Stenografická správa o 6. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

Prepis zo schôdze


 

          S t e n o g r a f i c k á   s p r á v a

      o 6. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

              konanej 5., 6. a 7. apríla 1995

____________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážená Národná rada,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     otváram rokovanie  6. schôdze Národnej  rady Slovenskej

republiky.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali.

 

     Zisťujem, že je  prítomných 105 poslancov. Konštatujem,

že sme uznášaniaschopní.

 

     O ospravedlnenie svojej neúčasti  na 6. schôdzi písomne

požiadali títo  poslanci: Gabriel Palacka,  Miroslav Mikolá-

šik, Milan Ftáčnik, Brigita  Schmögnerová a Marcela Gbúrová.

Na zahraničnej pracovnej ceste sa  zúčastňujú títo poslanci:

Ivan Gašparovič, Peter Magvaši, Robert Fico.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predseda Národnej rady po dohode s podpredsedami Národ-

nej  rady  navrhol  program  6. schôdze,  ako ste ho dostali

v pozvánke. Má  niekto návrh na zmenu  alebo doplnenie tohto

návrhu programu?

 

     Prosím, pán poslanec Langoš.

 

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi predniesť dva návrhy.

 

     Po prvé navrhujem uložiť  predsedovi Národnej rady, aby

požiadal Slovenskú televíziu o priame prenosy zo schôdzí Ná-

rodnej rady. Naši voliči -  občania majú právo v tomto dôle-

žitom  období  budovania  štátu  a  ekonomickej,  politickej

a právnej transformácie sledovať to,  čo bolo úplne vylúčené

za komunistického  režimu - zámer  zákonodarcu, ktorý napĺňa

i duch každého zákona alebo iného záväzného rozhodnutia par-

lamentu. Nie  je to iba  dôvodová správa predkladateľa,  ale

i rozprava, ktorú vedú v  tej-ktorej veci volení zástupcovia

občanov pred prijatím záväzného rozhodnutia.

 

     Po druhé  navrhujem, aby Národná  rada rozhodla zaradiť

na program svojej najbližšej  schôdze rozpravu o zahraničnej

politike vlády a uložila ministrovi zahraničných vecí uviesť

rozpravu vyčerpávajúcou informáciou o stratégii a aktuálnych

úlohách zahraničnej politiky a o konkrétnych krokoch, o kto-

ré sa vláda bude usilovať  v tomto roku, spolu s vysvetlením

očakávaných výsledkov.  Zahraničná politika vlády,  ktorá je

úzko spojená s vnútornou politikou, s ekonomickými, politic-

kými a bezpečnostnými záujmami Slovenska a jeho občanov, mu-

sí byť  rovnako verejne zreteľná vo  svojich zámeroch a pri-

pravovaných krokoch ako napríklad jej ekonomická politika.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán poslanec Borovský.

 

Poslanec J. Borovský:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     dámy a páni,

 

     klub poslancov Združenia robotníkov Slovenska navrhuje,

aby do  programu schôdze boli  zahrnuté body číslo  11 a 12,

a to ako bod číslo 11 návrh na odvolanie predsedu mandátové-

ho  a imunitného  výboru a  ako bod  číslo 12 voľba predsedu

mandátového a imunitného výboru.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Kočnár.

 

Poslanec M. Kočnár:

 

     Navrhujem do programu  znovuotvorenie otázky sťahovania

Úradu priemyselného vlastníctva do Banskej Bystrice.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán poslanec Brocka.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážení kolegovia,

 

     v mesiaci marci na 5. schôdzi Národnej rady som navrhol

zaradiť do  programu Národnej rady návrh  zákona o konflikte

záujmov.  Predseda Národnej  rady  aj  ďalší poslanci  najmä

z vládnej koalície  nás všetkých ubezpečili,  že tento návrh

zákona bude  na nasledujúcej schôdzi  Národnej rady. Nestalo

sa tak ani  tento mesiac. Keďže v týchto  dňoch aj iné poli-

tické  strany deklarovali  záujem iniciovať  takýto návrh na

schôdzi Národnej  rady, medzi inými  aj Združenie robotníkov

Slovenska, opätovne navrhujem do  programu 6. schôdze Národ-

nej rady  zaradiť návrh zákona podaný  Ivanom Šimkom o zame-

dzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov

a vyšších štátnych  úradníkov, je to tlač  číslo 65, ako bod

číslo 10 programu 6. schôdze Národnej rady.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán poslanec Kňažko.

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     v ostatnom čase sme boli svedkami vyjadrení, že na Slo-

vensku bola  porušovaná sloboda slova a  sloboda šírenia in-

formácií.  Do rámca  tejto problematiky  zapadá aj opatrenie

týkajúce sa zákazu fotografovania  počas zasadania pléna Ná-

rodnej rady Slovenskej  republiky. Zasadnutia pléna Národnej

rady Slovenskej republiky sú až  na výnimky v súlade s člán-

kom 83 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky verejné a isto

súhlasíte so mnou, že  fotografia patrí do kategórie obrazo-

vých informácií. Keďže novinárska a vlastne občianska verej-

nosť má  právo sledovať zasadnutia  Národnej rady Slovenskej

republiky a šíriť informácie  z nich, zákaz sprostredkovania

obrazovej informácie  pôsobí vskutku absurdne,  navyše ak je

v rozpore  s článkom  26 Ústavy  Slovenskej republiky, ktorý

zaručuje právo na informácie  a právo - citujem: "vyjadrovať

svoje  názory  slovom,  písmom,  tlačou,  obrazom alebo iným

spôsobom, ako aj slobodne  vyhľadávať, prijímať a rozširovať

idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu".

 

     Tento zákaz je aj v rozpore s tvrdeniami poslancov jed-

notlivých strán a dovoľte, aby som citoval:

 

     Pani Zelenayová,  HZDS: "Nemám k  tomu žiadny komentár,

pretože nemám proti foteniu  námietky. Je to priestor vyhra-

dený pre novinárov, tak prečo nie."

 

     Ivan Šimko,  KDH: "Osobne nemám nič  proti tomu, keď ma

niekto fotografuje, a usilujem sa správať tak, aby som sa za

to nemusel hanbiť."

 

     Peter Weiss, SDĽ: "Každý politický činiteľ si má na se-

ba dávať  pozor, ako sa  správa na verejnosti.  Je bežné, že

verejní  činitelia  sa  fotografujú  v  rôznych  situáciách,

a patrí k ich profesionalite, aby sa nenechali nachytať."

 

     Marian Polák, ZRS: "Nech si na balkón v zasadacej sieni

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  fotoreportéri pokojne

chodia, koniec koncov, je to ich práca,  mne to osobne neva-

dí."

 

     Víťazoslav Moric, SNS: "Ak  si niekto vŕta počas celého

zasadania Národnej rady Slovenskej  republiky v nose, je asi

proti tomu, aby bol  fotografovaný v nestráženej chvíli. Kto

pracuje, tomu to nevadí."

 

     Vyvstáva teda otázka, čo bolo podnetom pre pána predse-

du Gašparoviča a v súlade s  akým zákonom mal právo na vyda-

nie zákazu fotografovania. Pri tejto príležitosti chcem pod-

čiarknuť  vzácnu zhodu  koalície a  opozície a  fakt, že bez

ohľadu na  stranícku príslušnosť citovaným  poslancom záleží

na tom, aby u nás  nebola obmedzovaná sloboda šírenia infor-

mácií, a teda im záleží aj na tom, aby dobré meno Slovenskej

republiky  nebolo spochybňované.  Preto mi  dovoľte, aby som

navrhol ako bod programu dnešného rokovania prijatie uznese-

nia pléna Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa ruší

zákaz fotografovania  počas zasadania Národnej  rady Sloven-

skej republiky.

 

     Ďakujem vám.

     /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán poslanec Sopko.

 

Poslanec V. Sopko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

     kolegyne, kolegovia,

 

     vzhľadom na  časovú aktuálnosť problému  nemám inú mož-

nosť, len teraz pri  schvaľovaní programu rokovania Národnej

rady  požiadať  o   stanovisko  vládu  Slovenskej  republiky

k príprave stretnutia obyvateľov  Zakarpatskej oblasti a vý-

chodoslovenských okresov, ktoré je už desiatky rokov organi-

zované na hranici vo Vyšnom Nemeckom pri príležitosti víťaz-

stva nad  fašizmom v predvečer ukončenia  2. svetovej vojny.

Tohtoročné stretnutie je veľmi významné, pretože sa uskutoč-

ňuje v rámci osláv 50. výročia ukončenia 2. svetovej vojny.

 

     Toto stretnutie bolo v minulom období vždy organizované

a organizačne zabezpečované štátnymi  orgánmi za účasti naj-

vyšších predstaviteľov vlády Slovenskej republiky. Zodpoved-

nosť  za dôstojnú  prípravu niesol  predtým Východoslovenský

krajský národný výbor a  jeho ukrajinský partner Rada národ-

ných poslancov Zakarpatskej oblasti.  Od roku 1990 po zániku

národných výborov celá ťarcha organizácie ostala len na bed-

rách Zväzu československo-sovietskeho priateľstva, neskoršie

to bola  Spoločnosť priateľov národov  Česko-Slovenska s ná-

rodmi Sovietskeho  zväzu a v minulom  roku to bolo Združenie

slovanskej vzájomnosti. Úroveň  týchto stretnutí klesá najmä

preto, že zo strany Slovenskej republiky nie je záujem štát-

nych orgánov.

 

     Požadujem preto  počas rokovania Národnej  rady odpoveď

od zodpovedného člena vlády  Slovenskej republiky, či súčas-

ťou  celoštátnych osláv  50. výročia  ukončenia 2.  svetovej

vojny v  jubilejnom roku 1995 bude  aj stretnutie na hranici

a kto to zabezpečuje.  Ďalej - kto z vlády  je poverený jeho

prípravou,  aká delegácia  Národnej rady  a vlády Slovenskej

republiky sa tam zúčastní. Zastávam názor, že ak sa členovia

vlády zúčastňujú  na rôznych akciách  súvisiacich s oslavami

slovenského  štátu  z  obdobia  fašistickej okupácie, právom

očakávame aj účasť delegácie vo Vyšnom Nemeckom.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem, ale to nie je súčasť návrhov na program. Slovo

má pán poslanec Kukan.

 

Poslanec E. Kukan:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     chcel by  som podporiť návrh  pána poslanca Langoša  na

to, aby  predseda Národnej rady  požiadal ministra zahranič-

ných vecí o vystúpenie na  pôde parlamentu k otázkam plnenia

úloh v zahraničnopolitickej oblasti. Myslím si, že by to ne-

mal byť nejaký problém, lebo  vieme, že vláda asi pred dvoma

alebo troma týždňami na svojom rokovaní takýto materiál pre-

rokovala. Bolo to ešte v období, keď ministri vlády hovorili

s predstaviteľmi masmédií  a nepostavili medzi  seba ani ho-

vorcov. Sám som počul od pána ministra Schenka široký výklad

k tomuto  materiálu.  V  krátkej  histórii  tohto parlamentu

koniec koncov už  v minulosti boli prípady,  že ministri za-

hraničných vecí vystúpili na pôde parlamentu s takýmito pre-

javmi. Domnievam sa, že s ohľadom na aktuálnosť a dôležitosť

zahraničnopolitických otázok  je logické, aby  sa takýto bod

zaradil.  Neodpustím si  poznámku, že  ma trochu prekvapuje,

a to nepríjemne, že o to  musí žiadať opozícia, že tak vláda

neurobila sama.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Rád by  som informoval pána poslanca Ku-

kana, že pán minister požiadal o možnosť vystúpenia v Národ-

nej rade o  zahraničnej politike. Dohodli sme sa  s ním tak,

že zajtra má možnosť, na základe rokovacieho poriadku požia-

da o slovo a predstúpi so správou o zahraničnej politike.

 

     Pán poslanec Mikloško, máte slovo.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predsedajúci,

 

     mal by som poznámku  k návrhu pána poslanca Borovského.

Totiž, ak mám hlasovať o tom, že má byť zaradený bod progra-

mu o odvolávaní a dokonca  aj o navrhovaní a volení ďalšieho

predsedu výboru,  rád by som vedel,  o čo ide, čo  sa stalo.

Veď ešte na  minulej schôdzi som mal také  informácie, že si

koná svoje povinnosti veľmi zodpovedne. Keby ste nám poveda-

li, či ide o nejaký rodinný spor alebo stranícky spor. Alebo

o čo ide?

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Nebolo to presne v návrhu programu.

 

     Prosím, pán poslanec Komlósy.

 

Poslanec Zs. Komlósy:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.  Chcel by som navrhnúť

ďalšie body programu. Vzhľadom na  to, že program 6. schôdze

nenasvedčuje  tomu,  že  je  mimoriadna,  ale  je  to riadna

schôdza, chcel by som navrhnúť ako 11. bod programu odpovede

na interpelácie poslancov, ako  12. bod interpelácie poslan-

cov a ako 13. bod všeobecnú rozpravu. Prosím, aby sa o tých-

to bodoch hlasovalo osobitne.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Mám len malú poznámku, že toto zasadanie

sa koná v období, keď ešte neuplynulo 30 dní od podaných in-

terpelácií,  keď sú  ministri povinní  odpovedať. To  je len

vecná poznámka k tomu.

 

     Pán poslanec Koncoš, máte slovo.

 

Poslanec P. Koncoš:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

     vážení členovia vlády,

     vážení hostia,

 

     sme parlamentom prvej demokratickej Slovenskej republi-

ky, ktorá vznikla rozdelením  Českej a Slovenskej Federatív-

nej Republiky. Naša mladá republika je nástupníkom spoločné-

ho  štátu  Čechov  a  Slovákov,  teda  nadväzuje  aj na jeho

medzinárodnoprávne  uznanie  a postavenie počas  2. svetovej

vojny, ako aj na to, že bol súčasťou víťazného medzinárodné-

ho protifašistického  zoskupenia. Naša republika  zvlášť pri

orientácii  na vstup  do európskych  hospodárskych a bezpeč-

nostných štruktúr nadväzuje na hodnoty demokracie a slobody.

 

     Práve v týchto dňoch, keď  mnohé mestá a dediny na Slo-

vensku si pripomínajú oslobodenie, práve v tento rok 50. vý-

ročia  víťazstva nad  fašizmom musia  aj slovenský parlament

a jeho členovia,  ako aj slovenská vláda  a jej členovia za-

ujímať jednoznačné,  demokratické a jasné  postoje k skutoč-

nostiam z obdobia 2. svetovej  vojny. Účasť pána Slotu, pod-

predsedu výboru Národnej rady, a pani Slavkovskej, minister-

ky školstva,  na podujatiach, kde sa  pripomína vznik fašis-

tického Slovenského štátu, ktoré tiež glorifikujú Jozefa Ti-

su ako  jeho prezidenta, sú skutočnosťami,  ktoré si žiadajú

vysvetlenie tomuto parlamentu.

 

     Nechcem sa  do smutne slávnej  histórie vracať a  je mi

cudzia  nenávisť voči  politickým reprezentantom vtedajšieho

štátu. V týchto prejavoch členky vlády a poslanca najvyššie-

ho zákonodarného  zboru vidím však  veľké nebezpečenstvo pre

súčasný  vývoj spoločenského  a vnútropolitického  života na

Slovensku. Týmto činom  vrcholoví predstavitelia reprezenta-

tívnych orgánov našej mladej republiky dali jasne najavo, že

sa snažia  do riadenia štátu zaviesť  veľmi nebezpečné prvky

národného socializmu, a rád by som veril, že "len" národného

socializmu.  Domnievam sa,  že týmito  svojimi činmi výrazne

poškodili meno Slovenskej republiky.

 

     Nazdávam sa,  že pani Eva  Slavkovská by mala  odstúpiť

z postu ministerky. Tým, že sa zúčastnila na otvorení spomí-

nanej výstavy,  nedáva žiadne záruky, že  z postu ministerky

školstva  a vedy  bude ovplyvňovať  výchovu mladej generácie

v duchu humanity a tolerancie, že  sa pričiní o pravdivé vy-

svetľovanie histórie  a výchovu zameranú  proti fašizmu, ra-

sizmu a neznášanlivosti.

 

     Pán Slota ako poslanec  Národnej rady Slovenskej repub-

liky ...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec, ale toto vyzerá ako interpelácia.

 

Poslanec P. Koncoš:

 

     Navrhnem úpravu programu. Pán Slota ako poslanec Národ-

nej rady Slovenskej republiky s obľubou o sebe vyhlasuje, že

všetko, čo robí, robí v záujme Slovenska. Jeho konanie súvi-

siace s  výročím Slovenského štátu  pred 56 rokmi  nie je na

prospech, ale  na škodu republiky. Navrhujem  preto, aby ako

prvý bod programu schôdze bol  zaradený bod, v rámci ktorého

pani ministerka a pán  poslanec Slota vysvetlia skutočnosti,

že ako činitelia parlamentu  a vlády uskutočňujú činy, ktoré

sú proti  medzinárodným záujmom mladej  Slovenskej republiky

a proti jej demokratickým hodnotám.

 

     O tomto návrhu žiadam  hlasovať pri schvaľovaní progra-

mu. /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Zelenayová.

 

Poslankyňa E. Zelenayová:

 

     Slovom sa  dá veľa urobiť, ale  aj veľmi veľa poškodiť.

Tí, ktorí v súčasnosti  organizujú mítingy za slobodu slova,

dúfam, že  si uvedomujú, ako  škodia tejto republike.  Musím

vyhlásiť, že som  sa stretla s takýmto názorom  aj vo Veľkej

Británii, kde sa nás pýtali, či  u nás nie je sloboda slova.

Bolo nás tam 12 poslancov, 6 opozičných, 6 koaličných, takže

máte  možnosť  získať  informácie  aj  od svojich poslancov.

Chcela  by som  povedať, že  som členkou  dvoch novinárskych

združení, alebo jedného syndikátu a združenia novinárov. Ani

z jedného dosiaľ nezaznela od nijakého novinára námietka, že

by sa  nemohol slobodne vyjadrovať kdekoľvek.  Myslím si, že

poslancov sa  to týka takisto.  Môžu voľne debatovať  aj tu,

v tejto snemovni.

 

     Mám jednu pripomienku k  fotografovaniu, o ktorom hovo-

ril pán Kňažko, a k  priamym prenosom, o ktorých hovoril pán

Langoš. Opäť skúsenosť.

 

     Myslím si, že mi dáte  za pravdu, že nemôžeme považovať

Veľkú Britániu za nedemokratickú krajinu. Vo Veľkej Británii

existujú priame  prenosy zo zasadnutia  parlamentu, ale kon-

troluje  ich parlamentná  komisia a  len parlamentná komisia

schvaľuje, čo môže ísť a čo  nemôže ísť von do televízie. Ak

teda takéto  priame prenosy, ak chcete  nasledovať vzory de-

mokratických štátov,  prosím. Vo Veľkej  Británii neexistuje

možnosť fotografovania v snemovni, ani  v dolnej, ani v hor-

nej. Horná je snemovňa lordov.  Keby ste videli, ako tam se-

dia lordi s  nohami vyloženými na stoloch, to  by bolo veľké

sústo pre  našich novinárov. Keďže aj  tam si potrebujú páni

poslanci a  členovia Hornej snemovne  oddýchnuť počas dlhého

rokovania, myslím si, že  v takej demokratickej krajine, ako

je Veľká Británia, nie účelovo alebo nejakým spôsobom zabra-

ňujú demokracii,  šíreniu slova alebo  šíreniu pravdivej in-

formácie...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pani poslankyňa, uplynuli tri minúty.

 

 

 

 

Poslankyňa E. Zelenayová:

 

     ...že si zvolili takýto spôsob informovania.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Chcel by som sa vyjadriť  k tým veciam okolo fotografo-

vania. Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.

 

     Pozrite sa,  pána predsedu Gašparoviča  si predstavujem

ako  akéhosi otca  tohto parlamentu,  ktorý má  vlastne celý

tento  parlament chrániť.  A vlastne  chráni najmä  opozíciu

tým, že zakázal tu fotografovať,  pretože všetci sme v tomto

parlamente nato, aby sme pracovali, a nie, aby sme odchádza-

li. A keby tu  v niektorých chvíľach novinári fotografovali,

zistili by, že tu pracuje najmä koalícia a že tá časť parla-

mentu, kde  sedí opozícia, je mnoho  ráz prázdna. Takže toto

chápem ako ochranu opozície, pretože on nie je tu  nato, aby

chránil opozíciu  alebo koalíciu, ale  aby chránil parlament

ako taký pred rečami, že sa  tu nepracuje. To by ešte opozí-

cia mohla dostať menej hlasov v budúcich voľbách.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Priatelia, vráťme sa k návrhu programu.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Pokiaľ sa týka, pán  predsedajúci, vyjadrenia pána Kon-

coša a oslovenia fašistického štátu. Slovensko nebolo fašis-

tický štát  a som hrdý,  že sme mali  takého prezidenta, ako

bol doktor Jozef Tiso. O to menej som hrdý na to, že sme ma-

li takého prezidenta, ako bol súdruh Klement Gottwald, ktorý

nechal popravovať svojich ľudí. A najviac ma mrzí na tom, že

nechal popraviť takého človeka, ktorého som z hĺbky duše ob-

divoval, ako  bol Vladimír Clementis. Takže  o tomto rozprá-

vajte. Prvý prezident slovensko-českého  štátu, ktorý bol po

roku 1948, bol  ten, kto bol. A posledný  prezident bol tiež

ten, kto bol. Hanbím sa za  obidvoch, ale nie za doktora Jo-

zefa Tisu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán poslanec Volf.

 

Poslanec J. Volf:

 

     Troška  na  inú  tému,  ktorá  zrejme  viac trápi ľudí.

Vzhľadom na nejasnú situáciu  v oblasti privatizácie, na ne-

ustály posun termínu začatia druhej vlny a znižovanie objemu

majetku, ktorý vlastne vytvára z  tejto vlny akúsi frašku so

smutným  koncom pre  väčšinu našich  občanov, navrhujem, aby

osobitným bodom bola informácia  o stave privatizačného pro-

cesu, o príprave  druhej vlny  kupónovej privatizácie, najmä

v súvislosti s materiálom - ponuka  majetku do 2. vlny kupó-

novej  privatizácie,  organizačné  a  finančné zabezpečenie,

ktoré schválila vláda.

 

     Súčasne sa pridávam k  tomu, aby súčasťou tejto schôdze

bol aj bod interpelácie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán poslanec Šepták.

 

 

Poslanec R. Šepták:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

 

     Dámy a páni,

 

     navrhujem zaradiť  na 6. schôdzu Národnej  rady ako bod

programu číslo 13 návrh skupiny poslancov Národnej rady Slo-

venskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej

republiky, ktorým  sa dopĺňa zákon číslo  513/1991 Zb. - Ob-

chodný  zákonník v  znení neskorších  predpisov. Ide  o tlač

120.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem,  pán podpredseda.  Chápem návrh  pána poslanca

Borovského  na odvolanie  predsedu mandátového  a imunitného

výboru a návrh na jeho  nové menovanie ako úsilie o cirkulá-

ciu funkcií v parlamente. Je  to pozoruhodná myšlienka a aby

sme v nej boli dôslední, na začiatok navrhujem rozšíriť bod,

ktorý navrhuje  pán poslanec Borovský, o  návrh na odvolanie

predsedov všetkých výborov a na menovanie nových predsedov.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Slovo má pán poslanec Slota.

 

 

 

Poslanec J. Slota:

 

     Vážení prítomní,

 

     musím  reagovať na  to, čo  povedal pán  kolega Koncoš,

pretože  sa  veľmi  úzkostlivo  zaoberá problematikou prvého

Slovenského štátu, prvej Slovenskej republiky. Nehovorím, že

v tom období, keď  Slovenskú republiku obklopoval fašistický

mor dookola, bolo všetko v poriadku, ale v tej dobe skutočne

tí ľudia, ktorí boli na čele toho štátu, urobili všetko pre-

to, aby počas tohto  vládnutia zachránili čo najviac sloven-

ských životov. A to sa im podarilo.

 

     Za celé obdobie toho takzvaného fašistického štátu, pán

Koncoš, nebol vykonaný jediný trest smrti. Väzenia boli sku-

točne poloprázdne a tresty boli symbolické, ktoré trvali len

niekoľko dní  alebo mesiacov. Naproti tomu  za 45 rokov hrô-

zostrašnej vlády najzločineckejšej organizácie na svete bolo

popravených  vyše 300    400  ľudí, tisíce  bolo umučených

a desaťtisíce ľudí  bolo väznených 10, 15,  20 rokov a viac.

O toto by ste sa mali viac zaujímať, pán poslanec, vy, ktorý

ste tiež boli jedným z tých komunistických potentátov, ktorí

využívali ten  "ľudomilný režim". A som  skutočne veľmi rád,

že  sme  mali  prvú  Slovenskú republiku,  a som presvedčený

o tom, že  keby táto nebola,  určite nemáme ani  túto druhú.

 

     Ďakujem pekne.

     /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Lauko.

 

 

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ospravedlňujem sa, pán predsedajúci, že nebudem navrho-

vať bod  programu alebo zmenu programu.  Zareagujem na slová

pani poslankyne Zelenayovej,  ktorá tiež nenavrhovala žiadny

bod programu. Chcem ju poopraviť, lebo jej informácie neboli

celkom úplné  a objektívne. V satelitnej stanici Sky News sa

každú stredu vysiela zasadanie  anglickej Dolnej komory a je

to priamy prenos, takže komisia parlamentu nemá žiadnu šancu

nejakým spôsobom do toho zasiahnuť. Takisto jeden deň v týž-

dni sa vo Francúzsku vysiela zasadanie z francúzskeho parla-

mentu, ktoré  je priamym prenosom. Už  nehovorím o Euronews,

kde sa dáva priamy  prenos z významných zasadnutí Európskeho

parlamentu, Rady Európy atď. Čiže požiadavka pána Langoša je

úplne opodstatnená. A ako novinárke  sa jej trošku divím, že

hovorí takýmto spôsobom a je proti tomu, aby sa ľuďom dávali

objektívne informácie priamym prenosom.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má predseda výboru pán Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     dámy a páni,

 

     domnievam sa, že  by sme sa mali vrátiť  k meritu veci,

k schvaľovaniu programu tejto  schôdze Národnej rady Sloven-

skej republiky. Bod interpelácie,  bod rozprava môže byť za-

radený v normálnej schôdzi,  v normálnom programe. Odbiehame

od programu a tento úvod sa rozbieha do šírky a do stratena.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán poslanec Gaľa.

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Ďakujem za slovo. Ešte  k fotografovaniu z balkóna. Po-

kiaľ budú priame televízne  prenosy z parlamentu, občania si

sami urobia svoj názor na to, kto v parlamente sedí a pracu-

je, resp. špára sa v nose, alebo koná nejako inak. Nebudú na

to potrebovať sprostredkovanie novinárov a otcovia parlamen-

tu nebudú musieť chrániť poslancov pred fotografovaním.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Priatelia, musíme sa vrátiť k prerokúvaniu  tohto bodu.

Už sme naozaj boli príliš  solídni, že nechávame premeniť to

na rozpravu.  Teraz rozprava nie je,  sú návrhy na doplnenie

programu.

 

     Pani poslankyňa Lazarová, máte návrh? Ak nie, prosil by

som vás, aby ste sa vzdali faktickej poznámky.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Vzdávam sa poznámky.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Zelenayová, máte návrh?

 

Poslankyňa E. Zelenayová:

 

     Áno, k pánu Brockovi mám toľko, že sme návrh o konflik-

te záujmov  neprerokovali vo výboroch, takže  nie som za to,

aby bol tento návrh zaradený. A  k pánu Laukovi toľko, že ak

som klamala, tak nás klamali britskí poslanci, ktorí nám tú-

to informáciu  poskytli, lebo aj priamy  prenos môže byť pod

kontrolou poslaneckej komisie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Pán predsedajúci, v pléne Národnej rady sedia aj nečle-

novia  Národnej rady  Slovenskej republiky.  Žiadam, aby  sa

v tomto smere spravil poriadok.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. To nasleduje ako ďalší bod. Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci, chcem požiadať kolegov zo Slo-

venskej národnej  strany, ktorí predložili  návrh zaradiť do

programu určité  úpravy a zmeny  v Obchodnom zákonníku,  aby

tak urobili normálnou legislatívnou  cestou, to znamená, aby

to  predložili na  rokovanie parlamentných  výborov tak, ako

býva zvykom v tomto parlamente, a po prerokovaní vo výboroch

by bol zaradený na najbližšiu schôdzu Národnej rady.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Brocka.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Rád by  som pani poslankyni  Zelenayovej pripomenul, že

v Národnej rade...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec, máte návrh?

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Ak  dovolíte, pán  podpredseda, navrhol  som zaradiť do

programu  návrh zákona  o konflikte  záujmov. Návrhy zákonov

k tomuto  problému sa  v Národnej  rade Slovenskej republiky

hromadia  od apríla  minulého roka.  Ústavnoprávny výbor tri

z týchto návrhov prerokoval v  júli minulého roka. Preto som

navrhol, aby to bol 10. bod programu, ten návrh zákona, kto-

rý navrhujem  zaradiť do programu  - je to  poslanecký návrh

Ivana Šimku, aby výbory mali  dostatok času na jeho preroko-

vanie a môžeme o ňom rokovať aj v Národnej rade.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán podpredseda Andel.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Chcel by som sa spýtať,  či nechcete stiahnuť tento ná-

vrh. Z akého dôvodu? Viete, že  v podstate sú na svete štyri

návrhy. Sám hovoríte,  že v podstate pred pol  rokom už boli

tri. Priatelia, pýtam sa, nemôžete  sa stretnúť a urobiť je-

den? Keď to  dokázalo HZDS a SDĽ, nevieme  sa k tomu pridať,

aby sme mali skutočne jeden a poriadny? A nie takto z týždňa

na týždeň,  z mesiaca na mesiac  sa handrkovať, či zaradíme,

či nezaradíme. Myslím si, že by to bolo korektné.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Šimko, k návrhu?

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Áno. Súhlasím  s názorom pána  podpredsedu Andela. Pri-

dajte sa k môjmu návrhu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Černák, návrh?

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Áno. Vážený pán  predsedajúci, chcem podporiť zaradenie

zákona o konflikte záujmov o to viac, že pán predseda Gašpa-

rovič dal  verejný prísľub tomuto plénu,  že na nasledujúcej

schôdzi bude zaradený, teda na  dnešnej schôdzi musí byť za-

radený. Ak nie, budeme  sa snažiť vyvolať mimoriadnu schôdzu

k téme - konflikt záujmov.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pani poslankyňa Ďurišinová.

 

Poslankyňa M. Ďurišinová:

 

     Ďakujem veľmi pekne.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

 

     chcela by som objasniť  situáciu k tomuto bodu, nakoľko

práve teraz sa v Legislatívnej rade vlády prerokúva spoločný

návrh skupiny  poslancov za HZDS a  Spoločnú voľbu. Takže si

myslím, že by bolo správne, tak ako to bolo v minulosti, aby

dva rovnaké návrhy, tak ako sa to týka teraz konfliktu záuj-

mov, boli  prerokované spoločne. Takže  verím, že na  budúcu

májovú schôdzu budú preložené.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Boros.

 

Poslanec Z. Boros:

 

     Ďakujem, vážený pán predsedajúci.

 

     Vážené dámy a páni,

 

     nakoľko sa nenašiel medzi nami  nikto, kto by sa opýtal

pána poslanca Slotu  na význam jeho slov, ja  to tak učiním.

To nadľudské úsilie "nebohého...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec, jednoducho končím tento ďalší hovor.

 

Poslanec Z. Boros:

 

     Veľmi pekne prosím, dovoľte mi to povedať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Nie prosím, vážený pán poslanec, skončite.

 

Poslanec Z. Boros:

 

     Ja to chcem povedať.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Viem, že  to chcete povedať,  ale berte na  vedomie, že

musíme udržať túto schôdzu. Bude rozprava, môžete sa k tomu-

to bodu prihlásiť.

 

Poslanec Z. Boros:

 

     Nebude k tomu rozprava. Prosím pekne 20 sekúnd.

 

     Chcem sa opýtať pána  poslanca Slotu. To nadľudské úsi-

lie,  podľa jeho  slov, nebohého  monsignora Jozefa  Tisa je

skutočne  originálnou konštrukciou.  A chcem  sa opýtať,  čo

znamená záchrana slovenských životov. Znamená to snáď výmenu

za životy  občanov židovského pôvodu? Ďakujem  pekne, že som

sa to mohol opýtať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Prokeš, k návrhu?

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Áno, pán podpredseda. Dovoľte  mi, aby som vás požiadal

ako zastupujúceho  predsedu Národnej rady,  aby ste vzhľadom

na námet, ktorý vznikol v súvislosti s návrhom pána poslanca

Šeptáka o zaradení návrhu na novelizáciu Obchodného zákonní-

ka, požiadali alebo vyzvali  výbor pre hospodárstvo a ústav-

noprávny výbor, aby k tomuto zasadli cez obedňajšiu prestáv-

ku. Ide o veľmi krátku novelizáciu.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Žiadam príslušné výbory, aby sa problematikou zaoberali.

 

     Slovo má pán poslanec Slota,  ale prosím vás, len ak je

to k návrhu programu. Majte pre to pochopenie.

 

Poslanec J. Slota:

 

     Na krátku otázku krátka odpoveď. To bola aj ochrana ľu-

dí,  ktorí  boli  po  napadnutí  fašistickým Nemeckom priamo

ohrozovaní. Napríklad aj to. A k otázke, ktorú ste položili,

len toľko, že to ste vy položili túto otázku.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne,  vážení kolegovia, prosím  vás, zacho-

vajme postup. Neumožním ďalej slovo,  ak sa nebude týkať ná-

vrhu programu.

 

     Pán poslanec Brocka, je to takýto návrh?

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Áno.  Pán podpredseda,  pripájam sa  k pánu  poslancovi

Prokešovi, aby sa prestávka na rokovanie ústavnoprávneho vý-

boru využila  aj na prerokovanie  môjho návrhu zákona o kon-

flikte záujmov, teda poslaneckého návrhu Ivana Šimka.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, pán  poslanec Černák, je to  k návrhu? Nie. Pán

poslanec Moric, je to k návrhu?

 

 

 

Poslanec V. Moric:

 

     K návrhu, samozrejme. Bola  položená otázka. Doktor Jo-

zef Tiso  nás chránil aj pred  maďarskými honvédmi, ktorí tu

začali bombardovať bezbranné obyvateľstvo.  Toho ste sa mali

dotknúť, pán kolega.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Fico, k návrhu programu?

 

Poslanec R. Fico:

 

     Áno, pán  predsedajúci. Keďže sa nám  dostala teraz in-

formácia, že má byť  novelizovaný Obchodný zákonník a, žiaľ,

nikomu dosiaľ návrh tejto novelizácie nebol rozdaný a zvola-

li ste výbory na obedňajšiu  prestávku, bol by som rád, keby

sa okamžite tento návrh rozdal, aby  sme sa mohli s ním obo-

známiť. Okrem  toho chcem povedať, že  sa odmietam zúčastniť

na rokovaní ústavnoprávneho výboru za týchto podmienok.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Prosil by som organizačný útvar, aby za-

bezpečil rozdanie materiálu.

 

     Pán poslanec Černák, k návrhu programu?

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán  predsedajúci, chcem len  podotknúť, že bude

potom potrebné zvolať aj  mimoriadnu vládu, pretože bez sta-

noviska vlády  nemôžeme rokovať o  poslaneckom návrhu. Okrem

toho vás  chcem poprosiť, aby  ste mali na  všetkých rovnaký

meter. Pokiaľ bude výbor zasadať  k tomuto návrhu, nech pre-

rokuje návrh zákona o konflikte záujmov pána poslanca Šimka.

To znamená, že podporujem návrh pána Brocku.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán poslanec Kňažko. K návrhu progra-

mu?

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Áno. Vážený  pán predsedajúci, chcem  vás upozorniť, že

porušujete rokovací poriadok. Ešte  nie je schválený program

a vy  už zvolávate  k bodu  programu výbory.  To je naprosto

neprípustné.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Vážené  kolegyne, kolegovia, budeme hla-

sovať o jednotlivých návrhoch doplnenia programu.

 

     Je tu návrh pána poslanca Langoša. Predovšetkým navrhu-

je, aby  bola pozvaná televízia na  zasadanie tejto schôdze.

Kto je za takýto návrh riešenia?

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 64 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

 

     Pán poslanec  Langoš, môžem upustiť  od hlasovania, keď

som uviedol vyhlásenie pána ministra, že sa prihlási do roz-

pravy zajtra? Trváte na vašom návrhu.

 

     Prosím, návrh pána poslanca Langoša znie, aby bol zara-

dený osobitný  bod o zahraničnej  politike. Poznamenávam, že

pán minister sa dostaví, požiada o slovo a bude vystupovať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Langoša nebol

prijatý.

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, budeme  hlasovať o návrhu

pána poslanca Borovského. Navrhuje, aby ako 11. bod programu

bolo prerokované odvolanie predsedu mandátového a imunitného

výboru a ako 12. bod voľba nového predsedu.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

 

     Konštatujem, že  tieto dva body  programu boli zaradené

do programu 6. schôdze.

 

     Vážené panie  poslankyne, vážení páni  poslanci, budeme

hlasovať o návrhu pána poslanca Kočnára, ktorý navrhuje, aby

bolo znovu prerokované sťahovanie Úradu priemyselného vlast-

níctva do Banskej Bystrice. Dobre som to interpretoval?

