Stenografická správa o 7. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

Prepis zo schôdze


 

          S t e n o g r a f i c k á   s p r á v a

      o 7. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

       konanej 3., 4., 5., 10., 11. a 12. mája 1995

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     otváram rokovanie  7. schôdze Národnej  rady Slovenskej

republiky, na ktorej vás všetkých srdečne vítam.

 

     Panie poslankyne  a páni poslanci,  prosím, aby sme  sa

najskôr prezentovali a zistili našu prítomnosť.

 

     Prosím, prezentujme sa.

 

     Ďakujem. Prítomných je 114 poslancov, takže Národná ra-

da je schopná sa uznášať.

 

     Ospravedlnenie neúčasti na dnešnej schôdzi písomne žia-

dali títo  páni poslanci: pán poslanec  Gabriel Palacka, pán

poslanec Ján Tužinský, pán poslanec Robert Fico a myslím, že

ešte stále je na zahraničnej ceste pán poslanec Dzurinda.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     po dohode s podpredsedami  Národnej rady Slovenskej re-

publiky a  v politickom grémiu navrhujem  program 7. schôdze

tak, ako vám bol rozdaný. Skôr  ako dám slovo na podanie ná-

vrhov na zmenu alebo  doplnenie programu, chcem vám oznámiť,

že v rozdanom návrhu programu  je zaradený ako bod 16 vládny

návrh zákona  Národnej rady Slovenskej  republiky, ktorým sa

mení Trestný  zákon. Máte ho  ako tlač číslo  134. Tento bod

som zaradil do programu na výslovnú žiadosť vlády Slovenskej

republiky.

 

     Ďalej vám  chcem povedať, že  na požiadanie Mandátového

a imunitného výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky som

zaradil ako  bod 13 žiadosť  generálneho prokurátora Sloven-

skej republiky  o súhlas Národnej  rady Slovenskej republiky

na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej repub-

liky pána Jána Langoša.

 

     Na  návrh Osobitného  kontrolného orgánu  Národnej rady

Slovenskej republiky na  kontrolu činnosti Slovenskej infor-

mačnej služby som do  programu schôdze Národnej rady Sloven-

skej republiky  ako bod číslo  14 zaradil správu  Osobitného

kontrolného orgánu na kontrolu činnosti Slovenskej informač-

nej služby. Predmetom tejto správy a rokovania o nej sú sku-

točnosti tvoriace  štátne tajomstvo. Vzhľadom  na to je  po-

trebné, aby podľa § 14 ods. 2 o rokovacom poriadku táto časť

schôdze bola  neverejná. O tomto návrhu  sa hlasuje bez roz-

pravy.

 

     Ešte predtým vás chcem  informovať, že včera som dostal

dva  návrhy na  prijatie uznesenia  Národnej rady Slovenskej

republiky.  Obidva návrhy  sa týkajú  50. výročia  skončenia

druhej svetovej vojny a víťazstva nad fašizmom. Ako prvý som

dostal návrh  z klubu poslancov Hnutia  za demokratické Slo-

vensko a ako druhý som dostal návrh od pána Jaroslava Volfa,

poslanca Národnej  rady Slovenskej republiky.  Takže ako bod

číslo 1 navrhujem zaradiť  hlasovanie o týchto dvoch uznese-

niach. To boli návrhy z mojej strany.

 

     Vážené  panie poslankyne,  páni poslanci,  vidím, že na

doplnenie programu sa hlási  už desať poslancov. Prosím, pán

poslanec Pittner.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

     vážený pán podpredseda vlády,

 

     Osobitný kontrolný  orgán Národnej rady  Slovenskej re-

publiky zriadený  na kontrolu Slovenskej  informačnej služby

v zmysle zákona číslo 46/1993 Z. z. má v § 5 vymedzené svoje

úlohy. Som  presvedčený, že by  bolo porušením elementárnych

princípov demokracie a výsmechom úloh kontroly, ak by členmi

tohto  Osobitného  kontrolného  orgánu  mali byť príslušníci

Slovenskej informačnej  služby. Navyše, ak  by riaditeľ Slo-

venskej  informačnej služby  bol i  vedúcim tohto Osobitného

kontrolného orgánu.  Preto navrhujem, aby  Národná rada Slo-

venskej republiky odvolala  riaditeľa Slovenskej informačnej

služby pána Ivana Lexu  z tohto Osobitného kontrolného orgá-

nu, a žiadam, aby návrh  na odvolanie bol zaradený ako druhý

bod programu 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     K tomuto vystúpeniu pána poslanca chcem povedať, že pán

poslanec  Lexa dal  žiadosť o  pozastavenie členstva  v HZDS

a dal  žiadosť o  vystúpenie  z klubu HZDS. Ak  si prečítate

§ 6 zákona o Slovenskej  informačnej  službe, tam sa hovorí,

že ak vystúpi poslanec, člen kontrolného orgánu, z klubu po-

slancov, stráca  členstvo v tomto orgáne.  Za takéhoto člena

navrhne klub poslancov nového člena.

 

     Pán poslanec Weiss.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     verejnoprávna  Slovenská  televízia,  ktorá  je platená

z peňazí koncesionárov a  daňových poplatníkov, stratila ob-

jektivitu  spravodajstva.  Naplnili  sa  slová prednesené vo

vláde vo februári minulého roku,...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, ale doplňovacie  návrhy sa dávajú z mies-

ta, a nie za pultom.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     ...že stačí dostať do rúk elektronické masmédiá a všet-

ko bude  na Slovensku vyzerať  inak. Naše Slovensko  a najmä

politický život vyzerá v skutočnosti naozaj inak ako v spra-

vodajstve Slovenskej televízie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, robíme návrh na zmenu programu.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Zdôvodňujem návrh, pán predseda, nechajte ma dohovoriť,

prosím.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, ale ja vás  prosím, aby ste zaujali svoje

miesto v poslaneckej lavici. Robíme zmenu programu, nevystu-

pujeme  pred parlamentom  od rokovacieho  pultu. Prosím vás,

aby ste predniesli svoj návrh.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Prečo, prosím vás pekne? Kde je to napísané? Na minulej

schôdzi vystupovali k zmenám programu z tohto miesta.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     V organizačnom poriadku, pán poslanec.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Myslím si, že tie dve  minúty ma môžete vypočuť, keď už

som  tu. Chcel  by som  povedať, dámy  a páni,  že zo zjazdu

Strany demokratickej  ľavice bolo spravodajstvo  oproti iným

stranám neporovnateľne obmedzené. Na základe mojej sťažnosti

Rada  Slovenskej televízie,  ako som  bol informovaný,  dala

zistiť minutáž  venovanú v Televíznych  novinách jednotlivým

politickým stranám. Verím, že čoskoro zverejní výsledky. Je-

diný raz si nás nedovolili  vystrihnúť, keď som sa s poslan-

com  Kanisom pri  oslavách 50.  výročia oslobodenia  Banskej

Bystrice postavil za pána podpredsedu Ľuptáka a pána poslan-

ca Konárika. Keby totiž vystrihli  nás, vystrihli by aj ich.

Spravodajstvo z osláv 1.  mája bolo škandalózne ignorantské.

Rozhorčenie  občanov vyvolalo  najmä to,  že v spravodajstve

videli 1. máj  z Moskvy a ďalších európskych  miest, ale nie

z Bratislavy, Bystrice či Košíc. Zato vidia každý deň drobné

nevýznamné udalosti.

 

     Dámy a páni, ak to takto pôjde ďalej, Slovenská televí-

zia príde nielen o reklamy v prospech stanice Nova a ďalších

komerčných staníc, ale diváci,  ktorí nemajú možnosť pozerať

iné  stanice  ako  Slovenskú  televíziu,  prídu o objektívny

a pluralitný pohľad na dianie vo svojej vlasti.

 

     Preto navrhujem,  aby bol do programu  schôdze zaradený

návrh nasledujúceho uznesenia:  "Národná rada Slovenskej re-

publiky vyzýva Radu Slovenskej televízie, aby jej podala ná-

vrh na odvolanie riaditeľa Slovenskej televízie, pretože ne-

bol schopný zabezpečiť objektívnosť a nezávislosť spravodaj-

stva Slovenskej televízie." (Šum v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pokoj, páni poslanci.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Ak sa vám, dámy a páni, zdá táto moja formulácia nezvy-

čajná, zo zákona nie je možné inak navodiť poriadok.

 

     Ďalej žiadam v mene  skupiny poslancov, aby do programu

bol  zaradený  návrh  novely  zákona  číslo  241/1993  Z. z.

o štátnych  sviatkoch, dňoch  pracovného pokoja  a pamätných

dňoch, podľa ktorého sa 8.  máj, Deň víťazstva nad fašizmom,

má stať dňom pracovného pokoja. Tento návrh, kolegyne, kole-

govia, možno prerokovať vo výboroch v priebehu dnešného dňa,

keďže ide o veľmi jednoduchú normu.

 

     A napokon  žiadam, aby pán predseda  Národnej rady Slo-

venskej  republiky  umožnil  Slovenskej  televízii  vysielať

priamy prenos z Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Napokon, pán predseda Gašparovič v  Rádiožurnáli 2. 11.

1994 povedal, že nič  nebráni, aby Slovenská televízia mohla

robiť prenosy, dokedy chce. Aj  v tejto sále už zazneli slo-

vá, aby boli priame prenosy,  nech občania tejto krajiny vi-

dia,  kto ich  ako zastupuje.  Verím, že  môj návrh, aby bol

prenos z rokovania o zákone  o konflikte záujmov, z bodu in-

terpelácie  a  otázky  poslancov  a  rozprava, nájde podporu

väčšiny ctených  kolegov poslancov. Inak  sa niektoré posla-

necké kluby môžu dostať do  podozrenia, že sa boja robiť po-

litiku pred tvárou verejnosti. Určite  to však nie je prípad

poslancov z klubu Spoločná voľba za Stranu demokratickej ľa-

vice, Sociálnodemokratickú  stranu  Slovenska, Hnutie poľno-

hospodárov a Stranu zelených na Slovensku.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  ale do budúcnosti by  som prosil, keď sa

schvaľuje program, aby sme skutočne dodržali spôsob.

 

     Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Šimko bol

za mnou,  že ako druhé v poradí bolo  na displeji jeho  meno

a že ho niekto vyhodil. Musím  sa spýtať pán Csákyho, či sú-

hlasí s tým, aby vystúpil pán Šimko, a pán Csáky bude po pá-

nu Cingelovi. Takže prosím, pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Kolegyne, kolegovia,

 

     v návrhu  programu sú dva  návrhy na riešenie  problému

konfliktu záujmov.  Občania čakajú na  prijatie pravidiel na

výkon štátnych funkcií a nazdávam  sa, že by  nebolo  dobrým

signálom tohto parlamentu, keby sme ani jeden z týchto dvoch

návrhov neprijali. Nazdávam sa  však, že vyššia pravdepodob-

nosť  prijatia  niektorého  z  nich  by  bola vtedy, keby sa

o týchto dvoch návrhoch hlasovalo v opačnom poradí, než boli

navrhnuté do programu.

 

     Preto dávam dva procedurálne  návrhy k tomuto programu.

Jeden sa týka efektívnosti nášho rokovania:  Podľa § 13 ods.

4 zákona o rokovacom poriadku žiadam, aby sa zlúčila rozpra-

va k  bodom 11 a 12  v tomto novom návrhu  programu. A ďalej

žiadam, aby sa po skončení  rozpravy hlasovalo skôr o ústav-

nom zákone - bod číslo 12, tlač  číslo 108 - a až ak neprej-

de, aby  sa pristúpilo k  hlasovaniu o návrhu  zákona, ktorý

som predložil ja  - bod číslo 11, tlač  číslo 65. Takýto po-

stup  by  zvýšil  pravdepodobnosť  prijatia aspoň niektorého

z týchto dvoch návrhov. Žiadam, aby sa o týchto mojich dvoch

procedurálnych návrhoch hlasovalo osobitne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Csáky.

 

Poslanec P. Csáky:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada Slovenskej republiky,

 

     poslanci Maďarskej koalície  podporujú návrh pána Pitt-

nera na zaradenie nového bodu programu na riešenie personál-

nych otázok Osobitného orgánu Národnej rady na kontrolu čin-

nosti Slovenskej informačnej služby. Súčasne navrhujeme roz-

šíriť tento  bod o rekonštrukciu  Osobitného orgánu Národnej

rady na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby tak,

aby tam dostali miesto  aj poslanci z opozičných politických

strán. Prosím, aby sme o  tomto návrhu hlasovali ako o samo-

statnom návrhu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Langoš.

 

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

     členovia vlády,

 

     na 6. schôdzi som navrhol  zaradiť do programu ako oso-

bitný bod zahraničnopolitickú rozpravu. Napriek tomu, že ro-

kovací  poriadok vylučuje  rozpravu pri  prerokovávaní zmeny

programu  alebo  pozmeňovacích  návrhov  na  zmenu programu,

predsedajúci, podpredseda pán Húska, pred hlasovaním o mojom

návrhu  povedal, že  minister zahraničných  vecí pán  Schenk

vystúpi počas schôdze Národnej  rady. Národná rada neprijala

môj návrh.  Po vystúpení pána ministra  zahraničných vecí sa

rozpútala  dosť  divoká  zmes  faktických  pripomienok,  kde

vlastne poslanci chceli v  krátkom časovom rozmedzí vysloviť

svoje názory na zahraničnú politiku a iné veci. V tomto vir-

vare zazneli dosť znepokojujúce  názory tuším dvoch vládnych

poslancov o  akejsi neutralite vhodnej  pre Slovensko. Preto

opäť navrhujem  pred bod všeobecná rozprava  zaradiť bod za-

hraničnopolitická rozprava.

 

     Vážený  pán predseda,  na stenách  parlamentu visia ko-

merčné reklamy v priestore, ktorý je prístupný i verejnosti,

novinárom i nám  poslancom. Okrem toho ešte vždy  je na bal-

kóne vyvesený zákaz fotografovania. Som presvedčený  a ubez-

pečujú ma  o tom i názory  ľudí, s ktorými sa  stretávam, že

tieto  veci znižujú  dôveryhodnosť  a  úctu k  tomuto snemu,

a opäť vás vyzývam, aby ste využili svoju autoritu a rozhod-

li  o zrušení  zákazu fotografovania  v priestoroch  balkóna

a aby ste nariadili odstrániť zo stien parlamentu všetky ko-

merčné reklamy.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán  poslanec, pokiaľ ide o  návrh zaradiť za-

hraničnú  rozpravu, o  tom dám  hlasovať. Pokiaľ  ide o vašu

poznámku k zákazu fotografovania, nič nemením, pretože je to

rozhodnutie politického grémia, v ktorom boli všetci predse-

dovia klubov,  a všetci predsedovia klubov  ma podporili, až

na predsedu  poslaneckého klubu KDH pána  Mikloška, ktorý mi

povedal, že sa ešte poradí a  príde mi to oznámiť. Takže ďa-

lej to trvá. Všetci predsedovia sa  zhodli  v tom, že nie je

to potrebné, že fotografi majú priestor a čas, keď  môžu fo-

tiť.  Opakujem, je  to všade  vo svete,  nikde nie  je možné

v parlamente fotografovať, niekde ani  tú chvíľku, ktorú dá-

vame my. Takže  bol som rád, že ma  v tomto páni predsedovia

klubov podporili. Ďakujem pekne.

 

     Pán poslanec Volf.

 

Poslanec J. Volf:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     to, že sa v podstate objavili až dva návrhy k 50. výro-

čiu víťazstva nad fašizmom, hovorí  o tom, že ide o významnú

vec. Bol by  som veľmi rád, keby tu  nedošlo k akejsi súťaži

alebo konkurencii. Bolo by veľmi dobré, keby nakoniec vznik-

lo jedno vyhlásenie. Tým by sme dali najavo, že Národná rada

sa vie dohovoriť aspoň na takomto probléme, ktorý je skutoč-

ne problémom alebo otázkou  celej Slovenskej republiky a jej

miesta v  Európe. Preto navrhujem, aby  sa tento bod zaradil

do programu až ako prvý bod poobede a aby bol pokus vytvoriť

určitú  redakčnú  pracovnú  skupinu  minimálne  zo zástupcov

obidvoch týchto skupín, ktorí  by sa pokúsili vypracovať je-

den návrh  a ten by mohli  poobede predložiť. Chcem povedať,

že môj  návrh sa prediskutoval  v klube poslancov  Spoločnej

voľby a bol rozšírený a doplnený aj o poslanca Petra Weissa.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Je to váš návrh,  samozrejme, dám o ňom hlaso-

vať. Nemyslím si, že tento  návrh, pán poslanec, je šťastný,

pretože  som  presvedčený,  že  budete  sedieť celé poobedie

a nedohodnete sa na obsahu textu. Ale, samozrejme, dám o ňom

hlasovať.

 

     Pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predseda,  mám k programu dve  pripomienky. Po prvé

chcel by  som doplniť to,  čo povedal pán  poslanec Pittner.

Myslím, že došlo k nedorozumeniu  z vašej strany. Pán posla-

nec Pittner povedal, že pán poslanec Lexa je riaditeľom Slo-

venskej informačnej služby a zároveň je predsedom Osobitného

kontrolného orgánu parlamentu  na kontrolu Slovenskej infor-

mačnej  služby. Pán  poslanec Pittner  povedal, že  riaditeľ

Slovenskej informačnej služby nemôže zároveň kontrolovať sám

seba. Z  tohto dôvodu pán  poslanec Pittner žiadal,  aby bol

pán poslanec Lexa odvolaný  z postu predsedu kontrolného or-

gánu. Nič  iné. Toto by  som chcel spresniť,  lebo ste potom

spomínali nejaké členstvo  v klube a členstvo v  HZDS. O tom

nebola reč.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  musíte si prečítať  zákon. Zo zákona  je

jednoznačné, že  ak poslanec vystúpi  z klubu, tým  prestáva

byť členom Osobitného kontrolného orgánu a aj predsedom Oso-

bitného  kontrolného  orgánu.  To  vyplýva  zo zákona, takže

o tom nediskutujme. Ale potom  si to povieme. Samozrejme, že

zaradím návrh pána poslanca.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Ale ak  to vyplýva zo  zákona, tak to  netreba zaradiť,

lebo je to  automatické, ale nie som si až  taký istý, že to

vyplýva zo zákona.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Zákon číslo 46/1993 Z. z., § 6 ods. 2.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Buďte  taký dobrý  a prečítajte  to. Tam  sa o členstve

v Osobitnom kontrolnom orgáne nehovorí nič.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ak vystúpi  poslanec, člen kontrolného  orgánu, z klubu

poslancov, stráca  členstvo v tomto  orgáne. Za tohto  člena

navrhne klub poslancov nového člena.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Tak potom môžeme súhlasiť, že  je to vybavená vec. (Po-

tlesk.) Odporúčam  zmysel pre pravdu aj  poslancom HZDS, aby

si to vedeli priznať.

 

     Druhá  moja poznámka  je podstatná.  Na minulej schôdzi

som  navrhol návrh  zákona o  protikomunistickom odboji. Ako

všetci dobre vieme, neprešiel. Pán predseda Národnej rady na

politickom grémiu povedal, že ho dá do všetkých výborov. Bo-

hužiaľ, pán  predseda, nesplnili ste  tento svoj sľub,  lebo

nebol napríklad v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady, ktorý

je rozhodujúci pre takýto  zákon.

 

     Vo výboroch Národnej rady,  napríklad v zahraničnom, sa

ozývali  hlasy: načo  otvárať tieto  problémy, načo preberať

taký zákon  a podobne. Aby  som presvedčil ľudí,  načo tieto

zákony otvárať, pokiaľ by tento  zákon dnes neprešiel na ro-

kovanie, čo navrhnem vzápätí, tak na budúcom pléne by som na

začiatku  prečítal uznesenie  ÚV KSČ  z roku  1951, v ktorom

rozhodlo už  pred súdnym konaním, že  traja mladíci študenti

budú popravení. Púčik, Tuner a Tesár boli obesení, pokiaľ by

ste o  tom nevedeli. Podobné podrobnosti  môžem rozvádzať na

jednotlivých  parlamentných  schôdzach,  aby  som presvedčil

niektorých poslancov,  že treba tieto  problémy otvárať. Po-

kiaľ to niekoho nezaujíma, samozrejme, nemusí tu byť, nemusí

počúvať.

 

     Myslím  si, že  o tomto  zákone by  sme mali rokovať aj

preto, lebo parlament prakticky od  decembra 1994 nemá o čom

rokovať. Vláda nedáva skoro žiadne zákony a máme dosť pries-

toru nato, aby sme tu mohli diskutovať  na tieto témy. Navr-

hujem, aby zákon o protikomunistickom odboji bol zaradený na

tejto schôdzi  ako bod číslo  5. Zároveň pripomínam,  že po-

slanci, ktorí by sa chceli  pridať k tomuto zákonu, môžu ke-

dykoľvek  pripísať svoje  podpisy, pretože  KDH toto nechápe

ako prestížnu  záležitosť zo svojej strany,  KDH ide v tejto

chvíli čiste o vec ako takú.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Čiže navrhujete to zaradiť ako bod číslo

5 na túto schôdzu.

 

     Pán poslanec Kňažko.

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Vážená Národná rada,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     vzhľadom na článok 26 Ústavy Slovenskej republiky, kto-

rý zaručuje právo na informácie a právo na slobodné vyjadro-

vanie názorov, by som rád opäť predložil návrh uznesenia Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky, ktorým sa  ruší zákaz fo-

tografovania počas  verejného zasadania pléna  Národnej rady

Slovenskej republiky. V záujme občana a jeho lepšej informo-

vanosti o činnosti zákonodarného zboru navrhujem, resp. pri-

pájam sa k návrhu pána kolegu Weissa, aby sa zasadnutia plé-

na, alebo aspoň jeho  najdôležitejšie body rokovania, vysie-

lali v  priamom prenose Slovenskej  televízie. Je čím  ďalej

tým evidentnejšie,  že zo Slovenskej televízie  sa stáva in-

terné vysielanie Hnutia  za demokratické Slovensko, prípadne

vládnej koalície.

 

     V  záujme objektívnejšieho  informovania tejto verejno-

právnej inštitúcie navrhujem zaviazať uznesením predsedu Ná-

rodnej  rady pána  Ivana Gašparoviča,  aby požiadal  vedenie

Slovenskej televízie o vysielanie diskusnej relácie po skon-

čení každej schôdze Národnej  rady Slovenskej republiky, kde

by mali svoje zastúpenie  všetky parlamentné kluby  a formou

dialógu by mohli vyjadriť názory jednotlivých klubov k prie-

behu  schôdze Národnej  rady Slovenskej  republiky. O každom

z týchto návrhov žiadam hlasovať osobitne.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Roman.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada Slovenskej republiky,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážení páni ministri,

 

     mám  návrh na  zmenu  programu.  Navrhujem, aby  bod 18

- písomné odpovede členov vlády  Slovenskej republiky na in-

terpelácie - bol bodom 19 a  ako bod číslo 18, lebo som člo-

vek  skromný, navrhujem,  aby sme  prerokovali návrh skupiny

poslancov Národnej rady Slovenskej  republiky na vydanie zá-

kona Národnej rady Slovenskej  republiky o regulácii a etike

reklamy. Je  na to dosť  času. Je to  veľmi praktický zákon.

Podporujú ho  vlastne poslanci koalície  aj opozície. Ak  by

prišlo ešte k nejakým  nezrovnalostiam, je možnosť ho prero-

kovať. Je naozaj potrebný  pre športovcov, kultúru, cirkevné

organizácie, pretože nemáme zákon  o nadáciách a neziskových

organizáciách.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ďalej je prihlásená pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený pán predseda, ak  zo zákona vyplýva, že pán Lexa

už nie je predsedom  Osobitného kontrolného orgánu, potom si

myslím,  že bolo  potrebné pripraviť  návrh na  voľbu nového

predsedu Osobitného kontrolného orgánu. Žiadny návrh poslan-

ci Národnej rady nedostali, takže  si v tejto chvíli dovolím

navrhnúť  pred bod  číslo 14  bod číslo  13 - voľba predsedu

Osobitného kontrolného  orgánu na kontrolu  činnosti Sloven-

skej informačnej služby.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Hrnko.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Ďakujem, vážený pán predseda.

 

     Národná rada alebo Slovenská  národná rada od roku 1990

prijala niekoľko  významných uznesení dotýkajúcich  sa minu-

losti  či už  slovenského národa,  alebo v  podstate ľudstva

v tomto priestore strednej Európy,  a vždy pri takomto uzne-

sení  dospela k  dohode všetkých  politických klubov. Myslím

si, že tak to bolo v  židovskej otázke, tak to bolo v otázke

deportácie Nemcov i ďalších. Preto nevidím príčinu, prečo by

nemohlo dôjsť k dohode ohľadne uznesenia k 50. výročiu skon-

čenia  2. svetovej  vojny, jednej  z najväčších  katakliziem

v dejinách ľudstva.  Nevidím dôvod, prečo  by práve v  tomto

mali byť nejaké spory alebo nejaké vytĺkanie politického ka-

pitálu. Skôr by malo dôjsť aspoň v tejto veci k dohode všet-

kých politických subjektov.

 

     Preto, pán predseda, nedávam  konkrétny návrh, ale ape-

lujem na vás, či by ste sa o takýto spoločný návrh ako pred-

seda Národnej  rady a vedúci  politického grémia predsa  len

nepokúsili, aby sme sa skutočne  nehandrkovali o tom, či bu-

deme hlasovať za to, alebo  za ono uznesenie ku skončeniu 2.

svetovej vojny.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Weiss.

 

 

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Vážený pán predseda, mám  len dve technické spresnenia.

Môj návrh na uznesenie  týkajúce sa riaditeľa Slovenskej te-

levízie by som žiadal zaradiť ako bod 6 a môj návrh na zara-

denie novely zákona o štátnych sviatkoch do programu ako bod

7 s tým, že potom sa ostatné čísla posúvajú.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte raz pán poslanec Langoš.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Vážený pán predseda,

     dámy, páni,

 

     prosím o  prepáčenie, ide o  reklamy na pivo  Martiner,

ktoré  visia na  stenách bufetu,  a možno  i ďalšie reklamy,

ktoré som nepostrehol.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     v minulosti už niekoľkokrát bol kritizovaný súčasný ro-

kovací poriadok  Národnej rady. Bývalý  podpredseda Národnej

rady pán  Weiss bol, ako človek  za to zodpovedný, niekoľko-

krát kritizovaný, že pracujeme  ešte na základe Šalgovičovho

rokovacieho  poriadku. Počas  volebnej kampane  niekoľkokrát

bolo počuť, že návrh nového rokovacieho poriadku je praktic-

ky hotový. Preto navrhujem, aby sme pred bod písomné odpove-

de  členov  vlády  na  interpelácie  zaradili bod informácia

o návrhu zákona  o rokovacom poriadku  Národnej rady Sloven-

skej republiky.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte pán poslanec Pittner.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     chcem len  potvrdiť skutočnosť, že naozaj  v § 6 zákona

o Slovenskej informačnej službe možno to ustanovenie vyložiť

tak, ako  ste ho, pán predseda,  prečítali, ale práve preto,

že takýmto  spôsobom korešpodencie plénum  Národnej rady nie

je dopredu informované, a preto,  že o týchto veciach rozho-

duje plénum, som napriek tomu toho  názoru, že či už pri za-

radení  bodu pána  poslanca Csákyho,  alebo pani  poslankyne

Rusnákovej  by mala  Národná rada  konštatovať, že predsedom

Osobitného kontrolného orgánu prestal byť pán poslanec Lexa.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím vás, pán poslanec, váš návrh som zaradil do hla-

sovania.

 

     Pán poslanec Weiss.

 

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     na augustovú  schôdzu Národnej rady  minulého funkčného

obdobia na základe návrhu pána poslanca Ftáčnika mal byť za-

radený  nový rokovací  poriadok.  Vzhľadom  na to,  že medzi

predkladateľmi nedošlo k úplnej zhode, tento rokovací poria-

dok sa dopracováva. Mám informáciu,  že je v takom stave, že

by mohol byť zaradený na niektorú z ďalších schôdzí Národnej

rady. Preto sa pripájam k  požiadavke, ktorá tu zaznela, aby

sme dostali na tejto schôdzi stručnú informáciu od niektoré-

ho z predkladateľov, ako  je tento dôležitý zákon pripravený

a kedy sa uvažuje s jeho zaradením.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ak sa už nikto nehlási, ešte som zabudol pove-

dať,  že na  začiatku  ma  požiadali zástupcovia  klubov SDĽ

a HZDS, ktorí  vypracovali zákon o  strete záujmov, aby  sme

tento  bod  programu  stanovili  striktne  na  deň a hodinu.

Navrhli mi zaradiť  ho vo štvrtok ako prvý  bod programu, to

znamená o 9.00 hodine. Toto  je môj ďalší návrh. Samozrejme,

na budúci týždeň vo štvrtok,  nie tento. Požiadali ma, že je

potrebné ešte si spolu sadnúť a zladiť niektoré pozmeňovacie

návrhy. Dávam návrh na štvrtok 11. mája ako bod číslo 1.

 

     Vážené panie kolegyne, kolegovia, nemám už prihlášku na

doplnenie alebo zmenu programu.  Budeme hlasovať o jednotli-

vých návrhoch programu.

 

     Prvý návrh som predniesol ja  s tým, že máte pred sebou

dva návrhy na uznesenie k 50. výročiu skončenia vojny. Bude-

me hlasovať o tom, aby sme  tieto dva body zaradili do prog-

ramu dnešnej schôdze.

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 104 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovalo 12 poslancov.

 

     Konštatujem,  že 104  poslancov hlasovalo  za zaradenie

tohto bodu do programu.

 

     Druhý vystúpil  pán poslanec Pittner a  žiadal, aby sme

hlasovali o  odvolaní pána poslanca Lexu  z funkcie predsedu

Osobitného kontrolného orgánu a z členstva. Dám o tom hlaso-

vať.

 

     Prosím, pán poslanec Pittner.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Vzhľadom na to, že sa veci okolo toho vysvetlili, netr-

vám na tom, že o tom treba hlasovať, ale potom v ďalšom bode

navrhujem, aby Národná rada zobrala túto skutočnosť na vedo-

mie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno,  to je  samozrejmé. Takže  nebudeme hlasovať,  pán

Pittner vzal svoj návrh späť.

 

     Tretí vystúpil pán poslanec Weiss, ktorý žiada, aby Ná-

rodná rada prijala uznesenie k výzve Rade Slovenskej televí-

zie, aby  Rada Slovenskej televízie dala  návrh na odvolanie

riaditeľa Slovenskej  televízie. Neviem, či  Národná rada má

takéto právo,  či sa má zasahovať  do takej organizácie, ako

je televízia. Ale návrh tu  je, dávam hlasovať o návrhu pána

poslanca Weissa na prijatie predmetného uznesenia.

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď aj hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

 

     Tento návrh pána poslanca sme neprijali.

 

     Druhý návrh na zmenu programu bol taký, aby sme ako bod

7 zaradili novelu zákona číslo 241/1993 Z. z., kde sa hovorí

o štátnych sviatkoch. Dám o tom hlasovať.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

     Ani tento návrh pána poslanca Weissa sme neprijali.

 

     Ďalej s návrhom na zmenu programu vystúpil pán poslanec

Šimko, ktorý predniesol - ak by  som to zle povedal, pán po-

slanec, prosím, opravte  ma -  zmenu poradia  v programe. Na

základe § 13 ods. 4 rokovacieho poriadku žiada, aby sme zlú-

čili rozpravu k zákonom pod bodmi 11 a 12.

 

     Prosím, pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Najskôr by bolo dobre, teda tak som to navrhol, aby sme

hlasovali  o zlúčení  rozpravy k  obidvom bodom.  Bolo by to

efektívnejšie, pretože nakoniec ide  vecne o tú istú proble-

matiku a nemá význam, aby sme dvakrát  rokovali o tom istom.

Citoval som  tam ustanovenie rokovacieho  poriadku, ktorý to

umožňuje.  A  potom  druhé  hlasovanie  bude  o  tom, aby sa

najskôr rozhodlo o ústavnom zákone a potom o jednoduchom zá-

kone.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre,  takže  najskôr  hlasujeme  o  tom, aby rozprava

o týchto dvoch bodoch bola spoločná.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže tento pozmeňovací návrh pána poslanca neprešiel.

 

     Druhý návrh pána poslanca je taký, aby sme vymenili po-

radie týchto dvoch zákonov.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

 

     Takže  neprešiel ani  tento pozmeňovací  návrh pána po-

slanca Šimka.

 

     Ďalej vystúpil pán poslanec  Csáky, ktorý žiada doplniť

Osobitný  kontrolný orgán.  Tento návrh  je -  dá sa povedať

- zhodný s  návrhom pani poslankyne Rusnákovej,  a chcel som

navrhnúť, či by sme nemohli hlasovať o týchto dvoch návrhoch

- pani poslankyne  Rusnákovej a pána poslanca  Csákyho - na-

raz.

 

     Pani poslankyňa s tým  nesúhlasí, takže budeme hlasovať

len o návrhu pána poslanca  Csákyho, že za odstúpeného člena

Osobitného kontrolného orgánu treba tento orgán doplniť, či-

že zaradiť to ako bod programu.

 

     Pán poslanec Csáky.

 

Poslanec P. Csáky:

 

     Vážený pán predseda,  navrhol som celkovú rekonštrukciu

Osobitného kontrolného orgánu  na kontrolu Slovenskej infor-

mačnej služby, novú voľbu všetkých členov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Mám to  chápať tak, že chcete  voľbu celého nového Oso-

bitného kontrolného orgánu?

 

 

Poslanec P. Csáky:

 

     Áno.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre. Prosím,  budeme hlasovať o  návrhu pána poslanca

Csákyho, ktorý chce, tak  ako to povedal, rekonštrukciu Oso-

bitného kontrolného orgánu.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže návrh pána poslanca Csákyho sme neprijali.

 

     Ďalej vystúpil pán poslanec Langoš  a žiada, aby sme do

programu zaradili nový bod, a to zahraničnopolitickú rozpra-

vu, pred všeobecnú rozpravu, ktorú máme v návrhu.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme tento návrh neschválili.

 

     Ďalej vystúpil pán poslanec  Volf. Žiada, aby sme uzne-

senie, ktoré  chceme prijať k  50. výročiu skončenia  vojny,

preložili  na poobedie,  resp. aby  sme vypracovali spoločné

uznesenie.

 

     Myslím, že nezáleží na tom, kto to uznesenie vypracuje,

pretože je to uznesenie Národnej  rady a budeme, alebo nebu-

deme zaň hlasovať, ale ak sa na tom chcú podieľať všetky po-

litické strany, dávam o  tomto návrhu pána poslanca hlasovať

s tým, že by bolo prerokované poobede, hoci sme to schválili

už ako prvý bod programu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 54 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Takže sme tento návrh pán poslanca Volfa neprijali.

 

     Pán poslanec  Mikloško navrhuje, aby sme  ako bod číslo

5 zaradili prerokovanie zákona o protikomunistickom odboji.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Takže tento návrh pána poslanca sme neprijali.

 

     Pán poslanec Kňažko navrhuje, aby sme prijali rozhodnu-

tie Národnej rady, že sa ruší zákaz fotografovania z balkóna.

 

     Stále mám na mysli telefóny, pretože som dostal list od

príslušnej firmy, na grémiu som  už o tom informoval predse-

dov politických  klubov, neviem, či  vám tú informáciu  odo-

vzdali, že  do miestnosti sa nemôžu  nosiť telefóny ani malé

digitálne počítače.

 

     Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Knažka.

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

 

     Takže tento návrh pána poslanca sme neprijali.

 

     Ďalej pán  poslanec Knažko navrhuje, aby  po každom za-

sadnutí schôdze Národnej rady  televízia pripravila klub po-

slancov  k priebehu  schôdze, kde  budú zástupcovia všetkých

parlamentných klubov.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento návrh neprešiel.

 

     Pán poslanec  Roman dáva doplňovací návrh,  aby sme ako

bod číslo 18 zaradili do programu zákon o regulácii reklamy.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali.

 

     Len  upozorňujem, že  zákon som  okamžite legislatívnou

cestou postúpil vláde, legislatívnej rade, ešte som nedostal

o ňom oznámenie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh pána poslanca neprešiel.

 

     Pani poslankyňa Rusnáková vystúpila  s návrhom, aby ako

bod číslo 13 bola  zaradená voľba nového predsedu Osobitného

kontrolného orgánu, keďže tento orgán už nemá predsedu.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprešiel ani tento návrh.

 

     Pán poslanec Hrnko, váš návrh  je vlastne totožný s ná-

vrhom pána poslanca Volfa.

 

     Pán poslanec Černák navrhol  zaradiť do programu infor-

máciu o  rokovacom poriadku. Skôr  ako dám hlasovať  o tomto

návrhu, môžem dvoma-troma vetami povedať, že rokovací poria-

dok je  dokončený, má sa  prerokovať ešte s  administratívou

Národnej rady, pretože sú tam niektoré absolútne nové úkony,

a chcem, aby  sa k nim vyjadrila  aj administratíva Národnej

rady, jednak legislatíva aj  organizačný a zahraničný odbor.

Predpokladám, že  na júnovú schôdzu bude  môcť byť zaradený.

O vašom návrhu dám hlasovať, ale inú informáciu asi nedosta-

neme.

 

     Prosím, pán poslanec Pittner.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Pán predseda, ďakujem za slovo. Keďže neprešiel ani ná-

vrh pána poslanca Csákyho,  ani návrh pani poslankyne Rusná-

kovej, ale z kontextu diskusie k môjmu návrhu bolo cítiť, že

je tu zhoda, aby Národná rada zobrala na vedomie, že predse-

dom Osobitného kontrolného orgánu  prestáva byť pán poslanec

Lexa, žiadam, aby bol takýto bod  zaradený a aby z toho vzi-

šlo takéto uznesenie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec, návrhy  sme skončili,  už len  hlasujeme

o návrhoch. To nejde, nemôžem to zaradiť. Súhlasím s tým, čo

hovoríte, ale už sme to odhlasovali.

 

     Budeme hlasovať  o mojom návrhu,  ktorý som tlmočil  na

požiadanie  predkladateľov z  HZDS a  SDĽ, aby  návrh zákona

o strete záujmov  bol zaradený do programu  na budúci týždeň

vo štvrtok ako prvý bod programu.

 

     Prosím, hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 95 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Návrh sme prijali.

 

     Predtým som dával informáciu o rokovacom poriadku a za-

budol som dať hlasovať o návrhu pána poslanca Černáka, keďže

ho nestiahol.

 

     Prosím, pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predseda, pokiaľ ešte svoju informáciu dopl-

níte časovým údajom, asi kedy by mohol byť nový rokovací po-

riadok zaradený do výborov, sťahujem svoj návrh.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Predpokladám, že môže byť už na ďalšej schôdzi.

 

 

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Sťahujem svoj návrh.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda. V súvislosti s tým, čo ste

povedali pánu poslancovi Pittnerovi, chcem povedať, že každý

poslanec môže kedykoľvek  navrhnúť doplnenie programu. Okrem

toho  tu  sme  ani  neuzavierali  rozpravu,  nebola rozprava

o programe, tu sa jednoducho dávali návrhy, dokonca ešte ani

nebol  celý program  schválený, takže  si myslím,  že nie je

žiaden  procedurálny dôvod, pre  ktorý by nebolo možné podá-

vať ďalšie návrhy na doplnenie návrhu programu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie je to celkom tak, ako ste povedali, ale prosím, pán

poslanec Pittner, dajte mi váš návrh, budeme o ňom hlasovať.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda. Dávam návrh, aby Národ-

ná rada prijala uznesenie o  tom, že Národná rada Slovenskej

republiky berie na vedomie žiadosť  pána poslanca Lexu o vy-

stúpenie z  klubu HZDS a  na základe toho  pán poslanec Lexa

prestáva byť členom Osobitného kontrolného orgánu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli ste návrh pána poslanca, hneď o ňom dávam hlaso-

vať.

 

     Prosím, prezentujme sa.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže  návrh pán  poslanca Pittnera  sme prijali.  (Po-

tlesk.)

 

     Potom určím ja, kedy ho zaradíme, dobre?

 

     Pán poslanec Weiss.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Ďakujem. Pán predseda, žiadam ešte hlasovať o mojom ná-

vrhu, aby  pri prerokúvaní zákona  o konflikte záujmov,  pri

interpeláciách poslancov  a rozprave bol  priamy prenos Slo-

venskej televízie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli ste pána poslanca Weissa. Prosím, dávam hlasovať.

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Takže tento návrh neprešiel.

 

     Vážené panie  poslankyne, páni poslanci,  keďže sme vy-

čerpali všetky  doplňovacie návrhy, budeme  hlasovať o celom

programe  schôdze  so  schválenými  zmenami  a doplnkami, aj

v zmysle návrhov  v súvislosti s  Osobitným kontrolným orgá-

nom, ako  som ich prečítal,  a v poradí  bodov programu, ako

ste navrhovali.

 

     Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predseda. Aby som  vedel, o čom budem hla-

sovať, predsa  len mám dve otázky.  Jednak ktorým bodom bude

ten bod,  ktorý navrhol pán poslanec  Pittner. Myslím si, že

to má význam. A druhá otázka, pokiaľ ide o správu Osobitného

kontrolného orgánu, o ktorej  ste hovorili, že bude neverej-

ná, je  potrebné, aby sa o  tom hlasovalo osobitne. Nazdávam

sa, že to nechcete spojiť s hlasovaním.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Spojiť s hlasovaním.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     S hlasovaním o celkovom programe?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, načo budeme hlasovať trikrát?

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Nazdávam sa, že o tom  treba hlasovať osobitne. V takom

prípade to navrhujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Navrhujete osobitné hlasovanie?

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Navrhujem, aby sa osobitne hlasovalo o vašom návrhu, že

rokovanie o správe Osobitného  kontrolného orgánu bude neve-

rejné.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     O vašom návrhu musím dať hlasovať. Pán poslanec navrhu-

je osobitné  hlasovanie o tom, aby  správa, ktorú bude čítať

Osobitný kontrolný orgán, bola  na neverejnom zasadnutí. Na-

vrhol som, aby sme schválením celého programu odhlasovali aj

to, že o tomto bode  bude neverejné zasadnutie. Takže to bol

môj návrh,  a teraz hlasujeme o  návrhu pána poslanca Šimka,

aby to bolo osobitne.

 

     Prosím,  prezentujme sa  a hlasujme.  Ešte pán poslanec

Tarčák.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Chcem len povedať, že  to uznesenie, ktoré navrhuje pán

Pittner, logicky zapadá  do bodu 14, kde bude  správa o Slo-

venskej informačnej službe. Patrí to tam, tak to treba zara-

diť ako súčasť toho bodu.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To  tam veľmi  nezapadá. Prosím,  hlasujme. Prosím, pán

poslanec Pittner.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Pán predseda,  ďakujem za slovo.  Keď dovolíte, navrhu-

jem, aby ten  môj bod bol zaradený pred  rokovaním o správe,

ktorú má predložiť Slovenská informačná služba.

 

     A pokiaľ ide o toto  hlasovanie, chcem upozorniť na to,

čo navrhol pán poslanec Šimko. Podľa článku 83 ods. 4 Ústavy

Slovenskej  republiky neverejná  schôdza sa  môže konať  len

v prípadoch, ktoré ustanoví zákon, alebo v prípade, že sa na

tom  uznesie  Národná  rada  trojpätinovou väčšinou všetkých

poslancov. Pripomínam, že v tomto smere ste vydali uznesenie

číslo 409, kde Národná rada  rozhodla, že na prijatie pozme-

ňovacích alebo doplňovacích návrhov k návrhom, o ktorých Ná-

rodná  rada  Slovenskej  republiky  rozhoduje  trojpätinovou

väčšinou všetkých poslancov  Národnej rady Slovenskej repub-

liky, je potrebný súhlas  trojpätinovej väčšiny všetkých po-

slancov Národnej rady Slovenskej  republiky. Je to uznesenie

zo 17. marca 1994 číslo 409. Takže len chcem povedať, že ná-

vrh poslanca Šimka je logický a mohol by viesť k tomu, že ak

by bol  spojený, alebo ak by  nedostal trojpätinovú väčšinu,

vtedy tento návrh o neverejnom zasadaní je neplatný.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, dovoľte, aby som povedal, že toto uznese-

nie  sa  netýka  hlasovania   o  verejnej  alebo  neverejnej

schôdzi. To  uznesenie je o hlasovaní  o pozmeňovacích alebo

doplňovacích  návrhoch k  ústavnému zákonu,  kde sme prijali

uznesenie, že bude dvojtretinovou väčšinou. Teraz ideme hla-

sovať o tom, či schôdza  bude verejná, alebo nebude verejná,

s tým, že  v článku Ústavy  Slovenskej republiky, ktorý  ste

čítali, sa hovorí, ak zákon neustanovuje niečo iné. A keď si

pozriete zákon o Slovenskej informačnej službe a zákon číslo

102/1971 Zb.,  nájdete tam, že zákon ustanovuje aj inú formu

rozhodnutia v takomto prípade,  keďže ide o prísne utajované

skutočnosti,  ktoré  vo  vzťahu   k  štátnemu  tajomstvu 

prioritné. Takže z tohto pohľadu, pán poslanec, nemáte prav-

du. V tom druhom prípade áno, v tom s vami súhlasím.

 

     Takže budeme hlasovať tak, ako som povedal.

 

     Ešte pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda. Rád by  som len upozornil na to,

že v zmysle rokovacieho  poriadku sa hlasuje o pozmeňovacích

návrhoch tak,  ako boli predložené,  teda v tom  poradí. Váš

predchádzal návrh pána Šimka.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno. Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predseda. Pri  všetkej úcte musím povedať,

že žiaden zákon nehovorí o  tom, že správa Osobitného orgánu

na kontrolu Slovenskej informačnej služby sa musí prerokovať

na neverejnom  zasadaní. To je návrh,  ktorý je celkom legi-

tímny, ale musí  sa o ňom osobitne hlasovať,  pretože je po-

trebné iné  kvórum, ako je potrebné  na prijatie návrhu pro-

gramu. Na prijatie návrhu  programu je potrebná nadpolovičná

väčšina,  na prijatie  návrhu o  neverejnom prerokúvaní kon-

krétneho bodu  je potrebných 90 hlasov.  Takže o tomto vašom

návrhu treba osobitne hlasovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, povedal som, že nie je potrebných 90 hla-

sov.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     To hovorí ústava, tak si  myslím, že ústavu by sme mali

rešpektovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ja ju rešpektujem, práve preto. Ústava hovorí a odvolá-

va sa na iné ustanovenia zákona.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Povedzte mi ustanovenie hociktorého zákona, ktoré hovo-

rí o tom, že správa Osobitného orgánu na kontrolu Slovenskej

informačnej služby musí byť  neverejná. Také ustanovenie ne-

nájdete, pretože to žiaden zákon neustanovuje.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  ustanovuje to zákon  o Slovenskej infor-

mačnej službe, ktorý sme  pred chvíľou čítali, ustanovuje to

zákon  číslo 102  z roku  1971, ustanovuje  to aj nariadenie

vlády, teda  len konštatuje, tam to  nemôžeme zobrať ako zá-

konné, z roku  1990. Keď si pozriete ustanovenie  § 5 zákona

číslo 102/1971  Zb. v znení zákona  číslo  558/1991 Zb., tam

sa hovorí o nevyhnutnosti  ochrany štátneho tajomstva. Takže

ja som  presvedčený, že mám  pravdu, vy ste  presvedčený, že

máte pravdu. Dávam hlasovať o návrhoch tak, ako boli predlo-

žené, budeme o nich hlasovať, aj o vašom návrhu, resp. o ná-

vrhu pána poslanca Pittnera.

 

     Ešte je prihlásený pán Andrejčák.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     chcem len  pripomenúť, že konštrukcia  zákona číslo 102

je takáto: Ten, kto  informáciu poskytuje, musí stanoviť jej

charakter utajenia.  Ak chceme počuť verejnú  správu, tak si

odhlasujeme verejné zasadanie,  ak chceme podrobnejšiu sprá-

vu, konkrétnejšiu, ako sa minule požadovala, s dôkazmi, musí

byť  utajená, pretože  inak to  nebudú môcť  urobiť verejne.

Inak nastane situácia, že prednášajúci musí povedať: v súla-

de so  zákonom číslo 102 poskytujem  len verejnú informáciu.

A budeme sa k prípadu vracať.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Pán predseda, domnievam sa, že  pokiaľ ide o správu ako

takú vo všeobecnosti, platí to, čo povedal pán poslanec Šim-

ko. Ale  pokiaľ predmetom tejto  správy bude nejaký  predmet

štátneho tajomstva alebo niektoré skutočnosti, ktoré požíva-

jú ochranu zákonov, ktoré ste spomínali, vyplýva to skutočne

priamo z týchto zákonov, že táto správa nemôže byť na verej-

nom zasadnutí. Myslím si, že skôr by sa mal vyjadriť niekto-

rý z predkladateľov, či v  tejto správe je niečo také spomí-

nané, pokiaľ ide o predmet štátneho tajomstva. Ak áno, je to

automatické, že by to mala byť neverejná schôdza.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.

 

     Chcel by som  sa obrátiť na pána Šimka  a spýtať sa ho:

Keď si  dobre pamätám, bol som  spravodajcom k novele zákona

o Slovenskej informačnej službe. Pán premiér vystúpil so zá-

sadnými tvrdeniami  a bola to  požiadavka opozície, aby  pán

premiér povedal  konkrétne. Pýtam sa  vás, ako sa  môže kon-

krétne vyhodnotiť činnosť Osobitného orgánu na kontrolu Slo-

venskej informačnej služby, ako sa môžu zverejniť veci, kto-

ré sú meritom k tomu, čo  bolo povedané, ak to nebude utaje-

né. Predsa sa tam musí povedať, ktorý spravodajca čo urobil.

A ako to možno povedať na verejnom zasadnutí a neporušiť zá-

kon 102? To sa vás pýtam. To znamená, že z logiky veci jasne

vyplýva, a podľa môjho názoru  vôbec o tom netreba hlasovať,

že Osobitný kontrolný orgán  je povinný vystúpiť pred Národ-

nou radou, ak zistil okolnosti,  ktoré porušujú zákon, to mu

ukladá zákon  o Slovenskej informačnej  službe. A zo  zákona

102 jasne vyplýva, že musí  to byť neverejné rokovanie, pre-

tože sú tam  otázky štátneho tajomstva. Myslím si,  že je to

veľmi jasné.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Urban.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegovia, kolegyne,

 

     chcem upozorniť v duchu toho, čo povedal predrečník pán

poslanec Danko,  že na poslednom zasadnutí  Národnej rady sa

práve časť opozície  z radov Kresťanskodemokratického hnutia

dožadovala toho, aby bola do parlamentu dodaná správa, ktorá

dosvedčuje skutočnosti, o ktorých  hovoril pán premiér. Mys-

lím, že  teraz sa tu  kladú akési prekážky,  aby táto správa

bola do parlamentu dodaná a  bola tu prečítaná. V súvislosti

s tým, čo sa tu povedalo, Osobitný kontrolný orgán sa zaobe-

ral  otázkou,  akým  spôsobom  správu  predloží  parlamentu.

A domnievam sa,  ako to vyložil pán  predseda parlamentu, že

pri  čítaní správy  nie je  nevyhnutná trojpätinová väčšina,

ktorá by  odsúhlasovala odznenie tejto  správy na neverejnom

zasadnutí Národnej rady.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Pán poslanec Danko aj váš pokračovateľ, podsúvate mi tu

úplne  iné zámery.  Možno budem  celkom súhlasiť  s tým, aby

prerokúvanie bolo  neverejné v prípade,  že nám predkladateľ

povie, že skutočnosti, o ktorých chce hovoriť, budú chránené

zákonom 102. Ale tu je reč  o niečom inom, o dodržiavaní zá-

konov a ústavy, ktoré platia.  V takom prípade sa hovorí, že

normálne, všeobecne prerokúvanie akéhokoľvek bodu, pokiaľ to

neustanovuje zákon, sa má  uskutočňovať ako verejné v prípa-

de, že nie je podaný návrh na neverejné rokovanie. Ak je po-

daný  návrh  na  neverejné  rokovanie,  na  to  je  potrebná

90-percentná  väčšina hlasov.  V podstate  tu máme situáciu,

ktorú musíme riešiť v súlade so zákonom.

 

     Zákon o Slovenskej  informačnej službe neobsahuje usta-

novenie o  tom, že by  správa Osobitného kontrolného  orgánu

musela byť  na neverejnom rokovaní.  A zákon číslo  102/1971

Zb. - však v roku  1971 Osobitný kontrolný orgán ani neexis-

toval, ten predsa nemohol stanovovať, že prerokúvanie takej-

to správy musí byť neverejné.  Ten hovorí o tom, že existujú

skutočnosti,  ktoré sú  predmetom štátneho  tajomstva, a  ak

správa takéto skutočnosti obsahuje, predkladateľ môže požia-

dať, aby sme hlasovali o  neverejnom rokovaní. V prípade, že

by sme to neodhlasovali, nemohol  by o nich Národnú radu in-

formovať. Tak na tom stojíme procedurálne. O nič iné mi nej-

de, len aby sme dodržiavali ústavu a zákon.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predseda,  pokiaľ viem, včera  ste sa pre  masmédiá

vyjadrili,  že neviete,  kto tú  správu podá.  Prosil by som

vás, keby ste  povedali, kto vám oznámil, že  túto správu tu

prednesie, kto ju prednesie a odkiaľ teda viete, že sú v nej

veci týkajúce sa štátneho tajomstva.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  musíme dávať pozor,  o čom hovoríme.  Na

začiatku som povedal, že som  dostal list od OKA.

 

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Kto je to OKO? To je poslanec?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dostal som  list od Osobitného  kontrolného orgánu, kde

ma žiadajú, aby som ako bod programu zaradil to, o čom teraz

hovoríme, pričom navrhujú, keďže ide  o veci, ktoré sú pred-

metom štátneho  tajomstva a dôverné,  aby táto schôdza  bola

neverejná. Plním to, čo som dostal od tohto orgánu.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predseda, naozaj by som prosil to meno, keby to bo-

lo možné, lebo  je možné, že tak ako  teraz nechcete povedať

meno, aj  všetky vyšetrovania Osobitného  kontrolného orgánu

vlastne nie sú žiadne vyšetrovania,  lebo mám obavy, že pri-

tom nebola prítomná žiadna komisia.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, veď práve preto chceme, aby nám tú správu

predložili. Žiadali ste to vy.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     To meno by som prosil.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Tu je podpísaný Igor Urban  - člen OKO poverený oznámiť

mi toto rozhodnutie.

 

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda,

 

     dovolím si  byť trochu osobný a  musím povedať, že úvod

tejto schôdze  ma veľmi sklamal,  pretože musím konštatovať,

že z vašej strany je  vedený veľmi neodborne. Veľmi jednodu-

cho to odôvodním.

 

     Schválili sme  bod programu, ktorý  bude ako prvý,  kde

mám  dve uznesenia.  Pýtam sa, o ktorom  budeme hlasovať ako

o prvom. O  tom nikto nerozhodol.  Bol tu návrh,  aby sa po-

slanci o tom dohodli, vy ste to odblokovali svojím postupom.

Tu momentálne  ste dosvedčili, že poslanec  Šimko má pravdu.

Osobitný kontrolný orgán vám  navrhol, aby časť schôdze bola

neverejná. Navrhol. Teda musí ktosi rozhodnúť, či to tak bu-

de, alebo nie.

 

     Ústava,  ktorú treba  v tejto  veci poznať,  hovorí, že

automaticky zo zákona je časť schôdze neverejná, ak tak sta-

noví zákon. Pýtame sa ktorý? Ak je to tak, potom netreba na-

vrhovať, ale  povedať, že schôdza bude  zo zákona neverejná,

alebo treba o tom hlasovať troma pätinami, a nie ako ste na-

vrhli, že pri programe to akosi zoberieme na vedomie. Veď to

tak nejde,  pán predseda! Tak  ste to povedali,  že poslanci

pri programe povedia, že to bude neverejné. Buď to ktosi na-

vrhol, teraz ste prečítali,  že navrhli, my rozhodneme troma

pätinami, že áno. Dajte si prehrať záznam, pán predseda! Tak

ste to povedali, že poslanci  pri programe rozhodnú, tak ste

sa  na to  spoliehali, že  o tom  netreba osobitne hlasovať.

O nič  iné nám  nejde, len  aby bola  dodržaná procedúra. My

napríklad podporíme, aby to prerokúvanie bolo neverejné. Ne-

máte sa teda čoho báť, ale dajte o tom legálne hlasovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  musím vám povedať, že treba počúvať. Dám

vytiahnuť  záznam, kde  som o prvom  bode  povedal: Ako prvý

v poradí je  návrh HZDS a  druhý pána poslanca  Volfa. Potom

vám  to dám  prehrať, keď  sa mi  potom ospravedlníte, budem

rád. Tak som to povedal. Takže k tomu len toľko.

 

     A k  vašej druhej poznámke  - prečítajte si  ústavu, čo

hovorí  v druhej  vete. Ja  som povedal, na základe  čoho sa

prikláňam k tomu. Je to môj názor. Ak by Národná rada nemala

povinnosť dbať o ochranu štátneho tajomstva a vecí, ktoré sú

štátnym  tajomstvom,  potom  by  členovia kontrolného orgánu

nikdy nemohli  Národnej rade predložiť  žiadnu správu, keďže

§ 24, tuším  odsek 2 zákona o  Slovenskej informačnej službe

ich zaväzuje k mlčanlivosti. Nikdy.

 

     Prosím, ešte pán poslanec Langoš.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Vážený pán predseda,

 

     chcel som povedať,  že ma to zaráža, ale  vlastne ma to

nezaráža,  napriek  vysokej  hustote  právnikov  alebo  ľudí

s právnym vzdelaním  na pôde parlamentu.  Predsa by som  len

povedal, že poslanci, ako tu sedíme na schôdzi Národnej rady

a na schôdzach výborov, sme povinní  poznať dva zákony - Ús-

tavu Slovenskej republiky a rokovací poriadok. Ústava sa od-

voláva na iný zákon. Ten iný zákon je len rokovací poriadok,

ktorý hovorí o  neverejnom rokovaní. Ja som si  to ešte pred

začiatkom  tejto schôdze  prečítal. Je  to ustanovenie  § 14

ods.  2: "Z  dôvodov ochrany  dôležitého štátneho  záujmu sa

Slovenská Národná  rada na návrh" a  teraz sú tam vymenované

"predsedu,  výboru alebo  poslanca, alebo  vlády, alebo  jej

člena môže uzniesť na tom, že  schôdza alebo jej časť je ne-

verejná. O takomto návrhu  rozhodne Národná rada bez rozpra-

vy." Takže v podstate tento  zákon hovorí jednoznačne, že ak

je tu návrh, ak je tu navrhovateľ, ústava hovorí o trojpäti-

novom kvóre. Ak v tomto  zákone nie je stanovené kvórum, po-

tom nechám rozhodnutie na vás právnikov. Ale využijem proce-

durálny návrh, aby sa ešte pred hlasovaním o verejnosti ale-

bo neverejnosti tejto časti  schôdze hlasovalo o tajnom hla-

sovaní o tejto veci.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Beriem aj váš návrh, lenže ten  je po mojom návrhu a po

návrhu pána Pittnera, pretože aj to sú procedurálne návrhy.

 

     Ešte je prihlásený pán poslanec Kňažko.

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     myslím si, že už dlhý čas diskutujeme o niečom, čo nao-

zaj nie  je až také  dôležité. Nech už  bude toto zasadnutie

prebiehať akokoľvek, či bude  utajené, alebo verejné, som za

to,  aby bolo  utajené. A  tí, ktorí  by sa chceli dozvedieť

ďalšie  podrobnosti,  dozvedia  sa  to  z  obvyklých zdrojov

v Športovej hale na Pasienkoch. Takže zbytočne strácame čas.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Gaulieder.

 

Poslanec F. Gaulieder:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     keďže som členom  Osobitného kontrolného orgánu, prosil

by som  vás, aby ste  podporili návrh na  prerokovanie tejto

správy na neverejnom zasadnutí, nakoľko táto správa obsahuje

skutočnosti, ktoré  sú - povedal by  som - predmetom ochrany

štátneho  tajomstva. Z toho dôvodu si myslím, že by bolo ko-

rektné, keby to väčšina poslancov, teda trojpätinová väčšina

poslancov podporila.

 

     A ešte pánu poslancovi Langošovi: myslím si, že poslan-

ci by mali poznať podstatne viac zákonov ako tie dva.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Urban.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegovia, kolegyne,

 

     tak ako to citoval pán predseda Národnej rady, Osobitný

kontrolný orgán odporúčal na  rokovaní 7. schôdze prerokovať

správu Osobitného kontrolného  orgánu na neverejnom zasadnu-

tí. Nepožiadal predsedu Národnej rady o to, aby zvolal neve-

rejnú schôdzu  Národnej rady. Opakujem, požiadali  sme o to,

aby to bolo  prerokované na 7. schôdzi Národnej  rady k bodu

správa neverejne.

 

     Článok  83 ods.  4 Ústavy  Slovenskej republiky  hovorí

o tom, že  neverejné schôdze sa môžu  konať len v prípadoch,

ktoré ustanoví zákon, alebo v  prípade, že sa na tom uznesie

Národná  rada  Slovenskej  republiky  trojpätinovou väčšinou

všetkých poslancov. My sme  o neverejnú schôdzu nepožiadali.

Požiadali sme  o neverejné rokovanie k  tomuto bodu programu

schôdze Národnej rady. To je jedna vec.

 

     Druhá vec: Potvrdzujem zároveň  to, čo povedal pán Gau-

lieder, že  na rozdiel od vystúpenia  pána premiéra k novele

zákona o Slovenskej informačnej  službe, táto správa Osobit-

ného kontrolného orgánu obsahuje skutočnosti, ktoré sú pred-

metom  štátneho  a  služobného  tajomstva.  Ani  zákon číslo

102/1971 ani  zákon číslo 46 nepredpokladá,  že by mohli byť

zverejňované  údaje  o  skutočnostiach,  ktoré  sú predmetom

štátneho tajomstva. Čiže nie sú tu splnené zákonné podmienky

na to,  aby sa správa  mohla prečítať na  verejnom zasadnutí

a pre verejné informačné prostriedky. To je to, o čom hovorí

pán predseda Národnej rady, že zákon stanovuje inak.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Sú tu tri  návrhy, budeme o nich hlasovať,  ale ešte sa

hlási pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predseda, okrem toho,  že sa púšťate do dis-

kusie s poslancami ako predsedajúci schôdze, predvádzate nám

aj neznalosť rokovacieho poriadku. Pán Langoš vám jasne pre-

čítal, že na základe § 14 ods. 2 bez rozpravy dáte hlasovať,

a Národná rada sa uznesie o tom, že to bude neverejné, takže

celá diskusia bola irelevantná.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  veľmi pekne  pánu poslancovi  Černákovi. Dávam

hlasovať o mojom návrhu, potom bude návrh pána Pittnera, po-

tom návrh pána poslanca Langoša, tak ako boli povedané. Svoj

návrh som predniesol, prosím, budeme hlasovať.

 

     Hlasujeme o programe ako celku  s tým, že predmetný bod

rokovania o  Osobitnom kontrolnom orgáne  bude ako neverejná

časť schôdze. (Šum v sále.)

 

     Povedal som svoj návrh. Ďalší poslanci dali svoj návrh.

Mám také isté právo ako ostatní.

 

     Prosím, ešte pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Pán  predseda,  dal  som  procedurálny  návrh,  aby  sa

o správe  Osobitného kontrolného  orgánu hlasovalo osobitne.

Predsa je  absurdné, aby sme  najprv schválili celý  program

a potom osobitne hlasovali o tom  bode. Z logiky veci vyplý-

va, že musíte dať najskôr hlasovať  o tom. A to ste akcepto-

vali. Už som vám vypadol z pamäti.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie. Dal  som takisto procedurálny  návrh, to som  hneď

povedal, a môj bol prvý. Hlasovanie je procedurálny návrh.

 

     Prosím, pán poslanec Langoš.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Pán  predseda, môj  návrh sa  týkal spôsobu hlasovania.

Z logiky akejkoľvek procedúry vyplýva...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Aj môj návrh. Prosím, pán poslanec Fogaš.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Pán predseda, je logické,  že ak treba rozdielne kvórum

na výsledok,  nemožno spojiť dva  body do jedného.  Ak treba

prostú väčšinu  na schválenie programu,  a tá iste  bude, to

ešte neznamená, že môžeme súčasne s tým hlasovať o trojpäti-

novej väčšine, tak ako  vyplýva z Ústavy Slovenskej republi-

ky. Viacerí tu ubezpečili o dobrej vôli, a aj my podporujeme

neverejné zasadnutie  k tomuto bodu  dnešnej schôdze. Prosím

vás teda, aby  ste dali hlasovať najskôr o  tejto veci samo-

statne, a myslím si, že nič  nebráni tomu, aby sme potom od-

hlasovali program schôdze. A je  to čisté. Jednoducho to ne-

možno spojiť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec, tu  nejde  o  kvórum. Vysvetlil  som, že

v tomto prípade sa nehlasuje dvoma  tretinami. To je môj ná-

vrh a tak som ho vysvetlil. Ústava hovorí, ak o tom nehovorí

iný zákon. A ja som  vám to prečítal. Expressis verbis neho-

vorí zákon, ale prečítal som  vám všetky zákony, ktoré o tom

hovoria, čo sú utajované veci  a kedy ich treba zachovať ako

utajené.  A v  tom prípade  nemôže ísť  o iné hlasovanie ako

o hlasovanie tajné.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Pán predseda, veľmi si vážim to, že ste nám uviedli zá-

kony, ktoré hovoria o tom,  kedy treba dodržiavať štátne ta-

jomstvo. Ale nato, aby sme mohli zo zákona hovoriť o tom, že

schôdza alebo  jej časť je neverejná,  by muselo byť uvedené

v zákone, že o týchto veciach sa rokuje neverejne. Je tu po-

litická  vôľa viesť  rokovania o  tomto bode  neverejne, tak

prosím, dajte hlasovať najskôr procedurálne o návrhu, že tá-

to časť  schôdze bude neverejná,  a potom schváľme  program.

Som presvedčený  o tom, že to  prejde. Ale jednoducho ústavu

nemožno obísť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Pán predseda,  chcem dodať, že budem  hlasovať za neve-

rejné prerokúvanie toho bodu, lebo to chcem počuť, ale podľa

môjho náhľadu by bolo dobré v tomto dodržať ústavu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ja ústavu neporuším. Pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Pán predseda, už len pridám to, že ak by vaša interpre-

tácia  bola správna,  tak o  veci netreba  hlasovať, pretože

ústava hovorí,  že neverejná schôdza sa  koná vtedy, keď tak

stanoví zákon.  To je jedno, či schôdza, alebo  jej časť. To

zasa vysvetľuje  rokovací poriadok. To tu  bolo citované. Vy

to  dobre viete.  Nemôžete dať  hlasovať o  veci, ak  chcete

o nej rozhodovať v pléne. Buď  to vyplýva zo zákona, a potom

o tom netreba  hlasovať, alebo to  nevyplýva, a treba  o tom

hlasovať. Potom má pravdu kolega  Fogaš, ktorý hovorí, že sú

potrebné tri  pätiny. Tak vy sa  rozhodnite, čo podporujete,

pretože ste niekde medzi tým, a to dosť dobre nie je možné.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  na rozdiel od  vášho myslenia vám  chcem

povedať, že málokedy sa rozhoduje na základe jedného ustano-

venia toho-ktorého  zákona. Skoro každý zákon  je odkazný na

iný zákon. Ústava odkazuje na iný zákon, takisto odkazuje na

rokovací poriadok a na zákony, ktoré som prečítal. Čiže spo-

lu s týmito  zákonmi ide výklad a potom  sa rozhoduje. Takže

neupravujte ma a neopravujte ma, ako som mal rozmýšľať a ako

som mal myslieť. To vari viem.

 

     Pán poslanec Urban.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     chcem len vyzvať tých  právnikov a legislatívcov opozí-

cie, ktorí používajú výklad o potrebnej trojpätinovej väčši-

ne pri tomto hlasovaní, aby citovali ustanovenie zákona, buď

zákona  46,  alebo 102,  ktoré  skutočnosti tvoriace predmet

štátneho a služobného  tajomstva umožňuje zverejňovať verej-

ným informačným prostriedkom. Ktoré ustanovenie týchto záko-

nov toto umožňuje? To je jedna vec.

 

     Druhá vec: Pán predseda, zároveň dávam procedurálny ná-

vrh skončiť  o týchto návrhoch rozpravu,  ak teda bola vôbec

otvorená, a začať hlasovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Prokeš.

 

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem veľmi pekne.

 

     Pán predseda, myslím, že si treba vziať k srdcu aj slo-

vá pána  Ftáčnika, ktoré tu  povedal. Áno, pokiaľ  chce také

vysvetlenie, tak váš návrh, tak ako ste ho predložili, pres-

ne súhlasí s tým, čo  povedal on. Preto možno hlasovať spolu

o programe a o neverejnej časti schôdze.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Švec.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Odpustite, dámy  a páni, že vstupujem  do tejto debaty,

ale zdá sa  mi, že ide o výsostne vedeckú  debatu o tom, ako

vykladať  Ústavu  Slovenskej  republiky  a  zákony, ktoré sa

vzťahujú k tomuto bodu.  Pán predseda, navrhujem polhodinovú

prestávku, nech sa všetci  právnici v tomto parlamente pora-

dia a vyriešia záležitosť skutočne odborne.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Takže dám hlasovať o návrhu pána poslanca Šve-

ca, ktorý chce prestávku. Prosím,  hlasujte o tom, či má byť

prestávka.

 

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže prestávka nebude. Ďakujem.

 

     Vážení páni poslanci, panie poslankyne, sú tu tri návr-

hy na spôsob hlasovania, ten,  ktorý som predniesol ja, ten,

ktorý predniesol pán poslanec Pittner, a ten, ktorý prednie-

sol pán poslanec Langoš.  Pán poslanec Langoš návrh stiahol,

povedal, že je to nelogické.

 

     Prosím, prezentujme sa a  hlasujme o mojom návrhu. Hla-

sujeme  o celom  bode programu  s tým,  že bod,  ktorý rieši

správu  Osobitného  kontrolného  orgánu,  bude na neverejnej

časti schôdze.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Takže sme prijali bod programu tak, ako som ho navrhol.

 

     Pán poslanec Fogaš.

 

 

 

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Pán predseda, keďže  neverejné zasadnutie nebolo schvá-

lené patričným kvórom stanoveným ústavou, chcem čestne a ko-

rektne povedať, že sa nebudem cítiť viazaný týmto neverejným

zasadnutím. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čudujem sa pánu poslancovi  Fogašovi, že to povedal ako

právnik, pretože ho k mlčanlivosti nezaväzuje verejnosť ale-

bo neverejnosť, ale poznatok.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Ja viem, čo je neverejné zasadnutie, a rešpektujem jeho

výsledky, ale tu sa nerozhodlo podľa ústavy. To je všetko.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem  pekne,  pán  predseda.  Chcem  ešte doviesť do

dôsledkov to,  o čom hovoril pred  chvíľkou pán poslanec Fo-

gaš. Keďže ide o verejné  rokovanie,  aj pokiaľ ide o spôsob

informovania verejnosti o rozprave,  ktorá tu bude vedená ku

ktorémukoľvek z bodov  tohto  hlasovania, nemôže sa to posu-

dzovať takým spôsobom, ako keby išlo o neverejné  rokovanie.

Ak by mal niekedy nezávislý  súd posudzovať, či došlo, alebo

nedošlo  k porušeniu  zákona, bude  nepochybne prihliadať na

túto skutočnosť, či sa schválilo, alebo neschválilo neverej-

né rokovanie. To len  upozorňujem najmä kvôli zástupcom tla-

če.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predseda,

 

     v zmysle rokovacieho poriadku zatiaľ sme sa dostali len

tak ďaleko, že sme si odhlasovali program ako celok, pretože

spôsob, ktorým ste určili tento  bod ako neverejný, je nezá-

konný.

 

     Navrhujem modus vivendi, nezaoberajme sa tým teraz. Keď

sa tento bod bude prerokovávať, či už vy, pán predseda, člen

vlády,  alebo hociktorý  poslanec sa  postaví, využije  § 14

ods. 2 rokovacieho poriadku a odhlasuje sa schôdza podľa to-

ho, akú máte predstavu. Takže nechajme to už tak.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážení páni poslanci,

     vážené panie poslankyne,

 

     som si absolútne vedomý, vychádzajúc z ustanovení všet-

kých citovaných právnych noriem, ktoré som tu predniesol, že

moje rozhodnutie vôbec neporušilo ústavu, pretože  ústava o-

krem toho, že hovorí, že o neverejnosti schôdze sa rozhoduje

dvojtretinovou väčšinou, hovorí aj o tom, že sú tu iné práv-

ne normy, ktoré túto povinnosť menia. Menia ju tak, že sa to

môže  prijať riadnym  hlasovaním väčšinou  prítomných. Takže

všetky citované normy, ktoré som  tu uviedol, aj keď som po-

vedal, že expressis verbis jednoznačne nie je povedané, kto-

rý zákon  to tak hovorí, vyplývajú  z toho, že ide  o štátne

tajomstvo, že  ide o veci,  ktoré sú v  záujme ochrany štátu

utajované,  ktoré sa  nesmú zverejňovať.  To znamená,  že je

možnosť rozhodnúť tak, ako som  rozhodol. Ale keď chcete tak,

ako povedal pán poslanec Černák, hoci aj teraz to dám odhla-

sovať. (Šum v sále.) Prosím, ak nechcete, nedám.

 

     Pán Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som vyslovil

prekvapenie  nad dnešným  vystupovaním niektorých  poslancov

v tejto sále, menovite aj pána poslanca Fogaša, pretože celé

ich vystupovanie  je zamerané na rozbitie  tejto schôdze, na

nič iné. V skutočnosti sa  skrýva za ústavu, za dodržiavanie

zákona, ale v pozadí je niečo úplne iné, pretože takisto pán

poslanec Fogaš, takisto pán poslanec Šimko a ďalší, ktorí tu

sedia, veľmi dobre  vedia, čo je to štátne  tajomstvo, čo je

jeho zverejnenie bez súhlasu kompetentného orgánu, ktorý za-

viazal. V takom prípade páni poslanci môžu svojím vystupova-

ním dosiahnuť  len jedno jediné, že  sa tu správa Osobitného

kontrolného orgánu vôbec čítať nebude. Ak chceli podporovať,

tak ako rozprávali pred chvíľou, že politická vôľa je, a ne-

chceli si  len presadiť svoje a  svoj postup, mohli hlasovať

za program a bolo by tam  bývalo 90 hlasov. To je všetko. To

znamená, že v skutočnosti vôbec  nejde o právny problém, ale

ide o snahu deštruovať túto schôdzu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Cingel.

 

 

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Pán predseda, moje vystúpenie bude smerovať k tomu, aby

som podporil  váš názor, že  hlasovanie je platné.  Budem sa

opierať o článok 83 Ústavy Slovenskej republiky, kde v odse-

ku  4 sa  hovorí, že   neverejné schôdze  sa môžu  konať len

v prípadoch, ktoré ustanoví zákon, alebo v prípade, že sa na

tom uznesie Národná  rada Slovenskej republiky trojpätinovou

väčšinou všetkých poslancov. Rokovací poriadok v § 14 ods. 2

ďalej hovorí, že z dôvodov ochrany dôležitého štátneho záuj-

mu sa  Slovenská národná rada na  návrh... atď. môže uzniesť

na tom, že schôdza alebo jej časť je neverejná.

 

     Pýtam sa,  pán Fogaš, či ide  o neverejnú celú schôdzu,

alebo  o jej  časť, lebo  ústava hovorí  o neverejnej  celej

schôdzi Národnej rady,  a my sme si tu  odhlasovali, že časť

schôdze Národnej rady bude neverejná,  a na to sa nevzťahuje

trojpätinové kvórum.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Hrnko.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán  predsedajúci, chcel by som  len povedať, že

si treba všimnúť to, čo povedal predseda branného výboru pán

Andrejčák, že zodpovedný je ten,  kto informáciu dáva, a nie

ten, kto ju rozširuje. (Šum  v sále.) Preto, samozrejme, keď

niekto dá nekompetentným ľuďom  štátne tajomstvo na vedomie,

tak je zodpovedný  on, a nie ten, kto to  podá ďalej. Ja ako

človek,  ktorý som  podpísal stodvojku,  sa tým  budem cítiť

viazaný, ale  podľa mojich informácií  stodvojku podpisovali

len príslušníci branného a  bezpečnostného výboru. Preto na-

vrhujem, keď príde tento bod na rokovanie, aby sa o tom dalo

riadne hlasovať, aby to bola tajná schôdza. To je jedna vec.

A druhá vec, skončime s touto  trápnou fraškou a začnime ro-

kovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Ďakujem za  udelené slovo. Myslel  som si, že  vydržím,

aby som sa do toho nezapojil. Z takej jednoduchej a prehľad-

nej záležitosti  sa urobila komplikovaná vec.  A nemá to ani

logiku, že  ste to takto  pomotali, hoci chcem  byť citlivý,

lebo vy ste zase veľmi citlivý na moje poznámky.

 

     Prosím vás, v zákone nikde nenájdete, kde by sa hovori-

lo, že  o tomto bode rokovania  má byť neverejné zasadnutie.

Zákon 102 hovorí o štátnom tajomstve, o Slovenskej informač-

nej službe, hovorí o iných veciach. Čiže zo zákona nevyplýva

neverejné zasadnutie. Prichádza do  úvahy iný moment, že sme

si mohli, a podľa môjho názoru mali odhlasovať 90 hlasmi ne-

verejné zasadnutie. Vtedy by to bolo v súlade s ústavou. Te-

raz ste nás postavili, konkrétne  mňa osobne, hovorím za se-

ba, pred zložitú  dilemu, či som za program,  tak ako sme ho

doplnili, a či  som za to, aby po  tomto bode bolo neverejné

rokovanie. Tým, že ste dali hlasovať neústavne, musel som sa

buď zdržať, alebo musel som byť proti.

 

     Načo komplikovať  situáciu? Teraz ste  odovzdali do rúk

predkladateľov celú záležitosť, a  to preto, lebo predklada-

telia si  musia uvedomovať, že  neverejné zasadnutie nie  je

odsúhlasené v  súlade s ústavou, a  predkladateľ bude musieť

dbať, aby nedal na zasadnutie  také veci, ktoré by mohol dať

vtedy, keby to bolo neverejné. Pýtam sa vás, čo ste sledova-

li skomplikovaním tejto jednoduchej záležitosti.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ak vám môžem hneď  odpovedať, odpovedám vám otázkou. Čo

ste sledovali tým, keď ste  chceli, aby bolo rokovanie neve-

rejné, že ste zaň nehlasovali?

 

     Pán poslanec Fogaš.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Odpoviem rovno, sledovali sme  dodržanie ústavy. V § 14

rokovacieho poriadku  sa hovorí o tom,  že Národná rada Slo-

venskej republiky  má hlasovať o  tom, či schôdza  alebo jej

časť bude neverejná. Do prijatia Ústavy Slovenskej republiky

sa  hlasovalo vždy  jednoduchou väčšinou.  Spôsob hlasovania

a kvalifikované kvórum  sa ustanovilo až  našou ústavou. Bol

som pri  tom, keď sa  tento článok tvoril,  viem, ako sa  to

tvorilo,  aj viem,  prečo sme  tam hovorili  o trojpätinovej

väčšine.  Preto,  pán  poslanec  Prokeš,  odmietam také reči

o tom, že sa tu rozbíja schôdza. Ako poslanec som sľúbil, že

budem dbať na  to, aby sa dodržiavala ústava  a aby sa dodr-

žiavali zákony, a tomuto sľubu  dostojím. A to isté som uro-

bil dnes, k ničomu inému  som nediskutoval, iba k tejto jed-

nej  otázke. A  opäť verejne  vyhlasujem, že  som pripravený

hlasovať za to, aby tá časť schôdze bola neverejná. Poslanec

Ftáčnik vás ubezpečil, že celý náš klub bude hlasovať za ne-

verejnú túto  časť. Tak prosím  vás pekne, nepodsúvajte  nám

rôzne nekalé úmysly, ktoré možno sami sledujete.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Andrejčák.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Ďakujem za slovo. Chcel by som len pripomenúť niektorým

pánom poslancom, že tu nie je priamy prenos televízie, takže

vystúpenia môžeme skrátiť.

 

     A po druhé, ďakujem pánu  poslancovi Hrnkovi, že ma "za-

písal do histórie", keď ma citoval ako autora. Ale nie je to

tak. Zodpovednosť  je naozaj u  autora správy, ale  len voči

tomu, komu ju dáva. A ak  ju dostal, a ten ju rozširuje, tak

je zároveň v postavení už ochrancu štátneho tajomstva. Takže

ak sa  niečo dozvieme, čo  má charakter štátneho  tajomstva,

nemôžeme to posúvať ďalej len z  dôvodu, že sme sa to dozve-

deli. Naopak, tým nás zákon  viaže tak, ako viazal toho, kto

nám údaj poskytoval.

 

     A myslím si, že táto  debata je umele vyvolaná, len aby

sa predseda Národnej rady  znervóznil. Navrhujem, aby sme ju

skončili tým, že si všetci doprajeme psychický odpočinok, že

pôjdeme na obed.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem. Pán predseda,  mám procedurálny návrh. Navrhu-

jem, aby bod číslo 14 - správa Osobitného kontrolného orgánu

na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej  služby -, ktorý

bol už schválený ako bod programu, sa prerokoval na neverej-

nej časti schôdze.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážení páni poslanci, panie  poslankyne, o tejto otázke

sme už rozhodovali v predchádzajúcom hlasovaní, ale  aby som

predišiel  všetkým ďalším  diskusiám, poddám  sa tomu  a dám

hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Šimku. (Potlesk.)

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     Hlasujeme o tom, aby  bod správa Osobitného kontrolného

orgánu bol prerokovaný na tejto schôdzi na neverejnom zasad-

nutí. Kto je za?

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 101 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Pripomínam však, že nebola potrebná trojpätinová väčši-

na, takže nebolo treba o tom hlasovať.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     pristúpime k  p r v é m u  bodu programu, ktorým je

 

     Návrh uznesenia k 50. výročiu skončenia druhej svetovej

vojny a víťazstva nad fašizmom.

 

     Návrh prednesie pán podpredseda Húska.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážení prítomní,

     vážený pán predseda,

     vážená vláda,

 

     dovoľte, aby som prečítal návrh uznesenia Národnej rady

Slovenskej republiky z 3. mája  1995 k 50. výročiu skončenia

2. svetovej vojny a víťazstva nad fašizmom.

 

     Národná rada Slovenskej republiky pri päťdesiatom výro-

čí skončenia európskej časti druhej  svetovej vojny sa s hl-

bokou pietou skláňa pred miliónmi obetí a ťažkými utrpeniami

vyvolanými touto hroznou kataklizmou.

 

     Národná  rada Slovenskej  republiky je  presvedčená, že

naše historické vedomie  plodne zužitkuje strastiplnú skúse-

nosť z toho, že súčasné storočie bolo svedkom dvoch horúcich

a jednej studenej  svetovej vojny. Táto  skúsenosť nás vedie

k poučeniu,  že každému  národnému alebo  triednemu sebectvu

treba včas postaviť účinné  hrádze, inak zvedie našu civili-

záciu do  barbarského úpadku. Súčasné  ohniská krvavých kon-

fliktov v  Európe i vo svete  nám dostatočne pripomínajú, že

neustála starosť o demokratický  vývoj sa musí stať súčasťou

nášho odhodlaného úsilia, trpezlivosti, cti a vôle.

 

     Národná rada Slovenskej republiky je takisto presvedče-

ná, že cez autentickú skúsenosť z vojnového utrpenia sloven-

ská  spoločnosť do  základného kameňa  našej novej štátnosti

vložila pevné odhodlanie vyvarovať sa bludných ciest egoizmu

a totalitarizmu a jednoznačne viesť  našu spoločnosť k demo-

kratickej a sociálne  zodpovednej budúcnosti. Prvou úspešnou

skúškou tohto odhodlania bola vzorovo priateľská forma eman-

cipovania oboch následníckych republík z unitárneho štátu.

 

 

     Národná  rada  Slovenskej  republiky  vyjadruje  hlboké

presvedčenie, že zvrchované, demokratické, duchovne i hmotne

prosperujúce a sociálne solidárne Slovensko je a nemenne bu-

de pevným prínosom k  mierovému a demokratickému rozvoju Eu-

rópy a sveta. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu  podpredsedovi. Pán poslanec  Volf. Myslel

som, že máte pozmeňovací návrh.

 

Poslanec J. Volf:

 

     Procedurálny. Krátku poznámku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To môžete povedať z miesta.

 

Poslanec J. Volf:

 

     Vzhľadom na to, že som tu už dal návrh, aby došlo k ur-

čitému   zjednoteniu  stanoviska   Národnej  rady,  nechcem,

a zrejme sa  k tomu ani  nedostanem, prednášať návrh,  ktorý

bol daný  podľa poradového čísla  ako druhý. Navrhujem,  aby

toto vyhlásenie bolo doplnené o krátku časť, ktorú by som si

teraz dovolil  prečítať, a dávam to  súčasne ako pozmeňovací

návrh poslancov SDSS a SDĽ v rámci klubu Spoločná voľba.

 

     Návrh je takýto: v treťom odseku skončiť vetu ..."vyva-

rovať sa  bludných ciest egoizmu a  totalitarizmu" a doplniť

nasledujúcu vetu: "Aj preto,  vyjadrujúc úctu všetkým, ktorí

položili životy  za veľké ideály humanity  a demokracie, od-

sudzuje všetky pokusy ospravedlňovať a glorifikovať predsta-

viteľov režimu vojnového  Slovenského štátu, ktorý spolupra-

coval s  nemeckým fašizmom, spájať  tento režim so  súčasnou

Slovenskou republikou, so súčasnou slovenskou štátnosťou bu-

dovanou na demokratických politických a právnych základoch."

Môže potom nasledovať veta: "Prvou úspešnou skúškou odhodla-

nia viesť našu spoločnosť  k demokratickej a sociálne zodpo-

vednej  budúcnosti  bola  vzorovo  priateľská forma"... atď.

V podstate text zostáva zachovaný.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Weiss.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Mám jeden  pozmeňovací návrh. Tam, kde  sa v návrhu vy-

hlásenia,  ktoré  prečítal  pán  podpredseda  Húska,  hovorí

"...emancipovania oboch  následníckych republík z unitárneho

štátu", v súlade s právnym  poriadkom a v súlade s historic-

kou skutočnosťou  navrhujem, aby tam  bolo "federálneho štá-

tu". Je to na prvej strane textu uznesenia v poslednom riad-

ku. Navrhujem namiesto "unitárneho štátu" slová "federálneho

štátu", pretože mali sme federáciu, mohli sme s ňou byť viac

alebo menej spokojní, alebo nespokojní, bola tu federácia.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec Weiss práve v tejto

chvíli narazil na jednu, podľa mňa, veľmi vážnu  skutočnosť.

Keď sa hovorí o právnom  štáte, musí sa hovoriť predovšetkým

o forme. A preto sa veľmi čudujem jeho kolegovi zo Spoločnej

voľby  pánu Volfovi,  že predložil  svoj pozmeňovací  návrh,

ktorý jasne zaváňa tvrdým  totalizmom, keď sa názor vyjadro-

val zákonom,  resp. zakázalo sa  polemizovať, mať iný  názor

než niekto iný.

 

     Doteraz sme  tu dosť počúvali o  fašistickom štáte, ale

štát  nemôže byť  fašistický, pretože  to je  niečo ako dom.

Takisto dom  nemôže byť fašistický.  Napriek tomu za  všetky

zmienky o  Slovenskom štáte a keď  Slovenská  národná strana

oslavovala vznik  štátu, podčiarkujem štátu,  14. marca, sme

boli označovaní  za fašistov. Nestotožňovali sme  ho s reži-

mom, ale  užili sme si toho  dosť. A dnes sa  zakáže ešte aj

historikom polemizovať o tom, kto mal akú úlohu, a čo vlast-

ne v histórii slovenského národa toto obdobie znamenalo.

 

     Je skutočne pozoruhodné, ak sa bude Slovenský štát, je-

ho režim,  ktorý vtedy bol, myslím  obdobie vojny, vytrhávať

z historického kontextu vtedajšej Európy  a bude sa hodnotiť

dnešnými očami,  a nie očami  vtedajšej Európy. Je  skutočne

pozoruhodné, ak z Maďarska  utekali utečenci do tohto fašis-

tického štátu alebo fašistického režimu, ktorý vtedy na Slo-

vensku bol. Áno, je skutočne pozoruhodné, že dodnes sa robia

mätúce  transparenty, z  ktorých, keď  sa urobia fotografie,

tak sa nerozoznáva, o ktorý štát  kedy išlo, a idúc do sveta

obviňujú Slovensko z fašizmu.

 

     Myslím si,  že skutočne, pán kolega  Volf, zbavte sa už

konečne svojej  snahy totalitného myslenia  vnucovať niekomu

predstavu, čo si má o čom myslieť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Hrnko.

 

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Ďakujem  pekne,  pán  predseda.  Nebudem  sa vyjadrovať

k tomu, čo povedal pán Prokeš.  Ja by som tú históriu predsa

len nechal  historikom a nemeditoval  o tom. Ale  nesúhlasím

celkom s tým, čo povedal pán Weiss, pretože tak ako je to tu

napísané,  je to  pravda, pretože  emancipácia bola postupná

- z unitárneho štátu  na federáciu a z federácie  na dve sa-

mostatné republiky. Takže si myslím, že z hľadiska historic-

kej pravdy  je tá formulácia  správna, lebo postupnosť  bola

z unitárneho štátu k federácii a k samostatnosti. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem.  Ak  dovolíte,  budem  stručný.  V prípade, že

prejde  návrh pána  poslanca Volfa,  navrhujem doplniť  text

uznesenia o ďalší odsek, ktorý bude znieť: "Odmietnuť pokusy

glorifikovať komunistický režim  napríklad aj niektorými po-

litickými predstaviteľmi počas prvomájových osláv."

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Volf.

 

Poslanec J. Volf:

 

     Chcem povedať,  že pokiaľ by  moje vystúpenie a  návrh,

ktorý som  predložil, boli dôkazom  totalitárskeho myslenia,

žiaľ, toto  myslenie si osvojujú  milióny ľudí len  u nás na

Slovensku a  ďalšie stámilióny okolo nás.  Chcel by som však

povedať, že pán Prokeš sa  mýli. Ja tu nehodnotím štát, hod-

notím tu režim. Tu nie  je ani slovo o hodnotení vtedajšieho

štátu alebo štátnosti. Tu sa hodnotí vtedajší režim  a to je

trocha iné.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Sečánsky.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Pán poslanec Hrnko v tomto prípade má úplnú pravdu. Zá-

ver  tretieho odseku  vyjadruje proces,  ktorý prebiehal  od

unitárneho  štátu až  po vznik  dvoch samostatných republík.

Považujem ho za správny, a  aby tá veta bola úplnejšia, mys-

lím, že by bolo vhodné  vsunúť do časti "oboch následníckych

republík z unitárneho štátu" slovo "pôvodného".

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Weiss.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     vychádzam z toho, ako je tá veta napísaná, z jej grama-

tickej skladby.  Ak sa tam  hovorí "emancipovania oboch  ná-

sledníckych republík  z unitárneho štátu", tak to je  jedno-

ducho  protirečenie, pretože  z unitárneho  štátu nemôžu byť

následnícke  republiky. Následnícke  republiky môžu  byť iba

z federálneho štátu. Akokoľvek ho chápeme za centralistický,

unitaristický atď.,  mali sme tu federálne  orgány. Potom by

bolo treba tú vetu úplne inak preštylizovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda. Dovoľte mi, aby som pánu poslan-

covi Volfovi  odpovedal. Hovoril som  o tom, čím  sme prešli

ako Slovenská národná strana, z čoho všetkého sme boli obvi-

ňovaní, hoci to nebola vôbec pravda. Vzťahovalo sa to na dve

rôzne skutočnosti.  Vy skutočne hovoríte o  režime. Ja teraz

nevystupujem ako obhajca  vtedajšieho režimu, vystupujem ako

obhajca práva vyslovovať svoj  názor, hoci to bude jednotli-

vec, a  vy sa ho  snažíte uznesením Národnej  rady, ktoré má

takmer váhu zákona, znemožniť. Aj  keď tu bude len jeden, čo

si bude myslieť niečo iné. Vy v podstate zakážete historikom

pracovať  na tom  a vysvetľovať  históriu, pozerať  sa na to

inými očami, než sa to robilo za posledných 40 rokov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Šepták.

 

Poslanec R. Šepták:

 

     Ďakujem za  slovo, pán predsedajúci.  Chcel by som,  ak

bude akceptovaný návrh pána poslanca Volfa, navrhnúť doplne-

nie nasledujúcim textom:

 

     "Národná  rada  Slovenskej  republiky  pri príležitosti

50. výročia víťazstva nad fašizmom vyjadruje svoje odsúdenie

aj  všetkým minulým,  súčasným i  budúcim pokusom  oslavovať

predstaviteľov  politického systému,  ktorý spolupracoval so

stalinsko-beriovskou  mašinériou a  uplatňoval genocídu voči

vlastným občanom bývalej  Československej republiky v päťde-

siatych a šesťdesiatych rokoch.

     Nikdy nesmieme zabudnúť, že v tomto období bolo zatknu-

tých viac ako milión osôb,  597 tisíc ich bolo z politických

dôvodov prenasledovaných  a odsúdených, 247  tisíc poslaných

na prevýchovu do táborov nútených prác, 158 tisíc bolo zara-

dených do pomocných technických  práporov, 293 ľudí bolo po-

pravených, 295 zastrelených pri prechode hraníc a 19 826 bo-

lo zastrelených  a ubitých k  smrti pri výsluchoch  a výkone

trestu. Je neprípustné, aby  pohrobkovia tohto režimu, ktorí

nesú ťarchu zodpovednosti za  tieto zverstvá čiastočne aj na

svojich  pleciach,  pod   rúškom  demokracie  vnášali  chaos

a anarchiu do spoločnosti s  cieľom očierňovať mladú Sloven-

skú republiku."

 

     Tieto informácie boli čerpané  z listu Konfederácie po-

litických väzňov Slovenska  adresovaného Národnej rade pred-

sedom tejto inštitúcie dr. Júliusom Porubským, čím vyjadríme

svoje obavy o budúcnosť nášho národa a štátu.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Lazarová.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Reagujem  na slová  poslanca Volfa,  ktorý hovoril,  že

tento názor si  osvojil celý okolitý svet. Ako  by potom vy-

svetlil tú skutočnosť, že v  Maďarsku s veľkou pompou pocho-

vávali Horthyho, ktorý vlastnoručným podpisom poslal na smrť

600 tisíc  Židov? Pritom na tomto  pohrebe sa zúčastnili po-

prední  predstavitelia  maďarského  parlamentu  aj maďarskej

vlády a proti tomuto pohrebu  a jeho rozhlasovému a televíz-

nemu prenosu, na moje veľké prekvapenie, aspoň neviem o tom,

neprotestoval v Maďarsku nikto, dokonca ani jeden jediný ži-

dovský rabín.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení kolegovia,

 

     mám pocit, že táto  diskusia, ktorú vedieme k uzneseniu

k 50.  výročiu skončenia  druhej svetovej  vojny a víťazstva

nad fašizmom, skĺzla a  má stranícky charakter. Namiesto to-

ho, aby sme si dôstojne  pripomenuli a uctili uznesením túto

významnú udalosť a jej 50.  výročie, dali sme prednosť tomu,

aby sa tu šermovalo s  uznesením, ktoré pripravila jedna po-

litická strana.  Žiaľ, pán predseda,  vy ste tomu pomohli, a

namiesto toho, aby predstavitelia  jednotlivých  politických

klubov pripravili vyhlásenie, ktoré bude natoľko nekonflikt-

né, že  dokážeme namiesto toho, aby  sme tu viedli rozpravu,

v ktorej si navzájom stúpame  na otlaky, možno  rozpravu po-

trebnú, ale zjavne nepripravenú, aby sme tu predniesli uzne-

senie,  pod   ktoré  budeme  schopní   sa  podpísať  všetci,

a dôstojne si pripomenúť toto výročie.

 

     Toto  navrhoval  kolega  Volf,  aby  sa vytvoril časový

priestor. Vy ste tomu, pán predseda, zabránili svojím postu-

pom, že ste trvali na tom, aby  to bol bod číslo 1. Viem, že

to bolo odhlasované, ale tak, že pán predseda povedal, že do

programu, a potom zrazu povedal, že  to bude bod číslo 1. Vy

ste mohli prispieť k tomu, aby toto uznesenie bolo predisku-

tované v  poslaneckých kluboch a pripravené  v takej podobe,

aby tu  nevznikali takéto diskusie  a názory. Nie  som proti

debate, ale nie je to dôstojné veci, o ktorej hovoríme.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  ale na to vám  skutočne musím odpovedať.

Ja som ako prvý navrhol rokovací  bod 1 a rozdal som všetkým

poslancom návrh jedného aj druhého  uznesenia. To ste si od-

hlasovali vy. Ja som dal  návrh. Môj návrh ste nemuseli pri-

jať. Ja som nevedel o tom, že pán poslanec dá po mne iný ná-

vrh. Myslím si, že takéto  obviňovanie, dnes už tretie z va-

šej strany, je účelové, ale pre  niečo iné, nie pre toto uz-

nesenie.

 

    Pán poslanec Husár.

 

Poslanec S. Husár:

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

 

     už som sa mylne  domnieval, že pánu kolegovi Ftáčnikovi

budem nútený zatlieskať. Nestalo sa  tak. Áno, je to pravda,

z tohto sa stáva rýdzo preferenčná rozprava jednotlivých po-

litických  strán. Preto  hovorím, že  návrh uznesenia, ktorý

prečítal pán podpredseda Húska, je obsahovo, formálne, abso-

lútne  výstižný,  slušný  a,  myslím,  prístupný pre každého

slušného človeka, aby ho podporil.

 

     Všetky návrhy  na rozširovanie a  dopĺňanie smerujú iba

k tomu, aby sa eliminovala  určitá časť poslancov tohto par-

lamentu, aby toto uznesenie nemohli podporiť. Toto je, váže-

né kolegyne, vážení kolegovia, už nie politické, to je hlbo-

ko nekolegiálne a neslušné. Preto odporúčam, aby sa rozprava

k tomuto bodu  skončila nie hlasovaním,  ale dobrovoľným sú-

hlasom všetkých, ktorí chcú takéto uznesenie podporiť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi. Pán poslanec Bajan.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     veľa z  toho, čo chcem povedať,  povedal môj predrečník

pán Ftáčnik. Naozaj je  negustiózne, keď diskutujeme o uzne-

sení takýmto primitívnym spôsobom, a predháňajú sa poslanec-

ké kluby, kto bude podpísaný pod uznesením. Myslím si, že je

to  dehonestácia celého  jeho obsahu,  a jednoducho  nie sme

schopní vzdať úctu padlým hrdinom pri 50. výročí. Vážený pán

predseda, skončte diskusiu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán  predseda, musím  pripomenúť, že  keď sme prijímali

vyhlásenie k židovským  deportáciám, ako predseda parlamentu

som pozval  všetky poslanecké kluby, aby  sme pripravili vy-

hlásenie. To  isté bolo v prípade  deportácií Nemcov zo Slo-

venska, karpatských Nemcov. Mali  sme pripravené ešte prija-

tie  vyhlásenia k  40  rokom  komunizmu. Takisto  som pozval

všetkých predsedom klubov, a vzhľadom  na to, že nebol všeo-

becný konsens, hoci sme mali  väčšinu v parlamente a bolo by

to prešlo, ustúpil som od toho.

 

     Naozaj si myslím, že takýmto spôsobom vyhlásenie k nie-

koľkým  desiatkam  miliónov  obetí  nemôžeme prijať. Takisto

nemôžeme rozpravu zrazu skončiť.  Navrhujem za náš klub, aby

sa k  tomuto vyhláseniu zvolalo  politické grémium. Viem  si

predstaviť, že sa nájde  vyhlásenie, ktoré nepôjde k žiadnym

špecifickým problémom, čo sa  tu vynárajú, prípadne po neja-

kých vyhláseniach  členov strán, že  sa prijme jedno  slušné

vyhlásenie. Ale  nech je to  konsens, pretože ak  sa o tomto

znova bude  písať doma i  v zahraničí, naozaj  si myslím, že

strácame ako parlament na úrovni.

 

     Za náš  klub navrhujem politické grémium  k tomuto bodu

programu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, na to, čo  ste urobili v minulosti, nemô-

žem odpovedať,  lebo som tu nesedel,  ale chcem vám povedať,

že včera na tlačovej besede s novinármi sa ma novinári pýta-

li, či Národná rada niečo  pripravila k 50. výročiu. Povedal

som, že  od žiadnej politickej strany  ani politického klubu

som nič nedostal.  Nato som dostal návrh z  klubu HZDS a asi

o hodinu a  pol alebo o dve  hodiny mi doručili od  pána po-

slanca  Volfa  také  isté  vyhlásenie.  Takže na vysvetlenie

z mojej strany len toľko.

 

     Pán poslanec Filkus.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Ďakujem. Prosím vás pekne, v tejto snemovni sa dá poma-

ly zdehonestovať všetko. Uvedomme si, odhliadnuc od technic-

kých možností, čo sa dalo  pripraviť, ako sa dalo dohovoriť,

že pred nami je jedno vážne  uznesenie, a nerobme z toho na-

ivné divadlo. Pani Lazarová,  vy budete bodovať, ak nebudete

vystupovať, prosím  vás pekne. Myslím to  vážne, vy skutočne

získate na svojom profile, ak nebudete vystupovať.

 

     Súhlasím s týmto uznesením, len na prvej strane posled-

nú vetu "Prvou úspešnou  skúškou tohto  odhodlania bola vzo-

rovo priateľská forma..." navrhujem doplniť slovami "postup-

ného procesu emancipácie oboch následníckych republík z uni-

tárneho štátu".  Nič viac. A  ešte raz všetkých  veľmi pekne

prosím, zoberte  vážne do úvahy  toto uznesenie, veď  to nás

prezentuje najmä vo vzťahu k zahraničiu. Pán Brňák, tými na-

vrhovanými dodatkami sa znevažujete, netreba ich. To je váž-

ny dokument, prosím vás, prijmime ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Langoš.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem pekne. Pán predseda, pripájam sa k návrhu kole-

gu Františka Mikloška, pretože po tejto trápnej dvadsaťminú-

tovke,  ktorá sa  dostane do  parlamentných záznamov, prijať

text vyhlásenia znamená urobiť z neho kus potlačeného papie-

ra.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Poslanecký  klub  Demokratickej  únie  sa  tiež pripája

k návrhu pána Mikloška. Myslím si, že treba získať čas nato,

aby sa  pripravil dokument, ktorý prijme  celý parlament. Tu

sa jednoducho  nedá takéto vyhlásenie  podporiť 75 alebo  82

hlasmi. Myslím si, že na politickom grémiu nájdeme riešenie,

ako prijať takýto dokument. Ja ho tam navrhnem.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda, navrhujem, aby sme vyhlásili obed-

ňajšiu prestávku, prerušili prerokúvanie tohto bodu a v čase

prestávky zvolali politické grémium. Pridávam sa teda za náš

klub Spoločnej voľby.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Obedňajšiu  prestávku urobíme  do 14.00  hodiny, pričom

o 13.45 bude u mňa grémium.

 

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážení páni poslanci,

     vážené panie poslankyne,

 

     budeme pokračovať v rokovaní.  Chcem vás informovať, že

zasadalo politické grémium, ktoré pôvodný text, ktorý prečí-

tal pán podpredseda Húska,  upravilo s určitými pripomienka-

mi. Preto prosím pána podpredsedu, aby tento text znovu pre-

čítal,  a potom  by sme  o ňom  hlasovali. Chcem povedať, že

v grémiu došlo k zhode  a jednotliví páni predsedovia klubov

navrhli doplnenie  textu, resp. vypustenie  niektorých statí

z textu. Prosím o pokoj.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     prečítam upravený a dohodnutý text.

 

     Národná rada Slovenskej republiky pri päťdesiatom výro-

čí skončenia európskej časti druhej svetovej vojny a porážke

fašizmu  sa  s  hlbokou  pietou  skláňa  pred miliónmi obetí

a ťažkými utrpeniami vyvolanými touto hroznou kataklizmou.

 

     Národná  rada Slovenskej  republiky je  presvedčená, že

naše historické vedomie  plodne zužitkuje strastiplnú skúse-

nosť z toho, že súčasné storočie bolo svedkom dvoch horúcich

a jednej  studenej vojny.  Osobitne však  skúsenosť z druhej

svetovej vojny  nás vedie k  poučeniu, že každému  národnému

alebo triednemu sebectvu treba  včas postaviť účinné hrádze,

inak zvedie našu civilizáciu  do barbarského úpadku. Súčasné

ohniská krvavých  konfliktov v Európe i  vo svete nám dosta-

točne pripomínajú, že neustála  starosť o demokratický vývoj

sa musí stať súčasťou  nášho odhodlaného úsilia, trpezlivos-

ti, cti a vôle.

 

     Národná  rada Slovenskej  republiky je  presvedčená, že

cez autentickú skúsenosť z vojnového utrpenia slovenská spo-

ločnosť do základného kameňa našej novej štátnosti chce stá-

le vkladať pevné odhodlanie vyvarovať sa bludných ciest ego-

izmu  a totalitarizmu  a jednoznačne  viesť našu  spoločnosť

k demokratickej  a  sociálne  zodpovednej  budúcnosti. Prvou

úspešnou  skúškou tohto  odhodlania bola  vzorovo priateľská

forma  postupného procesu  emancipovania oboch následníckych

republík z unitárneho štátu.

 

 

       Slovenská  národná  rada  slobodne  zvolená po roku

1989 a vláda Slovenskej  republiky prijali vyhlásenia k tra-

gickým  udalostiam,  ktoré  sa  počas  druhej svetovej vojny

udiali na Slovensku.

 

     Slovenská republika patrí do veľkej celosvetovej rodiny

demokratických  štátov,  ktoré  nie    a nebudú ľahostajné

k akýmkoľvek prejavom  fašizmu, rasovej, triednej  alebo na-

cionálnej nenávisti.

 

     Národná  rada  Slovenskej  republiky  vyjadruje  hlboké

presvedčenie, že zvrchované, demokratické, duchovne i hmotne

prosperujúce a sociálne solidárne  Slovensko bude stále viac

pevným prínosom k mierovému  a demokratickému rozvoju Európy

a sveta. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu podpredsedovi.

 

     Vážené panie poslankyne,  páni poslanci, svojím potles-

kom ste deklarovali, že nemienite navrhovať doplňovacie vety

k tomuto uzneseniu.  Preto mi dovoľte, aby  som vás hneď vy-

zval k hlasovaniu. Prosím, budeme hlasovať za prijatie uzne-

senia k  50. výročiu ukončenia druhej  svetovej vojny s tex-

tom, ako ho prečítal pán podpredseda.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 110 poslancov. (Potlesk.)

     Nikto nebol proti.

     Nikto sa hlasovania nezdržal.

     Hlasovali všetci prítomní.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     pristúpime  k  d r u h é m u  bodu programu, ktorým je

 

     Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo

78/1992 Zb.  o daňových poradcoch a  Slovenskej komore daňo-

vých poradcov v znení neskorších predpisov.

 

     Vládny  návrh zákona  ste  dostali  ako tlač  číslo 106

a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 106a.

 

     Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zá-

kona odôvodní podpredseda vlády  a minister financií Sloven-

skej republiky pán Sergej Kozlík. Prosím, pán podpredseda.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     používanie   zákona  Slovenskej   národnej  rady  číslo

78/1992 Zb.  o daňových poradcoch a  Slovenskej komore daňo-

vých poradcov v praxi  ukázalo potrebu legislatívnych spres-

není  textu jednotlivých  ustanovení a  doplnenia niektorých

častí.

 

     V predloženej novele zákona dochádza k zásadnejším zme-

nám v  týchto smeroch: navrhuje  sa, aby daňové  poradenstvo

mohla  poskytovať len  právnická osoba  zriadená ako verejná

obchodná spoločnosť a komanditná  spoločnosť, o ktorej, zdô-

razňujem, je osobné ručenie. Zároveň sa určuje povinnosť ich

zápisu do zoznamu daňových poradcov, pričom podmienky zápisu

právnickej  osoby do  zoznamu daňových  poradcov sa navrhujú

zmeniť z dôvodu zabezpečenia odbornosti a nezávislosti daňo-

vého poradenstva vykonávaného touto osobou. Navrhuje sa, aby

daňové  poradenstvo mohli  vykonávať aj  absolventi obsahovo

ucelenej  časti  vysokoškolského  štúdia  ekonomického alebo

právnického zamerania, ktorým sa  priznal titul bakalár. Za-

vádza a definuje sa pojem "asistent daňového poradcu", ktorý

bude oprávnený vykonávať činnosť len ako zamestnanec daňové-

ho poradcu a bude oprávnený vykonávať tie úkony, na ktoré ho

daňový poradca splnomocní.

 

     Navrhuje sa zvýšenie pokút v prípadoch, ak daňové pora-

denstvo vykonáva  za úplatu osoba, ktorá  nemá osvedčenie na

výkon tejto činnosti,  a to u fyzických osôb z  20 000 Sk na

200 000 Sk a  u právnických osôb zo 100 000 Sk  na 1 000 000

Sk.

 

     Predložený návrh zákona obsahuje aj ďalšie legislatívne

spresnenia  smerujúce  k  jednoznačnému  uplatňovaniu zákona

v praxi.  Realizáciou navrhovaných  úprav a  zmien nevzniknú

nároky na čerpanie prostriedkov zo štátneho rozpočtu.

 

     Vážené poslankyne, vážení  poslanci, odporúčam Národnej

rade predložený vládny návrh prijať.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu podpredsedovi  a prosím spoločného spravo-

dajcu pána poslanca Filkusa,  aby nás oboznámil s výsledkami

prerokovania návrhu vo výboroch.

 

 

 

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     spoločná  správa  je  výsledkom  práce, úvah, prístupov

štyroch výborov:  výboru pre financie, rozpočet  a menu, sa-

mozrejme,  ústavnoprávneho výboru,  výboru pre hospodárstvo,

privatizáciu  a podnikanie  a výboru  pre  pôdohospodárstvo.

Všetky  pripomienky, ktoré  sa objavujú  v spoločnej správe,

majú charakter  jednoznačne vecných pripomienok,  najmä tie,

ktoré spomenul pán podpredseda vlády,  ktoré sú nové, a nie-

ktoré sú formálne. Všetky, tak ako  sú uvedené od čísla 1 až

do čísla 9. Pritom hovorím,  že vecné problémy sa sústreďujú

asi do troch okruhov, o ktorých hovoril pán podpredseda vlá-

dy.

 

     Doplním len mieru kvalifikácie vzdelanosti toho, kto je

daňovým  poradcom, a  toho, kto  je asistentom.  To bolo  aj

predmetom  často frekventovaných  úvah. Nakoniec  sme prišli

k záverom, akého typu to majú  byť ľudia, aké majú mať vzde-

lanie. Myslím si, že bez akýchkoľvek predsudkov alebo aj po-

litických zámerov, ale aj odborných prístupov  je to správa,

ktorá má záujem zlepšiť  postavenie aj poradcov, aj asisten-

tov, aj komory,  aj pokiaľ ide o využitie  úhrad, už nie po-

platkov, ale  úhrad na ciele  komory. Bol by  som veľmi rád,

aby sme z toho, čo o tomto  viem, a z toho, čo sme rokovali,

túto spoločnú správu prijali  tak, ako je koncipovaná. Pred-

tým mi však dovoľte ešte citovať to, čo spravodajca vždy mu-

sí citovať, a preto chcem prečítať nasledovné:

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 237 z 29. marca  1995 pridelil vládny návrh zákona Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky, ktorým  sa mení a  dopĺňa

zákon Slovenskej národnej rady  číslo 78/1992 Zb. o daňových

poradcoch  a  Komore  daňových  poradcov  v znení neskorších

predpisov,  na  prerokovanie  v  lehote  do  27. apríla 1995

Ústavnoprávnemu  výboru Národnej  rady Slovenskej republiky,

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, roz-

počet a menu, Výboru  Národnej rady Slovenskej republiky pre

hospodárstvo,  privatizáciu a  podnikanie a  Výboru Národnej

rady  Slovenskej republiky  pre pôdohospodárstvo.  Lehota sa

dodržala, všetko sa udialo v rámci tohto rozhodnutia predse-

du Národnej rady.

 

     Koordinácia stanovísk, skoordinovanie a príprava správy

bola úloha Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a me-

nu. Ten ma aj z tohto titulu vymenoval za spravodajcu.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a  podnikanie prerokoval predmetný vládny

návrh zákona Národnej rady, tlač  106, vyslovil s ním súhlas

a odporúča  ho Národnej  rade Slovenskej  republiky schváliť

v predloženom znení. Rozdiel je v  tom, že ostatné tri výbo-

ry, to znamená výbor pre financie, rozpočet, menu, výbor pre

pôdohospodárstvo  a  ústavnoprávny  výbor  návrh prerokovali

a doplnili ho  tak, ako sa uvádza  v tejto spoločnej správe.

Odporúčam ho najmä preto, že si myslím, že všetky "zlepšová-

ky",  ktoré sú  tu uvedené,  majú význam  pre ďalšiu  lepšiu

aplikáciu tohto zákona.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne  pánu poslancovi Filkusovi.  Otváram roz-

pravu. Do rozpravy som dostal  jednu písomnú prihlášku, a to

pána poslanca Kvardu. Prosím, pán poslanec.

 

 

 

Poslanec J. Kvarda:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený podpredseda vlády,

     vážený parlament,

 

     vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

tlač číslo 106, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej ná-

rodnej rady číslo 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Sloven-

skej komore daňových poradcov  v znení neskorších predpisov,

predpokladá vylúčenie  spoločností kapitálového typu  z mož-

nosti poskytovať  daňové poradenstvo. Nové znenie  § 3 pone-

cháva poskytovať daňové  poradenstvo len spoločnostiam neka-

pitálového typu, t.j. verejným obchodným spoločnostiam a ko-

manditným spoločnostiam. Zákon,  ktorý ideme teraz novelizo-

vať, pôvodne umožnil vykonávať daňové poradenstvo aj spoloč-

nosti s ručením obmedzeným. Také isté riešenie nachádzame aj

v zákone o audítoroch a Slovenskej komore audítorov. Navrhu-

je sa odlišné riešenie, hoci ide o podobnú príbuznú činnosť.

Poznamenávam, že daňoví poradcovia často vykonávajú aj audí-

torskú činnosť.

 

     Predložený návrh zákona zužuje okruh daňových poradcov,

čo pokladám  za nesprávne a pre  rozvoj daňového poradenstva

za  škodlivé z  niekoľkých dôvodov.  Komora doposiaľ udelila

licenciu na vykonávanie daňového poradenstva právnickým oso-

bám len typu spoločnosti s  ručením obmedzeným, a to v počte

45. To znamená, že prípadným prijatím návrhu zákona sa všet-

ky spoločnosti s ručením obmedzeným budú musieť pretransfor-

movať buď na verejnú obchodnú spoločnosť, alebo na komandit-

nú spoločnosť, alebo zrušiť. Ich zrušenie alebo pretransfor-

movanie narazí  na rad závažných problémov,  napríklad ak si

spoločnosti uplatnili odklad, úľavu alebo oslobodenie od da-

ne,  ako sa  budú  riešiť  uvedené záväzky  spoločnosti voči

klientom a podobné problémy.

 

     Chcel by som zdôrazniť, že tak fyzické, ako aj právnic-

ké osoby poskytujú daňové poradenstvo na základe osobnej li-

cencie udelenej daňovému poradcovi. Zo zákona sú povinné byť

poistené všetky subjekty  poskytujúce daňové poradenstvo. To

znamená, že poskytovanie daňového poradenstva všetkými typmi

právnických osôb a riziká vyplývajúce  z ich činnosti sú za-

bezpečené uzavretou zmluvou. Je prirodzené,  že je to tak aj

u fyzických osôb. Ukladá im to súčasné, ale aj budúce znenie

zákona. Musím  povedať, že vo všetkých  krajinách, v ktorých

sa skúmal  tento problém, ako  Rakúsko, Veľká Británia,  Ho-

landsko, USA, sa vykonáva daňové poradenstvo aj spoločnosťa-

mi kapitálového typu, t.j.  spoločnosťami s ručením obmedze-

ným a akciovými  spoločnosťami. To,  čo sa navrhuje, je krok

späť. Je namieste sa  domnievať, že práve kapitálové spoloč-

nosti, vzhľadom na to, že nad rámec povinného poistenia dis-

ponujú  značným vlastným  imaním a  rezervnými fondmi,  môžu

poskytovať klientovi väčšiu istotu.

 

     Schválením nového znenia § 3 dochádza k obmedzeniu roz-

voja  daňového  poradenstva  na  Slovensku, vzniknú problémy

s pracovníkmi s licenciou aj bez licencie v rámci spoločnos-

ti s ručením obmedzeným. Túto legislatívnu zmenu môže vnímať

zahraničie s určitým nepochopením vzhľadom na to, že najroz-

šírenejšia  forma v  rámci právnických  osôb je  v západných

štátoch práve spoločnosť s ručením obmedzeným. Zahraničie to

môže hodnotiť ako neznalosť  a nízku odbornú úroveň legisla-

tívnych pracovníkov v daňovom systéme Slovenskej republiky.

 

     Z  uvedených dôvodov  považujem vypustenie  spoločností

s ručením obmedzeným za neopodstatnené a všeobecne poškodzu-

júce rozvoj súčasného daňového  poradenstva u nás. Preto na-

vrhujem v  § 3 vládneho  návrhu zákona za  "verejná obchodná

spoločnosť" dať  čiarku, vynechať slovo  "alebo", pokračovať

"komanditná  spoločnosť",  vynechať  bodkočiarku, pokračovať

"a spoločnosť s ručením  obmedzeným", bodkočiarka a pokračo-

vať ďalej bez zmien.

 

     Ďalší problém vidím v § 6 ods. 3  vládneho návrhu záko-

na. Ide o to, že tento odsek ukladá preskúšavať daňových po-

radcov pri zmene daňových zákonov,  najmenej však raz za tri

roky. Treba  upozorniť na to, že  pri frekvencii zmien daňo-

vých  zákonov by  skúšobná komisia  daňových poradcov musela

skúšať  nepretržite, navyše  takto vzniknuté  náklady hradia

daňoví poradcovia  z vlastných prostriedkov.  Je celkom pri-

rodzené, že aj v zahraničí sa vynakladá značné  úsilie nato,

aby  daňoví poradcovia  boli kvalifikovaní,  odborne zdatní,

ale po  získaní licencie nikde  nevykonávajú nové pravidelné

preskúšavanie. Ide  o povolanie, ktoré  sa nemôže ani  inde,

ale ani u nás vykonávať bez absolvovania vysokej školy a ná-

ročnej odbornej  skúšky. Preto nie sú  žiadne dôvody, aby sa

v budúcnosti stovky daňových poradcov ročne preskúšavali. Je

to jednoducho nezvládateľné.

 

     Majme na  mysli aj to, že  skúšobná komisia bude každo-

ročne skúšať aj novoprihlásených záujemcov o toto povolanie.

Rád by  som upozornil aj na  skutočnosť, že permanentné pre-

skúšavanie môže  vyvolať u daňových  poradcov aj istý  pocit

neistoty. V zmysle navrhovaného odseku každý, kto bude vyko-

návať daňové poradenstvo, bude  počas svojho aktívneho pôso-

benia skúšaný 10 až 15 krát. To nie je v žiadnej civilizova-

nej krajine. Navyše na základe stále rastúcej zložitosti da-

ňových zákonov  dochádza k špecializácii  daňových poradcov,

aby  sa  dosiahol  vysoký  odborný  štandard.  Predpokladaný

spôsob preskúšavania môže pôsobiť proti prehlbovaniu špecia-

lizácie a tým aj proti  kvalite daňového poradenstva. O toto

nám určite nejde.

 

     Uvedený problém navrhujem riešiť  tak, že komora zabez-

pečí povinné  vzdelávanie svojich členov,  teda daňových po-

radcov,  najmä v  súvislosti s  prebiehajúcimi novelizáciami

daňových zákonov. V prípade neabsolvovania povinného vzdelá-

vania organizovaného  komorou by sa  príslušnému členovi po-

zastavilo členstvo a nemohol by vykonávať poradenstvo. Tento

systém je  bežný v zahraničí,  je efektívny, kontrolovateľný

a zabezpečuje  vysoký kvalifikačný  štandard daňových porad-

cov, čo môže byť v podstate aj naším cieľom. Preto navrhujem

nové znenie § 6 ods. 3 takto: "Komora pravidelne zabezpečuje

povinné  vzdelávanie daňových  poradcov." Ostatné  navrhujem

z tohto odseku vynechať.

 

     V § 7 ods. 2 vládneho návrhu zákona sa hovorí o tom, že

za skúšku, za opakovanie skúšky a za vydanie osvedčenia pla-

tí uchádzač  komore úhradu. Výšku týchto  úhrad ustanoví mi-

nisterstvo  všeobecne  záväzným  právnym  predpisom. Súčasná

štruktúra týchto  platieb nie je  vhodná, pretože úhrady  za

vykonanie skúšky nepokrývajú ani priame náklady komory, tak-

že časť  týchto úhrad sa musí  uhrádzať z členských príspev-

kov. Je  preto potrebné ponechať,  aby si komora  na základe

kalkulácie stanovila tieto úhrady sama. Ide o príjem komory,

a nie  o príjem  štátneho rozpočtu.  V Ústavnoprávnom výbore

Národnej rady  som navrhol, aby výšku  úhrad stanovil štatút

komory po dohode s ministerstvom. Vzhľadom na to, že s týmto

návrhom sa  stotožnil aj  sám  predkladateľ, navrhujem v § 7

ods. 2  znenie  poslednej  vety  takto: "Výšku  týchto úhrad

ustanoví štatút komory po dohode s ministerstvom."

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu  poslancovi Kvardovi. Ďalšiu  písomnú pri-

hlášku do  rozpravy nemám. Keďže zisťujem,  že sa viac nikto

nehlási, vyhlasujem rozpravu o druhom bode za skončenú. Chce

sa vyjadriť pán podpredseda vlády? Prosím.

 

 

 

 

Podpredseda vlády SR a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy, páni,

 

     dovoľte mi stručne sa  vyjadriť k pozmeňovacím návrhom,

ktoré predniesol  môj predchodca. Ako  som si poznačil,  ide

v podstate  o tri  body, ktorými  sa navrhujú  určité zmeny,

predovšetkým k  bodu 1 § 3  v osobitnej časti, kde  v zmysle

teraz platnej právnej úpravy  daňové poradenstvo môže posky-

tovať aj právnická osoba, ak  má túto činnosť zapísanú v ob-

chodnom registri.  Ide teda o problém  spoločnosti s ručením

obmedzeným. V podstate nové  znenie zákona určuje, že daňové

poradenstvo môže poskytovať len právnická osoba zriadená ako

verejná obchodná spoločnosť a  komanditná spoločnosť, u kto-

rých je osobné  ručenie. To som zdôraznil aj  pri svojom vy-

stúpení. Ide skutočne o výkony účtované v miliónových čiast-

kach, ktoré  nesú v prípade  určitých chýb riziká  v desiat-

kach, stovkách miliónov korún. V tom zmysle sa teda posilňu-

je dikcia, kto môže  vykonávať činnosť daňového poradenstva.

Skôr je  tu problém, ako sa  dokážu spoločnosti, ktoré dopo-

siaľ daňové poradenstvo  robia, pretransformovať. Myslím, že

je to avízo  pre ľudí tohto typu, ktorí  sú zbehlí a sledujú

vývoj legislatívy, že skutočne už mohli konať konkrétne kro-

ky  a do  účinnosti zákona  ešte konať  môžu. Takže v každom

prípade sa prihováram za dikciu vládneho návrhu.

 

     Pokiaľ ide o druhý bod, viazal sa skôr na výraz "komora

pravidelne  zabezpečuje povinné  vzdelávanie". Vládny  návrh

vymedzuje  výraz  "pravidelne"  pri  zmene daňových zákonov,

najmenej však raz za tri  roky. Ak vyhodíme túto dikciu, ako

môj predchodca navrhoval, tak by v podstate výraz "pravidel-

ne"  bol neidentifikovateľný.  Preto sa  znovu prihováram za

znenie vládneho návrhu. Je  dôležité vzdelávať a preskúšavať

daňových poradcov pri  zmene daňových zákonov. Predpokladaj-

me, že  postupom času novely  a pohyby daňových  zákonov, tá

frekvencia, sa bude  znižovať. Myslím  si, že  smerodajné je

"najmenej však  raz za tri roky".  Myslím si, že raz  za tri

roky v  danej situácii toto  vzdelávanie a preskúšavanie  je

iste odôvodnené.  Takže opäť sa  prihováram za vládny  návrh

zákona.

 

     Pokiaľ ide o § 7 ods. 2,  to je tretia pripomienka, kto

má ustanoviť výšku úhrad, vo vládnom návrhu je znenie: "Výš-

ku  týchto  úhrad  ustanoví  ministerstvo všeobecne záväzným

právnym predpisom." Ide o určitý monopolný výkon. Myslím si,

že  ministerstvo  je  kompetentné  a  vie  posúdiť po dohode

s príslušnou komorou úroveň takýchto  sadzieb. Znovu sa pri-

hováram, že  by to mohlo byť  tým všeobecne záväzným predpi-

som,  vyhláškou  ministerstva  financií.  Takýchto  analógií

v právnom stave Slovenskej republiky je pomerne veľa.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán podpredseda vlády. Žiadam o záverečné slo-

vo spoločného spravodajcu pána Rudolfa Filkusa.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     I keď  nejaká osobitná diskusia tu  nebola, ide o veci,

ktoré si treba skutočne vyčistiť.

 

     Pri  prvom návrhu  pána poslanca  Kvardu sa stotožňujem

s pánom podpredsedom vlády najmä preto, že ide o to, aby bol

zodpovedný celým svojím  majetkom, nielen stotisíc korunami,

tak ako  to býva v spoločnostiach  s ručením obmedzeným. Keď

teda pokazí celé daňové priznanie, alebo znehodnotí ho, ale-

bo niekoho poškodí, a urobí škodu  za viac ako 100 tisíc ko-

rún, môže urobiť miliónové škody,  a preto, že je to spoloč-

nosť s ručením obmedzeným, bude  ručiť len 100 tisíc koruna-

mi? To  je predsa malá zodpovednosť.  Jednoznačne nie som za

a navrhoval by som, aby zostalo pôvodné znenie.

 

     K  druhému návrhu:  Komora  pravidelne - tam  sa to 

zvládnuť cez tento návrh, tak ako je uvedený.

 

     Prikláňam sa  k tretiemu návrhu.  I keď je  pravda, pán

podpredseda, že  sa to dá urobiť  vyhláškou ministerstva fi-

nancií,  ale dikcia § 7 ods. 2  "výšku týchto úhrad ustanoví

štatút komory",  keď bude štatút komory,  je možné vychádzať

po dohode s ministerstvom, samozrejme. Teda navrhujem tretiu

pripomienku  pána poslanca  Kvardu akceptovať.  Tie prvé dve

jednoznačne nie, tretiu pripomienku k § 7 ods. 2 áno.

 

     Ešte je  problematický jeden bod, o  ktorom treba hovo-

riť. Chcem  vám veľmi otvorene a  korektne odporučiť, ako sa

k tomu postaviť, aby neboli zbytočné problémy. Je to problém

§ 5 písmena  c), kde hovoríme  o tom, že  sa vypúšťajú slová

"alebo jeho obsahovo ucelenú časť".  Chcem  to vecne vysvet-

liť. Najmä  preto, že v  transformačnom procese sú  systémy,

ktoré dozrievajú,  a daňový systém  je taký, ktorý  dozrieva

a ktorý  z roka  na rok  nebude hotový,  lebo daňové systémy

dozrievajú päť, sedem až osem  rokov,  myslíme si,  že najmä

pri dozrievaní treba vysoko kvalifikovaných pracovníkov, po-

kiaľ ide o daňových poradcov.  A preto sme boli toho názoru,

že to majú byť vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Po dozretí pro-

cesu daňového  systému to môže byť  inak, alebo v súvislosti

s asistentom to  môže byť tiež  inak. Ten nemusí  mať vysokú

školu. Preto  sme navrhovali aj  obsahovo ucelenú časť,  na-

príklad bakalárske štúdium dať von, lebo to je človek, ktorý

ešte nedokončil vysokú školu. Toto je, samozrejme, na zváže-

nie, teda hrám  tu s otvorenými kartami, že  napriek tomu by

to  mal byť  človek so  skončeným vysokoškolským  vzdelaním,

nielen s ucelenou časťou. To je vec na vaše zváženie. Myslím

si, že najmä tí, ktorí už s daňami prišli do bezprostredného

kontaktu, vedia posúdiť, aká je to vážna vec. Z tohto pohľa-

du odporúčam bod 1 - citujem spoločnú správu: "byť tolerant-

ní aj k určitým predstavám, potrebám ministerstva financií".

Neodporúčam schváliť bod 1.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán spoločný spravodajca,  teda pristupujeme k hlasova-

niu. Najskôr  budeme hlasovať o  pozmeňovacích návrhoch spo-

ločnej správy.  Teraz  ste predniesli spoločnú  správu k bo-

du 1, ktorý sa týka bodu 4 § 5 písm. c). Spoločná správa ho-

vorí,  že sa  vypúšťajú  slová  "alebo jeho obsahovo ucelenú

časť". Čo navrhujete?

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán spoločný spravodajca bod 1 spoločnej správy neodpo-

rúča prijať.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 102 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 24 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasovalo 6 poslancov.

 

     Takže bod 1  spoločnej správy  týkajúci sa  § 5 písm. c)

sme neprijali.

 

     Prosím, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Body 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 a 9 odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     V spoločnej správe je 9 bodov. Pán spoločný spravodajca

odporúča všetky ďalšie body zo spoločnej správy prijať.

 

     A navrhujete hlasovať o nich spoločne. Áno?

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Áno.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 102 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

 

     Takže body  2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 až 9  spoločnej  správy

sme prijali.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Z návrhov pána poslancu Kvardu navrhujem akceptovať ná-

vrh k § 7 ods. 2.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec,  prvý  pozmeňovací  návrh  pána poslanca

Kvardu  bol k  § 3,  kde navrhoval  vypustiť niektoré slová.

Presne som si to nezapísal.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Chcel som  postupovať od pozitívneho, ale  to je jedno,

poďme od negatívneho. Dobre. Prvý návrh neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Budeme  hlasovať o tomto  návrhu pána poslanca

Kvardu. Pán spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 17 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 89 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže tento pozmeňovací návrh  pána poslanca Kvardu sme

neprijali.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Druhý  pozmeňovací návrh bol k § 6 ods. 3: "Komora pra-

videlne zabezpečuje povinné  vzdelávanie daňových poradcov."

Neodporúčam ho prijať.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a hneď  hlasujme. Pán spoločný

spravodajca neodporúča ani tento  pozmeňovací návrh pána po-

slanca prijať. Ide o § 6 ods. 3.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 16 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 91 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Takže sme neschválili tento pozmeňovací návrh.

 

     Prosím, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Tretí  pozmeňovací  návrh  v § 7  ods. 2 "výšku  týchto

úhrad ustanoví štatút komory  po dohode s ministerstvom" od-

porúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Takže  hlasujeme o treťom  pozmeňovacom návrhu

týkajúcom sa § 7 ods. 2. Pán spoločný spravodajca  navrhuje,

aby sme ho schválili.

 

     Prosím, budeme sa prezentovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže ľutujem, pán poslanec, ani tento váš návrh nepre-

šiel.

 

     V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 o rokovacom poriadku

budeme hlasovať o tomto zákone ako celku.

 

     Prosím,  panie poslankyne,  páni poslanci,  aby sme  sa

prezentovali  a  hneď  hlasovali.  Pán  spoločný spravodajca

navrhuje zákon prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 99 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky, ktorým  sa mení a  dopĺňa

zákon  Slovenskej národnej rady číslo 78/1992 Zb. o daňových

poradcoch a Slovenskej komore  daňových poradcov v znení ne-

skorších predpisov.

 

     Ďakujem vám veľmi pekne, pán poslanec.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Ďakujem za to, že som vás mohol ovplyvniť.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     T r e t í m  bodom programu je

 

     Návrh Zmluvy o zmene a doplnení Zmluvy medzi Slovenskou

republikou a Českou republikou o uľahčení pohraničného vyba-

vovania na štátnych  hraniciach  v železničnej a cestnej do-

prave.

 

     Návrh ste dostali ako tlač  číslo 122 a spoločnú správu

výborov ako tlač 122a.

 

     Z poverenia  vlády Slovenskej republiky  aj tento návrh

zákona uvedie podpredseda vlády a minister financií pán Ser-

gej Kozlík. Prosím, pán podpredseda.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej repub-

liky návrh Zmluvy o zmene a doplnení Zmluvy medzi Slovenskou

republikou a Českou republikou o uľahčení pohraničného vyba-

vovania na  štátnych hraniciach v železničnej  a cestnej do-

prave.  Návrh na  doplnenie zmluvy  predložila česká  strana

slovenskej strane, nakoľko sa  ukázala potreba a nutnosť za-

vedenia pasovej  služby na štátnych  hraniciach, pričom boli

do  znenia tejto  zmluvy zapracované  pripomienky slovenskej

strany.

 

     Predkladaný návrh  zmeny sa netýka  obsahu Zmluvy medzi

Slovenskou  republikou  a  Českou  republikou, ale rozširuje

subjekty, ktoré môžu podľa  tejto zmluvy vykonávať vybavova-

nie na štátnych hraniciach spoločne na území druhej zmluvnej

strany, o orgány cudzineckej polície a pasovej služby. Pred-

kladanú Zmluvu medzi Slovenskou republikou a Českou republi-

kou o  zmene a doplnení  Zmluvy medzi Slovenskou  republikou

a Českou republikou  o uľahčení pohraničného  vybavovania na

štátnych hraniciach  v železničnej a cestnej  doprave na zá-

klade  splnomocnenia  prezidentov  oboch  republík podpísali

v Bratislave dňa 23. januára  1995 podpredsedovia vlády Čes-

kej republiky a Slovenskej republiky.

 

     Po  prerokovaní a  schválení vo  výboroch Národnej rady

Slovenskej republiky ju v  zmysle uznesenia vlády Slovenskej

republiky číslo  654 zo dňa 28.  6. minulého roka predkladám

Národnej rade Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán podpredseda. Prosím spoločného spravodajcu

výborov  pána poslanca  Michala Baránika,  aby podal  správu

o výsledkoch jej prerokovania vo výboroch Národnej rady Slo-

venskej republiky.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené dámy a páni,

 

     dovoľte mi, aby som oboznámil plénum so spoločnou sprá-

vou Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a  menu, Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky

pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky pre pôdohospodárstvo,  Výboru Ná-

rodnej  rady Slovenskej  republiky pre  obranu a  bezpečnosť

a Zahraničného  výboru  Národnej  rady  Slovenskej republiky

o výsledku  prerokovania návrhu  Zmluvy o  zmene a  doplnení

Zmluvy  medzi  Slovenskou  republikou  a  Českou  republikou

o uľahčení  pohraničného vybavovania  na štátnych hraniciach

v železničnej a cestnej doprave.

 

     Návrh Zmluvy o zmene a doplnení Zmluvy medzi Slovenskou

republikou a Českou republikou o uľahčení pohraničného vyba-

vovania na  štátnych hraniciach v železničnej  a cestnej do-

prave pridelil  predseda Národnej rady  Slovenskej republiky

svojím rozhodnutím číslo 254 zo dňa 6. apríla 1995 na prero-

kovanie do  27. apríla 1995 Výboru  Národnej rady Slovenskej

republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej ra-

dy  Slovenskej  republiky   pre  hospodárstvo,  privatizáciu

a podnikanie, Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky pre

pôdohospodárstvo, Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky

pre obranu a bezpečnosť  a Zahraničnému výboru Národnej rady

Slovenskej  republiky a zároveň poveril Výbor Národnej  rady

Slovenskej republiky pre financie,  rozpočet a menu, aby po-

dal správu o výsledku  prerokovania návrhu v uvedených výbo-

roch.

 

     Všetky uvedené  výbory prerokovali návrh  v lehote, vy-

slovili s ním  súhlas a odporúčajú podľa článku  86 písm. e)

Ústavy Slovenskej republiky  Národnej rade Slovenskej repub-

liky vysloviť  súhlas so Zmluvou  o zmene a  doplnení Zmluvy

medzi Slovenskou  republikou a Českou  republikou o uľahčení

pohraničného vybavovania na  štátnych hraniciach v železnič-

nej a cestnej doprave.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán  poslanec. Otváram rozpravu  k tomuto bodu

programu. Informujem vás, že  som zatiaľ nedostal žiadnu pí-

somnú prihlášku do rozpravy.  Konštatujem, že do rozpravy sa

nikto nehlási,  preto rozpravu končím. Chcem  sa spýtať pána

podpredsedu vlády, či sa chce ešte vyjadriť.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Nie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nechce. Chce sa vyjadriť pán poslanec Baránik?

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Nie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Keďže nie,  budeme hlasovať o  návrhu uznesenia, ktorým

Národná rada  Slovenskej republiky podľa článku  86 písm. e)

Ústavy Slovenskej  republiky vyslovuje súhlas  s predloženou

Zmluvou o zmene a  doplnení Zmluvy medzi Slovenskou republi-

kou a Českou republikou  o uľahčení pohraničného vybavovania

na štátnych hraniciach v železničnej a cestnej doprave.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 100 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 100 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval žiaden poslanec.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Konštatujem, že  sme  schválili návrh  Zmluvy o zmene a

doplnení Zmluvy medzi Slovenskou  republikou a Českou repub-

likou o uľahčení pohraničného vybavovania na štátnych hrani-

ciach v železničnej a cestnej doprave.

 

     Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

 

     nasleduje  š t v r t ý  bod programu, ktorým je

 

     Návrh na vyslovenie súhlasu  s Dohodou o voľnom obchode

medzi Slovenskou republikou a Rumunskom.

 

     Návrh vlády  ste dostali ako tlač  96 a spoločnú správu

ako tlač 96a.

 

     Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie mi-

nister hospodárstva pán Ján Ducký. Prosím, pán minister.

 

Minister hospodárstva SR J. Ducký:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     už v priebehu roku 1993 aj v nadväznosti na vstup Stre-

doeurópskej dohody o voľnom obchode do platnosti sa zo stra-

ny Rumunska pri stretnutiach na rôznych úrovniach s predsta-

viteľmi Slovenskej republiky dostávala na program aj možnosť

prípravy dohody  o voľnom obchode.  Prejavom politickej vôle

zintenzívniť vzájomné obchodné vzťahy a súčasne sa prihlásiť

k európskym integračným tendenciám bolo Memorandum o libera-

lizácii obchodných vzťahov, ktoré podpísali premiéri Sloven-

skej republiky a Rumunska v marci 1994.

 

     Vláda Slovenskej republiky súhlasila s uzavretím Dohody

o voľnom  obchode  medzi  Slovenskou  republikou a Rumunskom

v októbri  toho istého  roku. Dohodu  podpísali 11. novembra

1994 v Bukurešti  minister hospodárstva Slovenskej republiky

a minister obchodu Rumunska. Vykonáva sa od 1. januára tohto

roku priebežne až do ukončenia ratifikačného procesu. Vzhľa-

dom na postupy schvaľovania  medzinárodných dohôd v Rumunsku

rumunská strana  už dohodu ratifikovala  v decembri minulého

roku.

 

     Cieľom  dohody je  vytvoriť oblasť  voľného obchodu po-

stupným odstránením tarifných  i netarifných prekážok. Libe-

ralizácia sa vzťahuje na priemyselné výrobky a má sa v zása-

de dosiahnuť v prechodnom období,  ktoré sa končí 1. januára

1998. Predkladaná  Dohoda o voľnom  obchode medzi Slovenskou

republikou a Rumunskom nepredpokladá však plnú liberalizáciu

agrárneho obchodu a rozsah v nadväznosti poskytnutých konce-

sií  pri poľnohospodárskych  a potravinárskych  výrobkoch je

malý.

 

     Pri stanovovaní podmienok liberalizácie obchodu v prie-

myselných výrobkoch boli  východiskom zásady určené memoran-

dom  a súčasne  stupeň citlivosti  jednotlivých výrobkov pre

národné ekonomiky. V zásade sa priemyselné výrobky rozdelili

do dvoch  skupín: skupina výrobkov,  pri ktorých sa  clo od-

stránilo  vstupom dohody  do platnosti,  a skupina výrobkov,

pri ktorých sa clo zredukuje  a odstráni postupne v prechod-

nom trojročnom období.

 

     Okrem týchto  základných skupín boli  dohodnuté na obi-

dvoch stranách výnimky, u  ktorých sa prechodné obdobie pre-

dlžuje. Obojstranne ide o 6 vybraných položiek automobilové-

ho priemyslu  s colnou ochranou  postupne zredukovanou k  1.

januáru roku 2OO2. Okrem ochrany je dôvodom osobitného reži-

mu aj zladenie postupu  liberalizácie v tomto dôležitom sek-

tore s Európskou úniou.

 

     Z hľadiska dovozu  priemyselných výrobkov do Slovenskej

republiky  na listine  citlivých výrobkov,  t. j. chránených

postupným odbúravaním  ciel v prechodnom  trojročnom období,

zostali výrobky, pri ktorých sa prihliada na potrebu ochrany

domácej výroby. Ide najmä  o výrobky textilného, oceliarske-

ho,  elektrotechnického priemyslu  a spotrebnú  elektroniku.

Naopak, rýchlejšia liberalizácia  z hľadiska slovenského do-

vozu je  orientovaná najmä na výrobky  pre výrobnú spotrebu,

náhradné súčiastky a farmaceutické výrobky. Podobne rumunská

strana vstupom  dohody do platnosti  liberalizuje pri svojom

dovoze najmä  výrobky pre výrobnú  spotrebu a recipročne  si

chráni v prechodnom období niektoré výrobky textilného, oce-

liarskeho a strojárskeho priemyslu.

 

     Poľnohospodárska politika a  vysoká citlivosť trhu poľ-

nohospodárskych a  potravinárskych výrobkov sa  premietla do

minimálneho rozsahu navzájom si  poskytnutých koncesií a za-

tiaľ nie  je predpoklad, najmä z rumunskej strany, dosiahnuť

výraznejšiu liberalizáciu obchodu s týmito komoditami.

 

     Predkladaná  Dohoda o  voľnom obchode  medzi Slovenskou

republikou a Rumunskom svojou štruktúrou, obsahom a všeobec-

nými záväzkami zodpovedá  už uzavretým mnohostranným dohodám

(Európska  dohoda  o  pridružení,  Dohoda  medzi štátmi EZVO

a Slovenskou  republikou, Európska  dohoda o  voľnom obchode

a bilaterálne dohody medzi  Slovenskou republikou a Republi-

kou Slovinsko). Pritom  predkladaná dohoda prísne rešpektuje

záväzky  vyplývajúce pre  Slovenskú republiku  zo Všeobecnej

dohody o clách a obchode.

 

     Záväzky, ktoré  vyplývajú zo Zmluvy  o vytvorení colnej

únie medzi  Slovenskou republikou a  Českou republikou, reš-

pektovali obidve strany. Rokovania sa viedli na trojstrannom

základe spoločným rokovaním delegácie Slovenskej republiky a

delegácie Českej republiky s rumunskou stranou  v pracovných

skupinách i na úrovni vedúcich delegácií - expertov. Pri po-

sudzovaní prínosu dohody treba vidieť dve roviny: politickú,

kde podpisom a realizáciou  tejto dohody Slovenská republika

podporila  európske  a  celosvetové  liberalizačné tendencie

a prihlásila sa k nim, a ekonomickú rovinu, ktorej prínos sa

prejaví predovšetkým vytvorením  podmienok zlepšujúcich prí-

stup našich podnikateľských subjektov na rumunský trh.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     Dohoda  o  voľnom  obchode  medzi Slovenskou republikou

a Rumunskom je v poradí  druhou bilaterálnou dohodou, ktorej

cieľom je vytvorenie zóny  voľného obchodu. Okrem nesporných

výhod a vytvorenia priestoru  na lepšie  etablovanie sa slo-

venských výrobcov  najmä priemyselných komodít  na rumunskom

trhu podpísaním a realizáciou tejto dohody akcentuje Sloven-

ská  republika svoju  podporu integračným  tendenciám a pri-

spieva k  postupnému vytváraniu zón voľného  obchodu v rámci

krajín strednej a východnej Európy. Preto vás prosím, vážený

pán predseda, panie poslankyne,  páni poslanci, o vyslovenie

súhlasu s predloženou Dohodou o voľnom obchode medzi Sloven-

skou republikou a Rumunskom.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister. Ako spoločný spravodajca výborov

bol  určený pán  poslanec Peter  Magvaši. Prosím,  aby podal

správu o  jej prerokovaní vo výboroch  Národnej rady Sloven-

skej republiky.

 

Poslanec P. Magvaši:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister hospodárstva,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     ako spoločný spravodajca by som chcel uviesť, že Dohoda

o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Rumunskou re-

publikou, ktorá sa uplatňuje od 1. 1. 1995 na dočasnom prin-

cípe, je výslednicou viac ako ročného vyjednávania medzi Ru-

munskou  republikou a  Slovenskou republikou  spolu s Českou

republikou na  základe Zmluvy o vytvorení  colnej únie medzi

Slovenskou republikou a Českou republikou. Delegácia Sloven-

skej republiky bola pri rokovaniach vedená rámcovými zásada-

mi uzatvorenými  medzi premiérmi vlády  Slovenskej republiky

pánom  Mečiarom a  vlády Rumunskej  republiky pánom Vakariom

z 3. 3. 1994 a smernicou na  rokovanie o Dohode o voľnom ob-

chode  medzi Slovenskou  republikou a  Rumunskou republikou,

ktorú schválila vláda uznesením z 10. 5. 1994.

 

     Dohoda napĺňa rámcové  zásady dané Memorandom predsedov

vlád Slovenskej republiky a  Rumunskej republiky a smernicou

na rokovanie dané vládou  Slovenskej republiky. Chcel by som

zvýrazniť  veľmi dôležitý  fakt, že  táto dohoda  pristupuje

k poľnohospodárskym  výrobkom  veľmi  zdržanlivo  z obidvoch

strán, takže dohoda neohrozí domáci trh s poľnohospodárskymi

výrobkami. Pretože Slovenská  republika výrazne viac vyváža,

ako dováža z Rumunskej  republiky, a miera colných poplatkov

bola  na dovoz nižšia, je vplyv nových colných taríf postup-

ným  nulovým clom  do rozpočtu  Slovenskej republiky  takmer

13-násobne nižší ako do štátneho rozpočtu Rumunskej republi-

ky. To je na báze roku 1993.

 

     Chcel by som zvýrazniť, že  táto zmluva je výrazom kon-

tinuity  prác  vlád  Vladimíra  Mečiara  a  Jozefa Moravčíka

a napĺňa aj  zámery novej vlády  Vladimíra Mečiara vyjadrené

v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky o postup-

nej liberalizácii zahraničného  obchodu v intenciách záverov

Uruguajského  kola  GATT  a  Svetovej obchodnej organizácie.

Chcel by som teda zvýrazniť, že v dohode sú uplatnené:

 

     1. rámcové  zásady Memoranda predsedov  vlád Slovenskej

republiky a Rumunskej republiky,

 

     2. zásady smernice na rokovanie,

 

     3.  spoločný postup  s Českou  republikou podľa  Zmluvy

o vytvorení colnej únie medzi Slovenskou republikou a Českou

republikou a

 

     4.  výhodnosť pre  príjmy štátneho  rozpočtu Slovenskej

republiky.

 

     Tento  návrh vlády  Slovenskej republiky  na vyslovenie

súhlasu s Dohodou o voľnom obchode medzi Slovenskou republi-

kou a  Rumunskou republikou pridelil  predseda Národnej rady

Slovenskej  republiky svojím  rozhodnutím číslo  232 zo  dňa

27. marca 1995 na prerokovanie do 27. apríla 1995 Výboru Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  pre  financie, rozpočet

a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospo-

dárstvo,  privatizáciu  a  podnikanie,  Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Zahraničnému vý-

boru  Národnej rady  Slovenskej republiky  a zároveň poveril

Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre hospodárstvo,

privatizáciu a podnikanie, aby skoordinoval stanoviská výbo-

rov. Pretože všetky určené  výbory prerokovali návrh v leho-

te, vyslovili  s ním súhlas a  odporúčajú Národnej rade Slo-

venskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej

republiky vysloviť s Dohodou  o voľnom obchode medzi Sloven-

skou  republikou a  Rumunskou republikou  súhlas, odporúčam,

aby Národná rada SR súhlasila s touto dohodou.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi  Petrovi Magvašimu. Do rozpravy

som zatiaľ  nedostal žiadnu písomnú  prihlášku. Otváram roz-

pravu. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy.

 

     (Nikto.)

 

 

     Konštatujem,  že môžem  rozpravu vyhlásiť  za skončenú.

Pýtam sa pána ministra Duckého, či sa chce vyjadriť.

 

Minister hospodárstva SR J. Ducký:

 

     Niet k čomu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  Pán  poslanec  Magvaši  takisto. Takže môžeme

pristúpiť k hlasovaniu. Budeme  hlasovať o návrhu uznesenia,

ktorým  Národná rada  Slovenskej republiky  podľa článku  86

písm. e) Ústavy Slovenskej  republiky vyslovuje súhlas s Do-

hodou o voľnom obchode  medzi Slovenskou republikou a Rumun-

skou republikou.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 102 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 101 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec Magvaši. (Potlesk.)

 

     Môžeme pristúpiť  k  p i a t e m u  bodu programu, kto-

rým je

 

     Návrh  na vyslovenie  súhlasu s  Dohovorom energetickej

charty a Protokolom energetickej charty o energetickej účin-

nosti a súvisiacich environmentálnych aspektoch.

 

     Návrh vlády  ste dostali ako tlač  číslo 104 a spoločnú

správu ako tlač 104a.

 

     Z poverenia  vlády Slovenskej republiky  aj tento návrh

uvedie minister hospodárstva pán Ducký. Prosím, pán minister.

 

Minister hospodárstva SR J. Ducký:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     vláda  Slovenskej  republiky  predložila  Národnej rade

Slovenskej republiky na  vyslovenie súhlasu dve medzinárodné

prezidentské zmluvy z oblasti energetiky, a to Dohovor ener-

getickej charty a Protokol  energetickej charty o energetic-

kej účinnosti a súvisiacich environmentálnych aspektoch. Do-

hovor energetickej charty  vychádza z Európskej energetickej

charty, ktorú ako vyjadrenie svojej politickej vôle podpísa-

la Slovenská republika v Bruseli dňa 5. februára 1993. Dote-

raz ju  podpísalo 52 štátov, vrátane  štátov Európskej únie,

krajín  bývalého Sovietskeho  zväzu, USA,  Kanady, Austrálie

a Japonska.

 

     Dohovor energetickej charty  má zabezpečiť medzi zmluv-

nými stranami dlhodobú medzinárodnú spoluprácu v oblasti pa-

lív a energetiky na princípoch trhu v konkurenčnom prostredí

a bez  diskriminácie.  Pre   Slovenskú  republiku  vyplývajú

z účasti  na predmetnom  dohovore jednoznačné  výhody, ktoré

v konečnom dôsledku umožnia  rýchlejšiu modernizáciu energe-

tického odvetvia. Vzhľadom  na právnu záväznosť  predmetného

dohovoru, ktorý garantuje  zmluvným stranám nediskriminujúce

podmienky na  investovanie, prístup k  zdrojom, riešenie ma-

jetkových náhrad v prípade  vyvlastnenia majetku, možno oča-

kávať zvýšený záujem o investovanie v Slovenskej republike.

 

     Nezanedbateľným prínosom pre  Slovenskú republiku je aj

vytvorenie  priaznivých  podmienok  na  technickú spoluprácu

v rôznych oblastiach energetických  aktivít s možnosťami ich

čiastočného financovania z niektorých zdrojov vytvorených na

ten účel vo vyspelých  štátoch, a predovšetkým Slovenská re-

publika chce profitovať z tranzitu  energie z východu na zá-

pad Európy.

 

     Protokol  energetickej charty  o energetickej účinnosti

a súvisiacich  environmentálnych aspektoch  je dôležitý  pre

Slovenskú republiku z hľadiska ochrany životného prostredia.

Jeho  cieľom je  vytvorenie podmienok  na efektívne využitie

energie pri súčasnom obmedzení  nepriaznivých dosahov na ži-

votné prostredie.

 

     Návrh na podpis Dohovoru energetickej charty a Protoko-

lu energetickej  charty o energetickej  účinnosti a súvisia-

cich  environmentálnych aspektoch  odsúhlasila vláda Sloven-

skej republiky  dňa 12. decembra 1994  uznesením číslo 1190.

Na  základe jej  súhlasu a  plnej moci  prezidenta republiky

obidva zmluvné dokumenty podpísal za Slovenskú republiku dňa

17. decembra 1994 veľvyslanec  Slovenskej republiky v Portu-

galskej republike.

 

     Prosím o odsúhlasenie týchto dvoch dohovorov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán minister. Prosím predsedu Výboru Ná-

rodnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pána

poslanca Hofbauera, aby podal správu o výsledkoch prerokova-

nia vo výboroch Národnej rady.

 

 

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážený pán minister,

 

     vláda  Slovenskej  republiky  v  súlade  s  článkom  86

písm. e) Ústavy Slovenskej  republiky požiadala Národnú radu

Slovenskej republiky  o vyslovenie súhlasu  s dvoma medziná-

rodnými  zmluvami,  a  to  s  Dohovorom  energetickej charty

a Protokolom  energetickej charty  o energetickej  účinnosti

a súvisiacich environmentálnych aspektoch.

 

     Oba predmetné medzinárodné dokumenty sú významnými mno-

hostrannými  medzinárodnými zmluvami,  ktoré majú zabezpečiť

právny základ na dlhodobú spoluprácu a riešenie sporov medzi

signatárskymi štátmi  a ich podnikateľskými  subjektmi v ob-

lasti  palív a  energetiky založené  na trhových  princípoch

a bez diskriminácie. Vzťahuje sa na všetky druhy používaných

palív a elektrickú energiu zahrnutých pod pojmom energetické

materiály a  produkty, ktoré sú  uvedené v prílohe  Dohovoru

energetickej  charty, a  všetky  činnosti  v  oblasti  palív

a energetiky,  ako  je  prieskum,  ťažba, rafinácia, výroba,

skladovanie,  doprava,  rozvod,  obchod  a všetky investície

spojené s týmito činnosťami.

 

     Z  obsahu obidvoch  zmlúv vidno  jednoznačný prínos pre

ekonomiku a  energetiku signatárskych štátov.  Pre Slovenskú

republiku prínos spočíva najmä v tom, že možno očakávať zvý-

šený záujem  o investovanie v  Slovenskej republike, pretože

zahraniční investori budú mať právny dokument garantujúci im

podmienky na  investovanie. Výrazne sa  sprehľadní, zjednotí

a zjednoduší  uzatváranie  zmlúv  a  kontraktov medzi našimi

a zahraničnými  investormi. Zabezpečí  sa ochrana investícií

a príjmov nielen zahraničného kapitálu v Slovenskej republi-

ke,  ale  aj  investícií  a  výnosov  slovenských investorov

v zahraničí v signatárskych  štátoch. Budú zabezpečené libe-

rálne a  nediskriminujúce podmienky pre  Slovensko v oblasti

dopravy a  tranzitu energií, a to  aj z hľadiska bezpečnosti

a plynulosti dodávok zásobovania zo susedných tranzitujúcich

alebo produkčných štátov, čo má zásadný význam pre Slovenskú

republiku  ako pre  tranzitujúci štát.  Uľahčia sa podmienky

prístupu  našich  podnikov  k  novým efektívnym technológiám

a kapitálu.  Vytvoria  sa  podmienky  na  efektívne využitie

energie  pri súčasnom  obmedzení nepriaznivých  ekologických

dosahov. Umožní sa orientovať našu energetiku na najefektív-

nejší spôsob  krytia potrieb Slovenska  palivami a energiou.

Vytvoria  sa  priaznivé  podmienky  na  technickú spoluprácu

v rôznych oblastiach energetických  aktivít s možnosťami ich

čiastočného financovania z niektorých zdrojov vytvorených na

ten účel vo vyspelých  štátoch. Zachováva suverenitu Sloven-

skej republiky v rozhodnutí, či  vôbec a ako intenzívne bude

využívať energetické zásoby a zdroje na svojom území.

 

     Vyslovenie  súhlasu  a  následná  ratifikácia  obidvoch

predmetných medzinárodných zmlúv je v súlade s celkovou ten-

denciou Slovenskej  republiky, s jej zapájaním  sa do európ-

skych a svetových ekonomických štruktúr a vo vytváraní plno-

hodnotného trhového prostredia.

 

     Dámy a páni, návrh vlády Slovenskej republiky na vyslo-

venie súhlasu  s Dohovorom energetickej  charty a Protokolom

energetickej charty  o energetickej účinnosti  a súvisiacich

environmentálnych aspektoch pridelil  predseda Národnej rady

Slovenskej  republiky svojím  rozhodnutím číslo  271 zo  dňa

18. apríla  1995 na prerokovanie  do 27. apríla  1995 Výboru

Národnej rady Slovenskej  republiky pre hospodárstvo, priva-

tizáciu a podnikanie, Zahraničnému výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republi-

ky pre  životné prostredie a ochranu  prírody. Zároveň určil

Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky  pre hospodárstvo,

privatizáciu a podnikanie, aby skoordinoval stanoviská výbo-

rov.

 

     Všetky uvedené  výbory prerokovali návrh  v lehote, vy-

slovili  s ním  súhlas, odporúčajú  Národnej rade Slovenskej

republiky podľa článku 86  písm. e) Ústavy Slovenskej repub-

liky vysloviť súhlas s  Dohovorom energetickej charty a Pro-

tokolom energetickej charty o energetickej účinnosti a súvi-

siacich environmentálnych aspektoch.

 

     V súlade s uzneseniami uvedených výborov predkladám ná-

vrh  na uznesenie: "Národná rada  Slovenskej republiky podľa

článku  86 písm.  e) Ústavy  Slovenskej republiky  vyslovuje

súhlas s Dohovorom energetickej  charty a Protokolom energe-

tickej charty  o energetickej účinnosti  a súvisiacich envi-

ronmentálnych aspektoch."

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpra-

vu  k tomuto  bodu rokovania.  Konštatujem opäť,  že som ne-

dostal žiadnu písomnú prihlášku.

 

     Ak  sa nikto  do rozpravy  nehlási, uzatváram rozpravu.

Pýtam sa pána ministra Duckého, či sa chce vyjadriť.

 

Minister hospodárstva SR J. Ducký:

 

     Nie.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nechce. Pán predseda Hofbauer  sa tiež nechce vyjadriť,

takže pristúpime k hlasovaniu.

 

     Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada

Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Sloven-

skej  republiky  vyslovuje  súhlas  s Dohovorom energetickej

charty a Protokolom energetickej charty o energetickej účin-

nosti a súvisiacich environmentálnych aspektoch.

 

     Prosím,  páni poslanci,  panie poslankyne,  aby sme  sa

prezentovali a hneď aj hlasovali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 98 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 97 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme navrhnuté uznesenie schválili.

 

     Ach, bodaj by nám tá zhoda vydržala.

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec. (Potlesk.)

 

     Vážené  panie  poslankyne,  páni  poslanci,  nasleduje

š i e s t y  bod programu, a to

 

     Vládny  návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky

o štátnej podpore malého a stredného podnikania.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali ako tlač 125, spoločnú

správu ako tlač 125a.

 

     Aj tento vládny návrh  zákona uvedie minister hospodár-

stva Slovenskej republiky pán  Ján Ducký. Prosím, pán minis-

ter, keby ste sa ujali slova.

 

Minister hospodárstva SR J. Ducký:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     návrh zákona o štátnej  podpore malého a stredného pod-

nikania  je významným  faktorom v  systéme vytvárania  novej

štruktúry hospodárstva, ktorý  dlho požadovala podnikateľská

sféra. Tento zákon vymedzuje  legislatívny rámec na  podporu

podnikateľských subjektov, upravuje vzťah štátu a podnikate-

ľov  a  deklaruje  záujem  štátu  podporovať  rozvoj  malého

a stredného podnikania.

 

     Malé a stredné podnikanie dopĺňa štruktúru hospodárstva

tvorenú  veľkými podnikmi  na  celok,  v rámci  ktorého môže

dochádzať   k  optimalizácii   rozdelenia  pôsobnosti.  Malé

a stredné podnikanie  má v tomto  období viaceré výhody.  Je

flexibilné, pružnejšie reaguje na potreby v sektore priemys-

lu a  služieb. Má perspektívnejšie  možnosti odbytu vzhľadom

na to,  že zasahuje i  malé segmenty trhu.  Vytvára pracovné

miesta  s relatívne  nižšími kapitálovými  nákladmi. Vytvára

pracovné  miesta aj  v období,  keď veľké  podniky z rôznych

príčin  znižujú  zamestnanosť.  Prijímaný  zákon predstavuje

systémové opatrenie, na ktoré sa nemôže hľadieť len z úzkeho

pohľadu súčasných  podmienok v hospodárstve  a dnešných mož-

ností  štátneho rozpočtu.  Tak podnikateľská  sféra, ako  aj

zahraničie očakáva  garancie štátu na  podporu tejto oblasti

podnikania.

 

 

     Po  prijatí  zákona  bude  štát  každoročne  stanovovať

priority  a na  ich základe  vytvárať programové preferenčné

podmienky  na malé a  stredné podnikanie. Pôjde o vytváranie

záručných fondov,  úhradu časti úrokov,  poskytovanie úverov

za výhodnejších  podmienok a ďalšie úľavy  podľa daných mož-

ností. Kombináciou rôznych foriem podpory v rámci vyhlasova-

ných  programov sa  zvýši efektívnosť  poskytovanej podpory.

Zákon predpokladá aj vykonávanie kontroly nad využitím štát-

nej podpory.

 

     Návrh zásad zákona  aj návrh paragrafovaného znenia zá-

kona bol prerokovaný v zmysle stanoveného postupu. Vyjadrili

sa k nemu všetky ústredné  orgány štátnej správy, výbory Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky, ďalšie  orgány a inštitú-

cie.  Snahou predkladateľa bolo zapracovať  do zákona všetky

odôvodnené pripomienky. Tento zákon  je kompatibilný s úpra-

vami prijatými  v rámci Európskej únie.  Jeho prijatie pred-

pokladá aj Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky.

Ako systémové  legislatívne opatrenie v  dlhodobom horizonte

vytvára  podmienky  na  uľahčenie  vzniku  a  rozvoja malého

a stredného podnikania, rast jeho špecifickej úlohy v národ-

nom hospodárstve,  zvýšenie tvorby nových  pracovných miest,

modernizáciu technológií, zlepšenie akosti a rast objemu vý-

roby aj exportu.

 

     Návrh zákona  prerokovala Legislatívna rada  vlády Slo-

venskej republiky dňa 15. 3. 1995 a následne dňa 11. 4. 1995

vláda Slovenskej republiky (číslo uznesenia 225).

 

     Vládny návrh bol prerokovaný  vo výboroch Národnej rady

Slovenskej republiky pre financie,  rozpočet a menu, životné

prostredie a  ochranu prírody, pôdohospodárstvo,  v ústavno-

právnom  výbore a  vo výbore  pre hospodárstvo, privatizáciu

a podnikanie.

 

 

     S poukazom  na uvedené odporúčam  Národnej rade Sloven-

skej republiky,  aby s predloženým návrhom  zákona o štátnej

podpore malého a stredného podnikania vyslovila súhlas.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister. Ako spoločný spravodajca bol ur-

čený pán poslanec Jaroslav Fidrik. Prosím pána poslanca, aby

predniesol závery z rokovaní vo výboroch Národnej rady.

 

Poslanec J. Fidrik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené panie poslankyne, páni poslanci,

 

     ako  spoločný spravodajca  predkladám spoločnú  správu,

tlač 125a, k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej

republiky o  štátnej podpore malého  a stredného podnikania,

ktorú pridelil  predseda Národnej rady  Slovenskej republiky

rozhodnutím číslo 267 z 13.  apríla 1995 na prerokovanie Ús-

tavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Vý-

boru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpo-

čet a  menu, Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky  pre

hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej ra-

dy Slovenskej republiky  pre pôdohospodárstvo, Výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú sa-

mosprávu a národnosti a  Výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre životné prostredie a ochranu prírody v lehote do

27. apríla 1995 s tým,  že na skoordinovanie stanovísk výbo-

rov Národnej rady Slovenskej  republiky určil Výbor Národnej

rady  Slovenskej  republiky  pre  hospodárstvo, privatizáciu

a podnikanie a súčasne určil, aby sa skoordinované stanovis-

  výborov  Národnej  rady  Slovenskej  republiky premietli

v spoločnej správe.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu prerokoval vládny návrh zákona, ale neprijal

k nemu uznesenie o výsledku prerokovania vládneho návrhu zá-

kona Národnej rady Slovenskej  republiky, pretože podľa § 48

ods. 1  zákona  Slovenskej národnej  rady  číslo 44/1989 Zb.

o rokovacom  poriadku Slovenskej  národnej rady  v znení ne-

skorších  predpisov  nevyslovila  s  ním súhlas nadpolovičná

väčšina všetkých členov výboru.

 

     Ostatné určené výbory Národnej rady Slovenskej republi-

ky prerokovali vládny návrh  zákona, vyjadrili s ním súhlas,

odporúčajú  ho Národnej  rade Slovenskej  republiky schváliť

s pozmeňovacími návrhmi a doplnkami obsiahnutými v spoločnej

správe.

 

     Preto navrhujem hlasovať  o jednotlivých bodoch spoloč-

nej správy  takto: hlasovať en bloc  a prijať bod 2  - ak sa

tento bod schváli,  bod 3 je bezpredmetný -, body 4 a 6 - ak

sa bod 6 schváli, bod 7 je bezpredmetný -,  body 8 a 9 -  ak

sa bod 9  schváli, bod 10 je  bezpredmetný - a  body 11, 12,

13 a 14.

 

     O bodoch 1  a 5 navrhujem hlasovať en  bloc a navrhujem

ich neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Otváram rozpravu k tomuto  bodu programu a konštatujem,

že do  tejto rozpravy som dostal  5 písomných prihlášok. Ako

prvý sa prihlásil pán Ľudovít  Černák a nasleduje pán posla-

nec Baránik.

 

 

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     kolegyne a kolegovia,

 

     doteraz  každá vláda,  ktorá predkladala  Národnej rade

svoje vyhlásenie, definovala ako jednu z priorít podporu ma-

lého a  stredného podnikania. Len  ojedinele sa objavujú  zo

strany vládnych úradníkov také názory, ako prezentoval v ne-

deľňajších Krokoch pán štátny tajomník z ministerstva finan-

cií, ktorý sa vyjadril, že táto vrstva Slovensko z biedy ne-

vytrhne. Ja  si myslím, že  práve naopak. Táto  vrstva sa už

dnes  významne  podieľa  na  dobrých ekonomických výsledkoch

Slovenska.  Ale o  tom, že  by bola  premyslená, cieľavedome

vládou podporovaná, sa zatiaľ ešte nedá hovoriť.

