S t e n o g r a f i c k á s p r á v a
o 7. schôdzi Národnej rady Slovenskej
republiky
konanej 3., 4., 5., 10., 11. a 12. mája
1995
____________________________________________________________
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážená Národná rada Slovenskej republiky,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
otváram rokovanie 7. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky,
na ktorej vás všetkých srdečne vítam.
Panie poslankyne a páni poslanci, prosím, aby sme sa
najskôr
prezentovali a zistili našu prítomnosť.
Prosím, prezentujme sa.
Ďakujem. Prítomných je 114 poslancov,
takže Národná ra-
da
je schopná sa uznášať.
Ospravedlnenie neúčasti na dnešnej
schôdzi písomne žia-
dali
títo páni poslanci: pán poslanec Gabriel Palacka, pán
poslanec
Ján Tužinský, pán poslanec Robert Fico a myslím, že
ešte
stále je na zahraničnej ceste pán poslanec Dzurinda.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
po dohode s podpredsedami Národnej rady Slovenskej re-
publiky
a v politickom grémiu navrhujem program 7. schôdze
tak,
ako vám bol rozdaný. Skôr ako dám slovo
na podanie ná-
vrhov
na zmenu alebo doplnenie programu,
chcem vám oznámiť,
že
v rozdanom návrhu programu je zaradený
ako bod 16 vládny
návrh
zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa
mení
Trestný zákon. Máte ho ako tlač číslo 134. Tento bod
som
zaradil do programu na výslovnú žiadosť vlády Slovenskej
republiky.
Ďalej vám chcem povedať, že na
požiadanie Mandátového
a
imunitného výboru Národnej rady
Slovenskej republiky som
zaradil
ako bod 13 žiadosť generálneho prokurátora Sloven-
skej
republiky o súhlas Národnej rady Slovenskej republiky
na
trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej repub-
liky
pána Jána Langoša.
Na
návrh Osobitného kontrolného
orgánu Národnej rady
Slovenskej
republiky na kontrolu činnosti
Slovenskej infor-
mačnej
služby som do programu schôdze Národnej
rady Sloven-
skej
republiky ako bod číslo 14 zaradil správu Osobitného
kontrolného
orgánu na kontrolu činnosti Slovenskej informač-
nej
služby. Predmetom tejto správy a rokovania o nej sú sku-
točnosti
tvoriace štátne tajomstvo.
Vzhľadom na to je po-
trebné,
aby podľa § 14 ods. 2 o rokovacom poriadku táto časť
schôdze
bola neverejná. O tomto návrhu sa hlasuje bez roz-
pravy.
Ešte predtým vás chcem informovať, že včera som dostal
dva návrhy na
prijatie uznesenia Národnej rady
Slovenskej
republiky. Obidva návrhy sa týkajú 50.
výročia skončenia
druhej
svetovej vojny a víťazstva nad fašizmom. Ako prvý som
dostal
návrh z klubu poslancov Hnutia za demokratické Slo-
vensko
a ako druhý som dostal návrh od pána Jaroslava Volfa,
poslanca
Národnej rady Slovenskej
republiky. Takže ako bod
číslo
1 navrhujem zaradiť hlasovanie o týchto
dvoch uznese-
niach.
To boli návrhy z mojej strany.
Vážené
panie poslankyne, páni
poslanci, vidím, že na
doplnenie
programu sa hlási už desať poslancov.
Prosím, pán
poslanec
Pittner.
Poslanec L. Pittner:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
vážený pán podpredseda vlády,
Osobitný kontrolný orgán Národnej rady Slovenskej re-
publiky
zriadený na kontrolu Slovenskej informačnej služby
v
zmysle zákona číslo 46/1993 Z. z. má v § 5 vymedzené svoje
úlohy.
Som presvedčený, že by bolo porušením elementárnych
princípov
demokracie a výsmechom úloh kontroly, ak by členmi
tohto Osobitného
kontrolného orgánu mali byť príslušníci
Slovenskej
informačnej služby. Navyše, ak by riaditeľ Slo-
venskej informačnej služby bol i vedúcim tohto
Osobitného
kontrolného
orgánu. Preto navrhujem, aby Národná rada Slo-
venskej
republiky odvolala riaditeľa Slovenskej
informačnej
služby
pána Ivana Lexu z tohto Osobitného
kontrolného orgá-
nu,
a žiadam, aby návrh na odvolanie bol
zaradený ako druhý
bod
programu 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
K tomuto vystúpeniu pána poslanca chcem
povedať, že pán
poslanec Lexa dal
žiadosť o pozastavenie
členstva v HZDS
a
dal žiadosť o vystúpenie z klubu HZDS.
Ak si prečítate
§
6 zákona o Slovenskej informačnej službe, tam sa hovorí,
že
ak vystúpi poslanec, člen kontrolného orgánu, z klubu po-
slancov,
stráca členstvo v tomto orgáne. Za takéhoto člena
navrhne
klub poslancov nového člena.
Pán poslanec Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Vážené dámy,
vážení páni,
verejnoprávna Slovenská televízia, ktorá
je platená
z
peňazí koncesionárov a daňových
poplatníkov, stratila ob-
jektivitu spravodajstva. Naplnili sa slová prednesené vo
vláde
vo februári minulého roku,...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, ale doplňovacie návrhy sa dávajú z mies-
ta,
a nie za pultom.
Poslanec P. Weiss:
...že stačí dostať do rúk elektronické
masmédiá a všet-
ko
bude na Slovensku vyzerať inak. Naše Slovensko a najmä
politický
život vyzerá v skutočnosti naozaj inak ako v spra-
vodajstve
Slovenskej televízie.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec, robíme návrh na zmenu
programu.
Poslanec P. Weiss:
Zdôvodňujem návrh, pán predseda, nechajte
ma dohovoriť,
prosím.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, ale ja vás prosím, aby ste zaujali svoje
miesto
v poslaneckej lavici. Robíme zmenu programu, nevystu-
pujeme pred parlamentom od rokovacieho pultu.
Prosím vás,
aby
ste predniesli svoj návrh.
Poslanec P. Weiss:
Prečo, prosím vás pekne? Kde je to
napísané? Na minulej
schôdzi
vystupovali k zmenám programu z tohto miesta.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
V organizačnom poriadku, pán poslanec.
Poslanec P. Weiss:
Myslím si, že tie dve minúty ma môžete vypočuť, keď už
som tu. Chcel
by som povedať, dámy a páni,
že zo zjazdu
Strany
demokratickej ľavice bolo
spravodajstvo oproti iným
stranám
neporovnateľne obmedzené. Na základe mojej sťažnosti
Rada Slovenskej televízie, ako som
bol informovaný, dala
zistiť
minutáž venovanú v Televíznych novinách jednotlivým
politickým
stranám. Verím, že čoskoro zverejní výsledky. Je-
diný
raz si nás nedovolili vystrihnúť, keď
som sa s poslan-
com Kanisom pri
oslavách 50. výročia
oslobodenia Banskej
Bystrice
postavil za pána podpredsedu Ľuptáka a pána poslan-
ca
Konárika. Keby totiž vystrihli nás,
vystrihli by aj ich.
Spravodajstvo
z osláv 1. mája bolo škandalózne
ignorantské.
Rozhorčenie občanov vyvolalo najmä to, že v
spravodajstve
videli
1. máj z Moskvy a ďalších
európskych miest, ale nie
z
Bratislavy, Bystrice či Košíc. Zato vidia každý deň drobné
nevýznamné
udalosti.
Dámy a páni, ak to takto pôjde ďalej,
Slovenská televí-
zia
príde nielen o reklamy v prospech stanice Nova a ďalších
komerčných
staníc, ale diváci, ktorí nemajú
možnosť pozerať
iné stanice
ako Slovenskú televíziu,
prídu o objektívny
a
pluralitný pohľad na dianie vo svojej vlasti.
Preto navrhujem, aby bol do programu schôdze zaradený
návrh
nasledujúceho uznesenia: "Národná
rada Slovenskej re-
publiky
vyzýva Radu Slovenskej televízie, aby jej podala ná-
vrh
na odvolanie riaditeľa Slovenskej televízie, pretože ne-
bol
schopný zabezpečiť objektívnosť a nezávislosť spravodaj-
stva
Slovenskej televízie." (Šum v sále.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pokoj, páni poslanci.
Poslanec P. Weiss:
Ak sa vám, dámy a páni, zdá táto moja
formulácia nezvy-
čajná,
zo zákona nie je možné inak navodiť poriadok.
Ďalej žiadam v mene skupiny poslancov, aby do programu
bol zaradený
návrh novely zákona
číslo 241/1993 Z. z.
o
štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných
dňoch,
podľa ktorého sa 8. máj, Deň víťazstva
nad fašizmom,
má
stať dňom pracovného pokoja. Tento návrh, kolegyne, kole-
govia,
možno prerokovať vo výboroch v priebehu dnešného dňa,
keďže
ide o veľmi jednoduchú normu.
A napokon žiadam, aby pán predseda
Národnej rady Slo-
venskej republiky
umožnil Slovenskej televízii
vysielať
priamy
prenos z Národnej rady Slovenskej republiky.
Napokon, pán predseda Gašparovič v Rádiožurnáli 2. 11.
1994
povedal, že nič nebráni, aby Slovenská
televízia mohla
robiť
prenosy, dokedy chce. Aj v tejto sále
už zazneli slo-
vá,
aby boli priame prenosy, nech občania
tejto krajiny vi-
dia, kto ich
ako zastupuje. Verím, že môj návrh, aby bol
prenos
z rokovania o zákone o konflikte
záujmov, z bodu in-
terpelácie a
otázky poslancov a
rozprava, nájde podporu
väčšiny
ctených kolegov poslancov. Inak sa niektoré posla-
necké
kluby môžu dostať do podozrenia, že sa
boja robiť po-
litiku
pred tvárou verejnosti. Určite to však
nie je prípad
poslancov
z klubu Spoločná voľba za Stranu demokratickej ľa-
vice,
Sociálnodemokratickú stranu Slovenska, Hnutie poľno-
hospodárov
a Stranu zelených na Slovensku.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, ale do budúcnosti by som
prosil, keď sa
schvaľuje
program, aby sme skutočne dodržali spôsob.
Panie poslankyne, páni poslanci, pán
poslanec Šimko bol
za
mnou, že ako druhé v poradí bolo na displeji jeho meno
a
že ho niekto vyhodil. Musím sa spýtať
pán Csákyho, či sú-
hlasí
s tým, aby vystúpil pán Šimko, a pán Csáky bude po pá-
nu
Cingelovi. Takže prosím, pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Kolegyne, kolegovia,
v návrhu
programu sú dva návrhy na
riešenie problému
konfliktu
záujmov. Občania čakajú na prijatie pravidiel na
výkon
štátnych funkcií a nazdávam sa, že
by nebolo dobrým
signálom
tohto parlamentu, keby sme ani jeden z týchto dvoch
návrhov
neprijali. Nazdávam sa však, že vyššia
pravdepodob-
nosť prijatia
niektorého z nich
by bola vtedy, keby sa
o
týchto dvoch návrhoch hlasovalo v opačnom poradí, než boli
navrhnuté
do programu.
Preto dávam dva procedurálne návrhy k tomuto programu.
Jeden
sa týka efektívnosti nášho rokovania:
Podľa § 13 ods.
4
zákona o rokovacom poriadku žiadam, aby sa zlúčila rozpra-
va
k bodom 11 a 12 v tomto novom návrhu programu. A ďalej
žiadam,
aby sa po skončení rozpravy hlasovalo
skôr o ústav-
nom
zákone - bod číslo 12, tlač číslo 108 -
a až ak neprej-
de,
aby sa pristúpilo k hlasovaniu o návrhu zákona, ktorý
som
predložil ja - bod číslo 11, tlač číslo 65. Takýto po-
stup by
zvýšil pravdepodobnosť prijatia aspoň niektorého
z
týchto dvoch návrhov. Žiadam, aby sa o týchto mojich dvoch
procedurálnych
návrhoch hlasovalo osobitne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Csáky.
Poslanec P. Csáky:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
poslanci Maďarskej koalície podporujú návrh pána Pitt-
nera
na zaradenie nového bodu programu na riešenie personál-
nych
otázok Osobitného orgánu Národnej rady na kontrolu čin-
nosti
Slovenskej informačnej služby. Súčasne navrhujeme roz-
šíriť
tento bod o rekonštrukciu Osobitného orgánu Národnej
rady
na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby tak,
aby
tam dostali miesto aj poslanci z
opozičných politických
strán.
Prosím, aby sme o tomto návrhu
hlasovali ako o samo-
statnom
návrhu.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Langoš.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
členovia vlády,
na 6. schôdzi som navrhol zaradiť do programu ako oso-
bitný
bod zahraničnopolitickú rozpravu. Napriek tomu, že ro-
kovací poriadok vylučuje rozpravu pri
prerokovávaní zmeny
programu alebo
pozmeňovacích návrhov na
zmenu programu,
predsedajúci,
podpredseda pán Húska, pred hlasovaním o mojom
návrhu povedal, že
minister zahraničných vecí
pán Schenk
vystúpi
počas schôdze Národnej rady. Národná
rada neprijala
môj
návrh. Po vystúpení pána ministra zahraničných vecí sa
rozpútala dosť
divoká zmes faktických
pripomienok, kde
vlastne
poslanci chceli v krátkom časovom
rozmedzí vysloviť
svoje
názory na zahraničnú politiku a iné veci. V tomto vir-
vare
zazneli dosť znepokojujúce názory tuším
dvoch vládnych
poslancov
o akejsi neutralite vhodnej pre Slovensko. Preto
opäť
navrhujem pred bod všeobecná rozprava zaradiť bod za-
hraničnopolitická
rozprava.
Vážený
pán predseda, na stenách parlamentu visia ko-
merčné
reklamy v priestore, ktorý je prístupný i verejnosti,
novinárom
i nám poslancom. Okrem toho ešte
vždy je na bal-
kóne
vyvesený zákaz fotografovania. Som presvedčený
a ubez-
pečujú
ma o tom i názory ľudí, s ktorými sa stretávam, že
tieto veci znižujú dôveryhodnosť a úctu k
tomuto snemu,
a
opäť vás vyzývam, aby ste využili svoju autoritu a rozhod-
li o zrušení
zákazu fotografovania v
priestoroch balkóna
a
aby ste nariadili odstrániť zo stien parlamentu všetky ko-
merčné
reklamy.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec, pokiaľ ide o
návrh zaradiť za-
hraničnú rozpravu, o
tom dám hlasovať. Pokiaľ ide o vašu
poznámku
k zákazu fotografovania, nič nemením, pretože je to
rozhodnutie
politického grémia, v ktorom boli všetci predse-
dovia
klubov, a všetci predsedovia
klubov ma podporili, až
na
predsedu poslaneckého klubu KDH
pána Mikloška, ktorý mi
povedal,
že sa ešte poradí a príde mi to
oznámiť. Takže ďa-
lej
to trvá. Všetci predsedovia sa
zhodli v tom, že nie je
to
potrebné, že fotografi majú priestor a čas, keď môžu fo-
tiť. Opakujem, je to všade vo svete, nikde nie
je možné
v
parlamente fotografovať, niekde ani tú
chvíľku, ktorú dá-
vame
my. Takže bol som rád, že ma v tomto páni predsedovia
klubov
podporili. Ďakujem pekne.
Pán poslanec Volf.
Poslanec J. Volf:
Ďakujem.
Vážené dámy,
vážení páni,
to, že sa v podstate objavili až dva
návrhy k 50. výro-
čiu
víťazstva nad fašizmom, hovorí o tom,
že ide o významnú
vec.
Bol by som veľmi rád, keby tu nedošlo k akejsi súťaži
alebo
konkurencii. Bolo by veľmi dobré, keby nakoniec vznik-
lo
jedno vyhlásenie. Tým by sme dali najavo, že Národná rada
sa
vie dohovoriť aspoň na takomto probléme, ktorý je skutoč-
ne
problémom alebo otázkou celej
Slovenskej republiky a jej
miesta
v Európe. Preto navrhujem, aby sa tento bod zaradil
do
programu až ako prvý bod poobede a aby bol pokus vytvoriť
určitú redakčnú
pracovnú skupinu minimálne
zo zástupcov
obidvoch
týchto skupín, ktorí by sa pokúsili
vypracovať je-
den
návrh a ten by mohli poobede predložiť. Chcem povedať,
že
môj návrh sa prediskutoval v klube poslancov Spoločnej
voľby
a bol rozšírený a doplnený aj o poslanca Petra Weissa.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Je to váš návrh, samozrejme, dám o ňom hlaso-
vať.
Nemyslím si, že tento návrh, pán
poslanec, je šťastný,
pretože som
presvedčený, že budete
sedieť celé poobedie
a
nedohodnete sa na obsahu textu. Ale, samozrejme, dám o ňom
hlasovať.
Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predseda, mám k programu dve
pripomienky. Po prvé
chcel
by som doplniť to, čo povedal pán poslanec Pittner.
Myslím,
že došlo k nedorozumeniu z vašej
strany. Pán posla-
nec
Pittner povedal, že pán poslanec Lexa je riaditeľom Slo-
venskej
informačnej služby a zároveň je predsedom Osobitného
kontrolného
orgánu parlamentu na kontrolu
Slovenskej infor-
mačnej služby. Pán
poslanec Pittner povedal,
že riaditeľ
Slovenskej
informačnej služby nemôže zároveň kontrolovať sám
seba.
Z tohto dôvodu pán poslanec Pittner žiadal, aby bol
pán
poslanec Lexa odvolaný z postu predsedu
kontrolného or-
gánu.
Nič iné. Toto by som chcel spresniť, lebo ste potom
spomínali
nejaké členstvo v klube a členstvo
v HZDS. O tom
nebola
reč.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, musíte si prečítať zákon.
Zo zákona je
jednoznačné,
že ak poslanec vystúpi z klubu, tým prestáva
byť
členom Osobitného kontrolného orgánu a aj predsedom Oso-
bitného kontrolného
orgánu. To vyplýva
zo zákona, takže
o
tom nediskutujme. Ale potom si to
povieme. Samozrejme, že
zaradím
návrh pána poslanca.
Poslanec F. Mikloško:
Ale ak
to vyplýva zo zákona, tak
to netreba zaradiť,
lebo
je to automatické, ale nie som si
až taký istý, že to
vyplýva
zo zákona.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Zákon číslo 46/1993 Z. z., § 6 ods. 2.
Poslanec F. Mikloško:
Buďte
taký dobrý a prečítajte to. Tam
sa o členstve
v
Osobitnom kontrolnom orgáne nehovorí nič.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ak vystúpi poslanec, člen kontrolného
orgánu, z klubu
poslancov,
stráca členstvo v tomto orgáne. Za tohto člena
navrhne
klub poslancov nového člena.
Poslanec F. Mikloško:
Tak potom môžeme súhlasiť, že je to vybavená vec. (Po-
tlesk.)
Odporúčam zmysel pre pravdu aj poslancom HZDS, aby
si
to vedeli priznať.
Druhá
moja poznámka je podstatná. Na minulej schôdzi
som navrhol návrh zákona o
protikomunistickom odboji. Ako
všetci
dobre vieme, neprešiel. Pán predseda Národnej rady na
politickom
grémiu povedal, že ho dá do všetkých výborov. Bo-
hužiaľ,
pán predseda, nesplnili ste tento svoj sľub, lebo
nebol
napríklad v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady, ktorý
je
rozhodujúci pre takýto zákon.
Vo výboroch Národnej rady, napríklad v zahraničnom, sa
ozývali hlasy: načo
otvárať tieto problémy, načo
preberať
taký
zákon a podobne. Aby som presvedčil ľudí, načo tieto
zákony
otvárať, pokiaľ by tento zákon dnes
neprešiel na ro-
kovanie,
čo navrhnem vzápätí, tak na budúcom pléne by som na
začiatku prečítal uznesenie ÚV KSČ z roku 1951, v ktorom
rozhodlo
už pred súdnym konaním, že traja mladíci študenti
budú
popravení. Púčik, Tuner a Tesár boli obesení, pokiaľ by
ste
o tom nevedeli. Podobné
podrobnosti môžem rozvádzať na
jednotlivých parlamentných schôdzach, aby som presvedčil
niektorých
poslancov, že treba tieto problémy otvárať. Po-
kiaľ
to niekoho nezaujíma, samozrejme, nemusí tu byť, nemusí
počúvať.
Myslím
si, že o tomto zákone by
sme mali rokovať aj
preto,
lebo parlament prakticky od decembra
1994 nemá o čom
rokovať.
Vláda nedáva skoro žiadne zákony a máme dosť pries-
toru
nato, aby sme tu mohli diskutovať na
tieto témy. Navr-
hujem,
aby zákon o protikomunistickom odboji bol zaradený na
tejto
schôdzi ako bod číslo 5. Zároveň pripomínam, že po-
slanci,
ktorí by sa chceli pridať k tomuto
zákonu, môžu ke-
dykoľvek pripísať svoje podpisy, pretože KDH toto
nechápe
ako
prestížnu záležitosť zo svojej
strany, KDH ide v tejto
chvíli
čiste o vec ako takú.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja. Čiže navrhujete to zaradiť
ako bod číslo
5
na túto schôdzu.
Pán poslanec Kňažko.
Poslanec M. Kňažko:
Vážená Národná rada,
vážené kolegyne, kolegovia,
vzhľadom na článok 26 Ústavy Slovenskej
republiky, kto-
rý
zaručuje právo na informácie a právo na slobodné vyjadro-
vanie
názorov, by som rád opäť predložil návrh uznesenia Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky, ktorým
sa ruší zákaz fo-
tografovania
počas verejného zasadania pléna Národnej rady
Slovenskej
republiky. V záujme občana a jeho lepšej informo-
vanosti
o činnosti zákonodarného zboru navrhujem, resp. pri-
pájam
sa k návrhu pána kolegu Weissa, aby sa zasadnutia plé-
na,
alebo aspoň jeho najdôležitejšie body
rokovania, vysie-
lali
v priamom prenose Slovenskej televízie. Je čím ďalej
tým
evidentnejšie, že zo Slovenskej
televízie sa stáva in-
terné
vysielanie Hnutia za demokratické
Slovensko, prípadne
vládnej
koalície.
V
záujme objektívnejšieho
informovania tejto verejno-
právnej
inštitúcie navrhujem zaviazať uznesením predsedu Ná-
rodnej rady pána
Ivana Gašparoviča, aby
požiadal vedenie
Slovenskej
televízie o vysielanie diskusnej relácie po skon-
čení
každej schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky, kde
by
mali svoje zastúpenie všetky
parlamentné kluby a formou
dialógu
by mohli vyjadriť názory jednotlivých klubov k prie-
behu schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky. O každom
z
týchto návrhov žiadam hlasovať osobitne.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Roman.
Poslanec Ľ. Roman:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
vážený pán podpredseda vlády,
vážení páni ministri,
mám
návrh na zmenu programu.
Navrhujem, aby bod 18
-
písomné odpovede členov vlády
Slovenskej republiky na in-
terpelácie
- bol bodom 19 a ako bod číslo 18, lebo
som člo-
vek skromný, navrhujem, aby sme
prerokovali návrh skupiny
poslancov
Národnej rady Slovenskej republiky na
vydanie zá-
kona
Národnej rady Slovenskej republiky o
regulácii a etike
reklamy.
Je na to dosť času. Je to veľmi
praktický zákon.
Podporujú
ho vlastne poslanci koalície aj opozície. Ak by
prišlo
ešte k nejakým nezrovnalostiam, je
možnosť ho prero-
kovať.
Je naozaj potrebný pre športovcov,
kultúru, cirkevné
organizácie,
pretože nemáme zákon o nadáciách a
neziskových
organizáciách.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ďalej je prihlásená pani
poslankyňa Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Vážený pán predseda, ak zo zákona vyplýva, že pán Lexa
už
nie je predsedom Osobitného kontrolného
orgánu, potom si
myslím, že bolo
potrebné pripraviť návrh na voľbu nového
predsedu
Osobitného kontrolného orgánu. Žiadny návrh poslan-
ci
Národnej rady nedostali, takže si v
tejto chvíli dovolím
navrhnúť pred bod
číslo 14 bod číslo 13 - voľba predsedu
Osobitného
kontrolného orgánu na kontrolu činnosti Sloven-
skej
informačnej služby.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Hrnko.
Poslanec A. Hrnko:
Ďakujem, vážený pán predseda.
Národná rada alebo Slovenská národná rada od roku 1990
prijala
niekoľko významných uznesení
dotýkajúcich sa minu-
losti či už
slovenského národa, alebo v podstate ľudstva
v
tomto priestore strednej Európy, a vždy
pri takomto uzne-
sení dospela k
dohode všetkých politických
klubov. Myslím
si,
že tak to bolo v židovskej otázke, tak
to bolo v otázke
deportácie
Nemcov i ďalších. Preto nevidím príčinu, prečo by
nemohlo
dôjsť k dohode ohľadne uznesenia k 50. výročiu skon-
čenia 2. svetovej
vojny, jednej z najväčších katakliziem
v
dejinách ľudstva. Nevidím dôvod,
prečo by práve v tomto
mali
byť nejaké spory alebo nejaké vytĺkanie politického ka-
pitálu.
Skôr by malo dôjsť aspoň v tejto veci k dohode všet-
kých
politických subjektov.
Preto, pán predseda, nedávam konkrétny návrh, ale ape-
lujem
na vás, či by ste sa o takýto spoločný návrh ako pred-
seda
Národnej rady a vedúci politického grémia predsa len
nepokúsili,
aby sme sa skutočne nehandrkovali o
tom, či bu-
deme
hlasovať za to, alebo za ono uznesenie
ku skončeniu 2.
svetovej
vojny.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Vážený pán predseda, mám len dve technické spresnenia.
Môj
návrh na uznesenie týkajúce sa
riaditeľa Slovenskej te-
levízie
by som žiadal zaradiť ako bod 6 a môj návrh na zara-
denie
novely zákona o štátnych sviatkoch do programu ako bod
7
s tým, že potom sa ostatné čísla posúvajú.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ešte raz pán poslanec Langoš.
Poslanec J. Langoš:
Vážený pán predseda,
dámy, páni,
prosím o
prepáčenie, ide o reklamy na
pivo Martiner,
ktoré visia na
stenách bufetu, a možno i ďalšie reklamy,
ktoré
som nepostrehol.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
v minulosti už niekoľkokrát bol
kritizovaný súčasný ro-
kovací
poriadok Národnej rady. Bývalý podpredseda Národnej
rady
pán Weiss bol, ako človek za to zodpovedný, niekoľko-
krát
kritizovaný, že pracujeme ešte na
základe Šalgovičovho
rokovacieho poriadku. Počas volebnej kampane
niekoľkokrát
bolo
počuť, že návrh nového rokovacieho poriadku je praktic-
ky
hotový. Preto navrhujem, aby sme pred bod písomné odpove-
de členov
vlády na interpelácie zaradili bod informácia
o
návrhu zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Sloven-
skej
republiky.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ešte pán poslanec Pittner.
Poslanec L. Pittner:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
chcem len potvrdiť skutočnosť, že naozaj
v § 6 zákona
o
Slovenskej informačnej službe možno to ustanovenie vyložiť
tak,
ako ste ho, pán predseda, prečítali, ale práve preto,
že
takýmto spôsobom korešpodencie
plénum Národnej rady nie
je
dopredu informované, a preto, že o
týchto veciach rozho-
duje
plénum, som napriek tomu toho názoru,
že či už pri za-
radení bodu pána
poslanca Csákyho, alebo
pani poslankyne
Rusnákovej by mala
Národná rada konštatovať, že
predsedom
Osobitného
kontrolného orgánu prestal byť pán poslanec Lexa.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Prosím vás, pán poslanec, váš návrh som
zaradil do hla-
sovania.
Pán poslanec Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
na augustovú schôdzu Národnej rady
minulého funkčného
obdobia
na základe návrhu pána poslanca Ftáčnika mal byť za-
radený nový rokovací poriadok. Vzhľadom na to,
že medzi
predkladateľmi
nedošlo k úplnej zhode, tento rokovací poria-
dok
sa dopracováva. Mám informáciu, že je v
takom stave, že
by
mohol byť zaradený na niektorú z ďalších schôdzí Národnej
rady.
Preto sa pripájam k požiadavke, ktorá
tu zaznela, aby
sme
dostali na tejto schôdzi stručnú informáciu od niektoré-
ho
z predkladateľov, ako je tento dôležitý
zákon pripravený
a
kedy sa uvažuje s jeho zaradením.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ak sa už nikto nehlási, ešte som
zabudol pove-
dať, že na
začiatku ma požiadali zástupcovia klubov SDĽ
a
HZDS, ktorí vypracovali zákon o strete záujmov, aby sme
tento bod
programu stanovili striktne
na deň a hodinu.
Navrhli
mi zaradiť ho vo štvrtok ako prvý bod programu, to
znamená
o 9.00 hodine. Toto je môj ďalší návrh.
Samozrejme,
na
budúci týždeň vo štvrtok, nie tento.
Požiadali ma, že je
potrebné
ešte si spolu sadnúť a zladiť niektoré pozmeňovacie
návrhy.
Dávam návrh na štvrtok 11. mája ako bod číslo 1.
Vážené panie kolegyne, kolegovia, nemám
už prihlášku na
doplnenie
alebo zmenu programu. Budeme hlasovať o
jednotli-
vých
návrhoch programu.
Prvý návrh som predniesol ja s tým, že máte pred sebou
dva
návrhy na uznesenie k 50. výročiu skončenia vojny. Bude-
me
hlasovať o tom, aby sme tieto dva body
zaradili do prog-
ramu
dnešnej schôdze.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 117 poslancov.
Za
návrh hlasovalo 104 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovalo 12 poslancov.
Konštatujem, že 104 poslancov
hlasovalo za zaradenie
tohto
bodu do programu.
Druhý vystúpil pán poslanec Pittner a
žiadal, aby sme
hlasovali
o odvolaní pána poslanca Lexu z funkcie predsedu
Osobitného
kontrolného orgánu a z členstva. Dám o tom hlaso-
vať.
Prosím, pán poslanec Pittner.
Poslanec L. Pittner:
Vzhľadom na to, že sa veci okolo toho
vysvetlili, netr-
vám
na tom, že o tom treba hlasovať, ale potom v ďalšom bode
navrhujem,
aby Národná rada zobrala túto skutočnosť na vedo-
mie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno,
to je samozrejmé. Takže nebudeme hlasovať, pán
Pittner
vzal svoj návrh späť.
Tretí vystúpil pán poslanec Weiss, ktorý
žiada, aby Ná-
rodná
rada prijala uznesenie k výzve Rade Slovenskej televí-
zie,
aby Rada Slovenskej televízie dala návrh na odvolanie
riaditeľa
Slovenskej televízie. Neviem, či Národná rada má
takéto
právo, či sa má zasahovať do takej organizácie, ako
je
televízia. Ale návrh tu je, dávam
hlasovať o návrhu pána
poslanca
Weissa na prijatie predmetného uznesenia.
Prosím, prezentujme sa a hneď aj
hlasujme.
Prezentovalo sa 131 poslancov.
Za návrh hlasovalo 53 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Tento návrh pána poslanca sme neprijali.
Druhý návrh na zmenu programu bol taký,
aby sme ako bod
7
zaradili novelu zákona číslo 241/1993 Z. z., kde sa hovorí
o
štátnych sviatkoch. Dám o tom hlasovať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 132 poslancov.
Za návrh hlasovalo 55 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.
Nehlasovalo 5 poslancov.
Ani tento návrh pána poslanca Weissa sme
neprijali.
Ďalej s návrhom na zmenu programu
vystúpil pán poslanec
Šimko,
ktorý predniesol - ak by som to zle
povedal, pán po-
slanec,
prosím, opravte ma - zmenu poradia v programe. Na
základe
§ 13 ods. 4 rokovacieho poriadku žiada, aby sme zlú-
čili
rozpravu k zákonom pod bodmi 11 a 12.
Prosím, pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Najskôr by bolo dobre, teda tak som to
navrhol, aby sme
hlasovali o zlúčení
rozpravy k obidvom bodom. Bolo by to
efektívnejšie,
pretože nakoniec ide vecne o tú istú
proble-
matiku
a nemá význam, aby sme dvakrát rokovali
o tom istom.
Citoval
som tam ustanovenie rokovacieho poriadku, ktorý to
umožňuje. A
potom druhé hlasovanie
bude o tom, aby sa
najskôr
rozhodlo o ústavnom zákone a potom o jednoduchom zá-
kone.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dobre,
takže najskôr hlasujeme
o tom, aby rozprava
o
týchto dvoch bodoch bola spoločná.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 131 poslancov.
Za návrh hlasovalo 60 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Takže tento pozmeňovací návrh pána
poslanca neprešiel.
Druhý návrh pána poslanca je taký, aby
sme vymenili po-
radie
týchto dvoch zákonov.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 130 poslancov.
Za návrh hlasovalo 43 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.
Takže
neprešiel ani tento
pozmeňovací návrh pána po-
slanca
Šimka.
Ďalej vystúpil pán poslanec Csáky, ktorý žiada doplniť
Osobitný kontrolný orgán. Tento návrh je - dá sa povedať
-
zhodný s návrhom pani poslankyne
Rusnákovej, a chcel som
navrhnúť,
či by sme nemohli hlasovať o týchto dvoch návrhoch
-
pani poslankyne Rusnákovej a pána poslanca Csákyho - na-
raz.
Pani poslankyňa s tým nesúhlasí, takže budeme hlasovať
len
o návrhu pána poslanca Csákyho, že za
odstúpeného člena
Osobitného
kontrolného orgánu treba tento orgán doplniť, či-
že
zaradiť to ako bod programu.
Pán poslanec Csáky.
Poslanec P. Csáky:
Vážený pán predseda, navrhol som celkovú rekonštrukciu
Osobitného
kontrolného orgánu na kontrolu
Slovenskej infor-
mačnej
služby, novú voľbu všetkých členov.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Mám to
chápať tak, že chcete voľbu
celého nového Oso-
bitného
kontrolného orgánu?
Poslanec P. Csáky:
Áno.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dobre. Prosím, budeme hlasovať o návrhu
pána poslanca
Csákyho,
ktorý chce, tak ako to povedal,
rekonštrukciu Oso-
bitného
kontrolného orgánu.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 130 poslancov.
Za návrh hlasovalo 51 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže návrh pána poslanca Csákyho sme
neprijali.
Ďalej vystúpil pán poslanec Langoš a žiada, aby sme do
programu
zaradili nový bod, a to zahraničnopolitickú rozpra-
vu,
pred všeobecnú rozpravu, ktorú máme v návrhu.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 132 poslancov.
Za návrh hlasovalo 50 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže sme tento návrh neschválili.
Ďalej vystúpil pán poslanec Volf. Žiada, aby sme uzne-
senie,
ktoré chceme prijať k 50. výročiu skončenia vojny,
preložili na poobedie, resp. aby sme vypracovali
spoločné
uznesenie.
Myslím, že nezáleží na tom, kto to
uznesenie vypracuje,
pretože
je to uznesenie Národnej rady a budeme,
alebo nebu-
deme
zaň hlasovať, ale ak sa na tom chcú podieľať všetky po-
litické
strany, dávam o tomto návrhu pána
poslanca hlasovať
s
tým, že by bolo prerokované poobede, hoci sme to schválili
už
ako prvý bod programu.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 40 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 54 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Takže sme tento návrh pán poslanca Volfa
neprijali.
Pán poslanec Mikloško navrhuje, aby sme
ako bod číslo
5
zaradili prerokovanie zákona o protikomunistickom odboji.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 130 poslancov.
Za návrh hlasovalo 41 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Takže tento návrh pána poslanca sme
neprijali.
Pán poslanec Kňažko navrhuje, aby sme
prijali rozhodnu-
tie
Národnej rady, že sa ruší zákaz fotografovania z balkóna.
Stále mám na mysli telefóny, pretože som
dostal list od
príslušnej
firmy, na grémiu som už o tom
informoval predse-
dov
politických klubov, neviem, či vám tú informáciu odo-
vzdali,
že do miestnosti sa nemôžu nosiť telefóny ani malé
digitálne
počítače.
Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca
Knažka.
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Prezentovalo sa 132 poslancov.
Za návrh hlasovalo 53 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.
Takže tento návrh pána poslanca sme
neprijali.
Ďalej pán poslanec Knažko navrhuje, aby
po každom za-
sadnutí
schôdze Národnej rady televízia
pripravila klub po-
slancov k priebehu
schôdze, kde budú zástupcovia
všetkých
parlamentných
klubov.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Za návrh hlasovalo 54 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh neprešiel.
Pán poslanec Roman dáva doplňovací návrh,
aby sme ako
bod
číslo 18 zaradili do programu zákon o regulácii reklamy.
Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď
hlasovali.
Len
upozorňujem, že zákon som okamžite legislatívnou
cestou
postúpil vláde, legislatívnej rade, ešte som nedostal
o
ňom oznámenie.
Prezentovalo sa 127 poslancov.
Za návrh hlasovalo 59 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento návrh pána poslanca neprešiel.
Pani poslankyňa Rusnáková vystúpila s návrhom, aby ako
bod
číslo 13 bola zaradená voľba nového
predsedu Osobitného
kontrolného
orgánu, keďže tento orgán už nemá predsedu.
Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj
hlasovali.
Prezentovalo sa 129 poslancov.
Za návrh hlasovalo 61 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Neprešiel ani tento návrh.
Pán poslanec Hrnko, váš návrh je vlastne totožný s ná-
vrhom
pána poslanca Volfa.
Pán poslanec Černák navrhol zaradiť do programu infor-
máciu
o rokovacom poriadku. Skôr ako dám hlasovať o tomto
návrhu,
môžem dvoma-troma vetami povedať, že rokovací poria-
dok
je dokončený, má sa prerokovať ešte s administratívou
Národnej
rady, pretože sú tam niektoré absolútne nové úkony,
a
chcem, aby sa k nim vyjadrila aj administratíva Národnej
rady,
jednak legislatíva aj organizačný a
zahraničný odbor.
Predpokladám,
že na júnovú schôdzu bude môcť byť zaradený.
O
vašom návrhu dám hlasovať, ale inú informáciu asi nedosta-
neme.
Prosím, pán poslanec Pittner.
Poslanec L. Pittner:
Pán predseda, ďakujem za slovo. Keďže
neprešiel ani ná-
vrh
pána poslanca Csákyho, ani návrh pani
poslankyne Rusná-
kovej,
ale z kontextu diskusie k môjmu návrhu bolo cítiť, že
je
tu zhoda, aby Národná rada zobrala na vedomie, že predse-
dom
Osobitného kontrolného orgánu prestáva
byť pán poslanec
Lexa,
žiadam, aby bol takýto bod zaradený a
aby z toho vzi-
šlo
takéto uznesenie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán
poslanec, návrhy sme
skončili, už len hlasujeme
o
návrhoch. To nejde, nemôžem to zaradiť. Súhlasím s tým, čo
hovoríte,
ale už sme to odhlasovali.
Budeme hlasovať o mojom návrhu, ktorý som
tlmočil na
požiadanie predkladateľov z HZDS a SDĽ, aby návrh zákona
o
strete záujmov bol zaradený do
programu na budúci týždeň
vo
štvrtok ako prvý bod programu.
Prosím, hlasujme.
Prezentovalo sa 127 poslancov.
Za návrh hlasovalo 95 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Návrh sme prijali.
Predtým som dával informáciu o rokovacom
poriadku a za-
budol
som dať hlasovať o návrhu pána poslanca Černáka, keďže
ho
nestiahol.
Prosím, pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predseda, pokiaľ ešte svoju
informáciu dopl-
níte
časovým údajom, asi kedy by mohol byť nový rokovací po-
riadok
zaradený do výborov, sťahujem svoj návrh.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Predpokladám, že môže byť už na ďalšej
schôdzi.
Poslanec Ľ. Černák:
Sťahujem svoj návrh.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne, pán predseda. V súvislosti
s tým, čo ste
povedali
pánu poslancovi Pittnerovi, chcem povedať, že každý
poslanec
môže kedykoľvek navrhnúť doplnenie
programu. Okrem
toho tu
sme ani neuzavierali rozpravu, nebola rozprava
o
programe, tu sa jednoducho dávali návrhy, dokonca ešte ani
nebol celý program schválený, takže si
myslím, že nie je
žiaden procedurálny dôvod, pre ktorý by nebolo možné podá-
vať
ďalšie návrhy na doplnenie návrhu programu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nie je to celkom tak, ako ste povedali,
ale prosím, pán
poslanec
Pittner, dajte mi váš návrh, budeme o ňom hlasovať.
Poslanec L. Pittner:
Ďakujem za slovo, pán predseda. Dávam
návrh, aby Národ-
ná
rada prijala uznesenie o tom, že
Národná rada Slovenskej
republiky
berie na vedomie žiadosť pána poslanca
Lexu o vy-
stúpenie
z klubu HZDS a na základe toho pán poslanec Lexa
prestáva
byť členom Osobitného kontrolného orgánu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Počuli ste návrh pána poslanca, hneď o
ňom dávam hlaso-
vať.
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Takže
návrh pán poslanca Pittnera sme prijali. (Po-
tlesk.)
Potom určím ja, kedy ho zaradíme, dobre?
Pán poslanec Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Ďakujem. Pán predseda, žiadam ešte
hlasovať o mojom ná-
vrhu,
aby pri prerokúvaní zákona o konflikte záujmov, pri
interpeláciách
poslancov a rozprave bol priamy prenos Slo-
venskej
televízie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Počuli ste pána poslanca Weissa. Prosím,
dávam hlasovať.
Prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 130 poslancov.
Za návrh hlasovalo 58 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Takže tento návrh neprešiel.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
keďže sme vy-
čerpali
všetky doplňovacie návrhy, budeme hlasovať o celom
programe schôdze
so schválenými zmenami
a doplnkami, aj
v
zmysle návrhov v súvislosti s Osobitným kontrolným orgá-
nom,
ako som ich prečítal, a v poradí
bodov programu, ako
ste
navrhovali.
Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán predseda. Aby som vedel, o čom budem hla-
sovať,
predsa len mám dve otázky. Jednak ktorým bodom bude
ten
bod, ktorý navrhol pán poslanec Pittner. Myslím si, že
to
má význam. A druhá otázka, pokiaľ ide o správu Osobitného
kontrolného
orgánu, o ktorej ste hovorili, že bude
neverej-
ná,
je potrebné, aby sa o tom hlasovalo osobitne. Nazdávam
sa,
že to nechcete spojiť s hlasovaním.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Spojiť s hlasovaním.
Poslanec I. Šimko:
S hlasovaním o celkovom programe?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno, načo budeme hlasovať trikrát?
Poslanec I. Šimko:
Nazdávam sa, že o tom treba hlasovať osobitne. V takom
prípade
to navrhujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Navrhujete osobitné hlasovanie?
Poslanec I. Šimko:
Navrhujem, aby sa osobitne hlasovalo o
vašom návrhu, že
rokovanie
o správe Osobitného kontrolného orgánu
bude neve-
rejné.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
O vašom návrhu musím dať hlasovať. Pán
poslanec navrhu-
je
osobitné hlasovanie o tom, aby správa, ktorú bude čítať
Osobitný
kontrolný orgán, bola na neverejnom
zasadnutí. Na-
vrhol
som, aby sme schválením celého programu odhlasovali aj
to,
že o tomto bode bude neverejné
zasadnutie. Takže to bol
môj
návrh, a teraz hlasujeme o návrhu pána poslanca Šimka,
aby
to bolo osobitne.
Prosím,
prezentujme sa a hlasujme. Ešte pán poslanec
Tarčák.
Poslanec J. Tarčák:
Chcem len povedať, že to uznesenie, ktoré navrhuje pán
Pittner,
logicky zapadá do bodu 14, kde
bude správa o Slo-
venskej
informačnej službe. Patrí to tam, tak to treba zara-
diť
ako súčasť toho bodu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
To
tam veľmi nezapadá. Prosím, hlasujme. Prosím, pán
poslanec
Pittner.
Poslanec L. Pittner:
Pán predseda, ďakujem za slovo. Keď
dovolíte, navrhu-
jem,
aby ten môj bod bol zaradený pred rokovaním o správe,
ktorú
má predložiť Slovenská informačná služba.
A pokiaľ ide o toto hlasovanie, chcem upozorniť na to,
čo
navrhol pán poslanec Šimko. Podľa článku 83 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky neverejná schôdza sa
môže konať len
v
prípadoch, ktoré ustanoví zákon, alebo v prípade, že sa na
tom uznesie
Národná rada trojpätinovou väčšinou všetkých
poslancov.
Pripomínam, že v tomto smere ste vydali uznesenie
číslo
409, kde Národná rada rozhodla, že na
prijatie pozme-
ňovacích
alebo doplňovacích návrhov k návrhom, o ktorých Ná-
rodná rada
Slovenskej republiky rozhoduje
trojpätinovou
väčšinou
všetkých poslancov Národnej rady
Slovenskej repub-
liky,
je potrebný súhlas trojpätinovej
väčšiny všetkých po-
slancov
Národnej rady Slovenskej republiky. Je
to uznesenie
zo
17. marca 1994 číslo 409. Takže len chcem povedať, že ná-
vrh
poslanca Šimka je logický a mohol by viesť k tomu, že ak
by
bol spojený, alebo ak by nedostal trojpätinovú väčšinu,
vtedy
tento návrh o neverejnom zasadaní je neplatný.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, dovoľte, aby som povedal,
že toto uznese-
nie sa
netýka hlasovania o
verejnej alebo neverejnej
schôdzi.
To uznesenie je o hlasovaní o pozmeňovacích alebo
doplňovacích návrhoch k
ústavnému zákonu, kde sme
prijali
uznesenie,
že bude dvojtretinovou väčšinou. Teraz ideme hla-
sovať
o tom, či schôdza bude verejná, alebo
nebude verejná,
s
tým, že v článku Ústavy Slovenskej republiky, ktorý ste
čítali,
sa hovorí, ak zákon neustanovuje niečo iné. A keď si
pozriete
zákon o Slovenskej informačnej službe a zákon číslo
102/1971
Zb., nájdete tam, že zákon ustanovuje
aj inú formu
rozhodnutia
v takomto prípade, keďže ide o prísne
utajované
skutočnosti, ktoré
vo vzťahu k
štátnemu tajomstvu sú
prioritné.
Takže z tohto pohľadu, pán poslanec, nemáte prav-
du.
V tom druhom prípade áno, v tom s vami súhlasím.
Takže budeme hlasovať tak, ako som
povedal.
Ešte pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predseda. Rád by som len upozornil na to,
že
v zmysle rokovacieho poriadku sa
hlasuje o pozmeňovacích
návrhoch
tak, ako boli predložené, teda v tom
poradí. Váš
predchádzal
návrh pána Šimka.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno. Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán predseda. Pri všetkej úcte musím povedať,
že
žiaden zákon nehovorí o tom, že správa
Osobitného orgánu
na
kontrolu Slovenskej informačnej služby sa musí prerokovať
na
neverejnom zasadaní. To je návrh, ktorý je celkom legi-
tímny,
ale musí sa o ňom osobitne
hlasovať, pretože je po-
trebné
iné kvórum, ako je potrebné na prijatie návrhu pro-
gramu.
Na prijatie návrhu programu je potrebná
nadpolovičná
väčšina, na prijatie
návrhu o neverejnom prerokúvaní
kon-
krétneho
bodu je potrebných 90 hlasov. Takže o tomto vašom
návrhu
treba osobitne hlasovať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, povedal som, že nie je
potrebných 90 hla-
sov.
Poslanec I. Šimko:
To hovorí ústava, tak si myslím, že ústavu by sme mali
rešpektovať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ja ju rešpektujem, práve preto. Ústava
hovorí a odvolá-
va
sa na iné ustanovenia zákona.
Poslanec I. Šimko:
Povedzte mi ustanovenie hociktorého
zákona, ktoré hovo-
rí
o tom, že správa Osobitného orgánu na kontrolu Slovenskej
informačnej
služby musí byť neverejná. Také
ustanovenie ne-
nájdete,
pretože to žiaden zákon neustanovuje.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, ustanovuje to zákon o
Slovenskej infor-
mačnej
službe, ktorý sme pred chvíľou čítali,
ustanovuje to
zákon číslo 102
z roku 1971, ustanovuje to aj nariadenie
vlády,
teda len konštatuje, tam to nemôžeme zobrať ako zá-
konné,
z roku 1990. Keď si pozriete
ustanovenie § 5 zákona
číslo
102/1971 Zb. v znení zákona číslo
558/1991 Zb., tam
sa
hovorí o nevyhnutnosti ochrany štátneho
tajomstva. Takže
ja
som presvedčený, že mám pravdu, vy ste presvedčený, že
máte
pravdu. Dávam hlasovať o návrhoch tak, ako boli predlo-
žené,
budeme o nich hlasovať, aj o vašom návrhu, resp. o ná-
vrhu
pána poslanca Pittnera.
Ešte je prihlásený pán Andrejčák.
Poslanec I. Andrejčák:
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
chcem len pripomenúť, že konštrukcia
zákona číslo 102
je
takáto: Ten, kto informáciu poskytuje,
musí stanoviť jej
charakter
utajenia. Ak chceme počuť verejnú správu, tak si
odhlasujeme
verejné zasadanie, ak chceme
podrobnejšiu sprá-
vu,
konkrétnejšiu, ako sa minule požadovala, s dôkazmi, musí
byť utajená, pretože inak to nebudú môcť urobiť verejne.
Inak
nastane situácia, že prednášajúci musí povedať: v súla-
de
so zákonom číslo 102 poskytujem len verejnú informáciu.
A
budeme sa k prípadu vracať.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Pán predseda, domnievam sa, že pokiaľ ide o správu ako
takú
vo všeobecnosti, platí to, čo povedal pán poslanec Šim-
ko.
Ale pokiaľ predmetom tejto správy bude nejaký predmet
štátneho
tajomstva alebo niektoré skutočnosti, ktoré požíva-
jú
ochranu zákonov, ktoré ste spomínali, vyplýva to skutočne
priamo
z týchto zákonov, že táto správa nemôže byť na verej-
nom
zasadnutí. Myslím si, že skôr by sa mal vyjadriť niekto-
rý
z predkladateľov, či v tejto správe je
niečo také spomí-
nané,
pokiaľ ide o predmet štátneho tajomstva. Ak áno, je to
automatické,
že by to mala byť neverejná schôdza.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Poslanec J. Danko:
Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.
Chcel by som sa obrátiť na pána Šimka
a spýtať sa ho:
Keď
si dobre pamätám, bol som spravodajcom k novele zákona
o
Slovenskej informačnej službe. Pán premiér vystúpil so zá-
sadnými
tvrdeniami a bola to požiadavka opozície, aby pán
premiér
povedal konkrétne. Pýtam sa vás, ako sa
môže kon-
krétne
vyhodnotiť činnosť Osobitného orgánu na kontrolu Slo-
venskej
informačnej služby, ako sa môžu zverejniť veci, kto-
ré
sú meritom k tomu, čo bolo povedané, ak
to nebude utaje-
né.
Predsa sa tam musí povedať, ktorý spravodajca čo urobil.
A
ako to možno povedať na verejnom zasadnutí a neporušiť zá-
kon
102? To sa vás pýtam. To znamená, že z logiky veci jasne
vyplýva,
a podľa môjho názoru vôbec o tom
netreba hlasovať,
že
Osobitný kontrolný orgán je povinný
vystúpiť pred Národ-
nou
radou, ak zistil okolnosti, ktoré
porušujú zákon, to mu
ukladá
zákon o Slovenskej informačnej službe. A zo zákona
102
jasne vyplýva, že musí to byť neverejné
rokovanie, pre-
tože
sú tam otázky štátneho tajomstva.
Myslím si, že je to
veľmi
jasné.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Urban.
Poslanec I. Urban:
Vážený pán predseda,
kolegovia, kolegyne,
chcem upozorniť v duchu toho, čo povedal
predrečník pán
poslanec
Danko, že na poslednom zasadnutí Národnej rady sa
práve
časť opozície z radov
Kresťanskodemokratického hnutia
dožadovala
toho, aby bola do parlamentu dodaná správa, ktorá
dosvedčuje
skutočnosti, o ktorých hovoril pán
premiér. Mys-
lím,
že teraz sa tu kladú akési prekážky, aby táto správa
bola
do parlamentu dodaná a bola tu
prečítaná. V súvislosti
s
tým, čo sa tu povedalo, Osobitný kontrolný orgán sa zaobe-
ral otázkou,
akým spôsobom správu
predloží parlamentu.
A
domnievam sa, ako to vyložil pán predseda parlamentu, že
pri čítaní správy nie je nevyhnutná
trojpätinová väčšina,
ktorá
by odsúhlasovala odznenie tejto správy na neverejnom
zasadnutí
Národnej rady.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Pán poslanec Danko aj váš pokračovateľ,
podsúvate mi tu
úplne iné zámery.
Možno budem celkom súhlasiť s tým, aby
prerokúvanie
bolo neverejné v prípade, že nám predkladateľ
povie,
že skutočnosti, o ktorých chce hovoriť, budú chránené
zákonom
102. Ale tu je reč o niečom inom, o
dodržiavaní zá-
konov
a ústavy, ktoré platia. V takom prípade
sa hovorí, že
normálne,
všeobecne prerokúvanie akéhokoľvek bodu, pokiaľ to
neustanovuje
zákon, sa má uskutočňovať ako verejné v
prípa-
de,
že nie je podaný návrh na neverejné rokovanie. Ak je po-
daný návrh
na neverejné rokovanie,
na to je potrebná
90-percentná väčšina hlasov. V podstate tu máme
situáciu,
ktorú
musíme riešiť v súlade so zákonom.
Zákon o Slovenskej informačnej službe neobsahuje usta-
novenie
o tom, že by správa Osobitného kontrolného
orgánu
musela
byť na neverejnom rokovaní. A zákon číslo 102/1971
Zb.
- však v roku 1971 Osobitný kontrolný
orgán ani neexis-
toval,
ten predsa nemohol stanovovať, že prerokúvanie takej-
to
správy musí byť neverejné. Ten hovorí o
tom, že existujú
skutočnosti, ktoré sú
predmetom štátneho tajomstva,
a ak
správa
takéto skutočnosti obsahuje, predkladateľ môže požia-
dať,
aby sme hlasovali o neverejnom
rokovaní. V prípade, že
by
sme to neodhlasovali, nemohol by o nich
Národnú radu in-
formovať.
Tak na tom stojíme procedurálne. O nič iné mi nej-
de,
len aby sme dodržiavali ústavu a zákon.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predseda, pokiaľ viem,
včera ste sa pre masmédiá
vyjadrili, že neviete,
kto tú správu podá. Prosil by som
vás,
keby ste povedali, kto vám oznámil,
že túto správu tu
prednesie,
kto ju prednesie a odkiaľ teda viete, že sú v nej
veci
týkajúce sa štátneho tajomstva.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, musíme dávať pozor, o čom
hovoríme. Na
začiatku
som povedal, že som dostal list od OKA.
Poslanec F. Mikloško:
Kto je to OKO? To je poslanec?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dostal som list od Osobitného
kontrolného orgánu, kde
ma
žiadajú, aby som ako bod programu zaradil to, o čom teraz
hovoríme,
pričom navrhujú, keďže ide o veci,
ktoré sú pred-
metom
štátneho tajomstva a dôverné, aby táto schôdza bola
neverejná.
Plním to, čo som dostal od tohto orgánu.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predseda, naozaj by som prosil to
meno, keby to bo-
lo
možné, lebo je možné, že tak ako teraz nechcete povedať
meno,
aj všetky vyšetrovania Osobitného kontrolného orgánu
vlastne
nie sú žiadne vyšetrovania, lebo mám
obavy, že pri-
tom
nebola prítomná žiadna komisia.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, veď práve preto chceme, aby
nám tú správu
predložili.
Žiadali ste to vy.
Poslanec F. Mikloško:
To meno by som prosil.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Tu je podpísaný Igor Urban - člen OKO poverený oznámiť
mi
toto rozhodnutie.
Poslanec F. Mikloško:
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predseda,
dovolím si byť trochu osobný a musím
povedať, že úvod
tejto
schôdze ma veľmi sklamal, pretože musím konštatovať,
že
z vašej strany je vedený veľmi
neodborne. Veľmi jednodu-
cho
to odôvodním.
Schválili sme bod programu, ktorý bude
ako prvý, kde
mám dve uznesenia. Pýtam sa, o ktorom budeme
hlasovať ako
o
prvom. O tom nikto nerozhodol. Bol tu návrh, aby sa po-
slanci
o tom dohodli, vy ste to odblokovali svojím postupom.
Tu
momentálne ste dosvedčili, že
poslanec Šimko má pravdu.
Osobitný
kontrolný orgán vám navrhol, aby časť
schôdze bola
neverejná.
Navrhol. Teda musí ktosi rozhodnúť, či to tak bu-
de,
alebo nie.
Ústava,
ktorú treba v tejto veci poznať, hovorí, že
automaticky
zo zákona je časť schôdze neverejná, ak tak sta-
noví
zákon. Pýtame sa ktorý? Ak je to tak, potom netreba na-
vrhovať,
ale povedať, že schôdza bude zo zákona neverejná,
alebo
treba o tom hlasovať troma pätinami, a nie ako ste na-
vrhli,
že pri programe to akosi zoberieme na vedomie. Veď to
tak
nejde, pán predseda! Tak ste to povedali, že poslanci
pri
programe povedia, že to bude neverejné. Buď to ktosi na-
vrhol,
teraz ste prečítali, že navrhli, my
rozhodneme troma
pätinami,
že áno. Dajte si prehrať záznam, pán predseda! Tak
ste
to povedali, že poslanci pri programe
rozhodnú, tak ste
sa na to
spoliehali, že o tom netreba osobitne hlasovať.
O
nič iné nám nejde, len aby bola dodržaná procedúra. My
napríklad
podporíme, aby to prerokúvanie bolo neverejné. Ne-
máte
sa teda čoho báť, ale dajte o tom legálne hlasovať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, musím vám povedať, že treba počúvať. Dám
vytiahnuť záznam, kde
som o prvom bode povedal: Ako prvý
v
poradí je návrh HZDS a druhý pána poslanca Volfa. Potom
vám to dám
prehrať, keď sa mi potom ospravedlníte, budem
rád.
Tak som to povedal. Takže k tomu len toľko.
A k
vašej druhej poznámke -
prečítajte si ústavu, čo
hovorí v druhej
vete. Ja som povedal, na
základe čoho sa
prikláňam
k tomu. Je to môj názor. Ak by Národná rada nemala
povinnosť
dbať o ochranu štátneho tajomstva a vecí, ktoré sú
štátnym tajomstvom,
potom by členovia kontrolného orgánu
nikdy
nemohli Národnej rade predložiť žiadnu správu, keďže
§
24, tuším odsek 2 zákona o Slovenskej informačnej službe
ich
zaväzuje k mlčanlivosti. Nikdy.
Prosím, ešte pán poslanec Langoš.
Poslanec J. Langoš:
Vážený pán predseda,
chcel som povedať, že ma to zaráža, ale vlastne ma to
nezaráža, napriek
vysokej hustote právnikov
alebo ľudí
s
právnym vzdelaním na pôde
parlamentu. Predsa by som len
povedal,
že poslanci, ako tu sedíme na schôdzi Národnej rady
a
na schôdzach výborov, sme povinní
poznať dva zákony - Ús-
tavu
Slovenskej republiky a rokovací poriadok. Ústava sa od-
voláva
na iný zákon. Ten iný zákon je len rokovací poriadok,
ktorý
hovorí o neverejnom rokovaní. Ja som
si to ešte pred
začiatkom tejto schôdze prečítal. Je to
ustanovenie § 14
ods. 2: "Z
dôvodov ochrany dôležitého
štátneho záujmu sa
Slovenská
Národná rada na návrh" a teraz sú tam vymenované
"predsedu, výboru alebo poslanca, alebo vlády,
alebo jej
člena
môže uzniesť na tom, že schôdza alebo
jej časť je ne-
verejná.
O takomto návrhu rozhodne Národná rada
bez rozpra-
vy."
Takže v podstate tento zákon hovorí
jednoznačne, že ak
je
tu návrh, ak je tu navrhovateľ, ústava hovorí o trojpäti-
novom
kvóre. Ak v tomto zákone nie je
stanovené kvórum, po-
tom
nechám rozhodnutie na vás právnikov. Ale využijem proce-
durálny
návrh, aby sa ešte pred hlasovaním o verejnosti ale-
bo
neverejnosti tejto časti schôdze
hlasovalo o tajnom hla-
sovaní
o tejto veci.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Beriem aj váš návrh, lenže ten je po mojom návrhu a po
návrhu
pána Pittnera, pretože aj to sú procedurálne návrhy.
Ešte je prihlásený pán poslanec Kňažko.
Poslanec M. Kňažko:
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
myslím si, že už dlhý čas diskutujeme o
niečom, čo nao-
zaj
nie je až také dôležité. Nech už bude toto zasadnutie
prebiehať
akokoľvek, či bude utajené, alebo
verejné, som za
to, aby bolo
utajené. A tí, ktorí by sa chceli dozvedieť
ďalšie podrobnosti, dozvedia sa to z obvyklých zdrojov
v
Športovej hale na Pasienkoch. Takže zbytočne strácame čas.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Gaulieder.
Poslanec F. Gaulieder:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
keďže som členom Osobitného kontrolného orgánu, prosil
by
som vás, aby ste podporili návrh na prerokovanie tejto
správy
na neverejnom zasadnutí, nakoľko táto správa obsahuje
skutočnosti,
ktoré sú - povedal by som - predmetom ochrany
štátneho tajomstva. Z toho dôvodu si myslím, že by
bolo ko-
rektné,
keby to väčšina poslancov, teda trojpätinová väčšina
poslancov
podporila.
A ešte pánu poslancovi Langošovi: myslím
si, že poslan-
ci
by mali poznať podstatne viac zákonov ako tie dva.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Urban.
Poslanec I. Urban:
Vážený pán predseda,
kolegovia, kolegyne,
tak ako to citoval pán predseda Národnej
rady, Osobitný
kontrolný
orgán odporúčal na rokovaní 7. schôdze
prerokovať
správu
Osobitného kontrolného orgánu na
neverejnom zasadnu-
tí.
Nepožiadal predsedu Národnej rady o to, aby zvolal neve-
rejnú
schôdzu Národnej rady. Opakujem,
požiadali sme o to,
aby
to bolo prerokované na 7. schôdzi
Národnej rady k bodu
správa
neverejne.
Článok
83 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky hovorí
o
tom, že neverejné schôdze sa môžu konať len v prípadoch,
ktoré
ustanoví zákon, alebo v prípade, že sa
na tom uznesie
Národná rada
Slovenskej republiky trojpätinovou väčšinou
všetkých
poslancov. My sme o neverejnú schôdzu
nepožiadali.
Požiadali
sme o neverejné rokovanie k tomuto bodu programu
schôdze
Národnej rady. To je jedna vec.
Druhá vec: Potvrdzujem zároveň to, čo povedal pán Gau-
lieder,
že na rozdiel od vystúpenia pána premiéra k novele
zákona
o Slovenskej informačnej službe, táto
správa Osobit-
ného
kontrolného orgánu obsahuje skutočnosti, ktoré sú pred-
metom štátneho
a služobného tajomstva.
Ani zákon číslo
102/1971
ani zákon číslo 46 nepredpokladá, že by mohli byť
zverejňované údaje
o skutočnostiach, ktoré
sú predmetom
štátneho
tajomstva. Čiže nie sú tu splnené zákonné podmienky
na
to, aby sa správa mohla prečítať na verejnom zasadnutí
a
pre verejné informačné prostriedky. To je to, o čom hovorí
pán
predseda Národnej rady, že zákon stanovuje inak.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Sú tu tri návrhy, budeme o nich hlasovať,
ale ešte sa
hlási
pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predseda, okrem toho, že sa púšťate do dis-
kusie
s poslancami ako predsedajúci schôdze, predvádzate nám
aj
neznalosť rokovacieho poriadku. Pán Langoš vám jasne pre-
čítal,
že na základe § 14 ods. 2 bez rozpravy dáte hlasovať,
a
Národná rada sa uznesie o tom, že to bude neverejné, takže
celá
diskusia bola irelevantná.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem
veľmi pekne pánu poslancovi Černákovi. Dávam
hlasovať
o mojom návrhu, potom bude návrh pána Pittnera, po-
tom
návrh pána poslanca Langoša, tak ako boli povedané. Svoj
návrh
som predniesol, prosím, budeme hlasovať.
Hlasujeme o programe ako celku s tým, že predmetný bod
rokovania
o Osobitnom kontrolnom orgáne bude ako neverejná
časť
schôdze. (Šum v sále.)
Povedal som svoj návrh. Ďalší poslanci
dali svoj návrh.
Mám
také isté právo ako ostatní.
Prosím, ešte pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Pán
predseda, dal som
procedurálny návrh, aby
sa
o
správe Osobitného kontrolného orgánu hlasovalo osobitne.
Predsa
je absurdné, aby sme najprv schválili celý program
a
potom osobitne hlasovali o tom bode. Z
logiky veci vyplý-
va,
že musíte dať najskôr hlasovať o tom. A
to ste akcepto-
vali.
Už som vám vypadol z pamäti.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nie. Dal
som takisto procedurálny návrh,
to som hneď
povedal,
a môj bol prvý. Hlasovanie je procedurálny návrh.
Prosím, pán poslanec Langoš.
Poslanec J. Langoš:
Pán
predseda, môj návrh sa týkal spôsobu hlasovania.
Z
logiky akejkoľvek procedúry vyplýva...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Aj môj návrh. Prosím, pán poslanec Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Pán predseda, je logické, že ak treba rozdielne kvórum
na
výsledok, nemožno spojiť dva body do jedného. Ak treba
prostú
väčšinu na schválenie programu, a tá iste
bude, to
ešte
neznamená, že môžeme súčasne s tým hlasovať o trojpäti-
novej
väčšine, tak ako vyplýva z Ústavy
Slovenskej republi-
ky.
Viacerí tu ubezpečili o dobrej vôli, a aj my podporujeme
neverejné
zasadnutie k tomuto bodu dnešnej schôdze. Prosím
vás
teda, aby ste dali hlasovať najskôr
o tejto veci samo-
statne,
a myslím si, že nič nebráni tomu, aby
sme potom od-
hlasovali
program schôdze. A je to čisté.
Jednoducho to ne-
možno
spojiť.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán
poslanec, tu nejde o
kvórum. Vysvetlil som, že
v
tomto prípade sa nehlasuje dvoma
tretinami. To je môj ná-
vrh
a tak som ho vysvetlil. Ústava hovorí, ak o tom nehovorí
iný
zákon. A ja som vám to prečítal.
Expressis verbis neho-
vorí
zákon, ale prečítal som vám všetky
zákony, ktoré o tom
hovoria,
čo sú utajované veci a kedy ich treba
zachovať ako
utajené. A v
tom prípade nemôže ísť o iné hlasovanie ako
o
hlasovanie tajné.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Pán predseda, veľmi si vážim to, že ste
nám uviedli zá-
kony,
ktoré hovoria o tom, kedy treba
dodržiavať štátne ta-
jomstvo.
Ale nato, aby sme mohli zo zákona hovoriť o tom, že
schôdza
alebo jej časť je neverejná, by muselo byť uvedené
v
zákone, že o týchto veciach sa rokuje neverejne. Je tu po-
litická vôľa viesť
rokovania o tomto bode neverejne, tak
prosím,
dajte hlasovať najskôr procedurálne o návrhu, že tá-
to
časť schôdze bude neverejná, a potom schváľme program.
Som
presvedčený o tom, že to prejde. Ale jednoducho ústavu
nemožno
obísť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Pán predseda, chcem dodať, že budem
hlasovať za neve-
rejné
prerokúvanie toho bodu, lebo to chcem počuť, ale podľa
môjho
náhľadu by bolo dobré v tomto dodržať ústavu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ja ústavu neporuším. Pán poslanec
Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Pán predseda, už len pridám to, že ak by
vaša interpre-
tácia bola správna, tak o veci netreba hlasovať, pretože
ústava
hovorí, že neverejná schôdza sa koná vtedy, keď tak
stanoví
zákon. To je jedno, či schôdza,
alebo jej časť. To
zasa
vysvetľuje rokovací poriadok. To
tu bolo citované. Vy
to dobre viete. Nemôžete dať hlasovať
o veci, ak chcete
o
nej rozhodovať v pléne. Buď to vyplýva
zo zákona, a potom
o
tom netreba hlasovať, alebo to nevyplýva, a treba o tom
hlasovať.
Potom má pravdu kolega Fogaš, ktorý
hovorí, že sú
potrebné
tri pätiny. Tak vy sa rozhodnite, čo podporujete,
pretože
ste niekde medzi tým, a to dosť dobre nie je možné.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, na rozdiel od vášho
myslenia vám chcem
povedať,
že málokedy sa rozhoduje na základe jedného ustano-
venia
toho-ktorého zákona. Skoro každý
zákon je odkazný na
iný
zákon. Ústava odkazuje na iný zákon, takisto odkazuje na
rokovací
poriadok a na zákony, ktoré som prečítal. Čiže spo-
lu
s týmito zákonmi ide výklad a
potom sa rozhoduje. Takže
neupravujte
ma a neopravujte ma, ako som mal rozmýšľať a ako
som
mal myslieť. To vari viem.
Pán poslanec Urban.
Poslanec I. Urban:
Pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
chcem len vyzvať tých právnikov a legislatívcov opozí-
cie,
ktorí používajú výklad o potrebnej trojpätinovej väčši-
ne
pri tomto hlasovaní, aby citovali ustanovenie zákona, buď
zákona 46,
alebo 102, ktoré skutočnosti tvoriace predmet
štátneho
a služobného tajomstva umožňuje
zverejňovať verej-
ným
informačným prostriedkom. Ktoré ustanovenie týchto záko-
nov
toto umožňuje? To je jedna vec.
Druhá vec: Pán predseda, zároveň dávam
procedurálny ná-
vrh
skončiť o týchto návrhoch
rozpravu, ak teda bola vôbec
otvorená,
a začať hlasovať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem veľmi pekne.
Pán predseda, myslím, že si treba vziať k
srdcu aj slo-
vá
pána Ftáčnika, ktoré tu povedal. Áno, pokiaľ chce také
vysvetlenie,
tak váš návrh, tak ako ste ho predložili, pres-
ne
súhlasí s tým, čo povedal on. Preto
možno hlasovať spolu
o
programe a o neverejnej časti schôdze.
Ďakujem.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Švec.
Poslanec J. Švec:
Odpustite, dámy a páni, že vstupujem do
tejto debaty,
ale
zdá sa mi, že ide o výsostne
vedeckú debatu o tom, ako
vykladať Ústavu
Slovenskej republiky a
zákony, ktoré sa
vzťahujú
k tomuto bodu. Pán predseda, navrhujem
polhodinovú
prestávku,
nech sa všetci právnici v tomto
parlamente pora-
dia
a vyriešia záležitosť skutočne odborne.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Takže dám hlasovať o návrhu pána
poslanca Šve-
ca,
ktorý chce prestávku. Prosím, hlasujte
o tom, či má byť
prestávka.
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Za návrh hlasovalo 48 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Takže prestávka nebude. Ďakujem.
Vážení páni poslanci, panie poslankyne,
sú tu tri návr-
hy
na spôsob hlasovania, ten, ktorý som
predniesol ja, ten,
ktorý
predniesol pán poslanec Pittner, a ten, ktorý prednie-
sol
pán poslanec Langoš. Pán poslanec
Langoš návrh stiahol,
povedal,
že je to nelogické.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o mojom návrhu. Hla-
sujeme o celom
bode programu s tým, že bod,
ktorý rieši
správu Osobitného
kontrolného orgánu, bude na neverejnej
časti
schôdze.
Prezentovalo sa 123 poslancov.
Za návrh hlasovalo 82 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Takže sme prijali bod programu tak, ako
som ho navrhol.
Pán poslanec Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Pán predseda, keďže neverejné zasadnutie nebolo schvá-
lené
patričným kvórom stanoveným ústavou, chcem čestne a ko-
rektne
povedať, že sa nebudem cítiť viazaný týmto neverejným
zasadnutím.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Čudujem sa pánu poslancovi Fogašovi, že to povedal ako
právnik,
pretože ho k mlčanlivosti nezaväzuje verejnosť ale-
bo
neverejnosť, ale poznatok.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Ja viem, čo je neverejné zasadnutie, a
rešpektujem jeho
výsledky,
ale tu sa nerozhodlo podľa ústavy. To je všetko.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem
pekne, pán predseda.
Chcem ešte doviesť do
dôsledkov
to, o čom hovoril pred chvíľkou pán poslanec Fo-
gaš.
Keďže ide o verejné rokovanie, aj pokiaľ ide o spôsob
informovania
verejnosti o rozprave, ktorá tu bude
vedená ku
ktorémukoľvek
z bodov tohto hlasovania, nemôže sa to posu-
dzovať
takým spôsobom, ako keby išlo o neverejné
rokovanie.
Ak
by mal niekedy nezávislý súd
posudzovať, či došlo, alebo
nedošlo k porušeniu
zákona, bude nepochybne
prihliadať na
túto
skutočnosť, či sa schválilo, alebo neschválilo neverej-
né
rokovanie. To len upozorňujem najmä
kvôli zástupcom tla-
če.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predseda,
v zmysle rokovacieho poriadku zatiaľ sme
sa dostali len
tak
ďaleko, že sme si odhlasovali program ako celok, pretože
spôsob,
ktorým ste určili tento bod ako
neverejný, je nezá-
konný.
Navrhujem modus vivendi, nezaoberajme sa
tým teraz. Keď
sa
tento bod bude prerokovávať, či už vy, pán predseda, člen
vlády, alebo hociktorý poslanec sa postaví,
využije § 14
ods.
2 rokovacieho poriadku a odhlasuje sa schôdza podľa to-
ho,
akú máte predstavu. Takže nechajme to už tak.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážení páni poslanci,
vážené panie poslankyne,
som si absolútne vedomý, vychádzajúc z
ustanovení všet-
kých
citovaných právnych noriem, ktoré som tu predniesol, že
moje
rozhodnutie vôbec neporušilo ústavu, pretože
ústava o-
krem
toho, že hovorí, že o neverejnosti schôdze sa rozhoduje
dvojtretinovou
väčšinou, hovorí aj o tom, že sú tu iné práv-
ne
normy, ktoré túto povinnosť menia. Menia ju tak, že sa to
môže prijať riadnym hlasovaním väčšinou
prítomných. Takže
všetky
citované normy, ktoré som tu uviedol,
aj keď som po-
vedal,
že expressis verbis jednoznačne nie je povedané, kto-
rý
zákon to tak hovorí, vyplývajú z toho, že ide o štátne
tajomstvo,
že ide o veci, ktoré sú v
záujme ochrany štátu
utajované, ktoré sa
nesmú zverejňovať. To
znamená, že je
možnosť
rozhodnúť tak, ako som rozhodol. Ale
keď chcete tak,
ako
povedal pán poslanec Černák, hoci aj teraz to dám odhla-
sovať.
(Šum v sále.) Prosím, ak nechcete, nedám.
Pán Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte mi,
aby som vyslovil
prekvapenie nad dnešným
vystupovaním niektorých
poslancov
v
tejto sále, menovite aj pána poslanca Fogaša, pretože celé
ich
vystupovanie je zamerané na
rozbitie tejto schôdze, na
nič
iné. V skutočnosti sa skrýva za ústavu,
za dodržiavanie
zákona,
ale v pozadí je niečo úplne iné, pretože takisto pán
poslanec
Fogaš, takisto pán poslanec Šimko a ďalší, ktorí tu
sedia,
veľmi dobre vedia, čo je to štátne tajomstvo, čo je
jeho
zverejnenie bez súhlasu kompetentného orgánu, ktorý za-
viazal.
V takom prípade páni poslanci môžu svojím vystupova-
ním
dosiahnuť len jedno jediné, že sa tu správa Osobitného
kontrolného
orgánu vôbec čítať nebude. Ak chceli podporovať,
tak
ako rozprávali pred chvíľou, že politická vôľa je, a ne-
chceli
si len presadiť svoje a svoj postup, mohli hlasovať
za
program a bolo by tam bývalo 90 hlasov.
To je všetko. To
znamená,
že v skutočnosti vôbec nejde o právny
problém, ale
ide
o snahu deštruovať túto schôdzu.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Cingel.
Poslanec T. Cingel:
Pán predseda, moje vystúpenie bude
smerovať k tomu, aby
som
podporil váš názor, že hlasovanie je platné. Budem sa
opierať
o článok 83 Ústavy Slovenskej republiky, kde v odse-
ku 4 sa
hovorí, že neverejné
schôdze sa môžu konať len
v
prípadoch, ktoré ustanoví zákon, alebo v prípade, že sa na
tom
uznesie Národná rada Slovenskej
republiky trojpätinovou
väčšinou
všetkých poslancov. Rokovací poriadok v § 14 ods. 2
ďalej
hovorí, že z dôvodov ochrany dôležitého štátneho záuj-
mu
sa Slovenská národná rada na návrh... atď. môže uzniesť
na
tom, že schôdza alebo jej časť je neverejná.
Pýtam sa, pán Fogaš, či ide o
neverejnú celú schôdzu,
alebo o jej
časť, lebo ústava hovorí o neverejnej celej
schôdzi
Národnej rady, a my sme si tu odhlasovali, že časť
schôdze
Národnej rady bude neverejná, a na to
sa nevzťahuje
trojpätinové
kvórum.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Hrnko.
Poslanec A. Hrnko:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, chcel by som
len povedať, že
si
treba všimnúť to, čo povedal predseda branného výboru pán
Andrejčák,
že zodpovedný je ten, kto informáciu
dáva, a nie
ten,
kto ju rozširuje. (Šum v sále.) Preto,
samozrejme, keď
niekto
dá nekompetentným ľuďom štátne
tajomstvo na vedomie,
tak
je zodpovedný on, a nie ten, kto
to podá ďalej. Ja ako
človek, ktorý som
podpísal stodvojku, sa tým budem cítiť
viazaný,
ale podľa mojich informácií stodvojku podpisovali
len
príslušníci branného a bezpečnostného
výboru. Preto na-
vrhujem,
keď príde tento bod na rokovanie, aby sa o tom dalo
riadne
hlasovať, aby to bola tajná schôdza. To je jedna vec.
A
druhá vec, skončime s touto trápnou
fraškou a začnime ro-
kovať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Benčík.
Poslanec M. Benčík:
Ďakujem za udelené slovo. Myslel som
si, že vydržím,
aby
som sa do toho nezapojil. Z takej jednoduchej a prehľad-
nej
záležitosti sa urobila komplikovaná
vec. A nemá to ani
logiku,
že ste to takto pomotali, hoci chcem byť citlivý,
lebo
vy ste zase veľmi citlivý na moje poznámky.
Prosím vás, v zákone nikde nenájdete, kde
by sa hovori-
lo,
že o tomto bode rokovania má byť neverejné zasadnutie.
Zákon
102 hovorí o štátnom tajomstve, o Slovenskej informač-
nej
službe, hovorí o iných veciach. Čiže zo zákona nevyplýva
neverejné
zasadnutie. Prichádza do úvahy iný
moment, že sme
si
mohli, a podľa môjho názoru mali odhlasovať 90 hlasmi ne-
verejné
zasadnutie. Vtedy by to bolo v súlade s ústavou. Te-
raz
ste nás postavili, konkrétne mňa
osobne, hovorím za se-
ba,
pred zložitú dilemu, či som za
program, tak ako sme ho
doplnili,
a či som za to, aby po tomto bode bolo neverejné
rokovanie.
Tým, že ste dali hlasovať neústavne, musel som sa
buď
zdržať, alebo musel som byť proti.
Načo komplikovať situáciu? Teraz ste odovzdali do rúk
predkladateľov
celú záležitosť, a to preto, lebo
predklada-
telia
si musia uvedomovať, že neverejné zasadnutie nie je
odsúhlasené
v súlade s ústavou, a predkladateľ bude musieť
dbať,
aby nedal na zasadnutie také veci,
ktoré by mohol dať
vtedy,
keby to bolo neverejné. Pýtam sa vás, čo ste sledova-
li
skomplikovaním tejto jednoduchej záležitosti.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ak
vám môžem hneď odpovedať, odpovedám vám
otázkou. Čo
ste
sledovali tým, keď ste chceli, aby bolo
rokovanie neve-
rejné,
že ste zaň nehlasovali?
Pán poslanec Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Odpoviem rovno, sledovali sme dodržanie ústavy. V § 14
rokovacieho
poriadku sa hovorí o tom, že Národná rada Slo-
venskej
republiky má hlasovať o tom, či schôdza alebo jej
časť
bude neverejná. Do prijatia Ústavy Slovenskej republiky
sa hlasovalo vždy jednoduchou väčšinou.
Spôsob hlasovania
a
kvalifikované kvórum sa ustanovilo
až našou ústavou. Bol
som
pri tom, keď sa tento článok tvoril, viem, ako sa to
tvorilo, aj viem,
prečo sme tam hovorili o trojpätinovej
väčšine. Preto,
pán poslanec Prokeš,
odmietam také reči
o
tom, že sa tu rozbíja schôdza. Ako poslanec som sľúbil, že
budem
dbať na to, aby sa dodržiavala
ústava a aby sa dodr-
žiavali
zákony, a tomuto sľubu dostojím. A to
isté som uro-
bil
dnes, k ničomu inému som nediskutoval,
iba k tejto jed-
nej otázke. A
opäť verejne vyhlasujem, že som pripravený
hlasovať
za to, aby tá časť schôdze bola neverejná. Poslanec
Ftáčnik
vás ubezpečil, že celý náš klub bude hlasovať za ne-
verejnú
túto časť. Tak prosím vás pekne, nepodsúvajte nám
rôzne
nekalé úmysly, ktoré možno sami sledujete.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Andrejčák.
Poslanec I. Andrejčák:
Ďakujem za slovo. Chcel by som len
pripomenúť niektorým
pánom
poslancom, že tu nie je priamy prenos televízie, takže
vystúpenia
môžeme skrátiť.
A po druhé, ďakujem pánu poslancovi Hrnkovi, že ma "za-
písal
do histórie", keď ma citoval ako autora. Ale nie je to
tak.
Zodpovednosť je naozaj u autora správy, ale len voči
tomu,
komu ju dáva. A ak ju dostal, a ten ju
rozširuje, tak
je
zároveň v postavení už ochrancu štátneho tajomstva. Takže
ak
sa niečo dozvieme, čo má charakter štátneho tajomstva,
nemôžeme
to posúvať ďalej len z dôvodu, že sme
sa to dozve-
deli.
Naopak, tým nás zákon viaže tak, ako
viazal toho, kto
nám
údaj poskytoval.
A myslím si, že táto debata je umele vyvolaná, len aby
sa
predseda Národnej rady znervóznil.
Navrhujem, aby sme ju
skončili
tým, že si všetci doprajeme psychický odpočinok, že
pôjdeme
na obed.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem. Pán predseda, mám procedurálny návrh. Navrhu-
jem,
aby bod číslo 14 - správa Osobitného kontrolného orgánu
na
kontrolu činnosti Slovenskej informačnej
služby -, ktorý
bol
už schválený ako bod programu, sa prerokoval na neverej-
nej
časti schôdze.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážení páni poslanci, panie poslankyne, o tejto otázke
sme
už rozhodovali v predchádzajúcom hlasovaní, ale aby som
predišiel všetkým ďalším diskusiám, poddám sa
tomu a dám
hlasovať
o tomto návrhu pána poslanca Šimku. (Potlesk.)
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Hlasujeme o tom, aby bod správa Osobitného kontrolného
orgánu
bol prerokovaný na tejto schôdzi na neverejnom zasad-
nutí.
Kto je za?
Prezentovalo sa 128 poslancov.
Za návrh hlasovalo 101 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Pripomínam však, že nebola potrebná
trojpätinová väčši-
na,
takže nebolo treba o tom hlasovať.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
pristúpime k p r v é m u bodu
programu, ktorým je
Návrh uznesenia k 50. výročiu skončenia
druhej svetovej
vojny
a víťazstva nad fašizmom.
Návrh prednesie pán podpredseda Húska.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážení prítomní,
vážený pán predseda,
vážená vláda,
dovoľte, aby som prečítal návrh uznesenia
Národnej rady
Slovenskej
republiky z 3. mája 1995 k 50. výročiu
skončenia
2.
svetovej vojny a víťazstva nad fašizmom.
Národná rada Slovenskej republiky pri
päťdesiatom výro-
čí
skončenia európskej časti druhej
svetovej vojny sa s hl-
bokou
pietou skláňa pred miliónmi obetí a ťažkými utrpeniami
vyvolanými
touto hroznou kataklizmou.
Národná
rada Slovenskej republiky
je presvedčená, že
naše
historické vedomie plodne zužitkuje
strastiplnú skúse-
nosť
z toho, že súčasné storočie bolo svedkom dvoch horúcich
a
jednej studenej svetovej vojny.
Táto skúsenosť nás vedie
k
poučeniu, že každému národnému alebo triednemu sebectvu
treba
včas postaviť účinné hrádze, inak
zvedie našu civili-
záciu
do barbarského úpadku. Súčasné ohniská krvavých kon-
fliktov
v Európe i vo svete nám dostatočne pripomínajú, že
neustála
starosť o demokratický vývoj sa musí
stať súčasťou
nášho
odhodlaného úsilia, trpezlivosti, cti a vôle.
Národná rada Slovenskej republiky je
takisto presvedče-
ná,
že cez autentickú skúsenosť z vojnového utrpenia sloven-
ská spoločnosť do základného kameňa našej
novej štátnosti
vložila
pevné odhodlanie vyvarovať sa bludných ciest egoizmu
a
totalitarizmu a jednoznačne viesť našu
spoločnosť k demo-
kratickej
a sociálne zodpovednej budúcnosti.
Prvou úspešnou
skúškou
tohto odhodlania bola vzorovo priateľská forma eman-
cipovania
oboch následníckych republík z unitárneho štátu.
Národná
rada Slovenskej republiky
vyjadruje hlboké
presvedčenie,
že zvrchované, demokratické, duchovne i hmotne
prosperujúce
a sociálne solidárne Slovensko je a nemenne bu-
de
pevným prínosom k mierovému a
demokratickému rozvoju Eu-
rópy
a sveta. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu podpredsedovi. Pán poslanec
Volf. Myslel
som,
že máte pozmeňovací návrh.
Poslanec J. Volf:
Procedurálny. Krátku poznámku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
To môžete povedať z miesta.
Poslanec J. Volf:
Vzhľadom na to, že som tu už dal návrh,
aby došlo k ur-
čitému zjednoteniu stanoviska Národnej rady,
nechcem,
a
zrejme sa k tomu ani nedostanem, prednášať návrh, ktorý
bol
daný podľa poradového čísla ako druhý. Navrhujem, aby
toto
vyhlásenie bolo doplnené o krátku časť, ktorú by som si
teraz
dovolil prečítať, a dávam to súčasne ako pozmeňovací
návrh
poslancov SDSS a SDĽ v rámci klubu Spoločná voľba.
Návrh je takýto: v treťom odseku skončiť
vetu ..."vyva-
rovať
sa bludných ciest egoizmu a totalitarizmu" a doplniť
nasledujúcu
vetu: "Aj preto, vyjadrujúc úctu
všetkým, ktorí
položili
životy za veľké ideály humanity a demokracie, od-
sudzuje
všetky pokusy ospravedlňovať a glorifikovať predsta-
viteľov
režimu vojnového Slovenského štátu,
ktorý spolupra-
coval
s nemeckým fašizmom, spájať tento režim so súčasnou
Slovenskou
republikou, so súčasnou slovenskou štátnosťou bu-
dovanou
na demokratických politických a právnych základoch."
Môže
potom nasledovať veta: "Prvou úspešnou skúškou odhodla-
nia
viesť našu spoločnosť k demokratickej a
sociálne zodpo-
vednej budúcnosti
bola vzorovo priateľská forma"... atď.
V
podstate text zostáva zachovaný.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Mám jeden pozmeňovací návrh. Tam, kde
sa v návrhu vy-
hlásenia, ktoré
prečítal pán podpredseda
Húska, hovorí
"...emancipovania
oboch následníckych republík z
unitárneho
štátu",
v súlade s právnym poriadkom a v súlade
s historic-
kou
skutočnosťou navrhujem, aby tam bolo "federálneho štá-
tu".
Je to na prvej strane textu uznesenia v poslednom riad-
ku.
Navrhujem namiesto "unitárneho štátu" slová "federálneho
štátu",
pretože mali sme federáciu, mohli sme s ňou byť viac
alebo
menej spokojní, alebo nespokojní, bola tu federácia.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec Weiss
práve v tejto
chvíli
narazil na jednu, podľa mňa, veľmi vážnu
skutočnosť.
Keď
sa hovorí o právnom štáte, musí sa
hovoriť predovšetkým
o
forme. A preto sa veľmi čudujem jeho kolegovi zo Spoločnej
voľby pánu Volfovi, že predložil svoj
pozmeňovací návrh,
ktorý
jasne zaváňa tvrdým totalizmom, keď sa
názor vyjadro-
val
zákonom, resp. zakázalo sa polemizovať, mať iný názor
než
niekto iný.
Doteraz sme tu dosť počúvali o
fašistickom štáte, ale
štát nemôže byť
fašistický, pretože to je niečo ako dom.
Takisto
dom nemôže byť fašistický. Napriek tomu za všetky
zmienky
o Slovenskom štáte a keď Slovenská
národná strana
oslavovala
vznik štátu, podčiarkujem štátu, 14. marca, sme
boli
označovaní za fašistov. Nestotožňovali
sme ho s reži-
mom,
ale užili sme si toho dosť. A dnes sa zakáže ešte aj
historikom
polemizovať o tom, kto mal akú úlohu, a čo vlast-
ne
v histórii slovenského národa toto obdobie znamenalo.
Je skutočne pozoruhodné, ak sa bude
Slovenský štát, je-
ho
režim, ktorý vtedy bol, myslím obdobie vojny, vytrhávať
z
historického kontextu vtedajšej Európy
a bude sa hodnotiť
dnešnými
očami, a nie očami vtedajšej Európy. Je skutočne
pozoruhodné,
ak z Maďarska utekali utečenci do tohto
fašis-
tického
štátu alebo fašistického režimu, ktorý vtedy na Slo-
vensku
bol. Áno, je skutočne pozoruhodné, že dodnes sa robia
mätúce transparenty, z ktorých, keď sa urobia
fotografie,
tak
sa nerozoznáva, o ktorý štát kedy išlo,
a idúc do sveta
obviňujú
Slovensko z fašizmu.
Myslím si, že skutočne, pán kolega
Volf, zbavte sa už
konečne
svojej snahy totalitného myslenia vnucovať niekomu
predstavu,
čo si má o čom myslieť.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Hrnko.
Poslanec A. Hrnko:
Ďakujem
pekne, pán predseda.
Nebudem sa vyjadrovať
k
tomu, čo povedal pán Prokeš. Ja by som
tú históriu predsa
len
nechal historikom a nemeditoval o tom. Ale
nesúhlasím
celkom
s tým, čo povedal pán Weiss, pretože tak ako je to tu
napísané, je to
pravda, pretože emancipácia bola
postupná
-
z unitárneho štátu na federáciu a z
federácie na dve sa-
mostatné
republiky. Takže si myslím, že z hľadiska historic-
kej
pravdy je tá formulácia správna, lebo postupnosť bola
z
unitárneho štátu k federácii a k samostatnosti. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem. Ak dovolíte, budem
stručný. V prípade, že
prejde návrh pána
poslanca Volfa, navrhujem
doplniť text
uznesenia
o ďalší odsek, ktorý bude znieť: "Odmietnuť pokusy
glorifikovať
komunistický režim napríklad aj
niektorými po-
litickými
predstaviteľmi počas prvomájových osláv."
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Volf.
Poslanec J. Volf:
Chcem povedať, že pokiaľ by moje
vystúpenie a návrh,
ktorý
som predložil, boli dôkazom totalitárskeho myslenia,
žiaľ,
toto myslenie si osvojujú milióny ľudí len u nás na
Slovensku
a ďalšie stámilióny okolo nás. Chcel by som však
povedať,
že pán Prokeš sa mýli. Ja tu nehodnotím
štát, hod-
notím
tu režim. Tu nie je ani slovo o
hodnotení vtedajšieho
štátu
alebo štátnosti. Tu sa hodnotí vtedajší režim
a to je
trocha
iné.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Sečánsky.
Poslanec M. Sečánsky:
Pán poslanec Hrnko v tomto prípade má
úplnú pravdu. Zá-
ver tretieho odseku vyjadruje proces, ktorý
prebiehal od
unitárneho štátu až
po vznik dvoch samostatných
republík.
Považujem
ho za správny, a aby tá veta bola
úplnejšia, mys-
lím,
že by bolo vhodné vsunúť do časti
"oboch následníckych
republík
z unitárneho štátu" slovo "pôvodného".
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
vychádzam z toho, ako je tá veta
napísaná, z jej grama-
tickej
skladby. Ak sa tam hovorí "emancipovania oboch ná-
sledníckych
republík z unitárneho štátu", tak
to je jedno-
ducho protirečenie, pretože z unitárneho štátu nemôžu byť
následnícke republiky. Následnícke republiky môžu byť iba
z
federálneho štátu. Akokoľvek ho chápeme za centralistický,
unitaristický
atď., mali sme tu federálne orgány. Potom by
bolo
treba tú vetu úplne inak preštylizovať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predseda. Dovoľte mi, aby
som pánu poslan-
covi
Volfovi odpovedal. Hovoril som o tom, čím
sme prešli
ako
Slovenská národná strana, z čoho všetkého sme boli obvi-
ňovaní,
hoci to nebola vôbec pravda. Vzťahovalo sa to na dve
rôzne
skutočnosti. Vy skutočne hovoríte
o režime. Ja teraz
nevystupujem
ako obhajca vtedajšieho režimu, vystupujem
ako
obhajca
práva vyslovovať svoj názor, hoci to
bude jednotli-
vec,
a vy sa ho snažíte uznesením Národnej
rady, ktoré má
takmer
váhu zákona, znemožniť. Aj keď tu bude
len jeden, čo
si
bude myslieť niečo iné. Vy v podstate zakážete historikom
pracovať na tom
a vysvetľovať históriu,
pozerať sa na to
inými
očami, než sa to robilo za posledných 40 rokov.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Šepták.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcel by som, ak
bude
akceptovaný návrh pána poslanca Volfa, navrhnúť doplne-
nie
nasledujúcim textom:
"Národná rada Slovenskej republiky
pri príležitosti
50.
výročia víťazstva nad fašizmom vyjadruje svoje odsúdenie
aj všetkým minulým, súčasným i budúcim pokusom oslavovať
predstaviteľov politického systému, ktorý spolupracoval so
stalinsko-beriovskou mašinériou a uplatňoval genocídu voči
vlastným
občanom bývalej Československej
republiky v päťde-
siatych
a šesťdesiatych rokoch.
Nikdy nesmieme zabudnúť, že v tomto
období bolo zatknu-
tých
viac ako milión osôb, 597 tisíc ich
bolo z politických
dôvodov
prenasledovaných a odsúdených, 247 tisíc poslaných
na
prevýchovu do táborov nútených prác, 158 tisíc bolo zara-
dených
do pomocných technických práporov, 293
ľudí bolo po-
pravených,
295 zastrelených pri prechode hraníc a 19 826 bo-
lo
zastrelených a ubitých k smrti pri výsluchoch a výkone
trestu.
Je neprípustné, aby pohrobkovia tohto
režimu, ktorí
nesú
ťarchu zodpovednosti za tieto zverstvá
čiastočne aj na
svojich pleciach,
pod rúškom demokracie
vnášali chaos
a
anarchiu do spoločnosti s cieľom
očierňovať mladú Sloven-
skú
republiku."
Tieto informácie boli čerpané z listu Konfederácie po-
litických
väzňov Slovenska adresovaného Národnej
rade pred-
sedom
tejto inštitúcie dr. Júliusom Porubským, čím vyjadríme
svoje
obavy o budúcnosť nášho národa a štátu.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pani poslankyňa Lazarová.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Ďakujem za slovo.
Reagujem
na slová poslanca Volfa, ktorý hovoril, že
tento
názor si osvojil celý okolitý svet.
Ako by potom vy-
svetlil
tú skutočnosť, že v Maďarsku s veľkou
pompou pocho-
vávali
Horthyho, ktorý vlastnoručným podpisom poslal na smrť
600
tisíc Židov? Pritom na tomto pohrebe sa zúčastnili po-
prední predstavitelia maďarského
parlamentu aj maďarskej
vlády
a proti tomuto pohrebu a jeho
rozhlasovému a televíz-
nemu
prenosu, na moje veľké prekvapenie, aspoň neviem o tom,
neprotestoval
v Maďarsku nikto, dokonca ani jeden jediný ži-
dovský
rabín.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predseda,
vážení kolegovia,
mám pocit, že táto diskusia, ktorú vedieme k uzneseniu
k
50. výročiu skončenia druhej svetovej vojny a víťazstva
nad
fašizmom, skĺzla a má stranícky
charakter. Namiesto to-
ho,
aby sme si dôstojne pripomenuli a
uctili uznesením túto
významnú
udalosť a jej 50. výročie, dali sme
prednosť tomu,
aby
sa tu šermovalo s uznesením, ktoré
pripravila jedna po-
litická
strana. Žiaľ, pán predseda, vy ste tomu pomohli, a
namiesto
toho, aby predstavitelia
jednotlivých politických
klubov
pripravili vyhlásenie, ktoré bude natoľko nekonflikt-
né,
že dokážeme namiesto toho, aby sme tu viedli rozpravu,
v
ktorej si navzájom stúpame na otlaky,
možno rozpravu po-
trebnú,
ale zjavne nepripravenú, aby sme tu predniesli uzne-
senie, pod
ktoré budeme schopní
sa podpísať všetci,
a
dôstojne si pripomenúť toto výročie.
Toto
navrhoval kolega Volf,
aby sa vytvoril časový
priestor.
Vy ste tomu, pán predseda, zabránili svojím postu-
pom,
že ste trvali na tom, aby to bol bod
číslo 1. Viem, že
to
bolo odhlasované, ale tak, že pán predseda povedal, že do
programu,
a potom zrazu povedal, že to bude bod
číslo 1. Vy
ste
mohli prispieť k tomu, aby toto uznesenie bolo predisku-
tované
v poslaneckých kluboch a
pripravené v takej podobe,
aby
tu nevznikali takéto diskusie a názory. Nie som proti
debate,
ale nie je to dôstojné veci, o ktorej hovoríme.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, ale na to vám skutočne
musím odpovedať.
Ja
som ako prvý navrhol rokovací bod 1 a
rozdal som všetkým
poslancom
návrh jedného aj druhého uznesenia. To
ste si od-
hlasovali
vy. Ja som dal návrh. Môj návrh ste
nemuseli pri-
jať.
Ja som nevedel o tom, že pán poslanec dá po mne iný ná-
vrh.
Myslím si, že takéto obviňovanie, dnes
už tretie z va-
šej
strany, je účelové, ale pre niečo iné,
nie pre toto uz-
nesenie.
Pán poslanec Husár.
Poslanec S. Husár:
Vážené kolegyne, kolegovia,
už som sa mylne domnieval, že pánu kolegovi Ftáčnikovi
budem
nútený zatlieskať. Nestalo sa tak. Áno,
je to pravda,
z
tohto sa stáva rýdzo preferenčná rozprava jednotlivých po-
litických strán. Preto hovorím, že návrh
uznesenia, ktorý
prečítal
pán podpredseda Húska, je obsahovo, formálne, abso-
lútne výstižný,
slušný a, myslím,
prístupný pre každého
slušného
človeka, aby ho podporil.
Všetky návrhy na rozširovanie a
dopĺňanie smerujú iba
k
tomu, aby sa eliminovala určitá časť
poslancov tohto par-
lamentu,
aby toto uznesenie nemohli podporiť. Toto je, váže-
né
kolegyne, vážení kolegovia, už nie politické, to je hlbo-
ko
nekolegiálne a neslušné. Preto odporúčam, aby sa rozprava
k
tomuto bodu skončila nie
hlasovaním, ale dobrovoľným sú-
hlasom
všetkých, ktorí chcú takéto uznesenie podporiť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi. Pán poslanec
Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
veľa z
toho, čo chcem povedať, povedal
môj predrečník
pán
Ftáčnik. Naozaj je negustiózne, keď
diskutujeme o uzne-
sení
takýmto primitívnym spôsobom, a predháňajú sa poslanec-
ké
kluby, kto bude podpísaný pod uznesením. Myslím si, že je
to dehonestácia celého jeho obsahu, a jednoducho nie sme
schopní
vzdať úctu padlým hrdinom pri 50. výročí. Vážený pán
predseda,
skončte diskusiu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán
predseda, musím pripomenúť,
že keď sme prijímali
vyhlásenie
k židovským deportáciám, ako predseda
parlamentu
som
pozval všetky poslanecké kluby, aby sme pripravili vy-
hlásenie.
To isté bolo v prípade deportácií Nemcov zo Slo-
venska,
karpatských Nemcov. Mali sme pripravené
ešte prija-
tie vyhlásenia k 40 rokom komunizmu. Takisto som pozval
všetkých
predsedom klubov, a vzhľadom na to, že
nebol všeo-
becný
konsens, hoci sme mali väčšinu v
parlamente a bolo by
to
prešlo, ustúpil som od toho.
Naozaj si myslím, že takýmto spôsobom
vyhlásenie k nie-
koľkým desiatkam
miliónov obetí nemôžeme prijať. Takisto
nemôžeme
rozpravu zrazu skončiť. Navrhujem za
náš klub, aby
sa
k tomuto vyhláseniu zvolalo politické grémium. Viem si
predstaviť,
že sa nájde vyhlásenie, ktoré nepôjde k
žiadnym
špecifickým
problémom, čo sa tu vynárajú, prípadne
po neja-
kých
vyhláseniach členov strán, že sa prijme jedno slušné
vyhlásenie.
Ale nech je to konsens, pretože ak sa o tomto
znova
bude písať doma i v zahraničí, naozaj si myslím, že
strácame
ako parlament na úrovni.
Za náš
klub navrhujem politické grémium
k tomuto bodu
programu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, na to, čo ste urobili v minulosti, nemô-
žem
odpovedať, lebo som tu nesedel, ale chcem vám povedať,
že
včera na tlačovej besede s novinármi sa ma novinári pýta-
li,
či Národná rada niečo pripravila k 50.
výročiu. Povedal
som,
že od žiadnej politickej strany ani politického klubu
som
nič nedostal. Nato som dostal návrh
z klubu HZDS a asi
o
hodinu a pol alebo o dve hodiny mi doručili od pána po-
slanca Volfa
také isté vyhlásenie.
Takže na vysvetlenie
z
mojej strany len toľko.
Pán poslanec Filkus.
Poslanec R. Filkus:
Ďakujem. Prosím vás pekne, v tejto
snemovni sa dá poma-
ly
zdehonestovať všetko. Uvedomme si, odhliadnuc od technic-
kých
možností, čo sa dalo pripraviť, ako sa
dalo dohovoriť,
že
pred nami je jedno vážne uznesenie, a
nerobme z toho na-
ivné
divadlo. Pani Lazarová, vy budete
bodovať, ak nebudete
vystupovať,
prosím vás pekne. Myslím to vážne, vy skutočne
získate
na svojom profile, ak nebudete vystupovať.
Súhlasím s týmto uznesením, len na prvej
strane posled-
nú
vetu "Prvou úspešnou skúškou
tohto odhodlania bola vzo-
rovo
priateľská forma..." navrhujem doplniť slovami "postup-
ného
procesu emancipácie oboch následníckych republík z uni-
tárneho
štátu". Nič viac. A ešte raz všetkých veľmi pekne
prosím,
zoberte vážne do úvahy toto uznesenie, veď to nás
prezentuje
najmä vo vzťahu k zahraničiu. Pán Brňák, tými na-
vrhovanými
dodatkami sa znevažujete, netreba ich. To je váž-
ny
dokument, prosím vás, prijmime ho.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Langoš.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem pekne. Pán predseda, pripájam sa
k návrhu kole-
gu
Františka Mikloška, pretože po tejto trápnej dvadsaťminú-
tovke, ktorá sa
dostane do parlamentných
záznamov, prijať
text
vyhlásenia znamená urobiť z neho kus potlačeného papie-
ra.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Poslanecký klub Demokratickej únie
sa tiež pripája
k
návrhu pána Mikloška. Myslím si, že treba získať čas nato,
aby
sa pripravil dokument, ktorý
prijme celý parlament. Tu
sa
jednoducho nedá takéto vyhlásenie podporiť 75 alebo 82
hlasmi.
Myslím si, že na politickom grémiu nájdeme riešenie,
ako
prijať takýto dokument. Ja ho tam navrhnem.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predseda, navrhujem, aby sme
vyhlásili obed-
ňajšiu
prestávku, prerušili prerokúvanie tohto bodu a v čase
prestávky
zvolali politické grémium. Pridávam sa teda za náš
klub
Spoločnej voľby.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Obedňajšiu prestávku urobíme do
14.00 hodiny, pričom
o
13.45 bude u mňa grémium.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážení páni poslanci,
vážené panie poslankyne,
budeme pokračovať v rokovaní. Chcem vás informovať, že
zasadalo
politické grémium, ktoré pôvodný text, ktorý prečí-
tal
pán podpredseda Húska, upravilo s
určitými pripomienka-
mi.
Preto prosím pána podpredsedu, aby tento text znovu pre-
čítal, a potom
by sme o ňom hlasovali. Chcem povedať, že
v
grémiu došlo k zhode a jednotliví páni
predsedovia klubov
navrhli
doplnenie textu, resp. vypustenie niektorých statí
z
textu. Prosím o pokoj.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené kolegyne a kolegovia,
prečítam upravený a dohodnutý text.
Národná rada Slovenskej republiky pri
päťdesiatom výro-
čí
skončenia európskej časti druhej svetovej vojny a porážke
fašizmu sa
s hlbokou pietou
skláňa pred miliónmi obetí
a
ťažkými utrpeniami vyvolanými touto hroznou kataklizmou.
Národná
rada Slovenskej republiky
je presvedčená, že
naše
historické vedomie plodne zužitkuje
strastiplnú skúse-
nosť
z toho, že súčasné storočie bolo svedkom dvoch horúcich
a
jednej studenej vojny. Osobitne však skúsenosť z druhej
svetovej
vojny nás vedie k poučeniu, že každému národnému
alebo
triednemu sebectvu treba včas postaviť
účinné hrádze,
inak
zvedie našu civilizáciu do barbarského
úpadku. Súčasné
ohniská
krvavých konfliktov v Európe i vo svete nám dosta-
točne
pripomínajú, že neustála starosť o
demokratický vývoj
sa
musí stať súčasťou nášho odhodlaného
úsilia, trpezlivos-
ti,
cti a vôle.
Národná
rada Slovenskej republiky
je presvedčená, že
cez
autentickú skúsenosť z vojnového utrpenia slovenská spo-
ločnosť
do základného kameňa našej novej štátnosti chce stá-
le
vkladať pevné odhodlanie vyvarovať sa bludných ciest ego-
izmu a totalitarizmu a jednoznačne viesť
našu spoločnosť
k
demokratickej a sociálne
zodpovednej budúcnosti. Prvou
úspešnou skúškou tohto odhodlania bola vzorovo
priateľská
forma postupného procesu emancipovania oboch následníckych
republík
z unitárneho štátu.
Už
Slovenská národná rada
slobodne zvolená po roku
1989
a vláda Slovenskej republiky prijali
vyhlásenia k tra-
gickým udalostiam,
ktoré sa počas
druhej svetovej vojny
udiali
na Slovensku.
Slovenská republika patrí do veľkej
celosvetovej rodiny
demokratických štátov,
ktoré nie sú a
nebudú ľahostajné
k
akýmkoľvek prejavom fašizmu, rasovej,
triednej alebo na-
cionálnej
nenávisti.
Národná
rada Slovenskej republiky
vyjadruje hlboké
presvedčenie,
že zvrchované, demokratické, duchovne i hmotne
prosperujúce
a sociálne solidárne Slovensko bude
stále viac
pevným
prínosom k mierovému a demokratickému
rozvoju Európy
a
sveta. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu podpredsedovi.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, svojím potles-
kom
ste deklarovali, že nemienite navrhovať doplňovacie vety
k
tomuto uzneseniu. Preto mi dovoľte,
aby som vás hneď vy-
zval
k hlasovaniu. Prosím, budeme hlasovať za prijatie uzne-
senia
k 50. výročiu ukončenia druhej svetovej vojny s tex-
tom,
ako ho prečítal pán podpredseda.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 110 poslancov.
Za
návrh hlasovalo 110 poslancov. (Potlesk.)
Nikto nebol proti.
Nikto sa hlasovania nezdržal.
Hlasovali všetci prítomní.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
pristúpime k d r u h é m u bodu programu, ktorým je
Vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo
78/1992
Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňo-
vých
poradcov v znení neskorších predpisov.
Vládny
návrh zákona ste dostali
ako tlač číslo 106
a
spoločnú správu výborov ako tlač číslo 106a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky
vládny návrh zá-
kona
odôvodní podpredseda vlády a minister
financií Sloven-
skej
republiky pán Sergej Kozlík. Prosím, pán podpredseda.
Podpredseda vlády a
minister financií SR S. Kozlík:
Vážený pán predseda,
vážené dámy,
vážení páni,
používanie zákona Slovenskej národnej
rady číslo
78/1992
Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňo-
vých
poradcov v praxi ukázalo potrebu
legislatívnych spres-
není textu jednotlivých ustanovení a doplnenia
niektorých
častí.
V predloženej novele zákona dochádza k
zásadnejším zme-
nám
v týchto smeroch: navrhuje sa, aby daňové poradenstvo
mohla poskytovať len právnická osoba zriadená
ako verejná
obchodná
spoločnosť a komanditná spoločnosť, o
ktorej, zdô-
razňujem,
je osobné ručenie. Zároveň sa určuje povinnosť ich
zápisu
do zoznamu daňových poradcov, pričom podmienky zápisu
právnickej osoby do
zoznamu daňových poradcov sa
navrhujú
zmeniť
z dôvodu zabezpečenia odbornosti a nezávislosti daňo-
vého
poradenstva vykonávaného touto osobou. Navrhuje sa, aby
daňové poradenstvo mohli vykonávať aj absolventi obsahovo
ucelenej časti
vysokoškolského štúdia ekonomického alebo
právnického
zamerania, ktorým sa priznal titul
bakalár. Za-
vádza
a definuje sa pojem "asistent daňového poradcu", ktorý
bude
oprávnený vykonávať činnosť len ako zamestnanec daňové-
ho
poradcu a bude oprávnený vykonávať tie úkony, na ktoré ho
daňový
poradca splnomocní.
Navrhuje sa zvýšenie pokút v prípadoch,
ak daňové pora-
denstvo
vykonáva za úplatu osoba, ktorá nemá osvedčenie na
výkon
tejto činnosti, a to u fyzických osôb
z 20 000 Sk na
200
000 Sk a u právnických osôb zo 100 000
Sk na 1 000 000
Sk.
Predložený návrh zákona obsahuje aj
ďalšie legislatívne
spresnenia smerujúce
k jednoznačnému uplatňovaniu zákona
v
praxi. Realizáciou navrhovaných úprav a
zmien nevzniknú
nároky
na čerpanie prostriedkov zo štátneho rozpočtu.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, odporúčam Národnej
rade
predložený vládny návrh prijať.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu podpredsedovi a prosím spoločného spravo-
dajcu
pána poslanca Filkusa, aby nás
oboznámil s výsledkami
prerokovania
návrhu vo výboroch.
Poslanec R. Filkus:
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené kolegyne, kolegovia,
spoločná
správa je výsledkom
práce, úvah, prístupov
štyroch
výborov: výboru pre financie,
rozpočet a menu, sa-
mozrejme, ústavnoprávneho výboru, výboru pre hospodárstvo,
privatizáciu a podnikanie a výboru pre pôdohospodárstvo.
Všetky pripomienky, ktoré sa objavujú v spoločnej
správe,
majú
charakter jednoznačne vecných
pripomienok, najmä tie,
ktoré
spomenul pán podpredseda vlády, ktoré
sú nové, a nie-
ktoré
sú formálne. Všetky, tak ako sú uvedené
od čísla 1 až
do
čísla 9. Pritom hovorím, že vecné
problémy sa sústreďujú
asi
do troch okruhov, o ktorých hovoril pán podpredseda vlá-
dy.
Doplním len mieru kvalifikácie
vzdelanosti toho, kto je
daňovým poradcom, a
toho, kto je asistentom. To bolo
aj
predmetom často frekventovaných úvah. Nakoniec sme prišli
k
záverom, akého typu to majú byť ľudia,
aké majú mať vzde-
lanie.
Myslím si, že bez akýchkoľvek predsudkov alebo aj po-
litických
zámerov, ale aj odborných prístupov je
to správa,
ktorá
má záujem zlepšiť postavenie aj
poradcov, aj asisten-
tov,
aj komory, aj pokiaľ ide o
využitie úhrad, už nie po-
platkov,
ale úhrad na ciele komory. Bol by som veľmi rád,
aby
sme z toho, čo o tomto viem, a z toho,
čo sme rokovali,
túto
spoločnú správu prijali tak, ako je
koncipovaná. Pred-
tým
mi však dovoľte ešte citovať to, čo spravodajca vždy mu-
sí
citovať, a preto chcem prečítať nasledovné:
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky rozhodnutím
číslo
237 z 29. marca 1995 pridelil vládny
návrh zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a
dopĺňa
zákon
Slovenskej národnej rady číslo 78/1992
Zb. o daňových
poradcoch a
Komore daňových poradcov
v znení neskorších
predpisov, na
prerokovanie v lehote
do 27. apríla 1995
Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,
Výboru
Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, roz-
počet
a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky pre
hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru
Národnej
rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Lehota sa
dodržala,
všetko sa udialo v rámci tohto rozhodnutia predse-
du
Národnej rady.
Koordinácia stanovísk, skoordinovanie a
príprava správy
bola
úloha Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a me-
nu.
Ten ma aj z tohto titulu vymenoval za spravodajcu.
Výbor Národnej rady
Slovenskej republiky pre hospodár-
stvo,
privatizáciu a podnikanie prerokoval
predmetný vládny
návrh
zákona Národnej rady, tlač 106,
vyslovil s ním súhlas
a
odporúča ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť
v
predloženom znení. Rozdiel je v tom, že
ostatné tri výbo-
ry,
to znamená výbor pre financie, rozpočet, menu, výbor pre
pôdohospodárstvo a
ústavnoprávny výbor návrh prerokovali
a
doplnili ho tak, ako sa uvádza v tejto spoločnej správe.
Odporúčam
ho najmä preto, že si myslím, že všetky "zlepšová-
ky", ktoré sú
tu uvedené, majú význam pre ďalšiu
lepšiu
aplikáciu
tohto zákona.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Filkusovi.
Otváram roz-
pravu.
Do rozpravy som dostal jednu písomnú
prihlášku, a to
pána
poslanca Kvardu. Prosím, pán poslanec.
Poslanec J. Kvarda:
Vážený pán predseda,
vážený podpredseda vlády,
vážený parlament,
vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
tlač
číslo 106, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej ná-
rodnej
rady číslo 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Sloven-
skej
komore daňových poradcov v znení
neskorších predpisov,
predpokladá
vylúčenie spoločností kapitálového
typu z mož-
nosti
poskytovať daňové poradenstvo. Nové
znenie § 3 pone-
cháva
poskytovať daňové poradenstvo len
spoločnostiam neka-
pitálového
typu, t.j. verejným obchodným spoločnostiam a ko-
manditným
spoločnostiam. Zákon, ktorý ideme teraz
novelizo-
vať,
pôvodne umožnil vykonávať daňové poradenstvo aj spoloč-
nosti
s ručením obmedzeným. Také isté riešenie nachádzame aj
v
zákone o audítoroch a Slovenskej komore audítorov. Navrhu-
je
sa odlišné riešenie, hoci ide o podobnú príbuznú činnosť.
Poznamenávam,
že daňoví poradcovia často vykonávajú aj audí-
torskú
činnosť.
Predložený návrh zákona zužuje okruh
daňových poradcov,
čo
pokladám za nesprávne a pre rozvoj daňového poradenstva
za škodlivé z
niekoľkých dôvodov. Komora
doposiaľ udelila
licenciu
na vykonávanie daňového poradenstva právnickým oso-
bám
len typu spoločnosti s ručením
obmedzeným, a to v počte
45.
To znamená, že prípadným prijatím návrhu zákona sa všet-
ky
spoločnosti s ručením obmedzeným budú musieť pretransfor-
movať
buď na verejnú obchodnú spoločnosť, alebo na komandit-
nú
spoločnosť, alebo zrušiť. Ich zrušenie alebo pretransfor-
movanie
narazí na rad závažných problémov, napríklad ak si
spoločnosti
uplatnili odklad, úľavu alebo oslobodenie od da-
ne, ako sa
budú riešiť uvedené záväzky spoločnosti voči
klientom
a podobné problémy.
Chcel by som zdôrazniť, že tak fyzické,
ako aj právnic-
ké
osoby poskytujú daňové poradenstvo na základe osobnej li-
cencie
udelenej daňovému poradcovi. Zo zákona sú povinné byť
poistené
všetky subjekty poskytujúce daňové
poradenstvo. To
znamená,
že poskytovanie daňového poradenstva všetkými typmi
právnických
osôb a riziká vyplývajúce z ich
činnosti sú za-
bezpečené
uzavretou zmluvou. Je prirodzené, že je
to tak aj
u
fyzických osôb. Ukladá im to súčasné, ale aj budúce znenie
zákona.
Musím povedať, že vo všetkých krajinách, v ktorých
sa
skúmal tento problém, ako Rakúsko, Veľká Británia, Ho-
landsko,
USA, sa vykonáva daňové poradenstvo aj spoločnosťa-
mi
kapitálového typu, t.j. spoločnosťami s
ručením obmedze-
ným
a akciovými spoločnosťami. To, čo sa navrhuje, je krok
späť.
Je namieste sa domnievať, že práve
kapitálové spoloč-
nosti,
vzhľadom na to, že nad rámec povinného poistenia dis-
ponujú značným vlastným imaním a rezervnými
fondmi, môžu
poskytovať
klientovi väčšiu istotu.
Schválením nového znenia § 3 dochádza k
obmedzeniu roz-
voja daňového
poradenstva na Slovensku, vzniknú problémy
s
pracovníkmi s licenciou aj bez licencie v rámci spoločnos-
ti
s ručením obmedzeným. Túto legislatívnu zmenu môže vnímať
zahraničie
s určitým nepochopením vzhľadom na to, že najroz-
šírenejšia forma v
rámci právnických osôb je v západných
štátoch
práve spoločnosť s ručením obmedzeným. Zahraničie to
môže
hodnotiť ako neznalosť a nízku odbornú
úroveň legisla-
tívnych
pracovníkov v daňovom systéme Slovenskej republiky.
Z
uvedených dôvodov považujem
vypustenie spoločností
s
ručením obmedzeným za neopodstatnené a všeobecne poškodzu-
júce
rozvoj súčasného daňového poradenstva u
nás. Preto na-
vrhujem
v § 3 vládneho návrhu zákona za "verejná obchodná
spoločnosť"
dať čiarku, vynechať slovo "alebo", pokračovať
"komanditná spoločnosť", vynechať bodkočiarku,
pokračovať
"a
spoločnosť s ručením obmedzeným",
bodkočiarka a pokračo-
vať
ďalej bez zmien.
Ďalší problém vidím v § 6 ods. 3 vládneho návrhu záko-
na.
Ide o to, že tento odsek ukladá preskúšavať daňových po-
radcov
pri zmene daňových zákonov, najmenej
však raz za tri
roky.
Treba upozorniť na to, že pri frekvencii zmien daňo-
vých zákonov by
skúšobná komisia daňových
poradcov musela
skúšať nepretržite, navyše takto vzniknuté náklady hradia
daňoví
poradcovia z vlastných
prostriedkov. Je celkom pri-
rodzené,
že aj v zahraničí sa vynakladá značné
úsilie nato,
aby daňoví poradcovia boli kvalifikovaní,
odborne zdatní,
ale
po získaní licencie nikde nevykonávajú nové pravidelné
preskúšavanie.
Ide o povolanie, ktoré sa nemôže ani inde,
ale
ani u nás vykonávať bez absolvovania vysokej školy a ná-
ročnej
odbornej skúšky. Preto nie sú žiadne dôvody, aby sa
v
budúcnosti stovky daňových poradcov ročne preskúšavali. Je
to
jednoducho nezvládateľné.
Majme na
mysli aj to, že skúšobná komisia
bude každo-
ročne
skúšať aj novoprihlásených záujemcov o toto povolanie.
Rád
by som upozornil aj na skutočnosť, že permanentné pre-
skúšavanie
môže vyvolať u daňových poradcov aj istý pocit
neistoty.
V zmysle navrhovaného odseku každý, kto bude vyko-
návať
daňové poradenstvo, bude počas svojho
aktívneho pôso-
benia
skúšaný 10 až 15 krát. To nie je v žiadnej civilizova-
nej
krajine. Navyše na základe stále rastúcej zložitosti da-
ňových
zákonov dochádza k špecializácii daňových poradcov,
aby sa
dosiahol vysoký odborný
štandard. Predpokladaný
spôsob
preskúšavania môže pôsobiť proti prehlbovaniu špecia-
lizácie
a tým aj proti kvalite daňového
poradenstva. O toto
nám
určite nejde.
Uvedený problém navrhujem riešiť tak, že komora zabez-
pečí
povinné vzdelávanie svojich
členov, teda daňových po-
radcov, najmä v
súvislosti s prebiehajúcimi
novelizáciami
daňových
zákonov. V prípade neabsolvovania povinného vzdelá-
vania
organizovaného komorou by sa príslušnému členovi po-
zastavilo
členstvo a nemohol by vykonávať poradenstvo. Tento
systém
je bežný v zahraničí, je efektívny, kontrolovateľný
a
zabezpečuje vysoký kvalifikačný štandard daňových porad-
cov,
čo môže byť v podstate aj naším cieľom. Preto navrhujem
nové
znenie § 6 ods. 3 takto: "Komora pravidelne zabezpečuje
povinné vzdelávanie daňových poradcov." Ostatné navrhujem
z
tohto odseku vynechať.
V § 7 ods. 2 vládneho návrhu zákona sa
hovorí o tom, že
za
skúšku, za opakovanie skúšky a za vydanie osvedčenia pla-
tí
uchádzač komore úhradu. Výšku
týchto úhrad ustanoví mi-
nisterstvo všeobecne
záväzným právnym predpisom. Súčasná
štruktúra
týchto platieb nie je vhodná, pretože úhrady za
vykonanie
skúšky nepokrývajú ani priame náklady komory, tak-
že
časť týchto úhrad sa musí uhrádzať z členských príspev-
kov.
Je preto potrebné ponechať, aby si komora na základe
kalkulácie
stanovila tieto úhrady sama. Ide o príjem komory,
a
nie o príjem štátneho rozpočtu. V
Ústavnoprávnom výbore
Národnej
rady som navrhol, aby výšku úhrad stanovil štatút
komory
po dohode s ministerstvom. Vzhľadom na to, že s týmto
návrhom
sa stotožnil aj sám
predkladateľ, navrhujem v § 7
ods.
2 znenie poslednej vety takto: "Výšku týchto úhrad
ustanoví
štatút komory po dohode s ministerstvom."
Ďakujem.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi Kvardovi. Ďalšiu
písomnú pri-
hlášku
do rozpravy nemám. Keďže zisťujem, že sa viac nikto
nehlási,
vyhlasujem rozpravu o druhom bode za skončenú. Chce
sa
vyjadriť pán podpredseda vlády? Prosím.
Podpredseda vlády SR a
minister financií SR S. Kozlík:
Vážený pán predseda,
vážené dámy, páni,
dovoľte mi stručne sa vyjadriť k pozmeňovacím návrhom,
ktoré
predniesol môj predchodca. Ako som si poznačil, ide
v
podstate o tri body, ktorými sa navrhujú určité zmeny,
predovšetkým
k bodu 1 § 3 v osobitnej časti, kde v
zmysle
teraz
platnej právnej úpravy daňové
poradenstvo môže posky-
tovať
aj právnická osoba, ak má túto činnosť
zapísanú v ob-
chodnom
registri. Ide teda o problém spoločnosti s ručením
obmedzeným.
V podstate nové znenie zákona určuje,
že daňové
poradenstvo
môže poskytovať len právnická osoba zriadená ako
verejná
obchodná spoločnosť a komanditná
spoločnosť, u kto-
rých
je osobné ručenie. To som zdôraznil
aj pri svojom vy-
stúpení.
Ide skutočne o výkony účtované v miliónových čiast-
kach,
ktoré nesú v prípade určitých chýb riziká v desiat-
kach,
stovkách miliónov korún. V tom zmysle sa teda posilňu-
je
dikcia, kto môže vykonávať činnosť
daňového poradenstva.
Skôr
je tu problém, ako sa dokážu spoločnosti, ktoré dopo-
siaľ
daňové poradenstvo robia,
pretransformovať. Myslím, že
je
to avízo pre ľudí tohto typu,
ktorí sú zbehlí a sledujú
vývoj
legislatívy, že skutočne už mohli konať konkrétne kro-
ky a do
účinnosti zákona ešte konať môžu. Takže v každom
prípade
sa prihováram za dikciu vládneho návrhu.
Pokiaľ ide o druhý bod, viazal sa skôr na
výraz "komora
pravidelne zabezpečuje povinné vzdelávanie". Vládny návrh
vymedzuje výraz
"pravidelne" pri zmene daňových zákonov,
najmenej
však raz za tri roky. Ak vyhodíme túto
dikciu, ako
môj
predchodca navrhoval, tak by v podstate výraz "pravidel-
ne" bol neidentifikovateľný. Preto sa
znovu prihováram za
znenie
vládneho návrhu. Je dôležité vzdelávať
a preskúšavať
daňových
poradcov pri zmene daňových zákonov.
Predpokladaj-
me,
že postupom času novely a pohyby daňových zákonov, tá
frekvencia,
sa bude znižovať. Myslím si, že
smerodajné je
"najmenej
však raz za tri roky". Myslím si, že raz za tri
roky
v danej situácii toto vzdelávanie a preskúšavanie je
iste
odôvodnené. Takže opäť sa prihováram za vládny návrh
zákona.
Pokiaľ ide o § 7 ods. 2, to je tretia pripomienka, kto
má
ustanoviť výšku úhrad, vo vládnom návrhu je znenie: "Výš-
ku týchto
úhrad ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným
právnym
predpisom." Ide o určitý monopolný výkon. Myslím si,
že ministerstvo je kompetentné a
vie posúdiť po dohode
s
príslušnou komorou úroveň takýchto
sadzieb. Znovu sa pri-
hováram,
že by to mohlo byť tým všeobecne záväzným predpi-
som, vyhláškou
ministerstva financií. Takýchto
analógií
v
právnom stave Slovenskej republiky je pomerne veľa.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán podpredseda vlády. Žiadam o
záverečné slo-
vo
spoločného spravodajcu pána Rudolfa Filkusa.
Poslanec R. Filkus:
I keď
nejaká osobitná diskusia tu
nebola, ide o veci,
ktoré
si treba skutočne vyčistiť.
Pri
prvom návrhu pána poslanca Kvardu sa stotožňujem
s
pánom podpredsedom vlády najmä preto, že ide o to, aby bol
zodpovedný
celým svojím majetkom, nielen stotisíc
korunami,
tak
ako to býva v spoločnostiach s ručením obmedzeným. Keď
teda
pokazí celé daňové priznanie, alebo znehodnotí ho, ale-
bo
niekoho poškodí, a urobí škodu za viac
ako 100 tisíc ko-
rún,
môže urobiť miliónové škody, a preto,
že je to spoloč-
nosť
s ručením obmedzeným, bude ručiť len
100 tisíc koruna-
mi?
To je predsa malá zodpovednosť. Jednoznačne nie som za
a
navrhoval by som, aby zostalo pôvodné znenie.
K
druhému návrhu: Komora pravidelne - tam sa to dá
zvládnuť
cez tento návrh, tak ako je uvedený.
Prikláňam sa k tretiemu návrhu. I keď
je pravda, pán
podpredseda,
že sa to dá urobiť vyhláškou ministerstva fi-
nancií, ale dikcia § 7 ods. 2 "výšku týchto úhrad ustanoví
štatút
komory", keď bude štatút
komory, je možné vychádzať
po
dohode s ministerstvom, samozrejme. Teda navrhujem tretiu
pripomienku pána poslanca Kvardu akceptovať. Tie
prvé dve
jednoznačne
nie, tretiu pripomienku k § 7 ods. 2 áno.
Ešte je
problematický jeden bod, o
ktorom treba hovo-
riť.
Chcem vám veľmi otvorene a korektne odporučiť, ako sa
k
tomu postaviť, aby neboli zbytočné problémy. Je to problém
§
5 písmena c), kde hovoríme o tom, že
sa vypúšťajú slová
"alebo
jeho obsahovo ucelenú časť".
Chcem to vecne vysvet-
liť.
Najmä preto, že v transformačnom procese sú systémy,
ktoré
dozrievajú, a daňový systém je taký, ktorý dozrieva
a
ktorý z roka na rok nebude
hotový, lebo daňové systémy
dozrievajú
päť, sedem až osem rokov, myslíme si,
že najmä
pri
dozrievaní treba vysoko kvalifikovaných pracovníkov, po-
kiaľ
ide o daňových poradcov. A preto sme
boli toho názoru,
že
to majú byť vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Po dozretí pro-
cesu
daňového systému to môže byť inak, alebo v súvislosti
s
asistentom to môže byť tiež inak. Ten nemusí mať vysokú
školu.
Preto sme navrhovali aj obsahovo ucelenú časť, na-
príklad
bakalárske štúdium dať von, lebo to je človek, ktorý
ešte
nedokončil vysokú školu. Toto je, samozrejme, na zváže-
nie,
teda hrám tu s otvorenými kartami,
že napriek tomu by
to mal byť
človek so skončeným
vysokoškolským vzdelaním,
nielen
s ucelenou časťou. To je vec na vaše zváženie. Myslím
si,
že najmä tí, ktorí už s daňami prišli do bezprostredného
kontaktu,
vedia posúdiť, aká je to vážna vec. Z tohto pohľa-
du
odporúčam bod 1 - citujem spoločnú správu: "byť tolerant-
ní
aj k určitým predstavám, potrebám ministerstva financií".
Neodporúčam
schváliť bod 1.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán spoločný spravodajca, teda pristupujeme k hlasova-
niu.
Najskôr budeme hlasovať o pozmeňovacích návrhoch spo-
ločnej
správy. Teraz ste predniesli spoločnú
správu k bo-
du
1, ktorý sa týka bodu 4 § 5 písm. c). Spoločná správa ho-
vorí, že sa
vypúšťajú slová "alebo jeho obsahovo ucelenú
časť".
Čo navrhujete?
Poslanec R. Filkus:
Neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán spoločný spravodajca bod 1 spoločnej
správy neodpo-
rúča
prijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 102 poslancov.
Za návrh hlasovalo 24 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasovalo 6 poslancov.
Takže bod 1 spoločnej správy týkajúci
sa § 5 písm. c)
sme
neprijali.
Prosím, pokračujte, pán spoločný
spravodajca.
Poslanec R. Filkus:
Body 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 a 9 odporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
V spoločnej správe je 9 bodov. Pán
spoločný spravodajca
odporúča
všetky ďalšie body zo spoločnej správy prijať.
A navrhujete hlasovať o nich spoločne.
Áno?
Poslanec R. Filkus:
Áno.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 112 poslancov.
Za návrh hlasovalo 102 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Takže body 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 až 9
spoločnej správy
sme
prijali.
Poslanec R. Filkus:
Z návrhov pána poslancu Kvardu navrhujem
akceptovať ná-
vrh
k § 7 ods. 2.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán
poslanec, prvý pozmeňovací
návrh pána poslanca
Kvardu bol k
§ 3, kde navrhoval vypustiť niektoré slová.
Presne
som si to nezapísal.
Poslanec R. Filkus:
Chcel som postupovať od pozitívneho, ale
to je jedno,
poďme
od negatívneho. Dobre. Prvý návrh neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Budeme hlasovať o tomto návrhu
pána poslanca
Kvardu.
Pán spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 112 poslancov.
Za návrh hlasovalo 17 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 89 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže tento pozmeňovací návrh pána poslanca Kvardu sme
neprijali.
Poslanec R. Filkus:
Druhý
pozmeňovací návrh bol k § 6 ods. 3: "Komora pra-
videlne
zabezpečuje povinné vzdelávanie
daňových poradcov."
Neodporúčam
ho prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím,
prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spoločný
spravodajca
neodporúča ani tento pozmeňovací návrh
pána po-
slanca
prijať. Ide o § 6 ods. 3.
Prezentovalo sa 114 poslancov.
Za návrh hlasovalo 16 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 91 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasovali 3 poslanci.
Takže sme neschválili tento pozmeňovací
návrh.
Prosím, pán spoločný spravodajca.
Poslanec R. Filkus:
Tretí
pozmeňovací návrh v § 7
ods. 2 "výšku týchto
úhrad
ustanoví štatút komory po dohode s
ministerstvom" od-
porúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Takže hlasujeme o treťom
pozmeňovacom návrhu
týkajúcom
sa § 7 ods. 2. Pán spoločný spravodajca
navrhuje,
aby
sme ho schválili.
Prosím, budeme sa prezentovať.
Prezentovalo sa 117 poslancov.
Za návrh hlasovalo 53 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže ľutujem, pán poslanec, ani tento
váš návrh nepre-
šiel.
V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 o
rokovacom poriadku
budeme
hlasovať o tomto zákone ako celku.
Prosím,
panie poslankyne, páni
poslanci, aby sme sa
prezentovali a
hneď hlasovali. Pán
spoločný spravodajca
navrhuje
zákon prijať.
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 99 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme schválili vládny
návrh zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a
dopĺňa
zákon Slovenskej národnej rady číslo 78/1992 Zb. o
daňových
poradcoch
a Slovenskej komore daňových poradcov v
znení ne-
skorších
predpisov.
Ďakujem vám veľmi pekne, pán poslanec.
Poslanec R. Filkus:
Ďakujem za to, že som vás mohol
ovplyvniť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
T r e t í m bodom programu je
Návrh Zmluvy o zmene a doplnení Zmluvy
medzi Slovenskou
republikou
a Českou republikou o uľahčení pohraničného vyba-
vovania
na štátnych hraniciach v železničnej a cestnej do-
prave.
Návrh ste dostali ako tlač číslo 122 a spoločnú správu
výborov
ako tlač 122a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky
aj tento návrh
zákona
uvedie podpredseda vlády a minister financií pán Ser-
gej
Kozlík. Prosím, pán podpredseda.
Podpredseda vlády a
minister financií SR S. Kozlík:
Vážený pán predseda,
vážené dámy,
vážení páni,
predkladám na rokovanie Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
návrh Zmluvy o zmene a doplnení Zmluvy medzi Slovenskou
republikou
a Českou republikou o uľahčení pohraničného vyba-
vovania
na štátnych hraniciach v
železničnej a cestnej do-
prave. Návrh na
doplnenie zmluvy predložila
česká strana
slovenskej
strane, nakoľko sa ukázala potreba a
nutnosť za-
vedenia
pasovej služby na štátnych hraniciach, pričom boli
do znenia tejto zmluvy zapracované
pripomienky slovenskej
strany.
Predkladaný návrh zmeny sa netýka obsahu Zmluvy medzi
Slovenskou republikou
a Českou republikou, ale rozširuje
subjekty,
ktoré môžu podľa tejto zmluvy vykonávať
vybavova-
nie
na štátnych hraniciach spoločne na území druhej zmluvnej
strany,
o orgány cudzineckej polície a pasovej služby. Pred-
kladanú
Zmluvu medzi Slovenskou republikou a Českou republi-
kou
o zmene a doplnení Zmluvy medzi Slovenskou republikou
a
Českou republikou o uľahčení
pohraničného vybavovania na
štátnych
hraniciach v železničnej a cestnej doprave na zá-
klade splnomocnenia prezidentov oboch republík podpísali
v
Bratislave dňa 23. januára 1995
podpredsedovia vlády Čes-
kej
republiky a Slovenskej republiky.
Po
prerokovaní a schválení vo výboroch Národnej rady
Slovenskej
republiky ju v zmysle uznesenia vlády
Slovenskej
republiky
číslo 654 zo dňa 28. 6. minulého roka predkladám
Národnej
rade Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán podpredseda. Prosím
spoločného spravodajcu
výborov pána poslanca Michala Baránika, aby
podal správu
o
výsledkoch jej prerokovania vo výboroch Národnej rady Slo-
venskej
republiky.
Poslanec M. Baránik:
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené dámy a páni,
dovoľte mi, aby som oboznámil plénum so
spoločnou sprá-
vou
Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky pre financie,
rozpočet
a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky
pre
hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej
rady
Slovenskej republiky pre
pôdohospodárstvo, Výboru Ná-
rodnej rady Slovenskej republiky pre obranu
a bezpečnosť
a
Zahraničného výboru Národnej
rady Slovenskej republiky
o
výsledku prerokovania návrhu Zmluvy o
zmene a doplnení
Zmluvy medzi
Slovenskou republikou a
Českou republikou
o
uľahčení pohraničného vybavovania na štátnych hraniciach
v
železničnej a cestnej doprave.
Návrh Zmluvy o zmene a doplnení Zmluvy
medzi Slovenskou
republikou
a Českou republikou o uľahčení pohraničného vyba-
vovania
na štátnych hraniciach v
železničnej a cestnej do-
prave
pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky
svojím
rozhodnutím číslo 254 zo dňa 6. apríla 1995 na prero-
kovanie
do 27. apríla 1995 Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky
pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej ra-
dy Slovenskej
republiky pre hospodárstvo, privatizáciu
a
podnikanie, Výboru Národnej rady
Slovenskej republiky pre
pôdohospodárstvo,
Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky
pre
obranu a bezpečnosť a Zahraničnému
výboru Národnej rady
Slovenskej republiky a zároveň poveril Výbor
Národnej rady
Slovenskej
republiky pre financie, rozpočet a
menu, aby po-
dal
správu o výsledku prerokovania návrhu v
uvedených výbo-
roch.
Všetky uvedené výbory prerokovali návrh
v lehote, vy-
slovili
s ním súhlas a odporúčajú podľa
článku 86 písm. e)
Ústavy
Slovenskej republiky Národnej rade
Slovenskej repub-
liky
vysloviť súhlas so Zmluvou o zmene a
doplnení Zmluvy
medzi
Slovenskou republikou a Českou republikou o uľahčení
pohraničného
vybavovania na štátnych hraniciach v
železnič-
nej
a cestnej doprave.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu
k tomuto bodu
programu.
Informujem vás, že som zatiaľ nedostal
žiadnu pí-
somnú
prihlášku do rozpravy. Konštatujem, že
do rozpravy sa
nikto
nehlási, preto rozpravu končím.
Chcem sa spýtať pána
podpredsedu
vlády, či sa chce ešte vyjadriť.
Podpredseda vlády a
minister financií SR S. Kozlík:
Nie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nechce. Chce sa vyjadriť pán poslanec
Baránik?
Poslanec M. Baránik:
Nie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Keďže nie, budeme hlasovať o návrhu
uznesenia, ktorým
Národná
rada Slovenskej republiky podľa
článku 86 písm. e)
Ústavy
Slovenskej republiky vyslovuje
súhlas s predloženou
Zmluvou
o zmene a doplnení Zmluvy medzi
Slovenskou republi-
kou
a Českou republikou o uľahčení
pohraničného vybavovania
na
štátnych hraniciach v železničnej a cestnej doprave.
Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj
hlasovali.
Prezentovalo sa 100 poslancov.
Za návrh hlasovalo 100 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval žiaden poslanec.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že sme schválili návrh Zmluvy o zmene a
doplnení
Zmluvy medzi Slovenskou republikou a
Českou repub-
likou
o uľahčení pohraničného vybavovania na štátnych hrani-
ciach
v železničnej a cestnej doprave.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
nasleduje š t v r t ý bod programu,
ktorým je
Návrh na vyslovenie súhlasu s Dohodou o voľnom obchode
medzi
Slovenskou republikou a Rumunskom.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 96 a
spoločnú správu
ako
tlač 96a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky
návrh uvedie mi-
nister
hospodárstva pán Ján Ducký. Prosím, pán minister.
Minister hospodárstva SR
J. Ducký:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
už v priebehu roku 1993 aj v nadväznosti
na vstup Stre-
doeurópskej
dohody o voľnom obchode do platnosti sa zo stra-
ny
Rumunska pri stretnutiach na rôznych úrovniach s predsta-
viteľmi
Slovenskej republiky dostávala na program aj možnosť
prípravy
dohody o voľnom obchode. Prejavom politickej vôle
zintenzívniť
vzájomné obchodné vzťahy a súčasne sa prihlásiť
k
európskym integračným tendenciám bolo Memorandum o libera-
lizácii
obchodných vzťahov, ktoré podpísali premiéri Sloven-
skej
republiky a Rumunska v marci 1994.
Vláda Slovenskej republiky súhlasila s uzavretím
Dohody
o
voľnom obchode medzi
Slovenskou republikou a
Rumunskom
v
októbri toho istého roku. Dohodu podpísali 11. novembra
1994
v Bukurešti minister hospodárstva
Slovenskej republiky
a
minister obchodu Rumunska. Vykonáva sa od 1. januára tohto
roku
priebežne až do ukončenia ratifikačného procesu. Vzhľa-
dom
na postupy schvaľovania medzinárodných
dohôd v Rumunsku
rumunská
strana už dohodu ratifikovala v decembri minulého
roku.
Cieľom
dohody je vytvoriť oblasť voľného obchodu po-
stupným
odstránením tarifných i netarifných
prekážok. Libe-
ralizácia
sa vzťahuje na priemyselné výrobky a má sa v zása-
de
dosiahnuť v prechodnom období, ktoré sa
končí 1. januára
1998.
Predkladaná Dohoda o voľnom obchode medzi Slovenskou
republikou
a Rumunskom nepredpokladá však plnú liberalizáciu
agrárneho
obchodu a rozsah v nadväznosti poskytnutých konce-
sií pri poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkoch je
malý.
Pri stanovovaní podmienok liberalizácie
obchodu v prie-
myselných
výrobkoch boli východiskom zásady
určené memoran-
dom a súčasne
stupeň citlivosti jednotlivých
výrobkov pre
národné
ekonomiky. V zásade sa priemyselné výrobky rozdelili
do
dvoch skupín: skupina výrobkov, pri ktorých sa clo od-
stránilo vstupom dohody do platnosti, a skupina
výrobkov,
pri
ktorých sa clo zredukuje a odstráni
postupne v prechod-
nom
trojročnom období.
Okrem týchto základných skupín boli
dohodnuté na obi-
dvoch
stranách výnimky, u ktorých sa
prechodné obdobie pre-
dlžuje.
Obojstranne ide o 6 vybraných položiek automobilové-
ho
priemyslu s colnou ochranou postupne zredukovanou k 1.
januáru
roku 2OO2. Okrem ochrany je dôvodom osobitného reži-
mu
aj zladenie postupu liberalizácie v
tomto dôležitom sek-
tore
s Európskou úniou.
Z hľadiska dovozu priemyselných výrobkov do Slovenskej
republiky na listine
citlivých výrobkov, t. j.
chránených
postupným
odbúravaním ciel v prechodnom trojročnom období,
zostali
výrobky, pri ktorých sa prihliada na potrebu ochrany
domácej
výroby. Ide najmä o výrobky textilného,
oceliarske-
ho, elektrotechnického priemyslu a spotrebnú
elektroniku.
Naopak,
rýchlejšia liberalizácia z hľadiska
slovenského do-
vozu
je orientovaná najmä na výrobky pre výrobnú spotrebu,
náhradné
súčiastky a farmaceutické výrobky. Podobne rumunská
strana
vstupom dohody do platnosti liberalizuje pri svojom
dovoze
najmä výrobky pre výrobnú spotrebu a recipročne si
chráni
v prechodnom období niektoré výrobky textilného, oce-
liarskeho
a strojárskeho priemyslu.
Poľnohospodárska politika a vysoká citlivosť trhu poľ-
nohospodárskych
a potravinárskych výrobkov sa premietla do
minimálneho
rozsahu navzájom si poskytnutých
koncesií a za-
tiaľ
nie je predpoklad, najmä z rumunskej
strany, dosiahnuť
výraznejšiu
liberalizáciu obchodu s týmito komoditami.
Predkladaná Dohoda o voľnom
obchode medzi Slovenskou
republikou
a Rumunskom svojou štruktúrou, obsahom a všeobec-
nými
záväzkami zodpovedá už uzavretým
mnohostranným dohodám
(Európska dohoda
o pridružení, Dohoda
medzi štátmi EZVO
a
Slovenskou republikou, Európska dohoda o
voľnom obchode
a
bilaterálne dohody medzi Slovenskou
republikou a Republi-
kou
Slovinsko). Pritom predkladaná dohoda
prísne rešpektuje
záväzky vyplývajúce pre Slovenskú republiku zo
Všeobecnej
dohody
o clách a obchode.
Záväzky, ktoré vyplývajú zo Zmluvy o
vytvorení colnej
únie
medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, reš-
pektovali
obidve strany. Rokovania sa viedli na trojstrannom
základe
spoločným rokovaním delegácie Slovenskej republiky a
delegácie
Českej republiky s rumunskou stranou v
pracovných
skupinách
i na úrovni vedúcich delegácií - expertov. Pri po-
sudzovaní
prínosu dohody treba vidieť dve roviny: politickú,
kde
podpisom a realizáciou tejto dohody
Slovenská republika
podporila európske
a celosvetové liberalizačné tendencie
a
prihlásila sa k nim, a ekonomickú rovinu, ktorej prínos sa
prejaví
predovšetkým vytvorením podmienok
zlepšujúcich prí-
stup
našich podnikateľských subjektov na rumunský trh.
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
Dohoda
o voľnom obchode
medzi Slovenskou republikou
a
Rumunskom je v poradí druhou
bilaterálnou dohodou, ktorej
cieľom
je vytvorenie zóny voľného obchodu.
Okrem nesporných
výhod
a vytvorenia priestoru na lepšie etablovanie sa slo-
venských
výrobcov najmä priemyselných
komodít na rumunskom
trhu
podpísaním a realizáciou tejto dohody akcentuje Sloven-
ská republika svoju podporu integračným
tendenciám a pri-
spieva
k postupnému vytváraniu zón
voľného obchodu v rámci
krajín
strednej a východnej Európy. Preto vás prosím, vážený
pán
predseda, panie poslankyne, páni
poslanci, o vyslovenie
súhlasu
s predloženou Dohodou o voľnom obchode medzi Sloven-
skou
republikou a Rumunskom.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán minister. Ako spoločný
spravodajca výborov
bol určený pán
poslanec Peter Magvaši.
Prosím, aby podal
správu
o jej prerokovaní vo výboroch Národnej rady Sloven-
skej
republiky.
Poslanec P. Magvaši:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister hospodárstva,
vážené kolegyne, kolegovia,
ako spoločný spravodajca by som chcel
uviesť, že Dohoda
o
voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Rumunskou re-
publikou,
ktorá sa uplatňuje od 1. 1. 1995 na dočasnom prin-
cípe,
je výslednicou viac ako ročného vyjednávania medzi Ru-
munskou republikou a Slovenskou republikou
spolu s Českou
republikou
na základe Zmluvy o vytvorení colnej únie medzi
Slovenskou
republikou a Českou republikou. Delegácia Sloven-
skej
republiky bola pri rokovaniach vedená rámcovými zásada-
mi
uzatvorenými medzi premiérmi vlády Slovenskej republiky
pánom Mečiarom a
vlády Rumunskej republiky pánom
Vakariom
z
3. 3. 1994 a smernicou na rokovanie o
Dohode o voľnom ob-
chode medzi Slovenskou republikou a Rumunskou
republikou,
ktorú
schválila vláda uznesením z 10. 5. 1994.
Dohoda napĺňa rámcové zásady dané Memorandom predsedov
vlád
Slovenskej republiky a Rumunskej
republiky a smernicou
na
rokovanie dané vládou Slovenskej
republiky. Chcel by som
zvýrazniť veľmi dôležitý fakt, že táto dohoda pristupuje
k
poľnohospodárskym výrobkom veľmi
zdržanlivo z obidvoch
strán,
takže dohoda neohrozí domáci trh s poľnohospodárskymi
výrobkami.
Pretože Slovenská republika výrazne
viac vyváža,
ako
dováža z Rumunskej republiky, a miera
colných poplatkov
bola na dovoz nižšia, je vplyv nových colných
taríf postup-
ným nulovým clom do rozpočtu Slovenskej
republiky takmer
13-násobne
nižší ako do štátneho rozpočtu Rumunskej republi-
ky.
To je na báze roku 1993.
Chcel by som zvýrazniť, že táto zmluva je výrazom kon-
tinuity prác
vlád Vladimíra Mečiara
a Jozefa Moravčíka
a
napĺňa aj zámery novej vlády Vladimíra Mečiara vyjadrené
v
Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky o postup-
nej
liberalizácii zahraničného obchodu v
intenciách záverov
Uruguajského kola
GATT a Svetovej obchodnej organizácie.
Chcel
by som teda zvýrazniť, že v dohode sú uplatnené:
1. rámcové zásady Memoranda predsedov
vlád Slovenskej
republiky
a Rumunskej republiky,
2. zásady smernice na rokovanie,
3.
spoločný postup s Českou republikou podľa Zmluvy
o
vytvorení colnej únie medzi Slovenskou republikou a Českou
republikou
a
4.
výhodnosť pre príjmy
štátneho rozpočtu Slovenskej
republiky.
Tento
návrh vlády Slovenskej
republiky na vyslovenie
súhlasu
s Dohodou o voľnom obchode medzi Slovenskou republi-
kou
a Rumunskou republikou pridelil predseda Národnej rady
Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 232
zo dňa
27.
marca 1995 na prerokovanie do 27. apríla 1995 Výboru Ná-
rodnej rady
Slovenskej republiky pre
financie, rozpočet
a
menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospo-
dárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady
Slovenskej
republiky pre pôdohospodárstvo a Zahraničnému vý-
boru Národnej rady Slovenskej republiky a
zároveň poveril
Výbor
Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo,
privatizáciu
a podnikanie, aby skoordinoval stanoviská výbo-
rov.
Pretože všetky určené výbory
prerokovali návrh v leho-
te,
vyslovili s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slo-
venskej
republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej
republiky
vysloviť s Dohodou o voľnom obchode
medzi Sloven-
skou republikou a Rumunskou republikou
súhlas, odporúčam,
aby
Národná rada SR súhlasila s touto dohodou.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi Petrovi Magvašimu. Do rozpravy
som
zatiaľ nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Otváram roz-
pravu.
Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy.
(Nikto.)
Konštatujem, že môžem rozpravu
vyhlásiť za skončenú.
Pýtam
sa pána ministra Duckého, či sa chce vyjadriť.
Minister hospodárstva SR
J. Ducký:
Niet k čomu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Pán poslanec Magvaši
takisto. Takže môžeme
pristúpiť
k hlasovaniu. Budeme hlasovať o návrhu
uznesenia,
ktorým Národná rada Slovenskej republiky
podľa článku 86
písm.
e) Ústavy Slovenskej republiky
vyslovuje súhlas s Do-
hodou
o voľnom obchode medzi Slovenskou
republikou a Rumun-
skou
republikou.
Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj
hlasovali.
Prezentovalo sa 102 poslancov.
Za návrh hlasovalo 101 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme navrhované uznesenie
schválili.
Ďakujem pekne, pán poslanec Magvaši.
(Potlesk.)
Môžeme pristúpiť k p
i a t e m u bodu programu, kto-
rým
je
Návrh
na vyslovenie súhlasu s Dohovorom energetickej
charty
a Protokolom energetickej charty o energetickej účin-
nosti
a súvisiacich environmentálnych aspektoch.
Návrh vlády ste dostali ako tlač
číslo 104 a spoločnú
správu
ako tlač 104a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky
aj tento návrh
uvedie
minister hospodárstva pán Ducký. Prosím, pán minister.
Minister hospodárstva SR
J. Ducký:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vláda
Slovenskej republiky predložila
Národnej rade
Slovenskej
republiky na vyslovenie súhlasu dve
medzinárodné
prezidentské
zmluvy z oblasti energetiky, a to Dohovor ener-
getickej
charty a Protokol energetickej charty o
energetic-
kej
účinnosti a súvisiacich environmentálnych aspektoch. Do-
hovor
energetickej charty vychádza z
Európskej energetickej
charty,
ktorú ako vyjadrenie svojej politickej vôle podpísa-
la
Slovenská republika v Bruseli dňa 5. februára 1993. Dote-
raz
ju podpísalo 52 štátov, vrátane štátov Európskej únie,
krajín bývalého Sovietskeho zväzu, USA,
Kanady, Austrálie
a
Japonska.
Dohovor energetickej charty má zabezpečiť medzi zmluv-
nými
stranami dlhodobú medzinárodnú spoluprácu v oblasti pa-
lív
a energetiky na princípoch trhu v konkurenčnom prostredí
a
bez diskriminácie. Pre
Slovenskú republiku vyplývajú
z
účasti na predmetnom dohovore jednoznačné výhody, ktoré
v
konečnom dôsledku umožnia rýchlejšiu
modernizáciu energe-
tického
odvetvia. Vzhľadom na právnu
záväznosť predmetného
dohovoru,
ktorý garantuje zmluvným stranám
nediskriminujúce
podmienky
na investovanie, prístup k zdrojom, riešenie ma-
jetkových
náhrad v prípade vyvlastnenia majetku,
možno oča-
kávať
zvýšený záujem o investovanie v Slovenskej republike.
Nezanedbateľným prínosom pre Slovenskú republiku je aj
vytvorenie priaznivých
podmienok na technickú spoluprácu
v
rôznych oblastiach energetických
aktivít s možnosťami ich
čiastočného
financovania z niektorých zdrojov vytvorených na
ten
účel vo vyspelých štátoch, a
predovšetkým Slovenská re-
publika
chce profitovať z tranzitu energie z
východu na zá-
pad
Európy.
Protokol
energetickej charty o
energetickej účinnosti
a
súvisiacich environmentálnych
aspektoch je dôležitý pre
Slovenskú
republiku z hľadiska ochrany životného prostredia.
Jeho cieľom je
vytvorenie podmienok na
efektívne využitie
energie
pri súčasnom obmedzení nepriaznivých
dosahov na ži-
votné
prostredie.
Návrh na podpis Dohovoru energetickej
charty a Protoko-
lu
energetickej charty o energetickej účinnosti a súvisia-
cich environmentálnych aspektoch odsúhlasila vláda Sloven-
skej
republiky dňa 12. decembra 1994 uznesením číslo 1190.
Na základe jej
súhlasu a plnej moci prezidenta republiky
obidva
zmluvné dokumenty podpísal za Slovenskú republiku dňa
17.
decembra 1994 veľvyslanec Slovenskej
republiky v Portu-
galskej
republike.
Prosím o odsúhlasenie týchto dvoch
dohovorov.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán minister. Prosím
predsedu Výboru Ná-
rodnej
rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pána
poslanca
Hofbauera, aby podal správu o výsledkoch prerokova-
nia
vo výboroch Národnej rady.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážený pán minister,
vláda
Slovenskej republiky v
súlade s článkom
86
písm.
e) Ústavy Slovenskej republiky
požiadala Národnú radu
Slovenskej
republiky o vyslovenie súhlasu s dvoma medziná-
rodnými zmluvami,
a to s Dohovorom energetickej charty
a
Protokolom energetickej charty o energetickej účinnosti
a
súvisiacich environmentálnych aspektoch.
Oba predmetné medzinárodné dokumenty sú
významnými mno-
hostrannými medzinárodnými zmluvami, ktoré majú zabezpečiť
právny
základ na dlhodobú spoluprácu a riešenie sporov medzi
signatárskymi
štátmi a ich podnikateľskými subjektmi v ob-
lasti palív a
energetiky založené na
trhových princípoch
a
bez diskriminácie. Vzťahuje sa na všetky druhy používaných
palív
a elektrickú energiu zahrnutých pod pojmom energetické
materiály
a produkty, ktoré sú uvedené v prílohe Dohovoru
energetickej charty, a
všetky činnosti v
oblasti palív
a
energetiky, ako je
prieskum, ťažba, rafinácia,
výroba,
skladovanie, doprava,
rozvod, obchod a všetky investície
spojené
s týmito činnosťami.
Z
obsahu obidvoch zmlúv vidno jednoznačný prínos pre
ekonomiku
a energetiku signatárskych štátov. Pre Slovenskú
republiku
prínos spočíva najmä v tom, že možno očakávať zvý-
šený
záujem o investovanie v Slovenskej republike, pretože
zahraniční
investori budú mať právny dokument garantujúci im
podmienky
na investovanie. Výrazne sa sprehľadní, zjednotí
a
zjednoduší uzatváranie zmlúv
a kontraktov medzi našimi
a
zahraničnými investormi. Zabezpečí sa ochrana investícií
a
príjmov nielen zahraničného kapitálu v Slovenskej republi-
ke, ale
aj investícií a
výnosov slovenských investorov
v
zahraničí v signatárskych štátoch. Budú
zabezpečené libe-
rálne
a nediskriminujúce podmienky pre Slovensko v oblasti
dopravy
a tranzitu energií, a to aj z hľadiska bezpečnosti
a
plynulosti dodávok zásobovania zo susedných tranzitujúcich
alebo
produkčných štátov, čo má zásadný význam pre Slovenskú
republiku ako pre
tranzitujúci štát. Uľahčia sa
podmienky
prístupu našich
podnikov k novým efektívnym technológiám
a
kapitálu. Vytvoria sa
podmienky na efektívne využitie
energie pri súčasnom obmedzení nepriaznivých
ekologických
dosahov.
Umožní sa orientovať našu energetiku na najefektív-
nejší
spôsob krytia potrieb Slovenska palivami a energiou.
Vytvoria sa priaznivé podmienky
na technickú spoluprácu
v
rôznych oblastiach energetických
aktivít s možnosťami ich
čiastočného
financovania z niektorých zdrojov vytvorených na
ten
účel vo vyspelých štátoch. Zachováva
suverenitu Sloven-
skej
republiky v rozhodnutí, či vôbec a ako
intenzívne bude
využívať
energetické zásoby a zdroje na svojom území.
Vyslovenie súhlasu a následná
ratifikácia obidvoch
predmetných
medzinárodných zmlúv je v súlade s celkovou ten-
denciou
Slovenskej republiky, s jej zapájaním sa do európ-
skych
a svetových ekonomických štruktúr a vo vytváraní plno-
hodnotného
trhového prostredia.
Dámy a páni, návrh vlády Slovenskej
republiky na vyslo-
venie
súhlasu s Dohovorom energetickej charty a Protokolom
energetickej
charty o energetickej účinnosti a súvisiacich
environmentálnych
aspektoch pridelil predseda Národnej
rady
Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 271
zo dňa
18.
apríla 1995 na prerokovanie do 27. apríla 1995 Výboru
Národnej
rady Slovenskej republiky pre
hospodárstvo, priva-
tizáciu
a podnikanie, Zahraničnému výboru Národnej rady Slo-
venskej
republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republi-
ky
pre životné prostredie a ochranu prírody. Zároveň určil
Výbor
Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo,
privatizáciu
a podnikanie, aby skoordinoval stanoviská výbo-
rov.
Všetky uvedené výbory prerokovali návrh
v lehote, vy-
slovili s ním
súhlas, odporúčajú Národnej rade
Slovenskej
republiky
podľa článku 86 písm. e) Ústavy
Slovenskej repub-
liky
vysloviť súhlas s Dohovorom
energetickej charty a Pro-
tokolom
energetickej charty o energetickej účinnosti a súvi-
siacich
environmentálnych aspektoch.
V súlade s uzneseniami uvedených výborov
predkladám ná-
vrh na uznesenie: "Národná rada Slovenskej republiky podľa
článku 86 písm.
e) Ústavy Slovenskej
republiky vyslovuje
súhlas
s Dohovorom energetickej charty a
Protokolom energe-
tickej
charty o energetickej účinnosti a súvisiacich envi-
ronmentálnych
aspektoch."
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
otváram rozpra-
vu k tomuto
bodu rokovania. Konštatujem
opäť, že som ne-
dostal
žiadnu písomnú prihlášku.
Ak
sa nikto do rozpravy nehlási, uzatváram rozpravu.
Pýtam
sa pána ministra Duckého, či sa chce vyjadriť.
Minister hospodárstva SR
J. Ducký:
Nie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nechce. Pán predseda Hofbauer sa tiež nechce vyjadriť,
takže
pristúpime k hlasovaniu.
Budeme hlasovať o návrhu uznesenia,
ktorým Národná rada
Slovenskej
republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Sloven-
skej republiky
vyslovuje súhlas s Dohovorom energetickej
charty
a Protokolom energetickej charty o energetickej účin-
nosti
a súvisiacich environmentálnych aspektoch.
Prosím,
páni poslanci, panie
poslankyne, aby sme sa
prezentovali
a hneď aj hlasovali.
Prezentovalo sa 98 poslancov.
Za návrh hlasovalo 97 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme navrhnuté uznesenie
schválili.
Ach, bodaj by nám tá zhoda vydržala.
Ďakujem pekne, pán poslanec. (Potlesk.)
Vážené
panie poslankyne, páni
poslanci, nasleduje
š
i e s t y bod programu, a to
Vládny
návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o
štátnej podpore malého a stredného podnikania.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 125, spoločnú
správu
ako tlač 125a.
Aj tento vládny návrh zákona uvedie minister hospodár-
stva
Slovenskej republiky pán Ján Ducký.
Prosím, pán minis-
ter,
keby ste sa ujali slova.
Minister hospodárstva SR
J. Ducký:
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej
republiky,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
návrh zákona o štátnej podpore malého a stredného pod-
nikania je významným faktorom v systéme
vytvárania novej
štruktúry
hospodárstva, ktorý dlho požadovala
podnikateľská
sféra.
Tento zákon vymedzuje legislatívny
rámec na podporu
podnikateľských
subjektov, upravuje vzťah štátu a podnikate-
ľov a
deklaruje záujem štátu
podporovať rozvoj malého
a
stredného podnikania.
Malé a stredné podnikanie dopĺňa
štruktúru hospodárstva
tvorenú veľkými podnikmi na celok, v rámci
ktorého môže
dochádzať k
optimalizácii rozdelenia pôsobnosti.
Malé
a
stredné podnikanie má v tomto období viaceré výhody. Je
flexibilné,
pružnejšie reaguje na potreby v sektore priemys-
lu
a služieb. Má perspektívnejšie možnosti odbytu vzhľadom
na
to, že zasahuje i malé segmenty trhu. Vytvára pracovné
miesta s relatívne
nižšími kapitálovými nákladmi.
Vytvára
pracovné miesta aj
v období, keď veľké podniky z rôznych
príčin znižujú
zamestnanosť. Prijímaný zákon predstavuje
systémové
opatrenie, na ktoré sa nemôže hľadieť len z úzkeho
pohľadu
súčasných podmienok v hospodárstve a dnešných mož-
ností štátneho rozpočtu. Tak podnikateľská sféra,
ako aj
zahraničie
očakáva garancie štátu na podporu tejto oblasti
podnikania.
Po
prijatí zákona bude
štát každoročne stanovovať
priority a na
ich základe vytvárať programové
preferenčné
podmienky na malé a
stredné podnikanie. Pôjde o vytváranie
záručných
fondov, úhradu časti úrokov, poskytovanie úverov
za
výhodnejších podmienok a ďalšie
úľavy podľa daných mož-
ností.
Kombináciou rôznych foriem podpory v rámci vyhlasova-
ných programov sa zvýši efektívnosť
poskytovanej podpory.
Zákon
predpokladá aj vykonávanie kontroly nad využitím štát-
nej
podpory.
Návrh zásad zákona aj návrh paragrafovaného znenia zá-
kona
bol prerokovaný v zmysle stanoveného postupu. Vyjadrili
sa
k nemu všetky ústredné orgány štátnej správy,
výbory Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky, ďalšie orgány a inštitú-
cie. Snahou predkladateľa bolo zapracovať do zákona všetky
odôvodnené
pripomienky. Tento zákon je
kompatibilný s úpra-
vami
prijatými v rámci Európskej únie. Jeho prijatie pred-
pokladá
aj Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky.
Ako
systémové legislatívne opatrenie v dlhodobom horizonte
vytvára podmienky
na uľahčenie vzniku
a rozvoja malého
a
stredného podnikania, rast jeho špecifickej úlohy v národ-
nom
hospodárstve, zvýšenie tvorby
nových pracovných miest,
modernizáciu
technológií, zlepšenie akosti a rast objemu vý-
roby
aj exportu.
Návrh zákona prerokovala Legislatívna rada
vlády Slo-
venskej
republiky dňa 15. 3. 1995 a následne dňa 11. 4. 1995
vláda
Slovenskej republiky (číslo uznesenia 225).
Vládny návrh bol prerokovaný vo výboroch Národnej rady
Slovenskej
republiky pre financie, rozpočet a
menu, životné
prostredie
a ochranu prírody,
pôdohospodárstvo, v ústavno-
právnom výbore a
vo výbore pre hospodárstvo,
privatizáciu
a
podnikanie.
S poukazom na uvedené odporúčam
Národnej rade Sloven-
skej
republiky, aby s predloženým
návrhom zákona o štátnej
podpore
malého a stredného podnikania vyslovila súhlas.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem, pán minister. Ako spoločný
spravodajca bol ur-
čený
pán poslanec Jaroslav Fidrik. Prosím pána poslanca, aby
predniesol
závery z rokovaní vo výboroch Národnej rady.
Poslanec J. Fidrik:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
ako
spoločný spravodajca predkladám
spoločnú správu,
tlač
125a, k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej
republiky
o štátnej podpore malého a stredného podnikania,
ktorú
pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky
rozhodnutím
číslo 267 z 13. apríla 1995 na
prerokovanie Ús-
tavnoprávnemu
výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Vý-
boru
Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpo-
čet
a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre
hospodárstvo,
privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky pre
pôdohospodárstvo, Výboru Národ-
nej
rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú sa-
mosprávu
a národnosti a Výboru Národnej rady
Slovenskej re-
publiky
pre životné prostredie a ochranu prírody v lehote do
27.
apríla 1995 s tým, že na skoordinovanie
stanovísk výbo-
rov
Národnej rady Slovenskej republiky
určil Výbor Národnej
rady Slovenskej
republiky pre hospodárstvo, privatizáciu
a
podnikanie a súčasne určil, aby sa skoordinované stanovis-
ká výborov
Národnej rady Slovenskej
republiky premietli
v
spoločnej správe.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet
a menu prerokoval vládny návrh zákona, ale neprijal
k
nemu uznesenie o výsledku prerokovania vládneho návrhu zá-
kona
Národnej rady Slovenskej republiky,
pretože podľa § 48
ods.
1 zákona Slovenskej národnej
rady číslo 44/1989 Zb.
o
rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení ne-
skorších predpisov
nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná
väčšina
všetkých členov výboru.
Ostatné určené výbory Národnej rady
Slovenskej republi-
ky
prerokovali vládny návrh zákona,
vyjadrili s ním súhlas,
odporúčajú ho Národnej
rade Slovenskej republiky
schváliť
s
pozmeňovacími návrhmi a doplnkami obsiahnutými v spoločnej
správe.
Preto navrhujem hlasovať o jednotlivých bodoch spoloč-
nej
správy takto: hlasovať en bloc a prijať bod 2 - ak sa
tento
bod schváli, bod 3 je bezpredmetný -,
body 4 a 6 - ak
sa
bod 6 schváli, bod 7 je bezpredmetný -,
body 8 a 9 - ak
sa
bod 9 schváli, bod 10 je bezpredmetný - a body 11, 12,
13
a 14.