 

     Pán poslanec Brňák - faktická poznámka.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Pán predsedajúci, tento návrh je neopodstatnený, preto-

že tak či tak táto  problematika tvorí súčasť jedného vráte-

ného zákona, čiže je možné aj v rámci tohto návrhu zákona sa

k tejto problematike  vyjadriť, i keď si  myslím, že bude to

nad rámec vrátených vecí. Ale v žiadnom prípade ako osobitný

bod to  nemôže byť zaradené.  Je to súčasť  vráteného zákona

pánom prezidentom.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Postupujeme k návrhu pána poslanca Brocku. Na-

vrhuje zaradenie zákona o rozpore záujmov.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 44 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento návrh  pána poslanca Brocku nebol

prijatý.

 

     Pán poslanec  Kňažko, mám tomu  rozumieť, že navrhujete

ako osobitný bod programu  uznesenie Národnej rady o zrušení

rozhodnutia predsedu Národnej rady?

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Áno prosím.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Prosím, pán poslanec Benčík - faktická poznám-

ka.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Ďakujem za udelené slovo. Vážený pán podpredseda, osvo-

jili ste si nesprávny a  zavádzajúci názor kolegu Brňáka, že

návrh pána poslanca Kočnára nemá byť posudzovaný kvôli tomu,

že tento  zákon budeme aj  tak prerokovávať. Pravdou  je len

to,  že ho  budeme prerokovávať,  ale len  tie pasáže, proti

ktorým pán prezident namietal. A táto časť tam nie je. Preto

treba o návrhu pána Kočnára samostatne hlasovať a odporúčam,

aby sme o tom rokovali.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Ďakujem. Chcel  som povedať to isté  s tou výhradou, že

ak, pán predsedajúci, dávate záruku, že v rámci prerokovania

vráteného návrhu prezidentom bude  prerokovaný bod, ktorý sa

týka Úradu priemyselného vlastníctva,  v tom prípade netreba

hlasovať. Ak takúto záruku nedáte, v tom prípade sa prihová-

ram za to, aby bol chápaný tento návrh pána poslanca Kočnára

ako novela zákona.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ale  veď nie  je prijatý.  Pán poslanec,  robíte z toho

veľmi čudnú konštrukciu.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Nerobím čudnú konštrukciu, pán podpredseda.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Brňák, máte slovo.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Je mi  osobne ľúto, že  v podstate návrh  pána poslanca

Kočnára zdôvodňujú  ďalší dvaja poslanci. Pokiaľ sa nemýlim,

pán  poslanec Kočnár  navrhol tento  bod ako  samostatný bod

programu tejto schôdze. Ak by to mal byť samostatný bod tej-

to schôdze, muselo by ísť, páni kolegovia, o akúsi novelizá-

ciu tohto zákona, pretože pán prezident sa v dôvodoch vráte-

nia tohto návrhu zákona k tejto problematike nevyjadril. Ale

povedal som, že  ak pán Kočnár tento problém  otvorí v rámci

tohto zákona,  bude vecou politickej vôle  parlamentu, či sa

k nemu vráti, alebo  nie, hoci tento postup nie  je v súlade

s doterajšou praxou parlamentu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Langoš - faktická poznámka.

 

 

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem za slovo. Krátko, nechcem zdržiavať. Ústava ho-

vorí doslova: "Ústavný zákon a zákon vrátený prezidentom Ná-

rodná rada prerokuje."

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Áno, ďakujem. Pán poslanec Kočnár, máte slovo.

 

Poslanec M. Kočnár:

 

     Ďakujem pánu  doktorovi Benčíkovi, že si  všimol to, čo

som nezbadal  ja. Vždy som si  práve takto predstavoval spo-

luprácu medzi robotníkmi a inteligenciou. /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Černák, máte slovo.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán  predsedajúci, je úplne zrejmé,  že o návrhu

pána poslanca Kočnára môžeme  rokovať len v intenciách záko-

na, ktorý bude vrátený.  Plénum Národnej rady urobilo prece-

dens pri schvaľovaní platov,  keď  rokovalo nad rámec prezi-

dentom vrátených pripomienok, ale vzápätí potom tu boli ďal-

šie zákony, pri ktorých  rokovalo len o vrátených pripomien-

kach. Preto odporúčam, aby sa pred týmto zákonom zvolalo po-

litické grémium a aby sa chápal návrh pána Kočnára v tom bo-

de, že napriek tomu, že pán prezident nespochybnil presun do

Banskej Bystrice, plénum o  tomto bude rokovať. Prikláňam sa

k tomu aj preto, že napriek tomu, že som žiadal hlasovať sa-

mostatne o mojom návrhu, ktorý sa dotýkal tohto presunu, pán

predsedajúci nedal o ňom hlasovať.

 

     Takže  žiadam zvolať politické grémium, resp. navrhujem

zvolať  politické grémium  pred rokovaním  o vrátenom kompe-

tenčnom zákone.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, k tomu zaujmem takéto sta-

novisko: Pretože vôľa jedného poslanca nie je v danom prípa-

de rozhodujúca na  zvolanie politického grémia, upozorňujem,

že politické grémium je poradný orgán predsedu.  Predseda je

momentálne  na služobnej ceste. Museli by sme sa vlastne pý-

tať poslancov,  či považujú túto  záležitosť naozaj za  takú

naliehavú, aby sa k tomu politické grémium vyjadrilo.

 

     Slovo má pán poslanec Cuper s faktickou poznámkou.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Iba som  chcel povedať, že  súhlasím s pánom  poslancom

Brňákom, pretože  v práve platí  zásada - nie  dvakrát o tom

istom. To znamená, že ak by sme vychádzali z toho, že prezi-

dent sa k  tomu nevyjadril, je tá časť  návrhu schválená Ná-

rodnou radou  Slovenskej republiky, teda  po uverejnení bude

aj platná. Preto si myslím,  že táto problematika by sa dala

otvoriť jedine formou novely zákona.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.

 

 

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predsedajúci, tu skutočne  nie je o čom diskutovať,

to sme už urobili. Tu bol  už precedens, že pri vrátenom zá-

kone sa išlo nad jeho rámec  a táto sieň to akceptovala. To,

čo hovorí pán Brňák, v duchu toho, čo sme už urobili, jedno-

ducho platí. Alebo potom musíme  zrušiť všetko, čo sme v mi-

nulosti prijali.  Nie je o  čom diskutovať. Možno  to urobiť

v rámci vráteného zákona pánom prezidentom.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem  veľmi  pekne,  pán  predsedajúci.  Pripájam sa

k tým hlasom, ktoré hovoria jasne,  z ústavy, že vrátený zá-

kon  sa prerokuje.  Tam sa  nehovorí o  tom, že sa prerokujú

pripomienky. Musím  sa opýtať kolegov,  ktorí tak vehementne

proti tomu  broja, či sa  jednoducho boja rokovať,  prípadne

znovu zvážiť naše rozhodnutie, ktoré bolo urobené vtedy. Má-

me k dispozícii niektoré ďalšie údaje. A myslím si, že tento

parlament musí mať  záujem nie na tom, aby  rigidne trval na

nejakom rozhodnutí,  ale na tom, aby  zákony, ktoré urobíme,

skutočne boli uvádzané do života tak, aby prinášali prospech

tomuto štátu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán poslanec Hofbauer.

 

 

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Pán predsedajúci, opakovane upozorňujem,  že v pléne sú

prítomné osoby,  ktoré nie sú  poslancami ani členmi  vlády.

Prosím o dodržiavanie rokovacieho poriadku.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Slovo má  pán poslanec  Šimko. Prosím,  je to

k návrhom?

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Samozrejme.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím. Preveríme to.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Myslím, že ide o problém, ktorý  je aj širší. Ide o to,

že keď je návrh zákona vrátený na opätovné prerokúvanie, tak

sa opätovne prerokúva a súčasťou prerokúvania každého návrhu

v tomto pléne je aj možnosť poslancov dávať akékoľvek pozme-

ňovacie  návrhy. V  tomto  smere  niet v  rokovacom poriadku

žiadneho obmedzenia.  Keď si schválime  nový rokovací poria-

dok, ktorý schváli nejaké obmedzenia pre tento prípad, v ta-

kom prípade nebudeme môcť ísť nad rámec pripomienok. Ale do-

siaľ platí tento rokovací poriadok a ten hovorí, že pre aké-

koľvek prerokúvanie každý poslanec má právo podávať návrhy.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Brňák, k návrhom?

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Prepáčte,  pán predsedajúci,  ale musím  reagovať aj na

slová pána  Mikloška. Myslím si, že  niekedy  skutočne platí

zásada, že keď dvaja hovoria to  isté, nie je to vždy to is-

té. V zásade netvrdím opak, ako  tvrdí on, ba dokonca na mi-

nulej schôdzi  som podporil samotný návrh,  aby Úrad priemy-

selného  vlastníctva nešiel  do Banskej  Bystrice. Ale chcem

povedať, že každý znáša následky  za svoj návrh sám. Samotná

táto problematika bola uzavretá,  pán poslanec Kočnár vystú-

pil, aby  táto problematika bola zaradená  ako osobitný bod.

To nemôže byť zaradené ako osobitný  bod, mne ide len o for-

mu. To,  či sa vrátime  k tomuto problému  v rámci samotného

zákona, je druhá vec.

 

    Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

    Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     chcela by som vás upozorniť, že v neprítomnosti predse-

du Národnej rady ho  zastupuje jeden z podpredsedov, ktorého

poverí. To znamená, že máte  moc zvolať politické grémium na

základe §  11. O zvolanie  politického grémia môžu  požiadať

dva poslanecké  kluby. Prosila by som  tie poslanecké kluby,

ktoré pociťujú predsa len  potrebu ešte raz prerokovať sídlo

patentového  úradu, aby  sa k  žiadosti o  zvolanie pridali.

Klub Demokratickej  únie navrhuje zvolanie  politického gré-

mia. Okrem toho, pán predsedajúci, v § 11 je napísané aj to,

že sa môže zvolávať aj podľa potreby, to znamená, že sú prí-

pady, keď nemusia požiadať dva poslanecké kluby.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem za vysvetlenie. Pán poslanec Gaľa.

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Súhlasím s kolegom Šimkom,  že je potrebné otvoriť roz-

pravu ku  všetkým bodom zákona  vráteného prezidentom, ktorý

sa týka novelizácie zákona o organizácii ministerstiev a os-

tatných ústredných orgánov,  lebo napríklad prezident nevrá-

til článok VI, kde sa hovorí, že tento  zákon nadobúda účin-

nosť 1. aprílom 1995. Tento  termín sa bude musieť tiež zme-

niť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Nechcem zdržiavať, ale nie  celkom súhlasím s poslancom

Šimkom v  otázke výkladu "prerokuje". Už  som povedal, že od

rímskych čias platila zásada nie  dvakrát o tom istom. Samo-

zrejme, ak  prezident dá pripomienky,  to znamená, že  sú to

nové návrhy,  takže v tých  častiach s tým  nesúhlasí. Ak by

sme vyšli z tej filozofie,  ktorú hovorí pán poslanec Šimko,

museli by  sme pripustiť, že vlastne  zákon s konečnou plat-

nosťou schvaľuje až pán prezident, a to by sme sa vrátili do

absolutistickej monarchie, keď skutočne hlava štátu schvaľo-

vala zákony,  ktoré mu predložil parlament,  tým, že ich ak-

ceptovala.

 

     Ďakujem.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Ďakujem za udelené slovo.

 

     Vážení kolegovia, necítim  sa kompetentný na poučovanie

vás o tom, ako treba vykladať príslušnú časť ústavy v súvis-

losti s vrátením návrhu  schváleného zákona prezidentom, ale

vyjasnime si to. Nebol som v tomto parlamente, vy ste tu se-

deli. Prijal  sa úzus, a  to je v  prospech veci, že  keď sa

prerokúva prezidentov návrh, aby  sa prerokovali len tie bo-

dy, ktoré on namietal. To je veľmi principiálna otázka, kto-

rú si vyjasnime. Viem, že v ústavnoprávnom výbore o tom bola

diskusia predtým, než  sme my tam došli, a  zhodli ste sa na

tom. Teraz  to niektorým vyhovuje inak,  tak to vykladá iným

spôsobom. To nebude dobre, lebo z toho bude veľa problémov.

 

     A pokiaľ ide konkrétne o návrh pána Kočnára, pripomien-

ku si doslova vyprosujem. Hlasoval som za to, aby to zostalo

tu,  teda nepodozrievajte,  že to  nechcem prerokovávať, ale

chcem,  aby sa  to procedurálne  prerokovávalo tak,  aby sme

v budúcnosti z toho problémy nemali. Preto odporúčam, zvážte

to, že by sme si túto otázku  raz a navždy mali v tomto par-

lamente vyjasniť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Vážené kolegyne a kolegovia, zase je ce-

lý počet faktických poznámok. Navrhujem taký postup, aby sme

ďalej hlasovali o návrhoch, odhlasovali program, a máme mož-

nosť potom sa ďalej k  tomu vyjadrovať, resp. ak máme ďalšie

námety, ktoré chceme uviesť. Podľa  môjho názoru toto nie je

dôstojný spôsob, aby sme teraz naďalej odďaľovali prerokova-

nie programu.  Môžem to chápať ako  váš akcept? Dám hlasovať

o tom,  že ukončíme  rozpravu a  faktické poznámky  a budeme

hlasovať o jednotlivých návrhoch programu.

 

     Priatelia, prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 90 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  sme prijali postup,  pri ktorom budeme

teraz hlasovať  o ďalších návrhoch na  doplnenie programu 6.

schôdze.

 

     Ďalším je návrh zaradiť bod prijatie uznesenia Národnej

rady o  tom, že sa ruší  rozhodnutie predsedu Národnej rady,

pokiaľ ide o fotografovanie počas schôdze.

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme. Je to návrh

pána  poslanca  Kňažku,   ktorý  navrhuje  prijať  uznesenie

k problematike fotografovania.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že tento  návrh na  zaradenie bodu  nebol

prijatý.

 

     Je tu  návrh pána poslanca  Sopku, ale nie  je súčasťou

navrhovaného programu.

 

     Pán  poslanec Kukan,  tá záležitosť  je vlastne  zhodná

s návrhom pána poslanca Langoša. Pán minister tu vystúpi.

 

     Pán poslanec  Komlósy navrhuje ako  bod 11  odpovede na

interpelácie, ako  bod 12  otázky  položené ministrom a  ako

bod 13 všeobecnú rozpravu.  Vysvetlil som, že vlastne termín

podania písomných  interpelácií ešte nie  je prekročený. Ale

prosím, budeme o tomto návrhu pána poslanca hlasovať.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento bod nebol prijatý.

 

     Ďalší návrh na zaradenie do programu je od pána poslan-

ca Koncoša, ktorý navrhuje ako bod číslo 1 zaradiť vysvetle-

nie  pána  poslanca  Slotu  a  pani  ministerky  Slavkovskej

k účasti na verejnom zhromaždení.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento bod nebol prijatý.

 

     Ďalším návrhom na doplnenie  programu je návrh pána po-

slanca  Volfa,  ktorý  žiada  zaradiť  osobitný  bod o stave

a príprave privatizácie.  Mám tomu rozumieť,  že na túto  6.

schôdzu?

 

Poslanec J. Volf:

 

     Žiadal som, aby poslanci, ako  by malo byť hádam dobrým

zvykom,  mali informáciu  o stave  privatizácie, o  príprave

druhej vlny najmä preto, že včera bol schválený vo vláde ná-

vrh. Myslím si, že by to  nemalo robiť problém, aby za tieto

tri dni, ktoré máme  pred sebou, vystúpil kompetentný človek

a informoval poslancov o stave prípravy druhej vlny kupónky.

Zaujíma to, myslím, každého občana našej republiky.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

      Pán poslanec Komlósy - faktická poznámka.

 

Poslanec Zs. Komlósy:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. V mojom návr-

hu som navrhoval tri ďalšie body programu a súčasne som žia-

dal, aby sa o týchto troch bodoch hlasovalo osobitne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Nemám poznačené, že ste žiadali hlasovať osobitne. /Šum

v sále./

 

 

Poslanec Zs. Komlósy:

 

     Povedal som na záver svojho vystúpenia, aby sa o týchto

troch návrhoch hlasovalo osobitne. Zdôvodnenie, pán podpred-

seda, že  neuplynula ešte lehota na  odpovede ministrov, nie

je dôvodom, aby nebol  zaradený bod interpelácie a všeobecná

rozprava.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Budeme  hlasovať jednotlivo o  všetkých týchto

troch bodoch.

 

     Prosím,  prezentujme sa  a hlasujme.  Najskôr hlasujeme

o prvom návrhu pána poslanca  Komlósyho. Zachováme kvôli fé-

rovosti tento  postup. Hlasujeme. Podľa  môjho názoru všetci

vyjadrili svoju vôľu a na  základe toho budeme zrejme hlaso-

vať i pri týchto troch ďalších hlasovaniach.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že prvý návrh  pána poslanca Komlósyho ne-

bol prijatý.

 

     Budeme hlasovať  o jeho druhom  návrhu. Prosím, prezen-

tujme sa a vzápätí hlasujme. Všetky tri body sa dotýkajú in-

terpelácií.

 

 

 

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

 

     Konštatujem, že ani druhý návrh pána poslanca Komlósyho

nebol prijatý.

 

     Budeme hlasovať  o jeho treťom  návrhu. Prosím, prezen-

tujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

 

     Konštatujem, že ani tretí návrh pána poslanca Komlósyho

nebol prijatý.

 

     Pristupujeme teda  k návrhu pána  poslanca Volfa, ktorý

odporúča, aby bol zaradený osobitný bod o stave privatizácie

na Slovensku a o stave prípravy druhej vlny kupónovej priva-

tizácie.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  tento návrh pána  poslanca Volfa nebol

prijatý.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, podľa môjho záznamu už nie

sú žiadne ďalšie doplňovacie návrhy.

 

     Prosím, pán poslanec Šepták.

 

Poslanec R. Šepták:

 

     Pán  predsedajúci,  ešte  je  návrh  zákona, tlač číslo

120, ktorý bol rozdaný. Moja pripomienka - novela Obchodného

zákonníka.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Faktická poznámka - pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predsedajúci, chcela by som  vás potom na záver ro-

kovania požiadať, aby ste sa vyjadrili, či zvoláte politické

grémium, ktoré som navrhla zvolať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pani poslankyňa, nedostal som  dva návrhy od dvoch klu-

bov. Budeme o tom hovoriť po skončení  tohto bodu. Samozrej-

me, môže sa  o tom hovoriť, ale teraz nie  je dôvod, aby sme

o tom hovorili. To nie je súčasť tohto bodu.

 

     Pán poslanec Šimko, ide o návrh do programu?

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Iste. Dal  som návrh, pán podpredseda,  ste zrejme pre-

pracovaný, ale  dal som návrh  rozšíriť bod programu,  ktorý

navrhol pán poslanec Borovský, o  návrh na odvolanie a meno-

vanie všetkých predsedov výborov.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Vážené kolegyne a  kolegovia, je tu návrh pána

poslanca Šimka. Má právo na to, aby dostal odpoveď.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

 

     Konštatujem, že  tento návrh pána  poslanca Šimka nebol

prijatý.

 

     Pán poslanec Šepták, prosím vás, zopakujte váš návrh.

 

Poslanec R. Šepták:

 

     Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na  vydanie zákona Národnej  rady Slovenskej republiky,

ktorým sa dopĺňa zákon číslo  513/1991 Zb. - Obchodný zákon-

ník v znení neskorších predpisov, tlač 120.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Dzurinda.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Vážený pán predsedajúci, medzitým, čo nám pred 10 minú-

tami tento návrh novely priniesli,  som návrh prečítal a vy-

slovujem domnienku, že ide  o účelovú novelizáciu Obchodného

zákonníka, súvisiacu  so zápasom o  privatizáciu ŽOS Vrútky.

Ide  o  účelovú  novelizáciu  vážneho  zákona,  ktorá súvisí

s privatizáciou ŽOS Vrútky. Ide o  to, že treba veľmi, veľmi

rýchlo odvolať neposlušné predstavenstvo,  aby to dostali do

rúk tí "praví" ľudia.

 

     Vyslovujem vážne znepokojenie,  že pod vplyvom takýchto

účelových krokov  ideme meniť právny  stav tak násilne,  tak

narýchlo,  že nemáme  tu ani  zákony, ani  relevantné právne

normy, aby sme sa tým dnes mohli naozaj zodpovedne zaoberať.

Preto odporúčam, aby takéto  vážne zásahy do právnych noriem

boli predkladané náležite, podľa rokovacieho poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pripájam sa k návrhu  pani poslankyne Rusnákovej a žia-

dam tiež zvolať politické grémium.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Áno, stane sa tak, až bude odhlasovaný návrh programu.

 

     Ešte pán poslanec Černák - faktická poznámka.

 

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predsedajúci, neodpovedali ste mi na otázku,

či budeme mať k  navrhnutej novele Obchodného zákonníka sta-

novisko vlády.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Benčík - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Som v  rozpakoch, ako môže  niekto predkladať návrh  na

zmenu Obchodného zákonníka s tým, že to dostaneme do progra-

mu teraz.  Neviem, o čo  vecne ide, nemám  so sebou Obchodný

zákonník.  A obdivujem,  že všetci  ostatní viete,  že je to

dobre. Okrem toho by som  prosil, aby k tomu bolo stanovisko

vlády.  A vôbec,  žiadam to  ku každému  poslaneckému návrhu

kvôli jednotnosti  zákonnosti. Zodpovedá za  to najmä vláda.

Aj v tomto prípade niet  príčiny, prečo by sme vládu obišli.

Prosím, aby sa vláda vyjadrila, či podporuje tento návrh no-

velizácie. Bez  toho nemožno zaraďovať  žiadny bod do  nášho

rokovania.

 

     Ďakujem pekne.

     /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Kolegyne  a  kolegovia,  s  ohľadom  na situáciu, ktorá

vznikla, a je tu aj  požiadavka na zvolanie politického gré-

mia, dávam 30-minútovú prestávku nato, aby sa stretli kluby,

prerokovali sporné otázky, aby  sa zároveň stretlo politické

grémium a na takom základe budeme ďalej postupovať.

 

     Kolegyne a kolegovia, politické  grémium sa stretne te-

raz v miestnosti na I. poschodí, v ktorej  sa vždy stretáva.

 

     /Po prestávke./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené  kolegyne, kolegovia,  pozývam vás  do rokovacej

miestnosti.  Zaujmite svoje miesta v rokovacej sieni, budeme

pokračovať v rokovaní 6. schôdze Národnej rady.

 

     Chcem  vás informovať,  že na  základe požiadavky dvoch

klubov  sa  uskutočnilo  grémium,  ktoré prerokovalo otázku,

ktorá  bola predmetom  jeho zvolania.  Konštatujem, že návrh

pána  poslanca Košnára  na prerokovanie  toho postupu  nebol

prijatý. Konštatujem, že na  spoločnom prerokovaní na grémiu

sa nedošlo k rovnakej spoločnej interpretačnej vôli a z toho

dôvodu postupujeme ďalej v hlasovaní o programe.

 

     Pán poslanec Šepták - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Šepták:

 

     Pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     na základe  zváženia sťahujem svoj  návrh s tým,  že ho

predložíme na budúce zasadnutie. Ubezpečujem vás, pán kolega

Dzurinda,  že nám  nešlo o  ŽOS, ale  chceli sme, aby nebola

medzera v  zákone. Možno by  to pomohlo aj  pri privatizácii

depa v  Spišskej Novej Vsi,  ktoré chce privatizovať  nejaký

Dzurinda.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Černák - faktická poznámka.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     politické  grémium  rokovalo,  rozhodlo  ako  rozhodlo.

Chcem len upozorniť, že pri rokovaní o platoch poslancov sme

urobili  precedens a  rokovali sme  nad rámec.  A chcem ešte

ctenej snemovni pripomenúť, že pri jednom z posledných návr-

hov zákonov, ktorý predkladal vtedy pán Rea, kde sme urobili

chybu, na základe všeobecnej vôle sme sa k tomu vrátili a po

odhlasovaní sme chybu opravili.  Preto budeme predkladať pri

rokovaní o  kompetenčnom zákone aj náš  názor, aby patentový

úrad ostal v Bratislave.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem,  je  to  zaznamenané.  Pán  poslanec  Dzurinda

- faktická poznámka.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán  poslanec Šepták,  vaše vystúpenie  ma utvrdilo, že

som trafil in medias res. Ale keď ste spomenuli ten dovetok,

tak vás ešte raz veľmi  pekne prosím, aby ste zopakovali ná-

zov firmy a iste poznáte aj krstné meno toho, kto chcel pri-

vatizovať. Tak nech je informácia úplná, buďte taký láskavý.

 

Podpredseda NR SR  A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Chcel som len doplniť  pána poslanca Dzurindu pre tých,

ktorí nevedia po latinsky, že in medias res znamená s drôtom

do oka. /Smiech v sále./

 

     Ale rád by som mal teraz svoju vážnu faktickú poznámku.

Rád by som  sa obrátil na pána poslanca  Sečánskeho. Pán po-

slanec, v minulom období  ste boli predsedom ústavnoprávneho

výboru a práve  vy ste tvrdili, že v  zákone vrátenom prezi-

dentom možno  ísť aj nad rámec  jeho pripomienok. Teraz HZDS

tvrdí,  aj na  politickom grémiu  sme to  počuli, že nemožno

ísť.  Chcel by  som vedieť,  či sa  zmenila medzitým ústava,

alebo či ste zmenili svoj názor ako hnutie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Mikloško,  my sme o tom debatova-

li,  nehovorili sme,  že nie  je možné,  hovorili sme predsa

celkom inak, ale zanášate  veci, ktoré boli predmetom rozho-

voru na politickom grémiu. Nie  je to fér, chcem vás upozor-

niť.

 

     Pán poslanec Moric - faktická poznámka.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Chcel by som vás ubezpečiť, pán kolega Mikloško, že tým

drôtom netrafil nikto  z KDH, to by bolo  inak veľmi zle do-

padlo.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Prosím vás, priatelia, musíme konečne hlasovať

o programe.

 

     Ešte faktická poznámka pána  poslanca Ficu a tým končí-

me, budeme hlasovať.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán podpredseda, rád by som sa vrátil k rokovaniu poli-

tického grémia,  ktoré bolo, podľa mňa,  veľmi dôležité. Po-

slanecký  klub  Spoločná  voľba  uznáva  parlamentnú väčšinu

v Národnej rade Slovenskej republiky, ale tá predsa nezname-

ná vykladanie zákonov podľa  momentálnej potreby. Zdá sa mi,

že niektoré poslanecké kluby si nechali na politickom grémiu

voľnosť, aby  v prípade potreby v  budúcnosti zmenili stano-

visko a  správali sa inak,  ako dnes propagujú  v súvislosti

s otázkou, či možno rokovať o pripomienkach pána prezidenta,

alebo rokovať aj o iných  pripomienkach. To je príliš nebez-

pečné, pán podpredseda.

 

     Dovoľte mi, aby som povedal, že poslanecký klub Spoloč-

ná voľba nemal nikdy iný názor ako ten, podľa ktorého sa pri

opätovnom  prerokovaní  vráteného  zákona  môže  rokovať iba

o pripomienkach, ktoré dal pán prezident. Oficiálne vyhlasu-

jem, že poslanecký klub  Spoločná voľba bude toto stanovisko

dodržiavať aj v budúcnosti  pri všetkých ostatných zákonoch,

ak budeme o nich rokovať.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, teraz dávam hlasovať o ce-

lom programe schôdze so schválenými zmenami a doplnkami.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem,  že sme  program 6.  schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky schválili.

 

     P r v ý m  bodom programu je

 

     Zákon  Národnej rady  Slovenskej republiky  zo 6. marca

1995, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republi-

ky číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe, vrá-

tený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokova-

nie v Národnej rade Slovenskej republiky.

 

     Materiál ste dostali ako  tlač číslo 107. Jeho súčasťou

je rozhodnutie prezidenta Slovenskej  republiky zo 17. marca

1995 o  vrátení zákona, ako  aj schválený zákon  zo 6. marca

1995. Spoločnú správu výborov máte ako tlač číslo 107a.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     prezident Slovenskej republiky listom  z 3. apríla 1995

predsedovi Národnej rady oznámil, že podľa § 3 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky  číslo 16/1993 Z. z. spl-

nomocňuje Jána  Findru, vedúceho Kancelárie  prezidenta Slo-

venskej republiky,  aby na 6. schôdzi  Národnej rady Sloven-

skej  republiky k  bodom 1  až 3  návrhu programu predniesol

v zastúpení pána prezidenta úvodné a záverečné slovo k záko-

nom, ktoré Národnej rade vrátil na opätovné prerokovanie.

 

     Prosím vedúceho Kancelárie prezidenta Slovenskej repub-

liky  pána  Jána  Findru,  aby  vstúpil  do miestnosti a aby

v zastúpení prezidenta predniesol odôvodnenie vrátenia záko-

na.

 

Vedúci Kancelárie prezidenta SR J. Findra:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán premiér,

     vážení členovia vlády,

     panie poslankyne, páni poslanci,

 

     z  poverenia pána  prezidenta vám  prečítam dôvody, pre

ktoré sa pán prezident Slovenskej republiky rozhodol v súla-

de s článkom  87 ods. 3 a článkom 102 písm. n/ ústavy vrátiť

Národnej rade  Slovenskej republiky zákon zo  6. marca 1995,

ktorým sa mení zákon číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej infor-

mačnej službe na opätovné prerokovanie.

 

     Vážená  Národná rada,  skôr ako  prejdem k problematike

uvedeného zákona, chcem zaujať stanovisko k samotnému opráv-

neniu hlavy  štátu vrátiť zákon  alebo zákony parlamentu  na

opätovné prerokovanie. Rozhodne  odmietam názor, že uplatne-

nie oprávnenia,  ktoré mi dáva  Ústava Slovenskej republiky,

je pokusom  o deštrukciu parlamentu  a vlády, že  tým brzdím

rozvoj demokracie, ba dokonca  že šlo o zneužitie právomoci.

Také názory  svedčia buď o vážnej  neznalosti základných in-

štitútov  parlamentnej  demokracie,  deľby  moci, vzájomných

vzťahov orgánov tejto moci v  právnom štáte vôbec a v úprave

našej ústavy  osobitne, alebo o  ich vedomom nerešpektovaní.

Nie je bez zaujímavosti, že tieto hlasy nezazneli vtedy, keď

som  vracal zákony  na základe  uznesenia vlády, mimochodom,

vedenej rôznymi  predsedami, ale vtedy, keď  som sa k takému

kroku rozhodol sám.

 

     Právo vrátiť zákon na  opätovné prerokovanie nie je ni-

jakým privilégiom.  Patrí do kategórie  tzv. vzájomných bŕzd

a systému vyvažovania  medzi zákonodarnou a  výkonnou mocou,

čo sa  považuje za jeden zo  základných pilierov demokracie.

Pritom v krajine, kde parlament nemá druhú komoru, býva vrá-

tenie  zákona hlavou  štátu častejšie.  Inštitút tzv. prezi-

dentského veta  v našej ústave  nie je nijakou  zvláštnosťou

proti ústavám  iných štátov. Zvláštne v  našej ústave je iba

to, že na  rozdiel od úpravy obvyklej v  iných ústavách naša

pri  opätovnom prerokúvaní  nevyžaduje na  schválenie zákona

tzv. kvalifikovanú väčšinu. Z toho  vyplýva, že v iných kra-

jinách býva tento druh oprávnení prezidenta silnejší a účin-

nejší.

 

     Nie je nič mimoriadneho na tom, že vo vnútri parlamentu

alebo  medzi parlamentnou  väčšinou a  hlavou štátu  niekedy

dôjde k  rozdielnym názorom, a  to aj na  otázku ústavnosti,

súladu  s  medzinárodnou  zmluvou  alebo  na vecnú správnosť

niektorého zákona, prípadne jeho  časti. Skutočnosť, že par-

lament už  raz rozhodol, však nemôže  byť dôvodom na kritiku

použitia ústavného oprávnenia, ba  dokonca na snahu obmedziť

prezidenta  republiky pri  jeho uplatňovaní.  Naopak, má byť

príležitosťou dôkladnejšie a bez predsudkov sa zamyslieť, či

vaše predchádzajúce rozhodnutie bolo správne.

 

     Od týchto všeobecných úvah  prejdem teraz ku konkrétnej

problematike.

 

     V rozhodnutí  o vrátení novely zákona  o Slovenskej in-

formačnej službe na opätovné  prerokovanie som preukázal, že

dôvodová správa k novele zákona je mylná, že súvislosť medzi

ústavným zákonom o Rade obrany  štátu a zákonom o Slovenskej

informačnej  službe je  presne opačná.  Rozhodovali ste  pod

vplyvom chybných údajov o tom, že predseda vlády je zo záko-

na predsedom Rady obrany  štátu. Stav podľa ústavného zákona

o Rade obrany štátu je však taký, že o tom, kto bude vymeno-

vaný za predsedu Rady  obrany štátu, rozhoduje iba prezident

republiky. Nejde tu teda o vytváranie súladu medzi dvoma zá-

konmi, ale  o celkom nesprávne  prispôsobenie jedného zákona

iba faktickému stavu, ktorý  sa vytvoril podľa druhého záko-

na.

 

     Vo  svojich pripomienkach,  ktoré tu  nechcem opakovať,

som zdokumentoval, že jediná  z obidvoch zákonov vyplývajúca

personálna súvislosť spočíva v ústavnom postavení hlavy štá-

tu. Ak  nie sú dôvodom  vášho rozhodnutia, panie  poslankyne

a páni  poslanci, tie  údaje, ktoré  sú uvedené  v dôvodovej

správe, potom sa treba spýtať,  aké sú ozajstné príčiny, pre

ktoré bola  schválená novela posudzovaného  zákona. Niektorí

poslanci  v  rozprave  k  zákonu  opierali  svoje stanovisko

o svoj negatívny postoj k hlave štátu. Právo na kritiku kto-

réhokoľvek štátneho funkcionára  nikomu neodopieram, pravda-

že, ak  vychádza z faktov, a nie z konštrukcií, a ak zachová

patričnú formu. Tak či  onak, názor jedného alebo niekoľkých

poslancov nemá taký právny význam ako dôvodová správa.

 

     Ďalšie súvislosti možno vidieť v skutočnosti, že prezi-

dentovi republiky sa odníma nielen  toto právo, ale aj právo

vymenúvať ďalších  troch, teda všetkých  vedúcich ústredných

orgánov, ktorých dosiaľ  vymenúval, i ďalšie menovacie právo

mimo sféry štátnych orgánov.

 

     Moje  stanovisko, ktoré  spočíva v  požiadavke zachovať

stav  uzákonený pred  novelou, sa  opiera o  vecnú správnosť

dôvodov, ktoré  viedli k pôvodnej úprave,  o dôvody ústavno-

právne i politologické. Ich spoločným menovateľom nie je zá-

ujem osoby prezidenta, ale záujem štátny. Veď ponúkam rieše-

nie,  pri ktorom  by som sa vzdal  tejto svojej kompetencie,

a súčasne sa domáham zachovania pôsobnosti nie vlastnej, ale

práv parlamentu.

 

 

 

     Vážená Národná rada, doterajšia  právna úprava bola bu-

dovaná  na požiadavke  dohody prezidenta  republiky a  vlády

o osobe, ktorá mala byť menovaná za riaditeľa Slovenskej in-

formačnej služby. Požiadavka dohody týmto spôsobom zvyšovala

dôveru, ktorú musel mať riaditeľ informačnej služby, pretože

musel  mať už  od  počiatku  dôveru uvedených  dvoch orgánov

a nesmel stratiť ani dôveru parlamentu. Z týchto dôvodov zá-

kon založený na princípe zvýšenej dôvery považujem i naďalej

za vecne správny. Ak však hlava štátu bude zbavená akéhokoľ-

vek vplyvu  na výber osoby  riaditeľa Slovenskej informačnej

služby,  a práve  v tom  spočíva obsah  novely zákona, nutne

dôjde k oslabeniu dôvery,  ktorej existenciu si vyžaduje zá-

ujem štátu.

 

     Ústavnoprávne dôvody vidím v rozdielnej ústavnej úprave

menovacieho  práva hlavy  štátu a  menovacieho práva  vlády.

Podľa článku 102 písm.  g/ ústavy prezident vymenúva vyšších

štátnych funkcionárov  v prípadoch, ktoré  ustanovuje zákon,

kým podľa  článku 119 písm.  k/ ústavy vláda  za tých istých

zákonných podmienok rozhoduje o vymenovaní štátnych funkcio-

nárov.  Slovo "vyšších"  pri úprave  menovacieho práva vlády

ústava neobsahuje. Z toho možno vyvodiť jediný záver, že ús-

tave vyhovuje iba taký zákon, ktorý právomoc vymenúvať a od-

volávať  vyšších  štátnych  funkcionárov  dáva  hlave štátu,

a nie vláde.

 

     Ak si uvedomíme  skutočný význam Slovenskej informačnej

služby i  jej riaditeľa a premietneme  do týchto úvah pozor-

nosť, ktorú prerokúvanému zákonu venuje Národná rada Sloven-

skej republiky, masmédiá i široká verejnosť, a pridáme k to-

mu osobitne dôležité  právomoci orgánov Slovenskej informač-

nej služby,  nemôžeme dôjsť k inému  názoru, než že riaditeľ

Slovenskej informačnej  služby je vyšším  štátnym funkcioná-

rom. Nakoniec, § 22 zákona výslovne dáva riaditeľovi Sloven-

skej informačnej služby vo vzťahu k jej príslušníkom tie is-

té oprávnenia,  ktoré má voči  príslušníkom polície minister

vnútra.