 

     Podnikateľov  predovšetkým ubíja  vysoké daňové zaťaže-

nie,  neúmerné odvody  do sociálnej  a zdravotnej poisťovne,

podnikatelia oprávnene  považujú tieto dávky  za ďalšiu tzv.

sociálnu  daň, neexistencia  zdrojov na  podporu prioritných

odvetví, konkrétne cestovného ruchu, výroby a podobne, vyso-

ké úrokové miery, malá dostupnosť úverov často spojená s po-

žiadavkou  na  150-    200-percentné  krytie garanciou. Ak

k tomu pripočítame nelogické opatrenia s dosahom na podnika-

teľov a živnostníkov,  napríklad registračné pokladnice, ne-

koncepčnú  privatizáciu, musíme  konštatovať, že  doterajšie

sľuby ostali len sľubmi. Je  v záujme nás všetkých, ale pre-

dovšetkým slovenskej  ekonomiky, aby sa  definovala politika

podpory malého a stredného podnikania a aby sa začala reali-

zovať. Často  netreba na to ani  veľké prostriedky, teda ne-

znamená to  ani záťaž pre štátny  rozpočet, ale stačí zdravý

sedliacky rozum a dobrá vôľa.

 

     Treba  úplne  otvorene  povedať,  že mnohí podnikatelia

a malí živnostníci sú na hranici  bankrotu, že tí, ktorí ne-

majú za sebou známosti, ale čestne podnikajú, uvažujú, či by

nebolo pre nich lepšie ukončiť živnosť a stať sa nezamestna-

nými. Namiesto toho, aby od  rána do večera dreli, aby neve-

deli, čo  bude zajtra, aby  nevedeli, z čoho si kúpia regis-

tračnú pokladnicu, bude  sa o nich starať štát.  Čo im v tom

bráni? Predovšetkým viera v zdravý rozum, že nakoniec predsa

len vláda  a parlament vytvorí pre  nich dôstojné podmienky.

Predložený návrh zákona môže byť prvým krokom. Hovorím prvým

krokom preto, lebo možnosti  podpory malého a stredného pod-

nikania zo strany štátu sú veľké, predovšetkým však v oblas-

ti  daňovej a  odpisovej politiky  a najmä  v ochrane voľnej

hospodárskej  súťaže.  O  týchto  možnostiach zákon nehovorí

a bude pravdepodobne potrebné pripraviť novelizáciu konkrét-

nych zákonov podľa možnosti štátneho rozpočtu.

 

     Návrh zákona je rámcový  návrh definujúci oblasti štát-

nej podpory malého a stredného  podnikania. Už vo výbore pre

životné  prostredie poslanci  Demokratickej únie predkladali

návrhy, ktoré majú za  cieľ objektívne určiť adresáta podpo-

ry.  Konkrétne, aby  podnikatelia boli  považovaní za malých

a stredných len  vtedy, ak majú  maximálne 100 zamestnancov,

a nie do 500, ako sa hovorí  v zákone, aby sa do účelu zahr-

nul aj cestovný ruch, aby sa dali odpustiť nielen časti úro-

kov, ale prípadne aj celé  úroky, aby podpora nebola riadená

len jedným ministerstvom, ale aby boli na základe dohody vy-

užité existujúce  finančné inštitúcie, najmä  Záručná banka,

aby rozhodovanie  bolo odborné, nie  politické. Tieto návrhy

nájdete  v spoločnej  správe  pod  bodmi  1, 3, 5, 7, 10, 12

a 13 a týmto vás žiadam o ich podporu.

 

     Zvlášť dôležitý je bod  číslo 3, ktorý akceptuje obecné

aj komunálne podniky ako privátnu sféru  a je v zmysle s na-

šimi  vyhláseniami, že chceme podporiť podnikateľské aktivi-

ty miest a obcí. Týmto teda žiadam bod číslo 3 v prípade, že

nebude  schválený  bod  číslo  2,  na samostatné  hlasovanie

a žiadam vás o jeho podporu.

 

     Dámy a  páni, okrem týchto návrhov,  o ktorých, ako som

  hovoril,  sme  rokovali  vo  výboroch,  po konzultáciách

s podnikateľmi, ale predovšetkým s Úniou podnikateľov a živ-

nostníkov, predkladám ďalší pozmeňovací návrh, cieľom ktoré-

ho je zahrnúť do možnosti  podpory aj ďalší veľký okruh pod-

nikateľov a  živnostníkov, a to  sú tí, ktorí  sa zúčastnili

v malej privatizácii. Viem, že  tento zákon sa dotýka predo-

všetkým tých,  ktorí ešte splácajú úvery  z malej privatizá-

cie, a že môžu namietať tí podnikatelia a živnostníci, ktorí

už svoje  úvery krvopotne splatili, alebo  ich splácajú, pre

tých však ostáva možnosť využiť tú časť zákona, ktorá je de-

finovaná ako štátna podpora.

 

     V malej privatizácii totiž vznikol stav, že táto priva-

tizácia  priniesla  so  sebou  výrazné  znevýhodnenie malých

a stredných podnikateľov v  porovnaní s podnikateľskými sub-

jektmi, ktoré sa zúčastňujú v tzv. veľkej privatizácii. Táto

rozdielna  situácia  vznikla z dôvodu  financovania vydraže-

ných  prevádzkových jednotiek  v malej  privatizácii výlučne

prostredníctvom peňažných ústavov pri vysokom úverovom zaťa-

žení. Toto zaťaženie z roka na rok narastá, a pritom na dru-

hej strane majetok, ktorý sa privatizuje dnes vo veľkej pri-

vatizácii, je  uhrádzaný priamo Fondu  národného majetku pri

diskontnej úrokovej sadzbe v  časovo veľmi výhodnom splátko-

vom kalendári.

 

     V rámci právnej úpravy  podpory malého a stredného pod-

nikania je  preto potrebné a účelné  vytvoriť predpoklady na

nápravu tohto stavu  formou podpory  dotyčných podnikateľov.

Keďže výnosy z predaja majetku  štátu v rámci malej privati-

zácie sú sústredené na osobitnom účte ministerstva pre sprá-

vu a privatizáciu národného majetku a stali sa majetkom Fon-

du národného majetku podľa §  28 ods. 2 zákona číslo 92/1991

Zb. v znení neskorších predpisov,  je vhodné použiť na tento

účel prostriedky Fondu národného majetku.

 

     Navrhujeme preto  vládny návrh zákona  o podpore malého

a stredného podnikania zmeniť a doplniť nasledovne:

 

     Kolegyne, kolegovia, napriek tomu,  že som požiadal or-

ganizačný  odbor, aby  vám písomne  rozdal tento pozmeňovací

návrh, podľa rokovacieho poriadku ho musím prečítať, pretože

hlasovať sa môže len o  takom návrhu, ktorý odznel v rozpra-

ve. Takže návrhy Demokratickej únie sú nasledovné:

 

     1. Z názvu zákona vypustiť slovo "štátnej", takže názov

by znel: "o podpore malého a stredného podnikania".

 

     2. Návrh zákona  rozdeliť na tri časti, a  to prvá časť

"Úvodné ustanovenia" bude § 1 až 3.  Druhá časť "Štátna pod-

pora" bude § 4 až 10  a tretia  časť "Podpora z prostriedkov

Fondu národného majetku Slovenskej republiky" budú nové § 11

až 15. V zmysle uvedeného preto nad § 1, vrátane jeho nadpi-

su, navrhujem doplniť označenie "Prvá časť".

 

     3. V § 1 v prvom riadku vypustiť slovo "štátnu".

 

     4. Nad  § 4 doplniť  označenie "Druhá časť"  s nadpisom

"Štátna podpora".  Pod § 4 doplniť  nadpis "Úlohy ústredných

orgánov štátnej správy".

 

     5. Nadpis nad § 9 zmeniť takto: "Spoločné ustanovenia".

 

     6. Za § 10 zaradiť tretiu časť, ktorá, vrátane nadpisu,

znie:

 

                       "Tretia časť

 

     Podpora z prostriedkov  Fondu národného majetku Sloven-

skej republiky.

 

                          § 11

 

     Z prostriedkov  Fondu národného majetku  Slovenskej re-

publiky (ďalej len "fond")  možno za účelom zmiernenia nega-

tívnych dosahov rozdielnych  podmienok prevodu majetku štátu

na iné  osoby  podľa osobitných predpisov8/ poskytnúť podpo-

ru9/ na  prekonanie ťaživej hospodárskej  situácie inak per-

spektívnych  malých  a  stredných  podnikateľov v súvislosti

s nadobudnutím ich majetku alebo jeho časti verejnou dražbou

podľa osobitného predpisu10/.

 

                           § 12

 

     (1) O podporu sa môže  uchádzať malý alebo stredný pod-

nikateľ, ktorý nadobudol majetok verejnou dražbou podľa oso-

bitného predpisu10/ a s týmto majetkom podniká.

 

     (2) O  podporu sa môže  uchádzať aj malý  alebo stredný

podnikateľ, ktorý bol ako právnická osoba založený (spoluza-

ložený) vydražiteľom a do  ktorého majetku bol vložený maje-

tok  nadobudnutý verejnou  dražbou podľa  osobitného predpi-

su10/.

 

                           § 13

 

     Formy podpory sú najmä:

 

     a) úhrada zostatku úveru alebo jeho časti, poskytnutého

na splatenie kúpnej ceny podľa osobitného predpisu10/,

 

     b) úhrada časti úrokov z úveru podľa písmena a),

 

     c) príspevok na vyrovnanie  rozdielu medzi skutočne za-

platenou výškou úverov a diskontnou úrokovou sadzbou platnou

v čase uzavretia zmluvy o  úvere v súvislosti s nadobudnutím

majetku verejnou dražbou podľa osobitného predpisu.

 

                           § 14

 

     (1) O  podpore rozhoduje fond na  základe písomnej žia-

dosti doloženej príslušnými dokladmi  po prerokovaní v komi-

sii  zloženej zo  zástupcov fondu,  Ministerstva pre  správu

a privatizáciu  národného majetku  Slovenskej republiky, Mi-

nisterstva  hospodárstva Slovenskej  republiky, bánk, výboru

Národnej  rady Slovenskej  republiky a  záujmového združenia

podnikateľov. Členov komisie vymenuje predseda výkonného vý-

boru fondu.

 

     (2) Ustanovenie § 6 ods. 3 sa použije primerane.

 

                           § 15

 

     Fond ročne informuje o podpore poskytnutej z jeho pros-

triedkov  Ministerstvo  hospodárstva  Slovenskej  republiky,

ktoré využije  tieto informácie pri  spracovaní správy podľa

§ 10 ods. 2.

 

     A ďalej  sú tam potom už konkrétne  odkazy 8, 9 a 10 na

príslušné zákony.

 

     Dámy a páni,

 

     veľmi rád by som zdôraznil, že prijatím týchto pozmeňo-

vacích návrhov  sa zatiaľ ešte nikomu  nič nezaväzujeme, ale

jednoducho legislatívne pootvoríme dvierka pre Fond národné-

ho majetku, aby mohol využívať  aj túto formu v zmysle potom

  svojich postupov  a svojich  vnútorných predpisov. Takže

z toho nevyplýva žiadna záťaž na štátny rozpočet a je to le-

gislatívne  pootvorenie dvierok,  ktoré by  mohlo byť  veľmi

užitočné v prospech predovšetkým  malých podnikateľov a živ-

nostníkov.

 

     Okrem toho,  dámy a páni,  dovoľujem si dať  ešte jeden

návrh na uznesenie, a prosím, aby sa o ňom hlasovalo po hla-

sovaní o zákone. Toto uznesenie znie nasledovne:

 

     "Národná rada Slovenskej  republiky žiada vládu Sloven-

skej republiky, aby predložila Národnej rade na prerokovanie

štátnu politiku podpory malého  a stredného podnikania. Ter-

mín do 31. júla 1995."

 

     V návrhu zákona v  záverečnom ustanovení sa totiž záko-

nodarca odvoláva na štátnu  politiku podpory malého a stred-

ného podnikania. Keďže zatiaľ  tento materiál ešte komplexne

nebol spracovaný, veľmi vítam, že táto zmienka tam je, a od-

porúčam, aby ho vláda vypracovala a predložila Národnej rade

na prerokovanie.

 

     Kolegyne, kolegovia,  opätovne vás žiadam,  aby ste pri

rozhodovaní o  týchto pozmeňovacích návrhoch  zvážili predo-

všetkým fakt,  že je to  prvý krok, ktorým  sa len pootvoria

legislatívne  dvierka a  môžu pomôcť  množstvu živnostníkov,

ktorí dnes uvažujú, či živnosť ďalej prevádzkovať, alebo za-

vrieť. Preto vás prosím o jeho podporu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi. O slovo sa hlási pán minister.

 

Minister hospodárstva SR J. Ducký:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené panie poslankyne, páni poslanci,

 

     dovoľte zaujať stanovisko k návrhu zmien, ktoré predlo-

žil pán poslanec Černák. Jednou z podmienok, ktorá bola čas-

to uplatňovaná v rámci expertných skupín a pracovníkov či už

z fondu PHARE, alebo expertov Európskej únie, Európskej ban-

ky  pre obnovu  a rozvoj,  bolo, aby  štát zaujal stanovisko

k podpore malého a stredného podnikania zo štátnych zdrojov.

Nemyslím si,  že vzhľadom na  to, že štátny  rozpočet počíta

s určitou sumou zdrojov, by bolo nevyhnutné alebo vhodné vy-

pustiť slovo  o štátnej podpore, pretože  jednak by to mohlo

indikovať situáciu, že štát sa nechce takejto úlohy zhostiť,

a štát  koná práve  v zmysle  toho, že  sa chce  tejto úlohy

zhostiť. Koniec koncov, na tretej strane dôvodovej správy je

napísaná i štruktúra zdrojov,  ktoré predpokladáme použiť na

podporu  malého a  stredného podnikania.  Sú to  dve skupiny

zdrojov. Jedna je skutočne zo  štátnych zdrojov v rámci roz-

počtových kapitol jednotlivých ministerstiev  a druhá skupi-

na je v rámci príslušných inštitúcií tak, ako sú tu vypísané.

 

     Takisto vo vystúpení pána poslanca odznela poznámka, že

sa nemyslí  na podporu cestovného ruchu.  Dokonca účelovo je

vyčlenených 50 miliónov Sk  na podporu cestovného ruchu, ne-

hovoriac  o tom,  že vláda  prijala rozhodnutie  o vytvorení

agentúry na  podporu cestovného ruchu a  turistiky, ktorá by

mala vzniknúť v druhej polovici tohto roku, prípadne na pre-

lome rokov v súlade s možnosťami, ktoré budú vytvorené najmä

vo väzbe na príjmy štátneho rozpočtu.

 

     Pokiaľ  hovoríme  o  vyrovnaní  podmienok podnikateľov,

ktorí privatizovali  v prvej a druhej  vlne, nemyslím si, že

by to malo byť súčasťou  tohto zákona. Jednak to nesúvisí so

samotným meritom veci a s  obsahom a cieľom zákona o podpore

malého a  stredného podnikania, ale na  druhej strane i for-

málne, pretože  pán minister Bisák  predkladá osobitný zákon

o vyrovnávaní  podmienok  podnikateľov,  ktorí privatizovali

v prvej a druhej vlne. Čiže keby som to postavil do pozitív-

neho svetla, vláda  sa týmto problémom zaoberá a  je to oso-

bitný zákon, ktorý pán minister Bisák a jeho ľudia spracová-

vajú a bude predložený vláde na rokovanie.

 

     Z  tohto pohľadu  si myslím,  že to  nemusí byť v tomto

kontexte chápané  tak, ako to postavil  pán poslanec Černák,

pretože  vláda  s  tým  aktívne  pracuje  a  už aj priebežne

dochádza k zjednocovaniu podmienok podnikateľov prvej a dru-

hej vlny tam, kde podnikatelia  o to požiadajú a zdokumentu-

jú, že pre rozdielne podmienky  majú určité ťažkosti pri fi-

nancovaní svojej podnikateľskej činnosti.  V minulosti sa to

robilo ad hoc, a teraz to upravíme, dá sa povedať, jednotným

systémovým prístupom.

 

     Z toho  dôvodu, i keď najmä  v druhej časti zjednotenia

podmienok vidím  určité ratio, vzhľadom na  to, čo som pove-

dal, nemyslím si, že by to bolo nevyhnutné, a neodporúčam to

zapracovať  do návrhu  zákona, ktorý  je dnes  predložený na

schválenie Národnej rade Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister. Ešte sa chcem spýtať, pán minis-

ter, pán poslanec navrhuje aj  uznesenie, v ktorom sa má za-

viazať vláda k 31. 7. 1995 predložiť  návrh štátnej politiky

podpory malého a stredného podnikania.

 

Minister hospodárstva SR J. Ducký:

 

     Myslím  si, že  po prijatí  zákona to  nie je potrebné,

pretože by  sme hovorili v podstate  o tom istom, a  v rámci

vypracovania stratégie hospodárskej  politiky malé a stredné

podnikanie má patričné zvýraznenie, čoho dôkazom je i to, že

dnes vám,  vážené panie poslankyne a páni poslanci, predkla-

dáme tento návrh. Takže nevidím takúto nevyhnutnosť.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ďalej  je do diskusie  prihlásený pán poslanec

Baránik. Medzitým sa s faktickou  poznámkou hlási pán posla-

nec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Chcem len spres-

niť, že v § 10 vládneho návrhu sa v odseku 1 hovorí: "Minis-

terstvo   hospodárstva   Slovenskej   republiky   koordinuje

a usmerňuje rozvoj malého a stredného podnikania v súlade so

štátnou politikou podpory rozvoja  malého a stredného podni-

kania." Keďže doteraz takýto  materiál neexistuje, je to od-

kaz na neexistujúci materiál,  preto som navrhoval uznesenie

tak, ako som navrhoval. Pri predkladaní vo výbore pán štátny

tajomník v princípe akceptoval takýto návrh s tým, že aj tak

sa bude podávať správa do  Národnej rady, takže môže byť sú-

časťou tej správy.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Prosím, pán poslanec Baránik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení páni ministri,

     vážené dámy poslankyne, páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     v transformácii našej ekonomiky  zohráva malé a stredné

podnikanie dve významné úlohy. Pomáha dynamizovať ekonomiku,

prispieva  k rýchlejšej  transformácii vlastníckych  vzťahov

a tým  aj k  vytvoreniu strednej  vrstvy našej  spoločnosti.

Z týchto  dôvodov všetky  vlády našej  republiky vynakladali

úsilie na pomoc rozvoju  malého a stredného podnikania. Malé

podniky  zohrávali v  minulosti významnú  úlohu v niektorých

tradičných  odvetviach služieb.  V priemyselných  odvetviach

vystupovali len  v tieni veľkých korporácií, napojené na ich

odberateľsko-dodávateľské vzťahy.

 

     V posledných desaťročiach nastal  boom v rozvoji malého

a stredného podnikania, najmä v odvetviach špičkovej techno-

lógie, kde  tieto firmy vznikajú ako  konkurenti veľkých fi-

riem.  Tento  problém  je  aj  naším problémom. Zakladateľmi

týchto firiem  sú u nás  väčšinou výskumní pracovníci  alebo

manažéri, ktorí predtým pracovali vo veľkých firmách a v ich

výskumných a projekčných útvaroch alebo vo výskumných inšti-

túciách, ale v dôsledku buď nedostatku finančných prostried-

kov, alebo  nemožnosti plne uplatniť  vlastné tvorivé schop-

nosti,  sa rozhodli  osamostatniť a  založiť vlastné  firmy.

Svojou kvalifikáciou, miestom v sociálnej štruktúre i celko-

vou psychológiou sa títo  noví podnikatelia líšia od tradič-

ných predstaviteľov malého podnikania.

 

     Miera rastu malých firiem je veľmi vysoká, ale aj miera

bankrotov je  veľmi vysoká. Relatívne  nízku mieru bankrotov

majú práve tie firmy, ktoré  vznikli z výskumných a manažér-

skych popudov. Príčinou ich vyššej  stability je to, že majú

vysokú rentabilitu a vysokú  dynamiku rastu najmä v podmien-

kach, keď  stagnujú štátne podniky a  štátne akciové spoloč-

nosti,  a sprivatizované  väčšie podniky  sa ešte nedokázali

adaptovať na nové podmienky.

 

     Značná časť našich malých  firiem živorí. Ako argumenty

sa uvádzajú, že je vysoké  daňové zaťaženie. Áno, daňové za-

ťaženie  je vysoké,  ale nie  také vysoké,  aby neumožňovalo

firmám existenciu pri určitej miere rentability.  Problém je

v tom, že  naše firmy majú nízku  mieru rentability. Význam-

nejšou príčinou živorenia a zániku malých firiem je nedosta-

tok kapitálu a cena kapitálu.  To je osobitný problém, ktorý

treba riešiť samostatne. Na  druhej strane prostriedky z na-

dácií sa často nečerpajú pre nedostatok vhodných podnikateľ-

ských zámerov.

 

     Základnými črtami  rozvoja  malého a stredného podnika-

nia sú podpora vnášania nových invencií a tvorba nových pra-

covných miest. Preto sa malé firmy často nazývajú aj labora-

tóriá technického pokroku. Treba úprimne povedať, že i v na-

šich podmienkach  sa malé a stredné  podniky často a úspešne

orientujú  na  realizáciu  technického  pokroku. Cieľavedomá

podpora malého  a stredného podnikania vedie  v každom štáte

k tvorbe  nových  pracovných  miest.  Najvýznamnejší je údaj

z USA, kde v osemdesiatych rokoch podpora malého a stredného

podnikania umožnila  vytvoriť 20 miliónov  pracovných miest,

čo predstavovalo  90 % z  celkového počtu nových  pracovných

miest. Z toho dôvodu sa v  USA udomácnil názor, že malé pod-

niky sú  budúcnosťou Ameriky. Aj  v našich podmienkach  malé

a stredné podniky zohrávajú významnú úlohu pri tvorbe nových

pracovných príležitostí, ale  vzhľadom na vysokú prepojenosť

našej ekonomiky na svetové trhy, kde sa dokážu úspešne adap-

tovať  najmä  kapitálovo  silné  firmy,  nemožno  od  malých

a stredných  firiem očakávať,  že nám  výrazne posilnia našu

pozíciu na  svetovom trhu. Východisko v  tomto smere ukazuje

Japonsko,  ktoré    kartelový   zákon  na  podporu  malého

a stredného podnikania.

 

     Pomoc malým a stredným podnikom musí byť komplexná, ale

aj vysoko  cielená. Hlavnú úlohu  musí hrať finančná  pomoc,

poradenská  a informačná.  Cielenosť je  dôležitá hlavne pre

finančnú pomoc. Ak nie je presne  cielená a ak nie je zabez-

pečená kontrola, či sa  finančné prostriedky aj účelovo pou-

žili, zásadne sa pomoc míňa cieľa. Nie náhodou je v USA taká

dôsledná kontrola každého dolára, ktorý sa vydá z prostried-

kov štátu.

 

     Vzhľadom na túto skutočnosť odporúčam, aby v prerokova-

nom zákone bola priamo  zakotvená podmienka, že finančná po-

moc z  prostriedkov štátu sa  môže použiť len  na dva  účely

splnenia základného cieľa podpory  malého a stredného podni-

kania, a to na modernizáciu  technickej základne a na tvorbu

nových  pracovných  miest.  Každé  iné použitie prostriedkov

štátu sa míňa základného  cieľa tejto podpory. Preto navrhu-

jem do § 4 nový  odsek 3 tohto znenia: "Finančné prostriedky

poskytnuté  zo štátneho  rozpočtu ako  aj úľavou  na dani sa

môžu  použiť len  na obstaranie  novej progresívnej techniky

alebo na tvorbu nových pracovných miest."

 

     Každé  iné použitie  je v  zásade mrhanie prostriedkami

štátu, lebo je to podpora tým,  ktorí nemajú na to, aby boli

úspešní. V takom prípade ide o podporu, ktorá neprinesie ni-

jaký efekt pre spoločnosť, čiže sa úplne míňa cieľa. Kto to-

mu  neverí, nech  sa presvedčí,  koľko prostriedkov  od roku

1990 sa vynaložilo  na rôzne formy podpory a  aký efekt pri-

niesli. A ten efekt sa blíži k nule. Ak by sme mali v takej-

to praxi pokračovať,  svedčilo by to o tom,  že nevieme, aký

je  skutočný stav  v ekonomických  a spoločenských vzťahoch.

Čoraz  viac sa  šíri heslo,  že len  hlupák nekradne z pros-

triedkov štátu. My sme tu nato, aby sme takejto praxi urobi-

li koniec.

 

     Ďalej odporúčam rozšíriť § 8 o bod g) slovami "úľavy na

dani".

 

     Chcem sa ešte zmieniť o regionálnom aspekte podpory ma-

lého a  stredného podnikania. Znižovanie  nezamestnanosti je

priamo závislé od regionálneho rozvoja, ktorý nevykazuje po-

žadovanú  dynamiku, ale  naopak, na  tvorbe hrubého domáceho

produktu sa čoraz viac podieľajú  tri až štyri regióny našej

republiky.  Riadenie  regionálneho  rozvoja  je v súčasnosti

sústredené  na  Centrum  strategických  štúdií, ministerstvo

hospodárstva a ministerstvo vnútra. Naplnenie cieľov progra-

mového  vyhlásenia  si  vyžaduje  koordinovaný postup týchto

štátnych  inštitúcií  na  horizontálnej  úrovni a premyslenú

konkrétnu činnosť v regiónoch. K tomu musí prispievať aj sa-

mospráva, ZMOS, banková štruktúra a podnikateľská sféra.

 

     Ako zaujímavosť  chcem uviesť príklad  z okresu Spišská

Nová Ves. V rámci aktívnej politiky zamestnanosti sa v tomto

okrese  vyplatilo prostredníctvom  úradov práce  82 miliónov

korún,  ale najväčšia  banková inštitúcia  poskytla v okrese

úvery ani  nie za polovicu. Treba  sa zamyslieť nad uvedenou

skutočnosťou a prehodnotiť tvrdenie, že nie je dostatok pro-

jektov. Veď keď ich našiel Fond zamestnanosti, prečo ich ne-

identifikoval  bankový sektor?  Poskytovaním zdravých úverov

v regiónoch  si  banky  vytvárajú  svoju  budúcu  klientelu,

a preto  je  ich  rezervovaný  prístup  nanajvýš  čudný. Kým

v rámci malého  a stredného podnikania  sa nám darí  úspešne

transformovať inštitucionálne zabezpečenie a programy Európ-

skej únie  na naše podmienky,  v rámci regionálneho  rozvoja

takí úspešní  nie sme, hoci ingerencia  štátu je vysoká, za-

kladateľská.

 

     Kým  vo  väčšine  postkomunistických  krajín regionálne

rozvojové  agentúry a  regionálne rozvojové  fondy sú jedným

z pilierov rozvoja regiónu, u nás sa nedarí naplno rozbehnúť

ani  činnosť považského  a kysuckého  podnikateľského fondu,

ani žilinskej regionálnej rozvojovej agentúry. Treba uviesť,

že  regionálny rozvojový  považský  fond  a kysucký  fond má

k dispozícii 8 miliónov ECU. Chápme, že je to viac ako štvrť

miliardy  korún. Z  tohto fondu  sa pre  nedostatok vhodných

projektov doposiaľ nevyčerpala ešte  ani koruna. Napriek dl-

hodobo pripravovaným projektom uvedené inštitúcie neprináša-

jú regiónom to,  čo sa od nich očakáva. Aj  preto je pre Eu-

rópsku  úniu  náš  program  regionálneho rozvoja nečitateľný

a neujasnený.  Jednou vetou:  Konkrétna regionálna  politika

a jej programové spracovanie zatiaľ absentuje. Nie je jedno-

duché  hľadať recept  na zlepšenie.  Vidím ho  v skvalitnení

spolupráce medzi centrálnymi orgánmi,  vo vymedzení ich zod-

povednosti v  oblasti regionálneho rozvoja a  zároveň vo vy-

tvorení podmienok  na intenzívnu interakciu  centra s regio-

nálnou úrovňou reprezentovanou  okresnými úradmi a samosprá-

vou.

 

     Podľa môjho názoru regionálny problém a riadenie regio-

nálneho rozvoja  by sa na centrálnej  úrovni mali zabezpečiť

vytvorením  Úradu  pre  stratégiu  rozvoja spoločnosti, vedy

a techniky, kde jedna časť  tohto programu by sa orientovala

práve na regionálny rozvoj. Na základe vybudovanej regionál-

nej inštitucionálnej siete pokrývajúcej celé Slovensko možno

pripraviť stratégie, plány a konkrétne projekty oživenia re-

giónov  a začať  to  najdôležitejšie - realizáciu projektov.

Treba upustiť  od nekonečných analýz a  sústrediť sa na kon-

krétne akcie  vedúce k rozvoju  regiónov. Len tak  sa môžeme

dostať aj k trvale sa znižujúcej nezamestnanosti.

 

     Ako  ukázali skúsenosti  zo zahraničia,  najvhodnejšími

rozvojovými  projektmi  regiónov    tie,  ktoré  využívajú

miestne zdroje - surovinové,  ale aj ľudské. Úlohou regiónov

je detektovať uvedený potenciál  a úlohou centra je vytvárať

podmienky na ich využitie v plnom rozsahu, podnecovať regio-

nálne aktivity,  analyzovať existujúci stav  a prijímať opa-

trenia  na ďalšie systémové kroky  a programy, čo je zmyslom

prerokúvaného zákona.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán  poslanec. Ďalej sa  do rozpravy prihlásil

pán poslanec Košnár a potom pán poslanec Kunc.

 

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

     dámy a páni,

 

     potreba vytvoriť zákonný základ  a rámec na podporu ma-

lého a stredného podnikania iste nie je nová a bola aktuálna

  dávnejšie spolu  s významnejším  rozvojom tohto pružného

sektora národného  hospodárstva. Už pred dvoma  rokmi sa na-

liehavo  pociťovala potreba  komplexným spôsobom  sa zmocniť

zákonnej úpravy podpory malého a stredného podnikania v Slo-

venskej republike, definovať formy tejto štátnej podpory fi-

nančnými, inštitucionálnymi i legislatívnymi nástrojmi, pri-

čom v systéme finančných  nástrojov podpory, prirodzene, vý-

znamnú  úlohu  majú  také  formy,  ktoré  znamenajú  podporu

z prostriedkov štátneho rozpočtu. Je nepochybné, že v súvis-

losti s koordináciou tejto  finančnej podpory treba dať roz-

manitým aktivitám pevnejší legislatívny rámec vo forme záko-

na o štátnej podpore malého a stredného podnikania.

 

     Máme teda pred sebou vládny návrh zákona o štátnej pod-

pore  malého a  stredného podnikania.  Nazdávam sa  však, že

tento zákon nie je celkom  konzistentný. Mám na zreteli jeho

názov s jeho skutočným obsahom. V skutočnosti podpora malého

a stredného  podnikania je  oveľa širší,  obsažnejší proces,

obsahuje oveľa širšie inštrumentárium,  než je ten, s ktorým

sa v tomto vládnom návrhu  zákona počíta. Preto sa nazdávam,

že je možné uvažovať o tom, ak nebudú akceptované pozmeňova-

cie návrhy smerujúce k úprave názvu tohto zákona v súvislos-

ti s navrhovaným členením do ďalších častí, ktoré predniesol

pán  poslanec Černák,  dávam na  uváženie pozmeňovací  návrh

- upraviť  návrh tohto  zákona  takým  spôsobom, že  sa bude

v názve  zákona  za  slovom  "podnikania" pokračovať slovami

"z prostriedkov štátneho rozpočtu".

 

     Ďalej  chcem navrhnúť  nové znenie  § 10  a síce  v tom

zmysle, že odsek 1 z § 10 navrhujem vypustiť a následne ďal-

šie  dva paragrafy prečíslovať. Odsek 2 by sa upravil takým

spôsobom, že by ukladal vláde povinnosť dvakrát ročne prero-

kovať správu o stave malého a stredného podnikania s návrhom

nových  programov  podporovaných zo  štátneho rozpočtu a od-

sek 2 by ukladal  vláde  povinnosť  predložiť Národnej  rade

Slovenskej republiky návrh  programov podporovaných zo štát-

neho rozpočtu v nasledujúcom  rozpočtovom roku spolu s návr-

hom štátneho rozpočtu.

 

     Môj tretí pozmeňovací  návrh sa  týka § 6 ods. 2. Bodku

za vetou  navrhujem vynechať a  pokračovať slovami "verejným

konkurzom".  Ide o  to, aby  sa výber  uchádzačov o  podporu

z prostriedkov  štátneho  rozpočtu  uskutočňoval priehľadným

spôsobom, aby to konanie bolo konaním, ktoré zaručuje objek-

tivitu pri dodržiavaní podmienok, ktoré  obsahuje program na

poskytnutie takejto podpory.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ďalej  je do rozpravy  prihlásený pán poslanec

Bartolomej Kunc, po ňom pán poslanec László Nagy.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     milé panie kolegyne,

     vážení páni kolegovia,

     milí hostia,

 

     pravdivosť očakávanosti a mimoriadnej aktuálnosti tohto

zákona už netreba zdôrazňovať,  pretože tá už zdôraznená bo-

la. Ale predsa len by som ešte rád zdôraznil, že to, čo chý-

ba, je  skutočne inštitucionálna podpora  malého a stredného

podnikania, a treba dodať,  že štátna inštitucionálna podpo-

ra.  Štát,  ktorý  predstavuje  transformujúcu sa spoločnosť

a ekonomiku, musí  v tomto procese  odohrať svoju rolu  tak,

ako vyplýva z aktuálnosti jeho  postavenia, z jeho sily, do-

konca z jeho poslania. Aj to je pravda, že nejde práve o to,

že by vrstva podnikateľov, ktorú štát podporí, vytrhla tento

štát z biedy. V každom  prípade však prispeje k reštruktura-

lizácii hospodárstva a takisto k jeho oživovaniu.

 

     Ale treba ešte zdôrazniť ďalší moment, o ktorom si mys-

lím, že má veľký podnecujúci a pobádací význam. Je tu nemálo

ľudí, ktorí by do toho aj šli, teda podnikali by, ale sa bo-

ja práve preto, že  niet tu evidentnej inštitucionálnej pod-

pory s dlhším časovým rozmerom,  o ktorú by sa mohli oprieť.

Totiž dobre vieme, ako  si počínajú finančné inštitúcie, na-

koniec im to  ťažko zazlievať, ale štát práve  preto, že vie

veľmi dobre,  ako finančné inštitúcie a  banky pôsobia, musí

to zastúpiť a  pôsobiť tam, kde ich pôsobnosť  nie je z hľa-

diska veci dostatočne účinná.

 

     Vieme,  že pôsobí  Národná agentúra  pre rozvoj  malého

a stredného podnikania,  ale tá má zatiaľ  skôr podobu nadá-

cie,  a tak  jej strediská  môžu skôr  radiť, než poskytovať

účinnú podporu. Bolo by zaujímavé vedieť, ako sa v budúcnos-

ti vyvinie, pretože  sa nazdávam, že v tejto  chvíli je síce

osožná, ale z hľadiska samotného poslania nie je v ekonomic-

kom procese taká účinná, ako by mala byť. Ale nechcem teore-

tizovať.  Chcem povedať  v súvislosti  s navrhovaným zákonom

toto: Je dobrým rámcom na tie aktivity, ktoré treba rozvinúť

zo štátnych prostriedkov a inštitúciami, čo určitým spôsobom

podliehajú a  budú podliehať štátu.  Ale čo mu  chýba, to je

určitá dynamizačná iskra, určité sprocesnenie, aby tie akti-

vity,  ktoré sa  majú založiť  a ktoré  majú prebiehať podľa

tohto zákona v príslušných  inštitúciách, mali svoj dynamiz-

mus a aby čím skôr prebiehali.

 

     V  tejto súvislosti  chcem predložiť  štyri doplňovacie

návrhy. Ospravedlňujem sa, mám  ich síce písomne pripravené,

ale nestačil som ich rozmnožiť a rozdať. Prosím, keby ste to

láskavo sledovali v tlači číslo 125, ktorú máte poruke.

 

     Navrhujem do  § 4 doplniť  nový odsek 3  s nasledujúcim

znením: "Ministerstvá a ostatné orgány štátnej správy vyhlá-

sia  programy na  podporu malého  a stredného  podnikania vo

svojej  pôsobnosti,  zabezpečené  prostriedkami  zo štátneho

rozpočtu na  príslušný rok, najneskôr  do troch mesiacov  po

schválení štátneho rozpočtu."

 

     Do § 6 odporúčam doplniť  nový odsek, taktiež  číslo 3,

s takýmto znením: "Ministerstvo alebo príslušná  organizácia

najneskôr do  60 dní po  výbere a prijatí  žiadosti rozhodne

o poskytnutí žiadanej podpory." Totiž  v tomto návrhu nie je

o tom nič povedané, a teda  podnet na aktivitu je taký neur-

čitý.

 

     Do §  7, kde sa hovorí  o cieľoch a zámeroch,  na ktoré

možno poskytovať finančnú podporu, odporúčam doplniť písmeno

m) s textom: "výroba ekologicky  čistých energií"  a  písme-

no n) "úspora spotreby všetkých druhov energií".

 

     Pretože ministerstvu hospodárstva je podľa návrhu záko-

na pririeknutá veľmi vážna koordinačná usmerňovacia funkcia,

navrhujem do § 10 doplniť ako odsek 2 nasledujúci text: "Mi-

nisterstvo  hospodárstva Slovenskej  republiky vyhláškou vy-

medzí obsah, metódy a  nástroje svojej koordinačnej a usmer-

ňovacej pôsobnosti  a vo svojej  organizačnej štruktúre určí

tie  odborné útvary,  ktoré budú  túto pôsobnosť vykonávať."

Totiž takto  poňatá koordinačná a  usmerňovacia pôsobnosť vo

všeobecnej polohe by spôsobila  veľa problémov v tom zmysle,

že kto, ako, prečo, začo. A vieme veľmi dobre, že dosť často

prichádza  medzi  našimi  výkonnými  orgánmi  štátnej správy

k problémom práve preto, že nie je čosi vymedzené.

 

     Nazdávam sa, že keby  sme prijali tieto štyri doplňova-

cie návrhy,  dali by sme zákonu  potrebnú dynamizačnú iskru,

ktorá  by sa  prejavila v  jeho účinnom  pôsobení. Preto vás

prosím, aby ste ich prijatie podporili.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Kuncovi. Ďalej sa prihlásil pán

poslanec László Nagy a potom ešte pán poslanec Gaľa.

 

Poslanec L. Nagy:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     po prvé - zákon má  vytvoriť  iba rámcové  podmienky na

podporu malého a stredného podnikania. Jej konkrétna podoba,

t. j.  odvetvové a regionálne zameranie,  formy a rozsah jej

finančného zabezpečenia, bude závisieť od vládou schváleného

programu  podpory  a  od  rozpočtových  možností  každoročne

schvaľovaných v zákone o štátnom rozpočte.

 

     Po druhé - realizačná fáza štátnej podpory v rámci pod-

mienok  uvedených vyššie  je v  plnom rozsahu  delegovaná na

jednotlivé  rezortné ministerstvá.  Ministerstvá zabezpečujú

vo svojom rozpočte vyčlenenie  prostriedkov určených na pod-

poru, vyhlasujú programy podpory,  posudzujú žiadosti o pod-

poru  a  zabezpečujú  výberové  konanie,  uzatvárajú  zmluvy

o poskytnutí podpory a  vykonávajú kontrolu použitia podpor-

ných prostriedkov podnikateľským  subjektom. Z toho vyplýva,

že na  podporu neexistuje právny  nárok. Ministerstvo určuje

predmet, účel, podmienky a  zásady poskytnutia podpory, pre-

dovšetkým však  rozhoduje o tom, komu,  kedy a koľko podpory

poskytne. Štát teda aj  týmto zákonom petrifikuje centralis-

tické  postavenie, naplňuje  zásadu "rozdeľuj  a panuj", ne-

umožňuje uplatnenie objektivizácie rozdeľovania štátnej pod-

pory.

 

     Po tretie - v § 7 zákon  vymedzuje  účel,  t. j.  smery

a oblasti  poskytovania podpory,  s ktorými  v zásade  možno

súhlasiť. Z koncepcie zákona však vyplýva, že konkrétne kri-

tériá na poskytnutie podpory v rámci predkladaných projektov

určujú  ministerstvá, rovnako  ako formy  podpory definované

v § 8  zákona. Škála foriem podpory  je rôznorodá s extrémne

rozdielnymi dosahmi  na ekonomiku podnikania.  Predsa je iné

poskytnúť dotáciu, ako poskytnúť návratnú finančnú pôžičku.

 

     Zásadný rozdielny dosah na  ekonomiku podnikania má po-

skytnutie záruky na úver ako  úhrada časti úrokov a podobne.

Formy podpory koncipované v  zákone by boli adekvátne podni-

kateľskému záujmu vtedy, ak by na poskytnutie podpory v kon-

krétnej forme existoval právny  nárok po splnení zákonom ur-

čených  podmienok. To  by však  vyžadovalo definovať hierar-

chickú škálu foriem podpory, ktorých uplatnenie by nezávise-

lo od subjektívneho  a účelového rozhodovania ministerstiev,

ale výlučne od plnenia  súboru podmienok podnikateľským sub-

jektom. Samozrejme, tejto požiadavke by bolo treba podriadiť

aj obsah a formu  predbežnej, priebežnej a následnej kontro-

ly, vyhodnotenia a prípadného sankcionovania.

 

     Po štvrté - propagačnú validitu návrhu zákona potvrdzu-

je aj  dôvodová správa pri  predpokladaných finančných obje-

moch podpory uvažovaných na  jednotlivé roky, ak neprehliad-

neme, že na účelovo určené  formy podpory v súlade s uznese-

ním vlády číslo 175 zo dňa  21. marca 1995 je na podporu ma-

lého a stredného podnikania na  rok 1995 vyčlenených iba 200

miliónov Sk, na ďalšie  tri roky dôvodová správa predpokladá

ročný objem podpory tiež 200 miliónov Sk. Vzhľadom na podka-

pitalizovanie tejto podnikateľskej sféry a na zrejmú účelovú

a formovú rozdrobenosť koncipovanej podpory ide o celkom ne-

dostačujúci objem, ktorý výrazne zaostáva za reálnymi potre-

bami malého a stredného podnikania.

 

     Po piate - vládny návrh zákona o štátnej podpore malého

a stredného podnikania je exemplárnym prípadom účelového ko-

nania vlády.  Na jednej strane zákon  je koncipovaný tak, že

prostredníctvom  neho vláde,  a predovšetkým  ministerstvám,

zaručuje prakticky neobmedzenú subjektívnu rozhodovaciu prá-

vomoc, neumožňuje objektivizáciu podmienok poskytovania pod-

pory, neguje nárokovateľnosť podpory v závislosti od plnenia

objektívne definovateľných,  merateľných a kontrolovateľných

podmienok. Na strane druhej  predpokladané ročné objemy pod-

pory sú  kvapkou v mori,  ktorá na uspokojovanie  skutočných

stabilizačných a rozvojových potrieb malého a stredného pod-

nikania bude mať minimálny dosah. Poskytovanie podpory pomô-

že malej  skupine vybraných podnikateľských  subjektov, pod-

statná väčšina malých a stredných podnikov nemá šancu na jej

získanie jednoducho preto, lebo  vládou určený objem podpory

to neumožní.

 

     Prosím  vás,  aby  ste  zákon  posudzovali v intenciách

týchto piatich bodov.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pánu poslancovi  Nagyovi. Ďalej  je prihlásený

pán poslanec Gaľa a po ňom pán poslanec Farkas.

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Vážený pán predseda,

     pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     v §  4 prerokúvaného vládneho  návrhu zákona o  štátnej

podpore malého a stredného podnikania sa pod bodom 1 uvádza:

"Ministerstvá a ostatné ústredné  orgány štátnej správy (ďa-

lej len ministerstvo) prijímajú  opatrenia na podporu malého

a stredného  podnikania,  najmä  zabezpečujú  finančné pros-

triedky zo štátneho rozpočtu  a zriaďujú organizácie na pod-

poru tohto podnikania (ďalej len organizácia)."

 

     Zákon jasne nestanovuje, ktoré by to mali byť organizá-

cie a na akých princípoch  by mali pracovať. Pritom v súčas-

nosti  existujú organizácie,  a dôvodová  správa ich uvádza,

napríklad  Národná agentúra  pre rozvoj  malého a  stredného

podnikania, Slovenská národná agentúra pre zahraničné inves-

tície a rozvoj, Slovenská záručná banka atď., ktorých cieľom

je práve  podpora malého a stredného  podnikania. Znamená to

teda,  že budú  vytvorené ďalšie  organizácie? Aké,  s akými

cieľmi? Nepôjde len  o nárast nepotrebných administratívnych

síl k duplicite  foriem štátnej podpory a v konečnom dôsled-

ku o neefektívne  vynakladanie rozpočtových prostriedkov? Má

vláda jasnú  predstavu, o aké organizácie by malo  ísť a aký

program by mali plniť?

 

     Ak nie, potom je účelné  plne využívať už vytvorené or-

ganizácie, ktoré som spomínal, a takto ich definovať v pred-

metnom  zákone s  ich príslušným  programom. Prosím zástupcu

predkladateľa, aby k tomu zaujal stanovisko.

 

     A ďalej mi dovoľte,  kolegyne a kolegovia, ešte upozor-

niť na  jednu malú chybičku v  spoločnej správe výborov. Ide

o bod 13 k § 8 písm. c), kde sa hovorí o úhrade nárokov ale-

bo  časti úrokov.  Zrejme ide  o preklep,  má tam byť úhrada

úrokov, resp. časti úrokov.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj  ja, pán poslanec.  Ďalej je prihlásený  pán

poslanec Farkas.

 

Poslanec P. Farkas:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     oživiť a podporovať efektívne  podnikanie, ktoré je sú-

časťou súkromného sektoru, je  jednou z hlavných úloh súčas-

nej ekonomiky.  V našich podmienkach  je pre našu  ekonomiku

charakteristické,  že  malé  a  stredné   podnikanie,  ktoré

v predchádzajúcej spoločensko-ekonomickej  formácii bolo po-

tláčané, sa dostáva pomaličky do popredia pozornosti a stáva

sa rozhodujúcim tvorcom hrubého domáceho produktu. Veľké gi-

gantické podniky, ktoré boli  postavené v minulom režime, sú

v značnej kríze, stoja pred  privatizáciou a vyrábajú - česť

výnimkám - neefektívne.

 

     Aj  preto  je  pochopiteľný  a  odôvodnený postup vlády

a snaha vlády Slovenskej republiky formou predloženého návr-

hu zákona  vytvárať legislatívny rámec  na podporu stredného

a malého  podnikania. Je  to nepochybne  potrebný krok najmä

v období reštrukturalizácie privatizácie národného hospodár-

stva.

 

 

     Som rád, že po dlhšom  časovom období sa v našom parla-

mente hovorí už  aj o priamej podpore podnikania,  a nie iba

o novelizácii  daňových zákonov,  o sprísnení  daní či iných

právnych noriem, ktoré  finančne značne zaťažujú podnikateľ-

ské subjekty. Aj preto  pozitívne hodnotím snahu a filozofiu

predloženého zákona.  Na jednej strane  je deklarovaná snaha

vlády Slovenskej republiky aj  v predloženom návrhu podporiť

podnikanie a  na strane druhej  treba analyzovať aj  skutoč-

nosť, že  podnikatelia a živnostníci  neustále vracajú svoje

podnikateľské oprávnenia,  stoja v radoch  pred úradmi práce

a čakajú na sociálny príspevok, lebo nedokázali uniesť znač-

né bremeno, ktoré na nich  vnáša náš daňový systém, finančné

zákony a predpisy alebo zdravotná či sociálna poisťovňa, ako

aj zákon o zavádzaní registračných pokladníc.

 

     Keď hovoríme a deklarujeme  snahu o vytvorenie vhodného

podnikateľského prostredia pre malých a stredných podnikate-

ľov, treba  prehodnotiť a spomenúť  túto skutočnosť. Predpo-

kladaná  čiastka podpory  200  miliónov  Sk ročne  je, podľa

môjho  názoru, veľmi  nízka.  Táto  čiastka môže  tvoriť iba

kvapku v mori požiadaviek na finančnú podporu zo strany pod-

nikateľov,  najmä vzhľadom  na §  7, kde  sa hovorí o takých

účeloch  podpory, ktoré  si zasluhujú  aj všeobecnú  podporu

a pozornosť. Tu mám na mysli  najmä také účely, ako zavádza-

nie progresívnych výrobkov  a technológií, ochrana životného

prostredia, podpora  exportu, rozvoj vedy  a techniky a  ich

aplikácia v  praxi atď. Sú  to úlohy, s  ktorými zápasí celá

naša ekonomika.

 

     Preto  navrhujem  prehodnotiť  otázku navrhnutej  výšky

podpory na  ďalšie tri roky  a zvýšiť ju  na úroveň celkovej

podpory roku  1995, keďže 200 miliónov  Sk je iba symbolická

čiastka. Na odôvodnenie takéhoto  tvrdenia a na jednoduchšie

porovnanie by som chcel upriamiť vašu ctenú pozornosť na je-

den  výrok  pani  ministerky  školstva  Slovenskej republiky

z predminulého týždňa zo stretnutia s pedagógmi v Trnave, že

na zavedenie  alternatívneho školstva na  maďarských školách

bude potrebné  až 600 miliónov Sk.  Je to trojnásobne vyššia

čiastka a  bude vyčerpaná napriek zjavnému  nesúhlasu a pro-

testom rodičov.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Ďalej je prihlásený pán poslanec

Sopko.

 

Poslanec V. Sopko:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     vláda Slovenskej republiky prijala súbor opatrení, kto-

ré smerujú k  vytvoreniu vhodného podnikateľského prostredia

na Slovensku. K tomuto cieľu  budú zrejme smerovať aj ďalšie

právne predpisy, ktoré by  mali zlepšiť podmienky na  rozvoj

malého a stredného podnikania. Jedným z nich má byť aj tento

vládny  návrh zákona  o štátnej  podpore malého  a stredného

podnikania, ktorý má definovať úlohy štátu v tejto oblasti.

 

     Predložený  návrh zákona  podporu štátu  zužuje len  na

podporu z prostriedkov štátneho rozpočtu, čo pokladám za ne-

dostačujúce, a preto oceňujem doplnok zmien od pána poslanca

Černáka. Pozamýšľajme sa však pred schvaľovaním tohto zákona

nad účelom  poskytovania podpory tak, ako  to vymedzuje § 7.

Myslím si,  že na účely ochrany  životného prostredia je do-

stačujúci Štátny fond životného prostredia a na účely podpo-

ry vytvárania nových  spoločensko-účelových pracovných miest

je vytvorený Fond zamestnanosti. Tým, že tieto fondy rovnako

boli  zriadené zákonmi  Národnej rady  Slovenskej republiky,

pokladám  tento stav  za duplicitný.  Netreba duplicitu, len

treba, aby sa tieto fondy naplňovali. Preto navrhujem zmenu,

to znamená  z § 7 vypustiť  odseky pod bodom b)  a pod bodom

f), a prosím spoločného  spravodajcu, aby tieto pozmeňovacie

návrhy zaznamenal.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Pamätám si, že som mal aj písom-

nú prihlášku  pána poslanca Fogaša, zrazu  ju nemám. Pán po-

slanec Fogaš, hlásili ste sa do rozpravy k tomuto bodu? Nie?

Ďakujem.

 

     Vážené  panie poslankyne,  páni poslanci,  písomné pri-

hlášky  do rozpravy  už nemám.  Pýtam sa  preto, či  sa ešte

niekto hlási do rozpravy. S faktickou poznámkou pán Komlósy.

 

Poslanec Zs. Komlósy:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení páni ministri,

     dámy, páni,

     vážení hostia,

 

     budem veľmi stručný. To, čo  som chcel povedať, tie po-

zmeňovacie a doplňovacie návrhy,  ktoré som chcel predniesť,

už odzneli,  a nechcem ich  opakovať. S tým,  čo už odznelo,

väčšinou  súhlasím, teda  budem stručný,  prednesiem len dva

pozmeňovacie návrhy, ktoré stručne aj odôvodním.

 

     Návrh  zákona chápeme  ako rámcovú  legislatívnu úpravu

a v určitom zmysle táto dáva možnosť, ale aj povinnosť, kto-

rá je v  § 4 rozpísaná, pre vládu  a jednotlivé ministerstvá

vytvárať priaznivé a najmä  finančné podmienky podpory tohto

podnikania a vypracovať konkrétne programy a zásady podpory.

Z tohto hľadiska  je vláda, a nielen  táto, ale každá vláda,

zodpovedná, v nadväznosti na svoje programové vyhlásenie, za

konkrétne kroky a smerovanie  tejto finančnej podpory. Preto

tie účely, ktoré sú vymenované  v § 7, považujeme za ustano-

venie nad  rámec tohto návrhu zákona  a najmä zbytočne obme-

dzujúce. Totiž môžu vzbudiť dojem, že okrem účelov vymenova-

ných v § 7 sa podpora nebude poskytovať, dáva to takúto mož-

nosť interpretácie, a tiež  odzrkadľujú momentálny stav, te-

rajšie  nedostatky, súčasné  určité priority  podpory. Preto

navrhujem z  tohto návrhu zákona  vypustiť celý §  7. Tým je

však dotknutý aj bod 12 spoločnej správy, a teda súčasne na-

vrhujem, aby sa o bode 12 spoločnej správy hlasovalo osobit-

ne.

 

     Viacerí už poznamenali aj to, že tento vládny návrh zá-

kona má  určitý proklamatívny a  propagandistický charakter.

V určitom zmysle sa stotožňujem s týmto pohľadom, ale uvedo-

mujem si aj to, že tento  zákon je potrebný práve  nato, ako

poznamenal pán poslanec Černák,  že treba pootvoriť dvierka,

aby sme mohli pomôcť malým  a stredným podnikateľom. Ale aby

sme trošku  pritvrdili a uzavreli ten  rámec aj z finančného

hľadiska, navrhujem v § 4 doplniť odsek 3, resp. ak sa prij-

me návrh  pána poslanca Kunca, on  tiež navrhoval nový odsek

3, tak tento bude  odsek 4 tohto znenia: "Celkové prostried-

ky zo  štátneho rozpočtu, ktoré sú  vyčlenené na účely tohto

zákona v rámci rozpočtových kapitol ministerstiev, sú najme-

nej 1 % z celkových  výdavkov štátneho rozpočtu na príslušný

rozpočtový rok."

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Vážené panie poslankyne, páni  poslanci, keďže sa nikto

nehlási, končím rozpravu k  tomuto bodu. S faktickou poznám-

kou sa hlási ešte pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem pekne.  Hlásil som sa ešte  pred uzavretím roz-

pravy. Chcem formulovať procedurálny návrh a bol by som veľ-

mi rád, keby  sa k nemu potom v  záverečnom kole vyjadril aj

pán minister Ducký. Vzhľadom na to, že pri stanovisku, ktoré

zaujímal k môjmu bloku  pozmeňovacích návrhov, ich po vecnej

stránke nevylúčil, vyjadril len presvedčenie, že by mali byť

súčasťou iného zákona a že  by bol potrebný návrh, resp. ná-

zor  Fondu  národného  majetku,  dávam  procedurálny  návrh,

o ktorom prosím,  aby sa hlasovalo  ako o prvom,  nehlasovať

dnes o tomto zákone,  rozprava je uzavretá, hlasovanie odlo-

žiť  ako posledný  bod tejto  schôdze Národnej  rady, čím sa

vytvorí priestor  skoro týždeň nato,  aby sa mohol  vyjadriť

Fond národného majetku. Bojujeme o  čas, a myslím si, že ta-

kýto odklad by veľmi  pomohol malým podnikateľom. Takže pro-

sím,  aby sa  pán minister  vyjadril k  tomuto môjmu  návrhu

a aby sa o ňom hlasovalo ako o prvom procedurálnom návrhu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Takže  budeme hlasovať o  návrhu pána poslanca

Černáka, aby  hlasovanie o jednotlivých  návrhoch vyplývajú-

cich z rozpravy a o zákone  ako celku nebolo dnes, ale až po

spracovaní pripomienok s tým,  že bude požiadaný Fond národ-

ného majetku  o stanovisko k týmto  pripomienkam. Musíme dať

o tom hlasovať.

 

     Pán minister, chcete vystúpiť? Prosím.

 

Minister hospodárstva SR J. Ducký:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     už samotná diskusia a rozprava k tomuto vládnemu návrhu

zákona  hovorila o  rozkolísanosti názorov  z hľadiska formy

i z hľadiska obsahu. Použijem príklad z  § 7 - od návrhov na

ďalšie  rozšírenie titulov  na pridelenie  alebo na získanie

podpory až  po zlikvidovanie celého  § 7 a  jeho vynechanie.

Myslím si, že obsah § 7 je  v súlade s nadpisom "Účel a for-

my"  a nevylučuje  aj iné  tituly, ako  sú uvedené,  pretože

v úvode je napísané, že podpora  sa poskytuje najmä na tieto

účely.  Čiže nevylučuje  iné. Samozrejme,  môžeme diskutovať

o tom,  či fond  na ekológiu  pokrýva všetky  potreby malých

a stredných podnikateľov a či to ako titul má byť, ale to by

bola  rozprava bez  konca, pretože  ako som  už naznačil, na

niektoré paragrafy je názor úplne  na iných koncoch, od roz-

šírenia až po likvidáciu. Na  druhej strane tí istí páni po-

slanci, ktorí navrhovali niektoré  veci vypustiť, vo svojich

návrhoch  zároveň požadujú  rozšírenie iných  titulov, iných

paragrafov, o ktorých tu bolo dnes hovorené.

 

     Takisto si  myslím, že nie  je žiaduce do  tohto návrhu

zákona dávať vzťah  na malú privatizáciu, ale nie  je to ani

obsahovo kompatibilné, pretože je  to iná problematika, kto-

rá, ak ju  bude nevyhnutné riešiť, tak ju  bude vláda riešiť

iným  prístupom  vo  väzbe  na  zjednotenie  podmienok prvej

a druhej vlny privatizácie. Takže z tohto pohľadu si myslím,

že ak uznáte za vhodné, netreba rozširovať zákon o tento ná-

vrh, o ktorom hovorí pán poslanec Černák.

 

     Takisto pri  rozsahu prostriedkov ma  trošku zaráža, že

hovoríme o 200 miliónoch, keď  je tam 800 miliónov. Tých 200

miliónov je  zo štátneho rozpočtu a  ďalších 600 miliónov je

tam taxatívne vymenovaných na tituly a inštitúcie, ktoré mu-

sia poskytnúť tieto prostriedky na podporu malého a stredné-

ho podnikania. I vo  vláde som bol odporcom jednopercentného

prístupu k  rozdeľovaniu štátneho rozpočtu,  pretože už bola

požiadavka 1 % na šport, už  bola požiadavka 1 % na podporu,

už bola požiadavka 1 % na  ďalšie a ďalšie tituly, a mám po-

cit, že tých  percent by bolo, keby sa  im začalo vyhovovať,

viac ako 100 a ministrovi financií by sa to rozpadlo pod ru-

kami. Pokiaľ  hovoríme o budúcnosti,  predpokladáme, že tých

200 miliónov  je tam ako  minimálna čiastka. Samozrejme,  ak

bude  vývoj príjmovej  časti štátneho  rozpočtu v budúcnosti

lepší, ako s tým počítame, tá suma nemusí byť fixná, len sme

sa poistili, aby nebola menšia.

 

     Na druhej strane si myslím,  že program vlády v oblasti

daňovej  politiky je  najsilnejšou podporou  všetkých druhov

podnikania, teda malého i stredného.  V úvahách vlády do bu-

dúcnosti  je  znižovať  daňové  sadzby  jednak pre právnické

a fyzické osoby a takisto aj daň z pridanej hodnoty. Už dnes

je daňové zaťaženie pri priamych daniach nižšie ako v Českej

republike.

 

     Takže z tohto pohľadu si myslím, že v danom čase vládny

návrh  zákona rešpektuje  aj potreby,  ale rešpektuje, žiaľ,

i možnosti, ktoré ekonomika má.  Preto by som prosil, vážení

páni poslanci,  aby ste predložený  návrh zákona odsúhlasili

tak, ako je predložený.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister. Napriek  tomu musím dať hlasovať

o návrhu pána poslanca Černáka. S faktickou poznámkou sa eš-

te hlási pán poslanec Líška.

 

Poslanec S. Líška:

 

     Ďakujem, pán predseda. Faktickou  poznámkou by som rea-

goval na procedurálny návrh,  ktorý dal pán poslanec Černák,

preto som sa vlastne prihlásil  ešte skôr, ako sa pristúpilo

k hlasovaniu. Rád  by som pripomenul,  že nie tak  dávno sme

hlasovali o  návrhu na použitie majetku  Fondu národného ma-

jetku. Tým sme vlastne rozhodli o tom, akým spôsobom sa pou-

žije  majetok  Fondu  národného  majetku  v  roku 1995. Čiže

z tohto pohľadu je v  podstate, podľa môjho názoru, zbytočné

čakať s hlasovaním o predloženom návrhu zákona o podpore ma-

lého  a stredného  podnikania na  vyjadrenie Fondu národného

majetku.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Filkus.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Dovoľte mi ešte zdôrazniť dve malé poznámky. Neviem, či

sme dosť správne pochopili  vzťah medzi trhom veľkých podni-

kov a  stredných  a drobných  podnikov.  Z tohto, ak necháme

§ 10 - samozrejme, poslanec Košnár navrhoval ods. 1 vyčiark-

nuť -, ak  by sme to tam nechali, tak  si predstavte, že trh

malých  a stredných  podnikov bude  koordinovať a usmerňovať

ministerstvo hospodárstva, a trh  veľkých podnikov bude ria-

dený  trhovým mechanizmom.  Veď to  je zásadné protirečenie.

 

     A ešte mám jednu poznámku  k § 3. Potrebujeme aj určitý

stimul na  zrýchlenie procesu privatizácie  v poľnohospodár-

stve. Myslím  si, že ak  aj poľnohospodárske stredné  drobné

podniky dostávajú  dotácie, pomáhame im. Iná  vec je, že tak

ako som  hovoril dnes o daňovom  systéme, ktorý dozrieva, aj

keď  proces privatizácie  dozreje, budeme  sa musieť  vrátiť

k novelizácii zákona podobného druhu.  Jednoducho by som tak

jednoducho nevypustil § 3.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Rád by som odpovedal pánu  Líškovi. Hovoril som vo svo-

jej minipredkladacej správe o  prostriedkoch, ktoré ležia na

špeciálnom účte. Sú  to prostriedky, ktoré sú v  zmysle § 28

ods. 2  zákona číslo 92/1991 na  osobitnom účte ministerstva

pre správu a privatizáciu  národného majetku, to znamená, že

neboli predmetom rozpočtu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Lysák.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Dovolil by som si pripomenúť  to, čo sme prerokovali vo

výbore pre financie,  rozpočet a menu k §  10. Myslím si, že

by malo byť v záveroch, že Ministerstvo hospodárstva Sloven-

skej republiky koordinuje a usmerňuje podporu rozvoja malého

a stredného podnikania atď., čo  podstatne mení obsah a zod-

povedá obsahu celého zákona.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Mám tomu rozumieť, že dávate doplňovací návrh?

 

 

Poslanec L. Lysák:

 

    Doplnenie toho, čo sme prijali vo výbore.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Môžeme  ho prijať,  lebo rozprava  sa otvorila  tým, že

vystúpil pán minister potom, ako som uzavrel rozpravu. Takže

môže sa to  zaznamenať  ako doplňovací návrh. Pán spravodaj-

ca, keby ste si ho zapísali.

 

     Ak sa nikto nehlási,  znovu uzatváram rozpravu k tomuto

bodu s tým, že najskôr dávam hlasovať o procedurálnom návrhu

pána poslanca Černáka, aby sme  hlasovanie o tomto  bode od-

ložili a hlasovali až potom, keď dostaneme z Fondu národného

majetku stanovisko k tým pozmeňovacím návrhom, ktoré dal pán

poslanec Černák.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslan-

ca Černáka. Pán spravodajca, aký je váš návrh, pretože vy to

spracúvate?

 

Poslanec J. Fidrik:

 

     Neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže tento návrh pána poslanca Černáka sme neprijali.

 

     Pán spravodajca, chcem sa  spýtať, či nepotrebujete ur-

čitý čas na spracovanie návrhov. Navrhujem, aby sme, kým pán

spravodajca bude spracúvať tieto pripomienky, prešli na ďal-

ší bod rokovania. Dám o tom hlasovať.

 

     Prosím, prezentujme  sa a hlasujme. Pán spravodajca ho-

vorí, že potrebuje niekoľko  minút na spracovanie týchto ná-

vrhov.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 98 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže návrh sme schválili.

 

     Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prejdeme

k  s i e d m e m u  bodu programu, ktorým je

 

     Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky

o ochrane zvierat.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 121 a spoločnú

správu výborov ako tlač 121a.

 

     Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zá-

kona odôvodní minister pôdohospodárstva pán Peter Baco. Pro-

sím, pán minister.

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Dovoľte  mi, vážené  panie poslankyne,  vážení páni po-

slanci, predložiť vám návrh  zákona Národnej rady Slovenskej

republiky o  ochrane zvierat. Tento návrh  je vypracovaný na

základe uznesenia  Národnej rady Slovenskej  republiky číslo

251 z 12. júla 1993.  Úloha vypracovať návrh zákona Národnej

rady  Slovenskej republiky  o ochrane  zvierat je motivovaná

snahou Slovenskej  republiky pristúpiť k  príslušným dohodám

a konvenciám  Rady  Európy, ako aj  tým,  že  právna  úprava

ochrany zvierat patrí v zmysle  článku 70 Asociačnej  dohody

medzi tie oblasti spoločenských  vzťahov, pri ktorých sme sa

zaviazali zladiť  náš  právny poriadok  s príslušnými norma-

mi Európskej  únie. Ide  tu  predovšetkým o Európsku  dohodu

o ochrane zvierat pri medzinárodnej  doprave, o Európsku do-

hodu o ochrane zvierat v chovoch, o Európsku dohodu o ochra-

ne jatočných zvierat, o Európsku konvenciu o ochrane stavov-

cov používaných na pokusné a vedecké účely a Európsku dohodu

o ochrane obľúbených zvierat.

 

     Pri príprave predmetného  návrhu zákona boli zohľadnené

popri týchto normách Európskej únie i zákony o ochrane zvie-

rat platné v štátoch krajín Európskej únie, ako aj analogic-

ký zákon v Českej republike, ktorá v právnej úprave o ochra-

ne zvierat značne pokročila v smere aproximácie s právom Eu-

rópskej únie.

 

     Prístup k riešeniu  predmetnej problematiky v predlože-

nom návrhu zákona o ochrane zvierat vychádza z postulátu, že

vzťah  človeka k  prírode odráža  jeho úroveň  uvedomenia si

ľudskej  dôstojnosti. Vychádzajúc  z toho,  je návrh  zákona

orientovaný  predovšetkým na  plnenie preventívnych  funkcií

pri ochrane zvierat. V záujme zabezpečenia takejto prevencie

sa jednotlivými ustanoveniami návrhu zákona prelína všeobec-

ná povinnosť nedopustiť sa úmyselného alebo nedbanlivého ko-

nania, dôsledkom ktorého by  bolo týranie zvierat. Konkreti-

zácia uvedeného postulátu si vyžiadala pomerne rozsiahle za-

kotvenie zákazov konkrétnych spôsobov zaobchádzania so zvie-

ratami i doslovné vymedzenie  primeraných dôvodov a spôsobov

usmrcovania zvierat.  Zároveň sa každému  chovateľovi ukladá

pozitívna  povinnosť  zabezpečiť  zvieraťu  výživu,  opateru

a vhodné umiestnenie zodpovedajúce jeho fyziologickým potre-

bám a povahe každého zvieraťa.

 

     Návrh  osobitne ustanovuje  povinnosti a  mechanizmy o-

chrany jednotlivých kategórií  zvierat, definovaných na účel

zákona. Negatívne skúsenosti z praktického správania sa ľudí

k zvieratám i  značný stupeň pozornosti  zo strany ochranár-

skych  organizácií    dôvodom  pomerne  rozsiahlej  úpravy

ochrany spoločenských zvierat a stanovenia režimu nakladania

s túlavými zvieratami.

 

      Zvlášť významnú, a preto i rozsiahlu časť návrhu tvorí

úprava  ochrany pokusných  zvierat. Účelom  tejto úpravy  je

normatívne zabezpečiť, aby sa pokusné zvieratá používali vý-

lučne na  pokusy, ktorých výsledok sa  nedá verifikovať ináč

dostupnými  metódami,  aby  sa  im  pritom bolesť, utrpenie,

strach alebo tvrdé poškodenie spôsobovali iba v skutočne ne-

vyhnutnej miere. Dôsledkom tejto snahy je to, že návrh obsa-

huje  veľmi prísne  podmienky na  uskutočňovanie pokusov  na

zvieratách.  Porušenie všeobecných  i konkrétnych povinností

pri starostlivosti o zvieratá a  brutálne správanie sa k nim

považuje predkladaný návrh za  priestupky, resp. iné správne

delikty sankcionované značnými pokutami.

 

     Ako predkladatelia sme  pri príprave dnes predkladaného

návrhu zákona o ochrane zvierat museli zvažovať a podľa mož-

ností i zladiť vyhranené  ochranárske stanoviská s požiadav-

kou nezakladať  návrhom finančné nároky  na štátny rozpočet.

V dôsledku  toho ako  aj v  dôsledku pozitívnych  skúseností

v niektorých krajinách Európskej  únie navrhujeme, popri or-

gánoch veterinárnej správy, ktorá  bude plniť aj úlohu orgá-

nov štátnej správy na úseku ochrany zvierat, zriadiť osobit-

ný inštitút inšpektorov ochrany  zvierat, ktorí budú pôsobiť

na  základe  dobrovoľnosti,  pritom  však  budú mať niektoré

v návrhu taxatívne vymedzené oprávnenia, ktoré im určí podľa

konkrétnych podmienok príslušná okresná veterinárna správa.

 

     Predkladaný vládny návrh zákona o ochrane zvierat posú-

dilo  šesť výborov  Národnej rady  Slovenskej republiky. Pri

jeho  prerokúvaní bol  posudzovaný tak  z hľadiska celkového

systému, ako i z hľadiska použitého právneho jazyka a dikcie

v jeho jednotlivých ustanoveniach. Výsledkom je precizovanie

viacerých ustanovení, pričom však treba otvorene povedať, že

zohľadnenie pozmeňovacích návrhov v niektorých ustanoveniach

narážalo na diametrálne  odlišné požiadavky jednotlivých po-

slancov a výborov.

 

     Najčastejšie sa opakujúcimi pozmeňovacími návrhmi, kto-

ré vedú  k zjasneniu a sfunkčneniu  predkladaného návrhu, sú

tie, ktoré  smerujú k vymedzeniu  podmienok použitia zvierat

na filmové a reklamné účely, ustanovujú zákaz využitia zvie-

rat na niektoré druhy pokusov a podobne. Pozmeňovacie návrhy

spresňujú aj v návrhu zákona upravenú výnimku pre náboženské

obce z hľadiska rituálnych spôsobov usmrcovania zvierat.

 

     Veľmi  sa diskutovalo  aj o  otázke usmrcovania zvierat

pri  tzv. domácich  porážkach. Domnievam  sa, že  pripravený

pozmeňovací  návrh  rieši  aj  túto  problematiku reálne, čo

prispeje k možnosti  dodržiavať predmetné ustanovenia zákona

i pri  usmrcovaní domáceho  zvieratstva na  osobnú spotrebu.

Podobný cieľ sledujú tiež  pozmeňovacie návrhy umožňujúce u-

smrcovanie tzv. živočíšnych škodcov, pochopiteľne, za presne

stanovených podmienok.

 

     Podobne by som mohol  vymenovať celý rad ďalších pozme-

ňovacích  návrhov, ktoré  predkladaný návrh  zákona zlepšujú

a premietli sa v konečnom  dôsledku do stanoviska spoločného

spravodajcu.

 

     Rád by  som sa vám,  dámy a páni,  za aktívne pozitívne

prístupy pri prerokúvaní tohto návrhu zákona vo výboroch po-

ďakoval.

 

     Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení

páni poslanci, ako som už uviedol, vzhľadom na to, že v tej-

to  predlohe, v  tomto návrhu  zákona ide  o zladenie  nášho

právneho stavu s právnym stavom  Európskej únie na tomto po-

li, dovoľte mi, aby som vás požiadal o podporu tohto návrhu.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pekne, pán  minister. Prosím  teraz spoločného

spravodajcu pána  Rosivala, aby predniesol  správu o rokova-

niach vo výboroch.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážená Národná rada,

 

     predložený vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej

republiky na  ochranu zvierat ako špeciálny  predpis je odô-

vodnený integračnými snahami Slovenskej republiky o vstup do

Európskej únie a tiež členstvom  Slovenska v Rade Európy. Je

žiaduce, aby problematiku ochrany zvierat upravoval osobitný

predpis adekvátny európskemu štandardu.

 

      Predložený návrh sleduje preventívne i represívne cie-

le. Vychádza pritom z postulátu humanity spoločnosti a má za

cieľ upraviť vzťah človeka k  svojmu okoliu. V súčasnosti je

úprava ochrany zvierat obsiahnutá v zákone číslo 87/1987 Zb.

o veterinárnej starostlivosti v  znení neskorších predpisov,

v §  203 Trestného  zákona a  v niektorých  ďalších právnych

predpisoch.

 

     Vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o ochrane  zvierat prerokovalo  šesť výborov  Národnej rady.

Boli to Ústavnoprávny výbor  Národnej rady Slovenskej repub-

liky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet  a menu,  Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

pre  verejnú správu,  územnú samosprávu  a národnosti, Výbor

Národnej rady  Slovenskej republiky pre  zdravotníctvo a so-

ciálne  veci, Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky pre

životné prostredie a ochranu prírody a napokon náš Výbor Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, ktorý

bol súčasne aj výborom určeným na koordináciu stanovísk.

 

     Priebeh prerokúvania  vládneho návrhu zákona  o ochrane

zvierat  v jednotlivých  výboroch je  uvedený v  predloženej

spoločnej  správe výborov,  tlač 121a.  Nebudem preto  čítať

úvodné state spoločnej správy, iba ich zhrniem. Výbor Národ-

nej rady  Slovenskej republiky pre  životné prostredie a  o-

chranu prírody neprijal platné uznesenie. Všetky ostatné vý-

bory, ktoré návrh prerokovali, s  ním vyslovili súhlas a od-

poručili  ho Národnej  rade schváliť.  Prijali však  viaceré

pozmeňovacie  a doplňovacie  návrhy, ktoré  sú tiež  zhrnuté

v tlači 121a. Dovolím si  poznamenať, že týchto návrhov bolo

viac ako 120.

 

     Ako spoločný  spravodajca výborov -  touto  funkciou ma

poveril svojím uznesením výbor  Národnej rady pre pôdohospo-

dárstvo -  odporúčam po zohľadnení  pripomienok vládny návrh

zákona schváliť.

 

     Dovoľujem si odporúčať, aby  sme jedným hlasovaním roz-

hodli a prijali nasledujúce body  spoločnej správy: 1, 4, 6,

7, 9,  10 - § 4  písm. l), 11, 13,  15, 16, 19, 20,  23, 24,

27, 29, 34, 37, 38, 39, 41,  42, 43, 44, 45, 46, 47, 48, 49,

50, 53, 54,  56 a 57. V ďalšom  kroku si dovoľujem odporúčať

jedným hlasovaním neprijať  nasledujúce body spoločnej sprá-

vy: 2, 3,  5, 8, 10 - z  tohto bodu § 4 písm.  m), ďalej 12,

14, 17, 18, 21, 22, 25, 26,  28, 30, 31, 32, 33, 35, 36, 40,

51, 52, 55, 58 a 59. Odporúčam neprijať tieto body spoločnej

správy, pretože  v niektorých prípadoch  je vypracované nové

znenie návrhov.

 

     V  ďalších bodoch  navrhovateľ trvá  na pôvodnom  znení

z vecného hľadiska  a v záujme  zachovania ducha zákona.  So

stanoviskom navrhovateľa sa gesčný výbor, výbor pre pôdohos-

podárstvo, stotožnil. So stanoviskom navrhovateľa sa stotož-

ňujem aj ja ako spoločný spravodajca.

 

     Osobitne budeme  hlasovať o pripomienkach,  ktoré vzne-

siete, vážené panie poslankyne  a páni poslanci. Prosím, aby

ste  mi svoje  pripomienky odovzdali  písomne. Pán predseda,

prosím o otvorenie rozpravy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.

 

     Otváram  rozpravu k  tomuto bodu  programu. Do rozpravy

som zatiaľ dostal štyri písomné  prihlášky. Ako prvá sa pri-

hlásila predsedkyňa výboru pani Lazarová, ďalej pán poslanec

Švec.

 

 

 

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Vážený pán predseda,

     poslankyne, poslanci,

 

     predkladaný návrh  zákona Národnej rady  Slovenskej re-

publiky o  ochrane zvierat so zmenami  a doplnkami uvedenými

v spoločnej  správe je  vypracovaný v  súlade s  požiadavkou

prispôsobiť  našu legislatívu  podmienkam krajín  Európskeho

spoločenstva. Zlaďovanie právneho poriadku Slovenskej repub-

liky s  príslušnými medzinárodnoprávnymi normami  aj v tejto

oblasti vytvára  podmienky na integračné  procesy Slovenskej

republiky s Európskym spoločenstvom. Zákonná ochrana zvierat

je  súčasťou legislatívy  vo väčšine  civilizovaných krajín.

Mnohí naši  obyvatelia očakávajú tento zákon  s veľkou netr-

pezlivosťou, o čom svedčia aj mnohé listy, ktoré prichádzajú

na náš výbor, a tiež viaceré pripomienky, doplnenia a návrhy

týkajúce  sa uvedeného  zákona, ktoré  poskytli nášmu výboru

nasledujúce organizácie a  strany: Inšpektorát ochrany zvie-

rat, Slovenská  zelená alternatíva, Sloboda  zvierat, Strana

zelených na Slovensku a  Svetová spoločnosť na ochranu zvie-

rat.

 

     Diskusia vo výbore životného  prostredia a ochrany prí-

rody o zákone na ochranu zvierat za prítomnosti odbornej ve-

rejnosti bola veľmi živá. Trvala asi tri hodiny. Po preroko-

vaní  a prijatí  väčšiny predložených  pripomienok a návrhov

však, žiaľ,  práve Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

pre životné prostredie a  ochranu prírody neprijal uznesenie

o výsledku  prerokovania  tohto  návrhu, a  preto predkladám

v rozprave niektoré  zmeny a doplnky k  návrhu, ktoré neboli

ešte zahrnuté do spoločnej správy. Väčšinu pripomienok, kto-

ré odzneli v našom výbore,  si buď osvojili iné výbory, prí-

padne mali podobné návrhy, takže tieto sa do spoločnej sprá-

vy dostali.

 

     Navrhujem doplniť v § 6  ods. 1 za vetu: "Bez zbytočnej

bolesti a utrpenia", doplniť  text "vyblokovanie vedomia pri

usmrcovaní hydiny nie je  nevyhnutné". Myslím si, že doplne-

nie tejto vety nemusím zdôvodňovať, každý, kto žije na dedi-

ne, chápe,  že pokutovať babku alebo  dedka zato, že podreže

kohúta alebo kačicu bez vyblokovania vedomia, je nereálne.

 

     V  § 24  ods. 2  navrhujem doplniť  text "pokiaľ nie sú

chránené medzinárodnými konvenciami". Ide o to, že pokusy na

ľudoopoch, to znamená gorilách, šimpanzoch, orangutanoch, sa

nemôžu  robiť,  pretože    celosvetovo chránené konvenciou

ICITES. Slovenská republika je  tiež viazaná týmito medziná-

rodnými  dohovormi, takže  si  myslím,  že tento  doplnok je

v tomto paragrafe žiaduci.

 

     Ďalej  v §  28 ods.  1 za  slovo "na zvieratách" vsunúť

text "a chov laboratórnych zvierat".

 

     V § 28 ods. 2  písm. c) navrhujem vypustiť, pretože po-

znám prax, že tak na vysokých  školách, ako aj v rámci poku-

sov Slovenskej akadémie vied ohlasovať vykonanie pokusu naj-

menej tri  dni vopred je veľmi  diskutabilné a problematické

vzhľadom na prísun experimentálnych zvierat, ako aj vzhľadom

na rôzne zmenené podmienky pri experimentoch. Navrhujem ten-

to text celkom vypustiť, a ak vypustený nebude, navrhujem ho

potom  doplniť slovami  "okrem akreditovaných  pracovísk pre

pokusné zvieratá".

 

     V  § 32  písm. a)  navrhujem doplniť  text "s  výnimkou

chránených živočíchov". Okresné veterinárne správy totiž vy-

konávajú kontrolu  ochrany zvierat, ale  Inšpektorát ochrany

prírody má  práve vo svojej  náplni vykonávanie kontroly  o-

chrany chránených živočíchov podľa  zákona o ochrane prírody

a krajiny číslo 287/1994 Z. z.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani  predsedkyni. Ďalej je  pripravený pán po-

slanec Švec a pripraví sa pán poslanec Novotný.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení páni ministri,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi vyjadriť potešenie nad tým, že vláda Sloven-

skej republiky iniciovala návrh zákona Národnej rady Sloven-

skej republiky  o ochrane zvierat, pretože  tento zákon nemá

iba etický a humánny charakter, ale je veľmi dobrým, vhodným

a očakávaným  legislatívnym prínosom  pre rozvoj  priemyslu,

menovite farmácie, a legislatívny podklad na testovanie che-

mických látok farmaceutického priemyslu na zvieratách.

 

     V nadväznosti na tento zákon bude treba prijať ešte je-

den ďalší, a  to zákon o chemických látkach,  ktorý bol pri-

pravovaný už od roku 1992,  a nebol predložený Národnej rade

Slovenskej  republiky  pre  nesúlad  stanovísk  Ministerstva

školstva a vedy Slovenskej republiky a Ministerstva zdravot-

níctva Slovenskej republiky.

 

     V  súvislosti s  kompatibilitou legislatívy  v správnej

laboratórnej  praxi  Organizácie   pre  európsku  spoluprácu

a rozvoj v Paríži, to je  norma, ktorá sa tu nespomínala, si

dovoľujem navrhnúť doplnky k tej časti vládneho návrhu záko-

na o  ochrane zvierat, ktorá  sa týka laboratórnych  zvierat

chovaných v chovných staniciach a používaných na laboratórne

pokusné účely v medicíne, vo farmácii a v prírodných vedách.

 

 

 

     V súlade so znením § 24 ods.  3 a § 31 písm. a) navrhu-

jem  doplniť §  28  tohto  návrhu zákona  predradením dikcie

v bode 1. takto: "chov laboratórnych zvierat v chovných sta-

niciach (zverincoch)" - a potom pokračovanie už jestvujúceho

textu -  "a schválené pokusy  na zvieratách možno  vykonávať

len v zariadeniach,  ktoré majú na to oprávnenie  podľa § 31

písmena a) (akreditáciu)."

 

     V § 26 písm. e) navrhujem doplniť znenie takto: "výučby

v oblasti medicíny, farmácie a prírodných vied".

 

     Text § 27 ods. d)  doplniť znením: "v súlade s podmien-

kami správnej laboratórnej praxe".

 

     V § 28 písm. c) o ohlasovaní pokusov súhlasím s predlo-

ženým návrhom pani doktorky  Lazarovej. Naozaj nie je vhodné

takýmto spôsobom predkladať ohlasy pokusov, pretože tie pra-

coviská,  ktoré sú  akreditované na  pokusy s  laboratórnymi

zvieratami, jednoducho  nemôžu každý pokus  ohlasovať, to je

prirodzené. Nemôžem súhlasiť s  alternatívou, ktorú pani La-

zarová uvádzala ako druhú, pretože táto dikcia vlastne odpo-

ruje podmienkam  práce s laboratórnymi  zvieratami, lebo iba

tie pracoviská,  ktoré sú akreditované  na túto prácu,  môžu

vykonávať pokusy na laboratórnych zvieratách.

 

     V §  31 o úlohách štátnej  veterinárnej správy k odseku

a) predradiť  nový odsek a) tohto  znenia: "udeľuje a odníma

oprávnenie  (akreditáciu)  na   chov  laboratórnych  zvierat

v chovných staniciach a pokusných zverincoch podľa osobitné-

ho predpisu". A odsek a),  ktorý je v tomto paragrafe, potom

citovať ako odsek b), kde  sa udeľuje a odníma oprávnenie na

vykonávanie pokusov na zvieratách.

 

     V § 35 o  priestupkoch proti týmto legislatívnym normám

a pravidlám navrhujem ešte doplniť  odsek u) - priestupku sa

dopúšťa ten "kto chová laboratórne zvieratá na pokusné účely

v zariadeniach, ktoré neboli na tento účel akreditované".

 

     Ak sa tento zákon  prijme s týmito pozmeňovacími návrh-

mi, myslím, že bude  mimoriadne dobrou legislatívnou normou,

ktorá skutočne bude mať európsky charakter.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Švecovi. Ďalej sa prihlásil pán

poslanec Novotný.

 

Poslanec Ľ. Novotný:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážená Národná rada,

     vážení hostia,

 

     som rád, že sa nám dostal na stôl zákon o ochrane zvie-

rat. Ako veterinárny lekár  často sledujem správanie sa ľudí

k zvieratám a toto správanie by mala práve predložená právna

norma upraviť. Bolo viacero pokusov predložiť podobné zákony

od rôznych skupín ochrancov, ale  ich paragrafy, ako som čí-

tal, obsahovali  rôzne extrémne a veľmi  ťažko prijateľné u-

stanovenia.  Myslím si,  že tento  vládny návrh  je rozumným

kompromisom medzi  držiteľmi, chovateľmi a  ochranármi zvie-

rat, a preto  tento návrh podporím. Veľa som  o tomto zákone

diskutoval v  našom pôdohospodárskom výbore  aj s predklada-

teľmi a väčšina mojich návrhov sa objavila v spoločnej sprá-

ve a  tieto moje návrhy  pán spoločný spravodajca  odporučil

prijať. Mám  však niekoľko spresňovacích  návrhov k paragra-

fom,  ktoré pán  spoločný spravodajca  odporučil v spoločnej

správe neprijať, a preto si ich dovolím predložiť.

 

     Pán spoločný  spravodajca navrhoval, aby  body 17 a  18

spoločnej správy  neboli prijaté. Tie sa dotýkajú § 6 ods. 1

a tu  si  dovolím navrhnúť  nové znenie, kde slová "vybloko-

vaní vedomia" navrhujem  nahradiť slovami "zbavení vedomia".

Túto zmenu navrhujem vykonať vo všetkých nadväzujúcich usta-

noveniach.

 

     Ďalej v § 5 ods. 1  písm. d) na koniec ustanovenia vlo-

žiť slová "a deratizácii".

 

     A môj posledný  pozmeňovací návrh sa týka §  15 ods. 1,

kde v  prvej vete slovo "zabitie"  navrhujem nahradiť slovom

"usmrtenie" a slová  "všeobecnú konzumáciu" nahradiť slovami

"verejnú konzumáciu". Poslednú vetu  § 15 pôvodného vládneho

návrhu  zákona vypustiť  a  doplniť  tieto ďalšie  dve vety:

"Chovateľ je povinný mať  k dispozícii na naliehavé situácie

nástroje a pomôcky spôsobujúce zbavenie vedomia a vykrvenia.

Prítomnosť spôsobilej  osoby ani zbavenie vedomia  sa pri u-

smrtení jatočných zvierat určených  na vlastnú spotrebu cho-

vateľa nevyžaduje."

 

     To sú všetky moje pozmeňovacie návrhy. Myslím, že týmto

pozmeňovacím návrhom  sa vyrieši aj to,  čo chcela dosiahnuť

pani doktorka Lazarová.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Ako posledný s písomnou prihláš-

kou je pán poslanec Pokorný.

 

 

 

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     zákon na ochranu zvierat sa  začal u nás pripravovať na

jar roku 1990. Odvtedy sa  objavilo azda 12 verzií tohto zá-

kona, ale prijatá nebola žiadna.  V súčasnom období zákon na

ochranu zvierat nemá v Európe  len Albánsko a Slovensko. Ve-

rím,  že po  dnešnom dni  ho Slovensko  už mať  bude. Pritom

nejde o  nejakú problematiku vzbudzujúcu úsmev.  V krajinách

Európskej únie prikladajú tomuto zákonu veľkú dôležitosť. Je

preto veľmi potešujúce, že vládny  návrh tohto zákona sa ko-

nečne dostal na rokovania výborov a pléna Národnej rady Slo-

venskej  republiky. Túto  problematiku dosiaľ  upravoval len

zákon číslo 87 z roku 1987 Zb. o veterinárnej starostlivosti

a § 203 Trestného zákona.

 

     Na príprave  zákona sa od  začiatku podieľala i  Strana

zelených  na Slovensku.  Po päťročnej  príprave tohto zákona

možno povedať, že jeho text je z nášho hľadiska a z hľadiska

ochranárskych organizácií pomerne vyhovujúci. Žiaľ, v návrhu

zákona nie je doriešená celková filozofia nazerania na zvie-

ra. Ide o to, ako legislatívci ponímajú zviera - ako obyčaj-

nú vec, alebo ako živého tvora,  teda vec osobitnej zreteľa-

hodnosti. Podľa našej strany je správny ten druhý pohľad.

 

     S otázkou rozdielneho ponímania termínu "zviera" súvisí

však aj právo zákazu chovu zvierat a prepotrebné právo odňa-

tia zvieraťa. Návrh zákona §  34 umožňuje zakázať chov zvie-

raťa, o odňatí zvieraťa však  návrh zákona už nehovorí, pre-

tože  by to  bol vraj  zásah do  vlastníckych práv  občanov.

A tak  ten, kto  nerešpektuje vydaný  zákaz chovu  zvieraťa,

môže vlastne pokračovať v chove aj naďalej, hoci ho chová za

podmienok, ktoré možno označiť  ako týranie. Návrh zákona by

mal teda v takýchto  prípadoch poskytovať možnosť bezodklad-

ného rozhodnutia  o odňatí zvieraťa.  Pritom sa však  v § 23

hovorí, že nájdené, opustené  zviera  sa po 21 dňoch stráve-

ných v útulku stáva jeho majetkom. Teda ani pôvodný majiteľ,

ktorému  sa  mohlo  zviera  stratiť,  nemá  viac  naň nárok.

V týchto dvoch paragrafoch je teda zjavný nesúlad vo filozo-

fii nazerania na zviera a vo výklade vlastníckych práv.

 

     Za určitý nedostatok zákona pokladáme aj skutočnosť, že

v časti zákona, v ktorej  sa vymenúvajú orgány ochrany zvie-

rat, sa síce spomína možnosť menovať tzv. inšpektorov ochra-

ny zvierat, ale  nie je to jednoznačne zákonom  uložené. V §

34 nie je  jasne stanovené, aké právomoci budú  mať títo in-

špektori. Predstava ministerstva  pôdohospodárstva ako pred-

kladateľa zákona je taká,  že úlohu inšpektora ochrany zvie-

rat bude  vykonávať pracovník OVS  poverený okresným veteri-

nárnym lekárom.

 

     Predstava ochranárov  zvierat je, že na  tejto práci sa

budú podieľať aj inšpektori  z radov spôsobilých občanov, to

znamená napríklad  ochranári zvierat, ktorí  zložia potrebnú

skúšku  -  to  zdôrazňujem.  Jeden  poverený  pracovník  OVS

v okrese  totiž nebude  môcť stihnúť  venovať sa  dostatočne

tejto problematike.  Navyše išlo by do  značnej miery o kon-

trolu pracovníkov rezortu  nad vlastným rezortom. Prítomnosť

dobrovoľných inšpektorov ochrany  zvierat v zložkách orgánov

ochrany  zvierat,  ktorým  by  stačila  funkcia vyhľadávacia

a oznamovacia, by predsa len  posilnila i určitú nezávislosť

orgánov ochrany zvierat. Vytvorením takéhoto štatútu inšpek-

tora ochrany zvierat by sa vytvorila analógia napríklad s už

schváleným a  platným zákonom na  ochranu prírody a  krajiny

číslo 287 z roku 1994.

 

     Rada Európy prijala k problematike ochrany zvierat via-

cero konvencií pre jednotlivé  druhy zvierat, citoval ich aj

pán minister,  na ich transport, zaobchádzanie  s nimi a po-

dobne.  Podľa  predkladacej  správy  vládny  návrh  vychádza

z týchto konvencií, ale opäť je tu určitá nezrovnalosť, pre-

tože už v  roku 1987 bola prijatá Európska  dohoda o ochrane

obľúbených zvierat,  ktorá zakazuje zvieratám  kupírovať uši

a chvosty z iných  než veterinárno-lekárskych dôvodov. Návrh

nášho  zákona  v  podstate  umožňuje neobmedzené kupírovanie

zvierat, pričom ide jednoznačne o bolestivý zákrok, ktorý je

vykonávaný len z ľudského rozmaru a nemá racionálny dôvod.

 

     Poslanci vo výboroch sa tiež akosi zdráhali, čo som mal

možnosť si overiť, zaradiť do textu zákona i nasledujúcu ve-

tu: "Zakazuje sa vykonávať  pokusy na zvieratách pre potreby

zbrojárskeho,  tabakového  priemyslu  a  vývoja dekoratívnej

kozmetiky  a pracích  prostriedkov." Široko  zdôvodňovať po-

trebnosť tejto vety azda netreba v časoch, keď sa na náš trh

dostávajú  zahraničné kozmetické  monopoly, ktoré  chcú svoj

vývoj umiestniť  tam, kde im zákon  umožňuje používať všetky

metódy overovania. Použitie živých  tvorov na tieto účely je

neetické. Preto podporujem bod 44 spoločnej správy, ktorý je

určitým kompromisom a rieši určitú problematiku.

 

     Teraz si dovolím upriamiť pozornosť na konkrétne pozme-

ňovacie  návrhy. Dovoľujem  si požiadať  o vyňatie  bodov zo

spoločnej správy, ktoré pán  spoločný spravodajca navrhol en

bloc neprijať. Tieto navrhujem vypustiť.  Je to bod číslo 11

a bod číslo 41. Teda žiadam  tieto body na osobitné hlasova-

nie a  odporúčam ich neprijať.  Z bodov, ktoré  pán spoločný

spravodajca navrhol  neprijať, žiadam vypustiť  body 26, 30,

40 a 58. Tieto body odporúčam  prijať, čo je v súlade s pri-

jatými stanoviskami v ústavnoprávnom výbore a v prípade bodu

58 v zhode s výbormi pre pôdohospodárstvo a zdravotníctvo.

 

     Problematiku kupírovania, o  ktorej som hovoril, riešil

§ číslo 17. Dovolím  si navrhnúť vypustiť slová v  § 17 "nad

rozsah  uznaných plemenných  znakov" a  ďalej vypustiť slová

"z  dôvodu osobitného  záujmu významného  pre zviera". Návrh

zákona takto pripúšťa možnosť kupirácie z iných ako zdravot-

ných  dôvodov, teda, ako som  hovoril,  z  ľudského rozmaru.

Jestvuje  Európska dohoda  z roku  1987, ktorú  podpísalo 10

európskych  krajín. V  tejto dohode  sa jednoznačne zakazuje

kupírovanie uší  a chvostov. Výnimka je  možná buď z dôvodov

veterinárno-zdravotných, alebo ak je  tento zákrok v osobit-

nom záujme zvieraťa. Tu sa však nevysvetľuje, čo je osobitný

záujem zvieraťa.

 

     Ďalej v §  33 ods. 1 navrhujem nové  znenie, týka sa to

v úvodnej reči spomínaných  inšpektorov, čiže "Okresné vete-

rinárne  správy  ustanovujú  na  výkon  kontroly inšpektorov

ochrany zvierat i z radov spôsobilých občanov  a vymedzia im

rozsah ich oprávnení."

 

     Záverom   odporúčam,  tak   ako  spoločný   spravodajca

a väčšina z nás, zákon na ochranu zvierat prijať.

 

     Ďakujem za  pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Vážené  panie poslankyne,  páni poslanci,  vyčerpal som

všetky  písomné prihlášky  do rozpravy.  Ešte sa  hlási pani

poslankyňa Rusnáková do rozpravy a medzitým pán poslanec Se-

čánsky s faktickou poznámkou.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Samozrejme, že je právom pána poslanca navrhnúť niekto-

ré body  spoločnej správy na  prijatie a niektoré  neprijať.

Mňa však prekvapuje, že mnohé z bodov, ktoré spresňujú text,

alebo zavádzajú legislatívne skratky alebo povinnosti, ktoré

boli v  pôvodnom návrhu stanovené  dosť nejasne, a  ktoré sa

v stanovisku  ústavnoprávneho  výboru  hodne  zjasňujú, teda

nepripúšťajú dvojaký  výklad, tieto pán  poslanec nenavrhol.

Preto som nútený navrhnúť body 2,  3, 5, 12, 17, 21, 22, 27,

28, 30, 31, 34, 36, 40, 52 a 55 na osobitné hlasovanie v tom

prípade, ak by pán spravodajca nezrevidoval svoje stanovisko

k týmto  bodom. Ak  by odporučil  niektoré prijať,  návrh na

osobitné hlasovanie, samozrejme, nepodávam.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Prosím, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

     vážení hostia,

 

     predkladaný vládny  návrh zákona Národnej  rady Sloven-

skej republiky predstavuje prvú právnu úpravu, ktorej cieľom

je vytvoriť právne a materiálne predpoklady na ochranu živo-

ta zvierat. Ide už o  niekoľkokrát prepracovanú verziu a po-

dľa predkladacej správy vychádza  zo základných právnych do-

kumentov Európskej  únie upravujúcich ochranu  zvierat. Celá

štruktúra návrhu zákona je  dosť netypická. Zvlášť definova-

nie jednotlivých  pojmov priamo v texte  zákona je neobvyklé

a vhodnejší by bol spôsob, ktorý bol použitý v pôvodnej ver-

zii, kde  bol na výklad pojmov  určený vždy samostatný para-

graf. Podobne definovanie niektorých  pojmov zavádza a vnáša

do celého  zákona zmätok. Niektoré  pojmy nie sú  dostatočne

definované. Predefinovanie, resp. zmena jednotlivých pojmov,

by však  predstavovalo prepracovanie znenia  viacerých para-

grafov.

 

     Zvlášť dôležité  je vyhnúť sa v  zákone takým ustanove-

niam, o ktorých je už vopred známe, že ich dodržiavanie bude

problematické, prípadne nemožné. Keďže na návrhu tohto záko-

na sa pracovalo posledné štyri  roky a je objektívna potreba

takýto zákon  schváliť, návrh zákona v  plnej miere podporu-

jem, ale dávam k nemu nasledujúce pripomienky.

 

     K § 3 ods. 2 písm.  b) - znenie písmena b) nahradiť na-

sledovne:  "mláďatá vyžadujúce  materinskú starostlivosť bez

prítomnosti matky  alebo adekvátnej starostlivosti človeka."

Odôvodnenie  je nasledovné:  V praxi  navrhované ustanovenie

prakticky nie je možné dodržať, nakoľko sa bežne transportu-

jú jednodňové kurčatá a iné druhy aj vo veku 2 dní bez toho,

aby týmto transportom trpeli. Na druhej strane je mnoho dru-

hov, napríklad plazy, u  ktorých transport okamžite po naro-

dení alebo vyliahnutí môže mláďatám ublížiť. Túto úpravu na-

vrhujem preto, aby v zákone  nebolo ustanovenie, o ktorom je

vopred známe, že by sa nemohlo dodržať.

 

     V § 5 navrhujem doplniť nové písmeno g), to znamená, že

navrhujem doplniť k primeraným dôvodom na usmrtenie zvieraťa

aj  dôvod "usmrtenie  kŕmnych zvierat".  Zoologické záhrady,

rôzne chovateľské zariadenia  ako aj súkromní chovatelia ma-

  vo svojej  opatere často  také druhy  zvierat, u ktorých

podmienkou  na zabezpečenie  ich plnohodnotnej  výživy je aj

použitie iných  zvierat ako potravy. Zákon  musí dať možnosť

takýmto chovateľom a chovateľským zariadeniam chovať a usmr-

tiť v  prípade potreby takéto  druhy zvierat a  používať ich

ako potravu pre iné zvieratá.

 

     Tretí návrh: Je potrebné  vhodne definovať pojem "kŕmne

zviera".  Preto  navrhujem  v § 5  ods. 2  nové znenie: "Pod

kŕmnym zvieraťom rozumieme zviera  chované v ľudskej opatere

vo väčšom množstve ako krmovinová základňa pre iné mäsožravé

druhy zvierat. Ako kŕmne zvieratá sa môžu používať len labo-

ratórne zvieratá.  Iné druhy sa  na kŕmne účely  môžu použiť

len so  súhlasom orgánu ochrany  zvierat. Na kŕmne  účely sa

zakazuje  používať mačky  a psov  a osobitne  chránené živo-

číchy." Odkaz na  číslo 1 pod čiarou: "§  24 zákona Národnej

rady SR číslo  287/1994 Z. z. o ochrane  prírody a krajiny".

Terajší odsek 2 dva navrhujem prečíslovať na odsek 3.

 

     Štvrtý návrh: V  § 6 ods. 2 na  koniec odseku navrhujem

doplniť vetu: "Takéto usmrtené  zvieratá je zakázané vyvážať

mimo  územia Slovenskej  republiky." Pozmeneným znením odse-

ku 2 by sa malo  zamedziť vývozu rituálne usmrtených zvierat

zo Slovenska.

 

     Piata pripomienka je k §  7. Bolo by podstatne vhodnej-

šie v  odseku 2 a  ďalej v celom  zákone zmeniť pojem  "divé

zviera" za pojem "voľne žijúci živočích". Termín "divé zvie-

ra" nie je dostatočne výstižný. Podľa definície nie je možné

jednoznačne zaradiť konkrétneho  jedinca do tejto kategórie.

Podľa návrhu tohto zákona môže  byť ten istý jedinec raz di-

vým zvieraťom, inokedy  zas spoločenským zvieraťom. Použitím

termínu "voľne žijúci živočích" by bolo však potrebné zmeniť

všetky príslušné  znenia paragrafov, ktorých  sa tento návrh

dotýka, a predefinovať aj  niektoré pojmy, napríklad "spolo-

čenské zviera", čo by, samozrejme, v tejto situácii vyvolalo

určitú  komplikáciu,  a  preto  od  definície "spoločenského

zvieraťa" v tejto chvíli ustupujem  a dávam len návrh na de-

finíciu "voľne žijúceho zvieraťa".

 

     V § 7 ods. 4 teda navrhujem nové znenie odseku 4: "Voľ-

ne  žijúce zviera  je jedinec  živočíšneho druhu,  stavovec,

ktorého populácia sa udržuje samovoľne vo voľnej prírode. Za

voľne žijúce  zviera sa považuje každý  jedinec nezávisle od

toho, kde sa nachádza." Odsek 2 tohto paragrafu presne defi-

nuje miesta,  v ktorých sa tieto  voľne žijúce zvieratá môžu

nachádzať. Dôvodom na takéto znenie  je to, že nie je vhodné

taxatívne vymenovať, ktoré zariadenia môžu chovať divé zvie-

ratá, voľne žijúce živočíchy, pretože  tým by došlo k zániku

chovateľstva  fyzickými  osobami.  Prakticky  každý chovateľ

chová voľne žijúce živočíchy  pochádzajúce buď priamo z prí-

rody, alebo z odchovov ľudskej opatery. Pokiaľ ide o osobit-

ne chránené druhy živočíchov, § 24 zákona Národnej rady čís-

lo  287/1994 Z.  z. o  ochrane prírody  a krajiny, ich držba

v ľudskej opatere je podmienená súhlasom obvodného úradu ži-

votného prostredia  podľa § 30  spomenutého zákona a  mal by

byť predmetom samostatného vykonávacieho predpisu k zákonu.

 

     Šiesta pripomienka: V § 7 ods. 3 navrhujem nové znenie:

"Ustanovenie  ods. 2  sa nevzťahuje na chov a držbu osobitne

chránených živočíchov." V odkaze na  číslo 4 pod čiarou zme-

niť § 26  na § 24, ktorý v  skutočnosti naozaj určuje, ktoré

živočíchy sú osobitne chránené.

 

    Pripomienka číslo 7: V § 10  na konci druhej vety za "do

jeho   prirodzeného  prostredia"   navrhujem  doplniť   text

"a v areáli jeho výskytu".  Text potom ďalej pokračuje podľa

pôvodného návrhu. Hlavným dôvodom  tohto doplnenia je to, že

zamedzuje introdukciu nepôvodných  druhov, čo nakoniec upra-

vuje § 7 písm. e) zákona  Národnej rady číslo 287/1994 Z. z.

o ochrane prírody a krajiny, kde je potrebné na zámerné roz-

širovanie nepôvodných druhov  živočíchov súhlas ministerstva

životného prostredia.

 

     Pripomienka číslo 8  k § 16  ods. 1:  Navrhujem doplniť

termín "spoločenské zviera" o nasledujúce znenie: "Ide o do-

mestifikované druhy živočíchov, psy a mačky, ktoré sa v prí-

rode v tejto forme už nevyskytujú." Podľa definície predkla-

dateľa návrhu  zákona by spoločenským  zvieraťom, na čo  som

upozorňovala už v  predchádzajúcich odôvodneniach, mohol byť

v skutočnosti  akýkoľvek  živočích,  to  znamená aj živočích

voľne žijúci - divý.

 

     Ďalšia pripomienka je  alternatívna. V prípade ponecha-

nia  pôvodnej definície  § 16  ods. 1  navrhujem nový  odsek

4 v § 16, ktorý by  mal nasledujúce znenie: "Ustanovenie od-

seku 1 sa nevzťahuje na chov a držbu osobitne chránených ži-

vočíchov." Odkaz číslo  4 pod čiarou znie: "§  24 zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky číslo 287/1994 Z. z."

 

     K § 20 - navrhujem celý paragraf vypustiť a to z nasle-

dovného dôvodu:  Po konzultácii s  odborníkmi vyjadrili pre-

svedčenie, že nie je vhodné  akúkoľvek činnosť spojenú s re-

produkciou  zvierat v  ľudskej opatere  podmieňovať súhlasom

orgánu ochrany zvierat. Pokiaľ ide o obchodnú činnosť spoje-

nú s  chovom zvierat, bolo  by vhodnejšie podľa  nich zmeniť

chovateľstvo ako predmet  živnostenského podnikania z voľnej

činnosti na  živnosť viazanú. Držba a  chov osobitne chráne-

ných druhov živočíchov podľa § 24 zákona číslo 287 o ochrane

prírody je  upravená v § 30  ods. 1 spomínaného zákona  a je

podmienená  súhlasom obvodného  úradu životného  prostredia.

Bude, alebo by mala byť predmetom samostatného vykonávacieho

predpisu k zákonu.

 

     Posledná 11 pripomienka sa týka § 34. Navrhujem doplniť

odsek 2  o oprávnenie povereného  pracovníka vykonať opatre-

nie,  ktoré  neznesie  odklad.  Text  bude znieť nasledovne:

"V  prípade, ktorý  neznesie odklad,  je poverený  pracovník

oprávnený  vykonať opatrenie  priamo." Pri  kontrole sa môže

vyskytnúť taký prípad, keď  je potrebné zakročiť pri nevhod-

nom zaobchádzaní s chovaným zvieraťom okamžite. Pôvodné zne-

nie paragrafu takýto zákrok neumožňuje.

 

     Súčasne žiadam, aby tie  návrhy, ktoré kolidujú s bodmi

spoločnej správy,  o ktorých sa malo  hlasovať en bloc, boli

vyňaté na osobitné hlasovanie.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. S faktickou poznámkou sa ešte hlási pán posla-

nec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Prosil  by som  predkladateľa o  vysvetlenie niektorých

nejasností, ktoré  sú mne skutočne  nečitateľné a nezrozumi-

teľné, možno som ťažšie chápavý.

 

     § 3  ods. 4 -  preprava hospodárskych zvierat  musí byť

vykonaná čo najkratšou cestou. Musí byť. Železničné aj cest-

né nákladné prepravy ani zďaleka nechodievajú po najkratších

trasách, ale  idú po prepravných trasách.  Takže ako sa toto

mieni dodržať? Ani osobná  doprava ľudí nejde po najkratších

trasách.

 

     V § 4 písm. f) sa zakazuje zasahovať do priebehu pôrodu

spôsobom, ktorý spôsobuje spokojnosť  samice. Priznám sa, že

je nad moju chápavosť, ako sa dá merať spokojnosť samice pri

pôrode.  Prosím vás,  pri usmrcovaní  zvierat sa  myslelo na

prípravu takých, ako sú napríklad  ustrice alebo raky? To sú

dosť osobitné záležitosti a osobitné usmrcovanie. Ďalšia zá-

ležitosť, čo s kupírovaním psov?  Nie som chovateľ psov, ale

existuje také niečo. A § 7 ods. 2 som si starostlivo preštu-

doval a  v prípade nájdenia mláďaťa  divého zvieraťa vlastne

ten človek je nútený nechať  to mláďa zahynúť, pretože sa ho

nesmie ujať. Tento zákon mu to zakazuje.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Dovoľte  aj mne,  aby som  sa spýtal,  alebo dám to ako

pozmeňovací  návrh. V  § 6  sa hovorí,  že zvieratá môžu byť

usmrtené len najvhodnejším a najrýchlejším spôsobom po pred-

chádzajúcom vyblokovaní vedomia  bez zbytočnej bolesti, utr-

penia. Pani poslankyňa Lazarová tu už navrhla, aby sa to do-

plnilo asi takto: "Vyblokovanie  vedomia pri usmrtení hydiny

nie je potrebné." Ale pýtam  sa, čo na dedine, kde konzumujú

napríklad zajace  alebo niektoré iné zvieratá  a je to neja-

  stará babka,  ktorá ani  nevie, čo  je to predchádzajúce

vyblokovanie? Alebo  poľovník, ktorý trafí  diviaka tak zle,

že ho  naháňa ešte štyri dni?  Myslím si, že potom  by sa to

mohlo upraviť v  § 6 asi takto: "Zvieratá  môžu byť usmrtené

len najvhodnejším a najrýchlejším spôsobom podľa možnosti po

predchádzajúcom vyblokovaní vedomia."  Dávam to ako pozmeňo-

vací návrh.

 

     Ešte pán poslanec Novotný - faktická poznámka.

 

Poslanec Ľ. Novotný:

 

     Pán predseda,  navrhli ste pozmeňovací  návrh, doplnili

ste pani poslankyňu Lazarovú, ale ja som tiež dal doplňovací

návrh práve tam, kde je usmrcovanie jatočných zvierat, ktorý

upravuje aj  túto vašu pripomienku, aj  pripomienku pani po-

slankyne Lazarovej. Pán spoločný spravodajca ho prednesie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Skončili sme rozpravu. Ešte pán spoločný spra-

vodajca sa hlási do rozpravy.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Dovoľte mi  predniesť ešte ďalší návrh  do rozpravy. Do

§ 5 ods. 2 písm. c) navrhujem doplniť text "s výnimkou tlme-

nia nebezpečných nákaz". A  vzhľadom na množstvo pripomienok

predovšetkým  legislatívneho charakteru  a ďalších doplňova-

cích návrhov si dovolím  požiadať, pán predseda, o poskytnu-

tie času na spracovanie týchto návrhov, teda o prestávku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, pán poslanec, ale najskôr sa musím spýtať pána mi-

nistra, či sa chce vyjadriť. Prosím, pán minister.

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda Národnej rady.

 

     Vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     myslím si,  že aj táto  diskusia potvrdzuje to,  čo som

povedal  na začiatku,  že máme  dobrý vzťah,  snažíme sa byť

kultúrni vo  vzťahu k zvieratám,  nášmu nemému spoločníkovi,

a že máme spoločný záujem tento  zákon dnes prijať a zlepšiť

ho. Takto chápem aj  všetky pripomienky. Myslím, že posledný

návrh  pána spoločného  spravodajcu odpovedá  na veľa vašich

pripomienok, čo s hlodavcami. Týmto jeho návrhom, teda dopl-

nením §  5 o ustanovenie "s výnimkou nebezpečných nákaz", by

to bolo možné riešiť.

 

     K pripomienke pána predsedu Národnej rady na vyblokova-

nie vedomia. Bol  by som rád,  keby ste podľa  možnosti dali

prednosť návrhu spoločného spravodajcu v § 16, kde sa preci-

zuje definícia spôsobilej osoby, to znamená, že vtedy by bo-

la aj tá teta spôsobilá, ak by išlo o malochov a o usmrtenie

zvieraťa na vlastnú  potrebu chovateľa. Vyblokovanie vedomia

- v návrhu  spoločného spravodajcu tiež hovoríme,  že nie je

potrebné, pretože  ak by sme to  celkom vyňali z §  6 a dali

tam "podľa možnosti", mohlo by  sa to potom interpretovať aj

na bitúnkoch, pri veľkovýrobe, že by sa to mohlo posudzovať,

že aj tam by sa  zviera mohlo usmrcovať bez vyblokovania ve-

domia, čo by sme a priori nechceli, a boli by sme radi, keby

tento zákon striktne povedal, že na bitúnkoch musí byť zvie-

ra pred usmrtením vyblokované z vedomia.

 

     Pokúsim  sa  odpovedať  pánu  poslancovi Hofbauerovi na

niektoré jeho otázky. Robil som zootechnika 6 rokov a z toh-

to hľadiska môžem povedať, že poznám v živočíšnej ríši sami-

ce, ktoré  sú spokojné, keď  majú vytvorené podmienky  nato,

aby sa  mohli pripravovať na  donosenie plodu, aby  porodili

a mohli sa postarať o svoje potomstvo. Myslím si, že spokoj-

nosť samice nie je taký pojem, ktorý by naozaj bol nedefino-

vateľný. Čo sa týka najkratšieho spôsobu, možno že by to mo-

hol byť najrýchlejší spôsob. Tu  by sa určite zasa našli ne-

jaké námietky,  vieme si predstaviť, že  by mohli byť pripo-

mienky  aj k  tomu  najkratšiemu.  Myslíme tu  na kombináciu

z hľadiska vzdialenosti  aj z hľadiska  času, že je  to naj-

kratší spôsob. Možno táto  dikcia nie je najšťastnejšia, ale

myslím  si, že  nebudú pochybnosti  pri výklade  a nenastanú

z toho problémy.

 

     Kupírovanie uší a chvostov u psov  je problém, o ktorom

sa diskutovalo. Tento problém tu znova otvoril aj pán posla-

nec Pokorný, ktorý navrhol, aby to bolo iba v záujme zdravia

tohto zvieraťa  a ochrany jeho zdravia,  alebo, hovoríme, že

v záujme vôbec tohto jedinca, tohto zvieraťa. Chcem povedať,

že považujeme za  záujem zvieraťa aj to, že  ak je plemenným

znakom tohto zvieraťa kupírovaný chvost, tak mu chvost kupí-

rujeme,  lebo  keď  to  neurobíme,  prestane byť štandardným

zvieraťom, zostáva  v podstate bastardom,  ktorý nemá chova-

teľskú perspektívu a perspektívu  reprodukcie. Takže si mys-

líme, že aj  toto je v záujme zvieraťa,  ak to vyžaduje ple-

menný štandard, aby zviera bolo takto ošetrené.

 

     Veľa pripomienok  mala pani poslankyňa  Rusnáková, mys-

lím, že sa až úpenlivo snažila niektoré veci zlepšiť, určite

s dobrým  úmyslom. Chcel  by som  povedať, že  rad-radom ich

pokladám za neakceptovateľné, pretože pojem kŕmneho zvieraťa

je rozšírenie  tohto zákona v  rozsahu, ktorý už  nie je po-

trebný. Ak  usmrtíme zviera preto, aby  sme ním nakŕmili iné

zviera, to zviera je jatočné, teda vzťahuje sa naň ustanove-

nie o jatočnom zvierati, a ak to zviera neusmrtíme a zožerie

ho živé,  zaživa iné zviera,  vlastne nejde o  zabitie podľa

tohto zákona o usmrtení, ale ide o prirodzený akt, prirodze-

ný vzťah v rámci živočíšnej ríše.

 

     Nevyvážať zvieratá usmrtené  rituálnym spôsobom nepova-

žujeme  za opodstatnené  obmedzenie obchodu,  pretože je  to

normálna vec. Snaha premeniť divé  zviera na voľne žijúce je

takisto dobre mienená, ale  nepovažujem to za potrebné, pre-

tože len čo voľne žijúce zviera dám do nejakej klietky alebo

zoologickej  záhrady, alebo  do akvária,  prestalo byť voľne

žijúcim zvieraťom, ale, myslím si, znaky divého zvieraťa eš-

te nezmenilo.  Myslím si, že  dikcia "divé zviera" je trošku

lepšia a lepšie to  vystihuje. Definícia, ktorú pani poslan-

kyňa predložila na voľne žijúce zviera, by to do istej miery

zúžila  a nepomohla  by tomuto  zákonu. Pokiaľ  je obava, že

spoločenským zvieraťom by mohlo byť  aj divé zviera, viem si

to predstaviť a  nepokladám za nutné, aby sme  z toho robili

problém a aby sa akceptoval takýto návrh.

 

     Ďalej by  som veľmi stručne  chcel odpovedať ešte  pánu

poslancovi Pokornému, že na jednej strane tu vyslovil návrh,

aby sme sa pozerali na zviera  ako na vec s osobitným zrete-

ľom, a na druhej strane hovoríme o tom, že by malo byť zvie-

ra odňaté, že  by nemal stačiť len zákaz  chovu tomu, kto sa

nestará o  zviera a kto  porušuje ustanovenia tohto  zákona.

Zdá sa mi to trošku v  rozpore, lebo si vieme predstaviť, že

môžu vzniknúť  určité citové väzby.  Vieme si to  predstaviť

u ľudí, že sa nemôže  odňať napríklad dieťa človeku, rodičom

za určitých  štandardných podmienok. Tento  návrh sa mi  zdá

trošku rozporný. Naopak, myslím si, že má pravdu v tej situ-

ácii,  keď to  berieme  tak  trošku emotívne,  vzťah človeka

a zvieraťa,  pri možnosti  odňatia zvieraťa,  ktoré chovateľ

stratil. Myslím, že tento jeho  návrh je kompatibilný s cel-

kovou filozofiou tohto zákona.

 

     Čo sa  týka pripomienok pána  poslanca Šveca, chcel  by

som  ho poprosiť,  aby ešte  raz zvážil  myšlienky, ktoré tu

pertraktoval, a navrhol riešenia  vo vzťahu k zlepšeniu nie-

ktorých paragrafov  najmä u laboratórnych  zvierat, ktoré sa

vzťahovali na chov. Máme tu paragraf, ktorý hovorí o labora-

tórnych  zvieratách, a  z  toho  je zrejmé,  že laboratórnym

zvieraťom na  účely tohto zákona  sa rozumie zviera  chované

výlučne na  pokusné alebo iné vedecké  účely v zariadeniach,

ktoré majú na to oprávnenie podľa § 31 písm. a). To znamená,

že si viem predstaviť, že chovám  škrečka doma, a nie je la-

boratórnym zvieraťom, lebo ho nechovám na pokusné účely, ale

keď  tohto škrečka  predám na  pokusné účely  do zariadenia,

ktoré je na  to spôsobilé, stane sa toto  zviera chované vý-

lučne na pokusné účely a vtedy sa stáva laboratórnym zviera-

ťom. Osobne sa  domnievam, že táto myšlienka je  v § 24 ods.

3, alebo treba  tu vyjadriť vzťah aj k  chovu. Pokiaľ by bol

na to iný názor, je to vec, o ktorej by sme sa vedeli dohod-

núť, alebo by sa mohlo o nej hlasovať.

 

     Na pripomienky pani poslankyne  Lazarovej v zásade rea-

guje spoločná správa. Myslím, že sa akceptuje aj to vybloko-

vanie vedomia.

 

     Myslím  si, že tak  ako  navrhol spoločný  spravodajca,

s pripomienkami, ktoré sú  kompatibilné s filozofiou zákona,

možno súhlasiť. V zásade som  sa snažil poukázať na niektoré

principiálne návrhy a povedať vám svoj názor, kde by sme po-

važovali vaše návrhy za zlepšujúce, kde považujem tie návrhy

za síce dobre  mienené, ale možno nie potrebné  nato, aby sa

filozofia tohto zákona dodržala, a možno niekde by priniesli

aj kolíziu s tými ustanoveniami,  ktoré sú tu. V tomto duchu

by som prosil, aby ste moje odporúčania zobrali do úvahy.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.  Pýtam sa spoločného spravodajcu

pána poslanca Rosivala, či sa chce vyjadriť k rozprave.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Nie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  Panie  poslankyne,  páni  poslanci, keďže pán

spoločný spravodajca požiadal o prestávku, aby mohol spraco-

vať pozmeňovacie a doplňovacie  návrhy, chcem dať takýto ná-

vrh. Teraz by sme mali  hlasovať o predchádzajúcom bode pro-

gramu. Po  odhlasovaní tohto bodu  programu by sme  skončili

dnešnú schôdzu a hlasovanie o tomto zákone by bolo hneď zaj-

tra ráno. Súhlasíte? (Všeobecný súhlas poslancov.) Ďakujem.

 

     Takže  pristúpime  k  hlasovaniu  o jednotlivých bodoch

z rozpravy  k zákonu  o štátnej  podpore malého  a stredného

podnikania. Prosím, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Fidrik:

 

     Ďakujem, pán predseda, za  slovo. Pristúpime k hlasova-

niu. Najprv budeme hlasovať  o návrhoch zo spoločnej správy.

Budeme  hlasovať o  jednotlivých bodoch, ako som  vám to 

predtým navrhol. To znamená, že navrhujem en bloc prijať bo-

dy 2, 4, 6, 8, 9, 11.  O bodoch 12, 13 a 14 bude  samostatné

hlasovanie. Čiže  ešte raz dávam návrh,  aby sa hlasovalo en

bloc o bode  2 - ak sa tento prijme,  bod 3 je bezpredmetný,

o bode 4, bode 6 - ak sa tento bod prijme, bod 7 je bezpred-

metný, o bode 8, bode 9 - ak sa tento prijme, bod 10 je bez-

predmetný, o bodoch 11 a 13. Odporúčam prijať ich en bloc.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli ste  návrh pána spoločného  spravodajcu. Prosím,

aby sme sa prezentovali.  Hlasujeme o bodoch spoločnej sprá-

vy, ako ich prečítal a navrhuje prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 109 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

Poslanec J. Fidrik:

 

     Ďakujem. Teraz budeme hlasovať en  bloc o bodoch 1 a 5.

Neodporúčam ich prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme en bloc o bodoch 1 a 5. Pán spravodajca

ich neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 27 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže sme tieto návrhy spoločnej správy neprijali.

 

 

 

Poslanec J. Fidrik:

 

     Pristúpime k  ďalšiemu hlasovaniu o  bode 12. Odporúčam

ho prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme  sa a hlasujme o  bode 12 spoločnej

správy. Pán spravodajca ho navrhuje prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 115 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

Poslanec J. Fidrik:

 

     Hlasujeme o bode 14. Odporúčam ho prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme  sa a hlasujme o  bode 14 spoločnej

správy. Pán spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa  113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 102 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh sme prijali.

 

Poslanec J. Fidrik:

 

     Ďakujem.  V rozprave  ako prvý  dal pozmeňovacie návrhy

pán Černák, ktorý dal celý  elaborát návrhov, zmien a dopln-

kov k vládnemu návrhu zákona. Neodporúčam celý prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Teraz  som  nerozumel,   navrhujete  hlasovať  en  bloc

o všetkých pripomienkach?

 

Poslanec J. Fidrik:

 

     Áno.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňovacích návr-

hoch pána poslanca Černáka. Spravodajca ich odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 27 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme neprijali pozmeňovacie návrhy pána poslanca.

 

Poslanec J. Fidrik:

 

     Ďakujem.  Ako druhý  vystúpil pán  Baránik, ktorý potom

stiahol svoje návrhy.

 

     Ako tretí  vystúpil pán Košnár. V  prvom návrhu v názve

zákona za  slovo "podnikanie" navrhol pridať  slová "z pros-

triedkov štátneho rozpočtu". Neodporúčam ho prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňovacom návrhu

pána poslanca Košnára. Spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 26 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

 

     Takže tento návrh neprešiel.

 

Poslanec J. Fidrik:

 

     Druhý pozmeňovací návrh  - v § 6 ods.  2 znie: bodku za

vetou  vynechať a  pokračovať slovami  "verejným konkurzom".

Odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a hlasujme.  Druhý pozmeňovací

návrh pána poslanca Košnára spravodajca odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme tento návrh neprijali.

 

Poslanec J. Fidrik:

 

     V treťom pozmeňovacom návrhu v § 10 pán Košnár dáva no-

vé znenie  odseku 1: "Vláda  dvakrát ročne prerokúva  správu

o stave a rozvoji malého a stredného podnikania, vrátane vy-

hodnotenia účinnosti podporných opatrení a hospodárnosti vy-

užívania prostriedkov štátneho rozpočtu podľa tohto zákona."

Odsek 2:  "Vláda predkladá správu  o stave a  rozvoji malého

a stredného  podnikania Národnej  rade Slovenskej  republiky

s návrhom  programov podporovaných  z prostriedkov  štátneho

rozpočtu  v nasledujúcom  rozpočtovom roku,  spolu s návrhom

štátneho rozpočtu." Neodporúčam prijať tento návrh.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prezentujme  sa a  hlasujme. Počuli  ste posledný návrh

pána poslanca Košnára. Spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže tento návrh pána poslanca Košnára neprešiel.

 

Poslanec J. Fidrik:

 

     Ďakujem. Ďalší vystúpil pán Kunc so štyrmi pozmeňovací-

mi návrhmi.

 

     Prvý pozmeňovací návrh  je do § 4 doplniť nový  odsek 3

s  nasledujúcim znením: "Ministerstvá a ostatné orgány štát-

nej správy  vyhlásia programy na podporu  malého a stredného

podnikania  vo svojej  pôsobnosti, zabezpečené prostriedkami

zo štátneho  rozpočtu na príslušný  rok, najneskôr do  troch

mesiacov po schválení štátneho  rozpočtu." Tento návrh neod-

porúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslan-

ca Kunca. Spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 30 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

 

     Prvý pozmeňovací návrh pána poslanca Kunca neprešiel.

 

Poslanec J. Fidrik:

 

     Druhý pozmeňovací návrh - do § 6 doplniť  nový  odsek 3

s nasledujúcim znením: "Ministerstvo alebo príslušná organi-

zácia najneskôr do 60 dní  po výbere a prijatí žiadosti roz-

hodne o poskytnutí žiadanej  podpory." Tento návrh neodporú-

čam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali. Spra-

vodajca odporúča neprijať.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 15 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

Poslanec J. Fidrik:

 

     V treťom  pozmeňovacom návrhu do  § 7 doplniť  písm. m)

a písm. n) s nasledujúcim  znením: m) výroba ekologicky čis-

tých  energií, n)  úspora spotreby  všetkých druhov energií.

Neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, aby  sme sa prezentovali a  hlasovali. Pán spo-

ločný spravodajca odporúča neprijať tento návrh pána poslan-

ca Kunca.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124  poslancov.

     Za návrh hlasovalo 35 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme neprijali ani tento pozmeňovací návrh.

 

 

 

 

Poslanec J. Fidrik:

 

     Ako pozmeňovací návrh číslo 4 - do § 10 doplniť odsek 2

s nasledujúcim znením: "Ministerstvo hospodárstva Slovenskej

republiky vyhláškou vymedzí obsah,  metódy a nástroje svojej

koordinačnej a  usmerňovacej pôsobnosti a  vo svojej organi-

začnej štruktúre  určí tie odborné  útvary, ktoré budú  túto

pôsobnosť vykonávať." Tento návrh neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a  hneď hlasujme o poslednom ná-

vrhu pána poslanca Kunca. Spravodajca ho neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 17 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.

 

     Takže sme tento pozmeňovací návrh neprijali.

 

Poslanec J. Fidrik:

 

     Ďalší vystúpil  pán Farkas. Jeho  pripomienka však nemá

normatívny charakter, nedá sa o nej hlasovať.

 

     Ďalší vystúpil pán Sopko,  ktorý dal jediný pozmeňovací

návrh v § 7 vypustiť bod b) a bod f). Neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslan-

ca Sopka k § 7. Pán spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 20 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

Poslanec J. Fidrik:

 

     Ďakujem. Ďalší vystúpil pán  Komlósy, ktorý dal dva po-

zmeňovacie návrhy. Prvý je vypustiť  celý § 7. O tomto nebu-

deme hlasovať, je to bezpredmetné, pretože v spoločnej sprá-

ve sme prijali pod bodom 12 celý § 7.

 

     Ďalší pozmeňovací návrh mal k  § 4 - doplniť ho odsekom

3 tohto znenia:  "Celkové prostriedky zo  štátneho rozpočtu,

ktoré sú  vyčlenené na účely tohto  zákona v rámci rozpočto-

vých kapitol ministerstiev, sú najmenej  1 % z celkových vý-

davkov štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok." Tento

návrh neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Budeme sa prezentovať a hneď hlasovať o druhom

pozmeňovacom návrhu pána poslanca Komlósyho. Pán spravodajca

ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

 

     Takže sme neprijali ani tento pozmeňovací návrh.

 

Poslanec J. Fidrik:

 

     Ako posledný  v rozprave vystúpil pán  Lysák, ktorý mal

jeden  pozmeňovací alebo  doplňovací návrh   v  § 10 ods. 1.

Prečítam pôvodné znenie:  "Ministerstvo hospodárstva Sloven-

skej republiky koordinuje a usmerňuje rozvoj malého a stred-

ného podnikania v súlade so štátnou politikou podpory malého

a stredného  podnikania."  Pán   Lysák  navrhuje  za  slovom

"usmerňuje" dať  slovo "podporu" rozvoja  malého a stredného

podnikania. Prečítam ešte raz, ako bude nové znenie: "Minis-

terstvo  hospodárstva Slovenskej  republiky koordinuje  a u-

smerňuje podporu rozvoja malého a stredného podnikania v sú-

lade so štátnou politikou podpory rozvoja malého a stredného

podnikania." Tento návrh odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme  sa a hneď  hlasujme o návrhu  pána

poslanca Lysáka s  odporučením spoločného spravodajcu prijať

ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme tento pozmeňovací návrh prijali.

 

 

 

Poslanec J. Fidrik:

 

     Pán predseda, môžeme hlasovať o  zákone ako celku s tý-

mito pripomienkami. Odporúčam tento zákon prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pán Líška, ale len ak je

procedurálna. Inak nie.

 

Poslanec S. Líška:

 

     Ďakujem, pán predseda.  Chcem upozorniť pána spoločného

spravodajcu, že sa budeme musieť  vrátiť  k hlasovaniu o bo-

de 12  spoločnej správy výborov, pretože  v tejto správe sme

prijali rôzne znenie k tomu istému bodu. Tam máme dva návrhy

z dvoch  výborov  a  týkajú  sa  toho  istého bodu, bodu h),

a pritom  ide o  rôznu dikciu,  takže vlastne  sme schválili

dvojaké znenie jedného  jediného bodu. Ide o §  7 nové písm.

h).

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Myslím si, že tu sa nemení  podstata a dá sa to upraviť

v rámci legislatívnej úpravy. Vyčiarkne sa jedno slovo a bu-

de to, čo hovorí pán poslanec Líška. Áno?

 

     Pán poslanec Kunc, ale musí to byť procedurálna otázka.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Ďakujem, pán  predseda, bude to  procedurálna poznámka.

Ja  som totiž  navrhoval  doplňovacie  návrhy a  všetky boli

uvádzané ako pozmeňovacie. To považujem za nesprávne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ako doplňovacie boli aj pozmeňovacie, lebo menili návrh.

 

     Pán poslanec Komlósy, ale  prosím len procedurálnu pri-

pomienku.

 

Poslanec Zs. Komlósy:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda. V  bode 12 máme dve znenia

nového bodu h) - rozvoj cestovného ruchu, alebo podpora ces-

tovného ruchu, toto treba rozlíšiť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Musíme sa  rozhodnúť, či chceme  rozvoj, alebo podporu.

A prečo by nemohol  byť aj rozvoj, aj podpora? Takže si mys-

lím, že to môžeme nechať  tak. Podpora rozvoja môže byť. Sú-

hlasíme?

 

     Prosím, pán poslanec Fogaš.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Ďakujem za  slovo, pán predseda.  Myslím si, že  rozvoj

a podpora  je rozdiel,  ale treba  nejakým spôsobom vyriešiť

tento pojmový  problém. Doteraz sme to  riešili vždy tak, že

keď sme už prijali zlé uznesenie, Národná rada potom rozhod-

la uznesením podľa  § 2, že bude hlasovať  ešte raz. Myslím,

že by  sme nemali ani  v tomto prípade  postupovať inak, ako

sme postupovali v iných prípadoch. Možno by sme si mohli dať

od  spravodajcu  pošepkať,  čo  je  z  hľadiska  ekonomicko-

právnického  vhodnejšia  formulácia,  a  hlasovať  za  jednu

z nich.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To, čo navrhol pán  poslanec Fogaš, sa môže realizovať,

ale nemôže  to byť podpora  rozvoja? Pýtam sa.  Pán poslanec

Fogaš hovorí, že takýto návrh v rozprave nikto nedal, ale je

takto schválený - podpora a rozvoj, čiže sa to upraví v rám-

ci legislatívnej úpravy.

 

     Prosím,  bol by  som nerád,  aby sme  zase urobili novú

rozpravu.

 

     Pán Miklušičák.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     § 7  návrhu znie: "podpora sa  poskytuje najmä na tieto

účely"  - myslím  si, že  tým písmeno  h) podpora cestovného

ruchu je vlastne vylúčená, stačí to prvé. Je to totiž nezmy-

sel - podpora podpory. Hore je účel "podpora sa poskytuje na

tieto  účely",  a  malo  by  platiť  len  "rozvoj cestovného

ruchu", lebo hore je "podpora" v nadpise odseku.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Sečánsky.

 

 

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Pán poslanec  Fogaš má pravdu.  Ak to chceme  napraviť,

podpora a rozvoj neboli v rozprave, takýto návrh nebol. Mys-

lím, že treba  hlasovať o tom, že sa  znova vrátime k tomuto

bodu 12,  a navrhujem podporiť  písm. h) "rozvoj  cestovného

ruchu".

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nový návrh nemôžeme dávať,  môžeme len odhlasovať jeden

z týchto, prikloniť sa k nemu.

 

     Budeme hlasovať o písmene h) - rozvoj cestovného ruchu.

 

     Prosím, pán poslanec Černák.

 

Poslanec L. Černák:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený  pán predseda,  legislatívno-technicky je  možný

len  postup, ktorý  navrhol kolega  Fogaš. Keďže  formuláciu

"podpora cestovného ruchu"  predkladali poslanci Demokratic-

kej  únie vo  výbore  pre  životné prostredie,  prikláňam sa

k vysvetleniu, ktoré urobil kolega Miklušičák, a tento názov

by sme odporúčali nahradiť názvom "rozvoj cestovného ruchu".

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, tak sme sa dohodli, čiže budeme hlasovať, že v bo-

de 12  k § 7  písm. h) hlasujeme o rozvoji cestovného ruchu,

aby sa takto zaznamenal v  novej legislatívnej úprave, v zá-

kone.

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 118 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Hlasovali sme o zmene a  touto zmenou je práve nový ná-

zov "rozvoj cestovného ruchu".

 

Poslanec J. Fidrik:

 

     Teraz už môžeme hlasovať o celom zákone. Odporúčam ten-

to zákon s pripomienkami prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  V súlade  s ustanovením  § 26  ods. 1  zákona

o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona

ako celku v znení schválených doplnkov.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 109 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

     Konštatujem, že sme  schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  o štátnej podpore malého a

stredného podnikania.

 

     Ďakujem, pán spravodajca, ďakujem aj vám, páni poslanci.

 

Poslanec J. Fidrik:

 

     Aj ja ďakujem všetkým za trpezlivosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prerušujem dnešnú schôdzu. Zajtra začíname o 9.00 hodi-

ne.

 

                    Druhý deň rokovania

       7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                       4. mája 1995

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     keďže prvý  bod má byť  hlasovanie, prosím, aby  sme sa

hneď prezentovali.

 

     Ďakujem. Prezentovalo sa 97 poslancov.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     budeme pokračovať v rokovaní prerušenej siedmej schôdze

Národnej rady Slovenskej republiky.  Kým pristúpime k dokon-

čeniu hlasovania o bode 6,  najskôr sa s faktickou poznámkou

hlási pán podpredseda Andel.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Vážené panie kolegyne,

     vážení páni kolegovia,

 

     dnes je tomu 76 rokov, čo tragickou smrťou zahynul veľ-

  syn slovenského  národa generál  Štefánik, človek, ktorý

položil nové základy nášho smerovania. Preto by som vás pro-

sil, aby  sme  si pamiatku  tohto  veľkého vedca  i politika

uctili minútou ticha.

 

     Ďakujem.

 

     (Minúta ticha.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Hornáček.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Vážený pán  predseda, dovoľte, aby som  vám oznámil, že

budem hlasovať náhradnou hlasovacou kartou číslo 6.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Číslo 6? To  znamená, že piati pred vami  tiež majú ná-

hradné karty a nazahlásili sa? Alebo je to prvá?

 

     Pani poslankyňa Lazarová.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Pán predseda, tiež budem hlasovať náhradnou kartou čís-

lo 5.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Takže to je všetko.

 

     Páni  poslanci,  panie  poslankyne,  rokovanie  siedmej

schôdze Národnej rady Slovenskej  republiky sme včera preru-

šili pred  hlasovaním o vládnom návrhu  zákona Národnej rady

Slovenskej republiky  o ochrane zvierat. Dohodli  sme sa, že

budeme pokračovať hneď hlasovaním.

 

 

 

     Najskôr pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňo-

vacích a doplňovacích návrhoch. Prosím pána poslanca Rosiva-

la, aby  hlasovanie uvádzal v zmysle  spoločnej správy a jej

výsledkov.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     navrhujem hlasovať jedným hlasovaním en bloc o tých bo-

doch spoločnej  správy, ktoré som  navrhol prijať hlasovaním

en bloc, okrem bodov 11 a 41, ktoré navrhol pán poslanec Po-

korný vyňať na osobitné  hlasovanie. Navrhujem, aby sme pri-

jali  nasledujúce  body spoločnej správy:  1, 4, 6, 7, 9, 10

§ 4  písm.  l),  13, 15, 16, 19, 20, 23, 24, 27, 29, 34, 37,

38, 39, 42, 43, 44, 45, 46, 47, 48, 49, 50, 53, 54, 56 a 57.

 

     Odporúčam, aby sme uvedené body prijali.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli ste pána  spoločného spravodajcu. Nadiktoval nám

body  zo spoločnej  správy, o  ktorých by  sme mali hlasovať

spoločne, a pán spravodajca navrhuje, aby sme ich prijali.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 104 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Konštatujem,  že  body  spoločnej  správy,  tak ako ich

predniesol pán spoločný spravodajca, sme prijali.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Ďalej páni poslanci Pokorný a Sečánsky navrhli niektoré

body vyňať na osobitné hlasovanie. Sú  to body: 2, 3, 5, 12,

17, 21,  22, 26, 27,  28, 30, 31,  34, 36, 40,  52, 55 a 58.

Tieto  body  sa  vynímajú  zo  spoločného  hlasovania.  (Šum

v sále.)

 

     Ospravedlňujem sa, ale čítal som body, ktoré sa vyníma-

jú zo spoločného hlasovania, nie o ktorých budeme hlasovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ale, pán spoločný spravodajca, o  bode 27 sme už hlaso-

vali,  aj o  bode 34  sme už  hlasovali. Vy  ste ich uviedli

v predošlom hlasovaní, to znamená, že sme ich prijali.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Áno,  ospravedlňujem sa,  o týchto  bodoch už  nebudeme

hlasovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čiže bod 27 a 34 treba vyčiarknuť. Áno?

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Áno. O uvedených bodoch navrhujem hlasovať osobitne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže budeme hlasovať teraz samostatne o bode 2?

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Nie, pán  predseda, teraz som  len oznámil body,  ktoré

navrhujem vyňať, a ďalej  odporúčam hlasovať jedným hlasova-

ním o ďalšej skupine bodov.

 

     Odporúčam, aby sme jedným hlasovaním hlasovali o týchto

bodoch spoločnej  správy: 8, 10  § 4 písm.  m), 14, 18,  25,

32, 33, 35, 51 a 59. Všetky tieto body odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bodoch 8, 10  § 4 písm. m), 14, 18, 25, 32,

33, 35, 51 a 59 en bloc s návrhom neprijať ich.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovali 3 poslanci.

     Proti návrhu hlasovalo 101 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

 

     Takže tieto body zo spoločnej správy,  ako ich prečítal

pán spoločný spravodajca, sme neschválili.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Ďalej navrhujem osobitné hlasovanie o dotknutých bodoch

spoločnej správy.  Pán poslanec Pokorný navrhol  bod 11 spo-

ločnej správy  neprijať. Pri hlasovaní  o bode 11  spoločnej

správy navrhujem tento bod prijať.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme  sa a hlasujme o  bode 11 spoločnej

správy. Pán spravodajca ho navrhuje prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 98 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento pozmeňovací návrh sme prijali.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Ďalej  navrhujem hlasovať  o bode  41 spoločnej správy.

Bod 41 navrhujem prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 41 spoločnej správy. Trošku sme to po-

miešali, pretože vždy sa hlasuje  o spoločnej správe a potom

o pozmeňovacích a doplňovacích poslaneckých návrhoch.

 

     Prosím, prezentujme sa a  hlasujme. Pán spravodajca na-

vrhuje tento bod prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 102 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 9 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh sme prijali.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Zo spoločnej správy na  osobitné hlasovanie boli vyňaté

body 26, 30, 40 a 58.  Budeme o nich hlasovať osobitne.  Bod

26 spoločnej správy navrhujem prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o bode 26 spoločnej správy s návrhom na

prijatie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 93 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme prijali bod 26 spoločnej správy.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Ďalej navrhujem hlasovanie o  bode 30 spoločnej správy.

Podľa spoločného názoru  výboru pre pôdohospodárstvo odporú-

čam tento bod neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o  bode 30 spoločnej  správy. Pán spravodajca

navrhuje tento bod neprijať.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 21 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže bod 30 spoločnej správy sme neprijali.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Ďalej budeme hlasovať o bode 40 spoločnej správy. Navr-

hujem tento bod neprijať vzhľadom  na to, že sme prijali bod

41.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Bod 41  sme už prijali, preto  pán spoločný spravodajca

odporúča bod 40 neprijať. Takže  hlasujeme o bode 40 spoloč-

nej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 14 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 83 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme tento bod spoločnej správy neprijali.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Ďalej budeme  hlasovať o bode 58  spoločnej správy. Bod

58 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič.

 

     Hlasujeme o bode 58 spoločnej správy s návrhom neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 15 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže sme tento bod spoločnej správy neprijali.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Pán  poslanec Sečánsky  navrhol na  osobitné hlasovanie

viaceré body. Z navrhovaných bodov sme o bodoch 30 a 40 spo-

ločnej správy už rozhodli pri  hlasovaní o návrhoch pána po-

slanca Pokorného. O ostatných bodoch budeme hlasovať osobit-

ne. Bod 2 spoločnej správy odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prečo, pán poslanec?

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Preto, lebo  pôvodné znenie slova  "živočíšny" je vhod-

nejšie. Čiže bod 2 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 104 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 15 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže bod 2 spoločnej správy sme neprijali.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Bod 3 spoločnej správy odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 3 spoločnej správy s návrhom neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento bod spoločnej správy sme neprijali.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Bod 5 spoločnej správy odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 5  spoločnej správy s odporúčaním pána

spravodajcu tento bod prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 101 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže bod 5 spoločnej správy sme prijali.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Ďalej nasleduje bod 12. Tento bod odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 12  s odporúčaním pána spravodajcu ne-

prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 31 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Takže  sme tento návrh neprijali.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Nasleduje hlasovanie o bode číslo 17. Vzhľadom na pres-

nejšiu formuláciu poslanca  Novotného, ktorá odznie, navrhu-

jem tento bod neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže  hlasujeme o  bode 17  s návrhom  pána spoločného

spravodajcu neprijať ho.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Pán poslanec Novotný  svoju presnejšiu formuláciu pred-

niesol v rozprave. Budeme o nej hlasovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 12 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 89 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

 

     Takže sme bod 17 spoločnej správy neprijali.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Bod číslo 21 spoločnej správy odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o bode číslo 21 spoločnej správy s odporúča-

ním neprijať ho. Ústavnoprávny výbor tam navrhoval...

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Ústavnoprávny výbor nerobil rozdiel medzi slovami "cho-

vanie" a  "držanie", ktoré sú  však rozdielne, preto  nie je

vhodné prijať legislatívnu  skratku navrhnutú ústavnoprávnym

výborom. Slová "chovanie" a "držanie" majú dva rôzne významy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, budeme hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 21 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Bod 21 spoločnej správy sme neprijali.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Ďalej  nasleduje hlasovanie  o bode  číslo 22 spoločnej

správy. Odporúčam tento bod neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o  bode číslo 22  spoločnej správy s  návrhom

neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 15 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže bod 22 sme neprijali.

 

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Bod 27 navrhujem v hlasovaní prijať. Pardon. Ospravedl-

ňujem sa. Hlasujeme o bode 28. Tento bod odporúčam neprijať,

pretože sme už prijali bod 29 s presnejšou dikciou.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, hlasujeme.  Spravodajca odporúča bod  28 nepri-

jať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 6 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 91 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže sme bod 28 spoločnej správy neprijali.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Ďalej je na hlasovanie zaradený bod 30, ale o tomto bo-

de nie  je potrebné hlasovať,  pretože sme sa  k tomuto bodu

vyjadrili pri návrhu pána poslanca Pokorného. Preto nasledu-

je hlasovanie  o bode 31. Skôr  ako pristúpime k hlasovaniu,

prosím, aby sme si všetci  v spoločnej správe opravili slovo

"ekologickým" na správne slovo "etologickým". V tomto prípa-

de je preklep, omyl. Odporúčam, aby sme tento bod neprijali.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o  bode  31  spoločnej  správy. Pán spoločný

spravodajca navrhuje neprijať tento bod.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

 

     Prezentovalo sa 105 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 10 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Bod 31 spoločnej správy sme neprijali.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Hlasovanie o  nasledujúcom bode 36  dávam na úvahu  po-

slancom.  Ide o  § 23  navrhovaného zákona  a v podstate ide

o skutočnosť, či zviera zverené do útulku  zostáva  majetkom

pôvodného  vlastníka najmenej  21 dní,  alebo dlhšie obdobie

ako 21  dní. Na túto skutočnosť  boli rôzne názory. Niektorí

experti  považujú 21  dní za  dostatočný čas,  iní za príliš

krátky čas na stratu vlastníctva. Preto nechávam na zváženie

poslancov hlasovanie za, alebo proti.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán spoločný spravodajca, páni poslanci teraz  nevedia,

za čo budú  hlasovať, či za 21, alebo za niečo iné. Treba im

vysvetliť, že ak budú hlasovať za bod 36, čo bude platiť.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Ak budú hlasovať  za bod 36, vypustia sa  z § 23 odseky

2 a 3  a vypustí sa  text: "Túlavé zviera  zverené do útulku

pre zvieratá musí byť držané k dispozícii vlastníka najmenej

21 dní.  Po uplynutí tejto lehoty  držiteľ zvieraťa sa stáva

jeho vlastníkom." Ak hlasujeme za návrh v bode 36, hlasujeme

za vypustenie  tohto  odseku z § 23 a  hlasujeme za to,  aby

pôvodný vlastník  zvieraťa nestratil svoje zviera  v 21. deň

pobytu zvieraťa v útulku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže vieme, o čom  budeme hlasovať. Ak budeme hlasovať

za bod 36, majiteľ zviera  stratí, ak budeme hlasovať proti,

ostane mu.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Ak budeme hlasovať za bod 36, majiteľ zvieraťa nestratí

svoje zviera  21. deň jeho  pobytu v útulku.  Bude majiteľom

dlhší čas. Ide o túlavé zviera umiestnené v útulku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre.  Pán poslanec Miklušičák.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Chcem  len doplniť  vysvetlenie pána  predkladateľa, že

v prípade, že by sme to  neprijali, útulky by vlastne museli

držať zviera,  kým by nezahynulo  prirodzenou smrťou, pokiaľ

by sa neprihlásil majiteľ. Preto to treba ponechať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno,  pán poslanec,  ale keď  mám nejakého  drahého psa

a stratí sa mi  a dozviem sa o  ňom až 22. deň, tak ho stra-

tím tiež.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Ak  ho máte  riadne zaregistrovaného,  má známku, podľa

tej známky ho do 21 dní určite nájdu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     A čo keď som na služobnej ceste?

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     V takom prípade navrhnite inú lehotu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Rozpravu k  tomuto bodu sme skončili.  Prosím, pán spo-

ločný spravodajca dal na našu úvahu, aby sme o tom hlasovali

tak, alebo onak.

 

     Pán poslanec Pokorný, ale už žiadne vysvetľovanie, po-

chopili sme.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Chcel som  vysvetliť a podporiť pána spoločného spravo-

dajcu. Práve  ja som navrhoval  prijať bod 58  písm. g). Vy-

hláška o  útulkoch by toto riešila  a nenastali by problémy,

o ktorých sme hovorili.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ráta sa  s tým, že vyhláška  sa vydá. Prosím, hlasujeme

o bode číslo 36  spoločnej správy.  Pán spoločný spravodajca

vám dáva na vlastnú úvahu. Počuli ste vysvetlenie za a proti.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 66 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Bod 36 sme prijali.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     O bode 40, ktorý nasleduje,  sme už rozhodli v hlasova-

niach o návrhoch pána poslanca Pokorného.

 

     Preto nasleduje hlasovanie o  bode 52 spoločnej správy.

Bod 52 odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o  bode číslo 52  spoločnej správy s  návrhom

spoločného spravodajcu tento bod prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 109 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže bod 58 spoločnej správy sme prijali.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Posledný bod je bod 55. Tento bod odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o  bode 55 spoločnej správy  s návrhom prijať

ho.

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 103 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme prijali aj tento posledný bod spoločnej sprá-

vy.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     V ďalšej časti budeme  hlasovať osobitne o jednotlivých

návrhoch pánov poslancov, ktoré odzneli v rozprave.

 

     Ako prvá vystúpila v rozprave pani poslankyňa Lazarová.

Jej prvý pozmeňovací návrh doplňoval  § 6 ods. 1 textom "vy-

blokovanie vedomia  pri usmrtení hydiny  nie je nevyhnutné".

Návrh odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme  o pozmeňovacom návrhu  pani poslankyne

Lazarovej  k § 6 odsek 1. Spoločný  spravodajca  ho navrhuje

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 105 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 92 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento pozmeňovací návrh sme prijali.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Druhý návrh smeroval k § 24 ods. 2, kde navrhla doplniť

text  "pokiaľ nie  sú chránené  medzinárodnými konvenciami".

Návrh odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa. Hlasujeme o druhom pozmeňovacom

návrhu pani poslankyne Lazarovej  s odporúčaním pána spravo-

dajcu neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 13 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Tretí návrh  pani  poslankyne Lazarovej  sa dotýka § 28

ods. 1, kde  za  slovo  "zvieratách" navrhuje  vložiť  slová

"a chov  laboratórnych zvierat". Tento  návrh odporúčam pri-

jať. Dovoľujem si ešte pripomenúť,  že v rámci hlasovania en

bloc sme prijali bod 46,  ktorý pani poslankyňa svojím návr-

hom ďalej dopĺňa. Odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o treťom  návrhu pani  poslankyne Lazarovej,

ktorý sa týka § 28 ods. 1. Spravodajca ho navrhuje prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 95 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Prijali sme aj tento pozmeňovací návrh.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Vo svojom štvrtom návrhu pani poslankyňa navrhla v § 28

ods. 2 písm. c) vypustiť. Návrh odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o ďalšom  návrhu pani  poslankyne Lazarovej,

ktorá  navrhuje v § 28 ods. 2 písm. c) vypustiť. Spravodajca

navrhuje prijať tento návrh.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 101 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme prijali aj tento návrh.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Vo svojom poslednom návrhu pani poslankyňa navrhuje do-

plniť § 32 písm. a) tak, že navrhuje vložiť text "s výnimkou

chránených živočíchov". Tento návrh neodporúčam prijať, pre-

tože  chránené živočíchy  sú predmetom  inej právnej  úpravy

v osobitnom zákone.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a  hneď hlasujme. Návrh pani po-

slankyne Lazarovej spravodajca odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 10 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

 

     Posledný návrh sme neschválili.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Ako ďalší  vystúpil v rozprave pán  poslanec Švec. Jeho

prvý návrh  na zmenu § 24 ods. 1 navrhujem neprijať, pretože

sme už prijali návrh pani poslankyne Lazarovej, ktorý riešil

túto problematiku.  Preto navrhujem o  tomto návrhu nehlaso-

vať.

 

     Druhým návrhom  pána poslanca Šveca  bolo  doplniť § 27

ods. e). Tento návrh bol už splnený prijatím bodu 43 spoloč-

nej správy, a preto tiež nie je potrebné o ňom hlasovať.

 

     Tretí návrh  pána poslanca sa  dotýka § 27  písmena d).

Navrhuje doplnenie slov "je  v súlade s podmienkami správnej

laboratórnej praxe". Návrh odporúčam prijať.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  prezentujme  sa  a  hneď  hlasujme. Návrh pána

spravodajcu je prijať tento návrh pána poslanca Šveca.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 108 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento pozmeňovací návrh sme prijali.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Štvrtá  pripomienka  pána  poslanca  smerovala  k  § 28

ods. 2 písm. c). Tento  návrh sa tiež vyriešil prijatím pri-

pomienky pani poslankyne Lazarovej.

 

     Piaty návrh pána poslanca Šveca  sa dotýka § 31, v kto-

rom navrhuje vložiť  nový odsek a) znenia: "udeľuje a odníma

oprávnenie (akreditáciu) na chov laboratórnych zvierat". Ná-

vrh odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme  sa prezentovať  a hneď  hlasovať. Pán  spoločný

spravodajca navrhuje prijať  pozmeňovací návrh pána poslanca

Šveca k § 31.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 100 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže sme tento návrh pána poslanca Šveca prijali.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     To bol predposledný návrh. Posledný návrh pána poslanca

Šveca znie:  v § 35 doplniť  nové písmeno u) v  znení "chová

laboratórne zvieratá". Vzhľadom na prijatie zmeny v § 28 od-

porúčam tento jeho návrh prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme hneď hlasovať. Pán spoločný spravodajca navrhuje

prijať  pozmeňovací návrh  pána poslanca  Šveca. Ide  o § 35

s doplnením nového písmena u).

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 93 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže tento návrh sme prijali.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Tretím  účastníkom rozpravy  bol pán  poslanec Novotný.

Odporúčam všetky jeho návrhy schváliť a hlasovať o nich jed-

ným hlasovaním. Ide o návrhy, s ktorými sa stotožnil aj ges-

torský výbor pre pôdohospodárstvo.

 

 

     Návrhy sa týkajú § 6 ods. 1, kde slová "vyblokovaní ve-

domia"  sa majú  nahradiť slovami  "zbavení vedomia"  a túto

zmenu vykonať vo všetkých nadväzujúcich ustanoveniach.

 

     Ďalej  sa týkajú  § 5  ods. 1  písm. d),  kde na koniec

ustanovenia sa vložia slová "a  deratizácii". A napokon § 15

ods. 1, kde sa vypúšťa posledná veta vládneho návrhu a navr-

huje sa zaradiť text  "prítomnosť osoby ani zbavenie vedomia

sa pri usmrtení jatočných zvierat určených  na vlastnú spot-

rebu chovateľa nevyžaduje". Text pokračuje: "Chovateľ je po-

vinný mať k dispozícii pre  naliehavé situácie nástroj a po-

môcky  spôsobujúce zbavenie  vedomia a  vykrvenia." A  ďalej

v tomto § 15  ods. 1 sa v prvej vete  slovo "zabitie" má na-

hradiť slovom "usmrtenie". Slová "všeobecnú konzumáciu" žia-

da pán poslanec nahradiť slovami "verejnú konzumáciu". Odpo-

rúčam, aby sme hlasovali en bloc a tieto návrhy prijali.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme  en bloc o týchto ná-

vrhoch pána poslanca Novotného s odporúčaním pána spoločného

spravodajcu prijať ich.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 112 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme  prijali všetky pozmeňovacie  návrhy pána po-

slanca Novotného.

 

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Ďalej  v rozprave  vystúpil pán  poslanec Pokorný. Jeho

prvému návrhu na osobitné hlasovanie sme vyhoveli pri hlaso-

vaní o bodoch spoločnej správy.  Ďalej navrhol v § 17 vypus-

tiť slová  "nad rozsah uznaných plemenných  znakov" a ďalšie

slová "z dôvodu osobitného  záujmu významného pre zvieratá".

Návrh  odporúčam  neprijať,  pretože  sa  domnievam, že táto

problematika je dostatočne pokrytá vo vládnom návrhu zákona.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, hlasujme o prvom návrhu pána poslanca Pokorného

s návrhom neprijať jeho pozmeňovací návrh týkajúci sa § 17.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 15 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže tento pozmeňovací návrh neprešiel.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Ďalší návrh  poslanca Pokorného sa týka  zmeny v odseku

1 §  33.  Navrhuje  vložiť  nový  text: "Okresné veterinárne

správy  ustanovujú  na  výkon  inšpektorov  ochrany  zvierat

i z  radov  spôsobilých  občanov  a  vymedzia  im rozsah ich

oprávnení." Neodporúčam prijať,  pretože navrhovaná zmena by

bola v rozpore s ďalšími ustanoveniami citovaného paragrafu,

ktorý definuje spôsobilých občanov. Navrhujem neprijať tento

návrh.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Môžeme hlasovať. Pán  spoločný spravodajca navrhuje ne-

prijať pozmeňovací návrh pána poslanca Pokorného týkajúci sa

§ 23 ods. 1 s novým textom.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 9 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

 

     Takže sme tento návrh na zmenu neprijali.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Ďalšou vystupujúcou bola pani poslankyňa Rusnáková. Na-

vrhla 11 pripomienok. K § 3  ods. 2 písm. b) návrh odporúčam

neprijať vzhľadom  na to, že návrh  je odôvodňovaný najmä vo

vzťahu k hydine, čo  sa už vyriešilo prijatím pozmeňovacieho

návrhu. Navrhujem neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme hlasovať o  návrhoch pani poslankyne Rusnákovej.

Pán spoločný spravodajca navrhuje prvý návrh neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovali 3 poslanci.

     Proti návrhu hlasovalo 89 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže prvý pozmeňovací návrh pani poslankyne neprešiel.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Jej ďalší návrh sa týkal § 5 písm. g). Tento  návrh tiež

odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Rusnáková sa hlási.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán  predsedajúci,  chcem  oznámiť,  že sťahujem návrhy

číslo 4  a číslo 8,  pretože sú tam  alternatívne, a deviaty

návrh je formulovaný lepšie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  spoločný spravodajca,  budeme hlasovať  o návrhoch

pani poslankyne bez bodov 4 a 8.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Tretí návrh, ktorý navrhuje v § 5 ods. 2 zaviesť termín

"kŕmne zviera", odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  teda  o  návrhu  pani  poslankyne Rusnákovej

k § 5 ods. 2 s návrhom pána spravodajcu neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 9 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 91 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh neprešiel.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     V piatej pripomienke pani poslankyne  sa v § 7 navrhuje

vymeniť  pojem  "divé zviera"  na  pojem "voľne žijúci živo-

čích". Odporúčam návrh neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme  hlasovať  o ďalšom  pozmeňovacom  návrhu  k § 7

ods. 1. Pán spoločný spravodajca ho navrhuje neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 103 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 7 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 84 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

 

     Takže sme neprijali ani tento návrh.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     V  šiestom  návrhu  pani  poslankyne  sa navrhuje zmena

§ 7 ods. 3. Navrhuje sa  nové znenie "Ustanovenie ods. 2 sa

nevzťahuje na chov a  držbu osobitne chránených živočíchov."

Tento návrh odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, hlasujme o ďalšom návrhu pani poslankyne Rusná-

kovej k § 7 ods. 3,  kde navrhuje  zmenu znenia. Pán spravo-

dajca ho odporúča prijať.

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme neprijali ani tento pozmeňovací návrh.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Siedmy návrh odporúča doplniť § 10 o slová  "a v areáli

jeho výskytu". Návrh odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o ďalšom  pozmeňovacom návrhu pani poslankyne

Rusnákovej k § 10. Spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Deviata  pripomienka  smeruje  k § 16. Navrhuje zaradiť

nový odsek 4 tohto znenia: "Ustanovenie ods. 1 sa nevzťahuje

na chov  a držbu osobitne  chránených živočíchov." Odporúčam

prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o ďalšom návrhu pani poslankyne s odporúčaním

pána spoločného spravodajcu prijať ho. Nehlasovali sme o ta-

komto istom návrhu pani poslankyne Lazarovej?

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Nie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

 

     Tento návrh neprešiel.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Desiaty návrh  pani poslankyne hovorí  o vyradení § 20.

Návrh odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  hlasujme o  ďalšom návrhu  s odporúčaním  pána

spravodajcu neprijať ho.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 13 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 85 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Posledný  návrh poslankyne  Rusnákovej je  doplniť § 34

ods. 2  o nový text:  "V prípade, ktorý  neznesie odklad, je

poverený pracovník oprávnený  vykonať opatrenie priamo." Od-

porúčam návrh prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  hlasujme  o  poslednom  návrhu pani poslankyne

Rusnákovej s odporúčaním spoločného spravodajcu prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme neprijali ani tento pozmeňovací návrh.

 

 

 

 

 

Poslanec I. Rosival:

 

     V  rozprave ďalej  vystúpil pán  predseda Národnej rady

a do § 6  navrhol zaradiť slová  "podľa možnosti". Odporúčam

tento návrh neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán poslanec navrhol

tento návrh neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

 

     Tento pozmeňovací návrh neprešiel.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Posledný v rozprave som  vystúpil ja ako spoločný spra-

vodajca a  navrhol som doplniť  § 5 ods. 2 písm. c)  o slová

"s  výnimkou  tlmenia  nebezpečných  nákaz". Návrh odporúčam

prijať.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o návrhu pána spoločného spravodajcu. Odporú-

ča tento návrh prijať.

 

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 103 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento návrh sme schválili.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Tým sme vyčerpali všetky pozmeňovacie návrhy zo spoloč-

nej správy i návrhy, ktoré odzneli v rozprave. Prosím preto,

pán predseda, o hlasovanie o zákone ako celku v znení prija-

tých zmien a doplnkov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán  spravodajca. V súlade s  ustanovením § 26

ods. 1  zákona o rokovacom poriadku  budeme hlasovať o tomto

zákone ako celku so schválenými pripomienkami a doplnkami.

 

     Prosím, prezentujme sa a  hlasujme. Pán spravodajca od-

porúča zákon prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 105 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej  rady Slovenskej  republiky o  ochrane zvierat.  (Po-

tlesk.)

 

     Ďakujem pekne za spoluprácu, pán spravodajca.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Vážený pán predseda,

 

     dovoľte  mi na  záver poďakovať  všetkým, ktorí  priamo

a nepriamo prispeli k tvorbe tohto  zákona, kolegyniam a ko-

legom  poslancom, všetkým  pracovníkom aktivistických ochra-

nárskych organizácií, pracovníkom ministerstva pôdohospodár-

stva, Národnej rady, všetkým ďakujem za pomoc, ktorú poskyt-

li pri vypracúvaní tohto zložitého zákona. Ďakujem vám veľmi

pekne. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.  S faktickou  poznámkou sa hlási

pán poslanec Filkus.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Dovoľte mi  povedať najmä preto,  že nebýva zvykom,  že

pripomienky z pléna vlastne vytvoria zákon, že toto bol kla-

sický príklad toho, keď plénum skutočne zákon vytvorilo. To,

samozrejme, nie je atak  na ministra pôdohospodárstva. Chva-

labohu, som  strašne rád, že  ten zákon teraz  existuje, ale

keď ste  si všimli, tak  sme tu vytvorili  celkom nový zákon

v porovnaní s jeho podkladom. Čiže aj tento prístup stojí za

to, aby sme si ho povšimli.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokra-

čovať v rokovaní.

 

     Ď a l š í m  bodom programu je

 

     Správa  o  výsledkoch  kontrolnej  činnosti Najvyššieho

kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 1994.

 

     Podľa § 5 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej repub-

liky číslo  39/1993 Z. z. o  Najvyššom kontrolnom úrade Slo-

venskej republiky Najvyšší kontrolný úrad predkladá Národnej

rade Slovenskej republiky najmenej raz  do roka správu o vý-

sledkoch kontrolnej činnosti.

 

     Správu ste dostali ako tlač  105. Máte k nej rozdanú aj

spoločnú správu o výsledkoch prerokovania vo výboroch Národ-

nej rady spolu s návrhom na uznesenie ako tlač 105a.

 

     Správu uvedie,  tak ako sme to  schválili pri programe,

predseda Najvyššieho kontrolného  úradu Slovenskej republiky

pán Štefan Balejík. Prosím pána predsedu, aby sa ujal slova.

 

Predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Š. Balejík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená vláda,

     vážené dámy,

     vážení páni poslanci,

 

     Najvyšší kontrolný úrad  Slovenskej republiky vykonával

svoju činnosť v zmysle  ústavného zákona číslo 460/1992 Zb.,

podľa  článku 60 až 63 ústavy, ako aj v zmysle  zákona číslo

39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej repub-

liky. Úrad je štátnym orgánom, ktorý je vo svojej kontrolnej

činnosti nezávislý, viazaný  len zákonom. Najvyšší kontrolný

úrad bol  konštituovaný v polovici roku  1993 a rok predchá-

dzajúci,  teda rok  1994, môžeme  hodnotiť ako  rok ucelenej

práce Najvyššieho  kontrolného úradu pri  plnení úloh vychá-

dzajúcich zo zákona a z potrieb našej spoločnosti.

 

     V roku 1994 ukončili pracovníci Najvyššieho kontrolného

úradu  Slovenskej republiky  celkove 132  kontrolných akcií.

Ich výsledky sú zahrnuté a zhrnuté a zovšeobecnené v predlo-

ženej  správe o  výsledkoch kontrolnej  činnosti Najvyššieho

kontrolného úradu za rok 1994.  Výsledky sme zhrnuli a uspo-

riadali do štyroch samostatných častí, čím sme sledovali vy-

jadriť  komplexný a  objektívny rozsah  činnosti Najvyššieho

kontrolného úradu za rok 1994. Bol to rok netypický, pretože

v priebehu  roka  došlo k  dvom výmenám  ústavných činiteľov

Najvyššieho kontrolného úradu, čo poznamenalo výsledky práce

Najvyššieho kontrolného úradu.