O bodoch 1 a 5 navrhujem hlasovať en
bloc a navrhujem
ich
neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec.
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu a konštatujem,
že
do tejto rozpravy som dostal 5 písomných prihlášok. Ako
prvý
sa prihlásil pán Ľudovít Černák a
nasleduje pán posla-
nec
Baránik.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
kolegyne a kolegovia,
doteraz
každá vláda, ktorá
predkladala Národnej rade
svoje
vyhlásenie, definovala ako jednu z priorít podporu ma-
lého
a stredného podnikania. Len ojedinele sa objavujú zo
strany
vládnych úradníkov také názory, ako prezentoval v ne-
deľňajších
Krokoch pán štátny tajomník z ministerstva finan-
cií,
ktorý sa vyjadril, že táto vrstva Slovensko z biedy ne-
vytrhne.
Ja si myslím, že práve naopak. Táto vrstva sa už
dnes významne
podieľa na dobrých ekonomických výsledkoch
Slovenska. Ale o
tom, že by bola premyslená, cieľavedome
vládou
podporovaná, sa zatiaľ ešte nedá hovoriť.
Podnikateľov predovšetkým ubíja vysoké
daňové zaťaže-
nie, neúmerné odvody do sociálnej a zdravotnej
poisťovne,
podnikatelia
oprávnene považujú tieto dávky za ďalšiu tzv.
sociálnu daň, neexistencia zdrojov na podporu
prioritných
odvetví,
konkrétne cestovného ruchu, výroby a podobne, vyso-
ké
úrokové miery, malá dostupnosť úverov často spojená s po-
žiadavkou na
150- až 200-percentné krytie garanciou. Ak
k
tomu pripočítame nelogické opatrenia s dosahom na podnika-
teľov
a živnostníkov, napríklad registračné
pokladnice, ne-
koncepčnú privatizáciu, musíme konštatovať, že doterajšie
sľuby
ostali len sľubmi. Je v záujme nás
všetkých, ale pre-
dovšetkým
slovenskej ekonomiky, aby sa definovala politika
podpory
malého a stredného podnikania a aby sa začala reali-
zovať.
Často netreba na to ani veľké prostriedky, teda ne-
znamená
to ani záťaž pre štátny rozpočet, ale stačí zdravý
sedliacky
rozum a dobrá vôľa.
Treba
úplne otvorene povedať,
že mnohí podnikatelia
a
malí živnostníci sú na hranici
bankrotu, že tí, ktorí ne-
majú
za sebou známosti, ale čestne podnikajú, uvažujú, či by
nebolo
pre nich lepšie ukončiť živnosť a stať sa nezamestna-
nými.
Namiesto toho, aby od rána do večera
dreli, aby neve-
deli,
čo bude zajtra, aby nevedeli, z čoho si kúpia regis-
tračnú
pokladnicu, bude sa o nich starať
štát. Čo im v tom
bráni?
Predovšetkým viera v zdravý rozum, že nakoniec predsa
len
vláda a parlament vytvorí pre nich dôstojné podmienky.
Predložený
návrh zákona môže byť prvým krokom. Hovorím prvým
krokom
preto, lebo možnosti podpory malého a
stredného pod-
nikania
zo strany štátu sú veľké, predovšetkým však v oblas-
ti daňovej a
odpisovej politiky a najmä v ochrane voľnej
hospodárskej súťaže.
O týchto možnostiach zákon nehovorí
a
bude pravdepodobne potrebné pripraviť novelizáciu konkrét-
nych
zákonov podľa možnosti štátneho rozpočtu.
Návrh zákona je rámcový návrh definujúci oblasti štát-
nej
podpory malého a stredného podnikania.
Už vo výbore pre
životné prostredie poslanci Demokratickej únie predkladali
návrhy,
ktoré majú za cieľ objektívne určiť
adresáta podpo-
ry. Konkrétne, aby podnikatelia boli
považovaní za malých
a
stredných len vtedy, ak majú maximálne 100 zamestnancov,
a
nie do 500, ako sa hovorí v zákone, aby
sa do účelu zahr-
nul
aj cestovný ruch, aby sa dali odpustiť nielen časti úro-
kov,
ale prípadne aj celé úroky, aby podpora
nebola riadená
len
jedným ministerstvom, ale aby boli na základe dohody vy-
užité
existujúce finančné inštitúcie,
najmä Záručná banka,
aby
rozhodovanie bolo odborné, nie politické. Tieto návrhy
nájdete v spoločnej
správe pod bodmi
1, 3, 5, 7, 10, 12
a
13 a týmto vás žiadam o ich podporu.
Zvlášť dôležitý je bod číslo 3, ktorý akceptuje obecné
aj
komunálne podniky ako privátnu sféru a
je v zmysle s na-
šimi vyhláseniami, že chceme podporiť
podnikateľské aktivi-
ty
miest a obcí. Týmto teda žiadam bod číslo 3 v prípade, že
nebude schválený
bod číslo 2,
na samostatné hlasovanie
a
žiadam vás o jeho podporu.
Dámy a
páni, okrem týchto návrhov, o
ktorých, ako som
už hovoril,
sme rokovali vo
výboroch, po konzultáciách
s
podnikateľmi, ale predovšetkým s Úniou podnikateľov a živ-
nostníkov,
predkladám ďalší pozmeňovací návrh, cieľom ktoré-
ho
je zahrnúť do možnosti podpory aj ďalší
veľký okruh pod-
nikateľov
a živnostníkov, a to sú tí, ktorí sa zúčastnili
v
malej privatizácii. Viem, že tento
zákon sa dotýka predo-
všetkým
tých, ktorí ešte splácajú úvery z malej privatizá-
cie,
a že môžu namietať tí podnikatelia a živnostníci, ktorí
už
svoje úvery krvopotne splatili,
alebo ich splácajú, pre
tých
však ostáva možnosť využiť tú časť zákona, ktorá je de-
finovaná
ako štátna podpora.
V malej privatizácii totiž vznikol stav,
že táto priva-
tizácia priniesla
so sebou výrazné
znevýhodnenie malých
a
stredných podnikateľov v porovnaní s
podnikateľskými sub-
jektmi,
ktoré sa zúčastňujú v tzv. veľkej privatizácii. Táto
rozdielna situácia
vznikla z dôvodu financovania
vydraže-
ných prevádzkových jednotiek v malej
privatizácii výlučne
prostredníctvom
peňažných ústavov pri vysokom úverovom zaťa-
žení.
Toto zaťaženie z roka na rok narastá, a pritom na dru-
hej
strane majetok, ktorý sa privatizuje dnes vo veľkej pri-
vatizácii,
je uhrádzaný priamo Fondu národného majetku pri
diskontnej
úrokovej sadzbe v časovo veľmi výhodnom
splátko-
vom
kalendári.
V rámci právnej úpravy podpory malého a stredného pod-
nikania
je preto potrebné a účelné vytvoriť predpoklady na
nápravu
tohto stavu formou podpory dotyčných podnikateľov.
Keďže
výnosy z predaja majetku štátu v rámci
malej privati-
zácie
sú sústredené na osobitnom účte ministerstva pre sprá-
vu
a privatizáciu národného majetku a stali sa majetkom Fon-
du
národného majetku podľa § 28 ods. 2
zákona číslo 92/1991
Zb.
v znení neskorších predpisov, je vhodné
použiť na tento
účel
prostriedky Fondu národného majetku.
Navrhujeme preto vládny návrh zákona o podpore malého
a
stredného podnikania zmeniť a doplniť nasledovne:
Kolegyne, kolegovia, napriek tomu, že som požiadal or-
ganizačný odbor, aby
vám písomne rozdal tento
pozmeňovací
návrh,
podľa rokovacieho poriadku ho musím prečítať, pretože
hlasovať
sa môže len o takom návrhu, ktorý
odznel v rozpra-
ve.
Takže návrhy Demokratickej únie sú nasledovné:
1. Z názvu zákona vypustiť slovo
"štátnej", takže názov
by
znel: "o podpore malého a stredného podnikania".
2. Návrh zákona rozdeliť na tri časti, a
to prvá časť
"Úvodné
ustanovenia" bude § 1 až 3. Druhá
časť "Štátna pod-
pora"
bude § 4 až 10 a tretia časť "Podpora z prostriedkov
Fondu
národného majetku Slovenskej republiky" budú nové § 11
až
15. V zmysle uvedeného preto nad § 1, vrátane jeho nadpi-
su,
navrhujem doplniť označenie "Prvá časť".
3. V § 1 v prvom riadku vypustiť slovo
"štátnu".
4. Nad
§ 4 doplniť označenie
"Druhá časť" s nadpisom
"Štátna
podpora". Pod § 4 doplniť nadpis "Úlohy ústredných
orgánov
štátnej správy".
5. Nadpis nad § 9 zmeniť takto:
"Spoločné ustanovenia".
6.
Za § 10 zaradiť tretiu časť, ktorá, vrátane nadpisu,
znie:
"Tretia časť
Podpora z prostriedkov Fondu národného majetku Sloven-
skej
republiky.
§ 11
Z prostriedkov Fondu národného majetku Slovenskej re-
publiky
(ďalej len "fond") možno za
účelom zmiernenia nega-
tívnych
dosahov rozdielnych podmienok prevodu
majetku štátu
na
iné osoby podľa osobitných predpisov8/ poskytnúť podpo-
ru9/
na prekonanie ťaživej hospodárskej situácie inak per-
spektívnych malých
a stredných podnikateľov v súvislosti
s
nadobudnutím ich majetku alebo jeho časti verejnou dražbou
podľa
osobitného predpisu10/.
§ 12
(1) O podporu sa môže uchádzať malý alebo stredný pod-
nikateľ,
ktorý nadobudol majetok verejnou dražbou podľa oso-
bitného
predpisu10/ a s týmto majetkom podniká.
(2) O
podporu sa môže uchádzať aj
malý alebo stredný
podnikateľ,
ktorý bol ako právnická osoba založený (spoluza-
ložený)
vydražiteľom a do ktorého majetku bol
vložený maje-
tok nadobudnutý verejnou dražbou podľa osobitného predpi-
su10/.
§ 13
Formy podpory sú najmä:
a) úhrada zostatku úveru alebo jeho
časti, poskytnutého
na
splatenie kúpnej ceny podľa osobitného predpisu10/,
b) úhrada časti úrokov z úveru podľa
písmena a),
c) príspevok na vyrovnanie rozdielu medzi skutočne za-
platenou
výškou úverov a diskontnou úrokovou sadzbou platnou
v
čase uzavretia zmluvy o úvere v
súvislosti s nadobudnutím
majetku
verejnou dražbou podľa osobitného predpisu.
§ 14
(1) O
podpore rozhoduje fond na
základe písomnej žia-
dosti
doloženej príslušnými dokladmi po
prerokovaní v komi-
sii zloženej zo
zástupcov fondu, Ministerstva
pre správu
a
privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky, Mi-
nisterstva hospodárstva Slovenskej republiky, bánk, výboru
Národnej rady Slovenskej republiky a záujmového
združenia
podnikateľov.
Členov komisie vymenuje predseda výkonného vý-
boru
fondu.
(2) Ustanovenie § 6 ods. 3 sa použije
primerane.
§ 15
Fond ročne informuje o podpore
poskytnutej z jeho pros-
triedkov Ministerstvo hospodárstva
Slovenskej republiky,
ktoré
využije tieto informácie pri spracovaní správy podľa
§
10 ods. 2.
A ďalej
sú tam potom už konkrétne odkazy
8, 9 a 10 na
príslušné
zákony.
Dámy a páni,
veľmi rád by som zdôraznil, že prijatím
týchto pozmeňo-
vacích
návrhov sa zatiaľ ešte nikomu nič nezaväzujeme, ale
jednoducho
legislatívne pootvoríme dvierka pre Fond národné-
ho
majetku, aby mohol využívať aj túto
formu v zmysle potom
už svojich postupov a svojich vnútorných
predpisov. Takže
z
toho nevyplýva žiadna záťaž na štátny rozpočet a je to le-
gislatívne pootvorenie dvierok, ktoré by
mohlo byť veľmi
užitočné
v prospech predovšetkým malých
podnikateľov a živ-
nostníkov.
Okrem toho, dámy a páni, dovoľujem si
dať ešte jeden
návrh
na uznesenie, a prosím, aby sa o ňom hlasovalo po hla-
sovaní
o zákone. Toto uznesenie znie nasledovne:
"Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Sloven-
skej
republiky, aby predložila Národnej rade na prerokovanie
štátnu
politiku podpory malého a stredného
podnikania. Ter-
mín
do 31. júla 1995."
V návrhu zákona v záverečnom ustanovení sa totiž záko-
nodarca
odvoláva na štátnu politiku podpory
malého a stred-
ného
podnikania. Keďže zatiaľ tento materiál
ešte komplexne
nebol
spracovaný, veľmi vítam, že táto zmienka tam je, a od-
porúčam,
aby ho vláda vypracovala a predložila Národnej rade
na
prerokovanie.
Kolegyne, kolegovia, opätovne vás žiadam, aby ste pri
rozhodovaní
o týchto pozmeňovacích návrhoch zvážili predo-
všetkým
fakt, že je to prvý krok, ktorým sa len pootvoria
legislatívne dvierka a
môžu pomôcť množstvu
živnostníkov,
ktorí
dnes uvažujú, či živnosť ďalej prevádzkovať, alebo za-
vrieť.
Preto vás prosím o jeho podporu.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi. O slovo sa hlási
pán minister.
Minister hospodárstva SR
J. Ducký:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
dovoľte zaujať stanovisko k návrhu zmien,
ktoré predlo-
žil
pán poslanec Černák. Jednou z podmienok, ktorá bola čas-
to
uplatňovaná v rámci expertných skupín a pracovníkov či už
z
fondu PHARE, alebo expertov Európskej únie, Európskej ban-
ky pre obnovu
a rozvoj, bolo, aby štát zaujal stanovisko
k
podpore malého a stredného podnikania zo štátnych zdrojov.
Nemyslím
si, že vzhľadom na to, že štátny rozpočet počíta
s
určitou sumou zdrojov, by bolo nevyhnutné alebo vhodné vy-
pustiť
slovo o štátnej podpore, pretože jednak by to mohlo
indikovať
situáciu, že štát sa nechce takejto úlohy zhostiť,
a
štát koná práve v zmysle
toho, že sa chce tejto úlohy
zhostiť.
Koniec koncov, na tretej strane dôvodovej správy je
napísaná
i štruktúra zdrojov, ktoré
predpokladáme použiť na
podporu malého a
stredného podnikania. Sú to dve skupiny
zdrojov.
Jedna je skutočne zo štátnych zdrojov v
rámci roz-
počtových
kapitol jednotlivých ministerstiev a
druhá skupi-
na
je v rámci príslušných inštitúcií tak, ako sú tu vypísané.
Takisto vo vystúpení pána poslanca
odznela poznámka, že
sa
nemyslí na podporu cestovného
ruchu. Dokonca účelovo je
vyčlenených
50 miliónov Sk na podporu cestovného
ruchu, ne-
hovoriac o tom,
že vláda prijala
rozhodnutie o vytvorení
agentúry
na podporu cestovného ruchu a turistiky, ktorá by
mala
vzniknúť v druhej polovici tohto roku, prípadne na pre-
lome
rokov v súlade s možnosťami, ktoré budú vytvorené najmä
vo
väzbe na príjmy štátneho rozpočtu.
Pokiaľ
hovoríme o vyrovnaní
podmienok podnikateľov,
ktorí
privatizovali v prvej a druhej vlne, nemyslím si, že
by
to malo byť súčasťou tohto zákona.
Jednak to nesúvisí so
samotným
meritom veci a s obsahom a cieľom
zákona o podpore
malého
a stredného podnikania, ale na druhej strane i for-
málne,
pretože pán minister Bisák predkladá osobitný zákon
o
vyrovnávaní podmienok podnikateľov, ktorí privatizovali
v
prvej a druhej vlne. Čiže keby som to postavil do pozitív-
neho
svetla, vláda sa týmto problémom
zaoberá a je to oso-
bitný
zákon, ktorý pán minister Bisák a jeho ľudia spracová-
vajú
a bude predložený vláde na rokovanie.
Z
tohto pohľadu si myslím, že to
nemusí byť v tomto
kontexte
chápané tak, ako to postavil pán poslanec Černák,
pretože vláda
s tým aktívne pracuje a už
aj priebežne
dochádza
k zjednocovaniu podmienok podnikateľov prvej a dru-
hej
vlny tam, kde podnikatelia o to
požiadajú a zdokumentu-
jú,
že pre rozdielne podmienky majú určité
ťažkosti pri fi-
nancovaní
svojej podnikateľskej činnosti. V
minulosti sa to
robilo
ad hoc, a teraz to upravíme, dá sa povedať, jednotným
systémovým
prístupom.
Z toho
dôvodu, i keď najmä v druhej
časti zjednotenia
podmienok
vidím určité ratio, vzhľadom na to, čo som pove-
dal,
nemyslím si, že by to bolo nevyhnutné, a neodporúčam to
zapracovať do návrhu
zákona, ktorý je dnes predložený na
schválenie
Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán minister. Ešte sa chcem
spýtať, pán minis-
ter,
pán poslanec navrhuje aj uznesenie, v ktorom
sa má za-
viazať
vláda k 31. 7. 1995 predložiť návrh
štátnej politiky
podpory
malého a stredného podnikania.
Minister hospodárstva SR
J. Ducký:
Myslím
si, že po prijatí zákona to
nie je potrebné,
pretože
by sme hovorili v podstate o tom istom, a v rámci
vypracovania
stratégie hospodárskej politiky malé a
stredné
podnikanie
má patričné zvýraznenie, čoho dôkazom je i to, že
dnes
vám, vážené panie poslankyne a páni
poslanci, predkla-
dáme
tento návrh. Takže nevidím takúto nevyhnutnosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ďalej je do diskusie prihlásený
pán poslanec
Baránik.
Medzitým sa s faktickou poznámkou hlási
pán posla-
nec
Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo.
Chcem len spres-
niť,
že v § 10 vládneho návrhu sa v odseku 1 hovorí: "Minis-
terstvo hospodárstva Slovenskej
republiky koordinuje
a
usmerňuje rozvoj malého a stredného podnikania v súlade so
štátnou
politikou podpory rozvoja malého a
stredného podni-
kania."
Keďže doteraz takýto materiál
neexistuje, je to od-
kaz
na neexistujúci materiál, preto som
navrhoval uznesenie
tak,
ako som navrhoval. Pri predkladaní vo výbore pán štátny
tajomník
v princípe akceptoval takýto návrh s tým, že aj tak
sa
bude podávať správa do Národnej rady,
takže môže byť sú-
časťou
tej správy.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Prosím, pán
poslanec Baránik.
Poslanec M. Baránik:
Vážený pán predseda,
vážení páni ministri,
vážené dámy poslankyne, páni poslanci,
vážení hostia,
v transformácii našej ekonomiky zohráva malé a stredné
podnikanie
dve významné úlohy. Pomáha dynamizovať ekonomiku,
prispieva k rýchlejšej transformácii vlastníckych
vzťahov
a
tým aj k vytvoreniu strednej
vrstvy našej spoločnosti.
Z
týchto dôvodov všetky vlády našej
republiky vynakladali
úsilie
na pomoc rozvoju malého a stredného
podnikania. Malé
podniky zohrávali v
minulosti významnú úlohu v
niektorých
tradičných odvetviach služieb. V priemyselných odvetviach
vystupovali
len v tieni veľkých korporácií,
napojené na ich
odberateľsko-dodávateľské
vzťahy.
V posledných desaťročiach nastal boom v rozvoji malého
a
stredného podnikania, najmä v odvetviach špičkovej techno-
lógie,
kde tieto firmy vznikajú ako konkurenti veľkých fi-
riem. Tento
problém je aj
naším problémom. Zakladateľmi
týchto
firiem sú u nás väčšinou výskumní pracovníci alebo
manažéri,
ktorí predtým pracovali vo veľkých firmách a v ich
výskumných
a projekčných útvaroch alebo vo výskumných inšti-
túciách,
ale v dôsledku buď nedostatku finančných prostried-
kov,
alebo nemožnosti plne uplatniť vlastné tvorivé schop-
nosti, sa rozhodli
osamostatniť a založiť
vlastné firmy.
Svojou
kvalifikáciou, miestom v sociálnej štruktúre i celko-
vou
psychológiou sa títo noví podnikatelia
líšia od tradič-
ných
predstaviteľov malého podnikania.
Miera rastu malých firiem je veľmi
vysoká, ale aj miera
bankrotov
je veľmi vysoká. Relatívne nízku mieru bankrotov
majú
práve tie firmy, ktoré vznikli z
výskumných a manažér-
skych
popudov. Príčinou ich vyššej stability
je to, že majú
vysokú
rentabilitu a vysokú dynamiku rastu
najmä v podmien-
kach,
keď stagnujú štátne podniky a štátne akciové spoloč-
nosti, a sprivatizované väčšie podniky sa ešte
nedokázali
adaptovať
na nové podmienky.
Značná časť našich malých firiem živorí. Ako argumenty
sa
uvádzajú, že je vysoké daňové
zaťaženie. Áno, daňové za-
ťaženie je vysoké,
ale nie také vysoké, aby neumožňovalo
firmám
existenciu pri určitej miere rentability.
Problém je
v
tom, že naše firmy majú nízku mieru rentability. Význam-
nejšou
príčinou živorenia a zániku malých firiem je nedosta-
tok
kapitálu a cena kapitálu. To je
osobitný problém, ktorý
treba
riešiť samostatne. Na druhej strane
prostriedky z na-
dácií
sa často nečerpajú pre nedostatok vhodných podnikateľ-
ských
zámerov.
Základnými črtami rozvoja
malého a stredného podnika-
nia
sú podpora vnášania nových invencií a tvorba nových pra-
covných
miest. Preto sa malé firmy často nazývajú aj labora-
tóriá
technického pokroku. Treba úprimne povedať, že i v na-
šich
podmienkach sa malé a stredné podniky často a úspešne
orientujú na
realizáciu technického pokroku. Cieľavedomá
podpora
malého a stredného podnikania
vedie v každom štáte
k
tvorbe nových pracovných miest. Najvýznamnejší je údaj
z
USA, kde v osemdesiatych rokoch podpora malého a stredného
podnikania
umožnila vytvoriť 20 miliónov pracovných miest,
čo
predstavovalo 90 % z celkového počtu nových pracovných
miest.
Z toho dôvodu sa v USA udomácnil názor,
že malé pod-
niky
sú budúcnosťou Ameriky. Aj v našich podmienkach malé
a
stredné podniky zohrávajú významnú úlohu pri tvorbe nových
pracovných
príležitostí, ale vzhľadom na vysokú
prepojenosť
našej
ekonomiky na svetové trhy, kde sa dokážu úspešne adap-
tovať najmä
kapitálovo silné firmy,
nemožno od malých
a
stredných firiem očakávať, že nám
výrazne posilnia našu
pozíciu
na svetovom trhu. Východisko v tomto smere ukazuje
Japonsko, ktoré
má kartelový zákon
na podporu malého
a
stredného podnikania.
Pomoc malým a stredným podnikom musí byť
komplexná, ale
aj
vysoko cielená. Hlavnú úlohu musí hrať finančná pomoc,
poradenská a informačná. Cielenosť je dôležitá
hlavne pre
finančnú
pomoc. Ak nie je presne cielená a ak
nie je zabez-
pečená
kontrola, či sa finančné prostriedky aj
účelovo pou-
žili,
zásadne sa pomoc míňa cieľa. Nie náhodou je v USA taká
dôsledná
kontrola každého dolára, ktorý sa vydá z prostried-
kov
štátu.
Vzhľadom na túto skutočnosť odporúčam,
aby v prerokova-
nom
zákone bola priamo zakotvená podmienka,
že finančná po-
moc
z prostriedkov štátu sa môže použiť len na dva účely
splnenia
základného cieľa podpory malého a
stredného podni-
kania,
a to na modernizáciu technickej
základne a na tvorbu
nových pracovných
miest. Každé iné použitie prostriedkov
štátu
sa míňa základného cieľa tejto podpory.
Preto navrhu-
jem
do § 4 nový odsek 3 tohto znenia:
"Finančné prostriedky
poskytnuté zo štátneho
rozpočtu ako aj úľavou na dani sa
môžu použiť len
na obstaranie novej progresívnej
techniky
alebo
na tvorbu nových pracovných miest."
Každé
iné použitie je v zásade mrhanie prostriedkami
štátu,
lebo je to podpora tým, ktorí nemajú na
to, aby boli
úspešní.
V takom prípade ide o podporu, ktorá neprinesie ni-
jaký
efekt pre spoločnosť, čiže sa úplne míňa cieľa. Kto to-
mu neverí, nech sa presvedčí, koľko
prostriedkov od roku
1990
sa vynaložilo na rôzne formy podpory
a aký efekt pri-
niesli.
A ten efekt sa blíži k nule. Ak by sme mali v takej-
to
praxi pokračovať, svedčilo by to o
tom, že nevieme, aký
je skutočný stav v ekonomických a
spoločenských vzťahoch.
Čoraz viac sa
šíri heslo, že len hlupák nekradne z pros-
triedkov
štátu. My sme tu nato, aby sme takejto praxi urobi-
li
koniec.
Ďalej odporúčam rozšíriť § 8 o bod g)
slovami "úľavy na
dani".
Chcem sa ešte zmieniť o regionálnom
aspekte podpory ma-
lého
a stredného podnikania. Znižovanie nezamestnanosti je
priamo
závislé od regionálneho rozvoja, ktorý nevykazuje po-
žadovanú dynamiku, ale naopak, na tvorbe hrubého
domáceho
produktu
sa čoraz viac podieľajú tri až štyri
regióny našej
republiky. Riadenie
regionálneho rozvoja je v súčasnosti
sústredené na
Centrum strategických štúdií, ministerstvo
hospodárstva
a ministerstvo vnútra. Naplnenie cieľov progra-
mového vyhlásenia
si vyžaduje koordinovaný postup týchto
štátnych inštitúcií
na horizontálnej úrovni a premyslenú
konkrétnu
činnosť v regiónoch. K tomu musí prispievať aj sa-
mospráva,
ZMOS, banková štruktúra a podnikateľská sféra.
Ako zaujímavosť chcem uviesť príklad z
okresu Spišská
Nová
Ves. V rámci aktívnej politiky zamestnanosti sa v tomto
okrese
vyplatilo prostredníctvom úradov práce 82 miliónov
korún, ale najväčšia banková inštitúcia
poskytla v okrese
úvery
ani nie za polovicu. Treba sa zamyslieť nad uvedenou
skutočnosťou
a prehodnotiť tvrdenie, že nie je dostatok pro-
jektov.
Veď keď ich našiel Fond zamestnanosti, prečo ich ne-
identifikoval bankový sektor? Poskytovaním zdravých úverov
v
regiónoch si banky vytvárajú svoju
budúcu klientelu,
a
preto je ich rezervovaný prístup
nanajvýš čudný. Kým
v
rámci malého a stredného podnikania sa nám darí
úspešne
transformovať
inštitucionálne zabezpečenie a programy Európ-
skej
únie na naše podmienky, v rámci regionálneho rozvoja
takí
úspešní nie sme, hoci ingerencia štátu je vysoká, za-
kladateľská.
Kým
vo väčšine postkomunistických krajín regionálne
rozvojové agentúry a
regionálne rozvojové fondy sú
jedným
z
pilierov rozvoja regiónu, u nás sa nedarí naplno rozbehnúť
ani činnosť považského a kysuckého
podnikateľského fondu,
ani
žilinskej regionálnej rozvojovej agentúry. Treba uviesť,
že regionálny rozvojový považský
fond a kysucký fond má
k
dispozícii 8 miliónov ECU. Chápme, že je to viac ako štvrť
miliardy korún. Z
tohto fondu sa pre nedostatok vhodných
projektov
doposiaľ nevyčerpala ešte ani koruna. Napriek
dl-
hodobo
pripravovaným projektom uvedené inštitúcie neprináša-
jú
regiónom to, čo sa od nich očakáva.
Aj preto je pre Eu-
rópsku úniu
náš program regionálneho rozvoja nečitateľný
a
neujasnený. Jednou vetou: Konkrétna regionálna politika
a
jej programové spracovanie zatiaľ absentuje. Nie je jedno-
duché hľadať recept na zlepšenie. Vidím
ho v skvalitnení
spolupráce
medzi centrálnymi orgánmi, vo vymedzení
ich zod-
povednosti
v oblasti regionálneho rozvoja a zároveň vo vy-
tvorení
podmienok na intenzívnu interakciu centra s regio-
nálnou
úrovňou reprezentovanou okresnými
úradmi a samosprá-
vou.
Podľa môjho názoru regionálny problém a
riadenie regio-
nálneho
rozvoja by sa na centrálnej úrovni mali zabezpečiť
vytvorením Úradu
pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy
a
techniky, kde jedna časť tohto programu
by sa orientovala
práve
na regionálny rozvoj. Na základe vybudovanej regionál-
nej
inštitucionálnej siete pokrývajúcej celé Slovensko možno
pripraviť
stratégie, plány a konkrétne projekty oživenia re-
giónov a začať
to najdôležitejšie - realizáciu
projektov.
Treba
upustiť od nekonečných analýz a sústrediť sa na kon-
krétne
akcie vedúce k rozvoju regiónov. Len tak sa môžeme
dostať
aj k trvale sa znižujúcej nezamestnanosti.
Ako
ukázali skúsenosti zo
zahraničia, najvhodnejšími
rozvojovými projektmi
regiónov sú tie,
ktoré využívajú
miestne
zdroje - surovinové, ale aj ľudské.
Úlohou regiónov
je
detektovať uvedený potenciál a úlohou
centra je vytvárať
podmienky
na ich využitie v plnom rozsahu, podnecovať regio-
nálne
aktivity, analyzovať existujúci
stav a prijímať opa-
trenia na ďalšie systémové kroky a programy, čo je zmyslom
prerokúvaného
zákona.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Ďalej sa do
rozpravy prihlásil
pán
poslanec Košnár a potom pán poslanec Kunc.
Poslanec J. Košnár:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
dámy a páni,
potreba vytvoriť zákonný základ a rámec na podporu ma-
lého
a stredného podnikania iste nie je nová a bola aktuálna
už dávnejšie spolu s významnejším rozvojom
tohto pružného
sektora
národného hospodárstva. Už pred
dvoma rokmi sa na-
liehavo pociťovala potreba komplexným spôsobom sa
zmocniť
zákonnej
úpravy podpory malého a stredného podnikania v Slo-
venskej
republike, definovať formy tejto štátnej podpory fi-
nančnými,
inštitucionálnymi i legislatívnymi nástrojmi, pri-
čom
v systéme finančných nástrojov podpory,
prirodzene, vý-
znamnú úlohu
majú také formy,
ktoré znamenajú podporu
z
prostriedkov štátneho rozpočtu. Je nepochybné, že v súvis-
losti
s koordináciou tejto finančnej podpory
treba dať roz-
manitým
aktivitám pevnejší legislatívny rámec vo forme záko-
na
o štátnej podpore malého a stredného podnikania.
Máme teda pred sebou vládny návrh zákona
o štátnej pod-
pore malého a
stredného podnikania. Nazdávam
sa však, že
tento
zákon nie je celkom konzistentný. Mám
na zreteli jeho
názov
s jeho skutočným obsahom. V skutočnosti podpora malého
a
stredného podnikania je oveľa širší, obsažnejší proces,
obsahuje
oveľa širšie inštrumentárium, než je
ten, s ktorým
sa
v tomto vládnom návrhu zákona počíta.
Preto sa nazdávam,
že
je možné uvažovať o tom, ak nebudú akceptované pozmeňova-
cie
návrhy smerujúce k úprave názvu tohto zákona v súvislos-
ti
s navrhovaným členením do ďalších častí, ktoré predniesol
pán poslanec Černák, dávam na uváženie
pozmeňovací návrh
-
upraviť návrh tohto zákona
takým spôsobom, že sa bude
v
názve zákona za slovom "podnikania" pokračovať slovami
"z
prostriedkov štátneho rozpočtu".
Ďalej
chcem navrhnúť nové znenie § 10
a síce v tom
zmysle,
že odsek 1 z § 10 navrhujem vypustiť a následne ďal-
šie dva paragrafy prečíslovať. Odsek 2 by sa
upravil takým
spôsobom,
že by ukladal vláde povinnosť dvakrát ročne prero-
kovať
správu o stave malého a stredného podnikania s návrhom
nových programov
podporovaných zo štátneho
rozpočtu a od-
sek
2 by ukladal vláde povinnosť
predložiť Národnej rade
Slovenskej
republiky návrh programov podporovaných
zo štát-
neho
rozpočtu v nasledujúcom rozpočtovom
roku spolu s návr-
hom
štátneho rozpočtu.
Môj tretí pozmeňovací návrh sa
týka § 6 ods. 2. Bodku
za
vetou navrhujem vynechať a pokračovať slovami "verejným
konkurzom". Ide o
to, aby sa výber uchádzačov o podporu
z
prostriedkov štátneho rozpočtu
uskutočňoval priehľadným
spôsobom,
aby to konanie bolo konaním, ktoré zaručuje objek-
tivitu
pri dodržiavaní podmienok, ktoré
obsahuje program na
poskytnutie
takejto podpory.
Ďakujem vám za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ďalej je do rozpravy prihlásený
pán poslanec
Bartolomej
Kunc, po ňom pán poslanec László Nagy.
Poslanec B. Kunc:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
milé panie kolegyne,
vážení páni kolegovia,
milí hostia,
pravdivosť očakávanosti a mimoriadnej
aktuálnosti tohto
zákona
už netreba zdôrazňovať, pretože tá už
zdôraznená bo-
la.
Ale predsa len by som ešte rád zdôraznil, že to, čo chý-
ba,
je skutočne inštitucionálna
podpora malého a stredného
podnikania,
a treba dodať, že štátna
inštitucionálna podpo-
ra. Štát,
ktorý predstavuje transformujúcu sa spoločnosť
a
ekonomiku, musí v tomto procese odohrať svoju rolu tak,
ako
vyplýva z aktuálnosti jeho postavenia,
z jeho sily, do-
konca
z jeho poslania. Aj to je pravda, že nejde práve o to,
že
by vrstva podnikateľov, ktorú štát podporí, vytrhla tento
štát
z biedy. V každom prípade však prispeje
k reštruktura-
lizácii
hospodárstva a takisto k jeho oživovaniu.
Ale treba ešte zdôrazniť ďalší moment, o
ktorom si mys-
lím,
že má veľký podnecujúci a pobádací význam. Je tu nemálo
ľudí,
ktorí by do toho aj šli, teda podnikali by, ale sa bo-
ja
práve preto, že niet tu evidentnej
inštitucionálnej pod-
pory
s dlhším časovým rozmerom, o ktorú by
sa mohli oprieť.
Totiž
dobre vieme, ako si počínajú finančné
inštitúcie, na-
koniec
im to ťažko zazlievať, ale štát
práve preto, že vie
veľmi
dobre, ako finančné inštitúcie a banky pôsobia, musí
to
zastúpiť a pôsobiť tam, kde ich
pôsobnosť nie je z hľa-
diska
veci dostatočne účinná.
Vieme,
že pôsobí Národná agentúra pre rozvoj
malého
a
stredného podnikania, ale tá má
zatiaľ skôr podobu nadá-
cie, a tak
jej strediská môžu skôr radiť, než poskytovať
účinnú
podporu. Bolo by zaujímavé vedieť, ako sa v budúcnos-
ti
vyvinie, pretože sa nazdávam, že v
tejto chvíli je síce
osožná,
ale z hľadiska samotného poslania nie je v ekonomic-
kom
procese taká účinná, ako by mala byť. Ale nechcem teore-
tizovať. Chcem povedať v súvislosti s
navrhovaným zákonom
toto:
Je dobrým rámcom na tie aktivity, ktoré treba rozvinúť
zo
štátnych prostriedkov a inštitúciami, čo určitým spôsobom
podliehajú
a budú podliehať štátu. Ale čo mu
chýba, to je
určitá
dynamizačná iskra, určité sprocesnenie, aby tie akti-
vity, ktoré sa
majú založiť a ktoré majú prebiehať podľa
tohto
zákona v príslušných inštitúciách, mali
svoj dynamiz-
mus
a aby čím skôr prebiehali.
V
tejto súvislosti chcem
predložiť štyri doplňovacie
návrhy.
Ospravedlňujem sa, mám ich síce písomne
pripravené,
ale
nestačil som ich rozmnožiť a rozdať. Prosím, keby ste to
láskavo
sledovali v tlači číslo 125, ktorú máte poruke.
Navrhujem do § 4 doplniť nový odsek
3 s nasledujúcim
znením:
"Ministerstvá a ostatné orgány štátnej správy vyhlá-
sia programy na
podporu malého a stredného podnikania vo
svojej pôsobnosti, zabezpečené
prostriedkami zo štátneho
rozpočtu
na príslušný rok, najneskôr do troch mesiacov po
schválení
štátneho rozpočtu."
Do § 6 odporúčam doplniť nový odsek, taktiež číslo 3,
s
takýmto znením: "Ministerstvo alebo príslušná organizácia
najneskôr
do 60 dní po výbere a prijatí žiadosti
rozhodne
o
poskytnutí žiadanej podpory." Totiž
v tomto návrhu nie je
o
tom nič povedané, a teda podnet na
aktivitu je taký neur-
čitý.
Do §
7, kde sa hovorí o cieľoch a
zámeroch, na ktoré
možno
poskytovať finančnú podporu, odporúčam doplniť písmeno
m)
s textom: "výroba ekologicky
čistých energií" a písme-
no
n) "úspora spotreby všetkých druhov energií".
Pretože ministerstvu hospodárstva je
podľa návrhu záko-
na
pririeknutá veľmi vážna koordinačná usmerňovacia funkcia,
navrhujem
do § 10 doplniť ako odsek 2 nasledujúci text: "Mi-
nisterstvo hospodárstva Slovenskej republiky vyhláškou vy-
medzí
obsah, metódy a nástroje svojej
koordinačnej a usmer-
ňovacej
pôsobnosti a vo svojej organizačnej štruktúre určí
tie odborné útvary, ktoré budú túto pôsobnosť
vykonávať."
Totiž
takto poňatá koordinačná a usmerňovacia pôsobnosť vo
všeobecnej
polohe by spôsobila veľa problémov v
tom zmysle,
že
kto, ako, prečo, začo. A vieme veľmi dobre, že dosť často
prichádza medzi
našimi výkonnými orgánmi
štátnej správy
k
problémom práve preto, že nie je čosi vymedzené.
Nazdávam sa, že keby sme prijali tieto štyri doplňova-
cie
návrhy, dali by sme zákonu potrebnú dynamizačnú iskru,
ktorá by sa prejavila v jeho
účinnom pôsobení. Preto vás
prosím,
aby ste ich prijatie podporili.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi Kuncovi. Ďalej sa
prihlásil pán
poslanec
László Nagy a potom ešte pán poslanec Gaľa.
Poslanec L. Nagy:
Vážený pán predseda,
vážené dámy,
vážení páni,
po prvé - zákon má vytvoriť
iba rámcové podmienky na
podporu
malého a stredného podnikania. Jej konkrétna podoba,
t.
j. odvetvové a regionálne
zameranie, formy a rozsah jej
finančného
zabezpečenia, bude závisieť od vládou schváleného
programu podpory
a od rozpočtových možností každoročne
schvaľovaných
v zákone o štátnom rozpočte.
Po druhé - realizačná fáza štátnej
podpory v rámci pod-
mienok uvedených vyššie je v plnom rozsahu delegovaná na
jednotlivé rezortné ministerstvá. Ministerstvá zabezpečujú
vo
svojom rozpočte vyčlenenie prostriedkov
určených na pod-
poru,
vyhlasujú programy podpory, posudzujú
žiadosti o pod-
poru a
zabezpečujú výberové konanie,
uzatvárajú zmluvy
o
poskytnutí podpory a vykonávajú
kontrolu použitia podpor-
ných
prostriedkov podnikateľským subjektom.
Z toho vyplýva,
že
na podporu neexistuje právny nárok. Ministerstvo určuje
predmet,
účel, podmienky a zásady poskytnutia
podpory, pre-
dovšetkým
však rozhoduje o tom, komu, kedy a koľko podpory
poskytne.
Štát teda aj týmto zákonom petrifikuje
centralis-
tické postavenie, naplňuje zásadu "rozdeľuj a panuj", ne-
umožňuje
uplatnenie objektivizácie rozdeľovania štátnej pod-
pory.
Po tretie - v § 7 zákon vymedzuje
účel, t. j. smery
a
oblasti poskytovania podpory, s ktorými
v zásade možno
súhlasiť.
Z koncepcie zákona však vyplýva, že konkrétne kri-
tériá
na poskytnutie podpory v rámci predkladaných projektov
určujú ministerstvá, rovnako ako formy
podpory definované
v
§ 8 zákona. Škála foriem podpory je rôznorodá s extrémne
rozdielnymi
dosahmi na ekonomiku podnikania. Predsa je iné
poskytnúť
dotáciu, ako poskytnúť návratnú finančnú pôžičku.
Zásadný rozdielny dosah na ekonomiku podnikania má po-
skytnutie
záruky na úver ako úhrada časti úrokov
a podobne.
Formy
podpory koncipované v zákone by boli
adekvátne podni-
kateľskému
záujmu vtedy, ak by na poskytnutie podpory v kon-
krétnej
forme existoval právny nárok po splnení
zákonom ur-
čených podmienok. To by však vyžadovalo
definovať hierar-
chickú
škálu foriem podpory, ktorých uplatnenie by nezávise-
lo
od subjektívneho a účelového
rozhodovania ministerstiev,
ale
výlučne od plnenia súboru podmienok
podnikateľským sub-
jektom.
Samozrejme, tejto požiadavke by bolo treba podriadiť
aj
obsah a formu predbežnej, priebežnej a
následnej kontro-
ly,
vyhodnotenia a prípadného sankcionovania.
Po štvrté - propagačnú validitu návrhu
zákona potvrdzu-
je
aj dôvodová správa pri predpokladaných finančných obje-
moch
podpory uvažovaných na jednotlivé roky,
ak neprehliad-
neme,
že na účelovo určené formy podpory v
súlade s uznese-
ním
vlády číslo 175 zo dňa 21. marca 1995
je na podporu ma-
lého
a stredného podnikania na rok 1995
vyčlenených iba 200
miliónov
Sk, na ďalšie tri roky dôvodová správa
predpokladá
ročný
objem podpory tiež 200 miliónov Sk. Vzhľadom na podka-
pitalizovanie
tejto podnikateľskej sféry a na zrejmú účelovú
a
formovú rozdrobenosť koncipovanej podpory ide o celkom ne-
dostačujúci
objem, ktorý výrazne zaostáva za reálnymi potre-
bami
malého a stredného podnikania.
Po piate - vládny návrh zákona o štátnej
podpore malého
a
stredného podnikania je exemplárnym prípadom účelového ko-
nania
vlády. Na jednej strane zákon je koncipovaný tak, že
prostredníctvom neho vláde,
a predovšetkým ministerstvám,
zaručuje
prakticky neobmedzenú subjektívnu rozhodovaciu prá-
vomoc,
neumožňuje objektivizáciu podmienok poskytovania pod-
pory,
neguje nárokovateľnosť podpory v závislosti od plnenia
objektívne
definovateľných, merateľných a
kontrolovateľných
podmienok.
Na strane druhej predpokladané ročné
objemy pod-
pory
sú kvapkou v mori, ktorá na uspokojovanie skutočných
stabilizačných
a rozvojových potrieb malého a stredného pod-
nikania
bude mať minimálny dosah. Poskytovanie podpory pomô-
že
malej skupine vybraných
podnikateľských subjektov, pod-
statná
väčšina malých a stredných podnikov nemá šancu na jej
získanie
jednoducho preto, lebo vládou určený
objem podpory
to
neumožní.
Prosím
vás, aby ste
zákon posudzovali v intenciách
týchto
piatich bodov.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
pánu poslancovi Nagyovi.
Ďalej je prihlásený
pán
poslanec Gaľa a po ňom pán poslanec Farkas.
Poslanec M. Gaľa:
Vážený pán predseda,
pán minister,
kolegyne, kolegovia,
v §
4 prerokúvaného vládneho návrhu
zákona o štátnej
podpore
malého a stredného podnikania sa pod bodom 1 uvádza:
"Ministerstvá
a ostatné ústredné orgány štátnej
správy (ďa-
lej
len ministerstvo) prijímajú opatrenia
na podporu malého
a
stredného podnikania, najmä
zabezpečujú finančné pros-
triedky
zo štátneho rozpočtu a zriaďujú
organizácie na pod-
poru
tohto podnikania (ďalej len organizácia)."
Zákon jasne nestanovuje, ktoré by to mali
byť organizá-
cie
a na akých princípoch by mali pracovať.
Pritom v súčas-
nosti existujú organizácie, a dôvodová
správa ich uvádza,
napríklad Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného
podnikania,
Slovenská národná agentúra pre zahraničné inves-
tície
a rozvoj, Slovenská záručná banka atď., ktorých cieľom
je
práve podpora malého a stredného podnikania. Znamená to
teda, že budú
vytvorené ďalšie organizácie?
Aké, s akými
cieľmi?
Nepôjde len o nárast nepotrebných
administratívnych
síl
k duplicite foriem štátnej podpory a v
konečnom dôsled-
ku
o neefektívne vynakladanie rozpočtových
prostriedkov? Má
vláda
jasnú predstavu, o aké organizácie by
malo ísť a aký
program
by mali plniť?
Ak nie, potom je účelné plne využívať už vytvorené or-
ganizácie,
ktoré som spomínal, a takto ich definovať v pred-
metnom zákone s
ich príslušným programom. Prosím
zástupcu
predkladateľa,
aby k tomu zaujal stanovisko.
A ďalej mi dovoľte, kolegyne a kolegovia, ešte upozor-
niť
na jednu malú chybičku v spoločnej správe výborov. Ide
o
bod 13 k § 8 písm. c), kde sa hovorí o úhrade nárokov ale-
bo časti úrokov. Zrejme ide o
preklep, má tam byť úhrada
úrokov,
resp. časti úrokov.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja, pán poslanec. Ďalej
je prihlásený pán
poslanec
Farkas.
Poslanec P. Farkas:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
oživiť a podporovať efektívne podnikanie, ktoré je sú-
časťou
súkromného sektoru, je jednou z
hlavných úloh súčas-
nej
ekonomiky. V našich podmienkach je pre našu
ekonomiku
charakteristické, že
malé a stredné podnikanie, ktoré
v
predchádzajúcej spoločensko-ekonomickej
formácii bolo po-
tláčané,
sa dostáva pomaličky do popredia pozornosti a stáva
sa
rozhodujúcim tvorcom hrubého domáceho produktu. Veľké gi-
gantické
podniky, ktoré boli postavené v minulom
režime, sú
v
značnej kríze, stoja pred privatizáciou
a vyrábajú - česť
výnimkám
- neefektívne.
Aj
preto je pochopiteľný a odôvodnený postup vlády
a
snaha vlády Slovenskej republiky formou predloženého návr-
hu
zákona vytvárať legislatívny rámec na podporu stredného
a
malého podnikania. Je to nepochybne potrebný krok najmä
v
období reštrukturalizácie privatizácie národného hospodár-
stva.
Som rád, že po dlhšom časovom období sa v našom parla-
mente
hovorí už aj o priamej podpore
podnikania, a nie iba
o
novelizácii daňových zákonov, o sprísnení
daní či iných
právnych
noriem, ktoré finančne značne zaťažujú
podnikateľ-
ské
subjekty. Aj preto pozitívne hodnotím
snahu a filozofiu
predloženého
zákona. Na jednej strane je deklarovaná snaha
vlády
Slovenskej republiky aj v predloženom
návrhu podporiť
podnikanie
a na strane druhej treba analyzovať aj skutoč-
nosť,
že podnikatelia a živnostníci neustále vracajú svoje
podnikateľské
oprávnenia, stoja v radoch pred úradmi práce
a
čakajú na sociálny príspevok, lebo nedokázali uniesť znač-
né
bremeno, ktoré na nich vnáša náš daňový
systém, finančné
zákony
a predpisy alebo zdravotná či sociálna poisťovňa, ako
aj
zákon o zavádzaní registračných pokladníc.
Keď hovoríme a deklarujeme snahu o vytvorenie vhodného
podnikateľského
prostredia pre malých a stredných podnikate-
ľov,
treba prehodnotiť a spomenúť túto skutočnosť. Predpo-
kladaná čiastka podpory 200 miliónov Sk ročne
je, podľa
môjho názoru, veľmi nízka. Táto čiastka môže tvoriť iba
kvapku
v mori požiadaviek na finančnú podporu zo strany pod-
nikateľov, najmä vzhľadom na § 7, kde sa hovorí o takých
účeloch podpory, ktoré si zasluhujú aj
všeobecnú podporu
a
pozornosť. Tu mám na mysli najmä také
účely, ako zavádza-
nie
progresívnych výrobkov a technológií,
ochrana životného
prostredia,
podpora exportu, rozvoj vedy a techniky a ich
aplikácia
v praxi atď. Sú to úlohy, s
ktorými zápasí celá
naša
ekonomika.
Preto
navrhujem prehodnotiť otázku navrhnutej výšky
podpory
na ďalšie tri roky a zvýšiť ju
na úroveň celkovej
podpory
roku 1995, keďže 200 miliónov Sk je iba symbolická
čiastka.
Na odôvodnenie takéhoto tvrdenia a na
jednoduchšie
porovnanie
by som chcel upriamiť vašu ctenú pozornosť na je-
den výrok
pani ministerky školstva
Slovenskej republiky
z
predminulého týždňa zo stretnutia s pedagógmi v Trnave, že
na
zavedenie alternatívneho školstva
na maďarských školách
bude
potrebné až 600 miliónov Sk. Je to trojnásobne vyššia
čiastka
a bude vyčerpaná napriek zjavnému nesúhlasu a pro-
testom
rodičov.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Ďalej je
prihlásený pán poslanec
Sopko.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
vláda Slovenskej republiky prijala súbor
opatrení, kto-
ré
smerujú k vytvoreniu vhodného
podnikateľského prostredia
na
Slovensku. K tomuto cieľu budú zrejme
smerovať aj ďalšie
právne
predpisy, ktoré by mali zlepšiť podmienky
na rozvoj
malého
a stredného podnikania. Jedným z nich má byť aj tento
vládny návrh zákona o štátnej podpore
malého a stredného
podnikania,
ktorý má definovať úlohy štátu v tejto oblasti.
Predložený návrh zákona podporu
štátu zužuje len na
podporu
z prostriedkov štátneho rozpočtu, čo pokladám za ne-
dostačujúce,
a preto oceňujem doplnok zmien od pána poslanca
Černáka.
Pozamýšľajme sa však pred schvaľovaním tohto zákona
nad
účelom poskytovania podpory tak,
ako to vymedzuje § 7.
Myslím
si, že na účely ochrany životného prostredia je do-
stačujúci
Štátny fond životného prostredia a na účely podpo-
ry
vytvárania nových spoločensko-účelových
pracovných miest
je
vytvorený Fond zamestnanosti. Tým, že tieto fondy rovnako
boli zriadené zákonmi Národnej rady Slovenskej
republiky,
pokladám tento stav
za duplicitný. Netreba
duplicitu, len
treba,
aby sa tieto fondy naplňovali. Preto navrhujem zmenu,
to
znamená z § 7 vypustiť odseky pod bodom b) a pod bodom
f),
a prosím spoločného spravodajcu, aby
tieto pozmeňovacie
návrhy
zaznamenal.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Pamätám si, že som
mal aj písom-
nú
prihlášku pána poslanca Fogaša,
zrazu ju nemám. Pán po-
slanec
Fogaš, hlásili ste sa do rozpravy k tomuto bodu? Nie?
Ďakujem.
Vážené
panie poslankyne, páni
poslanci, písomné pri-
hlášky do rozpravy
už nemám. Pýtam sa preto, či
sa ešte
niekto
hlási do rozpravy. S faktickou poznámkou pán Komlósy.
Poslanec Zs. Komlósy:
Vážený pán predseda,
vážení páni ministri,
dámy, páni,
vážení hostia,
budem veľmi stručný. To, čo som chcel povedať, tie po-
zmeňovacie
a doplňovacie návrhy, ktoré som chcel
predniesť,
už
odzneli, a nechcem ich opakovať. S tým, čo už odznelo,
väčšinou súhlasím, teda budem stručný, prednesiem
len dva
pozmeňovacie
návrhy, ktoré stručne aj odôvodním.
Návrh
zákona chápeme ako rámcovú legislatívnu úpravu
a
v určitom zmysle táto dáva možnosť, ale aj povinnosť, kto-
rá
je v § 4 rozpísaná, pre vládu a jednotlivé ministerstvá
vytvárať
priaznivé a najmä finančné podmienky
podpory tohto
podnikania
a vypracovať konkrétne programy a zásady podpory.
Z
tohto hľadiska je vláda, a nielen táto, ale každá vláda,
zodpovedná,
v nadväznosti na svoje programové vyhlásenie, za
konkrétne
kroky a smerovanie tejto finančnej
podpory. Preto
tie
účely, ktoré sú vymenované v § 7,
považujeme za ustano-
venie
nad rámec tohto návrhu zákona a najmä zbytočne obme-
dzujúce.
Totiž môžu vzbudiť dojem, že okrem účelov vymenova-
ných
v § 7 sa podpora nebude poskytovať, dáva to takúto mož-
nosť
interpretácie, a tiež odzrkadľujú
momentálny stav, te-
rajšie nedostatky, súčasné určité priority podpory. Preto
navrhujem
z tohto návrhu zákona vypustiť celý § 7. Tým je
však
dotknutý aj bod 12 spoločnej správy, a teda súčasne na-
vrhujem,
aby sa o bode 12 spoločnej správy hlasovalo osobit-
ne.
Viacerí už poznamenali aj to, že tento
vládny návrh zá-
kona
má určitý proklamatívny a propagandistický charakter.
V
určitom zmysle sa stotožňujem s týmto pohľadom, ale uvedo-
mujem
si aj to, že tento zákon je potrebný
práve nato, ako
poznamenal
pán poslanec Černák, že treba pootvoriť
dvierka,
aby
sme mohli pomôcť malým a stredným
podnikateľom. Ale aby
sme
trošku pritvrdili a uzavreli ten rámec aj z finančného
hľadiska,
navrhujem v § 4 doplniť odsek 3, resp. ak sa prij-
me
návrh pána poslanca Kunca, on tiež navrhoval nový odsek
3,
tak tento bude odsek 4 tohto znenia:
"Celkové prostried-
ky
zo štátneho rozpočtu, ktoré sú vyčlenené na účely tohto
zákona
v rámci rozpočtových kapitol ministerstiev, sú najme-
nej
1 % z celkových výdavkov štátneho
rozpočtu na príslušný
rozpočtový
rok."
Ďakujem pekne za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, keďže sa nikto
nehlási,
končím rozpravu k tomuto bodu. S
faktickou poznám-
kou
sa hlási ešte pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Ďakujem pekne. Hlásil som sa ešte pred
uzavretím roz-
pravy.
Chcem formulovať procedurálny návrh a bol by som veľ-
mi
rád, keby sa k nemu potom v záverečnom kole vyjadril aj
pán
minister Ducký. Vzhľadom na to, že pri stanovisku, ktoré
zaujímal
k môjmu bloku pozmeňovacích návrhov,
ich po vecnej
stránke
nevylúčil, vyjadril len presvedčenie, že by mali byť
súčasťou
iného zákona a že by bol potrebný
návrh, resp. ná-
zor Fondu
národného majetku, dávam
procedurálny návrh,
o
ktorom prosím, aby sa hlasovalo ako o prvom, nehlasovať
dnes
o tomto zákone, rozprava je uzavretá,
hlasovanie odlo-
žiť ako posledný bod tejto schôdze
Národnej rady, čím sa
vytvorí
priestor skoro týždeň nato, aby sa mohol vyjadriť
Fond
národného majetku. Bojujeme o čas, a
myslím si, že ta-
kýto
odklad by veľmi pomohol malým
podnikateľom. Takže pro-
sím, aby sa
pán minister vyjadril k tomuto môjmu návrhu
a
aby sa o ňom hlasovalo ako o prvom procedurálnom návrhu.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Takže budeme hlasovať o návrhu
pána poslanca
Černáka,
aby hlasovanie o jednotlivých návrhoch vyplývajú-
cich
z rozpravy a o zákone ako celku nebolo
dnes, ale až po
spracovaní
pripomienok s tým, že bude požiadaný
Fond národ-
ného
majetku o stanovisko k týmto pripomienkam. Musíme dať
o
tom hlasovať.
Pán minister, chcete vystúpiť? Prosím.
Minister hospodárstva SR
J. Ducký:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
už samotná diskusia a rozprava k tomuto
vládnemu návrhu
zákona hovorila o
rozkolísanosti názorov z
hľadiska formy
i
z hľadiska obsahu. Použijem príklad z §
7 - od návrhov na
ďalšie rozšírenie titulov na pridelenie alebo na
získanie
podpory
až po zlikvidovanie celého § 7 a
jeho vynechanie.
Myslím
si, že obsah § 7 je v súlade s nadpisom
"Účel a for-
my" a nevylučuje aj iné tituly, ako sú uvedené,
pretože
v
úvode je napísané, že podpora sa
poskytuje najmä na tieto
účely. Čiže nevylučuje iné. Samozrejme, môžeme
diskutovať
o
tom, či fond na ekológiu pokrýva
všetky potreby malých
a
stredných podnikateľov a či to ako titul má byť, ale to by
bola rozprava bez konca, pretože ako
som už naznačil, na
niektoré
paragrafy je názor úplne na iných
koncoch, od roz-
šírenia
až po likvidáciu. Na druhej strane tí
istí páni po-
slanci,
ktorí navrhovali niektoré veci
vypustiť, vo svojich
návrhoch zároveň požadujú rozšírenie iných titulov,
iných
paragrafov,
o ktorých tu bolo dnes hovorené.
Takisto si myslím, že nie je žiaduce
do tohto návrhu
zákona
dávať vzťah na malú privatizáciu, ale
nie je to ani
obsahovo
kompatibilné, pretože je to iná
problematika, kto-
rá,
ak ju bude nevyhnutné riešiť, tak
ju bude vláda riešiť
iným prístupom
vo väzbe na
zjednotenie podmienok prvej
a
druhej vlny privatizácie. Takže z tohto pohľadu si myslím,
že
ak uznáte za vhodné, netreba rozširovať zákon o tento ná-
vrh,
o ktorom hovorí pán poslanec Černák.
Takisto pri rozsahu prostriedkov ma
trošku zaráža, že
hovoríme
o 200 miliónoch, keď je tam 800
miliónov. Tých 200
miliónov
je zo štátneho rozpočtu a ďalších 600 miliónov je
tam
taxatívne vymenovaných na tituly a inštitúcie, ktoré mu-
sia
poskytnúť tieto prostriedky na podporu malého a stredné-
ho
podnikania. I vo vláde som bol odporcom
jednopercentného
prístupu
k rozdeľovaniu štátneho rozpočtu, pretože už bola
požiadavka
1 % na šport, už bola požiadavka 1 % na
podporu,
už
bola požiadavka 1 % na ďalšie a ďalšie
tituly, a mám po-
cit,
že tých percent by bolo, keby sa im začalo vyhovovať,
viac
ako 100 a ministrovi financií by sa to rozpadlo pod ru-
kami.
Pokiaľ hovoríme o budúcnosti, predpokladáme, že tých
200
miliónov je tam ako minimálna čiastka. Samozrejme, ak
bude vývoj príjmovej časti štátneho rozpočtu v
budúcnosti
lepší,
ako s tým počítame, tá suma nemusí byť fixná, len sme
sa
poistili, aby nebola menšia.
Na druhej strane si myslím, že program vlády v oblasti
daňovej politiky je
najsilnejšou podporou všetkých
druhov
podnikania,
teda malého i stredného. V úvahách vlády
do bu-
dúcnosti je
znižovať daňové sadzby
jednak pre právnické
a
fyzické osoby a takisto aj daň z pridanej hodnoty. Už dnes
je
daňové zaťaženie pri priamych daniach nižšie ako v Českej
republike.
Takže z tohto pohľadu si myslím, že v
danom čase vládny
návrh zákona rešpektuje aj potreby, ale
rešpektuje, žiaľ,
i
možnosti, ktoré ekonomika má. Preto by
som prosil, vážení
páni
poslanci, aby ste predložený návrh zákona odsúhlasili
tak,
ako je predložený.
Ďakujem.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem, pán minister. Napriek tomu musím dať hlasovať
o
návrhu pána poslanca Černáka. S faktickou poznámkou sa eš-
te
hlási pán poslanec Líška.
Poslanec S. Líška:
Ďakujem, pán predseda. Faktickou poznámkou by som rea-
goval
na procedurálny návrh, ktorý dal pán
poslanec Černák,
preto
som sa vlastne prihlásil ešte skôr, ako
sa pristúpilo
k
hlasovaniu. Rád by som pripomenul, že nie tak
dávno sme
hlasovali
o návrhu na použitie majetku Fondu národného ma-
jetku.
Tým sme vlastne rozhodli o tom, akým spôsobom sa pou-
žije majetok
Fondu národného majetku
v roku 1995. Čiže
z
tohto pohľadu je v podstate, podľa
môjho názoru, zbytočné
čakať
s hlasovaním o predloženom návrhu zákona o podpore ma-
lého a stredného
podnikania na vyjadrenie Fondu
národného
majetku.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Filkus.
Poslanec R. Filkus:
Dovoľte mi ešte zdôrazniť dve malé
poznámky. Neviem, či
sme
dosť správne pochopili vzťah medzi
trhom veľkých podni-
kov
a stredných a drobných podnikov. Z tohto, ak necháme
§
10 - samozrejme, poslanec Košnár navrhoval ods. 1 vyčiark-
nuť
-, ak by sme to tam nechali, tak si predstavte, že trh
malých a stredných
podnikov bude koordinovať a
usmerňovať
ministerstvo
hospodárstva, a trh veľkých podnikov
bude ria-
dený trhovým mechanizmom. Veď to
je zásadné protirečenie.
A ešte mám jednu poznámku k § 3. Potrebujeme aj určitý
stimul
na zrýchlenie procesu privatizácie v poľnohospodár-
stve.
Myslím si, že ak aj poľnohospodárske stredné drobné
podniky
dostávajú dotácie, pomáhame im.
Iná vec je, že tak
ako
som hovoril dnes o daňovom systéme, ktorý dozrieva, aj
keď proces privatizácie dozreje, budeme sa musieť vrátiť
k
novelizácii zákona podobného druhu.
Jednoducho by som tak
jednoducho
nevypustil § 3.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ešte pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Rád by som odpovedal pánu Líškovi. Hovoril som vo svo-
jej
minipredkladacej správe o prostriedkoch,
ktoré ležia na
špeciálnom
účte. Sú to prostriedky, ktoré sú
v zmysle § 28
ods.
2 zákona číslo 92/1991 na osobitnom účte ministerstva
pre
správu a privatizáciu národného
majetku, to znamená, že
neboli
predmetom rozpočtu.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Lysák.
Poslanec L. Lysák:
Dovolil by som si pripomenúť to, čo sme prerokovali vo
výbore
pre financie, rozpočet a menu k § 10. Myslím si, že
by
malo byť v záveroch, že Ministerstvo hospodárstva Sloven-
skej
republiky koordinuje a usmerňuje podporu rozvoja malého
a
stredného podnikania atď., čo podstatne
mení obsah a zod-
povedá
obsahu celého zákona.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Mám tomu rozumieť, že dávate doplňovací
návrh?
Poslanec L. Lysák:
Doplnenie toho, čo sme prijali vo výbore.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Môžeme
ho prijať, lebo rozprava sa otvorila
tým, že
vystúpil
pán minister potom, ako som uzavrel rozpravu. Takže
môže
sa to zaznamenať ako doplňovací návrh. Pán spravodaj-
ca,
keby ste si ho zapísali.
Ak sa nikto nehlási, znovu uzatváram rozpravu k tomuto
bodu
s tým, že najskôr dávam hlasovať o procedurálnom návrhu
pána
poslanca Černáka, aby sme hlasovanie o
tomto bode od-
ložili
a hlasovali až potom, keď dostaneme z Fondu národného
majetku
stanovisko k tým pozmeňovacím návrhom, ktoré dal pán
poslanec
Černák.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o
návrhu pána poslan-
ca
Černáka. Pán spravodajca, aký je váš návrh, pretože vy to
spracúvate?
Poslanec J. Fidrik:
Neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, hlasujme.
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 32 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže tento návrh pána poslanca Černáka
sme neprijali.
Pán spravodajca, chcem sa spýtať, či nepotrebujete ur-
čitý
čas na spracovanie návrhov. Navrhujem, aby sme, kým pán
spravodajca
bude spracúvať tieto pripomienky, prešli na ďal-
ší
bod rokovania. Dám o tom hlasovať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spravodajca ho-
vorí,
že potrebuje niekoľko minút na
spracovanie týchto ná-
vrhov.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 98 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže návrh sme schválili.
Vážené panie poslankyne, vážení páni
poslanci, prejdeme
k s i e d m e m u bodu programu, ktorým je
Vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky
o
ochrane zvierat.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač
121 a spoločnú
správu
výborov ako tlač 121a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky
vládny návrh zá-
kona
odôvodní minister pôdohospodárstva pán Peter Baco. Pro-
sím,
pán minister.
Minister
pôdohospodárstva SR P. Baco:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Dovoľte
mi, vážené panie poslankyne, vážení páni po-
slanci,
predložiť vám návrh zákona Národnej
rady Slovenskej
republiky
o ochrane zvierat. Tento návrh je vypracovaný na
základe
uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo
251
z 12. júla 1993. Úloha vypracovať návrh
zákona Národnej
rady Slovenskej republiky o ochrane
zvierat je motivovaná
snahou
Slovenskej republiky pristúpiť k príslušným dohodám
a
konvenciám Rady Európy, ako aj tým, že právna
úprava
ochrany
zvierat patrí v zmysle článku 70
Asociačnej dohody
medzi
tie oblasti spoločenských vzťahov, pri
ktorých sme sa
zaviazali
zladiť náš právny poriadok s
príslušnými norma-
mi
Európskej únie. Ide tu
predovšetkým o Európsku dohodu
o
ochrane zvierat pri medzinárodnej
doprave, o Európsku do-
hodu
o ochrane zvierat v chovoch, o Európsku dohodu o ochra-
ne
jatočných zvierat, o Európsku konvenciu o ochrane stavov-
cov
používaných na pokusné a vedecké účely a Európsku dohodu
o
ochrane obľúbených zvierat.
Pri príprave predmetného návrhu zákona boli zohľadnené
popri
týchto normách Európskej únie i zákony o ochrane zvie-
rat
platné v štátoch krajín Európskej únie, ako aj analogic-
ký
zákon v Českej republike, ktorá v právnej úprave o ochra-
ne
zvierat značne pokročila v smere aproximácie s právom Eu-
rópskej
únie.
Prístup k riešeniu predmetnej problematiky v predlože-
nom
návrhu zákona o ochrane zvierat vychádza z postulátu, že
vzťah človeka k
prírode odráža jeho úroveň uvedomenia si
ľudskej dôstojnosti. Vychádzajúc z toho,
je návrh zákona
orientovaný predovšetkým na plnenie preventívnych
funkcií
pri
ochrane zvierat. V záujme zabezpečenia takejto prevencie
sa
jednotlivými ustanoveniami návrhu zákona prelína všeobec-
ná
povinnosť nedopustiť sa úmyselného alebo nedbanlivého ko-
nania,
dôsledkom ktorého by bolo týranie
zvierat. Konkreti-
zácia
uvedeného postulátu si vyžiadala pomerne rozsiahle za-
kotvenie
zákazov konkrétnych spôsobov zaobchádzania so zvie-
ratami
i doslovné vymedzenie primeraných
dôvodov a spôsobov
usmrcovania
zvierat. Zároveň sa každému chovateľovi ukladá
pozitívna povinnosť
zabezpečiť zvieraťu výživu,
opateru
a
vhodné umiestnenie zodpovedajúce jeho fyziologickým potre-
bám
a povahe každého zvieraťa.
Návrh
osobitne ustanovuje povinnosti
a mechanizmy o-
chrany
jednotlivých kategórií zvierat,
definovaných na účel
zákona.
Negatívne skúsenosti z praktického správania sa ľudí
k
zvieratám i značný stupeň
pozornosti zo strany ochranár-
skych organizácií
sú dôvodom pomerne
rozsiahlej úpravy
ochrany
spoločenských zvierat a stanovenia režimu nakladania
s
túlavými zvieratami.
Zvlášť významnú, a preto i rozsiahlu
časť návrhu tvorí
úprava ochrany pokusných zvierat. Účelom tejto
úpravy je
normatívne
zabezpečiť, aby sa pokusné zvieratá používali vý-
lučne
na pokusy, ktorých výsledok sa nedá verifikovať ináč
dostupnými metódami,
aby sa im pritom bolesť,
utrpenie,
strach
alebo tvrdé poškodenie spôsobovali iba v skutočne ne-
vyhnutnej
miere. Dôsledkom tejto snahy je to, že návrh obsa-
huje veľmi prísne podmienky na
uskutočňovanie pokusov na
zvieratách. Porušenie všeobecných i konkrétnych povinností
pri
starostlivosti o zvieratá a brutálne
správanie sa k nim
považuje
predkladaný návrh za priestupky, resp.
iné správne
delikty
sankcionované značnými pokutami.
Ako predkladatelia sme pri príprave dnes predkladaného
návrhu
zákona o ochrane zvierat museli zvažovať a podľa mož-
ností
i zladiť vyhranené ochranárske
stanoviská s požiadav-
kou
nezakladať návrhom finančné nároky na štátny rozpočet.
V
dôsledku toho ako aj v
dôsledku pozitívnych skúseností
v
niektorých krajinách Európskej únie
navrhujeme, popri or-
gánoch
veterinárnej správy, ktorá bude plniť
aj úlohu orgá-
nov
štátnej správy na úseku ochrany zvierat, zriadiť osobit-
ný
inštitút inšpektorov ochrany zvierat,
ktorí budú pôsobiť
na základe
dobrovoľnosti, pritom však
budú mať niektoré
v
návrhu taxatívne vymedzené oprávnenia, ktoré im určí podľa
konkrétnych
podmienok príslušná okresná veterinárna správa.
Predkladaný vládny návrh zákona o ochrane
zvierat posú-
dilo šesť výborov Národnej rady Slovenskej
republiky. Pri
jeho prerokúvaní bol posudzovaný tak z
hľadiska celkového
systému,
ako i z hľadiska použitého právneho jazyka a dikcie
v
jeho jednotlivých ustanoveniach. Výsledkom je precizovanie
viacerých
ustanovení, pričom však treba otvorene povedať, že
zohľadnenie
pozmeňovacích návrhov v niektorých ustanoveniach
narážalo
na diametrálne odlišné požiadavky
jednotlivých po-
slancov
a výborov.
Najčastejšie sa opakujúcimi pozmeňovacími
návrhmi, kto-
ré
vedú k zjasneniu a sfunkčneniu predkladaného návrhu, sú
tie,
ktoré smerujú k vymedzeniu podmienok použitia zvierat
na
filmové a reklamné účely, ustanovujú zákaz využitia zvie-
rat
na niektoré druhy pokusov a podobne. Pozmeňovacie návrhy
spresňujú
aj v návrhu zákona upravenú výnimku pre náboženské
obce
z hľadiska rituálnych spôsobov usmrcovania zvierat.
Veľmi
sa diskutovalo aj o otázke usmrcovania zvierat
pri tzv. domácich porážkach. Domnievam sa,
že pripravený
pozmeňovací návrh
rieši aj túto
problematiku reálne, čo
prispeje
k možnosti dodržiavať predmetné
ustanovenia zákona
i
pri usmrcovaní domáceho zvieratstva na osobnú spotrebu.
Podobný
cieľ sledujú tiež pozmeňovacie návrhy
umožňujúce u-
smrcovanie
tzv. živočíšnych škodcov, pochopiteľne, za presne
stanovených
podmienok.
Podobne by som mohol vymenovať celý rad ďalších pozme-
ňovacích návrhov, ktoré predkladaný návrh zákona
zlepšujú
a
premietli sa v konečnom dôsledku do
stanoviska spoločného
spravodajcu.
Rád by
som sa vám, dámy a páni, za aktívne pozitívne
prístupy
pri prerokúvaní tohto návrhu zákona vo výboroch po-
ďakoval.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy
poslankyne, vážení
páni
poslanci, ako som už uviedol, vzhľadom na to, že v tej-
to predlohe, v
tomto návrhu zákona ide o zladenie
nášho
právneho
stavu s právnym stavom Európskej únie
na tomto po-
li,
dovoľte mi, aby som vás požiadal o podporu tohto návrhu.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
pekne, pán minister. Prosím teraz spoločného
spravodajcu
pána Rosivala, aby predniesol správu o rokova-
niach
vo výboroch.
Poslanec I. Rosival:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážená Národná rada,
predložený vládny návrh zákona Národnej
rady Slovenskej
republiky
na ochranu zvierat ako špeciálny predpis je odô-
vodnený
integračnými snahami Slovenskej republiky o vstup do
Európskej
únie a tiež členstvom Slovenska v Rade Európy.
Je
žiaduce,
aby problematiku ochrany zvierat upravoval osobitný
predpis
adekvátny európskemu štandardu.
Predložený návrh sleduje preventívne i
represívne cie-
le.
Vychádza pritom z postulátu humanity spoločnosti a má za
cieľ
upraviť vzťah človeka k svojmu okoliu.
V súčasnosti je
úprava
ochrany zvierat obsiahnutá v zákone číslo 87/1987 Zb.
o
veterinárnej starostlivosti v znení
neskorších predpisov,
v
§ 203 Trestného zákona a
v niektorých ďalších právnych
predpisoch.
Vládny návrh zákona
Národnej rady Slovenskej republiky
o
ochrane zvierat prerokovalo šesť výborov Národnej rady.
Boli
to Ústavnoprávny výbor Národnej rady
Slovenskej repub-
liky,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet a menu,
Výbor Národnej rady Slovenskej
republiky
pre verejnú správu, územnú samosprávu a
národnosti, Výbor
Národnej
rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a so-
ciálne veci, Výbor
Národnej rady Slovenskej
republiky pre
životné
prostredie a ochranu prírody a napokon náš Výbor Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, ktorý
bol
súčasne aj výborom určeným na koordináciu stanovísk.
Priebeh prerokúvania vládneho návrhu zákona o ochrane
zvierat v jednotlivých výboroch je uvedený
v predloženej
spoločnej správe výborov, tlač 121a. Nebudem
preto čítať
úvodné
state spoločnej správy, iba ich zhrniem. Výbor Národ-
nej
rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a o-
chranu
prírody neprijal platné uznesenie. Všetky ostatné vý-
bory,
ktoré návrh prerokovali, s ním
vyslovili súhlas a od-
poručili ho Národnej
rade schváliť. Prijali však viaceré
pozmeňovacie a doplňovacie návrhy, ktoré sú
tiež zhrnuté
v
tlači 121a. Dovolím si poznamenať, že
týchto návrhov bolo
viac
ako 120.
Ako spoločný spravodajca výborov -
touto funkciou ma
poveril
svojím uznesením výbor Národnej rady
pre pôdohospo-
dárstvo
- odporúčam po zohľadnení pripomienok vládny návrh
zákona
schváliť.
Dovoľujem si odporúčať, aby sme jedným hlasovaním roz-
hodli
a prijali nasledujúce body spoločnej
správy: 1, 4, 6,
7,
9, 10 - § 4 písm. l), 11, 13, 15, 16,
19, 20, 23, 24,
27,
29, 34, 37, 38, 39, 41, 42, 43, 44, 45,
46, 47, 48, 49,
50,
53, 54, 56 a 57. V ďalšom kroku si dovoľujem odporúčať
jedným
hlasovaním neprijať nasledujúce body
spoločnej sprá-
vy:
2, 3, 5, 8, 10 - z tohto bodu § 4 písm. m), ďalej 12,
14,
17, 18, 21, 22, 25, 26, 28, 30, 31, 32,
33, 35, 36, 40,
51,
52, 55, 58 a 59. Odporúčam neprijať tieto body spoločnej
správy,
pretože v niektorých prípadoch je vypracované nové
znenie
návrhov.
V
ďalších bodoch navrhovateľ
trvá na pôvodnom znení
z
vecného hľadiska a v záujme zachovania ducha zákona. So
stanoviskom
navrhovateľa sa gesčný výbor, výbor pre pôdohos-
podárstvo,
stotožnil. So stanoviskom navrhovateľa sa stotož-
ňujem
aj ja ako spoločný spravodajca.
Osobitne budeme hlasovať o pripomienkach,
ktoré vzne-
siete,
vážené panie poslankyne a páni
poslanci. Prosím, aby
ste mi svoje
pripomienky odovzdali písomne.
Pán predseda,
prosím
o otvorenie rozpravy.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán poslanec.
Otváram
rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy
som
zatiaľ dostal štyri písomné prihlášky.
Ako prvá sa pri-
hlásila
predsedkyňa výboru pani Lazarová, ďalej pán poslanec
Švec.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Vážený pán predseda,
poslankyne, poslanci,
predkladaný návrh zákona Národnej rady Slovenskej re-
publiky
o ochrane zvierat so zmenami a doplnkami uvedenými
v
spoločnej správe je vypracovaný v súlade s požiadavkou
prispôsobiť našu legislatívu podmienkam krajín
Európskeho
spoločenstva.
Zlaďovanie právneho poriadku Slovenskej repub-
liky
s príslušnými medzinárodnoprávnymi
normami aj v tejto
oblasti
vytvára podmienky na integračné procesy Slovenskej
republiky
s Európskym spoločenstvom. Zákonná ochrana zvierat
je súčasťou legislatívy vo väčšine
civilizovaných krajín.
Mnohí
naši obyvatelia očakávajú tento
zákon s veľkou netr-
pezlivosťou,
o čom svedčia aj mnohé listy, ktoré prichádzajú
na
náš výbor, a tiež viaceré pripomienky, doplnenia a návrhy
týkajúce sa uvedeného zákona, ktoré poskytli
nášmu výboru
nasledujúce
organizácie a strany: Inšpektorát
ochrany zvie-
rat,
Slovenská zelená alternatíva,
Sloboda zvierat, Strana
zelených
na Slovensku a Svetová spoločnosť na
ochranu zvie-
rat.
Diskusia vo výbore životného prostredia a ochrany prí-
rody
o zákone na ochranu zvierat za prítomnosti odbornej ve-
rejnosti
bola veľmi živá. Trvala asi tri hodiny. Po preroko-
vaní a prijatí
väčšiny predložených pripomienok
a návrhov
však,
žiaľ, práve Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre
životné prostredie a ochranu prírody
neprijal uznesenie
o
výsledku prerokovania tohto
návrhu, a preto predkladám
v
rozprave niektoré zmeny a doplnky
k návrhu, ktoré neboli
ešte
zahrnuté do spoločnej správy. Väčšinu pripomienok, kto-
ré
odzneli v našom výbore, si buď osvojili
iné výbory, prí-
padne
mali podobné návrhy, takže tieto sa do spoločnej sprá-
vy
dostali.
Navrhujem doplniť v § 6 ods. 1 za vetu: "Bez zbytočnej
bolesti
a utrpenia", doplniť text
"vyblokovanie vedomia pri
usmrcovaní
hydiny nie je nevyhnutné". Myslím
si, že doplne-
nie
tejto vety nemusím zdôvodňovať, každý, kto žije na dedi-
ne,
chápe, že pokutovať babku alebo dedka zato, že podreže
kohúta
alebo kačicu bez vyblokovania vedomia, je nereálne.
V
§ 24 ods. 2 navrhujem doplniť text "pokiaľ nie sú
chránené
medzinárodnými konvenciami". Ide o to, že pokusy na
ľudoopoch,
to znamená gorilách, šimpanzoch, orangutanoch, sa
nemôžu robiť,
pretože sú celosvetovo chránené konvenciou
ICITES.
Slovenská republika je tiež viazaná
týmito medziná-
rodnými dohovormi, takže si myslím, že tento
doplnok je
v
tomto paragrafe žiaduci.
Ďalej
v § 28 ods. 1 za
slovo "na zvieratách" vsunúť
text
"a chov laboratórnych zvierat".
V § 28 ods. 2 písm. c) navrhujem vypustiť, pretože po-
znám
prax, že tak na vysokých školách, ako
aj v rámci poku-
sov
Slovenskej akadémie vied ohlasovať vykonanie pokusu naj-
menej
tri dni vopred je veľmi diskutabilné a problematické
vzhľadom
na prísun experimentálnych zvierat, ako aj vzhľadom
na
rôzne zmenené podmienky pri experimentoch. Navrhujem ten-
to
text celkom vypustiť, a ak vypustený nebude, navrhujem ho
potom doplniť slovami "okrem akreditovaných
pracovísk pre
pokusné
zvieratá".
V
§ 32 písm. a) navrhujem doplniť text "s výnimkou
chránených
živočíchov". Okresné veterinárne správy totiž vy-
konávajú
kontrolu ochrany zvierat, ale Inšpektorát ochrany
prírody
má práve vo svojej náplni vykonávanie kontroly o-
chrany
chránených živočíchov podľa zákona o
ochrane prírody
a
krajiny číslo 287/1994 Z. z.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pani predsedkyni. Ďalej je
pripravený pán po-
slanec
Švec a pripraví sa pán poslanec Novotný.
Poslanec J. Švec:
Vážený pán predseda,
vážení páni ministri,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi vyjadriť potešenie nad tým, že
vláda Sloven-
skej
republiky iniciovala návrh zákona Národnej rady Sloven-
skej
republiky o ochrane zvierat,
pretože tento zákon nemá
iba
etický a humánny charakter, ale je veľmi dobrým, vhodným
a
očakávaným legislatívnym prínosom pre rozvoj
priemyslu,
menovite
farmácie, a legislatívny podklad na testovanie che-
mických
látok farmaceutického priemyslu na zvieratách.
V nadväznosti na tento zákon bude treba
prijať ešte je-
den
ďalší, a to zákon o chemických
látkach, ktorý bol pri-
pravovaný
už od roku 1992, a nebol predložený
Národnej rade
Slovenskej republiky
pre nesúlad stanovísk
Ministerstva
školstva
a vedy Slovenskej republiky a Ministerstva zdravot-
níctva
Slovenskej republiky.
V
súvislosti s kompatibilitou
legislatívy v správnej
laboratórnej praxi
Organizácie pre európsku
spoluprácu
a
rozvoj v Paríži, to je norma, ktorá sa
tu nespomínala, si
dovoľujem
navrhnúť doplnky k tej časti vládneho návrhu záko-
na
o ochrane zvierat, ktorá sa týka laboratórnych zvierat
chovaných
v chovných staniciach a používaných na laboratórne
pokusné
účely v medicíne, vo farmácii a v prírodných vedách.
V súlade so znením § 24 ods. 3 a § 31 písm. a) navrhu-
jem doplniť §
28 tohto návrhu zákona predradením dikcie
v
bode 1. takto: "chov laboratórnych zvierat v chovných sta-
niciach
(zverincoch)" - a potom pokračovanie už jestvujúceho
textu
- "a schválené pokusy na zvieratách možno vykonávať
len
v zariadeniach, ktoré majú na to
oprávnenie podľa § 31
písmena
a) (akreditáciu)."
V § 26 písm. e) navrhujem doplniť znenie
takto: "výučby
v
oblasti medicíny, farmácie a prírodných vied".
Text § 27 ods. d) doplniť znením: "v súlade s podmien-
kami
správnej laboratórnej praxe".
V § 28 písm. c) o ohlasovaní pokusov
súhlasím s predlo-
ženým
návrhom pani doktorky Lazarovej. Naozaj
nie je vhodné
takýmto
spôsobom predkladať ohlasy pokusov, pretože tie pra-
coviská, ktoré sú
akreditované na pokusy s laboratórnymi
zvieratami,
jednoducho nemôžu každý pokus ohlasovať, to je
prirodzené.
Nemôžem súhlasiť s alternatívou, ktorú
pani La-
zarová
uvádzala ako druhú, pretože táto dikcia vlastne odpo-
ruje
podmienkam práce s laboratórnymi zvieratami, lebo iba
tie
pracoviská, ktoré sú akreditované na túto prácu, môžu
vykonávať
pokusy na laboratórnych zvieratách.
V §
31 o úlohách štátnej
veterinárnej správy k odseku
a)
predradiť nový odsek a) tohto znenia: "udeľuje a odníma
oprávnenie (akreditáciu) na chov laboratórnych zvierat
v
chovných staniciach a pokusných zverincoch podľa osobitné-
ho
predpisu". A odsek a), ktorý je v
tomto paragrafe, potom
citovať
ako odsek b), kde sa udeľuje a odníma
oprávnenie na
vykonávanie
pokusov na zvieratách.
V § 35 o
priestupkoch proti týmto legislatívnym normám
a
pravidlám navrhujem ešte doplniť odsek
u) - priestupku sa
dopúšťa
ten "kto chová laboratórne zvieratá na pokusné účely
v
zariadeniach, ktoré neboli na tento účel akreditované".
Ak sa tento zákon prijme s týmito pozmeňovacími návrh-
mi,
myslím, že bude mimoriadne dobrou
legislatívnou normou,
ktorá
skutočne bude mať európsky charakter.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi Švecovi. Ďalej sa
prihlásil pán
poslanec
Novotný.
Poslanec Ľ. Novotný:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážená Národná rada,
vážení hostia,
som rád, že sa nám dostal na stôl zákon o
ochrane zvie-
rat.
Ako veterinárny lekár často sledujem
správanie sa ľudí
k
zvieratám a toto správanie by mala práve predložená právna
norma
upraviť. Bolo viacero pokusov predložiť podobné zákony
od
rôznych skupín ochrancov, ale ich
paragrafy, ako som čí-
tal,
obsahovali rôzne extrémne a veľmi ťažko prijateľné u-
stanovenia. Myslím si,
že tento vládny návrh je rozumným
kompromisom
medzi držiteľmi, chovateľmi a ochranármi zvie-
rat,
a preto tento návrh podporím. Veľa
som o tomto zákone
diskutoval
v našom pôdohospodárskom výbore aj s predklada-
teľmi
a väčšina mojich návrhov sa objavila v spoločnej sprá-
ve
a tieto moje návrhy pán spoločný spravodajca odporučil
prijať.
Mám však niekoľko spresňovacích návrhov k paragra-
fom, ktoré pán
spoločný spravodajca odporučil v
spoločnej
správe
neprijať, a preto si ich dovolím predložiť.
Pán spoločný spravodajca navrhoval, aby
body 17 a 18
spoločnej
správy neboli prijaté. Tie sa dotýkajú
§ 6 ods. 1
a
tu si
dovolím navrhnúť nové znenie,
kde slová "vybloko-
vaní
vedomia" navrhujem nahradiť
slovami "zbavení vedomia".
Túto
zmenu navrhujem vykonať vo všetkých nadväzujúcich usta-
noveniach.
Ďalej v § 5 ods. 1 písm. d) na koniec ustanovenia vlo-
žiť
slová "a deratizácii".
A môj posledný pozmeňovací návrh sa týka §
15 ods. 1,
kde
v prvej vete slovo
"zabitie" navrhujem nahradiť
slovom
"usmrtenie"
a slová "všeobecnú
konzumáciu" nahradiť slovami
"verejnú
konzumáciu". Poslednú vetu § 15
pôvodného vládneho
návrhu zákona vypustiť a doplniť tieto ďalšie dve vety:
"Chovateľ
je povinný mať k dispozícii na
naliehavé situácie
nástroje
a pomôcky spôsobujúce zbavenie vedomia a vykrvenia.
Prítomnosť
spôsobilej osoby ani zbavenie
vedomia sa pri u-
smrtení
jatočných zvierat určených na vlastnú
spotrebu cho-
vateľa
nevyžaduje."
To sú všetky moje pozmeňovacie návrhy.
Myslím, že týmto
pozmeňovacím
návrhom sa vyrieši aj to, čo chcela dosiahnuť
pani
doktorka Lazarová.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Ako posledný s
písomnou prihláš-
kou
je pán poslanec Pokorný.
Poslanec J. Pokorný:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
zákon na ochranu zvierat sa začal u nás pripravovať na
jar
roku 1990. Odvtedy sa objavilo azda 12
verzií tohto zá-
kona,
ale prijatá nebola žiadna. V súčasnom
období zákon na
ochranu
zvierat nemá v Európe len Albánsko a
Slovensko. Ve-
rím, že po
dnešnom dni ho Slovensko už mať
bude. Pritom
nejde
o nejakú problematiku vzbudzujúcu
úsmev. V krajinách
Európskej
únie prikladajú tomuto zákonu veľkú dôležitosť. Je
preto
veľmi potešujúce, že vládny návrh tohto
zákona sa ko-
nečne
dostal na rokovania výborov a pléna Národnej rady Slo-
venskej republiky. Túto problematiku dosiaľ
upravoval len
zákon
číslo 87 z roku 1987 Zb. o veterinárnej starostlivosti
a
§ 203 Trestného zákona.
Na príprave zákona sa od začiatku
podieľala i Strana
zelených na Slovensku. Po päťročnej príprave
tohto zákona
možno
povedať, že jeho text je z nášho hľadiska a z hľadiska
ochranárskych
organizácií pomerne vyhovujúci. Žiaľ, v návrhu
zákona
nie je doriešená celková filozofia nazerania na zvie-
ra.
Ide o to, ako legislatívci ponímajú zviera - ako obyčaj-
nú
vec, alebo ako živého tvora, teda vec
osobitnej zreteľa-
hodnosti.
Podľa našej strany je správny ten druhý pohľad.
S otázkou rozdielneho ponímania termínu
"zviera" súvisí
však
aj právo zákazu chovu zvierat a prepotrebné právo odňa-
tia
zvieraťa. Návrh zákona § 34 umožňuje
zakázať chov zvie-
raťa,
o odňatí zvieraťa však návrh zákona už
nehovorí, pre-
tože by to
bol vraj zásah do vlastníckych práv občanov.
A
tak ten, kto nerešpektuje vydaný zákaz
chovu zvieraťa,
môže
vlastne pokračovať v chove aj naďalej, hoci ho chová za
podmienok,
ktoré možno označiť ako týranie. Návrh
zákona by
mal
teda v takýchto prípadoch poskytovať
možnosť bezodklad-
ného
rozhodnutia o odňatí zvieraťa. Pritom sa však v § 23
hovorí,
že nájdené, opustené zviera sa po 21 dňoch stráve-
ných
v útulku stáva jeho majetkom. Teda ani pôvodný majiteľ,
ktorému sa
mohlo zviera stratiť,
nemá viac naň nárok.
V
týchto dvoch paragrafoch je teda zjavný nesúlad vo filozo-
fii
nazerania na zviera a vo výklade vlastníckych práv.
Za určitý nedostatok zákona pokladáme aj
skutočnosť, že
v
časti zákona, v ktorej sa vymenúvajú
orgány ochrany zvie-
rat,
sa síce spomína možnosť menovať tzv. inšpektorov ochra-
ny
zvierat, ale nie je to jednoznačne
zákonom uložené. V §
34
nie je jasne stanovené, aké právomoci
budú mať títo in-
špektori.
Predstava ministerstva pôdohospodárstva
ako pred-
kladateľa
zákona je taká, že úlohu inšpektora
ochrany zvie-
rat
bude vykonávať pracovník OVS poverený okresným veteri-
nárnym
lekárom.
Predstava ochranárov zvierat je, že na tejto práci sa
budú
podieľať aj inšpektori z radov
spôsobilých občanov, to
znamená
napríklad ochranári zvierat, ktorí zložia potrebnú
skúšku -
to zdôrazňujem. Jeden
poverený pracovník OVS
v
okrese totiž nebude môcť stihnúť venovať sa dostatočne
tejto
problematike. Navyše išlo by do značnej miery o kon-
trolu
pracovníkov rezortu nad vlastným
rezortom. Prítomnosť
dobrovoľných
inšpektorov ochrany zvierat v zložkách
orgánov
ochrany zvierat,
ktorým by stačila
funkcia vyhľadávacia
a
oznamovacia, by predsa len posilnila i
určitú nezávislosť
orgánov
ochrany zvierat. Vytvorením takéhoto štatútu inšpek-
tora
ochrany zvierat by sa vytvorila analógia napríklad s už
schváleným
a platným zákonom na ochranu prírody a krajiny
číslo
287 z roku 1994.
Rada Európy prijala k problematike
ochrany zvierat via-
cero
konvencií pre jednotlivé druhy zvierat,
citoval ich aj
pán
minister, na ich transport,
zaobchádzanie s nimi a po-
dobne. Podľa
predkladacej správy vládny
návrh vychádza
z
týchto konvencií, ale opäť je tu určitá nezrovnalosť, pre-
tože
už v roku 1987 bola prijatá
Európska dohoda o ochrane
obľúbených
zvierat, ktorá zakazuje zvieratám kupírovať uši
a
chvosty z iných než
veterinárno-lekárskych dôvodov. Návrh
nášho zákona
v podstate umožňuje neobmedzené kupírovanie
zvierat,
pričom ide jednoznačne o bolestivý zákrok, ktorý je
vykonávaný
len z ľudského rozmaru a nemá racionálny dôvod.
Poslanci vo výboroch sa tiež akosi
zdráhali, čo som mal
možnosť
si overiť, zaradiť do textu zákona i nasledujúcu ve-
tu:
"Zakazuje sa vykonávať pokusy na
zvieratách pre potreby
zbrojárskeho, tabakového
priemyslu a vývoja dekoratívnej
kozmetiky a pracích
prostriedkov." Široko
zdôvodňovať po-
trebnosť
tejto vety azda netreba v časoch, keď sa na náš trh
dostávajú zahraničné kozmetické monopoly, ktoré chcú svoj
vývoj
umiestniť tam, kde im zákon umožňuje používať všetky
metódy
overovania. Použitie živých tvorov na
tieto účely je
neetické.
Preto podporujem bod 44 spoločnej správy, ktorý je
určitým
kompromisom a rieši určitú problematiku.
Teraz si dovolím upriamiť pozornosť na
konkrétne pozme-
ňovacie návrhy. Dovoľujem si požiadať o
vyňatie bodov zo
spoločnej
správy, ktoré pán spoločný spravodajca
navrhol en
bloc
neprijať. Tieto navrhujem vypustiť. Je
to bod číslo 11
a
bod číslo 41. Teda žiadam tieto body na
osobitné hlasova-
nie
a odporúčam ich neprijať. Z bodov, ktoré pán spoločný
spravodajca
navrhol neprijať, žiadam vypustiť body 26, 30,
40
a 58. Tieto body odporúčam prijať, čo
je v súlade s pri-
jatými
stanoviskami v ústavnoprávnom výbore a v prípade bodu
58
v zhode s výbormi pre pôdohospodárstvo a zdravotníctvo.
Problematiku kupírovania, o ktorej som hovoril, riešil
§
číslo 17. Dovolím si navrhnúť vypustiť
slová v § 17 "nad
rozsah uznaných plemenných znakov" a ďalej vypustiť slová
"z dôvodu osobitného záujmu významného pre
zviera". Návrh
zákona
takto pripúšťa možnosť kupirácie z iných ako zdravot-
ných dôvodov, teda, ako som hovoril,
z ľudského rozmaru.
Jestvuje Európska dohoda z roku 1987, ktorú podpísalo 10
európskych krajín. V
tejto dohode sa jednoznačne
zakazuje
kupírovanie
uší a chvostov. Výnimka je možná buď z dôvodov
veterinárno-zdravotných,
alebo ak je tento zákrok v osobit-
nom
záujme zvieraťa. Tu sa však nevysvetľuje, čo je osobitný
záujem
zvieraťa.
Ďalej v § 33 ods. 1 navrhujem nové
znenie, týka sa to
v
úvodnej reči spomínaných inšpektorov,
čiže "Okresné vete-
rinárne správy
ustanovujú na výkon
kontroly inšpektorov
ochrany
zvierat i z radov spôsobilých občanov a
vymedzia im
rozsah
ich oprávnení."
Záverom
odporúčam, tak ako
spoločný spravodajca
a
väčšina z nás, zákon na ochranu zvierat prijať.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec.
Vážené
panie poslankyne, páni poslanci, vyčerpal som
všetky písomné prihlášky do rozpravy. Ešte sa hlási pani
poslankyňa
Rusnáková do rozpravy a medzitým pán poslanec Se-
čánsky
s faktickou poznámkou.
Poslanec M. Sečánsky:
Samozrejme, že je právom pána poslanca
navrhnúť niekto-
ré
body spoločnej správy na prijatie a niektoré neprijať.
Mňa
však prekvapuje, že mnohé z bodov, ktoré spresňujú text,
alebo
zavádzajú legislatívne skratky alebo povinnosti, ktoré
boli
v pôvodnom návrhu stanovené dosť nejasne, a ktoré sa
v
stanovisku ústavnoprávneho výboru
hodne zjasňujú, teda
nepripúšťajú
dvojaký výklad, tieto pán poslanec nenavrhol.
Preto
som nútený navrhnúť body 2, 3, 5, 12,
17, 21, 22, 27,
28,
30, 31, 34, 36, 40, 52 a 55 na osobitné hlasovanie v tom
prípade,
ak by pán spravodajca nezrevidoval svoje stanovisko
k
týmto bodom. Ak by odporučil niektoré prijať, návrh na
osobitné
hlasovanie, samozrejme, nepodávam.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Prosím, pani poslankyňa.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
vážení hostia,
predkladaný vládny návrh zákona Národnej rady Sloven-
skej
republiky predstavuje prvú právnu úpravu, ktorej cieľom
je
vytvoriť právne a materiálne predpoklady na ochranu živo-
ta
zvierat. Ide už o niekoľkokrát
prepracovanú verziu a po-
dľa
predkladacej správy vychádza zo
základných právnych do-
kumentov
Európskej únie upravujúcich
ochranu zvierat. Celá
štruktúra
návrhu zákona je dosť netypická. Zvlášť
definova-
nie
jednotlivých pojmov priamo v texte zákona je neobvyklé
a
vhodnejší by bol spôsob, ktorý bol použitý v pôvodnej ver-
zii,
kde bol na výklad pojmov určený vždy samostatný para-
graf.
Podobne definovanie niektorých pojmov
zavádza a vnáša
do
celého zákona zmätok. Niektoré pojmy nie sú dostatočne
definované.
Predefinovanie, resp. zmena jednotlivých pojmov,
by
však predstavovalo prepracovanie
znenia viacerých para-
grafov.
Zvlášť dôležité je vyhnúť sa v zákone
takým ustanove-
niam,
o ktorých je už vopred známe, že ich dodržiavanie bude
problematické,
prípadne nemožné. Keďže na návrhu tohto záko-
na
sa pracovalo posledné štyri roky a je
objektívna potreba
takýto
zákon schváliť, návrh zákona v plnej miere podporu-
jem,
ale dávam k nemu nasledujúce pripomienky.
K § 3 ods. 2 písm. b) - znenie písmena b) nahradiť na-
sledovne: "mláďatá vyžadujúce materinskú starostlivosť bez
prítomnosti
matky alebo adekvátnej starostlivosti
človeka."
Odôvodnenie je nasledovné: V praxi navrhované
ustanovenie
prakticky
nie je možné dodržať, nakoľko sa bežne transportu-
jú
jednodňové kurčatá a iné druhy aj vo veku 2 dní bez toho,
aby
týmto transportom trpeli. Na druhej strane je mnoho dru-
hov,
napríklad plazy, u ktorých transport
okamžite po naro-
dení
alebo vyliahnutí môže mláďatám ublížiť. Túto úpravu na-
vrhujem
preto, aby v zákone nebolo ustanovenie,
o ktorom je
vopred
známe, že by sa nemohlo dodržať.
V § 5 navrhujem doplniť nové písmeno g),
to znamená, že
navrhujem
doplniť k primeraným dôvodom na usmrtenie zvieraťa
aj dôvod "usmrtenie kŕmnych zvierat". Zoologické záhrady,
rôzne
chovateľské zariadenia ako aj súkromní
chovatelia ma-
jú vo svojej
opatere často také druhy zvierat, u ktorých
podmienkou na zabezpečenie ich plnohodnotnej výživy
je aj
použitie
iných zvierat ako potravy. Zákon musí dať možnosť
takýmto
chovateľom a chovateľským zariadeniam chovať a usmr-
tiť
v prípade potreby takéto druhy zvierat a používať ich
ako
potravu pre iné zvieratá.
Tretí návrh: Je potrebné vhodne definovať pojem "kŕmne
zviera". Preto
navrhujem v § 5 ods. 2
nové znenie: "Pod
kŕmnym
zvieraťom rozumieme zviera chované v
ľudskej opatere
vo
väčšom množstve ako krmovinová základňa pre iné mäsožravé
druhy
zvierat. Ako kŕmne zvieratá sa môžu používať len labo-
ratórne
zvieratá. Iné druhy sa na kŕmne účely môžu použiť
len
so súhlasom orgánu ochrany zvierat. Na kŕmne účely sa
zakazuje používať mačky a psov a osobitne chránené živo-
číchy."
Odkaz na číslo 1 pod čiarou:
"§ 24 zákona Národnej
rady
SR číslo 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny".
Terajší
odsek 2 dva navrhujem prečíslovať na odsek 3.
Štvrtý návrh: V § 6 ods. 2 na koniec
odseku navrhujem
doplniť
vetu: "Takéto usmrtené zvieratá je
zakázané vyvážať
mimo územia Slovenskej republiky." Pozmeneným znením odse-
ku
2 by sa malo zamedziť vývozu rituálne
usmrtených zvierat
zo
Slovenska.
Piata pripomienka je k § 7. Bolo by podstatne vhodnej-
šie
v odseku 2 a ďalej v celom zákone zmeniť
pojem "divé
zviera"
za pojem "voľne žijúci živočích". Termín "divé zvie-
ra"
nie je dostatočne výstižný. Podľa definície nie je možné
jednoznačne
zaradiť konkrétneho jedinca do tejto
kategórie.
Podľa
návrhu tohto zákona môže byť ten istý
jedinec raz di-
vým
zvieraťom, inokedy zas spoločenským
zvieraťom. Použitím
termínu
"voľne žijúci živočích" by bolo však potrebné zmeniť
všetky
príslušné znenia paragrafov,
ktorých sa tento návrh
dotýka,
a predefinovať aj niektoré pojmy,
napríklad "spolo-
čenské
zviera", čo by, samozrejme, v tejto situácii vyvolalo
určitú komplikáciu, a preto od
definície "spoločenského
zvieraťa"
v tejto chvíli ustupujem a dávam len
návrh na de-
finíciu
"voľne žijúceho zvieraťa".
V § 7 ods. 4 teda navrhujem nové znenie
odseku 4: "Voľ-
ne žijúce zviera je jedinec živočíšneho
druhu, stavovec,
ktorého
populácia sa udržuje samovoľne vo voľnej prírode. Za
voľne
žijúce zviera sa považuje každý jedinec nezávisle od
toho,
kde sa nachádza." Odsek 2 tohto paragrafu presne defi-
nuje
miesta, v ktorých sa tieto voľne žijúce zvieratá môžu
nachádzať.
Dôvodom na takéto znenie je to, že nie
je vhodné
taxatívne
vymenovať, ktoré zariadenia môžu chovať divé zvie-
ratá,
voľne žijúce živočíchy, pretože tým by
došlo k zániku
chovateľstva fyzickými
osobami. Prakticky každý chovateľ
chová
voľne žijúce živočíchy pochádzajúce buď
priamo z prí-
rody,
alebo z odchovov ľudskej opatery. Pokiaľ ide o osobit-
ne
chránené druhy živočíchov, § 24 zákona Národnej rady čís-
lo 287/1994 Z.
z. o ochrane prírody a krajiny, ich držba
v
ľudskej opatere je podmienená súhlasom obvodného úradu ži-
votného
prostredia podľa § 30 spomenutého zákona a mal by
byť
predmetom samostatného vykonávacieho predpisu k zákonu.
Šiesta pripomienka: V § 7 ods. 3
navrhujem nové znenie:
"Ustanovenie ods. 2
sa nevzťahuje na chov a držbu osobitne
chránených
živočíchov." V odkaze na číslo 4
pod čiarou zme-
niť
§ 26 na § 24, ktorý v skutočnosti naozaj určuje, ktoré
živočíchy
sú osobitne chránené.
Pripomienka číslo 7: V § 10 na konci druhej vety za "do
jeho prirodzeného prostredia"
navrhujem doplniť text
"a
v areáli jeho výskytu". Text potom
ďalej pokračuje podľa
pôvodného
návrhu. Hlavným dôvodom tohto doplnenia
je to, že
zamedzuje
introdukciu nepôvodných druhov, čo
nakoniec upra-
vuje
§ 7 písm. e) zákona Národnej rady číslo
287/1994 Z. z.
o
ochrane prírody a krajiny, kde je potrebné na zámerné roz-
širovanie
nepôvodných druhov živočíchov súhlas
ministerstva
životného
prostredia.
Pripomienka číslo 8 k § 16
ods. 1: Navrhujem doplniť
termín
"spoločenské zviera" o nasledujúce znenie: "Ide o do-
mestifikované
druhy živočíchov, psy a mačky, ktoré sa v prí-
rode
v tejto forme už nevyskytujú." Podľa definície predkla-
dateľa
návrhu zákona by spoločenským zvieraťom, na čo som
upozorňovala
už v predchádzajúcich odôvodneniach,
mohol byť
v
skutočnosti akýkoľvek živočích,
to znamená aj živočích
voľne
žijúci - divý.
Ďalšia pripomienka je alternatívna. V prípade ponecha-
nia pôvodnej definície § 16 ods. 1 navrhujem nový odsek
4
v § 16, ktorý by mal nasledujúce
znenie: "Ustanovenie od-
seku
1 sa nevzťahuje na chov a držbu osobitne chránených ži-
vočíchov."
Odkaz číslo 4 pod čiarou znie:
"§ 24 zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky číslo 287/1994 Z. z."
K § 20 - navrhujem celý paragraf vypustiť
a to z nasle-
dovného
dôvodu: Po konzultácii s odborníkmi vyjadrili pre-
svedčenie,
že nie je vhodné akúkoľvek činnosť
spojenú s re-
produkciou zvierat v
ľudskej opatere podmieňovať
súhlasom
orgánu
ochrany zvierat. Pokiaľ ide o obchodnú činnosť spoje-
nú
s chovom zvierat, bolo by vhodnejšie podľa nich zmeniť
chovateľstvo
ako predmet živnostenského podnikania z
voľnej
činnosti
na živnosť viazanú. Držba a chov osobitne chráne-
ných
druhov živočíchov podľa § 24 zákona číslo 287 o ochrane
prírody
je upravená v § 30 ods. 1 spomínaného zákona a je
podmienená súhlasom obvodného úradu životného
prostredia.
Bude,
alebo by mala byť predmetom samostatného vykonávacieho
predpisu
k zákonu.
Posledná 11 pripomienka sa týka § 34.
Navrhujem doplniť
odsek
2 o oprávnenie povereného pracovníka vykonať opatre-
nie, ktoré
neznesie odklad. Text
bude znieť nasledovne:
"V prípade, ktorý neznesie odklad, je
poverený pracovník
oprávnený vykonať opatrenie priamo." Pri
kontrole sa môže
vyskytnúť
taký prípad, keď je potrebné zakročiť
pri nevhod-
nom
zaobchádzaní s chovaným zvieraťom okamžite. Pôvodné zne-
nie
paragrafu takýto zákrok neumožňuje.
Súčasne žiadam, aby tie návrhy, ktoré kolidujú s bodmi
spoločnej
správy, o ktorých sa malo hlasovať en bloc, boli
vyňaté
na osobitné hlasovanie.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. S faktickou poznámkou sa ešte
hlási pán posla-
nec
Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Prosil
by som predkladateľa o vysvetlenie niektorých
nejasností,
ktoré sú mne skutočne nečitateľné a nezrozumi-
teľné,
možno som ťažšie chápavý.
§ 3
ods. 4 - preprava hospodárskych
zvierat musí byť
vykonaná
čo najkratšou cestou. Musí byť. Železničné aj cest-
né
nákladné prepravy ani zďaleka nechodievajú po najkratších
trasách,
ale idú po prepravných trasách. Takže ako sa toto
mieni
dodržať? Ani osobná doprava ľudí nejde
po najkratších
trasách.
V § 4 písm. f) sa zakazuje zasahovať do
priebehu pôrodu
spôsobom,
ktorý spôsobuje spokojnosť samice.
Priznám sa, že
je
nad moju chápavosť, ako sa dá merať spokojnosť samice pri
pôrode. Prosím vás,
pri usmrcovaní zvierat sa myslelo na
prípravu
takých, ako sú napríklad ustrice alebo
raky? To sú
dosť
osobitné záležitosti a osobitné usmrcovanie. Ďalšia zá-
ležitosť,
čo s kupírovaním psov? Nie som chovateľ
psov, ale
existuje
také niečo. A § 7 ods. 2 som si starostlivo preštu-
doval
a v prípade nájdenia mláďaťa divého zvieraťa vlastne
ten
človek je nútený nechať to mláďa
zahynúť, pretože sa ho
nesmie
ujať. Tento zákon mu to zakazuje.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec.
Dovoľte
aj mne, aby som sa spýtal,
alebo dám to ako
pozmeňovací návrh. V
§ 6 sa hovorí, že zvieratá môžu byť
usmrtené
len najvhodnejším a najrýchlejším spôsobom po pred-
chádzajúcom
vyblokovaní vedomia bez zbytočnej
bolesti, utr-
penia.
Pani poslankyňa Lazarová tu už navrhla, aby sa to do-
plnilo
asi takto: "Vyblokovanie vedomia
pri usmrtení hydiny
nie
je potrebné." Ale pýtam sa, čo na
dedine, kde konzumujú
napríklad
zajace alebo niektoré iné zvieratá a je to neja-
ká stará babka, ktorá ani nevie, čo je to predchádzajúce
vyblokovanie?
Alebo poľovník, ktorý trafí diviaka tak zle,
že
ho naháňa ešte štyri dni? Myslím si, že potom by sa to
mohlo
upraviť v § 6 asi takto:
"Zvieratá môžu byť usmrtené
len
najvhodnejším a najrýchlejším spôsobom podľa možnosti po
predchádzajúcom
vyblokovaní vedomia." Dávam to ako
pozmeňo-
vací
návrh.
Ešte pán poslanec Novotný - faktická
poznámka.
Poslanec Ľ. Novotný:
Pán predseda, navrhli ste pozmeňovací
návrh, doplnili
ste
pani poslankyňu Lazarovú, ale ja som tiež dal doplňovací
návrh
práve tam, kde je usmrcovanie jatočných zvierat, ktorý
upravuje
aj túto vašu pripomienku, aj pripomienku pani po-
slankyne
Lazarovej. Pán spoločný spravodajca ho prednesie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Skončili sme rozpravu. Ešte pán
spoločný spra-
vodajca
sa hlási do rozpravy.
Poslanec I. Rosival:
Dovoľte mi predniesť ešte ďalší návrh
do rozpravy. Do
§
5 ods. 2 písm. c) navrhujem doplniť text "s výnimkou tlme-
nia
nebezpečných nákaz". A vzhľadom na
množstvo pripomienok
predovšetkým legislatívneho charakteru a ďalších doplňova-
cích
návrhov si dovolím požiadať, pán
predseda, o poskytnu-
tie
času na spracovanie týchto návrhov, teda o prestávku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno, pán poslanec, ale najskôr sa musím spýtať
pána mi-
nistra,
či sa chce vyjadriť. Prosím, pán minister.
Minister
pôdohospodárstva SR P. Baco:
Ďakujem za slovo, pán predseda Národnej
rady.
Vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
myslím si, že aj táto diskusia
potvrdzuje to, čo som
povedal na začiatku, že máme dobrý vzťah, snažíme sa byť
kultúrni
vo vzťahu k zvieratám, nášmu nemému spoločníkovi,
a
že máme spoločný záujem tento zákon
dnes prijať a zlepšiť
ho.
Takto chápem aj všetky pripomienky. Myslím,
že posledný
návrh pána spoločného spravodajcu odpovedá na
veľa vašich
pripomienok,
čo s hlodavcami. Týmto jeho návrhom, teda dopl-
nením
§ 5 o ustanovenie "s výnimkou
nebezpečných nákaz", by
to
bolo možné riešiť.
K pripomienke pána predsedu Národnej rady
na vyblokova-
nie
vedomia. Bol by som rád, keby ste podľa možnosti dali
prednosť
návrhu spoločného spravodajcu v § 16, kde sa preci-
zuje
definícia spôsobilej osoby, to znamená, že vtedy by bo-
la
aj tá teta spôsobilá, ak by išlo o malochov a o usmrtenie
zvieraťa
na vlastnú potrebu chovateľa.
Vyblokovanie vedomia
-
v návrhu spoločného spravodajcu tiež
hovoríme, že nie je
potrebné,
pretože ak by sme to celkom vyňali z § 6 a dali
tam
"podľa možnosti", mohlo by sa
to potom interpretovať aj
na
bitúnkoch, pri veľkovýrobe, že by sa to mohlo posudzovať,
že
aj tam by sa zviera mohlo usmrcovať bez
vyblokovania ve-
domia,
čo by sme a priori nechceli, a boli by sme radi, keby
tento
zákon striktne povedal, že na bitúnkoch musí byť zvie-
ra
pred usmrtením vyblokované z vedomia.
Pokúsim
sa odpovedať pánu
poslancovi Hofbauerovi na
niektoré
jeho otázky. Robil som zootechnika 6 rokov a z toh-
to
hľadiska môžem povedať, že poznám v živočíšnej ríši sami-
ce,
ktoré sú spokojné, keď majú vytvorené podmienky nato,
aby
sa mohli pripravovať na donosenie plodu, aby porodili
a
mohli sa postarať o svoje potomstvo. Myslím si, že spokoj-
nosť
samice nie je taký pojem, ktorý by naozaj bol nedefino-
vateľný.
Čo sa týka najkratšieho spôsobu, možno že by to mo-
hol
byť najrýchlejší spôsob. Tu by sa
určite zasa našli ne-
jaké
námietky, vieme si predstaviť, že by mohli byť pripo-
mienky aj k
tomu najkratšiemu. Myslíme tu
na kombináciu
z
hľadiska vzdialenosti aj z
hľadiska času, že je to naj-
kratší
spôsob. Možno táto dikcia nie je
najšťastnejšia, ale
myslím si, že
nebudú pochybnosti pri
výklade a nenastanú
z
toho problémy.
Kupírovanie uší a chvostov u psov je problém, o ktorom
sa
diskutovalo. Tento problém tu znova otvoril aj pán posla-
nec
Pokorný, ktorý navrhol, aby to bolo iba v záujme zdravia
tohto
zvieraťa a ochrany jeho zdravia, alebo, hovoríme, že
v
záujme vôbec tohto jedinca, tohto zvieraťa. Chcem povedať,
že
považujeme za záujem zvieraťa aj to,
že ak je plemenným
znakom
tohto zvieraťa kupírovaný chvost, tak mu chvost kupí-
rujeme, lebo
keď to neurobíme, prestane byť
štandardným
zvieraťom,
zostáva v podstate bastardom, ktorý nemá chova-
teľskú
perspektívu a perspektívu reprodukcie.
Takže si mys-
líme,
že aj toto je v záujme zvieraťa, ak to vyžaduje ple-
menný
štandard, aby zviera bolo takto ošetrené.
Veľa pripomienok mala pani poslankyňa Rusnáková, mys-
lím,
že sa až úpenlivo snažila niektoré veci zlepšiť, určite
s
dobrým úmyslom. Chcel by som
povedať, že rad-radom ich
pokladám
za neakceptovateľné, pretože pojem kŕmneho zvieraťa
je
rozšírenie tohto zákona v rozsahu, ktorý už nie je po-
trebný.
Ak usmrtíme zviera preto, aby sme ním nakŕmili iné
zviera,
to zviera je jatočné, teda vzťahuje sa naň ustanove-
nie
o jatočnom zvierati, a ak to zviera neusmrtíme a zožerie
ho
živé, zaživa iné zviera, vlastne nejde o zabitie podľa
tohto
zákona o usmrtení, ale ide o prirodzený akt, prirodze-
ný
vzťah v rámci živočíšnej ríše.
Nevyvážať zvieratá usmrtené rituálnym spôsobom nepova-
žujeme za opodstatnené obmedzenie obchodu,
pretože je to
normálna
vec. Snaha premeniť divé zviera na
voľne žijúce je
takisto
dobre mienená, ale nepovažujem to za
potrebné, pre-
tože
len čo voľne žijúce zviera dám do nejakej klietky alebo
zoologickej záhrady, alebo do akvária, prestalo byť
voľne
žijúcim
zvieraťom, ale, myslím si, znaky divého zvieraťa eš-
te
nezmenilo. Myslím si, že dikcia "divé zviera" je trošku
lepšia
a lepšie to vystihuje. Definícia, ktorú
pani poslan-
kyňa
predložila na voľne žijúce zviera, by to do istej miery
zúžila a nepomohla
by tomuto zákonu. Pokiaľ je obava, že
spoločenským
zvieraťom by mohlo byť aj divé zviera,
viem si
to
predstaviť a nepokladám za nutné, aby
sme z toho robili
problém
a aby sa akceptoval takýto návrh.
Ďalej by
som veľmi stručne chcel
odpovedať ešte pánu
poslancovi
Pokornému, že na jednej strane tu vyslovil návrh,
aby
sme sa pozerali na zviera ako na vec s
osobitným zrete-
ľom,
a na druhej strane hovoríme o tom, že by malo byť zvie-
ra
odňaté, že by nemal stačiť len
zákaz chovu tomu, kto sa
nestará
o zviera a kto porušuje ustanovenia tohto zákona.
Zdá
sa mi to trošku v rozpore, lebo si
vieme predstaviť, že
môžu
vzniknúť určité citové väzby. Vieme si to
predstaviť
u
ľudí, že sa nemôže odňať napríklad
dieťa človeku, rodičom
za
určitých štandardných podmienok.
Tento návrh sa mi zdá
trošku
rozporný. Naopak, myslím si, že má pravdu v tej situ-
ácii, keď to
berieme tak trošku emotívne, vzťah človeka
a
zvieraťa, pri možnosti odňatia zvieraťa, ktoré chovateľ
stratil.
Myslím, že tento jeho návrh je
kompatibilný s cel-
kovou
filozofiou tohto zákona.
Čo sa
týka pripomienok pána poslanca
Šveca, chcel by
som ho poprosiť, aby ešte raz zvážil myšlienky, ktoré tu
pertraktoval,
a navrhol riešenia vo vzťahu k
zlepšeniu nie-
ktorých
paragrafov najmä u laboratórnych zvierat, ktoré sa
vzťahovali
na chov. Máme tu paragraf, ktorý hovorí o labora-
tórnych zvieratách, a z toho je zrejmé,
že laboratórnym
zvieraťom
na účely tohto zákona sa rozumie zviera chované
výlučne
na pokusné alebo iné vedecké účely v zariadeniach,
ktoré
majú na to oprávnenie podľa § 31 písm. a). To znamená,
že
si viem predstaviť, že chovám škrečka
doma, a nie je la-
boratórnym
zvieraťom, lebo ho nechovám na pokusné účely, ale
keď tohto škrečka predám na pokusné
účely do zariadenia,
ktoré
je na to spôsobilé, stane sa toto zviera chované vý-
lučne
na pokusné účely a vtedy sa stáva laboratórnym zviera-
ťom.
Osobne sa domnievam, že táto myšlienka
je v § 24 ods.
3,
alebo treba tu vyjadriť vzťah aj k chovu. Pokiaľ by bol
na
to iný názor, je to vec, o ktorej by sme sa vedeli dohod-
núť,
alebo by sa mohlo o nej hlasovať.
Na pripomienky pani poslankyne Lazarovej v zásade rea-
guje
spoločná správa. Myslím, že sa akceptuje aj to vybloko-
vanie
vedomia.
Myslím
si, že tak ako navrhol spoločný spravodajca,
s
pripomienkami, ktoré sú kompatibilné s
filozofiou zákona,
možno
súhlasiť. V zásade som sa snažil
poukázať na niektoré
principiálne
návrhy a povedať vám svoj názor, kde by sme po-
važovali
vaše návrhy za zlepšujúce, kde považujem tie návrhy
za
síce dobre mienené, ale možno nie
potrebné nato, aby sa
filozofia
tohto zákona dodržala, a možno niekde by priniesli
aj
kolíziu s tými ustanoveniami, ktoré sú
tu. V tomto duchu
by
som prosil, aby ste moje odporúčania zobrali do úvahy.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán minister. Pýtam sa spoločného spravodajcu
pána
poslanca Rosivala, či sa chce vyjadriť k rozprave.
Poslanec I. Rosival:
Nie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Panie poslankyne, páni
poslanci, keďže pán
spoločný
spravodajca požiadal o prestávku, aby mohol spraco-
vať
pozmeňovacie a doplňovacie návrhy,
chcem dať takýto ná-
vrh.
Teraz by sme mali hlasovať o
predchádzajúcom bode pro-
gramu.
Po odhlasovaní tohto bodu programu by sme skončili
dnešnú
schôdzu a hlasovanie o tomto zákone by bolo hneď zaj-
tra
ráno. Súhlasíte? (Všeobecný súhlas poslancov.) Ďakujem.
Takže
pristúpime k hlasovaniu
o jednotlivých bodoch
z
rozpravy k zákonu o štátnej
podpore malého a stredného
podnikania.
Prosím, pán spoločný spravodajca.
Poslanec J. Fidrik:
Ďakujem, pán predseda, za slovo. Pristúpime k hlasova-
niu.
Najprv budeme hlasovať o návrhoch zo
spoločnej správy.
Budeme hlasovať o
jednotlivých bodoch, ako som vám
to už
predtým
navrhol. To znamená, že navrhujem en bloc prijať bo-
dy
2, 4, 6, 8, 9, 11. O bodoch 12, 13 a 14
bude samostatné
hlasovanie.
Čiže ešte raz dávam návrh, aby sa hlasovalo en
bloc
o bode 2 - ak sa tento prijme, bod 3 je bezpredmetný,
o
bode 4, bode 6 - ak sa tento bod prijme, bod 7 je bezpred-
metný,
o bode 8, bode 9 - ak sa tento prijme, bod 10 je bez-
predmetný,
o bodoch 11 a 13. Odporúčam prijať ich en bloc.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Počuli ste návrh pána spoločného
spravodajcu. Prosím,
aby
sme sa prezentovali. Hlasujeme o bodoch
spoločnej sprá-
vy,
ako ich prečítal a navrhuje prijať.
Prezentovalo sa 112 poslancov.
Za návrh hlasovalo 109 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Poslanec J. Fidrik:
Ďakujem. Teraz budeme hlasovať en bloc o bodoch 1 a 5.
Neodporúčam
ich prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže hlasujeme en bloc o bodoch 1 a 5.
Pán spravodajca
ich
neodporúča prijať.
Prezentovalo sa 114 poslancov.
Za návrh hlasovalo 27 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Takže sme tieto návrhy spoločnej správy
neprijali.
Poslanec J. Fidrik:
Pristúpime k ďalšiemu hlasovaniu o
bode 12. Odporúčam
ho
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode 12 spoločnej
správy.
Pán spravodajca ho navrhuje prijať.
Prezentovalo sa 117 poslancov.
Za návrh hlasovalo 115 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasoval 1 poslanec.
Poslanec J. Fidrik:
Hlasujeme o bode 14. Odporúčam ho prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode 14 spoločnej
správy.
Pán spravodajca ho odporúča prijať.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 102 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento návrh sme prijali.
Poslanec J. Fidrik:
Ďakujem.
V rozprave ako prvý dal pozmeňovacie návrhy
pán
Černák, ktorý dal celý elaborát
návrhov, zmien a dopln-
kov
k vládnemu návrhu zákona. Neodporúčam celý prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Teraz
som nerozumel, navrhujete
hlasovať en bloc
o
všetkých pripomienkach?
Poslanec J. Fidrik:
Áno.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o
pozmeňovacích návr-
hoch
pána poslanca Černáka. Spravodajca ich odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 124 poslancov.
Za návrh hlasovalo 27 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže sme neprijali pozmeňovacie návrhy
pána poslanca.
Poslanec J. Fidrik:
Ďakujem.
Ako druhý vystúpil pán Baránik, ktorý potom
stiahol
svoje návrhy.
Ako tretí vystúpil pán Košnár. V
prvom návrhu v názve
zákona
za slovo "podnikanie" navrhol
pridať slová "z pros-
triedkov
štátneho rozpočtu". Neodporúčam ho prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o
pozmeňovacom návrhu
pána
poslanca Košnára. Spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 124 poslancov.
Za návrh hlasovalo 26 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.
Takže tento návrh neprešiel.
Poslanec J. Fidrik:
Druhý pozmeňovací návrh - v § 6 ods. 2 znie: bodku za
vetou vynechať a
pokračovať slovami
"verejným konkurzom".
Odporúčam
neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím,
prezentujme sa a hlasujme. Druhý pozmeňovací
návrh
pána poslanca Košnára spravodajca odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 124 poslancov.
Za návrh hlasovalo 37 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže sme tento návrh neprijali.
Poslanec J. Fidrik:
V treťom pozmeňovacom návrhu v § 10 pán
Košnár dáva no-
vé
znenie odseku 1: "Vláda dvakrát ročne prerokúva správu
o
stave a rozvoji malého a stredného podnikania, vrátane vy-
hodnotenia
účinnosti podporných opatrení a hospodárnosti vy-
užívania
prostriedkov štátneho rozpočtu podľa tohto zákona."
Odsek
2: "Vláda predkladá správu o stave a
rozvoji malého
a
stredného podnikania Národnej rade Slovenskej republiky
s
návrhom programov podporovaných z prostriedkov štátneho
rozpočtu v nasledujúcom rozpočtovom roku, spolu s
návrhom
štátneho
rozpočtu." Neodporúčam prijať tento návrh.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prezentujme sa a hlasujme.
Počuli ste posledný návrh
pána
poslanca Košnára. Spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 125 poslancov.
Za návrh hlasovalo 36 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže tento návrh pána poslanca Košnára
neprešiel.
Poslanec J. Fidrik:
Ďakujem. Ďalší vystúpil pán Kunc so
štyrmi pozmeňovací-
mi
návrhmi.
Prvý pozmeňovací návrh je do § 4 doplniť nový odsek 3
s nasledujúcim znením: "Ministerstvá a
ostatné orgány štát-
nej
správy vyhlásia programy na
podporu malého a stredného
podnikania vo svojej
pôsobnosti, zabezpečené prostriedkami
zo
štátneho rozpočtu na príslušný rok, najneskôr do troch
mesiacov
po schválení štátneho rozpočtu."
Tento návrh neod-
porúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o
návrhu pána poslan-
ca
Kunca. Spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 123 poslancov.
Za návrh hlasovalo 30 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Prvý pozmeňovací návrh pána poslanca
Kunca neprešiel.
Poslanec J. Fidrik:
Druhý pozmeňovací návrh - do § 6
doplniť nový odsek 3
s
nasledujúcim znením: "Ministerstvo alebo príslušná organi-
zácia
najneskôr do 60 dní po výbere a prijatí
žiadosti roz-
hodne
o poskytnutí žiadanej podpory."
Tento návrh neodporú-
čam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď
hlasovali. Spra-
vodajca
odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 126 poslancov.
Za návrh hlasovalo 15 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Tento návrh sme neprijali.
Poslanec J. Fidrik:
V treťom
pozmeňovacom návrhu do § 7
doplniť písm. m)
a
písm. n) s nasledujúcim znením: m)
výroba ekologicky čis-
tých energií, n)
úspora spotreby všetkých druhov
energií.
Neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, aby sme sa prezentovali a
hlasovali. Pán spo-
ločný
spravodajca odporúča neprijať tento návrh pána poslan-
ca
Kunca.
Prezentovalo sa 124 poslancov.
Za návrh hlasovalo 35 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže sme neprijali ani tento pozmeňovací
návrh.
Poslanec J. Fidrik:
Ako pozmeňovací návrh číslo 4 - do § 10
doplniť odsek 2
s
nasledujúcim znením: "Ministerstvo hospodárstva Slovenskej
republiky
vyhláškou vymedzí obsah, metódy a
nástroje svojej
koordinačnej
a usmerňovacej pôsobnosti a vo svojej organi-
začnej
štruktúre určí tie odborné útvary, ktoré budú túto
pôsobnosť
vykonávať." Tento návrh neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme o poslednom ná-
vrhu
pána poslanca Kunca. Spravodajca ho neodporúča prijať.
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 17 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.
Takže sme tento pozmeňovací návrh
neprijali.
Poslanec J. Fidrik:
Ďalší vystúpil pán Farkas. Jeho
pripomienka však nemá
normatívny
charakter, nedá sa o nej hlasovať.
Ďalší vystúpil pán Sopko, ktorý dal jediný pozmeňovací
návrh
v § 7 vypustiť bod b) a bod f). Neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o
návrhu pána poslan-
ca
Sopka k § 7. Pán spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 20 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento návrh sme neprijali.
Poslanec J. Fidrik:
Ďakujem. Ďalší vystúpil pán Komlósy, ktorý dal dva po-
zmeňovacie
návrhy. Prvý je vypustiť celý § 7. O
tomto nebu-
deme
hlasovať, je to bezpredmetné, pretože v spoločnej sprá-
ve
sme prijali pod bodom 12 celý § 7.
Ďalší pozmeňovací návrh mal k § 4 - doplniť ho odsekom
3
tohto znenia: "Celkové prostriedky
zo štátneho rozpočtu,
ktoré
sú vyčlenené na účely tohto zákona v rámci rozpočto-
vých
kapitol ministerstiev, sú najmenej 1 %
z celkových vý-
davkov
štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok." Tento
návrh
neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Budeme sa prezentovať a hneď
hlasovať o druhom
pozmeňovacom
návrhu pána poslanca Komlósyho. Pán spravodajca
ho
odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 125 poslancov.
Za návrh hlasovalo 36 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Takže sme neprijali ani tento pozmeňovací
návrh.
Poslanec J. Fidrik:
Ako posledný v rozprave vystúpil pán
Lysák, ktorý mal
jeden pozmeňovací alebo doplňovací návrh v § 10 ods. 1.
Prečítam
pôvodné znenie: "Ministerstvo
hospodárstva Sloven-
skej
republiky koordinuje a usmerňuje rozvoj malého a stred-
ného
podnikania v súlade so štátnou politikou podpory malého
a
stredného podnikania." Pán
Lysák navrhuje za
slovom
"usmerňuje"
dať slovo "podporu" rozvoja malého a stredného
podnikania.
Prečítam ešte raz, ako bude nové znenie: "Minis-
terstvo hospodárstva Slovenskej republiky koordinuje a u-
smerňuje
podporu rozvoja malého a stredného podnikania v sú-
lade
so štátnou politikou podpory rozvoja malého a stredného
podnikania."
Tento návrh odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď
hlasujme o návrhu pána
poslanca
Lysáka s odporučením spoločného
spravodajcu prijať
ho.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže sme tento pozmeňovací návrh
prijali.
Poslanec J. Fidrik:
Pán predseda, môžeme hlasovať o zákone ako celku s tý-
mito
pripomienkami. Odporúčam tento zákon prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
S faktickou poznámkou sa hlási pán Líška,
ale len ak je
procedurálna.
Inak nie.
Poslanec S. Líška:
Ďakujem, pán predseda. Chcem upozorniť pána spoločného
spravodajcu,
že sa budeme musieť vrátiť k hlasovaniu o bo-
de
12 spoločnej správy výborov,
pretože v tejto správe sme
prijali
rôzne znenie k tomu istému bodu. Tam máme dva návrhy
z
dvoch výborov a týkajú sa
toho istého bodu, bodu h),
a
pritom ide o rôznu dikciu, takže
vlastne sme schválili
dvojaké
znenie jedného jediného bodu. Ide o
§ 7 nové písm.
h).
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Myslím si, že tu sa nemení podstata a dá sa to upraviť
v
rámci legislatívnej úpravy. Vyčiarkne sa jedno slovo a bu-
de
to, čo hovorí pán poslanec Líška. Áno?
Pán poslanec Kunc, ale musí to byť
procedurálna otázka.
Poslanec B. Kunc:
Ďakujem, pán predseda, bude to procedurálna
poznámka.
Ja som totiž
navrhoval doplňovacie návrhy a
všetky boli
uvádzané
ako pozmeňovacie. To považujem za nesprávne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ako doplňovacie boli aj pozmeňovacie,
lebo menili návrh.
Pán poslanec Komlósy, ale prosím len procedurálnu pri-
pomienku.
Poslanec Zs. Komlósy:
Ďakujem pekne, pán predseda. V bode 12 máme dve znenia
nového
bodu h) - rozvoj cestovného ruchu, alebo podpora ces-
tovného
ruchu, toto treba rozlíšiť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Musíme sa rozhodnúť, či chceme
rozvoj, alebo podporu.
A
prečo by nemohol byť aj rozvoj, aj
podpora? Takže si mys-
lím,
že to môžeme nechať tak. Podpora
rozvoja môže byť. Sú-
hlasíme?
Prosím, pán poslanec Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Myslím si, že rozvoj
a
podpora je rozdiel, ale treba
nejakým spôsobom vyriešiť
tento
pojmový problém. Doteraz sme to riešili vždy tak, že
keď
sme už prijali zlé uznesenie, Národná rada potom rozhod-
la
uznesením podľa § 2, že bude
hlasovať ešte raz. Myslím,
že
by sme nemali ani v tomto prípade postupovať inak, ako
sme
postupovali v iných prípadoch. Možno by sme si mohli dať
od spravodajcu
pošepkať, čo je z hľadiska
ekonomicko-
právnického vhodnejšia
formulácia, a hlasovať
za jednu
z
nich.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
To, čo navrhol pán poslanec Fogaš, sa môže realizovať,
ale
nemôže to byť podpora rozvoja? Pýtam sa. Pán poslanec
Fogaš
hovorí, že takýto návrh v rozprave nikto nedal, ale je
takto
schválený - podpora a rozvoj, čiže sa to upraví v rám-
ci
legislatívnej úpravy.
Prosím,
bol by som nerád, aby sme
zase urobili novú
rozpravu.
Pán Miklušičák.
Poslanec J. Miklušičák:
Ďakujem, pán predseda.
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
§ 7
návrhu znie: "podpora sa
poskytuje najmä na tieto
účely" - myslím
si, že tým písmeno h) podpora cestovného
ruchu
je vlastne vylúčená, stačí to prvé. Je to totiž nezmy-
sel
- podpora podpory. Hore je účel "podpora sa poskytuje na
tieto účely", a malo by
platiť len "rozvoj cestovného
ruchu",
lebo hore je "podpora" v nadpise odseku.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Sečánsky.
Poslanec M. Sečánsky:
Pán poslanec Fogaš má pravdu. Ak to
chceme napraviť,
podpora
a rozvoj neboli v rozprave, takýto návrh nebol. Mys-
lím,
že treba hlasovať o tom, že sa znova vrátime k tomuto
bodu
12, a navrhujem podporiť písm. h) "rozvoj cestovného
ruchu".
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nový návrh nemôžeme dávať, môžeme len odhlasovať jeden
z
týchto, prikloniť sa k nemu.
Budeme hlasovať o písmene h) - rozvoj
cestovného ruchu.
Prosím, pán poslanec Černák.
Poslanec L. Černák:
Ďakujem za slovo.
Vážený
pán predseda, legislatívno-technicky
je možný
len postup, ktorý navrhol kolega Fogaš.
Keďže formuláciu
"podpora
cestovného ruchu" predkladali
poslanci Demokratic-
kej únie vo
výbore pre životné prostredie, prikláňam sa
k
vysvetleniu, ktoré urobil kolega Miklušičák, a tento názov
by
sme odporúčali nahradiť názvom "rozvoj cestovného ruchu".
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno, tak sme sa dohodli, čiže budeme
hlasovať, že v bo-
de
12 k § 7 písm. h) hlasujeme o rozvoji cestovného ruchu,
aby
sa takto zaznamenal v novej
legislatívnej úprave, v zá-
kone.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 119 poslancov.
Za návrh hlasovalo 118 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Hlasovali sme o zmene a touto zmenou je práve nový ná-
zov
"rozvoj cestovného ruchu".
Poslanec J. Fidrik:
Teraz už môžeme hlasovať o celom zákone.
Odporúčam ten-
to
zákon s pripomienkami prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
V súlade s ustanovením § 26
ods. 1 zákona
o
rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona
ako
celku v znení schválených doplnkov.
Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď
hlasovali.
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Za návrh hlasovalo 109 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasovalo 5 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky o štátnej
podpore malého a
stredného
podnikania.
Ďakujem, pán spravodajca, ďakujem aj vám,
páni poslanci.
Poslanec J. Fidrik:
Aj ja ďakujem všetkým za trpezlivosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prerušujem dnešnú schôdzu. Zajtra
začíname o 9.00 hodi-
ne.
Druhý deň rokovania
7. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
4. mája 1995
____________________________________________________________
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
keďže prvý bod má byť hlasovanie,
prosím, aby sme sa
hneď
prezentovali.
Ďakujem. Prezentovalo sa 97 poslancov.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
budeme pokračovať v rokovaní prerušenej
siedmej schôdze
Národnej
rady Slovenskej republiky. Kým
pristúpime k dokon-
čeniu
hlasovania o bode 6, najskôr sa s
faktickou poznámkou
hlási
pán podpredseda Andel.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Vážené panie kolegyne,
vážení páni kolegovia,
dnes je tomu 76 rokov, čo tragickou smrťou zahynul veľ-
ký syn slovenského národa generál Štefánik,
človek, ktorý
položil
nové základy nášho smerovania. Preto by som vás pro-
sil,
aby sme si pamiatku tohto veľkého vedca i politika
uctili
minútou ticha.
Ďakujem.
(Minúta ticha.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Hornáček.
Poslanec V. Hornáček:
Vážený pán predseda, dovoľte, aby som
vám oznámil, že
budem
hlasovať náhradnou hlasovacou kartou číslo 6.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Číslo 6? To znamená, že piati pred vami
tiež majú ná-
hradné
karty a nazahlásili sa? Alebo je to prvá?
Pani poslankyňa Lazarová.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Pán predseda, tiež budem hlasovať
náhradnou kartou čís-
lo
5.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Takže to je všetko.
Páni
poslanci, panie poslankyne,
rokovanie siedmej
schôdze
Národnej rady Slovenskej republiky sme
včera preru-
šili
pred hlasovaním o vládnom návrhu zákona Národnej rady
Slovenskej
republiky o ochrane zvierat.
Dohodli sme sa, že
budeme
pokračovať hneď hlasovaním.
Najskôr pristúpime k hlasovaniu o
jednotlivých pozmeňo-
vacích
a doplňovacích návrhoch. Prosím pána poslanca Rosiva-
la,
aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a jej
výsledkov.
Poslanec I. Rosival:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
navrhujem hlasovať jedným hlasovaním en
bloc o tých bo-
doch
spoločnej správy, ktoré som navrhol prijať hlasovaním
en
bloc, okrem bodov 11 a 41, ktoré navrhol pán poslanec Po-
korný
vyňať na osobitné hlasovanie.
Navrhujem, aby sme pri-
jali nasledujúce
body spoločnej správy: 1, 4, 6,
7, 9, 10
§
4 písm. l), 13, 15, 16, 19, 20,
23, 24, 27, 29, 34, 37,
38,
39, 42, 43, 44, 45, 46, 47, 48, 49, 50, 53, 54, 56 a 57.
Odporúčam, aby sme uvedené body prijali.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Počuli ste pána spoločného spravodajcu. Nadiktoval nám
body zo spoločnej správy, o ktorých by sme mali hlasovať
spoločne,
a pán spravodajca navrhuje, aby sme ich prijali.
Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj
hlasovali.
Prezentovalo sa 109 poslancov.
Za návrh hlasovalo 104 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Konštatujem, že body spoločnej
správy, tak ako ich
predniesol
pán spoločný spravodajca, sme prijali.
Poslanec I. Rosival:
Ďalej páni poslanci Pokorný a Sečánsky
navrhli niektoré
body
vyňať na osobitné hlasovanie. Sú to
body: 2, 3, 5, 12,
17,
21, 22, 26, 27, 28, 30, 31,
34, 36, 40, 52, 55 a 58.
Tieto body
sa vynímajú zo
spoločného hlasovania. (Šum
v
sále.)
Ospravedlňujem sa, ale čítal som body,
ktoré sa vyníma-
jú
zo spoločného hlasovania, nie o ktorých budeme hlasovať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ale, pán spoločný spravodajca, o bode 27 sme už hlaso-
vali, aj o
bode 34 sme už hlasovali. Vy ste ich uviedli
v
predošlom hlasovaní, to znamená, že sme ich prijali.
Poslanec I. Rosival:
Áno,
ospravedlňujem sa, o týchto bodoch už
nebudeme
hlasovať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Čiže bod 27 a 34 treba vyčiarknuť. Áno?
Poslanec I. Rosival:
Áno. O uvedených bodoch navrhujem
hlasovať osobitne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže budeme hlasovať teraz samostatne o
bode 2?
Poslanec I. Rosival:
Nie, pán
predseda, teraz som len oznámil
body, ktoré
navrhujem
vyňať, a ďalej odporúčam hlasovať
jedným hlasova-
ním
o ďalšej skupine bodov.
Odporúčam, aby sme jedným hlasovaním
hlasovali o týchto
bodoch
spoločnej správy: 8, 10 § 4 písm.
m), 14, 18, 25,
32,
33, 35, 51 a 59. Všetky tieto body odporúčam neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bodoch 8, 10 § 4 písm. m), 14, 18, 25, 32,
33,
35, 51 a 59 en bloc s návrhom neprijať ich.
Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď
hlasovali.
Prezentovalo sa 110 poslancov.
Za návrh hlasovali 3 poslanci.
Proti návrhu hlasovalo 101 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Takže tieto body zo spoločnej
správy, ako ich prečítal
pán
spoločný spravodajca, sme neschválili.
Poslanec I. Rosival:
Ďalej navrhujem osobitné hlasovanie o
dotknutých bodoch
spoločnej
správy. Pán poslanec Pokorný
navrhol bod 11 spo-
ločnej
správy neprijať. Pri hlasovaní o bode 11
spoločnej
správy
navrhujem tento bod prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode 11 spoločnej
správy.
Pán spravodajca ho navrhuje prijať.
Prezentovalo sa 111 poslancov.
Za návrh hlasovalo 98 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovali 2 poslanci.
Tento pozmeňovací návrh sme prijali.
Poslanec I. Rosival:
Ďalej
navrhujem hlasovať o bode 41 spoločnej správy.
Bod
41 navrhujem prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode 41 spoločnej správy.
Trošku sme to po-
miešali,
pretože vždy sa hlasuje o spoločnej
správe a potom
o
pozmeňovacích a doplňovacích poslaneckých návrhoch.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spravodajca na-
vrhuje
tento bod prijať.
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 102 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 9 poslanci.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento návrh sme prijali.
Poslanec I. Rosival:
Zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie boli vyňaté
body
26, 30, 40 a 58. Budeme o nich hlasovať
osobitne. Bod
26
spoločnej správy navrhujem prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže hlasujeme o bode 26 spoločnej
správy s návrhom na
prijatie.
Prezentovalo sa 108 poslancov.
Za návrh hlasovalo 93 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže sme prijali bod 26 spoločnej
správy.
Poslanec I. Rosival:
Ďalej navrhujem hlasovanie o bode 30 spoločnej správy.
Podľa
spoločného názoru výboru pre
pôdohospodárstvo odporú-
čam
tento bod neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode 30 spoločnej správy.
Pán spravodajca
navrhuje
tento bod neprijať.
Prezentovalo sa 111 poslancov.
Za návrh hlasovalo 21 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže bod 30 spoločnej správy sme
neprijali.
Poslanec I. Rosival:
Ďalej budeme hlasovať o bode 40 spoločnej
správy. Navr-
hujem
tento bod neprijať vzhľadom na to, že
sme prijali bod
41.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Bod 41
sme už prijali, preto pán
spoločný spravodajca
odporúča
bod 40 neprijať. Takže hlasujeme o bode
40 spoloč-
nej
správy.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 14 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 83 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže sme tento bod spoločnej správy
neprijali.
Poslanec I. Rosival:
Ďalej budeme hlasovať o bode 58
spoločnej správy. Bod
58
odporúčam neprijať.
Predseda
NR SR I. Gašparovič.
Hlasujeme o bode 58 spoločnej správy s návrhom
neprijať.
Prezentovalo sa 108 poslancov.
Za návrh hlasovalo 15 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Takže sme tento bod spoločnej správy
neprijali.
Poslanec I. Rosival:
Pán
poslanec Sečánsky navrhol
na osobitné hlasovanie
viaceré
body. Z navrhovaných bodov sme o bodoch 30 a 40 spo-
ločnej
správy už rozhodli pri hlasovaní o
návrhoch pána po-
slanca
Pokorného. O ostatných bodoch budeme hlasovať osobit-
ne.
Bod 2 spoločnej správy odporúčam neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prečo, pán poslanec?
Poslanec I. Rosival:
Preto, lebo pôvodné znenie slova
"živočíšny" je vhod-
nejšie.
Čiže bod 2 odporúčam neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 104 poslancov.
Za návrh hlasovalo 15 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Takže bod 2 spoločnej správy sme
neprijali.
Poslanec I. Rosival:
Bod 3 spoločnej správy odporúčam
neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode 3 spoločnej správy s
návrhom neprijať.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 41 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento bod spoločnej správy sme neprijali.
Poslanec I. Rosival:
Bod 5 spoločnej správy odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode 5 spoločnej správy s odporúčaním pána
spravodajcu
tento bod prijať.
Prezentovalo sa 110 poslancov.
Za návrh hlasovalo 101 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže bod 5 spoločnej správy sme prijali.
Poslanec I. Rosival:
Ďalej nasleduje bod 12. Tento bod
odporúčam neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode 12 s odporúčaním pána spravodajcu ne-
prijať
ho.
Prezentovalo sa 111 poslancov.
Za návrh hlasovalo 31 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Takže
sme tento návrh neprijali.
Poslanec I. Rosival:
Nasleduje hlasovanie o bode číslo 17.
Vzhľadom na pres-
nejšiu
formuláciu poslanca Novotného, ktorá
odznie, navrhu-
jem
tento bod neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže
hlasujeme o bode 17 s návrhom
pána spoločného
spravodajcu
neprijať ho.
Poslanec I. Rosival:
Pán poslanec Novotný svoju presnejšiu formuláciu pred-
niesol
v rozprave. Budeme o nej hlasovať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prezentovalo sa 109 poslancov.
Za návrh hlasovalo 12 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 89 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Takže sme bod 17 spoločnej správy
neprijali.
Poslanec I. Rosival:
Bod číslo 21 spoločnej správy odporúčam
neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode číslo 21 spoločnej správy s odporúča-
ním
neprijať ho. Ústavnoprávny výbor tam navrhoval...
Poslanec I. Rosival:
Ústavnoprávny výbor nerobil rozdiel medzi
slovami "cho-
vanie"
a "držanie", ktoré sú však rozdielne, preto nie je
vhodné
prijať legislatívnu skratku navrhnutú
ústavnoprávnym
výborom.
Slová "chovanie" a "držanie" majú dva rôzne významy.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, budeme hlasovať.
Prezentovalo sa 111 poslancov.
Za návrh hlasovalo 21 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Bod 21 spoločnej správy sme neprijali.
Poslanec I. Rosival:
Ďalej
nasleduje hlasovanie o bode číslo 22 spoločnej
správy.
Odporúčam tento bod neprijať.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Hlasujeme o bode číslo 22 spoločnej
správy s návrhom
neprijať
ho.
Prezentovalo sa 107 poslancov.
Za návrh hlasovalo 15 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže bod 22 sme neprijali.
Poslanec I. Rosival:
Bod 27 navrhujem v hlasovaní prijať.
Pardon. Ospravedl-
ňujem
sa. Hlasujeme o bode 28. Tento bod odporúčam neprijať,
pretože
sme už prijali bod 29 s presnejšou dikciou.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, hlasujeme. Spravodajca odporúča bod 28 nepri-
jať
ho.
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 6 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 91 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Takže sme bod 28 spoločnej správy
neprijali.
Poslanec I. Rosival:
Ďalej je na hlasovanie zaradený bod 30,
ale o tomto bo-
de
nie je potrebné hlasovať, pretože sme sa k tomuto bodu
vyjadrili
pri návrhu pána poslanca Pokorného. Preto nasledu-
je
hlasovanie o bode 31. Skôr ako pristúpime k hlasovaniu,
prosím,
aby sme si všetci v spoločnej správe
opravili slovo
"ekologickým"
na správne slovo "etologickým". V tomto prípa-
de
je preklep, omyl. Odporúčam, aby sme tento bod neprijali.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode 31
spoločnej správy. Pán spoločný
spravodajca
navrhuje neprijať tento bod.
Prezentovalo sa 105 poslancov.
Za návrh hlasovalo 10 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Bod 31 spoločnej správy sme neprijali.
Poslanec I. Rosival:
Hlasovanie o nasledujúcom bode 36
dávam na úvahu po-
slancom. Ide o
§ 23 navrhovaného zákona a v podstate ide
o
skutočnosť, či zviera zverené do útulku
zostáva majetkom
pôvodného vlastníka najmenej 21 dní, alebo dlhšie
obdobie
ako
21 dní. Na túto skutočnosť boli rôzne názory. Niektorí
experti považujú 21
dní za dostatočný čas, iní za príliš
krátky
čas na stratu vlastníctva. Preto nechávam na zváženie
poslancov
hlasovanie za, alebo proti.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán spoločný spravodajca, páni poslanci
teraz nevedia,
za
čo budú hlasovať, či za 21, alebo za
niečo iné. Treba im
vysvetliť,
že ak budú hlasovať za bod 36, čo bude platiť.
Poslanec I. Rosival:
Ak budú hlasovať za bod 36, vypustia sa z § 23 odseky
2
a 3 a vypustí sa text: "Túlavé zviera zverené do útulku
pre
zvieratá musí byť držané k dispozícii vlastníka najmenej
21
dní. Po uplynutí tejto lehoty držiteľ zvieraťa sa stáva
jeho
vlastníkom." Ak hlasujeme za návrh v bode 36, hlasujeme
za
vypustenie tohto odseku z § 23 a hlasujeme za to, aby
pôvodný
vlastník zvieraťa nestratil svoje
zviera v 21. deň
pobytu
zvieraťa v útulku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže vieme, o čom budeme hlasovať. Ak budeme hlasovať
za
bod 36, majiteľ zviera stratí, ak
budeme hlasovať proti,
ostane
mu.
Poslanec I. Rosival:
Ak budeme hlasovať za bod 36, majiteľ
zvieraťa nestratí
svoje
zviera 21. deň jeho pobytu v útulku. Bude majiteľom
dlhší
čas. Ide o túlavé zviera umiestnené v útulku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dobre.
Pán poslanec Miklušičák.
Poslanec J. Miklušičák:
Chcem
len doplniť vysvetlenie
pána predkladateľa, že
v
prípade, že by sme to neprijali, útulky
by vlastne museli
držať
zviera, kým by nezahynulo prirodzenou smrťou, pokiaľ
by
sa neprihlásil majiteľ. Preto to treba ponechať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno,
pán poslanec, ale keď mám nejakého drahého psa
a
stratí sa mi a dozviem sa o ňom až 22. deň, tak ho stra-
tím
tiež.
Poslanec J. Miklušičák:
Ak
ho máte riadne
zaregistrovaného, má známku, podľa
tej
známky ho do 21 dní určite nájdu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
A čo keď som na služobnej ceste?
Poslanec J. Miklušičák:
V takom prípade navrhnite inú lehotu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Rozpravu k tomuto bodu sme skončili.
Prosím, pán spo-
ločný
spravodajca dal na našu úvahu, aby sme o tom hlasovali
tak,
alebo onak.
Pán poslanec Pokorný, ale už žiadne
vysvetľovanie, po-
chopili
sme.
Poslanec J. Pokorný:
Chcel som vysvetliť a podporiť pána spoločného spravo-
dajcu.
Práve ja som navrhoval prijať bod 58 písm. g). Vy-
hláška
o útulkoch by toto riešila a nenastali by problémy,
o
ktorých sme hovorili.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ráta sa
s tým, že vyhláška sa vydá.
Prosím, hlasujeme
o
bode číslo 36 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca
vám
dáva na vlastnú úvahu. Počuli ste vysvetlenie za a proti.
Prezentovalo sa 112 poslancov.
Za návrh hlasovalo 66 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Bod 36 sme prijali.
Poslanec I. Rosival:
O bode 40, ktorý nasleduje, sme už rozhodli v hlasova-
niach
o návrhoch pána poslanca Pokorného.
Preto nasleduje hlasovanie o bode 52 spoločnej správy.
Bod
52 odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode číslo 52 spoločnej
správy s návrhom
spoločného
spravodajcu tento bod prijať.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 109 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Takže bod 58 spoločnej správy sme
prijali.
Poslanec I. Rosival:
Posledný bod je bod 55. Tento bod
odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode 55 spoločnej správy
s návrhom prijať
ho.
Prezentovalo sa 111 poslancov.
Za návrh hlasovalo 103 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže sme prijali aj tento posledný bod
spoločnej sprá-
vy.
Poslanec I. Rosival:
V ďalšej časti budeme hlasovať osobitne o jednotlivých
návrhoch
pánov poslancov, ktoré odzneli v rozprave.
Ako prvá vystúpila v rozprave pani
poslankyňa Lazarová.
Jej
prvý pozmeňovací návrh doplňoval § 6
ods. 1 textom "vy-
blokovanie
vedomia pri usmrtení hydiny nie je nevyhnutné".
Návrh
odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže hlasujeme o pozmeňovacom návrhu
pani poslankyne
Lazarovej k § 6 odsek 1. Spoločný spravodajca
ho navrhuje
prijať.
Prezentovalo sa 105 poslancov.
Za návrh hlasovalo 92 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento pozmeňovací návrh sme prijali.
Poslanec I. Rosival:
Druhý návrh smeroval k § 24 ods. 2, kde
navrhla doplniť
text "pokiaľ nie sú chránené
medzinárodnými konvenciami".
Návrh
odporúčam neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa. Hlasujeme o
druhom pozmeňovacom
návrhu
pani poslankyne Lazarovej s odporúčaním
pána spravo-
dajcu
neprijať ho.
Prezentovalo sa 108 poslancov.
Za návrh hlasovalo 13 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Tento pozmeňovací návrh sme neprijali.
Poslanec I. Rosival:
Tretí návrh pani poslankyne
Lazarovej sa dotýka § 28
ods.
1, kde za slovo
"zvieratách" navrhuje
vložiť slová
"a
chov laboratórnych zvierat".
Tento návrh odporúčam pri-
jať.
Dovoľujem si ešte pripomenúť, že v
rámci hlasovania en
bloc
sme prijali bod 46, ktorý pani
poslankyňa svojím návr-
hom
ďalej dopĺňa. Odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o treťom návrhu pani poslankyne Lazarovej,
ktorý
sa týka § 28 ods. 1. Spravodajca ho navrhuje prijať.
Prezentovalo sa 111 poslancov.
Za návrh hlasovalo 95 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Prijali sme aj tento pozmeňovací návrh.
Poslanec I. Rosival:
Vo svojom štvrtom návrhu pani poslankyňa
navrhla v § 28
ods.
2 písm. c) vypustiť. Návrh odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o ďalšom návrhu pani poslankyne Lazarovej,
ktorá navrhuje v § 28 ods. 2 písm. c) vypustiť.
Spravodajca
navrhuje
prijať tento návrh.
Prezentovalo sa 111 poslancov.
Za návrh hlasovalo 101 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže sme prijali aj tento návrh.
Poslanec I. Rosival:
Vo svojom poslednom návrhu pani
poslankyňa navrhuje do-
plniť
§ 32 písm. a) tak, že navrhuje vložiť text "s výnimkou
chránených
živočíchov". Tento návrh neodporúčam prijať, pre-
tože chránené živočíchy sú predmetom inej
právnej úpravy
v
osobitnom zákone.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Návrh pani po-
slankyne
Lazarovej spravodajca odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 10 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.
Posledný návrh sme neschválili.
Poslanec I. Rosival:
Ako ďalší vystúpil v rozprave pán
poslanec Švec. Jeho
prvý
návrh na zmenu § 24 ods. 1 navrhujem
neprijať, pretože
sme
už prijali návrh pani poslankyne Lazarovej, ktorý riešil
túto
problematiku. Preto navrhujem o tomto návrhu nehlaso-
vať.
Druhým návrhom pána poslanca Šveca
bolo doplniť § 27
ods.
e). Tento návrh bol už splnený prijatím bodu 43 spoloč-
nej
správy, a preto tiež nie je potrebné o ňom hlasovať.
Tretí návrh pána poslanca sa dotýka §
27 písmena d).
Navrhuje
doplnenie slov "je v súlade s
podmienkami správnej
laboratórnej
praxe". Návrh odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím,
prezentujme sa a
hneď hlasujme. Návrh pána
spravodajcu
je prijať tento návrh pána poslanca Šveca.
Prezentovalo sa 112 poslancov.
Za
návrh hlasovalo 108 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento pozmeňovací návrh sme prijali.
Poslanec I. Rosival:
Štvrtá
pripomienka pána poslanca
smerovala k § 28
ods.
2 písm. c). Tento návrh sa tiež
vyriešil prijatím pri-
pomienky
pani poslankyne Lazarovej.
Piaty návrh pána poslanca Šveca sa dotýka § 31, v kto-
rom
navrhuje vložiť nový odsek a) znenia:
"udeľuje a odníma
oprávnenie
(akreditáciu) na chov laboratórnych zvierat". Ná-
vrh
odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Budeme
sa prezentovať a hneď hlasovať. Pán spoločný
spravodajca
navrhuje prijať pozmeňovací návrh pána
poslanca
Šveca
k § 31.
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 100 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Takže sme tento návrh pána poslanca Šveca
prijali.
Poslanec I. Rosival:
To bol predposledný návrh. Posledný návrh
pána poslanca
Šveca
znie: v § 35 doplniť nové písmeno u) v znení "chová
laboratórne
zvieratá". Vzhľadom na prijatie zmeny v § 28 od-
porúčam
tento jeho návrh prijať.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Budeme hneď hlasovať. Pán spoločný
spravodajca navrhuje
prijať pozmeňovací návrh pána poslanca Šveca.
Ide o § 35
s
doplnením nového písmena u).
Prezentovalo sa 110 poslancov.
Za návrh hlasovalo 93 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže tento návrh sme prijali.
Poslanec I. Rosival:
Tretím
účastníkom rozpravy bol pán poslanec Novotný.
Odporúčam
všetky jeho návrhy schváliť a hlasovať o nich jed-
ným
hlasovaním. Ide o návrhy, s ktorými sa stotožnil aj ges-
torský
výbor pre pôdohospodárstvo.
Návrhy sa týkajú § 6 ods. 1, kde slová
"vyblokovaní ve-
domia" sa majú
nahradiť slovami "zbavení
vedomia" a túto
zmenu
vykonať vo všetkých nadväzujúcich ustanoveniach.
Ďalej
sa týkajú § 5 ods. 1
písm. d), kde na koniec
ustanovenia
sa vložia slová "a
deratizácii". A napokon § 15
ods.
1, kde sa vypúšťa posledná veta vládneho návrhu a navr-
huje
sa zaradiť text "prítomnosť osoby
ani zbavenie vedomia
sa
pri usmrtení jatočných zvierat určených
na vlastnú spot-
rebu
chovateľa nevyžaduje". Text pokračuje: "Chovateľ je po-
vinný
mať k dispozícii pre naliehavé situácie
nástroj a po-
môcky spôsobujúce zbavenie vedomia a
vykrvenia." A ďalej
v
tomto § 15 ods. 1 sa v prvej vete slovo "zabitie" má na-
hradiť
slovom "usmrtenie". Slová "všeobecnú konzumáciu" žia-
da
pán poslanec nahradiť slovami "verejnú konzumáciu". Odpo-
rúčam,
aby sme hlasovali en bloc a tieto návrhy prijali.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme en bloc o týchto ná-
vrhoch
pána poslanca Novotného s odporúčaním pána spoločného
spravodajcu
prijať ich.
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 112 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže sme prijali všetky pozmeňovacie
návrhy pána po-
slanca
Novotného.
Poslanec I. Rosival:
Ďalej v rozprave vystúpil pán poslanec Pokorný. Jeho
prvému
návrhu na osobitné hlasovanie sme vyhoveli pri hlaso-
vaní
o bodoch spoločnej správy. Ďalej
navrhol v § 17 vypus-
tiť
slová "nad rozsah uznaných
plemenných znakov" a ďalšie
slová
"z dôvodu osobitného záujmu
významného pre zvieratá".
Návrh odporúčam
neprijať, pretože sa
domnievam, že táto
problematika
je dostatočne pokrytá vo vládnom návrhu zákona.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, hlasujme o prvom návrhu pána
poslanca Pokorného
s
návrhom neprijať jeho pozmeňovací návrh týkajúci sa § 17.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 15 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Takže tento pozmeňovací návrh neprešiel.
Poslanec I. Rosival:
Ďalší návrh poslanca Pokorného sa týka
zmeny v odseku
1
§ 33.
Navrhuje vložiť nový
text: "Okresné veterinárne
správy ustanovujú
na výkon inšpektorov
ochrany zvierat
i
z radov spôsobilých občanov a
vymedzia im rozsah ich
oprávnení."
Neodporúčam prijať, pretože navrhovaná
zmena by
bola
v rozpore s ďalšími ustanoveniami citovaného paragrafu,
ktorý
definuje spôsobilých občanov. Navrhujem neprijať tento
návrh.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Môžeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca navrhuje ne-
prijať
pozmeňovací návrh pána poslanca Pokorného týkajúci sa
§
23 ods. 1 s novým textom.
Prezentovalo sa 111 poslancov.
Za návrh hlasovalo 9 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Takže sme tento návrh na zmenu neprijali.
Poslanec I. Rosival:
Ďalšou vystupujúcou bola pani poslankyňa
Rusnáková. Na-
vrhla
11 pripomienok. K § 3 ods. 2 písm. b)
návrh odporúčam
neprijať
vzhľadom na to, že návrh je odôvodňovaný najmä vo
vzťahu
k hydine, čo sa už vyriešilo prijatím
pozmeňovacieho
návrhu.
Navrhujem neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Budeme hlasovať o návrhoch pani poslankyne Rusnákovej.
Pán
spoločný spravodajca navrhuje prvý návrh neprijať.
Prezentovalo sa 110 poslancov.
Za návrh hlasovali 3 poslanci.
Proti návrhu hlasovalo 89 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže prvý pozmeňovací návrh pani
poslankyne neprešiel.
Poslanec I. Rosival:
Jej ďalší návrh sa týkal § 5 písm. g).
Tento návrh tiež
odporúčam
neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Rusnáková sa hlási.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán
predsedajúci, chcem oznámiť,
že sťahujem návrhy
číslo
4 a číslo 8, pretože sú tam
alternatívne, a deviaty
návrh
je formulovaný lepšie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán
spoločný spravodajca, budeme
hlasovať o návrhoch
pani
poslankyne bez bodov 4 a 8.
Poslanec I. Rosival:
Tretí návrh, ktorý navrhuje v § 5 ods. 2
zaviesť termín
"kŕmne
zviera", odporúčam neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme teda o návrhu
pani poslankyne Rusnákovej
k
§ 5 ods. 2 s návrhom pána spravodajcu neprijať ho.
Prezentovalo sa 111 poslancov.
Za návrh hlasovalo 9 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 91 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento návrh neprešiel.
Poslanec I. Rosival:
V piatej pripomienke pani poslankyne sa v § 7 navrhuje
vymeniť pojem
"divé zviera" na pojem "voľne žijúci živo-
čích".
Odporúčam návrh neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Budeme
hlasovať o ďalšom pozmeňovacom návrhu k § 7
ods.
1. Pán spoločný spravodajca ho navrhuje neprijať.
Prezentovalo sa 103 poslancov.
Za návrh hlasovalo 7 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 84 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Takže sme neprijali ani tento návrh.
Poslanec I. Rosival:
V
šiestom návrhu pani
poslankyne sa navrhuje zmena
§
7 ods. 3. Navrhuje sa nové znenie
"Ustanovenie ods. 2 sa
nevzťahuje
na chov a držbu osobitne chránených
živočíchov."
Tento
návrh odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, hlasujme o ďalšom návrhu pani
poslankyne Rusná-
kovej
k § 7 ods. 3, kde navrhuje zmenu znenia. Pán spravo-
dajca
ho odporúča prijať.
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 49 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže sme neprijali ani tento pozmeňovací
návrh.
Poslanec I. Rosival:
Siedmy návrh odporúča doplniť § 10 o
slová "a v areáli
jeho
výskytu". Návrh odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o ďalšom pozmeňovacom návrhu pani poslankyne
Rusnákovej
k § 10. Spravodajca ho odporúča prijať.
Prezentovalo sa 114 poslancov.
Za návrh hlasovalo 40 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento pozmeňovací návrh sme neprijali.
Poslanec I. Rosival:
Deviata
pripomienka smeruje k § 16. Navrhuje zaradiť
nový
odsek 4 tohto znenia: "Ustanovenie ods. 1 sa nevzťahuje
na
chov a držbu osobitne chránených živočíchov." Odporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o ďalšom návrhu pani poslankyne
s odporúčaním
pána
spoločného spravodajcu prijať ho. Nehlasovali sme o ta-
komto
istom návrhu pani poslankyne Lazarovej?
Poslanec I. Rosival:
Nie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 51 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Tento návrh neprešiel.
Poslanec I. Rosival:
Desiaty návrh pani poslankyne hovorí o
vyradení § 20.
Návrh
odporúčam neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím,
hlasujme o ďalšom návrhu s odporúčaním pána
spravodajcu
neprijať ho.
Prezentovalo sa 114 poslancov.
Za návrh hlasovalo 13 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 85 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento pozmeňovací návrh sme neprijali.
Poslanec I. Rosival:
Posledný
návrh poslankyne Rusnákovej
je doplniť § 34
ods.
2 o nový text: "V prípade, ktorý neznesie odklad, je
poverený
pracovník oprávnený vykonať opatrenie
priamo." Od-
porúčam
návrh prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím,
hlasujme o poslednom
návrhu pani poslankyne
Rusnákovej
s odporúčaním spoločného spravodajcu prijať ho.
Prezentovalo sa 118 poslancov.
Za návrh hlasovalo 46 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže sme neprijali ani tento pozmeňovací
návrh.
Poslanec I. Rosival:
V
rozprave ďalej vystúpil pán predseda Národnej rady
a
do § 6 navrhol zaradiť slová "podľa možnosti". Odporúčam
tento
návrh neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán
poslanec navrhol
tento
návrh neprijať.
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 39 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Tento pozmeňovací návrh neprešiel.
Poslanec I. Rosival:
Posledný v rozprave som vystúpil ja ako spoločný spra-
vodajca
a navrhol som doplniť § 5 ods. 2 písm. c) o slová
"s výnimkou
tlmenia nebezpečných nákaz". Návrh odporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o návrhu pána spoločného
spravodajcu. Odporú-
ča
tento návrh prijať.
Prezentovalo sa 118 poslancov.
Za
návrh hlasovalo 103 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Tento návrh sme schválili.
Poslanec I. Rosival:
Tým sme vyčerpali všetky pozmeňovacie
návrhy zo spoloč-
nej
správy i návrhy, ktoré odzneli v rozprave. Prosím preto,
pán
predseda, o hlasovanie o zákone ako celku v znení prija-
tých
zmien a doplnkov.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán spravodajca. V súlade s
ustanovením § 26
ods.