 

     Politologické dôvody by sme mohli nazvať aj systémovými

dôvodmi na zachovanie zákona v stave pred jeho novelizáciou,

pretože vyplývajú  z požiadavky systémového  prístupu k nor-

motvorbe.  Zákony  musia  vychádzať  zo všeobecných právnych

princípov, zo všeobecne  uznávaných zásad budovania demokra-

tického štátu, jeho orgánov a ich  vzájomných vzťahov, a nie

z toho, ako a kým sú  v danej etape obsadené príslušné funk-

cie. V právnom štáte je potrebné, aby ústavní a ďalší štátni

činitelia konali  podľa takto konštruovaných  zákonov, a nie

aby sa zákony vytvárali alebo menili podľa osobných predstáv

a názorov. Preto doterajší systém, ktorý si žiadal konsenzus

dvoch vrcholných orgánov - prezidenta a vlády pri vymenúvaní

a prezidenta a vlády alebo Národnej rady pri odvolávaní ria-

diteľa Slovenskej informačnej služby, zodpovedal požiadavkám

riadnej deľby  kompetencií najvyšších ústavných  orgánov re-

publiky  i vnútorným  zákonitostiam demokratického  právneho

štátu.

 

     Vážená Národná rada, okrem  týchto zásadných dôvodov sú

v mojom rozhodnutí uvedené aj ďalšie argumenty, ktoré nemie-

nim opakovať. Iba v  krátkosti poukazujem na sprostredkujúci

podnet - zákonom zabezpečiť širokú parlamentnú kontrolu Slo-

venskej informačnej  služby orgánom Národnej  rady, ktorý by

reprezentoval  šírku politického  spektra parlamentu. Širšia

a reálna kontrola  by mohla do značnej  miery nahradiť možné

oslabenie dôvery medzi hlavou štátu a osobou, na výber a vy-

menovanie ktorej by nemal  prezident republiky nijaký vplyv.

Ako súčasť  takéhoto riešenia alebo  aj bez neho  však vidím

nevyhnutnosť zachovať doterajšie právo Národnej rady Sloven-

skej republiky  navrhnúť odvolanie riaditeľa  Slovenskej in-

formačnej služby. Bez takej  pôsobnosti môže byť parlamentná

kontrola neúčinná.

 

     Uvedené dôvody ma vedú  k záveru o vážnych nedostatkoch

zákona zo 6. marca 1995,  preto žiadam, aby ste prijali moje

pripomienky k posudzovanej novele zákona.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pánu Findrovi.  Prosím spoločného  spravodajcu

výborov pána poslanca Jána Danka, aby podal správu o výsled-

koch prerokovania vráteného zákona vo výboroch Národnej rady.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán premiér,

     vážená vláda,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     ctení hostia,

 

     predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

z 20. marca 1995 číslo 212 pridelil zákon Národnej rady Slo-

venskej republiky zo 6. marca 1995, ktorým sa mení zákon Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky číslo  46/1993 Z. z. o Slo-

venskej informačnej službe, na prerokovanie  všetkým výborom

Národnej rady Slovenskej republiky, okrem Mandátového a imu-

nitného výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky. Uvedený

zákon  prezident  Slovenskej  republiky  rozhodnutím  zo dňa

17. marca  1995 číslo 1904/95-20  podľa článku 102  písm. n/

Ústavy Slovenskej republiky  vrátil Národnej rade Slovenskej

republiky na opätovné prerokovanie.

 

 

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor

Národnej rady  Slovenskej republiky pre  obranu a bezpečnosť

ako  príslušný na  skoordinovanie stanovísk  výborov. Výbory

Národnej rady Slovenskej republiky vrátený zákon prerokovali

na svojich  schôdzach  v dňoch 27. - 31. marca 1995  s týmto

výsledkom:

 

     Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ro-

koval  o vrátenom  zákone na  svojej schôdzi  27. marca 1995

a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodár-

stvo 30. marca  1995. Oba výbory z dôvodov  uvedených v § 48

ods. 1  zákona o rokovacom poriadku  o výsledku prerokovania

vráteného zákona uznesenie neprijali.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre životné

prostredie  a ochranu  prírody vrátený  zákon prerokoval  na

svojej schôdzi  30. marca 1995.  Vrátený zákon po  opätovnom

prerokovaní  neodporúča Národnej  rade Slovenskej  republiky

schváliť.

 

     Ostatné výbory Národnej  rady Slovenskej republiky vrá-

tený zákon  prerokovali na svojich schôdzach  v dňoch 29. až

31. marca 1995. Odporúčajú Národnej rade Slovenskej republi-

ky vrátený  zákon po opätovnom  prerokovaní podľa článku  87

ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky schváliť.

 

     Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som ako spra-

vodajca zaujal stanovisko k dôvodom, ktoré prezident Sloven-

skej republiky uvádza vo  svojom rozhodnutí o vrátení zákona

zo  6. 3.  1995, ktorým  sa mení  zákon Národnej  rady číslo

96/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe.

 

     V bode 3 pán prezident zdôvodňuje nevyhnutnosť ingeren-

cie hlavy  štátu pri vymenovaní  riaditeľa Slovenskej infor-

mačnej  služby, postavenia  a úloh  prezidenta republiky ako

hlavného veliteľa ozbrojených síl  podľa článku 102 písm. j/

ústavy.  Táto argumentácia  je zjavne  nepresvedčivá. Nie sú

uvedené  žiadne dôvody,  aby hlavný  veliteľ ozbrojených síl

menoval šéfa tajných služieb,  ktoré nemajú vojenský charak-

ter. Jednak  to nie je obvyklé  v parlamentných demokraciách

a jednak  to  nie  je  práve  konzistentné  so zákonom číslo

198/1994 Z.  z. o Vojenskom spravodajstve,  ktorý pán prezi-

dent podpísal a v ktorom  ako hlavný veliteľ ozbrojených síl

nemá právo menovať a  odvolávať riaditeľov vojenskej spravo-

dajskej  služby a  vojenského obranného  spravodajstva, a to

i napriek tomu,  že tieto spravodajské  služby sú vojenského

zamerania. Táto  právomoc je zákonom  daná ministrovi obrany

Slovenskej republiky.

 

     Ako ďalší dôvod uvádza - citujem: "Úlohy Slovenskej in-

formačnej služby  získavať informácie o  vnútorných a zahra-

ničných aktivitách, ktoré ohrozujú zvrchovanosť a bezpečnosť

Slovenskej  republiky /§ 2 zákona  číslo 46/1993  Z. z./, sú

úlohami,  ktoré Slovenská  informačná služba  a jej riaditeľ

plnia  priamo voči  prezidentovi republiky."  Koniec citátu.

Tento  dôvod takisto  neobstojí, lebo  v §  2 ods.  4 zákona

46/1993  Z. z.  sa povinnosti  Slovenskej informačnej služby

vymedzujú  z  hľadiska  poskytovania  informácií nielen voči

prezidentovi, ale rovnocenne aj voči parlamentu a vláde Slo-

venskej  republiky. Teda  v  žiadnom  prípade to  nemôže byť

právny dôvod na to, aby  prezident republiky vymenúval a od-

volával riaditeľa Slovenskej informačnej služby.

 

     V  bode 4  pán  prezident  vyjadruje svoj  možný súhlas

s obmedzením jeho kompetencie vymenovať riaditeľa Slovenskej

informačnej služby  za predpokladu, že  sa zákonom zabezpečí

široká kontrola Slovenskej  informačnej služby takým orgánom

Národnej  rady Slovenskej  republiky, ktorý  by bol  zložený

z poslancov koalície a opozície,  teda orgánom, ktorý by re-

prezentoval  rôznorodosť  politického  zloženia  parlamentu.

Tento návrh  je z právneho hľadiska  irelevantný, pretože sa

netýka priamo  navrhovanej novely zákona.  V podstate je  to

návrh na ďalšiu novelu zákona  číslo 46/1993 Z. z., ktorý je

však bezpredmetný vzhľadom na  to, že prezident nemá zákono-

darnú iniciatívu.

 

     Dámy a páni, i keď argumentácia prezidenta k schválené-

mu zákonu  o Slovenskej informačnej službe  je zjavne nepre-

svedčivá,  z hľadiska  ovplyvnenia nášho  rozhodovania je to

problém druhoradý. Za prioritný  treba považovať problém, či

novela zákona prispeje k sfunkčneniu práce Slovenskej infor-

mačnej služby  a či vytvorí rámec  na jej efektívne fungova-

nie. Niet sporu o tom, že tajné služby i v súčasnosti zohrá-

vajú mimoriadne dôležitú  úlohu pri zabezpečovaní základných

potrieb  štátu. Obrazne  povedané, sú  receptormi reflexného

oblúka výkonnej moci štátu, kde funkciu centrálneho analyzá-

tora nesporne zohráva vláda.

 

     Je  síce pravdou,  že podľa   § 2  ods. 4  zákona číslo

46/1993 Z. z. - citujem: "Informačná služba poskytuje Národ-

nej rade  Slovenskej republiky, prezidentovi  Slovenskej re-

publiky a vláde Slovenskej republiky informácie významné pre

ich  činnosť a  rozhodovanie" /koniec  citátu/, ale  je tiež

pravdou, že iba vláda Slovenskej  republiky, ktorá je  podľa

článku 108 Ústavy Slovenskej republiky najvyšším orgánom vý-

konnej  moci,  môže  zabezpečovať  koordinovanú,  operatívnu

a včasnú reakciu na tieto  informácie. Vláda je teda orgánom

štátnej moci, ktorý disponuje príslušnými nástrojmi na efek-

tívne  využívanie  spravodajských  informácií,  zohľadňujúce

zahraničnopolitické,  ekonomické,  štátnobezpečnostné  a iné

aspekty.

 

     Dominantné  postavenie  vlády  je  implicitne  zahrnuté

i v §  3 ods. 4 zákona  číslo 46/1993 Z. z.,  kde je uvedené

- citujem: "Vláda Slovenskej republiky určuje celkové počet-

né stavy  informačnej služby a na  návrh riaditeľa schvaľuje

štatút informačnej služby, ktorý upraví zameranie, organizá-

ciu a  riadenie informačnej služby."  Koniec citátu. Vidíme,

že sú to zásadné právomoci  zo strany vlády. Teda vláda plní

funkcie, ktoré ju činia  v rozhodujúcej miere zodpovednou za

činnosť Slovenskej informačnej služby.

 

     Zodpovednosť vlády za tajné služby musí byť teda vyjad-

rená  aj v  primeraných  riadiacich  kompetenciách, a  to aj

v personálnej oblasti, ako je to bežné v krajinách Európskej

únie, kde je táto právomoc obvykle daná buď vláde, alebo mi-

nistrovi  vnútra. Tak  je to  napríklad vo  Veľkej Británii,

Francúzsku a Taliansku. I v  Českej republike, ktorá je rov-

nako  ako Slovenská  republika nástupníkom  právneho systému

Českej  a Slovenskej  Federatívnej Republiky  a ktorá  preto

poskytuje najlepšie  podmienky na porovnanie,  vláda má prí-

slušné  personálne kompetencie  k spravodajskej  službe a má

právo menovať  a odvolávať riaditeľa  Bezpečnostnej a infor-

mačnej služby.

 

     Novelu zákona o Slovenskej informačnej službe, ktorú tu

dnes prerokúvame, z toho  aspektu možno považovať za aproxi-

máciu  nášho právneho  systému k  právnemu systému Európskej

únie v oblasti spravodajských služieb. Je to teda proces, ku

ktorému sa  Slovenská republika dobrovoľne  zaviazala v Aso-

ciačnej dohode s Európskou  úniou. Obava pána prezidenta vy-

jadrená v jeho stanovisku, že  prijatím zákona môže byť par-

lamentná kontrola neúčinná, je takisto neopodstatnená. Práve

naopak, v situácii, keď podľa zákona číslo 46/1993 Z. z. vy-

menúva  a odvoláva  riaditeľa Slovenskej  informačnej služby

prezident, ktorý  nemá priamu zodpovednosť  voči parlamentu,

pôsobenie osobitného  kontrolného orgánu Národnej  rady Slo-

venskej republiky pre kontrolu Slovenskej informačnej služby

nemusí byť účinná.

 

     Novela zákona, tak ako bola prijatá Národnou radou Slo-

venskej  republiky dňa 6. 3. 1995, tým, že dáva tieto perso-

nálne kompetencie  vláde, ktorú Národná  rada Slovenskej re-

publiky môže prizývať na rokovania parlamentu a brať v tejto

oblasti na zodpovednosť, vytvára  lepšie  podmienky na efek-

tívnejšie plnenie kontrolnej  činnosti Národnej rady Sloven-

skej republiky voči spravodajským službám, a teda v konečnom

dôsledku  skvalitnením  spätnej  väzby  lepšie  podmienky na

efektívnu  a verejne  kontrolovateľnú činnosť spravodajských

služieb.

 

     Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi na záver poďakovať

poslancovi  Macuškovi,  že  upozornil  na disproporciu medzi

kompetenciami a zodpovednosťou vlády v oblasti riadenia taj-

ných služieb v zákone číslo 46/1993 Z. z. a podal poslanecký

návrh na  novelu tohto zákona,  ktorý túto disproporciu  od-

straňuje. Z tohto dôvodu  odporúčam Národnej rade Slovenskej

republiky prijať zákon v znení, ako bol prijatý Národnou ra-

dou Slovenskej republiky dňa 6. marca 1995.

 

     Ďakujem.

     /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  poslancovi  Dankovi  a  prosím  ho, aby zaujal

miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, s  ohľadom na čas,  ktorý

prebieha  tak, ako  prebieha, a  že sme  vlastne na začiatku

prerokúvania, budeme robiť obedňajšiu prestávku takým spôso-

bom,  že otvorím  teraz rozpravu.  O slovo  sa prihlásil pán

predseda vlády. Potom urobíme hodinovú obedňajšiu prestávku,

aby sme mohli absolvovať obed  v jedálni a budeme pokračovať

v rozprave.

 

     Otváram rozpravu  k prvému bodu programu.  Slovo má pán

predseda vlády.

 

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

 

     nevystupuje sa mi ľahko  a toto moje vystúpenie považu-

jem za jedno z tých,  ktoré pred Národnou radou robím najne-

radšej, ale robím to po dohode so svojimi kolegami s tým, že

skôr, ako budete o tomto zákone rokovať, mali by ste vedieť,

akého skutkového stavu, akej podstaty sa vlastne dnes týka.

 

     Pokiaľ ide  o vrátenie zákona, niet  pochybnosti, že to

vyvolalo veľkú pozornosť spoločnosti, pretože ide o mocenský

štátny orgán, aj keď zbiera informačné správy, že zásah ale-

bo deformovanie činnosti tohto orgánu  vedie k hlbokým a zá-

važným deformáciám v spoločnosti ako celku.

 

     Je tu otázka, kto má zabezpečiť  nápravu - nie legisla-

tívny výklad,  ten je mimo  mňa - kto  má zabezpečiť nápravu

deformácií, ktoré  v Slovenskej informačnej  službe dnes sú.

Parlament s prezidentom, alebo parlament s vládou. Má parla-

ment nástroje nato, aby  mohol volať na zodpovednosť  prezi-

denta? Myslím, že buď nemá,  alebo vás veľmi neberie do úva-

hy. Máte nástroje nato,  aby ste mohli  brať na zodpovednosť

vládu, aj keď  ste v opozícii? Máte.

 

     Preto si myslím, že je správnejšie, ak sa do tohto čis-

tenia pustí  parlament spoločne s vládou.  Zvažovať, kto je,

a kto nie je vyšší štátny úradník, je zbytočné, tým viac, že

v ústave je  napísané, že zákon musí  povedať, kto je štátny

úradník. To nemôže sám od  seba výkladom povedať nikto. Uvá-

dzať príklady, že ide o veliteľa ozbrojených síl, je zbytoč-

né, pretože ozbrojené sily majú dve spravodajské zložky, ani

raz si prezident nevyhradil právo menovania.

 

     Hovoriť o niektorých  ďalších skutočnostiach je takisto

zbytočné najmä  v súvislosti s tým,  že pán prezident hovorí

- citujem z bodu 3 na  strane 2: "Úlohy Slovenskej informač-

nej služby získavať informácie o vnútorných zahraničných ak-

tivitách, ktoré  ohrozujú zvrchovanosť a  bezpečnosť Sloven-

skej republiky, sú úlohami, ktoré Slovenská informačná služ-

ba a jej riaditeľ plnia priamo voči prezidentovi republiky."

Položil som si preto otázku,  či prezident, ktorý si prisvo-

juje právo, si prisvojuje  aj zodpovednosť. Ak zodpovednosť,

tak za to, čo je v Slovenskej informačnej službe dnes. To sú

vyvážené nádoby. Nemôže existovať jedno bez druhého.

 

     Nevystupuje sa mi pred vami dobre ako predsedovi vlády,

keď viem, že minulý  týždeň Slovenská informačná služba dala

výpoveď dôstojníkovi  len preto, že ma  odmietol po menovaní

do funkcie predsedu vlády sledovať. Tým, že písomne odmietol

poslušnosť, bol  okamžite zbavený funkcie.  Bolo to, prosím,

v mesiaci marci roku 1995. Som predseda vlády, predseda Rady

obrany  štátu, ktorý  má ústavné  funkcie a  zákonné funkcie

i voči  Slovenskej informačnej  službe. Slovenská informačná

služba je orgánom, ktorý má  dávať informácie i mne, i pred-

sedovi Národnej rady.

 

     Vzhľadom na to, že  chcete vedieť konkrétnosti, dôstoj-

níka Slovenskej informačnej služby, ktorý bol týmito úlohami

poverený,  som predstavil  generálnemu prokurátorovi Sloven-

skej  republiky, požiadal  som, aby  vo veci  konal, vrátane

osoby, ktorá  vydala príkaz na sledovanie  predsedu vlády po

nástupe do funkcie v budove Úradu vlády.

 

     Mlčal by  som, keby to  bol jediný prípad.  Na poslanca

Lexu  ako funkcionára  OKO bol  úkolovaný takisto  dôstojník

Slovenskej  informačnej  služby,  ktorý  mal zabezpečiť jeho

kompromitáciu.  Podobne  na  poslanca Urbana  bola požiadaná

o súčinnosť vojenská  zložka, ktorá mala  preveriť jeho čin-

nosť v rámci ministerstva národnej obrany preto, aby zistila

materiály na  jeho kompromitáciu. Títo  ľudia vypovedali buď

pred orgánmi OKO,  alebo sú ochotní vypovedať pre iné inšti-

túcie.

 

     Mohli by  sme povedať: je po  voľbách, Slovenská infor-

mačná služba rozvíja svoje hry,  čo sa deje ďalej. Ale poďme

ďalej. Bolo po voľbách resp.  pred voľbami, marec 1994. Moja

vláda padla.  Mnohí máte okolo  toho rôzne pocity,  my tiež,

ale vraciame sa k poučeniam,  ktoré z toho vyplynuli. Nechá-

peme, ako je možné,  že riaditeľovi odboru Slovenskej infor-

mačnej služby Igorovi Cibulovi  prichádza zo zahraničia gra-

tulovať dôstojník spravodajskej  služby cudzieho štátu, hod-

notí to  ako najlepšiu spravodajskú  akciu Slovenskej infor-

mačnej služby. Iba náhodou sa v tom období pán Moravčík veľ-

mi často stretával  s pánom Cibulom. Sú o  tom záznamy i iné

dôkazy.

 

     Ak ideme  ďalej, čo nasledovalo po  marci - 31. januára

alebo 30. januára 1994  v Bardejove prezident Slovenskej re-

publiky  obviňuje  vtedajšieho  predsedu  vlády a terajšieho

predsedu vlády, že vybudováva paralelné štruktúry na spravo-

dajskú  činnosť voči  prezidentovi. Hneď  po mojom odstúpení

z funkcie mojich ochrankárov volajú, obviňujú z toho, že vy-

konávali špionážnu činnosť voči prezidentovi v môj prospech.

Úkony vykonával pán Zemko, ktorý pracoval predtým v kancelá-

rii ministra vnútra pána Pittnera. Tu sedí. Keď bol pán Zem-

ko  žiadaný  o  vysvetlenie,  vysvetlenie  podal  tak, že je

v najvyššom záujme štátu, aby o týchto skutočnostiach mlčal.

Kto zohráva spravodajskú hru medzi ústavnými činiteľmi?

 

     Poďme ďalej.  Po marci roku 1994  sme vytvorili tieňový

kabinet. Slovenská  informačná služba dostáva  za úlohu pre-

niknúť do tieňového kabinetu, získavať informátorov, prenik-

núť do štruktúry HZDS i  podniku SALUS. Ak niekto pochybuje,

  o tom  založené spisy  v Slovenskej  informačnej službe,

ktoré preukazujú  pravdivosť mojich tvrdení,  sú dôstojníci,

ktorí boli týmito úlohami  poverovaní, alebo ktorí získavali

informácie ďalej.

 

     Slovenská informačná služba sa  nevenovala iba mne, ve-

novala sa aj predsedovi Národnej rady. Je preukázané, že po-

čas jeho  služobnej cesty v  zahraničí, konkrétne vo  Veľkej

Británii,  legalizovaný   dôstojník  Slovenskej  informačnej

služby zbieral o ňom  informácie a tieto informácie poskytol

cez Slovenskú informačnú službu prezidentovi republiky, kto-

rý mu o nich hovoril za mojej prítomnosti. Uvedený dôstojník

Slovenskej informačnej služby bol identifikovaný. Je už vrá-

tený späť na Slovensko.

 

     Ak ideme  ešte ďalej a  vraciame sa k  úkonom, ktoré sa

diali i pred rokom 1993, tak  mi bolo jasné, že kým sa spra-

vodajská zložka vybuduje, to trvá nejaký čas. Ale predsa len

táto zložka začala pracovať  na nepravých nepriateľoch. Tých

nepravých nepriateľov  hľadala v Hnutí  za demokratické Slo-

vensko a v legitímne zvolenej  vláde a v legitímne zvolených

poslancoch. Čo  to je za zložka?  Pre koho to robí?  Pre mňa

nie! Pre predsedu Národnej rady nie! Prezident by sa mal mi-

nimálne dištancovať, že o tých veciach nevedel, alebo že tie

informácie  nedostal,  ale  bohužiaľ,  je  ťažké povedať, že

o tom nevedel.  Alebo to robili pre  niekoho iného? Treba si

tieto veci jasne vysvetliť a povedať, čo sa tu dialo.

 

     Spravodajské hry tu prebiehali  i predtým. Známe sú do-

kumenty z roku 1992,  keď vychádza príkaz náčelníka Federál-

nej  bezpečnostnej informačnej  služby, ktorým  sa nariaďuje

likvidovať  doklady o  činnosti FBIS  na Slovensku. Náčelník

bol z VPN, jeho zástupcom bol pán Palko z Kresťanskodemokra-

tického hnutia. V roku 1992  vo volebnej kampani orgány FBIS

na Slovensku, mnohé, ktorých ľudia majú blízko k osobnostiam

z KDH, neviním tým KDH ako celok, prosím, iba odsudzujem ta-

kúto formu práce, poskytovali informácie a pracovali na nás.

Ako je  to možné? My sme  nič také nerobili na  nikom a boli

sme obviňovaní  z toho, aj  v tejto kampani.  Tam sedí jeden

fúzatý poslanec, ktorý to  vykrikoval dokonca všade, že máme

spravodajskú službu. Nemali sme a nerobili sme takéto špina-

vosti. Chceme preto vedieť, čo sa v týchto veciach dialo.

 

     Požiadal som  o vyšetrenie prokuratúru,  dal som podnet

v roku 1994 Generálnej prokuratúre  so žiadosťou o prešetre-

nie. Na  základe toho, že  som uviedol prísne  tajné skutoč-

nosti, môj  podnet bol zabalený  do obálky, označený  PRÍSNE

TAJNÝ a založený ad acta bez prešetrenia. Ak existuje od ro-

ku 1991  podozrenie s tým, že  bolo vykonávané šetrenie voči

mojej osobe,  a orgány činné  v trestnom konaní  ho nevedeli

posúdiť, nuž tak  som sa dal do práce sám.  Dal som im mená,

dal som im adresy. Dokonca  som napísal, v ktorej kancelárii

kto sedel. Dal som im dôkazy  o tom, akým spôsobom sa falšo-

vali doklady  pri prešetrovaní, aby nebolo  možné získať ná-

pravu. Už  je nový generálny  prokurátor, dúfam, že  sa bude

vecou zaoberať seriózne a veci dovedie do konca tak, ako zá-

ujem a zákony štátu evidujú. Ale pýtam sa: Ak ideme súdiť za

likvidáciu spravodajských  dokumentov, alebo má  byť trestné

stíhanie voči Lorencovi, prečo nie  aj voči týmto? Prečo ich

dnes vystavujeme  na námestiach, dávame  im funkcie štátnych

tajomníkov na školstve a  iných ako ukážky morálneho výkvetu

pred občanmi? Len preto, že boli spojení so štruktúrami KDH?

 

     Ak sa vraciam k spravodajským hrám, tak sa musím vrátiť

aj k roku 1992,  k hanebnej správe branno-bezpečnostného vý-

boru o  činnosti ministerstva vnútra,  pozostávajúcej zo lží

a neprávd, pri  ktorej ten, kto správu  potvrdzoval - mám už

kópie všetkých dokladov, ktoré ste mali vy z FBIS, môžem vám

ich doložiť, že ste na základe  toho, čo ste mali vy, infor-

movali Národnú radu nesprávne.  Dokedy tento Augiášov chliev

budeme  trpieť? Kto  bude zaň  niesť politickú  zodpovednosť

pred občanmi? Začneme sa báť  jeden druhého, kto je čí lega-

lizant, kto koho špehuje, kto na koho donáša? Som suverénnym

predstaviteľom suverénnej  republiky a výkonnej  moci vlády,

ktorá je závislá a podriadená len parlamentu, alebo sme pod-

riadení takým  parlamentným orgánom, ktoré  sa vymykajú spod

vašej aj našej kontroly? Prečo  je kritika práve na zloženie

komisie OKO, ktorý  okrem týchto vecí zisťuje aj  to, ak na-

príklad v septembri 1994 boli na ministerstvo vnútra adreso-

vané poznatky o podozrení z trestnej činnosti Michala Kováča

mladšieho, prečo vyšlo moratórium,  že sa tieto veci prešet-

rovať nemajú? Ak sa dnes  do toho OKO púšťa, dostávam infor-

máciu, že OKO je akosi nevhodne zložené. Tak kto má toto ro-

biť?

 

     Vážení páni poslanci, vážené dámy poslankyne, za každým

slovom, čo som povedal, si stojím, každé slovo je možné pre-

ukázať. Pri rozhovoroch a dokumentoch, ktoré sa zhromažďova-

li pred mojím vystúpením, som nebol sám, mnohé vykonali iné,

legitímne oprávnené orgány. A o  toto dnes ide. Kto bude na-

právať deformáciu  Slovenskej informačnej služby?  Dokáže to

pán prezident?  Veď tvrdí, že táto  služba patrí jemu. Prečo

to neurobil doteraz? Môžeme to urobiť len spoločne. Preto si

myslím, že  okrem legislatívno-technických špekulácií  a vy-

mýšľania  musíme sa  postarať všetci  o to,  aby sme  nežili

v strachu pred novou cudzou mocou.  Som za to, aby tieto or-

gány  boli  pod  kontrolou  štátu,  pod kontrolou parlamentu

a pod kontrolou vlády Slovenskej republiky.

 

     Som  predsedom  tretej  vlády.  Podpora  občanov viedla

k tomu, že sme sa nemuseli uchyľovať k tomu, aby sme zneuží-

vali slabosti  ľudí, ich slabé stránky,  snažili sa ich kom-

promitovať  a spravodajsky  nivočiť. Ak  by vláda tolerovala

takéto  činnosti  riaditeľovi, máte  nástroje, ako dosiahnuť

cez vládu nápravu. Dnes tie nástroje nemáte. Dnes bez týchto

nástrojov nezmeníte nič. Ak hlasujete za to, aby kompetencie

zostali tak, ako sú, hlasujete za to, aby zostal konzervova-

ný stav, ktorý dnes existuje.  Taká je reálna obsahová prav-

da. Je mi ľúto o  týchto veciach rozprávať, pretože sú aféry

v iných štátoch,  ale prekročili sme hranicu,  kde už o nich

nemožno mlčať,  ak treba volať  po zodpovednosti politickej,

aj  po zodpovednosti  trestnej bez  ohľadu na  to, kto  dnes

v akej  funkcii sedí.  Je  pre  mňa obzvlášť  zarážajúce, že

dôstojníci, ktorí  o týchto veciach  minimálne vedeli, alebo

ich organizovali, sa dnes odvolávajú, že oni sú lojálni pre-

zidentovi, ale nie sú lojálni vláde. Ako to? Môže byť takto?

Však tá vláda vychádza z vôle ľudu vyjadrenej vo voľbách. Ak

to takto staviame a takto berieme, potom je legitímne posta-

vená otázka kompetencií vlády a pôsobnosti a postavenia vlá-

dy a parlamentu  v tom, aby sme nemali  zasa nové krízy, aby

nevznikali nové spoločenské zmeny,  ktorých pozadie bude má-

lokto poznať.

 

     Samozrejme,  že hlasovať  budete vy  a rozhodnúť môžete

vy, ale považujem za správne, aby vo veci menovania, odvolá-

vania riaditeľa Slovenskej informačnej služby a kontroly bo-

la posilnená pozícia vlády  Slovenskej republiky ako orgánu,

ktorý z vás vzišiel a vám  zodpovedá. Nestojí mimo vás a ne-

tvári sa, že  je nad vami. Je vašou  súčasťou. Preto si mys-

lím, že  v záujme pravdy  a spravodlivosti treba  návrh pod-

poriť. Ďakujem za  čas, ktorý ste mi venovali, a je mi veľmi

ľúto, že som o týchto veciach musel informovať verejne.

 

     Ďakujem.

     /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne premiérovi vlády.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, je 13 hodín 14 minút. Bude

obedňajšia  prestávka,  ako  som  avizoval, do 14.15 hodiny.

/Šum v  sále./ Potom budete mať  možnosť hovoriť, priatelia.

Je prestávka na obed, avizoval som ju. Ďakujem.

     /Po prestávke./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, dostavte  sa do rokovacej

sály, budeme pokračovať v  rokovaní. Do rozpravy mám doteraz

písomné prihlášky deviatich záujemcov. Ako prvý sa prihlásil

pán poslanec  Šimko za KDH. Pripraví  sa pán poslanec Benčík

za SDĽ.

 

     Faktickú poznámku má pán poslanec Bugár.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Doobeda sme si tu moh-

li  vypočuť  pána  premiéra,  ktorý  nám fakticky vsugeroval

praktiky obdobia pred rokom 1989.  Buď sú to len dohady pána

premiéra, alebo má aj v  skutočnosti dôkazy v rukách. Ak ich

má, potom  nerozumiem tomu, že komisia,  ktorá bola založená

na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, sa tými-

to - ak  to môžem nazvať "dohadmi" -  nezaoberala, prečo ne-

existuje správa, ktorú by  dostali aspoň poslanci výboru pre

bezpečnosť a obranu, prečo nie  sú oboznámení poslanci s tý-

mito skutočnosťami, ak tieto skutočnosti existujú. Totiž pán

premiér žiada, aby sme sa pri návrhu tohto zákona rozhodova-

li na základe  tých vecí, ktoré on povedal,  ale ich nedoká-

zal. To sú len jeho dohady.

 

     Žiadam vás, aby sme pri  rozhodovaní o návrhu tohto zá-

kona, pri  hlasovaní o návrhu tohto  zákona nebrali do úvahy

tvrdenia, ktoré  tu predložil pán premiér,  lebo ich nedoká-

zal.

 

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Moravčík - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Moravčík:

 

     Ďakujem, pán podpredseda. Domnievam sa, že otázka, kto-

rú nastolil  pán poslanec Bugár, je  namieste. Je to zásadná

otázka, či táto snemovňa sa má zaoberať rôznymi nepodložený-

mi obvineniami, rôznymi dohadmi.  Osobne som presvedčený, že

takúto dobu už  máme definitívne za sebou. Pokiaľ  ide o ná-

znak nejakého obvinenia, ktoré  sa objavilo vo výpovedi pána

premiéra Mečiara,  môžem zodpovedne povedať, že  v čase, keď

som vykonával funkciu predsedu  vlády, som nikoho nedal stí-

hať, nikoho  som nedal sledovať, nikoho  som nežiadal sledo-

vať, ani nikto z členov  vtedajšej vlády. To, čo tu odznelo,

sú bludy, nič viac ako bludy. Myslím si, že by sa poslanecká

snemovňa nemala zaoberať bludmi.  Bludy sú predmetom rozboru

iných odborníkov, napríklad z oblasti psychiatrie. /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Moravčík, odporúčam nepoužívať takéto prí-

mery. Slovo má s faktickou poznámkou pán poslanec Lexa.

 

Poslanec I. Lexa:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     chcel by som z  titulu funkcie predsedu Osobitného kon-

trolného  orgánu  potvrdiť,   že  vystúpenie  pána  predsedu

vychádzalo z poznatkov, ktoré  získal Osobitný kontrolný or-

gán,  ktoré v  súlade  so  zákonom o  Slovenskej informačnej

službe poskytol vláde, to znamená predsedovi vlády, a nie sú

to bludy, ale je to holá pravda. Chcel by som zároveň požia-

dať a dať návrh, ale to by  som dal aj mimo rámca tejto par-

lamentnej rozpravy, že členovia Osobitného kontrolného orgá-

nu pracujú v tejto  chvíli na vypracovávaní komplexnej sprá-

vy, ktorú  by sme chceli predložiť  na neverejné zasadnutie,

na najbližšiu Národnú radu Slovenskej republiky, vzhľadom na

to, že  rad ďalších zistení, ktoré  pán predseda nespomínal,

je v prešetrovaní, je v behu, a členovia Osobitného kontrol-

ného orgánu sa s tým veľmi podrobne zaoberajú.

 

     Čiže ešte  raz: vystúpenie pána  predsedu, predovšetkým

o otázkach, ktoré súvisia s rokmi  1993, 1994 a 1995, vychá-

dza na základe informácie, ktorú som ako predseda Osobitného

kontrolného orgánu poskytol predsedovi vlády v súlade so zá-

konom na základe tých kontrolných zistení, skutkov a faktov,

ktoré sme zistili.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Černák - faktická poznámka.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci, aj ja  sa pripájam k tým kole-

gyniam a kolegom, ktorí považujú vystúpenie pána premiéra za

nešťastné.  Dokonca si  myslím, že  to bolo  jeho najslabšie

vystúpenie na  pôde Národnej rady.  Pri Paničovom liste  mal

v rukách aspoň falzifikát toho  listu, teraz hovoril z hlavy

také fakty, ktoré už komentoval pán kolega Moravčík.

 

     Dávam preto  procedurálny návrh. Ak to,  čo hovoril pán

premiér, a to, čo potvrdil pán Lexa, je pravda, prerušme ro-

kovanie,  nech sú  poslancom rozdané  písomné materiály, aby

sme sa mohli presvedčiť o pravdivosti týchto faktov, a potom

pokračujme v  rokovaní. Prosím, aby sa  môj návrh chápal ako

procedurálny, to  znamená, že navrhujem  prerušiť tento bod,

rozdať poslancom písomné materiály a až po ich oboznámení sa

s nimi pokračovať ďalej v rokovaní.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Prosím prezentujme sa a vzápätí hlasujme o ná-

vrhu pána poslanca Černáka.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 98 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že procedurálny návrh pána poslanca Černá-

ka nebol prijatý.

 

     Prosím, vážené kolegyne a  kolegovia, sú tu ešte ďalšie

faktické  poznámky,  potom  bude  nasledovať vystúpenie pána

poslanca Šimka.  Pán poslanec Urban, máte  slovo na faktickú

poznámku.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     nebudem hovoriť  o tom, čo  hovoril pán poslanec  Lexa,

predseda Osobitného kontrolného orgánu,  len potvrdím, že je

to  presne tak,  ako to  povedal. Na  druhej strane súhlasím

s pánom Bugárom,  že skutočne takéto  praktiky sú praktikami

rokov minulých a všetci v Osobitnom kontrolnom orgáne sme si

mysleli, že s takýmito  zisteniami sa nemôžeme ani stretnúť.

Bohužiaľ, stalo sa. Závažnosť  týchto zistení prinútila Oso-

bitný kontrolný orgán na svojom predposlednom zasadnutí pri-

jať rozhodnutie v súlade so zákonom o Slovenskej informačnej

službe informovať bezodkladne  o týchto skutočnostiach pred-

sedu vlády, a teda vládu.

 

     Chcem zároveň povedať, pretože  nás poveril pán premiér

opravou vo svojom vystúpení v  tom zmysle, že to, čo povedal

o pánu poslancovi Dankovi, neplatí o poslancovi Dankovi, ale

o poslancovi Urbanovi.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán  poslanec Pittner s faktickou po-

známkou.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     vo  svojom  vystúpení  pán  premiér  v dvoch  prípadoch

spomenul aj  moje meno. Dovoľte mi  na to reagovať faktickou

poznámkou.

 

     Po prvé spomenul riaditeľa  Zemka, teda riaditeľa býva-

lého  Úradu  na  ochranu ústavných  činiteľov,  ktorý údajne

z tých dôvodov, že to bolo služobné tajomstvo, odmieta vypo-

vedať. Čudujem  sa, že takýto  argument pán premiér  použil,

pretože ako bývalý minister vnútra a ako právnik zaiste vie,

že tam stačí jednoduchý úkon súčasného ministra vnútra, kto-

rý zbaví  mlčanlivosti tohto funkcionára,  a musí vypovedať.

Takže z tohto  hľadiska  pokladám to za signifikantné aj pre

ostatné tvrdenia.