 

     V prvej časti správy  sú vykázané výsledky pri zabezpe-

čovaní kontrolnej  činnosti zameranej na  získanie podkladov

na  vypracovanie  stanoviska  k  návrhu štátneho záverečného

účtu  Slovenskej republiky za rok 1993  podľa § 5 ods. 1 zá-

kona číslo  39/1993 Z. z. o  Najvyššom kontrolnom úrade Slo-

venskej republiky.

 

     Výsledky kontrol všeobecne poukázali na nedostatky dis-

ciplinárneho charakteru a  priestupky administratívneho cha-

rakteru na strane jednej, no  na strane druhej sa zistili aj

nedostatky závažného charakteru, a to tak v rezortoch, štát-

nych úradoch, ako aj v iných podriadených organizáciách.

 

     Kontrolné  zistenia  a  nálezy  potvrdzujú stále značný

rozsah  nedostatkov  v  evidencii  a realizácii rozpočtových

opatrení, ale aj v časovom a účelovom čerpaní a použití roz-

počtových prostriedkov, čím dochádzalo  k porušovaniu či ne-

dodržiavaniu  záväzných  pravidiel  upravujúcich  rozpočtové

hospodárenie. Tieto  nedostatky boli zistené  najmä v oblas-

tiach  verejného obstarávania  tovarov, služieb  a verejných

prác, obstarávania hmotného a  nehmotného majetku a financo-

vania zhodnotenia hmotného majetku, v poskytovaní príspevkov

zo štátneho  rozpočtu a dotácií občianskym  združeniam a fy-

zickým  a  právnickým  osobám,  v  uplatňovaní a dodržiavaní

úsporných opatrení vlády Slovenskej republiky, ako aj vo ve-

dení účtovníctva.

 

     V druhej  časti sú vyhodnotené  výsledky vybraných kon-

trol, ktoré vykonal Najvyšší  kontrolný úrad na základe pod-

netov v priebehu I. polroku 1994. Boli to napríklad kontrola

dodržiavania zákona  číslo 194/1990 Zb. v  znení zákona Slo-

venskej národnej rady číslo 68/1992  Zb. o lotériách a iných

podobných hrách, v oblasti verejných súťaží, kontrola hospo-

dárenia s rozpočtovými  prostriedkami, nakladania s majetkom

štátu, verejných súťaží, verejných dražieb, použitia dotácií

zo štátneho rozpočtu poskytnutých obciam.

 

     V tretej časti sú zahrnuté výsledky kontrolnej činnosti

Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré vychádzali z plánu kon-

trolnej  činnosti v  II. polroku  1994, schváleného  orgánmi

Najvyššieho  kontrolného úradu.  Musím podotknúť,  že za  I.

polrok plán kontrolnej činnosti na Najvyššom kontrolnom úra-

de nebol  vypracovaný. V tejto kapitole  alebo v tejto časti

  zahrnuté  najmä  tieto  oblasti:  kontrola  hospodárenia

s účelovými  prostriedkami  štátneho  rozpočtu  v roku 1994,

kontrola plnenia opatrení  vyplývajúcich z prevzatia majetku

po bývalej  Českej a Slovenskej  Federatívnej Republike prí-

slušnými orgánmi Slovenskej republiky, kontrola dodržiavania

zákonných postupov  pri prevode majetku  štátu na iné  osoby

podľa zákona číslo 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov,

kontrola výkonu a uplatňovanie práv a dodržiavanie povinnos-

  vyplývajúcich z  finančno-ekonomických vzťahov,  ktorých

účastníkom  je štát  v oblasti bankovníctva a poisťovníctva,

kontrola aplikácie nového daňového  systému vo vybraných da-

ňových a colných úradoch.

 

     Vo štvrtej časti sú uvedené výsledky kontrol realizova-

ných  nad  rámec  zamerania  kontrolnej činnosti Najvyššieho

kontrolného úradu v II. polroku  1994 najmä na základe poda-

nia a rôznych oznámení.  Pri tejto príležitosti chcem uviesť

na  správnu  mieru  deklarovanie  nálezov,  uvedené v správe

o vykonaných kontrolách.

 

     V správach sa uvádza takmer pri všetkých zisteniach ako

neoprávnené  použitie  finančných  prostriedkov  zo štátneho

rozpočtu. Takáto deklarácia obstojí, ale len voči príslušným

pravidlám a predpisom, a možno ich zahrnúť do kategórie dis-

ciplinárnych porušení, či medzi priestupky administratívneho

charakteru. Uvediem príklad. Ak subjekt kontrolovaný v rámci

rozpočtovej kapitoly  nakúpi materiál potrebný  na prevádzku

a svoju činnosť a prekročí tým príslušnú rozpočtovú položku,

pričom inú  položku má nevyčerpanú,  potom je to  priestupok

disciplinárneho  charakteru, pretože  nebol vopred vyžiadaný

a schválený  súhlas  na  zmenu  prevodu  týchto prostriedkov

z účtu na účet od správcu  štátneho rozpočtu, t.j. od Minis-

terstva financií Slovenskej republiky  na zmenu účelu použi-

tia finančných prostriedkov. Ide teda o dodržiavanie rozpoč-

tovej disciplíny.

 

     Tieto pojmy sa často zamieňajú a pri absencii objektív-

neho posudzovania jednotlivých  prípadov sa neoprávnene kri-

minalizujú  najmä  v  masmédiách.  Vo  väčšine  prípadov ide

o disciplinárne priestupky alebo priestupky administratívne-

ho charakteru a tie treba riešiť buď úpravou pravidiel, ale-

bo legislatívnych predpisov,  alebo disciplinárnym postihom.

Teda nejde o premárnené  finančné prostriedky, alebo nebodaj

o rozkradnuté, ako sa často účelovo interpretuje.

 

     Samozrejme,  toto  neplatí  paušálne  o všetkých ziste-

niach. Najvyšší kontrolný úrad  sa vo svojej ďalšej činnosti

bude touto vecou zaoberať a v budúcnosti bude zrozumiteľnej-

šie deklarovať  kontrolné zistenia, či ide  o prípady disci-

plinárneho  charakteru,  alebo  o  veci trestného charakteru

tak, aby sa nemohli tieto zistenia účelovo zneužívať, ako to

bolo doposiaľ.

 

     Záverom možno  konštatovať, že výsledky  kontrol za rok

1994 poukazujú na nedostatky,  ktoré sa nemuseli vyskytovať,

ale poukazujú  aj na nehospodárne  či neefektívne nakladanie

s prostriedkami štátneho rozpočtu, kde často je príčinou ab-

sencia  zodpovednosti za  hospodárenie, absencia pravidelnej

kontrolnej činnosti rezortov a štátnych úradov a v neposled-

nom rade aj  disciplinované dodržiavanie rozpočtových pravi-

diel a vnútorných pravidiel jednotlivých orgánov. Porušovali

sa aj ďalšie právne predpisy, napríklad zákon  o účtovníctve

najmä v tom, že sa účtovné veci neviedli tak, ako ukladá zá-

kon, takisto  zákon o verejnom  obstarávaní tovarov, služieb

a verejných prác.

 

     Zákon o  verejnom obstarávaní číslo  263/1993 Z. z.  je

žiaduce analyzovať na súčasné podmienky a potreby a niektoré

jeho  časti  novelizovať.  Ustanovenie  §  16  zákona  číslo

39/1993 Z. z. neumožňuje  Najvyššiemu kontrolnému úradu Slo-

venskej republiky zverejňovať výsledky  kontrolnej činnosti.

Túto  zásadu  dodržiavame.  Žiaľ, nestalo  sa tak v  prípade

tejto správy,  ktorú médiá mali skôr,  ako sa prerokúvala vo

výboroch Národnej rady, kde  sme požadovali vylúčiť masmédiá

z prerokúvania v zmysle zákona. Myslím, že sú veci, ktoré by

sa  nemali medializovať  skôr, ako  ich prerokuje parlament,

ktorý má právo rozhodnúť, čo  sa zverejní, a čo sa nezverej-

ní.

 

     Správu prerokovali vo výboroch Národnej rady, kde okrem

dvoch výborov  bol výsledok priaznivý.  Pri prerokúvaní boli

vznesené voči Najvyššiemu kontrolnému orgánu doplňovacie ná-

mety, ktoré po schválení parlamentom bude Najvyšší kontrolný

úrad akceptovať v primeranej forme a rozsahu.

 

     Na záver: Najvyšší  kontrolný úrad Slovenskej republiky

je nezávislým  kontrolným orgánom. Má  a bude mať  eminentný

záujem vo  svojej činnosti pravdivo,  nezávisle a objektívne

vykonávať kontrolnú  činnosť v  duchu  zákona  číslo 39/1993

Z. z. a informovať o  svojich zisteniach zákonodarcu,  t. j.

parlament.

 

     Ďakujem za vypočutie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj  ja pánu predsedovi  Najvyššieho kontrolného

úradu.  Teraz by  som prosil  spoločnú spravodajkyňu výborov

pani poslankyňu  Máriu Bartošíkovú, aby podala  správu o vý-

sledku prerokovania vo výboroch Národnej rady.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     správu  o  výsledkoch  kontrolnej  činnosti Najvyššieho

kontrolného úradu  predkladá minimálne jedenkrát  ročne Naj-

vyšší kontrolný  úrad Národnej rade  Slovenskej republiky na

základe článku 62 Ústavy  Slovenskej republiky  a na základe

§ 5  ods. 3  zákona číslo 39  z roku 1993 Z. z.  o Najvyššom

kontrolnom úrade Slovenskej republiky.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím roz-

hodnutím  číslo 216  z 20. marca 1995  pridelil  túto správu

o výsledkoch  kontrolnej  činnosti  Najvyššieho  kontrolného

úradu na prerokovanie všetkým  výborom Národnej rady Sloven-

skej republiky okrem mandátového  a imunitného výboru do 27.

apríla  1995.  Zároveň  určil  výbor  pre financie, rozpočet

a menu,  aby  skoordinoval  stanoviská  jednotlivých výborov

k tejto správe.

 

     Všetky výbory, ktorým správa  bola pridelená, ju prero-

kovali v určenom termíne. Správu vzalo na vedomie osem výbo-

rov, a to: Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre fi-

nancie, rozpočet a menu,  Výbor Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre  hospodárstvo, privatizáciu a  podnikanie, Výbor

Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Vý-

bor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre verejnú správu,

územnú správu  a národností, Výbor  Národnej rady Slovenskej

republiky pre zdravotníctvo a  sociálne veci, Zahraničný vý-

bor Národnej rady Slovenskej  republiky, Výbor Národnej rady

Slovenskej  republiky pre  vzdelanie, vedu,  kultúru a šport

a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné  pro-

stredie a ochranu prírody.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

konštatoval,  že predložená  správa nezodpovedá  požiadavkám

upraveným  v § 13 ods. 1 písm. b)  zákona Národnej rady Slo-

venskej  republiky o  Najvyššom kontrolnom  úrade Slovenskej

republiky. Uznesenie k predmetnej  správe neprijal Výbor Ná-

rodnej  rady Slovenskej  republiky pre  obranu a bezpečnosť,

lebo podľa § 44 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo

44/1989  Zb. o  rokovacom poriadku  Slovenskej národnej rady

v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpo-

lovičná väčšina všetkých členov  výboru. Počet členov výboru

je 12,  prítomných bolo 7,  za návrh uznesenia  hlasovali 5,

proti nehlasoval nikto, zdržali sa 2 poslanci.

 

     Osem výborov Národnej  rady Slovenskej republiky, ktoré

správu prerokovali  a vzali na vedomie,  tiež odporučilo Ná-

rodnej rade  Slovenskej republiky, aby správu vzala na vedo-

mie. Ústavnoprávny výbor  Národnej rady Slovenskej republiky

odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vrátiť predmet-

nú správu Najvyššiemu kontrolnému úradu na dopracovanie tak,

aby bola správou o výsledku činnosti Najvyššieho kontrolného

úradu Slovenskej republiky za uplynulý kalendárny rok, a nie

za iné obdobie.

 

     V prijatých  uzneseniach výbory uplatnili  niektoré po-

žiadavky.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre životné

prostredie a  ochranu prírody odporučil  požiadať vládu Slo-

venskej republiky o  prehĺbenie kontroly dodržiavania zákon-

ných postupov  pri prevode majetku štátu  na iné osoby podľa

zákona číslo 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet  a menu  požiadal predsedu  Najvyššieho kontrolného

úradu, aby  predložil výboru: a)  do 1. októbra  1995 správu

o výsledkoch  trestnoprávneho konania  jednotlivých prípadov

uvedených v správe, b) do  31. 5. 1995 protokoly o poskytnu-

tých daňových a colných úľavách  v roku 1993 podľa jednotli-

vých subjektov.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie,

vedu, kultúru  a šport  požiadal  Ministerstvo školstva Slo-

venskej republiky a Ministerstvo kultúry Slovenskej republi-

ky, aby podali výboru informáciu o prijatých opatreniach sú-

visiacich  so skutočnosťami  uvedenými v  správe Najvyššieho

kontrolného úradu a o rozpise rozpočtu na rok 1995.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo,  privatizáciu a  podnikanie odporučil  Výboru Národnej

rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ini-

ciovať v zmysle článku 87 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky

novelizáciu zákona Národnej  rady Slovenskej republiky číslo

39/1993 Z. z.  o Najvyššom  kontrolnom úrade a  zmenu novely

zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo 60/1994

Z.  z., ktorým  sa mení  a  dopĺňa  zákon číslo  92/1991 Zb.

o podmienkach  prevodu majetku  štátu na  iné osoby  v znení

neskorších predpisov v § 11  ods. 2 citovaného zákona, usta-

novenia, ktoré súvisia  s postavením Najvyššieho kontrolného

úradu Slovenskej republiky, ďalej  v oblasti jeho financova-

nia a  hospodárenia a požiadať Najvyšší  kontrolný úrad Slo-

venskej republiky o predkladanie takejto správy dvakrát roč-

ne.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pani poslankyni.  Vážení páni  poslanci, panie

poslankyne, do rozpravy som  dostal päť písomných prihlášok.

Otváram rozpravu, ale ako prvá sa hlási pani ministerka Kel-

tošová. Pán poslanec Roman, zapísal som vás do rozpravy.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí

a rodiny SR  O. Keltošová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu,

     vážené panie poslankyne, páni poslanci,

 

     dovoľte  mi, aby  som  sa  tiež vyjadrila  k predmetnej

správe.  Som rada,  že pán  predseda Najvyššieho kontrolného

úradu konštatoval už predo  mnou, že niektoré údaje predtým,

ako boli prerokované vo výboroch, boli už realizované a zby-

točne kriminalizované. Z titulu svojej funkcie chcela by som

uviesť niektoré nepresnosti v správe, pričom by som požiada-

la pána predsedu, aby sa  tieto nepresnosti v správe opravi-

li.

 

     Konkrétne ku konštatovaniu na  strane 4: V kapitole mi-

nisterstva práce  sa nad rámec  platných predpisov vyplatili

mzdové prostriedky v sume 507 tisís Sk. Musím uviesť, že ani

v protokole Najvyššieho kontrolného úradu  z 18. marca minu-

lého roku  táto suma nikde nie  je uvedená. Takže to je prvá

nepresnosť a žiadala by som urobiť následne kontrolu, ako sa

vlastne táto  suma do predmetnej správy  dostala. Tvrdím, že

na ministerstve tieto mzdové prostriedky neboli vyplatené.

 

     Konštatovanie na  strane 3, ktoré  sa dotýka odmien  za

rok 1993,  je z môjho pohľadu  len veľmi všeobecné, uvádzajú

sa tam viaceré rezorty a na  záver sa konštatuje, že bol po-

rušený  zákon  číslo 120/1993 Z. z. Takisto  by som  žiadala

o vysvetlenie, v čom bol tento  zákon porušený, a v prípade,

ak tento zákon porušený nebol,  o čom som takisto presvedče-

ná, aby toto konštatovanie bolo zo správy vyňaté.

 

     Ďalší skreslený  údaj je takisto  na strane 4,  týka sa

nákupov tovarov a v  súvislosti s tým nedodržiavania uznese-

nia  vlády číslo  757 z   roku 1993.  Tieto nákupy  vo výške

1,837 miliónov  Sk sú kryté  výnimkou ministerstva financií.

Aj keď sa tu konštatuje, že tieto výnimky, ktoré boli udeľo-

vané dodatočne, sú v rozpore s disciplinárnym poriadkom, má-

me o tom na ministerstve  doklady, že bol daný písomný pred-

bežný súhlas ministra a  potom podľa skutočnej výšky nákupov

tieto boli zahrnuté do výnimky. Okrem toho podľa našich zis-

tení v tejto celkovej sume  1,837 sú zahrnuté aj prípady ná-

kupov,  na ktoré  sa uznesenie  vlády 757  z roku 1993 vôbec

nevzťahovalo.

 

     Takisto v správe pod bodom číslo 8 na strane 18 je kon-

štatovanie podľa  mňa prinajmenšom skreslené.  Tam sa hovorí

o kontrole hospodárenia s  finančnými prostriedkami štátneho

rozpočtu  pri  vytváraní   spoločensky  účelných  pracovných

miest. Kontrola mala byť  vykonaná Najvyšším kontrolným úra-

dom,  hovorím  mala  byť  vykonaná, na  Okresnom úrade práce

Bratislava-vidiek v štyroch neštátnych subjektoch. Túto kon-

trolu vykonali  naši kontrolóri z ministerstva  spolu s kon-

trolou príslušného Okresného  úradu práce Bratislava-vidiek.

Táto kontrola dopadla tak, že  zo štyroch firiem, ktoré boli

vytypované, boli  zistené priebežné nedostatky  u dvoch. Po-

kiaľ ide  o uzavreté dohody,  tieto boli predĺžené  a platia

dodnes. Čiže ani v tomto prípade nejde o presný údaj, preto-

že tie dohody naďalej platia,  a tak nedošlo k neoprávnenému

čerpaniu prostriedkov,  ako sa uvádza  v správe. To  je teda

ďalší nepresný údaj, o ktorom hovorím.

 

     Pokiaľ ide o neoprávnené  čerpanie prostriedkov na SUPM

vo výške 5 500 000 Sk, uvádzali sme to pri firme, ktorá pra-

cuje v okrese Bratislava-vidiek,  počas našej kontroly vyko-

nanej v  dňoch 7. až  21. apríla 1993.  Kontrola Najvyššieho

kontrolného úradu bola vykonaná v čase od 13. júna do 8. jú-

la 1994, ale v tom čase  sa už celý tento spor riešil súdnou

cestou a bolo to uvedené  aj pri výkone kontroly Najvyššieho

kontrolného úradu. Čiže nejde tu o neoprávnené čerpanie, ide

o riešenie spätného vymáhania súdnou cestou, čo sme zabezpe-

čili v podstate rok predtým,  ako Najvyšší kontrolný úrad na

kontrolu nastúpil. Preto by som poprosila znova zvážiť tieto

časti  správy a  dovolila by  som si  požiadať pána predsedu

Najvyššieho  kontrolného úradu  o ich  prehodnotenie. Všetky

podkladové materiály sa nachádzajú u nás v rezorte.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani  ministerka. Do rozpravy  sa podľa písom-

ných prihlášok prihlásil pán Dušan Slobodník.

 

Poslanec D. Slobodník:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy a páni,

 

     štylizácia bodov správy týkajúcich sa ministerstva kul-

túry nasvedčuje tomu, že sa  táto kontrola vykonávaná po 14.

marci 1994 a pred decembrom 1994 zamerala na to, aby výsled-

ky boli  pre predchádzajúcu vládu Vladimíra  Mečiara čo naj-

nepriaznivejšie. Zdôrazňujem, konalo sa to v období apríl až

november 1994, pred nástupom nového vedenia Najvyššieho kon-

trolného úradu. Nevinné veci  sa preklasifikovali, ako to tu

aj odznelo.  Všetky vlády totiž  nakupovali pre ministerstvá

štandardné vozidlá používané ministrami všetkých vlád - BMW.

Môžem predložiť dôkaz, že  aj vtedajší premiér pán Čarnogur-

ský nakúpil 25 vozidiel BMW pre členov vlády, čo je však sa-

mozrejmé, čo nechcem nijako akosi spochybňovať, alebo očier-

ňovať. Jednoducho  to bola norma.  Ale v tejto  správe sa už

takáto vec povýšila takmer  na zločin. Nijaké mercedesy, ni-

jaké rolls-royce či volvá sa nekupovali. Výber sa robil cen-

trálne. V správe sa z  toho, že sa nekonala individuálna ve-

rejná obchodná súťaž, urobilo neoprávnené použitie rozpočto-

vých prostriedkov, čo sa expressis verbis vysvetľuje v kapi-

tole ministerstva školstva a  vedy, kde sa nedodržanie pred-

pisov vo verejnom obstarávaní priamo hodnotí ako neoprávnené

použitie rozpočtových prostriedkov. Našťastie, opakujem, pán

predseda Najvyššieho kontrolného úradu tu tieto veci vysvet-

lil. Urobil rozdiel  medzi disciplinárnymi nedotiahnutosťami

a medzi niečím iným a horším.

 

     Primerane k tomu využili niektorí novinári tieto hyper-

bolizované výroky, ktoré sa  dostali do správy, na škandali-

zovanie ministerstva, no a  najmä ministra. Údajne to vysie-

lala aj Slobodná Európa.

 

     Ešte  nesprávnejšie  a  neopodstatnenejšie  sa mi vidia

formulácie o voľnej úvahe.  Bola povolená rozhodnutím minis-

tra  financií na  špeciálne úlohy,  ktoré rieši ministerstvo

kultúry pri  podpore kultúrnych aktivít.  Začnem z toho,  že

kontrolórka  pri osobnom  rozhovore pred  troma dňami, vôbec

pri prvom stretnutí medzi  kontrolórkou a kontrolovaným, vy-

hlásila, že  peniaze z voľnej  úvahy sa využili  v čase, keď

štát mal dlh 30 miliárd. Ponechávam bokom tendenčné odhadnu-

tie výšky štátneho dlhu, ale do kompetencie pracovníčky Naj-

vyššieho  kontrolného úradu  asi sotva  patrí argumentovanie

domnelým či  sčasti domnelým štátnym  dlhom. Zdôrazňujem, že

voľná úvaha  sa používala striktne v  zhode s predpismi, pod

prísnou kontrolou ekonomického oddelenia ministerstva kultú-

ry, že sa používala na podporu amatérskych i profesionálnych

umeleckých  telies, na  podporu vydavateľských,  výtvarných,

filmových, divadelných  aktivít, skrátka na  podporu sloven-

skej kultúry. Nechcem vás unúvať výpočtom, mám to k dispozí-

cii, lebo som si to prozreteľne zobral, konkrétnych aktivít,

rozdeľovaných objektívne, nie podľa bratislavsko-centristic-

kých, či nedajbože straníckych kritérií.

 

     Mám aj vyjadrenia ekonomických pracovníkov ministerstva

kultúry na požiadavky kontrolujúcej osoby z Najvyššieho kon-

trolného úradu. Pani  kontrolórka, ako povedala, akceptovala

len časť, ostatné zamietla podľa toho, čo pokladala za vhod-

né. Podľa nej sa rozpočtové prostriedky použili vo viacerých

prípadoch  nehospodárne,  neúčelne  a  dokonca  neefektívne.

Všetky tieto  hodnotenia sú globálne  a neopodstatnené, kon-

trolórka ex post nemôže vynášať úsudky vymykajúce sa z rovi-

ny  exaktnosti a  úsudky vrcholne  subjektívne. Spochybňovať

rozhodnutia  ministra  takýmito  subjektívnymi  hodnotiacimi

úsudkami nemalo nijaké odôvodnenie,  najmä keď ide o kategó-

riu  voľná úvaha,  ktorá poskytuje  priestor na individuálne

rozhodnutia.

 

     V požiadavkách  kontrolórky sa napríklad  pri hodnotení

zájazdu umeleckého súboru do  cudziny vyskytli aj slová "aká

bola efektívnosť využitia peňazí", čo takisto je konštatova-

nie nenáležité  v súvislosti s kultúrou,  kde sa efektívnosť

nedá hodnotiť, aspoň nie  vždy, získanou finančnou protihod-

notou.

 

     Najväčšmi ma však zaráža fakt, že na tieto, eufemistic-

ky povedané, jednostranné závery som nemal možnosť reagovať.

Protokol  dosiaľ nepoznám,  vzali ho  na vedomie  iné osoby.

Podľa kontrolórky  ona konala správne,  nemala povinnosť zo-

známiť s nimi človeka, ktorého sa jej subjektívne závery tý-

kali  a o  ktorom tvrdila,  že konal  neúčelne, nehospodárne

a neoprávnene. Podľa  mňa je takéto  rozhodnutie kontrolórky

nesprávne. Kontrolórka  takto mohla hovoriť v  období do no-

vembra 1994, keď istý podpredseda vlády pravidelne po zasad-

nutí vlády atakoval to  či ono mečiarovské ministerstvo. Mi-

mochodom, ani  on nespochybnil činnosť  predchádzajúceho mi-

nistra  či ministerstva  kultúry,  čo  je tiež  paradoxom vo

vzťahu k záverom kontrolórky.

 

     To je  hlavný dôvod, prečo sa  nazdávam, že správa Naj-

vyššieho kontrolného úradu by  sa mala dopracovať a objekti-

vizovať. Objektivizovať, to znamená  nie využiť terajšiu po-

litickú  konšteláciu a  zmeniť znamienka  mínus na znamienka

plus alebo  naopak, ale aby sa tam skutočne  dostali  fakty,

a nie subjektívne názory osoby poverenej touto kontrolou.

 

     A ešte  niečo. Správa Najvyššieho  kontrolného úradu je

za rok 1994, tak to hovorí  aj nadpis. Za rok 1993 predložil

Najvyšší kontrolný úrad správu parlamentu v polovici minulé-

ho  roku.  Štátny  rozpočet  za  rok  1993 bol uzavretý, ale

v správe za rok  1994 sa vôbec, ale vôbec  neskúma rok 1994.

Preto si myslím, že správa  by sa mala dopracovať a objekti-

vizovať.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu  predsedovi Slobodníkovi. Ďalej  sa s fak-

tickou poznámkou hlási pán poslanec Dzurinda.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Ďakujem, pán  predseda. Len celkom krátko  by som chcel

vysvetliť azda  jedno nedorozumenie. Ide o  to, pán poslanec

Slobodník, že ste konštatovali,  že Čarnogurský tiež nakupo-

val automobily. Ide však v podstate o niečo iné. Teraz nejde

o to, či  boli vtedy automobily, alebo  ich bolo málo, alebo

neboli  žiadne, ale  ide o  to, že  správa nekritizuje nákup

automobilov, ale kritizuje porušovanie nariadení vlády, pri-

najmenšom dvoch nariadení, a to nariadenia o verejnom obsta-

rávaní, správa uvádza aj číslo 219 z roku 1992, a potom ďal-

šie nariadenie, ktorým bolo sledované držať deficit štátneho

rozpočtu na uzde. Tu je meritum  veci, teda nie, že sa naku-

povali  automobily, ale  že sa  porušovali nariadenia  vlády

Slovenskej republiky. A za Čarnogurského sa nariadenia vlády

neporušovali.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ďalej  je do rozpravy  prihlásený pán poslanec

Ľubo Roman. Pripraví sa pán poslanec Ásványi.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Vážený pán predseda,

     dámy a páni,

 

     pôvodne som nechcel vystúpiť,  lebo som vystúpil vo vý-

bore a protestoval som  proti správe Najvyššieho kontrolného

úradu. Protestoval  som ako minister, pretože  tú správu som

dostal  a je od začiatku  do konca nepravdivá. Je tendenčná,

upozorňoval som na to kontrolné orgány, pretože keď hovoríme

o nákupe áut, tie boli naozaj  hospodárne. Okrem toho to ne-

nakupovalo ministerstvo, na to je zriadený osobitný útvar.

 

     Podal som správu ešte predsedovi Najvyššiemu kontrolné-

mu úradu pánu Olejovi  a v ten deň, keď, bohužiaľ, bol odvo-

laný, sme sa tu dohodli, že  to už dáme konečne do poriadku,

pretože pracovníci Najvyššieho kontrolného úradu nebrali mo-

je pripomienky  do úvahy. Použitie voľnej  úvahy ministra má

trošku iné  pravidlá, ako je stavanie  nejakej stavby. Efek-

tívnosť využitia  týchto vecí sa  nedá merať na  koruny, ale

morálne.  Na to  neboli ochotní  pracovníci Najvyššieho kon-

trolného úradu pristúpiť.  Prekročenie voľnej úvahy ministra

bolo povolené ministerstvom financií  a vládou. Doklad na to

je. Jediné  sporné je tam zariadenie kancelárie štátneho ta-

jomníka, ale to je skôr morálna otázka  ako účtovná, pretože

vyúčtovaná bola  správne, či tam teda použiť sprchovací kút,

alebo nie. To je už otázka zariadenia tej kancelárie.

 

     Verejné  obstarávanie  techniky,  najmä  výpočtovej, sa

urobilo trošku iným  spôsobom. Naozaj  apelujem na všetkých,

aby sa zákon o verejnom obstarávaní novelizoval, pretože ne-

má spoločný výklad. Na základe tohto nespoločného výkladu sa

používali rozličné metódy a tým vlastne prišlo k tomu rozpo-

ru.

 

     Nebol som veľmi rád,  že rokovanie výboru bolo neverej-

né. Možno už vtedy, ak by bolo bývalo verejné, by počuli môj

názor, ktorý  som povedal vo  výbore pre kultúru.  Správa je

totiž koncipovaná trošku tak, ako keby sa tam peniaze ukrad-

li. A to nie je pravda.  Je pravda, že som voľnú úvahu mini-

stra nepoužíval, ale z  veľmi praktického dôvodu, pretože sa

blížili voľby, aby ma nikto neobvinil, že som používal voľnú

úvahu ministra  na volebnú kampaň.  To je všetko.  Ale voľnú

úvahu minister  kultúry musí mať,  pretože je veľa  aktivít,

ktoré sa vytvoria počas  roka, a vyúčtovanie voľných aktivít

na ministerstve  kultúry, ktoré boli  podpísané, boli všetky

v poriadku. Ja som to osobne kontroloval. Nepolitizujme tie-

to veci,  ale pozerajme sa na  to objektívne. Som objektívny

človek, a práve preto vás  prosím, pán predseda, ako som vás

poprosil vo výbore pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, aby

sa táto správa objektivizovala a prepracovala.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pánu poslancovi  Romanovi. Ďalej  sa prihlásil

pán poslanec Ásványi.

 

Poslanec L. Ásványi:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu,

     vážená Národná rada,

 

     správa  o  výsledkoch  kontrolnej  činnosti Najvyššieho

kontrolného úradu za rok 1994 odhaľuje praktiká v hospodáre-

ní a  chápanie zodpovednosti za výkon  funkcie na najvyšších

orgánoch exekutívy a na ich výkonných orgánoch štátnej sprá-

vy, rozpočtových a  príspevkových organizácií. Najvyšší kon-

trolný úrad, ako sme počuli,  správu zostavil na základe vý-

sledkov kontrol  vykonaných od júla 1993  do júna roku 1994,

rátajúc  do toho  aj stanovisko  k hospodáreniu jednotlivých

kapitol na celý rok  1993. Výsledky sú prekvapujúce, svedčia

o nezodpovednom  prístupe, nepripravenosti  na funkciu, tiež

o svojvôli. Správu  Najvyššieho kontrolného úradu  beriem za

autentickú.  Prečo by  sa inak  dostala do  všetkých výborov

a toľko ľudí by sa ňou tak vážne zapodievalo?

 

     Neskúmal  som  a  zatiaľ  nie  je rozhodujúce,  kto bol

v tom čase ministrom, vedúcim ústredného orgánu. Predpisy sa

týkajú každého vo  funkcii. Ale jedno je isté,  že nemali sa

tam dostať,  lebo neboli schopní na  výkon funkcie, alebo si

namýšľali, že v tej funkcii  môžu robiť čokoľvek, alebo mali

zlých  nezodpovedných poradcov,  spolupracovníkov. Ich  mená

musia byť zaujímavé pre  Generálnu prokuratúru, kam Najvyšší

kontrolný úrad viaceré zistenia odstúpil na došetrenie a do-

riešenie.  Aj ďalšie  zistenia porušenia  zákona, finančného

predpisu, svojvoľneho konania podľa tézy "voľná úvaha minis-

tra", ako to označuje Najvyšší  kontrolný úrad v  materiáli,

musia byť posúdené. Nemôže sa stať, že niektorí zo zodpoved-

ných  za zistené  nedostatky sa  znovu dostanú  do tej istej

alebo podobnej funkcie.

 

     Môžu zostať  bez vyvodenia dôsledkov  za svojvoľné pre-

kračovanie rozpočtu  výdavkov, alebo jeho  opaku - zadržanie

účelovo rozpočtovaných prostriedkov, obstarávanie opomenutím

verejnej  súťaže,  vedomé   porušovanie  mzdových  predpisov

a prekračovanie limitov, vyplácanie nezdôvodnených odmien za

mnoho  stotisíc  korún,   zriaďovanie  investičného  majetku

z prostriedkov  rozpočtovaných na  neinvestičné ciele  atď.?

Takéto zistenia sa v  politicky vyspelých štátoch stanú "ga-

temi" a  znamenajú koniec kariéry alebo  aspoň koniec výkonu

funkcie.

 

     Neviem, ktorý  konkrétny prípad je  najvhodnejší na de-

monštrovanie  spoločenskej škodlivosti  a nezodpovedného na-

kladania  so štátnym  majetkom. V  rámci ministerstva práce,

sociálnych vecí  a rodiny nezákonne vyplatili  507 tisíc od-

mien, v  rezorte  školstva 2 800 tisíc korún  neoprávnene na

odstupné pre 61 pracovníkov,  v rezorte kultúry nad povolené

prekročenie 16 miliónov korún  poskytli  ďalších 26 miliónov

korún  príspevkov občianskym  združeniam, kultúrnym telesám,

ale  i fyzickým  osobám, v  rezorte pôdohospodárstva  všetci

pracovníci dostávali 25-percentný príplatok preto, že nepod-

nikajú, agrokomplex bol dotovaný čiastkou 158 miliónov korún

v rozpore s uznesením vlády.  Prípadov  je neúrekom, nebudem

ich ďalej vymenúvať. Mali sme možnosť všetky spoznať z mate-

riálu. Verejnosť ich všetky nebude poznať.

 

     Dotknem sa  však  ešte jednej kapitoly - Všeobecnej po-

kladničnej správy. Za rok 1993  nesplnila príjmy o 8 miliárd

korún  v dôsledku  výpadku dane  z príjmov  právnických osôb

o 12  miliárd korún.  Celkové daňové  príjmy boli  negatívne

ovplyvnené  poskytnutými daňovými  úľavami, odpustením pokút

a penále v celkovej sume 2 608 miliónov korún. Výbor pre fi-

nancie a rozpočet vyžiadal  a dostal od Najvyššieho kontrol-

ného úradu  protokol o kontrole  v tejto oblasti,  vykonanej

v II.  polroku 1994  pri skúmaní  aplikácie nového  daňového

systému. Vedúci pracovníci ministerstva financií v I. polro-

ku 1994 odpustili na daniach  2 128 miliónov korún, na pená-

loch, pokutách  a odvodoch  55 miliónov korún. Odpúšťali  aj

daňové úrady, aj daňové riaditeľstvá. Sú prípady, keď daňový

úrad a  daňové riaditeľstvo nepodporili  žiadosť, dokonca aj

vedúca odboru ministerstva financií  bola proti pre nesplne-

nie okolnosti, napriek tomu  štátny tajomník alebo aj minis-

ter financií  odpustil daň alebo  pokutu - penále.  Namiesto

rozhodnutia v  správnom konaní na odpustenie  stačí list mi-

nisterstva financií, často bez pečiatky alebo podpisu, dátu-

mu alebo čísla. A nešlo o malé čiastky. Podniku, ktorý dlho-

val na  nepriamych daniach 398  miliónov korún, z  500 tisíc

korún  predpísanej  pokuty  ministerstvo  financií odpustilo

250 tisíc. Inému z predpisu 1 536 tisíc korún bolo odpustené

zaplatenie čiastky 1 240 tisíc korún listom bez čísla, dátu-

mu, pečiatky a podpisom  druhého muža ministerstva financií.

Existuje aj čiastka odpustenia  793 milión korún, odpustenie

viazané na dostavbu vodného  diela Gabčíkovo, inde na oslavy

SNP.

 

     Nebolo to lepšie ani pri odpúšťaní cla. Výnimkou minis-

terstva financií môže byť oslobodený od zaplatenia cla dovoz

pre  zdravotníctvo, školstvo,  humanitné organizácie, ekoló-

giu.  V kontrolovanom  období na  dovoz výrobnej technológie

minister  financií  odpustil zaplatenie cla  vo výške 20 270

tisíc korún, ale na  zdravotnícku techniku z celkove požado-

vanej úľavy 40 miliónov korún  bolo odpustených 21 300 tisíc

korún. Ani ministerstvo vnútra  nepochodilo s plným úspechom

pri dovoze nového formátu cestovných dokladov a identifikač-

ných kariet,  keď sa chcelo vyrovnať  s úrovňou vo vyspelých

štátoch. Treba však konštatovať, že colná správa vystavovala

riadne deklarované rozhodnutia o colnej úľave.

     V tejto benevolencii v  odpúšťaní platieb v II. polroku

1994 nastal neuveriteľný  obrat. Výnos bez  čísla z 13. júna

1994  zainteresoval  ministerstvo  financií,  daňovú a colnú

správu na inkasovaní pokút, penále a odvodov. Za polrok činí

takto získaný príjem 1 555  miliónov korún na voľné použitie

inkasujúceho, samozrejme, sčasti aj  na mzdy. Z týchto mimo-

rozpočtových  prostriedkov  v  rámci  ministerstva  financií

a jeho organizácií použili na  mzdy čiastku 223 miliónov ko-

rún a,  div sa svete,  vykázali úsporu rozpočtovaných  pros-

triedkov na mzdy. Nepovažujem za morálnu túto priamu finanč-

nú zainteresovanosť a obrat tej istej skupiny pracovníkov ma

uvádza do rozpakov. Pýtam sa, či je správne takto inkasované

čiastky ponechať na voľné  použitie v rezorte bez zúčtovania

s veľkým štátnym  rozpočtom. Tam by mohli  byť považované za

prostriedky mimorozpočtové. Iné  rezorty nemajú takú možnosť

zlepšovania  svojich potrieb.  Príslušníci Policajného zboru

  zainteresovaní  na  vyinkasovaných  pokutách za dopravné

prostriedky?

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

 

     k tomuto  prerokúvanému  materiálu nie je možné podávať

pozmeňovacie  návrhy. Napriek  tomu Výbor  Národnej rady pre

financie, rozpočet a menu požiadal predsedu Najvyššieho kon-

trolného  úradu o  predloženie správy  o výsledkoch trestno-

právneho konania v prípadoch  uvedených v správe. Okrem toho

by bolo žiaduce, aby terajšie vedenie ministerstva financií,

daňovej a colnej správy, prekontrolovalo neodstúpené prípady

z hľadiska osobného zavinenia a vyvodenia dôsledkov. Nestre-

távam  sa s  malými a  strednými podnikateľmi,  ktorí by  sa

chválili tým,  že im boli odpustené  daňové a colné predpisy

a predpísané  čiastky.  Alebo  je  to  výsada  len  pre tých

väčších? Škoda, že tu nie  je pán generálny prokurátor, kto-

rého  som chcel  poprosiť, aby  sa vyjadril  k obsahu správy

a k podaniam, ktoré jeho úrad dostal od Najvyššieho kontrol-

ného úradu.

 

     Na záver by som chcel  vysloviť svoj názor, že keby po-

danie a prerokovanie tejto  správy viedlo napríklad k zruše-

niu Najvyššieho kontrolného úradu, bola  by to pre našu spo-

ločnosť katastrofa.

 

     Ďakujem za trpezlivosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Chcem  vás upozorniť, že pán ge-

nerálny prokurátor, aj  keby tu bol, nemohol by  sa k tomuto

vyjadriť, pretože mu to nie je dovolené. Ďalej je prihlásený

pán predseda Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     predložená  správa, ktorú  tu prerokúvame,  dokumentuje

činnosť Najvyššieho  kontrolného úradu v  priebehu roku 1994

na základe  materiálov, ktoré mal k  dispozícii. Vzhľadom na

fakt, že v  marci 1994 prišlo k zmene  vlády a bezprostredne

nato  celého  vedenia  Najvyššieho  kontrolného úradu, tento

fakt sa plne a dôsledne premietol aj do činnosti Najvyššieho

kontrolného úradu  v minulom kalendárnom  roku. Ťažisko vte-

dajšej činnosti sa zameralo, otvorene povedané, na škandali-

zovanie  odstúpenej vlády,  a to  aj prostredníctvom  členov

vlády a masmédií. Z uvedenej  správy sa prakticky nedalo do-

čítať nič o kontrolnej  činnosti minuloročnej vlády premiéra

Jozefa Moravčíka  a celé ťažisko je  vlastne zamerané len na

obdobie január-marec odstúpenej vlády premiéra Mečiara.

 

 

     Túto správu náš výbor prerokoval, odporúčal ju na zara-

denie do pléna, pretože  ju považujeme za zaujímavý dokument

svojej doby. Dovoľte mi  niektoré pripomienky k faktom alebo

údajom uvádzaným v tejto  správe. Budem sa vyjadrovať, samo-

zrejme, za rezort, za ktorý som mal zodpovednosť, to znamená

dopravu, spoje a verejné práce.

 

     Na strane 8:  ministerstvo dopravy,  spojov a verejných

prác  objednalo v  Tlačovej agentúre  v Bratislave  inzerciu

a čerpanie finančných prostriedkov bolo neefektívne a nehos-

podárne. Nie je mi známe,  akým spôsobom sa to môže dokumen-

tovať, pretože inzercia sa  fakturuje a platí podľa platných

taríf.

 

     Na strane 9:  vyplatenie odmien  sa realizovalo z  účtu

cudzích prostriedkov v roku 1994. To nezodpovedá skutočnosti.

 

     Ďalšia  záležitosť: nákup  automobilov v  roku 1993 bol

priamy, bez  vyhlásenia verejnej súťaže.  Presne tak, vážení

priatelia, pretože to umožňuje nie nariadenie vlády, ale zá-

kon o  verejnom obstarávaní pri  konkrétnej kúpe konkrétnych

výrobkov. Nakoľko išlo o  konkrétny automobil, ten mohol byť

kúpený len cez konkrétneho výrobcu, ktorý bol k dispozícii.

 

     Takýmto  spôsobom  možno  postupovať  ďalej. Nechcem sa

skutočne zaoberať každým riadkom. Na strane 29 sa uvádza, že

kontrola zistila nedostatky v  evidovaní a využívaní majetku

a vysporiadaní  finančných pohľadávok  vzniknutých delimitá-

ciou. Nie  je mi známe, že  v roku 1994 alebo  v II. polroku

1993  by sa  uskutočňovali delimitácie  federálneho majetku,

pretože  tie sa  realizovali v  rokoch 1992  a v  I. polroku

1993, a táto správa je za rok 1994, takže dochádza tu zrejme

k nejakým účelovým mixážam.

 

 

 

     Z uvedených  dôvodov konštatujem, že  táto správa nepo-

skytuje  ani  vecný  a,  domnievam  sa,  ani nie úplný obraz

o kompetencii  Najvyššieho  kontrolného  úradu  za rok 1994,

pričom nechcem tým dokumentovať,  že chyby a nedostatky Naj-

vyšší kontrolný úrad nemôže zistiť,  nezistí a že takéto ne-

dostatky nie  sú. Nedostatky sa nevyskytujú  tam, kde sa nič

nerobí. Tam, kde sa robí, nedostatky sa vyskytujú, a Najvyš-

ší kontrolný úrad je nato,  aby ich objektívne v plnej šírke

zistil a dokumentoval.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem,  pán  poslanec.  Ďalej  je prihlásený poslanec

Paška.

 

Poslanec J. Paška:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     milé poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     rovnako ako väčšina z vás aj ja som si pozorne prečítal

správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrol-

ného úradu za rok 1994. Napriek tomu, že ide o závažný mate-

riál, neubránil  som sa úsmevu pri  čítaní jednej pasáže, ku

ktorej by som sa  mohol kvalifikovanejšie vyjadriť. Spomenul

som si totiž na správu rádia Jerevan, ktorý vraj oznámil, že

na Červenom námestí v Moskve rozdali 500 osobných áut. Potom

nasledovalo dementi, že to nebolo  v Moskve, ale v Leningra-

de, a že  to nebolo 500 osobných áut, ale  50 bicyklov, a že

ich nerozdali, ale ukradli.

 

 

     Milé dámy, vážení páni, na strane 5 ods. 2 správy, kto-

rú predložil Najvyšší kontrolný úrad, sa píše, že v kapitole

Ministerstva školstva a vedy  Slovenskej republiky za účasti

Ministerstva  financií  Slovenskej  republiky  sa nedodržali

predpisy  o verejnom  obstarávaní a  rozpočtovom hospodárení

v súvislosti s  nákupom dvoch motorových  vozidiel. Vzhľadom

na to,  že ministerstvo školstva nadobudlo  dve motorové vo-

zidlá v cene po 1,6 milióna delimitáciou, opakujem delimitá-

ciou, a to z Najvyššieho kontrolného úradu, a že uvedené vo-

zidlá v skutočnosti kupoval  Najvyšší kontrolný úrad (dosta-

tok dokladov  o tom sa nachádza  tak na Najvyššom kontrolnom

úrade, ako aj na  ministerstve školstva), mala by nasledovať

oprava, že  za uvedené vozidlá bolo  zaplatených 3,2 milióna

Sk, a nie 3,6 ako sa v správe uvádza, a že predpisy o verej-

nom  obstarávaní  mohol  porušiť  jedine  Najvyšší kontrolný

úrad, a nie ministerstvo školstva.

 

     (Ako som sa pred chvíľou dozvedel, Generálna prokuratú-

ra už údajne konštatovala,  že predpisy pri nákupe uvedených

vozidiel porušené neboli.)

 

     Milé dámy,  vážení páni, v  žiadnom prípade by  som ne-

chcel znižovať výsledky  náročnej práce kontrolných orgánov,

domnievam sa však, že  keď Najvyšší kontrolný úrad predkladá

Národnej rade taký závažný materiál, ako je správa o výsled-

koch jeho kontrolnej činnosti,  všetky skutočnosti, ktoré sú

v ňom  uvedené, by  mali byť  objektívne a nespochybniteľné.

Vzhľadom na to, že v pasáži, ktorú som citoval, sú evidentné

určité nepresnosti, odporúčal by som, aby Najvyšší kontrolný

úrad  predkladanú   správu  v  záujme   objektivity  doplnil

a spresnil skutočnosti,  ktoré sú v  správe povedané neúplne

a skreslene.

 

     Ďakujem vám.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi. Ďalej je prihlásený pán posla-

nec Andrejčák. Je to posledná prihláška.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     19. januára 1993 bol zákonom číslo 39/1993 Z. z. vytvo-

rený Najvyšší  kontrolný úrad. Za dva  roky jeho činnosti vo

vedení máme  dnes už tretiu  garnitúru. Pri istej  zhovieva-

vosti pripusťme, že v prvom roku činnosti bolo nutné Najvyš-

ší kontrolný úrad personálne  vytvoriť, materiálne a organi-

začne zabezpečiť a zladiť jeho činnosť. Úmyselne uvádzam or-

ganizačne zabezpečiť,  lebo Najvyšší kontrolný  úrad má nie-

koľkostupňovú štruktúru. Prežil som na vlastnej koži ako mi-

nister, koľko práce treba  vynaložiť, aby novovytvorená zlo-

žitá organizačná štruktúra začala efektívne pracovať.

 

     Sústredenie a  zaradenie ľudí na funkcie  je len zákla-

dom, na ktorom má začať vlastná organizácia práce. Definovať

a zladiť právomoc, pôsobnosť,  zodpovednosť, vytvoriť pries-

tor na  vzdelávanie aj na odborné  zdokonaľovanie je v novej

organizácii veľmi dôležitou, ale zároveň zložitou úlohou. Ak

sme nemali  šťastie pri tejto  práci a do  tejto organizácie

sme nezískali  ľudí so schopnosťou  analyzovať zistený stav,

nájsť  skutočné  príčiny  zisteného  stavu, ukázať nositeľov

príčin  a  následkov,  nemôžeme  očakávať užitočný výsledok.

Získame  síce veľké  množstvo faktov,  číselných údajov, ale

žiadna chyba sa tým neodstráni,  ak nebudeme vedieť, čo, ako

a kým opravovať.

 

 

    Okrem toho nepripravená kontrola často neschopnosťou po-

súdiť skutočný právny alebo  iný normatívny stav iba legali-

zuje u kontrolovaného subjektu jeho chyby. Zároveň však per-

sonál kontrolovaného objektu veľmi presne pozná, čo sami ne-

urobili, alebo urobili zle, a objektívne posúdi, čo kontrol-

ný orgán vie,  či pozná ich problematiku a  čo si má myslieť

o záveroch, ktoré vysloví. Tomuto  záveru zodpovedá potom aj

ochota alebo intenzita reakcie na záver kontroly.

 

      Môžete  právom položiť  otázku, prečo  robím taký dlhý

úvod. Je to otázka namieste.  V správe mi chýba sebareflexia

Najvyššieho kontrolného úradu, aj konkrétne vyhodnotenie do-

držiavania  zákona  číslo  39/1993 Z. z. samotným  Najvyšším

kontrolným úradom, rezortmi  aj ostatnými ústrednými orgánmi

štátnej správy. Správa je z  väčšej časti len popisom nájde-

ných  nedostatkov a  často  len  všeobecným tvrdením,  že je

v rozpore so  zákonom. Ak hľadáme,  akým, to sa  už v správe

nedočítame. Po  jej prečítaní som došiel  k presvedčeniu, že

autori niektorých kapitol sa  považujú za perfektných odbor-

níkov, ktorí všetko vedia lepšie  ako ministri. Čo sa im ne-

páči, to  spochybnia ako zlé.  Pritom majú zistiť,  či stav,

ktorý popisujú,  je v rozpore  s normou, so  zákonom, presne

s ktorou. Svoje tvrdenie  zdokumentujem dvoma príkladmi, sa-

mozrejme, z rezortu obrany.

 

     Na strane 27 správy  sa konštatuje - citujem: "Materiá-

loví funkcionári Armády Slovenskej republiky evidovali mate-

riál a  techniku iba v nadobúdacích  cenách, bez odpisovania

v dôsledku  jeho fyzického  a morálneho  opotrebenia." Je to

pravda. Toto  znenie však je dôkazom,  že kontrolujúci abso-

lútne nepozná  situáciu v rezorte obrany,  a dokonca ani ne-

vie, čo sa v obrane s tým materiálom robí. Materiálový funk-

cionár totiž na generálnom  štábe v materiálovej triede evi-

duje  počet techniky  alebo zbrojných  systémov, alebo iných

súprav,  pri ktorých  musí zabezpečiť  plnú bojaschopnosť po

celý čas zaradenia v armáde.

 

     Tak ako sa nesmie dopustiť ani mierne zníženie technic-

kej pohotovosti lietadla, nemôže  sa znižovať ani bojaschop-

nosť  rádiolokátorov, rádiostaníc,  tankov, diel  a podobne.

Zbraňové systémy sa nevyraďujú  z výzbroje podľa odpisov ako

sústruhy alebo autá, ale  podľa bezpečnostnej situácie v re-

gióne  a ekonomických  možností štátu.  Preto rezort  obrany

svojimi materiálnymi orgánmi na generálnom štábe vedie odpi-

sy len pri nehnuteľnostiach, a pri ostatných - bez ohľadu na

stanovené odpisy pre civilný materiál - vyčleňuje prostried-

ky na  udržanie bojaschopnosti podľa  ich technického stavu.

To je totiž najvyššie kritérium pre každú armádu sveta.

 

     Rovnako neodborné  je aj tvrdenie na  strane 27 - citu-

jem:  "Materiál a  techniku v  mnohých prípadoch  skladovali

tak, že bola vystavená  poveternostným vplyvom a hrozilo ne-

bezpečenstvo ich znehodnotenia." Koniec citátu. To je vlast-

ne celý nedostatok, ktorý  tam Najvyšší kontrolný úrad popí-

sal. Toto tvrdenie podpísal človek, ktorý nepozná, alebo do-

konca nie je ochotný poznať situáciu v rezorte, alebo nejaký

nostalgický  čechoslovakista či  federalista, môžeme  ho na-

zvať, ako chceme.

 

     Keď Slovensko  vzniklo, naozaj nemalo  betónové hangáre

pre letectvo, nemá ich dodnes,  ale ani nemienilo 1. januára

nechať letectvo v zahraničí. Preto je neukryté, preto je bez

betónových  krytov. K  1. januáru  Slovensko nemalo  muničné

sklady  v potrebnom  množstve, ale  nemienilo nechať muníciu

v zahraničí, ani ju strčiť  do našich veľkých miest, pretože

iba mestá nám ponúkali sklady. Tam by sme však ohrozili bez-

pečnosť  obyvateľstva. Preto  sme zložili  muníciu vo vojen-

ských výcvikových priestoroch,  ďaleko od obývaných objektov

pod holým nebom  a časť z nej tam dodnes  aj je, pretože sme

vyčlenili málo investičných prostriedkov, aby sa ukryla.

     Odborník  z Najvyššieho  kontrolného úradu  mal posúdiť

v tejto  situácii, či  ministerstvo obrany  a generálny štáb

správne hodnotilo túto situáciu  v starostlivosti o techniku

a muníciu,  či  vyčlenilo  finančné  prostriedky  na prijaté

opatrenia, ktoré sú na ich zabezpečenie potrebné  či vhodné,

či  dostatok, alebo  či proste  peniaze rozhajdákalo  na iné

nedôležité oblasti.

 

     Druhý argument, o ktorý opieram svoje stanovisko, je na

strane 34 popísaná kauza pontónových mostových súprav. Sprá-

va sa mala radšej zaoberať tým, že do Najvyššieho kontrolné-

ho úradu sa dostali a iste sú tam aj dodnes ľudia, ktorí ro-

bia  kontrolu nie  objektívne, ale  v prospech nadriadeného.

Prvá kontrola  totiž, ktorú vykonal  Najvyšší kontrolný úrad

v tejto kauze,  bola taká povrchná  a tendenčná, že  sa kon-

trolný orgán pokúsil plne zlegalizovať vtedajšiu činnosť mi-

nistra. Nepochybujem,  že keby nedošlo  k odvolaniu bývalého

predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a k jeho výmene, táto

hrubo tendenčná  správa z kontroly  by sa aj  schválila. Som

rád, že nám  pán poslanec Dzurinda objasnil, čo  je v správe

kritizované,  že išlo  o nákup  bez výberového  konania, ale

práve táto kauza je dôkazom,  že takéto chyby sa robili. Len

zásluhou  terajšieho predsedu  Najvyššieho kontrolného úradu

pána Balíka  sa kauza vyšetrila objektívne  a boli odovzdané

podklady vyšetrovacej komisii Národnej rady.

 

     Vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     dovoľte niekoľko krátkych záverov.  Po prvé vzhľadom na

to, že Národná rada Slovenskej republiky zákonom 39/1993 da-

la takmer  absolútnu samostatnosť a  nezávislosť Najvyššiemu

kontrolnému  úradu,  považujem  za  nevyhnutné, aby súčasťou

každej  výročnej správy  Najvyššieho kontrolného  úradu bolo

sebazhodnotenie činnosti a príslušné  návrhy pre Národnú ra-

du. Zároveň by  sme sa mali dozvedieť, ako  bola činnosť na-

plánovaná, či a prečo bol  plán činnosti porušený, či systém

organizácie  vyhovuje  objektívnej  potrebe  Slovenska  a čo

k tomu urobiť. Na základe tejto správy by sme mali mať isto-

tu, že finančné prostriedky  na chod Najvyššieho kontrolného

úradu sa využili efektívne. Inak  by sme na tento účel, toto

poznanie, na veľkú radosť  našej ctenej opozície, museli vy-

tvoriť  ďalšiu parlamentnú  komisiu, pretože  sa inak pravdu

nedozvieme.

 

     Po druhé - až  po tomto zhodnotení Najvyššieho kontrol-

ného  úradu by  sme sa  mali v  správe dostať  k informáciám

o činnosti  ministerstiev  a  ostatných  ústredných  orgánov

štátnej správy, ktoré skladajú účty priamo Národnej rade, či

včas a dôsledne reagovali na podnety Najvyššieho kontrolného

úradu, či  a v ktorých prípadoch  musel predseda Najvyššieho

kontrolného úradu  pre nesprávnu reakciu  postúpiť vec vláde

a či vláda reagovala v duchu § 20 zákona 39/1993.

 

     Po tretie - v správe  by sme mali dostať nutné informá-

cie len o počtoch,  prípadne najzávažnejších porušeniach zá-

kona alebo  typických porušeniach zákona,  o ich nositeľoch,

a návrh Najvyššieho  kontrolného úradu, ako  má Národná rada

na tento stav reagovať.

 

     Po štvrté  - v záveroch  by sa malo  konštatovať, čo sa

navrhuje plénu Národnej rady, ktorému sa predložil materiál,

čo sa  navrhuje vláde Slovenskej  republiky, čo sa  navrhuje

rezortom a nie je ešte  splnené, čo mieni Najvyšší kontrolný

úrad robiť ďalej na základe predloženého obsahu správy a aké

budú  priority alebo  plán činnosti  Najvyššieho kontrolného

úradu v danom roku.

 

     Vážené poslankyne,  vážení poslanci, to,  čo som prečí-

tal, mi v predloženej správe  chýbalo, aj keď samotná správa

uvádza veľa údajov a je objemná. Z nedostatkov správy, ktoré

som pomenoval, môžeme predpokladať, že až sa zoznámime s ob-

sadením Najvyššieho  kontrolného úradu, so  schopnosťou nie-

ktorých pracovníkov pracovať v priebehu kontroly, pochopíme,

prečo v terajšej správe nie je vyhodnotenie činnosti Najvyš-

šieho kontrolného  úradu ani jednou  vetou. Som presvedčený,

že bez nášho vplyvu by tam ani nebola.

 

     Podávam preto procedurálny návrh  a žiadam o ňom hlaso-

vať. Navrhujem vyžiadať  od predsedu Najvyššieho kontrolného

úradu doplnenie, resp. úpravu správy,  a aby sme ju preroko-

vali až potom,  aby sme to nerobili na  tejto schôdzi. Preto

navrhujem prijať uznesenie v tomto znení: "Národná rada Slo-

venskej republiky prerušuje  prerokúvanie správy Najvyššieho

kontrolného úradu Slovenskej republiky o výsledkoch kontrol-

nej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej repub-

liky  za rok  1994. Na  základe skutočností  prednesených vo

vystúpeniach poslancov a vo vzťahu  k § 20 zákona 39/1993 Z.

z. žiada  predsedu Najvyššieho kontrolného  úradu Slovenskej

republiky  o opätovné  preverenie nevyhnutných  skutočností,

doplnenie správy a jej opätovné predloženie Národnej rade."

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi. S faktickou poznámkou sa hlási

pán poslanec Filkus.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     teraz nechcem  hovoriť o detailoch,  ktoré sú v  správe

uvedené, alebo o  tom, kto ako sa môže  proti nim brániť, to

nie je rozhodujúce. Ale to, čo sme tu teraz počuli napríklad

od pána poslanca Andrejčáka, je vari svetový unikát, kde je-

den poslanec  prichádza s návrhom,  čo by mal  Najvyšší kon-

trolný úrad robiť. Napríklad zhodnotiť svoju činnosť. Prosím

vás, veď Najvyšší kontrolný úrad  má asi nejakú inú funkciu.

Predsa ak máme,  bez ohľadu na to, koho sa  to dotýka, či je

to podnikateľský subjekt, alebo ide o štátny rozpočet, ak už

mám  dotiahnuté nejaké  veci, ktoré  majú charakter trestno-

právneho konania,  tak nehnevajte sa, teraz  budem dávať ná-

vrh,  ako toto  všetko treba  prehodnotiť? Teraz  sa už musí

ozvať  ten orgán,  ktorý  je  rozhodujúci nato,  aby posúdil

trestnoprávnu činnosť. Preto napríklad  s potešením chcem tu

vyhlásiť, že návrh, ktorý sme  dali v rámci nášho výboru pre

financie, rozpočet a  menu, aby nás kontrolný úrad  do 5 me-

siacov informoval  o tom, ako  pokračuje konanie v  trestno-

právnej činnosti, je správny. A teraz sa obraciam na predse-

du Najvyššieho  kontrolného úradu, ak  si myslel, alebo  bol

presvedčený, že pri predkladaní  tejto správy sú veci, ktoré

treba prehodnotiť,  ktoré treba ešte  dodatočne prekontrolo-

vať, to už  bola jeho vec. Ale predložil  správu a predsa my

mu teraz nemôžeme hovoriť alebo navrhovať opätovné prehodno-

tenie najmä tých častí, ktoré  sa už dostali do formy trest-

noprávneho konania.

 

     A  druhá pripomienka  prikazovať, navrhovať Najvyššiemu

kontrolnému úradu,  že keď podáva správu,  nech je to správa

s hocijakou frekvenciou, či raz, dva  razy, tri razy za rok,

ak sa  parlament dohodne o tom,  aby najskôr zhodnotil svoju

činnosť, to  už presahuje normálny vzťah  medzi tým, čo Naj-

vyšší kontrolný úrad  má robiť a čo je  predmetom jeho úvah.

A to si, prosím, na  úrovni tohto parlamentu treba uvedomiť.

Inak detaily  ma nezaujímajú, teraz  ma zaujíma vzťah  tohto

parlamentu k Najvyššiemu kontrolného úradu a k predmetu úvah

Najvyššieho kontrolného úradu, čo má robiť vo vzťahu k štát-

nemu rozpočtu.

 

     Ďakujem.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán  poslanec. Pán poslanec  Dzurinda. Ale bol

tu procedurálny návrh, musím dať o ňom hlasovať.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     V tom prípade mám faktickú poznámku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     V tom prípade, pán  predseda, dovoľte, aby som vystúpe-

nie pána  poslanca Andrejčáka a pred  ním pána poslanca Hof-

bauera označil  za typický príklad  charakterizujúci súčasnú

vládnu moc.  Keď Ústavný súd vydá  nález týkajúci sa mandátu

poslancov  Demokratickej únie,  ktorý je  proti srsti vlády,

tak predseda vlády označí  Ústavný  súd za ďalší chorý prvok

na politickej  scéne. Keď následne  Ústavný súd vydá  nález,

ktorý je opäť proti srsti vlády, pretože Ústavný súd hovorí,

že  nie je  možné odvolávať  ministrov, ktorí  sú v demisii,

vláda zoberie  predsedovi Ústavného súdu  ochranku. Ak teraz

Najvyšší  kontrolný úrad  podá správu  usvedčujúcu ministrov

HZDS  zo  šafárenia,  predseda  výboru  pán Hofbauer pokojne

označí túto inštitúciu za účelové mixáže, resp. správu, kto-

rú vyrobil Najvyšší kontrolný úrad, za účelové mixáže. Je to

typický postup, ktorý bol definovaný  v Zlatej Idke ako val-

covanie. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Hrušovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Vážený pán  predseda, myslím si,  že nie je  možné, aby

ste dali hlasovať o návrhu, ktorý predložil pán poslanec An-

drejčák, pretože  je v rozpore  so zákonom o  Najvyššom kon-

trolnom úrade.  Toho, čo žiada, sa  mal predsa domáhať každý

jeden kontrolovaný subjekt. To  sa nevzťahuje na Národnú ra-

du.  Predpokladám, že  pán predseda  Najvyššieho kontrolného

úradu  sa vyjadrí  k jednotlivým  vystúpeniam poslancov, ale

som  presvedčený,  že  charakter  tejto  prerokúvanej správy

vlastne len  zhŕňa výsledky kontrol  na jednotlivých ústred-

ných  orgánoch štátnej  správy, z  ktorých by  boli mali byť

v zmysle zákona o Najvyššom kontrolnom úrade vyhotovené pro-

tokoly  o kontrole,  ktoré procedurálnym  spôsobom iste boli

pracovníkmi, ktorí kontrolu vykonávali, aj s týmito preroko-

vané. Teda je nad rámec kompetencie Národnej rady, aby teraz

zasahovala  do  nezávislosti   kontrolného  orgánu  tým,  že

spochybňujeme  kontroly,  ktoré    boli  vykonané a riadne

uzavreté.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, dobre viete, že musím dať o tom hlasovať,

keďže je to procedurálny návrh. Ale chcem povedať, že proku-

ratúru, ktorá tieto materiály  má, nezaväzuje akékoľvek roz-

hodnutie, ktoré tu urobíme, čiže bude pokračovať podľa tejto

správy.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pán predseda, myslím si, že  treba zvážiť, či sa má dať

hlasovať, alebo  nemáte dať hlasovať o  tom, ak je evidentný

rozpor hlasovania so zákonom. Treba  si prečítať  § 20 a ten

jasne hovorí, komu toto oprávnenie patrí, prináleží.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem,  pán predseda.  Nazdávam sa,  že nemôžete  dať

hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorý  je v rozpore s roko-

vacím poriadkom, pretože tu máme bod rokovania o správe Naj-

vyššieho kontrolného úradu, ktorá  bola prerokovaná vo výbo-

roch. O  tejto správe sa  musí viesť rozprava,  môže sa síce

prerušiť,  ale nemôže  sa pokračovať  nejakou inou  správou.

O tejto správe musí parlament  rozhodnúť. Môže ju zamietnuť,

môže ju zobrať na vedomie,  môže ju vrátiť na prepracovanie,

ale  potom to  bude už  iný bod  rokovania, ktorý bude treba

inokedy schváliť do programu, ale  nie je možné postaviť vec

procedurálne tak, ako ju postavil pán poslanec Andrejčák.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, tak ako  ju postavil pán poslanec Andrej-

čák, je presne to, čo ste povedali.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Pán poslanec Andrejčák povedal, že treba prerušiť roko-

vanie o tomto bode a pokračovať vtedy, keď tu bude iná sprá-

va, lepšia.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Myslím, že povedal, že správa, ktorá tu je, sa má dopl-

niť o poznatky, ktoré  poslanci predniesli vo svojich vystú-

peniach.

 

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Nie, pán poslanec Andrejčák povedal, že správa má obsa-

hovať akúsi sebareflexiu Najvyššieho  kontrolného úradu a že

jednoducho má byť iná. To už bude iná správa. Táto správa je

správa, ktorú vypracoval Najvyšší kontrolný úrad, ktorú pre-

rokovali výbory, iná už  nemôže byť, lebo to by  nebola táto

správa, ale iný bod rokovania.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predseda. Nemám rád, keď sa mi vkladajú do

úst výroky, ktoré som nepovedal.  Takže, aby som bol presný,

k tejto správe  som sa vyjadril, že  ju nepovažujem za vecne

úplnú, ani  za vecne celkom správnu.  Všetky ostatné záleži-

tosti,  ktoré povedal  pán kolega  Dzurinda, sú konštrukciou

a týkali sa možno obdobia  Najvyššieho kontrolného úradu pod

vedením pána Oleja a podpredsedu  vlády Šimku, ktorý v minu-

lom roku tieto materiály  publikoval, škandalizoval a rozma-

zával. Takže to nechajme v  oblasti minulého roku, my sme sa

vyjadrovali  k tejto  správe a  k materálu,  ktorá je  takto

predložená.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Mne  sa  zdá,  že  by  bolo  lepšie,  keby pán poslanec

Andrejčák dal do toho uznesenia,  aby sa táto správa vrátila

Najvyššiemu kontrolnému úradu, aby  ju prepracúval až dovte-

dy, kým nebude dobrá. Pýtam sa predsedu Najvyššieho kontrol-

ného  úradu, či  Najvyšší kontrolný  úrad je  schopný takéto

niečo spraviť, či by mohol vyjsť v ústrety parlamentu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Tkáč.

 

Poslanec V. Tkáč:

 

     Chcel by som upozorniť  na porušovanie zákona, ktoré sa

v súčasnosti deje v tejto sále.  O návrhu na prerušenie pre-

rokúvania bodu programu - a tak znel návrh - rozhodne Národ-

ná rad bez rozpravy podľa  § 22 ods. 3 rokovacieho poriadku.

A prednesenie faktickej poznámky sa môže robiť len v priebe-

hu rozpravy podľa § 17 ods.  1, takže odporúčam, aby bol zo-

braný  návrh pána  poslanca  Andrejčáka  a aby  sa hlasovalo

o tom, či sa preruší prerokovanie tohto bodu programu a Naj-

vyšší kontrolný úrad vzhľadom na nové skutočnosti, ktoré od-

zneli v tejto sále, a to dokonca aj zo strany opozície, pre-

šetrí tieto veci tak, ako mu  to prislúcha podľa § 20 zákona

o Najvyššom kontrolnom úrade.

 

     Podľa  § 20  úrad má  komunikovať s  ústrednými orgánmi

štátnej správy, s ministerstvami a  s vládou vzhľadom na to,

že v  tejto správe sú  dotknuté tieto orgány,  nebol splnený

postup, ktorý predpokladá § 20 zákona o Najvyššom kontrolnom

úrade Slovenskej republiky. V tom zmysle som presvedčený, že

dopracovanie týchto záležitostí  bude objektivizovať skutoč-

nosti, ktoré sú  tam uvedené, a ide aj  o objektivizáciu po-

stavenia ministrov,  vlády, ktorá fungovala od  marca do de-

cembra 1994. Čiže v tom zmysle sa domnievam, že ide o objek-

tivizáciu,  kvalitu a  o objasnenie  materiálnej pravdy tak,

ako to má robiť Najvyšší  kontrolný úrad podľa zákona o Naj-

vyššom kontrolnom úrade.

 

     Takže odporúčam, aby sa už ani faktické poznámky neper-

traktovali, aby sa hlasovalo o návrhu na prerušenie bodu ro-

kovania podľa § 20 rokovacieho poriadku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme  hlasovať  o  návrhu  pána  poslanca  Andrejčáka

o prerušení bodu rokovania.

 

     Prosím, hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 71 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 67 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Pán predseda, skrutátori majú právo spočítať prítomných

v sále  podľa uznesenia,  ktoré Národná  rada prijala koncom

minulého volebného obdobia.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím  skrutátorov, aby  spočítali prítomných, vyzývam

ich.

 

     Vážené panie poslankyne, páni poslanci, skrutátori zis-

tili dostatočný počet, budeme opakovať hlasovanie.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o tom, kto

je za prerušenie prerokúvania tohto bodu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 73 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Takže návrh pána poslanca Andrejčáka neprešiel.

 

     Budeme pokračovať ďalej v  rokovaní. Páni poslanci, za-

tiaľ vediem schôdzu ja a povedal som, že pokračujeme v roko-

vaní.

 

     Pán poslanec Andrejčák - faktická poznámka.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Chcel by som poprosiť našu ctenú opozíciu, neprekrúcaj-

te zmysel toho, čo bolo  povedané. Ja som predsa nenavrhoval

Najvyššiemu kontrolnému úradu uložiť  žiadnu úlohu. V návrhu

uznesenia je novú správu upraviť, nič viac. A to ostatné, čo

som hovoril, bolo moja predstava  o tom, čo by takáto správa

mala obsahovať,  aby sme jej  verili, aby opozícia  nemusela

utekať von a ostatným aby sa správa nepáčila. Neprekrúcajte,

že som navrhoval diktovať niečo Najvyššiemu kontrolnému úra-

du. To som nerobil.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  S faktickou  poznámkou sa  hlási pán poslanec

Hrušovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pán poslanec Andrejčák, vy ste  tu citovali § 20 zákona

o Najvyššom kontrolnom úrade, ktorým  žiadate, aby bola táto

správa vrátená na dopracovanie. §  20 hovorí o niečom celkom

inom. Hovorí o povinnosti kontrolovaného subjektu, ako sa má

Najvyšší kontrolný úrad správať v čase kontroly, aké sú jeho

povinnosti a ako má reagovať na prípadné zistené nedostatky,

a nie  o kompetencii  Národnej rady  vrátiť Najvyššiemu kon-

trolnému úradu správu o  výsledkoch kontroly. Vy chcete, aby

teraz Najvyšší  kontrolný úrad rozhodol  o zmene protokolov,

ktoré boli vypracované, predpokladám, že podpísané kontrolo-

vaným subjektom, aj najvyšším kontrolným orgánom? Toto chce-

me, aby sa zmenili protokoly o kontrole?

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Filkus.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Je mi vyslovene trápne, ale  som si zapísal, pán posla-

nec Andrejčák,  citujem: "sebazhodnotenie činnosti".  To ste

navrhli  Najvyššiemu kontrolnému  úradu, že  ak bude podávať

správu, aby v tejto správe bolo aj sebazhodnotenie činnosti.

To je úplný nonsens, pretože keď Najvyšší kontrolný úrad po-

dáva správu,  ako sa narábalo s  prostriedkami štátneho roz-

počtu v rámci  rozpočtových prípadne príspevkových organizá-

cií, je  prístup k hodnoteniu rôznych  súvislostí čiste jeho

vecou. Expressis verbis -  sebazhodnotenie činnosti ste žia-

dali. A prosím vás, nekonfrontujme, lebo to nemá zmysel.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Miklušičák.

 

 

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi len, aby som od-

citoval  § 13 ods. 1  písm. b) zákona číslo 39/1993,  kde sú

dané práva a povinnosti úradov a kontrolných subjektov. Pís-

meno  b) hovorí:  "správu o  výsledkoch kontrolnej  činnosti

úradu za  uplynulý kalendárny rok".  Toto Najvyšší kontrolný

úrad urobil.  Predložil nám správu o  kontrolnej činnosti za

uplynulý rok.  To, že sa týkala  prevažnej väčšiny roku 1993

a prvej časti  roku 1994, je  jednoducho preto, že  rok 1994

bude kontrolovať  v tomto roku. Nevidím  žiaden problém, aby

sa táto  správa vrátila. Zaujmime  stanovisko k tomu,  čo je

predložené.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Andrejčák.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

      Sľubujem, že na ďalšie  repliky nebudem odpovedať, ale

chcem reagovať na námietku, že zle citujem § 20. Samozrejme,

pretože v predloženej správe som sa nedočítal, že splnil po-

vinnosť podľa § 20 ods.  1: "Nedostatky v činnosti minister-

stiev a  ostatných ústredných orgánov  štátnej správy oznámi

vláde." Oficiálne dokumenty o tom, ani prerokovanie vo vláde

nebolo. Aj v § 20  ods. 4 je stanovená povinnosť Najvyššieho

kontrolného úradu: "Ak vláda  neprijme opatrenia na vyrieše-

nie veci, predseda ju  predloží Národnej rade Slovenskej re-

publiky."  V  tomto zmysle som  hovoril, keď  som  vo svojej

úvahe  v závere  číslo 2 povedal,  či a v ktorých  prípadoch

musel predseda Najvyššieho  kontrolného  úradu  postúpiť vec

vláde a  či vláda reagovala  v duchu §  20 zákona 39.  Takže

prosím vás, neprekrúcajte ma, veď  v zázname, ktorý sa robí,

bude pravda napísaná.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlásila sa spoločná spravodajkyňa pani Bartošíková.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Vážení páni kolegovia, panie kolegyne,

 

     aby sme ukončili dosť neplodné dohadovanie sa o tom, čo

bolo  navrhnuté. Viacerí  páni poslanci  v rozprave,  nielen

poslanci  vládnej  koalície,  aj  pani ministerka Keltošová,

spochybnili  pravdivosť, úplnosť  a objektivitu  informácií,

ktoré  podala správa.  Dovoľte, aby  som vám  prečítala § 15

ods. 1 písm. b), ktoré  hovorí o povinnosti kontrolných pra-

covníkov  postupovať pri  výkone tak,  aby kontrolná činnosť

viedla k  pravdivosti, úplnosti a  preukázateľnosti kontrol-

ných zistení.  Pokiaľ takéto zistenia  boli spochybnené, po-

kiaľ  vo výboroch  odznelo, že  bývalí ministri  včas podali

proti zisteniam námietky, ale kontrolný  úrad ich v tom čase

neakceptoval a nepreveril  namietané zistené skutočnosti, je

aj v  záujme Národnej rady  Slovenskej republiky dbať  o to,

aby všetky  zistené skutočnosti boli  objektivizované. Ak tu

niekto  hovorí o  strachu, tak  sa spytujem,  kto má  strach

z toho,  že pán  poslanec navrhol  znovu skontrolovať všetky

tieto napadnuté a spochybnené výsledky a doplniť správu, nie

ju prerušiť. On do návrhu  uznesenia nedal, že ju treba pre-

pracovať, iba ju doplniť o tieto nové zistenia a opätovne ju

predložiť.  Osobne si  myslím, že  by sme  nemali mať  obavu

z toho, ak  tí istí pracovníci zohľadnia  aj ďalšie doklady,

ktoré neuvádzali v tejto správe  a ktoré preukazujú, že boli

predbežné súhlasy  ministerstva atď. atď.,  čiže všetky sku-

točnosti, ktoré uviedli.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

      Máte 20 sekúnd, pani Bartošíková.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Prečítam  návrh  uznesenia  tak,  ako  ho pán Andrejčák

predložil, len preto, aby sme  sa už nedohadovali  o tom, čo

povedal v rozprave  ako svoj názor a čo  predložil ako návrh

uznesenia.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa, ale tri minúty vašej faktickej poznám-

ky uplynuli.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Pán predseda, ospravedlňujem sa,  ale prihlásila som sa

do rozpravy, nie s faktickou poznámkou.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Tak sa ospravedlňujem ja.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Rešpektujem udelenie slova na faktickú poznámku.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa, to uznesenie môžete prečítať.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Navrhované uznesenie, ktoré dal pán poslanec Andrejčák,

je iba o týchto dvoch bodoch:

 

     Národná rada Slovenskej  republiky prerušuje prerokúva-

nie správy Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republi-

ky o výsledkoch  kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného

úradu Slovenskej  republiky za rok  1994 na základe  skutoč-

ností prednesených vo vystúpeniach poslancov, a to vo vzťahu

k § 20 zákona 39/1993 Z. z.

 

     Žiada predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej

republiky  o opätovné  preverenie nevyhnutných  skutočností,

doplnenie  správy a  jej opätovné  predloženie Národnej rade

Slovenskej republiky.

 

     Čiže  v prednesenom  návrhu uznesenia  neboli také myš-

lienky, ktoré povedal ako svoj názor vo svojom vystúpení.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predseda, chcela by som upozorniť na to, že o tomto

návrhu sme už prakticky pred  chvíľou hlasovali v tej časti,

ktorá sa týka prerušenia schôdze.

 

     Po druhé chcela by som sa spýtať predsedov jednotlivých

výborov a poslancov Národnej rady,  ktorí si tiež myslia, že

správu by  bolo treba doplniť  a "prepracovať". Na  rokovaní

výborov, kde  táto správa bola predložená,  mali možnosť tie

výhrady, ktoré mali, predložiť a prediskutovať, mali možnosť

dať  si  predložiť  protokoly,  v  ktorých nachádzajú chyby,

a mali možnosť ich  tam priamo prerokovať a zísť  sa ešte na

druhý a  tretí deň. Času  bolo, myslím, dosť.  Dva týždne sa

v jednotlivých výboroch s touto problematikou dalo zaoberať.

Chcela by som sa teda  spýtať, prečo nevyužili túto možnosť,

alebo vôbec či táto možnosť bola využitá.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pani  poslankyňa Bartošíková sa  hlási do roz-

pravy. Faktická poznámka - pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Ak dovolíte,  kolegovia poslanci, nestačím  sa čudovať.

Na rokovaní výboru som sa opýtal pracovníka Najvyššieho kon-

trolného úradu,  či v prípade skutočností,  ktoré sú uvedené

v správe a  týkajú sa ministerstva  zdravotníctva, konkrétne

ide o sumu v zátvorke  74,5 milióna nemeckých mariek, naozaj

ide o  danú vec, ktorú som  ja mal na mysli.  Pracovníčka mi

potvrdila, že ide o danú vec. To znamená, že to je uzavreté.

Keď  som sa  spýtal na  ministerstve práce,  sociálnych vecí

a rodiny  na sumu 507 tisíc,  tá istá pracovníčka mi poveda-

la, že je to  uzavreté. Čo chcete ešte  prešetrovať? Však to

sú uzavreté veci.

 

     A po druhé žiadam  predtým, ako bude akékoľvek hlasova-

nie o uzavretí diskusie na túto tému, aby dostal slovo pred-

seda Najvyššieho  kontrolného úradu. Má  plné právo vyjadriť

sa k týmto skutočnostiam, čo tu boli povedané.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Poslanec Bajan.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Moji predrečníci už spomenuli, že o tomto sme hlasovali

už nie raz, ale dva razy  podľa výpisu z počítača, ale to už

asi sa stáva zvykom dávať  hlasovať o uzneseniach až do úpl-

ného osvojenia si. Ale naozaj by som odporúčal, aby vystúpil

pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, aby podal stano-

visko o práci svojich spolupracovníkov. To je jedna vec.

 

     A  druhá  vec,  pán  predseda,  ak  som počul, že ideme

k ďalšiemu bodu,  pýtam sa, o  čom bude toto  hlasovanie. Vy

ste povedali, že ideme k  ďalšiemu bodu a vraciame sa perma-

nentne k tomu istému, asi až do úplného osvojenia.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nerozumiem vám.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Vy ste hovorili, že ideme ďalej.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, pokračujeme v rozprave. Neviem, čo ste počuli. Pán

poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predseda. Samozrejme, táto správa vo výbo-

roch bola  prediskutovaná, prerokovávaná, a  veľmi detailne.

V našom výbore rozprava okolo  tohto trvala plné tri hodiny,

boli  vznesené veľmi  konkrétne a  veľmi  zaujímavé  podnety

a záver bol ten,  že ju treba predložiť do pléna  a tu o tom

rokovať. Takže  robíme presne to,  na čom sme  sa dohodli vo

výbore. Nič viac, nič menej.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Zelenayová.

 

Poslankyňa E. Zelenayová:

 

     Pán kolega  Lauko, v našom  výbore neprešlo všetko  tak

jednoznačne,  ako to  tu prezentujete,  pretože aj  predseda

Najvyššieho kontrolného úradu nám  povedal, že niektoré sku-

točnosti, ktoré nie sú celkom presné, sa môžu potvrdiť, ale-

bo sa  môžu podať ďalej na  Generálnu prokuratúru. Takže tam

to nebolo všetko také jednoznačné, ako to tu prezentujete.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Hrušovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Nedá mi,  pán predseda, aby som  sa ešte raz nevyjadril

k § 20. Skutočne ideme nad rámec kompetencie, ktorá zo záko-

na patrí Národnej rade. My nemôžeme takýmto spôsobom zasaho-

vať do nezávislosti Najvyššieho kontrolného úradu, že začne-

me spochybňovať výsledky kontroly. O  tom nech nám pán pred-

seda Najvyššieho  kontrolného úradu oznámi, a  hneď teraz by

som  ho prosil,  aby vystúpil,  či tieto  materiály a všetky

tieto skutočnosti uvedené v správe, ktorá nám bola predlože-

ná, sú  objektívnym zistením Najvyššieho  kontrolného úradu,

či boli o týchto  skutočnostiach vyhotovené riadne protokoly

a či Najvyšší kontrolný úrad  postupoval pri vykonávaní kon-

troly v zmysle zákona 39/1993 Z. z., pretože za celý najvyš-

ší kontrolný  orgán nesie zodpovednosť predseda  a jeho pod-

predsedovia. Tak by som prosil o vyjadrenie na záver rozpra-

vy. Ešte sú prihlásení poslanci, takže až potom.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Je to jeho právo, zrejme  ho využije. Pán poslanec Bár-

dos.

 

Poslanec Gy. Bárdos:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo.

 

     Pani kolegyňa  Rusnáková povedala, že  vo výboroch bola

možnosť na to, čo žiadajú niektorí poslanci z vládnej koalí-

cie. Dovoľte,  aby som zacitoval  zo spoločnej správy  jednu

vetu, lebo  to, čo povedal  pán Hofbauer, je  iba časť toho,

a tak je to iba polopravda. Osem výborov Národnej rady, kto-

ré správu  prerokovali a vzali  na vedomie, odporučilo  tiež

Národnej rade Slovenskej republiky,  aby správu vzala na ve-

domie, teda zdôrazňujem: aby vzala na vedomie.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán predseda. Ja sa vždy dostávam v tejto sne-

movni do  pozície, že musím  oponovať pekným ženám.  V našom

výbore  nebol  predseda  Najvyššieho  kontrolného úradu, ale

podpredseda. A  v našom výbore  som sa formou  otázky opýtal

pracovníka Najvyššieho kontrolného úradu  a on mi odpovedal.

Nepovedal som,  že som dával nejaké  návrhy na schvaľovanie.

Takže, pani Zelenayová, o tomto som hovoril.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán Glinský.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     chcem vyjadriť nádej,  že predsa sa len nájde  aj v ra-

doch opozície niekto, kto  ocení náš určitý sebakritický po-

stoj - postoj Združenia robotníkov Slovenska.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Ďakujem za udelené slovo, pán predseda. Škoda, že menej

pozornosti venujeme vecným otázkam a dlho diskutujeme o pro-

cedurálnych záležitostiach k návrhu.  Som presvedčený o tom,

že všetkým  nám ide o objektívnu  informáciu pre zákonodarný

zbor. Ak máme záujem o objektívnu informáciu, máme vytvorené

aj ústavné mechanizmy nato, aby  Najvyšší kontrolný úrad bol

nezávislý. A  u mňa ako  oficiálne zvolený orgán  a predseda

a podpredsedovia, majú dôveru.  Keď predkladajú takúto sprá-

vu, môžem  mať o tom pochybnosti,  dokonca sa ma to  môže aj

dotknúť v určitých veciach, ale čudujem sa, kolegovia, že by

ste chceli  na svoj obraz,  aby Najvyšší kontrolný  úrad ako

nezávislý orgán  podával správy, keď  sa to týka  niektorých

z nás. Tak sa nedostaneme nikde.  Preto môžeme mať voči tomu

výhrady,  môžeme  to  pripomienkovať,  ale porozmýšľajme nad

tým, aký je stav v tejto  spoločnosti a aké je naše hospodá-

renie. A to je rozhodujúce. A myslím, že do určitej miery aj

znevažujeme prácu  Najvyššieho kontrolného úradu.  To by som

nerád.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Filkus.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Ďakujem  pekne. Zase  dehonestujeme nezávislosť Najvyš-

šieho kontrolného úradu všetkým, čo tu robíme. Teraz hovorím

skutočne vážne.  Ja si pána Balejíka  mimoriadne vážim. Mali

sme v  našom výbore niekoľko rokovaní.  Aj teraz, pokiaľ ide

o túto  správu, bola  niekoľkohodinová diskusia. Nezávislosť

je však aj v tom, že ak by bol predseda Najvyššieho kontrol-

ného úradu predtým uznal za  vhodné, že túto správu nemá po-

dávať, mohol tak urobiť. Uvedomte si, že keď prídeme k záve-

ru "prerušujeme", "navrhujeme dopracovať" a neviem čo všetko

sa  tu  povedalo,  vyslovujeme  súčasne nedôveru Najvyššiemu

kontrolnému úradu aj tejto správe.  Nikde na svete sa nesta-

lo, aby sa takto správal  parlament vo vzťahu k nezávislosti

Najvyššieho kontrolného úradu. Nie. A  ak to spravíme, to je

súčasne  vyslovenie nedôvery  Najvyššiemu kontrolnému  úradu

a jeho predsedovi.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, nemôžem súhlasiť celkom s tým, čo ste po-

vedali, pretože  o každej správe sa  má poslanec a parlament

právo vyjadriť a vyjadriť sa  aj negatívne. Môžem vám jedno-

značne povedať aj môj prípad. Ako federálny generálny proku-

rátor,  ktorý je  nezávislý tak,  ako je  nezávislý Najvyšší

kontrolný úrad, som podával  správu vo federálnom parlamente

a ten ju  neprijal, vrátil mi ju  na prepracovanie a doplne-

nie. Takže  nemáte pravdu. To  je presne to  isté. Takže mám

len poznámku  na to, že  akékoľvek názory poslancov a parla-

mentu sú legálne a nemôžeme ich popierať.

 

     Pán poslanec Tkáč.

 

Poslanec V. Tkáč:

 

     Ďakujem,  pán predseda  za slovo.  Ak dovolíte, nemôžem

akceptovať  emocionálne vystúpenia  niektorých predrečníkov.

Ale treba si zobrať do ruky  zákony. Podľa § 5 Najvyšší kon-

trolný  úrad  predkladá  Národnej  rade Slovenskej republiky

najmenej  raz do  roka správy  o výsledkoch  kontrolnej čin-

nosti. O akej závislosti a  nezávislosti sa hovorí, že je to

orgán nezávislý  od Národnej rady? Asi  to bude trochu inak,

pretože  aj Národná  rada môže  uložiť vykonať  kontrolu pre

svoju potrebu a v rozsahu svojej pôsobnosti. S týmto problé-

mom sme sa stretli napríklad pri tom, keď stanovisko Najvyš-

šieho kontrolného  úradu požadovala Národná  rada pri tvorbe

rozpočtu Sociálnej  poisťovne a Všeobecnej  zdravotnej pois-

ťovne. Čiže  v tomto prípade  Národná rada môže  Najvyššiemu

kontrolnému úradu uložiť vykonanie určitej kontroly pre svo-

ju potrebu.

 

     Chcel by som upozorniť na jednu skutočnosť, že vzhľadom

na to,  že Najvyšší kontrolný  úrad podáva správu  za minulý

rok, keď v  podstate fungovali tri vlády, do  marca a do de-

cembra,  že  nie  je  to  ani  otázka  nedôvery,  ani otázka

spochybňovania, ak sú odlišné  názory na vecnú stránku sprá-

vy. Presne  tak sme vystupovali aj  v ústavnoprávnom výbore,

keď sme mali  informácie o tom, že už  samotný Najvyšší kon-

trolný úrad určitým  spôsobom modifikoval čiastkové protoko-

ly. A  z dnešného vystúpenia dokonca  pána exministra Romana

je zrejmé,  že tieto záležitosti neboli  dotiahnuté v súlade

s objektívnou pravdou. O nič iné  nejde. Ak správa už prešla

vo výboroch,  čo sa tam  dá zaretušovať a  čo sa dá,  prosím

vás, z tejto správy vygumovať,  aby sa to verejnosť nedozve-

dela? O to tu vôbec nejde. Ale ak osoby, funkcionári, sa cí-

tia  byť dotknutí  touto  správou,  majú podľa  mojej mienky

v zákone o  Najvyššom kontrolnom úrade  dostatok možností sa

k tejto správe vyjadriť. Vzhľadom na  to, že ide o správu za

minulý rok a sú tam  dotknuté rezorty, je dotknutá vláda, tá

tretia má plné právo v zmysle § 20, a na to je zákon, aby sa

vyjadrila k jednotlivým pasážam, pretože tam sú tieto pasáže

prevzaté a sú rozšírené. Takže  tu nejde v podstate o super-

kontrolu ani o retušovanie reality, ale ide o to, aby orgány

alebo funkcionári,  ktorí sú dotknutí v  tejto novej správe,

mali plné právo, v súlade  so zákonom o Najvyššom kontrolnom

úrade, sa  k týmto záležitostiam vyjadriť,  dať svoje stano-

viská  a verifikovať  objektívnu realitu.  O nič  iné nejde.

Preto bolo takto postavené aj  uznesenie, aby sa vzhľadom na

skutočnosti, ktoré  vyšli už aj priamo  na pléne, tieto veci

v správe doplnili.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, chcem povedať,  že o 12.30 hodine prijí-

mam  pána veľvyslanca  z Indonézie.  Nevedel som,  že nebude

obedňajšia prestávka. Navrhujem,  aby sme urobili obedňajšiu

prestávku a o 14.00 hodine pokračovali. Ďakujem.

 

 

     (Po prestávke.)

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     budeme  pokračovať  v  prerušenej  schôdzi. Na začiatku

chcem len oznámiť, že po dohode predsedov klubov som bol po-

žiadaný o  ukončenie schôdze o pol  šiestej, pretože viacerí

poslanci zo všetkých klubov sú pozvaní v rámci osláv 50. vý-

ročia ukončenia  vojny na jednotlivé  ambasády v Bratislave.

Pýtam sa, či akceptujete  túto požiadavku. (Všeobecný súhlas

poslancov.) Ďakujem.

 

     Takže  pokračujeme v rozprave, pretože rozpravu som ne-

ukončil. Pán poslanec Ásványi.

 

Poslanec L. Ásványi:

 

     Ďakujem za slovo. Chcel  by som reagovať na vystúpenia,

ktoré odzneli  v rámci technických  pripomienok. Táto správa

Najvyššieho kontrolného úradu bola prerokovaná vo výbore pre

financie a rozpočet a prakticky tento výbor je aj gestorským

výborom tejto správy. Mne sa zdalo, že v tomto výbore správa

bola bez akýchkoľvek námietok prijatá, dokonca ešte utvrdená

s tým, že sme požiadali pána predsedu Najvyššieho kontrolné-

ho úradu, to  ste tu už počuli, aby  nám dával ďalšie správy

o osude a o vybavení zistení.  Je zaujímavé, že ani terajšia

spoločná  spravodajkyňa pani  Bartošíková nemala  žiadne ná-

mietky.  Opačne, vítala  celú záležitosť,  že konečne niekto

dal na papier nedostatky, ktoré  boli aj na najvyšších mies-

tach a mohli byť zistené.

 

     Ak pani poslankyňa Zelenayová dovolí, na jej vystúpenie

by som reagoval tak, že pravdepodobne neporozumela vysvetle-

niu  alebo  úvodným  vetám  predsedu Najvyššieho kontrolného

úradu, keď  hovoril o tom,  že niektoré prípady  a konkrétne

zistenia  boli  odovzdané   na  Generálnu  prokuratúru,  ale

v správe sú zistenia, ktoré sa týkajú disciplinárnych a for-

málnych nedostatkov, teda menšieho porušenia predpisov. Pro-

sím vás  pekne, ja to tiež  považujem za chybu. Za  to nikto

nebude odsúdený  ani vyhodený z  roboty, ale aj  tieto nedo-

statky treba s príslušným pracovníkom prerokovať. Už to malo

byť dávno  urobené, a keď  nie, tak teraz,  aj keď je  zmena

v osobe pána ministra, pretože taký pracovník musí byť aspoň

napomenutý, aby  sa v budúcnosti nedopustil  ani menších ne-

dostatkov.

 

     A k  uzavretiu celej tejto záležitosti  - vo svojom vy-

stúpení som navrhoval brať na zodpovednosť pracovníkov, kto-

  boli  účastníkmi  kontroly  a protokolárneho zisťovania,

resp. spísania  zápisnice. Nech sa oni  bránia, nech oni vy-

vrátia nesprávnosti uvedené v protokole zo strany kontrolné-

ho orgánu. Myslím si, že väčšina z nás pracovala v zodpoved-

nej funkcii, či ekonomickej, či akejkoľvek. Ak došla kontro-

la, bola to vždy nepríjemná  osoba, ale nikdy sme si nemohli

dovoliť, aby sme takým spôsobom, ako sa tu útočí na predsedu

Najvyššieho kontrolného úradu, sme  ho takto zmazali z nášho

úradu alebo  z podniku. Opačne,  hľadali sme, ako  sa k nemu

dostať a  zmierniť to, čo  zistil v skutočnosti.  Toto je mi

veľmi divné, akým spôsobom chceme správu, ktorú sme vo výbo-

roch  prerokúvali a  teraz prerokovávame,  dostali zo  stola

preč.

 

     Opakujem, prosím  vás, nech sa  do dôsledkov prešetrujú

prípady a nech sa postihnutý pracovník zúčastnený na kontro-

le bráni.  Takýmto spôsobom môžeme  proti kontrolným orgánom

získať podklady a povedať, že  to nerobí dobre. Ale nie tak,

že tu nás niekto ide  presviedčať, bez protokolu a bez toho,

aby sme to mohli čítať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte máte desať sekúnd.

 

Poslanec L. Ásványi:

 

     To mi stačí. Ďakujem.  Prosím pána predsedu Najvyššieho

kontrolného úradu,  aby sa prihlásil o  slovo. Chceli by sme

aj jeho počuť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Myslím si, nikto  z poslancov, ktorý vystúpil,

nenadával predsedovi alebo nekritizoval predsedu Najvyššieho

kontrolného úradu ako osobu.  Správa, ktorá tu bola kritizo-

vaná, nebola vypracovaná pod  vedením tohto predsedu Najvyš-

šieho kontrolného úradu, takže netreba  osobu predsedu dávať

dokopy s touto správou.

 

     Pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Využijem  faktickú  pripomienku  nato,  aby som položil

jednu  otázku pánu  predsedovi. Bol  by som  rád, keby potom

v záverečnom slove na  ňu odpovedal. Už vo výbore  som sa ho

pýtal, ale aby odpoveď...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ktorému predsedovi?

 

 

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu. Pán predseda,

aké  má stanovisko  Najvyšší kontrolný  úrad ku kompetenciám

Úradu vlády v oblasti kontroly? Neobávate sa dvojkoľajnosti?

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, pán poslanec Dzurinda.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     panie poslankyne,

     páni poslanci,

 

     správa Najvyššieho kontrolného úradu je zostavená v zá-

sade v dvoch rovinách. Prvú predstavuje rok 1993 a prvý pol-

rok 1994, druhú rovinu  predstavuje druhý polrok 1994. Keďže

v priebehu prvého polroku 1994 došlo k zmene vlády, materiál

by bol výstižnejší, keby bol konkrétnejší a adresnejší práve

vzhľadom na  zmenu vlády. Rád  by som k  tejto konkretizácii

prispel, a preto uvádzam, že  zistenia uvedené v prvej časti

materiálu,  ktoré  sa  týkajú  Ministerstva  dopravy, spojov

a verejných  prác  Slovenskej  republiky,  sa týkajú obdobia

druhej vlády  pána Mečiara. Pripomínam, že  ide o objednávku

kvázi  inzercie v  dennej tlači,  čím došlo  k neefektívnemu

a nehospodárnemu   vynakladaniu   finančných   prostriedkov.

O žiadnu  inzerciu nešlo.  Išlo o  podporu vládneho  denníka

tým, že v Slovenskej republike uverejňovali napríklad pavúka

Ministerstva dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej re-

publiky. Po nástupe do  funkcie som takto objednané inzercie

zrušil. Rovnako došlo k úhrade faktúr za práce, ktoré neboli

vykonané.  Aj k  týmto defektom  dochádzalo v  roku 1993. Na

základe podrobných zistení som sám podal podnet na Generálnu

prokuratúru.

 

     Rovnako spresňujem, že zistené vyplatenie odmeny v cel-

kovej výške  100 000 Sk, kvalifikované  v správe Najvyššieho

kontrolného  úradu ako  rozpor so  zákonom 567  z roku  1992

o rozpočtových  pravidlách,  vykonal v marci 1994,  niekoľko

dní pred  odchodom z funkcie,  môj predchodca. Aj  v oblasti

čerpania finančných prostriedkov určených na investície kon-

trola zistila,  že Ministerstvo dopravy,  spojov a verejných

prác Slovenskej  republiky vynaložilo 3 407  286 Sk na nákup

osobných automobilov v rozpore  s nariadením vlády číslo 219

z roku 1992.  Spresňujem, že uvedené  automobily nakúpil môj

predchodca.

 

     Skrátka pasáž týkajúca  sa Ministerstva dopravy, spojov

a verejných  prác Slovenskej  republiky, uvádzaná  v časti I.

správy na stranách  8 a 9, sa týka obdobia druhej vlády pána

Mečiara.

 

     V  tretej  časti  správy  týkajúcej  sa druhého polroku

1994 sa uvádza, že  Ministerstvo dopravy, spojov a verejných

prác Slovenskej republiky  schválilo rozpočet Štátneho fondu

cestného hospodárstva až 7. júla 1994, čo má negatívny vplyv

na finančné hospodárenie  organizácií cestného hospodárstva.

Potvrdzujem  tento  termín  schválenia,  ale  chcem poprosiť

predsedu Najvyššieho kontrolného orgánu, aby spresnil, o aké

negatívne vplyvy išlo a aká právna norma bola v tomto prípa-

de porušená.

 

     Veľmi prekvapujúco pre mňa vyznieva kontrola dodržiava-

nia zákonných postupov pri prevode majetku štátu na iné oso-

by podľa zákona 92 z  roku 1991, ktorého výsledok je uvedený

pod bodom  číslo 3 na strane  31. Správa v tejto  oblasti je

veľmi všeobecná, povrchná,  náznaková, bez jediného konkrét-

neho prípadu. Pritom Združenie  robotníkov Slovenska išlo do

vlády  ako i  za funkciou  predsedu Najvyššieho  kontrolného

úradu  najmä  preto,  aby  urobilo  poriadok v privatizácii.

Správa však nepodáva ani najmenší dôkaz  o tom, že by v pri-

vatizácii poriadok nebol býval.

 

     Vystúpenie  pána poslanca  Hofbauera bolo  typickým pre

súčasnú vládnu moc. Tak ako  som už povedal, keď Ústavný súd

vydá nález, že mandáty poslancov Demokratickej únie sú v po-

riadku, a nepáči sa to vláde,  predseda vlády označí Ústavný

súd za ďalší chorý prvok na slovenskej politickej scéne. Keď

Ústavný  súd vydá  nález týkajúci  sa odvolávania ministrov,

ktorí predtým sami podali demisiu, a Ústavný súd vydá nález,

ktorý je proti mysli vlády, vláda odoberie predsedovi Ústav-

nému súdu ochranku. Aj to som  už povedal. Dobre si to pamä-

tajme, ako sa to nemá robiť. (Prejav nesúhlasu v sále.)

 

     Zopakujem ešte  jednu vec, ktorá  sa vám nebude  páčiť,

ktorú si  však treba pamätať,  a síce, že  keď Najvyšší kon-

trolný úrad podá správu  usvedčujúcu ministrov HZDS zo šafá-

renia, predseda výboru pre privatizáciu a hospodárstvo ozna-

čí  túto správu  za  účelové  mixáže. Typické  pre politikov

vládnej moci je  aj to, že popierajú vlastné  slová. Vy ste,

pán  poslanec Hofbauer,  označili pasáže  správy Najvyššieho

kontrolného úradu týkajúce sa  vašej činnosti za účelové mi-

xáže. Účelovými  mixážami je však to,  čo tu predvádzate vy,

poslanci vládnej koalície, zrejme  s cieľom zastrieť šafáre-

nie, ktorého sa dopúšťali  ministri druhej vlády pána Mečia-

ra. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Slobodník.

 

 

 

 

Poslanec D. Slobodník:

 

     Pán poslanec Dzurinda, preslávený svojím výrokom o gau-

neroch, ktorý dosiaľ neodvolal,  takže dovoľujem si povedať,

pán  gauner Dzurinda  pred chvíľou  použil ako  tradične dva

metre. Sám kritizoval správu Najvyššieho kontrolného  úradu,

pokiaľ sa týkala jeho  osoby, pán gauner Dzurinda, pravdaže,

kritizovali ste to (prejav nesúhlasu v sále), že je všeobec-

ná a neobjektívna. Vy prídete na rad, pán Brocka, vy prídete

na rad. Pán Dzurinda dosiaľ  neodvolal svoje tvrdenie o gau-

neroch. Pán Dzurinda, vy ste svoje tvrdenia, ktoré sa týkali

vás, pokladali  za nesprávne. Čiže to  je správne. Na druhej

strane, keď  my pokladáme tie tvrdenia,  ktoré sú obsiahnuté

v správe, za nesprávne,  vypracované nie  terajším Najvyšším

kontrolným úradom,  ale Najvyšším kontrolným  úradom v čase,

keď ste vládli a keď váš sused mal za úlohu po každom zasad-

nutí  vlády kritizovať  bývalé ministerstvá,  to je  pre vás

nesprávne, to  sme my šafárili.  Takže buďte aspoň  v jednom

objektívny, keď šafáriť, tak sme šafárili buď vy aj my, ale-

bo sme nešafárili, ja tvrdím, že sme nešafárili, a stojím si

za svojím slovom a nedovolím,  aby niekto urážal moju prácu,

pretože som  sa neobohatil ani  o jednu korunu,  to nedokáže

nikto na svete, takže nehnevajte sa, buďte láskavo objektív-

ny, dobre?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  Páni poslanci,  prosím, aby sme vo faktických

vystúpeniach  nepoužívali  slová,  ktoré  nepatria  do tejto

miestnosti.

 

     Pán poslanec Hofbauer.

 

 

 

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     K faktografii,  ktorú som uviedol a  ktorá sa týka čin-

nosti  Najvyššieho kontrolného  úradu za  obdobie práce pána

Oleja, práce pána podpredsedu Šimku,  nemám čo dodať, ani čo

zmeniť, takže tie diskusie sú tu úplne bezpredmetné.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem.  Pán Dzurinda,  v rámci  inzercie a propagácie

unitárnej federácie ste premrhali slovenské lode a slovenské

lietadlá.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán poslanec Slobodník, pán Mikuláš Dzurinda označil za

gaunerov tých, ktorí jeden deň spievajú už nikdy žiaden svár

a na druhý  deň zaútočia na prezidenta.  V tejto súvislosti,

prosím, nevytŕhajte to z kontextu. Vy ste označili pána Dzu-

rindu za gaunera  zato, že potvrdil to, čo povedal pán pred-

seda  Najvyššieho  kontrolného  úradu.  Prepáčte,  ale to je

trošku posun v logike.

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, proti tomu sa musím ohradiť aj ja, preto-

že tú pesničku spievam aj ja a nepovažujem sa za gaunera.

 

     Pán poslanec Dzurinda.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Vážený  pán  predseda,  zisťujem,  že niektorým kolegom

veľmi tečú nervy, zrejme pod vplyvom zistenia, že v Národnej

rade dokáže zaznieť aj pravda.

 

     Pán poslanec Slobodník, veľmi vám vytiekli nervy. Odpo-

rúčam vám, aby ste naozaj  pozorne čítali. Ja som nikoho ad-

resne neoznačil tak, ako ste povedali vy. Povedal som, že na

Slovensku dnes ide o to, či budú tvrdiť muziku gauneri, ale-

bo slušní  politici. A keď sa  ma novinár opýtal, kto  sú to

gauneri, tak som povedal, že napríklad tí, čo jeden deň sľu-

bujú pokoj,  sľubujú, že už  nebude žiaden svár,  a na druhý

deň  rozpútavajú peklo,  organizujú parlamentné  noci. Ak sa

niekto v tom našiel, je to jeho problém, pán poslanec.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, prosil by som, keby sme upustili od toh-

to dialógu, pretože na každé takéto vystúpenie sa dá okamži-

te reagovať. Preto vás prosím, vráťme sa k meritu prerokúva-

nej veci.

 

     Pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem za slovo, pán  predseda. Preboha, pán Dzurinda,

hádam nechcete o sebe povedať, že vy ste slušný politik?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Vážení páni poslanci a panie poslankyne, keďže

sa nikto  viac neprihlásil do  diskusie ani s  faktickou po-

známkou,  uzatváram rozpravu  k tomuto  bodu programu. Pýtam

sa, či sa chce vyjadriť pán predseda.

 

Predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Š. Balejík:

 

     Nie. (Šum v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Neviem, páni poslanci, prečo sa smejete. Je to

skutočne jeho právo, a nie povinnosť. Prosím, nekomentujme.

 

     Žiada si záverečné slovo pani poslankyňa Bartošíková?

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Vážení páni kolegovia, v  rozprave zaznelo mnoho pripo-

mienok k  objektivite správy. Jediný návrh  na uznesenie, o-

krem toho,  o ktorom sme hlasovali,  predniesol pán poslanec

Roman, predložil  mi ho písomne. Tento  návrh znie: "Národná

rada Slovenskej republiky žiada objektivizovať a tým prepra-

covať správu  Najvyššieho kontrolného úradu  o rezorte Mini-

sterstva kultúry Slovenskej  republiky." Prosím, pán predse-

da, aby ste dali hlasovať o tomto návrhu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Takže budeme hlasovať  o tomto jednom pozmeňo-

vacom návrhu. Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 80 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 65 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasovalo 6 poslancov.

 

     Takže tento návrh pána poslanca sme prijali.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Vážené  kolegyne,  kolegovia,  návrh  na uznesenie máte

pred  sebou  predložený  v  písomnej  podobe. Odporúčam, pán

predseda, aby ste dali hlasovať o uznesení vrátane prijatého

pozmeňovacieho alebo doplňovacieho návrhu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže budeme  hlasovať o uznesení aj  s doplnkom, ktorý

sme pred chvíľou schválili.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Je súčasťou spoločnej správy ako posledná správa.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, páni poslanci, aby sme sa prezentovali a hlaso-

vali. Hlasujeme o uznesení ako celku.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 94 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 15 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 67 poslancov.

     Nehlasovalo 8 poslancov.

 

     Konštatujem,  že sme  uznesenie  v takom znení,  ako ho

predniesla pani poslankyňa, neprijali.

 

     Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

 

     v rokovaní  budeme  pokračovať  d e v i a t y m  bodom,

ktorým je

 

     Správa o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska

za rok 1994.

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Hrušovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pán predseda, chcel by  som len pripomenúť, že prijatím

toho  prvého uznesenia,  ktoré bolo  schválené, sme  zmenili

postavenie Najvyššieho kontrolného úradu z nezávislého orgá-

nu na orgán závislý od parlamentnej väčšiny.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Neschválili sme žiadne  uznesenie, pán poslanec, nepre-

šlo. Bolo tu málo poslancov.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Akože neprešlo? Veď sme hlasovali oddelene.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, pán poslanec Černák má ešte faktickú poznámku.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Priznám sa, že som si myslel,  že ma v Národnej rade už

nič nemôže  prekvapiť, ale to,  že pán predseda  Najvyššieho

kontrolného úradu sa zriekol záverečného slova, ma prekvapi-

lo, preto prosím v zmysle  rokovacieho poriadku, aby na moju

otázku odpovedal písomne.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem pekne. Mám otázku, čo znamená nezobrať niečo na

vedomie, keď sme to už vypočuli. Zabudneme na to? (Šum v sá-

le.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Tu nie je terminus technicus, že sme nezobrali na vedo-

mie. Neprijali sme o tom uznesenie.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Neschválili sme to, že by  sme to boli zobrali na vedo-

mie, to znamená, že máme na to zabudnúť?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Neprijali sme uznesenie, pán  poslanec. Pokoj, páni po-

slanci, každý dostane slovo,  prečo sa prekrikujete? Pán po-

slanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Pán poslanec  Hrušovský, ak to tak  pôjde zo strany KDH

s výkladom ústavy ďalej, zistíme, že  každý v tomto štáte je

od  každého nezávislý.  Ja som  na tej  kapitole, čo sa týka

Najvyššieho kontrolného  úradu, trochu robil a  práve ja som

presviedčal ostatných, že to nemá byť ministerstvo kontroly,

ale orgán od vlády  nezávislý, pretože by bolo nedemokratic-

ké, aby minister kontroloval  svojich kolegov. Ale to nezna-

mená, že tento orgán je úplne nezávislý od parlamentu. Stačí

si prečítať článok 86 ústavy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, myslím, že  skončíme, žiadna rozprava nie

je,  ten bod  sme uzavreli.  Sme pri  bode číslo  9 - správa

o výsledku hospodárenia Národnej banky.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Pán predseda, predsa len  chcem dokončiť túto vetu. Sa-

mozrejme, že keď niekto prijíma rozpočet, schvaľuje aj záve-

rečný účet, má právo požiadať  Najvyšší kontrolný úrad o to,

aby kontroloval, ako sa plní, a tým orgánom je jedine parla-

ment. To znamená, jemu Najvyšší kontrolný úrad v tomto zmys-

le aj  zodpovedá, pretože mu  predkladá správy. Nebudeme  sa

o tom ďalej baviť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec  Prokeš, nie je rozprava,  nie sú ani fak-

tické poznámky k tomuto bodu.

 

 

     Podľa §  38 ods. 3 zákona  Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo 566/1992 Zb.  o Národnej banke Slovenska ročnú

správu  o výsledkoch  svojho hospodárenia  predkladá Národná

banka  do troch  mesiacov po  skončení kalendárneho  roka na

schválenie Národnej rade Slovenskej republiky.

 

     Páni poslanci, panie poslankyne, správu ste dostali ako

tlač  číslo 115  a máte   k nej  rozdanú aj  spoločnú správu

o výsledkoch prerokovania vo výboroch Národnej rady ako tlač

číslo 115a.

 

     Vzhľadom  na to,  že guvernér  Národnej banky Slovenska

pán Vladimír Masár sa na  rokovanie 7. schôdze Národnej rady

písomne  ospravedlnil, pretože  je služobne  mimo republiky,

odporúčam, aby bez uvedenia  správy Národnej banky Slovenska

pán poslanec  Lysák  podal správu  o výsledkoch prerokovania

správy Národnej banky Slovenska vo výboroch Národnej rady.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené panie poslankyne, páni poslanci,

     dámy a páni,

 

     dovoľte mi, aby som  uviedol spoločnú správu Výboru Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  pre  financie, rozpočet

a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospo-

dárstvo,  privatizáciu a  podnikanie a  Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky pre  pôdohospodárstvo o výsledku prero-

kovania správy  o výsledku  hospodárenia Národnej banky Slo-

venska za rok 1994.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím roz-

hodnutím číslo  238 z 31.  marca tohto roku  pridelil správu

o výsledku  hospodárenia  Národnej  banky  Slovenska  za rok

1994 na prerokovanie Výboru  Národnej rady Slovenskej repub-

liky  pre financie,  rozpočet a  menu, Výboru  Národnej rady

Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-

kanie a Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky pre pôdo-

hospodárstvo do  27. apríla tohto roku.  Zároveň určil Výbor

Národnej  rady Slovenskej  republiky pre  financie, rozpočet

a menu,  aby  skoordinoval  stanoviská  výborov k predmetnej

správe.

 

     Chcel by som konštatovať, že správa Národnej banky Slo-

venska  za lanský  rok je  spracovaná precízne,  faktografia

nákladov, výnosov,  rozdelenia aj použitia  zisku je vyargu-

mentovaná.  Celkové  výsledky    pozitívne  a audítormi sú

odobrené bez  výhrad. Výbory, ktorým  bola správa pridelená,

ju prerokovali v určenom termíne s týmito výsledkami:

 

     1. Všetky  tri určené výbory, a  to Výbor Národnej rady

Slovenskej  republiky pre  financie, rozpočet  a menu, Výbor

Národnej rady Slovenskej  republiky pre hospodárstvo, priva-

tizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre  pôdohospodárstvo, predmetnú správu  vzali na vedo-

mie, alebo s ňou súhlasili bez pripomienok.

 

     2.  Príslušné výbory  zároveň odporučili  Národnej rade

Slovenskej republiky schváliť výsledky hospodárenia Národnej

banky Slovenska tak, ako boli predložené.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi Lysákovi. Otváram rozpra-

vu k deviatemu bodu s  konštatovaním, že som nedostal žiadnu

písomnú prihlášku  do rozpravy. Keďže nie  sú ani iné pripo-

mienky, vyhlasujem  rozpravu k tomuto bodu  za skončenú. Pán

poslanec Lysák, chcete záverečné  slovo? Ak nie, budeme hla-

sovať o  návrhu uznesenia.  Prosím, aby ste prečítali  návrh

uznesenia.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Uznesenie je v správe. Odporúčam ho prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže prosím, budeme sa prezentovať a hneď aj hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 96 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 95 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme uznesenie schválili.

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.

 

     Pristúpime  k  d e s i a t e m u  bodu programu, ktorým

je

 

     Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na  vydanie zákona Národnej  rady Slovenskej republiky,

ktorým sa dopĺňa zákon číslo  513/1991 Zb. Obchodný zákonník

v znení neskorších predpisov.

 

     Návrh zákona ste dostali ako  tlač číslo 120 a spoločnú

správu ako tlač číslo 120a.

 

     Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní pán poslanec

Rastislav Šepták. Prosím pána poslanca.

 

 

 

Poslanec R. Šepták:

 

     Vážený pán predseda,

     pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     predložená  právna úprava  sa dotýka  ustanovenia § 190

Obchodného zákonníka,  ktorý upravuje právne  pomery spoloč-

nosti, ktorá má len  jediného akcionára. Zákon umožňuje, aby

akciovú spoločnosť založila iba  jedna osoba, právnická oso-

ba, a pripúšťa, aby majiteľom  všetkých akcií bola iba jedna

osoba. V  takomto prípade táto  osoba vykonáva všetky  práva

akcionára. Podľa  § 184  ods. 2  valné  zhromaždenie zvoláva

predstavenstvo, ak  tento zákon neustanovuje  inak. Osobitne

tak zákon ustanovuje  v § 199 ods. 1,  keď dozorná rada môže

zvolať valné zhromaždenie v  prípade, keď to vyžadujú záujmy

spoločnosti, a na valnom zhromaždení navrhuje potrebné opat-

renia. Zákon však osobitne  neustanovil, že valné zhromažde-

nie môže zvolať i akcionár,  ktorý je majiteľom všetkých ak-

cií, a tak priamo  uplatňoval výkon svojho vlastníckeho prá-

va. Návrh novely zákona odstraňuje túto medzeru v zákone.

 

     Je v  praxi neúčelné, aby  takýto akcionár nemohol  sám

zvolať valné  zhromaždenie, ktorého pôsobnosť  vykonáva sám,

a musel  o jeho  zvolanie požiadať  vždy predstavenstvo. Ide

teda o to, že zákon  ustanoví, že valné zhromaždenie spoloč-

nosti, ktorá má len jediného  akcionára, si môže zvolať i on

sám, sám seba, a nie  je potrebné v takomto prípade postupo-

vať podľa § 184 ods. 3. Predložený návrh novely si nevyžiada

zvýšené výdavky zo štátneho rozpočtu.

 

     Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na záver by som

chcel povedať, že táto novela vychádza aj zo skúseností Fon-

du národného majetku. Tam, kde  iba jediný akcionár má veľký

problém zvolať valné zhromaždenie, dá sa povedať, že je dosť

veľký precedens, keď vlastník sa  musí nečinne  dívať na to,

ako sa rozoberá jeho majetok, bez možnosti bezprostredne za-

siahnuť  do  vývoja  v  správe  majetku.  Súhlasím,  že  ide

o čiastkovú novelu. Súhlasím, že  je potrebná celoplošná no-

vela Obchodného zákonníka tak, ako sa vyjadrila Legislatívna

rada vlády,  ale je pravda aj  to, že po čase,  ktorý je po-

trebný na celkovú novelu, môže byť už neskoro, a táto novela

nebude potrebná. Nám potom  nezostane nič iné, len konštato-

vať, že sme nedokázali zareagovať na potreby života.

 

     Navrhovaná novela sa v žiadnom  prípade a v ničom nedo-

týka oprávnených vlastníckych  a iných majetkoprávnych záuj-

mov  právnických ani  fyzických osôb  a neohrozuje  ich. Jej

prijatie smeruje k ochrane tých majetkoprávnych záujmov, kto-

  zabezpečujú právnu  a morálnu  ochranu verejného majetku

v podstate proti individuálnym snahám o jeho zmenšovanie.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi.  Prosím teraz spoločného spra-

vodajcu pána poslanca Morica,  aby podal správu o výsledkoch

jej prerokovania vo výboroch Národnej rady.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     kolegovia, kolegyne,

 

     návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na  vydanie zákona Národnej  rady Slovenskej republiky,

ktorým sa dopĺňa zákon  číslo 513/1992 Zb. Obchodný zákonník

v znení neskorších predpisov, pridelil predseda Národnej ra-

dy Slovenskej  republiky rozhodnutím číslo  241 z 3.  apríla

1995  na prerokovanie  Ústavnoprávnemu výboru  Národnej rady

Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre  financie, rozpočet a  menu a Výboru  Národnej rady

Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-

kanie po získaní  stanoviska  vlády Slovenskej republiky. Na

skoordinovanie  stanovísk výborov  Národnej rady  Slovenskej

republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre

hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a súčasne určil, aby

sa skoordinované stanoviská výborov Národnej rady Slovenskej

republiky premietli v spoločnej správe.

 

     Vláda Slovenskej republiky na  svojom zasadnutí 18. ap-

ríla 1995 prerokovala tento návrh  na vydanie zákona a uzne-

sením  číslo 260  vyslovila s  predloženým návrhom  nesúhlas

z dôvodov uvedených v jej stanovisku.

 

     Výbor Národnej  rady pre financie,  rozpočet a menu  na

svojej  schôdzi dňa  26. apríla  neprerokoval návrh  skupiny

poslancov na  vydanie zákona z toho  dôvodu, že predkladateľ

poslanec Šepták  tento návrh z rokovania  výboru stiahol pre

negatívne stanovisko Legislatívnej rady vlády s odôvodnením,

že Obchodný zákonník bude  riešený komplexnou novelou. To je

odôvodnenie legislatívnej rady.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerokoval návrh sku-

piny  poslancov  na  vydanie  zákona  na  svojej schôdzi dňa

26. apríla  1995, vyslovil s  ním nesúhlas a  neodporúčal ho

schváliť.

 

     Garančný výbor  Národnej rady Slovenskej  republiky pre

hospodárstvo,  privatizáciu a  podnikanie na  svojej schôdzi

dňa 19.  apríla 1995 prerokoval návrh  skupiny poslancov Ná-

rodnej rady  na vydanie zákona Národnej  rady Slovenskej re-

publiky s tým, že vyslovil s ním súhlas a odporúča ho Národ-

nej rade Slovenskej republiky schváliť.

 

 

     Ako spoločný  spravodajca vám odporúčam,  aby ste tento

návrh schválili.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán  poslanec. Otváram rozpravu  k tomuto bodu

programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku.

Hlási sa pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predseda,

     milé kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     v ústavnoprávnom  výbore sme sa zhodli  na tom, že táto

novela nie je potrebná, lebo výkladom možno dosiahnuť to is-

té, čo novelou. Kolega Cuper, ktorý je predkladateľ, nechcem

za neho hovoriť, nevidím ho  tu, sám uznal, že po premyslení

si celej  tejto záležitosti a výkladového  postupu by sme sa

nemali takto necitlivo dotknúť  kódexu, akým je obchodný kó-

dex.  Preto aj  ústavnoprávny výbor  prijal také stanovisko,

ako konštatoval pán spoločný spravodajca.

 

     Posledná poznámka.  Vážení kolegovia najmä  z koalície,

rešpektujme návrh a stanovisko  vlády. Vláda v tomto prípade

celkom dobre vie, prečo neodporučila tento návrh schváliť.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     V informácii predkladateľa bolo povedané, že dokonca aj

Fond národného majetku tam,  kde je stopercentný majiteľ, má

problém  zvolať valné  zhromaždenie.  Bol  by som  rád, keby

predkladateľ uviedol jediný konkrétny prípad.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci. Pred  chvíľou sme si vypoču-

li, že  by sme nemali necitlivo  zasahovať do takého kódexu,

akým  je Obchodný  zákonník. Ja  si naopak  myslím, že je to

veľmi citlivý zásah a veľmi potrebný zásah na ochranu vlast-

níctva a  vlastníckych vzťahov. A myslím  si, že táto povin-

nosť nám vyplýva dokonca z ústavy.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Dzurinda.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Vážený pán predseda,

     panie poslankyne, páni poslanci,

 

     vecná  stránka návrhu  novely zákona  je orientovaná na

možnosť akcionára, ktorý je jediným akcionárom akciovej spo-

ločnosti,  zvolať  valné  zhromaždenie  akciovej spoločnosti

priamo, nie prostredníctvom  predstavenstva akciovej spoloč-

nosti. Otázkou teda je, čo novelou sleduje jej predkladateľ.

Veď Obchodný zákonník hovorí,  že predstavenstvo zvolá mimo-

riadne valné  zhromaždenie tak, aby  sa konalo najneskôr  do

30 dní  odo dňa, keď  mu došla žiadosť  o jeho zvolanie.  Ak

predstavenstvo nesplní túto povinnosť, zvolá mimoriadne val-

né zhromaždenie v tej istej lehote súd. Teda medzera v dote-

rajšej právnej úprave nie je. Ide len o to, že niekto naháňa

čas, niekto potrebuje veľmi  rýchlo vymeniť neposlušné pred-

stavenstvo a,  podľa môjho názoru,  aj pripraviť si  pôdu na

následnú privatizáciu niektorých firiem.

 

      Už pri prvom predložení som vyslovil domnienku, že ta-

kou účelovou záležitosťou je  privatizácia podniku ŽOS Vrút-

ky. Túto domnienku dnes opakujem o  to viac, že je mi známe,

že 7. apríla tohto roku došlo k výmene predstavenstva v tej-

to firme, v Železničných  opravovniach a strojárňach Vrútky,

na mimoriadnom valnom zhromaždení,  ktoré zvolal Fond národ-

ného majetku podľa všetkého  protiprávne. Vyslovujem teda aj

dnes domnienku,  že ide o účelovú  novelu, ktorej zmyslom je

vybieliť  protizákonný  postup  a  následne čo najrýchlejšie

privatizovať Železničné  opravovne a strojárne  Vrútky ľuďmi

blízkymi časti Slovenskej národnej strany.

 

     Z hľadiska vecného je  úplne jednoznačné, že ide význa-

movo o drobnú novelu, ktorou sa nehodí upravovať súčasný zá-

kon, lebo tak ako už povedali  moji predrečníci a ako to po-

vedal aj predseda vlády pán Mečiar v Pressklube, časté drob-

né novely takých vážnych zákonov, takých základných zákonov,

ako je Obchodný  zákonník, zneprehľadňujú legislatívny stav.

Nakoniec, a  to už tiež povedali  moji predrečníci, aj vláda

dala k novele zákona negatívne stanovisko.

 

     Na základe  uvedeného si myslím, že  by sme túto novelu

nemali prijať. (Potlesk.)

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda. Vystúpenie pána poslanca Dzurin-

du ma vôbec neprekvapilo. Zrejme  znovu hľadá to, čo sám po-

ciťuje a ako  by postupoval u iných -  osobné záujmy. Predo-

všetkým však treba vidieť aj to, že pán Dzurinda sa očividne

usiluje o to, aby  nebolo možné efektívne riadenie hospodár-

stva. Vieme veľmi dobre, že  máme mnoho podnikov, ktoré majú

práve kvôli neschopnosti manažmentu problémy, a tento manaž-

ment práve nie je možné vymeniť v krátkom čase a veľmi rých-

lo tam,  kde dochádza k rozkrádaniu  štátneho majetku, ktorý

je majetkom každého jedného občana. Namiesto toho, aby tieto

podniky  išli do  efektivity, idú  do tvrdej  straty, a toto

chce predložená novela zákona riešiť. Nevidím nič negatívne-

ho na tom, aby výlučný vlastník mohol bezprostredne rozhodo-

vať o riadení svojho majetku.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Moje vystúpenie bude také krátke,  že ho poviem z mies-

ta. Do troch minút sa zmestím.

 

 

 

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy a páni,

 

     odznelo tu,  že ide o účelovú  novelu a ide o  zásah do

právneho systému. Môžem to  potvrdiť. Nepoznám žiadnu novelu

zákona, ktorá  by bola bezúčelová  alebo protiúčelová, každá

je účelová. A nepoznám žiadnu novelu zákona, ktorá by nezna-

menala zásah  do právneho systému.  Takže vyjasnime si,  ide

o účelovú novelu a ide o zásah do právneho systému. Oba tie-

to kroky sú zámerné, cieľavedomé a na základe poznania komi-

sie  na dohľad  nad procesom  privatizácie, pretože  v rámci

tejto činnosti sa objavujú  niektoré trhlinky v právnom sys-

téme, ktoré jednoducho nie sú vykryté. Treba ich vykryť.

 

     Nemyslím  si, že  toto je  najšťastnejšia forma  týchto

krátkych noviel,  ale súčasne je  asi jediná možná,  pretože

veľká novela Obchodného zákonníka je dlhodobejšia a prácnej-

šia  záležitosť a  zrejme by  uzrela svetlo  sveta podstatne

neskôr a dovtedy môže  prichádzať k nekontrolovateľným stra-

tám, pretože do 30 dní zvolania predstavenstva je 30 dní ča-

su na šafárenie. A zvolanie  súdom - vieme ako súdy fungujú,

súd to môže zvolať v priebehu roka, a do roka ostanú v danom

podniku prázdne haly. Kto neverí,  môžem uviesť celý rad ta-

kýchto príkladov, kde sa Fond národného majetku dosť bezmoc-

ne prizerá na to, čo sa deje s privatizovaným podnikom.

 

     Takže na  rozdiel od predrečníkov sa  prihováram za to,

túto novelu prijať, pretože  vykrýva prázdnu trhlinku, ktorá

sa zatiaľ v našom právnom systéme nachádza, s tým, že novela

Obchodného zákonníka, ktorá sa  pripravuje, to vykryje celo-

plošne a komplexne.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Vaškovič.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     hovorí sa,  že ide o  účelovú novelu. Práve  tie účely,

ktoré tu boli povedané, sa  dajú riešiť iným spôsobom. Na to

vôbec nie  je potrebná novela.  Prosím vás pekne,  ak je ne-

schopný manažment, alebo manažment, ktorý rozkráda, na to je

predsa  štatút spoločnosti,  kde dozorná  rada môže  odvolať

predstavenstvo. Na  to netreba zvolávať  valné zhromaždenie.

Fond národného  majetku tento problém môže  hravo riešiť cez

štatút. Dozornú  radu tam, kde  je stopercentným akcionárom,

menuje Fond národného majetku,  čiže menuje tam ľudí, ktorým

dôveruje. Tí môžu odvolať  manažment, kedy chcú. Takže nevi-

dím žiaden dôvod, tie dôvody,  ktoré ste uviedli, z hľadiska

novely vôbec  nie sú relevantné. Takže  uveďte dôvody, ktoré

sú skutočne účelové, lebo tie sa dajú riešiť, nie je potreb-

né riešiť ich zákonom.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     v  diskusii a  v príspevkoch  či už pána Prokeša, alebo

predtým predkladateľa, alebo  pána Hofbauera  zazneli slová,

že mnoho  podnikov zaznamenáva tvrdé  straty, Fond národného

majetku sa bezmocne prizerá. Prosím uviesť jeden jediný kon-

krétny príklad, pretože to  je bezduchá rétorika. Manažmenty

predstavenstva dodržiavajú zákon a  okrem ŽOS Vrútky neexis-

tuje  príklad, kde  by Fond  národného majetku  zaznamenával

tvrdé straty a  bezmocne sa pozeral. V ŽOS  Vrútky bolo pro-

tiprávne  zvolané valné  zhromaždenie. Ľudí,  ktorí dosiahli

60 miliónový  zisk, vyhodili na ulicu.  Všetci do jedného sa

boli prihlásiť na úrade  práce ako nezamestnaní. Chceme toto

legalizovať?

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán  poslanec Moric sa  hlási s faktickou  po-

známkou. Potom pán poslanec Dzurinda.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený  pán  predseda,  tento  problém,  pokiaľ viem od

predkladateľa, vznikol  ešte asi pred 5-6  mesiacmi. Keď pr-

výkrát tento problém vznikol,  Fond národného majetku sa od-

volal na  Najvyšší súd a Najvyšší  súd potvrdil, že Obchodný

zákonník takýto  prípad nerieši. Preto bol  podaný tento ná-

vrh, ktorý bol podaný. Pokiaľ sa týka ŽOS Vrútky, osobne som

si aj s niektorými ďalšími poslancami situáciu preveril. Ani

jeden jediný  pracovník nebol vyhodený  na ulicu. Ani  jeden

jediný, pán kolega Černák.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, pán poslanec Dzurinda.

 

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán predseda, budem citovať zákon: "Predstavenstvo zvo-

lá mimoriadne  valné zhromaždenie tak, aby  sa konalo najne-

skôr do 30  dní odo dňa, keď mu došla  žiadosť o jeho zvola-

nie. Ak  predstavenstvo nesplní túto  povinnosť, zvolá mimo-

riadne valné zhromaždenie na  žiadosť akcionárov v tej istej

lehote počítanej odo dňa doručenia žiadosti súd." Pán posla-

nec Hofbauer,  nemôže byť reč  o roku, do  61 dní od  vzniku

myšlienky, že má  byť valné zhromaždenie, do 61  dní, aj keď

predstavenstvo odmietne  valné zhromaždenie, sa  konať bude.

Preto naozaj problém je niekde inde. Časť z toho povedal pán

poslanec Vaškovič a  časť som povedal ja. Obávam  sa, že na-

ozaj ide o to, aby sa vybielilo to, čo sa deje v ŽOS Vrútky.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda. Pánu Dzurindovi len toľko, že by

som ho rád  upozornil, že 60 dní je  prakticky jedna šestina

roka. To znamená,  že za ten čas sa  dajú nahromadiť parádne

straty.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Potvrdením pána Morica svoju otázku spresním. Keďže tam

bol na poslaneckom prieskume, pýtam sa ho, či členovia býva-

lého  predstavenstva sú  ešte zamestnancami  privatizovaných

ŽOS a ako sú zaradení, v akých funkciách pracujú.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, chcete odpovedať?

 

Poslanec V. Moric:

 

     Niektorí odišli po vzájomnej dohode na vlastnú žiadosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Nie som  odborník v tejto oblasti,  ale chcem sa spýtať

kompetentných, pokiaľ  ide o ŽOS  Vrútky, či by  sme nemohli

prijať novelu  Obchodného zákonníka, ktorá by  sa týkala len

ŽOS Vrútky.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Dzurinda.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán poslanec Prokeš, verím,  že ste to nemysleli celkom

vážne s tým rozkrádaním. Fond  národného majetku si má plniť

právo akcionára.  A už tu bolo  povedané, že podľa súčasného

právneho stavu, keď ide len o to, aby  tam bol iný riaditeľ,

to je v kompetencii dozornej rady.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte raz pán poslanec Vaškovič.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vzhľadom na to, že mám pocit, že pán Prokeš nechce tomu

rozumieť,  zopakujem to  tretíkrát. Na  odvolanie manažmentu

nie je  potrebné zvolanie valného  zhromaždenia. Čiže jediný

rozumný účel,  ktorý vidím ja, je  zvolať valné zhromaždenie

rýchlo preto, že dozorná rada nepočúva. Potom skutočne treba

rýchle zvolať valné zhromaždenie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Keďže som podpísaný ako jeden z predkladateľov, povedal

som aj vo výbore, že  svoj podpis sťahujem nie z politických

alebo  iných dôvodov.  Jednoducho tento  problém je  riešený

v Obchodnom  zákonníku.  Jediný  akcionár  môže zvolať valné

zhromaždenie, kedy chce,  lebo sám  je vlastníkom  aj valným

zhromaždením. Ak dospel Najvyšší súd k inému výkladu, nadra-

dil práva správcu vlastníctva  alebo jeho rozmnožovateľa nad

práva vlastníka, a  to by bolo proti zmyslu  a logike vlast-

níckeho  inštitútu. Nie  z nejakých  politických dôvodov  si

myslím, že táto  novela by len pridupľovala to,  čo v zákone

už je. A myslím si, že zákon dvakrát o tom istom by bol zby-

točný. Ale je  pravda aj to, že to  treba vyčítať z kontextu

viacerých paragrafov  Obchodného zákonníka, nie  z jediného,

ako by bolo v tom  prípade, keby táto novela bola schválená.

Preto sú politické úvahy okolo tejto novely zbytočné.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže to  bol posledný hlas.  Končím rozpravu k  tomuto

bodu. Pýtam  sa ešte pána  poslanca Šeptáka, či  sa chce vy-

jadriť ako predkladateľ.

 

Poslanec R. Šepták:

 

     Nie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie. Pán poslanec Moric, chcete sa vyjadriť ako spoloč-

ný spravodajca?

 

Poslanec V. Moric:

 

     Nie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Keď nie,  pristúpime k hlasovaniu.  Keďže neboli žiadne

pozmeňovacie návrhy,  pán spoločný spravodajca  nemá čo uvá-

dzať.

 

     V súlade  s § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku bu-

deme hlasovať o návrhu predloženého zákona.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme túto novelu zákona schválili.

 

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     prejdeme na  j e d e n á s t y  bod programu, ktorým je

 

     Návrh Rady Slovenskej republiky  pre rozhlasové a tele-

vízne vysielanie na schválenie udelenia licencie na televíz-

ne vysielanie prostredníctvom  družice spoločnosti VTV CABLE

TV.

 

     Je to spoločnosť  s ručením obmedzeným Žarnovica. Mate-

riál ste dostali ako tlač  číslo 114 a spoločnú správu výbo-

rov ako tlač číslo 114a.  Predložený máte aj návrh uznesenia

Národnej rady.

 

     Prosím  teraz spoločnú  spravodajkyňu výborov  pani po-

slankyňu Idu Rapaičovú, aby  podala správu o výsledkoch pre-

rokovania vo výboroch Národnej rady.

 

Poslankyňa I. Rapaičová:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážení kolegovia a kolegyne,

 

     návrh Rady Slovenskej republiky  pre rozhlasové a tele-

vízne vysielanie na schválenie udelenia licencie na televíz-

ne vysielanie prostredníctvom  družice spoločnosti VTV CABLE

TV,  spoločnosť  s  ručením  obmedzeným  Žarnovica, pridelil

predseda Národnej rady  Slovenskej republiky piatim výborom,

a to Ústavnoprávnemu výboru  Národnej rady Slovenskej repub-

liky, Výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky pre finan-

cie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  pre verejnú správu, územnú

samosprávu  a národnosti  a Výboru  Národnej rady Slovenskej

republiky pre  vzdelanie, vedu, kultúru  a šport. Návrh  bol

prerokovaný do 27. apríla  1995. Súčasne určil na skoordino-

vanie stanovísk  výborov Národnej rady  Slovenskej republiky

Výbor Národnej rady Slovenskej  republiky pre vzdelanie, ve-

du, kultúru  a šport s tým,  aby sa skoordinované stanoviská

premietli do spoločnej správy  výborov Národnej rady Sloven-

skej republiky.

 

     Výbory  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  návrh na

schválenie udelenia  licencie prerokovali v  určenej lehote,

vyslovili súhlas  s návrhom na  schválenie udelenia licencie

a odporúčajú Národnej  rade Slovenskej republiky  podľa § 10

ods. 3 zákona číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasové-

ho a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov ná-

vrh Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vy-

sielanie na  udelenie licencie na  televízne vysielanie pro-

stredníctvom  družice spoločnosti  VTV CABLE  TV, spoločnosť

s r. o., schváliť. Toľko spoločná správa.

 

     Vážení  kolegovia, kolegyne, ako spravodajkyňa využívam

túto možnosť a ako prvá sa prihlasujem do diskusie.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani poslankyni. Otváram rozpravu k tomuto bodu

programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku.

Pani spravodajkyňa sa hlásila do rozpravy.

 

 

 

Poslankyňa I. Rapaičová:

 

     Vážená Národná rada,

 

     predložený projekt VTV na vysielanie s vysielacím dosa-

hom na celé územie Slovenskej republiky má predovšetkým cieľ

transformovať  televízne  médiá  na  nezávislé, demokratické

a pluralitné,  podobne, ako je to  už v súčasnosti v oblasti

rozhlasového  vysielania. V  oblasti televízneho  vysielania

boli doteraz  udelené iba 4 licencie miestneho, resp. regio-

nálneho  charakteru. Naproti tomu v  rozhlase bolo udelených

27 licencií. Príčiny tohto  stavu sú všeobecne známe. Pripo-

meniem  iba, že v minulom  funkčnom období Národná rada Slo-

venskej republiky dvakrát neschválila  návrh na udelenie li-

cencie na polovicu vysielacieho času okruhu STV 2.

 

     Rada  na neverejnom  i verejnom  vypočutí žiadateľa po-

drobne zhodnotila programové,  personálne a technické zabez-

pečenie projektu. Posúdila ekonomické zabezpečenie, kde kon-

štatovala, že celý projekt  je krytý úvermi slovenských bánk

vo výške 135 miliónov korún.  Reálnosť príjmov z reklamy ako

jediného zdroja príjmov je opodstatnená až o polovicu nižší-

mi  cenami za  odvysielanie reklamy  oproti STV.  Programová

štruktúra je  postavená na princípe  dennej štruktúry. Každý

deň  v rovnakom  čase ponúka  rovnaký programový  typ, čo je

osvedčenou a  v praxi overenou  metódou získania televízneho

diváka pri bohatej ponuke programov televíznych spoločností.

Na rozdiel od STV v  programovej ponuke je zastúpený i ranný

publicisticko-informačný blok a veľký  priestor pre živé vy-

sielanie.  Percento  filmových  programov  je  takmer zhodné

s publicistikou, čo  nie je pri  súkromných televíznych spo-

ločnostiach zvykom.

 

     Súčasťou predloženého  materiálu sú i  podmienky na li-

cenciu plne  porovnateľné s obdobnými  podmienkami vo vyspe-

lých európskych štátoch.  Zohľadňujú platnú legislatívu Slo-

venskej republiky,  ale i ustanovenia  rezolúcií a dohovorov

Rady Európy,  ako Európsky dohovor  o televízii bez  hraníc,

rezolúciu číslo 1003/1993 o  etike žurnalizmu, Viedenskú de-

klaráciu a Deklaráciu o  médiách v demokratickej spoločnosti

prijatú na 4. konferencii ministrov v roku 1994 v Prahe. Sú-

časne boli  do podmienok aplikované  ustanovenia, ktorými sa

dopĺňajú absentujúce úpravy v  právnych predpisoch pre tele-

vízne  vysielanie v  Slovenskej republike,  napríklad podiel

slovenského znenia filmových zahraničných programov a povin-

nosť dabovania  všetkých relácií určených pre  deti a mládež

do  12 rokov,  vrátane českých.  Podmienkami je  zabezpečená

i do  budúcnosti transparentnosť  kapitálového zloženia spo-

ločnosti a súčasne sa  zdôraznila úloha rady ako regulačného

orgánu na  zamedzenie nežiaducej koncentrácie  médií a zame-

dzenia dominantného postavenia držiteľa licencie.

 

     Spoločnosť  od 22.  apríla vysiela  na základe udelenej

licencie v káblových rozvodoch  v Bratislave zo znovuvybudo-

vaných priestorov na starej Prievozskej ceste podľa schvále-

nej štruktúry z dvoch štúdií vybavených špičkovou digitálnou

technológiou. Po schválení v Národnej rade Slovenskej repub-

liky je spoločnosť pripravená začať v maximálne krátkom čase

(niekoľkých  mesiacoch)  vysielanie  prostredníctvom družice

EUTELSAT 2 v rozsahu 14 až  18 hodín denne so širokým žánro-

vým spektrom.

 

     Okrem  majiteľov  individuálnych satelitných prijímačov

budú  môcť  vysielanie  sledovať  diváci prostredníctvom cca

300 000  zásuviek káblových rozvodov,  z ktorých tretina  je

v Bratislave.

 

     Po zvážení všetkých  okolností odporúčam schváliť pred-

ložený  návrh na  udelenie tejto  licencie, lebo predstavuje

skutočné duálne vysielanie ako zdravú, a verím, i aktivizujú-

cu  konkurenciu pre  Slovenskú televíziu.  Svojím technickým

riešením, satelitným vysielaním  presiahne ďaleko územie na-

šej republiky a môže ju v zahraničí účinne a pritom nenásil-

nou formou reprezentovať.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

    Ďakujem  pani poslankyni.  Takže môžem  ukončiť rozpravu

k tomuto bodu  rokovania. Neboli žiadne  pripomienky, môžeme

pristúpiť k hlasovaniu. Budeme  hlasovať o návrhu uznesenia,

ktorým Národná  rada Slovenskej republiky podľa  § 10 ods. 3

zákona číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a te-

levízneho vysielania  v znení neskorších  predpisov na návrh

Rady Slovenskej republiky pre  rozhlasové a televízne vysie-

lanie  schvaľuje udelenie  licencie na  televízne vysielanie

prostredníctvom družice spoločnosti VTV CABLE TV, spoločnosť

s ručením obmedzeným, Žarnovica.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 108 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že Národná rada  schválila návrh Rady Slo-

venskej republiky  pre rozhlasové a  televízne vysielanie na

schválenie udelenia  licencie na televízne  vysielanie  pro-

stredníctvom  družice  spoločnosti VTV  CABLE TV, spoločnosť

s r. o., Žarnovica. (Potlesk.)

 

     Ďakujem pani poslankyni Rapaičovej.

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     pri  schvaľovaní programu  sme hlasovaním  rozhodli, že

body 12 a 13 schváleného  programu, teda návrh pána poslanca

na vydanie  zákona Národnej rady Slovenskej  republiky o za-

medzení rozporu zájmov pri  výkone funkcií ústavných činite-

ľov a vyšších štátnych  funkcionárov a takisto návrh skupiny

poslancov  Národnej rady  k  tej  istej téme  prerokujeme vo

štvrtok 11. mája 1995.

 

     Preto pristúpime k ďalšiemu, a  to  š t r n á s t e m u

bodu programu, ktorým je

 

     Žiadosť  generálneho  prokurátora  Slovenskej republiky

o súhlas Národnej rady Slovenskej  republiky na trestné stí-

hanie poslanca Národnej rady  Slovenskej republiky Jána Lan-

goša.

 

     Materiál ste dostali ako  tlač číslo 135. Správu Mandá-

tového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republi-

ky uvedie predseda výboru poslanec pán Anton Poliak. Prosím,

aby sa ujal slova.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

     vážení hostia,

 

     dovoľte,  aby  som  stručne  uviedol správu mandátového

a imunitného výboru o výsledku jeho zistení vykonaných v sú-

vislosti so žiadosťou generálneho prokurátora Slovenskej re-

publiky  o  súhlas  Národnej  rady  Slovenskej  republiky na

trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky

Jána Langoša. Úvodom by som  chcel povedať, že základné pod-

statné veci, o ktorých  treba oboznámiť Národnú radu Sloven-

skej republiky, sú uvedené v materiáli, tlač 135, ktorý máte

pred sebou a iste ste si ho pozorne prečítali. Jeho súčasťou

je tiež žiadosť generálneho  prokurátora, ako aj správa man-

dátového a  imunitného výboru. Predložením  tejto správy Ná-

rodnej  rade Slovenskej  republiky si  výbor plní  povinnosť

uloženú zákonom o rokovacom poriadku.

 

     Na svojej  schôdzi 25. apríla  1995 sa výbor  žiadosťou

generálneho prokurátora  s vážnosťou a  zodpovedne zaoberal.

Ako je v správe uvedené, na základe vyžiadania od generálne-

ho  prokurátora výbor  sa oboznámil  s uznesením príslušného

orgánu policajného zboru o začatí trestného stíhania vo veci

a tiež  s podstatnými  listinnými dôkazmi  zo spisu,  ako sú

uvedené  v  predloženej  správe  výboru.  Výbor podľa zákona

umožnil pánu  poslancovi Langošovi, aby sa  k veci vyjadril.

Z hľadiska konania výboru nie je podmienené, že pán poslanec

svojou neúčasťou na schôdzi výboru túto možnosť nevyužil.

 

     Okolnosti nehody a skutočnosti súvisiace s jej príčinou

sú uvedené v správe výboru. V súvislosti s tým chcem povedať

pár slov  len k jednej  otázke, ktorá sa  v správe neuvádza.

Podľa  posudku znalca  z analýzy  dopravného nehodového deja

vyplýva,  že  rýchlosť  jazdy  vozidla neprekročila kritickú

hranicu  na prejazd  zákrutou za  podmienok dopravnej nehody

vlhkej vozovky.  K otázke primeranosti  rýchlosti jazdy uvá-

dza, že  by nemala byť príčinou  dopravnej nehody. Bolo teda

treba v  zákrute nebrzdiť, pred zákrutou  spomaliť a pomocou

výkonového faktora  motora a predného  náhonu plynule prejsť

zákrutou.  Vodič  svojím  konaním  porušil  ustanovenie § 16

ods. 1  vyhlášky o pravidlách  cestnej premávky o  rýchlosti

jazdy.  Podľa  neho  rýchlosť  jazdy  musí vodič prispôsobiť

najmä svojim  schopnostiam, vlastnostiam vozidla  a nákladu,

poveternostným  podmienkam a  iným okolnostiam,  ktoré možno

predvídať. Smie  ísť len takou  rýchlosťou, aby bol  schopný

zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.

 

     Vážené poslankyne, vážení  poslanci, na rokovaní výboru

sme po  vykonanom nevyhnutnom vyšetrení  dospeli k zisteniu,

a je to vyjadrené  aj v uznesení výboru, že  v tomto prípade

sú dané podmienky na trestné stíhanie poslanca Jána Langoša,

pretože z  nedbanlivosti spôsobil ťažkú  ujmu na zdraví.  Čo

dodať na záver môjho vystúpenia? Azda to, a myslím si, že to

treba  povedať, že  u nás  nie sú  výslovne stanovené nijaké

pravidlá, kedy súhlas na  trestné stíhanie dať, alebo nedať.

Výboru neprináleží  hodnotiť okolnosti nehody.  Nazdávam sa,

že  pri našom  dnešnom rozhodovaní  by bolo  namieste mať aj

tieto okolnosti na zreteli, najmä v kontexte s dopustením sa

neúmyselného  trestného činu  poslancom. V  tomto konkrétnom

prípade ide o nedbanlivostný trestný čin v doprave, ktorý je

síce  založený na  zavinení, ale  najmä v  dôsledku zlyhania

ľudského faktora spočívajúceho tiež v momentálnej indispozí-

cii vodiča.  Navyše došlo aj k  jeho ujme na zdraví,  ako aj

osobe jemu blízkej, čím bol vlastne aj sám postihnutý.

 

     Rozhodnutie Národnej rady má  svoj význam aj z hľadiska

vytvorenia istého precedensu  v obdobnom prípade. Uvedomenie

si a zhodnotenie aj  týchto skutočností zrejme viedlo členov

mandátového a imunitného výboru ku konkrétnemu jednomyseľné-

mu odporučeniu pre Národnú radu nedať súhlas na trestné stí-

hanie  poslanca Jána  Langoša, ako  to máte  v správe výboru

uvedené. I keď sme pritom boli ďaleko od toho, aby sme neja-

kým spôsobom takpovediac obhajovali poslancovo konanie, kto-

rým nepochybne došlo k  porušeniu príslušných právnych pred-

pisov.

 

     Podľa zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v súla-

de s  Ústavou Slovenskej republiky oprávnenie  dať súhlas na

trestné stíhanie poslanca Národnej rady patrí výslovne pria-

mo Národnej rade Slovenskej republiky. Je teda na nás, váže-

né kolegyne, vážení kolegovia, aby sme zodpovedne a uvážlivo

rozhodli o  tomto oprávnení a  na základe nášho  rozhodnutia

prijali navrhované uznesenie.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem poslancovi, pánu predsedovi Poliakovi. Keďže aj

v tomto prípade musím otvoriť  rozpravu, otváram ju. Do roz-

pravy sa písomne nikto neprihlásil.

 

     Pán poslanec Smolec.

 

Poslanec J. Smolec:

 

     Prosil by  som pána poslanca  Langoša, aby sa  k tomuto

prípadu vyjadril.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pýtam sa  pána poslanca Langoša,  či sa chce  vyjadriť,

pretože nemusí.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

     pán minister,

     dámy a páni,

 

     k nehode prišlo asi tak,  ako ju popísal generálny pro-

kurátor, alebo  teda vyšetrovateľ vo  svojej správe. Hovorím

približne, pretože  som utrpel niekoľkodňovú  amnéziu, ktorá

doteraz  trvá. Uvedomujem  si a  znášam morálnu zodpovednosť

alebo dôsledky morálnej zodpovednosti a uvedomujem si a zná-

šam i hmotnú zodpovednosť, ale i možnú trestnú zodpovednosť.

Prijmem vaše rozhodnutie. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Uzatváram  rozpravu, považujem ju  za skončenú.

Chce sa k rozprave vyjadriť  pán predseda mandátového a imu-

nitného výboru?

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Nie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Takže budeme hlasovať o návrhu uznesenia, kto-

rým Národná rada Slovenskej republiky  v súlade s článkom 78

ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky  podľa § 4 písmena n) zá-

kona o  rokovacom poriadku má  rozhodnúť, či dáva  súhlas na

trestné stíhanie poslanca Národnej rady Jána Langoša.

 

     Chcel by som sa ešte  spýtať pána predsedu, či to uzne-

senie je negatívne, alebo pozitívne, aby sme vedeli, ako má-

me  hlasovať. Čiže  v uznesení  nedávame súhlas  generálnemu

prokurátorovi na stíhanie, to znamená, že hlasujeme za uzne-

senie. Pýtam sa preto, aby sme neurobili chybu. Je tu návrh,

aby  pán predseda  Poliak prečítal  toto uznesenie.  Prosím,

prečítajte ho.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Návrh  uznesenia  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

k žiadosti  generálneho   prokurátora  Slovenskej  republiky

o súhlas Národnej rady Slovenskej  republiky na trestné stí-

hanie poslanca Národnej rady  Slovenskej republiky Jána Lan-

goša: "Národná  rada  Slovenskej  republiky v súlade s člán-

kom 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky podľa § 4 písm. n)

zákona  Slovenskej národnej  rady číslo  44 z  roku 1989 Zb.

o rokovacom  poriadku Slovenskej  národnej rady  v znení ne-

skorších predpisov dáva - nedáva"..., čiže je na nás, ako to

odsúhlasíme.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať o tom,  že Národná rada na zá-

klade  odporúčania  mandátového  a  imunitného výboru nedáva

súhlas generálnemu  prokurátorovi na stíhanie  poslanca Jána

Langoša. Budeme  hlasovať za to,  čo som povedal,  že nedáva

súhlas, to  znamená, že hlasujeme  pozitívne. (Šum v  sále.)

Musíme hlasovať za prijatie uznesenia, že nedávame súhlas.

 

     Prosím, aby sme sa  prezentovali a hlasovali. Čiže hla-

sujeme za to, že  nedávame súhlas. Hlasujeme pozitívne. Hla-

sujeme áno. Hlasujte tak, ako som povedal.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 117 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

 

     Konštatujem, že Národná  rada nedala súhlas generálnemu

prokurátorovi na stíhanie poslanca Jána Langoša.

 

     Vážené panie poslankyne,  páni poslanci, podľa schvále-

ného programu teraz nasleduje

 

     Návrh  uznesenia  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

k strate členstva poslanca Národnej rady Slovenskej republi-

ky Ivana Lexu v Osobitnom kontrolnom orgáne na kontrolu čin-

nosti Slovenskej informačnej služby.

 

     Vážené panie poslankyne,  páni poslanci, odporúčam, aby

sme prijali uznesenie tohto znenia: "Národná rada Slovenskej

republiky berie na vedomie,  že predseda Osobitného kontrol-

ného  orgánu  na  kontrolu  činnosti  Slovenskej informačnej

služby poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Ivan Lexa

v súvislosti s vymenovaním za riaditeľa Slovenskej informač-

nej služby  vystúpil 18. 4. 1995  z klubu poslancov Národnej

rady Slovenskej republiky za  Hnutie za demokratické Sloven-

sko. Podľa § 6 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej repub-

liky  číslo 46/1993  Z. z.  o Slovenskej  informačnej službe

poslanec Národnej rady Slovenskej  republiky Ivan Lexa stra-

til členstvo v Osobitnom  kontrolnom orgáne na kontrolu čin-

nosti Slovenskej informačnej služby."

 

     Chce sa niekto k tomu vyjadriť?

 

     (Nikto.)

 

     Ak nie, ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu tohto uznese-

nia tak, ako som ho predniesol.

 

     Prosím, aby  sme sa prezentovali a  hneď hlasovali. Kto

je za toto uznesenie?

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 119 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky uzne-

senie k tomuto bodu schválila.

 

 

     Vážené panie poslankyne,  páni poslanci, šestnástym bo-

dom  programu  by  mala  byť  teraz  neverejná  časť siedmej

schôdze  Národnej rady,  na  ktorej  by sme  mali prerokovať

správu Osobitného kontrolného orgánu.

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Urban.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     chcem  dať procedurálny  návrh, aby  sme najbližší bod,

teda  prerokovanie správy  Osobitného kontrolného  orgánu na

kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, prerokovali

až zajtra ako prvý bod. K tomu dávam odôvodnenie, že v pred-

chádzajúcej chvíli som konzultoval so štátnym tajomníkom mi-

nisterstva  vnútra otázku  vytvorenia  optimálnych podmienok

na prácu Národnej rady na svojom neverejnom zasadnutí. Tento

mi dokladal, že nie je možné vo veľmi krátkom čase dosiahnuť

takéto podmienky, a preto je nevyhnutné vytvoriť väčší časo-

vý priestor. Z tohto dôvodu  navrhujem, aby zasadnutie k to-

muto bodu, tak ako sme rozhodli, na neverejnom zasadnutí bo-

lo ako prvý bod zajtrajšieho programu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, predbehli ste ma, pretože som chcel pove-

dať to isté kvôli tomu, že sa musia urobiť určité opatrenia,

ktoré  nás určite  dlho zdržia,  čiže museli  by sme  čakať.

A keďže sme sa aj rozhodli, že dnes skončíme skôr, chcel som

navrhnúť aj ja,  aby sme tento bod odložili  ako bod číslo 1

hneď zajtra, keď budú pripravené všetky podmienky na konanie

neverejnej schôdze.

 

     Pán poslanec Bugár - faktická poznámka.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Pán predseda,  nerozumiem, čo sú  to za optimálne  pod-

mienky? Vypnete mikrofóny, vyprázdnia sa priestory.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie je  to tak, pán poslanec.  Budeme musieť všetci vy-

prázdniť miestnosť, kým sa dá do poriadku.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Miestnosť?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Miestnosť, áno.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Myslíte na magnetofóny a iné?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, musia  sa urobiť kontroly.  Preto podporujem návrh

pána poslanca. Dávam hlasovať o tom, aby to  bol bod číslo 1

zajtra o deviatej. Myslím si,  že je to logické. Budeme zby-

točne čakať a dve hodiny sedieť.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže  konštatujem, že  tento bod  programu bude zajtra

ako prvý bod.

 

     Pokračovať by  sme mali osemnástym  bodom, čiže vládnym

návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa

mení Trestný zákon, nemá však kto zákon predložiť.

 

     Pán poslanec Polka - faktická poznámka.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Ďakujem,  pán predseda.  Myslím si,  že tento  materiál

sa nedá prerokovať bez ministra  vnútra alebo vôbec bez nie-

ktorého  z členov  vlády, ktorý  by sa  dohodol s  ministrom

vnútra.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Mám informáciu, že to má predložiť pani podpredsedníčka

vlády  a  že  je  na  ceste  do parlamentu. Takže vyhlasujem

pätnásťminútovú prestávku.

 

     (Po prestávke.)

 

     Panie poslankyne, páni poslanci, ktorí ste mimo rokova-

cej miestnosti, prosím, aby ste zaujali svoje miesta, budeme

pokračovať v dnešnom rokovaní.

 

     Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďalším bodom má

byť súhrnná informácia o bezpečnostnej situácii v Slovenskej

republike v roku 1994 a  o prijatých  opatreniach na ochranu

verejného poriadku, života, zdravia občanov a majetku. Keďže

pán minister vnútra je mimo Slovenskej republiky, navrhujem,

aby  sme tento  bod prerokovali  v stredu  a začali sme hneď

osemnástym  bodom, ktorý  bude uvádzať  pani podpredsedníčka

vlády.

 

     Teda pokračujeme  o s e m n á s t y m  bodom, ktorým je

 

     Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení Trestný zákon.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 134 a spoločnú

správu ako tlač 134a.

 

     Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zá-

kona odôvodní podpredsedníčka vlády Slovenskej republiky pa-

ni Katarína Tóthová. Prosím, pani podpredsedníčka.

 

Podpredsedníčka vlády SR K. Tóthová:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážený pán minister,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi,  aby som vás  z poverenia vlády  Slovenskej

republiky oboznámila s návrhom novely Trestného zákona a sú-

časne zdôvodnila  obsah tejto novely  ako aj aktuálnosť  jej

prijatia.

 

     Návrh novely Trestného zákona rešpektuje zvýšenú potre-

bu odhaľovania a odstraňovania prijímania úplatkov, a nechce

postihovať toho,  kto z rôznych príčin  sa dostáva do situá-

cie, keď je doslova nútený úplatok ponúkať. Vypustenie usta-

novenia § 161, 162 ods. 2  a § 163 podľa názoru predkladate-

ľov  umožní vo  väčšom rozsahu  odhaľovať prípady prijímania

úplatkov a prispeje k očiste  verejného života od toho veľmi

nebezpečného protispoločenského javu,  akým úplatkárstvo je.

Situácia na tomto úseku je  oveľa vážnejšia, ako by sa mohlo

na prvý pohľad zdať.

 

     Všetkým nám je známe, že najmä transformácia ekonomiky,

poskytovanie úverov v peňažných ústavoch  a nie menej aj or-

ganizovaný zločin vytvorili v našej demokratickej spoločnos-

ti podmienky  na korupciu v  jej najširšom zmysle  slova. Na

druhej strane však notorieta tejto protispoločenskej činnos-

ti nenachádza  adekvátny odraz v  odhaľovaní s tým  spojenej

trestnej činnosti. Napriek tomu,  že by sme očakávali nárast

kriminality v oblasti korupcie,  štatistické údaje o odsúde-

ných osobách  za trestné činy úplatkárstva  svedčia o opaku.

Za rok 1992 bolo za trestné činy úplatkárstva odsúdených len

43 osôb, v  roku 1993 to bolo už  len 41 osôb a v  roku 1994

iba 30 osôb. Teda jednoznačná nepriama úmera: pri vzrastajú-

cej  tendencii  úplatkárstva  sa  znižuje  tendencia postihu

týchto trestných činov.

 

     Z  uvedeného  vyplýva,  že  nejestvujú  svedkovia tejto

trestnej činnosti,  ktorej dej prebieha  spravidla len medzi

dvoma osobami, a to osobou,  ktorá úplatok poskytuje, a oso-

bou, ktorá  úplatok prijíma. Je  ľudsky pochopiteľné, že  za

súčasného  právneho  stavu  osoba,  ktorá úplatok poskytuje,

nepôjde svedčiť proti osobe, ktorá úplatok prijímala, preto-

že  by sa  sama vystavila  nebezpečenstvu trestného  postihu

v zmysle  § 161  Trestného zákona  alebo podľa  § 162. Tieto

skutočnosti sú, podľa môjho  názoru, hlavným dôvodom nízkej,

ako  som    uviedla,  a  klesajúcej tendencie objasnenosti

trestných činov úplatkárstva a následne aj nízkeho počtu od-

súdených osôb, ktoré sú, dovolím si tvrdiť, iba zlomkom per-

centa vyskytujúcej sa korupcie.

 

     Trestnoprávna ochrana poriadku  vo veciach verejných má

chrániť morálnu a právnu čistotu vybavovania verejných zále-

žitostí  a prispieť  k bezúhonnosti  verejnej ako  i štátnej

správy. Táto skutočnosť je  obzvlášť citlivá s prihliadnutím

na transformáciu vlastníckych  vzťahov, reštitúcie, poskyto-

vanie úverov a privatizáciu majetku, kde hlavným vykonávate-

ľom sú pracovníci obstarávajúci  a zabezpečujúci veci verej-

ného záujmu. Úplatkárstvo je jav, ktorý znižuje dôveru obča-

na v spravodlivé, nezaujaté a v primeranej dobe vybavené ob-

starávanie vecí všeobecného záujmu. Zmenou úpravy sa sleduje

zvýšenie efektívnosti zisťovania a zdokumentovania tohto pre

spoločnosť  nebezpečného konania,  ktoré kompromituje  výkon

obstarávania vecí všeobecného záujmu.

 

     Doterajšia právna úprava, i keď v § 163 Trestného záko-

na obsahovala ustanovenie o  účinnej ľútosti, sa ukázala ako

neživotná a  neefektívna. Navrhovaná právna  úprava v dosta-

točnej miere  zabezpečuje ochranu spoločnosti  a občana pred

javmi, ktoré vo výraznej  miere narušujú právne vedomie. Po-

treba odstrániť prijímanie úplatkov sa javí v súčasnosti ako

potreba prioritná,  nakoľko úplatkárstvo sa  rozmáha rýchlym

tempom a je jedným z vysoko spoločensky nebezpečných a kraj-

ne nežiaducich  javov. Je potrebné nájsť,  a dovolím si tvr-

diť, aj  hľadať účinný spôsob trestného  postihu tohto javu,

keďže  doposiaľ situácia  v spoločnosti  pripomínala v tejto

oblasti stojaté vody, keď  početnosť odhaľovania a odsúdenia

týchto trestných bola neprimerane  malá. Tento krok, domnie-

vame sa, môže byť počinom,  ktorý môže rozvlniť stojaté vody

v smere spoločensky prínosnom.

 

     Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v novele

sa navrhuje  vypustiť skutková podstata  trestného činu pod-

plácania. Návrh  oproti doterajšej právnej  úprave umožní vo

väčšom rozsahu  odhaľovať prípady prijímania  úplatkov a po-

stihovať  toho,  kto  úplatky   prijíma,  a  nie  toho,  kto

z rôznych príčin sa dostáva do situácie, keď je nútený úpla-

tok ponúknuť.

 

 

     Vážené panie poslankyne,  páni poslanci, som presvedče-

ná,  že  predložený  návrh  Trestného  zákona  budete vnímať

z tohto zorného uhla a že predložený návrh dostane vašu pod-

poru.

 

     Ďakujem vám už vopred.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja,  pani podpredsedníčka. Prosím spoločného

spravodajcu výborov pána poslanca  Macušku, aby podal správu

o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch

Národnej rady.

 

Poslanec D. Macuška:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení členovia vlády,

     vážená Národná rada,

 

     vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení Trestný zákon, pridelil predseda Národnej ra-

dy Slovenskej  republiky rozhodnutím číslo 287  z 26. apríla

1995 na prerokovanie v lehote do 2. mája 1995 Ústavnoprávne-

mu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú sa-

mosprávu a národnosti. Na  koordináciu stanovísk výborov bol

citovaným  rozhodnutím určený  Ústavnoprávny výbor  Národnej

rady Slovenskej republiky.

 

     Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa  mení Trestný zákon, prerokovali  v určenej lehote

všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol

pridelený. Ústavnoprávny výbor  Národnej rady Slovenskej re-

publiky ho prerokoval 26. apríla  1995 a Výbor Národnej rady

Slovenskej  republiky pre  štátnu správu,  územnú samosprávu

a národnosti ho prerokoval 27. apríla 1995. Ani Ústavnopráv-

ny výbor  Národnej rady Slovenskej republiky,  ani Výbor Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky pre  štátnu správu, územnú

samosprávu a národnosti k  predloženému návrhu zákona Národ-

nej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení Trestný zákon,

uznesenie neprijali, pretože s ním nevyslovila súhlas nadpo-

lovičná väčšina všetkých členov týchto uvedených výborov.