1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o tomto
zákone
ako celku so schválenými pripomienkami a doplnkami.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spravodajca od-
porúča
zákon prijať.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 105 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili vládny
návrh zákona Ná-
rodnej rady Slovenskej republiky o ochrane
zvierat. (Po-
tlesk.)
Ďakujem pekne za spoluprácu, pán
spravodajca.
Poslanec I. Rosival:
Vážený pán predseda,
dovoľte
mi na záver poďakovať všetkým, ktorí priamo
a
nepriamo prispeli k tvorbe tohto
zákona, kolegyniam a ko-
legom poslancom, všetkým pracovníkom aktivistických ochra-
nárskych
organizácií, pracovníkom ministerstva pôdohospodár-
stva,
Národnej rady, všetkým ďakujem za pomoc, ktorú poskyt-
li
pri vypracúvaní tohto zložitého zákona. Ďakujem vám veľmi
pekne.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. S faktickou
poznámkou sa hlási
pán
poslanec Filkus.
Poslanec R. Filkus:
Dovoľte mi povedať najmä preto, že
nebýva zvykom, že
pripomienky
z pléna vlastne vytvoria zákon, že toto bol kla-
sický
príklad toho, keď plénum skutočne zákon vytvorilo. To,
samozrejme,
nie je atak na ministra
pôdohospodárstva. Chva-
labohu,
som strašne rád, že ten zákon teraz existuje, ale
keď
ste si všimli, tak sme tu vytvorili celkom nový zákon
v
porovnaní s jeho podkladom. Čiže aj tento prístup stojí za
to,
aby sme si ho povšimli.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Panie poslankyne, páni poslanci,
budeme pokra-
čovať
v rokovaní.
Ď a l š í m bodom programu je
Správa
o výsledkoch kontrolnej
činnosti Najvyššieho
kontrolného
úradu Slovenskej republiky za rok 1994.
Podľa § 5 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slo-
venskej
republiky Najvyšší kontrolný úrad predkladá Národnej
rade
Slovenskej republiky najmenej raz do
roka správu o vý-
sledkoch
kontrolnej činnosti.
Správu ste dostali ako tlač 105. Máte k nej rozdanú aj
spoločnú
správu o výsledkoch prerokovania vo výboroch Národ-
nej
rady spolu s návrhom na uznesenie ako tlač 105a.
Správu uvedie, tak ako sme to schválili
pri programe,
predseda
Najvyššieho kontrolného úradu
Slovenskej republiky
pán
Štefan Balejík. Prosím pána predsedu, aby sa ujal slova.
Predseda Najvyššieho
kontrolného úradu SR Š. Balejík:
Vážený pán predseda,
vážená vláda,
vážené dámy,
vážení páni poslanci,
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vykonával
svoju
činnosť v zmysle ústavného zákona číslo
460/1992 Zb.,
podľa článku 60 až 63 ústavy, ako aj v zmysle zákona číslo
39/1993
Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej repub-
liky.
Úrad je štátnym orgánom, ktorý je vo svojej kontrolnej
činnosti
nezávislý, viazaný len zákonom.
Najvyšší kontrolný
úrad
bol konštituovaný v polovici roku 1993 a rok predchá-
dzajúci, teda rok
1994, môžeme hodnotiť ako rok ucelenej
práce
Najvyššieho kontrolného úradu pri plnení úloh vychá-
dzajúcich
zo zákona a z potrieb našej spoločnosti.
V roku 1994 ukončili pracovníci
Najvyššieho kontrolného
úradu Slovenskej republiky celkove 132
kontrolných akcií.
Ich
výsledky sú zahrnuté a zhrnuté a zovšeobecnené v predlo-
ženej správe o
výsledkoch kontrolnej činnosti
Najvyššieho
kontrolného
úradu za rok 1994. Výsledky sme zhrnuli
a uspo-
riadali
do štyroch samostatných častí, čím sme sledovali vy-
jadriť komplexný a
objektívny rozsah činnosti
Najvyššieho
kontrolného
úradu za rok 1994. Bol to rok netypický, pretože
v
priebehu roka došlo k dvom výmenám ústavných činiteľov
Najvyššieho
kontrolného úradu, čo poznamenalo výsledky práce
Najvyššieho
kontrolného úradu.
V prvej časti správy sú vykázané výsledky pri zabezpe-
čovaní
kontrolnej činnosti zameranej na získanie podkladov
na vypracovanie stanoviska k návrhu štátneho záverečného
účtu Slovenskej republiky za rok 1993 podľa § 5 ods. 1 zá-
kona
číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slo-
venskej
republiky.
Výsledky kontrol všeobecne poukázali na
nedostatky dis-
ciplinárneho
charakteru a priestupky administratívneho
cha-
rakteru
na strane jednej, no na strane druhej
sa zistili aj
nedostatky
závažného charakteru, a to tak v rezortoch, štát-
nych
úradoch, ako aj v iných podriadených organizáciách.
Kontrolné zistenia a nálezy
potvrdzujú stále značný
rozsah nedostatkov
v evidencii a realizácii rozpočtových
opatrení,
ale aj v časovom a účelovom čerpaní a použití roz-
počtových
prostriedkov, čím dochádzalo k
porušovaniu či ne-
dodržiavaniu záväzných
pravidiel upravujúcich rozpočtové
hospodárenie.
Tieto nedostatky boli zistené najmä v oblas-
tiach verejného obstarávania tovarov, služieb a verejných
prác,
obstarávania hmotného a nehmotného
majetku a financo-
vania
zhodnotenia hmotného majetku, v poskytovaní príspevkov
zo
štátneho rozpočtu a dotácií
občianskym združeniam a fy-
zickým a
právnickým osobám, v
uplatňovaní a dodržiavaní
úsporných
opatrení vlády Slovenskej republiky, ako aj vo ve-
dení
účtovníctva.
V druhej
časti sú vyhodnotené výsledky
vybraných kon-
trol,
ktoré vykonal Najvyšší kontrolný úrad
na základe pod-
netov
v priebehu I. polroku 1994. Boli to napríklad kontrola
dodržiavania
zákona číslo 194/1990 Zb. v znení zákona Slo-
venskej
národnej rady číslo 68/1992 Zb. o
lotériách a iných
podobných
hrách, v oblasti verejných súťaží, kontrola hospo-
dárenia
s rozpočtovými prostriedkami,
nakladania s majetkom
štátu,
verejných súťaží, verejných dražieb, použitia dotácií
zo
štátneho rozpočtu poskytnutých obciam.
V tretej časti sú zahrnuté výsledky
kontrolnej činnosti
Najvyššieho
kontrolného úradu, ktoré vychádzali z plánu kon-
trolnej činnosti v
II. polroku 1994,
schváleného orgánmi
Najvyššieho kontrolného úradu. Musím podotknúť, že
za I.
polrok
plán kontrolnej činnosti na Najvyššom kontrolnom úra-
de
nebol vypracovaný. V tejto
kapitole alebo v tejto časti
sú zahrnuté
najmä tieto oblasti:
kontrola hospodárenia
s
účelovými prostriedkami štátneho
rozpočtu v roku 1994,
kontrola
plnenia opatrení vyplývajúcich z
prevzatia majetku
po
bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republike prí-
slušnými
orgánmi Slovenskej republiky, kontrola dodržiavania
zákonných
postupov pri prevode majetku štátu na iné osoby
podľa
zákona číslo 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov,
kontrola
výkonu a uplatňovanie práv a dodržiavanie povinnos-
tí vyplývajúcich z finančno-ekonomických vzťahov,
ktorých
účastníkom je štát
v oblasti bankovníctva a poisťovníctva,
kontrola
aplikácie nového daňového systému vo
vybraných da-
ňových
a colných úradoch.
Vo štvrtej časti sú uvedené výsledky
kontrol realizova-
ných nad
rámec zamerania kontrolnej činnosti Najvyššieho
kontrolného
úradu v II. polroku 1994 najmä na
základe poda-
nia
a rôznych oznámení. Pri tejto
príležitosti chcem uviesť
na správnu
mieru deklarovanie nálezov,
uvedené v správe
o
vykonaných kontrolách.
V správach sa uvádza takmer pri všetkých
zisteniach ako
neoprávnené použitie
finančných prostriedkov zo štátneho
rozpočtu.
Takáto deklarácia obstojí, ale len voči príslušným
pravidlám
a predpisom, a možno ich zahrnúť do kategórie dis-
ciplinárnych
porušení, či medzi priestupky administratívneho
charakteru.
Uvediem príklad. Ak subjekt kontrolovaný v rámci
rozpočtovej
kapitoly nakúpi materiál potrebný na prevádzku
a
svoju činnosť a prekročí tým príslušnú rozpočtovú položku,
pričom
inú položku má nevyčerpanú, potom je to
priestupok
disciplinárneho charakteru, pretože nebol vopred vyžiadaný
a
schválený súhlas na
zmenu prevodu týchto prostriedkov
z
účtu na účet od správcu štátneho
rozpočtu, t.j. od Minis-
terstva
financií Slovenskej republiky na zmenu
účelu použi-
tia
finančných prostriedkov. Ide teda o dodržiavanie rozpoč-
tovej
disciplíny.
Tieto pojmy sa často zamieňajú a pri
absencii objektív-
neho
posudzovania jednotlivých prípadov sa
neoprávnene kri-
minalizujú najmä
v masmédiách. Vo
väčšine prípadov ide
o
disciplinárne priestupky alebo priestupky administratívne-
ho
charakteru a tie treba riešiť buď úpravou pravidiel, ale-
bo
legislatívnych predpisov, alebo
disciplinárnym postihom.
Teda
nejde o premárnené finančné
prostriedky, alebo nebodaj
o
rozkradnuté, ako sa často účelovo interpretuje.
Samozrejme, toto neplatí paušálne
o všetkých ziste-
niach.
Najvyšší kontrolný úrad sa vo svojej
ďalšej činnosti
bude
touto vecou zaoberať a v budúcnosti bude zrozumiteľnej-
šie
deklarovať kontrolné zistenia, či
ide o prípady disci-
plinárneho charakteru,
alebo o veci trestného charakteru
tak,
aby sa nemohli tieto zistenia účelovo zneužívať, ako to
bolo
doposiaľ.
Záverom možno konštatovať, že výsledky
kontrol za rok
1994
poukazujú na nedostatky, ktoré sa
nemuseli vyskytovať,
ale
poukazujú aj na nehospodárne či neefektívne nakladanie
s
prostriedkami štátneho rozpočtu, kde často je príčinou ab-
sencia zodpovednosti za hospodárenie, absencia pravidelnej
kontrolnej
činnosti rezortov a štátnych úradov a v neposled-
nom
rade aj disciplinované dodržiavanie
rozpočtových pravi-
diel
a vnútorných pravidiel jednotlivých orgánov. Porušovali
sa
aj ďalšie právne predpisy, napríklad zákon
o účtovníctve
najmä
v tom, že sa účtovné veci neviedli tak, ako ukladá zá-
kon,
takisto zákon o verejnom obstarávaní tovarov, služieb
a
verejných prác.
Zákon o
verejnom obstarávaní číslo
263/1993 Z. z. je
žiaduce
analyzovať na súčasné podmienky a potreby a niektoré
jeho časti
novelizovať. Ustanovenie § 16 zákona
číslo
39/1993
Z. z. neumožňuje Najvyššiemu
kontrolnému úradu Slo-
venskej
republiky zverejňovať výsledky
kontrolnej činnosti.
Túto zásadu
dodržiavame. Žiaľ, nestalo sa tak v
prípade
tejto
správy, ktorú médiá mali skôr, ako sa prerokúvala vo
výboroch
Národnej rady, kde sme požadovali
vylúčiť masmédiá
z
prerokúvania v zmysle zákona. Myslím, že sú veci, ktoré by
sa nemali medializovať skôr, ako
ich prerokuje parlament,
ktorý
má právo rozhodnúť, čo sa zverejní, a
čo sa nezverej-
ní.
Správu prerokovali vo výboroch Národnej
rady, kde okrem
dvoch
výborov bol výsledok priaznivý. Pri prerokúvaní boli
vznesené
voči Najvyššiemu kontrolnému orgánu doplňovacie ná-
mety,
ktoré po schválení parlamentom bude Najvyšší kontrolný
úrad
akceptovať v primeranej forme a rozsahu.
Na záver: Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky
je
nezávislým kontrolným orgánom. Má a bude mať
eminentný
záujem
vo svojej činnosti pravdivo, nezávisle a objektívne
vykonávať
kontrolnú činnosť v duchu
zákona číslo 39/1993
Z.
z. a informovať o svojich zisteniach
zákonodarcu, t. j.
parlament.
Ďakujem za vypočutie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja pánu predsedovi
Najvyššieho kontrolného
úradu. Teraz by
som prosil spoločnú
spravodajkyňu výborov
pani
poslankyňu Máriu Bartošíkovú, aby
podala správu o vý-
sledku
prerokovania vo výboroch Národnej rady.
Poslankyňa M. Bartošíková:
Vážený pán predseda,
vážený pán predseda Najvyššieho
kontrolného úradu,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
správu
o výsledkoch kontrolnej
činnosti Najvyššieho
kontrolného
úradu predkladá minimálne
jedenkrát ročne Naj-
vyšší
kontrolný úrad Národnej rade Slovenskej republiky na
základe
článku 62 Ústavy Slovenskej
republiky a na základe
§
5 ods. 3 zákona číslo 39 z roku
1993 Z. z. o Najvyššom
kontrolnom
úrade Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky svojím roz-
hodnutím číslo 216
z 20. marca 1995 pridelil túto správu
o
výsledkoch kontrolnej činnosti
Najvyššieho kontrolného
úradu
na prerokovanie všetkým výborom
Národnej rady Sloven-
skej
republiky okrem mandátového a imunitného
výboru do 27.
apríla 1995.
Zároveň určil výbor
pre financie, rozpočet
a
menu, aby skoordinoval
stanoviská jednotlivých výborov
k
tejto správe.
Všetky výbory, ktorým správa bola pridelená, ju prero-
kovali
v určenom termíne. Správu vzalo na vedomie osem výbo-
rov,
a to: Výbor Národnej rady Slovenskej
republiky pre fi-
nancie,
rozpočet a menu, Výbor Národnej rady
Slovenskej re-
publiky
pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor
Národnej
rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Vý-
bor
Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu,
územnú
správu a národností, Výbor Národnej rady Slovenskej
republiky
pre zdravotníctvo a sociálne veci,
Zahraničný vý-
bor
Národnej rady Slovenskej republiky,
Výbor Národnej rady
Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru
a šport
a
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné pro-
stredie
a ochranu prírody.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky
konštatoval, že predložená správa nezodpovedá
požiadavkám
upraveným v § 13 ods. 1 písm. b) zákona Národnej rady Slo-
venskej republiky o
Najvyššom kontrolnom úrade
Slovenskej
republiky.
Uznesenie k predmetnej správe neprijal
Výbor Ná-
rodnej rady Slovenskej republiky pre obranu a
bezpečnosť,
lebo
podľa § 44 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo
44/1989 Zb. o
rokovacom poriadku Slovenskej
národnej rady
v
znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpo-
lovičná
väčšina všetkých členov výboru. Počet
členov výboru
je
12, prítomných bolo 7, za návrh uznesenia hlasovali 5,
proti
nehlasoval nikto, zdržali sa 2 poslanci.
Osem výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré
správu
prerokovali a vzali na vedomie, tiež odporučilo Ná-
rodnej
rade Slovenskej republiky, aby správu
vzala na vedo-
mie.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady
Slovenskej republiky
odporučil
Národnej rade Slovenskej republiky vrátiť predmet-
nú
správu Najvyššiemu kontrolnému úradu na dopracovanie tak,
aby
bola správou o výsledku činnosti Najvyššieho kontrolného
úradu
Slovenskej republiky za uplynulý kalendárny rok, a nie
za
iné obdobie.
V prijatých uzneseniach výbory uplatnili
niektoré po-
žiadavky.
Výbor
Národnej rady Slovenskej
republiky pre životné
prostredie
a ochranu prírody odporučil požiadať vládu Slo-
venskej
republiky o prehĺbenie kontroly
dodržiavania zákon-
ných
postupov pri prevode majetku štátu na iné osoby podľa
zákona
číslo 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet a menu
požiadal predsedu Najvyššieho
kontrolného
úradu,
aby predložil výboru: a) do 1. októbra 1995 správu
o
výsledkoch trestnoprávneho konania jednotlivých prípadov
uvedených
v správe, b) do 31. 5. 1995 protokoly o
poskytnu-
tých
daňových a colných úľavách v roku 1993
podľa jednotli-
vých
subjektov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre vzdelanie,
vedu,
kultúru a šport požiadal
Ministerstvo školstva Slo-
venskej
republiky a Ministerstvo kultúry Slovenskej republi-
ky,
aby podali výboru informáciu o prijatých opatreniach sú-
visiacich so skutočnosťami uvedenými v správe
Najvyššieho
kontrolného
úradu a o rozpise rozpočtu na rok 1995.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodár-
stvo, privatizáciu a podnikanie odporučil
Výboru Národnej
rady
Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ini-
ciovať
v zmysle článku 87 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
novelizáciu
zákona Národnej rady Slovenskej
republiky číslo
39/1993
Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade a zmenu novely
zákona Národnej
rady Slovenskej republiky
číslo 60/1994
Z. z., ktorým
sa mení a dopĺňa
zákon číslo 92/1991 Zb.
o
podmienkach prevodu majetku štátu na
iné osoby v znení
neskorších
predpisov v § 11 ods. 2 citovaného
zákona, usta-
novenia,
ktoré súvisia s postavením Najvyššieho
kontrolného
úradu
Slovenskej republiky, ďalej v oblasti
jeho financova-
nia
a hospodárenia a požiadať Najvyšší kontrolný úrad Slo-
venskej
republiky o predkladanie takejto správy dvakrát roč-
ne.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
pani poslankyni. Vážení
páni poslanci, panie
poslankyne,
do rozpravy som dostal päť písomných
prihlášok.
Otváram
rozpravu, ale ako prvá sa hlási pani ministerka Kel-
tošová.
Pán poslanec Roman, zapísal som vás do rozpravy.
Ministerka
práce, sociálnych vecí
a
rodiny SR O. Keltošová:
Vážený pán predseda,
vážený pán predseda Najvyššieho
kontrolného úradu,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
dovoľte
mi, aby som sa
tiež vyjadrila k predmetnej
správe. Som rada,
že pán predseda Najvyššieho
kontrolného
úradu
konštatoval už predo mnou, že niektoré
údaje predtým,
ako
boli prerokované vo výboroch, boli už realizované a zby-
točne
kriminalizované. Z titulu svojej funkcie chcela by som
uviesť
niektoré nepresnosti v správe, pričom by som požiada-
la
pána predsedu, aby sa tieto nepresnosti
v správe opravi-
li.
Konkrétne ku konštatovaniu na strane 4: V kapitole mi-
nisterstva
práce sa nad rámec platných predpisov vyplatili
mzdové
prostriedky v sume 507 tisís Sk. Musím uviesť, že ani
v
protokole Najvyššieho kontrolného úradu
z 18. marca minu-
lého
roku táto suma nikde nie je uvedená. Takže to je prvá
nepresnosť
a žiadala by som urobiť následne kontrolu, ako sa
vlastne
táto suma do predmetnej správy dostala. Tvrdím, že
na
ministerstve tieto mzdové prostriedky neboli vyplatené.
Konštatovanie na strane 3, ktoré sa dotýka odmien za
rok
1993, je z môjho pohľadu len veľmi všeobecné, uvádzajú
sa
tam viaceré rezorty a na záver sa
konštatuje, že bol po-
rušený zákon
číslo 120/1993 Z. z. Takisto by
som žiadala
o
vysvetlenie, v čom bol tento zákon
porušený, a v prípade,
ak
tento zákon porušený nebol, o čom som
takisto presvedče-
ná,
aby toto konštatovanie bolo zo správy vyňaté.
Ďalší skreslený údaj je takisto na strane
4, týka sa
nákupov
tovarov a v súvislosti s tým
nedodržiavania uznese-
nia vlády číslo
757 z roku 1993. Tieto nákupy vo výške
1,837
miliónov Sk sú kryté výnimkou ministerstva financií.
Aj
keď sa tu konštatuje, že tieto výnimky, ktoré boli udeľo-
vané
dodatočne, sú v rozpore s disciplinárnym poriadkom, má-
me
o tom na ministerstve doklady, že bol
daný písomný pred-
bežný
súhlas ministra a potom podľa skutočnej
výšky nákupov
tieto
boli zahrnuté do výnimky. Okrem toho podľa našich zis-
tení
v tejto celkovej sume 1,837 sú zahrnuté
aj prípady ná-
kupov, na ktoré
sa uznesenie vlády 757 z roku 1993 vôbec
nevzťahovalo.
Takisto v správe pod bodom číslo 8 na
strane 18 je kon-
štatovanie
podľa mňa prinajmenšom skreslené. Tam sa hovorí
o
kontrole hospodárenia s finančnými
prostriedkami štátneho
rozpočtu pri
vytváraní spoločensky účelných
pracovných
miest.
Kontrola mala byť vykonaná Najvyšším
kontrolným úra-
dom, hovorím
mala byť vykonaná, na Okresnom úrade práce
Bratislava-vidiek
v štyroch neštátnych subjektoch. Túto kon-
trolu
vykonali naši kontrolóri z
ministerstva spolu s kon-
trolou
príslušného Okresného úradu práce
Bratislava-vidiek.
Táto
kontrola dopadla tak, že zo štyroch
firiem, ktoré boli
vytypované,
boli zistené priebežné nedostatky u dvoch. Po-
kiaľ
ide o uzavreté dohody, tieto boli predĺžené a platia
dodnes.
Čiže ani v tomto prípade nejde o presný údaj, preto-
že
tie dohody naďalej platia, a tak
nedošlo k neoprávnenému
čerpaniu
prostriedkov, ako sa uvádza v správe. To je teda
ďalší
nepresný údaj, o ktorom hovorím.
Pokiaľ ide o neoprávnené čerpanie prostriedkov na SUPM
vo
výške 5 500 000 Sk, uvádzali sme to pri firme, ktorá pra-
cuje
v okrese Bratislava-vidiek, počas našej
kontroly vyko-
nanej
v dňoch 7. až 21. apríla 1993. Kontrola
Najvyššieho
kontrolného
úradu bola vykonaná v čase od 13. júna do 8. jú-
la
1994, ale v tom čase sa už celý tento
spor riešil súdnou
cestou
a bolo to uvedené aj pri výkone
kontroly Najvyššieho
kontrolného
úradu. Čiže nejde tu o neoprávnené čerpanie, ide
o
riešenie spätného vymáhania súdnou cestou, čo sme zabezpe-
čili
v podstate rok predtým, ako Najvyšší
kontrolný úrad na
kontrolu
nastúpil. Preto by som poprosila znova zvážiť tieto
časti správy a
dovolila by som si požiadať pána predsedu
Najvyššieho kontrolného úradu o ich prehodnotenie.
Všetky
podkladové
materiály sa nachádzajú u nás v rezorte.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pani ministerka. Do rozpravy
sa podľa písom-
ných
prihlášok prihlásil pán Dušan Slobodník.
Poslanec D. Slobodník:
Vážený pán predseda,
vážené dámy a páni,
štylizácia bodov správy týkajúcich sa
ministerstva kul-
túry
nasvedčuje tomu, že sa táto kontrola
vykonávaná po 14.
marci
1994 a pred decembrom 1994 zamerala na to, aby výsled-
ky
boli pre predchádzajúcu vládu
Vladimíra Mečiara čo naj-
nepriaznivejšie.
Zdôrazňujem, konalo sa to v období apríl až
november
1994, pred nástupom nového vedenia Najvyššieho kon-
trolného
úradu. Nevinné veci sa
preklasifikovali, ako to tu
aj
odznelo. Všetky vlády totiž nakupovali pre ministerstvá
štandardné
vozidlá používané ministrami všetkých vlád - BMW.
Môžem
predložiť dôkaz, že aj vtedajší premiér
pán Čarnogur-
ský
nakúpil 25 vozidiel BMW pre členov vlády, čo je však sa-
mozrejmé,
čo nechcem nijako akosi spochybňovať, alebo očier-
ňovať.
Jednoducho to bola norma. Ale v tejto
správe sa už
takáto
vec povýšila takmer na zločin. Nijaké
mercedesy, ni-
jaké
rolls-royce či volvá sa nekupovali. Výber sa robil cen-
trálne.
V správe sa z toho, že sa nekonala
individuálna ve-
rejná
obchodná súťaž, urobilo neoprávnené použitie rozpočto-
vých
prostriedkov, čo sa expressis verbis vysvetľuje v kapi-
tole
ministerstva školstva a vedy, kde sa
nedodržanie pred-
pisov
vo verejnom obstarávaní priamo hodnotí ako neoprávnené
použitie
rozpočtových prostriedkov. Našťastie, opakujem, pán
predseda
Najvyššieho kontrolného úradu tu tieto veci vysvet-
lil.
Urobil rozdiel medzi disciplinárnymi
nedotiahnutosťami
a
medzi niečím iným a horším.
Primerane k tomu využili niektorí
novinári tieto hyper-
bolizované
výroky, ktoré sa dostali do správy, na
škandali-
zovanie
ministerstva, no a najmä ministra.
Údajne to vysie-
lala
aj Slobodná Európa.
Ešte
nesprávnejšie a neopodstatnenejšie sa mi vidia
formulácie
o voľnej úvahe. Bola povolená
rozhodnutím minis-
tra financií na
špeciálne úlohy, ktoré rieši
ministerstvo
kultúry
pri podpore kultúrnych aktivít. Začnem z toho, že
kontrolórka pri osobnom
rozhovore pred troma dňami,
vôbec
pri
prvom stretnutí medzi kontrolórkou a
kontrolovaným, vy-
hlásila,
že peniaze z voľnej úvahy sa využili v čase, keď
štát
mal dlh 30 miliárd. Ponechávam bokom tendenčné odhadnu-
tie
výšky štátneho dlhu, ale do kompetencie pracovníčky Naj-
vyššieho kontrolného úradu asi sotva patrí
argumentovanie
domnelým
či sčasti domnelým štátnym dlhom. Zdôrazňujem, že
voľná
úvaha sa používala striktne v zhode s predpismi, pod
prísnou
kontrolou ekonomického oddelenia ministerstva kultú-
ry,
že sa používala na podporu amatérskych i profesionálnych
umeleckých telies, na
podporu vydavateľských,
výtvarných,
filmových,
divadelných aktivít, skrátka na podporu sloven-
skej
kultúry. Nechcem vás unúvať výpočtom, mám to k dispozí-
cii,
lebo som si to prozreteľne zobral, konkrétnych aktivít,
rozdeľovaných
objektívne, nie podľa bratislavsko-centristic-
kých,
či nedajbože straníckych kritérií.
Mám aj vyjadrenia ekonomických
pracovníkov ministerstva
kultúry
na požiadavky kontrolujúcej osoby z Najvyššieho kon-
trolného
úradu. Pani kontrolórka, ako povedala,
akceptovala
len
časť, ostatné zamietla podľa toho, čo pokladala za vhod-
né.
Podľa nej sa rozpočtové prostriedky použili vo viacerých
prípadoch nehospodárne, neúčelne a dokonca
neefektívne.
Všetky
tieto hodnotenia sú globálne a neopodstatnené, kon-
trolórka
ex post nemôže vynášať úsudky vymykajúce sa z rovi-
ny exaktnosti a úsudky vrcholne
subjektívne. Spochybňovať
rozhodnutia ministra
takýmito subjektívnymi hodnotiacimi
úsudkami
nemalo nijaké odôvodnenie, najmä keď
ide o kategó-
riu voľná úvaha, ktorá poskytuje priestor
na individuálne
rozhodnutia.
V požiadavkách kontrolórky sa napríklad
pri hodnotení
zájazdu
umeleckého súboru do cudziny vyskytli
aj slová "aká
bola
efektívnosť využitia peňazí", čo takisto je konštatova-
nie
nenáležité v súvislosti s
kultúrou, kde sa efektívnosť
nedá
hodnotiť, aspoň nie vždy, získanou
finančnou protihod-
notou.
Najväčšmi ma však zaráža fakt, že na
tieto, eufemistic-
ky
povedané, jednostranné závery som nemal možnosť reagovať.
Protokol dosiaľ nepoznám, vzali ho na vedomie iné osoby.
Podľa
kontrolórky ona konala správne, nemala povinnosť zo-
známiť
s nimi človeka, ktorého sa jej subjektívne závery tý-
kali a o
ktorom tvrdila, že konal neúčelne, nehospodárne
a
neoprávnene. Podľa mňa je takéto rozhodnutie kontrolórky
nesprávne.
Kontrolórka takto mohla hovoriť v období do no-
vembra
1994, keď istý podpredseda vlády pravidelne po zasad-
nutí
vlády atakoval to či ono mečiarovské
ministerstvo. Mi-
mochodom,
ani on nespochybnil činnosť predchádzajúceho mi-
nistra či ministerstva kultúry, čo je tiež
paradoxom vo
vzťahu
k záverom kontrolórky.
To je
hlavný dôvod, prečo sa nazdávam,
že správa Naj-
vyššieho
kontrolného úradu by sa mala dopracovať
a objekti-
vizovať.
Objektivizovať, to znamená nie využiť
terajšiu po-
litickú konšteláciu a zmeniť znamienka mínus na
znamienka
plus
alebo naopak, ale aby sa tam
skutočne dostali fakty,
a
nie subjektívne názory osoby poverenej touto kontrolou.
A ešte
niečo. Správa Najvyššieho
kontrolného úradu je
za
rok 1994, tak to hovorí aj nadpis. Za
rok 1993 predložil
Najvyšší
kontrolný úrad správu parlamentu v polovici minulé-
ho roku.
Štátny rozpočet za
rok 1993 bol uzavretý, ale
v
správe za rok 1994 sa vôbec, ale
vôbec neskúma rok 1994.
Preto
si myslím, že správa by sa mala
dopracovať a objekti-
vizovať.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu predsedovi Slobodníkovi. Ďalej
sa s fak-
tickou
poznámkou hlási pán poslanec Dzurinda.
Poslanec M. Dzurinda:
Ďakujem, pán predseda. Len celkom krátko
by som chcel
vysvetliť
azda jedno nedorozumenie. Ide o to, pán poslanec
Slobodník,
že ste konštatovali, že Čarnogurský
tiež nakupo-
val
automobily. Ide však v podstate o niečo iné. Teraz nejde
o
to, či boli vtedy automobily,
alebo ich bolo málo, alebo
neboli žiadne, ale
ide o to, že správa nekritizuje nákup
automobilov,
ale kritizuje porušovanie nariadení vlády, pri-
najmenšom
dvoch nariadení, a to nariadenia o verejnom obsta-
rávaní,
správa uvádza aj číslo 219 z roku 1992, a potom ďal-
šie
nariadenie, ktorým bolo sledované držať deficit štátneho
rozpočtu
na uzde. Tu je meritum veci, teda nie,
že sa naku-
povali automobily, ale že sa porušovali
nariadenia vlády
Slovenskej
republiky. A za Čarnogurského sa nariadenia vlády
neporušovali.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ďalej je do rozpravy prihlásený
pán poslanec
Ľubo
Roman. Pripraví sa pán poslanec Ásványi.
Poslanec Ľ. Roman:
Vážený pán predseda,
dámy a páni,
pôvodne som nechcel vystúpiť, lebo som vystúpil vo vý-
bore
a protestoval som proti správe
Najvyššieho kontrolného
úradu.
Protestoval som ako minister,
pretože tú správu som
dostal a je od začiatku do konca nepravdivá. Je tendenčná,
upozorňoval
som na to kontrolné orgány, pretože keď hovoríme
o
nákupe áut, tie boli naozaj hospodárne.
Okrem toho to ne-
nakupovalo
ministerstvo, na to je zriadený osobitný útvar.
Podal som správu ešte predsedovi
Najvyššiemu kontrolné-
mu
úradu pánu Olejovi a v ten deň, keď,
bohužiaľ, bol odvo-
laný,
sme sa tu dohodli, že to už dáme
konečne do poriadku,
pretože
pracovníci Najvyššieho kontrolného úradu nebrali mo-
je
pripomienky do úvahy. Použitie
voľnej úvahy ministra má
trošku
iné pravidlá, ako je stavanie nejakej stavby. Efek-
tívnosť
využitia týchto vecí sa nedá merať na koruny, ale
morálne. Na to
neboli ochotní pracovníci
Najvyššieho kon-
trolného
úradu pristúpiť. Prekročenie voľnej
úvahy ministra
bolo
povolené ministerstvom financií a
vládou. Doklad na to
je.
Jediné sporné je tam zariadenie
kancelárie štátneho ta-
jomníka,
ale to je skôr morálna otázka ako
účtovná, pretože
vyúčtovaná
bola správne, či tam teda použiť
sprchovací kút,
alebo
nie. To je už otázka zariadenia tej kancelárie.
Verejné
obstarávanie techniky, najmä
výpočtovej, sa
urobilo
trošku iným spôsobom. Naozaj apelujem na všetkých,
aby
sa zákon o verejnom obstarávaní novelizoval, pretože ne-
má
spoločný výklad. Na základe tohto nespoločného výkladu sa
používali
rozličné metódy a tým vlastne prišlo k tomu rozpo-
ru.
Nebol som veľmi rád, že rokovanie výboru bolo neverej-
né.
Možno už vtedy, ak by bolo bývalo verejné, by počuli môj
názor,
ktorý som povedal vo výbore pre kultúru. Správa je
totiž
koncipovaná trošku tak, ako keby sa tam peniaze ukrad-
li.
A to nie je pravda. Je pravda, že som
voľnú úvahu mini-
stra
nepoužíval, ale z veľmi praktického
dôvodu, pretože sa
blížili
voľby, aby ma nikto neobvinil, že som používal voľnú
úvahu
ministra na volebnú kampaň. To je všetko. Ale voľnú
úvahu
minister kultúry musí mať, pretože je veľa aktivít,
ktoré
sa vytvoria počas roka, a vyúčtovanie
voľných aktivít
na
ministerstve kultúry, ktoré boli podpísané, boli všetky
v
poriadku. Ja som to osobne kontroloval. Nepolitizujme tie-
to
veci, ale pozerajme sa na to objektívne. Som objektívny
človek,
a práve preto vás prosím, pán predseda,
ako som vás
poprosil
vo výbore pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, aby
sa
táto správa objektivizovala a prepracovala.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
pánu poslancovi Romanovi.
Ďalej sa prihlásil
pán
poslanec Ásványi.
Poslanec L. Ásványi:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
vážený pán predseda Najvyššieho
kontrolného úradu,
vážená Národná rada,
správa
o výsledkoch kontrolnej
činnosti Najvyššieho
kontrolného
úradu za rok 1994 odhaľuje praktiká v hospodáre-
ní
a chápanie zodpovednosti za výkon funkcie na najvyšších
orgánoch
exekutívy a na ich výkonných orgánoch štátnej sprá-
vy,
rozpočtových a príspevkových
organizácií. Najvyšší kon-
trolný
úrad, ako sme počuli, správu zostavil
na základe vý-
sledkov
kontrol vykonaných od júla 1993 do júna roku 1994,
rátajúc do toho aj stanovisko k
hospodáreniu jednotlivých
kapitol
na celý rok 1993. Výsledky sú
prekvapujúce, svedčia
o
nezodpovednom prístupe,
nepripravenosti na funkciu, tiež
o
svojvôli. Správu Najvyššieho
kontrolného úradu beriem za
autentickú. Prečo by
sa inak dostala do všetkých výborov
a
toľko ľudí by sa ňou tak vážne zapodievalo?
Neskúmal
som a zatiaľ nie je rozhodujúce, kto bol
v
tom čase ministrom, vedúcim ústredného orgánu. Predpisy sa
týkajú
každého vo funkcii. Ale jedno je
isté, že nemali sa
tam
dostať, lebo neboli schopní na výkon funkcie, alebo si
namýšľali,
že v tej funkcii môžu robiť čokoľvek,
alebo mali
zlých nezodpovedných poradcov, spolupracovníkov. Ich mená
musia
byť zaujímavé pre Generálnu
prokuratúru, kam Najvyšší
kontrolný
úrad viaceré zistenia odstúpil na došetrenie a do-
riešenie. Aj ďalšie
zistenia porušenia zákona,
finančného
predpisu,
svojvoľneho konania podľa tézy "voľná úvaha minis-
tra",
ako to označuje Najvyšší kontrolný úrad
v materiáli,
musia
byť posúdené. Nemôže sa stať, že niektorí zo zodpoved-
ných za zistené
nedostatky sa znovu dostanú do tej istej
alebo
podobnej funkcie.
Môžu zostať bez vyvodenia dôsledkov
za svojvoľné pre-
kračovanie
rozpočtu výdavkov, alebo jeho opaku - zadržanie
účelovo
rozpočtovaných prostriedkov, obstarávanie opomenutím
verejnej súťaže,
vedomé porušovanie mzdových
predpisov
a
prekračovanie limitov, vyplácanie nezdôvodnených odmien za
mnoho stotisíc
korún, zriaďovanie investičného majetku
z
prostriedkov rozpočtovaných na neinvestičné ciele atď.?
Takéto
zistenia sa v politicky vyspelých
štátoch stanú "ga-
temi"
a znamenajú koniec kariéry alebo aspoň koniec výkonu
funkcie.
Neviem, ktorý konkrétny prípad je
najvhodnejší na de-
monštrovanie spoločenskej škodlivosti a nezodpovedného na-
kladania so štátnym
majetkom. V rámci ministerstva
práce,
sociálnych
vecí a rodiny nezákonne vyplatili 507 tisíc od-
mien,
v rezorte školstva 2 800 tisíc korún
neoprávnene na
odstupné
pre 61 pracovníkov, v rezorte kultúry
nad povolené
prekročenie
16 miliónov korún poskytli ďalších 26 miliónov
korún príspevkov občianskym združeniam, kultúrnym telesám,
ale i fyzickým
osobám, v rezorte
pôdohospodárstva všetci
pracovníci
dostávali 25-percentný príplatok preto, že nepod-
nikajú,
agrokomplex bol dotovaný čiastkou 158 miliónov korún
v
rozpore s uznesením vlády.
Prípadov je neúrekom, nebudem
ich
ďalej vymenúvať. Mali sme možnosť všetky spoznať z mate-
riálu.
Verejnosť ich všetky nebude poznať.
Dotknem sa však ešte jednej kapitoly
- Všeobecnej po-
kladničnej
správy. Za rok 1993 nesplnila príjmy o
8 miliárd
korún v dôsledku
výpadku dane z príjmov právnických osôb
o
12 miliárd korún. Celkové daňové príjmy boli negatívne
ovplyvnené poskytnutými daňovými úľavami, odpustením pokút
a
penále v celkovej sume 2 608 miliónov korún. Výbor pre fi-
nancie
a rozpočet vyžiadal a dostal od
Najvyššieho kontrol-
ného
úradu protokol o kontrole v tejto oblasti, vykonanej
v
II. polroku 1994 pri skúmaní
aplikácie nového daňového
systému.
Vedúci pracovníci ministerstva financií v I. polro-
ku
1994 odpustili na daniach 2 128
miliónov korún, na pená-
loch,
pokutách a odvodoch 55 miliónov korún. Odpúšťali aj
daňové
úrady, aj daňové riaditeľstvá. Sú prípady, keď daňový
úrad
a daňové riaditeľstvo nepodporili žiadosť, dokonca aj
vedúca
odboru ministerstva financií bola proti
pre nesplne-
nie
okolnosti, napriek tomu štátny tajomník
alebo aj minis-
ter
financií odpustil daň alebo pokutu - penále. Namiesto
rozhodnutia
v správnom konaní na odpustenie stačí list mi-
nisterstva
financií, často bez pečiatky alebo podpisu, dátu-
mu
alebo čísla. A nešlo o malé čiastky. Podniku, ktorý dlho-
val
na nepriamych daniach 398 miliónov korún, z 500 tisíc
korún predpísanej
pokuty ministerstvo financií odpustilo
250
tisíc. Inému z predpisu 1 536 tisíc korún bolo odpustené
zaplatenie
čiastky 1 240 tisíc korún listom bez čísla, dátu-
mu,
pečiatky a podpisom druhého muža ministerstva
financií.
Existuje
aj čiastka odpustenia 793 milión korún,
odpustenie
viazané
na dostavbu vodného diela Gabčíkovo,
inde na oslavy
SNP.
Nebolo to lepšie ani pri odpúšťaní cla.
Výnimkou minis-
terstva
financií môže byť oslobodený od zaplatenia cla dovoz
pre zdravotníctvo, školstvo, humanitné organizácie, ekoló-
giu. V kontrolovanom období na dovoz výrobnej
technológie
minister financií
odpustil zaplatenie cla vo výške
20 270
tisíc
korún, ale na zdravotnícku techniku z
celkove požado-
vanej
úľavy 40 miliónov korún bolo
odpustených 21 300 tisíc
korún.
Ani ministerstvo vnútra nepochodilo s
plným úspechom
pri
dovoze nového formátu cestovných dokladov a identifikač-
ných
kariet, keď sa chcelo vyrovnať s úrovňou vo vyspelých
štátoch.
Treba však konštatovať, že colná správa vystavovala
riadne
deklarované rozhodnutia o colnej úľave.
V tejto benevolencii v odpúšťaní platieb v II. polroku
1994
nastal neuveriteľný obrat. Výnos
bez čísla z 13. júna
1994 zainteresoval ministerstvo financií, daňovú a colnú
správu
na inkasovaní pokút, penále a odvodov. Za polrok činí
takto
získaný príjem 1 555 miliónov korún na
voľné použitie
inkasujúceho,
samozrejme, sčasti aj na mzdy. Z týchto
mimo-
rozpočtových prostriedkov v rámci ministerstva financií
a
jeho organizácií použili na mzdy
čiastku 223 miliónov ko-
rún
a, div sa svete, vykázali úsporu rozpočtovaných pros-
triedkov
na mzdy. Nepovažujem za morálnu túto priamu finanč-
nú
zainteresovanosť a obrat tej istej skupiny pracovníkov ma
uvádza
do rozpakov. Pýtam sa, či je správne takto inkasované
čiastky
ponechať na voľné použitie v rezorte
bez zúčtovania
s
veľkým štátnym rozpočtom. Tam by
mohli byť považované za
prostriedky
mimorozpočtové. Iné rezorty nemajú takú
možnosť
zlepšovania svojich potrieb. Príslušníci Policajného zboru
sú zainteresovaní na vyinkasovaných pokutách za dopravné
prostriedky?
Vážené kolegyne, kolegovia,
k tomuto
prerokúvanému materiálu nie je
možné podávať
pozmeňovacie návrhy. Napriek tomu Výbor Národnej rady
pre
financie,
rozpočet a menu požiadal predsedu Najvyššieho kon-
trolného úradu o
predloženie správy o výsledkoch
trestno-
právneho
konania v prípadoch uvedených v správe.
Okrem toho
by
bolo žiaduce, aby terajšie vedenie ministerstva financií,
daňovej
a colnej správy, prekontrolovalo neodstúpené prípady
z
hľadiska osobného zavinenia a vyvodenia dôsledkov. Nestre-
távam sa s
malými a strednými
podnikateľmi, ktorí by sa
chválili
tým, že im boli odpustené daňové a colné predpisy
a
predpísané čiastky. Alebo
je to výsada len pre tých
väčších?
Škoda, že tu nie je pán generálny
prokurátor, kto-
rého som chcel
poprosiť, aby sa vyjadril k obsahu správy
a
k podaniam, ktoré jeho úrad dostal od Najvyššieho kontrol-
ného
úradu.
Na záver by som chcel vysloviť svoj názor, že keby po-
danie
a prerokovanie tejto správy viedlo
napríklad k zruše-
niu
Najvyššieho kontrolného úradu, bola by
to pre našu spo-
ločnosť
katastrofa.
Ďakujem za trpezlivosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Chcem vás upozorniť, že pán ge-
nerálny
prokurátor, aj keby tu bol, nemohol
by sa k tomuto
vyjadriť,
pretože mu to nie je dovolené. Ďalej je prihlásený
pán
predseda Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predseda,
vážené dámy,
vážení páni,
predložená správa, ktorú tu
prerokúvame, dokumentuje
činnosť
Najvyššieho kontrolného úradu v priebehu roku 1994
na
základe materiálov, ktoré mal k dispozícii. Vzhľadom na
fakt,
že v marci 1994 prišlo k zmene vlády a bezprostredne
nato celého
vedenia Najvyššieho kontrolného úradu, tento
fakt
sa plne a dôsledne premietol aj do činnosti Najvyššieho
kontrolného
úradu v minulom kalendárnom roku. Ťažisko vte-
dajšej
činnosti sa zameralo, otvorene povedané, na škandali-
zovanie odstúpenej vlády, a to aj
prostredníctvom členov
vlády
a masmédií. Z uvedenej správy sa
prakticky nedalo do-
čítať
nič o kontrolnej činnosti minuloročnej
vlády premiéra
Jozefa
Moravčíka a celé ťažisko je vlastne zamerané len na
obdobie
január-marec odstúpenej vlády premiéra Mečiara.
Túto správu náš výbor prerokoval,
odporúčal ju na zara-
denie
do pléna, pretože ju považujeme za
zaujímavý dokument
svojej
doby. Dovoľte mi niektoré pripomienky k
faktom alebo
údajom
uvádzaným v tejto správe. Budem sa
vyjadrovať, samo-
zrejme,
za rezort, za ktorý som mal zodpovednosť, to znamená
dopravu,
spoje a verejné práce.
Na strane 8: ministerstvo dopravy,
spojov a verejných
prác objednalo v
Tlačovej agentúre v
Bratislave inzerciu
a
čerpanie finančných prostriedkov bolo neefektívne a nehos-
podárne.
Nie je mi známe, akým spôsobom sa to
môže dokumen-
tovať,
pretože inzercia sa fakturuje a platí
podľa platných
taríf.
Na strane 9: vyplatenie odmien sa
realizovalo z účtu
cudzích
prostriedkov v roku 1994. To nezodpovedá skutočnosti.
Ďalšia
záležitosť: nákup automobilov
v roku 1993 bol
priamy,
bez vyhlásenia verejnej súťaže. Presne tak, vážení
priatelia,
pretože to umožňuje nie nariadenie vlády, ale zá-
kon
o verejnom obstarávaní pri konkrétnej kúpe konkrétnych
výrobkov.
Nakoľko išlo o konkrétny automobil, ten
mohol byť
kúpený
len cez konkrétneho výrobcu, ktorý bol k dispozícii.
Takýmto
spôsobom možno postupovať
ďalej. Nechcem sa
skutočne
zaoberať každým riadkom. Na strane 29 sa uvádza, že
kontrola
zistila nedostatky v evidovaní a
využívaní majetku
a
vysporiadaní finančných pohľadávok vzniknutých delimitá-
ciou.
Nie je mi známe, že v roku 1994 alebo v II. polroku
1993 by sa
uskutočňovali delimitácie
federálneho majetku,
pretože tie sa
realizovali v rokoch 1992 a v
I. polroku
1993,
a táto správa je za rok 1994, takže dochádza tu zrejme
k
nejakým účelovým mixážam.
Z uvedených dôvodov konštatujem, že
táto správa nepo-
skytuje ani
vecný a, domnievam
sa, ani nie úplný obraz
o
kompetencii Najvyššieho kontrolného
úradu za rok 1994,
pričom
nechcem tým dokumentovať, že chyby a
nedostatky Naj-
vyšší
kontrolný úrad nemôže zistiť, nezistí a
že takéto ne-
dostatky
nie sú. Nedostatky sa nevyskytujú tam, kde sa nič
nerobí.
Tam, kde sa robí, nedostatky sa vyskytujú, a Najvyš-
ší
kontrolný úrad je nato, aby ich
objektívne v plnej šírke
zistil
a dokumentoval.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem,
pán poslanec. Ďalej
je prihlásený poslanec
Paška.
Poslanec J. Paška:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
milé poslankyne,
vážení poslanci,
rovnako ako väčšina z vás aj ja som si
pozorne prečítal
správu
o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrol-
ného
úradu za rok 1994. Napriek tomu, že ide o závažný mate-
riál,
neubránil som sa úsmevu pri čítaní jednej pasáže, ku
ktorej
by som sa mohol kvalifikovanejšie
vyjadriť. Spomenul
som
si totiž na správu rádia Jerevan, ktorý vraj oznámil, že
na
Červenom námestí v Moskve rozdali 500 osobných áut. Potom
nasledovalo
dementi, že to nebolo v Moskve, ale v
Leningra-
de,
a že to nebolo 500 osobných áut,
ale 50 bicyklov, a že
ich
nerozdali, ale ukradli.
Milé dámy, vážení páni, na strane 5 ods.
2 správy, kto-
rú
predložil Najvyšší kontrolný úrad, sa píše, že v kapitole
Ministerstva
školstva a vedy Slovenskej republiky za
účasti
Ministerstva financií
Slovenskej republiky sa nedodržali
predpisy o verejnom
obstarávaní a rozpočtovom
hospodárení
v
súvislosti s nákupom dvoch
motorových vozidiel. Vzhľadom
na
to, že ministerstvo školstva
nadobudlo dve motorové vo-
zidlá
v cene po 1,6 milióna delimitáciou, opakujem delimitá-
ciou,
a to z Najvyššieho kontrolného úradu, a že uvedené vo-
zidlá
v skutočnosti kupoval Najvyšší
kontrolný úrad (dosta-
tok
dokladov o tom sa nachádza tak na Najvyššom kontrolnom
úrade,
ako aj na ministerstve školstva), mala
by nasledovať
oprava,
že za uvedené vozidlá bolo zaplatených 3,2 milióna
Sk,
a nie 3,6 ako sa v správe uvádza, a že predpisy o verej-
nom obstarávaní
mohol porušiť jedine
Najvyšší kontrolný
úrad,
a nie ministerstvo školstva.
(Ako som sa pred chvíľou dozvedel,
Generálna prokuratú-
ra
už údajne konštatovala, že predpisy pri
nákupe uvedených
vozidiel
porušené neboli.)
Milé dámy, vážení páni, v žiadnom
prípade by som ne-
chcel
znižovať výsledky náročnej práce
kontrolných orgánov,
domnievam
sa však, že keď Najvyšší kontrolný úrad
predkladá
Národnej
rade taký závažný materiál, ako je správa o výsled-
koch
jeho kontrolnej činnosti, všetky
skutočnosti, ktoré sú
v
ňom uvedené, by mali byť
objektívne a nespochybniteľné.
Vzhľadom
na to, že v pasáži, ktorú som citoval, sú evidentné
určité
nepresnosti, odporúčal by som, aby Najvyšší kontrolný
úrad predkladanú správu v záujme
objektivity doplnil
a
spresnil skutočnosti, ktoré sú v správe povedané neúplne
a
skreslene.
Ďakujem vám.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi. Ďalej je
prihlásený pán posla-
nec
Andrejčák. Je to posledná prihláška.
Poslanec I. Andrejčák:
Vážený pán predseda,
vážené dámy,
vážení páni,
19. januára 1993 bol zákonom číslo
39/1993 Z. z. vytvo-
rený
Najvyšší kontrolný úrad. Za dva roky jeho činnosti vo
vedení
máme dnes už tretiu garnitúru. Pri istej zhovieva-
vosti
pripusťme, že v prvom roku činnosti bolo nutné Najvyš-
ší
kontrolný úrad personálne vytvoriť,
materiálne a organi-
začne
zabezpečiť a zladiť jeho činnosť. Úmyselne uvádzam or-
ganizačne
zabezpečiť, lebo Najvyšší
kontrolný úrad má nie-
koľkostupňovú
štruktúru. Prežil som na vlastnej koži ako mi-
nister,
koľko práce treba vynaložiť, aby
novovytvorená zlo-
žitá
organizačná štruktúra začala efektívne pracovať.
Sústredenie a zaradenie ľudí na funkcie
je len zákla-
dom,
na ktorom má začať vlastná organizácia práce. Definovať
a
zladiť právomoc, pôsobnosť, zodpovednosť,
vytvoriť pries-
tor
na vzdelávanie aj na odborné zdokonaľovanie je v novej
organizácii
veľmi dôležitou, ale zároveň zložitou úlohou. Ak
sme
nemali šťastie pri tejto práci a do
tejto organizácie
sme
nezískali ľudí so schopnosťou analyzovať zistený stav,
nájsť skutočné
príčiny zisteného stavu, ukázať nositeľov
príčin a
následkov, nemôžeme očakávať užitočný výsledok.
Získame síce veľké
množstvo faktov, číselných
údajov, ale
žiadna
chyba sa tým neodstráni, ak nebudeme
vedieť, čo, ako
a
kým opravovať.
Okrem toho nepripravená kontrola často
neschopnosťou po-
súdiť
skutočný právny alebo iný normatívny
stav iba legali-
zuje
u kontrolovaného subjektu jeho chyby. Zároveň však per-
sonál
kontrolovaného objektu veľmi presne pozná, čo sami ne-
urobili,
alebo urobili zle, a objektívne posúdi, čo kontrol-
ný
orgán vie, či pozná ich problematiku
a čo si má myslieť
o
záveroch, ktoré vysloví. Tomuto záveru
zodpovedá potom aj
ochota
alebo intenzita reakcie na záver kontroly.
Môžete
právom položiť otázku,
prečo robím taký dlhý
úvod.
Je to otázka namieste. V správe mi
chýba sebareflexia
Najvyššieho
kontrolného úradu, aj konkrétne vyhodnotenie do-
držiavania zákona
číslo 39/1993 Z. z.
samotným Najvyšším
kontrolným
úradom, rezortmi aj ostatnými
ústrednými orgánmi
štátnej
správy. Správa je z väčšej časti len
popisom nájde-
ných nedostatkov a často len všeobecným tvrdením, že je
v
rozpore so zákonom. Ak hľadáme, akým, to sa
už v správe
nedočítame.
Po jej prečítaní som došiel k presvedčeniu, že
autori
niektorých kapitol sa považujú za
perfektných odbor-
níkov,
ktorí všetko vedia lepšie ako ministri.
Čo sa im ne-
páči,
to spochybnia ako zlé. Pritom majú zistiť, či stav,
ktorý
popisujú, je v rozpore s normou, so zákonom, presne
s
ktorou. Svoje tvrdenie zdokumentujem
dvoma príkladmi, sa-
mozrejme,
z rezortu obrany.
Na strane 27 správy sa konštatuje - citujem: "Materiá-
loví
funkcionári Armády Slovenskej republiky evidovali mate-
riál
a techniku iba v nadobúdacích cenách, bez odpisovania
v
dôsledku jeho fyzického a morálneho
opotrebenia." Je to
pravda.
Toto znenie však je dôkazom, že kontrolujúci abso-
lútne
nepozná situáciu v rezorte obrany, a dokonca ani ne-
vie,
čo sa v obrane s tým materiálom robí. Materiálový funk-
cionár
totiž na generálnom štábe v
materiálovej triede evi-
duje počet techniky alebo zbrojných systémov,
alebo iných
súprav, pri ktorých
musí zabezpečiť plnú
bojaschopnosť po
celý
čas zaradenia v armáde.
Tak ako sa nesmie dopustiť ani mierne
zníženie technic-
kej
pohotovosti lietadla, nemôže sa
znižovať ani bojaschop-
nosť rádiolokátorov, rádiostaníc, tankov, diel a podobne.
Zbraňové
systémy sa nevyraďujú z výzbroje podľa
odpisov ako
sústruhy
alebo autá, ale podľa bezpečnostnej
situácie v re-
gióne a ekonomických možností štátu. Preto
rezort obrany
svojimi
materiálnymi orgánmi na generálnom štábe vedie odpi-
sy
len pri nehnuteľnostiach, a pri ostatných - bez ohľadu na
stanovené
odpisy pre civilný materiál - vyčleňuje prostried-
ky
na udržanie bojaschopnosti podľa ich technického stavu.
To
je totiž najvyššie kritérium pre každú armádu sveta.
Rovnako neodborné je aj tvrdenie na strane 27 - citu-
jem: "Materiál a techniku v mnohých
prípadoch skladovali
tak,
že bola vystavená poveternostným
vplyvom a hrozilo ne-
bezpečenstvo
ich znehodnotenia." Koniec citátu. To je vlast-
ne
celý nedostatok, ktorý tam Najvyšší
kontrolný úrad popí-
sal.
Toto tvrdenie podpísal človek, ktorý nepozná, alebo do-
konca
nie je ochotný poznať situáciu v rezorte, alebo nejaký
nostalgický čechoslovakista či federalista, môžeme ho
na-
zvať,
ako chceme.
Keď Slovensko vzniklo, naozaj nemalo
betónové hangáre
pre
letectvo, nemá ich dodnes, ale ani
nemienilo 1. januára
nechať
letectvo v zahraničí. Preto je neukryté, preto je bez
betónových krytov. K
1. januáru Slovensko nemalo muničné
sklady v potrebnom
množstve, ale nemienilo nechať
muníciu
v
zahraničí, ani ju strčiť do našich
veľkých miest, pretože
iba
mestá nám ponúkali sklady. Tam by sme však ohrozili bez-
pečnosť obyvateľstva. Preto sme zložili
muníciu vo vojen-
ských
výcvikových priestoroch, ďaleko od
obývaných objektov
pod
holým nebom a časť z nej tam
dodnes aj je, pretože sme
vyčlenili
málo investičných prostriedkov, aby sa ukryla.
Odborník
z Najvyššieho kontrolného
úradu mal posúdiť
v
tejto situácii, či ministerstvo obrany a generálny štáb
správne
hodnotilo túto situáciu v
starostlivosti o techniku
a
muníciu, či vyčlenilo finančné prostriedky
na prijaté
opatrenia,
ktoré sú na ich zabezpečenie potrebné
či vhodné,
či dostatok, alebo či proste peniaze
rozhajdákalo na iné
nedôležité
oblasti.
Druhý argument, o ktorý opieram svoje
stanovisko, je na
strane
34 popísaná kauza pontónových mostových súprav. Sprá-
va
sa mala radšej zaoberať tým, že do Najvyššieho kontrolné-
ho
úradu sa dostali a iste sú tam aj dodnes ľudia, ktorí ro-
bia kontrolu nie objektívne, ale v
prospech nadriadeného.
Prvá
kontrola totiž, ktorú vykonal Najvyšší kontrolný úrad
v
tejto kauze, bola taká povrchná a tendenčná, že sa kon-
trolný
orgán pokúsil plne zlegalizovať vtedajšiu činnosť mi-
nistra.
Nepochybujem, že keby nedošlo k odvolaniu bývalého
predsedu
Najvyššieho kontrolného úradu a k jeho výmene, táto
hrubo
tendenčná správa z kontroly by sa aj
schválila. Som
rád,
že nám pán poslanec Dzurinda objasnil,
čo je v správe
kritizované, že išlo
o nákup bez výberového konania, ale
práve
táto kauza je dôkazom, že takéto chyby
sa robili. Len
zásluhou terajšieho predsedu Najvyššieho kontrolného úradu
pána
Balíka sa kauza vyšetrila
objektívne a boli odovzdané
podklady
vyšetrovacej komisii Národnej rady.
Vážené poslankyne,
vážení poslanci,
dovoľte niekoľko krátkych záverov. Po prvé vzhľadom na
to,
že Národná rada Slovenskej republiky zákonom 39/1993 da-
la
takmer absolútnu samostatnosť a nezávislosť Najvyššiemu
kontrolnému úradu,
považujem za nevyhnutné, aby súčasťou
každej výročnej správy Najvyššieho kontrolného
úradu bolo
sebazhodnotenie
činnosti a príslušné návrhy pre Národnú
ra-
du.
Zároveň by sme sa mali dozvedieť,
ako bola činnosť na-
plánovaná,
či a prečo bol plán činnosti porušený,
či systém
organizácie vyhovuje
objektívnej potrebe Slovenska
a čo
k
tomu urobiť. Na základe tejto správy by sme mali mať isto-
tu,
že finančné prostriedky na chod
Najvyššieho kontrolného
úradu
sa využili efektívne. Inak by sme na
tento účel, toto
poznanie,
na veľkú radosť našej ctenej opozície,
museli vy-
tvoriť ďalšiu parlamentnú komisiu, pretože sa inak
pravdu
nedozvieme.
Po druhé - až po tomto zhodnotení Najvyššieho kontrol-
ného úradu by
sme sa mali v správe dostať k informáciám
o
činnosti ministerstiev a
ostatných ústredných orgánov
štátnej
správy, ktoré skladajú účty priamo Národnej rade, či
včas
a dôsledne reagovali na podnety Najvyššieho kontrolného
úradu,
či a v ktorých prípadoch musel predseda Najvyššieho
kontrolného
úradu pre nesprávnu reakciu postúpiť vec vláde
a
či vláda reagovala v duchu § 20 zákona 39/1993.
Po tretie - v správe by sme mali dostať nutné informá-
cie
len o počtoch, prípadne najzávažnejších
porušeniach zá-
kona
alebo typických porušeniach
zákona, o ich nositeľoch,
a
návrh Najvyššieho kontrolného úradu,
ako má Národná rada
na
tento stav reagovať.
Po štvrté - v záveroch by sa
malo konštatovať, čo sa
navrhuje
plénu Národnej rady, ktorému sa predložil materiál,
čo
sa navrhuje vláde Slovenskej republiky, čo sa navrhuje
rezortom
a nie je ešte splnené, čo mieni
Najvyšší kontrolný
úrad
robiť ďalej na základe predloženého obsahu správy a aké
budú priority alebo plán činnosti Najvyššieho
kontrolného
úradu
v danom roku.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, to, čo som prečí-
tal,
mi v predloženej správe chýbalo, aj keď
samotná správa
uvádza
veľa údajov a je objemná. Z nedostatkov správy, ktoré
som
pomenoval, môžeme predpokladať, že až sa zoznámime s ob-
sadením
Najvyššieho kontrolného úradu, so schopnosťou nie-
ktorých
pracovníkov pracovať v priebehu kontroly, pochopíme,
prečo
v terajšej správe nie je vyhodnotenie činnosti Najvyš-
šieho
kontrolného úradu ani jednou vetou. Som presvedčený,
že
bez nášho vplyvu by tam ani nebola.
Podávam preto procedurálny návrh a žiadam o ňom hlaso-
vať.
Navrhujem vyžiadať od predsedu
Najvyššieho kontrolného
úradu
doplnenie, resp. úpravu správy, a aby
sme ju preroko-
vali
až potom, aby sme to nerobili na tejto schôdzi. Preto
navrhujem
prijať uznesenie v tomto znení: "Národná rada Slo-
venskej
republiky prerušuje prerokúvanie správy
Najvyššieho
kontrolného
úradu Slovenskej republiky o výsledkoch kontrol-
nej
činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej repub-
liky za rok
1994. Na základe
skutočností prednesených vo
vystúpeniach
poslancov a vo vzťahu k § 20 zákona
39/1993 Z.
z.
žiada predsedu Najvyššieho
kontrolného úradu Slovenskej
republiky o opätovné
preverenie nevyhnutných
skutočností,
doplnenie
správy a jej opätovné predloženie Národnej rade."
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi. S faktickou
poznámkou sa hlási
pán
poslanec Filkus.
Poslanec R. Filkus:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
teraz nechcem hovoriť o detailoch,
ktoré sú v správe
uvedené,
alebo o tom, kto ako sa môže proti nim brániť, to
nie
je rozhodujúce. Ale to, čo sme tu teraz počuli napríklad
od
pána poslanca Andrejčáka, je vari svetový unikát, kde je-
den
poslanec prichádza s návrhom, čo by mal
Najvyšší kon-
trolný
úrad robiť. Napríklad zhodnotiť svoju činnosť. Prosím
vás,
veď Najvyšší kontrolný úrad má asi
nejakú inú funkciu.
Predsa
ak máme, bez ohľadu na to, koho sa to dotýka, či je
to
podnikateľský subjekt, alebo ide o štátny rozpočet, ak už
mám dotiahnuté nejaké veci, ktoré majú
charakter trestno-
právneho
konania, tak nehnevajte sa, teraz budem dávať ná-
vrh, ako toto
všetko treba prehodnotiť?
Teraz sa už musí
ozvať ten orgán,
ktorý je rozhodujúci nato, aby posúdil
trestnoprávnu
činnosť. Preto napríklad s potešením
chcem tu
vyhlásiť,
že návrh, ktorý sme dali v rámci nášho
výboru pre
financie,
rozpočet a menu, aby nás kontrolný
úrad do 5 me-
siacov
informoval o tom, ako pokračuje konanie v trestno-
právnej
činnosti, je správny. A teraz sa obraciam na predse-
du
Najvyššieho kontrolného úradu, ak si myslel, alebo bol
presvedčený,
že pri predkladaní tejto správy sú
veci, ktoré
treba
prehodnotiť, ktoré treba ešte dodatočne prekontrolo-
vať,
to už bola jeho vec. Ale predložil správu a predsa my
mu
teraz nemôžeme hovoriť alebo navrhovať opätovné prehodno-
tenie
najmä tých častí, ktoré sa už dostali
do formy trest-
noprávneho
konania.
A
druhá pripomienka prikazovať,
navrhovať Najvyššiemu
kontrolnému
úradu, že keď podáva správu, nech je to správa
s
hocijakou frekvenciou, či raz, dva
razy, tri razy za rok,
ak
sa parlament dohodne o tom, aby najskôr zhodnotil svoju
činnosť,
to už presahuje normálny vzťah medzi tým, čo Naj-
vyšší
kontrolný úrad má robiť a čo je predmetom jeho úvah.
A
to si, prosím, na úrovni tohto parlamentu
treba uvedomiť.
Inak
detaily ma nezaujímajú, teraz ma zaujíma vzťah tohto
parlamentu
k Najvyššiemu kontrolného úradu a k predmetu úvah
Najvyššieho
kontrolného úradu, čo má robiť vo vzťahu k štát-
nemu
rozpočtu.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec
Dzurinda. Ale bol
tu
procedurálny návrh, musím dať o ňom hlasovať.
Poslanec M. Dzurinda:
V tom prípade mám faktickú poznámku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím.
Poslanec M. Dzurinda:
V tom prípade, pán predseda, dovoľte, aby som vystúpe-
nie
pána poslanca Andrejčáka a pred ním pána poslanca Hof-
bauera
označil za typický príklad charakterizujúci súčasnú
vládnu
moc. Keď Ústavný súd vydá nález týkajúci sa mandátu
poslancov Demokratickej únie, ktorý je
proti srsti vlády,
tak
predseda vlády označí Ústavný súd za ďalší chorý prvok
na
politickej scéne. Keď následne Ústavný súd vydá nález,
ktorý
je opäť proti srsti vlády, pretože Ústavný súd hovorí,
že nie je
možné odvolávať ministrov,
ktorí sú v demisii,
vláda
zoberie predsedovi Ústavného súdu ochranku. Ak teraz
Najvyšší kontrolný úrad podá správu usvedčujúcu
ministrov
HZDS zo
šafárenia, predseda výboru
pán Hofbauer pokojne
označí
túto inštitúciu za účelové mixáže, resp. správu, kto-
rú
vyrobil Najvyšší kontrolný úrad, za účelové mixáže. Je to
typický
postup, ktorý bol definovaný v Zlatej
Idke ako val-
covanie.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Hrušovský.
Poslanec P. Hrušovský:
Vážený pán predseda, myslím si, že
nie je možné, aby
ste
dali hlasovať o návrhu, ktorý predložil pán poslanec An-
drejčák,
pretože je v rozpore so zákonom o Najvyššom kon-
trolnom
úrade. Toho, čo žiada, sa mal predsa domáhať každý
jeden
kontrolovaný subjekt. To sa nevzťahuje
na Národnú ra-
du. Predpokladám, že pán predseda Najvyššieho
kontrolného
úradu sa vyjadrí
k jednotlivým vystúpeniam
poslancov, ale
som presvedčený, že charakter tejto
prerokúvanej správy
vlastne
len zhŕňa výsledky kontrol na jednotlivých ústred-
ných orgánoch štátnej správy, z ktorých by boli mali byť
v
zmysle zákona o Najvyššom kontrolnom úrade vyhotovené pro-
tokoly o kontrole,
ktoré procedurálnym spôsobom
iste boli
pracovníkmi,
ktorí kontrolu vykonávali, aj s týmito preroko-
vané.
Teda je nad rámec kompetencie Národnej rady, aby teraz
zasahovala do
nezávislosti kontrolného orgánu
tým, že
spochybňujeme kontroly,
ktoré už boli
vykonané a riadne
uzavreté.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, dobre viete, že musím dať o
tom hlasovať,
keďže
je to procedurálny návrh. Ale chcem povedať, že proku-
ratúru,
ktorá tieto materiály má, nezaväzuje
akékoľvek roz-
hodnutie,
ktoré tu urobíme, čiže bude pokračovať podľa tejto
správy.
Poslanec P. Hrušovský:
Pán predseda, myslím si, že treba zvážiť, či sa má dať
hlasovať,
alebo nemáte dať hlasovať o tom, ak je evidentný
rozpor
hlasovania so zákonom. Treba si prečítať § 20 a ten
jasne
hovorí, komu toto oprávnenie patrí, prináleží.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem,
pán predseda. Nazdávam sa, že nemôžete
dať
hlasovať
o procedurálnom návrhu, ktorý je v
rozpore s roko-
vacím
poriadkom, pretože tu máme bod rokovania o správe Naj-
vyššieho
kontrolného úradu, ktorá bola
prerokovaná vo výbo-
roch.
O tejto správe sa musí viesť rozprava, môže sa síce
prerušiť, ale nemôže
sa pokračovať nejakou inou správou.
O
tejto správe musí parlament rozhodnúť.
Môže ju zamietnuť,
môže
ju zobrať na vedomie, môže ju vrátiť na
prepracovanie,
ale potom to
bude už iný bod rokovania, ktorý bude treba
inokedy
schváliť do programu, ale nie je možné
postaviť vec
procedurálne
tak, ako ju postavil pán poslanec Andrejčák.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, tak ako ju postavil pán poslanec Andrej-
čák,
je presne to, čo ste povedali.
Poslanec I. Šimko:
Pán poslanec Andrejčák povedal, že treba
prerušiť roko-
vanie
o tomto bode a pokračovať vtedy, keď tu bude iná sprá-
va,
lepšia.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Myslím, že povedal, že správa, ktorá tu
je, sa má dopl-
niť
o poznatky, ktoré poslanci predniesli
vo svojich vystú-
peniach.
Poslanec I. Šimko:
Nie, pán poslanec Andrejčák povedal, že
správa má obsa-
hovať
akúsi sebareflexiu Najvyššieho
kontrolného úradu a že
jednoducho
má byť iná. To už bude iná správa. Táto správa je
správa,
ktorú vypracoval Najvyšší kontrolný úrad, ktorú pre-
rokovali
výbory, iná už nemôže byť, lebo to
by nebola táto
správa,
ale iný bod rokovania.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predseda. Nemám rád, keď sa
mi vkladajú do
úst
výroky, ktoré som nepovedal. Takže, aby
som bol presný,
k
tejto správe som sa vyjadril, že ju nepovažujem za vecne
úplnú,
ani za vecne celkom správnu. Všetky ostatné záleži-
tosti, ktoré povedal pán kolega Dzurinda, sú
konštrukciou
a
týkali sa možno obdobia Najvyššieho
kontrolného úradu pod
vedením
pána Oleja a podpredsedu vlády Šimku,
ktorý v minu-
lom
roku tieto materiály publikoval,
škandalizoval a rozma-
zával.
Takže to nechajme v oblasti minulého
roku, my sme sa
vyjadrovali k tejto
správe a k materálu, ktorá je
takto
predložená.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Mne
sa zdá, že
by bolo lepšie,
keby pán poslanec
Andrejčák
dal do toho uznesenia, aby sa táto
správa vrátila
Najvyššiemu
kontrolnému úradu, aby ju prepracúval
až dovte-
dy,
kým nebude dobrá. Pýtam sa predsedu Najvyššieho kontrol-
ného úradu, či
Najvyšší kontrolný úrad je schopný takéto
niečo
spraviť, či by mohol vyjsť v ústrety parlamentu.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec Tkáč.
Poslanec V. Tkáč:
Chcel by som upozorniť na porušovanie zákona, ktoré sa
v
súčasnosti deje v tejto sále. O návrhu
na prerušenie pre-
rokúvania
bodu programu - a tak znel návrh - rozhodne Národ-
ná
rad bez rozpravy podľa § 22 ods. 3
rokovacieho poriadku.
A
prednesenie faktickej poznámky sa môže robiť len v priebe-
hu
rozpravy podľa § 17 ods. 1, takže
odporúčam, aby bol zo-
braný návrh pána
poslanca Andrejčáka a aby
sa hlasovalo
o
tom, či sa preruší prerokovanie tohto bodu programu a Naj-
vyšší
kontrolný úrad vzhľadom na nové skutočnosti, ktoré od-
zneli
v tejto sále, a to dokonca aj zo strany opozície, pre-
šetrí
tieto veci tak, ako mu to prislúcha
podľa § 20 zákona
o
Najvyššom kontrolnom úrade.
Podľa
§ 20 úrad má komunikovať s ústrednými orgánmi
štátnej
správy, s ministerstvami a s vládou
vzhľadom na to,
že
v tejto správe sú dotknuté tieto orgány, nebol splnený
postup,
ktorý predpokladá § 20 zákona o Najvyššom kontrolnom
úrade
Slovenskej republiky. V tom zmysle som presvedčený, že
dopracovanie
týchto záležitostí bude objektivizovať
skutoč-
nosti,
ktoré sú tam uvedené, a ide aj o objektivizáciu po-
stavenia
ministrov, vlády, ktorá fungovala
od marca do de-
cembra
1994. Čiže v tom zmysle sa domnievam, že ide o objek-
tivizáciu, kvalitu a
o objasnenie materiálnej pravdy
tak,
ako
to má robiť Najvyšší kontrolný úrad
podľa zákona o Naj-
vyššom
kontrolnom úrade.
Takže odporúčam, aby sa už ani faktické
poznámky neper-
traktovali,
aby sa hlasovalo o návrhu na prerušenie bodu ro-
kovania
podľa § 20 rokovacieho poriadku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Budeme
hlasovať o návrhu
pána poslanca Andrejčáka
o
prerušení bodu rokovania.
Prosím, hlasujme.
Prezentovalo sa 71 poslancov.
Za návrh hlasovalo 67 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Nehlasovali 3 poslanci.
Poslankyňa M.
Bartošíková:
Pán predseda, skrutátori majú právo
spočítať prítomných
v
sále podľa uznesenia, ktoré Národná rada prijala koncom
minulého
volebného obdobia.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím
skrutátorov, aby spočítali
prítomných, vyzývam
ich.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
skrutátori zis-
tili
dostatočný počet, budeme opakovať hlasovanie.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Hlasujeme o tom, kto
je
za prerušenie prerokúvania tohto bodu.
Prezentovalo sa 73 poslancov.
Za návrh hlasovalo 71 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Takže návrh pána poslanca Andrejčáka
neprešiel.
Budeme pokračovať ďalej v rokovaní. Páni poslanci, za-
tiaľ
vediem schôdzu ja a povedal som, že pokračujeme v roko-
vaní.
Pán poslanec Andrejčák - faktická
poznámka.
Poslanec I. Andrejčák:
Chcel by som poprosiť našu ctenú
opozíciu, neprekrúcaj-
te
zmysel toho, čo bolo povedané. Ja som
predsa nenavrhoval
Najvyššiemu
kontrolnému úradu uložiť žiadnu úlohu.
V návrhu
uznesenia
je novú správu upraviť, nič viac. A to ostatné, čo
som
hovoril, bolo moja predstava o tom, čo
by takáto správa
mala
obsahovať, aby sme jej verili, aby opozícia nemusela
utekať
von a ostatným aby sa správa nepáčila. Neprekrúcajte,
že
som navrhoval diktovať niečo Najvyššiemu kontrolnému úra-
du.
To som nerobil.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec
Hrušovský.
Poslanec P. Hrušovský:
Pán poslanec Andrejčák, vy ste tu citovali § 20 zákona
o
Najvyššom kontrolnom úrade, ktorým
žiadate, aby bola táto
správa
vrátená na dopracovanie. § 20 hovorí o
niečom celkom
inom.
Hovorí o povinnosti kontrolovaného subjektu, ako sa má
Najvyšší
kontrolný úrad správať v čase kontroly, aké sú jeho
povinnosti
a ako má reagovať na prípadné zistené nedostatky,
a
nie o kompetencii Národnej rady vrátiť Najvyššiemu kon-
trolnému
úradu správu o výsledkoch kontroly. Vy
chcete, aby
teraz
Najvyšší kontrolný úrad rozhodol o zmene protokolov,
ktoré
boli vypracované, predpokladám, že podpísané kontrolo-
vaným
subjektom, aj najvyšším kontrolným orgánom? Toto chce-
me,
aby sa zmenili protokoly o kontrole?
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Filkus.
Poslanec R. Filkus:
Je mi vyslovene trápne, ale som si zapísal, pán posla-
nec
Andrejčák, citujem:
"sebazhodnotenie činnosti".
To ste
navrhli Najvyššiemu kontrolnému úradu, že
ak bude podávať
správu,
aby v tejto správe bolo aj sebazhodnotenie činnosti.
To
je úplný nonsens, pretože keď Najvyšší kontrolný úrad po-
dáva
správu, ako sa narábalo s prostriedkami štátneho roz-
počtu
v rámci rozpočtových prípadne
príspevkových organizá-
cií,
je prístup k hodnoteniu rôznych súvislostí čiste jeho
vecou.
Expressis verbis - sebazhodnotenie
činnosti ste žia-
dali.
A prosím vás, nekonfrontujme, lebo to nemá zmysel.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Miklušičák.
Poslanec J. Miklušičák:
Ďakujem, pán predseda.
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi
len, aby som od-
citoval § 13 ods. 1
písm. b) zákona číslo 39/1993,
kde sú
dané
práva a povinnosti úradov a kontrolných subjektov. Pís-
meno b) hovorí:
"správu o výsledkoch
kontrolnej činnosti
úradu
za uplynulý kalendárny rok". Toto Najvyšší kontrolný
úrad
urobil. Predložil nám správu o kontrolnej činnosti za
uplynulý
rok. To, že sa týkala prevažnej väčšiny roku 1993
a
prvej časti roku 1994, je jednoducho preto, že rok 1994
bude
kontrolovať v tomto roku. Nevidím žiaden problém, aby
sa
táto správa vrátila. Zaujmime stanovisko k tomu, čo je
predložené.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Andrejčák.
Poslanec I. Andrejčák:
Sľubujem, že na ďalšie repliky nebudem odpovedať, ale
chcem
reagovať na námietku, že zle citujem § 20. Samozrejme,
pretože
v predloženej správe som sa nedočítal, že splnil po-
vinnosť
podľa § 20 ods. 1: "Nedostatky v
činnosti minister-
stiev
a ostatných ústredných orgánov štátnej správy oznámi
vláde."
Oficiálne dokumenty o tom, ani prerokovanie vo vláde
nebolo.
Aj v § 20 ods. 4 je stanovená povinnosť
Najvyššieho
kontrolného
úradu: "Ak vláda neprijme
opatrenia na vyrieše-
nie
veci, predseda ju predloží Národnej
rade Slovenskej re-
publiky." V
tomto zmysle som hovoril,
keď som vo svojej
úvahe v závere
číslo 2 povedal, či a v
ktorých prípadoch
musel
predseda Najvyššieho kontrolného úradu
postúpiť vec
vláde
a či vláda reagovala v duchu §
20 zákona 39. Takže
prosím
vás, neprekrúcajte ma, veď v zázname,
ktorý sa robí,
bude
pravda napísaná.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlásila sa spoločná spravodajkyňa pani
Bartošíková.
Poslankyňa M.
Bartošíková:
Vážení páni kolegovia, panie kolegyne,
aby sme ukončili dosť neplodné
dohadovanie sa o tom, čo
bolo navrhnuté. Viacerí páni poslanci v
rozprave, nielen
poslanci vládnej
koalície, aj pani ministerka Keltošová,
spochybnili pravdivosť, úplnosť a objektivitu informácií,
ktoré podala správa. Dovoľte, aby som vám prečítala § 15
ods.
1 písm. b), ktoré hovorí o povinnosti
kontrolných pra-
covníkov postupovať pri výkone tak, aby kontrolná
činnosť
viedla
k pravdivosti, úplnosti a preukázateľnosti kontrol-
ných
zistení. Pokiaľ takéto zistenia boli spochybnené, po-
kiaľ vo výboroch
odznelo, že bývalí ministri včas podali
proti
zisteniam námietky, ale kontrolný úrad
ich v tom čase
neakceptoval
a nepreveril namietané zistené
skutočnosti, je
aj
v záujme Národnej rady Slovenskej republiky dbať o to,
aby
všetky zistené skutočnosti boli objektivizované. Ak tu
niekto hovorí o
strachu, tak sa spytujem, kto má
strach
z
toho, že pán poslanec navrhol znovu
skontrolovať všetky
tieto
napadnuté a spochybnené výsledky a doplniť správu, nie
ju
prerušiť. On do návrhu uznesenia nedal,
že ju treba pre-
pracovať,
iba ju doplniť o tieto nové zistenia a opätovne ju
predložiť. Osobne si
myslím, že by sme nemali mať
obavu
z
toho, ak tí istí pracovníci
zohľadnia aj ďalšie doklady,
ktoré
neuvádzali v tejto správe a ktoré
preukazujú, že boli
predbežné
súhlasy ministerstva atď. atď., čiže všetky sku-
točnosti,
ktoré uviedli.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Máte 20 sekúnd, pani Bartošíková.
Poslankyňa M.
Bartošíková:
Prečítam
návrh uznesenia tak,
ako ho pán Andrejčák
predložil,
len preto, aby sme sa už
nedohadovali o tom, čo
povedal
v rozprave ako svoj názor a čo predložil ako návrh
uznesenia.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa, ale tri minúty vašej
faktickej poznám-
ky
uplynuli.
Poslankyňa M.
Bartošíková:
Pán predseda, ospravedlňujem sa, ale prihlásila som sa
do
rozpravy, nie s faktickou poznámkou.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Tak sa ospravedlňujem ja.
Poslankyňa M.
Bartošíková:
Rešpektujem udelenie slova na faktickú
poznámku.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa, to uznesenie môžete
prečítať.
Poslankyňa M.
Bartošíková:
Navrhované uznesenie, ktoré dal pán
poslanec Andrejčák,
je
iba o týchto dvoch bodoch:
Národná rada Slovenskej republiky prerušuje prerokúva-
nie
správy Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republi-
ky
o výsledkoch kontrolnej činnosti
Najvyššieho kontrolného
úradu
Slovenskej republiky za rok 1994 na základe skutoč-
ností
prednesených vo vystúpeniach poslancov, a to vo vzťahu
k
§ 20 zákona 39/1993 Z. z.
Žiada predsedu Najvyššieho kontrolného
úradu Slovenskej
republiky o opätovné
preverenie nevyhnutných
skutočností,
doplnenie správy a
jej opätovné predloženie
Národnej rade
Slovenskej
republiky.
Čiže v prednesenom návrhu uznesenia neboli také myš-
lienky,
ktoré povedal ako svoj názor vo svojom vystúpení.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán predseda, chcela by som upozorniť na
to, že o tomto
návrhu
sme už prakticky pred chvíľou hlasovali
v tej časti,
ktorá
sa týka prerušenia schôdze.
Po druhé chcela by som sa spýtať
predsedov jednotlivých
výborov
a poslancov Národnej rady, ktorí si
tiež myslia, že
správu
by bolo treba doplniť a "prepracovať". Na rokovaní
výborov,
kde táto správa bola predložená, mali možnosť tie
výhrady,
ktoré mali, predložiť a prediskutovať, mali možnosť
dať si
predložiť protokoly, v
ktorých nachádzajú chyby,
a
mali možnosť ich tam priamo prerokovať
a zísť sa ešte na
druhý
a tretí deň. Času bolo, myslím, dosť. Dva týždne sa
v
jednotlivých výboroch s touto problematikou dalo zaoberať.
Chcela
by som sa teda spýtať, prečo nevyužili
túto možnosť,
alebo
vôbec či táto možnosť bola využitá.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pani poslankyňa Bartošíková sa
hlási do roz-
pravy.
Faktická poznámka - pán poslanec Lauko.
Poslanec P. Lauko:
Ďakujem, pán predseda.
Ak dovolíte, kolegovia poslanci, nestačím
sa čudovať.
Na
rokovaní výboru som sa opýtal pracovníka Najvyššieho kon-
trolného
úradu, či v prípade skutočností, ktoré sú uvedené
v
správe a týkajú sa ministerstva zdravotníctva, konkrétne
ide
o sumu v zátvorke 74,5 milióna
nemeckých mariek, naozaj
ide
o danú vec, ktorú som ja mal na mysli. Pracovníčka mi
potvrdila,
že ide o danú vec. To znamená, že to je uzavreté.
Keď som sa
spýtal na ministerstve
práce, sociálnych vecí
a
rodiny na sumu 507 tisíc, tá istá pracovníčka mi poveda-
la,
že je to uzavreté. Čo chcete ešte prešetrovať? Však to
sú
uzavreté veci.
A po druhé žiadam predtým, ako bude akékoľvek hlasova-
nie
o uzavretí diskusie na túto tému, aby dostal slovo pred-
seda
Najvyššieho kontrolného úradu. Má plné právo vyjadriť
sa
k týmto skutočnostiam, čo tu boli povedané.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Poslanec Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Moji predrečníci už spomenuli, že o tomto
sme hlasovali
už
nie raz, ale dva razy podľa výpisu z
počítača, ale to už
asi
sa stáva zvykom dávať hlasovať o
uzneseniach až do úpl-
ného
osvojenia si. Ale naozaj by som odporúčal, aby vystúpil
pán
predseda Najvyššieho kontrolného úradu, aby podal stano-
visko
o práci svojich spolupracovníkov. To je jedna vec.
A
druhá vec, pán
predseda, ak som počul, že ideme
k
ďalšiemu bodu, pýtam sa, o čom bude toto hlasovanie. Vy
ste
povedali, že ideme k ďalšiemu bodu a
vraciame sa perma-
nentne
k tomu istému, asi až do úplného osvojenia.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nerozumiem vám.
Poslanec V. Bajan:
Vy ste hovorili, že ideme ďalej.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno, pokračujeme v rozprave. Neviem, čo
ste počuli. Pán
poslanec
Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predseda. Samozrejme, táto
správa vo výbo-
roch
bola prediskutovaná, prerokovávaná,
a veľmi detailne.
V
našom výbore rozprava okolo tohto
trvala plné tri hodiny,
boli vznesené veľmi konkrétne a veľmi zaujímavé
podnety
a
záver bol ten, že ju treba predložiť do
pléna a tu o tom
rokovať.
Takže robíme presne to, na čom sme
sa dohodli vo
výbore.
Nič viac, nič menej.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pani poslankyňa Zelenayová.
Poslankyňa E.
Zelenayová:
Pán kolega Lauko, v našom výbore
neprešlo všetko tak
jednoznačne, ako to
tu prezentujete, pretože aj predseda
Najvyššieho
kontrolného úradu nám povedal, že
niektoré sku-
točnosti,
ktoré nie sú celkom presné, sa môžu potvrdiť, ale-
bo
sa môžu podať ďalej na Generálnu prokuratúru. Takže tam
to
nebolo všetko také jednoznačné, ako to tu prezentujete.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Hrušovský.
Poslanec P. Hrušovský:
Nedá mi,
pán predseda, aby som sa ešte
raz nevyjadril
k
§ 20. Skutočne ideme nad rámec kompetencie, ktorá zo záko-
na
patrí Národnej rade. My nemôžeme takýmto spôsobom zasaho-
vať
do nezávislosti Najvyššieho kontrolného úradu, že začne-
me
spochybňovať výsledky kontroly. O tom
nech nám pán pred-
seda
Najvyššieho kontrolného úradu oznámi,
a hneď teraz by
som ho prosil,
aby vystúpil, či tieto materiály a všetky
tieto
skutočnosti uvedené v správe, ktorá nám bola predlože-
ná,
sú objektívnym zistením
Najvyššieho kontrolného úradu,
či
boli o týchto skutočnostiach vyhotovené
riadne protokoly
a
či Najvyšší kontrolný úrad postupoval
pri vykonávaní kon-
troly
v zmysle zákona 39/1993 Z. z., pretože za celý najvyš-
ší
kontrolný orgán nesie zodpovednosť
predseda a jeho pod-
predsedovia.
Tak by som prosil o vyjadrenie na záver rozpra-
vy.
Ešte sú prihlásení poslanci, takže až potom.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Je to jeho právo, zrejme ho využije. Pán poslanec Bár-
dos.
Poslanec Gy. Bárdos:
Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo.
Pani kolegyňa Rusnáková povedala, že vo
výboroch bola
možnosť
na to, čo žiadajú niektorí poslanci z vládnej koalí-
cie.
Dovoľte, aby som zacitoval zo spoločnej správy jednu
vetu,
lebo to, čo povedal pán Hofbauer, je iba časť toho,
a
tak je to iba polopravda. Osem výborov Národnej rady, kto-
ré
správu prerokovali a vzali na vedomie, odporučilo tiež
Národnej
rade Slovenskej republiky, aby správu
vzala na ve-
domie,
teda zdôrazňujem: aby vzala na vedomie.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Lauko.
Poslanec P. Lauko:
Ďakujem, pán predseda. Ja sa vždy
dostávam v tejto sne-
movni
do pozície, že musím oponovať pekným ženám. V našom
výbore nebol predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ale
podpredseda.
A v našom výbore som sa formou otázky opýtal
pracovníka
Najvyššieho kontrolného úradu a on mi
odpovedal.
Nepovedal
som, že som dával nejaké návrhy na schvaľovanie.
Takže,
pani Zelenayová, o tomto som hovoril.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán Glinský.
Poslanec J. Glinský:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
chcem vyjadriť nádej, že predsa sa len nájde aj v ra-
doch
opozície niekto, kto ocení náš určitý
sebakritický po-
stoj
- postoj Združenia robotníkov Slovenska.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Benčík.
Poslanec M. Benčík:
Ďakujem za udelené slovo, pán predseda.
Škoda, že menej
pozornosti
venujeme vecným otázkam a dlho diskutujeme o pro-
cedurálnych
záležitostiach k návrhu. Som
presvedčený o tom,
že
všetkým nám ide o objektívnu informáciu pre zákonodarný
zbor.
Ak máme záujem o objektívnu informáciu, máme vytvorené
aj
ústavné mechanizmy nato, aby Najvyšší
kontrolný úrad bol
nezávislý.
A u mňa ako oficiálne zvolený orgán a
predseda
a
podpredsedovia, majú dôveru. Keď
predkladajú takúto sprá-
vu,
môžem mať o tom pochybnosti, dokonca sa ma to môže aj
dotknúť
v určitých veciach, ale čudujem sa, kolegovia, že by
ste
chceli na svoj obraz, aby Najvyšší kontrolný úrad ako
nezávislý
orgán podával správy, keď sa to týka
niektorých
z
nás. Tak sa nedostaneme nikde. Preto
môžeme mať voči tomu
výhrady, môžeme
to pripomienkovať, ale porozmýšľajme nad
tým,
aký je stav v tejto spoločnosti a aké
je naše hospodá-
renie.
A to je rozhodujúce. A myslím, že do určitej miery aj
znevažujeme
prácu Najvyššieho kontrolného
úradu. To by som
nerád.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Filkus.
Poslanec R. Filkus:
Ďakujem
pekne. Zase dehonestujeme
nezávislosť Najvyš-
šieho
kontrolného úradu všetkým, čo tu robíme. Teraz hovorím
skutočne
vážne. Ja si pána Balejíka mimoriadne vážim. Mali
sme
v našom výbore niekoľko rokovaní. Aj teraz, pokiaľ ide
o
túto správu, bola niekoľkohodinová diskusia. Nezávislosť
je
však aj v tom, že ak by bol predseda Najvyššieho kontrol-
ného
úradu predtým uznal za vhodné, že túto
správu nemá po-
dávať,
mohol tak urobiť. Uvedomte si, že keď prídeme k záve-
ru
"prerušujeme", "navrhujeme dopracovať" a neviem čo všetko
sa tu
povedalo, vyslovujeme súčasne nedôveru Najvyššiemu
kontrolnému
úradu aj tejto správe. Nikde na svete
sa nesta-
lo,
aby sa takto správal parlament vo
vzťahu k nezávislosti
Najvyššieho
kontrolného úradu. Nie. A ak to
spravíme, to je
súčasne vyslovenie nedôvery Najvyššiemu kontrolnému úradu
a
jeho predsedovi.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, nemôžem súhlasiť celkom s
tým, čo ste po-
vedali,
pretože o každej správe sa má poslanec a parlament
právo
vyjadriť a vyjadriť sa aj negatívne.
Môžem vám jedno-
značne
povedať aj môj prípad. Ako federálny generálny proku-
rátor, ktorý je
nezávislý tak, ako je nezávislý Najvyšší
kontrolný
úrad, som podával správu vo federálnom
parlamente
a
ten ju neprijal, vrátil mi ju na prepracovanie a doplne-
nie.
Takže nemáte pravdu. To je presne to isté. Takže mám
len
poznámku na to, že akékoľvek názory poslancov a parla-
mentu
sú legálne a nemôžeme ich popierať.
Pán poslanec Tkáč.
Poslanec V. Tkáč:
Ďakujem,
pán predseda za slovo. Ak dovolíte, nemôžem
akceptovať emocionálne vystúpenia niektorých predrečníkov.
Ale
treba si zobrať do ruky zákony. Podľa §
5 Najvyšší kon-
trolný úrad
predkladá Národnej rade Slovenskej republiky
najmenej raz do
roka správy o výsledkoch kontrolnej čin-
nosti.
O akej závislosti a nezávislosti sa
hovorí, že je to
orgán
nezávislý od Národnej rady? Asi to bude trochu inak,
pretože aj Národná
rada môže uložiť vykonať kontrolu pre
svoju
potrebu a v rozsahu svojej pôsobnosti. S týmto problé-
mom
sme sa stretli napríklad pri tom, keď stanovisko Najvyš-
šieho
kontrolného úradu požadovala
Národná rada pri tvorbe
rozpočtu
Sociálnej poisťovne a Všeobecnej zdravotnej pois-
ťovne.
Čiže v tomto prípade Národná rada môže Najvyššiemu
kontrolnému
úradu uložiť vykonanie určitej kontroly pre svo-
ju
potrebu.
Chcel by som upozorniť na jednu
skutočnosť, že vzhľadom
na
to, že Najvyšší kontrolný úrad podáva správu za minulý
rok,
keď v podstate fungovali tri vlády,
do marca a do de-
cembra, že
nie je to ani otázka
nedôvery, ani otázka
spochybňovania,
ak sú odlišné názory na vecnú stránku
sprá-
vy.
Presne tak sme vystupovali aj v ústavnoprávnom výbore,
keď
sme mali informácie o tom, že už samotný Najvyšší kon-
trolný
úrad určitým spôsobom modifikoval
čiastkové protoko-
ly.
A z dnešného vystúpenia dokonca pána exministra Romana
je
zrejmé, že tieto záležitosti
neboli dotiahnuté v súlade
s
objektívnou pravdou. O nič iné nejde.
Ak správa už prešla
vo
výboroch, čo sa tam dá zaretušovať a čo sa dá, prosím
vás,
z tejto správy vygumovať, aby sa to
verejnosť nedozve-
dela?
O to tu vôbec nejde. Ale ak osoby, funkcionári, sa cí-
tia byť dotknutí touto správou, majú podľa
mojej mienky
v
zákone o Najvyššom kontrolnom
úrade dostatok možností sa
k
tejto správe vyjadriť. Vzhľadom na to,
že ide o správu za
minulý
rok a sú tam dotknuté rezorty, je
dotknutá vláda, tá
tretia
má plné právo v zmysle § 20, a na to je zákon, aby sa
vyjadrila
k jednotlivým pasážam, pretože tam sú tieto pasáže
prevzaté
a sú rozšírené. Takže tu nejde v
podstate o super-
kontrolu
ani o retušovanie reality, ale ide o to, aby orgány
alebo
funkcionári, ktorí sú dotknutí v tejto novej správe,
mali
plné právo, v súlade so zákonom o
Najvyššom kontrolnom
úrade,
sa k týmto záležitostiam vyjadriť, dať svoje stano-
viská a verifikovať objektívnu realitu. O nič iné nejde.
Preto
bolo takto postavené aj uznesenie, aby
sa vzhľadom na
skutočnosti,
ktoré vyšli už aj priamo na pléne, tieto veci
v
správe doplnili.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, chcem povedať, že o 12.30 hodine prijí-
mam pána veľvyslanca z Indonézie. Nevedel
som, že nebude
obedňajšia
prestávka. Navrhujem, aby sme urobili
obedňajšiu
prestávku
a o 14.00 hodine pokračovali. Ďakujem.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené poslankyne,
vážení poslanci,
budeme
pokračovať v prerušenej
schôdzi. Na začiatku
chcem
len oznámiť, že po dohode predsedov klubov som bol po-
žiadaný
o ukončenie schôdze o pol šiestej, pretože viacerí
poslanci
zo všetkých klubov sú pozvaní v rámci osláv 50. vý-
ročia
ukončenia vojny na jednotlivé ambasády v Bratislave.
Pýtam
sa, či akceptujete túto požiadavku.
(Všeobecný súhlas
poslancov.)
Ďakujem.
Takže
pokračujeme v rozprave, pretože rozpravu som ne-
ukončil.
Pán poslanec Ásványi.
Poslanec L. Ásványi:
Ďakujem za slovo. Chcel by som reagovať na vystúpenia,
ktoré
odzneli v rámci technických pripomienok. Táto správa
Najvyššieho
kontrolného úradu bola prerokovaná vo výbore pre
financie
a rozpočet a prakticky tento výbor je aj gestorským
výborom
tejto správy. Mne sa zdalo, že v tomto výbore správa
bola
bez akýchkoľvek námietok prijatá, dokonca ešte utvrdená
s
tým, že sme požiadali pána predsedu Najvyššieho kontrolné-
ho
úradu, to ste tu už počuli, aby nám dával ďalšie správy
o
osude a o vybavení zistení. Je
zaujímavé, že ani terajšia
spoločná spravodajkyňa pani Bartošíková nemala žiadne
ná-
mietky. Opačne, vítala celú záležitosť, že
konečne niekto
dal
na papier nedostatky, ktoré boli aj na
najvyšších mies-
tach
a mohli byť zistené.
Ak pani poslankyňa Zelenayová dovolí, na
jej vystúpenie
by
som reagoval tak, že pravdepodobne neporozumela vysvetle-
niu alebo
úvodným vetám predsedu Najvyššieho kontrolného
úradu,
keď hovoril o tom, že niektoré prípady a konkrétne
zistenia boli
odovzdané na Generálnu
prokuratúru, ale
v
správe sú zistenia, ktoré sa týkajú disciplinárnych a for-
málnych
nedostatkov, teda menšieho porušenia predpisov. Pro-
sím
vás pekne, ja to tiež považujem za chybu. Za to nikto
nebude
odsúdený ani vyhodený z roboty, ale aj tieto nedo-
statky
treba s príslušným pracovníkom prerokovať. Už to malo
byť
dávno urobené, a keď nie, tak teraz, aj keď je zmena
v
osobe pána ministra, pretože taký pracovník musí byť aspoň
napomenutý,
aby sa v budúcnosti nedopustil ani menších ne-
dostatkov.
A k
uzavretiu celej tejto záležitosti
- vo svojom vy-
stúpení
som navrhoval brať na zodpovednosť pracovníkov, kto-
rí boli
účastníkmi kontroly a protokolárneho zisťovania,
resp.
spísania zápisnice. Nech sa oni bránia, nech oni vy-
vrátia
nesprávnosti uvedené v protokole zo strany kontrolné-
ho
orgánu. Myslím si, že väčšina z nás pracovala v zodpoved-
nej
funkcii, či ekonomickej, či akejkoľvek. Ak došla kontro-
la,
bola to vždy nepríjemná osoba, ale
nikdy sme si nemohli
dovoliť,
aby sme takým spôsobom, ako sa tu útočí na predsedu
Najvyššieho
kontrolného úradu, sme ho takto zmazali
z nášho
úradu
alebo z podniku. Opačne, hľadali sme, ako sa k nemu
dostať
a zmierniť to, čo zistil v skutočnosti. Toto je mi
veľmi
divné, akým spôsobom chceme správu, ktorú sme vo výbo-
roch prerokúvali a teraz prerokovávame,
dostali zo stola
preč.
Opakujem, prosím vás, nech sa do dôsledkov prešetrujú
prípady
a nech sa postihnutý pracovník zúčastnený na kontro-
le
bráni. Takýmto spôsobom môžeme proti kontrolným orgánom
získať
podklady a povedať, že to nerobí dobre.
Ale nie tak,
že
tu nás niekto ide presviedčať, bez
protokolu a bez toho,
aby
sme to mohli čítať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte máte desať sekúnd.
Poslanec L. Ásványi:
To mi stačí. Ďakujem. Prosím pána predsedu Najvyššieho
kontrolného
úradu, aby sa prihlásil o slovo. Chceli by sme
aj
jeho počuť.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Myslím si, nikto z poslancov, ktorý vystúpil,
nenadával
predsedovi alebo nekritizoval predsedu Najvyššieho
kontrolného
úradu ako osobu. Správa, ktorá tu bola
kritizo-
vaná,
nebola vypracovaná pod vedením tohto
predsedu Najvyš-
šieho
kontrolného úradu, takže netreba osobu
predsedu dávať
dokopy
s touto správou.
Pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Využijem
faktickú pripomienku nato,
aby som položil
jednu otázku pánu
predsedovi. Bol by som rád, keby potom
v
záverečnom slove na ňu odpovedal. Už vo
výbore som sa ho
pýtal,
ale aby odpoveď...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ktorému predsedovi?
Poslanec Ľ. Černák:
Predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu.
Pán predseda,
aké má stanovisko Najvyšší kontrolný úrad
ku kompetenciám
Úradu
vlády v oblasti kontroly? Neobávate sa dvojkoľajnosti?
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, pán poslanec Dzurinda.
Poslanec M. Dzurinda:
Vážený pán predseda Národnej rady
Slovenskej republiky,
panie poslankyne,
páni poslanci,
správa Najvyššieho kontrolného úradu je
zostavená v zá-
sade
v dvoch rovinách. Prvú predstavuje rok 1993 a prvý pol-
rok
1994, druhú rovinu predstavuje druhý
polrok 1994. Keďže
v
priebehu prvého polroku 1994 došlo k zmene vlády, materiál
by
bol výstižnejší, keby bol konkrétnejší a adresnejší práve
vzhľadom
na zmenu vlády. Rád by som k
tejto konkretizácii
prispel,
a preto uvádzam, že zistenia uvedené v
prvej časti
materiálu, ktoré sa týkajú Ministerstva dopravy, spojov
a
verejných prác Slovenskej
republiky, sa týkajú obdobia
druhej
vlády pána Mečiara. Pripomínam, že ide o objednávku
kvázi inzercie v
dennej tlači, čím došlo k neefektívnemu
a
nehospodárnemu vynakladaniu finančných prostriedkov.
O
žiadnu inzerciu nešlo. Išlo o
podporu vládneho denníka
tým,
že v Slovenskej republike uverejňovali napríklad pavúka
Ministerstva
dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej re-
publiky.
Po nástupe do funkcie som takto objednané
inzercie
zrušil.
Rovnako došlo k úhrade faktúr za práce, ktoré neboli
vykonané. Aj k
týmto defektom dochádzalo v roku 1993. Na
základe
podrobných zistení som sám podal podnet na Generálnu
prokuratúru.
Rovnako spresňujem, že zistené vyplatenie
odmeny v cel-
kovej
výške 100 000 Sk, kvalifikované v správe Najvyššieho
kontrolného úradu ako
rozpor so zákonom 567 z roku
1992
o
rozpočtových pravidlách, vykonal v marci 1994, niekoľko
dní
pred odchodom z funkcie, môj predchodca. Aj v oblasti
čerpania
finančných prostriedkov určených na investície kon-
trola
zistila, že Ministerstvo dopravy, spojov a verejných
prác
Slovenskej republiky vynaložilo 3
407 286 Sk na nákup
osobných
automobilov v rozpore s nariadením
vlády číslo 219
z
roku 1992. Spresňujem, že uvedené automobily nakúpil môj
predchodca.
Skrátka pasáž týkajúca sa Ministerstva dopravy, spojov
a
verejných prác Slovenskej republiky, uvádzaná v časti I.
správy
na stranách 8 a 9, sa týka obdobia
druhej vlády pána
Mečiara.
V
tretej časti správy
týkajúcej sa druhého polroku
1994
sa uvádza, že Ministerstvo dopravy,
spojov a verejných
prác
Slovenskej republiky schválilo rozpočet
Štátneho fondu
cestného
hospodárstva až 7. júla 1994, čo má negatívny vplyv
na
finančné hospodárenie organizácií
cestného hospodárstva.
Potvrdzujem tento
termín schválenia, ale
chcem poprosiť
predsedu
Najvyššieho kontrolného orgánu, aby spresnil, o aké
negatívne
vplyvy išlo a aká právna norma bola v tomto prípa-
de
porušená.
Veľmi prekvapujúco pre mňa vyznieva
kontrola dodržiava-
nia
zákonných postupov pri prevode majetku štátu na iné oso-
by
podľa zákona 92 z roku 1991, ktorého
výsledok je uvedený
pod
bodom číslo 3 na strane 31. Správa v tejto oblasti je
veľmi
všeobecná, povrchná, náznaková, bez
jediného konkrét-
neho
prípadu. Pritom Združenie robotníkov
Slovenska išlo do
vlády ako i
za funkciou predsedu
Najvyššieho kontrolného
úradu najmä
preto, aby urobilo
poriadok v privatizácii.
Správa
však nepodáva ani najmenší dôkaz o tom,
že by v pri-
vatizácii
poriadok nebol býval.
Vystúpenie pána poslanca Hofbauera
bolo typickým pre
súčasnú
vládnu moc. Tak ako som už povedal, keď
Ústavný súd
vydá
nález, že mandáty poslancov Demokratickej únie sú v po-
riadku,
a nepáči sa to vláde, predseda vlády
označí Ústavný
súd
za ďalší chorý prvok na slovenskej politickej scéne. Keď
Ústavný súd vydá
nález týkajúci sa odvolávania
ministrov,
ktorí
predtým sami podali demisiu, a Ústavný súd vydá nález,
ktorý
je proti mysli vlády, vláda odoberie predsedovi Ústav-
nému
súdu ochranku. Aj to som už povedal.
Dobre si to pamä-
tajme,
ako sa to nemá robiť. (Prejav nesúhlasu v sále.)
Zopakujem ešte jednu vec, ktorá sa vám
nebude páčiť,
ktorú
si však treba pamätať, a síce, že
keď Najvyšší kon-
trolný
úrad podá správu usvedčujúcu ministrov
HZDS zo šafá-
renia,
predseda výboru pre privatizáciu a hospodárstvo ozna-
čí túto správu
za účelové mixáže. Typické pre politikov
vládnej
moci je aj to, že popierajú vlastné slová. Vy ste,
pán poslanec Hofbauer, označili pasáže správy
Najvyššieho
kontrolného
úradu týkajúce sa vašej činnosti za
účelové mi-
xáže.
Účelovými mixážami je však to, čo tu predvádzate vy,
poslanci
vládnej koalície, zrejme s cieľom zastrieť
šafáre-
nie,
ktorého sa dopúšťali ministri druhej
vlády pána Mečia-
ra.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Slobodník.
Poslanec D. Slobodník:
Pán poslanec Dzurinda, preslávený svojím
výrokom o gau-
neroch,
ktorý dosiaľ neodvolal, takže dovoľujem
si povedať,
pán gauner Dzurinda pred chvíľou použil
ako tradične dva
metre.
Sám kritizoval správu Najvyššieho kontrolného
úradu,
pokiaľ
sa týkala jeho osoby, pán gauner
Dzurinda, pravdaže,
kritizovali
ste to (prejav nesúhlasu v sále), že je všeobec-
ná
a neobjektívna. Vy prídete na rad, pán Brocka, vy prídete
na
rad. Pán Dzurinda dosiaľ neodvolal
svoje tvrdenie o gau-
neroch.
Pán Dzurinda, vy ste svoje tvrdenia, ktoré sa týkali
vás,
pokladali za nesprávne. Čiže to je správne. Na druhej
strane,
keď my pokladáme tie tvrdenia, ktoré sú obsiahnuté
v
správe, za nesprávne, vypracované
nie terajším Najvyšším
kontrolným
úradom, ale Najvyšším kontrolným úradom v čase,
keď
ste vládli a keď váš sused mal za úlohu po každom zasad-
nutí vlády kritizovať bývalé ministerstvá, to
je pre vás
nesprávne,
to sme my šafárili. Takže buďte aspoň v jednom
objektívny,
keď šafáriť, tak sme šafárili buď vy aj my, ale-
bo
sme nešafárili, ja tvrdím, že sme nešafárili, a stojím si
za
svojím slovom a nedovolím, aby niekto
urážal moju prácu,
pretože
som sa neobohatil ani o jednu korunu, to nedokáže
nikto
na svete, takže nehnevajte sa, buďte láskavo objektív-
ny,
dobre?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Páni poslanci, prosím, aby sme
vo faktických
vystúpeniach nepoužívali
slová, ktoré nepatria
do tejto
miestnosti.
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
K faktografii, ktorú som uviedol a ktorá
sa týka čin-
nosti Najvyššieho kontrolného úradu za
obdobie práce pána
Oleja,
práce pána podpredsedu Šimku, nemám čo
dodať, ani čo
zmeniť,
takže tie diskusie sú tu úplne bezpredmetné.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem.
Pán Dzurinda, v rámci inzercie a propagácie
unitárnej
federácie ste premrhali slovenské lode a slovenské
lietadlá.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán poslanec Slobodník, pán Mikuláš Dzurinda
označil za
gaunerov
tých, ktorí jeden deň spievajú už nikdy žiaden svár
a
na druhý deň zaútočia na
prezidenta. V tejto súvislosti,
prosím,
nevytŕhajte to z kontextu. Vy ste označili pána Dzu-
rindu
za gaunera zato, že potvrdil to, čo
povedal pán pred-
seda Najvyššieho
kontrolného úradu. Prepáčte,
ale to je
trošku
posun v logike.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, proti tomu sa musím ohradiť
aj ja, preto-
že
tú pesničku spievam aj ja a nepovažujem sa za gaunera.
Pán poslanec Dzurinda.
Poslanec M. Dzurinda:
Vážený
pán predseda, zisťujem,
že niektorým kolegom
veľmi
tečú nervy, zrejme pod vplyvom zistenia, že v Národnej
rade
dokáže zaznieť aj pravda.
Pán poslanec Slobodník, veľmi vám
vytiekli nervy. Odpo-
rúčam
vám, aby ste naozaj pozorne čítali. Ja
som nikoho ad-
resne
neoznačil tak, ako ste povedali vy. Povedal som, že na
Slovensku
dnes ide o to, či budú tvrdiť muziku gauneri, ale-
bo
slušní politici. A keď sa ma novinár opýtal, kto sú to
gauneri,
tak som povedal, že napríklad tí, čo jeden deň sľu-
bujú
pokoj, sľubujú, že už nebude žiaden svár, a na druhý
deň rozpútavajú peklo, organizujú parlamentné
noci. Ak sa
niekto
v tom našiel, je to jeho problém, pán poslanec.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, prosil by som, keby sme
upustili od toh-
to
dialógu, pretože na každé takéto vystúpenie sa dá okamži-
te
reagovať. Preto vás prosím, vráťme sa k meritu prerokúva-
nej
veci.
Pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem za slovo, pán predseda. Preboha, pán Dzurinda,
hádam
nechcete o sebe povedať, že vy ste slušný politik?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Vážení páni poslanci a panie
poslankyne, keďže
sa
nikto viac neprihlásil do diskusie ani s faktickou po-
známkou, uzatváram rozpravu k tomuto bodu programu.
Pýtam
sa,
či sa chce vyjadriť pán predseda.
Predseda Najvyššieho
kontrolného úradu SR Š. Balejík:
Nie. (Šum v sále.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Neviem, páni poslanci, prečo sa
smejete. Je to
skutočne
jeho právo, a nie povinnosť. Prosím, nekomentujme.
Žiada si záverečné slovo pani poslankyňa
Bartošíková?
Poslankyňa M.
Bartošíková:
Vážení páni kolegovia, v rozprave zaznelo mnoho pripo-
mienok
k objektivite správy. Jediný návrh na uznesenie, o-
krem
toho, o ktorom sme hlasovali, predniesol pán poslanec
Roman,
predložil mi ho písomne. Tento návrh znie: "Národná
rada
Slovenskej republiky žiada objektivizovať a tým prepra-
covať
správu Najvyššieho kontrolného
úradu o rezorte Mini-
sterstva
kultúry Slovenskej republiky."
Prosím, pán predse-
da,
aby ste dali hlasovať o tomto návrhu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Takže budeme hlasovať o tomto jednom pozmeňo-
vacom
návrhu. Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Za návrh hlasovalo 65 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasovalo 6 poslancov.
Takže tento návrh pána poslanca sme
prijali.
Poslankyňa M.
Bartošíková:
Vážené
kolegyne, kolegovia, návrh
na uznesenie máte
pred sebou
predložený v písomnej
podobe. Odporúčam, pán
predseda,
aby ste dali hlasovať o uznesení vrátane prijatého
pozmeňovacieho
alebo doplňovacieho návrhu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže budeme hlasovať o uznesení aj s
doplnkom, ktorý
sme
pred chvíľou schválili.
Poslankyňa M.
Bartošíková:
Je súčasťou spoločnej správy ako posledná
správa.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, páni poslanci, aby sme sa
prezentovali a hlaso-
vali.
Hlasujeme o uznesení ako celku.
Prezentovalo sa 94 poslancov.
Za návrh hlasovalo 15 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 67 poslancov.
Nehlasovalo 8 poslancov.
Konštatujem, že sme uznesenie v takom znení, ako ho
predniesla
pani poslankyňa, neprijali.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
v rokovaní budeme pokračovať d e v i a t y m bodom,
ktorým
je
Správa o výsledku hospodárenia Národnej
banky Slovenska
za
rok 1994.
S faktickou poznámkou sa hlási pán
poslanec Hrušovský.
Poslanec P. Hrušovský:
Pán predseda, chcel by som len pripomenúť, že prijatím
toho prvého uznesenia, ktoré bolo schválené,
sme zmenili
postavenie
Najvyššieho kontrolného úradu z nezávislého orgá-
nu
na orgán závislý od parlamentnej väčšiny.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Neschválili sme žiadne uznesenie, pán poslanec, nepre-
šlo.
Bolo tu málo poslancov.
Poslanec P. Hrušovský:
Akože neprešlo? Veď sme hlasovali
oddelene.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, pán poslanec Černák má ešte
faktickú poznámku.
Poslanec Ľ. Černák:
Priznám sa, že som si myslel,
že ma v Národnej rade už
nič
nemôže prekvapiť, ale to, že pán predseda Najvyššieho
kontrolného
úradu sa zriekol záverečného slova, ma prekvapi-
lo,
preto prosím v zmysle rokovacieho
poriadku, aby na moju
otázku
odpovedal písomne.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne. Mám otázku, čo znamená
nezobrať niečo na
vedomie,
keď sme to už vypočuli. Zabudneme na to? (Šum v sá-
le.)
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Tu nie je terminus technicus, že sme
nezobrali na vedo-
mie.
Neprijali sme o tom uznesenie.
Poslanec I. Šimko:
Neschválili sme to, že by sme to boli zobrali na vedo-
mie,
to znamená, že máme na to zabudnúť?
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Neprijali sme uznesenie, pán poslanec. Pokoj, páni po-
slanci,
každý dostane slovo, prečo sa
prekrikujete? Pán po-
slanec
Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán poslanec Hrušovský, ak to tak
pôjde zo strany KDH
s
výkladom ústavy ďalej, zistíme, že
každý v tomto štáte je
od každého nezávislý. Ja som na tej kapitole, čo sa týka
Najvyššieho
kontrolného úradu, trochu robil a práve ja som
presviedčal
ostatných, že to nemá byť ministerstvo kontroly,
ale
orgán od vlády nezávislý, pretože by
bolo nedemokratic-
ké,
aby minister kontroloval svojich
kolegov. Ale to nezna-
mená,
že tento orgán je úplne nezávislý od parlamentu. Stačí
si
prečítať článok 86 ústavy.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, myslím, že skončíme, žiadna rozprava nie
je, ten bod
sme uzavreli. Sme pri bode číslo
9 - správa
o
výsledku hospodárenia Národnej banky.
Poslanec J. Cuper:
Pán predseda, predsa len chcem dokončiť túto vetu. Sa-
mozrejme,
že keď niekto prijíma rozpočet, schvaľuje aj záve-
rečný
účet, má právo požiadať Najvyšší
kontrolný úrad o to,
aby
kontroloval, ako sa plní, a tým orgánom je jedine parla-
ment.
To znamená, jemu Najvyšší kontrolný úrad v tomto zmys-
le
aj zodpovedá, pretože mu predkladá správy. Nebudeme sa
o
tom ďalej baviť.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Prokeš, nie je rozprava,
nie sú ani fak-
tické
poznámky k tomuto bodu.
Podľa §
38 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej re-
publiky
číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke
Slovenska ročnú
správu o výsledkoch svojho hospodárenia
predkladá Národná
banka do troch
mesiacov po skončení
kalendárneho roka na
schválenie
Národnej rade Slovenskej republiky.
Páni poslanci, panie poslankyne, správu
ste dostali ako
tlač číslo 115
a máte k nej rozdanú aj
spoločnú správu
o
výsledkoch prerokovania vo výboroch Národnej rady ako tlač
číslo
115a.
Vzhľadom
na to, že guvernér Národnej banky Slovenska
pán
Vladimír Masár sa na rokovanie 7.
schôdze Národnej rady
písomne ospravedlnil, pretože je služobne
mimo republiky,
odporúčam,
aby bez uvedenia správy Národnej banky
Slovenska
pán
poslanec Lysák podal správu o výsledkoch prerokovania
správy
Národnej banky Slovenska vo výboroch Národnej rady.
Poslanec L. Lysák:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
dámy a páni,
dovoľte mi, aby som uviedol spoločnú správu Výboru Ná-
rodnej rady
Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet
a
menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospo-
dárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru
Národnej rady
Slovenskej
republiky pre pôdohospodárstvo o
výsledku prero-
kovania
správy o výsledku hospodárenia Národnej banky Slo-
venska
za rok 1994.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky svojím roz-
hodnutím
číslo 238 z 31. marca tohto roku pridelil správu
o
výsledku hospodárenia Národnej
banky Slovenska za rok
1994
na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej
repub-
liky pre financie, rozpočet a menu,
Výboru Národnej rady
Slovenskej
republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-
kanie
a Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky pre pôdo-
hospodárstvo
do 27. apríla tohto roku. Zároveň určil Výbor
Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet
a
menu, aby skoordinoval
stanoviská výborov k predmetnej
správe.
Chcel by som konštatovať, že správa
Národnej banky Slo-
venska za lanský
rok je spracovaná precízne, faktografia
nákladov,
výnosov, rozdelenia aj použitia zisku je vyargu-
mentovaná. Celkové
výsledky sú pozitívne
a audítormi sú
odobrené
bez výhrad. Výbory, ktorým bola správa pridelená,
ju
prerokovali v určenom termíne s týmito výsledkami:
1. Všetky tri určené výbory, a to
Výbor Národnej rady
Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a
menu, Výbor
Národnej
rady Slovenskej republiky pre
hospodárstvo, priva-
tizáciu
a podnikanie a Výbor Národnej rady Slovenskej repub-
liky
pre pôdohospodárstvo, predmetnú
správu vzali na vedo-
mie,
alebo s ňou súhlasili bez pripomienok.
2.
Príslušné výbory zároveň
odporučili Národnej rade
Slovenskej
republiky schváliť výsledky hospodárenia Národnej
banky
Slovenska tak, ako boli predložené.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Lysákovi.
Otváram rozpra-
vu
k deviatemu bodu s konštatovaním, že
som nedostal žiadnu
písomnú
prihlášku do rozpravy. Keďže nie sú ani iné pripo-
mienky,
vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú. Pán
poslanec
Lysák, chcete záverečné slovo? Ak nie,
budeme hla-
sovať
o návrhu uznesenia. Prosím, aby ste prečítali návrh
uznesenia.
Poslanec L. Lysák:
Uznesenie je v správe. Odporúčam ho
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže prosím, budeme sa prezentovať a
hneď aj hlasovať.
Prezentovalo sa 96 poslancov.
Za návrh hlasovalo 95 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že sme uznesenie schválili.
Ďakujem pekne, pán poslanec.
Pristúpime k d e s i a t e m u bodu programu, ktorým
je
Návrh skupiny poslancov Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorým
sa dopĺňa zákon číslo 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník
v
znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 120 a spoločnú
správu
ako tlač číslo 120a.
Za skupinu poslancov návrh zákona
odôvodní pán poslanec
Rastislav
Šepták. Prosím pána poslanca.
Poslanec R. Šepták:
Vážený pán predseda,
pán minister,
kolegyne, kolegovia,
predložená právna úprava sa
dotýka ustanovenia § 190
Obchodného
zákonníka, ktorý upravuje právne pomery spoloč-
nosti,
ktorá má len jediného akcionára. Zákon
umožňuje, aby
akciovú
spoločnosť založila iba jedna osoba,
právnická oso-
ba,
a pripúšťa, aby majiteľom všetkých
akcií bola iba jedna
osoba.
V takomto prípade táto osoba vykonáva všetky práva
akcionára.
Podľa § 184 ods. 2 valné zhromaždenie zvoláva
predstavenstvo,
ak tento zákon neustanovuje inak. Osobitne
tak
zákon ustanovuje v § 199 ods. 1, keď dozorná rada môže
zvolať
valné zhromaždenie v prípade, keď to
vyžadujú záujmy
spoločnosti,
a na valnom zhromaždení navrhuje potrebné opat-
renia.
Zákon však osobitne neustanovil, že
valné zhromažde-
nie
môže zvolať i akcionár, ktorý je
majiteľom všetkých ak-
cií,
a tak priamo uplatňoval výkon svojho
vlastníckeho prá-
va.
Návrh novely zákona odstraňuje túto medzeru v zákone.
Je v
praxi neúčelné, aby takýto
akcionár nemohol sám
zvolať
valné zhromaždenie, ktorého
pôsobnosť vykonáva sám,
a
musel o jeho zvolanie požiadať vždy
predstavenstvo. Ide
teda
o to, že zákon ustanoví, že valné
zhromaždenie spoloč-
nosti,
ktorá má len jediného akcionára, si
môže zvolať i on
sám,
sám seba, a nie je potrebné v takomto
prípade postupo-
vať
podľa § 184 ods. 3. Predložený návrh novely si nevyžiada
zvýšené
výdavky zo štátneho rozpočtu.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
na záver by som
chcel
povedať, že táto novela vychádza aj zo skúseností Fon-
du
národného majetku. Tam, kde iba jediný
akcionár má veľký
problém
zvolať valné zhromaždenie, dá sa povedať, že je dosť
veľký
precedens, keď vlastník sa musí
nečinne dívať na to,
ako
sa rozoberá jeho majetok, bez možnosti bezprostredne za-
siahnuť do
vývoja v správe
majetku. Súhlasím, že
ide
o
čiastkovú novelu. Súhlasím, že je
potrebná celoplošná no-
vela
Obchodného zákonníka tak, ako sa vyjadrila Legislatívna
rada
vlády, ale je pravda aj to, že po čase, ktorý je po-
trebný
na celkovú novelu, môže byť už neskoro, a táto novela
nebude
potrebná. Nám potom nezostane nič iné,
len konštato-
vať,
že sme nedokázali zareagovať na potreby života.
Navrhovaná novela sa v žiadnom prípade a v ničom nedo-
týka
oprávnených vlastníckych a iných
majetkoprávnych záuj-
mov právnických ani fyzických osôb a
neohrozuje ich. Jej
prijatie
smeruje k ochrane tých majetkoprávnych záujmov, kto-
ré zabezpečujú právnu a morálnu ochranu
verejného majetku
v
podstate proti individuálnym snahám o jeho zmenšovanie.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi. Prosím teraz spoločného spra-
vodajcu
pána poslanca Morica, aby podal správu
o výsledkoch
jej
prerokovania vo výboroch Národnej rady.
Poslanec V. Moric:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
kolegovia, kolegyne,
návrh skupiny poslancov Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorým
sa dopĺňa zákon číslo 513/1992 Zb.
Obchodný zákonník
v
znení neskorších predpisov, pridelil predseda Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky rozhodnutím
číslo 241 z 3. apríla
1995 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru
Národnej rady
Slovenskej
republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-
liky
pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady
Slovenskej
republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-
kanie
po získaní stanoviska vlády Slovenskej republiky. Na
skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej
republiky
určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre
hospodárstvo,
privatizáciu a podnikanie a súčasne určil, aby
sa
skoordinované stanoviská výborov Národnej rady Slovenskej
republiky
premietli v spoločnej správe.
Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 18. ap-
ríla
1995 prerokovala tento návrh na vydanie
zákona a uzne-
sením číslo 260
vyslovila s predloženým
návrhom nesúhlas
z
dôvodov uvedených v jej stanovisku.
Výbor Národnej rady pre financie,
rozpočet a menu na
svojej schôdzi dňa
26. apríla neprerokoval
návrh skupiny
poslancov
na vydanie zákona z toho dôvodu, že predkladateľ
poslanec
Šepták tento návrh z rokovania výboru stiahol pre
negatívne
stanovisko Legislatívnej rady vlády s odôvodnením,
že
Obchodný zákonník bude riešený
komplexnou novelou. To je
odôvodnenie
legislatívnej rady.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady
prerokoval návrh sku-
piny poslancov
na vydanie zákona
na svojej schôdzi dňa
26.
apríla 1995, vyslovil s ním nesúhlas a neodporúčal ho
schváliť.
Garančný výbor Národnej rady Slovenskej
republiky pre
hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na svojej
schôdzi
dňa
19. apríla 1995 prerokoval návrh skupiny poslancov Ná-
rodnej
rady na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej re-
publiky
s tým, že vyslovil s ním súhlas a odporúča ho Národ-
nej
rade Slovenskej republiky schváliť.
Ako spoločný spravodajca vám odporúčam,
aby ste tento
návrh
schválili.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu
k tomuto bodu
programu.
Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku.
Hlási
sa pán poslanec Benčík.
Poslanec M. Benčík:
Vážený pán predseda,
milé kolegyne,
vážení kolegovia,
v ústavnoprávnom výbore sme sa zhodli na tom, že táto
novela
nie je potrebná, lebo výkladom možno dosiahnuť to is-
té,
čo novelou. Kolega Cuper, ktorý je predkladateľ, nechcem
za
neho hovoriť, nevidím ho tu, sám uznal,
že po premyslení
si
celej tejto záležitosti a
výkladového postupu by sme sa
nemali
takto necitlivo dotknúť kódexu, akým je
obchodný kó-
dex. Preto aj
ústavnoprávny výbor prijal také
stanovisko,
ako
konštatoval pán spoločný spravodajca.
Posledná poznámka. Vážení kolegovia najmä z koalície,
rešpektujme
návrh a stanovisko vlády. Vláda v tomto
prípade
celkom
dobre vie, prečo neodporučila tento návrh schváliť.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
V informácii predkladateľa bolo povedané,
že dokonca aj
Fond
národného majetku tam, kde je
stopercentný majiteľ, má
problém zvolať valné zhromaždenie. Bol by som
rád, keby
predkladateľ
uviedol jediný konkrétny prípad.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci. Pred chvíľou sme si vypoču-
li,
že by sme nemali necitlivo zasahovať do takého kódexu,
akým je Obchodný
zákonník. Ja si naopak myslím, že je to
veľmi
citlivý zásah a veľmi potrebný zásah na ochranu vlast-
níctva
a vlastníckych vzťahov. A myslím si, že táto povin-
nosť
nám vyplýva dokonca z ústavy.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec
Dzurinda.
Poslanec M. Dzurinda:
Vážený pán predseda,
panie poslankyne, páni poslanci,
vecná
stránka návrhu novely
zákona je orientovaná na
možnosť
akcionára, ktorý je jediným akcionárom akciovej spo-
ločnosti, zvolať
valné zhromaždenie akciovej spoločnosti
priamo,
nie prostredníctvom predstavenstva
akciovej spoloč-
nosti.
Otázkou teda je, čo novelou sleduje jej predkladateľ.
Veď
Obchodný zákonník hovorí, že
predstavenstvo zvolá mimo-
riadne
valné zhromaždenie tak, aby sa konalo najneskôr do
30
dní odo dňa, keď mu došla žiadosť o jeho zvolanie. Ak
predstavenstvo
nesplní túto povinnosť, zvolá mimoriadne val-
né
zhromaždenie v tej istej lehote súd. Teda medzera v dote-
rajšej
právnej úprave nie je. Ide len o to, že niekto naháňa
čas,
niekto potrebuje veľmi rýchlo vymeniť
neposlušné pred-
stavenstvo
a, podľa môjho názoru, aj pripraviť si pôdu na
následnú
privatizáciu niektorých firiem.
Už pri prvom predložení som vyslovil domnienku, že ta-
kou
účelovou záležitosťou je privatizácia
podniku ŽOS Vrút-
ky.
Túto domnienku dnes opakujem o to viac,
že je mi známe,
že
7. apríla tohto roku došlo k výmene predstavenstva v tej-
to
firme, v Železničných opravovniach a
strojárňach Vrútky,
na
mimoriadnom valnom zhromaždení, ktoré
zvolal Fond národ-
ného
majetku podľa všetkého protiprávne.
Vyslovujem teda aj
dnes
domnienku, že ide o účelovú novelu, ktorej zmyslom je
vybieliť protizákonný postup a následne čo najrýchlejšie
privatizovať
Železničné opravovne a strojárne Vrútky ľuďmi
blízkymi
časti Slovenskej národnej strany.
Z hľadiska vecného je úplne jednoznačné, že ide význa-
movo
o drobnú novelu, ktorou sa nehodí upravovať súčasný zá-
kon,
lebo tak ako už povedali moji
predrečníci a ako to po-
vedal
aj predseda vlády pán Mečiar v Pressklube, časté drob-
né
novely takých vážnych zákonov, takých základných zákonov,
ako
je Obchodný zákonník, zneprehľadňujú
legislatívny stav.
Nakoniec,
a to už tiež povedali moji predrečníci, aj vláda
dala
k novele zákona negatívne stanovisko.
Na základe uvedeného si myslím, že
by sme túto novelu
nemali
prijať. (Potlesk.)
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predseda. Vystúpenie pána
poslanca Dzurin-
du
ma vôbec neprekvapilo. Zrejme znovu
hľadá to, čo sám po-
ciťuje
a ako by postupoval u iných - osobné záujmy. Predo-
všetkým
však treba vidieť aj to, že pán Dzurinda sa očividne
usiluje
o to, aby nebolo možné efektívne
riadenie hospodár-
stva.
Vieme veľmi dobre, že máme mnoho
podnikov, ktoré majú
práve
kvôli neschopnosti manažmentu problémy, a tento manaž-
ment
práve nie je možné vymeniť v krátkom čase a veľmi rých-
lo
tam, kde dochádza k rozkrádaniu štátneho majetku, ktorý
je
majetkom každého jedného občana. Namiesto toho, aby tieto
podniky išli do
efektivity, idú do tvrdej straty, a toto
chce
predložená novela zákona riešiť. Nevidím nič negatívne-
ho
na tom, aby výlučný vlastník mohol bezprostredne rozhodo-
vať
o riadení svojho majetku.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Moje vystúpenie bude také krátke, že ho poviem z mies-
ta.
Do troch minút sa zmestím.
Vážený pán predseda,
vážené dámy a páni,
odznelo tu, že ide o účelovú novelu a
ide o zásah do
právneho
systému. Môžem to potvrdiť. Nepoznám
žiadnu novelu
zákona,
ktorá by bola bezúčelová alebo protiúčelová, každá
je
účelová. A nepoznám žiadnu novelu zákona, ktorá by nezna-
menala
zásah do právneho systému. Takže vyjasnime si, ide
o
účelovú novelu a ide o zásah do právneho systému. Oba tie-
to
kroky sú zámerné, cieľavedomé a na základe poznania komi-
sie na dohľad
nad procesom privatizácie,
pretože v rámci
tejto
činnosti sa objavujú niektoré trhlinky
v právnom sys-
téme,
ktoré jednoducho nie sú vykryté. Treba ich vykryť.
Nemyslím
si, že toto je najšťastnejšia forma týchto
krátkych
noviel, ale súčasne je asi jediná možná, pretože
veľká
novela Obchodného zákonníka je dlhodobejšia a prácnej-
šia záležitosť a zrejme by uzrela
svetlo sveta podstatne
neskôr
a dovtedy môže prichádzať k
nekontrolovateľným stra-
tám,
pretože do 30 dní zvolania predstavenstva je 30 dní ča-
su
na šafárenie. A zvolanie súdom - vieme
ako súdy fungujú,
súd
to môže zvolať v priebehu roka, a do roka ostanú v danom
podniku
prázdne haly. Kto neverí, môžem uviesť
celý rad ta-
kýchto
príkladov, kde sa Fond národného majetku dosť bezmoc-
ne
prizerá na to, čo sa deje s privatizovaným podnikom.
Takže na
rozdiel od predrečníkov sa
prihováram za to,
túto
novelu prijať, pretože vykrýva prázdnu
trhlinku, ktorá
sa
zatiaľ v našom právnom systéme nachádza, s tým, že novela
Obchodného
zákonníka, ktorá sa pripravuje, to
vykryje celo-
plošne
a komplexne.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Vaškovič.
Poslanec V. Vaškovič:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
hovorí sa, že ide o účelovú novelu.
Práve tie účely,
ktoré
tu boli povedané, sa dajú riešiť iným
spôsobom. Na to
vôbec
nie je potrebná novela. Prosím vás pekne, ak je ne-
schopný
manažment, alebo manažment, ktorý rozkráda, na to je
predsa štatút spoločnosti, kde dozorná
rada môže odvolať
predstavenstvo.
Na to netreba zvolávať valné zhromaždenie.
Fond
národného majetku tento problém
môže hravo riešiť cez
štatút.
Dozornú radu tam, kde je stopercentným akcionárom,
menuje
Fond národného majetku, čiže menuje tam
ľudí, ktorým
dôveruje.
Tí môžu odvolať manažment, kedy chcú.
Takže nevi-
dím
žiaden dôvod, tie dôvody, ktoré ste
uviedli, z hľadiska
novely
vôbec nie sú relevantné. Takže uveďte dôvody, ktoré
sú
skutočne účelové, lebo tie sa dajú riešiť, nie je potreb-
né
riešiť ich zákonom.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
v
diskusii a v príspevkoch či už pána Prokeša, alebo
predtým
predkladateľa, alebo pána
Hofbauera zazneli slová,
že
mnoho podnikov zaznamenáva tvrdé straty, Fond národného
majetku
sa bezmocne prizerá. Prosím uviesť jeden jediný kon-
krétny
príklad, pretože to je bezduchá
rétorika. Manažmenty
predstavenstva
dodržiavajú zákon a okrem ŽOS Vrútky
neexis-
tuje príklad, kde by Fond národného
majetku zaznamenával
tvrdé
straty a bezmocne sa pozeral. V
ŽOS Vrútky bolo pro-
tiprávne zvolané valné zhromaždenie. Ľudí, ktorí
dosiahli
60
miliónový zisk, vyhodili na ulicu. Všetci do jedného sa
boli
prihlásiť na úrade práce ako
nezamestnaní. Chceme toto
legalizovať?
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Moric sa hlási s
faktickou po-
známkou.
Potom pán poslanec Dzurinda.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem za slovo.
Vážený
pán predseda, tento
problém, pokiaľ viem od
predkladateľa,
vznikol ešte asi pred 5-6 mesiacmi. Keď pr-
výkrát
tento problém vznikol, Fond národného majetku
sa od-
volal
na Najvyšší súd a Najvyšší súd potvrdil, že Obchodný
zákonník
takýto prípad nerieši. Preto bol podaný tento ná-
vrh,
ktorý bol podaný. Pokiaľ sa týka ŽOS Vrútky, osobne som
si
aj s niektorými ďalšími poslancami situáciu preveril. Ani
jeden
jediný pracovník nebol vyhodený na ulicu. Ani jeden
jediný,
pán kolega Černák.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, pán poslanec Dzurinda.
Poslanec M. Dzurinda:
Pán predseda, budem citovať zákon:
"Predstavenstvo zvo-
lá
mimoriadne valné zhromaždenie tak,
aby sa konalo najne-
skôr
do 30 dní odo dňa, keď mu došla žiadosť o jeho zvola-
nie.
Ak predstavenstvo nesplní túto povinnosť, zvolá mimo-
riadne
valné zhromaždenie na žiadosť
akcionárov v tej istej
lehote
počítanej odo dňa doručenia žiadosti súd." Pán posla-
nec
Hofbauer, nemôže byť reč o roku, do
61 dní od vzniku
myšlienky,
že má byť valné zhromaždenie, do
61 dní, aj keď
predstavenstvo
odmietne valné zhromaždenie, sa konať bude.
Preto
naozaj problém je niekde inde. Časť z toho povedal pán
poslanec
Vaškovič a časť som povedal ja.
Obávam sa, že na-
ozaj
ide o to, aby sa vybielilo to, čo sa deje v ŽOS Vrútky.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ešte pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predseda. Pánu Dzurindovi
len toľko, že by
som
ho rád upozornil, že 60 dní je prakticky jedna šestina
roka.
To znamená, že za ten čas sa dajú nahromadiť parádne
straty.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Potvrdením pána Morica svoju otázku
spresním. Keďže tam
bol
na poslaneckom prieskume, pýtam sa ho, či členovia býva-
lého predstavenstva sú ešte zamestnancami
privatizovaných
ŽOS
a ako sú zaradení, v akých funkciách pracujú.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, chcete odpovedať?
Poslanec V. Moric:
Niektorí odišli po vzájomnej dohode na
vlastnú žiadosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Nie som
odborník v tejto oblasti, ale
chcem sa spýtať
kompetentných,
pokiaľ ide o ŽOS Vrútky, či by sme nemohli
prijať
novelu Obchodného zákonníka, ktorá
by sa týkala len
ŽOS
Vrútky.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Dzurinda.
Poslanec M. Dzurinda:
Pán poslanec Prokeš, verím, že ste to nemysleli celkom
vážne
s tým rozkrádaním. Fond národného
majetku si má plniť
právo
akcionára. A už tu bolo povedané, že podľa súčasného
právneho
stavu, keď ide len o to, aby tam bol
iný riaditeľ,
to
je v kompetencii dozornej rady.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte raz pán poslanec Vaškovič.
Poslanec V. Vaškovič:
Vzhľadom na to, že mám pocit, že pán
Prokeš nechce tomu
rozumieť, zopakujem to tretíkrát. Na odvolanie
manažmentu
nie
je potrebné zvolanie valného zhromaždenia. Čiže jediný
rozumný
účel, ktorý vidím ja, je zvolať valné zhromaždenie
rýchlo
preto, že dozorná rada nepočúva. Potom skutočne treba
rýchle
zvolať valné zhromaždenie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Keďže som podpísaný ako jeden z
predkladateľov, povedal
som
aj vo výbore, že svoj podpis sťahujem
nie z politických
alebo iných dôvodov. Jednoducho tento problém
je riešený
v
Obchodnom zákonníku. Jediný
akcionár môže zvolať valné
zhromaždenie,
kedy chce, lebo sám je vlastníkom aj valným
zhromaždením.
Ak dospel Najvyšší súd k inému výkladu, nadra-
dil
práva správcu vlastníctva alebo jeho
rozmnožovateľa nad
práva
vlastníka, a to by bolo proti
zmyslu a logike vlast-
níckeho inštitútu. Nie z nejakých politických
dôvodov si
myslím,
že táto novela by len pridupľovala
to, čo v zákone
už
je. A myslím si, že zákon dvakrát o tom istom by bol zby-
točný.
Ale je pravda aj to, že to treba vyčítať z kontextu
viacerých
paragrafov Obchodného zákonníka,
nie z jediného,
ako
by bolo v tom prípade, keby táto novela
bola schválená.
Preto
sú politické úvahy okolo tejto novely zbytočné.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže to
bol posledný hlas. Končím
rozpravu k tomuto
bodu.
Pýtam sa ešte pána poslanca Šeptáka, či sa chce vy-
jadriť
ako predkladateľ.
Poslanec R. Šepták:
Nie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nie. Pán poslanec Moric, chcete sa
vyjadriť ako spoloč-
ný
spravodajca?
Poslanec V. Moric:
Nie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Keď nie,
pristúpime k hlasovaniu. Keďže
neboli žiadne
pozmeňovacie
návrhy, pán spoločný spravodajca nemá čo uvá-
dzať.
V
súlade s § 26 ods. 1 zákona o rokovacom
poriadku bu-
deme
hlasovať o návrhu predloženého zákona.
Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj
hlasovali.
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Za návrh hlasovalo 68 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme túto novelu zákona
schválili.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
prejdeme na j e d e n á s t y bod
programu, ktorým je
Návrh Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a tele-
vízne
vysielanie na schválenie udelenia licencie na televíz-
ne
vysielanie prostredníctvom družice
spoločnosti VTV CABLE
TV.
Je to spoločnosť s ručením obmedzeným Žarnovica. Mate-
riál
ste dostali ako tlač číslo 114 a
spoločnú správu výbo-
rov
ako tlač číslo 114a. Predložený máte aj
návrh uznesenia
Národnej
rady.
Prosím
teraz spoločnú spravodajkyňu
výborov pani po-
slankyňu
Idu Rapaičovú, aby podala správu o
výsledkoch pre-
rokovania
vo výboroch Národnej rady.
Poslankyňa I. Rapaičová:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážení kolegovia a kolegyne,
návrh Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a tele-
vízne
vysielanie na schválenie udelenia licencie na televíz-
ne
vysielanie prostredníctvom družice
spoločnosti VTV CABLE
TV, spoločnosť
s ručením obmedzeným
Žarnovica, pridelil
predseda
Národnej rady Slovenskej republiky
piatim výborom,
a
to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady
Slovenskej repub-
liky,
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre finan-
cie,
rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-
liky
pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky pre verejnú
správu, územnú
samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady
Slovenskej
republiky
pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Návrh bol
prerokovaný
do 27. apríla 1995. Súčasne určil na
skoordino-
vanie
stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky
Výbor
Národnej rady Slovenskej republiky pre
vzdelanie, ve-
du,
kultúru a šport s tým, aby sa skoordinované stanoviská
premietli
do spoločnej správy výborov Národnej
rady Sloven-
skej
republiky.
Výbory
Národnej rady Slovenskej
republiky návrh na
schválenie
udelenia licencie prerokovali v určenej lehote,
vyslovili
súhlas s návrhom na schválenie udelenia licencie
a
odporúčajú Národnej rade Slovenskej
republiky podľa § 10
ods.
3 zákona číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasové-
ho
a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov ná-
vrh
Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vy-
sielanie
na udelenie licencie na televízne vysielanie pro-
stredníctvom družice spoločnosti VTV CABLE
TV, spoločnosť
s
r. o., schváliť. Toľko spoločná správa.
Vážení
kolegovia, kolegyne, ako spravodajkyňa využívam
túto
možnosť a ako prvá sa prihlasujem do diskusie.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pani poslankyni. Otváram rozpravu
k tomuto bodu
programu.
Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku.
Pani
spravodajkyňa sa hlásila do rozpravy.
Poslankyňa I. Rapaičová:
Vážená Národná rada,
predložený projekt VTV na vysielanie s
vysielacím dosa-
hom
na celé územie Slovenskej republiky má predovšetkým cieľ
transformovať televízne
médiá na nezávislé, demokratické
a
pluralitné, podobne, ako je to už v súčasnosti v oblasti
rozhlasového vysielania. V oblasti televízneho
vysielania
boli
doteraz udelené iba 4 licencie
miestneho, resp. regio-
nálneho charakteru. Naproti tomu v rozhlase bolo udelených
27
licencií. Príčiny tohto stavu sú
všeobecne známe. Pripo-
meniem iba, že v minulom funkčnom období Národná rada Slo-
venskej
republiky dvakrát neschválila návrh na
udelenie li-
cencie
na polovicu vysielacieho času okruhu STV 2.
Rada
na neverejnom i verejnom vypočutí žiadateľa po-
drobne
zhodnotila programové, personálne a
technické zabez-
pečenie
projektu. Posúdila ekonomické zabezpečenie, kde kon-
štatovala,
že celý projekt je krytý úvermi
slovenských bánk
vo
výške 135 miliónov korún. Reálnosť
príjmov z reklamy ako
jediného
zdroja príjmov je opodstatnená až o polovicu nižší-
mi cenami za
odvysielanie reklamy oproti
STV. Programová
štruktúra
je postavená na princípe dennej štruktúry. Každý
deň v rovnakom
čase ponúka rovnaký
programový typ, čo je
osvedčenou
a v praxi overenou metódou získania televízneho
diváka
pri bohatej ponuke programov televíznych spoločností.
Na
rozdiel od STV v programovej ponuke je
zastúpený i ranný
publicisticko-informačný
blok a veľký priestor pre živé vy-
sielanie. Percento
filmových programov je
takmer zhodné
s
publicistikou, čo nie je pri súkromných televíznych spo-
ločnostiach
zvykom.
Súčasťou predloženého
materiálu sú i podmienky na li-
cenciu
plne porovnateľné s obdobnými podmienkami vo vyspe-
lých
európskych štátoch. Zohľadňujú platnú
legislatívu Slo-
venskej
republiky, ale i ustanovenia rezolúcií a dohovorov
Rady
Európy, ako Európsky dohovor o televízii bez hraníc,
rezolúciu
číslo 1003/1993 o etike žurnalizmu,
Viedenskú de-
klaráciu
a Deklaráciu o médiách v demokratickej
spoločnosti
prijatú
na 4. konferencii ministrov v roku 1994 v Prahe. Sú-
časne
boli do podmienok aplikované ustanovenia, ktorými sa
dopĺňajú
absentujúce úpravy v právnych
predpisoch pre tele-
vízne vysielanie v Slovenskej republike,
napríklad podiel
slovenského
znenia filmových zahraničných programov a povin-
nosť
dabovania všetkých relácií určených
pre deti a mládež
do 12 rokov,
vrátane českých. Podmienkami
je zabezpečená
i
do budúcnosti transparentnosť kapitálového zloženia spo-
ločnosti
a súčasne sa zdôraznila úloha rady ako
regulačného
orgánu
na zamedzenie nežiaducej
koncentrácie médií a zame-
dzenia
dominantného postavenia držiteľa licencie.
Spoločnosť od 22. apríla
vysiela na základe udelenej
licencie
v káblových rozvodoch v Bratislave zo
znovuvybudo-
vaných
priestorov na starej Prievozskej ceste podľa schvále-
nej
štruktúry z dvoch štúdií vybavených špičkovou digitálnou
technológiou.
Po schválení v Národnej rade Slovenskej repub-
liky
je spoločnosť pripravená začať v maximálne krátkom čase
(niekoľkých mesiacoch)
vysielanie prostredníctvom
družice
EUTELSAT
2 v rozsahu 14 až 18 hodín denne so
širokým žánro-
vým
spektrom.
Okrem
majiteľov individuálnych
satelitných prijímačov
budú môcť
vysielanie sledovať diváci prostredníctvom cca
300
000 zásuviek káblových rozvodov, z ktorých tretina je
v
Bratislave.
Po zvážení všetkých okolností odporúčam schváliť pred-
ložený návrh na
udelenie tejto licencie, lebo
predstavuje
skutočné
duálne vysielanie ako zdravú, a verím, i aktivizujú-
cu konkurenciu pre Slovenskú televíziu.
Svojím technickým
riešením,
satelitným vysielaním presiahne ďaleko
územie na-
šej
republiky a môže ju v zahraničí účinne a pritom nenásil-
nou
formou reprezentovať.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
pani poslankyni. Takže
môžem ukončiť rozpravu
k
tomuto bodu rokovania. Neboli
žiadne pripomienky, môžeme
pristúpiť
k hlasovaniu. Budeme hlasovať o návrhu
uznesenia,
ktorým
Národná rada Slovenskej republiky
podľa § 10 ods. 3
zákona
číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a te-
levízneho
vysielania v znení neskorších predpisov na návrh
Rady
Slovenskej republiky pre rozhlasové a
televízne vysie-
lanie schvaľuje udelenie licencie na televízne
vysielanie
prostredníctvom
družice spoločnosti VTV CABLE TV, spoločnosť
s
ručením obmedzeným, Žarnovica.
Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď
hlasovali.
Prezentovalo sa 110 poslancov.
Za návrh hlasovalo 108 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada
schválila návrh Rady Slo-
venskej
republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie na
schválenie
udelenia licencie na televízne vysielanie
pro-
stredníctvom družice
spoločnosti VTV CABLE TV,
spoločnosť
s
r. o., Žarnovica. (Potlesk.)
Ďakujem pani poslankyni Rapaičovej.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
pri
schvaľovaní programu sme
hlasovaním rozhodli, že
body
12 a 13 schváleného programu, teda
návrh pána poslanca
na
vydanie zákona Národnej rady
Slovenskej republiky o za-
medzení
rozporu zájmov pri výkone funkcií
ústavných činite-
ľov
a vyšších štátnych funkcionárov a
takisto návrh skupiny
poslancov Národnej rady k tej istej téme
prerokujeme vo
štvrtok
11. mája 1995.
Preto pristúpime k ďalšiemu, a to š
t r n á s t e m u
bodu
programu, ktorým je
Žiadosť
generálneho prokurátora Slovenskej republiky
o
súhlas Národnej rady Slovenskej
republiky na trestné stí-
hanie
poslanca Národnej rady Slovenskej
republiky Jána Lan-
goša.
Materiál ste dostali ako tlač číslo 135. Správu Mandá-
tového
a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republi-
ky
uvedie predseda výboru poslanec pán Anton Poliak. Prosím,
aby
sa ujal slova.
Poslanec A. Poliak:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
vážení hostia,
dovoľte,
aby som stručne
uviedol správu mandátového
a
imunitného výboru o výsledku jeho zistení vykonaných v sú-
vislosti
so žiadosťou generálneho prokurátora Slovenskej re-
publiky o súhlas Národnej rady
Slovenskej republiky na
trestné
stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky
Jána
Langoša. Úvodom by som chcel povedať,
že základné pod-
statné
veci, o ktorých treba oboznámiť Národnú
radu Sloven-
skej
republiky, sú uvedené v materiáli, tlač 135, ktorý máte
pred
sebou a iste ste si ho pozorne prečítali. Jeho súčasťou
je
tiež žiadosť generálneho prokurátora,
ako aj správa man-
dátového
a imunitného výboru. Predložením tejto správy Ná-
rodnej rade Slovenskej republiky si výbor
plní povinnosť
uloženú
zákonom o rokovacom poriadku.
Na svojej schôdzi 25. apríla 1995
sa výbor žiadosťou
generálneho
prokurátora s vážnosťou a zodpovedne zaoberal.
Ako
je v správe uvedené, na základe vyžiadania od generálne-
ho prokurátora výbor sa oboznámil s uznesením
príslušného
orgánu
policajného zboru o začatí trestného stíhania vo veci
a
tiež s podstatnými listinnými dôkazmi zo spisu, ako sú
uvedené v
predloženej správe výboru.
Výbor podľa zákona
umožnil
pánu poslancovi Langošovi, aby sa k veci vyjadril.
Z
hľadiska konania výboru nie je podmienené, že pán poslanec
svojou
neúčasťou na schôdzi výboru túto možnosť nevyužil.
Okolnosti nehody a skutočnosti súvisiace
s jej príčinou
sú
uvedené v správe výboru. V súvislosti s tým chcem povedať
pár
slov len k jednej otázke, ktorá sa v správe neuvádza.
Podľa posudku znalca z analýzy dopravného
nehodového deja
vyplýva, že
rýchlosť jazdy vozidla neprekročila kritickú
hranicu na prejazd
zákrutou za podmienok dopravnej
nehody
vlhkej
vozovky. K otázke primeranosti rýchlosti jazdy uvá-
dza,
že by nemala byť príčinou dopravnej nehody. Bolo teda
treba
v zákrute nebrzdiť, pred zákrutou spomaliť a pomocou
výkonového
faktora motora a predného náhonu plynule prejsť
zákrutou. Vodič
svojím konaním porušil
ustanovenie § 16
ods.
1 vyhlášky o pravidlách cestnej premávky o rýchlosti
jazdy. Podľa
neho rýchlosť jazdy
musí vodič prispôsobiť
najmä
svojim schopnostiam, vlastnostiam
vozidla a nákladu,
poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré
možno
predvídať.
Smie ísť len takou rýchlosťou, aby bol schopný
zastaviť
vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, na rokovaní výboru
sme
po vykonanom nevyhnutnom vyšetrení dospeli k zisteniu,
a
je to vyjadrené aj v uznesení výboru,
že v tomto prípade
sú
dané podmienky na trestné stíhanie poslanca Jána Langoša,
pretože
z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. Čo
dodať
na záver môjho vystúpenia? Azda to, a myslím si, že to
treba povedať, že
u nás nie sú výslovne stanovené nijaké
pravidlá,
kedy súhlas na trestné stíhanie dať,
alebo nedať.
Výboru
neprináleží hodnotiť okolnosti
nehody. Nazdávam sa,
že pri našom
dnešnom rozhodovaní by bolo namieste mať aj
tieto
okolnosti na zreteli, najmä v kontexte s dopustením sa
neúmyselného trestného činu poslancom. V tomto
konkrétnom
prípade
ide o nedbanlivostný trestný čin v doprave, ktorý je
síce založený na
zavinení, ale najmä v dôsledku zlyhania
ľudského
faktora spočívajúceho tiež v momentálnej indispozí-
cii
vodiča. Navyše došlo aj k jeho ujme na zdraví, ako aj
osobe
jemu blízkej, čím bol vlastne aj sám postihnutý.
Rozhodnutie Národnej rady má svoj význam aj z hľadiska
vytvorenia
istého precedensu v obdobnom prípade.
Uvedomenie
si
a zhodnotenie aj týchto skutočností
zrejme viedlo členov
mandátového
a imunitného výboru ku konkrétnemu jednomyseľné-
mu
odporučeniu pre Národnú radu nedať súhlas na trestné stí-
hanie poslanca Jána Langoša, ako to máte v správe výboru
uvedené.
I keď sme pritom boli ďaleko od toho, aby sme neja-
kým
spôsobom takpovediac obhajovali poslancovo konanie, kto-
rým
nepochybne došlo k porušeniu
príslušných právnych pred-
pisov.
Podľa zákona o rokovacom poriadku
Národnej rady v súla-
de
s Ústavou Slovenskej republiky
oprávnenie dať súhlas na
trestné
stíhanie poslanca Národnej rady patrí výslovne pria-
mo
Národnej rade Slovenskej republiky. Je teda na nás, váže-
né
kolegyne, vážení kolegovia, aby sme zodpovedne a uvážlivo
rozhodli
o tomto oprávnení a na základe nášho rozhodnutia
prijali
navrhované uznesenie.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem poslancovi, pánu predsedovi
Poliakovi. Keďže aj
v
tomto prípade musím otvoriť rozpravu,
otváram ju. Do roz-
pravy
sa písomne nikto neprihlásil.
Pán poslanec Smolec.
Poslanec J. Smolec:
Prosil by som pána poslanca
Langoša, aby sa k tomuto
prípadu
vyjadril.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pýtam sa pána poslanca
Langoša, či sa chce vyjadriť,
pretože
nemusí.
Poslanec J. Langoš:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
pán minister,
dámy a páni,
k nehode prišlo asi tak, ako ju popísal generálny pro-
kurátor,
alebo teda vyšetrovateľ vo svojej správe. Hovorím
približne,
pretože som utrpel niekoľkodňovú amnéziu, ktorá
doteraz trvá. Uvedomujem si a znášam morálnu
zodpovednosť
alebo
dôsledky morálnej zodpovednosti a uvedomujem si a zná-
šam
i hmotnú zodpovednosť, ale i možnú trestnú zodpovednosť.
Prijmem
vaše rozhodnutie. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Uzatváram rozpravu, považujem ju za skončenú.
Chce
sa k rozprave vyjadriť pán predseda
mandátového a imu-
nitného
výboru?
Poslanec A. Poliak:
Nie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Takže budeme hlasovať o návrhu
uznesenia, kto-
rým
Národná rada Slovenskej republiky v
súlade s článkom 78
ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky podľa § 4
písmena n) zá-
kona
o rokovacom poriadku má rozhodnúť, či dáva súhlas na
trestné
stíhanie poslanca Národnej rady Jána Langoša.
Chcel by som sa ešte spýtať pána predsedu, či to uzne-
senie
je negatívne, alebo pozitívne, aby sme vedeli, ako má-
me hlasovať. Čiže v uznesení nedávame
súhlas generálnemu
prokurátorovi
na stíhanie, to znamená, že hlasujeme za uzne-
senie.
Pýtam sa preto, aby sme neurobili chybu. Je tu návrh,
aby pán predseda Poliak prečítal toto
uznesenie. Prosím,
prečítajte
ho.
Poslanec A. Poliak:
Návrh uznesenia Národnej
rady Slovenskej republiky
k
žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky
o
súhlas Národnej rady Slovenskej
republiky na trestné stí-
hanie
poslanca Národnej rady Slovenskej
republiky Jána Lan-
goša:
"Národná rada Slovenskej
republiky v súlade s člán-
kom
78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky podľa § 4 písm. n)
zákona Slovenskej národnej rady číslo
44 z roku 1989 Zb.
o
rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení ne-
skorších
predpisov dáva - nedáva"..., čiže je na nás, ako to
odsúhlasíme.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Budeme hlasovať o tom, že Národná rada na zá-
klade odporúčania
mandátového a imunitného výboru nedáva
súhlas
generálnemu prokurátorovi na
stíhanie poslanca Jána
Langoša.
Budeme hlasovať za to, čo som povedal, že nedáva
súhlas,
to znamená, že hlasujeme pozitívne. (Šum v sále.)
Musíme
hlasovať za prijatie uznesenia, že nedávame súhlas.
Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali. Čiže hla-
sujeme
za to, že nedávame súhlas. Hlasujeme
pozitívne. Hla-
sujeme
áno. Hlasujte tak, ako som povedal.
Prezentovalo sa 125 poslancov.
Za návrh hlasovalo 117 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada nedala súhlas generálnemu
prokurátorovi
na stíhanie poslanca Jána Langoša.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, podľa schvále-
ného
programu teraz nasleduje
Návrh
uznesenia Národnej rady
Slovenskej republiky
k
strate členstva poslanca Národnej rady Slovenskej republi-
ky
Ivana Lexu v Osobitnom kontrolnom orgáne na kontrolu čin-
nosti
Slovenskej informačnej služby.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam, aby
sme
prijali uznesenie tohto znenia: "Národná rada Slovenskej
republiky
berie na vedomie, že predseda
Osobitného kontrol-
ného orgánu
na kontrolu činnosti
Slovenskej informačnej
služby
poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Ivan Lexa
v
súvislosti s vymenovaním za riaditeľa Slovenskej informač-
nej
služby vystúpil 18. 4. 1995 z klubu poslancov Národnej
rady
Slovenskej republiky za Hnutie za
demokratické Sloven-
sko.
Podľa § 6 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej repub-
liky číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe
poslanec
Národnej rady Slovenskej republiky Ivan
Lexa stra-
til
členstvo v Osobitnom kontrolnom orgáne
na kontrolu čin-
nosti
Slovenskej informačnej služby."
Chce sa niekto k tomu vyjadriť?
(Nikto.)
Ak nie, ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu
tohto uznese-
nia
tak, ako som ho predniesol.
Prosím, aby sme sa prezentovali a
hneď hlasovali. Kto
je
za toto uznesenie?
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Za návrh hlasovalo 119 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej
republiky uzne-
senie
k tomuto bodu schválila.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, šestnástym bo-
dom programu
by mala byť
teraz neverejná časť siedmej
schôdze Národnej rady, na ktorej by sme
mali prerokovať
správu
Osobitného kontrolného orgánu.
Faktická poznámka - pán poslanec Urban.
Poslanec I. Urban:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
chcem
dať procedurálny návrh, aby sme najbližší bod,
teda prerokovanie správy Osobitného kontrolného orgánu na
kontrolu
činnosti Slovenskej informačnej služby, prerokovali
až
zajtra ako prvý bod. K tomu dávam odôvodnenie, že v pred-
chádzajúcej
chvíli som konzultoval so štátnym tajomníkom mi-
nisterstva vnútra otázku vytvorenia optimálnych
podmienok
na
prácu Národnej rady na svojom neverejnom zasadnutí. Tento
mi
dokladal, že nie je možné vo veľmi krátkom čase dosiahnuť
takéto
podmienky, a preto je nevyhnutné vytvoriť väčší časo-
vý
priestor. Z tohto dôvodu navrhujem, aby
zasadnutie k to-
muto
bodu, tak ako sme rozhodli, na neverejnom zasadnutí bo-
lo
ako prvý bod zajtrajšieho programu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, predbehli ste ma, pretože
som chcel pove-
dať
to isté kvôli tomu, že sa musia urobiť určité opatrenia,
ktoré nás určite
dlho zdržia, čiže museli by sme
čakať.
A
keďže sme sa aj rozhodli, že dnes skončíme skôr, chcel som
navrhnúť
aj ja, aby sme tento bod odložili ako bod číslo 1
hneď
zajtra, keď budú pripravené všetky podmienky na konanie
neverejnej
schôdze.
Pán poslanec Bugár - faktická poznámka.
Poslanec B. Bugár:
Pán predseda, nerozumiem, čo sú to za optimálne pod-
mienky?
Vypnete mikrofóny, vyprázdnia sa priestory.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nie je
to tak, pán poslanec. Budeme
musieť všetci vy-
prázdniť
miestnosť, kým sa dá do poriadku.
Poslanec B. Bugár:
Miestnosť?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Miestnosť, áno.
Poslanec B. Bugár:
Myslíte na magnetofóny a iné?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno, musia sa urobiť kontroly. Preto
podporujem návrh
pána
poslanca. Dávam hlasovať o tom, aby to
bol bod číslo 1
zajtra
o deviatej. Myslím si, že je to
logické. Budeme zby-
točne
čakať a dve hodiny sedieť.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 108 poslancov.
Za návrh hlasovalo 86 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Takže
konštatujem, že tento bod programu bude zajtra
ako
prvý bod.
Pokračovať by sme mali osemnástym
bodom, čiže vládnym
návrhom
zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa
mení
Trestný zákon, nemá však kto zákon predložiť.
Pán poslanec Polka - faktická poznámka.
Poslanec L. Polka:
Ďakujem,
pán predseda. Myslím si, že tento
materiál
sa
nedá prerokovať bez ministra vnútra
alebo vôbec bez nie-
ktorého z členov
vlády, ktorý by sa dohodol s
ministrom
vnútra.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Mám informáciu, že to má predložiť pani
podpredsedníčka
vlády a
že je na ceste do parlamentu. Takže vyhlasujem
pätnásťminútovú
prestávku.
(Po prestávke.)
Panie poslankyne, páni poslanci, ktorí
ste mimo rokova-
cej
miestnosti, prosím, aby ste zaujali svoje miesta, budeme
pokračovať
v dnešnom rokovaní.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďalším
bodom má
byť
súhrnná informácia o bezpečnostnej situácii v Slovenskej
republike
v roku 1994 a o prijatých opatreniach na ochranu
verejného
poriadku, života, zdravia občanov a majetku. Keďže
pán
minister vnútra je mimo Slovenskej republiky, navrhujem,
aby sme tento
bod prerokovali v stredu a začali sme hneď
osemnástym bodom, ktorý bude uvádzať pani
podpredsedníčka
vlády.
Teda pokračujeme o s e m n á s t y m bodom, ktorým je
Vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení Trestný zákon.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač
134 a spoločnú
správu
ako tlač 134a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky
vládny návrh zá-
kona
odôvodní podpredsedníčka vlády Slovenskej republiky pa-
ni
Katarína Tóthová. Prosím, pani podpredsedníčka.
Podpredsedníčka
vlády SR K. Tóthová:
Vážený pán predseda Národnej rady
Slovenskej republiky,
vážený pán minister,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som vás z poverenia
vlády Slovenskej
republiky
oboznámila s návrhom novely Trestného zákona a sú-
časne
zdôvodnila obsah tejto novely ako aj aktuálnosť jej
prijatia.
Návrh novely Trestného zákona rešpektuje
zvýšenú potre-
bu
odhaľovania a odstraňovania prijímania úplatkov, a nechce
postihovať
toho, kto z rôznych príčin sa dostáva do situá-
cie,
keď je doslova nútený úplatok ponúkať. Vypustenie usta-
novenia
§ 161, 162 ods. 2 a § 163 podľa názoru
predkladate-
ľov umožní vo
väčšom rozsahu odhaľovať prípady
prijímania
úplatkov
a prispeje k očiste verejného života od
toho veľmi
nebezpečného
protispoločenského javu, akým
úplatkárstvo je.
Situácia
na tomto úseku je oveľa vážnejšia, ako
by sa mohlo
na
prvý pohľad zdať.
Všetkým nám je známe, že najmä
transformácia ekonomiky,
poskytovanie
úverov v peňažných ústavoch a nie menej
aj or-
ganizovaný
zločin vytvorili v našej demokratickej spoločnos-
ti
podmienky na korupciu v jej najširšom zmysle slova. Na
druhej
strane však notorieta tejto protispoločenskej činnos-
ti
nenachádza adekvátny odraz v odhaľovaní s tým spojenej
trestnej
činnosti. Napriek tomu, že by sme
očakávali nárast
kriminality
v oblasti korupcie, štatistické údaje o
odsúde-
ných
osobách za trestné činy
úplatkárstva svedčia o opaku.
Za
rok 1992 bolo za trestné činy úplatkárstva odsúdených len
43
osôb, v roku 1993 to bolo už len 41 osôb a v roku 1994
iba
30 osôb. Teda jednoznačná nepriama úmera: pri vzrastajú-
cej tendencii
úplatkárstva sa znižuje
tendencia postihu
týchto
trestných činov.
Z
uvedeného vyplýva, že
nejestvujú svedkovia tejto
trestnej
činnosti, ktorej dej prebieha spravidla len medzi
dvoma
osobami, a to osobou, ktorá úplatok
poskytuje, a oso-
bou,
ktorá úplatok prijíma. Je ľudsky pochopiteľné, že za
súčasného právneho
stavu osoba, ktorá úplatok poskytuje,
nepôjde
svedčiť proti osobe, ktorá úplatok prijímala, preto-
že by sa
sama vystavila nebezpečenstvu
trestného postihu
v
zmysle § 161 Trestného zákona alebo
podľa § 162. Tieto
skutočnosti
sú, podľa môjho názoru, hlavným dôvodom
nízkej,
ako som
už uviedla, a
klesajúcej tendencie objasnenosti
trestných
činov úplatkárstva a následne aj nízkeho počtu od-
súdených
osôb, ktoré sú, dovolím si tvrdiť, iba zlomkom per-
centa
vyskytujúcej sa korupcie.
Trestnoprávna ochrana poriadku vo veciach verejných má
chrániť
morálnu a právnu čistotu vybavovania verejných zále-
žitostí a prispieť
k bezúhonnosti verejnej ako i štátnej
správy.
Táto skutočnosť je obzvlášť citlivá s
prihliadnutím
na
transformáciu vlastníckych vzťahov,
reštitúcie, poskyto-
vanie
úverov a privatizáciu majetku, kde hlavným vykonávate-
ľom
sú pracovníci obstarávajúci a
zabezpečujúci veci verej-
ného
záujmu. Úplatkárstvo je jav, ktorý znižuje dôveru obča-
na
v spravodlivé, nezaujaté a v primeranej dobe vybavené ob-
starávanie
vecí všeobecného záujmu. Zmenou úpravy sa sleduje
zvýšenie
efektívnosti zisťovania a zdokumentovania tohto pre
spoločnosť nebezpečného konania, ktoré kompromituje výkon
obstarávania
vecí všeobecného záujmu.