 

      Pokiaľ ide o druhú  záležitosť v súvislosti s Michalom

K.  mladším, i  keď pán  premiér pre  mňa z nepochopiteľných

dôvodov  spomenul plné  priezvisko, ktoré  opäť popiera pre-

zumpciu  neviny, tam  spomenul dve  veci. Po  prvé, že to už

v septembri minulého roku došlo  na ministerstvo vnútra, čím

zrejme naznačuje, že som mal o tom vedieť. Vyhlasujem z toh-

to miesta: nič také som  nedostal.  A po druhé,  že bol daný

príkaz na ututlanie, prosím,  mohli ste čítať vyjadrenia sú-

časného generálneho prokurátora,  súčasného ministra vnútra,

súčasného ministra spravodlivosti, ani jeden z nich nenašiel

dôvod  na to,  aby konali.  Potom sa  pýtam, ako  to, že  je

apríl, a doteraz sa v tejto  veci nekoná. O čo sa tu vlastne

opiera toto tvrdenie a o čo sa tu hrá? /Potlesk./

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Slovo má pán poslanec Bugár.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážení poslanci vládnej koalície,  ak je pravda, čo ho-

voria pán poslanec Lexa a pán poslanec Urban, potom sa čudu-

jem, prečo ste nedovolili vaším hlasovaním, aby sa oboznámi-

li s  týmito skutočnosťami aj ostatní  poslanci, aj poslanci

opozície, aby na základe  týchto skutočností rozhodovali pri

hlasovaní. Tu sú asi úplne iné zámery. Vaše hlasovanie mi to

potvrdilo.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     v minulosti  sme zažili niekoľko  situácií, pri ktorých

bol pokus  o ohrozenie bezpečnosti  pána Mečiara alebo  jeho

osoby, prípadne  pokus o jeho  diskreditáciu. Z celej  tejto

plejády by som len náhodne  vybral pokus o atentát v Spolko-

vej republike Nemecko, Paničov list  a ďalšie aféry. Fakt je

jeden,  že vždy  sa vyskytujú  tieto vyhlásenia  v situácii,

medzi ne radím aj dnešné vystúpenie pána premiéra, keď treba

odviesť pozornosť verejnosti od  iných, oveľa vážnejších ve-

cí. Chcem  len potvrdiť, že  náš poslanecký klub  bude veľmi

starostlivo sledovať, ktorá vec a ktorá aktivita sa má práve

takýmito vyhláseniami zakryť, od ktorej treba odviesť pozor-

nosť - či je to proces privatizácie, či je to neprijatie zá-

kona o minimálnej mzde, či sú  to aktivity v školstve a ďal-

šie. Budeme  veľmi starostlivo sledovať, čo  sa vlastne malo

zakryť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Kňažko - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     ex post  sme sa dozvedeli,  že komisia pracuje  a že po

istých tvrdeniach budú dokonca poskytnuté aj argumenty. Nor-

málne to býva naopak, najprv  sú argumenty a potom  sú záve-

ry. Chcel by som v tejto chvíli požiadať, aby komisia, ktorá

tieto veci  prešetruje, tá kontrolná  komisia nad Slovenskou

informačnou  službou,  ktorá  je  tak  monotónne zložená iba

z členov koalície - a preto, že mám množstvo a množstvo prí-

padov, kde  môžem uviesť, ako zoskupenie HZDS narába s prav-

dou - bola doplnená o členov ostatných  politických strán aj

z opozície.

 

     Ďakujem.

     /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán poslanec  Lexa tu potvrdil,  že to, čo  povedal pán

premiér, je  pravda. Pán poslanec  Urban povedal, že  to, čo

povedal pán  Lexa, je pravda,  len s malým  dodatkom, že nie

pán poslanec Danko, ale Urban.

 

     Vážení  páni poslanci  Lexa, Urban,  vaše svedectvá nás

vôbec nezaujímajú  z jednoduchého dôvodu, že  nevieme, o čom

je reč. To,  čo tu pán premiér povedal,  je typická bublina,

fašírka zmiešaná zo všetkých kúskov mäsa, proste, to je nič.

Na úrovni premiéra takéto svedectvo nie je možné podať. Daj-

te nám materiály  a potom môžeme hovoriť tak,  ako sa hovorí

v parlamente.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Lexa.

 

 

 

Poslanec I. Lexa:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     chcem len  doplniť a zopakovať  to, čo som  povedal, že

v Osobitnom kontrolnom orgáne sme  sa uzniesli, že správu na

neverejné  zasadnutie  Národnej  rady  Slovenskej republiky,

ktorá  komplexne bude  zahrnovať všetky  skutočnosti zistené

osobitným   kontrolným  orgánom,   prednesieme  na   májovej

schôdzi.

 

     Faktom je, že sme zistili veci, z ktorých vychádzal pán

predseda vlády vo svojom vystúpení,  o ktorých sme ho bezod-

kladne informovali. Treba však povedať,  že je ešte rad ďal-

ších vecí,  ktoré sú dnes  v behu, ktoré  sú v prešetrovaní,

ktoré dolaďujeme,  ktoré došetrujeme, ktoré  si preverujeme.

O všetkých  týchto skutočnostiach  bude slovenský  parlament

informovaný.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Urban - faktická poznámka.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Dovoľte mi, pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia, len

krátko reagovať na vystúpenie pána kolegu poslanca Mikloška.

Doteraz som nevystúpil s tým, že ma jeho tvrdenia nezaujíma-

jú, hoci to bola pravda, a nikdy som si ani nemyslel, že bu-

dú niekedy  predmetom mojich vystúpení.  Dnes to tak  robím,

a teda pán  Mikloško, pán kolega  poslanec Mikloško, naozaj,

ani vaše tvrdenia mňa nezaujímajú.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Ak dovolíte,  budem krátko reagovať  na vystúpenie pána

poslanca Lexu.

 

     Už v minulom volebnom  období existoval kontrolný orgán

na kontrolu,  na dohľad  nad  prácou  Slovenskej informačnej

služby. Pokiaľ  som dobre informovaný,  predsedom tohto kon-

trolného orgánu  bol predseda parlamentu  pán Gašparovič. Ak

predchádzajúca komisia pracovala  nedôsledne a nevedela zís-

kať  žiadne informácie  nad prácou  tejto služby,  vyjadruje

vlastne pán poslanec Lexa  hlbokú nedôveru predsedovi Národ-

nej rady pánu Gašparovičovi,  ktorý túto úlohu nezvládol. Až

teraz, keď  prišiel človek, ktorý  dokáže pracovať podstatne

kvalitnejšie, až teraz odhalil niektoré skutočnosti. Domnie-

vam sa,  že v tejto chvíli  sa budeme musieť spýtať,  keď sa

vráti pán predseda Národnej  rady, aby zdôvodnil parlamentu,

prečo komisia pod jeho  vedením nedošla k takýmto prevratným

objavom skôr.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Šagát.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za udelenie slova, pán predsedajúci. Rozvíja sa

tu opäť  náš typický pingpong  medzi  opozíciou a koalíciou,

ale tiež by som sa k tomu veľmi rád vyjadril. Považujem pre-

jav pána  premiéra za veľmi  vážny. Neviem ho  ohodnotiť, do

akej miery je pravdivý, alebo nepravdivý, ale na  to, aby sa

naplnili veci, ktoré povedal,  uviedol ich určite preto, aby

ovplyvnil  hlasovanie o  tomto zákone.  Potom skutočne treba

prerušiť rokovanie o tejto  veci, oboznámiť sa s materiálom,

ktorý tu signalizujú poslanci,  a potom môžeme skutočne zod-

povedne rozhodnúť. Inak si myslím,  že je to skutočne len na

úrovni dohadov.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Šimko. Pripraví sa

pán poslanec Benčík z SDĽ.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     dámy a páni,

 

     "Kto nemá čisté svedomie,  počuje trávu rásť" - napísal

pred niekoľkými storočiami klasik. A dodajme k nemu i potvr-

denú  skúsenosť -  keby ste  dali viac  peňazí na  humanitné

vzdelanie, možno by ste sa  dozvedeli, že to bol Machiavelli

- a dodajme k nemu i potvrdenú skúsenosť, že nato, aby vlád-

ca  rast trávy  počul lepšie,  slúži i  jeho predĺžené  ucho

- tajná služba.  Isteže, štát sa v  súčasnosti nezaobíde bez

mocenských nástrojov, ako je armáda, polícia a i tajná služ-

ba. Vtip je  v tom, aké majú tieto  zložky postavenie. Ak sa

začínajú  vymykať spod  kontroly zákona  a verejnosti  v jej

pluralite,  ak sa  v ich  organizácii uskutočňujú  politicky

účelové zmeny, ak ich početný rast presiahne rámec nevyhnut-

nosti, dochádza  k ohrozovaniu občianskych  a ľudských práv.

To je cesta k policajnému štátu.

 

     Novela  zákona o  Slovenskej informačnej  službe, ktorú

vrátil prezident na opätovné prerokovanie parlamentu, je vy-

ložene  účelovou novelou.  Súčasnej vláde  sa nepáči súčasná

osoba prezidenta, a preto, kde sa to dá, odníma mu jeho prá-

vomoci. Obsahom tejto novely je menovanie a odvolávanie šéfa

slovenskej tajnej služby. Keby nešlo o vážnu vec, bola by to

pre činnosť súčasnej vládnej koalície už príznačná infantil-

ná schválnosť, na aké sme si už zvykli. Truc, ktorý prekoná-

vame, má  však i oveľa  vážnejšie súvislosti. Ide  o celkovú

koncepciu a zmysel činnosti tajných služieb.

 

     Pregnantne o tom v Sme 24. marca 1995 písal Juraj Kohu-

tiar. Citujem:  "S koncom bipolárneho  rozdelenia sveta boli

tajné služby  nútené predefinovať zmysel  svojej existencie.

Americká CIA je príkladom krízy, ktorú to v niektorých služ-

bách spôsobilo. Táto kríza je i odrazom presvedčenia širokej

verejnosti, že  utajený spôsob činnosti CIA  v čase mieru je

ohrozením demokracie a že je  v rozpore s tradičnými americ-

kými hodnotami. Spravodajská komunita  v USA len ťažko vzdo-

ruje kongresu a jeho tlaku na skrátenie jej rozpočtu, ba do-

konca i na jej zrušenie. Zahraničná rozviedka ruskej federá-

cie podobnú  krízu evidentne  neprežíva.  Teší sa  tradičnej

úcte a podpore z najvyšších vládnych miest. Prezident Jeľcin

na adresu špeciálnych služieb pred necelým rokom povedal, že

zápas o  sféry geopolitického vplyvu  vystriedal ideologické

konflikty, a preto Rusko  potrebuje efektívne a akcieschopné

služby, rozviedky a kontrarozviedky." Koniec citátu.

 

     Ktorým smerom  sa uberá tajná  služba na Slovensku? 

kontrolné očko parlamentnej  väčšiny naznačuje odpoveď: Záu-

jem vládnucej koalície je  nadriadený záujmom štátu. Skutoč-

nosť, že v tomto orgáne niet poslanca z opozície, je škanda-

lózna a kazí renomé dnešnej  vlády. A pritom úplne zbytočne,

veď vážené  kolegyne a vážení kolegovia  z vládnej koalície,

azda si  nemyslíte, že ak by  kontrolný orgán vykonával čin-

nosť v rozpore so zákonom, napríklad, keby - nedajbože - vy-

počúval pracovníkov Slovenskej informačnej  služby, že by to

zostalo iba medzi  vami. Azda ste si takí  istí, že vaši ľu-

dia, ktorých do takýchto  parlamentných funkcií dávate, majú

zámky na ústach? Ľudia často,  len aby boli zaujímaví, nepo-

vedia iba to, čo nevedia,  a jednoducho neudržia nič. Ale to

je váš problém.

 

     Oceňujem zmysel pre čierny  humor, ktorý je vlastný ve-

deniu HZDS,  keď napríklad návrh zákona  o konflikte záujmov

dá podpísať poslancovi, ktorý je verejne až po uši v takomto

konflikte. Ale s tajnou službou sa nežartuje. Také vtipkova-

nie sa spravidla končí zle, ba môže sa skončiť i trpkou iró-

niou,  ukrývajúcou  sa  v  známom  výroku  starého  Zigmunda

Freuda,  ktorého v  tridsiatych rokoch  donútili príslušníci

nemeckej tajnej služby po všetkom šikanovaní podpísať vyhlá-

senie,  že sa  s ním  dobre zaobchádzalo.  Freud to podpísal

a k podpisu pripojil sarkastickú vetu: "Gestapo môžem každé-

mu vrele odporúčať."

 

     Dámy a páni, čo si tu schválime, to budeme mať.

     /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Slovo  má pán  poslanec Benčík  z SDĽ.  Pripraví sa pán

poslanec Pittner z KDH.

 

     Prepáčte, faktická poznámka - pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Pán kolega Šimko, dúfam,  že viete, na porovnanie, akým

spôsobom je organizovaná tajná služba v Českej republike. Je

to,  myslím  si,  podnetné.  Šéfa  Bezpečnostnej informačnej

služby menuje  predseda vlády na  základe odporúčania vlády,

na  základe  návrhu  vlády.  Šéfa  rozviedky menuje minister

vnútra, vojenskej rozviedky minister  národnej obrany. To je

v poriadku, či nie je to v poriadku?

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Prosím, pán poslanec, máte slovo.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážení kolegovia,

     milé kolegyne,

 

     pri predchádzajúcom posudzovaní  návrhu na zmenu zákona

o Slovenskej  informačnej službe  som sa  pokúšal presvedčiť

predkladateľa návrhu kolegu Macušku o tom, že svojím návrhom

nezávisle od toho, či si je toho vedomý, alebo nie, prispie-

va k sústreďovaniu  moci do rúk vlády a  jeho predsedu. Upo-

zornil som, že princíp deľby moci, ktorý slúži k vyváženosti

kompetencií a k nutnosti ak nie zosúlaďovania, tak určite ku

kooperatívnosti subjektov,  sa týka aj  jednotlivých článkov

moci. Aj preto doteraz  platná úprava menovať riaditeľa Slo-

venskej informačnej služby prezidentom mala a má svoje opod-

statnenie a doteraz  nebol vznesený žiaden vecný, ani právny

zreteľahodný argument, ktorý by navrhovanú zmenu podporil.

 

     Vyslovený názor,  že návrh  sleduje - a teraz citujem -

"logickú dekoncentráciu moci", v danom prípade azda predkla-

dateľ nemyslí  vážne. Ak doteraz  iný orgán navrhoval  a iný

menoval riaditeľa Slovenskej informačnej služby, tak je stu-

peň ovládania tohto mocensky citlivého orgánu jedným subjek-

tom menší,  než vtedy, keď  kompetencia navrhovať a  menovať

riaditeľa sa dostane do rúk  jedného orgánu, či už preziden-

ta, alebo vlády. Argumentovať preto, že návrh sleduje dekon-

centráciu moci, je nelogický.

 

     Pri opätovnom prerokúvaní návrhu po vrátení zákona pre-

zidentom sa  objavil nový argument,  podľa ktorého menovanie

riaditeľa Slovenskej  informačnej služby vládou  je demokra-

tickejšie, lebo  vláda je kolektívnym orgánom.  Z článku 119

písmena  k/  ústavy  skutočne  vyplýva,  že  vláda rozhoduje

v zbore  o vymenovávaní  a odvolávaní  štátnych funkcionárov

v prípadoch, keď to stanovuje  zákon. Verím, že na zasadnutí

vlády prítomní štátni tajomníci napriek nejednoznačnému zne-

niu návrhu tzv. kompetenčného  zákona, s prihliadnutím aj na

znenie článku 118 ústavy, by  sa pri menovaní riaditeľa Slo-

venskej informačnej  služby nezúčastnili, a  preto by takéto

rozhodnutie bolo ústavné a demokratické. Len sa mi nezdá, že

menovanie riaditeľa Slovenskej  informačnej služby by oproti

terajšiemu stavu bolo demokratickejšie.

 

     Ak si  nalistujeme zákon číslo 46/1993  Z. z. o Sloven-

skej informačnej službe, v ustanovení § 3 ods. 2  sa dočíta-

me: "Riaditeľa Slovenskej informačnej  služby vymenúva a od-

voláva na návrh vlády prezident. Návrh na odvolanie riadite-

ľa môže podať prezidentovi aj  Národná rada." To znamená, že

bez návrhu  vlády prezident nemôže  vymenovať riaditeľa Slo-

venskej informačnej služby a bez návrhu vlády a Národnej ra-

dy  tiež nemôže  prezident riaditeľa  Slovenskej informačnej

služby odvolať. Pýtam sa, v čom je demokratickejší navrhova-

ný postup,  podľa ktorého z menovania  a odvolania riaditeľa

Slovenskej informačnej služby sa  vylučuje prezident a z od-

volania sa vylučuje aj Národná rada.

 

     Vláda okrem návrhu na  menovanie a odvolanie bude tieto

úkony vykonávať sama, nehovoriac o tom,  a na to by som vás,

vážení kolegovia, osobitne rád  upozornil, že prijatím tohto

návrhu sa  stáva fikciou aj kontrolná  funkcia Národnej rady

voči  Slovenskej informačnej  službe, lebo  ak Osobitný kon-

trolný  orgán, zložený  doteraz len z koaličných  poslancov,

zistí určité, ale aj vážnejšie  pochybenia, tomuto orgánu po

schválení novely zostáva len právomoc informovať Národnú ra-

du, informovať  generálneho prokurátora a  informovať vládu.

To prakticky znamená, že inštitút parlamentnej kontroly voči

Slovenskej informačnej  službe v zmysle ustanovenia  § 5 a 6

citovaného zákona sa navrhovanou  zmenou zákona stane plato-

nickým a  sterilným. Zámer účelovo  obmedziť právomoc prezi-

denta by som ešte ako-tak momentálne chápal. Nechápem, prečo

sa má obmedziť právomoc parlamentnej kontroly.

 

     Bolo by v prospech veci, aby každá legislatívna predlo-

ha bola  vecne a právne aspoň  priemerne argumentovaná a ne-

hrali sme sa  na schovávačku, ako je to  aj v tomto prípade.

Predložený návrh sleduje ďalšie  sústreďovanie moci v rukách

vlády, oproti doterajšiemu stavu je to spôsob menej demokra-

tický, a preto je to krok späť v demokratizácii nášho ústav-

ného a  právneho poriadku. Odporúčam  vyhovieť návrhu prezi-

denta a návrh na zmenu zákona  číslo 46/1993 Z. z. o Sloven-

skej informačnej službe neschváliť.

 

     Pôsobivá  informácia, ktorú  tu predniesol  pán premiér

Mečiar, ma  len presvedčila o  tom, že riaditeľa  Slovenskej

informačnej služby  by mal naďalej menovať  prezident, že by

sa  mala  nad  Slovenskou  informačnou  službou dôslednejšie

a účinnejšie  zabezpečovať kontrola  v parlamentnej činnosti

a nedávať kompetenciu  Slovenskej informačnej služby  do rúk

jedného orgánu.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán poslanec Pittner. Pripraví sa pán

poslanec László Köteles zo Spolužitia.

 

     Pardon, ešte faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

 

 

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Chcem  povedať, že  prirovnanie  k Českej republike nie

celkom súvisí  so Slovenskou republikou, alebo  nie je možné

robiť paralelu  medzi českým prezidentom,  ktorého menovacie

právomoci sú  výslovne v článku  61 českej ústavy  obmedzené

súhlasnou vôľou ministerského predsedu, a tak  je teda obme-

dzené aj  jeho absolutistické právo,  zatiaľ čo náš  Ústavný

súd nášmu prezidentovi priznal absolútne neobmedzené menova-

cie právomoci, teda posledné slovo pri menovaní, nie súhlas-

ný konsenzus. Bolo potrebné zo strany SDĽ protestovať vtedy,

keď Ústavný súd rozdelil akosi  jednu moc ešte na ďalšie dve

moci a postavil proti  sebe prezidenta a ministerského pred-

sedu. Takže  nič iné teraz  nezostáva, len to  vrátiť trochu

späť a obmedziť túto absolutistickú právomoc prezidenta.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Šimko - faktická poznámka.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Len veľmi krátko: páni poslanci z HZDS, keby ste sa do-

hodli o tejto veci a nezdržovali parlament.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     V poriadku, zdržal som sa komentára. Pán poslanec Pitt-

ner, máte slovo.

 

     Prepáčte,  pán poslanec.  Ešte pán  poslanec Cuper. Pán

poslanec, mali ste slovo predtým.

 

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Áno, ale chcem ešte  odpovedať pánu poslancovi Šimkovi,

že keď on s pánom poslancom Mikloškom trikrát testovali, aké

je zloženie dnešného parlamentu,  neprotestovali sme, aj keď

zdržiavali toto plénum celé doobedie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Máte konečne slovo, pán poslanec Pittner.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     o tejto problematike sme viacerí vraveli už na predchá-

dzajúcom  pléne i  v masmédiách.  Preto mi  dovoľte na  úvod

stručnejšie sa vyjadriť a potom dám pozmeňovacie návrhy.

 

     Priznám  sa,  že  obdivujem  našich  kolegov  poslancov

z HZDS, ktorí ako predkladatelia tohto  návrhu dokázali tro-

mi riadkami rozkolísať vlastne celú právnu istotu verejnosti

oproti terajšej Slovenskej informačnej službe, pretože tými-

to tromi  riadkami nielen rozkolísali  rovnovážny stav medzi

jednotlivými  ústavnými orgánmi  - prezident,  vláda, parla-

ment, ale  dokázali vlastne úplne  zamedziť možnosti, istoty

občanov, že táto služba, táto tajná služba nebude stranícka.

 

     Musím povedať, že veľmi mi dnes nepriamo pomohol prejav

pána premiéra  Mečiara, pretože ak  by sme si  aj z určitých

našich povahových vlastností zvykli  robiť zo všetkého vtip,

tak práve jeho  vyhlásenie - vôbec teraz nekomentujem, či ho

pokladám za  pravdivé, alebo nepravdivé  - ale už  toto jeho

samotné vystúpenie  stačí na to,  aby sme pochopili  vážnosť

tajnej služby, vážnosť z hľadiska  občianskych práv a z hľa-

diska  našej spoločnosti  vôbec. Tu  pán predsedajúci svojho

času použil, dúfam, že už  až legendárnu vetu: "Preboha, nás

je 83, už si to  konečne uvedomte!" Chcem poukázať na riziko

tejto vety.

 

     Komunistická strana, nie 83,  alebo vlastne všetko mala

v rukách. Mala v rukách cez článok 4 vtedajšej ústavy vlast-

ne všetky  svoje oprávnenia. Napriek  tomu vieme, k  čomu to

viedlo. Tieto služby  nazývali ozbrojenou päsťou robotníckej

triedy. A prosím, aby som  bol dobre pochopený, že toto bola

najväčšia demagogická lož,  pretože podľa našich oficiálnych

údajov,  ktoré má  naša Konfederácia  politických väzňov, až

80 % postihnutých Štátnou  bezpečnosťou najmä v päťdesiatych

rokoch  boli  robotníci  a  maloroľníci.  Robotníci väčšinou

z dôvodov, že podporovali ochranu kňazov, ktorých v tom čase

Katolícka akcia ako prebiehajúca  akcia režimu išla likvido-

vať,  a maloroľníci  najmä preto,  že odmietli  vstupovať do

kolchozov, do JRD.

 

     Prečo to  hovorím? Vždy každá tajná  služba žije svojím

vlastným režimom. Nerobme  si ilúzie, že je to  inak v demo-

kracii a že je to inak  v totalite. Vidíme, že aj taká demo-

kratická krajina, akou sú Spojené štáty, sa dostala do prob-

lémov -  pozri aféra Watergate. Spomínal  som to v nedávnych

Krokoch. A  nebyť toho, že  tento kongres a  táto komisia je

zložená nielen z republikánov, ale aj z demokratov, nikdy by

nemohlo prísť k tomu, že  prezident Nixon musel abdikovať za

nezákonné zneužitie tejto služby.

 

     A teda chcem povedať aj o našich podmienkach. Nejdem sa

už teraz prieť o to, či prezident, alebo vláda, kto má meno-

vať,  pretože vidím,  že väčšina,  83, je rozhodnutá, ako je

rozhodnutá.  Ale chcem  povedať jedno:  Prosím vás, uvedomme

si, ako vlastne prišlo k procesom proti tým, ktorí zakladali

bývalú  ŠtB, či  to bol  Husák, Clementis,  či to boli ďalší

a ďalší funkcionári strany.  Jednoducho frakčné boje, usilo-

vanie o iný výklad viedli  k tomu, že garnitúra, ktorá ovlá-

dala Štátnu bezpečnosť, dokázala  zvalcovať tých, ktorí mali

iný názor v rámci tej komunistickej strany.

 

     Ak sa chceme vyhnúť tomu, aby táto tajná služba pôsobi-

la či proti  opozícii, alebo dokonca aj proti  vám, páni po-

slanci z HZDS,  ktorí budete mať časom na  niektoré veci iné

názory, potom  urobme také opatrenie,  ktoré jednoducho zne-

možní, aby táto tajná služba mohla byť zneužitá. Apelujem na

vaše ani nie svedomie, ale  na váš pud sebazáchovy. Jednodu-

cho nepripustime ako parlament, aby sme z kontrolnej funkcie

parlamentu voči  tajnej službe boli vyšaltovaní.  Ak už teda

ignorujeme vzťah medzi ústavnými orgánmi - prezident a vláda

a rovnovážnosť tohto  stavu, prosím vás, o to viac dbajme na

to, aby parlament nebol zbavený oprávnení, ktoré terajší zá-

kon číslo 46 parlamentu dáva.  Tu niektorí páni poslanci ho-

vorili, že veď aj inde menuje vláda, aj inde je tajná služba

podriadená vláde, ale všetky tieto štáty, ktoré ste spomenu-

li, majú jednu  poistku. Aspoň tú jednu, že  majú silný kon-

trolný orgán  v parlamente, ktorý umožní,  aby takáto služba

nebola zneužitá  voči občanom, ale  znovu podotýkam, i  voči

nám ako parlamentu.

 

     Preto mi dovoľte na  záver predložiť tieto pozmeňovacie

návrhy, o ktorých prosím potom hlasovať osobitne:

 

     1. Doplniť § 3 ods. 3 návrhu takto: "Návrh na odvolanie

riaditeľa môže  podať vláde Slovenskej  republiky aj Národná

rada Slovenskej republiky."

 

     2. Zmeniť  § 5 ods.  1 zákona o  Slovenskej informačnej

službe vzhľadom na to, že  pán prezident sa zmieňuje vo svo-

jom ústretovom  variante aj o  možnosti § 5,  teda navrhujem

tento § 5 ods. 1 zákona o Slovenskej informačnej službe zme-

niť  takto: "Kontrolu  činnosti informačnej  služby vykonáva

Národná rada Slovenskej republiky, ktorá na tento účel zria-

ďuje osobitný kontrolný orgán /ďalej len ,kontrolný orgán'/,

zložený  z poslancov parlamentných  strán /koalície i opozí-

cie/."

 

     Ďakujem vám.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán poslanec Köteles. Pripraví sa pán

poslanec Peter Weiss z SDĽ.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi, aby som tlmočil stanovisko Maďarskej koalí-

cie  k novelizácii  zákona o  Slovenskej informačnej službe.

Maďarská  koalícia po  bolestných skúsenostiach  s pôsobením

tajnej služby v minulom režime  sa plne stotožňuje so stano-

viskom a  obavami pána prezidenta  Michala Kováča. Prezident

Slovenskej  republiky je  hlavou štátu  a hlavným  veliteľom

ozbrojených  síl. Z  tejto funkcie  je priamo  zodpovedný za

bezpečnosť a demokraciu v  Slovenskej republike. Nemôže pri-

jať  závažné rozhodnutia  bez  toho,  aby nemal  plnú dôveru

v orgáne, ktorého  hlavnou úlohou je získať  a spracúvať in-

formácie o vnútorných a zahraničných aktivitách, ktoré ohro-

zujú naše  demokratické zriadenie a  zvrchovanosť Slovenskej

republiky. Z  tohto dôvodu právna  argumentácia navrhovateľa

vôbec neobstojí.

 

     Ďalším závažným faktom, ba  aj nebezpečenstvom pre našu

krehkú demokraciu je svojské a nelogické zriadenie Osobitné-

ho kontrolného orgánu Národnej  rady Slovenskej republiky na

kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby. Kým v minu-

lom období bola z tohto  orgánu vylúčená len Maďarská koalí-

cia, teraz  tam z parlamentnej opozície  nemá nikto zastúpe-

nie.

 

     Národná rada má okrem zákonodarnej funkcie aj kontrolnú

úlohu výkonných  orgánov. V tejto kontrolnej  úlohe je nena-

hraditeľná účasť  parlamentnej opozície. Keď  špeciálna čin-

nosť Slovenskej  informačnej služby vylúči  možnosť kontroly

zo strany občanov a masmédií, je svätou povinnosťou Národnej

rady, aby  uspokojivo vyriešila túto  chúlostivú otázku, nie

improvizáciou  a šitím  horúcou ihlou,  ale zákonnými  pros-

triedkami. Z  tohto dôvodu už  tretíkrát v tomto  parlamente

navrhujem, aby každý parlamentný  subjekt mal svoje zastúpe-

nie v tomto kontrolnom orgáne.

 

     Z tohto  dôvodu Maďarská koalícia  podporuje prvý návrh

pána Pittnera a navrhuje do zákona číslo 46/1993 Z. z. v § 5

do odseku  1 vložiť doplnenie  "v ktorom je  zastúpený každý

parlamentný klub". Keby môj  návrh Národná rada neodsúhlasi-

la, navrhujem  text uznesenia: "Národná  rada Slovenskej re-

publiky podľa §  5 ods. 1 a § 6  ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej infor-

mačnej službe zriaďuje z  poslancov Národnej rady Slovenskej

republiky Osobitný kontrolný orgán na kontrolu činnosti Slo-

venskej  informačnej  služby,  do  ktorého každý parlamentný

klub deleguje jedného člena."

 

     Môj  návrh je  v súlade  aj s  návrhom pána prezidenta,

ktorý by  bral na vedomie obmedzenie  svojej kompetencie pri

vymenovaní riaditeľa Slovenskej informačnej služby v prípade

- citujem jeho  slová: že by  sa zákonom zabezpečila  široká

kontrola Slovenskej informačnej služby orgánom Národnej rady

Slovenskej republiky, ktorý by  bol zložený z poslancov koa-

lície aj  z poslancov opozície, t.j.  orgánom, ktorý by pre-

zentoval  rôznorodosť politického  zloženia parlamentu". Som

pevne presvedčený,  že také zloženie  Osobitného kontrolného

orgánu by našlo priaznivú odozvu u nás aj v zahraničí.

 

     Vážená Národná  rada, z úst pána  premiéra dnes odzneli

tvrdé  obvinenia.  Prosím  vás,  dokedy  opozícia nebude mať

dôstojné zastúpenie  v kontrolnom orgáne,  Maďarská koalícia

také obvinenia považuje za neopodstatnené fámy. /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán poslanec  Peter Weiss z SDĽ. Pri-

praví sa pán poslanec Anton Hrnko z DÚ.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     prezidentom  republiky vrátená  novela zákona  Národnej

rady Slovenskej  republiky číslo 46/1993 Z.  z. o Slovenskej

informačnej  službe má  veľký politický  význam. Tento zákon

nie je  právnickou prekáračkou. Je to  spor o chápanie demo-

kracie a spôsob uplatňovania  moci v tejto krajine. História

je  plná príkladov  zneužívania tajných  služieb a  ľudských

drám  a spoločenských  tragédií, ktoré  to prinieslo.  Svoje

dávnejšie,  menej dávne  i dosť  čerstvé skúsenosti  v tomto

smere má  i naša spoločnosť. Aj  ja by som bol  veľmi nerád,

keby sa občania Slovenskej republiky znovu začali báť tajnej

služby  svojho vlastného  štátu, keby  sa jej  činnosť stala

stranícko-politickou a používala by  sa na odstavovanie tzv.

vnútorných nepriateľov.

 

     Argumenty, ktoré používajú v tomto spore predkladatelia

novely, pokladám za účelové  najmä preto, že tieto argumenty

vyslovujú aj tí, ktorí predkladali a schvaľovali pôvodný zá-

kon o  Slovenskej informačnej službe.  Čože také závažné  sa

stalo,  že po  krátkom čase  títo ľudia  tak zmenili názory?

Prečo sa na dnes používané argumenty neodvolávali vtedy, keď

spolu  s  nami  schvaľovali  zákon  o Slovenskej informačnej

službe?  Spolu s  ústavou táto  pôvodná norma  zabezpečovala

krehkú  mocenskú rovnováhu  a systém  poistiek proti možnému

zneužívaniu moci. Myslím, že k zmene názoru ich neviedol iba

ľudský  a politický  konflikt s  prezidentom Kováčom, ktorý,

mimochodom,  bol  do  tejto  funkcie  navrhnutý  práve nimi.

K zmene názoru došlo, podľa  mňa, predovšetkým preto, že sú-

časná vládna koalícia HZDS, ZRS,  SNS a RSS vsadila na tvrdé

uplatňovanie politickej  a hospodárskej moci, ako  aj na po-

silňovanie osobnej moci premiéra,  na stále porušovanie svo-

jich programových zásad a predvolebných sľubov.

 

     Koaličné strany robili a robia v bezprecedentnom rozsa-

hu personálne zmeny nielen v štátnej správe, ale aj v inšti-

túciách, kde nevyhnutne  hlavným kritériom obsadzovania pos-

tov  by  mala  byť  odbornosť.  Proces  privatizácie riadený

v straníckych kabinetoch nie je dostatočne kontrolovaný par-

lamentom. Občania nie sú otvorene a kvalifikovane informova-

ní o privatizačných postupoch  pri predaji majetku štátu. To

len preto, aby týmto majetkom boli výhodne odmenení politic-

kí priaznivci vládnucich strán.  Koalícia sa naďalej usiluje

o ovládanie verejnoprávnych médií, o čom svedčí jednofarebné

obsadenie Rady Slovenskej televízie  a Rady Slovenského roz-

hlasu a spôsob, akým  spravodajstvo Slovenskej televízie in-

formuje, alebo skôr neinformuje, o činnosti opozičných poli-

tických strán a ich predstaviteľov. Mám v tomto smere aj sám

osobné skúsenosti.

 

     Vládne  koaličné strany  svojím spôsobom  vládnutia sú-

stavne  vyvolávajú  obavy  demokratických  síl  na Slovensku

i v zahraničí. Za to, kolegyne a kolegovia, nemôžu novinári,

ani domáci, ani zahraniční, keď o týchto konkrétnych krokoch

píšu.  Takisto, ako  nemôžu robiť  novinárov zodpovedných za

negatívne  dopady výrokov,  ktoré dnes  v parlamente  urobil

predseda  Slovenskej národnej  strany pán  Slota. Napokon aj

tieto výroky pokazia imidž Slovenska v zahraničí.

 

     A prepáčte, neodpustím si malú poznámku, že tieto výro-

ky sú prejavom programovej, organizačnej a personálnej krízy

vládnej koalície. Veď ako inak možno vysvetliť, že na jednej

strane predseda  vlády ide, a  veľmi správne, na  oslavy 50.

výročia víťazstva nad fašizmom do  Moskvy, na ktorých sa zú-

častnia hlavy štátov protifašistickej  koalície, a na druhej

strane  predseda jednej  z vládnucich  strán koalície velebí

doktora  Tisu,  prezidenta  režimu,  ktorý  bol do poslednej

chvíle satelitom hitlerovského  Nemecka, ktorý bol preziden-

tom,  čo vyznamenával  esesákov za  statočnosť pri potláčaní

Slovenského národného povstania?

 

     Dámy  a páni,  novela zákona  o Slovenskej  informačnej

službe teda zapadá do celého  radu iných krokov vládnej koa-

lície, smerujúcich k tichej  postupnej zmene politického re-

žimu v Slovenskej  republike.  Do tejto mozaiky patrí naprí-

klad  aj odňatie  niektorých právomocí  prezidentovi v rámci

novely  zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo

347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústred-

ných  orgánov štátnej  správy Slovenskej  republiky, premena

Úradu vlády na autonómny mocenský orgán podriadený premiéro-

vi. Patria sem účelové  zmeny zákonov týkajúcich sa privati-

zácie, patrí sem aj návrh  na novelu zákona o štátnej správe

v školstve, podľa ktorej sa majú zrušiť kompetencie územných

školských rád pri vymenovávaní a odvolávaní riaditeľov škôl.

 

     Snaha  podriadiť  Slovenskú   informačnú  službu  vláde

a premiérovi,   odstaviť  prezidenta   od  spolurozhodovania

o riaditeľovi Slovenskej informačnej  služby a vyňať Sloven-

skú  informačnú  službu  fakticky  spod  kontroly parlamentu

v kontexte toho,  čo som povedal, je  ďalším veľmi významným

krokom  smerom  k  autoritatívnemu  režimu, ďalšou dôležitou

tehličkou v  jeho budovaní. To  je, podľa mňa,  dámy a páni,

podstata problému,  nie obvinenia, ktoré tu  bez dôkazu boli

vznesené pánom premiérom o skutočnostiach, ktoré sa stali aj

pred niekoľkými  rokmi či mesiacmi. Úplne  inak by tieto zá-

važné výroky  o deformáciách orgánov  Slovenskej informačnej

služby vyzneli, keby boli vyslovené na uzatvorenom zasadnutí

parlamentu a po prerokovaní  v parlamentnej kontrolnej komi-

sii,  v  ktorej  by  boli  zastúpení  aj poslanci opozičných

strán, a  po predložení overených  dôkazov. Takto je  všetko

v polohe "kto chce, nech  verí", každý podľa svojich pocitov

a podľa svojich skúseností.