 

     I  napriek týmto  stanoviskám týchto  výborov navrhujem

ako spoločný spravodajca tento zákon prijať.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne pánu  poslancovi Macuškovi  a prosím ho,

aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu o osemnástom bode programu. Do rozpra-

vy sa  písomne prihlásili zatiaľ dvaja  páni poslanci. Slovo

dostáva pán  poslanec Michal Benčík  z SDĽ, pripraví  sa pán

poslanec Šimko z KDH.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani podpredsedníčka,

     vážený pán minister,

     milé kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     pani podpredsedníčka povedala, že  verí, že tento návrh

bude podporený a schválený, a už  sa za to aj vopred poďako-

vala - ja sa jej nedivím - napriek tomu, že výbory, ktoré sú

dosť kompetentné na posúdenie  tejto veci, nepodporili tento

návrh. Očakával som, že  pani podpredsedníčka predloží aspoň

jeden  argument, ktorý  by trochu  mohol presvedčiť niekoho,

kto veciam rozumie a chce rozumieť, prečo by sa to malo pri-

jať. Nepredložila, načo by sa namáhala, keď je dohodnuté, že

to, čo neprešlo podľa jej návrhu v predchádzajúcom parlamen-

te  pri novele  Trestného zákona,  a opodstatnene, predkladá

znova, a teraz si je istá, že to prejde.

 

     Skutkové podstaty úplatkárstva, tie § 160 a 163, sú ne-

pochybne poznamenané dobou, keď  boli prijaté. Vtedy si štát

dovoľoval zasahovať  do všetkých sfér  a prevaha dopytu  nad

ponukou bola živnou pôdou  na rozbujnenosť korupcie a úplat-

kárstva. Pretože si predchádzajúci  systém nedokázal s týmto

poradiť inými mechanizmami, ako všeliek sa videl v represii.

To nepomáhalo a nepomáha to ani teraz, tak ako pani podpred-

sedníčka povedala, že postih úplatkárstva v tejto republike,

v týchto podmienkach nepresahuje 50 prípadov ročne.

 

     Zásadne som zástancom prevencie pred represiou a upred-

nostňujem ju a osvedčujem sa pri subsidiarite trestného prá-

va. Predložený návrh považujem za nedopracovaný, za omyl, ak

by som  chcel hovoriť trochu nadnesene,  za zlý žart. Predo-

všetkým, a to je moja  zásadná pripomienka, návrh je neorga-

nickým a nesystematickým zásahom  do veľmi citlivej oblasti,

akým trestný kódex nepochybne je.

 

     Sám som  začal s tým,  že platné ustanovenia majú vážne

pochybenia. Napríklad je  veľmi problematický pojem vymedzu-

júci trestnosť prijatia alebo  sľúbenia úplatku v súvislosti

s obstarávaním veci všeobecného záujmu, lebo táto formulácia

zrejme presahuje rámec verejného  práva a rámec štátnej moci

a štátnej správy. Čiže tým zasahujeme  v súčasnej dobe aj do

sféry súkromného práva.  Takáto kriminalizácia konania sféry

mimoverejnej správy je  neopodstatnená, nefunkčná. A predpo-

kladám, že komplexný prístup k tomuto problému, ktorý má byť

pri rekodifikácii, tento  vážny nedostatok týchto ustanovení

odstráni.  Teraz sa  to však  nerieši, to  nie je podstatné.

A z toho mi vyplýva, že  je to nesystémové riešenie a vytrh-

nutý  problém bude  skôr komplikovať, než riešiť. Nehnevajte

sa, mne to pripadá ako uplatnenie metódy "pracujme akože".

 

     Okrem  nesystémového prístupu  však návrh  nerešpektuje

viaceré v právnej teórii a praxi všeobecne akceptované zása-

dy. Napríklad nie je ničím odôvodnené, aby aj zákonodarca na

spoločensky nebezpečné konanie, akým je nepochybne ponúkanie

alebo  dávanie úplatkov,  a tým  nepriamo vyvolávanie proti-

právnej činnosti,  povedal, že to  nič nie je,  nech ponúka.

Máme na to právo? To po prvé.

 

     Doposiaľ u  toho, kto poskytoval  úplatok pri zachovaní

určitých podmienok,  ktoré sú zakotvené  v ustanovení §  163

o účinnej ľútosti - inak poznamenávam, že v dôvodovej správe

je to mylne  uvedené ako úprimná ľútosť a  aj z toho vidieť,

ako narýchlo sa tento návrh  pripravoval - išlo o účinnú ľú-

tosť,  a ten,  kto  teda  bol požiadaný,  urobil bezodkladne

opatrenia, ani teraz nebol stíhaný.  Čiže to, čo sa tu hovo-

rí, bolo  za zákonom stanovených  podmienok zabezpečené. Ne-

chcem  dramatizovať  situáciu,  to  zrejme budú dramatizovať

iní, ale prosím vás, ak odstránime účinnú ľútosť, ak odstrá-

nime ustanovenie, že ten, kto dáva, nie je vinný, tým vytvá-

rame priestor na osočovanie, donášanie. Niekto na to používa

iný výraz.

 

     Uvedomme si, čo s tým  budeme robiť. Podstatné je však,

a to je môj ďalší argument, že prehliadame prevenčnú funkciu

Trestného zákona. Tieto dôvody, o ktorých sme podrobne v ús-

tavnoprávnom výbore hovorili, pán spravodajca to tu pozname-

nal, nás viedli k tomu,  že sme neprijali väčšinové podporné

stanovisko.

 

     A  chcem ešte  podoprieť, že  v ten  istý deň,  keď sme

v ústavnoprávnom výbore rokovali  a neprijali toto stanovis-

ko, na  inom mieste rokovala odborná  komisia vymenovaná mi-

nistrom spravodlivosti na novelu  Trestného zákona. Táto ko-

misia,  zložená z  odborníkov právnej  teórie, z Najvyššieho

súdu, z Generálnej prokuratúry, z Ministerstva spravodlivos-

ti Slovenskej republiky, dospela k takémuto záveru v ten is-

tý deň, v ten istý čas - citujem: "Komisia sa taktiež zaobe-

rala pripravovanou novelizáciou Trestného zákona, na základe

ktorej má byť z Trestného  zákona vypustený § 161 a nasledu-

júce o podplácaní, nepriamom úplatkárstve a účinnej ľútosti.

Komisia sa domnieva, že  predmetné ustanovenia sa úzko dotý-

kajú aj procesu privatizácie,  kde k podobným protispoločen-

ským konaniam môže dochádzať, a že vypustením týchto ustano-

vení z Trestného zákona sa zbavujeme pomerne významného pre-

ventívneho mechanizmu pri predchádzaní úplatkárstva. Prípad-

né prijatie tejto novelizácie by v praxi mohlo priniesť celý

rad  negatívnych  dôsledkov,  ako  je  napríklad vydieranie,

strata obavy z postihu za  konanie, ktoré je trestným činom,

a podobne."

 

     Pani  podpredsedníčka povedala,  že neočakáva  významné

zvýšenie počtu odhalených ľudí,  tých 50 postihnutých pácha-

teľov je  málo. Odborníci sú  proti. Je to  nesystémový prí-

stup. Pýtam sa,  na čo potom táto novela  má slúžiť. Len dú-

fam, že  na budúcu 8.  schôdzu niekto zas  nepredloží novelu

Trestného zákona a že nebudeme  na každom zasadnutí  trestné

kódexy meniť. Chcel by som  vás upozorniť na takú samozrejmú

vec, že ani doma, ani vo svete nepôsobí dobre, ak sa zákono-

darný orgán sústavne zaoberá novelou represívnych zákonov.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne  pánu poslancovi Benčíkovi.  Slovo má pán

poslanec  Šimko. S  faktickou poznámkou  najprv pán poslanec

Hrnko.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Ďakujem  pekne, pán  podpredseda. Mám  dve veci. Jednu,

prečo táto  novela nebola pridelená aj  Výboru Národnej rady

pre obranu  a bezpečnosť, pretože  potláčanie kriminality je

jedna z výrazných úloh, ktorú  kontroluje aj tento výbor. To

by bola otázka na vedenie parlamentu.

 

     A druhá vec - chcel  by som pripomenúť ctenej snemovni,

že o tejto veci sa už raz v slovenskom parlamente diskutova-

lo, keď bola predložená  novela Trestného zákona, a vtedajší

parlament  po veľmi  búrlivej diskusii  dospel k  záveru, že

tieto paragrafy majú oprávnenosť.

 

     Keď  sa zamýšľam  nad tým,  nad čím  sa zamýšľal aj pán

doktor Benčík,  quid bono, quid  prodest, komu toto  má pro-

spieť, tak dospievam k jedinému  záveru, že doteraz sa nepo-

darilo získať provokatérov, pretože sa vystavovali trestnému

postihu ako tí, ktorí dávajú úplatky. Teraz už otvárame ces-

tu. A myslím si, to je jediný účel tejto novely. Pretože dá-

vanie úplatkov, korumpovanie je podľa môjho názoru takým is-

tým spoločenským a spoločensky nebezpečným javom  ako branie

úplatkov. Vyňatie toho z  Trestného zákona je vlastne účelo-

vé, nesystematické,  ako už bolo povedané,  a účel je jedno-

značný, čo som už povedal.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Šimko.

 

 

 

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani podpredsedníčka vlády,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

     dámy a páni,

 

     návrh novely  Trestného zákona, ktorý  predkladá vláda,

v skutočnosti nesmeruje proti úplatkárom,  ale je normou pre

udavačov. Je  absurdné, aby sme v  úsilí bojovať s úplatkár-

stvom zrušili  trestnosť podplácania. Takýto  návrh vychádza

z obdobnej zvrátenej  logiky, ako keď  v niektorých patriar-

chálnych  spoločnostiach v  staroveku bolo  zvykom za neveru

kameňovať iba  ženy. Navyše návrh novely  vychádza z predpo-

kladu, že tých, ktorí úplatky prijímajú, nachytajú nastrčení

podplácači, ktorí sa už nebudú  musieť báť trestu. Znovu tým

zavedieme  do spoločenskej  praxe tzv. agentov-provokatérov.

To už  azda ani nie  je návrat pred  rok 1989, keď  to aspoň

formálne  už nebolo  prípustné, ale  vraciame sa  do starých

zlatých čias  dobrého vojaka  Švejka, do hostinca U kalicha.

Úplatkárstvo je rozkladným javom v každom štáte, ale bojovať

proti nemu tak, že polovicu,  a spravidla tú aktívnejšiu po-

lovicu z  tých, ktorí ho spôsobujú,  vyhlásime za nevinných,

je nemravné.

 

     Treba  si tiež  uvedomiť, že  touto novelou  naša vláda

štedro  dáva každému  občanovi možnosť,  ako každý  súkromný

rozhovor  s  verejným  činiteľom,  úradníkom alebo napríklad

i poslancom  využiť  na  jeho  vydieranie  s  tým, že keď mu

v niečom nevyhovie, občan vyhlási, že verejný činiteľ od ne-

ho prijal  úplatok. Ak sa  takto dohodnú dvaja  a úradník či

poslanec s nimi zostane osamote, nemá šancu aj ak je to lož.

 

     Vážené kolegyne,  vážení kolegovia, nerobme  si z nášho

právneho poriadku hračku z  plastelíny, ktorú si vyformujeme

podľa potreby raz tak, raz onak. Preto vás prosím, odmietni-

me tento návrh a čo najrýchlejšie naň zabudnime.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Fico z SDĽ.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

     vážená pani podpredsedníčka vlády,

 

     prepáčte tie  knihy, ale bol  som prekvapený rýchlosťou

prerokúvania  programu,  tak  sa  mi  nepodarilo urobiť také

preklady, aby som nemusel ťažké knihy so sebou nosiť.

 

     Dovoľte mi, aby som sa aj ja v krátkosti vyjadril k ná-

vrhu zákona, ktorým sa má  zmeniť Trestný zákon z roku 1961.

Predovšetkým chcem povedať, že sú mi sympatické všetky snahy

vlády, či  je to vláda v  našej krajine, alebo vláda  v inej

krajine,  ktoré majú  smerovať proti  korupcii, ktorá naozaj

straší  v Európe,  ktorá sa  stáva jedným  z najzávažnejších

spoločenských problémov. Toto je môj pohľad na problematiku.

Tu však vzniká  otázka, či použité nástroje na  boj s korup-

ciou budú efektívne, alebo neefektívne.

 

       samotné  stanoviská  výborov  Národnej rady svedčia

o tom, že  téma, do ktorej  sa pustila vláda,  je mimoriadne

problematická a nebude jednoduché  nájsť podporu väčšiny po-

slancov  tejto Národnej  rady na  prijatie podobného zákona.

Chcem len povedať, ako nakoniec povedal aj pán poslanec Ben-

čík, že návrh  vypustiť z Trestného zákona  § 161, 162 a 163

je návrh,  ktorý už tu  bol pred niekoľkými  rokmi, ktorý sa

však  nepodarilo presadiť,  pretože zazneli  takisto ako za-

znievajú dnes pomerne silné  odborné argumenty proti takejto

novelizácii.

 

     Predovšetkým chcem povedať,  že všetky odborné komisie,

ktoré boli vytvorené na  čiastkovú novelizáciu Trestného zá-

kona  alebo na  celkovú rekodifikáciu  Trestného zákona, od-

mietli  takúto novelizáciu  Trestného zákona.  Rovnako chcem

povedať, že  aj najvýznamnejší orgán  v Slovenskej republike

v oblasti trestného práva, a to Trestné kolégium Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky,  jednomyseľne nesúhlasilo s nove-

lizáciou tak, ako bola navrhovaná pred niekoľkými rokmi.

 

     Rád by som pripomenul  aj stanovisko významnej medziná-

rodnej organizácie trestného práva,  je to Medzinárodná aso-

ciácia trestného práva,  pravdepodobne najvýznamnejšie fórum

trestného  práva na  svete, ktoré  osobitnú pozornosť venuje

korupcii a osobitne  zdôrazňuje potrebu sprísnenia trestného

postihu v  tejto oblasti a,  samozrejme, kladie aj  dôraz na

prevenciu boja s korupciou. Podľa AIDP - to je skratka tejto

medzinárodnej  organizácie - sa majú  existujúce ustanovenia

o úplatkárstve posilniť, pretože sa od nich očakáva významná

preventívna úloha.

 

     Rád by som rovnako  pripomenul jedno uznesenie Národnej

rady z minulého volebného obdobia, ktoré neodporúčalo prijať

čiastkové novely Trestného zákona až dovtedy, kým sa nespra-

cuje konkrétna rekodifikácia Trestného  zákona. Aby som pri-

spel, pretože nemám záujem  politizovať na daný problém, po-

zerám sa na túto vec  naozaj iba pohľadom právnika, ktorý sa

profesionálne zaoberá trestným právom, rád by som ešte uvie-

dol niekoľko príkladov zo zahraničia, aby nám bolo jasné, do

akej  miery si  zahraničné trestné  kódexy vážia ustanovenia

o úplatkárstve a poskytovaní úplatkov.  Mám k dispozícii iba

tri ukážky. Je to Trestný zákon Spojených štátov amerických,

Trestný zákon Kanady a  Trestný zákon Fínska. Môžem povedať,

že prečítanie všetkých ustanovení, ktoré sa týkajú úplatkár-

stva, by trvalo niekoľko hodín, pretože je to naozaj niekoľ-

ko desiatok rozmanitých ustanovení, ktoré sú osobitne špeci-

fikované na  konkrétnych verejných činiteľov  a na konkrétne

situácie, ku ktorým môže dôjsť v spoločenskom živote.

 

     Uvediem iba všeobecnú  definíciu poskytovania úplatkov,

ktorá hovorí - to je  Trestný zákon Spojených štátov americ-

kých -, že ten, kto priamo alebo nepriamo dá, ponúkne, alebo

sľúbi  čokoľvek hodnotné  verejnému činiteľovi  s cieľom  o-

vplyvniť  jeho  konanie  atď.,  môže  byť potrestaný pokutou

väčšou ako trojnásobok hodnoty,  ktorá je ponúkaná ako úpla-

tok, alebo  trestom odňatia slobody  až do 15  rokov. Pokiaľ

ide o Kanadu, môžem povedať, že  je to v podstate rovnaké u-

stanovenie rovnakého charakteru. Opäť môžeme nájsť rozmanité

špeciálne skutkové  podstaty k tejto  otázke. Spomeniem vari

iba trest odňatia slobody na 14 rokov. Čiže vidieť, že štáty

si  veľmi  chránia  oblasť  poriadku  vo  verejných  veciach

a prísne bojujú s korupciou. Podobná  právna úprava je aj vo

fínskom Trestnom zákone.

 

     Teda ako vidieť, odborníci, ktorí sa zaoberajú trestným

právom,  nehovorím o  politikoch, hovorím  o odborníkoch, sú

naozaj  proti  takejto  novelizácii  Trestného  zákona. Majú

k dispozícii dostatok  logických odborných argumentov  a ve-

rím, že aj dnes pri hlasovaní  o tomto návrhu zákona sa pre-

sadí predovšetkým odbornosť a zvážime, že existujúce ustano-

venie o poskytovaní úplatkov ako  aj účinnej ľútosti je nao-

zaj významné  v boji proti korupcii.  Ako odborník z oblasti

trestného práva,  žiaľ, nemôžem nič iné  povedať, len to, že

za takúto novelizáciu Trestného zákona hlasovať nemôžem.

 

     Ďakujem za vašu pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.  Nemám žiadnu písomnú  prihlášku, ale je

faktická poznámka pána poslanca Kováča. Prosím, máte slovo.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani podpredsedníčka,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     mal by som otázku na predkladateľa tohto návrhu. Kedysi

vo  vláde Vladimíra  Mečiara bola  dokonca zriadená skupina,

ktorá  mala  vytvárať   komparáciu  našich  právnych  noriem

s právnymi normami Európskej únie  s cieľom zjednotiť právne

normy  Slovenska s  týmito  právnymi  normami tak,  aby naša

účasť v  Európskej únii bola  hladká, bezproblémová. Dokonca

bývalo zvykom,  že v dôvodovej správe  musel predkladateľ vo

vláde mať pasáž, do akej miery  je, alebo nie je tento zákon

kompatabilný  s normami  ostatných európskych  krajín. Keďže

v dôvodovej správe tohto zákona som takúto zmienku nenašiel,

mám otázku na predkladateľku, či nám môže povedať, v ktorých

právnych normách  v štátoch Európskej  únie existuje podobné

ustanovenie, ako sa teraz navrhuje.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán podpredseda Ľupták.

 

 

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     vypočul som  si rečníkov, predrečníkov  a pána Benčíka.

Chcel by  som, aby mi  povedali, kto z  tých 50, ktorí  dali

úplatok, spravili  ľútosť. Kto z  tých 50? Koľko  ľútosti sa

u nás objavilo od roku 1989? Ani jedna. To je jedna z vecí.

 

     Myslím si,  že tu je transformácia  ekonomiky. Bolo zá-

kladnou chybou, a musím povedať znovu, že sa to v parlamente

udialo,  že sa  pri takej  veľkej miliardovej  transformácii

ekonomiky stali  sudcovia a prokurátori nezávislými  a že sa

prijal Trestný zákon tak, ako sa prijal. Nebúchajte, vážení,

úplatkárstvo  je  na  dennom  poriadku.  Mňa  nenachytajú na

úplatku.  Prečo ja  nekričím?  Prečo  nekričíte o  tom? Čiže

chcem povedať  len toľko, že uvidíme.  V Taliansku napríklad

je takýto trestný zákon prijatý. Keď sa Taliani neboja, pre-

čo sa bojíme my? Pýtam sa.  Pozrite sa, mne môžu dávať úpla-

tok, nevezmem ho a nikto nebude proti mne svedčiť. Takže vám

hovorím, nebojte sa, keď ste  čistí, nebojte sa. Prečo o tom

kričíte ?  Takže myslím si, že  treba to vyskúšať, a  keď to

o dva roky nebude právoplatné, alebo sa to v spoločnosti ne-

ujme, prosím. Ale myslím si, že Fínsko, USA ani Kanada nero-

bí transformáciu ekonomiky, tí sú dávno po tom, vážení. Tak-

že tak treba veci vidieť,  treba tento zákon prijať a uvidí-

me, aký bude účinok. Z toho hľadiska to treba vidieť.

 

     Sami vidíte, čo sa robí na súdoch. Na súdoch, na proku-

ratúrach sudcovia  sú nezávislí. Veď to,  čo sme si dovolili

my, si nedovolí ani  jeden štát. Pri transformácii ekonomiky

spravíme nezávislých sudcov a prokurátorov. Pán Mikloško, vy

ste veľmi dobre vedeli, čo robíte, vy ste vtedy v parlamante

veľmi dobre vedeli, čo robíte.  Presne tak to bolo, a preto,

že to vyhovovalo vám. Presne tak to bolo.

 

     Takže dnes už nie sme takí,  ako si myslíte, že sme za-

budli, ako to je. My dnes  presne vieme, prečo sa takýto zá-

kon prijímal. Čiže mali sudcovia byť? Áno. Ak niekto zoberie

úplatok, má  byť stíhaný. Ak niekto  privatizoval a nespláca

do Fondu národného majetku,  má byť postihnutý. Povedzte mi,

koho postihovali?  A vy ste boli  pri moci takisto. Povedzte

mi,  koľkých ste  postihovali. Nikoho. Takže, vážení, myslím

si, že keď  to Talianom nevadí, nemusí to  vadiť ani Sloven-

sku. Dva roky počkajme, uvidíme. Ale ukážte mi jedného obča-

na tejto  republiky, ktorý vyjadril ľútosť,  že dal úplatok.

Chcem to vidieť. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu podpredsedovi. Slovo má pán poslanec

Filkus.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Keď  dovolíte, samozrejme,  nevyznám sa  tak v právnych

súvislostiach ako  môj predrečník (smiech  v sále), a  preto

nechcem hovoriť k veci, ale  k forme. Pán podpredseda, to má

význam, čo hovorím.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Priatelia,  prosím vás,  aj miera  ironizácie má  svoje

rozmery.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Chcem hovoriť k forme. A keď budem veľmi jemne hovoriť,

chcem hovoriť k zaujímavej  forme spoločnej správy, nepoviem

podozrivej. Vládny  návrh zákona pridelil  predseda Národnej

rady  ústavnoprávnemu  výboru  a  výboru  pre verejnú správu

a územnú samosprávu. Dvom výborom. Koordináciou bol poverený

ústavnoprávny výbor. A potom nasleduje veta, že vládny návrh

prerokovali v  určenej lehote všetky  výbory. Tak sú  to dva

výbory. Je to tu napísané, čítam, čo je napísané. (Šum v sá-

le.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím vás, hovorí pán poslanec Filkus.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Ďakujem. Tu  je napísané, že všetky  výbory, ktorým bol

pridelený. Z tých všetkých  jeden bol poverený koordináciou,

teda zostal jeden. Nehnevajte sa,  keď už nič iného, tak as-

poň tá dikcia mohla byť trošku vzdelanejšia alebo presvedči-

vejšia. Záver  potom je, že všetky  výbory vlastne návrh ne-

prijali, ani koordinátor, ani ten druhý, hovorí o tom, prečo

sa toto  stalo vlastne predmetom rokovania  v pléne Národnej

rady.

 

     Ďakujem,  hovoril  som  k  forme,  nie  k veci, lebo sa

v práve nevyznám.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Je  mi ľúto,  že už  aj pán  podpredseda Ľupták má také

spôsoby  ako predseda HZDS,  že povie niečo, vypustí balóni-

ky  a odíde.  Dúfam, že je v bufete a  že ma bude počuť. Som

veľmi rád, že tu spomenul ľútosť, ktorú sme po roku 1989 ma-

li vyjadriť,  ale ja stále čakám  na jeho ľútosť za  tých 60

miliónov, čo  sme vyhodili kvôli  nemu na referende.  Bol by

som veľmi  rád, keby sa našim  pracujúcim už ospravedlnil za

tých 60 miliónov. To nie je malý peniaz.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Hrnko - faktická poznámka.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Som  šokovaný z  toho, že  ústavný činiteľ  tohto štátu

spochybňuje nezávislosť sudcu, to, čo stanovilo rímske právo

a formálne žiaden  iný režim potom  nezávislosť sudcu nespo-

chybnil. Tu ústavný činiteľ Slovenskej republiky spochybňuje

a vlastne hovorí, že to je  chyba, že naši sudcovia sú nezá-

vislí. Vážené dámy, vážení páni, som šokovaný. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem šokovanému pánu poslancovi. Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem pekne,  pán podpredseda. Veľmi ma  mrzí, že pán

podpredseda  Ľupták odišiel,  ale možno  ma, pán podpredseda

Ľupták, niekde predsa len v  tomto parlamente počúvate. A ak

ma aj nepočúvate, možno si to raz prečítate. Rešpektujem vás

ako  predsedu strany,  ktorá sa  dostala do  parlamentu, ako

predsedu strany, ktorá zastupuje  nie zanedbateľný počet vo-

ličov. Na druhej strane bolo by dobre, keby ste zase vy reš-

pektovali niektoré  zásady pri tvorbe  práva. Jednoducho ste

sa to neučili,  ja to celkom beriem, že  to nemusíte poznať,

neviete, a viackrát alebo prinajmenej  raz som vás počul ve-

rejne povedať, že ani neviete, ktoré zákony v tejto republi-

ke platia. Taký spôsob  budovania právneho poriadku, aký ste

tu práve  prezentovali, že totiž dnes  prijmeme vážnu normu,

ktorá bude vážnym zásahom do  života ľudí, a keď sa neosved-

čí, o dva roky ju zase  zrušíme, myslím si, že by bola veľmi

zlá  cesta. Takýmto  spôsobom sa  právny poriadok  nebuduje.

Možno by bolo dobré, keby  ste absolvovali nejaké kurzy, as-

poň rýchlokurzy z právneho vzdelania,  ale to, čo tu robíme,

je vážne, to sa dotýka života miliónov ľudí.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Prosím vás, nechoďme  do tohto tónu. Chcem len

upozorniť, že  každý tu prítomný aj  s troma doktorátmi práv

celkom určite  nevie, ktoré všetky zákony  sú platné. Myslím

si, pán  poslanec, že keby  ste teraz boli  podrobený skúške

zistenia, ktoré sú  platné, boli by s tým  problémy, a ja sa

vôbec nečudujem,  vôbec by to  nebolo dokladom toho,  že ste

neskončili rýchlokurz o práve.

 

     Pán poslanec Benčík, máte slovo.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán podpredseda, ďakujem  za udelené slovo. Máte

absolútnu  pravdu, že  ani veľmi  kvalifikovaný právnik,  za

ktorého sa nepovažujem, sa  nevyzná v našom právnom poriadku

vďaka parlamentu, ktorý  podľahol novelománii. Napriek tomu,

že sme  na to upozornili,  všimnite si, ako  za päť mesiacov

"vylepšujeme" náš právny poriadok. Toto je ten klasický prí-

pad, čo tu je. Musím  hovoriť preto, že pán podpredseda Ľup-

ták ma  priamo vyzval. Myslím,  že to dobre  myslel, ale ne-

správne adresoval  túto otázku mne.  On je ústavný  činiteľ,

mal by  si dať predložiť  rozbor tých 50  prípadov, koľko je

tam účinnej ľútosti.  A pre mňa ani nie  je taká dôležitá tá

účinná ľútosť, pre mňa je  dôležité iné, pán podpredseda, že

vypúšťame trestnosť  toho, kto ponúka a  dáva úplatok. To je

podstatný rozdiel. Účinná ľútosť je  len dôvod nato, aby sme

zdôvodnili, že to teraz pôjde lepšie.

 

     A ešte niečo. Bez žalobcu niet rozsudku. Neviňte proku-

rátorov, neviňte sudcov zato, že  je tak málo prípadov odsú-

dených a žalovaných. Obráťte sa  na orgány, ktoré majú tieto

veci  vyhľadávať. A  pýtam sa,  prečo nevyhľadávajú  a prečo

predložili len 50 vecí. Hoci som nevidel ani jeden spis tvr-

dím, že sú to malé problémy. Ja sa osvedčujem tiež pri nezá-

vislosti súdov.  Preboha, len neobviňujme sudcov  aj z toho,

že sa tu  prijímajú zlé zákony. Možno ste  sa preriekli, ale

sudcovia za to nemôžu. Možno som to zle počul, ale tí, ktorí

sú zodpovední za zlé zákony, to sme my.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Garai má slovo.

 

Poslanec J. Garai:

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, musím reagovať na pána Mik-

loška. Už druhýkrát som z jeho úst počul, keď vyhlásil, kedy

naša strana alebo strana pána  Ľuptáka vráti 50 či 60 milió-

nov. Pýtam sa, pán Mikloško,  kedy vaša strana vráti sloven-

skému národu  tie peniaze, ktoré  ste ako vláda  zapríčinili

pri likvidácii poľnohospodárstva.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Predseda výboru  pán Hofbauer - faktická

poznámka.

 

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán  predsedajúci. Prosil by som,  keby sme sa

vrátili k  meritu veci. Poslanci  šokovaní a nešokovaní,  aj

vysokovzdelaní, aj tí, ktorí  odkazujú iných, aby sa vzdelá-

vali, keby  sme sa skutočne vrátili  k predmetu prerokováva-

nia.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Pittner - faktická poznámka.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Ďakujem za slovo. Chcem na  túto vec reagovať z pohľadu

jednak vyhľadávacích  orgánov a jednak  zo skúseností, ktoré

širšie súvisia s problematikou  návodu na trestný čin. Dote-

raz  sa naše  súdy zaoberajú  problematikou, ktorá nepriamo,

ale je to analógia, súvisí s prerokúvanou vecou, keď z minu-

losti, z minulého režimu, niekoľkotisíc prípadov sú dnes sú-

dy nútené rehabilitovať len  preto, že Štátna bezpečnosť na-

vádzala  na trestný  čin tým,  že agent  Štátnej bezpečnosti

alebo priamo dôstojník  vystupoval ako pracovník zahraničnej

rozviedky,  ako pracovník,  ktorý prišiel  získavať určitých

ľudí pre odboj a podobne. Vidíme to pri Bielej légii, vidíme

to pri ďalších.

 

     A  organizovaný zločin,  ktorý sa  stáva dnes predmetom

nášho  záujmu, práve  tak narába  so spravodajskými metódami

a so spravodajskými  prostriedkami návodcov. Tu  chcem pove-

dať, že ak spustíme zo zreteľa trestanie návodcu, ak spustí-

me zo zreteľa to, že niekto príde a bude za určitú sumu iné-

ho zvádzať k trestnému činu, organizovaný zločin nám preras-

tie  cez hlavu,  pretože limit  odolnosti je  u rôznych ľudí

rôzny. Je to  často len otázka ceny. A  pokiaľ ide napríklad

o námietky, ktoré mal pán podpredseda, chcem povedať asi to-

to: Pozrite  sa, naša spoločnosť ešte  dlho bude veľmi dife-

rencovaná a, žiaľbohu, nesmeruje to k strednému silnému sta-

vu, ale  smeruje to skôr  k maličkej hŕstke  bohatých, veľmi

bohatých, a k veľkej skupine pomerne chudobných ľudí.

 

     Zoberte si také veci, ako je prijímanie do škôl, ako je

prijímanie do  rôznych obchodných aktivít,  ako je ponúkanie

rôznych  aktivít, ktoré  súvisia so  spoločnosťami s ručením

obmedzeným, ako je problematika, ktorá súvisí vlastne s kaž-

dodenným životom.  Ako bude spravodlivé  to, keď sa  k týmto

prostriedkom za úplatok dostanú ľudia, ktorí budú mať na to,

aby poskytli úplatok? A ako budeme vedieť tomu čeliť, ak bu-

dú beztrestní tí, ktorí  budú pľundrovať našu verejnú mienku

a našu verejnú morálku úplatkami? Tu sa, prosím, tiež zamys-

lime, že to má dve  strany mince. Nepredpokladám, že navrho-

vatelia mali  takéto úmysly. Myslím  si, že naopak,  ako ich

počúvam a vidím  ich konanie, ide o to,  aby sa úplatkárstvo

zničilo. Ale, páni, týmto spôsobom sa to úplatkárstvo naopak

len rozmôže, pretože ten, kto úplatok bude chcieť poskytnúť,

ho o to drzejšie bude poskytovať, lebo si bude vedomý svojej

beztrestnosti.

 

      Ďalej chcem ešte povedať, že niekde som čítal, že však

aj vy ste v rekodifikovanom návrhu Trestného zákona a Trest-

ného poriadku prišli so  zákonom o boji proti organizovanému

zločinu,  kde tiež  uvažujete s  agentmi. Ale,  páni, to 

agenti, ktorí nie sú agenti provokatéri, to sú agenti, ktorí

sú pod zákonom,  pod prísahou a ktorých do  akcie vysiela so

súhlasom sudca alebo prokurátor. To  sú veci, ktorými sme sa

priblížili k poriadkom, ktoré panujú v demokratických kraji-

nách. Čiže naozaj bez emócií a  s chladnou hlavou o tom uva-

žujme. Osobne to vidím ako obrovské riziko.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne. Pán  podpredseda Ľupták  - faktická po-

známka.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Už skutočne naposledy, nebudem  viac hovoriť. Chcem po-

vedať ku skupine bohatých a chudobných.  Ale kto takú trans-

formáciu  zavinil? Tí  chudobní, alebo  my sme  ju zavinili?

V prvom rade my, ktorí sme sedeli v parlamente.

 

     A súhlasím aj s tým, čo povedal pán Benčík, že sme pri-

jali také zákony. Plne s tým súhlasím, lebo pri takom obrov-

skom miliardovom  majetku, ktorý sme  transformovali, sme si

spravili to, čo sme si  spravili. Mohla byť táto transformá-

cia, ale mohla byť taká, že  nemusela mať taký dosah na jed-

noduchých ľudí.

 

     Chcem odpovedať pánu Mikloškovi,  lebo aj v spoločnosti

sa to tak pertraktuje, že Ľupták vyhodil kdesi na referendum

60  miliónov korún.  Viete, vážení,  podľa článku  97 ústavy

o referende referendum  sa môže konať  v období kratšom  ako

90 dní. Po druhé - referendum  sa môže konať v deň volieb do

Národnej rady. Ja som túto otázku položil pánu prezidentovi,

keď som bol uňho. Keď on  to tiež povedal, odpovedal som mu:

Pán prezident, keby ste boli takým dobrým hospodárom v tejto

republike, poviete  áno, presne spravíme to  vtedy, keď budú

voľby, ľudia pôjdu k urnám,  alebo dostanú lístok, hodia ho,

ušetríme peniaze. A pán prezident odpovedal, alebo aj vy ste

mnohí zdôvodňovali, že to sa  nedá spraviť, to nebude možné.

Povedal som pánu prezidentovi: Pán prezident, keď sme nieke-

dy hádzali  do urny tri  lístky, do Snemovne  ľudu, Snemovne

národov a do Národnej rady, tak mi vari nechcete povedať, že

sme dnes sprostejší? Čiže pán prezident má tiež na tom pekný

podiel, že  to tak spravil  ako dobrý hospodár  tohto štátu.

A vy tiež,  lebo ste dobre  vedeli, že Združenie  robotníkov

môže voľby vyhrať, a dobre ste vedeli, čo robíte. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán poslanec Hrnko.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Pána podpredsedu  Ľuptáka by som len  upozornil, že to,

že sa  referendum konalo osobitne, bolo  lacnejšie, ako keby

sa bolo konalo  spolu s voľbami, lebo ináč  by stálo sto mi-

liónov, lebo by sa museli urobiť dodatočné urny, lebo nebolo

možné hádzať lístky do jednej, a ďalšie dodatočné opatrenia.

Takže ešte ste 40 miliónov ušetrili tým, že pán prezident to

nedal spoločne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Mám dve poznámky. Rád  by som pánu podpredsedovi Ľuptá-

kovi povedal,  že jeho osobný  účet nie je  60 miliónov, ale

120 miliónov,  pretože referendum a k  tomu aj premiestnenie

patentového úradu do Banskej  Bystrice spolu dáva 120 milió-

nov korún.

 

     Prosím vás,  po tých právnických,  morálnych pohľadoch,

pani  podpredsedkyňa vlády,  praktická otázka.  Nemáte obavu

z toho, že táto novelizácia  sa stane predmetom zneužívania,

vydierania? Veď prakticky dvaja  ľudia nebudú môcť spolu ro-

kovať sami,  stále budú musieť  sedieť štyria, pretože  ten,

ktorý chce  uplácať, bude mať nový  nástroj: Buď to spravíš,

alebo poviem, že si zobral odo mňa úplatok. Skutočne mám po-

cit, že  to bude krok  späť, že manažéri  či obchodníci budú

musieť sedieť  stále so svedkami  dvaja-traja a stane  sa to

predmetom veľkého zneužívania. Nedosiahne  to cieľ, ktorý je

plánovaný, efekt bude presne opačný.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Dzurinda - faktická poznám-

ka.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán  podpredseda  Ľupták,  spomínali  ste  a vinili ste

iných za priepasť medzi chudobnými  a bohatými. Už teraz ste

podpredsedom Národnej rady, ste teraz vo vláde a úspešne tú-

to priepasť medzi chudobnými a bohatými prehlbujete, vy, pán

Ľupták. Vy,  pán Ľupták, ste hlasovali  za 20-tisícové prie-

merné  platy na  Fonde národného  majetku, ktorý  ovláda váš

človek, vy, pán Ľupták, ste  hlasovali za to, aby pár poten-

tátov Fondu  národného majetku sa dostalo  za štátne peniaze

k luxusným bytom. Takže tá  demagógia vám dlho nevydrží, pán

Ľupták. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán podpredseda Ľupták.

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Však to  boli vaši z KDH  a z VPN. V  minulosti, keď sa

Ľupták postavil  proti platom vládnych  činiteľov, že sú  to

vysoké platy,  vaši boli za  to, že treba  dať všetkým veľké

platy,  aby  nebrali  úplatky.  Pamätáte  sa?  Vy ste neboli

v parlamente, ale  pán Čarnogurský a ďalší,  pán Mikloško to

dobre vie. A dobre ste vedeli, čo robíte. To bola ďalšia va-

ša finta, o ktorej ste veľmi  dobre vedeli. Aj platy ste zo-

brali a úplatky sa berú  ďalej. Takže nerozprávajte o Ľuptá-

kovi.

 

     Pán Hrnko, ja sa ti divím, veď keď sme pre Snemovňu ľu-

du, Snemovňu národov a Slovenskú národnú radu dávali volebné

lístky, nemali sme druhú urnu. Prečo chceš robiť druhú urnu,

pýtam sa. To je jedna z  vecí. A či by nestačila jedna modrá

obálka a jedna biela a vieme to presne špecifikovať.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Dzurinda - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán Ľupták, aj terajšie vaše vystúpenie ma presvedčilo,

aj váš odchod  ma presviedča, že meliete čím  ďalej tým viac

z posledného. Poslanci KDH hlasovali proti zvyšovaniu platov

poslancov, ale  vy ste nereagovali  na vlastnú zodpovednosť.

Veď vy osobne ste hlasovali za také neuveriteľné platy a lu-

xusné byty vašim potentátom vo Fonde národného majetku.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán  podpredseda Ľupták,  tiež pripomínam,  že poslanci

KDH hlasovali proti zákonu o platoch ústavných činiteľov. A,

pán Ľupták, vy ste ešte nevrátili 60 miliónov korún za refe-

rendum, ktoré  ste vy iniciovali.  A, pán Ľupták,  navyše vy

ste  sa sám  toho referenda  nezúčastnili, pretože  vám bola

cennejšia cesta  do Paríža, ako  zúčastniť sa na  referende,

ktoré ste sám navrhli.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Poliak - faktická poznámka.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, bol by som rád, keby sme sa

už raz prestali obviňovať z  takých vecí, ktoré vlastne dnes

do  parlamentu nepatria.  Predovšetkým chcem  povedať, že ak

ktorýkoľvek z poslancov dá akýkoľvek návrh, aj v prípade re-

ferenda, rozhoduje  o tom Národná rada,  takže všetci, ktorí

ste boli členmi parlamentu, ste  mali na tom svoj podiel, že

sa toto uznesenie prijalo.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Ernö Rózsa.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážená Národná rada,

 

     vzhľadom na to, že táto  rozprava sa odchyľuje od pred-

metu rokovania, navrhujem, aby  tento bod rokovania bol pre-

rušený. A vzhľadom  na to, že ani jeden  výbor neprijal jed-

notné stanovisko,  aby sa Národná  rada uzniesla na  tom, že

tento návrh zákona vráti  do všetkých výborov Národnej rady,

kde bude možné tieto  veci podrobne prerokovať, pochopiť vý-

znam zmien  a význam doterajšieho  stavu, a potom  dospejeme

v pokojnom ovzduší k normálnemu, rozumnému záveru.

 

     O tomto  svojom návrhu  podľa § 22 rokovacieho poriadku

prosím hlasovať okamžite. Ak tento môj návrh nebude prijatý,

v tom prípade  dávam ďalší návrh, aby  sa tento vládny návrh

zákona zamietol ako nedôvodný.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ten prvý  prípad je procedurálna  záležitosť. Ten druhý

bude  otázkou  normálneho hlasovania, to  musíme nechať tak.

Samozrejme, je tu procedurálny návrh, dáme o tom hlasovať.

 

     Chcel by  som mať len jednu  malú poznámku. Samozrejme,

priatelia,  každé  rozhodnutie    svoju  kladnú aj zápornú

stránku a nesie so sebou aj  nejaké riziko. Nôž na chlieb sa

často používa  aj na vraždu. Je  to, samozrejme, nebezpečné,

je možné,  že sa budú vyskytovať  provokatéri, ktorí to budú

chcieť zneužiť.  To je nesporné.  Bolo by ideálne,  keby sme

mohli rozlíšiť tú skupinu, ktorá dáva úplatky, na tých, kto-

rí sú buď  situačne, alebo doslova vyzývaní k  tomu, aby za-

platili, a potom dostanú  príslušný výkon alebo príslušné u-

znanie  od tých, ktorí,  naopak, sami vlastne lámu charakter

ľuďom, ktorí rozhodujú o nejakých  veciach. Je to naozaj nie

celkom jednoduché.

 

     Ak dovolíte,  priatelia, je tu  procedurálny návrh, dám

najprv hlasovať.

 

     Pani podpredsedníčka, v zmysle rokovacieho poriadku má-

te právo na slovo. Prosím.

 

 

 

Podpredsedníčka vlády SR K. Tóthová:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     vypočula som si tu rozpravu, z ktorej dovolím si reago-

vať na niektoré otázky týkajúce sa predloženého návrhu nove-

ly Trestného  zákona. Pokiaľ je  vám známe, v  júni minulého

roku, teda v  roku 1994, sa konala na  Malte 19. konferencia

ministrov spravodlivosti európskych  krajín. Na tejto konfe-

rencii, ktorá  bola zameraná na  korupciu, sa venoval  veľký

priestor podplácaniu a úplatkárstvu. Táto otázka bola analy-

zovaná,  ešte  som  sa  stretla  s ministrami spravodlivosti

v Štrasburgu,  kde každý  minister robil  o týchto  otázkach

analýzu za  svoju republiku. Tieto  analýzy boli pozbierané,

zhrnuté a bolo prednesené záverečné zhrnutie, v rámci ktoré-

ho sa konštatovala nasledujúca  skutočnosť, ktorú si dovolím

dať do pozornosti najmä tým, čo  tvrdili, že tu ide o bomba-

stickú  zmenu, o  strašnú, neuveriteľnú  skutočnosť, o veľký

zásah do rozvinutého európskeho  trestného práva, o nevídaný

návrh a podobne.

 

     V uvedenej  správe sa konštatovalo,  že rozvinuté štáty

demokracie  právnu  úpravu  úplatkárstva  a podplácania majú

trojakú.  Po prvé  existujú štáty,  ktoré vôbec  nepostihujú

úplatkárstvo a korupciu. Existuje  skupina štátov, ktorá po-

drobne  upravuje vo  svojich ustanoveniach  trestného zákona

všetky existujúce formy alebo  prevažnú časť foriem. A exis-

tuje skupina,  to je tretia, a  sú to rozvinuté demokratické

štáty, ktoré upravujú len trestnosť toho, kto berie úplatok.

Opakujem,  vážení niektorí  experti, ktorí  tvrdili, že  ide

o nevídanú vec, existuje, a  bolo to na spomínanej konferen-

cii konštatované, skupina štátov,  žiaľ, ja som sa nedostala

k materiálom, ale na ministerstve spravodlivosti budú, alebo

účastníci tejto konferencie ich  majú, prípadne dá sa dostať

k tým materiálom,  kde sú presne  špecifikované štáty, ktoré

patria do tretej skupiny.

 

     Vážení, čo tu vlastne predkladateľ búra? Prejavuje sna-

hu  dostať sa  z jednej  všeobecne prijatej  skupiny právnej

úpravy  do inej  skupiny  právnej  úpravy, keďže  zistil, že

právna úprava, ktorá existuje v jeho štáte, nie je efektívna

vzhľadom na to, že korupcia  a úplatkárstvo stúpa, zatiaľ čo

trestný postih, a  ja som vám to tu  uviedla v mojom úvodnom

vystúpení  a dovolím si to  zopakovať, z roka na rok výrazne

klesá. V roku  1992 bolo 43 postihov, v roku  1993 už len 41

a v roku 1994 už len 30 postihov. Je normálne v spoločnosti,

aby nehľadala možné opatrenia? Táto vláda predložila projekt

Čistých rúk, kde načrtla viaceré kroky, čiastkové kroky boja

proti  korupcii. Jedným  z týchto  čiastkových krokov  je aj

predložená novelizácia, v ktorej  nečiníme nič nevídané, ne-

slýchané, ale vo vyspelých európskych demokratických štátoch

známe, že sa pokúsime trestať,  a dôsledne trestať, len tých,

ktorí úplatky  berú. Totiž každé stíhanie  trestného činu sa

môže diať len na základe určitých dôkazov.

 

     Pokiaľ pri vražde zostane  mŕtvola, pri iných trestných

činoch  stopy  zavinenej  dopravnej  nehody  a  podobne, pri

úplatkárstve  nám takéto  výrazné nevznikajú.  Preto jediným

možným spôsobom preukázania je  aj cesta získavania informá-

cií, samozrejme, za podmienky, že  v trestnom konaní sa musí

dôsledne  preukázať  spáchanie  trestného  činu, teda žiadne

beztrestné očierňovanie a provokácia,  keďže náš Trestný zá-

kon pozná trestný čin krivej výpovede a trestný čin ohovára-

nia.

 

     Ako je  to s tu  ospevovanou účinnou ľútosťou?  Vážení,

nemám pri sebe  štatistiku, ale z prerokúvaných  30 prípadov

v roku 1994  v celej republike by  bolo žalostné konštatova-

nie, koľkí  učinili účinnú ľútosť.  § 163 totiž  pri účinnej

ľútosti požaduje,  aby bola urobená  dobrovoľne  bez odkladu

a oznámená prokurátorovi alebo  bezpečnostnému orgánu. Ak sa

to neurobí  bezodkladne a neoznámi  sa to prokurátorovi  bez

odkladu,  tak už  neskôr sám  na seba  pletie bič, pokiaľ by

usvedčil osobu pred súdom, že  úplatok vzala. Pletie bič do-

pustenia sa trestného činu.

 

     Niekoľko slov  k požiadavke pána  poslanca Kováča. Áno,

aj teraz sa predkladá,  ale v legislatívnom procese nerobíme

komparáciu, pán poslanec.  Komparácia je porovnanie platného

práva jedného vnútroštátneho systému  s platným právom iného

vnútroštátneho systému. My toto nerobíme, robíme aproximačné

odpočty v legislatívnom procese, a to je porovnanie so smer-

nicami Európskej únie. Dosiaľ naši odborníci nenašli smerni-

cu Európskej únie, ktorá by toto zakazovala. A otázky trest-

ného práva sú prevažne  riešené medzinárodnými dohovormi, čo

je zase Rada Európy, Štrasburg. Takže v rámci legislatívneho

procesu prichádza do úvahy niečo iné.

 

     Otázka všetkých odborných komisií, že odmietli - k pánu

poslancovi  Ficovi. Neviem,  či mali  tieto odborné  komisie

dostatočnú znalosť  toho, že existujú  tri možnosti riešenia

tejto otázky, a predložená je jedna z možných riešení. Je to

otázka odbornej komisie. Nechcem  tu hovoriť o skostnatenos-

ti,  ale poznám  viaceré odborné  komisie, ktoré  o určitých

otázkach pred dvoma-troma  rokmi jednoznačne odmietali hovo-

riť a neskôr zmenili svoje stanovisko.

 

     Z tohto miesta by som  mala veľkú prosbu k týmto odbor-

ným komisiám  a k tu  citovanej odbornej komisii,  ktorú ste

uviedli, aj k senátu Najvyššieho  súdu, keby dali návrh, ako

riešiť, ako  rozbúriť stojaté vody,  v rámci ktorých  sa nám

enormne zvyšuje  korupcia. Ak podajú iný  návrh, budem jedna

z tých, ktorá  ho bude podporovať. Ale  nehádžte návrh vlády

takýmito argumentmi jednoznačne do  koša, keď neponúkate nič

lepšie, a situácia sa zhoršuje. Možno tento návrh niečo pri-

nesie. Možno  neprinesie, a potom  budeme musieť hľadať  iné

možnosti, ale uspokojiť sa s  terajším stavom nie je zdravé,

pretože úplatkárstvo  a korupcia sa  v našej spoločnosti  e-

normne zvyšuje.

 

     Ešte veľmi  stručne by som chcela  reagovať na pána po-

slanca Benčíka.  Neprehliadame prevenčný systém,  ale to, že

trestáme aj toho, kto dáva,  som na veľkých pochybách, že to

je prevenčný  systém. Taktiež nemôžem povedať,  že to je ne-

prepracovaná formulácia, neprepracovaný návrh, nepresná for-

mulácia. Pán poslanec, veď  tu nič neformulujeme, snažíme sa

len vypustiť  tie ustanovenia, o  ktorých sa určitá  skupina

odborníkov domnieva, že  retarduje priechodnosť a uplatňova-

nie §  162, teda paragrafov, ktoré  upravujú trestnosť toho,

kto berie. Totiž ten, kto  berie, ten je pre spoločnosť naj-

nebezpečnejší. Pokiaľ by sme znížili túto skupinu, zmorálni-

li pracovníkov verejnej správy,  štátnych orgánov a dosiahli

situáciu, že  prevažná alebo drvivá  väčšina nebude brať  ú-

platky, neprichádza  do úvahy ani trestnosť  toho, kto dáva,

pretože  to  budú  obsolétne  ustanovenia. Znovu nesúhlasím

s tým, že je to ustanovenie, ktoré dáva možnosť žiť provoka-

térom, že umožňuje neželateľné  javy, a je mi nepochopiteľný

strach z tohto ustanovenia. Prosím vás, čoho sa boja niekto-

rí poslanci,  ktorí tu formulujú vízie  strachu? Predsa ten,

kto  neberie úplatky  ani v  spoločnosti, ani  ako pracovník

štátnej správy, verejnej správy  a štátnych orgánov, nemá sa

čoho báť.

 

     Posledná poznámka,  znovu k pánu  poslancovi Benčíkovi,

ktorý tu vyjadril úžas a  strach nad mániou novelizácií. Vá-

žení páni poslanci, vážený parlament,  vrátila som sa z Bru-

selu a  ubezpečujem vás, že aproximácia  bude znamenať mnoho

novelizácií len takých, ktoré budú  znamenať zmenu čo i jed-

ného  paragrafu zákona,  pretože pri  prijímaní zákona  môžu

v rámci aproximácie nastať situácie,  že na prijatie jedného

zákona budeme  musieť aplikovať, teda  pri preberaní rôznych

smerníc budeme  meniť len jeden zákon,  ale pri preberaní čo

i jednej smernice práva Európskej únie budeme musieť vstupo-

vať aj do desiatich a  viac zákonov čo i jedným ustanovením,

aby  sme mohli  aproximovať jednu  smernicu práva  Európskej

únie. Tak nerobme tu strašiaka z novelizácií, pretože čiast-

kových novelizácií a novelizácií  veľmi stručných bude v bu-

dúcnosti veľa,  keď chceme  splniť  úlohy, ktoré pred  sebou

máme.

 

     Záverom mi dovoľte konštatovať, že predložený návrh nie

je ničím  osobitným, je v  rámci vyspelých demokracií  známy

v jednej skupine  právnych úprav, teda  vláda Slovenskej re-

publiky do parlamentu predložila  riešenie, ktoré je obvyklé

v civilizovaných a demokratických štátoch, a od tejto novely

si sľubuje, že sa pohnú veci v úplatkárstve a v korupcii po-

zitívnym smerom. Na to však bude potrebovať aj pomoc spoloč-

nosti.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.  Máme tu celý rad  ďalších poznámok. Pán

poslanec Rózsa, ospravedlňujem sa,  ale v zmysle rokovacieho

poriadku,  keď sa  prihlásila pani  predsedníčka, je vlastne

zase  pokračovanie  rozpravy.  Akceptujete,  aby  som najprv

nechal slovo  faktickým poznámkam, alebo trváte  na tom, aby

sa hlasovalo? (Šum v sále.) Totiž blíži sa termín, na ktorom

sme  sa dohodli.  Dobre, priatelia,  prepáčte mi, prerušujem

zasadanie.  Pokračujeme zajtra  ráno o  9.00 hodine.  Prosím

všetkých, nech sa na zajtrajšok pripravia.

 

     Prajem vám dobrú noc.

 

 

 

 

                    Tretí deň rokovania

       7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                       5. mája 1995

____________________________________________________________

 

     Neverejné rokovanie

 

     o  správe  Najvyššieho  kontrolného  orgánu na kontrolu

činnosti Slovenskej informačnej služby.

 

     (Záznam z rokovania uložený osobitne.)

 

                   Štvrtý deň rokovania

       7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                       10. mája 1995

____________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     pokračujeme v  rokovaní prerušenej 7.  schôdze Národnej

rady Slovenskej republiky. Prosím, aby sme sa prezentovali.

 

     Konštatujem, že je prítomných  107 poslancov, sme uzná-

šaniaschopní.

 

     Chcem vás ešte informovať, že  na dnešnú schôdzu sa pí-

somne ospravedlnil  pán poslanec Robert  Fico. Zúčastňuje sa

na pracovnom seminári, ktorý mal dlhodobo naplánovaný.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     v rokovaní  7. schôdze pokračujeme  rozpravou o vládnom

návrhu zákona Národnej rady  Slovenskej republiky, ktorým sa

mení Trestný  zákon. Do rozpravy  sa ďalej prihlásili  traja

diskutéri. Ako  prvý sa prihlásil  pán poslanec Šimko  z KDH

a ako druhý sa pripraví Michal Baránik z HZDS.

 

     Prepáčte, pán poslanec Šimko, ešte má faktickú poznámku

predseda výboru pán Hofbauer.

 

 

 

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Pán predsedajúci,  do konca schôdze  budem hlasovať ná-

hradnou kartou číslo 9.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Macuška.

 

Poslanec D. Macuška:

 

     Pán predsedajúci, budem hlasovať náhradnou kartou číslo

10.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Ďakujem za udelené slovo.

 

     Pán  podpredseda, chcel  by som  reagovať na vystúpenie

pani  podpredsedníčky, ktorá  mala posledné  slovo. Bol  som

medzitým prihlásený, tak sa pýtam, či môžem pokračovať a re-

agovať na vystúpenie pani podpredsedníčky. Pýtam sa, aby ste

o tom rozhodli.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Dohodnime  sa takým rozumným  spôsobom. Už som

avizoval  pána poslanca  Šimku. Pán  poslanec Šimko  vystúpi

a potom dostanete slovo, pán poslanec. Dobre? Ďakujem pekne.

 

     Prosím, pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážená pani podpredsedníčka vlády,

     vážená Národná rada Slovenskej republiky,

     dámy a páni,

 

     jediný ústavodarný  a zákonodarný orgán  Slovenskej re-

publiky -  Národná rada -  sa v júni  roku 1993 uzniesol  na

tom, že treba prestať  s čiastkovými novelizáciami Trestného

zákona,  treba  začať s intenzívnou prácou  na novom kódexe.

Predložený  návrh  je  vyjadrením  posmechu,  ktorý si vláda

z orgánu,  ktorému je  zodpovedná, z  nás, vážené poslankyne

a vážení  poslanci, robí.  Vláda najskôr  uložila ministrovi

spravodlivosti zrušiť Právnický  inštitút Ministerstva spra-

vodlivosti  Slovenskej republiky,  aby tu  ani do budúcnosti

neboli personálne predpoklady na teoreticky a koncepčne fun-

dovanú tvorbu nového trestného kódexu, a vzápätí ho požiada-

la o túto  - s odpustením - novelu.  Oceňujem v tejto súvis-

losti iba to, že ani predkladateľka, ani vláda si nedovolili

takú drzosť,  aby tento legislatívny vrtoch  označili za sú-

časť prác na  rekodifikácii trestného zákonodarstva. Naopak,

predkladajú nám ho, ako sa  vyjadrili, akoby na skúšobnú do-

bu. Uvidíme vraj, či sa osvedčí.

 

     Pani  podpredsedníčka  nám  asi  v návale nepripravenej

úprimnosti prezradila, že si práve teraz nespomína, ktoré sú

tie krajiny, kde je trestné aj podplácanie, aj branie úplat-

kov, ktoré trestajú len branie úplatkov, a kde sa beztrestne

môže oboje. Takúto klasifikáciu nám minule predostrela. Nuž,

ale tu  čosi argumentačne nehrá. Novela,  ktorá by sa svojím

rozsahom zmestila  na papierik od žuvačky,  sa nám predkladá

s tým, že na základe zahraničných skúseností umožní efektív-

nejší boj s úplatkárstvom.  Akurát pani predkladateľka si vo

chvíli  predloženia  návrhu  jedinému  zákonodarnému  orgánu

práve nespomína, ktoré skúsenosti to  sú. To je naozaj pozo-

ruhodný prístup k tvorbe nášho práva.

 

     Pani podpredsedníčka nám minulý týždeň skoro ako korun-

  argument spomenula  konferenciu ministrov spravodlivosti

o úplatkárstve,  ktorá sa  uskutočnila na  Malte. Mám  zopár

priateľov  ministrov, či  bývalých ministrov spravodlivosti,

ktorí sa na tejto konferencii za svoje štáty zúčastnili, tak

som si  dovolil využiť prestávku  v rokovaní o  tomto návrhu

a opýtal som  sa na ich dojmy  a spomienky. Možno je  to vec

pamäti, možno  jazykovej bariéry, ale oni  hovorili čosi iné

ako pani podpredsedníčka. Nespomínali si príliš na to, že by

sa diskutovalo o potrebe zrušiť trestnosť podplácania vôbec.

Hovorilo sa  o tzv. vynútenom úplatkárstve.  To je však čosi

iné. To je prípad, keď verejný činiteľ núti občana dať úpla-

tok. Ale  tento prípad je  v našom platnom  Trestnom zákone,

ako tu už viackrát minulý týždeň odznelo, dostatočne riešený

v § 163, v osobitnom ustanovení o účinnej ľútosti.

 

     Minister  jednej  z  veľmocí  na  konferencii  vystúpil

s tým, že u nich problémy  s úplatkami nemajú, ale to nezna-

mená, že by to ich právo netrestalo. Na to, že by jestvovali

štáty,  ktoré  by  beztrestne  umožňovali  podplácať  i brať

úplatky, si z diskusie na Malte, pani podpredsedníčka, okrem

vás, bohužiaľ, nespomína  nikto. Fascinovaný divák dojemného

zápasu súčasnej vlády s úplatkárstvom nemôže obísť jej prog-

ram "čisté ruky".  Aby som bol autentický, v  ňom sa o tejto

veci doslova uvádza - citujem: "V rámci rekodifikácie Trest-

ného zákona a Trestného poriadku treba posúdiť najmä

 

     - zvýšenie trestných sadzieb  za trestné činy úplatkár-

stva (§ 160, 161 a 162 Trestného zákona),

     - doplnenie  skutkových podstát §  160 a 162  Trestného

zákona o ustanoveniach, ktoré by mali postihovať zadováženie

značného prospechu alebo prospechu veľkého rozsahu,

     -  zaradenie trestných  činov prijímania  úplatku a ne-

priameho úplatkárstva do § 167 ods. 1 Trestného zákona a

     - vypustenie zákonnej podmienky neodkladnosti oznámenia

z § 163 Trestného zákona.

 

     Teda ani náznak myšlienky o zrušení trestného činu pod-

plácania.  Naopak,  program  predpokladá  zvýšenie  trestnej

sadzby  i zaň.  A to,  vážené dámy  a vážení páni, schválila

vláda 21. marca 1995. Čože  také nové sa udialo odvtedy, keď

  istá vláda  zhruba o  mesiac schvaľuje  novelu v príkrom

rozpore s koncepciou, ktorú si  vytýčila? Dá sa takto tvoriť

konzistentný právny  poriadok štátu? Alebo  je to zlý  žart?

Manévre  s právnym  vedomím slovenského  obyvateľstva? Nato,

aby mal dakto čisté ruky, musí mať v prvom rade čisté svedo-

mie a srdce.  Účinný boj s úplatkárstvom sa  dá viesť predo-

všetkým tam, kde platia  normálne právne a ekonomické vzťahy

a nie je potrebné nikoho podplácať, tam, kde je normálne, že

keď niekto niekomu dačo sľúbi, to aj splní. Tam, kde sa pred

verejnosťou neinscenujú divadlá predstierajúce čosi iné, než

sú skutočné zámery inscenátora. V  tom je, vážené dámy a vá-

žení páni,  jadro nášho dnešného problému.  Ak by vláda mala

skutočný záujem bojovať s  úplatkárstvom, tak budeme o tejto

veci diskutovať, aby sme  pripravili dobrý zákon. Pokojne si

povieme argumenty,  až pokým vec  nevyriešime tak, aby  bola

skutočne pre občanov, ktorých tu zastupujeme, užitočná.

 

     Vláda, vážení kolegovia, hlavne tí, ktorí ju podporuje-

te, má  však úplne iné zámery.  Vyhlási program "čisté ruky"

ako propagandistické  heslo, ale hneď  prvý zákon, ktorý  sa

tejto  veci týka,  predkladá  parlamentu  v rozpore  s týmto

programom.  Rovnako ako  s veľkou  slávou podpísala  zmluvu,

ktorú sa  ani neodváži predložiť sem  na ratifikáciu. Skúsme

si spomenúť, koľko návrhov zákonov nám vôbec vláda od svojho

nástupu za takmer päť mesiacov predložila. Veď je to žalost-

né.

 

     Vážení  kolegovia  z  HZDS,  hlasy  voličov ste získali

s piesňou "Nikdy žiaden svár" na  perách. Od volieb však or-

ganizujete  nechutný  pohon  na  prezidenta. Predvolávate si

svojich bývalých kolegov pred rozličné vyšetrovacie komisie.

Minulý týždeň sme schválili  zrejme nesmierne významný zákon

na ochranu  zvierat. Kto však ochráni  túto krajinu pred jej

mocichtivou, nekompetentnou a  nedôveryhodnou vládou? Je čas

nahlas a rázne i tento zákon odmietnuť.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Prosil by som pánov poslancov, aby sme ostáva-

li pri téme,  o ktorej sa vedie rozprava.  Pán poslanec Ben-

čík, hlásili ste sa, máte slovo.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Ďakujem pekne  za udelené slovo. Domáhal  som sa racio-

nálneho zdôvodnenia, prečo  bola táto nekvalifikovaná novela

predložená. Pani podpredsedníčka povedala,  že možno to vyj-

de,  možno to  nevyjde, skúsme  to počas  dvoch rokov, či sa

zvýši počet postihnutých. Musím  povedať, že veľmi dúfam, že

v inej oblasti táto vláda nepokračuje podľa toho, či to vyj-

de, alebo  nevyjde, ale musí  byť určitá miera  pravdepodob-

nosti, že to  bude lepšie. Ak niečo nemá  byť lepšie, nemali

by sme sa do toho púšťať. Mne je ľúto, že spochybnila kvali-

fikovanosť odborníkov, ktorí v ten  istý deň, keď sa tým za-

oberal ústavnoprávny výbor, vyjadrili  stanovisko, že nie je

potrebné a nie je možné tento návrh podporiť.

 

     Hovoríme o  počte postihnutých. To je  o inom. O stíha-

ných a  rýchlosti konania sa rozhoduje  v Trestnom poriadku.

To je iný zákon.

 

     A pán podpredseda Ľupták sa  pýtal, ako je to s účinnou

ľútosťou. To  sa musí opýtať  ministerstva vnútra, lebo  keď

nastupuje účinná ľútosť, to sa už nedostane na súd.

 

     A moja  posledná poznámka, a to  je zásadná pripomienka

- vylučujeme prevenciu. Pre tých,  ktorí prevenciu chápu ako

veľmi  všeobecný  pojem,  poviem  klasický  prípad. Prevažná

väčšina našich občanov dodržuje  zákon dobrovoľne a len časť

ľudí nekoná preto, že si je  vedomá, že je to trestné. A na-

miesto toho,  aby sme teraz  správne postupovali, odstránime

trestnosť toho, kto ponúka, alebo dáva úplatky, a považujeme

to za  očisťovanie verejného života.  Prevenčný význam exis-

tencie skutkových podstát, aj takých, ktoré nikdy nie sú ži-

votné  a  netreba  ich  postihovať,    mimoriadny  význam,

a v tomto  návrhu sa to  neuskutoční. Som sklamaný  tým, aká

nekvalifikovaná improvizácia sa v tomto prípade uskutočňuje.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  O  slovo  sa  prihlásila pani podpredsedníčka

vlády.  V zmysle  rokovacieho poriadku  má prednosť. Prosím,

máte slovo.

 

Podpredsedníčka vlády SR K. Tóthová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     pravdepodobne mi dnes bude  súdené ešte viackrát vystú-

piť, ale  dovoľte, aby som  sa vyjadrila k  stanoviskám pána

poslanca Šimku a pána poslanca Benčíka.

 

     Pán poslanec  Benčík, ja sa ohradzujem  proti tomu, aby

sa tu apodikticky konštatovalo, že bola nekvalitná príprava,

nekvalitná improvizácia. Je to váš  názor, ja vám ho nemôžem

vziať, ale nemôže  mi byť zabránené, aby som  uviedla, že tu

o žiadnu improvizáciu, náhly záchvat alebo nejakú momentálnu

vývrtku Hnutia za demokratické Slovensko alebo vlády, nejde.

Je to  návrh, ktorý bol analyzovaný  ešte v roku 1993,  a vy

ste  vtedy neboli  poslancom tohto  parlamentu. Dovoľte, aby

som pripomenula,  že tento návrh  sa tu prerokúval  a ním sa

legislatívci už v priebehu  roku 1993 zaoberali, vyrovnávali

sa s argumentmi, a už aj  vtedy, tak ako na minulom zasadnu-

tí, som zdôraznila, že táto úprava má svoje pozitíva, ale má

aj svoje negatíva. Ja  som ju nepredkladala ako univerzálne,

perfektné, jednoznačné  a dobré riešenie, ale  ako pokus po-

hnúť stojaté vody, ako premyslený  pokus, v rámci ktorého si

uvedomujeme aj slabé stránky.  Uvedomujeme si ich, ale ideme

riešiť situáciu aj týmto spôsobom. Takže dovoľte, aby som sa

jednoznačne vyjadrila, že nejde  o nekvalifikovanú ani nedo-

myslenú normu. Práve naopak, dlho  sme o tom uvažovali, zhr-

nuli sme  aj negatíva, ale pri  konečných úvahách predsa len

tie argumenty, ktoré hovorili o význame, presiahli negatívne

argumenty.

 

     Vylučujeme prevenciu - vážený pán poslanec, ak je situ-

ácia taká, že v banke nedostanete úver, podľa mnohých vyjad-

rení len vo výnimočnom prípade, bez toho, že by ste nemuseli

dávať všimné, ak máte signály aj zo zahraničia, ktorí nemajú

väzbu na  naše štruktúry v  miestnej správe, atď.,  množstvo

signálov, že v orgánoch miestnej štátnej správy, vrátane mi-

nisterstiev, nemožno  vybavovať určité veci bez  toho, že by

ste neponúkli  všimné, ja to už  nazývam všimné, ak situácia

je skutočne taká, aká je, už minule som povedala, dajte lep-

ší návrh, dajte, prijmeme ho. Uvažujme spoločne, nebuďte len

opozíciou zhadzujúcou,  ale príďte s  lepším návrhom, my  sa

určite k nemu pripojíme. Zatiaľ nám nič lepšie naši legisla-

tívci nepredložili. Príďte s návrhom. Prosím, nech predložia

návrh poslanci opozície, a potom  budeme o tom uvažovať. Ale

v týchto stojatých vodách sa treba pokúsiť, a my máme vieru,

že to  pomôže riešiť otázku korupcie,  ktorá v našej spoloč-

nosti je.

 

     Pán poslanec Benčík, hovorili  ste o rýchlosti konania,

že som tu predkladala argumenty. O žiadnej rýchlosti konania

som nehovorila.  Rýchlosť konania nie  je vec, ktorú  by som

v súvislosti  s hmotnoprávnym  ustanovením predkladala. Dala

som štatistiku o počte odsúdených osôb za spáchanie určitých

trestných činov,  a tá nemá nič  spoločné s rýchlosťou kona-

nia,  ak mi  dovolíte  túto  námietku. Znovu  vám zopakujem,

v roku  1992  bolo  43  odsúdených,  v  roku  1993 už len 41

a v roku 1994 bolo odsúdených len 30. To nie je rýchlosť ko-

nania, to  je jasný odraz  zrkadlenia vášho názoru,  vy máte

iný,  ale môjho  názoru, ako  prevenčne pôsobí  ustanovenie,

ktoré navrhujem  zrušiť. Nepôsobí prevenčne,  pretože sa tým

trestnosť znižuje?  Práve naopak. Áno, lenže  realita je iná

a počet odhaľovaných by mal stúpať. Aj keby úplatkovosť kle-

sala, aj tak by počet odhalených skutkov mal stúpať, keby sa

prevenčne pôsobilo, lebo máme tam aj účinnú ľútosť, ktorá má

byť účinná - podľa vás.

 

     Ďalej by  som chcela reagovať  na pána poslanca  Šimka.

Pán poslanec Šimko, už minule som spomínala, že tento parla-

ment, žiaľ, bude musieť  prijať množstvo noviel, aj čiastko-

vých,  pretože v  otázke  aproximácie  práva to  bude nutné.

Uvádzala som aj túto novelu  ako čiastkovú novelu pred celou

pripravovanou novelizáciou  Trestného zákona, na  ktorej re-

zort spravodlivosti,  verím, že dôkladne  pracuje, s tým, že

ak by prijatá úprava v  praxi nebola prínosná, budeme rýchlo

hľadať ďalšie spôsoby, ktoré zahrnieme do čiastkovej noveli-

zácie Trestného zákona. Sú úvahy aj o iných možnostiach, za-

tiaľ sa nám táto javila  najefektívnejšia. Dajte nám tú mož-

nosť, aby sme sa postupnosťou krokov snažili  zlepšiť situá-

ciu, ktorá nie je únosná. Dovolím si tvrdiť, nie je únosná.

 

     Pokiaľ ide  o Maltu, neviem,  pán poslanec, odkiaľ  ste

vzali skutočnosť, že je to  korunný argument. Ak si pozriete

dôvodovú správu, tam sa  nenachádza, a základné argumenty sú

vždy v dôvodovej správe. Toto som uviedla vo svojom vystúpe-

ní ako ďalší argument,  čerpajúc z písomného materiálu mini-

sterstva  spravodlivosti,  ktorý  je  podpísaný pracovníčkou

- nebudem zverejňovať  jej meno, ale pre  vašu potrebu môžem

uviesť -  pracovníčkou, ktorá pracuje  na zahraničnom odbore

ministerstva a ktorá sa  zúčastnila na danej konferencii. Je

tu  pasáž,  ktorú  ste  povedali,  že  zrejme nemám vedomosť

o tom, o čom sa rokovalo, o návode a podobne. Dovolím si ob-

ťažovať parlament prečítaním toho len z toho dôvodu, aby som

vám  dokumentovala, že  nejde o  nevedomosť. "Niektoré štáty

pri  posudzovaní trestného  činu korupcie  odlišujú prípady,

keď došlo  ku korupcii na  základe dohody medzi  podplatením

a podplácateľom, a keď je podplácateľ povinný ponúknuť výho-

dy  (úplatok)  verejnému  činiteľovi  na  jeho  žiadosť a zo

strachu z  ujmy alebo straty výhody.  Rozdiel medzi obidvoma

situáciami je veľmi dôležitý,  pretože druhá situácia opráv-

ňuje vylúčenie  potrestania osoby, ktorá  bola prinútená za-

platiť určitú sumu peňazí verejnému činiteľovi, pretože bola

požadovaná,  aby tak  urobila, ale  nemala úmysel podplácať.

Preto v  niektorých európskych krajinách  sa jasne rozlišuje

medzi týmito dvoma situáciami z hľadiska typu trestného činu

korupcia alebo  prinútenie. A v prvom  prípade je stanovenie

potrestania   oboch  osôb,   podplácateľa  i   podplácaného,

a v druhom len verejného činiteľa, ktorý žiadal úplatok." To

je citácia  z oficiálnej správy podanej  z konferencie mini-

strov spravodlivosti na Malte, ktorá  sa konala v júni 1994.

Tento materiál som mala aj predtým, tento materiál je známy,

teda žiadne úchytkové správy, ale originálny materiál.

 

     Ďalej by som sa ešte chcela vyjadriť k vášmu výroku, že

sme  majstrami vykrúcania  a manipulácie  s názormi občanov.

Nie  je to  tak, pán  poslanec, napriek  tomu, že  ste možno

o tom  aj presvedčený.  Ale  potom  majte aj  trošku kritiky

k sebe a k vystúpeniu svojich spoluposlancov, ktorí v masmé-

diách návrh pána poslanca Morica jednoznačne charakterizova-

li ako protiústavný a nevyslovili sa o protiústavnosti návr-

hu pána poslanca Miklošku. Teda ak máte také kritérium, pre-

tože aj on,  pokiaľ ma pamäť neklame, dal  návrh, aby parla-

ment prijal uznesenie na  podporu, na vyjadrenie dôvery pánu

prezidentovi. Pán poslanec Mikloško, vy máte veľmi zaujímavé

kritériá. Keď v tej istej  veci pozitívne ustanovenie nie je

v rozpore s  ústavou, ale negatívne je  v rozpore s ústavou,

to je veľmi zaujímavý prístup.  A potom si dovolím dať otáz-

ku: Kto je majstrom vykrúcania a manipulácie z názormi obča-

nov?

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem,  pán podpredseda.  Pani podpredsedníčka, chcem

sa vyjadriť  na tému presvedčivosti  vašej argumentácie. Bol

som prihlásený  po vašom vystúpení,  bohužiaľ, pravdepodobne

sa dočkáme,  že po každom  vystúpení budete reagovať,  takže

asi budeme dlho rokovať. Bohužiaľ, ako mnohokrát predtým, je

vaša argumentácia, pani  podpredsedníčka, na úrovni neinfor-

movanej osoby, a nie profesorky práva. Navyše chcem povedať,

že ste ako bývalá  ministerka spravodlivosti a terajšia pod-

predsedníčka vlády, ktorej  ministerstvo spravodlivosti pat-

rí, stratili  moju dôveru  a  mňa už o  svojej pravde nepre-

svedčíte.

 

 

     Prvýkrát ste  moju dôveru stratili, keď  ste v predchá-

dzajúcej Mečiarovej  vláde obhajovali právnosť  a ústavnosť,

i keď bolo každému jasné, že to bolo inak.

 

     Druhýkrát ste  ma sklamali, keď  ste mi ako  ministerka

spravodlivosti odpovedali na moju interpeláciu o jasnej kri-

minálnej  činnosti  nezákonne  zaregistrovanej  firmy Gastro

Tatry v Poprade, že ako  ministerka spravodlivosti s tým ne-

môžete nič robiť.  V tom čase bývalý poslanec  za HZDS M. K.

ako pracovník Kancelárie prezidenta prevzal definitívne sta-

novisko súdu o neprávoplatnosti  registrácie a znemožnil tak

odovzdanie majetku firmy zakladateľovi.  Áno, bol to váš bý-

valý poslanec za HZDS  vo Federálnom zhromaždení, ktorý uro-

bil podvod.

 

     Tretíkrát ste ma ako poslanca sklamali teraz. Predlože-

  novela zákona  v čase  ťaženia proti  prezidentovi tejto

krajiny,  v čase,  keď vybuchuje  auto poslanca,  keď ste si

prijali proti logike novelu volebného zákona o náhradníkoch,

keď vaši  poslanci prijali novelu  Obchodného zákonníka, aby

ste mohli ľahšie privatizovať, je ako zbraň do rúk podvodní-

kom a  tým, čo chcú  niekoho vydierať. Ak  je toto v  súlade

s deklaráciou  o právnom  štáte, Boh  nás uchovaj  od takých

vládcov a odborníkov. Chcem vám, pani podpredsedníčka, ozná-

miť, že keď bude prijatá táto novela Trestného zákona a keď-

že ste vo vláde zodpovedná za predloženie tejto novely záko-

na, obrátim sa s otázkou na viacerých poslancov, či tiež ma-

jú nedôveru k podpredsedníčke vlády.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pani poslankyňa Gbúrová - faktická poznámka.

 

 

Poslankyňa M. Gbúrová:

 

     Vážený pán predseda, ak dovolíte, budem svoju technickú

poznámku  smerovať ešte  k predchádzajúcemu  vystúpeniu pani

podpredsedníčky, nakoľko  som bola tiež  prihlásená. Uvediem

ju voľným  citátom z jej vystúpenia,  možno formu nedodržím,

ale obsah  sa pokúsim dodržať presne.  Citujem: "Je niekoľko

typov zákonov vo väzbe  na postihovanie korupcie a úplatkár-

stva. V niektorých štátoch je zákon stavaný tak, že postihu-

je toho, kto dáva úplatky, v iných toho, kto prijíma, niekde

toho,  čo dáva,  aj toho,  čo prijíma,  a niekde tieto vážne

spoločenské javy nie sú  postihované." Koniec citátu. Prosím

pani podpredsedníčku vlády, aby presne uviedla tie štáty, ku

ktorým  sa touto  novelou chceme  zaradiť my,  a aby uviedla

konkrétne dôvody, ktoré rozhodli o  tom, že sme sa touto no-

velou rozhodli patriť k nim.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Hrnko - faktická poznámka.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Ďakujem. Vážený  pán predsedajúci, mal  by som tri  zá-

kladné pripomienky. Argumentácia, ktorou tu zdôvodňuje pred-

loženú novelu pani  podpredsedníčka, mi pripomína argumentá-

ciu, ktorá zdôvodňovala, že základná línia bola správna, ale

hromadu nevinných ľudí to  postihlo. Takýmto spôsobom sa ob-

hajovali päťdesiate  roky. Ďalej absolútne  nepochybujem, že

pani podpredsedníčka, jej nadriadený predseda vlády a aj úz-

ky okruh, ktorý reprezentuje dnes neprítomný pán šéf Sloven-

skej informačnej  služby, veľmi dobre  vie, čo presne  touto

novelou chce  dosiahnuť. Agent provokatér, to  je to, čo nám

už chýba v našej spoločnosti, pretože pravdepodobne keby bol

trestaný, nebol by to ochotný robiť. A tretia otázka...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec, to, čo tu  spájate, bolo prijaté inou no-

velou zákona.  (Hlas z pléna,  aby predsedajúci neprerušoval

poslanca.)

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     A tretia  otázka je otázka lepšieho  návrhu, ktorý pani

podpredsedníčka chce dostať od  nás. Lepší, hoci nie najlep-

ší,  ale  lepší  ako  tento,  je  ten,  ktorý bol obsiahnutý

v programe  Čisté ruky.  Nebudem  diskutovať,  ale pani pod-

predsedníčka vlády na to neodpovedala, lebo tá otázka tu bo-

la. Ale prečo by sme dávali lepší, keď pokladáme za najlepší

to, čo v Trestnom zákone je?

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Vaškovič - faktická poznámka.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán  predsedajúci, určite všetkým nám  ide o to,

aby táto  novela bola kvalitnejšia ako  predošlá. Pre mňa je

pri  novelizácii veľmi  dôležitá dôvodová  správa. Žiaľbohu,

musím povedať,  že táto dôvodová správa  ma ako poslanca ne-

presvedčila. Nie je tam dostatok argumentov nato, aby som za

takúto novelu hlasoval. Preto sa pripájam k tomu, čo hovori-

la pani poslankyňa Gbúrová, aby  sa tu na základe skúseností

z európskych alebo iných krajín prezentovali výsledky úspeš-

nosti  jednotlivých modelov.  Na minulej  schôdzi tu  niekto

spomenul, že v Taliansku je podobný  zákon. Ak to má byť ar-

gumentom, potom, vážení, si  spomeňte, koľko korupčných afér

je v  Taliansku. Čiže ak  takýto zákon chceme  prijať, ja za

takýto zákon hlasovať nebudem.

 

     A  druhá moja  poznámka smeruje  k tomu,  že len právna

norma problém nevyrieši. Prosil by som vládu, aby začala od-

haľovať príčiny, prečo dochádza ku korupcii. Dal by som nie-

koľko rád. Prvá rada smeruje k tomu, aby sa daňové úľavy ne-

dávali individuálne,  aby sa termínové  posuny daňových úľav

nedávali individuálne,  aby sa deblokácie  pohľadávok robili

serióznymi  výberovými  konaniami,  aby  sa výberové konania

štátnych zákaziek  takisto robili na  základe veľmi prísnych

výberových konaní. Privatizácia aby sa robila metódami, kto-

ré sú transparentné, aby neboli doslovne určené vopred urče-

nému majiteľovi.

 

     Pokiaľ ide o bankový sektor, tento problém, vážení, je-

dine možno  riešiť ekonomickými metódami.  Ak je nerovnováha

medzi ponukou  a dopytom, to k  ničomu inému nevedie, jedine

ku korupcii. Čiže  ak bude ponuka peňazí vyššia,  ako je do-

pyt, bankári budú podplácať  tých, ktorí chcú požičať penia-

ze, zníženými úrokmi. Čiže odporúčal by som reštrukturalizá-

ciu a privatizáciu bánk a odstránite korupciu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec,  tento šťastný prípad pod-

plácania bánk,  tých, ktorí žiadajú o  úver, bohužiaľ, nena-

stáva ani tam, kde je to garde medzi ponukou a dopytom opač-

né.

 

     Pán poslanec Bugár - faktická poznámka.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Ďakujem pekne,  pán podpredseda. Minulý  týždeň som bol

tiež prihlásený ako tretí v poradí. Chcel by som reagovať na

to, čo povedala minulý  týždeň pani podpredsedníčka. Aby som

nebol obvinený,  že som majstrom  vykrúcania, budem citovať.

Pani podpredsedníčka povedala - citujem: "Táto vláda predlo-

žila projekt Čisté ruky, kde  načrtla viaceré  kroky, čiast-

kové kroky boja proti  korupcii. Jedným z týchto čiastkových

krokov  je aj  predložená novelizácia."  Koniec citátu. Pani

podpredsedníčka, sama najlepšie viete,  že to nie je pravda.

A aby som to dokázal, budem  citovať z programu  Čisté ruky.

Na strane 27 píšete: "Predchádzanie a potláčanie tohto nega-

tívneho javu  len prostriedkami a  nástrojmi trestného práva

sa ukazuje ako  málo účinné a v celej  šírke prejavu ani ne-

postihnuteľné." Píšete ďalej: "Analýza platného právneho po-

riadku ukazuje,  že najmä v ostatných  rokoch bol právny po-

riadok doplnený  celým radom právnych  predpisov, ktorých u-

stanovenia viditeľne smerujú k očisteniu verejného života od

možnej  korupcie a  zneužívania verejných  funkcií." Máte tu

vymenovaných sedem  zákonov, ktoré sú  platné. Na strane  31

píšete: "Zákonné ustanovenia,  ktorých účelom je predchádzať

možnému stretu záujmov,  vytváraniu príležitostí na korupčné

konanie, resp.  samotnému korupčnému konaniu,  sú obsiahnuté

i vo viacerých  ďalších právnych predpisoch.  Napríklad máte

tu vymenovaných 17 zákonov."

 

     Myslím si,  že tieto zákony treba  dodržiavať. Potom sa

však môžeme  opýtať, čo je skutočným  cieľom tejto novelizá-

cie, či si  uvedomujete, komu dávate zbraň do  ruky. Pán po-

slanec Hrnko tu už  vymenoval určité možné spôsoby zneužitia

tejto právnej novely.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Benčík - faktická poznámka.

 

 

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán podpredseda, ďakujem  za udelené slovo a rád

by som sa prihovoril za to, aby sme zostali na vecnej úrovni

diskusie. Zatiaľ sa mi zdá, ako keby sme sa nechceli vzájom-

ne počúvať.  Nepodsúvajte mi, že nevidím,  aký je vážny stav

v úplatkárstve a  korupcii. A nikde som  nepovedal, že tento

jav nie je potrebné postihovať aj právnym systémom a právnym

mechanizmom, dokonca  aj Trestným právom,  len som naznačil,

že váš návrh je nesystémový, vytrhnutý z kontextu a dosiahne

opak, nie očistenie verejného  života, ale naopak, dáte mož-

nosť ľuďom, ktorí chcú podplácať  a vybavovať si svoje veci,

aby sa neštítili a neobávali  sa trestného postihu. Toto som

hovoril.

 

     Potom mi oznamujete, že už  to bolo prerokované. Ja som

dokonca vo  svojom úvodnom vystúpení k  tomuto bodu hovoril,

že si cením práve bývalý  parlament, že tento kvázi príštip-

kársky návrh neschválil. Viem o  tomto návrhu, ale to je ne-

komplexný, nesystémový návrh, a preto ho predchádzajúci par-

lament neschválil.

 

     Hovoríte, že hlavný argument,  ktorý ste uviedli v pro-

spech tohto návrhu, je v  dôvodovej správe. Ale tam je práve

uvedené - citujem: "Vypustenie ustanovenia  § 161, 162 a 163

umožní vo väčšom rozsahu odhaľovať prípady prijímania úplat-

kov."  To, čo  sa má   odhaľovať a  prečo sa  neodhaľuje, je

v Trestnom poriadku  alebo vo výkone  alebo nevýkone orgánov

činných v trestnom konaní. Ale  toto nie je argument pre to,

aby sa zvýšil počet  postihnutých, ak nebude činnosť orgánov

bezpečnosti iná, než je doposiaľ.

 

     A máme ponúknuť  alternatívu. Ponúkame túto alternatívu

a pripomíname,  že uznesenie  tohto parlamentu  v súvislosti

s rokovaním o Programovom  vyhlásení vlády Slovenskej repub-

liky vám uložilo, vláde, a  zrejme za to zodpovedáte, urých-

lene pristúpiť k  rekodifikácii trestnoprávnych noriem. Pri-

stúpte k tomu, urobte k tomu  opatrenia, a sme ochotní sa do

toho zapojiť.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Roman - faktická poznámka.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Myslím  si, že  tento návrh  zákona je  vlastne pokusom

urobiť v  korupcii na Slovensku  už konečne poriadok.  Mnohí

podnikatelia uvítajú tento zákon. Majú na to argument, ktorý

som už počul.  Ak dám v Čechách niekomu  úplatok, je to síce

drahé, ale mám istotu, že sa to vybaví. Ak dám niekomu úpla-

tok na  Slovensku, nie je isté,  že sa to vybaví,  a ešte mi

ani peniaze  nevrátia. Teraz ak  dám peniaze, od  strachu to

vybaví.  Ak nie,  udám ho.  A je  ešte možné,  že to vybaví,

a potom  ho udám,  a ešte  aj peniaze  dostanem naspäť. (Po-

tlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Dokonca  sa teraz predpokladá,  že sa to  bude

vlastne potvrdzovať,  že môže si  nechať. Máme naozaj  voľné

interpretácie, priatelia.

 

      Pán poslanec Cabaj - faktická poznámka.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán  podpredseda, len pre  zápis chcem upozorniť

kolegu Mikloška, že člen  jeho poslaneckého klubu pán doktor

Lauko  vystúpil s  faktickou poznámkou  voči podpredsedníčke

vlády a túto faktickú poznámku mal napísanú na stroji. Chcem

si len overiť, či vedel  dopredu, s čím pani podpredsedníčka

vystúpi, alebo toto jeho vystúpenie bolo už v zmysle posled-

ného uznesenia Ústrednej rady KDH.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Cabaj, nevykonali ste ešte ďalší úkon. Ne-

boli ste  sa pozrieť blízko  pri pánu poslancovi  Laukovi na

ten dôkaz.

 

     Pán poslanec Šimko - faktická poznámka.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem  pekne, pán  podpredseda. Mám  tri faktické po-

známky. V prvej vás chcem najskôr poprosiť, aby ste nekomen-

tovali naše výroky.

 

     Ďalej  by som  chcel povedať  pani podpredsedníčke: Som

rád, že ste prečítali ten zápis z konferencie na Malte. Vaša

pracovníčka urobila ten zápis,  myslím si, zodpovedne a zod-

povedá to  tomu, čo hovorili aj  moji priatelia. Hovorilo sa

tam predovšetkým o vynútenom  úplatkárstve, o rozdiele medzi

tým, keď niekto dáva úplatok  preto, lebo chce niečo dosiah-

nuť, a medzi tým, od  ktorého si verejný činiteľ úplatok vy-

pýta, alebo ho priamo donúti podplácať. Vy ste minulý týždeň

hovorili niečo  iné. Hovorili ste  to, čo tu  spomínala pani

poslankyňa  Gbúrová.  Jednoducho  ste  dali skreslenú správu

o konferencii  na Malte.  Takže  v  tom je  zásadný rozdiel.

A použili ste to vtedy ako základný argument svojho vystúpe-

nia. Uznávam, že o tom nie  je ani slova v dôvodovej správe,

ale povedali ste  to tu s tým, aby  ste nás presvedčili, aby

sme za tento  zákon hlasovali. Musím povedať, že  ste ma ne-

presvedčili.

 

     No a posledná vec: povedali  ste, že údajne som vo svo-

jom vystúpení  označil vašu vládu,  že je majstrom  vykrúca-

čiek. To  som neurobil. Priznávam, že  som voči vláde použil

niekoľko expresívnych  výrazov, ale rozhodne  sa musím ohra-

diť, to som nepovedal, že je majstrom vykrúcačiek, ani že je

majstrom čohokoľvek. Myslím si, že nie je majstrom v ničom.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Šimko, komentujete vystúpe-

nia svojich partnerov. Počítajte s tým, že je možnosť komen-

tovať aj zo strany takého poslanca, ako som ja.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Potom sa prihláste, pán  podpredseda. Vy zneužívate po-

stavenie predsedajúceho schôdze, pán podpredseda.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Šimko, ja vás len prosím, máte problémy so

žlčou, treba dávať pozor.

 

     Pán poslanec Pittner.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Ďakujem, pán  podpredseda, za slovo.  Chcel by som  len

reagovať na  výzvu pani podpredsedníčky  vlády, aby opozícia

navrhla niečo  lepšie, než je táto  navrhovaná novela. Chcem

povedať, že už sa to stalo, teda prepáčte, ak azda len zopa-

kujem.

 

     V minulom parlamente sa  schválila prvá etapa rekodifi-

kácie Trestného  zákona a Trestného poriadku  a medziiným aj

zákona o  boji proti legalizácii  príjmov z najzávažnejších,

najmä organizovaných  foriem trestnej činnosti.  Zaviedol sa

v týchto zákonoch inštitút agentov,  ktorí nieže sú provoka-

téri, ale ktorí  presne podľa zákona a len  v rozsahu zákona

budú konať, tak ako konajú v ostatných demokratických kraji-

nách.

 

     Odvolávam sa na dnešnú Slovenskú republiku, kde v člán-

ku "Čisté  ruky a špinavé peniaze"  pani Linková uvádza sku-

točnosti tak, ako ich vidím aj ja. Napríklad v odseku, ktorý

je nadpísaný "Váhanie s  právnymi predpismi", konštatuje, že

práve  pranie špinavých  peňazí a  ďalšie záležitosti, ktoré

boli rekodifikáciou riešené, alebo  by mali byť riešené, kde

zákon rieši aj oznamovaciu povinnosť, ukladá štátnym orgánom

atď., tu je  to všetko vymenované, konštatuje, že  je len na

škodu veci,  že aj keď  od účinnosti tohto  zákona prešlo už

sedem mesiacov, predmetný právny  predpis dosiaľ nebol vyda-

ný.

 

     Pýtam sa  teda, do akej  miery legislatíva tejto  vlády

rešpektuje uznesenia  Národnej rady? Do akej  miery je možné

hovoriť o  tom, že tu nie  sú iné nástroje, keď  vlastne ani

nerealizuje tie nástroje, ktoré Národná rada prijala? Z toh-

to hľadiska  pokladám tento stav  za mimoriadne vážny  najmä

preto, že už pri prerokúvaní týchto zákonov, tejto rekodifi-

kácie,  práve pani  podpredsedníčka vlády  mala veľmi  vážne

výhrady, a obávam sa, že z  týchto dôvodov sa tu hľadajú iné

riešenia než tie, ktoré sú prijaté zákonom.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Lauko - faktická poznámka.

 

 

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán podpredseda. Mrzí  ma, že pán kolega Cabaj

stratil zdravý sedliacky rozum vo svojom vystúpení a prirov-

náva veci, ktoré sa prirovnávať nedajú. Pán poslanec Straňák

vystúpil s reakciou na tajnú správu, ktorá bola prečítaná na

uzavretom neverejnom zhromaždení a vystúpil bezprostredne po

krátkej prestávke na túto správu. Ja som si pripravil vystú-

penie, keďže  som mal dva  dni - sobotu,  nedeľu, voľnú, tak

som si  ju mohol pripraviť  aj na neviemakom  stroji. To nič

nemení na faktoch, ktoré som tam povedal.

 

     Po druhé chcel by som  upozorniť pána kolegu Cabaja, že

zaviedli do  parlamentu prax, že po  vystúpení pána premiéra

Mečiara sme nemali ako poslanci  možnosť vystúpiť, že po vy-

stúpení pána  ministra zahraničných vecí  sme nemali možnosť

vystúpiť ako  poslanci, a takisto som  bol riadne prihlásený

a chcel som reagovať na pani podpredsedníčku vlády s faktic-

kou poznámkou a chcel som povedať presne tie isté argumenty,

a nedovolili ste mi to, páni  poslanci z HZDS. Zavádzate ne-

demokratickú prax do tohto parlamentu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Filkus, máte slovo.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Ďakujem. Mám tri poznámky.

 

     1. Naozaj si myslím, že vecné problémy, ktoré sú v rám-

ci tohto  zákona spomenuté a zdôvodnené  v dôvodovej správe,

sa dajú predovšetkým zlepšiť vzťahom medzi ponukovou a dopy-

tovou  stránkou transformačného  procesu. Nebudem  to rozvá-

dzať. Som ďaleko od toho, že by som si myslel, že trh všetko

vyrieši. Ekonomické  centrum v transformačnom  procese totiž

má na to, že môže ovplyvňovať prostredie legislatívne i vec-

ne, ale nie za každú cenu koncentrácie moci, lebo práve tým-

to prístupom  môže porušiť všetky legislatívne,  vecné a iné

systémové predpoklady na vytvorenie tohto prostredia. Bol tu

spomenutý najmä proces privatizácie. Nechcem o tom ďalej ho-

voriť, ale dostať sa čo najskôr  k trhu a pozorovať a vyrov-

návať dopytovú a  ponukovú stránku by sme mali  nie cez túto

navrhovanú normu udavačov,  ale inak, prostredníctvom rieše-

nia vecných problémov transformačného procesu.

 

     2. Pani podpredsedníčka, veľmi by som bol rád, keby ste

mi teraz venovali pozornosť, lebo  chcem vám povedať, že ste

dnes vo  svojom úvode uviedli ako  vážny argument Maltu. De-

tailne si  zapisujem niektoré vystúpenia  a uvediem stručne:

pozbierali  ste  analýzy,  zhrnuli,  urobili  závery z Malty

a prišli ste k ohromným záverom. K tým, čo sa tu už spomenu-

lo. Sú tri rôzne typy krajín, kde sa jednak vôbec nepostihu-

je, a  inde sa zase podrobne  upravuje trestnosť. Bez ohľadu

na  to, že  nevieme, o  ktoré krajiny  ide, tak ako povedala

poslankyňa Gbúrová, nech by to  bolo od Andalúzie po Austrá-

liu, priebeh transformačného procesu je taký širokospektrál-

ny a  vytvára také rôzne  podmienky v krajinách  na prechode

k trhu a k trhovému mechanizmu,  že vôbec nemožno ani to, čo

ste  spomenuli,  zobrať  ako  závažný  záver  nato,  aby ste

zdôvodnili, že  pôjdeme takou alebo onakou  cestou. A prosím

vás, povedzte konečne, o ktoré  krajiny ide. Na rovnako for-

mulované otázky ste doteraz neodpovedali.

 

     3. Vychádzajúc z týchto  argumentov, ktoré som povedal,

nemôžem s  čistým svedomím byť  za tento zákon.  Naopak, som

proti tejto norme pre udavačov.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Figeľ má faktickú poznámku.

 

Poslanec J. Figeľ:

 

     Ďakujem,  pán podpredseda,  ale chcel  som to adresovať

najmä podpredsedníčke vlády, neviem, či mám počkať, alebo...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ešte sa vráti.

 

     Ďakujem. Pán poslanec Šagát - faktická poznámka.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci, dovoľte mi dve poznám-

ky. Dovoľte,  aby som vyslovil svoj  názor ako človek, ktorý

nemá také právne  vzdelanie ako mnohí z vás.  Možno moja po-

známka osloví tých, ktorí sú v podobnej situácii ako ja.

 

     Cítim nebezpečenstvo z toho, čo tento zákon ponúka. Is-

te ma nikto nebude upodozrievať z  toho, že by som chcel vy-

tvárať prostriedky a prostredie pre  korupciu, a iste aj pán

Ľupták, ktorý  podľa toho, ako reaguje  na vystúpenia, podľa

toho, čo povedal  minulý týždeň, a s ktorým,  myslím si, mám

dobré vzťahy, mi dá za  pravdu, že nie je úplne spravodlivé,

aby bol postihnutý len jeden.  Skutočne by sa bolo treba za-

myslieť nad tým,  či možno ísť do nejakého  pokusu, ktorý by

postihoval iba jednu stranu. Viem,  že vás to tlačí, a nako-

niec celú našu spoločnosť, ale  tento problém tak, ako to tu

naznačil pán poslanec Benčík, ako  to tu naznačil pán posla-

nec  Vaškovič, vyžaduje  systémový prístup  na rôznych úrov-

niach,  nielen jednu  novelu. Je  to prístup decentralizácie

moci,  prístup  decentralizácie  možnosti  narábania s pros-

triedkami, celý rad opatrení, ktoré  sa môžu prijať ako kom-

plexný  program, a  potom možno  očakávať výsledok. Skutočne

varujem aj  ja. Viem, že ste  pravdepodobne rozhodnutí a od-

hlasujete si to. Považoval som  za povinnosť predsa len ape-

lovať na váš zdravý rozum, pretože tu zastupujeme ľudí, kto-

rých tento zákon bude  postihovať. Pán Ľupták, bude postiho-

vať najmä  tých, ktorí nebudú  mať peniaze na  úplatky, a to

sú vaši voliči, tí nebudú mať na úplatky.

 

     Diskutujme o tomto probléme na vecnej úrovni. Nehovorme

tu, že  niekto má veľa žlči.  Veď ide o to,  ako sa bude mať

táto spoločnosť.  Nevidím dôvod, prečo sa  tu máme osočovať.

Ak  je tu  nejaký návrh,  priznajme, že  má aj nejaké chyby,

a ak je  tu ochota spoločne vypracovať  lepší, tak to neupo-

náhľajme. Predsa  úplatkárstvo nás morí nie  jeden deň, nech

nás morí ešte  mesiac, nech nás morí rok,  nech nás morí ne-

viem koľko, ale sadnime si a vytvorme niečo, čo bude skutoč-

ne funkčné a  čo bude mať pozitívny vplyv  na správanie ľudí

v spoločnosti.  Toľko som  chcel povedať  tým, ktorí  nie sú

právnici.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Figeľ.

 

Poslanec J. Figeľ:

 

     Pán  podpredseda, ďakujem  za slovo,  radšej teraz  ako

vôbec,  pretože zrejme  bude hlasovanie.  Chcel som reagovať

vlastne na  to, čo pani podpredsedníčka  vlády povedala ešte

minulý týždeň a tento týždeň  to ani neupravila, ani nedopl-

nila, keď  mala za úlohu vymenovať  niektoré z krajín, alebo

aspoň ako príklady krajiny, kde podobne riešia otázku korup-

cie, ako  to navrhuje vláda  v tejto novele.  V istej súvis-

losti spomenula len Taliansko. Chcem  k tomu dodať, že sa mi

to jednoznačne nepozdáva, a keby aj, Slovensko už mení vlády

tak často ako Taliansko. Ak ich chceme nasledovať aj v otáz-

kach  korupcie vo  verejnej správe,  v otázke organizovaného

zločinu a vplyvu  mafie na verejný život, tak  toto je silný

krok tým smerom.

 

     To, že tomu neverím, chcem dokladovať týmto: Keď som si

ráno otváral  poštu, dostávam OECD  LETTER, to je  spravodaj

krajín  OECD, fóra  25 vyspelých  ekonomík, ktoré koordinujú

svoju sociálnu  a hospodársku politiku  v tejto organizácii.

V tomto liste  sa hovorí o radách  vládam z jedného sympózia

o korupcii, organizovaného touto organizáciou 13. a 14. mar-

ca. Je tu sedem rád,  potom ich postúpim pani podpredsedníč-

ke.  V jednej  z nich  sa hovorí,  môžem to citovať: "Všetky

krajiny OECD majú legislatívu, ktorá dávanie úplatkov a bra-

nie  úplatkov považuje  za trestnú  činnosť." Teda  je to 25

vyspelých ekonomík,  ktoré by sme  chceli nasledovať. Prosím

vás, a hlavne tú, ktorá  tu nie je, neexperimentujme so Slo-

venskom.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Gaľa - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.

 

     Kolegyne, kolegovia, je síce pravda, že pán kolega Lau-

ko má svoj príspevok napísaný na stroji, ale chcem vás ubez-

pečiť, že veľa žlče pritom nemá, lebo vo februári tohto roku

mu vyoperovali žlčník.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Rózsa - faktická poznámka.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážená Národná rada,

 

     ešte  minulý týždeň  som predložil  návrh na prerušenie

tohto rokovania,  vlastne tohto bodu nášho  rokovania s tým,

aby to prerokovali výbory Národnej  rady, lebo ani jeden vý-

bor  sa k  tomu nevyjadril.  Dovolím si  vám pripomenúť, pán

podpredseda, že o tomto návrhu ste mali dať hneď na začiatku

dnešného rokovania hlasovať.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán podpredseda Ľupták, máte slovo s faktickou

poznámkou.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Chcem len informovať,  že tak ako sa hovorilo,

keď sa zvyšovali platy  poslancom a ústavným činiteľom, tiež

sa argumentovalo, že vysoké platy musia mať poslanci, vládni

činitelia, ústavní činitelia, manažmeni, bankári, aby neboli

úplatní. Takisto sa argumentovalo.  Majú vysoké platy, a po-

zrite sa, čo sa deje  v spoločnosti. Úplatky sa rozmohli ako

huby po daždi. A myslím si, že je načase, aby sa s tým spra-

vil poriadok.  Uvidíme, čo to  prinesie, ale skutočne  treba

v tom niečo  robiť. Takže nebojte  sa, pán Mikloško,  vy ste

kresťan, vy  úplatky neberiete, čoho  sa máte báť?  O mňa sa

nemusíte báť. Keď sa ja nebojím, tak sa ani vy nemusíte báť.

(Šum v sále.)

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Priatelia, prosím vás, nechajme dohovoriť pána Ľuptáka.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Myslím si,  že je najvyšší čas,  že sa s tým  ide niečo

robiť. Ak  máte lepší návrh, prosím,  dajte ho, prijmeme ho,

sme za to.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.  Do rozpravy sa ďalej  prihlásil pán po-

slanec Baránik. Prosím, máte slovo.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     doterajšia diskusia  o novele tohto  zákona ukázala, že

sú priam protichodné názory  na riešenie tohto problému. Pa-

mätám si  veľmi dobre, keď  bol prijatý v  súčasnosti platný

zákon o riešení problémov korupcie.  A pamätám si veľmi dob-

re, že keď sa prijala zákonná norma o tom, aby sa na rovnakú

úroveň postavili tí, ktorí ponúkajú prostriedky, a tí, ktorí

ich berú,  alebo si ich vynucujú,  že budú rovnako trestaní,

už vtedy sme vedeli, že  táto novela zákona povedie k prehĺ-

beniu korupcie. Vážení, súčasná situácia je dôkazom toho, že

tieto predstavy boli správne.

 

     Vážení, čo je príčinou korupcie  a ako u nás vzniká? Je

to vždy v prípade, keď existuje prevaha dopytu nad možnosťa-

mi uspokojovania  tohto dopytu. Ale  zákon, ktorý momentálne

platí, viedol k tomu, že  tento stav nerovnováhy medzi dopy-

tom a  možnosťami sa sústavne  prehlboval a umelo  vytváral.

Pamätáte si veľmi dobre,  v ktorých oblastiach spoločenského

života začala u nás prekvitať korupcia. Bolo to predovšetkým

v športe, v zdravotníctve, v  školstve, pri kúpe áut, oprave

áut a  podobne. Ale postupne, ako tento zákon  začal platiť,

začali sa umelo vytvárať podmienky nedostatku, aby sa proces

nerovnováhy  ešte viac  prehĺbil. To  znamená, že  ak zákon,

ktorý je teraz  platný, vedie k tomu, že  v ekonomike a spo-

ločnosti je taký stav, aký je, treba ho zmeniť. Kdekoľvek sa

dnes obrátite,  a týka sa  to predovšetkým radového  občana,

narážate na problém korupcie, čo je všeobecne známe. Úradní-

ci, pracovníci  rôznych inštitúcií vytvárajú  podmienky, po-

sunkami dávajú na vedomie,  že treba poskytnúť úplatok, pre-

tože bez toho sa problém nedá riešiť.

 

     Spoločnosť je chorá, treba ju liečiť, ale spôsob lieče-

nia nie je jednoduchý.  Rozlišujem tri druhy korupcie: bežnú

v občianskych vzťahoch, ktorá sa  dotýka ekonomických a spo-

ločenských vzťahov, potom korupcia, ktorá sa vzťahuje na to-

čenie veľkých peňazí, a mafiami organizovaná korupcia. Musí-

me si  byť vedomí toho, že  nijakou legislatívnou normou ne-

zabránime tomu, aby korupcia  existovala.  Musí byť celý rad

systémových   opatrení,  ktoré   korupciu  obmedzia.  Jedným

z opatrení je  legislatívna norma na  sankčné riešenie tohto

vzťahu, ale to musí byť  ako posledné riešenie, no v niekto-

rých prípadoch ako jediné účinné.  Bežná korupcia sa dá zní-

žiť zdokonalením práce  orgánov, napríklad profesionálnejším

plnením  svojich povinností.  Napríklad na  vysokých školách

tým, že sa zaviedol systém prijímacieho pohovoru riadený po-

čítačom.

 

     Na druhej strane však treba povedať, že korupciu na vy-

sokých školách a v  školstve nikdy nerobili dokonalí pedagó-

govia, ale vždy len tí,  ktorí tam obsmŕdali. To znamená, že

profesionalizácia  práce  rôznych  inštitúcií  je  jeden  zo

spôsobov, ako riešiť problém  korupcie. Ďalej zvýšením orga-

nizácie práce, dokonalejšou kontrolou a podobne. Všetky tie-

to opatrenia  by mohli viesť  k tomu, že  by sme zdokonalili

organizáciu práce, náročnosť na  plnenie povinností a podob-

ne, ale súčasne aj  kontrolu vzájomného vzťahu medzi pracov-

níkom a  stránkou, ktorá sa  o služby príslušnej  inštitúcie

uchádza.

 

     Pre druhú  časť korupcie, to znamená  tam, kde sa točia

veľké peniaze, a  to je nový fenomén, ktorý  vznikol po roku

1989 najmä  v bankovníctve atď.,  si myslím, že  táto novela

zohrá veľmi pozitívnu úlohu. Musíte si byť vedomí toho, kto-

rí poznáte  túto situáciu, že tam  je tento problém skutočne

jednostranný, bezočivé  vynucovanie úplatkov. Takže  ak táto

novela príde do  praxe a bude obava o  odhalenie, rozsah ko-

rupcie sa podstatne zníži.

 

     Proti mafistickej  korupcii máme len jediný  liek, a to

prísne sankcie, tam iné riešenie nie je.

 

     Som  presvedčený,  že  riešením  týchto vzťahov vznikne

ohromná  náročnosť  na  súdnictvo,  pretože provokatéri budú

a bude  úsilie rôznym  spôsobom kompromitovať  ľudí, ale som

presvedčený  tiež o  tom, že  tomu sa  dá pomerne jednoducho

zabrániť, a  to buď zdokonalením  legislatívnej normy, ktorá

by špeciálne zvýšila taxu  za provokatívne udavačstvo, alebo

tak, že sudcovia si uvedomia, že budú bližšie skúmať ostatné

vzťahy pri  riešení takýchto problémov. Ak  na určitú osobu,

ktorá má  všeobecné alebo verejné  uznanie, že je  statočný,

morálny, čestný,  dôjde organizované udanie,  sudca bude ve-

dieť, že  ide o podvod a  že takéto podanie nemá  čo na súde

robiť.  Sprísnenie sankcií  bude viesť  k tomu,  že sa zníži

udavačstvo a mafistická forma korupcie.

 

 

 

     Vážení poslanci, boj proti korupcii musí byť celospolo-

čenský. Je veľmi zložitý a náročný. Súčasný stav je neudrža-

teľný. Domnievam sa, že ak  by sa dôsledne uviedla do života

prax, ktorú  predpokladá materiál Čisté  ruky a zdokonalenie

legislatívnych noriem tak, ako  som ich tu spomínal, výrazne

to prispeje  k tomu, aby sme  túto chorobu našej spoločnosti

výraznou mierou obmedzili.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  V  rozprave  vystúpi  pán  poslanec  Mikloško

a pripraví sa  pán poslanec Langoš. Faktická  poznámka - pán

poslanec Černák. Prepáčte, pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem  za slovo,  vážený pán  predsedajúci. Chcem len

zareagovať na vystúpenie  pána podpredsedu Ľuptáka. Súhlasím

s tou časťou jeho vystúpenia,  v ktorej označuje korupciu za

veľký spoločenský  problém, za problém,  s ktorým sa  musíme

vysporiadať. Podobným  problémom sú napríklad  deti narodené

mimo manželstva,  slobodné mamičky, deti,  ktoré sú narodené

mimo rodiny. Chcem sa opýtať pána podpredsedu Ľuptáka: Myslí

si, že  by sa narodilo menej  mimomanželských detí, keby sme

prijali opatrenia, že je zato zodpovedná len matka?

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Mikloško, máte slovo v rozprave.

 

 

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani podpredsedníčka,

 

     pani podpredsedníčka,  vaše vystúpenia, čo  sa týka va-

šich právnických vývodov, ma  niekedy viac dojímajú ako ume-

lecký prednes mladých recitátorov  na Vansovej Lomničke. Rád

by som vás však upozornil, že  som v uznesení hovoril o pod-

pore prezidentovi, nie o dôvere prezidentovi. A medzi podpo-

rou prezidentovi a vyslovením dôvery prezidentovi je diamet-

rálne zásadný  rozdiel, čo, dúfam, vám ako profesorke  práva

nemusím  hovoriť. Ak  by ste  tomu neverili,  v stenozázname

alebo v  Národnej obrode vyšiel  kompletný. Ja som  to čítal

v Národnej obrode.

 

     Pán podpredseda  Ľupták vo štvrtok  pri svojom pôvodnom

vystúpení  povedal, že  veď prijmeme  nejakú novelu  zákona,

počkáme  dva roky  a uvidíme.  Bol som  prekvapený, keď pani

podpredsedníčka  vlády ako  profesorka a  ako doktorka  vied

práva  povedala to  isté, že  prijmeme tú  novelu a  uvidíme

o dva roky. Neberte to teraz osobne, ale odporúčam vám zalo-

žiť nejakú spoločnosť s  ručením obmedzeným na stavbu domov,

postavte nejaký  dom z tehál  a malty, dajte  tam nasťahovať

obyvateľov a povedzte  im, že má to svoje  riziká, ale o dva

roky uvidíme, či sa to zrúti, alebo nie.

 

     O čo v tejto novele  ide? Ten, kto dáva úplatky, nebude

trestaný,  ten, kto  berie,  bude  trestaný. Poviem  vám dva

príklady.  Na ministerstve  navštívia hociktorého pracovníka

dvaja ľudia a  udajú ho, že prijal úplatky.  Vážení páni, od

prijatia tejto novely nikto  nebude chcieť prijímať návštevy

sám. Bude si stále volať  svedka. Nikto nebude chcieť prijí-

mať návštevy. Nielen to. Pôjdem po chodbe, prídu ku mne dva-

ja ľudia a potom povedia, že mi dali úplatok. Nikto sa nebu-

de chcieť sám stretnúť na chodbe s dvoma ľuďmi. Nastane úpl-

ná nedôvera v spoločnosti. Druhý príklad: Nemusí prísť vôbec

nikto za  nikým. Jednoducho sa  nájdu dvaja ľudia  a obvinia

niekoho, že  prijal úplatky. Ten  bude odsúdený, a  tí dvaja

zostanú čistí. Takýmto spôsobom však nastáva absolútna anar-

chia, vnášanie nedôvery do celej spoločnosti. My si ani neu-

vedomujeme,  čo sa  zasadzuje do  spoločnosti týmto zákonom,

touto novelou  zákona. Čo sa stane  v slovenskej spoločnosti

po prijatí tejto novely?

 

     Po prvé, je to jasné  narušenie právneho štátu.  Právny

štát musí mať jasné pravidlá  hry, aby každý vedel, za akých

okolností ako sa má správať.  Ale tu je jednoducho daná mož-

nosť akýmkoľvek špekuláciám, akýmkoľvek podvodom. Tieto pod-

vody nemôžete vylúčiť. A zákon, ktorý pripúšťa podvody a je-

ho zneužitie takýmto eklatantným  spôsobom, prepáčte, ale to

nie je zákon, ktorý by vytváral právny štát.

 

     Po druhé, ako som už povedal, vnáša do celej spoločnos-

ti  vážny moment  nedôvery. Nikto  nikomu nebude  dôverovať,

každý bude chcieť mať  svedka, lebo dôsledky sú trestnopráv-

ne. Toto nie  sú dôsledky, že ma niekde  roznesú v novinách,

to sú  trestnoprávne  dôsledky. Chcem  vám pripomenúť minulý

režim, ktorý postavil svoje  základy na ideológii. Takým is-

tým spôsobom hnal ľudí do nedôvery a strachu. Jednoducho ľu-

dia sa báli čokoľvek povedať,  lebo keby niekoho boli udali,

idú jednoducho do väzenia. Tu  sa kladú základy inej totali-

ty, ekonomickej  a mocenskej, to  si uvedomme. Ale  dôsledky

budú tie isté ako v minulom režime, kde to bolo postavené na

ideologickom základe. Tu sa  rozleptáva spoločnosť v jej zá-

kladoch.

 

     Úplatkárstvo je vážny problém, ale, prepáčte, vládna moc

je nato, aby ho riešila, ale  aby ho riešila kvalitne. Na čo

ste tam, čo robíte tam od rána do večera? Takáto vec sa musí

riešiť systémovým spôsobom.

 

     Veľmi vážne vás žiadam,  poslancov, aby ste túto novelu

zákona nepodporili.  Toto nie je stranícky  problém, toto je

problém systémový. Tu, pred  našimi očami sa týmito novelami

mení tvár tejto krajiny. Tu sa vnášajú také prvky, ktoré tú-

to krajinu  rozleptávajú, doslova rozkladajú  vnútorne. A tu

kdesi beriete  všetci zodpovednosť. Predsa nemôžeme podporiť

niečo, čo  tu od základu mení  základné ľudské vzťahy, ktoré

po novembri  1989 dostali normálny charakter.  Ľudia sa pre-

stali báť.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.  Pán poslanec Langoš, máte  slovo v roz-

prave. Je tu ešte faktická poznámka pána poslanca Kováča.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani podpredsedníčka vlády,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     z  úst pani  podpredsedníčky i  z úst  pána podpredsedu

Ľuptáka sme  dostali ponuku: Predložte niečo  lepšie a my to

podporíme.  Domnievam sa,  že netreba  predložiť nič lepšie,

pretože  to  lepšie    predložila  vláda v  programe Čisté

ruky. Takže náš návrh je, nevymýšľajme  nejakú novelu, ktorá

je  v rozpore  s týmto  programom, ale  realizujme to, čo je

v programe. Ak je tam zvýšenie trestnej sadzby pre toho, kto

dáva úplatok, a pre toho, kto úplatok berie, potom nechápem,

ako môže vzniknúť novela, ktorá dáva beztrestnosť, alebo za-

ručuje beztrestnosť tomu, kto úplatok dáva.

 

 

     Navyše dovoľte  druhú poznámku. Rovnako  nebezpečný ako

trestný  čin je  navádzanie na  trestný čin.  Chcem sa teraz

spýtať  odborníkov práva,  pani podpredsedníčky,  či v tejto

chvíli  ten,  kto  dáva  úplatok,  nenavádza  prijímateľa na

trestný čin. Zvykneme ľudí,  ktorí navádzajú na trestný čin,

rovnako trestať. Neviem si predstaviť, že by do tohto parla-

mentu  prišla novela,  že ten,  kto navádza  na trestný  čin

vraždy, je  beztrestný. Neviem si to  dosť dobre predstaviť.

Preto mi dovoľte tieto dve pripomienky: Vráťte sa k tomu, čo

je v programe Čisté ruky, a  realizujte  to, čo je tam napí-

sané. A druhá otázka: Ako je to s tým navádzaním?

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán podpredseda Ľupták, máte faktickú poznámku.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Chcem reagovať na pána  Mikloška. Pán Mikloško, viac už

nikto nemohol túto spoločnosť rozleptať tak, ako vy za vašej

vlády. Nikto viac.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Prosil by  som pána poslanca  Ľuptáka, keby už  konečne

vrátili tých 60 miliónov našej spoločnosti. Už dosť dlho ich

dlhujú za to nepodarené referendum.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Dzurinda - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán podpredseda  Ľupták, mám pocit,  že vám sa  to darí

omnoho, omnoho lepšie. Nedávno som  sa vrátil z takého turné

po východnom Slovensku a počúvam, že už aj dva litre pálenky

ste zaplatili ľuďom, len aby  vás nekritizovali, tú vašu ne-

činnosť,  neschopnosť. My  sme zatiaľ  nemuseli kupovať  dva

litre pálenky  ľuďom. Obávam sa,  že o chvíľu  budete musieť

platiť 10, 20, 30 litrov pálenky, aj tak už nebudú veriť tým

vašim demagógiám.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Priatelia,  prosím vás,  zostaňme na  úrovni skutočných

argumentov a vecného prepojenia s touto témou.

 

     Pán poslanec Cingel - faktická poznámka.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Chcel by  som len reagovať  na slová pána  Miklošku, že

náš národ nie je národom udavačov. Náš národ má v sebe hlbo-

kú kresťanskú morálku  a nie je predpoklad, že  by sa dostal

do  takej fázy,  do takej  vízie, ako  nám ju tu predostrel.

Myslím si,  že práve táto  novela dáva možnosť  tým občanom,

ktorí nie sú  solventní, brániť sa proti tým,  ktorí na nich

vynucujú úplatky.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán podpredseda Ľupták.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Už len poslednú, pretože nemá  význam s vami tu polemi-

zovať. Pán Dzurinda, na  Ľuptáka nikdy nepľuvali, na Ľuptáka

nikdy  nenadávali, do  Ľuptáka  nikde  nekopali ako  do vás.

Nikde. A nie som ani taký veľký kresťan ako vy.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, pokoj, priatelia. Pán  poslanec Mikloško - fak-

tická poznámka.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     K  pánu poslancovi  Cingelovi -  teraz nebudem  hovoriť

o tom, akí sú Slováci, veď to každý poznáme vo svojom okolí.

Len by som  vás chcel znovu upozorniť, vy  si robíte z tohto

parlamentu  akože žarty,  ako takú  hru. Nedávno  sme chceli

urobiť, poviem otvorene, obštrukciu, že sme sa neprezentova-

li pri vážnom zákone, a  zhodou okolností vás bolo o jedného

alebo o  dvoch viac. Neuveriteľná  radosť a smiech  ako malé

deti, keď sa hrajú, a vyjde im nejaký špás. Ale vôbec ste si

neuvedomili, aký zákon ste prijali.  A takisto mám teraz po-

cit, že s akousi ľahkosťou sa tu rozprávate, páni, ale tu sa

mení tvár krajiny, vy ju meníte vnútorne. Zavádzate opäť ta-

ký pocit nedôvery medzi občanov, čo je znakom všetkých tota-

litných režimov. A  vy sa zabávate, je to  strašne milé, pán

Ľupták sa zabáva. Je to fantázia.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, ostaňme pri téme.  Chcem vás len upozorniť, vá-

žení priatelia, že sme v minulom parlamente prijali aj nove-

lu o agentovi a tiež sa to mohlo interpretovať ako veľmi ka-

tastrofické,  ale nakoniec  je to  nástroj a  ako pri každom

nástroji, ako som už minule zdôraznil, je nebezpečenstvo, že

ten nástroj  sa môže, samozrejme, zneužiť.  Na druhej strane

nástroj musíme hľadať.

 

     Pán poslanec Dzurinda - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán podpredseda Ľupták, ľudia na nás pľuvali predovšet-

kým vďaka  takej demagógii, akú  vy stále predvádzate,  ale,

chvalabohu, situácia  sa mení. Vy  ste v nedávnych  dňoch na

mítingoch plakali, nariekate a  plačete, aby vám ľudia nezá-

videli, vy začínate platiť pálenku, aby ste mali pokoj.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Hofbauer - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     dámy a páni,

 

     vrelo by  som sa prihováral  za to, aby  sme sa vrátili

k meritu veci, a nie k tomu, kto čo kedy povedal a či to po-

vedal, alebo nepovedal.

 

     K deštruovaniu základov  spoločnosti, ktoré tu spomínal

pán poslanec  Mikloško, vari iba  toľko, že táto  spoločnosť

prijala  celý  rad  zákonov,  ktoré  majú obdobný charakter,

a žiadna naša spoločnosť sa nedeštruovala, tieto zákony pla-

tia. Nikto  ani brvou nepohol. Ktorákoľvek  žena predsa môže

vzniesť obvinenie  zo sexuálneho obťažovania  alebo násilia,

to je presne  to isté. Tento systém platí,  takže sa domnie-

vam, že je  to správne, primerané. Je to  správna ochrana na

správnom mieste. Takže  to, čo sa tu teraz  odporúča, v pod-

state nie je nič iné len obdobná záležitosť v inej sfére.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Pittner - faktická poznámka.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Chcel by som  sa vyjadriť k tomu navádzaniu.  Ono sa to

prechádza tak, ako keby to  neboli argumenty, ale poviem vám

len jeden  prípad. V minulom roku  sme začali trestne stíhať

colníka, ktorý  prijal milión korún  úplatku za to,  aby pri

výkone colnej služby voči tomu, kto mu dal úplatok, postupo-

val  v jeho  intenciách. Samozrejme,  že tento  colník konal

nesprávne,  protizákonne.  Konal  jednoducho  tak,  že je to

trestuhodné.  Na druhej  strane však  ten, ktorý  ho takýmto

spôsobom naviedol na tento trestný čin, má byť bez viny? Veď

takýmto spôsobom sa korumpujú banky, takýmto spôsobom sa ko-

rumpujú organizácie  štátnej správy, takto  sa naozaj začína

celý náš systém rozkladať.

 

     Chcem sa  ešte vyjadriť k agentom,  čo pán predsedajúci

Húska neustále pripomína. Prečítajte  si, prosím, ten zákon.

Tento zákon  veľmi starostlivo posudzovali  všetky právnické

inštitúcie a  vylúčili takúto možnosť.  Samozrejme, vylúčili

ju  potiaľ, pokiaľ  aj v  zbore, či  už to bude spravodajská

služba, alebo to budú orgány činné v trestnom konaní, nemož-

no vylúčiť ani  taký prípad, ale to sú  prípady, ktoré sú už

mimo zákona,  a sú teda zákonom  postihnuteľné. Sú to skúse-

nosti, ktoré viedli k tomu, že dnes v týchto krajinách taký-

to spôsob korupcie a v takomto rozsahu neexistuje.

 

     Za celý čas,  čo tento zákon na západe  v týchto kraji-

nách prijali  - mimochodom, ak chceme  byť prijatí do Európ-

skej únie,  sme povinní zladiť  naše zákony s  legislatívnou

úrovňou, ktorá tam panuje, -  mali dva prípady, kde prísluš-

ník napríklad  FBI konal protiprávne.  Čiže nehľadajme stále

niečo, čo je vlastne rizikové,  čo aj predkladateľ ako rizi-

kové  predpokladá. Hľadajme  to, čo  sa osvedčilo  a čo  nás

približuje k  civilizovanému svetu. Načo sa  vracať k rôznym

experimentom, veď sme tu už 40 rokov jeden experiment žili.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pani podpredsedníčka vlády v zmysle rokovacie-

ho poriadku dostáva slovo.

 

Podpredsedníčka vlády SR K. Tóthová:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte, aby  som reagovala na  to, čo sa  tu povedalo.

Vystúpila som z toho dôvodu,  že poobede mám vážne povinnos-

ti,  prijímam šéfa  izraelskej delegácie.  Ak diskusia pôjde

takto ďalej, strávim tu s vami ešte jedno krásne poobedie do

večera. Neviem. Chcela by  som svojou reakciou vysvetliť to,

čo máte nevysvetlené,  v hlbokej viere, že to  bude viesť ku

koncu rozpravy.

 

     K pánu poslancovi Pittnerovi,  k rizikovosti a netrest-

nosti.  Vážený pán  poslanec, vy  ste boli  ministrom vnútra

a určite  ste si  pozreli Trestný  zákon, inak  si to neviem

vysvetliť,  a  zblížili  ste  sa  so  skutkovými  podstatami

a s celou  systémovosťou trestného práva, o  ktorej sa tu už

viackrát hovorilo.  Napriek svojej neerudovanosti  a všetkým

mojim detinským  názorom, iné hodnotenie  od opozície určite

v tomto volebnom období nedostanem  ani pri neviemakom návr-

hu, chcem  upozorniť, že Trestný zákon  obsahuje trestný čin

návodu na  výkon alebo na realizáciu  všetkých trestných či-

nov. To znamená,  že ten, kto príde s  balíkom a bude núkať,

bude korumpovať pracovníka štátnej  správy alebo iného funk-

cionára, ten, samozrejme, bude trestný, ale podľa všeobecnej

skutkovej podstaty návodu na  trestný čin. Tu bude netrestný

len ten, kto  dá v situácii, keď si  uvedomuje, že inak neu-

speje, a,  samozrejme, aj keď  od neho pýtajú,  vtedy nebude

trestný.  To  je  pri  návode  každého,  a  to  neodstránite

z Trestného zákona, pretože to má  celá Európa - trestný čin

návodu na  výkon niektorej skutkovej podstaty,  ktorá je. To

máte aj ako spolupáchateľstvo.

 

     Takisto  všetky  obavy  o  hroznej  totalite a podobne,

o chudákoch,  ktorí budú  trpieť po  prijatí zákona  v tomto

parlamente, navrhnutom touto vládou, čo vyjadril pán Mikloš-

ko - pán poslanec, v  právnom štáte platí prezumpcia neviny.

Teda treba  dokázať. Zároveň zo  systémového pôsobenia -  ja

som  vám neskákala,  pán  poslanec,  do reči,  buďte natoľko

zdvorilý, že aspoň v čase, keď hovorím, majte úroveň poslan-

ca Národnej  rady Slovenskej republiky  - je tu  trestný čin

ohovárania a trestný čin krivej výpovede. To znamená, že keď

sa dohodnem s niekým a idem bezdôvodne obviniť a nemám argu-

menty, vymyslím si ich? Keď ich nepreukážete, tak máte krivú

výpoveď a to je trestný čin.  Ja by som sa tohto nebála. Tie

maľované hrôzy, ktoré tu  nastanú, sú skutočne maľované hrô-

zy.

 

     My nevymýšľame - to je odpoveď pánu poslancovi Kováčovi

- nič, čo je v rozpore  s programom Čisté ruky,  pretože ná-

vod na trestný čin ostáva trestný, ale z iného zorného uhla,

nie a priori.  Ostane trestný, lebo sú aj  tie skutkové pod-

staty, ktoré som spomínala pred chvíľou. Predpisy, ktoré ci-

toval pán  poslanec Bugár, ktorých  ste sa dovolávali,  áno,

samozrejme, budeme  ich realizovať, lenže keby  to bolo také

jednoduché,  tak všetky  vyspelé demokracie  dnes už  nemajú

problémy s korupciou, keby to bolo tak, ako ste tu povedali:

vy ste  vláda, vy to  realizujte. Chcete niečo,  čo nemôžeme

realizovať,  ale môžeme  prispieť k  tomu, aby  sme situáciu

zlepšili a my ju chceme zlepšiť. Znovu opakujem, keby to bo-

lo také jednoduché, aj  pán poslanec spomínal, vytvorme eko-

nomickú situáciu, aby nebol  nútený dávať, majme viac finan-

cií, ako  je dopyt. Vážení,  k tomu všetkému  smerujeme, ale

čarovný prútik nemáme ani my, ani  vy a zrejme ho nemajú ani

vyspelé demokracie, keď tiež majú problémy s korupciou. Tiež

ju majú, tiež hľadajú cesty,  tiež hľadajú riešenia. My máme

trošku inú situáciu, to plne súhlasím s pánom poslancom Fil-

kusom,  lebo sme  na rozdiel  od západoeurópskych demokracií

v procese  transformácie  veľkého  balíka  bývalého štátneho

alebo ešte  dnes štátneho majetku do  súkromnej sféry. Takže

situácia je trošku iná.

 

     Na vystúpenie pána Černáka  nebudem reagovať. Chcela by

som reagovať na vystúpenie  pána poslanca Romana, ktoré bolo

svojím spôsobom skutočne kultivované,  bolo to jeho myšlien-

kové dotiahnutie veci. Beriem to, ale dovolím si k nemu pri-

dať jedno. Ak by došlo k  situácii, že bude mať vybavenú vec

a ešte dostane aj naspäť peniaze, a zistíme, že peniaze bral

a pýtal ich,  budem patriť medzi tých,  ktorí budú spokojní,

pretože  sme  to  zistili.  Tu  je  otázka zodpovednosti. Či

necháme zodpovednosť  za daný stav aj  na jednej strane, ale

aj na druhej, a teda aj ten, kto dáva, je trestne zodpovedný

a bojí sa hovoriť, alebo zodpovednosť koncentrujeme na jednu

stranu a povieme, že ten, kto vykonáva verejnú moc, ten, kto

má právo  rozhodovať, ten, kto  je vo výhodnejšej  situácii,

ten, kto má autoritatívne postavenie v rozhodovaní v štátnej

správe, ten  bude niesť celú  zodpovednosť za to,  že nebude

brať úplatky.  Ten, kto bude  zneužívať, že nie  je trestný,

keď ponúkne,  bude trestne posudzovaný  pri krivej výpovedi,

pri ohováraní. Spravíme ďalšie kroky,  aby sa tieto veci do-

tiahli a účinnejšie sa uplatňovali v praxi. A ak niekto bude

navádzať  na trestný  čin, bude  zodpovedný podľa všeobecnej

skutkovej podstaty  návodu na trestný čin.  Je to domyslené,

  to systém,  nie je   to všetko  spasiteľné, ale  môže to

pomôcť. Snaha tu je.

 

     Záleží na tom, páni poslanci,  aký je váš názor, aké je

vaše stanovisko, ale, prosím vás, neohovárajte, nezhadzujte,

nenulujte vládu,  ktorá dáva jedno riešenie.  Ak s ním nesú-

hlasíte, hlasujte proti, ale skutočne nevytvárajte situáciu,

ktorá ide  do vážnych konfliktov a  do urážania. Pretože tí,

ktorí v rezorte ministerstva spravodlivosti vypracovali ten-

to návrh, znovu  opakujem, pracovali na ňom už  aj v minulom

období, v roku 1993, viedli diskusie, rokovali o tom a záve-

ry boli také, ako boli  predložené. Nie je nič jednoduchšie,

ako robiť jednoduchú deštrukciu.  A pokiaľ viem, počula som,

než som  vstupovala do vlády, že  určité politické strany do

vlády  síce nejdú,  ale budú  sa snažiť  robiť konštruktívnu

opozíciu. To sú podľa vás hlúposti. Podľa mňa, pán poslanec,

je to veľmi vážna vec, o  ktorej si možno porozprávať aj tu.

To je váš názor, pán poslanec. Nebezpečné je nechať situáciu

tak, ako je, pretože sa zo dňa na deň zhoršuje. Občania pou-

kazujú na tieto nedostatky,  nie sú spokojní so vzrastajúcou

kriminalitou a  odhaľovanie je nulové.  Ako ministerka spra-

vodlivosti som  dostala množstvo listov,  kde poukazovali na

korupciu aj v rezorte spravodlivosti. Nikto nebol ochotný to

dosvedčiť, nikto,  pretože sa bál  trestnosti, lebo nesplnil

zákonnú podmienku okamžitej, bezodkladnej ľútosti.

 

     Vážené panie poslankyne, páni poslanci, neviem, či moja

snaha skončiť túto diskusiu a vyzvať vás k hlasovaniu je ús-

pešná. Ja som  sa o to pokúsila. Vo vašich  rukách je, či sa

tu bude v rámci rokovania o jednom paragrafe Trestného záko-

na riešiť celá politická situácia, robiť politický pingpong.

Na to už dosah nemám. V každom prípade vám ďakujem za pozor-

nosť. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási predseda výboru

pán poslanec Haťapka.

 

Poslanec K. Haťapka:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená podpredsedníčka vlády,

     vážení kolegovia, kolegyne,

 

     myslím si,  že tu už odznelo  dosť k predmetnému zákonu

a faktické poznámky, ktoré sa vlastne  zvrhávajú na osočova-

nie, ma donútili k tomu, aby som dal návrh na ukončenie roz-

pravy aj faktických poznámok. Žiadam o tom hlasovať.

 

     Inak by  som chcel ešte mať  jednu poznámku. Myslím si,

že  skutočne by  bolo dobré,  keby Slovenská  televízia mala

priamy prenos z našich  zasadaní (potlesk), aby voliči vide-

li, akých majú zástupcov v parlamente.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán predseda Haťapka, mám tomu  rozumieť, že ide o pro-

cedurálny návrh?

 

Poslanec K. Haťapka:

 

     Áno.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Vážení  kolegovia,    zapísaní  ešte štyria

prihlásení do  rozpravy. Rozšírili sa a  stále sa obnovovali

faktické poznámky.  Prosím, je tu  procedurálny návrh, dávam

o ňom hlasovať.  Kto je za návrh  pána predsedu Haťapku, aby

sa ukončila rozprava aj faktické poznámky?

 

     Hlasujeme o návrhu  predsedu výboru pána Haťapku, kto-

rý navrhuje ukončiť rozpravu a faktické poznámky.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 62 poslancov. Konštatujem, že to nie je

dostatočne reprezentatívny súbor  poslancov, nie sme uznáša-

niaschopní.  Prosím, pokračujeme  vo faktických  poznámkach.

Prihlásený je pán poslanec Cingel.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Nedá mi, aby som znova nezareagoval na pána kolegu Mik-

loška, ktorý  má enormnú obavu  z toho, čo  táto vláda teraz

prijíma. Ako  keby sa teraz národ  mal báť nejakých provoká-

cií, nejakých udavačov. Hovoril som,  že náš národ má hlbokú

morálku, kresťanskú morálku, takže  tu nehrozí nejaké nebez-

pečenstvo.

 

     Na to, že tu prijímame nejaké zákony, chcem len citovať

z Práce  pána  Ivana  Špániho:  "Prekvapuje  však,  že obavy

z beztrestného provokovania trestných činov a znovuzavedenia

agentov provokatérov v súvislosti s návrhom tejto vlády pre-

javuje teraz aj Ivan Šimko  z KDH, zodpovedný za legislatívu

vo vláde Jozefa Moravčíka. Práve  za jej pôsobenia sa do na-

šich zákonov totiž agenti zaviedli. Vtedajší minister vnútra

Ladislav Pittner,  tiež z KDH,  to verejne propagoval  práve

s argumentom, že  takíto agenti by sa  zaujímali najmä o tie

činnosti, ktoré súvisia s korupciou. Zo zákona by mali právo

tzv. provokovať, navádzať na trestnú  činnosť, a ak by uspe-

li, mohli  by byť takíto ľudia obžalovaní a trestne stíhaní.

Škoda, že  už vtedy si nikto  nevšimol, ani ten, kto  bol za

legislatívu  vo  vláde   zodpovedný,  hrozbu  znovuzavedenia

agentov provokatérov do nášho  právneho poriadku a nesmierne

riziká, aké sú s tým  spojené." Novelizáciou zákona teraz už

zavedenie  agentov do  nášho  práva  nehrozí. Od  1. októbra

1994 totiž platí novela Trestného zákona a Trestného poriad-

ku, ktoré  zaviedli inštitút takéhoto  agenta. Vtedy bol  za

legislatívu vo vláde zodpovedný jej podpredseda Ivan Šimko."

 

     Takže, vážený pán poslanec  Mikloško, vaša obava teraz,

že prijímame také normy, ktoré by ohrozovali občanov, nehro-

zí. Mali ste prejavovať takúto vážnu obavu vtedy, keď ste vy

niečo také zaviedli.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Hrnko - faktická poznámka.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Ďakujem,  pán  predsedajúci.  Keďže  chcem umožniť pani

podpredsedníčke, aby mohla prijať zahraničnú delegáciu, sťa-

hujem svoju  prihlášku do diskusie,  ale chcel by  som pred-

niesť výňatok z tohto môjho príspevku.

 

     Korupcia je jav, ktorý je  taký starý ako ľudstvo. Nech

si nikto nemyslí, že  prijatím zákona alebo akýmkoľvek záko-

nom korupciu odstráni. Korupcia tu bude, bola pred nami, bu-

de s nami a bude tu aj po nás. Ale ide o jednu veľmi závažnú

vec  a  to  je  otázka  protispoločenskej činnosti. Korupcia

z obidvoch svojich polôh je protispoločenská, teda by ju mal

postihovať Trestný zákon. Jeden trestný čin, a to je podplá-

canie, sa tu vyníma. Na druhej strane treba zároveň povedať,

že najväčším nebezpečenstvom pre korupčníkov, úplatkárov, je

poctivý úradník, druhá stránka  tejto mince, ktorú chceme o-

tvoriť touto  novelizáciou. Títo poctiví  úradníci, ktorí sú

prekážkou korupcie, sa stanú  najskôr obeťami tohto paragra-

fu. Najskôr budú vystavení provokácii, že sa ich budú snažiť

títo korupčníci zbaviť, a my im dávame na to voľnú cestu. To

by som chcel povedať ako  jeden z príkladov, čo vlastne táto

novela otvára.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Stiahol som vašu prihlášku. Pán poslanec Bugár

- faktická poznámka.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka  vlády, ak ste sku-

točne presvedčená, že najväčšou prekážkou pri odhaľovaní ko-

rupcie trestnej činnosti tohto charakteru  je len to, že tí,

ktorí chcú urobiť ľútosť a neurobili to okamžite, bezodklad-

ne, ale  neskoršie, tak treba  vypustiť len jedno  slovo, to

"bezodkladne",  nič  viac.  Inak  touto  novelizáciou dávame

zbraň do rúk provokatérom a aktérom organizovaného zločinu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Pán poslanec  Weiss, máte  slovo s  faktickou

poznámkou.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     nedá mi, aby som nezareagoval na rozpravu, ktorá tu od-

znela.  Mám taký  pocit, že  za týmto  návrhom, ktorý podáva

vláda, sa skrýva ilúzia, že novelou Trestného zákona sa majú

vyriešiť aj niektoré dôsledky spôsobu vládnutia, ktorý teraz

v tejto krajine zažívame. Politologicky by som ho nazval pe-

ronizmus po slovensky.

 

     Koncentrácia  hospodárskej   moci,  najmä  rozhodovanie

o privatizácii, sú sprevádzané  stále silnejšou snahou prepo-

jiť  ju so  štátnou mocou  a túto  moc koncentrovať. Krok za

krokom, postupnými zmenami  zákonov vzniká autoritatívny re-

žim, ktorý má prekryť klientsky systém, ktorý tu v ekonomic-

kej oblasti vznikol. Podnik  s účasťou zahraničného kapitálu

sa dostáva do problémov, lebo  sa správa nezávisle a odmieta

prijať pravidlá hry.

 

     Počas  ciest v  Stredoslovenskom kraji  som sa  stretol

s množstvom podnikateľov,  drobných, stredných podnikateľov,

ktorí  s trpkosťou  konštatovali, že  bez súhlasu  okresných

sekretariátov vládnucich strán  nedostanú objednávky. O pri-

vatizácii, ktorú cez prezídium Fondu národného majetku a mi-

nistra privatizácie politicky  kontroluje Združenie robotní-

kov Slovenska,  tu škoda hovoriť.  Hovoria fakty o  fyzickom

prideľovaní podnikov za zásluhy. Už legendárnym príkladom je

vrútocká ZOŠ.  Zrejme ako výraz  vďaky, pán poslanec  Moric,

ktorý s rovnakou vďakou prijal miesto v prezidentskej kance-

lárii, keď skončilo činnosť  Federálne zhromaždenie, dal ná-

vrh na vyslovenie nedôvery prezidentovi.

 

     Dámy a páni  z vládnej koalície, už pomaly  pol roka sa

usilujete upevniť svoju moc aj plošnými personálnymi zmenami

v štátnej správe, v štátnych  podnikoch, v akciových spoloč-

nostiach, kde má účasť Fond národného majetku.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec, k veci, je to faktická poznámka.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Jednu vetu. Teda všade,  kde sa rozhoduje, máte svojich

ľudí. Ja  tento návrh novely  chápem ako výraz  nedôvery tým

ľuďom,  ktorých ste  si tam  sami dosadili,  keď ich  chcete

vlastne  kontrolovať hrozbou  vydierania, ku  ktorému určite

príde, ak sa táto novela schváli.

 

 

     A prosil by som pani podpredsedníčku vlády, aby odpove-

dala na otázku, ktorú  tu postavila pani poslankyňa Gbúrová,

v ktorých krajinách  je takýto zákon a  z akých ekonomických

a sociálnych dôvodov.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  S  faktickou  poznámkou  vystúpi pán poslanec

Rózsa.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážená Národná rada,

 

     som nútený protestovať proti jednostrannému vedeniu ro-

kovania Národnej  rady. Jednostranný výklad  rokovacieho po-

riadku je neprípustný a protizákonný.  Ak sa prihlási s pro-

cedurálnou  otázkou  alebo  procedurálnym  návrhom  poslanec

z vládnej koalície, pán podpredseda,  dáte hneď hlasovať. Ak

sa prihlási s nejakým  procedurálnym návrhom poslanec z opo-

zície, jednoducho neberiete tento návrh do  úvahy a nekonáte

svoju povinnosť dať o tomto návrhu hlasovať. Prosím, aby ste

mi dali vecné vysvetlenie tejto otázky.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec, prosím vás, zopakujte svoj návrh.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Pretože môj návrh bol  prednesený pred týždňom, prosím,

aby ste si prehrali pás a podľa toho to predniesli.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážený pán  kolega, budeme zatiaľ  pokračovať, požiadam

organizačné oddelenie, aby zistilo  návrh, ktorý ste predlo-

žili. Predpokladal som, že  ste vstave ho rekonštruovať. Ale

prosím, zatiaľ  budeme postupovať tak,  že budeme pokračovať

vo  faktických  poznámkach, a  medzitým požiadam organizačný

útvar, aby zistil váš návrh, ktorý ste predložili v predchá-

dzajúcom týždni.

 

     Pani poslankyňa Rusnáková - faktická poznámka.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani podpredsedníčka,

 

     bola  by som  veľmi rada,  keby ste  nám odpovedali  na

otázku, ktorú  položila kolegyňa Gbúrová,  ktorých krajín sa

týka právna  úprava, ktorú predkladáte teraz.  A rada by som

vám pripomenula, že ak Národná  rada prijme táto návrh záko-

na, túto úpravu, potom bude potrebné, aby na zasadnutí vlády

vláda prijala uznesenie, ktorým z programu Čisté ruky vypúš-

ťa z legislatívnych úloh v bode číslo 3 úlohu, ktorú si ulo-

žila  sama sebe.  Budem ju  citovať: "V  rámci rekodifikácie

Trestného  zákona a  Trestného poriadku  je potrebné posúdiť

najmä zvýšenie  trestných sadzieb za  trestné činy úplatkár-

stva (týka sa to § 160, 161 a 162 Trestného zákona)." Pokiaľ

viem, o tých istých paragrafoch zákona hovoríme aj dnes.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Kováč má faktickú poznámku.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Dovoľte len  dve krátke poznámky.  Pani podpredsedníčka

nám tento zákon predstavuje ako snahu. Pani podpredsedníčka,

my nebudeme hlasovať, alebo nebudeme rozhodovať o snahe, ale

rozhodujeme o zákone, ktorý má mať vplyv na život tejto kra-

jiny. Veľa sa tu hovorilo o zavedení inštitúcie agenta. Pro-

sím vás,  tento zákon dáva  možnosť urobiť agenta  z každého

občana, kým podľa zákona o  agentoch tí sú priamo riadení na

vyhľadávanie trestnej činnosti. Je  to normálna činnosť, tak

ako  ju robí  polícia vo  všetkých krajinách,  a je riadená.

Tento zákon dáva možnosť neriadenej činnosti takéhoto typu.

 

     Ešte dovoľte, aby som sa dotkol jednej modelovej situá-

cie. Je predstava o tom,  že silná finančná skupina navštívi

vládneho úradníka a bude od neho vyžadovať akúsi službu, po-

núkne mu  finančný úplatok, a tento vládny úradník  finančný

úplatok  prijme a  vybaví službu. Bude aj  iný typ úradníka,

ktorý odmietne prijať úplatok a  nevykoná túto službu. Čo si

myslíte, že táto finančná skupina, nazvime ju mafia, spraví?

Okamžite o tomto poctivom  úradníkovi  vyhlási, že vyžadoval

úplatok. To znamená, že poctivých úradníkov ideme teraz tým-

to zákonom  odstraňovať. Ten, ktorý sa  dohodne s mafiou, na

toho mafia  nikdy nebude žalovať, že zobral úplatok, pretože

ho bude  chcieť na podobné  služby používať aj  naďalej, ale

bude útočiť proti tomu, kto odmietol úplatok. Takže vytvára-

me zákon  pre mafie, ktoré budú  uplatňovať svoje požiadavky

u výkonných úradníkov, a tak ohrozujeme štátnu službu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Harach - faktická poznámka.

 

 

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani podpredsedníčka vlády,

     kolegyne a kolegovia,

 

     myslím si, že sa môžeme  úmyselne, bez toho, kto je pa-

sovaný do opozície a kto do koalície, zhodnúť na tom, že ko-

rupcia, ako to vyplýva z tejto diskusie, je vážny, negatívny,

nebezpečný,  spoločensky reálny fakt, ktorý tu existuje. Mám

teraz  rečnícku otázku  smerom k  vám, pani  podpredsedníčka

vlády. Myslíte si, že takému  vážnemu javu a faktu, o ktorom

hovoríme, zodpovedá  forma a obsah,  akým predkladáte takúto

dôležitú zmenu v zákone? Ja si  na to odpovedám, že nie. Pý-

tam sa, či  sa urobila analýza tohto javu.  Vy ste pri pred-

kladaní pred týždňom povedali,  že nemáte dostatočné štatis-

tické údaje, že ich nemáte dostatočne spracované. To je prvá

vec.

 

     Druhá vec, už tu odznela otázka a ja ju takisto zdôraz-

ňujem. Bola  urobená seriózna komparácia s  krajinami, s vy-

spelými, s nami porovnateľnými krajinami? Nebola. Na základe

týchto dvoch krokov, ktoré  sú bežné pri predkladaní každého

materiálu, a  malo by to byť  obzvlášť bežné pri predkladaní

vládnych materiálov,  a takmer povinné, aj  keď nepísane po-

vinné, keď  sa predkladajú zákony,  uvažovalo sa aj  o iných

variantoch riešenia? Pán poslanec Baránik veľmi pekne zdoku-

mentoval, alebo naznačil, čo asi malo byť urobené v tej ana-

lýze. Okrem iného hovoril o úplatkoch v tzv. oblasti veľkých

peňazí. Prosím vás pekne, hľadáme aj iné riešenia? Napríklad

v zdokonaľovaní technológie alebo technologického backgroun-

du - dovoľte  mi použiť cudzie slovo, aj  keď to nemáte radi

- spoločnosti? To  znamená zaviesť bezhotovostný  styk, teda

prijímať a hovoriť v tomto kontexte o dôležitých systémových

opatreniach? Nikto  o tomto nehovorí. To  je vážna systémová

otázka. Ale hneď ideme do sankcií, bez prevencií, hneď pros-

te ideme trestať.

 

     A  to  najdôležitejšie,  o  čom  sa  tu vôbec nehovorí,

a veľmi ma mrzí, pani podpredsedníčka  vlády, že najmä vy na

také niečo nereagujete, je to,  že vážne a systémové opatre-

nie  by malo  spočívať v  účinnej, korektnej,  demokratickej

deľbe moci. Tam,  kde bude deľba moci, kde  budú do takýchto

vecí hovoriť samosprávne orgány a  iné orgány, tam sa korup-

cia v  žiadnom prípade v  takomto rozsahu nebude  objavovať.

Môžete si urobiť komparáciu s krajinami, kde to tak je. Tie-

to krajiny v tom vykazujú  asi pozitívne výsledky. Ale čo sa

deje u  nás? Naopak, u  nás sa moc  koncentruje. Uvedomme si

teda, že tí, ktorí ju  koncentrujú, preberajú za korupciu aj

zodpovednosť. Nielen  dostať funkciu, ale  prebrať za ňu  aj

zodpovednosť.  Ako príklad  si dovolím  uviesť novelu zákona

o štátnej správe a samospráve v školstve. Veď tam sa koncen-

truje  moc do  rúk pár  úradníkov. Myslíte  si, kladiem  vám

otázku,  že  to  potlačí  korupciu,  alebo  to bude vytvárať

väčšie predpoklady  na korumpovanie jediného  človeka, ktorý

v regióne jediný bude môcť rozhodovať?

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Pittner, máte slovo.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Je mi  trápne, že musím,  neviem či piaty  alebo šiesty

raz hovoriť k inštitútu agenta. Zákon, ktorý prijala Národná

rada, na základe ktorého bol zavedený inštitút agenta, pred-

sa jednoznačne a jasne hovorí, kedy ho možno použiť, kedy ho

možno vôbec nasadiť, kto to  môže byť. Ide o príslušníka po-

lície, ktorý  má zo zákona možnosť  vystupovať ako agent pod

určitým krytím.  Jeho nasadenie je  takisto riadené zákonom.

On nemôže provokovať. Ak máte  taký názor, aký ste citovali,

pán  poslanec Cingel  alebo ďalší,  ktorí ste  sa tejto veci

dotkli,  potom by  ste  museli  konštatovať, že  sme prijali

vlastne nezákonný zákon, ktorý  v sebe inkorporuje nezákonné

postupy,  a to  predsa nie  je pravda.  To, čo  ste citovali

z toho článku, ja sa matne pamätám, že to bola diskusia pred

prijatím zákona,  či takíto agenti  nebudú potom provokovať,

či tu  nebude prichádzať k  provokácii. Z tohto  hľadiska je

irelevantné, čo ste citovali. Dôležité je, či v zákone je to

uspôsobené  tak, ako  hovoríte, alebo  či je  to v poriadku.

Tvrdím, že v zákone je to  v poriadku, inak by ten zákon ne-

bol prešiel.

 

     A na záver ešte k  tejto poznámke: Naozaj som prekvape-

ný,  ak sa  tu konštatuje,  dokonca aj  z vašich  kruhov, že

uplynulo sedem mesiacov, a ešte nebol prijatý právny predpis

k tomuto zákonu. Potom kde je chyba? O čo sa tu hrá?

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Vážené kolegyne  a kolegovia,  preruším sériu

faktických poznámok. Dostal som  z organizačného útvaru text

návrhu pána poslanca Rózsu, dovoľte, aby som ho prečítal.

 

     "Vzhľadom na to, že táto rozprava sa odchyľuje od pred-

metu rokovania, navrhujem, aby  tento bod rokovania bol pre-

rušený. Vzhľadom na to, že ani jeden výbor neprijal jednotné

stanovisko, aby  sa Národná rada  uzniesla na tom,  že vráti

tento návrh zákona do všetkých výborov Národnej rady Sloven-

skej republiky, kde bude  možné tieto veci podrobne preroko-

vať,  pochopiť  význam  zmien  a  význam doterajšieho stavu,

a potom dospejeme v pokojnom ovzduší k normálnemu, rozumnému

záveru. O tomto mojom návrhu podľa § 22 rokovacieho poriadku

prosím hlasovať okamžite. Ak tento môj návrh nebude prijatý,

potom dávam  ďalší návrh, aby tento  vládny návrh zákona bol

zamietnutý ako neodôvodnený."

 

     Ten  druhý  prípad,  samozrejme,  nastane pri normálnom

hlasovaní. Prosím, budeme hlasovať o tom návrhu pána poslan-

ca Rózsu, ktorý sa predkladá ako procedurálny návrh. Navrhu-

je, aby sa Národná rada uzniesla  na tom, že vráti tento ná-

vrh zákona do všetkých  výborov Národnej rady. Navrhuje, aby

sa vo forme uznesenia prijal taký postup, že sa návrh zákona

vráti do všetkých výborov Národnej rady.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     Prosím, hlasuje sa o procedurálnom návrhu pána poslanca

Rózsu, podľa ktorého navrhuje, aby uznesením bol tento návrh

zákona vrátený do výborov Národnej rady.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

 

     Konštatujem, že  tento návrh pána  poslanca Rózsu nebol

prijatý.

 

     Druhý jeho  návrh je vlastne  návrh, ktorý predpokladá,

aby tento zákon nebol parlamentom prijatý.

 

     Prosím, vážené kolegyne,  návrh nebol prijatý, pokraču-

jeme vo faktických poznámkach.

 

     Pán poslanec Šimko, máte faktickú poznámku.

 

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán podpredseda. Chcem len nadviazať na to, čo

povedal pán poslanec Pittner.  Niekedy naozaj aj drobné roz-

diely a drobné zmeny sú  veľmi významné a treba si uvedomiť,

že je zásadný rozdiel  medzi agentom a agentom provokatérom.

Každý štát potrebuje na svoju činnosť aj agentov. Sú to, tak

ako povedal pán poslanec  Pittner, vlastne príslušníci polí-

cie, ktorí  pracujú pod krytím, a  agent provokatér je čosi,

čo  už z  nášho právneho  poriadku dávno  vypadlo, ale čo to

konkrétne je, odporúčam, aby  ste si naštudovali v Švejkovi,

tam  sa volá  Bretschneider, agent provokatér. To  je niečo

úplne iné.

 

     A pokiaľ pani podpredsedníčka  povedala, že vlastne ide

len o kratučkú štvorriadkovú novelu, niekedy aj veľmi krátke

novely sú veľmi významné. Jednou takou bola napríklad novela

Ústavy  Československej  socialistickej  republiky začiatkom

decembra 1989, kde  vlastne celý text novely bol,  že sa vy-

púšťa článok 4.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Roman - faktická poznámka.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Naozaj  si nemyslím,  že tento  návrh zákona  je dobrý.

Viete, vo  voľbách 1948 si ľudia  v Čechách povedali: "Volme

komunisty, ať to chvíli zkusí,  ať je sranda." Potom ich tak

aj zvolili a táto "sranda" trvala 45 rokov. Teraz chceme zá-

kon, ktorý je podľa slov predkladateľa pokusom možno na rok,

možno na  dva. Dávajme pozor,  aby nám tento  zákonný pokus,

táto "sranda" nevydržala dlhšie  a nerozložila nám celú spo-

ločnosť. Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Moric - faktická poznámka.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem veľmi pekne za  slovo, pán predsedajúci. Ja som

sa aj prehlásil,  myslel som, že pán Weiss,  ktorý sa na mňa

obrátil,  sem príde.  Bohužiaľ, tento  sexsymbol slovenského

parlamentu nie je tu, takže musím odpovedať bez neho. Vypus-

tí tu balóniky a zdúchne, že tu ani smrad po ňom  nezostane,

a ešte k tomu tliacha jedno cez druhé.

 

     Pán Weiss od tých čias, ako otvoril oči, využíval vlád-

nu moc a moc jednej strany až doteraz, do súčasného okamihu.

Čuduje  sa,  že  teraz  chce  vládnuť  niekto  iný.  Klasici

marxizmu-leninizmu hovoria, že prechod  k socializmu a k de-

mokracii bude  veľmi radostný, ale  že to bude  taká sranda,

aká  bola tých  40 rokov,  to si  nikto nepredstavoval. A on

a jemu podobní  mali vtedy moc  a využívali ju.  Tak nech sa

nečuduje, že ju chce teraz využiť niekto iný a chce to niek-

to iný tiež skúsiť. To je demokracia.

 

     (Hlas z pléna, aby sa hovorilo k veci.)

 

     Hovorím k veci, k tomu, čo povedal pán Weiss. Rozprával

o prezidentskej kancelárii.  Pokiaľ viem, tak  tí, ktorí sme

tam  boli za  Slovenskú  národnú  stranu, sme  okrem jedného

všetci robili radových pracovníkov.  Zato tí, ktorí tam boli

za  KDH a  za Stranu  demokratickej ľavice,  robili vedúcich

pracovníkov, minimálne vedúceho  oddelenia a, samozrejme, aj

vedúcich  odborov. Takže  nech nevstupuje  niekomu inému  do

svedomia, nech sa pozrie na seba a nech zbytočne nekritizuje

svojich kolegov.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Vážené kolegyne  a kolegovia,  je pol jednej,

bude obedňajšia prestávka do 14.00 hodiny. Potom pokračujeme

rozpravou podľa prihlášok. Mám  tu ešte tri písomné prihláš-

ky.

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Tkáč.

 

Poslanec V. Tkáč:

 

     Prosím  členov ústavnoprávneho výboru, aby sme sa zišli

o pol druhej. Bude rokovať ústavnoprávny výbor.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Predsedníčka výboru pani Lazarová.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Prosím členov  výboru pre životné  prostredie a ochranu

prírody, aby sme sa teraz zišli na veľmi krátku chvíľu v na-

šej  rokovacej miestnosti.  Prerokujeme návštevu  maďarského

parlamentu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne.  Priatelia,  želám  všetkým dobrú chuť.

O 14.00 hodine pokračujeme v rozprave.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, pozývam  vás do rokovacej

miestnosti. Prosím, zaujmite miesta.

 

     Budeme pokračovať v rozprave.  Máme tu ešte tri písomné

prihlášky. Prvý v tomto  popoludňajšom zasadaní bude pán po-

slanec  Langoš a  pripraví  sa  pán poslanec  István Pásztor

z Maďarskej koalície.

 

     Ak dovolíte,  predtým by som chcel  ešte prečítať jeden

list.  Obrátila  sa  na  nás  Asociácia chovateľov haflingov

a srdečne vás pozýva na charitatívne podujatie Hafling - po-

mocník  hipoterapie.  Záštitu  nad  týmto  podujatím prevzal

predseda Národnej rady Slovenskej  republiky pán Ivan Gašpa-

rovič.

 

     Slovenská asociácia chovateľov  haflingov sa márne sna-

žila získať  finančné prostriedky na  zakúpenie koní plemena

hafling na hipoterapiu a  práve týmto podujatím chce dosiah-

nuť svoj cieľ. 5. decembra  1994 bola založená Slovenská hi-

porehabilitačná asociácia,  ktorej členom je  Slovenská aso-

ciácia chovateľov haflingov. Úlohou  tejto asociácie je zís-

kať plemeno hafling na hipoterapiu a pomáhať zriaďovať hipo-

rehabilitačné centrá pri  ústavoch sociálnej starostlivosti.

Slovenská  asociácia chovateľov  haflingov získala poznatky,

ako sa robí hipoterapia v Rakúsku a vo Veľkej Británii. Kone

používané  na tento  účel musia  spĺňať osobitné  požiadavky

a práve hafling, vzhľadom na pokojný charakter a ľahkú ovlá-

dateľnosť aj malými deťmi, ich spĺňa.

 

     Hafling je všestranne využiteľný  kôň a okrem hipotera-

pie sa na Slovensku vzhľadom na naše prírodné podmienky môže

využívať v agroturistike, v športových disciplínach (parkúr,

drezúra,  voltiž), v  lesnom hospodárstve, poľnohospodárstve

atď.

 

     25. až 28. mája 1995  sa uskutoční svetová výstava haf-

lingov a 29. mája 1995  v Insbrucku majú byť Slovensko spolu

so  Spojenými štátmi  americkými prijaté  za členov Svetovej

federácie chovateľov haflingov. Prvý  raz v histórii Sloven-

ska zaveje nad výstaviskom Svetovej výstavy haflingov zásta-

va novoprijatej republiky.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     prosíme v mene všetkých  postihnutých detí, v mene roz-

voja  agroturistiky,  aby  ste  podporili finančnou čiastkou

540 korún  a zajtra 11. mája  1995 o 20.00 hodine  prišli na

charitatívne podujatie Hafling - pomocník hipoterapie, ktoré

sa uskutoční  v Istropolise v  divadelnej sále Theatro.  Fi-

nančnú  čiastku môžete  uhradiť priamo  na mieste podujatia.

Bol som  požiadaný, aby som  vás informoval o  tejto skutoč-

nosti, tak som tak učinil.

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, pokračujeme  teraz v roz-

prave. Prosím, pán poslanec  Langoš, máte slovo. Pripraví sa

pán poslanec István Pásztor.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     dámy a páni,

     dámy a páni na galérii,

 

     začnem len takou krátkou poznámkou  k tomu, čo tu hovo-

ril kolega, poslanec Mikloško.

 

     Myslím  si, že  prvý známy  trestný kódex, Chammurapiho

zákonník, hovorí okrem  iného o tomto: Ak spadne  dom, ak sa

zrúti dom a zahynie majiteľ, potom má byť utratený staviteľ.

 

     Chcem povedať,  že som pobúrený  podstatou, vecnou pod-

statou alebo úmyslom vlády z dvoch dôvodov. Po prvé pokladám

podstatu vládneho návrhu za  nemravnú. Po druhé som pobúrený

frivoľnosťou a takou veľmi povrchnou akoby odbornou argumen-

táciou a presvedčovaním, ktoré  tu dlho predvádzala predkla-

dateľka pani podpredsedníčka vlády profesorka Tóthová. Podľa

mňa ide o veľmi závažnú novelu Trestného zákona. Vláda argu-

mentuje technicisticky, v dôvodovej  správe sa hovorí o zvý-

šení  efektívnosti  zisťovania  a  zdokumentovania tohto pre

spoločnosť bez najmenších pochybností nebezpečného konania.

 

     Trestný zákon  je však tiež  etické minimum pre  ľudské

konania,  ktoré sú  všeobecne morálne  a eticky  odsudzované

a svojou podstatou  i trestné. Opiera  sa o tradičný  zmysel

ľudí pre česť a spravodlivosť. Ani komunisti nesiahli na tú-

to  etickú kompaktnosť  európskeho kódexu,  doplnili Trestný

zákonník len o niektoré  tzv. prvohlavové politické skutkové

podstaty, ktoré boli politicky zneužívané.

 

     Na Slovensku  sa tradične hľadí na  dávanie a branie ú-

platkov  ako na  konanie odsúdeniahodné  a v  tomto navrhuje

vláda  prielom. Navrhuje  zrušiť trestnosť  dávania úplatku.

Ale tým sa vlastne navrhuje  hľadieť na toto konanie zhovie-

vavo  ako  existenčne  vynútené,  vcelku  pochopiteľné, teda

etické.  Až tam dosiahlo toto  moderné mudrlantstvo vládnych

odborníkov. Každý,  kto dáva úplatok, sa  snaží kúpiť si ne-

spravodlivo výhodu pred ostatnými, koná utajene, medzi štyr-

mi očami, teda nečestne.

 

     Beztrestnými úplatkami bude možné vydierať, odstraňovať

nepohodlných protivníkov,  úradníkov, policajtov, ba  i sud-

cov. Ľudia si už nájdu spôsoby, ako túto beztrestnosť využiť

a získať z  nej vlastný prospech.  Toto je temná,  odvrátená

strana  na  prvý  pohľad  pragmatického  zámeru vlády. Každý

z vás, vážené kolegyne a kolegovia,  ktorý sa pričiní o pri-

jatie tejto novely, bude niesť zodpovednosť za už teraz vše-

obecne vyjadrované znepokojenie z jej možného zneužitia.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Slovo má pán poslanec Pásztor, pripraví sa pán poslanec

Anton Poliak zo Združenia robotníkov Slovenska.

 

Poslanec I. Pásztor:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

     vážené dámy a páni,

 

     značný počet prijatých  novelizácií v oblasti trestného

práva za posledných 5 rokov svedčí na jednej strane o záujme

dekriminalizovať spoločnosť v stanovení konkrétnych a z hľa-

diska spoločenskej nebezpečnosti dôležitých hraníc a na dru-

hej  strane aj  o nepremyslenosti  krokov do  ich dôsledkov.

Tieto kroky  sú z hľadiska  trestného práva zvlášť  významné

dôsledkami svojho dosahu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím spoločného spravodajcu, aby zaujal miesto.

 

Poslanec I. Pásztor:

 

     Po  oboznámení  sa  s  predloženým  návrhom novelizácie

Trestného zákona by sa na prvý  pohľad zdalo, že ide o prvok

dekriminalizácie tým, že určité  konanie, ktoré doteraz malo

znaky skutkovej  podstaty trestného činu,  sa po novelizácii

nebude pokladať za trestný čin.

 

     Dekriminalizácia takej dôležitej oblasti trestného prá-

va, akým  je úplatkárstvo, si vyžaduje  zvlášť dôsledné pre-

myslenie dôsledkov, ktoré táto novelizácia môže vyvolať. Nie

som však presvedčený, že tento  návrh bol  predložený iba na

základe tohto postupu. Je na počudovanie, že návrh novelizá-

cie predložila vláda Slovenskej  republiky po jeho schválení

v Legislatívnej rade vlády,  ktorej predsedníčkou je... (Šum

v sále.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pravdepodobne sa kolegovia z ústavnoprávneho výboru eš-

te nevrátili a tam je aj spoločný spravodajca. Musíme to ne-

jakým spôsobom preklenúť.

 

     Prosím, pán poslanec, pokračujte.