Doterajšia právna úprava, i keď v § 163
Trestného záko-
na
obsahovala ustanovenie o účinnej
ľútosti, sa ukázala ako
neživotná
a neefektívna. Navrhovaná právna úprava v dosta-
točnej
miere zabezpečuje ochranu
spoločnosti a občana pred
javmi,
ktoré vo výraznej miere narušujú právne
vedomie. Po-
treba
odstrániť prijímanie úplatkov sa javí v súčasnosti ako
potreba
prioritná, nakoľko úplatkárstvo sa rozmáha rýchlym
tempom
a je jedným z vysoko spoločensky nebezpečných a kraj-
ne
nežiaducich javov. Je potrebné
nájsť, a dovolím si tvr-
diť,
aj hľadať účinný spôsob trestného postihu tohto javu,
keďže doposiaľ situácia v spoločnosti pripomínala
v tejto
oblasti
stojaté vody, keď početnosť odhaľovania
a odsúdenia
týchto
trestných bola neprimerane malá. Tento
krok, domnie-
vame
sa, môže byť počinom, ktorý môže
rozvlniť stojaté vody
v
smere spoločensky prínosnom.
Vážené panie poslankyne, vážení páni
poslanci, v novele
sa
navrhuje vypustiť skutková
podstata trestného činu pod-
plácania.
Návrh oproti doterajšej právnej úprave umožní vo
väčšom
rozsahu odhaľovať prípady
prijímania úplatkov a po-
stihovať toho,
kto úplatky prijíma,
a nie toho, kto
z
rôznych príčin sa dostáva do situácie, keď je nútený úpla-
tok
ponúknuť.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, som presvedče-
ná, že
predložený návrh Trestného
zákona budete vnímať
z
tohto zorného uhla a že predložený návrh dostane vašu pod-
poru.
Ďakujem vám už vopred.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja, pani podpredsedníčka. Prosím spoločného
spravodajcu
výborov pána poslanca Macušku, aby
podal správu
o
výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch
Národnej
rady.
Poslanec D. Macuška:
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
vážená Národná rada,
vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení Trestný zákon, pridelil predseda Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky rozhodnutím číslo
287 z 26. apríla
1995
na prerokovanie v lehote do 2. mája 1995 Ústavnoprávne-
mu
výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národ-
nej
rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú sa-
mosprávu
a národnosti. Na koordináciu stanovísk
výborov bol
citovaným rozhodnutím určený Ústavnoprávny výbor
Národnej
rady
Slovenskej republiky.
Vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení Trestný zákon, prerokovali v určenej lehote
všetky
výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol
pridelený.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady
Slovenskej re-
publiky
ho prerokoval 26. apríla 1995 a Výbor
Národnej rady
Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú
samosprávu
a
národnosti ho prerokoval 27. apríla 1995. Ani Ústavnopráv-
ny
výbor Národnej rady Slovenskej
republiky, ani Výbor Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú
samosprávu
a národnosti k predloženému návrhu
zákona Národ-
nej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení Trestný zákon,
uznesenie
neprijali, pretože s ním nevyslovila súhlas nadpo-
lovičná
väčšina všetkých členov týchto uvedených výborov.
I
napriek týmto stanoviskám
týchto výborov navrhujem
ako
spoločný spravodajca tento zákon prijať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne pánu poslancovi
Macuškovi a prosím ho,
aby
zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o osemnástom bode
programu. Do rozpra-
vy
sa písomne prihlásili zatiaľ dvaja páni poslanci. Slovo
dostáva
pán poslanec Michal Benčík z SDĽ, pripraví sa pán
poslanec
Šimko z KDH.
Poslanec M. Benčík:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani podpredsedníčka,
vážený pán minister,
milé kolegyne,
vážení kolegovia,
pani podpredsedníčka povedala, že verí, že tento návrh
bude
podporený a schválený, a už sa za to aj
vopred poďako-
vala
- ja sa jej nedivím - napriek tomu, že výbory, ktoré sú
dosť
kompetentné na posúdenie tejto veci,
nepodporili tento
návrh.
Očakával som, že pani podpredsedníčka
predloží aspoň
jeden argument, ktorý by trochu mohol
presvedčiť niekoho,
kto
veciam rozumie a chce rozumieť, prečo by sa to malo pri-
jať.
Nepredložila, načo by sa namáhala, keď je dohodnuté, že
to,
čo neprešlo podľa jej návrhu v predchádzajúcom parlamen-
te pri novele
Trestného zákona, a
opodstatnene, predkladá
znova,
a teraz si je istá, že to prejde.
Skutkové podstaty úplatkárstva, tie § 160
a 163, sú ne-
pochybne
poznamenané dobou, keď boli prijaté. Vtedy
si štát
dovoľoval
zasahovať do všetkých sfér a prevaha dopytu nad
ponukou
bola živnou pôdou na rozbujnenosť
korupcie a úplat-
kárstva.
Pretože si predchádzajúci systém
nedokázal s týmto
poradiť
inými mechanizmami, ako všeliek sa videl v represii.
To
nepomáhalo a nepomáha to ani teraz, tak ako pani podpred-
sedníčka
povedala, že postih úplatkárstva v tejto republike,
v
týchto podmienkach nepresahuje 50 prípadov ročne.
Zásadne som zástancom prevencie pred
represiou a upred-
nostňujem
ju a osvedčujem sa pri subsidiarite trestného prá-
va.
Predložený návrh považujem za nedopracovaný, za omyl, ak
by
som chcel hovoriť trochu
nadnesene, za zlý žart. Predo-
všetkým,
a to je moja zásadná pripomienka, návrh
je neorga-
nickým
a nesystematickým zásahom do veľmi
citlivej oblasti,
akým
trestný kódex nepochybne je.
Sám som
začal s tým, že platné
ustanovenia majú vážne
pochybenia.
Napríklad je veľmi problematický pojem
vymedzu-
júci
trestnosť prijatia alebo sľúbenia
úplatku v súvislosti
s
obstarávaním veci všeobecného záujmu, lebo táto formulácia
zrejme
presahuje rámec verejného práva a rámec
štátnej moci
a
štátnej správy. Čiže tým zasahujeme v
súčasnej dobe aj do
sféry
súkromného práva. Takáto kriminalizácia
konania sféry
mimoverejnej
správy je neopodstatnená, nefunkčná. A
predpo-
kladám,
že komplexný prístup k tomuto problému, ktorý má byť
pri
rekodifikácii, tento vážny nedostatok
týchto ustanovení
odstráni. Teraz sa
to však nerieši, to nie je podstatné.
A
z toho mi vyplýva, že je to nesystémové
riešenie a vytrh-
nutý problém bude skôr komplikovať, než riešiť. Nehnevajte
sa,
mne to pripadá ako uplatnenie metódy "pracujme akože".
Okrem
nesystémového prístupu však
návrh nerešpektuje
viaceré
v právnej teórii a praxi všeobecne akceptované zása-
dy.
Napríklad nie je ničím odôvodnené, aby aj zákonodarca na
spoločensky
nebezpečné konanie, akým je nepochybne ponúkanie
alebo dávanie úplatkov, a tým nepriamo
vyvolávanie proti-
právnej
činnosti, povedal, že to nič nie je,
nech ponúka.
Máme
na to právo? To po prvé.
Doposiaľ u toho, kto poskytoval
úplatok pri zachovaní
určitých
podmienok, ktoré sú zakotvené v ustanovení § 163
o
účinnej ľútosti - inak poznamenávam, že v dôvodovej správe
je
to mylne uvedené ako úprimná ľútosť
a aj z toho vidieť,
ako
narýchlo sa tento návrh pripravoval -
išlo o účinnú ľú-
tosť, a ten,
kto teda bol požiadaný, urobil bezodkladne
opatrenia,
ani teraz nebol stíhaný. Čiže to, čo sa
tu hovo-
rí,
bolo za zákonom stanovených podmienok zabezpečené. Ne-
chcem dramatizovať situáciu, to zrejme budú dramatizovať
iní,
ale prosím vás, ak odstránime účinnú ľútosť, ak odstrá-
nime
ustanovenie, že ten, kto dáva, nie je vinný, tým vytvá-
rame
priestor na osočovanie, donášanie. Niekto na to používa
iný
výraz.
Uvedomme si, čo s tým budeme robiť. Podstatné je však,
a
to je môj ďalší argument, že prehliadame prevenčnú funkciu
Trestného
zákona. Tieto dôvody, o ktorých sme podrobne v ús-
tavnoprávnom
výbore hovorili, pán spravodajca to tu pozname-
nal,
nás viedli k tomu, že sme neprijali
väčšinové podporné
stanovisko.
A
chcem ešte podoprieť, že v ten
istý deň, keď sme
v
ústavnoprávnom výbore rokovali a
neprijali toto stanovis-
ko,
na inom mieste rokovala odborná komisia vymenovaná mi-
nistrom
spravodlivosti na novelu Trestného
zákona. Táto ko-
misia, zložená z
odborníkov právnej teórie, z
Najvyššieho
súdu,
z Generálnej prokuratúry, z Ministerstva spravodlivos-
ti
Slovenskej republiky, dospela k takémuto záveru v ten is-
tý
deň, v ten istý čas - citujem: "Komisia sa taktiež zaobe-
rala
pripravovanou novelizáciou Trestného zákona, na základe
ktorej
má byť z Trestného zákona vypustený §
161 a nasledu-
júce
o podplácaní, nepriamom úplatkárstve a účinnej ľútosti.
Komisia
sa domnieva, že predmetné ustanovenia
sa úzko dotý-
kajú
aj procesu privatizácie, kde k podobným
protispoločen-
ským
konaniam môže dochádzať, a že vypustením týchto ustano-
vení
z Trestného zákona sa zbavujeme pomerne významného pre-
ventívneho
mechanizmu pri predchádzaní úplatkárstva. Prípad-
né
prijatie tejto novelizácie by v praxi mohlo priniesť celý
rad negatívnych
dôsledkov, ako je
napríklad vydieranie,
strata
obavy z postihu za konanie, ktoré je
trestným činom,
a
podobne."
Pani
podpredsedníčka povedala, že
neočakáva významné
zvýšenie
počtu odhalených ľudí, tých 50
postihnutých pácha-
teľov
je málo. Odborníci sú proti. Je to nesystémový prí-
stup.
Pýtam sa, na čo potom táto novela má slúžiť. Len dú-
fam,
že na budúcu 8. schôdzu niekto zas nepredloží novelu
Trestného
zákona a že nebudeme na každom
zasadnutí trestné
kódexy
meniť. Chcel by som vás upozorniť na
takú samozrejmú
vec,
že ani doma, ani vo svete nepôsobí dobre, ak sa zákono-
darný
orgán sústavne zaoberá novelou represívnych zákonov.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Benčíkovi.
Slovo má pán
poslanec Šimko. S
faktickou poznámkou najprv pán
poslanec
Hrnko.
Poslanec A. Hrnko:
Ďakujem
pekne, pán podpredseda. Mám dve veci. Jednu,
prečo
táto novela nebola pridelená aj Výboru Národnej rady
pre
obranu a bezpečnosť, pretože potláčanie kriminality je
jedna
z výrazných úloh, ktorú kontroluje aj tento
výbor. To
by
bola otázka na vedenie parlamentu.
A druhá vec - chcel by som pripomenúť ctenej snemovni,
že
o tejto veci sa už raz v slovenskom parlamente diskutova-
lo,
keď bola predložená novela Trestného
zákona, a vtedajší
parlament po veľmi
búrlivej diskusii dospel k záveru, že
tieto
paragrafy majú oprávnenosť.
Keď
sa zamýšľam nad tým, nad čím
sa zamýšľal aj pán
doktor
Benčík, quid bono, quid prodest, komu toto má pro-
spieť,
tak dospievam k jedinému záveru, že
doteraz sa nepo-
darilo
získať provokatérov, pretože sa vystavovali trestnému
postihu
ako tí, ktorí dávajú úplatky. Teraz už otvárame ces-
tu.
A myslím si, to je jediný účel tejto novely. Pretože dá-
vanie
úplatkov, korumpovanie je podľa môjho názoru takým is-
tým
spoločenským a spoločensky nebezpečným javom
ako branie
úplatkov.
Vyňatie toho z Trestného zákona je
vlastne účelo-
vé,
nesystematické, ako už bolo
povedané, a účel je jedno-
značný,
čo som už povedal.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani podpredsedníčka vlády,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dámy a páni,
návrh novely Trestného zákona, ktorý
predkladá vláda,
v
skutočnosti nesmeruje proti úplatkárom,
ale je normou pre
udavačov.
Je absurdné, aby sme v úsilí bojovať s úplatkár-
stvom
zrušili trestnosť podplácania.
Takýto návrh vychádza
z
obdobnej zvrátenej logiky, ako keď v niektorých patriar-
chálnych spoločnostiach v staroveku bolo zvykom za
neveru
kameňovať
iba ženy. Navyše návrh novely vychádza z predpo-
kladu,
že tých, ktorí úplatky prijímajú, nachytajú nastrčení
podplácači,
ktorí sa už nebudú musieť báť trestu.
Znovu tým
zavedieme do spoločenskej praxe tzv. agentov-provokatérov.
To
už azda ani nie je návrat pred rok 1989, keď to aspoň
formálne už nebolo
prípustné, ale vraciame sa do starých
zlatých
čias dobrého vojaka Švejka, do hostinca U kalicha.
Úplatkárstvo
je rozkladným javom v každom štáte, ale bojovať
proti
nemu tak, že polovicu, a spravidla tú
aktívnejšiu po-
lovicu
z tých, ktorí ho spôsobujú, vyhlásime za nevinných,
je
nemravné.
Treba
si tiež uvedomiť, že touto novelou naša vláda
štedro dáva každému občanovi možnosť, ako
každý súkromný
rozhovor s
verejným činiteľom, úradníkom alebo napríklad
i
poslancom využiť na
jeho vydieranie s
tým, že keď mu
v
niečom nevyhovie, občan vyhlási, že verejný činiteľ od ne-
ho
prijal úplatok. Ak sa takto dohodnú dvaja a úradník či
poslanec
s nimi zostane osamote, nemá šancu aj ak je to lož.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nerobme si z nášho
právneho
poriadku hračku z plastelíny, ktorú si
vyformujeme
podľa
potreby raz tak, raz onak. Preto vás prosím, odmietni-
me
tento návrh a čo najrýchlejšie naň zabudnime.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Fico
z SDĽ.
Poslanec R. Fico:
Vážené dámy,
vážení páni,
vážená pani podpredsedníčka vlády,
prepáčte tie knihy, ale bol som
prekvapený rýchlosťou
prerokúvania programu,
tak sa mi nepodarilo urobiť také
preklady,
aby som nemusel ťažké knihy so sebou nosiť.
Dovoľte mi, aby som sa aj ja v krátkosti
vyjadril k ná-
vrhu
zákona, ktorým sa má zmeniť Trestný
zákon z roku 1961.
Predovšetkým
chcem povedať, že sú mi sympatické všetky snahy
vlády,
či je to vláda v našej krajine, alebo vláda v inej
krajine, ktoré majú
smerovať proti korupcii, ktorá naozaj
straší v Európe,
ktorá sa stáva jedným z najzávažnejších
spoločenských
problémov. Toto je môj pohľad na problematiku.
Tu
však vzniká otázka, či použité nástroje
na boj s korup-
ciou
budú efektívne, alebo neefektívne.
Už
samotné stanoviská výborov
Národnej rady svedčia
o
tom, že téma, do ktorej sa pustila vláda, je mimoriadne
problematická
a nebude jednoduché nájsť podporu
väčšiny po-
slancov tejto Národnej rady na prijatie
podobného zákona.
Chcem
len povedať, ako nakoniec povedal aj pán poslanec Ben-
čík,
že návrh vypustiť z Trestného
zákona § 161, 162 a 163
je
návrh, ktorý už tu bol pred niekoľkými rokmi, ktorý sa
však nepodarilo presadiť, pretože zazneli takisto ako za-
znievajú
dnes pomerne silné odborné argumenty proti
takejto
novelizácii.
Predovšetkým chcem povedať, že všetky odborné komisie,
ktoré
boli vytvorené na čiastkovú novelizáciu
Trestného zá-
kona alebo na
celkovú rekodifikáciu Trestného
zákona, od-
mietli takúto novelizáciu Trestného zákona. Rovnako
chcem
povedať,
že aj najvýznamnejší orgán v Slovenskej republike
v
oblasti trestného práva, a to Trestné kolégium Najvyššieho
súdu
Slovenskej republiky, jednomyseľne
nesúhlasilo s nove-
lizáciou
tak, ako bola navrhovaná pred niekoľkými rokmi.
Rád by som pripomenul aj stanovisko významnej medziná-
rodnej
organizácie trestného práva, je to
Medzinárodná aso-
ciácia
trestného práva, pravdepodobne
najvýznamnejšie fórum
trestného práva na
svete, ktoré osobitnú pozornosť
venuje
korupcii
a osobitne zdôrazňuje potrebu
sprísnenia trestného
postihu
v tejto oblasti a, samozrejme, kladie aj dôraz na
prevenciu
boja s korupciou. Podľa AIDP - to je skratka tejto
medzinárodnej organizácie - sa majú existujúce ustanovenia
o
úplatkárstve posilniť, pretože sa od nich očakáva významná
preventívna
úloha.
Rád by som rovnako pripomenul jedno uznesenie Národnej
rady
z minulého volebného obdobia, ktoré neodporúčalo prijať
čiastkové
novely Trestného zákona až dovtedy, kým sa nespra-
cuje
konkrétna rekodifikácia Trestného
zákona. Aby som pri-
spel,
pretože nemám záujem politizovať na
daný problém, po-
zerám
sa na túto vec naozaj iba pohľadom
právnika, ktorý sa
profesionálne
zaoberá trestným právom, rád by som ešte uvie-
dol
niekoľko príkladov zo zahraničia, aby nám bolo jasné, do
akej miery si
zahraničné trestné kódexy vážia
ustanovenia
o
úplatkárstve a poskytovaní úplatkov.
Mám k dispozícii iba
tri
ukážky. Je to Trestný zákon Spojených štátov amerických,
Trestný
zákon Kanady a Trestný zákon Fínska.
Môžem povedať,
že
prečítanie všetkých ustanovení, ktoré sa týkajú úplatkár-
stva,
by trvalo niekoľko hodín, pretože je to naozaj niekoľ-
ko
desiatok rozmanitých ustanovení, ktoré sú osobitne špeci-
fikované
na konkrétnych verejných činiteľov a na konkrétne
situácie,
ku ktorým môže dôjsť v spoločenskom živote.
Uvediem iba všeobecnú definíciu poskytovania úplatkov,
ktorá
hovorí - to je Trestný zákon Spojených
štátov americ-
kých
-, že ten, kto priamo alebo nepriamo dá, ponúkne, alebo
sľúbi čokoľvek hodnotné verejnému činiteľovi s
cieľom o-
vplyvniť jeho
konanie atď., môže
byť potrestaný pokutou
väčšou
ako trojnásobok hodnoty, ktorá je
ponúkaná ako úpla-
tok,
alebo trestom odňatia slobody až do 15
rokov. Pokiaľ
ide
o Kanadu, môžem povedať, že je to v
podstate rovnaké u-
stanovenie
rovnakého charakteru. Opäť môžeme nájsť rozmanité
špeciálne
skutkové podstaty k tejto otázke. Spomeniem vari
iba
trest odňatia slobody na 14 rokov. Čiže vidieť, že štáty
si veľmi
chránia oblasť poriadku
vo verejných veciach
a
prísne bojujú s korupciou. Podobná
právna úprava je aj vo
fínskom
Trestnom zákone.
Teda ako vidieť, odborníci, ktorí sa
zaoberajú trestným
právom, nehovorím o
politikoch, hovorím o
odborníkoch, sú
naozaj proti
takejto novelizácii Trestného
zákona. Majú
k
dispozícii dostatok logických odborných
argumentov a ve-
rím,
že aj dnes pri hlasovaní o tomto návrhu
zákona sa pre-
sadí
predovšetkým odbornosť a zvážime, že existujúce ustano-
venie
o poskytovaní úplatkov ako aj účinnej
ľútosti je nao-
zaj
významné v boji proti korupcii. Ako odborník z oblasti
trestného
práva, žiaľ, nemôžem nič iné povedať, len to, že
za
takúto novelizáciu Trestného zákona hlasovať nemôžem.
Ďakujem za vašu pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Nemám žiadnu písomnú
prihlášku, ale je
faktická
poznámka pána poslanca Kováča. Prosím, máte slovo.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani podpredsedníčka,
vážené kolegyne, kolegovia,
mal by som otázku na predkladateľa tohto
návrhu. Kedysi
vo vláde Vladimíra Mečiara bola dokonca
zriadená skupina,
ktorá mala
vytvárať komparáciu našich
právnych noriem
s
právnymi normami Európskej únie s cieľom
zjednotiť právne
normy Slovenska s
týmito právnymi normami tak, aby naša
účasť
v Európskej únii bola hladká, bezproblémová. Dokonca
bývalo
zvykom, že v dôvodovej správe musel predkladateľ vo
vláde
mať pasáž, do akej miery je, alebo nie
je tento zákon
kompatabilný s normami
ostatných európskych krajín.
Keďže
v
dôvodovej správe tohto zákona som takúto zmienku nenašiel,
mám
otázku na predkladateľku, či nám môže povedať, v ktorých
právnych
normách v štátoch Európskej únie existuje podobné
ustanovenie,
ako sa teraz navrhuje.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán podpredseda Ľupták.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Vážené dámy,
vážení páni,
vypočul som si rečníkov, predrečníkov
a pána Benčíka.
Chcel
by som, aby mi povedali, kto z tých 50, ktorí dali
úplatok,
spravili ľútosť. Kto z tých 50? Koľko ľútosti sa
u
nás objavilo od roku 1989? Ani jedna. To je jedna z vecí.
Myslím si, že tu je transformácia
ekonomiky. Bolo zá-
kladnou
chybou, a musím povedať znovu, že sa to v parlamente
udialo, že sa
pri takej veľkej
miliardovej transformácii
ekonomiky
stali sudcovia a prokurátori
nezávislými a že sa
prijal
Trestný zákon tak, ako sa prijal. Nebúchajte, vážení,
úplatkárstvo je
na dennom poriadku.
Mňa nenachytajú na
úplatku. Prečo ja
nekričím? Prečo nekričíte o
tom? Čiže
chcem
povedať len toľko, že uvidíme. V Taliansku napríklad
je
takýto trestný zákon prijatý. Keď sa Taliani neboja, pre-
čo
sa bojíme my? Pýtam sa. Pozrite sa, mne
môžu dávať úpla-
tok,
nevezmem ho a nikto nebude proti mne svedčiť. Takže vám
hovorím,
nebojte sa, keď ste čistí, nebojte sa.
Prečo o tom
kričíte
? Takže myslím si, že treba to vyskúšať, a keď to
o
dva roky nebude právoplatné, alebo sa to v spoločnosti ne-
ujme,
prosím. Ale myslím si, že Fínsko, USA ani Kanada nero-
bí
transformáciu ekonomiky, tí sú dávno po tom, vážení. Tak-
že
tak treba veci vidieť, treba tento
zákon prijať a uvidí-
me,
aký bude účinok. Z toho hľadiska to treba vidieť.
Sami vidíte, čo sa robí na súdoch. Na
súdoch, na proku-
ratúrach
sudcovia sú nezávislí. Veď to, čo sme si dovolili
my,
si nedovolí ani jeden štát. Pri
transformácii ekonomiky
spravíme
nezávislých sudcov a prokurátorov. Pán Mikloško, vy
ste
veľmi dobre vedeli, čo robíte, vy ste vtedy v parlamante
veľmi
dobre vedeli, čo robíte. Presne tak to
bolo, a preto,
že
to vyhovovalo vám. Presne tak to bolo.
Takže dnes už nie sme takí, ako si myslíte, že sme za-
budli,
ako to je. My dnes presne vieme, prečo
sa takýto zá-
kon
prijímal. Čiže mali sudcovia byť? Áno. Ak niekto zoberie
úplatok,
má byť stíhaný. Ak niekto privatizoval a nespláca
do
Fondu národného majetku, má byť
postihnutý. Povedzte mi,
koho
postihovali? A vy ste boli pri moci takisto. Povedzte
mi, koľkých ste
postihovali. Nikoho. Takže, vážení, myslím
si,
že keď to Talianom nevadí, nemusí
to vadiť ani Sloven-
sku.
Dva roky počkajme, uvidíme. Ale ukážte mi jedného obča-
na
tejto republiky, ktorý vyjadril
ľútosť, že dal úplatok.
Chcem
to vidieť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu podpredsedovi. Slovo
má pán poslanec
Filkus.
Poslanec R. Filkus:
Keď
dovolíte, samozrejme, nevyznám
sa tak v právnych
súvislostiach
ako môj predrečník (smiech v sále), a
preto
nechcem
hovoriť k veci, ale k forme. Pán
podpredseda, to má
význam,
čo hovorím.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Priatelia, prosím vás, aj miera ironizácie má svoje
rozmery.
Poslanec R. Filkus:
Chcem hovoriť k forme. A keď budem veľmi
jemne hovoriť,
chcem
hovoriť k zaujímavej forme spoločnej
správy, nepoviem
podozrivej.
Vládny návrh zákona pridelil predseda Národnej
rady ústavnoprávnemu výboru a výboru
pre verejnú správu
a
územnú samosprávu. Dvom výborom. Koordináciou bol poverený
ústavnoprávny
výbor. A potom nasleduje veta, že vládny návrh
prerokovali
v určenej lehote všetky výbory. Tak sú to dva
výbory.
Je to tu napísané, čítam, čo je napísané. (Šum v sá-
le.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím vás, hovorí pán poslanec Filkus.
Poslanec R. Filkus:
Ďakujem. Tu je napísané, že všetky
výbory, ktorým bol
pridelený.
Z tých všetkých jeden bol poverený
koordináciou,
teda
zostal jeden. Nehnevajte sa, keď už nič
iného, tak as-
poň
tá dikcia mohla byť trošku vzdelanejšia alebo presvedči-
vejšia.
Záver potom je, že všetky výbory vlastne návrh ne-
prijali,
ani koordinátor, ani ten druhý, hovorí o tom, prečo
sa
toto stalo vlastne predmetom
rokovania v pléne Národnej
rady.
Ďakujem, hovoril som
k forme, nie
k veci, lebo sa
v
práve nevyznám.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Je
mi ľúto, že už aj pán
podpredseda Ľupták má také
spôsoby ako predseda HZDS, že povie niečo, vypustí balóni-
ky a odíde.
Dúfam, že je v bufete a že ma
bude počuť. Som
veľmi
rád, že tu spomenul ľútosť, ktorú sme po roku 1989 ma-
li
vyjadriť, ale ja stále čakám na jeho ľútosť za tých 60
miliónov,
čo sme vyhodili kvôli nemu na referende. Bol by
som
veľmi rád, keby sa našim pracujúcim už ospravedlnil za
tých
60 miliónov. To nie je malý peniaz.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Hrnko - faktická
poznámka.
Poslanec A. Hrnko:
Som
šokovaný z toho, že ústavný činiteľ tohto štátu
spochybňuje
nezávislosť sudcu, to, čo stanovilo rímske právo
a
formálne žiaden iný režim potom nezávislosť sudcu nespo-
chybnil.
Tu ústavný činiteľ Slovenskej republiky spochybňuje
a
vlastne hovorí, že to je chyba, že naši
sudcovia sú nezá-
vislí.
Vážené dámy, vážení páni, som šokovaný. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem šokovanému pánu poslancovi. Pán
poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Veľmi ma
mrzí, že pán
podpredseda Ľupták odišiel, ale možno ma, pán
podpredseda
Ľupták,
niekde predsa len v tomto parlamente
počúvate. A ak
ma
aj nepočúvate, možno si to raz prečítate. Rešpektujem vás
ako predsedu strany, ktorá sa dostala do parlamentu, ako
predsedu
strany, ktorá zastupuje nie
zanedbateľný počet vo-
ličov.
Na druhej strane bolo by dobre, keby ste zase vy reš-
pektovali
niektoré zásady pri tvorbe práva. Jednoducho ste
sa
to neučili, ja to celkom beriem,
že to nemusíte poznať,
neviete,
a viackrát alebo prinajmenej raz som
vás počul ve-
rejne
povedať, že ani neviete, ktoré zákony v tejto republi-
ke
platia. Taký spôsob budovania právneho
poriadku, aký ste
tu
práve prezentovali, že totiž dnes prijmeme vážnu normu,
ktorá
bude vážnym zásahom do života ľudí, a
keď sa neosved-
čí,
o dva roky ju zase zrušíme, myslím si,
že by bola veľmi
zlá cesta. Takýmto spôsobom sa právny
poriadok nebuduje.
Možno
by bolo dobré, keby ste absolvovali
nejaké kurzy, as-
poň
rýchlokurzy z právneho vzdelania, ale
to, čo tu robíme,
je
vážne, to sa dotýka života miliónov ľudí.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Prosím vás, nechoďme do tohto tónu. Chcem len
upozorniť,
že každý tu prítomný aj s troma doktorátmi práv
celkom
určite nevie, ktoré všetky zákony sú platné. Myslím
si,
pán poslanec, že keby ste teraz boli podrobený skúške
zistenia,
ktoré sú platné, boli by s tým problémy, a ja sa
vôbec
nečudujem, vôbec by to nebolo dokladom toho, že ste
neskončili
rýchlokurz o práve.
Pán poslanec Benčík, máte slovo.
Poslanec M. Benčík:
Vážený pán podpredseda, ďakujem za udelené slovo. Máte
absolútnu pravdu, že
ani veľmi kvalifikovaný
právnik, za
ktorého
sa nepovažujem, sa nevyzná v našom
právnom poriadku
vďaka
parlamentu, ktorý podľahol novelománii.
Napriek tomu,
že
sme na to upozornili, všimnite si, ako za päť mesiacov
"vylepšujeme"
náš právny poriadok. Toto je ten klasický prí-
pad,
čo tu je. Musím hovoriť preto, že pán
podpredseda Ľup-
ták
ma priamo vyzval. Myslím, že to dobre
myslel, ale ne-
správne
adresoval túto otázku mne. On je ústavný činiteľ,
mal
by si dať predložiť rozbor tých 50 prípadov, koľko je
tam
účinnej ľútosti. A pre mňa ani nie je taká dôležitá tá
účinná
ľútosť, pre mňa je dôležité iné, pán
podpredseda, že
vypúšťame
trestnosť toho, kto ponúka a dáva úplatok. To je
podstatný
rozdiel. Účinná ľútosť je len dôvod
nato, aby sme
zdôvodnili,
že to teraz pôjde lepšie.
A ešte niečo. Bez žalobcu niet rozsudku.
Neviňte proku-
rátorov,
neviňte sudcov zato, že je tak málo
prípadov odsú-
dených
a žalovaných. Obráťte sa na orgány,
ktoré majú tieto
veci vyhľadávať. A pýtam sa, prečo
nevyhľadávajú a prečo
predložili
len 50 vecí. Hoci som nevidel ani jeden spis tvr-
dím,
že sú to malé problémy. Ja sa osvedčujem tiež pri nezá-
vislosti
súdov. Preboha, len neobviňujme
sudcov aj z toho,
že
sa tu prijímajú zlé zákony. Možno
ste sa preriekli, ale
sudcovia
za to nemôžu. Možno som to zle počul, ale tí, ktorí
sú
zodpovední za zlé zákony, to sme my.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Garai má
slovo.
Poslanec J. Garai:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Vážené kolegyne, kolegovia, musím
reagovať na pána Mik-
loška.
Už druhýkrát som z jeho úst počul, keď vyhlásil, kedy
naša
strana alebo strana pána Ľuptáka vráti
50 či 60 milió-
nov.
Pýtam sa, pán Mikloško, kedy vaša
strana vráti sloven-
skému
národu tie peniaze, ktoré ste ako vláda zapríčinili
pri
likvidácii poľnohospodárstva.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Predseda výboru pán Hofbauer - faktická
poznámka.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predsedajúci. Prosil by som,
keby sme sa
vrátili
k meritu veci. Poslanci šokovaní a nešokovaní, aj
vysokovzdelaní,
aj tí, ktorí odkazujú iných, aby sa
vzdelá-
vali,
keby sme sa skutočne vrátili k predmetu prerokováva-
nia.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Pittner - faktická
poznámka.
Poslanec L. Pittner:
Ďakujem za slovo. Chcem na túto vec reagovať z pohľadu
jednak
vyhľadávacích orgánov a jednak zo skúseností, ktoré
širšie
súvisia s problematikou návodu na
trestný čin. Dote-
raz sa naše
súdy zaoberajú problematikou,
ktorá nepriamo,
ale
je to analógia, súvisí s prerokúvanou vecou, keď z minu-
losti,
z minulého režimu, niekoľkotisíc prípadov sú dnes sú-
dy
nútené rehabilitovať len preto, že
Štátna bezpečnosť na-
vádzala na trestný
čin tým, že agent Štátnej bezpečnosti
alebo
priamo dôstojník vystupoval ako
pracovník zahraničnej
rozviedky, ako pracovník, ktorý prišiel získavať
určitých
ľudí
pre odboj a podobne. Vidíme to pri Bielej légii, vidíme
to
pri ďalších.
A
organizovaný zločin, ktorý
sa stáva dnes predmetom
nášho záujmu, práve tak narába so
spravodajskými metódami
a
so spravodajskými prostriedkami
návodcov. Tu chcem pove-
dať,
že ak spustíme zo zreteľa trestanie návodcu, ak spustí-
me
zo zreteľa to, že niekto príde a bude za určitú sumu iné-
ho
zvádzať k trestnému činu, organizovaný zločin nám preras-
tie cez hlavu,
pretože limit odolnosti je u rôznych ľudí
rôzny.
Je to často len otázka ceny. A pokiaľ ide napríklad
o
námietky, ktoré mal pán podpredseda, chcem povedať asi to-
to:
Pozrite sa, naša spoločnosť ešte dlho bude veľmi dife-
rencovaná
a, žiaľbohu, nesmeruje to k strednému silnému sta-
vu,
ale smeruje to skôr k maličkej hŕstke bohatých, veľmi
bohatých,
a k veľkej skupine pomerne chudobných ľudí.
Zoberte si také veci, ako je prijímanie
do škôl, ako je
prijímanie
do rôznych obchodných aktivít, ako je ponúkanie
rôznych aktivít, ktoré súvisia so spoločnosťami
s ručením
obmedzeným,
ako je problematika, ktorá súvisí vlastne s kaž-
dodenným
životom. Ako bude spravodlivé to, keď sa
k týmto
prostriedkom
za úplatok dostanú ľudia, ktorí budú mať na to,
aby
poskytli úplatok? A ako budeme vedieť tomu čeliť, ak bu-
dú
beztrestní tí, ktorí budú pľundrovať
našu verejnú mienku
a
našu verejnú morálku úplatkami? Tu sa, prosím, tiež zamys-
lime,
že to má dve strany mince.
Nepredpokladám, že navrho-
vatelia
mali takéto úmysly. Myslím si, že naopak, ako ich
počúvam
a vidím ich konanie, ide o to, aby sa úplatkárstvo
zničilo.
Ale, páni, týmto spôsobom sa to úplatkárstvo naopak
len
rozmôže, pretože ten, kto úplatok bude chcieť poskytnúť,
ho
o to drzejšie bude poskytovať, lebo si bude vedomý svojej
beztrestnosti.
Ďalej chcem ešte povedať, že niekde som
čítal, že však
aj
vy ste v rekodifikovanom návrhu Trestného zákona a Trest-
ného
poriadku prišli so zákonom o boji proti
organizovanému
zločinu, kde tiež
uvažujete s agentmi. Ale, páni, to
sú
agenti,
ktorí nie sú agenti provokatéri, to sú agenti, ktorí
sú
pod zákonom, pod prísahou a ktorých
do akcie vysiela so
súhlasom
sudca alebo prokurátor. To sú veci,
ktorými sme sa
priblížili
k poriadkom, ktoré panujú v demokratických kraji-
nách.
Čiže naozaj bez emócií a s chladnou
hlavou o tom uva-
žujme.
Osobne to vidím ako obrovské riziko.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne. Pán podpredseda
Ľupták - faktická po-
známka.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Už skutočne naposledy, nebudem viac hovoriť. Chcem po-
vedať
ku skupine bohatých a chudobných. Ale
kto takú trans-
formáciu zavinil? Tí
chudobní, alebo my sme ju zavinili?
V
prvom rade my, ktorí sme sedeli v parlamente.
A súhlasím aj s tým, čo povedal pán
Benčík, že sme pri-
jali
také zákony. Plne s tým súhlasím, lebo pri takom obrov-
skom
miliardovom majetku, ktorý sme transformovali, sme si
spravili
to, čo sme si spravili. Mohla byť táto
transformá-
cia,
ale mohla byť taká, že nemusela mať
taký dosah na jed-
noduchých
ľudí.
Chcem odpovedať pánu Mikloškovi, lebo aj v spoločnosti
sa
to tak pertraktuje, že Ľupták vyhodil kdesi na referendum
60 miliónov korún. Viete, vážení, podľa
článku 97 ústavy
o
referende referendum sa môže konať v období kratšom ako
90
dní. Po druhé - referendum sa môže
konať v deň volieb do
Národnej
rady. Ja som túto otázku položil pánu prezidentovi,
keď
som bol uňho. Keď on to tiež povedal,
odpovedal som mu:
Pán
prezident, keby ste boli takým dobrým hospodárom v tejto
republike,
poviete áno, presne spravíme to vtedy, keď budú
voľby,
ľudia pôjdu k urnám, alebo dostanú
lístok, hodia ho,
ušetríme
peniaze. A pán prezident odpovedal, alebo aj vy ste
mnohí
zdôvodňovali, že to sa nedá spraviť, to
nebude možné.
Povedal
som pánu prezidentovi: Pán prezident, keď sme nieke-
dy
hádzali do urny tri lístky, do Snemovne ľudu, Snemovne
národov
a do Národnej rady, tak mi vari nechcete povedať, že
sme
dnes sprostejší? Čiže pán prezident má tiež na tom pekný
podiel,
že to tak spravil ako dobrý hospodár tohto štátu.
A
vy tiež, lebo ste dobre vedeli, že Združenie robotníkov
môže
voľby vyhrať, a dobre ste vedeli, čo robíte. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán
poslanec Hrnko.
Poslanec A. Hrnko:
Ďakujem, pán podpredseda.
Pána podpredsedu Ľuptáka by som len upozornil, že to,
že
sa referendum konalo osobitne,
bolo lacnejšie, ako keby
sa
bolo konalo spolu s voľbami, lebo
ináč by stálo sto mi-
liónov,
lebo by sa museli urobiť dodatočné urny, lebo nebolo
možné
hádzať lístky do jednej, a ďalšie dodatočné opatrenia.
Takže
ešte ste 40 miliónov ušetrili tým, že pán prezident to
nedal
spoločne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Mám dve poznámky. Rád by som pánu podpredsedovi Ľuptá-
kovi
povedal, že jeho osobný účet nie je
60 miliónov, ale
120
miliónov, pretože referendum a k tomu aj premiestnenie
patentového
úradu do Banskej Bystrice spolu dáva
120 milió-
nov
korún.
Prosím vás, po tých právnických,
morálnych pohľadoch,
pani podpredsedkyňa vlády, praktická otázka. Nemáte obavu
z
toho, že táto novelizácia sa stane
predmetom zneužívania,
vydierania?
Veď prakticky dvaja ľudia nebudú môcť
spolu ro-
kovať
sami, stále budú musieť sedieť štyria, pretože ten,
ktorý
chce uplácať, bude mať nový nástroj: Buď to spravíš,
alebo
poviem, že si zobral odo mňa úplatok. Skutočne mám po-
cit,
že to bude krok späť, že manažéri či obchodníci budú
musieť
sedieť stále so svedkami dvaja-traja a stane sa to
predmetom
veľkého zneužívania. Nedosiahne to
cieľ, ktorý je
plánovaný,
efekt bude presne opačný.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Dzurinda -
faktická poznám-
ka.
Poslanec M. Dzurinda:
Pán
podpredseda Ľupták, spomínali
ste a vinili ste
iných
za priepasť medzi chudobnými a
bohatými. Už teraz ste
podpredsedom
Národnej rady, ste teraz vo vláde a úspešne tú-
to
priepasť medzi chudobnými a bohatými prehlbujete, vy, pán
Ľupták.
Vy, pán Ľupták, ste hlasovali za 20-tisícové prie-
merné platy na
Fonde národného majetku,
ktorý ovláda váš
človek,
vy, pán Ľupták, ste hlasovali za to,
aby pár poten-
tátov
Fondu národného majetku sa dostalo za štátne peniaze
k
luxusným bytom. Takže tá demagógia vám
dlho nevydrží, pán
Ľupták.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán podpredseda Ľupták.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Však to
boli vaši z KDH a z VPN. V minulosti, keď sa
Ľupták
postavil proti platom vládnych činiteľov, že sú to
vysoké
platy, vaši boli za to, že treba dať všetkým veľké
platy, aby
nebrali úplatky. Pamätáte
sa? Vy ste neboli
v
parlamente, ale pán Čarnogurský a
ďalší, pán Mikloško to
dobre
vie. A dobre ste vedeli, čo robíte. To bola ďalšia va-
ša
finta, o ktorej ste veľmi dobre vedeli.
Aj platy ste zo-
brali
a úplatky sa berú ďalej. Takže
nerozprávajte o Ľuptá-
kovi.
Pán Hrnko, ja sa ti divím, veď keď sme
pre Snemovňu ľu-
du,
Snemovňu národov a Slovenskú národnú radu dávali volebné
lístky,
nemali sme druhú urnu. Prečo chceš robiť druhú urnu,
pýtam
sa. To je jedna z vecí. A či by
nestačila jedna modrá
obálka
a jedna biela a vieme to presne špecifikovať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Dzurinda - faktická
poznámka.
Poslanec M. Dzurinda:
Pán Ľupták, aj terajšie vaše vystúpenie
ma presvedčilo,
aj
váš odchod ma presviedča, že meliete
čím ďalej tým viac
z
posledného. Poslanci KDH hlasovali proti zvyšovaniu platov
poslancov,
ale vy ste nereagovali na vlastnú zodpovednosť.
Veď
vy osobne ste hlasovali za také neuveriteľné platy a lu-
xusné
byty vašim potentátom vo Fonde národného majetku.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Čarnogurský.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán
podpredseda Ľupták, tiež
pripomínam, že poslanci
KDH
hlasovali proti zákonu o platoch ústavných činiteľov. A,
pán
Ľupták, vy ste ešte nevrátili 60 miliónov korún za refe-
rendum,
ktoré ste vy iniciovali. A, pán Ľupták, navyše vy
ste sa sám
toho referenda nezúčastnili,
pretože vám bola
cennejšia
cesta do Paríža, ako zúčastniť sa na referende,
ktoré
ste sám navrhli.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Poliak - faktická
poznámka.
Poslanec A. Poliak:
Vážené kolegyne, kolegovia, bol by som
rád, keby sme sa
už
raz prestali obviňovať z takých vecí,
ktoré vlastne dnes
do parlamentu nepatria. Predovšetkým chcem povedať, že ak
ktorýkoľvek
z poslancov dá akýkoľvek návrh, aj v prípade re-
ferenda,
rozhoduje o tom Národná rada, takže všetci, ktorí
ste
boli členmi parlamentu, ste mali na tom
svoj podiel, že
sa
toto uznesenie prijalo.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Ernö Rózsa.
Poslanec E. Rózsa:
Vážený pán podpredseda,
vážená Národná rada,
vzhľadom na to, že táto rozprava sa odchyľuje od pred-
metu
rokovania, navrhujem, aby tento bod
rokovania bol pre-
rušený.
A vzhľadom na to, že ani jeden výbor neprijal jed-
notné
stanovisko, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že
tento
návrh zákona vráti do všetkých výborov
Národnej rady,
kde
bude možné tieto veci podrobne
prerokovať, pochopiť vý-
znam
zmien a význam doterajšieho stavu, a potom dospejeme
v
pokojnom ovzduší k normálnemu, rozumnému záveru.
O tomto
svojom návrhu podľa § 22
rokovacieho poriadku
prosím
hlasovať okamžite. Ak tento môj návrh nebude prijatý,
v
tom prípade dávam ďalší návrh, aby sa tento vládny návrh
zákona
zamietol ako nedôvodný.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ten prvý
prípad je procedurálna
záležitosť. Ten druhý
bude otázkou
normálneho hlasovania, to musíme
nechať tak.
Samozrejme,
je tu procedurálny návrh, dáme o tom hlasovať.
Chcel by
som mať len jednu malú poznámku.
Samozrejme,
priatelia, každé
rozhodnutie má svoju
kladnú aj zápornú
stránku
a nesie so sebou aj nejaké riziko. Nôž
na chlieb sa
často
používa aj na vraždu. Je to, samozrejme, nebezpečné,
je
možné, že sa budú vyskytovať provokatéri, ktorí to budú
chcieť
zneužiť. To je nesporné. Bolo by ideálne, keby sme
mohli
rozlíšiť tú skupinu, ktorá dáva úplatky, na tých, kto-
rí
sú buď situačne, alebo doslova vyzývaní
k tomu, aby za-
platili,
a potom dostanú príslušný výkon alebo
príslušné u-
znanie od tých, ktorí, naopak, sami vlastne lámu charakter
ľuďom,
ktorí rozhodujú o nejakých veciach. Je
to naozaj nie
celkom
jednoduché.
Ak dovolíte, priatelia, je tu
procedurálny návrh, dám
najprv
hlasovať.
Pani podpredsedníčka, v zmysle
rokovacieho poriadku má-
te
právo na slovo. Prosím.
Podpredsedníčka
vlády SR K. Tóthová:
Vážené dámy,
vážení páni,
vypočula som si tu rozpravu, z ktorej
dovolím si reago-
vať
na niektoré otázky týkajúce sa predloženého návrhu nove-
ly
Trestného zákona. Pokiaľ je vám známe, v júni minulého
roku,
teda v roku 1994, sa konala na Malte 19. konferencia
ministrov
spravodlivosti európskych krajín. Na
tejto konfe-
rencii,
ktorá bola zameraná na korupciu, sa venoval veľký
priestor
podplácaniu a úplatkárstvu. Táto otázka bola analy-
zovaná, ešte
som sa stretla s ministrami
spravodlivosti
v
Štrasburgu, kde každý minister robil o týchto otázkach
analýzu
za svoju republiku. Tieto analýzy boli pozbierané,
zhrnuté
a bolo prednesené záverečné zhrnutie, v rámci ktoré-
ho
sa konštatovala nasledujúca skutočnosť,
ktorú si dovolím
dať
do pozornosti najmä tým, čo tvrdili, že
tu ide o bomba-
stickú zmenu, o
strašnú, neuveriteľnú
skutočnosť, o veľký
zásah
do rozvinutého európskeho trestného
práva, o nevídaný
návrh
a podobne.
V uvedenej správe sa konštatovalo,
že rozvinuté štáty
demokracie právnu
úpravu úplatkárstva a podplácania majú
trojakú. Po prvé
existujú štáty, ktoré vôbec nepostihujú
úplatkárstvo
a korupciu. Existuje skupina štátov,
ktorá po-
drobne upravuje vo
svojich ustanoveniach trestného
zákona
všetky
existujúce formy alebo prevažnú časť
foriem. A exis-
tuje
skupina, to je tretia, a sú to rozvinuté demokratické
štáty,
ktoré upravujú len trestnosť toho, kto berie úplatok.
Opakujem, vážení niektorí experti, ktorí tvrdili,
že ide
o
nevídanú vec, existuje, a bolo to na
spomínanej konferen-
cii
konštatované, skupina štátov, žiaľ, ja
som sa nedostala
k
materiálom, ale na ministerstve spravodlivosti budú, alebo
účastníci
tejto konferencie ich majú, prípadne dá
sa dostať
k
tým materiálom, kde sú presne špecifikované štáty, ktoré
patria
do tretej skupiny.
Vážení, čo tu vlastne predkladateľ búra?
Prejavuje sna-
hu dostať sa
z jednej všeobecne prijatej skupiny právnej
úpravy do inej
skupiny právnej úpravy, keďže zistil, že
právna
úprava, ktorá existuje v jeho štáte, nie je efektívna
vzhľadom
na to, že korupcia a úplatkárstvo
stúpa, zatiaľ čo
trestný
postih, a ja som vám to tu uviedla v mojom úvodnom
vystúpení a dovolím si to zopakovať, z roka na rok výrazne
klesá.
V roku 1992 bolo 43 postihov, v
roku 1993 už len 41
a
v roku 1994 už len 30 postihov. Je normálne v spoločnosti,
aby
nehľadala možné opatrenia? Táto vláda predložila projekt
Čistých
rúk, kde načrtla viaceré kroky, čiastkové kroky boja
proti korupcii. Jedným z týchto čiastkových
krokov je aj
predložená
novelizácia, v ktorej nečiníme nič
nevídané, ne-
slýchané,
ale vo vyspelých európskych demokratických štátoch
známe,
že sa pokúsime trestať, a dôsledne
trestať, len tých,
ktorí
úplatky berú. Totiž každé stíhanie trestného činu sa
môže
diať len na základe určitých dôkazov.
Pokiaľ pri vražde zostane mŕtvola, pri iných trestných
činoch stopy
zavinenej dopravnej nehody
a podobne, pri
úplatkárstve nám takéto
výrazné nevznikajú. Preto
jediným
možným
spôsobom preukázania je aj cesta
získavania informá-
cií,
samozrejme, za podmienky, že v trestnom
konaní sa musí
dôsledne preukázať
spáchanie trestného činu, teda žiadne
beztrestné
očierňovanie a provokácia, keďže náš
Trestný zá-
kon
pozná trestný čin krivej výpovede a trestný čin ohovára-
nia.
Ako je
to s tu ospevovanou účinnou
ľútosťou? Vážení,
nemám
pri sebe štatistiku, ale z
prerokúvaných 30 prípadov
v
roku 1994 v celej republike by bolo žalostné konštatova-
nie,
koľkí učinili účinnú ľútosť. § 163 totiž
pri účinnej
ľútosti
požaduje, aby bola urobená dobrovoľne
bez odkladu
a
oznámená prokurátorovi alebo
bezpečnostnému orgánu. Ak sa
to
neurobí bezodkladne a neoznámi sa to prokurátorovi bez
odkladu, tak už
neskôr sám na seba pletie bič, pokiaľ by
usvedčil
osobu pred súdom, že úplatok vzala.
Pletie bič do-
pustenia
sa trestného činu.
Niekoľko slov k požiadavke pána
poslanca Kováča. Áno,
aj
teraz sa predkladá, ale v legislatívnom
procese nerobíme
komparáciu,
pán poslanec. Komparácia je porovnanie
platného
práva
jedného vnútroštátneho systému s
platným právom iného
vnútroštátneho
systému. My toto nerobíme, robíme aproximačné
odpočty
v legislatívnom procese, a to je porovnanie so smer-
nicami
Európskej únie. Dosiaľ naši odborníci nenašli smerni-
cu
Európskej únie, ktorá by toto zakazovala. A otázky trest-
ného
práva sú prevažne riešené
medzinárodnými dohovormi, čo
je
zase Rada Európy, Štrasburg. Takže v rámci legislatívneho
procesu
prichádza do úvahy niečo iné.
Otázka všetkých odborných komisií, že
odmietli - k pánu
poslancovi Ficovi. Neviem, či mali tieto
odborné komisie
dostatočnú
znalosť toho, že existujú tri možnosti riešenia
tejto
otázky, a predložená je jedna z možných riešení. Je to
otázka
odbornej komisie. Nechcem tu hovoriť o
skostnatenos-
ti, ale poznám
viaceré odborné komisie,
ktoré o určitých
otázkach
pred dvoma-troma rokmi jednoznačne
odmietali hovo-
riť
a neskôr zmenili svoje stanovisko.
Z tohto miesta by som mala veľkú prosbu k týmto odbor-
ným
komisiám a k tu citovanej odbornej komisii, ktorú ste
uviedli,
aj k senátu Najvyššieho súdu, keby dali
návrh, ako
riešiť,
ako rozbúriť stojaté vody, v rámci ktorých sa nám
enormne
zvyšuje korupcia. Ak podajú iný návrh, budem jedna
z
tých, ktorá ho bude podporovať.
Ale nehádžte návrh vlády
takýmito
argumentmi jednoznačne do koša, keď
neponúkate nič
lepšie,
a situácia sa zhoršuje. Možno tento návrh niečo pri-
nesie.
Možno neprinesie, a potom budeme musieť hľadať iné
možnosti,
ale uspokojiť sa s terajším stavom nie
je zdravé,
pretože
úplatkárstvo a korupcia sa v našej spoločnosti e-
normne
zvyšuje.
Ešte veľmi stručne by som chcela
reagovať na pána po-
slanca
Benčíka. Neprehliadame prevenčný
systém, ale to, že
trestáme
aj toho, kto dáva, som na veľkých
pochybách, že to
je
prevenčný systém. Taktiež nemôžem
povedať, že to je ne-
prepracovaná
formulácia, neprepracovaný návrh, nepresná for-
mulácia.
Pán poslanec, veď tu nič neformulujeme,
snažíme sa
len
vypustiť tie ustanovenia, o ktorých sa určitá skupina
odborníkov
domnieva, že retarduje priechodnosť a
uplatňova-
nie
§ 162, teda paragrafov, ktoré upravujú trestnosť toho,
kto
berie. Totiž ten, kto berie, ten je pre
spoločnosť naj-
nebezpečnejší.
Pokiaľ by sme znížili túto skupinu, zmorálni-
li
pracovníkov verejnej správy, štátnych
orgánov a dosiahli
situáciu,
že prevažná alebo drvivá väčšina nebude brať ú-
platky,
neprichádza do úvahy ani trestnosť toho, kto dáva,
pretože to
budú obsolétne ustanovenia. Znovu nesúhlasím
s
tým, že je to ustanovenie, ktoré dáva možnosť žiť provoka-
térom,
že umožňuje neželateľné javy, a je mi
nepochopiteľný
strach
z tohto ustanovenia. Prosím vás, čoho sa boja niekto-
rí
poslanci, ktorí tu formulujú vízie strachu? Predsa ten,
kto neberie úplatky ani v spoločnosti,
ani ako pracovník
štátnej
správy, verejnej správy a štátnych
orgánov, nemá sa
čoho
báť.
Posledná poznámka, znovu k pánu poslancovi Benčíkovi,
ktorý
tu vyjadril úžas a strach nad mániou
novelizácií. Vá-
žení
páni poslanci, vážený parlament,
vrátila som sa z Bru-
selu
a ubezpečujem vás, že aproximácia bude znamenať mnoho
novelizácií
len takých, ktoré budú znamenať zmenu
čo i jed-
ného paragrafu zákona, pretože pri prijímaní
zákona môžu
v
rámci aproximácie nastať situácie, že
na prijatie jedného
zákona
budeme musieť aplikovať, teda pri preberaní rôznych
smerníc
budeme meniť len jeden zákon, ale pri preberaní čo
i
jednej smernice práva Európskej únie budeme musieť vstupo-
vať
aj do desiatich a viac zákonov čo i
jedným ustanovením,
aby sme mohli
aproximovať jednu smernicu
práva Európskej
únie.
Tak nerobme tu strašiaka z novelizácií, pretože čiast-
kových
novelizácií a novelizácií veľmi
stručných bude v bu-
dúcnosti
veľa, keď chceme splniť
úlohy, ktoré pred sebou
máme.
Záverom mi dovoľte konštatovať, že
predložený návrh nie
je
ničím osobitným, je v rámci vyspelých demokracií známy
v
jednej skupine právnych úprav, teda vláda Slovenskej re-
publiky
do parlamentu predložila riešenie,
ktoré je obvyklé
v
civilizovaných a demokratických štátoch, a od tejto novely
si
sľubuje, že sa pohnú veci v úplatkárstve a v korupcii po-
zitívnym
smerom. Na to však bude potrebovať aj pomoc spoloč-
nosti.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Máme tu celý rad ďalších
poznámok. Pán
poslanec
Rózsa, ospravedlňujem sa, ale v zmysle
rokovacieho
poriadku, keď sa
prihlásila pani predsedníčka, je
vlastne
zase pokračovanie rozpravy.
Akceptujete, aby som najprv
nechal
slovo faktickým poznámkam, alebo
trváte na tom, aby
sa
hlasovalo? (Šum v sále.) Totiž blíži sa termín, na ktorom
sme sa dohodli.
Dobre, priatelia, prepáčte mi,
prerušujem
zasadanie. Pokračujeme zajtra ráno o 9.00 hodine. Prosím
všetkých,
nech sa na zajtrajšok pripravia.
Prajem vám dobrú noc.
Tretí deň rokovania
7. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
5. mája 1995
____________________________________________________________
Neverejné rokovanie
o
správe Najvyššieho kontrolného
orgánu na kontrolu
činnosti
Slovenskej informačnej služby.
(Záznam z rokovania uložený osobitne.)
Štvrtý deň rokovania
7. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
10. mája 1995
____________________________________________________________
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
pokračujeme v rokovaní prerušenej 7.
schôdze Národnej
rady
Slovenskej republiky. Prosím, aby sme sa prezentovali.
Konštatujem, že je prítomných 107 poslancov, sme uzná-
šaniaschopní.
Chcem vás ešte informovať, že na dnešnú schôdzu sa pí-
somne
ospravedlnil pán poslanec Robert Fico. Zúčastňuje sa
na
pracovnom seminári, ktorý mal dlhodobo naplánovaný.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
v rokovaní 7. schôdze pokračujeme
rozpravou o vládnom
návrhu
zákona Národnej rady Slovenskej
republiky, ktorým sa
mení
Trestný zákon. Do rozpravy sa ďalej prihlásili traja
diskutéri.
Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Šimko z KDH
a
ako druhý sa pripraví Michal Baránik z HZDS.
Prepáčte, pán poslanec Šimko, ešte má
faktickú poznámku
predseda
výboru pán Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán predsedajúci, do konca schôdze budem hlasovať ná-
hradnou
kartou číslo 9.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Macuška.
Poslanec D. Macuška:
Pán predsedajúci, budem hlasovať
náhradnou kartou číslo
10.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Benčík.
Poslanec M. Benčík:
Ďakujem za udelené slovo.
Pán
podpredseda, chcel by som reagovať na vystúpenie
pani podpredsedníčky, ktorá mala posledné slovo. Bol som
medzitým
prihlásený, tak sa pýtam, či môžem pokračovať a re-
agovať
na vystúpenie pani podpredsedníčky. Pýtam sa, aby ste
o
tom rozhodli.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Dohodnime sa takým rozumným spôsobom. Už som
avizoval pána poslanca Šimku. Pán poslanec
Šimko vystúpi
a
potom dostanete slovo, pán poslanec. Dobre? Ďakujem pekne.
Prosím, pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne.
Vážený pán podpredseda,
vážená pani podpredsedníčka vlády,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
dámy a páni,
jediný ústavodarný a zákonodarný orgán Slovenskej re-
publiky
- Národná rada - sa v júni
roku 1993 uzniesol na
tom,
že treba prestať s čiastkovými
novelizáciami Trestného
zákona, treba
začať s intenzívnou prácou na
novom kódexe.
Predložený návrh
je vyjadrením posmechu,
ktorý si vláda
z
orgánu, ktorému je zodpovedná, z nás, vážené poslankyne
a
vážení poslanci, robí. Vláda najskôr uložila ministrovi
spravodlivosti
zrušiť Právnický inštitút Ministerstva
spra-
vodlivosti Slovenskej republiky, aby tu
ani do budúcnosti
neboli
personálne predpoklady na teoreticky a koncepčne fun-
dovanú
tvorbu nového trestného kódexu, a vzápätí ho požiada-
la
o túto - s odpustením - novelu. Oceňujem v tejto súvis-
losti
iba to, že ani predkladateľka, ani vláda si nedovolili
takú
drzosť, aby tento legislatívny
vrtoch označili za sú-
časť
prác na rekodifikácii trestného
zákonodarstva. Naopak,
predkladajú
nám ho, ako sa vyjadrili, akoby na
skúšobnú do-
bu.
Uvidíme vraj, či sa osvedčí.
Pani
podpredsedníčka nám asi
v návale nepripravenej
úprimnosti
prezradila, že si práve teraz nespomína, ktoré sú
tie
krajiny, kde je trestné aj podplácanie, aj branie úplat-
kov,
ktoré trestajú len branie úplatkov, a kde sa beztrestne
môže
oboje. Takúto klasifikáciu nám minule predostrela. Nuž,
ale
tu čosi argumentačne nehrá.
Novela, ktorá by sa svojím
rozsahom
zmestila na papierik od žuvačky, sa nám predkladá
s
tým, že na základe zahraničných skúseností umožní efektív-
nejší
boj s úplatkárstvom. Akurát pani
predkladateľka si vo
chvíli predloženia
návrhu jedinému zákonodarnému orgánu
práve
nespomína, ktoré skúsenosti to sú. To
je naozaj pozo-
ruhodný
prístup k tvorbe nášho práva.
Pani podpredsedníčka nám minulý týždeň
skoro ako korun-
ný argument spomenula konferenciu ministrov spravodlivosti
o
úplatkárstve, ktorá sa uskutočnila na Malte. Mám zopár
priateľov ministrov, či bývalých ministrov spravodlivosti,
ktorí
sa na tejto konferencii za svoje štáty zúčastnili, tak
som
si dovolil využiť prestávku v rokovaní o tomto návrhu
a
opýtal som sa na ich dojmy a spomienky. Možno je to vec
pamäti,
možno jazykovej bariéry, ale oni hovorili čosi iné
ako
pani podpredsedníčka. Nespomínali si príliš na to, že by
sa
diskutovalo o potrebe zrušiť trestnosť podplácania vôbec.
Hovorilo
sa o tzv. vynútenom úplatkárstve. To je však čosi
iné.
To je prípad, keď verejný činiteľ núti občana dať úpla-
tok.
Ale tento prípad je v našom platnom Trestnom zákone,
ako
tu už viackrát minulý týždeň odznelo, dostatočne riešený
v
§ 163, v osobitnom ustanovení o účinnej ľútosti.
Minister
jednej z veľmocí
na konferencii vystúpil
s
tým, že u nich problémy s úplatkami
nemajú, ale to nezna-
mená,
že by to ich právo netrestalo. Na to, že by jestvovali
štáty, ktoré
by beztrestne umožňovali
podplácať i brať
úplatky,
si z diskusie na Malte, pani podpredsedníčka, okrem
vás,
bohužiaľ, nespomína nikto. Fascinovaný
divák dojemného
zápasu
súčasnej vlády s úplatkárstvom nemôže obísť jej prog-
ram
"čisté ruky". Aby som bol
autentický, v ňom sa o tejto
veci
doslova uvádza - citujem: "V rámci rekodifikácie Trest-
ného
zákona a Trestného poriadku treba posúdiť najmä
- zvýšenie trestných sadzieb za trestné činy úplatkár-
stva
(§ 160, 161 a 162 Trestného zákona),
- doplnenie skutkových podstát § 160
a 162 Trestného
zákona
o ustanoveniach, ktoré by mali postihovať zadováženie
značného
prospechu alebo prospechu veľkého rozsahu,
-
zaradenie trestných činov
prijímania úplatku a ne-
priameho
úplatkárstva do § 167 ods. 1 Trestného zákona a
- vypustenie zákonnej podmienky
neodkladnosti oznámenia
z
§ 163 Trestného zákona.
Teda ani náznak myšlienky o zrušení
trestného činu pod-
plácania. Naopak,
program predpokladá zvýšenie
trestnej
sadzby i zaň.
A to, vážené dámy a vážení páni, schválila
vláda
21. marca 1995. Čože také nové sa
udialo odvtedy, keď
tá istá vláda
zhruba o mesiac schvaľuje novelu v príkrom
rozpore
s koncepciou, ktorú si vytýčila? Dá sa
takto tvoriť
konzistentný
právny poriadok štátu? Alebo je to zlý
žart?
Manévre s právnym
vedomím slovenského obyvateľstva?
Nato,
aby
mal dakto čisté ruky, musí mať v prvom rade čisté svedo-
mie
a srdce. Účinný boj s úplatkárstvom
sa dá viesť predo-
všetkým
tam, kde platia normálne právne a
ekonomické vzťahy
a
nie je potrebné nikoho podplácať, tam, kde je normálne, že
keď
niekto niekomu dačo sľúbi, to aj splní. Tam, kde sa pred
verejnosťou
neinscenujú divadlá predstierajúce čosi iné, než
sú
skutočné zámery inscenátora. V tom je,
vážené dámy a vá-
žení
páni, jadro nášho dnešného
problému. Ak by vláda mala
skutočný
záujem bojovať s úplatkárstvom, tak
budeme o tejto
veci
diskutovať, aby sme pripravili dobrý
zákon. Pokojne si
povieme
argumenty, až pokým vec nevyriešime tak, aby bola
skutočne
pre občanov, ktorých tu zastupujeme, užitočná.
Vláda, vážení kolegovia, hlavne tí, ktorí
ju podporuje-
te,
má však úplne iné zámery. Vyhlási program "čisté ruky"
ako
propagandistické heslo, ale hneď prvý zákon, ktorý sa
tejto veci týka,
predkladá parlamentu v rozpore
s týmto
programom. Rovnako ako
s veľkou slávou podpísala zmluvu,
ktorú
sa ani neodváži predložiť sem na ratifikáciu. Skúsme
si
spomenúť, koľko návrhov zákonov nám vôbec vláda od svojho
nástupu
za takmer päť mesiacov predložila. Veď je to žalost-
né.
Vážení
kolegovia z HZDS,
hlasy voličov ste získali
s
piesňou "Nikdy žiaden svár" na
perách. Od volieb však or-
ganizujete nechutný
pohon na prezidenta. Predvolávate si
svojich
bývalých kolegov pred rozličné vyšetrovacie komisie.
Minulý
týždeň sme schválili zrejme nesmierne
významný zákon
na
ochranu zvierat. Kto však ochráni túto krajinu pred jej
mocichtivou,
nekompetentnou a nedôveryhodnou vládou?
Je čas
nahlas
a rázne i tento zákon odmietnuť.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Prosil by som pánov poslancov,
aby sme ostáva-
li
pri téme, o ktorej sa vedie
rozprava. Pán poslanec Ben-
čík,
hlásili ste sa, máte slovo.
Poslanec M. Benčík:
Ďakujem pekne za udelené slovo. Domáhal
som sa racio-
nálneho
zdôvodnenia, prečo bola táto
nekvalifikovaná novela
predložená.
Pani podpredsedníčka povedala, že možno
to vyj-
de, možno to
nevyjde, skúsme to počas dvoch rokov, či sa
zvýši
počet postihnutých. Musím povedať, že
veľmi dúfam, že
v
inej oblasti táto vláda nepokračuje podľa toho, či to vyj-
de,
alebo nevyjde, ale musí byť určitá miera pravdepodob-
nosti,
že to bude lepšie. Ak niečo nemá byť lepšie, nemali
by
sme sa do toho púšťať. Mne je ľúto, že spochybnila kvali-
fikovanosť
odborníkov, ktorí v ten istý deň, keď
sa tým za-
oberal
ústavnoprávny výbor, vyjadrili
stanovisko, že nie je
potrebné
a nie je možné tento návrh podporiť.
Hovoríme o počte postihnutých. To je
o inom. O stíha-
ných
a rýchlosti konania sa rozhoduje v Trestnom poriadku.
To
je iný zákon.
A pán podpredseda Ľupták sa pýtal, ako je to s účinnou
ľútosťou.
To sa musí opýtať ministerstva vnútra, lebo keď
nastupuje
účinná ľútosť, to sa už nedostane na súd.
A moja
posledná poznámka, a to je zásadná
pripomienka
-
vylučujeme prevenciu. Pre tých, ktorí
prevenciu chápu ako
veľmi všeobecný
pojem, poviem klasický
prípad. Prevažná
väčšina
našich občanov dodržuje zákon
dobrovoľne a len časť
ľudí
nekoná preto, že si je vedomá, že je to
trestné. A na-
miesto
toho, aby sme teraz správne postupovali, odstránime
trestnosť
toho, kto ponúka, alebo dáva úplatky, a považujeme
to
za očisťovanie verejného života. Prevenčný význam exis-
tencie
skutkových podstát, aj takých, ktoré nikdy nie sú ži-
votné a
netreba ich postihovať,
má mimoriadny význam,
a
v tomto návrhu sa to neuskutoční. Som sklamaný tým, aká
nekvalifikovaná
improvizácia sa v tomto prípade uskutočňuje.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
O slovo sa
prihlásila pani podpredsedníčka
vlády. V zmysle
rokovacieho poriadku má
prednosť. Prosím,
máte
slovo.
Podpredsedníčka
vlády SR K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
pravdepodobne mi dnes bude súdené ešte viackrát vystú-
piť,
ale dovoľte, aby som sa vyjadrila k stanoviskám pána
poslanca
Šimku a pána poslanca Benčíka.
Pán poslanec Benčík, ja sa ohradzujem
proti tomu, aby
sa
tu apodikticky konštatovalo, že bola nekvalitná príprava,
nekvalitná
improvizácia. Je to váš názor, ja vám
ho nemôžem
vziať,
ale nemôže mi byť zabránené, aby
som uviedla, že tu
o
žiadnu improvizáciu, náhly záchvat alebo nejakú momentálnu
vývrtku
Hnutia za demokratické Slovensko alebo vlády, nejde.
Je
to návrh, ktorý bol analyzovaný ešte v roku 1993, a vy
ste vtedy neboli poslancom tohto
parlamentu. Dovoľte, aby
som
pripomenula, že tento návrh sa tu prerokúval a ním sa
legislatívci
už v priebehu roku 1993 zaoberali,
vyrovnávali
sa
s argumentmi, a už aj vtedy, tak ako na
minulom zasadnu-
tí,
som zdôraznila, že táto úprava má svoje pozitíva, ale má
aj
svoje negatíva. Ja som ju nepredkladala
ako univerzálne,
perfektné,
jednoznačné a dobré riešenie, ale ako pokus po-
hnúť
stojaté vody, ako premyslený pokus, v
rámci ktorého si
uvedomujeme
aj slabé stránky. Uvedomujeme si ich,
ale ideme
riešiť
situáciu aj týmto spôsobom. Takže dovoľte, aby som sa
jednoznačne
vyjadrila, že nejde o nekvalifikovanú
ani nedo-
myslenú
normu. Práve naopak, dlho sme o tom
uvažovali, zhr-
nuli
sme aj negatíva, ale pri konečných úvahách predsa len
tie
argumenty, ktoré hovorili o význame, presiahli negatívne
argumenty.
Vylučujeme prevenciu - vážený pán
poslanec, ak je situ-
ácia
taká, že v banke nedostanete úver, podľa mnohých vyjad-
rení
len vo výnimočnom prípade, bez toho, že by ste nemuseli
dávať
všimné, ak máte signály aj zo zahraničia, ktorí nemajú
väzbu
na naše štruktúry v miestnej správe, atď., množstvo
signálov,
že v orgánoch miestnej štátnej správy, vrátane mi-
nisterstiev,
nemožno vybavovať určité veci bez toho, že by
ste
neponúkli všimné, ja to už nazývam všimné, ak situácia
je
skutočne taká, aká je, už minule som povedala, dajte lep-
ší
návrh, dajte, prijmeme ho. Uvažujme spoločne, nebuďte len
opozíciou
zhadzujúcou, ale príďte s lepším návrhom, my sa
určite
k nemu pripojíme. Zatiaľ nám nič lepšie naši legisla-
tívci
nepredložili. Príďte s návrhom. Prosím, nech predložia
návrh
poslanci opozície, a potom budeme o tom
uvažovať. Ale
v
týchto stojatých vodách sa treba pokúsiť, a my máme vieru,
že
to pomôže riešiť otázku korupcie, ktorá v našej spoloč-
nosti
je.
Pán poslanec Benčík, hovorili ste o rýchlosti konania,
že
som tu predkladala argumenty. O žiadnej rýchlosti konania
som
nehovorila. Rýchlosť konania nie je vec, ktorú by som
v
súvislosti s hmotnoprávnym ustanovením predkladala. Dala
som
štatistiku o počte odsúdených osôb za spáchanie určitých
trestných
činov, a tá nemá nič spoločné s rýchlosťou kona-
nia, ak mi
dovolíte túto námietku. Znovu vám zopakujem,
v
roku 1992 bolo 43 odsúdených,
v roku 1993 už len 41
a
v roku 1994 bolo odsúdených len 30. To nie je rýchlosť ko-
nania,
to je jasný odraz zrkadlenia vášho názoru, vy máte
iný, ale môjho
názoru, ako prevenčne
pôsobí ustanovenie,
ktoré
navrhujem zrušiť. Nepôsobí
prevenčne, pretože sa tým
trestnosť
znižuje? Práve naopak. Áno, lenže realita je iná
a
počet odhaľovaných by mal stúpať. Aj keby úplatkovosť kle-
sala,
aj tak by počet odhalených skutkov mal stúpať, keby sa
prevenčne
pôsobilo, lebo máme tam aj účinnú ľútosť, ktorá má
byť
účinná - podľa vás.
Ďalej by
som chcela reagovať na pána
poslanca Šimka.
Pán
poslanec Šimko, už minule som spomínala, že tento parla-
ment,
žiaľ, bude musieť prijať množstvo
noviel, aj čiastko-
vých, pretože v
otázke aproximácie práva to
bude nutné.
Uvádzala
som aj túto novelu ako čiastkovú novelu
pred celou
pripravovanou
novelizáciou Trestného zákona, na ktorej re-
zort
spravodlivosti, verím, že dôkladne pracuje, s tým, že
ak
by prijatá úprava v praxi nebola
prínosná, budeme rýchlo
hľadať
ďalšie spôsoby, ktoré zahrnieme do čiastkovej noveli-
zácie
Trestného zákona. Sú úvahy aj o iných možnostiach, za-
tiaľ
sa nám táto javila najefektívnejšia.
Dajte nám tú mož-
nosť,
aby sme sa postupnosťou krokov snažili
zlepšiť situá-
ciu,
ktorá nie je únosná. Dovolím si tvrdiť, nie je únosná.
Pokiaľ ide o Maltu, neviem, pán
poslanec, odkiaľ ste
vzali
skutočnosť, že je to korunný argument.
Ak si pozriete
dôvodovú
správu, tam sa nenachádza, a základné
argumenty sú
vždy
v dôvodovej správe. Toto som uviedla vo svojom vystúpe-
ní
ako ďalší argument, čerpajúc z
písomného materiálu mini-
sterstva spravodlivosti, ktorý je podpísaný pracovníčkou
-
nebudem zverejňovať jej meno, ale
pre vašu potrebu môžem
uviesť
- pracovníčkou, ktorá pracuje na zahraničnom odbore
ministerstva
a ktorá sa zúčastnila na danej
konferencii. Je
tu pasáž,
ktorú ste povedali,
že zrejme nemám vedomosť
o
tom, o čom sa rokovalo, o návode a podobne. Dovolím si ob-
ťažovať
parlament prečítaním toho len z toho dôvodu, aby som
vám dokumentovala, že nejde o nevedomosť.
"Niektoré štáty
pri posudzovaní trestného činu korupcie odlišujú prípady,
keď
došlo ku korupcii na základe dohody medzi podplatením
a
podplácateľom, a keď je podplácateľ povinný ponúknuť výho-
dy (úplatok)
verejnému činiteľovi na
jeho žiadosť a zo
strachu
z ujmy alebo straty výhody. Rozdiel medzi obidvoma
situáciami
je veľmi dôležitý, pretože druhá situácia
opráv-
ňuje
vylúčenie potrestania osoby, ktorá bola prinútená za-
platiť
určitú sumu peňazí verejnému činiteľovi, pretože bola
požadovaná, aby tak
urobila, ale nemala úmysel
podplácať.
Preto
v niektorých európskych krajinách sa jasne rozlišuje
medzi
týmito dvoma situáciami z hľadiska typu trestného činu
korupcia
alebo prinútenie. A v prvom prípade je stanovenie
potrestania oboch
osôb, podplácateľa i
podplácaného,
a
v druhom len verejného činiteľa, ktorý žiadal úplatok." To
je
citácia z oficiálnej správy
podanej z konferencie mini-
strov
spravodlivosti na Malte, ktorá sa
konala v júni 1994.
Tento
materiál som mala aj predtým, tento materiál je známy,
teda
žiadne úchytkové správy, ale originálny materiál.
Ďalej by som sa ešte chcela vyjadriť k
vášmu výroku, že
sme majstrami vykrúcania a manipulácie s názormi občanov.
Nie je to
tak, pán poslanec, napriek tomu, že
ste možno
o
tom aj presvedčený. Ale
potom majte aj trošku kritiky
k
sebe a k vystúpeniu svojich spoluposlancov, ktorí v masmé-
diách
návrh pána poslanca Morica jednoznačne charakterizova-
li
ako protiústavný a nevyslovili sa o protiústavnosti návr-
hu
pána poslanca Miklošku. Teda ak máte také kritérium, pre-
tože
aj on, pokiaľ ma pamäť neklame,
dal návrh, aby parla-
ment
prijal uznesenie na podporu, na
vyjadrenie dôvery pánu
prezidentovi.
Pán poslanec Mikloško, vy máte veľmi zaujímavé
kritériá.
Keď v tej istej veci pozitívne
ustanovenie nie je
v
rozpore s ústavou, ale negatívne
je v rozpore s ústavou,
to
je veľmi zaujímavý prístup. A potom si
dovolím dať otáz-
ku:
Kto je majstrom vykrúcania a manipulácie z názormi obča-
nov?
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán
poslanec Lauko.
Poslanec P. Lauko:
Ďakujem,
pán podpredseda. Pani
podpredsedníčka, chcem
sa
vyjadriť na tému presvedčivosti vašej argumentácie. Bol
som
prihlásený po vašom vystúpení, bohužiaľ, pravdepodobne
sa
dočkáme, že po každom vystúpení budete reagovať, takže
asi
budeme dlho rokovať. Bohužiaľ, ako mnohokrát predtým, je
vaša
argumentácia, pani podpredsedníčka, na
úrovni neinfor-
movanej
osoby, a nie profesorky práva. Navyše chcem povedať,
že
ste ako bývalá ministerka
spravodlivosti a terajšia pod-
predsedníčka
vlády, ktorej ministerstvo
spravodlivosti pat-
rí,
stratili moju dôveru a
mňa už o svojej pravde nepre-
svedčíte.
Prvýkrát ste moju dôveru stratili, keď
ste v predchá-
dzajúcej
Mečiarovej vláde obhajovali
právnosť a ústavnosť,
i
keď bolo každému jasné, že to bolo inak.
Druhýkrát ste ma sklamali, keď ste mi
ako ministerka
spravodlivosti
odpovedali na moju interpeláciu o jasnej kri-
minálnej činnosti
nezákonne zaregistrovanej firmy Gastro
Tatry
v Poprade, že ako ministerka
spravodlivosti s tým ne-
môžete
nič robiť. V tom čase bývalý
poslanec za HZDS M. K.
ako
pracovník Kancelárie prezidenta prevzal definitívne sta-
novisko
súdu o neprávoplatnosti registrácie a
znemožnil tak
odovzdanie
majetku firmy zakladateľovi. Áno, bol
to váš bý-
valý
poslanec za HZDS vo Federálnom
zhromaždení, ktorý uro-
bil
podvod.
Tretíkrát ste ma ako poslanca sklamali
teraz. Predlože-
ná novela zákona v čase ťaženia proti prezidentovi tejto
krajiny, v čase,
keď vybuchuje auto
poslanca, keď ste si
prijali
proti logike novelu volebného zákona o náhradníkoch,
keď
vaši poslanci prijali novelu Obchodného zákonníka, aby
ste
mohli ľahšie privatizovať, je ako zbraň do rúk podvodní-
kom
a tým, čo chcú niekoho vydierať. Ak je toto v
súlade
s
deklaráciou o právnom štáte, Boh
nás uchovaj od takých
vládcov
a odborníkov. Chcem vám, pani podpredsedníčka, ozná-
miť,
že keď bude prijatá táto novela Trestného zákona a keď-
že
ste vo vláde zodpovedná za predloženie tejto novely záko-
na,
obrátim sa s otázkou na viacerých poslancov, či tiež ma-
jú
nedôveru k podpredsedníčke vlády.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pani poslankyňa Gbúrová - faktická
poznámka.
Poslankyňa M. Gbúrová:
Vážený pán predseda, ak dovolíte, budem
svoju technickú
poznámku smerovať ešte k predchádzajúcemu
vystúpeniu pani
podpredsedníčky,
nakoľko som bola tiež prihlásená. Uvediem
ju
voľným citátom z jej vystúpenia, možno formu nedodržím,
ale
obsah sa pokúsim dodržať presne. Citujem: "Je niekoľko
typov
zákonov vo väzbe na postihovanie
korupcie a úplatkár-
stva.
V niektorých štátoch je zákon stavaný tak, že postihu-
je
toho, kto dáva úplatky, v iných toho, kto prijíma, niekde
toho, čo dáva, aj toho, čo prijíma, a niekde tieto vážne
spoločenské
javy nie sú postihované." Koniec
citátu. Prosím
pani
podpredsedníčku vlády, aby presne uviedla tie štáty, ku
ktorým sa touto
novelou chceme zaradiť my, a aby uviedla
konkrétne
dôvody, ktoré rozhodli o tom, že sme sa
touto no-
velou
rozhodli patriť k nim.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Hrnko - faktická
poznámka.
Poslanec A. Hrnko:
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, mal by
som tri zá-
kladné
pripomienky. Argumentácia, ktorou tu zdôvodňuje pred-
loženú
novelu pani podpredsedníčka, mi
pripomína argumentá-
ciu,
ktorá zdôvodňovala, že základná línia bola správna, ale
hromadu
nevinných ľudí to postihlo. Takýmto
spôsobom sa ob-
hajovali
päťdesiate roky. Ďalej absolútne nepochybujem, že
pani
podpredsedníčka, jej nadriadený predseda vlády a aj úz-
ky
okruh, ktorý reprezentuje dnes neprítomný pán šéf Sloven-
skej
informačnej služby, veľmi dobre vie, čo presne touto
novelou
chce dosiahnuť. Agent provokatér,
to je to, čo nám
už
chýba v našej spoločnosti, pretože pravdepodobne keby bol
trestaný,
nebol by to ochotný robiť. A tretia otázka...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec, to, čo tu spájate, bolo prijaté inou no-
velou
zákona. (Hlas z pléna, aby predsedajúci neprerušoval
poslanca.)
Poslanec A. Hrnko:
A tretia
otázka je otázka lepšieho
návrhu, ktorý pani
podpredsedníčka
chce dostať od nás. Lepší, hoci nie
najlep-
ší, ale
lepší ako tento,
je ten, ktorý bol obsiahnutý
v
programe Čisté ruky. Nebudem
diskutovať, ale pani pod-
predsedníčka
vlády na to neodpovedala, lebo tá otázka tu bo-
la.
Ale prečo by sme dávali lepší, keď pokladáme za najlepší
to,
čo v Trestnom zákone je?
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Vaškovič - faktická
poznámka.
Poslanec V. Vaškovič:
Vážený pán predsedajúci, určite všetkým nám
ide o to,
aby
táto novela bola kvalitnejšia ako predošlá. Pre mňa je
pri novelizácii veľmi dôležitá dôvodová správa.
Žiaľbohu,
musím
povedať, že táto dôvodová správa ma ako poslanca ne-
presvedčila.
Nie je tam dostatok argumentov nato, aby som za
takúto
novelu hlasoval. Preto sa pripájam k tomu, čo hovori-
la
pani poslankyňa Gbúrová, aby sa tu na
základe skúseností
z
európskych alebo iných krajín prezentovali výsledky úspeš-
nosti jednotlivých modelov. Na minulej
schôdzi tu niekto
spomenul,
že v Taliansku je podobný zákon. Ak to
má byť ar-
gumentom,
potom, vážení, si spomeňte, koľko
korupčných afér
je
v Taliansku. Čiže ak takýto zákon chceme prijať, ja za
takýto
zákon hlasovať nebudem.
A
druhá moja poznámka smeruje k tomu,
že len právna
norma
problém nevyrieši. Prosil by som vládu, aby začala od-
haľovať
príčiny, prečo dochádza ku korupcii. Dal by som nie-
koľko
rád. Prvá rada smeruje k tomu, aby sa daňové úľavy ne-
dávali
individuálne, aby sa termínové posuny daňových úľav
nedávali
individuálne, aby sa deblokácie pohľadávok robili
serióznymi výberovými
konaniami, aby sa výberové konania
štátnych
zákaziek takisto robili na základe veľmi prísnych
výberových
konaní. Privatizácia aby sa robila metódami, kto-
ré
sú transparentné, aby neboli doslovne určené vopred urče-
nému
majiteľovi.
Pokiaľ ide o bankový sektor, tento
problém, vážení, je-
dine
možno riešiť ekonomickými
metódami. Ak je nerovnováha
medzi
ponukou a dopytom, to k ničomu inému nevedie, jedine
ku
korupcii. Čiže ak bude ponuka peňazí
vyššia, ako je do-
pyt,
bankári budú podplácať tých, ktorí chcú
požičať penia-
ze,
zníženými úrokmi. Čiže odporúčal by som reštrukturalizá-
ciu
a privatizáciu bánk a odstránite korupciu.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec, tento šťastný prípad pod-
plácania
bánk, tých, ktorí žiadajú o úver, bohužiaľ, nena-
stáva
ani tam, kde je to garde medzi ponukou a dopytom opač-
né.
Pán poslanec Bugár - faktická poznámka.
Poslanec B. Bugár:
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Minulý
týždeň som bol
tiež
prihlásený ako tretí v poradí. Chcel by som reagovať na
to,
čo povedala minulý týždeň pani
podpredsedníčka. Aby som
nebol
obvinený, že som majstrom vykrúcania, budem citovať.
Pani
podpredsedníčka povedala - citujem: "Táto vláda predlo-
žila
projekt Čisté ruky, kde načrtla
viaceré kroky, čiast-
kové
kroky boja proti korupcii. Jedným z
týchto čiastkových
krokov je aj
predložená novelizácia."
Koniec citátu. Pani
podpredsedníčka,
sama najlepšie viete, že to nie je
pravda.
A
aby som to dokázal, budem citovať z
programu Čisté ruky.
Na
strane 27 píšete: "Predchádzanie a potláčanie tohto nega-
tívneho
javu len prostriedkami a nástrojmi trestného práva
sa
ukazuje ako málo účinné a v celej šírke prejavu ani ne-
postihnuteľné."
Píšete ďalej: "Analýza platného právneho po-
riadku
ukazuje, že najmä v ostatných rokoch bol právny po-
riadok
doplnený celým radom právnych predpisov, ktorých u-
stanovenia
viditeľne smerujú k očisteniu verejného života od
možnej korupcie a
zneužívania verejných
funkcií." Máte tu
vymenovaných
sedem zákonov, ktoré sú platné. Na strane 31
píšete:
"Zákonné ustanovenia, ktorých
účelom je predchádzať
možnému
stretu záujmov, vytváraniu príležitostí
na korupčné
konanie,
resp. samotnému korupčnému
konaniu, sú obsiahnuté
i
vo viacerých ďalších právnych
predpisoch. Napríklad máte
tu
vymenovaných 17 zákonov."
Myslím si, že tieto zákony treba
dodržiavať. Potom sa
však
môžeme opýtať, čo je skutočným cieľom tejto novelizá-
cie,
či si uvedomujete, komu dávate zbraň
do ruky. Pán po-
slanec
Hrnko tu už vymenoval určité možné
spôsoby zneužitia
tejto
právnej novely.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Benčík - faktická
poznámka.
Poslanec M. Benčík:
Vážený pán podpredseda, ďakujem za udelené slovo a rád
by
som sa prihovoril za to, aby sme zostali na vecnej úrovni
diskusie.
Zatiaľ sa mi zdá, ako keby sme sa nechceli vzájom-
ne
počúvať. Nepodsúvajte mi, že
nevidím, aký je vážny stav
v
úplatkárstve a korupcii. A nikde
som nepovedal, že tento
jav
nie je potrebné postihovať aj právnym systémom a právnym
mechanizmom,
dokonca aj Trestným právom, len som naznačil,
že
váš návrh je nesystémový, vytrhnutý z kontextu a dosiahne
opak,
nie očistenie verejného života, ale
naopak, dáte mož-
nosť
ľuďom, ktorí chcú podplácať a vybavovať
si svoje veci,
aby
sa neštítili a neobávali sa trestného
postihu. Toto som
hovoril.
Potom mi oznamujete, že už to bolo prerokované. Ja som
dokonca
vo svojom úvodnom vystúpení k tomuto bodu hovoril,
že
si cením práve bývalý parlament, že
tento kvázi príštip-
kársky
návrh neschválil. Viem o tomto návrhu,
ale to je ne-
komplexný,
nesystémový návrh, a preto ho predchádzajúci par-
lament
neschválil.
Hovoríte, že hlavný argument, ktorý ste uviedli v pro-
spech
tohto návrhu, je v dôvodovej správe.
Ale tam je práve
uvedené
- citujem: "Vypustenie ustanovenia
§ 161, 162 a 163
umožní
vo väčšom rozsahu odhaľovať prípady prijímania úplat-
kov." To, čo
sa má odhaľovať a prečo sa
neodhaľuje, je
v
Trestnom poriadku alebo vo výkone alebo nevýkone orgánov
činných
v trestnom konaní. Ale toto nie je
argument pre to,
aby
sa zvýšil počet postihnutých, ak nebude
činnosť orgánov
bezpečnosti
iná, než je doposiaľ.
A máme ponúknuť alternatívu. Ponúkame túto alternatívu
a
pripomíname, že uznesenie tohto parlamentu v súvislosti
s
rokovaním o Programovom vyhlásení vlády
Slovenskej repub-
liky
vám uložilo, vláde, a zrejme za to
zodpovedáte, urých-
lene
pristúpiť k rekodifikácii
trestnoprávnych noriem. Pri-
stúpte
k tomu, urobte k tomu opatrenia, a sme
ochotní sa do
toho
zapojiť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Roman - faktická
poznámka.
Poslanec Ľ. Roman:
Myslím
si, že tento návrh zákona je
vlastne pokusom
urobiť
v korupcii na Slovensku už konečne poriadok. Mnohí
podnikatelia
uvítajú tento zákon. Majú na to argument, ktorý
som
už počul. Ak dám v Čechách niekomu úplatok, je to síce
drahé,
ale mám istotu, že sa to vybaví. Ak dám niekomu úpla-
tok
na Slovensku, nie je isté, že sa to vybaví, a ešte mi
ani
peniaze nevrátia. Teraz ak dám peniaze, od strachu to
vybaví. Ak nie,
udám ho. A je ešte možné,
že to vybaví,
a
potom ho udám, a ešte
aj peniaze dostanem naspäť. (Po-
tlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Dokonca sa teraz predpokladá, že sa to
bude
vlastne
potvrdzovať, že môže si nechať. Máme naozaj voľné
interpretácie,
priatelia.
Pán poslanec Cabaj - faktická poznámka.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán podpredseda, len pre
zápis chcem upozorniť
kolegu
Mikloška, že člen jeho poslaneckého
klubu pán doktor
Lauko vystúpil s
faktickou poznámkou voči
podpredsedníčke
vlády
a túto faktickú poznámku mal napísanú na stroji. Chcem
si
len overiť, či vedel dopredu, s čím
pani podpredsedníčka
vystúpi,
alebo toto jeho vystúpenie bolo už v zmysle posled-
ného
uznesenia Ústrednej rady KDH.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Cabaj, nevykonali ste ešte
ďalší úkon. Ne-
boli
ste sa pozrieť blízko pri pánu poslancovi Laukovi na
ten
dôkaz.
Pán poslanec Šimko - faktická poznámka.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem
pekne, pán podpredseda. Mám tri faktické po-
známky.
V prvej vás chcem najskôr poprosiť, aby ste nekomen-
tovali
naše výroky.
Ďalej
by som chcel povedať pani podpredsedníčke: Som
rád,
že ste prečítali ten zápis z konferencie na Malte. Vaša
pracovníčka
urobila ten zápis, myslím si,
zodpovedne a zod-
povedá
to tomu, čo hovorili aj moji priatelia. Hovorilo sa
tam
predovšetkým o vynútenom úplatkárstve,
o rozdiele medzi
tým,
keď niekto dáva úplatok preto, lebo
chce niečo dosiah-
nuť,
a medzi tým, od ktorého si verejný
činiteľ úplatok vy-
pýta,
alebo ho priamo donúti podplácať. Vy ste minulý týždeň
hovorili
niečo iné. Hovorili ste to, čo tu
spomínala pani
poslankyňa Gbúrová.
Jednoducho ste dali skreslenú správu
o
konferencii na Malte. Takže
v tom je zásadný rozdiel.
A
použili ste to vtedy ako základný argument svojho vystúpe-
nia.
Uznávam, že o tom nie je ani slova v
dôvodovej správe,
ale
povedali ste to tu s tým, aby ste nás presvedčili, aby
sme
za tento zákon hlasovali. Musím
povedať, že ste ma ne-
presvedčili.
No a posledná vec: povedali ste, že údajne som vo svo-
jom
vystúpení označil vašu vládu, že je majstrom vykrúca-
čiek.
To som neurobil. Priznávam, že som voči vláde použil
niekoľko
expresívnych výrazov, ale rozhodne sa musím ohra-
diť,
to som nepovedal, že je majstrom vykrúcačiek, ani že je
majstrom
čohokoľvek. Myslím si, že nie je majstrom v ničom.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Šimko,
komentujete vystúpe-
nia
svojich partnerov. Počítajte s tým, že je možnosť komen-
tovať
aj zo strany takého poslanca, ako som ja.
Poslanec I. Šimko:
Potom sa prihláste, pán podpredseda. Vy zneužívate po-
stavenie
predsedajúceho schôdze, pán podpredseda.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Šimko, ja vás len prosím,
máte problémy so
žlčou,
treba dávať pozor.
Pán poslanec Pittner.
Poslanec L. Pittner:
Ďakujem, pán podpredseda, za slovo.
Chcel by som len
reagovať
na výzvu pani podpredsedníčky vlády, aby opozícia
navrhla
niečo lepšie, než je táto navrhovaná novela. Chcem
povedať,
že už sa to stalo, teda prepáčte, ak azda len zopa-
kujem.
V minulom parlamente sa schválila prvá etapa rekodifi-
kácie
Trestného zákona a Trestného
poriadku a medziiným aj
zákona
o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších,
najmä
organizovaných foriem trestnej
činnosti. Zaviedol sa
v
týchto zákonoch inštitút agentov, ktorí
nieže sú provoka-
téri,
ale ktorí presne podľa zákona a
len v rozsahu zákona
budú
konať, tak ako konajú v ostatných demokratických kraji-
nách.
Odvolávam sa na dnešnú Slovenskú
republiku, kde v člán-
ku
"Čisté ruky a špinavé
peniaze" pani Linková uvádza sku-
točnosti
tak, ako ich vidím aj ja. Napríklad v odseku, ktorý
je
nadpísaný "Váhanie s právnymi
predpismi", konštatuje, že
práve pranie špinavých peňazí a ďalšie
záležitosti, ktoré
boli
rekodifikáciou riešené, alebo by mali
byť riešené, kde
zákon
rieši aj oznamovaciu povinnosť, ukladá štátnym orgánom
atď.,
tu je to všetko vymenované, konštatuje,
že je len na
škodu
veci, že aj keď od účinnosti tohto zákona prešlo už
sedem
mesiacov, predmetný právny predpis
dosiaľ nebol vyda-
ný.
Pýtam sa
teda, do akej miery legislatíva
tejto vlády
rešpektuje
uznesenia Národnej rady? Do akej miery je možné
hovoriť
o tom, že tu nie sú iné nástroje, keď vlastne ani
nerealizuje
tie nástroje, ktoré Národná rada prijala? Z toh-
to
hľadiska pokladám tento stav za mimoriadne vážny najmä
preto,
že už pri prerokúvaní týchto zákonov, tejto rekodifi-
kácie, práve pani
podpredsedníčka vlády mala
veľmi vážne
výhrady,
a obávam sa, že z týchto dôvodov sa tu
hľadajú iné
riešenia
než tie, ktoré sú prijaté zákonom.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Lauko - faktická
poznámka.
Poslanec P. Lauko:
Ďakujem, pán podpredseda. Mrzí ma, že pán kolega Cabaj
stratil
zdravý sedliacky rozum vo svojom vystúpení a prirov-
náva
veci, ktoré sa prirovnávať nedajú. Pán poslanec Straňák
vystúpil
s reakciou na tajnú správu, ktorá bola prečítaná na
uzavretom
neverejnom zhromaždení a vystúpil bezprostredne po
krátkej
prestávke na túto správu. Ja som si pripravil vystú-
penie,
keďže som mal dva dni - sobotu, nedeľu, voľnú, tak
som
si ju mohol pripraviť aj na neviemakom stroji. To nič
nemení
na faktoch, ktoré som tam povedal.
Po druhé chcel by som upozorniť pána kolegu Cabaja, že
zaviedli
do parlamentu prax, že po vystúpení pána premiéra
Mečiara
sme nemali ako poslanci možnosť
vystúpiť, že po vy-
stúpení
pána ministra zahraničných vecí sme nemali možnosť
vystúpiť
ako poslanci, a takisto som bol riadne prihlásený
a
chcel som reagovať na pani podpredsedníčku vlády s faktic-
kou
poznámkou a chcel som povedať presne tie isté argumenty,
a
nedovolili ste mi to, páni poslanci z
HZDS. Zavádzate ne-
demokratickú
prax do tohto parlamentu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Filkus, máte slovo.
Poslanec R. Filkus:
Ďakujem. Mám tri poznámky.
1. Naozaj si myslím, že vecné problémy,
ktoré sú v rám-
ci
tohto zákona spomenuté a
zdôvodnené v dôvodovej správe,
sa
dajú predovšetkým zlepšiť vzťahom medzi ponukovou a dopy-
tovou stránkou transformačného procesu. Nebudem to rozvá-
dzať.
Som ďaleko od toho, že by som si myslel, že trh všetko
vyrieši.
Ekonomické centrum v
transformačnom procese totiž
má
na to, že môže ovplyvňovať prostredie legislatívne i vec-
ne,
ale nie za každú cenu koncentrácie moci, lebo práve tým-
to
prístupom môže porušiť všetky
legislatívne, vecné a iné
systémové
predpoklady na vytvorenie tohto prostredia. Bol tu
spomenutý
najmä proces privatizácie. Nechcem o tom ďalej ho-
voriť,
ale dostať sa čo najskôr k trhu a
pozorovať a vyrov-
návať
dopytovú a ponukovú stránku by sme
mali nie cez túto
navrhovanú
normu udavačov, ale inak,
prostredníctvom rieše-
nia
vecných problémov transformačného procesu.
2. Pani podpredsedníčka, veľmi by som bol
rád, keby ste
mi
teraz venovali pozornosť, lebo chcem
vám povedať, že ste
dnes
vo svojom úvode uviedli ako vážny argument Maltu. De-
tailne
si zapisujem niektoré vystúpenia a uvediem stručne:
pozbierali ste
analýzy, zhrnuli, urobili
závery z Malty
a
prišli ste k ohromným záverom. K tým, čo sa tu už spomenu-
lo.
Sú tri rôzne typy krajín, kde sa jednak vôbec nepostihu-
je,
a inde sa zase podrobne upravuje trestnosť. Bez ohľadu
na to, že
nevieme, o ktoré krajiny ide, tak ako povedala
poslankyňa
Gbúrová, nech by to bolo od Andalúzie
po Austrá-
liu,
priebeh transformačného procesu je taký širokospektrál-
ny
a vytvára také rôzne podmienky v krajinách na prechode
k
trhu a k trhovému mechanizmu, že vôbec
nemožno ani to, čo
ste spomenuli,
zobrať ako závažný
záver nato, aby ste
zdôvodnili,
že pôjdeme takou alebo onakou cestou. A prosím
vás,
povedzte konečne, o ktoré krajiny ide.
Na rovnako for-
mulované
otázky ste doteraz neodpovedali.
3. Vychádzajúc z týchto argumentov, ktoré som povedal,
nemôžem
s čistým svedomím byť za tento zákon. Naopak, som
proti
tejto norme pre udavačov.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Figeľ má faktickú
poznámku.
Poslanec J. Figeľ:
Ďakujem,
pán podpredseda, ale chcel som to adresovať
najmä
podpredsedníčke vlády, neviem, či mám počkať, alebo...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ešte sa vráti.
Ďakujem. Pán poslanec Šagát - faktická poznámka.
Poslanec T. Šagát:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, dovoľte
mi dve poznám-
ky.
Dovoľte, aby som vyslovil svoj názor ako človek, ktorý
nemá
také právne vzdelanie ako mnohí z
vás. Možno moja po-
známka
osloví tých, ktorí sú v podobnej situácii ako ja.
Cítim nebezpečenstvo z toho, čo tento
zákon ponúka. Is-
te
ma nikto nebude upodozrievať z toho, že
by som chcel vy-
tvárať
prostriedky a prostredie pre korupciu,
a iste aj pán
Ľupták,
ktorý podľa toho, ako reaguje na vystúpenia, podľa
toho,
čo povedal minulý týždeň, a s
ktorým, myslím si, mám
dobré
vzťahy, mi dá za pravdu, že nie je
úplne spravodlivé,
aby
bol postihnutý len jeden. Skutočne by
sa bolo treba za-
myslieť
nad tým, či možno ísť do nejakého pokusu, ktorý by
postihoval
iba jednu stranu. Viem, že vás to
tlačí, a nako-
niec
celú našu spoločnosť, ale tento problém
tak, ako to tu
naznačil
pán poslanec Benčík, ako to tu naznačil
pán posla-
nec Vaškovič, vyžaduje systémový prístup na
rôznych úrov-
niach, nielen jednu novelu. Je to prístup
decentralizácie
moci, prístup
decentralizácie možnosti narábania s pros-
triedkami,
celý rad opatrení, ktoré sa môžu prijať
ako kom-
plexný program, a
potom možno očakávať výsledok.
Skutočne
varujem
aj ja. Viem, že ste pravdepodobne rozhodnutí a od-
hlasujete
si to. Považoval som za povinnosť
predsa len ape-
lovať
na váš zdravý rozum, pretože tu zastupujeme ľudí, kto-
rých
tento zákon bude postihovať. Pán
Ľupták, bude postiho-
vať
najmä tých, ktorí nebudú mať peniaze na úplatky, a to
sú
vaši voliči, tí nebudú mať na úplatky.
Diskutujme o tomto probléme na vecnej
úrovni. Nehovorme
tu,
že niekto má veľa žlči. Veď ide o to, ako sa bude mať
táto
spoločnosť. Nevidím dôvod, prečo
sa tu máme osočovať.
Ak je tu
nejaký návrh, priznajme, že má aj nejaké chyby,
a
ak je tu ochota spoločne
vypracovať lepší, tak to neupo-
náhľajme.
Predsa úplatkárstvo nás morí nie jeden deň, nech
nás
morí ešte mesiac, nech nás morí
rok, nech nás morí ne-
viem
koľko, ale sadnime si a vytvorme niečo, čo bude skutoč-
ne
funkčné a čo bude mať pozitívny
vplyv na správanie ľudí
v
spoločnosti. Toľko som chcel povedať tým, ktorí nie sú
právnici.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Figeľ.
Poslanec J. Figeľ:
Pán
podpredseda, ďakujem za
slovo, radšej teraz ako
vôbec, pretože zrejme bude hlasovanie. Chcel
som reagovať
vlastne
na to, čo pani podpredsedníčka vlády povedala ešte
minulý
týždeň a tento týždeň to ani
neupravila, ani nedopl-
nila,
keď mala za úlohu vymenovať niektoré z krajín, alebo
aspoň
ako príklady krajiny, kde podobne riešia otázku korup-
cie,
ako to navrhuje vláda v tejto novele. V istej súvis-
losti
spomenula len Taliansko. Chcem k tomu
dodať, že sa mi
to
jednoznačne nepozdáva, a keby aj, Slovensko už mení vlády
tak
často ako Taliansko. Ak ich chceme nasledovať aj v otáz-
kach korupcie vo
verejnej správe, v otázke
organizovaného
zločinu
a vplyvu mafie na verejný život,
tak toto je silný
krok
tým smerom.
To, že tomu neverím, chcem dokladovať
týmto: Keď som si
ráno
otváral poštu, dostávam OECD LETTER, to je spravodaj
krajín OECD, fóra
25 vyspelých ekonomík, ktoré
koordinujú
svoju
sociálnu a hospodársku politiku v tejto organizácii.
V
tomto liste sa hovorí o radách vládam z jedného sympózia
o
korupcii, organizovaného touto organizáciou 13. a 14. mar-
ca.
Je tu sedem rád, potom ich postúpim
pani podpredsedníč-
ke. V jednej
z nich sa hovorí, môžem to citovať: "Všetky
krajiny
OECD majú legislatívu, ktorá dávanie úplatkov a bra-
nie úplatkov považuje za trestnú činnosť."
Teda je to 25
vyspelých
ekonomík, ktoré by sme chceli nasledovať. Prosím
vás,
a hlavne tú, ktorá tu nie je, neexperimentujme
so Slo-
venskom.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Gaľa - faktická
poznámka.
Poslanec M. Gaľa:
Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.
Kolegyne, kolegovia, je síce pravda, že
pán kolega Lau-
ko
má svoj príspevok napísaný na stroji, ale chcem vás ubez-
pečiť,
že veľa žlče pritom nemá, lebo vo februári tohto roku
mu
vyoperovali žlčník.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Rózsa - faktická
poznámka.
Poslanec E. Rózsa:
Vážený pán podpredseda,
vážená Národná rada,
ešte
minulý týždeň som predložil návrh na prerušenie
tohto
rokovania, vlastne tohto bodu
nášho rokovania s tým,
aby
to prerokovali výbory Národnej rady,
lebo ani jeden vý-
bor sa k
tomu nevyjadril. Dovolím si vám pripomenúť, pán
podpredseda,
že o tomto návrhu ste mali dať hneď na začiatku
dnešného
rokovania hlasovať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán podpredseda Ľupták, máte slovo s faktickou
poznámkou.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Chcem len informovať, že tak ako sa hovorilo,
keď
sa zvyšovali platy poslancom a ústavným
činiteľom, tiež
sa
argumentovalo, že vysoké platy musia mať poslanci, vládni
činitelia,
ústavní činitelia, manažmeni, bankári, aby neboli
úplatní.
Takisto sa argumentovalo. Majú vysoké
platy, a po-
zrite
sa, čo sa deje v spoločnosti. Úplatky
sa rozmohli ako
huby
po daždi. A myslím si, že je načase, aby sa s tým spra-
vil
poriadok. Uvidíme, čo to prinesie, ale skutočne treba
v
tom niečo robiť. Takže nebojte sa, pán Mikloško, vy ste
kresťan,
vy úplatky neberiete, čoho sa máte báť? O mňa sa
nemusíte
báť. Keď sa ja nebojím, tak sa ani vy nemusíte báť.
(Šum
v sále.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Priatelia, prosím vás, nechajme dohovoriť
pána Ľuptáka.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Myslím si, že je najvyšší čas, že sa
s tým ide niečo
robiť.
Ak máte lepší návrh, prosím, dajte ho, prijmeme ho,
sme
za to.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Do rozpravy sa ďalej
prihlásil pán po-
slanec
Baránik. Prosím, máte slovo.
Poslanec M. Baránik:
Vážený pán podpredseda,
vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážení hostia,
doterajšia diskusia o novele tohto zákona ukázala, že
sú
priam protichodné názory na riešenie
tohto problému. Pa-
mätám
si veľmi dobre, keď bol prijatý v súčasnosti platný
zákon
o riešení problémov korupcie. A pamätám
si veľmi dob-
re,
že keď sa prijala zákonná norma o tom, aby sa na rovnakú
úroveň
postavili tí, ktorí ponúkajú prostriedky, a tí, ktorí
ich
berú, alebo si ich vynucujú, že budú rovnako trestaní,
už
vtedy sme vedeli, že táto novela zákona
povedie k prehĺ-
beniu
korupcie. Vážení, súčasná situácia je dôkazom toho, že
tieto
predstavy boli správne.
Vážení, čo je príčinou korupcie a ako u nás vzniká? Je
to
vždy v prípade, keď existuje prevaha dopytu nad možnosťa-
mi
uspokojovania tohto dopytu. Ale zákon, ktorý momentálne
platí,
viedol k tomu, že tento stav
nerovnováhy medzi dopy-
tom
a možnosťami sa sústavne prehlboval a umelo vytváral.
Pamätáte
si veľmi dobre, v ktorých oblastiach
spoločenského
života
začala u nás prekvitať korupcia. Bolo to predovšetkým
v
športe, v zdravotníctve, v školstve,
pri kúpe áut, oprave
áut
a podobne. Ale postupne, ako tento
zákon začal platiť,
začali
sa umelo vytvárať podmienky nedostatku, aby sa proces
nerovnováhy ešte viac
prehĺbil. To znamená, že ak zákon,
ktorý
je teraz platný, vedie k tomu, že v ekonomike a spo-
ločnosti
je taký stav, aký je, treba ho zmeniť. Kdekoľvek sa
dnes
obrátite, a týka sa to predovšetkým radového občana,
narážate
na problém korupcie, čo je všeobecne známe. Úradní-
ci,
pracovníci rôznych inštitúcií
vytvárajú podmienky, po-
sunkami
dávajú na vedomie, že treba poskytnúť
úplatok, pre-
tože
bez toho sa problém nedá riešiť.
Spoločnosť je chorá, treba ju liečiť, ale
spôsob lieče-
nia
nie je jednoduchý. Rozlišujem tri druhy
korupcie: bežnú
v
občianskych vzťahoch, ktorá sa dotýka
ekonomických a spo-
ločenských
vzťahov, potom korupcia, ktorá sa vzťahuje na to-
čenie
veľkých peňazí, a mafiami organizovaná korupcia. Musí-
me
si byť vedomí toho, že nijakou legislatívnou normou ne-
zabránime
tomu, aby korupcia existovala. Musí byť celý rad
systémových opatrení,
ktoré korupciu obmedzia.
Jedným
z
opatrení je legislatívna norma na sankčné riešenie tohto
vzťahu,
ale to musí byť ako posledné riešenie,
no v niekto-
rých
prípadoch ako jediné účinné. Bežná
korupcia sa dá zní-
žiť
zdokonalením práce orgánov, napríklad
profesionálnejším
plnením svojich povinností. Napríklad na vysokých školách
tým,
že sa zaviedol systém prijímacieho pohovoru riadený po-
čítačom.
Na druhej strane však treba povedať, že
korupciu na vy-
sokých
školách a v školstve nikdy nerobili
dokonalí pedagó-
govia,
ale vždy len tí, ktorí tam obsmŕdali.
To znamená, že
profesionalizácia práce
rôznych inštitúcií je
jeden zo
spôsobov,
ako riešiť problém korupcie. Ďalej
zvýšením orga-
nizácie
práce, dokonalejšou kontrolou a podobne. Všetky tie-
to
opatrenia by mohli viesť k tomu, že
by sme zdokonalili
organizáciu
práce, náročnosť na plnenie povinností
a podob-
ne,
ale súčasne aj kontrolu vzájomného
vzťahu medzi pracov-
níkom
a stránkou, ktorá sa o služby príslušnej inštitúcie
uchádza.
Pre druhú časť korupcie, to znamená
tam, kde sa točia
veľké
peniaze, a to je nový fenomén,
ktorý vznikol po roku
1989
najmä v bankovníctve atď., si myslím, že táto novela
zohrá
veľmi pozitívnu úlohu. Musíte si byť vedomí toho, kto-
rí
poznáte túto situáciu, že tam je tento problém skutočne
jednostranný,
bezočivé vynucovanie úplatkov. Takže ak táto
novela
príde do praxe a bude obava o odhalenie, rozsah ko-
rupcie
sa podstatne zníži.
Proti mafistickej korupcii máme len jediný liek, a to
prísne
sankcie, tam iné riešenie nie je.
Som
presvedčený, že riešením
týchto vzťahov vznikne
ohromná náročnosť
na súdnictvo, pretože provokatéri budú
a
bude úsilie rôznym spôsobom kompromitovať ľudí, ale som
presvedčený tiež o
tom, že tomu sa dá pomerne jednoducho
zabrániť,
a to buď zdokonalením legislatívnej normy, ktorá
by
špeciálne zvýšila taxu za provokatívne
udavačstvo, alebo
tak,
že sudcovia si uvedomia, že budú bližšie skúmať ostatné
vzťahy
pri riešení takýchto problémov. Ak na určitú osobu,
ktorá
má všeobecné alebo verejné uznanie, že je statočný,
morálny,
čestný, dôjde organizované udanie, sudca bude ve-
dieť,
že ide o podvod a že takéto podanie nemá čo na súde
robiť. Sprísnenie sankcií bude viesť k tomu, že sa zníži
udavačstvo
a mafistická forma korupcie.
Vážení poslanci, boj proti korupcii musí
byť celospolo-
čenský.
Je veľmi zložitý a náročný. Súčasný stav je neudrža-
teľný.
Domnievam sa, že ak by sa dôsledne
uviedla do života
prax,
ktorú predpokladá materiál Čisté ruky a zdokonalenie
legislatívnych
noriem tak, ako som ich tu spomínal,
výrazne
to
prispeje k tomu, aby sme túto chorobu našej spoločnosti
výraznou
mierou obmedzili.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
V rozprave vystúpi
pán poslanec Mikloško
a
pripraví sa pán poslanec Langoš.
Faktická poznámka - pán
poslanec
Černák. Prepáčte, pán poslanec Mikloško.
Poslanec Ľ. Černák:
Ďakujem
za slovo, vážený pán predsedajúci. Chcem len
zareagovať
na vystúpenie pána podpredsedu Ľuptáka.
Súhlasím
s
tou časťou jeho vystúpenia, v ktorej
označuje korupciu za
veľký
spoločenský problém, za problém, s ktorým sa
musíme
vysporiadať.
Podobným problémom sú napríklad deti narodené
mimo
manželstva, slobodné mamičky,
deti, ktoré sú narodené
mimo
rodiny. Chcem sa opýtať pána podpredsedu Ľuptáka: Myslí
si,
že by sa narodilo menej mimomanželských detí, keby sme
prijali
opatrenia, že je zato zodpovedná len matka?
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Mikloško, máte slovo v
rozprave.
Poslanec F. Mikloško:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani podpredsedníčka,
pani podpredsedníčka, vaše vystúpenia, čo sa týka va-
šich
právnických vývodov, ma niekedy viac
dojímajú ako ume-
lecký
prednes mladých recitátorov na Vansovej
Lomničke. Rád
by
som vás však upozornil, že som v
uznesení hovoril o pod-
pore
prezidentovi, nie o dôvere prezidentovi. A medzi podpo-
rou
prezidentovi a vyslovením dôvery prezidentovi je diamet-
rálne
zásadný rozdiel, čo, dúfam, vám ako
profesorke práva
nemusím hovoriť. Ak
by ste tomu neverili, v stenozázname
alebo
v Národnej obrode vyšiel kompletný. Ja som to čítal
v
Národnej obrode.
Pán podpredseda Ľupták vo štvrtok pri
svojom pôvodnom
vystúpení povedal, že
veď prijmeme nejakú novelu zákona,
počkáme dva roky
a uvidíme. Bol som prekvapený, keď pani
podpredsedníčka vlády ako
profesorka a ako doktorka vied
práva povedala to
isté, že prijmeme tú novelu a
uvidíme
o
dva roky. Neberte to teraz osobne, ale odporúčam vám zalo-
žiť
nejakú spoločnosť s ručením obmedzeným
na stavbu domov,
postavte
nejaký dom z tehál a malty, dajte tam nasťahovať
obyvateľov
a povedzte im, že má to svoje riziká, ale o dva
roky
uvidíme, či sa to zrúti, alebo nie.
O čo v tejto novele ide? Ten, kto dáva úplatky, nebude
trestaný, ten, kto
berie, bude trestaný. Poviem vám dva
príklady. Na ministerstve navštívia hociktorého pracovníka
dvaja
ľudia a udajú ho, že prijal
úplatky. Vážení páni, od
prijatia
tejto novely nikto nebude chcieť
prijímať návštevy
sám.
Bude si stále volať svedka. Nikto
nebude chcieť prijí-
mať
návštevy. Nielen to. Pôjdem po chodbe, prídu ku mne dva-
ja
ľudia a potom povedia, že mi dali úplatok. Nikto sa nebu-
de
chcieť sám stretnúť na chodbe s dvoma ľuďmi. Nastane úpl-
ná
nedôvera v spoločnosti. Druhý príklad: Nemusí prísť vôbec
nikto
za nikým. Jednoducho sa nájdu dvaja ľudia a obvinia
niekoho,
že prijal úplatky. Ten bude odsúdený, a tí dvaja
zostanú
čistí. Takýmto spôsobom však nastáva absolútna anar-
chia,
vnášanie nedôvery do celej spoločnosti. My si ani neu-
vedomujeme, čo sa
zasadzuje do spoločnosti týmto
zákonom,
touto
novelou zákona. Čo sa stane v slovenskej spoločnosti
po
prijatí tejto novely?
Po prvé, je to jasné narušenie právneho štátu. Právny
štát
musí mať jasné pravidlá hry, aby každý
vedel, za akých
okolností
ako sa má správať. Ale tu je jednoducho
daná mož-
nosť
akýmkoľvek špekuláciám, akýmkoľvek podvodom. Tieto pod-
vody
nemôžete vylúčiť. A zákon, ktorý pripúšťa podvody a je-
ho
zneužitie takýmto eklatantným spôsobom,
prepáčte, ale to
nie
je zákon, ktorý by vytváral právny štát.
Po druhé, ako som už povedal, vnáša do
celej spoločnos-
ti vážny moment nedôvery. Nikto nikomu
nebude dôverovať,
každý
bude chcieť mať svedka, lebo dôsledky
sú trestnopráv-
ne.
Toto nie sú dôsledky, že ma niekde roznesú v novinách,
to
sú trestnoprávne dôsledky. Chcem vám pripomenúť minulý
režim,
ktorý postavil svoje základy na
ideológii. Takým is-
tým
spôsobom hnal ľudí do nedôvery a strachu. Jednoducho ľu-
dia
sa báli čokoľvek povedať, lebo keby
niekoho boli udali,
idú
jednoducho do väzenia. Tu sa kladú
základy inej totali-
ty,
ekonomickej a mocenskej, to si uvedomme. Ale dôsledky
budú
tie isté ako v minulom režime, kde to bolo postavené na
ideologickom
základe. Tu sa rozleptáva spoločnosť v
jej zá-
kladoch.
Úplatkárstvo je vážny problém, ale,
prepáčte, vládna moc
je
nato, aby ho riešila, ale aby ho
riešila kvalitne. Na čo
ste
tam, čo robíte tam od rána do večera? Takáto vec sa musí
riešiť
systémovým spôsobom.
Veľmi vážne vás žiadam, poslancov, aby ste túto novelu
zákona
nepodporili. Toto nie je stranícky problém, toto je
problém
systémový. Tu, pred našimi očami sa
týmito novelami
mení
tvár tejto krajiny. Tu sa vnášajú také prvky, ktoré tú-
to
krajinu rozleptávajú, doslova
rozkladajú vnútorne. A tu
kdesi
beriete všetci zodpovednosť. Predsa
nemôžeme podporiť
niečo,
čo tu od základu mení základné ľudské vzťahy, ktoré
po
novembri 1989 dostali normálny
charakter. Ľudia sa pre-
stali
báť.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Langoš, máte
slovo v roz-
prave.
Je tu ešte faktická poznámka pána poslanca Kováča.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani podpredsedníčka vlády,
vážené kolegyne, kolegovia,
z
úst pani podpredsedníčky i z úst
pána podpredsedu
Ľuptáka
sme dostali ponuku: Predložte
niečo lepšie a my to
podporíme. Domnievam sa, že netreba predložiť nič
lepšie,
pretože to
lepšie už predložila
vláda v programe Čisté
ruky.
Takže náš návrh je, nevymýšľajme nejakú
novelu, ktorá
je v rozpore
s týmto programom, ale realizujme to, čo je
v
programe. Ak je tam zvýšenie trestnej sadzby pre toho, kto
dáva
úplatok, a pre toho, kto úplatok berie, potom nechápem,
ako
môže vzniknúť novela, ktorá dáva beztrestnosť, alebo za-
ručuje
beztrestnosť tomu, kto úplatok dáva.
Navyše dovoľte druhú poznámku. Rovnako nebezpečný
ako
trestný čin je
navádzanie na trestný čin. Chcem sa teraz
spýtať odborníkov práva, pani podpredsedníčky, či
v tejto
chvíli ten,
kto dáva úplatok,
nenavádza prijímateľa na
trestný
čin. Zvykneme ľudí, ktorí navádzajú na
trestný čin,
rovnako
trestať. Neviem si predstaviť, že by do tohto parla-
mentu prišla novela, že ten, kto navádza na trestný
čin
vraždy,
je beztrestný. Neviem si to dosť dobre predstaviť.
Preto
mi dovoľte tieto dve pripomienky: Vráťte sa k tomu, čo
je
v programe Čisté ruky, a
realizujte to, čo je tam napí-
sané.
A druhá otázka: Ako je to s tým navádzaním?
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán podpredseda Ľupták, máte
faktickú poznámku.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Chcem reagovať na pána Mikloška. Pán Mikloško, viac už
nikto
nemohol túto spoločnosť rozleptať tak, ako vy za vašej
vlády.
Nikto viac.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Mikloško - faktická
poznámka.
Poslanec F. Mikloško:
Prosil by som pána poslanca
Ľuptáka, keby už konečne
vrátili
tých 60 miliónov našej spoločnosti. Už dosť dlho ich
dlhujú
za to nepodarené referendum.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Dzurinda - faktická
poznámka.
Poslanec M. Dzurinda:
Pán podpredseda Ľupták, mám pocit, že vám
sa to darí
omnoho,
omnoho lepšie. Nedávno som sa vrátil z
takého turné
po
východnom Slovensku a počúvam, že už aj dva litre pálenky
ste
zaplatili ľuďom, len aby vás
nekritizovali, tú vašu ne-
činnosť, neschopnosť. My sme zatiaľ nemuseli
kupovať dva
litre
pálenky ľuďom. Obávam sa, že o chvíľu
budete musieť
platiť
10, 20, 30 litrov pálenky, aj tak už nebudú veriť tým
vašim
demagógiám.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Priatelia, prosím vás, zostaňme
na úrovni skutočných
argumentov
a vecného prepojenia s touto témou.
Pán poslanec Cingel - faktická poznámka.
Poslanec T. Cingel:
Chcel by
som len reagovať na slová
pána Miklošku, že
náš
národ nie je národom udavačov. Náš národ má v sebe hlbo-
kú
kresťanskú morálku a nie je predpoklad,
že by sa dostal
do takej fázy,
do takej vízie, ako nám ju tu predostrel.
Myslím
si, že práve táto novela dáva možnosť tým občanom,
ktorí
nie sú solventní, brániť sa proti
tým, ktorí na nich
vynucujú
úplatky.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán
podpredseda Ľupták.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Už len poslednú, pretože nemá význam s vami tu polemi-
zovať.
Pán Dzurinda, na Ľuptáka nikdy
nepľuvali, na Ľuptáka
nikdy nenadávali, do Ľuptáka nikde nekopali ako do vás.
Nikde.
A nie som ani taký veľký kresťan ako vy.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, pokoj, priatelia. Pán poslanec Mikloško - fak-
tická
poznámka.
Poslanec F. Mikloško:
K
pánu poslancovi Cingelovi - teraz nebudem hovoriť
o
tom, akí sú Slováci, veď to každý poznáme vo svojom okolí.
Len
by som vás chcel znovu upozorniť,
vy si robíte z tohto
parlamentu akože žarty, ako takú hru.
Nedávno sme chceli
urobiť,
poviem otvorene, obštrukciu, že sme sa neprezentova-
li
pri vážnom zákone, a zhodou okolností
vás bolo o jedného
alebo
o dvoch viac. Neuveriteľná radosť a smiech ako malé
deti,
keď sa hrajú, a vyjde im nejaký špás. Ale vôbec ste si
neuvedomili,
aký zákon ste prijali. A takisto mám
teraz po-
cit,
že s akousi ľahkosťou sa tu rozprávate, páni, ale tu sa
mení
tvár krajiny, vy ju meníte vnútorne. Zavádzate opäť ta-
ký
pocit nedôvery medzi občanov, čo je znakom všetkých tota-
litných
režimov. A vy sa zabávate, je to strašne milé, pán
Ľupták
sa zabáva. Je to fantázia.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, ostaňme pri téme. Chcem vás len upozorniť, vá-
žení
priatelia, že sme v minulom parlamente prijali aj nove-
lu
o agentovi a tiež sa to mohlo interpretovať ako veľmi ka-
tastrofické, ale nakoniec je to nástroj a ako pri každom
nástroji,
ako som už minule zdôraznil, je nebezpečenstvo, že
ten
nástroj sa môže, samozrejme,
zneužiť. Na druhej strane
nástroj
musíme hľadať.
Pán poslanec Dzurinda - faktická
poznámka.
Poslanec M. Dzurinda:
Pán podpredseda Ľupták, ľudia na nás
pľuvali predovšet-
kým
vďaka takej demagógii, akú vy stále predvádzate, ale,
chvalabohu,
situácia sa mení. Vy ste v nedávnych dňoch na
mítingoch
plakali, nariekate a plačete, aby vám
ľudia nezá-
videli,
vy začínate platiť pálenku, aby ste mali pokoj.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Hofbauer - faktická
poznámka.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
vrelo by
som sa prihováral za to,
aby sme sa vrátili
k
meritu veci, a nie k tomu, kto čo kedy povedal a či to po-
vedal,
alebo nepovedal.
K deštruovaniu základov spoločnosti, ktoré tu spomínal
pán
poslanec Mikloško, vari iba toľko, že táto spoločnosť
prijala celý
rad zákonov, ktoré
majú obdobný charakter,
a
žiadna naša spoločnosť sa nedeštruovala, tieto zákony pla-
tia.
Nikto ani brvou nepohol.
Ktorákoľvek žena predsa môže
vzniesť
obvinenie zo sexuálneho obťažovania alebo násilia,
to
je presne to isté. Tento systém
platí, takže sa domnie-
vam,
že je to správne, primerané. Je to správna ochrana na
správnom
mieste. Takže to, čo sa tu teraz odporúča, v pod-
state
nie je nič iné len obdobná záležitosť v inej sfére.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Pittner - faktická
poznámka.
Poslanec L. Pittner:
Ďakujem za slovo.
Chcel by som sa vyjadriť k tomu navádzaniu.
Ono sa to
prechádza
tak, ako keby to neboli argumenty, ale
poviem vám
len
jeden prípad. V minulom roku sme začali trestne stíhať
colníka,
ktorý prijal milión korún úplatku za to, aby pri
výkone
colnej služby voči tomu, kto mu dal úplatok, postupo-
val v jeho
intenciách. Samozrejme, že
tento colník konal
nesprávne, protizákonne. Konal jednoducho tak,
že je to
trestuhodné. Na druhej
strane však ten, ktorý ho takýmto
spôsobom
naviedol na tento trestný čin, má byť bez viny? Veď
takýmto
spôsobom sa korumpujú banky, takýmto spôsobom sa ko-
rumpujú
organizácie štátnej správy, takto sa naozaj začína
celý
náš systém rozkladať.
Chcem sa
ešte vyjadriť k agentom, čo pán
predsedajúci
Húska
neustále pripomína. Prečítajte si,
prosím, ten zákon.
Tento
zákon veľmi starostlivo
posudzovali všetky právnické
inštitúcie
a vylúčili takúto možnosť. Samozrejme, vylúčili
ju potiaľ, pokiaľ aj v zbore, či už to bude spravodajská
služba,
alebo to budú orgány činné v trestnom konaní, nemož-
no
vylúčiť ani taký prípad, ale to sú prípady, ktoré sú už
mimo
zákona, a sú teda zákonom postihnuteľné. Sú to skúse-
nosti,
ktoré viedli k tomu, že dnes v týchto krajinách taký-
to
spôsob korupcie a v takomto rozsahu neexistuje.
Za celý čas, čo tento zákon na západe
v týchto kraji-
nách
prijali - mimochodom, ak chceme byť prijatí do Európ-
skej
únie, sme povinní zladiť naše zákony s legislatívnou
úrovňou,
ktorá tam panuje, - mali dva prípady,
kde prísluš-
ník
napríklad FBI konal protiprávne. Čiže nehľadajme stále
niečo,
čo je vlastne rizikové, čo aj predkladateľ
ako rizi-
kové predpokladá. Hľadajme to, čo
sa osvedčilo a čo nás
približuje
k civilizovanému svetu. Načo sa vracať k rôznym
experimentom,
veď sme tu už 40 rokov jeden experiment žili.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pani podpredsedníčka vlády v
zmysle rokovacie-
ho
poriadku dostáva slovo.
Podpredsedníčka
vlády SR K. Tóthová:
Vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte, aby som reagovala na to, čo
sa tu povedalo.
Vystúpila
som z toho dôvodu, že poobede mám vážne
povinnos-
ti, prijímam šéfa izraelskej delegácie. Ak
diskusia pôjde
takto
ďalej, strávim tu s vami ešte jedno krásne poobedie do
večera.
Neviem. Chcela by som svojou reakciou
vysvetliť to,
čo
máte nevysvetlené, v hlbokej viere, že
to bude viesť ku
koncu
rozpravy.
K pánu poslancovi Pittnerovi, k rizikovosti a netrest-
nosti. Vážený pán
poslanec, vy ste boli ministrom vnútra
a
určite ste si pozreli Trestný zákon,
inak si to neviem
vysvetliť, a
zblížili ste sa
so skutkovými podstatami
a
s celou systémovosťou trestného práva,
o ktorej sa tu už
viackrát
hovorilo. Napriek svojej
neerudovanosti a všetkým
mojim
detinským názorom, iné hodnotenie od opozície určite
v
tomto volebnom období nedostanem ani
pri neviemakom návr-
hu,
chcem upozorniť, že Trestný zákon obsahuje trestný čin
návodu
na výkon alebo na realizáciu všetkých trestných či-
nov.
To znamená, že ten, kto príde s balíkom a bude núkať,
bude
korumpovať pracovníka štátnej správy
alebo iného funk-
cionára,
ten, samozrejme, bude trestný, ale podľa všeobecnej
skutkovej
podstaty návodu na trestný čin. Tu bude
netrestný
len
ten, kto dá v situácii, keď si uvedomuje, že inak neu-
speje,
a, samozrejme, aj keď od neho pýtajú, vtedy nebude
trestný. To
je pri návode každého, a
to neodstránite
z
Trestného zákona, pretože to má celá
Európa - trestný čin
návodu
na výkon niektorej skutkovej
podstaty, ktorá je. To
máte
aj ako spolupáchateľstvo.
Takisto
všetky obavy o hroznej totalite a podobne,
o
chudákoch, ktorí budú trpieť po
prijatí zákona v tomto
parlamente,
navrhnutom touto vládou, čo vyjadril pán Mikloš-
ko
- pán poslanec, v právnom štáte platí
prezumpcia neviny.
Teda
treba dokázať. Zároveň zo systémového pôsobenia - ja
som vám neskákala, pán poslanec, do reči,
buďte natoľko
zdvorilý,
že aspoň v čase, keď hovorím, majte úroveň poslan-
ca
Národnej rady Slovenskej republiky - je tu
trestný čin
ohovárania
a trestný čin krivej výpovede. To znamená, že keď
sa
dohodnem s niekým a idem bezdôvodne obviniť a nemám argu-
menty,
vymyslím si ich? Keď ich nepreukážete, tak máte krivú
výpoveď
a to je trestný čin. Ja by som sa tohto
nebála. Tie
maľované
hrôzy, ktoré tu nastanú, sú skutočne
maľované hrô-
zy.
My nevymýšľame - to je odpoveď pánu
poslancovi Kováčovi
-
nič, čo je v rozpore s programom Čisté
ruky, pretože ná-
vod
na trestný čin ostáva trestný, ale z iného zorného uhla,
nie
a priori. Ostane trestný, lebo sú
aj tie skutkové pod-
staty,
ktoré som spomínala pred chvíľou. Predpisy, ktoré ci-
toval
pán poslanec Bugár, ktorých ste sa dovolávali, áno,
samozrejme,
budeme ich realizovať, lenže keby to bolo také
jednoduché, tak všetky
vyspelé demokracie dnes už nemajú
problémy
s korupciou, keby to bolo tak, ako ste tu povedali:
vy
ste vláda, vy to realizujte. Chcete niečo, čo nemôžeme
realizovať, ale môžeme
prispieť k tomu, aby sme situáciu
zlepšili
a my ju chceme zlepšiť. Znovu opakujem, keby to bo-
lo
také jednoduché, aj pán poslanec
spomínal, vytvorme eko-
nomickú
situáciu, aby nebol nútený dávať, majme
viac finan-
cií,
ako je dopyt. Vážení, k tomu všetkému smerujeme, ale
čarovný
prútik nemáme ani my, ani vy a zrejme
ho nemajú ani
vyspelé
demokracie, keď tiež majú problémy s korupciou. Tiež
ju
majú, tiež hľadajú cesty, tiež hľadajú
riešenia. My máme
trošku
inú situáciu, to plne súhlasím s pánom poslancom Fil-
kusom, lebo sme
na rozdiel od západoeurópskych
demokracií
v
procese transformácie veľkého
balíka bývalého štátneho
alebo
ešte dnes štátneho majetku do súkromnej sféry. Takže
situácia
je trošku iná.
Na vystúpenie pána Černáka nebudem reagovať. Chcela by
som
reagovať na vystúpenie pána poslanca
Romana, ktoré bolo
svojím
spôsobom skutočne kultivované, bolo to
jeho myšlien-
kové
dotiahnutie veci. Beriem to, ale dovolím si k nemu pri-
dať
jedno. Ak by došlo k situácii, že bude
mať vybavenú vec
a
ešte dostane aj naspäť peniaze, a zistíme, že peniaze bral
a
pýtal ich, budem patriť medzi
tých, ktorí budú spokojní,
pretože sme
to zistili. Tu
je otázka zodpovednosti. Či
necháme
zodpovednosť za daný stav aj na jednej strane, ale
aj
na druhej, a teda aj ten, kto dáva, je trestne zodpovedný
a
bojí sa hovoriť, alebo zodpovednosť koncentrujeme na jednu
stranu
a povieme, že ten, kto vykonáva verejnú moc, ten, kto
má
právo rozhodovať, ten, kto je vo výhodnejšej situácii,
ten,
kto má autoritatívne postavenie v rozhodovaní v štátnej
správe,
ten bude niesť celú zodpovednosť za to, že nebude
brať
úplatky. Ten, kto bude zneužívať, že nie je trestný,
keď
ponúkne, bude trestne posudzovaný pri krivej výpovedi,
pri
ohováraní. Spravíme ďalšie kroky, aby
sa tieto veci do-
tiahli
a účinnejšie sa uplatňovali v praxi. A ak niekto bude
navádzať na trestný
čin, bude zodpovedný podľa
všeobecnej
skutkovej
podstaty návodu na trestný čin. Je to domyslené,
má to systém,
nie je to všetko spasiteľné, ale môže to
pomôcť.
Snaha tu je.
Záleží na tom, páni poslanci, aký je váš názor, aké je
vaše
stanovisko, ale, prosím vás, neohovárajte, nezhadzujte,
nenulujte
vládu, ktorá dáva jedno riešenie. Ak s ním nesú-
hlasíte,
hlasujte proti, ale skutočne nevytvárajte situáciu,
ktorá
ide do vážnych konfliktov a do urážania. Pretože tí,
ktorí
v rezorte ministerstva spravodlivosti vypracovali ten-
to
návrh, znovu opakujem, pracovali na ňom
už aj v minulom
období,
v roku 1993, viedli diskusie, rokovali o tom a záve-
ry
boli také, ako boli predložené. Nie je
nič jednoduchšie,
ako
robiť jednoduchú deštrukciu. A pokiaľ
viem, počula som,
než
som vstupovala do vlády, že určité politické strany do
vlády síce nejdú,
ale budú sa snažiť robiť konštruktívnu
opozíciu.
To sú podľa vás hlúposti. Podľa mňa, pán poslanec,
je
to veľmi vážna vec, o ktorej si možno
porozprávať aj tu.
To
je váš názor, pán poslanec. Nebezpečné je nechať situáciu
tak,
ako je, pretože sa zo dňa na deň zhoršuje. Občania pou-
kazujú
na tieto nedostatky, nie sú spokojní so
vzrastajúcou
kriminalitou
a odhaľovanie je nulové. Ako ministerka spra-
vodlivosti
som dostala množstvo listov, kde poukazovali na
korupciu
aj v rezorte spravodlivosti. Nikto nebol ochotný to
dosvedčiť,
nikto, pretože sa bál trestnosti, lebo nesplnil
zákonnú
podmienku okamžitej, bezodkladnej ľútosti.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
neviem, či moja
snaha
skončiť túto diskusiu a vyzvať vás k hlasovaniu je ús-
pešná.
Ja som sa o to pokúsila. Vo vašich rukách je, či sa
tu
bude v rámci rokovania o jednom paragrafe Trestného záko-
na
riešiť celá politická situácia, robiť politický pingpong.
Na
to už dosah nemám. V každom prípade vám ďakujem za pozor-
nosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási
predseda výboru
pán
poslanec Haťapka.
Poslanec K. Haťapka:
Vážený pán predseda,
vážená podpredsedníčka vlády,
vážení kolegovia, kolegyne,
myslím si, že tu už odznelo dosť k
predmetnému zákonu
a
faktické poznámky, ktoré sa vlastne
zvrhávajú na osočova-
nie,
ma donútili k tomu, aby som dal návrh na ukončenie roz-
pravy
aj faktických poznámok. Žiadam o tom hlasovať.
Inak by
som chcel ešte mať jednu
poznámku. Myslím si,
že skutočne by
bolo dobré, keby Slovenská televízia mala
priamy
prenos z našich zasadaní (potlesk), aby
voliči vide-
li,
akých majú zástupcov v parlamente.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán predseda Haťapka, mám tomu rozumieť, že ide o pro-
cedurálny
návrh?
Poslanec K. Haťapka:
Áno.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Vážení kolegovia, sú
zapísaní ešte štyria
prihlásení
do rozpravy. Rozšírili sa a stále sa obnovovali
faktické
poznámky. Prosím, je tu procedurálny návrh, dávam
o
ňom hlasovať. Kto je za návrh pána predsedu Haťapku, aby
sa
ukončila rozprava aj faktické poznámky?
Hlasujeme o návrhu predsedu výboru pána Haťapku, kto-
rý
navrhuje ukončiť rozpravu a faktické poznámky.
Prezentovalo sa 62 poslancov.
Konštatujem, že to nie je
dostatočne
reprezentatívny súbor poslancov, nie
sme uznáša-
niaschopní. Prosím, pokračujeme vo faktických poznámkach.
Prihlásený je pán
poslanec Cingel.
Poslanec T. Cingel:
Nedá mi, aby som znova nezareagoval na
pána kolegu Mik-
loška,
ktorý má enormnú obavu z toho, čo
táto vláda teraz
prijíma.
Ako keby sa teraz národ mal báť nejakých provoká-
cií,
nejakých udavačov. Hovoril som, že náš
národ má hlbokú
morálku,
kresťanskú morálku, takže tu nehrozí
nejaké nebez-
pečenstvo.
Na to, že tu prijímame nejaké zákony,
chcem len citovať
z
Práce pána Ivana Špániho: "Prekvapuje však, že obavy
z
beztrestného provokovania trestných činov a znovuzavedenia
agentov
provokatérov v súvislosti s návrhom tejto vlády pre-
javuje
teraz aj Ivan Šimko z KDH, zodpovedný
za legislatívu
vo
vláde Jozefa Moravčíka. Práve za jej
pôsobenia sa do na-
šich
zákonov totiž agenti zaviedli. Vtedajší minister vnútra
Ladislav
Pittner, tiež z KDH, to verejne propagoval práve
s
argumentom, že takíto agenti by sa zaujímali najmä o tie
činnosti,
ktoré súvisia s korupciou. Zo zákona by mali právo
tzv.
provokovať, navádzať na trestnú
činnosť, a ak by uspe-
li,
mohli by byť takíto ľudia obžalovaní a
trestne stíhaní.
Škoda,
že už vtedy si nikto nevšimol, ani ten, kto bol za
legislatívu vo
vláde zodpovedný, hrozbu
znovuzavedenia
agentov
provokatérov do nášho právneho poriadku
a nesmierne
riziká,
aké sú s tým spojené."
Novelizáciou zákona teraz už
zavedenie agentov do
nášho práva nehrozí. Od
1. októbra
1994
totiž platí novela Trestného zákona a Trestného poriad-
ku,
ktoré zaviedli inštitút takéhoto agenta. Vtedy bol za
legislatívu
vo vláde zodpovedný jej podpredseda Ivan Šimko."
Takže, vážený pán poslanec Mikloško, vaša obava teraz,
že
prijímame také normy, ktoré by ohrozovali občanov, nehro-
zí.
Mali ste prejavovať takúto vážnu obavu vtedy, keď ste vy
niečo
také zaviedli.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Hrnko - faktická
poznámka.
Poslanec A. Hrnko:
Ďakujem,
pán predsedajúci. Keďže
chcem umožniť pani
podpredsedníčke,
aby mohla prijať zahraničnú delegáciu, sťa-
hujem
svoju prihlášku do diskusie, ale chcel by som pred-
niesť
výňatok z tohto môjho príspevku.
Korupcia je jav, ktorý je taký starý ako ľudstvo. Nech
si
nikto nemyslí, že prijatím zákona alebo
akýmkoľvek záko-
nom
korupciu odstráni. Korupcia tu bude, bola pred nami, bu-
de
s nami a bude tu aj po nás. Ale ide o jednu veľmi závažnú
vec a
to je otázka protispoločenskej
činnosti. Korupcia
z
obidvoch svojich polôh je protispoločenská, teda by ju mal
postihovať
Trestný zákon. Jeden trestný čin, a to je podplá-
canie,
sa tu vyníma. Na druhej strane treba zároveň povedať,
že
najväčším nebezpečenstvom pre korupčníkov, úplatkárov, je
poctivý
úradník, druhá stránka tejto mince,
ktorú chceme o-
tvoriť
touto novelizáciou. Títo poctiví úradníci, ktorí sú
prekážkou
korupcie, sa stanú najskôr obeťami
tohto paragra-
fu.
Najskôr budú vystavení provokácii, že sa ich budú snažiť
títo
korupčníci zbaviť, a my im dávame na to voľnú cestu. To
by
som chcel povedať ako jeden z
príkladov, čo vlastne táto
novela
otvára.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Stiahol som vašu prihlášku. Pán
poslanec Bugár
-
faktická poznámka.
Poslanec B. Bugár:
Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka vlády, ak ste sku-
točne
presvedčená, že najväčšou prekážkou pri odhaľovaní ko-
rupcie
trestnej činnosti tohto charakteru je
len to, že tí,
ktorí
chcú urobiť ľútosť a neurobili to okamžite, bezodklad-
ne,
ale neskoršie, tak treba vypustiť len jedno slovo, to
"bezodkladne", nič
viac. Inak touto
novelizáciou dávame
zbraň
do rúk provokatérom a aktérom organizovaného zločinu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Pán poslanec Weiss, máte slovo s
faktickou
poznámkou.
Poslanec P. Weiss:
Vážené dámy,
vážení páni,
nedá mi, aby som nezareagoval na
rozpravu, ktorá tu od-
znela. Mám taký
pocit, že za týmto návrhom, ktorý podáva
vláda,
sa skrýva ilúzia, že novelou Trestného zákona sa majú
vyriešiť
aj niektoré dôsledky spôsobu vládnutia, ktorý teraz
v
tejto krajine zažívame. Politologicky by som ho nazval pe-
ronizmus
po slovensky.
Koncentrácia hospodárskej moci, najmä
rozhodovanie
o
privatizácii, sú sprevádzané stále
silnejšou snahou prepo-
jiť ju so
štátnou mocou a túto moc koncentrovať. Krok za
krokom,
postupnými zmenami zákonov vzniká
autoritatívny re-
žim,
ktorý má prekryť klientsky systém, ktorý tu v ekonomic-
kej
oblasti vznikol. Podnik s účasťou
zahraničného kapitálu
sa
dostáva do problémov, lebo sa správa
nezávisle a odmieta
prijať
pravidlá hry.
Počas
ciest v Stredoslovenskom
kraji som sa stretol
s
množstvom podnikateľov, drobných,
stredných podnikateľov,
ktorí s trpkosťou
konštatovali, že bez
súhlasu okresných
sekretariátov
vládnucich strán nedostanú objednávky.
O pri-
vatizácii,
ktorú cez prezídium Fondu národného majetku a mi-
nistra
privatizácie politicky kontroluje
Združenie robotní-
kov
Slovenska, tu škoda hovoriť. Hovoria fakty o fyzickom
prideľovaní
podnikov za zásluhy. Už legendárnym príkladom je
vrútocká
ZOŠ. Zrejme ako výraz vďaky, pán poslanec Moric,
ktorý
s rovnakou vďakou prijal miesto v prezidentskej kance-
lárii,
keď skončilo činnosť Federálne
zhromaždenie, dal ná-
vrh
na vyslovenie nedôvery prezidentovi.
Dámy a páni z vládnej koalície, už pomaly
pol roka sa
usilujete
upevniť svoju moc aj plošnými personálnymi zmenami
v
štátnej správe, v štátnych podnikoch, v
akciových spoloč-
nostiach,
kde má účasť Fond národného majetku.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec, k veci, je to faktická
poznámka.
Poslanec P. Weiss:
Jednu vetu. Teda všade, kde sa rozhoduje, máte svojich
ľudí.
Ja tento návrh novely chápem ako výraz nedôvery tým
ľuďom, ktorých ste
si tam sami dosadili, keď ich
chcete
vlastne kontrolovať hrozbou vydierania, ku ktorému určite
príde,
ak sa táto novela schváli.
A prosil by som pani podpredsedníčku
vlády, aby odpove-
dala
na otázku, ktorú tu postavila pani
poslankyňa Gbúrová,
v
ktorých krajinách je takýto zákon
a z akých ekonomických
a
sociálnych dôvodov.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
S faktickou poznámkou
vystúpi pán poslanec
Rózsa.
Poslanec E. Rózsa:
Vážený pán podpredseda,
vážená Národná rada,
som nútený protestovať proti
jednostrannému vedeniu ro-
kovania
Národnej rady. Jednostranný výklad rokovacieho po-
riadku
je neprípustný a protizákonný. Ak sa prihlási
s pro-
cedurálnou otázkou
alebo procedurálnym návrhom
poslanec
z
vládnej koalície, pán podpredseda, dáte
hneď hlasovať. Ak
sa
prihlási s nejakým procedurálnym
návrhom poslanec z opo-
zície,
jednoducho neberiete tento návrh do
úvahy a nekonáte
svoju
povinnosť dať o tomto návrhu hlasovať. Prosím, aby ste
mi
dali vecné vysvetlenie tejto otázky.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec, prosím vás, zopakujte svoj
návrh.
Poslanec E. Rózsa:
Pretože môj návrh bol prednesený pred týždňom, prosím,
aby
ste si prehrali pás a podľa toho to predniesli.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážený pán kolega, budeme zatiaľ
pokračovať, požiadam
organizačné
oddelenie, aby zistilo návrh, ktorý ste
predlo-
žili.
Predpokladal som, že ste vstave ho
rekonštruovať. Ale
prosím,
zatiaľ budeme postupovať tak, že budeme pokračovať
vo faktických
poznámkach, a medzitým požiadam
organizačný
útvar,
aby zistil váš návrh, ktorý ste predložili v predchá-
dzajúcom
týždni.
Pani poslankyňa Rusnáková - faktická
poznámka.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani podpredsedníčka,
bola
by som veľmi rada, keby ste
nám odpovedali na
otázku,
ktorú položila kolegyňa Gbúrová, ktorých krajín sa
týka
právna úprava, ktorú predkladáte
teraz. A rada by som
vám
pripomenula, že ak Národná rada prijme
táto návrh záko-
na,
túto úpravu, potom bude potrebné, aby na zasadnutí vlády
vláda
prijala uznesenie, ktorým z programu Čisté ruky vypúš-
ťa
z legislatívnych úloh v bode číslo 3 úlohu, ktorú si ulo-
žila sama sebe.
Budem ju citovať: "V rámci rekodifikácie
Trestného zákona a
Trestného poriadku je potrebné
posúdiť
najmä
zvýšenie trestných sadzieb za trestné činy úplatkár-
stva
(týka sa to § 160, 161 a 162 Trestného zákona)." Pokiaľ
viem,
o tých istých paragrafoch zákona hovoríme aj dnes.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Kováč má faktickú
poznámku.
Poslanec R. Kováč:
Dovoľte len dve krátke poznámky. Pani
podpredsedníčka
nám
tento zákon predstavuje ako snahu. Pani podpredsedníčka,
my
nebudeme hlasovať, alebo nebudeme rozhodovať o snahe, ale
rozhodujeme
o zákone, ktorý má mať vplyv na život tejto kra-
jiny.
Veľa sa tu hovorilo o zavedení inštitúcie agenta. Pro-
sím
vás, tento zákon dáva možnosť urobiť agenta z každého
občana,
kým podľa zákona o agentoch tí sú
priamo riadení na
vyhľadávanie
trestnej činnosti. Je to normálna
činnosť, tak
ako ju robí
polícia vo všetkých krajinách, a je riadená.
Tento
zákon dáva možnosť neriadenej činnosti takéhoto typu.
Ešte dovoľte, aby som sa dotkol jednej
modelovej situá-
cie.
Je predstava o tom, že silná finančná
skupina navštívi
vládneho
úradníka a bude od neho vyžadovať akúsi službu, po-
núkne
mu finančný úplatok, a tento vládny
úradník finančný
úplatok prijme a
vybaví službu. Bude aj iný typ
úradníka,
ktorý
odmietne prijať úplatok a nevykoná túto
službu. Čo si
myslíte,
že táto finančná skupina, nazvime ju mafia, spraví?
Okamžite
o tomto poctivom úradníkovi vyhlási, že vyžadoval
úplatok.
To znamená, že poctivých úradníkov ideme teraz tým-
to
zákonom odstraňovať. Ten, ktorý sa dohodne s mafiou, na
toho
mafia nikdy nebude žalovať, že zobral
úplatok, pretože
ho
bude chcieť na podobné služby používať aj naďalej, ale
bude
útočiť proti tomu, kto odmietol úplatok. Takže vytvára-
me
zákon pre mafie, ktoré budú uplatňovať svoje požiadavky
u
výkonných úradníkov, a tak ohrozujeme štátnu službu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Harach - faktická
poznámka.
Poslanec Ľ. Harach:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani podpredsedníčka vlády,
kolegyne a kolegovia,
myslím si, že sa môžeme úmyselne, bez toho, kto je pa-
sovaný
do opozície a kto do koalície, zhodnúť na tom, že ko-
rupcia,
ako to vyplýva z tejto diskusie, je vážny, negatívny,
nebezpečný, spoločensky reálny fakt, ktorý tu existuje.
Mám
teraz rečnícku otázku smerom k vám, pani podpredsedníčka
vlády.
Myslíte si, že takému vážnemu javu a
faktu, o ktorom
hovoríme,
zodpovedá forma a obsah, akým predkladáte takúto
dôležitú
zmenu v zákone? Ja si na to odpovedám,
že nie. Pý-
tam
sa, či sa urobila analýza tohto
javu. Vy ste pri pred-
kladaní
pred týždňom povedali, že nemáte
dostatočné štatis-
tické
údaje, že ich nemáte dostatočne spracované. To je prvá
vec.
Druhá vec, už tu odznela otázka a ja ju
takisto zdôraz-
ňujem.
Bola urobená seriózna komparácia s krajinami, s vy-
spelými,
s nami porovnateľnými krajinami? Nebola. Na základe
týchto
dvoch krokov, ktoré sú bežné pri
predkladaní každého
materiálu,
a malo by to byť obzvlášť bežné pri predkladaní
vládnych
materiálov, a takmer povinné, aj keď nepísane po-
vinné,
keď sa predkladajú zákony, uvažovalo sa aj o iných
variantoch
riešenia? Pán poslanec Baránik veľmi pekne zdoku-
mentoval,
alebo naznačil, čo asi malo byť urobené v tej ana-
lýze.
Okrem iného hovoril o úplatkoch v tzv. oblasti veľkých
peňazí.
Prosím vás pekne, hľadáme aj iné riešenia? Napríklad
v
zdokonaľovaní technológie alebo technologického backgroun-
du
- dovoľte mi použiť cudzie slovo,
aj keď to nemáte radi
-
spoločnosti? To znamená zaviesť
bezhotovostný styk, teda
prijímať
a hovoriť v tomto kontexte o dôležitých systémových
opatreniach?
Nikto o tomto nehovorí. To je vážna systémová
otázka.
Ale hneď ideme do sankcií, bez prevencií, hneď pros-
te
ideme trestať.
A
to najdôležitejšie, o
čom sa tu vôbec nehovorí,
a
veľmi ma mrzí, pani podpredsedníčka vlády, že najmä vy na
také
niečo nereagujete, je to, že vážne a
systémové opatre-
nie by malo
spočívať v účinnej,
korektnej, demokratickej
deľbe
moci. Tam, kde bude deľba moci,
kde budú do takýchto
vecí
hovoriť samosprávne orgány a iné
orgány, tam sa korup-
cia
v žiadnom prípade v takomto rozsahu nebude objavovať.
Môžete
si urobiť komparáciu s krajinami, kde to tak je. Tie-
to
krajiny v tom vykazujú asi pozitívne
výsledky. Ale čo sa
deje
u nás? Naopak, u nás sa moc
koncentruje. Uvedomme si
teda,
že tí, ktorí ju koncentrujú, preberajú
za korupciu aj
zodpovednosť.
Nielen dostať funkciu, ale prebrať za ňu aj
zodpovednosť. Ako príklad
si dovolím uviesť novelu zákona
o
štátnej správe a samospráve v školstve. Veď tam sa koncen-
truje moc do
rúk pár úradníkov. Myslíte si, kladiem
vám
otázku, že
to potlačí korupciu,
alebo to bude vytvárať
väčšie
predpoklady na korumpovanie
jediného človeka, ktorý
v
regióne jediný bude môcť rozhodovať?
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Pittner, máte slovo.
Poslanec L. Pittner:
Je mi
trápne, že musím, neviem či
piaty alebo šiesty
raz
hovoriť k inštitútu agenta. Zákon, ktorý prijala Národná
rada,
na základe ktorého bol zavedený inštitút agenta, pred-
sa
jednoznačne a jasne hovorí, kedy ho možno použiť, kedy ho
možno
vôbec nasadiť, kto to môže byť. Ide o
príslušníka po-
lície,
ktorý má zo zákona možnosť vystupovať ako agent pod
určitým
krytím. Jeho nasadenie je takisto riadené zákonom.
On
nemôže provokovať. Ak máte taký názor,
aký ste citovali,
pán poslanec Cingel alebo ďalší, ktorí
ste sa tejto veci
dotkli, potom by
ste museli konštatovať, že sme prijali
vlastne
nezákonný zákon, ktorý v sebe
inkorporuje nezákonné
postupy, a to
predsa nie je pravda. To, čo
ste citovali
z
toho článku, ja sa matne pamätám, že to bola diskusia pred
prijatím
zákona, či takíto agenti nebudú potom provokovať,
či
tu nebude prichádzať k provokácii. Z tohto hľadiska je
irelevantné,
čo ste citovali. Dôležité je, či v zákone je to
uspôsobené tak, ako
hovoríte, alebo či je to v poriadku.
Tvrdím,
že v zákone je to v poriadku, inak by
ten zákon ne-
bol
prešiel.
A na záver ešte k tejto poznámke: Naozaj som prekvape-
ný, ak sa tu konštatuje, dokonca
aj z vašich kruhov, že
uplynulo
sedem mesiacov, a ešte nebol prijatý právny predpis
k
tomuto zákonu. Potom kde je chyba? O čo sa tu hrá?
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Vážené kolegyne a
kolegovia, preruším sériu
faktických
poznámok. Dostal som z organizačného
útvaru text
návrhu
pána poslanca Rózsu, dovoľte, aby som ho prečítal.
"Vzhľadom na to, že táto rozprava sa
odchyľuje od pred-
metu
rokovania, navrhujem, aby tento bod
rokovania bol pre-
rušený.
Vzhľadom na to, že ani jeden výbor neprijal jednotné
stanovisko,
aby sa Národná rada uzniesla na tom, že vráti
tento
návrh zákona do všetkých výborov Národnej rady Sloven-
skej
republiky, kde bude možné tieto veci
podrobne preroko-
vať, pochopiť
význam zmien a
význam doterajšieho stavu,
a
potom dospejeme v pokojnom ovzduší k normálnemu, rozumnému
záveru.
O tomto mojom návrhu podľa § 22 rokovacieho poriadku
prosím
hlasovať okamžite. Ak tento môj návrh nebude prijatý,
potom
dávam ďalší návrh, aby tento vládny návrh zákona bol
zamietnutý
ako neodôvodnený."
Ten
druhý prípad, samozrejme,
nastane pri normálnom
hlasovaní.
Prosím, budeme hlasovať o tom návrhu pána poslan-
ca
Rózsu, ktorý sa predkladá ako procedurálny návrh. Navrhu-
je,
aby sa Národná rada uzniesla na tom, že
vráti tento ná-
vrh
zákona do všetkých výborov Národnej
rady. Navrhuje, aby
sa
vo forme uznesenia prijal taký postup, že sa návrh zákona
vráti
do všetkých výborov Národnej rady.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme.
Prosím, hlasuje sa o procedurálnom návrhu
pána poslanca
Rózsu,
podľa ktorého navrhuje, aby uznesením bol tento návrh
zákona
vrátený do výborov Národnej rady.
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Za návrh hlasovalo 54 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca
Rózsu nebol
prijatý.
Druhý jeho návrh je vlastne návrh,
ktorý predpokladá,
aby
tento zákon nebol parlamentom prijatý.
Prosím, vážené kolegyne, návrh nebol prijatý, pokraču-
jeme
vo faktických poznámkach.
Pán poslanec Šimko, máte faktickú
poznámku.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán podpredseda. Chcem len
nadviazať na to, čo
povedal
pán poslanec Pittner. Niekedy naozaj aj
drobné roz-
diely
a drobné zmeny sú veľmi významné a
treba si uvedomiť,
že
je zásadný rozdiel medzi agentom a
agentom provokatérom.
Každý
štát potrebuje na svoju činnosť aj agentov. Sú to, tak
ako
povedal pán poslanec Pittner, vlastne
príslušníci polí-
cie,
ktorí pracujú pod krytím, a agent provokatér je čosi,
čo už z
nášho právneho poriadku
dávno vypadlo, ale čo to
konkrétne
je, odporúčam, aby ste si naštudovali v
Švejkovi,
tam sa volá
Bretschneider, agent provokatér. To
je niečo
úplne
iné.
A pokiaľ pani podpredsedníčka povedala, že vlastne ide
len
o kratučkú štvorriadkovú novelu, niekedy aj veľmi krátke
novely
sú veľmi významné. Jednou takou bola napríklad novela
Ústavy Československej socialistickej republiky
začiatkom
decembra
1989, kde vlastne celý text novely
bol, že sa vy-
púšťa
článok 4.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Roman - faktická
poznámka.
Poslanec Ľ. Roman:
Naozaj
si nemyslím, že tento návrh zákona je dobrý.
Viete,
vo voľbách 1948 si ľudia v Čechách povedali: "Volme
komunisty,
ať to chvíli zkusí, ať je sranda."
Potom ich tak
aj
zvolili a táto "sranda" trvala 45 rokov. Teraz chceme zá-
kon,
ktorý je podľa slov predkladateľa pokusom možno na rok,
možno
na dva. Dávajme pozor, aby nám tento zákonný pokus,
táto
"sranda" nevydržala dlhšie a
nerozložila nám celú spo-
ločnosť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Moric - faktická
poznámka.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja som
sa
aj prehlásil, myslel som, že pán
Weiss, ktorý sa na mňa
obrátil, sem príde.
Bohužiaľ, tento sexsymbol
slovenského
parlamentu
nie je tu, takže musím odpovedať bez neho. Vypus-
tí
tu balóniky a zdúchne, že tu ani smrad po ňom
nezostane,
a
ešte k tomu tliacha jedno cez druhé.
Pán Weiss od tých čias, ako otvoril oči,
využíval vlád-
nu
moc a moc jednej strany až doteraz, do súčasného okamihu.
Čuduje sa,
že teraz chce
vládnuť niekto iný.
Klasici
marxizmu-leninizmu
hovoria, že prechod k socializmu a k
de-
mokracii
bude veľmi radostný, ale že to bude
taká sranda,
aká bola tých
40 rokov, to si nikto nepredstavoval. A on
a
jemu podobní mali vtedy moc a využívali ju. Tak nech sa
nečuduje,
že ju chce teraz využiť niekto iný a chce to niek-
to
iný tiež skúsiť. To je demokracia.
(Hlas z pléna, aby sa hovorilo k veci.)
Hovorím k veci, k tomu, čo povedal pán
Weiss. Rozprával
o
prezidentskej kancelárii. Pokiaľ viem,
tak tí, ktorí sme
tam boli za
Slovenskú národnú stranu, sme
okrem jedného
všetci
robili radových pracovníkov. Zato tí,
ktorí tam boli
za KDH a
za Stranu demokratickej
ľavice, robili vedúcich
pracovníkov,
minimálne vedúceho oddelenia a, samozrejme,
aj
vedúcich odborov. Takže nech nevstupuje niekomu
inému do
svedomia,
nech sa pozrie na seba a nech zbytočne nekritizuje
svojich
kolegov.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Vážené kolegyne a
kolegovia, je pol jednej,
bude
obedňajšia prestávka do 14.00 hodiny. Potom pokračujeme
rozpravou
podľa prihlášok. Mám tu ešte tri
písomné prihláš-
ky.
Faktická poznámka - pán poslanec Tkáč.
Poslanec V. Tkáč:
Prosím
členov ústavnoprávneho výboru, aby sme sa zišli
o
pol druhej. Bude rokovať ústavnoprávny výbor.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Predsedníčka výboru pani
Lazarová.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Prosím členov výboru pre životné
prostredie a ochranu
prírody,
aby sme sa teraz zišli na veľmi krátku chvíľu v na-
šej rokovacej miestnosti. Prerokujeme návštevu maďarského
parlamentu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne. Priatelia, želám
všetkým dobrú chuť.
O
14.00 hodine pokračujeme v rozprave.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia, pozývam vás
do rokovacej
miestnosti.
Prosím, zaujmite miesta.
Budeme pokračovať v rozprave. Máme tu ešte tri písomné
prihlášky.
Prvý v tomto popoludňajšom zasadaní
bude pán po-
slanec Langoš a
pripraví sa pán poslanec István Pásztor
z
Maďarskej koalície.
Ak dovolíte, predtým by som chcel ešte
prečítať jeden
list. Obrátila
sa na nás Asociácia chovateľov
haflingov
a
srdečne vás pozýva na charitatívne podujatie Hafling - po-
mocník hipoterapie. Záštitu nad týmto
podujatím prevzal
predseda
Národnej rady Slovenskej republiky pán
Ivan Gašpa-
rovič.
Slovenská asociácia chovateľov haflingov sa márne sna-
žila
získať finančné prostriedky na zakúpenie koní plemena
hafling
na hipoterapiu a práve týmto podujatím
chce dosiah-
nuť
svoj cieľ. 5. decembra 1994 bola
založená Slovenská hi-
porehabilitačná
asociácia, ktorej členom je Slovenská aso-
ciácia
chovateľov haflingov. Úlohou tejto
asociácie je zís-
kať
plemeno hafling na hipoterapiu a pomáhať zriaďovať hipo-
rehabilitačné
centrá pri ústavoch sociálnej
starostlivosti.
Slovenská asociácia chovateľov haflingov získala poznatky,
ako
sa robí hipoterapia v Rakúsku a vo Veľkej Británii. Kone
používané na tento
účel musia spĺňať osobitné požiadavky
a
práve hafling, vzhľadom na pokojný charakter a ľahkú ovlá-
dateľnosť
aj malými deťmi, ich spĺňa.
Hafling je všestranne využiteľný kôň a okrem hipotera-
pie
sa na Slovensku vzhľadom na naše prírodné podmienky môže
využívať
v agroturistike, v športových disciplínach (parkúr,
drezúra, voltiž), v
lesnom hospodárstve, poľnohospodárstve
atď.
25. až 28. mája 1995 sa uskutoční svetová výstava haf-
lingov
a 29. mája 1995 v Insbrucku majú byť Slovensko
spolu
so Spojenými štátmi americkými prijaté za
členov Svetovej
federácie
chovateľov haflingov. Prvý raz v
histórii Sloven-
ska
zaveje nad výstaviskom Svetovej výstavy haflingov zásta-
va
novoprijatej republiky.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
prosíme v mene všetkých postihnutých detí, v mene roz-
voja agroturistiky, aby ste podporili finančnou čiastkou
540
korún a zajtra 11. mája 1995 o 20.00 hodine prišli na
charitatívne
podujatie Hafling - pomocník hipoterapie, ktoré
sa
uskutoční v Istropolise v divadelnej sále Theatro. Fi-
nančnú čiastku môžete uhradiť priamo na mieste
podujatia.
Bol
som požiadaný, aby som vás informoval o tejto skutoč-
nosti,
tak som tak učinil.
Vážené kolegyne a kolegovia, pokračujeme
teraz v roz-
prave.
Prosím, pán poslanec Langoš, máte
slovo. Pripraví sa
pán
poslanec István Pásztor.
Poslanec J. Langoš:
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
dámy a páni na galérii,
začnem len takou krátkou poznámkou k tomu, čo tu hovo-
ril
kolega, poslanec Mikloško.
Myslím
si, že prvý známy trestný kódex, Chammurapiho
zákonník,
hovorí okrem iného o tomto: Ak
spadne dom, ak sa
zrúti
dom a zahynie majiteľ, potom má byť utratený staviteľ.
Chcem povedať, že som pobúrený
podstatou, vecnou pod-
statou
alebo úmyslom vlády z dvoch dôvodov. Po prvé pokladám
podstatu
vládneho návrhu za nemravnú. Po druhé
som pobúrený
frivoľnosťou
a takou veľmi povrchnou akoby odbornou argumen-
táciou
a presvedčovaním, ktoré tu dlho
predvádzala predkla-
dateľka
pani podpredsedníčka vlády profesorka Tóthová. Podľa
mňa
ide o veľmi závažnú novelu Trestného zákona. Vláda argu-
mentuje
technicisticky, v dôvodovej správe sa
hovorí o zvý-
šení efektívnosti zisťovania a zdokumentovania tohto pre
spoločnosť
bez najmenších pochybností nebezpečného konania.
Trestný zákon je však tiež etické
minimum pre ľudské
konania, ktoré sú
všeobecne morálne a eticky odsudzované
a
svojou podstatou i trestné. Opiera sa o tradičný zmysel
ľudí
pre česť a spravodlivosť. Ani komunisti nesiahli na tú-
to etickú kompaktnosť európskeho kódexu,
doplnili Trestný
zákonník
len o niektoré tzv. prvohlavové
politické skutkové
podstaty,
ktoré boli politicky zneužívané.
Na Slovensku sa tradične hľadí na
dávanie a branie ú-
platkov ako na
konanie odsúdeniahodné a v tomto navrhuje
vláda prielom. Navrhuje zrušiť trestnosť dávania
úplatku.