 

     Myslím si, že táto  komisia bola vytvorená predovšetkým

pre tento parlament a až potom pre vládu. To, čo povedal pán

premiér,  dalo iba  ďalšie argumenty  v prospech  vyváženého

systému bŕzd a poistiek proti možnému zneužitiu tajných slu-

žieb. Takéto vážne problémy nemožno predsa riešiť na základe

pocitov osobnej dôvery či nedôvery voči niekomu.

 

      Nie  sme politickí  sprostáčikovia, aby  sme nevedeli,

o akú hru sa tu hrá. Vari zárukou pred možným zneužitím taj-

nej služby má byť to, že niekto o sebe vyhlási,  že je čest-

ný a  spravodlivý, a preto  mu možno bez  obáv dať Slovenskú

informačnú službu plne pod palec? Vari zárukou majú byť dob-

  osobné vzťahy  ústavných činiteľov?  Na čom  má spočívať

napríklad záruka, že  nebudú dôstojníci Slovenskej informač-

nej služby,  ktorí budú lojálni iba  voči premiérovi, ale už

nebudú  lojálni voči  prezidentovi a  predsedovi parlamentu?

Iba na nejakých osobných poznatkoch? Myslím si, že tieto zá-

ruky musia byť tak, ako je  to všade vo svete, vybudované na

inštitúciách a na prerozdelení kompetencií a majú byť predo-

všetkým  v rukách  poslancov parlamentu,  nie iba koaličných

poslancov, ale  aj opozičných poslancov.  Práve o to  je tu,

dámy a páni, dnes spor.  Práve preto, aby sme nemali strach,

musíme  mať účinný  systém  poistiek  a bŕzd.  Novela zákona

o Slovenskej informačnej službe, ktorá je tu druhýkrát pred-

ložená,  podľa môjho  názoru  tento  systém poistiek  a bŕzd

oslabuje, a nie posilňuje.

 

     Vážené dámy a páni, Strana demokratickej ľavice sa zro-

dila na poznaní historickej skúsenosti, že skutočne ľavicovú

politiku nemožno presadzovať bez  demokracie. Tým je daný aj

náš  postoj k  zabezpečeniu kontroly  Slovenskej informačnej

služby. Moje pochybnosti k  tejto veci môžu poslanci vládnej

koalície aspoň čiastočne rozptýliť tým, že v hlasovaní, kto-

ré touto cestou žiadam, podporia môj  návrh, ktorým opakujem

návrhy mojich predrečníkov, aby Osobitný orgán Národnej rady

Slovenskej  republiky  na  kontrolu  Slovenskej  informačnej

služby bol ešte na tejto schôdzi doplnený o zástupcov opozí-

cie, ktorých navrhnú predsedovia poslaneckých klubov.

 

     Inak,  samozrejme,  som  za  to,  aby  sa novela zákona

o Slovenskej informačnej službe neschválila.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo  má pán poslanec Hrnko  z DÚ. Predtým je

tu ešte faktická poznámka pána poslanca Prokeša.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

    Ďakujem,  pán predsedajúci.  K vystúpeniu  pána poslanca

Weissa by som len rád povedal, že kdesi je napísané: "Nie po

reči, ale po  čine ich poznáš." Kto nás  to školí o demokra-

cii?

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Gaulieder.

 

Poslanec F. Gaulieder:

 

     Dovolil by som si  predrečníkom pánu poslancovi Kötele-

sovi a  pánu Weissovi pripomenúť, či  si spomínajú, kedy bol

odsúhlasený početný  stav a zloženie  Osobitného kontrolného

orgánu, a či si spomínajú, že opozícia sa  na tomto rokovaní

nezúčastnila.  Takže, dosť  neskoro lamentujú  nad rozliatym

mliekom.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Urban.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     kolegyne, kolegovia,

 

     rovnako  chcem  reagovať  na  vystúpenie  pána poslanca

Weissa k tomu, že konštatoval, že je tu snaha odnímať právo-

moci  alebo kompetencie  prezidentovi Slovenskej  republiky.

Samozrejme, nikomu  z koalície to  ani nenapadlo. Ale  je tu

snaha dodržiavať asociačnú dohodu, ktorú Slovenská republika

podpísala  len nedávno,  teda je  to snaha  prispôsobiť naše

právne normy  normám Európskej únie. Ak  to chceme, potom to

rešpektujme,  ak to  nechceme, potom  nepodpisujme asociačnú

dohodu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Kováč.

 

 

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     chcel by som sa spýtať  pána poslanca Urbana, ktoré eu-

rópske  štáty majú  pripravené  také  normy, aby  bola jasne

odobraná možnosť parlamentu  kontrolovať činnosť informačnej

služby štátu. Pretože, ak v tejto chvíli máme zloženú parla-

mentnú komisiu  iba z predstaviteľov koalície,  nejde o kon-

trolu  celého parlamentu  a celej  verejnosti.  Konieckoncov

môžeme si spočítať, koľko  percent voličov predstavuje teraz

silu vládnej koalície, a je tu nezanedbateľný počet občanov,

ktorí  takisto si celkom  oprávnene takúto kontrolu žiadajú.

Teda predpokladám, že  takýto príklad v zákonodarstve Európy

asi nenájdeme. To, že sú štáty, ktoré rôznym spôsobom riešia

vymenovanie  riaditeľa kontrolnej  informačnej služby  alebo

inej informačnej služby, je prejavom aj toho, že celá Európa

nemá prijatý  jednotný systém. Takže vyhovárať  sa na to, že

budeme vstupovať alebo podpisovať  asociačnú dohodu, a preto

treba prispôsobiť naše  zákonodarstvo niektorým typom európ-

skych štátov, je prinajmenšom pochybné.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Naozaj veľmi stručne, pán  predsedajúci. Už tu dnes raz

odznelo,  že opozícia  nenavrhla svojich  ľudí do Osobitného

kontrolného  orgánu. Jednoducho  nebola prítomná.  To je ich

problém. A druhá  vec, myslím si, že pán  poslanec Kováč sám

potvrdil, že aj taký systém, aký  sa tu navrhuje, je v Euró-

pe.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslane Urban - faktická poznámka.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Dovolím  si  reagovať  na  výzvu  pána poslanca Kováča.

V novele sa  ani jedným slovom  nenavrhuje obmedzenie kompe-

tencie Osobitného kontrolného orgánu. A na to, že ma vyzval,

aby som vymenoval tie štáty, reagujem tým, čo už povedal ne-

dávno pán poslanec Moric, že ak  by tu väčšinou, keď sa pre-

rokúvajú vážne  otázky, zákony a podobne, bola opozícia, tak

by to počula napríklad od spravodajcu. Spravodajca jasne po-

vedal príklady štátov, kde takéto zákony platia.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Kováč - ďalšia faktická poznámka.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Ospravedlňujem sa  za niekoľko vstupov,  ale predsa len

treba povedať, že tento návrh zbavuje parlament možnosti dať

návrh na odvolanie  riaditeľa Slovenskej informačnej služby.

Dáva sa to  do rúk vlády, teda je to  jasný krok proti tomu,

aby parlament mohol uplatniť  svoje kontrolné právo, pretože

ak komisia  dôjde k presvedčeniu, že riaditeľ Slovenskej in-

formačnej služby nekoná  v súlade  s rozvojom  demokracie na

Slovensku, vlastne nemôže urobiť nič. Nemôže urobiť nič. Je-

diný  krok, ktorý  môže urobiť,  je odvolať  predsedu vlády,

ktorý je  zodpovedný za jeho  vymenovanie. Iste chápete,  že

vláda môže pracovať veľmi dobre a radi by sme si ju podržali

vo funkcii, ale zle bude pracovať riaditeľ Slovenskej infor-

mačnej služby.  Asi chápete sami,  že je hlúposť  kvôli tomu

odvolávať celú  vládu, pretože odvolaním  premiéra by musela

odstúpiť celá vláda. Takže, celá táto konštrukcia je urobená

veľmi, veľmi chybne s prenosom zodpovednosti.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán  predsedajúci. Tiež sa  ospravedlňujem, že

znovu vystupujem, ale pán poslanec Kováč sám povedal, že nie

je parlament tak celkom bezmocný, pretože má vždy ingerenciu

na vládu. A myslím si,  že každá vláda, ktorá chce pracovať,

si veľmi dobre rozmyslí, či  sa bude stavať proti parlamentu

v otázke - povedzme - riaditeľa Slovenskej informačnej služ-

by, alebo si to dokáže  vyargumentovať. Na druhej strane, ak

bude  parlament  neustále  zasahovať  do  kompetencie vlády,

najmä v  oblasti exekutívnej, aj  vymenovávania jednotlivých

- povedzme -  štátnych tajomníkov, alebo  potom to pôjde  na

šéfov úradov,  potom to pôjde na  okresné úrady atď., jedno-

ducho paralyzuje  činnosť vlády. Premiér  nesie zodpovednosť

a vláda ako celok aj za túto  činnosť a musí sa za ňu zodpo-

vedať pred parlamentom.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Máte slovo pán poslanec Hrnko.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Ďakujem, vážený pán predsedajúci.

 

     Vypočul som si veľmi zaujímajú diskusiu, ktorá skutočne

asi prejde  do histórie slovenského  parlamentarizmu ako jej

zlatý poklad. To, čo tu človek počuje, už od vystúpenia pre-

miéra niekedy skutočne zastáva normálny sedliacky rozum, le-

bo mnohé veci skutočne patria skôr do skúmania parapsycholó-

gov, ako do bežnej parlamentnej debaty.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     predmetná novela zákona  o Slovenskej informačnej služ-

be, vrátená prezidentom, ako som už povedal pri jej pôvodnom

prijímaní na  minulej schôdzi, nie  je v rozpore  so žiadnym

ústavným princípom, na ktorom stojí ústavný poriadok Sloven-

skej republiky. Povedzme si to na rovinu, je to tak, môže to

byť rôznym spôsobom vykladané, v rôznych štátoch je to upra-

vované rôznym  spôsobom. Je systém, kde  je politická zodpo-

vednosť oddelená od zodpovednosti  vecnej. Je systém, kde je

politická zodpovednosť a vecná zodpovednosť na ramenách jed-

ného a toho istého človeka.  A tu musím konštatovať, že tak,

ako  je  zákon  o  Slovenskej  informačnej službe postavený,

predpokladá,  že riaditeľ  Slovenskej informačnej  služby ju

zastrešuje nielen  v jej odborno-technickom  riadení, ale je

aj  plne politicky  zodpovedný za  výkon svojej  funkcie. To

znamená, že  všetky veci, ktoré  tu boli nastolené,  vrátane

politického  špicľovania,  jednoznačne    na zodpovednosti

riaditeľa Slovenskej informačnej služby podľa zákona, ako je

postavený. To znamená,  že skutočne odborno-technické riade-

nie Slovenskej informačnej služby  je sústredené v tej istej

osobe  aj politicky.  Preto v  pôvodnom znení novelizovaného

paragrafu ho  menoval prezident na návrh  vlády a zodpovedal

sa tak vláde, ako aj parlamentu.

 

     Odstránenie tohto princípu a prenesenie politickej zod-

povednosti za výkon funkcie riaditeľa Slovenskej informačnej

služby výlučne  na premiéra, bez  ktorého rozhodnutia nemôže

dôjsť ani k menovaniu, ba ani  k odvolaniu riaditeľa Sloven-

skej informačnej služby, je nebezpečným precedensom, ohrozu-

júcim vyváženosť vzťahov medzi ústavnými inštitúciami repub-

liky. Toho by sme si mali byť vedomí, pretože v tom momente,

ako  sa  naruší  tento  vzťah,  táto  rovnováha,  môže dôjsť

k problémom. Netajme sa však, že táto novela by nebola vôbec

potrebná, keby premiér vlády Slovenskej republiky nechcel do

funkcie riaditeľa Slovenskej informačnej služby menovať oso-

bu Ivana L., o ktorej sa prezident vyjadril, že nemá predpo-

klady, aby ho menoval  do akejkoľvek štátnej funkcie. Uznaj-

te, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, že vytvá-

rať  zákonné  predpoklady  na  narúšanie rovnováhy ústavných

vzťahov a  ohrozovať tým cestu Slovenska  k demokracii kvôli

jednej osobe je skutočne poriadne pritiahnuté za vlasy.

 

     Panie poslankyne, páni poslanci,

 

     keď budú v budúcnosti hodnotiť  našu prácu, tak ju budú

hodnotiť podľa  našich skutkov, nie  podľa našich finančných

záväzkov voči hocikomu. Keď sa budú historici pýtať, kto ha-

moval cestu k demokracii, a  teda aj k prosperite Slovenska,

budú nás  menovať osobitne. Každý sa  svojím spôsobom zapíše

do tejto  veľkej knihy histórie,  všetci by mali  dbať o to,

aby ich  mená neboli zaradené pod  hlavičkou "podieľal sa na

likvidácii demokracie na Slovensku".  Preto by ste mali hla-

sovať tak, ako vám to prikazuje článok 73 ods. 2 Ústavy Slo-

venskej republiky.  Odmietnite túto novelizáciu,  je zlá, je

proti duchu zákona o Slovenskej informačnej službe a ohrozu-

je cestu Slovenska k demokracii, pretože sústreďuje právomo-

ci v oblasti spravodajských služieb do jedných rúk a znemož-

ňuje sa kontrola.

 

     Novela sama  osebe je nebezpečnou najmä  tým, že vládna

koalícia odmieta podrobiť  Slovenskú informačnú službu nezá-

vislej kontrole všetkých parlamentných  subjektov. A aby som

sa presvedčil, či je to tak, alebo nie, navrhujem po prijatí

tohto zákona, ak nebudú prijaté návrhy pánov poslancov Pitt-

nera, Weissa a pána Kötelesa, ktorý to tiež podporil, takéto

uznesenie: "Národná rada  Slovenskej republiky vyhlasuje, že

opozícia nesmie mať svojho  zástupcu v kontrolnom orgáne Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky,  ktorý vykonáva verejnú

kontrolu Slovenskej  informačnej služby." Ak  toto uznesenie

nebude prijaté, žiadam, aby sa okamžite pristúpilo k doplne-

niu kontrolného  orgánu Slovenskej informačnej  služby v pa-

ritnom pomere pre zástupcov koalície a opozície.

 

     Ďakujem.

     /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne. Mám  len jednu  malú poznámku. Hovorili

ste  o veľkej  knihe histórie.  Chcel by  som pripomenúť, že

jestvuje jeden  starý rímsky výrok, ktorý  hovorí, že histó-

riu, teda to,  čo sa stalo, nezmení nikto,  ani bohovia, iba

historici.

 

     Slovo má pán poslanec  Langoš. Pripraví sa pán poslanec

Mikloško z KDH. Pardon, ešte  faktická poznámka - pán posla-

nec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci. Myslím si, že sme si vypoču-

li veľmi  zaujímavé vystúpenie pána poslanca  Hrnka, len rád

by som ho upozornil na  to, že demokracia je aj dodržiavanie

zákonov. Aj pri získavaní podpisov  pod petičné listiny  pri

vstupe do volebnej  kampane. A myslím si, že  by na to nemal

zabúdať, najmä ak takýto človek nás ide školiť o demokracii.

A potom,  pán Hrnko,  vy ste  sa už  do histórie najmä tohto

parlamentu  skutočne  zapísali.  Myslím  si,  že  taký obrat

o 180 stupňov, ako sa podaril vám, sa nepodarí hocikomu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo  má pán poslanec  Hrnko s faktickou  po-

známkou.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Pán poslanec  Prokeš, rozprávate také  hlúposti, že ne-

stoja ani za komentár.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Langoš, máte slovo. Pripraví sa pán posla-

nec Mikloško.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

     dámy a páni na galérii,

 

     chcem sa vyznať krátko z toho,  že asi pred dvoma a pol

hodinami som zažil taký krátky  stav čohosi, čo Francúzi na-

zývajú  déj÷ vue  alebo déj÷ pluie. Na  chvíľu som sa ocitol

niekde  na rozhraní  komunistickej reality  pred rokom  1989

a sveta  dobrodružnej špionážnej  literatúry. Predseda vlády

ma však presvedčil o  jednom - jednoznačne a nevyvrátiteľne,

mňa osobne, že celý dôvod, ktorý začal predkladateľom novely

kolegom Macuškom, celý dôvod, jasný a jednoznačný, je tento:

predseda vlády  chce a potrebuje  spravodajské služby dostať

pod svoju kontrolu a  riaditeľa spravodajských služieb, nech

je to ktokoľvek, dostať do absolútneho závislého postavenia,

nech to bude ktokoľvek. Tento jednoznačný fakt sa ukázal pri

vystúpení predsedu vlády. Ukázal však niečo, čo som sledoval

od začiatku - v podstate uvádzané klamné dôvody, kvázi práv-

ne dôvody predkladateľov a kritikov prezidentom vrátenej no-

vely. Už jedenásťriadková dôvodová správa  predkladateľa ná-

vrhu tohto zákonu bola  odfláknutá a právne nesprávna.  Súd-

nemu človeku  mohlo byť jasné, že  je vlastne nepotrebná, že

zakrýva  čisto mocenský  záujem vládnych  strán. Môžeme  len

zbožne dúfať, že sa nedožijeme schvaľovania návrhov právnych

noriem bez  dôvodových správ a  z rozhodnutia väčšiny  i bez

rozpravy.

 

     Pozoruhodná bola i argumentácia kolegu spravodajcu Jána

Danku minulý týždeň vo výbore pre obranu a bezpečnosť. Kole-

ga Danko vyvracal jasnú právnu argumentáciu prezidenta takto

- povedal: "Tak odvolávať sa na vzťah šéfa Slovenskej infor-

mačnej služby a Rady obrany  štátu je síce možné, ale vzhľa-

dom na záznam z výboru, že zákon o Rade obrany štátu je ešte

federálny zákon,  vzťahuje sa na  federálneho prezidenta, by

bola dlho  trvajúca diskusia." Veru  by nebola. Tento  výrok

svedčí len o trápnej  argumentačnej schopnosti. Podľa článku

152 Ústavy  Slovenskej republiky okrem  iného ústavné zákony

zostávajú v platnosti, ak neodporujú ústave. Len Národná ra-

da alebo  Ústavný súd Slovenskej republiky  môžu meniť alebo

rušiť ústavné zákony federácie, a teda i ústavný zákon číslo

10/1969 Zb. v platnom znení.  Do tej doby však tvoria súčasť

právneho poriadku Slovenskej republiky.

 

     Je absurdné spochybňovať jedinú právnu normu na Sloven-

sku, ktorá sa zaoberá obranou  štátu a ktorej ustanovenia sa

dnes aplikujú i v praxi.  Bolo by rovnako absurdné dlho dis-

kutovať aj o platnosti iných federálnych základných právnych

noriem, ako sú Trestný  zákonník, Trestný poriadok, Obchodný

zákonník, Občiansky zákonník, Zákonník práce.

 

     O druhom bode prezidentovej správy povedal kolega Danko

toto: "Podľa tohto bodu by to znamenalo, že takisto sekčného

šéfa  musí vymenovať  prezident, pretože  tento zodpovedá za

svoju  činnosť ministrovi,  ktorého prezident  menuje." Toto

bola iracionálna  poznámka, ktorá nemá  oporu ani v  ústave,

ani v žiadnom zákone.

 

     K  tretiemu bodu  dôvodovej správy  povedal: "Slovenská

informačná služba je civilná, a nie vojenská a je tam aj pa-

radox  v  tom,  že   prezident  pred  rokom  podpísal  zákon

198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve, kde mu akosi neva-

dilo, že  šéfov vojenskej spravodajskej  služby a vojenského

obranného  spravodajstva nemenuje  on, ale  minister obrany.

Takže je tu jasná disproporcia medzi týmito postojmi." Spra-

vodajcovi  výboru  pre  obranu  a  bezpečnosť  ani nenapadlo

pozrieť  si  ustanovenie  § 3  zákona číslo  198/1994 Z. z.,

z ktorého je zrejmé, že  Vojenské spravodajstvo riadi minis-

ter, teda nie riaditeľ. Na čele Slovenskej informačnej služ-

by je riaditeľ a ten ju i riadi. Na čele vojenského obranné-

ho spravodajstva je minister, ktorý má voči svojim podriade-

ným  rovnaké právomoci  ako riaditeľ  Slovenskej informačnej

služby.

 

     Toto boli  jediné argumenty, na  základe ktorých gesčný

výbor pre  tento zákon odmietol  prezidentov návrh. Niektoré

výbory  údajne  prijali  zamietavé  uznesenia  bez rozpravy.

A toto je teda charakteristika  tyranie väčšiny - bezohľadne

voči duchovnému bohatstvu, bezohľadne voči iným, bez elemen-

tárnej poctivosti  a pracovitosti získavať  moc nad všetkým,

čo je v dosahu.

 

     Dámy a páni, vznešený európsky obhajca demokracie fran-

cúzsky politik Alexis de  Tocqueville pred 150 rokmi povedal

doslova: "Zásadu,  že pokiaľ ide o  vládu, má väčšina národa

právo  na všetko,  považujem  za  bezbožnú a  odpornú." Túto

vznešenú myšlienku venujem, nech mi to prepáčia, všetkým ob-

hajcom absolútnych práv väčšiny  a spomedzi nich najmä peda-

gógom z Právnickej fakulty Univerzity Komenského, pánu pred-

sedovi docentovi Gašparovičovi, kolegovi poslancovi docento-

vi Cuperovi a pani profesorke Kataríne Tóthovej.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo  má pán Mikloško z  KDH. Pripraví sa pán

Javorský z KDH. Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Langošovi za adresné blahopria-

nie, či ako  som to mal pochopiť. S  poniektorými jeho argu-

mentmi by som  súhlasil. Áno, v článku 152  či 151, musím si

to nalistovať, prepáčte, je síce  tzv. recepčná norma, to je

pravda, to mu dobre poradili jeho poradcovia, lenže mám pred

sebou aj ústavný zákon číslo 10 a tam nikde nie je napísané,

že prezident Slovenskej republiky menuje predsedu Rady obra-

ny štátu. V článku 5  je iba povedané, že predsedu, podpred-

sedov a ostatných členov Rady  obrany štátu vymenúva a odvo-

láva  prezident  Československej  socialistickej  republiky.

Prinajlepšom  môžeme hovoriť o analógii  legis zákona. Preto

som aj v televízii povedal,  že si tú právomoc pán prezident

akosi prisvojil. Ale on  si prisvojil toho viac, samozrejme,

alebo niečo mu ešte prisúdil Ústavný súd. Na tom trvám.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán  poslanec Hofbauer.

 

 

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Pán kolega, mňa trošku zarazila dikcia. Tvrdili ste, že

Ústavný súd  môže meniť zákony štátu?  Vari nie! Tento výrok

z vašich úst,  pán Langoš, odznel.  Predpokladám, že to  bol

brept, pretože takúto moc Ústavný  súd nemal, nemá a mať ani

nebude. Prosím vás, zanechajme  obligatórne tvrdenia, že po-

kiaľ z  volieb vzídený predseda  vlády je z  volieb vzídený,

obligatórne nehovorí  pravdu. Pravdu hovoria  v tomto parla-

mente  len predsedovia  vlády, ktorí  z volieb nevschádzajú?

Tak to je veľmi jednostranná vaša dikcia a nanajvýš skresľu-

júca. Keď  kompletne všetko predtým  bola nepravda, a  čo tu

pán Mečiar uviedol, bola podľa vás nepravda, prosím vás, pán

Bačinský ako šéf Bezpečnostnej  informačnej služby nedal pí-

somný príkaz na likvidáciu archívov v roku 1992? Nedal? Sku-

točne nie?  Vy o tom neviete  ako federálny minister vnútra,

fajn. A takisto ak pán prezident neprijal pozvanie parlamen-

tu, ktorý ho zvolil do tejto funkcie, to sa považuje za pre-

jav demokracie, slobody, humanizmu, tolerancie a rešpektova-

nia väzieb vo vnútri štátu?

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem  vám, vážený  pán predsedajúci.  Niekedy žasnem

nad tým,  ako dokážeme do  krásnych slov zabaliť  jednoduchú

snahu, ako dokážeme  hovoriť, prečo je to potrebné  a ako je

to potrebné či už z jednej,  alebo z druhej strany. Ale pro-

sím vás, veľmi krátky výpočet: Vládnuce hnutie chce privati-

zovať, a  nemá zostavenú vládu. Čo  urobí? Zmení zákon. Chce

menovať svojho riaditeľa  štatistického úradu, predsedu aka-

démie.  Čo urobí?  Zmení zákon.  Chce zvolať  predstavenstvo

ŽOS, a nemá na to právnu  oporu. Snaží sa zmeniť zákon. Chce

sa  zbaviť Ivana  Ľuptáka, protiprávne  ho najprv  volíme do

Prezídia Fondu  národného majetku, a  porušíme pritom zákon.

Nevyhovujú nám  náhradníci, ktorí majú  nastúpiť do Národnej

rady. Čo  urobíme? Zmeníme zákon. Chceme  menovať človeka za

riaditeľa  Slovenskej informačnej  služby, ktorého pravdepo-

dobne prezident nevymenuje. Čo urobíme? Zmeníme zákon. Takže

  snaha je  úplne jednoduchá,  je to  skutočne tak, ako to

nazval môj predrečník, tyrania väčšiny.

 

     Dovoľte  mi zareagovať  jednou otázkou  na referát pána

Lexu, ktorý tu niekoľkokrát potvrdzoval, kto všetko dal pána

premiéra sledovať, a v máji  nám má predložiť písomnú správu

o tom, ako komplexne  pracovala Slovenská informačná služba.

Kvôli záznamu mu kladiem  otázku. Prosím, keď komplexné hod-

notenie, treba ísť aj pred marec 1994. A moja otázka je: "Je

pravdou, že premiér Mečiar dal sledovať Slovenskou informač-

nou službou  pred marcom 1994  svojich najbližších spolupra-

covníkov a spolupracovníčky?  Niektorého zo svojich najbliž-

ších spolupracovníkov a spolupracovníčok?"

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Brňák - faktická poznámka.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán poslanec Langoš, vo svojom vystúpení ste okrem iné-

ho tiež uviedli, že vystúpenie pána Mečiara vo vás evokovalo

isté prostredie alebo obdobie. Dovoľte  mi podeliť sa s vami

o podobnú aj moju skúsenosť pri vašom vystúpení. Toto vystú-

penie  vo mne  zase evokovalo  tiež isté  obdobie alebo isté

konkrétne  prostredie. Išlo  o väznicu  v Leopoldove  v roku

1990 a môžem vás ubezpečiť, že to nebol ružový pohľad.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem.  Myslím  si,  pán  predsedajúci,  že s teóriou

elitnej menšiny  a hlúpej väčšiny by  sa tu nemalo zahrávať,

pretože inak sa ťažko dajú interpretovať slová, ktoré na zá-

ver povedal pán poslanec  Langoš vo svojom vystúpení. Myslím

si naozaj, že demokracia je rešpektovanie rozhodnutia väčši-

ny národa a uplatňuje sa jedenkrát za štyri roky alebo skôr,

ak o tom rozhodne parlament, ale nie tým spôsobom, že sa ne-

rešpektujú rozhodnutia voličov a  mení sa situácia počas sa-

motného volebného obdobia. Takisto opakujem znovu, že stavať

to na akejsi elitnej menšine,  ktorá, možno si niekto myslí,

že  zhltla všetku  múdrosť na  svete, by  nemuselo viesť ani

k stabilite nielen v tomto štáte, ale ani na celom svete.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Rea - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďakujem  pekne. Mám  faktickú poznámku  k výpočtu  pána

poslanca  Černáka. Zabudol  povedať, že  k tomu,  aby sme to

mohli urobiť, bolo treba vyhrať  voľby. Takže máme legitímne

zvolenie občanov, aby sme toto mohli urobiť. To treba k tomu

pripomenúť, aby sme mohli takto pokračovať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Hrnko - faktická poznámka.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel  by som len zopakovať,

že, samozrejme, nikto z opozície  nespochybňuje výsledky vo-

lieb, len jednoducho žiada, aby  sa dodržiavali zákony a ne-

menili sa zákony  účelovo preto, lebo nemáme na  to, aby sme

90 hlasmi  zmenili ústavu, takže si  účelovo vykladáme aspoň

zákony. To je to, čo žiada opozícia.

 

     A k pánu Hofbauerovi by som ešte chcel povedať, že žia-

den  premiér podľa  našej ústavy  nevzišiel z  volieb. Je to

smiešne,  čo  rozprávate.  Každý  premiér  v tejto republike

vzchádza  z parlamentu  a na  základe parlamentných  počtov.

Však  váš premiér  hovoril, že  nechce ísť  do vlády, tak čo

rozprávate, že vzišiel z volieb?

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Rád by som mal repliku na vystúpenie pána poslanca Pro-

keša a  na vystúpenie pána  poslanca Reu. Pán  poslanec Rea,

nemáte  právo uskutočniť  to, čo  chcete. Vy  máte povinnosť

uskutočňovať to, čo ste  sľúbili voličom. V žiadnom volebnom

programe ani HZDS, ani SNS som nenašiel zmienku o tom, že by

súčasťou programu  bola táto zmena  v kompetenciách funkcií.

Našiel som napríklad v programe  ZRS, že chcú zriadiť minis-

terstvo  stavebníctva.  Myslím  si,  že  splnili  svoj  cieľ

a v  návrhu zákona  je takéto  ministerstvo realizované. Ale

tieto dva  návrhy, tie ste nesľubovali.  Sľubovali ste niečo

iné. Sľubovali ste prosperitu,  sľubovali ste zvýšenie mini-

málnej mzdy, zvýšenie  dôchodkov, stopercentné zvýšenie pla-

tov učiteľov a ďalšie veci.  To ste sľubovali v predvolebnej

kampani a v  programe. Takže, prosím vás, držte  sa toho, čo

ste sľúbili v programe, a  neoháňajte sa tým, že máte právo.

Je to rozhodnutie hnutia, že  bude takto postupovať, ale nie

je to vôľa voliča.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Cingel - faktická poznámka.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Chcem povedať pánu kolegovi Hrnkovi, že sa mi dosť ťaž-

ko počúvajú  jeho argumenty, ktoré  tu hovorí o  tom, ako sa

uspôsobujú zákony. Chcem z celej plejády zákonov, ktoré hek-

tickým spôsobom pred  koncom volebného obdobia uspôsobovali,

spomenúť len jeden zákon, od  ktorého si tak veľmi veľa sľu-

bovali, a to  bol zákon o voľbách do  Národnej rady. Napriek

tomu, že  ho ošetrovali tak, ako  ho ošetrovali, tento národ

sa pomýliť nedal a výsledok je tu a treba ho rešpektovať.

 

     Pánu kolegovi  Romanovi Kováčovi hovorím  len toľko, že

bez HZDS by tu ani on  nikdy nesedel. Spomínam si na to, keď

nemali absolútne  žiadny program, tá strana,  za ktorú sa on

sám  delegoval  do  parlamentu  pred  týmito voľbami, nemali

žiadny program a napriek  tomu niekoho tu chceli zastupovať.

Myslím si, že tá hra sa tu hrá znova.

 

     Pán predsedajúci, chcem povedať,  že všetky reči, ktoré

odzneli, aj predtým, aj potom, majú  za účel len zahmlievať.

Dávam návrh, aby sa ukončila rozprava. /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Je to procedurálny návrh?

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Nie, neprichádza to do úvahy.  Ja tu budem a ten prejav

poviem, to  vám sľubujem, pán  predsedajúci. Toto si  môžete

robiť inde, ale nie tu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Samozrejme, nemienim na  vás zaviesť nejakých ošetrova-

teľov. Nemienim. Nebojte sa.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Ja hovorím,  že odtiaľto neodídem.  /Potlesk./ Dnes ste

už raz zmanipulovali schôdzu,  pán predsedajúci, tak vám ho-

vorím, že neodídem odtiaľto.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vytrvalosť je  pekná vec. Priatelia,  prosím vás, vypo-

čujme si pána poslanca Mikloška.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené plénum,

 

     moje poznámky  k predkladanému návrhu  zákona, k prezi-

dentom vrátenému zákonu a k tomu, čo sa tu udialo dnes, zhr-

niem do ôsmich bodov:

 

 

     Po prvé - protestujem, pán predsedajúci, proti spôsobu,

akým ste  dnes viedli schôdzu.  Pán predseda vlády  prišiel,

vychrlil tu obvinenia  a odišiel. Vy dobre viete to isté, čo

ja, že toto je jeho  typický spôsob. Príde, vypustí niekoľko

balónikov a odíde. Ale polemiky sa už bojí. Prosím vás, keby

ste mu  odkázali, že to  nie je chlapské,  že proste nie  je

chlap, že sa bojí. /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím  vás,  zachovávajme   slušnosť,  vzájomnú  úctu.

Nebudeme sa presvedčovať, kto je tu chlap. /Smiech v sále./

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Po druhé - pán premiér  vôbec nehovoril k veci. Hovoril

naprosto  od veci,  pretože prerokúvaným  bodom programu bol

vrátený zákon.

 

     Po tretie - pán premiér Mečiar prišiel a vychrlil:

 

     a/ Niekto dal sledovať premiéra po voľbách v roku 1994.

 

     b/ Bol  sledovaný aj pán  Lexa, pôvodne pán  Danko, ale

potom to vyšlo, že to je pán Urban.

 

     c/ Odvolanie vlády v marci 1994 bolo komentované, že je

to  najlepšia  spravodajská  akcia  za  posledné roky. Lieta

v tom DÚ.

 

     d/ Predseda parlamentu Gašparovič sledovaný v Londýne.

 

     e/  FBIS sledovala  po  roku  1990 pána  Mečiara. Lieta

v tom aj KDH, nie celé, ale čiastočne, ako povedal pán pred-

seda. Lieta v tom aj pán  Palko, ten, ktorý vedie mítingy na

námestí SNP za slobodu slova. Teda lietajú v tom už aj humo-

risti.

 

     Pán predseda vlády vypúšťal  takéto balóniky vždy. Sto-

tisíc pracovných miest  z Nemecka, atentáty, tisíckorunáčky,

päť  miliónov dolárov  pod lipou  či pod  gaštanom, maďarské

lietadlá, ktoré narušujú vzdušný priestor. Pán predseda vlá-

dy už stál na čele  troch plukov na ukrajinskej hranici. Pa-

ničov list.  Milión korún, ktoré  Černák pýtal od  Tótha. To

všetko tu bolo, nič sa  z toho nedokázalo, ale podstatné je,

že sa to vypovedalo. Televízia  o tom bude dnes hovoriť. Som

presvedčený, že prejav predsedu vlády bude celý v televízii,

noviny budú písať, rozhlas bude  hovoriť. To stačí, nič viac

nie je potrebné.

 

     Pán premiér tu oznámil, že vec dal osobne pánu prokurá-

torovi, ale pán premiér tu  nehovoril dohady, pán premiér tu

hovoril tvrdenia.  Pán premiér tu  povedal, aký je  skutkový

stav. On už vie, ako sa skončí vyšetrovanie. A ešte aj pove-

dal, že  dúfa, že pán  prokurátor bude postupovať  rezkejšie

ako minulý prokurátor. Prepáčte, čo to je?

 

     Pán  premiér  tu  prvýkrát  vyslovil  meno Michal Kováč

mladší. Toto si doteraz nedovolila ani Republika, a to už je

čo  povedať. /Smiech  v sále./  Pán premiér  asi nepozná ako

doktor práv, čo je to prezumpcia neviny.

 

     Celým prejavom  pána premiéra sa  niesol jeden obyčajný

stihomam. Bola to správa o sprisahaní. Všetci sa sprisahali,

tajná služba, DÚ, KDH - všetci.  A po takomto prejave má byť

vláda a premiér na čele  Slovenskej informačnej služby a ur-

čovať jej riaditeľa. Práve  toto vystúpenie premiéra najlep-

šie  potvrdzuje prezidentove  i naše  výhrady, že  riaditeľa

Slovenskej  informačnej služby  má menovať  prezident, a nie

vláda.

 

     A na záver, vážení páni, táto vláda nič nerobí. Nič. Od

decembra nedala jediný zákon. Táto vláda stihla zmeniť kupó-

novú privatizáciu  zo 70 miliárd  na 40 miliárd.  Táto vláda

nevie rozhodnúť o Mochovciach. Táto vláda nič iné nerobí len

škandály, a tým zakrýva  svoju absolútnu neschopnosť. Vážení

páni, ale  toto je slovenská  spoločnosť, toto je  budovanie

mladej slovenskej demokracie. Prepáčte, ale k tomu už nie je

čo dodať.

 

     Ďakujem.

     /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Chcem ctené  plénum upozorniť, že moja  poznámka nie je

k vystúpeniu  pána  poslanca  Mikloška,  lebo  ma predbehol.