 

Poslanec I. Pásztor:

 

     Nie som však presvedčený, že tento návrh bol predložený

iba na  základe tohto postupu.  Je na počudovanie,  že návrh

novelizácie  predložila vláda  Slovenskej republiky  po jeho

schválení v  Legislatívnej rade vlády,  ktorej predsedníčkou

je pani  podpredsedníčka vlády Katarína  Tóthová, profesorka

práva, bez  toho, aby upozornila  na všetky dôsledky,  ktoré

táto novelizácia môže priniesť. Beztrestnosť osôb poskytujú-

cich, ponúkajúcich alebo sľubujúcich  úplatok v žiadnom prí-

pade nepokladám za prvok dekriminalizácie z dôvodu, že ak sa

nájdu  dve naozaj  problematické osoby  s výhradným  zámerom

niekoho z verejného postu odstrániť,  nie je v danom prípade

podstatné,  či k  prijatiu úplatku  naozaj došlo.  Na jednej

strane nemusí vôbec dôjsť k trestnému oznámeniu, k tomu, aby

sa táto osoba mohla dôslednejšie  vydierať aj za pomoci kri-

minálnych živlov. To, že sa v ich radoch nájdu bez problémov

takéto osoby, je vari zrejmé každému.

 

     V priebehu  trestného konania sa  môže preukázať nevina

osoby, ale  po procese, ktorý trvá  v mnohých prípadoch viac

mesiacov, spojených so všeobecnou popularizáciou obvinených,

môže  tento návrh  vyvolať oveľa  viac negatív  ako pozitív,

spojených  s  beztrestnosťou   osôb  poskytujúcich  úplatok.

Vychádzajú azda predkladatelia z názoru, že iba týmto spôso-

bom  sa dá  zaručiť čistota  verejného života?  Ak áno,  tak

v danom prípade ma to utvrdzuje  iba v presvedčení, že tento

krok je krokom  späť a všetky osoby na  verejných postoch sa

budú strachovať,  kedy a kto  príde a obviní  ich z prijatia

úplatku - aj pod  rúškom politického hnutia alebo politickej

strany.

 

     Za  najviac zarážajúcu  však pokladám  tú okolnosť,  že

tento "jednoduchý" spôsob vyriešenia čistoty verejného živo-

ta neuplatnil bývalý režim v  čase, keď prijatie takejto no-

vely bolo absolútne bezproblémové. Napriek tomu sa nepriklo-

nili k tomuto postupu. Aj  preto vám všetkým kladiem otázku.

V čase, keď sa hovorí  o upevňovaní princípov právneho štátu

a demokracie,  ktorého stredobodom  má byť  občan a dôsledné

rešpektovanie  jeho práv,  má táto  vláda naozajstný  záujem

o budovanie tohto  právneho štátu a  najmä upevňovanie demo-

kratických princípov? Takýmto  spôsobom si vláda predstavuje

realizáciu prvých krokov svojho programu Čisté ruky?

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.  V tomto návrhu  nebol obsiahnutý nijaký

pozmeňovací návrh. Hovorím to pánu spoločnému spravodajcovi.

 

     Vážené  kolegyne a  kolegovia, tým  som vyčerpal všetky

písomné prihlášky do rozpravy. (Šum v sále.)

 

     Prepáčte, ešte pán poslanec Poliak. Prosím, máte slovo.

 

 

 

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia poslanci,

     vážení hostia,

 

     svoje vystúpenie som si  pripravoval na základe konzul-

tácie tohto  problému s odborníkmi, ktorí  pracujú v oblasti

súdnictva, prokuratúry a podobne.  Cieľom novely je zabezpe-

čiť účinnejší postih  úplatkárstva legislatívnymi prostried-

kami a úspešnejšie odhaľovať a potláčať úplatkárstvo tým, že

sa  trestne bude  stíhať iba  ten, kto  pri obstarávaní vecí

všeobecného záujmu úplatky prijíma, alebo ten, kto si ich dá

sľúbiť, ale  nie ten, kto úplatok  rôznym spôsobom poskytol.

Od prijatia novely sa očakáva očistenie štátnej správy.

 

     Dobrý a  spravodlivý cieľ tejto  právnej úpravy nie  je

spochybniteľný, ale spôsob  realizácie tejto úpravy zamýšľa-

ným spôsobom  je logicky a právne  úplne neprijateľný. Nevy-

sporiadaná je  otázka pojmu verejného záujmu,  ktorá by mala

byť súčasťou ustanovenia § 89 zákona. Súčasťou tohto ustano-

venia  by mala  byť aj  úprava ďalších  ustanovení osobitnej

časti Trestného zákona. Myslím  si, vychádzajúc z doterajšej

úpravy  trestnoprávnych vzťahov,  že nepriame  úplatkárstvo,

napríklad uvedené  v § 162  ods. 2 Trestného  zákona, nebolo

jediným dôvodom neoznámenia prípadov úplatkárstva. Dôležitou

okolnosťou bolo aj to, že pre podplácajúceho bol efekt nepo-

rovnateľne vyšší ako strata poskytnutím úplatku.

 

     Tu by som sa chcel niekoľkými slovami zastaviť, a to vo

vzťahu, ako  sa to tu  interpretovalo, že vynútenie  úplatku

pochádza  len od  toho, kto úplatok  prijíma.  Myslím si, že

v praxi  je ťažko  objektívne a  presne kvantifikovať,  akým

percentom sa vynucovanie podieľa  zo strany toho, kto prijí-

ma, a  akým percentom sa  podieľa zo strany  toho, kto dáva,

pretože si myslím, že vynucovanie úplatku sa môže diať aj zo

strany toho,  kto úplatok dáva. Takže  to je len k  tomu, že

zatiaľ sa  to interpretovalo len zo  strany toho, kto berie,

ale myslím si, že vynucovanie úplatku môže dosiahnuť aj ten,

kto úplatok dáva.

 

     Navrhovaná  úprava  trestnoprávnych  vzťahov  spochybní

právnu  istotu  občanov  na  úsekoch  občianskeho, správneho

i obchodného práva. Počas premlčacej lehoty, resp. i po nej,

sa totiž podplácajúci môže domáhať neplatnosti právnych úko-

nov podľa toho, ako mu  to bude vyhovovať. Môže sa napríklad

stať, že  príslušné podniky, ktoré  úplatkom získajú výhodu,

alebo ktorú počas tejto  lehoty stratia, sa stanú neefektív-

ne, alebo ich úmyselne dovedie do konkurzu a ešte má možnosť

právnym spôsobom sa dovolávať neplatnosti úkonu, čím vlastne

jeho nemorálny občiansky záujem bude chrániť právo.

 

     Ako som spomenul, nie  je doriešená ani otázka rovnosti

občanov  pred zákonom.  Navrhovaná novela  by mala  dôsledne

riešiť aj úpravu všeobecnej časti Trestného zákona v ustano-

vení § 10 Trestného zákona, ktorá pojednáva o účastníctve na

dokonanom trestnom čine alebo  jeho pokuse formou návodu po-

dľa  písm. b)  tým, že  by v  niektorých prípadoch mohlo ísť

o trestnú zodpovednosť za návod na zneužívanie právomoci ve-

rejného činiteľa. Úprava  nerešpektuje právny status poskyt-

nutých výhod  a peňazí. Tieto sa  môžu napríklad odčerpať od

podplateného formou  peňažného trestu, ale  nemôžu sa vrátiť

úplatkárovi. Úplatkár si takúto ochranu, samozrejme, ani ne-

zaslúži.

 

     Ďalšou  otázkou je  riešenie dôkaznej  núdze, ktorá  je

rovnocenná pri oznámení o  poskytnutí úplatku zo strany pod-

plácajúceho s oznámením podplateného o krivom obvinení. Ten-

to celkový  stav sa javí  bezvýchodiskový už aj  vzhľadom na

možnosť  suspendovania pracovníkov  štátnych orgánov.  Ďalej

chcem  podotknúť, že  úplatky poskytujú  na rôznych  úsekoch

spoločenského  života  solventnejšie  vrstvy  osôb, ktoré sú

v záujme dosiahnutia cieľa ochotné aj v prípade neúspešnosti

poskytnutia úplatku podať  príslušné oznámenie. Podľa skúse-

ností priemerní občania o takejto možnosti neuvažujú.

 

     Týmto zákonom by zrejme došlo potom k vytvoreniu živnej

pôdy pre solventnejšie skupiny obyvateľov, ktorí by svoj ne-

súhlas s  rozhodnutiami orgánov štátu,  prípadne orgánov ve-

rejnej správy, mohli realizovať práve prostredníctvom trest-

ných oznámení. V konečnom dôsledku by uvedená zákonná úprava

nemala zrejme spätný efekt,  lebo podplácajúci by nespochyb-

nil  ani platnosť  úkonu, ktorý  sám vyvolal,  ak je na jeho

prospech, ale  iba platnosť úkonu,  ktorý by bol  v jeho ne-

prospech, v dôsledku čoho  by vyvolal komplikácie v činnosti

činiteľa, ktorý o jeho záujmoch rozhoduje.

 

     Rovnosť občanov pred zákonom je pri danej novele popre-

tá aj v  ustanovení o účinnej ľútosti podľa  § 163 Trestného

zákona, pretože ide o spoločensky nežiaduce konanie z jednej

či  druhej strany,  spoločensky nemorálne  konanie úplatkára

i podplateného. V danom prípade by bol podplácajúci postave-

  do svetla  spoločensky  žiaducej  osoby a  podplatený do

svetla osoby nežiaducej. Ustanovenie o účinnej ľútosti toho,

kto včas a riadne odmietne  úplatok, musí byť zabezpečené vo

všetkých demokratických krajinách, nás nevynímajúc.

 

     Verím,  že dôsledok  tohto vládneho  návrhu zákona bude

prehodnotený po všetkých stránkach  svojich dôsledkov na iné

ustanovenia právnych  predpisov a že  tento spoločenský jav,

ktorý chce novela riešiť,  bude opätovne prehodnotený a rie-

šený v  ďalších právnych súvislostiach.  Správny úmysel ini-

ciátora novely nemožno, samozrejme, v danom prípade poprieť,

no bolo by  treba zvážiť, či z hľadiska  cieľa, ktorý novela

Trestného zákona sleduje, by nebolo optimálnejšie hľadať iné

riešenie. Myslím si, že tento problém spočíva skutočne v ži-

votnej úrovni, ktorá  v našej republike je, a  ak by životná

úroveň bola vyššia, ľudia tejto krajiny nebudú rozmýšľať nad

tým, ako  a koho podplácať, ale  budú rozmýšľať trocha inak,

čo bude aj v súlade s týmto zákonom.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne. Vážené  kolegyne a  kolegovia, hlási sa

ešte niekto do rozpravy?

 

     Sme momentálne v takej situácii, že pani podpredsedníč-

ka  vlády prijíma  zahraničnú návštevu,  zástupcu izraelskej

vlády, a práve preto, aby sa  to dalo realizovať, koná sa to

niekde v tejto budove.

 

     Pani poslankyňa Rusnáková - faktická poznámka.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán  predsedajúci, na  základe tejto  informácie, ktorú

ste povedali, je bežným zvykom v parlamente, že ak člen vlá-

dy nemôže byť prítomný a  prerokúva sa návrh zákona, vždy si

zabezpečí niekoho z vlády, kto ho zastúpi. Chcela by som ve-

dieť, či pani podpredsedníčka niekoho z vlády požiadala.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Práve som dostal informáciu z organizač-

ného útvaru,  že pani podpredsedníčka vlády  sa vzdáva záve-

rečného slova.

 

     Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.

 

 

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Chcem  len  povedať,  že  pani  podpredsedníčka vlastne

vo svojom vystúpení povedala, že  je to už jej posledné slo-

vo, takže to súvisí s tým, čo ste povedali.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Chce mať záverečné  slovo pán spoločný spravo-

dajca?

 

Poslanec D. Macuška:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Nie. Ďakujem. Pán poslanec Cabaj - faktická poznámka.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Pán podpredseda, prosím  30-minútovú prestávku na pora-

du klubu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pridá sa ešte niekto k požiadavke? Áno. Ďakujem. Vyhla-

sujem 30-minútovú prestávku. Pokračovať budeme o 15.20 hodi-

ne. Ďakujem pekne.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené  kolegyne  a  kolegovia,  prosím, zaujmite svoje

miesta.

 

     Ako  viete,  po  skončení  rozpravy  bolo na vyžiadanie

dvoch klubov  30-minútové prerušenie na  poradu klubov. Pri-

stúpime  k  hlasovaniu.  Prosím  spoločného spravodajcu pána

poslanca Macušku, aby hlasovanie  uvádzal v zmysle spoločnej

správy a výsledkov rozpravy.

 

Poslanec D. Macuška:

 

     Vzhľadom  na to,  že neboli žiadne pozmeňovacie návrhy,

odporúčam, ako som už navrhol  na minulej schôdzi, tento zá-

kon prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pretože neboli pozmeňovacie návrhy,  v súlade s ustano-

vením § 26 ods. 1  zákona o rokovacom poriadku budeme hlaso-

vať o  vládnom návrhu zákona  ako celku v  znení schválených

zmien a doplnkov.

 

     Prosím,  vážené  kolegyne  a  kolegovia, prezentujme sa

a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení Trestný zá-

kon.

 

     V  rokovaní  pokračujeme   d e v ä t n á s t y m  bodom

programu, ktorým je

 

     Návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky.

 

      Návrh ste  dostali ako tlač  číslo 119, v  ktorej máte

predložený aj návrh uznesenia Národnej rady.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh uvedie

podpredsedníčka vlády  pani Katarína Tóthová.  Pani podpred-

sedníčka, máte slovo.

 

Podpredsedníčka vlády SR K. Tóthová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     z poverenia vlády za ministra spravodlivosti predkladám

návrh na  voľbu sudcov Slovenskej republiky  s cieľom perso-

nálne dobudovať súdy tak, aby boli schopné realizovať ústav-

né právo občanov na súdnu ochranu a činnosť nezávislého súd-

nictva v  podmienkach legislatívnych a  spoločenských zmien,

ktoré rozširujú, alebo modifikujú ich kompetencie.

 

     Predložený materiál je  ďalšou čiastkovou úlohou stano-

venej koncepcie stabilizácie súdnictva  v roku 1992 na úseku

personálneho a  materiálneho zabezpečenia chodu  súdov. Kon-

cepcia určila 1100 sudcov pre okresné a krajské súdy. Počet,

ktorý nie je dogma, ale dynamicky sa vyvíjajúca kategória vo

vzťahu k  aktuálnym potrebám justície,  nie je ani  v týchto

dňoch naplnený.  K 31. marcu  1995 pôsobí na  Slovensku 1016

sudcov okresných a krajských súdov,  z toho 714 na okresných

a 302 na krajských súdoch. Pohyb v sudcovských radoch pokra-

čuje. Od  začiatku kalendárneho roka už  zanikla funkcia de-

viatim sudcom,  piatim plynie zákonná lehota  na zánik funk-

cie. V uplynulom roku odišlo  36 sudcov. Ročne odchádza pri-

bližne 34 sudcov.

 

     Prirodzený  proces  obmeny,  trojročný  proces prípravy

adeptov sudcovského povolania, špecifický spôsob ich ustano-

venia do funkcie, vyžadujú zodpovedný prístup. Zavŕšením od-

bornej  a praktickej  prípravy je  odborná justičná  skúška.

Formálnym je akt voľby v zmysle platnej právnej úpravy v ur-

čitých  časových intervaloch.  Počty navrhovaných kandidátov

ovplyvňujú i niektoré ďalšie faktory. Adaptácia na výkonného

sudcu napríklad trvá 3 až  5 rokov. Počet sudcov v dôchodko-

vom  veku to taktiež ovplyvňuje. V súčasnosti je viac ako 60

sudcov v  tomto veku. Nezanedbateľný je  aj nárast jednotli-

vých agend, narastajúca obťažnosť sporov, legislatívne zmeny

a podobne.

 

     Návrh na voľbu sa predkladá  v súlade s plánom hlavných

úloh vlády na rok 1995. Vláda Slovenskej republiky predmetný

materiál prerokovala  28. marca 1995  a uznesením číslo  189

navrhnutých kandidátov do  funkcie sudcu schválila. Vzhľadom

na uvedené skutočnosti je  návrh na voľbu tridsiatich kandi-

dátov predkladaných parlamentu  podľa predkladateľa dôvodný.

Všetci navrhnutí spĺňajú predpoklady na výkon funkcie sudcu,

stanovené v ustanovení § 34  zákona o súdoch a sudcoch. Títo

sudcovia sú určení na posilnenie okresných súdov, kde je ich

pohyb najintenzívnejší.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     z dôvodov  uvedených v jednotlivých  návrhoch odporúčam

tieto akceptovať a navrhnutých  kandidátov do funkcie sudcov

zvoliť.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pani podpredsedníčke vlády.

 

     Návrh na  voľbu sudcov Slovenskej  republiky prerokoval

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Pro-

sím povereného člena výboru  pána poslanca Petra Brňáka, aby

podal informáciu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výbore.

Prosím, máte slovo.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani podpredsedníčka vlády,

     panie poslankyne, páni poslanci,

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

prerokoval dňa  26. apríla 1995 návrh  na voľbu sudcov, tlač

119, a  vyslovil s týmto návrhom  súhlas. Kvôli poriadku som

povinný uviesť, že na základe požiadavky ústavnoprávneho vý-

boru zástupca predkladateľa v krátkej lehote doložil písomné

doklady, na základe ktorých bola ôsmim kandidátom uznaná ad-

vokátska, prokurátorská a odborná skúška na komerčného práv-

nika za odbornú justičnú skúšku a to  v súlade s ustanovením

§ 34  ods. 5  zákona číslo  335/1991 Zb.  o súdoch a sudcoch

v znení zákona číslo 12/1993 Z. z.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne.  Otváram  rozpravu  o  devätnástom bode

programu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy.

Hlási sa niekto priamo, priatelia?

 

 

     (Nikto.)

 

     Konštatujem, že sa do  rozpravy nikto nehlási. Vyhlasu-

jem teda rozpravu o devätnástom bode programu za skončenú.

 

     Pristúpime k  hlasovaniu o návrhu  uznesenia tohto zne-

nia:

 

     Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 145 ods.

1 Ústavy Slovenskej  republiky a podľa  § 35 ods.  1 a §  38

ods. 1 zákona číslo 335/1991 Zb.  o súdoch a sudcoch v znení

neskorších predpisov  volí sudcov Slovenskej  republiky tak,

ako sú uvedení v tlači 119.

 

     Vážené  kolegyne  a  kolegovia,  prosím, prezentujme sa

a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky navr-

hované uznesenie schválila. Tým  zvolila tridsať sudcov Slo-

venskej republiky.

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     pristúpime k  s e d e m n á s t e m u  bodu, ktorým je

 

     Súhrnná  informácia  o  bezpečnostnej  situácii  v Slo-

venskej  republike v roku 1994 a o prijatých  opatreniach na

ochranu  verejného poriadku,  života, zdravia  občanov a ma-

jetku.

 

     Súhrnnú informáciu ste dostali ako tlač číslo 109. Máte

k nej rozdanú  aj spoločnú správu  o výsledkoch prerokovania

vo výboroch Národnej rady spolu s návrhom uznesenia ako tlač

číslo 109a.

 

     Z poverenia vlády  Slovenskej republiky informáciu uve-

die minister vnútra Slovenskej  republiky pán Ľudovít Hudek.

Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

 

Minister vnútra SR Ľ. Hudek:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     v zmysle  uznesenia Národnej rady  Slovenskej republiky

číslo  284 z  roku  1993  predkladám vám  súhrnnú informáciu

o bezpečnostnej situácii v Slovenskej  republike za rok 1994

a o  opatreniach prijatých  ministerstvom vnútra  na ochranu

verejného poriadku, života, zdravia občanov a majetku. Keďže

uplynul  už aj  prvý štvrťrok   a pomaly  sa končí  aj druhý

štvrťrok tohto  roku, pokladám za potrebné  túto súhrnnú in-

formáciu v ďalšej časti úvodného slova doplniť aj o aktuálne

tohoročné údaje. Chcem vás tiež oboznámiť s opatreniami pri-

jatými ministerstvom  a prezídiom Policajného  zboru v čase,

ktorý uplynul od predloženia tejto informácie. Iste mi mnohí

z vás uveria, že po závažných  udalostiach, ktoré sa v polí-

cii vyskytli, a osobitne  po brutálnom čine dvoch policajtov

z Modry, nemám pred vami ľahkú úlohu.

 

     Prirodzene, bol by som veľmi  rád, keby som mohol hovo-

riť len o samých pozitívnych výsledkoch a dobrých prístupoch

k práci. Ale to by som pred  vami i sám pred sebou zastieral

reálne  skutočnosti. I  keď úplná  väčšina našich policajtov

pristupuje k svojej náročnej,  nepopulárnej i značne riziko-

vej práci zodpovedne a časť verejnosti ju vie oceniť, súbež-

ne čelíme aj opačným prístupom časti najmä mladších policaj-

tov a poklesu dôvery verejnosti v prácu polície.

 

     Teraz mi  dovoľte, aby som  sa vrátil k  podstate vášho

rokovania, teda k súhrnnej informácii o bezpečnostnej situá-

cii v  Slovenskej republike za rok  1994. Hodnotím ju predo-

všetkým z pohľadu výskytu takej trestnej činnosti, ktorá vý-

razne ovplyvňuje  charakter, štruktúru a  dynamiku vývoja na

celom území  Slovenskej republiky. V tomto  duchu sú v mate-

riáli  uvádzané  formy  spoločensky  najzávažnejších  druhov

trestnej  činnosti,  napríklad  vraždy,  lúpeže,  ekonomické

trestné činy so škodami veľkého rozsahu a podobne, i trestné

činy s veľkým podielom  na celkovej kriminalite v Slovenskej

republike,  napríklad  majetková  trestná  činnosť, krádeže,

krádeže vlámaním a podobne.

 

     Informácia zároveň poukazuje  na páchanie nových foriem

trestnej  činnosti, objasnenosť  niektorých  druhov trestnej

činnosti  a  podiel   sledovaných  skupín  páchateľov  spolu

s údajmi o dopravnej  nehodovosti a požiarovosti. Podrobnej-

šie sú tieto údaje vyjadrené v prílohách.

 

      Záver  materiálu tvorí  stručné vyhodnotenie  opatrení

vyplývajúcich zo správy  o bezpečnostnej situácii Slovenskej

republiky a návrh opatrení ministerstva vnútra a Policajného

zboru. Tieto vychádzajú najmä  zo stavu a vývoja bezpečnost-

nej situácie v Slovenskej republike  a sú zapracované v plá-

novacích dokumentoch ministerstva vnútra. Opatrenia sú dopl-

nené o úlohy vyplývajúce z rozpracovania Programového vyhlá-

senia vlády  Slovenskej republiky a  osobitne programu vlády

Slovenskej republiky, ktorý poznáme pod názvom Čisté ruky.

 

     Z  predloženej informácie  vyplýva, že  napriek všetkým

vykonávaným opatreniam zo  strany ministerstva a Policajného

zboru vlani  naďalej pretrvával vysoký  stupeň nebezpečnosti

trestných činov. V niektorých  ukazovateľoch sa podarilo vý-

raznejšie znížiť dynamiku ich rastu. I keď toto zníženie bo-

lo do istej miery  ovplyvnené novelami trestnoprávnych pred-

pisov, nemôžeme celý tento  pozitívny trend pripísať iba ad-

ministratívnym opatreniam. Je v  ňom i nemálo poctivej práce

a úsilia polície.

 

       Navrhované  opatrenia, ktoré  vyplývajú z  hodnotenia

situácie, a  opatrenia prijaté už v  tomto roku dávajú pred-

poklad, že bude možné naďalej pozitívne ovplyvňovať znižova-

nie kriminality. Pravda, v  niektorých druhoch trestnej čin-

nosti musíme i naďalej predpokladať nárast. Preto bude zrej-

me potrebné aj z vašej  strany primerane a pohotovo reagovať

na stav, štruktúru a  dynamiku tohto nepriaznivého spoločen-

ského fenoménu.

 

     Z hľadiska nápadu celkovej trestnej činnosti bolo v pr-

vom štvrťroku tohto roku  zaznamenaných 30 770 trestných či-

nov, čo oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roku pred-

stavuje pokles  takmer o 6 000  prípadov. Tento trend vidieť

najmä v  majetkovej kriminalite, kde je  však spôsobený pre-

dovšetkým  novelou trestnoprávnych  predpisov, t.j. zvýšením

škody,  ktorá je  potrebná na  naplnenie skutkovej  podstaty

trestného činu. Musím poukázať aj  na to, že závažné trestné

činy  majú naďalej  rastúci trend.  Vrážd bolo zaznamenaných

o 6 viac ako vlani, lúpeží  o 44 a trestných činov ekonomic-

kej povahy sme zistili o 278 viac.

 

     Zvýšené  úsilie polície  sa prejavilo  v odhaľovaní la-

tentných  foriem  trestnej  činnosti,  čo môžem dokumentovať

tým, že bolo objasnených 6 závažných prípadov organizovaného

zločinu.  Varujúci je  na druhej  strane pomerne  veľký rast

trestnej činnosti súvisiacej s drogami, keď za vlaňajší prvý

štvrťrok bolo zistených 8  prípadov, za prvý štvrťrok tohto

roku  ich už  bolo 130.  Rastúca agresivita  sociálnej časti

spoločnosti sa prejavuje aj vo zvýšenom počte prípadov nedo-

voleného ozbrojovania, kde máme nárast o 92 skutkov a, žiaľ,

o 40 prípadov narástol aj  počet útokov na verejných činite-

ľov.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     veľmi  dobre si  uvedomujem, že  rastúca náročnosť boja

s kriminalitou si okrem  iného vyžaduje efektívnejšie využí-

vanie všetkých  síl, zdrojov a prostriedkov,  ktoré má Poli-

cajný zbor  a jeho služby  k dispozícii. To  je rozhodujúcou

mierou podmienené  optimálnym systémom riadenia  na všetkých

stupňoch Policajného zboru,  účelným a prioritným vynaklada-

ním, žiaľ, obmedzených  prostriedkov na rozhodujúce činnosti

polície. Som nútený konštatovať,  že vo viacerých smeroch sa

ukazujú nedostatky  v riadení, v  organizačnej štruktúre tak

ministerstva, ako  aj Policajného zboru,  problémy v účelnom

materiálnom  a technickom  zabezpečovaní sú  i subjektívneho

charakteru.

 

      Tieto  zistenia,  potvrdzované  i  vlastnou kontrolnou

činnosťou, nás vedú  k tomu, aby sme v  súlade s Programovým

vyhlásením vlády Slovenskej republiky bezodkladne pristúpili

k intenzívnej príprave  optimalizácie organizačnej štruktúry

rezortu.  Som presvedčený,  že to  bude jeden  zo základných

smerov  skvalitnenia systému  riadenia. Prvé  kroky sme 

v tejto oblasti  urobili na ministerstve,  na Mestskom veli-

teľstve  Policajného zboru  v Bratislave,  kde od  1. apríla

prebieha  experiment novej  organizačnej štruktúry,  a možno

ste  boli informovaní  o novom  projekte, ktorý pripravujeme

v Košiciach pod názvom "Košice - bezpečné mesto".

 

      Ďalšie kroky po  celej vertikále riadenia pripravujeme

a budeme ich realizovať. Ide o  rad opatrení, ktoré tu z ča-

sového hľadiska nemôžem  detailizovať. Spomeniem však aspoň

zámer dostať  do praxe čo  najviac policajtov. V  rámci toho

napríklad študentov 3. ročníka magisterského štúdia Akadémie

Policajného  zboru preraďujeme  z denného  štúdia na štúdium

popri zamestnaní,  aby už od  1. septembra tohto  roku mohli

pomôcť vo výkone.

 

       Chceme, ale i musíme v našej činnosti vychádzať z to-

ho, že základným poslaním  Policajného zboru je služba obča-

nom a verejnosti. Musíme sa teda o dôveru občanov permanent-

ne uchádzať a s verejnosťou nevyhnutne spolupracovať. Usilu-

jeme sa o vzájomné porozumenie a chceme verejnosť na faktoch

presviedčať  o  nevyhnutnosti   silnej,  odborne  erudovanej

a účelne  riadenej polície,  ktorá  ju  bude chrániť  a bude

s občanmi i s organizáciami spolupracovať. Verejnosti chceme

vrátiť presvedčenie, že na miestach policajtov sú za peniaze

občanov ľudia  predstavujúci maximálne  možné  garancie a že

ich problémy riešia profesionáli s  jediným záujmom a tým je

občiansky pocit bezpečia. I keď si uvedomujeme, že je to dl-

hodobejší  proces,  potreba  utvárania  kvalitatívne  nových

vzťahov s občanmi nás núti budovať nové špecializované útva-

ry  polície,  ktoré  by  umožňovali cielenejšie prehlbovanie

spolupráce s verejnosťou.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     pri prerokúvaní  predmetnej súhrnnej informácie  o bez-

pečnostnej situácii za rok  1994 v jednotlivých výboroch Ná-

rodnej  rady som  spolu so  svojimi spolupracovníkmi pozorne

sledoval priebeh rozpravy, dôsledne sme si zaznamenávali va-

še  pripomienky,  podnety,  odporúčania  a  usilovali sme sa

i bezprostredne reagovať na vaše otázky. V prijatých uznese-

niach výborov, osobitne však  v gestorskom výbore pre obranu

a bezpečnosť, sú zakotvené  ďalšie podnetné závery, týkajúce

sa nielen  nášho ministerstva, ale  i Policajného zboru,  ku

ktorým by som  sa, s vaším dovolením, rád  aspoň stručne vy-

jadril.

 

     Chcem  vás  ubezpečiť,  že  rezort  ministerstva vnútra

a celý Policajný  zbor bude orientovať  všetku svoju činnosť

na  dôsledné  plnenie  úloh  vyplývajúcich  z programu vlády

v boji proti zločinnosti,  vrátane účinnejšieho boja preven-

cie i programu Čisté ruky. K tomu smerujú opatrenia v uvede-

nej informácii i tie, o  ktorých som teraz hovoril. V našich

podmienkach máme vypracovaný  harmonogram vecného a časového

plnenia stanovených  úloh a ofenzívne  sa usilujeme reagovať

i na zmeny vo vývoji kriminality.

 

      Nemusím vás však zrejme presviedčať  o tom, že v žiad-

nom dobre  fungujúcom štáte policajné  orgány nie sú  v boji

proti zločinu osamotené.  Predovšetkým preventívne opatrenia

v tom najširšom slova zmysle  sú nesporne tiež úlohami všet-

kých orgánov štátu, organizácií,  inštitúcií a v neposlednom

rade i  každého občana. Nepochybne s  väčšou hĺbkou poznania

podmienok,  príčin  či  okolností  a  z  toho  vyplývajúcich

rôznych kriminogénnych faktorov predložíme  i v budúcom roku

obdobnú súhrnnú informáciu na rokovanie orgánov Národnej ra-

dy. Som  presvedčený, že bez  vašej dokonalej informovanosti

a z  toho plynúcich  opatrení nášho  zákonodarného orgánu sa

v tejto zložitej celospoločenskej problematike príliš nepre-

sadíme. Veď nám ide o spoločnú  vec, a to v maximálne možnej

miere chrániť pred zločinnosťou občana, spoločnosť i štát.

 

 

      V máji uplynulého roku  vtedajšia vláda Slovenskej re-

publiky, reagujúc na uznesenie Národnej rady číslo 452, pre-

rokovala návrh na  zriadenie nadrezortného orgánu zameraného

na  boj proti  návykovým látkam  - Národného  protidrogového

úradu, ku  ktorému prijala uznesenie  číslo 760. Na  základe

toho  sa  v  spolupráci  so  zainteresovanými ministerstvami

spracoval návrh zásad zákona  o zriadení Národného protidro-

gového úradu. Návrh prešiel aj medzirezortným pripomienkovým

konaním, ale počas činnosti  bývalej vlády materiál už nebol

ďalej prerokovaný.

 

      Nová vláda, menovaná po parlamentných voľbách, prehod-

notila túto problematiku a  zamietla predstavu utvorenia Ná-

rodného  protidrogového úradu,  pretože projekt predpokladal

utvorenie nového ústredného  orgánu bez ujasnených kompeten-

cií. V programovom vyhlásení  však nová vláda Slovenskej re-

publiky vytýčila úlohu utvárať potrebné právne a inštitucio-

nálne predpoklady na boj s rozširovaním drog. Uznesením čís-

lo 183 z marca  tohto roku prehodnotila pripravený protidro-

gový program,  uložila ho dopracovať  o konkrétne a  adresné

úlohy jednotlivých rezortov.

 

       V súčasnosti  sa návrh Národného  programu boja proti

drogám dopracúva  v spolupráci s  ústrednými orgánmi štátnej

správy a  Radou vlády Slovenskej republiky  pre boj s proti-

spoločenskou činnosťou.  Návrh obsahuje tak  stratégiu v ob-

lasti boja proti drogám, ako  aj konkrétne úlohy pre jednot-

livé rezorty. Poznamenávam, že súčasťou materiálu je i návrh

štatútu nadrezortného  orgánu pre drogové  závislosti a kon-

trolu drog,  ktorý bol spracovaný na  základe odporúčaní OSN

a jej modelového návrhu  medzirezortnej komisie na koordiná-

ciu kontroly drog. V tejto  časti môžem teda konštatovať, že

sa tým zabezpečuje realizácia  uznesenia Národnej rady i uz-

nesení vlády Slovenskej republiky.

 

 

      Už citovaným uznesením Národnej rady bola vláda požia-

daná o  zintenzívnenie prác na  príprave koncepcie prevencie

kriminality. Úlohou,  ktorá vychádza z  uznesenia vlády ešte

z roku 1992, bola poverená  vtedajšia Rada vlády pre preven-

ciu  kriminality. Za  gestora prípravy  tohto materiálu rada

určila Právnický inštitút ministerstva spravodlivosti a Aka-

démiu Policajného zboru. Materiál bol v závere minulého roku

spracovaný pod názvom  "Model celospoločenského systému pre-

vencie kriminality a iné protispoločenské činnosti". Prešiel

medzirezortným pripomienkovým konaním a v súčasnosti prebie-

ha jeho vyhodnotenie. Predpokladáme,  že po zapracovaní pri-

pomienok bude Model celospoločenského systému prevencie kri-

minality  v júli  tohto roku  predložený na  prerokovanie vo

vláde Slovenskej republiky.

 

     Uznesením Národnej rady číslo 472 z 26. mája 1994 k sú-

hrnnej informácii o bezpečnostnej situácii  v Slovenskej re-

publike v roku 1993 a o prijatých opatreniach na ochranu ve-

rejného poriadku, života, zdravia, majetku občanov bola vlá-

da požiadaná predložiť Národnej rade  v júli 1994 návrh bez-

pečnostnej doktríny.  Na zabezpečenie tejto  úlohy minister-

stvo vnútra zaktualizovalo bezpečnostnú doktrínu, ktorú vlá-

da schválila už v roku 1992. V rámci aktualizácie sa zohľad-

nili predovšetkým  štátoprávne zmeny a s  tým spojený nárast

kompetencií pri zabezpečovaní  vonkajšej a vnútornej bezpeč-

nosti Slovenskej republiky ako suverénneho samostatného štá-

tu.

 

      Aktualizované znenie bezpečnostnej doktríny vláda Slo-

venskej  republiky v  júli schválila  a pod  názvom Doktrína

vnútornej  bezpečnosti  Slovenskej  republiky  bol  materiál

v tom  istom mesiaci  predložený na  prerokovanie v Národnej

rade ako tlač číslo 627.  Materiál bol zaradený na rokovanie

výboru pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť. Vzhľadom na

to, že sa skončilo  funkčné obdobie parlamentu, výbor prijal

záver nepredkladať návrh doktríny na rokovanie Národnej rady.

 

      Predmetným uznesením Národnej  rady bola vláda Sloven-

skej republiky požiadaná aj o to, aby do konca júla minulého

roku  stanovila konkrétne  úlohy na  zlepšenie bezpečnostnej

situácie v roku 1994 a  termín ich splnenia. Táto úloha úzko

nadväzovala na pripravovanú správu o bezpečnostnej situácii,

a preto  bolo  jej  plnenie  spojené  s prípravou predmetnej

správy. Správu,  vrátane konkrétnych úloh  na zlepšenie bez-

pečnostnej situácie  v roku 1994,  prerokovala vláda Sloven-

skej republiky v auguste 1994 a prijala k nej uznesenie čís-

lo 881. Toto bol vlastne,  vážené panie poslankyne, páni po-

slanci, odpočet  plnenia úloh, prijatý  na základe uznesenia

Národnej rady  Slovenskej republiky číslo  472 z roku  1994,

ktorý je súčasťou predloženej  súhrnnej informácie o bezpeč-

nostnej situácii v roku 1994.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska

 

     Ďakujem pánu  ministrovi Hudekovi za  uvedenie informá-

cie. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca La-

dislava  Polku, aby  podal správu  o výsledkoch prerokovania

informácie vo  výboroch Národnej rady  Slovenskej republiky.

Prosím, máte slovo, pán poslanec.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

     vážení hostia,

 

     dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou,

parlamentná tlač  109a, k správe o  prijatých opatreniach na

ochranu verejného  poriadku, života a zdravia  občanov a ma-

jetku.

 

     Pán  minister vnútra  mi situáciu  uľahčil, pretože vás

informoval aj o niektorých  odporúčaniach vo výboroch, takže

sa budem snažiť túto  správu zostručniť.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo  233  z  28.  marca  1995  pridelil súhrnnú informáciu

o bezpečnostnej situácii v Slovenskej  republike v roku 1994

a o prijatých opatreniach na ochranu verejného poriadku, ži-

vota, zdravia občanov a  majetku občanov všetkým výborom Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky,  s výnimkou mandátového

a imunitného  výboru, na  prerokovanie do  27. apríla. Výbor

Národnej rady  Slovenskej republiky pre  obranu a bezpečnosť

poveril vypracovaním spoločnej správy výborov.

 

     Všetky výbory Národnej  rady podľa rozhodnutia predsedu

materiál prerokovali v  stanovenom termíne. Súhrnnú informá-

ciu o bezpečnostnej situácii  prerokovalo a zobralo na vedo-

mie bez  pripomienok,  ďalších odporúčaní  a požiadaviek päť

výborov Národnej  rady Slovenskej republiky, a  to Výbor Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  pre  financie, rozpočet

a menu, Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospo-

dárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slo-

venskej republiky pre  pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady

Slovenskej  republiky  pre  zdravotníctvo  a  sociálne  veci

a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Výbor pre životné prostredie a ochranu prírody neprijal

navrhnuté uznesenie o  výsledku prerokovania súhrnnej infor-

mácie, pretože v zmysle § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národ-

nej rady číslo 44/1989  Zb. o rokovacom poriadku nevyslovila

s tým  súhlas nadpolovičná  väčšina všetkých  členov výboru.

Štyri výbory Národnej rady  Slovenskej republiky zobrali sú-

hrnnú informáciu o bezpečnostnej  situácii na vedomie s tým,

že  formulovali  vo  svojich  uzneseniach  určité požiadavky

a odporúčania.

 

      O tých požiadavkách a odporúčaniach už hovoril pán mi-

nister vnútra, sústredím sa iba  na gesčný výbor - Výbor Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  pre obranu a bezpečnosť -,

ktorý  informáciu zobral  na vedomie  s tým,  že považuje za

potrebné dôsledne  plniť úlohy vyplývajúce  z Programu vlády

Slovenskej republiky v boji  proti zločinnosti a súčasne po-

žaduje  vypracovať  harmonogram  vecného  a časového plnenia

stanovených úloh. Výbor považuje  za dôležité vykonať aj od-

počet prijatých opatrení na  ochranu verejného poriadku, ži-

vota, zdravia  a majetku občanov  za rok 1995  v marci 1996.

Gestorský výbor požaduje  zdôvodnenie, prečo neboli Národnej

rade Slovenskej republiky predložené  dokumenty v zmysle uz-

nesení číslo 452  a číslo 472. V uznesení  číslo 472 Národná

rada žiadala  vládu republiky predložiť  návrh bezpečnostnej

doktríny a stanoviť konkrétne úlohy na zlepšenie bezpečnost-

nej situácie  v roku 1994 a  termín ich plnenia do  31. júla

1994. Toľko zo spoločnej správy.

 

       Dovoľte mi, aby som vás oboznámil s návrhom uznesenia

Národnej rady,  ktorý predkladá Výbor  Národnej rady Sloven-

skej republiky pre obranu a bezpečnosť.

 

      Uznesenie  Národnej rady  Slovenskej republiky  z mája

1995 k  súhrnnej informácii o bezpečnostnej  situácii v Slo-

venskej republike  v roku 1994  a o prijatí  opatrenia na o-

chranu verejného poriadku atď., tlač 109.

 

     Národná rada Slovenskej republiky

 

     A. konštatuje,

 

        že naďalej pretrváva  vysoký stupeň spoločenskej ne-

bezpečnosti a brutality trestných  činov a nepodarilo sa do-

siahnuť vyššiu mieru ich  objasnenia napriek prijatým legis-

latívnym  opatreniam a  organizačným zmenám  na Ministerstve

vnútra Slovenskej republiky a  v Policajnom zbore Slovenskej

republiky. Pretrvávajú výrazné rozdiely v rozsahu kriminali-

ty a v miere ich objasnenia v jednotlivých regiónoch Sloven-

skej republiky s výrazným podielom hlavného mesta Slovenskej

republiky Bratislavy.

 

     B. berie na vedomie

 

     súhrnnú informáciu  o bezpečnostnej situácii  v Sloven-

skej  republike v  roku 1994  a o  prijatých opatreniach  na

ochranu  verejného poriadku,  života, zdravia  občanov a ich

majetku.

 

     C. žiada vládu Slovenskej republiky,

 

        1.  dôsledne zabezpečiť  plnenie úloh  vyplývajúcich

z programu vlády  Slovenskej republiky v  boji proti zločin-

nosti,  vrátane účinného  pôsobenia prevencie,  a vypracovať

harmonogramy vecného a časového plnenia do 30. júna 1995;

 

        2.  skoordinovať postup  jednotlivých ministerstiev,

Generálnej prokuratúry Slovenskej  republiky a súdov Sloven-

skej republiky pri realizácii programu Čisté ruky, s určením

konkrétnych úloh a príslušných časových horizontov;

 

        3. vykonať odpočet prijatých opatrení na ochranu ve-

rejného poriadku,  života, zdravia a majetku  občanov za rok

1995 do konca marca 1996.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.  Prosím pána poslanca  Polku, aby zaujal

miesto  určené  pre  spravodajcov  výborov. Otváram rozpravu

o sedemnástom bode programu.

 

 

     Vážené  kolegyne a  kolegovia, do  rozpravy mám  zatiaľ

jednu písomnú  prihlášku, a to pána  poslanca Bugára z MKDH.

Prosím, máte slovo.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážená Národná rada,

 

     pri  prerokovaní  správy  o  bezpečnostnej  situácii  v

Slovenskej  republike si  musíme uvedomiť,  že bezpečnostná

situácia je citlivo vnímaná spoločnosťou a jej zhoršenie, či

zlepšenie  sa okamžite  prejaví medzi  občanmi. Práve  preto

považujem za dôležité včas sa zaoberať  jej stavom a pružne

prijímať opatrenia, ktoré by  zvýšili pocit bezpečia občanov

Slovenska.

 

      Je až zarážajúce, že  volení zástupcovia ľudu prerokú-

vajú túto správu za rok 1994 až v máji 1995, a to vtedy, keď

garančný výbor - výbor pre obranu a bezpečnosť - mal už zau-

jať stanovisko k bezpečnostnej situácii za prvý štvrťrok ro-

ku  1995 a  zároveň zhodnotiť  účinnosť prijatých  opatrení.

Nestalo sa tak z jednoduchého dôvodu: údaje za prvý štvrťrok

1995 garančný výbor dodnes nemá.

 

     Namieste je  otázka, či sa výbor,  resp. jeho predseda,

okrem  vojenských záležitostí  dostatočne stará  aj o otázky

ovplyvňujúce pocit bezpečnosti občanov Slovenskej republiky.

Takisto by sme si mohli položiť ďalšie otázky. Prečo rokova-

la vláda o tejto správe až v marci a Národná rada Slovenskej

republiky až dnes? Tieto  otázky, z hľadiska výsledku, ktorý

od nás očakávajú občania Slovenskej republiky, nie sú až ta-

ké dôležité, ako to, aby sme prijali také uznesenie, ktorého

výsledkom bude lepšia bezpečnostná situácia v Slovenskej re-

publike.

 

      Správa  konštatuje, že  v  roku  1994 došlo  k poklesu

trestných činov o  8 412 prípadov, na čom  majú veľký podiel

v minulom  roku  prijaté  novely  trestnoprávnych  predpisov

a hlavne zvýšenie hranice spôsobenej  škody, podľa ktorej sa

za trestný čin  kvalifikuje čin so škodou nad  4 900 Sk. Sa-

mozrejme,  táto  nami  prijatá  novela  neznamená,  že došlo

k zníženiu trestnej činnosti  len premenovaním trestných či-

nov pod 4 900 Sk na priestupky. Takéto zjednodušenie by bolo

účelové, lebo v roku 1994 predsa poklesla aj tá trestná čin-

nosť, ktorej sa uvedená  novelizácia nedotýkala. V porovnaní

s rokom 1993 došlo v minulom roku napríklad k poklesu ekono-

mickej kriminality o 1 733  prípadov, krádeží motorových vo-

zidiel o 561, čo je  približne 7,8-percentné zníženie, a po-

klesu vrážd  o 8 prípadov, čo  je 5,8-percentné zníženie. Na

druhej strane však  treba poukázať aj na to,  že v roku 1994

bol zaznamenaný nárast takých trestných činov, ako napríklad

vydieranie  o 48  prípadov, t. j. 9,8  %, ale  alarmujúce sú

krádeže vecí z motorových  vozidiel. Podľa dnes prerokovanej

správy za jeden  rok tieto krádeže stúpli o  2 135 prípadov,

podľa iných tabuliek, tiež z policajných kruhov, až o 5 149,

čo je 34,5 % nárast.

 

     Toto  však  potom  dokazuje,  že deklarované posilnenie

priameho výkonu služby polície na verejnosti je nedostatočné

a prijaté  opatrenia sú  neúčinné. O  tomto fakte  svedčí aj

konštatovanie na siedmej strane správy, že pouličná krimina-

lita aj napriek uvedeným opatreniam stúpa. Aj z tohto dôvodu

by bolo zaujímavé porovnať v jednotlivých okresoch počet po-

licajtov s počtom spáchaných  trestných činov. Posledné roky

je zvykom  upozorňovať aj na tzv.  drogový problém, ktorý sa

podľa tejto správy týka približne 7 až 20 000 osôb. Z uvede-

ných údajov mi však nie je jasná štruktúra odhalených trest-

ných činov  z tejto oblasti, a preto sa  pýtam pána ministra

vnútra, ako sa podieľajú na dokumentovaných trestných činoch

jednotlivé zložky trojice obchodník, dealer a konzument.

 

 

     Na záver mi dovoľte,  panie poslankyne a páni poslanci,

aby som túto súhrnnú správu, informáciu, ktorá obsahuje úda-

je  staré viac  ako štyri  mesiace, doplnil  údajmi za  prvý

štvrťrok 1995, čo už urobil  čiastočne aj pán minister. Cel-

ková trestná činnosť za prvý štvrťrok, podobne ako za minulý

rok, má klesajúcu tendenciu, čo môže byť výsledkom nami pri-

jatých noviel v minulom roku. V prvých troch mesiacoch tohto

roku bolo celkove o 19 % menej trestných činov ako v tom is-

tom období v roku 1994, ale alarmujúci je enormný nárast ná-

silnej trestnej činnosti o 642 prípadov, čo je o 25,9 % viac

ako v prvom štvrťroku 1994. Vraždy narástli o 33,3 %. Lúpeže

narástli o 14,9 %.

 

     Tieto údaje som uviedol  na dokladovanie toho môjho ná-

zoru, že vládou navrhované uznesenie je nepostačujúce. Práve

preto podporujem schválenie  návrhu uznesenia garančného vý-

boru s  tým, že na  základe uvedených skutočností  navrhujem

doplniť text  uznesenia časti C  ďalším bodom číslo  4, a to

nasledovne: časť C hovorí "žiada vládu Slovenskej republiky"

a 4 bod  by bol "osobitne sledovať  a vykazovať trestné činy

zaradené do kategórie organizovaného  zločinu a polročne in-

formovať výbor pre obranu a bezpečnosť o účinnosti prijatých

opatrení v boji proti organizovanému zločinu".

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne  pánu poslancovi Bugárovi.  Mám tu ďalšiu

prihlášku. Slovo má pán poslanec Viliam Sopko z SDĽ.

 

 

 

 

Poslanec V. Sopko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády Slovenskej republiky,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážená Národná rada,

 

     v poslednom období  spoločenskú hladinu rozrušili odsú-

deniahodné negatívne prípady, ktoré  sa vyskytli v práci Po-

licajného zboru. Tieto negatívne tendencie sú odrazom súčas-

nej doby, aj obrazom  našej spoločnosti. Kritika je namieste

a súčasný stav si vyžaduje nevyhnutné opatrenia.

 

     Musíme  však  otvorene  hovoriť  o všetkých problémoch,

ktoré sťažujú  prácu Policajného zboru. K  práci polície ne-

prispievajú časté výmeny ministrov vnútra. Ani výmeny prezi-

denta Policajného zboru. Každý má  inú predstavu a iné záme-

ry, ktoré pre krátkosť času  nedokáže v praxi naplniť. Stra-

til sa  úzky kontakt s  verejnosťou prostredníctvom bývalých

pomocníkov  verejnej bezpečnosti.  Toto prepojenie nenahradí

spolupráca veliteľov so starostami  miest a obcí. Musíme ho-

voriť aj o tom, že technické vybavenie polície je krajne ne-

vyhovujúce. Stav motorových vozidiel je zastaraný, opotrebo-

vaný a z dvoch tretín spĺňa podmienky na vyradenie a na lik-

vidáciu. Na obvodných oddeleniach je nevyhovujúca organizač-

ná technika. Chýbajú také bežné veci, ako sú písacie stroje,

reprografická technika a v  mnohých prípadoch sú základné ú-

tvary závislé  od sponzorov, čo je  nezlučiteľné a absurdné.

Priestory, v ktorých sídlia  okresné a obvodné oddelenia, sú

nepostačujúce a nedostatočne  sa využili možnosti privatizá-

cie bývalých štátnych podnikov. Ale v tomto prípade ešte ani

dnes nie je neskoro a  môžeme niečo pre Policajné zbory uro-

biť.

 

     V druhej časti svojho vystúpenia sa chcem dotknúť prob-

lému záchytných  izieb pre opilcov.  Myslím si, že  nemôžeme

spochybniť  fakt, že  opilstvo je  diagnóza. To  znamená, že

patrí do  zdravotníckych služieb. Napriek  tomu sa minister-

stvo  zdravotníctva  dištancuje  od  toho, aby zabezpečovalo

a finančne vykrývalo prevádzku týchto izieb.

 

     Tak  ako vždy,  ak niečo  štát nevie  doriešiť, odstúpi

problém obciam a mestám. Je to však problém spoločný. A ťaž-

kosti s tým má aj  Policajný zbor. Ako izolovať opitého člo-

veka, agresívneho človeka, ktorý ohrozuje rodinu, verejnosť,

ktorý  ničí majetok,  a treba  ho spoločensky  na krátky čas

izolovať. Tento problém musíme riešiť komplexne v súčinnosti

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ministerstva zdra-

votníctva a súhlasím, že aj  s účasťou samospráv miest a ob-

cí. Preto  očakávam, že to  bude súčasť opatrení  na ochranu

verejného poriadku, života, zdravia a majetku občanov.

 

      Celkove na  záver chcem zvýrazniť,  že nezabúdajme, že

v každom kolektíve sú  podpriemerní, priemerní aj vynikajúci

ľudia. Tak je to aj v  policajných kolektívoch. Ale aj v Po-

licajnom  zbore  je  drvivá  väčšina poctivých kriminalistov

a poctivých policajtov a im  treba vysloviť spoločenskú pod-

poru a vytvoriť dobré materiálno-technické podmienky na prá-

cu, ale  rovnako dobrú a účinnú  legislatívu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  nemám ďalšie písomné pri-

hlášky do rozpravy.

 

     Pán spoločný spravodajca, hlásite  sa do rozpravy?

 

Poslanec L. Polka:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážená pani podpredsedníčka,

     páni ministri,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi niekoľko slov k správe o bezpečnostnej situ-

ácii. Náš výbor túto správu veľmi dôsledne prerokoval. Veľmi

kriticky sa vyjadril k vecným faktom uvedeným v tejto správe

i k skutočnostiam,  ktoré napríklad spomenul  pán kolega Bu-

gár, že správa bola predložená  neskoro, ale museli sme kon-

štatovať, že  i naším zavinením,  že sme to  skôr nežiadali,

alebo netrvali sme na spoločnom predložení.

 

     Riešili sme i veci,  ktoré mali skôr emotívny charakter

než nejaké  vecné dokumentovanie, trebárs  trestnej činnosti

policajtov,  pretože  nálady  verejnosti  po košickej vražde

dvoch príslušníkov, dvoch mladých príslušníkov polície, boli

jednoznačne  na strane  polície. Verejnosť  tvrdo požadovala

zvýšiť  kompetencie policajtov,  zvýšiť jej  ochranu, zvýšiť

sankcie na  postih páchateľov trestných  činov voči policaj-

tom. Opačný extrém, ktorý skutočne  vôbec nesúvisí s tým po-

licajným jadrom,  ktoré na Slovensku  pracuje, ktorý je  ab-

surdným excesom v činnosti  policajtov, je vražda, ktorej sa

dopustili  dvaja mladí  policajti na  občanovi. Okamžite  sa

vytvorili nálady verejnosti proti  policajtom, dokonca v te-

levízii sa medializoval názor istého občana, ktorý vyhlásil,

že  nebude zastavovať  policajtom, pretože  sú to  vrahovia.

Proste z  extrému do extrému. Buď  svadba, alebo pohreb. Nič

normálne medzi  tým, aby sme vecne  bez emócií, bez hľadania

zbytočných dramatických  situácií vec riešili.  Napriek tomu

by  som  chcel  zdôrazniť  niektoré  problémy,  je to asi na

pätnástich stranách,  ale budem veľmi  stručný, i po  expozé

pána ministra to môžem skrátiť na niekoľko poznámok.

 

     Správa o bezpečnostnej situácii, podľa môjho názoru, má

byť materiálom, ktorý analytickým spôsobom hodnotí negatívne

spoločenské javy, ktoré sú z hľadiska intenzity alebo rozsa-

hu relevantné, a táto správa má navrhovať ich riešenia. Rie-

šenia by  mali mať komplexný  charakter a správa  by sa mala

zaoberať predovšetkým takými opatreniami, ktoré vyžadujú ko-

ordinovaný  spoločný  postup  pri  riešení istých  problémov

presahujúcich rámec kompetencií  ministerstva vnútra.

 

     To  podľa mňa  znamená, že  správa mala charakterizovať

základné bezpečnostné  riziká a priniesť  projekt ich rieše-

nia.  Podrobná analýza  by nám  určila štruktúru  a dynamiku

trestnej činnosti, a to z  hľadiska celoslovenského i z hľa-

diska regionálneho. Charakteristika bezpečnostných rizík po-

tom  umožňuje presnejšie  smerovanie rozpočtových prostried-

kov,  ale aj  hodnotenie účinnosti  práce Policajného zboru,

hodnotenie účinnosti právnych  noriem, potrebu ich prípadnej

novelizácie a ďalšie okolnosti.

 

     Vecná analýza  trestnej činnosti by  nás primäla hľadať

odpoveď na enormný nárast  ekonomickej a majetkovej trestnej

činnosti, na efektívnosť práce  finančnej polície i na efek-

tívnosť  práce  hospodárskej  kriminálky.  Hľadať odpoveď na

otázku, či  drogy sú problémom  Slovenska, alebo regionálnym

problémom niektorých mestských  aglomerácií. Pri regionálnej

analýze by sme museli hľadať a nájsť účinnú odpoveď na otáz-

ku, prečo  10 % bratislavskej  koncentrácie obyvateľov pácha

25 % trestnej činnosti na Slovensku. Hľadali by sme odpoveď,

prečo Policajný zbor v Komárne  alebo v Dunajskej Strede pri

nápade 2  300 až 2 400  skutkov objasňuje na 33  alebo 32 %,

ale  trebišovský Policajný  zbor pri  rovnakom počte skutkov

objasňuje na 60 %. Ľahko by sme potom našli, alebo ľahšie by

sme potom našli odpoveď aj na to, či sú niektoré zmeny vyko-

nané v riadiacich  postoch "kaskádovitými" politicky vyvola-

nými zmenami,  alebo či je to  nutné personálne riešenie na-

hromadených problémov.

 

     Druhým  formálnym dlhodobým  problémom správ  o bezpeč-

nostnej situácii je rovné  alebo rovnaké hodnotenie trestnej

činnosti, rovnaké  hodnotenie dedinskej ruvačky  ako trebárs

hodnotenie vraždy alebo stomiliónového daňového úniku. Tento

fakt dehonestuje výpovednú hodnotu správy a neumožňuje efek-

tívne hodnotenie  riadiacej práce či oceňovanie  policajtov.

Vrelo odporúčame ministerstvu vnútra, aby prikročilo k dife-

rencovanému hodnoteniu trestnej  činnosti, k diferencovanému

hodnoteniu nápadu i objasneniu trestnej činnosti.

 

     Z vecného  hľadiska nám v správe  chýbala jedna zásadná

otázka, či takto organizovaný, takto štruktúrovaný Policajný

zbor je schopný zastaviť rast kriminality a zvýšiť mieru jej

objasnenosti.  Osobne som  presvedčený o  účinnosti programu

Čisté ruky, osobne som  presvedčený, že tento Policajný zbor

má zdravé jadro a je schopný jednak pomocou represívnych or-

gánov, vlastných  represívnych orgánov, inšpekcií  a niekto-

rých ďalších vykonať určitú očistu  a je schopný tento prog-

ram účinne a efektívne realizovať.

 

     Za podmienku úspešnosti, doslova za podmienku úspešnos-

ti, bez ktorej to nemôžeme realizovať, pokladám to, že polí-

cia sa  musí jasne definovať. Ide  o súčasť štátneho aparátu

s výrazným prvkom represie. Represie  voči tým, ktorí nechcú

akceptovať  spoločenské pravidlá,  nechcú akceptovať  zákony

tohto  štátu. Ale  akou represiou  je evidencia obyvateľstva

alebo občanov? Akou represiou  je evidencia motorových vozi-

diel? Aký represívny prvok má vydávanie vodičských alebo ob-

čianskych preukazov alebo technických osvedčení?  Je to vec,

o ktorej diskutujeme asi päť  rokov, kde hľadáme nejaké rie-

šenia a nevieme ich efektívne nájsť. Možno je problém v tom,

čo naznačil pán kolega Sopko,  že ministerstvo vnútra je po-

žehnané častými zmenami, ale  keď sme študovali volebné pro-

gramy politických  strán a hnutí, pokiaľ  ide o bezpečnostnú

politiku, zásadné rozdiely tu nie sú.

 

     Polícia, ak  som spomínal definíciu,  sa musí definovať

ako represívny  orgán, ktorý vykonáva  bezprostrednú ochranu

života,  zdravia a  majetku občanov a musíme ju "očistiť" od

tých, ktorí nemajú a nepožívajú dôveru občanov. Tie výskumy,

pokiaľ ide o dôveru občanov, tie nehodnotia prácu policajtov

vo výkone, prácu kriminálky,  ktorá pracuje skutočne v ohro-

zení  života, ale  spravidla sa  tu prejavuje  nedôvera voči

tým, ktorí sú obrnení  bariérami všelijakých zákazov a ktorí

riešia banálne  problémy, čo už  dávno mohla riešiť  verejná

správa alebo štátna správa.

 

     Vytvorenie polície, ktorá bude účelne využívať výkonnú,

hoci skromnú technickú výbavu na efektívny boj s organizova-

ným zločinom, s tými formami trestnej činnosti, ktoré kvária

našich občanov.  Podmienkou úspešnosti, podľa  môjho názoru,

je tu  dôsledná koncentrácia, zdôrazňujem,  koncentrácia síl

na boj s organizovaným zločinom a naopak, dôsledná decentra-

lizácia na boj s menej závažnými, ale regionálne rovnako bo-

lestnými  formami trestnej  činnosti. Musíme  včas prejsť od

štandardných  celoplošných metód  k vytváraniu špecializova-

ných tímov, kde musí dôjsť  k dôslednej koordinácii a súčin-

nosti všetkých orgánov činných v trestnom konaní, mám tým na

mysli predovšetkým súdy a prokuratúru.

 

     Sústavné deklarovanie úspešnosti finančnej polície tým,

koľko  zistila  prípadov,  koľko realizuje  prípadov v akých

stámiliónových  hodnotách, je  podľa môjho  názoru plač  nad

rozliatym  mliekom, z  ktorého naša  spoločnosť nemá  žiaden

efekt. Pre mňa bude finančná polícia úspešná, ak dokáže spo-

lu s príslušnými súdmi a prokuratúrou účinne zamedziť takej-

to  trestnej činnosti,  resp. zabrániť  nežiaducim následkom

takejto trestnej činnosti. Ak  dokážeme políciu usmerniť na-

črtnutým smerom, budúca správa o bezpečnostnej situácii bude

oveľa príjemnejším čítaním.

 

 

     Poslednou  pripomienkou k  tejto správe  je v  podstate

apel na všetky  zainteresované subjekty sociálnej prevencie,

pretože najlacnejšou represiou je prevencia. Ak v rámci pre-

vencie nebudú  aktívnejšie pôsobiť záujmové  združenia obča-

nov, odbory, cirkev, ak  nedokážeme nájsť účinnú formu zapo-

jenia občanov do boja proti spoločenskej činnosti, proklamo-

vané úsilie ostane iba na papieri.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, do rozpravy  sa hlási pán

poslanec Pittner. Prosím, pán poslanec.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

     vážení predstavitelia vlády,

     vážení hostia,

 

     z  toho, čo  sa tu  povedalo, som  chcel mnohé  povedať

i ja. Chcem  konštatovať, že problematika  polície je naozaj

mimoriadne vážna, pretože  polícia je nenahraditeľná. Všetky

tie hlášky,  ktoré sa občas  zjavujú v novinách  o vytváraní

akejsi občianskej sebaobrany a  neviem čoho všetkého, všetko

to je scestné,  pretože niet po prvé dôvod  na nejaké takéto

samozaskakovanie a po druhé by  to bola anarchia. Pravdou je

aj konštatovanie, ktoré tu povedal pán poslanec Sopko, že aj

to malo záporný  vplyv a má záporný vplyv  na políciu, ak sú

od osemdesiateho deviateho roku  fakticky piati ministri, ak

sa  menia prezidenti  Policajného zboru  a ak  sa menia  iní

funkcionári, najmä ak  sa to deje, pokiaľ ide  o iných funk-

cionárov, z politických alebo straníckych dôvodov.

 

     Na druhej  strane ma však  teší, že napriek  tomu tu od

toho deväťdesiateho  roku badať, na rozdiel  od iných rezor-

tov, kontinuitu v zameraní práce polície. Aj dnešné vystúpe-

nie pána ministra vnútra ma  v tomto ubezpečilo, aj vystúpe-

nie  pána  poslanca  Polku,   ktorý  bol  predtým  predsedom

branno-bezpečnostného výboru, dnes  je členom, kde konštatu-

je, že napriek rôznym  politickým zameraniam máme vo svojich

volebných programoch v bezpečnostnej politike zhodu. Poteši-

lo ma  od pána ministra vnútra  to, že napriek tomu,  že iná

vláda alebo iný minister  vnútra so svojimi spolupracovníkmi

pripravovali napríklad  bezpečnostnú doktrínu, že  sa od nej

neodťahujú súčasní funkcionári, súčasný minister vnútra. Tý-

ka sa to aj problematiky drog, aj problematiky organizačných

a iných zmien, ktoré sú  na zlepšenie fungovania polície po-

trebné.

 

     Potešilo ma vo výklade pána ministra a predtým, keď sme

to mali vo výboroch, konštatovanie, že nie je pravda, že tie

výsledky, ktoré sa dosiahli v  roku 1994, boli spôsobené len

alebo výlučne prijatím novely zákona o priestupkovom konaní.

Pán poslanec Bugár tu už prečítal tie absolútne čísla, ktoré

svedčia  o tom,  že pokles,  ktorý nastal  v roku  1994, tie

trestné činy, majú taký charakter, ktorý nemožno vysvetľovať

prijatou novelou o priestupkových  záležitostiach. Má to ten

význam, že sami pod sebou by  sme si podkopávali pôdu, ak by

sme pri  zmene či už  policajného prezidenta alebo  ministra

vnútra chceli  dokazovať, ako sa to  v minulosti robilo zle,

a ako to teraz  ideme robiť dobre. Teší ma,  že tejto lacnej

populistickej verzie sa pán minister vnútra nechytil.

 

     Potešiteľné je aj to, že v roku 1994 sa zvýšila  objas-

nenosť zo strany polície. Je to vlastne ukazovateľ, ktorý ju

najlepšie môže charakterizovať, pretože samotný pokles alebo

nárast trestných činov nie je záležitosťou polície alebo iba

polície. Je to celospoločenský problém. Záležitosťou polície

je to, ako dokáže byť  úspešná pri objasňovaní trestných či-

nov.  A tu  chcem povedať,  že najmä  v tých záležitostiach,

ktoré sa  bytostne dotýkajú podstaty  našej spoločnosti, na-

príklad v ekonomickej kriminalite, percento objasnenosti, ak

porovnám  rok  1993,  kde  bola 57,65-percentná objasnenosť,

s rokom 1994, kde  je to 72,09, čiže približne  o 14 % viac,

svedčí ozaj o dobrej práci polície. Takisto pokiaľ ide o ná-

silnú   kriminalitu,  o   mravnostnú  kriminalitu,   dokonca

i o vraždy, kde objasnenosť z 81,02 v roku 1993 stúpla v ro-

ku 1994 na  86,05 %. Týka sa to aj  lúpeží a znásilnení. Sa-

mozrejme, toto  všetko nás nemôže uspokojiť,  pretože ako tu

referujúci aj  diskutéri vraveli, v spoločnosti  sa nám pre-

sadzuje brutalita trestných  činov takým geometrickým radom,

že sme vskutku všetci občania znepokojení. Či už ide o nálo-

že,  či už  ide o  vraždy medzi  podnikateľmi, alebo dokonca

o útoky na budovy Policajného zboru, či už ide o nevysvetli-

teľné samovraždy,  alebo aj o také  veci, kde vidno spojenie

medzi mafiou a políciou alebo  inými orgánmi, ktoré sú činné

v trestnom konaní.

 

     Tu chcem  povedať, že ja  osobne by som  odporúčal, aby

sme sa zamerali  i na tie aspekty, ktoré  v správe azda boli

menej zvýraznené. Tie materiálno-technické podmienky - to je

  šláger, ku  ktorému už  nebudem hovoriť,  ale ide hlavne

o sociálne podmienky a o podmienky, ktoré súvisia s legisla-

tívou.

 

     Pokiaľ ide o sociálne  podmienky, polícia bude mať dis-

ciplínu  len  natoľko  účinnú,  nakoľko  bude každý policajt

presvedčený, že za poctivé  plnenie úloh ho ohodnotia kladne

a nebude šikanovaný len preto, že  sa z nejakých dôvodov ne-

páči miestnej  politickej moci. Veľmi by  som chcel požiadať

pána ministra  vnútra i policajného prezidenta,  aby - ak by

malo prichádzať k výmenám, či  už na úrovni ministerstva, na

úrovni  policajného  prezídia,  alebo,  ako  sa vraví, vonku

v teréne - aby zásadne  postupovali podľa zákona o služobnom

pomere príslušníkov Policajného zboru,  a nie podľa nejakých

iných  kritérií, ktoré,  uvedomujem si,  že nevychádzajú  zo

stredu ministerstva vnútra alebo z policajného prezídia, ale

ktoré  sa napriek  tomu aj  v tomto  krátkom čase od nástupu

vlády prejavili.  Má to ten význam,  že policajt, ktorý vie,

že jeho predstavený bude hodnotený objektívne, ho aj rešpek-

tuje. Naopak, ak vie, že politickými intrigami je možné jeho

predstaveného odstrániť, aj disciplína  potom bude tak vyze-

rať. Z tohto hľadiska je  teda veľmi dôležité, aby sa postu-

povalo striktne podľa zákona  o služobnom pomere Policajného

zboru.

 

     Ďalšia je záležitosť  spolupráce medzi rezortmi vnútra,

spravodlivosti a generálnej  prokuratúry. Nemožno sa spolie-

hať, že tie úlohy, ktoré  polícia má, splní bez tejto spolu-

práce.  Mám na  mysli také  veci, ako  zaistenie podozrivého

páchateľa a vzápätí jeho prepustenie na slobodu, kde vlastne

opakovane pácha tú trestnú činnosť,  za ktorú ho polícia vy-

pátrala a  dala do väzby. Takéto  skúsenosti polícia má. Mám

na mysli také veci, ako  je rozpor medzi účinnosťou vyhľadá-

vacích orgánov a výsledkami orgánov súdnictva, kde ten pomer

je  veľmi, veľmi  povážlivý, a   myslím, že  ak by  sa nemal

v dohľadnom čase  zmeniť v prospech  tejto symbiózy, v  pro-

spech tejto spolupráce, tak sa  nám páchatelia budú smiať do

očí.

 

     Ďalšia je záležitosť legislatívy. V inej súvislosti som

tu už vravel o tom, že  vlani sme prijali prvú etapu rekodi-

fikácie Trestného zákona, Trestného  poriadku a takzvaný Zá-

kon  proti organizovanému  zločinu. V  dnešných novinách som

prečítal, vo vašich vlastných novinách, páni a dámy z koalí-

cie, v Slovenskej republike, kritiku na to, že už prešlo se-

dem mesiacov a ešte stále sa tieto zákony neuviedli do živo-

ta. Mám tu  na mysli taký inštitút, ako  je inštitút agenta,

ale aj všetky ďalšie zákony, ktoré  tu platia. To nie je vec

ministerstva vnútra alebo len ministerstva vnútra. To je vec

ochoty súčasnej  vlády tieto zákony uviesť  do života. A bez

uvedenia týchto  zákonov do života je  aj program Čisté ruky

otázny.

 

     V  minulom režime  Ústredný výbor  Komunistickej strany

Československa prijal podobný  program, trošku inak nazvaný,

ktorý takisto mal zameranie boja  proti korupcii a proti tým

nekalým činom, ktoré aj  dnes chceme potláčať. Federálny mi-

nister vnútra v tom režime  vydal nariadenie číslo 7, ktorým

sa to malo realizovať, a všetko odišlo do stratena. Do stra-

tena preto,  lebo takéto veci sa  nedajú riešiť kampaňou. Na

to  sú nutné  presné, prísne  zákony uvedené  do života, ale

najmä to, aby sa podľa nich aj konalo. Ak toto nebudeme mať,

tak jednoducho každý takýto program je na vode.

 

     Samozrejme, vo vyhláseniach,  ktoré tento program spre-

vádzajú, sa o tom vraví,  dokonca keď sa tu prerokúvalo Pro-

gramové vyhlásenie vlády, tak ste prijali aj moje pripomien-

ky, kde  sa medzi iným hovorí  o tom, že sa  bude pokračovať

v rekodifikácii Trestného zákona,  Trestného poriadku. Ak si

však pozriete plán legislatívnych úloh na tento rok, nič ta-

  tam nevyčítate.  Takže pozor,  rekodifikácia môže  trvať

niekoľko rokov. Naši odborníci  hovoria, mám na mysli odbor-

níkov  tak z  vnútra, ako  zo spravodlivosti  i z Generálnej

prokuratúry,  že to  môže byť  program, a  tento poznatok je

v súlade so skúsenosťami západných  odborníkov, až 10 a viac

rokov. Ale ide o to, aby  sa v každom roku na tomto programe

pracovalo, aby to nebolo zase  tak ako v minulých obdobiach,

že sa jednoducho na tom prestalo robiť.

 

     Táto rekodifikácia je veľmi  významná jednak preto, aby

sa tu tie novely a  tá neprehľadnosť v Trestnom zákone stra-

tila, ale dôležité  je to hlavne preto, čo  aj pani podpred-

sedníčka vlády dnes doobeda a aj predtým vravela, aby sme sa

priblížili k legislatíve v tých západných krajinách, ku kto-

rým sa hlásime. Inak sa budú  na nás naozaj dívať ako na ľu-

dí, čo jedno hovoria, a druhé robia.

 

     Na záver chcem povedať, že  napriek tomu, že som z opo-

zície, budeme  podporovať všetky kroky, ktoré  vedú k akcie-

schopnosti polície, budeme podporovať všetky opatrenia, kto-

ré vedú k zvýšeniu funkčnosti polície, a zároveň chcem znovu

skonštatovať, nateraz  mám takú skúsenosť,  že napriek tomu,

že tých ministrov tam bolo za ten čas pomerne veľa, cítiť tu

určitú kontinuitu a to je dosť dobrý prísľub do budúcnosti.

 

     Ďakujem vám.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem  veľmi  pekne  za  slovo.  Svoj krátky diskusný

príspevok by som predniesol z miesta.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     predložená správa  naozaj veľmi vecne  hodnotí situáciu

a, čo je  veľmi dôležité, dáva aj akýsi  návod, ako túto si-

tuáciu zlepšiť. Myslím si  však, že vývoj trestnej činnosti,

ako sa to píše na  strane prvej, nie je ovplyvnený ekonomic-

kou situáciou,  alebo nemôže byť  ovplyvnený ekonomickou si-

tuáciou, skôr zmenou ekonomickej  situácie, lebo to by potom

národy a štáty, ktoré sú skutočne veľmi, veľmi chudobné, mu-

seli mať najväčšiu kriminalitu. Čiže by som to skôr hodnotil

"akože" zmenou situácie.

 

     Veľmi oceňujem  a  som rád,  že sa  zvýšila objasnenosť

hlavne pri vraždách,  ako je to tu spomínané,  pretože to je

vlastne najhorší trestný čin, aký môže byť. Na siedmej stra-

ne sa venuje veľká časť boju proti drogám. Pokiaľ ide o roz-

širovanie drog  medzi mládežou, medzi  školopovinnými deťmi,

je to  klasický priestupok na  trest smrti. Za  rozširovanie

drog, tvrdých drog medzi  školopovinnou mládežou, podľa mňa,

to je môj osobný názor, nemôže existovať iný trest iba taký-

to, iba najvyšší  trest. Myslím si, že to už  ani nie sú ľu-

dia, ktorí toto robia.

 

     Neviem, či ste si dosť dobre všimli cestné nehodovosti,

žiaden z mojich predrečníkov  to tu nespomínal. Pomerne dosť

jazdím a sám si šoférujem a  skutočne to, čo sa robí na ces-

tách, to sú niekedy nehoráznosti, dokonca sa už nerešpektuje

ani také  sväté pravidlo, ako  je červená na  križovatke. Je

veľmi  smutné, že  kopa vodičov  jazdí pod  vplyvom alkoholu

a ešte smutnejšie je,  ak sa to stane poslancovi,  ako sa to

už stalo. To nerobí dobré meno ani nášmu parlamentu a sťažu-

je to veľmi situáciu, samozrejme, aj polícii.

 

     Na druhej  strane je obdivuhodné,  koľko práce vykonala

polícia s tými technickými prostriedkami, ktoré má, ktoré sú

zastarané, ako to tu už bolo povedané, a budem plne podporo-

vať  pána ministra  a policajného  prezidenta pri zlepšovaní

podmienok policajtov. Na druhej strane sa dá činnosť polície

podstatne zlepšiť skvalitnením personálnej práce pri výbere,

nie som  na bezpečnosť odborníkom, ale  vždy, v každej mana-

žérskej činnosti,  sa dá týmto spôsobom  dosiahnuť lepší vý-

sledok.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, hlási  sa ešte niekto  do

rozpravy?

 

     (Nikto.)

 

     Vyhlasujem  rozpravu  o  sedemnástom  bode  programu za

skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Hudek?

 

Minister vnútra SR Ľ. Hudek:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     z diskusných  príspevkov vidieť veľký  záujem o súčasný

stav a vývoj trestnej  činnosti. Niektoré čísla som naznačo-

val, ale  môžeme dokladovať i to,  čo je potešiteľná správa,

že sa zvýšilo objasňovanie z 22,39 % na 23,15 %, z jednotli-

vých druhov trestnej činnosti  môžeme pozitívne hodnotiť po-

kles krádeží vlámaním o 846 prípadov, relatívne stabilizova-

ný je vývoj krádeží vlámaním do bytov, nastal pokles krádeží

motorových vozidiel o 166  prípadov a pozitívne možno hodno-

tiť   zvýšenie  objasnenosti   krádeže  motorových  vozidiel

z 13,6 %  na 16,3 %,  kde sa prejavila  efektívnosť opatrení

prijatých našou políciou. Na druhej strane narastá počet zá-

važných trestných činov, násilných  trestných činov bolo za-

znamenaných o 642 viac ako  vlani, hlavne tie vraždy, lúpeže

o 44 viac, ale i pri  lúpežiach vidieť zvyšujúcu sa účinnosť

práce polície, kde sa objasnenosť zvýšila až o 14,85 %.

 

     Zvýšené úsilie  polície sa prejavilo  aj pri odhaľovaní

latentných foriem  trestnej činnosti, čo  sa dá dokumentovať

tým, že bolo objasnených 6 závažných prípadov organizovaného

zločinu a bolo realizovaných 17 organizovaných skupín pácha-

teľov  trestnej činnosti  a  daných  na stíhanie  celkove 78

páchateľov,  ktorí sa  dopúšťali závažných  trestných činov,

napríklad nedovoleného ozbrojovania, vydierania, nelegálneho

obchodovania so strategickými surovinami, podvodov, krátenia

daní a trestnej činnosti súvisiacej s drogami.

 

     Nepriaznivý vývoj je však  v páchaní ekonomickej trest-

nej činnosti, trestných činov ekonomickej povahy bolo ziste-

ných o 278 viac ako  vlani, pozitívom je nárast percenta ob-

jasňovania ekonomickej trestnej činnosti z 59,4 % na 65,5 %.

Narastá nám najmä prípad  daňových únikov, celkove bolo odo-

vzdaných na realizáciu 77  prípadov skrátenia dane so škodou

127  miliónov Sk,  v oblasti  peňažných ústavov  23 prípadov

podvodných konaní  v súvislosti s čerpaním  úverov so škodou

163 miliónov Sk, mohli by  sme citovať i ďalšie prípady, zá-

važným problémom  vývoja trestnej činnosti  v tomto roku  je

meniaca sa štruktúra páchateľov, hlavne ďalší nárast podielu

detí a mládeže, a nutné je zdôrazniť to, že kriminalita detí

a mládeže  existuje významne  aj v  latentnej rovine, predo-

všetkým mravnostnej, majetkovej trestnej činnosti a trestnej

činnosti súvisiacej s konzumáciou drog.

 

     Pán poslanec Moric upozornil na dôležitý moment a to je

dopravná nehodovosť. Rast dopravnej nehodovosti sa nepodari-

lo  obmedziť, v  prvom štvrťroku  bolo zaznamenaných  13 598

dopravných nehôd, čo je o 1 835  viac než za rovnaké obdobie

v roku 1994, usmrtených bolo 127 osôb, nerátajúc tú poslednú

tragédiu, ktorá sa odohrala nedávno, zrážku autobusu s náve-

som.  Poradie príčiny  vzniku dopravných  nehôd korešponduje

s vývojom v predošlých rokoch. Rozhodujúci vplyv na počet má

nesprávny spôsob  jazdy a neprimeraná rýchlosť  a vidieť, že

tejto oblasti budeme musieť venovať zvýšenú pozornosť.

 

     Dotknem sa i niektorých otázok, ktoré tu zazneli z dis-

kusných príspevkov. Pán poslanec Bugár upozorňoval na súhrn-

nú informáciu.  Ja som tiež zdôraznil,  že je paradoxom, aby

sme v máji prerokúvali správu  za rok 1994, ale opäť upozor-

ňujem  tento nový  parlament, že  súhrnná informácia  z roku

1993 bola prerokovaná 26. mája  1994. V budúcom roku by mala

táto  správa prísť  hneď po  spracovaní a  po prerokovaní vo

vláde, predpokladám,  že by to  malo byť začiatkom  februára

každého roku.

 

     Niektoré diskusné  príspevky, hlavne pán  poslanec Pit-

tner, zdôraznili  otázku sociálnych podmienok.  Naším cieľom

je príprava  zákona o štátnej službe  policajtov, kde by sme

jasne mali oddeliť policajné  činnosti od nepolicajných čin-

ností, a v žiadnom prípade  nechcem pokračovať v trende, aby

sa pod služobný pomer policajtov do právneho režimu dostali,

ako je  to v súčasnosti,  príslušníci Slovenskej informačnej

služby, príslušníci Železničnej polície,  dokonca bol aj ná-

vrh na  to, aby sa  aj pracovníci colníc  dostali pod právny

režim tohto zákona. Nepokladám to za seriózne, tým sa vlast-

ne tá tvrdá a náročná práca policajtov postaví na roveň tých

profesií, ktoré si, samozrejme, vážim, ale nemôžem ich pova-

žovať za  takú činnosť, kde  sú bezprostredne ohrozovaní  na

živote a zdraví ako naši policajti.

 

     Bola tu i diskusia o našom programe Čisté ruky. Domnie-

vam sa, že je to reálny antikorupčný program, ktorý by každá

spoločnosť prechádzajúca na trhovú ekonomiku mala chápať ako

jedno z  razantných potrebných opatrení. Nie  náhodou bol na

9. kongrese Organizácie spojených národov v Káhire špeciálny

seminár, ktorý  sa venoval práve  boju proti korupcii  i na-

príklad  konkrétne  u  verejných  činiteľov, kde vystupovali

veľmi významné osobnosti, najmä tí, čo majú skúsenosti z Ta-

lianska.

 

     K otázke  politických aspektov na  činnosť polície. Do-

mnievam sa, že  zákon o služobnom pomere, ale  i ďalšie naše

právne normy hovoria jednoznačne.  Polícia je zo zákona apo-

litická.  Rozhodujú  predovšetkým  odborné  kritériá. Aj tí,

ktorí sa odvolávajú na politickosť v ich posudzovaní činnos-

ti, myslím si, že si nevšímajú to, aké výsledky dosahujú dl-

hodobo, akým spôsobom vedia  operatívne riešiť vzniknutú si-

tuáciu. Napríklad  prípad v okrese  Bratislava-vidiek zrejme

nebol náhodný. Bol výsledkom dlhodobo slabej riadiacej práce

v tomto okrese, kde došlo k takému závažnému trestnému činu,

ktorý otriasol nielen verejnosť, ale, pochopiteľne, zasiahol

i do našich radov.

 

     Tie opatrenia  i v rámci  programu Čisté ruky  skutočne

myslíme vážne. Nie náhodou sa realizujú naše opatrenia hlav-

ne v oblasti úradu inšpekčnej  služby. Treba povedať, že len

za toto obdobie do apríla tohto roku sme ukončili a dali ná-

vrh na začatie trestného stíhania pre 70 trestných činov po-

licajtov, ktorí sa dopúšťali závažných trestných činností.

 

    Pán poslanec Polka i niektorí ďalší upozorňovali na čin-

nosť Úradu finančnej polície.  V máji tohto roku predkladáme

vláde  Slovenskej republiky  na prerokovanie  novú koncepciu

o Úrade finančnej polície. Chceme  vytvoriť podmienky na to,

aby tento úrad riešil problémy závažnej ekonomickej krimina-

lity na  kvalitatívne vyššej úrovni, hlavne  v oblasti podo-

zrivých bankových operácií, kde chceme otvoriť nové priesto-

ry na prevenciu, elimináciu  trestnej činnosti v oblasti fi-

nančných transferov, ktoré  zapríčiňujú mnohomiliónové úniky

zo  štátneho  rozpočtu.  Nová  koncepcia  a nová organizačná

štruktúra úradu umožní  zrýchliť proces odhaľovania dokumen-

tácie konkrétnych prípadov, čím sa plnohodnotne zaradí medzi

partnerské orgány v krajinách, ktoré  sú i vo vyspelých oko-

litých európskych štátoch.

 

     Vážení páni poslanci,

     vážené panie poslankyne,

 

     správa o  činnosti, trestnej činnosti za  rok 1994, je,

samozrejme, už za nami. Domnievam  sa, že súčasný stav a tie

čísla, ktoré som tu mohol dokumentovať o objasnenosti trest-

ných činov za  prvý štvrťrok 1995, sa nám  dostal i do záve-

rečných čísel, tak aby sme  mohli konštatovať, že nastal zá-

sadný prelom v boji s organizovaným zločinom, ale i pri tých

závažných trestných  činnostiach, ktoré trápia  našich obča-

nov.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu  ministrovi.

 

     Žiada si záverečné slovo pán spoločný spravodajca?

 

Poslanec L. Polka:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Nie.  Ďakujem. Pristúpime  k hlasovaniu  o jednotlivých

pozmeňovacích  a  doplňovacích  návrhoch.  Prosím spoločného

spravodajcu  pána  poslanca  Polku,  aby  uvádzal hlasovanie

v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda.

 

     Dámy a páni,

     vážená koalícia,

     ctená opozícia,

 

     dovoľte, aby som ešte pred hlasovaním úprimne poďakoval

za  spoluprácu, ktorá  je skutočne  charakteristická pre rok

tolerancie,  a  vyslovujem  presvedčenie,  že podobne budeme

prerokúvať aj iné správy a materiály. Ďakujem vám.

 

     V  diskusii odznelo  veľa cenných  podnetov a  námetov,

ktoré si určite pán minister, ako už prezentoval, zoberie so

sebou a rýchlo ich uvedie  do života v činnosti ministerstva

vnútra. Preto  mi dovoľte, aby  som na hlasovanie  predložil

len jeden návrh, a to  návrh pána poslanca Bugára, ktorý od-

porúča doplniť  bod c) uznesenia Národnej  rady o štvrtý bod

v tomto znení:  "Osobitne sledovať a  vykazovať trestné činy

zaradené do kategórie organizovaného  zločinu a polročne in-

formovať výbor pre obranu a bezpečnosť o účinnosti prijatých

opatrení v boji proti organizovanému zločinu." Tam treba le-

gislatíve ešte  vyhradiť právo na  vsuvku - za  organizovaný

zločin by  sme mali citovať  zákon o boji  proti legalizácii

nelegálnych príjmov atď. To však legislatíva už vyčistí. Od-

porúčam tento návrh schváliť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o pozmeňova-

com návrhu pána poslanca Bugára. Pán spoločný spravodajca ho

odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 116 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme prijali  pozmeňovací návrh pána po-

slanca Bugára.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Ďakujem. Na záverečnom  hlasovaní zostáva návrh uznese-

nia, vrátane doplňovacieho návrhu pána poslanca Bugára. Mys-

lím, že to uznesenie máte k dispozícii, že ho netreba prečí-

tať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Pittner - faktická poznámka. Pán poslanec,

ale už hlasujeme.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Vážený pán predsedajúci, mám  len pripomienku, že aj ja

som dával návrh, a síce  aby sa do plánu legislatívnych úloh

na rok 1995, a to je v súlade s tým uznesením, ktoré sa pri-

jalo k vládnemu programu, zakomponovalo pokračovanie prác na

rekodifikácii Trestného  zákona a Trestného  poriadku. V tom

pláne, čo sme dostali, to chýba, hoci sme si to odsúhlasili.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Priznám sa,  na tento návrh som  pozabudol, ale myslím,

že je v podstate riešený tým, že existuje uznesenie Národnej

rady o  práci na rekodifikácii Trestného  zákona a Trestného

poriadku, a nemyslím, že by bolo treba prijímať ďalšie uzne-

senia, aby sa v tej práci skutočne pokračovalo.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Len aby sa prepracoval plán legislatívnych úloh, preto-

že v tom to nie je.

 

 

Poslanec L. Polka:

 

     Bolo by to doplnenie uznesenia tohto bodu číslo 5?

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Áno, tam  aby bolo uložené  - pri vypracúvaní  plánu na

rok 1995 tento upraviť o zakomponovanie pokračovania prác na

rekodifikácii Trestného zákona a Trestného poriadku.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vaše stanovisko, pán spoločný spravodajca?

 

Poslanec L. Polka:

 

     Dávam návrh, aby sa o tomto návrhu hlasovalo. Neodporú-

čam ho schváliť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Prosím prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom

návrhu pána  poslanca Pittnera. Pán  spoločný spravodajca ho

neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

 

     Konštatujem, že  tento pozmeňovací návrh  pána poslanca

Pittnera sme neprijali.

 

Poslanec J. Polka:

 

     Dávam teda hlasovať o  návrhu uznesenia ako celku, vrá-

tane doplnku v  bode c) bod 4, ktorý  navrhoval pán poslanec

Bugár. Myslím, že netreba celé to uznesenie čítať. Treba, či

nie? (Hlasy  z pléna, že nie.)  Ďakujem za dôveru. Odporúčam

toto uznesenie schváliť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Teraz  budeme hlasovať o  návrhu uznesenia ako

celku  v  znení  schváleného  pozmeňovacieho návrhu. Prosím,

prezentujme sa a vzápätí  hlasujme. Pán spoločný spravodajca

ho odporúča  prijať. Hlasujeme teda  o návrhu uznesenia  ako

celku.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 108 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  sme schválili uznesenie  Národnej rady

Slovenskej republiky  k súhrnnej informácii  o bezpečnostnej

situácii v Slovenskej republike v roku 1994.

 

     Vážené  kolegyne  a kolegovia,  n a s l e d u j ú c i m

bodom sú

 

     Písomné odpovede  členov vlády Slovenskej  republiky na

interpelácie, otázky a podnety poslancov z 5. schôdze Národ-

nej rady Slovenskej republiky.

 

     Písomné odpovede ste dostali ako tlač číslo 133.

 

     Je tu ešte jedna faktická poznámka. Pani poslankyňa Be-

lohorská, prosím.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení páni poslanci,

 

     na predsedu Národnej rady  sa obrátil Slovenský Červený

kríž s prosbou o opakovanie akcie, ktorú starší páni poslan-

ci, alebo lepšie  povedané  poslanci  z bývalého parlamentu,

poznajú, darovanie  krvi tu v parlamente.  Darovanie krvi by

sa robilo  zajtra ráno od  ôsmej hodiny. Vzhľadom  na to, že

pred darovaním  treba dodržať určité  zásady správnej výživy

už dnes večer, vo večerných  hodinách  plus zajtra ráno, aby

z neznalosti napríklad niekto zajtra ráno nebol nalačno, do-

niesla som so sebou materiály, ktoré vás s tým oboznámia, čo

zjesť dnes na večeru, čo zajtra ráno, alebo  kto môže, a kto

nemôže darovať  krv. Nebudem to tu celé čítať, nechám všetky

materiály hore pri organizačnom pulte. Každý z vás, kto chce

darovať krv,  si môže vyzdvihnúť  oba materiály. Prosila  by

som tých, ktorí už niekedy  darovali krv a majú preukaz dar-

cu, aby ho podľa možnosti zajtra doniesli.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne za informáciu.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, ešte  by som vás  chcel in-

formovať o písomnom ospravedlnení členov vlády na bod inter-

pelácie a otázky poslancov. Písomne sa ospravedlnili pán Ju-

raj  Schenk, minister  zahraničných vecí,  pán Jozef Liščák,

minister spravodlivosti,  pán Alexander Rezeš,  minister do-

pravy, pôšt a telekomunikácií, a pani Eva Slavkovská, minis-

terka školstva.

 

     Pýtam sa,  vážené poslankyne a vážení  poslanci, či sú-

hlasíte  s odpoveďami  členov vlády  Slovenskej republiky na

vaše interpelácie. Mám tu zatiaľ písomné stanovisko k písom-

nej odpovedi  člena vlády, ktorý  predložila pani poslankyňa

Sabolová. Prosil by som  uviesť, ku ktorému číslu interpelá-

cie to išlo.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Na ktoré neodpovedala pani podpredsedníčka.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Rozumiem, ale ktoré číslo.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Nemá číslo, lebo odpoveď nedošla.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Dobre, v poriadku.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení kolegovia, kolegyne,

     vážení hostia,

 

     dňa 10. marca 1995 som písomne požiadala podpredsedníč-

ku vlády  pani Tóthovú o vyjadrenie  k tomu, ako sa  v praxi

uplatňuje zákon Slovenskej národnej rady číslo 445/1990 Zb.,

ktorým  sa upravujú  podmienky predaja  a rozširovania tlače

a iných vecí spôsobilých ohroziť mravnosť.

 

     Do dnešného  dňa mi nebola doručená  žiadna odpoveď ani

vyjadrenie k listu. Považujem to za porušenie zákona o roko-

vacom poriadku v § 89,  kde vláda Slovenskej republiky, prí-

padne  jej člen,    povinní  odpovedať na  interpeláciu do

tridsiatich dní. To je jedna vec.

 

     A druhá vec - dovolím  si ešte jednu poznámku k formál-

nej stránke odpovede na interpelácie poslancov. Odpovede mi-

nisterstiev majú čo do formálno-administratívnej úpravy svo-

je náležitosti, z ktorých je zrejmé, kedy, t.j. dátum a čís-

lo spisu,  boli listy odosielané a  či bola splnená tridsať-

dňová lehota v zmysle zákona o rokovacom poriadku. Tieto ná-

ležitosti štábnej kultúry,  teda administratívne, chýbajú vo

väčšine listov v odpovediach predsedu  vlády. Z nich sa nedá

identifikovať, či bola splnená  tridsaťdňová lehota na odpo-

veď, aj keď to dátum niekde potvrdzuje, pretože odpovede nám

boli doručené  až na začiatku rokovania  7. schôdze Národnej

rady, 3. mája 1995. Z tohto dôvodu chcem podotknúť, že by sa

riaditeľka sekretariátu pána predsedu  vlády mala viac veno-

vať tejto administratívnej  práci ako reprezentovaniu sekre-

tariátu predsedu,  či robiť garde pri  všetkých jeho cestách

a návštevách. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Má ešte niekto  pripomienky k písomným odpove-

diam vlády?  Prosím, pán poslanec  Lauko. Keby ste  povedali

číslo interpelácie.

 

 

 

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

 

     chcem vysloviť nesúhlas s  odpoveďou na moju interpelá-

ciu.

 

     Po prvé. Na predsedu vlády  som sa obrátil v interpelá-

cii, možno  vám to, kolegovia,  pripomeniem, a aby  som dlho

nezdržiaval, zopakujem  len jedinú otázku -  či pán predseda

vlády, teraz neprítomný, vie, že  poslanci za HZDS pred voľ-

bami alebo  vo voľbách podpísali záväzok  na zaplatenie pia-

tich miliónov Sk pre prípad  zmeny obsahu výkonu ich mandátu

atď.

 

     Pán predseda vlády mi odpovedal, a pripájam sa ku kole-

gyni Sabolovej, takým spôsobom, že nie je uvedený ani dátum,

kedy v apríli mi vlastne odpovedal, nie je tu vôbec uvedené,

či to prijala Národná  rada, čiže formálne záležitosti tejto

odpovede nie sú  v poriadku. A ďalej, pán  predseda vlády sa

odvoláva na ustanovenie Ústavy  Slovenskej republiky v člán-

koch 29 a 80, a  vlastne mi neodpovedal. Využijem svoju prá-

vomoc a túto interpeláciu podám znovu. Dúfam, že pán predse-

da vlády mi odpovie v tridsaťdňovej lehote.

 

     Po  druhé. Obraciam  sa na  pána ministra zdravotníctva

a chcem vyjadriť svoju nespokojnosť s jeho odpoveďou na moju

interpeláciu, kde  som sa obrátil  na ministra zdravotníctva

vo veci, zopakujem otázky:  Odkiaľ, pán minister zdravotníc-

tva, zoberiete financie

 

     1.  na  zvýšenie  výdavkov  zdravotníckych  organizácií

o 38 % mzdových výdavkov, odvody do povinných poistných fon-

dov, ktoré v roku 1994 zdravotnícke organizácie neodvádzali,

t.j. zvýšenie výdavkov o 3,4 miliardy Sk,

 

     2. na 10-percentné zvýšenie tarifných miezd pracovníkov

zdravotníckych organizácií od 1. 1. 1995, zavedené v posled-

nom kvartáli 1994, t.j. zvýšenie výdavkov o 1,1 miliardy Sk,

 

     3. na  10-percentnú  infláciu,  t.j.  zvýšenie výdavkov

o 1,1 miliardy Sk.

 

     Pán  minister  zdravotníctva  mi  odpovedal všeobecnými

formuláciami o  tom, ako sa  vláda bude snažiť  atď. Nie som

spokojný s jeho odpoveďou.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážené  kolegyne a  kolegovia, chce  ešte niekto zaujať

stanovisko? Pán poslanec Černák, prosím.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené členky a členovia slovenskej vlády,

 

     podal som dve interpelácie, z nich jednu pánu premiéro-

vi. Už  som tu čítal časť  jeho osobného listu, v  ktorom mi

oznámil, že predstavitelia Vanko, Sokol a Vrabec sú legitím-

ni predstavitelia Najvyššieho kontrolného  úradu a že na ich

miesta nesmú byť volení druhí. Tak som mu položil interpelá-

ciou otázku,  že kto je vlastne  legitímny predstaviteľ Naj-

vyššieho kontrolného úradu. Odpovedal  mi podobne, ako odpo-

vedal môjmu predrečníkovi pánu  Laukovi, že interpelácia ne-

patrí do pôsobnosti  predsedu vlády a že ju  pokladá za bez-

predmetnú. Dobre, aj to je názor.

 

     Druhú interpeláciu som  dával pánu Bisákovi, ministrovi

privatizácie,  ohľadom uznesenia  vlády Slovenskej republiky

číslo 133 z  28. februára 1995. Pýtal som  sa, či mala vláda

potom, ako bol prijatý  zákon, ktorým sa presúvajú kompeten-

cie v  privatizácii na Fond národného  majetku, právo zrušiť

toto uznesenie, ktorým sa  vlastne dotkla majetníckych vzťa-

hov a zmeny majetníckych  vzťahov. Odpoveď bola vcelku dobre

spracovaná, poldruha  strany, ale jadro  bolo v tom,  že pán

minister mi odpovedal, že v rámci autoremedúry má vláda prá-

vo opraviť svoje vlastné rozhodnutie.

 

     Dovoľte mi,  aby sme spolu trošku  zauvažovali. Bol som

riaditeľom Závodu  SNP Žiar nad  Hronom. Vydal som  množstvo

rozhodnutí  týkajúcich  sa   napríklad  závodu  elektrolýza.

Odišiel  som stadiaľ,  z toho  závodu sa  teraz stala  dcéra

s nórskym  kapitálom, platia  pre ňu  úplne iné  vzťahy, iné

kompetencie. Keby som sa  teraz hypoteticky vrátil na miesto

riaditeľa Žiaru,  mám právo opravovať  tie rozhodnutia, hoci

to  boli moje  vlastné rozhodnutia?  Mám právo autoremedúry?

Jednoducho nemám, pretože medzitým  sa situácia zmenila a už

platia iné vzťahy.

 

     A preto si myslím, že  odpoveď pána ministra je neprav-

divá, že vláda nemala právo zrušiť toto rozhodnutie, pretože

  nemala kompetencie.  Vyslovujem nespokojnosť  s písomnou

odpoveďou pána ministra. Prosím, aby  sa o nej hlasovalo sa-

mostatne, a bol by som rád, keby pán predseda vlády, pretože

som interpeloval jeho, mi odpovedal ešte raz.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec  Černák, mám tomu rozumieť,  že to je ešte

predtým. Áno, ďakujem.

 

     Pani poslankyňa Gbúrová.

 

     Prosil by som zakaždým, ak je to možné, povedať aj čís-

lo. Máme tu zoznam písomných  odpovedí, aby sme mohli regis-

trovať.

 

Poslankyňa M. Gbúrová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     ide  o číslo  2. Ja  by som  naopak chcela poďakovať za

kvalifikovanú odpoveď pani ministerky  Oľgy Keltošovej a vy-

jadriť presvedčenie,  že novela zákona,  ktorá sa pripravuje

a ktorá bude riešiť otázky poistného, dôchodkového, nemocen-

ského zo strany štátu, bude v dohľadnom čase v parlamente.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Šimko. Prosím, máte slovo.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Dával som interpeláciu predsedovi  vlády, kde som sa ho

pýtal na jeho zámery v  masmediálnej politike. Myslím si, že

by to  mohlo zaujímať aj predstaviteľov  tlače, tak prečítam

jeho odpoveď a potom sa k nej vyjadrím.

 

    "Vážený pán poslanec, odpovedajúc vám na interpeláciu vo

veci zámerov vlády Slovenskej  republiky v oblasti mediálnej

politiky, odkazujem vás na  Programové vyhlásenie vlády Slo-

venskej republiky článok 4.1. V ňom si vláda kladie za jednu

z hlavných úloh zabezpečovať  slobodu informácií s vylúčením

možnosti, aby mal ktorýkoľvek  subjekt alebo skupina subjek-

tov monopolné postavenie vo  sfére informácií. V programovom

vyhlásení sa  ďalej zaväzujeme, že  zabezpečíme ochranu ľud-

skej  dôstojnosti,  osobnej  cti,  dobrej  povesti, súkromia

a mena občana  v prostriedkoch verejných  informácií, pričom

budeme vychádzať z Ústavy Slovenskej republiky a medzinárod-

ných dokumentov, napríklad Rímskeho dohovoru, Rezolúcie Rady

Európy 1003  z roku 1993, ktoré  zaručujú slobodu slova, ale

nedovoľujú tendenčné, vymyslené,  dehonestujúce urážky ľudí.

Toľko citáty z vládneho vyhlásenia, ktoré, vážený pán posla-

nec, akiste dobre poznáte." Poznám.

 

     "Aby vláda splnila svoje záväzky, nemôže byť ľahostajná

k súčasnému stavu  prostriedkov masovej komunikácie.  Sme za

pluralitu názorov, neprekážame  vstupu zahraničného kapitálu

na náš masmediálny trh.  Poučení skúsenosťami iných demokra-

tických štátov  musíme však hľadať možnosti, ako ho uchrániť

pred absolútnym ovládnutím  zahraničnými monopolmi. Sami sme

svedkami veľkého nepomeru  politicky orientovaných periodík,

najmä k požadovanej vyváženej názorovej pluralite v demokra-

tickej spoločnosti. Náš  masmediálny trh  celkom nezodpovedá

predstavám  kultivovanej  a  kultúrnej  informačnej  výmeny,

a tak  periodiká bez  silného zahraničného  kapitálu, pokiaľ

nemajú priamu dotáciu štátu, sú odkázané na zánik (Technické

noviny, Nový  roháč a podobne). Každý  trh si hľadá ochranné

mechanizmy pred zaplavením cudzím  tovarom. Ani ochrana mas-

mediálneho trhu nie  je výnimkou a boli by  sme zlou vládou,

keby sme na ňom nechránili  domáceho podnikateľa a našu kul-

túru.

 

     Ubezpečujem  vás, vážený  pán poslanec,  že nemáme, ani

sme nikdy  nemali v úmysle vytvárať  pre periodiká so zahra-

ničnou účasťou také podmienky, ktoré by ich vylúčili z trhu.

Vo vlastnom  záujme slovenských vydavateľov  a distribútorov

periodickej tlače však musíme  vytvárať také ekonomické pod-

mienky, aby  neboli diskriminovaní iba  preto, že nepodľahli

často  iba komerčnej  a aj  bulvárnej orientácii  diktovanej

zahraničnými reklamnými agentúrami. Biele stránky dotknutých

denníkov,  ktoré napriek  ubezpečeniu podpredsedníčky  vlády

Kataríny Tóthovej  uverejnili svoje znepokojenie  a vyvolali

ďalšiu vlnu  dezinformácií vo svete, nás  presvedčili o nut-

nosti riešiť problematiku mediálneho trhu, aby sme zachovali

na ňom domáceho prevádzkovateľa a zabezpečili slobodu infor-

mácií tak, ako sme sa  k tomu zaviazali v Programovom vyhlá-

sení  vlády Slovenskej  republiky. S  pozdravom" - podpísaný

Mečiar.

 

     Chcem len konštatovať, že nie  som spokojný s touto od-

poveďou, pretože moja otázka znela  nie čo, ale ako? Bol som

informovaný, samozrejme, všetci sme boli informovaní o prog-

ramovom vyhlásení vlády, všetci poznáme zámery vlády, nie je

potrebné na to už odkazovať. Problém je niekedy v tom, že by

sme radi počuli v týchto  odpovediach, ako to chce vláda ro-

biť. Tejto odpovede som sa  nedočkal, ale nežiadam už ďalšiu

odpoveď. Myslím si, že to už nemá význam.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Prosím, pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán podpredseda,

 

     nemôžem nahlásiť číslo, pretože pod bodom 10 som dostal

odpoveď na moju interpeláciu, ku ktorej sa už vecne vyjadro-

vať nebudem,  pretože ten problém  je za nami,  ale nedostal

som odpoveď od pána predsedu Národnej rady Slovenskej repub-

liky, na ktorého som sa obrátil podľa § 92 ods. 2 rokovacie-

ho  poriadku, podľa  ktorého môžu  poslanci požadovať  aj od

predsedu Slovenskej národnej  rady informácie a vysvetlenia.

Chcel som, aby mi povedal, aké opatrenia urobí na zabezpeče-

nie poriadku  v Národnej rade a  včasného začiatku zasadnutí

Národnej rady po oznámenom začiatku ráno, poobede a podobne,

pretože si myslím, že stále sa  v tej veci nič nestalo a od-

poveď by bola stále aktuálna.

 

     Takisto som požadoval od pána predsedu, aby splnil svo-

ju povinnosť,  ktorú mu ukladá rokovací  poriadok podľa § 36

písm. j), v ktorom sa  hovorí, že predseda Slovenskej národ-

nej  rady podáva  informácie o  opatreniach, ktoré  vykonal,

Predsedníctvu Slovenskej národnej  rady. Keďže predsedníctvo

už neexistuje, ale existuje stále zbor, teda plénum Národnej

rady, mal by podávať tieto informácie nám. Pýtal som sa, ke-

dy začne plniť túto povinnosť.  Ani na to som odpoveď nedos-

tal.

 

     A posledná otázka, ktorú som mu kládol, bola vec, ktorá

sa týka zabezpečenia členov  správnych rád, najmä Zdravotnej

poisťovne,  v ktorých  sú členovia,  čo majú  aj svoju účasť

v správnych  radách súkromných  zdravotných poisťovní. Chcel

som, aby v  tejto veci vykonal opatrenia, a  zatiaľ tiež ne-

viem, či sa to stalo, alebo nestalo.

 

     Konštatujem teda, že som  nedostal odpoveď ani na jeden

z troch podnetov,  s ktorými som sa  obrátil na predsedu Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky, a  budem sa o  to pokúšať

dnes znovu v ďalšom bode programu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Prosím, pán poslanec Köteles.

 

 

 

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Ďakujem. Bod 17. Interpeloval som ministerku práce, so-

ciálnych vecí  a rodiny Slovenskej  republiky Oľgu Keltošovú

vo veci odškodnenia Jozefa Gebeho, bytom Moldava nad Bodvou,

podľa zákona číslo 319 z roku 1991.

 

     Vážená pani ministerka, ďakujem  za kladnú odpoveď, ale

pritom by  som chcel pripomenúť,  že 20. 4.  1995 som dostal

list, v ktorom Sociálna  poisťovňa opäť zamietla žiadosť Jo-

zefovi Gebemu o úpravu dôchodku.  Z tohto dôvodu vás prosím,

pani ministerka,  aby ste sa  vyjadrili k nedorozumeniu,  že

ministerstvo  spravodlivosti po  dôkladnom vyšetrení prípadu

niekomu  posúdi  odškodnenie  a  s  tým  súvisiace  zvýšenie

dôchodku, a úradníci najprv Úradu dôchodkového zabezpečenia,

teraz už Sociálnej poisťovne, napriek rozhodnutiu okresného,

krajského a  Najvyššieho súdu Slovenskej  republiky, napriek

svedkom a existencie dokazujúcich materiálov to doposiaľ od-

mietajú.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Figeľ.

 

Poslanec J. Figeľ:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

     vážení členovia vlády,

 

     vo svojej marcovej interpelácii som sa obrátil na pred-

sedu vlády s otázkou o nákladoch a význame, resp. praktickom

dosahu návštevy našej vládnej delegácie v Clevelande na kon-

ferencii o obchode a investíciách v strednej a východnej Eu-

rópe, ktorá bola 12. a 13. januára tohto roku.

 

 

     Dostal som odpoveď od  pána ministra Duckého, ktorý bol

vedúcim delegácie,  čo považujem v  súlade s mojou  otázkou,

pretože odpoveď je od  kompetentného. Napriek tomu vás chcem

upozorniť na niektoré zaujímavé skutočnosti. Vládnu časť de-

legácie tvorilo  13 účastníkov a náklady  na túto cestu boli

1 545 400  Sk. V priemere  to vychádza skoro  120 000 Sk  na

jedného účastníka za vládu.  Priložený je aj zoznam účastní-

kov, v ktorom však  chýbajú štyria zástupcovia médií. Žiadam

preto o doplnenie tohto  zoznamu o novinárov alebo zástupcov

médií, ktorí  boli prítomní v delegácii,  pretože zoznam nie

je úplný.

 

     V správe  nie je žiadna zmienka  o odvolaní spravodajcu

Slovenského rozhlasu vo Washingtone. Nepokladám to za chybu,

pretože  to zrejme  nie je  vec ministra  Duckého. Je to vec

skôr nášho kolegu pána Tužinského,  mohol by sa možno k tomu

vyjadriť.  Ale považoval  som za  dôležité to  tam spomenúť,

pretože táto návšteva a jej komentovanie vyvolalo rozpory na

domácej scéne, a to sa následne využilo ako zásadný dôvod na

zrušenie tohto  miesta. Hneď som teda  aj proklamoval rozpor

medzi  tým, že  v najdôležitejšom  centre svetovej politiky,

transatlantickej politiky, rušíme miesto spravodajcu.

 

     Záver tohto listu, odpovede, tvorí správa, že účasť de-

legácie Slovenska mala mimoriadne priaznivý ohlas a bola vy-

užitá  na  prezentáciu  Slovenska  ako seriózneho stabilného

partnera. Toto  treba považovať za  najvýznamnejší praktický

výsledok  trvalého charakteru.  Myslím si,  že práve  takéto

praktické výsledky trvalého  charakteru sú investície, ktoré

by mali byť výsledkom stability  a dôvery, ktorú sme prezen-

tovali,  vybudovali.  Z  oficiálnych  zdrojov  však viem, že

v dohľadnom čase sa na Slovensku nechystajú žiadne vážnejšie

americké investície. Toto je merateľné, toto je to, čo pomô-

že našej ekonomike.

 

     Žiadam preto  v zásade doplnenie správy  o mená ďalších

osôb, ktoré sa zúčastnili za médiá v delegácii.

 

     Ďakujem vám.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Komlósy, prosím, máte slovo.

 

Poslanec Zs. Komlósy:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.  Chcel by som vyjadriť

svoju nespokojnosť s odpoveďou pána ministra kultúry pod bo-

dom 6.  Totiž na väčšinu  mojich konkrétnych otázok  som ne-

dostal  konkrétnu  odpoveď.  Tieto  otázky  chcem zopakovať,

spresniť a doplniť, preto využijem v ďalšom bode možnosť no-

vej interpelácie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Miklušičák, prosím, máte slovo.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Vážená vláda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     chcem sa  vyjadriť k  odpovedi  na interpelácie pod bo-

dom 7. Interpeloval som  ministerku školstva pani Slavkovskú

a predsedu Národnej rady pána Gašparoviča.

 

     Pani ministerke som položil nasledovné otázky:

 

 

     1.  Ako je  možné, že  jeden štátny  úradník, konkrétne

riaditeľ Školskej správy v  Dolnom Kubíne  pán Miroslav Gan-

di, mimochodom, bývalý poslanec  Národnej rady za HZDS, pod-

mieňuje  uvoľnenie financií  na rekonštrukciu  škôl podporou

podnikateľských aktivít súkromnej firmy.

 

     2. Je to podľa vás, pani ministerka, v súlade s výkonom

štátnej správy na úseku školstva?

 

     Žiaľ,  vo svojej  odpovedi sa  pani ministerka nedotkla

ani jednej otázky. Považujem  odpoveď za neuspokojivú a žia-

dam o jej spresnenie.

 

     Na moju druhú interpeláciu  ohľadom firmy bratov Heldi-

govcov, aj keď otázka bola smerovaná na pána predsedu Národ-

nej rady, odpovedal predseda  vlády. Vo svojej odpovedi tvr-

dí, že  som vychádzal z  informácie, ktorá zámerne  obsahuje

neoverené  a nepravdivé  informácie. Musím  ho sklamať. Moje

informácie vychádzali  z dobrých zdrojov.  O tom svedčia  aj

nedávno uverejnené nové informácie  v našich denníkoch ohľa-

dom pôsobenie firmy bratov Heldigovcov na Slovensku. Problém

spočíva skôr v tom, že predseda vlády, zrejme mysliac si, že

všetky problémy  na Slovensku vytvára  len on, odpovedal  na

otázky, ktoré neboli adresované jemu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     podľa § 89 zákona o rokovacom poriadku k písomným odpo-

vediam  členov  vlády  Slovenskej  republiky na interpelácie

zaujme Národná rada  Slovenskej republiky stanovisko uznese-

ním.  Najskôr budeme  hlasovať o  všetkých písomných odpove-

diach členov vlády Slovenskej  republiky, s ktorými poslanci

vyjadrili  súhlas, resp.  neboli k  nim vyjadrené nesúhlasné

stanoviská.

 

     Prosím, pani ministerka Keltošová. V zmysle rokovacieho

poriadku vám udeľujem slovo.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí

a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci. Nebudem zdržiavať, chcela by

som len poprosiť pána poslanca  Kötelesa, aby sme zase neko-

rešpondovali, aby  mi dal všetku dokumentáciu.  Môžem to na-

praviť v rámci zákona o  odstránení tvrdosti zákona, ale mu-

sela som postupovať cez  Sociálnu poisťovňu. Neposielajte mi

to poštou, ale doručte mi to osobne.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.  Najskôr budeme hlasovať  o všetkých pí-

somných odpovediach,  ku ktorým neboli  vyjadrené nesúhlasné

stanoviská.

 

     Prosím, budeme sa prezentovať a vzápätí hlasujme o pri-

jatí týchto písomných stanovísk.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 106 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

 

     Konštatujem, že  Národná rada Slovenskej  republiky sú-

hlasí s odpoveďami členov  vlády Slovenskej republiky na in-

terpelácie  poslancov  Národnej  rady  Slovenskej republiky.

V uznesení  budú  uvedené  interpelácie,  s ktorými poslanci

súhlasili.

 

     Teraz budeme osobitne hlasovať o jednotlivých písomných

odpovediach členov vlády na interpelácie, s ktorými poslanci

nesúhlasili. Hlasovať budeme o odpovedi podpredsedníčky vlá-

dy pani Tóthovej na interpeláciu pani poslankyne Sabolovej.

 

     Prosím, pani podpredsedníčka vlády.

 

Podpredsedníčka vlády SR K. Tóthová:

 

     Pán predsedajúci, chcem sa touto cestou ospravedlniť za

nedorozumenie, lebo odpoveď som  podpisovala a zajtra-pozaj-

tra, vám ju dám  doručiť. Samozrejme, nemožno hlasovať, lebo

ako som vyrozumela, moja odpoveď sa nedostala pani poslanky-

ni.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Sabolová - faktická poznámka.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Chcela by  som len krátko  zareagovať. Pani podpredsed-

níčka, teraz som sa bola spýtať  aj v podateľni, aj na orga-

nizačnom odbore. Odpoveď nedošla  ani do Národnej rady, nie-

len  poslankyni Sabolovej.  Takže neviem  vlastne, kedy  ste

podpisovali tú odpoveď. Bola by som rada, keby som tento dá-

tum vedela, ale najmä by som bola rada, keby odpoveď prišla.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Budeme teraz hlasovať o odpovedi pod číslom 4,

teda o  odpovedi predsedu vlády.  Pán poslanec Lauko  nie je

spokojný s touto odpoveďou. (Šum v sále.)

 

     Vážené kolegyne,  kolegovia, o súhlase  alebo nesúhlase

s odpoveďami má rozhodnúť plénum.

 

     Prosím, pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pokiaľ mi pamäť siaha, mám pocit, že až pri druhom vrá-

tení sa hlasuje  o tom, či to parlament  uzatvára. To je môj

názor.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, pokiaľ  viem, malo by  sa

postupovať tak, ako som začal.

 

     Prosím, pán poslanec Sečánsky, máte slovo.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Odpoveď je veľmi jednoduchá, §  89 ods. 2 o tom hovorí,

že k odpovedi zaujme Slovenská národná rada stanovisko uzne-

sením. Nie  je pravda, že až  po druhom, ale o  každom nesú-

hlasnom stanovisku poslanca sme  vždy v Národnej rade hlaso-

vali, či  súhlasíme s odpoveďou vlády  alebo príslušného mi-

nistra, alebo nesúhlasíme.

 

 

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené  kolegyne,  kolegovia,  prosím,  prezentujme  sa

a vzápätí hlasujme  o stanovisku pána  poslanca Lauku, ktorý

je nespokojný s odpoveďou pána  predsedu vlády pod číslom 4.

Nie je spokojný, teda ak budete hlasovať áno, to znamená, že

vyjadrujete spokojnosť s odpoveďou pána predsedu vlády.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

 

     Konštatujem,  že Národná  rada je  spokojná s odpoveďou

predsedu vlády pod číslom 4.

 

     Nasleduje ďalšia  námietka pána poslanca  Lauku. Nie je

spokojný s odpoveďou pána ministra Javorského.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Ak hlasujeme

za, vyjadrujeme súhlas s  odpoveďou, ak hlasujeme proti, vy-

jadrujeme nesúhlas s odpoveďou.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

 

     Konštatujem, že odpoveď číslo 4 pána ministra Javorské-

ho je prijatá.

 

     Je  tu námietka  pána poslanca  Černáka proti  odpovedi

predsedu vlády. Ide o odpoveď pod číslom 15a.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tom, či sme

spokojní s odpoveďou pána predsedu vlády.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že Národná rada vyjadruje súhlas s odpove-

ďou pána predsedu vlády na interpeláciu.

 

 

     Teraz budeme  hlasovať o odpovedi  ministra Bisáka. Ide

o odpoveď číslo 15b.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme, či súhlasíme

s touto odpoveďou.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Konštatujem, že  Národná rada súhlasí  s odpoveďou pána

ministra Bisáka.

 

     Ďalej je tu stanovisko pani poslankyne Gbúrovej, o kto-

rom nebudeme hlasovať. Vyjadruje  poďakovanie za odpoveď pod

číslom 2.

 

     Potom je stanovisko pána poslanca Šimku k odpovedi pána

predsedu vlády. Pán poslanec Šimko vyjadril názor, že nežia-

da ďalšie spresnenie odpovede, čiže nebudeme o tom hlasovať.

 

     Je tu  problematika, ktorú nastolil  pán poslanec Ftáč-

nik, ohľadne  neodpovedania na tri otázky  pána predsedu Ná-

rodnej rady. Pán poslanec, ak  by ste súhlasili, ja to budem

tlmočiť, ale teraz o  tom vlastne hlasovať nemôžeme, pretože

nie sú odpovede. Mám to poznačené, budem tlmočiť vašu opráv-

nenú žiadosť, aby ste dostali odpoveď.

 

     Pán poslanec Köteles vyjadril názor k odpovedi pani mi-

nisterky Keltošovej,  ktorá je pod číslom  17. Žiada doplniť

odpoveď. Netreba o tom hlasovať.

 

     Pán  poslanec Figeľ  vyjadril nespokojnosť  s odpoveďou

pána ministra, žiada ju doplniť. To je vlastne požiadavka na

doplnenie. Nazdávam sa, že nie je dôvod na hlasovanie.

 

     Pán poslanec Komlósy nie  je spokojný  s odpoveďou čís-

lo 6 pána ministra Hudeca.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tom, či sme

spokojní s odpoveďou, alebo nie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Konštatujem, že Národná rada vyjadrila súhlas s odpove-

ďou na interpeláciu k otázke číslo 6.

 

     Pán poslanec Miklušičák vyjadril nespokojnosť s odpove-

ďou pani ministerky Slavkovskej. Prosím, budeme o tom hlaso-

vať.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Za návrh hlasovalo 105 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

     Nehlasovali 7 poslanci.

 

     Konštatujem, že  Národná rada Slovenskej  republiky vy-

jadrila súhlas s odpoveďou pani ministerky Slavkovskej.

 

     Podľa výsledkov hlasovania  bude vypracované uznesenie.

Odpovede na interpelácie, s ktorými sme hlasovaním vyjadrili

súhlas, budú zaradené pod bodom súhlasí. Odpovede, s ktorými

Národná rada Slovenskej republiky vyjadrila hlasovaním nesú-

hlas, budú zaradené pod bodom nesúhlasí.

 

     Zároveň vás informujem, že u tých, ktorí doteraz nedos-

tali odpoveď,  budem informovať príslušných  pánov ministrov

a v danom prípade aj pána predsedu Národnej rady.

 

     Pristúpime k  ď a l š i e m u  bodu programu, ktorým sú

 

     Interpelácie a otázky poslancov.

 

     S interpeláciami sa  prihlásili viacerí poslanci. Podľa

poradia, ako odovzdali prihlášky, budem  poskytovať priestor

na interpeláciu.

 

     Faktická poznámka - pani poslankyňa Belohorská.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Pán predsedajúci,

     milí kolegovia a kolegyne,

 

     všetkým sa  ospravedlňujem za podanú  informáciu, že si

vyzdvihnete tlačivá na zajtrajší odber krvi pri organizačnom

pulte, lebo naše organizačné je dezorganizačné, a momentálne

to tam nemajú. Sto z vás ju určite môže darovať. Nahradím to

teda bleskovou  a krátkou informáciou, čo  má robiť ten, kto

chce darovať krv. V prvom rade, kto môže krv darovať. Nemôže

darovať ten, kto momentálne nemá pocit zdravia, kto by náho-

dou mal nejaké iné ochorenie, že by cítil teplotu a podobne.

Nemôže darovať  krv ten, kto  prekonal tuberkulózu, infekčnú

žltačku a iné ochorenia, ktoré  si budete mať možnosť prečí-

tať na tom letáčiku. Dnes  večer by večera mala byť striedma

a nemali by  tam byť mliečne výrobky  a mastné výrobky. Pro-

sím, do  zajtra, do darovania  krvi, nejesť maslo  v nijakej

forme.

 

     Prosím  ešte jednu  vec, ktorá  nie je  na letáčiku, že

o ôsmej  hodine ráno  na prízemí  by mal  byť niekto z tých,

ktorí zabezpečujú odobratie krvi. A ešte by som prosila, aby

ste sa toho nebáli.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne. Vážené  kolegyne a  kolegovia, teda ako

prvý v interpelácii vystúpi pán poslanec Viliam Sopko z SDĽ.

Pripraví sa pán poslanec Peter Weiss z SDĽ.

 

Poslanec V. Sopko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     mám  niekoľko interpelácií.  Prvú  adresujem predsedovi

vlády Slovenskej republiky pánu  Mečiarovi. Rovnako ako vlá-

da, aj my poslanci  chceme  prispieť  k vytváraniu hospodár-

sky  úspešnej,  politicky  a  právne stabilnej demokratickej

spoločnosti. K tomuto procesu pozitívne prispeje aj vzájomná

súčinnosť  najvyšších orgánov  zákonodarnej a  výkonnej moci

Slovenskej republiky. Základným predpokladom úspešného výko-

nu mandátu poslanca je informačný  tok o činnosti vlády Slo-

venskej republiky  aj o činnosti  ústredných orgánov štátnej

správy.  V tejto  súvislosti žiadam,  aby poslancom Národnej

rady boli  predkladané mesačné prehľady  o prijatých uznese-

niach vlády,  pretože získavanie uznesení  vlády je pre  po-

slancov Národnej rady veľmi zdĺhavé. Pokladám za nevyhnutné,

aby poslancom  alebo aspoň výborom  Národnej rady boli pred-

kladané uznesenia vlády, ktoré by  slúžili na  informovanosť

poslancov aj na vykonávanie poslaneckej funkcie.

 

     Verím, že túto požiadavku  všetci podporíte. Uľahčí nám

to prácu a zviditeľní to  prácu aj rozhodovací proces vlády.

Myslím, že poslanec má právo nahliadnuť do všetkých vládnych

dokumentov. O  tom, že táto požiadavka  je oprávnená, svedčí

nielen prax  z minulého obdobia v  našej spoločnosti, ale aj

prax v  iných štátoch. Napríklad v  Spojených štátoch je do-

konca zákon o slobode verejnej informovanosti, ktorý zaväzu-

je vládne orgány poskytovať všetky dokumenty každému občano-

vi, s výnimkou tých,  ktoré sa dotýkajú národnej bezpečnosti

a tajných hospodárskych informácií.  Preto očakávam, že Úrad

vlády Slovenskej republiky aj  Kancelária Národnej rady Slo-

venskej republiky tento problém veľmi skoro dorieši.

 

     Druhú interpeláciu adresujem na pána ministra Petra Ba-

cu. Pretože je rozsiahla,  prosím, aby bola zaprotokolovaná.

Týka sa ďalšieho postupu transformácie štátnych podnikov Vo-

dární a kanalizácií, s  požiadavkou, aby tam boli zohľadnené

oprávnené požiadavky miest a obcí.

 

     Tretiu  interpeláciu adresujem  ministrovi kultúry pánu

Hudecovi. Týka sa významnej  historickej pamiatky, ktorou je

Šošovský kaštieľ,  renesančná stavba, postavená  v roku 1564

v Hanušovciach. Tento veľmi významný objekt v povojnovom ob-

dobí slúžil na kultúrno-spoločenské  účely. Teraz je od roku

1988  nevyužívaný, stavebne  je zanedbaný,  čo vedie  k jeho

postupnej  devastácii. Názory  obyvateľov aj  predstaviteľov

orgánov  mestskej samosprávy  ma vedú  k tejto  interpelácii

s cieľom, aby  sme spoločne zabránili  úplnému znehodnoteniu

tejto kultúrnej pamiatky a nášho národného dedičstva.

 

     Napriek  tomu, že  Mestský úrad  v Hanušovciach  zvolal

niekoľko rokovaní  za účasti zástupcov  Ministerstva kultúry

Slovenskej republiky, nedošlo k podstatným zmenám v starost-

livosti o  tento pamiatkovo chránený  objekt. Rovnako neboli

kladne vybavené žiadosti o poskytnutie finančných prostried-

kov zo Štátneho fondu kultúry  Pro Slovakia. V súčasnosti je

tento objekt majetkom štátu v správe Okresného vlastivedného

múzea v Hanušovciach nad Topľou.

 

     Verím, že  nájdeme spoločné sily, ako  tento malý rene-

sančný kaštieľ dať do takého stavu, aby aspoň nechátral, aby

bol uzatvorený, aby bola dobrá strecha a aspoň vchodové dve-

re. Prosím, aby sa pán minister týmto zaoberal. A je na zvá-

ženie, ak  nedokáže ministerstvo svoj  majetok spravovať, či

by nebolo správne takéto významné objekty previesť do majet-

ku príslušného mesta.

 

     Ďakujem za  pozornosť. Aj túto  interpeláciu prosím za-

protokolovať. Odovzdám ju písomne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne. Vážené  kolegyne a  kolegovia, chcel by

som na základe informácie  organizačného odboru spresniť, že

materiály pre  tých, ktorí sa zúčastnia  darcovstva krvi, sú

na  prezentačnom stole  mimo  tejto  miestnosti, tam  si ich

môžete prevziať, teda nie v bufete.

 

     Prosím, slovo  má pán poslanec  Weiss. Pripraví sa  pán

poslanec István Pásztor.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

     ctení členovia vlády,

 

     čas medzi zasadnutiami  Národnej rady Slovenskej repub-

liky som využil  na pracovné cesty po volebnom  kraji  a za-

ujímal som sa  tiež o osudy niektorých podnikov,  kde sa za-

mestnanci pokúšajú zúčastniť na privatizácii prostredníctvom

zamestnaneckých akcií. Osobitnú pozornosť som venoval okresu

Rožňava, ktorý mi v rámci dohody medzi poslancami Strany de-

mokratickej ľavice  spolu s ďalšími tromi  okresmi vo Výcho-

doslovenskom kraji ako poslancovi pripadol.

 

     Na stretnutí s občanmi Rožňavy ma pred necelým mesiacom

informovali  o neradostnej  situácii v  stavebníctve v tomto

okrese, ktorá  sa podieľa na  vysokej miere nezamestnanosti.

Najsilnejšou stavebnou  firmou v okrese  je Gemstav, a.  s.,

Rožňava, do 1. 5. 1992  Okresný stavebný podnik, š. p., Rož-

ňava. Deštruktívny vývoj v  tomto podniku najlepšie dokumen-

tuje fakt, že  kým v roku 1990 mal  podnik 507 zamestnancov,

v súčasnosti  je ich    iba  213. Pre  nedostatok zákaziek

zrejme bude  ďalšie znižovanie stavu  pracovníkov v priebehu

tohto roku.

 

     Vojenské  útvary  umiestnené  na  území  okresu od roku

1992 vyzvali  uvedenú stavebnú firmu  do konkurzu na  štátnu

objednávku iba štyrikrát. Bola vždy neúspešná, ale firmy mi-

mo okresu,  z iných kútov východného  Slovenska, dostali zá-

kazky za  milióny  korún. Gemstav, a. s., Rožňava, mal v po-

sledných rokoch priemerný obrat od  40 do 60 miliónov korún,

ale  kapacitné možnosti  tejto firmy  sú až  150 miliónov Sk

ročného finančného obratu. Občania v Rožňave sa pozastavova-

li nad  skutočnosťou, že v čase  umiestňovania vojenských ú-

tvarov v  Rožňave, keď bol  na to potrebný  súhlas mestského

zastupiteľstva,  sa jednoznačne  sľubovalo zadávanie staveb-

ných prác pre firmy z Rožňavy.

 

     Preto chcem  položiť pánu ministrovi obrany  a pánu mi-

nistrovi výstavby  a verejných prác otázku,  ako, na základe

akých kritérií  sa robia konkurzy  na štátne objednávky,  na

výber firiem,  keď miestna firma,  od úspechu ktorej  závisí

zamestnanosť v okrese, nedostala  šancu, a práce v kasárňach

vykonávajú firmy Termostav Košice, Izomat Poprad a Inžinier-

ske stavby Košice.

 

     A na  pána ministra výstavby a  verejných prác sa chcem

zdvorilo obrátiť s otázkou, či  je pravda, že konateľom spo-

ločnosti s ručením obmedzeným Termostav Košice je pán Štefan

Mráz a predsedom dozornej rady je, resp. bol, Ján Mráz, lebo

takú informáciu som v Rožňave dostal.

 

     Otázku by som chcel v  súvislosti s okresom Rožňava po-

ložiť aj pánu premiérovi. Podľa  prísľubov mal byť pre okres

Rožňava  do 30. 4. tohto  roku  schválený  pilotný rozvojový

program. Jeho budúcnosť je  zatiaľ nejasná, hoci mnoho obča-

nov doň vkladá značné nádeje. Preto sa pýtam, kedy bude ten-

to projekt prerokovaný vo vláde Slovenskej republiky.

 

     A teraz k spomínanému problému privatizácie. Od zamest-

nanca SEZ Dolný Kubín som dostal list, v ktorom opisuje pri-

vatizačnú odyseu  ich podniku, a preto  si vás dovoľujem po-

prosiť o trpezlivosť, chcem prečítať tento list tak, ako som

ho dostal.

 

     "Začiatok je v dobrých hospodárskych výsledkoch podniku

od roku 1990,  t.j. od nástupu nového vedenia,  zmien v pra-

vidlách  hospodárenia, liberalizácie  cien všetkých  komodít

a možno aj zmien  v myslení a konaní niektorých  ľudí. V tom

roku  sa podnik  osamostatnil, bol  vyčlenený z kombinátneho

podniku  ZSE Praha  a od  1. 7.  1990 pôsobí  ako samostatný

právny subjekt začlenený  pod Ministerstvo hospodárstva Slo-

venskej republiky. Vzťahy podniku  s ministerstvom boli a sú

čisto formálne. Okrem delegovaného člena dozornej rady nebol

za  celú dobu  existencie štátneho  podniku v  tomto podniku

žiadny pracovník ministerstva hospodárstva, jedinou výnimkou

bola návšteva bývalého ministra pána Magvašiho pred voľbami.

 

     S  blížiacim sa  termínom privatizácie  podniku sa sta-

rostlivosť o  štátny podnik začala  rapídne meniť. Najdojem-

nejšie  boli ponuky  na spoluprácu  od miestnych  takzvaných

podnikateľov. Samozrejme, s  majetkovou spoluúčasťou ponúka-

júceho.  Pritom jedinou  ich ponukou  bola možnosť  získania

úveru z finančných ústavov. Bodaj  by nie, keď išlo napospol

o miestnych krčmárov, mäsiarov,  staviteľov, prípadne podni-

kateľov zo všetkých možných oblastí, samozrejme, okrem prie-

myselnej výroby pre potreby elektrotechniky. Keď v prvom ko-

le neuspeli,  začali hľadať možnosti a  cesty prieniku medzi

riadiacich a rozhodujúcich pracovníkov.  Tí sa však medzitým

spojili s  vlastnými zamestnancami a  rozšírili už vytvorenú

akciovú  spoločnosť. Podiel  manažmentu -  a na  toto by som

vás, kolegyne a kolegovia,  chcel upozorniť - na vlastníctve

akcií predstavuje po vzájomnej dohode iba 40 %. To všetko sa

udialo koncom roku 1994.

 

     Keď začiatkom roku 1995  koalícia a najmä Združenie ro-

botníkov  Slovenska verejne  deklarovali prioritu  akciových

spoločností zamestnancov, začala narastať optimistická nála-

da v podniku. Väčšina zamestnancov prinášala svoje úspory na

kúpu ďalších akcií zvyšujúcich základné imanie vlastnej spo-

ločnosti." Dovoľujem si  poznamenať, kolegyne, kolegovia, že

o tejto nálade  som sa sám  presvedčil pri návšteve  v tomto

podniku. "To  však vôbec nie je  pochuti domácim "podnikate-

ľom", ktorí po neúspešnom prvom  kole menia zbrane a hľadajú

najslabšie ohnivko v reťazi riadiacich pracovníkov. Vsádzajú

na závisť a ctižiadostivosť, čo sa im po čase vypláca.

 

     Ekonomickí a obchodní námestníci  ani nemajú vysoké ná-

roky, stačia  im funkcie a prísľub  víťazstva pri privatizá-

cii, a už oddane plnia svoje úlohy spravodajcov a informáto-

rov pre svojich budúcich chlebodarcov. A keď sa dozvedia, že

je do celej akcie  zainteresovaný aj známy oravský poslanec,

síce zo sféry školstva, ale najmä stále aktívny, ich pasivi-

ta prerastá do iniciatívy,  samozrejme, totožnej s iniciatí-

vou HZDS, čo sa dnes dá prirovnať" - to nebudem radšej cito-

vať. "Najväčší triedny nepriateľ je  riaditeľ podniku, ktorý

deklarovaním aj realizáciou dobrých  vzťahov s odborovou or-

ganizáciou a verejnou  podporou akciovej spoločnosti zamest-

nancov  je tŕňom  v oku.  Tí sa  už nevedia dočkať sľúbeného

sústa, a keďže ohlasovaný vládny termín druhej vlny sa rých-

lo blíži, sú nútení rýchlo konať.

 

     Odvolanie  riaditeľa  podniku  nie  je  až takým veľkým

problémom. Stačí na to zopár sympatizujúcich poslancov HZDS,

jeden krčmár  z Dolného Kubína a  minister hospodárstva. Ne-

chcem dávať návod na privatizáciu  krčmárom alebo mäsiarom,"

píše sa v liste, "ale dnes je úplne jasné,  že bez ohľadu na

profesiu stačí byť v správnej  dobe v správnom hnutí. Na mi-

nulosť sa  rýchlo zabúda a mnohí  funkcionári akosi strácajú

pamäť. Je samozrejmé, že všetky  kroky a činy treba starost-

livo utajiť až do schválenia mena privatizujúceho a podpísa-

nia zmluvy  s Fondom národného  majetku. Ak sa  k tomu pridá

demonštrácia moci  od čerstvo vymenovaného  riaditeľa a jeho

staronového obchodného námestníka  voči podriadeným, riadia-

cim  aj výkonným  zamestnancom, nemalo  by už  prakticky nič

stáť v  ceste za zlikvidovaním  akciovej spoločnosti zamest-

nancov a otvorením  fabrickej brány novovytvorenej buržoázie

z krčmárov, mäsiarov a, bohužiaľ, aj zvolených poslancov.

 

     A  aký bude  ďalší osud  podniku, jeho  perspektíva? Čo

možno  očakávať od  budúcich vlastníkov,  ktorým je skutočný

vzťah k výrobe aj k zamestnancom, ľahostajný? Podľa osvedče-

nej  metódy  nový  majiteľ  zaplatí  prvú  splátku  10, 15 %

a uzavrie  zmluvu  s  Fondom  národného  majetku.  Produkcia

a tvorba zisku  bude pokračovať bez  nutnosti zásahu zvonku.

Pri  blížiacom  sa  termíne  druhej  splátky požiada majiteľ

o jej odklad, čo za  predpokladu zachovania vládnej koalície

bude bez problémov odsúhlasené.  Čím dlhší bude odklad splá-

tok fondu, tým väčší bude  balík, ktorý si vyvolený vlastník

zo sprivatizovaného podniku odnesie.  A keď bude termín dru-

hej splátky neodkladný, stačí povedať, že nadobúdateľ ju ne-

má z  čoho zaplatiť. Zmluva bude  právoplatne zrušená a zde-

vastovanú  a vyžmýkanú  fabriku bude  Fond národného majetku

ponúkať na predaj za smiešnu cenu. Možno to budú záujemcovia

domáci,  možno  zahraniční,  ale  rozhodne nebudú potrebovať

mnoho peňazí."

 

     Na záver autor listu píše: "Možno nie je najideálnejšia

privatizácia podniku vlastnými  zamestnancami, ale je trans-

parentná, a  v prípade SEZ Dolný  Kubín by snáď stálo  za to

urobiť precedens,  na ktorom by  bolo možné odskúšať  to, čo

ešte  odskúšané nebolo.  Trebárs aj  so zmluvne zapracovanou

podmienkou pre prípad neúspešnosti  v najbližších rokoch. Čo

by stratil  štátny rozpočet a vládna  garnitúra, keby podnik

zamestnancov SEZ  Dolný Kubín realizovali?  Ostáva len veriť

a dúfať, že sústavné tvrdenia o priehľadnosti a transparent-

nosti  privatizácie budú  aspoň v  jednom doslova  klasickom

prípade potvrdené."

 

     Autor  končí: "Dovoľujeme si týmto  zároveň pozvať pána

Jána Ľuptáka do SEZ Dolný  Kubín, kde ho už zamestnanci dlh-

šie očakávajú."

 

     Vážené dámy, vážení páni, chcel by som veriť, že to, čo

sa v tomto liste píše, nie je pravda. V každom prípade z ne-

ho cítiť  sklamanie z vývoja,  ku ktorému vo  fabrike došlo.

Pred mesiacom  som sa v  tomto podniku stretol  s optimizmom

a s nádejou, a keďže SDĽ prvá prišla s myšlienkou privatizá-

cie  prostredníctvom zamestnaneckých  akciových spoločností,

tešil som sa na skúsenosť z fungovania podniku, kde budú mať

zamestnanci väčší  podiel akcií ako  manažment. Mám signály,

že takéto prehodnocovanie  zámerov privatizovať prostredníc-

tvom zamestnaneckých akciových spoločností nie je, žiaľ, vý-

nimkou.

 

     Preto sa  pýtam pána ministra  hospodárstva na skutočné

dôvody odvolania riaditeľa štátneho  podniku SEZ Petra Urba-

na  a pána ministra pre  správu a privatizáciu národného ma-

jetku na  to, či zamestnanecká akciová  spoločnosť SEZ Dolný

Kubín bude podnik privatizovať,  alebo či ho bude privatizo-

vať nejaká iná fyzická alebo právnická osoba.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán poslanec István Pásztor. Pripraví

sa pán poslanec Komlósy.

 

 

 

 

Poslanec I. Pásztor:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     mám  niekoľko interpelácií.  Prvú adresujem  pani mini-

sterke práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

 

     Vážená pani ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny,

dovoľujem si vás interpelovať vo veci aktuálnej politiky za-

mestnanosti v regióne Medzibodrožia  ako súčasti okresu Tre-

bišov, predstavujúcej zvlášť  významný prvok zastavenia zvy-

šujúceho sa počtu osôb, ktorí  sa ocitajú na hranici chudoby

a takto sú  odkázaní na pomoc  od štátu. Samotné  skúsenosti

primátora mesta Kráľovský Chlmec  a predsedu Združenia miest

a obcí  Medzibodrožia ma  utvrdzujú v  tom, že  po roku 1989

v našom regióne, nachádzajúcom sa  v juhovýchodnom cípe Slo-

venskej  republiky, neboli  prijaté žiadne  opatrenia majúce

komplexný  charakter, ktorých  zámerom by  bolo pozdvihnutie

jeho úrovne.

 

     Tendencia zvyšovania počtu  nezamestnaných a odkázaných

na sociálnu  výpomoc zo strany  štátu neustále rastie,  a na

druhej  strane  sa  nevytvára  adekvátne množstvo pracovných

miest v porovnaní s predchádzajúcim stavom. Aj keď miera ne-

zamestnanosti k  31. 3. 1995  v tomto regióne  sa pohybovala

okolo 29  %, čo je tiež  fakt zarážajúci, najviac zarážajúca

je skutočnosť, že sa do  tohto priemeru dostávajú obce, kto-

rých miera nezamestnanosti dosahuje  40 % ekonomicky činného

obyvateľstva. Pri takomto počte  osôb sa už veľmi nepozasta-

vujem nad  zvyšujúcim sa počtom priestupkov  a trestných či-

nov, ktorých motívom je  zabezpečenie výživy rodiny aj týmto

nekalým spôsobom.

 

     Nepokladám za potrebné, aby som sa vo svojej interpelá-

cii zaoberal analýzou tohto stavu z hľadiska ďalších možných

príčin. V posledných štyroch  rokoch sa postupne likvidovali

všetky  prevádzky,  ktoré   zamestnávali  väčší  počet  osôb

a najmä ak berieme do úvahy prevahu poľnohospodárstva v tom-

to regióne, čo je dané aj klimatickými podmienkami, a pozna-

júc súčasný stav v tejto oblasti, medzi najväčších zamestná-

vateľov patria už iba  Železnice Slovenskej republiky, ktoré

znižujúcim sa objemom prepravovaného tovaru sú nútené znižo-

vať stavy pracovníkov.

 

     Práve skutočnosť, že sa  neobjavujú nové impulzy, ktoré

by znamenali výhodnosť investovania  v tomto regióne a takto

pritiahli aj  väčších investorov, patrí  medzi dôvody, ktoré

predpovedajú pokračovanie tohto neutešeného stavu. Aj keď mi

je  zrejmé, že  so zvyšujúcou  sa vzdialenosťou  od hlavného

mesta sa primerane znižuje záujem o ďalšie oblasti smerom na

východ, a pokiaľ sa neuspokoja požiadavky bližších regiónov,

dovtedy vzdialenejšie  regióny nemajú šancu.  Všeobecne pro-

klamovaný zámer  otvárania sa aj smerom  na východ je zatiaľ

v štádiu  proklamácie bez  hlbších a  najmä hmatateľných vý-

sledkov, ktoré by mali vplyv aj na zamestnanosť nášho regió-

nu.

 

     Aj  z uvedeného  dôvodu, ak  vláda Slovenskej republiky

považuje tento región za perspektívny, navrhujem, aby sa ním

zaoberala osobitne a prijala  také kroky, ktoré budú výsled-

kom aktívnej politiky zamestnanosti,  a nie zvyšovaním počtu

osôb, ktorým sa má  vyplácať podpora v nezamestnanosti alebo

sociálna výpomoc. Ak poloha regiónu predurčuje charakter je-

ho využitia,  treba otvoriť hranice,  aby sa zvýšenou  prie-

chodnosťou vytvárali  následné ekonomické stimuly.  Bez kom-

plexného posúdenia  tejto otázky nie  je možné uvedený  stav

riešiť.

 

     V tejto súvislosti si vás dovoľujem požiadať o zodpove-

danie nasledovných otázok, ktoré sú predmetom mojej interpe-

lácie.

     1. Považuje váš rezort za potrebné zaoberať sa regiónmi

s najväčšou mierou nezamestnanosti osobitne, a takto zároveň

prijať aj osobitné postupy ich riešenia?

 

     2. Je  podľa vášho názoru  možné tento stav  riešiť bez

súčinnosti s ostatnými rezortmi?

 

     3. Počíta váš rezort s konkrétnymi opatreniami v oblas-

ti aktívnej politiky zamestnanosti aj s regiónom Medzibodro-

žia? Ak áno,  o aké opatrenia ide a  kedy možno očakávať ich

realizáciu a najmä konkrétny dosah na stav zamestnanosti?

 

     Ďalšiu interpeláciu adresujem  pánu ministrovi financií

Slovenskej republiky.

 

     Vážený pán minister financií, dovoľujem si vás interpe-

lovať vo veci zjednotenia  postupu pri delimitácii nehnuteľ-

ného majetku z vlastníctva Slovenskej republiky do vlastníc-

tva obcí na základe zákona číslo 138/1991 Zb. o majetku obcí

v znení  neskorších predpisov.  Rezort ministerstva financií

sa v rámci svojej  pôsobnosti podieľa  na metodickom riadení

okresných úradov,  ktoré zabezpečujú aj  delimitáciu majetku

z vlastníctva Slovenskej republiky  do vlastníctva jednotli-

vých obcí. Prijatím zákona číslo 138/1991 Zb. o majetku obcí

s účinnosťou od 1.  mája 1991 sa určili veci,  ktoré sa dňom

účinnosti  tohto zákona  stávajú vlastníctvom  obcí. Ide tak

o veci hnuteľné, ako aj o veci nehnuteľné.

 

     Vzhľadom  na menej  problematický charakter  hnuteľných

vecí sa v tejto oblasti nevyskytli problémy majúce všeobecný

charakter  a  odôvodňujúce  prijatie  príslušných  opatrení.

Značný problém  po štyroch rokoch  činnosti tohto zákona 

však problematika stanovenia  nehnuteľného majetku, ktorý sa

stáva vlastníctvom  obce. Citovaný zákon vo  svojom § 2 ods.

1 jednoznačne stanovil,  že do vlastníctva  obcí prechádzajú

z majetku Slovenskej republiky veci,  ku ktorým ku dňu účin-

nosti osobitného právneho  predpisu patrilo právo hospodáre-

nia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú.

 

     Z výkladu  tohto ustanovenia vyplýva,  že majetkom obce

by sa mali stať nehnuteľné veci, ktorých vlastníkom bol čes-

koslovenský štát, okresný národný výbor alebo československý

štát  v správe  príslušného odboru  rady okresného národného

výboru. Nakoľko rozsah a  najmä identifikovanie podstaty ne-

hnuteľného majetku je  značne problematické, delimitácia ne-

hnuteľných vecí z  vlastníctva Slovenskej republiky, vykoná-

vaná prostredníctvom okresných úradov so zapojením aj pozem-

kových  úradov,  do  vlastníctva  obcí  sa značne predĺžila,

a k dnešnému  dňu je ešte veľa  obcí, ktoré túto delimitáciu

nemajú uzavretú.

 

     Značný  chaos tohto  stavu vniesol  Slovenský pozemkový

fond  Slovenskej  republiky  Bratislava,  ktorý si uplatňuje

vlastnícke  právo na  majetok, ktorý  podľa vyššie citovanej

právnej  úpravy sa  dňom účinnosti  zákona, t.j.  od 1. mája

1991,  už stal  majetkom jednotlivých  obcí. Situácia vyzerá

asi tak, že ten, kto si  dal tieto veci do poriadku skôr, sa

už stal aj faktickým vlastníkom  týchto vecí. To znamená, že

má k dispozícii aj príslušné  listy vlastníctva, môže sa te-

šiť v porovnaní s tým, na koho sa až teraz dostalo z rôznych

dôvodov. Je  to stav, ktorý  v žiadnom prípade  nie je možné

prisúdiť vzťahom, aké  majú  existovať  v štáte deklarujúcom

vládu zákonom najmä vtedy, ak sa takýchto vecí dopúšťajú or-

gány štátu, ktorým je Slovenský pozemkový fond Bratislava.

 

     Na  príklade, ktorý  si vám  dovoľujem predložiť, chcem

preukázať, kam až vedie tento stav  a aké problémy s tým sú-

visiace nás  budú čakať, pokiaľ tento  stav nebude možné vy-

riešiť. Obec Dobrá má postavenú budovu obecného úradu na po-

zemku, ktorá  podľa pozemno-knižnej vložky číslo  184 sa dňa

18.  2.  1958   stala  vlastníctvom  československého  štátu

v správe pôdohospodárskeho odboru rady ONV Kráľovský Chlmec.

Ide o  zastavanú plochu s  výmerou 1165 m2. Na základe listu

vlastníctva  číslo 2  vyplýva,  že  aj uvedená  parcela bola

vlastníctvom československého štátu ONV Trebišov. Na základe

dokumentov predložených Slovenským pozemkovým fondom Bratis-

lava v roku 1994 sa vlastníkom aj tejto parcely stal Sloven-

ský pozemkový  fond Bratislava. Za tohto  stavu si obec bude

musieť pred začatím prístavby  obecného úradu odkúpiť od po-

zemkového fondu pozemok, na ktorom stojí obecný úrad už vyše

20 rokov.

 

     V rámci  delimitácie svojho  majetku si obec  chcela aj

túto parcelu previesť, ale v danom prípade to už nie je mož-

né. Nasledovným krokom obce bude podanie návrhu na súd o ur-

čenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko

táto sa zo zákona už stala vlastníctvom obce v čase jej pre-

vodu do vlastníctva  Slovenského pozemkového fondu Bratisla-

va.

 

     Zastávam  jednoznačné  stanovisko,  že  v danom prípade

došlo  zo strany  Slovenského pozemkového  fondu k porušeniu

zákona, tak ako v mnohých iných prípadoch, v ktorých si Slo-

venský pozemkový fond uplatnil vlastnícke právo na nehnuteľ-

ný majetok, ktorých správu vykonávali poľnohospodárske odbo-

ry rady  národných výborov. Nepovažoval  by som za  potrebné

vás o tejto veci informovať, ak by išlo iba o ojedinelé prí-

pady,  ale takýchto  prípadov je v  okrese  Trebišov  značné

množstvo  a ich  riešenie si  vyžaduje komplexnosť  prístupu

k tejto  problematike. V  tejto súvislosti  si vám dovoľujem

v rámci interpelácie položiť niekoľko otázok.

 

     1.  Aké stanovisko  zaujíma vaše  ministerstvo vo  veci

stanovenia vlastníka nehnuteľných vecí, ktorých právo hospo-

dárenia vykonávali bývalé národné  výbory podľa vyššie cito-

vanej právnej úvahy?

 

 

     2. V akom zmysle boli inštruované okresné úrady vo veci

delimitácie  nehnuteľného  majetku  Slovenskej  republiky do

vlastníctva obcí v týchto prípadoch?

 

     3.  Za účelom  odstránenia tohto  stavu nepovažuje vaše

ministerstvo za nutné vstúpiť do rokovania so Slovenským po-

zemkovým fondom  Bratislava a odstrániť  tieto rozpory, prí-

padne zapojiť aj Úrad  geodézie, kartografie a katastra Slo-

venskej republiky?

 

     4. Porušením zákonov v tejto situácii sa doposiaľ neza-

oberala Generálna prokuratúra Slovenskej republiky?

 

     Ďalšiu interpeláciu mám na  pána ministra dopravy, pôšt

a telekomunikácií.

 

     Vážený pán  minister, dovoľujem si  vás interpelovať vo

veci podpory rozvoja kombinovanej  dopravy s hlavným dôrazom

na ďalšie využitie existujúcich  kapacít obcí Dobrá a Čierna

nad Tisou. Programové  vyhlásenie vlády Slovenskej republiky

v časti Doprava a spoje  deklaruje záujem na využití geogra-

fickej  polohy Slovenska  s vytvorením  štartovacej základne

pre  rozvoj  obchodných  vzťahov  medzi  východom a západom.

V oblasti železničnej dopravy  bude vláda vytvárať podmienky

na  lepšie využívanie  tohto druhu  dopravy vzhľadom  na jej

ekologické prednosti.

 

     V zmysle  tejto deklarácie by okolie  Čiernej nad Tisou

s už vybudovanými kapacitami malo mať významné postavenie aj

z hľadiska podpory rozvoja kombinovanej dopravy so zavedením

systému objednávok výkonov vo  verejnom záujme na realizáciu

nových systémov kombinovanej dopravy. Železničná doprava pre

širšie okolie  Čiernej nad Tisou mala  v posledných tridsia-

tich rokoch významné postavenie  aj z hľadiska zamestnanosti

občanov.  Posledné tri  roky pokračuje  tendencia znižovania

počtu zamestnancov aj v  dôsledku privatizácie, čo má značný

vplyv aj na celkovú sociálnu situáciu tu bývajúcich občanov.

Kombinovaná doprava z hľadiska  budúcnosti tejto v minulosti

takej významnej prekládkovej stanice predstavuje prvok, kto-

rý môže mať ďalekosiahly význam aj pre zamestnanosť občanov.

V tejto súvislosti si vám dovoľujem položiť niekoľko otázok.

 

     1. V rámci podpory  rozvoja kombinovanej dopravy počíta

váš rezort  s konkrétnymi krokmi  aj investičného charakteru

v železničnej  prekládkovej stanici  Čierna nad  Tisou a  na

termináli kombinovanej dopravy Dobrá?

 

     2. Ak sa počíta s krokmi  uvedenými v bode 1, o aký fi-

nančný  objekt by  išlo v  najbližších dvoch  rokoch, o  aký

predpokladaný objem výkonov by malo ísť?

 

     3. Aké ďalšie kroky sú nutné, aby sa kombinovaná dopra-

va rozbehla a mala konkrétny  dosah aj na zamestnanosť obča-

nov okolia?

 

     4. V  ktorom roku počíta  váš rezort s  využitím vyššie

uvedených kapacít v rámci kombinovanej dopravy?

 

     Poslednú interpeláciu  mám na pani  ministerku školstva

a vedy Slovenskej republiky.

 

     Vážená pani  ministerka, vaša odpoveď zo  dňa 4. apríla

1995  na moju  interpeláciu vo  veci dobudovania  základných

škôl v Kráľovskom Chlmci a Veľkých Kapušanoch, ktoré sa rea-

lizujú v  rámci bývalej komplexnej bytovej  výstavby, je ne-

konkrétna. K povinnosti  financovania rozostavaných objektov

zo  strany miest  a obcí,  na ktoré  prešlo investorstvo, je

potrebné  uviesť,  že  ak  súčasný  rozpočet miest Kráľovský

Chlmec a Veľké Kapušany sa pohybuje okolo 15 miliónov Sk, je

iluzórne  od týchto  miest očakávať,  aby z  vlastných pros-

triedkov investovali do týchto objektov vyše 40 miliónov Sk.

Dokončenie týchto  objektov za pomoci štátu  je v danom čase

nevyhnutnosťou. Z uvedenej odpovede vyplýva eminentný záujem

vášho rezortu o urýchlené dokončenie uvedených stavieb, ale,

bohužiaľ, neuviedli ste, na ktorom mieste sú uvedené objekty

vo vašom  zozname, ktorý predkladáte  podľa naliehavosti po-

treby výstavby rezortu MDSVP SR.

 

     V  tejto súvislosti  vás opätovne  interpelujem vo veci

predloženia poradia naliehavosti  potreby výstavby jednotli-

vých škôl s presným vyznačením dvoch uvedených rozostavaných

objektov zo strany vášho rezortu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo  má pán poslanec  Komlósy a pripraví  sa

pán poslanec Pavel Koncoš z SDĽ.

 

 

Poslanec Zs. Komlósy:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     vážené kolegyne,

     kolegovia,

 

     tak ako som tu už uviedol v predchádzajúcom bode, chcem

reagovať na  odpoveď, ktorú som dostal  od ministra kultúry,

a súčasne chcem  spresniť a doplniť  svoje otázky, na  ktoré

som v tej odpovedi nedostal odpoveď.

 

     K veci  reštitúcie nehnuteľnosti na  ulici Bélu Bartóka

číslo 20 v Rimavskej  Sobote chcem poznamenať: S uspokojením

konštatujem,  že vďaka  interpelácii došlo  k náprave  v tom

zmysle, že si osvojili moje stanovisko, a to - citujem: "aby

postupovali v zmysle právoplatného rozhodnutia súdu, nakoľko

oprávnenosť  reštitučného  nároku  je  oprávnený posúdiť len

súd".  Stanovisko Ministerstva  kultúry Slovenskej republiky

vyjadrené vaším  listom kvitujem o  to viac, že  v Gemerskom

múzeu sa  dlhší čas povrávalo  o údajnom vyjadrení  vedúceho

predstaviteľa  organizácie, že  bývalý riaditeľ  múzea umelo

predlžoval súdny  spor, a prípadné náklady  s tým spojené by

mali byť zosobnené v jeho neprospech.

 

     Vážený pán minister kultúry, nedali ste však odpoveď na

otázku, či  vydanie nehnuteľnosti iniciovalo  vaše minister-

stvo. Ak áno, prečo? Na  základe vašej odpovede a niektorých

nových skutočností spresňujem túto  otázku takto: Na základe

čoho dospelo Gemerské múzeum  a ministerstvo kultúry k záve-

ru,  že napriek  predchádzajúcemu postupu  múzea, ktoré bolo

odobrené  i  ministerstvom  kultúry,  a neuzavretému súdnemu

sporu  podpíše dohodu  o vydaní  nehnuteľnosti? Ďalej otázku

doplním  o ďalšiu:  Kto inicioval  rokovanie na ministerstve

kultúry, výsledkom  ktorého bola podpísaná  dohoda o vydaní?

Zároveň vás  žiadam, aby ste  presne uviedli deň  rokovania,

lebo v liste uvádzate, že bolo v januári tohto roku.

 

     Na záver podotýkam, že  ma udivuje skutočnosť, že navr-

hovateľku zastupovala pri tomto právnom akte právnička, kto-

rej, ako aj vy uvádzate, bolo poverenie zastupovaním zrušené

ešte  v júni  1994. Čo  ju asi  motivovalo, aby napriek tomu

o pol roka neskoršie vystupovala ako právny zástupca?

 

     K druhej  problematike, k odvolaniu  bývalého riaditeľa

múzea, chcem uviesť: Vaše stanovisko obsahuje množstvo zavá-

dzajúcich  tvrdení, bolo  by zdĺhavé  všetky vyvrátiť, resp.

uviesť  ich  na  správnu  mieru,  na  niektoré však musím aj

z tohto fóra  reagovať. Píšete - citujem:  "Je zaujímavé, že

absolútna  väčšina novoprijatých  pracovníkov bola maďarskej

národnosti.  Na túto  situáciu poukazovali  viaceré subjekty

nielen v  múzeu, ale aj v  zastupiteľských orgánoch v Rimav-

skej Sobote."  Pán minister, odporúčam vám,  aby ste si pre-

študovali záznamy  z vyšetrovania z novembra  1992. Kto a na

čo poukazuje, resp. koho a prečo udáva, je vecou zámeru, ve-

domia a svedomia dotyčnej osoby. Nájdeme medzi nimi i teraj-

šiu poverenú  riaditeľku. Vy ako minister  sa máte spoliehať

na záznam,  ktorý vyhotovil odbor  rezortnej kontroly Minis-

terstva kultúry Slovenskej republiky.

 

     Pre vašu informáciu si dovoľujem uviesť, že k 3. januá-

ru 1995, t.  j. ku dňu odvolania riaditeľa,  zo 14 kmeňových

pracovníkov múzea bolo 8  maďarskej a 6 slovenskej národnos-

ti. Táto  štatistika však môže  byť interpretovaná aj  takým

svojráznym spôsobom, ako to  urobila lektorka Gemerského mú-

zea. Ona totiž vykazuje len 2 Slovákov. Kolegyne, ktoré majú

muža Maďara,  pokladá verejne za  poloslovákov. Nie je  však

konzekventná voči  sebe, lebo neurobí tak  v prípade ďalších

dvoch kolegýň maďarskej národnosti, ktoré majú muža Slováka,

kolegyne  Maďarky, ktorá  ma muža  Čecha, kolegyne Slovenky,

Rómky,  ktorá ma  muža  Maďara  Róma, alebo  kolegyne, ktorá

pochádza zo zmiešaného manželstva. Takéto rasistické pochúť-

ky sú prítomné v kultúrnej organizácii, podliehajúcej priamo

pod riadiacu pôsobnosť ministerstva  kultúry. Sotva bude ná-

hoda,  že prvým  rozhodnutím poverenej  pani riaditeľky bolo

znovuprijatie uvedenej lektorky.

 

     Vážený pán minister, ak si myslíte, že uvedenú lektorku

zaiste  neprijal do  múzea odvolaný  riaditeľ, obviňovaný od

svojho nástupu do funkcie  z nacionálnej zaujatosti, tak ne-

myslíte správne.  Ju, ako aj  pani Horváthovú, Turoňovú,  či

Lyndišovú, prijal práve bývalý riaditeľ. Môžete mi konkreti-

zovať, pán minister, kedy a  kým bolo poukázané na predmetné

otázky v zastupiteľských orgánoch v Rimavskej Sobote?

 

     V súvislosti s vašou ďalšou  poznámkou sa pýtam, odkedy

a v zmysle ktorého zákona bol povinný bývalý riaditeľ vyžia-

dať súhlas ministerstva kultúry,  aby mohol istý čas vykoná-

vať neuvoľnenú  funkciu zástupcu primátora?  Je prinajmenšom

prekvapujúce vaše  vyjadrenie, že v čase  zistenia tejto zá-

važnej  situácie, že  teda bývalý  riaditeľ vykonáva funkciu

zástupcu primátora, bol vyslovený  návrh ministra kultúry na

odvolanie z funkcie. A komuže  mal byť predložený takýto ná-

vrh? Že by boli pôsobili akčné  päťky na úrovni okresu už aj

v tom čase?

 

     Nehovoríte pravdu, pán minister, že z uvedených dôvodov

bola bývalému riaditeľovi krátená odmena na rok 1993. Žiadne

takéto  rozhodnutie  nebolo  riaditeľovi  doručené.  Naopak,

oproti roku  1992 dostal odmenu  zvýšenú o 2500  korún, a to

- citujem z  toho listu, ktorý podpísal  ešte pán Slobodník,

vtedajší  minister kultúry:  "Priznávam vám  za obdobie roku

1993 odmenu vo  výške 10 000 korún za  výrazný osobný podiel

na prácach súvisiacich s vedeckovýskumnou činnosťou, s doku-

mentáciou  a správou  zbierok, ako  aj s  prezentáciou múzea

v zahraničí."  Toto zdôvodnenie je zároveň razantnou odpove-

ďou na  vaše tvrdenie, že  - citujem: "Prevažnú  časť svojho

pracovného času viazal bývalý riaditeľ na plnenie úloh, kto-

ré mu  vyplývali z funkcie  zástupcu primátora, resp.  stav,

ktorý menovaný uplatňoval, bol väčšmi deklaráciou politickej

práce, ako práca štatutára rezortnej kultúrnej organizácie."

 

     Uvedené podčiarkuje i vaše  stanovisko k dôvodu odvola-

nia doktora Kováča v marci  roku 1994. Píšete: "Menovaný to-

tiž sústavne porušoval svoje vyhlásenie o tom, že nebude vy-

konávať  politickú  prácu,  navyše  motivovanú krokmi, ktoré

vytvárali v  regióne Gemera nežiaduce  národnostné napätie."

Jasná reč, je zbytočne k tomu čokoľvek dodať, vari iba jednu

poznámočku. Pri konfrontácii tohto  vášho stanoviska s vaším

stanoviskom vyjadreným v odpovedi na petíciu pracovníkov Ge-

merského múzea zo dňa 13. januára 1995 došlo k výraznému po-

sunu, ba povedal by som, k zásadnej zmene. Tam totiž o akti-

vitách bývalého  riaditeľa vo verejnom  živote  ako dôvodoch

odvolania  niet  ani  zmienky.  Pravda,  odborné dôvody boli

v mojej interpelácii vyvrátené. Práve tieto mimopracovné ak-

tivity boli tŕňom v oku.  Doktor Kováč sa síce vzdal funkcie

zástupcu primátora  k 31. augustu  1993, dokonca i  členstva

v mestskej  rade,  no  svoje  názory  i  naďalej prezentoval

i prezentuje na pôde mestského zastupiteľstva.

 

     Vážený pán minister, som nútený rozhodne odmietnuť vaše

vyjadrenie,  že  petícia  15  pracovníkov  Gemerského múzea,

v ktorej protestujú proti povereniu pani Bornajovej dočasným

vedením múzea - citujem z vašej odpovede: "bola riadne vyba-

vená a nič nemení na  tejto skutočnosti, že sa namiesto ori-

ginálu použila  kópia". Je to dezinformácia,  ak nechcem po-

užiť hrubšie slová. Ministerstvo kultúry dodnes nezabezpeči-

lo, aby odpoveď na petíciu bola doručená alebo odovzdaná pi-

sateľom petície.

 

     Svoje otázky teda  z predchádzajúcej interpelácie zopa-

kujem: Kto podpísal vo vašom  mene odpoveď na petíciu zo dňa

11. januára  1995 pod číslom  MK 62/95-1? Kedy  zabezpečíte,

aby vaša odpoveď na petíciu,  originál toho listu, bola odo-

vzdaná zástupcom petície?

 

     No a  na záver posledné dva  odseky chcem citovať celé:

"Napokon  následný  surový  fyzický  útok bývalého riaditeľa

doktora Štefana  Kováča zameraný na  osobu štatutárnej pred-

staviteľky organizácie len dokazuje jeho nespôsobilosť vyko-

návať takúto  funkciu. Prípad pokladám  za uzavretý, fyzickú

inzultáciu  s následnou  ujmou na  zdraví (práceneschopnosť)

riaditeľky  magistry  Svetlany  Bornajovej  rieši  príslušný

súd."

 

     Pán minister, nekvalifikujte incident, ktorý sa odohral

medzi bývalým riaditeľom a  poverenou riaditeľkou. Jeho kva-

lifikáciu ponechajte kompetentným  orgánom. Denník Slovenská

republika,  odkiaľ zrejme  svoje informácie  čerpáte, zatiaľ

takéto kompetencie nemá. Po tom  všetkom, čo som uviedol, už

nemôže byť  prekvapením pre nikoho, že  vy, pán minister, si

prejudikujete dobre že nie  rozhodnutie súdu, hoci prípad je

tohto času len v štádiu vyšetrovania, ktoré vykonáva obvodné

oddelenie Policajného zboru. Ak  vaše stanovisko beriem váž-

ne, nevyhneme sa obave o opakovanie sa histórie v podobe po-

liticky  motivovaného koncepčného  procesu, výsledok ktorého

vopred poznajú jeho iniciátori.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo  má pán poslanec Koncoš  z SDĽ. Pripraví

sa pán poslanec Anton Juriš.