Ale
tým sa vlastne navrhuje hľadieť na toto
konanie zhovie-
vavo ako
existenčne vynútené, vcelku
pochopiteľné, teda
etické. Až tam dosiahlo toto moderné mudrlantstvo vládnych
odborníkov.
Každý, kto dáva úplatok, sa snaží kúpiť si ne-
spravodlivo
výhodu pred ostatnými, koná utajene, medzi štyr-
mi
očami, teda nečestne.
Beztrestnými úplatkami bude možné
vydierať, odstraňovať
nepohodlných
protivníkov, úradníkov, policajtov,
ba i sud-
cov.
Ľudia si už nájdu spôsoby, ako túto beztrestnosť využiť
a
získať z nej vlastný prospech. Toto je temná, odvrátená
strana na
prvý pohľad pragmatického zámeru vlády. Každý
z
vás, vážené kolegyne a kolegovia, ktorý
sa pričiní o pri-
jatie
tejto novely, bude niesť zodpovednosť za už teraz vše-
obecne
vyjadrované znepokojenie z jej možného zneužitia.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Slovo má pán poslanec Pásztor, pripraví
sa pán poslanec
Anton
Poliak zo Združenia robotníkov Slovenska.
Poslanec I. Pásztor:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
vážené dámy a páni,
značný počet prijatých novelizácií v oblasti trestného
práva
za posledných 5 rokov svedčí na jednej strane o záujme
dekriminalizovať
spoločnosť v stanovení konkrétnych a z hľa-
diska
spoločenskej nebezpečnosti dôležitých hraníc a na dru-
hej strane aj
o nepremyslenosti krokov do ich dôsledkov.
Tieto
kroky sú z hľadiska trestného práva zvlášť významné
dôsledkami
svojho dosahu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím spoločného spravodajcu, aby zaujal
miesto.
Poslanec I. Pásztor:
Po
oboznámení sa s
predloženým návrhom novelizácie
Trestného
zákona by sa na prvý pohľad zdalo, že
ide o prvok
dekriminalizácie
tým, že určité konanie, ktoré doteraz
malo
znaky
skutkovej podstaty trestného činu, sa po novelizácii
nebude
pokladať za trestný čin.
Dekriminalizácia takej dôležitej oblasti
trestného prá-
va,
akým je úplatkárstvo, si vyžaduje zvlášť dôsledné pre-
myslenie
dôsledkov, ktoré táto novelizácia môže vyvolať. Nie
som
však presvedčený, že tento návrh bol predložený iba na
základe
tohto postupu. Je na počudovanie, že návrh novelizá-
cie
predložila vláda Slovenskej republiky
po jeho schválení
v
Legislatívnej rade vlády, ktorej
predsedníčkou je... (Šum
v
sále.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pravdepodobne sa kolegovia z
ústavnoprávneho výboru eš-
te
nevrátili a tam je aj spoločný spravodajca. Musíme to ne-
jakým
spôsobom preklenúť.
Prosím, pán poslanec, pokračujte.
Poslanec I. Pásztor:
Nie som však presvedčený, že tento návrh
bol predložený
iba
na základe tohto postupu. Je na počudovanie, že návrh
novelizácie predložila vláda Slovenskej republiky po
jeho
schválení
v Legislatívnej rade vlády, ktorej predsedníčkou
je
pani podpredsedníčka vlády
Katarína Tóthová, profesorka
práva,
bez toho, aby upozornila na všetky dôsledky, ktoré
táto
novelizácia môže priniesť. Beztrestnosť osôb poskytujú-
cich,
ponúkajúcich alebo sľubujúcich úplatok
v žiadnom prí-
pade
nepokladám za prvok dekriminalizácie z dôvodu, že ak sa
nájdu dve naozaj
problematické osoby s
výhradným zámerom
niekoho
z verejného postu odstrániť, nie je v
danom prípade
podstatné, či k
prijatiu úplatku naozaj
došlo. Na jednej
strane
nemusí vôbec dôjsť k trestnému oznámeniu, k tomu, aby
sa
táto osoba mohla dôslednejšie vydierať
aj za pomoci kri-
minálnych
živlov. To, že sa v ich radoch nájdu bez problémov
takéto
osoby, je vari zrejmé každému.
V priebehu trestného konania sa môže
preukázať nevina
osoby,
ale po procese, ktorý trvá v mnohých prípadoch viac
mesiacov,
spojených so všeobecnou popularizáciou obvinených,
môže tento návrh
vyvolať oveľa viac negatív ako pozitív,
spojených s
beztrestnosťou osôb poskytujúcich úplatok.
Vychádzajú
azda predkladatelia z názoru, že iba týmto spôso-
bom sa dá
zaručiť čistota verejného
života? Ak áno, tak
v
danom prípade ma to utvrdzuje iba v
presvedčení, že tento
krok
je krokom späť a všetky osoby na verejných postoch sa
budú
strachovať, kedy a kto príde a obviní ich z prijatia
úplatku
- aj pod rúškom politického hnutia
alebo politickej
strany.
Za
najviac zarážajúcu však
pokladám tú okolnosť, že
tento
"jednoduchý" spôsob vyriešenia čistoty verejného živo-
ta
neuplatnil bývalý režim v čase, keď
prijatie takejto no-
vely
bolo absolútne bezproblémové. Napriek tomu sa nepriklo-
nili
k tomuto postupu. Aj preto vám všetkým
kladiem otázku.
V
čase, keď sa hovorí o upevňovaní
princípov právneho štátu
a
demokracie, ktorého stredobodom má byť
občan a dôsledné
rešpektovanie
jeho práv, má táto vláda
naozajstný záujem
o
budovanie tohto právneho štátu a najmä upevňovanie demo-
kratických
princípov? Takýmto spôsobom si vláda
predstavuje
realizáciu
prvých krokov svojho programu Čisté ruky?
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. V tomto návrhu nebol
obsiahnutý nijaký
pozmeňovací
návrh. Hovorím to pánu spoločnému spravodajcovi.
Vážené
kolegyne a kolegovia, tým som vyčerpal všetky
písomné
prihlášky do rozpravy. (Šum v sále.)
Prepáčte, ešte pán poslanec Poliak.
Prosím, máte slovo.
Poslanec A. Poliak:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia poslanci,
vážení hostia,
svoje vystúpenie som si pripravoval na základe konzul-
tácie
tohto problému s odborníkmi, ktorí pracujú v oblasti
súdnictva,
prokuratúry a podobne. Cieľom novely je
zabezpe-
čiť
účinnejší postih úplatkárstva
legislatívnymi prostried-
kami
a úspešnejšie odhaľovať a potláčať úplatkárstvo tým, že
sa trestne bude stíhať iba ten, kto pri obstarávaní vecí
všeobecného
záujmu úplatky prijíma, alebo ten, kto si ich dá
sľúbiť,
ale nie ten, kto úplatok rôznym spôsobom poskytol.
Od
prijatia novely sa očakáva očistenie štátnej správy.
Dobrý a
spravodlivý cieľ tejto právnej
úpravy nie je
spochybniteľný,
ale spôsob realizácie tejto úpravy
zamýšľa-
ným
spôsobom je logicky a právne úplne neprijateľný. Nevy-
sporiadaná
je otázka pojmu verejného záujmu, ktorá by mala
byť
súčasťou ustanovenia § 89 zákona. Súčasťou tohto ustano-
venia by mala
byť aj úprava ďalších ustanovení osobitnej
časti
Trestného zákona. Myslím si,
vychádzajúc z doterajšej
úpravy trestnoprávnych vzťahov, že nepriame
úplatkárstvo,
napríklad
uvedené v § 162 ods. 2 Trestného zákona, nebolo
jediným
dôvodom neoznámenia prípadov úplatkárstva. Dôležitou
okolnosťou
bolo aj to, že pre podplácajúceho bol efekt nepo-
rovnateľne
vyšší ako strata poskytnutím úplatku.
Tu by som sa chcel niekoľkými slovami
zastaviť, a to vo
vzťahu,
ako sa to tu interpretovalo, že vynútenie
úplatku
pochádza len od
toho, kto úplatok prijíma. Myslím si, že
v
praxi je ťažko objektívne a presne kvantifikovať,
akým
percentom
sa vynucovanie podieľa zo strany toho,
kto prijí-
ma,
a akým percentom sa podieľa zo strany toho, kto dáva,
pretože
si myslím, že vynucovanie úplatku sa môže diať aj zo
strany
toho, kto úplatok dáva. Takže to je len k
tomu, že
zatiaľ
sa to interpretovalo len zo strany toho, kto berie,
ale
myslím si, že vynucovanie úplatku môže dosiahnuť aj ten,
kto
úplatok dáva.
Navrhovaná úprava
trestnoprávnych vzťahov spochybní
právnu istotu
občanov na úsekoch
občianskeho, správneho
i
obchodného práva. Počas premlčacej lehoty, resp. i po nej,
sa
totiž podplácajúci môže domáhať neplatnosti právnych úko-
nov
podľa toho, ako mu to bude vyhovovať.
Môže sa napríklad
stať,
že príslušné podniky, ktoré úplatkom získajú výhodu,
alebo
ktorú počas tejto lehoty stratia, sa
stanú neefektív-
ne,
alebo ich úmyselne dovedie do konkurzu a ešte má možnosť
právnym
spôsobom sa dovolávať neplatnosti úkonu, čím vlastne
jeho
nemorálny občiansky záujem bude chrániť právo.
Ako som spomenul, nie je doriešená ani otázka rovnosti
občanov pred zákonom. Navrhovaná novela by
mala dôsledne
riešiť
aj úpravu všeobecnej časti Trestného zákona v ustano-
vení
§ 10 Trestného zákona, ktorá pojednáva o účastníctve na
dokonanom
trestnom čine alebo jeho pokuse formou
návodu po-
dľa písm. b)
tým, že by v niektorých prípadoch mohlo ísť
o
trestnú zodpovednosť za návod na zneužívanie právomoci ve-
rejného
činiteľa. Úprava nerešpektuje právny
status poskyt-
nutých
výhod a peňazí. Tieto sa môžu napríklad odčerpať od
podplateného
formou peňažného trestu, ale nemôžu sa vrátiť
úplatkárovi.
Úplatkár si takúto ochranu, samozrejme, ani ne-
zaslúži.
Ďalšou
otázkou je riešenie
dôkaznej núdze, ktorá je
rovnocenná
pri oznámení o poskytnutí úplatku zo
strany pod-
plácajúceho
s oznámením podplateného o krivom obvinení. Ten-
to
celkový stav sa javí bezvýchodiskový už aj vzhľadom na
možnosť suspendovania pracovníkov štátnych orgánov. Ďalej
chcem podotknúť, že úplatky poskytujú na
rôznych úsekoch
spoločenského života
solventnejšie vrstvy osôb, ktoré sú
v
záujme dosiahnutia cieľa ochotné aj v prípade neúspešnosti
poskytnutia
úplatku podať príslušné oznámenie.
Podľa skúse-
ností
priemerní občania o takejto možnosti neuvažujú.
Týmto zákonom by zrejme došlo potom k
vytvoreniu živnej
pôdy
pre solventnejšie skupiny obyvateľov, ktorí by svoj ne-
súhlas
s rozhodnutiami orgánov štátu, prípadne orgánov ve-
rejnej
správy, mohli realizovať práve prostredníctvom trest-
ných
oznámení. V konečnom dôsledku by uvedená zákonná úprava
nemala
zrejme spätný efekt, lebo podplácajúci
by nespochyb-
nil ani platnosť úkonu, ktorý sám
vyvolal, ak je na jeho
prospech,
ale iba platnosť úkonu, ktorý by bol v jeho ne-
prospech,
v dôsledku čoho by vyvolal komplikácie
v činnosti
činiteľa,
ktorý o jeho záujmoch rozhoduje.
Rovnosť občanov pred zákonom je pri danej
novele popre-
tá
aj v ustanovení o účinnej ľútosti
podľa § 163 Trestného
zákona,
pretože ide o spoločensky nežiaduce konanie z jednej
či druhej strany, spoločensky nemorálne
konanie úplatkára
i
podplateného. V danom prípade by bol podplácajúci postave-
ný do svetla
spoločensky žiaducej osoby a
podplatený do
svetla
osoby nežiaducej. Ustanovenie o účinnej ľútosti toho,
kto
včas a riadne odmietne úplatok, musí
byť zabezpečené vo
všetkých
demokratických krajinách, nás nevynímajúc.
Verím,
že dôsledok tohto vládneho návrhu zákona bude
prehodnotený
po všetkých stránkach svojich dôsledkov
na iné
ustanovenia
právnych predpisov a že tento spoločenský jav,
ktorý
chce novela riešiť, bude opätovne
prehodnotený a rie-
šený
v ďalších právnych súvislostiach. Správny úmysel ini-
ciátora
novely nemožno, samozrejme, v danom prípade poprieť,
no
bolo by treba zvážiť, či z
hľadiska cieľa, ktorý novela
Trestného
zákona sleduje, by nebolo optimálnejšie hľadať iné
riešenie.
Myslím si, že tento problém spočíva skutočne v ži-
votnej
úrovni, ktorá v našej republike je,
a ak by životná
úroveň
bola vyššia, ľudia tejto krajiny nebudú rozmýšľať nad
tým,
ako a koho podplácať, ale budú rozmýšľať trocha inak,
čo
bude aj v súlade s týmto zákonom.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne. Vážené kolegyne a kolegovia, hlási sa
ešte
niekto do rozpravy?
Sme momentálne v takej situácii, že pani
podpredsedníč-
ka vlády prijíma zahraničnú návštevu,
zástupcu izraelskej
vlády,
a práve preto, aby sa to dalo
realizovať, koná sa to
niekde
v tejto budove.
Pani poslankyňa Rusnáková - faktická
poznámka.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán
predsedajúci, na základe
tejto informácie, ktorú
ste
povedali, je bežným zvykom v parlamente, že ak člen vlá-
dy
nemôže byť prítomný a prerokúva sa
návrh zákona, vždy si
zabezpečí
niekoho z vlády, kto ho zastúpi. Chcela by som ve-
dieť,
či pani podpredsedníčka niekoho z vlády požiadala.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Práve som dostal
informáciu z organizač-
ného
útvaru, že pani podpredsedníčka
vlády sa vzdáva záve-
rečného
slova.
Pán poslanec Mikloško - faktická
poznámka.
Poslanec F. Mikloško:
Chcem
len povedať, že
pani podpredsedníčka vlastne
vo
svojom vystúpení povedala, že je to už
jej posledné slo-
vo,
takže to súvisí s tým, čo ste povedali.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Chce mať záverečné slovo pán spoločný spravo-
dajca?
Poslanec D. Macuška:
Nie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Nie. Ďakujem. Pán poslanec Cabaj -
faktická poznámka.
Poslanec T. Cabaj:
Pán podpredseda, prosím 30-minútovú prestávku na pora-
du
klubu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pridá sa ešte niekto k požiadavke? Áno.
Ďakujem. Vyhla-
sujem
30-minútovú prestávku. Pokračovať budeme o 15.20 hodi-
ne.
Ďakujem pekne.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené
kolegyne a kolegovia,
prosím, zaujmite svoje
miesta.
Ako
viete, po skončení
rozpravy bolo na vyžiadanie
dvoch
klubov 30-minútové prerušenie na poradu klubov. Pri-
stúpime k
hlasovaniu. Prosím spoločného spravodajcu pána
poslanca
Macušku, aby hlasovanie uvádzal v
zmysle spoločnej
správy
a výsledkov rozpravy.
Poslanec D. Macuška:
Vzhľadom
na to, že neboli žiadne
pozmeňovacie návrhy,
odporúčam,
ako som už navrhol na minulej schôdzi,
tento zá-
kon
prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pretože neboli pozmeňovacie návrhy, v súlade s ustano-
vením
§ 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku
budeme hlaso-
vať
o vládnom návrhu zákona ako celku v
znení schválených
zmien
a doplnkov.
Prosím, vážené kolegyne a
kolegovia, prezentujme sa
a
vzápätí hlasujme.
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Za návrh hlasovalo 74 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme schválili vládny
návrh zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení Trestný zá-
kon.
V
rokovaní pokračujeme d e v ä t n á s t y m bodom
programu,
ktorým je
Návrh na voľbu sudcov Slovenskej
republiky.
Návrh ste dostali ako tlač číslo
119, v ktorej máte
predložený
aj návrh uznesenia Národnej rady.
Z
poverenia vlády Slovenskej
republiky návrh uvedie
podpredsedníčka
vlády pani Katarína Tóthová. Pani podpred-
sedníčka,
máte slovo.
Podpredsedníčka
vlády SR K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
z poverenia vlády za ministra
spravodlivosti predkladám
návrh
na voľbu sudcov Slovenskej
republiky s cieľom perso-
nálne
dobudovať súdy tak, aby boli schopné realizovať ústav-
né
právo občanov na súdnu ochranu a činnosť nezávislého súd-
nictva
v podmienkach legislatívnych a spoločenských zmien,
ktoré
rozširujú, alebo modifikujú ich kompetencie.
Predložený materiál je ďalšou čiastkovou úlohou stano-
venej
koncepcie stabilizácie súdnictva v roku
1992 na úseku
personálneho
a materiálneho zabezpečenia chodu súdov. Kon-
cepcia
určila 1100 sudcov pre okresné a krajské súdy. Počet,
ktorý
nie je dogma, ale dynamicky sa vyvíjajúca kategória vo
vzťahu
k aktuálnym potrebám justície, nie je ani
v týchto
dňoch
naplnený. K 31. marcu 1995 pôsobí na Slovensku 1016
sudcov
okresných a krajských súdov, z toho 714
na okresných
a
302 na krajských súdoch. Pohyb v sudcovských radoch pokra-
čuje.
Od začiatku kalendárneho roka už zanikla funkcia de-
viatim
sudcom, piatim plynie zákonná
lehota na zánik funk-
cie.
V uplynulom roku odišlo 36 sudcov.
Ročne odchádza pri-
bližne
34 sudcov.
Prirodzený proces obmeny, trojročný
proces prípravy
adeptov
sudcovského povolania, špecifický spôsob ich ustano-
venia
do funkcie, vyžadujú zodpovedný prístup. Zavŕšením od-
bornej a praktickej prípravy je odborná
justičná skúška.
Formálnym
je akt voľby v zmysle platnej právnej úpravy v ur-
čitých časových intervaloch. Počty navrhovaných kandidátov
ovplyvňujú
i niektoré ďalšie faktory. Adaptácia na výkonného
sudcu
napríklad trvá 3 až 5 rokov. Počet
sudcov v dôchodko-
vom veku to taktiež ovplyvňuje. V súčasnosti je
viac ako 60
sudcov
v tomto veku. Nezanedbateľný je aj nárast jednotli-
vých
agend, narastajúca obťažnosť sporov, legislatívne zmeny
a
podobne.
Návrh na voľbu sa predkladá v súlade s plánom hlavných
úloh
vlády na rok 1995. Vláda Slovenskej republiky predmetný
materiál
prerokovala 28. marca 1995 a uznesením číslo 189
navrhnutých
kandidátov do funkcie sudcu schválila.
Vzhľadom
na
uvedené skutočnosti je návrh na voľbu
tridsiatich kandi-
dátov
predkladaných parlamentu podľa
predkladateľa dôvodný.
Všetci
navrhnutí spĺňajú predpoklady na výkon funkcie sudcu,
stanovené
v ustanovení § 34 zákona o súdoch a
sudcoch. Títo
sudcovia
sú určení na posilnenie okresných súdov, kde je ich
pohyb
najintenzívnejší.
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
z dôvodov uvedených v jednotlivých
návrhoch odporúčam
tieto
akceptovať a navrhnutých kandidátov do
funkcie sudcov
zvoliť.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pani podpredsedníčke vlády.
Návrh na
voľbu sudcov Slovenskej
republiky prerokoval
Ústavnoprávny
výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Pro-
sím
povereného člena výboru pána poslanca
Petra Brňáka, aby
podal
informáciu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výbore.
Prosím,
máte slovo.
Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani podpredsedníčka vlády,
panie poslankyne, páni poslanci,
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky
prerokoval
dňa 26. apríla 1995 návrh na voľbu sudcov, tlač
119,
a vyslovil s týmto návrhom súhlas. Kvôli poriadku som
povinný
uviesť, že na základe požiadavky ústavnoprávneho vý-
boru
zástupca predkladateľa v krátkej lehote doložil písomné
doklady,
na základe ktorých bola ôsmim kandidátom uznaná ad-
vokátska,
prokurátorská a odborná skúška na komerčného práv-
nika
za odbornú justičnú skúšku a to v
súlade s ustanovením
§
34 ods. 5 zákona číslo 335/1991
Zb. o súdoch a sudcoch
v
znení zákona číslo 12/1993 Z. z.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne. Otváram rozpravu
o devätnástom bode
programu.
Písomne som nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy.
Hlási
sa niekto priamo, priatelia?
(Nikto.)
Konštatujem, že sa do rozpravy nikto nehlási. Vyhlasu-
jem
teda rozpravu o devätnástom bode programu za skončenú.
Pristúpime k hlasovaniu o návrhu
uznesenia tohto zne-
nia:
Národná rada Slovenskej republiky podľa
článku 145 ods.
1
Ústavy Slovenskej republiky a
podľa § 35 ods. 1 a §
38
ods.
1 zákona číslo 335/1991 Zb. o súdoch a
sudcoch v znení
neskorších
predpisov volí sudcov Slovenskej republiky tak,
ako
sú uvedení v tlači 119.
Vážené
kolegyne a kolegovia,
prosím, prezentujme sa
a
vzápätí hlasujme.
Prezentovalo sa 108 poslancov.
Za návrh hlasovalo 91 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej
republiky navr-
hované
uznesenie schválila. Tým zvolila
tridsať sudcov Slo-
venskej
republiky.
Vážené kolegyne a kolegovia,
pristúpime k s e d e m n á s t e m u
bodu, ktorým je
Súhrnná
informácia o bezpečnostnej situácii v Slo-
venskej republike v roku 1994 a o prijatých opatreniach na
ochranu verejného poriadku, života, zdravia občanov a ma-
jetku.
Súhrnnú informáciu ste dostali ako tlač
číslo 109. Máte
k
nej rozdanú aj spoločnú správu o výsledkoch prerokovania
vo
výboroch Národnej rady spolu s návrhom uznesenia ako tlač
číslo
109a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky informáciu uve-
die
minister vnútra Slovenskej republiky
pán Ľudovít Hudek.
Prosím
pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister vnútra SR Ľ.
Hudek:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
v zmysle
uznesenia Národnej rady
Slovenskej republiky
číslo 284 z
roku 1993 predkladám vám súhrnnú informáciu
o
bezpečnostnej situácii v Slovenskej
republike za rok 1994
a
o opatreniach prijatých ministerstvom vnútra na ochranu
verejného
poriadku, života, zdravia občanov a majetku. Keďže
uplynul už aj
prvý štvrťrok a pomaly sa končí
aj druhý
štvrťrok
tohto roku, pokladám za potrebné túto súhrnnú in-
formáciu
v ďalšej časti úvodného slova doplniť aj o aktuálne
tohoročné
údaje. Chcem vás tiež oboznámiť s opatreniami pri-
jatými
ministerstvom a prezídiom
Policajného zboru v čase,
ktorý
uplynul od predloženia tejto informácie. Iste mi mnohí
z
vás uveria, že po závažných
udalostiach, ktoré sa v polí-
cii
vyskytli, a osobitne po brutálnom čine
dvoch policajtov
z
Modry, nemám pred vami ľahkú úlohu.
Prirodzene, bol by som veľmi rád, keby som mohol hovo-
riť
len o samých pozitívnych výsledkoch a dobrých prístupoch
k
práci. Ale to by som pred vami i sám
pred sebou zastieral
reálne skutočnosti. I keď úplná väčšina našich
policajtov
pristupuje
k svojej náročnej, nepopulárnej i
značne riziko-
vej
práci zodpovedne a časť verejnosti ju vie oceniť, súbež-
ne
čelíme aj opačným prístupom časti najmä mladších policaj-
tov
a poklesu dôvery verejnosti v prácu polície.
Teraz mi
dovoľte, aby som sa vrátil
k podstate vášho
rokovania,
teda k súhrnnej informácii o bezpečnostnej situá-
cii
v Slovenskej republike za rok 1994. Hodnotím ju predo-
všetkým
z pohľadu výskytu takej trestnej činnosti, ktorá vý-
razne
ovplyvňuje charakter, štruktúru a dynamiku vývoja na
celom
území Slovenskej republiky. V
tomto duchu sú v mate-
riáli uvádzané
formy spoločensky najzávažnejších druhov
trestnej činnosti,
napríklad vraždy, lúpeže,
ekonomické
trestné
činy so škodami veľkého rozsahu a podobne, i trestné
činy
s veľkým podielom na celkovej
kriminalite v Slovenskej
republike, napríklad
majetková trestná činnosť, krádeže,
krádeže
vlámaním a podobne.
Informácia zároveň poukazuje na páchanie nových foriem
trestnej činnosti, objasnenosť niektorých
druhov trestnej
činnosti a
podiel sledovaných skupín
páchateľov spolu
s
údajmi o dopravnej nehodovosti a
požiarovosti. Podrobnej-
šie
sú tieto údaje vyjadrené v prílohách.
Záver
materiálu tvorí stručné
vyhodnotenie opatrení
vyplývajúcich
zo správy o bezpečnostnej situácii
Slovenskej
republiky
a návrh opatrení ministerstva vnútra a Policajného
zboru.
Tieto vychádzajú najmä zo stavu a vývoja
bezpečnost-
nej
situácie v Slovenskej republike a sú
zapracované v plá-
novacích
dokumentoch ministerstva vnútra. Opatrenia sú dopl-
nené
o úlohy vyplývajúce z rozpracovania Programového vyhlá-
senia
vlády Slovenskej republiky a osobitne programu vlády
Slovenskej
republiky, ktorý poznáme pod názvom Čisté ruky.
Z
predloženej informácie vyplýva,
že napriek všetkým
vykonávaným
opatreniam zo strany ministerstva a
Policajného
zboru
vlani naďalej pretrvával vysoký stupeň nebezpečnosti
trestných
činov. V niektorých ukazovateľoch sa
podarilo vý-
raznejšie
znížiť dynamiku ich rastu. I keď toto zníženie bo-
lo
do istej miery ovplyvnené novelami
trestnoprávnych pred-
pisov,
nemôžeme celý tento pozitívny trend
pripísať iba ad-
ministratívnym
opatreniam. Je v ňom i nemálo poctivej
práce
a
úsilia polície.
Navrhované opatrenia, ktoré
vyplývajú z hodnotenia
situácie,
a opatrenia prijaté už v tomto roku dávajú pred-
poklad,
že bude možné naďalej pozitívne ovplyvňovať znižova-
nie
kriminality. Pravda, v niektorých
druhoch trestnej čin-
nosti
musíme i naďalej predpokladať nárast. Preto bude zrej-
me
potrebné aj z vašej strany primerane a
pohotovo reagovať
na
stav, štruktúru a dynamiku tohto
nepriaznivého spoločen-
ského
fenoménu.
Z hľadiska nápadu celkovej trestnej
činnosti bolo v pr-
vom
štvrťroku tohto roku zaznamenaných 30
770 trestných či-
nov,
čo oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roku pred-
stavuje
pokles takmer o 6 000 prípadov. Tento trend vidieť
najmä
v majetkovej kriminalite, kde je však spôsobený pre-
dovšetkým novelou trestnoprávnych predpisov, t.j. zvýšením
škody, ktorá je
potrebná na naplnenie
skutkovej podstaty
trestného
činu. Musím poukázať aj na to, že
závažné trestné
činy majú naďalej rastúci trend. Vrážd bolo
zaznamenaných
o
6 viac ako vlani, lúpeží o 44 a
trestných činov ekonomic-
kej
povahy sme zistili o 278 viac.
Zvýšené
úsilie polície sa prejavilo v odhaľovaní la-
tentných foriem
trestnej činnosti, čo môžem dokumentovať
tým,
že bolo objasnených 6 závažných prípadov organizovaného
zločinu. Varujúci je
na druhej strane pomerne veľký rast
trestnej
činnosti súvisiacej s drogami, keď za vlaňajší prvý
štvrťrok
bolo zistených 8 prípadov, za prvý
štvrťrok tohto
roku ich už
bolo 130. Rastúca
agresivita sociálnej časti
spoločnosti
sa prejavuje aj vo zvýšenom počte prípadov nedo-
voleného
ozbrojovania, kde máme nárast o 92 skutkov a, žiaľ,
o
40 prípadov narástol aj počet útokov na
verejných činite-
ľov.
Vážené dámy,
vážení páni,
veľmi
dobre si uvedomujem, že rastúca náročnosť boja
s
kriminalitou si okrem iného vyžaduje
efektívnejšie využí-
vanie
všetkých síl, zdrojov a
prostriedkov, ktoré má Poli-
cajný
zbor a jeho služby k dispozícii. To je rozhodujúcou
mierou
podmienené optimálnym systémom
riadenia na všetkých
stupňoch
Policajného zboru, účelným a prioritným
vynaklada-
ním,
žiaľ, obmedzených prostriedkov na
rozhodujúce činnosti
polície.
Som nútený konštatovať, že vo viacerých
smeroch sa
ukazujú
nedostatky v riadení, v organizačnej štruktúre tak
ministerstva,
ako aj Policajného zboru, problémy v účelnom
materiálnom a technickom zabezpečovaní sú i
subjektívneho
charakteru.
Tieto
zistenia, potvrdzované i
vlastnou kontrolnou
činnosťou,
nás vedú k tomu, aby sme v súlade s Programovým
vyhlásením
vlády Slovenskej republiky bezodkladne pristúpili
k
intenzívnej príprave optimalizácie
organizačnej štruktúry
rezortu. Som presvedčený, že to bude jeden zo základných
smerov skvalitnenia systému riadenia. Prvé kroky sme už
v
tejto oblasti urobili na
ministerstve, na Mestskom veli-
teľstve Policajného zboru v Bratislave, kde od 1. apríla
prebieha experiment novej organizačnej štruktúry, a
možno
ste boli informovaní o novom projekte, ktorý
pripravujeme
v
Košiciach pod názvom "Košice - bezpečné mesto".
Ďalšie kroky po celej vertikále riadenia pripravujeme
a
budeme ich realizovať. Ide o rad
opatrení, ktoré tu z ča-
sového
hľadiska nemôžem detailizovať.
Spomeniem však aspoň
zámer
dostať do praxe čo najviac policajtov. V rámci toho
napríklad
študentov 3. ročníka magisterského štúdia Akadémie
Policajného zboru preraďujeme z denného štúdia na
štúdium
popri
zamestnaní, aby už od 1. septembra tohto roku mohli
pomôcť
vo výkone.
Chceme, ale i musíme v našej činnosti
vychádzať z to-
ho,
že základným poslaním Policajného zboru
je služba obča-
nom
a verejnosti. Musíme sa teda o dôveru občanov permanent-
ne
uchádzať a s verejnosťou nevyhnutne spolupracovať. Usilu-
jeme
sa o vzájomné porozumenie a chceme verejnosť na faktoch
presviedčať o
nevyhnutnosti silnej, odborne
erudovanej
a
účelne riadenej polície, ktorá
ju bude chrániť a bude
s
občanmi i s organizáciami spolupracovať. Verejnosti chceme
vrátiť
presvedčenie, že na miestach policajtov sú za peniaze
občanov
ľudia predstavujúci maximálne možné
garancie a že
ich
problémy riešia profesionáli s jediným
záujmom a tým je
občiansky
pocit bezpečia. I keď si uvedomujeme, že je to dl-
hodobejší proces,
potreba utvárania kvalitatívne nových
vzťahov
s občanmi nás núti budovať nové špecializované útva-
ry polície,
ktoré by umožňovali cielenejšie prehlbovanie
spolupráce
s verejnosťou.
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
pri prerokúvaní predmetnej súhrnnej informácie
o bez-
pečnostnej
situácii za rok 1994 v jednotlivých
výboroch Ná-
rodnej rady som
spolu so svojimi
spolupracovníkmi pozorne
sledoval
priebeh rozpravy, dôsledne sme si zaznamenávali va-
še pripomienky, podnety, odporúčania a
usilovali sme sa
i
bezprostredne reagovať na vaše otázky. V prijatých uznese-
niach
výborov, osobitne však v gestorskom
výbore pre obranu
a
bezpečnosť, sú zakotvené ďalšie
podnetné závery, týkajúce
sa
nielen nášho ministerstva, ale i Policajného zboru, ku
ktorým
by som sa, s vaším dovolením, rád aspoň stručne vy-
jadril.
Chcem
vás ubezpečiť, že
rezort ministerstva vnútra
a
celý Policajný zbor bude
orientovať všetku svoju činnosť
na
dôsledné plnenie úloh vyplývajúcich z programu vlády
v
boji proti zločinnosti, vrátane
účinnejšieho boja preven-
cie
i programu Čisté ruky. K tomu smerujú opatrenia v uvede-
nej
informácii i tie, o ktorých som teraz
hovoril. V našich
podmienkach
máme vypracovaný harmonogram vecného a
časového
plnenia
stanovených úloh a ofenzívne sa usilujeme reagovať
i
na zmeny vo vývoji kriminality.
Nemusím vás však zrejme presviedčať o tom, že v žiad-
nom
dobre fungujúcom štáte policajné orgány nie sú v boji
proti
zločinu osamotené. Predovšetkým
preventívne opatrenia
v
tom najširšom slova zmysle sú nesporne
tiež úlohami všet-
kých
orgánov štátu, organizácií, inštitúcií
a v neposlednom
rade
i každého občana. Nepochybne s väčšou hĺbkou poznania
podmienok, príčin
či okolností a z toho
vyplývajúcich
rôznych
kriminogénnych faktorov predložíme i v
budúcom roku
obdobnú
súhrnnú informáciu na rokovanie orgánov Národnej ra-
dy.
Som presvedčený, že bez vašej dokonalej informovanosti
a
z toho plynúcich opatrení nášho zákonodarného orgánu sa
v
tejto zložitej celospoločenskej problematike príliš nepre-
sadíme.
Veď nám ide o spoločnú vec, a to v
maximálne možnej
miere
chrániť pred zločinnosťou občana, spoločnosť i štát.
V máji uplynulého roku vtedajšia vláda Slovenskej re-
publiky,
reagujúc na uznesenie Národnej rady číslo 452, pre-
rokovala
návrh na zriadenie nadrezortného orgánu
zameraného
na boj proti
návykovým látkam -
Národného protidrogového
úradu,
ku ktorému prijala uznesenie číslo 760. Na základe
toho sa
v spolupráci so
zainteresovanými ministerstvami
spracoval
návrh zásad zákona o zriadení Národného
protidro-
gového
úradu. Návrh prešiel aj medzirezortným pripomienkovým
konaním,
ale počas činnosti bývalej vlády materiál
už nebol
ďalej
prerokovaný.
Nová vláda, menovaná po parlamentných
voľbách, prehod-
notila
túto problematiku a zamietla predstavu
utvorenia Ná-
rodného protidrogového úradu, pretože projekt predpokladal
utvorenie
nového ústredného orgánu bez ujasnených
kompeten-
cií.
V programovom vyhlásení však nová vláda
Slovenskej re-
publiky
vytýčila úlohu utvárať potrebné právne a inštitucio-
nálne
predpoklady na boj s rozširovaním drog. Uznesením čís-
lo
183 z marca tohto roku prehodnotila pripravený
protidro-
gový
program, uložila ho dopracovať o konkrétne a adresné
úlohy
jednotlivých rezortov.
V súčasnosti sa návrh Národného
programu boja proti
drogám
dopracúva v spolupráci s ústrednými orgánmi štátnej
správy
a Radou vlády Slovenskej republiky pre boj s proti-
spoločenskou
činnosťou. Návrh obsahuje tak stratégiu v ob-
lasti
boja proti drogám, ako aj konkrétne
úlohy pre jednot-
livé
rezorty. Poznamenávam, že súčasťou materiálu je i návrh
štatútu
nadrezortného orgánu pre drogové závislosti a kon-
trolu
drog, ktorý bol spracovaný na základe odporúčaní OSN
a
jej modelového návrhu medzirezortnej
komisie na koordiná-
ciu
kontroly drog. V tejto časti môžem teda
konštatovať, že
sa
tým zabezpečuje realizácia uznesenia
Národnej rady i uz-
nesení
vlády Slovenskej republiky.
Už citovaným uznesením Národnej rady
bola vláda požia-
daná
o zintenzívnenie prác na príprave koncepcie prevencie
kriminality.
Úlohou, ktorá vychádza z uznesenia vlády ešte
z
roku 1992, bola poverená vtedajšia Rada
vlády pre preven-
ciu kriminality. Za gestora prípravy tohto
materiálu rada
určila
Právnický inštitút ministerstva spravodlivosti a Aka-
démiu
Policajného zboru. Materiál bol v závere minulého roku
spracovaný
pod názvom "Model celospoločenského
systému pre-
vencie
kriminality a iné protispoločenské činnosti". Prešiel
medzirezortným
pripomienkovým konaním a v súčasnosti prebie-
ha
jeho vyhodnotenie. Predpokladáme, že po
zapracovaní pri-
pomienok
bude Model celospoločenského systému prevencie kri-
minality v júli
tohto roku predložený na prerokovanie vo
vláde
Slovenskej republiky.
Uznesením Národnej rady číslo 472 z 26.
mája 1994 k sú-
hrnnej
informácii o bezpečnostnej situácii v
Slovenskej re-
publike
v roku 1993 a o prijatých opatreniach na ochranu ve-
rejného
poriadku, života, zdravia, majetku občanov bola vlá-
da
požiadaná predložiť Národnej rade v
júli 1994 návrh bez-
pečnostnej
doktríny. Na zabezpečenie tejto úlohy minister-
stvo
vnútra zaktualizovalo bezpečnostnú doktrínu, ktorú vlá-
da
schválila už v roku 1992. V rámci aktualizácie sa zohľad-
nili
predovšetkým štátoprávne zmeny a s tým spojený nárast
kompetencií
pri zabezpečovaní vonkajšej a vnútornej
bezpeč-
nosti
Slovenskej republiky ako suverénneho samostatného štá-
tu.
Aktualizované znenie bezpečnostnej
doktríny vláda Slo-
venskej republiky v
júli schválila a pod názvom Doktrína
vnútornej bezpečnosti
Slovenskej republiky bol
materiál
v
tom istom mesiaci predložený na prerokovanie v Národnej
rade
ako tlač číslo 627. Materiál bol
zaradený na rokovanie
výboru
pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť. Vzhľadom na
to,
že sa skončilo funkčné obdobie
parlamentu, výbor prijal
záver
nepredkladať návrh doktríny na rokovanie Národnej rady.
Predmetným uznesením Národnej rady bola vláda Sloven-
skej
republiky požiadaná aj o to, aby do konca júla minulého
roku stanovila konkrétne úlohy na
zlepšenie bezpečnostnej
situácie
v roku 1994 a termín ich splnenia. Táto
úloha úzko
nadväzovala
na pripravovanú správu o bezpečnostnej situácii,
a
preto bolo jej plnenie spojené
s prípravou predmetnej
správy.
Správu, vrátane konkrétnych úloh na zlepšenie bez-
pečnostnej
situácie v roku 1994, prerokovala vláda Sloven-
skej
republiky v auguste 1994 a prijala k nej uznesenie čís-
lo
881. Toto bol vlastne, vážené panie
poslankyne, páni po-
slanci,
odpočet plnenia úloh, prijatý na základe uznesenia
Národnej
rady Slovenskej republiky číslo 472 z roku
1994,
ktorý
je súčasťou predloženej súhrnnej
informácie o bezpeč-
nostnej
situácii v roku 1994.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda
NR SR A. M. Húska
Ďakujem pánu ministrovi Hudekovi za
uvedenie informá-
cie.
Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca La-
dislava Polku, aby
podal správu o výsledkoch
prerokovania
informácie
vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím,
máte slovo, pán poslanec.
Poslanec L. Polka:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
vážení hostia,
dovoľte mi, aby som vás oboznámil so
spoločnou správou,
parlamentná
tlač 109a, k správe o prijatých opatreniach na
ochranu
verejného poriadku, života a
zdravia občanov a ma-
jetku.
Pán
minister vnútra mi situáciu uľahčil, pretože vás
informoval
aj o niektorých odporúčaniach vo
výboroch, takže
sa
budem snažiť túto správu zostručniť.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky rozhodnutím
číslo 233
z 28. marca 1995 pridelil súhrnnú informáciu
o
bezpečnostnej situácii v Slovenskej
republike v roku 1994
a
o prijatých opatreniach na ochranu verejného poriadku, ži-
vota,
zdravia občanov a majetku občanov
všetkým výborom Ná-
rodnej rady
Slovenskej republiky, s výnimkou mandátového
a
imunitného výboru, na prerokovanie do 27. apríla. Výbor
Národnej
rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť
poveril
vypracovaním spoločnej správy výborov.
Všetky výbory Národnej rady podľa rozhodnutia predsedu
materiál
prerokovali v stanovenom termíne.
Súhrnnú informá-
ciu
o bezpečnostnej situácii prerokovalo a
zobralo na vedo-
mie
bez pripomienok, ďalších odporúčaní a požiadaviek päť
výborov
Národnej rady Slovenskej republiky,
a to Výbor Ná-
rodnej rady
Slovenskej republiky pre
financie, rozpočet
a
menu, Výbor Národnej rady Slovenskej
republiky pre hospo-
dárstvo,
privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slo-
venskej
republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor
Národnej rady
Slovenskej republiky
pre zdravotníctvo a
sociálne veci
a
Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor pre životné prostredie a ochranu
prírody neprijal
navrhnuté
uznesenie o výsledku prerokovania
súhrnnej infor-
mácie,
pretože v zmysle § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národ-
nej
rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom
poriadku nevyslovila
s
tým súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.
Štyri
výbory Národnej rady Slovenskej
republiky zobrali sú-
hrnnú
informáciu o bezpečnostnej situácii na
vedomie s tým,
že formulovali vo svojich uzneseniach
určité požiadavky
a
odporúčania.
O tých požiadavkách a odporúčaniach už
hovoril pán mi-
nister
vnútra, sústredím sa iba na gesčný
výbor - Výbor Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky pre obranu a
bezpečnosť -,
ktorý informáciu zobral na vedomie s tým, že považuje za
potrebné
dôsledne plniť úlohy vyplývajúce z Programu vlády
Slovenskej
republiky v boji proti zločinnosti a
súčasne po-
žaduje vypracovať
harmonogram vecného a časového plnenia
stanovených
úloh. Výbor považuje za dôležité
vykonať aj od-
počet
prijatých opatrení na ochranu verejného
poriadku, ži-
vota,
zdravia a majetku občanov za rok 1995
v marci 1996.
Gestorský
výbor požaduje zdôvodnenie, prečo
neboli Národnej
rade
Slovenskej republiky predložené
dokumenty v zmysle uz-
nesení
číslo 452 a číslo 472. V uznesení číslo 472 Národná
rada
žiadala vládu republiky predložiť návrh bezpečnostnej
doktríny
a stanoviť konkrétne úlohy na zlepšenie bezpečnost-
nej
situácie v roku 1994 a termín ich plnenia do 31. júla
1994.
Toľko zo spoločnej správy.
Dovoľte mi, aby som vás oboznámil s
návrhom uznesenia
Národnej
rady, ktorý predkladá Výbor Národnej rady Sloven-
skej
republiky pre obranu a bezpečnosť.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej
republiky z mája
1995
k súhrnnej informácii o
bezpečnostnej situácii v Slo-
venskej
republike v roku 1994 a o prijatí
opatrenia na o-
chranu
verejného poriadku atď., tlač 109.
Národná rada Slovenskej republiky
A. konštatuje,
že naďalej pretrváva vysoký
stupeň spoločenskej ne-
bezpečnosti
a brutality trestných činov a
nepodarilo sa do-
siahnuť
vyššiu mieru ich objasnenia napriek
prijatým legis-
latívnym opatreniam a organizačným zmenám na
Ministerstve
vnútra
Slovenskej republiky a v Policajnom
zbore Slovenskej
republiky.
Pretrvávajú výrazné rozdiely v rozsahu kriminali-
ty
a v miere ich objasnenia v jednotlivých regiónoch Sloven-
skej
republiky s výrazným podielom hlavného mesta Slovenskej
republiky
Bratislavy.
B.
berie na vedomie
súhrnnú informáciu o bezpečnostnej situácii v Sloven-
skej republike v
roku 1994 a o prijatých opatreniach na
ochranu verejného poriadku, života, zdravia občanov a ich
majetku.
C. žiada vládu Slovenskej republiky,
1.
dôsledne zabezpečiť plnenie
úloh vyplývajúcich
z
programu vlády Slovenskej republiky
v boji proti zločin-
nosti, vrátane účinného pôsobenia prevencie, a
vypracovať
harmonogramy
vecného a časového plnenia do 30. júna 1995;
2.
skoordinovať postup jednotlivých
ministerstiev,
Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky a
súdov Sloven-
skej
republiky pri realizácii programu Čisté ruky, s určením
konkrétnych
úloh a príslušných časových horizontov;
3. vykonať odpočet prijatých opatrení
na ochranu ve-
rejného
poriadku, života, zdravia a
majetku občanov za rok
1995
do konca marca 1996.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Prosím pána poslanca
Polku, aby zaujal
miesto určené
pre spravodajcov výborov. Otváram rozpravu
o
sedemnástom bode programu.
Vážené
kolegyne a kolegovia, do rozpravy mám zatiaľ
jednu
písomnú prihlášku, a to pána poslanca Bugára z MKDH.
Prosím,
máte slovo.
Poslanec B. Bugár:
Vážený pán podpredseda,
vážená Národná rada,
pri
prerokovaní správy o
bezpečnostnej situácii v
Slovenskej republike si musíme uvedomiť, že
bezpečnostná
situácia
je citlivo vnímaná spoločnosťou a jej zhoršenie, či
zlepšenie sa okamžite prejaví medzi občanmi.
Práve preto
považujem
za dôležité včas sa zaoberať jej stavom
a pružne
prijímať
opatrenia, ktoré by zvýšili pocit
bezpečia občanov
Slovenska.
Je až zarážajúce, že volení zástupcovia ľudu prerokú-
vajú
túto správu za rok 1994 až v máji 1995, a to vtedy, keď
garančný
výbor - výbor pre obranu a bezpečnosť - mal už zau-
jať
stanovisko k bezpečnostnej situácii za prvý štvrťrok ro-
ku 1995 a
zároveň zhodnotiť účinnosť
prijatých opatrení.
Nestalo
sa tak z jednoduchého dôvodu: údaje za prvý štvrťrok
1995
garančný výbor dodnes nemá.
Namieste je otázka, či sa výbor,
resp. jeho predseda,
okrem vojenských záležitostí dostatočne stará aj o otázky
ovplyvňujúce
pocit bezpečnosti občanov Slovenskej republiky.
Takisto
by sme si mohli položiť ďalšie otázky. Prečo rokova-
la
vláda o tejto správe až v marci a Národná rada Slovenskej
republiky
až dnes? Tieto otázky, z hľadiska
výsledku, ktorý
od
nás očakávajú občania Slovenskej republiky, nie sú až ta-
ké
dôležité, ako to, aby sme prijali také uznesenie, ktorého
výsledkom
bude lepšia bezpečnostná situácia v Slovenskej re-
publike.
Správa
konštatuje, že v roku
1994 došlo k poklesu
trestných
činov o 8 412 prípadov, na čom majú veľký podiel
v
minulom roku prijaté novely trestnoprávnych predpisov
a
hlavne zvýšenie hranice spôsobenej
škody, podľa ktorej sa
za
trestný čin kvalifikuje čin so škodou
nad 4 900 Sk. Sa-
mozrejme, táto
nami prijatá novela
neznamená, že došlo
k
zníženiu trestnej činnosti len premenovaním
trestných či-
nov
pod 4 900 Sk na priestupky. Takéto zjednodušenie by bolo
účelové,
lebo v roku 1994 predsa poklesla aj tá trestná čin-
nosť,
ktorej sa uvedená novelizácia
nedotýkala. V porovnaní
s
rokom 1993 došlo v minulom roku napríklad k poklesu ekono-
mickej
kriminality o 1 733 prípadov, krádeží
motorových vo-
zidiel
o 561, čo je približne 7,8-percentné
zníženie, a po-
klesu
vrážd o 8 prípadov, čo je 5,8-percentné zníženie. Na
druhej
strane však treba poukázať aj na
to, že v roku 1994
bol
zaznamenaný nárast takých trestných činov, ako napríklad
vydieranie o 48
prípadov, t. j. 9,8 %, ale alarmujúce sú
krádeže
vecí z motorových vozidiel. Podľa dnes
prerokovanej
správy
za jeden rok tieto krádeže stúpli
o 2 135 prípadov,
podľa
iných tabuliek, tiež z policajných kruhov, až o 5 149,
čo
je 34,5 % nárast.
Toto
však potom dokazuje,
že deklarované posilnenie
priameho
výkonu služby polície na verejnosti je nedostatočné
a
prijaté opatrenia sú neúčinné. O
tomto fakte svedčí aj
konštatovanie
na siedmej strane správy, že pouličná krimina-
lita
aj napriek uvedeným opatreniam stúpa. Aj z tohto dôvodu
by
bolo zaujímavé porovnať v jednotlivých okresoch počet po-
licajtov
s počtom spáchaných trestných činov.
Posledné roky
je
zvykom upozorňovať aj na tzv. drogový problém, ktorý sa
podľa
tejto správy týka približne 7 až 20 000 osôb. Z uvede-
ných
údajov mi však nie je jasná štruktúra odhalených trest-
ných
činov z tejto oblasti, a preto sa pýtam pána ministra
vnútra,
ako sa podieľajú na dokumentovaných trestných činoch
jednotlivé
zložky trojice obchodník, dealer a konzument.
Na záver mi dovoľte, panie poslankyne a páni poslanci,
aby
som túto súhrnnú správu, informáciu, ktorá obsahuje úda-
je staré viac
ako štyri mesiace, doplnil údajmi za
prvý
štvrťrok
1995, čo už urobil čiastočne aj pán
minister. Cel-
ková
trestná činnosť za prvý štvrťrok, podobne ako za minulý
rok,
má klesajúcu tendenciu, čo môže byť výsledkom nami pri-
jatých
noviel v minulom roku. V prvých troch mesiacoch tohto
roku
bolo celkove o 19 % menej trestných činov ako v tom is-
tom
období v roku 1994, ale alarmujúci je enormný nárast ná-
silnej
trestnej činnosti o 642 prípadov, čo je o 25,9 % viac
ako
v prvom štvrťroku 1994. Vraždy narástli o 33,3 %. Lúpeže
narástli
o 14,9 %.
Tieto údaje som uviedol na dokladovanie toho môjho ná-
zoru,
že vládou navrhované uznesenie je nepostačujúce. Práve
preto
podporujem schválenie návrhu uznesenia
garančného vý-
boru
s tým, že na základe uvedených skutočností
navrhujem
doplniť
text uznesenia časti C ďalším bodom číslo 4, a to
nasledovne:
časť C hovorí "žiada vládu Slovenskej republiky"
a
4 bod by bol "osobitne
sledovať a vykazovať trestné činy
zaradené
do kategórie organizovaného zločinu a
polročne in-
formovať
výbor pre obranu a bezpečnosť o účinnosti prijatých
opatrení
v boji proti organizovanému zločinu".
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Bugárovi.
Mám tu ďalšiu
prihlášku.
Slovo má pán poslanec Viliam Sopko z SDĽ.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády Slovenskej
republiky,
vážené kolegyne, kolegovia,
vážená Národná rada,
v poslednom období spoločenskú hladinu rozrušili odsú-
deniahodné
negatívne prípady, ktoré sa vyskytli v
práci Po-
licajného
zboru. Tieto negatívne tendencie sú odrazom súčas-
nej
doby, aj obrazom našej spoločnosti.
Kritika je namieste
a
súčasný stav si vyžaduje nevyhnutné opatrenia.
Musíme
však otvorene hovoriť
o všetkých problémoch,
ktoré
sťažujú prácu Policajného zboru. K práci polície ne-
prispievajú
časté výmeny ministrov vnútra. Ani výmeny prezi-
denta
Policajného zboru. Každý má inú
predstavu a iné záme-
ry,
ktoré pre krátkosť času nedokáže v
praxi naplniť. Stra-
til
sa úzky kontakt s verejnosťou prostredníctvom bývalých
pomocníkov verejnej bezpečnosti. Toto prepojenie nenahradí
spolupráca
veliteľov so starostami miest a obcí.
Musíme ho-
voriť
aj o tom, že technické vybavenie polície je krajne ne-
vyhovujúce.
Stav motorových vozidiel je zastaraný, opotrebo-
vaný
a z dvoch tretín spĺňa podmienky na vyradenie a na lik-
vidáciu.
Na obvodných oddeleniach je nevyhovujúca organizač-
ná
technika. Chýbajú také bežné veci, ako sú písacie stroje,
reprografická
technika a v mnohých prípadoch sú
základné ú-
tvary
závislé od sponzorov, čo je nezlučiteľné a absurdné.
Priestory,
v ktorých sídlia okresné a obvodné
oddelenia, sú
nepostačujúce
a nedostatočne sa využili možnosti
privatizá-
cie
bývalých štátnych podnikov. Ale v tomto prípade ešte ani
dnes
nie je neskoro a môžeme niečo pre
Policajné zbory uro-
biť.
V druhej časti svojho vystúpenia sa chcem
dotknúť prob-
lému
záchytných izieb pre opilcov. Myslím si, že nemôžeme
spochybniť fakt, že
opilstvo je diagnóza. To znamená, že
patrí
do zdravotníckych služieb. Napriek tomu sa minister-
stvo zdravotníctva dištancuje od toho, aby zabezpečovalo
a
finančne vykrývalo prevádzku týchto izieb.
Tak
ako vždy, ak niečo štát nevie
doriešiť, odstúpi
problém
obciam a mestám. Je to však problém spoločný. A ťaž-
kosti
s tým má aj Policajný zbor. Ako
izolovať opitého člo-
veka,
agresívneho človeka, ktorý ohrozuje rodinu, verejnosť,
ktorý ničí majetok, a treba ho spoločensky na krátky čas
izolovať.
Tento problém musíme riešiť komplexne v súčinnosti
Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky, ministerstva zdra-
votníctva
a súhlasím, že aj s účasťou samospráv
miest a ob-
cí.
Preto očakávam, že to bude súčasť opatrení na ochranu
verejného
poriadku, života, zdravia a majetku občanov.
Celkove na záver chcem zvýrazniť, že
nezabúdajme, že
v
každom kolektíve sú podpriemerní,
priemerní aj vynikajúci
ľudia.
Tak je to aj v policajných kolektívoch.
Ale aj v Po-
licajnom zbore
je drvivá väčšina poctivých kriminalistov
a
poctivých policajtov a im treba
vysloviť spoločenskú pod-
poru
a vytvoriť dobré materiálno-technické podmienky na prá-
cu,
ale rovnako dobrú a účinnú legislatívu.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne.
Vážené kolegyne a kolegovia, nemám ďalšie písomné pri-
hlášky
do rozpravy.
Pán spoločný spravodajca, hlásite sa do rozpravy?
Poslanec L. Polka:
Vážený pán podpredseda,
vážená pani podpredsedníčka,
páni ministri,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi niekoľko slov k správe o
bezpečnostnej situ-
ácii.
Náš výbor túto správu veľmi dôsledne prerokoval. Veľmi
kriticky
sa vyjadril k vecným faktom uvedeným v tejto správe
i
k skutočnostiam, ktoré napríklad
spomenul pán kolega Bu-
gár,
že správa bola predložená neskoro, ale
museli sme kon-
štatovať,
že i naším zavinením, že sme to
skôr nežiadali,
alebo
netrvali sme na spoločnom predložení.
Riešili sme i veci, ktoré mali skôr emotívny charakter
než
nejaké vecné dokumentovanie,
trebárs trestnej činnosti
policajtov, pretože
nálady verejnosti po košickej vražde
dvoch
príslušníkov, dvoch mladých príslušníkov polície, boli
jednoznačne na strane
polície. Verejnosť tvrdo
požadovala
zvýšiť kompetencie policajtov, zvýšiť jej
ochranu, zvýšiť
sankcie
na postih páchateľov trestných činov voči policaj-
tom.
Opačný extrém, ktorý skutočne vôbec
nesúvisí s tým po-
licajným
jadrom, ktoré na Slovensku pracuje, ktorý je ab-
surdným
excesom v činnosti policajtov, je
vražda, ktorej sa
dopustili dvaja mladí
policajti na občanovi.
Okamžite sa
vytvorili
nálady verejnosti proti policajtom,
dokonca v te-
levízii
sa medializoval názor istého občana, ktorý vyhlásil,
že nebude zastavovať policajtom, pretože sú
to vrahovia.
Proste
z extrému do extrému. Buď svadba, alebo pohreb. Nič
normálne
medzi tým, aby sme vecne bez emócií, bez hľadania
zbytočných
dramatických situácií vec riešili. Napriek tomu
by som
chcel zdôrazniť niektoré
problémy, je to asi na
pätnástich
stranách, ale budem veľmi stručný, i po expozé
pána
ministra to môžem skrátiť na niekoľko poznámok.
Správa o bezpečnostnej situácii, podľa
môjho názoru, má
byť
materiálom, ktorý analytickým spôsobom hodnotí negatívne
spoločenské
javy, ktoré sú z hľadiska intenzity alebo rozsa-
hu
relevantné, a táto správa má navrhovať ich riešenia. Rie-
šenia
by mali mať komplexný charakter a správa by sa mala
zaoberať
predovšetkým takými opatreniami, ktoré vyžadujú ko-
ordinovaný spoločný
postup pri riešení istých problémov
presahujúcich
rámec kompetencií ministerstva vnútra.
To
podľa mňa znamená, že správa mala charakterizovať
základné
bezpečnostné riziká a priniesť projekt ich rieše-
nia. Podrobná analýza by nám určila
štruktúru a dynamiku
trestnej
činnosti, a to z hľadiska
celoslovenského i z hľa-
diska
regionálneho. Charakteristika bezpečnostných rizík po-
tom umožňuje presnejšie smerovanie rozpočtových prostried-
kov, ale aj
hodnotenie účinnosti práce
Policajného zboru,
hodnotenie
účinnosti právnych noriem, potrebu ich
prípadnej
novelizácie
a ďalšie okolnosti.
Vecná analýza trestnej činnosti by nás
primäla hľadať
odpoveď
na enormný nárast ekonomickej a
majetkovej trestnej
činnosti,
na efektívnosť práce finančnej polície
i na efek-
tívnosť práce
hospodárskej kriminálky. Hľadať odpoveď na
otázku,
či drogy sú problémom Slovenska, alebo regionálnym
problémom
niektorých mestských aglomerácií. Pri
regionálnej
analýze
by sme museli hľadať a nájsť účinnú odpoveď na otáz-
ku,
prečo 10 % bratislavskej koncentrácie obyvateľov pácha
25
% trestnej činnosti na Slovensku. Hľadali by sme odpoveď,
prečo
Policajný zbor v Komárne alebo v
Dunajskej Strede pri
nápade
2 300 až 2 400 skutkov objasňuje na 33 alebo 32 %,
ale trebišovský Policajný zbor pri
rovnakom počte skutkov
objasňuje
na 60 %. Ľahko by sme potom našli, alebo ľahšie by
sme
potom našli odpoveď aj na to, či sú niektoré zmeny vyko-
nané
v riadiacich postoch "kaskádovitými"
politicky vyvola-
nými
zmenami, alebo či je to nutné personálne riešenie na-
hromadených
problémov.
Druhým
formálnym dlhodobým problémom
správ o bezpeč-
nostnej
situácii je rovné alebo rovnaké
hodnotenie trestnej
činnosti,
rovnaké hodnotenie dedinskej
ruvačky ako trebárs
hodnotenie
vraždy alebo stomiliónového daňového úniku. Tento
fakt
dehonestuje výpovednú hodnotu správy a neumožňuje efek-
tívne
hodnotenie riadiacej práce či
oceňovanie policajtov.
Vrelo
odporúčame ministerstvu vnútra, aby prikročilo k dife-
rencovanému
hodnoteniu trestnej činnosti, k
diferencovanému
hodnoteniu
nápadu i objasneniu trestnej činnosti.
Z vecného hľadiska nám v správe
chýbala jedna zásadná
otázka,
či takto organizovaný, takto štruktúrovaný Policajný
zbor
je schopný zastaviť rast kriminality a zvýšiť mieru jej
objasnenosti. Osobne som
presvedčený o účinnosti programu
Čisté
ruky, osobne som presvedčený, že tento
Policajný zbor
má
zdravé jadro a je schopný jednak pomocou represívnych or-
gánov,
vlastných represívnych orgánov,
inšpekcií a niekto-
rých
ďalších vykonať určitú očistu a je
schopný tento prog-
ram
účinne a efektívne realizovať.
Za podmienku úspešnosti, doslova za
podmienku úspešnos-
ti,
bez ktorej to nemôžeme realizovať, pokladám to, že polí-
cia
sa musí jasne definovať. Ide o súčasť štátneho aparátu
s
výrazným prvkom represie. Represie voči
tým, ktorí nechcú
akceptovať spoločenské pravidlá, nechcú akceptovať zákony
tohto štátu. Ale
akou represiou je evidencia obyvateľstva
alebo
občanov? Akou represiou je evidencia
motorových vozi-
diel?
Aký represívny prvok má vydávanie vodičských alebo ob-
čianskych
preukazov alebo technických osvedčení?
Je to vec,
o
ktorej diskutujeme asi päť rokov, kde
hľadáme nejaké rie-
šenia
a nevieme ich efektívne nájsť. Možno je problém v tom,
čo
naznačil pán kolega Sopko, že
ministerstvo vnútra je po-
žehnané
častými zmenami, ale keď sme študovali
volebné pro-
gramy
politických strán a hnutí, pokiaľ ide o bezpečnostnú
politiku,
zásadné rozdiely tu nie sú.
Polícia, ak som spomínal definíciu,
sa musí definovať
ako
represívny orgán, ktorý vykonáva bezprostrednú ochranu
života, zdravia a
majetku občanov a musíme ju "očistiť" od
tých,
ktorí nemajú a nepožívajú dôveru občanov. Tie výskumy,
pokiaľ
ide o dôveru občanov, tie nehodnotia prácu policajtov
vo
výkone, prácu kriminálky, ktorá pracuje
skutočne v ohro-
zení života, ale
spravidla sa tu prejavuje nedôvera voči
tým,
ktorí sú obrnení bariérami všelijakých zákazov
a ktorí
riešia
banálne problémy, čo už dávno mohla riešiť verejná
správa
alebo štátna správa.
Vytvorenie polície, ktorá bude účelne
využívať výkonnú,
hoci
skromnú technickú výbavu na efektívny boj s organizova-
ným
zločinom, s tými formami trestnej činnosti, ktoré kvária
našich
občanov. Podmienkou úspešnosti,
podľa môjho názoru,
je
tu dôsledná koncentrácia,
zdôrazňujem, koncentrácia síl
na
boj s organizovaným zločinom a naopak, dôsledná decentra-
lizácia
na boj s menej závažnými, ale regionálne rovnako bo-
lestnými formami trestnej činnosti. Musíme včas
prejsť od
štandardných celoplošných metód k vytváraniu špecializova-
ných
tímov, kde musí dôjsť k dôslednej
koordinácii a súčin-
nosti
všetkých orgánov činných v trestnom konaní, mám tým na
mysli
predovšetkým súdy a prokuratúru.
Sústavné deklarovanie úspešnosti
finančnej polície tým,
koľko zistila
prípadov, koľko realizuje prípadov v akých
stámiliónových hodnotách, je podľa môjho názoru
plač nad
rozliatym mliekom, z
ktorého naša spoločnosť
nemá žiaden
efekt.
Pre mňa bude finančná polícia úspešná, ak dokáže spo-
lu
s príslušnými súdmi a prokuratúrou účinne zamedziť takej-
to trestnej činnosti, resp. zabrániť nežiaducim
následkom
takejto
trestnej činnosti. Ak dokážeme políciu
usmerniť na-
črtnutým
smerom, budúca správa o bezpečnostnej situácii bude
oveľa
príjemnejším čítaním.
Poslednou pripomienkou k tejto
správe je v podstate
apel
na všetky zainteresované subjekty
sociálnej prevencie,
pretože
najlacnejšou represiou je prevencia. Ak v rámci pre-
vencie
nebudú aktívnejšie pôsobiť
záujmové združenia obča-
nov,
odbory, cirkev, ak nedokážeme nájsť
účinnú formu zapo-
jenia
občanov do boja proti spoločenskej činnosti, proklamo-
vané
úsilie ostane iba na papieri.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne.
Vážené kolegyne a kolegovia, do rozpravy
sa hlási pán
poslanec
Pittner. Prosím, pán poslanec.
Poslanec L. Pittner:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
vážení predstavitelia vlády,
vážení hostia,
z
toho, čo sa tu povedalo, som chcel mnohé povedať
i
ja. Chcem konštatovať, že
problematika polície je naozaj
mimoriadne
vážna, pretože polícia je
nenahraditeľná. Všetky
tie
hlášky, ktoré sa občas zjavujú v novinách o vytváraní
akejsi
občianskej sebaobrany a neviem čoho
všetkého, všetko
to
je scestné, pretože niet po prvé
dôvod na nejaké takéto
samozaskakovanie
a po druhé by to bola anarchia. Pravdou
je
aj
konštatovanie, ktoré tu povedal pán poslanec Sopko, že aj
to
malo záporný vplyv a má záporný
vplyv na políciu, ak sú
od
osemdesiateho deviateho roku fakticky
piati ministri, ak
sa menia prezidenti Policajného zboru a
ak sa menia iní
funkcionári,
najmä ak sa to deje, pokiaľ ide o iných funk-
cionárov,
z politických alebo straníckych dôvodov.
Na druhej strane ma však teší, že
napriek tomu tu od
toho
deväťdesiateho roku badať, na
rozdiel od iných rezor-
tov,
kontinuitu v zameraní práce polície. Aj dnešné vystúpe-
nie
pána ministra vnútra ma v tomto
ubezpečilo, aj vystúpe-
nie pána
poslanca Polku, ktorý
bol predtým predsedom
branno-bezpečnostného
výboru, dnes je členom, kde konštatu-
je,
že napriek rôznym politickým zameraniam
máme vo svojich
volebných
programoch v bezpečnostnej politike zhodu. Poteši-
lo
ma od pána ministra vnútra to, že napriek tomu, že iná
vláda
alebo iný minister vnútra so svojimi
spolupracovníkmi
pripravovali
napríklad bezpečnostnú doktrínu,
že sa od nej
neodťahujú
súčasní funkcionári, súčasný minister vnútra. Tý-
ka
sa to aj problematiky drog, aj problematiky organizačných
a
iných zmien, ktoré sú na zlepšenie
fungovania polície po-
trebné.
Potešilo ma vo výklade pána ministra a
predtým, keď sme
to
mali vo výboroch, konštatovanie, že nie je pravda, že tie
výsledky,
ktoré sa dosiahli v roku 1994, boli
spôsobené len
alebo
výlučne prijatím novely zákona o priestupkovom konaní.
Pán
poslanec Bugár tu už prečítal tie absolútne čísla, ktoré
svedčia o tom,
že pokles, ktorý nastal v roku
1994, tie
trestné
činy, majú taký charakter, ktorý nemožno vysvetľovať
prijatou
novelou o priestupkových
záležitostiach. Má to ten
význam,
že sami pod sebou by sme si podkopávali
pôdu, ak by
sme
pri zmene či už policajného prezidenta alebo ministra
vnútra
chceli dokazovať, ako sa to v minulosti robilo zle,
a
ako to teraz ideme robiť dobre. Teší
ma, že tejto lacnej
populistickej
verzie sa pán minister vnútra nechytil.
Potešiteľné je aj to, že v roku 1994 sa
zvýšila objas-
nenosť
zo strany polície. Je to vlastne ukazovateľ, ktorý ju
najlepšie
môže charakterizovať, pretože samotný pokles alebo
nárast
trestných činov nie je záležitosťou polície alebo iba
polície.
Je to celospoločenský problém. Záležitosťou polície
je
to, ako dokáže byť úspešná pri
objasňovaní trestných či-
nov. A tu
chcem povedať, že najmä v tých záležitostiach,
ktoré
sa bytostne dotýkajú podstaty našej spoločnosti, na-
príklad
v ekonomickej kriminalite, percento objasnenosti, ak
porovnám rok
1993, kde bola 57,65-percentná objasnenosť,
s
rokom 1994, kde je to 72,09, čiže
približne o 14 % viac,
svedčí
ozaj o dobrej práci polície. Takisto pokiaľ ide o ná-
silnú kriminalitu, o mravnostnú kriminalitu, dokonca
i
o vraždy, kde objasnenosť z 81,02 v roku 1993 stúpla v ro-
ku
1994 na 86,05 %. Týka sa to aj lúpeží a znásilnení. Sa-
mozrejme,
toto všetko nás nemôže uspokojiť, pretože ako tu
referujúci
aj diskutéri vraveli, v
spoločnosti sa nám pre-
sadzuje
brutalita trestných činov takým
geometrickým radom,
že
sme vskutku všetci občania znepokojení. Či už ide o nálo-
že, či už
ide o vraždy medzi podnikateľmi, alebo dokonca
o
útoky na budovy Policajného zboru, či už ide o nevysvetli-
teľné
samovraždy, alebo aj o také veci, kde vidno spojenie
medzi
mafiou a políciou alebo inými orgánmi,
ktoré sú činné
v
trestnom konaní.
Tu chcem
povedať, že ja osobne by
som odporúčal, aby
sme
sa zamerali i na tie aspekty,
ktoré v správe azda boli
menej
zvýraznené. Tie materiálno-technické podmienky - to je
už šláger, ku
ktorému už nebudem hovoriť, ale ide hlavne
o
sociálne podmienky a o podmienky, ktoré súvisia s legisla-
tívou.
Pokiaľ ide o sociálne podmienky, polícia bude mať dis-
ciplínu len
natoľko účinnú, nakoľko
bude každý policajt
presvedčený,
že za poctivé plnenie úloh ho ohodnotia
kladne
a
nebude šikanovaný len preto, že sa z
nejakých dôvodov ne-
páči
miestnej politickej moci. Veľmi by som chcel požiadať
pána
ministra vnútra i policajného
prezidenta, aby - ak by
malo
prichádzať k výmenám, či už na úrovni
ministerstva, na
úrovni policajného
prezídia, alebo, ako
sa vraví, vonku
v
teréne - aby zásadne postupovali podľa
zákona o služobnom
pomere
príslušníkov Policajného zboru, a nie
podľa nejakých
iných kritérií, ktoré, uvedomujem si, že
nevychádzajú zo
stredu
ministerstva vnútra alebo z policajného prezídia, ale
ktoré sa napriek
tomu aj v tomto krátkom čase od nástupu
vlády
prejavili. Má to ten význam, že policajt, ktorý vie,
že
jeho predstavený bude hodnotený objektívne, ho aj rešpek-
tuje.
Naopak, ak vie, že politickými intrigami je možné jeho
predstaveného
odstrániť, aj disciplína potom bude tak
vyze-
rať.
Z tohto hľadiska je teda veľmi
dôležité, aby sa postu-
povalo
striktne podľa zákona o služobnom
pomere Policajného
zboru.
Ďalšia je záležitosť spolupráce medzi rezortmi vnútra,
spravodlivosti
a generálnej prokuratúry. Nemožno sa
spolie-
hať,
že tie úlohy, ktoré polícia má, splní
bez tejto spolu-
práce. Mám na
mysli také veci, ako zaistenie podozrivého
páchateľa
a vzápätí jeho prepustenie na slobodu, kde vlastne
opakovane
pácha tú trestnú činnosť, za ktorú ho
polícia vy-
pátrala
a dala do väzby. Takéto skúsenosti polícia má. Mám
na
mysli také veci, ako je rozpor medzi
účinnosťou vyhľadá-
vacích
orgánov a výsledkami orgánov súdnictva, kde ten pomer
je veľmi, veľmi povážlivý, a myslím,
že ak by sa nemal
v
dohľadnom čase zmeniť v prospech tejto symbiózy, v pro-
spech
tejto spolupráce, tak sa nám páchatelia
budú smiať do
očí.
Ďalšia je záležitosť legislatívy. V inej
súvislosti som
tu
už vravel o tom, že vlani sme prijali
prvú etapu rekodi-
fikácie
Trestného zákona, Trestného poriadku a
takzvaný Zá-
kon proti organizovanému zločinu. V
dnešných novinách som
prečítal,
vo vašich vlastných novinách, páni a dámy z koalí-
cie,
v Slovenskej republike, kritiku na to, že už prešlo se-
dem
mesiacov a ešte stále sa tieto zákony neuviedli do živo-
ta.
Mám tu na mysli taký inštitút, ako je inštitút agenta,
ale
aj všetky ďalšie zákony, ktoré tu
platia. To nie je vec
ministerstva
vnútra alebo len ministerstva vnútra. To je vec
ochoty
súčasnej vlády tieto zákony uviesť do života. A bez
uvedenia
týchto zákonov do života je aj program Čisté ruky
otázny.
V
minulom režime Ústredný
výbor Komunistickej strany
Československa
prijal podobný program, trošku inak
nazvaný,
ktorý
takisto mal zameranie boja proti
korupcii a proti tým
nekalým
činom, ktoré aj dnes chceme potláčať.
Federálny mi-
nister
vnútra v tom režime vydal nariadenie
číslo 7, ktorým
sa
to malo realizovať, a všetko odišlo do stratena. Do stra-
tena
preto, lebo takéto veci sa nedajú riešiť kampaňou. Na
to sú nutné
presné, prísne zákony
uvedené do života, ale
najmä
to, aby sa podľa nich aj konalo. Ak toto nebudeme mať,
tak
jednoducho každý takýto program je na vode.
Samozrejme, vo vyhláseniach, ktoré tento program spre-
vádzajú,
sa o tom vraví, dokonca keď sa tu
prerokúvalo Pro-
gramové
vyhlásenie vlády, tak ste prijali aj moje pripomien-
ky,
kde sa medzi iným hovorí o tom, že sa bude pokračovať
v
rekodifikácii Trestného zákona,
Trestného poriadku. Ak si
však
pozriete plán legislatívnych úloh na tento rok, nič ta-
ké tam nevyčítate. Takže pozor,
rekodifikácia môže trvať
niekoľko
rokov. Naši odborníci hovoria, mám na
mysli odbor-
níkov tak z
vnútra, ako zo
spravodlivosti i z Generálnej
prokuratúry, že to
môže byť program, a tento poznatok je
v
súlade so skúsenosťami západných odborníkov,
až 10 a viac
rokov.
Ale ide o to, aby sa v každom roku na
tomto programe
pracovalo,
aby to nebolo zase tak ako v minulých
obdobiach,
že
sa jednoducho na tom prestalo robiť.
Táto rekodifikácia je veľmi významná jednak preto, aby
sa
tu tie novely a tá neprehľadnosť v
Trestnom zákone stra-
tila,
ale dôležité je to hlavne preto,
čo aj pani podpred-
sedníčka
vlády dnes doobeda a aj predtým vravela, aby sme sa
priblížili
k legislatíve v tých západných krajinách, ku kto-
rým
sa hlásime. Inak sa budú na nás naozaj
dívať ako na ľu-
dí,
čo jedno hovoria, a druhé robia.
Na záver chcem povedať, že napriek tomu, že som z opo-
zície,
budeme podporovať všetky kroky,
ktoré vedú k akcie-
schopnosti
polície, budeme podporovať všetky opatrenia, kto-
ré
vedú k zvýšeniu funkčnosti polície, a zároveň chcem znovu
skonštatovať,
nateraz mám takú skúsenosť, že napriek tomu,
že
tých ministrov tam bolo za ten čas pomerne veľa, cítiť tu
určitú
kontinuitu a to je dosť dobrý prísľub do budúcnosti.
Ďakujem vám.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem
veľmi pekne za
slovo. Svoj krátky diskusný
príspevok
by som predniesol z miesta.
Vážené dámy,
vážení páni,
predložená správa naozaj veľmi vecne hodnotí situáciu
a,
čo je veľmi dôležité, dáva aj
akýsi návod, ako túto si-
tuáciu
zlepšiť. Myslím si však, že vývoj
trestnej činnosti,
ako
sa to píše na strane prvej, nie je
ovplyvnený ekonomic-
kou
situáciou, alebo nemôže byť ovplyvnený ekonomickou si-
tuáciou,
skôr zmenou ekonomickej situácie, lebo
to by potom
národy
a štáty, ktoré sú skutočne veľmi, veľmi chudobné, mu-
seli
mať najväčšiu kriminalitu. Čiže by som to skôr hodnotil
"akože"
zmenou situácie.
Veľmi oceňujem a som rád,
že sa zvýšila objasnenosť
hlavne
pri vraždách, ako je to tu
spomínané, pretože to je
vlastne
najhorší trestný čin, aký môže byť. Na siedmej stra-
ne
sa venuje veľká časť boju proti drogám. Pokiaľ ide o roz-
širovanie
drog medzi mládežou, medzi školopovinnými deťmi,
je
to klasický priestupok na trest smrti. Za rozširovanie
drog,
tvrdých drog medzi školopovinnou
mládežou, podľa mňa,
to
je môj osobný názor, nemôže existovať iný trest iba taký-
to,
iba najvyšší trest. Myslím si, že to
už ani nie sú ľu-
dia,
ktorí toto robia.
Neviem, či ste si dosť dobre všimli
cestné nehodovosti,
žiaden
z mojich predrečníkov to tu nespomínal.
Pomerne dosť
jazdím
a sám si šoférujem a skutočne to, čo sa
robí na ces-
tách,
to sú niekedy nehoráznosti, dokonca sa už nerešpektuje
ani
také sväté pravidlo, ako je červená na križovatke. Je
veľmi smutné, že
kopa vodičov jazdí pod vplyvom alkoholu
a
ešte smutnejšie je, ak sa to stane
poslancovi, ako sa to
už
stalo. To nerobí dobré meno ani nášmu parlamentu a sťažu-
je
to veľmi situáciu, samozrejme, aj polícii.
Na druhej strane je obdivuhodné,
koľko práce vykonala
polícia
s tými technickými prostriedkami, ktoré má, ktoré sú
zastarané,
ako to tu už bolo povedané, a budem plne podporo-
vať pána ministra a policajného prezidenta
pri zlepšovaní
podmienok
policajtov. Na druhej strane sa dá činnosť polície
podstatne
zlepšiť skvalitnením personálnej práce pri výbere,
nie
som na bezpečnosť odborníkom, ale vždy, v každej mana-
žérskej
činnosti, sa dá týmto spôsobom dosiahnuť lepší vý-
sledok.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne.
Vážené kolegyne a kolegovia, hlási sa
ešte niekto do
rozpravy?
(Nikto.)
Vyhlasujem rozpravu o sedemnástom
bode programu za
skončenú.
Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Hudek?
Minister vnútra SR Ľ.
Hudek:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
z diskusných príspevkov vidieť veľký
záujem o súčasný
stav
a vývoj trestnej činnosti. Niektoré
čísla som naznačo-
val,
ale môžeme dokladovať i to, čo je potešiteľná správa,
že
sa zvýšilo objasňovanie z 22,39 % na 23,15 %, z jednotli-
vých
druhov trestnej činnosti môžeme
pozitívne hodnotiť po-
kles
krádeží vlámaním o 846 prípadov, relatívne stabilizova-
ný
je vývoj krádeží vlámaním do bytov, nastal pokles krádeží
motorových
vozidiel o 166 prípadov a pozitívne
možno hodno-
tiť zvýšenie
objasnenosti krádeže motorových
vozidiel
z
13,6 % na 16,3 %, kde sa prejavila efektívnosť opatrení
prijatých
našou políciou. Na druhej strane narastá počet zá-
važných
trestných činov, násilných trestných
činov bolo za-
znamenaných
o 642 viac ako vlani, hlavne tie
vraždy, lúpeže
o
44 viac, ale i pri lúpežiach vidieť
zvyšujúcu sa účinnosť
práce
polície, kde sa objasnenosť zvýšila až o 14,85 %.
Zvýšené úsilie polície sa prejavilo aj
pri odhaľovaní
latentných
foriem trestnej činnosti, čo sa dá dokumentovať
tým,
že bolo objasnených 6 závažných prípadov organizovaného
zločinu
a bolo realizovaných 17 organizovaných skupín pácha-
teľov trestnej činnosti a daných na stíhanie
celkove 78
páchateľov, ktorí sa
dopúšťali závažných trestných
činov,
napríklad
nedovoleného ozbrojovania, vydierania, nelegálneho
obchodovania
so strategickými surovinami, podvodov, krátenia
daní
a trestnej činnosti súvisiacej s drogami.
Nepriaznivý vývoj je však v páchaní ekonomickej trest-
nej
činnosti, trestných činov ekonomickej povahy bolo ziste-
ných
o 278 viac ako vlani, pozitívom je
nárast percenta ob-
jasňovania
ekonomickej trestnej činnosti z 59,4 % na 65,5 %.
Narastá
nám najmä prípad daňových únikov,
celkove bolo odo-
vzdaných
na realizáciu 77 prípadov skrátenia
dane so škodou
127 miliónov Sk, v oblasti peňažných
ústavov 23 prípadov
podvodných
konaní v súvislosti s čerpaním úverov so škodou
163
miliónov Sk, mohli by sme citovať i
ďalšie prípady, zá-
važným
problémom vývoja trestnej činnosti v tomto roku je
meniaca
sa štruktúra páchateľov, hlavne ďalší nárast podielu
detí
a mládeže, a nutné je zdôrazniť to, že kriminalita detí
a
mládeže existuje významne aj v
latentnej rovine, predo-
všetkým
mravnostnej, majetkovej trestnej činnosti a trestnej
činnosti
súvisiacej s konzumáciou drog.
Pán poslanec Moric upozornil na dôležitý
moment a to je
dopravná
nehodovosť. Rast dopravnej nehodovosti sa nepodari-
lo obmedziť, v
prvom štvrťroku bolo
zaznamenaných 13 598
dopravných
nehôd, čo je o 1 835 viac než za
rovnaké obdobie
v
roku 1994, usmrtených bolo 127 osôb, nerátajúc tú poslednú
tragédiu,
ktorá sa odohrala nedávno, zrážku autobusu s náve-
som. Poradie príčiny vzniku dopravných nehôd
korešponduje
s
vývojom v predošlých rokoch. Rozhodujúci vplyv na počet má
nesprávny
spôsob jazdy a neprimeraná
rýchlosť a vidieť, že
tejto
oblasti budeme musieť venovať zvýšenú pozornosť.
Dotknem sa i niektorých otázok, ktoré tu
zazneli z dis-
kusných
príspevkov. Pán poslanec Bugár upozorňoval na súhrn-
nú
informáciu. Ja som tiež zdôraznil, že je paradoxom, aby
sme
v máji prerokúvali správu za rok 1994,
ale opäť upozor-
ňujem tento nový
parlament, že súhrnná
informácia z roku
1993
bola prerokovaná 26. mája 1994. V
budúcom roku by mala
táto správa prísť hneď po spracovaní a po prerokovaní vo
vláde,
predpokladám, že by to malo byť začiatkom februára
každého
roku.
Niektoré diskusné príspevky, hlavne pán poslanec Pit-
tner,
zdôraznili otázku sociálnych
podmienok. Naším cieľom
je
príprava zákona o štátnej službe policajtov, kde by sme
jasne
mali oddeliť policajné činnosti od
nepolicajných čin-
ností,
a v žiadnom prípade nechcem pokračovať
v trende, aby
sa
pod služobný pomer policajtov do právneho režimu dostali,
ako
je to v súčasnosti, príslušníci Slovenskej informačnej
služby,
príslušníci Železničnej polície,
dokonca bol aj ná-
vrh
na to, aby sa aj pracovníci colníc
dostali pod právny
režim
tohto zákona. Nepokladám to za seriózne, tým sa vlast-
ne
tá tvrdá a náročná práca policajtov postaví na roveň tých
profesií,
ktoré si, samozrejme, vážim, ale nemôžem ich pova-
žovať
za takú činnosť, kde sú bezprostredne ohrozovaní na
živote
a zdraví ako naši policajti.
Bola tu i diskusia o našom programe Čisté
ruky. Domnie-
vam
sa, že je to reálny antikorupčný program, ktorý by každá
spoločnosť
prechádzajúca na trhovú ekonomiku mala chápať ako
jedno
z razantných potrebných opatrení.
Nie náhodou bol na
9.
kongrese Organizácie spojených národov v Káhire špeciálny
seminár,
ktorý sa venoval práve boju proti korupcii i na-
príklad konkrétne
u verejných činiteľov, kde vystupovali
veľmi
významné osobnosti, najmä tí, čo majú skúsenosti z Ta-
lianska.
K otázke
politických aspektov na činnosť
polície. Do-
mnievam
sa, že zákon o služobnom pomere,
ale i ďalšie naše
právne
normy hovoria jednoznačne. Polícia je
zo zákona apo-
litická. Rozhodujú
predovšetkým odborné kritériá. Aj tí,
ktorí
sa odvolávajú na politickosť v ich posudzovaní činnos-
ti,
myslím si, že si nevšímajú to, aké výsledky dosahujú dl-
hodobo,
akým spôsobom vedia operatívne riešiť
vzniknutú si-
tuáciu.
Napríklad prípad v okrese Bratislava-vidiek zrejme
nebol
náhodný. Bol výsledkom dlhodobo slabej riadiacej práce
v
tomto okrese, kde došlo k takému závažnému trestnému činu,
ktorý
otriasol nielen verejnosť, ale, pochopiteľne, zasiahol
i
do našich radov.
Tie opatrenia i v rámci programu Čisté
ruky skutočne
myslíme
vážne. Nie náhodou sa realizujú naše opatrenia hlav-
ne
v oblasti úradu inšpekčnej služby.
Treba povedať, že len
za
toto obdobie do apríla tohto roku sme ukončili a dali ná-
vrh
na začatie trestného stíhania pre 70 trestných činov po-
licajtov,
ktorí sa dopúšťali závažných trestných činností.
Pán poslanec Polka i niektorí ďalší
upozorňovali na čin-
nosť
Úradu finančnej polície. V máji tohto
roku predkladáme
vláde Slovenskej republiky na prerokovanie novú koncepciu
o
Úrade finančnej polície. Chceme
vytvoriť podmienky na to,
aby
tento úrad riešil problémy závažnej ekonomickej krimina-
lity
na kvalitatívne vyššej úrovni,
hlavne v oblasti podo-
zrivých
bankových operácií, kde chceme otvoriť nové priesto-
ry
na prevenciu, elimináciu trestnej
činnosti v oblasti fi-
nančných
transferov, ktoré zapríčiňujú
mnohomiliónové úniky
zo štátneho
rozpočtu. Nová koncepcia
a nová organizačná
štruktúra
úradu umožní zrýchliť proces
odhaľovania dokumen-
tácie
konkrétnych prípadov, čím sa plnohodnotne zaradí medzi
partnerské
orgány v krajinách, ktoré sú i vo
vyspelých oko-
litých
európskych štátoch.
Vážení páni poslanci,
vážené panie poslankyne,
správa o
činnosti, trestnej činnosti za
rok 1994, je,
samozrejme,
už za nami. Domnievam sa, že súčasný
stav a tie
čísla,
ktoré som tu mohol dokumentovať o objasnenosti trest-
ných
činov za prvý štvrťrok 1995, sa
nám dostal i do záve-
rečných
čísel, tak aby sme mohli konštatovať,
že nastal zá-
sadný
prelom v boji s organizovaným zločinom, ale i pri tých
závažných
trestných činnostiach, ktoré
trápia našich obča-
nov.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pánu ministrovi.
Žiada si záverečné slovo pán spoločný
spravodajca?
Poslanec L. Polka:
Nie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Nie.
Ďakujem. Pristúpime k
hlasovaniu o jednotlivých
pozmeňovacích a
doplňovacích návrhoch. Prosím spoločného
spravodajcu pána
poslanca Polku, aby
uvádzal hlasovanie
v
zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.
Poslanec L. Polka:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Dámy a páni,
vážená koalícia,
ctená opozícia,
dovoľte, aby som ešte pred hlasovaním
úprimne poďakoval
za spoluprácu, ktorá je skutočne
charakteristická pre rok
tolerancie, a
vyslovujem presvedčenie, že podobne budeme
prerokúvať
aj iné správy a materiály. Ďakujem vám.
V
diskusii odznelo veľa
cenných podnetov a námetov,
ktoré
si určite pán minister, ako už prezentoval, zoberie so
sebou
a rýchlo ich uvedie do života v
činnosti ministerstva
vnútra.
Preto mi dovoľte, aby som na hlasovanie predložil
len
jeden návrh, a to návrh pána poslanca
Bugára, ktorý od-
porúča
doplniť bod c) uznesenia Národnej rady o štvrtý bod
v
tomto znení: "Osobitne sledovať
a vykazovať trestné činy
zaradené
do kategórie organizovaného zločinu a
polročne in-
formovať
výbor pre obranu a bezpečnosť o účinnosti prijatých
opatrení
v boji proti organizovanému zločinu." Tam treba le-
gislatíve
ešte vyhradiť právo na vsuvku - za
organizovaný
zločin
by sme mali citovať zákon o boji proti legalizácii
nelegálnych
príjmov atď. To však legislatíva už vyčistí. Od-
porúčam
tento návrh schváliť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňova-
com
návrhu pána poslanca Bugára. Pán spoločný spravodajca ho
odporúča
prijať.
Prezentovalo sa 124 poslancov.
Za návrh hlasovalo 116 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme prijali pozmeňovací návrh pána po-
slanca
Bugára.
Poslanec L. Polka:
Ďakujem. Na záverečnom hlasovaní zostáva návrh uznese-
nia,
vrátane doplňovacieho návrhu pána poslanca Bugára. Mys-
lím,
že to uznesenie máte k dispozícii, že ho netreba prečí-
tať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Pittner - faktická poznámka.
Pán poslanec,
ale
už hlasujeme.
Poslanec L. Pittner:
Vážený pán predsedajúci, mám len pripomienku, že aj ja
som
dával návrh, a síce aby sa do plánu
legislatívnych úloh
na
rok 1995, a to je v súlade s tým uznesením, ktoré sa pri-
jalo
k vládnemu programu, zakomponovalo pokračovanie prác na
rekodifikácii
Trestného zákona a Trestného poriadku. V tom
pláne,
čo sme dostali, to chýba, hoci sme si to odsúhlasili.
Poslanec L. Polka:
Priznám sa, na tento návrh som
pozabudol, ale myslím,
že
je v podstate riešený tým, že existuje uznesenie Národnej
rady
o práci na rekodifikácii Trestného zákona a Trestného
poriadku,
a nemyslím, že by bolo treba prijímať ďalšie uzne-
senia,
aby sa v tej práci skutočne pokračovalo.
Poslanec L. Pittner:
Len aby sa prepracoval plán
legislatívnych úloh, preto-
že
v tom to nie je.
Poslanec L. Polka:
Bolo by to doplnenie uznesenia tohto bodu
číslo 5?
Poslanec L. Pittner:
Áno, tam
aby bolo uložené - pri
vypracúvaní plánu na
rok
1995 tento upraviť o zakomponovanie pokračovania prác na
rekodifikácii
Trestného zákona a Trestného poriadku.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vaše stanovisko, pán spoločný
spravodajca?
Poslanec L. Polka:
Dávam návrh, aby sa o tomto návrhu
hlasovalo. Neodporú-
čam
ho schváliť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Prosím prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o pozmeňovacom
návrhu
pána poslanca Pittnera. Pán spoločný spravodajca ho
neodporúča
prijať.
Prezentovalo sa 126 poslancov.
Za návrh hlasovalo 49 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh
pána poslanca
Pittnera
sme neprijali.
Poslanec J. Polka:
Dávam teda hlasovať o návrhu uznesenia ako celku, vrá-
tane
doplnku v bode c) bod 4, ktorý navrhoval pán poslanec
Bugár.
Myslím, že netreba celé to uznesenie čítať. Treba, či
nie?
(Hlasy z pléna, že nie.) Ďakujem za dôveru. Odporúčam
toto
uznesenie schváliť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Teraz budeme hlasovať o návrhu
uznesenia ako
celku v
znení schváleného pozmeňovacieho návrhu. Prosím,
prezentujme
sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný
spravodajca
ho
odporúča prijať. Hlasujeme teda o návrhu uznesenia ako
celku.
Prezentovalo sa 125 poslancov.
Za návrh hlasovalo 108 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme schválili uznesenie
Národnej rady
Slovenskej
republiky k súhrnnej informácii o bezpečnostnej
situácii
v Slovenskej republike v roku 1994.
Vážené
kolegyne a kolegovia, n a s l e d u j ú c i m
bodom
sú
Písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na
interpelácie,
otázky a podnety poslancov z 5. schôdze Národ-
nej
rady Slovenskej republiky.
Písomné odpovede ste dostali ako tlač
číslo 133.
Je tu ešte jedna faktická poznámka. Pani
poslankyňa Be-
lohorská,
prosím.
Poslankyňa I.
Belohorská:
Vážený pán predsedajúci,
vážení páni poslanci,
na predsedu Národnej rady sa obrátil Slovenský Červený
kríž
s prosbou o opakovanie akcie, ktorú starší páni poslan-
ci,
alebo lepšie povedané poslanci
z bývalého parlamentu,
poznajú,
darovanie krvi tu v parlamente. Darovanie krvi by
sa
robilo zajtra ráno od ôsmej hodiny. Vzhľadom na to, že
pred
darovaním treba dodržať určité zásady správnej výživy
už
dnes večer, vo večerných hodinách plus zajtra ráno, aby
z
neznalosti napríklad niekto zajtra ráno nebol nalačno, do-
niesla
som so sebou materiály, ktoré vás s tým oboznámia, čo
zjesť
dnes na večeru, čo zajtra ráno, alebo
kto môže, a kto
nemôže
darovať krv. Nebudem to tu celé čítať,
nechám všetky
materiály
hore pri organizačnom pulte. Každý z vás, kto chce
darovať
krv, si môže vyzdvihnúť oba materiály. Prosila by
som
tých, ktorí už niekedy darovali krv a
majú preukaz dar-
cu,
aby ho podľa možnosti zajtra doniesli.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne za informáciu.
Vážené kolegyne a kolegovia, ešte by som vás
chcel in-
formovať
o písomnom ospravedlnení členov vlády na bod inter-
pelácie
a otázky poslancov. Písomne sa ospravedlnili pán Ju-
raj Schenk, minister zahraničných vecí, pán
Jozef Liščák,
minister
spravodlivosti, pán Alexander
Rezeš, minister do-
pravy,
pôšt a telekomunikácií, a pani Eva Slavkovská, minis-
terka
školstva.
Pýtam sa, vážené poslankyne a vážení
poslanci, či sú-
hlasíte s odpoveďami členov vlády Slovenskej
republiky na
vaše
interpelácie. Mám tu zatiaľ písomné stanovisko k písom-
nej
odpovedi člena vlády, ktorý predložila pani poslankyňa
Sabolová.
Prosil by som uviesť, ku ktorému číslu
interpelá-
cie
to išlo.
Poslankyňa M. Sabolová:
Na ktoré neodpovedala pani podpredsedníčka.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Rozumiem, ale ktoré číslo.
Poslankyňa M. Sabolová:
Nemá číslo, lebo odpoveď nedošla.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Dobre, v poriadku.
Poslankyňa M. Sabolová:
Vážený pán predsedajúci,
vážení kolegovia, kolegyne,
vážení hostia,
dňa 10. marca 1995 som písomne požiadala
podpredsedníč-
ku
vlády pani Tóthovú o vyjadrenie k tomu, ako sa v praxi
uplatňuje
zákon Slovenskej národnej rady číslo 445/1990 Zb.,
ktorým sa upravujú
podmienky predaja a rozširovania
tlače
a
iných vecí spôsobilých ohroziť mravnosť.
Do dnešného dňa mi nebola doručená
žiadna odpoveď ani
vyjadrenie
k listu. Považujem to za porušenie zákona o roko-
vacom
poriadku v § 89, kde vláda Slovenskej
republiky, prí-
padne jej člen,
sú povinní odpovedať na interpeláciu do
tridsiatich
dní. To je jedna vec.
A druhá vec - dovolím si ešte jednu poznámku k formál-
nej
stránke odpovede na interpelácie poslancov. Odpovede mi-
nisterstiev
majú čo do formálno-administratívnej úpravy svo-
je
náležitosti, z ktorých je zrejmé, kedy, t.j. dátum a čís-
lo
spisu, boli listy odosielané a či bola splnená tridsať-
dňová
lehota v zmysle zákona o rokovacom poriadku. Tieto ná-
ležitosti
štábnej kultúry, teda administratívne,
chýbajú vo
väčšine
listov v odpovediach predsedu vlády. Z
nich sa nedá
identifikovať,
či bola splnená tridsaťdňová lehota na
odpo-
veď,
aj keď to dátum niekde potvrdzuje, pretože odpovede nám
boli
doručené až na začiatku rokovania 7. schôdze Národnej
rady,
3. mája 1995. Z tohto dôvodu chcem podotknúť, že by sa
riaditeľka
sekretariátu pána predsedu vlády mala
viac veno-
vať
tejto administratívnej práci ako
reprezentovaniu sekre-
tariátu
predsedu, či robiť garde pri všetkých jeho cestách
a
návštevách. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Má ešte niekto pripomienky k písomným odpove-
diam
vlády? Prosím, pán poslanec Lauko. Keby ste povedali
číslo
interpelácie.
Poslanec P. Lauko:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
chcem vysloviť nesúhlas s odpoveďou na moju interpelá-
ciu.
Po prvé. Na predsedu vlády som sa obrátil v interpelá-
cii,
možno vám to, kolegovia, pripomeniem, a aby som dlho
nezdržiaval,
zopakujem len jedinú otázku - či pán predseda
vlády,
teraz neprítomný, vie, že poslanci za
HZDS pred voľ-
bami
alebo vo voľbách podpísali záväzok na zaplatenie pia-
tich
miliónov Sk pre prípad zmeny obsahu
výkonu ich mandátu
atď.
Pán predseda vlády mi odpovedal, a
pripájam sa ku kole-
gyni
Sabolovej, takým spôsobom, že nie je uvedený ani dátum,
kedy
v apríli mi vlastne odpovedal, nie je tu vôbec uvedené,
či
to prijala Národná rada, čiže formálne
záležitosti tejto
odpovede
nie sú v poriadku. A ďalej, pán predseda vlády sa
odvoláva
na ustanovenie Ústavy Slovenskej
republiky v člán-
koch
29 a 80, a vlastne mi neodpovedal.
Využijem svoju prá-
vomoc
a túto interpeláciu podám znovu. Dúfam, že pán predse-
da
vlády mi odpovie v tridsaťdňovej lehote.
Po
druhé. Obraciam sa na pána ministra zdravotníctva
a
chcem vyjadriť svoju nespokojnosť s jeho odpoveďou na moju
interpeláciu,
kde som sa obrátil na ministra zdravotníctva
vo
veci, zopakujem otázky: Odkiaľ, pán
minister zdravotníc-
tva,
zoberiete financie
1.
na zvýšenie výdavkov
zdravotníckych organizácií
o
38 % mzdových výdavkov, odvody do povinných poistných fon-
dov,
ktoré v roku 1994 zdravotnícke organizácie neodvádzali,
t.j.
zvýšenie výdavkov o 3,4 miliardy Sk,
2.
na 10-percentné zvýšenie tarifných miezd pracovníkov
zdravotníckych
organizácií od 1. 1. 1995, zavedené v posled-
nom
kvartáli 1994, t.j. zvýšenie výdavkov o 1,1 miliardy Sk,
3. na
10-percentnú infláciu, t.j.
zvýšenie výdavkov
o
1,1 miliardy Sk.
Pán
minister zdravotníctva mi
odpovedal všeobecnými
formuláciami
o tom, ako sa vláda bude snažiť atď.
Nie som
spokojný
s jeho odpoveďou.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne.
Vážené
kolegyne a kolegovia, chce ešte niekto zaujať
stanovisko?
Pán poslanec Černák, prosím.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predsedajúci,
vážené členky a členovia slovenskej
vlády,
podal som dve interpelácie, z nich jednu
pánu premiéro-
vi.
Už som tu čítal časť jeho osobného listu, v ktorom mi
oznámil,
že predstavitelia Vanko, Sokol a Vrabec sú legitím-
ni
predstavitelia Najvyššieho kontrolného
úradu a že na ich
miesta
nesmú byť volení druhí. Tak som mu položil interpelá-
ciou
otázku, že kto je vlastne legitímny predstaviteľ Naj-
vyššieho
kontrolného úradu. Odpovedal mi
podobne, ako odpo-
vedal
môjmu predrečníkovi pánu Laukovi, že
interpelácia ne-
patrí
do pôsobnosti predsedu vlády a že
ju pokladá za bez-
predmetnú.
Dobre, aj to je názor.
Druhú interpeláciu som dával pánu Bisákovi, ministrovi
privatizácie, ohľadom uznesenia vlády Slovenskej republiky
číslo
133 z 28. februára 1995. Pýtal som sa, či mala vláda
potom,
ako bol prijatý zákon, ktorým sa
presúvajú kompeten-
cie
v privatizácii na Fond národného majetku, právo zrušiť
toto
uznesenie, ktorým sa vlastne dotkla
majetníckych vzťa-
hov
a zmeny majetníckych vzťahov. Odpoveď
bola vcelku dobre
spracovaná,
poldruha strany, ale jadro bolo v tom,
že pán
minister
mi odpovedal, že v rámci autoremedúry má vláda prá-
vo
opraviť svoje vlastné rozhodnutie.
Dovoľte mi, aby sme spolu trošku
zauvažovali. Bol som
riaditeľom
Závodu SNP Žiar nad Hronom. Vydal som množstvo
rozhodnutí týkajúcich
sa napríklad závodu
elektrolýza.
Odišiel som stadiaľ, z toho závodu sa teraz stala
dcéra
s
nórskym kapitálom, platia pre ňu
úplne iné vzťahy, iné
kompetencie.
Keby som sa teraz hypoteticky vrátil na
miesto
riaditeľa
Žiaru, mám právo opravovať tie rozhodnutia, hoci
to boli moje
vlastné rozhodnutia? Mám právo
autoremedúry?
Jednoducho
nemám, pretože medzitým sa situácia
zmenila a už
platia
iné vzťahy.
A preto si myslím, že odpoveď pána ministra je neprav-
divá,
že vláda nemala právo zrušiť toto rozhodnutie, pretože
už nemala kompetencie. Vyslovujem nespokojnosť s písomnou
odpoveďou
pána ministra. Prosím, aby sa o nej
hlasovalo sa-
mostatne,
a bol by som rád, keby pán predseda vlády, pretože
som
interpeloval jeho, mi odpovedal ešte raz.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Černák, mám tomu rozumieť,
že to je ešte
predtým.
Áno, ďakujem.
Pani poslankyňa Gbúrová.
Prosil by som zakaždým, ak je to možné,
povedať aj čís-
lo.
Máme tu zoznam písomných odpovedí, aby
sme mohli regis-
trovať.
Poslankyňa M. Gbúrová:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
ide
o číslo 2. Ja by som
naopak chcela poďakovať za
kvalifikovanú
odpoveď pani ministerky Oľgy Keltošovej
a vy-
jadriť
presvedčenie, že novela zákona, ktorá sa pripravuje
a
ktorá bude riešiť otázky poistného, dôchodkového, nemocen-
ského
zo strany štátu, bude v dohľadnom čase v parlamente.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Šimko. Prosím, máte slovo.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán podpredseda.
Dával som interpeláciu predsedovi vlády, kde som sa ho
pýtal
na jeho zámery v masmediálnej politike.
Myslím si, že
by
to mohlo zaujímať aj
predstaviteľov tlače, tak prečítam
jeho
odpoveď a potom sa k nej vyjadrím.
"Vážený pán poslanec, odpovedajúc vám
na interpeláciu vo
veci
zámerov vlády Slovenskej republiky v
oblasti mediálnej
politiky,
odkazujem vás na Programové vyhlásenie
vlády Slo-
venskej
republiky článok 4.1. V ňom si vláda kladie za jednu
z
hlavných úloh zabezpečovať slobodu
informácií s vylúčením
možnosti,
aby mal ktorýkoľvek subjekt alebo
skupina subjek-
tov
monopolné postavenie vo sfére
informácií. V programovom
vyhlásení
sa ďalej zaväzujeme, že zabezpečíme ochranu ľud-
skej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej
povesti, súkromia
a
mena občana v prostriedkoch
verejných informácií, pričom
budeme
vychádzať z Ústavy Slovenskej republiky a medzinárod-
ných
dokumentov, napríklad Rímskeho dohovoru, Rezolúcie Rady
Európy
1003 z roku 1993, ktoré zaručujú slobodu slova, ale
nedovoľujú
tendenčné, vymyslené, dehonestujúce
urážky ľudí.
Toľko
citáty z vládneho vyhlásenia, ktoré, vážený pán posla-
nec,
akiste dobre poznáte." Poznám.
"Aby vláda splnila svoje záväzky, nemôže
byť ľahostajná
k
súčasnému stavu prostriedkov masovej
komunikácie. Sme za
pluralitu
názorov, neprekážame vstupu
zahraničného kapitálu
na
náš masmediálny trh. Poučení
skúsenosťami iných demokra-
tických
štátov musíme však hľadať možnosti, ako
ho uchrániť
pred
absolútnym ovládnutím zahraničnými
monopolmi. Sami sme
svedkami
veľkého nepomeru politicky
orientovaných periodík,
najmä
k požadovanej vyváženej názorovej pluralite v demokra-
tickej
spoločnosti. Náš masmediálny trh celkom nezodpovedá
predstavám kultivovanej a kultúrnej informačnej
výmeny,
a
tak periodiká bez silného zahraničného kapitálu, pokiaľ
nemajú
priamu dotáciu štátu, sú odkázané na zánik (Technické
noviny,
Nový roháč a podobne). Každý trh si hľadá ochranné
mechanizmy
pred zaplavením cudzím tovarom. Ani
ochrana mas-
mediálneho
trhu nie je výnimkou a boli by sme zlou vládou,
keby
sme na ňom nechránili domáceho
podnikateľa a našu kul-
túru.
Ubezpečujem vás, vážený pán
poslanec, že nemáme, ani
sme
nikdy nemali v úmysle vytvárať pre periodiká so zahra-
ničnou
účasťou také podmienky, ktoré by ich vylúčili z trhu.
Vo
vlastnom záujme slovenských
vydavateľov a distribútorov
periodickej
tlače však musíme vytvárať také
ekonomické pod-
mienky,
aby neboli diskriminovaní iba preto, že nepodľahli
často iba komerčnej a aj bulvárnej
orientácii diktovanej
zahraničnými
reklamnými agentúrami. Biele stránky dotknutých
denníkov, ktoré napriek ubezpečeniu podpredsedníčky
vlády
Kataríny
Tóthovej uverejnili svoje znepokojenie a vyvolali
ďalšiu
vlnu dezinformácií vo svete, nás presvedčili o nut-
nosti
riešiť problematiku mediálneho trhu, aby sme zachovali
na
ňom domáceho prevádzkovateľa a zabezpečili slobodu infor-
mácií
tak, ako sme sa k tomu zaviazali v
Programovom vyhlá-
sení vlády Slovenskej republiky. S
pozdravom" - podpísaný
Mečiar.
Chcem len konštatovať, že nie som spokojný s touto od-
poveďou,
pretože moja otázka znela nie čo, ale
ako? Bol som
informovaný,
samozrejme, všetci sme boli informovaní o prog-
ramovom
vyhlásení vlády, všetci poznáme zámery vlády, nie je
potrebné
na to už odkazovať. Problém je niekedy v tom, že by
sme
radi počuli v týchto odpovediach, ako
to chce vláda ro-
biť.
Tejto odpovede som sa nedočkal, ale
nežiadam už ďalšiu
odpoveď.
Myslím si, že to už nemá význam.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Prosím, pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán podpredseda,
nemôžem nahlásiť číslo, pretože pod bodom
10 som dostal
odpoveď
na moju interpeláciu, ku ktorej sa už vecne vyjadro-
vať
nebudem, pretože ten problém je za nami,
ale nedostal
som
odpoveď od pána predsedu Národnej rady Slovenskej repub-
liky,
na ktorého som sa obrátil podľa § 92 ods. 2 rokovacie-
ho poriadku, podľa ktorého môžu poslanci
požadovať aj od
predsedu
Slovenskej národnej rady informácie a
vysvetlenia.
Chcel
som, aby mi povedal, aké opatrenia urobí na zabezpeče-
nie
poriadku v Národnej rade a včasného začiatku zasadnutí
Národnej
rady po oznámenom začiatku ráno, poobede a podobne,
pretože
si myslím, že stále sa v tej veci nič
nestalo a od-
poveď
by bola stále aktuálna.
Takisto som požadoval od pána predsedu,
aby splnil svo-
ju
povinnosť, ktorú mu ukladá
rokovací poriadok podľa § 36
písm.
j), v ktorom sa hovorí, že predseda
Slovenskej národ-
nej rady podáva
informácie o opatreniach,
ktoré vykonal,
Predsedníctvu
Slovenskej národnej rady. Keďže
predsedníctvo
už
neexistuje, ale existuje stále zbor, teda plénum Národnej
rady,
mal by podávať tieto informácie nám. Pýtal som sa, ke-
dy
začne plniť túto povinnosť. Ani na to
som odpoveď nedos-
tal.
A posledná otázka, ktorú som mu kládol,
bola vec, ktorá
sa
týka zabezpečenia členov správnych rád,
najmä Zdravotnej
poisťovne, v ktorých
sú členovia, čo majú aj svoju účasť
v
správnych radách súkromných zdravotných poisťovní. Chcel
som,
aby v tejto veci vykonal opatrenia,
a zatiaľ tiež ne-
viem,
či sa to stalo, alebo nestalo.
Konštatujem teda, že som nedostal odpoveď ani na jeden
z
troch podnetov, s ktorými som sa obrátil na predsedu Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky, a budem sa o
to pokúšať
dnes
znovu v ďalšom bode programu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Prosím, pán poslanec Köteles.
Poslanec L. Köteles:
Ďakujem. Bod 17. Interpeloval som
ministerku práce, so-
ciálnych
vecí a rodiny Slovenskej republiky Oľgu Keltošovú
vo
veci odškodnenia Jozefa Gebeho, bytom Moldava nad Bodvou,
podľa
zákona číslo 319 z roku 1991.
Vážená pani ministerka, ďakujem za kladnú odpoveď, ale
pritom
by som chcel pripomenúť, že 20. 4.
1995 som dostal
list,
v ktorom Sociálna poisťovňa opäť
zamietla žiadosť Jo-
zefovi
Gebemu o úpravu dôchodku. Z tohto
dôvodu vás prosím,
pani
ministerka, aby ste sa vyjadrili k nedorozumeniu, že
ministerstvo spravodlivosti po dôkladnom vyšetrení prípadu
niekomu posúdi
odškodnenie a s
tým súvisiace zvýšenie
dôchodku,
a úradníci najprv Úradu dôchodkového zabezpečenia,
teraz
už Sociálnej poisťovne, napriek rozhodnutiu okresného,
krajského
a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napriek
svedkom
a existencie dokazujúcich materiálov to doposiaľ od-
mietajú.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec
Figeľ.
Poslanec J. Figeľ:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
vážení členovia vlády,
vo svojej marcovej interpelácii som sa
obrátil na pred-
sedu
vlády s otázkou o nákladoch a význame, resp. praktickom
dosahu
návštevy našej vládnej delegácie v Clevelande na kon-
ferencii
o obchode a investíciách v strednej a východnej Eu-
rópe,
ktorá bola 12. a 13. januára tohto roku.
Dostal som odpoveď od pána ministra Duckého, ktorý bol
vedúcim
delegácie, čo považujem v súlade s mojou otázkou,
pretože
odpoveď je od kompetentného. Napriek
tomu vás chcem
upozorniť
na niektoré zaujímavé skutočnosti. Vládnu časť de-
legácie
tvorilo 13 účastníkov a náklady na túto cestu boli
1
545 400 Sk. V priemere to vychádza skoro 120 000 Sk na
jedného
účastníka za vládu. Priložený je aj
zoznam účastní-
kov,
v ktorom však chýbajú štyria
zástupcovia médií. Žiadam
preto
o doplnenie tohto zoznamu o novinárov
alebo zástupcov
médií,
ktorí boli prítomní v delegácii, pretože zoznam nie
je
úplný.
V správe
nie je žiadna zmienka o odvolaní
spravodajcu
Slovenského
rozhlasu vo Washingtone. Nepokladám to za chybu,
pretože to zrejme
nie je vec ministra Duckého. Je to vec
skôr
nášho kolegu pána Tužinského, mohol by
sa možno k tomu
vyjadriť. Ale považoval som za dôležité to tam spomenúť,
pretože
táto návšteva a jej komentovanie vyvolalo rozpory na
domácej
scéne, a to sa následne využilo ako zásadný dôvod na
zrušenie
tohto miesta. Hneď som teda aj proklamoval rozpor
medzi tým, že
v najdôležitejšom centre
svetovej politiky,
transatlantickej
politiky, rušíme miesto spravodajcu.
Záver tohto listu, odpovede, tvorí
správa, že účasť de-
legácie
Slovenska mala mimoriadne priaznivý ohlas a bola vy-
užitá na
prezentáciu Slovenska ako seriózneho stabilného
partnera.
Toto treba považovať za najvýznamnejší praktický
výsledok trvalého charakteru. Myslím si,
že práve takéto
praktické
výsledky trvalého charakteru sú
investície, ktoré
by
mali byť výsledkom stability a dôvery,
ktorú sme prezen-
tovali,
vybudovali. Z oficiálnych zdrojov
však viem, že
v
dohľadnom čase sa na Slovensku nechystajú žiadne vážnejšie
americké
investície. Toto je merateľné, toto je to, čo pomô-
že
našej ekonomike.
Žiadam preto v zásade doplnenie správy
o mená ďalších
osôb,
ktoré sa zúčastnili za médiá v delegácii.
Ďakujem vám.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Komlósy,
prosím, máte slovo.
Poslanec Zs. Komlósy:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som vyjadriť
svoju
nespokojnosť s odpoveďou pána ministra kultúry pod bo-
dom
6. Totiž na väčšinu mojich konkrétnych otázok som ne-
dostal konkrétnu
odpoveď. Tieto otázky
chcem zopakovať,
spresniť
a doplniť, preto využijem v ďalšom bode možnosť no-
vej
interpelácie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Miklušičák, prosím,
máte slovo.
Poslanec J. Miklušičák:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážená vláda,
kolegyne, kolegovia,
chcem sa
vyjadriť k odpovedi na interpelácie pod bo-
dom
7. Interpeloval som ministerku školstva
pani Slavkovskú
a
predsedu Národnej rady pána Gašparoviča.
Pani ministerke som položil nasledovné
otázky:
1.
Ako je možné, že jeden štátny úradník, konkrétne
riaditeľ
Školskej správy v Dolnom Kubíne pán Miroslav Gan-
di,
mimochodom, bývalý poslanec Národnej
rady za HZDS, pod-
mieňuje uvoľnenie financií na rekonštrukciu škôl
podporou
podnikateľských
aktivít súkromnej firmy.
2. Je to podľa vás, pani ministerka, v
súlade s výkonom
štátnej
správy na úseku školstva?
Žiaľ,
vo svojej odpovedi sa pani ministerka nedotkla
ani
jednej otázky. Považujem odpoveď za
neuspokojivú a žia-
dam
o jej spresnenie.
Na moju druhú interpeláciu ohľadom firmy bratov Heldi-
govcov,
aj keď otázka bola smerovaná na pána predsedu Národ-
nej
rady, odpovedal predseda vlády. Vo
svojej odpovedi tvr-
dí,
že som vychádzal z informácie, ktorá zámerne obsahuje
neoverené a nepravdivé informácie. Musím ho
sklamať. Moje
informácie
vychádzali z dobrých zdrojov. O tom svedčia aj
nedávno
uverejnené nové informácie v našich
denníkoch ohľa-
dom
pôsobenie firmy bratov Heldigovcov na Slovensku. Problém
spočíva
skôr v tom, že predseda vlády, zrejme mysliac si, že
všetky
problémy na Slovensku vytvára len on, odpovedal na
otázky,
ktoré neboli adresované jemu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia,
podľa § 89 zákona o rokovacom poriadku k
písomným odpo-
vediam členov
vlády Slovenskej republiky na interpelácie
zaujme
Národná rada Slovenskej republiky
stanovisko uznese-
ním. Najskôr budeme hlasovať o všetkých
písomných odpove-
diach
členov vlády Slovenskej republiky, s
ktorými poslanci
vyjadrili súhlas, resp. neboli k nim vyjadrené
nesúhlasné
stanoviská.
Prosím, pani ministerka Keltošová. V
zmysle rokovacieho
poriadku
vám udeľujem slovo.
Ministerka
práce, sociálnych vecí
a
rodiny SR O. Keltošová:
Ďakujem, pán predsedajúci. Nebudem
zdržiavať, chcela by
som
len poprosiť pána poslanca Kötelesa,
aby sme zase neko-
rešpondovali,
aby mi dal všetku dokumentáciu. Môžem to na-
praviť
v rámci zákona o odstránení tvrdosti
zákona, ale mu-
sela
som postupovať cez Sociálnu poisťovňu.
Neposielajte mi
to
poštou, ale doručte mi to osobne.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Najskôr budeme hlasovať o
všetkých pí-
somných
odpovediach, ku ktorým neboli vyjadrené nesúhlasné
stanoviská.
Prosím, budeme sa prezentovať a vzápätí
hlasujme o pri-
jatí
týchto písomných stanovísk.
Prezentovalo sa 106 poslancov.
Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej
republiky sú-
hlasí
s odpoveďami členov vlády Slovenskej
republiky na in-
terpelácie poslancov
Národnej rady Slovenskej republiky.
V
uznesení budú uvedené
interpelácie, s ktorými poslanci
súhlasili.
Teraz budeme osobitne hlasovať o
jednotlivých písomných
odpovediach
členov vlády na interpelácie, s ktorými poslanci
nesúhlasili.
Hlasovať budeme o odpovedi podpredsedníčky vlá-
dy
pani Tóthovej na interpeláciu pani poslankyne Sabolovej.
Prosím, pani podpredsedníčka vlády.
Podpredsedníčka
vlády SR K. Tóthová:
Pán predsedajúci, chcem sa touto cestou
ospravedlniť za
nedorozumenie,
lebo odpoveď som podpisovala a
zajtra-pozaj-
tra,
vám ju dám doručiť. Samozrejme, nemožno
hlasovať, lebo
ako
som vyrozumela, moja odpoveď sa nedostala pani poslanky-
ni.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pani poslankyňa Sabolová -
faktická poznámka.
Poslankyňa M. Sabolová:
Chcela by som len krátko
zareagovať. Pani podpredsed-
níčka,
teraz som sa bola spýtať aj v
podateľni, aj na orga-
nizačnom
odbore. Odpoveď nedošla ani do Národnej
rady, nie-
len poslankyni Sabolovej. Takže neviem vlastne, kedy ste
podpisovali
tú odpoveď. Bola by som rada, keby som tento dá-
tum
vedela, ale najmä by som bola rada, keby odpoveď prišla.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Budeme teraz hlasovať o odpovedi
pod číslom 4,
teda
o odpovedi predsedu vlády. Pán poslanec Lauko nie je
spokojný
s touto odpoveďou. (Šum v sále.)
Vážené kolegyne, kolegovia, o súhlase alebo nesúhlase
s
odpoveďami má rozhodnúť plénum.
Prosím, pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pokiaľ mi pamäť siaha, mám pocit, že až
pri druhom vrá-
tení
sa hlasuje o tom, či to parlament uzatvára. To je môj
názor.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia, pokiaľ viem,
malo by sa
postupovať
tak, ako som začal.
Prosím, pán poslanec Sečánsky, máte
slovo.
Poslanec M. Sečánsky:
Odpoveď je veľmi jednoduchá, § 89 ods. 2 o tom hovorí,
že
k odpovedi zaujme Slovenská národná rada stanovisko uzne-
sením.
Nie je pravda, že až po druhom, ale o každom nesú-
hlasnom
stanovisku poslanca sme vždy v Národnej
rade hlaso-
vali,
či súhlasíme s odpoveďou vlády alebo príslušného mi-
nistra,
alebo nesúhlasíme.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené
kolegyne, kolegovia, prosím,
prezentujme sa
a
vzápätí hlasujme o stanovisku pána poslanca Lauku, ktorý
je
nespokojný s odpoveďou pána predsedu vlády
pod číslom 4.
Nie
je spokojný, teda ak budete hlasovať áno, to znamená, že
vyjadrujete
spokojnosť s odpoveďou pána predsedu vlády.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme.
Prezentovalo sa 108 poslancov.
Za návrh hlasovalo 73 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada je spokojná s odpoveďou
predsedu
vlády pod číslom 4.
Nasleduje ďalšia námietka pána poslanca Lauku. Nie je
spokojný
s odpoveďou pána ministra Javorského.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme. Ak hlasujeme
za,
vyjadrujeme súhlas s odpoveďou, ak
hlasujeme proti, vy-
jadrujeme
nesúhlas s odpoveďou.
Prezentovalo sa 108 poslancov.
Za návrh hlasovalo 73 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že odpoveď číslo 4 pána
ministra Javorské-
ho
je prijatá.
Je
tu námietka pána poslanca Černáka proti odpovedi
predsedu
vlády. Ide o odpoveď pod číslom 15a.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o tom, či sme
spokojní
s odpoveďou pána predsedu vlády.
Prezentovalo sa 109 poslancov.
Za návrh hlasovalo 72 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada vyjadruje
súhlas s odpove-
ďou
pána predsedu vlády na interpeláciu.
Teraz budeme hlasovať o odpovedi
ministra Bisáka. Ide
o
odpoveď číslo 15b.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme, či súhlasíme
s
touto odpoveďou.
Prezentovalo sa 111 poslancov.
Za návrh hlasovalo 73 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada súhlasí s
odpoveďou pána
ministra
Bisáka.
Ďalej je tu stanovisko pani poslankyne
Gbúrovej, o kto-
rom
nebudeme hlasovať. Vyjadruje
poďakovanie za odpoveď pod
číslom
2.
Potom je stanovisko pána poslanca Šimku k
odpovedi pána
predsedu
vlády. Pán poslanec Šimko vyjadril názor, že nežia-
da
ďalšie spresnenie odpovede, čiže nebudeme o tom hlasovať.
Je tu
problematika, ktorú nastolil pán
poslanec Ftáč-
nik,
ohľadne neodpovedania na tri
otázky pána predsedu Ná-
rodnej
rady. Pán poslanec, ak by ste
súhlasili, ja to budem
tlmočiť,
ale teraz o tom vlastne hlasovať
nemôžeme, pretože
nie
sú odpovede. Mám to poznačené, budem tlmočiť vašu opráv-
nenú
žiadosť, aby ste dostali odpoveď.
Pán poslanec Köteles vyjadril názor k
odpovedi pani mi-
nisterky
Keltošovej, ktorá je pod číslom 17. Žiada doplniť
odpoveď.
Netreba o tom hlasovať.
Pán
poslanec Figeľ vyjadril
nespokojnosť s odpoveďou
pána
ministra, žiada ju doplniť. To je vlastne požiadavka na
doplnenie.
Nazdávam sa, že nie je dôvod na hlasovanie.
Pán poslanec Komlósy nie je spokojný
s odpoveďou čís-
lo
6 pána ministra Hudeca.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o tom, či sme
spokojní
s odpoveďou, alebo nie.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 73 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada vyjadrila
súhlas s odpove-
ďou
na interpeláciu k otázke číslo 6.
Pán poslanec Miklušičák vyjadril
nespokojnosť s odpove-
ďou
pani ministerky Slavkovskej. Prosím, budeme o tom hlaso-
vať.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme.
Za návrh hlasovalo 105 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.
Nehlasovali 7 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej
republiky vy-
jadrila
súhlas s odpoveďou pani ministerky Slavkovskej.
Podľa výsledkov hlasovania bude vypracované uznesenie.
Odpovede
na interpelácie, s ktorými sme hlasovaním vyjadrili
súhlas,
budú zaradené pod bodom súhlasí. Odpovede, s ktorými
Národná
rada Slovenskej republiky vyjadrila hlasovaním nesú-
hlas,
budú zaradené pod bodom nesúhlasí.
Zároveň vás informujem, že u tých, ktorí
doteraz nedos-
tali
odpoveď, budem informovať
príslušných pánov ministrov
a
v danom prípade aj pána predsedu Národnej rady.
Pristúpime k ď a l š i e m u bodu
programu, ktorým sú
Interpelácie a otázky poslancov.
S interpeláciami sa prihlásili viacerí poslanci. Podľa
poradia,
ako odovzdali prihlášky, budem
poskytovať priestor
na
interpeláciu.
Faktická poznámka - pani poslankyňa
Belohorská.
Poslankyňa I.
Belohorská:
Pán predsedajúci,
milí kolegovia a kolegyne,
všetkým sa ospravedlňujem za podanú
informáciu, že si
vyzdvihnete
tlačivá na zajtrajší odber krvi pri organizačnom
pulte,
lebo naše organizačné je dezorganizačné, a momentálne
to
tam nemajú. Sto z vás ju určite môže darovať. Nahradím to
teda
bleskovou a krátkou informáciou,
čo má robiť ten, kto
chce
darovať krv. V prvom rade, kto môže krv darovať. Nemôže
darovať
ten, kto momentálne nemá pocit zdravia, kto by náho-
dou
mal nejaké iné ochorenie, že by cítil teplotu a podobne.
Nemôže
darovať krv ten, kto prekonal tuberkulózu, infekčnú
žltačku
a iné ochorenia, ktoré si budete mať
možnosť prečí-
tať
na tom letáčiku. Dnes večer by večera
mala byť striedma
a
nemali by tam byť mliečne výrobky a mastné výrobky. Pro-
sím,
do zajtra, do darovania krvi, nejesť maslo v nijakej
forme.
Prosím
ešte jednu vec, ktorá nie je
na letáčiku, že
o
ôsmej hodine ráno na prízemí
by mal byť niekto z tých,
ktorí
zabezpečujú odobratie krvi. A ešte by som prosila, aby
ste
sa toho nebáli.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne. Vážené kolegyne a kolegovia, teda ako
prvý
v interpelácii vystúpi pán poslanec Viliam Sopko z SDĽ.
Pripraví
sa pán poslanec Peter Weiss z SDĽ.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážené kolegyne, kolegovia,
mám
niekoľko interpelácií. Prvú adresujem predsedovi
vlády
Slovenskej republiky pánu Mečiarovi.
Rovnako ako vlá-
da,
aj my poslanci chceme prispieť
k vytváraniu hospodár-
sky úspešnej,
politicky a právne stabilnej demokratickej
spoločnosti.
K tomuto procesu pozitívne prispeje aj vzájomná
súčinnosť najvyšších orgánov zákonodarnej a výkonnej
moci
Slovenskej
republiky. Základným predpokladom úspešného výko-
nu
mandátu poslanca je informačný tok o
činnosti vlády Slo-
venskej
republiky aj o činnosti ústredných orgánov štátnej
správy. V tejto
súvislosti žiadam, aby poslancom
Národnej
rady
boli predkladané mesačné prehľady o prijatých uznese-
niach
vlády, pretože získavanie uznesení vlády je pre po-
slancov
Národnej rady veľmi zdĺhavé. Pokladám za nevyhnutné,
aby
poslancom alebo aspoň výborom Národnej rady boli pred-
kladané
uznesenia vlády, ktoré by slúžili
na informovanosť
poslancov
aj na vykonávanie poslaneckej funkcie.
Verím, že túto požiadavku všetci podporíte. Uľahčí nám
to
prácu a zviditeľní to prácu aj
rozhodovací proces vlády.
Myslím,
že poslanec má právo nahliadnuť do všetkých vládnych
dokumentov.
O tom, že táto požiadavka je oprávnená, svedčí
nielen
prax z minulého obdobia v našej spoločnosti, ale aj
prax
v iných štátoch. Napríklad v Spojených štátoch je do-
konca
zákon o slobode verejnej informovanosti, ktorý zaväzu-
je
vládne orgány poskytovať všetky dokumenty každému občano-
vi,
s výnimkou tých, ktoré sa dotýkajú
národnej bezpečnosti
a
tajných hospodárskych informácií. Preto
očakávam, že Úrad
vlády
Slovenskej republiky aj Kancelária
Národnej rady Slo-
venskej
republiky tento problém veľmi skoro dorieši.
Druhú interpeláciu adresujem na pána
ministra Petra Ba-
cu.
Pretože je rozsiahla, prosím, aby bola
zaprotokolovaná.
Týka
sa ďalšieho postupu transformácie štátnych podnikov Vo-
dární
a kanalizácií, s požiadavkou, aby tam
boli zohľadnené
oprávnené
požiadavky miest a obcí.
Tretiu
interpeláciu adresujem
ministrovi kultúry pánu
Hudecovi.
Týka sa významnej historickej pamiatky,
ktorou je
Šošovský
kaštieľ, renesančná stavba,
postavená v roku 1564
v
Hanušovciach. Tento veľmi významný objekt v povojnovom ob-
dobí
slúžil na kultúrno-spoločenské účely.
Teraz je od roku
1988 nevyužívaný, stavebne je zanedbaný, čo vedie k jeho
postupnej devastácii. Názory obyvateľov aj
predstaviteľov
orgánov mestskej samosprávy ma vedú
k tejto interpelácii
s
cieľom, aby sme spoločne zabránili úplnému znehodnoteniu
tejto
kultúrnej pamiatky a nášho národného dedičstva.
Napriek
tomu, že Mestský úrad v Hanušovciach zvolal
niekoľko
rokovaní za účasti zástupcov Ministerstva kultúry
Slovenskej
republiky, nedošlo k podstatným zmenám v starost-
livosti
o tento pamiatkovo chránený objekt. Rovnako neboli
kladne
vybavené žiadosti o poskytnutie finančných prostried-
kov
zo Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia.
V súčasnosti je
tento
objekt majetkom štátu v správe Okresného vlastivedného
múzea
v Hanušovciach nad Topľou.
Verím, že nájdeme
spoločné sily, ako tento malý rene-
sančný
kaštieľ dať do takého stavu, aby aspoň nechátral, aby
bol
uzatvorený, aby bola dobrá strecha a aspoň vchodové dve-
re.
Prosím, aby sa pán minister týmto zaoberal. A je na zvá-
ženie,
ak nedokáže ministerstvo svoj majetok spravovať, či
by
nebolo správne takéto významné objekty previesť do majet-
ku
príslušného mesta.
Ďakujem za pozornosť. Aj túto
interpeláciu prosím za-
protokolovať.
Odovzdám ju písomne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne. Vážené kolegyne a kolegovia, chcel by
som
na základe informácie organizačného
odboru spresniť, že
materiály
pre tých, ktorí sa zúčastnia darcovstva krvi, sú
na prezentačnom stole mimo tejto miestnosti, tam si ich
môžete
prevziať, teda nie v bufete.
Prosím, slovo má pán poslanec Weiss.
Pripraví sa pán
poslanec
István Pásztor.
Poslanec P. Weiss:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
ctení členovia vlády,
čas medzi zasadnutiami Národnej rady Slovenskej repub-
liky
som využil na pracovné cesty po
volebnom kraji a za-
ujímal
som sa tiež o osudy niektorých
podnikov, kde sa za-
mestnanci
pokúšajú zúčastniť na privatizácii prostredníctvom
zamestnaneckých
akcií. Osobitnú pozornosť som venoval okresu
Rožňava,
ktorý mi v rámci dohody medzi poslancami Strany de-
mokratickej
ľavice spolu s ďalšími tromi okresmi vo Výcho-
doslovenskom
kraji ako poslancovi pripadol.
Na stretnutí s občanmi Rožňavy ma pred necelým
mesiacom
informovali o neradostnej situácii v stavebníctve v
tomto
okrese,
ktorá sa podieľa na vysokej miere nezamestnanosti.
Najsilnejšou
stavebnou firmou v okrese je Gemstav, a. s.,
Rožňava,
do 1. 5. 1992 Okresný stavebný podnik,
š. p., Rož-
ňava.
Deštruktívny vývoj v tomto podniku
najlepšie dokumen-
tuje
fakt, že kým v roku 1990 mal podnik 507 zamestnancov,
v
súčasnosti je ich už
iba 213. Pre nedostatok zákaziek
zrejme
bude ďalšie znižovanie stavu pracovníkov v priebehu
tohto
roku.
Vojenské
útvary umiestnené na
území okresu od roku
1992
vyzvali uvedenú stavebnú firmu do konkurzu na štátnu
objednávku
iba štyrikrát. Bola vždy neúspešná, ale firmy mi-
mo
okresu, z iných kútov východného Slovenska, dostali zá-
kazky
za milióny korún. Gemstav, a. s., Rožňava, mal v po-
sledných
rokoch priemerný obrat od 40 do 60
miliónov korún,
ale kapacitné možnosti tejto firmy sú až 150 miliónov Sk
ročného
finančného obratu. Občania v Rožňave sa pozastavova-
li
nad skutočnosťou, že v čase umiestňovania vojenských ú-
tvarov
v Rožňave, keď bol na to potrebný súhlas mestského
zastupiteľstva, sa jednoznačne sľubovalo zadávanie staveb-
ných
prác pre firmy z Rožňavy.
Preto chcem položiť pánu ministrovi obrany
a pánu mi-
nistrovi
výstavby a verejných prác otázku, ako, na základe
akých
kritérií sa robia konkurzy na štátne objednávky, na
výber
firiem, keď miestna firma, od úspechu ktorej závisí
zamestnanosť
v okrese, nedostala šancu, a práce v
kasárňach
vykonávajú
firmy Termostav Košice, Izomat Poprad a Inžinier-
ske
stavby Košice.
A na
pána ministra výstavby a
verejných prác sa chcem
zdvorilo
obrátiť s otázkou, či je pravda, že
konateľom spo-
ločnosti
s ručením obmedzeným Termostav Košice je pán Štefan
Mráz
a predsedom dozornej rady je, resp. bol, Ján Mráz, lebo
takú
informáciu som v Rožňave dostal.
Otázku by som chcel v súvislosti s okresom Rožňava po-
ložiť
aj pánu premiérovi. Podľa prísľubov mal
byť pre okres
Rožňava do 30. 4. tohto roku schválený pilotný rozvojový
program.
Jeho budúcnosť je zatiaľ nejasná, hoci
mnoho obča-
nov
doň vkladá značné nádeje. Preto sa pýtam, kedy bude ten-
to
projekt prerokovaný vo vláde Slovenskej republiky.
A teraz k spomínanému problému
privatizácie. Od zamest-
nanca
SEZ Dolný Kubín som dostal list, v ktorom opisuje pri-
vatizačnú
odyseu ich podniku, a preto si vás dovoľujem po-
prosiť
o trpezlivosť, chcem prečítať tento list tak, ako som
ho
dostal.
"Začiatok je v dobrých hospodárskych
výsledkoch podniku
od
roku 1990, t.j. od nástupu nového
vedenia, zmien v pra-
vidlách hospodárenia, liberalizácie cien všetkých komodít
a
možno aj zmien v myslení a konaní
niektorých ľudí. V tom
roku sa podnik
osamostatnil, bol vyčlenený z
kombinátneho
podniku ZSE Praha
a od 1. 7. 1990 pôsobí
ako samostatný
právny
subjekt začlenený pod Ministerstvo
hospodárstva Slo-
venskej
republiky. Vzťahy podniku s
ministerstvom boli a sú
čisto
formálne. Okrem delegovaného člena dozornej rady nebol
za celú dobu
existencie štátneho podniku
v tomto podniku
žiadny
pracovník ministerstva hospodárstva, jedinou výnimkou
bola
návšteva bývalého ministra pána Magvašiho pred voľbami.
S
blížiacim sa termínom
privatizácie podniku sa sta-
rostlivosť
o štátny podnik začala rapídne meniť. Najdojem-
nejšie boli ponuky
na spoluprácu od miestnych takzvaných
podnikateľov.
Samozrejme, s majetkovou spoluúčasťou
ponúka-
júceho. Pritom jedinou ich ponukou bola
možnosť získania
úveru
z finančných ústavov. Bodaj by nie, keď
išlo napospol
o
miestnych krčmárov, mäsiarov,
staviteľov, prípadne podni-
kateľov
zo všetkých možných oblastí, samozrejme, okrem prie-
myselnej
výroby pre potreby elektrotechniky. Keď v prvom ko-
le
neuspeli, začali hľadať možnosti a cesty prieniku medzi
riadiacich
a rozhodujúcich pracovníkov. Tí sa však
medzitým
spojili
s vlastnými zamestnancami a rozšírili už vytvorenú
akciovú spoločnosť. Podiel manažmentu - a na toto by som
vás,
kolegyne a kolegovia, chcel upozorniť -
na vlastníctve
akcií
predstavuje po vzájomnej dohode iba 40 %. To všetko sa
udialo
koncom roku 1994.
Keď začiatkom roku 1995 koalícia a najmä Združenie ro-
botníkov Slovenska verejne deklarovali prioritu
akciových
spoločností
zamestnancov, začala narastať optimistická nála-
da
v podniku. Väčšina zamestnancov prinášala svoje úspory na
kúpu
ďalších akcií zvyšujúcich základné imanie vlastnej spo-
ločnosti."
Dovoľujem si poznamenať, kolegyne,
kolegovia, že
o
tejto nálade som sa sám presvedčil pri návšteve v tomto
podniku.
"To však vôbec nie je pochuti domácim "podnikate-
ľom",
ktorí po neúspešnom prvom kole menia
zbrane a hľadajú
najslabšie
ohnivko v reťazi riadiacich pracovníkov. Vsádzajú
na
závisť a ctižiadostivosť, čo sa im po čase vypláca.
Ekonomickí a obchodní námestníci ani nemajú vysoké ná-
roky,
stačia im funkcie a prísľub víťazstva pri privatizá-
cii,
a už oddane plnia svoje úlohy spravodajcov a informáto-
rov
pre svojich budúcich chlebodarcov. A keď sa dozvedia, že
je
do celej akcie zainteresovaný aj známy
oravský poslanec,
síce
zo sféry školstva, ale najmä stále aktívny, ich pasivi-
ta
prerastá do iniciatívy, samozrejme,
totožnej s iniciatí-
vou
HZDS, čo sa dnes dá prirovnať" - to nebudem radšej cito-
vať.
"Najväčší triedny nepriateľ je
riaditeľ podniku, ktorý
deklarovaním
aj realizáciou dobrých vzťahov s
odborovou or-
ganizáciou
a verejnou podporou akciovej
spoločnosti zamest-
nancov je tŕňom
v oku. Tí sa už nevedia dočkať sľúbeného
sústa,
a keďže ohlasovaný vládny termín druhej vlny sa rých-
lo
blíži, sú nútení rýchlo konať.
Odvolanie riaditeľa podniku nie
je až takým veľkým
problémom.
Stačí na to zopár sympatizujúcich poslancov HZDS,
jeden
krčmár z Dolného Kubína a minister hospodárstva. Ne-
chcem
dávať návod na privatizáciu krčmárom
alebo mäsiarom,"
píše
sa v liste, "ale dnes je úplne jasné,
že bez ohľadu na
profesiu
stačí byť v správnej dobe v správnom
hnutí. Na mi-
nulosť
sa rýchlo zabúda a mnohí funkcionári akosi strácajú
pamäť.
Je samozrejmé, že všetky kroky a činy
treba starost-
livo
utajiť až do schválenia mena privatizujúceho a podpísa-
nia
zmluvy s Fondom národného majetku. Ak sa k tomu pridá
demonštrácia
moci od čerstvo vymenovaného riaditeľa a jeho
staronového
obchodného námestníka voči podriadeným,
riadia-
cim aj výkonným
zamestnancom, nemalo by už prakticky nič
stáť
v ceste za zlikvidovaním akciovej spoločnosti zamest-
nancov
a otvorením fabrickej brány
novovytvorenej buržoázie
z
krčmárov, mäsiarov a, bohužiaľ, aj zvolených poslancov.
A
aký bude ďalší osud podniku, jeho perspektíva? Čo
možno očakávať od
budúcich vlastníkov, ktorým je
skutočný
vzťah
k výrobe aj k zamestnancom, ľahostajný? Podľa osvedče-
nej metódy
nový majiteľ zaplatí
prvú splátku 10, 15 %
a
uzavrie zmluvu s
Fondom národného majetku.
Produkcia
a
tvorba zisku bude pokračovať bez nutnosti zásahu zvonku.
Pri blížiacom
sa termíne druhej
splátky požiada majiteľ
o
jej odklad, čo za predpokladu
zachovania vládnej koalície
bude
bez problémov odsúhlasené. Čím dlhší
bude odklad splá-
tok
fondu, tým väčší bude balík, ktorý si
vyvolený vlastník
zo
sprivatizovaného podniku odnesie. A keď
bude termín dru-
hej
splátky neodkladný, stačí povedať, že nadobúdateľ ju ne-
má
z čoho zaplatiť. Zmluva bude právoplatne zrušená a zde-
vastovanú a vyžmýkanú
fabriku bude Fond národného
majetku
ponúkať
na predaj za smiešnu cenu. Možno to budú záujemcovia
domáci, možno
zahraniční, ale rozhodne nebudú potrebovať
mnoho
peňazí."
Na záver autor listu píše: "Možno
nie je najideálnejšia
privatizácia
podniku vlastnými zamestnancami, ale je
trans-
parentná,
a v prípade SEZ Dolný Kubín by snáď stálo za to
urobiť
precedens, na ktorom by bolo možné odskúšať to, čo
ešte odskúšané nebolo. Trebárs aj so zmluvne
zapracovanou
podmienkou
pre prípad neúspešnosti v najbližších
rokoch. Čo
by
stratil štátny rozpočet a vládna garnitúra, keby podnik
zamestnancov
SEZ Dolný Kubín realizovali? Ostáva len veriť
a
dúfať, že sústavné tvrdenia o priehľadnosti a transparent-
nosti privatizácie budú aspoň v jednom
doslova klasickom
prípade
potvrdené."
Autor
končí: "Dovoľujeme si týmto
zároveň pozvať pána
Jána
Ľuptáka do SEZ Dolný Kubín, kde ho už
zamestnanci dlh-
šie
očakávajú."
Vážené dámy, vážení páni, chcel by som
veriť, že to, čo
sa
v tomto liste píše, nie je pravda. V každom prípade z ne-
ho
cítiť sklamanie z vývoja, ku ktorému vo fabrike došlo.
Pred
mesiacom som sa v tomto podniku stretol s optimizmom
a
s nádejou, a keďže SDĽ prvá prišla s myšlienkou privatizá-
cie prostredníctvom zamestnaneckých akciových spoločností,
tešil
som sa na skúsenosť z fungovania podniku, kde budú mať
zamestnanci
väčší podiel akcií ako manažment. Mám signály,
že
takéto prehodnocovanie zámerov
privatizovať prostredníc-
tvom
zamestnaneckých akciových spoločností nie je, žiaľ, vý-
nimkou.
Preto sa
pýtam pána ministra hospodárstva
na skutočné
dôvody
odvolania riaditeľa štátneho podniku
SEZ Petra Urba-
na a pána ministra pre správu a privatizáciu národného ma-
jetku
na to, či zamestnanecká akciová spoločnosť SEZ Dolný
Kubín
bude podnik privatizovať, alebo či ho
bude privatizo-
vať
nejaká iná fyzická alebo právnická osoba.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec István
Pásztor. Pripraví
sa
pán poslanec Komlósy.
Poslanec I. Pásztor:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
mám
niekoľko interpelácií. Prvú
adresujem pani mini-
sterke
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Vážená pani ministerka práce, sociálnych
vecí a rodiny,
dovoľujem
si vás interpelovať vo veci aktuálnej politiky za-
mestnanosti
v regióne Medzibodrožia ako súčasti
okresu Tre-
bišov,
predstavujúcej zvlášť významný prvok
zastavenia zvy-
šujúceho
sa počtu osôb, ktorí sa ocitajú na
hranici chudoby
a
takto sú odkázaní na pomoc od štátu. Samotné skúsenosti
primátora
mesta Kráľovský Chlmec a predsedu
Združenia miest
a
obcí Medzibodrožia ma utvrdzujú v
tom, že po roku 1989
v
našom regióne, nachádzajúcom sa v
juhovýchodnom cípe Slo-
venskej republiky, neboli prijaté žiadne opatrenia
majúce
komplexný charakter, ktorých zámerom by bolo
pozdvihnutie
jeho
úrovne.
Tendencia zvyšovania počtu nezamestnaných a odkázaných
na
sociálnu výpomoc zo strany štátu neustále rastie, a na
druhej strane
sa nevytvára adekvátne množstvo pracovných
miest
v porovnaní s predchádzajúcim stavom. Aj keď miera ne-
zamestnanosti
k 31. 3. 1995 v tomto regióne sa
pohybovala
okolo
29 %, čo je tiež fakt zarážajúci, najviac zarážajúca
je
skutočnosť, že sa do tohto priemeru
dostávajú obce, kto-
rých
miera nezamestnanosti dosahuje 40 %
ekonomicky činného
obyvateľstva.
Pri takomto počte osôb sa už veľmi
nepozasta-
vujem
nad zvyšujúcim sa počtom
priestupkov a trestných či-
nov,
ktorých motívom je zabezpečenie výživy
rodiny aj týmto
nekalým
spôsobom.
Nepokladám za potrebné, aby som sa vo
svojej interpelá-
cii
zaoberal analýzou tohto stavu z hľadiska ďalších možných
príčin.
V posledných štyroch rokoch sa postupne
likvidovali
všetky prevádzky,
ktoré zamestnávali väčší
počet osôb
a
najmä ak berieme do úvahy prevahu poľnohospodárstva v tom-
to
regióne, čo je dané aj klimatickými podmienkami, a pozna-
júc
súčasný stav v tejto oblasti, medzi najväčších zamestná-
vateľov
patria už iba Železnice Slovenskej
republiky, ktoré
znižujúcim
sa objemom prepravovaného tovaru sú nútené znižo-
vať
stavy pracovníkov.
Práve skutočnosť, že sa neobjavujú nové impulzy, ktoré
by
znamenali výhodnosť investovania v
tomto regióne a takto
pritiahli
aj väčších investorov, patrí medzi dôvody, ktoré
predpovedajú
pokračovanie tohto neutešeného stavu. Aj keď mi
je zrejmé, že
so zvyšujúcou sa vzdialenosťou od hlavného
mesta
sa primerane znižuje záujem o ďalšie oblasti smerom na
východ,
a pokiaľ sa neuspokoja požiadavky bližších regiónov,
dovtedy
vzdialenejšie regióny nemajú
šancu. Všeobecne pro-
klamovaný
zámer otvárania sa aj smerom na východ je zatiaľ
v
štádiu proklamácie bez hlbších a
najmä hmatateľných vý-
sledkov,
ktoré by mali vplyv aj na zamestnanosť nášho regió-
nu.
Aj
z uvedeného dôvodu, ak vláda Slovenskej republiky
považuje
tento región za perspektívny, navrhujem, aby sa ním
zaoberala
osobitne a prijala také kroky, ktoré
budú výsled-
kom
aktívnej politiky zamestnanosti, a nie
zvyšovaním počtu
osôb,
ktorým sa má vyplácať podpora v
nezamestnanosti alebo
sociálna
výpomoc. Ak poloha regiónu predurčuje charakter je-
ho
využitia, treba otvoriť hranice, aby sa zvýšenou prie-
chodnosťou
vytvárali následné ekonomické
stimuly. Bez kom-
plexného
posúdenia tejto otázky nie je možné uvedený stav
riešiť.
V tejto súvislosti si vás dovoľujem
požiadať o zodpove-
danie
nasledovných otázok, ktoré sú predmetom mojej interpe-
lácie.
1. Považuje váš rezort za potrebné
zaoberať sa regiónmi
s
najväčšou mierou nezamestnanosti osobitne, a takto zároveň
prijať
aj osobitné postupy ich riešenia?
2. Je
podľa vášho názoru možné tento
stav riešiť bez
súčinnosti
s ostatnými rezortmi?
3. Počíta váš rezort s konkrétnymi
opatreniami v oblas-
ti
aktívnej politiky zamestnanosti aj s regiónom Medzibodro-
žia?
Ak áno, o aké opatrenia ide a kedy možno očakávať ich
realizáciu
a najmä konkrétny dosah na stav zamestnanosti?
Ďalšiu interpeláciu adresujem pánu ministrovi financií
Slovenskej
republiky.
Vážený pán minister financií, dovoľujem
si vás interpe-
lovať
vo veci zjednotenia postupu pri
delimitácii nehnuteľ-
ného
majetku z vlastníctva Slovenskej republiky do vlastníc-
tva
obcí na základe zákona číslo 138/1991 Zb. o majetku obcí
v
znení neskorších predpisov. Rezort ministerstva financií
sa
v rámci svojej pôsobnosti podieľa na metodickom riadení
okresných
úradov, ktoré zabezpečujú aj delimitáciu majetku
z
vlastníctva Slovenskej republiky do
vlastníctva jednotli-
vých
obcí. Prijatím zákona číslo 138/1991 Zb. o majetku obcí
s
účinnosťou od 1. mája 1991 sa určili
veci, ktoré sa dňom
účinnosti tohto zákona stávajú vlastníctvom
obcí. Ide tak
o
veci hnuteľné, ako aj o veci nehnuteľné.
Vzhľadom
na menej problematický
charakter hnuteľných
vecí
sa v tejto oblasti nevyskytli problémy majúce všeobecný
charakter a
odôvodňujúce prijatie príslušných
opatrení.
Značný
problém po štyroch rokoch činnosti tohto zákona má
však
problematika stanovenia nehnuteľného
majetku, ktorý sa
stáva
vlastníctvom obce. Citovaný zákon
vo svojom § 2 ods.
1
jednoznačne stanovil, že do
vlastníctva obcí prechádzajú
z
majetku Slovenskej republiky veci, ku
ktorým ku dňu účin-
nosti
osobitného právneho predpisu patrilo
právo hospodáre-
nia
národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú.
Z výkladu tohto ustanovenia vyplýva,
že majetkom obce
by
sa mali stať nehnuteľné veci, ktorých vlastníkom bol čes-
koslovenský
štát, okresný národný výbor alebo československý
štát v správe
príslušného odboru rady
okresného národného
výboru.
Nakoľko rozsah a najmä identifikovanie
podstaty ne-
hnuteľného
majetku je značne problematické,
delimitácia ne-
hnuteľných
vecí z vlastníctva Slovenskej
republiky, vykoná-
vaná
prostredníctvom okresných úradov so zapojením aj pozem-
kových úradov,
do vlastníctva obcí
sa značne predĺžila,
a
k dnešnému dňu je ešte veľa obcí, ktoré túto delimitáciu
nemajú
uzavretú.
Značný
chaos tohto stavu vniesol Slovenský pozemkový
fond Slovenskej
republiky Bratislava, ktorý si uplatňuje
vlastnícke právo na
majetok, ktorý podľa vyššie
citovanej
právnej úpravy sa
dňom účinnosti zákona, t.j. od 1. mája
1991, už stal
majetkom jednotlivých obcí.
Situácia vyzerá
asi
tak, že ten, kto si dal tieto veci do
poriadku skôr, sa
už
stal aj faktickým vlastníkom týchto
vecí. To znamená, že
má
k dispozícii aj príslušné listy
vlastníctva, môže sa te-
šiť
v porovnaní s tým, na koho sa až teraz dostalo z rôznych
dôvodov.
Je to stav, ktorý v žiadnom prípade nie je možné
prisúdiť
vzťahom, aké majú existovať
v štáte deklarujúcom
vládu
zákonom najmä vtedy, ak sa takýchto vecí dopúšťajú or-
gány
štátu, ktorým je Slovenský pozemkový fond Bratislava.
Na
príklade, ktorý si vám dovoľujem predložiť, chcem
preukázať,
kam až vedie tento stav a aké problémy
s tým sú-
visiace
nás budú čakať, pokiaľ tento stav nebude možné vy-
riešiť.
Obec Dobrá má postavenú budovu obecného úradu na po-
zemku,
ktorá podľa pozemno-knižnej vložky
číslo 184 sa dňa
18. 2.
1958 stala vlastníctvom československého štátu
v
správe pôdohospodárskeho odboru rady ONV Kráľovský Chlmec.
Ide
o zastavanú plochu s výmerou 1165 m2. Na základe listu
vlastníctva číslo 2
vyplýva, že aj uvedená
parcela bola
vlastníctvom
československého štátu ONV Trebišov. Na základe
dokumentov
predložených Slovenským pozemkovým fondom Bratis-
lava
v roku 1994 sa vlastníkom aj tejto parcely stal Sloven-
ský
pozemkový fond Bratislava. Za
tohto stavu si obec bude
musieť
pred začatím prístavby obecného úradu
odkúpiť od po-
zemkového
fondu pozemok, na ktorom stojí obecný úrad už vyše
20
rokov.
V rámci
delimitácie svojho majetku si
obec chcela aj
túto
parcelu previesť, ale v danom prípade to už nie je mož-
né.
Nasledovným krokom obce bude podanie návrhu na súd o ur-
čenie
vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko
táto
sa zo zákona už stala vlastníctvom obce v čase jej pre-
vodu
do vlastníctva Slovenského pozemkového
fondu Bratisla-
va.
Zastávam
jednoznačné stanovisko, že v
danom prípade
došlo zo strany
Slovenského pozemkového fondu k
porušeniu
zákona,
tak ako v mnohých iných prípadoch, v ktorých si Slo-
venský
pozemkový fond uplatnil vlastnícke právo na nehnuteľ-
ný
majetok, ktorých správu vykonávali poľnohospodárske odbo-
ry
rady národných výborov.
Nepovažoval by som za potrebné
vás
o tejto veci informovať, ak by išlo iba o ojedinelé prí-
pady, ale takýchto prípadov je v okrese Trebišov
značné
množstvo a ich
riešenie si vyžaduje
komplexnosť prístupu
k
tejto problematike. V tejto súvislosti si vám dovoľujem
v
rámci interpelácie položiť niekoľko otázok.
1.
Aké stanovisko zaujíma vaše ministerstvo vo veci
stanovenia
vlastníka nehnuteľných vecí, ktorých právo hospo-
dárenia
vykonávali bývalé národné výbory podľa
vyššie cito-
vanej
právnej úvahy?
2. V akom zmysle boli inštruované okresné
úrady vo veci
delimitácie nehnuteľného majetku Slovenskej republiky do
vlastníctva
obcí v týchto prípadoch?
3.
Za účelom odstránenia tohto stavu nepovažuje vaše
ministerstvo
za nutné vstúpiť do rokovania so Slovenským po-
zemkovým
fondom Bratislava a odstrániť tieto rozpory, prí-
padne
zapojiť aj Úrad geodézie, kartografie a
katastra Slo-
venskej
republiky?
4. Porušením zákonov v tejto situácii sa
doposiaľ neza-
oberala
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky?
Ďalšiu interpeláciu mám na pána ministra dopravy, pôšt
a
telekomunikácií.
Vážený pán minister, dovoľujem si
vás interpelovať vo
veci
podpory rozvoja kombinovanej dopravy s
hlavným dôrazom
na
ďalšie využitie existujúcich kapacít
obcí Dobrá a Čierna
nad
Tisou. Programové vyhlásenie vlády
Slovenskej republiky
v
časti Doprava a spoje deklaruje záujem
na využití geogra-
fickej polohy Slovenska s vytvorením štartovacej
základne
pre rozvoj
obchodných vzťahov medzi
východom a západom.
V
oblasti železničnej dopravy bude vláda
vytvárať podmienky
na lepšie využívanie tohto druhu dopravy
vzhľadom na jej
ekologické
prednosti.
V zmysle
tejto deklarácie by okolie
Čiernej nad Tisou
s
už vybudovanými kapacitami malo mať významné postavenie aj
z
hľadiska podpory rozvoja kombinovanej dopravy so zavedením
systému
objednávok výkonov vo verejnom záujme
na realizáciu
nových
systémov kombinovanej dopravy. Železničná doprava pre
širšie
okolie Čiernej nad Tisou mala v posledných tridsia-
tich
rokoch významné postavenie aj z
hľadiska zamestnanosti
občanov. Posledné tri roky pokračuje tendencia
znižovania
počtu
zamestnancov aj v dôsledku
privatizácie, čo má značný
vplyv
aj na celkovú sociálnu situáciu tu bývajúcich občanov.
Kombinovaná
doprava z hľadiska budúcnosti tejto v
minulosti
takej
významnej prekládkovej stanice predstavuje prvok, kto-
rý
môže mať ďalekosiahly význam aj pre zamestnanosť občanov.
V
tejto súvislosti si vám dovoľujem položiť niekoľko otázok.
1. V rámci podpory rozvoja kombinovanej dopravy počíta
váš
rezort s konkrétnymi krokmi aj investičného charakteru
v
železničnej prekládkovej stanici Čierna nad
Tisou a na
termináli
kombinovanej dopravy Dobrá?
2. Ak sa počíta s krokmi uvedenými v bode 1, o aký fi-
nančný objekt by
išlo v najbližších dvoch rokoch, o
aký
predpokladaný
objem výkonov by malo ísť?
3. Aké ďalšie kroky sú nutné, aby sa
kombinovaná dopra-
va
rozbehla a mala konkrétny dosah aj na
zamestnanosť obča-
nov
okolia?
4. V
ktorom roku počíta váš rezort
s využitím vyššie
uvedených
kapacít v rámci kombinovanej dopravy?
Poslednú interpeláciu mám na pani
ministerku školstva
a
vedy Slovenskej republiky.
Vážená pani ministerka, vaša odpoveď zo
dňa 4. apríla
1995 na moju
interpeláciu vo veci dobudovania základných
škôl
v Kráľovskom Chlmci a Veľkých Kapušanoch, ktoré sa rea-
lizujú
v rámci bývalej komplexnej bytovej výstavby, je ne-
konkrétna.
K povinnosti financovania rozostavaných
objektov
zo strany miest a obcí, na ktoré prešlo investorstvo, je
potrebné uviesť,
že ak súčasný rozpočet miest
Kráľovský
Chlmec
a Veľké Kapušany sa pohybuje okolo 15 miliónov Sk, je
iluzórne od týchto
miest očakávať, aby z vlastných pros-
triedkov
investovali do týchto objektov vyše 40 miliónov Sk.
Dokončenie
týchto objektov za pomoci štátu je v danom čase
nevyhnutnosťou.
Z uvedenej odpovede vyplýva eminentný záujem
vášho
rezortu o urýchlené dokončenie uvedených stavieb, ale,
bohužiaľ,
neuviedli ste, na ktorom mieste sú uvedené objekty
vo
vašom zozname, ktorý predkladáte podľa naliehavosti po-
treby
výstavby rezortu MDSVP SR.
V
tejto súvislosti vás
opätovne interpelujem vo veci
predloženia
poradia naliehavosti potreby výstavby
jednotli-
vých
škôl s presným vyznačením dvoch uvedených rozostavaných
objektov
zo strany vášho rezortu.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Komlósy a
pripraví sa
pán
poslanec Pavel Koncoš z SDĽ.
Poslanec Zs. Komlósy:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážené kolegyne,
kolegovia,
tak ako som tu už uviedol v
predchádzajúcom bode, chcem
reagovať
na odpoveď, ktorú som dostal od ministra kultúry,
a
súčasne chcem spresniť a doplniť svoje otázky, na ktoré
som
v tej odpovedi nedostal odpoveď.
K veci
reštitúcie nehnuteľnosti na
ulici Bélu Bartóka
číslo
20 v Rimavskej Sobote chcem poznamenať:
S uspokojením
konštatujem, že vďaka
interpelácii došlo k
náprave v tom
zmysle,
že si osvojili moje stanovisko, a to - citujem: "aby
postupovali
v zmysle právoplatného rozhodnutia súdu, nakoľko
oprávnenosť reštitučného nároku je oprávnený posúdiť len
súd". Stanovisko Ministerstva kultúry Slovenskej republiky
vyjadrené
vaším listom kvitujem o to viac, že
v Gemerskom
múzeu
sa dlhší čas povrávalo o údajnom vyjadrení vedúceho
predstaviteľa organizácie, že bývalý riaditeľ múzea
umelo
predlžoval
súdny spor, a prípadné náklady s tým spojené by
mali
byť zosobnené v jeho neprospech.
Vážený pán minister kultúry, nedali ste
však odpoveď na
otázku,
či vydanie nehnuteľnosti
iniciovalo vaše minister-
stvo.
Ak áno, prečo? Na základe vašej
odpovede a niektorých
nových
skutočností spresňujem túto otázku
takto: Na základe
čoho
dospelo Gemerské múzeum a ministerstvo
kultúry k záve-
ru, že napriek
predchádzajúcemu postupu múzea,
ktoré bolo
odobrené i
ministerstvom kultúry, a neuzavretému súdnemu
sporu podpíše dohodu o vydaní nehnuteľnosti?
Ďalej otázku
doplním o ďalšiu:
Kto inicioval rokovanie na
ministerstve
kultúry,
výsledkom ktorého bola podpísaná dohoda o vydaní?
Zároveň
vás žiadam, aby ste presne uviedli deň rokovania,
lebo
v liste uvádzate, že bolo v januári tohto roku.
Na záver podotýkam, že ma udivuje skutočnosť, že navr-
hovateľku
zastupovala pri tomto právnom akte právnička, kto-
rej,
ako aj vy uvádzate, bolo poverenie zastupovaním zrušené
ešte v júni
1994. Čo ju asi motivovalo, aby napriek tomu
o
pol roka neskoršie vystupovala ako právny zástupca?
K druhej
problematike, k odvolaniu
bývalého riaditeľa
múzea,
chcem uviesť: Vaše stanovisko obsahuje množstvo zavá-
dzajúcich tvrdení, bolo by zdĺhavé všetky
vyvrátiť, resp.
uviesť ich
na správnu mieru,
na niektoré však musím aj
z
tohto fóra reagovať. Píšete -
citujem: "Je zaujímavé, že
absolútna väčšina novoprijatých pracovníkov bola maďarskej
národnosti. Na túto
situáciu poukazovali viaceré
subjekty
nielen
v múzeu, ale aj v zastupiteľských orgánoch v Rimav-
skej
Sobote." Pán minister, odporúčam
vám, aby ste si pre-
študovali
záznamy z vyšetrovania z novembra 1992. Kto a na
čo
poukazuje, resp. koho a prečo udáva, je vecou zámeru, ve-
domia
a svedomia dotyčnej osoby. Nájdeme medzi nimi i teraj-
šiu
poverenú riaditeľku. Vy ako
minister sa máte spoliehať
na
záznam, ktorý vyhotovil odbor rezortnej kontroly Minis-
terstva
kultúry Slovenskej republiky.
Pre vašu informáciu si dovoľujem uviesť,
že k 3. januá-
ru
1995, t. j. ku dňu odvolania riaditeľa, zo 14 kmeňových
pracovníkov
múzea bolo 8 maďarskej a 6 slovenskej
národnos-
ti.
Táto štatistika však môže byť interpretovaná aj takým
svojráznym
spôsobom, ako to urobila lektorka
Gemerského mú-
zea.
Ona totiž vykazuje len 2 Slovákov. Kolegyne, ktoré majú
muža
Maďara, pokladá verejne za poloslovákov. Nie je však
konzekventná
voči sebe, lebo neurobí tak v prípade ďalších
dvoch
kolegýň maďarskej národnosti, ktoré majú muža Slováka,
kolegyne Maďarky, ktorá ma muža Čecha, kolegyne
Slovenky,
Rómky, ktorá ma
muža Maďara Róma, alebo
kolegyne, ktorá
pochádza
zo zmiešaného manželstva. Takéto rasistické pochúť-
ky
sú prítomné v kultúrnej organizácii, podliehajúcej priamo
pod
riadiacu pôsobnosť ministerstva
kultúry. Sotva bude ná-
hoda, že prvým
rozhodnutím poverenej pani
riaditeľky bolo
znovuprijatie
uvedenej lektorky.
Vážený pán minister, ak si myslíte, že
uvedenú lektorku
zaiste neprijal do
múzea odvolaný riaditeľ,
obviňovaný od
svojho
nástupu do funkcie z nacionálnej zaujatosti,
tak ne-
myslíte
správne. Ju, ako aj pani Horváthovú, Turoňovú, či
Lyndišovú,
prijal práve bývalý riaditeľ. Môžete mi konkreti-
zovať,
pán minister, kedy a kým bolo poukázané
na predmetné
otázky
v zastupiteľských orgánoch v Rimavskej Sobote?
V
súvislosti s vašou ďalšou poznámkou sa
pýtam, odkedy
a
v zmysle ktorého zákona bol povinný bývalý riaditeľ vyžia-
dať
súhlas ministerstva kultúry, aby mohol
istý čas vykoná-
vať
neuvoľnenú funkciu zástupcu
primátora? Je prinajmenšom
prekvapujúce
vaše vyjadrenie, že v čase zistenia tejto zá-
važnej situácie, že teda bývalý riaditeľ
vykonáva funkciu
zástupcu
primátora, bol vyslovený návrh ministra
kultúry na
odvolanie
z funkcie. A komuže mal byť predložený
takýto ná-
vrh?
Že by boli pôsobili akčné päťky na
úrovni okresu už aj
v
tom čase?
Nehovoríte pravdu, pán minister, že z
uvedených dôvodov
bola
bývalému riaditeľovi krátená odmena na rok 1993. Žiadne
takéto rozhodnutie
nebolo riaditeľovi doručené.
Naopak,
oproti
roku 1992 dostal odmenu zvýšenú o 2500 korún, a to
-
citujem z toho listu, ktorý
podpísal ešte pán Slobodník,
vtedajší minister kultúry: "Priznávam vám za
obdobie roku
1993
odmenu vo výške 10 000 korún za výrazný osobný podiel
na
prácach súvisiacich s vedeckovýskumnou činnosťou, s doku-
mentáciou a správou
zbierok, ako aj s prezentáciou múzea
v
zahraničí." Toto zdôvodnenie je
zároveň razantnou odpove-
ďou
na vaše tvrdenie, že - citujem: "Prevažnú časť svojho
pracovného
času viazal bývalý riaditeľ na plnenie úloh, kto-
ré
mu vyplývali z funkcie zástupcu primátora, resp. stav,
ktorý
menovaný uplatňoval, bol väčšmi deklaráciou politickej
práce,
ako práca štatutára rezortnej kultúrnej organizácie."
Uvedené podčiarkuje i vaše stanovisko k dôvodu odvola-
nia
doktora Kováča v marci roku 1994.
Píšete: "Menovaný to-
tiž
sústavne porušoval svoje vyhlásenie o tom, že nebude vy-
konávať politickú
prácu, navyše motivovanú krokmi, ktoré
vytvárali
v regióne Gemera nežiaduce národnostné napätie."
Jasná
reč, je zbytočne k tomu čokoľvek dodať, vari iba jednu
poznámočku.
Pri konfrontácii tohto vášho stanoviska
s vaším
stanoviskom
vyjadreným v odpovedi na petíciu pracovníkov Ge-
merského
múzea zo dňa 13. januára 1995 došlo k výraznému po-
sunu,
ba povedal by som, k zásadnej zmene. Tam totiž o akti-
vitách
bývalého riaditeľa vo verejnom živote
ako dôvodoch
odvolania niet
ani zmienky. Pravda,
odborné dôvody boli
v
mojej interpelácii vyvrátené. Práve tieto mimopracovné ak-
tivity
boli tŕňom v oku. Doktor Kováč sa síce
vzdal funkcie
zástupcu
primátora k 31. augustu 1993, dokonca i členstva
v
mestskej rade, no
svoje názory i
naďalej prezentoval
i
prezentuje na pôde mestského zastupiteľstva.