Pôvodne som sa  chcel na neho aj hnevať,  ale keďže ma veľmi

pobavil, tak mu to odpúšťam,  ale bude to k predchádzajúcemu

vystúpeniu. Za prejavy v  snemovni nakoniec nikto nezodpove-

dá, samozrejme,  ani pán poslanec Mikloško,  ani pán premiér

nemôžu  byť  braní  na  zodpovednosť.  /Smiech  v sále a po-

tlesk./ Ale chcel som hovoriť úplne o niečom inom.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím vás,  pokoj. Zachovajme určitú  úroveň vzájomnej

reakcie.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Chcem prejsť k tej poznámke. Stále sa tu operuje s úče-

lom v práve. Áno, o tom boli napísané už hádam  tisícky kníh

a od čias,  keď Savigni napísal  jednu prácu, ktorá  sa volá

Zweck im Rechts, teda o účele v práve. Odvtedy bolo skutočne

napísaných  veľa prác  o skúmaní  účelu alebo  efektívnosti,

a to nielen u  nás, ale najmä v západných  krajinách. Ba na-

opak, vo Francúzsku nijaký zákonodarný návrh nesmie prísť do

parlamentu bez toho, aby sa neskúmala jeho efektívnosť, jeho

účel, cieľ, zmysel, poslanie, až  tak môže prísť na preroko-

vanie do parlamentu. Takže neviem, prečo sa tu stále oháňame

účelom v zákone. Každý zákon je na nejaký účel.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem,  pán predsedajúci.  Myslím si,  že čo  sa týka

úrovne vystúpenia pána  poslanca Mikloška, vysoko prevyšoval

vystúpenie pána  Markoviča v televízii, takže  v tomto smere

som skutočne potešený, že tu máme aj komikov.

 

     Na druhej strane musím  dôrazne protestovať proti tomu,

aby tu niekto nútil predsedajúceho porušovať rokovací poria-

dok, pán  Mikloško. To nemá nič  spoločné ani s demokraciou,

ani  s kresťanstvom.  Znova ste  ukázali, že  vaše hnutie je

vyslovene účelové, ktoré klame  voličov svojím názvom. Znova

ste vystúpili nedemokraticky, pretože ste donútili predseda-

júceho porušiť rokovací poriadok. Bol tu procedurálny návrh,

malo sa o ňom hlasovať. Mimochodom, pán Mikloško, nespomína-

te si náhodou na výrok, že "máme väčšinu, môžeme si odhlaso-

vať, čo chceme"?

 

     Ešte k  pánu poslancovi Romanovi  Kováčovi. Som za  to,

aby skutočne poslanci robili to, čo sľubujú svojim  voličom,

a nerobili iné. Preto sa ho  musím spýtať, kde a kedy sľúbil

voličom, že bude destabilizovať vládu.

 

     Ďakujem.

     /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Slovo má  pán poslanec  Javorský. Upozorňujem

vás však, že ste zároveň na rade v rozprave.

 

Poslanec F. Javorský:

 

     Áno, lenže  využívam poslednú možnosť, ktorá mi vlastne

bola odňatá  tým, že bolo navrhnuté  skončiť rozpravu. Takže

v rámci  trojminútovej faktickej  poznámky poviem  v skratke

to, čo som chcel povedať za týmto pultíkom.

 

     My, ktorí  sedíme v tomto parlamente  už dlhšie, vieme,

že pán Mečiar takýmto spôsobom  a takto vystupuje vtedy, keď

má krízu vo  vláde, krízu v strane, krízu  v sebe, alebo keď

chce niekoho urobiť zodpovedným za  niečo, alebo keď si pri-

pravuje pôdu na nejaký zámer, ktorý má. Toho by som sa chcel

dotknúť,  lebo hoci  už ma  neoslovil menom,  ukázal na  mňa

prstom ako na jedného z vinníkov za to, čo tu bolo. Chcel by

som povedať  takto: len si  spomeňme, kto vlastne  navrhoval

riaditeľa SIS Mitra a pána Cibulu. Boli sme to my, či to bol

pán Mečiar? Kto zodpovedá  za stav tejto tajnej bezpečnosti?

My, alebo  pán Mečiar, ktorý riadil  vládu po vzniku Sloven-

skej republiky, ale až v  polovičke februára bol prijatý zá-

kon o Slovenskej informačnej  službe? Dovtedy prakticky Slo-

vensko  bolo totálne  odkryté. Kto  je zodpovedný  za to, že

vláda hneď neschválila štatút a organizačný poriadok Sloven-

skej informačnej služby, až v  roku 1994? My, alebo predseda

vlády? Tak by  som mohol pokračovať ďalej, ale  nie je na to

čas.

 

     Chcem  povedať, že  naozaj som  bol na  jednom zasadaní

Osobitného kontrolného  orgánu. Pán Gašparovič  ako predseda

Osobitného kontrolného orgánu sa venoval len tomu, že žiadal

od riaditeľa  Slovenskej informačnej služby,  aby mu hlásil,

aké sú výsledky prešetrovania zväzku Skarabeus. Vieme, čo je

pod tým. To bolo všetko,  čím sa pán Gašparovič zaoberal, čo

ho zaujímalo.

 

     Ďalej by som  chcel povedať, že to, čo  tu naznačil, že

aj FBIS  vyšetrovala jeho v  spojitosti s vyšetrovaním  čin-

nosti ministerstva vnútra,  áno, FBIS vyšetrovala príslušní-

kov ŠtB  v spojitosti s krádežou  materiálov ŠtB z trenčian-

skej Tisovej vily. FBIS tiež vyšetrovala, lebo to bolo v jej

právomoci,  ako je  možné, že  sú vytrhnuté  práve tie listy

v registri spolupracovníkov  na tunajšej správe  ŠtB, kde je

uvedený pán Mečiar a ďalší.  Tým sa FBIS zaoberala, ale toto

nie je  žiaden objav, pretože  tieto doklady pán  Mečiar mal

k dispozícii hneď, ešte skôr,  než sme túto správu odovzdali

parlamentu, lebo  pán poslanec Okres ešte  predtým, ako bola

prijatá táto správa v  parlamente, mu donášal kópie všetkých

týchto dokladov.

 

     Na záver chcem povedať, že pán Mečiar tu vyslovil veci,

ktoré naozaj nepatria na verejné zasadanie Národnej rady. To

nám  potvrdil aj  pán poslanec   Lexa, že  ide o  údaje, ide

o formulácie, ide o závery,  ktoré môžeme prebrať na uzavre-

tom  zasadaní  Národnej  rady.  Preto  žiadam, aby Mandátový

a imunitný výbor Národnej rady  preskúmal, či týmto vystúpe-

ním pán Mečiar neporušil zákon  číslo 102 o služobnom tajom-

stve, a aby Národná rada ešte na tomto zasadaní dostala sta-

novisko tohto výboru.

 

     Ďakujem.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Chcem vás len upozorniť,  pán poslanec Javorský, že ste

takisto  s  veľkou  vehemenciou  viedli  vtedy  vyšetrovanie

o dôkaze KGB atď., bolo množstvo  indícií a žiaden dôkaz. Na

to chcem práve upozorniť, že  tento postup je práve nie cel-

kom v poriadku.

 

     Slovo má pán poslanec Kňažko s faktickou poznámkou.

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     ctení kolegovia, kolegyne,

 

     počuli sme  tu závažné obvinenia  z úst premiéra  vlády

menovite  na niektorých  kolegov poslancov.  Ten prejav  bol

z hľadiska svojho obsahu a dotýkajúc sa konkrétne niektorých

osôb skutočne závažný. Preto  nepovažujem za normálne, že po

takomto  prejave pán  premiér odišiel  a nepočkal  si ani na

diskusiu k tomuto bodu. Okrem  toho, že ľudsky to možno cha-

rakterizovať ako aroganciu, z hľadiska jeho funkcie to treba

vnímať ako vzťah k parlamentu ako k inštitúcii. Bez komentá-

ra.

 

     Pokiaľ  ide o  ustavičné zdôrazňovanie,  že ste vyhrali

voľby, vážení  kolegovia z HZDS  - naposledy to  hovoril pán

Urban  -,  a  preto  môžete  účelovo  meniť zákony vo vzťahu

k personálnym predstavám na niektorých dôležitých funkciách,

chcel by som povedať iba jedno: Voľby ste nevyhrali. Získali

ste najviac percent, to je  pravda, ale bez podpory Ľuptáko-

vých  neoboľševikov a  bez podpory  Slotových neofašistov by

ste v tej vláde nesedeli.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Navrhujem, aby sme v takejto forme označovania ľudí ďa-

lej nepokračovali. Pán poslanec Kňažko, prosím vás, ušetrite

sa takýchto charakteristík.

 

     Pán poslanec Miklušičák - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     pán poslanec  Prokeš, prosím vás,  čo je kresťanské  na

snahách umlčať menšinu, zobrať jej slovo ukončením rozpravy?

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Hofbauer - faktická poznámkou.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Rovnako žiadam, pán predsedajúci, aby výroky pána Kňaž-

ka  preskúmal mandátový  a imunitný  výbor, pretože  tu boli

vyslovené  hrubé a  sprosté invektívy,  osočovanie z fašizmu

ako zločineckej ideológie. To nie  je v poriadku. To je prvá

vec.

 

     Pán poslanec Kňažko, ty tu sedíš podvodom, tak sa nerú-

haj tomuto parlamentu a  svojim voličom, pretože vaše hnutie

sfalšovalo listiny, aby sa vôbec mohlo dostať do parlamentu.

To je druhá záležitosť.

 

 

     A  tretia záležitosť,  pán poslanec  Javorský, vo vašom

vystúpení bolo toľko neprávd, že je to až zarážajúce. Myslím

si, že je bezpredmetné, aby sme si to navzájom vysvetľovali,

však?

 

     Bol tu procedurálny návrh  na ukončenie tejto rozpravy,

tak skutočne nechápem, prečo pokračuje.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán  poslanec  Polka,  vzdávate  sa faktickej poznámky,

alebo chcete hovoriť?

 

Poslanec L. Polka:

 

     Nevzdávam  sa, pretože  tu už  odznelo toľko faktických

poznámok, ktoré  absolútne vybočujú z  rámca prerokovávaného

predmetu,  že chtiac-nechtiac  sa zapojím  do toho  množstva

všelijakých názorov.  Ale k návrhu  pána poslanca Javorského

musím uviesť, že jeho návrh je v rozpore s rokovacím poriad-

kom,  pretože  mandátový  a  imunitný  výbor  napriek svojim

rôznorodým snahám a záujmom, trebárs ak ide o dopravné neho-

dy poslancov, nie je kompetentný skúmať výroky alebo postupy

členov vlády. Je oprávnený a kompetentný zaoberať sa výrokmi

poslancov, myslím poslancov aktívnych,  nie v nejakých "čin-

ných zálohách"  alebo s neuplatňovanými mandátmi. Myslím, že

keď už by mandátový a  imunitný výbor chcel niečo robiť, tak

tu pred  chvíľou odznel jeden  "podnetný príspevok" na  jeho

rokovanie.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Moric - faktická poznámka.

 

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem  veľmi pekne  za slovo,  pán predsedajúci.  Len

hlupák môže nazvať poslancov SNS neofašistami.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Prosím vás, nepoužívajme tieto spôsoby. Jedno-

ducho nepoužívajme jedno aj druhé.  Nepatrí to do tohto par-

lamentu.

 

     Pán poslanec Kňažko.

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Súhlasím. Prosím,  aby imunitný výbor  preskúmal to, čo

som  povedal.  Súčasne  nech  preskúma  činnosť v súvislosti

s výročím Slovenského štátu pani ministerky Slavkovskej, vy-

jadrenia pána Víťazoslava Morica, ako je hrdý na prvého slo-

venského prezidenta, a takisto vyjadrenia, činnosť a aktivi-

ty  pána Slotu  vo vzťahu  k tomuto  výročiu. A takisto nech

preskúma vyjadrenie pána Hofbauera,  kto je podvodom v tomto

parlamente, na základe čoho to pán Hofbauer tvrdí, keď komi-

sia neskončila  svoje vyšetrovanie a keď  tu máme vyjadrenie

Ústavného súdu, krajskej a Slovenskej volebnej komisie. Tak-

že imunitný a mandátový výbor bude mať asi hodne práce.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR  A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Javorský - faktická poznámka.

 

 

 

Poslanec F. Javorský:

 

     Chcem  sa  poďakovať  pánu  poslancovi  Polkovi a práve

z toho  titulu mením  svoj návrh  a žiadam  pána generálneho

prokurátora, ktorý tu je, aby si  plnil z toho, čo som navr-

hol, svoje povinnosti.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Moric - faktická poznámka.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Chcel by som ešte k  tomu dodať, vážený pán predsedajú-

ci, že som ešte nezabudol na výrok pána Kňažku, keď prvýkrát

zaviala  slovenská zástava  na námestí  a keď  vykrikoval do

mikrofónu  "zhoďte niekto  tú handru  dole". Jediný,  kto je

v tomto parlamente neofašistom, je pán Kňažko.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Poliak - faktická poznámka.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Ďakujem za  slovo. Pán predsedajúci, chcel  by som pána

Kňažka poprosiť, aby sa v budúcnosti vyvaroval takýchto oso-

čovaní Ľuptákovej  strany. Osobne by  som to od  neho zobral

ako od  herca, ale ako  od poslanca Národnej  rady teda nie,

prepáčte.

 

     Ďakujem.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Kňažko,  dúfam, že je to posledná

faktická poznámka.

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Ja  tiež dúfam.  To, čo  pán Moric  hovorí o slovenskej

zástave, vidí  asi vo svojich  ťažkých snoch. Zrejme  nemôže

spávať, nemôže sa dočkať tej  privatizácie ŽOS Vrútky. To je

všetko. Tára nezmysly.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Do rozpravy sa  prihlásil pán poslanec... /Šum

v sále./ Dobre, je tu požiadavka na ukončenie rozpravy.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o procedurál-

nom návrhu na ukončenie rozpravy.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 82 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že končíme rozpravu k tomuto prvému bodu.

 

     Pán  spoločný spravodajca,  začnite uvádzať hlasovanie.

Ešte  raz upozorňujem  všetkých kolegov  a kolegyne,  aby sa

dostavili do sály, bude sa hlasovať o prvom bode.

 

 

 

 

Poslanec J. Danko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     v  rozprave bolo  prednesených deväť  príspevkov a bolo

navrhnutých šesť  návrhov, z ktorých považujem  tri za rele-

vantné k tomuto  zákonu, o ktorých možno dať hlasovať, a tri

návrhy sa toho netýkajú. Budem to presne komentovať.

 

     Prvý návrh predniesol pán poslanec Pittner a znie - do-

plniť §  3 ods. 2  - citujem: "Návrh  na odvolanie riaditeľa

môže podať vláda Slovenskej  republiky, aj Národná rada Slo-

venskej republiky."

 

     Ako spravodajca odporúčam neprijať tento návrh.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Prosím,  prezentujme  sa  a  vzápätí hlasujme

o tomto návrhu. Pán spoločný  spravodajca ho odporúča nepri-

jať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 44 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

 

 

 

 

Poslanec J. Danko:

 

     Druhý  návrh  predniesol  takisto  pán poslanec Pittner

a znie - zmeniť  § 5 ods. 1 zákona  o Slovenskej informačnej

službe - citujem: "Kontrolu  činnosti informačnej služby vy-

konáva  Národná rada  Slovenskej republiky,  ktorá na  tento

účel zriaďuje Osobitný kontrolný orgán, /ďalej len "kontrol-

   orgán"/   zložený   z   poslancov  parlamentných  strán

/koalície a opozície/."

 

     Môj osobný názor je taký, že toto nie je potrebné dávať

do zákona,  pretože každá strana má  právo navrhovať svojich

zástupcov pri tom, keď sa schvaľuje zloženie osobitného kon-

trolného orgánu, a je na slobodnej vôli poslancov tohto par-

lamentu, či tento návrh budú akceptovať, alebo nie. Schváliť

takýto zákon  by  znamenalo predurčovať rozhodovanie poslan-

cov  a do  značnej miery  obmedzovať výber.  Preto odporúčam

tento návrh neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto návr-

hu pána poslanca Pittnera. Pán spoločný spravodajca ho odpo-

rúča neprijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento návrh  pána poslanca Pittnera ne-

bol prijatý.

 

 

 

Poslanec J. Danko:

 

     Podľa môjho názoru v  podstate aj tretí pozmeňovací ná-

vrh pána  poslanca Kötelesa bol  teraz odsúhlasený. Prečítam

druhý návrh:  "Národná rada Slovenskej  republiky podľa §  5

ods. 1 a § 6 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republi-

ky číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe zria-

ďuje z poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Osobitný

kontrolný orgán na  kontrolu činnosti Slovenskej informačnej

služby,  do ktorého  každý poslanecký  klub deleguje jedného

člena. Máte pravdu, nie je to presne zhodné s tým, o čom sme

hlasovali. V podstate platí tá istá výhrada, ktorú som pove-

dal. Odporúčam tento návrh neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto návr-

hu pána poslanca Kötelesa. Pán spoločný spravodajca ho odpo-

rúča neprijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento návrh  pána poslanca Kötelesa ne-

bol prijatý.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Ostatné tri návrhy v  podstate považujem za irelevantné

k tomuto zákonu, ktorý prerokúvame,  preto by nemali byť sú-

časťou hlasovania  o tomto zákone,  ktorý vrátil pán  prezi-

dent. Pre istotu, aby ste ma mohli kontrolovať, ak sa mýlim,

rád sa dám opraviť.

 

     Návrh pána poslanca Weissa znie tak, aby Osobitný orgán

Národnej  rady Slovenskej  republiky na  kontrolu Slovenskej

informačnej služby bol ešte na  tejto schôdzi doplnený o zá-

stupcov opozície, ktorých  navrhnú predsedovia parlamentných

klubov. V  podstate to nie  je návrh k  novele zákona. Podľa

môjho názoru  sa netýka tohto návrhu.  /Pripomienka z pléna,

že je to návrh na uznesenie./

 

     Samozrejme, o  návrhu na uznesenie  možno dať hlasovať,

ale v podstate sme o tom hlasovali pri návrhu..., ale proce-

durálne musíme dať o tom hlasovať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Samozrejme, musíme dať o tom hlasovať.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Iná  je  novela  zákona,  iné  uznesenie.  Pán poslanec

Weiss, ospravedlňujem sa.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Treba dať o tom hlasovať, je to odchodnejšie.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Áno,  ale až  po zákone.  Mali by  sme odsúhlasiť zákon

a potom návrhy  na uznesenie. Pre istotu,  aby sme neurobili

zbytočnú chybu,  prečítam aj ďalšie  dva návrhy pána  Hrnku.

Podľa môjho  názoru sú to  návrhy na uznesenie.  Prvý návrh:

"Národná  rada Slovenskej  republiky vyhlasuje,  že opozícia

nesmie mať svojho zástupcu v kontrolnom orgáne Národnej rady

Slovenskej republiky,  ktorý vykonáva verejnú  kontrolu Slo-

venskej informačnej služby." To  je prvý návrh na uznesenie.

Druhý návrh: Ak toto uznesenie nebude prijaté žiadam, aby sa

okamžite pristúpilo  k doplneniu kontrolného  orgánu Sloven-

skej informačnej služby v proporcionálnom pomere pre zástup-

cov koalície a opozície. To je v podstate zhoda s návrhom na

uznesenie pána Weissa. /Pripomienka z pléna, že nie celkom./

Nie celkom, to je iné? Dobre, budeme hlasovať.

 

     Odporúčam, aby sme hlasovali o návrhu zákona ako celku,

pričom ako spravodajca odporúčam,  aby sme prijali tento zá-

kon v znení, ako sme ho prijali 6.  marca 1995. Potom budeme

hlasovať o týchto troch návrhoch na uznesenie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, nakoľko neboli k vrátenému

zákonu žiadne... /Šum v sále./

 

Poslanec J. Danko:

 

     Ako spravodajca odporúčam schváliť tento zákon v znení,

ako sme ho schválili 6.  marca, teda pripomienky pána prezi-

denta neakceptujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, nakoľko k vrátenému zákonu

neboli prijaté  žiadne pozmeňovacie návrhy, v súlade s člán-

kom 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky dávam hlasovať, či

Národná rada uvedený zákon po opätovnom prerokovaní schvaľu-

je v znení, ako bol prijatý 6. marca 1995.

 

     Prosím, pán poslanec Hrnko, máte slovo.

 

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Chcem sa opýtať, či  sme predtým, než budeme schvaľovať

zákon ako celok, nemali hlasovať o prezidentových pripomien-

kach, ktoré boli vecné. Tam boli niektoré návrhy na zmenu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Pán Hrnko,  predsa veľmi dobre viete,  že pán prezident

nemá zákonodarnú iniciatívu, a teda  nemá právo dávať pozme-

ňovacie návrhy  k zákonom. Preto  nevidím žiadny dôvod,  aby

Národná rada Slovenskej  republiky hlasovala o pripomienkach

pána prezidenta ako o pozmeňovacích návrhoch k zákonu. Je to

jasné. /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené  kolegyne  a  kolegovia,  teda  hlasuje sa takým

spôsobom - pardon, priatelia,  nehnevajte sa, urobili sme to

raz, aby bolo možné doplniť,  ale nemôžeme to znova rozťaho-

vať, je  hlasovanie. Budeme teda  hlasovať, to znamená  ten,

kto je za to, aby bol zákon znova potvrdený, hlasuje za.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

 

     Konštatujem,  že Národná  rada Slovenskej  republiky po

opätovnom prerokovaní schválila  zákon Národnej rady Sloven-

skej  republiky,  ktorým  sa mení zákon  číslo 46/1993 Z. z.

o Slovenskej informačnej službe, vrátený prezidentom Sloven-

skej republiky. /Potlesk./

 

     Nakoľko sme opätovne schválili vrátený zákon, možno po-

važovať pôvodné uznesenie zo 6. marca 1995 číslo 81 k tomuto

zákonu za bezpredmetné.

 

     Ešte  je hlasovanie  o uznesení.  Prosím, pán  spoločný

spravodajca.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Uznesenie číslo 1 v  poradí, ako boli prednesené. Návrh

na uznesenie podáva pán poslanec  Weiss a znie tak, aby Oso-

bitný orgán  Národnej rady Slovenskej  republiky na kontrolu

Slovenskej informačnej služby bol  ešte na tejto schôdzi do-

plnený  o  zástupcov  opozície,  ktorých navrhnú predsedovia

poslaneckých klubov. Vzhľadom na to, že sme hlasovali o zlo-

žení Osobitného kontrolného  orgánu Národnej rady Slovenskej

republiky na kontrolu  Slovenskej  informačnej služby na mi-

nulých  zasadnutiach,  kde  opozícia  mala možnosti navrhnúť

svojich  kandidátov, nevidím  dôvod, aby  sme túto procedúru

opakovali. Odporúčam neprijať toto uznesenie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Prosím,  prezentujme  sa  a  vzápätí hlasujme

o návrhu tohto uznesenia. Pán  spoločný spravodajca ho odpo-

rúča neprijať.

 

 

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že toto uznesenie nebolo prijaté.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Ešte pred hlasovaním o druhom návrhu pána poslanca Hrn-

ka na uznesenie rád by som  sa pána poslanca spýtal, či trvá

na svojom návrhu.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Trvám na návrhu.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Trvá, tak  ďalej nehovorím a predkladám  ho. Návrh pána

poslanca Hrnku znie: "Národná  rada Slovenskej republiky vy-

hlasuje, že opozícia nesmie mať svojho zástupcu v kontrolnom

orgáne  Národnej rady  Slovenskej republiky,  ktorý vykonáva

verejnú kontrolu Slovenskej informačnej služby." Ako spravo-

dajca odporúčam tento návrh neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán

spoločný spravodajca  odporúča tento návrh  uznesenia nepri-

jať.

 

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 6 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 88 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento  návrh uznesenia predložený pánom

poslancom Hrnkom nebol prijatý.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Predkladám ďalší návrh pána poslanca Hrnku na uznesenie

Národnej rady Slovenskej republiky v znení...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pardon, pán poslanec Hrnko zrejme chce k tomu niečo po-

vedať. Nech sa páči.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci, za  slovo. Druhý nie je pro-

cedurálnym návrhom, to je  vlastne zdôvodnenie toho predchá-

dzajúceho. Tým, že Národná rada  povedala, že teda máme mož-

nosť, ten  druhý návrh je závislý  od toho, že teraz  by sme

mali pristúpiť k hlasovaniu o  tom, kto bude za opozíciu za-

stúpený v  Osobitnom kontrolnom orgáne. O  tom sme hlasovali

už v tom prvom hlasovaní.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Pán  poslanec Hrnko,  veľmi pekne  ďakujem za  zvláštny

výklad právnych vzťahov. Sebakriticky  priznávam, že nie som

právnik, ale  ešte som nevidel v  Národnej rade alebo niekde

inde hlasovať  o určitých návrhoch,  ktoré jednoznačne jeden

na druhý nadväzujú, a Národná rada  je viazaná pri hlasovaní

o nejakom návrhu tým, čo prijme pri predchádzajúcom hlasova-

ní. Myslím, že Národná rada je svojprávny  zákonodarný zbor,

ktorý  sa pri každom  návrhu  rozhoduje procesne  samostatne

a nemožno jedno hlasovanie viazať na druhé. Preto predkladám

ten návrh tak, ako to povedal  pán Hrnko, a to: "Žiadam, aby

sa okamžite  pristúpilo k doplneniu  kontrolného orgánu Slo-

venskej informačnej služby v  proporcionálnom pomere pre zá-

stupcov koalície a opozície." Ešte raz musím zopakovať argu-

ment, ktorý  vám ako spravodajca predkladám:  O zložení Oso-

bitného kontrolného orgánu na  kontrolu Slovenskej informač-

nej  služby sme  hlasovali, opozícia  navrhovala kandidátov,

a preto nevidím dôvod, prečo by sme procedúru opakovali. Od-

porúčam  uznesenie neprijať.  /Pripomienka poslanca  Hrnka z

pléna k návrhu./

 

Poslanec J. Danko:

 

     Pán Hrnko,  môžem k tomu  dodať? Súhlasím s  tým. Možno

neviem presne  čítať. Môžem poprosiť,  aby si to  predniesol

sám?

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Kvôli  presnosti, priatelia.  Konieckoncov je dôležité,

aby to znenie bolo presné.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

      Môj návrh bol: ak nebude prijatý predchádzajúci návrh,

máme pristúpiť  k hlasovaniu o  doplnení kontrolného orgánu.

Ak to tak nie je,  ak nechcete pristúpiť na základe predchá-

dzajúceho hlasovania k  doplneniu Osobitného kontrolného or-

gánu, žiadam, aby sa o tomto nehlasovalo.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Ďakujem. Je  to uľahčená situácia,  šetrite, pán posla-

nec, čas Národnej rade. Ďakujem vám za to.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Priatelia, prosím  vás, nemôžeme pokračovať,  je koniec

rozpravy, hlasuje sa. Len preto som dal slovo pánu poslanco-

vi Hrnkovi, že som myslel, že chce spresniť svoje stanovisko

pred hlasovaním. Zachovajme ten  postup, prosím. Prosím vás,

skončme, nie je teraz rozprava. Zachovajme tento postup. Pán

spoločný spravodajca, máte ešte niečo?

 

Poslanec J. Danko:

 

     Chcel  som ešte  reagovať na  vystúpenie pána  Langoša,

žiaľ, nie je tu. Myslím, že sa zdržím, šetrím aj ja čas.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

      To znamená,  že sme skončili  prerokúvanie prvého bodu

a prechádzame  k  druhému  bodu.  Ďakujem  vám, pán spoločný

spravodajca. /Pripomienky poslancov z  pléna, že sa nehlaso-

valo o návrhu poslanca Kötelesa./

 

     Prosím vás, formulujte to  ešte raz. Pán spoločný spra-

vodajca hlasovanie uvádza, má  záznamy, predpokladám, že po-

dľa toho postupujeme. Prosím, spresnite spoločne ten návrh.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Prosím vás, aby ste ho spresnili, pretože to beriem ako

pozmeňovací návrh a  o tom sme hlasovali. Ak  je to návrh na

uznesenie, ospravedlňujem sa. Nie je to jasné.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Citujem sám seba: "Keby  môj návrh Národná rada neodsú-

hlasila, navrhujem text  uznesenia:  Národná rada Slovenskej

republiky podľa § 5 ods. 1 a § 6 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej infor-

mačnej službe zriaďuje z  poslancov Národnej rady Slovenskej

republiky  Osobitný kontrolný  orgán na  kontrolu Slovenskej

informačnej služby, do ktorého  každý parlamentný klub dele-

guje jedného člena."

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Prosím stanovisko spoločného spravodajcu

k tomuto návrhu uznesenia.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Moje stanovisko je, že odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Prosím,  prezentujme  sa  a  vzápätí hlasujme

o tomto  návrhu pána  poslanca. Pán  spoločný spravodajca ho

odporúča neprijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento návrh  uznesenia Národná rada ne-

prijala.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  nie je teraz rozprava. To

znamená, že prechádzame na druhý bod programu. Je ním

 

     Zákon  Národnej rady  Slovenskej republiky  z 9.  marca

1995 o pobyte cudzincov na území  Slovenskej republiky, vrá-

tený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokova-

nie v Národnej rade Slovenskej republiky.

 

     Materiál ste dostali ako  tlač číslo 112. Jeho súčasťou

je rozhodnutie  prezidenta Slovenskej republiky  z 21. marca

1995  o vrátení  zákona, ako  aj schválený  zákon z 9. marca

1995. Spoločnú správu výborov máte ako tlač číslo 112a.

 

     Prosím vedúceho Kancelárie prezidenta Slovenskej repub-

liky pána  Jána Findru, aby vrátenie  zákona odôvodnil. Pro-

sím, máte slovo.

 

     Vážené  kolegyne a  kolegovia, pokračujeme  v rokovaní,

slovo má pán Findra. Prosím vás, sústreďme sa na jeho slová.

 

Vedúci Kancelárie prezidenta SR J. Findra:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení zástupcovia vlády,

     panie poslankyne, páni poslanci,

 

     opäť, podobne ako v  prvom prípade, prečítam stanovisko

pána prezidenta k vrátenému zákonu.

 

     Podstata problematiky  týkajúca sa zákona  o pobyte cu-

dzincov  na  území  Slovenskej  republiky  sa koncentruje do

dvoch otázok.

 

     Po prvé - či je § 7  zákona v súlade s článkom 8 Európ-

skeho dohovoru o ochrane  ľudských práv a základných slobôd.

Ak na túto  otázku odpovieme negatívne, že nie  je v súlade,

musíme si položiť druhú otázku,  t. j. či mienime dodržiavať

citovaný dohovor aj vtedy, keď je  pre nás, čo i v najmenšom

rozsahu, v konkrétnej  situácii nevýhodný.  Odpoveď na druhú

otázku považujem  za jednoznačnú, lebo  povinnosť dodržiavať

medzinárodné záväzky je nespochybniteľná. Preto sa sústreďme

na  skúmanie problematiky  uvedenej  v  prvej otázke.  A tu,

žiaľ, musím  konštatovať, že zákon z  9. marca v §  7 nie je

v súlade s článkom 8 citovaného dohovoru.

 

     K uvedenému záveru ma vedú tieto argumenty. Podľa člán-

ku  8 Európskeho  dohovoru každý  má právo  na rešpektovanie

svojho  rodinného života.  Aby neboli  pochybnosti o význame

slova "každý",  ustanovuje článok prvý  citovaného dohovoru,

že práva  a slobody uvedené  v hlave prvej,  t. j. aj  práva

uvedené v  článku 8, štáty - citujem - "priznávajú  každému,

kto podlieha ich jurisdikcii".  Koniec citátu. A jurisdikcii

Slovenskej  republiky  podliehajú   aj  cudzinci,  ktorí  sa

nachádzajú na našom území.

 

     Rodinný život  nie je možné  rešpektovať a chrániť,  ak

manželia nemôžu žiť  v tom istom štáte, ak  sú rodičia a ich

maloleté deti vzdialené stovky kilometrov a oddelené štátny-

mi hranicami. Preto sú stanoviská Európskej komisie pre ľud-

ské práva a konštantná judikatúra Európskeho súdu pre ľudské

práva jednoznačné, keď požadujú od všetkých signatárov doho-

voru, aby  ich zákonodarstvo umožnilo spájanie  sa rodín tak

vlastných štátnych príslušníkov, ako aj cudzincov.

 

     O týchto skutočnostiach, vážené panie poslankyne, váže-

ní páni poslanci, nehovorím iba  ja. Už pred prijatím zákona

listom z  8. februára 1995 vás, poslancov, na nesúlad návrhu

novely zákona  s dohovorom upozornil  Úrad vysokej komisárky

OSN pre utečencov. Listom z 29. marca adresovaným mojej kan-

celárii uvedené pochybnosti potvrdil.  A z tých istých dôvo-

dov zahraničný výbor nášho parlamentu už po druhý raz a tak-

mer jednomyseľne navrhol zmenu §  7 zákona. Urobil tak nepo-

chybne vo vedomí, že  iba rešpektovanie štandardov Európskej

únie a  úplné dodržiavanie medzinárodných  zmlúv je pre  nás

cestou do európskych štruktúr, do spoločenstiev politických,

vojenských i hospodárskych.

 

     Vážená Národná rada, pri  týchto úvahách treba ešte od-

povedať na otázku, či pripustenie práva na spájanie rodín aj

pre cudzincov bude mať negatívne dôsledky v našom  vnútropo-

litickom  a vnútroštátnom  živote. Odpoveď  spočíva v dobrej

a dôslednej aplikácii § 12 zákona. Toto ustanovenie umožňuje

nepovoliť trvalý ani prechodný pobyt v Slovenskej republike,

alebo zrušiť už vydané povolenie z celého radu dôvodov. Uve-

dené dôvody platia aj vtedy, keď sa týkajú osoby, ktorej ro-

dinný príslušník býva a zostáva  bývať na našom území. Nemu-

síme a  nesmieme teda povoliť trvalý  pobyt cudzincovi, a to

ani  za účelom  spájania sa  rodín, ak  je tu  dôvodná obava

z narušenia nášho právneho poriadku  niektorým z radu spôso-

bov, ktoré  sú v citovanom  ustanovení uvedené. Ak  by tieto

dôvody nestačili, navrhol som  uzákoniť ďalšie dôvody, zame-

rané  proti sobášom,  ktorými by  sa obchádzal  pravý zmysel

manželstva,  proti vážnejšiemu  ohrozovaniu stavu  zamestna-

nosti a proti kriminálnym živlom  nie až vtedy, keď už došlo

k narušeniu  verejného poriadku,  ale aj  vtedy, keď zistené

okolnosti nabádajú konať už preventívne. Niet teda dôvodu na

vážne obavy z navrhnutej úpravy § 7.

 

     Pravdaže,  aj pri  najlepšie formulovanom  zákone a pri

najlepšej práci nášho Policajného  zboru môže dôjsť k ojedi-

nelým prípadom, keď sa k nám i prostredníctvom účelového so-

báša dostane  nežiaduci cudzinec. Pritom  však nemožno nevi-

dieť, že uzavretie  manželstva zďaleka nebude najdôležitejší

a najpočetnejší  spôsob nežiaducich  príchodov. Predovšetkým

členovia zločineckých  organizácií k nám  prichádzajú celkom

inak, nie prostredníctvom sobášov.

 

     Ak sa mám  po týchto úvahách vyjadriť k  otázke, či mám

obavy  z možného  zneužitia inštitútu  spájania rodín, musím

pravdivo odpovedať, áno, mám. Moje obavy sú neveľké, ale sú.

Oveľa väčšie, ba neporovnateľne väčšie  obavy mám však z to-

ho, že nedodržiavanie  medzinárodných záväzkov, prehliadanie

vážnych upozornení a nerešpektovanie medzinárodných adminis-

tratívnych i  súdnych orgánov nám na  dlhý čas oddiali vstup

do tých štruktúr demokratickej Európy, v ktorých sa uchádza-

me o členstvo.

 

     Vážená Národná rada,

 

     každá zmluva  je svojím spôsobom  kompromisom. Z každej

zmluvy vyplývajú nielen práva, ale aj povinnosti. Dokonca aj

z darovacej zmluvy má povinnosti aj obdarovaný, prinajmenšom

povinnosť platiť daň. Zmluva,  a osobitne medzinárodná zmlu-

va, nie  je koláčom, z  ktorého si môžeme  vyberať hrozienka

a stvrdnutý alebo prihoretý okraj  nechať ostatným. Len plné

rešpektovanie všetkých medzinárodných záväzkov je cestou, po

ktorej môže a má kráčať  Slovenská republika. Preto vás žia-

dam, aby  ste návrhy uvedené  v rozhodnutí o  vrátení zákona

z 9. marca 1995 prijali a zákon schválili s navrhnutými zme-

nami.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu  Findrovi. Prosím spoločného spravo-

dajcu výborov pána poslanca Ladislava Polku, aby podal sprá-

vu  o výsledkoch  prerokovania vráteného  zákona vo výboroch

Národnej rady. Prosím, máte slovo.

 

 

 

 

Poslanec L. Polka:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani podpredsedníčka,

     vážený pán minister,

     vážená Národná rada,

     dámy a páni,

 

     dovoľte mi, aby som  vás oboznámil so spoločnou správou

všetkých výborov Národnej rady,  okrem mandátového a imunit-

ného, o  výsledku prerokovania zákona  Národnej rady Sloven-

skej republiky z  9. marca 1995 o pobyte  cudzincov na území

Slovenskej  republiky, vráteného  prezidentom Slovenskej re-

publiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade.

 

     Zákon  Národnej rady  Slovenskej republiky  z 9.  marca

1995  o pobyte  cudzincov, vrátený  na opätovné prerokovanie

v Národnej rade Slovenskej  republiky, pridelil predseda Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  rozhodnutím  číslo  226

z 22.  marca 1995  na prerokovanie  všetkým výborom Národnej

rady  Slovenskej republiky,  okrem mandátového  a imunitného

výboru. Koordináciou stanovísk výborov bol citovaným rozhod-

nutím  určený ako  príslušný Výbor  Národnej rady Slovenskej

republiky pre obranu a bezpečnosť.