 

Poslanec P. Koncoš:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážení členovia vlády,

     vážená Národná rada,

     vážení hostia,

 

     o  okrese Rimavská  Sobota, v  ktorom aj  sám žijem, sa

v súvislosti s jeho celkovým  zaostávaním, ale aj nelichoti-

vou najvyššou nezamestnanosťou v rámci Slovenska, pohovorilo

a, bohužiaľ, len pohovorilo, viac ako dosť. Projekty rozvoja

okresu a prekonania jeho zaostalosti sa ako na bežiacom páse

chrlili za socializmu, chrlia sa po prevrate  a naposledy aj

súčasná vláda Slovenskej republiky prijala príslušné uznese-

nie. Na škodu veci kvalitné a kvalifikovane vypracované pro-

jekty, zámery a opatrenia nikdy neboli a, žiaľ, nie sú kryté

ani teraz  tým najdôležitejším - financiami.  Tak je to aj

v oblasti  školstva, kde  sú už  niekoľko rokov  rozostavané

základné školy v Rimavskej  Sobote, Hnúšti, Hrnčiarskych Za-

lužanoch, a na realizáciu investičných zámerov i neinvestič-

né opatrenia treba v okrese 51,5  milióna Sk. Na rok 1995 je

zatiaľ prísľub ministerstva školstva na riešenie havarijných

opatrení v hodnote jedného milióna  korún a ústny prísľub na

financovanie  rekonštrukcie základnej  školy v  Hrnčiarskych

Zalužanoch.

 

     Ak  dovolíte,  konkrétne  požiadavky  okresu  v oblasti

školstva rozvediem podrobnejšie.

 

     V Rimavskej  Sobote je rozostavaná  16-triedna základná

škola na sídlisku Západ. Rozostavaná je od roku 1989 na rie-

šenie mimoriadne nepriaznivej  situácie v priestorových pod-

mienkach základného  školstva v meste.  Preplnenosť doteraj-

ších kapacít sa rieši dočasným užívaním objektov kasární Ar-

mády  Slovenskej  republiky.  Práve  táto rozostavaná stavba

základnej školy na sídlisku  má stav komplexne riešiť. Dopo-

siaľ mesto Rimavská Sobota ako investor stavby prevzalo úver

v roku 1993 vo výške 5 miliónov Sk, v roku 1994 vyčlenilo zo

svojho  rozpočtu 4  milióny Sk.  Viac úverov  nie je schopné

získať, vlastné zdroje mesto  nemá. Potreba na sprevádzkova-

nie učebňových častí k 1. 9. 1995 je 18 miliónov Sk.

 

     V 10-triednej základnej škole na sídlisku Centrum Hnúš-

ťa  boli ukončené  k 1.  9. 1993  kmeňové učebňové časti bez

akéhokoľvek zázemia, teda  bez odborných učební, telocvične,

bez stravovacej základne. Na  celkové ukončenie areálu školy

je potrebných 12,3 milióna Sk. Z piatich akcií na racionali-

záciu spotreby  paliva a energie  boli zatiaľ schválené  len

dve. Neboli potvrdené tri  stavby, a to plynofikácia Základ-

nej školy  Klenovec, Relaxcentrum v  Rimavskej Sobote a  Zá-

kladná škola Tornaľa. Celková potreba  na tieto akcie je 3,4

milióna Sk. Prestavba objektov bývalého areálu SOUP Rimavská

Sobota pre  učebne Osobitnej školy Rimavská  Sobota. K 1. 7.

1994 Školská správa v Rimavskej Sobote prevzala bezplatne od

Ministerstva  pôdohospodárstva  Slovenskej  republiky bývalý

areál  Stredného  odborného  učilišťa  poľnohospodárskeho na

riešenie priestorových problémov špeciálneho školstva v mes-

te Rimavská Sobota. Na adaptáciu a rekonštrukciu tejto budo-

vy treba prestavať  v rokoch 1995-1996 3 milióny  Sk, z toho

2 milióny v  roku 1995. Zatiaľ  táto stavba nie  je zahrnutá

v rozpise stavieb z ministerstva školstva.

 

     V Hrnčiarskych Zalužanoch sa deti učia vo viac ako sto-

ročnej budove, postavenej z  nepálenej tehly, teda z váľkov.

Strecha je  takmer prelomená. Rieši  sa rekonštrukcia a  do-

stavba tejto školy. Na realizovanie týchto prác treba na rok

1995 minimálne  5 miliónov Sk. Zatiaľ,  ako som spomínal, je

len ústny prísľub.

 

     No a na stavby havarijného charakteru treba na neinves-

tičné práce 12,5 milióna Sk, 1 milión na investičné akcie.

 

     Obraciam  sa s  interpeláciou na  Ministerstvo školstva

Slovenskej republiky, aby prehodnotilo svoje pôvodné rozhod-

nutie  a schválilo  v zozname  financových stavieb  a rekon-

štrukcií škôl aj uvedené stavby a rekonštrukcie v okrese Ri-

mavská Sobota. Očakával by som, že urobilo by tak aj bez in-

terpelácie, navyše aj preto,  že pán Chamula, súčasne vedúci

Úradu  ministerstva školstva,  je tiež  obyvateľom Rimavskej

Soboty a rodákom z Hnúšte.

 

     Žiadam tiež zdvorilo predsedu vlády Slovenskej republi-

ky pána Mečiara,  aby sa v súlade s  uznesením vlády Sloven-

skej republiky na riešenie problematiky rozvoja okresu dofi-

nancovala  výstavba a  rekonštrukcia škôl  v okrese Rimavská

Sobota. Očakávam, že členovia vlády Slovenskej republiky bu-

dú čestne plniť sľuby dané  pri prerokovaní opatrení na roz-

voj  okresu Rimavská  Sobota a  chlapsky dodržia  slovo. Tým

prispejú nielen ku  skvalitneniu výchovno-vzdelávacieho pro-

cesu,  ale  pomôžu  vytvoriť  i  nové  pracovné príležitosti

v stavebných organizáciách okresu a  po ukončení aj pri pre-

vádzkovaní škôl.

 

 

       teraz si  dovoľujem poďakovať  za aktívne  riešenie

úloh spojených s rozvojom okresu Rimavská Sobota dvom minis-

terstvám, a to  Ministerstvu životného prostredia Slovenskej

republiky a Ministerstvu  pôdohospodárstva Slovenskej repub-

liky.

 

     Prítomným ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.  Slovo má pán poslanec An-

ton Juriš a pripraví sa pán poslanec Michal Benčík.

 

Poslanec A. Juriš:

 

     Ďakujem za udelené slovo.  Moja interpelácia smeruje na

ministra hospodárstva pána Duckého.  Viem, že v rámci riade-

nia ministerstva hospodárstva je  len malá časť náplne práce

ochrana  spotrebiteľa, ale  pre občana  kupujúceho spotrebný

tovar sú to veľmi dôležité aspekty spokojnosti. Mám na mysli

konkrétne neporiadok v zálohovaní a spätnom výkupe  vratných

obalov, najmä fliaš zo skla  i z plastikových materiálov. Sú

tu rôzne praktiky obchodu,  ktorými komplikujú plynulý výkup

zálohovaných fliaš. Napríklad  vydávajú lístočky s pečiatkou

obchodu a zálohovanú fľašu môžete vrátiť len v tom istom ob-

chode. Napríklad cestujem do  Košíc, kúpim si malinovku, mu-

sím ísť späť  do Bratislavy, aby som ju  mohol vrátiť, alebo

niesť ju prázdnu do Bratislavy. Samozrejme, že to komplikuje

život. Sú  aj rozličné ceny  za taký istý  obal v rozličných

obchodoch. Keď ho  chcete vrátiť, dali ste zálohu  4 Sk, ale

vykúpia vám  ju za 1  Sk. Samozrejme, že  rozdiel si necháva

obchodník.  Niektorí to  robia dokonca  úplne vedome. Napíšu

ceduľu: "Fľaše u nás nekúpené vykupujeme len po 1 Sk."

 

     Tento neuspokojivý  stav v obaloch  má niekoľko dôsled-

kov. Je to v prvom rade nespokojnosť ľudí. Oberajú ich o pe-

niažky, čiže nie sú to  zálohované peniaze, ale doslova majú

z toho kšeft.  Veľmi mnoho obalov končí  na smetisku, čím si

plníme naše  skládky, ale na druhej  strane je potrebná zase

výroba nových obalov a tým aj zdroje energie, a to znečisťu-

je naše životné prostredie. Moje  otázka znie, ako bude túto

situáciu riešiť ministerstvo hospodárstva, a chcel by som aj

termín vyriešenia tejto nepriaznivej situácie.

 

     Druhá interpelácia smeruje na  ministra vnútra pána Hu-

deka. Často  cestujem autom, a ako  spomínal nedávno pán Mo-

ric, že na  našich cestách nie je všetko  v poriadku, k tomu

sa  úplne pripájam.  Pozorujem veľmi  agresívny spôsob jazdy

najmä vodičov rýchlych, nových, moderných automobilov. Podľa

mojich odhadov  na diaľnici, keď  idem 90-kilometrovou rých-

losťou,   len  tak   švihnú   okolo   mňa,  určite   180  aj

200-kilometrovou rýchlosťou. Nie je to nejaký zdroj na dopl-

nenie štátnych financií? A pritom je to skutočne nebezpečné,

a koľko nehôd sa stáva.

 

     Druhá  záležitosť ohľadom  ciest je  to, že  veľmi veľa

dopravných  tabúľ, značení  popri cestách  je prestrieľaných

strelnými zbraňami. Čiže v tomto prípade vodiči alebo ľudia,

ktorí sedia v aute, za  jazdy strieľajú a majú cvičnú strel-

nicu na našich cestách. Je  pochopiteľné, že je to veľmi ne-

bezpečné aj pre niektorých  iných účastníkov cestnej premáv-

ky  alebo ľudí, ktorí  sa nachádzajú v blízkosti. Nehovorím,

že takíto umelci strieľajú aj  po zveri z jazdiacich áut po-

pri  cestách.  Čiže  otázka  znie,  čo spravilo ministerstvo

vnútra na  zlepšenie tohto nepriaznivého  stavu a bezpečnosť

občanov na cestách Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem.

 

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne. Slovo    pán  poslanec Benčík  z SDĽ.

Pripraví sa pán poslanec Ľudovít Černák z DÚ.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister Baco,

 

     v  zmysle §  80 ústavy  si dovoľujem  obrátiť sa na vás

a požiadať  o  vykonanie  opatrení  zameraných na účinnejšiu

ochranu  pôdneho fondu.  Je všeobecne  známe, že  v dôsledku

spoločensko-ekonomického  rozvoja aj  v Slovenskej republike

ubúda pôdny  fond. Na obyvateľa pripadá  sotva 0,28 ha ornej

pôdy. Aj preto príslušné právne normy, konkrétne zákon číslo

307/1992 Zb., vládne nariadenie číslo 19/1993 Z. z. vymedzu-

jú zásady  a podmienky vyňatia  z pôdneho fondu  tak, aby sa

zabezpečila jeho racionálna ochrana.

 

     S uznaním konštatujem, že ministerstvo pôdohospodárstva

ako ústredný  orgán štátnej správy podľa  mne dostupných po-

znatkov dbá v tomto smere o zachovanie litery zákona. Viace-

ré orgány špecializovanej, ale  aj všeobecnej štátnej správy

však v  rozhodovaní o vyňatí  pôdneho fondu často  postupujú

benevolentne, účelovo a v rozpore so zákonom.

 

     Na vašom ministerstve pod číslom 6694 je vedený prípad,

ktorý ste skúmali v rámci mimoodvolacieho konania  a správne

ste zrušili rozhodnutie Okresného úradu v Leviciach a Obvod-

ného úradu v Leviciach,  referátu regionálneho rozvoja úseku

poľnohospodárstva, ktoré sa týkalo  vyňatia pôdneho fondu na

výstavbu skládky  v Kalnej nad Hronom.  Napriek tomu, že vý-

stavba skládky zaberá 16,6  ha kvalitnej ornej pôdy, obvodný

úrad, aby  vyšiel v ústrety investorovi,  vyňal a spoplatnil

len 3,24 ha a uznal účelovú rebonifikáciu. A tieto veľmi vý-

hodné poplatky investor doteraz  ani neuhradil. V danom prí-

pade ide o niekoľko desiatok miliónov Sk.

 

     Uvedomujem si, že vyňatá  hodnota pôdneho fondu sa nedá

peňažne vyjadriť, ale benevolentnosť pri vymeriavaní a vymá-

haní stanovených poplatkov nie je  v súlade s verejným záuj-

mom a je príkrym porušovaním platných právnych noriem. Odpo-

rúčam, vážený  pán minister, doviesť  tento konkrétny prípad

do úspešného  konca tak, aby  sa správne stanovili  poplatky

a trvalo sa na ich úhrade,  aj keď ide sčasti o zahraničného

investora, a zároveň vykonať opatrenia, aby príslušné orgány

štátnej  správy, mám  na mysli  obvodné a  okresné úrady, na

úseku  ochrany pôdneho  fondu postupovali  dôsledne v súlade

s platnými právnymi predpismi.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Slovo má  pán poslanec Černák. Neuvádzam

  ďalšieho, pretože  sa blíži  termín ukončenia rokovania,

len by som chcel upozorniť, že ešte na konci vystúpi predse-

da výboru pán Tkáč s informáciou o postupe zajtra.

 

     Prosím, slovo má pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené členky a členovia slovenskej vlády,

 

     mám jednu  interpeláciu a  jednu  pripomienku  v zmysle

§ 91 ods.  1 zákona o rokovacom  poriadku. Moja interpelácia

je namierená  na pána podpredsedu vlády  a ministra financií

Sergeja Kozlíka.

 

     Vážený pán podpredseda vlády, jedným z najväčších prob-

lémov, ktorý  v súčasnosti trápi  podnikateľov a najmä  živ-

nostníkov, je nutnosť  zaviesť registračné pokladnice. Podľa

platných právnych  noriem a najmä  vyhlášky ministerstva fi-

nancií číslo  55/1994  o  povinnej  evidencii  tržieb už  od

1. 1. 1995 boli predajcovia  a  živnostníci  povinní ich za-

viesť, ale na základe nie veľmi šikovnej novely zákona nebu-

dú sankcie  uplatňované do 31. 6.  1995. Teda všetkým, ktorí

nebudú mať registračné pokladnice, od 1. 7. hrozí postih mi-

nimálne  stotisíc Sk,  až do  milióna Sk.  Perspektíva veľmi

hrozivá najmä pre tých, ktorí podnikajú na hranici ekonomic-

kého prežitia.

 

     O tom,  koľko bankrotov hrozí,  o tom, aký  je skutočný

stav v podnikateľskom sektore,  sa už popísalo mnoho. Podni-

katelia upozorňovali na  kritickú situáciu apelmi, organizo-

vali protestné  zhromaždenia v Žiari nad  Hronom, v Lučenci,

v Spišskej Novej Vsi, a viedli ich vo veľmi korektnom duchu,

snažili  sa o  dialóg s  vládou a  o spoluprácu pri náprave.

Žiaľ, vláda zostala hluchá a  termín 1. 7. 1995 sa nezadrža-

teľne blíži. Preto vás žiadam, vážený pán podpredseda vlády,

aby ste zvážili tvrdý dosah uvedenej vyhlášky nielen na pod-

nikateľov a živnostníkov, ale  spätne aj na slovenskú ekono-

miku. Podľa údajov bolo na  Slovensku k 31. 3. 1995 nainšta-

lovaných asi  4 500 registračných pokladníc.  To znamená, že

do 30. 6. je potrebné nakúpiť, inštalovať, oživiť a zaškoliť

ďalších približne 220 000 registračných pokladníc.

 

     Myslím si, že dnes je každému úplne jasné, že od 1. jú-

la toľko pokladníc v predajniach a v prevádzkach služieb ne-

bude. Ako argument stačí jeden  príklad. Ak si číslo 220 000

podelíme počtom  dní do 1.  júla, dostaneme cifru  4 000. To

znamená, že 4 000 pokladní  treba za jeden deň nakúpiť, roz-

viesť, zaktivizovať,  zaučiť personál a podobne.  A to i pri

počte niekoľkých  desiatok distribučných firiem  je skutočne

nereálne. Nakoniec svedčia o tom aj výroky samotných zástup-

cov distribučných  firiem v tlači  minulý týždeň. Eventuálny

nákup zo  zahraničia je nielen  nápor na slovenské  devízové

rezervy, ale  je v priamom rozpore  s programovým vyhlásením

vlády, ktoré hovorí o podpore  domácej výroby a domácich vý-

robcov.

 

     Po  konzultáciách  s  Úniou  živnostníkov, podnikateľov

a roľníkov  navrhujem, aby  Ministerstvo financií Slovenskej

republiky vydalo dodatok,  resp. novelizovalo vyhlášku číslo

55, ktorá by obsahovala harmonogram zavádzania registračných

pokladníc, prípadne aby zvolilo  iný legislatívne vhodný po-

stup tak, aby  k 1. júlu 1995 bola  povinnosť evidovať tržbu

elektronickou  registračnou  pokladnicou  platná  pre všetky

podnikateľské subjekty,  kde mesačný obrat  presahuje milión

korún. To je  denná tržba okolo 40 000 až  50 000 korún. Len

na  porovnanie  uvádzam,  že  do  tohto  okruhu padnú všetky

väčšie  predajne v  každom, aj  menšom meste,  ba dokonca aj

stredné predajne na väčších dedinách.

 

     Zároveň navrhujem,  aby od 1. júla  1996 bola povinnosť

evidovať tržbu elektronickou  pokladnicou pre všetky ostatné

podnikateľské subjekty, pre ktoré to zo zákona vyplýva.

 

     A po tretie navrhujem,  aby od povinnosti viesť eviden-

ciu tržieb elektronickou registračnou pokladňou boli oslobo-

dené prevádzky, kde mesačný obrat nepresahuje 100 000 korún,

predovšetkým drobní podnikatelia, holiči, kaderníčky, oprava

obuvi. Tí, ktorí z vás sa  pokúšajú dať sa v centre mesta o-

strihať,  alebo si  dať opraviť  topánky, pochopia,  že toto

podnikanie je na hranici prežitia a pokladnica by ich zloži-

la.

 

     Zavedením tohto harmonogramu  sa poskytne primeraný čas

nielen pre potenciálnych príjemcov  pokladníc na ich prípra-

vu, ale predovšetkým pre domácich výrobcov, aby mohli nabeh-

núť  na výrobu  našich vlastných  domácich pokladníc  cenovo

podstatne prístupnejších. Preto v závere svojej interpelácie

ešte raz  prosím pána podpredsedu vlády  a ministra Kozlíka,

aby zvážil, aký je stav,  aby v tomto nehľadal politiku, aby

vecne rozhodol. Ďakujem pekne.

 

     Vážený  pán predsedajúci,  mám ešte  jednu pripomienku.

Pôvodne  som neplánoval  vystúpiť, ale  keď som  na schodoch

stretol riaditeľa Slovpapu, ktorý som ako minister hospodár-

stva považoval  za jeden z  najlepších slovenských podnikov,

a keď mi tento riaditeľ povedal,  že dve hodiny sedel v kan-

celárii pána  podpredsedu Ľuptáka, a on  ho neprijal, poslal

ho preč a povedal mu,  že už je rozhodnuté, chcem interpelo-

vať v zmysle privatizácie. Potom,  ako sme si vypočuli odpo-

vede ako poslanci, ako môžeme interpelovať otázky privatizá-

cie? Ak  budeme interpelovať vládu,  premiér nám povie  tak,

ako nám odpovedal teraz, že to nie je v pôsobnosti vlády,

a jednou vetou nás odbaví. Ak chceme položiť otázku v zmysle

odseku 2, tá sa týka  len ústredných orgánov štátnej správy,

a Fond  národného majetku  nie je  ústredným orgánom štátnej

správy. Tu prítomní zástupcovia Národnej rady mi to skontro-

lovali pred  10 minútami. Prakticky nemáme  vplyv na to, aby

sme sa mohli ozvať ako  poslanci Národnej rady na privatizá-

ciu. A preto využívam jednu jedinú formu, a to je pripomien-

ka v zmysle § 92 ods. 1 zákona číslo 44/1989 Zb. o rokovacom

poriadku, ktorá dáva poslancom možnosť pripomienkovať čokoľ-

vek z hospodárskeho a sociálneho života, a preto sa pýtam.

 

     Slovpap, a.  s., Bratislava, podnik,  ktorý má 37-ročnú

tradíciu, o ktorom tu mám  podrobné poklady, ale nebudem vás

tým zaťažovať, ktorý má 7 závodov  po Slovensku, ktorý  60 %

z ročného  objemu  v rozsahu 500  miliónov Sk  predáva tovar

slovenských výrobcov,  kde bola založená  akciová spoločnosť

zamestnancov skutočne ukážkovo, 51 %  manažment a 49 % skoro

všetci zamestnanci firmy, a kde  bol podaný podnet na priva-

tizáciu, ešte v marci tohto  roku Fond národného majetku vy-

zval predkladateľov, aby dali  podklady na  informačné memo-

randum do verejnej súťaže,  bol pred týždňom sprivatizovaný.

Bol sprivatizovaný tak, že len  24. marca sa v Republike ob-

javila správa, že sa rokuje  o priamom predaji. Táto zamest-

nanecká akciovka  vôbec nebola zobraná  do úvahy, hoci  dala

podnet. Zamestnancov nikto na rokovanie nepozval a rozhodnu-

tie bolo  urobené bez ohľadu na  to, že tam mali  žiadosť od

16. februára 1994.

 

     Len na informáciu uvádzam, že firma je taká úspešná, že

vyplácala za  vlaňajší rok 50 korún  dividendy na akciu. Pre

tých, ktorým to číslo nič nehovorí, uvediem, že VSŽ vypláca-

li 9 korún  na akciu, fondy v priemere  okolo 25 korún. Táto

firma bola v priamom odpredaji  odklepnutá firme SIKO. Je to

spoločnosť s ručením  obmedzeným, ktorú stopercentne vlastní

jedna jediná  fyzická osoba, ktorá  má okrem nákupu  hračiek

v registri aj prevádzkovanie hracích automatov.

 

     Pýtam  sa pána  podpredsedu Ľuptáka  a robotníckych po-

slancov, ktorých kontaktovali odborári,  kde je vaše progra-

mové vyhlásenie,  kde sú reči o  čistote privatizácie, prečo

ste ignorovali zamestnancov, prečo ste to priklepli človeku,

ktorý prevádzkuje hracie  automaty? Stotisíckorunová spoloč-

nosť s  ručením obmedzeným kúpila  podnik tak, že  skoro mi-

liardovú hodnotu kúpila za 60 miliónov a prvú splátku zapla-

tí vo výške 6 miliónov  korún. Priatelia, komu toto poslúži?

Čo to robíte, preboha? Viem pochopiť, že nahráte niečo svoj-

mu človeku, ale prečo to  robíte tak okato, prečo ignorujete

vlastné programové vyhlásenie, prečo pán podpredseda Ľupták,

ty, ktorý nás tu všetkých poučuješ o tom, ako sme to pokazi-

li, si nevypočul toho riaditeľa?

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Vážené  kolegyne a kolegovia,  prerušujeme in-

terpelácie vzhľadom na to, že máme rokovať do 19.00 hodiny.

 

     Ešte jedno stanovisko  vám chce sprostredkovať predseda

ústavnoprávneho výboru  pán Tkáč cez  faktickú poznámku, ale

ešte predtým sa s  faktickou poznámkou hlási podpredseda Ná-

rodnej rady pán Ľupták.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán Černák, bolo by lepšie,  keby ste sa starali radšej

o seba,  o Ľuptáka  sa vy  nestarajte. (Potlesk.)  Môžete si

tlieskať, vy toho masla máte na hlave dosť. Ľupták sa nesta-

rá do privatizácie, to rozhodol fond  a Ľupták o tom ani ne-

vie. Tak prečo toto hovoríte? Nezavádzajte, prosím vás, sta-

rajte sa o seba, povedal som  vám. Ak je vám ľúto, choďte za

nimi.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Vážení kolegovia, je skutočne čas, keď  končí-

me. Už len informácia,  ktorú chce predložiť predseda ústav-

noprávneho výboru pán Tkáč.  Prosím, pán predseda, máte slo-

vo. (Šum v sále.) Informoval som vás, že končíme o 19.00 ho-

dine a že pán Tkáč ešte vystúpi.

 

Poslanec V. Tkáč:

 

     Vážený pán podpredseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     prosím vás, keby ste mi venovali pozornosť. Hovorím te-

raz aj v mene alebo z poverenia ústavnoprávneho výboru. Dnes

sme mali  v podstate dve  kolá rokovania o  návrhu ústavného

zákona  o konflikte  záujmov. Pred  niekoľkými minútami  vám

rozdali materiály. Je  to dodatok k tlači 108.  To je stano-

visko všetkých  výborov. Na rokovaní  ústavnoprávneho výboru

sme zjednocovali stanoviská jednotlivých výborov podľa roko-

vacieho  poriadku. Vzhľadom  na to,  že sú  tam veci,  ktoré

v podstate  zjednocujú aj  navrhovateľov a  sú podkladom pre

vaše  zajtrajšie rozhodovanie,  odporúčame za  ústavnoprávny

výbor,  keby sa  schôdza  Národnej  rady mohla  začať zajtra

o 10.00  hodine, aby  ráno vznikol  priestor pre  poslanecké

kluby, aby si mohli  ešte kolektívne analyzovať tie dodatky,

ktoré sme v ústavnoprávnom výbore pripravili. Bolo by to po-

tom priechodnejšie a bola  by možnosť na úrovni poslaneckých

klubov zaujať kolektívne stanovisko k týmto dodatkom.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne.  Vážení  kolegovia,  na zajtra  je ešte

14 interpelácií. Tie budú nasledovať v zmysle dohody po pre-

rokovaní bodu, ktorý pôjde ako prvý - o rozpore záujmov.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, prajem vám dobrý večer.

 

                    Piaty deň rokovania

       7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                       11. mája 1995

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     budeme pokračovať v rokovaní  prerušenej 7. schôdze Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky.

 

     Prosím, aby sme sa na začiatku prezentovali.

 

     Prezentovalo sa  82 poslancov, takže  môžeme pokračovať

v rokovaní.

 

     Skôr ako pristúpime k prerokovaniu dvanásteho a trinás-

teho bodu schváleného programu, teda k návrhom zákonov o za-

medzení  rozporu  záujmov, chcem  vás informovať,  že  včera

10. 5. 1995 som dostal list od predsedu vlády Slovenskej re-

publiky pána Mečiara, v ktorom  mi zaslal návrh vlády na vy-

menovanie viceguvernéra  Národnej banky Slovenska.  Pán pre-

miér  ma súčasne  požiadal, aby  som vás  poprosil o možnosť

prerokovania tohto návrhu ešte na tejto schôdzi.

 

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     ako viete, došlo k zmene  na postoch vo Všeobecnej úve-

rovej banke a v Národnej banke, kde je potrebné zvoliť vice-

guvernéra. Chcem vám  dať tento návrh a dám  o ňom hlasovať.

Myslím si, že  by sme mohli vyhovieť vláde.  Včera som návrh

vlády  dal do  výboru, takže  bol prerokovaný  aj vo výbore,

ktorého predsedom je pán Maxon.

 

     Prosím, aby sme sa  prezentovali a hlasovali, či súhla-

síme so zaradením bodu,  aby sme hlasovali o viceguvernérovi

Národnej banky.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 106 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Takže, ak  dovolíte, hlasovanie o  tomto návrhu by  sme

dali po skončení bodov 12 a 13.

 

     Budeme  pokračovať  d v a n á s t y m  bodom  programu,

ktorým je

 

     Návrh  poslanca Národnej  rady Slovenskej  republiky na

vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zamedze-

ní rozporu záujmov pri  výkone funkcií ústavných činiteľov a

vyšších štátnych funkcionárov.

 

     Návrh zákona ste dostali ako  tlač 65 a spoločnú správu

výborov ako tlač 65a.

 

     Návrh zákona odôvodní pán  poslanec Ivan Šimko. Prosím,

pán poslanec.

 

 

 

 

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Vážený pán predseda,

     milé poslankyne,

     vážení poslanci,

     dámy a páni,

 

     predkladám vám návrh zákona o zamedzení rozporu záujmov

pri  výkone funkcií  ústavných činiteľov  a vyšších štátnych

funkcionárov, častejšie tiež označovaný ako zákon o konflik-

te záujmov. Tento zákon je  v istom zmysle dotváraním novem-

brovej revolúcie. Je normou,  ktorá by mala systémovo zasta-

viť proces strácania dôvery obyvateľov tejto krajiny vo svo-

jich predstaviteľov vo verejnom živote.

 

     Záujmy sú pre človeka jedným z motivačných motorov jeho

konania. Je celkom legitímne,  že každý má vlastné predstavy

o živote, vlastné  túžby a vlastné  záujmy. I človek,  ktorý

vstúpil do verejného života,  ktorý získal mandát, ktorý bol

vymenovaný do nejakej funkcie, aby v mene svojich spoluobča-

nov prijímal rozhodnutia vo veciach spoločného záujmu, nemô-

že v sebe celkom potlačiť svoje vlastné predstavy, svoju in-

dividuálnu motiváciu. Preto je  potrebné stanoviť jasné pra-

vidlá,  hranice toho,  kde realizácia  individuálneho záujmu

človeka  vo verejnom  živote sa  stáva brzdou uskutočňovania

skutočného záujmu.

 

     Táto  diskusia  je  v  poslednom  období  čoraz  živšia

i v krajinách s oveľa  dlhšou skúsenosťou s parlamentnou de-

mokraciou, než máme  my. Vo väčšine z nich  už nejaká úprava

zaoberajúca sa riešením konfliktu  záujmov jestvuje, ale ne-

ustále sa spresňuje a diskusie na túto tému bývajú neobyčaj-

ne živé. Osobitne dôležitou sa však táto otázka stáva v štá-

toch, ktoré len nedávno nastúpili na cestu utvárania slobod-

nej spoločnosti. V čase, keď sa uskutočňuje rozsiahla operá-

cia  odštátňovania veľkého  objemu bohatstva,  význam jasnej

úpravy hraníc medzi individuálnym a spoločenským záujmom pre

ľudí rozhodujúcich o  najzásadnejších verejných veciach neo-

byčajne vzrastá.

 

     Prijatie pravidiel  na riešenie rozporu  záujmov vo ve-

rejnom živote má nesmierny morálno-politický význam. Iste si

všetci pamätáme na obrovský  potenciál nádeje, ktorý sprevá-

dzal novembrové  dni roku 1989.  Väčšina ľudí tejto  krajiny

verila, že pádom totalitného mocenského mechanizmu sa uvoľní

pozitívna energia zakliata ako v rozprávke o Šípkovej Ružen-

ke a v  priebehu nedlhého času sa stratí  každá spomienka na

skončenú neslobodu, na  krivdy, na nespravodlivosti bývalého

režimu,  a nastane  zlatý vek  slobody a  blahobytu. Krajina

snívala  svoj veľký  sen o  šťastí, ktoré  je na dosah ruky,

o zasľúbenej krajine, kde baránok sa  hrá s tigrom. Ľudia na

okamih zabudli na rozpory, v ktorých vyrastali od kolísky.

 

     Netrvalo však dlho a  sen sa skončil. Ideológia egoizmu

a neprekonateľnej  nenávisti medzi  veľkými skupinami obyva-

teľstva,  systematicky  vbíjaná  do  mysle každého nevinného

dieťaťa, ktoré prešlo cez výchovno-vzdelávaciu sústavu komu-

nistického štátu,  nemohla ostať bez  následkov. Aj niekoľko

rokov po  vypustení článku 4  o vedúcej úlohe  komunistickej

strany z ústavy bývalého štátu  dokáže stále v dušiach gene-

rácií,  poznačených minulým  obdobím, podnecovať  novú nená-

visť, novú závisť,  prebúdzať v človeku nie to,  čo je v ňom

veľké, ale kriesiť v ňom šelmu.

 

     Sny  o novom  veku ľudskej  spolupráce a  solidarity sa

rýchlo skončili.  Zápas o moc a  bohatstvo začal určovať at-

mosféru  postkomunistických krajín.  Sloboda, ktorú  sme ako

občania a národy získali, sa zrazu začala ukazovať ako draho

vykúpená. I  začali vznikať nové mýty,  usilujúce sa ten zá-

kladný životný rozpor, ktorý si  v duši musí vlastne vybojo-

vať každý sám, za riešenie ktorého každý nesie osobnú zodpo-

vednosť a  znáša jeho následky, zahmliť  fikciou o novej ne-

čistej moci. Zvolení zástupcovia  ľudu sa často stávali hro-

mozvodom všetkých nahromadených rozporov v spoločnosti.

 

     Tí obratnejší v reči  veľmi šikovne využili a využívajú

rozorvanosť posttotalitného  občana tak, aby  v ňom vzbudili

nedôveru v tých, ktorých si zvolili. Majstri tejto metódy si

azda ani neuvedomujú,  že tým pília konár, na  ktorom i sami

s úľubou  sedia, ba  pília základ  toho, na  čom je slobodná

spoločnosť postavená, totiž na dôvere. Tak sa akosi utvárala

legenda o hrabivých garnitúrach  demokratickej moci. A treba

povedať,  že o  argumenty nebola  núdza. Veď  aj poslanec či

člen vlády je  človek a má i svoje  osobné záujmy a ambície,

niektoré legitímne. Pri tých iných, ktoré sú už v rozpore so

záujmami spoločnosti,  sa však môže ľahko  dostať do pokuše-

nia. A v pokušeniach je to  všade rovnako. Jeden zlyhá a iný

im dokáže odolávať.

 

     Poznám osobne väčšiu časť  politickej špičky tejto kra-

jiny a som  presvedčený, že je tu veľa  tých, ktorí vstúpili

do verejného života preto, lebo im nie je ľahostajné, v akej

spoločnosti budeme  všetci žiť, v akej  spoločnosti budú žiť

naše deti. A to hovorím i o takých, ktorí majú iné politické

názory než ja. V  skúške obstáli, pokušeniu odolávajú. Iste,

nájdu sa aj takí, ktorí si z politiky učinili živnosť.

 

     Zákon  na zamedzenie  konfliktu záujmov  dopredu určuje

jasné pravidlá  hry. Umožňuje, aby sa  ľudia rozhodli, či sa

dajú do služieb záujmov  spoločnosti, alebo či budú zveľaďo-

vať bohatstvo tejto krajiny tak, že naplno rozvinú motivačný

potenciál svojich osobných záujmov, ale mimo sféry verejného

života. Je praktickým nástrojom odbúravania nedôvery občanov

v bezúhonnosť a čistotu cieľov svojich zástupcov vo verejnom

živote. Problémy,  v ktorých sa dnes  Slovensko nachádza, sa

bez tejto zásadnej dôvery prekonať  v reálnom čase asi neda-

jú.

 

 

 

     Zákon o zamedzení rozporu záujmov  však súvisí i s čím-

si, čo je z hľadiska našich dejín ešte významnejšie. Ohrani-

čením možnosti realizovať svoje  osobné záujmy sa politickej

špičke  vlastne určujú  pravidlá, v  ktorých má presvedčenie

prioritu pred záujmom. Politický  zápas slobodnej krajiny je

predovšetkým súťažou názorov, nie záujmov individuálnych  či

skupinových. Také bolo poradie hodnôt civilizácie, ktorá vy-

rástla na našom kontinente.

 

     Veľký ospevovateľ týchto  hodnôt západnej kultúry ruský

filozof Čaadajev píše, citujem:  "Celé dejiny novodobej spo-

ločnosti sa  odohrávajú na pôde názorov.  Preto sú skutočnou

školou ľudstva. Spoločnosť už  od začiatku budovaná na tomto

základe  kráčala  dopredu  iba  silou  myslenia. Záujmy boli

v tejto spoločnosti druhotné, nasledovali až za ideami, nik-

dy ich nepredchádzali. Presvedčenie tam nikdy nebolo odrazom

záujmov, naopak, záujmy sa rodili vždy z presvedčenia. Všet-

ky tamojšie" - a tým myslí západnú Európu - "politické revo-

lúcie boli v podstate  revolúciami duchovnými. Ľudia hľadali

pravdu a cestou k nej nachádzali slobodu a blahobyt."

 

     Slovensko si v tomto období postupne hľadá svoje miesto

v tomto európskom civilizačnom priestore. Zodpovednosť tých,

ktorí prijímajú rozhodnutia vo verejných veciach, je v tomto

procese nesmierne veľká, i keď zďaleka nie výlučná. Čím budú

pravidlá pre túto činnosť lepšie,  čím viac bude pravdou zá-

mer navrhovaného zákona, že verejná činnosť bude pluralitnou

súťažou názorov,  a nie bojom o  osobné výhody a privilégiá,

čím intenzívnejšie to budú  cítiť všetci občania, tým hlbšie

a pevnejšie  sa  pričleníme  do  toho  európskeho kultúrneho

priestoru, ku ktorému sa  už pred stáročiami prihlásili naši

predkovia.

 

     Vážené poslankyne, vážení poslanci, som presvedčený, že

tento zákon nie  je predmetom stranícko-politických kalkulá-

cií, pretože v  ňom ide o oveľa viac.  Preto vás prosím, aby

ste ho svojím hlasovaním podporili.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pánu  poslancovi  Šimkovi.  Prosím  spoločného

spravodajcu Národnej rady pána poslanca Hrušovského, aby nás

oboznámil s  výsledkami prerokovania tohto  návrhu zákona vo

výboroch.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte, aby som vás  oboznámil s výsledkami o preroko-

vaní predloženého návrhu zákona  vo všetkých výboroch Národ-

nej rady Slovenskej republiky.

 

     Predložený návrh zákona o rozpore záujmov ústavných či-

niteľov a  vyšších štátnych funkcionárov  vytvára právny zá-

klad  na ustanovenie  povinností uvedených  v návrhu štátnym

funkcionárom na zamedzenie rozporu  osobného a verejného zá-

ujmu, za nesplnenie alebo porušenie ustanovených povinností.

Vzhľadom na to, že ide o  úpravu formou zákona, snaží sa na-

vrhovateľ pri definovaní rozporu  osobného záujmu so záujmom

verejným upraviť obsahovo pojem  rozporu osobného so záujmom

verejným  a z toho  vyplývajúci zákaz určitých činností tak,

aby návrh zákona neodporoval ústave, resp. nepôsobil nad jej

rámec.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 75 z  12. decembra 1994 a rozhodnutím  číslo 268 z 18.

apríla 1995 pridelil uvedený návrh zákona Národnej rady Slo-

venskej republiky  na prerokovanie všetkým  výborom Národnej

rady v termíne do 27.  apríla 1995. Na skoordinovanie stano-

vísk bol určený Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

     Výbory  Národnej rady  prerokovali tento  návrh s týmto

výsledkom:  Súhlas s  návrhom vyslovil  Výbor Národnej  rady

Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu príro-

dy s  tým, že v  návrhu uplatnil pozmeňovacie  a doplňovacie

návrhy,  ktoré sú  uvedené aj  v spoločnej  správe pod bodmi

číslo 1 až 7. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privati-

záciu a podnikanie  s návrhom nesúhlasil. Ostatné výbory Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky neprijali platné uznesenie,

lebo podľa § 48 ods. 1  zákona číslo 44/1989 Zb. o rokovacom

poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpi-

sov nevyslovila  s ním súhlas  nadpolovičná väčšina všetkých

členov výboru.

 

     Dovoľte mi  teraz, aby som  sa vyjadril, resp.  aby som

predniesol  odporúčanie  alebo  neodporúčanie  k jednotlivým

pripomienkam uvedeným v spoločnej správe.

 

     Súhlasím, aby boli en  bloc prijaté doplňovacie návrhy,

ktoré sú  uvedené  v spoločnej správe  pod bodmi 1, 3, 4, 5,

6 a 7. Neodporúčam prijať návrh uvedený pod bodom 2.

 

     Vážený pán  predseda, kolegyne, kolegovia,  po rozprave

a prípadnom zohľadnení návrhov, ktoré  z nej zídu, odporúčam

prijať zákon ako celok.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Hrušovskému.

 

     Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram o tomto

bode programu rozpravu s tým,  že do rozpravy som dostal tri

písomné prihlášky. Prvá prihláška je od pána poslanca Romana

Kováča.  Ďalej je  tu prihláška  pani poslankyne  Rusnákovej

a prihláška pána poslanca Duku-Zólyomiho.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     pri prerokúvaní tohto veľmi  dôležitého zákona vo výbo-

roch sa vari najčastejšie  vyskytovala otázka sankcií za ne-

dodržanie tohto postupu. A druhá bola otázka taxatívneho ur-

čenia tých činností, ktoré sú pre štátneho funkcionára týmto

zákonom nepovolené. Dovoľte, aby  som sa venoval skôr druhej

otázke. Myslím si, že k prvej otázke bude ešte diskusia.

 

     Aj  v našom  výbore sme  zvažovali, do  akej miery môže

tento zákon postihnúť kvalitu poslaneckého zboru, nielen te-

rajšieho, ale aj budúcich, do akej miery môže narušiť priro-

dzené väzby,  ktoré má každý poslanec  so svojím prostredím,

z ktorého vychádza, do akej miery môže tento zákon ovplyvniť

pre každého  z nás ďalší  osud a ďalší  život. Dovoľte teda,

aby som sa predovšetkým dotkol problematiky zákazu zamestna-

nia alebo inej zárobkovej činnosti, tak ako sme o nej disku-

tovali vo výbore pre zdravotníctvo.

 

     Domnievam sa, že každý z  nás vie pochopiť, že existujú

u nás rôzne  druhy zamestnania, ktoré  umožňujú dlhšie alebo

kratšie trvajúcu  neprítomnosť v práci.  Takou osobitnou vý-

nimkou    zdravotnícke  povolania,  kde neprítomnosť alebo

strata kontaktu so  zdravotníckym prostredím vlastne znamená

pre človeka, ktorý sa rozhodne prijať kandidatúru na poslan-

ca, stratu  jeho špecializácie, stratu  vlastne všetkého, čo

v živote vybudoval. Zvažovali sme, že do tohto zákona budeme

uplatňovať výnimku pre  zdravotnícke povolanie. Takýto návrh

smeroval k  tomu druhému, to  znamená k ústavnému  zákonu aj

z výboru pre zdravotníctvo.

 

     Veľmi som rozmýšľal nad tým, či je, alebo nie je správ-

ne  uplatňovať  výnimky, no  najmä z  hľadiska toho, že člá-

nok 12 ústavy hovorí, že ľudia sú slobodní a rovní v dôstoj-

nosti i právach. Čo očakáva  verejnosť od tohto zákona? Pre-

dovšetkým očakáva, aby štátny funkcionár nemohol zneužiť in-

formácie,  ktoré získa  pri výkone  štátnej funkcie  na svoj

osobný  prospech alebo  prospech svojich  blízkych. Po druhé

očakáva, aby štátny funkcionár nemohol pôsobiť v ďalších za-

mestnaniach, kde sám seba môže kontrolovať, pretože potom by

vlastne  význam tejto  kontroly bol  spochybnený. Po  tretie

očakáva, aby jeho príjem nepresahoval určitú výšku stanovenú

zákonom, alebo,  povedzme to inými  slovami, aby nebral  dva

platy.

 

     Dovoľte, aby som práve v  záujme riešenia článku 12 ús-

tavy,  tak  aj  v  záujme  zachovania  prirodzeného kontaktu

s prostredím,  z ktorého  poslanci vychádzajú,  aj v  záujme

riešenia všetkých troch požiadaviek,  o ktorých som hovoril,

ktoré verejnosť očakáva,  navrhol zmenu v § 2 písm. e) tohto

zákona.  Písmeno e) hovorí,  že za rozpor osobného záujmu so

záujmom verejným sa pre  účely tohto zákona považuje vykoná-

vanie ďalšieho  zamestnania alebo inej  zárobkovej činnosti,

okrem správy vlastného majetku,  ak nejde o podnikanie podľa

osobitných predpisov, a okrem vedeckej, pedagogickej a lite-

rárnej  činnosti. Dovoľte  teda, aby  som uviedol navrhovanú

zmenu.  Za slová  "zárobkovej činnosti"  bude doplnok "alebo

inej zárobkovej činnosti, ktorá podlieha kontrole vyplývajú-

cej  z funkčnej  pôsobnosti štátneho  funkcionára, a súhrnný

príjem zo zamestnania alebo  inej zárobkovej činnosti nepre-

sahuje minimálnu mzdu ustanovenú príslušným zákonom". Takáto

úprava by pre každého z  nás, pretože predpokladám, že úplná

väčšina nás je v pracovnom pomere, zachovala kontakt so svo-

jím prostredím pravdepodobne na veľmi nízky pracovný úväzok,

keď hovoríme o minimálnej mzde. Takáto úprava by zabezpečila

pre  povolania, ktoré  potrebujú udržiavať  svoju odbornosť,

denný  kontakt, takáto  úprava by  zabezpečila funkcionárom,

ktorí boli zvolení v komunálnych voľbách, aby mohli pokračo-

vať vo výkone svojich funkcií,  a domnievam sa, že takáto ú-

prava  skutočne  rešpektuje  aj  požiadavky,  ktoré  občania

z hľadiska rozporu záujmu majú.

 

     Viem, že tento zákon  všetky rozpory záujmu neodstráni,

pretože  skutočný rozpor  môže nastať  nielen vtedy,  keď je

rozpor  medzi výkonom  štátnej funkcie  a osobnými záujmami,

ale keď je to rozpor medzi výkonom štátnej funkcie a výkonom

alebo organizáciou,  v ktorej štátny  funkcionár mimo svojej

funkcie pracuje.  Uvediem konkrétny príklad, ako som hovoril

už minule.

 

     Zo  zákona vyplýva,  že predstaviteľ  vlády je  súčasne

členom  správnej rady  poisťovne, či  už Sociálnej poisťovne

alebo Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Pri schvaľovaní štát-

neho rozpočtu sme tu  často ventilovali iné požiadavky pois-

ťovne a iné možnosti  štátu. Štátny úradník, vládny úradník,

ktorý je súčasne členom správnej rady, sa dostáva do skutoč-

ného rozporu so svojím svedomím. Má obhajovať požiadavky po-

isťovne a poistencov, povedzme, voči štátnemu rozpočtu, ale-

bo má obhajovať štátny rozpočet  v rozpore so záujmami pois-

tencov.  Toto vidím  ako skutočný  stret záujmu  a ani jeden

z navrhovaných zákonov  takýto stret neodstraňuje.  Preto si

myslím, že  prijatie takéhoto zákona je  veľmi potrebné. Bu-

dúcnosť nám  ukáže, že niektoré  ustanovenia v tomto  zákone

alebo inom  obdobnom prijatom zákone  budeme musieť spresňo-

vať.

 

     Verím, že pochopíte dôvody, ktoré ma viedli k navrhova-

nej  úprave textu, a verím,  že tento  môj pozmeňovací návrh

podporíte. Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pánu  poslancovi  Kováčovi.  Ďalej  v diskusii

vystúpi pani poslankyňa Rusnáková a pripraví sa pán poslanec

Duka-Zólyomi.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený parlament,

 

     dovoľte mi k návrhu zákona predniesť niekoľko pripomie-

nok. Prvý  pozmeňovací návrh  sa bude  týkať § 1 ods. 2, kde

navrhujem v druhom riadku vynechať slová "prezident republi-

ky". Dôvodom tohto návrhu je to, že Ústava Slovenskej repub-

liky v článku 103 ods. 4 a 5 presne definuje prípady, keď je

prezident zvolený a je súčasne v nejakej inej funkcii, alebo

by chcel vykonávať inú  platenú funkciu. Táto jeho pôsobnosť

je presne vymedzená. Ak dovolíte, prečítam to: "Ak za prezi-

denta bude zvolený poslanec  Národnej rady Slovenskej repub-

liky, člen vlády,  sudca, prokurátor, príslušník ozbrojených

síl  alebo ozbrojeného  zboru, člen  Najvyššieho kontrolného

úradu Slovenskej republiky, odo  dňa zvolenia prestane vyko-

návať svoju  doterajšiu funkciu. Prezident  nesmie vykonávať

inú platenú  funkciu, povolanie alebo  podnikateľskú činnosť

a nesmie byť členom orgánu  právnickej osoby, ktorá vykonáva

podnikateľskú činnosť." Práve z tohto dôvodu, že v ústave je

to veľmi presne definované,  pokladám spomínaný text za nad-

bytočný.

 

     Druhá pripomienka k § 2 ods. 2 písm. g). Navrhujem zme-

niť text nasledovne: "Podnikanie2)  alebo členstvo v riadia-

cich  alebo kontrolných  orgánoch právnických  osôb" -  text

pokračuje ďalej tak, ako je pôvodne napísaný. Je to len šty-

listická a technická úprava,  lebo keby sme nechali štylizá-

ciu "byť podnikateľom", vznikla by analógia, že podnikateľom

niekto  neprestáva byť,  môže prestať  podnikať, a  použitie

slovesného podstatného mena vlastne pokračuje v línii ostat-

ných  písmen v  odseku 2  tak, ako  sú formulované. Teda ide

o formuláciu "zneužívanie", "prijímanie", "používanie", "vy-

konávanie",  a preto  navrhujem úpravu  "podnikanie", a  nie

"byť podnikateľom".

 

     Tretia pripomienka  sa týka § 25.  Navrhujem celý tento

paragraf vypustiť  a následné paragrafy  prečíslovať. Súvisí

to už  s vypustením ustanovení  o prezidentovi v § 1,  s tým

upozornením, že  v článkoch 106 a  107 Ústavy Slovenskej re-

publiky je presne definované, kedy je možné prezidenta odvo-

lať a  stíhať, takže osobitný paragraf  o správaní sa prezi-

denta, aj keď hovorí o tom,  že z hľadiska jeho súladu s us-

tanoveniami  tohto zákona  sa nepreskúmava,  považujem práve

preto za nadbytočný tak, ako to bolo aj v § 1.

 

     Posledná pripomienka sa týka spoločnej správy. V prípa-

de, že  neprejde bod 6 spoločnej  správy, navrhujem hlasovať

o nasledovnom pozmeňovacom  návrhu:  "K § 26 ods. 2 - v § 26

ods. 1 a 2 vypustiť  slová "predseda Národnej rady" a nahra-

diť slovami "Mandátový a imunitný výbor Národnej rady zlože-

ný na pomernom princípe  zo zástupcov všetkých parlamentných

strán".

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani poslankyni Rusnákovej. Pán  poslanec Duka-

Zólyomi.

 

 

 

 

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Pán predseda,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     jedným z najdôležitejších zákonov Slovenskej republiky,

o ktorom má  Národná rada rozhodovať,  je zákon o  zamedzení

rozporu  záujmov  pri  výkone  funkcií  ústavných  činiteľov

a vyšších štátnych funkcionárov. Už dlhé obdobie, takmer dva

roky, sa diskutuje o  príprave najvhodnejšej zákonnej úpravy

tohto znenia. Bolo vypracovaných  a predložených už niekoľko

variantov návrhu,  ale to správne, najoptimálnejšie riešenie

sa  nenašlo. Takmer  neprekonateľnou prekážkou  sú rôznorodé

názory  a silne  subjektívne, osobné záujmy každého poslanca

Národnej rady,  resp. vyššieho štátneho  funkcionára Sloven-

skej republiky.

 

     Takýto  zákon je  potrebný. Voliči,  občania Slovenskej

republiky, už netrpezlivo očakávajú,  že v najvyššom zákono-

darnom zbore Slovenskej republiky  sa zrodí taká právna nor-

ma, ktorá  prísne, ale racionálne a  objektívne určí hranice

intervalu  pohybu a  možnosti ústavných  činiteľov a vyšších

štátnych funkcionárov tak, aby  nedošlo k zneužitiu ich kom-

petencií a rozporu záujmov pri výkone ich funkcií. Cieľom je

to, aby nedochádzalo k  rozporu osobných záujmov so záujmami

verejnými, aby  sa uplatnila priorita  verejného záujmu pred

osobným záujmom. Ale treba veľmi racionálne a triezvo zvažo-

vať, do akej šírky a hĺbky bude obmedzovať činnosť a určovať

povinnosti ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcioná-

rov pri výkone ich  funkcií. Základnou, principiálnou požia-

davkou by malo byť,  aby sa akceptovala nezlučiteľnosť funk-

cie v zákonodarnom zbore a  vyšších funkcií v štátnej správe

a taktiež nezlučiteľnosť  určitých aktivít s  výkonom ústav-

ných funkcií a vrcholných štátnych funkcií.

 

     Predložený návrh zákona rieši uvedenú problematiku for-

mou obyčajného zákona. Preto  je dôležitým predpokladom, aby

navrhnuté ustanovenia boli v súlade s Ústavou Slovenskej re-

publiky. Toto  sa vzťahuje najmä na  poslancov Národnej rady

Slovenskej republiky, lebo nezlučiteľnosť  ich funkcie s ur-

čitými štátnymi  funkciami je zakotvená  v článku 77  Ústavy

Slovenskej republiky.  Nedokonalosti tohto rázu  sa objavujú

v § 2 a 5 návrhu, lebo  uvedené  ustanovenia presahujú rámec

článku 77  Ústavy Slovenskej republiky,  ktorý taxatívne vy-

medzuje nezlučiteľnosť, a  zmocňovacie ustanovenia alebo od-

kaz na  zákon neobsahujú. Nedostatkom návrhu  zákona je však

to,  že nedefinuje  rozdiel medzi  obmedzením a povinnosťami

poslancov najvyššieho zákonodarného zboru a vrcholných štát-

nych funkcionárov,  u ktorých, vychádzajúc  z ich postavenia

a zaradenia,  by  obmedzenia  a  povinnosti  mali byť určené

prísnejšie ako v prípade poslancov Národnej rady (pozri § 1).

 

     Je  diskutabilné, že  podnikateľská činnosť  a členstvo

v riadiacich  alebo kontrolných  orgánoch právnických  osôb,

ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť,  by sa mali hodnotiť

ako rozpor osobného záujmu so záujmom verejným, najmä v prí-

pade poslancov Národnej rady.  Táto forma nezlučiteľnosti vo

väčšine západných krajín neexistuje. Ale ak si uvedomíme, že

naša spoločnosť  v tejto republike  je ešte ďaleko  od toho,

aby bola zrelá na  skutočnú demokraciu, na demokratický sys-

tém, ktorý má svoje  prísne definované pravidlá, potrebujeme

prísnejšie právne normy,  ktoré zabránia zneužitiu právomoci

ústavných  činiteľov  a  vzniku  neprehľadných väzieb, výhod

a vymožeností.  Ustanovenia  § 26  pripisujú  takú  právomoc

predsedovi Národnej rady a následne aj Národnej rade Sloven-

skej republiky, ktorá môže viesť k politickému zneužitiu mo-

ci, k rozhodovaniu podľa politickej príslušnosti. Rozšírenie

právomoci  Mandátového  a  imunitného  výboru  Národnej rady

o možnosti  navrhovania  sankcií  vyplývajúcich  z porušenia

tohto zákona  voči štátnym funkcionárom,  najmä pri súčasnom

zložení výboru, tiež nie je vhodné riešenie. Národná rada by

mala, podobne, ako je  to v niektorých európskych krajinách,

ustanoviť na  tento účel osobitný výbor,  zložený pomerne zo

zástupcov všetkých parlamentných strán.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     napriek tomu, že predložený  návrh zákona obsahuje nie-

koľko nedostatkov  a nie je  úplne jasná a  vykryštalizovaná

jeho filozofia, je prijateľnejší  ako druhý návrh, tlač 108,

najmä preto,  lebo akceptuje pôvod a  postavenie mandátu po-

slanca  Národnej rady  a nenabáda  k narušeniu parlamentného

systému. Mandát poslanca pochádza od voličov, každý poslanec

získa mandát  vo voľbách a  vyjadruje dôveru a  vôľu voličov

občanov Slovenskej republiky. Preto  žiadny orgán nemá právo

odňať,  zrušiť tento  mandát. Samozrejme,  výnimku tvorí ob-

zvlášť  vážny úmyselný  trestný čin  podľa článku  81 Ústavy

Slovenskej republiky.

 

     Vážená Národná rada,

 

     v záujme odstránenia uvedených nedostatkov návrhu záko-

na a dosiahnutia čistejšej  právnej normy podporujeme pozme-

ňovacie návrhy  uvedené v spoločnej  správe všetkých výborov

Národnej  rady Slovenskej  republiky, okrem  bodu 6.  K § 26

ods. 1  a ods. 2  predkladám pozmeňovací návrh  nasledovného

znenia: V § 26 ods. 1  a 2 vypustiť slová "predseda Národnej

rady" a nahradiť slovami  "osobitný výbor Národnej rady Slo-

venskej republiky zložený pomerne zo zástupcov všetkých par-

lamentných strán".

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené  panie poslankyne,  páni poslanci,  nemám ďalšiu

písomnú prihlášku do rozpravy. Hlási sa pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     chcem sa  vyjadriť k predloženému  návrhu zákona, najmä

k § 2 ods. 2 písm. e) o vykonávaní ďalšej  pracovnej činnos-

ti, a  chcem, aby sa  moje vystúpenie hodnotilo  ako podpora

pozmeňovacieho návrhu,  ktorý odovzdal pán  kolega Roman Ko-

váč.  Chcem sa  tu vyjadriť  k tým  skutočnostiam, ktoré 

v tomto  paragrafe a  takisto v  ústavnom zákone  v článku 4

ods. 3  písm. f),  kde  sa rovnako  hovorí, že  sa za rozpor

osobného záujmu  so záujmom verejným  na účely tohto  zákona

pokladá vykonávanie ďalšieho zamestnania alebo inej zárobko-

vej  činnosti,  okrem  správy  vlastného  majetku,  ak nejde

o podnikanie podľa  osobitných predpisov, a  okrem vedeckej,

pedagogickej, literárnej a umeleckej činnosti. Chcem tu pou-

kázať na určitý rozdiel v chápaní ďalšieho zamestnania.

 

     Je rozdiel, keď je toto ďalšie  zamestnanie v ústrednom

orgáne  štátnej  správy,  keď  je  toto  ďalšie  zamestnanie

v miestnej  štátnej správe,  keď je  toto ďalšie zamestnanie

volené v  komunálnej sfére, samospráve, a  takisto keď je to

pôsobenie podnikateľa, a je rozdiel udržanie si kvalifikácie

pre prípad, keď po skončení volebného obdobia poslanec nebu-

de kandidovať, alebo by nebol  zvolený, a vráti sa do svojho

pôvodného zamestnania.  Zákon o poslancoch  nám umožňuje ná-

vrat do  pôvodného zamestnania zo zákona,  ale ak bol niekto

poslancom, napríklad  zdravotník, viac ako 5  rokov, pri ná-

vrate do  pôvodného zamestnania bude  postihnutý tým, že  sa

stane nekvalifikovaným,  resp. stratí kvalifikáciu.  Tým, že

sa  zakazuje a    tam  výnimky pri  vedeckej, pedagogickej

a umeleckej činnosti, chcem  poukázať na osobitné postavenie

zdravotníckych pracovníkov a chcem  to doložiť svojím vlast-

ným  príkladom. Žiadny  vedecký, pedagogický  alebo umelecký

pracovník  nemôže vykonávať  svoju činnosť  tak, že  by bola

v rozpore so zákonom. Keď  si chce udržiavať ďalšiu kvalifi-

káciu, nemusí brať peniaze  za svoju činnosť, môže vypomáhať

trebárs  na vysokej  škole v  pedagogickej činnosti,  umelec

môže ďalej  pôsobiť popri svojom  povolaní poslanca. Pedagóg

alebo literát môže ďalej tvoriť.

 

     Zdravotnícky pracovník má jedinú  šancu - konkrétne le-

kár. Ja ako poslanec, keď si chcem udržať kvalifikáciu, zvo-

lil  som si  minimálny úväzok  v mojom  pôvodnom zamestnaní.

Tento minimálny úväzok O,118, samozrejme, keď ho dokážem na-

plniť za jeden mesiac, čo sa  mi podarí možno trikrát do ro-

ka, jednoznačne mi umožňuje kontinuitu kvalifikácie, to zna-

mená,  že nestratím  kvalifikáciu. V  prípade prijatia tohto

zákona riaditeľ nemocnice, môj  primár oddelenia, každý ria-

diaci pracovník zdravotníckeho  zariadenia, šéf polikliniky,

takisto súkromný lekár, sa dostane do situácie, že keď zobe-

rie čo i len špachtľu  a vyšetrí jedného pacienta, a náhodou

sa mu tá špachtľa zlomí a poraní pacienta a ten sa bude sťa-

žovať alebo súdiť, tak  tento zdravotnícky pracovník porušil

zákon. Ten zákon, ktorý dnes prijmeme.

 

     Preto vás prosím a žiadam, ak máte trošku súdnosť, pod-

porte  návrh, ktorý  podal pán  poslanec Roman  Kováč, ktorý

svojím spôsobom  rieši toto osobitné  postavenie zdravotníc-

kych pracovníkov.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Prosím, hlási sa pán poslanec Dzurinda.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     dámy a páni,

 

     navrhujem  rozšíriť  § 2 navrhovaného  zákona  o ďalšie

písmeno, teda písmeno i) s nasledujúcim znením: "uzatvorenie

zmluvy o tichom spoločenstve". Odkaz bude na § 673 a 681 zá-

kona číslo  531/1991 Zb. v znení  neskorších predpisov, teda

Obchodného zákonníka.

 

     Prijatím návrhu  sa potom za rozpor  osobného záujmu so

záujmom verejným na účely tohto zákona bude pokladať aj sku-

tok, ak štátny funkcionár uzatvorí zmluvu o tichom spoločen-

stve.  Tento návrh  podávam preto,  aby ekonomické  aktivity

štátnych funkcionárov boli pod plnou kontrolou verejnosti.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Vážené  panie poslankyne, páni  poslanci, kon-

štatujem, že už nie je  viac prihlášok do rozpravy. Vyhlasu-

jem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pá-

na predkladateľa, či sa chce vyjadriť.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     dovoľte, aby som sa poďakoval  za vecnú rozpravu aj ná-

vrhy, ktoré sa usilujú zlepšiť návrh zákona.

 

     Na záver by som chcel povedať ešte niekoľko slov k pro-

cedurálnej situácii, do ktorej sme sa dostali, že sú vlastne

na stole dva návrhy zákonov,  ktoré riešia tú istú problema-

tiku. Nechcel som, aby sa v rozprave a v úvodnom slove stali

predmetom nejakého licitovania, ale  napriek tomu si myslím,

že je potrebné, aby sme  povedali, aký je vlastne medzi nimi

rozdiel. Z toho dôvodu sa o to pokúsim.

 

     Obidva  tieto  návrhy  zákonov    výsledkom  diskusií

o probléme  riešenia zamedzenia  konfliktov záujmov.  Obidva

vystihujú úroveň diskusií, do ktorých  sme sa dostali v spo-

ločnosti i tu, v parlamente. A obidva vychádzajú z veľmi po-

dobnej alebo  takmer rovnakej koncepcie, pokiaľ  ide o okruh

osôb, na  ktorých sa vzťahuje, pokiaľ  ide o okruh činností,

ktoré sa  kvalifikujú ako rozpor  so záujmami, ale  základný

rozdiel je v sankciách  voči poslancom Národnej rady Sloven-

skej republiky.  Návrh, ktorý som  predložil ja, kladie  po-

slancov Národnej rady  Slovenskej republiky predovšetkým pod

spoločenskú kontrolu voliča. V  prípade, že poslanec sa dos-

tane do súbehu činnosti,  ktoré zákon kvalifikuje ako rozpor

záujmov a v ňom pretrváva, stane sa to o ňom známym a voliči

v ďalších voľbách rozhodnú, či im tento súbeh prekáža, alebo

neprekáža. Vytvárame tu  vlastne systém politickej zodpoved-

nosti tak, ako platí v  mnohých ďalších veciach. Nakoniec aj

v súčasnej Národnej rade môžeme hovoriť o príkladoch, kde je

všeobecne  známe,  že  poslanci  vykonávajú práce, činnosti,

funkcie, ktoré bude zákon kvalifikovať ako rozpor so záujma-

mi, a napriek tomu, aj keď je to verejne o nich známe, voli-

či za  nich hlasovali, dávali im  preferenčné hlasy. Dokonca

mnohí alebo niektorí z nich dostali preferenčných hlasov tak

veľa, že sa dostali dopredu. Tým chcem len povedať, že v ta-

kom prípade vlastne volič  ako najvyšší arbiter rozhodol, že

tento súbeh činností nepokladá za rozpor so záujmami. Z toho

dôvodu sa  mi zdá a som  toho názoru, že ani  zákonom by sme

túto možnosť voličovi nemali odňať.

 

     Návrh ústavného zákona hovorí  o ďalšej možnosti zániku

mandátu. Ústava okrem  pravidelných spôsobov zániku mandátu,

ktorými  sú ukončenie  volebného obdobia,  smrť poslanca, či

jeho dobrovoľné vzdanie sa mandátu, pozná jediný ďalší dôvod

zániku mandátu,  a to keď  poslanec spácha obzvlášť  závažný

úmyselný trestný čin. V prípade ústavného zákona sa tu otvá-

ra ďalší ústavný  dôvod na zánik mandátu, čo  je veľmi vážna

otázka. Chcem len pripomenúť,  že vlastne týmito návrhmi zá-

konov sa dotýkame dvoch  neuralgických bodov každej zastupi-

teľskej demokracie.  O jednom som hovoril  vo svojom úvodnom

slove, je to otázka dôvery. V prípade, že volení zástupcovia

občanov strácajú dôveru svojich občanov, dostáva sa zastupi-

teľská demokracia do krízy. Rovnakým spôsobom však nesmierne

dôležitým  inštitútom zastupiteľskej  demokracie je  mandát,

ktorý sa utvára na  základe hlasovania voličov. Nazdávam sa,

že návrh, ktorý som predložil  ja, viac rešpektuje túto vôľu

voličov, preto vás prosím, aby ste ho podporili.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu predkladateľovi.  Pýtam sa pána spoločného

spravodajcu, či chce mať záverečné slovo.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďakujem, nie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán spoločný spravodajca, môžeme  teda pristú-

piť k hlasovaniu.  Ale pred hlasovaním sa ešte  hlási s fak-

tickou poznámkou pán poslanec Figeľ.

 

 

Poslanec J. Figeľ:

 

     Pán  predseda,  ďakujem  za  slovo.  Chcel som vystúpiť

v diskusii, ale vlastne myšlienky,  ktoré mám pripravené, sa

týkajú obidvoch zákonov. Keďže sme vylúčili spojenie rozpra-

vy k obidvom zákonom, radšej ich prednesiem pri tomto ústav-

nom návrhu,  pretože mám obavu,  že ak tento  zákon neprejde

a budeme rokovať o ústavnom, a ani ten neprejde, je tu rizi-

ko, že neprijmeme ani jeden, ani druhý návrh. Chcem dať pro-

cedurálny návrh, aby sme o  tomto zákone s pozmeňovacími ná-

vrhmi, ktoré odzneli v rozprave, hlasovali až po prerokovaní

a hlasovaní o nasledujúcom návrhu ústavného zákona.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  samozrejme, rešpektujem váš  návrh a dám

o ňom hlasovať,  ale už pri  schvaľovaní programu bol  tento

návrh a tam neprešiel. Dávam o tom hlasovať.

 

     Panie poslankyne, páni poslanci,  počuli ste návrh pána

poslanca Figeľa.  Budeme hlasovať o tom,  aby sme o konečnom

schválení návrhu  tohto zákona hlasovali až  potom, ako pre-

diskutujeme ďalší spoločný návrh HZDS a SDĽ.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasovalo 6 poslancov.

 

     Takže návrh pána poslanca Figeľa neprešiel.

 

     Pán  poslanec Hrušovský,  prosím, uvádzajte  hlasovanie

k jednotlivým pozmeňovacím a doplňovacím návrhom.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Vážený pán  predseda, navrhol by  som, aby sme  najskôr

hlasovali o  jednotlivých návrhoch, ktoré sú  uvedené v spo-

ločnej správe. Tak ako som  povedal v úvodnom slove, navrhu-

jem, aby  sme o  bodoch 1, 3, 4, 5, 6 a 7 hlasovali en bloc.

Odporúčam ich prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže budeme hlasovať o návrhoch spoločnej správy v bo-

doch 1, 3, 4, 5, 6 a 7.  Pán  spravodajca  odporúča, aby sme

ich prijali.

 

     Prosím, budeme sa prezentovať a hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 65 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 51 poslancov.

 

     Takže konštatujem,  že sme tieto  body spoločnej správy

neprijali.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Odporúčam, aby sme hlasovali o bode 2 spoločnej správy.

Neodporúčam ho prijať.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme hlasovať o bode  2 spoločnej správy. Spravodajca

ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 13 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 51 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže sme bod 2 spoločnej správy neprijali.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ako prvý vystúpil v  rozprave pán poslanec Kováč, ktorý

navrhuje rozšírenie § 2 ods. 2  písm. e) o tento text - pre-

čítam ho tak, ako by tento odsek znel po doplnení pozmeňova-

cieho návrhu pánom poslancom Kováčom:

 

     "Vykonávanie ďalšieho zamestnania alebo inej zárobkovej

činnosti,  ktorá podlieha  kontrole vyplývajúcej  z funkčnej

pôsobnosti štátneho funkcionára, a súhrnný príjem zo zamest-

nania alebo  inej zárobkovej činnosti  nepresahuje minimálnu

mzdu stanovenú  zákonom, okrem správy  vlastného majetku, ak

nejde o podnikanie podľa osobitných predpisov a okrem vedec-

kej, pedagogickej, literárnej a umeleckej  činnosti."  Návrh

odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže budeme  sa prezentovať a  hlasovať o návrhu  pána

poslanca Kováča, ktorý sa týka § 2 ods. 2 písmena e).

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 65 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže tento návrh pána poslanca Kováča neprešiel.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ako druhá v rozprave vystúpila pani poslankyňa Rusnáko-

vá,  ktorá navrhuje,  aby v  § 1  ods. 2,  kde je vymenovaný

okruh štátnych funkcionárov, na ktorých sa tento zákon vzťa-

huje, bol vypustený prezident republiky. Odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže budeme hlasovať  o pozmeňovacom návrhu poslankyne

Rusnákovej. V § 1 ods.  2 navrhuje vypustiť slová "prezident

republiky".

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Takže sme nepodporili návrh pani poslankyne.

 

 

 

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Druhý  návrh pani  poslankyne Rusnákovej  sa týkal  § 2

ods. 2 písm. g), kde  navrhuje nahradiť text "byť podnikate-

ľom"  "podnikanie" alebo "členom"  nahradiť "členstvo v ria-

diacich alebo kontrolných orgánoch". Odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o druhom návrhu pani poslankyne  k § 2 ods. 2

písm. g). Spoločný spravodajca navrhuje prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 50 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže sme  tento pozmeňovací návrh  pani poslankyne ne-

schválili.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Tretí pozmeňovací  návrh, ktorý podala  pani poslankyňa

Rusnáková, sa  týka § 25  predloženého návrhu zákona,  ktorý

navrhuje vypustiť a ostatné paragrafy prečíslovať. Odporúčam

ho prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  spravodajca,  pozmeňovací  návrh  pani poslankyne,

ktorý nadväzoval  na tento, sme  neprijali, takže ak  by sme

tento teraz prijali, asi by to nebolo dobré.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Myslím si, pán predseda, že predsa len treba o tom hla-

sovať,  pretože ten  paragraf hovorí  o niečom  inom. Hovorí

o okruhu funkcionárov,  na ktorých sa  tento zákon vzťahuje,

a § 25 vlastne hovorí, že nie je možné preskúmavať správanie

prezidenta republiky.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, hlasujme. Navrhuje sa vypustiť § 25.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 52 poslancov.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

     Konštatujem, že sme tento pozmeňovací návrh neprijali.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ako tretí v poradí v rozprave vystúpil pán poslanec Ár-

pád Duka-Zólyomi, ktorý navrhol zmenu  v § 26, kde odporúča,

aby  boli slová  "predseda Národnej  rady" nahradené slovami

"osobitný výbor  Národnej rady zložený  pomerne zo zástupcov

všetkých parlamentných strán". Odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme  sa prezentovať  a hneď  hlasovať o  návrhu pána

poslanca  Duku-Zólyomiho. Spoločný  spravodajca ho  navrhuje

prijať. Mení sa tam text, pokiaľ ide o predsedu Národnej ra-

dy.

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Takže sme tento návrh nepodporili.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ako posledný v rozprave s pozmeňovacím návrhom vystúpil

pán poslanec  Dzurinda, ktorý navrhuje rozšírenie § 2 ods. 2

o ďalšie písmeno i) tohto znenia  -  teda za rozpor osobného

záujmu so záujmom verejným sa na účely tohto  zákona považu-

je, a teraz by nasledovalo po písmene g) písmeno i) "uzatvo-

renie zmluvy  o tichom spoločenstve". Odkaz  pod čiarou bude

na § 673 a 681 zákona  číslo 531/1991 Zb. v znení neskorších

predpisov, teda Obchodný zákonník. Návrh odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže  hlasujeme  o  pozmeňovacom  návrhu pána poslanca

Dzurindu, ktorý navrhuje § 2 ods. 2 rozšíriť o písm. i) zne-

nia, ako ho čítal pán spravodajca.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Takže § 2 ods. 2 písm. i) doplňovať nebudeme.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Vážený pán predseda, tým  sme vyčerpali všetky pozmeňo-

vacie návrhy, ktoré odzneli  v rozprave. Chcem vás poprosiť,

aby ste dali hlasovať o  návrhu zákona ako celku.  Odporúčam

ho prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 o rokovacom

poriadku budeme  hlasovať o návrhu zákona  ako celku v znení

schválených zmien a doplnkov.

 

     Prosím,  panie poslankyne,  páni poslanci,  aby ste  sa

prezentovali a  hneď aj hlasovali.  Pán spoločný spravodajca

návrh odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 44 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.

 

     Konštatujem, že zákon sme neprijali.

 

     Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

 

     Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

 

     pristúpime k  t r i n á s t e m u  bodu nášho programu,

ktorým je

 

     Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky  na vydanie  ústavného zákona  Národnej rady Slovenskej

republiky  o zamedzení  rozporu záujmov  pri výkone  funkcií

ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov.

 

     Návrh ústavného  zákona ste dostali ako  tlač číslo 108

a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 108a. Takisto doda-

tok k nej.

 

     Za  skupinu poslancov  návrh ústavného  zákona odôvodní

pán poslanec Ľubomír Fogaš. Prosím, pán poslanec, aby ste sa

ujali slova.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Vážený pán predseda,

     milé poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     pristupujeme k druhému návrhu  zákona, ktorý sa zaoberá

z hľadiska cieľov  tým istým, zaoberá  sa zamedzením  vzniku

možného konfliktu  verejných a osobných  záujmov. Postavenie

občana  ako predstaviteľa  štátu bez  ohľadu na  to, či  ide

o poslanca Národnej rady, o člena vlády alebo sudcu Ústavné-

ho súdu na jednej strane, ako plnoprávneho občana, ku ktoré-

ho základným právam okrem iných patrí aj právo slobodne pod-

nikať a v plnom rozsahu  uplatňovať vlastnícke právo na dru-

hej strane,  v sebe obsahuje  výrazný rozpor. Ide  o nutnosť

chrániť záujmy štátu a jeho občanov a zákonný záujem jednot-

livca.

 

     V čase transformácie  ekonomických a politických systé-

mov  krajín strednej  a východnej  Európy potreba zlaďovania

záujmov štátu  a osobných záujmov  jednotlivca je zvýraznená

najmä  účasťou  predstaviteľov  štátu  na zmene vlastníckych

vzťahov.  Vymenovanie alebo  zvolenie do  štátnej alebo, ako

sme to pracovne nazvali,  verejnej funkcie, stavia občana do

nového postavenia, v ktorom osobný a súkromný život a záujem

musí byť obmedzený v záujme nestranného výkonu funkcie štát-

nej.  Verejný  záujem  vystupuje  ako  záujem  vyššieho radu

a osobný záujem ako druhoradý v tejto konkrétnej súvislosti.

 

     Nedostatok  právnej regulácie  zamedzenia rozporu medzi

záujmami osobnými  a verejnými môže viesť  nielen k morálnym

rozporom, ale aj k oslabovaniu  dôvery občanov k štátnym or-

gánom. Napokon prieskumy verejnej mienky o tejto skutočnosti

aj naozaj svedčia.

 

     Už na  tomto mieste sa žiada  uviesť, že súčasná právna

úprava obsiahnutá  v zákone číslo 314/1992  Zb. o niektorých

opatreniach  súvisiacich  s  ochranou  verejného  záujmu  je

v dôsledku ústavných zmien v Slovenskej republike obsolétna.

Predsedníctvo  Slovenskej  národnej  rady  nebolo  nahradené

žiadnym iným orgánom, a tým, že niet orgánu, ktorý by vo ve-

ci mohol konať a rozhodovať, vlastne nie je možné túto práv-

nu úpravu v plnom rozsahu vykonávať.

 

     Iniciatívna skupina poslancov pri tvorbe tohto ústavné-

ho zákona vychádzala zo skúseností viacerých rozvinutých de-

mokratických štátov.  V značnej časti  z nich sa vyžaduje od

verejných činiteľov, aby počas výkonu funkcie odovzdali svo-

je súkromné podnikanie a  svoje aktivity mimo verejnej funk-

cie  do rúk  iných osôb,  aby sa  zdržali činností, ktoré by

mohli  dehonestovať úrad  či osobu,  ktorá vykonáva  verejné

funkcie.  Autori  predkladaného  návrhu  ústavného zákona si

uvedomujú, v akom období  nedôvery žije naša súčasná spoloč-

nosť. Je im známa aj skutočnosť, že v súčasnosti viacerí ús-

tavní činitelia  vykonávajú funkcie, ktorých  výkon si žiada

protichodné  stanoviská  pri  posudzovaní  rôznych situácií.

Napríklad funkcia poslanca a  štátneho úradníka sú asi ťažko

zlučiteľné z hľadiska funkcií, ktoré sa majú plniť. Naznače-

ný stav  vytvára atmosféru nedôvery občanov  i voči  štátnym

orgánom. Prijatie  navrhovanej právnej úpravy  preto pokladá

skupina poslancov za veľmi  dôležité a potrebné pri budovaní

právneho štátu  a posilňovaní demokratických  princípov spo-

ločnosti.

 

     Návrh  ústavného zákona  predkladáme v  presvedčení, že

jeho prijatie pomôže k ozdraveniu spoločenskej klímy na Slo-

vensku, ale i v presvedčení, že nikdy nebude zneužitý na iné

ciele  než tie,  ktoré predkladatelia  sledovali a  ktoré sú

v príslušnom článku aj vyjadrené.

 

     V rámci pripomienkového  konania k zásadám navrhovaného

zákona boli v Legislatívnej rade vlády už 25. 9. 1993 prero-

kované a vyslovené rôzne požiadavky. Medzi takéto požiadavky

patrilo definovať pojem kolízia  verejného záujmu so záujmom

osobným. O  to sme sa  pokúsili. Súčasne sa  žiadalo, aby sa

okruh osôb  uvedených v ods. 1  v príslušných  ustanoveniach

spresnil a  zúžil vzhľadom na zásadné  odlišnosti medzi cha-

rakterom, náplňou a významom  jednotlivých štátnych a verej-

ných funkcií. I túto pripomienku sme v plnom rozsahu rešpek-

tovali. Legislatívna rada vlády ďalej žiadala bližšie špeci-

fikovať pojem  dar. Ako viete,  vo všeobecných ustanoveniach

navrhovaného ústavného zákona  je táto špecifikácia uvedená.

Ďalej sa  žiadalo, aby zákazy rôznych  činností boli uvedené

taxatívne,  a nie  iba  príkladmi.  Aj túto  pripomienku sme

v plnom rozsahu rešpektovali. Ďalej sa žiadalo, aby oprávne-

nie nahliadnuť  do písomných oznámení  príslušných ústavných

činiteľov  bolo zúžené  iba na  občanov, ktorí  majú volebné

právo. I táto skutočnosť je  v článku 11 navrhovaného ústav-

ného zákona rešpektovaná. Súčasne sa v článku 7 žiadalo, aby

vo veci mohol konať aj Ústavný súd, ktorý by mohol nestranne

rozhodnúť. Navrhovaná právna úprava podľa pripomienok Legis-

latívnej rady vlády  ešte z roku 1993 mala  byť vykonaná ús-

tavným zákonom. Obidve pripomienky  sme tiež v plnom rozsahu

rešpektovali. Ako  viete, v druhom  stupni, ak to  tak môžem

voľne nazvať, by preskúmanie  uznesenia Národnej rady v kon-

krétnej veci bolo zverené do  právomoci Ústavného súdu a Ús-

tavný súd  by na návrh  dotknutej osoby vo  veci rozhodoval.

Predložený návrh  ústavného zákona rešpektuje  i skutočnosť,

že poslanec Národnej rady Slovenskej republiky sa môže funk-

cie  poslanca vzdať.  Teda návrh  ústavného zákona nezakladá

zánik poslaneckého mandátu, ani si nekladie za cieľ stanoviť

iné obmedzenia než tie, ktoré  súčasná ústava v tomto smere,

teda vo vzťahu k mandátu poslanca, sleduje.

 

     Ďalej nám bolo uložené  doplniť prehľad obdobných práv-

nych úprav niektorých európskych štátov. Dovoľte, aby som sa

pri  splnení  tejto  podmienky  pri  nich trochu pozastavil.

Predkladatelia sa  preto orientovali najmä  na právne úpravy

členských  štátov Rady  Európy. Celkove  sme získali pomerne

široké  informácie  o viac ako 17 štátoch  a parciálne  o 26

členských štátoch Rady Európy. Zásadne možno konštatovať, že

nezlučiteľnosť výkonu funkcií v  parlamente alebo v orgánoch

výkonnej moci je viazaná na  osoby, ktoré už konkrétne funk-

ciu vykonávajú,  spravidla nie na kandidátov  na tieto funk-

cie. Povolania,  ktoré sa môžu  vykonávať súbežne s  výkonom

verejných funkcií, sú uvedené v troch druhoch právnych pred-

pisov - v ústavách,  zákonoch,  ale i v právnych  predpisoch

nižšej právnej sily, prípadne  v kombinovaných úpravách, ako

ústava a vykonávací predpis.

 

     Aj  s ohľadom  na uvedené  pri rešpektovaní pripomienky

Legislatívnej rady vlády sme  volili formu ústavného zákona.

Možno konštatovať,  že takmer vo  všetkých právnych úpravách

sa  označujú ako  nezlučiteľné funkcie  v zákonodarnom zbore

a v štátnej správe. Takto  nezlučiteľné sú napríklad funkcie

poslancov a vyšších  štátnych úradníkov, sudcov, policajtov,

vojenských zamestnancov v  činnej službe, diplomatov, civil-

ných pracovníkov pracujúcich vo  verejných službách. Z člen-

ských  štátov  Rady  Európy  iba  v  Lichtenštajnsku, Poľsku

a Švédsku neexistujú  žiadne predpisy  týkajúce  sa nezluči-

teľnosti  funkcií či  povolaní, pričom  aj v  Poľsku už dnes

platí isté obmedzenie, pokiaľ ide o možné príjmy, ktoré môže

mať príslušný ústavný činiteľ.

 

     Pre úplnosť treba uviesť,  že iba Island, Lichtenštajn-

sko, Nórsko, Poľsko, Francúzsko a San Marino dovoľujú členom

parlamentu držať  viac ako jeden mandát.  Kandidát, ktorý je

zvolený do parlamentu, musí rezignovať na druhú volenú funk-

ciu. My  sme volili väčšinový názor.  Návrh ústavného zákona

rešpektuje to, že táto právna  úprava je prijímaná v období,

keď sme po komunálnych i  parlamentných voľbách, a preto ne-

zakazujeme, alebo nesnažíme sa  nájsť riešenie, ktoré by za-

kázalo držať viac ako jeden mandát.

 

     Závažné je tiež zistenie, že po skončení výkonu funkcie

sa v  drvivej väčšine krajín  umožňuje, aby sa  osoby, ktoré

ich vykonávali, mohli vrátiť  k výkonu akejkoľvek práce. Tri

krajiny to v plnom rozsahu neumožňujú. Ide o to, aby sme za-

bezpečili  príslušným  ústavným  činiteľom  aj určité istoty

z hľadiska ich ďalšej perspektívy.

 

     Značný počet  krajín má upravenú  nezlučiteľnosť výkonu

funkcií  poslanca  a člena vlády.  Z toho  počtu, ktorý  som

uviedol, je ich 15. V niektorých krajinách, napríklad v Bel-

gicku či  v Dánsku, ústavy  túto otázku výslovne  neupravujú,

ale v praxi sa rešpektuje, že členovia vlády sa nezúčastňujú

na práci parlamentných výborov. Keďže  u nás žiaden úzus ne-

platí, pokúsili sme sa riešiť  tento problém už v súvislosti

s prípravou ústavy a je riešený i v súvislosti s navrhovaným

ústavným zákonom.

 

     Hľadali sme  tiež odpoveď na otázku,  v pôsobnosti kto-

rých orgánov je kontrola  záležitostí týkajúcich sa nezluči-

teľnosti výkonu  funkcií. Možno konštatovať, že  v 15 kraji-

nách je táto činnosť  zverená do výhradnej pôsobnosti parla-

mentu a  v ďalších 12  do pôsobnosti ústavného  súdu. V tých

prípadoch, kde v uvedených  veciach koná parlament, sú spra-

vidla vyčlenené pre príslušný orgán špeciálne právomoci, te-

da vytvára sa na to  buď osobitný výbor, alebo príslušný or-

gán má osobitné právomoci. I túto skutočnosť sme rešpektova-

li a v pozmeňovacích návrhoch  máte dokonca  predložený  va-

riantný návrh, ktorý by  znamenal, že vznikne Výbor Národnej

rady Slovenskej republiky  pre nezlučiteľnosť funkcií, ktorý

by bol vybavený osobitnými právomocami. Je to tak preto, aby

bolo  možné obstarať  si potrebnú  dokumentáciu a  dôkazy na

zistenie potrebných skutočností.  Rozhodnutie povinných osôb

medzi výkonom  funkcie alebo povolaním,  ktoré sú inkompati-

bilné, je  spravidla po zvolení či  vymenovaní do funkcie na

slobodnej  vôli dotknutej  osoby. I  túto skutočnosť  sme sa

usilovali rešpektovať a zákon  teda nestanovuje osobitné po-

vinnosti v tomto smere, stanovuje však prísnu lehotu, v kto-

rej sa treba rozhodnúť.

 

     Z hľadiska  výkonu povolania je  takmer všade stanovený

osobitný režim  na výkon vedeckej, publicistickej či umelec-

kej činnosti. Vždy sa však žiada, aby táto činnosť nebránila

výkonu funkcie.  Uvedené poznatky nás viedli  k hľadaniu ta-

kých zákonných ustanovení,  ktoré budú zodpovedať naznačeným

európskym trendom či normám.  Podľa názoru predkladateľov si

zákon  nevyžiada  zvýšené  nároky  na  štátny rozpočet. Bude

klásť nároky na intenzívnu  personálnu prácu a na rozloženie

funkčnej zodpovednosti za ďalší vývoj spoločnosti.

 

     Vážené poslankyne, vážení poslanci, návrh ústavného zá-

kona sa rodil  postupne od roku 1992  s jediným cieľom, a to

zamedziť vzniku negatívnych javov vo funkciách vyšších štát-

nych úradníkov, vo funkciách  ústavných činiteľov. Jeho cie-

ľom bolo  tiež zvýšiť dôveru  v parlament,  vo vládu, v prí-

slušných funkcionárov  súdov, prokuratúry či  ďalších, ktorí

sú tam uvedení. Žiadne iné ciele predkladatelia nikdy nesle-

dovali. Prosím preto, aby ste predložený návrh ústavného zá-

kona v znení zmien, ktoré budú navrhnuté a ktoré sme rešpek-

tovali, podporili.

 

     Ďakujem za slovo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja pánu  poslancovi Fogašovi. Prosím spoloč-

ného spravodajcu výborov pána poslanca Petra Brňáka, aby po-

dal  správu o  výsledkoch prerokovania  vo výboroch Národnej

rady.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Vážený pán predseda,

     panie poslankyne, páni poslanci,

 

     v súlade s ustanovením § 74 ods. 2 rokovacieho poriadku

Národnej  rady Slovenskej  republiky si  vám dovoľujem pred-

niesť túto  správu o prerokovaní  ústavného zákona o  strete

záujmov vo výboroch a odôvodniť navrhované zmeny.

 

     Podotýkam,  že vláda Slovenskej republiky dňa 13. aprí-

la 1995  vyslovila s týmto  návrhom ústavného zákona  súhlas

v znení doplnkov a zmien.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 213 dňa  20. marca 1995 a rozhodnutím  číslo 268 z 18.

apríla 1995 pridelil uvedený  návrh ústavného zákona na pre-

rokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky

v termíne  do 27.  apríla 1995.  Na skoordinovanie stanovísk

výborov  Národnej rady  Slovenskej republiky  určil Ústavno-

právny výbor Národnej rady  Slovenskej republiky. Výbory Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky tento návrh skupiny poslan-

cov prerokovali v dňoch 19. až 27. apríla 1995. Štyri výbory

Národnej rady Slovenskej republiky, t.j. Mandátový a imunit-

ný výbor Národnej rady  Slovenskej republiky, Výbor Národnej

rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor Národ-

nej rady  Slovenskej republiky pre  zdravotníctvo a sociálne

veci a Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky pre vzdela-

nie, vedu, kultúru a šport, vyslovili s návrhom súhlas a sú-

časne  k nemu  uplatnili pozmeňovacie  a doplňovacie  návrhy

v celkovom počte 48.

 

     Ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky k ná-

vrhu neprijali platné uznesenie, lebo  podľa § 48 ods. 1 zá-

kona Slovenskej národnej rady  číslo 44/1989 Zb. o rokovacom

poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpi-

sov nevyslovila  s ním súhlas  nadpolovičná väčšina všetkých

členov výborov.

 

     Dňa 10. 5. 1995  Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slo-

venskej republiky opätovne  prerokoval návrh skupiny poslan-

cov Národnej rady Slovenskej  republiky na vydanie ústavného

zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zamedzení rozpo-

ru záujmov pri výkone  funkcií ústavných činiteľov a vyšších

štátnych funkcionárov  podľa § 72  ods. 1 zákona  Slovenskej

národnej rady o rokovacom  poriadku Slovenskej národnej rady

v znení neskorších predpisov a  vyslovil s týmto návrhom sú-

hlas  v znení  prijatých pripomienok.  Ďalej konštatoval, že

Ústavnoprávny  výbor Národnej  rady Slovenskej  republiky sa

oboznámil so spoločnou písomnou správou všetkých výborov Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania Ná-

vrhu skupiny poslancov na  vydanie ústavného zákona Národnej

rady  Slovenskej republiky  o zamedzení  rozporu záujmov pri

výkone funkcií ústavných činiteľov  a vyšších štátnych funk-

cionárov, tlač 108a. Ďalej v rámci pôsobenia Ústavnoprávneho

výboru  Národnej  rady  Slovenskej  republiky na zjednotenie

stanovísk výborov Národnej rady  Slovenskej republiky a) od-

poručil prijať pripomienky  výborov Národnej rady Slovenskej

republiky uvedené  v spoločnej správe  výborov Národnej rady

Slovenskej republiky, tlač 108a,  pod poradovým číslom 1, 2,

4, 6,  9, 13, 16,  17, 18, 22,  24, 25, 26,  27, 29, 30, 31,

32, 33,  38, 39, 41, 44  a 48. Podotýkam, že  toto všetko je

v doplnku spoločnej správy.

 

 

     Ďalej  neodporučil prijať  pripomienky výborov Národnej

rady Slovenskej republiky uvedené v spoločnej správe výborov

Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 108a, pod poradovým

číslom 3, 5, 7,  8, 10, 11, 12, 14, 15, 19,  20, 21, 23, 28,

34...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, viem, že jednotlivé body ešte budeme opa-

kovať, keď budeme hlasovať, ale  tak rýchlo čítate, že ak si

to niekto chce zaznamenať...

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Toto je všetko v doplnku,  ktorý má každý pred sebou na

stole, preto som  to  čítal rýchlejšie. Body 28, 34, 35, 36,

37, 40, 42, 43, 45, 46 a 47.

 

     Ďalej Ústavnoprávny výbor  Národnej rady Slovenskej re-

publiky odporučil prijať celkove 10 ďalších pripomienok. Ako

spoločný spravodajca si osvojujem stanovisko Ústavnoprávneho

výboru Národnej  rady Slovenskej republiky  a odporúčam, aby

Národná rada Slovenskej republiky  prijala body tak, ako som

ich teraz čítal, podľa tohto dodatku spoločnej správy, podľa

písmena A a ďalej celkove  10 ďalších pripomienok a pozmeňo-

vacích návrhov Ústavnoprávneho  výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky.  V prípade, že tieto  návrhy nebudú výslovne

napadnuté  v rámci  rozpravy, navrhujem,  aby sa  o všetkých

týchto bodoch hlasovalo en bloc.

 

     Teraz  pristúpim ku  krátkemu zdôvodneniu  jednotlivých

bodov spoločnej správy, tak ako to ukladá spoločnému spravo-

dajcovi už citované  ustanovenie § 74 ods. 2 rokovacieho po-

riadku.

 

     V bode 1 spoločnej správy sa navrhovalo  vypustiť člán-

nok 2, pretože pojem  vyšších štátnych funkcionárov vo všeo-

becnosti nie je spresnený a pre potreby tohto zákona je uve-

dený v článku 1 a 3.  Toto ustanovenie je nadbytočné a treba

ho vypustiť. Preto odporúčam uvedený bod schváliť.

 

     K bodu 2, tento sa dotýka článku 3 - v článku 3 písmena

a) v  treťom riadku zdola  nahradiť slovo "členovia"  slovom

"člen".  Vzhľadom  na  to,  že  ide o legislatívno-technickú

úpravu, odporúčam bod 2 schváliť.

 

     Bod 3 spoločnej správy k článku 3 - v článku 3 písm. a)

doplniť aj funkciu vedúceho Kancelárie Národnej rady Sloven-

skej republiky,  vedúceho úradu ministerstva  a štatutárnych

zástupcov  predsedov  ostatných  ústredných  orgánov štátnej

správy (podpredsedov). Navrhované  doplnenie nemá normatívnu

podobu. Pokiaľ ide o  vedúceho Kancelárie Národnej rady Slo-

venskej republiky, navrhujeme  iné riešenie, preto neodporú-

čam schváliť bod 3 spoločnej správy.

 

     K  bodu  4  spoločnej  správy,  ktorý  sa  dotýka člán-

ku 3 - v článku 3 písm. b) nahradiť  slová "záujmom všetkých

alebo mnohých občanov  (verejným záujmom)" slovami "verejným

záujmom všetkých alebo mnohých občanov". Pretože ide o pres-

nejšie vyjadrenie, odporúčam navrhovanú zmenu schváliť.

 

     K  bodu 5  spoločnej správy,  ktorý sa  dotýka článku 3

- tu sa navrhuje v článku 3 písm. b) vypustiť text v zátvor-

ke. Prijatie  tohto bodu vylučuje  bod 4, preto  neodporúčam

navrhovanú zmenu schváliť.

 

     V článku 6 si dovolím upozorniť na chybu, ktorá sa sta-

la v prepisovaní. V druhom riadku  zhora v tomto bode 6 spo-

ločnej správy  namiesto "takú funkciu" má  byť správne "taká

funkcia". Išlo o  zrejmú chybu, takže je to  možné riešiť aj

týmto spôsobom.

 

     V článku 3  písmeno c)  sa navrhovalo podľa  tohto bodu

vypustiť a nahradiť týmto znením: "takú funkciu, ktorú vyko-

návajú štátni funkcionári uvedení v  písmene a)". Ide o zla-

denie  textu s  predvetím, preto  odporúčam navrhovanú zmenu

schváliť.

 

     K bodu 7, tá sa dotýka článku 3, kde sa navrhuje v pís-

mene c)  vypustiť pomlčku a slová  "uvedenými v písmene a)".

Prijatie tohto bodu vylučuje  bod 6, preto neodporúčam navr-

hovanú zmenu schváliť.

 

     K  bodu 8  spoločnej správy,  ktorý sa  dotýka článku 3

písm. d), kde sa  navrhuje nahradiť slovo "poskytované" slo-

vom "poskytnuté" - citované  znenie  je obsiahnuté v  bode 9

spoločnej správy,  ktorého znenie odporúčam  schváliť, preto

neodporúčam schváliť bod 8.

 

     Bod 9 spoločnej správy sa dotýka článku 3 písm. d), kde

sa navrhuje nahradiť slovo "poskytované" slovom "poskytnuté"

a za slovo "hodnota" vložiť slová "v každom jednotlivom prí-

pade". Ide o presnejšie  vyjadrenie, preto odporúčam navrho-

vanú zmenu schváliť.

 

     Bod 10 sa dotýka článku  4, kde sa navrhuje  text odse-

ku 2  priradiť k odseku 1  a za poslednú vetu  pripojiť vetu

"Za tým účelom štátny  funkcionár nesmie:". Označenie  odse-

ku 3 spolu s uvádzacou vetou "štátny funkcionár nesmie:" vy-

pustiť a  znenie písmen a)  až h) zaradiť  do novoupraveného

odseku 1. Nasledovné ostatné odseky 4 a 5 článku 4 prečíslo-

vať. Pretože navrhujeme lepšie  znenie navrhovanej zmeny pod

bodom 3 stanoviska Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky, neodporúčam navrhovanú zmenu schváliť.

 

     Bod 11 spoločnej správy sa  dotýka článku 4, kde sa na-

vrhuje odseky 1 a 2  vypustiť a zostávajúce odseky prečíslo-

vať. Z  dôvodov, ktoré som uviedol  pri bode 10, neodporúčam

navrhovanú zmenu schváliť.

 

     K bodu  12 spoločnej správy,  ktorý sa dotýka  článku 4

ods. 2,  kde  sa  navrhuje  nahradiť  slovo "dôveru"  slovom

"dôveryhodnosť", z dôvodov ako pri bode 10 neodporúčam navr-

hovanú zmenu schváliť.

 

     Bod 13 spoločnej správy sa  dotýka článku 4 ods. 3, kde

sa navrhuje  vypustiť znenie písmena b)  a nahradiť ho novým

znením v tomto znení: "b) prijímať dary alebo navádzať iného

na poskytovanie  darov v súvislosti  s výkonom štátnej funk-

cie; to neplatí, ak ide o dary poskytované obvykle pri výko-

ne štátnej funkcie alebo na základe zákona alebo kolektívnej

zmluvy."  Ide  o  správne   nadviazanie  na  uvádzaciu  vetu

a spresnenie druhu  právneho predpisu, preto  odporúčam túto

navrhovanú zmenu schváliť.

 

     Bod 14 spoločnej správy sa dotýka  článku 4 ods. 3 pís-

meno b), kde sa navrhujú  vypustiť slová "v súvislosti s vý-

konom štátnej správy".  Prijatie tohto bodu  je vylúčené bo-

dom 13, preto neodporúčam navrhovanú zmenu schváliť .

 

     Podobne je to pri bode  15, ktorý má taktiež priamo sú-

vis na článok 4 ods. 3 písm. b),  ktorý  nie je možné prijať

z obdobného dôvodu ako pri bode 14.

 

     Bod 16 spoločnej správy sa dotýka  článku 4 ods. 3 pís-

meno c), kde  sa navrhuje v tomto  písmene c) nahradiť slová

"reklamno-komerčné" slovami "reklamno-obchodné". Ide o jazy-

kové spresnenie, preto odporúčam navrhovanú zmenu schváliť.

 

     Bod 17 sa dotýka článku 4 ods. 3 písm. e), kde sa navr-

huje  nahradiť  slová  "sprostredkovať  za  úplatu"  slovami

"sprostredkovať  za odplatu"  a v  poslednom riadku nahradiť

slovo "spravovanou"  slovom "založenou". Ide  o legislatívne

a jazykové  spresnenie,  preto  odporúčam  navrhovanú  zmenu

schváliť.

 

     Bod 18 sa dotýka článku 4 ods. 3 písm. e), kde za slová

"štátnym fondom" sa navrhujú  vložiť slová "Fondom národného

majetku  a jeho  organizáciami".  Z  obsahu článku 4  ods. 3

písm.  e) vyplýva,  že medzi  dotknutými právnickými osobami

chýba Fond národného majetku a jeho organizácie, preto odpo-

rúčam navrhované doplnenie schváliť.

 

     Bod 19 spoločnej správy sa dotýka  článku 4 ods. 3 pís-

meno f).  Nový návrh znie: "vykonávať  ďalšiu činnosť v pra-

covnom pomere  alebo v obdobnom pracovnom  vzťahu; to sa ne-

vzťahuje na výkon  pedagogickej, vedecko-pedagogickej, lite-

rárnej, umeleckej činnosti a činnosti v oblasti medicínskych

vied,  a  výkon  samosprávnych  činností  volených poslancov

a funkcionárov, ak nejde o  riadiacu funkciu a správu vlast-

ného majetku".  Pretože v stanovisku  ústavnoprávneho výboru

pod bodom 4 navrhujeme lepšie  znenie článku 4 ods. 3 písme-

no f), neodporúčam navrhované znenie schváliť.

 

     Bod 20 spoločnej správy sa dotýka  článku 4 ods. 3 pís-

meno g), kde sa na konci textu navrhujú pripojiť slová "a je

bez nároku na finančnú  odmenu." Pretože v stanovisku ústav-

noprávneho výboru pod bodom  5 navrhujeme lepšie znenie, ne-

odporúčam navrhovanú zmenu schváliť.

 

     Podobné stanovisko sa dotýka  bodu 21 spoločnej správy,

ktoré sa opätovne dotýka článku 4 ods. 3 písm. g).

 

     Bod 22 spoločnej správy sa dotýka  článku 4 ods. 3 pís-

meno h),  kde sa navrhuje vložiť  pred slovo "funkcie" slovo

"vykonávať". Ide o  legislatívne spresnenie, preto odporúčam

navrhovanú zmenu schváliť.

 

 

     Bod 23 spoločnej správy sa  dotýka článku 4 ods. 3, kde

sa navrhuje vložiť ďalšie písmeno  ch) v tomto znení: "nado-

búdať majetok štátu podľa zákonov  číslo 92/1991 Zb. a číslo

278/1993 Z. z., majetok obcí  na podnikateľské účely a maje-

tok verejnoprávnych inštitúcií". Pretože v stanovisku ústav-

noprávneho výboru  sa pod bodom 6  navrhuje lepšie riešenie,

neodporúčam túto navrhovanú zmenu schváliť.

 

     Bod 24 spoločnej správy sa  dotýka článku 4 ods. 4, kde

vo štvrtom  riadku ods. 4 sa  navrhuje slovo "túto" nahradiť

slovami "takúto funkciu, povolanie alebo činnosť". Ide o le-

gislatívne  spresnenie,  preto  odporúčam  navrhovanú  zmenu

schváliť.

 

     Bod  25 spoločnej  správy nadpis  tretej časti navrhuje

upraviť  takto: "Oznámenie  činností, funkcií  a majetkových

pomerov".  Ide o  legislatívne a  jazykové spresnenie, preto

odporúčam navrhovanú zmenu schváliť.

 

     Bod  26 spoločnej  správy navrhuje  v článku  6 ods.  1

v predvetí odseku 1 nahradiť slová "odo dňa úkonu, ktorým sa

štátnej funkcie ujíma" slovami "odo dňa, keď sa ujal štátnej

funkcie". V predvetí ods. 1 v poslednom riadku nahradiť slo-

  "oznámenie, v  ktorom písomne  osvedčí" slovami "písomné

oznámenie, v ktorom uvedie".  Ide o legislatívne spresnenie,

preto odporúčam navrhovanú zmenu schváliť.

 

     Bod 27 spoločnej správy sa dotýka  článku 6 ods. 1 pís-

meno  b), kde  sa navrhuje  vypustiť slová  "inú hospodársku

alebo inú  samostatnú zárobkovú". Pre účely  článku 6 ods. 1

písm. b) je citované  znenie nadbytočné, preto odporúčam na-

vrhované znenie bodu 27 schváliť.

 

     Bod 28 spoločnej správy sa dotýka  článku 6 ods. 1 pís-

meno c),  kde sa navrhujú  vypustiť slová "prípadne  v iných

orgánoch alebo inštitúciách" a  nahradiť slovami "v orgánoch

iných právnických osôb". Pretože v stanovisku ústavnoprávne-

ho výboru pod bodom  7 navrhujeme lepšie znenie, neodporúčam

navrhované znenie schváliť.

 

     Bod 29 spoločnej správy sa  dotýka článku 6 ods. 2, kde

sa navrhuje v predvetí  odseku 2 vypustiť slovo "ustanovení"

a v písmene  b) nahradiť slová "pomenovanie  a adresa každej

právnickej" slovami  "názov a adresu  každej právnickej oso-

by". Ide o legislatívne  spresnenie, preto odporúčam navrho-

vanú zmenu schváliť.

 

    Bod  30  spoločnej  správy  sa  dotýka  článku 7, kde sa

v nadpise k článku 7 slovo "osvedčenie" chce nahradiť slovom

"oznámenie". Vzhľadom na dôvody  uvedené pri bode 25 spoloč-

nej správy odporúčam navrhované znenie schváliť.

 

     K bodu  31 spoločnej správy,  ktorý sa dotýka  článku 8

ods. 2 - terajšie znenie  ods. 2 vypustiť a nahradiť v tomto

znení: "Deklaračná  povinnosť podľa odseku 1  sa vzťahuje na

majetok, ktorý sa povinne uvádza v majetkovom priznaní." Ide

o legislatívne spresnenie, preto  odporúčam navrhovanú zmenu

schváliť.

 

     Bod 32 spoločnej správy sa dotýka článku 10, kde sa na-

vrhuje terajšie znenie článku 10 označiť ako ods. 1 a článok

doplniť odsekom 2  tohto znenia: "Oznámenie  podľa ods. 1 sa

predkladá orgánom uvedeným v článku 9." Ide o doplnenie úda-

jov o mieste splnenia povinnosti, preto odporúčam navrhovanú

zmenu schváliť.

 

     Bod 33 spoločnej správy sa dotýka článku 11, kde sa na-

vrhuje ustanovenie článku 11 vypustiť. Pre rozpor citovaného

článku  s článkom 19 Ústavy  Slovenskej republiky  odporúčam

navrhovanú zmenu schváliť.

 

 

     V ďalších bodoch spoločnej správy pod poradovými čísla-

mi 34, 35, 36 a 37  ide o návrhy,  ktoré  sa dotýkajú článku

11. Hlasovanie  o týchto je  bezpredmetné prijatím bodu  33,

ktorý som odporučil na schválenie.

 

     Bod  38 spoločnej  správy sa  dotýka článku  12, kde sa

v odseku 5  za prvú vetu navrhuje  vložiť veta tohto znenia:

"V uznesení sa uvedie, v čom je konanie štátneho funkcionára

v rozpore  s týmto  ústavným zákonom  a poučenie  o opravnom

prostriedku." Ide o  potrebné náležitosti uznesenia vzhľadom

na to, že  sa v návrhu ráta s  dvojinštančným konaním, preto

odporúčam navrhovanú zmenu schváliť.

 

     Bod 39 spoločnej správy sa dotýka článku 12 ods. 6, kde

sa za prvú vetu navrhuje  vložiť veta tohto znenia: "Podanie

návrhu má odkladný účinok."  Navrhovaná zmena dôsledne dodr-

žiava  princíp právnej  istoty postihnutého  subjektu, preto

odporúčam túto navrhovanú zmenu schváliť.

 

     Bod 40 spoločnej správy sa dotýka článku 13 ods. 1, kde

sa navrhuje  na koniec vety v odseku 1  doplniť slová "a do-

tknutému štátnemu funkcionárovi". Pretože dotknutému štátne-

mu funkcionárovi  bude doručené rozhodnutie  ešte pred nado-

budnutím  právoplatnosti, neodporúčam  túto navrhovanú zmenu

schváliť.

 

     Bod 41 spoločnej správy sa dotýka článku 13 ods. 2, kde

sa v piatom  riadku ods. 2 navrhuje nahradiť  slová "jej za-

nechanie" slovami "odstránenie tohto rozporu". Táto formulá-

cia  by mala  vyjadriť možnosť,  že štátny  funkcionár podľa

vlastnej úvahy si má možnosť vybrať, ktorú z činností nezlu-

čiteľných podľa návrhu ústavného zákona zanechá. Preto odpo-

rúčam navrhovanú zmenu schváliť.

 

     Bod 42 spoločnej správy sa dotýka článku 13 ods. 2, kde

sa navrhuje za ods. 2  druhú vetu označiť ako samostatný od-

sek. Pretože vo svojom vystúpení navrhnem presnejšie znenie,

neodporúčam túto navrhovanú zmenu schváliť.

 

     Bod 43 spoločnej správy sa dotýka článku 13 ods. 3, kde

sa v  ods. 3 za  poslednú vetu navrhuje  doplniť ďalšia veta

tohto znenia:  "V prípade, že  poslanec využije svoje  právo

podať návrh  na začatie konania  na Ústavný súd,  mandát po-

slanca až do rozhodnutia Ústavného súdu nezaniká, iba sa ne-

uplatňuje." Toto znenie  je v rozpore  s bodom 39, ktorý som

odporučil schváliť, kde sa  naopak hovorí o odkladnom účinku

odvolania, preto neodporúčam navrhovanú zmenu schváliť.

 

     Bod 44 spoločnej správy sa dotýka článku 14, kde sa ko-

niec vety článku 14 navrhuje  doplniť slovami: "a oznámiť to

mandátovému  a imunitnému  výboru.". Ide  o spresnenie tohto

ustanovenia, preto odporúčam navrhovanú zmenu schváliť.

 

     V  bode 45  spoločnej správy  k článku  16 sa  navrhuje

účinnosť určiť  dňom 1. októbra  1995. Pretože v  stanovisku

ústavnoprávneho  výboru navrhujeme  iný termín,  neodporúčam

navrhovanú zmenu. Podobne aj v bode 46 spoločnej správy.

 

     Bod 47 spoločnej správy navrhuje v celom texte ústavné-

ho zákona použiť neskrátené slovo "článok". Pretože v stano-

visku  ústavnoprávneho výboru  navrhujeme presnejšie znenie,

neodporúčam navrhované znenie schváliť.

 

     Bod  48  -  v  celom  ústavnom  zákone upraviť spojenie

"právnická  a fyzická  osoba" na  spojenie "právnická  osoba

a fyzická osoba". Ide o jazykové spresnenie, preto odporúčam

navrhovanú zmenu schváliť.

 

     Pokiaľ  ide  o  vlastné  návrhy  ústavnoprávneho výboru

v celkovom počte 10,  ktoré som si  ako spoločný spravodajca

taktiež osvojil a odporúčam ich na schválenie, dotknem sa aj

týchto desiatich bodov.

 

     Prvý, ktorý  je v dodatku  na strane 2  doplnku k tlači

108a, sa všeobecne dotýka bodu 47 spoločnej správy a v celom

texte ústavného zákona okrem  označenia článkov navrhuje po-

užiť  neskrátené  slovo  "článok".  Pretože  ide  o jazykové

spresnenie, odporúčam navrhovanú zmenu schváliť.

 

     Druhý bod sa dotýka článku 3 v tom, že  v písmene a) sa

navrhuje doplniť za slová "vedúci Kancelárie prezidenta Slo-

venskej  republiky" slová  "vedúci Kancelárie  Národnej rady

Slovenskej republiky". Vzhľadom na okruh subjektov uvedených

v článku 3 písm. a)  patrí do tohto aj vedúci Kancelárie Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky. Preto odporúčam navrhovanú

zmenu schváliť.

 

     Bod  3  stanoviska  ústavnoprávneho  výboru  k článku 4

- text odsekov 1 až 3  sa navrhuje nahradiť textom podľa od-

seku 1, prvý odsek textom tohto odseku 1: "Štátny funkcionár

sa musí  pri výkone štátnej  funkcie ako i v osobnom  živote

zdržiavať všetkého, čo môže byť  v rozpore so svedomitým vý-

konom štátnej funkcie  a čo môže ohroziť jeho dôveryhodnosť.

Za týmto  účelom štátny funkcionár nesmie...  atď." V ďalšom

zaradiť text  z pôvodného odseku  3 písm. a)  až g) v  znení

pozmeňovacích návrhov, ako budú prijaté v Národnej rade Slo-

venskej  republiky.  Ide  o  jazykové  a  logické spresnenie

pôvodného textu, preto odporúčam navrhované znenie schváliť.

 

     Bod 4 stanoviska ústavnoprávneho výboru sa dotýka člán-

ku 4 ods. 3 písm. f), kde sa navrhuje toto znenie: "vykonáva

ďalšiu činnosť v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom

vzťahu". Navrhovaná  zmena  stanovuje rovnaké  podmienky pre

všetkých poslancov, preto  odporúčam navrhovanú zmenu schvá-

liť.

 

     Bod 5 stanoviska ústavnoprávneho výboru sa dotýka člán-

ku 4 ods. 3 písm. g),  kde sa navrhuje toto znenie: "vykoná-

vať inú platenú funkciu alebo podnikateľskú činnosť a nesmie

byť členom riadiaceho a kontrolného orgánu právnickej osoby,

ktorá  vykonáva  podnikateľskú  činnosť,  s výnimkou valného

zhromaždenia  a členskej  schôdze. To  neplatí, ak  členstvo

v orgáne právnickej  osoby vyplýva zo zákona  alebo z výkonu

štátnej funkcie  a je bez nároku  na finančnú odmenu1)". Ide

o legislatívne  a  logické  spresnenie  pôvodného písmena g)

článku 4  odseku 3, preto odporúčam  navrhovanú zmenu schvá-

liť.

 

     Bod 6 stanoviska ústavnoprávneho výboru sa dotýka člán-

ku 4 ods. 3, kde sa navrhuje vložiť nové písmeno ch) v tomto

znení: "nadobúdať majetok od štátu alebo Fondu národného ma-

jetku podľa osobitného predpisu inak ako vo verejnej súťaži,

vo verejnej dražbe  alebo prostredníctvom kupónovej privati-

zácie". Pretože ku stretu  záujmov vymedzených ústavných či-

niteľov a vyšších štátnych funkcionárov  môže prísť aj v sú-

vislosti s procesom privatizácie, treba túto skutočnosť pre-

mietnuť aj do sféry zákazov. Preto odporúčam navrhovanú zme-

nu schváliť.

 

     Ďalej bod 7 stanoviska ústavnoprávneho výboru sa dotýka

článku  6 ods.  1 písm.  c), kde  sa navrhuje vypustiť slová

"prípadne  v iných  orgánoch alebo  inštitúciách" a nahradiť

slovami "a  v orgánoch iných právnických  osôb". Ide o pres-

nejšie  legislatívne vymedzenie.  Preto odporúčam navrhovanú

zmenu schváliť .

 

     Bod 8 stanoviska ústavnoprávneho výboru sa dotýka člán-

kov 12  a 13. Tu  vám dávam do  pozornosti, panie poslankyne

a páni  poslanci, že  pri  prepisovaní  došlo k  istej chybe

a správne znenie  článkov 12 a 13  je obsiahnuté v opravenom

znení doplnku k tlači 108a - uznesenie Ústavnoprávneho výbo-

ru Národnej rady  Slovenskej republiky číslo 55a  z 10. mája

1995 bod B)c)8 - nové  znenie. Čiže v ďalšom treba vychádzať

už z takto koncipovaného  znenia bodu 8, stanoviska ústavno-

právneho výboru. Nešlo o nejakú  následnú zmenu, išlo o zme-

nu,  ktorá bola  riadne odsúhlasená  ústavnoprávnym výborom,

ale zle premietnutá do tohto písomného pôvodného stanoviska.

Tu sa navrhuje nové znenie článkov 12 a 13, ktoré sa navrhu-

je vložiť za článok 11 s nasledovným textom:

 

     Článok 12 ods. 1:  "Konanie vo veciach rozporu osobného

záujmu so záujmom verejným je dvojstupňové." Odsek 2: "V pr-

vom stupni rozhoduje o návrhu Národná rada Slovenskej repub-

liky uznesením."  Odsek 3: "Dotknutý  štátny funkcionár môže

napadnúť uznesenie Národnej  rady Slovenskej republiky návr-

hom na začatie konania  na Ústavnom súde Slovenskej republi-

ky."

 

     V článku 13 ods. 1: "Na preskúmanie, či konanie štátne-

ho funkcionára je v rozpore  s týmto ústavným zákonom, zria-

ďuje  Národná rada Slovenskej republiky  Výbor Národnej rady

Slovenskej  republiky  pre  nezlučiteľnosť  funkcií štátnych

funkcionárov." Odsek 2: "Členov Výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky pre  nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcio-

nárov volí Národná rada  Slovenskej republiky z poslancov na

základe  princípu  pomerného  zastúpenia  politických  strán

a politických  hnutí v  Národnej rade  Slovenskej republiky.

Odsek 3: "Uznesenie Výboru Národnej rady Slovenskej republi-

ky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov schvaľu-

je Národná rada Slovenskej republiky."

 

     Následné pôvodné  články 12, 13 a ďalšie sa  prečíslujú

a v texte pôvodných článkov 12 a 13 sa nahradia slová  "Man-

dátový a imunitný výbor  Národnej rady Slovenskej republiky"

slovami "Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlu-

čiteľnosť funkcií  štátnych funkcionárov" v  príslušnom páde

v celom ďalšom texte. Ide o legislatívne spresnenie, ktorého

zmyslom je zvýšiť právnu a politickú istotu dotknutých štát-

nych funkcionárov.  Preto odporúčam navrhovanú  zmenu schvá-

liť.

 

     Bod 9 stanoviska ústavnoprávneho výboru sa dotýka člán-

ku 13 ods. 3, kde sa navrhuje  vypustiť posledná veta  odse-

ku  3.  Znenie,  ktoré  sa  navrhuje  vypustiť,  vzbudzovalo

spochybňovanie momentu zániku  mandátu poslanca. Preto odpo-

rúčam navrhovanú zmenu schváliť.

 

     Bod  10  stanoviska  ústavnoprávneho  výboru  sa dotýka

článku 16,  ktoré sa navrhuje nahradiť  týmto znením: "Tento

ústavný  zákon  nadobúda  účinnosť  dňom  1. novembra 1995."

Vzhľadom na  závažnosť nových ústavných  skutočností, viažu-

cich sa na dôsledky  nerešpektovania tohto ústavného zákona,

javí sa byť potrebné stanoviť primeraný čas na vyriešenie si

prípadného  konfliktu.  Preto   odporúčam  navrhovanú  zmenu

schváliť.

 

     Vážený pán predseda,

     panie poslankyne, páni poslanci,

 

     to je  všetko, pokiaľ ide  o jednotlivé body  spoločnej

správy  a  moje  stanovisko  k  nim  z  hľadiska odporučenia

a z hľadiska neodporučenia. Chcel by som vás na záver popro-

siť, aby  všetky prípadné pozmeňovacie  a doplňovacie návrhy

boli  zároveň  okrem  ústneho  prednesu  doložené aj písomne

a odovzdané mne. Zároveň, pán predseda, sa hlásim do rozpra-

vy.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Brňákovi.  Pán poslanec, len sa

chcem  spýtať, či  neprikročíme k  otvoreniu rozpravy  až po

obedňajšej prestávke.

 

     Pán poslanec Hrušovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     skôr ako pristúpime k rozprave, mal by som jednu proce-

durálnu otázku. Máme na stole uznesenie, teda spoločnú sprá-

vu 108 a doplnok k tlači 108a. Počuli sme stanovisko spoloč-

ného spravodajcu aj zdôvodnenie,  prečo sa ústavnoprávny vý-

bor ešte  raz vrátil k prerokúvanej  problematike a postupo-

val, ja som na to upozorňoval, v rozpore s rokovacím poriad-

kom.  Áno, treba  si  dôslednejšie  prečítať §  72. Súhlasím

s tým, že  ústavnoprávny výbor bol ten,  ktorý mal zjednotiť

stanoviská,  ale  rokovanie  ústavnoprávneho  výboru  nebolo

zjednocovaním stanovísk, ale  vypracovaním nových znení nie-

ktorých článkov navrhovaného ústavného zákona. Preto odporú-

čam, aby tento doplnok, ktorý je označený ako doplnok k tla-

či číslo  108a, nebol súčasťou  prerokúvania tejto spoločnej

správy. Ak  pán spoločný spravodajca hovoril  o rokovaní ús-

tavnoprávneho výboru  a o prijatom uznesení,  tak je tu mož-

nosť, aby tieto pozmeňovacie návrhy uplatnil v rámci rozpra-

vy, ale tieto nemôžu byť v takejto pozmenenej forme zahrnuté

do spoločnej správy 108a.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Chce  odpovedať pán spoločný  spravodajca, ale

predtým sa hlásil ešte pán  poslanec Národa. Myslím, že bude

lepšie, keď najskôr pán spoločný spravodajca odpovie hneď na

tieto otázky.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Ďakujem,  pán predseda.  Vzhľadom na  to, že  sa hovorí

o obedňajšej  prestávke, chcel  by som  len predniesť  jeden

oznam pre  členov výboru pre zdravotníctvo  a sociálne veci,

že hneď po prerušení tohto rokovania sa cez prestávku zídeme

vo vlastnej rokovacej  miestnosti na prerokovanie dôležitého

bodu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, pán poslanec Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem. Chcel by som zareagovať na postoj pána poslan-

ca Hrušovského. Je pravdou, že doplnok k tlači 108a pozostá-

va z dvoch  častí. V prvej časti sa  ústavnoprávny výbor za-

oberal spoločnou  správou a svojou  povinnosťou vyplývajúcou

z § 72  rokovacieho poriadku ako garančného  výboru, kde vy-

jadril svoje stanovisko k  jednotlivým bodom spoločnej sprá-

vy. V ďalšej časti, a tu asi máme rozdielny názor, sa ústav-

noprávny výbor  opätovne vrátil k  prerokovaniu tohto návrhu

ústavného zákona. Chcem podotknúť, že predtým, než to urobil,

dal riadne  hlasovať o tomto návrhu,  či sa vrátime opätovne

k návrhu ústavného zákona. Nevidím tu žiadny rozpor s teraj-

ším znením  rokovacieho poriadku, pretože podľa  § 48 ods. 1

rokovacieho poriadku na platné  uznesenie výboru je potrebný

súhlas nadpolovičnej  väčšiny všetkých jej  členov. Vzhľadom

na to, že pri pôvodnom rokovaní ústavnoprávneho výboru tento

nezaujal  žiadne platné  stanovisko, pretože  toto uznesenie

nezískalo potrebný počet hlasov, nič nebráni tomu, aby kedy-

koľvek, ak  sa prejaví vôľa vyjadrená  v hlasovaní, sa mohol

vrátiť k opätovnému prerokovaniu  tohto návrhu ústavného zá-

kona.  Čiže s  týmto vedomím  ústavnoprávny výbor  prijal aj

ďalších 10 po sebe  idúcich pozmeňovacích a doplňovacích ná-

vrhov.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Hrušovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Vážený  pán predseda,  súhlasím s  tým, čo  povedal pán

poslanec Brňák, ale  tu ide o iný problém,  či uznesenie ús-

tavnoprávneho  výboru, vrátane  pozmeňovacích návrhov, ktoré

boli  prijaté  na  rokovaní,  sa  stávajú súčasťou spoločnej

správy. Myslím si, že sa nemôžu  stať, je to v rozpore s ro-

kovacím poriadkom. Ak ústavnoprávny výbor pôsobil ako gesčný

výbor na zjednotenie návrhov,  potom ak sa nepodarilo návrhy

zjednotiť, a myslím si, že  sa to nepodarilo, pretože v nie-

ktorých článkoch  bol vytvorený úplne nový  text, tak to mal

oznámiť v zmysle § 72 odsek 2 rokovacieho poriadku predsedo-

vi Národnej  rady Slovenskej republiky  a  ten mal rozhodnúť

o tom, že  môže vrátiť celý  zákon opätovne na  prerokovanie

všetkým výborom Národnej rady.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Fogaš.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Pán poslanec Hrušovský, domnievam sa, že nemáte pravdu,

pretože spoločná správa pozostáva práve z uznesení jednotli-

vých výborov.  A je normálne,  že ak sa  ústavnoprávny výbor

uzniesol len  včera, v čase, keď  už bola vytlačená spoločná

správa, že sa k  nej pridajú uznesenia ústavnoprávneho výbo-

ru. Navyše vás chcem upozorniť na § 73 rokovacieho poriadku,

podľa ktorého - citujem: "Správa výboru alebo spoločná sprá-

va výborov o výsledku  prerokovania návrhu zákona Slovenskej

národnej rady sa zašle  všetkým poslancom a navrhovateľovi."

Teda keby  sme akokoľvek uvažovali, je  namieste, aby stano-

viská  ústavnoprávneho výboru  boli predložené,  podľa mojej

mienky, i ako súčasť spoločnej správy, pretože všetky výbory

sa na  niečom uzniesli a to  je v spoločnej správe.  Nič iné

tam nemá byť. A pokiaľ som bol prítomný v ústavnoprávnom vý-

bore,  ten sa  uznášal platne.  Alebo keby  sme už akokoľvek

chceli rozmýšľať, podľa § 73  je možné túto správu predložiť

samostatne  a stáva  sa  súčasťou  prerokúvania tak,  ako to

predložil pán spravodajca. Myslím si,  že vecne to nič neme-

ní, najmä ak je tu  snaha zlepšiť predložený text návrhu ús-

tavného zákona,  prípadne urobiť také opatrenia,  aby sa vý-

klad jednotlivých ustanovení nemohol v budúcnosti zneužiť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pán spravodajca.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Chcel  by som  k tomu  dodať, že  je to  pravda a o tom

svedčí aj prax z minulosti,  keď napríklad pri prijímaní Ús-

tavy  Slovenskej  republiky  sa  ústavnoprávny  výbor vrátil

k tejto problematike  asi tri alebo  štyrikrát napriek tomu,

že prijal v jednotlivých čiastkových hlasovaniach samostatné

rozhodnutie, aby  si dôsledne plnil  garančnú funkciu, ktorá

mu vyplýva z rokovacieho  poriadku a ktorú, pravdu povediac,

doteraz nie dostatočným spôsobom napĺňa.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Hrušovský.

 

 

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďakujem. Keby bol  býval organizačne zabezpečený proces

prerokúvania tohto návrhu vo  výboroch tak, že ústavnoprávny

výbor ako  garančný výbor rokuje  ako posledný a  zjednocuje

stanoviská ostatných  výborov, ktoré by  sa boli dostali  na

rokovanie gesčného výboru, súhlasím so všetkým, čo hovoríte.

Aj s tým,  pán poslanec Fogaš, že  § 73 umožňuje, aby správa

jednotlivého výboru,  teda uznesenie z  výboru, boli zaslané

všetkým poslancom. Áno, samozrejme, len tu treba mať na zre-

teli, akým spôsobom si kto  osvojí a dá hlasovať o jednotli-

vých bodoch, ktoré sú  predmetom týchto uznesení. Teda odpo-

rúčam, aby sme zvážili, že stanovisko ústavnoprávneho výboru

nemôže byť súčasťou spoločnej správy. Som toho názoru, že je

to v rozpore s rokovacím poriadkom.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Tkáč.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Chcel by  som len dodať, že  ústavnoprávny výbor už raz

právoplatne o veci prerokúvania tohto návrhu zákona rozhodol

19. apríla 1995.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Neprávoplatne, neprijali sme uznesenie.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ale aj neprijatie uznesenia je rozhodnutie, prosím vás.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Hrušovský, skončili ste?

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pán  predseda, neskončil  som. Ak  hovoríme, že  nebolo

platne  prijaté uznesenie,  potom treba  vrátiť tento  zákon

všetkým výborom, ktoré sú uvedené, že neprijali platné uzne-

senie, pretože vy ste  ho prikázali prerokovať všetkým výbo-

rom Národnej rady.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Tkáč.

 

Poslanec V. Tkáč:

 

     Pri všetkej úcte k pánu poslancovi Hrušovskému to nemô-

žem komentovať  inak ako obštrukciu. Predsa  na rokovaní ús-

tavnoprávneho výboru sme včera absolvovali tú istú diskusiu,

to je v podstate len záťaž  pléna v tejto otázke. Naozaj sme

postupovali v zmysle  príslušných ustanovení rokovacieho po-

riadku.  Aj to  nové uznesenie  je v  podstate konvalidáciou

predchádzajúceho uznesenia  s tým, že  sme postupovali podľa

rokovacieho poriadku, ktorý hovorí o postupe pri zjednocova-

ní stanovísk jednotlivých výborov a o práve výboru v podsta-

te na  rokovanie pléna predložiť hoci  aj samostatnú správu.

My sme to zvážili tak, že je to v podstate dodatok k spoloč-

nej správe  všetkých výborov, a  uznesením sme presne  podľa

rokovacieho  poriadku  určili,  ktoré  ustanovenia spoločnej

správy odporúčame prijať, a ktoré nie.

 

     Chcel by som ešte v závere zvýrazniť, že nejde o jedno-

duchý zákon. Nakoniec tu je  konkurencia dvoch návrhov - ná-

vrhu  zákona a  návrhu ústavného  zákona. Aj  o jednotlivých

ustanoveniach, keď treba trojpätinovú väčšinu, sa vyjednáva-

lo veľmi  intenzívne, hľadali sa spoločné  riešenia tak, aby

tento  zákon skutočne  bol prijatý.  Preto sa  domnievam, že

uznesenie ústavnoprávneho výboru ako dodatok je plne v súla-

de so zákonom o rokovacom poriadku, a niet o čom diskutovať.

 

     V závere  si ešte dovolím  potvrdiť, že uznesenie  bolo

odhlasované, čiže v tejto súvislosti niet o čom  diskutovať,

a rokovací poriadok je plne naplnený, dokonca mimoriadne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Hrušovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Bol by som nerád, keby sa toto moje vystúpenie kvalifi-

kovalo ako  obštrukcia. My si  tiež želáme, aby  tento zákon

bol už konečne prijatý, ale nedalo mi, aby som sa nevyjadril

k tomu, akým spôsobom ústavnoprávny výbor pristupoval k pre-

rokúvaniu tejto  veci. Tu ústavnoprávny  výbor nezjednocoval

stanoviská, ústavnoprávny výbor svojím druhým prijatým uzne-

sením vlastne vytvoril v  niektorých ustanoveniach inú filo-

zofiu zákona, ako bol pôvodný návrh a ako boli niektoré sta-

noviská, ktoré sú uvedené v spoločnej správe. Takže tu nešlo

o zjednotenie stanovísk tak, aby neboli niektoré ustanovenia

v právnej kontradikcii, ale tu išlo o niečo iné.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Fogaš.

 

 

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Ospravedlňujem sa, že druhýkrát diskutujem, ale myslím,

že to je debata, ktorú si treba vyjasniť, aby nám boli jasné

aj procedurálne postupy. Nerozumiem logike pána kolegu, kto-

rý vyčíta,  že ústavnoprávny výbor  prijal nejaké uznesenia,

ktoré  sa tu  predkladajú, a  nemajú byť  súčasťou spoločnej

správy, keď vlastne spoločná  správa je zostavená z uznesení

ostatných výborov. Ak by ani  ostatné výbory nemohli dať ná-

vrhy,  spoločné správy  by neexistovali.  Čiže ústavnoprávny

výbor mal  také isté právo ako  ktorýkoľvek iný výbor prijať

uznesenia i pozmeňovacie návrhy.  A Paľko, celkom nesúhlasím

s tebou, že tam nebola snaha zjednocovať stanoviská, pretože

body, ktoré  sa vzájomne vylučovali,  sú aj teraz  navrhnuté

práve týmto výborom ako  koordinujúcim na neschválenie, pre-

tože tým, že sa vylučovali, by mohli vzniknúť kontrahlasova-

nia tu.

 

     Nezúčastňujem  sa pravidelne  na zasadnutiach  ústavno-

právneho výboru,  ale teraz som tam  bol a myslím si,  že to

bolo  normálne  zasadnutie,  ktoré  organicky nadväzovalo na

predchádzajúce rokovanie, na  ktorom ústavnoprávny výbor ne-

zaujal  vlastné  stanovisko.  Včera  sa  ústavnoprávny výbor

uzniesol  a myslím  si, že  je normálne,  že predkladá svoje

uznesenie aj  ako dodatok spoločnej správy.  Myslím si teda,

že  vedieme teraz  skutočne už  planú debatu,  mohli by  sme

pristúpiť k vecnému prerokúvaniu. Ak sa ten zákon zlepšoval,

alebo menila sa filozofia v zmysle toho, ako prebiehala roz-

prava v politických kluboch či v jednotlivých výboroch, mys-

lím si, že by to mohlo  byť skôr vítané ako odsudzované sta-

novisko.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Pán  predseda, prosím  vás o  odpoveď na  jednu otázku.

Chápem procedurálne,  podľa rokovacieho poriadku,  že ústav-

noprávny výbor mal povinnosť, a tak hovorí aj dodatok k spo-

ločnej správe všetkých výborov o výsledku prerokovania návr-

hu skupiny poslancov, ale keďže  sa v tomto doplnku objavila

nová vec, kde sa zásadným spôsobom mení filozofia celého zá-

kona, kde  sa nahrádza imunitný výbor  nejakým novým výborom

Národnej rady,  tak my sme  to v zahraničnom  výbore ako po-

slanci nemali. Čiže je to nová skutočnosť a o tom pán posla-

nec Hrušovský  hovorí, či ústavnoprávny  výbor mal právo  na

takomto zasadaní  dávať doplnky a či  tieto doplnky majú byť

súčasťou spoločnej správy. Toto je meritum veci. Žiadam vás,

aby ste mi na túto otázku odpovedali.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno,  pán poslanec,  jednoznačne mal  právo, pretože je

taký  výbor ako  ostatné, aj  keď je  gesčný, tak zjednocuje

a dáva tam  svoje stanovisko, čiže je  to jednoznačné. A po-

kiaľ ideme ďalej, treba si všimnúť  aj § 74, kde odsek 2 ho-

vorí, že úlohou spravodajcu je podať Slovenskej národnej ra-

de správu o prerokovaní návrhu  zákona vo výboroch a odôvod-

niť prípadné navrhované zmeny.  Pán spravodajca to teraz ro-

bí, takže je to teraz len taká hračka a škriepka medzi nami.

Bolo by dobre, keby sme pokračovali.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     To je zásadná vec, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Tkáč.

 

 

Poslanec V. Tkáč:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení kolegovia,

 

     v  § 72  je skutočne  výnimočné postavenie,  exkluzívne

postavenie  ústavnoprávneho výboru  pri prerokúvaní  návrhov

zákonov. Akým spôsobom chcete vykladať túto vetu pri pôsobe-

ní na zjednotenie? V podstate  by nebolo vôbec nič kompliko-

vané, aby  si hociktorý člen tejto  snemovne osvojil dodatok

ústavnoprávneho výboru, ale skutočne to považujem za zbytoč-

né, pretože sa domnievame, že je to v súlade s rokovacím po-

riadkom. V podstate predsedovi Národnej rady sme neoznamova-

li, aby sme vylúčili zo spoločnej správy niektoré nejednotné

stanoviská.  Máte na  stole stanovisko  a jednotlivé návrhy,

zmeny,  doplnky  všetkých  výborov.  Všetky tieto stanoviská

a všetky informácie o zmenách sú na stole. Práve tento doda-

tok vlastne stanovuje postoj  ústavnoprávneho výboru v rámci

zjednocovacej funkcie,  ktorú exkluzívne má  v rokovacom po-

riadku. Preto  sa domnievam, že to  je skutočne planá debata

a chce odpútať pozornosť od podstatnejších vecí.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Belohorská.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegovia, kolegyne,

 

     ospravedlňujem sa, že prerušujem túto superdôležitú de-

batu v  úrovni filozofickej, myslím, a nie v úrovni právnic-

kej. Chcem  sa poďakovať 17  poslancom Národnej rady,  ktorí

odovzdali krv.  Chcem sa opýtať,  či ešte má  niekto záujem,

pretože  zdravotnícki pracovníci  tam čakajú  a tešia  sa na

ďalších 17, ktorí by tam prišli.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Myslím, že vždy bolo viac poslancov ako 17.

 

     Pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Chcem podporiť svojich  predrečníkov, najmä docenta Fo-

gaša, ale  aj pána predsedu a  pána predsedu ústavnoprávneho

výboru. Myslím  si, že povinnosti výboru  v § 72 rokovacieho

poriadku sú  formulované ako dispozitívne  povinnosti. Preto

je plne v dispozičnom  práve ústavnoprávneho výboru, ako na-

loží so  spoločnou správou, najmä podľa druhej vety:  "Ak sú

stanoviská  výborov rozdielne,  Ústavnoprávny výbor Národnej

rady pôsobí na  ich zjednotenie." Myslím si, že  nič iné sme

nerobili, iba to, že sme zjednocovali stanoviská výborov.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     rozumiem poslancovi Hrušovskému asi tak, že sa nám sna-

ží povedať, že výbory by  mali postupovať tak, že sa návrhom

zákona zaoberajú  na jednom či  viacerých zasadnutiach a  na

konci dospejú  k nejakému rozhodnutiu.  Tieto rozhodnutia sa

zídu v jednom výbore, dnes je  to podľa zákona a § 72 ústav-

noprávny výbor,  ktorý má pôsobiť  na ich zjednotenie,  teda

nájsť to, čo je možné, aby  bolo zhodné a prijaté v Národnej

rade ako úprava zákona. Má tú možnosť, že keď sa mu to nepo-

darí, pretože  tie pripomienky sú  príliš rozdielne, požiada

o znovuzasadnutie výborov  prostredníctvom predsedu Národnej

rady. To sa nestalo.  Ústavnoprávny výbor nám tlmočil, ktoré

stanoviská pokladá za prospešné na úpravu zákona, ktoré sta-

noviská odporúča neprijať. Navyše sa však druhýkrát zaoberal

zákonom  a to je to,  čo namieta kolega Hrušovský, že výbory

po akomsi  rozhodnutí by to  nemali robiť opakovane.  Myslím

si, aby  sme neviedli ten  spor do nekonečna,  urobme to, čo

navrhol predseda ústavnoprávneho  výboru, aby si spravodajca

osvojil tie pripomienky  formálne. Pripomienky sú predložené

písomne, budú  to pripomienky ústavnoprávneho  výboru, ktoré

si osvojí spravodajca, a budeme  o nich hlasovať tak, ako tu

bolo povedané. Proste  neveďme spor o tom, ako  to malo byť,

pretože rokovací poriadok v tomto nie je presne jednoznačný.

Ak kolega Hrušovský tvrdí, že je proti rokovaciemu poriadku,

ťažko nájde  na to ustanovenie,  keď tvrdíme, že  je to tak.

Nemôžeme povedať,  že sa výbor tým  nemôže zaoberať dvakrát.

Nikde to tu nie je povedané,  ale nie je povedané ani to, že

sa má dvakrát zaoberať. Logika je taká, že by sa mali zaobe-

rať výbory a v jednom bode by  sa to malo stretnúť ako poda-

ná správa  Národnej  rade. To sa stalo. Navyše  sú tu podané

návrhy, ktoré  si formálne osvojí  jeden poslanec, napríklad

spravodajca, a nebudeme nútení viesť ďalej túto debatu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Ďakujem pekne. Zdá sa mi, že celá diskusia uteká trochu

vedľa. Prosím vás,  asi máme záujem na tom,  aby zákony boli

na  rokovanie pléna  dobre pripravené.  Preto rokujú  výbory

a divím sa, že niektorým  prekáža, že jeden výbor, konkrétne

ústavnoprávny  výbor, využije  svoje práva  a tiež  má svoje

stanovisko,  uplatňuje svoje  stanovisko. Nesúhlasím  s tým,

aby si návrh, ktorý  odsúhlasil celý výbor kvalifikovane, o-

svojoval  len jeden  poslanec. Prosím  vás, znižujeme úroveň

týchto návrhov. Skutočne nám teraz ide o to, aby sme vyvola-

li spor o tom, že procedurálne to pripravujeme nedostatočne?

Viem si predstaviť, že trebárs prerušíme rokovanie, vyskytne

sa ďalší problém a jeden výbor alebo viac výborov, ktoré to-

mu rozumejú, ešte posúdia návrhy. Tak  o čom sa tu teraz há-

dame? Ústavnoprávny výbor prijal  platné stanovisko a má byť

súčasťou celkovej spoločnej  správy, aj keď to nie  je v tom

texte tak, ale je to dodatok k tomu.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte pán poslanec Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Dovolíte, vo  svojom úvodnom slove som  uviedol, že som

si ako spoločný spravodajca  osvojil všetky tieto body, čiže

v tom nie  je problém. Problém je  však v tom, že  to, čo by

ste mali  všetci pochváliť ako činnosť  výboru, že sa nadby-

točne zaoberá a má snahu sa zaoberať touto problematikou, čo

by malo byť aj do budúcnosti akýmsi normálnym postupom výbo-

ru, tak  toto ešte spochybňujete. Na  takú argumentáciu, aká

bola uvedená,  sa dá povedať len  to, že ústavnoprávny výbor

sa  tým nezaoberal  dvakrát, alebo  neprijal dve  uznesenia.

Prijal len jedno uznesenie. Prvýkrát neprijal platné uznese-

nie a  normálnym spôsobom, hlasovaním vo  výbore, sa k tejto

problematike vrátil.  A to, ako uvádzal  pán poslanec Lauko,

že protestuje  proti tomu, že nepoznal  v zahraničnom výbore

stanovisko alebo pozmeňovacie návrhy, ktoré odzneli v ústav-

noprávnom  výbore, v  právnických kruhoch  je táto myšlienka

presne taká istá, ako keby som  ja do jeho fachu hovoril, že

bežne sa operuje sekerou. Veď to je nezmysel.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, ešte pán poslanec Maxon.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

 

     Dámy, páni, chcem len  oznámiť členom výboru pre finan-

cie, rozpočet a menu, že  zasadnutie výboru bude o 13.00 ho-

dine a predmetom rokovania bude parlamentná tlač číslo 146.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Haťapka.

 

Poslanec K. Haťapka:

 

     Žiadam  členov  výboru  pre  vzdelanie,  vedu,  kultúru

a šport na  krátke stretnutie v  rokovacej miestnosti výboru

15 minút pred začiatkom odpoludňajšieho rokovania. Ide o vý-

jazdový výbor.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, panie  poslankyne, budeme mať obedňajšiu

prestávku do 14. hodiny.

 

     (Po prestávke.)

 

     Vážené  panie  poslankyne,  páni  poslanci, pokračujeme

v prerušenej schôdzi. Do rozpravy  sa prihlásilo zatiaľ šesť

poslancov. Ako prvý vystúpi pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     panie poslankyne, páni poslanci,

 

     jeden môj pozmeňovací návrh sa dotýka článku 13 ods. 2,

kde navrhujem v článku 13  ods. 2 druhú vetu označiť ako sa-

mostatný odsek a v pôvodnom  odseku 2 slová "v predchádzajú-

cej vete"  nahradiť slovami  "v predchádzajúcom odseku". Ide

v podstate  o legislatívno-technickú  a štylistickú  záleži-

tosť, ktorá nič nemení na vecnom obsahu samotnej normy.

 

     A  aby  som  predišiel  prípadnej neproduktívnej debate

o tom, čo  ústavnoprávny výbor nemôže,  alebo môže, opätovne

si  osvojujem  ako  poslanec  všetkých  desať návrhov, ktoré

vzišli z rokovania ústavnoprávneho výboru.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem,  pán spoločný  spravodajca. Ospravedlňujem sa,

ešte predtým som vám chcel prečítať jednu správu. Dostal som

list  od prezidenta  republiky,  kde  oznamuje, že  v súlade

s druhou časťou článku 102 písm. o) Ústavy Slovenskej repub-

liky chce vystúpiť na našej dnešnej schôdzi.

 

     Ako druhý vystúpi pán  poslanec Mikolášik. Ešte predtým

pán Roman Kováč.

 

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     dovoľte, aby som predložil  návrh obdobného znenia, po-

zmeňovací návrh,  tak ako som ho  predkladal pri poslaneckom

návrhu pána poslanca Šimku. Vedie ma k tomu predovšetkým ná-

vrh ústavnoprávneho výboru,  ktorý predpokladá, že akákoľvek

činnosť, ktorá je vo vzťahu  k pracovnému pomeru alebo k ob-

dobnému  zaradeniu, bude  vlastne nedovolená.  Nebudem ďalej

argumentovať, pretože si myslím, že všetky potrebné argumen-

tácie som povedal. Chcel by  som povedať len toľko, že pred-

kladaný  návrh, tak  ako ho  formuloval ústavnoprávny výbor,

znamená úplnú profesionalizáciu  poslancov. Treba si položiť

otázku, či máme  podmienky na to, aby sa  naša činnosť úplne

profesionalizovala. To je prvá otázka.

 

     Druhá otázka:  Domnievam sa, že  napriek takto striktne

postavenému stanovisku ústavnoprávneho  výboru zostanú stále

medzi nami  nie rovní, ale rovnejší,  lebo ani takáto dikcia

nezabráni tomu, aby niektorí naši kolegovia mohli uplatňovať

svoje povolanie,  a iní kolegovia  nemohli. Uvediem príklad.

Je dosť ťažko zabrániť  novinárovi, aby napísal článok, čiže

vykonáva svoju profesiu. Je dosť ťažko zabrániť hercovi, aby

odohral predstavenie. Je dosť ťažko zabrániť výkonnému umel-

covi, aby odviedol napríklad koncert. Je dosť ťažko zabrániť

maliarovi, aby namaľoval obraz.  To znamená, že stále zostá-

vame v rovine,  že sme si síce rovní, ale  niektorí z nás sú

rovnejší.

 

     Apelujem teda na vás,  aby ste návrh, ktorý predkladám,

aby v článku 4 ods. 3 písm. f) za text "v obdobnom pracovnom

vzťahu" sa doplnil text  "ktoré podliehajú kontrole vyplýva-

júcej z funkčnej pôsobnosti štátneho funkcionára,  a súhrnný

príjem zo zamestnania alebo  inej zárobkovej činnosti presa-

huje minimálnu mzdu určenú  zákonom", podporili s argumentá-

ciou, ktorú som predložil na doobedňajšej schôdzi.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Ďalej je prihlásený pán poslanec

Mikolášik  a po  pánu poslancovi  Mikolášikovi pán  poslanec

Kunc.

 

Poslanec M. Mikolášik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte  mi, aby  som vo  svojom vystúpení  reagoval na

vystúpenie kolegu Romana  Kováča. Chcem jednoznačne poukázať

na fakt, že podstatou rozporu záujmu je zamedzenie zneužíva-

nia informácií a svojho  postavenia v inom zamestnaní, resp.

vzhľadom na možné záujmy  v inom zamestnaní zamedziť možnému

účelovému správaniu napríklad  v postavení poslanca Národnej

rady Slovenskej republiky.

 

     Rovnako  plne podporujem  tú stránku  nutnosti prijatia

zákona o rozpore záujmov, aby dotknutí ústavní činitelia ne-

poberali  plnohodnotný druhý  plat. Prijatím  pozmeňovacieho

návrhu, tak ako  ho navrhol poslanec Kováč, by  mohli aj ús-

tavní činitelia  pokračovať v obmedzenej  miere v udržiavaní

kontinuity vo svojom pôvodnom povolaní a odbornosťou v súla-

de s inými platnými normami,  za plat, ktorý by nepresahoval

výšku minimálnej mzdy.

 

 

     Prijatím tohto návrhu by sme,  vážené dámy a vážení pá-

ni,  umožnili neprerušiť  kontakt so  svojou pôvodnou odbor-

nosťou nielen lekárom, ale  i psychológom, sociológom, peda-

gógom, vedeckým pracovníkom, umelcom  a ďalším, ktorí celkom

prirodzene tým, že napríklad vykonávajú činnosť poslanca, sú

celkom iste obohatením odbornosti  a šírky záberu nášho par-

lamentu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi  Mikolášikovi. Ďalej je prihlá-

sený pán poslanec Kunc a po ňom pán poslanec Dzurinda.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     keby v tejto chvíli bol priamy televízny prenos z tohto

parlamentu, a  sám by som proti  tomu určite nemal námietky,

sledovalo by nás státisíce očí  a počúvalo státisíce uší na-

šich  voličov.  Prečo?  Preto,  lebo  chcú  vidieť a vedieť,

s akou vážnosťou pristupujeme k plneniu záväzkov a povinnos-

tí, ktoré sme na seba vzali pri uchádzaní sa o získanie man-

dátu poslanca Národnej rady.

 

     A sám  odmietam názor, že  zo strany voličov  ide o zá-

visť, o  to, že vraj  nám nedožičia veľké  poslanecké platy.

Nie, nezávidia nám platy, ale oprávnene očakávajú, že všetky

svoje schopnosti  a sily budeme venovať  zákonodarnej a kon-

trolnej činnosti ako poslaniu tohto parlamentu, od intenzity

a úrovne ktorých nevyhnutne závisí  tak rýchlosť a úspešnosť

prebiehajúceho procesu všeobecnej  spoločenskej premeny, ako

aj  šanca v  čo najkratšom  čase uskutočniť  vytúžené ideály

slobody a demokracie v  našej štátnej pospolitosti. Preto si

naši voliči želajú, aby sme sa venovali takto videnej parla-

mentnej práci, a najmä jej, pretože nie je bežným úkazom, že

niekto vykonáva s náležitou  úspešnosťou nie jednu, ale via-

ceré činnosti, resp. zastáva viacero funkcií.

 

     Isteže, pri takomto videní  sa nevyhnutne dostávajú buď

do úzadia, alebo naopak, do popredia niektoré ďalšie aspekty

pôsobnosti a  života nás poslancov, na  ktoré nemožno nebrať

zreteľ a  pri navrhovanej zákonnej úprave  na ne treba pamä-

tať. Veď  práve to je  cieľom, aby v  duchu ústavy vytvorila

súlad medzi spoločenskou vážnosťou,  morálnymi i vecnými vý-

hodami, vyplývajúcimi  zo statusu poslanca  na jednej strane

a spoločenskými nárokmi  i obmedzeniami z  tohto statusu vy-

plývajúcimi na druhej strane. Voľba,  ktorú každý z nás bude

musieť podstúpiť, nemôže byť pre nás ničím novým, pretože už

v čase prijatia kandidatúry na  funkciu poslanca sme vedeli,

že sa uchádzame o  službu verejnosti, ktorá nevyhnutne vedie

k určitým osobným obmedzeniam.

 

     Som presvedčený o tom, že článok 4 návrhu ústavného zá-

kona túto  skutočnosť náležite vystihuje.  No zložitejšie je

to, čo všetko pojať do systému zákazov, ktoré svojím charak-

terom siahajú  do oblasti práv  a slobôd zaručených  ústavou

a predstavujú  bezprostredný  obsah  neobmedzenej občianskej

sebarealizácie,  aj keď  sa uskutočňujú  v pracovnom  pomere

alebo v podobnom pracovnom vzťahu.

 

     Skutočná tvrdosť tohto zákazu je odôvodnená tým, že ta-

kýto vzťah  priamo a nevyhnutne  zužuje priestor i  čas, na-

priek prípadnej ochote na uvoľňovanie či poskytovanie nepla-

teného voľna, na plynulú  a nepretržitú poslaneckú pôsobnosť

a stáva sa jej skutočnou vecnou prekážkou. Keďže tento dôvod

sa vzťahuje na každú osobne a v určitom požadovanom či urče-

nom čase vykonávanú činnosť či zamestnanie, nie je dosť dob-

re možné nevzťahovať tento  zákaz aj na vedeckú, pedagogickú

a umeleckú činnosť, vykonávanú v pracovnom alebo jemu podob-

nom vzťahu.

 

     V tejto súvislosti však  pokladám za odôvodnené zo sys-

tému zákazov vyňať ako  činnosť spravovanie vlastného majet-

ku,  ktorá, keď  sa uskutočňuje  primeraným spôsobom, nemusí

znamenať rozpor záujmov ani v  poslaneckej, ani v inej štát-

nej funkcii.  Nemala by však zostať  otvorená otázka, ktorý,

či aký  spôsob spravovania majetku je  na účely navrhovaného

zákona primeraný.  Iste ten, ktorý nezúži  ani priestor, ani

čas na  vykonávanie štátnej funkcie a  nevyvolá snahu a vôľu

zneužívať postavenie v štátnej funkcii, presnejšie povedané,

tie vzťahové a informačné  relácie, ktoré z tohto postavenia

vyplývajú.

 

     Zaslúženú pozornosť  v návrhu zákona  vzbudzuje terajší

článok 13, podľa ktorého  v dôsledku neodstránenia zisteného

rozporu záujmov môže zaniknúť  mandát poslanca Národnej rady

Slovenskej republiky. Argumentom proti takému postupu je to,

že by nerešpektoval vôľu voliča a najmä ním daný preferenčný

hlas. Protiargumentovať  sa dá napríklad  tvrdením, že volič

nemohol vedieť,  aké záujmové strety sa  v správaní poslanca

môžu vyskytnúť a vyskytnú, a  teda nemohol to vziať do úvahy

pri hlasovaní. Sám sa v tejto súvislosti nazdávam, že rozho-

dujúcim by mal byť z  hľadiska konania pri odstraňovaní roz-

poru záujmov aspekt komplexnosti navrhovanej právnej úpravy.

 

     Ak má  zákon splniť svoje poslanie  a presvedčiť občana

voliča o tom, že bude skutočne účinný, nemôže zostať polovi-

čatý, bez sankcie,  a to aj najtvrdšej. Veď  tá nasleduje až

po vyjadrení poslanca, resp.  štátneho funkcionára, pri kto-

rom on  sám rozhoduje o  tom, či sa  dá viesť vôľou  voliča,

alebo svojou vôľou. A ak  sa dá viesť vlastnou vôľou, nastu-

pujúci náhradník má predsa svoj mandát od toho istého voliča

a z jeho vôle.

 

     Preto nie je pravdou, že riešenie nerešpektuje vôľu vo-

liča. Naopak, rešpektuje vôľu oboch zainteresovaných subjek-

tov a zároveň napráva to, čo v dôsledku nejestvovania takej-

to právnej úpravy nemohli ako  predmet voľby poznať ani kan-

didáti na  funkciu poslancov, ani občania  voliči. Preto som

presvedčený o tom, že voľba,  pred ktorou v prípade prijatia

tohto návrhu ústavného zákona  budú stáť všetci poslanci Ná-

rodnej rady, a v ňom  vymenovaní štátni funkcionári, vo svo-

jich dôsledkoch bude jednoznačne kladne vplývať na politické

i na všeobecné občianske ovzdušie a napomôže rast dôvery ob-

čanov tak voči nášmu zákonodarnému  zboru, ako aj voči štát-

nym orgánom a inštitúciám,  na čele ktorých títo funkcionári

stoja.

 

     Milé kolegyne poslankyne,

     vážení kolegovia poslanci,

 

     chcem veriť, že všetci citlivo vnímame, resp. si uvedo-

mujeme, pozornosť, ktorú v  týchto chvíľach venujú nášmu ro-

kovaniu  občania voliči.  V  žiadnom  prípade by  sme nemali

spôsobiť, resp. vyvolať, ich nevôľu tým, že neprijatím záko-

na sa vyhneme zodpovednosti, ktorú  sme na seba vzali zlože-

ním poslaneckého sľubu. V skutočnosti ide o dlh doterajšieho

päť- resp. dvojročného volebného  obdobia, pri ktorom je ve-

riteľom volič. Tak ako každý  veriteľ, aj volič má právo vy-

máhať dlh, resp. uplatniť možné sankcie. Nespôsobme a nepri-

pusťme,  aby naši  voliči  voči  nám uplatnili  za evidentné

omeškanie hoc aj morálne sankcie.  Mám obavy, že by boli ta-

ké, že by navždy vošli do histórie tohto parlamentu, a to by

nás  nectilo.  Preto  som  presvedčený  o  tom, že máme vôľu

a rozhodneme sa hlasovať  za prijatie navrhovaného ústavného

zákona.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pánu poslancovi  Kuncovi. Ďalej  je prihlásený

pán poslanec Dzurinda.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Vážený pán predseda,

     dámy a páni,

 

     prednášam podobný doplňovací návrh ako v prípade kolegu

Šimka, a síce  článok 4 ods. 3 navrhujem  rozšíriť o písmeno

i) s nasledujúcim znením:  "uzatvoriť zmluvu o tichom spolo-

čenstve". Odkaz  bude na §  673 a 681  zákona číslo 531/1991

Zb. v znení neskorších predpisov, teda Obchodného zákonníka.

Prijatím  návrhu potom  štátny funkcionár  nebude smieť uza-

tvoriť žiadnu zmluvu o  tichom spoločenstve. Tento návrh po-

dávam, tak ako v  predchádzajúcom prípade, preto, aby ekono-

mické aktivity štátnych funkcionárov  boli pod plnou kontro-

lou verejnosti.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Moravčík, potom pán poslanec Lan-

goš.

 

Poslanec J. Moravčík:

 

     Vážený pán predseda,

     dámy a páni,

 

     dovoľte iba niekoľko slov  k predloženému návrhu ústav-

ného zákona. Zaiste všetci sme sa zhodli na tom, že prijatie

tohto zákona je vlastne  riešením otázky dôvery medzi posla-

neckou snemovňou, medzi parlamentom  a medzi našimi voličmi.

Je všetkým  jasné, že túto dôveru  musíme neustále obnovovať

a že pre  nastolenie a obnovovanie  tejto dôvery potrebujeme

definovať aj  určité pravidlá. A  zrejme tento návrh  zákona

zapadá do tohto procesu. Popri  otázke dôvery si v tejto sú-

vislosti treba všimnúť aj takú ľudskú vlastnosť, akou je po-

dozrievavosť. Myslím si, že  do akej miery dokážeme prekonať

podozrievavosť aj  v tomto prípade, do  tej miery môžeme byť

aj pri koncipovaní tohto zákona užitočnejší.

 

     Tento  návrh  je  zameraný  predovšetkým na odstránenie

rozporu záujmov. To je veľmi pozitívne, ale domnievam sa, že

tento cieľ, tento zámer by sa mal dôsledne rešpektovať a ne-

mali by sme ísť tam, kde je to zbytočné a niekedy aj na ško-

du, nad rámec  tohto zámeru. Rozpor záujmov je  v návrhu do-

statočne definovaný, ale obsah  tohto zákona, to znamená vy-

lúčenie  niektorých  ďalších  činností  z činností poslanca,

ktoré  nie sú  zlučiteľné podľa  tohto projektu  s činnosťou

poslanca, už prekračuje tento  základný rámec. Tam, kde sku-

točne dochádza k rozporu záujmov, treba jednoznačne stanoviť

prísne pravidlá  na to, aby  sa rešpektoval verejný  záujem.

Existuje  však celý  rad činností,  ktoré by  sa dali nazvať

komplementárnymi,  doplňujúcimi činnosťami  a ktoré,  aj keď

ich tento zákon sankcionuje,  vylučuje ich, domnievam sa, že

môžu byť v mnohých prípadoch  veľmi užitočné na výkon posla-

neckého mandátu.

 

     Dôvera, ktorá sa má  neustále obnovovať, nastoľovať me-

dzi poslancom a voličom, závisí  aj od stupňa, ako je posla-

nec zaangažovaný  do konkrétneho života ľudí,  do akej miery

prežíva  problémy voliča,  problémy našich  občanov. V tejto

súvislosti neviem nájsť rozpor záujmov poslanca Národnej ra-

dy a poslanca miestneho  zastupiteľstva alebo starostu. Jeho

poznatky  môžu veľmi  úspešne doplniť  alebo podporiť  prácu

poslanca  Národnej  rady,  jeho  aktivitu  v tejto snemovni.

Z tohto hľadiska je predložený  návrh veľmi paušálny. Niekde

treba diferencovať.  Diferencovať treba tam,  kde rôznosť je

užitočná. Myslím  si, že tento  zákon to dostatočne  nerobí.

Argumenty v tomto smere  boli dostatočne predložené ešte pri

prerokovaní  predchádzajúceho  návrhu  zákona  poslanca pána

Šimka.

 

     Čo je však najpodstatnejšie z môjho hľadiska, je strata

mandátu, možnosť straty mandátu, ktorá sa v tomto zákone za-

kotvuje. Mandát poslanca je  najväčšia hodnota a jeho strata

je najprísnejšou  sankciou. Domnievam sa,  že sankcie, ktoré

sú uložené, alebo možnosť  straty, ktorá vyplýva zo súčasnej

ústavy, je takouto sankciou,  a je dostatočnou sankciou, ne-

treba sankcie takéhoto druhu  rozširovať. To znamená, že zá-

mer, ktorý sa sleduje, sa dá dosiahnuť aj iným spôsobom.

 

     Nenamietal by  som tak rigorózne  proti strate mandátu,

keby u nás fungovali všetky garancie právneho štátu. Žiaľbo-

hu, nefungujú. Ústavný súd, ktorý má byť garantom aj v tomto

prípade, sa niekedy nazýva chorým článkom. Pokiaľ budú také-

to tendencie,  dovtedy nebudeme mať garancie.  Takže v tejto

politickej situácii  varujem pred tým,  aby sa zakotvila  do

tohto zákona  možnosť straty mandátu.  Z týchto dôvodov  po-

slanci za Demokratickú úniu nepodporia tento zákon.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ďalej je prihlásený  pán poslanec Langoš. Ešte

s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Fogaš.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcel by som len zarea-

govať práve na posledne  vyslovenú výhradu pána poslanca Mo-

ravčíka. Veľmi stručne by som chcel povedať, že návrh ústav-

ného zákona neobsahuje ustanovenia  o strate mandátu poslan-

ca, ale vlastne  opakuje to, čo je uvedené  v ústave, že po-

slanec sa  môže svojho mandátu vzdať,  stanovuje len lehotu,

v ktorej sa to môže uskutočniť.  Treba veci nazývať tak, ako

v skutočnosti  sú. A  tá posledná  veta, ktorá  bola pôvodne

uvedená v článku 13 ods. 3, ktorá akosi evokovala k takémuto

záveru, pokiaľ viem, je všeobecná zhoda práve na základe ro-

kovania výborov, že sa vypustí.  Takže si myslím, že v tomto

smere by sme vlastne mohli ešte zlepšiť ten výklad, ktorý by

mohol byť polemický.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Langoš.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem za slovo.

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

     dámy a páni,

 

     prerokúvame  návrh  ústavného  zákona,  ktorý má brániť

konfliktom štátnych činiteľov medzi verejným a iným záujmom.

Ako v dôvodovej správe  píšu navrhovatelia, o takomto zákone

sa už dlho diskutuje a je  potrebný, lebo je to jeden zo zá-

kladných protikorupčných  zákonov. Dovolím si  však vysloviť

údiv i  znepokojenie nad niektorými,  podľa nás podstatnými,

vecami. Hoci sa vláda hrdí programom Čisté  ruky, návrh toh-

to dôležitého zákona nezaradila  do svojho plánu legislatív-

nych prác na tento rok.

 

 

 

     Prerokúvanú predlohu predložili  spoločne poslanci opo-

zičnej Strany demokratickej ľavice  a poslanec vládneho hnu-

tia. Je to  síce dojemná, ale i tak  mňa prekvapujúca zhoda.

Nie  som  zástancom  nekompromisného  opozičného  odmietania

všetkého, je však na vládnej koalícii príprava skutočne dob-

rých a užitočných návrhov v zhode so svojimi programami. Ale

opozično-koaličná  predloha vyvoláva  skutočne otázky  o jej

zmysle.

 

     Chcem len pripomenúť, čo znamenal vznik Národného fron-

tu po  vojne v roku  1944. Znamenal likvidáciu  opozície. Čo

však pokladám  za nesmierne  závažné, je vzťah navrhovateľov

k ústave. Ústava  Slovenskej republiky je  konštitučný doku-

ment a základný zákon nového  štátu. Je platná len 29 mesia-

cov.  Boli sme  veľkými kritikmi  nedostatkov a  záludností,

ktoré predkladaný  návrh Ústavy Slovenskej  republiky v roku

1992 obsahoval ako narýchlo namaľovaný politický transparent

Hnutia za  demokratické Slovensko. Ale  po prijatí si  tento

zákon, ktorý je základom  ústavnej konštitúcie nového štátu,

zasluhuje oveľa väčšiu pozornosť. Pozornosť skúsenostiam pri

jej vykonávaní, všeobecnej  diskusii, ale predovšetkým úctu.

 

     Táto  účelová zmena  urobí z  ústavy pokusného  králika

a bude viesť k jej  ďalším nedôstojným príležitostným a úče-

lovým zmenám. Takéto zmeny  môžu radikálne zhoršiť našu kon-

fliktnú vnútropolitickú situáciu a prehĺbiť nedôveru a nezá-

ujem o  Slovenskú republiku na  západe. I takéto  konania sú

pokračovaním dnešnej proruskej politiky vládnych politických

strán.

 

     Nebudem  sa tu  vyjadrovať k  ústavnej stránke  a k zle

a nevhodne postavenej koncepcii samotného návrhu. Z praktic-

kých dôvodov  a pre závažnosť problému  konfliktu záujmu ve-

rejných činiteľov navrhol kolega Šimko a dnes i kolega Figeľ

zmenu  poradia pri  prerokovaní dvoch  podobných návrhov, čo

ste neschválili. Upozorňujem, že je možné hľadať zhodu i pri

novelizácii platného  zákona Slovenskej národnej  rady číslo

314/1992 Zb.

 

     Vážené kolegyne,  kolegovia, varujem vás  pred prijatím

tohto zákona, ktorý nie je dobrý, ako zákona, ktorý prvýkrát

zmení ústavu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej je prihlásený pán  poslanec Pittner. Predtým fak-

tická poznámka - poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Pán kolega Langoš, Národný front, pokiaľ mi pamäť dobre

slúži,  od roku  1948 prvý   raz vznikol  v marci  1994, keď

vznikla koalícia červeno-čierna, skutočne skvostná a pozoru-

hodná. Takže nehádžte nám pod nohy to, čo ste splodili vy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec Ftáčnik.  Prosím, vážení  páni kolegovia,

keby sme hovorili skutočne k norme, ktorú prerokúvame.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda, moja faktická poznámka bude smero-

vať k tomu, že sa čudujem  nad výrokom pána Langoša o spolu-

práci dvoch zoskupení, z ktorých jedno je v opozícii a druhé

je v koalícii. Zrejme si  nevšimol, že na prijatie ústavného

zákona iný postup  asi nebol možný. Tu sme  sa mohli hrať na

to, že by poslanci za HZDS trvali na svojom návrhu a poslan-

ci za SDĽ na svojom návrhu, a výsledkom by bol neprijatý ná-

vrh, akokoľvek  by sme sa  usilovali presvedčiť tých  ostat-

ných, že ten náš je lepší.

 

     Tu cestou alebo východiskom  k prijatiu zákona môže byť

len dohoda, napriek tomu, že sme v opačnom tábore z hľadiska

postavenia k  moci. Jednoducho snaha o  prijatie toho zákona

viedla k tomu, že sme sa snažili dohodnúť. Ak sa toto nieko-

mu nepáči,  nerozumie logike troch pätín,  ktorá je potrebná

na prijatie tohto zákona.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Hrnko.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Ďakujem  vám, vážený  pán predseda.  Na vystúpenie pána

Hofbauera by  som chcel povedať,  že znalosť histórie  patrí

k základnému  vzdelaniu.  Národný  front  nevznikol  v  roku

1948, ale v roku 1945.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Dovolím  si len  veľmi krátku  poznámku. Iste  nebývala

veľkým zvykom  taká spolupráca medzi  opozíciou a koalíciou,

ale dovolil by som si upozorniť na dve veci. Po prvé je dob-

ré, že takáto spolupráca vzniká, po druhé si myslím, že ten-

to zákon nie  je vecou ani opozície, ani  koalície, ale jed-

notlivých poslancov.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Weiss.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     v parlamente často vznikajú  účelové koalície. Chcel by

som  pripomenúť  napríklad  účelovú  koalíciu  pri hlasovaní

o rozpočtovom provizóriu. Pánu Langošovi  by som teraz mohol

povedať to isté, čo on  hovorí nám. Jednoducho ak chceme mať

zákon, za ktorý bude aspoň 90 hlasov, musíme dosiahnuť mini-

málnu zhodu  medzi časťou opozície a  aspoň časťou koalície.