Vážený pán minister, som nútený rozhodne
odmietnuť vaše
vyjadrenie, že
petícia 15 pracovníkov
Gemerského múzea,
v
ktorej protestujú proti povereniu pani Bornajovej dočasným
vedením
múzea - citujem z vašej odpovede: "bola riadne vyba-
vená
a nič nemení na tejto skutočnosti, že
sa namiesto ori-
ginálu
použila kópia". Je to
dezinformácia, ak nechcem po-
užiť
hrubšie slová. Ministerstvo kultúry dodnes nezabezpeči-
lo,
aby odpoveď na petíciu bola doručená alebo odovzdaná pi-
sateľom
petície.
Svoje otázky teda z predchádzajúcej interpelácie zopa-
kujem:
Kto podpísal vo vašom mene odpoveď na
petíciu zo dňa
11.
januára 1995 pod číslom MK 62/95-1? Kedy zabezpečíte,
aby
vaša odpoveď na petíciu, originál toho
listu, bola odo-
vzdaná
zástupcom petície?
No a
na záver posledné dva odseky
chcem citovať celé:
"Napokon následný
surový fyzický útok bývalého riaditeľa
doktora
Štefana Kováča zameraný na osobu štatutárnej pred-
staviteľky
organizácie len dokazuje jeho nespôsobilosť vyko-
návať
takúto funkciu. Prípad pokladám za uzavretý, fyzickú
inzultáciu s následnou
ujmou na zdraví
(práceneschopnosť)
riaditeľky magistry
Svetlany Bornajovej rieši
príslušný
súd."
Pán minister, nekvalifikujte incident,
ktorý sa odohral
medzi
bývalým riaditeľom a poverenou
riaditeľkou. Jeho kva-
lifikáciu
ponechajte kompetentným orgánom. Denník
Slovenská
republika, odkiaľ zrejme svoje informácie čerpáte,
zatiaľ
takéto
kompetencie nemá. Po tom všetkom, čo
som uviedol, už
nemôže
byť prekvapením pre nikoho, že vy, pán minister, si
prejudikujete
dobre že nie rozhodnutie súdu, hoci
prípad je
tohto
času len v štádiu vyšetrovania, ktoré vykonáva obvodné
oddelenie
Policajného zboru. Ak vaše stanovisko
beriem váž-
ne,
nevyhneme sa obave o opakovanie sa histórie v podobe po-
liticky motivovaného koncepčného procesu, výsledok ktorého
vopred
poznajú jeho iniciátori.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Koncoš z
SDĽ. Pripraví
sa
pán poslanec Anton Juriš.
Poslanec P. Koncoš:
Vážený pán podpredseda,
vážení členovia vlády,
vážená Národná rada,
vážení hostia,
o
okrese Rimavská Sobota, v ktorom aj
sám žijem, sa
v
súvislosti s jeho celkovým zaostávaním,
ale aj nelichoti-
vou
najvyššou nezamestnanosťou v rámci Slovenska, pohovorilo
a,
bohužiaľ, len pohovorilo, viac ako dosť. Projekty rozvoja
okresu
a prekonania jeho zaostalosti sa ako na bežiacom páse
chrlili
za socializmu, chrlia sa po prevrate a
naposledy aj
súčasná
vláda Slovenskej republiky prijala príslušné uznese-
nie.
Na škodu veci kvalitné a kvalifikovane vypracované pro-
jekty,
zámery a opatrenia nikdy neboli a, žiaľ, nie sú kryté
ani
teraz tým najdôležitejším -
financiami. Tak je to aj
v
oblasti školstva, kde sú už
niekoľko rokov rozostavané
základné
školy v Rimavskej Sobote, Hnúšti,
Hrnčiarskych Za-
lužanoch,
a na realizáciu investičných zámerov i neinvestič-
né
opatrenia treba v okrese 51,5 milióna
Sk. Na rok 1995 je
zatiaľ
prísľub ministerstva školstva na riešenie havarijných
opatrení
v hodnote jedného milióna korún a ústny
prísľub na
financovanie rekonštrukcie základnej školy v
Hrnčiarskych
Zalužanoch.
Ak
dovolíte, konkrétne požiadavky
okresu v oblasti
školstva
rozvediem podrobnejšie.
V Rimavskej Sobote je rozostavaná
16-triedna základná
škola
na sídlisku Západ. Rozostavaná je od roku 1989 na rie-
šenie
mimoriadne nepriaznivej situácie v
priestorových pod-
mienkach
základného školstva v meste. Preplnenosť doteraj-
ších
kapacít sa rieši dočasným užívaním objektov kasární Ar-
mády Slovenskej
republiky. Práve táto rozostavaná stavba
základnej
školy na sídlisku má stav komplexne
riešiť. Dopo-
siaľ
mesto Rimavská Sobota ako investor stavby prevzalo úver
v
roku 1993 vo výške 5 miliónov Sk, v roku 1994 vyčlenilo zo
svojho rozpočtu 4
milióny Sk. Viac úverov nie je schopné
získať,
vlastné zdroje mesto nemá. Potreba na
sprevádzkova-
nie
učebňových častí k 1. 9. 1995 je 18 miliónov Sk.
V 10-triednej základnej škole na sídlisku
Centrum Hnúš-
ťa boli ukončené k 1. 9. 1993 kmeňové učebňové časti bez
akéhokoľvek
zázemia, teda bez odborných učební,
telocvične,
bez
stravovacej základne. Na celkové
ukončenie areálu školy
je
potrebných 12,3 milióna Sk. Z piatich akcií na racionali-
záciu
spotreby paliva a energie boli zatiaľ schválené len
dve.
Neboli potvrdené tri stavby, a to
plynofikácia Základ-
nej
školy Klenovec, Relaxcentrum v Rimavskej Sobote a Zá-
kladná
škola Tornaľa. Celková potreba na tieto
akcie je 3,4
milióna
Sk. Prestavba objektov bývalého areálu SOUP Rimavská
Sobota
pre učebne Osobitnej školy
Rimavská Sobota. K 1. 7.
1994
Školská správa v Rimavskej Sobote prevzala bezplatne od
Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky
bývalý
areál Stredného
odborného učilišťa poľnohospodárskeho na
riešenie
priestorových problémov špeciálneho školstva v mes-
te
Rimavská Sobota. Na adaptáciu a rekonštrukciu tejto budo-
vy
treba prestavať v rokoch 1995-1996 3
milióny Sk, z toho
2
milióny v roku 1995. Zatiaľ táto stavba nie je zahrnutá
v
rozpise stavieb z ministerstva školstva.
V Hrnčiarskych Zalužanoch sa deti učia vo
viac ako sto-
ročnej
budove, postavenej z nepálenej tehly,
teda z váľkov.
Strecha
je takmer prelomená. Rieši sa rekonštrukcia a do-
stavba
tejto školy. Na realizovanie týchto prác treba na rok
1995
minimálne 5 miliónov Sk. Zatiaľ, ako som spomínal, je
len
ústny prísľub.
No a na stavby havarijného charakteru
treba na neinves-
tičné
práce 12,5 milióna Sk, 1 milión na investičné akcie.
Obraciam
sa s interpeláciou na Ministerstvo školstva
Slovenskej
republiky, aby prehodnotilo svoje pôvodné rozhod-
nutie a schválilo
v zozname financových
stavieb a rekon-
štrukcií
škôl aj uvedené stavby a rekonštrukcie v okrese Ri-
mavská
Sobota. Očakával by som, že urobilo by tak aj bez in-
terpelácie,
navyše aj preto, že pán Chamula,
súčasne vedúci
Úradu ministerstva školstva, je tiež
obyvateľom Rimavskej
Soboty
a rodákom z Hnúšte.
Žiadam tiež zdvorilo predsedu vlády
Slovenskej republi-
ky
pána Mečiara, aby sa v súlade s uznesením vlády Sloven-
skej
republiky na riešenie problematiky rozvoja okresu dofi-
nancovala výstavba a
rekonštrukcia škôl v okrese
Rimavská
Sobota.
Očakávam, že členovia vlády Slovenskej republiky bu-
dú
čestne plniť sľuby dané pri prerokovaní
opatrení na roz-
voj okresu Rimavská Sobota a chlapsky
dodržia slovo. Tým
prispejú
nielen ku skvalitneniu
výchovno-vzdelávacieho pro-
cesu, ale
pomôžu vytvoriť i
nové pracovné príležitosti
v
stavebných organizáciách okresu a po
ukončení aj pri pre-
vádzkovaní
škôl.
Už
teraz si dovoľujem
poďakovať za aktívne riešenie
úloh
spojených s rozvojom okresu Rimavská Sobota dvom minis-
terstvám,
a to Ministerstvu životného prostredia
Slovenskej
republiky
a Ministerstvu pôdohospodárstva
Slovenskej repub-
liky.
Prítomným ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne, pán poslanec. Slovo má pán poslanec An-
ton
Juriš a pripraví sa pán poslanec Michal Benčík.
Poslanec A. Juriš:
Ďakujem za udelené slovo. Moja interpelácia smeruje na
ministra
hospodárstva pána Duckého. Viem, že v
rámci riade-
nia
ministerstva hospodárstva je len malá
časť náplne práce
ochrana spotrebiteľa, ale pre občana kupujúceho
spotrebný
tovar
sú to veľmi dôležité aspekty spokojnosti. Mám na mysli
konkrétne
neporiadok v zálohovaní a spätnom výkupe
vratných
obalov,
najmä fliaš zo skla i z plastikových
materiálov. Sú
tu
rôzne praktiky obchodu, ktorými
komplikujú plynulý výkup
zálohovaných
fliaš. Napríklad vydávajú lístočky s
pečiatkou
obchodu
a zálohovanú fľašu môžete vrátiť len v tom istom ob-
chode.
Napríklad cestujem do Košíc, kúpim si
malinovku, mu-
sím
ísť späť do Bratislavy, aby som ju mohol vrátiť, alebo
niesť
ju prázdnu do Bratislavy. Samozrejme, že to komplikuje
život.
Sú aj rozličné ceny za taký istý obal v rozličných
obchodoch.
Keď ho chcete vrátiť, dali ste
zálohu 4 Sk, ale
vykúpia
vám ju za 1 Sk. Samozrejme, že
rozdiel si necháva
obchodník. Niektorí to
robia dokonca úplne vedome.
Napíšu
ceduľu:
"Fľaše u nás nekúpené vykupujeme len po 1 Sk."
Tento neuspokojivý stav v obaloch má niekoľko dôsled-
kov.
Je to v prvom rade nespokojnosť ľudí. Oberajú ich o pe-
niažky,
čiže nie sú to zálohované peniaze, ale
doslova majú
z
toho kšeft. Veľmi mnoho obalov
končí na smetisku, čím si
plníme
naše skládky, ale na druhej strane je potrebná zase
výroba
nových obalov a tým aj zdroje energie, a to znečisťu-
je
naše životné prostredie. Moje otázka
znie, ako bude túto
situáciu
riešiť ministerstvo hospodárstva, a chcel by som aj
termín
vyriešenia tejto nepriaznivej situácie.
Druhá interpelácia smeruje na ministra vnútra pána Hu-
deka.
Často cestujem autom, a ako spomínal nedávno pán Mo-
ric,
že na našich cestách nie je všetko v poriadku, k tomu
sa úplne pripájam. Pozorujem veľmi agresívny
spôsob jazdy
najmä
vodičov rýchlych, nových, moderných automobilov. Podľa
mojich
odhadov na diaľnici, keď idem 90-kilometrovou rých-
losťou, len
tak švihnú okolo
mňa, určite 180
aj
200-kilometrovou
rýchlosťou. Nie je to nejaký zdroj na dopl-
nenie
štátnych financií? A pritom je to skutočne nebezpečné,
a
koľko nehôd sa stáva.
Druhá
záležitosť ohľadom ciest je to, že
veľmi veľa
dopravných tabúľ, značení popri cestách je
prestrieľaných
strelnými
zbraňami. Čiže v tomto prípade vodiči alebo ľudia,
ktorí
sedia v aute, za jazdy strieľajú a majú
cvičnú strel-
nicu
na našich cestách. Je pochopiteľné, že
je to veľmi ne-
bezpečné
aj pre niektorých iných účastníkov
cestnej premáv-
ky alebo ľudí, ktorí sa nachádzajú v blízkosti. Nehovorím,
že
takíto umelci strieľajú aj po zveri z
jazdiacich áut po-
pri
cestách. Čiže otázka znie,
čo spravilo ministerstvo
vnútra
na zlepšenie tohto nepriaznivého stavu a bezpečnosť
občanov
na cestách Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne. Slovo má pán
poslanec Benčík z SDĽ.
Pripraví
sa pán poslanec Ľudovít Černák z DÚ.
Poslanec M. Benčík:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister Baco,
v
zmysle § 80 ústavy si dovoľujem obrátiť sa na vás
a
požiadať o vykonanie opatrení zameraných na účinnejšiu
ochranu pôdneho fondu. Je všeobecne známe,
že v dôsledku
spoločensko-ekonomického rozvoja aj
v Slovenskej republike
ubúda
pôdny fond. Na obyvateľa pripadá sotva 0,28 ha ornej
pôdy.
Aj preto príslušné právne normy, konkrétne zákon číslo
307/1992
Zb., vládne nariadenie číslo 19/1993 Z. z. vymedzu-
jú
zásady a podmienky vyňatia z pôdneho fondu tak, aby sa
zabezpečila
jeho racionálna ochrana.
S uznaním konštatujem, že ministerstvo
pôdohospodárstva
ako
ústredný orgán štátnej správy podľa mne dostupných po-
znatkov
dbá v tomto smere o zachovanie litery zákona. Viace-
ré
orgány špecializovanej, ale aj
všeobecnej štátnej správy
však
v rozhodovaní o vyňatí pôdneho fondu často postupujú
benevolentne,
účelovo a v rozpore so zákonom.
Na vašom ministerstve pod číslom 6694 je
vedený prípad,
ktorý
ste skúmali v rámci mimoodvolacieho konania
a správne
ste
zrušili rozhodnutie Okresného úradu v Leviciach a Obvod-
ného
úradu v Leviciach, referátu
regionálneho rozvoja úseku
poľnohospodárstva,
ktoré sa týkalo vyňatia pôdneho fondu
na
výstavbu
skládky v Kalnej nad Hronom. Napriek tomu, že vý-
stavba
skládky zaberá 16,6 ha kvalitnej ornej
pôdy, obvodný
úrad,
aby vyšiel v ústrety investorovi, vyňal a spoplatnil
len
3,24 ha a uznal účelovú rebonifikáciu. A tieto veľmi vý-
hodné
poplatky investor doteraz ani
neuhradil. V danom prí-
pade
ide o niekoľko desiatok miliónov Sk.
Uvedomujem si, že vyňatá hodnota pôdneho fondu sa nedá
peňažne
vyjadriť, ale benevolentnosť pri vymeriavaní a vymá-
haní
stanovených poplatkov nie je v súlade s
verejným záuj-
mom
a je príkrym porušovaním platných právnych noriem. Odpo-
rúčam,
vážený pán minister, doviesť tento konkrétny prípad
do
úspešného konca tak, aby sa správne stanovili poplatky
a
trvalo sa na ich úhrade, aj keď ide
sčasti o zahraničného
investora,
a zároveň vykonať opatrenia, aby príslušné orgány
štátnej správy, mám
na mysli obvodné a okresné úrady, na
úseku ochrany pôdneho fondu postupovali
dôsledne v súlade
s
platnými právnymi predpismi.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Černák. Neuvádzam
už ďalšieho, pretože sa blíži termín ukončenia
rokovania,
len
by som chcel upozorniť, že ešte na konci vystúpi predse-
da
výboru pán Tkáč s informáciou o postupe zajtra.
Prosím, slovo má pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predsedajúci,
vážené členky a členovia slovenskej
vlády,
mám jednu interpeláciu
a jednu pripomienku v zmysle
§
91 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku. Moja interpelácia
je
namierená na pána podpredsedu
vlády a ministra financií
Sergeja
Kozlíka.
Vážený pán podpredseda vlády, jedným z
najväčších prob-
lémov,
ktorý v súčasnosti trápi podnikateľov a najmä živ-
nostníkov,
je nutnosť zaviesť registračné
pokladnice. Podľa
platných
právnych noriem a najmä vyhlášky ministerstva fi-
nancií
číslo 55/1994 o povinnej evidencii
tržieb už od
1.
1. 1995 boli predajcovia a živnostníci
povinní ich za-
viesť,
ale na základe nie veľmi šikovnej novely zákona nebu-
dú
sankcie uplatňované do 31. 6. 1995. Teda všetkým, ktorí
nebudú
mať registračné pokladnice, od 1. 7. hrozí postih mi-
nimálne stotisíc Sk, až do milióna Sk. Perspektíva veľmi
hrozivá
najmä pre tých, ktorí podnikajú na hranici ekonomic-
kého
prežitia.
O tom,
koľko bankrotov hrozí, o tom,
aký je skutočný
stav
v podnikateľskom sektore, sa už
popísalo mnoho. Podni-
katelia
upozorňovali na kritickú situáciu
apelmi, organizo-
vali
protestné zhromaždenia v Žiari nad Hronom, v Lučenci,
v
Spišskej Novej Vsi, a viedli ich vo veľmi korektnom duchu,
snažili sa o
dialóg s vládou a o spoluprácu pri náprave.
Žiaľ,
vláda zostala hluchá a termín 1. 7.
1995 sa nezadrža-
teľne
blíži. Preto vás žiadam, vážený pán podpredseda vlády,
aby
ste zvážili tvrdý dosah uvedenej vyhlášky nielen na pod-
nikateľov
a živnostníkov, ale spätne aj na
slovenskú ekono-
miku.
Podľa údajov bolo na Slovensku k 31. 3.
1995 nainšta-
lovaných
asi 4 500 registračných pokladníc. To znamená, že
do
30. 6. je potrebné nakúpiť, inštalovať, oživiť a zaškoliť
ďalších
približne 220 000 registračných pokladníc.
Myslím si, že dnes je každému úplne
jasné, že od 1. jú-
la
toľko pokladníc v predajniach a v prevádzkach služieb ne-
bude.
Ako argument stačí jeden príklad. Ak si
číslo 220 000
podelíme
počtom dní do 1. júla, dostaneme cifru 4 000. To
znamená,
že 4 000 pokladní treba za jeden deň
nakúpiť, roz-
viesť,
zaktivizovať, zaučiť personál a
podobne. A to i pri
počte
niekoľkých desiatok distribučných
firiem je skutočne
nereálne.
Nakoniec svedčia o tom aj výroky samotných zástup-
cov
distribučných firiem v tlači minulý týždeň. Eventuálny
nákup
zo zahraničia je nielen nápor na slovenské devízové
rezervy,
ale je v priamom rozpore s programovým vyhlásením
vlády,
ktoré hovorí o podpore domácej výroby a
domácich vý-
robcov.
Po
konzultáciách s Úniou
živnostníkov, podnikateľov
a
roľníkov navrhujem, aby Ministerstvo financií Slovenskej
republiky
vydalo dodatok, resp. novelizovalo
vyhlášku číslo
55,
ktorá by obsahovala harmonogram zavádzania registračných
pokladníc,
prípadne aby zvolilo iný legislatívne
vhodný po-
stup
tak, aby k 1. júlu 1995 bola povinnosť evidovať tržbu
elektronickou registračnou pokladnicou platná pre všetky
podnikateľské
subjekty, kde mesačný obrat presahuje milión
korún.
To je denná tržba okolo 40 000 až 50 000 korún. Len
na porovnanie
uvádzam, že do
tohto okruhu padnú všetky
väčšie predajne v
každom, aj menšom meste, ba dokonca aj
stredné
predajne na väčších dedinách.
Zároveň navrhujem, aby od 1. júla 1996 bola povinnosť
evidovať
tržbu elektronickou pokladnicou pre
všetky ostatné
podnikateľské
subjekty, pre ktoré to zo zákona vyplýva.
A po tretie navrhujem, aby od povinnosti viesť eviden-
ciu
tržieb elektronickou registračnou pokladňou boli oslobo-
dené
prevádzky, kde mesačný obrat nepresahuje 100 000 korún,
predovšetkým
drobní podnikatelia, holiči, kaderníčky, oprava
obuvi.
Tí, ktorí z vás sa pokúšajú dať sa v
centre mesta o-
strihať, alebo si
dať opraviť topánky,
pochopia, že toto
podnikanie
je na hranici prežitia a pokladnica by ich zloži-
la.
Zavedením tohto harmonogramu sa poskytne primeraný čas
nielen
pre potenciálnych príjemcov pokladníc
na ich prípra-
vu,
ale predovšetkým pre domácich výrobcov, aby mohli nabeh-
núť na výrobu
našich vlastných domácich
pokladníc cenovo
podstatne
prístupnejších. Preto v závere svojej interpelácie
ešte
raz prosím pána podpredsedu vlády a ministra Kozlíka,
aby
zvážil, aký je stav, aby v tomto
nehľadal politiku, aby
vecne
rozhodol. Ďakujem pekne.
Vážený
pán predsedajúci, mám ešte jednu pripomienku.
Pôvodne som neplánoval vystúpiť, ale keď
som na schodoch
stretol
riaditeľa Slovpapu, ktorý som ako minister hospodár-
stva
považoval za jeden z najlepších slovenských podnikov,
a
keď mi tento riaditeľ povedal, že dve
hodiny sedel v kan-
celárii
pána podpredsedu Ľuptáka, a on ho neprijal, poslal
ho
preč a povedal mu, že už je rozhodnuté,
chcem interpelo-
vať
v zmysle privatizácie. Potom, ako sme
si vypočuli odpo-
vede
ako poslanci, ako môžeme interpelovať otázky privatizá-
cie?
Ak budeme interpelovať vládu, premiér nám povie tak,
ako
nám odpovedal teraz, že to nie je v pôsobnosti vlády,
a
jednou vetou nás odbaví. Ak chceme položiť otázku v zmysle
odseku
2, tá sa týka len ústredných orgánov
štátnej správy,
a
Fond národného majetku nie je
ústredným orgánom štátnej
správy.
Tu prítomní zástupcovia Národnej rady mi to skontro-
lovali
pred 10 minútami. Prakticky nemáme vplyv na to, aby
sme
sa mohli ozvať ako poslanci Národnej
rady na privatizá-
ciu.
A preto využívam jednu jedinú formu, a to je pripomien-
ka
v zmysle § 92 ods. 1 zákona číslo 44/1989 Zb. o rokovacom
poriadku,
ktorá dáva poslancom možnosť pripomienkovať čokoľ-
vek
z hospodárskeho a sociálneho života, a preto sa pýtam.
Slovpap, a. s., Bratislava, podnik,
ktorý má 37-ročnú
tradíciu,
o ktorom tu mám podrobné poklady, ale
nebudem vás
tým
zaťažovať, ktorý má 7 závodov po
Slovensku, ktorý 60 %
z
ročného objemu v rozsahu 500 miliónov Sk predáva tovar
slovenských
výrobcov, kde bola založená akciová spoločnosť
zamestnancov
skutočne ukážkovo, 51 % manažment a 49
% skoro
všetci
zamestnanci firmy, a kde bol podaný
podnet na priva-
tizáciu,
ešte v marci tohto roku Fond národného
majetku vy-
zval
predkladateľov, aby dali podklady
na informačné memo-
randum
do verejnej súťaže, bol pred týždňom
sprivatizovaný.
Bol
sprivatizovaný tak, že len 24. marca sa
v Republike ob-
javila
správa, že sa rokuje o priamom predaji.
Táto zamest-
nanecká
akciovka vôbec nebola zobraná do úvahy, hoci dala
podnet.
Zamestnancov nikto na rokovanie nepozval a rozhodnu-
tie
bolo urobené bez ohľadu na to, že tam mali žiadosť od
16.
februára 1994.
Len na informáciu uvádzam, že firma je
taká úspešná, že
vyplácala
za vlaňajší rok 50 korún dividendy na akciu. Pre
tých,
ktorým to číslo nič nehovorí, uvediem, že VSŽ vypláca-
li
9 korún na akciu, fondy v priemere okolo 25 korún. Táto
firma
bola v priamom odpredaji odklepnutá
firme SIKO. Je to
spoločnosť
s ručením obmedzeným, ktorú
stopercentne vlastní
jedna
jediná fyzická osoba, ktorá má okrem nákupu hračiek
v
registri aj prevádzkovanie hracích automatov.
Pýtam
sa pána podpredsedu Ľuptáka a robotníckych po-
slancov,
ktorých kontaktovali odborári, kde je
vaše progra-
mové
vyhlásenie, kde sú reči o čistote privatizácie, prečo
ste
ignorovali zamestnancov, prečo ste to priklepli človeku,
ktorý
prevádzkuje hracie automaty?
Stotisíckorunová spoloč-
nosť
s ručením obmedzeným kúpila podnik tak, že skoro mi-
liardovú
hodnotu kúpila za 60 miliónov a prvú splátku zapla-
tí
vo výške 6 miliónov korún. Priatelia,
komu toto poslúži?
Čo
to robíte, preboha? Viem pochopiť, že nahráte niečo svoj-
mu
človeku, ale prečo to robíte tak okato,
prečo ignorujete
vlastné
programové vyhlásenie, prečo pán podpredseda Ľupták,
ty,
ktorý nás tu všetkých poučuješ o tom, ako sme to pokazi-
li,
si nevypočul toho riaditeľa?
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Vážené kolegyne a kolegovia,
prerušujeme in-
terpelácie
vzhľadom na to, že máme rokovať do 19.00 hodiny.
Ešte jedno stanovisko vám chce sprostredkovať predseda
ústavnoprávneho
výboru pán Tkáč cez faktickú poznámku, ale
ešte
predtým sa s faktickou poznámkou hlási
podpredseda Ná-
rodnej
rady pán Ľupták.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pán Černák, bolo by lepšie, keby ste sa starali radšej
o
seba, o Ľuptáka sa vy
nestarajte. (Potlesk.) Môžete si
tlieskať,
vy toho masla máte na hlave dosť. Ľupták sa nesta-
rá
do privatizácie, to rozhodol fond a
Ľupták o tom ani ne-
vie.
Tak prečo toto hovoríte? Nezavádzajte, prosím vás, sta-
rajte
sa o seba, povedal som vám. Ak je vám
ľúto, choďte za
nimi.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Vážení kolegovia, je skutočne
čas, keď končí-
me.
Už len informácia, ktorú chce predložiť
predseda ústav-
noprávneho
výboru pán Tkáč. Prosím, pán predseda,
máte slo-
vo.
(Šum v sále.) Informoval som vás, že končíme o 19.00 ho-
dine
a že pán Tkáč ešte vystúpi.
Poslanec V. Tkáč:
Vážený pán podpredseda,
kolegyne, kolegovia,
prosím vás, keby ste mi venovali
pozornosť. Hovorím te-
raz
aj v mene alebo z poverenia ústavnoprávneho výboru. Dnes
sme
mali v podstate dve kolá rokovania o návrhu ústavného
zákona o konflikte
záujmov. Pred niekoľkými
minútami vám
rozdali
materiály. Je to dodatok k tlači
108. To je stano-
visko
všetkých výborov. Na rokovaní ústavnoprávneho výboru
sme
zjednocovali stanoviská jednotlivých výborov podľa roko-
vacieho poriadku. Vzhľadom na to, že sú tam veci,
ktoré
v
podstate zjednocujú aj navrhovateľov a sú podkladom pre
vaše zajtrajšie rozhodovanie, odporúčame za ústavnoprávny
výbor, keby sa
schôdza Národnej rady mohla
začať zajtra
o
10.00 hodine, aby ráno vznikol priestor pre poslanecké
kluby,
aby si mohli ešte kolektívne analyzovať
tie dodatky,
ktoré
sme v ústavnoprávnom výbore pripravili. Bolo by to po-
tom
priechodnejšie a bola by možnosť na
úrovni poslaneckých
klubov
zaujať kolektívne stanovisko k týmto dodatkom.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne. Vážení kolegovia,
na zajtra je ešte
14
interpelácií. Tie budú nasledovať v zmysle dohody po pre-
rokovaní
bodu, ktorý pôjde ako prvý - o rozpore záujmov.
Vážené kolegyne a kolegovia, prajem vám
dobrý večer.
Piaty deň rokovania
7. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
11. mája 1995
____________________________________________________________
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
budeme pokračovať v rokovaní prerušenej 7. schôdze Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky.
Prosím, aby sme sa na začiatku
prezentovali.
Prezentovalo sa 82 poslancov, takže
môžeme pokračovať
v
rokovaní.
Skôr ako pristúpime k prerokovaniu
dvanásteho a trinás-
teho
bodu schváleného programu, teda k návrhom zákonov o za-
medzení rozporu
záujmov, chcem vás
informovať, že včera
10.
5. 1995 som dostal list od predsedu vlády Slovenskej re-
publiky
pána Mečiara, v ktorom mi zaslal návrh
vlády na vy-
menovanie
viceguvernéra Národnej banky
Slovenska. Pán pre-
miér ma súčasne
požiadal, aby som vás poprosil o možnosť
prerokovania
tohto návrhu ešte na tejto schôdzi.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
ako viete, došlo k zmene na postoch vo Všeobecnej úve-
rovej
banke a v Národnej banke, kde je potrebné zvoliť vice-
guvernéra.
Chcem vám dať tento návrh a dám o ňom hlasovať.
Myslím
si, že by sme mohli vyhovieť
vláde. Včera som návrh
vlády dal do
výboru, takže bol
prerokovaný aj vo výbore,
ktorého
predsedom je pán Maxon.
Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali, či súhla-
síme
so zaradením bodu, aby sme hlasovali o
viceguvernérovi
Národnej
banky.
Prezentovalo sa 106 poslancov.
Za návrh hlasovalo 85 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Takže, ak dovolíte, hlasovanie o
tomto návrhu by sme
dali
po skončení bodov 12 a 13.
Budeme
pokračovať d v a n á s t y
m bodom programu,
ktorým
je
Návrh
poslanca Národnej rady
Slovenskej republiky na
vydanie
zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zamedze-
ní
rozporu záujmov pri výkone funkcií
ústavných činiteľov a
vyšších
štátnych funkcionárov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 65 a spoločnú správu
výborov
ako tlač 65a.
Návrh zákona odôvodní pán poslanec Ivan Šimko. Prosím,
pán
poslanec.
Poslanec I. Šimko:
Vážený pán predseda,
milé poslankyne,
vážení poslanci,
dámy a páni,
predkladám vám návrh zákona o zamedzení
rozporu záujmov
pri výkone funkcií ústavných činiteľov a
vyšších štátnych
funkcionárov,
častejšie tiež označovaný ako zákon o konflik-
te
záujmov. Tento zákon je v istom zmysle
dotváraním novem-
brovej
revolúcie. Je normou, ktorá by mala
systémovo zasta-
viť
proces strácania dôvery obyvateľov tejto krajiny vo svo-
jich
predstaviteľov vo verejnom živote.
Záujmy sú pre človeka jedným z
motivačných motorov jeho
konania.
Je celkom legitímne, že každý má
vlastné predstavy
o
živote, vlastné túžby a vlastné záujmy. I človek, ktorý
vstúpil
do verejného života, ktorý získal
mandát, ktorý bol
vymenovaný
do nejakej funkcie, aby v mene svojich spoluobča-
nov
prijímal rozhodnutia vo veciach spoločného záujmu, nemô-
že
v sebe celkom potlačiť svoje vlastné predstavy, svoju in-
dividuálnu
motiváciu. Preto je potrebné stanoviť
jasné pra-
vidlá, hranice toho, kde realizácia
individuálneho záujmu
človeka vo verejnom
živote sa stáva brzdou
uskutočňovania
skutočného
záujmu.
Táto
diskusia je v
poslednom období čoraz
živšia
i
v krajinách s oveľa dlhšou skúsenosťou
s parlamentnou de-
mokraciou,
než máme my. Vo väčšine z nich už nejaká úprava
zaoberajúca
sa riešením konfliktu záujmov jestvuje,
ale ne-
ustále
sa spresňuje a diskusie na túto tému bývajú neobyčaj-
ne
živé. Osobitne dôležitou sa však táto otázka stáva v štá-
toch,
ktoré len nedávno nastúpili na cestu utvárania slobod-
nej
spoločnosti. V čase, keď sa uskutočňuje rozsiahla operá-
cia odštátňovania veľkého objemu bohatstva, význam jasnej
úpravy
hraníc medzi individuálnym a spoločenským záujmom pre
ľudí
rozhodujúcich o najzásadnejších verejných
veciach neo-
byčajne
vzrastá.
Prijatie pravidiel na riešenie rozporu záujmov vo ve-
rejnom
živote má nesmierny morálno-politický význam. Iste si
všetci
pamätáme na obrovský potenciál nádeje,
ktorý sprevá-
dzal
novembrové dni roku 1989. Väčšina ľudí tejto krajiny
verila,
že pádom totalitného mocenského mechanizmu sa uvoľní
pozitívna
energia zakliata ako v rozprávke o Šípkovej Ružen-
ke
a v priebehu nedlhého času sa
stratí každá spomienka na
skončenú
neslobodu, na krivdy, na
nespravodlivosti bývalého
režimu, a nastane
zlatý vek slobody a blahobytu. Krajina
snívala svoj veľký
sen o šťastí, ktoré je na dosah ruky,
o
zasľúbenej krajine, kde baránok sa hrá
s tigrom. Ľudia na
okamih
zabudli na rozpory, v ktorých vyrastali od kolísky.
Netrvalo však dlho a sen sa skončil. Ideológia egoizmu
a
neprekonateľnej nenávisti medzi veľkými skupinami obyva-
teľstva, systematicky vbíjaná do mysle každého nevinného
dieťaťa,
ktoré prešlo cez výchovno-vzdelávaciu sústavu komu-
nistického
štátu, nemohla ostať bez následkov. Aj niekoľko
rokov
po vypustení článku 4 o vedúcej úlohe komunistickej
strany
z ústavy bývalého štátu dokáže stále v
dušiach gene-
rácií, poznačených minulým obdobím, podnecovať novú nená-
visť,
novú závisť, prebúdzať v človeku nie
to, čo je v ňom
veľké,
ale kriesiť v ňom šelmu.
Sny
o novom veku ľudskej spolupráce a solidarity sa
rýchlo
skončili. Zápas o moc a bohatstvo začal určovať at-
mosféru postkomunistických krajín. Sloboda, ktorú sme ako
občania
a národy získali, sa zrazu začala ukazovať ako draho
vykúpená.
I začali vznikať nové mýty, usilujúce sa ten zá-
kladný
životný rozpor, ktorý si v duši musí
vlastne vybojo-
vať
každý sám, za riešenie ktorého každý nesie osobnú zodpo-
vednosť
a znáša jeho následky, zahmliť fikciou o novej ne-
čistej
moci. Zvolení zástupcovia ľudu sa často
stávali hro-
mozvodom
všetkých nahromadených rozporov v spoločnosti.
Tí obratnejší v reči veľmi šikovne využili a využívajú
rozorvanosť
posttotalitného občana tak, aby v ňom vzbudili
nedôveru
v tých, ktorých si zvolili. Majstri tejto metódy si
azda
ani neuvedomujú, že tým pília konár,
na ktorom i sami
s
úľubou sedia, ba pília základ toho, na čom je slobodná
spoločnosť
postavená, totiž na dôvere. Tak sa akosi utvárala
legenda
o hrabivých garnitúrach demokratickej
moci. A treba
povedať, že o
argumenty nebola núdza. Veď aj poslanec či
člen
vlády je človek a má i svoje osobné záujmy a ambície,
niektoré
legitímne. Pri tých iných, ktoré sú už v rozpore so
záujmami
spoločnosti, sa však môže ľahko dostať do pokuše-
nia.
A v pokušeniach je to všade rovnako.
Jeden zlyhá a iný
im
dokáže odolávať.
Poznám osobne väčšiu časť politickej špičky tejto kra-
jiny
a som presvedčený, že je tu veľa tých, ktorí vstúpili
do
verejného života preto, lebo im nie je ľahostajné, v akej
spoločnosti
budeme všetci žiť, v akej spoločnosti budú žiť
naše
deti. A to hovorím i o takých, ktorí majú iné politické
názory
než ja. V skúške obstáli, pokušeniu
odolávajú. Iste,
nájdu
sa aj takí, ktorí si z politiky učinili živnosť.
Zákon
na zamedzenie konfliktu
záujmov dopredu určuje
jasné
pravidlá hry. Umožňuje, aby sa ľudia rozhodli, či sa
dajú
do služieb záujmov spoločnosti, alebo či
budú zveľaďo-
vať
bohatstvo tejto krajiny tak, že naplno rozvinú motivačný
potenciál
svojich osobných záujmov, ale mimo sféry verejného
života.
Je praktickým nástrojom odbúravania nedôvery občanov
v
bezúhonnosť a čistotu cieľov svojich zástupcov vo verejnom
živote.
Problémy, v ktorých sa dnes Slovensko nachádza, sa
bez
tejto zásadnej dôvery prekonať v
reálnom čase asi neda-
jú.
Zákon o zamedzení rozporu záujmov však súvisí i s čím-
si,
čo je z hľadiska našich dejín ešte významnejšie. Ohrani-
čením
možnosti realizovať svoje osobné záujmy
sa politickej
špičke vlastne určujú pravidlá, v ktorých má
presvedčenie
prioritu
pred záujmom. Politický zápas slobodnej
krajiny je
predovšetkým
súťažou názorov, nie záujmov individuálnych
či
skupinových.
Také bolo poradie hodnôt civilizácie, ktorá vy-
rástla
na našom kontinente.
Veľký ospevovateľ týchto hodnôt západnej kultúry ruský
filozof
Čaadajev píše, citujem: "Celé
dejiny novodobej spo-
ločnosti
sa odohrávajú na pôde názorov. Preto sú skutočnou
školou
ľudstva. Spoločnosť už od začiatku
budovaná na tomto
základe kráčala
dopredu iba silou
myslenia. Záujmy boli
v
tejto spoločnosti druhotné, nasledovali až za ideami, nik-
dy
ich nepredchádzali. Presvedčenie tam nikdy nebolo odrazom
záujmov,
naopak, záujmy sa rodili vždy z presvedčenia. Všet-
ky
tamojšie" - a tým myslí západnú Európu - "politické revo-
lúcie
boli v podstate revolúciami duchovnými.
Ľudia hľadali
pravdu
a cestou k nej nachádzali slobodu a blahobyt."
Slovensko si v tomto období postupne
hľadá svoje miesto
v
tomto európskom civilizačnom priestore. Zodpovednosť tých,
ktorí
prijímajú rozhodnutia vo verejných veciach, je v tomto
procese
nesmierne veľká, i keď zďaleka nie výlučná. Čím budú
pravidlá
pre túto činnosť lepšie, čím viac bude
pravdou zá-
mer
navrhovaného zákona, že verejná činnosť bude pluralitnou
súťažou
názorov, a nie bojom o osobné výhody a privilégiá,
čím
intenzívnejšie to budú cítiť všetci
občania, tým hlbšie
a
pevnejšie sa pričleníme do toho
európskeho kultúrneho
priestoru,
ku ktorému sa už pred stáročiami
prihlásili naši
predkovia.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, som
presvedčený, že
tento
zákon nie je predmetom
stranícko-politických kalkulá-
cií,
pretože v ňom ide o oveľa viac. Preto vás prosím, aby
ste
ho svojím hlasovaním podporili.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
pánu poslancovi Šimkovi.
Prosím spoločného
spravodajcu
Národnej rady pána poslanca Hrušovského, aby nás
oboznámil
s výsledkami prerokovania tohto návrhu zákona vo
výboroch.
Poslanec P. Hrušovský:
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte, aby som vás oboznámil s výsledkami o preroko-
vaní
predloženého návrhu zákona vo všetkých
výboroch Národ-
nej
rady Slovenskej republiky.
Predložený návrh zákona o rozpore záujmov
ústavných či-
niteľov
a vyšších štátnych funkcionárov vytvára právny zá-
klad na ustanovenie povinností uvedených v
návrhu štátnym
funkcionárom
na zamedzenie rozporu osobného a
verejného zá-
ujmu,
za nesplnenie alebo porušenie ustanovených povinností.
Vzhľadom
na to, že ide o úpravu formou zákona,
snaží sa na-
vrhovateľ
pri definovaní rozporu osobného záujmu
so záujmom
verejným
upraviť obsahovo pojem rozporu osobného
so záujmom
verejným a z toho
vyplývajúci zákaz určitých činností tak,
aby
návrh zákona neodporoval ústave, resp. nepôsobil nad jej
rámec.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky rozhodnutím
číslo
75 z 12. decembra 1994 a
rozhodnutím číslo 268 z 18.
apríla
1995 pridelil uvedený návrh zákona Národnej rady Slo-
venskej
republiky na prerokovanie všetkým výborom Národnej
rady
v termíne do 27. apríla 1995. Na
skoordinovanie stano-
vísk
bol určený Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej
republiky.
Výbory
Národnej rady prerokovali
tento návrh s týmto
výsledkom: Súhlas s
návrhom vyslovil Výbor
Národnej rady
Slovenskej
republiky pre životné prostredie a ochranu príro-
dy
s tým, že v návrhu uplatnil pozmeňovacie
a doplňovacie
návrhy, ktoré sú
uvedené aj v spoločnej správe pod bodmi
číslo
1 až 7. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privati-
záciu
a podnikanie s návrhom nesúhlasil. Ostatné
výbory Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky neprijali platné uznesenie,
lebo
podľa § 48 ods. 1 zákona číslo 44/1989
Zb. o rokovacom
poriadku
Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpi-
sov
nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých
členov
výboru.
Dovoľte mi teraz, aby som sa
vyjadril, resp. aby som
predniesol odporúčanie
alebo neodporúčanie k jednotlivým
pripomienkam
uvedeným v spoločnej správe.
Súhlasím, aby boli en bloc prijaté doplňovacie návrhy,
ktoré
sú uvedené v spoločnej správe pod
bodmi 1, 3, 4, 5,
6
a 7. Neodporúčam prijať návrh uvedený pod bodom 2.
Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,
po rozprave
a
prípadnom zohľadnení návrhov, ktoré z
nej zídu, odporúčam
prijať
zákon ako celok.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi Hrušovskému.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
otváram o tomto
bode
programu rozpravu s tým, že do rozpravy
som dostal tri
písomné
prihlášky. Prvá prihláška je od pána poslanca Romana
Kováča. Ďalej je
tu prihláška pani
poslankyne Rusnákovej
a
prihláška pána poslanca Duku-Zólyomiho.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
pri prerokúvaní tohto veľmi dôležitého zákona vo výbo-
roch
sa vari najčastejšie vyskytovala otázka
sankcií za ne-
dodržanie
tohto postupu. A druhá bola otázka taxatívneho ur-
čenia
tých činností, ktoré sú pre štátneho funkcionára týmto
zákonom
nepovolené. Dovoľte, aby som sa venoval
skôr druhej
otázke.
Myslím si, že k prvej otázke bude ešte diskusia.
Aj
v našom výbore sme zvažovali, do akej miery môže
tento
zákon postihnúť kvalitu poslaneckého zboru, nielen te-
rajšieho,
ale aj budúcich, do akej miery môže narušiť priro-
dzené
väzby, ktoré má každý poslanec so svojím prostredím,
z
ktorého vychádza, do akej miery môže tento zákon ovplyvniť
pre
každého z nás ďalší osud a ďalší život. Dovoľte teda,
aby
som sa predovšetkým dotkol problematiky zákazu zamestna-
nia
alebo inej zárobkovej činnosti, tak ako sme o nej disku-
tovali
vo výbore pre zdravotníctvo.
Domnievam sa, že každý z nás vie pochopiť, že existujú
u
nás rôzne druhy zamestnania, ktoré umožňujú dlhšie alebo
kratšie
trvajúcu neprítomnosť v práci. Takou osobitnou vý-
nimkou sú
zdravotnícke povolania, kde neprítomnosť alebo
strata
kontaktu so zdravotníckym prostredím
vlastne znamená
pre
človeka, ktorý sa rozhodne prijať kandidatúru na poslan-
ca,
stratu jeho špecializácie, stratu vlastne všetkého, čo
v
živote vybudoval. Zvažovali sme, že do tohto zákona budeme
uplatňovať
výnimku pre zdravotnícke povolanie.
Takýto návrh
smeroval
k tomu druhému, to znamená k ústavnému zákonu aj
z
výboru pre zdravotníctvo.
Veľmi som rozmýšľal nad tým, či je, alebo
nie je správ-
ne uplatňovať
výnimky, no najmä z hľadiska toho, že člá-
nok
12 ústavy hovorí, že ľudia sú slobodní a rovní v dôstoj-
nosti
i právach. Čo očakáva verejnosť od
tohto zákona? Pre-
dovšetkým
očakáva, aby štátny funkcionár nemohol zneužiť in-
formácie, ktoré získa
pri výkone štátnej funkcie na svoj
osobný prospech alebo prospech svojich
blízkych. Po druhé
očakáva,
aby štátny funkcionár nemohol pôsobiť v ďalších za-
mestnaniach,
kde sám seba môže kontrolovať, pretože potom by
vlastne význam tejto kontroly bol spochybnený.
Po tretie
očakáva,
aby jeho príjem nepresahoval určitú výšku stanovenú
zákonom,
alebo, povedzme to inými slovami, aby nebral dva
platy.
Dovoľte, aby som práve v záujme riešenia článku 12 ús-
tavy, tak
aj v záujme zachovania prirodzeného kontaktu
s
prostredím, z ktorého poslanci vychádzajú, aj v
záujme
riešenia
všetkých troch požiadaviek, o ktorých
som hovoril,
ktoré
verejnosť očakáva, navrhol zmenu v § 2 písm.
e) tohto
zákona. Písmeno e) hovorí, že za rozpor osobného záujmu so
záujmom
verejným sa pre účely tohto zákona
považuje vykoná-
vanie
ďalšieho zamestnania alebo inej zárobkovej činnosti,
okrem
správy vlastného majetku, ak nejde o
podnikanie podľa
osobitných
predpisov, a okrem vedeckej, pedagogickej a lite-
rárnej činnosti. Dovoľte teda, aby som uviedol
navrhovanú
zmenu. Za slová
"zárobkovej činnosti"
bude doplnok "alebo
inej
zárobkovej činnosti, ktorá podlieha kontrole vyplývajú-
cej z funkčnej
pôsobnosti štátneho funkcionára,
a súhrnný
príjem
zo zamestnania alebo inej zárobkovej
činnosti nepre-
sahuje
minimálnu mzdu ustanovenú príslušným zákonom". Takáto
úprava
by pre každého z nás, pretože
predpokladám, že úplná
väčšina
nás je v pracovnom pomere, zachovala kontakt so svo-
jím
prostredím pravdepodobne na veľmi nízky pracovný úväzok,
keď
hovoríme o minimálnej mzde. Takáto úprava by zabezpečila
pre povolania, ktoré potrebujú udržiavať svoju
odbornosť,
denný kontakt, takáto úprava by zabezpečila
funkcionárom,
ktorí
boli zvolení v komunálnych voľbách, aby mohli pokračo-
vať
vo výkone svojich funkcií, a domnievam
sa, že takáto ú-
prava skutočne
rešpektuje aj požiadavky,
ktoré občania
z
hľadiska rozporu záujmu majú.
Viem, že tento zákon všetky rozpory záujmu neodstráni,
pretože skutočný rozpor môže nastať nielen
vtedy, keď je
rozpor medzi výkonom štátnej funkcie a
osobnými záujmami,
ale
keď je to rozpor medzi výkonom štátnej funkcie a výkonom
alebo
organizáciou, v ktorej štátny funkcionár mimo svojej
funkcie
pracuje. Uvediem konkrétny príklad, ako
som hovoril
už
minule.
Zo
zákona vyplýva, že
predstaviteľ vlády je súčasne
členom správnej rady poisťovne, či už
Sociálnej poisťovne
alebo
Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Pri schvaľovaní štát-
neho
rozpočtu sme tu často ventilovali iné
požiadavky pois-
ťovne
a iné možnosti štátu. Štátny úradník,
vládny úradník,
ktorý
je súčasne členom správnej rady, sa dostáva do skutoč-
ného
rozporu so svojím svedomím. Má obhajovať požiadavky po-
isťovne
a poistencov, povedzme, voči štátnemu rozpočtu, ale-
bo
má obhajovať štátny rozpočet v rozpore
so záujmami pois-
tencov. Toto vidím
ako skutočný stret záujmu a ani jeden
z
navrhovaných zákonov takýto stret
neodstraňuje. Preto si
myslím,
že prijatie takéhoto zákona je veľmi potrebné. Bu-
dúcnosť
nám ukáže, že niektoré ustanovenia v tomto zákone
alebo
inom obdobnom prijatom zákone budeme musieť spresňo-
vať.
Verím, že pochopíte dôvody, ktoré ma
viedli k navrhova-
nej úprave textu, a verím, že tento
môj pozmeňovací návrh
podporíte.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
pánu poslancovi Kováčovi.
Ďalej v diskusii
vystúpi
pani poslankyňa Rusnáková a pripraví sa pán poslanec
Duka-Zólyomi.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Vážený pán predseda,
vážený parlament,
dovoľte mi k návrhu zákona predniesť
niekoľko pripomie-
nok.
Prvý pozmeňovací návrh sa bude
týkať § 1 ods. 2, kde
navrhujem
v druhom riadku vynechať slová "prezident republi-
ky".
Dôvodom tohto návrhu je to, že Ústava Slovenskej repub-
liky
v článku 103 ods. 4 a 5 presne definuje prípady, keď je
prezident
zvolený a je súčasne v nejakej inej funkcii, alebo
by
chcel vykonávať inú platenú funkciu.
Táto jeho pôsobnosť
je
presne vymedzená. Ak dovolíte, prečítam to: "Ak za prezi-
denta
bude zvolený poslanec Národnej rady
Slovenskej repub-
liky,
člen vlády, sudca, prokurátor,
príslušník ozbrojených
síl alebo ozbrojeného zboru, člen Najvyššieho
kontrolného
úradu
Slovenskej republiky, odo dňa zvolenia
prestane vyko-
návať
svoju doterajšiu funkciu.
Prezident nesmie vykonávať
inú
platenú funkciu, povolanie alebo podnikateľskú činnosť
a
nesmie byť členom orgánu právnickej
osoby, ktorá vykonáva
podnikateľskú
činnosť." Práve z tohto dôvodu, že v ústave je
to
veľmi presne definované, pokladám
spomínaný text za nad-
bytočný.
Druhá pripomienka k § 2 ods. 2 písm. g).
Navrhujem zme-
niť
text nasledovne: "Podnikanie2)
alebo členstvo v riadia-
cich alebo kontrolných orgánoch právnických
osôb" - text
pokračuje
ďalej tak, ako je pôvodne napísaný. Je to len šty-
listická
a technická úprava, lebo keby sme
nechali štylizá-
ciu
"byť podnikateľom", vznikla by analógia, že podnikateľom
niekto neprestáva byť, môže prestať podnikať,
a použitie
slovesného
podstatného mena vlastne pokračuje v línii ostat-
ných písmen v
odseku 2 tak, ako sú formulované. Teda ide
o
formuláciu "zneužívanie", "prijímanie",
"používanie", "vy-
konávanie", a preto
navrhujem úpravu
"podnikanie", a nie
"byť
podnikateľom".
Tretia pripomienka sa týka § 25. Navrhujem celý tento
paragraf
vypustiť a následné paragrafy prečíslovať. Súvisí
to
už s vypustením ustanovení o prezidentovi v § 1, s tým
upozornením,
že v článkoch 106 a 107 Ústavy Slovenskej re-
publiky
je presne definované, kedy je možné prezidenta odvo-
lať
a stíhať, takže osobitný paragraf o správaní sa prezi-
denta,
aj keď hovorí o tom, že z hľadiska jeho
súladu s us-
tanoveniami tohto zákona sa nepreskúmava,
považujem práve
preto
za nadbytočný tak, ako to bolo aj v § 1.
Posledná pripomienka sa týka spoločnej
správy. V prípa-
de,
že neprejde bod 6 spoločnej správy, navrhujem hlasovať
o
nasledovnom pozmeňovacom návrhu: "K § 26 ods. 2 - v § 26
ods.
1 a 2 vypustiť slová "predseda
Národnej rady" a nahra-
diť
slovami "Mandátový a imunitný výbor Národnej rady zlože-
ný
na pomernom princípe zo zástupcov
všetkých parlamentných
strán".
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pani poslankyni Rusnákovej.
Pán poslanec Duka-
Zólyomi.
Poslanec Á.
Duka-Zólyomi:
Pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
jedným z najdôležitejších zákonov
Slovenskej republiky,
o
ktorom má Národná rada rozhodovať, je zákon o
zamedzení
rozporu záujmov
pri výkone funkcií
ústavných činiteľov
a
vyšších štátnych funkcionárov. Už dlhé obdobie, takmer dva
roky,
sa diskutuje o príprave najvhodnejšej
zákonnej úpravy
tohto
znenia. Bolo vypracovaných a
predložených už niekoľko
variantov
návrhu, ale to správne,
najoptimálnejšie riešenie
sa nenašlo. Takmer neprekonateľnou prekážkou
sú rôznorodé
názory a silne
subjektívne, osobné záujmy každého poslanca
Národnej
rady, resp. vyššieho štátneho funkcionára Sloven-
skej
republiky.
Takýto
zákon je potrebný. Voliči, občania Slovenskej
republiky,
už netrpezlivo očakávajú, že v
najvyššom zákono-
darnom
zbore Slovenskej republiky sa zrodí
taká právna nor-
ma,
ktorá prísne, ale racionálne a objektívne určí hranice
intervalu pohybu a
možnosti ústavných činiteľov a
vyšších
štátnych
funkcionárov tak, aby nedošlo k
zneužitiu ich kom-
petencií
a rozporu záujmov pri výkone ich funkcií. Cieľom je
to,
aby nedochádzalo k rozporu osobných záujmov
so záujmami
verejnými,
aby sa uplatnila priorita verejného záujmu pred
osobným
záujmom. Ale treba veľmi racionálne a triezvo zvažo-
vať,
do akej šírky a hĺbky bude obmedzovať činnosť a určovať
povinnosti
ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcioná-
rov
pri výkone ich funkcií. Základnou,
principiálnou požia-
davkou
by malo byť, aby sa akceptovala
nezlučiteľnosť funk-
cie
v zákonodarnom zbore a vyšších funkcií
v štátnej správe
a
taktiež nezlučiteľnosť určitých aktivít
s výkonom ústav-
ných
funkcií a vrcholných štátnych funkcií.
Predložený návrh zákona rieši uvedenú
problematiku for-
mou
obyčajného zákona. Preto je dôležitým
predpokladom, aby
navrhnuté
ustanovenia boli v súlade s Ústavou Slovenskej re-
publiky.
Toto sa vzťahuje najmä na poslancov Národnej rady
Slovenskej
republiky, lebo nezlučiteľnosť ich
funkcie s ur-
čitými
štátnymi funkciami je zakotvená v článku 77
Ústavy
Slovenskej
republiky. Nedokonalosti tohto
rázu sa objavujú
v
§ 2 a 5 návrhu, lebo uvedené ustanovenia presahujú rámec
článku
77 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý taxatívne vy-
medzuje
nezlučiteľnosť, a zmocňovacie
ustanovenia alebo od-
kaz
na zákon neobsahujú. Nedostatkom
návrhu zákona je však
to, že nedefinuje rozdiel medzi obmedzením
a povinnosťami
poslancov
najvyššieho zákonodarného zboru a vrcholných štát-
nych
funkcionárov, u ktorých,
vychádzajúc z ich postavenia
a
zaradenia, by obmedzenia a povinnosti
mali byť určené
prísnejšie
ako v prípade poslancov Národnej rady (pozri § 1).
Je
diskutabilné, že podnikateľská
činnosť a členstvo
v
riadiacich alebo kontrolných orgánoch právnických osôb,
ktoré
vykonávajú podnikateľskú činnosť, by sa
mali hodnotiť
ako
rozpor osobného záujmu so záujmom verejným, najmä v prí-
pade
poslancov Národnej rady. Táto forma
nezlučiteľnosti vo
väčšine
západných krajín neexistuje. Ale ak si uvedomíme, že
naša
spoločnosť v tejto republike je ešte ďaleko od toho,
aby
bola zrelá na skutočnú demokraciu, na
demokratický sys-
tém,
ktorý má svoje prísne definované
pravidlá, potrebujeme
prísnejšie
právne normy, ktoré zabránia zneužitiu
právomoci
ústavných činiteľov
a vzniku neprehľadných väzieb, výhod
a
vymožeností. Ustanovenia § 26
pripisujú takú právomoc
predsedovi
Národnej rady a následne aj Národnej rade Sloven-
skej
republiky, ktorá môže viesť k politickému zneužitiu mo-
ci,
k rozhodovaniu podľa politickej príslušnosti. Rozšírenie
právomoci Mandátového
a imunitného výboru
Národnej rady
o
možnosti navrhovania sankcií
vyplývajúcich z porušenia
tohto
zákona voči štátnym funkcionárom, najmä pri súčasnom
zložení
výboru, tiež nie je vhodné riešenie. Národná rada by
mala,
podobne, ako je to v niektorých
európskych krajinách,
ustanoviť
na tento účel osobitný výbor, zložený pomerne zo
zástupcov
všetkých parlamentných strán.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
napriek tomu, že predložený návrh zákona obsahuje nie-
koľko
nedostatkov a nie je úplne jasná a vykryštalizovaná
jeho
filozofia, je prijateľnejší ako druhý
návrh, tlač 108,
najmä
preto, lebo akceptuje pôvod a postavenie mandátu po-
slanca Národnej rady a nenabáda k narušeniu
parlamentného
systému.
Mandát poslanca pochádza od voličov, každý poslanec
získa
mandát vo voľbách a vyjadruje dôveru a vôľu voličov
občanov
Slovenskej republiky. Preto žiadny
orgán nemá právo
odňať, zrušiť tento mandát. Samozrejme,
výnimku tvorí ob-
zvlášť vážny úmyselný trestný čin podľa
článku 81 Ústavy
Slovenskej
republiky.
Vážená Národná rada,
v záujme odstránenia uvedených
nedostatkov návrhu záko-
na
a dosiahnutia čistejšej právnej normy
podporujeme pozme-
ňovacie
návrhy uvedené v spoločnej správe všetkých výborov
Národnej rady Slovenskej republiky, okrem bodu
6. K § 26
ods.
1 a ods. 2 predkladám pozmeňovací návrh
nasledovného
znenia:
V § 26 ods. 1 a 2 vypustiť slová
"predseda Národnej
rady"
a nahradiť slovami "osobitný výbor
Národnej rady Slo-
venskej
republiky zložený pomerne zo zástupcov všetkých par-
lamentných
strán".
Ďakujem pekne za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Vážené
panie poslankyne, páni
poslanci, nemám ďalšiu
písomnú
prihlášku do rozpravy. Hlási sa pán poslanec Lauko.
Poslanec P. Lauko:
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
chcem sa
vyjadriť k predloženému návrhu
zákona, najmä
k
§ 2 ods. 2 písm. e) o vykonávaní ďalšej
pracovnej činnos-
ti,
a chcem, aby sa moje vystúpenie hodnotilo ako podpora
pozmeňovacieho
návrhu, ktorý odovzdal pán kolega Roman Ko-
váč. Chcem sa
tu vyjadriť k tým skutočnostiam, ktoré sú
v
tomto paragrafe a takisto v
ústavnom zákone v článku 4
ods.
3 písm. f), kde sa rovnako hovorí, že
sa za rozpor
osobného
záujmu so záujmom verejným na účely tohto zákona
pokladá
vykonávanie ďalšieho zamestnania alebo inej zárobko-
vej činnosti,
okrem správy vlastného
majetku, ak nejde
o
podnikanie podľa osobitných predpisov,
a okrem vedeckej,
pedagogickej,
literárnej a umeleckej činnosti. Chcem tu pou-
kázať
na určitý rozdiel v chápaní ďalšieho zamestnania.
Je rozdiel, keď je toto ďalšie zamestnanie v ústrednom
orgáne štátnej
správy, keď je
toto ďalšie zamestnanie
v
miestnej štátnej správe, keď je
toto ďalšie zamestnanie
volené
v komunálnej sfére, samospráve, a takisto keď je to
pôsobenie
podnikateľa, a je rozdiel udržanie si kvalifikácie
pre
prípad, keď po skončení volebného obdobia poslanec nebu-
de
kandidovať, alebo by nebol zvolený, a
vráti sa do svojho
pôvodného
zamestnania. Zákon o poslancoch nám umožňuje ná-
vrat
do pôvodného zamestnania zo
zákona, ale ak bol niekto
poslancom,
napríklad zdravotník, viac ako 5 rokov, pri ná-
vrate
do pôvodného zamestnania bude postihnutý tým, že sa
stane
nekvalifikovaným, resp. stratí
kvalifikáciu. Tým, že
sa zakazuje a
sú tam výnimky pri vedeckej,
pedagogickej
a
umeleckej činnosti, chcem poukázať na
osobitné postavenie
zdravotníckych
pracovníkov a chcem to doložiť svojím
vlast-
ným príkladom. Žiadny vedecký, pedagogický
alebo umelecký
pracovník nemôže vykonávať svoju činnosť tak,
že by bola
v
rozpore so zákonom. Keď si chce
udržiavať ďalšiu kvalifi-
káciu,
nemusí brať peniaze za svoju činnosť,
môže vypomáhať
trebárs na vysokej
škole v pedagogickej
činnosti, umelec
môže
ďalej pôsobiť popri svojom povolaní poslanca. Pedagóg
alebo
literát môže ďalej tvoriť.
Zdravotnícky pracovník má jedinú šancu - konkrétne le-
kár.
Ja ako poslanec, keď si chcem udržať kvalifikáciu, zvo-
lil som si
minimálny úväzok v mojom pôvodnom zamestnaní.
Tento
minimálny úväzok O,118, samozrejme, keď ho dokážem na-
plniť
za jeden mesiac, čo sa mi podarí možno
trikrát do ro-
ka,
jednoznačne mi umožňuje kontinuitu kvalifikácie, to zna-
mená, že nestratím kvalifikáciu. V prípade
prijatia tohto
zákona
riaditeľ nemocnice, môj primár
oddelenia, každý ria-
diaci
pracovník zdravotníckeho zariadenia,
šéf polikliniky,
takisto
súkromný lekár, sa dostane do situácie, že keď zobe-
rie
čo i len špachtľu a vyšetrí jedného
pacienta, a náhodou
sa
mu tá špachtľa zlomí a poraní pacienta a ten sa bude sťa-
žovať
alebo súdiť, tak tento zdravotnícky
pracovník porušil
zákon.
Ten zákon, ktorý dnes prijmeme.
Preto vás prosím a žiadam, ak máte trošku
súdnosť, pod-
porte návrh, ktorý podal pán poslanec
Roman Kováč, ktorý
svojím
spôsobom rieši toto osobitné postavenie zdravotníc-
kych
pracovníkov.
Ďakujem vám za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja. Prosím, hlási sa pán
poslanec Dzurinda.
Poslanec M. Dzurinda:
Vážený pán predseda Národnej rady,
dámy a páni,
navrhujem rozšíriť § 2
navrhovaného zákona o ďalšie
písmeno,
teda písmeno i) s nasledujúcim znením: "uzatvorenie
zmluvy
o tichom spoločenstve". Odkaz bude na § 673 a 681 zá-
kona
číslo 531/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, teda
Obchodného
zákonníka.
Prijatím návrhu sa potom za rozpor
osobného záujmu so
záujmom
verejným na účely tohto zákona bude pokladať aj sku-
tok,
ak štátny funkcionár uzatvorí zmluvu o tichom spoločen-
stve. Tento návrh podávam preto, aby
ekonomické aktivity
štátnych
funkcionárov boli pod plnou kontrolou verejnosti.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Vážené panie poslankyne, páni
poslanci, kon-
štatujem,
že už nie je viac prihlášok do rozpravy.
Vyhlasu-
jem
rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pá-
na
predkladateľa, či sa chce vyjadriť.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán predseda.
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľte, aby som sa poďakoval za vecnú rozpravu aj ná-
vrhy,
ktoré sa usilujú zlepšiť návrh zákona.
Na záver by som chcel povedať ešte
niekoľko slov k pro-
cedurálnej
situácii, do ktorej sme sa dostali, že sú vlastne
na
stole dva návrhy zákonov, ktoré riešia
tú istú problema-
tiku.
Nechcel som, aby sa v rozprave a v úvodnom slove stali
predmetom
nejakého licitovania, ale napriek tomu
si myslím,
že
je potrebné, aby sme povedali, aký je
vlastne medzi nimi
rozdiel.
Z toho dôvodu sa o to pokúsim.
Obidva
tieto návrhy zákonov
sú výsledkom diskusií
o
probléme riešenia zamedzenia konfliktov záujmov. Obidva
vystihujú
úroveň diskusií, do ktorých sme sa
dostali v spo-
ločnosti
i tu, v parlamente. A obidva vychádzajú z veľmi po-
dobnej
alebo takmer rovnakej koncepcie,
pokiaľ ide o okruh
osôb,
na ktorých sa vzťahuje, pokiaľ ide o okruh činností,
ktoré
sa kvalifikujú ako rozpor so záujmami, ale základný
rozdiel
je v sankciách voči poslancom Národnej
rady Sloven-
skej
republiky. Návrh, ktorý som predložil ja, kladie po-
slancov
Národnej rady Slovenskej republiky
predovšetkým pod
spoločenskú
kontrolu voliča. V prípade, že poslanec
sa dos-
tane
do súbehu činnosti, ktoré zákon
kvalifikuje ako rozpor
záujmov
a v ňom pretrváva, stane sa to o ňom známym a voliči
v
ďalších voľbách rozhodnú, či im tento súbeh prekáža, alebo
neprekáža.
Vytvárame tu vlastne systém politickej
zodpoved-
nosti
tak, ako platí v mnohých ďalších
veciach. Nakoniec aj
v
súčasnej Národnej rade môžeme hovoriť o príkladoch, kde je
všeobecne známe,
že poslanci vykonávajú práce, činnosti,
funkcie,
ktoré bude zákon kvalifikovať ako rozpor so záujma-
mi,
a napriek tomu, aj keď je to verejne o nich známe, voli-
či
za nich hlasovali, dávali im preferenčné hlasy. Dokonca
mnohí
alebo niektorí z nich dostali preferenčných hlasov tak
veľa,
že sa dostali dopredu. Tým chcem len povedať, že v ta-
kom
prípade vlastne volič ako najvyšší
arbiter rozhodol, že
tento
súbeh činností nepokladá za rozpor so záujmami. Z toho
dôvodu
sa mi zdá a som toho názoru, že ani zákonom by sme
túto
možnosť voličovi nemali odňať.
Návrh ústavného zákona hovorí o ďalšej možnosti zániku
mandátu.
Ústava okrem pravidelných spôsobov
zániku mandátu,
ktorými sú ukončenie volebného obdobia, smrť
poslanca, či
jeho
dobrovoľné vzdanie sa mandátu, pozná jediný ďalší dôvod
zániku
mandátu, a to keď poslanec spácha obzvlášť závažný
úmyselný
trestný čin. V prípade ústavného zákona sa tu otvá-
ra
ďalší ústavný dôvod na zánik mandátu,
čo je veľmi vážna
otázka.
Chcem len pripomenúť, že vlastne týmito
návrhmi zá-
konov
sa dotýkame dvoch neuralgických bodov
každej zastupi-
teľskej
demokracie. O jednom som hovoril vo svojom úvodnom
slove,
je to otázka dôvery. V prípade, že volení zástupcovia
občanov
strácajú dôveru svojich občanov, dostáva sa zastupi-
teľská
demokracia do krízy. Rovnakým spôsobom však nesmierne
dôležitým inštitútom zastupiteľskej demokracie je mandát,
ktorý
sa utvára na základe hlasovania
voličov. Nazdávam sa,
že
návrh, ktorý som predložil ja, viac rešpektuje
túto vôľu
voličov,
preto vás prosím, aby ste ho podporili.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu predkladateľovi. Pýtam sa pána spoločného
spravodajcu,
či chce mať záverečné slovo.
Poslanec P. Hrušovský:
Ďakujem, nie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán spoločný spravodajca,
môžeme teda pristú-
piť
k hlasovaniu. Ale pred hlasovaním sa
ešte hlási s fak-
tickou
poznámkou pán poslanec Figeľ.
Poslanec J. Figeľ:
Pán
predseda, ďakujem za
slovo. Chcel som vystúpiť
v
diskusii, ale vlastne myšlienky, ktoré
mám pripravené, sa
týkajú
obidvoch zákonov. Keďže sme vylúčili spojenie rozpra-
vy
k obidvom zákonom, radšej ich prednesiem pri tomto ústav-
nom
návrhu, pretože mám obavu, že ak tento
zákon neprejde
a
budeme rokovať o ústavnom, a ani ten neprejde, je tu rizi-
ko,
že neprijmeme ani jeden, ani druhý návrh. Chcem dať pro-
cedurálny
návrh, aby sme o tomto zákone s
pozmeňovacími ná-
vrhmi,
ktoré odzneli v rozprave, hlasovali až po prerokovaní
a
hlasovaní o nasledujúcom návrhu ústavného zákona.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, samozrejme, rešpektujem váš
návrh a dám
o
ňom hlasovať, ale už pri schvaľovaní programu bol tento
návrh
a tam neprešiel. Dávam o tom hlasovať.
Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh pána
poslanca
Figeľa. Budeme hlasovať o tom, aby sme o konečnom
schválení
návrhu tohto zákona hlasovali až potom, ako pre-
diskutujeme
ďalší spoločný návrh HZDS a SDĽ.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 108 poslancov.
Za návrh hlasovalo 39 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Nehlasovalo 6 poslancov.
Takže návrh pána poslanca Figeľa
neprešiel.
Pán
poslanec Hrušovský, prosím,
uvádzajte hlasovanie
k
jednotlivým pozmeňovacím a doplňovacím návrhom.
Poslanec P. Hrušovský:
Vážený pán predseda, navrhol by som,
aby sme najskôr
hlasovali
o jednotlivých návrhoch, ktoré sú uvedené v spo-
ločnej
správe. Tak ako som povedal v úvodnom
slove, navrhu-
jem,
aby sme o bodoch 1, 3, 4, 5, 6 a 7 hlasovali en bloc.
Odporúčam
ich prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže budeme hlasovať o návrhoch spoločnej
správy v bo-
doch
1, 3, 4, 5, 6 a 7. Pán spravodajca
odporúča, aby sme
ich
prijali.
Prosím, budeme sa prezentovať a hlasovať.
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Za návrh hlasovalo 65 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 51 poslancov.
Takže konštatujem, že sme tieto body spoločnej správy
neprijali.
Poslanec P. Hrušovský:
Odporúčam, aby sme hlasovali o bode 2
spoločnej správy.
Neodporúčam
ho prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Budeme hlasovať o bode 2 spoločnej správy. Spravodajca
ho
odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 136 poslancov.
Za návrh hlasovalo 13 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 51 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Takže sme bod 2 spoločnej správy
neprijali.
Poslanec P. Hrušovský:
Ako prvý vystúpil v rozprave pán poslanec Kováč, ktorý
navrhuje
rozšírenie § 2 ods. 2 písm. e) o tento
text - pre-
čítam
ho tak, ako by tento odsek znel po doplnení pozmeňova-
cieho
návrhu pánom poslancom Kováčom:
"Vykonávanie ďalšieho zamestnania
alebo inej zárobkovej
činnosti, ktorá podlieha kontrole vyplývajúcej z
funkčnej
pôsobnosti
štátneho funkcionára, a súhrnný príjem zo zamest-
nania
alebo inej zárobkovej činnosti nepresahuje minimálnu
mzdu
stanovenú zákonom, okrem správy vlastného majetku, ak
nejde
o podnikanie podľa osobitných predpisov a okrem vedec-
kej,
pedagogickej, literárnej a umeleckej
činnosti." Návrh
odporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže budeme sa prezentovať a hlasovať
o návrhu pána
poslanca
Kováča, ktorý sa týka § 2 ods. 2 písmena e).
Prezentovalo sa 135 poslancov.
Za návrh hlasovalo 65 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže tento návrh pána poslanca Kováča
neprešiel.
Poslanec P. Hrušovský:
Ako druhá v rozprave vystúpila pani
poslankyňa Rusnáko-
vá, ktorá navrhuje, aby v § 1 ods. 2,
kde je vymenovaný
okruh
štátnych funkcionárov, na ktorých sa tento zákon vzťa-
huje,
bol vypustený prezident republiky. Odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže budeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu poslankyne
Rusnákovej.
V § 1 ods. 2 navrhuje vypustiť slová
"prezident
republiky".
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 54 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Takže sme nepodporili návrh pani
poslankyne.
Poslanec P. Hrušovský:
Druhý
návrh pani poslankyne
Rusnákovej sa týkal § 2
ods.
2 písm. g), kde navrhuje nahradiť text
"byť podnikate-
ľom" "podnikanie" alebo
"členom" nahradiť
"členstvo v ria-
diacich
alebo kontrolných orgánoch". Odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o druhom návrhu pani
poslankyne k § 2 ods. 2
písm.
g). Spoločný spravodajca navrhuje prijať.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 59 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 50 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Takže sme tento pozmeňovací návrh
pani poslankyne ne-
schválili.
Poslanec P. Hrušovský:
Tretí pozmeňovací návrh, ktorý podala pani poslankyňa
Rusnáková,
sa týka § 25 predloženého návrhu zákona,
ktorý
navrhuje
vypustiť a ostatné paragrafy prečíslovať. Odporúčam
ho
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán
spravodajca, pozmeňovací návrh
pani poslankyne,
ktorý
nadväzoval na tento, sme neprijali, takže ak by sme
tento
teraz prijali, asi by to nebolo dobré.
Poslanec P. Hrušovský:
Myslím si, pán predseda, že predsa len
treba o tom hla-
sovať, pretože ten
paragraf hovorí o niečom inom. Hovorí
o
okruhu funkcionárov, na ktorých sa tento zákon vzťahuje,
a
§ 25 vlastne hovorí, že nie je možné preskúmavať správanie
prezidenta
republiky.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, hlasujme. Navrhuje sa vypustiť §
25.
Prezentovalo sa 130 poslancov.
Za návrh hlasovalo 52 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 52 poslancov.
Nehlasovalo 5 poslancov.
Konštatujem, že sme tento pozmeňovací
návrh neprijali.
Poslanec P. Hrušovský:
Ako tretí v poradí v rozprave vystúpil
pán poslanec Ár-
pád
Duka-Zólyomi, ktorý navrhol zmenu v §
26, kde odporúča,
aby boli slová
"predseda Národnej
rady" nahradené slovami
"osobitný
výbor Národnej rady zložený pomerne zo zástupcov
všetkých
parlamentných strán". Odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Budeme
sa prezentovať a hneď hlasovať o
návrhu pána
poslanca Duku-Zólyomiho. Spoločný spravodajca ho navrhuje
prijať.
Mení sa tam text, pokiaľ ide o predsedu Národnej ra-
dy.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 58 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Takže sme tento návrh nepodporili.
Poslanec P. Hrušovský:
Ako posledný v rozprave s pozmeňovacím
návrhom vystúpil
pán
poslanec Dzurinda, ktorý navrhuje
rozšírenie § 2 ods. 2
o
ďalšie písmeno i) tohto znenia - teda za rozpor osobného
záujmu
so záujmom verejným sa na účely tohto
zákona považu-
je,
a teraz by nasledovalo po písmene g) písmeno i) "uzatvo-
renie
zmluvy o tichom spoločenstve".
Odkaz pod čiarou bude
na
§ 673 a 681 zákona číslo 531/1991 Zb. v
znení neskorších
predpisov,
teda Obchodný zákonník. Návrh odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže
hlasujeme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca
Dzurindu,
ktorý navrhuje § 2 ods. 2 rozšíriť o písm. i) zne-
nia,
ako ho čítal pán spravodajca.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 61 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Takže § 2 ods. 2 písm. i) doplňovať
nebudeme.
Poslanec P. Hrušovský:
Vážený pán predseda, tým sme vyčerpali všetky pozmeňo-
vacie
návrhy, ktoré odzneli v rozprave. Chcem
vás poprosiť,
aby
ste dali hlasovať o návrhu zákona ako
celku. Odporúčam
ho
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 ods.
1 o rokovacom
poriadku
budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení
schválených
zmien a doplnkov.
Prosím,
panie poslankyne, páni
poslanci, aby ste sa
prezentovali
a hneď aj hlasovali. Pán spoločný spravodajca
návrh
odporúča prijať.
Prezentovalo sa 137 poslancov.
Za návrh hlasovalo 44 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.
Konštatujem, že zákon sme neprijali.
Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
pristúpime k t r i n á s t e m u bodu
nášho programu,
ktorým
je
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej
repub-
liky na vydanie
ústavného zákona Národnej rady
Slovenskej
republiky o zamedzení
rozporu záujmov pri výkone funkcií
ústavných
činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov.
Návrh ústavného zákona ste dostali ako
tlač číslo 108
a
spoločnú správu výborov ako tlač číslo 108a. Takisto doda-
tok
k nej.
Za
skupinu poslancov návrh
ústavného zákona odôvodní
pán
poslanec Ľubomír Fogaš. Prosím, pán poslanec, aby ste sa
ujali
slova.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Vážený pán predseda,
milé poslankyne,
vážení poslanci,
pristupujeme k druhému návrhu zákona, ktorý sa zaoberá
z
hľadiska cieľov tým istým, zaoberá sa zamedzením vzniku
možného
konfliktu verejných a osobných záujmov. Postavenie
občana ako predstaviteľa štátu bez ohľadu na to, či
ide
o
poslanca Národnej rady, o člena vlády alebo sudcu Ústavné-
ho
súdu na jednej strane, ako plnoprávneho občana, ku ktoré-
ho
základným právam okrem iných patrí aj právo slobodne pod-
nikať
a v plnom rozsahu uplatňovať vlastnícke
právo na dru-
hej
strane, v sebe obsahuje výrazný rozpor. Ide o nutnosť
chrániť
záujmy štátu a jeho občanov a zákonný záujem jednot-
livca.
V čase transformácie ekonomických a politických systé-
mov krajín strednej a východnej Európy potreba
zlaďovania
záujmov
štátu a osobných záujmov jednotlivca je zvýraznená
najmä účasťou
predstaviteľov štátu na zmene vlastníckych
vzťahov. Vymenovanie alebo zvolenie do štátnej
alebo, ako
sme
to pracovne nazvali, verejnej funkcie,
stavia občana do
nového
postavenia, v ktorom osobný a súkromný život a záujem
musí
byť obmedzený v záujme nestranného výkonu funkcie štát-
nej. Verejný
záujem vystupuje ako
záujem vyššieho radu
a
osobný záujem ako druhoradý v tejto konkrétnej súvislosti.
Nedostatok právnej
regulácie zamedzenia rozporu medzi
záujmami
osobnými a verejnými môže viesť nielen k morálnym
rozporom,
ale aj k oslabovaniu dôvery občanov k
štátnym or-
gánom.
Napokon prieskumy verejnej mienky o tejto skutočnosti
aj
naozaj svedčia.
Už na
tomto mieste sa žiada uviesť, že
súčasná právna
úprava
obsiahnutá v zákone číslo 314/1992 Zb. o niektorých
opatreniach súvisiacich
s ochranou verejného
záujmu je
v
dôsledku ústavných zmien v Slovenskej republike obsolétna.
Predsedníctvo Slovenskej
národnej rady nebolo
nahradené
žiadnym
iným orgánom, a tým, že niet orgánu, ktorý by vo ve-
ci
mohol konať a rozhodovať, vlastne nie je možné túto práv-
nu
úpravu v plnom rozsahu vykonávať.
Iniciatívna skupina poslancov pri tvorbe
tohto ústavné-
ho
zákona vychádzala zo skúseností viacerých rozvinutých de-
mokratických
štátov. V značnej časti z nich sa vyžaduje od
verejných
činiteľov, aby počas výkonu funkcie odovzdali svo-
je
súkromné podnikanie a svoje aktivity
mimo verejnej funk-
cie do rúk
iných osôb, aby sa zdržali činností, ktoré by
mohli dehonestovať úrad či osobu, ktorá
vykonáva verejné
funkcie. Autori
predkladaného návrhu ústavného zákona si
uvedomujú,
v akom období nedôvery žije naša
súčasná spoloč-
nosť.
Je im známa aj skutočnosť, že v súčasnosti viacerí ús-
tavní
činitelia vykonávajú funkcie,
ktorých výkon si žiada
protichodné stanoviská
pri posudzovaní rôznych situácií.
Napríklad
funkcia poslanca a štátneho úradníka sú
asi ťažko
zlučiteľné
z hľadiska funkcií, ktoré sa majú plniť. Naznače-
ný
stav vytvára atmosféru nedôvery
občanov i voči štátnym
orgánom.
Prijatie navrhovanej právnej
úpravy preto pokladá
skupina
poslancov za veľmi dôležité a potrebné
pri budovaní
právneho
štátu a posilňovaní demokratických princípov spo-
ločnosti.
Návrh
ústavného zákona predkladáme
v presvedčení, že
jeho
prijatie pomôže k ozdraveniu spoločenskej klímy na Slo-
vensku,
ale i v presvedčení, že nikdy nebude zneužitý na iné
ciele než tie,
ktoré predkladatelia sledovali
a ktoré sú
v
príslušnom článku aj vyjadrené.
V rámci pripomienkového konania k zásadám navrhovaného
zákona
boli v Legislatívnej rade vlády už 25. 9. 1993 prero-
kované
a vyslovené rôzne požiadavky. Medzi takéto požiadavky
patrilo
definovať pojem kolízia verejného
záujmu so záujmom
osobným.
O to sme sa pokúsili. Súčasne sa
žiadalo, aby sa
okruh
osôb uvedených v ods. 1 v príslušných ustanoveniach
spresnil
a zúžil vzhľadom na zásadné odlišnosti medzi cha-
rakterom,
náplňou a významom jednotlivých
štátnych a verej-
ných
funkcií. I túto pripomienku sme v plnom rozsahu rešpek-
tovali.
Legislatívna rada vlády ďalej žiadala bližšie špeci-
fikovať
pojem dar. Ako viete, vo všeobecných ustanoveniach
navrhovaného
ústavného zákona je táto špecifikácia
uvedená.
Ďalej
sa žiadalo, aby zákazy rôznych činností boli uvedené
taxatívne, a nie
iba príkladmi. Aj túto
pripomienku sme
v
plnom rozsahu rešpektovali. Ďalej sa žiadalo, aby oprávne-
nie
nahliadnuť do písomných oznámení príslušných ústavných
činiteľov bolo zúžené
iba na občanov, ktorí majú volebné
právo.
I táto skutočnosť je v článku 11
navrhovaného ústav-
ného
zákona rešpektovaná. Súčasne sa v článku 7 žiadalo, aby
vo
veci mohol konať aj Ústavný súd, ktorý by mohol nestranne
rozhodnúť.
Navrhovaná právna úprava podľa pripomienok Legis-
latívnej
rady vlády ešte z roku 1993 mala byť vykonaná ús-
tavným
zákonom. Obidve pripomienky sme tiež v
plnom rozsahu
rešpektovali.
Ako viete, v druhom stupni, ak to tak môžem
voľne
nazvať, by preskúmanie uznesenia
Národnej rady v kon-
krétnej
veci bolo zverené do právomoci
Ústavného súdu a Ús-
tavný
súd by na návrh dotknutej osoby vo veci rozhodoval.
Predložený
návrh ústavného zákona rešpektuje i skutočnosť,
že
poslanec Národnej rady Slovenskej republiky sa môže funk-
cie poslanca vzdať. Teda návrh ústavného
zákona nezakladá
zánik
poslaneckého mandátu, ani si nekladie za cieľ stanoviť
iné
obmedzenia než tie, ktoré súčasná
ústava v tomto smere,
teda
vo vzťahu k mandátu poslanca, sleduje.
Ďalej nám bolo uložené doplniť prehľad obdobných práv-
nych
úprav niektorých európskych štátov. Dovoľte, aby som sa
pri splnení
tejto podmienky pri
nich trochu pozastavil.
Predkladatelia
sa preto orientovali najmä na právne úpravy
členských štátov Rady
Európy. Celkove sme získali
pomerne
široké informácie
o viac ako 17 štátoch a
parciálne o 26
členských
štátoch Rady Európy. Zásadne možno konštatovať, že
nezlučiteľnosť
výkonu funkcií v parlamente alebo v
orgánoch
výkonnej
moci je viazaná na osoby, ktoré už
konkrétne funk-
ciu
vykonávajú, spravidla nie na
kandidátov na tieto funk-
cie.
Povolania, ktoré sa môžu vykonávať súbežne s výkonom
verejných
funkcií, sú uvedené v troch druhoch právnych pred-
pisov
- v ústavách, zákonoch, ale i v právnych predpisoch
nižšej
právnej sily, prípadne v kombinovaných
úpravách, ako
ústava
a vykonávací predpis.
Aj
s ohľadom na uvedené pri rešpektovaní pripomienky
Legislatívnej
rady vlády sme volili formu ústavného
zákona.
Možno
konštatovať, že takmer vo všetkých právnych úpravách
sa označujú ako nezlučiteľné funkcie v
zákonodarnom zbore
a
v štátnej správe. Takto nezlučiteľné sú
napríklad funkcie
poslancov
a vyšších štátnych úradníkov, sudcov,
policajtov,
vojenských
zamestnancov v činnej službe,
diplomatov, civil-
ných
pracovníkov pracujúcich vo verejných
službách. Z člen-
ských štátov
Rady Európy iba
v Lichtenštajnsku, Poľsku
a
Švédsku neexistujú žiadne predpisy týkajúce
sa nezluči-
teľnosti funkcií či
povolaní, pričom aj v Poľsku už dnes
platí
isté obmedzenie, pokiaľ ide o možné príjmy, ktoré môže
mať
príslušný ústavný činiteľ.
Pre úplnosť treba uviesť, že iba Island, Lichtenštajn-
sko,
Nórsko, Poľsko, Francúzsko a San Marino dovoľujú členom
parlamentu
držať viac ako jeden mandát. Kandidát, ktorý je
zvolený
do parlamentu, musí rezignovať na druhú volenú funk-
ciu.
My sme volili väčšinový názor. Návrh ústavného zákona
rešpektuje
to, že táto právna úprava je prijímaná
v období,
keď
sme po komunálnych i parlamentných
voľbách, a preto ne-
zakazujeme,
alebo nesnažíme sa nájsť riešenie,
ktoré by za-
kázalo
držať viac ako jeden mandát.
Závažné je tiež zistenie, že po skončení
výkonu funkcie
sa
v drvivej väčšine krajín umožňuje, aby sa osoby, ktoré
ich
vykonávali, mohli vrátiť k výkonu
akejkoľvek práce. Tri
krajiny
to v plnom rozsahu neumožňujú. Ide o to, aby sme za-
bezpečili príslušným
ústavným činiteľom aj určité istoty
z
hľadiska ich ďalšej perspektívy.
Značný počet krajín má upravenú
nezlučiteľnosť výkonu
funkcií poslanca
a člena vlády. Z toho počtu, ktorý som
uviedol,
je ich 15. V niektorých krajinách, napríklad v Bel-
gicku
či v Dánsku, ústavy túto otázku výslovne neupravujú,
ale
v praxi sa rešpektuje, že členovia vlády sa nezúčastňujú
na
práci parlamentných výborov. Keďže u
nás žiaden úzus ne-
platí,
pokúsili sme sa riešiť tento problém už
v súvislosti
s
prípravou ústavy a je riešený i v súvislosti s navrhovaným
ústavným
zákonom.
Hľadali sme tiež odpoveď na otázku, v
pôsobnosti kto-
rých
orgánov je kontrola záležitostí
týkajúcich sa nezluči-
teľnosti
výkonu funkcií. Možno konštatovať,
že v 15 kraji-
nách
je táto činnosť zverená do výhradnej
pôsobnosti parla-
mentu
a v ďalších 12 do pôsobnosti ústavného súdu. V tých
prípadoch,
kde v uvedených veciach koná parlament,
sú spra-
vidla
vyčlenené pre príslušný orgán špeciálne právomoci, te-
da
vytvára sa na to buď osobitný výbor,
alebo príslušný or-
gán
má osobitné právomoci. I túto skutočnosť sme rešpektova-
li
a v pozmeňovacích návrhoch máte
dokonca predložený va-
riantný
návrh, ktorý by znamenal, že vznikne
Výbor Národnej
rady
Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť
funkcií, ktorý
by
bol vybavený osobitnými právomocami. Je to tak preto, aby
bolo možné obstarať si potrebnú dokumentáciu
a dôkazy na
zistenie
potrebných skutočností. Rozhodnutie
povinných osôb
medzi
výkonom funkcie alebo povolaním, ktoré sú inkompati-
bilné,
je spravidla po zvolení či vymenovaní do funkcie na
slobodnej vôli dotknutej osoby. I túto
skutočnosť sme sa
usilovali
rešpektovať a zákon teda nestanovuje
osobitné po-
vinnosti
v tomto smere, stanovuje však prísnu lehotu, v kto-
rej
sa treba rozhodnúť.
Z hľadiska výkonu povolania je
takmer všade stanovený
osobitný
režim na výkon vedeckej, publicistickej
či umelec-
kej
činnosti. Vždy sa však žiada, aby táto činnosť nebránila
výkonu
funkcie. Uvedené poznatky nás
viedli k hľadaniu ta-
kých
zákonných ustanovení, ktoré budú
zodpovedať naznačeným
európskym
trendom či normám. Podľa názoru
predkladateľov si
zákon nevyžiada
zvýšené nároky na
štátny rozpočet. Bude
klásť
nároky na intenzívnu personálnu prácu a
na rozloženie
funkčnej
zodpovednosti za ďalší vývoj spoločnosti.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, návrh
ústavného zá-
kona
sa rodil postupne od roku 1992 s jediným cieľom, a to
zamedziť
vzniku negatívnych javov vo funkciách vyšších štát-
nych
úradníkov, vo funkciách ústavných
činiteľov. Jeho cie-
ľom
bolo tiež zvýšiť dôveru v parlament, vo vládu, v prí-
slušných
funkcionárov súdov, prokuratúry či ďalších, ktorí
sú
tam uvedení. Žiadne iné ciele predkladatelia nikdy nesle-
dovali.
Prosím preto, aby ste predložený návrh ústavného zá-
kona
v znení zmien, ktoré budú navrhnuté a ktoré sme rešpek-
tovali,
podporili.
Ďakujem za slovo.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja pánu poslancovi Fogašovi. Prosím spoloč-
ného
spravodajcu výborov pána poslanca Petra Brňáka, aby po-
dal správu o
výsledkoch prerokovania vo
výboroch Národnej
rady.
Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predseda,
panie poslankyne, páni poslanci,
v súlade s ustanovením § 74 ods. 2
rokovacieho poriadku
Národnej rady Slovenskej republiky si vám
dovoľujem pred-
niesť
túto správu o prerokovaní ústavného zákona o strete
záujmov
vo výboroch a odôvodniť navrhované zmeny.
Podotýkam, že vláda Slovenskej republiky dňa 13. aprí-
la
1995 vyslovila s týmto návrhom ústavného zákona súhlas
v
znení doplnkov a zmien.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky rozhodnutím
číslo
213 dňa 20. marca 1995 a
rozhodnutím číslo 268 z 18.
apríla
1995 pridelil uvedený návrh ústavného
zákona na pre-
rokovanie
všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky
v
termíne do 27. apríla 1995. Na skoordinovanie stanovísk
výborov Národnej rady Slovenskej republiky
určil Ústavno-
právny
výbor Národnej rady Slovenskej
republiky. Výbory Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky tento návrh skupiny poslan-
cov
prerokovali v dňoch 19. až 27. apríla 1995. Štyri výbory
Národnej
rady Slovenskej republiky, t.j. Mandátový a imunit-
ný
výbor Národnej rady Slovenskej
republiky, Výbor Národnej
rady
Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor Národ-
nej
rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne
veci
a Výbor Národnej rady Slovenskej
republiky pre vzdela-
nie,
vedu, kultúru a šport, vyslovili s návrhom súhlas a sú-
časne k nemu
uplatnili pozmeňovacie a
doplňovacie návrhy
v
celkovom počte 48.
Ostatné výbory Národnej rady Slovenskej
republiky k ná-
vrhu
neprijali platné uznesenie, lebo podľa
§ 48 ods. 1 zá-
kona
Slovenskej národnej rady číslo 44/1989
Zb. o rokovacom
poriadku
Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpi-
sov
nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých
členov
výborov.
Dňa 10. 5. 1995 Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slo-
venskej
republiky opätovne prerokoval návrh
skupiny poslan-
cov
Národnej rady Slovenskej republiky na
vydanie ústavného
zákona
Národnej rady Slovenskej republiky o zamedzení rozpo-
ru
záujmov pri výkone funkcií ústavných
činiteľov a vyšších
štátnych
funkcionárov podľa § 72 ods. 1 zákona Slovenskej
národnej
rady o rokovacom poriadku Slovenskej
národnej rady
v
znení neskorších predpisov a vyslovil s
týmto návrhom sú-
hlas v znení
prijatých pripomienok. Ďalej
konštatoval, že
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky
sa
oboznámil
so spoločnou písomnou správou všetkých výborov Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania Ná-
vrhu
skupiny poslancov na vydanie ústavného
zákona Národnej
rady Slovenskej republiky o zamedzení
rozporu záujmov pri
výkone
funkcií ústavných činiteľov a vyšších
štátnych funk-
cionárov,
tlač 108a. Ďalej v rámci pôsobenia Ústavnoprávneho
výboru Národnej
rady Slovenskej republiky na zjednotenie
stanovísk
výborov Národnej rady Slovenskej
republiky a) od-
poručil
prijať pripomienky výborov Národnej
rady Slovenskej
republiky
uvedené v spoločnej správe výborov Národnej rady
Slovenskej
republiky, tlač 108a, pod poradovým
číslom 1, 2,
4,
6, 9, 13, 16, 17, 18, 22, 24, 25,
26, 27, 29, 30, 31,
32,
33, 38, 39, 41, 44 a 48. Podotýkam, že toto všetko je
v
doplnku spoločnej správy.
Ďalej
neodporučil prijať pripomienky
výborov Národnej
rady
Slovenskej republiky uvedené v spoločnej správe výborov
Národnej
rady Slovenskej republiky, tlač 108a, pod poradovým
číslom
3, 5, 7, 8, 10, 11, 12, 14, 15,
19, 20, 21, 23, 28,
34...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, viem, že jednotlivé body
ešte budeme opa-
kovať,
keď budeme hlasovať, ale tak rýchlo
čítate, že ak si
to
niekto chce zaznamenať...
Poslanec P. Brňák:
Toto je všetko v doplnku, ktorý má každý pred sebou na
stole,
preto som to čítal rýchlejšie. Body 28, 34, 35, 36,
37,
40, 42, 43, 45, 46 a 47.
Ďalej Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej re-
publiky
odporučil prijať celkove 10 ďalších pripomienok. Ako
spoločný
spravodajca si osvojujem stanovisko Ústavnoprávneho
výboru
Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčam, aby
Národná
rada Slovenskej republiky prijala body
tak, ako som
ich
teraz čítal, podľa tohto dodatku spoločnej správy, podľa
písmena
A a ďalej celkove 10 ďalších
pripomienok a pozmeňo-
vacích
návrhov Ústavnoprávneho výboru Národnej
rady Sloven-
skej
republiky. V prípade, že tieto návrhy nebudú výslovne
napadnuté v rámci
rozpravy, navrhujem, aby sa o všetkých
týchto
bodoch hlasovalo en bloc.
Teraz pristúpim ku krátkemu zdôvodneniu jednotlivých
bodov
spoločnej správy, tak ako to ukladá spoločnému spravo-
dajcovi
už citované ustanovenie § 74 ods. 2
rokovacieho po-
riadku.
V bode 1 spoločnej správy sa
navrhovalo vypustiť člán-
nok
2, pretože pojem vyšších štátnych
funkcionárov vo všeo-
becnosti
nie je spresnený a pre potreby tohto zákona je uve-
dený
v článku 1 a 3. Toto ustanovenie je
nadbytočné a treba
ho
vypustiť. Preto odporúčam uvedený bod schváliť.
K bodu 2, tento sa dotýka článku 3 - v
článku 3 písmena
a)
v treťom riadku zdola nahradiť slovo "členovia" slovom
"člen". Vzhľadom
na to, že ide o legislatívno-technickú
úpravu,
odporúčam bod 2 schváliť.
Bod 3 spoločnej správy k článku 3 - v
článku 3 písm. a)
doplniť
aj funkciu vedúceho Kancelárie Národnej rady Sloven-
skej
republiky, vedúceho úradu
ministerstva a štatutárnych
zástupcov predsedov
ostatných ústredných orgánov štátnej
správy
(podpredsedov). Navrhované doplnenie
nemá normatívnu
podobu.
Pokiaľ ide o vedúceho Kancelárie
Národnej rady Slo-
venskej
republiky, navrhujeme iné riešenie,
preto neodporú-
čam
schváliť bod 3 spoločnej správy.
K
bodu 4 spoločnej správy, ktorý
sa dotýka člán-
ku
3 - v článku 3 písm. b) nahradiť slová
"záujmom všetkých
alebo
mnohých občanov (verejným
záujmom)" slovami "verejným
záujmom
všetkých alebo mnohých občanov". Pretože ide o pres-
nejšie
vyjadrenie, odporúčam navrhovanú zmenu schváliť.
K
bodu 5 spoločnej správy, ktorý sa
dotýka článku 3
-
tu sa navrhuje v článku 3 písm. b) vypustiť text v zátvor-
ke.
Prijatie tohto bodu vylučuje bod 4, preto neodporúčam
navrhovanú
zmenu schváliť.
V článku 6 si dovolím upozorniť na chybu,
ktorá sa sta-
la
v prepisovaní. V druhom riadku zhora v
tomto bode 6 spo-
ločnej
správy namiesto "takú
funkciu" má byť správne "taká
funkcia".
Išlo o zrejmú chybu, takže je to možné riešiť aj
týmto
spôsobom.
V článku 3 písmeno c) sa navrhovalo
podľa tohto bodu
vypustiť
a nahradiť týmto znením: "takú funkciu, ktorú vyko-
návajú
štátni funkcionári uvedení v písmene
a)". Ide o zla-
denie textu s
predvetím, preto odporúčam
navrhovanú zmenu
schváliť.
K bodu 7, tá sa dotýka článku 3, kde sa
navrhuje v pís-
mene
c) vypustiť pomlčku a slová "uvedenými v písmene a)".
Prijatie
tohto bodu vylučuje bod 6, preto
neodporúčam navr-
hovanú
zmenu schváliť.
K
bodu 8 spoločnej správy, ktorý sa
dotýka článku 3
písm.
d), kde sa navrhuje nahradiť slovo
"poskytované" slo-
vom
"poskytnuté" - citované znenie je obsiahnuté
v bode 9
spoločnej
správy, ktorého znenie odporúčam schváliť, preto
neodporúčam
schváliť bod 8.
Bod 9 spoločnej správy sa dotýka článku 3
písm. d), kde
sa
navrhuje nahradiť slovo "poskytované" slovom "poskytnuté"
a
za slovo "hodnota" vložiť slová "v každom jednotlivom prí-
pade".
Ide o presnejšie vyjadrenie, preto
odporúčam navrho-
vanú
zmenu schváliť.
Bod 10 sa dotýka článku 4, kde sa navrhuje text odse-
ku
2 priradiť k odseku 1 a za poslednú vetu pripojiť vetu
"Za
tým účelom štátny funkcionár
nesmie:". Označenie odse-
ku
3 spolu s uvádzacou vetou "štátny funkcionár nesmie:" vy-
pustiť
a znenie písmen a) až h) zaradiť do novoupraveného
odseku
1. Nasledovné ostatné odseky 4 a 5 článku 4 prečíslo-
vať.
Pretože navrhujeme lepšie znenie
navrhovanej zmeny pod
bodom
3 stanoviska Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slo-
venskej
republiky, neodporúčam navrhovanú zmenu schváliť.
Bod 11 spoločnej správy sa dotýka článku 4, kde sa na-
vrhuje
odseky 1 a 2 vypustiť a zostávajúce
odseky prečíslo-
vať.
Z dôvodov, ktoré som uviedol pri bode 10, neodporúčam
navrhovanú
zmenu schváliť.
K bodu
12 spoločnej správy, ktorý sa
dotýka článku 4
ods.
2, kde
sa navrhuje nahradiť
slovo "dôveru" slovom
"dôveryhodnosť",
z dôvodov ako pri bode 10 neodporúčam navr-
hovanú
zmenu schváliť.
Bod 13 spoločnej správy sa dotýka článku 4 ods. 3, kde
sa
navrhuje vypustiť znenie písmena
b) a nahradiť ho novým
znením
v tomto znení: "b) prijímať dary alebo navádzať iného
na
poskytovanie darov v súvislosti s výkonom štátnej funk-
cie;
to neplatí, ak ide o dary poskytované obvykle pri výko-
ne
štátnej funkcie alebo na základe zákona alebo kolektívnej
zmluvy." Ide
o správne nadviazanie na uvádzaciu vetu
a
spresnenie druhu právneho predpisu,
preto odporúčam túto
navrhovanú
zmenu schváliť.
Bod 14 spoločnej správy sa dotýka článku 4 ods. 3 pís-
meno
b), kde sa navrhujú vypustiť slová
"v súvislosti s vý-
konom
štátnej správy". Prijatie tohto
bodu je vylúčené bo-
dom
13, preto neodporúčam navrhovanú zmenu schváliť .
Podobne je to pri bode 15, ktorý má taktiež priamo sú-
vis
na článok 4 ods. 3 písm. b), ktorý nie je možné prijať
z
obdobného dôvodu ako pri bode 14.
Bod 16 spoločnej správy sa dotýka článku 4 ods. 3 pís-
meno
c), kde sa navrhuje v tomto písmene c) nahradiť slová
"reklamno-komerčné"
slovami "reklamno-obchodné". Ide o jazy-
kové
spresnenie, preto odporúčam navrhovanú zmenu schváliť.
Bod 17 sa dotýka článku 4 ods. 3 písm.
e), kde sa navr-
huje nahradiť
slová "sprostredkovať za
úplatu" slovami
"sprostredkovať za odplatu" a v poslednom riadku
nahradiť
slovo
"spravovanou" slovom
"založenou". Ide o
legislatívne
a
jazykové spresnenie, preto
odporúčam navrhovanú zmenu
schváliť.
Bod 18 sa dotýka článku 4 ods. 3 písm.
e), kde za slová
"štátnym
fondom" sa navrhujú vložiť slová
"Fondom národného
majetku a jeho
organizáciami". Z obsahu článku 4 ods. 3
písm. e) vyplýva,
že medzi dotknutými právnickými
osobami
chýba
Fond národného majetku a jeho organizácie, preto odpo-
rúčam
navrhované doplnenie schváliť.
Bod 19 spoločnej správy sa dotýka článku 4 ods. 3 pís-
meno
f). Nový návrh znie:
"vykonávať ďalšiu činnosť v pra-
covnom
pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu; to sa ne-
vzťahuje
na výkon pedagogickej,
vedecko-pedagogickej, lite-
rárnej,
umeleckej činnosti a činnosti v oblasti medicínskych
vied, a
výkon samosprávnych činností
volených poslancov
a
funkcionárov, ak nejde o riadiacu
funkciu a správu vlast-
ného
majetku". Pretože v
stanovisku ústavnoprávneho výboru
pod
bodom 4 navrhujeme lepšie znenie článku
4 ods. 3 písme-
no
f), neodporúčam navrhované znenie schváliť.
Bod 20 spoločnej správy sa dotýka článku 4 ods. 3 pís-
meno
g), kde sa na konci textu navrhujú pripojiť slová "a je
bez
nároku na finančnú odmenu."
Pretože v stanovisku ústav-
noprávneho
výboru pod bodom 5 navrhujeme lepšie
znenie, ne-
odporúčam
navrhovanú zmenu schváliť.
Podobné stanovisko sa dotýka bodu 21 spoločnej správy,
ktoré
sa opätovne dotýka článku 4 ods. 3 písm. g).
Bod 22 spoločnej správy sa dotýka článku 4 ods. 3 pís-
meno
h), kde sa navrhuje vložiť pred slovo "funkcie" slovo
"vykonávať".
Ide o legislatívne spresnenie, preto
odporúčam
navrhovanú
zmenu schváliť.
Bod 23 spoločnej správy sa dotýka článku 4 ods. 3, kde
sa
navrhuje vložiť ďalšie písmeno ch) v
tomto znení: "nado-
búdať
majetok štátu podľa zákonov číslo
92/1991 Zb. a číslo
278/1993
Z. z., majetok obcí na podnikateľské
účely a maje-
tok
verejnoprávnych inštitúcií". Pretože v stanovisku ústav-
noprávneho
výboru sa pod bodom 6 navrhuje lepšie riešenie,
neodporúčam
túto navrhovanú zmenu schváliť.
Bod 24 spoločnej správy sa dotýka článku 4 ods. 4, kde
vo
štvrtom riadku ods. 4 sa navrhuje slovo "túto" nahradiť
slovami
"takúto funkciu, povolanie alebo činnosť". Ide o le-
gislatívne spresnenie,
preto odporúčam navrhovanú
zmenu
schváliť.
Bod
25 spoločnej správy nadpis tretej časti navrhuje
upraviť takto: "Oznámenie činností, funkcií a majetkových
pomerov". Ide o
legislatívne a jazykové
spresnenie, preto
odporúčam
navrhovanú zmenu schváliť.
Bod
26 spoločnej správy
navrhuje v článku 6 ods.
1
v
predvetí odseku 1 nahradiť slová "odo dňa úkonu, ktorým sa
štátnej
funkcie ujíma" slovami "odo dňa, keď sa ujal štátnej
funkcie".
V predvetí ods. 1 v poslednom riadku nahradiť slo-
vá "oznámenie, v ktorom písomne
osvedčí" slovami "písomné
oznámenie,
v ktorom uvedie". Ide o
legislatívne spresnenie,
preto
odporúčam navrhovanú zmenu schváliť.
Bod 27 spoločnej správy sa dotýka článku 6 ods. 1 pís-
meno b), kde
sa navrhuje vypustiť slová "inú hospodársku
alebo
inú samostatnú zárobkovú". Pre
účely článku 6 ods. 1
písm.
b) je citované znenie nadbytočné, preto
odporúčam na-
vrhované
znenie bodu 27 schváliť.
Bod 28 spoločnej správy sa dotýka článku 6 ods. 1 pís-
meno
c), kde sa navrhujú vypustiť slová "prípadne v iných
orgánoch
alebo inštitúciách" a nahradiť
slovami "v orgánoch
iných
právnických osôb". Pretože v stanovisku ústavnoprávne-
ho
výboru pod bodom 7 navrhujeme lepšie
znenie, neodporúčam
navrhované
znenie schváliť.
Bod 29 spoločnej správy sa dotýka článku 6 ods. 2, kde
sa
navrhuje v predvetí odseku 2 vypustiť
slovo "ustanovení"
a
v písmene b) nahradiť slová
"pomenovanie a adresa každej
právnickej"
slovami "názov a adresu každej právnickej oso-
by".
Ide o legislatívne spresnenie, preto
odporúčam navrho-
vanú
zmenu schváliť.
Bod
30 spoločnej správy
sa dotýka článku 7, kde sa
v
nadpise k článku 7 slovo "osvedčenie" chce nahradiť slovom
"oznámenie".
Vzhľadom na dôvody uvedené pri bode 25
spoloč-
nej
správy odporúčam navrhované znenie schváliť.
K bodu
31 spoločnej správy, ktorý sa
dotýka článku 8
ods.
2 - terajšie znenie ods. 2 vypustiť a
nahradiť v tomto
znení:
"Deklaračná povinnosť podľa odseku
1 sa vzťahuje na
majetok,
ktorý sa povinne uvádza v majetkovom priznaní." Ide
o
legislatívne spresnenie, preto
odporúčam navrhovanú zmenu
schváliť.
Bod 32 spoločnej správy sa dotýka článku
10, kde sa na-
vrhuje
terajšie znenie článku 10 označiť ako ods. 1 a článok
doplniť
odsekom 2 tohto znenia:
"Oznámenie podľa ods. 1 sa
predkladá
orgánom uvedeným v článku 9." Ide o doplnenie úda-
jov
o mieste splnenia povinnosti, preto odporúčam navrhovanú
zmenu
schváliť.
Bod 33 spoločnej správy sa dotýka článku
11, kde sa na-
vrhuje
ustanovenie článku 11 vypustiť. Pre rozpor citovaného
článku s článkom 19 Ústavy Slovenskej republiky odporúčam
navrhovanú
zmenu schváliť.
V ďalších bodoch spoločnej správy pod
poradovými čísla-
mi
34, 35, 36 a 37 ide o návrhy, ktoré
sa dotýkajú článku
11.
Hlasovanie o týchto je bezpredmetné prijatím bodu 33,
ktorý
som odporučil na schválenie.
Bod
38 spoločnej správy sa dotýka článku 12, kde sa
v
odseku 5 za prvú vetu navrhuje vložiť veta tohto znenia:
"V
uznesení sa uvedie, v čom je konanie štátneho funkcionára
v
rozpore s týmto ústavným zákonom a poučenie o opravnom
prostriedku."
Ide o potrebné náležitosti uznesenia
vzhľadom
na
to, že sa v návrhu ráta s dvojinštančným konaním, preto
odporúčam
navrhovanú zmenu schváliť.
Bod 39 spoločnej správy sa dotýka článku
12 ods. 6, kde
sa
za prvú vetu navrhuje vložiť veta tohto
znenia: "Podanie
návrhu
má odkladný účinok." Navrhovaná
zmena dôsledne dodr-
žiava princíp právnej istoty postihnutého
subjektu, preto
odporúčam
túto navrhovanú zmenu schváliť.
Bod 40 spoločnej správy sa dotýka článku
13 ods. 1, kde
sa
navrhuje na koniec vety v odseku 1 doplniť slová "a do-
tknutému
štátnemu funkcionárovi". Pretože dotknutému štátne-
mu
funkcionárovi bude doručené
rozhodnutie ešte pred nado-
budnutím právoplatnosti, neodporúčam túto navrhovanú zmenu
schváliť.
Bod 41 spoločnej správy sa dotýka článku
13 ods. 2, kde
sa
v piatom riadku ods. 2 navrhuje
nahradiť slová "jej za-
nechanie"
slovami "odstránenie tohto rozporu". Táto formulá-
cia by mala
vyjadriť možnosť, že štátny funkcionár podľa
vlastnej
úvahy si má možnosť vybrať, ktorú z činností nezlu-
čiteľných
podľa návrhu ústavného zákona zanechá. Preto odpo-
rúčam
navrhovanú zmenu schváliť.
Bod 42 spoločnej správy sa dotýka článku
13 ods. 2, kde
sa
navrhuje za ods. 2 druhú vetu označiť
ako samostatný od-
sek.
Pretože vo svojom vystúpení navrhnem presnejšie znenie,
neodporúčam
túto navrhovanú zmenu schváliť.
Bod 43 spoločnej správy sa dotýka článku
13 ods. 3, kde
sa
v ods. 3 za poslednú vetu navrhuje
doplniť ďalšia veta
tohto
znenia: "V prípade, že poslanec využije svoje právo
podať
návrh na začatie konania na Ústavný súd, mandát po-
slanca
až do rozhodnutia Ústavného súdu nezaniká, iba sa ne-
uplatňuje."
Toto znenie je v rozpore s bodom 39, ktorý som
odporučil
schváliť, kde sa naopak hovorí o
odkladnom účinku
odvolania,
preto neodporúčam navrhovanú zmenu schváliť.
Bod 44 spoločnej správy sa dotýka článku
14, kde sa ko-
niec
vety článku 14 navrhuje doplniť
slovami: "a oznámiť to
mandátovému a imunitnému výboru.". Ide o
spresnenie tohto
ustanovenia,
preto odporúčam navrhovanú zmenu schváliť.
V
bode 45 spoločnej správy k článku
16 sa navrhuje
účinnosť
určiť dňom 1. októbra 1995. Pretože v stanovisku
ústavnoprávneho výboru navrhujeme iný termín, neodporúčam
navrhovanú
zmenu. Podobne aj v bode 46 spoločnej správy.
Bod 47 spoločnej správy navrhuje v celom
texte ústavné-
ho
zákona použiť neskrátené slovo "článok". Pretože v stano-
visku ústavnoprávneho výboru navrhujeme presnejšie znenie,
neodporúčam
navrhované znenie schváliť.
Bod
48 - v celom ústavnom
zákone upraviť spojenie
"právnická a fyzická
osoba" na spojenie
"právnická osoba
a
fyzická osoba". Ide o jazykové spresnenie, preto odporúčam
navrhovanú
zmenu schváliť.
Pokiaľ
ide o vlastné návrhy ústavnoprávneho výboru
v
celkovom počte 10, ktoré som si ako spoločný spravodajca
taktiež
osvojil a odporúčam ich na schválenie, dotknem sa aj
týchto
desiatich bodov.
Prvý, ktorý je v dodatku na strane
2 doplnku k tlači
108a,
sa všeobecne dotýka bodu 47 spoločnej správy a v celom
texte
ústavného zákona okrem označenia
článkov navrhuje po-
užiť neskrátené
slovo "článok". Pretože
ide o jazykové
spresnenie,
odporúčam navrhovanú zmenu schváliť.
Druhý bod sa dotýka článku 3 v tom,
že v písmene a) sa
navrhuje
doplniť za slová "vedúci Kancelárie prezidenta Slo-
venskej republiky" slová "vedúci Kancelárie Národnej rady
Slovenskej
republiky". Vzhľadom na okruh subjektov uvedených
v
článku 3 písm. a) patrí do tohto aj
vedúci Kancelárie Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky. Preto odporúčam navrhovanú
zmenu
schváliť.
Bod
3 stanoviska ústavnoprávneho výboru k článku 4
-
text odsekov 1 až 3 sa navrhuje
nahradiť textom podľa od-
seku
1, prvý odsek textom tohto odseku 1: "Štátny funkcionár
sa
musí pri výkone štátnej funkcie ako i v osobnom živote
zdržiavať
všetkého, čo môže byť v rozpore so
svedomitým vý-
konom
štátnej funkcie a čo môže ohroziť jeho
dôveryhodnosť.
Za
týmto účelom štátny funkcionár
nesmie... atď." V ďalšom
zaradiť
text z pôvodného odseku 3 písm. a)
až g) v znení
pozmeňovacích
návrhov, ako budú prijaté v Národnej rade Slo-
venskej republiky.
Ide o jazykové a logické spresnenie
pôvodného
textu, preto odporúčam navrhované znenie schváliť.
Bod 4 stanoviska ústavnoprávneho výboru
sa dotýka člán-
ku
4 ods. 3 písm. f), kde sa navrhuje toto znenie: "vykonáva
ďalšiu
činnosť v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom
vzťahu".
Navrhovaná zmena stanovuje rovnaké podmienky pre
všetkých
poslancov, preto odporúčam navrhovanú
zmenu schvá-
liť.
Bod 5 stanoviska ústavnoprávneho výboru
sa dotýka člán-
ku
4 ods. 3 písm. g), kde sa navrhuje toto
znenie: "vykoná-
vať
inú platenú funkciu alebo podnikateľskú činnosť a nesmie
byť
členom riadiaceho a kontrolného orgánu právnickej osoby,
ktorá vykonáva
podnikateľskú činnosť, s výnimkou valného
zhromaždenia a členskej
schôdze. To neplatí, ak členstvo
v
orgáne právnickej osoby vyplýva zo
zákona alebo z výkonu
štátnej
funkcie a je bez nároku na finančnú odmenu1)". Ide
o
legislatívne a logické
spresnenie pôvodného písmena g)
článku
4 odseku 3, preto odporúčam navrhovanú zmenu schvá-
liť.
Bod 6 stanoviska ústavnoprávneho výboru
sa dotýka člán-
ku
4 ods. 3, kde sa navrhuje vložiť nové písmeno ch) v tomto
znení:
"nadobúdať majetok od štátu alebo Fondu národného ma-
jetku
podľa osobitného predpisu inak ako vo verejnej súťaži,
vo
verejnej dražbe alebo prostredníctvom
kupónovej privati-
zácie".
Pretože ku stretu záujmov vymedzených
ústavných či-
niteľov
a vyšších štátnych funkcionárov môže
prísť aj v sú-
vislosti
s procesom privatizácie, treba túto skutočnosť pre-
mietnuť
aj do sféry zákazov. Preto odporúčam navrhovanú zme-
nu
schváliť.
Ďalej bod 7 stanoviska ústavnoprávneho výboru
sa dotýka
článku 6 ods.
1 písm. c), kde sa navrhuje vypustiť slová
"prípadne v iných
orgánoch alebo
inštitúciách" a nahradiť
slovami
"a v orgánoch iných
právnických osôb". Ide o pres-
nejšie legislatívne vymedzenie. Preto odporúčam navrhovanú
zmenu
schváliť .
Bod 8 stanoviska ústavnoprávneho výboru
sa dotýka člán-
kov
12 a 13. Tu vám dávam do pozornosti,
panie poslankyne
a
páni poslanci, že pri
prepisovaní došlo k istej chybe
a
správne znenie článkov 12 a 13 je obsiahnuté v opravenom
znení
doplnku k tlači 108a - uznesenie Ústavnoprávneho výbo-
ru
Národnej rady Slovenskej republiky
číslo 55a z 10. mája
1995
bod B)c)8 - nové znenie. Čiže v ďalšom
treba vychádzať
už
z takto koncipovaného znenia bodu 8,
stanoviska ústavno-
právneho
výboru. Nešlo o nejakú následnú zmenu,
išlo o zme-
nu, ktorá bola
riadne odsúhlasená
ústavnoprávnym výborom,
ale
zle premietnutá do tohto písomného pôvodného stanoviska.
Tu
sa navrhuje nové znenie článkov 12 a 13, ktoré sa navrhu-
je
vložiť za článok 11 s nasledovným textom:
Článok 12 ods. 1: "Konanie vo veciach rozporu osobného
záujmu
so záujmom verejným je dvojstupňové." Odsek 2: "V pr-
vom
stupni rozhoduje o návrhu Národná rada Slovenskej repub-
liky
uznesením." Odsek 3:
"Dotknutý štátny funkcionár môže
napadnúť
uznesenie Národnej rady Slovenskej
republiky návr-
hom
na začatie konania na Ústavnom súde
Slovenskej republi-
ky."
V článku 13 ods. 1: "Na preskúmanie,
či konanie štátne-
ho
funkcionára je v rozpore s týmto
ústavným zákonom, zria-
ďuje Národná rada Slovenskej republiky Výbor Národnej rady
Slovenskej republiky
pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych
funkcionárov."
Odsek 2: "Členov Výboru Národnej rady Sloven-
skej
republiky pre nezlučiteľnosť funkcií
štátnych funkcio-
nárov
volí Národná rada Slovenskej republiky
z poslancov na
základe princípu
pomerného zastúpenia politických
strán
a
politických hnutí v Národnej rade Slovenskej republiky.
Odsek
3: "Uznesenie Výboru Národnej rady Slovenskej republi-
ky
pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov schvaľu-
je
Národná rada Slovenskej republiky."
Následné pôvodné články 12, 13 a ďalšie sa prečíslujú
a
v texte pôvodných článkov 12 a 13 sa nahradia slová "Man-
dátový
a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej
republiky"
slovami
"Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlu-
čiteľnosť
funkcií štátnych funkcionárov"
v príslušnom páde
v
celom ďalšom texte. Ide o legislatívne spresnenie, ktorého
zmyslom
je zvýšiť právnu a politickú istotu dotknutých štát-
nych
funkcionárov. Preto odporúčam
navrhovanú zmenu schvá-
liť.
Bod 9 stanoviska ústavnoprávneho výboru
sa dotýka člán-
ku
13 ods. 3, kde sa navrhuje vypustiť
posledná veta odse-
ku 3.
Znenie, ktoré sa
navrhuje vypustiť, vzbudzovalo
spochybňovanie
momentu zániku mandátu poslanca. Preto
odpo-
rúčam
navrhovanú zmenu schváliť.
Bod
10 stanoviska ústavnoprávneho výboru sa dotýka
článku
16, ktoré sa navrhuje nahradiť týmto znením: "Tento
ústavný zákon
nadobúda účinnosť dňom
1. novembra 1995."
Vzhľadom
na závažnosť nových ústavných skutočností, viažu-
cich
sa na dôsledky nerešpektovania tohto
ústavného zákona,
javí
sa byť potrebné stanoviť primeraný čas na vyriešenie si
prípadného konfliktu.
Preto odporúčam navrhovanú
zmenu
schváliť.
Vážený pán predseda,
panie poslankyne, páni poslanci,
to je
všetko, pokiaľ ide o jednotlivé
body spoločnej
správy a
moje stanovisko k
nim z hľadiska odporučenia
a
z hľadiska neodporučenia. Chcel by som vás na záver popro-
siť,
aby všetky prípadné pozmeňovacie a doplňovacie návrhy
boli zároveň
okrem ústneho prednesu
doložené aj písomne
a
odovzdané mne. Zároveň, pán predseda, sa hlásim do rozpra-
vy.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi Brňákovi. Pán poslanec, len sa
chcem spýtať, či
neprikročíme k otvoreniu
rozpravy až po
obedňajšej
prestávke.
Pán poslanec Hrušovský.
Poslanec P. Hrušovský:
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
skôr ako pristúpime k rozprave, mal by som jednu proce-
durálnu
otázku. Máme na stole uznesenie, teda spoločnú sprá-
vu
108 a doplnok k tlači 108a. Počuli sme stanovisko spoloč-
ného
spravodajcu aj zdôvodnenie, prečo sa
ústavnoprávny vý-
bor
ešte raz vrátil k prerokúvanej problematike a postupo-
val,
ja som na to upozorňoval, v rozpore s rokovacím poriad-
kom. Áno, treba
si dôslednejšie prečítať §
72. Súhlasím
s
tým, že ústavnoprávny výbor bol
ten, ktorý mal zjednotiť
stanoviská, ale
rokovanie ústavnoprávneho výboru
nebolo
zjednocovaním
stanovísk, ale vypracovaním nových
znení nie-
ktorých
článkov navrhovaného ústavného zákona. Preto odporú-
čam,
aby tento doplnok, ktorý je označený ako doplnok k tla-
či
číslo 108a, nebol súčasťou prerokúvania tejto spoločnej
správy.
Ak pán spoločný spravodajca
hovoril o rokovaní ús-
tavnoprávneho
výboru a o prijatom uznesení, tak je tu mož-
nosť,
aby tieto pozmeňovacie návrhy uplatnil v rámci rozpra-
vy,
ale tieto nemôžu byť v takejto pozmenenej forme zahrnuté
do
spoločnej správy 108a.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Chce odpovedať pán spoločný
spravodajca, ale
predtým
sa hlásil ešte pán poslanec Národa.
Myslím, že bude
lepšie,
keď najskôr pán spoločný spravodajca odpovie hneď na
tieto
otázky.
Poslanec A. Národa:
Ďakujem,
pán predseda. Vzhľadom na to, že
sa hovorí
o
obedňajšej prestávke, chcel by som
len predniesť jeden
oznam
pre členov výboru pre
zdravotníctvo a sociálne veci,
že
hneď po prerušení tohto rokovania sa cez prestávku zídeme
vo
vlastnej rokovacej miestnosti na
prerokovanie dôležitého
bodu.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem. Chcel by som zareagovať na
postoj pána poslan-
ca
Hrušovského. Je pravdou, že doplnok k tlači 108a pozostá-
va
z dvoch častí. V prvej časti sa ústavnoprávny výbor za-
oberal
spoločnou správou a svojou povinnosťou vyplývajúcou
z
§ 72 rokovacieho poriadku ako
garančného výboru, kde vy-
jadril
svoje stanovisko k jednotlivým bodom
spoločnej sprá-
vy.
V ďalšej časti, a tu asi máme rozdielny názor, sa ústav-
noprávny
výbor opätovne vrátil k prerokovaniu tohto návrhu
ústavného
zákona. Chcem podotknúť, že predtým, než to urobil,
dal
riadne hlasovať o tomto návrhu, či sa vrátime opätovne
k
návrhu ústavného zákona. Nevidím tu žiadny rozpor s teraj-
ším
znením rokovacieho poriadku, pretože
podľa § 48 ods. 1
rokovacieho
poriadku na platné uznesenie výboru je
potrebný
súhlas
nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov. Vzhľadom
na
to, že pri pôvodnom rokovaní ústavnoprávneho výboru tento
nezaujal žiadne platné stanovisko, pretože toto
uznesenie
nezískalo
potrebný počet hlasov, nič nebráni tomu, aby kedy-
koľvek,
ak sa prejaví vôľa vyjadrená v hlasovaní, sa mohol
vrátiť
k opätovnému prerokovaniu tohto návrhu
ústavného zá-
kona. Čiže s
týmto vedomím ústavnoprávny
výbor prijal aj
ďalších
10 po sebe idúcich pozmeňovacích a
doplňovacích ná-
vrhov.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Hrušovský.
Poslanec P. Hrušovský:
Vážený
pán predseda, súhlasím s tým, čo
povedal pán
poslanec
Brňák, ale tu ide o iný problém, či uznesenie ús-
tavnoprávneho výboru, vrátane pozmeňovacích návrhov, ktoré
boli prijaté
na rokovaní, sa
stávajú súčasťou spoločnej
správy.
Myslím si, že sa nemôžu stať, je to v
rozpore s ro-
kovacím
poriadkom. Ak ústavnoprávny výbor pôsobil ako gesčný
výbor
na zjednotenie návrhov, potom ak sa
nepodarilo návrhy
zjednotiť,
a myslím si, že sa to nepodarilo,
pretože v nie-
ktorých
článkoch bol vytvorený úplne nový text, tak to mal
oznámiť
v zmysle § 72 odsek 2 rokovacieho poriadku predsedo-
vi
Národnej rady Slovenskej republiky a
ten mal rozhodnúť
o
tom, že môže vrátiť celý zákon opätovne na prerokovanie
všetkým
výborom Národnej rady.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Pán poslanec Hrušovský, domnievam sa, že
nemáte pravdu,
pretože
spoločná správa pozostáva práve z uznesení jednotli-
vých
výborov. A je normálne, že ak sa
ústavnoprávny výbor
uzniesol
len včera, v čase, keď už bola vytlačená spoločná
správa,
že sa k nej pridajú uznesenia
ústavnoprávneho výbo-
ru.
Navyše vás chcem upozorniť na § 73 rokovacieho poriadku,
podľa
ktorého - citujem: "Správa výboru alebo spoločná sprá-
va
výborov o výsledku prerokovania návrhu
zákona Slovenskej
národnej
rady sa zašle všetkým poslancom a
navrhovateľovi."
Teda
keby sme akokoľvek uvažovali, je namieste, aby stano-
viská ústavnoprávneho výboru boli predložené, podľa mojej
mienky,
i ako súčasť spoločnej správy, pretože všetky výbory
sa
na niečom uzniesli a to je v spoločnej správe. Nič iné
tam
nemá byť. A pokiaľ som bol prítomný v ústavnoprávnom vý-
bore, ten sa
uznášal platne. Alebo keby sme už akokoľvek
chceli
rozmýšľať, podľa § 73 je možné túto
správu predložiť
samostatne a stáva
sa súčasťou prerokúvania tak, ako to
predložil
pán spravodajca. Myslím si, že vecne to
nič neme-
ní,
najmä ak je tu snaha zlepšiť predložený
text návrhu ús-
tavného
zákona, prípadne urobiť také
opatrenia, aby sa vý-
klad
jednotlivých ustanovení nemohol v budúcnosti zneužiť.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
S faktickou poznámkou sa hlási pán
spravodajca.
Poslanec P. Brňák:
Chcel
by som k tomu dodať, že
je to pravda a o tom
svedčí
aj prax z minulosti, keď napríklad pri
prijímaní Ús-
tavy Slovenskej
republiky sa ústavnoprávny výbor vrátil
k
tejto problematike asi tri alebo štyrikrát napriek tomu,
že
prijal v jednotlivých čiastkových hlasovaniach samostatné
rozhodnutie,
aby si dôsledne plnil garančnú funkciu, ktorá
mu
vyplýva z rokovacieho poriadku a ktorú,
pravdu povediac,
doteraz
nie dostatočným spôsobom napĺňa.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Hrušovský.
Poslanec P. Hrušovský:
Ďakujem. Keby bol býval organizačne zabezpečený proces
prerokúvania
tohto návrhu vo výboroch tak, že
ústavnoprávny
výbor
ako garančný výbor rokuje ako posledný a zjednocuje
stanoviská
ostatných výborov, ktoré by sa boli dostali na
rokovanie
gesčného výboru, súhlasím so všetkým, čo hovoríte.
Aj
s tým, pán poslanec Fogaš, že § 73 umožňuje, aby správa
jednotlivého
výboru, teda uznesenie z výboru, boli zaslané
všetkým
poslancom. Áno, samozrejme, len tu treba mať na zre-
teli,
akým spôsobom si kto osvojí a dá
hlasovať o jednotli-
vých
bodoch, ktoré sú predmetom týchto
uznesení. Teda odpo-
rúčam,
aby sme zvážili, že stanovisko ústavnoprávneho výboru
nemôže
byť súčasťou spoločnej správy. Som toho názoru, že je
to
v rozpore s rokovacím poriadkom.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Tkáč.
Poslanec P. Hrušovský:
Chcel by
som len dodať, že ústavnoprávny
výbor už raz
právoplatne
o veci prerokúvania tohto návrhu zákona rozhodol
19.
apríla 1995.
Poslanec P. Brňák:
Neprávoplatne, neprijali sme uznesenie.
Poslanec P. Hrušovský:
Ale aj neprijatie uznesenia je
rozhodnutie, prosím vás.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Hrušovský, skončili ste?
Poslanec P. Hrušovský:
Pán
predseda, neskončil som. Ak hovoríme, že nebolo
platne prijaté uznesenie, potom treba vrátiť
tento zákon
všetkým
výborom, ktoré sú uvedené, že neprijali platné uzne-
senie,
pretože vy ste ho prikázali prerokovať
všetkým výbo-
rom
Národnej rady.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Tkáč.
Poslanec V. Tkáč:
Pri všetkej úcte k pánu poslancovi
Hrušovskému to nemô-
žem
komentovať inak ako obštrukciu.
Predsa na rokovaní ús-
tavnoprávneho
výboru sme včera absolvovali tú istú diskusiu,
to
je v podstate len záťaž pléna v tejto
otázke. Naozaj sme
postupovali
v zmysle príslušných ustanovení
rokovacieho po-
riadku. Aj to
nové uznesenie je v podstate konvalidáciou
predchádzajúceho
uznesenia s tým, že sme postupovali podľa
rokovacieho
poriadku, ktorý hovorí o postupe pri zjednocova-
ní
stanovísk jednotlivých výborov a o práve výboru v podsta-
te
na rokovanie pléna predložiť hoci aj samostatnú správu.
My
sme to zvážili tak, že je to v podstate dodatok k spoloč-
nej
správe všetkých výborov, a uznesením sme presne podľa
rokovacieho poriadku
určili, ktoré ustanovenia spoločnej
správy
odporúčame prijať, a ktoré nie.
Chcel by som ešte v závere zvýrazniť, že
nejde o jedno-
duchý
zákon. Nakoniec tu je konkurencia dvoch
návrhov - ná-
vrhu zákona a
návrhu ústavného zákona. Aj o jednotlivých
ustanoveniach,
keď treba trojpätinovú väčšinu, sa vyjednáva-
lo
veľmi intenzívne, hľadali sa
spoločné riešenia tak, aby
tento zákon skutočne bol prijatý. Preto
sa domnievam, že
uznesenie
ústavnoprávneho výboru ako dodatok je plne v súla-
de
so zákonom o rokovacom poriadku, a niet o čom diskutovať.
V závere
si ešte dovolím potvrdiť, že
uznesenie bolo
odhlasované,
čiže v tejto súvislosti niet o čom
diskutovať,
a
rokovací poriadok je plne naplnený, dokonca mimoriadne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Hrušovský.
Poslanec P. Hrušovský:
Bol by som nerád, keby sa toto moje vystúpenie
kvalifi-
kovalo
ako obštrukcia. My si tiež želáme, aby tento zákon
bol
už konečne prijatý, ale nedalo mi, aby som sa nevyjadril
k
tomu, akým spôsobom ústavnoprávny výbor pristupoval k pre-
rokúvaniu
tejto veci. Tu ústavnoprávny výbor nezjednocoval
stanoviská,
ústavnoprávny výbor svojím druhým prijatým uzne-
sením
vlastne vytvoril v niektorých
ustanoveniach inú filo-
zofiu
zákona, ako bol pôvodný návrh a ako boli niektoré sta-
noviská,
ktoré sú uvedené v spoločnej správe. Takže tu nešlo
o
zjednotenie stanovísk tak, aby neboli niektoré ustanovenia
v
právnej kontradikcii, ale tu išlo o niečo iné.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Ospravedlňujem sa, že druhýkrát
diskutujem, ale myslím,
že
to je debata, ktorú si treba vyjasniť, aby nám boli jasné
aj
procedurálne postupy. Nerozumiem logike pána kolegu, kto-
rý
vyčíta, že ústavnoprávny výbor prijal nejaké uznesenia,
ktoré sa tu
predkladajú, a nemajú byť súčasťou spoločnej
správy,
keď vlastne spoločná správa je
zostavená z uznesení
ostatných
výborov. Ak by ani ostatné výbory
nemohli dať ná-
vrhy, spoločné správy by neexistovali. Čiže
ústavnoprávny
výbor
mal také isté právo ako ktorýkoľvek iný výbor prijať
uznesenia
i pozmeňovacie návrhy. A Paľko, celkom
nesúhlasím
s
tebou, že tam nebola snaha zjednocovať stanoviská, pretože
body,
ktoré sa vzájomne vylučovali, sú aj teraz
navrhnuté
práve
týmto výborom ako koordinujúcim na
neschválenie, pre-
tože
tým, že sa vylučovali, by mohli vzniknúť kontrahlasova-
nia
tu.
Nezúčastňujem sa pravidelne na
zasadnutiach ústavno-
právneho
výboru, ale teraz som tam bol a myslím si, že to
bolo normálne
zasadnutie, ktoré organicky nadväzovalo na
predchádzajúce
rokovanie, na ktorom ústavnoprávny
výbor ne-
zaujal vlastné
stanovisko. Včera sa
ústavnoprávny výbor
uzniesol a myslím
si, že je normálne, že predkladá svoje
uznesenie
aj ako dodatok spoločnej správy. Myslím si teda,
že vedieme teraz skutočne už planú debatu, mohli by
sme
pristúpiť
k vecnému prerokúvaniu. Ak sa ten zákon zlepšoval,
alebo
menila sa filozofia v zmysle toho, ako prebiehala roz-
prava
v politických kluboch či v jednotlivých výboroch, mys-
lím
si, že by to mohlo byť skôr vítané ako
odsudzované sta-
novisko.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Lauko.
Poslanec P. Lauko:
Pán
predseda, prosím vás o odpoveď na
jednu otázku.
Chápem
procedurálne, podľa rokovacieho
poriadku, že ústav-
noprávny
výbor mal povinnosť, a tak hovorí aj dodatok k spo-
ločnej
správe všetkých výborov o výsledku prerokovania návr-
hu
skupiny poslancov, ale keďže sa v tomto
doplnku objavila
nová
vec, kde sa zásadným spôsobom mení filozofia celého zá-
kona,
kde sa nahrádza imunitný výbor nejakým novým výborom
Národnej
rady, tak my sme to v zahraničnom výbore ako po-
slanci
nemali. Čiže je to nová skutočnosť a o tom pán posla-
nec
Hrušovský hovorí, či ústavnoprávny výbor mal právo na
takomto
zasadaní dávať doplnky a či tieto doplnky majú byť
súčasťou
spoločnej správy. Toto je meritum veci. Žiadam vás,
aby
ste mi na túto otázku odpovedali.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno,
pán poslanec, jednoznačne
mal právo, pretože je
taký výbor ako
ostatné, aj keď je gesčný, tak zjednocuje
a
dáva tam svoje stanovisko, čiže je to jednoznačné. A po-
kiaľ
ideme ďalej, treba si všimnúť aj § 74,
kde odsek 2 ho-
vorí,
že úlohou spravodajcu je podať Slovenskej národnej ra-
de
správu o prerokovaní návrhu zákona vo
výboroch a odôvod-
niť
prípadné navrhované zmeny. Pán
spravodajca to teraz ro-
bí,
takže je to teraz len taká hračka a škriepka medzi nami.
Bolo
by dobre, keby sme pokračovali.
Poslanec P. Lauko:
To je zásadná vec, pán predseda.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec Tkáč.
Poslanec V. Tkáč:
Vážený pán predseda,
vážení kolegovia,
v
§ 72 je skutočne výnimočné postavenie, exkluzívne
postavenie ústavnoprávneho výboru pri prerokúvaní návrhov
zákonov.
Akým spôsobom chcete vykladať túto vetu pri pôsobe-
ní
na zjednotenie? V podstate by nebolo
vôbec nič kompliko-
vané,
aby si hociktorý člen tejto snemovne osvojil dodatok
ústavnoprávneho
výboru, ale skutočne to považujem za zbytoč-
né,
pretože sa domnievame, že je to v súlade s rokovacím po-
riadkom.
V podstate predsedovi Národnej rady sme neoznamova-
li,
aby sme vylúčili zo spoločnej správy niektoré nejednotné
stanoviská. Máte na
stole stanovisko a jednotlivé
návrhy,
zmeny, doplnky
všetkých výborov. Všetky tieto stanoviská
a
všetky informácie o zmenách sú na stole. Práve tento doda-
tok
vlastne stanovuje postoj
ústavnoprávneho výboru v rámci
zjednocovacej
funkcie, ktorú exkluzívne má v rokovacom po-
riadku.
Preto sa domnievam, že to je skutočne planá debata
a
chce odpútať pozornosť od podstatnejších vecí.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I.
Belohorská:
Vážený pán predseda,
kolegovia, kolegyne,
ospravedlňujem sa, že prerušujem túto
superdôležitú de-
batu
v úrovni filozofickej, myslím, a nie v
úrovni právnic-
kej.
Chcem sa poďakovať 17 poslancom Národnej rady, ktorí
odovzdali
krv. Chcem sa opýtať, či ešte má
niekto záujem,
pretože zdravotnícki pracovníci tam čakajú
a tešia sa na
ďalších
17, ktorí by tam prišli.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Myslím, že vždy bolo viac
poslancov ako 17.
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Chcem podporiť svojich predrečníkov, najmä docenta Fo-
gaša,
ale aj pána predsedu a pána predsedu ústavnoprávneho
výboru.
Myslím si, že povinnosti výboru v § 72 rokovacieho
poriadku
sú formulované ako dispozitívne povinnosti. Preto
je
plne v dispozičnom práve
ústavnoprávneho výboru, ako na-
loží
so spoločnou správou, najmä podľa druhej
vety: "Ak sú
stanoviská výborov rozdielne, Ústavnoprávny výbor Národnej
rady
pôsobí na ich zjednotenie." Myslím
si, že nič iné sme
nerobili,
iba to, že sme zjednocovali stanoviská výborov.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážené kolegyne a kolegovia,
rozumiem poslancovi Hrušovskému asi tak,
že sa nám sna-
ží
povedať, že výbory by mali postupovať
tak, že sa návrhom
zákona
zaoberajú na jednom či viacerých zasadnutiach a na
konci
dospejú k nejakému rozhodnutiu. Tieto rozhodnutia sa
zídu
v jednom výbore, dnes je to podľa
zákona a § 72 ústav-
noprávny
výbor, ktorý má pôsobiť na ich zjednotenie, teda
nájsť
to, čo je možné, aby bolo zhodné a
prijaté v Národnej
rade
ako úprava zákona. Má tú možnosť, že keď sa mu to nepo-
darí,
pretože tie pripomienky sú príliš rozdielne, požiada
o
znovuzasadnutie výborov prostredníctvom
predsedu Národnej
rady.
To sa nestalo. Ústavnoprávny výbor nám
tlmočil, ktoré
stanoviská
pokladá za prospešné na úpravu zákona, ktoré sta-
noviská
odporúča neprijať. Navyše sa však druhýkrát zaoberal
zákonom a to je to,
čo namieta kolega Hrušovský, že výbory
po
akomsi rozhodnutí by to nemali robiť opakovane. Myslím
si,
aby sme neviedli ten spor do nekonečna, urobme to, čo
navrhol
predseda ústavnoprávneho výboru, aby si
spravodajca
osvojil
tie pripomienky formálne. Pripomienky
sú predložené
písomne,
budú to pripomienky
ústavnoprávneho výboru, ktoré
si
osvojí spravodajca, a budeme o nich
hlasovať tak, ako tu
bolo
povedané. Proste neveďme spor o tom,
ako to malo byť,
pretože
rokovací poriadok v tomto nie je presne jednoznačný.
Ak
kolega Hrušovský tvrdí, že je proti rokovaciemu poriadku,
ťažko
nájde na to ustanovenie, keď tvrdíme, že je to tak.
Nemôžeme
povedať, že sa výbor tým nemôže zaoberať dvakrát.
Nikde
to tu nie je povedané, ale nie je
povedané ani to, že
sa
má dvakrát zaoberať. Logika je taká, že by sa mali zaobe-
rať
výbory a v jednom bode by sa to malo
stretnúť ako poda-
ná
správa Národnej rade. To sa stalo. Navyše sú tu podané
návrhy,
ktoré si formálne osvojí jeden poslanec, napríklad
spravodajca,
a nebudeme nútení viesť ďalej túto debatu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Benčík.
Poslanec M. Benčík:
Ďakujem pekne. Zdá sa mi, že celá
diskusia uteká trochu
vedľa.
Prosím vás, asi máme záujem na
tom, aby zákony boli
na rokovanie pléna dobre pripravené. Preto
rokujú výbory
a
divím sa, že niektorým prekáža, že
jeden výbor, konkrétne
ústavnoprávny výbor, využije svoje práva a tiež má svoje
stanovisko, uplatňuje svoje stanovisko. Nesúhlasím s
tým,
aby
si návrh, ktorý odsúhlasil celý výbor
kvalifikovane, o-
svojoval len jeden
poslanec. Prosím vás, znižujeme
úroveň
týchto
návrhov. Skutočne nám teraz ide o to, aby sme vyvola-
li
spor o tom, že procedurálne to pripravujeme nedostatočne?
Viem
si predstaviť, že trebárs prerušíme rokovanie, vyskytne
sa
ďalší problém a jeden výbor alebo viac výborov, ktoré to-
mu
rozumejú, ešte posúdia návrhy. Tak o
čom sa tu teraz há-
dame?
Ústavnoprávny výbor prijal platné
stanovisko a má byť
súčasťou
celkovej spoločnej správy, aj keď to
nie je v tom
texte
tak, ale je to dodatok k tomu.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ešte pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Dovolíte, vo svojom úvodnom slove som
uviedol, že som
si
ako spoločný spravodajca osvojil všetky
tieto body, čiže
v
tom nie je problém. Problém je však v tom, že to, čo by
ste
mali všetci pochváliť ako činnosť výboru, že sa nadby-
točne
zaoberá a má snahu sa zaoberať touto problematikou, čo
by
malo byť aj do budúcnosti akýmsi normálnym postupom výbo-
ru,
tak toto ešte spochybňujete. Na takú argumentáciu, aká
bola
uvedená, sa dá povedať len to, že ústavnoprávny výbor
sa tým nezaoberal dvakrát, alebo neprijal
dve uznesenia.
Prijal
len jedno uznesenie. Prvýkrát neprijal platné uznese-
nie
a normálnym spôsobom, hlasovaním
vo výbore, sa k tejto
problematike
vrátil. A to, ako uvádzal pán poslanec Lauko,
že
protestuje proti tomu, že nepoznal v zahraničnom výbore
stanovisko
alebo pozmeňovacie návrhy, ktoré odzneli v ústav-
noprávnom výbore, v
právnických kruhoch je táto
myšlienka
presne
taká istá, ako keby som ja do jeho
fachu hovoril, že
bežne
sa operuje sekerou. Veď to je nezmysel.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, ešte pán poslanec Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Dámy, páni, chcem len oznámiť členom výboru pre finan-
cie,
rozpočet a menu, že zasadnutie výboru
bude o 13.00 ho-
dine
a predmetom rokovania bude parlamentná tlač číslo 146.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Haťapka.
Poslanec K. Haťapka:
Žiadam
členov výboru pre
vzdelanie, vedu, kultúru
a
šport na krátke stretnutie v rokovacej miestnosti výboru
15
minút pred začiatkom odpoludňajšieho rokovania. Ide o vý-
jazdový
výbor.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, panie poslankyne, budeme mať obedňajšiu
prestávku
do 14. hodiny.
(Po prestávke.)
Vážené
panie poslankyne, páni
poslanci, pokračujeme
v
prerušenej schôdzi. Do rozpravy sa
prihlásilo zatiaľ šesť
poslancov.
Ako prvý vystúpi pán spoločný spravodajca.
Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predsedajúci,
panie poslankyne, páni poslanci,
jeden môj pozmeňovací návrh sa dotýka
článku 13 ods. 2,
kde
navrhujem v článku 13 ods. 2 druhú vetu
označiť ako sa-
mostatný
odsek a v pôvodnom odseku 2 slová
"v predchádzajú-
cej
vete" nahradiť slovami "v predchádzajúcom odseku". Ide
v
podstate o legislatívno-technickú a štylistickú záleži-
tosť,
ktorá nič nemení na vecnom obsahu samotnej normy.
A
aby som predišiel
prípadnej neproduktívnej debate
o
tom, čo ústavnoprávny výbor
nemôže, alebo môže, opätovne
si osvojujem
ako poslanec všetkých
desať návrhov, ktoré
vzišli
z rokovania ústavnoprávneho výboru.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem,
pán spoločný spravodajca. Ospravedlňujem
sa,
ešte
predtým som vám chcel prečítať jednu správu. Dostal som
list od prezidenta republiky, kde oznamuje, že v súlade
s
druhou časťou článku 102 písm. o) Ústavy Slovenskej repub-
liky
chce vystúpiť na našej dnešnej schôdzi.
Ako druhý vystúpi pán poslanec Mikolášik. Ešte predtým
pán
Roman Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľte, aby som predložil návrh obdobného znenia, po-
zmeňovací
návrh, tak ako som ho predkladal pri poslaneckom
návrhu
pána poslanca Šimku. Vedie ma k tomu predovšetkým ná-
vrh
ústavnoprávneho výboru, ktorý
predpokladá, že akákoľvek
činnosť,
ktorá je vo vzťahu k pracovnému pomeru
alebo k ob-
dobnému zaradeniu, bude vlastne nedovolená.
Nebudem ďalej
argumentovať,
pretože si myslím, že všetky potrebné argumen-
tácie
som povedal. Chcel by som povedať len
toľko, že pred-
kladaný návrh, tak
ako ho formuloval ústavnoprávny
výbor,
znamená
úplnú profesionalizáciu poslancov.
Treba si položiť
otázku,
či máme podmienky na to, aby sa naša činnosť úplne
profesionalizovala.
To je prvá otázka.
Druhá otázka: Domnievam sa, že napriek
takto striktne
postavenému
stanovisku ústavnoprávneho výboru
zostanú stále
medzi
nami nie rovní, ale rovnejší, lebo ani takáto dikcia
nezabráni
tomu, aby niektorí naši kolegovia mohli uplatňovať
svoje
povolanie, a iní kolegovia nemohli. Uvediem príklad.
Je
dosť ťažko zabrániť novinárovi, aby
napísal článok, čiže
vykonáva
svoju profesiu. Je dosť ťažko zabrániť hercovi, aby
odohral
predstavenie. Je dosť ťažko zabrániť výkonnému umel-
covi,
aby odviedol napríklad koncert. Je dosť ťažko zabrániť
maliarovi,
aby namaľoval obraz. To znamená, že
stále zostá-
vame
v rovine, že sme si síce rovní,
ale niektorí z nás sú
rovnejší.
Apelujem teda na vás, aby ste návrh, ktorý predkladám,
aby
v článku 4 ods. 3 písm. f) za text "v obdobnom pracovnom
vzťahu"
sa doplnil text "ktoré podliehajú
kontrole vyplýva-
júcej
z funkčnej pôsobnosti štátneho funkcionára,
a súhrnný
príjem
zo zamestnania alebo inej zárobkovej
činnosti presa-
huje
minimálnu mzdu určenú zákonom",
podporili s argumentá-
ciou,
ktorú som predložil na doobedňajšej schôdzi.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Ďalej je
prihlásený pán poslanec
Mikolášik a po
pánu poslancovi Mikolášikovi
pán poslanec
Kunc.
Poslanec M. Mikolášik:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
dovoľte
mi, aby som vo svojom vystúpení reagoval na
vystúpenie
kolegu Romana Kováča. Chcem jednoznačne
poukázať
na
fakt, že podstatou rozporu záujmu je zamedzenie zneužíva-
nia
informácií a svojho postavenia v inom
zamestnaní, resp.
vzhľadom
na možné záujmy v inom zamestnaní
zamedziť možnému
účelovému
správaniu napríklad v postavení
poslanca Národnej
rady
Slovenskej republiky.
Rovnako
plne podporujem tú stránku nutnosti prijatia
zákona
o rozpore záujmov, aby dotknutí ústavní činitelia ne-
poberali plnohodnotný druhý plat. Prijatím
pozmeňovacieho
návrhu,
tak ako ho navrhol poslanec Kováč,
by mohli aj ús-
tavní
činitelia pokračovať v obmedzenej miere v udržiavaní
kontinuity
vo svojom pôvodnom povolaní a odbornosťou v súla-
de
s inými platnými normami, za plat,
ktorý by nepresahoval
výšku
minimálnej mzdy.
Prijatím tohto návrhu by sme, vážené dámy a vážení pá-
ni, umožnili neprerušiť kontakt so
svojou pôvodnou odbor-
nosťou
nielen lekárom, ale i psychológom,
sociológom, peda-
gógom,
vedeckým pracovníkom, umelcom a ďalším,
ktorí celkom
prirodzene
tým, že napríklad vykonávajú činnosť poslanca, sú
celkom
iste obohatením odbornosti a šírky
záberu nášho par-
lamentu.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi Mikolášikovi. Ďalej je prihlá-
sený
pán poslanec Kunc a po ňom pán poslanec Dzurinda.
Poslanec B. Kunc:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
keby v tejto chvíli bol priamy televízny
prenos z tohto
parlamentu,
a sám by som proti tomu určite nemal námietky,
sledovalo
by nás státisíce očí a počúvalo
státisíce uší na-
šich voličov.
Prečo? Preto, lebo
chcú vidieť a vedieť,
s
akou vážnosťou pristupujeme k plneniu záväzkov a povinnos-
tí,
ktoré sme na seba vzali pri uchádzaní sa o získanie man-
dátu
poslanca Národnej rady.
A sám
odmietam názor, že zo strany
voličov ide o zá-
visť,
o to, že vraj nám nedožičia veľké
poslanecké platy.
Nie,
nezávidia nám platy, ale oprávnene očakávajú, že všetky
svoje
schopnosti a sily budeme venovať zákonodarnej a kon-
trolnej
činnosti ako poslaniu tohto parlamentu, od intenzity
a
úrovne ktorých nevyhnutne závisí tak
rýchlosť a úspešnosť
prebiehajúceho
procesu všeobecnej spoločenskej
premeny, ako
aj šanca v
čo najkratšom čase
uskutočniť vytúžené ideály
slobody
a demokracie v našej štátnej
pospolitosti. Preto si
naši
voliči želajú, aby sme sa venovali takto videnej parla-
mentnej
práci, a najmä jej, pretože nie je bežným úkazom, že
niekto
vykonáva s náležitou úspešnosťou nie
jednu, ale via-
ceré
činnosti, resp. zastáva viacero funkcií.
Isteže, pri takomto videní sa nevyhnutne dostávajú buď
do
úzadia, alebo naopak, do popredia niektoré ďalšie aspekty
pôsobnosti
a života nás poslancov, na ktoré nemožno nebrať
zreteľ
a pri navrhovanej zákonnej úprave na ne treba pamä-
tať.
Veď práve to je cieľom, aby v duchu ústavy vytvorila
súlad
medzi spoločenskou vážnosťou, morálnymi
i vecnými vý-
hodami,
vyplývajúcimi zo statusu poslanca na jednej strane
a
spoločenskými nárokmi i obmedzeniami
z tohto statusu vy-
plývajúcimi
na druhej strane. Voľba, ktorú každý z
nás bude
musieť
podstúpiť, nemôže byť pre nás ničím novým, pretože už
v
čase prijatia kandidatúry na funkciu
poslanca sme vedeli,
že
sa uchádzame o službu verejnosti, ktorá
nevyhnutne vedie
k
určitým osobným obmedzeniam.
Som presvedčený o tom, že článok 4 návrhu
ústavného zá-
kona
túto skutočnosť náležite
vystihuje. No zložitejšie je
to,
čo všetko pojať do systému zákazov, ktoré svojím charak-
terom
siahajú do oblasti práv a slobôd zaručených ústavou
a
predstavujú bezprostredný obsah
neobmedzenej občianskej
sebarealizácie, aj keď
sa uskutočňujú v pracovnom pomere
alebo
v podobnom pracovnom vzťahu.
Skutočná tvrdosť tohto zákazu je
odôvodnená tým, že ta-
kýto
vzťah priamo a nevyhnutne zužuje priestor i čas, na-
priek
prípadnej ochote na uvoľňovanie či poskytovanie nepla-
teného
voľna, na plynulú a nepretržitú
poslaneckú pôsobnosť
a
stáva sa jej skutočnou vecnou prekážkou. Keďže tento dôvod
sa
vzťahuje na každú osobne a v určitom požadovanom či urče-
nom
čase vykonávanú činnosť či zamestnanie, nie je dosť dob-
re
možné nevzťahovať tento zákaz aj na
vedeckú, pedagogickú
a
umeleckú činnosť, vykonávanú v pracovnom alebo jemu podob-
nom
vzťahu.
V tejto súvislosti však pokladám za odôvodnené zo sys-
tému
zákazov vyňať ako činnosť spravovanie
vlastného majet-
ku, ktorá, keď
sa uskutočňuje primeraným
spôsobom, nemusí
znamenať
rozpor záujmov ani v poslaneckej, ani v
inej štát-
nej
funkcii. Nemala by však zostať otvorená otázka, ktorý,
či
aký spôsob spravovania majetku je na účely navrhovaného
zákona
primeraný. Iste ten, ktorý nezúži ani priestor, ani
čas
na vykonávanie štátnej funkcie a nevyvolá snahu a vôľu
zneužívať
postavenie v štátnej funkcii, presnejšie povedané,
tie
vzťahové a informačné relácie, ktoré z
tohto postavenia
vyplývajú.
Zaslúženú pozornosť v návrhu zákona vzbudzuje terajší
článok
13, podľa ktorého v dôsledku
neodstránenia zisteného
rozporu
záujmov môže zaniknúť mandát poslanca
Národnej rady
Slovenskej
republiky. Argumentom proti takému postupu je to,
že
by nerešpektoval vôľu voliča a najmä ním daný preferenčný
hlas.
Protiargumentovať sa dá napríklad tvrdením, že volič
nemohol
vedieť, aké záujmové strety sa v správaní poslanca
môžu
vyskytnúť a vyskytnú, a teda nemohol to
vziať do úvahy
pri
hlasovaní. Sám sa v tejto súvislosti nazdávam, že rozho-
dujúcim
by mal byť z hľadiska konania pri
odstraňovaní roz-
poru
záujmov aspekt komplexnosti navrhovanej právnej úpravy.
Ak má
zákon splniť svoje poslanie a
presvedčiť občana
voliča
o tom, že bude skutočne účinný, nemôže zostať polovi-
čatý,
bez sankcie, a to aj najtvrdšej.
Veď tá nasleduje až
po
vyjadrení poslanca, resp. štátneho
funkcionára, pri kto-
rom
on sám rozhoduje o tom, či sa
dá viesť vôľou voliča,
alebo
svojou vôľou. A ak sa dá viesť vlastnou
vôľou, nastu-
pujúci
náhradník má predsa svoj mandát od toho istého voliča
a
z jeho vôle.
Preto nie je pravdou, že riešenie nerešpektuje
vôľu vo-
liča.
Naopak, rešpektuje vôľu oboch zainteresovaných subjek-
tov
a zároveň napráva to, čo v dôsledku nejestvovania takej-
to
právnej úpravy nemohli ako predmet
voľby poznať ani kan-
didáti
na funkciu poslancov, ani občania voliči. Preto som
presvedčený
o tom, že voľba, pred ktorou v prípade
prijatia
tohto
návrhu ústavného zákona budú stáť
všetci poslanci Ná-
rodnej
rady, a v ňom vymenovaní štátni
funkcionári, vo svo-
jich
dôsledkoch bude jednoznačne kladne vplývať na politické
i
na všeobecné občianske ovzdušie a napomôže rast dôvery ob-
čanov
tak voči nášmu zákonodarnému zboru, ako
aj voči štát-
nym
orgánom a inštitúciám, na čele ktorých
títo funkcionári
stoja.
Milé kolegyne poslankyne,
vážení kolegovia poslanci,
chcem veriť, že všetci citlivo vnímame, resp. si uvedo-
mujeme,
pozornosť, ktorú v týchto chvíľach
venujú nášmu ro-
kovaniu občania voliči. V žiadnom prípade by
sme nemali
spôsobiť,
resp. vyvolať, ich nevôľu tým, že neprijatím záko-
na
sa vyhneme zodpovednosti, ktorú sme na
seba vzali zlože-
ním
poslaneckého sľubu. V skutočnosti ide o dlh doterajšieho
päť-
resp. dvojročného volebného obdobia,
pri ktorom je ve-
riteľom
volič. Tak ako každý veriteľ, aj volič
má právo vy-
máhať
dlh, resp. uplatniť možné sankcie. Nespôsobme a nepri-
pusťme, aby naši
voliči voči nám uplatnili za evidentné
omeškanie
hoc aj morálne sankcie. Mám obavy, že
by boli ta-
ké,
že by navždy vošli do histórie tohto parlamentu, a to by
nás nectilo.
Preto som presvedčený o tom, že máme vôľu
a
rozhodneme sa hlasovať za prijatie
navrhovaného ústavného
zákona.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
pánu poslancovi Kuncovi.
Ďalej je prihlásený
pán
poslanec Dzurinda.
Poslanec M. Dzurinda:
Vážený pán predseda,
dámy a páni,
prednášam podobný doplňovací návrh ako v
prípade kolegu
Šimka,
a síce článok 4 ods. 3 navrhujem rozšíriť o písmeno
i)
s nasledujúcim znením: "uzatvoriť
zmluvu o tichom spolo-
čenstve".
Odkaz bude na § 673 a 681
zákona číslo 531/1991
Zb.
v znení neskorších predpisov, teda Obchodného zákonníka.
Prijatím návrhu potom štátny funkcionár nebude
smieť uza-
tvoriť
žiadnu zmluvu o tichom spoločenstve.
Tento návrh po-
dávam,
tak ako v predchádzajúcom prípade,
preto, aby ekono-
mické
aktivity štátnych funkcionárov boli pod
plnou kontro-
lou
verejnosti.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Moravčík, potom pán
poslanec Lan-
goš.
Poslanec J. Moravčík:
Vážený pán predseda,
dámy a páni,
dovoľte iba niekoľko slov k predloženému návrhu ústav-
ného
zákona. Zaiste všetci sme sa zhodli na tom, že prijatie
tohto
zákona je vlastne riešením otázky
dôvery medzi posla-
neckou
snemovňou, medzi parlamentom a medzi
našimi voličmi.
Je
všetkým jasné, že túto dôveru musíme neustále obnovovať
a
že pre nastolenie a obnovovanie tejto dôvery potrebujeme
definovať
aj určité pravidlá. A zrejme tento návrh zákona
zapadá
do tohto procesu. Popri otázke dôvery
si v tejto sú-
vislosti
treba všimnúť aj takú ľudskú vlastnosť, akou je po-
dozrievavosť.
Myslím si, že do akej miery dokážeme
prekonať
podozrievavosť
aj v tomto prípade, do tej miery môžeme byť
aj
pri koncipovaní tohto zákona užitočnejší.
Tento
návrh je zameraný
predovšetkým na odstránenie
rozporu
záujmov. To je veľmi pozitívne, ale domnievam sa, že
tento
cieľ, tento zámer by sa mal dôsledne rešpektovať a ne-
mali
by sme ísť tam, kde je to zbytočné a niekedy aj na ško-
du,
nad rámec tohto zámeru. Rozpor záujmov
je v návrhu do-
statočne
definovaný, ale obsah tohto zákona, to
znamená vy-
lúčenie niektorých
ďalších činností z činností poslanca,
ktoré nie sú
zlučiteľné podľa tohto
projektu s činnosťou
poslanca,
už prekračuje tento základný rámec.
Tam, kde sku-
točne
dochádza k rozporu záujmov, treba jednoznačne stanoviť
prísne
pravidlá na to, aby sa rešpektoval verejný záujem.
Existuje však celý
rad činností, ktoré by sa dali nazvať
komplementárnymi, doplňujúcimi činnosťami a ktoré,
aj keď
ich
tento zákon sankcionuje, vylučuje ich,
domnievam sa, že
môžu
byť v mnohých prípadoch veľmi užitočné
na výkon posla-
neckého
mandátu.
Dôvera, ktorá sa má neustále obnovovať, nastoľovať me-
dzi
poslancom a voličom, závisí aj od
stupňa, ako je posla-
nec
zaangažovaný do konkrétneho života
ľudí, do akej miery
prežíva problémy voliča, problémy našich občanov.
V tejto
súvislosti
neviem nájsť rozpor záujmov poslanca Národnej ra-
dy
a poslanca miestneho zastupiteľstva
alebo starostu. Jeho
poznatky môžu veľmi
úspešne doplniť alebo
podporiť prácu
poslanca Národnej
rady, jeho aktivitu
v tejto snemovni.
Z
tohto hľadiska je predložený návrh
veľmi paušálny. Niekde
treba
diferencovať. Diferencovať treba
tam, kde rôznosť je
užitočná.
Myslím si, že tento zákon to dostatočne nerobí.
Argumenty
v tomto smere boli dostatočne predložené
ešte pri
prerokovaní predchádzajúceho návrhu zákona poslanca pána
Šimka.
Čo je však najpodstatnejšie z môjho
hľadiska, je strata
mandátu,
možnosť straty mandátu, ktorá sa v tomto zákone za-
kotvuje.
Mandát poslanca je najväčšia hodnota a
jeho strata
je
najprísnejšou sankciou. Domnievam
sa, že sankcie, ktoré
sú
uložené, alebo možnosť straty, ktorá
vyplýva zo súčasnej
ústavy,
je takouto sankciou, a je dostatočnou
sankciou, ne-
treba
sankcie takéhoto druhu rozširovať. To
znamená, že zá-
mer,
ktorý sa sleduje, sa dá dosiahnuť aj iným spôsobom.
Nenamietal by som tak rigorózne proti
strate mandátu,
keby
u nás fungovali všetky garancie právneho štátu. Žiaľbo-
hu,
nefungujú. Ústavný súd, ktorý má byť garantom aj v tomto
prípade,
sa niekedy nazýva chorým článkom. Pokiaľ budú také-
to
tendencie, dovtedy nebudeme mať
garancie. Takže v tejto
politickej
situácii varujem pred tým, aby sa zakotvila do
tohto
zákona možnosť straty mandátu. Z týchto dôvodov po-
slanci
za Demokratickú úniu nepodporia tento zákon.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ďalej je prihlásený pán poslanec Langoš. Ešte
s
faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcel by
som len zarea-
govať
práve na posledne vyslovenú výhradu
pána poslanca Mo-
ravčíka.
Veľmi stručne by som chcel povedať, že návrh ústav-
ného
zákona neobsahuje ustanovenia o strate
mandátu poslan-
ca,
ale vlastne opakuje to, čo je
uvedené v ústave, že po-
slanec
sa môže svojho mandátu vzdať, stanovuje len lehotu,
v
ktorej sa to môže uskutočniť. Treba
veci nazývať tak, ako
v
skutočnosti sú. A tá posledná
veta, ktorá bola pôvodne
uvedená
v článku 13 ods. 3, ktorá akosi evokovala k takémuto
záveru,
pokiaľ viem, je všeobecná zhoda práve na základe ro-
kovania
výborov, že sa vypustí. Takže si
myslím, že v tomto
smere
by sme vlastne mohli ešte zlepšiť ten výklad, ktorý by
mohol
byť polemický.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Langoš.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
dámy a páni,
prerokúvame návrh ústavného zákona,
ktorý má brániť
konfliktom
štátnych činiteľov medzi verejným a iným záujmom.
Ako
v dôvodovej správe píšu navrhovatelia,
o takomto zákone
sa
už dlho diskutuje a je potrebný, lebo
je to jeden zo zá-
kladných
protikorupčných zákonov. Dovolím
si však vysloviť
údiv
i znepokojenie nad niektorými, podľa nás podstatnými,
vecami.
Hoci sa vláda hrdí programom Čisté
ruky, návrh toh-
to
dôležitého zákona nezaradila do svojho
plánu legislatív-
nych
prác na tento rok.
Prerokúvanú predlohu predložili spoločne poslanci opo-
zičnej
Strany demokratickej ľavice a poslanec
vládneho hnu-
tia.
Je to síce dojemná, ale i tak mňa prekvapujúca zhoda.
Nie som
zástancom nekompromisného opozičného
odmietania
všetkého,
je však na vládnej koalícii príprava skutočne dob-
rých
a užitočných návrhov v zhode so svojimi programami. Ale
opozično-koaličná predloha vyvoláva skutočne otázky o jej
zmysle.
Chcem len pripomenúť, čo znamenal vznik
Národného fron-
tu
po vojne v roku 1944. Znamenal likvidáciu opozície. Čo
však
pokladám za nesmierne závažné, je vzťah navrhovateľov
k
ústave. Ústava Slovenskej republiky
je konštitučný doku-
ment
a základný zákon nového štátu. Je
platná len 29 mesia-
cov. Boli sme
veľkými kritikmi nedostatkov
a záludností,
ktoré
predkladaný návrh Ústavy
Slovenskej republiky v roku
1992
obsahoval ako narýchlo namaľovaný politický transparent
Hnutia
za demokratické Slovensko. Ale po prijatí si tento
zákon,
ktorý je základom ústavnej konštitúcie
nového štátu,
zasluhuje
oveľa väčšiu pozornosť. Pozornosť skúsenostiam pri
jej
vykonávaní, všeobecnej diskusii, ale
predovšetkým úctu.
Táto
účelová zmena urobí z ústavy pokusného králika
a
bude viesť k jej ďalším nedôstojným
príležitostným a úče-
lovým
zmenám. Takéto zmeny môžu radikálne
zhoršiť našu kon-
fliktnú
vnútropolitickú situáciu a prehĺbiť nedôveru a nezá-
ujem
o Slovenskú republiku na západe. I takéto konania sú
pokračovaním
dnešnej proruskej politiky vládnych politických
strán.
Nebudem
sa tu vyjadrovať k ústavnej stránke a k zle
a
nevhodne postavenej koncepcii samotného návrhu. Z praktic-
kých
dôvodov a pre závažnosť problému konfliktu záujmu ve-
rejných
činiteľov navrhol kolega Šimko a dnes i kolega Figeľ
zmenu poradia pri
prerokovaní dvoch podobných
návrhov, čo
ste
neschválili. Upozorňujem, že je možné hľadať zhodu i pri
novelizácii
platného zákona Slovenskej
národnej rady číslo
314/1992
Zb.
Vážené kolegyne, kolegovia, varujem vás pred prijatím
tohto
zákona, ktorý nie je dobrý, ako zákona, ktorý prvýkrát
zmení
ústavu.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďalej je prihlásený pán poslanec Pittner. Predtým fak-
tická
poznámka - poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predseda.
Pán kolega Langoš, Národný front, pokiaľ
mi pamäť dobre
slúži, od roku
1948 prvý raz vznikol v marci
1994, keď
vznikla
koalícia červeno-čierna, skutočne skvostná a pozoru-
hodná.