 

     Zákon Národnej rady z 9.  marca 1995 o pobyte cudzincov

prerokovali všetky výbory  Národnej rady Slovenskej republi-

ky,  ktorým bol  pridelený. Výbory  Národnej rady Slovenskej

republiky, ktorým bol pridelený,  ho prerokovali s týmto vý-

sledkom:

 

     Výbory Národnej rady  Slovenskej republiky, ktoré odpo-

rúčajú Národnej  rade Slovenskej republiky zákon  z 9. marca

1995 o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky schvá-

liť v pôvodnom znení, sú  tieto: Výbor Národnej rady Sloven-

skej republiky pre  hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie,

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu,

územnú samosprávu a národnosti a Výbor Národnej rady Sloven-

skej republiky pre obranu a bezpečnosť.

 

     Skupina výborov,  ktoré neprijali uznesenie  o výsledku

prerokovania tohto návrhu zákona,  pretože s ním nevyslovila

súhlas  nadpolovičná väčšina  všetkých prítomných poslancov:

Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky, Vý-

bor Národnej rady Slovenskej  republiky pre financie, rozpo-

čet a  menu a Výbor  Národnej rady Slovenskej  republiky pre

vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

 

     Tretia skupina  výborov sú výbory  Národnej rady, ktoré

zákon o pobyte cudzincov  odporúčajú schváliť so zmenami na-

vrhnutými prezidentom Slovenskej republiky  a ktoré si tieto

návrhy osvojili. Ide o návrh k § 7  v druhej vete - vypustiť

slová  "sú štátnymi  občanmi Slovenskej  republiky". Boli to

výbory Národnej rady: Výbor  Národnej rady Slovenskej repub-

liky  pre pôdohospodárstvo,  Zahraničný výbor  Národnej rady

Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre životné prostredie a ochranu prírody.

 

     Druhá pripomienka k § 12 ods. 1 - za ustanovenie písme-

na i/ vložiť nové ustanovenia pod  písm. j/ a l/ tohto  zne-

nia:

 

     "j/ je to nevyhnutné v záujme udržania životnej úrovne,

najmä zamestnanosti občanov Slovenskej republiky,

 

     k/  je to  nevyhnutné v  záujme predchádzania nepokojom

a trestnej činnosti,

 

     l/ je to nevyhnutné na ochranu morálky.

 

     Doterajšie ustanovenia označiť  ako nasledujúce písmená

m/ a n/.

     Boli to  pripomienky, s ktorými sa  stotožnil Výbor Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor

Národnej rady  Slovenskej republiky pre  zdravotníctvo a so-

ciálne veci  a Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre

životné prostredie a ochranu prírody.

 

     Dovoľte, aby  som záverom odporúčal  Národnej rade Slo-

venskej republiky tieto pripomienky neschváliť a zároveň od-

porúčal  Národnej  rade  schváliť  zákon  o pobyte cudzincov

z 9. marca 1995 bez pripomienok v pôvodnom znení.

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pánu poslancovi  Polkovi a  prosím, aby zaujal

miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu o druhom bode programu. Do rozpravy sa

ako prvý  písomne prihlásil pán poslanec  Robert Fico z SDĽ.

  slovo. Pripraví  sa pán  poslanec Árpád  Duka-Zólyomi za

Spolužitie.

 

     Prepáčte,  pán poslanec  Fico. Pán  poslanec Černák  sa

hlási s faktickou poznámkou.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem  pekne za  slovo, vážený  pán predsedajúci. Len

kvôli procedurálnemu pochopeniu sa pýtam, či má právo vystú-

piť  v mene  pána prezidenta  v záverečnom  hodnotení aj pán

Findra, pretože keď predkladal návrhy pána prezidenta, podľa

môjho názoru v záverečnom slove  sa mal vyjadriť k rozprave.

Takže sa pýtam, či to  bolo len nedopatrenie v predchádzajú-

com bode, alebo či má právo vystúpiť v závere ako predklada-

teľ návrhu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Áno,  ak bude  mať záujem,  môže vystúpiť.  Prosím, pán

poslanec Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     od vstupu Slovenskej republiky  do Rady Európy 30. júna

1993 je  to po prvýkrát,  čo sa slovenský  parlament zaoberá

problematikou zložitého, opakujem,  veľmi zložitého právneho

vzťahu  medzi vnútroštátnym  poriadkom Slovenskej  republiky

a Európskym dohovorom o ľudských právach ako záväzného práv-

neho predpisu. Pripomienku pána prezidenta k vrátenému záko-

nu o  pobyte cudzincov na  území Slovenskej republiky,  kon-

krétne k § 7, chápem iba v  tom zmysle a v tom zmysle sa jej

aj chcem v krátkosti venovať.

 

     Európsky  dohovor o  ľudských právach  vo svojom článku

8 ods. 1 garantuje  každému  občanovi žijúcemu na území Slo-

venskej republiky, bez ohľadu na  to, či je štátnym prísluš-

níkom, alebo nie,  právo na  rešpektovanie rodinného života.

Pri  porovnaní  Európskeho  dohovoru  so  slovenskou ústavou

môžeme konštatovať,  že dohovor garantuje  väčší rozsah práv

občanom  v  oblasti  rodinného  života,  čo znamená prednosť

Európskeho dohovoru o ľudských právach pred naším zákonodar-

stvom  a jeho  priamu aplikovateľnosť  v právnej  praxi, ako

predpokladá článok 11 Ústavy Slovenskej republiky.

 

     Orgány Rady  Európy vykladajú slovné  spojenie "rodinný

život"  v článku  8 prinajmenšom  ako vzťahy  medzi blízkymi

príbuznými,  napríklad  medzi  prarodičmi  a vnukmi, pretože

tieto  zväzky  môžu  v  rodinnom  živote zohrávať mimoriadne

dôležitú úlohu.  V každom prípade  spadá pod ochranu  článku

8 Európskeho dohovoru manželstvo  a spoločný život manželov.

Rada Európy ide pri výklade článku 8 Dohovoru dokonca ďalej.

Podľa  nej štát  nemôže, a  to aj  vtedy, ak  taký postup je

v súlade so zákonom daného štátu, urobiť opatrenia smerujúce

k rozbitiu rodiny prostredníctvom rozvodu rodičov. Napríklad

v jednom  konkrétnom rozhodnutí  Európskeho súdu  pre ľudské

práva proti Holandsku marocký otec ženatý a neskôr rozvedený

v Holandsku,  ktorý však  udržiaval úzke  kontakty so svojou

maloletou  dcérou  a  pravidelne  prispieval  na jej výživu,

úspešne obhájil, že rozhodnutie o jeho vyhostení z Holandska

je v rozpore  s článkom 8 Dohovoru, a  k jeho vyhosteniu ne-

došlo, hoci holandské orgány  mali právny základ na vyhoste-

nie tohto marockého občana z krajiny.

 

     Samozrejme,  musíme  hovoriť  aj  o  odseku  2 článku 8

Európskeho dohovoru. Štát podľa tohto ustanovenia môže obme-

dziť právo na rodinný život, ak je to v súlade s vnútroštát-

nym  zákonom  a  nevyhnutné  v  demokratickej spoločnosti na

ochranu  národnej bezpečnosti,  verejnej bezpečnosti, hospo-

dárskeho blahobytu  krajiny, predchádzaniu nepokojom  a zlo-

činnosti, ochrany zdravia alebo  morálky, alebo ochrany práv

a slobôd iných.  Odsek 2 a  jeho aplikácia v  praxi umožňuje

zabezpečiť rovnováhu medzi právami jednotlivca a všeobecnými

záujmami demokratickej  spoločnosti ako celku  vtedy, keď sa

môžu dostať do rozporu. Treba  povedať aj to, že Rada Európy

ponecháva štátu určitú mieru  voľnej úvahy, pokiaľ štát roz-

hoduje  o  zlučiteľnosti  určitého  opatrenia, obmedzujúceho

právo na  rodinný život s  požiadavkami Európskeho dohovoru.

Na druhej strane treba zdôrazniť  aj to, že vnútroštátny rá-

mec voľnej úvahy štátu pri  obmedzovaní práva na rodinný ži-

vot ide ruka v ruke s európskou kontrolou.

 

     Zákon o pobyte cudzincov  na území Slovenskej republiky

v § 7  neumožňuje spájanie rodín  cudzincov v zmysle  článku

8 dohovoru, garantujúceho občanom  právo na nerušený rodinný

život. Takéto obmedzenie rodinného  života by bolo možné len

a len vtedy, ak by štát v zákone expressis verbis formuloval

dôvody obmedzenia vychádzajúce z  obáv o národnú bezpečnosť,

hospodársky blahobyt, zdravie alebo morálku, alebo z obáv zo

zločinnosti,  ako  ich  definuje  samotný  Európsky  dohovor

o ľudských právach. Aj v takomto prípade by však zákon musel

vo všeobecnom  ustanovení najskôr každému  občanovi žijúcemu

na území Slovenskej republiky  zaručiť právo na spoločný ži-

vot v manželstve a až potom stanoviť podmienky, kedy by štát

mohol vstúpiť a nepriaznivo zasiahnuť do rodinného života.

 

     Formulácia obsiahnutá  v § 7 zákona  o pobyte cudzincov

nezodpovedá  teda predstavám  a výkladovej  praxi Európskeho

dohovoru. Ak sme aj prijali obmedzenie spoločného manželské-

ho života  cudzincov žijúcich na  našom území a  mali sme na

mysli  ochranu  štátu  napríklad  pred chorobami, páchateľmi

trestných činov, nemali sme právo urobiť tak plošne. Mal byť

prijatý presne opačný postup, ako navrhuje prezident. Akcep-

tovaním pripomienky prezidenta, ktorá definuje aj obmedzenia

práva na rodinný život z dôvodu  obáv o životnú úroveň a za-

mestnanosť občanov Slovenskej republiky, z obáv z nepokojov,

trestnej činnosti a porušovania morálky, dosiahneme účel na-

padnutého § 7 zákona. Dosiahneme  nielen ten istý účel a za-

bezpečíme ochranu  republiky pred negatívnymi  javmi sprevá-

dzajúcimi  imigráciu, ale  naplníme aj  požiadavky na  našom

území platného Európskeho dohovoru  o ľudských právach a mi-

nimalizujeme možnosti vzniku sporov na základe sťažností po-

dávaných na Európsku komisiu pre ľudské práva.

 

     Vážené dámy  a páni, zákon o  pobyte cudzincov na území

Slovenskej  republiky  je  naozaj  dôležitou právnou normou.

Dôležitou už len z toho  pohľadu, do akej miery sa napríklad

cudzinci podieľajú na  najzávažnejšej trestnej činnosti. Od-

mietnutie pripomienky  pána prezidenta k  § 7 zákona  nemôže

mať, samozrejme, za následok odmietnutie celého zákona. Mali

by sme  však pri každej  príležitosti upozorňovať na  význam

vplyvu Európskeho dohovoru na vnútroštátne právo, ktorý stá-

le, stále podceňujeme. Prosím preto, vážené panie poslankyne

a páni  poslanci,  nehodnoťme  pripomienku  pána  prezidenta

z hľadiska politického, ale ako pripomienku právnu, poukazu-

júcu na komplikovaný právny  vzťah medzi Európskym dohovorom

a vnútroštátnym právom.

 

     Osobne navrhovanú zmenu považujem za vhodné východisko.

Podobné  stanovisko  nakoniec  zaujal  aj  zahraničný  výbor

a ďalšie dva výbory, ako nám uviedol pán spoločný spravodaj-

ca. Pozorne preto zvážme  pozitíva aj negatíva prezidentovho

návrhu a  berme do úvahy skutočnosť,  že máme dobrú príleži-

tosť urobiť viditeľný krok k  Európskemu dohovoru a k európ-

skemu chápaniu ochrany ľudských práv.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Árpád Duka-Zólyomi

zo Spolužitia. Pripraví sa pán poslanec Derfényi z HZDS.

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Ďakujem poslancovi Ficovi, že  som si vypočul už druhý-

krát  tú istú  prednášku o  význame a  zmysle ľudských  práv

a ich  akceptovaní Európskym  parlamentom, Európskou  radou,

ale nič  som sa nedozvedel o  tom, aké výhrady má  voči kon-

krétnemu návrhu vlády na novelizáciu zákona o pobyte cudzin-

cov. Vari nás pán poslanec  Fico nechce presvedčiť o tom, že

máme  zovšeobecniť prípad  jedného  pána  z Maroka  a urobiť

z toho normu,  ktorá by mala platiť  na území Slovenskej re-

publiky? Myslím si, že aj  v našom právnom poriadku platí vo

vzťahu  k medzinárodnému  právu výhrada  verejného poriadku.

Každý štát  si má právo  upraviť normy medzinárodného  práva

alebo ich realizáciu na území tak, ako to vyhovuje jemu, sa-

mozrejme, v istých hraniciach, ktorými je viazaný v dodatko-

vých protokoloch.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne. Ešte  faktická poznámka  - pán poslanec

Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda, za udelené slovo. Poma-

ly už rezignujem na to, aby som sa prihlásil a upozornil, že

sa porušuje  rokovací poriadok, dnes aspoň  v štyroch prípa-

doch, ale neodpustím si, aby som sa neopýtal pána spravodaj-

cu. Pokiaľ referoval, hovoril, že tri výbory odporúčali pri-

hliadnuť na názor pána prezidenta, dva alebo tri výbory, ne-

viem  presne, neprijali  žiadne stanovisko  a ostatné výbory

prijali. Ako spravodajca ste zaujali taký názor, že to treba

schváliť v pôvodnom znení. Ako ste k tomu došli? Mechanickým

spočítaním výborov,  alebo hovoríte za  seba? Spravodajca má

hovoriť za výbory a zrejme sa má zdržať svojich osobných ná-

zorov,  ako by  on hlasoval,   ak sa  na to  nepýtajú. Takže

spôsob, ako ste došli k vášmu záveru, pre mňa je záhadný.

 

     Druhá vec, ak by som mohol poprosiť pána ministra, azda

neurobím chybu, keď ho poprosím,  aby sa osvedčil a vyjadril

sa, či si myslí, že ustanovenie § 7 tak, ako tu bol schvále-

ný, zodpovedá európskym normám.

 

     Ďakujem pekne.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Prosím, pán poslanec  Polka ako spoločný spra-

vodajca chce reagovať.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Ďakujem pekne. Bol som  v podstate vyzvaný na preskúša-

nie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ak dovolíte, len jednu malú poznámku by som chcel pove-

dať. Samozrejme,  nesmie zamlčať žiadne  údaje, ktoré vzišli

zo záverov  výborov, ale pán  spoločný spravodajca môže  mať

svoj názor a môže ho prezentovať. Prosím, máte slovo.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Na  vysvetlenie pánu  doktorovi: výbory  zaujali stano-

viská v pomere 3, 3, 3,  takže nemôžem zaujať z hľadiska vý-

borov  nejaké rozhodujúce  stanovisko. Preto  som prijal  za

svoje uznesenie výboru pre  obranu a bezpečnosť, ktorého som

členom, a je to aj moje osobné stanovisko.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Slovo má  s faktickou  poznámkou pán poslanec

Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Ďakujem  pekne. Rád  by som  reagoval na  poznámku pána

poslanca Cupera.  Myslím si, že som bol celkom jasný, pokiaľ

išlo o moju výhradu k  § 7 prijatého zákona. Problém spočíva

v tom,  že sme  plošne v  podstate obmedzili  spájanie rodín

cudzích štátnych príslušníkov na území Slovenskej republiky.

Takýto prístup  nie je známy v  Európskom dohovore. V Európ-

skom dohovore sa naopak plošne  umožňuje, aby sa spájali ro-

diny,  a súčasne  sa určujú  výnimky, kedy  to nie  je možné

z hľadiska  ochrany spoločnosti,  ochrany zdravia,  trestnej

činnosti a  podobne. Takže v  tomto je problém.  Rovnako som

povedal, že  ide o komplikovaný právny  stav medzi Európskym

dohovorom a  vnútroštátnym právom, a bol  by som nerád, keby

sme vždy každú pripomienku, ktorá smeruje k Európskemu doho-

voru, apriori odmietali, že  naše právo je perfektné, dobré.

Práve naopak, myslím si, že článok 5, ak ho prijmeme v takom

znení, ako bol prijatý prvýkrát, nám spôsobí problémy a môže

sa stať, že niektorí  cudzí štátni príslušníci využijú svoje

právo  a  budú  žalovať  Slovenskú  republiku  v konaní pred

Európskou komisiou.  Čiže, bol som dosť  zreteľne jasný, po-

kiaľ išlo o moje výhrady k tomuto zneniu § 7.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Ešte s  faktickou poznámkou sa hlási pán

poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem,  pán  predsedajúci.  Chcem  len vyjadriť svoje

prekvapenie nad otázkou pána poslanca Benčíka. Predsa všetci

tu vieme, že spoločný spravodajca dokonca vyjadruje svoj ná-

zor  k jednotlivým  pozmeňovacím návrhom.  A keďže  spoločná

správa výborov nie je nič iné len  súbor pozmeňovacích návr-

hov, vždy predsa vyjadruje aj spoločný spravodajca názor ako

o spoločnej správe  hlasovať, resp. o  jednotlivých jej čas-

tiach.

 

 

     Čo sa týka vystúpenia  pána poslanca Fica, nesmierne si

jeho názor vážim a myslím si, že to, čo tu prezentoval, sku-

točne bolo v dobrej vôli. Má  to len jednu malú chybu krásy.

Ak  by  sa  prijal  pozmeňovací  návrh  pána prezidenta, tak

vlastne tento zákon nevylučuje, aby aj cudzinec, ktorý je tu

na krátkodobý pobyt, si požiadal, aby  mu prišiel potom man-

želský partner a ten by  mal podľa tohto zákona možnosť dos-

tať trvalý pobyt na tomto  území. Osobne som presvedčený, že

na spájanie rodín je možné využiť inštitút dlhodobého pobytu

a z tohto  hľadiska by skutočne mohol po niekoľkých opakova-

niach požiadať  o štátne občianstvo  a problém by  v žiadnom

prípadne nevznikol.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.  S faktickou poznámkou sa  hlási pán po-

slanec Pittner. Máte slovo.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Ďakujem. Chcem reagovať na  túto poznámku pána poslanca

Prokeša. Tu práve ide o  to, aby nebola táto tvrdá podmienka

v zákone, ktorý som pôvodne ešte  aj ja predkladal do parla-

mentu  v júni,  a síce  podmienka štátneho  občianstva. Teda

stačí trvalý pobyt. A o to ide aj v návrhu prezidenta.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Fico - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Chcem iba spresniť tvrdenie,  ktoré pred chvíľkou pred-

niesol pán poslanec Prokeš.  Práve naopak, k takým situáciám

nemôže dôjsť, že by nejaký cudzí štátny príslušník mal u nás

krátkodobý pobyt  a potom by  prizval k sebe  manželku alebo

manžela aj s deťmi, pretože  zákon výslovne hovorí o trvalom

pobyte a nehovorí o žiadnom inom druhu pobytu.

 

     A ešte jednu poznámku k pánu poslancovi Cuperovi. Hovo-

rili ste o určitých výhradách k Európskemu dohovoru. Sloven-

ská  republika pri  podpisovaní Európskeho  dohovoru urobila

iba jednu jedinú výhradu k Európskemu dohovoru. Tá sa, žiaľ,

netýkala rodinného života, ale týkala sa ukladania discipli-

nárnych trestov vo výkone  základnej vojenskej služby, takže

ani touto cestou, žiaľ, nemôžeme ísť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Hovoril som o  výhradách, ktoré  sú buď  v protokoloch,

alebo v  Ústave Slovenskej republiky. To  je prvá vec. Druhá

vec - myslím si, že musíme  uvažovať aj tak, že čo je lepšie

- niečo plošne zakázať a  potom umožňovať výnimky, alebo ne-

dať tam nič  a nahrnú sa nám a  potom ich jednotlivo riešiť,

alebo skúmať,  či tie manželstvá boli  spojené za legitímnym

alebo legálnym  účelom, alebo či  tu prišli za  účelom toho,

aby rozvracali hospodársky systém,  alebo páchali nejakú inú

trestnú činnosť. Ak ich tu štát  prijme, musí sa o nich sta-

rať, samozrejme, a to ide z vrecka daňových poplatníkov. Sme

tu nato, aby sme našich daňových poplatníkov ochraňovali.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Fogaš.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Ďakujem pekne za slovo. Musím reagovať na to, čo hovorí

pán  poslanec Cuper,  pretože podľa  článku 11  medzinárodné

zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slo-

venská  republika  ratifikovala  a  boli  vyhlásené spôsobom

ustanoveným zákonom, majú prednosť  pred jej zákonmi, ak za-

bezpečujú  väčší rozsah  základných práv  a slobôd.  Čiže už

v ústave nemôžeme mať žiadne  ďalšie obmedzenia. Dokonca sme

celkom jednoznačne  Konvenciu o ochrane  základných ľudských

práv a  slobôd podpísali s tou  jednou výhradou, vrátane do-

datkových protokolov a tých je už teraz dvanásť, a jedenásty

sme už aj my podpísali, a  podpísali sme ich bez výhrad. Ne-

môžeme dodatočne  vznášať výhrady. A teraz  nejde len o kon-

venciu, to hovorím  všeobecne. Myslím si, že tu  ide o vecný

problém, o žiadny iný problém  tu nejde, aby sme správne po-

súdili to, o čom rozhodujeme, a vyhli  sa eventuálne rozporu

so samotnou konvenciou, aby sme nemuseli  skutočne potom vy-

nakladať energiu a prípadne prostriedky  na spory.  Teda ani

ústava nemôže stanoviť ďalšie výhrady teraz, momentálne. Tak

to jednoducho je.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Rád  by som  pánu poslancovi  Fogašovi odcitoval článok

13 Ústavy Slovenskej  republiky: "Zákonné obmedzenie základ-

ných práv  a slobôd musí platiť  rovnako pre všetky prípady,

ktoré spĺňajú ustanovené podmienky." Samozrejme, to je jedi-

né obmedzenie. A ešte je potom obmedzenie článku 51.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán  predsedajúci. Myslím si,  že meritum veci

je nám  všetkým jasné, aj keď  zdanlivo rozprávame o rôznych

veciach. Ide o rodinný život. Plne chápem obhajcov rodinného

života, ja som tiež rodinne veľmi založený, len sa pýtam, či

do tejto kategórie napríklad nepatrí aj právo na byt a či sa

nám  náhodou nestane  potom taká  maličkosť, že  niekto bude

tvrdiť, že jeho právo na  rodinný život nie je rešpektované,

pretože nemá byt. Treba sa  pozrieť aj do detailov, ktoré to

všetko so sebou bude prinášať.  Pretože budem tvrdiť, aj keď

budem občanom tohto štátu, že jednoducho tu nie je rešpekto-

vané  moje právo  na byt,  pretože sa  k nemu neviem dostať.

Jednoducho možno aj preto, že na to nemám dosť financií, ale

to je druhá vec. A keď príde k nám cudzinec a bude sa oháňať

týmto, tak mu jednoducho  budeme musieť zabezpečiť byt, lebo

to bude dokonca nadradené nad možnosti našich občanov.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán poslanec Fogaš.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pán kolega,  skúste pochopiť, že  obmedzenia v článkoch

13  a 51  sa môžu  sťahovať len  na práva,  ktoré sú uvedené

v našej ústave,  nie na medzinárodné  zmluvy, ktoré sme  im-

plantovali a povýšili nad zákon, ak zabezpečujú väčší rozsah

základných práv ako naše právne normy, dokonca majú prednosť

pred zákonom. Je to tam jasne, zrozumiteľné formulované. Nie

je možné použiť článok 13,  vo vzťahu ku Konvencii o ochrane

základných ľudských práv a slobôd to nie je možné. Nehovorím

o vzťahu  k ďalším  budúcim záväzkom,  ktoré budeme prijímať

a ktoré by  sme mohli eventuálne prijať  s výhradou, ale ne-

smie ísť o také medzinárodné zmluvy, ktoré zabezpečujú väčší

rozsah základných práv a slobôd, ktoré sme ratifikovali. To-

to už raz musíme odlíšiť, to nejde zmiešavať dohromady.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Pán poslanec Fogaš, my  si stále nerozumieme. Samozrej-

me, aj konvencia musela byť  ratifikovaná, teda stala sa sú-

časťou vnútroštátneho  práva, to znamená,  že sa na  ňu tiež

vzťahuje  toto zákonné  ustanovenie. Nebudeme  sa tu  poúčať

o transformácii generálnej alebo špeciálnej.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec  Prokeš - faktická  poznámka, ale bolo  by

dobré, keby sme mohli postúpiť ďalej.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Pán  predsedajúci, ďakujem  veľmi pekne.  Myslím si, že

nám  tu vyrastá  veľmi pekný  právny problém.  Dovolím si ho

sformulovať nasledovnou otázkou:  Môže hlasovanie zodpoveda-

júce obyčajnému  zákonu prevýšiť ústavný  zákon? To znamená,

že ak povedzme  38 poslancov, keď nás bude  76 alebo 75, od-

hlasuje ratifikáciu nejakej zmluvy, môže to byť viac ako Ús-

tava Slovenskej republiky, na ktorú treba 90 hlasov?

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Prosím, ešte pán poslanec Fogaš.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Bol som oslovený, tak musím odpovedať. Pokiaľ ide o me-

dzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,

ak zabezpečujú väčší rozsah základných práv a slobôd, my sme

ústavou, teda nie iným hlasovaním, ale trojpätinovým, im da-

li prednosť pred  zákonmi. To sme už urobili,  čiže to treba

zobrať na  vedomie. O ostatné  zmluvy, ktoré budú  prijímané

a netýkajú  sa ľudských  práv a  slobôd, jednoducho  v tomto

prípade nejde  a neplatí na  ne článok 11  Ústavy Slovenskej

republiky.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem, pán poslanec Duka-Zólyomi,  máte slovo do roz-

pravy. Pripraví sa pán poslanec Pavol Derfényi z HZDS.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Pán predsedajúci,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     zákon Národnej  rady Slovenskej republiky  o pobyte cu-

dzincov, ktorý prijal parlament 9. marca 1995, obsahuje veľ-

mi prísne kritériá pre  prípad umožnenia zlúčenia rodiny, ak

ide o občana cudzej štátnej príslušnosti. Podmienkou je, aby

manžel cudzinca,  alebo jeho nezaopatrené  dieťa mladšie ako

18 rokov,  okrem povolenia na trvalý  pobyt na území Sloven-

skej republiky mali aj štátne občianstvo Slovenskej republi-

ky.  Pozmeňovací návrh  zahraničného výboru,  ktorého cieľom

bolo odstránenie tejto tvrdosti, bol parlamentom odmietnutý,

avšak uvedené ustanovenie nie je v súlade s princípmi a nor-

mami medzinárodných dokumentov, ktoré garantujú dodržiavanie

základných ľudských  práv a slobôd, ktorými je aj  Slovenská

republika viazaná.

 

     Požiadavka  občianstva  je   príliš  prísne  obmedzenie

v prípade podpory  zlúčenia rodín a je  v rozpore s článkami

1 a 8  Európskeho dohovoru o  ľudských právach, uverejneného

pod číslom 209/1992 Zb. Podľa tohto  dokumentu každý, kto sa

oprávnene zdržuje na území Slovenskej republiky, má právo na

ochranu  rodinného života  bez ohľadu  na štátne občianstvo.

Zjednotenie rodiny podľa článku 8 Európskeho dohovoru o zák-

ladných ľudských právach a slobodách treba vykladať v súvis-

losti s prvým článkom tohto  dokumentu, v zmysle ktorého vy-

soké zmluvné strany, teda aj Slovenská republika, priznávajú

každému práva a slobody bez  ohľadu na občianstvo, ako je to

uvedené v hlave  prvej, aj v článku 12  dohovoru. Z toho vy-

plýva, že každá osoba, muž a žena spôsobilá vekom na uzavre-

tie manželstva, majú právo uzavrieť manželstvo a založiť ro-

dinu v súlade s platnými zákonmi daného štátu.

 

     Súčasne  sa zakazuje  diskriminácia akéhokoľvek  druhu.

Uvedený  výklad potvrdzuje  ak judikatúra  Európskej komisie

a Európskeho  súdu pre  ľudské práva  v Štrasburgu.  Nutnosť

spresnenia ustanovenia § 7 prijatého zákona vyplýva aj z po-

sudku a navrhovaných pripomienok Úradu vysokej komisárky OSN

pre  utečencov.  Ako  príklad  pre  správnosť uvedenej úvahy

môžem uviesť, že v právnom poriadku Rakúska, Fínska, Spolko-

vej republiky  Nemecko, Maďarska, Švédska,  Českej republiky

a ďalších štátov sa v plnej miere akceptujú princípy zjedno-

tenia rodiny, zakotvené v Európskom dohovore.

 

 

     Z  týchto dôvodov  môžeme konštatovať,  že argumentácia

prezidenta Slovenskej  republiky a navrhovaná  úprava zákona

o pobyte  cudzincov na  území Slovenskej  republiky je opod-

statnená, a preto aj  akceptovateľná. Po podrobnejšej disku-

sii a rozbore aj členovia  zahraničného výboru dospeli k to-

muto záveru,  ktorý je zahrnutý  v spoločnej správe.  Ako zo

spoločnej  správy vyplýva,  aj ďalšie  výbory Národnej  rady

došli k podobnému záveru.

 

     Vážené poslankyne, vážení  poslanci, podporou preziden-

tom navrhovanej úpravy zákona docielime to, aby konečná ver-

zia bola kvalitná, súčasne však určovala prísnejšie pravidlá

vstupu, pobytu a vycestovania, ale tak, aby vcelku neodporo-

vala základným ľudským právam a právam slobody a taktiež Ús-

tave Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.  Slovo má pán poslanec  Derfényi z HZDS.

Pripraví sa pán poslanec Prokeš zo SNS.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážená snemovňa,

     vážení hostia,

 

     vo svojom vystúpení pri prerokúvaní zákona Národnej ra-

dy Slovenskej  republiky z 9. marca  1995 o pobyte cudzincov

na území Slovenskej republiky som poukázal na skutočnosť, že

migračná vlna je problémom pre  celú Európu, ale aj pre Slo-

venskú  republiku,  ako  aj  na  to,  že  migrujúci cudzinci

ovplyvňujú bezpečnostnú  situáciu na celom  území Slovenskej

republiky, ale najmä v okresoch priameho kontaktu.

 

     Aj  v  tomto  svojom  vystúpení  sa  opäť  chcem vrátiť

k § 7 zmieneného zákona.  Zmienený paragraf rieši trvalý po-

byt  na území  Slovenskej republiky  pre cudzinca  za účelom

zlúčenia  rodiny,  pričom  za  správnu  považujem formuláciu

- citujem: "Povolenie"  - rozumie sa  trvalý pobyt -  "možno

udeliť  za účelom  zlúčenia  rodiny,  ak manžel  cudzinca je

štátnym občanom Slovenskej republiky  a majú trvalý pobyt na

území  Slovenskej republiky."  § 12  vymedzuje podmienky, za

ktorých zanikne  oprávnenie na pobyt.  Opätovne zdôrazňujem,

že znenie paragrafu považujem za správne, a opäť pripomínam,

že chýba spätná väzba a kontrola na zneužitie tohto paragra-

fu na účelové či valutové sobáše, čo sa dnes bežne deje.

 

     Vážená snemovňa,  dôvod, prečo som  si dovolil vystúpiť

pred Národnou radou, je opäť § 7 a pripomienky k nemu v roz-

hodnutí pána  prezidenta o vrátení  zákona. V ňom  sa uvádza

- citujem: "Zákon teda neumožňuje spájanie rodín cudzincov."

Kladiem si otázku, z čoho  vychádza toto tvrdenie. Nie sú tu

zmiešané  dva pojmy?  Cudzinec sa  môže trvale  zdržiavať na

území štátu na základe  udeleného povolenia na trvalý pobyt.

Toto povolenie možno udeliť aj za účelom zlúčenia rodiny, čo

prakticky znamená, že sobášom s občanom Slovenskej republiky

získa toto povolenie na trvalý  pobyt. Nerobím si ilúzie, že

ustanovenie tohto paragrafu nebude aj v budúcnosti zneužíva-

né. Naopak, mám vážne obavy  z toho, že  vypustenie slov "so

štátnym občanom Slovenskej republiky" podľa návrhu pána pre-

zidenta bude  viesť k sobášom, ktoré  budú vyslovene účelové

a opäť  pootvoria  dvierka  pre  nežiaduci  príliv cudzincov

a ich etablovanie na našom území.

 

     Ak  to zhrniem,  potom musím  konštatovať, že  tvrdenie

vráteného návrhu je neopodstatnené. Prečo? Pretože spája pr-

vú a druhú vetu § 7, pričom  obidve sú o inom. § 7 vôbec ne-

bráni spájaniu  rodín cudzincov, teda  ani nie je  v rozpore

s medzinárodnými záväzkami, teda ani s článkami 1 a 8 Európ-

skeho dohovoru  o ľudských právach.  Vychádzajúc z uvedeného

nemôžem akceptovať pripomienku pána prezidenta k § 7, a pre-

to odporúčam pripomienku neprijať a hlasovať za pôvodné zne-

nie.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Slovo má pán  poslanec Prokeš. To je zá-

roveň posledná písomná prihláška do rozpravy.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     prikláňam  sa k  vystúpeniu môjho  predrečníka. Takisto

som  presvedčený,  že  zmena  zákona,  tak  ako bolo pôvodne

schválené, nevylučuje spájanie rodín ani cudzincov, umožňuje

im to  inštitút dlhodobého pobytu  u nás. Naopak,  obávam sa

toho,  že dôjde  k zneužívaniu  možnosti získavania trvalého

pobytu pre cudzincov v Slovenskej republike, ak by sa akcep-

toval návrh pána prezidenta. Vznikla  by totiž aj taká otáz-

ka, či štát je pre štátnych občanov, alebo či vlastne sa bu-

deme viac starať o cudzincov, než o záujmy občanov tejto re-

publiky.

 

     Dovoľte mi však, aby som upriamil vašu pozornosť, keďže

sme tu hovorili o ochrane  síce rodinného života, ale do ur-

čitej miery to súvisí s  ochranou osobných údajov, a obrátil

vašu pozornosť na § 18 ods. 3. Aj keď to nie je v súvislosti

s tým, čo namietal pán  prezident, dovolím si vás upozorniť,

že v znení tohto  paragrafu na požiadanie hociktorého orgánu

ministerstvo vnútra alebo Policajný  zbor je vlastne povinný

oznámiť adresu cudzinca, ktorý sa zdržuje na našom území, čo

môže viesť znova k určitým rozporom s inými zákonnými norma-

mi,  dotýkajúcimi sa  ochrany osobnosti  a určitých osobných

údajov. Preto si dovoľujem napriek  tomu, že je to mimo pri-

pomienok pána prezidenta, požiadať  vás, aby ste zvážili môj

nasledujúci návrh: V § 18  ods. 3 za slová "štátneho orgánu"

vložiť  "a v  odôvodnených  prípadoch  i". Potom  celý odsek

3 § 18  bude znieť: "Na  základe písomnej žiadosti  štátneho

orgánu a  v odôvodnených prípadoch i  právnickej osoby alebo

občana  poskytne policajný  útvar alebo  Ministerstvo vnútra

Slovenskej republiky písomné oznámenie o adrese miesta poby-

tu cudzinca na území Slovenskej republiky."

 

     Myslím  si, že  by bolo  veľmi zle,  ak by napríklad na

základe takýchto veľmi jednoduchých žiadostí dostávali možno

ľudia, ktorí si chcú vyrovnať nejaké účty, informácie o tom,

kde ktorý cudzinec na území Slovenskej republiky býva. Mohlo

by to zvádzať aj ku kriminalite iného typu, napríklad vydie-

raniu a  podobne. Myslím si,  že slovíčka "a  v odôvodnených

prípadoch  i" dostatočne  dávajú možnosť  ochrany týchto cu-

dzincov. Prosím, môžeme sa na to  dívať aj tak, že by sme tu

mali niekoho, koho  by mal štát ako cudzinca  v záujme chrá-

niť, také prípady sa vo svete stávajú, a vlastne na požiada-

nie ktoréhokoľvek  občana by bol povinný  dať mu informáciu,

kde sa tento človek na území Slovenskej republiky zdržuje.

 

     Pravda,  existuje v  tomto zákone  alebo návrhu zákona,

pretože budeme o ňom znovu hlasovať, aj určitá poistka, kto-

rá hovorí o zmiernení tvrdosti zákona, len problém je v tom,

že toto môže  robiť minister, ale kým sa Policajný  zbor do-

zvie, že to nemá vydať, pretože by to bola tvrdosť voči tomu

cudzincovi, ktorého  chceme chrániť, dovtedy  to vydá. Preto

si myslím, že slovíčka "a v odôvodnených prípadoch i" dosta-

točne dávajú možnosť Policajnému  zboru, ale aj ministerstvu

vnútra vydať  určité predpisy, na základe  ktorých a v akých

prípadoch sa budú vydávať  tieto informácie. Opakujem znova,

že  slovíčka "a  v odôvodnených  prípadoch i"  sa týkajú len

právnickej osoby a občana. Štátnemu orgánu na písomné požia-

danie musia byť  vydané vždy - aj od právnickej osoby, aj od

občana, ale pre štátny orgán očakávam, že to budú odôvodnené

prípady, keď bude štátny orgán žiadať, tak tam ani nevkladám

tieto slovíčka.

 

     Ďakujem vám veľmi pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.  To je posledný  prihlásený do rozpravy.

Je tu však ešte prihláška pána ministra vnútra. Prosím, máte

slovo.