To je všetko a netreba okolo toho robiť politické špekulácie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Chcel som sa opýtať pána  kolegu Weissa, či existuje aj

neúčelová koalícia.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážení páni  poslanci, panie poslankyne,  poslednú pri-

hlášku mám od pána poslanca Tkáča. Ešte má faktickú poznámku

pán poslanec Weiss.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Niekedy  existujú, samozrejme,  aj programové koalície,

ak sa napríklad toleruje pokus o rehabilitovanie režimu voj-

nového Slovenského štátu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ospravedlňujem sa, pán poslanec Pittner. Vašu  prihláš-

ku som dal nabok, ako som vás zahlásil. Prosím, pán poslanec.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi, aby som  bez veľkého vysvetľovania, pretože

sa nazdávam,  že problematika spravodajských  služieb je nám

všetkým dostatočne známa, dovolím  si v súvislosti s návrhom

ústavného zákona Národnej rady, ktorý prerokúvame, a s člán-

kom 5, v ktorom sú vymenované funkcie za predpokladu, v kto-

rých mandát poslanca nezaniká, iba sa neuplatňuje, dal tento

pozmeňovací návrh: V článku 5 vypustiť slová "riaditeľa Slo-

venskej informačnej  služby", a navrhujem,  aby bol zaradený

nový článok 6,  kde by bol tento text:  "Ak bol za riaditeľa

Slovenskej  informačnej služby  vymenovaný poslanec Národnej

rady  Slovenskej republiky,  jeho  mandát  zaniká a  na jeho

miesto nastupuje náhradník zvolený v tom istom volebnom kra-

ji." Ďalšie články by sa prečíslovali.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Prosím, pán predseda Tkáč.

 

Poslanec V. Tkáč:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte, aby som vo svojom  vystúpení ako jeden zo sku-

piny poslancov, ktorý sa  podpísal pod tento návrh ústavného

zákona, nadviazal na vystúpenie  pána poslanca Fogaša, ktorý

uviedol  za skupinu  poslancov ako  predkladateľ tento návrh

ústavného zákona. Chcel by som  v úvode zaujať svoje vlastné

stanovisko. Domnievam, že tento zákon má byť skutočne ústav-

ným zákonom. Je na to veľa  dôvodov a veľa príčin, prečo po-

výšiť takýto návrh zákona na ústavnú rovinu.

 

     Chcel by som v tejto súvislosti zvýrazniť ústavnoprávny

postulát, že aj v iných štátoch je z hľadiska ústavnoprávne-

ho vývoja normálne a bežné,  že sa ústavná sféra legislatívy

rozvíja. V tejto súvislosti sa domnievam, že tento návrh zá-

kona má byť len jedným  z radu ďalších potrebných skutočnos-

tí, ktoré treba riešiť.

 

     Ak  odhliadneme od  toho, čo  časť opozície,  resp. jej

reprezentanti, radi používajú, že  vytýčia pred zátvorku ne-

zmysel a potom  ho tvorivo rozvíjajú, chcel by  som, aby som

bol dobre  pochopený. Nejde mi teraz  o riešenie vzťahu naj-

vyšších  orgánov štátu,  ako je  napríklad vymedzenie vzťahu

prezident - parlament - vláda. Ide o to, že v ústavnoprávnom

systéme krajiny nám skutočne absentujú aj ďalšie vecné úpra-

vy, ktoré sa dajú riešiť  tiež len na základe ústavy. Myslím

tým napríklad  otázky postavenia právnych  vzťahov ústavných

činiteľov, resp.  ak budeme držať už  jazyk navrhovaného ús-

tavného zákona, myslím tým právne vzťahy štátnych funkcioná-

rov. Tieto skutočne nemáme kvalitne vyriešené.

 

     Pokiaľ ide  napríklad o právny  vzťah ministra, ktorému

vzniká v podstate analógia  určitého pracovného pomeru vyme-

novaním do funkcie, tieto  otázky máme len čiastočne riešené

v zákone číslo 120 o platových  pomeroch, kde sú aj poslanci

aj iní ústavní činitelia. Nemáme napríklad vyriešené otázky,

ak si spomínate, ani väzbu na správu Najvyššieho kontrolného

úradu, nie sú tam  napríklad riešené otázky odmien ministrov

alebo ich platových otázok. Chýba tam napríklad príplatok za

riadenie. Akým  spôsobom potom riešiť  napríklad u ústavného

činiteľa, člena  vlády, otázky pracovného  úrazu? Len analo-

gicky cez platný Zákonník práce a podobne. Tieto záležitosti

vyriešenia  komplexného právneho  vzťahu ústavného  činiteľa

bude treba, podľa mojej mienky, v ústavnoprávnom vývoji zva-

žovať. A je dobré, že sa to môže a musí riešiť trojpätinovou

väčšinou, aby sa to neriešilo jednoduchým zákonom a väčšinou

v parlamente. V tomto smere je tiež zakódovaná demokracia.

 

     Ďalej by som chcel  zvýrazniť, že nemáme riešené otázky

právnej zodpovednosti ústavných činiteľov. To sú veci, ktoré

  inak riešené  aj v  iných ústavnoprávnych  systémoch. Je

jasné, že rozhodovanie ústavného  činiteľa alebo v našom po-

nímaní štátneho funkcionára je  niečo iné, ako je rozhodova-

nie iných skupín občanov.

 

     Dovoľte mi v tejto súvislosti ešte upozorniť na niekto-

ré problémy, ktoré vznikali pri príprave tohto návrhu ústav-

ného zákona. V podstate aj na úrovni výborov a potom na pôde

ústavnoprávneho výboru je  azda najväčším neuralgickým bodom

problematika výnimiek.  Aj v rozprave  k tomu boli  už tieto

otázky  komentované. Chcel  by  som  pre úplnosť  uviesť, že

otázky výnimiek, tak ako sú  tam stanovené tie štyri skupiny

- umelecká, literárna, pedagogická a  vedecká činnosť, v na-

šom právnom poriadku už  tieto inštitúcie v podstate zakódo-

vané máme. Dovoľte, aby som  v tejto súvislosti upozornil na

§ 73  Zákonníka práce,  ktorý    bol novelizovaný  po roku

1989, kde v odseku 2 § 73 boli vymedzené určité funkcie. Bu-

dem  ich veľmi  stručne  citovať.  Sú to  pracovníci orgánov

štátnej správy,  súdov a prokuratúr,  Kancelárie prezidenta,

Kancelárie Národnej rady, Úradu vlády, štátnej banky a štát-

nych fondov. To sú okruhy skupín zamestnancov, kde pracovní-

ci  uvedení v  tomto odseku  2 môžu  vykonávať podnikateľskú

činnosť len s predchádzajúcim písomným súhlasom organizácie,

v ktorej sú zamestnaní. Podľa odseku 5 tohto § 73 obmedzenie

ustanovené v predchádzajúcom odseku  sa nevzťahuje na vedec-

kú,  pedagogickú,  publicistickú,  literárnu  alebo umeleckú

činnosť a na správu vlastného majetku.

 

     Obdobne v  § 74 a 75  sú v Zákonníku práce  uvedené zá-

kladné právne povinnosti na  úrovni zákona pre vedúcich pra-

covníkov. Ide  najmä o vedúcich organizácie  a vedúcich pra-

covníkov v jeho priamej riadiacej pôsobnosti. Tí nesmú popri

svojom  zamestnaní  vykonávať  zárobkovú  činnosť,  ktorá je

zhodná s predmetom činnosti organizácie, v ktorej sú zamest-

naní. Obmedzenia ustanovené v  odseku, ktorý som teraz cito-

val,  sa tiež  nevzťahujú na  výkon vedeckej,  pedagogickej,

publicistickej, literárnej a umeleckej činnosti, čiže inšti-

tút alebo  režim výnimiek pre  tieto skupiny občanov,  ak si

teraz  premietneme osobný  rozsah nášho  návrhu, majú všetci

podriadení,  ktorí sú  v riadiacej  sústave tých  špičkových

funkcionárov,  ktorých  sme  nazvali  štátnymi funkcionármi,

v tomto ústavnom zákone.

 

     Ďalej by som chcel ešte upozorniť, že v oblasti štátnej

správy sú tieto  otázky riešené v  platovom zákone, v zákone

o platoch,  a  obdobne    tieto  veci  už riešené v súlade

s článkom  54 Ústavy  Slovenskej republiky  v oblasti  súdov

a prokuratúry.  Preto  sme  pri  dlhších  vyjednávaniach  na

rôznych úrovniach  museli vysvetľovať aj  to, že v  podstate

skupiny zamestnancov štátnej  správy a sudcovia, prokurátori

a podobne, sú už dnes aj  v intenciách ústavy v podstate za-

hrnutí pod režim zvýraznenia  konfliktu záujmov alebo stretu

záujmov.

 

     K výnimkám si  ešte dovolím povedať,  že sú určité prí-

stupy k týmto otázkam. Chcel  by som upozorniť na jednu vec,

že ak sa hľadali, alebo  budú hľadať pri rozhodovaní techni-

ky, akým spôsobom tieto výnimky riešiť, je veľmi komplikova-

ný prípad, keď by  hociktorý zo štátnych funkcionárov praco-

val napríklad pre organizáciu a nebral by príjem, mzdu alebo

plat v tejto organizácii. Aj také návrhy boli. Chcem upozor-

niť, že to po právnej stránke nejde, pretože platný Zákonník

práce to rieši v podstate  dvoma smermi. Po prvé, že pracov-

ník  sa nesmie  vopred vzdávať  svojich práv.  Takýto právny

úkon je z jeho strany neplatný. To by bol teda aj ten štátny

funkcionár.  A po  druhé  na  strane organizácie  by takýmto

spôsobom  vznikol neoprávnený  majetkový prospech. Pracovník

odvedie prácu  tejto organizácii, ona  by mu podľa  platných

právnych predpisov  neuhradila mzdu alebo plat  a získala by

neoprávnený majetkový  prospech. Takže to sú  veci, na ktoré

sme museli myslieť pri konštrukcii výnimiek.

 

     Chcel by som ešte upozorniť na jednu skutočnosť pri vý-

nimkách, na čo sa dosť často pri vytváraní postojov k tomuto

inštitútu  zabudlo, že  tým sa  vôbec neobmedzuje  kreatívna

činnosť, teda  tvorivá práca. Cieľom tu  bolo, aby nevznikol

ďalší právny  vzťah, teda sa aby  táto činnosť  nevykonávala

v pracovnom alebo v inom obdobnom pomere. To bude zrejme po-

tom aj  vecou výkladu, či  má ísť o  pracovný pomer založený

pracovnou zmluvou, voľbou alebo vymenovaním, alebo či má ísť

o obdobný vzťah založený na  základe dohody o pracovnej čin-

nosti podľa platného Zákonníka práce, alebo dohody o vykona-

  práce. Potom  to možno  riešiť aj  inými spôsobmi,  a to

zmluvou o dielo alebo nejakými ďalšími právnymi vzťahmi. Fi-

lozofia je tu tá, a v tom je zrejme aj neuralgický bod tohto

návrhu,  či  prejsť  na  absolútnu  profesionalizáciu týchto

štátnych funkcionárov,  alebo nie. Cieľom  v pôvodnom návrhu

bola otázka,  aby sa tieto ďalšie  činnosti mohli  vykonávať

v pracovnom alebo v inom obdobnom právnom vzťahu.

 

     Dovoľte mi ešte niekoľko  slov k podnikateľskej činnos-

ti, tak ako je to v  návrhu aj v doplnkoch. Domnievam sa, že

podstata podnikateľskej činnosti po právnej stránke je jasná

z Obchodného zákonníka,  ktorý presne definuje,  čo podnika-

teľská činnosť je. To obsahuje veľmi presné znaky. Má to do-

sah na  vytváranie právnych vzťahov  živnostníkov alebo ďal-

ších subjektov  obchodných spoločností z  hľadiska zamerania

ich činnosti pri udeľovaní licencií a podobne. To treba veľ-

mi presne odlíšiť od správy vlastného majetku. Správa vlast-

ného majetku je, znovu opakujem,  už dnes zakódovaná v plat-

nom Zákonníku práce.

 

     Chcel by som ešte uviesť jeden systémový pohľad na tie-

to otázky. Ak zoberieme do  úvahy, že by takýto návrh ústav-

ného zákona bol prijatý a  bol účinný, treba ho skutočne vi-

dieť potom v nadväznosti aj  na platný Zákonník práce a tiež

na zákon o plate. A v tejto súvislosti by týmto ústavným zá-

konom boli riešené špičkové funkcie, to znamená štátni funk-

cionári tak,  ako sú tam navrhovaní,  a Zákonník práce potom

upravuje  pracovné vzťahy  v oblasti  štátnej správy, súdov,

prokuratúry  a  v  tých  inštitúciách,  ktoré Zákonník práce

v súčasnosti upravuje.  Zásadné riešenie v  tejto súvislosti

by mal priniesť potom zákon o verejnej službe. To je pracov-

ný názov tohto dokumentu. Zákon o verejnej službe v podstate

rieši  skutočnosti, ktoré  sú už  určitým spôsobom naznačené

v tomto  ústavnom zákone.  Čiže tento  ústavný zákon  by mal

tiež plniť funkciu, že vytvára predpolie pre komplexnú práv-

nu úpravu verejnej služby.

 

     Dovoľte mi  niekoľko poznámok v  tejto súvislosti. Veľa

sa diskutovalo  aj na úrovni  výborov k článku  4. V ňom  sa

v podstate uvádzajú isté morálne  či etické kategórie, ktoré

boli stanovené  ako určitá ústavná  povinnosť. Ak by  ste si

porovnali článok  4 ods. 1  a 2 s  platným Zákonníkom práce,

tak ako  som ho citoval, tieto  otázky nestrannosti alebo o-

hrozenia dôvery k úradu, ktorý  ten pracovník zastáva, sú už

tiež upravené  v Zákonníku práce. Po  dohode sa tieto odseky

zúžili s  tým, že sa  potom taxatívne vymedzujú  obmedzenia,

ktoré by štátny funkcionár mal  mať v tomto ústavnom zákone.

Ustanovenia, ktoré boli uvedené a sú uvedené v návrhu článku

4, pred redukciou a  doplnkami zo strany ústavnoprávneho vý-

boru, sú inštitúty, ktoré sú typické pre právnu úpravu štát-

nej služby  alebo verejnej služby  aj vo vyspelých  štátoch,

kde už táto právna úprava roky funguje. To by som chcel zvý-

razniť. My sme potom aj  po diskusiách v podstate redukovali

tieto mechanizmy cez vylúčenie  mandátového a imunitného vý-

boru. Skutočne to, čo sa  predvídalo, že sme mali záujem od-

ložiť na určitý čas poslancov,  alebo že tam sa mali zakódo-

vať nejaké  nekalé praktiky väčšiny v  parlamente, bez troch

pätín, tam takýto zámer skutočne predkladatelia nemali.

 

     Prosil by  som, aby neboli  takéto indície ani  chápané

ako realita.  Práve naopak. Preto sme  aj pristupovali k vy-

tvoreniu určitého subjektu x,  ktorým je Výbor Národnej rady

pre nezlučiteľnosť funkcií, a  sme aj za trojpätinové hlaso-

vanie  pri prijímaní  uznesení a  potom dvojstupňové konanie

opravných prostriedkov  až po Ústavný súd.  Domnievam sa, že

takto vymodelovaný záver, ako je  teraz v návrhu, je už kon-

formný aj s praktikami, ktoré sú v iných demokratických štá-

toch, kde štátny úradník na  nižšej úrovni - nehovorím teraz

o štátnych funkcionároch v našom ponímaní v návrhu - má sku-

točne obrovské  množstvo právnych povinností v  zákone o ve-

rejnej službe, alebo o  štátnych úradníkoch, o štátnej služ-

be, a  tieto povinnosti sú  stanovené potom tak,  že pri ich

porušení existuje ako opravný  subjekt orgán, ktorý je nezá-

vislý.

 

 

     Chcel som tieto skutočnosti  uviesť len preto, aby bola

pochopená aj genéza vývoja tohto  návrhu až po úroveň ústav-

noprávneho výboru. A na záver mi dovoľte povedať svoj názor,

že pri  prijímaní tohto zákona  treba 90 hlasov.  Nebude ani

víťaz, ani porazený, tak ako by nebol ani víťaz, ani poraze-

ný vtedy, ak by tento návrh nebol v pléne Národnej rady prí-

padne priechodný.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Medzitým som ešte dostal dve prihlášky do roz-

pravy. Prihlásili  sa pán poslanec Fico  a pán poslanec Ben-

čík. Pán poslanec Kováč má faktickú poznámku.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     s veľkým záujmom som si  vypočul to, čo povedal pán po-

slanec Tkáč.  Vo svojom vystúpení  vlastne nepriamo poukázal

na  istú anomáliu,  ktorá sa  týka zdravotníckych  profesií,

pretože  na jednej strane hovorí, že zákon, ktorý predkladá,

umožňuje pedagogickú činnosť,  ale pedagogická činnosť práve

v zdravotníctve je spojená  s výkonom zdravotníckeho povola-

nia. Asi nikto  z vás si nevie predstaviť,  že by, povedzme,

docent chirurgie učil tak, že by mával skalpelom vo vzduchu.

On skutočne musí tých medikov učiť, ako sa vykonáva operačný

výkon, tak, že ho robí. Ale  nemôže ho robiť, ak nemá zmluvu

so zdravotníckym zariadením  o výkone zdravotníckeho povola-

nia. Samozrejme,  zákonadarca a predkladateľ  nemôže myslieť

na všetky detaily,  ktoré prináša život, a preto  sme tu my,

aby sme  na niektoré takéto  anomálie upozornili, aby  na ne

zákon myslel, aby potom nevytvárali skutočne prekážku. Takže

toto je špecifikum, pre ktoré aj výbor pre zdravotníctvo za-

hrnul medicínske  činnosti do súboru  výnimiek, pretože inak

by to nebolo možné.

 

     A  dovoľte ešte  druhú poznámku  smerovanú vám všetkým.

Predložil som  pozmeňovací návrh k  pôvodnému zneniu zákona,

to znamená  k článku 4 ods. 3  písm. f). Chcel by som požia-

dať v  prípade, že prejde  pozmeňovací návrh ústavnoprávneho

výboru k písmenu f),  ktoré tento  článok upravuje, aby bolo

hlasované o mojom návrhu ako doplnku tohto ustanovenia.  Pán

spoločný spravodajca, buďte taký láskavý.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi, aby som  predniesol aj ja niekoľko poznámok

k návrhu ústavného  zákona. Chcel by  som predovšetkým pove-

dať, že v diskusii sa návrh ústavného zákona o konflikte zá-

ujmov zúžil iba na  problematiku postavenia poslancov Národ-

nej rady  a ich možnosti  alebo nemožnosti vykonávať  ďalšie

platené zamestnanie. Hovorím teraz o diskusii, ktorá prebie-

ha vo verejnosti. Myslím  si, že takéto zúženie problematiky

nie  je celkom  správne. Domnievam  sa, že  zákon plní oveľa

dôležitejšie  funkcie v  spoločnosti, ako  iba to,  či jeden

z vypísaných štátnych funkcionárov  môže, alebo nemôže vyko-

návať platené zamestnanie.

 

     Rovnako sa domnievam, že každú profesiu, ktorú poslanci

Národnej rady vykonávali  pred výkonom poslaneckého mandátu,

alebo  ju vykonávajú  počas výkonu  poslaneckého mandátu, si

treba svojím spôsobom ceniť, a  domnievam sa, že takáto pro-

fesia menším alebo väčším  dielom prispieva ku kvalite práce

v poslaneckom zbore. V tomto smere sa prihováram za argumen-

ty,  ktoré tu  napríklad predniesol  aj pán  poslanec Kováč,

a nevidím dôvody, prečo by sme sa mali bližšie touto otázkou

ešte zaoberať. Plne sa  prihováram za zachovanie aspoň čias-

točnej kontinuity  pôvodného zamestnania pri  výkone štátnej

funkcie, a  teraz to naozaj nechcem  zúžiť iba na postavenie

poslancov Národnej rady, ale  hovorím o všetkých zaintereso-

vaných  funkcionároch, ktorí  by mohli  prichádzať do  úvahy

podľa navrhovaného zákona.

 

     Pokiaľ  by sme  prijali  návrh  tak, ako  ho formuloval

ústavnoprávny  výbor a  ako je  uvedený v  bode 4 informácie

ústavnoprávneho výboru, nedomnievam sa,  že podobný zákaz by

vo faktickom živote úplne zabránil štátnym funkcionárom vra-

cať  sa k  svojmu pôvodnému  zamestnaniu. Takéto  návraty by

však so  sebou prinášali veľa  komplikovaných právnych vzťa-

hov, ktoré by neboli regulované. Preto si myslím, že by bolo

vhodné  nájsť skôr  právne riešenie,  ktoré bude  myslieť na

tieto situácie,  ale také právne riešenie,  ktoré nebude mať

vplyv na  riadny výkon štátnej funkcie,  ktorej sa predmetný

návrh zákona dotýka.

 

     Nadviazal by som v podstate  na návrh pána poslanca Ko-

váča, ktorý by som rád  spresnil. Tento návrh sa teda dotýka

článku  4  ods. 3  písm. f)  navrhovaného  ústavného  zákona

s tým, že takisto tento pozmeňovací návrh smeruje k pôvodné-

mu zneniu návrhu zákona a toto  písmeno. f) by znelo, v pod-

state  to návetie  by  bolo,  že "štátny  funkcionár nesmie"

a potom by  bolo písmeno f)  "za ďalšiu činnosť  v pracovnom

pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu poberať príjem pre-

sahujúci  minimálnu mesačnú  mzdu, určenú  podľa všeobecných

právnych predpisov". Je to  vlastne spresnený návrh pána po-

slanca Kováča, a dávam k tomu ešte alternatívny návrh, ktorý

by znel tak,  že článok 4 ods. 3  písm. f) znie:  "za ďalšiu

činnosť v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu

poberať príjem presahujúci 25 % platu poslanca Národnej rady

Slovenskej republiky".  Bola by tam  označená poznámka číslo

1, ktorá by znela: "§ 2  zákona Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo  120/1993 Zb. o  platových pomeroch niektorých

ústavných činiteľov Slovenskej republiky."

 

     Povedzme si  niečo ku konštrukcii  tohto pozmeňovacieho

návrhu. Nie je to nič zvláštne, nič nevšedné v našom právnom

vzťahu, pretože donedávna sme poznali súbeh pracovného pome-

ru  s  poberaním  starobného  dôchodku,  keď popri starobnom

dôchodku mohol  napríklad dôchodca pracovať do  výšky 22 000

korún  ročne. Takto  by vlastne  mohlo dôjsť  k situácii, že

poslanec alebo hociktorý iný  štátny funkcionár dotknutý zá-

konom by  vykonával ďalšiu činnosť v  pracovnom pomere alebo

v obdobnom pracovnom vzťahu, ale  len v príjme, ktorý nepre-

sahuje  minimálnu  mesačnú  mzdu,  určenú všeobecne záväzným

právnym predpisom.

 

     Pokiaľ ide  o alternatívny návrh,  kde som použil  sumu

25 % platu poslanca Národnej rady, je zrejmé, o čo ide. Išlo

by približne o sumu 4 200 Sk hrubého. V tomto prípade naozaj

nejde o finančnú záležitosť, v  tomto prípade ide o prijatie

takej právnej úpravy, ktorá bude myslieť na situácie, keď sa

štátni funkcionári  budú takým alebo  onakým spôsobom vracať

k svojmu  pôvodnému zamestnaniu,  a regulovať  tieto vzťahy,

pretože ich neregulácia a absolútny zákaz môžu spôsobiť viac

problémov ako úžitku.

 

     Úplne na záver by som chcel ešte povedať, že pokiaľ mám

informácie  aj od  ostatných poslancov,  podobný návrh alebo

podobná  regulácia by  mohla nájsť  podporu. Z  tohto dôvodu

však musím navrhnúť, aby sme osobitne hlasovali o bode 4 do-

plnku k tlači 108a k  spoločnej správe, pretože pán spoločný

spravodajca,  pokiaľ som  dobre pozoroval,  navrhol, aby bod

4 bol v bodoch, o ktorých sa  má hlasovať en bloc a ktorý má

byť prijatý. Preto  navrhujem, aby sme bod 4  vyňali zo spo-

ločného hlasovania a hlasovali o ňom osobitne, a samozrejme,

potom aby sa hlasovalo o  pozmeňovacích návrhoch v tom pora-

dí, ako som uviedol.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predseda,

     milé kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     jeden môj  kolega z hnutia,  ktoré pravdepodobne nebude

hlasovať  za tento  zákon, mi  dnes hovoril,  že tento návrh

ústavného zákona sa veľmi zmenil  v porovnaní s tým, ako sme

ho dostali do parlamentných lavíc. Som rád, že si to všimol.

Myslím, že zákony by sa mali robiť takým spôsobom, že by sme

mali tvorivo dopracúvať vecné  pripomienky všetkých nás, aby

sme s dobrým  svedomím mohli za zákon zdvihnúť  ruku. Z toho

vyplýva,  že  aj  predkladatelia  boli  ústretoví. Vidieť to

z toho, že všetky racionálne návrhy, ktoré ste predložili vo

výboroch alebo jednotlivo, sa  prejavili v legislatívnom vy-

jadrení.

 

     Veľmi  veľa  pripomienok  vo  výboroch  bolo k zárukám,

najmä k zárukám, aby tento  zákon nemohol byť politicky zne-

užitý. Myslím, že to je skutočný problém, najmä ak prihliad-

neme na to,  čo sa v týchto niekoľkých  dňoch v tomto parla-

mente  udialo či  už s  Obchodným zákonníkom,  či s  novelou

Trestného zákona, alebo s  niektorými inými, kde vecné argu-

menty nepostačujú a prekrúcame mnohé  otázky tak, ako nám to

politicky vyhovuje.  A teraz vysvetľujte  svojim kolegom, že

aj dobre myslený ústavný zákon  sa nemôže zneužiť. Preto sme

ho v záujme toho, aby  tu boli záruky, postupne dopracúvali.

 

     Dovoľte,  aby som  charakterizoval, že  to síce  nebude

legislatívno-technické veľdielo, ale  slušný štandard, ak by

sme ho schválili v tejto podobe,  a dokonca aj v oblasti zá-

ruk. Predovšetkým  bude tu prevenčná  záležitosť. Môj kolega

Fogaš správne poukázal  na to, že každý sám  rozhodne, či sa

vzdá, alebo nevzdá mandátu, a len potom následne by bolo ur-

čité konanie.  A aby toto konanie  bolo správne, zabezpečili

sme dvojstupňovosť.

 

     V návrhu  je zabezpečený osobitný výbor  s pomerným za-

stúpením, je tu ústavný súd.  A aby to bolo zabezpečené, do-

voľte, aby som predniesol ďalší návrh na záruku, aby Národná

rada hlasovala o uznesení kvalifikovanou väčšinou, to zname-

ná 90 hlasmi. To nie  je politikárčenie, týka sa to každého.

Myslím si, že keď budeme  vidieť, že niekde je skutočný roz-

por záujmov  a môže byť tento  rozpor, tých 90 hlasov  na to

nájdeme.

 

     Odporúčam preto konkrétne doplniť článok 12  v tom zne-

ní, ako je v dodatku, kde odsek 2 bude znieť takto: "V prvom

stupni rozhoduje o návrhu  Národná rada Slovenskej republiky

uznesením.  Na prijatie  uznesenia je  potrebný súhlas aspoň

trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov."  To je to, čo som

vysvetlil. Má to zmysel, aby sme mali všetci pocit, že sa to

účelovo nebude zneužívať, lebo pomer síl sa môže meniť a zá-

kon bude platiť aj po voľbách, teda aby sme nikoho neohrozo-

vali.

 

 

     O tom, že je to  veľmi dôležitý a citlivý zákon, svedčí

aj to, že niektoré veci sme vo výboroch, aj v ústavnoprávnom

výbore, prerokúvali viackrát, a  teraz, keď dochádzame k zá-

veru, sa to tam neobjavuje.  Napríklad vo výbore pána Reu sa

ma pýtali, ako to bude  so správou vlastného majetku. Všetci

máme o  tom predstavu, a všimnite  si, že nám to  dokonca aj

v ústavnoprávnom výbore uniklo. Aby to  nebolo tak, do člán-

ku 4  ods. 3 písm. g)  odporúčam doplniť na záver  za bodko-

čiarkou, že to neplatí, ak členstvo v orgáne právnickej oso-

by vyplýva zo zákona alebo z výkonu štátnej funkcie a je bez

nároku na finančnú odmenu. To tam  všetci máte, a to nové je

tu doložené.

 

     A pokiaľ ide o správu vlastného majetku, zákonom zakot-

vujeme,  že správu  vlastného majetku  môže spravovať každý.

Platí to,  čo povedal pán  Tkáč, alebo aj  čo hovoril kolega

Fogaš, že máme právne vymedzené, čo je podnikateľská činnosť

a čo je v tomto smere zakázané.

 

     A ešte jeden návrh. Pretože  môj návrh aj ostatné dopl-

ňovacie návrhy  majú rôzne vzťahy  k iným ustanoveniam,  aby

sme  v ústavnom  zákone neurobili  nepodarok, odporúčam, pán

predseda, aby ste uložili  ústavnoprávnemu výboru všetky ná-

vrhy, ktoré  boli predložené, ešte  posúdiť, a ak  by sa tam

niečo  našlo, aby  sme ich  potom upravili.  Hlasovať by sme

mohli až po rokovaní ústavnoprávneho výboru.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  Prosím,  pán  podpredseda  Ľupták  a potom je

prihlásený pán poslanec Nagy.

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     uplynuli dve volebné obdobia, teda štyri kalendárne ro-

ky, ktoré  boli časom na  prípravu zákona o  strete záujmov.

Osobne si myslím, že tento zákon mal byť predložený ako prvý

ponovembrový zákon  už aj preto, že  rečníci v novembri 1989

z tribún volali po novej, čistej a nezištnej spravodlivosti.

Kriticky poukazovali  na výhody vtedajších  politikov. Žiaľ,

len čo sa dostali do  parlamentu a vlády, česť výnimkám, za-

budli na to, čo ľudu  tejto krajiny sľubovali. Vidina majet-

ku,  peňazí nad  mnohými z  nich zvíťazila,  a tak  sa mnohí

vôbec neobávali poberať dva aj tri platy, privatizovať pred-

nostne pred  tými, ktorí na  pracoviskách niekoľko desaťročí

tvorili, pracovali.  Niektorí politici, ale  aj poslanci, si

prestali uvedomovať,  alebo môžem tu povedať,  konečne sa im

otvorili dvere trinástej komnaty, v ktorej bez kontroly, se-

baúcty mohli priehrštím brať a brať.

 

     Z  môjho pohľadu  poslanci, politici,  vládni činitelia

musia rešpektovať a  brať to, že idú do  politiky bez ohľadu

na svoje postavenie s tým zreteľom, že idú slúžiť svojim vo-

ličom, teda ľudu tejto krajiny. Jedným slovom zopakujem svo-

ju myšlienku,  ktorú tu štyri  roky tvrdím. Politik  si musí

byť vedomý,  že do politiky  nejde pre svoje  blaho a bohat-

stvo, ale preto, aby slúžil ľudu.

 

     Myslím si, že bez ohľadu na postavenie osobnosti, či je

to umelecký kováč, alebo  len kováč, lekár, učiteľ, technik,

inžinier, spisovateľ, všetci za štyri roky volebného obdobia

rovnakým dielom  strácajú na svojej  zručnosti a odbornosti,

ale s vedomím tým, že dostali najvyššiu dôveru, dôveru ľudu,

ktorému slúžia.  Poslanci Združenia robotníkov  Slovenska si

túto  nutnosť  a  potrebu  uvedomujú,  preto  podporia zákon

o strete záujmov bez výnimiek. Volebný program Združenia ro-

botníkov Slovenska dáva prioritnú priečku takto spracovanému

zákonu o  strete záujmov, čo  hlasovaním o tomto  zákone bez

výnimiek  poslanci Združenia  robotníkov Slovenska podporia.

Zároveň mi prichodí konštatovať,  že 95 % obyvateľov Sloven-

skej republiky tento zákon žiada. Preto Združenie robotníkov

Slovenska bude tou stranou, ktorá zákon o strete záujmov bez

výnimiek podporí.

 

     Pánu Langošovi by som chcel povedať, že ste nás už dosť

napoučovali, pán Langoš. Nebolo by  dobré, aby ste nás ďalej

poúčali, už vám aj tak neveríme, teda zbytočne nás  poúčate,

čo je, alebo nie je dobré. My vieme, kam ste nás doviedli.

 

     Chcel by  som  dať pozmeňovací  návrh, a to  v článku 4

ods. 3 písm. f) znie:  "vykonávať ďalšiu činnosť v pracovnom

pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu, pokiaľ finančný prí-

jem z takejto činnosti nie je žiadny". Prečo som to povedal,

vážení páni  a dámy. Ak  sa pamätáte, ešte  v minulom režime

sme sa zadarmo narobili dosť  a dosť, ja osobne, aj dedinča-

nia, ktorí sme žili na dedinách. Ak sme chceli niečo vybudo-

vať, akcie "Z" boli na  dennom poriadku - soboty, nedele, od

rána do  večera. Nikto nám  nedal ani jesť,  ani vody vypiť.

Sami  sme si  museli doniesť.  V našej  dedine sme postavili

kostol bez  nároku na mzdy, postavili  sme škôlku, postavili

sme kultúrny  dom, postavili sme cestu.  Nikto nám nedal ani

halier. Občania robili, a nielen  v našej dedine, v stovkách

a tisíckach dedín a miest ľudia robili zadarmo.

 

     Myslím si, že poslanci, ktorí chcú robiť, aby nestrati-

li svoj  fortieľ, veď každý  deň tam nebudú,  ak pôjde lekár

operovať,  aby nestratil  zručnosť, alebo  učiteľ chce učiť,

môže ísť  a tomuto chudobnému štátu  môže trošku pomôcť. Veď

nebude celý život poslancom. Alebo nech uvoľní mandát druhé-

mu a nech  nastúpi náhradník. Podeľme sa už  so všetkým, keď

sme v  minulosti skutočne museli  robiť - neviem  koľko ľudí

robilo zadarmo, tak ako sme  mnohí museli robiť, teda osobne

som robil, aj niektorí druhí  na akciách "Z". A dnes prišiel

privatizér, a ani obchod nemáme v dedine, lebo čo sme posta-

vili, on si ho kúpil a  má tam sklad. Do obchodu musíme cho-

diť, čo som aj v  minulosti hovoril, do Banskej Bystrice. My

sme si  na sídlisku postavili obchod,  a musíme teraz chodiť

do  Banskej Bystrice.  To sa  stalo aj  s privatizáciou,  aj

s dražbami, so všetkým.

 

     Takže, vážení, dávam tento procedurálny návrh.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Pán  podpredseda  Ľupták  použil  svoje  obľúbené klišé

o tom, aby sme ho nepoučovali,  že poučovalo sa už dosť. Po-

užil  to vo  vzťahu k  pánu Langošovi.  A ako obyčajne znovu

poučoval. Poučoval o tom, kto  ide do politiky, prečo ide do

politiky a  komu má slúžiť. Pán  podpredseda Ľupták, tým, že

ste včera odmietli vypočuť odborárov, zamestnancov, teda ak-

cionárov  zamestnaneckej akciovky,  v ktorej  je 90 %  ľudí,

a teraz  ste sa  vyjadrili, že  prišiel privatizér  a takému

privatizérovi ste  dali prosperujúci slovenský  podnik, teda

komu ste slúžili? Slúžili ste ľudu tejto krajiny?

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kováč Roman.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda, so záujmom som si vypočul pozmeňo-

vací návrh pána podpredsedu Jána Ľuptáka. Žiaľ, pred chvíľou

o tom hovoril  predseda ústavnoprávneho výboru  pán poslanec

Tkáč, že tento návrh z  právneho hľadiska nie je možné takto

koncipovať. Okrem toho, že sme viazaní Zákonníkom práce, kde

bezplatná činnosť  nie je povolená,  teda bezplatný pracovný

pomer nie je povolený,  sme viazaní aj dohovormi Medzinárod-

nej organizácie práce. Ak by  sme prijali takýto zákon, obá-

vam sa, že  by sme boli v rozpore. Preto  v mojom návrhu som

šiel na  dolnú hranicu, ktorá  je definovaná, to  znamená na

minimálnu mzdu, a nešiel som na bezplatnú prácu, i keď sa mi

tá myšlienka páči, ale po porade s expertmi som dospel k ná-

zoru, že to jednoducho legislatívne nejde.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Garai.

 

Poslanec J. Garai:

 

     Ďakujem za slovo. Nedá mi  nereagovať na slová pána Ko-

váča. Uznávam, že sme rovní a rovnejší. Sme rovní, rovnejší,

no musím pripomenúť pánu Kováčovi,  že nie sme všetci rovna-

kí, a preto budem zákon podporovať bez výnimky.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte  pán poslanec Nagy je  prihlásený do roz-

pravy.

Poslanec L. Nagy:

 

     Vážený pán predseda,

 

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     predkladám vám osem pozmeňovacích návrhov k tlači číslo

108.

 

     Prvý pozmeňovací  návrh:  Rozšíriť  odsek a) v článku 3

návrhu zákona, tlač 108, o slová "a námestník riaditeľa Slo-

venskej informačnej služby, predseda prezídia Fondu národné-

ho majetku a riaditeľ Fondu národného majetku".

 

     Druhý  pozmeňovací návrh:  Vypustiť odsek  1 a  odsek 2

článku 4  návrhu zákona, parlamentná tlač  číslo 108. Odseky

1 a 2 článku 4  deklaratívnym spôsobom formulujú normy mrav-

ného správania.  Podľa dôvodovej správy odseky  1 a 2 článku

4 majú slúžiť ako interpretačné pravidlá na posudzovanie ta-

kých aktivít,  ktoré nie sú vyslovene  zakázané podľa odseku

3, ale preukázateľne smerujú k vzniku rozporu záujmov. Prob-

lém je iba  v tom, že kritériá uvádzané v  odsekoch 1 a 2 sú

gumové, pripúšťajú veľkú dávku subjektivizmu. Veď také výra-

zy ako  "svedomitý výkon" alebo "dobré  mravy", ďalej "všeo-

becná dôvera" alebo "povinná nestrannosť" môžu byť vykladané

ľubovoľne.  Výpočet zakázaných  činností a  vzťahov musí byť

taxatívny, inak  sa tento zákon  môže stať nástrojom  najab-

surdnejšej politickej manipulácie.

 

     Tretí pozmeňovací návrh:  Doplniť odsek 3 článku 4 par-

lamentnej tlače  108 o nový bod  h) tohto znenia: "nadobúdať

majetok štátu alebo Fondu národného majetku podľa osobitného

predpisu". Pod čiarou poznámka číslo 1:  "Inak ako vo verej-

nej dražbe, vo verejnej súťaži alebo prostredníctvom kupóno-

vej privatizácie."

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, však to tam je.

 

Poslanec L. Nagy:

 

     Ak to máme,  tak ten návrh podporím s  tým, že tu pôjde

v prvom rade o vylúčenie  štátnych funkcionárov z niektorých

uzavretých   privatizačných  foriem,   ako  napríklad  formy

prechodu majetku vopred určenému vlastníkovi. Opodstatnenosť

možného protiargumentu, že by tu išlo o isté zúženie základ-

ných občianskych práv štátnych funkcionárov, nie je presved-

čivá,  veď  v  prípade  štátnych  funkcionárov  aj tak pôjde

o dobrovoľné zrieknutie sa určitých základných ľudských práv

v prospech výkonu vysokej štátnej funkcie.

 

     Štvrtý pozmeňovací návrh:  Vypustiť článok 9 parlament-

nej tlače číslo 108 a namiesto neho zaradiť nový článok zne-

nia paragrafov 15, 16 a 17 parlamentnej tlače číslo 65 tohto

znenia:

 

     "1. Údaje o majetkových pomeroch sa oznamujú predsedovi

Najvyššieho kontrolného úradu.

 

     2.  Odovzdané oznámenia  uschováva predseda Najvyššieho

kontrolného  úradu  oddelene od ostatných  písomností, ktoré

sú v jeho úschove.

 

     3. Do oznámení uschovávaných predsedom Najvyššieho kon-

trolného úradu možno nazrieť s predchádzajúcim súhlasom pre-

zidenta  republiky,  predsedu  Národnej  rady alebo predsedu

vlády.

 

     4.  V prípadoch,  keď predseda  Najvyššieho kontrolného

úradu zistí,  že odovzdané oznámenie  nezodpovedá zárobkovým

pomerom štátneho funkcionára, podá o tom písomnú správu pre-

zidentovi republiky, predsedovi  Národnej rady alebo predse-

dovi vlády v  súlade s ich príslušnosťou. Iné  správy vo ve-

ciach deklarácie majetkových pomerov podáva predseda Najvyš-

šieho  kontrolného úradu  vtedy, ak  si ich  podanie vyžiada

prezident republiky,  predseda Národnej rady  alebo predseda

vlády. Predseda Najvyššieho kontrolného úradu môže žiadať od

toho, kto podá oznámenie o svojich majetkových pomeroch, aby

predložil v  určenej lehote majetkové  priznania týkajúce sa

jeho majetkových pomerov a dal mu  k nim prípadne aj iné po-

trebné vysvetlenie. Totiž  v prípade Najvyššieho kontrolného

úradu ide  aspoň teoreticky v politickom  zmysle o nezávislý

orgán, ktorý údaje o  majetkových pomeroch štátnych funkcio-

nárov dokáže aj odborne skontrolovať.

 

     Piaty pozmeňovací návrh: V odseku 5  v článku 12 parla-

mentnej tlače  číslo 108 v predposlednej  vete vymeniť slovo

"môže" za slovo "má". Zdôvodnenie je také, že ak posudzovaná

činnosť je  v protiklade so  zákonom, štátnemu funkcionárovi

treba uložiť zanechanie protizákonnej činnosti a nenechať to

na jeho vôľu, resp. na ľubovôľu.

 

     Šiesty pozmeňovací návrh: Zrušiť  text článku 13 parla-

mentnej tlače číslo 108 a nahradiť ho textom § 26 parlament-

nej tlače číslo 65. Prečítam:

 

     1. Ak sa zistí,  že štátny funkcionár nesplnil niektorú

zo svojich povinností ustanovených  v tomto zákone, predseda

Národnej rady  ho písomne  vyzve, aby  sa v lehote 15 dní od

doručenia  výzvy vzdal  funkcie, ktorú  vykonáva, teda podal

demisiu.

 

     2. Ak sa štátny  funkcionár po uvedenej výzve vykonanej

funkcie nevzdá, predseda Národnej  rady navrhne, aby pre po-

rušenie tohto zákona Národná rada

 

        a) ak  ide o poslanca Národnej  rady, rozhodla o po-

zastavení jeho platu, funkčného príplatku, paušálnych náhrad

a náhrad  ďalších výdavkov,  a to  až do  doby, keď  zaniknú

dôvody tohto pozastavenia

 

        b) ak ide o člena vlády, vyslovila mu nedôveru,

 

        c) ak ide o  predsedu alebo podpredsedov Najvyššieho

kontrolného úradu, odvolala ich z funkcie,

 

        d) dala podnet Ústavnému  súdu na disciplinárne stí-

hanie sudcov Ústavného súdu za správanie, ktoré je v rozpore

s týmto zákonom,

 

        e) dala podnet ministrovi spravodlivosti alebo pred-

sedovi Najvyššieho  súdu na disciplinárne  stíhanie sudcu za

správanie sa v rozpore s týmto zákonom,

 

        f) ak ide o  generálneho prokurátora, riaditeľa Slo-

venskej informačnej služby  alebo vedúceho Kancelárie prezi-

denta republiky, navrhla prezidentovi  republiky, aby ho od-

volal z funkcie.

 

     3. Pred hlasovaním o návrhu podľa odseku 2 Národná rada

umožní štátnemu funkcionárovi, aby  sa na jej schôdzi vyjad-

ril k prerokovanej veci.

 

     Siedmy pozmeňovací návrh: Po  upravenom texte článku 13

parlamentnej tlače 108 zaradiť nový  článok znenia § 25 par-

lamentnej tlače číslo 65 tohto znenia: "Správanie prezidenta

republiky sa  z hľadiska jeho  súladu s ustanoveniami  tohto

zákona nepreskúmava."

 

 

 

 

     Ôsmy  pozmeňovací  návrh:  Zmeniť  v parlamentnej tlači

číslo 108a v pozmeňovacom návrhu číslo 19 text slova "sa ne-

jedná" na slovo "sa jedná".

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. To bolo posledné  vystúpenie v rámci rozpravy.

Nemám už  žiadne prihlášky do rozpravy.  Pýtam sa pána pred-

kladateľa, či sa chce vyjadriť. Prosím, pán predkladateľ.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     predovšetkým by som sa chcel všetkým poďakovať za vecnú

diskusiu i za  predložené návrhy. Myslím si, že  o nich roz-

hodnete v konečnom dôsledku vy, ale predsa by som len urobil

niekoľko  poznámok k  tým, ktoré  pokladám za zapracovateľné

a systémovo ich možno vložiť do pripraveného návrhu ústavné-

ho zákona, eventuálne vás usmerniť v tom, či niektoré návrhy

by nebolo možné ešte zvážiť v inej podobe, pretože tu odznel

aj procedurálny návrh, ktorý smeroval  k tomu, aby sa zišiel

ústavnoprávny  výbor pred  uzavretím rozpravy,  aby prípadne

bolo možné dohodnúť niektoré kompromisy, ktoré sa tu navrhu-

jú. Neviem, pán predseda, či  po mojom vystúpení a vystúpení

spravodajcu sa rozprava uzatvára.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Už je uzatvorená rozprava.

 

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Ale  tu bol  procedurálny návrh  pána poslanca Benčíka,

aby sa umožnilo ešte  zísť ústavnoprávnemu výboru, aby posú-

dil návrhy, ktoré sú predložené.  Taký návrh tu odznel. Mys-

lím, že by sme mohli eventuálne dať o ňom hlasovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, keď som  vás vyzýval, predtým som uzavrel

rozpravu.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Považoval  som za  rozumné, aby  sa kolektívne posúdilo

to, čo tu bolo predložené.

 

     Myslím si, že boli tu  vyslovené isté obavy ohľadne to-

ho, či zákon bude, alebo nebude možné zneužiť. Domnievam sa,

že zdôvodnenie, ktoré v tejto veci predniesol môj spolupred-

kladateľ, je namieste. Opakujem svoju myšlienku, že predkla-

datelia sú presvedčení, že  po prijatí pozmeňovacích návrhov

i vypustení častí,  ktoré sú sporné,  vrátane napríklad ods.

1 a 2 v článku 4,  ktorý by mohol eventuálne zvádzať napriek

dobrému úmyslu predkladateľov k nejakým iným výkladom, a je-

ho preformulovaním tak, ako  návetie k taxatívne vymenovaným

veciam uvedeným v  terajšom odseku 3 článku 4  sa predsa len

zmení myslenie tých, ktorí majú takého obavy.

 

     Navyše si myslím, že  by mohlo byť všeobecne prijateľné

i to, čo pán poslanec Benčík navrhol v súvislosti s prijíma-

ním uznesenia Národnej  rady, a že by sme  sa o týchto otáz-

kach, keď  spravidla pôjde o  otázky týkajúce sa  aj ochrany

osobnosti v  tom najširšom slova zmysle,  o takomto uznesení

mohli  uznášať kvalifikovanou,  teda trojpätinovou väčšinou,

tak ako to predpokladá  ústava. Ústava predpokladá tri päti-

ny, nehovorí sa, že v tomto  prípade. Dr. Sečánsky sa na mňa

prísne pozrel, ale myslel som to tak.

 

     Myslím si, že už to, že sme napriek tomu, že po rokova-

niach  výborov boli  vyslovované rôzne  výhrady, akceptovali

návrh na vytvorenie osobitného výboru, v ktorom by mohlo byť

pomerné zastúpenie všetkých strán v parlamente, vytvára ďal-

šiu záruku, aby veci  boli rozumne prediskutované a predkla-

dané  Národnej rade  spravidla zrelé  návrhy, a  tým by  sme

vlastne odblokovali, resp.  zablokovali, zbytočné prerokúva-

nie niektorých vecí na Ústavnom  súde. Chcem vás v tejto sú-

vislosti  ubezpečiť, že  je pripravený  návrh novely  zákona

číslo 38,  ktorý zhruba bude  spočívať v novelizácii  jednej

časti zákona číslo 38/1992 Zb. o konaní pred Ústavným súdom,

kde by  sme chceli, aby  po vašom súhlase  Ústavný súd mohol

konať v súlade s  príslušnými ustanoveniami Občianskeho súd-

neho poriadku.

 

     K  jednotlivým  návrhom  sa  pokúsim  veľmi stručne vy-

jadriť, tak ako boli predkladané.

 

     Pán poslanec Roman Kováč  navrhol alternatívu  článku 4

ods. 3  písmena f) eventuálne, ak prejdú pozmeňovacie návrhy

k článku 4  písm. f). Navrhujem,  aby ste o tom rozhodli vy,

pretože je to  jedna z možných alternatív. Myslím  si, že je

prijateľná. K tomuto článku odzneli rôzne návrhy a je na nás,

aby sme  rozhodli, ktorý z nich  budeme akceptovať. V každom

prípade si myslím, že tento návrh  je jeden z tých, o ktorom

treba hlasovať.

 

     Rovnako tento  návrh podporoval pán  poslanec Mikolášik

i niektorí  ďalší.  Pán  poslanec  Dzurinda  navrhol vylúčiť

uzatvorenie  zmluvy o  tichom  spoločenstve  a vsunúť  to do

článku 4 písm. i). Nemám  nič proti tomu návrhu, ale zmyslom

tichého spoločenstva je práve to, aby zostalo tiché. Na dru-

hej strane si myslím, že ten návrh by predsa len mohol odbú-

rať akékoľvek podozrenia, ktoré by v budúcnosti mohli vznik-

núť, a je na vašom rozhodnutí, či i takýto zákaz tam uvedie-

me. Potom, samozrejme, systémovo by  bolo treba, aby sme sú-

časne povedali, že to  tiché spoločenstvo bude treba oznámiť

v skutočnostiach, ktoré sa inak budú oznamovať, čo už by ne-

govalo podstatu  tohto obchodno-právneho vzťahu.  Myslím si,

že to potom ešte treba  posúdiť v kontexte s ostatnými usta-

noveniami.

 

     Pokiaľ ide o určitú výhradu pána poslanca Moravčíka, či

tam  nie je  zakódovaný rozpor  medzi poslancami  samosprávy

a Národnej rady, s určitým odkazom na  to, že je možné v sú-

časnom období  rešpektovať i to, že  dostali veľa preferenč-

ných hlasov, rád by som  povedal, že predložený návrh ústav-

ného zákona nevylučuje dvojmandátovosť. Výslovne tam vylúče-

ná nie je.  V tej podobe, v akej  je predložený, samozrejme,

vylučuje akékoľvek  platené funkcie. Vylučuje teda  i to, že

by poslanci miestnych a  obecných zastupiteľstiev, či primá-

tori, a poslanci Národnej rady, eventuálne ministri, lebo aj

taká kombinácia  by bola možná, že  bude minister zvolený za

poslanca nejakého mestského  zastupiteľstva, by teda nemohli

brať žiadne odmeny. To zákon jednoducho v tej podobe, pokiaľ

nebudú prijaté  pozmeňovacie návrhy, umožňuje.  Teda zásadne

by som nesúhlasil  s tým, že by tam  dochádzalo ku konfliktu

medzi dvoma mandátmi v súčasnom  období.

 

     Diskutovalo sa i  o takom riešení, že by  sa v závereč-

ných ustanoveniach vyslovilo, že poslanci, ktorí boli zvole-

ní v tomto volebnom období  za primátorov či starostov alebo

poslancov obecných či  mestských zastupiteľstiev, budú vyko-

návať svoje  funkcie v nezmenenej  podobe až do  najbližších

volieb, a od  najbližších volieb by pre nich  platil iný re-

žim. Nakoniec  ústavnoprávny výbor usúdil,  že by to  nebolo

vhodné  riešenie, pretože  by vlastne  stanovovalo rozdielny

režim účinnosti pre určitú kategóriu ľudí.

 

     Pokiaľ ide o obavu z  možnosti straty mandátu, ktorá tu

bola vyslovovaná,  pokúsil som sa to  vysvetliť vo faktickej

poznámke.  Dúfam, že  vypustenie  poslednej  vety  článku 13

ods. 3 predsa len jasne predznačilo,  o čo tu má ísť. Zákla-

dom je  teda vôľa príslušného ústavného  činiteľa, vôľa roz-

hodnúť sa  o tom, či  bude, alebo nebude  vykonávať činnosť,

ktorá je nezlučiteľná s  výkonom funkcie, ktorú vykonáva ako

verejný činiteľ.

 

     Myslím  si, že  pán poslanec  Langoš nepredložil žiadne

pozmeňovacie návrhy. Je fakt, že Ústava Slovenskej republiky

sa týmto  návrhom ústavného zákona istým  spôsobom mení, ale

práve preto je  to ústavný zákon v tejto  podobe, aby nebolo

možné  inplantovať iné  ďalšie zmeny  do ústavy. Existovala,

povedzme,  politická vôľa  urobiť ďalšie  zmeny. Ja  si tiež

myslím, že čas nie je vhodný nato, aby sme teraz urobili zá-

sadnejšie zmeny  v ústave, lebo  vlastne na jej  základe sme

boli akceptovaní  ako štát, ktorý  vytvára dobré predpoklady

na  dobudovanie právneho  štátu i  na vstup  do Rady Európy.

Základom hodnotenia nášho právneho  poriadku sa stala ústava

i v zmluve  o pridružení. Práve  preto, že tieto  procesy sú

buď čerstvé,  alebo ešte prebiehajú, bolo  by dobre, aby sme

nerobili zásadnejšie zmeny v ústave.

 

     Podstata tohto návrhu nespočíva v zmenách v ústave, ale

predovšetkým v tom, že  ústavným činiteľom nemožno obyčajným

zákonom ukladať obmedzenia,  či stanovovať povinnosti, preto

je to návrh ústavného zákona.

 

     Myslím  si,  že  návrh,  ktorý  predniesol pán poslanec

Pittner, má svoje racionálne jadro, dokonca zastávam mienku,

že sme ho mali istým  spôsobom zohľadniť v súvislosti s prí-

pravou predlohy návrhu zákona. Obávam  sa však, že  tak, ako

ste to navrhli, pán poslanec, to nie je možné inplantovať do

tohto ústavného zákona, pretože ide o inú problematiku úpra-

vy vzťahov, než sa sleduje práve týmto návrhom ústavného zá-

kona.  Ale prosím,  nech to  posúdi spravodajca,  eventuálne

plénum. Ja si myslím, že  pokiaľ ide o riaditeľa SIS, naozaj

by nemal byť založený rovnaký režim, ako je založený pre mi-

nistra,  štátneho  tajomníka  či  sudcu,  že  predsa len ide

o rozdielnu funkciu.  Riaditeľ SIS je  vymenovaný medzi tými

osobami, ktoré  nazývame ústavnými činiteľmi  alebo štátnymi

funkcionármi, lebo to navrhla  Legislatívna rada vlády a na-

vrhla  to vláda  pri prerokúvaní  ešte návrhu  zásad zákona.

A nakoniec, stalo sa tak i pri poslednom prerokúvaní už toh-

to článkového  znenia v Legislatívnej rade  vlády. Obávam sa

teda, že tento návrh sa nebude dať akceptovať práve v súvis-

losti s týmto návrhom ústavného zákona.

 

     Pokiaľ  ide o  návrhy, ktoré  podal pán  poslanec Fico,

k nim som sa už vyjadril v súvislosti s návrhom pána poslan-

ca Romana  Kováča. Je na  rozhodnutí pléna, prípadne  porady

klubov, ku ktorému variantu článku 4 písm. f) sa prikloní.

 

     Podporujem návrh  pána poslanca Benčíka o  tom, aby sme

v súvislosti s prijímaním  uznesenia Národnej rady hlasovali

kvalifikovanou väčšinou.

 

     Myslím, že nie je  možné akceptovať návrhy, ktoré pred-

ložil pán poslanec Nagy. Žiaľ, ide o taký veľký zásah do sa-

mej systematiky návrhu ústavného zákona, ktoré by možno zna-

menali prerušenie prerokúvania a posúdenie v širšom  grémiu,

a navyše si nemyslím, že  treba rozširovať okruh osôb, ktoré

  charakterizované ako  štátni funkcionári.  Obávam sa, že

ten okruh  osôb je už i  tak široký. V súvislosti  s návrhom

pána poslanca Pittnera som  naznačoval, že jeho rozširovanie

by  vlastne stratilo  zmysel,  ktorý  sa sledoval,  teda mať

vplyv na tých funkcionárov, ktorí  sú tam uvedení. Myslím si

však, že  pokiaľ ide o  prezidenta Fondu národného  majetku,

tak  jeho  neaktivitu  v  iných  činnostiach,  než vyplývajú

z tejto funkcie, by sme mohli ovplyvniť iným právnym predpi-

som, nie týmto. Myslím si, že  nie je možné zmeniť tie sank-

cie tak, ako sa navrhovali, a  že vôbec nie je možné podria-

diť konanie  podľa tohto návrhu  ústavného zákona predsedovi

Najvyššieho kontrolného úradu.

 

     Vyslovili sa isté pochybnosti,  či poznáme pojem podni-

kania podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Myslím, že ten-

to pojem je presne definovaný, pretože pod pojmom podnikate-

lia podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka možno mať na mysli

osoby zapísané ako podnikateľov  v obchodnom registri, ďalej

osoby, ktoré nie sú síce  zapísané v obchodnom registri, ale

majú na  rozsah predmetu podnikania  živnostenské oprávnenie

a sú evidované v živnostenskom  registri, a osoby, ktoré nie

  zapísané v  obchodnom registri,  ani nemajú živnostenské

oprávnenie,  ale podnikajú  na základe  osobitných predpisov

podľa výpočtu v § 3 živnostenského zákona, to sú napr. advo-

káti, komerční právnici, audítori,  daňoví poradcovia a pod.

Postavenie podnikateľa má aj osoba, ktorá vykonáva poľnohos-

podársku výrobu a je zapísaná do  evidencie v zmysle § 2a až

12a až 12e zákona číslo 105/1990 o súkromnom podnikaní obča-

nov. To len na vysvetlenie.

 

     V  zásade  súhlasím  s  predloženými  zmenami uvedenými

v spoločnej správe, vrátane uznesení ústavnoprávneho výboru,

pričom, pokiaľ som dobre porozumel, o bode 4, je to, myslím,

návrh ústavnoprávneho výboru, sa bude musieť osobitne hlaso-

vať, pretože boli k nemu vznesené viaceré výhrady.

 

     Ešte raz sa vám chcem všetkým poďakovať za vecné pripo-

mienky i trpezlivosť pri  prerokúvaní tohto návrhu ústavného

zákona. Chcem vás poprosiť, aby sme veľmi zvážili, aké zmeny

prijmeme, aby to nezasiahlo funkčnosť, aby sa naozaj ani ná-

vrh ústavného zákona v budúcnosti nemohol použiť inak než na

prospech nás všetkých.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte by som chcel  vysvetliť. Pokiaľ ide o vy-

stúpenie pána poslanca Benčíka, ja som to nepokladal za pro-

cedurálny návrh, ani on nepovedal, že je to procedurálny ná-

vrh. Myslel som, že mi pán poslanec odporúča, aby po skonče-

ní rozpravy zasadol ústavnoprávny  výbor a vybral z podaných

návrhov tie  najlepšie. Tak som  to pochopil. Pán  poslanec,

nepovedali ste, že dávate  procedurálny návrh. Chcem sa spý-

tať pána spoločného spravodajcu,  či sa chce vyjadriť. Chce.

Ešte pán Borovský - faktická poznámka. Aj pán Maxon.

 

Poslanec J. Borovský:

 

     Ďakujem  za slovo,  pán predseda.  Poslanecký klub  ZRS

žiada pred hlasovaním 30-minútovú prestávku na poradu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, pán Maxon.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Poslanecký klub HZDS sa pripája.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čiže  môžeme naplniť  to, čo  povedal pán  poslanec. Ak

chce zasadnúť aj ústavnoprávny  výbor, môže. Prosím, pán po-

slanec.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem. Pretože  úlohou spoločného spravodajcu  nie je

prednášať nejaké subjektívne súdy  k rozprave, myslím si, že

by nebolo  ani správne,  aby som  sa vyjadroval k vystúpeniu

jednotlivých  poslancov, ktorí  navrhovali ďalšie  zmeny nad

rozsah spoločnej správy. Navrhoval by som, pán predseda, aby

v danom prípade,  aj v súvislosti s  návrhmi dvoch poslancov

na  zasadanie poslaneckých  klubov, sa prípadne hlasovalo aj

o procedurálnom  návrhu  pána poslanca  Benčíka, a ak by ús-

tavnoprávny výbor  mal sedieť nad  týmito návrhmi, potom  by

som  tlmočil  stanovisko  ústavnoprávneho  výboru. Osobne sa

domnievam, že návrhy, ktoré boli v rozprave vznesené, nemajú

taký závažný  charakter, aby bolo  potrebné zasadanie ústav-

noprávneho výboru.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vyhla-

sujem prestávku  a zasadnutie ústavnoprávneho  výboru nechám

na predsedu výboru. Pán  poslanec Fico, ale len procedurálne

otázky, lebo nie je rozprava.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Ďakujem pekne. Pán predseda, oznámili ste, že o štvrtej

hodine má  vystúpiť pán prezident  v parlamente, takže  tých

30 minút nám nejako nevychádza.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Neviem, kto oznámil, že o štvrtej, ja nie.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Tak prepáčte, ja som počul, že o štvrtej.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ja som povedal, že  vystúpi poobede, ale nepovedal som,

že o štvrtej.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Beriem späť, prepáčte.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže bude prestávka 20 minút.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené  kolegyne  a  kolegovia,  prosím, zaujmime svoje

miesta. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     tak, ako som vás poobede informoval, dostal som list od

pána  prezidenta, ktorý  ma požiadal  o možnosť  vystúpiť na

dnešnom  zasadnutí Národnej  rady. Požiadal  ma o vystúpenie

v tomto čase.

 

     Pán poslanec Cabaj - faktická poznámka.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predseda, dovoľte,  aby som predniesol názor

z porady klubov. Pýtali sme  prestávku na poradu klubov, po-

radili sme  sa a kluby HZDS,  SNS a ZRS zastávajú  názor, že

najskôr  by sme  mali dokončiť  hlasovanie o  tom zákone, ku

ktorému sme pýtali prestávku, a  potom nech vystúpi pán pre-

zident.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Je to v rámci rokovacieho  poriadku, je to faktická po-

známka, ktorá sa týka  procedúry nášho zasadnutia. Preto pán

poslanec Cabaj žiadal, aby sme dali hlasovať. (Šum v sále.)

 

     Páni poslanci, panie poslankyne,  prosím o pokoj. Je tu

pán prezident,  aspoň teraz hovorme  vtedy, keď máme  slovo.

(Šum v sále.)

 

     Pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     rád by som vám pripomenul, že v súčasne platnom rokova-

com poriadku je článok 19, ktorý umožňuje, aby členom býva-

lého Predsedníctva  Slovenskej národnej rady  a členom vlády

bolo udelené  slovo, kedykoľvek o  to požiadajú, a  to aj na

vyhlásenia, ktoré nesúvisia s  programom schôdze. Je mi jas-

né,  že v  rokovacom poriadku  nemôže byť  spomínaná funkcia

prezidenta Slovenskej  republiky, pretože táto  funkcia bola

zriadená ústavou omnoho neskôr,  ako bol prijatý tento roko-

vací poriadok.

 

     Návrh  nového rokovacieho  poriadku, samozrejme, počíta

s tým, že prezident ako  najvyšší ústavný činiteľ má rovnaké

právo ako  členovia vlády, ako  predseda Národnej rady,  jej

podpredsedovia či predsedovia výborov.  Myslím si, že by sme

mali rešpektovať, že prezident Slovenskej republiky požiadal

tento parlament o vystúpenie, a v duchu § 19 rokovacieho po-

riadku rešpektovali toto jeho právo a vypočuli ho.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Pán predseda,  vykladáte stále zákony  podľa práva. Za-

tiaľ takéto  právo pán prezident nemá,  a preto si osvojujem

návrh pána poslanca  Cabaja a žiadam, aby sa  o tomto návrhu

hlasovalo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Cabaj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Pán predseda, neviem, akým spôsobom som mal ešte reago-

vať, keď  som tlmočil stanovisko  troch poslaneckých klubov.

Kolegovi Ftáčnikovi  chcem pripomenúť, že aj  vtedy sme mali

prezidenta, síce federálneho, ale mali sme.

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Ja som zase chcel pripomenúť pánu poslancovi Ftáčnikovi

článok 2 ods. 2  ústavy, že štátne orgány  smú konať iba to,

čo im dovoľuje ústava a zákon.  Lebo pred dvoma dňami nám to

pripomínali oni.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Nazdávam sa, že toto vôbec nie je vecou rokovacieho po-

riadku,  ale vecou  slušnosti. Jednoducho  je to  hanba, keď

nechcete hlave... (Potlesk.) Jednoducho je to hanba, keď ma-

licherne nechcete hlave štátu  dovoliť prehovoriť vtedy, keď

sem príde, keď sa tu všetci zhromaždíme. A táto malichernosť

sa nemôže hlavy štátu nejakým spôsobom dotknúť, tá malicher-

nosť padá na vašu hlavu. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Weiss.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     som rád,  že pán poslanec  docent Cuper si  osvojil ten

názor, ktorým sme argumentovali, keď sa tu v rozpore s Ústa-

vou Slovenskej republiky hlasovalo o vyslovení nedôvery pre-

zidentovi, pretože takéto hlasovanie nemá oporu v ústave.

 

     Druhá  poznámka,  ktorú  by   som  chcel  urobiť:  Úcta

k vlastnej štátnosti  je viazaná aj  s úctou k  hlave štátu.

Prosím vás pekne, založme tu dobrú tradíciu pre nie tak dáv-

no osamostatnenú Slovenskú republiku a nevytvorme precedens,

za ktorý sa potom možno niekedy aj o desať rokov budeme han-

biť.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Hrnko.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Ďakujem, vážený pán predseda.

 

     Som hlboko dojatý (smiech v sále) tým, akým nehoráznym

spôsobom chcete  znevážiť hlavu štátu,  hlavu Slovenskej re-

publiky, ktorá  si zaslúži úctu všetkých  nás, a protestujem

proti spôsobu,  ktorý je síce  HZDS vlastný, ale  nepatrí do

kultúrnej a civilizovanej spoločnosti. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán  predseda, právo  prezidenta vystúpiť  už teraz  na

základe svojho požiadania je súčasťou práva. Prezident má na

to právny nárok.  Má na to právny nárok  na základe toho, že

medzery v  práve, to znamená problémy,  ktoré právo nerieši,

sa vykladajú buď analógiou legis, alebo analógiou juris.

 

     V  tomto prípade,  keďže rokovací  poriadok bol prijatý

v čase, keď ešte funkcia prezidenta Slovenskej republiky ne-

existovala, ale v §  19 rokovací poriadok obsahuje, vymenúva

funkcie  alebo,  lepšie  povedané,  funkcionárov, ktorí majú

právny nárok vystúpiť vtedy, keď  o to požiadajú, na základe

analógie legis má toto  právo aj prezident Slovenskej repub-

liky,  keďže jeho  funkcia  vznikla  neskôr, a  preto nemáme

o čom diskutovať a najmä nemáme o čom hlasovať, pretože pre-

zident republiky má  právny nárok na vystúpenie. A  ak by mu

tento právny nárok nebolo  umožnené realizovať, znamenalo by

to porušenie rokovacieho poriadku Národnej rady. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Knažko.

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Vážení priatelia, nebudem už ďalej komentovať neslýcha-

nú aroganciu a primitivizmus, ktorým sa tu prezentujete. Ale

rád by som upozornil z vecného hľadiska na to, že už v čase,

keď fungoval tento rokovací poriadok, vtedajší predseda par-

lamentu zastupoval aj hlavu  štátu  a aj z toho dôvodu mohol

prehovoriť. A my už tú  hlavu štátu, prosím, máme, tak aspoň

v tejto chvíli sa správajme korektne, slušne, kultivovane.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Moric.

 

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

 

     Mnohí tu volajú po  korektnosti, po ľudskosti, mnohí sú

hlboko dojatí. Ale mnohí sa správajú ako šašovia.

 

     Treba si uvedomiť, že v tomto parlamente sú zástupcovia

ľudu, ktorých zvolil ľud, nikto nechce znevážiť hlavu štátu.

Pán prezident  mal možnosť vystúpiť, keď sme ho pozývali, 83

poslanci. Osobne som ho prosil s pánom poslancom Kuncom, aby

prišiel medzi  nás a vysvetlil  nám veci, ktoré  žiadame vy-

svetliť. My  nie sme tu nato,  aby sme počúvali len  my pána

prezidenta, ale  tento parlament je nato,  aby aj pán prezi-

dent vypočul zvolených zástupcov ľudu.  To je ľudské a je to

korektné. Tento parlament doteraz prerokúval jeden vážny zá-

kon a chce ho dokončiť. Myslím si, že je úplne normálne, aby

si aj pán prezident vypočul, ako sa tento zákon pri prerokú-

vaní dokončí, a potom môže vystúpiť.  Na tom nie je nič zlé,

nič znevažujúce a nič neľudské. Netreba byť pritom vôbec do-

jatý.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Ďakujem za slovo. Pán Moric  ma predbehol, chcel som to

isté povedať opozícii. Keby  boli mali menej faktických pri-

pomienok, mohli  sme už zákon  odhlasovať, pán prezident  sa

s ním mohol zoznámiť, vypočuť si ho a potom mohol prehovoriť

on k nám.

 

     Pánu Čarnogurskému chcem povedať,  že sú aj iné ustano-

venia v ústave, o ktoré by sa mohlo oprieť právo prezidenta.

My sme nepopierali právo prezidenta  vystúpiť, my sme sa ba-

vili o procedúre, kedy má pán prezident vystúpiť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Dzurinda.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Vendetta a pýcha vám  zaslepili oči, pán poslanec Moric.

Verím, alebo zdá sa mi, že  máte beľmo na očiach, ale verím,

že ho nebudete mať vy, pán predseda Národnej rady Slovenskej

republiky, pán Gašparovič, a  verím, že po týchto faktických

pripomienkach dáte slovo pánu prezidentovi. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Ásványi.

 

Poslanec L. Ásványi:

 

     Pán predseda,  keď ste vyhoveli  požiadavke pána prezi-

denta a pozvali ste ho sem, tak, prosím vás, zatrhnite tento

škandál a dajte mu slovo.  Ináč ste mu mali možnosť povedať,

príďte o  pol hodiny alebo o  hodinu neskôr, chceme dokončiť

zákon. Ale, prosím vás, to čo sa  tu robí, to nie je súce do

parlamentu Slovenskej republiky. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

 

     Pán kolega  Dzurinda, je možné,  že mám choré  oči, ale

rozum mám zdravý. V tom je rozdiel medzi nami. (Smiech.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Delinga.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

 

     Chcel by som povedať v tomto parlamente, že doteraz som

nereagoval na žiadne výpady, na žiadne označenia a na žiadne

nekultúrne vložky. Chcel by som  však reagovať na to, čo po-

vedal pán poslanec Kňažko, že  sa cítim najmenej taký slušný

človek a  poslanec, ako sa cíti  on, a že s  celou vážnosťou

svojho poslaneckého mandátu  odmietam akékoľvek označenia na

svoju osobu, že som arogantný a primitívny.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Danko.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.  Myslím, že nikto z nás

nechce spochybniť úrad hlavy štátu. Je nesporné, že pán pre-

zident má  právo vystúpiť v  tejto snemovni, ale  je takisto

nesporné, že v parlamentnej demokracii sa moc prezidenta od-

víja od  parlamentu, a nie opačne,  moc parlamentu od prezi-

denta. A  nemôže pán prezident  diktovať, v ktorom  momente,

v ktorej chvíli v parlamente  vystúpi. O tom musia rozhodnúť

poslanci ako priamo zvolení vo voľbách. To, prosím, je uráž-

ka parlamentnej demokracie, aby prezident diktoval parlamen-

tu, kedy vystúpi. Na tom trvám, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Husár.

 

Poslanec S. Husár:

 

     Chcel by  som, podobne ako  pán Delinga, požiadať  pána

Hrnka, aby  neurážal pána prezidenta tým,  že útočí na HZDS.

Pán prezident  je členom HZDS  s prerušeným členstvom.  (Po-

tlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Bugár.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Ďakujem  pekne.  Prosím  vás,  páni  kolegovia z vládnej

koalície, keby  ste boli prišli načas,  na 16.10 hodinu, ako

to bolo avizované, už by sme dávno mohli vypočuť prejav pána

prezidenta. Tých šašov nerobia poslanci opozície, tých šašov

robí niekto  iný a dokonca  škodíte dobrému menu  Slovenskej

republiky, to si uvedomte. (Hlučný prejav nesúhlasu.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pánu poslancovi Dankovi chcem  povedať, že ani moc pre-

zidenta sa  neodvíja od moci parlamentu,  ani moc parlamentu

sa neodvíja od moci prezidenta. Jednoducho ide o dva najvyš-

šie alebo z najvyšších ústavných orgánov, z ktorých má každý

svoje postavenie podľa Ústavy Slovenskej republiky, a zákon-

mi, okrem  iného aj rokovacím poriadkom,  má stanovené svoje

práva a povinnosti. Právo  prezidenta a nárok prezidenta vy-

stúpiť, kedykoľvek  o to požiada, vyplýva z § 19 rokovacieho

poriadku Národnej rady.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Fogaš.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán prezident,

     kolegyne, kolegovia,

 

     myslím si, že by sme sa mohli vrátiť ku konštruktívnemu

a zmierlivému tónu, v ktorom sme prerokúvali návrh ústavného

zákona o konflikte  záujmov. Myslím si, že naozaj  by sme si

mali zachovať všetci vlastnú dôstojnosť a uvedomiť si, že je

rozdiel medzi návštevou pána  prezidenta v Národnej rade po-

dľa  článku 102 písm. p),  keď    právo  byť  prítomný  na

schôdzach Národnej  rady a môže  to urobiť kedykoľvek,  a je

rozdiel medzi tým,  čo sa hovorí v písm. o),  teda že podáva

Národnej rade správy o stave Slovenskej republiky a o závaž-

ných politických otázkach. Zrejme o to druhé v tomto prípade

ide.

 

     Domnievam sa,  že ak § 19  rokovacieho poriadku hovoril

o tom,  že členovia  Predsedníctva Národnej  rady a členovia

vlády, a to podčiarkujem,  členovia vlády, môžu vystúpiť ke-

dykoľvek, a na členov vlády  sa to, myslím, vzťahuje sústav-

ne, pretože tak sa im udeľuje  aj slovo, a tento úzus sme už

zaviedli, treba  si uvedomiť, že prezident  je nielen hlavou

štátu, ale v  ústave sme ho zaradili do  moci výkonnej. Teda

neviem, prečo práve prezident, keď je zaradený práve do tej-

to štruktúry vzťahov a môže dokonca predsedať vláde, môže sa

zúčastňovať na jej schôdzach, by nemal mať právo na požiada-

nie vystúpiť. Som presvedčený o tom,  že by sme sa mali sku-

točne riadiť tým, aký duch má sprevádzať naše zákony, a ria-

diť aj tým, aby sme čo najskôr a čo najracionálnejšie stihli

obidvoje, teda vystúpenie pána  prezidenta a súčasne doroko-

vanie toho  návrhu zákona, ktorý  všetci pokladáme za  veľmi

dôležitý.

 

     Teda vás chcem poprosiť,  aby sme zbytočnými faktickými

poznámkami už nepokračovali v tejto polemike, aby sme preja-

vili vôľu nehlasovať o návrhu  pána poslanca Cabaja, aby sme

umožnili pánu prezidentovi vystúpiť  a potom aby sme pokojne

pokračovali na dokončení tej práce, ktorú sme začali. Prosím

vás o to práve v záujme Slovenskej republiky. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení kolegovia,

 

     v minulom období som  v parlamente zažila situáciu, keď

si poslanci  Národnej rady odhlasovali, že  by si chceli za-

hrať futbal v Žiline so  žilinskými fanúšikmi, a boli ochotní

pre to  pol dňa obetovať.  Budem veľmi zvedavá,  či práve tí

poslanci, ktorí vtedy pre  futbal veľmi ochotne hlasovali za

prerušenie  rokovania, mnohí  z nich  tu dnes  sedia, takúto

blahosklonnosť prejavia aj k tej možnosti, aby pán prezident

vystúpil. A  pán predseda, chcela by  som vám pripomenúť to,

čo tu už raz zaznelo, že nesiete plnú zodpovednosť, vy osob-

ne, za to, čo sa v tejto chvíli v Národnej rade deje.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predseda, moja predrečníčka predsedkyňa klu-

bu poslancov  Demokratickej únie položila  otázku, ktorú som

aj ja chcel položiť. Prečo ste pripustili takúto frašku, pán

predseda? Keď  vám to vyhovuje, keď  predsedáte vy alebo pán

podpredseda Húska, nepripustíte  faktické poznámky, poviete,

že tie môžu byť len v rozprave. Vy sám ako predsedajúci máte

absolútne  právo  navrhnúť,  že  o  zákone  sa bude hlasovať

neskôr, vy ste vedeli, že pán prezident má prísť o 16.00 ho-

dine, napriek tomu ste  o 15.45 hodine vyhlásili polhodinovú

prestávku,  čo bola  prvá frčka  z vašej  strany. Prosím vás

pekne,  neznevažujte túto  snemovňu, nikto  tu nespochybňuje

právo prezidenta  vystúpiť na základe §  19, nech pán prezi-

dent vystúpi. Tibor Cabaj neformuloval svoj návrh ako proce-

durálny  návrh, čítal  stanovisko klubov.  Môžete si pozrieť

stenografický záznam. Napriek tomu ste chceli dať o tom hla-

sovať. Prečo to manipulujete, pán predseda? Prečo znevažuje-

te hlavu štátu?

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Cingel.

Poslanec T. Cingel:

 

     Pán Černák, fraškou  je už to, že vy  ste vôbec v tomto

parlamente. Dostali  ste sa sem  podvodom, a tak  buďte taký

láskavý a nepoučujte, kto tu robí frašku, a kto nerobí.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Pán predseda,  dovoľte, aby som vyjadril,  že sa hanbím

za  vás, že  ste  pripustili  takúto situáciu  v parlamente,

a dúfam, že ju už nezažijem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec,  máte  právo  sa  vzdať mandátu. (Smiech

v sále, potlesk.) A dovoľte mi,  aby som vám povedal, že pán

prezident mi  poslal list, kde  mi oznamuje, že  sa chce zú-

častniť na tomto zasadnutí a  že chce vystúpiť. Nejdem cito-

vať, ktoré články a ktoré paragrafy tam uvádza.

 

     Chcem vám povedať jedno,  že pán prezident podľa ústavy

má právo  byť prítomný na  zasadnutí  Národnej rady,  ale my

poslanci si schvaľujeme program Národnej rady. Pán prezident

má právo a povinnosť mi oznámiť,  že sa chce zúčastniť v Ná-

rodnej rade a že chce vystúpiť,  a ja tento bod programu dám

odsúhlasiť  parlamentu. A  po odsúhlasení  parlamentu je pán

prezident, kedykoľvek sa v parlamente prihlási, vítaný s je-

ho vystúpením.  Takže nikde inde  nenájdete, že je  to inak,

pán poslanec  Hrušovský, nikde inde to  nenájdete. Chcem vám

teda povedať  len jedno, pokiaľ tu  padol návrh, že poslanci

chcú, aby sme dokončili bod programu, nie je porušený žiadny

rokovací poriadok a nie je  porušená ani ústava. Napriek to-

mu, páni poslanci, ktorí ste  tu s takým entuziazmom hovori-

li, ako to  má v tejto Národnej rade vyzerať,  kto by tu mal

ostať, a kto nie, že  som nikdy neporušil rokovací poriadok,

poruším ho teraz a vyzvem pána prezidenta, aby vystúpil. Pán

prezident, prosím, vystúpte. (Potlesk.)

 

Prezident Slovenskej republiky M. Kováč:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Vážený pán predseda,

     panie poslankyne,

     páni poslanci,

 

     Národná  rada Slovenskej  republiky mi  pri prerokúvaní

správy Osobitného  kontrolného orgánu o  činnosti Slovenskej

informačnej služby 5. mája  1995 nedala príležitosť, aby som

si mohol  dôkladne preštudovať predloženú  správu, pripraviť

si  stanovisko k  nej a  predniesť ho  skôr, než ste prijali

uznesenie. Došlo tak k  porušeniu všeobecne uznávanej zásady

"audiatur et altera pars", po slovensky - vypočujme aj druhú

stranu - a k smutne známemu konaniu "o nás bez nás".

 

     V ten istý deň som požiadal predsedu Národnej rady, aby

mi  obratom poslal  správu a  uznesenie, ktoré  Národná rada

prijala, a  aby mi poslal stenografický  záznam, len čo bude

prepísaný. Musím však konštatovať, že  ani šiesty deň po do-

ručení mojej  požiadavky som ani  jeden z týchto  materiálov

nedostal. Na správu Osobitného kontrolného orgánu preto rea-

gujem  podľa textu,  ktorý bol  publikovaný v  tlači. Ak  sa

správa a  publikovaný text odchyľujú a  ak je preto niektorý

čiastkový údaj môjho vystúpenia  nepresný, je to vinou toho,

že si predseda Národnej rady nesplnil svoju povinnosť.

 

     Cieľom môjho prejavu nie  je dosiahnuť zrušenie uznese-

nia, ktoré ste prijali. Znova len konštatujem, že toto uzne-

senie nemá oporu v nijakom ustanovení platnej Ústavy Sloven-

skej republiky.  Je v zjavnom  rozpore  s článkom  2  ods. 2

ústavy,  podľa ktorého - citujem: "Štátne  orgány môžu konať

iba na základe  ústavy, v jej medziach a  spôsobom, ktorý u-

stanovuje zákon."  Preto z neho  pre mňa nevyplývajú  žiadne

ústavnoprávne dôsledky.  Využívam však právo,  ktoré mi dáva

druhá časť článku 102 písm. o) ústavy a § 19 rokovacieho po-

riadku Národnej rady Slovenskej  republiky, aby som vyjadril

svoje stanovisko k tejto veci.

 

     Keďže nemám žiadne tajnosti pred občanmi Slovenskej re-

publiky, nepožiadal som, aby  toto rokovanie bolo neverejné.

Občania majú právo vedieť, čo ich prezident robil, a čo nie,

a ako mieni  postupovať. Okrem toho  pri utajení konkrétnych

mien  nebude v  mojom vystúpení  nič, čo  by som pokladal za

predmet štátneho tajomstva. Naproti  tomu chápem, prečo bola

správa  Osobitného  kontrolného  orgánu,  prednesená 5. mája

1995, i rokovanie  o nej neverejné aj po  tom, ako boli sku-

točné  mená nahradené  krycími menami.  Práve predkladatelia

správy a iniciátori uznesenia  k nej potrebovali utajiť pred

občanmi, že  správa neobsahuje nijaký  konkrétny, právne vý-

znamný  dôkaz o  tom, že  údajné nezákonné  postupy sa diali

s vedomím prezidenta republiky, alebo  že by o údajných pro-

tiprávne získaných poznatkoch bol prezident republiky naozaj

informovaný. Napriek tomu, že Osobitný kontrolný orgán podľa

vlastných údajov intenzívne pracoval  od 5. novembra 1994 do

3. mája, ale vlastne až do 5. mája 1995, t. j. pol roka, ne-

podarilo sa mu splniť  zámer, dokázať prezidentovi republiky

nezákonné konanie. Občan sa  jednoducho nesmel dozvedieť, že

celá konštrukcia,  ktorú vystaval Osobitný  kontrolný orgán,

stojí na piesku.

 

     Všimnite si, panie poslankyne, páni poslanci, na zákla-

de čoho  sa urobili závery.  Napríklad príslušník Slovenskej

informačnej služby s krycím  menom Lovec opiera svoje tvrde-

nie namierené proti prezidentovi o údajné pokyny svojho ria-

diaceho  dôstojníka, ale  o výpovedi  riadiaceho dôstojníka,

o rozkazoch,  ktoré on  mal dostať  napríklad od  niektorého

z riaditeľov úseku alebo od riaditeľa Slovenskej informačnej

služby, sa  správa nezmieňuje. A,  samozrejme, už vôbec  nič

nehovorí o mojich  pokynoch riaditeľovi Slovenskej informač-

nej služby. Zrátajme  si teda, koľko osôb je  v reťazi medzi

Lovcom a mnou. Svedectvo Lovca o činnosti riadiaceho dôstoj-

níka je tzv. svedectvom z  druhej ruky. Voči činnosti riadi-

teľa rozviedky alebo kontrarozviedky  ide o svedectvo z tre-

tej  ruky.  Voči  riaditeľovi  Slovenskej informačnej služby

o svedectvo zo  štvrtej ruky. A  voči prezidentovi republiky

o svedectvo  z piatej  ruky. Obdobne  príslušníci Slovenskej

informačnej služby s krycími menami Líška a Vlk vedia len od

Orla,  že nimi  získané informácie  išli priamo prezidentovi

Slovenskej republiky. Ale sám Orol a jemu nadriadený vtedaj-

ší riaditeľ Slovenskej informačnej  služby to nehovoria. Ide

teda o svedectvo zo štvrtej ruky. A iných dôkazov niet.

 

     Vo všetkých civilizovaných štátoch  je svedectvo z dru-

hej, nieto zo štvrtej či piatej ruky, buď úplne neprípustné,

alebo  mu teória  dôkazov a  právna prax  nepripisuje nijaký

význam. Ale  na prijatie uznesenia  Národnej rady Slovenskej

republiky  to, žiaľ,  stačilo. Pýtam  sa preto  vás, čo  ste

zdvihli ruku  za prijatie uznesenia,  ak vám takýto  "dôkaz"

stačil na  usvedčenie prvého občana štátu,  aká je vaša úcta

k právu a  akú právnu istotu  má radový občan?  Keď niektorí

poslanci  žiadali  predloženie  zápisníc  z  výsluchov alebo

predloženie iných dôkazov, predkladateľ správy tvrdil, že zo

zákona mu  nevyplýva povinnosť predložiť  Národnej rade Slo-

venskej  republiky dôkazy.  Podľa toho  môže teda  parlament

rozhodnúť o zodpovednosti hlavy štátu bez dôkazov. Je to po-

ľutovaniahodné  poškodenie dobrého  mena slovenskej demokra-

cie, je to čierna škvrna v činnosti nášho parlamentu.

 

     Všimnime si aj ďalšie  skutočnosti. Z posledných infor-

mácií, ktoré  mi vtedy ešte  riaditeľ Slovenskej informačnej

služby  pán Mitro  podľa zákona  poskytol, viem,  že na prvé

výsluchy predvolal  pán Lexa príslušníkov  Slovenskej infor-

mačnej služby  do sídla Hnutia za  demokratické Slovensko na

Tomášikovej ulici.  Došlo k tomu  napríklad 23. marca  1995.

Správa o tom je u mňa k dispozícii. Nepripomína vám to, páni

poslanci, výsluchy, s ktorými sa začalo proti tzv. sprisaha-

neckému centru v päťdesiatych rokoch v sídle KSČ? (Potlesk.)

Nenapadlo vám, že ak dnes nechcete poznať pravdu o tejto ko-

misii, raz môžete byť jej obeťou vy sami? (Potlesk.)

 

     Osobitne závažné je konanie výsluchov  v rozpore s § 23

ods. 2  zákona číslo 46/1993  Z. z. Podľa  tohto ustanovenia

príslušníkov Slovenskej  informačnej služby môže  zbaviť ml-

čanlivosti iba riaditeľ Slovenskej  informačnej služby, a to

iba na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní. Viem však,

že prinajmenšom  do 4. apríla,  t.j. do odvolania  riaditeľa

Mitru,  nebol  ani  jeden  príslušník Slovenskej informačnej

služby pozbavený mlčanlivosti. Výsluchy, ktoré sa uskutočni-

li pred týmto dátumom, a nebolo  ich málo, sa konali v prík-

rom rozpore so zákonom, preto  nemajú právnu silu dôkazu. To

je  všeobecne platná  právna zásada,  ktorú, mimochodom, vý-

slovne vyjadruje § 89 ods. 2 Trestného poriadku.

 

     Autori správy  si tieto vážne  rozpory uvedomujú, preto

sa  pokúšajú zdôvodniť  výsluchy vykonané  v rozpore  s § 23

ods.  2  citovaného  zákona  ustanovením  §  2 ods. 5 zákona

o Slovenskej informačnej službe. Ale toto zdôvodnenie nemož-

no prijať, lebo § 2 ods. 5 dáva oprávnenie Slovenskej infor-

mačnej službe ako inštitúcii, za ktorú konajú jej štatutárne

orgány, a  nie jednotliví príslušníci a  Národná rada, resp.

jej zložka, nie je iným  štátnym orgánom v zmysle citovaného

ustanovenia,  lebo spôsob  poskytovania informácií  Národnej

rade je výslovne upravený v predchádzajúcom odseku.

 

     Zámery  posudzovanej správy  jasne osvetľuje  aj ďalšia

skutočnosť. Pri výsluchu 23. marca 1995 sa vtedajší predseda

Osobitného kontrolného orgánu  pýtal vypočúvaného dôstojníka

Slovenskej informačnej služby aj  na okolnosti môjho pôsobe-

nia v  londýnskej pobočke Živnobanky v  rokoch 1967 až 1969.

Zisťovanie týchto skutočností úplne  vybočilo z rámca pôsob-

nosti Osobitného kontrolného  orgánu. Osobitný kontrolný or-

gán má podľa § 5 zákona číslo 46/1993 Z. z. kontrolovať čin-

nosť Slovenskej  informačnej služby, ale  v rokoch 1967-1969

Slovenská  informačná  služba  neexistovala,  preto Osobitný

kontrolný  orgán a  jeho predseda  neboli oprávnení zisťovať

okolnosti, ktoré nevyplývali, ani nemohli vyplývať z činnos-

ti Slovenskej informačnej služby. Tým vtedajší predseda Oso-

bitného kontrolného orgánu vážne porušil ustanovenia § 5 ci-

tovaného zákona.  Navyše konal v rozpore s článkom 19 ods. 3

Ústavy Slovenskej republiky, lebo uvedeným spôsobom neopráv-

nene zhromažďoval informácie o mojej osobe.

 

     Osobitný kontrolný orgán postúpil svoju správu generál-

nemu  prokurátorovi. Bude  však potrebné,  aby sa  generálny

prokurátor  osobitne zaoberal  uvedenými porušeniami  zákona

niektorými členmi kontrolného orgánu, predovšetkým porušením

§ 5 a § 23 ods. 2 zákona číslo 46/1993 Z. z. Pritom viem, že

na  porušovanie  citovaného  ustanovenia  viacerí vypočúvaní

príslušníci Slovenskej informačnej  služby upozorňovali, ale

výsluch pokračoval za použitia nátlaku tvrdením o obštrukcii

a marení práce  parlamentu. Aj o tomto  je dôkazový materiál

u mňa k dispozícii. Je vecou  orgánov činných v trestnom ko-

naní, ako budú kvalifikovať  výkon právomoci verejného čini-

teľa spôsobom, ktorý odporuje zákonu, t. j. článku 19 ods. 3

ústavy, §  5 a 23 ods.  1 a 2 zákona  číslo 46/1993 Z. z.,

a prekračovanie právomoci verejného činiteľa.

 

     Vážená Národná rada, účelovosť tejto správy potvrdzuje,

že sa do nej neorganicky včlenila kauza syna prezidenta Slo-

venskej republiky.  Môžem vás uistiť,  že som nikde  a nikdy

nepodnikol  žiadne kroky  na zmarenie  vyšetrovania. Naopak,

mám  záujem, aby  sa vec  rýchlo a  dôkladne vyšetrila.  Som

presvedčený, že môj syn  sa nijakého trestného činu nedopus-

til. (Potlesk.)

 

     Panie  poslankyne,  páni  poslanci,  oboznámili  ste sa

s mojím  stanoviskom, s viacerými faktmi, ktoré sú preukáza-

né dôkazmi,  ktoré sú vám  k dispozícii. Nič  z toho, čo  sa

v správe  o mne  tvrdí, nebolo  preukázané. Ubezpečujem vás,

i všetkých  občanov  Slovenskej  republiky,  že  som nevedel

o nijakom porušovaní zákona  Slovenskou informačnou službou,

že nedokázaným tvrdeniam o tomto porušovaní neverím. Vykoná-

val  som a  aj naďalej  budem vykonávať  svoju funkciu podľa

ústavy  s  plným  dodržiavaním  zákonov  a pravidiel ľudskej

slušnosti.  Na to  vyzývam aj  vás a  pripomínam, že pravda,

právo a  spravodlivosť sú vždy viac  ako slepá stranícka po-

slušnosť. (Potlesk.)

 

     Vážená  Národná  rada  Slovenskej  republiky, vo svojom

vystúpení sa nemôžem nedotknúť niektorých politických súvis-

lostí  a okolností,  ktoré rámcujú  vznik správy  Osobitného

kontrolného orgánu. Nepochybujem ani  v najmenšom, že správa

je len jedným z kamienkov  v dnes už bohatej mozaike najrôz-

nejších útokov proti mne  ako prezidentovi Slovenskej repub-

liky, ktoré sa s rôznou intenzitou vedú už druhý rok a ktoré

sa vystupňovali po minuloročnom marcovom pléne Národnej rady

Slovenskej republiky a ešte väčšmi po predčasných parlament-

ných voľbách. Táto kampaň sa vedie proti mne napriek známemu

gestu zmierenia.

 

     Podstatou sporu, a to  by som chcel jednoznačne zdôraz-

niť, nie sú osobné vzťahy medzi mnou a predsedom vlády pánom

Mečiarom. Tie  síce hrajú svoju  rolu, no celkom  určite len

druhoradú  popri názorových  rozdieloch na  charakter a štýl

politiky,  aká sa  má uplatňovať  v parlamentnej  demokracii

a vôbec  v slobodnej  otvorenej spoločnosti.  Táto otázka je

v slovenskej politike o to  významnejšia, že sme nielen mla-

dou demokraciou, ale aj mladým nezávislým štátom.

 

     Z obidvoch dôvodov je  nesmierne dôležité, aký štýl po-

litiky si osvojíme, nakoľko a či  vôbec sa budú v našej kra-

jine uplatňovať  všeobecne uznávané pravidlá  demokracie, či

budeme rozvíjať  kultúru právneho štátu  spočívajúcu na reš-

pektovaní ústavy  a celého právneho  poriadku, a v  nemenšej

miere, či budeme schopní oprieť svoju politiku o široké spo-

ločenské  porozumenie a  dohodu v  najzákladnejších otázkach

nášho spoločenského  a štátneho života.  To neboli a  nie sú

akademické úvahy, ale veľmi  živé a dnes ešte nástojčivejšie

otázky vyplývajúce  už z pomaly  chronických problémov nášho

politického života.

 

     Bol  som a  doteraz som  hlboko presvedčený  o tom,  že

zmyslom vlády nemôže byť jej  každodenný zápas o holé preži-

tie.  Taká vláda  nemôže efektívne  fungovať a  riadiť štát.

Chcel by som vás opäť ubezpečiť,  že len starosť o našu kra-

jinu, o náš štát ma  viedla k opakovaným návrhom premiérovi,

aby vytvoril vládu opierajúcu sa  o dostatočne širokú a spo-

ľahlivú  väčšinu v  parlamente. Odpoveďou  predsedu vlády na

moje návrhy, najmä na tie,  ktoré som sformuloval v novoroč-

nom prejave v minulom roku, bola rastúca averzia až otvorené

nepriateľstvo  voči mojej  osobe, ktoré  sa prenieslo  aj na

časť funkcionárskeho aktívu Hnutia za demokratické Slovensko

a koaličného partnera Slovenskú národnú stranu. Konfrontácia

sa  vyostrila po  marcovej schôdzi  Národnej rady Slovenskej

republiky,  na ktorej  som sa  okrem iného  pokúšal objasniť

príčiny napätia medzi predsedom vlády a mnou.

 

     Aj na  tomto mieste sa  však musím kategoricky  ohradiť

voči všetkým obvineniam z podnecovania akéhosi parlamentného

puču.  Takéto tvrdenia  nielenže nemajú  nijakú vecnú  oporu

v realite, ale  sú aj svedectvom neznalosti  alebo ešte skôr

vedomého  ignorovania  elementárnych  politických  pravidiel

parlamentnej demokracie.

 

     Marec roku 1994 neznamenal nič viac a nič menej než to,

že parlamentná väčšina vyslovila legálne a legitímne nedôve-

ru predsedovi vlády. Tento presun politickej sily medzi vlá-

dou a dovtedajšou opozíciou bol  spôsobený v prvom rade vnú-

tornou krízou  a následne diferenciáciou  vnútri dovtedajšej

koalície. Áno, taká je pravda o zmene vlády v marci minulého

roka. Som presvedčený, že na tom nič nezmení nijaká vyšetro-

vacia  komisia, a to ani  vtedy nie,  ak sa  ponorí do  hmly

najrôznejších kombinácií a konfabulácií.

 

     Vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     nemusím azda pripomínať vlny nezmieriteľných, protipre-

zidentských atakov, ktoré nasledovali po zmene vlády v marci

minulého  roka.    súčasťou  spomínanej mozaiky  účelových

a nekultúrnych  protiprezidentských kampaní.  Zaráža na nich

  fanatická zaslepenosť,  ignorujúca okrem  už spomenutých

reálnych príčin, vedúcich k  zmene vlády, ďalšie dve závažné

politické skutočnosti. Po prvé tú, že Slovensko malo možnosť

získať  síce krátku,  no pre  náš politický  systém užitočnú

skúsenosť z fungovania  širokospektrálnej koalície, ktorá sa

dovtedy javila  ako nerealizovateľná. Po  druhé, zmena vlády

otvorila cestu k dohode o predčasných parlamentných voľbách.

Sám občan opäť rozhodol, kto ho bude v najvyššom zastupiteľ-

skom orgáne krajiny reprezentovať.

 

     Viem, že  časť poslancov nebude s  mojím názorom súhla-

siť, musím však  zdôrazniť, že vo voľbách išlo  v prvom rade

o zloženie nového parlamentu, nehlasovalo  sa v nich o novej

vláde.  Najlepšie to  dokumentujú výsledky  volieb a pomerne

dlhý čas rokovaní o zložení novej vlády. Výsledky volieb iba

potvrdili moje hlboké presvedčenie, ku ktorému som dospel už

v prvom  roku nášho  samostatného štátneho  života, že totiž

Slovensko si želá a  potrebuje koaličnú vládu, opierajúcu sa

o spoľahlivú  parlamentnú väčšinu.  Taká vláda  sa po istých

peripetiách  koaličných  rokovaní  v  decembri minulého roku

vytvorila.  Ja  som  ju  nielen  vymenoval,  ale aj privítal

v dobrej viere,  že sa naplno sústredí  na riešenie nalieha-

vých problémov a  úloh, ktoré stoja pred našou  ešte vždy sa

transformujúcou  spoločnosťou. Túto  nádej som  si dlhý  čas

uchovával,  a to  aj napriek  pochybnostiam a  znepokojeniu,

ktoré vo mne vzbudila pamätná novembrová noc v parlamente.

 

     Nechcem  hovoriť  o  tom,  ako  sa  vláda a parlamentná

väčšina  v  posledných  mesiacoch  stavala voči prezidentovi

a jeho úradu, hoci  medzi civilizovanými demokratickými kra-

jinami ide v tomto ohľade o unikum, ktoré nemá inde vo svete

obdobu. Oveľa viac ma  znepokojuje spôsob, akým dnešná vláda

a jej  parlamentná väčšina  uplatňujú moc  v oblasti štátnej

správy a verejného života.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     v tomto čase, takom  významnom pre budúcnosť našej kra-

jiny  a nášho  štátu, pre  budúcnosť všetkých  jeho občanov,

chcem vysloviť  výzvu a možno aj  prosbu. Spamätajme sa, kým

nie je  neskoro. Prestaňme s neustálymi  útokmi a konfrontá-

ciami. Hľadajme cestu ku skutočnému porozumeniu. Usilujme sa

o vytváranie pokojnej a stabilnej pracovnej atmosféry, ktorá

bude blahodarne pôsobiť na celú našu verejnosť. (Potlesk.)

 

     Pravda a slušnosť musia zvíťaziť nad klamstvom, nečest-

nosťou a aroganciou. Za seba chcem uistiť vás a všetkých ob-

čanov Slovenska, že  ma nikto a nič nezlomí,  že budem pevne

stáť na  strane pravdy, práva  a zákona. Budem  brániť právo

každého občana na dôstojný život v pravde a slobode.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyhlasu-

jem desaťminútovú prestávku.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste

sa vrátili do rokovacej  miestnosti, budeme pokračovať v ro-

kovaní 7.  schôdze. Prosím, aby  ste sa vrátili  vo vlastnom

záujme, aby  sme do siedmej hodiny  mohli skončiť hlasovanie

k prerokúvanému zákonu.

 

     Páni poslanci,  keďže ide o zákon,  kde potrebujeme pri

hlasovaní trojpätinovú  väčšinu, prosím,  aby  ste sa všetci

vrátili do rokovacej miestnosti.  Každý hlas je potrebný, aj

koaličný,  aj  opozičný,  alebo  si  odhlasujme,  že  budeme

hlasovať zajtra.

 

     Páni poslanci, panie poslankyne, pokračujeme v preruše-

nej  schôdzi. S  faktickou poznámkou  sa hlási  pán poslanec

Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda. Aj keď  sa trošku vrátim k tomu,

čo tu  bolo predtým, nejdem sa  dotýkať samotného vystúpenia

pána prezidenta. Obraciam sa však s apelom na všetkých práv-

nikov,  ktorí sú  v tejto  miestnosti. Neustále  sa tu mnohí

oháňajú  tým,  že  uznesenie,  ktoré  prijala  Národná  rada

o strate dôvery Národnej rady  k prezidentovi, je neústavné,

nezákonné. Dovolím  si povedať, že rovnako  nezákonný by bol

potom aj  návrh pána Mikloška, ktorý  tu odznel, o vyslovení

dôvery, ale rovnako nezákonné a protiústavné by boli uznese-

nia,  ktoré sme  prijali k  holocaustu alebo  k 50.  výročiu

ukončenia  vojny a  víťazstva  nad  fašizmom, pretože  je to

v úplne rovnakej polohe.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.

 

     Prosím, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem, pán  predseda. Prvý okruh  pozmeňovacích návr-

hov,  o ktorých  treba  dať  hlasovať, vyplýva  zo spoločnej

správy,  z doplnku k tlači 108a. Odporúčam, aby Národná rada

Slovenskej  republiky schválila  hlasovaním en  bloc body 1,

2, 4, 6, 9, 13, 16, 17, 18,  22, 24, 25, 26, 27, 29, 30, 31,

32, 33, 38, 39, 41, 44  a 48 pôvodnej spoločnej správy a ďa-

lej  body  1, 2, 3, 5, 6, 7, 8, 9 a  10  v rámci  stanoviska

Ústavnoprávneho  výboru Národnej  rady Slovenskej republiky.

Z celkového hlasovania vypadol bod 4 stanoviska ústavnopráv-

neho výboru, o ktorom dám hlasovať osobitne, vzhľadom na ná-

vrh  pána poslanca  Fica. Tento  okruh pozmeňovacích návrhov

odporúčam ako spoločný spravodajca schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené  panie  poslankyne,  páni  poslanci,  pristúpime

k hlasovaniu o návrhoch spoločnej  správy 108a.

 

     Prosím, prezentujme sa a  hlasujme. Pán spravodajca ich

navrhuje prijať.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 96 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Čiže  tieto  pozmeňovacie  návrhy  spoločnej správy pod

číslom 108a sme schválili.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďalej  z hľadiska  doplnku v  tlači 108a  odporúčam ako

spoločný spravodajca v hlasovaní en bloc neprijať nasledovné

body spoločnej správy:  3, 5, 7, 8, 10, 11,  12, 14, 15, 19,

20, 21, 23, 28, 34, 35, 36, 37, 40, 42, 43, 45, 46 a 47.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čiže  všetky tieto  body spoločnej  správy pán spoločný

spravodajca navrhuje en bloc neprijať.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh nehlasoval nikto.

     Proti návrhu hlasovalo 94 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Čiže tieto body spoločnej správy sme neprijali.

 

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďalší v  poradí je už  vypustený bod spoločnej  správy,

resp. stanovisko  ústavnoprávneho výboru pod  bodom 4, ktorý

sa dotýka článku 4 ods. 3 písm. f) s  tým, že navrhuje  nové

písmeno f)  článku 4 ods. 3, ktoré  bude  znieť:  "vykonávať

ďalšiu činnosť v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom

vzťahu". Teda ide, v  skratke povedané, o plnú profesionali-

záciu poslaneckého zboru. Ako spoločný spravodajca odporúčam

tento návrh prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme  sa a hneď hlasujme  o bode číslo 4

spoločnej správy. Spravodajca ho navrhuje prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

 

     Čiže sme bod 4 spoločnej správy prijali.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďalšie pozmeňovacie  návrhy vyplývajú zo  samotnej roz-

pravy  k tomuto  bodu programu.  Prvý pozmeňovací  návrh som

predniesol ja, dotýka sa článku 13  ods. 2. V článku 13 ods.

2 navrhujem   druhú  vetu   označiť  ako   samostatný  odsek

a v pôvodnom odseku 2  slová "v predchádzajúcej vete" nahra-

diť slovami "v predchádzajúcom odseku". Ako spoločný spravo-

dajca odporúčam tento pozmeňovací návrh prijať.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme hlasovať o  pozmeňovacom návrhu spoločného spra-

vodajcu. Navrhuje, aby sme ho prijali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 100 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže pozmeňovací návrh pána spoločného spravodajcu sme

prijali.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďalší v  poradí bol návrh  pána poslanca Kováča,  ktorý

navrhol doplnok článku 4 ods. 3 písmeno f). Aj keď je to ne-

zvyklé, ale  v záujme veci  sa chcem opýtať,  ak je to  teda

možné, pán predseda, či pán poslanec Kováč trvá na tomto ná-

vrhu,  pretože  podobný  návrh,  ale  legislatívne čistejší,

predniesol pán poslanec Fico. Myslím si, že by bolo asi lep-

šie dať hlasovať o návrhu pána poslanca Fica.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Stiahnem  tento návrh  za predpokladu,  že prejde návrh

pána Fica. Ak nie, potom trvám na tom, aby sa o mojom návrhu

hlasovalo. Dávam prednosť návrhu  pána poslanca Fica, ale ak

neprejde, trvám na tom, aby sa o mojom návrhu hlasovalo.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán spoločný spravodajca, prosím,  dajte hlasovať o ná-

vrhu pána poslanca Kováča.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Pán poslanec Kováč súhlasil s touto výmenou.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ale budeme potom musieť hlasovať neskôr, ak sa neprijme

návrh  pána poslanca  Fica.  Prosím,  aby ste  dali hlasovať

o tomto návrhu.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Dobre.  Pán poslanec  Kováč navrhol  v článku  4 ods. 3

písm. f) za text "v obdobnom pracovnom pomere" doplniť "kto-

  podliehajú kontrole  vyplývajúcej z  funkčnej pôsobnosti

štátneho funkcionára, a súhrnný  príjem zo zamestnania alebo

inej zárobkovej činnosti presahuje minimálnu mzdu určenú zá-

konom".  Ako  spoločný  spravodajca  neodporúčam tento návrh

prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a  hneď hlasujme. Spoločný spra-

vodajca hovorí, že ho nemáme prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

 

     Neprijali sme návrh pána poslanca Kováča.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     V poradí ďalší bol  návrh pána poslanca Dzurindu, ktorý

navrhol v článku 4 ods. 3 založiť nové písmeno i) s nasledu-

júcim  znením:  "uzatvoriť  zmluvu  o  tichom  spoločenstve"

s poznámkou pod čiarou. Táto poznámka  bude znieť: "§ 673 až

681 zákona  číslo 531/1991 Zb. v  znení neskorších predpisov

(Obchodný  zákonník)."  Ako  spoločný  spravodajca odporúčam

uvedený návrh prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a hlasujme  o návrhu  poslanca

Dzurindu. Spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 108 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

 

     Prijali sme návrh pána poslanca Dzurindu.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     V poradí ďalší bol  návrh pána poslanca Pittnera, ktorý

navrhol v článku 5  vypustiť slová "riaditeľa Slovenskej in-

formačnej služby"  a následne založiť nový  článok 6 v tomto

znení:  "Ak bol  za riaditeľa  Slovenskej informačnej služby

vymenovaný poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, jeho

mandát zaniká  a na jeho miesto  nastupuje náhradník zvolený

v tom istom  volebnom kraji." Ďalšie  články sa úmerne  tomu

prečíslujú. Chcem sa opýtať,  pán poslanec Pittner, či navr-

hujete o  týchto dvoch návrhoch  hlasovať en bloc?  Áno. Ako

spoločný spravodajca nezaujímam k  tomuto návrhu žiadne sta-

novisko, ponechávam to na úvahu poslancov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme. Kto je za? Hneď hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 67 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Pozmeňovací návrh pána poslanca Pittnera sme neprijali.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     V poradí ďalší je návrh pána poslanca Fica, ktorý navr-

hol v  článku 4 ods. 3  písm. f) nové znenie  v tomto znení:

"za ďalšiu činnosť v pracovnom pomere alebo obdobnom pracov-

nom  vzťahu  poberať  príjem  presahujúci  minimálnu mesačnú

mzdu". Ako spoločný spravodajca odporúčam uvedený pozmeňova-

cí návrh schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, ešte raz.

 

 

 

Poslanec P. Brňák:

 

     "Za  ďalšiu činnosť  v pracovnom  pomere alebo obdobnom

pracovnom vzťahu poberať príjem presahujúci minimálnu mesač-

nú mzdu". Tam je uvádzacia  veta v negatívnom ponímaní, čiže

je v správnom ponímaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o Ficovom  návrhu. (Šum v sále.) Môžeme

hlasovať len  o tom, čo  navrhol. Predsa nemôže  teraz návrh

zmeniť. Pán spravodajca, ešte  raz ho prečítajte, lebo nepo-

čuli, o čo ide.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Návrh pána  poslanca Fica znie:  "Štátny funkcionár ne-

smie..."

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nesmie nič. Dajte to tam, je to dobré. (Smiech v sále.)

 

Poslanec P. Brňák:

 

     "...za ďalšiu činnosť v pracovnom pomere alebo obdobnom

pracovnom vzťahu poberať príjem presahujúci minimálnu mesač-

nú mzdu".

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čiže hlasujeme  o tomto návrhu  pána poslanca Ficu  bez

tej mojej poznámky.

 

     Prosím,  prezentujme sa  a hlasujme.  Spravodajca návrh

odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 124 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento pozmeňovací návrh sme prijali.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Prijatím  tohto návrhu  je vylúčený  druhý alternatívny

pozmeňovací návrh pána poslanca Fica.

 

     V poradí ďalší návrh bol  od pána poslanca Benčíka. Na-

vrhol v článku 12 v  druhom odseku, už v novoprijatom, dopl-

niť druhú vetu v tomto  znení: "Na prijatie uznesenia je po-

trebný súhlas  aspoň trojpätinovej väčšiny  všetkých poslan-

cov." Celý druhý odsek znie,  myslím si, že bude lepšie, keď

ho prečítam: "V prvom stupni rozhoduje o návrhu Národná rada

Slovenskej  republiky  uznesením.  Na  prijatie uznesenia je

potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslan-

cov." Ako spoločný spravodajca  odporúčam prijatie tohto ná-

vrhu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňovacom návrhu

pána poslanca Benčíka. Spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 130 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     V poradí ďalší pozmeňovací  návrh pána poslanca Benčíka

sa dotýka ustanovenia článku 4  ods. 3 písm. g). Nové znenie

je takéto: "vykonávať inú  platenú funkciu alebo podnikateľ-

skú činnosť a nesmie byť členom riadiaceho a kontrolného or-

gánu právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť,

s výnimkou valného  zhromaždenia a členskej  schôdze. To ne-

platí, ak členstvo v orgáne  právnickej osoby vyplýva zo zá-

kona alebo z  výkonu štátnej funkcie a je  bez nároku na fi-

nančnú odmenu," - a teraz ide doplňovací návrh pána poslanca

Benčíka "a pokiaľ ide o správu vlastného majetku". Odporúčam

ako spoločný spravodajca tento doplnok schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže ideme hlasovať o  druhom pozmeňovacom návrhu pána

poslanca Benčíka  s odporúčaním spravodajcu  prijať ho, teda

hlasovať za.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 110 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento pozmeňovací návrh sme schválili.

 

 

 

Poslanec P. Brňák:

 

     V  poradí ďalší  pozmeňovací návrh  predniesol pán pod-

predseda Ľupták, ktorý sa dotýkal  článku 4 ods. 3 písm. f).

Pretože  sme prijali  pozmeňovací návrh  pána poslanca Fica,

nie je potrebné dať hlasovať o tomto návrhu.

 

     Záverečný blok pozmeňovacích návrhov je od pána poslan-

ca Nagya, ktorý predložil  celkove 8 zmien. Chcem podotknúť,

že druhá a tretia zmena  boli súčasťou spoločnej správy a už

sme sa k nim vyjadrili hlasovaním. Čiže pôjdeme v postupnos-

ti po jednotlivých návrhoch,  okrem druhého a tretieho návr-

hu. Prvý jeho pozmeňovací návrh má za cieľ rozšíriť odsek a)

článku 3 návrhu zákona, tlač  108, o slová "a námestník ria-

diteľa Slovenskej informačnej služby, predseda prezídia Fon-

du  národného majetku  a riaditeľ  Fondu národného majetku".

Ako spoločný spravodajca neodporúčam tento pozmeňovací návrh

prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa. Hlasujeme o pozmeňovacom návrhu

poslanca Nagya. Spravodajca ho neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 27 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

 

 

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďalší  pozmeňovací  návrh  pána  poslanca  Nagya hovorí

o vypustení článku 9 parlamentnej tlače číslo 108 a namiesto

neho  zaradiť  nový článok znenia  § 15, 16, 17 parlamentnej

tlače 65. Ako spoločný spravodajca ho neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa. Hlasujeme  o ďalšom návrhu pána

poslanca Nagya. Spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 25 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

 

     Tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     V  poradí ďalší  pozmeňovací návrh  pána poslanca Nagya

v článku 12 ods. 5 v predposlednej vete vymeniť slovo "môže"

za slovo "má". Ako  spoločný spravodajca neodporúčam navrho-

vanú zmenu schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca neodporúča ďalší pozmeňovací návrh pána poslanca Nagya.

 

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 25 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     V  poradí ďalší  pozmeňovací návrh  pána poslanca Nagya

navrhuje zrušiť text článku 13  parlamentnej tlače 108 a na-

hradiť ho  textom § 26  parlamentnej tlače 65.  Ako spoločný

spravodajca neodporúčam navrhovanú zmenu schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca  neodporúča prijať  ani tento  pozmeňovací návrh  pána

poslanca Nagya.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 31 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

 

     Takže sme neprijali tento pozmeňovací návrh.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďalší  pozmeňovací návrh  pána poslanca  Nagya znie: po

upravenom texte článku 13 parlamentnej tlače 108 zaradiť no-

vý článok  znenia § 25  parlamentnej tlače 65  tohto znenia:

"Správanie  prezidenta republiky  sa z  hľadiska jeho súladu

s ustanoveniami tohto zákona nepreskúmava."

 

     Pretože sme neprijali zmenu  textu článku 13 parlament-

nej tlače 108, na ktorú  uvedená zmena nadväzuje, nie je po-

trebné dať hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Nagya.

 

     V poradí posledný pozmeňovací návrh pána poslanca Nagya

navrhuje zmeniť v parlamentnej  tlači 108 v pozmeňovacom ná-

vrhu číslo 19  text slova "sa nejedná" na  slovo "sa jedná".

Neodporúčam navrhovanú zmenu schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a hneď  hlasujme. Pán spoločný

spravodajca neodporúča prijať ani túto zmenu návrhu zákona.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 20 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neschválili sme ani tento návrh zmeny.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Pán predseda, viac návrhov k tlači 108 nebolo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený  pán  predseda,  dávam  procedurálny  návrh. Ide

o pomerne závažný zákon, ústavný zákon. Pokiaľ viem, vlastne

v tomto zložení  prijímame prvý ústavný  zákon, a v  minulom

parlamente  ich nebolo  prijatých veľa.  V tomto  zákone sme

schválili viac  ako 35, pokiaľ  som dobre počítal,  možno aj

viac, pripomienok a neschválili  sme zhruba 50. Dávam proce-

durálny návrh, aby organizačné oddelenie vykonalo prepis no-

vého znenia zákona tak, ako bude vyzerať, a aby sme o návrhu

zákona ako celku hlasovali zajtra. Je to zákon, ktorý sa do-

týka nás všetkých,  myslím si, že na takýto  postup majú po-

slanci právo. Žiadam, aby sa o tomto mojom návrhu hlasovalo.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Takže budeme hlasovať  o tomto návrhu pána po-

slanca,  aby  sme  o  zákone  ako  celku hlasovali až zajtra

s tým, že Národná rada zapracuje doň pripomienky.

 

     Takže prosím, hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Takže sme neschválili tento procedurálny návrh.

 

 

 

     V súlade s  ustanovením § 26 ods. 1  zákona o rokovacom

poriadku budeme hlasovať o návrhu ústavného zákona ako celku

v znení schválených zmien a doplnkov.

 

     Podľa článku  84 ods. 3 Ústavy  Slovenskej republiky na

prijatie ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky

je potrebný súhlas aspoň  trojpätinovej väčšiny všetkých po-

slancov, teda 90.

 

      Vážené  panie poslankyne,  páni poslanci,  prosím, aby

sme sa  prezentovali a hneď hlasovali.  Pán spoločný spravo-

dajca návrh odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 92 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  sme schválili návrh  skupiny poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného  zá-

kona Národnej rady Slovenskej  republiky o zamedzení rozporu

záujmov  pri výkone  funkcií ústavných  činiteľov a  vyšších

štátnych funkcionárov.

 

 

     Vážené  panie  poslankyne,  páni  poslanci, pred začatím

tejto schôdze sme si odsúhlasili  nový bod programu, takže by

sme  prerokovali teraz

 

     Návrh vlády Slovenskej republiky na vymenovanie vicegu-

vernéra Národnej banky Slovenska.

 

 

     Podľa § 7 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej repub-

liky číslo  566/1992 Zb. o Národnej  banke Slovenska v znení

neskorších  predpisov viceguvernéra  vymenúva prezident Slo-

venskej  republiky na  návrh vlády  Slovenskej republiky  po

schválení Národnou radou. Návrh ste dostali ako tlač 146.

 

     Z poverenia  vlády Slovenskej republiky  návrh odôvodní

podpredseda vlády  Slovenskej republiky a  minister financií

pán Sergej Kozlík. Prosím, pán minister.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte, aby  som krátko zdôvodnil  predložený návrh na

schválenie  pána  Jozefa  Mudríka  za viceguvernéra Národnej

banky Slovenska. Predovšetkým by  som chcel ozrejmiť, že Ná-

rodná banka  sa konštituovala v priebehu  roku 1993 ako nový

orgán zvrchovanej samostatnej Slovenskej republiky s tým, že

dlhodobejšie nebol plne obsadený manažment tohto veľmi dôle-

žitého orgánu a do dnešného času nie je obsadené miesto ďal-

šieho viceguvernéra. Po niekoľkomesačných rokovaniach a hľa-

daní vhodného kandidáta došlo k  určitej dohode, došlo aj na

základe osobných  rozhovorov k akceptácii  ponúkaného miesta

pánom Jozefom  Mudríkom, myslím, že  väčšina z vás toto meno

dobre pozná. Viete, že je to šedá eminencia slovenského ban-

kovníctva. Je  to človek, ktorý dlhé  roky pracoval vo sfére

bankovníctva  a je  to  mimoriadne  vhodný kandidát  na túto

funkciu. V zmysle uvedeného dohovoru bol pán Mudrík uvoľnený

z funkcie prezidenta Všeobecnej úverovej banky.

 

     Návrh tejto  kandidatúry prerokovala a  schválila vláda

Slovenskej republiky v utorok tento  týždeň a v zmysle uzne-

senia  vlády Slovenskej  republiky sa  tento návrh predkladá

Národnej rade Slovenskej  republiky. Odporúčam Národnej rade

v zmysle predloženého návrhu schváliť pána Jozefa Mudríka za

viceguvernéra Národnej banky Slovenska.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu  podpredsedovi vlády. Návrh  bol pridelený

na  prerokovanie Výboru  Národnej rady  Slovenskej republiky

pre financie, rozpočet a  menu. Prosím pána predsedu Maxona,

aby informoval o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády a minister financií,

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu prerokoval  návrh vlády Slovenskej republiky

na vymenovanie viceguvernéra  Národnej banky Slovenska, par-

lamentná tlač 146. Výbor  Národnej rady Slovenskej republiky

pre financie, rozpočet a menu sa uzniesol na tomto uznesení:

 

     A. súhlasí s návrhom  vlády Slovenskej republiky na vy-

menovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska;

 

     B. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť

návrh vlády Slovenskej republiky  na vymenovanie Jozefa Mud-

ríka za viceguvernéra Národnej banky Slovenska.

 

     Súčasne mi výbor uložil  informovať o výsledku preroko-

vania tohto vládneho návrhu v našom výbore Národnú radu Slo-

venskej republiky.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pánu  predsedovi  Maxonovi.  Aj  k tomuto bodu

otváram  rozpravu.  Písomnú  prihlášku  som  do rozpravy ne-

dostal. Hlási sa pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

 

     personálny návrh na vymenovanie pána Mudríka do funkcie

viceguvernéra Národnej banky podporím, pretože pán Mudrík je

odborník, ktorý podržal všetky doterajšie porevolučné vlády.

Všeobecná úverová  banka bola inštitúcia,  ktorá financovala

90 % štátnych podnikov a pod jeho vedením dosiahla výsledky,

ktoré sú slušné. Napriek tomu si dovolím upozorniť na to, že

HZDS sa  pokúsilo odvolať pána Mudríka  z funkcie prezidenta

Všeobecnej úverovej banky asi pred dvoma mesiacmi jedným ne-

úspešným pokusom,  a keď videlo, že  vzhľadom na jeho odbor-

nosť pravdepodobne  toto nie je cesta,  aby ovládlo túto fi-

nančnú inštitúciu, zvolilo cestu uvoľnenie miesta smerom na-

hor. Takže Všeobecnú úverovú  banku Mudrík vybudoval, posta-

vil ju na nohy, mohol byť prospešný v tejto funkcii ešte ďa-

lej. Keďže sme potrebovali dosadiť za prezidenta, teraz mys-

lím vás,  vážená vládna koalícia, svojho  človeka a ovládnuť

jednu z najdôležitejších  finančných inštitúcii, po odvolaní

pána Janštu z funkcie viceprezidenta po personálnych zmenách

nakoniec  musel uvoľniť  miesto postupom  nahor. Takže  jeho

kandidatúru podporím, ale urobili ste ďalší krok, ktorý nor-

malizuje slovenskú spoločnosť.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, pán poslanec Dzurinda.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     dámy a páni,

 

     konštatujem, že návrh vlády  na menovanie druhého vice-

guvernéra Národnej banky Slovenska prišiel do parlamentu Ná-

rodnej  rady Slovenskej  republiky akosi  naponáhlo. Tak, že

sme  ho prerokúvali  dnes cez  obedňajšiu prestávku  v našom

gesčnom výbore. Prerokovali sme  ho tak, že navrhovaný adept

nebol na  rokovaní nášho gesčného  výboru ani prítomný  a na

toto rokovanie nebol ani prizvaný. Chcel som sa pána Mudríka

opýtať, čo hovorí na môj názor.

 

     Môj názor je taký, že pán Mudrík chcel zotrvať vo funk-

cii prezidenta  Všeobecnej úverovej banky.  Svedčí o tom  aj

rad článkov v našej dennej  tlači. Ale záujem vládnej koalí-

cie bol  iný. Vládna koalícia  vykonáva rozsiahle celoplošné

personálne čistky  na všetkých úrovniach,  od riaditeľov ok-

resných správ ciest až  po prezidentov našich finančných in-

štitúcií. Zmyslom týchto celoplošných čistiek je buď odstrá-

niť  nepohodlných, alebo  do funkcií  dosadzovať poslušných.

Elegantné je to  vtedy, keď to budí dojem,  že ide o povýše-

nie. Kedysi  sa tomu hovorilo, že  neposlušných vykopli vyš-

šie. Preto aj menovanie druhého viceguvernéra Národnej banky

Slovenskej republiky treba vidieť  predovšetkým v týchto sú-

vislostiach.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Keďže do  rozpravy sa už nikto  nehlási, uzatváram roz-

pravu. Prosím pána poslanca  Maxona. Prepáčte, pán poslanec,

ešte som sa nespýtal pána  podpredsedu vlády, či sa chce vy-

jadriť. Prosím, pán minister.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     počuli sme  vystúpenia dvoch poslancov.  Myslím, že vy-

jadrili svoje individuálne názory,  takto ich aj tlmočili vo

svojich vystúpeniach, ja som  tlmočil názor vlády. Pokiaľ by

som priblížil  rokovanie výboru, pán  poslanec Dzurinda tak-

isto vyjadril názor, že dochádza  k plošným výmenám. Boli mu

pripomenuté plošné výmeny, ktoré sa diali za vlády, v ktorej

bolo účastné KDH. Keď povedal, nech mu jedného takého člove-

ka pomenujú, prihlásila sa naša poslankyňa. Čakal som, že sa

jej ospravedlní. Nekonal tak. Znovu podotýkam, že zazneli tu

dva individuálne názory a ja  som tlmočil názor vlády. Znovu

odporúčam tento návrh schváliť.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán Dzurinda, rozprava je skončená.

 

     Pán poslanec Maxon, chcete sa vyjadriť?

 

 

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi,  aby som predniesol návrh  na uznesenie Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky:

 

     "Národná  rada Slovenskej  republiky prerokovala  návrh

vlády Slovenskej republiky  na vymenovanie viceguvernéra Ná-

rodnej banky Slovenska a  súhlasí s návrhom vlády Slovenskej

republiky na  vymenovanie viceguvernéra Národnej  banky Slo-

venska."

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Ná-

rodná rada Slovenskej republiky podľa  § 7 ods. 2 zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národ-

nej banke  Slovenska v znení  neskorších predpisov schvaľuje

návrh vlády Slovenskej republiky  na vymenovanie Jozefa Mud-

ríka za viceguvernéra Národnej banky Slovenska.

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 109 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že navrhované uznesenie sme schválili.

     (Potlesk.)

 

     Vážené panie poslankyne,  páni poslanci, navrhujem, aby

sme prerušili dnešné rokovanie  schôdze a začali zajtra ráno

o 9.00 hodine.

 

     Chcem ešte poprosiť pánov poslancov, aby o 20.00 hodine

prišli na charitatívne podujatie Hafling - pomocník  hipote-

rapie, ktoré  sa uskutoční v  Istropolise v divadelnej  sále

Theatro. Boli sme tam všetci pozvaní, takže aj  ja vás pozý-

vam.

 

                   Šiesty deň rokovania

       7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                       12. mája 1995

____________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     budeme pokračovať v rokovaní  prerušenej 7. schôdze Ná-

rodnej  rady Slovenskej  republiky. Nadviažeme  na prerušený

bod programu, a to Interpelácie a otázky poslancov.

 

     Do  rozpravy je  ešte stále  prihlásených 15 poslancov.

Ako  prvý dnes  vystúpi pán  poslanec Gaľa,  pripraví sa pán

Hrnko.

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     keďže určite si mnohí z vás všimli v slovenských masmé-

diách  rozporuplné  správy  o  privatizácii štátneho podniku

Imuna v  Šarišských Michaľanoch, dovoľte  mi z tohto  miesta

uviesť  niekoľko údajov  a položiť  otázky s  tým  súvisiace

kompetentným členom vlády.

 

     Vážení, Imuna,  štátny podnik, sa  zaoberá výrobou krv-

ných derivátov,  spracovaním ľudskej plazmy,  výrobou infúz-

nych roztokov,  živných roztokov a pôd,  výrobou celého radu

virologických a bakteriologických diagnostických prípravkov,

očkovacích látok,  živočíšneho uhlia atď. Podnik  aj v minu-

losti, ale najmä v  posledných rokoch, napriek zložitým spo-

ločensko-ekonomickým podmienkam,  vykazuje výborné hospodár-

ske výsledky.  V roku 1994 bolo  vyrobených a do zdravotníc-

kych zariadení  vyexpedovaných prípravkov v  hodnote asi 373

miliónov Sk. Táto čiastka je najvyššia v doterajšej histórii

podniku. Priemerný zárobok sa zvýšil  o 1 300 korún. V tomto

roku má dosiahnuť 7 500  slovenských korún pri výrobe tovaru

zvýšenej  o  100  miliónov  Sk.  V  podniku pracuje 750 ľudí

z prešovského  regiónu, ktorý  sa, bohužiaľ,  radí k okresom

s vysokou nezamestnanosťou.  Podnik zápasí s  druhotnou pla-

tobnou neschopnosťou, nedostatkom  základnej suroviny - ľud-

skej plazmy. Potrebná je komplexná prestavba podniku na pod-

mienky efektívnej výroby a podobne.

 

     A teraz  dovoľte k histórii  privatizácie Imuny, štátny

podnik, Šarišské Michaľany. 1. júna 1992 podnik dostáva roz-

hodnutie ministerstva privatizácie,  registrované pod číslom

491  - spôsob  privatizácie založenia  akciovej spoločnosti.

9. augusta  1994 podnik dostáva rozhodnutie  toho istého mi-

nisterstva, ktorým sa  ruší schválenie pôvodného privatizač-

ného projektu  s odôvodnením, že projekt  bol vrátený Fondom

národného majetku Slovenskej republiky ako nerealizovateľný.

1. decembra  1994 Ministerstvo zdravotníctva  Slovenskej re-

publiky  oznamuje, že  vláda Slovenskej  republiky uznesením

číslo 553 zo 7. júna 1994 schválila návrh privatizácie Imuny

v rámci druhej vlny s nasledovným rozdelením akcií: 3 % RIF,

34  % trvalá  účasť Fondu  národného majetku,  12 % kupónová

privatizácia, 51 % štandardné  privatizačné metódy s odvola-

ním, že o tom informovalo podnik listom z 31. 8. 1994.

 

     Riaditeľstvo podniku 7. marca 1995 sa obracia na riadi-

teľa sekcie pre správu  a privatizáciu Ministerstva zdravot-

níctva Slovenskej republiky so žiadosťou o zjednotenie názo-

rov na transformáciu podniku  a informuje, že manažment pod-

niku navrhuje po prerokovaní  s odbormi Imuny pretransformo-

vanie  na akciovú  spoločnosť s  plnou účasťou  štátu. Tento

list urgujú 5. 4. 1995.  6. 4. 1995 ministerstvo zdravotníc-

tva,  sekcia privatizácie,  oznamuje riaditeľstvu  Imuny, že

podnik bude transformovaný na štátnu akciovú spoločnosť, čím

bude začatý proces privatizácie  po schválení vládou Sloven-

skej republiky, nakoľko ide o podnik strategického významu.

 

     Strategickú dôležitosť podniku  Imuna pri zabezpečovaní

ozbrojených síl a obyvateľstva Slovenskej republiky v období

brannej pohotovosti štátu  liečivami potvrdzuje aj Minister-

stvo obrany  Slovenskej republiky, sekcia  logistiky, listom

z februára 1995 s odôvodnením,  že uvedená fabrika je výrob-

com  a ochraňovateľom  zásob mobilizačných  rezerv, určeného

sortimentu liečiv  a diagnostických prípravkov  s určením na

priamy odber  armádou Slovenskej republiky.  Riaditeľ sekcie

generálmajor Leopold Bilčík  odporúča transformáciu Imuny na

štátnu  akciovú  spoločnosť  z  horeuvedenýchd dôvodov. Rada

obrany okresu  Prešov listom podpísaným  predsedom rady Ing.

Mathé  vyjadruje totožné  stanovisko s  Ministerstvom obrany

Slovenskej  republiky  s  odôvodnením  nutnosti  rešpektovať

ustanovenia dodatku k zásadám  vlády Slovenskej republiky na

zostavenie zoznamov  podnikov určených na  privatizáciu tak,

aby sa  zachoval majetok štátu  na zabezpečenie obranyschop-

nosti republiky.

 

     19. apríla 1995  sekcia privatizácie Ministerstva zdra-

votníctva Slovenskej republiky oznamuje Imune, že na základe

vládou schválenej analýzy postupu  v inventarizácii a priva-

tizácii majetku  s návrhom na uplatnenie  štandardných a ne-

štandardných metód v druhej  vlne privatizácie, preradilo na

požiadanie vlády Slovenskej republiky štátny podnik Imuna do

druhej  vlny  privatizácie  založením  akciovej  spoločnosti

s nasledovným rozdelením  akcií: 3 % RIF,  46 % trvalá účasť

Fondu  národného majetku  Slovenskej republiky,  51 % predaj

akcií  vopred určenému  vlastníkovi. Spracovaný privatizačný

projekt s príslušnými dokladmi  a trhovým ohodnotením minis-

terstvo žiada  dodať v štyroch  vyhotoveniach do 31.  apríla

1995.

 

     Odbory Imuny reagujú dňa 29. apríla 1995 listom premié-

rovi  vlády  Slovenskej   republiky  Vladimírovi  Mečiarovi,

v ktorom ho informujú o uvedených skutočnostiach a vyslovujú

nesúhlas  s postupom  vlády.  Zároveň  zvolávajú na  3. mája

1995 mimoriadnu konferenciu  odborov, ukladajú závodnému vý-

boru  odborovej organizácie  rokovať s  predsedom Odborového

zväzu  pracovníkov zdravotníctva  a sociálnej starostlivosti

a podľa situácie vypracovať  zákonné podmienky na vyhlásenie

štrajkovej pohotovosti.

 

     Mimoriadna konferencia odborov  žiada ministra zdravot-

níctva po  prvé - prehodnotiť spôsob  privatizácie Imuny Ša-

rišské Michaľany,  po druhé -  podporiť privatizačný projekt

vypracovaný manažmentom podniku, po  tretie - na základe do-

sahovaných hospodárskych výsledkov  potvrdiť vo funkcii ria-

diteľa  Imuny PhMr.  Ladislava Kováča  vo funkcii  riaditeľa

podniku.

 

     Pýtam sa preto pána ministra zdravotníctva Ľubomíra Ja-

vorského,  pána  ministra  privatizácie  Ing.  Petra Bisáka,

predsedu Fondu  národného majetku Slovenskej  republiky doc.

Štefana  Gavorníka, predsedu  Protimonopolného úradu Sloven-

skej republiky a v neposlednom rade aj predsedu vlády Vladi-

míra Mečiara:

 

     1. Komu má tento prekvitajúci podnik s výbornými hospo-

dárskymi výsledkami, s progresívnou výrobou, o čom svedčí aj

nákup licencie  na spracovanie krvných  derivátov metódou CD

Bloodcenter New York, jednanie o licencii na výrobu  plazma-

ferínu, faktora 10 a podobne, s dobre zavedenými  obchodnými

vzťahmi  či  už v krajinách bývalého  Sovietskeho zväzu, ale

aj  v USA,  Rakúsku, Švajčiarsku,  podnik, ktorý  zamestnáva

750 ľudí zo širokého okolia  v okrese Prešov, v okrese, kto-

rý, ako  som už uviedol, má vysokú nezamestnanosť, komu teda

  tento podnik  padnúť do  rúk, aké  sú garancie zo strany

zakladateľa,  že nový  majiteľ udrží  doterajší stav výroby,

ekonomiky,  zamestnanosti a  obchodných vzťahov,  a prečo sa

zvolil taký spôsob privatizácie, aký odporúča ministerstvo?

 

     2. Prečo sa pri privatizácii štátneho podniku Imuna ig-

norujú  stanoviská Ministerstva  obrany Slovenskej republiky

a Rady obrany okresu Prešov,  hovoriace o strategickej dôle-

žitosti podniku  pri zabezpečovaní ozbrojených  síl a obyva-

teľstva  Slovenskej republiky  v období  brannej pohotovosti

štátu, pretože podnik je výrobcom a ochraňovateľom zásob mo-

bilizačných rezerv?

 

     3. Prečo do dnešného  dňa nebolo zo strany ministerstva

zdravotníctva uskutočnené stretnutie  so zamestnancami štát-

neho podniku Imuna, na ktorom  by sa vysvetlil spôsob trans-

formácie podniku a dôvody,  ktoré vedú ministerstvo k prefe-

rovaniu zvoleného spôsobu transformácie?

 

     4.  Prečo ministerstvo  zdravotníctva neberie  do úvahy

návrh privatizačného projektu,  ktorý predkladá vedenie pod-

niku v súlade s názorom  odborov podniku, s názorom Konfede-

rácie odborových zväzov, v  súlade so zahraničnými skúsenos-

ťami s podnikmi podobného typu v Európe, teda prečo zaklada-

teľ  odmieta  transformáciu  na  štátnu  akciovú spoločnosť,

resp. zamestnaneckú akciovú  spoločnosť, zvlášť v súvislosti

s tým, že posledné dve formy odporúča uprednostňovať aj vlá-

da Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení?

 

     5. Zároveň žiadam, aby  sa k uvedeným skutočnostiam vy-

jadril aj predseda  Protimonopolného úradu Slovenskej repub-

liky.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Prosím poslancov, ktorí hlasujú náhradnou kar-

tou, aby to oznámili.

 

     Prosím, pán kolega Hrnko.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     dámy a páni,

 

     určite si všetci uvedomujeme, akú závažnú úlohu pri or-

ganizácii štátu,  jeho funkčnosti a  jeho výkonnosti zohrala

dobrá štátna  správa. Fungujúca štátna  správa, nezávislá od

politických zmien a výkyvov, ktorá je, samozrejme, aj dosta-

točne odborná, býva stabilizujúcim  prvkom štátu. Je zárukou

jeho prosperity a spokojnosti občanov, ktorí takýto štát po-

kladajú za svoj a sú ochotní preň aj niečo obetovať.

 

     Naopak, nefungujúca štátna  správa, nedostatočná odbor-

nosť  jej  úradníkov,  najmä  vo  vedúcich funkciách, štátna

správa, ktorá podlieha  častým zmenám  vyvolaným politickými

dôvodmi, je na ťarchu občanom, býva byrokratická, šablónovi-

tá, neakčná.  Je potom príznačným javom,  že nie je stabili-

začným  prvkom štátu,  pôsobí rozkladne  a vytvára  priepasť

medzi  občanom a  štátom. Občan  potom chápe  štát ako niečo

cudzie,  s čím  sa nestotožňuje,  čo je  proti nemu. V našej

dávnej i nedávnej minulosti  máme dostatočne veľa príkladov,

aby sme pochopili,  o čom je reč. Preto  si myslím, že občan

by mal vedieť, aký je  momentálny stav štátnej správy. Preto

kladiem otázku nasledujúcim členom vlády:

 

     1. Predsedovi vlády Slovenskej republiky, aby zdokumen-

toval, koľko bolo  uskutočnených výmen  prednostov okresných

úradov, aká  bola vzdelanostná úroveň  odvolaných prednostov

okresných úradov a aká  je vzdelanostná úroveň novovymenova-

ných  prednostov. Zároveň  žiadam, aby  pri novovymenovaných

prednostoch bola  uvedená aj priemerná dĺžka  praxe v odbore

štátnej správy.

 

     2. Pýtam sa ministra vnútra Slovenskej republiky a žia-

dam od neho, aby zdokumentoval, koľko bolo uskutočnených vý-

men  prednostov obvodných úradov, aká je vzdelanostná úroveň

novovymenovaných  prednostov a  aká je  ich priemerná  dĺžka

praxe v odbore štátnej správy.

 

     3. Pýtam sa  ministra  životného  prostredia Slovenskej

republiky a žiadam, aby zdokumentoval, koľko bolo uskutočne-

ných výmen prednostov okresných a obvodných úradov životného

prostredia, aká je vzdelanostná  úroveň a kvalifikácia vyme-

novaných prednostov  okresných a obvodných  úradov životného

prostredia a aká  je ich priemerná dĺžka praxe  v odbore ži-

votného prostredia.

 

     4. Pýtam sa ministra zdravotníctva  Slovenskej republi-

ky a  žiadam,  aby  zdokumentoval,  koľko bolo uskutočnených

výmen  riaditeľov  nemocníc  a vedúcich  okresných  hygieni-

kov.

 

     5.  Pýtam  sa  ministra  kultúry  Slovenskej  republiky

a žiadam, aby zdokumentoval,  koľko bolo uskutočnených výmen

riaditeľov organizácií riadených ministerstvom kultúry.

 

     6. Pýtam  sa ministerky práce  a sociálnych  vecí  Slo-

venskej  republiky a žiadam, aby  zdokumentovala,  koľko bo-

lo  uskutočnených  zmien  vo  funkciách prednostov okresných

a obvodných úradov práce, aká bola vzdelanostná úroveň odvo-

laných a aká je  vzdelanostná úroveň vymenovaných prednostov

okresných  a obvodných  úradov práce.  Taktiež žiadam, keďže

otázka nezamestnanosti je jedným z našich najväčších problé-

mov, ktorý si vyžaduje kvalifikované riešenie, aby bola uve-

dená aj priemerná dĺžka praxe novovymenovaných prednostov.

 

     Uvedený štatistický prehľad žiadam  vyhotoviť za čas od

vymenovania novej vlády Vladimíra Mečiara do 1. mája 1995.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem  veľmi pekne.  Pán poslanec  Šimko, pripraví sa

pán poslanec Miklušičák.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Dámy a páni,

     vážený pán predsedajúci,

     kolegyne a kolegovia,

 

     dovoľte, aby som predniesol interpeláciu, ktorú adresu-

jem v súlade s článkom  80 Ústavy Slovenskej republiky celej

vláde.

 

     Vážená vláda Slovenskej republiky,

 

     úspech  premeny našej  spoločnosti, rozprúdenie  života

našej ekonomiky, zlepšenie materiálnych podmienok života na-

šich ľudí, to všetko je  naším spoločným cieľom. Na spôsoby,

ako ho možno dosahovať, máme  zaiste rozličné názory, ale to

je v  slobodnej spoločnosti normálne.  Bezhlavé nasledovanie

pastiera, hoci aj silného  či šikovného, je charakteristické

pre stádo oviec, nie pre  ľudskú spoločnosť. Preto je dobré,

že od roku 1990 v našej krajine jestvovala a jestvuje perma-

nentná diskusia o každom  kroku transformácie. Na tejto dis-

kusii sa vyhrávali a  prehrávali voľby, padali a nastupovali

vlády, ale  krajina sa postupne prebrala zo šoku, ku ktorému

nás doviedol štyridsaťročný experiment. Na pozadí našich po-

litických zápasov Slovensko už  v minulom roku zaznamenávalo

mimoriadne priaznivý makroekonomický vývoj, i sociálna situ-

ácia  našich ľudí  sa pomaly,  ale predsa  začala zlepšovať.

V utorok nás  o tom v Rádiožurnále  Slovenského rozhlasu in-

formovala i pani ministerka Keltošová.

 

     Po  voľbách v  roku  1994  však koalícia,  ktorá neskôr

utvorila  vládu, vniesla  do života  spoločnosti nový prvok.

Prvok, ktorý tu však už desaťročia pred novembrom 1989 jest-

voval. V diskusiách prestali rozhodovať argumenty. Základným

kritériom rozhodovania sa stala znovu straníckosť. Začalo sa

presadzovať heslo, že ten, kto vyhral voľby, môže už odteraz

všetko. S touto logikou sa však nerozhoduje iba tu, v parla-

mente, kde  sa bude vždy  uplatňovať väčšinový princíp,  ale

ňou ste začali oživovať  starý a vyskúšaný mechanizmus ovlá-

dania spoločnosti založený na existenčnom strachu. Bez ohľa-

du na odbornosť ste začali vymieňať zďaleka nielen politické

špičky úradov,  ale pustili ste sa  cestou rozsiahlych ploš-

ných čistiek. V  štátnej správe  i v miestnej,  ale i v ďal-

ších štátnych  zariadeniach si dnes  nie je istý  nikto. Ani

ten, koho kvalifikácia je všeobecne  známa, a to i vtedy, ak

sa politicky doteraz vôbec neangažoval.

 

     Vážená vláda, naposledy to bola konsolidácia v sedemde-

siatych  rokoch,  ktorá  zlomila ducha  tohto národa tak, že

99 %  ľudí volilo kandidátov Národného  frontu, že v rozpore

so svojím súkromným  presvedčením ľudia prijímali nezmyselné

záväzky, odsudzovali  veci, ktoré nečítali, a  vítali to, čo

ich zotročovalo.  Toto chcete opäť obnoviť?  Škody, ktoré na

morálnom  stave  našej   spoločnosti  politika  konsolidácie

spôsobila, sú nevyčísliteľné, a mnoho  z toho, s čím sa dnes

len bolestivo a namáhavo vyrovnávame, má pôvod v nich. Poli-

tika,  ktorú ste  v oblasti  personálnej práce naštartovali,

vážená vláda Slovenskej republiky,  smeruje týmto smerom. Tu

už ani  nejde o to, či  sa vám s novými  ľuďmi podarí lepšie

dosiahnuť  váš volebný  program, či  urýchlite transformáciu

ekonomiky.  Napokon v  sedemdesiatych rokoch  životná úroveň

stúpala, síce na účet budúcnosti, ale koho to vtedy trápilo?

 

     Vaša  politika, a  za to  nesiete osobnú  zodpovednosť,

smeruje  k opätovnému  zlomeniu ducha  tohto národa. Národa,

ktorý sa  pred piatimi rokmi pokúsil  oslobodiť spod ťažkého

dedičstva siete neustálych mravných kompromisov. Pustili ste

žilu tomuto novému životu. Nikto vám neupiera právo vládnuť,

kým máte väčšinu v parlamente, ale zlú službu tomuto Sloven-

sku robíte, keď znovu staviate  na existenčnom strachu. A že

to robíte, o tom jestvujú dôkazy. To, že vymieňate svoje mi-

nisterstvá  a úrady,  je všeobecne  známe, tak  ako sú známe

i vaše mená ako ľudí, ktorí nesiete za čistky zodpovednosť.

 

     Táto činnosť  sa však premieta  i na celé  územie nášho

štátu.  V jednotlivých  okresoch pôsobia  tzv. akčné  päťky,

resp. vaši politickí predstavitelia, a títo rozhodujú o osu-

doch svojich  spoluobčanov. Aj oni  nesú za to  zodpovednosť

a nebolo by dobré,  aby zostali v anonymite. Aby  sa tak ne-

stalo, prečítam ich mená, nech  zostanú pre históriu v doku-

mentoch Národnej rady.

 

     Okres Považská Bystrica: za  HZDS Ing. Tomáš Cingel, za

SNS Rastislav  Šepták, za ZRS Alojz  Španihel, prednosta ok-

resného úradu Ing. Stanislav  Kobela z HZDS.

 

     Liptovský Mikuláš: za HZDS  Emília Grendelová, SNS Ing.

Stanislav Mican, ZRS Hudec, prednosta okresného úradu Eduard

Galko z HZDS.

 

     Banská Bystrica: za HZDS  Ing. Viera Sokolovská, za SNS

Ing. František Jančí, za  ZRS Ján Ľupták, prednostkou okres-

ného úradu je PhDr. Anna Novotná z HZDS.

 

 

 

     Veľký Krtíš: Ján Kalmar,  SNS Ján Bardejovský, ZRS Šte-

fan  Káloši, prednosta  okresného úradu  Jozef Kóša  z HZDS.

 

     Prievidza: Arpád Tarnóczi, SNS,  Dr. Eugen Svitok, ZRS,

Jana Pavlíková, ZRS, Ing.  Jozef Fabián, prednosta okresného

úradu Mgr. Miroslav Mikla z HZDS.

 

     Rimavská  Sobota:  Ladislav  Čížik,  ZRS Ján Štulajter,

prednosta  okresného úradu Dr. Jozef Šimko, menovec. (Smiech

v sále.) Neviem, čo je na  tom smiešne, ale ľudia mávajú me-

novcov.

 

     Martin:  Ing. Ivan  Zachar, SNS  Ing. Víťazoslav Moric,

CSc., ZRS  Ján Kôrka, prednosta okresného  úradu sa volá Mi-

roslav Cyprián a je z HZDS.

 

     Žilina: Karol  Zahatlan,  SNS Ing. Ján Slota, prednosta

okresného úradu Milan Kontra z HZDS.

 

     Žiar nad Hronom: Mgr. Juraj Prôčka, SNS Vladimír Hrkéľ,

ZRS Dr. Vladimír Hodružský, prednosta okresného úradu Martin

Hajšel.

 

     Zvolen: Ján Šulan z HZDS, za SNS je pán Fidluš, ZRS pán

Anton  Národa,  prednosta  okresného  úradu  je  Jozef Pinka

z HZDS.

 

     Dolný  Kubín: Ján  Sitek, ZRS  Peter Turčák, prednostka

okresného úradu je Zuzana Michalíková z HZDS.

 

     Čadca: Ing.  Jozef Grapa z HZDS,  SNS Dr. Malíková, ZRS

pán Šarlak,  prednosta okresného úradu  je Ing. Jozef  Grapa

z HZDS.

 

 

     Lučenec: pán Dušan Macuška, SNS  pán Líška, ZRS má pani

Anežku Poradovú,  prednosta okresného úradu  Štefan Jačmeník

z HZDS.

 

     Považská Bystrica: Stanislav Kobela z HZDS, Marián Van-

ko taktiež z HZDS, Ľuboš  Lackovič taktiež z HZDS, Jozef Zá-

bojník, SNS,  Alojz Španihel, ZRS.  (Smiech v sále.)  Je to,

vážení kolegovia a kolegyne,  smiešne, ale títo ľudia rozho-

dujú o osudoch svojich spoluobčanov, o ktorých sa ešte zmie-

nim.

 

     Dunajská Streda: Ing. Jozef  Šutovský, HZDS, Anton Ben-

kovský, SNS, Ing. Eva Vojteková, riaditeľka Zdravotnej pois-

ťovne,  bývalá  predsedníčka  Matice  slovenskej v Dunajskej

Strede.

 

     Galanta: Viliam Kubáni z  HZDS, je aj prednostom okres-

ného úradu, Ing. Viktor Plézel, SNS, Vladimír Beno, predseda

okresného predstavenstva HZDS.

 

     Komárno: Ernest  Macho, prednosta okresného  úradu, pán

Ťulpík, predseda HZDS, Milan  Krasko, SNS, Ing. Jozef Bukor,

ZRS, Michal Pajdušák, ZRS.

 

     Levice: Ing. Štefan Fašánek, prednosta okresného úradu,

pán Čalovka,  HZDS, pani Proksová,  SNS, pán Adamovič,  ZRS,

pán Karlov, RSS.

 

     Nitra: Ján  Kovarčík, HZDS, pán Mada,  ZRS, Jozef Šedo-

vič, SNS, Emil Peško,  RSS, Ing. Rajčan, prednosta okresného

úradu.

 

     Nové Zámky: Ing. Vlastimil  Vicen, HZDS, Ing. Stanislav

Becík, RSS, Vladimír Augustín, SNS, Ján Garai, ZRS.

 

 

     Senica  nad Myjavou:  pán Halabrín,  HZDS, Milan Kodaj,

ZRS, pán Kažmír, SNS, Jaroslav Dobiáš, RSS.

 

     Topoľčany: Tibor Cabaj, HZDS, Vladimír Remiš, ZRS, Vie-

ra Zacharová, SNS, Jozef Palcát, RSS.

 

     Trenčín: Ing. Marta Šajbidorová,  HZDS, Ing. Ivan Kobe-

lár, predseda OP HZDS, Cyril Vrzguľa, SNS, Ing. Miroslav Ma-

xon, ZRS, Marián Polák, ZRS.

 

     Trnava:  pán Arpád  Matejka, HZDS,  Milan Zachar,  SNS,

Eduard Hronský, prednosta okresného úradu.

 

     Bardejov: Dr. Andrej Fedor,  HZDS, Jozef Bača, ZRS, Ja-

roslav Honz, SNS, Ing. Andrej Revák, RSS.

 

     Humenné: Ing. Jozef Čopík, HZDS, Jaroslav Hladík, HZDS,

Imrich Goga, SNS, Michal Sekerák.

 

     Košice-mesto: Ing.  Dušan Dugáček, HZDS,  Ing. Ladislav

Hruška, SNS, pán Barna, ZRS.

 

     Košice-vidiek: Mgr.  Ján Uhrín, prednosta,  JUDr. Alica

Hoholková, SNS, Imrich Demko,  ZRS, Ing. Ondrej Drotár, ZRS,

Ing. Miroslav Novák, ZRS.

 

     Michalovce: Pavol Derfényi, HZDS, Ing. Milan Matejovič,

HZDS, prednosta, Ing. Vladimír Tomáš, SNS, Jozef Hric, ZRS.

 

     Poprad: Alfonz Zoričák, HZDS, Mgr. Grossingerová, HZDS,

Ing. Rudof Šuster, predseda SNS, Miroslav Garčár, ZRS.

 

     Prešov: Ing. Igor Maté, prednosta HZDS, Klement Kolník,

ZRS, Ing. Cvengroš, SNS, Ing. Miroslav Sopko, ZRS.

 

 

     Rožňava: Ing. Suchodolský,  prednosta HZDS, Ing. Róbert

Erdölyi, HZDS, Dr. Ján Endrek, HZDS.

 

     Spišská Nová  Ves: Ing. Gustáv Krajčí,  HZDS, Jozef Ja-

rab, HZDS, pani Mikulajová, SNS,  Ing. Rutkaj, ZRS, Ing. Ma-

rián Brna, RSS.

 

     Stará  Ľubovňa:  Rudolf  Žiak,  HZDS,  František Horal,

HZDS, pán Lukáč, RSS, pán Prochocký, SNS, pán Želonka, ZRS.

 

     Svidník: Michal Špak, HZDS,  Gustáv Markovič, SNS, Emil

Križanovský, ZRS, Dr. Marta Maskalíková, ZRS.

 

     Trebišov: Dr.  Ján Danko, HZDS, Ing.  Imrich Šamu, SNS,

Ing. Jozef Cifranič, RSS, pani Machová, ZRS.

 

     Vranov nad Topľou: Ing.  Ján Duraník, HZDS, Ing. Martin

Oravec, HZDS,  Helena Zavodová, ZRS, Jozef  Lenic, SNS, Ing.

Július Čačko, RSS.

 

     Mohol by som, vážené kolegyne, vážení kolegovia, prečí-

tať i stovky  mien  obetí ich činnosti. Mám  ich tu. Zďaleka

nie je úplný,  ale je reprezentatívny, a som  ochotný ho po-

skytnúť tlači. Nebudem  ho čítať, lebo by sme  tu museli byť

dlho.

 

     Vážená vláda, moja otázka  znie: Koľko ľudí ešte plánu-

jete vymeniť?

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

    Ďakujem, pán predsedajúci. Skutočne  sme si vypočuli po-

zoruhodnú kázeň. Len ma veľmi  prekvapuje, že akčné päťky sa

skladajú z troch alebo štyroch ľudí, ale to je zrejme logika

KDH. Plne súhlasím s tým,  čo povedal pán Šimko na začiatku,

že netreba  nasledovať pastiera, aj keď  je akýkoľvek silný,

len potom ma veľmi zaráža, prečo pán Šimko aj svojimi pohyb-

mi  kopíruje šéfa  svojej strany  pána Čarnogurského, nielen

svojím  výrazom. A  keby hneď  bola pravda  to, čo tu čítal,

veľmi ma  prekvapuje, že napríklad v  prípade Považskej Bys-

trice čítal dva rôzne zoznamy, neviem, či sú z rôzneho dátu-

mu, alebo  jednoducho jeho informátori  sú natoľko nepresní.

Ale v každom prípade keby to bola všetko pravda, čo hovoril,

je to stále demokratickejšie, než keď to robila predtým úzka

skupina KDH okolo pána Čarnogurského a pána Šimka.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Teraz  sa hlásim s  faktickou pripomienkou ja.

(Prejav nesúhlasu  v sále.) Buďte  slušní, prihláste sa, 

interpelácie.  I ja  môžem vystúpiť  s faktickou  poznámkou.

Prosím  vás, buďme  na jednej  i na  druhej strane  rovnakí,

a prihláste sa. Ono je to možno smiešne, alebo na smiech, čo

povedal pán Šimko. Ale  kolegovia, kolegyne, verte, mne pre-

behol mráz po chrbte. Prečo?  To sú skutočne reálne mená na-

šich funkcionárov  na celom Slovensku. Pán  Šimko ani s jeho

odborným aparátom sa nemohol k  týmto menám dostať sám. Nie-

ktoré veci sú tam neaktuálne, ako napríklad v Dolnom Kubíne,

čo aj  pán minister podčiarkol. To  znamená, že tieto zdroje

sú asi mesiac,  mesiac a pol staré. A  to je zarážajúce, keď

to  porovnáme so  správou o  Slovenskej informačnej  službe,

priatelia, podľa môjho názoru tieto podklady išli zo Sloven-

skej informačnej služby. A preto mi behá mráz po chrbte. Bol

to vynikajúci výkon. Ďakujem  pekne, že ste potvrdili infor-

máciu, ktorú sme dostali od Osobitného kontrolného orgánu.

 

     Ďakujem, budeme pokračovať.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     kolegyne, kolegovia,

 

     mala by som jednu otázku  na pána Šimka. Ja pána Čížika

z Rimavskej Soboty nepoznám. Prosím, aby mi to ozrejmil, aby

som vedela, kto to je. Toľko hlúpostí pokope, ako bolo pove-

daných teraz, som skutočne už dávno nepočula.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán kolega, si  vykladačom rokovacieho poriadku, prosím

ťa, prihlás sa, si v snemovni.

 

     Prosím, pán Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Ja posledný  poruším rokovací poriadok,  pretože nie sú

faktické poznámky.

 

     Po prvé  - poznám pána Čarnogurského  a pána Šimka roky

a nebadal som, že by pán Šimko kopíroval pána Čarnogurského.

To sú  len také myšlienky,  čo sa babe  zachcelo, to sa  jej

prisnilo.

 

     Po druhé - pri takom riedkom zasadaní Národnej rady tie

informácie musia byť staré. Veď Národná rada prakticky neza-

sadá.

 

     A po tretie - ak hovoríte, pán Prokeš, že tie päťky ma-

jú len  troch členov,  tak čo chcete  pri  strane,  ktorá má

5 % ? No nestačíte to všade obsadiť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Do  rozpravy sa prihlásil  pán kolega Mikluši-

čák, ale nie je tu. Prosím, pán poslanec Oravec. Pripraví sa

pán poslanec Bugár.

 

Poslanec M. Oravec:

 

     Vážená Národná rada, pán predsedajúci, svoje pripomien-

ky som odovzdal písomne a vzdávam sa verejného vystúpenia.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec  Bugár, pripraví sa pán po-

slanec Milan Ftáčnik.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení ministri vlády,

     vážená Národná rada,

 

     interpelujem pána ministra vnútra a zároveň aj pána mi-

nistra spravodlivosti  vo veci, ktorá sa  výsostne týka bez-

pečnostnej  situácie tak  v okrese  Dunajská Streda,  ako aj

v ďalších okresoch Slovenskej republiky.

 

     Pri prerokúvaní súhrnnej informácie o bezpečnostnej si-

tuácii v  Slovenskej republike v  roku l994 som  poukázal na

nárast  závažnej  kriminality  v  I. štvrťroku 1995. Násilná

trestná  činnosť oproti I. štvrťroku 1994 narástla  o 25,9 %

a osobitne vraždy o 33,3 %. Za I. štvrťrok 1995  objasnenosť

klesla o 8,5 %. S  prácou polície a s klesajúcou objasnenos-

ťou násilnej trestnej činnosti  súvisia aj kritériá hodnote-

nia policajtov. Ako sa môže  policajt zaoberať s plným nasa-

dením napríklad nezvestnosťou, nech je hlásená, alebo nehlá-

sená, keď je hodnotený predovšetkým podľa toho, koľko objas-

ní za  mesiac prípadov. U  polície sa tomu  hovorí, koľko má

čiarok, a  to nezávisle od závažnosti  prípadu. Nemyslím si,

že za úspešné vyriešenie vykradnutia pivnice má byť policajt

rovnako ohodnotený  ako za vyriešenie  vraždy. Ďakujem, páni

poslanci, že ma počúvate.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Priatelia, prosím pokoj v sále.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Pýtam sa pána ministra vnútra,  či sa uvažuje so zruše-

ním tohto "čiarkového systému" vyhodnocovania, a ak áno, ke-

dy a aké budú nové kritériá.

 

     Ďalej  som navrhol  do opatrení  k súhrnnej  informácii

osobitne sledovať trestnú  činnosť súvisiacu s organizovaným

zločinom. Som totiž presvedčený, že niektoré trestné činy sú

úzko viazané na organizovaný zločin. Uvedomujem si, že práve

proti  tejto skupine  trestných činov  sa najťažšie  bojuje,

a práca polície  je o to náročnejšia,  že jej korene siahajú

niekedy do "vyšších kruhov".

 

     Pred niekoľkými týždňami občania okresu Dunajská Streda

kvitovali zásah polície v Dunajskej Strede, keď pomocou tzv.

kukláčov boli zadržaní páchatelia podozriví z vydierania ob-

čanov podnikateľov. Krátko po  tomto úspešnom zásahu polície

som robil  poslanecký prieskum v  Dunajskej Strede a  zistil

som, že Dunajskostredčania, ale aj iní obyvatelia okresu za-

čali dôverovať polícii, a to  aj napriek tomu, že mnohí ešte

nezabudli na prípad Eurostar a Biotera. Táto dôvera však tr-

vala veľmi krátko, nakoľko zadržaní boli prepustení z väzby,

dokonca pri  prepúšťaní troch zo štyroch,  štvrtý vtedy ešte

bol v nemocnici, ich čakala  tzv. uvítacia komisia, t.j. ka-

maráti, ktorí presne vedeli,  kedy budú zadržaní prepustení.

Dokonca medzi obyvateľstvom sa  povráva, že pred ich prepus-

tením sa konala finančná zbierka v radoch ich kamarátov.

 

     Ďalším poznatkom z toho prieskumu bolo, že strach medzi

obyvateľstvom narastá, lebo dochádza k ovplyvňovaniu svedkov

a je len otázka času, dokedy  títo budú mať odvahu proti nim

svedčiť.

 

     Chcel by som sa v tejto súvislosti opýtať pána ministra

vnútra, či polícia nemala dostatok dôkazov na ich držanie vo

väzbe.  Zároveň sa  pýtam pána  ministra spravodlivosti, aké

boli  skutočné dôvody,  pre  ktoré  sudca usúdil,  že dôvody

väzby pominuli.  Je všeobecne známe, a  dúfam, že polícia má

tie poznatky,  že išlo len o  malé ryby a v  pozadí sú oveľa

dôležitejšie ich riadiace osoby.

 

     S organizovaným zločinom viac-menej súvisí aj počet ne-

zvestných osôb. Vo väčšine  prípadov ide o tzv. fakturantov,

ktorí  po splnení  svojej úlohy  pre tých,  ktorým dopomohli

k miliónom,  sa stali  nepohodlnými. Pýtam  sa pána ministra

vnútra, aký je počet týchto nezvestných osôb v okrese Dunaj-

ská Streda a z tohto počtu koľkí majú, alebo môžu mať spoje-

nie s organizovaným zločinom. Nemyslíte si, pán minister, že

by sa  už bolo treba  rozhodnúť, kto na  ministerstve vnútra

bude mať na starosti riešenie týchto prípadov?

 

     Ďakujem, že ste ma vypočuli.

 

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem veľmi pekne. Pán  poslanec Ftáčnik, pripraví sa

pán  poslanec František  Javorský. S  faktickou poznámkou sa

hlási pán poslanec Garai.

 

Poslanec J. Garai:

 

     Ďakujem za udelenie slova. Musím reagovať na pána kole-

gu Šimka, že predstavoval predsedov jednotlivých politických

strán a akčné päťky. Doplnil by  som to za Nové Zámky. Akčnú

päťku tvorí v  Nových Zámkoch Ivan Tóth z  SDĽ, Juraj Karvaj

z KDH, Dr. Fiľakovský zo Spolužitia,  Igor Korbela z DÚ, La-

dislav Nagy z MKDH. Len tak na spresnenie.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím, pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     vážené dámy a páni,

 

     myslím si, že do otázok a interpelácii faktické poznám-

ky nepatria, pretože sa majú  prednášať v rozprave podľa ro-

kovacieho poriadku.  Poslanci nimi komentujú  vyjadrenia os-

tatných poslancov. Každý z nás  má právo obrátiť sa na člena

vlády alebo iného štátneho  funkcionára, ktorý má postavenie

na úrovni  s členom vlády,  s otázkami či  interpeláciami vo

veci ich pôsobnosti. Nie  je príslušné, aby ostatní komento-

vali, pretože by  sme tu boli zbytočne dlho.  Toto právo nám

dáva ústava.

 

     Chcem  sa obrátiť  s piatimi  otázkami, dvoma podnetmi,

jednou interpeláciou,  jednou kolegiálnou radou,  dvoma žia-

dosťami o informácie a  vysvetlenia a jedným podnetom. Budem

veľmi stručný. Chcem vás informovať, že tých otázok a podne-

tov bude preto tak veľa,  že napríklad pani ministerka škol-

stva sa nestýka pravidelne s Výborom Národnej rady pre vzde-

lanie,  vedu a  kultúru, aby  bola možnosť  položiť niektoré

z tých otázok tam.

 

     Začnem teda otázkami na  pani ministerku školstva. Prvý

problém  je projekt,  ktorý sa  nazýva Konštantín.  Dlhodobý

projekt rozvoja školstva, ktorý predložil ešte bývalý minis-

ter školstva v septembri  minulého roku  a vyhlásil celoroč-

nú, teda  ročnú diskusiu v učiteľských  kolektívoch a vo ve-

rejnosti.  Na moju  otázku pani  ministerke pri  prerokúvaní

Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, či vláda

mieni  pokračovať vo  vyhodnotení tejto  diskusie, v zhrnutí

pripomienok  a vypracovaní  konečnej verzie  tohto projektu,

ktorá by mohla byť predložená do parlamentu a tvoriť dlhodo-

bý základ rozvoja školstva  v Slovenskej republiky, pani mi-

nisterka odpovedala, že áno, že plánuje takúto úlohu splniť.