Takže nehádžte nám pod nohy to, čo ste splodili vy.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán
poslanec Ftáčnik. Prosím,
vážení páni kolegovia,
keby
sme hovorili skutočne k norme, ktorú prerokúvame.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predseda, moja faktická
poznámka bude smero-
vať
k tomu, že sa čudujem nad výrokom pána
Langoša o spolu-
práci
dvoch zoskupení, z ktorých jedno je v opozícii a druhé
je
v koalícii. Zrejme si nevšimol, že na
prijatie ústavného
zákona
iný postup asi nebol možný. Tu sme sa mohli hrať na
to,
že by poslanci za HZDS trvali na svojom návrhu a poslan-
ci
za SDĽ na svojom návrhu, a výsledkom by bol neprijatý ná-
vrh,
akokoľvek by sme sa usilovali presvedčiť tých ostat-
ných,
že ten náš je lepší.
Tu cestou alebo východiskom k prijatiu zákona môže byť
len
dohoda, napriek tomu, že sme v opačnom tábore z hľadiska
postavenia
k moci. Jednoducho snaha o prijatie toho zákona
viedla
k tomu, že sme sa snažili dohodnúť. Ak sa toto nieko-
mu
nepáči, nerozumie logike troch
pätín, ktorá je potrebná
na
prijatie tohto zákona.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Hrnko.
Poslanec A. Hrnko:
Ďakujem
vám, vážený pán predseda. Na vystúpenie pána
Hofbauera
by som chcel povedať, že znalosť histórie patrí
k
základnému vzdelaniu. Národný
front nevznikol v
roku
1948,
ale v roku 1945.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predseda.
Dovolím
si len veľmi krátku poznámku. Iste nebývala
veľkým
zvykom taká spolupráca medzi opozíciou a koalíciou,
ale
dovolil by som si upozorniť na dve veci. Po prvé je dob-
ré,
že takáto spolupráca vzniká, po druhé si myslím, že ten-
to
zákon nie je vecou ani opozície,
ani koalície, ale jed-
notlivých
poslancov.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Vážené dámy,
vážení páni,
v parlamente často vznikajú účelové koalície. Chcel by
som pripomenúť
napríklad účelovú koalíciu
pri hlasovaní
o
rozpočtovom provizóriu. Pánu Langošovi
by som teraz mohol
povedať
to isté, čo on hovorí nám. Jednoducho
ak chceme mať
zákon,
za ktorý bude aspoň 90 hlasov, musíme dosiahnuť mini-
málnu
zhodu medzi časťou opozície a aspoň časťou koalície.
To
je všetko a netreba okolo toho robiť politické špekulácie.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Chcel som sa opýtať pána kolegu Weissa, či existuje aj
neúčelová
koalícia.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážení páni poslanci, panie poslankyne,
poslednú pri-
hlášku
mám od pána poslanca Tkáča. Ešte má faktickú poznámku
pán
poslanec Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Niekedy
existujú, samozrejme, aj
programové koalície,
ak
sa napríklad toleruje pokus o rehabilitovanie režimu voj-
nového
Slovenského štátu.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ospravedlňujem sa, pán poslanec Pittner.
Vašu prihláš-
ku
som dal nabok, ako som vás zahlásil. Prosím, pán poslanec.
Poslanec L. Pittner:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
dovoľte mi, aby som bez veľkého vysvetľovania, pretože
sa
nazdávam, že problematika
spravodajských služieb je nám
všetkým
dostatočne známa, dovolím si v
súvislosti s návrhom
ústavného
zákona Národnej rady, ktorý prerokúvame, a s člán-
kom
5, v ktorom sú vymenované funkcie za predpokladu, v kto-
rých
mandát poslanca nezaniká, iba sa neuplatňuje, dal tento
pozmeňovací
návrh: V článku 5 vypustiť slová "riaditeľa Slo-
venskej
informačnej služby", a
navrhujem, aby bol zaradený
nový
článok 6, kde by bol tento text: "Ak bol za riaditeľa
Slovenskej informačnej služby vymenovaný poslanec Národnej
rady Slovenskej republiky, jeho
mandát zaniká a na jeho
miesto
nastupuje náhradník zvolený v tom istom volebnom kra-
ji."
Ďalšie články by sa prečíslovali.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Prosím, pán predseda Tkáč.
Poslanec V. Tkáč:
Vážený pán predseda,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte, aby som vo svojom vystúpení ako jeden zo sku-
piny
poslancov, ktorý sa podpísal pod tento
návrh ústavného
zákona,
nadviazal na vystúpenie pána poslanca
Fogaša, ktorý
uviedol za skupinu
poslancov ako predkladateľ tento
návrh
ústavného
zákona. Chcel by som v úvode zaujať
svoje vlastné
stanovisko.
Domnievam, že tento zákon má byť skutočne ústav-
ným
zákonom. Je na to veľa dôvodov a veľa
príčin, prečo po-
výšiť
takýto návrh zákona na ústavnú rovinu.
Chcel by som v tejto súvislosti zvýrazniť
ústavnoprávny
postulát,
že aj v iných štátoch je z hľadiska ústavnoprávne-
ho
vývoja normálne a bežné, že sa ústavná
sféra legislatívy
rozvíja.
V tejto súvislosti sa domnievam, že tento návrh zá-
kona
má byť len jedným z radu ďalších
potrebných skutočnos-
tí,
ktoré treba riešiť.
Ak
odhliadneme od toho, čo časť opozície, resp. jej
reprezentanti,
radi používajú, že vytýčia pred
zátvorku ne-
zmysel
a potom ho tvorivo rozvíjajú, chcel
by som, aby som
bol
dobre pochopený. Nejde mi teraz o riešenie vzťahu naj-
vyšších orgánov štátu, ako je napríklad
vymedzenie vzťahu
prezident
- parlament - vláda. Ide o to, že v ústavnoprávnom
systéme
krajiny nám skutočne absentujú aj ďalšie vecné úpra-
vy,
ktoré sa dajú riešiť tiež len na
základe ústavy. Myslím
tým
napríklad otázky postavenia
právnych vzťahov ústavných
činiteľov,
resp. ak budeme držať už jazyk navrhovaného ús-
tavného
zákona, myslím tým právne vzťahy štátnych funkcioná-
rov.
Tieto skutočne nemáme kvalitne vyriešené.
Pokiaľ ide napríklad o právny vzťah
ministra, ktorému
vzniká
v podstate analógia určitého pracovného
pomeru vyme-
novaním
do funkcie, tieto otázky máme len
čiastočne riešené
v
zákone číslo 120 o platových pomeroch,
kde sú aj poslanci
aj
iní ústavní činitelia. Nemáme napríklad vyriešené otázky,
ak
si spomínate, ani väzbu na správu Najvyššieho kontrolného
úradu,
nie sú tam napríklad riešené otázky
odmien ministrov
alebo
ich platových otázok. Chýba tam napríklad príplatok za
riadenie.
Akým spôsobom potom riešiť napríklad u ústavného
činiteľa,
člena vlády, otázky pracovného úrazu? Len analo-
gicky
cez platný Zákonník práce a podobne. Tieto záležitosti
vyriešenia komplexného právneho vzťahu ústavného činiteľa
bude
treba, podľa mojej mienky, v ústavnoprávnom vývoji zva-
žovať.
A je dobré, že sa to môže a musí riešiť trojpätinovou
väčšinou,
aby sa to neriešilo jednoduchým zákonom a väčšinou
v
parlamente. V tomto smere je tiež zakódovaná demokracia.
Ďalej by som chcel zvýrazniť, že nemáme riešené otázky
právnej
zodpovednosti ústavných činiteľov. To sú veci, ktoré
sú inak riešené aj v iných
ústavnoprávnych systémoch. Je
jasné,
že rozhodovanie ústavného činiteľa
alebo v našom po-
nímaní
štátneho funkcionára je niečo iné, ako
je rozhodova-
nie
iných skupín občanov.
Dovoľte mi v tejto súvislosti ešte
upozorniť na niekto-
ré
problémy, ktoré vznikali pri príprave tohto návrhu ústav-
ného
zákona. V podstate aj na úrovni výborov a potom na pôde
ústavnoprávneho
výboru je azda najväčším neuralgickým
bodom
problematika
výnimiek. Aj v rozprave k tomu boli
už tieto
otázky komentované. Chcel by som pre úplnosť
uviesť, že
otázky
výnimiek, tak ako sú tam stanovené tie
štyri skupiny
-
umelecká, literárna, pedagogická a
vedecká činnosť, v na-
šom
právnom poriadku už tieto inštitúcie v
podstate zakódo-
vané
máme. Dovoľte, aby som v tejto
súvislosti upozornil na
§
73 Zákonníka práce, ktorý
už bol novelizovaný po roku
1989,
kde v odseku 2 § 73 boli vymedzené určité funkcie. Bu-
dem ich veľmi
stručne citovať. Sú to
pracovníci orgánov
štátnej
správy, súdov a prokuratúr, Kancelárie prezidenta,
Kancelárie
Národnej rady, Úradu vlády, štátnej banky a štát-
nych
fondov. To sú okruhy skupín zamestnancov, kde pracovní-
ci uvedení v
tomto odseku 2 môžu vykonávať podnikateľskú
činnosť
len s predchádzajúcim písomným súhlasom organizácie,
v
ktorej sú zamestnaní. Podľa odseku 5 tohto § 73 obmedzenie
ustanovené
v predchádzajúcom odseku sa nevzťahuje
na vedec-
kú, pedagogickú, publicistickú,
literárnu alebo umeleckú
činnosť
a na správu vlastného majetku.
Obdobne v § 74 a 75 sú v Zákonníku
práce uvedené zá-
kladné
právne povinnosti na úrovni zákona pre
vedúcich pra-
covníkov.
Ide najmä o vedúcich organizácie a vedúcich pra-
covníkov
v jeho priamej riadiacej pôsobnosti. Tí nesmú popri
svojom zamestnaní
vykonávať zárobkovú činnosť,
ktorá je
zhodná
s predmetom činnosti organizácie, v ktorej sú zamest-
naní.
Obmedzenia ustanovené v odseku, ktorý
som teraz cito-
val, sa tiež
nevzťahujú na výkon
vedeckej, pedagogickej,
publicistickej,
literárnej a umeleckej činnosti, čiže inšti-
tút
alebo režim výnimiek pre tieto skupiny občanov, ak si
teraz premietneme osobný rozsah nášho návrhu, majú
všetci
podriadení, ktorí sú
v riadiacej sústave tých špičkových
funkcionárov, ktorých
sme nazvali štátnymi funkcionármi,
v
tomto ústavnom zákone.
Ďalej by som chcel ešte upozorniť, že v
oblasti štátnej
správy
sú tieto otázky riešené v platovom zákone, v zákone
o
platoch, a obdobne sú tieto
veci už riešené v súlade
s
článkom 54 Ústavy Slovenskej republiky v oblasti
súdov
a
prokuratúry. Preto sme
pri dlhších vyjednávaniach na
rôznych
úrovniach museli vysvetľovať aj to, že v
podstate
skupiny
zamestnancov štátnej správy a sudcovia,
prokurátori
a
podobne, sú už dnes aj v intenciách
ústavy v podstate za-
hrnutí
pod režim zvýraznenia konfliktu záujmov
alebo stretu
záujmov.
K výnimkám si ešte dovolím povedať, že
sú určité prí-
stupy
k týmto otázkam. Chcel by som upozorniť
na jednu vec,
že
ak sa hľadali, alebo budú hľadať pri
rozhodovaní techni-
ky,
akým spôsobom tieto výnimky riešiť, je veľmi komplikova-
ný
prípad, keď by hociktorý zo štátnych
funkcionárov praco-
val
napríklad pre organizáciu a nebral by príjem, mzdu alebo
plat
v tejto organizácii. Aj také návrhy boli. Chcem upozor-
niť,
že to po právnej stránke nejde, pretože platný Zákonník
práce
to rieši v podstate dvoma smermi. Po
prvé, že pracov-
ník sa nesmie
vopred vzdávať svojich
práv. Takýto právny
úkon
je z jeho strany neplatný. To by bol teda aj ten štátny
funkcionár. A po
druhé na strane organizácie by takýmto
spôsobom vznikol neoprávnený majetkový prospech. Pracovník
odvedie
prácu tejto organizácii, ona by mu podľa
platných
právnych
predpisov neuhradila mzdu alebo
plat a získala by
neoprávnený
majetkový prospech. Takže to sú veci, na ktoré
sme
museli myslieť pri konštrukcii výnimiek.
Chcel by som ešte upozorniť na jednu
skutočnosť pri vý-
nimkách,
na čo sa dosť často pri vytváraní postojov k tomuto
inštitútu zabudlo, že
tým sa vôbec neobmedzuje kreatívna
činnosť,
teda tvorivá práca. Cieľom tu bolo, aby nevznikol
ďalší
právny vzťah, teda sa aby táto činnosť nevykonávala
v
pracovnom alebo v inom obdobnom pomere. To bude zrejme po-
tom
aj vecou výkladu, či má ísť o
pracovný pomer založený
pracovnou
zmluvou, voľbou alebo vymenovaním, alebo či má ísť
o
obdobný vzťah založený na základe
dohody o pracovnej čin-
nosti
podľa platného Zákonníka práce, alebo dohody o vykona-
ní práce. Potom to možno riešiť aj inými spôsobmi, a to
zmluvou
o dielo alebo nejakými ďalšími právnymi vzťahmi. Fi-
lozofia
je tu tá, a v tom je zrejme aj neuralgický bod tohto
návrhu, či
prejsť na absolútnu
profesionalizáciu týchto
štátnych
funkcionárov, alebo nie. Cieľom v pôvodnom návrhu
bola
otázka, aby sa tieto ďalšie činnosti mohli vykonávať
v
pracovnom alebo v inom obdobnom právnom vzťahu.
Dovoľte mi ešte niekoľko slov k podnikateľskej činnos-
ti,
tak ako je to v návrhu aj v doplnkoch.
Domnievam sa, že
podstata
podnikateľskej činnosti po právnej stránke je jasná
z
Obchodného zákonníka, ktorý presne
definuje, čo podnika-
teľská
činnosť je. To obsahuje veľmi presné znaky. Má to do-
sah
na vytváranie právnych vzťahov živnostníkov alebo ďal-
ších
subjektov obchodných spoločností z hľadiska zamerania
ich
činnosti pri udeľovaní licencií a podobne. To treba veľ-
mi
presne odlíšiť od správy vlastného majetku. Správa vlast-
ného
majetku je, znovu opakujem, už dnes
zakódovaná v plat-
nom
Zákonníku práce.
Chcel by som ešte uviesť jeden systémový
pohľad na tie-
to
otázky. Ak zoberieme do úvahy, že by
takýto návrh ústav-
ného
zákona bol prijatý a bol účinný, treba
ho skutočne vi-
dieť
potom v nadväznosti aj na platný
Zákonník práce a tiež
na
zákon o plate. A v tejto súvislosti by týmto ústavným zá-
konom
boli riešené špičkové funkcie, to znamená štátni funk-
cionári
tak, ako sú tam navrhovaní, a Zákonník práce potom
upravuje pracovné vzťahy v oblasti štátnej správy,
súdov,
prokuratúry a
v tých inštitúciách, ktoré
Zákonník práce
v
súčasnosti upravuje. Zásadné riešenie
v tejto súvislosti
by
mal priniesť potom zákon o verejnej službe. To je pracov-
ný
názov tohto dokumentu. Zákon o verejnej službe v podstate
rieši skutočnosti, ktoré sú už určitým spôsobom
naznačené
v
tomto ústavnom zákone. Čiže tento
ústavný zákon by mal
tiež
plniť funkciu, že vytvára predpolie pre komplexnú práv-
nu
úpravu verejnej služby.
Dovoľte mi niekoľko poznámok v tejto
súvislosti. Veľa
sa
diskutovalo aj na úrovni výborov k článku 4. V ňom sa
v
podstate uvádzajú isté morálne či
etické kategórie, ktoré
boli
stanovené ako určitá ústavná povinnosť. Ak by ste si
porovnali
článok 4 ods. 1 a 2 s
platným Zákonníkom práce,
tak
ako som ho citoval, tieto otázky nestrannosti alebo o-
hrozenia
dôvery k úradu, ktorý ten pracovník
zastáva, sú už
tiež
upravené v Zákonníku práce. Po dohode sa tieto odseky
zúžili
s tým, že sa potom taxatívne vymedzujú
obmedzenia,
ktoré
by štátny funkcionár mal mať v tomto
ústavnom zákone.
Ustanovenia,
ktoré boli uvedené a sú uvedené v návrhu článku
4,
pred redukciou a doplnkami zo strany
ústavnoprávneho vý-
boru,
sú inštitúty, ktoré sú typické pre právnu úpravu štát-
nej
služby alebo verejnej služby aj vo vyspelých štátoch,
kde
už táto právna úprava roky funguje. To by som chcel zvý-
razniť.
My sme potom aj po diskusiách v
podstate redukovali
tieto
mechanizmy cez vylúčenie mandátového a
imunitného vý-
boru.
Skutočne to, čo sa predvídalo, že sme
mali záujem od-
ložiť
na určitý čas poslancov, alebo že tam
sa mali zakódo-
vať
nejaké nekalé praktiky väčšiny v parlamente, bez troch
pätín,
tam takýto zámer skutočne predkladatelia nemali.
Prosil by som, aby neboli takéto
indície ani chápané
ako
realita. Práve naopak. Preto sme aj pristupovali k vy-
tvoreniu
určitého subjektu x, ktorým je Výbor
Národnej rady
pre
nezlučiteľnosť funkcií, a sme aj za
trojpätinové hlaso-
vanie pri prijímaní uznesení a potom
dvojstupňové konanie
opravných
prostriedkov až po Ústavný súd. Domnievam sa, že
takto
vymodelovaný záver, ako je teraz v
návrhu, je už kon-
formný
aj s praktikami, ktoré sú v iných demokratických štá-
toch,
kde štátny úradník na nižšej úrovni -
nehovorím teraz
o
štátnych funkcionároch v našom ponímaní v návrhu - má sku-
točne
obrovské množstvo právnych povinností
v zákone o ve-
rejnej
službe, alebo o štátnych úradníkoch, o
štátnej služ-
be,
a tieto povinnosti sú stanovené potom tak, že pri ich
porušení
existuje ako opravný subjekt orgán,
ktorý je nezá-
vislý.
Chcel som tieto skutočnosti uviesť len preto, aby bola
pochopená
aj genéza vývoja tohto návrhu až po
úroveň ústav-
noprávneho
výboru. A na záver mi dovoľte povedať svoj názor,
že
pri prijímaní tohto zákona treba 90 hlasov. Nebude ani
víťaz,
ani porazený, tak ako by nebol ani víťaz, ani poraze-
ný
vtedy, ak by tento návrh nebol v pléne Národnej rady prí-
padne
priechodný.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Medzitým som ešte dostal dve
prihlášky do roz-
pravy.
Prihlásili sa pán poslanec Fico a pán poslanec Ben-
čík.
Pán poslanec Kováč má faktickú poznámku.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
s veľkým záujmom som si vypočul to, čo povedal pán po-
slanec
Tkáč. Vo svojom vystúpení vlastne nepriamo poukázal
na istú anomáliu, ktorá sa týka
zdravotníckych profesií,
pretože na jednej strane hovorí, že zákon, ktorý
predkladá,
umožňuje
pedagogickú činnosť, ale pedagogická
činnosť práve
v
zdravotníctve je spojená s výkonom
zdravotníckeho povola-
nia.
Asi nikto z vás si nevie
predstaviť, že by, povedzme,
docent
chirurgie učil tak, že by mával skalpelom vo vzduchu.
On
skutočne musí tých medikov učiť, ako sa vykonáva operačný
výkon,
tak, že ho robí. Ale nemôže ho robiť,
ak nemá zmluvu
so
zdravotníckym zariadením o výkone
zdravotníckeho povola-
nia.
Samozrejme, zákonadarca a
predkladateľ nemôže myslieť
na
všetky detaily, ktoré prináša život, a
preto sme tu my,
aby
sme na niektoré takéto anomálie upozornili, aby na ne
zákon
myslel, aby potom nevytvárali skutočne prekážku. Takže
toto
je špecifikum, pre ktoré aj výbor pre zdravotníctvo za-
hrnul
medicínske činnosti do súboru výnimiek, pretože inak
by
to nebolo možné.
A
dovoľte ešte druhú poznámku smerovanú vám všetkým.
Predložil
som pozmeňovací návrh k pôvodnému zneniu zákona,
to
znamená k článku 4 ods. 3 písm. f). Chcel by som požia-
dať
v prípade, že prejde pozmeňovací návrh ústavnoprávneho
výboru
k písmenu f), ktoré tento článok upravuje, aby bolo
hlasované
o mojom návrhu ako doplnku tohto ustanovenia.
Pán
spoločný
spravodajca, buďte taký láskavý.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Fico.
Poslanec R. Fico:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som predniesol aj ja niekoľko poznámok
k
návrhu ústavného zákona. Chcel by som predovšetkým pove-
dať,
že v diskusii sa návrh ústavného zákona o konflikte zá-
ujmov
zúžil iba na problematiku postavenia
poslancov Národ-
nej
rady a ich možnosti alebo nemožnosti vykonávať ďalšie
platené
zamestnanie. Hovorím teraz o diskusii, ktorá prebie-
ha
vo verejnosti. Myslím si, že takéto
zúženie problematiky
nie je celkom
správne. Domnievam sa, že zákon plní oveľa
dôležitejšie funkcie v
spoločnosti, ako iba to, či jeden
z
vypísaných štátnych funkcionárov môže,
alebo nemôže vyko-
návať
platené zamestnanie.
Rovnako sa domnievam, že každú profesiu,
ktorú poslanci
Národnej
rady vykonávali pred výkonom
poslaneckého mandátu,
alebo ju vykonávajú počas výkonu poslaneckého
mandátu, si
treba
svojím spôsobom ceniť, a domnievam sa,
že takáto pro-
fesia
menším alebo väčším dielom prispieva ku
kvalite práce
v
poslaneckom zbore. V tomto smere sa prihováram za argumen-
ty, ktoré tu
napríklad predniesol aj pán poslanec Kováč,
a
nevidím dôvody, prečo by sme sa mali bližšie touto otázkou
ešte
zaoberať. Plne sa prihováram za
zachovanie aspoň čias-
točnej
kontinuity pôvodného zamestnania
pri výkone štátnej
funkcie,
a teraz to naozaj nechcem zúžiť iba na postavenie
poslancov
Národnej rady, ale hovorím o všetkých
zaintereso-
vaných funkcionároch, ktorí by mohli
prichádzať do úvahy
podľa
navrhovaného zákona.
Pokiaľ
by sme prijali návrh
tak, ako ho formuloval
ústavnoprávny výbor a
ako je uvedený v bode 4 informácie
ústavnoprávneho
výboru, nedomnievam sa, že podobný
zákaz by
vo
faktickom živote úplne zabránil štátnym funkcionárom vra-
cať sa k
svojmu pôvodnému zamestnaniu.
Takéto návraty by
však
so sebou prinášali veľa komplikovaných právnych vzťa-
hov,
ktoré by neboli regulované. Preto si myslím, že by bolo
vhodné nájsť skôr
právne riešenie, ktoré bude myslieť na
tieto
situácie, ale také právne
riešenie, ktoré nebude mať
vplyv
na riadny výkon štátnej funkcie, ktorej sa predmetný
návrh
zákona dotýka.
Nadviazal by som v podstate na návrh pána poslanca Ko-
váča,
ktorý by som rád spresnil. Tento návrh
sa teda dotýka
článku 4
ods. 3 písm. f) navrhovaného ústavného zákona
s
tým, že takisto tento pozmeňovací návrh smeruje k pôvodné-
mu
zneniu návrhu zákona a toto písmeno. f)
by znelo, v pod-
state to návetie
by bolo, že "štátny funkcionár nesmie"
a
potom by bolo písmeno f) "za ďalšiu činnosť v pracovnom
pomere
alebo v obdobnom pracovnom vzťahu poberať príjem pre-
sahujúci minimálnu mesačnú mzdu, určenú podľa
všeobecných
právnych
predpisov". Je to vlastne
spresnený návrh pána po-
slanca
Kováča, a dávam k tomu ešte alternatívny návrh, ktorý
by
znel tak, že článok 4 ods. 3 písm. f) znie: "za ďalšiu
činnosť
v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu
poberať
príjem presahujúci 25 % platu poslanca Národnej rady
Slovenskej
republiky". Bola by tam označená poznámka číslo
1,
ktorá by znela: "§ 2 zákona
Národnej rady Slovenskej re-
publiky
číslo 120/1993 Zb. o platových pomeroch niektorých
ústavných
činiteľov Slovenskej republiky."
Povedzme si niečo ku konštrukcii
tohto pozmeňovacieho
návrhu.
Nie je to nič zvláštne, nič nevšedné v našom právnom
vzťahu,
pretože donedávna sme poznali súbeh pracovného pome-
ru s
poberaním starobného dôchodku,
keď popri starobnom
dôchodku
mohol napríklad dôchodca pracovať
do výšky 22 000
korún ročne. Takto by vlastne mohlo
dôjsť k situácii, že
poslanec
alebo hociktorý iný štátny funkcionár
dotknutý zá-
konom
by vykonával ďalšiu činnosť v pracovnom pomere alebo
v
obdobnom pracovnom vzťahu, ale len v
príjme, ktorý nepre-
sahuje minimálnu
mesačnú mzdu, určenú všeobecne záväzným
právnym
predpisom.
Pokiaľ ide o alternatívny návrh, kde
som použil sumu
25
% platu poslanca Národnej rady, je zrejmé, o čo ide. Išlo
by
približne o sumu 4 200 Sk hrubého. V tomto prípade naozaj
nejde
o finančnú záležitosť, v tomto prípade
ide o prijatie
takej
právnej úpravy, ktorá bude myslieť na situácie, keď sa
štátni
funkcionári budú takým alebo onakým spôsobom vracať
k
svojmu pôvodnému zamestnaniu, a regulovať
tieto vzťahy,
pretože
ich neregulácia a absolútny zákaz môžu spôsobiť viac
problémov
ako úžitku.
Úplne na záver by som chcel ešte povedať,
že pokiaľ mám
informácie aj od
ostatných poslancov, podobný
návrh alebo
podobná regulácia by mohla nájsť podporu.
Z tohto dôvodu
však
musím navrhnúť, aby sme osobitne hlasovali o bode 4 do-
plnku
k tlači 108a k spoločnej správe,
pretože pán spoločný
spravodajca, pokiaľ som
dobre pozoroval, navrhol, aby
bod
4
bol v bodoch, o ktorých sa má hlasovať
en bloc a ktorý má
byť
prijatý. Preto navrhujem, aby sme bod
4 vyňali zo spo-
ločného
hlasovania a hlasovali o ňom osobitne, a samozrejme,
potom
aby sa hlasovalo o pozmeňovacích
návrhoch v tom pora-
dí,
ako som uviedol.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja. Pán poslanec Benčík.
Poslanec M. Benčík:
Vážený pán predseda,
milé kolegyne,
vážení kolegovia,
jeden môj kolega z hnutia, ktoré
pravdepodobne nebude
hlasovať za tento
zákon, mi dnes hovoril, že tento návrh
ústavného
zákona sa veľmi zmenil v porovnaní s
tým, ako sme
ho
dostali do parlamentných lavíc. Som rád, že si to všimol.
Myslím,
že zákony by sa mali robiť takým spôsobom, že by sme
mali
tvorivo dopracúvať vecné pripomienky
všetkých nás, aby
sme
s dobrým svedomím mohli za zákon
zdvihnúť ruku. Z toho
vyplýva, že
aj predkladatelia boli
ústretoví. Vidieť to
z
toho, že všetky racionálne návrhy, ktoré ste predložili vo
výboroch
alebo jednotlivo, sa prejavili v
legislatívnom vy-
jadrení.
Veľmi
veľa pripomienok vo
výboroch bolo k zárukám,
najmä
k zárukám, aby tento zákon nemohol byť
politicky zne-
užitý.
Myslím, že to je skutočný problém, najmä ak prihliad-
neme
na to, čo sa v týchto niekoľkých dňoch v tomto parla-
mente udialo či
už s Obchodným zákonníkom, či s
novelou
Trestného
zákona, alebo s niektorými inými, kde
vecné argu-
menty
nepostačujú a prekrúcame mnohé otázky
tak, ako nám to
politicky
vyhovuje. A teraz vysvetľujte svojim kolegom, že
aj
dobre myslený ústavný zákon sa nemôže
zneužiť. Preto sme
ho
v záujme toho, aby tu boli záruky, postupne
dopracúvali.
Dovoľte,
aby som charakterizoval, že to síce
nebude
legislatívno-technické
veľdielo, ale slušný štandard, ak by
sme
ho schválili v tejto podobe, a dokonca
aj v oblasti zá-
ruk.
Predovšetkým bude tu prevenčná záležitosť. Môj kolega
Fogaš
správne poukázal na to, že každý
sám rozhodne, či sa
vzdá,
alebo nevzdá mandátu, a len potom následne by bolo ur-
čité
konanie. A aby toto konanie bolo správne, zabezpečili
sme
dvojstupňovosť.
V návrhu
je zabezpečený osobitný výbor s
pomerným za-
stúpením,
je tu ústavný súd. A aby to bolo
zabezpečené, do-
voľte,
aby som predniesol ďalší návrh na záruku, aby Národná
rada
hlasovala o uznesení kvalifikovanou väčšinou, to zname-
ná
90 hlasmi. To nie je politikárčenie,
týka sa to každého.
Myslím
si, že keď budeme vidieť, že niekde je
skutočný roz-
por
záujmov a môže byť tento rozpor, tých 90 hlasov na to
nájdeme.
Odporúčam preto konkrétne doplniť článok
12 v tom zne-
ní,
ako je v dodatku, kde odsek 2 bude znieť takto: "V prvom
stupni
rozhoduje o návrhu Národná rada
Slovenskej republiky
uznesením. Na prijatie
uznesenia je potrebný súhlas
aspoň
trojpätinovej
väčšiny všetkých poslancov." To je
to, čo som
vysvetlil.
Má to zmysel, aby sme mali všetci pocit, že sa to
účelovo
nebude zneužívať, lebo pomer síl sa môže meniť a zá-
kon
bude platiť aj po voľbách, teda aby sme nikoho neohrozo-
vali.
O tom, že je to veľmi dôležitý a citlivý zákon, svedčí
aj
to, že niektoré veci sme vo výboroch, aj v ústavnoprávnom
výbore,
prerokúvali viackrát, a teraz, keď
dochádzame k zá-
veru,
sa to tam neobjavuje. Napríklad vo
výbore pána Reu sa
ma
pýtali, ako to bude so správou
vlastného majetku. Všetci
máme
o tom predstavu, a všimnite si, že nám to dokonca aj
v
ústavnoprávnom výbore uniklo. Aby to
nebolo tak, do člán-
ku
4 ods. 3 písm. g) odporúčam doplniť na záver za bodko-
čiarkou,
že to neplatí, ak členstvo v orgáne právnickej oso-
by
vyplýva zo zákona alebo z výkonu štátnej funkcie a je bez
nároku
na finančnú odmenu. To tam všetci máte,
a to nové je
tu
doložené.
A pokiaľ ide o správu vlastného majetku,
zákonom zakot-
vujeme, že správu
vlastného majetku môže spravovať
každý.
Platí
to, čo povedal pán Tkáč, alebo aj čo hovoril kolega
Fogaš,
že máme právne vymedzené, čo je podnikateľská činnosť
a
čo je v tomto smere zakázané.
A ešte jeden návrh. Pretože môj návrh aj ostatné dopl-
ňovacie
návrhy majú rôzne vzťahy k iným ustanoveniam, aby
sme v ústavnom
zákone neurobili nepodarok,
odporúčam, pán
predseda,
aby ste uložili ústavnoprávnemu výboru
všetky ná-
vrhy,
ktoré boli predložené, ešte posúdiť, a ak by sa tam
niečo našlo, aby
sme ich potom upravili. Hlasovať by sme
mohli
až po rokovaní ústavnoprávneho výboru.
Ďakujem vám za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Prosím, pán podpredseda
Ľupták a potom je
prihlásený
pán poslanec Nagy.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
uplynuli dve volebné obdobia, teda štyri
kalendárne ro-
ky,
ktoré boli časom na prípravu zákona o strete záujmov.
Osobne
si myslím, že tento zákon mal byť predložený ako prvý
ponovembrový
zákon už aj preto, že rečníci v novembri 1989
z
tribún volali po novej, čistej a nezištnej spravodlivosti.
Kriticky
poukazovali na výhody vtedajších politikov. Žiaľ,
len
čo sa dostali do parlamentu a vlády,
česť výnimkám, za-
budli
na to, čo ľudu tejto krajiny sľubovali.
Vidina majet-
ku, peňazí nad
mnohými z nich zvíťazila, a tak
sa mnohí
vôbec
neobávali poberať dva aj tri platy, privatizovať pred-
nostne
pred tými, ktorí na pracoviskách niekoľko desaťročí
tvorili,
pracovali. Niektorí politici, ale aj poslanci, si
prestali
uvedomovať, alebo môžem tu
povedať, konečne sa im
otvorili
dvere trinástej komnaty, v ktorej bez kontroly, se-
baúcty
mohli priehrštím brať a brať.
Z
môjho pohľadu poslanci,
politici, vládni činitelia
musia
rešpektovať a brať to, že idú do politiky bez ohľadu
na
svoje postavenie s tým zreteľom, že idú slúžiť svojim vo-
ličom,
teda ľudu tejto krajiny. Jedným slovom zopakujem svo-
ju
myšlienku, ktorú tu štyri roky tvrdím. Politik si musí
byť
vedomý, že do politiky nejde pre svoje blaho a bohat-
stvo,
ale preto, aby slúžil ľudu.
Myslím si, že bez ohľadu na postavenie
osobnosti, či je
to
umelecký kováč, alebo len kováč, lekár,
učiteľ, technik,
inžinier,
spisovateľ, všetci za štyri roky volebného obdobia
rovnakým
dielom strácajú na svojej zručnosti a odbornosti,
ale
s vedomím tým, že dostali najvyššiu dôveru, dôveru ľudu,
ktorému
slúžia. Poslanci Združenia
robotníkov Slovenska si
túto nutnosť
a potrebu uvedomujú,
preto podporia zákon
o
strete záujmov bez výnimiek. Volebný program Združenia ro-
botníkov
Slovenska dáva prioritnú priečku takto spracovanému
zákonu
o strete záujmov, čo hlasovaním o tomto zákone bez
výnimiek poslanci Združenia robotníkov Slovenska podporia.
Zároveň
mi prichodí konštatovať, že 95 %
obyvateľov Sloven-
skej
republiky tento zákon žiada. Preto Združenie robotníkov
Slovenska
bude tou stranou, ktorá zákon o strete záujmov bez
výnimiek
podporí.
Pánu Langošovi by som chcel povedať, že
ste nás už dosť
napoučovali,
pán Langoš. Nebolo by dobré, aby ste
nás ďalej
poúčali,
už vám aj tak neveríme, teda zbytočne nás
poúčate,
čo
je, alebo nie je dobré. My vieme, kam ste nás doviedli.
Chcel by
som dať pozmeňovací návrh, a to
v článku 4
ods.
3 písm. f) znie: "vykonávať ďalšiu
činnosť v pracovnom
pomere
alebo obdobnom pracovnom vzťahu, pokiaľ finančný prí-
jem
z takejto činnosti nie je žiadny". Prečo som to povedal,
vážení
páni a dámy. Ak sa pamätáte, ešte v minulom režime
sme
sa zadarmo narobili dosť a dosť, ja
osobne, aj dedinča-
nia,
ktorí sme žili na dedinách. Ak sme chceli niečo vybudo-
vať,
akcie "Z" boli na dennom
poriadku - soboty, nedele, od
rána
do večera. Nikto nám nedal ani jesť, ani vody vypiť.
Sami sme si
museli doniesť. V našej dedine sme postavili
kostol
bez nároku na mzdy, postavili sme škôlku, postavili
sme
kultúrny dom, postavili sme cestu. Nikto nám nedal ani
halier.
Občania robili, a nielen v našej
dedine, v stovkách
a
tisíckach dedín a miest ľudia robili zadarmo.
Myslím si, že poslanci, ktorí chcú robiť,
aby nestrati-
li
svoj fortieľ, veď každý deň tam nebudú, ak pôjde lekár
operovať, aby nestratil zručnosť, alebo učiteľ
chce učiť,
môže
ísť a tomuto chudobnému štátu môže trošku pomôcť. Veď
nebude
celý život poslancom. Alebo nech uvoľní mandát druhé-
mu
a nech nastúpi náhradník. Podeľme sa
už so všetkým, keď
sme
v minulosti skutočne museli robiť - neviem koľko ľudí
robilo
zadarmo, tak ako sme mnohí museli
robiť, teda osobne
som
robil, aj niektorí druhí na akciách
"Z". A dnes prišiel
privatizér,
a ani obchod nemáme v dedine, lebo čo sme posta-
vili,
on si ho kúpil a má tam sklad. Do
obchodu musíme cho-
diť,
čo som aj v minulosti hovoril, do
Banskej Bystrice. My
sme
si na sídlisku postavili obchod, a musíme teraz chodiť
do Banskej Bystrice. To sa stalo aj s privatizáciou, aj
s
dražbami, so všetkým.
Takže, vážení, dávam tento procedurálny
návrh.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec
Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pán podpredseda Ľupták
použil svoje obľúbené klišé
o
tom, aby sme ho nepoučovali, že
poučovalo sa už dosť. Po-
užil to vo
vzťahu k pánu Langošovi. A ako obyčajne znovu
poučoval.
Poučoval o tom, kto ide do politiky,
prečo ide do
politiky
a komu má slúžiť. Pán podpredseda Ľupták, tým, že
ste
včera odmietli vypočuť odborárov, zamestnancov, teda ak-
cionárov zamestnaneckej akciovky, v ktorej
je 90 % ľudí,
a
teraz ste sa vyjadrili, že prišiel
privatizér a takému
privatizérovi
ste dali prosperujúci slovenský podnik, teda
komu
ste slúžili? Slúžili ste ľudu tejto krajiny?
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Kováč Roman.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predseda, so záujmom som si
vypočul pozmeňo-
vací
návrh pána podpredsedu Jána Ľuptáka. Žiaľ, pred chvíľou
o
tom hovoril predseda ústavnoprávneho
výboru pán poslanec
Tkáč,
že tento návrh z právneho hľadiska nie
je možné takto
koncipovať.
Okrem toho, že sme viazaní Zákonníkom práce, kde
bezplatná
činnosť nie je povolená, teda bezplatný pracovný
pomer
nie je povolený, sme viazaní aj
dohovormi Medzinárod-
nej
organizácie práce. Ak by sme prijali
takýto zákon, obá-
vam
sa, že by sme boli v rozpore.
Preto v mojom návrhu som
šiel
na dolnú hranicu, ktorá je definovaná, to znamená na
minimálnu
mzdu, a nešiel som na bezplatnú prácu, i keď sa mi
tá
myšlienka páči, ale po porade s expertmi som dospel k ná-
zoru,
že to jednoducho legislatívne nejde.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Garai.
Poslanec J. Garai:
Ďakujem za slovo. Nedá mi nereagovať na slová pána Ko-
váča.
Uznávam, že sme rovní a rovnejší. Sme rovní, rovnejší,
no
musím pripomenúť pánu Kováčovi, že nie
sme všetci rovna-
kí,
a preto budem zákon podporovať bez výnimky.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ešte pán poslanec Nagy je
prihlásený do roz-
pravy.
Poslanec L. Nagy:
Vážený pán predseda,
vážené dámy,
vážení páni,
predkladám vám osem pozmeňovacích návrhov
k tlači číslo
108.
Prvý pozmeňovací návrh:
Rozšíriť odsek a) v článku 3
návrhu
zákona, tlač 108, o slová "a námestník riaditeľa Slo-
venskej
informačnej služby, predseda prezídia Fondu národné-
ho
majetku a riaditeľ Fondu národného majetku".
Druhý pozmeňovací
návrh: Vypustiť odsek 1 a
odsek 2
článku
4 návrhu zákona, parlamentná tlač číslo 108. Odseky
1
a 2 článku 4 deklaratívnym spôsobom
formulujú normy mrav-
ného
správania. Podľa dôvodovej správy
odseky 1 a 2 článku
4
majú slúžiť ako interpretačné pravidlá na posudzovanie ta-
kých
aktivít, ktoré nie sú vyslovene zakázané podľa odseku
3,
ale preukázateľne smerujú k vzniku rozporu záujmov. Prob-
lém
je iba v tom, že kritériá uvádzané
v odsekoch 1 a 2 sú
gumové,
pripúšťajú veľkú dávku subjektivizmu. Veď také výra-
zy
ako "svedomitý výkon" alebo
"dobré mravy", ďalej
"všeo-
becná
dôvera" alebo "povinná nestrannosť" môžu byť vykladané
ľubovoľne. Výpočet zakázaných činností a vzťahov musí
byť
taxatívny,
inak sa tento zákon môže stať nástrojom najab-
surdnejšej
politickej manipulácie.
Tretí pozmeňovací návrh: Doplniť odsek 3 článku 4 par-
lamentnej
tlače 108 o nový bod h) tohto znenia: "nadobúdať
majetok
štátu alebo Fondu národného majetku podľa osobitného
predpisu".
Pod čiarou poznámka číslo 1: "Inak
ako vo verej-
nej
dražbe, vo verejnej súťaži alebo prostredníctvom kupóno-
vej
privatizácie."
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, však to tam je.
Poslanec L. Nagy:
Ak to máme, tak ten návrh podporím s
tým, že tu pôjde
v
prvom rade o vylúčenie štátnych
funkcionárov z niektorých
uzavretých privatizačných foriem, ako napríklad
formy
prechodu
majetku vopred určenému vlastníkovi. Opodstatnenosť
možného
protiargumentu, že by tu išlo o isté zúženie základ-
ných
občianskych práv štátnych funkcionárov, nie je presved-
čivá, veď
v prípade štátnych
funkcionárov aj tak pôjde
o
dobrovoľné zrieknutie sa určitých základných ľudských práv
v
prospech výkonu vysokej štátnej funkcie.
Štvrtý pozmeňovací návrh:
Vypustiť článok 9 parlament-
nej
tlače číslo 108 a namiesto neho zaradiť nový článok zne-
nia
paragrafov 15, 16 a 17 parlamentnej tlače číslo 65 tohto
znenia:
"1. Údaje o majetkových pomeroch sa
oznamujú predsedovi
Najvyššieho
kontrolného úradu.
2.
Odovzdané oznámenia uschováva
predseda Najvyššieho
kontrolného úradu
oddelene od ostatných
písomností, ktoré
sú
v jeho úschove.
3. Do oznámení uschovávaných predsedom
Najvyššieho kon-
trolného
úradu možno nazrieť s predchádzajúcim súhlasom pre-
zidenta republiky,
predsedu Národnej rady alebo predsedu
vlády.
4.
V prípadoch, keď predseda Najvyššieho kontrolného
úradu
zistí, že odovzdané oznámenie nezodpovedá zárobkovým
pomerom
štátneho funkcionára, podá o tom písomnú správu pre-
zidentovi
republiky, predsedovi Národnej rady
alebo predse-
dovi
vlády v súlade s ich príslušnosťou.
Iné správy vo ve-
ciach
deklarácie majetkových pomerov podáva predseda Najvyš-
šieho kontrolného úradu vtedy, ak si ich podanie vyžiada
prezident
republiky, predseda Národnej rady alebo predseda
vlády.
Predseda Najvyššieho kontrolného úradu môže žiadať od
toho,
kto podá oznámenie o svojich majetkových pomeroch, aby
predložil
v určenej lehote majetkové priznania týkajúce sa
jeho
majetkových pomerov a dal mu k nim
prípadne aj iné po-
trebné
vysvetlenie. Totiž v prípade
Najvyššieho kontrolného
úradu
ide aspoň teoreticky v politickom zmysle o nezávislý
orgán,
ktorý údaje o majetkových pomeroch
štátnych funkcio-
nárov
dokáže aj odborne skontrolovať.
Piaty pozmeňovací návrh: V odseku 5 v článku 12 parla-
mentnej
tlače číslo 108 v predposlednej vete vymeniť slovo
"môže"
za slovo "má". Zdôvodnenie je také, že ak posudzovaná
činnosť
je v protiklade so zákonom, štátnemu funkcionárovi
treba
uložiť zanechanie protizákonnej činnosti a nenechať to
na
jeho vôľu, resp. na ľubovôľu.
Šiesty pozmeňovací návrh: Zrušiť text článku 13 parla-
mentnej
tlače číslo 108 a nahradiť ho textom § 26 parlament-
nej
tlače číslo 65. Prečítam:
1. Ak sa zistí, že štátny funkcionár nesplnil niektorú
zo
svojich povinností ustanovených v tomto
zákone, predseda
Národnej
rady ho písomne vyzve, aby
sa v lehote 15 dní od
doručenia výzvy vzdal
funkcie, ktorú vykonáva, teda
podal
demisiu.
2. Ak sa štátny funkcionár po uvedenej výzve vykonanej
funkcie
nevzdá, predseda Národnej rady navrhne,
aby pre po-
rušenie
tohto zákona Národná rada
a) ak
ide o poslanca Národnej rady,
rozhodla o po-
zastavení
jeho platu, funkčného príplatku, paušálnych náhrad
a
náhrad ďalších výdavkov, a to
až do doby, keď zaniknú
dôvody
tohto pozastavenia
b) ak ide o člena vlády, vyslovila mu
nedôveru,
c) ak ide o predsedu alebo podpredsedov Najvyššieho
kontrolného
úradu, odvolala ich z funkcie,
d) dala podnet Ústavnému súdu na disciplinárne stí-
hanie
sudcov Ústavného súdu za správanie, ktoré je v rozpore
s
týmto zákonom,
e) dala podnet ministrovi
spravodlivosti alebo pred-
sedovi
Najvyššieho súdu na disciplinárne stíhanie sudcu za
správanie
sa v rozpore s týmto zákonom,
f) ak ide o generálneho prokurátora, riaditeľa Slo-
venskej
informačnej služby alebo vedúceho
Kancelárie prezi-
denta
republiky, navrhla prezidentovi republiky,
aby ho od-
volal
z funkcie.
3. Pred hlasovaním o návrhu podľa odseku
2 Národná rada
umožní
štátnemu funkcionárovi, aby sa na jej
schôdzi vyjad-
ril
k prerokovanej veci.
Siedmy pozmeňovací návrh: Po upravenom texte článku 13
parlamentnej
tlače 108 zaradiť nový článok znenia §
25 par-
lamentnej
tlače číslo 65 tohto znenia: "Správanie prezidenta
republiky
sa z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami tohto
zákona
nepreskúmava."
Ôsmy
pozmeňovací návrh: Zmeniť
v parlamentnej tlači
číslo
108a v pozmeňovacom návrhu číslo 19 text slova "sa ne-
jedná"
na slovo "sa jedná".
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. To bolo posledné vystúpenie v rámci rozpravy.
Nemám
už žiadne prihlášky do rozpravy. Pýtam sa pána pred-
kladateľa,
či sa chce vyjadriť. Prosím, pán predkladateľ.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Vážený pán predseda,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
predovšetkým by som sa chcel všetkým
poďakovať za vecnú
diskusiu
i za predložené návrhy. Myslím si,
že o nich roz-
hodnete
v konečnom dôsledku vy, ale predsa by som len urobil
niekoľko poznámok k
tým, ktoré pokladám za
zapracovateľné
a
systémovo ich možno vložiť do pripraveného návrhu ústavné-
ho
zákona, eventuálne vás usmerniť v tom, či niektoré návrhy
by
nebolo možné ešte zvážiť v inej podobe, pretože tu odznel
aj
procedurálny návrh, ktorý smeroval k
tomu, aby sa zišiel
ústavnoprávny výbor pred
uzavretím rozpravy, aby prípadne
bolo
možné dohodnúť niektoré kompromisy, ktoré sa tu navrhu-
jú.
Neviem, pán predseda, či po mojom
vystúpení a vystúpení
spravodajcu
sa rozprava uzatvára.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Už je uzatvorená rozprava.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Ale
tu bol procedurálny návrh pána poslanca Benčíka,
aby
sa umožnilo ešte zísť ústavnoprávnemu
výboru, aby posú-
dil
návrhy, ktoré sú predložené. Taký návrh
tu odznel. Mys-
lím,
že by sme mohli eventuálne dať o ňom hlasovať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, keď som vás vyzýval, predtým som uzavrel
rozpravu.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Považoval som za rozumné, aby sa kolektívne posúdilo
to,
čo tu bolo predložené.
Myslím si, že boli tu vyslovené isté obavy ohľadne to-
ho,
či zákon bude, alebo nebude možné zneužiť. Domnievam sa,
že
zdôvodnenie, ktoré v tejto veci predniesol môj spolupred-
kladateľ,
je namieste. Opakujem svoju myšlienku, že predkla-
datelia
sú presvedčení, že po prijatí
pozmeňovacích návrhov
i
vypustení častí, ktoré sú sporné, vrátane napríklad ods.
1
a 2 v článku 4, ktorý by mohol
eventuálne zvádzať napriek
dobrému
úmyslu predkladateľov k nejakým iným výkladom, a je-
ho
preformulovaním tak, ako návetie k
taxatívne vymenovaným
veciam
uvedeným v terajšom odseku 3 článku
4 sa predsa len
zmení
myslenie tých, ktorí majú takého obavy.
Navyše si myslím, že by mohlo byť všeobecne prijateľné
i
to, čo pán poslanec Benčík navrhol v súvislosti s prijíma-
ním
uznesenia Národnej rady, a že by
sme sa o týchto otáz-
kach,
keď spravidla pôjde o otázky týkajúce sa aj ochrany
osobnosti
v tom najširšom slova zmysle, o takomto uznesení
mohli uznášať kvalifikovanou, teda trojpätinovou väčšinou,
tak
ako to predpokladá ústava. Ústava
predpokladá tri päti-
ny,
nehovorí sa, že v tomto prípade. Dr.
Sečánsky sa na mňa
prísne
pozrel, ale myslel som to tak.
Myslím si, že už to, že sme napriek tomu,
že po rokova-
niach výborov boli vyslovované rôzne
výhrady, akceptovali
návrh
na vytvorenie osobitného výboru, v ktorom by mohlo byť
pomerné
zastúpenie všetkých strán v parlamente, vytvára ďal-
šiu
záruku, aby veci boli rozumne
prediskutované a predkla-
dané Národnej rade spravidla zrelé návrhy,
a tým by sme
vlastne
odblokovali, resp. zablokovali, zbytočné
prerokúva-
nie
niektorých vecí na Ústavnom súde. Chcem
vás v tejto sú-
vislosti ubezpečiť, že je pripravený návrh
novely zákona
číslo
38, ktorý zhruba bude spočívať v novelizácii jednej
časti
zákona číslo 38/1992 Zb. o konaní pred Ústavným súdom,
kde
by sme chceli, aby po vašom súhlase Ústavný súd mohol
konať
v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho súd-
neho
poriadku.
K
jednotlivým návrhom sa
pokúsim veľmi stručne vy-
jadriť,
tak ako boli predkladané.
Pán poslanec Roman Kováč navrhol alternatívu článku 4
ods.
3 písmena f) eventuálne, ak prejdú
pozmeňovacie návrhy
k
článku 4 písm. f). Navrhujem, aby ste o tom rozhodli vy,
pretože
je to jedna z možných alternatív.
Myslím si, že je
prijateľná.
K tomuto článku odzneli rôzne návrhy a je na nás,
aby
sme rozhodli, ktorý z nich budeme akceptovať. V každom
prípade
si myslím, že tento návrh je jeden z
tých, o ktorom
treba
hlasovať.
Rovnako tento návrh podporoval pán
poslanec Mikolášik
i
niektorí ďalší. Pán
poslanec Dzurinda navrhol vylúčiť
uzatvorenie zmluvy o
tichom spoločenstve a vsunúť
to do
článku
4 písm. i). Nemám nič proti tomu
návrhu, ale zmyslom
tichého
spoločenstva je práve to, aby zostalo tiché. Na dru-
hej
strane si myslím, že ten návrh by predsa len mohol odbú-
rať
akékoľvek podozrenia, ktoré by v budúcnosti mohli vznik-
núť,
a je na vašom rozhodnutí, či i takýto zákaz tam uvedie-
me.
Potom, samozrejme, systémovo by bolo
treba, aby sme sú-
časne
povedali, že to tiché spoločenstvo bude
treba oznámiť
v
skutočnostiach, ktoré sa inak budú oznamovať, čo už by ne-
govalo
podstatu tohto obchodno-právneho
vzťahu. Myslím si,
že
to potom ešte treba posúdiť v kontexte
s ostatnými usta-
noveniami.
Pokiaľ ide o určitú výhradu pána poslanca
Moravčíka, či
tam nie je
zakódovaný rozpor medzi
poslancami samosprávy
a
Národnej rady, s určitým odkazom na to,
že je možné v sú-
časnom
období rešpektovať i to, že dostali veľa preferenč-
ných
hlasov, rád by som povedal, že
predložený návrh ústav-
ného
zákona nevylučuje dvojmandátovosť. Výslovne tam vylúče-
ná
nie je. V tej podobe, v akej je predložený, samozrejme,
vylučuje
akékoľvek platené funkcie. Vylučuje
teda i to, že
by
poslanci miestnych a obecných
zastupiteľstiev, či primá-
tori,
a poslanci Národnej rady, eventuálne ministri, lebo aj
taká
kombinácia by bola možná, že bude minister zvolený za
poslanca
nejakého mestského zastupiteľstva, by
teda nemohli
brať
žiadne odmeny. To zákon jednoducho v tej podobe, pokiaľ
nebudú
prijaté pozmeňovacie návrhy,
umožňuje. Teda zásadne
by
som nesúhlasil s tým, že by tam dochádzalo ku konfliktu
medzi
dvoma mandátmi v súčasnom období.
Diskutovalo sa i o takom riešení, že by sa v závereč-
ných
ustanoveniach vyslovilo, že poslanci, ktorí boli zvole-
ní
v tomto volebnom období za primátorov
či starostov alebo
poslancov
obecných či mestských zastupiteľstiev,
budú vyko-
návať
svoje funkcie v nezmenenej podobe až do najbližších
volieb,
a od najbližších volieb by pre nich platil iný re-
žim.
Nakoniec ústavnoprávny výbor
usúdil, že by to nebolo
vhodné riešenie, pretože by vlastne stanovovalo
rozdielny
režim
účinnosti pre určitú kategóriu ľudí.
Pokiaľ ide o obavu z možnosti straty mandátu, ktorá tu
bola
vyslovovaná, pokúsil som sa to vysvetliť vo faktickej
poznámke. Dúfam, že
vypustenie poslednej vety
článku 13
ods.
3 predsa len jasne predznačilo, o čo tu
má ísť. Zákla-
dom
je teda vôľa príslušného ústavného činiteľa, vôľa roz-
hodnúť
sa o tom, či bude, alebo nebude
vykonávať činnosť,
ktorá
je nezlučiteľná s výkonom funkcie,
ktorú vykonáva ako
verejný
činiteľ.
Myslím
si, že pán poslanec Langoš nepredložil žiadne
pozmeňovacie
návrhy. Je fakt, že Ústava Slovenskej republiky
sa
týmto návrhom ústavného zákona
istým spôsobom mení, ale
práve
preto je to ústavný zákon v tejto podobe, aby nebolo
možné inplantovať iné ďalšie zmeny do ústavy.
Existovala,
povedzme, politická vôľa urobiť ďalšie zmeny.
Ja si tiež
myslím,
že čas nie je vhodný nato, aby sme teraz urobili zá-
sadnejšie
zmeny v ústave, lebo vlastne na jej základe sme
boli
akceptovaní ako štát, ktorý vytvára dobré predpoklady
na dobudovanie právneho štátu i
na vstup do Rady Európy.
Základom
hodnotenia nášho právneho poriadku sa
stala ústava
i
v zmluve o pridružení. Práve preto, že tieto procesy sú
buď
čerstvé, alebo ešte prebiehajú,
bolo by dobre, aby sme
nerobili
zásadnejšie zmeny v ústave.
Podstata tohto návrhu nespočíva v zmenách
v ústave, ale
predovšetkým
v tom, že ústavným činiteľom nemožno
obyčajným
zákonom
ukladať obmedzenia, či stanovovať
povinnosti, preto
je
to návrh ústavného zákona.
Myslím
si, že návrh, ktorý predniesol pán poslanec
Pittner,
má svoje racionálne jadro, dokonca zastávam mienku,
že
sme ho mali istým spôsobom zohľadniť v
súvislosti s prí-
pravou
predlohy návrhu zákona. Obávam sa však,
že tak, ako
ste
to navrhli, pán poslanec, to nie je možné inplantovať do
tohto
ústavného zákona, pretože ide o inú problematiku úpra-
vy
vzťahov, než sa sleduje práve týmto návrhom ústavného zá-
kona. Ale prosím,
nech to posúdi spravodajca, eventuálne
plénum.
Ja si myslím, že pokiaľ ide o riaditeľa
SIS, naozaj
by
nemal byť založený rovnaký režim, ako je založený pre mi-
nistra, štátneho
tajomníka či sudcu,
že predsa len ide
o
rozdielnu funkciu. Riaditeľ SIS je vymenovaný medzi tými
osobami,
ktoré nazývame ústavnými činiteľmi alebo štátnymi
funkcionármi,
lebo to navrhla Legislatívna rada vlády
a na-
vrhla to vláda
pri prerokúvaní ešte návrhu zásad zákona.
A
nakoniec, stalo sa tak i pri poslednom prerokúvaní už toh-
to
článkového znenia v Legislatívnej
rade vlády. Obávam sa
teda,
že tento návrh sa nebude dať akceptovať práve v súvis-
losti
s týmto návrhom ústavného zákona.
Pokiaľ
ide o návrhy, ktoré podal pán
poslanec Fico,
k
nim som sa už vyjadril v súvislosti s návrhom pána poslan-
ca
Romana Kováča. Je na rozhodnutí pléna, prípadne porady
klubov,
ku ktorému variantu článku 4 písm. f) sa prikloní.
Podporujem návrh pána poslanca Benčíka o tom, aby sme
v
súvislosti s prijímaním uznesenia
Národnej rady hlasovali
kvalifikovanou
väčšinou.
Myslím, že nie je možné akceptovať návrhy, ktoré pred-
ložil
pán poslanec Nagy. Žiaľ, ide o taký veľký zásah do sa-
mej
systematiky návrhu ústavného zákona, ktoré by možno zna-
menali
prerušenie prerokúvania a posúdenie v širšom
grémiu,
a
navyše si nemyslím, že treba rozširovať
okruh osôb, ktoré
sú charakterizované ako štátni funkcionári. Obávam sa, že
ten
okruh osôb je už i tak široký. V súvislosti s návrhom
pána
poslanca Pittnera som naznačoval, že
jeho rozširovanie
by vlastne stratilo zmysel, ktorý sa sledoval, teda mať
vplyv
na tých funkcionárov, ktorí sú tam
uvedení. Myslím si
však,
že pokiaľ ide o prezidenta Fondu národného majetku,
tak jeho
neaktivitu v iných
činnostiach, než vyplývajú
z
tejto funkcie, by sme mohli ovplyvniť iným právnym predpi-
som,
nie týmto. Myslím si, že nie je možné
zmeniť tie sank-
cie
tak, ako sa navrhovali, a že vôbec nie
je možné podria-
diť
konanie podľa tohto návrhu ústavného zákona predsedovi
Najvyššieho
kontrolného úradu.
Vyslovili sa isté pochybnosti, či poznáme pojem podni-
kania
podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Myslím, že ten-
to
pojem je presne definovaný, pretože pod pojmom podnikate-
lia
podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka možno mať na mysli
osoby
zapísané ako podnikateľov v obchodnom
registri, ďalej
osoby,
ktoré nie sú síce zapísané v obchodnom
registri, ale
majú
na rozsah predmetu podnikania živnostenské oprávnenie
a
sú evidované v živnostenskom registri,
a osoby, ktoré nie
sú zapísané v
obchodnom registri, ani nemajú
živnostenské
oprávnenie, ale podnikajú na základe osobitných
predpisov
podľa
výpočtu v § 3 živnostenského zákona, to sú napr. advo-
káti,
komerční právnici, audítori, daňoví
poradcovia a pod.
Postavenie
podnikateľa má aj osoba, ktorá vykonáva poľnohos-
podársku
výrobu a je zapísaná do evidencie v
zmysle § 2a až
12a
až 12e zákona číslo 105/1990 o súkromnom podnikaní obča-
nov.
To len na vysvetlenie.
V
zásade súhlasím s
predloženými zmenami uvedenými
v
spoločnej správe, vrátane uznesení ústavnoprávneho výboru,
pričom,
pokiaľ som dobre porozumel, o bode 4, je to, myslím,
návrh
ústavnoprávneho výboru, sa bude musieť osobitne hlaso-
vať,
pretože boli k nemu vznesené viaceré výhrady.
Ešte raz sa vám chcem všetkým poďakovať
za vecné pripo-
mienky
i trpezlivosť pri prerokúvaní tohto
návrhu ústavného
zákona.
Chcem vás poprosiť, aby sme veľmi zvážili, aké zmeny
prijmeme,
aby to nezasiahlo funkčnosť, aby sa naozaj ani ná-
vrh
ústavného zákona v budúcnosti nemohol použiť inak než na
prospech
nás všetkých.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ešte by som chcel vysvetliť. Pokiaľ ide o vy-
stúpenie
pána poslanca Benčíka, ja som to nepokladal za pro-
cedurálny
návrh, ani on nepovedal, že je to procedurálny ná-
vrh.
Myslel som, že mi pán poslanec odporúča, aby po skonče-
ní
rozpravy zasadol ústavnoprávny výbor a vybral
z podaných
návrhov
tie najlepšie. Tak som to pochopil. Pán poslanec,
nepovedali
ste, že dávate procedurálny návrh.
Chcem sa spý-
tať
pána spoločného spravodajcu, či sa chce
vyjadriť. Chce.
Ešte
pán Borovský - faktická poznámka. Aj pán Maxon.
Poslanec J. Borovský:
Ďakujem
za slovo, pán predseda. Poslanecký klub ZRS
žiada
pred hlasovaním 30-minútovú prestávku na poradu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, pán Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Poslanecký klub HZDS sa pripája.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Čiže
môžeme naplniť to, čo povedal pán
poslanec. Ak
chce
zasadnúť aj ústavnoprávny výbor, môže.
Prosím, pán po-
slanec.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem. Pretože úlohou spoločného spravodajcu nie je
prednášať
nejaké subjektívne súdy k rozprave,
myslím si, že
by
nebolo ani správne, aby som
sa vyjadroval k vystúpeniu
jednotlivých poslancov, ktorí navrhovali ďalšie zmeny
nad
rozsah
spoločnej správy. Navrhoval by som, pán predseda, aby
v
danom prípade, aj v súvislosti s návrhmi dvoch poslancov
na zasadanie poslaneckých klubov, sa prípadne hlasovalo aj
o
procedurálnom návrhu pána poslanca Benčíka, a ak by ús-
tavnoprávny
výbor mal sedieť nad týmito návrhmi, potom by
som tlmočil
stanovisko ústavnoprávneho výboru. Osobne sa
domnievam,
že návrhy, ktoré boli v rozprave vznesené, nemajú
taký
závažný charakter, aby bolo potrebné zasadanie ústav-
noprávneho
výboru.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Vážené panie poslankyne, páni
poslanci, vyhla-
sujem
prestávku a zasadnutie
ústavnoprávneho výboru nechám
na
predsedu výboru. Pán poslanec Fico, ale
len procedurálne
otázky,
lebo nie je rozprava.
Poslanec R. Fico:
Ďakujem pekne. Pán predseda, oznámili
ste, že o štvrtej
hodine
má vystúpiť pán prezident v parlamente, takže tých
30
minút nám nejako nevychádza.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Neviem, kto oznámil, že o štvrtej, ja
nie.
Poslanec R. Fico:
Tak prepáčte, ja som počul, že o štvrtej.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ja som povedal, že vystúpi poobede, ale nepovedal som,
že
o štvrtej.
Poslanec R. Fico:
Beriem späť, prepáčte.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže bude prestávka 20 minút.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené
kolegyne a kolegovia,
prosím, zaujmime svoje
miesta.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
tak, ako som vás poobede informoval,
dostal som list od
pána prezidenta, ktorý ma požiadal o
možnosť vystúpiť na
dnešnom zasadnutí Národnej rady. Požiadal ma o
vystúpenie
v
tomto čase.
Pán poslanec Cabaj - faktická poznámka.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predseda, dovoľte, aby som predniesol názor
z
porady klubov. Pýtali sme prestávku na
poradu klubov, po-
radili
sme sa a kluby HZDS, SNS a ZRS zastávajú názor, že
najskôr by sme
mali dokončiť hlasovanie o tom zákone, ku
ktorému
sme pýtali prestávku, a potom nech
vystúpi pán pre-
zident.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Je to v rámci rokovacieho poriadku, je to faktická po-
známka,
ktorá sa týka procedúry nášho
zasadnutia. Preto pán
poslanec
Cabaj žiadal, aby sme dali hlasovať. (Šum v sále.)
Páni poslanci, panie poslankyne, prosím o pokoj. Je tu
pán
prezident, aspoň teraz hovorme vtedy, keď máme slovo.
(Šum
v sále.)
Pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne a kolegovia,
rád by som vám pripomenul, že v súčasne
platnom rokova-
com
poriadku je článok 19, ktorý umožňuje, aby členom býva-
lého
Predsedníctva Slovenskej národnej
rady a členom vlády
bolo
udelené slovo, kedykoľvek o to požiadajú, a to aj na
vyhlásenia,
ktoré nesúvisia s programom schôdze. Je
mi jas-
né, že v
rokovacom poriadku nemôže
byť spomínaná funkcia
prezidenta
Slovenskej republiky, pretože táto funkcia bola
zriadená
ústavou omnoho neskôr, ako bol prijatý
tento roko-
vací
poriadok.
Návrh
nového rokovacieho poriadku,
samozrejme, počíta
s
tým, že prezident ako najvyšší ústavný
činiteľ má rovnaké
právo
ako členovia vlády, ako predseda Národnej rady, jej
podpredsedovia
či predsedovia výborov. Myslím si, že
by sme
mali
rešpektovať, že prezident Slovenskej republiky požiadal
tento
parlament o vystúpenie, a v duchu § 19 rokovacieho po-
riadku
rešpektovali toto jeho právo a vypočuli ho.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem pekne za slovo.
Pán predseda, vykladáte stále zákony
podľa práva. Za-
tiaľ
takéto právo pán prezident nemá, a preto si osvojujem
návrh
pána poslanca Cabaja a žiadam, aby
sa o tomto návrhu
hlasovalo.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Pán predseda, neviem, akým spôsobom som
mal ešte reago-
vať,
keď som tlmočil stanovisko troch poslaneckých klubov.
Kolegovi
Ftáčnikovi chcem pripomenúť, že aj vtedy sme mali
prezidenta,
síce federálneho, ale mali sme.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Ja som zase chcel pripomenúť pánu
poslancovi Ftáčnikovi
článok
2 ods. 2 ústavy, že štátne orgány smú konať iba to,
čo
im dovoľuje ústava a zákon. Lebo pred
dvoma dňami nám to
pripomínali
oni.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Nazdávam sa, že toto vôbec nie je vecou
rokovacieho po-
riadku, ale vecou
slušnosti. Jednoducho je to hanba, keď
nechcete
hlave... (Potlesk.) Jednoducho je to hanba, keď ma-
licherne
nechcete hlave štátu dovoliť prehovoriť
vtedy, keď
sem
príde, keď sa tu všetci zhromaždíme. A táto malichernosť
sa
nemôže hlavy štátu nejakým spôsobom dotknúť, tá malicher-
nosť
padá na vašu hlavu. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
som rád,
že pán poslanec docent Cuper
si osvojil ten
názor,
ktorým sme argumentovali, keď sa tu v rozpore s Ústa-
vou
Slovenskej republiky hlasovalo o vyslovení nedôvery pre-
zidentovi,
pretože takéto hlasovanie nemá oporu v ústave.
Druhá
poznámka, ktorú by
som chcel urobiť:
Úcta
k
vlastnej štátnosti je viazaná aj s úctou k
hlave štátu.
Prosím
vás pekne, založme tu dobrú tradíciu pre nie tak dáv-
no
osamostatnenú Slovenskú republiku a nevytvorme precedens,
za
ktorý sa potom možno niekedy aj o desať rokov budeme han-
biť.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Hrnko.
Poslanec A. Hrnko:
Ďakujem, vážený pán predseda.
Som hlboko dojatý (smiech v sále) tým,
akým nehoráznym
spôsobom
chcete znevážiť hlavu štátu, hlavu Slovenskej re-
publiky,
ktorá si zaslúži úctu všetkých nás, a protestujem
proti
spôsobu, ktorý je síce HZDS vlastný, ale nepatrí do
kultúrnej
a civilizovanej spoločnosti. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Čarnogurský.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán
predseda, právo prezidenta
vystúpiť už teraz na
základe
svojho požiadania je súčasťou práva. Prezident má na
to
právny nárok. Má na to právny
nárok na základe toho, že
medzery
v práve, to znamená problémy, ktoré právo nerieši,
sa
vykladajú buď analógiou legis, alebo analógiou juris.
V
tomto prípade, keďže
rokovací poriadok bol prijatý
v
čase, keď ešte funkcia prezidenta Slovenskej republiky ne-
existovala,
ale v § 19 rokovací poriadok obsahuje,
vymenúva
funkcie alebo,
lepšie povedané, funkcionárov, ktorí majú
právny
nárok vystúpiť vtedy, keď o to
požiadajú, na základe
analógie
legis má toto právo aj prezident
Slovenskej repub-
liky, keďže jeho
funkcia vznikla neskôr, a
preto nemáme
o
čom diskutovať a najmä nemáme o čom hlasovať, pretože pre-
zident
republiky má právny nárok na
vystúpenie. A ak by mu
tento
právny nárok nebolo umožnené
realizovať, znamenalo by
to
porušenie rokovacieho poriadku Národnej rady. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Knažko.
Poslanec M. Kňažko:
Vážení priatelia, nebudem už ďalej
komentovať neslýcha-
nú
aroganciu a primitivizmus, ktorým sa tu prezentujete. Ale
rád
by som upozornil z vecného hľadiska na to, že už v čase,
keď
fungoval tento rokovací poriadok, vtedajší predseda par-
lamentu
zastupoval aj hlavu štátu a aj z toho dôvodu mohol
prehovoriť.
A my už tú hlavu štátu, prosím, máme,
tak aspoň
v
tejto chvíli sa správajme korektne, slušne, kultivovane.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Mnohí tu volajú po korektnosti, po ľudskosti, mnohí sú
hlboko
dojatí. Ale mnohí sa správajú ako šašovia.
Treba si uvedomiť, že v tomto parlamente sú
zástupcovia
ľudu,
ktorých zvolil ľud, nikto nechce znevážiť hlavu štátu.
Pán
prezident mal možnosť vystúpiť, keď sme
ho pozývali, 83
poslanci.
Osobne som ho prosil s pánom poslancom Kuncom, aby
prišiel
medzi nás a vysvetlil nám veci, ktoré žiadame vy-
svetliť.
My nie sme tu nato, aby sme počúvali len my pána
prezidenta,
ale tento parlament je nato, aby aj pán prezi-
dent
vypočul zvolených zástupcov ľudu. To je
ľudské a je to
korektné.
Tento parlament doteraz prerokúval jeden vážny zá-
kon
a chce ho dokončiť. Myslím si, že je úplne normálne, aby
si
aj pán prezident vypočul, ako sa tento zákon pri prerokú-
vaní
dokončí, a potom môže vystúpiť. Na tom
nie je nič zlé,
nič
znevažujúce a nič neľudské. Netreba byť pritom vôbec do-
jatý.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Ďakujem za slovo. Pán Moric ma predbehol, chcel som to
isté
povedať opozícii. Keby boli mali menej
faktických pri-
pomienok,
mohli sme už zákon odhlasovať, pán prezident sa
s
ním mohol zoznámiť, vypočuť si ho a potom mohol prehovoriť
on
k nám.
Pánu Čarnogurskému chcem povedať, že sú aj iné ustano-
venia
v ústave, o ktoré by sa mohlo oprieť právo prezidenta.
My
sme nepopierali právo prezidenta vystúpiť,
my sme sa ba-
vili
o procedúre, kedy má pán prezident vystúpiť.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Dzurinda.
Poslanec M. Dzurinda:
Vendetta a pýcha vám zaslepili oči, pán poslanec Moric.
Verím,
alebo zdá sa mi, že máte beľmo na
očiach, ale verím,
že
ho nebudete mať vy, pán predseda Národnej rady Slovenskej
republiky,
pán Gašparovič, a verím, že po týchto
faktických
pripomienkach
dáte slovo pánu prezidentovi. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Ásványi.
Poslanec L. Ásványi:
Pán predseda, keď ste vyhoveli
požiadavke pána prezi-
denta
a pozvali ste ho sem, tak, prosím vás, zatrhnite tento
škandál
a dajte mu slovo. Ináč ste mu mali
možnosť povedať,
príďte
o pol hodiny alebo o hodinu neskôr, chceme dokončiť
zákon.
Ale, prosím vás, to čo sa tu robí, to
nie je súce do
parlamentu
Slovenskej republiky. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Pán kolega Dzurinda, je možné, že
mám choré oči, ale
rozum
mám zdravý. V tom je rozdiel medzi nami. (Smiech.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Delinga.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Chcel by som povedať v tomto parlamente,
že doteraz som
nereagoval
na žiadne výpady, na žiadne označenia a na žiadne
nekultúrne
vložky. Chcel by som však reagovať na
to, čo po-
vedal
pán poslanec Kňažko, že sa cítim
najmenej taký slušný
človek
a poslanec, ako sa cíti on, a že s
celou vážnosťou
svojho
poslaneckého mandátu odmietam akékoľvek
označenia na
svoju
osobu, že som arogantný a primitívny.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Danko.
Poslanec J. Danko:
Ďakujem za slovo, pán predseda. Myslím, že nikto z nás
nechce
spochybniť úrad hlavy štátu. Je nesporné, že pán pre-
zident
má právo vystúpiť v tejto snemovni, ale je takisto
nesporné,
že v parlamentnej demokracii sa moc prezidenta od-
víja
od parlamentu, a nie opačne, moc parlamentu od prezi-
denta.
A nemôže pán prezident diktovať, v ktorom momente,
v
ktorej chvíli v parlamente vystúpi. O
tom musia rozhodnúť
poslanci
ako priamo zvolení vo voľbách. To, prosím, je uráž-
ka
parlamentnej demokracie, aby prezident diktoval parlamen-
tu,
kedy vystúpi. Na tom trvám, pán predseda.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Husár.
Poslanec S. Husár:
Chcel by
som, podobne ako pán Delinga,
požiadať pána
Hrnka,
aby neurážal pána prezidenta tým, že útočí na HZDS.
Pán
prezident je členom HZDS s prerušeným členstvom. (Po-
tlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Bugár.
Poslanec B. Bugár:
Ďakujem
pekne. Prosím vás,
páni kolegovia z vládnej
koalície,
keby ste boli prišli načas, na 16.10 hodinu, ako
to
bolo avizované, už by sme dávno mohli vypočuť prejav pána
prezidenta.
Tých šašov nerobia poslanci opozície, tých šašov
robí
niekto iný a dokonca škodíte dobrému menu Slovenskej
republiky,
to si uvedomte. (Hlučný prejav nesúhlasu.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Čarnogurský.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pánu poslancovi Dankovi chcem povedať, že ani moc pre-
zidenta
sa neodvíja od moci parlamentu, ani moc parlamentu
sa
neodvíja od moci prezidenta. Jednoducho ide o dva najvyš-
šie
alebo z najvyšších ústavných orgánov, z ktorých má každý
svoje
postavenie podľa Ústavy Slovenskej republiky, a zákon-
mi,
okrem iného aj rokovacím
poriadkom, má stanovené svoje
práva
a povinnosti. Právo prezidenta a nárok
prezidenta vy-
stúpiť,
kedykoľvek o to požiada, vyplýva z § 19
rokovacieho
poriadku
Národnej rady.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Vážený pán predseda,
vážený pán prezident,
kolegyne, kolegovia,
myslím si, že by sme sa mohli vrátiť ku
konštruktívnemu
a
zmierlivému tónu, v ktorom sme prerokúvali návrh ústavného
zákona
o konflikte záujmov. Myslím si, že
naozaj by sme si
mali
zachovať všetci vlastnú dôstojnosť a uvedomiť si, že je
rozdiel
medzi návštevou pána prezidenta v
Národnej rade po-
dľa článku 102 písm. p), keď
má právo byť
prítomný na
schôdzach
Národnej rady a môže to urobiť kedykoľvek, a je
rozdiel
medzi tým, čo sa hovorí v písm. o), teda že podáva
Národnej
rade správy o stave Slovenskej republiky a o závaž-
ných
politických otázkach. Zrejme o to druhé v tomto prípade
ide.
Domnievam sa, že ak § 19 rokovacieho
poriadku hovoril
o
tom, že členovia Predsedníctva Národnej rady a členovia
vlády,
a to podčiarkujem, členovia vlády, môžu
vystúpiť ke-
dykoľvek,
a na členov vlády sa to, myslím,
vzťahuje sústav-
ne,
pretože tak sa im udeľuje aj slovo, a
tento úzus sme už
zaviedli,
treba si uvedomiť, že prezident je nielen hlavou
štátu,
ale v ústave sme ho zaradili do moci výkonnej. Teda
neviem,
prečo práve prezident, keď je zaradený práve do tej-
to
štruktúry vzťahov a môže dokonca predsedať vláde, môže sa
zúčastňovať
na jej schôdzach, by nemal mať právo na požiada-
nie
vystúpiť. Som presvedčený o tom, že by
sme sa mali sku-
točne
riadiť tým, aký duch má sprevádzať naše zákony, a ria-
diť
aj tým, aby sme čo najskôr a čo najracionálnejšie stihli
obidvoje,
teda vystúpenie pána prezidenta a
súčasne doroko-
vanie
toho návrhu zákona, ktorý všetci pokladáme za veľmi
dôležitý.
Teda vás chcem poprosiť, aby sme zbytočnými faktickými
poznámkami
už nepokračovali v tejto polemike, aby sme preja-
vili
vôľu nehlasovať o návrhu pána poslanca
Cabaja, aby sme
umožnili
pánu prezidentovi vystúpiť a potom aby
sme pokojne
pokračovali
na dokončení tej práce, ktorú sme začali. Prosím
vás
o to práve v záujme Slovenskej republiky. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Vážený pán predseda,
vážení kolegovia,
v minulom období som v parlamente zažila situáciu, keď
si
poslanci Národnej rady odhlasovali,
že by si chceli za-
hrať
futbal v Žiline so žilinskými
fanúšikmi, a boli ochotní
pre
to pol dňa obetovať. Budem veľmi zvedavá, či práve tí
poslanci,
ktorí vtedy pre futbal veľmi ochotne
hlasovali za
prerušenie rokovania, mnohí z nich tu dnes sedia, takúto
blahosklonnosť
prejavia aj k tej možnosti, aby pán prezident
vystúpil.
A pán predseda, chcela by som vám pripomenúť to,
čo
tu už raz zaznelo, že nesiete plnú zodpovednosť, vy osob-
ne,
za to, čo sa v tejto chvíli v Národnej rade deje.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predseda, moja predrečníčka
predsedkyňa klu-
bu
poslancov Demokratickej únie
položila otázku, ktorú som
aj
ja chcel položiť. Prečo ste pripustili takúto frašku, pán
predseda?
Keď vám to vyhovuje, keď predsedáte vy alebo pán
podpredseda
Húska, nepripustíte faktické poznámky,
poviete,
že
tie môžu byť len v rozprave. Vy sám ako predsedajúci máte
absolútne právo
navrhnúť, že o
zákone sa bude hlasovať
neskôr,
vy ste vedeli, že pán prezident má prísť o 16.00 ho-
dine,
napriek tomu ste o 15.45 hodine
vyhlásili polhodinovú
prestávku, čo bola
prvá frčka z vašej strany. Prosím vás
pekne, neznevažujte túto snemovňu, nikto tu
nespochybňuje
právo
prezidenta vystúpiť na základe § 19, nech pán prezi-
dent
vystúpi. Tibor Cabaj neformuloval svoj návrh ako proce-
durálny návrh, čítal stanovisko klubov. Môžete
si pozrieť
stenografický
záznam. Napriek tomu ste chceli dať o tom hla-
sovať.
Prečo to manipulujete, pán predseda? Prečo znevažuje-
te
hlavu štátu?
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Cingel.
Poslanec T. Cingel:
Pán Černák, fraškou je už to, že vy ste vôbec v tomto
parlamente.
Dostali ste sa sem podvodom, a tak buďte taký
láskavý
a nepoučujte, kto tu robí frašku, a kto nerobí.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ešte pán poslanec Lauko.
Poslanec P. Lauko:
Pán predseda, dovoľte, aby som vyjadril,
že sa hanbím
za vás, že
ste pripustili takúto situáciu v parlamente,
a
dúfam, že ju už nezažijem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán
poslanec, máte právo
sa vzdať mandátu. (Smiech
v
sále, potlesk.) A dovoľte mi, aby som
vám povedal, že pán
prezident
mi poslal list, kde mi oznamuje, že sa chce zú-
častniť
na tomto zasadnutí a že chce vystúpiť.
Nejdem cito-
vať,
ktoré články a ktoré paragrafy tam uvádza.
Chcem vám povedať jedno, že pán prezident podľa ústavy
má
právo byť prítomný na zasadnutí
Národnej rady, ale my
poslanci
si schvaľujeme program Národnej rady. Pán prezident
má
právo a povinnosť mi oznámiť, že sa
chce zúčastniť v Ná-
rodnej
rade a že chce vystúpiť, a ja tento bod
programu dám
odsúhlasiť parlamentu. A po odsúhlasení parlamentu
je pán
prezident,
kedykoľvek sa v parlamente prihlási, vítaný s je-
ho
vystúpením. Takže nikde inde nenájdete, že je to inak,
pán
poslanec Hrušovský, nikde inde to nenájdete. Chcem vám
teda
povedať len jedno, pokiaľ tu padol návrh, že poslanci
chcú,
aby sme dokončili bod programu, nie je porušený žiadny
rokovací
poriadok a nie je porušená ani ústava.
Napriek to-
mu,
páni poslanci, ktorí ste tu s takým
entuziazmom hovori-
li,
ako to má v tejto Národnej rade
vyzerať, kto by tu mal
ostať,
a kto nie, že som nikdy neporušil
rokovací poriadok,
poruším
ho teraz a vyzvem pána prezidenta, aby vystúpil. Pán
prezident,
prosím, vystúpte. (Potlesk.)
Prezident Slovenskej
republiky M. Kováč:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážený pán predseda,
panie poslankyne,
páni poslanci,
Národná
rada Slovenskej republiky
mi pri prerokúvaní
správy
Osobitného kontrolného orgánu o činnosti Slovenskej
informačnej
služby 5. mája 1995 nedala príležitosť,
aby som
si
mohol dôkladne preštudovať
predloženú správu, pripraviť
si stanovisko k nej a predniesť ho skôr, než ste prijali
uznesenie.
Došlo tak k porušeniu všeobecne
uznávanej zásady
"audiatur
et altera pars", po slovensky - vypočujme aj druhú
stranu
- a k smutne známemu konaniu "o nás bez nás".
V ten istý deň som požiadal predsedu
Národnej rady, aby
mi obratom poslal správu a uznesenie,
ktoré Národná rada
prijala,
a aby mi poslal stenografický záznam, len čo bude
prepísaný.
Musím však konštatovať, že ani šiesty
deň po do-
ručení
mojej požiadavky som ani jeden z týchto materiálov
nedostal.
Na správu Osobitného kontrolného orgánu preto rea-
gujem podľa textu, ktorý bol publikovaný
v tlači. Ak sa
správa
a publikovaný text odchyľujú a ak je preto niektorý
čiastkový
údaj môjho vystúpenia nepresný, je to
vinou toho,
že
si predseda Národnej rady nesplnil svoju povinnosť.
Cieľom môjho prejavu nie je dosiahnuť zrušenie uznese-
nia,
ktoré ste prijali. Znova len konštatujem, že toto uzne-
senie
nemá oporu v nijakom ustanovení platnej Ústavy Sloven-
skej
republiky. Je v zjavnom rozpore
s článkom 2 ods. 2
ústavy, podľa ktorého - citujem: "Štátne orgány môžu konať
iba
na základe ústavy, v jej medziach
a spôsobom, ktorý u-
stanovuje
zákon." Preto z neho pre mňa nevyplývajú žiadne
ústavnoprávne
dôsledky. Využívam však právo, ktoré mi dáva
druhá
časť článku 102 písm. o) ústavy a § 19 rokovacieho po-
riadku
Národnej rady Slovenskej republiky, aby
som vyjadril
svoje
stanovisko k tejto veci.
Keďže nemám žiadne tajnosti pred občanmi
Slovenskej re-
publiky,
nepožiadal som, aby toto rokovanie bolo
neverejné.
Občania
majú právo vedieť, čo ich prezident robil, a čo nie,
a
ako mieni postupovať. Okrem toho pri utajení konkrétnych
mien nebude v
mojom vystúpení nič, čo by som pokladal za
predmet
štátneho tajomstva. Naproti tomu
chápem, prečo bola
správa Osobitného
kontrolného orgánu, prednesená 5. mája
1995,
i rokovanie o nej neverejné aj po tom, ako boli sku-
točné mená nahradené krycími menami. Práve
predkladatelia
správy
a iniciátori uznesenia k nej
potrebovali utajiť pred
občanmi,
že správa neobsahuje nijaký konkrétny, právne vý-
znamný dôkaz o
tom, že údajné nezákonné postupy sa diali
s
vedomím prezidenta republiky, alebo že
by o údajných pro-
tiprávne
získaných poznatkoch bol prezident republiky naozaj
informovaný.
Napriek tomu, že Osobitný kontrolný orgán podľa
vlastných
údajov intenzívne pracoval od 5.
novembra 1994 do
3.
mája, ale vlastne až do 5. mája 1995, t. j. pol roka, ne-
podarilo
sa mu splniť zámer, dokázať
prezidentovi republiky
nezákonné
konanie. Občan sa jednoducho nesmel dozvedieť,
že
celá
konštrukcia, ktorú vystaval
Osobitný kontrolný orgán,
stojí
na piesku.
Všimnite si, panie poslankyne, páni
poslanci, na zákla-
de
čoho sa urobili závery. Napríklad príslušník Slovenskej
informačnej
služby s krycím menom Lovec opiera
svoje tvrde-
nie
namierené proti prezidentovi o údajné pokyny svojho ria-
diaceho dôstojníka, ale o výpovedi riadiaceho
dôstojníka,
o
rozkazoch, ktoré on mal dostať
napríklad od niektorého
z
riaditeľov úseku alebo od riaditeľa Slovenskej informačnej
služby,
sa správa nezmieňuje. A, samozrejme, už vôbec nič
nehovorí
o mojich pokynoch riaditeľovi
Slovenskej informač-
nej
služby. Zrátajme si teda, koľko osôb
je v reťazi medzi
Lovcom
a mnou. Svedectvo Lovca o činnosti riadiaceho dôstoj-
níka
je tzv. svedectvom z druhej ruky. Voči
činnosti riadi-
teľa
rozviedky alebo kontrarozviedky ide o
svedectvo z tre-
tej ruky.
Voči riaditeľovi Slovenskej informačnej služby
o
svedectvo zo štvrtej ruky. A voči prezidentovi republiky
o
svedectvo z piatej ruky. Obdobne príslušníci Slovenskej
informačnej
služby s krycími menami Líška a Vlk vedia len od
Orla, že nimi
získané informácie išli priamo
prezidentovi
Slovenskej
republiky. Ale sám Orol a jemu nadriadený vtedaj-
ší
riaditeľ Slovenskej informačnej služby
to nehovoria. Ide
teda
o svedectvo zo štvrtej ruky. A iných dôkazov niet.
Vo všetkých civilizovaných štátoch je svedectvo z dru-
hej,
nieto zo štvrtej či piatej ruky, buď úplne neprípustné,
alebo mu teória
dôkazov a právna prax nepripisuje nijaký
význam.
Ale na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej
republiky to, žiaľ,
stačilo. Pýtam sa preto vás, čo
ste
zdvihli
ruku za prijatie uznesenia, ak vám takýto "dôkaz"
stačil
na usvedčenie prvého občana štátu, aká je vaša úcta
k
právu a akú právnu istotu má radový občan? Keď niektorí
poslanci žiadali
predloženie zápisníc z
výsluchov alebo
predloženie
iných dôkazov, predkladateľ správy tvrdil, že zo
zákona
mu nevyplýva povinnosť predložiť Národnej rade Slo-
venskej republiky dôkazy. Podľa toho môže teda parlament
rozhodnúť
o zodpovednosti hlavy štátu bez dôkazov. Je to po-
ľutovaniahodné poškodenie dobrého mena slovenskej demokra-
cie,
je to čierna škvrna v činnosti nášho parlamentu.
Všimnime si aj ďalšie skutočnosti. Z posledných infor-
mácií,
ktoré mi vtedy ešte riaditeľ Slovenskej informačnej
služby pán Mitro
podľa zákona poskytol,
viem, že na prvé
výsluchy
predvolal pán Lexa príslušníkov Slovenskej infor-
mačnej
služby do sídla Hnutia za demokratické Slovensko na
Tomášikovej
ulici. Došlo k tomu napríklad 23. marca 1995.
Správa
o tom je u mňa k dispozícii. Nepripomína vám to, páni
poslanci,
výsluchy, s ktorými sa začalo proti tzv. sprisaha-
neckému
centru v päťdesiatych rokoch v sídle KSČ? (Potlesk.)
Nenapadlo
vám, že ak dnes nechcete poznať pravdu o tejto ko-
misii,
raz môžete byť jej obeťou vy sami? (Potlesk.)
Osobitne závažné je konanie
výsluchov v rozpore s § 23
ods.
2 zákona číslo 46/1993 Z. z. Podľa
tohto ustanovenia
príslušníkov
Slovenskej informačnej služby môže zbaviť ml-
čanlivosti
iba riaditeľ Slovenskej informačnej
služby, a to
iba
na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní. Viem však,
že
prinajmenšom do 4. apríla, t.j. do odvolania riaditeľa
Mitru,
nebol
ani jeden príslušník Slovenskej informačnej
služby
pozbavený mlčanlivosti. Výsluchy, ktoré sa uskutočni-
li
pred týmto dátumom, a nebolo ich málo,
sa konali v prík-
rom
rozpore so zákonom, preto nemajú právnu
silu dôkazu. To
je všeobecne platná právna zásada, ktorú,
mimochodom, vý-
slovne
vyjadruje § 89 ods. 2 Trestného poriadku.
Autori správy si tieto vážne rozpory
uvedomujú, preto
sa pokúšajú zdôvodniť výsluchy vykonané v
rozpore s § 23
ods. 2
citovaného zákona ustanovením
§ 2 ods. 5 zákona
o
Slovenskej informačnej službe. Ale toto zdôvodnenie nemož-
no
prijať, lebo § 2 ods. 5 dáva oprávnenie Slovenskej infor-
mačnej
službe ako inštitúcii, za ktorú konajú jej štatutárne
orgány,
a nie jednotliví príslušníci a Národná rada, resp.
jej
zložka, nie je iným štátnym orgánom v
zmysle citovaného
ustanovenia, lebo spôsob
poskytovania informácií Národnej
rade
je výslovne upravený v predchádzajúcom odseku.
Zámery
posudzovanej správy jasne
osvetľuje aj ďalšia
skutočnosť.
Pri výsluchu 23. marca 1995 sa vtedajší predseda
Osobitného
kontrolného orgánu pýtal vypočúvaného
dôstojníka
Slovenskej
informačnej služby aj na okolnosti
môjho pôsobe-
nia
v londýnskej pobočke Živnobanky v rokoch 1967 až 1969.
Zisťovanie
týchto skutočností úplne vybočilo z
rámca pôsob-
nosti
Osobitného kontrolného orgánu. Osobitný
kontrolný or-
gán
má podľa § 5 zákona číslo 46/1993 Z. z. kontrolovať čin-
nosť
Slovenskej informačnej služby, ale v rokoch 1967-1969
Slovenská informačná
služba neexistovala, preto Osobitný
kontrolný orgán a
jeho predseda neboli oprávnení
zisťovať
okolnosti,
ktoré nevyplývali, ani nemohli vyplývať z činnos-
ti
Slovenskej informačnej služby. Tým vtedajší predseda Oso-
bitného
kontrolného orgánu vážne porušil ustanovenia § 5 ci-
tovaného
zákona. Navyše konal v rozpore s
článkom 19 ods. 3
Ústavy
Slovenskej republiky, lebo uvedeným spôsobom neopráv-
nene
zhromažďoval informácie o mojej osobe.
Osobitný kontrolný orgán postúpil svoju
správu generál-
nemu prokurátorovi. Bude však potrebné, aby sa generálny
prokurátor osobitne zaoberal uvedenými porušeniami
zákona
niektorými
členmi kontrolného orgánu, predovšetkým porušením
§
5 a § 23 ods. 2 zákona číslo 46/1993 Z. z. Pritom viem, že
na porušovanie
citovaného ustanovenia viacerí vypočúvaní
príslušníci
Slovenskej informačnej služby
upozorňovali, ale
výsluch
pokračoval za použitia nátlaku tvrdením o obštrukcii
a
marení práce parlamentu. Aj o
tomto je dôkazový materiál
u
mňa k dispozícii. Je vecou orgánov
činných v trestnom ko-
naní,
ako budú kvalifikovať výkon právomoci
verejného čini-
teľa
spôsobom, ktorý odporuje zákonu, t. j. článku 19 ods. 3
ústavy,
§ 5 a 23 ods. 1 a 2 zákona číslo
46/1993 Z. z.,
a
prekračovanie právomoci verejného činiteľa.
Vážená Národná rada, účelovosť tejto
správy potvrdzuje,
že
sa do nej neorganicky včlenila kauza syna prezidenta Slo-
venskej
republiky. Môžem vás uistiť, že som nikde a nikdy
nepodnikol žiadne kroky na zmarenie vyšetrovania.
Naopak,
mám záujem, aby
sa vec rýchlo a dôkladne vyšetrila. Som
presvedčený,
že môj syn sa nijakého trestného činu
nedopus-
til.
(Potlesk.)
Panie
poslankyne, páni poslanci,
oboznámili ste sa
s
mojím stanoviskom, s viacerými faktmi,
ktoré sú preukáza-
né
dôkazmi, ktoré sú vám k dispozícii. Nič z toho, čo sa
v
správe o mne tvrdí, nebolo preukázané.
Ubezpečujem vás,
i
všetkých občanov Slovenskej
republiky, že som nevedel
o
nijakom porušovaní zákona Slovenskou
informačnou službou,
že
nedokázaným tvrdeniam o tomto porušovaní neverím. Vykoná-
val som a
aj naďalej budem vykonávať svoju funkciu podľa
ústavy s
plným dodržiavaním zákonov
a pravidiel ľudskej
slušnosti. Na to
vyzývam aj vás a pripomínam, že pravda,
právo
a spravodlivosť sú vždy viac ako slepá stranícka po-
slušnosť.
(Potlesk.)
Vážená
Národná rada Slovenskej
republiky, vo svojom
vystúpení
sa nemôžem nedotknúť niektorých politických súvis-
lostí a okolností, ktoré rámcujú vznik
správy Osobitného
kontrolného
orgánu. Nepochybujem ani v najmenšom,
že správa
je
len jedným z kamienkov v dnes už
bohatej mozaike najrôz-
nejších
útokov proti mne ako prezidentovi
Slovenskej repub-
liky,
ktoré sa s rôznou intenzitou vedú už druhý rok a ktoré
sa
vystupňovali po minuloročnom marcovom pléne Národnej rady
Slovenskej
republiky a ešte väčšmi po predčasných parlament-
ných
voľbách. Táto kampaň sa vedie proti mne napriek známemu
gestu
zmierenia.
Podstatou sporu, a to by som chcel jednoznačne zdôraz-
niť,
nie sú osobné vzťahy medzi mnou a predsedom vlády pánom
Mečiarom.
Tie síce hrajú svoju rolu, no celkom určite len
druhoradú popri názorových rozdieloch na charakter a
štýl
politiky, aká sa
má uplatňovať v parlamentnej demokracii
a
vôbec v slobodnej otvorenej spoločnosti. Táto otázka je
v
slovenskej politike o to významnejšia,
že sme nielen mla-
dou
demokraciou, ale aj mladým nezávislým štátom.
Z obidvoch dôvodov je nesmierne dôležité, aký štýl po-
litiky
si osvojíme, nakoľko a či vôbec sa budú
v našej kra-
jine
uplatňovať všeobecne uznávané
pravidlá demokracie, či
budeme
rozvíjať kultúru právneho štátu spočívajúcu na reš-
pektovaní
ústavy a celého právneho poriadku, a v nemenšej
miere,
či budeme schopní oprieť svoju politiku o široké spo-
ločenské porozumenie a dohodu v najzákladnejších
otázkach
nášho
spoločenského a štátneho života. To neboli a
nie sú
akademické
úvahy, ale veľmi živé a dnes ešte
nástojčivejšie
otázky
vyplývajúce už z pomaly chronických problémov nášho
politického
života.
Bol
som a doteraz som hlboko presvedčený o tom, že
zmyslom
vlády nemôže byť jej každodenný zápas o
holé preži-
tie. Taká vláda
nemôže efektívne fungovať a riadiť štát.
Chcel
by som vás opäť ubezpečiť, že len
starosť o našu kra-
jinu,
o náš štát ma viedla k opakovaným
návrhom premiérovi,
aby
vytvoril vládu opierajúcu sa o
dostatočne širokú a spo-
ľahlivú väčšinu v
parlamente. Odpoveďou predsedu
vlády na
moje
návrhy, najmä na tie, ktoré som
sformuloval v novoroč-
nom
prejave v minulom roku, bola rastúca averzia až otvorené
nepriateľstvo voči mojej
osobe, ktoré sa prenieslo aj na
časť
funkcionárskeho aktívu Hnutia za demokratické Slovensko
a
koaličného partnera Slovenskú národnú stranu. Konfrontácia
sa vyostrila po marcovej schôdzi Národnej
rady Slovenskej
republiky, na ktorej
som sa okrem iného pokúšal objasniť
príčiny
napätia medzi predsedom vlády a mnou.
Aj na
tomto mieste sa však musím
kategoricky ohradiť
voči
všetkým obvineniam z podnecovania akéhosi parlamentného
puču. Takéto tvrdenia nielenže nemajú nijakú
vecnú oporu
v
realite, ale sú aj svedectvom
neznalosti alebo ešte skôr
vedomého ignorovania
elementárnych politických pravidiel
parlamentnej
demokracie.
Marec roku 1994 neznamenal nič viac a nič
menej než to,
že
parlamentná väčšina vyslovila legálne a legitímne nedôve-
ru
predsedovi vlády. Tento presun politickej sily medzi vlá-
dou
a dovtedajšou opozíciou bol spôsobený v
prvom rade vnú-
tornou
krízou a následne diferenciáciou vnútri dovtedajšej
koalície.
Áno, taká je pravda o zmene vlády v marci minulého
roka.
Som presvedčený, že na tom nič nezmení nijaká vyšetro-
vacia komisia, a to ani vtedy nie, ak sa ponorí do
hmly
najrôznejších
kombinácií a konfabulácií.
Vážené poslankyne,
vážení poslanci,
nemusím azda pripomínať vlny
nezmieriteľných, protipre-
zidentských
atakov, ktoré nasledovali po zmene vlády v marci
minulého roka.
Sú súčasťou spomínanej mozaiky účelových
a
nekultúrnych protiprezidentských
kampaní. Zaráža na nich
až fanatická zaslepenosť, ignorujúca okrem už spomenutých
reálnych
príčin, vedúcich k zmene vlády, ďalšie
dve závažné
politické
skutočnosti. Po prvé tú, že Slovensko malo možnosť
získať síce krátku, no pre náš politický systém užitočnú
skúsenosť
z fungovania širokospektrálnej
koalície, ktorá sa
dovtedy
javila ako nerealizovateľná. Po druhé, zmena vlády
otvorila
cestu k dohode o predčasných parlamentných voľbách.
Sám
občan opäť rozhodol, kto ho bude v najvyššom zastupiteľ-
skom
orgáne krajiny reprezentovať.
Viem, že
časť poslancov nebude s mojím
názorom súhla-
siť,
musím však zdôrazniť, že vo voľbách
išlo v prvom rade
o
zloženie nového parlamentu, nehlasovalo
sa v nich o novej
vláde. Najlepšie to dokumentujú výsledky
volieb a pomerne
dlhý
čas rokovaní o zložení novej vlády. Výsledky volieb iba
potvrdili
moje hlboké presvedčenie, ku ktorému som dospel už
v
prvom roku nášho samostatného štátneho života, že totiž
Slovensko
si želá a potrebuje koaličnú vládu,
opierajúcu sa
o
spoľahlivú parlamentnú väčšinu. Taká vláda
sa po istých
peripetiách koaličných
rokovaní v decembri minulého roku
vytvorila. Ja
som ju nielen vymenoval, ale aj privítal
v
dobrej viere, že sa naplno
sústredí na riešenie nalieha-
vých
problémov a úloh, ktoré stoja pred
našou ešte vždy sa
transformujúcou spoločnosťou. Túto nádej som si dlhý čas
uchovával, a to
aj napriek pochybnostiam a znepokojeniu,
ktoré
vo mne vzbudila pamätná novembrová noc v parlamente.
Nechcem
hovoriť o tom,
ako sa vláda a parlamentná
väčšina v
posledných mesiacoch stavala voči prezidentovi
a
jeho úradu, hoci medzi civilizovanými demokratickými
kra-
jinami
ide v tomto ohľade o unikum, ktoré nemá inde vo svete
obdobu.
Oveľa viac ma znepokojuje spôsob, akým
dnešná vláda
a
jej parlamentná väčšina uplatňujú moc v oblasti štátnej
správy
a verejného života.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
v tomto čase, takom významnom pre budúcnosť našej kra-
jiny a nášho
štátu, pre budúcnosť
všetkých jeho občanov,
chcem
vysloviť výzvu a možno aj prosbu. Spamätajme sa, kým
nie
je neskoro. Prestaňme s neustálymi útokmi a konfrontá-
ciami.
Hľadajme cestu ku skutočnému porozumeniu. Usilujme sa
o
vytváranie pokojnej a stabilnej pracovnej atmosféry, ktorá
bude
blahodarne pôsobiť na celú našu verejnosť. (Potlesk.)
Pravda a slušnosť musia zvíťaziť nad
klamstvom, nečest-
nosťou
a aroganciou. Za seba chcem uistiť vás a všetkých ob-
čanov
Slovenska, že ma nikto a nič
nezlomí, že budem pevne
stáť
na strane pravdy, práva a zákona. Budem brániť právo
každého
občana na dôstojný život v pravde a slobode.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené panie poslankyne, vážení páni
poslanci, vyhlasu-
jem
desaťminútovú prestávku.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím,
aby ste
sa
vrátili do rokovacej miestnosti, budeme
pokračovať v ro-
kovaní
7. schôdze. Prosím, aby ste sa vrátili vo vlastnom
záujme,
aby sme do siedmej hodiny mohli skončiť hlasovanie
k
prerokúvanému zákonu.
Páni poslanci, keďže ide o zákon, kde
potrebujeme pri
hlasovaní
trojpätinovú väčšinu, prosím, aby
ste sa všetci
vrátili
do rokovacej miestnosti. Každý hlas je
potrebný, aj
koaličný, aj
opozičný, alebo si
odhlasujme, že budeme
hlasovať
zajtra.
Páni poslanci, panie poslankyne,
pokračujeme v preruše-
nej schôdzi. S
faktickou poznámkou sa
hlási pán poslanec
Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predseda. Aj keď sa trošku vrátim k tomu,
čo
tu bolo predtým, nejdem sa dotýkať samotného vystúpenia
pána
prezidenta. Obraciam sa však s apelom na všetkých práv-
nikov, ktorí sú
v tejto miestnosti.
Neustále sa tu mnohí
oháňajú tým,
že uznesenie, ktoré
prijala Národná rada
o
strate dôvery Národnej rady k
prezidentovi, je neústavné,
nezákonné.
Dovolím si povedať, že rovnako nezákonný by bol
potom
aj návrh pána Mikloška, ktorý tu odznel, o vyslovení
dôvery,
ale rovnako nezákonné a protiústavné by boli uznese-
nia, ktoré sme
prijali k holocaustu alebo k 50.
výročiu
ukončenia vojny a
víťazstva nad fašizmom, pretože je to
v
úplne rovnakej polohe.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán poslanec.
Prosím, pán spoločný spravodajca.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem, pán predseda. Prvý okruh
pozmeňovacích návr-
hov, o ktorých
treba dať hlasovať, vyplýva zo spoločnej
správy, z doplnku k tlači 108a. Odporúčam, aby
Národná rada
Slovenskej republiky schválila hlasovaním en bloc body 1,
2,
4, 6, 9, 13, 16, 17, 18, 22, 24, 25,
26, 27, 29, 30, 31,
32,
33, 38, 39, 41, 44 a 48 pôvodnej
spoločnej správy a ďa-
lej body
1, 2, 3, 5, 6, 7, 8, 9 a 10 v rámci
stanoviska
Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky.
Z
celkového hlasovania vypadol bod 4 stanoviska ústavnopráv-
neho
výboru, o ktorom dám hlasovať osobitne, vzhľadom na ná-
vrh pána poslanca Fica. Tento okruh
pozmeňovacích návrhov
odporúčam
ako spoločný spravodajca schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené
panie poslankyne, páni
poslanci, pristúpime
k
hlasovaniu o návrhoch spoločnej správy
108a.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spravodajca ich
navrhuje
prijať.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 96 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Čiže
tieto pozmeňovacie návrhy
spoločnej správy pod
číslom
108a sme schválili.
Poslanec P. Brňák:
Ďalej
z hľadiska doplnku v tlači 108a
odporúčam ako
spoločný
spravodajca v hlasovaní en bloc neprijať nasledovné
body
spoločnej správy: 3, 5, 7, 8, 10,
11, 12, 14, 15, 19,
20,
21, 23, 28, 34, 35, 36, 37, 40, 42, 43, 45, 46 a 47.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Čiže
všetky tieto body spoločnej správy pán spoločný
spravodajca
navrhuje en bloc neprijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 125 poslancov.
Za návrh nehlasoval nikto.
Proti návrhu hlasovalo 94 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Čiže tieto body spoločnej správy sme
neprijali.
Poslanec P. Brňák:
Ďalší v
poradí je už vypustený bod
spoločnej správy,
resp.
stanovisko ústavnoprávneho výboru
pod bodom 4, ktorý
sa
dotýka článku 4 ods. 3 písm. f) s tým,
že navrhuje nové
písmeno
f) článku 4 ods. 3, ktoré bude
znieť: "vykonávať
ďalšiu
činnosť v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom
vzťahu".
Teda ide, v skratke povedané, o plnú
profesionali-
záciu
poslaneckého zboru. Ako spoločný spravodajca odporúčam
tento
návrh prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme o bode číslo 4
spoločnej
správy. Spravodajca ho navrhuje prijať.
Prezentovalo sa 128 poslancov.
Za návrh hlasovalo 74 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.
Čiže sme bod 4 spoločnej správy prijali.
Poslanec P. Brňák:
Ďalšie pozmeňovacie návrhy vyplývajú zo samotnej roz-
pravy k tomuto
bodu programu. Prvý
pozmeňovací návrh som
predniesol
ja, dotýka sa článku 13 ods. 2. V
článku 13 ods.
2
navrhujem druhú vetu
označiť ako samostatný
odsek
a
v pôvodnom odseku 2 slová "v
predchádzajúcej vete" nahra-
diť
slovami "v predchádzajúcom odseku". Ako spoločný spravo-
dajca
odporúčam tento pozmeňovací návrh prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Budeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu spoločného spra-
vodajcu.
Navrhuje, aby sme ho prijali.
Prezentovalo sa 126 poslancov.
Za návrh hlasovalo 100 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Takže pozmeňovací návrh pána spoločného
spravodajcu sme
prijali.
Poslanec P. Brňák:
Ďalší v
poradí bol návrh pána poslanca
Kováča, ktorý
navrhol
doplnok článku 4 ods. 3 písmeno f). Aj keď je to ne-
zvyklé,
ale v záujme veci sa chcem opýtať, ak je to teda
možné,
pán predseda, či pán poslanec Kováč trvá na tomto ná-
vrhu, pretože
podobný návrh, ale
legislatívne čistejší,
predniesol
pán poslanec Fico. Myslím si, že by bolo asi lep-
šie
dať hlasovať o návrhu pána poslanca Fica.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Stiahnem
tento návrh za predpokladu, že prejde návrh
pána
Fica. Ak nie, potom trvám na tom, aby sa o mojom návrhu
hlasovalo.
Dávam prednosť návrhu pána poslanca
Fica, ale ak
neprejde,
trvám na tom, aby sa o mojom návrhu hlasovalo.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán spoločný spravodajca, prosím, dajte hlasovať o ná-
vrhu
pána poslanca Kováča.
Poslanec P. Brňák:
Pán poslanec Kováč súhlasil s touto
výmenou.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ale budeme potom musieť hlasovať neskôr,
ak sa neprijme
návrh pána poslanca Fica. Prosím, aby ste
dali hlasovať
o
tomto návrhu.
Poslanec P. Brňák:
Dobre.
Pán poslanec Kováč navrhol v článku
4 ods. 3
písm.
f) za text "v obdobnom pracovnom pomere" doplniť "kto-
ré podliehajú kontrole vyplývajúcej z funkčnej pôsobnosti
štátneho
funkcionára, a súhrnný príjem zo
zamestnania alebo
inej
zárobkovej činnosti presahuje minimálnu mzdu určenú zá-
konom". Ako
spoločný spravodajca neodporúčam tento návrh
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Spoločný spra-
vodajca
hovorí, že ho nemáme prijať.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 38 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.
Neprijali sme návrh pána poslanca Kováča.
Poslanec P. Brňák:
V poradí ďalší bol návrh pána poslanca Dzurindu, ktorý
navrhol
v článku 4 ods. 3 založiť nové písmeno i) s nasledu-
júcim znením:
"uzatvoriť zmluvu o
tichom spoločenstve"
s
poznámkou pod čiarou. Táto poznámka
bude znieť: "§ 673 až
681
zákona číslo 531/1991 Zb. v znení neskorších predpisov
(Obchodný zákonník)." Ako spoločný spravodajca odporúčam
uvedený
návrh prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím,
prezentujme sa a hlasujme o návrhu
poslanca
Dzurindu.
Spravodajca ho odporúča prijať.
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Za návrh hlasovalo 108 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Prijali sme návrh pána poslanca Dzurindu.
Poslanec P. Brňák:
V poradí ďalší bol návrh pána poslanca Pittnera, ktorý
navrhol
v článku 5 vypustiť slová
"riaditeľa Slovenskej in-
formačnej
služby" a následne založiť
nový článok 6 v tomto
znení: "Ak bol za riaditeľa Slovenskej
informačnej služby
vymenovaný
poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, jeho
mandát
zaniká a na jeho miesto nastupuje náhradník zvolený
v
tom istom volebnom kraji."
Ďalšie články sa úmerne tomu
prečíslujú.
Chcem sa opýtať, pán poslanec Pittner,
či navr-
hujete
o týchto dvoch návrhoch hlasovať en bloc? Áno. Ako
spoločný
spravodajca nezaujímam k tomuto návrhu
žiadne sta-
novisko,
ponechávam to na úvahu poslancov.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže hlasujeme. Kto je za? Hneď
hlasujme.
Prezentovalo sa 135 poslancov.
Za návrh hlasovalo 52 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 67 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Pozmeňovací návrh pána poslanca Pittnera
sme neprijali.
Poslanec P. Brňák:
V poradí ďalší je návrh pána poslanca
Fica, ktorý navr-
hol
v článku 4 ods. 3 písm. f) nové znenie v tomto znení:
"za
ďalšiu činnosť v pracovnom pomere alebo obdobnom pracov-
nom vzťahu
poberať príjem presahujúci
minimálnu mesačnú
mzdu".
Ako spoločný spravodajca odporúčam uvedený pozmeňova-
cí
návrh schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, ešte raz.
Poslanec P. Brňák:
"Za
ďalšiu činnosť v pracovnom pomere alebo obdobnom
pracovnom
vzťahu poberať príjem presahujúci minimálnu mesač-
nú
mzdu". Tam je uvádzacia veta v
negatívnom ponímaní, čiže
je
v správnom ponímaní.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže hlasujeme o Ficovom návrhu. (Šum v sále.) Môžeme
hlasovať
len o tom, čo navrhol. Predsa nemôže
teraz návrh
zmeniť.
Pán spravodajca, ešte raz ho
prečítajte, lebo nepo-
čuli,
o čo ide.
Poslanec P. Brňák:
Návrh pána poslanca Fica znie:
"Štátny funkcionár ne-
smie..."
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nesmie nič. Dajte to tam, je to dobré.
(Smiech v sále.)
Poslanec P. Brňák:
"...za ďalšiu činnosť v pracovnom
pomere alebo obdobnom
pracovnom
vzťahu poberať príjem presahujúci minimálnu mesač-
nú
mzdu".
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Čiže hlasujeme o tomto návrhu pána
poslanca Ficu bez
tej
mojej poznámky.
Prosím,
prezentujme sa a hlasujme. Spravodajca návrh
odporúča
prijať.
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Za návrh hlasovalo 124 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Tento pozmeňovací návrh sme prijali.
Poslanec P. Brňák:
Prijatím
tohto návrhu je vylúčený druhý alternatívny
pozmeňovací
návrh pána poslanca Fica.
V poradí ďalší návrh bol od pána poslanca Benčíka. Na-
vrhol
v článku 12 v druhom odseku, už v
novoprijatom, dopl-
niť
druhú vetu v tomto znení: "Na
prijatie uznesenia je po-
trebný
súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslan-
cov."
Celý druhý odsek znie, myslím si, že
bude lepšie, keď
ho
prečítam: "V prvom stupni rozhoduje o návrhu Národná rada
Slovenskej republiky
uznesením. Na prijatie uznesenia je
potrebný
súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslan-
cov."
Ako spoločný spravodajca odporúčam
prijatie tohto ná-
vrhu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o
pozmeňovacom návrhu
pána
poslanca Benčíka. Spravodajca ho odporúča prijať.
Prezentovalo sa 135 poslancov.
Za návrh hlasovalo 130 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Poslanec P. Brňák:
V poradí ďalší pozmeňovací návrh pána poslanca Benčíka
sa
dotýka ustanovenia článku 4 ods. 3
písm. g). Nové znenie
je
takéto: "vykonávať inú platenú
funkciu alebo podnikateľ-
skú
činnosť a nesmie byť členom riadiaceho a kontrolného or-
gánu
právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť,
s
výnimkou valného zhromaždenia a
členskej schôdze. To ne-
platí,
ak členstvo v orgáne právnickej osoby
vyplýva zo zá-
kona
alebo z výkonu štátnej funkcie a
je bez nároku na fi-
nančnú
odmenu," - a teraz ide doplňovací návrh pána poslanca
Benčíka
"a pokiaľ ide o správu vlastného majetku". Odporúčam
ako
spoločný spravodajca tento doplnok schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže ideme hlasovať o druhom pozmeňovacom návrhu pána
poslanca
Benčíka s odporúčaním spravodajcu prijať ho, teda
hlasovať
za.
Prezentovalo sa 131 poslancov.
Za návrh hlasovalo 110 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Tento pozmeňovací návrh sme schválili.
Poslanec P. Brňák:
V
poradí ďalší pozmeňovací
návrh predniesol pán pod-
predseda
Ľupták, ktorý sa dotýkal článku 4 ods.
3 písm. f).
Pretože sme prijali
pozmeňovací návrh pána poslanca
Fica,
nie
je potrebné dať hlasovať o tomto návrhu.
Záverečný blok pozmeňovacích návrhov je
od pána poslan-
ca
Nagya, ktorý predložil celkove 8 zmien.
Chcem podotknúť,
že
druhá a tretia zmena boli súčasťou
spoločnej správy a už
sme
sa k nim vyjadrili hlasovaním. Čiže pôjdeme v postupnos-
ti
po jednotlivých návrhoch, okrem druhého
a tretieho návr-
hu.
Prvý jeho pozmeňovací návrh má za cieľ rozšíriť odsek a)
článku
3 návrhu zákona, tlač 108, o slová
"a námestník ria-
diteľa
Slovenskej informačnej služby, predseda prezídia Fon-
du národného majetku a riaditeľ Fondu
národného majetku".
Ako
spoločný spravodajca neodporúčam tento pozmeňovací návrh
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa. Hlasujeme o
pozmeňovacom návrhu
poslanca
Nagya. Spravodajca ho neodporúča prijať.
Prezentovalo sa 130 poslancov.
Za návrh hlasovalo 27 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento pozmeňovací návrh sme neprijali.
Poslanec P. Brňák:
Ďalší
pozmeňovací návrh pána
poslanca Nagya hovorí
o
vypustení článku 9 parlamentnej tlače číslo 108 a namiesto
neho zaradiť
nový článok znenia § 15, 16, 17
parlamentnej
tlače
65. Ako spoločný spravodajca ho neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa. Hlasujeme o ďalšom návrhu pána
poslanca
Nagya. Spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 129 poslancov.
Za návrh hlasovalo 25 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.
Tento pozmeňovací návrh sme neprijali.
Poslanec P. Brňák:
V
poradí ďalší pozmeňovací
návrh pána poslanca Nagya
v
článku 12 ods. 5 v predposlednej vete vymeniť slovo "môže"
za
slovo "má". Ako spoločný
spravodajca neodporúčam navrho-
vanú
zmenu schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán
spoločný spravo-
dajca
neodporúča ďalší pozmeňovací návrh pána poslanca Nagya.
Prezentovalo sa 130 poslancov.
Za návrh hlasovalo 25 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento pozmeňovací návrh sme neprijali.
Poslanec P. Brňák:
V
poradí ďalší pozmeňovací
návrh pána poslanca Nagya
navrhuje
zrušiť text článku 13 parlamentnej
tlače 108 a na-
hradiť
ho textom § 26 parlamentnej tlače 65. Ako spoločný
spravodajca
neodporúčam navrhovanú zmenu schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán
spoločný spravo-
dajca neodporúča prijať ani tento pozmeňovací
návrh pána
poslanca
Nagya.
Prezentovalo sa 129 poslancov.
Za návrh hlasovalo 31 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Takže sme neprijali tento pozmeňovací
návrh.
Poslanec P. Brňák:
Ďalší
pozmeňovací návrh pána
poslanca Nagya znie: po
upravenom
texte článku 13 parlamentnej tlače 108 zaradiť no-
vý
článok znenia § 25 parlamentnej tlače 65 tohto znenia:
"Správanie prezidenta republiky sa z
hľadiska jeho súladu
s
ustanoveniami tohto zákona nepreskúmava."
Pretože sme neprijali zmenu textu článku 13 parlament-
nej
tlače 108, na ktorú uvedená zmena
nadväzuje, nie je po-
trebné
dať hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Nagya.
V poradí posledný pozmeňovací návrh pána
poslanca Nagya
navrhuje
zmeniť v parlamentnej tlači 108 v
pozmeňovacom ná-
vrhu
číslo 19 text slova "sa
nejedná" na slovo "sa
jedná".
Neodporúčam
navrhovanú zmenu schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím,
prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spoločný
spravodajca
neodporúča prijať ani túto zmenu návrhu zákona.
Prezentovalo sa 128 poslancov.
Za návrh hlasovalo 20 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neschválili sme ani tento návrh zmeny.
Poslanec P. Brňák:
Pán predseda, viac návrhov k tlači 108
nebolo.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený
pán predseda, dávam
procedurálny návrh. Ide
o
pomerne závažný zákon, ústavný zákon. Pokiaľ viem, vlastne
v
tomto zložení prijímame prvý
ústavný zákon, a v minulom
parlamente ich nebolo
prijatých veľa. V tomto zákone sme
schválili
viac ako 35, pokiaľ som dobre počítal, možno aj
viac,
pripomienok a neschválili sme zhruba
50. Dávam proce-
durálny
návrh, aby organizačné oddelenie vykonalo prepis no-
vého
znenia zákona tak, ako bude vyzerať, a aby sme o návrhu
zákona
ako celku hlasovali zajtra. Je to zákon, ktorý sa do-
týka
nás všetkých, myslím si, že na
takýto postup majú po-
slanci
právo. Žiadam, aby sa o tomto mojom návrhu hlasovalo.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Takže budeme hlasovať o tomto návrhu pána po-
slanca, aby
sme o zákone ako celku hlasovali až zajtra
s
tým, že Národná rada zapracuje doň pripomienky.
Takže prosím, hlasujme.
Prezentovalo sa 132 poslancov.
Za návrh hlasovalo 60 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Takže sme neschválili tento procedurálny
návrh.
V súlade s ustanovením § 26 ods. 1
zákona o rokovacom
poriadku
budeme hlasovať o návrhu ústavného zákona ako celku
v
znení schválených zmien a doplnkov.
Podľa článku 84 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky na
prijatie
ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky
je
potrebný súhlas aspoň trojpätinovej
väčšiny všetkých po-
slancov,
teda 90.
Vážené
panie poslankyne, páni
poslanci, prosím, aby
sme
sa prezentovali a hneď hlasovali. Pán spoločný spravo-
dajca
návrh odporúča prijať.
Prezentovalo sa 130 poslancov.
Za návrh hlasovalo 92 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili návrh
skupiny poslancov
Národnej
rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného
zá-
kona
Národnej rady Slovenskej republiky o
zamedzení rozporu
záujmov pri výkone
funkcií ústavných činiteľov
a vyšších
štátnych
funkcionárov.
Vážené
panie poslankyne, páni
poslanci, pred začatím
tejto
schôdze sme si odsúhlasili nový bod
programu, takže by
sme prerokovali teraz
Návrh vlády Slovenskej republiky na
vymenovanie vicegu-
vernéra
Národnej banky Slovenska.
Podľa § 7 ods. 2 zákona Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení
neskorších predpisov viceguvernéra vymenúva prezident Slo-
venskej republiky na návrh vlády Slovenskej
republiky po
schválení
Národnou radou. Návrh ste dostali ako tlač 146.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky
návrh odôvodní
podpredseda
vlády Slovenskej republiky a minister financií
pán
Sergej Kozlík. Prosím, pán minister.
Podpredseda vlády a
minister financií SR S. Kozlík:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte, aby som krátko zdôvodnil
predložený návrh na
schválenie pána
Jozefa Mudríka za viceguvernéra Národnej
banky
Slovenska. Predovšetkým by som chcel
ozrejmiť, že Ná-
rodná
banka sa konštituovala v priebehu roku 1993 ako nový
orgán
zvrchovanej samostatnej Slovenskej republiky s tým, že
dlhodobejšie
nebol plne obsadený manažment tohto veľmi dôle-
žitého
orgánu a do dnešného času nie je obsadené miesto ďal-
šieho
viceguvernéra. Po niekoľkomesačných rokovaniach a hľa-
daní
vhodného kandidáta došlo k určitej
dohode, došlo aj na
základe
osobných rozhovorov k akceptácii ponúkaného miesta
pánom
Jozefom Mudríkom, myslím, že väčšina z vás toto meno
dobre
pozná. Viete, že je to šedá eminencia slovenského ban-
kovníctva.
Je to človek, ktorý dlhé roky pracoval vo sfére
bankovníctva a je
to mimoriadne vhodný kandidát na túto
funkciu.
V zmysle uvedeného dohovoru bol pán Mudrík uvoľnený
z
funkcie prezidenta Všeobecnej úverovej banky.
Návrh tejto kandidatúry prerokovala a
schválila vláda
Slovenskej
republiky v utorok tento týždeň a v
zmysle uzne-
senia vlády Slovenskej republiky sa tento návrh
predkladá
Národnej
rade Slovenskej republiky. Odporúčam
Národnej rade
v
zmysle predloženého návrhu schváliť pána Jozefa Mudríka za
viceguvernéra
Národnej banky Slovenska.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu podpredsedovi vlády. Návrh
bol pridelený
na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky
pre
financie, rozpočet a menu. Prosím pána
predsedu Maxona,
aby
informoval o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.
Poslanec M. Maxon:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán podpredseda vlády a minister
financií,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet
a menu prerokoval návrh vlády
Slovenskej republiky
na
vymenovanie viceguvernéra Národnej
banky Slovenska, par-
lamentná
tlač 146. Výbor Národnej rady
Slovenskej republiky
pre
financie, rozpočet a menu sa uzniesol na tomto uznesení:
A. súhlasí s návrhom vlády Slovenskej republiky na vy-
menovanie
viceguvernéra Národnej banky Slovenska;
B. odporúča Národnej rade Slovenskej
republiky schváliť
návrh
vlády Slovenskej republiky na
vymenovanie Jozefa Mud-
ríka
za viceguvernéra Národnej banky Slovenska.
Súčasne mi výbor uložil informovať o výsledku preroko-
vania
tohto vládneho návrhu v našom výbore Národnú radu Slo-
venskej
republiky.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
pánu predsedovi Maxonovi.
Aj k tomuto bodu
otváram rozpravu.
Písomnú prihlášku som
do rozpravy ne-
dostal.
Hlási sa pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda vlády,
personálny návrh na vymenovanie pána
Mudríka do funkcie
viceguvernéra
Národnej banky podporím, pretože pán Mudrík je
odborník,
ktorý podržal všetky doterajšie porevolučné vlády.
Všeobecná
úverová banka bola inštitúcia, ktorá financovala
90
% štátnych podnikov a pod jeho vedením dosiahla výsledky,
ktoré
sú slušné. Napriek tomu si dovolím upozorniť na to, že
HZDS
sa pokúsilo odvolať pána Mudríka z funkcie prezidenta
Všeobecnej
úverovej banky asi pred dvoma mesiacmi jedným ne-
úspešným
pokusom, a keď videlo, že vzhľadom na jeho odbor-
nosť
pravdepodobne toto nie je cesta, aby ovládlo túto fi-
nančnú
inštitúciu, zvolilo cestu uvoľnenie miesta smerom na-
hor.
Takže Všeobecnú úverovú banku Mudrík
vybudoval, posta-
vil
ju na nohy, mohol byť prospešný v tejto funkcii ešte ďa-
lej.
Keďže sme potrebovali dosadiť za prezidenta, teraz mys-
lím
vás, vážená vládna koalícia,
svojho človeka a ovládnuť
jednu
z najdôležitejších finančných
inštitúcii, po odvolaní
pána
Janštu z funkcie viceprezidenta po personálnych zmenách
nakoniec musel uvoľniť miesto postupom nahor.
Takže jeho
kandidatúru
podporím, ale urobili ste ďalší krok, ktorý nor-
malizuje
slovenskú spoločnosť.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, pán poslanec Dzurinda.
Poslanec M. Dzurinda:
Vážený pán predseda Národnej rady
Slovenskej republiky,
dámy a páni,
konštatujem, že návrh vlády na menovanie druhého vice-
guvernéra
Národnej banky Slovenska prišiel do parlamentu Ná-
rodnej rady Slovenskej republiky akosi
naponáhlo. Tak, že
sme ho prerokúvali dnes cez obedňajšiu
prestávku v našom
gesčnom
výbore. Prerokovali sme ho tak, že
navrhovaný adept
nebol
na rokovaní nášho gesčného výboru ani prítomný a na
toto
rokovanie nebol ani prizvaný. Chcel som sa pána Mudríka
opýtať,
čo hovorí na môj názor.
Môj názor je taký, že pán Mudrík chcel
zotrvať vo funk-
cii
prezidenta Všeobecnej úverovej
banky. Svedčí o tom aj
rad
článkov v našej dennej tlači. Ale
záujem vládnej koalí-
cie
bol iný. Vládna koalícia vykonáva rozsiahle celoplošné
personálne
čistky na všetkých úrovniach, od riaditeľov ok-
resných
správ ciest až po prezidentov našich
finančných in-
štitúcií.
Zmyslom týchto celoplošných čistiek je buď odstrá-
niť nepohodlných, alebo do funkcií
dosadzovať poslušných.
Elegantné
je to vtedy, keď to budí dojem, že ide o povýše-
nie.
Kedysi sa tomu hovorilo, že neposlušných vykopli vyš-
šie.
Preto aj menovanie druhého viceguvernéra Národnej banky
Slovenskej
republiky treba vidieť predovšetkým v
týchto sú-
vislostiach.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Keďže do
rozpravy sa už nikto nehlási,
uzatváram roz-
pravu.
Prosím pána poslanca Maxona. Prepáčte,
pán poslanec,
ešte
som sa nespýtal pána podpredsedu vlády,
či sa chce vy-
jadriť.
Prosím, pán minister.
Podpredseda vlády a
minister financií SR S. Kozlík:
Vážený pán predseda,
vážené dámy,
vážení páni,
počuli sme vystúpenia dvoch poslancov.
Myslím, že vy-
jadrili
svoje individuálne názory, takto ich aj
tlmočili vo
svojich
vystúpeniach, ja som tlmočil názor
vlády. Pokiaľ by
som
priblížil rokovanie výboru, pán poslanec Dzurinda tak-
isto
vyjadril názor, že dochádza k plošným
výmenám. Boli mu
pripomenuté
plošné výmeny, ktoré sa diali za vlády, v ktorej
bolo
účastné KDH. Keď povedal, nech mu jedného takého člove-
ka
pomenujú, prihlásila sa naša poslankyňa. Čakal som, že sa
jej
ospravedlní. Nekonal tak. Znovu podotýkam, že zazneli tu
dva
individuálne názory a ja som tlmočil
názor vlády. Znovu
odporúčam
tento návrh schváliť.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán Dzurinda, rozprava je
skončená.
Pán poslanec Maxon, chcete sa vyjadriť?
Poslanec M. Maxon:
Vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som predniesol návrh
na uznesenie Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky:
"Národná rada Slovenskej republiky
prerokovala návrh
vlády
Slovenskej republiky na vymenovanie
viceguvernéra Ná-
rodnej
banky Slovenska a súhlasí s návrhom
vlády Slovenskej
republiky
na vymenovanie viceguvernéra
Národnej banky Slo-
venska."
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu
uznesenia, ktorým Ná-
rodná
rada Slovenskej republiky podľa § 7
ods. 2 zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národ-
nej
banke Slovenska v znení neskorších predpisov schvaľuje
návrh
vlády Slovenskej republiky na
vymenovanie Jozefa Mud-
ríka
za viceguvernéra Národnej banky Slovenska.
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 109 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že navrhované uznesenie sme
schválili.
(Potlesk.)
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, navrhujem, aby
sme
prerušili dnešné rokovanie schôdze a
začali zajtra ráno
o
9.00 hodine.
Chcem ešte poprosiť pánov poslancov, aby
o 20.00 hodine
prišli
na charitatívne podujatie Hafling - pomocník
hipote-
rapie,
ktoré sa uskutoční v Istropolise v divadelnej sále
Theatro.
Boli sme tam všetci pozvaní, takže aj
ja vás pozý-
vam.
Šiesty deň rokovania
7. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
12. mája 1995
____________________________________________________________
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Vážené dámy,
vážení páni,
budeme pokračovať v rokovaní prerušenej 7. schôdze Ná-
rodnej rady Slovenskej republiky. Nadviažeme na
prerušený
bod
programu, a to Interpelácie a otázky poslancov.
Do
rozpravy je ešte stále prihlásených 15 poslancov.
Ako prvý dnes
vystúpi pán poslanec Gaľa, pripraví sa pán
Hrnko.
Poslanec M. Gaľa:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
keďže určite si mnohí z vás všimli v
slovenských masmé-
diách rozporuplné
správy o privatizácii štátneho podniku
Imuna
v Šarišských Michaľanoch, dovoľte mi z tohto
miesta
uviesť niekoľko údajov a položiť otázky s tým
súvisiace
kompetentným
členom vlády.
Vážení, Imuna, štátny podnik, sa zaoberá
výrobou krv-
ných
derivátov, spracovaním ľudskej
plazmy, výrobou infúz-
nych
roztokov, živných roztokov a pôd, výrobou celého radu
virologických
a bakteriologických diagnostických prípravkov,
očkovacích
látok, živočíšneho uhlia atď.
Podnik aj v minu-
losti,
ale najmä v posledných rokoch, napriek
zložitým spo-
ločensko-ekonomickým
podmienkam, vykazuje výborné hospodár-
ske
výsledky. V roku 1994 bolo vyrobených a do zdravotníc-
kych
zariadení vyexpedovaných prípravkov
v hodnote asi 373
miliónov
Sk. Táto čiastka je najvyššia v doterajšej histórii
podniku.
Priemerný zárobok sa zvýšil o 1 300
korún. V tomto
roku
má dosiahnuť 7 500 slovenských korún
pri výrobe tovaru
zvýšenej o
100 miliónov Sk.
V podniku pracuje 750 ľudí
z
prešovského regiónu, ktorý sa, bohužiaľ, radí k okresom
s
vysokou nezamestnanosťou. Podnik zápasí
s druhotnou pla-
tobnou
neschopnosťou, nedostatkom základnej
suroviny - ľud-
skej
plazmy. Potrebná je komplexná prestavba podniku na pod-
mienky
efektívnej výroby a podobne.
A teraz
dovoľte k histórii privatizácie
Imuny, štátny
podnik,
Šarišské Michaľany. 1. júna 1992 podnik dostáva roz-
hodnutie
ministerstva privatizácie, registrované
pod číslom
491 - spôsob
privatizácie založenia akciovej
spoločnosti.
9.
augusta 1994 podnik dostáva
rozhodnutie toho istého mi-
nisterstva,
ktorým sa ruší schválenie pôvodného
privatizač-
ného
projektu s odôvodnením, že projekt bol vrátený Fondom
národného
majetku Slovenskej republiky ako nerealizovateľný.
1.
decembra 1994 Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej re-
publiky oznamuje, že vláda Slovenskej
republiky uznesením
číslo
553 zo 7. júna 1994 schválila návrh privatizácie Imuny
v
rámci druhej vlny s nasledovným rozdelením akcií: 3 % RIF,
34 % trvalá
účasť Fondu národného
majetku, 12 % kupónová
privatizácia,
51 % štandardné privatizačné metódy s
odvola-
ním,
že o tom informovalo podnik listom z 31. 8. 1994.
Riaditeľstvo podniku 7. marca 1995 sa
obracia na riadi-
teľa
sekcie pre správu a privatizáciu
Ministerstva zdravot-
níctva
Slovenskej republiky so žiadosťou o zjednotenie názo-
rov
na transformáciu podniku a informuje,
že manažment pod-
niku
navrhuje po prerokovaní s odbormi Imuny
pretransformo-
vanie na akciovú
spoločnosť s plnou účasťou štátu. Tento
list
urgujú 5. 4. 1995. 6. 4. 1995
ministerstvo zdravotníc-
tva, sekcia privatizácie, oznamuje riaditeľstvu Imuny, že
podnik
bude transformovaný na štátnu akciovú spoločnosť, čím
bude
začatý proces privatizácie po schválení
vládou Sloven-
skej
republiky, nakoľko ide o podnik strategického významu.
Strategickú dôležitosť podniku Imuna pri zabezpečovaní
ozbrojených
síl a obyvateľstva Slovenskej republiky v období
brannej
pohotovosti štátu liečivami potvrdzuje
aj Minister-
stvo
obrany Slovenskej republiky, sekcia logistiky, listom
z
februára 1995 s odôvodnením, že uvedená
fabrika je výrob-
com a ochraňovateľom zásob mobilizačných
rezerv, určeného
sortimentu
liečiv a diagnostických prípravkov s určením na
priamy
odber armádou Slovenskej
republiky. Riaditeľ sekcie
generálmajor
Leopold Bilčík odporúča transformáciu
Imuny na
štátnu akciovú
spoločnosť z horeuvedenýchd dôvodov. Rada
obrany
okresu Prešov listom podpísaným predsedom rady Ing.
Mathé vyjadruje totožné stanovisko s
Ministerstvom obrany
Slovenskej republiky
s odôvodnením nutnosti
rešpektovať
ustanovenia
dodatku k zásadám vlády Slovenskej
republiky na
zostavenie
zoznamov podnikov určených na privatizáciu tak,
aby
sa zachoval majetok štátu na zabezpečenie obranyschop-
nosti
republiky.
19. apríla 1995 sekcia privatizácie Ministerstva zdra-
votníctva
Slovenskej republiky oznamuje Imune, že na základe
vládou
schválenej analýzy postupu v
inventarizácii a priva-
tizácii
majetku s návrhom na uplatnenie štandardných a ne-
štandardných
metód v druhej vlne privatizácie,
preradilo na
požiadanie
vlády Slovenskej republiky štátny podnik Imuna do
druhej vlny
privatizácie založením akciovej
spoločnosti
s
nasledovným rozdelením akcií: 3 %
RIF, 46 % trvalá účasť
Fondu národného majetku Slovenskej republiky, 51
% predaj
akcií vopred určenému vlastníkovi. Spracovaný privatizačný
projekt
s príslušnými dokladmi a trhovým
ohodnotením minis-
terstvo
žiada dodať v štyroch vyhotoveniach do 31. apríla
1995.
Odbory Imuny reagujú dňa 29. apríla 1995
listom premié-
rovi vlády
Slovenskej republiky Vladimírovi
Mečiarovi,
v
ktorom ho informujú o uvedených skutočnostiach a vyslovujú
nesúhlas s postupom
vlády. Zároveň zvolávajú na 3. mája
1995
mimoriadnu konferenciu odborov,
ukladajú závodnému vý-
boru odborovej organizácie rokovať s
predsedom Odborového
zväzu pracovníkov zdravotníctva a sociálnej starostlivosti
a
podľa situácie vypracovať zákonné
podmienky na vyhlásenie
štrajkovej
pohotovosti.
Mimoriadna konferencia odborov žiada ministra zdravot-
níctva
po prvé - prehodnotiť spôsob privatizácie Imuny Ša-
rišské
Michaľany, po druhé - podporiť privatizačný projekt
vypracovaný
manažmentom podniku, po tretie - na
základe do-
sahovaných
hospodárskych výsledkov potvrdiť vo
funkcii ria-
diteľa Imuny PhMr.
Ladislava Kováča vo funkcii riaditeľa
podniku.
Pýtam sa preto pána ministra
zdravotníctva Ľubomíra Ja-
vorského, pána
ministra privatizácie Ing.
Petra Bisáka,
predsedu
Fondu národného majetku Slovenskej republiky doc.
Štefana Gavorníka, predsedu Protimonopolného úradu Sloven-
skej
republiky a v neposlednom rade aj predsedu vlády Vladi-
míra
Mečiara:
1. Komu má tento prekvitajúci podnik s
výbornými hospo-
dárskymi
výsledkami, s progresívnou výrobou, o čom svedčí aj
nákup
licencie na spracovanie krvných derivátov metódou CD
Bloodcenter
New York, jednanie o licencii na výrobu
plazma-
ferínu,
faktora 10 a podobne, s dobre zavedenými
obchodnými
vzťahmi či
už v krajinách bývalého
Sovietskeho zväzu, ale
aj v USA,
Rakúsku, Švajčiarsku, podnik,
ktorý zamestnáva
750
ľudí zo širokého okolia v okrese
Prešov, v okrese, kto-
rý,
ako som už uviedol, má vysokú
nezamestnanosť, komu teda
má tento podnik padnúť do rúk, aké sú garancie zo strany
zakladateľa, že nový
majiteľ udrží doterajší stav
výroby,
ekonomiky, zamestnanosti a obchodných vzťahov, a
prečo sa
zvolil
taký spôsob privatizácie, aký odporúča ministerstvo?
2. Prečo sa pri privatizácii štátneho podniku
Imuna ig-
norujú stanoviská Ministerstva obrany Slovenskej republiky
a
Rady obrany okresu Prešov, hovoriace o
strategickej dôle-
žitosti
podniku pri zabezpečovaní
ozbrojených síl a obyva-
teľstva Slovenskej republiky v období
brannej pohotovosti
štátu,
pretože podnik je výrobcom a ochraňovateľom zásob mo-
bilizačných
rezerv?
3. Prečo do dnešného dňa nebolo zo strany ministerstva
zdravotníctva
uskutočnené stretnutie so zamestnancami
štát-
neho
podniku Imuna, na ktorom by sa
vysvetlil spôsob trans-
formácie
podniku a dôvody, ktoré vedú
ministerstvo k prefe-
rovaniu
zvoleného spôsobu transformácie?
4.
Prečo ministerstvo zdravotníctva
neberie do úvahy
návrh
privatizačného projektu, ktorý
predkladá vedenie pod-
niku
v súlade s názorom odborov podniku, s
názorom Konfede-
rácie
odborových zväzov, v súlade so
zahraničnými skúsenos-
ťami
s podnikmi podobného typu v Európe, teda prečo zaklada-
teľ odmieta
transformáciu na štátnu
akciovú spoločnosť,
resp.
zamestnaneckú akciovú spoločnosť,
zvlášť v súvislosti
s
tým, že posledné dve formy odporúča uprednostňovať aj vlá-
da
Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení?
5. Zároveň žiadam, aby sa k uvedeným skutočnostiam vy-
jadril
aj predseda Protimonopolného úradu Slovenskej
repub-
liky.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Prosím poslancov, ktorí hlasujú
náhradnou kar-
tou,
aby to oznámili.
Prosím, pán kolega Hrnko.
Poslanec A. Hrnko:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
dámy a páni,
určite si všetci uvedomujeme, akú závažnú
úlohu pri or-
ganizácii
štátu, jeho funkčnosti a jeho výkonnosti zohrala
dobrá
štátna správa. Fungujúca štátna správa, nezávislá od
politických
zmien a výkyvov, ktorá je, samozrejme, aj dosta-
točne
odborná, býva stabilizujúcim prvkom
štátu. Je zárukou
jeho
prosperity a spokojnosti občanov, ktorí takýto štát po-
kladajú
za svoj a sú ochotní preň aj niečo obetovať.
Naopak, nefungujúca štátna správa, nedostatočná odbor-
nosť jej
úradníkov, najmä vo
vedúcich funkciách, štátna
správa,
ktorá podlieha častým zmenám vyvolaným politickými
dôvodmi,
je na ťarchu občanom, býva byrokratická, šablónovi-
tá,
neakčná. Je potom príznačným
javom, že nie je stabili-
začným prvkom štátu, pôsobí rozkladne a
vytvára priepasť
medzi občanom a
štátom. Občan potom chápe štát ako niečo
cudzie, s čím
sa nestotožňuje, čo je proti nemu. V našej
dávnej
i nedávnej minulosti máme dostatočne
veľa príkladov,
aby
sme pochopili, o čom je reč. Preto si myslím, že občan
by
mal vedieť, aký je momentálny stav
štátnej správy. Preto
kladiem
otázku nasledujúcim členom vlády:
1. Predsedovi vlády Slovenskej republiky,
aby zdokumen-
toval,
koľko bolo uskutočnených výmen prednostov okresných
úradov,
aká bola vzdelanostná úroveň odvolaných prednostov
okresných
úradov a aká je vzdelanostná úroveň
novovymenova-
ných prednostov. Zároveň žiadam, aby
pri novovymenovaných
prednostoch
bola uvedená aj priemerná dĺžka praxe v odbore
štátnej
správy.
2. Pýtam sa ministra vnútra Slovenskej
republiky a žia-
dam
od neho, aby zdokumentoval, koľko bolo uskutočnených vý-
men prednostov obvodných úradov, aká je
vzdelanostná úroveň
novovymenovaných prednostov a aká je ich priemerná dĺžka
praxe
v odbore štátnej správy.
3. Pýtam sa ministra životného prostredia Slovenskej
republiky
a žiadam, aby zdokumentoval, koľko bolo uskutočne-
ných
výmen prednostov okresných a obvodných úradov životného
prostredia,
aká je vzdelanostná úroveň a
kvalifikácia vyme-
novaných
prednostov okresných a obvodných úradov životného
prostredia
a aká je ich priemerná dĺžka praxe v odbore ži-
votného
prostredia.
4. Pýtam sa ministra zdravotníctva Slovenskej republi-
ky
a žiadam, aby zdokumentoval, koľko bolo uskutočnených
výmen riaditeľov
nemocníc a vedúcich okresných
hygieni-
kov.
5.
Pýtam sa ministra
kultúry Slovenskej republiky
a
žiadam, aby zdokumentoval, koľko bolo
uskutočnených výmen
riaditeľov
organizácií riadených ministerstvom kultúry.
6. Pýtam
sa ministerky práce a
sociálnych vecí Slo-
venskej republiky a žiadam, aby zdokumentovala, koľko bo-
lo uskutočnených zmien vo funkciách prednostov okresných
a
obvodných úradov práce, aká bola vzdelanostná úroveň odvo-
laných
a aká je vzdelanostná úroveň
vymenovaných prednostov
okresných a obvodných
úradov práce. Taktiež žiadam,
keďže
otázka
nezamestnanosti je jedným z našich najväčších problé-
mov,
ktorý si vyžaduje kvalifikované riešenie, aby bola uve-
dená
aj priemerná dĺžka praxe novovymenovaných prednostov.
Uvedený štatistický prehľad žiadam vyhotoviť za čas od
vymenovania
novej vlády Vladimíra Mečiara do 1. mája 1995.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem
veľmi pekne. Pán poslanec Šimko, pripraví sa
pán
poslanec Miklušičák.
Poslanec I. Šimko:
Dámy a páni,
vážený pán predsedajúci,
kolegyne a kolegovia,
dovoľte, aby som predniesol interpeláciu,
ktorú adresu-
jem
v súlade s článkom 80 Ústavy Slovenskej
republiky celej
vláde.
Vážená vláda Slovenskej republiky,
úspech
premeny našej spoločnosti,
rozprúdenie života
našej
ekonomiky, zlepšenie materiálnych podmienok života na-
šich
ľudí, to všetko je naším spoločným
cieľom. Na spôsoby,
ako
ho možno dosahovať, máme zaiste
rozličné názory, ale to
je
v slobodnej spoločnosti normálne. Bezhlavé nasledovanie
pastiera,
hoci aj silného či šikovného, je
charakteristické
pre
stádo oviec, nie pre ľudskú spoločnosť.
Preto je dobré,
že
od roku 1990 v našej krajine jestvovala a jestvuje perma-
nentná
diskusia o každom kroku transformácie.
Na tejto dis-
kusii
sa vyhrávali a prehrávali voľby, padali
a nastupovali
vlády,
ale krajina sa postupne prebrala zo
šoku, ku ktorému
nás
doviedol štyridsaťročný experiment. Na pozadí našich po-
litických
zápasov Slovensko už v minulom roku
zaznamenávalo
mimoriadne
priaznivý makroekonomický vývoj, i sociálna situ-
ácia našich ľudí
sa pomaly, ale predsa začala zlepšovať.
V
utorok nás o tom v Rádiožurnále Slovenského rozhlasu in-
formovala
i pani ministerka Keltošová.
Po
voľbách v roku 1994
však koalícia, ktorá neskôr
utvorila vládu, vniesla do života spoločnosti
nový prvok.
Prvok,
ktorý tu však už desaťročia pred novembrom 1989 jest-
voval.
V diskusiách prestali rozhodovať argumenty. Základným
kritériom
rozhodovania sa stala znovu straníckosť. Začalo sa
presadzovať
heslo, že ten, kto vyhral voľby, môže už odteraz
všetko.
S touto logikou sa však nerozhoduje iba tu, v parla-
mente,
kde sa bude vždy uplatňovať väčšinový princíp, ale
ňou
ste začali oživovať starý a vyskúšaný
mechanizmus ovlá-
dania
spoločnosti založený na existenčnom strachu. Bez ohľa-
du
na odbornosť ste začali vymieňať zďaleka nielen politické
špičky
úradov, ale pustili ste sa cestou rozsiahlych ploš-
ných
čistiek. V štátnej správe i v miestnej, ale i v ďal-
ších
štátnych zariadeniach si dnes nie je istý
nikto. Ani
ten,
koho kvalifikácia je všeobecne známa, a
to i vtedy, ak
sa
politicky doteraz vôbec neangažoval.
Vážená vláda, naposledy to bola
konsolidácia v sedemde-
siatych rokoch,
ktorá zlomila ducha tohto národa tak, že
99
% ľudí volilo kandidátov Národného frontu, že v rozpore
so
svojím súkromným presvedčením ľudia
prijímali nezmyselné
záväzky,
odsudzovali veci, ktoré nečítali,
a vítali to, čo
ich
zotročovalo. Toto chcete opäť
obnoviť? Škody, ktoré na
morálnom stave
našej spoločnosti politika
konsolidácie
spôsobila,
sú nevyčísliteľné, a mnoho z toho, s
čím sa dnes
len
bolestivo a namáhavo vyrovnávame, má pôvod v nich. Poli-
tika, ktorú ste
v oblasti personálnej práce
naštartovali,
vážená
vláda Slovenskej republiky, smeruje
týmto smerom. Tu
už
ani nejde o to, či sa vám s novými ľuďmi podarí lepšie
dosiahnuť váš volebný
program, či urýchlite
transformáciu
ekonomiky. Napokon v
sedemdesiatych rokoch životná
úroveň
stúpala,
síce na účet budúcnosti, ale koho to vtedy trápilo?
Vaša
politika, a za to nesiete osobnú zodpovednosť,
smeruje k opätovnému zlomeniu ducha tohto
národa. Národa,
ktorý
sa pred piatimi rokmi pokúsil oslobodiť spod ťažkého
dedičstva
siete neustálych mravných kompromisov. Pustili ste
žilu
tomuto novému životu. Nikto vám neupiera právo vládnuť,
kým
máte väčšinu v parlamente, ale zlú službu tomuto Sloven-
sku
robíte, keď znovu staviate na
existenčnom strachu. A že
to
robíte, o tom jestvujú dôkazy. To, že vymieňate svoje mi-
nisterstvá a úrady,
je všeobecne známe, tak ako sú známe
i
vaše mená ako ľudí, ktorí nesiete za čistky zodpovednosť.
Táto činnosť sa však premieta i na
celé územie nášho
štátu. V jednotlivých okresoch pôsobia tzv.
akčné päťky,
resp.
vaši politickí predstavitelia, a títo rozhodujú o osu-
doch
svojich spoluobčanov. Aj oni nesú za to
zodpovednosť
a
nebolo by dobré, aby zostali v
anonymite. Aby sa tak ne-
stalo,
prečítam ich mená, nech zostanú pre
históriu v doku-
mentoch
Národnej rady.
Okres Považská Bystrica: za HZDS Ing. Tomáš Cingel, za
SNS
Rastislav Šepták, za ZRS Alojz Španihel, prednosta ok-
resného
úradu Ing. Stanislav Kobela z HZDS.
Liptovský Mikuláš: za HZDS Emília Grendelová, SNS Ing.
Stanislav
Mican, ZRS Hudec, prednosta okresného úradu Eduard
Galko
z HZDS.
Banská Bystrica: za HZDS Ing. Viera Sokolovská, za SNS
Ing.
František Jančí, za ZRS Ján Ľupták,
prednostkou okres-
ného
úradu je PhDr. Anna Novotná z HZDS.
Veľký Krtíš: Ján Kalmar, SNS Ján Bardejovský, ZRS Šte-
fan Káloši, prednosta okresného úradu Jozef
Kóša z HZDS.
Prievidza: Arpád Tarnóczi, SNS, Dr. Eugen Svitok, ZRS,
Jana
Pavlíková, ZRS, Ing. Jozef Fabián,
prednosta okresného
úradu
Mgr. Miroslav Mikla z HZDS.
Rimavská
Sobota: Ladislav Čížik,
ZRS Ján Štulajter,
prednosta okresného úradu Dr. Jozef Šimko, menovec.
(Smiech
v
sále.) Neviem, čo je na tom smiešne,
ale ľudia mávajú me-
novcov.
Martin:
Ing. Ivan Zachar, SNS Ing. Víťazoslav Moric,
CSc.,
ZRS Ján Kôrka, prednosta okresného úradu sa volá Mi-
roslav
Cyprián a je z HZDS.
Žilina: Karol Zahatlan, SNS Ing. Ján
Slota, prednosta
okresného
úradu Milan Kontra z HZDS.
Žiar nad Hronom: Mgr. Juraj Prôčka, SNS
Vladimír Hrkéľ,
ZRS
Dr. Vladimír Hodružský, prednosta okresného úradu Martin
Hajšel.
Zvolen: Ján Šulan z HZDS, za SNS je pán
Fidluš, ZRS pán
Anton Národa,
prednosta okresného úradu
je Jozef Pinka
z
HZDS.
Dolný
Kubín: Ján Sitek, ZRS Peter Turčák, prednostka
okresného
úradu je Zuzana Michalíková z HZDS.
Čadca: Ing. Jozef Grapa z HZDS, SNS
Dr. Malíková, ZRS
pán
Šarlak, prednosta okresného úradu je Ing. Jozef Grapa
z
HZDS.
Lučenec: pán Dušan Macuška, SNS pán Líška, ZRS má pani
Anežku
Poradovú, prednosta okresného
úradu Štefan Jačmeník
z
HZDS.
Považská Bystrica: Stanislav Kobela z HZDS, Marián Van-
ko
taktiež z HZDS, Ľuboš Lackovič taktiež
z HZDS, Jozef Zá-
bojník,
SNS, Alojz Španihel, ZRS. (Smiech v sále.) Je to,
vážení
kolegovia a kolegyne, smiešne, ale títo
ľudia rozho-
dujú
o osudoch svojich spoluobčanov, o ktorých sa ešte zmie-
nim.
Dunajská Streda: Ing. Jozef Šutovský, HZDS, Anton Ben-
kovský,
SNS, Ing. Eva Vojteková, riaditeľka Zdravotnej pois-
ťovne, bývalá
predsedníčka Matice slovenskej v Dunajskej
Strede.
Galanta: Viliam Kubáni z HZDS, je aj prednostom okres-
ného
úradu, Ing. Viktor Plézel, SNS, Vladimír Beno, predseda
okresného
predstavenstva HZDS.
Komárno: Ernest Macho, prednosta okresného
úradu, pán
Ťulpík,
predseda HZDS, Milan Krasko, SNS, Ing.
Jozef Bukor,
ZRS,
Michal Pajdušák, ZRS.
Levice: Ing. Štefan Fašánek, prednosta
okresného úradu,
pán
Čalovka, HZDS, pani Proksová, SNS, pán Adamovič, ZRS,
pán
Karlov, RSS.
Nitra: Ján Kovarčík, HZDS, pán Mada,
ZRS, Jozef Šedo-
vič,
SNS, Emil Peško, RSS, Ing. Rajčan,
prednosta okresného
úradu.
Nové Zámky: Ing. Vlastimil Vicen, HZDS, Ing. Stanislav
Becík,
RSS, Vladimír Augustín, SNS, Ján Garai, ZRS.
Senica
nad Myjavou: pán Halabrín, HZDS, Milan Kodaj,
ZRS,
pán Kažmír, SNS, Jaroslav Dobiáš, RSS.
Topoľčany: Tibor Cabaj, HZDS, Vladimír
Remiš, ZRS, Vie-
ra
Zacharová, SNS, Jozef Palcát, RSS.
Trenčín: Ing. Marta Šajbidorová, HZDS, Ing. Ivan Kobe-
lár,
predseda OP HZDS, Cyril Vrzguľa, SNS, Ing. Miroslav Ma-
xon,
ZRS, Marián Polák, ZRS.
Trnava:
pán Arpád Matejka, HZDS, Milan Zachar, SNS,
Eduard
Hronský, prednosta okresného úradu.
Bardejov: Dr. Andrej Fedor, HZDS, Jozef Bača, ZRS, Ja-
roslav
Honz, SNS, Ing. Andrej Revák, RSS.
Humenné: Ing. Jozef Čopík, HZDS, Jaroslav
Hladík, HZDS,
Imrich
Goga, SNS, Michal Sekerák.
Košice-mesto: Ing. Dušan Dugáček, HZDS, Ing. Ladislav
Hruška,
SNS, pán Barna, ZRS.
Košice-vidiek: Mgr. Ján Uhrín, prednosta, JUDr. Alica
Hoholková,
SNS, Imrich Demko, ZRS, Ing. Ondrej
Drotár, ZRS,
Ing.
Miroslav Novák, ZRS.
Michalovce: Pavol Derfényi, HZDS, Ing.
Milan Matejovič,
HZDS,
prednosta, Ing. Vladimír Tomáš, SNS, Jozef Hric, ZRS.
Poprad: Alfonz Zoričák, HZDS, Mgr.
Grossingerová, HZDS,
Ing.
Rudof Šuster, predseda SNS, Miroslav Garčár, ZRS.
Prešov: Ing. Igor Maté, prednosta HZDS,
Klement Kolník,
ZRS,
Ing. Cvengroš, SNS, Ing. Miroslav Sopko, ZRS.
Rožňava: Ing. Suchodolský, prednosta HZDS, Ing. Róbert
Erdölyi,
HZDS, Dr. Ján Endrek, HZDS.
Spišská Nová Ves: Ing.
Gustáv Krajčí, HZDS, Jozef Ja-
rab,
HZDS, pani Mikulajová, SNS, Ing.
Rutkaj, ZRS, Ing. Ma-
rián
Brna, RSS.
Stará
Ľubovňa: Rudolf Žiak,
HZDS, František Horal,
HZDS,
pán Lukáč, RSS, pán Prochocký, SNS, pán Želonka, ZRS.
Svidník: Michal Špak, HZDS, Gustáv Markovič, SNS, Emil
Križanovský,
ZRS, Dr. Marta Maskalíková, ZRS.
Trebišov: Dr. Ján Danko, HZDS, Ing.
Imrich Šamu, SNS,
Ing.
Jozef Cifranič, RSS, pani Machová, ZRS.
Vranov nad Topľou: Ing. Ján Duraník, HZDS, Ing. Martin
Oravec,
HZDS, Helena Zavodová, ZRS, Jozef Lenic, SNS, Ing.
Július
Čačko, RSS.
Mohol by som, vážené kolegyne, vážení
kolegovia, prečí-
tať
i stovky mien obetí ich činnosti. Mám
ich tu. Zďaleka
nie
je úplný, ale je reprezentatívny, a
som ochotný ho po-
skytnúť
tlači. Nebudem ho čítať, lebo by
sme tu museli byť
dlho.
Vážená vláda, moja otázka znie: Koľko ľudí ešte plánu-
jete
vymeniť?
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci. Skutočne sme si vypočuli po-
zoruhodnú
kázeň. Len ma veľmi prekvapuje, že
akčné päťky sa
skladajú
z troch alebo štyroch ľudí, ale to je zrejme logika
KDH.
Plne súhlasím s tým, čo povedal pán
Šimko na začiatku,
že
netreba nasledovať pastiera, aj
keď je akýkoľvek silný,
len
potom ma veľmi zaráža, prečo pán Šimko aj svojimi pohyb-
mi kopíruje šéfa svojej strany pána
Čarnogurského, nielen
svojím výrazom. A
keby hneď bola pravda to, čo tu čítal,
veľmi
ma prekvapuje, že napríklad v prípade Považskej Bys-
trice
čítal dva rôzne zoznamy, neviem, či sú z rôzneho dátu-
mu,
alebo jednoducho jeho informátori sú natoľko nepresní.
Ale
v každom prípade keby to bola všetko pravda, čo hovoril,
je
to stále demokratickejšie, než keď to robila predtým úzka
skupina
KDH okolo pána Čarnogurského a pána Šimka.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Teraz sa hlásim s faktickou
pripomienkou ja.
(Prejav
nesúhlasu v sále.) Buďte slušní, prihláste sa, sú
interpelácie. I ja
môžem vystúpiť s faktickou poznámkou.
Prosím vás, buďme
na jednej i na druhej strane rovnakí,
a
prihláste sa. Ono je to možno smiešne, alebo na smiech, čo
povedal
pán Šimko. Ale kolegovia, kolegyne,
verte, mne pre-
behol
mráz po chrbte. Prečo? To sú skutočne
reálne mená na-
šich
funkcionárov na celom Slovensku.
Pán Šimko ani s jeho
odborným
aparátom sa nemohol k týmto menám
dostať sám. Nie-
ktoré
veci sú tam neaktuálne, ako napríklad v Dolnom Kubíne,
čo
aj pán minister podčiarkol. To znamená, že tieto zdroje
sú
asi mesiac, mesiac a pol staré. A to je zarážajúce, keď
to porovnáme so správou o Slovenskej
informačnej službe,
priatelia,
podľa môjho názoru tieto podklady išli zo Sloven-
skej
informačnej služby. A preto mi behá mráz po chrbte. Bol
to
vynikajúci výkon. Ďakujem pekne, že ste
potvrdili infor-
máciu,
ktorú sme dostali od Osobitného kontrolného orgánu.
Ďakujem, budeme pokračovať.
Poslankyňa I. Nováková:
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
mala by som jednu otázku na pána Šimka. Ja pána Čížika
z
Rimavskej Soboty nepoznám. Prosím, aby mi to ozrejmil, aby
som
vedela, kto to je. Toľko hlúpostí pokope, ako bolo pove-
daných
teraz, som skutočne už dávno nepočula.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Pán kolega, si vykladačom rokovacieho poriadku, prosím
ťa,
prihlás sa, si v snemovni.
Prosím, pán Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Ja posledný poruším rokovací poriadok,
pretože nie sú
faktické
poznámky.
Po prvé
- poznám pána Čarnogurského a
pána Šimka roky
a
nebadal som, že by pán Šimko kopíroval pána Čarnogurského.
To
sú len také myšlienky, čo sa babe
zachcelo, to sa jej
prisnilo.
Po druhé - pri takom riedkom zasadaní
Národnej rady tie
informácie
musia byť staré. Veď Národná rada prakticky neza-
sadá.
A po tretie - ak hovoríte, pán Prokeš, že
tie päťky ma-
jú
len troch členov, tak čo chcete pri strane, ktorá má
5
% ? No nestačíte to všade obsadiť.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Do rozpravy sa prihlásil pán
kolega Mikluši-
čák,
ale nie je tu. Prosím, pán poslanec Oravec. Pripraví sa
pán
poslanec Bugár.
Poslanec M. Oravec:
Vážená Národná rada, pán predsedajúci, svoje
pripomien-
ky
som odovzdal písomne a vzdávam sa verejného vystúpenia.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Bugár, pripraví sa pán po-
slanec
Milan Ftáčnik.
Poslanec B. Bugár:
Vážený pán predsedajúci,
vážení ministri vlády,
vážená Národná rada,
interpelujem pána ministra vnútra a
zároveň aj pána mi-
nistra
spravodlivosti vo veci, ktorá sa výsostne týka bez-
pečnostnej situácie tak v okrese Dunajská
Streda, ako aj
v
ďalších okresoch Slovenskej republiky.
Pri prerokúvaní súhrnnej informácie o
bezpečnostnej si-
tuácii
v Slovenskej republike v roku l994 som poukázal na
nárast závažnej
kriminality v I. štvrťroku 1995. Násilná
trestná činnosť oproti I. štvrťroku 1994
narástla o 25,9 %
a
osobitne vraždy o 33,3 %. Za I. štvrťrok 1995
objasnenosť
klesla
o 8,5 %. S prácou polície a s
klesajúcou objasnenos-
ťou
násilnej trestnej činnosti súvisia aj
kritériá hodnote-
nia
policajtov. Ako sa môže policajt
zaoberať s plným nasa-
dením
napríklad nezvestnosťou, nech je hlásená, alebo nehlá-
sená,
keď je hodnotený predovšetkým podľa toho, koľko objas-
ní
za mesiac prípadov. U polície sa tomu hovorí, koľko má
čiarok,
a to nezávisle od závažnosti prípadu. Nemyslím si,
že
za úspešné vyriešenie vykradnutia pivnice má byť policajt
rovnako
ohodnotený ako za vyriešenie vraždy. Ďakujem, páni
poslanci,
že ma počúvate.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Priatelia, prosím pokoj v sále.
Poslanec B. Bugár:
Pýtam sa pána ministra vnútra, či sa uvažuje so zruše-
ním
tohto "čiarkového systému" vyhodnocovania, a ak áno, ke-
dy
a aké budú nové kritériá.
Ďalej
som navrhol do opatrení k súhrnnej
informácii
osobitne
sledovať trestnú činnosť súvisiacu s
organizovaným
zločinom.
Som totiž presvedčený, že niektoré trestné činy sú
úzko
viazané na organizovaný zločin. Uvedomujem si, že práve
proti tejto skupine trestných činov sa
najťažšie bojuje,
a
práca polície je o to náročnejšia, že jej korene siahajú
niekedy
do "vyšších kruhov".
Pred niekoľkými týždňami občania okresu
Dunajská Streda
kvitovali
zásah polície v Dunajskej Strede, keď pomocou tzv.
kukláčov
boli zadržaní páchatelia podozriví z vydierania ob-
čanov
podnikateľov. Krátko po tomto úspešnom
zásahu polície
som
robil poslanecký prieskum v Dunajskej Strede a zistil
som,
že Dunajskostredčania, ale aj iní obyvatelia okresu za-
čali
dôverovať polícii, a to aj napriek
tomu, že mnohí ešte
nezabudli
na prípad Eurostar a Biotera. Táto dôvera však tr-
vala
veľmi krátko, nakoľko zadržaní boli prepustení z väzby,
dokonca
pri prepúšťaní troch zo štyroch, štvrtý vtedy ešte
bol
v nemocnici, ich čakala tzv. uvítacia
komisia, t.j. ka-
maráti,
ktorí presne vedeli, kedy budú zadržaní
prepustení.
Dokonca
medzi obyvateľstvom sa povráva, že pred
ich prepus-
tením
sa konala finančná zbierka v radoch ich kamarátov.
Ďalším poznatkom z toho prieskumu bolo,
že strach medzi
obyvateľstvom
narastá, lebo dochádza k ovplyvňovaniu svedkov
a
je len otázka času, dokedy títo budú
mať odvahu proti nim
svedčiť.
Chcel by som sa v tejto súvislosti opýtať
pána ministra
vnútra,
či polícia nemala dostatok dôkazov na ich držanie vo
väzbe. Zároveň sa
pýtam pána ministra
spravodlivosti, aké
boli skutočné dôvody, pre ktoré sudca usúdil, že dôvody
väzby
pominuli. Je všeobecne známe, a dúfam, že polícia má
tie
poznatky, že išlo len o malé ryby a v pozadí sú oveľa
dôležitejšie
ich riadiace osoby.
S organizovaným zločinom viac-menej
súvisí aj počet ne-
zvestných
osôb. Vo väčšine prípadov ide o tzv.
fakturantov,
ktorí po splnení
svojej úlohy pre tých, ktorým dopomohli
k
miliónom, sa stali nepohodlnými. Pýtam sa pána ministra
vnútra,
aký je počet týchto nezvestných osôb v okrese Dunaj-
ská
Streda a z tohto počtu koľkí majú, alebo môžu mať spoje-
nie
s organizovaným zločinom. Nemyslíte si, pán minister, že
by
sa už bolo treba rozhodnúť, kto na ministerstve vnútra
bude
mať na starosti riešenie týchto prípadov?
Ďakujem, že ste ma vypočuli.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Ftáčnik, pripraví sa
pán poslanec František Javorský. S faktickou
poznámkou sa
hlási
pán poslanec Garai.
Poslanec J. Garai:
Ďakujem za udelenie slova. Musím reagovať
na pána kole-
gu
Šimka, že predstavoval predsedov jednotlivých politických
strán
a akčné päťky. Doplnil by som to za
Nové Zámky. Akčnú
päťku
tvorí v Nových Zámkoch Ivan Tóth z SDĽ, Juraj Karvaj
z
KDH, Dr. Fiľakovský zo Spolužitia, Igor
Korbela z DÚ, La-
dislav
Nagy z MKDH. Len tak na spresnenie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Prosím, pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážené dámy a páni,
myslím si, že do otázok a interpelácii
faktické poznám-
ky
nepatria, pretože sa majú prednášať v
rozprave podľa ro-
kovacieho
poriadku. Poslanci nimi komentujú vyjadrenia os-
tatných
poslancov. Každý z nás má právo obrátiť
sa na člena
vlády
alebo iného štátneho funkcionára, ktorý
má postavenie
na
úrovni s členom vlády, s otázkami či interpeláciami vo
veci
ich pôsobnosti. Nie je príslušné, aby
ostatní komento-
vali,
pretože by sme tu boli zbytočne
dlho. Toto právo nám
dáva
ústava.
Chcem
sa obrátiť s piatimi otázkami, dvoma podnetmi,
jednou
interpeláciou, jednou kolegiálnou
radou, dvoma žia-
dosťami
o informácie a vysvetlenia a jedným
podnetom. Budem
veľmi
stručný. Chcem vás informovať, že tých otázok a podne-
tov
bude preto tak veľa, že napríklad pani ministerka
škol-
stva
sa nestýka pravidelne s Výborom Národnej rady pre vzde-
lanie, vedu a
kultúru, aby bola možnosť položiť niektoré
z
tých otázok tam.
Začnem teda otázkami na pani ministerku školstva. Prvý
problém je projekt,
ktorý sa nazýva Konštantín. Dlhodobý
projekt
rozvoja školstva, ktorý predložil ešte bývalý minis-
ter
školstva v septembri minulého roku a vyhlásil celoroč-
nú,
teda ročnú diskusiu v učiteľských kolektívoch a vo ve-
rejnosti. Na moju
otázku pani ministerke pri prerokúvaní
Programového
vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, či vláda
mieni pokračovať vo vyhodnotení tejto
diskusie, v zhrnutí
pripomienok a vypracovaní konečnej verzie tohto
projektu,
ktorá
by mohla byť predložená do parlamentu a tvoriť dlhodo-
bý
základ rozvoja školstva v Slovenskej
republiky, pani mi-
nisterka
odpovedala, že áno, že plánuje takúto úlohu splniť.
Ale v úlohách, ktoré nám poslala a ktoré hovoria o úlohách
ministerstva
školstva a vedy na rok 1995, takáto úloha nie
je.
Otázka číslo 1: Vyhodnotí ministerstvo školstva disku-
siu
k programu Konštantín a predloží upravený program do Ná-
rodnej
rady a kedy sa tak stane?
Problém
číslo 2 - porady riaditeľov školských správ.
Podľa
mojich informácií od decembra roku 1994, teda od ná-
stupu
novej vlády, sa ešte nekonala ani jedna
porada riadi-
teľov
okresných školských správ. Považujem to
za celkom ne-
normálne.
Informácie z kuloárov hovoria o tom, že pani mi-
nisterka
čaká na uplatnenie novelizovaného zákona
o štátnej
správe
v školstve a školskej samospráve, teda na výmenu ria-
diteľov
školských správ, a s nimi sa potom stretne.
Moja otázka číslo 2 je takáto: Prečo sa
doteraz nekona-
li
porady riaditeľov školských správ s
ministerkou školstva
a
kedy sa budú konať?
Problém
číslo 3 je rozpis
rozpočtu školstva na rok
1995. Bývalo dobrým zvykom, že keď
ministerstvo školstva
rozpísalo
rozpočet, zverejnilo kritériá a rozpis rozpočtu na
jednotlivé
školské správy v Učiteľských novinách.
Zatiaľ sa
tak
nestalo, preto kladiem otázku číslo 3: Kedy bude zverej-
nený
rozpis rozpočtu školstva na rok 1995 na
školské správy
a
ostatné organizácie a kritériá tohto rozpisu?
Problém číslo 4 - vyhláška o základných
školách. Táto
vyhláška má
priniesť okrem iného
aj zmenu počtu žiakov
v
triedach, teda maximálneho a minimálneho počtu. Plánuje sa
aspoň
podľa doterajších informácií, že by sa znížil počet
žiakov v základnej
škole, ktorí by mohli naplniť triedu.
Inými slovami to
povedie k tomu, že nám narastie potreba
učiteľov
na zabezpečenie výučby takého istého
počtu žiakov.
Riaditelia
škôl a školských správ, prirodzene, požadujú, aby
táto
vyhláška bola dostatočne včas predložená, pretože podľa
toho
plánujú prípravu budúceho školského roku, ktorá prebie-
ha
už v týchto dňoch a týždňoch. Pýtam sa teda, kedy bude
vyhláška
a či budú poskytnuté prostriedky na jej
zabezpeče-
nie,
pretože druhý problém je to, vraj na ministerstve vlád-
ne
predstava, že síce vydá takúto vyhlášku, ktorá prinesie
nárast
počtu učiteľov, ale neposkytne prostriedky
nato, aby
riaditeľ
školy mal z čoho tých učiteľov zaplatiť. Chcem tu
upozorniť
na § 33 zákona o rozpočtových pravidlách, ktorý by
mali
tvorcovia vyhlášky rešpektovať a prerokovať s minister-
stvom
financií dosahy na štátny rozpočet pri všeobecne zá-
väznom predpise, ktorým vyhláška o základných
školách ne-
pochybne
je.
Čiže moja otázka číslo 4: Kedy bude vyhláška a či budú
poskytnuté
prostriedky na jej zabezpečenie?
Posledná otázka sa týka mestskej materskej školy v Pop-
rade.
Nechcem tu vnášať problém jednej
konkrétnej materskej
školy,
ale je to jediná mestská materská škola, alebo nazvi-
me
ju obecná, ako to hovorí zákon o
školských zariadeniach,
a
používam ju ako modelový príklad.
Túto školu sa rozhodlo
zobrať
do svojich rúk mesto Poprad, teda namiesto zrušenia
si
zobralo priestory, je pripravené platiť prevádzkové ná-
klady
a všetko, čo súvisí s prevádzkou tejto
materskej ško-
ly. Očakáva,
že štát zaplatí
pedagogickú, teda výchovnú
zložku, že
zaplatí pracovníkov, ktorí
sa budú starať
o
výchovu v tejto škole. Takéto
ubezpečenie dostali od mi-
nisterstva školstva,
ktoré v minulom
roku zaradilo túto
mestskú
materskú školu - škôlku v zmysle zákona
o školských
zariadeniach
do siete. Problém je v tom, že
ministerstvo,
aspoň
súčasné, podľa vyjadrení, ktoré mám k dispozícii od
primátora
mesta, sa pozerá na túto mestskú materskú škôlku
ako
na súkromnú škôlku. Myslím si, že to nie
je to isté, že
by
sme mali vytvoriť model, akým budeme spravovať materské
školy i v
súvislosti s tým, že je tu zámer
vlády presunúť
materské
školy a neskôr aj školy pod správu obcí a miest,
pričom
predpokladám, že štát zachová svoj vplyv na to, akí
pracovníci
budú učiť v týchto školách, teda že to budú ďalej
štátni
zamestnanci, na platy ktorých bude poskytovať pros-
triedky
ministerstvo školstva.
Moja otázka číslo 5 teda znie: Bude ministerstvo škol-
stva riešiť zabezpečenie obecných materských škôl len ako
súkromných materských
škôl, alebo ich
bude zabezpečovať
inak,
napríklad tak, že prevádzkové náklady bude hradiť obec
a
mzdy pedagogických pracovníkov bude hradiť
ministerstvo
školstva?
Podotázka: Ako sa bude riešiť problém mestskej ma-
terskej
školy v Poprade?
Nasledujú dva krátke podnety podľa § 91 ods. 1 rokova-
cieho poriadku.
Prvý sa týka zabezpečenia rekvalifikácie
učiteľov. Vieme, že
učitelia vo viacerých odboroch
nemajú
patričnú
kvalifikáciu, resp. majú inú
kvalifikáciu, ako po-
žaduje zamestnanie. Podľa príslušnej vyhlášky sú
zaradení
ako
nekvalifikovaní a pritom majú záujem zúčastniť sa na re-
kvalifikačných
kurzoch. Problém je v tom, že zatiaľ sa pred-
pokladá,
že tieto kurzy si zaplatia sami a mnohí z tých uči-
teľov
príslušné čiastky nemajú. Myslím si, že by sa tu mohli
využiť
prostriedky Fondu zamestnanosti. A keďže ide o "štát-
nych
zamestnancov", pretože nemáme na to zákon, vytvoriť re-
publikový
rekvalifikačný program, ktorý by mohol byť krytý
zo štátnych prostriedkov, prípadne z
Fondu zamestnanosti.
Môj
podnet teda znie: Navrhujem, aby ministerstvo školstva
pripravilo
republikový rekvalifikačný program,
ktorý by as-
poň
čiastočne mohol byť krytý z Fondu zamestnanosti.
Môj druhý podnet podľa toho istého
paragrafu sa týka
šetrenia
energiou a teplom. Stretol som sa s
viacerými ria-
diteľmi
škôl a školských správ, ktorí dávajú jednoznačné ar-
gumenty,
že keby štát bol schopný poskytnúť na
reprofiláciu
kotolní,
ktoré mnohé školy majú na pevné palivo, povedzme na
plyn
alebo na inú technológiu, že by
dokázali ušetriť pros-
triedky,
ktoré dnes dávame na kúrenie, tzv. fixné náklady
-
na ministerstve školstva to veľmi dobre poznajú - a zníži-
li
by sme potrebu prostriedkov, ktoré školstvo v tom či onom
roku
potrebuje. Mnohí riaditelia by potrebovali malý prekle-
novací
úver, aby svoju kotolňu dokázali dokončiť, alebo zme-
niť,
a v budúcom roku už by potrebovali len polovičné nákla-
dy
na kúrenie v tej či onej škole.
Chcem tu pripomenúť aj fakt, ktorý
som prečítal kdesi
v
tlači, že až 50 % prostriedkov sa
vydáva na kúrenie, teda
z
tých nákladov, ktoré by sa mohli použiť efektívnejšie. Na-
vrhujem
teda vo svojom podnete na ministerstvo školstva, aby
pripravilo
program na šetrenie energiami a teplom na
ško-
lách,
ktorý, ako nedávno zaznelo v tlači,
by mohol byť fi-
nancovaný
nielen zo štátnych zdrojov. Žiadam k týmto dvom
podnetom,
aby predseda Národnej rady podľa §
91 ods. 2 in-
formoval
pani ministerku o týchto dvoch podnetoch
a aby pa-
ni ministerka podľa toho istého paragrafu
informovala po-
slancov
o opatreniach, ktoré k tomu vykonala.
Moja interpelácia sa týka ministra kultúry. Formu in-
terpelácie používam
preto, že som
s pánom ministrom už
o
probléme hovoril a osobný hovor
nestačil na jej vyrieše-
nie,
preto používam najvyšší ústavný
prostriedok, ktorý mám
k
dispozícii, a tým je interpelácia.
Problém sa týka problému poskytovania
prostriedkov na
menšinovú kultúru, o
ktorom sa diskutovalo.
Vystupujem tu
z
podnetu predsedu Zväzu Rusínov a
Ukrajincov, ktorý zastu-
puje
rusínsko-ukrajinskú menšinu. Problém,
aby som ho pri-
blížil
aj pre vás, kolegov, je taký, že v štátnom rozpočte
síce parlament vyčlenil 58 miliónov na menšinovú
kultúru,
ale
zatiaľ z týchto prostriedkov žiadna menšina nič nedosta-
la,
pretože pán minister kultúry rozhodol, čo podľa môjho
názoru
nie v súlade so zákonom, že sa tieto prostriedky budú
poskytovať
prostredníctvom fondu Pro Slovakia. Ak
by takýto
zámer mal parlament, nepochybne by kolónku
Pro Slovakie,
ktorý
sme v rozpočte určili sumou 100 miliónov Sk, zväčšil
a
povedal by, že tieto prostriedky majú byť poskytnuté do
fondu
Pro Slovakia. My sme ich určili účelovo na menšinovú
kultúru.
Vzhľadom na to, že je máj, mám pocit, že by sa malo
prijať riešenie zodpovedajúce zámeru Národnej rady, ktorá
schválila
zákon o štátnom rozpočte, a že prostriedky budú
poskytnuté,
pretože jednotlivé menšinové časopisy, jednotli-
vé spolky a
kultúrne zväzy jednoducho nemajú
prostriedky,
s
ktorými počítali.
Argumenty pána ministra, ktoré
mi tlmočil v osobnom
rozhovore,
boli také, že nechce poskytovať prostriedky len
tak,
že by bol rád, keby sa poskytovali na projekty, pretože
fond
Pro Slovakia poskytuje peniaze na
projekty. Myslím si,
že
táto myšlienka sa môže zvážiť, ale prosím, keby sa pozrel
na
podobný príklad, ktorý síce zatiaľ tu nebol schválený,
ale
dlho sa o ňom uvažuje, a to je podpora vedy, kde je pri-
rodzené,
že sa snažíme o istú konkurencieschopnosť jednotli-
vých subjektov vedeckého bádania, ale napriek tomu zákon
o
podpore vedy a techniky v
jednotlivých svojich verziách
rátal
s tzv. inštitucionálnymi prostriedkami, ktoré zabezpe-
čia činnosť
jednotlivých inštitúcií na
určitej úrovni,
a
zvyšok si musia získať grantmi, to
znamená projektmi. Ne-
viem, či
chce pán minister
dosiahnuť súťaživosť spolkov
v
oblasti menšinovej kultúry. Myslím si,
že tento princíp
nie
je celkom namieste.
Moja
interpelácia znie na pána ministra: Na základe
akého
zákona alebo predpisu rozhodol minister kultúry prera-
diť
účelové prostriedky na menšinovú kultúru a aj ostatné
účelové
prostriedky do fondu Pro Slovakia, keď tak neurobila
Národná rada pri
hlasovaní o rozpočte? Kto a na
základe
akých
kritérií bude rozhodovať o prideľovaní prostriedkov na
menšinovú
kultúru?
Ďalej nasleduje, alebo mala
nasledovať tradičná otázka
na
poslanca Národnej rady, predsedu
ústavnoprávneho výboru,
štátneho tajomníka ministerstva práce a
sociálnych vecí
a
predsedu Správnej rady Sociálnej
poisťovne pána Vojtecha
Tkáča.
Dnes už viem, dokedy bude vykonávať alebo dokedy naj-
neskôr
bude vykonávať tieto štyri funkcie.
Viem, že po vče-
rajšom
schválení zákona o rozpore záujmov to
bude najneskôr
do
1. 11. 1995, pretože tým dňom nebude môcť uplatňovať man-
dát, ak sa
rozhodne vykonávať funkciu
štátneho tajomníka.
Chcem
sa naňho kolegiálne obrátiť a adresovať mu túto myš-
lienku:
Pretože teraz už viete, že nebudete
môcť uplatňovať
mandát
a nebudete môcť ani vykonávať funkciu predsedu ústav-
noprávneho
výboru, pokladal by som za korektné, aby ste sa
funkcie
predsedu výboru vzdali už teraz, aby ste umožnili
inému
poslancovi vykonávať túto funkciu v celom volebnom ob-
dobí.
Na záver
sú to otázky, na ktoré som
nedostal odpoveď,
resp.
žiadosti o informácie podľa § 92 ods.
1 rokovacieho
poriadku,
ktoré som adresoval predsedovi Národnej
rady. Ako
ma
informoval, žiadne moje podnety nedostal. Považujem teda
za
potrebné ich stručne zopakovať.
Prvý sa týkal toho, aké
opatrenia pripravuje
pán predseda na
zvýšenie poriadku
a
disciplíny v tomto parlamente. Mám na mysli to, aby sa
schôdze
Národnej rady začínali v oznámenom začiatku, a to
nielen
ráno, ale aj poobede. Navrhujem predsedovi Národnej
rady,
ale aj vám, vážení kolegovia, aby tu
bol veľmi jedno-
duchý
recept. Podľa všetkých dobrých kritérií, ktoré sa pou-
žívajú v iných
parlamentoch, ak Národná
rada nepotrebuje
rozhodovať,
môže začať rokovať aj v počte trebárs 5
poslan-
cov,
ako to bolo včera o 14.00 hodine. Nič tomu nebráni, ani
rokovací
poriadok. Rokovací poriadok a ústava
vyžaduje, aby
boli
poslanci prítomní a aby tu bola nadpolovičná väčšina
všetkých
poslancov pri hlasovaní. Ak by pán predseda chcel
zvýšiť
disciplínu, je tu veľmi jednoduchý prostriedok. Stačí
v
príslušnej hodine, keď je oznámený
začiatok schôdze, uro-
biť
prezentáciu a zverejniť ju na nástenke, ktorá je dolu.
Aj
tak tam niet čo vyvesovať. Aspoň by novinári videli, kto-
rí
poslanci chodia načas do práce, a ktorí nie. Priznávam
sa,
že som tiež jeden z tých, ktorý chodia
neskoro, ale as-
poň
by som bol donútený byť tu načas.
Myslím si, že v iných
zamestnaniach
to nikomu netolerujú, prečo by sa to
malo to-
lerovať
tu. Rozhodne by sa to nemalo tolerovať predsedovi
alebo predsedajúcemu, ktorý má viesť
schôdzu. Ak sa má
schôdza
začať o 14.00 hodine, o 14.00 hodine
treba povedať,
čo
sa bude ďalej diať.
Môj druhý podnet sa týkal toho, že
predseda Národnej
rady
je podľa § 36 písm. j) povinný poskytovať Predsedníctvu
Slovenskej
národnej rady informácie o opatreniach, ktoré vy-
konal.
Zatiaľ sme, a to tu už sedíme nejaký
čas, žiadne in-
formácie o
opatreniach predsedu nedostali. Predsedníctvo
Slovenskej
národnej rady nemáme, ale túto informáciu by
mal
predseda
Národnej rady poskytovať plénu, teda nám všetkým,
keďže
užší orgán Predsedníctva
Slovenskej národnej rady už
nie
je. Pýtam sa teda pána predsedu, aby mi
vysvetlil, kedy
začne poskytovať tieto informácie, aby sme
vedeli aj my,
ktorí nesedíme
na poradách predsedu
a podpredsedov, čo
vlastne
rozhodol predseda vo svojej právomoci.
Posledný podnet, a už skončím, aby som nenapínal vašu
trpezlivosť,
sa týka problému, ktorý sme si zatiaľ nezobrali
za svoj a
ktorý ostáva otvorený. Týka sa členov, ktorých
zvolili do správnej
rady Všeobecnej zdravotnej
poisťovne.
Zvolili
sme tam aj takých občanov, ktorých záujmy siahajú aj
do
iných zdravotných poisťovní, a v zmysle
vydaných povole-
ní,
resp. chystaných povolení ministerstva zdravotníctva, sa
majú
v správnej rade Všeobecnej zdravotnej poisťovne, verej-
noprávnej
inštitúcie, ktorá má zahŕňať záujmy všetkých os-
tatných
poistencov, zúčastňovať aj tí, ktorí
majú svoje zá-
ujmy
v tzv. súkromných poisťovniach. Nepokladám to za ko-
rektné,
opakujem to už tretíkrát v tejto snemovni, zatiaľ
sme
neurobili v tomto smere nič. Problém je
v tom, že nemô-
žeme
zmeniť zloženie rady správnej rady
Všeobecnej zdravot-
nej
poisťovne, pretože to môžu urobiť len
tí, ktorí delego-
vali
svojich členov do tejto rady, v tomto prípade zamestná-
vatelia,
prípadne, ak sa to týka aj odborových funkcionárov,
aj
odborári. Čo však môžeme urobiť, je
odporučiť, a to pro-
sím
pána predsedu, aby to urobil, keďže tak zatiaľ neurobilo
plénum,
odporučiť príslušnej zložke, v tomto prípade zamest-
návateľskej,
aby navrhla odvolať tých členov správnej rady
Všeobecnej zdravotnej poisťovne, u ktorých
by mohlo dôjsť
k
istému konfliktu záujmov v tom, že sú v
dvoch správnych
radách
a využívajú know-how, ktorý dnes má Všeobecná zdra-
votná
poisťovňa, na budovanie súkromnej
zdravotnej poisťov-
ne.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem.
Pán poslanec, akceptujem
váš názor, takisto
ako
názor pána Mikloška a
Čarnogurského. Vám, dámy a páni,
sa
ospravedlňujem, že som dal priestor na faktické poznámky,
ale
nehnevajte sa, bol som toho názoru, že niektoré vystúpe-
nia
našich kolegov mali skôr charakter rozpravy ako interpe-
lácií
a otázok. Takže akceptujem vaše názory,
ďalej pôjdeme
bez
faktických poznámok. Ďakujem vám.
Pán František Javorský, pripraví sa pán
poslanec Figeľ.
Poslanec F. Javorský:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážené kolegyne, kolegovia,
chcem interpelovať ministra spravodlivosti pána Jozefa
Liščáka
a ministra financií pána Sergeja Kozlíka k problémom
odstránenia
prekážok pri vybavovaní úhrad odvlečeným
do bý-
valého
Sovietskeho zväzu a poškodeným pri okupácii Sloven-
skej
republiky Sovietskou armádou po auguste 1968.
Vážení páni ministri, podľa osobných poznatkov, ale aj
podľa
údajov z oznamovacích
prostriedkov, vybavovanie žia-
dostí
osôb alebo pozostalých po osobách odvlečených do So-
vietskeho zväzu
a uplatňujúcich si
nárok na odškodnenie
v
zmysle zákona číslo 319/1991 Zb. v
znení neskorších pred-
pisov,
je i naďalej zdĺhavé a nepružné. Je
nesporné, že ur-
čitý
podiel na tomto stave má i pomalosť
administratívy Mi-
nisterstva spravodlivosti Slovenskej
republiky. Nie sú
zriedkavé
prípady, keď sú žiadatelia až po dlhom
čase od u-
platnenia
nároku upovedomení, že ich žiadosti nie
sú úplné,
požiadavky
zo strany Ministerstva vnútra Slovenskej republi-
ky na doplnenie žiadostí sa postupne rozširujú o ďalšie
a
ďalšie body, prípadné dopyty často neskúsených a bezrad-
ných
žiadateľov o bližšie
špecifikovanie chýbajúcich doku-
mentov
zostávajú bez odpovede atď.
Dovoľujem si vás preto
požiadať, vážený pán minister
spravodlivosti,
o prehľadnú informáciu o celkovom počte evi-
dovaných
žiadostí o odškodnenie podľa zákona
číslo 319/1991
Zb.
v Slovenskej republike, o počte vybavených prípadov za
jednotlivé roky,
o počte doteraz
nevybavených žiadostí
a
o hlavných príčinách, ktoré brzdia proces odškodňovania,
ako
aj o opatreniach, ktoré hodláte
prijať, aby sa celý
proces
urýchlil. Žiadam zároveň o preverenie
správnosti po-
stupu
vybavovania žiadosti o odškodnenie
pozostalých po od-
vlečenom Jozefovi
Grosmanovi, evidenčné číslo
žiadosti
8597/92-95/3864/IV-1384/92,
o jednoznačné spresnenie ďalšie-
ho
postupu, ktorý v spolupráci so
žiadateľmi umožní v blíz-
kej
budúcnosti prípad uzavrieť.
Vláda Slovenskej republiky uznesením
číslo 905 z decem-
bra
roku 1993 schválila návrh riešenia odškodnenia občanov
Slovenskej
republiky pozostalých po obetiach a
občanov Slo-
venskej
republiky poškodených na zdraví a majetku v súvis-
losti so
vstupom, pobytom a
odchodom Sovietskej armády
z
územia Slovenskej republiky. Príslušná
dokumentácia k od-
škodneniam
bola vládou Slovenskej republiky prevzatá z úradu
na
riešenie dôsledkov pobytu sovietskych vojsk na území Čes-
kej
a Slovenskej Federatívnej Republiky v Prahe. Splnomocne-
nec
vlády Slovenskej republiky na riešenie odškodnenia obča-
nov
Slovenskej republiky poškodených na zdraví a majetku bý-
valou
Sovietskou armádou požaduje od
postihnutých doplnenie
dokumentácie
potrebnej na posúdenie ujmy na zdraví a
majet-
ku.
V poslednom čase sa obracajú na mňa viacerí postihnutí
a
poukazujú na zdĺhavé vybavovanie ich
žiadostí o odškodne-
nia.
V mene týchto ľudí a menovite aj v mene Jána Berníka,
Andovce
číslo 21, okres Liptovský Mikuláš, vás žiadam, pán
minister financií, aby ste urýchlili ukončenie
vyplácania
úhrad
spomínaným poškodeným občanom.
Prosím aj o poskytnutie informácie
o počte žiadateľov
o
odškodné zo spomínaného titulu, o počte vybavených žiados-
tí
a o problémoch, pre ktoré nemohli byť doposiaľ uspokojení
všetci
oprávnení žiadatelia odškodného.
S druhou interpeláciou sa obraciam na ministra kultúry
pána
Ivana Hudeca vo veci zodpovednosti za
zničené muzeálne
expozície
na Bratislavskom hrade.
Vážený
pán minister kultúry, ako je všeobecne známe,
v
spojitosti s návrhom na rozšírenie priestorov pre Kancelá-
riu prezidenta na Bratislavskom hrade, aj
napriek odporu
pracovníkov
Slovenského národného múzea a významných osob-
ností
vedy a kultúry Slovenskej republiky, urobil vtedajší
riaditeľ
Úradu vlády Slovenskej republiky pán
Ivan Lexa ne-
kompetentné
rozhodnutie, na základe ktorého boli zlikvidova-
né
expozície archeológie a numizmatiky na
II. poschodí Bra-
tislavského
hradu. Znova chcem len pripomenúť, že pán Ivan
Lexa
listom zo dňa 15. 12. 1992 vyzval
Ministerstvo kultúry
Slovenskej
republiky k urýchlenému vyprázdneniu
expozičných
priestorov
na II. poschodí Bratislavského hradu.
Štátny ta-
jomník ministerstva kultúry Ivan Mjartan
listom zo dňa
21.
12. 1992 vydal príkaz riaditeľovi
Slovenského národného
múzea
na uvoľnenie týchto priestorov.
Demontáž archeologic-
kej
a numizmatickej expozície sa uskutočnila v rekordnom ča-
se,
do 8. januára 1993, a priestory sa Národnej rade odo-
vzdali
17. februára 1993.
Škody, ktoré pritom vznikli na zbierkových predmetoch,
sú
ťažko vyčísliteľné. Priame škody
tohto rozhodnutia pána
Ivana Lexu sú
vyjadrené vo výške 5 900 872
Sk. Nezávislí
hodnotitelia
z radov pracovníkov múzea hovoria však o ško-
dách
presahujúcich dvojnásobok tejto
cifry. Samozrejme, že
v
tom nie sú zahrnuté straty na vstupnom, ktoré pri priemer-
nej
300-tisícovej návštevnosti ročne
už predstavujú straty
niekoľkých
miliónov.
Aj
napriek mojej interpelácii
na 19. schôdzi bývalej
Národnej
rady doposiaľ sa neurobilo nič v
tom, aby sa pre-
šetrila
priama zodpovednosť za tieto finančné i morálne ško-
dy,
ktorými sa podstatne ochudobnila
hodnota muzeálnych ex-
pozícií,
ktorými sme reprezentovali našu vlasť
ako významné
územie
v pravekých i stredovekých dejinách Európy. Nezakryté
je
sklamanie najmä zahraničných
návštevníkov Bratislavského
hradu.
Myslím si, že všetkým nám ide o
dôstojnú reprezentá-
ciu
Slovenska i všetkých hodnôt, ktorými sa pýšili zlikvido-
vané expozície
na Bratislavskom hrade.
Dnes, takmer dva
a
pol roka po zlikvidovaní týchto
expozícií, priestory sú
nevyužité
a zívajú prázdnotou.
Prehistória slovenských, ale i
veľkomoravských dejín
pre našich občanov, ale aj pre
zahraničných návštevníkov
nášho
hlavného mesta sú zemou neznámou. A
pýtam sa vás, pán
minister,
dokedy ešte.
Prosím vás, aby ste mi na uvedené problémy dali vyčer-
pávajúcu a
kvalifikovanú odpoveď. Myslím
tým na hmot-
no-právnu
zodpovednosť za vzniknuté škody a na
zámery mini-
sterstva
pri realizácii nových primeraných expozícií na Bra-
tislavskom
hrade.
Tretia moja interpelácia je adresovaná
predsedovi vlády
pánu Vladimírovi Mečiarovi vo veci
objasnenia tzv. krízy
v
Slovenskej informačnej službe.
Vážený pán predseda vlády, na minulom neverejnom zasa-
daní Národnej rady bolo povedané, že
Slovenská informačná
služba
je v kríze. Okrem toho ste nám pri svojom verejnom
vystúpení v Národnej
rade 5. apríla tohto roku povedali
-
citujem: "Kto má
zabezpečiť nápravu deformácií, ktoré
v
Slovenskej informačnej službe sú?" Aj ja som si kládol ta-
kúto
otázku, a preto som chcel vedieť, kedy sa začali vytvá-
rať
podmienky na tzv. krízu v Slovenskej informačnej službe.
Preto
som v tejto spojitosti položil niekoľko otázok pred-
kladateľom
správy Osobitného orgánu na kontrolu Slovenskej
informačnej
služby, ale, žiaľ, ako všetci viete, odpoveď som
nedostal. Som presvedčený, že
zárodky spomínanej krízy
v
Slovenskej informačnej službe
sú najskôr v podmienkach
a
okolnostiach jej vzniku. Preto mi dovoľte pripomenúť okol-
nosti a podmienky, v ktorých Slovenská
informačná služba
vznikala
a začala svoju činnosť.
Z hľadiska legislatívneho zabezpečenia
podmienok vzniku
Slovenskej
informačnej služby bol rozhodujúci
federálny zá-
kon
číslo 543/1992 Zb. z 13. novembra 1992, ktorým sa stano-
vila
doba zániku Federálnej bezpečnostnej informačnej služby
na
31. decembra 1992. Týmto zákonom sa určilo, že majetok,
majetkové
záväzky a práva, ktoré prechádzajú na Českú repub-
liku,
preberie Bezpečnostná informačná služba
Českej repub-
liky,
a tie, ktoré prechádzajú podľa tohto zákona na Sloven-
skú
republiku, prevezme bezpečnostná
služba Slovenskej re-
publiky. Česká
vláda zákonom o Bezpečnostnej informačnej
službe
Českej republiky z 22. októbra 1992 to aj naplnila.
Slovenská vláda 27.
októbra 1992 menovala len zmocnenca,
ktorý bol poverený rokovaniami s Federálnou
bezpečnostnou
informačnou
službou. Ako vieme, do funkcie zmocnenca vlády
Slovenskej
republiky bol menovaný pán Ing. Anton Kerty, kto-
rého
pôsobnosť sa mala skončiť 1. januára 1993, po vzniku
Slovenskej informačnej
služby. Podľa pána
Kertyho zákon
o
Slovenskej informačnej službe mal
byť pôvodne parlamentu
predložený ešte
v roku 1992 s účinnosťou od 1. januára
1993.
Ale návrh zákona o Slovenskej informačnej službe bol
v
Národnej rade schválený až 21.
januára 1993 s účinnosťou
od
15. februára 1993. Riaditeľ Slovenskej informačnej služby
bol
menovaný až 19. apríla 1993.
Treba pritom zdôrazniť, že výkon
Slovenskej informačnej
služby
aj po prijatí zákona o Slovenskej
informačnej službe
bol podmienený schválením štatútu
Slovenskej informačnej
služby,
organizačného poriadku a schválením celkových počet-
ných
stavov príslušníkov Slovenskej
informačnej služby. Ná-
vrh
štatútu riaditeľ Slovenskej informačnej služby pán Mitro
vláde
predložil už 19. mája 1993, ale vláda ho odsúhlasila
až
23. novembra 1993, teda s polročným omeškaním. Početné
stavy
príslušníkov Slovenskej informačnej
služby vláda od-
súhlasila
až 23. novembra a organizačný poriadok
Slovenskej
informačnej
služby vláda schválila až 1. januára 1994.
Treba jednoznačne konštatovať, že v dôsledku takéhoto
nezodpovedného
prístupu vlády k potrebám tohto bezpečnostné-
ho orgánu Slovenskej republiky nemala
Slovenská republika
celý
prvý rok svojej štátnosti funkčnú tajnú službu so všet-
kými
negatívnymi dôsledkami pre bezpečnosť Slovenskej repub-
liky. Aby
sme si uvedomili závažnosť takéhoto
stavu
a
dôsledkov pre Slovenskú republiku vo sfére jej bezpečnost-
ných,
ba až existenčných záujmov v zahranično-politickej ob-
lasti,
dovoľte mi to pripomenúť konkrétnou situáciou.
Pán Jozef Šesták, terajší štátny tajomník Ministerstva
zahraničných vecí
Slovenskej republiky, dňa
4. 10. 1993
v
rámci svojho vystúpenia pred členmi
Zahraničného výboru
Národnej
rady Slovenskej republiky k problému vstupu Sloven-
skej republiky
do NATO a k
ďalším zahranično-politickým
otázkam hovoril
o určitých signáloch
v zahraničí, ktoré
v
niektorých politologických úvahách naznačujú, ako hovorí
-
citujem: "v záujme mieru v
Európe aj možnosť zániku Slo-
venskej
republiky ako takej". A preto s poľutovaním ďalej
konštatoval
slovami - citujem: "Pokiaľ by sme mali profesio-
nálne
schopnú diplomaciu a schopnú zahraničnú rozviedku, bo-
la
by musela tieto signály už zaregistrovať, vyhodnotiť ich,
vedenie
štátu informovať a navrhnúť
kvalifikovanú obranu či
protiofenzívu." Tak totiž
pracujú všetky tajné služby vo
svete,
lenže naša zahraničná rozviedka bola v tom
čase zo
spomínaných
príčin nefunkčná a nemohla tieto úlohy plniť.
Z toho, čo som uviedol, je evidentné, že vláda Sloven-
skej
republiky koncom roka 1992 a v roku 1993 hrubo zanedba-
la
povinnosti pri vybudovaní
Slovenskej informačnej služby
tým,
že nepripravila zákon o Slovenskej informačnej službe
ešte
v roku 1992, teda pred vznikom Slovenskej republiky,
a
nezodpovedne, pomaly pristupovala aj k
menovaniu riadite-
ľa
Slovenskej informačnej služby, k
schváleniu štatútu, or-
ganizačného
poriadku a počtu príslušníkov
Slovenskej infor-
mačnej
služby.
Vážený pán predseda vlády, kladiem vám otázku, kto bol
za
spomínané nedostatky vo vašej vtedajšej vláde zodpovedný.
Kto
je zodpovedný za evidentné ohrozenie bezpečnosti Sloven-
skej
republiky, lebo na toho padá aj zodpovednosť za vami
spomínanú
krízu v Slovenskej informačnej službe.
Napokon by som chcel dať ešte jednu
otázku pánu predse-
dovi
vlády. Pán predseda vlády, 30. novembra 1992 ste posla-
li
list predsedovi Konfederácie
politických väzňov pánu Jú-
liusovi
Porubskému tohto znenia: "Vážený pán predseda, ďaku-
jem
Vám za Váš list zo dňa 12.
novembra 1992, v ktorom ste
mi
navrhli, aby v rámci pobytu oficiálnych
štátnych návštev
v
Bratislave boli kladené vence k
pamätnému pomníku obetí
odboja proti
bývalému totalitnému režimu
v rokoch
1948-1989.
Po vzhliadnutí pomníka a preverení možností orga-
nizačného
zabezpečenia slávnostného kladenia
vencov na prí-
slušnej
protokolárnej a spoločenskej úrovni
súhlasím so za-
hrnutím
návrhu tohto aktu do programu oficiálnych štátnych
návštev v Slovenskej republike. Verím, že
pietny akt pri
pamätnom
pomníku dôstojne vyplní program pobytu
oficiálnych
zahraničných
hostí, ktorí tak budú môcť prejaviť
úctu našim
občanom,
ktorí položili svoje životy na poľudštenie bývalého
totalitného
režimu. S pozdravom Vladimír Mečiar."
Pretože
Konfederácia politických väzňov
od roku 1992
eviduje
pri tomto pamätníku len návštevu
talianskeho prezi-
denta,
žiadam vás o informáciu, koľko oficiálnych štátnych
návštev
tento pamätník navštívilo a
ako chcete do budúc-
nosti
splniť to, čo ste v citovanom liste sľúbili.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Panie poslankyne, páni poslanci,
na interpelá-
ciu
a otázky poslanca Ftáčnika odpovie predseda Národnej ra-
dy
pán Gašparovič.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
nejdem odpovedať na interpeláciu pána poslanca Ftáčni-
ka,
pretože poslanec poslanca nemôže interpelovať, takže pán
poslanec
Ftáčnik mi už pripadá ako veľký umelec Paganini,
keď
hral na base. Pán poslanec mi vyčíta,
že sa schôdze Ná-
rodnej
rady začínajú neskoro, že sa nezačínajú včas. Chcem
vás
všetkých upozorniť, že predseda Národnej rady vypracoval
rozhodnutie,
v ktorom navrhoval určité opatrenia, aby Národ-
ná
rada fungovala tak, ako sa dopredu uznesie a ako si určí.
Na
rokovaniach grémia, to ešte bolo v
minulom roku, pán po-
slanec Ftáčnik nesúhlasil s týmito opatreniami
a povedal
-
a podporil ho v tom pán poslanec Kňažko
-, že poslanec je
slobodný
a nemôže mu nikto nič prikazovať. Takže toto moje
rozhodnutie existuje, kedykoľvek si ho
môže pán poslanec
Ftáčnik
zobrať. Nesúhlasil s tým.
Po druhé, že mám podávať správu. Rokovací poriadok ho-
vorí
o niečom inom, pretože to zaväzuje Predsedníctvo Slo-
venskej
národnej rady, a Predsedníctvo Národnej rady Sloven-
skej republiky
neexistuje. Napriek tomu,
páni poslanci,
predseda
Národnej rady informuje o každom svojom
rozhodnutí
predsedov
výborov, teda výbory. Každé moje rozhodnutie ide
do
výboru.
A po
tretie, každý pondelok predseda
Národnej rady má
pracovnú
poradu. Z každej porady je záznam,
ktorý je k dis-
pozícii
na nahliadnutie hociktorému poslancovi
Národnej ra-
dy.
Takže pán poslanec Ftáčnik rád niekedy
zavádza. Prirov-
nal som ho
k Paganinimu hrajúcemu na base preto, lebo je
dobrým
poslancom, ale nie vo všetkých odboroch. Myslím si,
že
nový rokovací poriadok, ktorý
urobil, mu dáva právo vy-
svetľovať
aj starý rokovací poriadok. Len toľko k pánu po-
slancovi
Ftáčnikovi a považujem to za odpoveď pánu poslan-
covi
Ftáčnikovi.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pán predseda. Slovo dávam pánu poslancovi Fi-
geľovi,
ale vidím, že tu nie je, zrejme
interpeláciu dá pí-
somne.
Teraz vystúpi pani poslankyňa
Schmögnerová, pripraví
sa
pani poslankyňa Sabolová.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážená Národná rada,
od nástupu novej vlády k moci uplynulo už
päť mesiacov,
t.j. viac ako
polovica obdobia, ktorú mala
k dispozícii
predchádzajúca
vláda. Je to dostatok času nato, aby
vláda
uskutočnila aspoň niektoré pozitívne kroky v
hospodárskej
a
sociálnej sfére. Urobila ich? Ak hodnotíme uskutočňované
opatrenia
v priebehu piatich mesiacov, musíme konštatovať,
že
vláda vo sférach, ktoré sú z hľadiska potrieb spoločnosti
najakútnejšie,
neurobila nič pozitívne. Naopak, jej
činnosť
v
plnom rozsahu charakterizuje politika
zameraná proti nie-
čomu.
Jej úplne prvé rozhodnutie bolo
zrušenie predkola ku-
pónovej
privatizácie, za ktorým nasledovalo
zníženie ponuky
a
podstatné zhoršenie bonity ponuky do
kupónovej privatizá-
cie.
Vzápätí začala kampaň proti investičným fondom a inves-
tičným
spoločnostiam.
Neexistenciu účinného štátneho dozoru nad
nimi a ďalší-
mi finančnými
inštitúciami, ako sú poisťovne, sporiteľne
a
podobne, vláda chce nahradiť jednorazovými raziami, nepri-
meranými sankciami, ktoré poškodzujú záujmy individuálnych
účastinárov a ktoré
sú nepochybne i politicky
motivované.
Chcela by som
preto požiadať pána
ministra financií, aby
oboznámil
Národnú radu, aké ďalšie opatrenia chystá vláda,
ktoré
budú mať dosah na investičné fondy a
koniec koncov na
všetkých
individuálnych účastinárov fondov.
Odvolávacia mašinéria nepostihla iba
štátnu správu, ale
i
hospodársku sféru, riaditeľov
štátnych podnikov, resp.
prezidentov
spoločností, v ktorých má Fond národného majetku
určitý dosah.
Odvolali sa riaditelia napríklad Dunajskej
plavby,
š. p., štátneho podniku
Telekomunikácie, mnohých ob-
chodných spoločností. Vláda povýšila bývalého prezidenta
Všeobecnej úverovej banky, a. s., na
viceguvernéra. Toto
rozhodnutie
výrazne poškodí dôveru kľúčovej
bankovej inšti-
túcie v
zahraničí, ktorú horko-ťažko
získala. Mám vážne
pochybnosti,
či takýmto kádrovým opatrením sa zlepší aj úve-
rová
politika Všeobecnej úverovej banky a či
naopak nebude
znamenať
zhoršenie jej úverového portfólia tak, ako sme boli
toho
svedkami v roku 1993, keď bol
vykonávaný tlak na Všeo-
becnú
úverovú banku poskytovať úvery podľa
iných ako odbor-
ných
kritérií.
Vláda
zamedzila rozvíjanie činnosti
šiestim okresom
v
rámci iniciatívy Karpatského
euroregiónu, ktorá mohla
pomôcť
riešiť nezamestnanosť v okresoch
najviac ňou postih-
nutých.
A mohla by som ďalej pokračovať. Tieto rozhodnutia
idú
proti vnútorným záujmom väčšiny ľudí
žijúcich v Sloven-
skej
republike. Kladiem si preto otázku, čie záujmy vláda
Slovenskej
republiky napokon reprezentuje.
Časť rozhodnutí, ktoré neboli orientované proti niečo-
mu,
ale za niečo, nemôžem hodnotiť inak ako nekompetentné,
škodlivé
alebo riskantné. Rozhodnutie o spôsobe dokončenia
Jadrovej
elektrárne Mochovce a jeho financovania
by sa malo
uskutočniť
predovšetkým na základe odborného posúdenia, kto-
ré
musí zahrnovať aj posúdenie bezpečnosti
prevádzky, ktorú
z
hľadiska ochrany života a zdravia pokladám za mimoriadne
dôležitú.
Zdá sa však, že i v tomto
prípade sú prednejšie
politické
body a záujmy. Pán premiér sa vyjadril, že vláda
nemôže
pokračovať v rokovaní o pôžičke s Európskou bankou
pre rekonštrukciu a rozvoj, pretože jej návrh
je drahší
a
okrem toho táto požaduje, aby sa slovenská vláda zaviazala
zvýšiť
ceny elektrickej energie.
Ale ak sa pozorne oboznámime s alternatívnym variantom
financovania ukončenia
výstavby prvého a
druhého bloku
Mochoviec,
dozvedáme sa, že nie je zrejmá štruktúra ani úro-
veň
ceny, za ktorú predbežne chce stavať
Konzorcium českých
bánk,
a že Slovenské elektrárne, a. s., ako
ďalší zdroj fi-
nancovania
uvažuje so zvýšením elektrickej energie o 30 % do
konca
roku 1995. Zároveň sa dozvedáme, že
premiér Mečiar sa
pred
dvoma-troma dňami dohodol s premiérom
Ruskej federácie
o
dohode účasti Ruskej federácie, Českej republiky, Électri-
cité de France
na dostavbe Mochoviec, ale Électricité de
France
sa k takémuto projektu stavia negatívne. Kladiem teda
otázku
premiérovi vlády, či a ako chce vláda urýchlene do-
končiť
dostavbu Mochoviec tak, aby spĺňala všetky požiadavky
bezpečnosti, primeraných nákladov a pritom
brala do úvahy
i
názory našich najbližších susedov - Rakúska a Maďarska.
Vláda
sa rozhodla skrátiť
program výstavby diaľnic
z
roku 2020 na rok 2005. Bude to znamenať investovať ročne
v
priemere 11 miliárd Sk, z čoho sa uvažuje poskytnúť 4-5
miliárd
Sk z rozpočtových prostriedkov, t. j. z
daní, na-
príklad
z cestnej dane, zo spotrebných daní, a ročne
použiť
znovu
v priemere asi 7 miliárd Sk z úverových
prostriedkov.
Chcem
položiť otázku podpredsedovi vlády a ministrovi finan-
cií,
či toto rozhodnutie zodpovedá možnostiam a zámerom Slo-
venskej
republiky v nasledujúcich rokoch v
rozpočtovej sfé-
re.
Pretože nikto v súčasnej vláde nemá na starosti hospo-
dársku
politiku, žiadam pána premiéra zodpovedať, či sa zvá-
žili
národohospodárske dôsledky skrátenia horizontu výstavby
diaľnic
o 15 rokov a do akej miery toto rozhodnutie zodpove-
dá
prioritám hospodárskeho a
sociálneho rozvoja Slovenskej
republiky.
Chcela by som interpelovať aj pána
ministra pre výstav-
bu
a verejné práce, prečo sa s rovnakou vitalitou ako minis-
ter
Rezeš za diaľnice neangažuje on za bytovú výstavbu, kto-
rá
by mohla riešiť blížiacu sa bytovú
krízu a ktorá by tiež
mala
multiplikačné účinky na rozvoj hospodárstva. Aké kon-
krétne
kroky a s akým časovým horizontom chce ministerstvo
pri
riešení bytovej otázky uskutočňovať?
Pri
prerokúvaní Programového vyhlásenia
vlády Sloven-
skej republiky, provizória a potom
štátneho rozpočtu sme
opätovne žiadali, aby vláda riešila sociálnu
situáciu so-
ciálne
najpotrebnejších, zvýšila najnižšie dôchodky, zvýšila
minimálne
mzdy a podobne. Boli sme ubezpečení, že zvýšenie
najnižších
dôchodkov je už pripravené. Dosiaľ sa však nerea-
lizovalo
ani to, ani žiadne iné opatrenie
smerujúce k zlep-
šeniu
sociálnej situácie sociálne najslabších
skupín. Preto
by
som chcela poprosiť pani ministerku práce, sociálnych ve-
cí
a rodiny, aby informovala, kedy a ktoré opatrenia chce
vláda
v tomto smere uskutočniť.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďalej vystúpi pani poslankyňa Sabolová,
pripraví sa pa-
ni
poslankyňa Rusnáková.
Poslankyňa M. Sabolová:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážení kolegovia, kolegyne,
moja interpelácia je na ministra
zahraničných vecí Slo-
venskej
republiky pána Schenka.
Vážený pán minister, v roku 1992
vznikol z iniciatívy
tragicky zosnulého
Svetoslava Bombíka Slovenský inštitút
medzinárodných
štúdií. Vďaka neúnavnej aktivite
zakladateľa
a
jeho pracovníkov sa zakrátko stal
prestížnym pracoviskom,
spracujúcim
teoretické podklady a analýzy dôležité pre za-
hraničnú politiku Slovenskej republiky. Stal sa partnerom
obdobných
inštitúcií, ktoré existujú v západoeurópskych kra-
jinách
a fungujú ako tzv. mozgový trust pre exkluzívne orgá-
ny krajiny. V
pomerne krátkom čase sa
inštitútu dostalo
uznania z dôležitých miest a inštitúcií
pre medzinárodné
vzťahy.
Už v čase Bombíkovho vedenia bolo toto pracovisko
často
atakované najmä z politických príčin na
stránkach Re-
publiky a
Literárneho týždenníka, pričom však pracovisko
vždy
konzekventne vychádzalo z koncepcie zahraničnej politi-
ky
Slovenskej republiky a nikdy neprezentovalo názory, ktoré
by odporovali
zahranično-politickej orientácii
Slovenskej
republiky.
Práve naopak, podnikalo priekopnícku
prácu v ob-
lasti približovania sa k NATO a k Európskej únii, k čomu
vypracovalo
niekoľko dôležitých projektov.
Po tragickej smrti Svetoslava Bombíka bol
vami, pán mi-
nister,
za riaditeľa vymenovaný prof. JUDr. Juraj Cúth, DrSc.
Na
pracovisko nastúpil 14. februára tohto roku, zamestnaný
ako
riaditeľ však bol so spätnou platnosťou
od 1. februára.
Keďže
neviem, nakoľko sú vám známe aktivity menovaného v ne-
dávnej
minulosti, ktoré sú vo vážnom rozpore s
poslaním in-
štitútu
a znižujú jeho dôveryhodnosť vo svete, obraciam sa
na
vás s touto interpeláciou. Pán Cúth
je známy v právnic-
kých
kruhoch svojou nomenklatúrnou minulosťou.
Zastával vy-
soké
posty v čase tzv. normalizácie, v dobe pôsobenia pre-
vierkových
komisií KSČ. V rokoch 1969-1972 bol dekanom Práv-
nickej
fakulty Univerzity Komenského,
neskôr podpredsedom
Socialistickej
akadémie Slovenskej socialistickej republiky.
Jeho
činnosť bola ocenená vyznamenaním Za
zásluhy o výstav-
bu
v roku 1976. Veľmi zaujímavá je jeho vedecká a publikačná
činnosť. Spomeniem
len niektoré tituly: Mierovou cestou,
Zahraničná
politika Sovietskeho zväzu vo svetle záverov XXV.
zjazdu
KSS, Bratislava z roku 1976. Niektoré
aspekty medzi-
národno-právnej zásady
socialistického
internacionalizmu,
Právny
obzor 5 z roku 1979, RVHP - činiteľ rozvoja socializ-
mu,
mieru a pokroku, Právny obzor 2 z roku 1980 atď. Korunou
všetkého
je pamflet, ktorý vyprodukoval spolu s niektorými
svojimi
kolegami a je namierený proti Charte 77
pod výstiž-
ným
názvom Medzinárodné právo a hanopis
stroskotancov, prí-
loha
Nového slova 6 z roku 1977.
Uvedená
i ďalšia spisba pána Cútha je
zhlukom ideolo-
gických
zlátanín, ktoré v mene pokroku a mieru
bojujú proti
západnému imperializmu, tzv. európskym inštitúciám a
bur-
žoáznej
demokracii. Na ilustráciu uvediem len jeden výrok:
"Všetko v súčasnom
svete namierené proti
imperializmu je
pokrokové, lebo
podporuje oslabovanie imperializmu." Ako
môže
človek, ktorý celý život strávil tým, že písal proti
tzv.
európskym inštitúciám, viesť dnes
pracovisko, ktoré má
úzko spolupracovať s poprednými organizáciami
fungujúcimi
pri európskych
integračných štruktúrach? Okrem
toho ide
o
dôchodcu vo veku 69 rokov,
ktorý nielenže na polovičný
úväzok
prednáša na Právnickej fakulte UK, ale aj riaditeľa
inštitútu
vykonáva len na polovičný úväzok. K tomu navyše si
našiel
ďalší čiastkový úväzok na Ministerstve
kultúry Slo-
venskej
republiky.
Za krátky čas stihol nový riaditeľ činnosťou inštitútu
paralyzovať,
zrušiť niekoľko výskumných projektov,
pozasta-
vil
edičné aktivity inštitútu. Napokon, ako na to upozornili
aj
na nedávnom stretnutí predstaviteľov zastupiteľských úra-
dov
Slovenskej republiky viacerí naši diplomati, kontakty,
ktoré
nadviazal v minulosti, sa strácajú vďaka tomu, že nový
riaditeľ
je neakceptovateľnou osobou partnerskej inštitúcie.
Menovanie
bývalých komunistov podieľajúcich sa na
tzv. nor-
malizácii
v sedemdesiatych rokoch nie je možné označiť mier-
nejším
výrazom ako "tupá kontrarevolúcia". Ešte zarážajúcej-
šie
však je, že tento postup používa rezort zahraničných ve-
cí
a aj týmto aktom znižuje hodnovernosť
našej snahy o sku-
točnú
demokraciu a integráciu do západných štruktúr.
Vážený
pán minister, uvedené
personálne rozhodnutie
poškodzuje kredibilitu
a budúcnosť mladého inštitútu pre
medzinárodné
štúdie, jediného svojho druhu na
Slovensku. Ak
vás
motivovala snaha o zmenu jeho orientácie, urobili ste
k
tomu podstatný krok. Mám však obavu, že je to súčasne krok
smerujúci
k strate nielen prestíže, ale aj
významu inštitú-
tu,
čo môže znamenať jeho postupnú faktickú likvidáciu. Ak
však
chcete skutočne pomôcť veci, žiadam vás o prehodnotenie
vášho
rozhodnutia a o vypísanie
verejného konkurzu na post
riaditeľa
inštitútu. Na základe ústavy očakávam vašu odpoveď
do
30 dní.
Moja druhá interpelácia smeruje na
ministra životného
prostredia
pána Zlochu. Dňa 10. marca 1995 som interpelovala
ministra
životného prostredia vo veci menovania rady fondu
a
vydania rozhodnutí o pridelení
dotácie zo Štátneho fondu
životného
prostredia do konca marca 1995. Pán
minister radu
fondu
vymenoval a jej prvé zasadnutie sa podľa odpovede pána
ministra
uskutočnilo 16. a 17. marca 1995 vo Svidníku. Do-
konca, ako sa
v odpovedi uvádza, po zasadnutí rady boli
spracované
aj rozhodnutia 21. marca 1995 a tieto
boli pred-
ložené
pánu ministrovi na podpis. Keďže
odpoveď na interpe-
láciu
mi bola doručená ešte na aprílovom
zasadnutí Národnej
rady,
požiadala som pána ministra za komisiu
pri výbore ži-
votného
prostredia na preverenie prostriedkov Štátneho fondu
životného
prostredia ešte dňa 4. apríla po zaslaní zoznamu
rozhodnutí
o pridelení dotácií s uvedením inštitúcie a výšky
pridelených
prostriedkov. Počas celého mesiaca apríla sme sa
niekoľkokrát
poslanci pokúšali získať zoznam
rozhodnutí cez
ministra,
riaditeľa fondu životného prostredia.
Telefonáty,
osobná
návšteva. Raz bolo povedané, že pán minister ešte ne-
podpísal
všetky rozhodnutia, inokedy že tam nie je, inokedy,
že
chce najprv urobiť tlačovku ministra a potom to zverejní,
inokedy, že
majú pracovníci zakázané
podávať informácie
o
rozhodnutiach, ktoré boli aj podpísané.
Dokonca pán mini-
ster
nepovažoval za potrebné ani odpoveď zaslať do 30 dní.
Konečne som desiateho našla na stole
tu, v rokovacej
miestnosti,
odpoveď pána ministra. Je to
nehoráznosť minis-
tra
aj Fondu životného prostredia, nehovoriac už o porušova-
ní
zákona, keď poslanci Národnej rady
nemajú poznať rozhod-
nutia
o pridelených dotáciách, aj keď ich postupne už chodia
podpisovať starostovia, prípadne zástupcovia inštitúcií,
ktorými
boli pridelené. Týmto svojím počínaním
bráni minis-
ter
životného prostredia a riaditeľ Štátneho fondu životného
prostredia
poslancom vykonávať zodpovedne
uznesenie výboru,
ktorým mala komisia zložená z poslancov
preveriť využitie
prostriedkov
Štátneho fondu životného prostredia.
Nečudujte
sa
potom, ak sú indície zo strany samosprávy a inštitúcií na
porušovanie
kritérií pri prideľovaní prostriedkov zo štátne-
ho
fondu a prideľovanie dotácií sa robí len podľa stranícke-
ho
trička, resp. náklonnosti k vládnym hnutiam a stranám.
Žiadam vás teda, pán minister, dodržiavať
zákonnú leho-
tu
na odpoveď poslancovi. Žiadam vás zdôvodniť, prečo bráni-
te
svojím počínaním vykonávaniu
poslaneckej funkcie, ako aj
práci
komisii poslancov pri životnom prostredí na preverova-
nie
využitia prostriedkov fondu.
Žiadam vás, pán minister,
informovať
svojich podriadených o ich povinnostiach v zmysle
§
92 zákona o rokovacom poriadku.
Moja ďalšia interpelácia smeruje na
ministra privatizá-
cie,
pána Bisáka. Zatajuje vláda pána Vladimíra Mečiara pred
verejnosťou
dôležité okolnosti tichej privatizácie? Informu-
je
vláda o svojich rozhodnutiach verejnosť
pravdivo? Dúfam,
že
pán minister dá odpoveďou na uvedený prípad jasnú odpoveď
na
predložené otázky.
Pán minister Bisák na tlačovke na
Úrade vlády Sloven-
skej
republiky v utorok 28. februára 1995 po
rokovaní vlády
vyhlásil,
že sporných 13 podnikov zaradených do privatizácie
rozdelili do
troch skupín, pričom
podniky Víno Košice
a
Mäsopriemysel Humenné patria do
tretej skupiny, v ktorej
sa
budú opätovne posudzovať projekty a hľadať noví záujemco-
via.
Večer v ten istý deň v Pressclube pán minister informo-
val,
že u podniku Víno Košice je potrebné vysporiadať len
nejaké
formality na súde. Moja poznámka je, že
nie na súde,
ale na prokuratúre. Posledné informácie však
hovoria, že
vláda
Slovenskej republiky rozhodla o tom, že majetok štátu,
štátneho
podniku Víno Košice, dostane v privatizácii štvori-
ca, traja
pracovníci bývalého vedenia
štátneho podniku
a
podnikateľ z Opavy, aj keď celý prípad
hospodárenia štát-
neho
podniku je od jari 1994 v štádiu vyšetrovania na Obvod-
nej
prokuratúre Košice I. na základe hĺbkovej kontroly Mi-
nisterstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Protokol
o
previerke Ministerstva pôdohospodárstva
Slovenskej repub-
liky
obsahuje niekoľko desiatok strán a poukazuje na pred-
privatizačnú
činnosť bývalého vedenia štátneho podniku.
Pýtam sa vás, pán minister, či vláda Slovenskej repub-
liky
na svojom zasadnutí 28. februára 1995 prípadne neskôr
schválila
privatizačný projekt pre štátny podnik Víno Košice
vopred
určenému záujemcovi, bývalému generálnemu riaditeľovi
a
spoločníkom. Ak áno, bude zaujímavé sledovať, ako sa vyvi-
nie
celý prípad, keď už majetok štátu bude
v súkromných ru-
kách
spomínaného bývalého vedenia štátneho
podniku. Podotý-
kam,
že prípad vyšetruje prokuratúra.
Ak áno, chcem sa vás
tiež
opýtať, pán minister, ako zástupcu Združenia robotníkov
Slovenska
vo vláde, ako je vyššie spomínaný
prípad v súlade
s
vašou vyhlasovanou kontrolou
privatizácie a jej čistotou.
Zároveň
vás, pán minister, žiadam o poskytnutie zoznamu roz-
hodnutí vlády o
privatizácii štátnych podnikov,
o ktorých
vláda
rozhodla doteraz, prípadne
rozhodne do doručenia in-
terpelácie.
Moja posledná interpelácia je pre pána ministra Javor-
ského.
Pri našich stretnutiach s občanmi sa
mnohí pýtajú na
možnosti
poskytovania služieb a
zdravotníckych úkonov súk-
romnými
zdravotnými poisťovňami. Chcem sa vás preto, pán mi-
nister, spýtať,
či boli pridelené
licencie pre súkromné
zdravotné
poisťovne, či chcete obmedziť počet licencií pre
zdravotné
poisťovne, pretože ste sa v jednom
televíznom vy-
sielaní
vyjadrili, že ich obmedzíte na 10. Ak chcete počet
obmedziť,
na koľko licencií a aký dôvod vás k tomu vedie. Na
záver
vás žiadam, pán minister, o zoznam doteraz vydaných
licencií
zdravotných poisťovní, prípadne vydaných do doruče-
nia
odpovede, s uvedením ich sídla.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďalej vystúpi pani poslankyňa Rusnáková
a pripraví sa
pán
poslanec Ásványi. Predtým na
interpeláciu a otázky pani
poslankyne
Sabolovej odpovie pani podpredsedníčka vlády.
Podpredsedníčka
vlády SR K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
neprichodí mi odpovedať na interpeláciu, pretože je to
výsostné
právo príslušného ministra. V tomto
momente vystu-
pujem
ako kolega pána profesora Cútha, ktorý
s ním pracoval
na
Právnickej fakulte Univerzity
Komenského. Nejdem sa vy-
jadrovať
ku skutočnostiam, ktoré sú uvedené v interpelácii.
Chcem
len podotknúť, že pri charakteristike
profesora Cútha
sa
mi zdalo, že sa postupovalo jednostrannne, pretože boli
vymenované
jeho funkcie, aktivity, ale neboli tam tie, ktoré
z
dnešného pohľadu môžeme vysoko
hodnotiť. Spomínam si len
na
dve. Dlhé roky bol predsedom Svetového
mierového hnutia,
čo
je aktivita pozitívna. Ďalej z hľadiska odborného, preto-
že
aj tu to bolo spochybnené, dlhé roky
bol sudcom Medziná-
rodného
súdneho dvora v Haagu.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Pani poslankyňa Rusnáková. Pripraví sa
pán Ásványi.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážený parlament,
moja interpelácia a otázky sa budú týkať otázok kultú-
ry,
teda ich adresujem ministrovi kultúry pánu Ivanovi Hude-
covi.
Vážený
pán minister, všetkých,
ktorým leží na srdci
blaho
slovenskej kultúry, už niekoľko mesiacov znepokojuje
projekt
integrácie kultúrnych inštitúcií
bez ohľadu na ich
špecifiká,
poslanie a význam v systéme miestnej,
ale aj ná-
rodnej
kultúry. V tejto súvislosti vás chcem
požiadať o od-
povede
na otázky, ktoré sú podľa môjho názoru v spojitosti
s
týmto zámerom veľmi dôležité. Po preštudovaní dostupných
koncepčných materiálov
spracovaných príslušnými
odbornými
útvarmi
vami riadeného ministerstva ma osobitne zaujíma nie-
koľko
otázok. Predtým, ako k týmto otázkam
pristúpim, dovo-
lím
si informovať poslancov Národnej rady, ktorí sa touto
oblasťou
bližšie nezaoberajú, o ktoré hlavné kľúčové problé-
my
a ich riešenie ide.
V návrhu na riešenie nového usporiadania siete kultúr-
nych zariadení
sa píše: "Model
horizontálnej integrácie
predpokladá
splynutie doteraz samostatných
rezortných, kul-
túrnych
zariadení v jednom okrese do jednej
vyšše organizo-
vanej
inštitučnej jednotky. Súčasne štatutárnym orgánom bude
riaditeľ.
Integrované organizácie sa stanú
organizačnou sú-
časťou
novej organizácie v podobe špecializovaných pracovísk
s
vymedzeným rozsahom práv vo vzťahu k
výkonu svojej pôvod-
nej
vecnej pôsobnosti a s riaditeľom,
ktorého menuje vedúci
štátny
intendant organizácie.
Podmienky na výkon ich
činnosti v novej organizačnej
štruktúre
zabezpečuje nová organizácia ako celok,
prostred-
níctvom
spoločných hospodársko-administratívnych
intendanč-
ných
útvarov. Riaditelia špecializovaných pracovísk sú člen-
mi
vedenia novej organizácie a majú delegovanú právomoc vo
vymedzenom rozsahu. Toto riešenie uchováva
charakter prí-
spevkovej
organizácie ministerstva kultúry
pre novú vyššie
organizovanú
inštitúciu, ktorá bude svojím rozpočtom zapoje-
ná
na rozpočet ministerstva kultúry.
Rozpočty integrovaných
zariadení
sa stanú súčasťou celkového rozpočtu novej organi-
zácie. Minister kultúry svojím rozhodnutím" - a
na toto
zvlášť
upozorňujem - "odvolá riaditeľov
pôvodných zariadení
a
vymenuje štátneho intendanta novej organizácie. Vymenovaný
štátny
intendant vydá do 14 dní organizačný poriadok prí-
slušného
regionálneho kultúrneho centra, vrátane
organizač-
nej
štruktúry, schváli pracovné náplne pre jednotlivé funkč-
né
miesta, vymenuje vedúcich pracovníkov
jednotlivých orga-
nizačných
útvarov, prerokuje s nimi ich úlohy a
rozpočty,
zabezpečí
otvorenie nového bankového účtu a podúčtu a poverí
dispozičným oprávnením svojho zástupcu a ďalších
vedúcich
pracovníkov."
Súčasne by som chcela informovať, že
toho času tvorí
sieť
regionálnych kultúrnych zariadení 36 okresných knižníc,
34
regionálnych kultúrnych stredísk, 52
okresných a ďalších
múzeí, 17 galérií,
15 hvezdární, 17 divadiel, 1 kultúrne
stredisko
Vysoké Tatry a 1 zoologická záhrada.
Všetky tieto
organizácie
majú toho času plnú právnu subjektivitu s vlast-
ným štatutárom, vymedzený predmet činnosti ako aj vlastné
hospodárenie.
Z príslušného materiálu je veľmi
zaujímavá predstava,
že regionálna kultúra sa vlastne bude
zabezpečovať takým
spôsobom,
že bude do nej možné po schválení
príslušného mo-
delu vstupovať z
pozície štátu a vytvorí sa systémovejší
vstup
rezortu kultúry do procesu rozvoja kultúry. Pri pro-
klamácii toho,
že miestna samospráva
a miestna kultúra
a
činnosti, ktoré sa spájajú s
určitým regiónom, by mali
postupne
prechádzať do právomoci tohto regiónu,
je to veľmi
zaujímavý
moment.
Otázka prvá, ktorú teda kladiem pánu ministrovi: Prečo
sa
ministerstvo kultúry rozhodlo
pripraviť a aj realizovať
projekt
integrácie miestnej kultúry, keď ako
okrem iného sa
uvádza
aj v materiáli pod spomínaným názvom "Návrh na rieše-
nie
nového usporiadania siete kultúrnych zariadení", spraco-
vanom
zrejme pracovníkom ministerstva kultúry, aj keď nie je
datovaný
ani podpísaný, ide len o riešenie dočasné, ako to
samotný
materiál uvádza?
Druhá
otázka: Prečo ministerstvo kultúry neprizvalo
k
príprave projektu zástupcov profesných združení, dotknu-
tých organizácií, resp. robí pritom prísnu
selekciu podľa
neznámych
kritérií? Domnievam sa, že takto
pripravený mate-
riál
a priori postavil hrádzu
medzi ministerstvom kultúry
a
ním riadenými organizáciami. Ak sa
ministerstvo kultúry
rozhodlo
realizovať program integrácie, logicky
by malo mať
spracované
ekonomické kvantifikácie, ktoré by
modelovo špe-
cifikovali
ekonomické výhody projektu, sprehľadnenie finanč-
ných tokov,
zníženie personálnej a finančnej náročnosti.
Žiaľ,
existujúci dokument takéto presné ekonomické kvantifi-
kácie
neobsahuje, a je teda otázne, na základe čoho sa počí-
ta
k výhodám projektu tzv. šetrenie finančných prostriedkov.
Z uvedeného materiálu, ako aj z
materiálu schváleného
vládou
Slovenskej republiky ako podkladu na experimentálne
overenie projektu v
okrese Čadca, nie je jasné, ako budú
vysporiadané
pracovno-právne vzťahy zanikajúcich organizácií
a
ich zamestnancov. Moja ďalšia
otázka teda znie: Prevezme
ich
všetkých novovzniknutá organizácia,
alebo budú niektorí
z
nich prepustení? Ak áno, aké finančné nároky z toho vznik-
nú?
Bude prepusteným pracovníkom vyplatené odstupné?
Organizácie, ktoré by mali tvoriť regionálne kultúrne
centrum,
spravujú v celom rade prípadov veľmi hodnotný a je-
dinečný
majetok, ktorého hodnota sa prakticky nedá vyčísliť.
Ide
o zbierkové fondy, pamiatkové objekty a ďalšie nehnuteľ-
nosti.
Moja ďalšia otázka znie: Ako bude zaručená ochrana
tohto
majetku a ako chce ministerstvo kultúry predísť možným
stratám,
keď má štátny intendant, vedúci
novovzniknutej or-
ganizácie,
ihneď po uvedení do funkcie odvolať
všetkých do-
terajších
riaditeľov? Budú zároveň poverení dočasným vedením
svojich
organizácií práve oni, alebo niekto
iný? Ak to bude
niekto
iný, logicky by mal žiadať inventarizáciu, aby vedel,
čo
preberá a za čo dočasne nesie zodpovednosť. Kto teda bude
zodpovedný
v tomto čase za ochranu majetku? Môžete
zaručiť,
že
sa týmto spôsobom neotvárajú dvierka
tichej privatizácii
majetku štátu do
rúk správne politicky
orientovaných ľudí
v
oblasti kultúry?
Na základe rozhovorov s odborníkmi som
nadobudla dojem,
že
projekt integrácie bude mať zlý dosah najmä na postavenie
múzeí
a galérií, ktoré ako fondové inštitúcie ochraňujú pod-
statu vecného
kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky.
V
ich prípade by realizáciou
pripravovaného projektu došlo
k
porušeniu zákona číslo 109/1961 Zb.,
ktorým múzeá a galé-
rie
sú celkom jasne definované ako špecializované inštitú-
cie,
ktorých základom a podstatou sú zbierky. Ak je potrebné
podľa
pána ministra spraviť takýto experiment v Slovenskej
republike,
bolo by dobré, aby sa zmenil aj príslušný zákon.
V tejto súvislosti je navrhovaná strata
právnej subjek-
tivity
priamym ohrozením samotnej podstaty, existencie tých-
to
ustanovizní. S tým súvisí, podľa mňa, ohrozenie výkonu
správy majetku so
špecifickým spôsobom evidencie
zbierok,
strata
značky aj takých múzeí, ktoré majú
50-ročnú tradíciu
a
sú vo svete známe, a pretrhnutie
bezprostredných väzieb
a
kontaktov na obchodné inštitúcie v
zahraničí, i kompliká-
ciu
spolupráce aj v rámci Slovenskej republiky. Chcela by
som vedieť, či
si toto všetko ministerstvo kultúry jasne
uvedomuje
a či si to jasne uvedomujú aj
pracovníci, ktorí
tento
materiál pripravili.
Vzhľadom na uvedené sa domnievam, že
projekt integrácie
kultúrnych
organizácií tak, ako ho pripravilo ministerstvo
kultúry,
je neprofesionálny, bohužiaľ, formálny a nefunkčný,
s
veľmi vážnymi dosahmi osobitne na
galérie a múzeá. Podľa
názoru
špecialistov, ktoré boli zverejnené aj v tlači, nejde
o
nič iné ako o snahu centralizovať celú kultúrnu obec a mo-
censky
ju ovládnuť.
Vážený
pán minister, žiadam vás o predloženie jasne
ekonomicky kvantifikovaných dosahov zamýšľaného
projektu,
vrátane presnej
analýzy činnosti kultúrnych
zariadení,
s
presným vyčíslením osobných a vecných nákladov vo väzbe na
spravovaný majetok
za každý typ
organizácie osobitne
a
s dôrazom na fondové inštitúcie ako ochrancov kultúrneho
dedičstva.
Zároveň žiadam o vyčerpávajúce odpovede
na všetky otáz-
ky
uvedené v mojom vystúpení, pretože mám voči návrhu ná-
mietky
nielen ja, ale aj časť verejnosti,
napríklad aj Rada
galérií
Slovenska a Zväz múzeí na Slovensku.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Ďalej vystúpi pán poslanec
Ásványi, pripraví
sa
pán poslanec Harach.
Poslanec L. Ásványi:
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
svoju interpeláciu adresujem pánu
predsedovi vlády. Zá-
kon
číslo 455/1991 Zb. v znení neskorších doplňujúcich záko-
nov
o živnostenskom podnikaní a jeho príloha 3 na vydanie
koncesnej
listiny na vykonávanie niektorých živností predpi-
suje
okrem iného preukázanie osvedčenia podľa zákona číslo
451/1991
Zb. - lustračného zákona. Toto osvedčenie pôvodne
vydávalo Federálne ministerstvo vnútra na
žiadosť občana.
Predpokladám,
že pri rozdelení federálneho štátu táto povin-
nosť prešla, i
keď len na obmedzený čas, na Ministerstvo
vnútra
Slovenskej republiky, pretože v
roku 1993 a ešte aj
na
začiatku roku 1994 osvedčenia sa vydávali vďaka spoluprá-
ci
so Slovenskou informačnou službou. Už
dva roky sa osved-
čenia
nevydávajú, lebo nie je splnomocnený a zaviazaný žiad-
ny
orgán alebo úrad touto právomocou a
povinnosťou. To však
znamená, že
pre zle fungujúcu
výkonnú moc občan nemôže
uplatniť
ústavou a zákonmi umožnené právo na
existenciu, ak
ostatné
požadované podmienky spĺňa.
Podľa mojich vedomostí sa na
Ministerstve vnútra Slo-
venskej
republiky kopia žiadosti na vydanie osvedčenia, a na
druhej
strane zostávajú nevybavené ambície a žiadosti našich
občanov
na vykonávanie koncesovanej živnosti. Stretol som sa
s
niekoľkými zainteresovanými, ktorí hodlajú žalovať štát za
zodpovednosť, za zmarenie
ich právom podložených ambícií.
Neviem
posúdiť očakávané úspechy žaloby, jedno je však isté,
že
naša byrokracia znovu škrípe a vynecháva.
Žiadam pána predsedu vlády, aby našiel
spôsob na rieše-
nie
tejto patovej situácie a v najkratšom možnom čase riešil
tento akútny problém. Má vytvorené všetky
orgány a úrady
nato,
aby zákonom určený a zavedený systém fungoval. Nebol
by
som rád, ak by riešenie smerovalo k zrušeniu povinnosti
predkladania
osvedčenia. To by bola najjednoduchšia cesta,
ale
medzi koncesovanými živnosťami sú aj
také, ktoré by ne-
mali
vykonávať ľudia zaťažení minulosťou.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Teraz vystúpi pán poslanec Harach, pripraví sa pán po-
slanec
Pokorný.
Poslanec Ľ. Harach:
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
kolegyne a kolegovia,
je mi ľúto, že tu nie je ministerka
školstva pani Eva
Slavkovská,
pretože moje otázky, interpelácie a
pripomienky
budú
smerovať predovšetkým ku školstvu.
Mojou snahou, samo-
zrejme,
bude naznačiť aj isté riešenia, ktoré
by bolo možné
v
školstve využiť, vychádzajúc z názorov odborníkov z oblas-
ti
školstva i z vlastných skúseností, z názorov rodičov, ob-
čanov
a podobne.
Prvá sa
dotýka Ústrednej školskej
inšpekcie. Táto in-
terpelácia, resp. otázka, má dve roviny. Prvá rovina je
inštitucionálno-vecná. Z
doterajších krokov ministerstva
školstva, osobne teda
najmä pani ministerky, pri riešení
tohto
problému nevidieť, aká koncepcia
riešenia postavenia,
úloh
a činností Ústrednej školskej inšpekcie je na minister-
stve
školstva, ako je vytvorená a ako sa vôbec bude realizo-
vať.
Vás, dámy a páni, nebudem zaťažovať opisovaním tohto
problému,
pretože si myslím, že by to malo byť
predovšetkým
pre
užších pracovníkov ministerstva školstva, resp. pani mi-
nisterky.
Mám teda otázku, či existuje na ministerstve škol-
stva
a vedy koncepcia postavenia Ústrednej
školskej inšpek-
cie,
inšpekcie ako celku. Ak áno, aká táto
koncepcia je, či
sa
z Ústrednej školskej inšpekcie znovu
stáva politický po-
radný
orgán, alebo sa zachová táto inštitúcia ako nezávislá,
ako
odborná?
Uvedomme si, dámy a páni, že úlohou
inšpekcie je pre-
dovšetkým kontrolovať, hodnotiť a logickou
spätnou väzbou
ovplyvňovať
a zvyšovať kvalitu vzdelávacieho
procesu a čin-
nosti
školských inštitúcií a školskej sústavy ako celku. To-
to
je, v kocke povedané, postavenie Ústrednej školskej in-
špekcie,
inšpekcie ako takej v školskej sústave.
Špecifickým problémom súčasnosti v
Ústrednej školskej
inšpekcii
je jej vedenie. Už som v jednom zo svojich pred-
chádzajúcich vystúpení
položil pani ministerke
školstva
otázku,
na základe akého zdôvodnenia, na základe akých dôvo-
dov,
námietok bol odvolaný predchádzajúci riaditeľ Ústred-
nej školskej inšpekcie pán doc. Dr.
Vladimír Rosa, CSc.,
a
do vedenia Ústrednej školskej inšpekcie bola vymenovaná
bez
konkurzného konania pani Viková. Nič
nemám, samozrejme,
proti
pani Vikovej, ale mám veľmi veľa
námietok voči spôso-
bu,
akým bol pán docent Rosa odvolaný. Bolo to bez udania
dôvodov,
bez poďakovania za doteraz vykonanú
prácu. Na jeho
bedrách
bola ťarcha vybudovania školskej inšpekcie. Myslím
si,
že takýmto spôsobom sa s pracovníkmi v rezorte školstva,
najmä
v rezorte školstva, nemá nakladať. Preto sa pýtam pani
ministerky
a interpelujem ju, aby uviedla dôvody, na základe
ktorých
bol dovtedajší riaditeľ Ústrednej školskej inšpekcie
odvolaný.
Dámy a páni, dostávame sa k praktikám,
ktoré nemajú ob-
doby. Pán docent
Rosa dnes pôsobí, obrazne povedané, vo
funkcii skladníka na Ústrednej školskej
inšpekcii. Je do-
cent,
je vysoko kvalifikovaný, je jedným z
najuznávanejších
odborníkov
na školskú problematiku u nás. To je objektívny
fakt bez
akéhokoľvek politického podfarbovania. Kladiem
otázku
nám všetkým: Toto je v poriadku? A
kladiem ju, samo-
zrejme,
neprítomnej pani ministerke, aby na ňu odpovedala.
Ďalej ju
žiadam, aby na obsadzovanie
takýchto funkcií
bol
vypisovaný verejný konkurz. Bojí sa
verejného konkurzu?
Ústredná školská inšpekcia je odborný, nezávislý
orgán zo
zákona.
Obzvlášť na takéto inštitúcie by sa vedúce posty ma-
li obsadzovať verejnými konkurzmi. Žiaľbohu, takto to nie
je.
Druhý môj vstup sa dotýka postavenia Akadémie Istropo-
litana.
Ten by som si dovolil uviesť trochu širšie. Jedným
z
problémov nášho školstva, ktoré sa
do týchto problémov
dostalo
z predchádzajúceho obdobia, bola jeho
obrovská uni-
fikácia.
Dámy a páni, náš mladý občan, absolvent strednej
školy,
nemal a ešte ani dnes nemá príliš veľkú
voľbu svojho
ďalšieho
vzdelávania, pokiaľ by išlo o vzdelávanie, ktoré by
bolo
stupňovité, diverzifikované podľa
obsahu, podľa dĺžky,
podľa
priznaného titulu. Len s ťažkosťami sa
zavádza zatiaľ
bakalárske
štúdium, ale všetko ostatné je takmer unifikované
a
dnes možno povedať, len
univerzitné vzdelávanie. Väčšina
našich
vysokých škôl má dnes štatút univerzít. Prosím, to je
v
poriadku, ale medzitým neexistuje
žiadny medzistupeň, ta-
ký,
ktorý by urobil našu školskú sústavu
napríklad kompati-
bilnú
s požiadavkami domáceho i európskeho trhu práce. Domá-
ceho
už dnes.
Jedným z takýchto prístupov k
diverzifikácii, ktorá bo-
la
odporučená tak domácimi odborníkmi na základe viacerých
analýz
stavu vysokoškolského vzdelávania u
nás, ako aj sta-
noviskami zahraničných odborných grémií alebo zahraničných
individuálnych
špecialistov a odborníkov, bolo
diverzifiko-
vať
školskú sústavu, vytvoriť
medzistupeň. Je to aj jedno
z
odporúčaní analýzy vykonanej v rámci projektu zaštítované-
ho
Organizáciou pre ekonomický rozvoj a
spoluprácu. V rámci
takejto
diverzifikácie vznikla napríklad aj
Akadémia Istro-
politana ako inštitúcia, ktorá mala vyplniť
požiadavky na
také
formy vzdelávania, pre ktoré je vzdelávanie v univer-
zitnom prostredí
neadekvátne, v stredoškolskom prostredí
príliš
náročné. Takýto typ inštitúcie bol vytváraný, obsaho-
vo
nasmerovaný na tie oblasti, ktoré ani naše univerzity,
ani
stredné školy nepokrývajú. Dnes je táto inštitúcia, kto-
rá
si vybudovala veľmi dobré meno u nás i v zahraničí, ohro-
zovaná
spôsobom, ktorý je, povedal by som,
pofidérny. Je to
taký
zaujímavý spôsob, ak ekonomicky
"pridrhnem", prepáčte,
že
používam také pejoratívne slovo,
istú inštitúciu, a po-
viem,
že až keď urobí personálne zmeny, potom nejaké pros-
triedky uvoľním. Táto inštitúcia nemá
prostriedky, nemôže
vyplácať štipendiá
domácim študentom, nemôže zamestnávať
v
tomto okamihu zahraničných lektorov,
ktorých tam má, atď.
Tých
problémov by sme mohli vymenovať celý rad.
Toto nie je spôsob práce hodný rezortu školstva. Takto
sa
nepracuje s inštitúciami. To nie je spôsob riešenia di-
verzifikácie.
Existuje dnes na ministerstve školstva
nejaká
koncepcia diverzifikácie vysokoškolského
vzdelávania? Ak
áno,
prosím, predložte ju, nech to posúdia odborníci. Odbor-
níci
by ju mali aj tvoriť. Nech to posúdi
vysokoškolská ve-
rejnosť,
a keď bude dobrá, sám zdvihnem za ňu obidve ruky.
Ale
zdá sa, že takáto koncepcia zatiaľ
neexistuje, a to, čo
tu bolo vybudované, čo má dobré meno, čo robí dobré meno
Slovenska
v zahraničí, takýmto spôsobom likvidujeme. Pýtam
sa
teda pani ministerky, či toto bude
spôsob práce i s ďal-
šími
inštitúciami. Či má záujem, aby
Akadémia Istropolitana
pôsobila v školskej
sústave, a či pristúpi k personálnym
zmenám
na poste riaditeľa, resp. riaditeľky
Akadémie Istro-
politany,
spôsobom - chcel by som teraz použiť možno výstiž-
ný
termín - jej vlastným, odvolám a
vymenujem bez toho, aby
som sa pýtal
na odborné predpoklady
tých, ktorí tam budú
nastupovať,
alebo formou verejného konkurzu, verejnej súťaže
našich
odborníkov.
Dámy a páni, mám tu pripravený celý prehľad disciplín,
celkom
konkrétnych, ktoré sa tam vyučujú, počty študentov,
ktorí
tam sú, počty lektorov, zahraničné
projekty, ktoré sa
teraz
realizujú. Ak bude záujem, môžem to sprístupniť.
Iným
alebo ďalším prístupom
k diverzifikácii nášho
školského systému bolo vybudovanie, ako som
už naznačil,
medzistupňa
medzi strednou úrovňou vzdelávania a
univerzit-
nou
úrovňou vzdelávania, tzv. vysokých odborných škôl, ktoré
by
mali celkom prirodzene vyrásť napríklad na báze fakúlt
odborných
štúdií alebo na báze dnes šiestich, verím, že
v
budúcnosti viacerých experimentujúcich stredných škôl,
ktoré
v horizonte 10 až 15 rokov, podľa možností a potreby
i
viacerých rokov alebo kratšieho
času, budú zárodkami ta-
kýchto
vysokých odborných škôl.
Čo sa však deje dnes? Na fakulty
odborných štúdií, kto-
ré
boli zákonným spôsobom ustanovené, boli prijatí študenti.
Občania,
s ktorými som sa stretol, ma
upozorňujú na to, že
fakulty odborných štúdií zanikajú a že títo
študenti sa
vlastne
stávajú do istej miery bezprízornými.
Neverím tomu,
ako
som dostal informácie z ministerstva školstva a vedy, že
univerzity
nebudú tomu venovať pozornosť. Tomu neverím. Uni-
verzity budú venovať pozornosť študentom
fakúlt odborných
štúdií,
ale tu je bod, do ktorého musí vstúpiť
svojou koor-
dinačnou činnosťou
práve ministerstvo školstva
a vedy.
A
preto sa pýtam a interpelujem pani ministerku, akým spôso-
bom
bude koordinovaná činnosť medzi
fakultami z rôznych vy-
sokých
škôl, nie na jednej vysokej škole, aby študenti, kto-
rí
študujú na fakultách odborných štúdií,
sa jednoducho ne-
stratili.
To je zo zákona nemožné.
Blíži sa nový školský rok. Univerzity
prijali, v súlade
so
zákonom o vysokých školách,
opatrenia voči fakultám od-
borných
štúdií. Je to v ich kompetencii. Ale
pokiaľ by títo
študenti
mali, a z hľadiska svojich odborných zámerov aj bu-
dú
musieť hľadať svoje ďalšie
uplatnenie v štúdiu na iných
vysokých
školách, tak to predsa nemožno nechať
len na doho-
vor
týchto vysokých škôl. Tu je úloha
ministerstva školstva
a
vedy, príslušných sekcií, aby
tento problém v spolupráci
s
predstaviteľmi univerzít skoordinovali.
Dámy a páni, ešte raz sa vraciam k otázke
oveľa vážnej-
šej.
Znovu zničíme to, čo tu bolo vybudované ľuďmi, ktorí
pripravovali študijné učebné plány na fakultách
odborných
štúdií?
Bez toho, aby sme posúdili koncepciu, alebo teda ma-
li novú koncepciu rozširovania, rozvrstvovania vysokoškol-
ského
vzdelávania? To sme takí bohatí, že si to môžeme dovo-
liť?
Dámy a páni, ku všetkým týmto výhradám,
otázkam, inter-
peláciám,
ktoré som povedal, mám písomnú dokumentáciu, ktorá
je vypracovaná
či už pracovníkmi príslušných inštitúcií,
alebo
odborníkmi v oblasti školstva. Bez všetkého ju môžem
poskytnúť,
aj pani ministerke.
Ďalšia moja otázka sa dotýka činnosti grantových agen-
túr.
Obrátili sa na mňa viacerí predsedovia grantových komi-
sií,
odborných grantových komisií, pracujúcich v rámci gran-
tovej
agentúry pre vedu a techniku. Vcelku možno ich námiet-
ky
zhrnúť do týchto troch konštatovaní.
Dovoľte mi, aby som
citoval
ich konštatovania:
1. Nesúhlasia so zložením
"výberovej komisie", ktorá
rozhodovala
o nových komisiách grantovej agentúry
pre vedu,
pretože
v tejto výberovej komisii nebola
náležite zastúpená
vedecká
komunita.
2. Nesúhlasia s navrhovaným vysokým
zastúpením, až tre-
tinovým,
rezortných pracovísk a súkromného
sektora v nových
komisiách
grantovej agentúry, ktorá, ako to má
v názve, je
určená
pre vedu.
3. Trvajú na tom, aby za členov komisií
grantovej agen-
túry
pre vedu a do predsedníctva grantovej agentúry pre vedu
boli navrhovaní
výlučne vedci a vysokoškolskí profesori,
prípadne
docenti, tak ako boli v roku 1994
navrhnutí vedec-
kými
radami ústavov základného výskumu a vysokých škôl.
Len na priblíženie problematiky - tí pracovníci, ktorí
boli
navrhovaní na prácu v komisiách
grantovej agentúry pre
vedu, prešli od
návrhov z jednotlivých
katedier či častí
vedecko-výskumných
inštitúcií robiacich základný výskum
cez
vedecké
rady fakúlt, vedecké rady vysokých
škôl. Inými slo-
vami,
ich odbornosť prešla veľmi hustým
sitom. Tieto návrhy
sa sústredili na ministerstve školstva a
vedy, ktoré ich
všetky
anulovalo a ustanovilo novú komisiu, ktorá si vybera-
la
ďalšie návrhy a z nich zostavovali
predsedníctvo granto-
vej
agentúry pre vedu a komisie grantovej agentúry.
Vedecká
komunita, ako vidíte,
pokladá tento prístup
-
a ja sa s ich názorom stotožňujem - za
neadekvátny, ja by
som
dokonca slušne povedal, mininálne za nedôstojný.
Dámy a páni, predo mnou k problematike školstva vystu-
poval kolega poslanec Milan Ftáčnik. Veľmi
trefne hovoril
o
piatich problémoch. Jedným z nich
bol rozpočet rezortu
školstva.
Pripájam sa k jeho požiadavke, aby rozpočet rezor-
tu školstva, najmä rozpis, použité kritériá
a algoritmy,
mechanizmy,
ako sa tieto kritériá použili na
rozdelenie pe-
ňazí,
bol publikovaný minimálne v Učiteľských novinách. Vo
svete
býva zvykom a pravidlom, a myslím si, že také pravidlo
by
sme mali zaviesť aj my, že rozpis rozpočtu je publikovaný
bežne
v dennej tlači. Prečo? Ako rodič, ako daňový poplatník
mám záujem a
právo vedieť, ako sú použité peniaze, ktoré
parlament
odsúhlasil pre školstvo.
Ďalej chcem požiadať pani ministerku,
aby zabezpečila
prostredníctvom riaditeľov školských správ, aby
sa rozpis
prostriedkov
z úrovne riaditeľa školskej správy takisto pub-
likoval v regionálnych denníkoch či v inej tlači. Z toho
dôvodu,
aby ľudia v regióne vedeli, akým spôsobom sú pros-
triedky
rozpísané na jednotlivé školy, či skutočne sa stáva,
alebo
nestáva, že niektoré školy dostanú viac prostriedkov
prepočítaných
napríklad na žiaka, iné menej, či to je, alebo
nie
je odôvodnené. To hneď nemusí byť zlé, diferencia tu byť
môže.
Ako je to odôvodnené, aké kritériá boli použité.
Veľmi dôležitý problém, ktorý budeme v najbližšej bu-
dúcnosti
v školstve musieť riešiť, je znižovanie
počtu detí
v
triedach. Možno málokto z nás má presné informácie, ako
vyzerá
súčasný stav v školstve, ako sú preplnené niektoré
triedy,
niekde, pravda, nie sú naplnené ani doterajšie, ale-
bo
stanovené počty. Tendencia, ktorú
spomínal aj pán Ftáč-
nik,
v spomínanom programe Konštantín je však taká, že v sú-
vislosti
s vývojom populácie u nás treba
pristúpiť k znižo-
vaniu
počtu detí v triedach. Tým sa vytvoria lepšie podmien-
ky
na prácu detí, lepšie podmienky na prácu učiteľa a na ich
vzájomnú interakciu. K tomu pristupuje
tretí faktor,
materiálno-technické
vybavenie. O tom budem hovoriť niekedy
v
budúcnosti, ale toto zníženie je momentálne žiaduce. Mám
relatívne podrobnú
analýzu, aký počet
tried, aký nárast
v
počte tried vyvolá toto zníženie a aký nárast v počte uči-
teľov
vyvolá. Uvažuje sa, že by sme v ročníkoch 1. až 4. ma-
li
26 detí v triedach a na vyšších
stupňoch z 35 na 30 detí
v
triedach. Očakávame nárast okolo 1 000 tried. Počet učite-
ľov
je okolo 700. V mzdových prostriedkoch možno v hrubom
očakávať nárast asi
150 miliónov korún. Prevádzkové
pros-
triedky
je v tomto okamihu náročnejšie
vyčísliť, pretože na
to
by bolo potrebné poznať umiestnenie, lokalizáciu týchto
tried.
Moja otázka, pripájam sa k tomu,
čo povedal pán po-
slanec
Ftáčnik, je taká, aby pani ministerka minimálne vo
Výbore
Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, ve-
du,
kultúru a šport informovala, akým
spôsobom sa tieto do-
datočné
prostriedky získajú.
Ďalšie moje otázky alebo pripomienky,
námety sa dotýka-
jú
našej samotnej práce. V prvom rade by som sa chcel vyjad-
riť k technickým podmienkam. Bol alebo
je tu formulovaný
akýsi
"zákaz" na používanie
telefónov vo vnútri, celkom ko-
rektný.
Som toho názoru, že tu nemajú čo
telefóny vyzváňať.
Pokiaľ
niekto chce, telefóny môže používať vonku. Ale súčas-
ne
s týmto zákazom s odôvodnením, že
tento zákaz sa dotýka
elektronického systému, ktorý zabezpečuje hlasovanie, bolo
zakázané
používať aj personálne osobné počítače,
či iné za-
riadenia,
ktoré sú možno dnes už bežné v
administratívnej
práci,
v osobnej práci mnohých ľudí. Pýtam sa
pána predsedu
parlamentu,
či skutočne dôvodom zákazu používania
personál-
nych
počítačov je elektronické zariadenie na hlasovanie. Po-
kiaľ
by to tak bolo, bol by som trošku v rozpakoch,
pretože
keď
sa povie Philips, to je predsa u mňa
predstaviteľ elek-
troniky, elektrotechniky, audiovizuálnej a inej
techniky,
ktorý
má isté renomé. A ak by firma
Philips pre parlament
Slovenskej
republiky inštalovala zariadenie, ktoré
nedovolí
používať
to, čo je dnes takmer samozrejmé v práci každého
človeka,
ktorý potrebuje uchovávať informácie a dáta v behu,
v
reálnom čase, tak ako to v živote ide, zdá sa mi, že by
firma
Philips takúto argumentáciu
neprijala a minimálne by
sa
musela buď zahanbiť, alebo toto
technologické zariadenie
reinštalovať
a zdokonaliť. Kde to sme, ak by takéto obmedze-
nie
bolo dané technologicky?
Ak by takéto obmedzenie bolo dané z iných
dôvodov, pro-
sím,
možno ho asi pokladať za vecné, jeho
vysvetlenie nepo-
znám.
Ale v tom prípade by som mal taký
návrh, aby bola pre
poslancov
vyčlenená jedna miestnosť, kde by boli
možno pra-
covné
stanice rovno s počítačmi,
prípadne len zásuvky tak,
aby
sme sa kedykoľvek mohli napojiť na
počítačové siete, na
svoje
pracoviská, na čokoľvek, vybrať si
dáta, ktoré potre-
bujeme, spracovať si to, čo spracovať
potrebujeme. Inými
slovami,
dámy a páni, neviem, či budete so mnou súhlasiť,
bol
by som rád, keby áno, myslím si, že tendencia by mala
byť
nie robiť brzdu technologickým prostriedkom v našej prá-
ci,
ale naopak, vytvárať podmienky
nato, aby sme najmoder-
nejšie
osobné technologické prostriedky mohli používať.
Druhá poznámka je všeobecnejšia a má i
taký konkrétny
príklad.
Dotýka sa nášho rokovania. Dámy a páni, veľmi ma
mrzí,
keď naše rokovanie, ktoré môže byť
akokoľvek búrlivé,
sa stane rokovaním, v ktorom lietajú invektívy z jednej
strany
na druhú stranu, z druhej strany na
prvú. Týka sa to
nás všetkých. Je to môj apel, aby sme tieto invektívy zo
svojho
slovníka vypustili. Vecne sa môžeme,
obrazne poveda-
né,
rúbať akokoľvek, to je namieste, ale osobne sa urážať,
to
tu nemá čo robiť. Stále zdôrazňujem to,
čo som tu už raz
povedal,
prosím, uvedomme si, že táto atmosféra sa prenáša
aj
do spoločnosti. Ak je to v spoločnosti
tak, ako to teraz
je,
máme na tom podiel aj my. Teda všetkých prosím, aby sa
tu
také invektívy viac neopakovali.
O
to viac ma mrzí odpoveď pána predsedu parlamentu,
ktorý
tu teraz nie je, pánu poslancovi
Milanovi Ftáčnikovi,
ktorý
mal vecné, konštruktívne vystúpenie. V žiadnom prípade
nežartoval,
keď mal otázku na pána predsedu
parlamentu. Keď
ešte
tie invektívy lietajú medzi poslancami, nech, ale pred-
seda
parlamentu pre mňa ako občana, pre mňa
ako poslanca je
druhá
najvyššia funkcia v štáte. Je to post, ktorý bez ohľa-
du
na to, kým je obsadený, si ako
poslanec a ako občan vá-
žim.
A preto ma zarazilo, že pán predseda Ivan Gašparovič
reagoval
na celkom vecnú pripomienku poslanca spôsobom, akým
reagoval.
Chcem si to vysvetliť len tak, že možno v atmosfé-
re,
ktorá tu bola a ktorá, žiaľbohu, panuje, to bolo pošmyk-
nutie
jazyka.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pán poslanec. Nemalo by sa
komentovať, tak ne-
budem
komentovať. Ďakujem vám za to, čo ste
povedali, najmä
za záver,
ale vystúpenie pána
predsedu beriem za vecne
správne
a neboli v tom, podľa môjho názoru,
žiadne invektí-
vy.
Pán poslanec Pokorný a pripraví sa pán
poslanec Brocka.
Poslanec J. Pokorný:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka
a traja páni ministri vlády,
chcel som osloviť a pozdraviť celú vládu,
lebo interpe-
láciu
smerujem na vládu, ale, žiaľ, má asi iné povinnosti.
V rozprave k Programovému vyhláseniu
vlády Slovenskej
republiky
som vyjadril stanovisko, že projekt
dostavby jad-
rovej
elektrárne Mochovce bude pre Slovensko
ekonomicky ne-
výhodný.
Stanovisko našej strany bolo podložené argumentmi
a
konkrétnymi údajmi, uvádzanými
v dokumentácii projektu
Mochovce,
ktorý bol sprístupnený verejnosti na
pripomienko-
vanie.
K podobným záverom pravdepodobne dospela i vláda Slo-
venskej republiky, keď 22. marca 1995
požiadala Európsku
banku
pre rekonštrukciu a rozvoj o odklad rozhodnutia o úve-
re
na tento projekt. S ponukou Škody Praha, českých bánk,
úveru
Ruskej federácie a ďalších opatrení, ako zvýšenie ceny
elektrickej energie na
Slovensku, daňové úľavy,
oddlženie
a
podobne, základná otázka a politicko-ekonomický kontext
dostavby
elektrárne Mochovce zostáva nezodpovedaná. Dokonče-
nie
jadrovej elektrárne Mochovce na
dlhé obdobie totiž po-
silní
centralizáciu a štátnu kontrolu
energetického sektoru
na
Slovensku. Zároveň účinne
zablokuje financovanie, t. j.
realizáciu
progresívnych a všestranne výhodnejších
alterna-
tív.
Pritom tieto alternatívy, mnohé z nich
dokonca rozpra-
cované
na úroveň konkrétnych projektov, by mohli naštartovať
proces
demonopolizácie a decentralizácie
energetiky. A o to
v
hre o Mochovce ide. Alternatívne
riešenia by totiž vytvo-
rili
prostredie, v ktorom by im jadrová
výroba nemala šancu
ekonomicky
konkurovať.
Rozhodnutie o dokončení jadrovej
elektrárne Mochovce
bude
teda predovšetkým protireformným
rozhodnutím. Dokonče-
nie
výrazne posilní strategicky nevýhodnú
závislosť Sloven-
ska od jadrových megazdrojov elektrickej
energie. Posilní
závislosť
približne 50 % všetkých odberateľov od
týchto ri-
zikových
zdrojov, pričom sa neodstráni závislosť Slovenska
od
dovozu palív. Dokončenie elektrárne na dlhší čas predurčí
charakter štátnej
energetickej koncepcie, ktorú sa vláda
Slovenskej republiky
zaviazala novelizovať do
septembra
1995, a zmení
diskusiu o podobe tejto koncepcie na bežnú
formalitu.
Vážené
dámy a páni, rád by som
sa mýlil, ale možno
predpokladať, že
ani nový projekt
dostavby elektrárne
Mochovce
ako elektrárne jadrovej, uspokojivo
nevyrieši kľú-
čovú
a rozhodujúcu fázu výroby energie z
jadra, čiže likvi-
dáciu
jadrových reaktorov a vyhoretého jadrového paliva.
Svoju interpeláciu adresujem vláde
Slovenskej republi-
ky,
najmä podpredsedovi vlády a ministrovi
financií, minis-
trovi
hospodárstva a ministrovi životného prostredia Sloven-
skej
republiky. Pýtam sa, či vláda zvolí
zásadne inú a lo-
gickú
postupnosť krokov pri výbere
optimálneho riešenia pre
Slovensko
a zohľadní závažné pripomienky slovenských občian-
skych
organizácií, a to najmä
1. V
prvom rade je nutné spracovať
skutočne komplexnú
a
serióznu analýzu najnižších nákladov pre reálne alternatí-
vy
s kvalitnou vedeckou, skutočne nezávislou oponentúrou.
2. Posúdiť energetickú koncepciu Slovenskej republiky,
ktorú
sa vláda zaväzuje v krátkom čase inovovať v intenciách
zákona
číslo 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie,
konkrétne § 35 o povinnosti hodnotenia návrhov
rozvojových
koncepcií. Pred týmto krokom je nelogické roz-
hodnúť
o realizácii projektu, ktorý by podstatnou mierou de-
terminoval
ďalší vývoj energetiky na Slovensku.
3. Posúdiť ekonomicky najvýhodnejšie
alternatívy z hľa-
diska
bezpečnosti.
4. Až následne, keďže z tohto postupu
vyplynú isté naj-
prijateľnejšie
alternatívy, je logické pristúpiť k samotnému
hodnoteniu týchto
alternatív, jednej, alebo
viacerých,
z
hľadiska ich vplyvov na životné prostredie.
Pretože
existuje celý rad
nevysvetlených dôležitých
skutočností,
pýtam sa vlády Slovenskej republiky, čo
viedlo
vládu
k uvedenému rozhodnutiu o odklade
pôžičky z Európskej
banky
pre obnovu a rozvoj. Prečo sa zrazu v priebehu niekoľ-
kých
dní postoj kompetentných
diametrálne zmenil? Aké budú
možnosti verejnosti
zadosťučiniť jej ústavne zakotvenému
právu
na informovanosť? Ako a kedy poskytne vláda relevantné
informácie
o súčasnom stave projektu Mochovce a predpoklada-
ných
trendoch jeho riešenia? V tejto
súvislosti sa objavili
nové
skutočnosti s ponukou firiem Škoda Praha a Ruskej fede-
rácie.
Ktoré konkrétne kroky a akú ich postupnosť predpokla-
dá
vláda v ďalšom procese projektu Mochovce? Aký je postoj
vlády
k nejadrovým riešeniam
energetickej situácie na Slo-
vensku? Aký je
skutočný postoj vlády Slovenskej
republiky
k
podmienkam Európskej banky pre obnovu a rozvoj a ostatných
západných partnerov
menovite k otázke liberalizácie cien
energie
a k odstaveniu jadrovej elektrárne Bohunice? Je vlá-
da
pripravená akceptovať podmienky Európskej banky pre obno-
vu
a rozvoj a v akej konkrétnej formulácii? Aké bezpečnostné
normy bude vláda
rešpektovať v prípade
dostavby jadrovej
elektrárne
Mochovce? V akom štádiu je dohoda s nemeckou spo-
ločnosťou
Siemens o rekonštrukcii jadrovej
elektrárne Bohu-
nice?
Kedy a za akých podmienok sa má uzatvoriť a aká je
celková
suma kontraktu? Kto nesie zodpovednosť
za doterajší
neprofesionálny
a nekompetentný postup v projekte Mochovce
v
oblasti štátnej správy ako aj rezortu
energetiky a hospo-
dárstva,
vrátane poškodenia kreditu Slovenska v
medzinárod-
ných
finančných a obchodných kruhoch? Myslím na odstúpenie
od
tejto pôžičky. Aké dôsledky budú z
takéhoto konania, po-
škodzujúceho záujmy
Slovenska, vyvodené voči zodpovedným
osobám? Aké
konkrétne opatrenia podnikne vláda Slovenska
a
subjekty v jej kompetencii na
zabezpečenie serióznej, ce-
lospoločenskej
diskusie o riešení energetickej situácie Slo-
venska?
Ako konkrétne plánujú zaangažovať do
tejto diskusie
subjekty presadzujúce alternatívne riešenia, napríklad mi-
movládne
organizácie a odborníkov zaoberajúcich
sa uvedenou
problematikou?
Aké konkrétne opatrenia plánuje vláda a jej
podliehajúce
subjekty na realizáciu trvalo
udržateľných, po
všetkých
stránkach efektívnych riešení energetických problé-
mov
Slovenska, a v ktorých oblastiach, legislatíva, ekono-
mické nástroje, štátny rozpočet, hospodárstvo,
energetika
atď.?
Pre závažnosť tejto problematiky navrhujem,
aby vláda
predložila
Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a me-
nu
a Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu
prírody
informáciu o stanovisku vlády k tejto
problematike.
Ďalej navrhujem zaradiť na rokovanie pléna
Národnej rady
Slovenskej
republiky bod "Rozprava na tému
ekonomické a en-
vironmentálne
aspekty dokončenia elektrárne Mochovce, nejad-
rová a jadrová
alternatíva". Predpokladám,
že po diskusii
a
uskutočnení takejto rozpravy sa
otvoria mnohým poslancom
oči
v otázke jadrovej energetiky na Slovensku, a nebudeme tu
dvaja
zelení ako Don Quijote a Sancho Panza.
Otázku
z inej oblasti chcem položiť pani ministerke
Keltošovej.
Týka sa sčasti problematiky, na ktorú už
pani
ministerka
odpovedala pani poslankyni Gbúrovej.
Zaujíma ma,
kedy bude predložená novela zákona číslo 274/1994 Z. z.
v
znení zákona 374/1994 Z. z. a ako
bude riešená otázka o-
hraničenia
veku študentov. V odpovedi ste spomínali, že na
príslušnej
novele pracujete. Dnes platná právna úprava totiž
diskriminuje
študentov nad 25 rokov v otázkach sociálneho,
nemocenského
a dôchodkového poistenia. Títo študenti
nemajú
zľavy
vo vlakoch a ďalšie výhody, sú teda určitým spôsobom
oproti
svojim mladším kolegom
diskriminovaní, a nie svojou
vinou sa napríklad na niektoré školy
nedostali a študujú
v
staršom veku. Ako príklad by som
uviedol 82 študentov Vy-
sokej
školy výtvarných umení, čo
predstavuje 20 % všetkých
študujúcich. Nie je
to jediná vysoká škola na Slovensku,
ktorej
študenti majú tieto problémy,
preto sa na vás, pani
ministerka,
obraciam s prosbou o pomoc v mene týchto študen-
tov
a ich rodín.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Slovo dávam pánu poslancovi Brockovi, pripraví sa pani
poslankyňa
Bauerová.
Poslanec J. Brocka:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážená Národná rada,
Hnutie
za demokratické Slovensko
vo svojom volebnom
programe,
ale i vláda vo svojom programovom vyhlásení v čas-
ti "Privatizácia" preferovalo formu zamestnaneckých akcio-
vých
spoločností. Mám svoj názor na túto formu privatizácie,
to
však v tejto súvislosti nie je podstatné. Na Slovensku
nie
je veľa prosperujúcich podnikov s
hospodárskymi výsled-
kami, aké dosahuje štátny podnik Skloplast
Trnava. Určite
patrí
k rodinnému striebru Slovenskej republiky. V minulom
roku
dosiahol zisk 260 miliónov a za prvý
štvrťrok viac ako
112
miliónov Sk. Priemerná mzda v minulom
roku bola v tomto
podniku
8 900 Sk a tento rok by mala byť podľa kolektívnej
zmluvy
zvýšená na 10 000 Sk. V súčasnosti zamestnáva okolo
1
300 zamestnancov.
Prečo o ňom hovorím? V súčasnosti sa
rozhoduje o priva-
tizácii
tohto podniku. 30 % majetku Skloplastu je určených
do
kupónovej privatizácie, 3 % na reštitúcie a 67 % je urče-
ných na priamy
predaj. O kúpu týchto 67 % akcií štátneho
podniku
sa uchádza niekoľko záujemcov - zamestnanecká akcio-
vá
spoločnosť Glasplast, vytvorená zo zamestnancov podniku
a
manažmentu. Tento týždeň akciová
spoločnosť upisuje akcie
pre
svojich zamestnancov. Ďalší záujemca
o kúpu 67 % tohto
superatraktívneho štátneho podniku je trnavský podnikateľ
Vladimír
Pór a spol., vrátane manželky poslanca Arpáda Ma-
tejku.
Keďže pán Pór je predsedom Mestskej organizácie HZDS,
inými
slovami, ide o privatizačný podnet
HZDS. Podľa listu
závodného výboru odborového zväzu, ktorý visí na
nástenke
podniku a je
adresovaný predsedovi vlády
Mečiarovi, práve
poslanec
Arpád Matejka vytvára už od volieb atmosféru Mečia-
rovej podpory ich
privatizačnému zámeru. Ďalším
záujemcom
o
privatizáciu Skloplastu a
veľkým konkurentom trnavskej
skupiny
je údajne bývalý minister financií Július Tóth, čiže
tiež
HZDS.
Chcem sa spýtať predsedu vlády a ministra
hospodárstva,
aké
zámery má vláda so štátnym podnikom Skloplast Trnava. Má
šancu
v privatizácii zamestnanecká akciová spoločnosť "v sú-
ťaži"
s ľuďmi, ktorí s výrobou sklených
vláken nemajú nič
spoločné a niektorí
z nich ani nevedia, kde sa spomínaný
podnik
nachádza?
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďalej vystúpi pani poslankyňa Bauerová,
pripraví sa pán
poslanec
Köteles.
Poslankyňa E. Bauer:
Vážený pán predsedajúci,
vážení štyria členovia vlády,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
na základe ods. 3 § 89 rokovacieho
poriadku poslanec
môže
na schôdzi Slovenskej národnej rady interpelovať prí-
tomného
člena vlády Slovenskej republiky ústne.
Vzhľadom na
to,
že členovia vlády, ktorých chcem interpelovať, nie sú
tu, nevidím dostatočnú oporu v zákone, aby som ich mohla
ústne interpelovať. Chcem však položiť otázku, aký zmysel
majú
ústne interpelácie, keď členovia vlády nie sú prítomní.
Preto
v zmysle § 89 ods. 1 podávam svoju interpeláciu písom-
ne. Chcela
by som však požiadať predsedu Národnej rady
v
zmysle § 15, ktorý hovorí, že člen vlády Slovenskej repub-
liky
je povinný prísť na schôdzu, ak sa na
tom uznesie Slo-
venská národná rada bez rozpravy, čo,
myslím si, v tomto
prípade
nemá význam, keďže interpelácie sa
schyľujú ku kon-
cu,
alebo ak o to požiada Predsedníctvo
Slovenskej národnej
rady.
V tomto zmysle funkciu predsedníctva
preberá predseda
Národnej
rady. Preto žiadam pána predsedu, aby
interpelácie
na ďalších zasadnutiach Národnej rady určil na pevný čas
a
pozval členov vlády, pretože problémy, ktoré tu boli pred-
nášané,
sú spoločensky závažnej povahy, lenže zákon nedáva
dostatočnú
oporu, aby boli neprítomní ministri
ústne inter-
pelovaní.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďalej
vystúpi pán poslanec
Köteles, pripraví sa pán
poslanec
Mikloško.
Poslanec L. Köteles:
Vážená Národná rada,
vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
Maďarská koalícia dňa 7. apríla 1995 v zmysle § 89 zá-
kona číslo
44/1989 Zb. interpelovala ministerku školstva
a
vedy Slovenskej republiky a v
zmysle § 92 zákona číslo
45/1989
Zb. žiadala informáciu a vysvetlenie od
generálneho
prokurátora
Slovenskej republiky v mene protestujúcich peda-
gógov a rodičov
mesta Rožňavy. Na
vysvetlenie: Prednosta
školskej
správy okresu Rožňava pán Ján Leško bez uvedenia
dôvodov
svojím listom zo dňa 3. 4. 1995
odvolal z funkcie
jedného
z najschopnejších riaditeľov v okrese
Rožňava, pána
Alexandra
Tótha, riaditeľa Základnej školy na ulici Komen-
ského
v Rožňave. Ján Leško sa vo svojom liste odvoláva na
§
66 ods. 2 Zákonníka práce v nadväznosti
na § 3 ods. 1 zá-
kona
číslo 542/1990 Zb. Z dôvodu, že § 66 Zákonníka práce je
už
dávno zrušený a § 3 ods. 1 zákona číslo 542 bez návrhu
príslušnej
školskej rady neumožnil odvolať
riaditeľa, odvo-
lanie
pána Tótha sme považovali za neplatné a
protizákonné.
Od
pani ministerky sme žiadali urýchlené prešetrenie tohto
protizákonného
stavu a patričné opatrenia, aby sa predišlo
podobným
nezákonnostiam. Od pána generálneho prokurátora ako
ochrancu zákonnosti
v Slovenskej republike
sme žiadali,
s
poukazom na článok 149 Ústavy Slovenskej republiky, písom-
né
stanovisko a jeho oznámenie na verejnom
zasadnutí Národ-
nej rady
Slovenskej republiky. Pán
generálny prokurátor
k
odvolaniu písomne neodpovedal, ani na schôdzi Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky sa nevyjadril. Žiaľ. Tým porušil zá-
kon
číslo 45/1989 Zb.
Chcel by som dodať, že 4. apríla som sa
obrátil písomne
aj
na Jána Leška, riaditeľa Školskej správy v Rožňave, v sú-
vislosti s nezákonným odvolaním pána riaditeľa
Tótha. Pán
riaditeľ školskej správy napriek tomu, že ho § 20 zákona
číslo
45/1989 Zb. zaväzuje do 30 dní reagovať
na otázky po-
slancov,
doteraz mi protizákonne ani neodpovedal. Pani mi-
nisterka
reagovala na interpeláciu a dosť obšírne
vysvetľo-
vala
zákonnosť odvolania pána riaditeľa. Namiesto nej by som
bol
kratší. Jednoducho, pán prednosta Školskej správy v Rož-
ňave nepozná Zákonník práce a v odvolaní
pána riaditeľa
uvádza
už dávno zrušený § 66.
Vážená neprítomná pani ministerka, ešte raz by som vás
chcel upozorniť na zjavné porušenie zákona
číslo 542/1990
Zb. zo strany
pána prednostu Jána Leška. Zákon číslo 542
vtedy,
zdôrazňujem vtedy, ešte neumožnil bez návrhu školskej
rady
odvolať pána riaditeľa. Napriek protestom
školskej ra-
dy,
rodičov a občanov regiónu Rožňava odvolanie pána Tótha
ste
ešte dôkladne neprešetrili a, žiaľ, neurobili ste nijaké
opatrenia
na obnovenie zákonného stavu v
Základnej škole na
ulici
Komenského. Z tohto dôvodu vás opätovne
interpelujem,
aby
ste zabránili porušeniam platných zákonov v Slovenskej
republike
zo strany prednostu Školskej rady v Rožňave pána
Jána
Leška a urobili patričné opatrenia, aby sa predišlo po-
dobným
nezákonnostiam.
A opäť navrhujem, aby pán generálny prokurátor verejne
a
písomne informoval Národnú radu Slovenskej republiky o zá-
konnosti
odvolania pána Alexandra Tótha, riaditeľa Základnej
školy
s vyučovacím jazykom maďarským v
Rožňave, a o navrho-
vaných
opatreniach na nápravu.
Vážená vláda, vážený pán premiér, v mene
rodičov, obča-
nov
a pedagógov z Rožňavy a rožňavského regiónu vás žiadam
ako
najvyššieho predstaviteľa výkonnej moci, aby ste urobili
kroky na obnovenie zákonnosti na Okresnej
školskej správe
v
Rožňave a na Základnej škole s vyučovacím jazykom maďar-
ským
na ulici Komenského v Rožňave vyvodením patričných kon-
kluzív
voči tým osobám, ktoré vedome porušili
platné zákony
Slovenskej
republiky.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Vážený pán predsedajúci, podľa § 92 ods. 2 rokovacieho
poriadku
žiadam vysvetlenie od predsedu parlamentu.
Vážený pán predseda parlamentu, ste hlavou slovenského
parlamentu.
Podpredseda parlamentu a váš najbližší spolupra-
covník
Ján Ľupták v dnešnej Národnej obrode na otázku, prečo
počas
prezidentovho prejavu v Národnej rade Slovenskej re-
publiky
odišiel, odpovedal: "Išiel som na WC, potreboval som
ísť."
Na otázku, prečo je teda v bufete,
odpovedal: "To ne-
vadí,
pretože som tu. To je moja vec. Čo sa do toho staráte.
Ja
som pána prezidenta nevolil. Čo je mne pán prezident?"
Pán predseda parlamentu, takéto reči môžu obstáť v IV.
cenovej
skupine bez obsluhy, ale nie z úst ústavného činite-
ľa.
Povedať, že v čase prezidentovho
prejavu som bol na WC,
lebo
som potreboval ísť, a zároveň dodať, čo je mne pán pre-
zident,
to je kultúrna stoka. Pán predseda
parlamentu, žia-
dam
vás, aby ste sa vyjadrili k slovám vášho podpredsedu.
Takáto
kultúra nemá nič spoločné s kultúrou tejto krajiny.
Slováci
nie sú dobytok, aby na ich čele stáli takíto ľudia.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Vážené dámy,
vážení páni,
keďže už nemám viac prihlášok, chcem sa
spýtať, či chce
niekto
z poslancov podať ešte interpeláciu?
Ak tomu tak nie je, pýtam sa členov vlády, či chcú od-
povedať.
Prepáčte, dohodli sme sa, že nebudú
faktické pripomien-
ky.
Prosím, zapnite mikrofón pánu Čarnogurskému.
Poslanec J. Čarnogurský:
Mám procedurálnu otázku alebo poznámku v
tom zmysle, že
o
ľudskej úrovni pána Ľuptáka najlepšie
svedčí to, že počas
interpelácie
Františka Miklošku sa pán Ľupták smial.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
To nebola procedurálna otázka, to
bolo zneužitie, pán
Čarnogurský,
prepáčte.
Pýtam sa teda členov vlády, či chcú
odpovedať na inter-
pelácie
a otázky poslancov, ale zároveň vás
chcem požiadať,
aby ste svoju
odpoveď dali pánom
poslancom aj v písomnej
forme.
Prosím, pán minister Ducký.
Minister hospodárstva SR
J. Ducký:
Vážený pán predsedajúci,
panie poslankyne,
páni poslanci,
priznám sa, že to, čo sa tu dnes povedalo
k problemati-
ke
Mochoviec, bolo pre mňa prekvapením z niekoľkých dôvodov.
V
prvom rade preto, že rozhodnutie o dostavbe Mochoviec pri-
jala vláda pána
Moravčíka. Čiže nastúpili sme do vlaku,
i
keď sa
osobne s tým
rozhodnutím stotožňujem, že prvý
a
druhý blok Mochoviec musia byť
dobudované. Jednoznačne za
týmto
názorom stojím a stál som aj vo funkcii ministra, aj
v
opozícii, aj dnes.
Jedna zásadná poznámka: Už pred rokom a niekoľkými me-
siacmi
pri mojom prvom stretnutí vo funkcii
ministra hospo-
dárstva
som avizoval francúzskym predstaviteľom konzorcia na
čele
s EDS, že cena za dostavbu prvého a druhého bloku je
vysoká
a že budeme tam mať spoločné problémy s cieľom znížiť
náklady
na efektívnu alebo optimálnu
úroveň, bez dosahu na
jadrovú
bezpečnosť prevádzky a všetko, čo s tým súvisí. Máme
dokumenty
o tom, že Francúzi alebo konzorcium išlo s cenou
dole
z 1 300 miliónov nemeckých mariek približne na 1 100
miliónov
nemeckých mariek. Potom, počas našej opozície, sa
cena
vyšplhala na 1 452 miliónov mariek.
Jeden z mojich prvých krokov po nástupe
do funkcie bol,
že
som vydal pokyn na previerku všetkých nákladov na dostav-
bu
Mochoviec. To by som bol urobil bez ohľadu na minulosť
a
na kontinuitu cez funkciu. Naši experti ocenili náklady na
dostavbu
Mochoviec pri zachovaní všetkých
atribútov bezpeč-
nosti
približne na miliardu mariek, teda
okolo 400 miliónov
mariek
dole, čo, samozrejme, stojí za to, i keby sa nič viac
neudialo,
pretože 400 miliónov mariek je okolo 8 miliárd Sk.
V
rozpočte sme našli položku 220 miliónov
mariek za vedenie
projektu
pri dohodnutých podmienkach, že všetky záruky a ri-
ziká
za bezpečnosť prevádzky berie prevádzkovateľ, v tomto
prípade
Slovenské elektrárne, akciová spoločnosť, eventuálne
Slovenská republika
v podobe i
vami schváleného zákona
o
jadrovej bezpečnosti a vytvorení fondu v rozsahu 2 miliárd
korún
ročne, ktorý je súčasťou rozpočtu na rok 1995. Ruská
ponuka
na 150 miliárd dolárov je tu minimálne 1,5 až 2 roky.
Konkretizovala
sa pri poslednej návšteve ruských
predstavi-
teľov a zatiaľ
sa zdá, že ruský partner za ponukou stojí
a
vo svojom rozpočte uvažuje s touto sumou. Myslím si, že je
to
veľmi dobré. Niet dôvodu, aby sme túto ponuku odmietali
jednak
preto, lebo je bezkonkurenčne najlepšia zo všetkých
ponúk
na peniaze na dostavbu Mochoviec z hľadiska ceny peňa-
zí.
A navyše, sami Francúzi
konštatujú, a všetci, ktorí sa
tým zaoberáme, vieme, že Mochovce sa
nedajú dostavať bez
ruskej
dokumentácie a bez českej technológie.
Opakujem, že dostavba a spôsob
financovania Mochoviec
nebude mať žiadny vplyv na bezpečnosť
prevádzky, pretože
všetko, čo
z tohto pohľadu
v Mochovciach má
byť, už
v
Mochovciach je od firmy Siemens, a dokonca je to už aj
zaplatené.
Čiže spôsob financovania sa nedotkne
bezpečnosti
prevádzky,
nech to bude ktokoľvek.
Ako
to už na svete býva, keď
sa jednému menej darí,
druhý
môže mať z toho dokonca aj osoh, dúfam, že nie radosť.
Česká
strana mešká s dostavbou Temelína podľa vyjadrenia ko-
legu Dlouhého sedem až deväť mesiacov. Jednak majú voľné
zdroje,
ale jednak z výpadku a z časového
posunu im nastáva
disproporcia
v zdrojoch elektrickej energie, teda budú po-
trebovať
elektrickú energiu. Navyše,
samozrejme, majú emi-
nentný
záujem na dodávkach Škodovky na dostavbu Mochoviec,
pretože, ako
som už povedal, bez českej technológie sa
Mochovce
dokončiť nedajú.
Pri návšteve podpredsedu vlády pána
Kočárnika, ministra
financií,
som prvýkrát počul od českých predstaviteľov ponu-
ku,
že by sa chceli i finančne - technologicky je to automa-
tické,
že sa zúčastnia - zúčastniť na dostavbe Mochoviec.
Vtedy
hovorili o rozsahu 5 až 6 miliárd korún, vzhľadom na
súvislosti,
o ktorých som tu pred chvíľou hovoril. Navyše,
čo
ma mimoriadne potešilo, chcú, aby tých
6,5 miliárd korún
bolo
vrátených v dodávkach elektrickej energie zo Slovenska.
Je
to mimoriadne výhodné, nie sú skoro
žiadne tranzitné po-
platky,
nadradená energetická sústava, a
samozrejme, z toho
dôvodu
i patričná ekonomika vo väzbe na platné ceny elek-
trickej
energie v Českej republike a Slovenskej republike,
ktoré
sú lepšie, ako nám ponúka konzorcium v prípade, keby
ono
bolo jediným financovateľom v rámci tej trojkombinácie
EDF,
BAYERWERK a Európska banka pre obnovu a rozvoj. Boli by
sme
urobili veľkú chybu, keby sme na túto
ponuku neboli za-
reagovali pozitívne. Tým viac, že Škodovka a jej experti
ocenili
nevyhnutnú výšku nákladov na dostavbu prvých dvoch
blokov Mochoviec
vyjadrenú percentuálne 68
percentmi za
predpokladu,
že cena konzorcia je 100 %, čo je okolo 900 mi-
liónov
mariek, teda minimálne o 500 aj viac
miliónov mariek
menej,
ako bola pôvodná ponuka konzorcia.
Samozrejme, že tento negociačný faktor
sa snažíme vy-
užiť.
Je to naša povinnosť, aj moja, a oznámili
sme partne-
rom z Francúzska, že musia prehodnotiť
výšku nákladov na
dostavbu
Mochoviec. Odklad nášho vyjadrenia voči Európskej
banke pre obnovu
a rozvoj nebol len z tohto
dôvodu, ale
najmä
z toho dôvodu, že Rada Európy odporučila banke, aby
pôvodný
termín odložila, a my sme nevideli dôvod, keď oni
odkladajú
svoj termín, aby sme my neodložili svoje rozhodnu-
tie.
Bola by to taktická chyba predbiehať časové poradie ta-
kého
závažného rozhodnutia z hľadiska logickosti postupu.
Mojím želaním je, aby sa na dostavbe Mochoviec zúčast-
nili
všetci traja partneri s tým, že výška nákladov musí byť
prehodnotená
na opodstatnenú úroveň, o ktorej som už hovo-
ril.
Samozrejme, nie je definitívna, pretože rozhodnutie nie
je
ešte urobené.
Už
som prevečeral, našťastie, nie naše peniaze, s pred-
staviteľmi
firiem a konzorcií na paro-plynový cyklus určite
slušný
objem peňazí. Verbálne všetci vedia zdôvodniť, že pa-
ro-plynový
cyklus je lepší. Naša podmienka bola jednoduchá.
Sme
ochotní ísť do dostavby Mochoviec na alternatívu, keď
bude alternatívne riešenie v tom
čase, ako počítame
s
Mochovcami, v tom výkone a
v tej ekonomike. Môžem vás
ubezpečiť a, samozrejme, dodáme dokumentáciu, že
to nikto
nevie
splniť, lebo sa to splniť nedá. Ak niekto hovorí niečo
iné, vedome
zavádza, pretože v
prípade Mochoviec nejde
o
nič, o žiadnu politiku, ide o
peniaze. Ide o peniaze,
a
nie o malé peniaze, a Slovensko
si musí ustrážiť svoju
energetickú rovnovážnosť, pretože Slovensko dovážalo elek-
trickú
energiu v rozsahu 20 % dlhodobe, a v prípade nerieše-
nia
Mochoviec by išlo o ťažké miliardy za
energiu, ktorá by
sa
musela dovážať do spotreby pre slovenskú ekonomiku.
Týždenne sledujem grafy
spotreby elektrickej energie
v
Slovenských elektrárňach. Chvalabohu, spotreba elektrickej
energie
neustále stúpa. Kto tomu rozumie, vie,
že približne
1
% vzrastu spotreby elektrickej energie znamená 1 % nárastu
hrubého
domáceho produktu. Čiže bolo by nezodpovedné od tej-
to
vlády aj od poslaneckého zboru a od
kohokoľvek, kto to
myslí
so Slovenskom dobre, keby sme túto slabinu odhalili
a
neriešili ju tak, ako je pripravená na
riešenie. Prijímam
skupiny mladých
ľudí najmä z
Výskumného ústavu jadrovej
energetiky,
ktorí ma presviedčajú, že ani znížená
výška ná-
kladov
nie je nevyhnutná, bez toho, že by sa
to dotklo bez-
pečnosti
prevádzky jadrovej elektrárne Mochovce.
Mojím tichým želaním je, a robíme na tom,
aby sa na fi-
nancovaní
dostavby zúčastnili všetci traja partneri s tým,
že
náklady budú takto prísne prehodnotené, a so zabezpečením
účasti
slovenských subjektov, najmä Výskumného ústavu jadro-
vej
energetiky a našich podnikov, ktoré v tejto oblasti pra-
cujú, pokiaľ bude
možné, aby subdodávky boli
zabezpečené.
Siemens,
s ktorým som rokoval minulý týždeň, jednoznačne po-
vedal,
že podporuje dostavbu tejto elektrárne, je pripravený
pracovať
v rámci konzorcia, kde pracuje s českou
Škodovkou,
a
je pripravený na variant s Rusmi. Takže
z ich strany niet
žiadnych
pochybností. Minister Dlouhý na poslednom stretnutí
v
Brne proklamatívne vyjadril aj pred Českou televíziou záu-
jem
českej vlády na účasti na financovaní Mochoviec v tom
rozsahu,
že ostatné je vecou podnikateľských
subjektov, ako
sa
dohodnú.
Koncepcia slovenskej energetiky do roku
2005 je na sve-
te.
Dostavbou Mochoviec by sa mala končiť éra jadrovej ener-
getiky
a počíta sa do roku 2005 na báze
paro-plynových jed-
notiek,
kogerenovaných jednotiek, s inštalovaným výkonom ne-
celých
1000 megawattov s tým, že by tieto jednotky
boli po-
stavené
decentralizovaným spôsobom po trase
plynovodu pri
veľkých
mestách, ktoré by mohli využívať nielen elektrickú
energiu,
ale i tepelnú energiu, aby bola vyššia účinnosť.
Z
tohto pohľadu si myslím, že táto koncepcia je v súlade,
a
dokonca sa viaže aj na Energetickú
chartu a na všetko, čo
súvisí
s rozvojom energetiky v rámci medzinárodných uzancií,
či
už v rámci Európskej únie, alebo aj v širšom meradle.
Na informáciu - s veľkou
pravdepodobnosťou energetický
problém Číny nebude
riešený fosílnymi palivami,
ale bude
riešený
výstavbou 20 atómových elektrární s podstatne vyšším
výkonom
ako u nás z toho dôvodu, že je spočítané, že keby
Čína
riešila svoju potrebu pri tej dynamike ekonomiky, akú
má,
klasickými formami výroby elektrickej energie, teda spa-
ľovaním
uhlia, ktorého má dostatok, znamenalo by to celosve-
tovú
katastrofu z hľadiska ozónovej vrstvy a všetkého, čo
s
tým súvisí.
Odmietame politický aspekt tohto
problému. Slovenské
elektrárne
dostali včera pokyn na základe
rozhodnutia vlády
zvolať všetkých
troch partnerov. Úvodné
stretnutie bude
u
mňa s odporučením postupu, ako tu hovorím, aby sa všetci
traja zúčastnili na dostavbe pri maximálnej
optimalizácii
nákladov,
aby občan nemusel zbytočne platiť za to, čo v tom-
to
prípade nepotrebujeme.
Prvé dva bloky v Jaslovských Bohuniciach nebudú odsta-
vené
v roku 2000, budú odstavené jeden rok
po rutinnej pre-
vádzke
Mochoviec. Hrajú na nás habaďúru, ako povedal pán ex-
minister
Dzurinda v iných súvislostiach. Hrajú
na nás haba-
ďúru,
odsúvajú nám dostavbu Mochoviec a chcú sa držať roku
2000,
ako sľúbila predchádzajúca vláda, aby nenastal súbeh
kapacít,
aby sme tým nemohli zlacniť jednak produkciu Mocho-
viec,
ale najmä aby sme sa dostali do závislosti a nestali
sa
ani na krátky čas štátom, ktorý by mohol vyvážať elek-
trickú
energiu, ale naopak, musel by ju buď
konzumovať, ale
v
tom prípade bude nápor na devízové rezervy Národnej banky,
pretože
každý, kto to zaplatí, si svoje oprávnené investície
zoberie
v dolároch a budeme musieť konvertovať slovenskú ko-
runu,
pričom nejde o malé peniaze. Čiže naše stanovisko je
jednoznačné:
dostavba prvých dvoch blokov Mochoviec, skúšob-
ná
prevádzka plus jeden rok komerčnej alebo rutinnej pre-
vádzky,
a potom môžeme hovoriť o odstavení V1. A nie tak, že
sa
napíše rok 2000, bude sa odsúvať dostavba Mochoviec, tá
nebude
načas, a potom sa povie "však ste
sa zaviazali". Tl-
močil
som to na medzinárodných fórach a takto zreteľne to
hovorím
aj tu, aby nám bolo všetkým jasné, o čo sa v prípade
Mochoviec
hrá.
Elektrickú energiu nebude od koho
doviezť, keby sme bo-
li
trvale závislí od dovozov, a draho by
sme to preplácali.
Vláda
má eminentný záujem na skrátení procesu
rozhodovania,
samozrejme,
pri rešpektovaní ekonomiky tak, aby sme zabezpe-
čili
slovenskej ekonomike, ktorá je na vzostupe, a dúfam, že
na
dlhodobejšom, nie na krátkodobom vzostupe svojich para-
metrov,
aby sme neboli závislí, pretože je
oveľa horšie byť
závislí
od dodávok elektrickej energie,
ako byť závislí od
dodávok
paliva, v tomto prípade paliva v
koncentrovanej po-
dobe. Koniec koncov, kolegovia v Čechách dokončujú
väčšiu
elektráreň,
ako sú Mochovce, prvé dva bloky, a takisto sú
závislí
od dodávok paliva dokonca s tým, že
vyhoreté palivo
budú
musieť dlhodobo alebo trvale uskladňovať u nich, zatiaľ
čo
v našom prípade dodávateľ paliva dostáva šancu len vtedy,
keď
sa zmluvne zaviaže na odobratie vyhoretého paliva, čo
šetrí pre Slovensko ďalšie miliardy. Ale
najmä neviem si
predstaviť
reakciu obyvateľstva a zelených v tom dobrom slo-
va
zmysle, keby sme museli budovať trvalé úložisko paliva.
V
prípade dodávok jadrového paliva z
Ruska je zabezpečený
odber vyhoretého
paliva. Je to
zmluvne takto podchytené
a
z našej strany je to podmienka účasti
Rusov i napriek to-
mu, čo som
povedal, že bez ruskej dokumentácie sa nedajú
Mochovce
dokončiť.
Nevidíme v tejto etape ani alternatívu za tých podmie-
nok, ktoré som
tu povedal. Samozrejme, každý
alternatívny
zdroj
energie má podporu, a dokonca je na to vytvorený na
Ministerstve hospodárstva Slovenskej
republiky osobitný
fond.
Je to len otázka toho, či podnikateľské subjekty doká-
žu
splniť to, o čom sa tu hovorilo v
interpelácii, že je to
výhodnejšie,
lacnejšie a výkonnejšie.
V tejto etape toľko. Samozrejme, vážení páni poslanci,
bude
dodaná i písomná odpoveď a stanovisko.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pán minister. Ako som už uviedol, prosím čle-
nov
vlády, vrátane pána ministra, aby podľa zákona o rokova-
com
poriadku dali písomnú odpoveď na interpelácie a otázky
v
stanovenej lehote 30 dní.
Vážené
dámy, vážení páni,
p o s l e d n ý m bodom
programu
je
Všeobecná rozprava.
Do rozpravy sa prihlásili traja poslanci.
Ako prvej dá-
vam
slovo poslankyni pani Rusnákovej. Pripraví sa poslanec
pán
Šimko.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážený parlament,
do
všeobecnej rozpravy mám
pripravené dva príspevky.
Prvý
sa bude týkať mandátového a imunitného výboru a druhý
včerajšieho
rokovania počas prítomnosti pána prezidenta.
Poslanecký klub Demokratickej únie dňa 16. 1. 1995 po-
dal
Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady Slovenskej
republiky
podnet na začatie disciplinárneho konania voči pá-
nu
poslancovi Slotovi za jeho nevhodné výroky
na 3. schôdzi
Národnej
rady v decembri roku 1994, a to podľa § 93 zákona
o
rokovacom poriadku Slovenskej
národnej rady. Mandátový
a
imunitný výbor na svojom zasadnutí dňa
25. 4. 1995 rozho-
dol, že výroky
pána Slotu nie sú nevhodné a
de facto sú
v
súlade so spôsobom výkonu funkcie ústavného činiteľa.
O čo v tomto podaní išlo? Z výrokov pána Slotu len na
oživenie
pamäti budem citovať:
"Päťtisíc študentov na čele
s
nejakým pánom Szalajom z Együttélésu
je podplatených
a
vytvárajú dojem, že Slováci sú
proti slovenskému štátu.
Neviem
prečo by sme tu mali niekoľko hodín počúvať niečo, čo
aj
tak nebude presadené. Keď je niekto vo väčšine, tak môže-
te
navrhovať neviem čo, aj tak budeme hlasovať o tom, na čom
sme sa
dohodli my, ktorí
vládneme, a nebudeme hlasovať
o
tom, čo navrhujete vy, ktorí ste boli porazení. Stretnutie
Slovákov v Žiline
je stretnutie slovenského
národa, ktorý
podporuje
svoju slovenskú vládu." Toto
všetko je teda podľa
Mandátového
a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej re-
publiky
v poriadku. Pán poslanec sa vyjadril v
zmysle demo-
kratického zmýšľania,
študenti sú podplatení záškodníci,
Együttélés
má prsty vo všetkom, v parlamente sa
nebude zby-
točne diskutovať. Niektorí, čo tam
sedia a chcú hlasovať
o
svojich návrhoch, sú porazení, tak načo, no a
slovenský
národ
miluje slovenskú vládu.
Mňa
najviac pobúrilo, dovolím
si povedať, hodnotenie
študentov.
Študenti nie sú podplatiteľní a v dejinách slo-
venskej
spoločnosti vždy boli tou
najrevolučnejšou zložkou.
Spomeňme
si, akí sme boli na nich hrdí v roku
1989. V čase,
keď
niektorí dospeli sa ešte len rozhodovali, či pôjdu na
námestia podporiť VPN, oni tam už stáli. Som presvedčená
o
tom, že študenti aj dnes veľmi presne
vedia, čo chcú a čo
odmietajú,
a možno práve toto niekomu prekáža. Dovolím si
teda
veľmi ostro protestovať proti rozhodnutiu Mandátového
a
imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky v me-
ne
študentov a v mene poslaneckého klubu Demokratickej únie.
Pán Slota sa naozaj nemusí nikomu
ospravedlniť. A ak si
mandátový
a imunitný výbor myslí, že toto jeho rozhodnutie
bolo
v súlade s tým, ako sa má správať
ústavný činiteľ, tak
k
ich zodpovednej práci im môžem len gratulovať.
Moja druhá pripomienka sa
bude týkať včerajšieho roko-
vania.
Poslanecký klub Demokratickej únie protestuje proti
včerajšiemu
vedeniu schôdze pánom Gašparovičom v čase, keď
do parlamentu prišiel prezident Slovenskej
republiky. Pán
prezident
oznámil presný čas svojho príchodu a vystúpenia.
Na otázku poslancov, či pán predseda
Národnej rady vedel
o
tomto presnom čase, pán Gašparovič
oznámil, že dostal
list,
v ktorom sa píše len to, že pán prezident príde do Ná-
rodnej
rady. Je zistené, že v liste bol uvedený aj čas. To
znamená, že
pán Gašparovič oklamal
parlament a dal tým
priestor
pre poslanecký klub HZDS, aby robil zbytočné ob-
štrukcie.
Máme teda podozrenie, že to urobil zámerne. Posla-
necký
klub Demokratickej únie žiada predsedu
Národnej rady,
aby
sa oficiálne vyjadril k tomuto protestu.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďalej v
rozprave vystúpi pán poslanec
Šimko, pripraví
sa
poslanec Roman Kováč.
Poslanec I. Šimko:
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
Slovensko je krajina, pred ktorou sú
dnes veľké mož-
nosti. Nemôže si
však dovoliť neustále vnútorné
konflikty
vyplývajúce
zo súkromných sporov a averzií
politikov, ktorí
zastávajú
vysoké ústavné funkcie. Biblická pravda, ktorá ho-
vorí,
že dom, ktorý je vnútorne rozdelený, neobstojí, nech
je
pre nás vážnym varovaním. Na čo je to neustále podnecova-
nie
nenávisti a sporov? Rešpektujme, že moc
v demokratickom
štáte
je rozdelená. Plňme si každý na svojom mieste úlohy,
ktoré
nám boli zverené - vláda i opozícia, prezident, vláda,
parlament,
súdy, pretože v konfliktoch, ktoré neustále vy-
hrocujete,
nejde len o politický osud toho-ktorého ústavného
činiteľa.
Napokon, keby šlo len o to, tak by bola
ľahká po-
moc.
Prezident by mohol veľmi ľahko odísť. Nikoho a iste ani
jeho
neteší byť terčom neustálych intríg a útokov, ale váže-
né
poslankyne, vážení poslanci, tu nejde o jeho osobu. Tu
ide
o osud tejto krajiny. Nie je možné rozkolísať celú jej
ústavnú konštrukciu bez toho, aby tým Slovensko
neutrpelo
ďalekosiahle
škody.
Prebuďte sa, vážené kolegyne a kolegovia,
a nepovyšujte
súkromný
spor a averziu na štátnopolitickú
konfrontáciu me-
dzi
ústavnými orgánmi. Je to nezodpovedné, a i keby ste svoj
politický
zámer dosiahli, uškodíte tejto krajine. Mám pocit,
že vaše
ťaženie voči prezidentovi Kováčovi vediete tak
trochu
ako športový zápas s neosobným zápalom
a zanietením.
Ale
ak aj ponecháme bokom zbabelosť, v ktorej niekoľko de-
siatok
ľudí koncentruje svoj pohon na jediného
starého pána
a
chce ho jednoducho uštvať, tak si aspoň spomeňme na svoj
ústavný sľub, ktorý
sme tu na začiatku volebného obdobia
slávnostne
predniesli. Sľubovali sme v ňom, že svoje
povin-
nosti
chceme plniť v záujme občanov Slovenskej
republiky, a
nie
v záujme svojich strán, či našich vlastných. Pohon na
prezidenta
nikdy nemôže byť v záujme občanov žiadneho štátu.
Vážená
Národná rada Slovenskej
republiky, je znakom
veľkých
ľudí, že si dokážu vážiť i svojho
protivníka. Mnohí
si i tu,
v tejto snemovni, azda celkom nevyhovujeme, ale
napriek
dakedy vzrušeným a expresívnym diskusiám musíme sa
rešpektovať.
Myslím si, že to aj robíme. Rešpektujme preto
i
prezidenta tohto štátu, ktorý bol zvolený v súlade s Ústa-
vou
Slovenskej republiky. Podľa nej jeho
volebné obdobie je
iné
ako volebné obdobie parlamentu. Preto
je celkom normál-
ne, že i
prezident, ktorý vo chvíli voľby má
požadovanú
väčšinu,
v priebehu volebného obdobia podľa výsledkov volieb
nemusí
túto väčšinu po celý čas mať. Jeho úloha je podľa ús-
tavy
iná. Skoncujte preto s nezodpovedným
pohonom na prezi-
denta a začnime
sa radšej venovať serióznej zákonodarnej
činnosti.
To je naša základná ústavná právomoc a to je i to,
čo
od nás potrebujú občania Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Slovo dávam predsedovi Národnej
rady Sloven-
skej
republiky pánu Gašparovičovi, ktorý odpovie na vystúpe-
nie
pani poslankyne Rusnákovej.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Škoda, že pani poslankyňa Rusnáková odišla. Je tu. Som
veľmi
rád, pretože v poslednom čase sa tak
štylizujú otázky
k
môjmu rozhodovaniu, že ma to až mrzí.
Pani poslankyňa, musíte sledovať, čo poviem. Veľakrát
ste
už povedali, čo som nepovedal. Prečítal som list tak, že
som
povedal: Pán prezident mi v popoludňajších hodinách tes-
ne
poobede poslal list, kde mi oznamuje, že chce vystúpiť na
tejto schôdzi, a
kde mi oznamuje, že chce vystúpiť podľa
článku
ústavy. Nespomenul som ani § 19 rokovacieho poriadku,
ktorý
sa nevzťahuje na vystúpenie pána prezidenta, úmyselne,
aby
som nevyvolal okolo toho diskusiu, oprávnenú, a nespome-
nul
som ani hodinu. A bolo 20 minút pred štvrtou, dal som
prestávku
na 20 minút. To si tiež pozrite do
zápisu, že som
povedal
20 minút, nie pol hodinu, čiže
začalo by sa presne
o
16.00 hodine, ako pán prezident povedal.
Pán prezident prišiel, ja som si s ním sadol do salónu
a
spolu sme rozoberali situáciu, kde sme sa dohodli, že hneď
o
16.00 hodine vystúpi. Spolu sme sa dohodli. Nato prišli
zástupcovia
klubov a povedali, že nie, že chcú dať iný ná-
vrh,
že chcú dať návrh, aby sa začalo, resp. pokračovalo,
v
hlasovaní o pôvodnom bode programu.
Nato som sa sám pýtal
pána
prezidenta, či chce počkať tu, alebo či chce vystúpiť
ako
prvý. Sám som mu povedal, že bolo by lepšie, keby vystú-
pil
hneď, aby nečakal, ale že súhlasím
s tým, ak povie, že
príde
neskôr, oznámim to snemovni. Chvíľu sme
sa o tom roz-
právali,
pán prezident na to povedal, že aj keď to bude dlho
trvať,
radšej ide a skúsi, či bude môcť
odpovedať ako prvý.
Ja
som povedal áno, ja ten návrh poviem.
Prišiel som sem - hovorím to preto
podrobne, lebo už
nevidím
cestu, ako sa s vami zhovárať -
vystúpil pán posla-
nec
Cabaj a dal požiadavku, ktorú dal, a nato došlo k tej
situácii.
Nato pán poslanec z Maďarskej koalície dal tento
presný návrh, prečo teda predseda nepovedal
prezidentovi,
aká
je situácia. Čiže presne to som urobil, pán poslanec Ás-
ványi,
myslím, že vy ste sa to pýtali. Takže s týmto pán
prezident
sem do snemovne išiel a potom bola tá situácia,
ktorá
bola, a ja som dal slovo pánu prezidentovi.
Pani
poslankyňa, nezavádzajte.
Skutočne nezavádzajte.
Takto
bol celý priebeh rozhovoru. Pán prezident to určite
potvrdí,
ak sa ho spýtate.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Chcel by
som povedať ešte jednu
informáciu poslancom,
že
ak chcú dnes odletieť lietadlom,
schôdza sa musí skončiť
do
13.00 hodiny. Do rozpravy sa ďalej prihlásil pán poslanec
Roman
Kováč. Prosím. Ďalej pán Ftáčnik. Teraz nie sú faktic-
ké
poznámky.
Prosím, pán Kňažko.
Poslanec M. Kňažko:
Vážené kolegyne, kolegovia,
vážený pán predseda,
rád
by som sa ešte vyjadril k
tomu, čo si nám pred
chvíľou
hovoril.
Po prvé nebolo o 20 minút štyri hodiny,
ale o 10 minút.
To
po prvé. A dal si 20-minútovú pauzu,
ale bolo o 10 minút
štyri,
a nie o 20 minút. To iste potvrdia všetci, ktorí majú
hodinky.
Ďalej by som sa chcel opýtať, prečo si
neoznámil Národ-
nej rade, že
pán prezident v liste požiadal o vystúpenie
a
že požiadal o 16.00 hodine. To
znamená, že si nepodal
presnú
informáciu parlamentu. Napriek tomu, že
pán poslanec
Fico
na to upozornil, nepovažoval si za potrebné povedať, že
to
je o 16.00 hodine. A zámerne si na čas,
keď požiadal pán
prezident
o vystúpenie, dal pauzu, čo môžem označiť minimál-
ne
za nezdvorilé, ale to skutočne minimálne.
Po ďalšie - to rozhodnutie troch klubov, že ťa prekva-
pilo
(to, čo povedal pán Cabaj), o tom vyslovujem teda vážne
pochybnosti,
ako aj o celej manipulácii s rokovaním, ktorá
sa
týkala práve § 19, či môže pán
prezident, alebo nemôže
vystúpiť.
Dokonca si chcel dať hlasovať o niečom, kde nebolo
požiadané o hlasovanie. Mám kópiu z toho, kde pán
Cabaj
tlmočil názory klubov, ale nežiadal o tom hlasovať. Túto
myšlienku
si mu vnukol ty so zjavným zámerom. Takže pokiaľ
by
sme hovorili o tom, čo sa včera
odohralo, tak môžeme po-
kojne konštatovať, že si vedome manipuloval
túto schôdzu
a
nepodal si kompletnú informáciu parlamentu týkajúcu sa
vôle
prezidenta vystúpiť a kedy presne, t.j. o 16.00 hodine.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Pán predseda Národnej rady odpovie hneď.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, zase hovoríte iné, ako som
povedal. Teraz
som
povedal, že som neoznámil hodinu a že
som neoznámil ani
článok rokovacieho
poriadku. To som
predsa povedal pred
chvíľou.
A urobil som to úmyselne, aj to som
predsa povedal
pred
chvíľou a prečo a s tým, že som vedel, že najskôr budem
s
pánom prezidentom hovoriť. Aj sa tak stalo, aj som s pánom
prezidentom
hovoril a pána prezidenta som informoval o všet-
kom,
pretože som sa chcel vyhnúť niektorým možným situáciám,
o
ktorých som mohol predpokladať, že
tu budú. Takže to bol
odo
mňa skutočne úmysel, tak ako pán
poslanec hovoríš. A na
toto
všetko, tak ako som povedal, môžete si vybrať zápis, čo
teraz
hovorím, dať to pánu prezidentovi, a verím, že to tak-
to
presne potvrdí.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem, pán predseda. S faktickou
poznámkou sa prihlá-
sil
pán poslanec Urban.
Poslanec I. Urban:
Vážený pán predsedajúci,
kolegovia, kolegyne,
chcel by som len reagovať na to, čo pred chvíľou pove-
dal
pán poslanec Šimko. Včera som sa z
vystúpenia pána pre-
zidenta
dozvedel, že je prvým občanom tohto štátu. To teda
vyvoláva
nejaké asociácie, že zrejme je tu aj nejaký posled-
ný
občan tohto štátu. Poznám ústavu a
v nej je uvedené, že
pán
prezident je hlavou Slovenskej republiky, hlavou nášho
štátu.
A preto chcem poprosiť pána Šimka, aby nedehonestoval
pána
prezidenta a nenazýval ho tak, ako to
uviedol, že je
starým
pánom.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. S ďalšou faktickou poznámkou
chce vystúpiť pán
poslanec
Tkáč. Prosím.
Poslanec V. Tkáč:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia najmä z
opozície,
nemyslím si, že patrím medzi konfrontačné typy, a sku-
točne
vás prosím, aby ste toto moje vystúpenie nechápali ako
konfrontáciu.
Ale niektoré veci mi nejdú do hlavy, vysvetlím
vám,
ktoré. Ak pán prezident požiadal včera poobede, že chce
vystúpiť
s tým, na čo právo má, myslím si, že
článok 105
ústavy
písmeno o) mu jednoznačne toto právo dáva. Nesúhlasím
a
nechcel som včera zvyšovať konfrontáciu cez právne výklady
s
tým, že by sme mali používať nejakú analógiu legis, analó-
giu
juris a § 19 rokovacieho poriadku, ale berte
ma, že zas
nechcem
konfrontovať ani vyvolávať právnické
debaty. Urobme
všetci
spolu preto všetko, aby sme už tento
nešťastný roko-
vací poriadok mali za sebou, pretože
bude to ovplyvňovať
a
traumatizovať túto snemovňu. Dohodnime si spoločný postup,
ako včera pri
konflikte záujmov, všetky
poslanecké kluby,
lebo je to
vnútorný zákon parlamentu,
máme plné právo ho
prijať,
nikto, ani vláda nám ho nemôže
nakresliť. Máme plné
právo ho väčšinou
schváliť, nie 83 alebo 82, ale všetci,
pretože
sa bude týkať nás všetkých. Poďme to spolu urobiť,
ja
vás vyzývam, pretože si budeme ničiť nervy na procedúrach
namiesto
toho, aby sme skutočne riešili závažné otázky, kto-
ré
táto snemovňa riešiť má.
Nechcem teraz riešiť článok § 19, ale
nejde mi do hlavy
jedna
vec. S takým vážnym vystúpením, s akým
včera vystúpil
pán prezident, a znovu opakujem, ctím
si ústavu aj tento
post,
má právo vystúpiť kedykoľvek. Ja by som to bral. Aj už
keď
ten nešťastný § 19 nebudeme
interpretovať, platí aj mo-
rálny
princíp, vy ste na to včera
apelovali. Myslím si, že
áno,
nech vystúpi, ale prosím vás, keby bol
regulérny vývoj
pri
prerokovaní akéhokoľvek zákona, kde nevieme, kedy sa do-
hodneme,
kedy skončíme, to beriem. Vtedy som
schopný, hovo-
rím teraz za
seba, nehovorím za nikoho iného, akceptovať
prestávku,
vytvoriť podmienky nato, aby hlava štátu vystúpi-
la,
ak sa domnieva, že v danom čase a v priestore vystúpiť
chce.
Ale vážení, pán prezident sa ohlásil na prerokovanie
prvého
ústavného zákona po voľbách. Viete dobre, za akých
peripetií
sa tento ústavný zákon rodil. Venovali sme na to
obrovské množstvo energie, najmä úzka skupina tých,
ktorí
expertne
vyjednávali pri príprave tohto zákona.
Aj
to by som ešte toleroval, že sú také vážne veci,
s
ktorými hlava štátu chce vystúpiť, keby
tento zákon nebol
na programe. Ale prosím vás pekne, my sme si odhlasovali
štvrtok, v prvý deň rokovania parlamentu sme si presne sta-
novili, že vo štvrtok o 9.00 hodine začíname
prerokúvať kon-
flikt záujmov.
Veď to bolo dávno dopredu
známe, to nebolo
viazané
ani na rozpravu, ani na to, že sa tvorila rozprava
k
nejakým iným predchádzajúcim zákonom.
Prečo potom sa ne-
rešpektovali
aj tieto skutočnosti a prečo sa také závažné
vystúpenie
nenaladilo napríklad na dnes, prečo sa nenaladilo
v
čase, keď sa neprerokovali ústavné
záležitosti a ústavno-
právna
norma? A prečo sa pán prezident neinformoval o tom,
akým
spôsobom snemovňa rozhodla, že vo štvrtok bude prerokú-
vať ústavný zákon? Prečo sa to potom ladilo dokonca ešte
v
čase, keď sme mali pristúpiť k hlasovaniu o pripomienkach,
kde
sme skutočne mali aj vyjednávať o
určitých veciach, aby
ten zákon nakoniec ako ústavný bol
priechodný? A toto mi
skutočne
nejde do hlavy.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. V zmysle § 19 rokovacieho poriadku sa prihlá-
sila
o slovo podpredsedníčka vlády pani Tóthová.
Podpredsedníčka
vlády SR K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte, aby som povedala niekoľko
myšlienok k tomu, čo
som
pred chvíľou tu vnímala. Dovoľte mi, aby som vyjadrila
plne
pochopenie pre postup predsedu Národnej
rady, ktorý sa
rozhodol
rokovať s pánom prezidentom predtým, než sa ohlásil
jeho
príchod do tejto snemovne. V čase
príchodu pána prezi-
denta
som sedela dole vo vestibule a nebola
som informovaná
o
jeho príchode. Môžem vám povedať, že prvý môj
vnem bol,
preboha,
ako dopadne hlasovanie o zákone o strete záujmov.
Prečo
som spojila videnie pána prezidenta s týmto výsledkom?
Zákon
o strete záujmov, tak ako to tu už
povedal pán posla-
nec
Tkáč, bol prvým ústavným zákonom, prvou skúškou schop-
nosti spolupráce
koalície s opozíciou, pretože dosiahnuť
v
parlamente 90 hlasov nie je jednoduchá
vec. Osobne som na
zladenie
predstáv Hnutia za demokratické Slovensko a pred-
stáv
Strany demokratickej ľavice o tomto zákone vydala hodne
energie
a vďaka pochopeniu zástupcu SDĽ pána poslanca Fogaša
ako
aj vďaka ďalším pozitívnym aktivitám pána poslanca Tkáča
sa
podarilo zladiť cítenie poslancov
tak, aby sa vytvorila
pozitívna atmosféra, pozitívne naladenie poslancov na do-
siahnutie
90 hlasov. Priebeh rokovania tomu v
plnom nasved-
čoval.
Tesne pred hlasovaním má vystúpiť v
parlamente osoba,
na
ktorú poslanci Hnutia za demokratické Slovensko a poslan-
ci
SDĽ nemajú totožné hodnotenie a totožné cítenie. Položila
som
si otázku, či toto vystúpenie bude podporovať zladenie
názorov týchto poslancov. Reakcie na toto
vystúpenie pred
hlasovaním
z jedného a druhého klubu prispejú k tomu, aby
sme
dosiahli 90 hlasov? Poviem vám, že som
mala z toho oba-
vy.
A plne som pochopila žiadosť poslancov, ktorí v myšlien-
kovom
slede a v pracovnom tempe chceli ukončiť to, čo sa za-
čalo.
Myslím, že by nebol problém, keby dnes doobeda v poho-
de bol pán
prezident vystúpil, alebo
keby bol dal odkaz
predsedovi
Národnej rady, prosím, aby bolo moje vystúpenie
zaradené
po ukončení toho a toho bodu. Zaradiť vystúpenie
v
priebehu bodu nebýva obvyklé. Na takéto zaradenie určite
treba
určité chcenie. Ja to chcenie nechcem hodnotiť.
Záverom chcem len povedať, že prijatie zákona o strete
záujmov
bol jeden z významných predvolebných sľubov občanom.
Včera som cítila,
že vystúpenie prezidenta
dosiahnutie 90
hlasov
môže ohroziť. Preto plne chápem postavenie a postup
predsedu
Národnej rady Slovenskej republiky a z tohto miesta
chcem ako jedna
z tých, ktorí pracovali na návrhu zákona
o
strete záujmov, poďakovať všetkým
poslancom, ktorí hlaso-
vali
za tento zákon, pretože zákon bol naším obyvateľstvom
očakávaný,
bol veľmi sledovaný tak obyvateľmi, ako aj masmé-
diami, a
včerajšie prijatie zákona
o konflikte záujmov,
stručne
povedané, je jasným dôkazom, že tento parlament má
na
to, aby aj koalícia, aj opozícia
prijímali zákony, ktoré
sú
v prospech našej spoločnosti.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
S faktickou poznámkou sa hlási pán
poslanec Filkus.
Poslanec R. Filkus:
Určite
nechcem dramatizovať svoje
vnímanie ako pani
podpredsedníčka
aj kvôli času, aj kvôli veci, lebo to drama-
tizovanie
vnímania má, samozrejme, aj akcent
podozrievavos-
ti.
Omnoho lepšie sa mi páčilo nekonfrontačné vystúpenie pá-
na
poslanca Tkáča. Chcem len povedať, že som hlasoval za "zá-
kon
o strete záujmov", a nie som konfrontačný typ. Preto vám
chcem
povedať, že takto subjektívne dramatizovať svoje poci-
ty
a dávať to za určité objektívne kritérium vám neprislú-
cha,
pani podpredsedníčka.
A ďalej chcem povedať, že si myslím, že
keby bola včera
akokoľvek
komplikovaná situácia, stačil jeden úplne jednodu-
chý
model, ktorý by bol založený na tom, že
predseda parla-
mentu
povie: Napriek tomu, že prerokúvame tento vážny zákon,
navrhujem,
aby pán prezident povedal to, čo chce, a budeme
pokračovať.
A nič viac nebolo treba, lebo nevieme si vysvet-
liť
ten § 19. Všetko, čo povedal
predseda výboru pán Tkáč,
akceptujem,
podčiarkujem, a takto by sme mali ďalej pokračo-
vať,
ale nie v tomto tóne.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Zareagovať chce predseda Národnej rady
pán Gašparovič.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Filkus, ale veď to bola moja
prvá veta. Ak
si pamätáte, povedal som, že prvý vystúpi pán prezident,
a
až nato sa prihlásil do diskusie pán Cabaj. Veď to bola
prvá
veta, pozrite si záznam.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. S ďalšou faktickou poznámkou sa hlási pán po-
slanec
Anton Poliak.
Poslanec A. Poliak:
Vážený pán predsedajúci,
vážené členky vlády,
kolegyne, kolegovia,
zareagujem na vystúpenie pani
poslankyne Rusnákovej,
ktorá
mandátovému a imunitnému výboru popriala dobré rokova-
nie v ďalšom
období. Môžem povedať len toľko, čo sa týka
problému
pána poslanca Slotu, kde bol podaný návrh zo strany
Demokratickej
únie, že mandátový a imunitný výbor sa tým za-
oberal
a nevyjadril súhlas na začatie
disciplinárneho kona-
nia.
Chcem v tej súvislosti povedať aj to, že
súčasne platný
zákon
o rokovacom poriadku v podstate nedovoľuje žiadne dis-
ciplinárne
sankcie voči poslancovi, ktorý urobí výrok v tej-
to Národnej rade, akurát že, pokiaľ má úroveň a zhodnotí
svoje
vystúpenie, mal by sa ospravedlniť.
Takže z tohto pohľadu by som chcel
povedať, že pri hla-
sovaní
sa rozhodlo, že sa nezačne disciplinárne konanie, pa-
ni
poslankyňa Rusnáková. A pokiaľ
boli prijaté iné uznese-
nia,
zase musím povedať, že o tom rozhodol
mandátový a imu-
nitný
výbor hlasovaním. Osobne by som bol
najradšej, keby
sme
sa s takýmito otázkami ani v mandátovom
a imunitnom vý-
bore
nemuseli zaoberať a aby takéto výroky v
tejto Národnej
rade
neboli.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Faktická poznámka - pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Len krátko zareagujem na vystúpenie pani
podpredsedníč-
ky a pána
predsedu. Aj my chápeme, pani podpredsedníčka,
prečo
pán predseda postupoval tak, ako postupoval. Máme na
to
svoj názor, ktorý môžeme vyjadriť. Ale prosím, keby ste
si
v tej chronológii, ktorá tu zaznela, pozreli odpoveď pána
predsedu na
otázku predsedu nášho
klubu Róberta Ficu
o
15.50 hodine, že pán prezident chcel prísť o 16.00 hodine.
Tá
odpoveď je sporná, ale to tu nechcem rozvádzať. Pán pred-
seda
povedal, že v liste žiadna informácia takéhoto druhu
nebola.
Takto to bolo, to si pozrime v zázname, nehádajme sa
o
tom teraz. Pán predseda, možno to skomentujete inak. Ale
on
dal priamu otázku, o 15.50 hodine sa opýtal, či nebolo
v
liste požadované o 16.00 hodine. Predseda odpovedal, že
nie,
takýto údaj tam nebol. Toto sme včera počuli.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Dávam slovo predsedovi pánu
Gašparovičovi.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Ftáčnik, spýtajte sa vždy,
keď si pozriete
záznam.
Tak si pozrite záznam. Pán poslanec Fico povedal, že
som
oznámil, že pán prezident príde o 16.00 hodine, a ja som
povedal,
že takýto oznam som ja nedal. Prosím, prečítajte si
to
a potom uvidíte, čo som povedal. Takže nezavádzajte.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Faktická poznámka - pán poslanec Kňažko.
Poslanec M. Knažko:
Odpusťte, je to pravda, presne takto to
znelo, ale moja
otázka
bola, prečo si nám takúto informáciu nedal, pán pred-
seda, keď si
nás oboznamoval s tým, že pán
prezident má
prísť.
Inak ten záznam je presne citovaný. Je
pravda, že si
povedal
"ja som to neoznámil, ja som túto informáciu nepo-
dal".
Nuž ale prečo?
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Dávam slovo poslancovi
Romanovi Kováčovi, pripraví sa
pán
Ftáčnik.
Poslanec R. Kováč:
Vážené kolegyne, matky,
vážené matky na celom Slovensku,
v mene poslancov Demokratickej únie vyslovujem úprimné
blahoželanie
všetkým ženám matkám k nadchádzajúcemu
Dňu ma-
tiek.
Mnoho ráz som v živote zažil ten najkrajší okamih, keď
sa
žena stáva matkou, keď prvýkrát počuje plač svojho dieťa-
ťa, a viem
presne, že je to pre každú ženu najvzácnejšia
chvíľa.
V tejto chvíli zasväcuje život svojmu
dieťaťu a ne-
hľadí
pritom na obete, na prebdené noci i na starosti, ktoré
ju
čakajú. Vedie ju iba láska.
Vážené panie poslankyne matky, milé mamy na celom Slo-
vensku,
vďaka vám. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Slovo dávam pánu Ftáčnikovi.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážené kolegyne, kolegovia, chcem sa na
úvod ospravedl-
niť
pánu predsedovi za moju nepresnú pamäť. A vzhľadom na
čas
a oznámenú potrebu skončenia schôdze, aby poslanci stih-
li
lietadlo, sťahujem svoje vystúpenie
v rozprave. Ak bude
politika HZDS a
vládnej koalície pokračovať
takým smerom,
ako doteraz,
môj príspevok bude
aktuálny aj na ďalšej
schôdzi,
kde sa ho pokúsim predniesť.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Faktická poznámka - pani
kolegyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne. Dovoľte mi v mene svojom
aj v mene všet-
kých
žien prítomných v parlamente poďakovať
za želanie pánu
poslancovi
Kováčovi.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Pani poslankyňa Zelenayová.
Poslankyňa E.
Zelenayová:
Aj ja som tak chcela urobiť. Súčasne by
som rada požia-
dala pána poslanca Dzurindu, ktorý na
adresu tých, ktorí
spievali
Vivat Slovakia, povedal, že sú gaunermi, keby nám
k
tomuto sviatku poskytol ospravedlnenie. My matky, ktoré
sme
spievali túto pesničku, sa necítime byť gaunerkami.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Pán poslanec Sečánsky.
Poslanec M. Sečánsky:
Dámy a páni, už viackrát sa počas tejto schôdze spomí-
nal
rokovací poriadok. Dokonca odznela
požiadavka, aby bola
podaná
informácia o stave prác na rokovacom
poriadku. Chcem
vás
informovať, že návrh zákona o rokovacom poriadku skupina
poslancov pán Brňák, Ftáčnik a ja podala na normálne
legis-
latívne
pokračovanie, teda schvaľovacie
pokračovanie Národ-
nej
rade pánu predsedovi Gašparovičovi. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka: Včera sa tu spomínal
duch § 19 roko-
vacieho
poriadku. Ja toto beriem, ctím si aj filozofiu záko-
na,
ale mám pripomienku, aby sme rešpektovali duch celého
rokovacieho
poriadku, nielen § 19, ktorý predpokladá slušné,
vecné
a predovšetkým konštruktívne vystúpenia, rokovania Ná-
rodnej
rady. Takto chápem rokovací poriadok a bol by som na-
ozaj
rád, keby sme ho takto chápali všetci.
Tretia moja veľmi stručná poznámka: Dnes
a včera boli
interpelácie.
Mnohé z týchto podľa § 89 v
podstate neboli
interpeláciami. Interpelácie možno podať členovi
vlády,
a
člen vlády je viazaný povinnosťou odpovedať v príslušnej
lehote.
Iné sú otázky, ktoré dáva poslanec
podľa § 92, ale
tam platí iná
zákonnosť. Tam nie je
povinnosť odpovedať
v
príslušnej lehote. Tam sa odpovedá na otázky, ktoré posla-
nec
potrebuje pri výkone svojej činnosti.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ďakujem. Vidím, že nie sú žiadne
požiadavky na faktické
poznámky.
Chcem sa vás ešte spýtať, vážené dámy, vážení páni, či
chce
niekto vystúpiť vo všeobecnej rozprave.
(Nikto.)
Ak tomu tak nie je, tým sme program 7.
schôdze Národnej
rady
Slovenskej republiky vyčerpali.
Ďakujem vám všetkým za účasť a
vyhlasujem 7. schôdzu
Národnej
rady Slovenskej republiky za skončenú.
Rokovanie schôdze sa skončilo o 13.00
hodine.