Ale  v úlohách, ktoré nám  poslala a ktoré hovoria o úlohách

ministerstva školstva  a vedy na rok  1995, takáto úloha nie

je.

 

     Otázka číslo 1:  Vyhodnotí ministerstvo školstva disku-

siu k programu Konštantín a predloží upravený program do Ná-

rodnej rady a kedy sa tak stane?

 

     Problém  číslo 2  - porady  riaditeľov školských správ.

Podľa mojich  informácií od decembra roku  1994, teda od ná-

stupu novej vlády, sa ešte  nekonala ani jedna porada riadi-

teľov okresných školských správ.  Považujem to za celkom ne-

normálne. Informácie  z kuloárov hovoria o  tom, že pani mi-

nisterka čaká na uplatnenie  novelizovaného zákona o štátnej

správe v školstve a školskej samospráve, teda na výmenu ria-

diteľov školských správ, a s nimi sa potom stretne.

 

     Moja otázka číslo 2 je takáto: Prečo sa doteraz nekona-

li porady riaditeľov školských  správ s ministerkou školstva

a kedy sa budú konať?

 

     Problém  číslo 3  je  rozpis  rozpočtu školstva  na rok

1995.  Bývalo dobrým  zvykom, že  keď ministerstvo  školstva

rozpísalo rozpočet, zverejnilo kritériá a rozpis rozpočtu na

jednotlivé školské správy v  Učiteľských novinách. Zatiaľ sa

tak nestalo, preto kladiem otázku číslo 3: Kedy bude zverej-

nený rozpis rozpočtu školstva na  rok 1995 na školské správy

a ostatné organizácie a kritériá tohto rozpisu?

 

     Problém číslo  4 - vyhláška o  základných školách. Táto

vyhláška    priniesť  okrem  iného  aj  zmenu počtu žiakov

v triedach, teda maximálneho a minimálneho počtu. Plánuje sa

aspoň podľa  doterajších informácií, že  by sa znížil  počet

žiakov  v základnej  škole, ktorí  by mohli  naplniť triedu.

Inými  slovami to  povedie k  tomu, že  nám narastie potreba

učiteľov na zabezpečenie výučby  takého istého počtu žiakov.

Riaditelia škôl a školských správ, prirodzene, požadujú, aby

táto vyhláška bola dostatočne včas predložená, pretože podľa

toho plánujú prípravu budúceho školského roku, ktorá prebie-

ha už  v týchto dňoch a  týždňoch. Pýtam sa teda,  kedy bude

vyhláška a či budú  poskytnuté prostriedky na jej zabezpeče-

nie, pretože druhý problém je to, vraj na ministerstve vlád-

ne predstava,  že síce vydá takúto  vyhlášku, ktorá prinesie

nárast počtu učiteľov, ale neposkytne prostriedky  nato, aby

riaditeľ školy  mal z čoho tých  učiteľov zaplatiť. Chcem tu

upozorniť na § 33 zákona o rozpočtových pravidlách, ktorý by

mali tvorcovia vyhlášky rešpektovať a prerokovať s minister-

stvom financií  dosahy na štátny rozpočet  pri všeobecne zá-

väznom  predpise, ktorým  vyhláška o  základných školách ne-

pochybne je.

 

     Čiže moja otázka číslo 4:  Kedy bude vyhláška a či budú

poskytnuté prostriedky na jej zabezpečenie?

 

     Posledná otázka sa týka mestskej materskej školy v Pop-

rade. Nechcem tu vnášať  problém jednej konkrétnej materskej

školy, ale je to jediná mestská materská škola, alebo nazvi-

me ju obecná, ako to  hovorí zákon o školských zariadeniach,

a používam ju  ako modelový príklad. Túto  školu sa rozhodlo

zobrať do  svojich rúk mesto Poprad,  teda namiesto zrušenia

si zobralo  priestory, je pripravené  platiť prevádzkové ná-

klady a všetko, čo súvisí  s prevádzkou tejto materskej ško-

ly.  Očakáva,  že  štát  zaplatí  pedagogickú, teda výchovnú

zložku,  že  zaplatí  pracovníkov,   ktorí  sa  budú  starať

o výchovu v  tejto škole. Takéto ubezpečenie  dostali od mi-

nisterstva  školstva,  ktoré  v  minulom  roku zaradilo túto

mestskú materskú školu - škôlku  v zmysle zákona o školských

zariadeniach do  siete. Problém je  v tom, že  ministerstvo,

aspoň súčasné,  podľa vyjadrení, ktoré  mám k dispozícii  od

primátora mesta,  sa pozerá na túto  mestskú materskú škôlku

ako na súkromnú škôlku. Myslím si,  že to nie je to isté, že

by sme  mali vytvoriť model, akým  budeme spravovať materské

školy  i v  súvislosti s tým, že je  tu zámer vlády presunúť

materské školy  a neskôr aj  školy pod správu  obcí a miest,

pričom predpokladám,  že štát zachová svoj  vplyv na to, akí

pracovníci budú učiť v týchto školách, teda že to budú ďalej

štátni zamestnanci,  na platy ktorých  bude poskytovať pros-

triedky ministerstvo školstva.

 

     Moja otázka číslo 5  teda znie: Bude ministerstvo škol-

stva  riešiť zabezpečenie  obecných materských  škôl len ako

súkromných  materských  škôl,  alebo  ich  bude zabezpečovať

inak, napríklad tak, že prevádzkové náklady bude hradiť obec

a mzdy  pedagogických pracovníkov  bude hradiť  ministerstvo

školstva? Podotázka: Ako sa bude riešiť problém mestskej ma-

terskej školy v Poprade?

 

     Nasledujú dva krátke podnety podľa  § 91 ods. 1 rokova-

cieho  poriadku.  Prvý  sa  týka zabezpečenia rekvalifikácie

učiteľov.  Vieme, že  učitelia vo  viacerých odboroch nemajú

patričnú kvalifikáciu, resp. majú  inú kvalifikáciu, ako po-

žaduje  zamestnanie. Podľa  príslušnej vyhlášky  sú zaradení

ako nekvalifikovaní a pritom majú záujem zúčastniť sa na re-

kvalifikačných kurzoch. Problém je v tom, že zatiaľ sa pred-

pokladá, že tieto kurzy si zaplatia sami a mnohí z tých uči-

teľov príslušné čiastky nemajú. Myslím si, že by sa tu mohli

využiť prostriedky Fondu zamestnanosti. A keďže ide o "štát-

nych zamestnancov", pretože nemáme na to zákon, vytvoriť re-

publikový rekvalifikačný  program, ktorý by  mohol byť krytý

zo  štátnych prostriedkov,  prípadne z  Fondu zamestnanosti.

Môj podnet  teda znie: Navrhujem,  aby ministerstvo školstva

pripravilo republikový rekvalifikačný  program, ktorý by as-

poň čiastočne mohol byť krytý z Fondu zamestnanosti.

 

     Môj druhý  podnet podľa toho  istého paragrafu sa  týka

šetrenia energiou a teplom. Stretol  som sa s viacerými ria-

diteľmi škôl a školských správ, ktorí dávajú jednoznačné ar-

gumenty, že keby štát  bol schopný poskytnúť na reprofiláciu

kotolní, ktoré mnohé školy majú na pevné palivo, povedzme na

plyn alebo na inú technológiu,  že by dokázali ušetriť pros-

triedky, ktoré  dnes dávame na  kúrenie, tzv. fixné  náklady

- na ministerstve školstva to veľmi dobre poznajú - a zníži-

li by sme potrebu prostriedkov, ktoré školstvo v tom či onom

roku potrebuje. Mnohí riaditelia by potrebovali malý prekle-

novací úver, aby svoju kotolňu dokázali dokončiť, alebo zme-

niť, a v budúcom roku už by potrebovali len polovičné nákla-

dy na kúrenie v tej či onej škole.

 

     Chcem tu  pripomenúť aj fakt, ktorý  som prečítal kdesi

v tlači, že až 50 %  prostriedkov sa vydáva na kúrenie, teda

z tých nákladov, ktoré by sa mohli použiť efektívnejšie. Na-

vrhujem teda vo svojom podnete na ministerstvo školstva, aby

pripravilo program  na šetrenie energiami  a teplom na  ško-

lách, ktorý, ako  nedávno zaznelo v tlači, by  mohol byť fi-

nancovaný nielen  zo štátnych zdrojov.  Žiadam k týmto  dvom

podnetom, aby predseda  Národnej rady podľa § 91  ods. 2 in-

formoval pani ministerku o týchto dvoch podnetoch  a aby pa-

ni  ministerka podľa  toho istého  paragrafu informovala po-

slancov o opatreniach, ktoré k tomu vykonala.

 

     Moja interpelácia  sa týka ministra  kultúry. Formu in-

terpelácie  používam  preto,  že  som  s  pánom ministrom už

o probléme hovoril  a osobný hovor nestačil  na jej vyrieše-

nie, preto používam najvyšší  ústavný prostriedok, ktorý mám

k dispozícii, a tým je interpelácia.

 

     Problém sa  týka problému poskytovania  prostriedkov na

menšinovú  kultúru, o  ktorom sa  diskutovalo. Vystupujem tu

z podnetu predsedu Zväzu Rusínov  a Ukrajincov, ktorý zastu-

puje rusínsko-ukrajinskú  menšinu. Problém, aby  som ho pri-

blížil aj pre  vás, kolegov, je taký, že  v štátnom rozpočte

síce  parlament vyčlenil  58 miliónov  na menšinovú kultúru,

ale zatiaľ z týchto prostriedkov žiadna menšina nič nedosta-

la, pretože  pán minister kultúry  rozhodol, čo podľa  môjho

názoru nie v súlade so zákonom, že sa tieto prostriedky budú

poskytovať prostredníctvom fondu Pro  Slovakia. Ak by takýto

zámer  mal parlament,  nepochybne by  kolónku Pro  Slovakie,

ktorý sme  v rozpočte určili sumou  100 miliónov Sk, zväčšil

a povedal by,  že tieto prostriedky  majú byť poskytnuté  do

fondu Pro  Slovakia. My sme ich  určili účelovo na menšinovú

kultúru. Vzhľadom na to, že je máj, mám pocit, že by sa malo

prijať  riešenie zodpovedajúce  zámeru Národnej  rady, ktorá

schválila zákon  o štátnom rozpočte,  a že prostriedky  budú

poskytnuté, pretože jednotlivé menšinové časopisy, jednotli-

  spolky a  kultúrne zväzy  jednoducho nemajú prostriedky,

s ktorými počítali.

 

 

     Argumenty  pána ministra,  ktoré mi  tlmočil v  osobnom

rozhovore, boli  také, že nechce  poskytovať prostriedky len

tak, že by bol rád, keby sa poskytovali na projekty, pretože

fond Pro Slovakia poskytuje  peniaze na projekty. Myslím si,

že táto myšlienka sa môže zvážiť, ale prosím, keby sa pozrel

na podobný  príklad, ktorý síce  zatiaľ tu nebol  schválený,

ale dlho sa o ňom uvažuje, a to je podpora vedy, kde je pri-

rodzené, že sa snažíme o istú konkurencieschopnosť jednotli-

vých  subjektov vedeckého  bádania, ale  napriek tomu  zákon

o podpore  vedy a  techniky v  jednotlivých svojich verziách

rátal s tzv. inštitucionálnymi prostriedkami, ktoré zabezpe-

čia  činnosť  jednotlivých  inštitúcií  na  určitej  úrovni,

a zvyšok si musia získať  grantmi, to znamená projektmi. Ne-

viem,  či  chce  pán  minister  dosiahnuť súťaživosť spolkov

v oblasti  menšinovej kultúry.  Myslím si,  že tento princíp

nie je celkom namieste.

 

     Moja  interpelácia znie  na pána  ministra: Na  základe

akého zákona alebo predpisu rozhodol minister kultúry prera-

diť účelové  prostriedky na menšinovú  kultúru a aj  ostatné

účelové prostriedky do fondu Pro Slovakia, keď tak neurobila

Národná  rada pri  hlasovaní o  rozpočte? Kto  a na  základe

akých kritérií bude rozhodovať o prideľovaní prostriedkov na

menšinovú kultúru?

 

     Ďalej nasleduje, alebo mala nasledovať  tradičná otázka

na poslanca Národnej  rady, predsedu ústavnoprávneho výboru,

štátneho  tajomníka  ministerstva  práce  a  sociálnych vecí

a predsedu Správnej  rady Sociálnej poisťovne  pána Vojtecha

Tkáča. Dnes už viem, dokedy bude vykonávať alebo dokedy naj-

neskôr bude vykonávať tieto štyri  funkcie. Viem, že po vče-

rajšom schválení zákona o  rozpore záujmov to bude najneskôr

do 1. 11. 1995, pretože tým dňom nebude môcť uplatňovať man-

dát,  ak sa  rozhodne vykonávať  funkciu štátneho tajomníka.

Chcem sa  naňho kolegiálne obrátiť a  adresovať mu túto myš-

lienku: Pretože teraz už  viete, že nebudete môcť uplatňovať

mandát a nebudete môcť ani vykonávať funkciu predsedu ústav-

noprávneho výboru,  pokladal by som za  korektné, aby ste sa

funkcie predsedu  výboru vzdali už  teraz, aby ste  umožnili

inému poslancovi vykonávať túto funkciu v celom volebnom ob-

dobí.

 

     Na záver  sú to otázky, na  ktoré som nedostal odpoveď,

resp. žiadosti  o informácie podľa  § 92 ods.  1 rokovacieho

poriadku, ktoré som adresoval  predsedovi Národnej rady. Ako

ma informoval, žiadne moje podnety nedostal. Považujem  teda

za potrebné  ich stručne zopakovať. Prvý  sa týkal toho, aké

opatrenia  pripravuje  pán  predseda  na  zvýšenie  poriadku

a disciplíny  v tomto  parlamente. Mám  na mysli  to, aby sa

schôdze Národnej  rady začínali v  oznámenom začiatku, a  to

nielen ráno,  ale aj poobede.  Navrhujem predsedovi Národnej

rady, ale aj vám, vážení  kolegovia, aby tu bol veľmi jedno-

duchý recept. Podľa všetkých dobrých kritérií, ktoré sa pou-

žívajú  v iných  parlamentoch, ak  Národná rada  nepotrebuje

rozhodovať, môže začať rokovať aj  v počte trebárs 5 poslan-

cov, ako to bolo včera o 14.00 hodine. Nič tomu nebráni, ani

rokovací poriadok. Rokovací poriadok  a ústava vyžaduje, aby

boli poslanci  prítomní a aby  tu bola nadpolovičná  väčšina

všetkých poslancov  pri hlasovaní. Ak by  pán predseda chcel

zvýšiť disciplínu, je tu veľmi jednoduchý prostriedok. Stačí

v príslušnej hodine, keď  je oznámený začiatok schôdze, uro-

biť prezentáciu  a zverejniť ju na  nástenke, ktorá je dolu.

Aj tak tam niet čo vyvesovať. Aspoň by novinári videli, kto-

rí poslanci  chodia načas do  práce, a ktorí  nie. Priznávam

sa, že som tiež jeden z  tých, ktorý chodia neskoro, ale as-

poň by som bol donútený byť  tu načas. Myslím si, že v iných

zamestnaniach to nikomu netolerujú, prečo  by sa to malo to-

lerovať tu.  Rozhodne by sa  to nemalo tolerovať  predsedovi

alebo  predsedajúcemu,  ktorý    viesť  schôdzu.  Ak sa má

schôdza začať o 14.00 hodine,  o 14.00 hodine treba povedať,

čo sa bude ďalej diať.

 

     Môj druhý  podnet sa týkal  toho, že predseda  Národnej

rady je podľa § 36 písm. j) povinný poskytovať Predsedníctvu

Slovenskej národnej rady informácie o opatreniach, ktoré vy-

konal. Zatiaľ sme, a to tu  už sedíme nejaký čas, žiadne in-

formácie  o  opatreniach  predsedu  nedostali. Predsedníctvo

Slovenskej národnej rady nemáme, ale túto informáciu by  mal

predseda Národnej  rady poskytovať plénu,  teda nám všetkým,

keďže užší  orgán Predsedníctva Slovenskej  národnej rady už

nie je. Pýtam sa teda  pána predsedu, aby mi vysvetlil, kedy

začne  poskytovať tieto  informácie, aby  sme vedeli  aj my,

ktorí  nesedíme  na  poradách  predsedu  a  podpredsedov, čo

vlastne rozhodol predseda vo svojej právomoci.

 

     Posledný podnet,  a už skončím, aby  som nenapínal vašu

trpezlivosť, sa týka problému, ktorý sme si zatiaľ nezobrali

za  svoj a  ktorý ostáva  otvorený. Týka  sa členov, ktorých

zvolili  do správnej  rady Všeobecnej  zdravotnej poisťovne.

Zvolili sme tam aj takých občanov, ktorých záujmy siahajú aj

do iných zdravotných poisťovní,  a v zmysle vydaných povole-

ní, resp. chystaných povolení ministerstva zdravotníctva, sa

majú v správnej rade Všeobecnej zdravotnej poisťovne, verej-

noprávnej inštitúcie,  ktorá má zahŕňať  záujmy všetkých os-

tatných poistencov, zúčastňovať aj  tí, ktorí majú svoje zá-

ujmy v  tzv. súkromných poisťovniach.  Nepokladám to za  ko-

rektné, opakujem  to už tretíkrát  v tejto snemovni,  zatiaľ

sme neurobili v tomto smere nič.  Problém je v tom, že nemô-

žeme zmeniť zloženie rady  správnej rady Všeobecnej zdravot-

nej poisťovne, pretože to môžu  urobiť len tí, ktorí delego-

vali svojich členov do tejto rady, v tomto prípade zamestná-

vatelia, prípadne, ak sa to týka aj odborových funkcionárov,

aj odborári. Čo však môžeme  urobiť, je odporučiť, a to pro-

sím pána predsedu, aby to urobil, keďže tak zatiaľ neurobilo

plénum, odporučiť príslušnej zložke, v tomto prípade zamest-

návateľskej, aby  navrhla odvolať tých  členov správnej rady

Všeobecnej  zdravotnej poisťovne,  u ktorých  by mohlo dôjsť

k istému konfliktu  záujmov v tom,  že sú v  dvoch správnych

radách a  využívajú know-how, ktorý dnes  má Všeobecná zdra-

votná poisťovňa, na  budovanie súkromnej zdravotnej poisťov-

ne.

 

     Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.  Pán poslanec,  akceptujem váš  názor, takisto

ako názor  pána Mikloška a Čarnogurského.  Vám, dámy a páni,

sa ospravedlňujem, že som dal priestor na faktické poznámky,

ale nehnevajte sa, bol som toho názoru, že niektoré vystúpe-

nia našich kolegov mali skôr charakter rozpravy ako interpe-

lácií a otázok. Takže  akceptujem vaše názory, ďalej pôjdeme

bez faktických poznámok. Ďakujem vám.

 

     Pán František Javorský, pripraví sa pán poslanec Figeľ.

 

Poslanec F. Javorský:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     chcem interpelovať ministra  spravodlivosti pána Jozefa

Liščáka a ministra financií pána Sergeja Kozlíka k problémom

odstránenia prekážok pri vybavovaní  úhrad odvlečeným do bý-

valého Sovietskeho  zväzu a poškodeným  pri okupácii Sloven-

skej republiky Sovietskou armádou po auguste 1968.

 

     Vážení páni ministri, podľa  osobných poznatkov, ale aj

podľa údajov  z oznamovacích prostriedkov,  vybavovanie žia-

dostí osôb  alebo pozostalých po osobách  odvlečených do So-

vietskeho  zväzu  a  uplatňujúcich  si  nárok na odškodnenie

v zmysle zákona číslo 319/1991  Zb. v znení neskorších pred-

pisov, je i naďalej zdĺhavé  a nepružné. Je nesporné, že ur-

čitý podiel na tomto stave  má i pomalosť administratívy Mi-

nisterstva  spravodlivosti  Slovenskej   republiky.  Nie 

zriedkavé prípady, keď sú žiadatelia  až po dlhom čase od u-

platnenia nároku upovedomení, že  ich žiadosti nie sú úplné,

požiadavky zo strany Ministerstva vnútra Slovenskej republi-

ky  na doplnenie  žiadostí  sa  postupne rozširujú  o ďalšie

a ďalšie body,  prípadné dopyty často  neskúsených a bezrad-

ných žiadateľov  o bližšie špecifikovanie  chýbajúcich doku-

mentov zostávajú bez odpovede atď.

 

     Dovoľujem  si vás  preto požiadať,  vážený pán minister

spravodlivosti, o prehľadnú informáciu o celkovom počte evi-

dovaných žiadostí o odškodnenie podľa  zákona číslo 319/1991

Zb. v  Slovenskej republike, o počte  vybavených prípadov za

jednotlivé  roky,  o  počte  doteraz  nevybavených  žiadostí

a o hlavných  príčinách, ktoré brzdia  proces odškodňovania,

ako aj o opatreniach,  ktoré  hodláte  prijať,  aby  sa celý

proces urýchlil. Žiadam zároveň o preverenie  správnosti po-

stupu vybavovania  žiadosti o odškodnenie pozostalých po od-

vlečenom  Jozefovi  Grosmanovi,  evidenčné  číslo   žiadosti

8597/92-95/3864/IV-1384/92, o jednoznačné spresnenie ďalšie-

ho postupu, ktorý v spolupráci  so žiadateľmi umožní v blíz-

kej budúcnosti prípad uzavrieť.

 

     Vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 905 z decem-

bra roku  1993 schválila návrh  riešenia odškodnenia občanov

Slovenskej republiky pozostalých po  obetiach a občanov Slo-

venskej republiky  poškodených na zdraví a  majetku v súvis-

losti  so  vstupom,  pobytom  a  odchodom  Sovietskej armády

z územia Slovenskej republiky.  Príslušná dokumentácia k od-

škodneniam bola vládou Slovenskej republiky prevzatá z úradu

na riešenie dôsledkov pobytu sovietskych vojsk na území Čes-

kej a Slovenskej Federatívnej Republiky v Prahe. Splnomocne-

nec vlády Slovenskej republiky na riešenie odškodnenia obča-

nov Slovenskej republiky poškodených na zdraví a majetku bý-

valou Sovietskou armádou  požaduje od postihnutých doplnenie

dokumentácie potrebnej na posúdenie  ujmy na zdraví a majet-

ku.

 

     V poslednom čase sa  obracajú na mňa viacerí postihnutí

a poukazujú na zdĺhavé vybavovanie  ich žiadostí o odškodne-

nia. V mene týchto ľudí  a  menovite aj v mene Jána Berníka,

Andovce číslo  21, okres Liptovský Mikuláš,  vás žiadam, pán

minister  financií, aby  ste urýchlili  ukončenie vyplácania

úhrad spomínaným poškodeným občanom.

 

     Prosím aj  o poskytnutie informácie  o počte žiadateľov

o odškodné zo spomínaného titulu, o počte vybavených žiados-

tí a o problémoch, pre ktoré nemohli byť doposiaľ uspokojení

všetci oprávnení žiadatelia odškodného.

 

     S druhou interpeláciou sa  obraciam na ministra kultúry

pána Ivana Hudeca  vo veci zodpovednosti za zničené muzeálne

expozície na Bratislavskom hrade.

 

     Vážený  pán minister  kultúry, ako  je všeobecne známe,

v spojitosti s návrhom na rozšírenie priestorov pre Kancelá-

riu  prezidenta na  Bratislavskom hrade,  aj napriek  odporu

pracovníkov Slovenského  národného múzea a  významných osob-

ností vedy  a kultúry Slovenskej  republiky, urobil vtedajší

riaditeľ Úradu vlády Slovenskej  republiky pán Ivan Lexa ne-

kompetentné rozhodnutie, na základe ktorého boli zlikvidova-

né expozície archeológie a  numizmatiky na II. poschodí Bra-

tislavského hradu.  Znova chcem len pripomenúť,  že pán Ivan

Lexa listom  zo dňa 15. 12. 1992 vyzval Ministerstvo kultúry

Slovenskej republiky k  urýchlenému vyprázdneniu expozičných

priestorov na II. poschodí  Bratislavského hradu. Štátny ta-

jomník  ministerstva  kultúry  Ivan  Mjartan  listom  zo dňa

21. 12. 1992 vydal  príkaz riaditeľovi Slovenského národného

múzea na uvoľnenie  týchto priestorov. Demontáž archeologic-

kej a numizmatickej expozície sa uskutočnila v rekordnom ča-

se, do  8. januára 1993,  a priestory sa  Národnej rade odo-

vzdali 17. februára 1993.

 

     Škody, ktoré pritom  vznikli na zbierkových predmetoch,

sú ťažko vyčísliteľné. Priame  škody tohto  rozhodnutia pána

Ivana  Lexu sú  vyjadrené vo  výške 5 900 872 Sk.  Nezávislí

hodnotitelia z  radov pracovníkov múzea hovoria  však o ško-

dách presahujúcich  dvojnásobok tejto cifry.  Samozrejme, že

v tom nie sú zahrnuté straty na vstupnom, ktoré pri priemer-

nej 300-tisícovej  návštevnosti ročne už  predstavujú straty

niekoľkých miliónov.

 

     Aj  napriek mojej  interpelácii na  19. schôdzi bývalej

Národnej rady doposiaľ  sa neurobilo nič v tom,  aby sa pre-

šetrila priama zodpovednosť za tieto finančné i morálne ško-

dy, ktorými sa podstatne  ochudobnila hodnota muzeálnych ex-

pozícií, ktorými sme reprezentovali  našu vlasť ako významné

územie v pravekých i stredovekých dejinách Európy. Nezakryté

je sklamanie najmä  zahraničných návštevníkov Bratislavského

hradu. Myslím si, že všetkým  nám ide o dôstojnú reprezentá-

ciu Slovenska i všetkých hodnôt, ktorými sa pýšili zlikvido-

vané  expozície  na  Bratislavskom  hrade.  Dnes, takmer dva

a pol  roka po  zlikvidovaní týchto  expozícií, priestory sú

nevyužité a zívajú prázdnotou.

 

     Prehistória  slovenských, ale  i veľkomoravských  dejín

pre  našich občanov,  ale aj  pre zahraničných  návštevníkov

nášho hlavného mesta sú zemou  neznámou. A pýtam sa vás, pán

minister, dokedy ešte.

 

     Prosím vás, aby ste mi  na uvedené problémy dali vyčer-

pávajúcu  a  kvalifikovanú  odpoveď.  Myslím  tým  na  hmot-

no-právnu zodpovednosť za vzniknuté  škody a na zámery mini-

sterstva pri realizácii nových primeraných expozícií na Bra-

tislavskom hrade.

 

     Tretia moja interpelácia je adresovaná predsedovi vlády

pánu  Vladimírovi Mečiarovi  vo veci  objasnenia tzv.  krízy

v Slovenskej informačnej službe.

 

     Vážený pán predseda vlády,  na minulom neverejnom zasa-

daní  Národnej rady  bolo povedané,  že Slovenská informačná

služba je  v kríze. Okrem  toho ste nám  pri svojom verejnom

vystúpení  v Národnej  rade  5.  apríla tohto  roku povedali

- citujem:  "Kto    zabezpečiť  nápravu  deformácií, ktoré

v Slovenskej informačnej službe sú?" Aj ja som si kládol ta-

kúto otázku, a preto som chcel vedieť, kedy sa začali vytvá-

rať podmienky na tzv. krízu v Slovenskej informačnej službe.

Preto som  v tejto spojitosti položil  niekoľko otázok pred-

kladateľom správy  Osobitného orgánu na  kontrolu Slovenskej

informačnej služby, ale, žiaľ, ako všetci viete, odpoveď som

nedostal.  Som  presvedčený,  že  zárodky  spomínanej  krízy

v Slovenskej  informačnej  službe    najskôr v podmienkach

a okolnostiach jej vzniku. Preto mi dovoľte pripomenúť okol-

nosti  a podmienky,  v ktorých  Slovenská informačná  služba

vznikala a začala svoju činnosť.

 

     Z hľadiska legislatívneho zabezpečenia podmienok vzniku

Slovenskej informačnej služby  bol rozhodujúci federálny zá-

kon číslo 543/1992 Zb. z 13. novembra 1992, ktorým sa stano-

vila doba zániku Federálnej bezpečnostnej informačnej služby

na 31.  decembra 1992. Týmto zákonom  sa určilo, že majetok,

majetkové záväzky a práva, ktoré prechádzajú na Českú repub-

liku, preberie Bezpečnostná  informačná služba Českej repub-

liky, a tie, ktoré prechádzajú podľa tohto zákona na Sloven-

skú republiku,  prevezme bezpečnostná služba  Slovenskej re-

publiky.  Česká  vláda  zákonom  o Bezpečnostnej informačnej

službe Českej  republiky z 22. októbra  1992 to aj naplnila.

Slovenská  vláda 27.  októbra 1992  menovala len  zmocnenca,

ktorý  bol poverený  rokovaniami s  Federálnou bezpečnostnou

informačnou službou.  Ako vieme, do  funkcie zmocnenca vlády

Slovenskej republiky bol menovaný pán Ing. Anton Kerty, kto-

rého pôsobnosť  sa mala skončiť  1. januára 1993,  po vzniku

Slovenskej  informačnej  služby.  Podľa  pána  Kertyho zákon

o Slovenskej informačnej  službe mal byť  pôvodne parlamentu

predložený  ešte  v  roku  1992  s  účinnosťou od 1. januára

1993. Ale  návrh zákona o Slovenskej  informačnej službe bol

v Národnej rade  schválený až 21. januára  1993 s účinnosťou

od 15. februára 1993. Riaditeľ Slovenskej informačnej služby

bol menovaný až 19. apríla 1993.

 

     Treba pritom zdôrazniť, že výkon Slovenskej informačnej

služby aj po prijatí  zákona o Slovenskej informačnej službe

bol  podmienený schválením  štatútu  Slovenskej  informačnej

služby, organizačného poriadku a schválením celkových počet-

ných stavov príslušníkov  Slovenskej informačnej služby. Ná-

vrh štatútu riaditeľ Slovenskej informačnej služby pán Mitro

vláde predložil  už 19. mája 1993,  ale vláda ho odsúhlasila

až 23.  novembra 1993, teda  s polročným omeškaním.  Početné

stavy príslušníkov  Slovenskej informačnej služby  vláda od-

súhlasila až 23. novembra  a organizačný poriadok Slovenskej

informačnej služby vláda schválila až 1. januára 1994.

 

     Treba jednoznačne  konštatovať, že v  dôsledku takéhoto

nezodpovedného prístupu vlády k potrebám tohto bezpečnostné-

ho  orgánu Slovenskej  republiky nemala  Slovenská republika

celý prvý rok svojej štátnosti funkčnú tajnú službu so všet-

kými negatívnymi dôsledkami pre bezpečnosť Slovenskej repub-

liky.  Aby   sme  si  uvedomili   závažnosť  takéhoto  stavu

a dôsledkov pre Slovenskú republiku vo sfére jej bezpečnost-

ných, ba až existenčných záujmov v zahranično-politickej ob-

lasti, dovoľte mi to pripomenúť konkrétnou situáciou.

 

     Pán Jozef Šesták,  terajší štátny tajomník Ministerstva

zahraničných  vecí  Slovenskej  republiky,  dňa  4. 10. 1993

v rámci  svojho vystúpenia  pred členmi  Zahraničného výboru

Národnej rady Slovenskej republiky k problému vstupu Sloven-

skej  republiky  do  NATO  a  k ďalším zahranično-politickým

otázkam  hovoril  o  určitých  signáloch  v zahraničí, ktoré

v niektorých  politologických úvahách  naznačujú, ako hovorí

- citujem: "v  záujme mieru v Európe  aj možnosť zániku Slo-

venskej republiky  ako takej". A  preto s poľutovaním  ďalej

konštatoval slovami - citujem: "Pokiaľ by sme mali profesio-

nálne schopnú diplomaciu a schopnú zahraničnú rozviedku, bo-

la by musela tieto signály už zaregistrovať, vyhodnotiť ich,

vedenie štátu informovať a  navrhnúť kvalifikovanú obranu či

protiofenzívu."  Tak totiž  pracujú všetky  tajné služby  vo

svete, lenže  naša zahraničná rozviedka  bola v tom  čase zo

spomínaných príčin nefunkčná a nemohla tieto úlohy plniť.

 

     Z toho, čo som uviedol,  je evidentné, že vláda Sloven-

skej republiky koncom roka 1992 a v roku 1993 hrubo zanedba-

la povinnosti  pri vybudovaní Slovenskej  informačnej služby

tým, že  nepripravila zákon o  Slovenskej informačnej službe

ešte v  roku 1992, teda  pred vznikom Slovenskej  republiky,

a nezodpovedne, pomaly  pristupovala aj k menovaniu riadite-

ľa Slovenskej informačnej služby,  k schváleniu štatútu, or-

ganizačného poriadku a  počtu príslušníkov Slovenskej infor-

mačnej služby.

 

     Vážený pán predseda vlády,  kladiem vám otázku, kto bol

za spomínané nedostatky vo vašej vtedajšej vláde zodpovedný.

Kto je zodpovedný za evidentné ohrozenie bezpečnosti Sloven-

skej republiky,  lebo na toho  padá aj zodpovednosť  za vami

spomínanú krízu v Slovenskej informačnej službe.

 

     Napokon by som chcel dať ešte jednu otázku pánu predse-

dovi vlády. Pán predseda vlády, 30. novembra 1992 ste posla-

li list predsedovi Konfederácie  politických väzňov pánu Jú-

liusovi Porubskému tohto znenia: "Vážený pán predseda, ďaku-

jem Vám za  Váš list zo dňa 12. novembra  1992, v ktorom ste

mi navrhli, aby v  rámci pobytu oficiálnych štátnych návštev

v Bratislave  boli kladené  vence k  pamätnému pomníku obetí

odboja   proti   bývalému   totalitnému   režimu   v  rokoch

1948-1989. Po vzhliadnutí pomníka a preverení možností orga-

nizačného zabezpečenia slávnostného  kladenia vencov na prí-

slušnej protokolárnej a spoločenskej  úrovni súhlasím so za-

hrnutím návrhu tohto  aktu  do programu oficiálnych štátnych

návštev  v Slovenskej  republike. Verím,  že pietny  akt pri

pamätnom pomníku dôstojne  vyplní program pobytu oficiálnych

zahraničných hostí, ktorí tak  budú môcť prejaviť úctu našim

občanom, ktorí položili svoje životy na poľudštenie bývalého

totalitného režimu. S pozdravom Vladimír Mečiar."

 

     Pretože  Konfederácia politických  väzňov od  roku 1992

eviduje pri tomto pamätníku  len návštevu talianskeho prezi-

denta, žiadam  vás o informáciu,  koľko oficiálnych štátnych

návštev tento  pamätník navštívilo  a  ako chcete do  budúc-

nosti splniť to, čo ste v citovanom liste sľúbili.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Panie poslankyne, páni poslanci, na interpelá-

ciu a otázky poslanca Ftáčnika odpovie predseda Národnej ra-

dy pán Gašparovič.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     nejdem odpovedať na  interpeláciu pána poslanca Ftáčni-

ka, pretože poslanec poslanca nemôže interpelovať, takže pán

poslanec Ftáčnik  mi už pripadá  ako veľký umelec  Paganini,

keď hral na base. Pán poslanec  mi vyčíta, že sa schôdze Ná-

rodnej rady  začínajú neskoro, že sa  nezačínajú včas. Chcem

vás všetkých upozorniť, že predseda Národnej rady vypracoval

rozhodnutie, v ktorom navrhoval určité opatrenia, aby Národ-

ná rada fungovala tak, ako sa dopredu uznesie a ako si určí.

Na rokovaniach grémia, to ešte  bolo v minulom roku, pán po-

slanec  Ftáčnik nesúhlasil  s týmito  opatreniami a  povedal

- a podporil ho v tom pán  poslanec Kňažko -, že poslanec je

slobodný a  nemôže mu nikto nič  prikazovať. Takže toto moje

rozhodnutie  existuje, kedykoľvek  si ho  môže pán  poslanec

Ftáčnik zobrať. Nesúhlasil s tým.

 

     Po druhé, že mám  podávať správu. Rokovací poriadok ho-

vorí o  niečom inom, pretože to  zaväzuje Predsedníctvo Slo-

venskej národnej rady, a Predsedníctvo Národnej rady Sloven-

skej  republiky  neexistuje.  Napriek  tomu,  páni poslanci,

predseda Národnej rady informuje  o každom svojom rozhodnutí

predsedov výborov,  teda výbory. Každé  moje rozhodnutie ide

do výboru.

 

     A po  tretie, každý pondelok predseda  Národnej rady má

pracovnú poradu. Z každej porady  je záznam, ktorý je k dis-

pozícii na nahliadnutie  hociktorému poslancovi Národnej ra-

dy. Takže pán poslanec  Ftáčnik rád niekedy zavádza. Prirov-

nal  som ho  k Paganinimu  hrajúcemu na  base preto, lebo je

dobrým poslancom,  ale nie vo všetkých  odboroch. Myslím si,

že nový  rokovací poriadok, ktorý urobil,  mu dáva právo vy-

svetľovať aj  starý rokovací poriadok. Len  toľko k pánu po-

slancovi Ftáčnikovi  a považujem  to za odpoveď pánu poslan-

covi Ftáčnikovi.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán predseda. Slovo  dávam pánu poslancovi Fi-

geľovi, ale vidím, že tu  nie je, zrejme interpeláciu dá pí-

somne. Teraz vystúpi pani poslankyňa  Schmögnerová, pripraví

sa pani poslankyňa Sabolová.

 

 

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     vážená Národná rada,

 

     od nástupu novej vlády k moci uplynulo už päť mesiacov,

t.j.  viac ako  polovica  obdobia,  ktorú mala  k dispozícii

predchádzajúca vláda.  Je to dostatok času  nato, aby  vláda

uskutočnila  aspoň niektoré  pozitívne kroky  v hospodárskej

a sociálnej sfére.  Urobila ich? Ak  hodnotíme uskutočňované

opatrenia v  priebehu piatich mesiacov,  musíme konštatovať,

že vláda vo sférach, ktoré sú z hľadiska potrieb spoločnosti

najakútnejšie, neurobila nič  pozitívne. Naopak, jej činnosť

v plnom rozsahu charakterizuje  politika zameraná proti nie-

čomu. Jej úplne prvé  rozhodnutie bolo zrušenie predkola ku-

pónovej privatizácie, za  ktorým nasledovalo zníženie ponuky

a podstatné zhoršenie bonity  ponuky do kupónovej privatizá-

cie. Vzápätí začala kampaň proti investičným fondom a inves-

tičným spoločnostiam.

 

     Neexistenciu účinného štátneho dozoru nad nimi a ďalší-

mi  finančnými  inštitúciami,  ako  sú poisťovne, sporiteľne

a podobne, vláda chce nahradiť jednorazovými raziami, nepri-

meranými  sankciami, ktoré  poškodzujú záujmy individuálnych

účastinárov  a ktoré  sú nepochybne  i politicky motivované.

Chcela  by som  preto požiadať  pána ministra  financií, aby

oboznámil Národnú  radu, aké ďalšie  opatrenia chystá vláda,

ktoré budú mať dosah na  investičné fondy a koniec koncov na

všetkých individuálnych účastinárov fondov.

 

     Odvolávacia mašinéria nepostihla iba štátnu správu, ale

i hospodársku  sféru,  riaditeľov  štátnych  podnikov, resp.

prezidentov spoločností, v ktorých má Fond národného majetku

určitý  dosah.  Odvolali  sa  riaditelia napríklad Dunajskej

plavby, š. p., štátneho  podniku Telekomunikácie, mnohých ob-

chodných  spoločností.  Vláda  povýšila  bývalého prezidenta

Všeobecnej  úverovej banky,  a. s.,  na viceguvernéra.  Toto

rozhodnutie výrazne poškodí  dôveru kľúčovej bankovej inšti-

túcie  v  zahraničí,  ktorú  horko-ťažko  získala. Mám vážne

pochybnosti, či takýmto kádrovým opatrením sa zlepší aj úve-

rová politika Všeobecnej úverovej  banky a či naopak  nebude

znamenať zhoršenie jej úverového portfólia tak, ako sme boli

toho svedkami v roku 1993,  keď bol vykonávaný tlak na Všeo-

becnú úverovú banku poskytovať  úvery podľa iných ako odbor-

ných kritérií.

 

     Vláda  zamedzila  rozvíjanie  činnosti  šiestim okresom

v rámci  iniciatívy  Karpatského  euroregiónu,  ktorá  mohla

pomôcť riešiť nezamestnanosť v  okresoch najviac ňou postih-

nutých. A  mohla by som ďalej  pokračovať. Tieto rozhodnutia

idú proti vnútorným záujmom  väčšiny ľudí žijúcich v Sloven-

skej republike.  Kladiem si preto  otázku, čie záujmy  vláda

Slovenskej republiky napokon reprezentuje.

 

     Časť rozhodnutí, ktoré  neboli orientované proti niečo-

mu, ale  za niečo, nemôžem hodnotiť  inak ako nekompetentné,

škodlivé alebo  riskantné. Rozhodnutie o  spôsobe dokončenia

Jadrovej elektrárne Mochovce a  jeho financovania by sa malo

uskutočniť predovšetkým na základe odborného posúdenia, kto-

ré musí zahrnovať aj  posúdenie bezpečnosti prevádzky, ktorú

z hľadiska ochrany  života a zdravia  pokladám za mimoriadne

dôležitú. Zdá  sa však, že  i v tomto  prípade sú prednejšie

politické body  a záujmy. Pán premiér  sa vyjadril, že vláda

nemôže pokračovať  v rokovaní o  pôžičke s Európskou  bankou

pre  rekonštrukciu a  rozvoj,  pretože  jej návrh  je drahší

a okrem toho táto požaduje, aby sa slovenská vláda zaviazala

zvýšiť ceny elektrickej energie.

 

     Ale ak sa pozorne  oboznámime s alternatívnym variantom

financovania  ukončenia  výstavby  prvého  a  druhého  bloku

Mochoviec, dozvedáme sa, že nie je zrejmá štruktúra ani úro-

veň ceny, za ktorú  predbežne chce stavať Konzorcium českých

bánk, a že Slovenské elektrárne,  a. s., ako ďalší zdroj fi-

nancovania uvažuje so zvýšením elektrickej energie o 30 % do

konca roku 1995. Zároveň sa  dozvedáme, že premiér Mečiar sa

pred dvoma-troma dňami dohodol  s premiérom Ruskej federácie

o dohode účasti Ruskej federácie, Českej republiky, Électri-

cité  de France  na dostavbe  Mochoviec, ale  Électricité de

France sa k takémuto projektu stavia negatívne. Kladiem teda

otázku premiérovi  vlády, či a ako  chce vláda urýchlene do-

končiť dostavbu Mochoviec tak, aby spĺňala všetky požiadavky

bezpečnosti,  primeraných nákladov  a pritom  brala do úvahy

i názory našich najbližších susedov - Rakúska a Maďarska.

 

     Vláda  sa  rozhodla  skrátiť  program  výstavby diaľnic

z roku 2020  na rok 2005. Bude  to znamenať investovať ročne

v priemere 11  miliárd Sk, z  čoho sa uvažuje  poskytnúť 4-5

miliárd Sk  z rozpočtových prostriedkov,  t. j. z  daní, na-

príklad z cestnej dane, zo  spotrebných daní, a ročne použiť

znovu v priemere asi 7  miliárd Sk z úverových prostriedkov.

Chcem položiť otázku podpredsedovi vlády a ministrovi finan-

cií, či toto rozhodnutie zodpovedá možnostiam a zámerom Slo-

venskej republiky v nasledujúcich  rokoch v rozpočtovej sfé-

re. Pretože  nikto v súčasnej vláde  nemá na starosti hospo-

dársku politiku, žiadam pána premiéra zodpovedať, či sa zvá-

žili národohospodárske dôsledky skrátenia horizontu výstavby

diaľnic o 15 rokov a do akej miery toto rozhodnutie zodpove-

dá prioritám  hospodárskeho a sociálneho  rozvoja Slovenskej

republiky.

 

     Chcela by som interpelovať aj pána ministra pre výstav-

bu a verejné práce, prečo sa s rovnakou vitalitou ako minis-

ter Rezeš za diaľnice neangažuje on za bytovú výstavbu, kto-

rá by mohla riešiť blížiacu sa  bytovú krízu a ktorá by tiež

mala multiplikačné  účinky na rozvoj  hospodárstva. Aké kon-

krétne kroky  a s akým časovým  horizontom chce ministerstvo

pri riešení bytovej otázky uskutočňovať?

 

     Pri  prerokúvaní Programového  vyhlásenia vlády Sloven-

skej  republiky, provizória  a potom  štátneho rozpočtu  sme

opätovne  žiadali, aby  vláda riešila  sociálnu situáciu so-

ciálne najpotrebnejších, zvýšila najnižšie dôchodky, zvýšila

minimálne mzdy  a podobne. Boli sme  ubezpečení, že zvýšenie

najnižších dôchodkov je už pripravené. Dosiaľ sa však nerea-

lizovalo ani to, ani žiadne  iné opatrenie smerujúce k zlep-

šeniu sociálnej situácie  sociálne najslabších skupín. Preto

by som chcela poprosiť pani ministerku práce, sociálnych ve-

cí a  rodiny, aby informovala,  kedy a ktoré  opatrenia chce

vláda v tomto smere uskutočniť.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďalej vystúpi pani poslankyňa Sabolová, pripraví sa pa-

ni poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     vážení kolegovia, kolegyne,

 

     moja interpelácia je na ministra zahraničných vecí Slo-

venskej republiky pána Schenka.

 

     Vážený pán  minister, v roku 1992  vznikol z iniciatívy

tragicky  zosnulého  Svetoslava  Bombíka  Slovenský inštitút

medzinárodných štúdií. Vďaka  neúnavnej aktivite zakladateľa

a jeho pracovníkov sa  zakrátko stal prestížnym pracoviskom,

spracujúcim teoretické  podklady a analýzy  dôležité pre za-

hraničnú  politiku Slovenskej  republiky. Stal  sa partnerom

obdobných inštitúcií, ktoré existujú v západoeurópskych kra-

jinách a fungujú ako tzv. mozgový trust pre exkluzívne orgá-

ny  krajiny. V  pomerne  krátkom  čase sa  inštitútu dostalo

uznania  z dôležitých  miest a  inštitúcií pre  medzinárodné

vzťahy. Už  v čase Bombíkovho  vedenia bolo toto  pracovisko

často atakované najmä z  politických príčin na stránkach Re-

publiky  a  Literárneho  týždenníka,  pričom však pracovisko

vždy konzekventne vychádzalo z koncepcie zahraničnej politi-

ky Slovenskej republiky a nikdy neprezentovalo názory, ktoré

by  odporovali  zahranično-politickej  orientácii Slovenskej

republiky. Práve naopak, podnikalo  priekopnícku prácu v ob-

lasti  približovania sa  k NATO  a k  Európskej únii, k čomu

vypracovalo niekoľko dôležitých projektov.

 

     Po tragickej smrti Svetoslava Bombíka bol vami, pán mi-

nister, za riaditeľa vymenovaný prof. JUDr. Juraj Cúth, DrSc.

Na pracovisko  nastúpil 14. februára  tohto roku, zamestnaný

ako riaditeľ však bol so  spätnou platnosťou od 1. februára.

Keďže neviem, nakoľko sú vám známe aktivity menovaného v ne-

dávnej minulosti, ktoré sú vo  vážnom rozpore s poslaním in-

štitútu a  znižujú jeho dôveryhodnosť vo  svete, obraciam sa

na vás s touto interpeláciou.  Pán Cúth je  známy v právnic-

kých kruhoch svojou nomenklatúrnou minulosťou.  Zastával vy-

soké posty v čase tzv.  normalizácie,  v dobe pôsobenia pre-

vierkových komisií KSČ. V rokoch 1969-1972 bol dekanom Práv-

nickej fakulty  Univerzity  Komenského,  neskôr podpredsedom

Socialistickej akadémie Slovenskej socialistickej republiky.

Jeho činnosť bola ocenená vyznamenaním  Za zásluhy o výstav-

bu v roku 1976. Veľmi zaujímavá je jeho vedecká a publikačná

činnosť.  Spomeniem  len  niektoré  tituly: Mierovou cestou,

Zahraničná politika Sovietskeho zväzu vo svetle záverov XXV.

zjazdu KSS, Bratislava z  roku 1976. Niektoré aspekty medzi-

národno-právnej  zásady  socialistického  internacionalizmu,

Právny obzor 5 z roku 1979, RVHP - činiteľ rozvoja socializ-

mu, mieru a pokroku, Právny obzor 2 z roku 1980 atď. Korunou

všetkého je  pamflet, ktorý vyprodukoval  spolu s niektorými

svojimi kolegami  a je namierený proti Charte 77 pod výstiž-

ným názvom Medzinárodné právo  a hanopis stroskotancov, prí-

loha Nového slova 6 z roku 1977.

 

     Uvedená  i  ďalšia spisba pána Cútha je zhlukom ideolo-

gických zlátanín, ktoré v mene  pokroku a mieru bojujú proti

západnému  imperializmu, tzv.  európskym inštitúciám  a bur-

žoáznej demokracii. Na  ilustráciu  uvediem len jeden výrok:

"Všetko  v súčasnom  svete namierené  proti imperializmu  je

pokrokové,  lebo  podporuje  oslabovanie  imperializmu." Ako

môže človek,  ktorý celý život  strávil tým, že  písal proti

tzv. európskym inštitúciám, viesť  dnes pracovisko, ktoré má

úzko  spolupracovať s  poprednými organizáciami  fungujúcimi

pri  európskych  integračných  štruktúrach?  Okrem  toho ide

o dôchodcu  vo veku  69 rokov,  ktorý nielenže  na polovičný

úväzok prednáša  na Právnickej fakulte UK,  ale aj riaditeľa

inštitútu vykonáva len na polovičný úväzok. K tomu navyše si

našiel ďalší čiastkový úväzok  na Ministerstve kultúry  Slo-

venskej republiky.

 

     Za krátky čas stihol  nový riaditeľ činnosťou inštitútu

paralyzovať, zrušiť niekoľko  výskumných projektov, pozasta-

vil edičné aktivity inštitútu. Napokon, ako na to upozornili

aj na nedávnom stretnutí predstaviteľov zastupiteľských úra-

dov Slovenskej  republiky viacerí naši  diplomati, kontakty,

ktoré nadviazal v minulosti, sa strácajú vďaka tomu, že nový

riaditeľ je neakceptovateľnou osobou partnerskej inštitúcie.

Menovanie bývalých komunistov podieľajúcich  sa na tzv. nor-

malizácii v sedemdesiatych rokoch nie je možné označiť mier-

nejším výrazom ako "tupá kontrarevolúcia". Ešte zarážajúcej-

šie však je, že tento postup používa rezort zahraničných ve-

cí a aj týmto aktom  znižuje hodnovernosť našej snahy o sku-

točnú demokraciu a integráciu do západných štruktúr.

 

     Vážený  pán  minister,  uvedené  personálne rozhodnutie

poškodzuje  kredibilitu  a  budúcnosť  mladého inštitútu pre

medzinárodné štúdie, jediného svojho  druhu na Slovensku. Ak

vás motivovala  snaha o zmenu  jeho orientácie, urobili  ste

k tomu podstatný krok. Mám však obavu, že je to súčasne krok

smerujúci k strate nielen  prestíže, ale aj významu inštitú-

tu, čo  môže znamenať jeho postupnú  faktickú likvidáciu. Ak

však chcete skutočne pomôcť veci, žiadam vás o prehodnotenie

vášho rozhodnutia  a o vypísanie verejného  konkurzu na post

riaditeľa inštitútu. Na základe ústavy očakávam vašu odpoveď

do 30 dní.

 

     Moja druhá  interpelácia smeruje na  ministra životného

prostredia pána Zlochu. Dňa 10. marca 1995 som interpelovala

ministra životného  prostredia vo veci  menovania rady fondu

a vydania rozhodnutí  o pridelení dotácie  zo Štátneho fondu

životného prostredia do konca  marca 1995. Pán minister radu

fondu vymenoval a jej prvé zasadnutie sa podľa odpovede pána

ministra uskutočnilo  16. a 17. marca  1995 vo Svidníku. Do-

konca,  ako sa  v odpovedi  uvádza, po  zasadnutí rady  boli

spracované aj rozhodnutia 21. marca 1995  a tieto boli pred-

ložené pánu ministrovi na  podpis. Keďže odpoveď na interpe-

láciu mi bola doručená  ešte na aprílovom zasadnutí Národnej

rady, požiadala som pána ministra  za komisiu pri výbore ži-

votného prostredia na preverenie prostriedkov Štátneho fondu

životného prostredia  ešte dňa 4. apríla  po zaslaní zoznamu

rozhodnutí o pridelení dotácií s uvedením inštitúcie a výšky

pridelených prostriedkov. Počas celého mesiaca apríla sme sa

niekoľkokrát poslanci pokúšali  získať zoznam rozhodnutí cez

ministra, riaditeľa fondu  životného prostredia. Telefonáty,

osobná návšteva. Raz bolo povedané, že pán minister ešte ne-

podpísal všetky rozhodnutia, inokedy že tam nie je, inokedy,

že chce najprv urobiť tlačovku ministra a potom to zverejní,

inokedy,  že  majú  pracovníci  zakázané  podávať informácie

o rozhodnutiach, ktoré boli aj  podpísané. Dokonca pán mini-

ster nepovažoval za potrebné ani odpoveď zaslať do 30 dní.

 

 

     Konečne som  desiateho našla na  stole tu, v  rokovacej

miestnosti, odpoveď pána ministra.  Je to nehoráznosť minis-

tra aj Fondu životného prostredia, nehovoriac už o porušova-

ní zákona, keď poslanci  Národnej rady nemajú poznať rozhod-

nutia o pridelených dotáciách, aj keď ich postupne už chodia

podpisovať  starostovia,  prípadne  zástupcovia  inštitúcií,

ktorými boli pridelené. Týmto  svojím počínaním bráni minis-

ter životného prostredia a riaditeľ Štátneho fondu životného

prostredia poslancom vykonávať  zodpovedne uznesenie výboru,

ktorým  mala komisia  zložená z  poslancov preveriť využitie

prostriedkov Štátneho fondu  životného prostredia. Nečudujte

sa potom, ak sú indície zo strany samosprávy a inštitúcií na

porušovanie kritérií pri prideľovaní prostriedkov zo štátne-

ho fondu a prideľovanie dotácií sa robí len podľa stranícke-

ho trička, resp. náklonnosti k vládnym hnutiam a stranám.

 

     Žiadam vás teda, pán minister, dodržiavať zákonnú leho-

tu na odpoveď poslancovi. Žiadam vás zdôvodniť, prečo bráni-

te svojím počínaním vykonávaniu  poslaneckej funkcie, ako aj

práci komisii poslancov pri životnom prostredí na preverova-

nie využitia  prostriedkov fondu. Žiadam  vás, pán minister,

informovať svojich podriadených o ich povinnostiach v zmysle

§ 92 zákona o rokovacom poriadku.

 

     Moja ďalšia interpelácia smeruje na ministra privatizá-

cie, pána Bisáka. Zatajuje vláda pána Vladimíra Mečiara pred

verejnosťou dôležité okolnosti tichej privatizácie? Informu-

je vláda o svojich  rozhodnutiach verejnosť pravdivo? Dúfam,

že pán minister dá odpoveďou na uvedený prípad jasnú odpoveď

na predložené otázky.

 

     Pán minister  Bisák na tlačovke na  Úrade vlády Sloven-

skej republiky v utorok 28.  februára 1995 po rokovaní vlády

vyhlásil, že sporných 13 podnikov zaradených do privatizácie

rozdelili  do  troch  skupín,  pričom  podniky  Víno  Košice

a Mäsopriemysel Humenné  patria do tretej  skupiny, v ktorej

sa budú opätovne posudzovať projekty a hľadať noví záujemco-

via. Večer v ten istý deň v Pressclube pán minister informo-

val, že  u podniku Víno  Košice je potrebné  vysporiadať len

nejaké formality na súde. Moja  poznámka je, že nie na súde,

ale  na prokuratúre.  Posledné informácie  však hovoria,  že

vláda Slovenskej republiky rozhodla o tom, že majetok štátu,

štátneho podniku Víno Košice, dostane v privatizácii štvori-

ca,  traja  pracovníci  bývalého  vedenia  štátneho  podniku

a podnikateľ z Opavy, aj  keď celý prípad hospodárenia štát-

neho podniku je od jari 1994 v štádiu vyšetrovania na Obvod-

nej prokuratúre  Košice I. na základe  hĺbkovej kontroly Mi-

nisterstva  pôdohospodárstva Slovenskej  republiky. Protokol

o previerke Ministerstva  pôdohospodárstva Slovenskej repub-

liky obsahuje  niekoľko desiatok strán a  poukazuje na pred-

privatizačnú činnosť bývalého vedenia štátneho podniku.

 

     Pýtam sa vás, pán  minister, či vláda Slovenskej repub-

liky na  svojom zasadnutí 28. februára  1995 prípadne neskôr

schválila privatizačný projekt pre štátny podnik Víno Košice

vopred určenému záujemcovi, bývalému generálnemu riaditeľovi

a spoločníkom. Ak áno, bude zaujímavé sledovať, ako sa vyvi-

nie celý prípad, keď už  majetok štátu bude v súkromných ru-

kách spomínaného bývalého  vedenia štátneho podniku. Podotý-

kam, že  prípad vyšetruje prokuratúra. Ak  áno, chcem sa vás

tiež opýtať, pán minister, ako zástupcu Združenia robotníkov

Slovenska vo vláde, ako je  vyššie spomínaný prípad v súlade

s vašou vyhlasovanou kontrolou  privatizácie a jej čistotou.

Zároveň vás, pán minister, žiadam o poskytnutie zoznamu roz-

hodnutí  vlády o  privatizácii štátnych  podnikov, o ktorých

vláda rozhodla  doteraz, prípadne rozhodne  do doručenia in-

terpelácie.

 

     Moja posledná  interpelácia je pre pána ministra Javor-

ského. Pri našich stretnutiach s  občanmi sa mnohí pýtajú na

možnosti poskytovania  služieb a zdravotníckych  úkonov súk-

romnými zdravotnými poisťovňami. Chcem sa vás preto, pán mi-

nister,  spýtať,  či  boli  pridelené  licencie pre súkromné

zdravotné poisťovne,  či chcete obmedziť  počet licencií pre

zdravotné poisťovne, pretože ste  sa v jednom televíznom vy-

sielaní vyjadrili,  že ich obmedzíte na  10. Ak chcete počet

obmedziť, na koľko licencií a aký dôvod vás k tomu vedie. Na

záver vás  žiadam, pán minister,  o zoznam doteraz  vydaných

licencií zdravotných poisťovní, prípadne vydaných do doruče-

nia odpovede, s uvedením ich sídla.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďalej vystúpi  pani poslankyňa Rusnáková  a pripraví sa

pán poslanec Ásványi. Predtým  na interpeláciu a otázky pani

poslankyne Sabolovej odpovie pani podpredsedníčka vlády.

 

Podpredsedníčka vlády SR K. Tóthová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     neprichodí mi odpovedať na  interpeláciu, pretože je to

výsostné právo príslušného ministra.  V tomto momente vystu-

pujem ako  kolega pána profesora Cútha, ktorý s ním pracoval

na Právnickej  fakulte Univerzity Komenského.  Nejdem sa vy-

jadrovať ku skutočnostiam, ktoré  sú uvedené v interpelácii.

Chcem len  podotknúť, že pri charakteristike profesora Cútha

sa mi  zdalo, že sa postupovalo  jednostrannne, pretože boli

vymenované jeho funkcie, aktivity, ale neboli tam tie, ktoré

z dnešného pohľadu  môžeme vysoko hodnotiť.  Spomínam si len

na dve. Dlhé roky  bol predsedom Svetového mierového hnutia,

čo je aktivita pozitívna. Ďalej z hľadiska odborného, preto-

že aj tu to bolo  spochybnené, dlhé roky bol sudcom Medziná-

rodného súdneho dvora v Haagu.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pani poslankyňa Rusnáková. Pripraví sa pán Ásványi.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     vážený parlament,

 

     moja interpelácia a otázky  sa budú týkať otázok kultú-

ry, teda ich adresujem ministrovi kultúry pánu Ivanovi Hude-

covi.

 

     Vážený  pán minister,  všetkých, ktorým  leží na  srdci

blaho slovenskej  kultúry, už niekoľko  mesiacov znepokojuje

projekt integrácie  kultúrnych inštitúcií bez  ohľadu na ich

špecifiká, poslanie a význam v  systéme miestnej, ale aj ná-

rodnej kultúry. V tejto súvislosti  vás chcem požiadať o od-

povede na  otázky, ktoré sú podľa  môjho názoru v spojitosti

s týmto zámerom  veľmi dôležité. Po  preštudovaní dostupných

koncepčných  materiálov  spracovaných  príslušnými odbornými

útvarmi vami riadeného ministerstva ma osobitne zaujíma nie-

koľko otázok. Predtým, ako  k týmto otázkam pristúpim, dovo-

lím si  informovať poslancov Národnej  rady, ktorí sa  touto

oblasťou bližšie nezaoberajú, o ktoré hlavné kľúčové problé-

my a ich riešenie ide.

 

     V návrhu na riešenie  nového usporiadania siete kultúr-

nych  zariadení  sa  píše:  "Model  horizontálnej integrácie

predpokladá splynutie doteraz  samostatných rezortných, kul-

túrnych zariadení v jednom  okrese do jednej vyšše organizo-

vanej inštitučnej jednotky. Súčasne štatutárnym orgánom bude

riaditeľ. Integrované organizácie  sa stanú organizačnou sú-

časťou novej organizácie v podobe špecializovaných pracovísk

s vymedzeným rozsahom práv vo  vzťahu k výkonu svojej pôvod-

nej vecnej pôsobnosti a  s riaditeľom, ktorého menuje vedúci

štátny intendant  organizácie.

 

     Podmienky  na výkon  ich činnosti  v novej organizačnej

štruktúre zabezpečuje nová  organizácia ako celok, prostred-

níctvom spoločných hospodársko-administratívnych  intendanč-

ných útvarov. Riaditelia špecializovaných pracovísk sú člen-

mi vedenia  novej organizácie a majú  delegovanú právomoc vo

vymedzenom  rozsahu. Toto  riešenie uchováva  charakter prí-

spevkovej organizácie  ministerstva kultúry pre  novú vyššie

organizovanú inštitúciu, ktorá bude svojím rozpočtom zapoje-

ná na rozpočet  ministerstva kultúry. Rozpočty integrovaných

zariadení sa stanú súčasťou celkového rozpočtu novej organi-

zácie.  Minister kultúry  svojím  rozhodnutím"  - a  na toto

zvlášť upozorňujem -  "odvolá riaditeľov pôvodných zariadení

a vymenuje štátneho intendanta novej organizácie. Vymenovaný

štátny intendant  vydá do 14  dní organizačný poriadok  prí-

slušného regionálneho kultúrneho  centra, vrátane organizač-

nej štruktúry, schváli pracovné náplne pre jednotlivé funkč-

né miesta, vymenuje  vedúcich pracovníkov jednotlivých orga-

nizačných útvarov,  prerokuje s nimi  ich úlohy a  rozpočty,

zabezpečí otvorenie nového bankového účtu a podúčtu a poverí

dispozičným  oprávnením svojho  zástupcu a  ďalších vedúcich

pracovníkov."

 

     Súčasne by  som chcela informovať,  že toho času  tvorí

sieť regionálnych kultúrnych zariadení 36 okresných knižníc,

34 regionálnych kultúrnych stredísk,  52 okresných a ďalších

múzeí,  17 galérií,  15 hvezdární,  17 divadiel,  1 kultúrne

stredisko Vysoké Tatry a  1 zoologická záhrada. Všetky tieto

organizácie majú toho času plnú právnu subjektivitu s vlast-

ným  štatutárom, vymedzený  predmet činnosti  ako aj vlastné

hospodárenie.

 

     Z príslušného  materiálu je veľmi  zaujímavá predstava,

že  regionálna kultúra  sa vlastne  bude zabezpečovať  takým

spôsobom, že bude do nej  možné po schválení príslušného mo-

delu  vstupovať z  pozície štátu  a vytvorí  sa systémovejší

vstup rezortu  kultúry do procesu rozvoja  kultúry. Pri pro-

klamácii  toho,  že  miestna  samospráva  a  miestna kultúra

a činnosti,  ktoré sa  spájajú s  určitým regiónom,  by mali

postupne prechádzať do právomoci  tohto regiónu, je to veľmi

zaujímavý moment.

 

     Otázka prvá, ktorú teda  kladiem pánu ministrovi: Prečo

sa ministerstvo  kultúry rozhodlo pripraviť  a aj realizovať

projekt integrácie miestnej kultúry,  keď ako okrem iného sa

uvádza aj v materiáli pod spomínaným názvom "Návrh na rieše-

nie nového usporiadania siete kultúrnych zariadení", spraco-

vanom zrejme pracovníkom ministerstva kultúry, aj keď nie je

datovaný ani  podpísaný, ide len o  riešenie dočasné, ako to

samotný materiál uvádza?

 

     Druhá  otázka:  Prečo  ministerstvo  kultúry neprizvalo

k príprave  projektu zástupcov  profesných združení, dotknu-

tých  organizácií, resp.  robí pritom  prísnu selekciu podľa

neznámych kritérií? Domnievam sa,  že takto pripravený mate-

riál a priori  postavil  hrádzu  medzi ministerstvom kultúry

a ním  riadenými organizáciami.  Ak sa  ministerstvo kultúry

rozhodlo realizovať program integrácie,  logicky by malo mať

spracované ekonomické kvantifikácie,  ktoré by modelovo špe-

cifikovali ekonomické výhody projektu, sprehľadnenie finanč-

ných  tokov,  zníženie  personálnej  a finančnej náročnosti.

Žiaľ, existujúci dokument takéto presné ekonomické kvantifi-

kácie neobsahuje, a je teda otázne, na základe čoho sa počí-

ta k výhodám projektu tzv. šetrenie finančných prostriedkov.

 

     Z uvedeného  materiálu, ako aj  z materiálu schváleného

vládou Slovenskej  republiky ako podkladu  na experimentálne

overenie  projektu v  okrese Čadca,  nie je  jasné, ako budú

vysporiadané pracovno-právne vzťahy zanikajúcich organizácií

a ich zamestnancov.  Moja ďalšia otázka  teda znie: Prevezme

ich všetkých novovzniknutá  organizácia, alebo budú niektorí

z nich prepustení? Ak áno, aké finančné nároky z toho vznik-

nú? Bude prepusteným pracovníkom vyplatené odstupné?

 

     Organizácie, ktoré  by mali tvoriť  regionálne kultúrne

centrum, spravujú v celom rade prípadov veľmi hodnotný a je-

dinečný majetok, ktorého hodnota sa prakticky nedá vyčísliť.

Ide o zbierkové fondy, pamiatkové objekty a ďalšie nehnuteľ-

nosti. Moja  ďalšia otázka znie:  Ako bude zaručená  ochrana

tohto majetku a ako chce ministerstvo kultúry predísť možným

stratám, keď má štátny  intendant, vedúci novovzniknutej or-

ganizácie, ihneď po uvedení do funkcie odvolať  všetkých do-

terajších riaditeľov? Budú zároveň poverení dočasným vedením

svojich organizácií práve oni, alebo  niekto iný? Ak to bude

niekto iný, logicky by mal žiadať inventarizáciu, aby vedel,

čo preberá a za čo dočasne nesie zodpovednosť. Kto teda bude

zodpovedný v tomto čase  za ochranu majetku? Môžete zaručiť,

že sa týmto spôsobom  neotvárajú dvierka tichej privatizácii

majetku  štátu do  rúk správne  politicky orientovaných ľudí

v oblasti kultúry?

 

     Na základe rozhovorov s odborníkmi som nadobudla dojem,

že projekt integrácie bude mať zlý dosah najmä na postavenie

múzeí a galérií, ktoré ako fondové inštitúcie ochraňujú pod-

statu  vecného  kultúrneho  dedičstva  Slovenskej republiky.

V ich prípade  by realizáciou pripravovaného  projektu došlo

k porušeniu zákona číslo 109/1961  Zb., ktorým múzeá a galé-

rie sú  celkom jasne definované  ako špecializované inštitú-

cie, ktorých základom a podstatou sú zbierky. Ak je potrebné

podľa pána  ministra spraviť takýto  experiment v Slovenskej

republike, bolo by dobré, aby sa zmenil aj príslušný zákon.

 

     V tejto súvislosti je navrhovaná strata právnej subjek-

tivity priamym ohrozením samotnej podstaty, existencie tých-

to ustanovizní.  S tým súvisí,  podľa mňa, ohrozenie  výkonu

správy  majetku so  špecifickým spôsobom  evidencie zbierok,

strata značky aj takých  múzeí, ktoré majú 50-ročnú tradíciu

a sú  vo svete  známe, a  pretrhnutie bezprostredných väzieb

a kontaktov na obchodné inštitúcie  v zahraničí, i kompliká-

ciu spolupráce  aj v rámci  Slovenskej republiky. Chcela  by

som  vedieť, či  si toto  všetko ministerstvo  kultúry jasne

uvedomuje a  či si to  jasne uvedomujú aj  pracovníci, ktorí

tento materiál pripravili.

 

     Vzhľadom na uvedené sa domnievam, že projekt integrácie

kultúrnych organizácií  tak, ako ho  pripravilo ministerstvo

kultúry, je neprofesionálny, bohužiaľ, formálny a nefunkčný,

s veľmi vážnymi  dosahmi osobitne na galérie  a múzeá. Podľa

názoru špecialistov, ktoré boli zverejnené aj v tlači, nejde

o nič iné ako o snahu centralizovať celú kultúrnu obec a mo-

censky ju ovládnuť.

 

     Vážený  pán minister,  žiadam vás  o predloženie  jasne

ekonomicky  kvantifikovaných  dosahov  zamýšľaného projektu,

vrátane  presnej  analýzy   činnosti  kultúrnych  zariadení,

s presným vyčíslením osobných a vecných nákladov vo väzbe na

spravovaný  majetok   za  každý  typ   organizácie  osobitne

a s dôrazom  na fondové inštitúcie  ako ochrancov kultúrneho

dedičstva.

 

     Zároveň žiadam o vyčerpávajúce odpovede na všetky otáz-

ky uvedené  v mojom vystúpení,  pretože mám voči  návrhu ná-

mietky nielen ja, ale aj  časť verejnosti, napríklad aj Rada

galérií Slovenska a Zväz múzeí na Slovensku.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Ďalej  vystúpi pán poslanec  Ásványi, pripraví

sa pán poslanec Harach.

 

Poslanec L. Ásványi:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     dámy a páni,

 

     svoju interpeláciu adresujem pánu predsedovi vlády. Zá-

kon číslo 455/1991 Zb. v znení neskorších doplňujúcich záko-

nov o  živnostenskom podnikaní a  jeho príloha 3  na vydanie

koncesnej listiny na vykonávanie niektorých živností predpi-

suje okrem  iného preukázanie osvedčenia  podľa zákona číslo

451/1991 Zb.  - lustračného zákona.  Toto osvedčenie pôvodne

vydávalo  Federálne ministerstvo  vnútra na  žiadosť občana.

Predpokladám, že pri rozdelení federálneho štátu táto povin-

nosť  prešla, i  keď len  na obmedzený  čas, na Ministerstvo

vnútra Slovenskej  republiky, pretože v roku  1993 a ešte aj

na začiatku roku 1994 osvedčenia sa vydávali vďaka spoluprá-

ci so Slovenskou informačnou službou.  Už dva roky sa osved-

čenia nevydávajú, lebo nie je splnomocnený a zaviazaný žiad-

ny orgán alebo úrad touto  právomocou a povinnosťou. To však

znamená,  že  pre  zle  fungujúcu  výkonnú  moc občan nemôže

uplatniť ústavou a zákonmi  umožnené právo na existenciu, ak

ostatné požadované podmienky spĺňa.

 

     Podľa mojich  vedomostí sa na  Ministerstve vnútra Slo-

venskej republiky kopia žiadosti na vydanie osvedčenia, a na

druhej strane zostávajú nevybavené ambície a žiadosti našich

občanov na vykonávanie koncesovanej živnosti. Stretol som sa

s niekoľkými zainteresovanými, ktorí hodlajú žalovať štát za

zodpovednosť,  za zmarenie  ich právom  podložených ambícií.

Neviem posúdiť očakávané úspechy žaloby, jedno je však isté,

že naša byrokracia znovu škrípe a vynecháva.

 

     Žiadam pána predsedu vlády, aby našiel spôsob na rieše-

nie tejto patovej situácie a v najkratšom možnom čase riešil

tento  akútny problém.  Má vytvorené  všetky orgány  a úrady

nato, aby  zákonom určený a zavedený  systém fungoval. Nebol

by som  rád, ak by riešenie  smerovalo k zrušeniu povinnosti

predkladania osvedčenia.  To by bola  najjednoduchšia cesta,

ale medzi koncesovanými živnosťami sú  aj také, ktoré by ne-

mali vykonávať ľudia zaťažení minulosťou.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Teraz vystúpi pán poslanec  Harach, pripraví sa pán po-

slanec Pokorný.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     dámy a páni,

     kolegyne a kolegovia,

 

     je mi ľúto,  že tu nie je ministerka  školstva pani Eva

Slavkovská, pretože moje  otázky, interpelácie a pripomienky

budú smerovať predovšetkým ku  školstvu. Mojou snahou, samo-

zrejme, bude naznačiť aj isté  riešenia, ktoré by bolo možné

v školstve využiť, vychádzajúc z názorov odborníkov z oblas-

ti školstva i z vlastných skúseností, z názorov rodičov, ob-

čanov a podobne.

 

     Prvá sa  dotýka Ústrednej školskej  inšpekcie. Táto in-

terpelácia,  resp. otázka,    dve  roviny. Prvá  rovina je

inštitucionálno-vecná.  Z  doterajších  krokov  ministerstva

školstva,  osobne teda  najmä pani  ministerky, pri  riešení

tohto problému nevidieť,  aká koncepcia riešenia postavenia,

úloh a činností Ústrednej školskej inšpekcie je na minister-

stve školstva, ako je vytvorená a ako sa vôbec bude realizo-

vať. Vás,  dámy a páni,  nebudem zaťažovať opisovaním  tohto

problému, pretože si myslím, že  by to malo byť predovšetkým

pre užších pracovníkov ministerstva školstva, resp. pani mi-

nisterky. Mám teda otázku, či existuje na ministerstve škol-

stva a vedy koncepcia  postavenia Ústrednej školskej inšpek-

cie, inšpekcie ako celku. Ak  áno, aká táto koncepcia je, či

sa z Ústrednej školskej  inšpekcie znovu stáva politický po-

radný orgán, alebo sa zachová táto inštitúcia ako nezávislá,

ako odborná?

 

     Uvedomme si,  dámy a páni, že  úlohou inšpekcie je pre-

dovšetkým  kontrolovať, hodnotiť  a logickou  spätnou väzbou

ovplyvňovať a zvyšovať kvalitu  vzdelávacieho procesu a čin-

nosti školských inštitúcií a školskej sústavy ako celku. To-

to je,  v kocke povedané, postavenie  Ústrednej školskej in-

špekcie, inšpekcie ako takej v školskej sústave.

 

     Špecifickým  problémom súčasnosti  v Ústrednej školskej

inšpekcii je jej  vedenie. Už som v jednom  zo svojich pred-

chádzajúcich  vystúpení  položil  pani  ministerke  školstva

otázku, na základe akého zdôvodnenia, na základe akých dôvo-

dov, námietok  bol  odvolaný predchádzajúci riaditeľ Ústred-

nej  školskej inšpekcie  pán doc.  Dr. Vladimír  Rosa, CSc.,

a do  vedenia Ústrednej  školskej inšpekcie  bola vymenovaná

bez konkurzného konania pani  Viková. Nič nemám, samozrejme,

proti pani Vikovej, ale mám  veľmi veľa námietok voči spôso-

bu, akým  bol pán docent  Rosa odvolaný. Bolo  to bez udania

dôvodov, bez poďakovania za  doteraz vykonanú prácu. Na jeho

bedrách bola  ťarcha vybudovania školskej  inšpekcie. Myslím

si, že takýmto spôsobom sa s pracovníkmi v rezorte školstva,

najmä v rezorte školstva, nemá nakladať. Preto sa pýtam pani

ministerky a interpelujem ju, aby uviedla dôvody, na základe

ktorých bol dovtedajší riaditeľ Ústrednej školskej inšpekcie

odvolaný.

 

     Dámy a páni, dostávame sa k praktikám, ktoré nemajú ob-

doby.  Pán docent  Rosa  dnes  pôsobí, obrazne  povedané, vo

funkcii  skladníka na  Ústrednej školskej  inšpekcii. Je do-

cent, je vysoko kvalifikovaný,  je jedným z najuznávanejších

odborníkov na  školskú problematiku u nás.  To je objektívny

fakt  bez  akéhokoľvek  politického  podfarbovania.  Kladiem

otázku nám všetkým: Toto je  v poriadku? A kladiem ju, samo-

zrejme, neprítomnej pani ministerke, aby na ňu odpovedala.

 

     Ďalej ju  žiadam, aby na  obsadzovanie takýchto funkcií

bol vypisovaný verejný konkurz.  Bojí sa verejného konkurzu?

Ústredná  školská inšpekcia  je odborný,  nezávislý orgán zo

zákona. Obzvlášť na takéto inštitúcie by sa vedúce posty ma-

li  obsadzovať verejnými  konkurzmi. Žiaľbohu,  takto to nie

je.

 

     Druhý môj vstup sa  dotýka postavenia Akadémie Istropo-

litana. Ten  by som si dovolil  uviesť trochu širšie. Jedným

z problémov  nášho školstva,  ktoré sa  do týchto  problémov

dostalo z predchádzajúceho obdobia,  bola jeho obrovská uni-

fikácia. Dámy  a páni, náš  mladý občan, absolvent  strednej

školy, nemal a ešte ani  dnes nemá príliš veľkú voľbu svojho

ďalšieho vzdelávania, pokiaľ by išlo o vzdelávanie, ktoré by

bolo stupňovité, diverzifikované  podľa obsahu, podľa dĺžky,

podľa priznaného titulu. Len  s ťažkosťami sa zavádza zatiaľ

bakalárske štúdium, ale všetko ostatné je takmer unifikované

a dnes možno  povedať, len univerzitné  vzdelávanie. Väčšina

našich vysokých škôl má dnes štatút univerzít. Prosím, to je

v poriadku, ale medzitým  neexistuje žiadny medzistupeň, ta-

ký, ktorý by urobil  našu školskú sústavu napríklad kompati-

bilnú s požiadavkami domáceho i európskeho trhu práce. Domá-

ceho už dnes.

 

     Jedným z takýchto prístupov k diverzifikácii, ktorá bo-

la odporučená  tak domácimi odborníkmi  na základe viacerých

analýz stavu vysokoškolského vzdelávania  u nás, ako aj sta-

noviskami  zahraničných odborných  grémií alebo zahraničných

individuálnych špecialistov a  odborníkov, bolo diverzifiko-

vať školskú  sústavu, vytvoriť medzistupeň.  Je to aj  jedno

z odporúčaní analýzy vykonanej v rámci projektu zaštítované-

ho Organizáciou pre ekonomický  rozvoj a spoluprácu. V rámci

takejto diverzifikácie vznikla  napríklad aj Akadémia Istro-

politana  ako inštitúcia,  ktorá mala  vyplniť požiadavky na

také formy  vzdelávania, pre ktoré je  vzdelávanie v univer-

zitnom  prostredí  neadekvátne,  v  stredoškolskom prostredí

príliš náročné. Takýto typ inštitúcie bol vytváraný, obsaho-

vo nasmerovaný  na tie oblasti,  ktoré ani naše  univerzity,

ani stredné školy nepokrývajú. Dnes je táto inštitúcia, kto-

rá si vybudovala veľmi dobré meno u nás i v zahraničí, ohro-

zovaná spôsobom, ktorý je, povedal  by som, pofidérny. Je to

taký zaujímavý spôsob, ak  ekonomicky "pridrhnem", prepáčte,

že používam  také pejoratívne slovo, istú  inštitúciu, a po-

viem, že  až keď urobí personálne  zmeny, potom nejaké pros-

triedky  uvoľním. Táto  inštitúcia nemá  prostriedky, nemôže

vyplácať  štipendiá  domácim  študentom,  nemôže zamestnávať

v tomto okamihu zahraničných lektorov,  ktorých tam má, atď.

Tých problémov by sme mohli vymenovať celý rad.

 

     Toto nie je spôsob  práce hodný rezortu školstva. Takto

sa nepracuje  s inštitúciami. To nie  je spôsob riešenia di-

verzifikácie. Existuje dnes  na ministerstve školstva nejaká

koncepcia  diverzifikácie  vysokoškolského  vzdelávania?  Ak

áno, prosím, predložte ju, nech to posúdia odborníci. Odbor-

níci by ju mali aj  tvoriť. Nech to posúdi vysokoškolská ve-

rejnosť, a keď  bude dobrá, sám zdvihnem za  ňu obidve ruky.

Ale zdá sa, že takáto  koncepcia zatiaľ neexistuje, a to, čo

tu  bolo vybudované,  čo má  dobré meno,  čo robí dobré meno

Slovenska v  zahraničí, takýmto spôsobom  likvidujeme. Pýtam

sa teda pani ministerky, či toto  bude spôsob práce i s ďal-

šími inštitúciami. Či má  záujem, aby Akadémia Istropolitana

pôsobila  v školskej  sústave, a  či pristúpi  k personálnym

zmenám na poste riaditeľa,  resp. riaditeľky Akadémie Istro-

politany, spôsobom - chcel by som teraz použiť možno výstiž-

ný termín - jej vlastným,  odvolám a vymenujem bez toho, aby

som  sa pýtal  na odborné  predpoklady tých,  ktorí tam budú

nastupovať, alebo formou verejného konkurzu, verejnej súťaže

našich odborníkov.

 

     Dámy a páni, mám  tu pripravený celý prehľad disciplín,

celkom konkrétnych,  ktoré sa tam  vyučujú, počty študentov,

ktorí tam sú, počty  lektorov, zahraničné projekty, ktoré sa

teraz realizujú. Ak bude záujem, môžem to sprístupniť.

 

     Iným  alebo  ďalším  prístupom  k  diverzifikácii nášho

školského  systému bolo  vybudovanie, ako  som už  naznačil,

medzistupňa medzi strednou  úrovňou vzdelávania a univerzit-

nou úrovňou vzdelávania, tzv. vysokých odborných škôl, ktoré

by mali  celkom prirodzene vyrásť  napríklad na báze  fakúlt

odborných  štúdií alebo  na  báze  dnes šiestich,  verím, že

v budúcnosti  viacerých  experimentujúcich  stredných  škôl,

ktoré v horizonte  10 až 15 rokov, podľa  možností a potreby

i viacerých rokov  alebo kratšieho času,  budú zárodkami ta-

kýchto vysokých odborných škôl.

 

     Čo sa však deje dnes? Na fakulty odborných štúdií, kto-

ré boli zákonným spôsobom ustanovené, boli prijatí študenti.

Občania, s ktorými  som sa stretol, ma upozorňujú  na to, že

fakulty  odborných štúdií  zanikajú  a  že títo  študenti sa

vlastne stávajú do istej  miery bezprízornými. Neverím tomu,

ako som dostal informácie z ministerstva školstva a vedy, že

univerzity nebudú tomu venovať pozornosť. Tomu neverím. Uni-

verzity  budú venovať  pozornosť študentom  fakúlt odborných

štúdií, ale tu je bod,  do ktorého musí vstúpiť svojou koor-

dinačnou  činnosťou  práve  ministerstvo  školstva  a  vedy.

A preto sa pýtam a interpelujem pani ministerku, akým spôso-

bom bude koordinovaná činnosť  medzi fakultami z rôznych vy-

sokých škôl, nie na jednej vysokej škole, aby študenti, kto-

rí študujú na fakultách  odborných štúdií, sa jednoducho ne-

stratili. To je zo zákona nemožné.

 

     Blíži sa nový školský rok. Univerzity prijali, v súlade

so zákonom  o vysokých školách, opatrenia  voči fakultám od-

borných štúdií. Je to v  ich kompetencii. Ale pokiaľ by títo

študenti mali, a z hľadiska svojich odborných zámerov aj bu-

dú musieť  hľadať svoje ďalšie uplatnenie  v štúdiu na iných

vysokých školách, tak to predsa  nemožno nechať len na doho-

vor týchto vysokých škôl.  Tu je úloha ministerstva školstva

a vedy, príslušných  sekcií, aby tento  problém v spolupráci

s predstaviteľmi univerzít skoordinovali.

 

     Dámy a páni, ešte raz sa vraciam k otázke oveľa vážnej-

šej. Znovu  zničíme to, čo  tu bolo vybudované  ľuďmi, ktorí

pripravovali  študijné učebné  plány na  fakultách odborných

štúdií? Bez toho, aby sme posúdili koncepciu, alebo teda ma-

li  novú koncepciu  rozširovania, rozvrstvovania vysokoškol-

ského vzdelávania? To sme takí bohatí, že si to môžeme dovo-

liť?

 

     Dámy a páni, ku všetkým týmto výhradám, otázkam, inter-

peláciám, ktoré som povedal, mám písomnú dokumentáciu, ktorá

je  vypracovaná  či    pracovníkmi príslušných inštitúcií,

alebo odborníkmi  v oblasti školstva. Bez  všetkého ju môžem

poskytnúť, aj pani ministerke.

 

     Ďalšia moja otázka sa  dotýka činnosti grantových agen-

túr. Obrátili sa na mňa viacerí predsedovia grantových komi-

sií, odborných grantových komisií, pracujúcich v rámci gran-

tovej agentúry pre vedu a techniku. Vcelku možno ich námiet-

ky zhrnúť do týchto troch  konštatovaní. Dovoľte mi, aby som

citoval ich konštatovania:

 

     1. Nesúhlasia  so  zložením "výberovej  komisie", ktorá

rozhodovala o nových komisiách  grantovej agentúry pre vedu,

pretože v tejto výberovej  komisii nebola náležite zastúpená

vedecká komunita.

 

     2. Nesúhlasia s navrhovaným vysokým zastúpením, až tre-

tinovým, rezortných pracovísk a  súkromného sektora v nových

komisiách grantovej  agentúry, ktorá, ako to má v  názve, je

určená pre vedu.

 

     3. Trvajú na tom, aby za členov komisií grantovej agen-

túry pre vedu a do predsedníctva grantovej agentúry pre vedu

boli  navrhovaní  výlučne  vedci  a vysokoškolskí profesori,

prípadne docenti, tak ako boli  v roku 1994 navrhnutí vedec-

kými radami ústavov základného výskumu a vysokých škôl.

 

     Len na priblíženie problematiky  - tí pracovníci, ktorí

boli navrhovaní na prácu  v komisiách grantovej agentúry pre

vedu,  prešli od  návrhov z jednotlivých  katedier  či častí

vedecko-výskumných inštitúcií robiacich základný výskum  cez

vedecké rady fakúlt, vedecké  rady vysokých škôl. Inými slo-

vami, ich odbornosť prešla  veľmi hustým sitom. Tieto návrhy

sa  sústredili na  ministerstve školstva  a vedy,  ktoré ich

všetky anulovalo a ustanovilo novú komisiu, ktorá si vybera-

la ďalšie návrhy a  z nich zostavovali predsedníctvo granto-

vej agentúry pre vedu a komisie grantovej agentúry.

 

     Vedecká  komunita,  ako  vidíte,  pokladá tento prístup

- a ja sa s ich názorom  stotožňujem - za neadekvátny, ja by

som dokonca slušne povedal, mininálne za nedôstojný.

 

     Dámy a páni, predo  mnou k problematike školstva vystu-

poval  kolega poslanec  Milan Ftáčnik.  Veľmi trefne hovoril

o piatich  problémoch. Jedným  z nich  bol rozpočet  rezortu

školstva. Pripájam sa k jeho požiadavke, aby rozpočet rezor-

tu  školstva, najmä  rozpis, použité  kritériá a  algoritmy,

mechanizmy, ako sa tieto  kritériá použili na rozdelenie pe-

ňazí, bol  publikovaný minimálne v  Učiteľských novinách. Vo

svete býva zvykom a pravidlom, a myslím si, že také pravidlo

by sme mali zaviesť aj my, že rozpis rozpočtu je publikovaný

bežne v dennej tlači. Prečo? Ako rodič, ako daňový poplatník

mám  záujem a  právo vedieť,  ako sú  použité peniaze, ktoré

parlament odsúhlasil pre školstvo.

 

     Ďalej chcem  požiadať pani ministerku,  aby zabezpečila

prostredníctvom  riaditeľov školských  správ, aby  sa rozpis

prostriedkov z úrovne riaditeľa školskej správy takisto pub-

likoval  v regionálnych  denníkoch či  v inej  tlači. Z toho

dôvodu, aby  ľudia v regióne vedeli,  akým spôsobom sú pros-

triedky rozpísané na jednotlivé školy, či skutočne sa stáva,

alebo nestáva,  že niektoré školy  dostanú viac prostriedkov

prepočítaných napríklad na žiaka, iné menej, či to je, alebo

nie je odôvodnené. To hneď nemusí byť zlé, diferencia tu byť

môže. Ako je to odôvodnené, aké kritériá boli použité.

 

      Veľmi dôležitý problém, ktorý  budeme v najbližšej bu-

dúcnosti v školstve musieť  riešiť, je znižovanie počtu detí

v triedach. Možno  málokto z nás  má presné informácie,  ako

vyzerá súčasný  stav v školstve,  ako sú preplnené  niektoré

triedy, niekde, pravda, nie sú naplnené ani doterajšie, ale-

bo stanovené  počty. Tendencia, ktorú spomínal  aj pán Ftáč-

nik, v spomínanom programe Konštantín je však taká, že v sú-

vislosti s vývojom populácie u  nás treba pristúpiť k znižo-

vaniu počtu detí v triedach. Tým sa vytvoria lepšie podmien-

ky na prácu detí, lepšie podmienky na prácu učiteľa a na ich

vzájomnú  interakciu.   K  tomu  pristupuje   tretí  faktor,

materiálno-technické vybavenie. O  tom budem hovoriť niekedy

v budúcnosti, ale  toto zníženie je  momentálne žiaduce. Mám

relatívne  podrobnú  analýzu,  aký  počet  tried, aký nárast

v počte tried vyvolá toto zníženie a aký nárast v počte uči-

teľov vyvolá. Uvažuje sa, že by sme v ročníkoch 1. až 4. ma-

li 26 detí v triedach a na  vyšších stupňoch z 35 na 30 detí

v triedach. Očakávame nárast okolo 1 000 tried. Počet učite-

ľov je  okolo 700. V  mzdových prostriedkoch možno  v hrubom

očakávať  nárast asi  150 miliónov  korún. Prevádzkové pros-

triedky je v tomto  okamihu náročnejšie vyčísliť, pretože na

to by  bolo potrebné poznať  umiestnenie, lokalizáciu týchto

tried. Moja otázka,  pripájam sa k tomu, čo  povedal pán po-

slanec Ftáčnik,  je taká, aby  pani ministerka minimálne  vo

Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, ve-

du, kultúru a šport informovala,  akým spôsobom sa tieto do-

datočné prostriedky získajú.

 

     Ďalšie moje otázky alebo pripomienky, námety sa dotýka-

jú našej samotnej práce. V prvom rade by som sa chcel vyjad-

riť  k technickým  podmienkam. Bol  alebo je  tu formulovaný

akýsi "zákaz" na používanie  telefónov vo vnútri, celkom ko-

rektný. Som toho názoru, že  tu nemajú čo telefóny vyzváňať.

Pokiaľ niekto chce, telefóny môže používať vonku. Ale súčas-

ne s týmto  zákazom s odôvodnením, že tento  zákaz sa dotýka

elektronického  systému, ktorý  zabezpečuje hlasovanie, bolo

zakázané používať aj personálne  osobné počítače, či iné za-

riadenia, ktoré  sú možno dnes  už bežné v  administratívnej

práci, v osobnej práci mnohých  ľudí. Pýtam sa pána predsedu

parlamentu, či skutočne  dôvodom zákazu používania personál-

nych počítačov je elektronické zariadenie na hlasovanie. Po-

kiaľ by to tak bolo, bol  by som trošku v rozpakoch, pretože

keď sa povie Philips, to  je predsa u mňa predstaviteľ elek-

troniky,  elektrotechniky, audiovizuálnej  a inej  techniky,

ktorý má  isté renomé. A  ak by firma  Philips pre parlament

Slovenskej republiky inštalovala  zariadenie, ktoré nedovolí

používať to,  čo je dnes  takmer samozrejmé v  práci každého

človeka, ktorý potrebuje uchovávať informácie a dáta v behu,

v reálnom čase,  tak ako to v  živote ide, zdá sa  mi, že by

firma Philips  takúto argumentáciu neprijala  a minimálne by

sa musela buď zahanbiť,  alebo toto technologické zariadenie

reinštalovať a zdokonaliť. Kde to sme, ak by takéto obmedze-

nie bolo dané technologicky?

 

 

     Ak by takéto obmedzenie bolo dané z iných dôvodov, pro-

sím, možno ho asi pokladať  za vecné, jeho vysvetlenie nepo-

znám. Ale v tom prípade by  som mal taký návrh, aby bola pre

poslancov vyčlenená jedna miestnosť,  kde by boli možno pra-

covné stanice  rovno s počítačmi, prípadne  len zásuvky tak,

aby sme sa kedykoľvek mohli  napojiť na počítačové siete, na

svoje pracoviská, na čokoľvek,  vybrať si dáta, ktoré potre-

bujeme,  spracovať si  to, čo  spracovať potrebujeme.  Inými

slovami, dámy  a páni, neviem,  či budete so  mnou súhlasiť,

bol by  som rád, keby áno,  myslím si, že tendencia  by mala

byť nie robiť brzdu technologickým prostriedkom v našej prá-

ci, ale  naopak, vytvárať podmienky nato,  aby sme najmoder-

nejšie osobné technologické prostriedky mohli používať.

 

     Druhá poznámka  je všeobecnejšia a má  i taký konkrétny

príklad. Dotýka  sa nášho rokovania.  Dámy a páni,  veľmi ma

mrzí, keď naše rokovanie,  ktoré môže byť akokoľvek búrlivé,

sa  stane rokovaním,  v  ktorom  lietajú invektívy  z jednej

strany na druhú stranu, z druhej  strany na prvú. Týka sa to

nás  všetkých. Je  to môj  apel, aby  sme tieto invektívy zo

svojho slovníka vypustili. Vecne  sa môžeme, obrazne poveda-

né, rúbať  akokoľvek, to je namieste,  ale osobne sa urážať,

to tu nemá čo robiť. Stále  zdôrazňujem to, čo som tu už raz

povedal, prosím,  uvedomme si, že táto  atmosféra sa prenáša

aj do spoločnosti. Ak je to  v spoločnosti tak, ako to teraz

je, máme na  tom podiel aj my. Teda  všetkých prosím, aby sa

tu také invektívy viac neopakovali.

 

     O  to viac  ma mrzí  odpoveď pána  predsedu parlamentu,

ktorý tu teraz nie  je, pánu poslancovi Milanovi Ftáčnikovi,

ktorý mal vecné, konštruktívne vystúpenie. V žiadnom prípade

nežartoval, keď mal otázku  na pána predsedu parlamentu. Keď

ešte tie invektívy lietajú medzi poslancami, nech, ale pred-

seda parlamentu pre mňa ako  občana, pre mňa ako poslanca je

druhá najvyššia funkcia v štáte. Je to post, ktorý bez ohľa-

du na to,  kým je obsadený, si ako poslanec  a ako občan vá-

žim. A  preto ma zarazilo,  že pán predseda  Ivan Gašparovič

reagoval na celkom vecnú pripomienku poslanca spôsobom, akým

reagoval. Chcem si to vysvetliť len tak, že možno v atmosfé-

re, ktorá tu bola a ktorá, žiaľbohu, panuje, to bolo pošmyk-

nutie jazyka.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Nemalo by sa komentovať, tak ne-

budem komentovať. Ďakujem vám za  to, čo ste povedali, najmä

za  záver,  ale  vystúpenie  pána  predsedu  beriem za vecne

správne a neboli v tom,  podľa môjho názoru, žiadne invektí-

vy.

 

     Pán poslanec Pokorný a pripraví sa pán poslanec Brocka.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani ministerka

     a traja páni ministri vlády,

 

     chcel som osloviť a pozdraviť celú vládu, lebo interpe-

láciu smerujem na vládu, ale, žiaľ, má asi iné povinnosti.

 

     V rozprave  k Programovému vyhláseniu  vlády Slovenskej

republiky som vyjadril stanovisko,  že projekt dostavby jad-

rovej elektrárne Mochovce bude  pre Slovensko ekonomicky ne-

výhodný. Stanovisko  našej strany bolo  podložené argumentmi

a konkrétnymi  údajmi,  uvádzanými  v  dokumentácii projektu

Mochovce, ktorý bol  sprístupnený verejnosti na pripomienko-

vanie. K podobným záverom pravdepodobne dospela i vláda Slo-

venskej  republiky, keď  22. marca  1995 požiadala  Európsku

banku pre rekonštrukciu a rozvoj o odklad rozhodnutia o úve-

re na  tento projekt. S ponukou  Škody Praha, českých bánk,

úveru Ruskej federácie a ďalších opatrení, ako zvýšenie ceny

elektrickej  energie na  Slovensku, daňové  úľavy, oddlženie

a podobne,  základná otázka  a politicko-ekonomický  kontext

dostavby elektrárne Mochovce zostáva nezodpovedaná. Dokonče-

nie jadrovej  elektrárne Mochovce na dlhé  obdobie totiž po-

silní centralizáciu a  štátnu kontrolu energetického sektoru

na Slovensku.  Zároveň účinne zablokuje  financovanie, t. j.

realizáciu progresívnych a  všestranne výhodnejších alterna-

tív. Pritom tieto alternatívy,  mnohé z nich dokonca rozpra-

cované na úroveň konkrétnych projektov, by mohli naštartovať

proces demonopolizácie a decentralizácie  energetiky. A o to

v hre o Mochovce ide.  Alternatívne riešenia by totiž vytvo-

rili prostredie, v ktorom by  im jadrová výroba nemala šancu

ekonomicky konkurovať.

 

     Rozhodnutie  o dokončení  jadrovej elektrárne  Mochovce

bude teda predovšetkým  protireformným rozhodnutím. Dokonče-

nie výrazne posilní  strategicky nevýhodnú závislosť Sloven-

ska  od jadrových  megazdrojov elektrickej  energie. Posilní

závislosť približne 50 %  všetkých odberateľov od týchto ri-

zikových zdrojov,  pričom sa neodstráni  závislosť Slovenska

od dovozu palív. Dokončenie elektrárne na dlhší čas predurčí

charakter  štátnej  energetickej  koncepcie,  ktorú sa vláda

Slovenskej  republiky  zaviazala  novelizovať  do  septembra

1995,  a zmení  diskusiu o  podobe tejto  koncepcie na bežnú

formalitu.

 

     Vážené  dámy a  páni, rád  by som  sa mýlil,  ale možno

predpokladať,  že  ani   nový  projekt  dostavby  elektrárne

Mochovce ako elektrárne  jadrovej, uspokojivo nevyrieši kľú-

čovú a rozhodujúcu fázu výroby  energie z jadra, čiže likvi-

dáciu jadrových reaktorov a vyhoretého jadrového paliva.

 

      Svoju interpeláciu adresujem vláde Slovenskej republi-

ky, najmä podpredsedovi vlády  a ministrovi financií, minis-

trovi hospodárstva a ministrovi životného prostredia Sloven-

skej republiky. Pýtam  sa, či vláda zvolí zásadne  inú a lo-

gickú postupnosť krokov pri  výbere optimálneho riešenia pre

Slovensko a zohľadní závažné pripomienky slovenských občian-

skych organizácií, a to najmä

 

     1. V  prvom rade je nutné  spracovať skutočne komplexnú

a serióznu analýzu najnižších nákladov pre reálne alternatí-

vy s kvalitnou vedeckou, skutočne nezávislou oponentúrou.

 

     2. Posúdiť energetickú  koncepciu Slovenskej republiky,

ktorú sa vláda zaväzuje v krátkom čase inovovať v intenciách

zákona číslo 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné

prostredie, konkrétne  § 35 o  povinnosti hodnotenia návrhov

rozvojových koncepcií.  Pred týmto krokom  je nelogické roz-

hodnúť o realizácii projektu, ktorý by podstatnou mierou de-

terminoval ďalší vývoj energetiky na Slovensku.

 

     3. Posúdiť ekonomicky najvýhodnejšie alternatívy z hľa-

diska bezpečnosti.

 

     4. Až následne, keďže z tohto postupu vyplynú isté naj-

prijateľnejšie alternatívy, je logické pristúpiť k samotnému

hodnoteniu  týchto  alternatív,   jednej,  alebo  viacerých,

z hľadiska ich vplyvov na životné prostredie.

 

     Pretože  existuje  celý  rad  nevysvetlených dôležitých

skutočností, pýtam sa vlády  Slovenskej republiky, čo viedlo

vládu k uvedenému rozhodnutiu  o odklade pôžičky z Európskej

banky pre obnovu a rozvoj. Prečo sa zrazu v priebehu niekoľ-

kých dní  postoj kompetentných diametrálne  zmenil? Aké budú

možnosti  verejnosti  zadosťučiniť  jej  ústavne zakotvenému

právu na informovanosť? Ako a kedy poskytne vláda relevantné

informácie o súčasnom stave projektu Mochovce a predpoklada-

ných trendoch jeho riešenia?  V tejto súvislosti sa objavili

nové skutočnosti s ponukou firiem Škoda Praha a Ruskej fede-

rácie. Ktoré konkrétne kroky a akú ich postupnosť predpokla-

dá vláda  v ďalšom procese projektu  Mochovce? Aký je postoj

vlády k  nejadrovým riešeniam energetickej  situácie na Slo-

vensku?  Aký je  skutočný postoj  vlády Slovenskej republiky

k podmienkam Európskej banky pre obnovu a rozvoj a ostatných

západných  partnerov  menovite  k  otázke liberalizácie cien

energie a k odstaveniu jadrovej elektrárne Bohunice? Je vlá-

da pripravená akceptovať podmienky Európskej banky pre obno-

vu a rozvoj a v akej konkrétnej formulácii? Aké bezpečnostné

normy  bude vláda  rešpektovať v  prípade dostavby  jadrovej

elektrárne Mochovce? V akom štádiu je dohoda s nemeckou spo-

ločnosťou Siemens o  rekonštrukcii jadrovej elektrárne Bohu-

nice? Kedy  a za akých  podmienok sa má  uzatvoriť a aká  je

celková suma kontraktu? Kto  nesie zodpovednosť za doterajší

neprofesionálny a  nekompetentný postup v  projekte Mochovce

v oblasti štátnej správy ako  aj rezortu energetiky a hospo-

dárstva, vrátane poškodenia  kreditu Slovenska v medzinárod-

ných finančných  a obchodných kruhoch?  Myslím na odstúpenie

od tejto pôžičky. Aké dôsledky  budú z takéhoto konania, po-

škodzujúceho  záujmy  Slovenska,  vyvodené  voči zodpovedným

osobám?  Aké  konkrétne  opatrenia  podnikne vláda Slovenska

a subjekty v jej kompetencii  na zabezpečenie serióznej, ce-

lospoločenskej diskusie o riešení energetickej situácie Slo-

venska? Ako konkrétne plánujú  zaangažovať do tejto diskusie

subjekty  presadzujúce alternatívne  riešenia, napríklad mi-

movládne organizácie a  odborníkov zaoberajúcich sa uvedenou

problematikou? Aké  konkrétne opatrenia plánuje  vláda a jej

podliehajúce subjekty na  realizáciu trvalo udržateľných, po

všetkých stránkach efektívnych riešení energetických problé-

mov Slovenska,  a v ktorých  oblastiach, legislatíva, ekono-

mické  nástroje, štátny  rozpočet, hospodárstvo,  energetika

atď.?

 

     Pre závažnosť  tejto problematiky navrhujem,  aby vláda

predložila Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a me-

nu a  Výboru Národnej rady pre  životné prostredie a ochranu

prírody informáciu o stanovisku  vlády k tejto problematike.

Ďalej  navrhujem zaradiť  na rokovanie  pléna Národnej  rady

Slovenskej republiky bod "Rozprava  na tému ekonomické a en-

vironmentálne aspekty dokončenia elektrárne Mochovce, nejad-

rová  a jadrová  alternatíva". Predpokladám,  že po diskusii

a uskutočnení takejto  rozpravy sa otvoria  mnohým poslancom

oči v otázke jadrovej energetiky na Slovensku, a nebudeme tu

dvaja zelení ako Don Quijote a Sancho Panza.

 

     Otázku  z inej  oblasti chcem  položiť pani  ministerke

Keltošovej. Týka  sa sčasti problematiky,  na ktorú už  pani

ministerka odpovedala pani poslankyni Gbúrovej.  Zaujíma ma,

kedy  bude predložená  novela  zákona  číslo 274/1994  Z. z.

v znení zákona 374/1994  Z. z. a ako bude  riešená otázka o-

hraničenia veku  študentov. V odpovedi ste  spomínali, že na

príslušnej novele pracujete. Dnes platná právna úprava totiž

diskriminuje študentov  nad 25 rokov  v otázkach sociálneho,

nemocenského a dôchodkového  poistenia. Títo študenti nemajú

zľavy vo  vlakoch a ďalšie výhody,  sú teda určitým spôsobom

oproti svojim  mladším kolegom diskriminovaní,  a nie svojou

vinou  sa napríklad  na niektoré  školy nedostali  a študujú

v staršom veku. Ako príklad by  som uviedol 82 študentov Vy-

sokej školy  výtvarných umení, čo predstavuje  20 % všetkých

študujúcich.  Nie je  to jediná  vysoká škola  na Slovensku,

ktorej študenti  majú tieto problémy, preto  sa na vás, pani

ministerka, obraciam s prosbou o pomoc v mene týchto študen-

tov a ich rodín.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Slovo dávam pánu poslancovi  Brockovi, pripraví sa pani

poslankyňa Bauerová.

 

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     vážená Národná rada,

 

     Hnutie  za  demokratické  Slovensko  vo svojom volebnom

programe, ale i vláda vo svojom programovom vyhlásení v čas-

ti  "Privatizácia" preferovalo  formu zamestnaneckých akcio-

vých spoločností. Mám svoj názor na túto formu privatizácie,

to však  v tejto súvislosti  nie je podstatné.  Na Slovensku

nie je veľa prosperujúcich  podnikov s hospodárskymi výsled-

kami,  aké dosahuje  štátny podnik  Skloplast Trnava. Určite

patrí k  rodinnému striebru Slovenskej  republiky. V minulom

roku dosiahol zisk 260 miliónov  a za prvý štvrťrok viac ako

112 miliónov Sk. Priemerná mzda  v minulom roku bola v tomto

podniku 8 900  Sk a tento rok by  mala byť podľa kolektívnej

zmluvy zvýšená  na 10 000 Sk.  V súčasnosti zamestnáva okolo

1 300 zamestnancov.

 

     Prečo o ňom hovorím? V súčasnosti sa rozhoduje o priva-

tizácii tohto  podniku. 30 % majetku  Skloplastu je určených

do kupónovej privatizácie, 3 % na reštitúcie a 67 % je urče-

ných  na priamy  predaj. O  kúpu týchto  67 % akcií štátneho

podniku sa uchádza niekoľko záujemcov - zamestnanecká akcio-

vá spoločnosť  Glasplast, vytvorená zo  zamestnancov podniku

a manažmentu. Tento týždeň  akciová spoločnosť upisuje akcie

pre svojich  zamestnancov. Ďalší záujemca o  kúpu 67 % tohto

superatraktívneho  štátneho podniku  je trnavský  podnikateľ

Vladimír Pór  a spol., vrátane manželky  poslanca Arpáda Ma-

tejku. Keďže pán Pór je predsedom Mestskej organizácie HZDS,

inými slovami, ide o privatizačný  podnet HZDS. Podľa  listu

závodného  výboru odborového  zväzu, ktorý  visí na nástenke

podniku  a je  adresovaný predsedovi  vlády Mečiarovi, práve

poslanec Arpád Matejka vytvára už od volieb atmosféru Mečia-

rovej  podpory ich  privatizačnému zámeru.  Ďalším záujemcom

o privatizáciu  Skloplastu  a  veľkým  konkurentom trnavskej

skupiny je údajne bývalý minister financií Július Tóth, čiže

tiež HZDS.

 

     Chcem sa spýtať predsedu vlády a ministra hospodárstva,

aké zámery má vláda so štátnym podnikom Skloplast Trnava. Má

šancu v privatizácii zamestnanecká akciová spoločnosť "v sú-

ťaži" s  ľuďmi, ktorí s výrobou  sklených  vláken nemajú nič

spoločné  a niektorí  z nich  ani nevedia,  kde sa spomínaný

podnik nachádza?

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďalej vystúpi pani poslankyňa Bauerová, pripraví sa pán

poslanec Köteles.

 

Poslankyňa E. Bauer:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení štyria členovia vlády,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     na základe ods. 3 § 89  rokovacieho  poriadku  poslanec

môže na  schôdzi Slovenskej národnej  rady interpelovať prí-

tomného člena vlády Slovenskej  republiky ústne. Vzhľadom na

to, že  členovia vlády, ktorých  chcem interpelovať, nie 

tu,  nevidím dostatočnú  oporu v  zákone, aby  som ich mohla

ústne  interpelovať. Chcem  však položiť  otázku, aký zmysel

majú ústne interpelácie, keď členovia vlády nie sú prítomní.

Preto v zmysle § 89 ods. 1 podávam svoju interpeláciu písom-

ne.  Chcela  by  som  však  požiadať  predsedu Národnej rady

v zmysle § 15, ktorý hovorí, že člen vlády Slovenskej repub-

liky je povinný prísť na schôdzu,  ak sa na tom uznesie Slo-

venská  národná rada  bez rozpravy,  čo, myslím  si, v tomto

prípade nemá význam, keďže  interpelácie sa schyľujú ku kon-

cu, alebo ak o  to požiada Predsedníctvo Slovenskej národnej

rady. V tomto zmysle  funkciu predsedníctva preberá predseda

Národnej rady. Preto žiadam  pána predsedu, aby interpelácie

na  ďalších zasadnutiach  Národnej rady  určil na  pevný čas

a pozval členov vlády, pretože problémy, ktoré tu boli pred-

nášané, sú  spoločensky závažnej povahy,  lenže zákon nedáva

dostatočnú oporu, aby boli  neprítomní ministri ústne inter-

pelovaní.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďalej  vystúpi pán  poslanec Köteles,  pripraví sa  pán

poslanec Mikloško.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Vážená Národná rada,

     vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

 

     Maďarská koalícia dňa 7. apríla  1995 v zmysle § 89 zá-

kona  číslo  44/1989  Zb.  interpelovala ministerku školstva

a vedy  Slovenskej republiky  a v  zmysle §  92 zákona číslo

45/1989 Zb. žiadala informáciu  a vysvetlenie od generálneho

prokurátora Slovenskej republiky v mene protestujúcich peda-

gógov  a rodičov  mesta Rožňavy.  Na vysvetlenie:  Prednosta

školskej správy  okresu Rožňava pán  Ján Leško bez  uvedenia

dôvodov svojím  listom zo dňa  3. 4. 1995  odvolal z funkcie

jedného z najschopnejších riaditeľov  v okrese Rožňava, pána

Alexandra Tótha,  riaditeľa Základnej školy  na ulici Komen-

ského v  Rožňave. Ján Leško  sa vo svojom  liste odvoláva na

§ 66 ods. 2 Zákonníka práce v  nadväznosti na § 3 ods. 1 zá-

kona číslo 542/1990 Zb. Z dôvodu, že § 66 Zákonníka práce je

už dávno  zrušený a § 3  ods. 1 zákona číslo  542 bez návrhu

príslušnej školskej rady  neumožnil odvolať riaditeľa, odvo-

lanie pána Tótha sme  považovali za neplatné a protizákonné.

Od pani  ministerky sme žiadali  urýchlené prešetrenie tohto

protizákonného stavu  a patričné opatrenia,  aby sa predišlo

podobným nezákonnostiam. Od pána generálneho prokurátora ako

ochrancu  zákonnosti  v  Slovenskej  republike  sme žiadali,

s poukazom na článok 149 Ústavy Slovenskej republiky, písom-

né stanovisko a jeho  oznámenie na verejnom zasadnutí Národ-

nej  rady  Slovenskej  republiky.  Pán  generálny prokurátor

k odvolaniu písomne neodpovedal, ani na schôdzi Národnej ra-

dy Slovenskej republiky sa nevyjadril. Žiaľ. Tým porušil zá-

kon číslo 45/1989 Zb.

 

     Chcel by som dodať, že 4. apríla som sa obrátil písomne

aj na Jána Leška, riaditeľa Školskej správy v Rožňave, v sú-

vislosti  s nezákonným  odvolaním pána  riaditeľa Tótha. Pán

riaditeľ  školskej správy  napriek tomu,  že ho  § 20 zákona

číslo 45/1989 Zb. zaväzuje do  30 dní reagovať na otázky po-

slancov, doteraz  mi protizákonne ani  neodpovedal. Pani mi-

nisterka reagovala na interpeláciu  a dosť obšírne vysvetľo-

vala zákonnosť odvolania pána riaditeľa. Namiesto nej by som

bol kratší. Jednoducho, pán prednosta Školskej správy v Rož-

ňave  nepozná Zákonník  práce  a  v odvolaní  pána riaditeľa

uvádza už dávno zrušený § 66.

 

     Vážená neprítomná pani ministerka,  ešte raz by som vás

chcel  upozorniť na  zjavné porušenie  zákona číslo 542/1990

Zb.  zo strany  pána prednostu  Jána Leška.  Zákon číslo 542

vtedy, zdôrazňujem vtedy, ešte neumožnil bez návrhu školskej

rady odvolať pána riaditeľa.  Napriek protestom školskej ra-

dy, rodičov a občanov  regiónu Rožňava  odvolanie pána Tótha

ste ešte dôkladne neprešetrili a, žiaľ, neurobili ste nijaké

opatrenia na obnovenie zákonného  stavu v Základnej škole na

ulici Komenského. Z tohto  dôvodu vás opätovne interpelujem,

aby ste  zabránili porušeniam platných  zákonov v Slovenskej

republike zo  strany prednostu Školskej rady  v Rožňave pána

Jána Leška a urobili patričné opatrenia, aby sa predišlo po-

dobným nezákonnostiam.

 

     A opäť navrhujem, aby  pán generálny prokurátor verejne

a písomne informoval Národnú radu Slovenskej republiky o zá-

konnosti odvolania pána Alexandra Tótha, riaditeľa Základnej

školy s vyučovacím jazykom maďarským  v Rožňave, a o navrho-

vaných opatreniach na nápravu.

 

 

     Vážená vláda, vážený pán premiér, v mene rodičov, obča-

nov a  pedagógov z Rožňavy a  rožňavského regiónu vás žiadam

ako najvyššieho predstaviteľa výkonnej moci, aby ste urobili

kroky  na obnovenie  zákonnosti na  Okresnej školskej správe

v Rožňave a  na Základnej škole s  vyučovacím jazykom maďar-

ským na ulici Komenského v Rožňave vyvodením patričných kon-

kluzív voči tým osobám,  ktoré vedome porušili platné zákony

Slovenskej republiky.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Vážený pán predsedajúci, podľa  § 92 ods. 2 rokovacieho

poriadku žiadam vysvetlenie od predsedu parlamentu.

 

     Vážený pán predseda  parlamentu, ste hlavou slovenského

parlamentu. Podpredseda parlamentu a váš najbližší spolupra-

covník Ján Ľupták v dnešnej Národnej obrode na otázku, prečo

počas prezidentovho  prejavu v Národnej  rade Slovenskej re-

publiky odišiel, odpovedal: "Išiel som na WC, potreboval som

ísť." Na otázku, prečo je  teda v bufete, odpovedal: "To ne-

vadí, pretože som tu. To je moja vec. Čo sa do toho staráte.

Ja som pána prezidenta nevolil. Čo je mne pán prezident?"

 

     Pán predseda parlamentu, takéto  reči môžu obstáť v IV.

cenovej skupine bez obsluhy, ale nie z úst ústavného činite-

ľa. Povedať, že v čase  prezidentovho prejavu som bol na WC,

lebo som potreboval ísť, a zároveň dodať, čo je mne pán pre-

zident, to je kultúrna  stoka. Pán predseda parlamentu, žia-

dam vás,  aby ste sa  vyjadrili k slovám  vášho podpredsedu.

Takáto kultúra  nemá nič spoločné s  kultúrou tejto krajiny.

Slováci nie sú dobytok, aby na ich čele stáli takíto ľudia.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     keďže už nemám viac prihlášok, chcem sa spýtať, či chce

niekto z poslancov podať ešte interpeláciu?

 

     Ak tomu tak nie je, pýtam  sa členov vlády, či chcú od-

povedať.

 

     Prepáčte, dohodli sme sa, že nebudú faktické pripomien-

ky. Prosím, zapnite mikrofón pánu Čarnogurskému.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Mám procedurálnu otázku alebo poznámku v tom zmysle, že

o ľudskej úrovni pána Ľuptáka  najlepšie svedčí to, že počas

interpelácie Františka Miklošku sa pán Ľupták smial.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     To nebola  procedurálna otázka, to  bolo zneužitie, pán

Čarnogurský, prepáčte.

 

     Pýtam sa teda členov vlády, či chcú odpovedať na inter-

pelácie a otázky poslancov,  ale zároveň vás chcem požiadať,

aby  ste svoju  odpoveď dali  pánom poslancom  aj v písomnej

forme.

 

     Prosím, pán minister Ducký.

 

Minister hospodárstva SR J. Ducký:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     panie poslankyne,

     páni poslanci,

 

     priznám sa, že to, čo sa tu dnes povedalo k problemati-

ke Mochoviec, bolo pre mňa prekvapením z niekoľkých dôvodov.

V prvom rade preto, že rozhodnutie o dostavbe Mochoviec pri-

jala  vláda pána  Moravčíka.  Čiže  nastúpili sme  do vlaku,

i keď  sa  osobne  s  tým  rozhodnutím  stotožňujem, že prvý

a druhý blok Mochoviec musia  byť dobudované. Jednoznačne za

týmto názorom stojím  a stál som aj vo  funkcii ministra, aj

v opozícii, aj dnes.

 

     Jedna zásadná poznámka: Už  pred rokom a niekoľkými me-

siacmi pri mojom prvom  stretnutí vo funkcii ministra hospo-

dárstva som avizoval francúzskym predstaviteľom konzorcia na

čele s  EDS, že cena za  dostavbu prvého a druhého  bloku je

vysoká a že budeme tam mať spoločné problémy s cieľom znížiť

náklady na  efektívnu alebo optimálnu úroveň,  bez dosahu na

jadrovú bezpečnosť prevádzky a všetko, čo s tým súvisí. Máme

dokumenty o  tom, že Francúzi alebo  konzorcium išlo s cenou

dole z  1 300 miliónov  nemeckých mariek približne  na 1 100

miliónov nemeckých  mariek. Potom, počas  našej opozície, sa

cena vyšplhala na 1 452 miliónov mariek.

 

     Jeden z mojich prvých krokov po nástupe do funkcie bol,

že som vydal pokyn na previerku všetkých nákladov na dostav-

bu Mochoviec.  To by som  bol urobil bez  ohľadu na minulosť

a na kontinuitu cez funkciu. Naši experti ocenili náklady na

dostavbu Mochoviec pri  zachovaní všetkých atribútov bezpeč-

nosti približne na miliardu  mariek, teda okolo 400 miliónov

mariek dole, čo, samozrejme, stojí za to, i keby sa nič viac

neudialo, pretože 400 miliónov mariek je okolo 8 miliárd Sk.

V rozpočte sme našli položku  220 miliónov mariek za vedenie

projektu pri dohodnutých podmienkach, že všetky záruky a ri-

ziká za  bezpečnosť prevádzky berie  prevádzkovateľ, v tomto

prípade Slovenské elektrárne, akciová spoločnosť, eventuálne

Slovenská  republika  v  podobe  i  vami  schváleného zákona

o jadrovej bezpečnosti a vytvorení fondu v rozsahu 2 miliárd

korún ročne,  ktorý je súčasťou rozpočtu  na rok 1995. Ruská

ponuka na 150 miliárd dolárov je tu minimálne 1,5 až 2 roky.

Konkretizovala sa pri  poslednej návšteve ruských predstavi-

teľov  a zatiaľ  sa zdá,  že ruský  partner za ponukou stojí

a vo svojom rozpočte uvažuje s touto sumou. Myslím si, že je

to veľmi  dobré. Niet dôvodu, aby  sme túto ponuku odmietali

jednak preto,  lebo je bezkonkurenčne  najlepšia zo všetkých

ponúk na peniaze na dostavbu Mochoviec z hľadiska ceny peňa-

zí. A  navyše, sami Francúzi konštatujú,  a všetci, ktorí sa

tým  zaoberáme, vieme,  že Mochovce  sa nedajú  dostavať bez

ruskej dokumentácie a bez českej technológie.

 

     Opakujem, že  dostavba a spôsob  financovania Mochoviec

nebude  mať žiadny  vplyv na  bezpečnosť prevádzky,  pretože

všetko,  čo  z  tohto  pohľadu  v  Mochovciach    byť, 

v Mochovciach  je od  firmy Siemens,  a dokonca  je to už aj

zaplatené. Čiže spôsob  financovania sa nedotkne bezpečnosti

prevádzky, nech to bude ktokoľvek.

 

 

     Ako  to už  na svete  býva, keď  sa jednému menej darí,

druhý môže mať z toho dokonca aj osoh, dúfam, že nie radosť.

Česká strana mešká s dostavbou Temelína podľa vyjadrenia ko-

legu  Dlouhého sedem  až deväť  mesiacov. Jednak  majú voľné

zdroje, ale jednak z výpadku  a z časového posunu im nastáva

disproporcia v  zdrojoch elektrickej energie,  teda budú po-

trebovať elektrickú  energiu. Navyše, samozrejme,  majú emi-

nentný záujem  na dodávkach Škodovky  na dostavbu Mochoviec,

pretože,  ako  som    povedal,  bez  českej technológie sa

Mochovce dokončiť nedajú.

 

     Pri návšteve podpredsedu vlády pána Kočárnika, ministra

financií, som prvýkrát počul od českých predstaviteľov ponu-

ku, že by sa chceli i finančne - technologicky je to automa-

tické, že  sa zúčastnia -  zúčastniť na dostavbe  Mochoviec.

Vtedy hovorili o  rozsahu 5 až 6 miliárd  korún, vzhľadom na

súvislosti, o  ktorých som tu pred  chvíľou hovoril. Navyše,

čo ma mimoriadne potešilo, chcú,  aby tých 6,5 miliárd korún

bolo vrátených v dodávkach elektrickej energie zo Slovenska.

Je to mimoriadne výhodné, nie  sú skoro žiadne tranzitné po-

platky, nadradená energetická sústava,  a samozrejme, z toho

dôvodu i  patričná ekonomika vo  väzbe na platné  ceny elek-

trickej energie  v Českej republike  a Slovenskej republike,

ktoré sú  lepšie, ako nám ponúka  konzorcium v prípade, keby

ono bolo  jediným financovateľom v  rámci tej trojkombinácie

EDF, BAYERWERK a Európska banka pre obnovu a rozvoj. Boli by

sme urobili veľkú chybu, keby  sme na túto ponuku neboli za-

reagovali  pozitívne. Tým  viac, že  Škodovka a  jej experti

ocenili nevyhnutnú  výšku nákladov na  dostavbu prvých dvoch

blokov  Mochoviec  vyjadrenú  percentuálne  68  percentmi za

predpokladu, že cena konzorcia je 100 %, čo je okolo 900 mi-

liónov mariek, teda minimálne o  500 aj viac miliónov mariek

menej, ako bola pôvodná ponuka konzorcia.

 

 

     Samozrejme, že  tento negociačný faktor  sa snažíme vy-

užiť. Je to naša povinnosť,  aj moja, a oznámili sme partne-

rom  z Francúzska,  že musia  prehodnotiť výšku  nákladov na

dostavbu Mochoviec.  Odklad nášho vyjadrenia  voči Európskej

banke  pre obnovu  a rozvoj  nebol len  z tohto  dôvodu, ale

najmä z  toho dôvodu, že  Rada Európy odporučila  banke, aby

pôvodný termín  odložila, a my  sme nevideli dôvod,  keď oni

odkladajú svoj termín, aby sme my neodložili svoje rozhodnu-

tie. Bola by to taktická chyba predbiehať časové poradie ta-

kého závažného rozhodnutia z hľadiska logickosti postupu.

 

     Mojím želaním je, aby  sa na dostavbe Mochoviec zúčast-

nili všetci traja partneri s tým, že výška nákladov musí byť

prehodnotená na  opodstatnenú úroveň, o ktorej  som už hovo-

ril. Samozrejme, nie je definitívna, pretože rozhodnutie nie

je ešte urobené.

 

     Už som prevečeral, našťastie, nie naše peniaze, s pred-

staviteľmi firiem  a konzorcií na  paro-plynový cyklus určite

slušný objem peňazí. Verbálne všetci vedia zdôvodniť, že pa-

ro-plynový cyklus  je lepší. Naša  podmienka bola jednoduchá.

Sme ochotní  ísť do dostavby  Mochoviec na alternatívu,  keď

bude  alternatívne   riešenie  v  tom   čase,  ako  počítame

s Mochovcami,  v tom  výkone a  v tej  ekonomike. Môžem  vás

ubezpečiť  a, samozrejme,  dodáme dokumentáciu,  že to nikto

nevie splniť, lebo sa to splniť nedá. Ak niekto hovorí niečo

iné,  vedome  zavádza,  pretože  v  prípade  Mochoviec nejde

o nič,  o žiadnu  politiku, ide  o peniaze.  Ide o  peniaze,

a nie  o malé  peniaze, a  Slovensko si  musí ustrážiť svoju

energetickú  rovnovážnosť, pretože  Slovensko dovážalo elek-

trickú energiu v rozsahu 20 % dlhodobe, a v prípade nerieše-

nia Mochoviec by išlo o  ťažké miliardy za energiu, ktorá by

sa musela dovážať do spotreby pre slovenskú ekonomiku.

 

     Týždenne sledujem  grafy  spotreby  elektrickej energie

v Slovenských elektrárňach. Chvalabohu, spotreba elektrickej

energie neustále stúpa. Kto  tomu rozumie, vie, že približne

1 % vzrastu spotreby elektrickej energie znamená 1 % nárastu

hrubého domáceho produktu. Čiže bolo by nezodpovedné od tej-

to vlády  aj od poslaneckého  zboru a od  kohokoľvek, kto to

myslí so  Slovenskom dobre, keby  sme túto slabinu  odhalili

a neriešili ju tak, ako  je pripravená na riešenie. Prijímam

skupiny  mladých  ľudí  najmä  z  Výskumného ústavu jadrovej

energetiky, ktorí ma presviedčajú,  že ani znížená výška ná-

kladov nie je nevyhnutná, bez toho,  že by sa to dotklo bez-

pečnosti prevádzky jadrovej elektrárne Mochovce.

 

     Mojím tichým želaním je, a robíme na tom, aby sa na fi-

nancovaní dostavby  zúčastnili všetci traja  partneri s tým,

že náklady budú takto prísne prehodnotené, a so zabezpečením

účasti slovenských subjektov, najmä Výskumného ústavu jadro-

vej energetiky a našich podnikov, ktoré v tejto oblasti pra-

cujú,  pokiaľ bude  možné, aby  subdodávky boli zabezpečené.

Siemens, s ktorým som rokoval minulý týždeň, jednoznačne po-

vedal, že podporuje dostavbu tejto elektrárne, je pripravený

pracovať v rámci konzorcia,  kde pracuje s českou Škodovkou,

a je pripravený na variant s  Rusmi. Takže z ich strany niet

žiadnych pochybností. Minister Dlouhý na poslednom stretnutí

v Brne proklamatívne vyjadril aj pred Českou televíziou záu-

jem českej  vlády na účasti  na financovaní Mochoviec  v tom

rozsahu, že ostatné je  vecou podnikateľských subjektov, ako

sa dohodnú.

 

     Koncepcia slovenskej energetiky do roku 2005 je na sve-

te. Dostavbou Mochoviec by sa mala končiť éra jadrovej ener-

getiky a počíta sa do roku 2005 na  báze paro-plynových jed-

notiek, kogerenovaných jednotiek, s inštalovaným výkonom ne-

celých 1000 megawattov s tým, že by tieto jednotky  boli po-

stavené decentralizovaným  spôsobom po  trase  plynovodu pri

veľkých mestách, ktoré by  mohli  využívať nielen elektrickú

energiu, ale  i tepelnú energiu,  aby bola vyššia  účinnosť.

Z tohto pohľadu  si myslím, že  táto koncepcia je  v súlade,

a dokonca sa viaže aj na  Energetickú chartu a na všetko, čo

súvisí s rozvojom energetiky v rámci medzinárodných uzancií,

či už v rámci Európskej únie, alebo aj v širšom meradle.

 

     Na informáciu - s veľkou pravdepodobnosťou  energetický

problém  Číny nebude  riešený fosílnymi  palivami, ale  bude

riešený výstavbou 20 atómových elektrární s podstatne vyšším

výkonom ako  u nás z toho  dôvodu, že je spočítané,  že keby

Čína riešila  svoju potrebu pri tej  dynamike ekonomiky, akú

má, klasickými formami výroby elektrickej energie, teda spa-

ľovaním uhlia, ktorého má dostatok, znamenalo by to celosve-

tovú katastrofu  z hľadiska ozónovej  vrstvy a všetkého,  čo

s tým súvisí.

 

     Odmietame  politický aspekt  tohto problému.  Slovenské

elektrárne dostali včera pokyn  na základe rozhodnutia vlády

zvolať  všetkých  troch  partnerov.  Úvodné  stretnutie bude

u mňa s  odporučením postupu, ako tu  hovorím, aby sa všetci

traja  zúčastnili na  dostavbe pri  maximálnej optimalizácii

nákladov, aby občan nemusel zbytočne platiť za to, čo v tom-

to prípade nepotrebujeme.

 

     Prvé dva bloky v  Jaslovských Bohuniciach nebudú odsta-

vené v roku 2000, budú  odstavené jeden rok po rutinnej pre-

vádzke Mochoviec. Hrajú na nás habaďúru, ako povedal pán ex-

minister Dzurinda v iných  súvislostiach. Hrajú na nás haba-

ďúru, odsúvajú  nám dostavbu Mochoviec a  chcú sa držať roku

2000, ako  sľúbila predchádzajúca vláda,  aby nenastal súbeh

kapacít, aby sme tým nemohli zlacniť jednak produkciu Mocho-

viec, ale najmä  aby sme sa dostali do  závislosti a nestali

sa ani  na krátky čas  štátom, ktorý by  mohol vyvážať elek-

trickú energiu, ale naopak, musel  by ju buď konzumovať, ale

v tom prípade bude nápor na devízové rezervy Národnej banky,

pretože každý, kto to zaplatí, si svoje oprávnené investície

zoberie v dolároch a budeme musieť konvertovať slovenskú ko-

runu, pričom  nejde o malé peniaze.  Čiže naše stanovisko je

jednoznačné: dostavba prvých dvoch blokov Mochoviec, skúšob-

ná prevádzka  plus jeden rok  komerčnej alebo rutinnej  pre-

vádzky, a potom môžeme hovoriť o odstavení V1. A nie tak, že

sa napíše  rok 2000, bude sa  odsúvať dostavba Mochoviec, tá

nebude načas, a potom sa  povie "však ste sa zaviazali". Tl-

močil som  to na medzinárodných  fórach a takto  zreteľne to

hovorím aj tu, aby nám bolo všetkým jasné, o čo sa v prípade

Mochoviec hrá.

 

     Elektrickú energiu nebude od koho doviezť, keby sme bo-

li trvale závislí od dovozov,  a draho by sme to preplácali.

Vláda má eminentný záujem  na skrátení procesu rozhodovania,

samozrejme, pri rešpektovaní ekonomiky tak, aby sme zabezpe-

čili slovenskej ekonomike, ktorá je na vzostupe, a dúfam, že

na dlhodobejšom,  nie na krátkodobom  vzostupe svojich para-

metrov, aby sme neboli závislí,  pretože je oveľa horšie byť

závislí od  dodávok elektrickej energie, ako  byť závislí od

dodávok paliva, v tomto  prípade paliva v koncentrovanej po-

dobe.  Koniec koncov,  kolegovia v  Čechách dokončujú väčšiu

elektráreň, ako  sú Mochovce, prvé  dva bloky, a  takisto sú

závislí od dodávok paliva dokonca  s tým, že vyhoreté palivo

budú musieť dlhodobo alebo trvale uskladňovať u nich, zatiaľ

čo v našom prípade dodávateľ paliva dostáva šancu len vtedy,

keď sa  zmluvne zaviaže na  odobratie vyhoretého paliva,  čo

šetrí  pre Slovensko  ďalšie miliardy.  Ale najmä  neviem si

predstaviť reakciu obyvateľstva a zelených v tom dobrom slo-

va zmysle,  keby sme museli budovať  trvalé úložisko paliva.

V prípade  dodávok jadrového  paliva z  Ruska je zabezpečený

odber  vyhoretého  paliva.  Je  to  zmluvne takto podchytené

a z našej strany je to  podmienka účasti Rusov i napriek to-

mu,  čo som  povedal, že  bez ruskej  dokumentácie sa nedajú

Mochovce dokončiť.

 

     Nevidíme v tejto etape  ani alternatívu za tých podmie-

nok,  ktoré som  tu povedal.  Samozrejme, každý alternatívny

zdroj energie  má podporu, a  dokonca je na  to vytvorený na

Ministerstve  hospodárstva   Slovenskej  republiky  osobitný

fond. Je to len otázka toho, či podnikateľské subjekty doká-

žu splniť to, o čom sa  tu hovorilo v interpelácii, že je to

výhodnejšie, lacnejšie a výkonnejšie.

 

     V tejto etape toľko.  Samozrejme, vážení páni poslanci,

bude dodaná i písomná odpoveď a stanovisko.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán minister. Ako  som už uviedol, prosím čle-

nov vlády, vrátane pána ministra, aby podľa zákona o rokova-

com poriadku  dali písomnú odpoveď na  interpelácie a otázky

v stanovenej lehote 30 dní.

 

     Vážené  dámy,  vážení  páni,  p o s l e d n ý m   bodom

programu je

 

     Všeobecná rozprava.

 

     Do rozpravy sa prihlásili traja poslanci. Ako prvej dá-

vam slovo  poslankyni pani Rusnákovej.  Pripraví sa poslanec

pán Šimko.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     vážený parlament,

 

     do  všeobecnej rozpravy  mám pripravené  dva príspevky.

Prvý sa  bude týkať mandátového a  imunitného výboru a druhý

včerajšieho rokovania počas prítomnosti pána prezidenta.

 

     Poslanecký klub Demokratickej únie  dňa 16. 1. 1995 po-

dal Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady Slovenskej

republiky podnet na začatie disciplinárneho konania voči pá-

nu poslancovi Slotovi za jeho  nevhodné výroky na 3. schôdzi

Národnej rady v  decembri roku 1994, a to  podľa § 93 zákona

o rokovacom  poriadku  Slovenskej  národnej  rady. Mandátový

a imunitný výbor na svojom zasadnutí  dňa 25. 4. 1995 rozho-

dol,  že výroky  pána Slotu  nie sú  nevhodné a  de facto sú

v súlade so spôsobom výkonu funkcie ústavného činiteľa.

 

     O čo v tomto podaní išlo?  Z výrokov pána Slotu len  na

oživenie pamäti  budem citovať: "Päťtisíc  študentov na čele

s nejakým  pánom  Szalajom  z  Együttélésu  je  podplatených

a vytvárajú  dojem, že  Slováci sú  proti slovenskému štátu.

Neviem prečo by sme tu mali niekoľko hodín počúvať niečo, čo

aj tak nebude presadené. Keď je niekto vo väčšine, tak môže-

te navrhovať neviem čo, aj tak budeme hlasovať o tom, na čom

sme  sa  dohodli  my,  ktorí  vládneme,  a nebudeme hlasovať

o tom, čo navrhujete vy, ktorí ste boli porazení. Stretnutie

Slovákov  v Žiline  je stretnutie  slovenského národa, ktorý

podporuje svoju slovenskú vládu."  Toto všetko je teda podľa

Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky v poriadku. Pán poslanec  sa vyjadril v zmysle demo-

kratického  zmýšľania,  študenti    podplatení záškodníci,

Együttélés má prsty vo všetkom,  v parlamente sa nebude zby-

točne  diskutovať. Niektorí,  čo tam  sedia a  chcú hlasovať

o svojich návrhoch,  sú porazení, tak  načo, no a  slovenský

národ miluje slovenskú vládu.

 

     Mňa  najviac pobúrilo,  dovolím si  povedať, hodnotenie

študentov. Študenti  nie sú podplatiteľní a  v dejinách slo-

venskej spoločnosti vždy  boli tou najrevolučnejšou zložkou.

Spomeňme si, akí sme boli na  nich hrdí v roku 1989. V čase,

keď niektorí  dospeli sa ešte  len rozhodovali, či  pôjdu na

námestia  podporiť VPN,  oni tam  už stáli.  Som presvedčená

o tom, že študenti aj dnes veľmi  presne vedia, čo chcú a čo

odmietajú, a  možno práve toto  niekomu prekáža. Dovolím  si

teda veľmi  ostro protestovať proti  rozhodnutiu Mandátového

a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky v me-

ne študentov a v mene poslaneckého klubu Demokratickej únie.

 

     Pán Slota sa naozaj nemusí nikomu ospravedlniť. A ak si

mandátový a  imunitný výbor myslí, že  toto jeho rozhodnutie

bolo v súlade s tým, ako  sa má správať ústavný činiteľ, tak

k ich zodpovednej práci im môžem len gratulovať.

 

     Moja druhá pripomienka sa  bude týkať včerajšieho roko-

vania. Poslanecký  klub Demokratickej únie  protestuje proti

včerajšiemu vedeniu  schôdze pánom Gašparovičom  v čase, keď

do  parlamentu prišiel  prezident Slovenskej  republiky. Pán

prezident oznámil  presný čas svojho  príchodu a vystúpenia.

Na  otázku poslancov,  či pán  predseda Národnej  rady vedel

o tomto  presnom  čase,  pán  Gašparovič  oznámil, že dostal

list, v ktorom sa píše len to, že pán prezident príde do Ná-

rodnej rady. Je  zistené, že v liste bol  uvedený aj čas. To

znamená,  že  pán  Gašparovič  oklamal  parlament  a dal tým

priestor pre  poslanecký klub HZDS,  aby robil zbytočné  ob-

štrukcie. Máme teda podozrenie, že to urobil zámerne. Posla-

necký klub Demokratickej únie  žiada predsedu Národnej rady,

aby sa oficiálne vyjadril k tomuto protestu.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďalej v  rozprave vystúpi pán  poslanec Šimko, pripraví

sa poslanec Roman Kováč.

 

 

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán predsedajúci,

     dámy a páni,

 

     Slovensko je  krajina, pred ktorou  sú dnes veľké  mož-

nosti.  Nemôže si  však dovoliť  neustále vnútorné konflikty

vyplývajúce zo súkromných sporov  a averzií politikov, ktorí

zastávajú vysoké ústavné funkcie. Biblická pravda, ktorá ho-

vorí, že  dom, ktorý je vnútorne  rozdelený, neobstojí, nech

je pre nás vážnym varovaním. Na čo je to neustále podnecova-

nie nenávisti a sporov?  Rešpektujme, že moc v demokratickom

štáte je  rozdelená. Plňme si každý  na svojom mieste úlohy,

ktoré nám boli zverené - vláda i opozícia, prezident, vláda,

parlament, súdy,  pretože v konfliktoch,  ktoré neustále vy-

hrocujete, nejde len o politický osud toho-ktorého ústavného

činiteľa. Napokon, keby  šlo len o to, tak by bola ľahká po-

moc. Prezident by mohol veľmi ľahko odísť. Nikoho a iste ani

jeho neteší byť terčom neustálych intríg a útokov, ale váže-

né poslankyne,  vážení poslanci, tu  nejde o jeho  osobu. Tu

ide o osud  tejto krajiny. Nie je možné  rozkolísať celú jej

ústavnú  konštrukciu bez  toho, aby  tým Slovensko neutrpelo

ďalekosiahle škody.

 

     Prebuďte sa, vážené kolegyne a kolegovia, a nepovyšujte

súkromný spor a averziu  na štátnopolitickú konfrontáciu me-

dzi ústavnými orgánmi. Je to nezodpovedné, a i keby ste svoj

politický zámer dosiahli, uškodíte tejto krajine. Mám pocit,

že  vaše  ťaženie  voči  prezidentovi  Kováčovi  vediete tak

trochu ako športový zápas  s neosobným zápalom a zanietením.

Ale ak  aj ponecháme bokom zbabelosť,  v ktorej niekoľko de-

siatok ľudí koncentruje svoj  pohon na jediného starého pána

a chce ho  jednoducho uštvať, tak si  aspoň spomeňme na svoj

ústavný  sľub, ktorý  sme tu  na začiatku  volebného obdobia

slávnostne predniesli. Sľubovali sme  v ňom, že svoje povin-

nosti chceme plniť v záujme občanov Slovenskej  republiky, a

nie v  záujme svojich strán,  či našich vlastných.  Pohon na

prezidenta nikdy nemôže byť v záujme občanov žiadneho štátu.

 

     Vážená  Národná  rada  Slovenskej  republiky, je znakom

veľkých ľudí, že si dokážu  vážiť i svojho protivníka. Mnohí

si  i tu,  v tejto  snemovni, azda  celkom nevyhovujeme, ale

napriek dakedy  vzrušeným a expresívnym  diskusiám musíme sa

rešpektovať. Myslím  si, že to aj  robíme. Rešpektujme preto

i prezidenta tohto štátu, ktorý bol zvolený v súlade s Ústa-

vou Slovenskej republiky. Podľa  nej jeho volebné obdobie je

iné ako volebné obdobie  parlamentu. Preto je celkom normál-

ne,  že i  prezident, ktorý  vo chvíli  voľby má  požadovanú

väčšinu, v priebehu volebného obdobia podľa výsledkov volieb

nemusí túto väčšinu po celý čas mať. Jeho úloha je podľa ús-

tavy iná. Skoncujte preto  s nezodpovedným pohonom na prezi-

denta  a začnime  sa radšej  venovať serióznej  zákonodarnej

činnosti. To je naša základná ústavná právomoc a to je i to,

čo od nás potrebujú občania Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Slovo  dávam predsedovi Národnej  rady Sloven-

skej republiky pánu Gašparovičovi, ktorý odpovie na vystúpe-

nie pani poslankyne Rusnákovej.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Škoda, že pani poslankyňa  Rusnáková odišla. Je tu. Som

veľmi rád, pretože v poslednom  čase sa tak štylizujú otázky

k môjmu rozhodovaniu, že ma to až mrzí.

 

     Pani poslankyňa,  musíte sledovať, čo  poviem. Veľakrát

ste už povedali, čo som nepovedal. Prečítal som list tak, že

som povedal: Pán prezident mi v popoludňajších hodinách tes-

ne poobede poslal list, kde mi oznamuje, že chce vystúpiť na

tejto  schôdzi, a  kde mi  oznamuje, že  chce vystúpiť podľa

článku ústavy. Nespomenul som ani § 19 rokovacieho poriadku,

ktorý sa nevzťahuje na vystúpenie pána prezidenta, úmyselne,

aby som nevyvolal okolo toho diskusiu, oprávnenú, a nespome-

nul som  ani hodinu. A bolo  20 minút pred štvrtou,  dal som

prestávku na 20 minút. To si  tiež pozrite do zápisu, že som

povedal 20 minút,  nie pol hodinu, čiže začalo  by sa presne

o 16.00 hodine, ako pán prezident povedal.

 

     Pán prezident prišiel, ja som  si s ním sadol do salónu

a spolu sme rozoberali situáciu, kde sme sa dohodli, že hneď

o 16.00 hodine  vystúpi. Spolu sme  sa dohodli. Nato  prišli

zástupcovia klubov a  povedali, že nie, že chcú  dať iný ná-

vrh, že  chcú dať návrh,  aby sa začalo,  resp. pokračovalo,

v hlasovaní o pôvodnom bode programu.  Nato som sa sám pýtal

pána prezidenta,  či chce počkať tu,  alebo či chce vystúpiť

ako prvý. Sám som mu povedal, že bolo by lepšie, keby vystú-

pil hneď, aby  nečakal, ale že súhlasím s  tým, ak povie, že

príde neskôr, oznámim to snemovni.  Chvíľu sme sa o tom roz-

právali, pán prezident na to povedal, že aj keď to bude dlho

trvať, radšej ide a skúsi,  či bude môcť odpovedať ako prvý.

Ja som povedal áno, ja ten návrh poviem.

 

     Prišiel som  sem - hovorím  to preto podrobne,  lebo už

nevidím cestu, ako sa s  vami zhovárať - vystúpil pán posla-

nec Cabaj  a dal požiadavku, ktorú  dal, a nato došlo  k tej

situácii. Nato  pán poslanec z Maďarskej  koalície dal tento

presný  návrh, prečo  teda predseda  nepovedal prezidentovi,

aká je situácia. Čiže presne to som urobil, pán poslanec Ás-

ványi, myslím,  že vy ste  sa to pýtali.  Takže s týmto  pán

prezident sem  do snemovne išiel  a potom bola  tá situácia,

ktorá bola, a ja som dal slovo pánu prezidentovi.

 

 

     Pani  poslankyňa, nezavádzajte.  Skutočne nezavádzajte.

Takto bol  celý priebeh rozhovoru.  Pán prezident to  určite

potvrdí, ak sa ho spýtate.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Chcel by  som povedať ešte  jednu informáciu poslancom,

že ak chcú dnes odletieť  lietadlom, schôdza sa musí skončiť

do 13.00 hodiny. Do rozpravy sa ďalej prihlásil pán poslanec

Roman Kováč. Prosím. Ďalej pán Ftáčnik. Teraz nie sú faktic-

ké poznámky.

 

     Prosím, pán Kňažko.

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

     vážený pán predseda,

 

     rád  by som  sa ešte  vyjadril k  tomu, čo  si nám pred

chvíľou hovoril.

 

     Po prvé nebolo o 20 minút štyri hodiny, ale o 10 minút.

To po prvé. A dal si  20-minútovú pauzu, ale bolo o 10 minút

štyri, a nie o 20 minút. To iste potvrdia všetci, ktorí majú

hodinky.

 

     Ďalej by som sa chcel opýtať, prečo si neoznámil Národ-

nej  rade, že  pán prezident  v liste  požiadal o vystúpenie

a že  požiadal o  16.00 hodine.  To znamená,  že si  nepodal

presnú informáciu parlamentu. Napriek  tomu, že pán poslanec

Fico na to upozornil, nepovažoval si za potrebné povedať, že

to je o 16.00 hodine. A  zámerne si na čas, keď požiadal pán

prezident o vystúpenie, dal pauzu, čo môžem označiť minimál-

ne za nezdvorilé, ale to skutočne minimálne.

 

     Po ďalšie - to rozhodnutie  troch klubov, že ťa prekva-

pilo (to, čo povedal pán Cabaj), o tom vyslovujem teda vážne

pochybnosti, ako  aj o celej manipulácii  s rokovaním, ktorá

sa týkala  práve § 19,  či môže pán  prezident, alebo nemôže

vystúpiť. Dokonca si chcel dať hlasovať o niečom, kde nebolo

požiadané  o hlasovanie.  Mám kópiu  z toho,  kde pán  Cabaj

tlmočil  názory klubov,  ale nežiadal  o tom  hlasovať. Túto

myšlienku si  mu vnukol ty so  zjavným zámerom. Takže pokiaľ

by sme hovorili o tom, čo  sa včera odohralo, tak môžeme po-

kojne  konštatovať, že  si vedome  manipuloval túto  schôdzu

a nepodal  si  kompletnú  informáciu  parlamentu týkajúcu sa

vôle prezidenta vystúpiť a kedy presne, t.j. o 16.00 hodine.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán predseda Národnej rady odpovie hneď.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, zase hovoríte iné, ako som povedal. Teraz

som povedal, že som neoznámil  hodinu a že som neoznámil ani

článok  rokovacieho  poriadku.  To  som  predsa povedal pred

chvíľou. A urobil som to  úmyselne, aj to som predsa povedal

pred chvíľou a prečo a s tým, že som vedel, že najskôr budem

s pánom prezidentom hovoriť. Aj sa tak stalo, aj som s pánom

prezidentom hovoril a pána prezidenta som informoval o všet-

kom, pretože som sa chcel vyhnúť niektorým možným situáciám,

o ktorých som  mohol predpokladať, že tu  budú. Takže to bol

odo mňa skutočne úmysel, tak  ako pán poslanec hovoríš. A na

toto všetko, tak ako som povedal, môžete si vybrať zápis, čo

teraz hovorím, dať to pánu prezidentovi, a verím, že to tak-

to presne potvrdí.

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán predseda. S faktickou poznámkou sa prihlá-

sil pán poslanec Urban.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     kolegovia, kolegyne,

 

     chcel by som len reagovať  na to, čo pred chvíľou pove-

dal pán poslanec Šimko. Včera  som sa z vystúpenia pána pre-

zidenta dozvedel,  že je prvým občanom  tohto štátu. To teda

vyvoláva nejaké asociácie, že zrejme je tu aj nejaký posled-

ný občan tohto  štátu. Poznám ústavu a v  nej je uvedené, že

pán prezident  je hlavou Slovenskej  republiky, hlavou nášho

štátu. A preto chcem poprosiť pána Šimka, aby nedehonestoval

pána prezidenta  a nenazýval ho  tak, ako to  uviedol, že je

starým pánom.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. S ďalšou faktickou poznámkou chce vystúpiť pán

poslanec Tkáč. Prosím.

 

Poslanec V. Tkáč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia najmä z opozície,

 

     nemyslím si,  že patrím medzi konfrontačné typy, a sku-

točne vás prosím, aby ste toto moje vystúpenie nechápali ako

konfrontáciu. Ale niektoré veci mi nejdú do hlavy, vysvetlím

vám, ktoré. Ak pán prezident požiadal včera poobede, že chce

vystúpiť s  tým, na čo  právo má, myslím  si, že článok  105

ústavy písmeno o) mu jednoznačne toto právo dáva. Nesúhlasím

a nechcel som včera zvyšovať konfrontáciu cez právne výklady

s tým, že by sme mali používať nejakú analógiu legis, analó-

giu juris a § 19 rokovacieho poriadku, ale berte  ma, že zas

nechcem konfrontovať ani  vyvolávať právnické debaty. Urobme

všetci spolu preto všetko, aby  sme už tento nešťastný roko-

vací  poriadok mali  za sebou,  pretože bude  to ovplyvňovať

a traumatizovať túto snemovňu. Dohodnime si spoločný postup,

ako  včera pri  konflikte záujmov,  všetky poslanecké kluby,

lebo  je to  vnútorný zákon  parlamentu, máme  plné právo ho

prijať, nikto, ani vláda nám  ho nemôže nakresliť. Máme plné

právo  ho väčšinou  schváliť, nie  83 alebo  82, ale všetci,

pretože sa  bude týkať nás všetkých.  Poďme to spolu urobiť,

ja vás vyzývam, pretože si budeme ničiť nervy na procedúrach

namiesto toho, aby sme skutočne riešili závažné otázky, kto-

ré táto snemovňa riešiť má.

 

     Nechcem teraz riešiť článok § 19, ale nejde mi do hlavy

jedna vec. S takým vážnym  vystúpením, s akým včera vystúpil

pán  prezident, a  znovu opakujem,  ctím si  ústavu aj tento

post, má právo vystúpiť kedykoľvek. Ja by som to bral. Aj už

keď ten nešťastný § 19  nebudeme interpretovať, platí aj mo-

rálny princíp, vy  ste na to včera apelovali.  Myslím si, že

áno, nech vystúpi, ale prosím  vás, keby bol regulérny vývoj

pri prerokovaní akéhokoľvek zákona, kde nevieme, kedy sa do-

hodneme, kedy skončíme, to  beriem. Vtedy som schopný, hovo-

rím  teraz za  seba, nehovorím  za nikoho  iného, akceptovať

prestávku, vytvoriť podmienky nato, aby hlava štátu vystúpi-

la, ak sa  domnieva, že v danom čase  a v priestore vystúpiť

chce. Ale  vážení, pán prezident sa  ohlásil na prerokovanie

prvého ústavného  zákona po voľbách.  Viete dobre, za  akých

peripetií sa  tento ústavný zákon rodil.  Venovali sme na to

obrovské  množstvo energie,  najmä úzka  skupina tých, ktorí

expertne vyjednávali pri príprave tohto zákona.

 

 

 

     Aj  to by  som ešte  toleroval, že  sú také vážne veci,

s ktorými hlava štátu chce  vystúpiť, keby tento zákon nebol

na  programe. Ale  prosím vás  pekne, my  sme si odhlasovali

štvrtok, v prvý deň rokovania  parlamentu sme si presne sta-

novili, že vo štvrtok o 9.00 hodine začíname prerokúvať kon-

flikt záujmov.  Veď to bolo  dávno dopredu známe,  to nebolo

viazané ani na  rozpravu, ani na to, že  sa tvorila rozprava

k nejakým iným  predchádzajúcim zákonom. Prečo  potom sa ne-

rešpektovali aj  tieto skutočnosti a  prečo sa také  závažné

vystúpenie nenaladilo napríklad na dnes, prečo sa nenaladilo

v čase, keď sa neprerokovali  ústavné záležitosti a ústavno-

právna norma?  A prečo sa pán  prezident neinformoval o tom,

akým spôsobom snemovňa rozhodla, že vo štvrtok bude prerokú-

vať  ústavný zákon?  Prečo sa  to potom  ladilo dokonca ešte

v čase, keď sme mali pristúpiť k hlasovaniu o pripomienkach,

kde sme skutočne mali aj  vyjednávať o určitých veciach, aby

ten  zákon nakoniec  ako ústavný  bol priechodný?  A toto mi

skutočne nejde do hlavy.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. V zmysle §  19 rokovacieho poriadku sa prihlá-

sila o slovo podpredsedníčka vlády pani Tóthová.

 

Podpredsedníčka vlády SR K. Tóthová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani ministerka,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte, aby som povedala niekoľko myšlienok k tomu, čo

som pred  chvíľou tu vnímala. Dovoľte  mi, aby som vyjadrila

plne pochopenie pre postup  predsedu Národnej rady, ktorý sa

rozhodol rokovať s pánom prezidentom predtým, než sa ohlásil

jeho príchod do tejto snemovne.  V čase príchodu pána prezi-

denta som sedela dole vo  vestibule a nebola som informovaná

o jeho príchode.  Môžem vám povedať,  že prvý môj  vnem bol,

preboha, ako  dopadne hlasovanie o zákone  o strete záujmov.

Prečo som spojila videnie pána prezidenta s týmto výsledkom?

Zákon o strete záujmov, tak ako  to tu už povedal pán posla-

nec Tkáč,  bol prvým ústavným zákonom,  prvou skúškou schop-

nosti  spolupráce  koalície  s  opozíciou, pretože dosiahnuť

v parlamente 90 hlasov nie je  jednoduchá vec. Osobne som na

zladenie predstáv  Hnutia za demokratické  Slovensko a pred-

stáv Strany demokratickej ľavice o tomto zákone vydala hodne

energie a vďaka pochopeniu zástupcu SDĽ pána poslanca Fogaša

ako aj vďaka ďalším pozitívnym aktivitám pána poslanca Tkáča

sa podarilo  zladiť cítenie poslancov tak,  aby sa vytvorila

pozitívna  atmosféra, pozitívne  naladenie poslancov  na do-

siahnutie 90 hlasov. Priebeh  rokovania tomu v plnom nasved-

čoval.

 

     Tesne pred  hlasovaním má vystúpiť  v parlamente osoba,

na ktorú poslanci Hnutia za demokratické Slovensko a poslan-

ci SDĽ nemajú totožné hodnotenie a totožné cítenie. Položila

som si  otázku, či toto vystúpenie  bude podporovať zladenie

názorov  týchto poslancov.  Reakcie na  toto vystúpenie pred

hlasovaním z  jedného a druhého  klubu prispejú k  tomu, aby

sme dosiahli 90 hlasov? Poviem vám,  že som mala z toho oba-

vy. A plne som pochopila žiadosť poslancov, ktorí v myšlien-

kovom slede a v pracovnom tempe chceli ukončiť to, čo sa za-

čalo. Myslím, že by nebol problém, keby dnes doobeda v poho-

de  bol pán  prezident vystúpil,  alebo keby  bol dal  odkaz

predsedovi Národnej  rady, prosím, aby  bolo moje vystúpenie

zaradené po  ukončení toho a  toho bodu. Zaradiť  vystúpenie

v priebehu bodu  nebýva obvyklé. Na  takéto zaradenie určite

treba určité chcenie. Ja to chcenie nechcem hodnotiť.

 

     Záverom chcem len povedať,  že prijatie zákona o strete

záujmov bol jeden z významných predvolebných sľubov občanom.

Včera  som cítila,  že vystúpenie  prezidenta dosiahnutie 90

hlasov môže  ohroziť. Preto plne chápem  postavenie a postup

predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a z tohto miesta

chcem  ako jedna  z tých,  ktorí pracovali  na návrhu zákona

o strete záujmov, poďakovať  všetkým poslancom, ktorí hlaso-

vali za  tento zákon, pretože zákon  bol naším obyvateľstvom

očakávaný, bol veľmi sledovaný tak obyvateľmi, ako aj masmé-

diami,  a  včerajšie  prijatie  zákona  o konflikte záujmov,

stručne povedané,  je jasným dôkazom, že  tento parlament má

na to, aby aj koalícia,  aj opozícia prijímali zákony, ktoré

sú v prospech našej spoločnosti.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Filkus.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Určite  nechcem  dramatizovať  svoje  vnímanie ako pani

podpredsedníčka aj kvôli času, aj kvôli veci, lebo to drama-

tizovanie vnímania má,  samozrejme, aj akcent podozrievavos-

ti. Omnoho lepšie sa mi páčilo nekonfrontačné vystúpenie pá-

na poslanca Tkáča. Chcem len povedať, že som hlasoval za "zá-

kon o strete záujmov", a nie som konfrontačný typ. Preto vám

chcem povedať, že takto subjektívne dramatizovať svoje poci-

ty a  dávať to za určité  objektívne kritérium vám neprislú-

cha, pani podpredsedníčka.

 

     A ďalej chcem povedať, že si myslím, že keby bola včera

akokoľvek komplikovaná situácia, stačil jeden úplne jednodu-

chý model, ktorý by bol  založený na tom, že predseda parla-

mentu povie: Napriek tomu, že prerokúvame tento vážny zákon,

navrhujem, aby  pán prezident povedal to,  čo chce, a budeme

pokračovať. A nič viac nebolo treba, lebo nevieme si vysvet-

liť ten §  19. Všetko, čo povedal predseda  výboru pán Tkáč,

akceptujem, podčiarkujem, a takto by sme mali ďalej pokračo-

vať, ale nie v tomto tóne.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Zareagovať chce predseda Národnej rady pán Gašparovič.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Filkus, ale veď to bola moja prvá veta. Ak

si  pamätáte, povedal  som, že  prvý vystúpi  pán prezident,

a až nato  sa prihlásil do  diskusie pán Cabaj.  Veď to bola

prvá veta, pozrite si záznam.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. S ďalšou faktickou  poznámkou sa hlási pán po-

slanec Anton Poliak.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené členky vlády,

     kolegyne, kolegovia,

 

     zareagujem  na vystúpenie  pani poslankyne  Rusnákovej,

ktorá mandátovému a imunitnému výboru popriala dobré rokova-

nie  v ďalšom  období. Môžem  povedať len  toľko, čo sa týka

problému pána poslanca Slotu, kde bol podaný návrh zo strany

Demokratickej únie, že mandátový a imunitný výbor sa tým za-

oberal a nevyjadril súhlas  na začatie disciplinárneho kona-

nia.

 

 

     Chcem v tej súvislosti povedať aj to, že súčasne platný

zákon o rokovacom poriadku v podstate nedovoľuje žiadne dis-

ciplinárne sankcie voči poslancovi, ktorý urobí výrok v tej-

to  Národnej rade,  akurát že,  pokiaľ má  úroveň a zhodnotí

svoje vystúpenie, mal by sa ospravedlniť.

 

     Takže z tohto pohľadu by som chcel povedať, že pri hla-

sovaní sa rozhodlo, že sa nezačne disciplinárne konanie, pa-

ni poslankyňa  Rusnáková. A pokiaľ boli  prijaté iné uznese-

nia, zase musím povedať, že  o tom rozhodol mandátový a imu-

nitný výbor hlasovaním. Osobne   by som bol najradšej, keby

sme sa s takýmito otázkami  ani v mandátovom a imunitnom vý-

bore nemuseli zaoberať a aby  takéto výroky v tejto Národnej

rade neboli.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Len krátko zareagujem na vystúpenie pani podpredsedníč-

ky  a pána  predsedu. Aj  my chápeme,  pani podpredsedníčka,

prečo pán  predseda postupoval tak, ako  postupoval. Máme na

to svoj  názor, ktorý môžeme vyjadriť.  Ale prosím, keby ste

si v tej chronológii, ktorá tu zaznela, pozreli odpoveď pána

predsedu  na  otázku  predsedu   nášho  klubu  Róberta  Ficu

o 15.50 hodine, že pán prezident chcel prísť o 16.00 hodine.

Tá odpoveď je sporná, ale to tu nechcem rozvádzať. Pán pred-

seda povedal,  že v liste  žiadna informácia takéhoto  druhu

nebola. Takto to bolo, to si pozrime v zázname, nehádajme sa

o tom teraz.  Pán predseda, možno to  skomentujete inak. Ale

on dal  priamu otázku, o  15.50 hodine sa  opýtal, či nebolo

v liste  požadované o  16.00 hodine.  Predseda odpovedal, že

nie, takýto údaj tam nebol. Toto sme včera počuli.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dávam slovo predsedovi pánu Gašparovičovi.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Ftáčnik, spýtajte sa vždy, keď si pozriete

záznam. Tak si pozrite záznam. Pán poslanec Fico povedal, že

som oznámil, že pán prezident príde o 16.00 hodine, a ja som

povedal, že takýto oznam som ja nedal. Prosím, prečítajte si

to a potom uvidíte, čo som povedal. Takže nezavádzajte.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Kňažko.

 

Poslanec M. Knažko:

 

     Odpusťte, je to pravda, presne takto to znelo, ale moja

otázka bola, prečo si nám takúto informáciu nedal, pán pred-

seda,  keď si  nás oboznamoval  s tým,  že pán  prezident má

prísť. Inak ten záznam je  presne citovaný. Je pravda, že si

povedal "ja  som to neoznámil, ja  som túto informáciu nepo-

dal". Nuž ale prečo?

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dávam slovo  poslancovi Romanovi Kováčovi,  pripraví sa

pán Ftáčnik.

 

 

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážené kolegyne, matky,

     vážené matky na celom Slovensku,

 

     v mene poslancov  Demokratickej únie vyslovujem úprimné

blahoželanie všetkým ženám matkám  k nadchádzajúcemu Dňu ma-

tiek. Mnoho ráz som v živote zažil ten najkrajší okamih, keď

sa žena stáva matkou, keď prvýkrát počuje plač svojho dieťa-

ťa,  a viem  presne, že  je to  pre každú ženu najvzácnejšia

chvíľa. V tejto chvíli zasväcuje  život svojmu dieťaťu a ne-

hľadí pritom na obete, na prebdené noci i na starosti, ktoré

ju čakajú. Vedie ju iba láska.

 

     Vážené panie poslankyne matky,  milé mamy na celom Slo-

vensku, vďaka vám. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Slovo dávam pánu Ftáčnikovi.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, chcem sa na úvod ospravedl-

niť pánu  predsedovi za moju  nepresnú pamäť. A  vzhľadom na

čas a oznámenú potrebu skončenia schôdze, aby poslanci stih-

li lietadlo,  sťahujem svoje vystúpenie v  rozprave. Ak bude

politika  HZDS a  vládnej koalície  pokračovať takým smerom,

ako  doteraz,  môj  príspevok  bude  aktuálny  aj  na ďalšej

schôdzi, kde sa ho pokúsim predniesť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pani kolegyňa Aibeková.

 

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem pekne. Dovoľte mi v mene svojom aj v mene všet-

kých žien prítomných v  parlamente poďakovať za želanie pánu

poslancovi Kováčovi.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pani poslankyňa Zelenayová.

 

Poslankyňa E. Zelenayová:

 

     Aj ja som tak chcela urobiť. Súčasne by som rada požia-

dala  pána poslanca  Dzurindu, ktorý  na adresu  tých, ktorí

spievali Vivat  Slovakia, povedal, že sú  gaunermi, keby nám

k tomuto  sviatku poskytol  ospravedlnenie. My  matky, ktoré

sme spievali túto pesničku, sa necítime byť gaunerkami.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Sečánsky.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Dámy a páni, už viackrát sa počas tejto  schôdze spomí-

nal rokovací poriadok. Dokonca odznela  požiadavka, aby bola

podaná informácia o stave  prác na rokovacom poriadku. Chcem

vás informovať, že návrh zákona o rokovacom poriadku skupina

poslancov  pán Brňák, Ftáčnik a ja podala na normálne legis-

latívne pokračovanie, teda  schvaľovacie pokračovanie Národ-

nej rade pánu predsedovi Gašparovičovi. To je prvá poznámka.

 

     Druhá poznámka: Včera sa tu  spomínal  duch  § 19 roko-

vacieho poriadku. Ja toto beriem, ctím si aj filozofiu záko-

na, ale  mám pripomienku, aby  sme rešpektovali duch  celého

rokovacieho poriadku, nielen § 19, ktorý predpokladá slušné,

vecné a predovšetkým konštruktívne vystúpenia, rokovania Ná-

rodnej rady. Takto chápem rokovací poriadok a bol by som na-

ozaj rád, keby sme ho takto chápali všetci.

 

     Tretia moja  veľmi stručná poznámka: Dnes  a včera boli

interpelácie. Mnohé  z týchto podľa  § 89 v  podstate neboli

interpeláciami.  Interpelácie  možno  podať  členovi  vlády,

a člen vlády  je viazaný povinnosťou  odpovedať v príslušnej

lehote. Iné sú  otázky, ktoré dáva poslanec podľa  § 92, ale

tam  platí iná  zákonnosť.  Tam  nie je  povinnosť odpovedať

v príslušnej lehote. Tam sa odpovedá na otázky, ktoré posla-

nec potrebuje pri výkone svojej činnosti.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Vidím, že nie sú žiadne požiadavky na faktické

poznámky.

 

     Chcem sa vás ešte spýtať,  vážené dámy, vážení páni, či

chce niekto vystúpiť vo všeobecnej rozprave.

 

     (Nikto.)

 

     Ak tomu tak nie je, tým sme program 7. schôdze Národnej

rady Slovenskej republiky vyčerpali.

 

     Ďakujem vám  všetkým za účasť  a vyhlasujem 7.  schôdzu

Národnej rady Slovenskej republiky za skončenú.

 

     Rokovanie schôdze sa skončilo o 13.00 hodine.