 

Minister vnútra SR Ľ. Hudek:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     so záujmom  som si vypočul dnešné  vystúpenia a sám som

tvrdo analyzoval všetky aspekty,  ktoré vznikli v stanovisku

k vráteniu zákona o  pobyte cudzincov prezidentom Slovenskej

republiky. Štatistické údaje hovoria, že na našom území žije

v súčasnej dobe na dlhodobom pobyte 11 444 cudzincov, na tr-

valom pobyte 13 506 cudzincov. Za minulý rok bolo vybavených

na našich  hraničných priechodoch 62  miliónov osôb, z  toho

bolo bezmála 40 miliónov  cudzincov. Zo štátnych hraníc bolo

vrátených 78 480 osôb a zadržaných 1 506 pre páchanie rôznej

trestnej činnosti.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážení kolegovia,  prosím, venujte pozornosť  týmto in-

formáciám.

 

Minister vnútra SR Ľ. Hudek:

 

     To sú  štatistické údaje, ktoré  nám hovoria o  cudzin-

coch, o pobyte ktorých vieme.  Žiaľ, máme i cudzincov, ktorí

sú na nelegálnom pobyte, o ktorých sa údaje dosť značne roz-

chádzajú. Vrátim sa však  k samotným právnym aspektom vráte-

nia zákona o pobyte cudzincov.

 

     Treba povedať, že z  článku 8 citovaného dohovoru nevy-

plýva skutočnosť, že má na  zreteli aj zlučovanie rodín. Keď

si prečítame článok 8, druhý bod hovorí o tom, že štátny or-

gán nemôže  do výkonu tohto práva  zasahovať okrem prípadov,

keď je to  v súlade so zákonom. Ďalej  tam vymedzuje dôvody,

keď je  to nevyhnutné v  demokratickej spoločnosti v  záujme

národnej  bezpečnosti,  verejnej  bezpečnosti, hospodárskeho

blahobytu, predchádzaniu nepokojom a zločinnosti.

 

     Zlučovanie rodín cudzincov na území Slovenskej republi-

ky je možné tak formou trvalého pobytu, ako i formou dlhodo-

bého  pobytu, ktorý  je možné  neobmedzene predlžovať.  Túto

skutočnosť stanovisko prezidenta republiky opomenulo. Je ve-

cou vnútroštátneho zákonodarstva, pre  ktorú formu pobytu sa

pri zlučovaní rodín rozhodne. 9. marca ste sa vy, zákonodar-

covia, v  § 7 rozhodli preferovať  formu trvalého pobytu pri

zlučovaní  rodín, ak  jeden z  partnerov je  štátnym občanom

Slovenskej  republiky. V  takomto prípade  je predpoklad, že

i cudzinec po  určitom čase požiada o  udelenie štátneho ob-

čianstva  Slovenskej republiky.  Toto riešenie  bolo zvolené

okrem iného aj preto, že cudzinec s trvalým pobytom má nárok

na sociálne dávky, ako je podpora v nezamestnanosti, rodinné

prídavky, na poskytovanie  zdravotnej starostlivosti za pod-

mienok ako občan Slovenskej republiky. Udelenie trvalého po-

bytu  má teda  pre náš  štát ekonomický  dosah a  udeľovanie

trvalého pobytu by malo byť úmerné našim ekonomickým možnos-

tiam.

 

     Takéto riešenie nie je preto v rozpore s článkom 8 ods.

2 citovaného dohovoru  a nemožno tiež preto  súhlasiť ani so

stanoviskom Úradu vysokého komisára  OSN z 8. februára 1995.

Tu sa mi žiada dodať i to, že ani prezident republiky - i vo

vystúpeniach dnes sa to objavilo  - v materiáli, ktorým odô-

vodňuje vrátenie  návrhu zákona o pobyte  cudzincov na našom

území, neprevzal návrh Úradu vysokého komisára OSN, hoci ste

sa viacerí i vo svojom stanovisku naň odvolávali. Úrad vyso-

kej komisárky OSN pre utečencov predsa navrhoval, že nie "sú

štátnymi občanmi  Slovenskej republiky", ale  "majú povolený

pobyt na území Slovenskej republiky".

 

     V stanovisku prezidenta sa uvádza,  že ak by sa pri po-

daní žiadosti cudzinca o  trvalý pobyt riadne prešetrili sú-

visiace okolnosti, nemali by byť dôvody na obavy z následkov

spájania  rodín  cudzincov  na  území  Slovenskej republiky.

K tomu je potrebné uviesť, že  žiadosť o trvalý pobyt sa po-

dáva až po uzavretí manželstva  a preverovanie jeho účelu by

bolo oveľa vážnejším zásahom  do súkromného rodinného života

cudzincov, než je stav, ktorý je upravený zákonom. Treba po-

vedať, že náš právny poriadok nepodmieňuje uzavretie manžel-

stva súhlasom akýchkoľvek inštitúcií alebo orgánov, vyžaduje

iba vyhlásenie o uzavretí manželstva pred orgánom štátu ale-

bo pred orgánom cirkví, príslušné  doklady, rodný list a aby

nenastali okolnosti vylučujúce uzavretie manželstva.

 

     K zlučovaniu rodín cudzincov teda môže dochádzať, nebu-

deme  ho obmedzovať,  pretože  môže,  ako bolo  uvedené, ísť

i o formu dlhodobého pobytu. Ako príklad možno uviesť, že ak

má jeden  z manželov na území  Slovenskej republiky povolený

dlhodobý pobyt za akýmkoľvek účelom, môže druhý manžel a je-

ho deti získať dlhodobý pobyt na území nášho štátu za účelom

zlúčenia rodiny. V praxi doteraz nebol zaznamenaný ani jeden

prípad, kedy by takáto žiadosť bola zamietnutá.

 

     Z vyššie uvedených dôvodov  zastávam teda názor, že zá-

kon o  pobyte cudzincov na  území Slovenskej republiky  z 9.

marca tohto roku je plne v súlade s Dohovorom o ochrane ľud-

ských práv a základných slobôd. Stanovisko prezidenta vyjad-

rené v tejto súvislosti považujem za nenáležité a nezodpove-

dajúce právnemu stavu, ktorý zakotvuje zákon. Zmenu § 7 teda

neodporúčam prijať.  Podľa terajšieho znenia  možno teda cu-

dzincovi za  účelom zlúčenia rodiny  s iným cudzincom  podľa

§ 6 udeliť dlhodobý pobyt a uvedené riešenie nie je v rozpo-

re s dohovorom, nakoľko dohovor neurčuje, aký druh pobytu sa

má udeliť.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu ministrovi.

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, chce sa  ešte niekto pri-

hlásiť do rozpravy?

 

     /Nikto./

 

     Vyhlasujem rozpravu o druhom bode programu za skončenú.

Pýtam sa pána Findru,  vedúceho Kancelárie prezidenta repub-

liky, či chce uviesť slovo na záver.

 

     Prosím, máte slovo.

 

 

 

 

Vedúci Kancelárie prezidenta SR J. Findra:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

 

     dovoľte mi  najprv vysloviť ľútosť, že  som nemohol vy-

stúpiť  na záver  prerokúvania predchádzajúceho  zákona, kde

som chcel vyjadriť isté konštatácie; teraz v podstate vyslo-

vím dve poznámky, ktorými by som reagoval na vystúpenie pána

ministra.

 

     Nerád by som sa stotožnil  s argumentáciou, že v článku

8 dohovoru vyhovuje  povoľovanie dlhodobého pobytu  na jeden

rok  s  možnosťou  jeho  predlžovania.  Takýto postup, podľa

môjho názoru, je v rozpore so samotným princípom manželstva,

ktorý zákon o rodine vyjadruje  tak, že ide o trvalé životné

spoločenstvo. Trvalé  spoločenstvo nemožno založiť  na jeden

rok a potom ho obnovovať alebo neobnovovať.

 

     Ďalej by som sa vyslovil  k názoru, že prezident repub-

liky  nereagoval, resp.  neprevzal návrhy  vysokej komisárky

OSN pre utečencov, resp.  že vyjadril svoje pripomienky inou

formuláciou, než navrhol Úrad vysokej komisárky. Táto formu-

lácia  nie je  presná. Na  strane 3  stanoviska tohto  úradu

z 8. februára 1995 sa zhodne požaduje,  aby text § 7 za slo-

vami "18 rokov"  neobsahoval požiadavku štátneho občianstva,

ale aby pokračoval iba  slovami "majú povolený pobyt". Medzi

citovaným  stanoviskom a  pripomienkami prezidenta republiky

je teda úplná zhoda.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne  pánu Findrovi. Žiada  si záverečné slovo

spoločný spravodajca výborov pán poslanec Polka?

 

     Prosím, máte slovo.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

     dámy a páni,

 

     dovoľte mi,  aby som v prvom  rade vysoko ocenil úroveň

diskusie alebo  rozpravy k tomuto  materiálu, ktorá miestami

mala charakter vedeckej dišputy, za čo kolegom úprimne ďaku-

jem.  Pokúsim sa  aspoň trošku  priblížiť doterajšej  úrovni

a povedať aj ja niekoľko slov k prerokúvanému zákonu.

 

     Pri  pozornom  štúdiu   článku  8  Európskeho  dohovoru

o ochrane ľudských  práv a základných  slobôd musíme najskôr

zvážiť  záver, či  tento  citovaný  článok sa  vôbec zaoberá

otázkou  zlučovania rodín.  Vysoko si  vážim stanovisko pána

kolegu Fica, ktorý ma teda ubezpečil, že ide skutočne o člá-

nok, ktorý sa v  prvom odseku zaoberá problematikou zlučova-

nia rodín. Nie som o tom úplne presvedčený, ale predsa možno

takéto stanovisko  akceptovať. On má  omnoho viac skúseností

z riešenia sporov  pred orgánmi Európskej  únie. Podľa môjho

názoru však tento článok má v prvom rade za cieľ chrániť ob-

čana, človeka, pred svojvôľou  štátnych orgánov a priamo ex-

pressis verbis  rešpektuje právo štátu zasahovať  len na zá-

klade zákona. To znamená, že  tieto spory sú spory medzi ob-

čanom a štátom, nie medzi občanom a zákonodarcom. Takisto si

myslím, že európske orgány nemajú právo a nemajú kompetenciu

zasahovať do normotvorby suverénnych štátov, či už sú mladé,

alebo sú podľa  ich ponímania staršie. To nie  je žiadne de-

liace kritérium.

 

     V tomto  článku 8 sa jednoznačne  hovorí a stanovujú sa

taxatívne dôvody, v ktorých nemôže štátny orgán zasahovať do

výkonu práv, okrem prípadov - a tie sú tu uvedené konkrétne.

Sú to prípady nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záuj-

me národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho

blahobytu  krajiny, predchádzania  nepokojom a  zločinnosti,

ochrany zdravia  alebo morálky, alebo ochrany  práv a slobôd

iných. To znamená, že ide o pripomienky, ktoré sú buď zakot-

vené v  našom už spomínanom  § 12 zákona  o pobyte cudzincov

a sú obsiahnuté  aj v stanovisku  pána prezidenta, ktorý  sa

dovoláva tohto článku. Čiže máme  dve právne normy, ktoré sa

týmito otázkami zaoberajú.

 

     Mediálna diskusia sa  obmedzila, nevedno prečo, najviac

na  otázku sobášov,  čo tento  zákon vôbec  nerieši a  je to

predmetom úplne inej právnej úpravy. Vôbec sa teda neobávam,

že by  naše štátne orgány bezdôvodne  bránili zlučovaniu ro-

dín. Ako vyplynulo zo stanoviska ministra vnútra, zo štatis-

tiky  a jeho  ďalších dokumentov,  nestretli sme  sa v našej

praxi s prípadom, že by  sa bránilo zlučovaniu rodín. Pokiaľ

ide o samotné sobáše, nimi  sa zaoberá článok 12 spomínaného

Európskeho dohovoru, kde sa  hovorí: "Muži a ženy, spôsobilí

vekom na  uzavretie manželstva, majú  právo uzavrieť manžel-

stvo  a založiť  rodinu v  súlade s  vnútroštátnymi zákonmi,

ktoré upravujú výkon tohto práva." To znamená, že každý, kto

tu býva, alebo má tu taký alebo onaký pobyt, je povinný reš-

pektovať pri uzatváraní manželstva  právny stav, ktorý u nás

existuje, o ktorom už hovoril minister vnútra.

 

     Pokiaľ ide o zlučovanie rodín,  skutočne je tu celý rad

ďalších právnych  inštitútov, ktoré by boli,  alebo stoja na

strane toho,  ktorý si chce  založiť rodinu, zlúčiť  rodinu,

alebo priviesť  svojich rodinných príslušníkov,  keby tu mal

trvalý pobyt. Článok 27 Ústavy Slovenskej republiky mu umož-

ňuje  dovolať  sa  rozhodnutia  Ústavného  súdu, pretože ide

o ochranu občianskych práv. Je  oprávnený obrátiť sa na prí-

slušný súd z dôvodov právomoci súdov preskúmavať rozhodnutia

správnych orgánov.  To znamená, že keby  policajný orgán bol

zamietavý k  takejto žiadosti, môže sa  obrátiť na súd. Máme

tu  nakoniec ustanovenie  § 31  predmetného zákona  o pobyte

cudzincov, ktorý umožňuje ministrovi vnútra v záujme odstrá-

nenia tvrdosti  zákona povoliť takéto zlúčenie  rodín a môže

riešiť tento problém. To znamená,  že máme celý rad inštitú-

tov, ktoré by mohli a  ktoré môžu predchádzať prípadným spo-

rom takýchto  uchádzačov o trvalý pobyt  na území Slovenskej

republiky  pred európskymi  orgánmi. Nevidím  v tom skutočne

žiaden zásadný problém.

 

     Z vyššie uvedených dôvodov,  vzhľadom na stanovisko mi-

nistra vnútra, s ohľadom na prebiehajúcu diskusiu, teda opa-

kujem svoj  pôvodný návrh, že odporúčam  návrhy výborov, po-

kiaľ ide o § 7 a 12, neprijať. Naopak, odporúčam tento zákon

v pôvodnom znení z 9.  marca Národnej rade Slovenskej repub-

liky prijať.

 

     Pokiaľ ide o pripomienku pána kolegu Prokeša, neodporú-

čam Národnej rade Slovenskej republiky sa touto pripomienkou

zaoberať, pretože  ide nad rámec  predloženého návrhu prezi-

denta Slovenskej republiky a vybočuje z rámca jeho predlože-

ného návrhu.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Vážené  kolegyne a kolegovia, pristúpime

k hlasovaniu. Prosím tých, ktorí sa nenachádzajú v rokovacej

miestnosti, aby sa dostavili.

 

     Pán spoločný spravodajca,  prosím, uvádzajte hlasovanie

návrhov.

 

 

 

 

Poslanec L. Polka:

 

     Pripomienku  Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky

pre  pôdohospodárstvo,  Zahraničného  výboru  Národnej  rady

a Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prí-

rody v  § 7 vypustiť  slová "sú štátnymi  občanmi Slovenskej

republiky" neodporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o návrhu vý-

borov. Pán spoločný spravodajca  neodporúča tento návrh pri-

jať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Druhú pripomienku k § 12  ods. 1, ktorú  predložili ci-

tované výbory, máte ju v  parlamentnej tlači 112, nebudem ju

celú opakovať, neodporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o ďalšom ná-

vrhu zo spoločnej správy.  Pán spoločný spravodajca ho neod-

porúča prijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

 

     Konštatujem, že  tento ďalší návrh  zo spoločnej správy

nebol prijatý.

 

Poslanec L. Polka:

 

     V zmysle Ústavy Slovenskej republiky po opakovanom pre-

rokovaní v Národnej rade  Slovenskej republiky odporúčam zá-

kon schválený 9. marca 1995 o pobyte cudzincov na území Slo-

venskej republiky prijať bez zmien.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Nakoľko neboli  k vrátenému  zákonu schválené

žiadne pozmeňovacie a doplňovacie návrhy, v súlade s článkom

87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky dávam hlasovať, či Ná-

rodná rada uvedený zákon  po opätovnom prerokovaní schvaľuje

v znení, ako bol  prijatý 9. marca 1995. Kto  je za opätovné

schválenie uvedeného zákona? Pán spoločný spravodajca ho od-

porúča prijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

 

     Konštatujem,  že Národná rada  Slovenskej republiky  po

opätovnom prerokovaní schválila  zákon Národnej rady Sloven-

skej republiky o pobyte cudzincov na území Slovenskej repub-

liky, vrátený prezidentom Slovenskej republiky.

 

     Nakoľko sme opätovne schválili vrátený zákon, možno po-

važovať pôvodné  znenie uznesenia z  9. marca 1995  číslo 87

k tomuto zákonu za bezpredmetné.

 

     Ďakujem za spoluprácu pánu spoločnému spravodajcovi.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Ďakujem aj ja.

 

 

     Pristúpime k  t r e t i e m u  bodu programu, ktorým je

 

     Zákon  Národnej rady  Slovenskej republiky  z 10. marca

1995, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady

číslo 347/1990 Zb. o organizácii  ministerstiev  a ostatných

ústredných  orgánov  štátnej  správy  Slovenskej   republiky

v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej

republiky  na opätovné  prerokovanie v Národnej rade Sloven-

skej republiky.

 

     Materiál ste dostali ako  tlač číslo 113. Jeho súčasťou

je rozhodnutie  prezidenta Slovenskej republiky  z 21. marca

1995 o  vrátení zákona, ako  aj schválený zákon  z 10. marca

1995. Spoločnú správu výborov máte ako tlač číslo 113a.

 

     Prosím vedúceho Kancelárie prezidenta Slovenskej repub-

liky pána Jána Findru, aby  vrátenie zákona v zastúpení odô-

vodnil. Prosím, máte slovo.

 

 

Vedúci Kancelárie prezidenta SR J. Findra:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení páni ministri,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     opäť prečítam stanovisko  pána prezidenta k predmetnému

zákonu.

 

     Predmetom môjho rozhodnutia o vrátení zákona z 10. mar-

ca 1995 sú tri okruhy problematiky upravenej novelou zákona,

a to:

 

     1. postavenie štátnych tajomníkov,

 

     2. charakter a vymedzenie  orgánu, prípadne orgánov pre

vedu a

 

     3. odňatie kompetencií prezidenta  republiky a ich pre-

sunutie do pôsobnosti vlády.

 

     Najprv  k  prvému   okruhu  námietok,  ktoré  spočívajú

v otázke, či z posudzovaného zákona vyplýva oprávnenie štát-

nych tajomníkov vykonávať funkcie,  ktoré ústava zveruje ús-

tavným činiteľom, t. j. iba ústavným činiteľom, a ak áno, či

sa im také postavenie môže zveriť obyčajným, teda nie ústav-

ným  zákonom. Prijatá  formulácia nedáva  na uvedenú  otázku

jednoznačnú odpoveď. Vypustenie slov,  ktoré boli ešte obsa-

hom vládneho návrhu, t. j.  že štátny tajomník zastupuje mi-

nistra - citujem "vrátane práv  a povinností člena vlády" by

mohlo nasvedčovať tomu, že štátny tajomník pri ústavnom roz-

hodnutí svojho  ministra nemôže zastúpiť.  Tak vykladali po-

sudzované znenie vo výboroch niektorí poslanci. Ale text us-

tanovenia hovorí niečo iné.

 

     Podľa §  2 ods. 2 posudzovaného  zákona štátny tajomník

zastupuje ministra - citujem - "v rozsahu jeho práv a povin-

ností".  Nijaké obmedzenie  tohto rozsahu  zákon neobsahuje.

Rozsah  práv a  povinností  ministra  však zahrnuje  aj jeho

ústavné  kompetencie, preto  iní poslanci  vykladali prijatý

text  tak, že  oprávnenie zastupovať  zahrnuje aj pôsobnosti

ministra upravené v ústave.

 

     Ak už v čase prijímania  zákona sú zásadné úplne proti-

kladné  rozdiely v  jeho interpretácii,  treba urobiť kroky,

ktoré problém  vyriešia. Za predpokladu,  že štátny tajomník

sa nemá touto cestou stať ústavným činiteľom, treba oprávne-

nie zastupovať doplniť slovami "s výnimkou práv a povinností

vyplývajúcich z ústavy". Nič tomu nebráni a krátkym doplnkom

predídeme dlhým  sporom. Bez tohto  doplnenia by pre  výklad

ustanovenia bolo  rozhodujúce porovnanie textu  v znení pred

10. marcom a po ňom, lebo ak ste chceli ponechať stav, ktorý

tu bol pred  10. marcom, nebolo dôvodu prvú vetu  § 2 ods. 2

meniť. Každá novelizácia môže mať  iba dva  dôvody: buď chce

odstrániť spornosť, čo sa nestalo, alebo chce predchádzajúci

stav zmeniť. Nemôžem teda urobiť  iný záver, než že citované

ustanovenie dáva  štátnemu tajomníkovi aj  ústavné práva, čo

je však neprípustné.

 

     Štátny  tajomník sa  úpravou v  obyčajnom zákone nemôže

stať  ústavným  činiteľom    preto,  že  o jeho existencii

a postavení ústava nič nehovorí. Právo rozhodovať, napríklad

hlasovať o veciach, ktoré ústava zveruje členovi vlády, mož-

nosť uplatňovať  v parlamente tie oprávnenia,  ktoré má člen

vlády, nie je možné bežným zákonom ani na základe zastúpenia

presunúť na niekoho, kto  nie je ústavným činiteľom. Otázka,

či a akým zákonom by  bolo možné zveriť štátnemu tajomníkovi

ústavné kompetencie, nie je  formálnou otázkou, ale má vecný

a zásadný charakter. Má odpovedať na to, či si vážime ústavu

ako základný zákon štátu a či ju mienime dodržiavať.

 

     Vážená Národná rada,

 

     druhý  okruh problematiky  sa týka  Úradu pre stratégiu

rozvoja spoločnosti,  vedy a techniky.  Zriadenie ústredného

orgánu štátnej správy, ktorý by vytváral podmienky na rozvoj

vedy a techniky, plne podporujem. Na jeho oprávnenú existen-

ciu a riadne fungovanie však treba splniť predpoklady, ktoré

posudzovaný zákon neposkytuje. Prvým predpokladom, a to poj-

movým, je, aby ústredný orgán štátnej správy vôbec vykonával

štátnu správu.  Z diskusie o charaktere  tohto orgánu som sa

však dozvedel, že nebude vykonávať štátnu správu, to znamená

nariaďovaciu a rozhodovaciu činnosť, resp. že nebude vykoná-

vať štátnu správu v ozajstnom  zmysle slova. Ale orgán štát-

nej správy bez výkonu štátnej správy si sotva možno predsta-

viť. Náplň, ktorú úrad  má mať, teda programovanie stratégie

rozvoja,  je veľmi  dôležitou činnosťou,  ale sama  osebe by

odôvodňovala iba  zriadenie štátnej agentúry  alebo podobnej

ustanovizne, nie však ústredného orgánu štátnej správy.

 

     Okrem toho podľa posudzovanej  novely zákona majú v ob-

lasti vedy  pôsobiť dva ústredné  orgány, a to  ministerstvo

školstva a  tento úrad. Ministerstvu  sa síce z  názvu slovo

"veda"  vypustilo,  ale  vo  vyjadrení  kompetencie  zostalo

zachované bez  zmeny. Tým sa  však vopred vytvárajú  zákonné

predpoklady na  kompetenčné konflikty. Pritom  jednou zo zá-

kladných úloh posudzovaného  zákona je rozhraničiť pôsobnosť

ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy tak,

aby sa kompetenčné konflikty vylúčili.

 

     Všetky  uvedené problémy  odstraňuje riešenie  v podobe

zriadenia ministerstva  vysokých škôl a  vedy, ktoré navrhu-

jem.  Ustanoví sa  riadna náplň  a pôsobnosť  požadovaná pre

ústredný orgán štátnej správy, umožní  sa spolu s touto čin-

nosťou aj programovať stratégiu rozvoja, odstránia sa kompe-

tenčné konflikty a navyše, a nie na poslednom mieste, zabez-

pečí sa prepotrebné inštitucionálne prepojenie spojenia vedy

a vysokých škôl. Tento stav  môžeme dosiahnuť v podstate bez

nových  finančných nákladov.  Nezastupiteľný význam vysokých

škôl, vedy  a techniky si,  vážené panie poslankyne,  vážení

páni poslanci, takýto prístup zaslúži.

 

     Pre tretí okruh problematiky,  t. j. pre odňatie kompe-

tencií  hlave štátu  a ich  presunutie do  pôsobnosti vlády,

platia  v podstate  tie  isté  argumenty, ktoré  som uviedol

v novele zákona o Slovenskej informačnej službe. Nechcem ich

opakovať  a viac  sa zameriam  na niektoré  špecifiká. Aj na

tieto prípady  sa vzťahuje ustanovenie  článku 102 písm.  g/

ústavy,  ktoré som  citoval pri  požiadavke rozlišovať medzi

pôsobnosťou vymenúvať  vyšších a ostatných  štátnych úradní-

kov. Podľa  inej časti tohto ustanovenia  však prezident re-

publiky  vymenúva - citujem - "vedúcich  ústredných  orgánov

v prípadoch, ktoré  ustanoví zákon". Všimnime  si, že ústava

nehovorí  "ak  to  ustanoví  zákon",  nepoužíva podmieňovací

tvar. Ustanovuje  zásadu a zákonodarstvu  zveruje iba rozsah

jej realizácie.  Po prijatí posudzovanej  novely však prezi-

dent republiky nebude mať  nijakú právomoc vymenúvať a odvo-

lávať vedúcich  tzv. ústredných orgánov  štátnej správy. Ná-

rodná rada a jej zákonodarstvo tak prestane rešpektovať zre-

teľný príkaz ústavy.

 

     Nemyslím si, že prezident republiky musí nevyhnutne vy-

konávať  všetky doterajšie  pôsobnosti, preto  som nemal ná-

mietky  pri zmene  týkajúcej sa  vymenúvania predsedu  Úradu

jadrového  dozoru,  ale  vymenúvanie  predsedu štatistického

úradu hlavou štátu má u  nás dávnu tradíciu, ktorá sa opiera

o skutočnosť, že štatistický úrad nie je politickým, ale od-

borným  orgánom. Na  rozdiel od  ďalších ústredných  orgánov

štatistike nemožno určiť, aké má mať výsledky. Možno jej len

prikázať, ktoré  zisťovania má urobiť, a  takým právom vláda

disponuje.

 

 

     U  predsedu  Slovenskej  akadémie  vied  platia rovnaké

dôvody, predovšetkým  pokiaľ ide o výlučne odborný charakter

orgánu, ale  vo zvýšenej miere.  Je tu však  ďalšia významná

osobitosť.  Na  schôdzi  Národnej  rady Slovenskej republiky

10. marca sa neprerokúval  zákon o Slovenskej akadémii vied,

ani nijaký  iný materiál, ktorý  by sa týkal  tejto vedeckej

ustanovizne.  Ustanovenie  článku  4  sa  pripojilo k zákonu

o organizácii ministerstiev,  s ktorým nemá  nič spoločného,

celkom neorganicky sa tam pričlenilo a navyše na základe ná-

vrhu, ktorý  bol prednesený až na  schôdzi parlamentu. Tento

návrh nemal charakter pozmeňovacieho alebo doplňovacieho ná-

vrhu k prerokúvanej problematike,  ako to požaduje váš roko-

vací  poriadok. Ak  by sa  postupovalo riadnym legislatívnym

procesom, určite by sa  najprv posúdila otázka, či nedozrel,

ba neprezrel čas, aby sme sa vrátili k demokratickým princí-

pom tvorby orgánov akadémie. To by znamenalo opustiť menova-

cí systém  vôbec, opustiť teda obmedzenie  zavedené v období

normalizácie a  vrátiť sa k princípu  voľby predsedu Sloven-

skej akadémie vied vedcami akadémie.

 

     Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

 

     tvorba zákonov nie je  realizáciou predstáv, ktoré zod-

povedajú momentálnemu personálnemu  obsadeniu určitých funk-

cií, sympatií alebo nesympatií  k určitým osobám. Tvorba zá-

konov musí  vychádzať zo všeobecných  právnych princípov, zo

všeobecne uznávaných zásad budovania demokratického právneho

štátu,  jeho orgánov  a ich  vzájomných vzťahov. Posudzovaný

zákon v ustanoveniach, ktoré som uviedol vo svojom rozhodnu-

tí, týmto  princípom nezodpovedá. Preto vás  žiadam, aby ste

zákon pri opätovnom prerokúvaní  schválili so zmenami, ktoré

som navrhol.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  vedúcemu Kancelárie  prezidenta republiky pánu

Findrovi.  Prosím predsedu  Výboru Národnej  rady Slovenskej

republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti

pána poslanca Jozefa Reu, aby podal správu o výsledkoch pre-

rokovania vráteného  zákona vo výboroch  Národnej rady. Pro-

sím, máte slovo, pán predseda.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     kolegyne, kolegovia,

     milí hostia,

 

     dovoľte,  aby  som  k  predmetnému prerokúvanému zákonu

predložil  spoločnú  správu  všetkých  výborov Národnej rady

Slovenskej republiky, okrem  Mandátového a imunitného výboru

Národnej rady Slovenskej  republiky, o výsledku prerokovania

pripomienok prezidenta Slovenskej  republiky k vrátenému zá-

konu Národnej  rady Slovenskej republiky  z 10. marca  tohto

roku, ktorým  sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej ra-

dy číslo  347/1990 Zb. o organizácii  ministerstiev a ostat-

ných ústredných orgánov  štátnej správy Slovenskej republiky

v znení  neskorších predpisov.  Túto správu  máme ako parla-

mentnú tlač 113a.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

z 22. marca  1995 pridelil na  opätovné prerokovanie uvedený

zákon Národnej  rady Slovenskej republiky z  10. marca 1995,

a to  podľa  pripomienok   prezidenta  Slovenskej  republiky

z 21. marca  1995, všetkým výborom  Národnej rady Slovenskej

republiky,  okrem Mandátového  a imunitného  výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky. Ako príslušný  na skoordinovanie

stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky predse-

da Národnej  rady Slovenskej republiky  určil Výbor Národnej

rady Slovenskej  republiky pre verejnú  správu, územnú samo-

správu a národnosti.

 

     Jednotlivé  výbory Národnej  rady Slovenskej  republiky

prerokovali  pripomienky   prezidenta  Slovenskej  republiky

v dňoch 27.  marca až 30.  marca tohto roku.  Výbor Národnej

rady Slovenskej  republiky pre verejnú  správu, územnú samo-

správu a národnosti, Ústavnoprávny  výbor Národnej rady Slo-

venskej republiky, Výbor  Národnej rady Slovenskej republiky

pre financie,  rozpočet a menu, Výbor  Národnej rady Sloven-

skej  republiky  pre  pôdohospodárstvo,  Výbor Národnej rady

Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-

kanie, Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre vzdela-

nie, vedu, kultúru a šport  a Výbor Národnej rady Slovenskej

republiky pre obranu a  bezpečnosť vyslovili súhlas so záko-

nom  Národnej rady  Slovenskej republiky  z 10.  marca 1995,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo

347/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, prijatý uznesením

Národnej  rady Slovenskej  republiky  číslo  93 z  10. marca

1995, a s pripomienkami prezidenta Slovenskej republiky tie-

to výbory nesúhlasili.

 

     Zahraničný  výbor  Národnej  rady  Slovenskej republiky

neprijal uznesenie, nakoľko podľa § 48 ods. 1 zákona Sloven-

skej národnej  rady číslo 44/1989  Zb. o rokovacom  poriadku

Slovenskej národnej rady v  znení neskorších predpisov návrh

na uznesenie nezískal potrebnú nadpolovičnú väčšinu všetkých

členov výboru. Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky pre

zdravotníctvo a  sociálne veci súhlasil iba  s jednou pripo-

mienkou prezidenta Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady

Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu príro-

dy s pripomienkami prezidenta vyslovil súhlas a navrhuje Ná-

rodnej rade Slovenskej republiky  schváliť po opätovnom pre-

rokovaní zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 10. mar-

ca 1995,  ktorým sa mení a  dopĺňa zákon Slovenskej národnej

rady  číslo  347/1990  Zb. v znení neskorších  predpisov, aj

v znení pripomienok prezidenta Slovenskej republiky.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, jednotlivé zmeny a doplnky,

tak ako ich prijal  Výbor Národnej rady Slovenskej republiky

pre životné  prostredie a ochranu prírody,  máme v spoločnej

správe, parlamentná  tlač 113a, uvedené  pod bodmi 1  až 11.

Dovoľte, aby som ich necitoval, pretože spoločnú správu máme

všetci  pred sebou.  Navrhujem hlasovať  o spoločnej  správe

tak, že o bodoch spoločnej správy 1 až 11 navrhujem hlasovať

en bloc a odporúčam ich neprijať. Toľko zo spoločnej správy,

vážený pán predsedajúci.

 

     Ďakujem za slovo.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Prosím  pána spoločného spravodajcu, aby

zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu  o treťom bode  programu. Ako prvá  sa

písomne prihlásila pani poslankyňa  Alena Kolesárová z HZDS.

Pripraví sa pán poslanec Juraj Švec z DÚ.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     panie poslankyne,

     páni poslanci,

     vážení prítomní,

 

     v rámci  rozpravy k vrátenému zákonu  o organizácii mi-

nisterstiev a  ostatných orgánov štátnej  správy prezidentom

republiky  chcem podporiť  pôvodný vládny  návrh v  tej jeho

časti, ktorá sa týka  vytvorenia Úradu pre stratégiu rozvoja

spoločnosti, vedy a techniky, ako aj menovania predsedu Slo-

venskej akadémie vied vládou Slovenskej republiky na základe

návrhu rady vedcov akadémie.  Vo svojom stanovisku vychádzam

z nasledovných skutočností:

 

     Z analýzy rozvojových zdrojov Slovenska vyplýva, že ne-

máme  ani surovinové,  ani energetické,  ani finančné zdroje

a nemáme ani veľký trh. Znamená to, že najvýznamnejší a roz-

hodujúci  potenciál  na  presadenie  sa Slovenskej republiky

tvoria  ľudské zdroje.  Pochopiteľne, za  podmienky, že budú

jednak nositeľmi  vedomostí a schopností,  ktoré zodpovedajú

úrovni tretej rozvojovej informatizačnej  vlny, a jednak ich

smerovaním  ku konkurencieschopnosti  vo všetkých rozhodujú-

cich oblastiach.

 

     Ak chce vláda podporiť a rozvíjať existujúci ľudský po-

tenciál v kontinuite so zabezpečením budúcej prosperity náš-

ho štátu, musí vyriešiť  spôsob riadenia ekonomiky z dlhodo-

bého hľadiska. Aj krátkodobejšie riešenia v oblasti privati-

zácie, obchodu,  zahraničnej či regionálnej  politiky, škol-

stva atď. by mala  odvodzovať z dlhodobej stratégie. Rovnako

dôležité pre  ňu je potreba  mať istý systém  spätnej väzby,

ktorý zabezpečí zosúladenie  významných rozhodnutí s dlhodo-

bou  stratégiou a  z nej  odvodzovaných dlhodobých kritérií.

Zasadenie stratégie do širšieho medzinárodného kontextu iste

povedie napríklad aj k definovaniu pozície Slovenskej repub-

liky v európskej ekonomike.

 

     Význam tohto orgánu je i  v tom, že bude sledovať prie-

rezové  prepojenie a  kompatibilitu v  činnosti rezortov pri

ich  dlhodobom smerovaní  a zabezpečovať  korekčné opatrenia

vlády.  Takýto  nadrezortný  orgán  by napríklad existenciu,

funkčnosť a  výhodnosť colnej únie s  Českou republikou pre-

hodnotil nielen z hľadiska  výhodnosti pre jednotlivé rezor-

ty,  napríklad pôdohospodárstva  alebo hospodárstva,  ale aj

z takého hľadiska,  či vyhovuje domácim  výrobcom a ich  ob-

chodným plánom a ako ovplyvňuje rozhodujúce ukazovatele eko-

nomiky, akými sú  nezamestnanosť, produktivita práce, využi-

teľnosť výrobných kapacít a podobne.

 

     Je zrejmé, že útvar  zameraný na stratégiu rozvoja Slo-

venska nemôže byť bez  inovačného predpolia a zázemia. Preto

jeho spojenie s útvarom pre vedu a techniku je celkom logic-

ké. Jednak  zo stratégie môže odvodiť  nosné štátne programy

a jednak  systematicky podporovať  vedecko-technický rozvoj,

a to či už formou výskumu v jednotlivých rezortoch, alebo aj

licenčnej politiky. Môžeme si  pripomenúť napríklad, že také

Japonsko veľmi dlho nerobilo základný výskum. Podporu vyspe-

lej Európy takémuto rozhodnutiu vyjadruje dokonca aj dotácia

vo výške 500 tisíc ECU z projektu PHARE, avšak viazaná pria-

mo  na vznik  útvaru vedy  a techniky  ako ústredného orgánu

štátnej správy.

 

     Odvíjanie a orientácia výskumných  úloh od potrieb roz-

voja spoločnosti by nasmerovalo  aj činnosť  našej  vedecko-

výskumnej  základne.  V  tejto  súvislosti  chcem uviesť, že

v minulom období som s kolegyňami  a študentmi z Katedry so-

ciológie  Filozofickej  fakulty   uskutočnila  výskum  stavu

a podmienok života  a práce vo  vedeckovýskumných  pracovis-

kách Slovenskej republiky. Zistili  sme, že respondenti rov-

nako zo Slovenskej akadémie vied, rezortných ústavov i vyso-

kých škôl úplne absolútne najnegatívnejšie spomedzi všetkých

uvedených  činiteľov  hodnotili  práve  úroveň riadenia vedy

a výskumu príslušným ministerstvom a vládou, či už z hľadis-

ka formulovania stratégie, priorít  a podobne. Hodnotenie na

úrovni  25 %  oproti  100-percentnému  optimu  bolo  dokonca

o 15 %  nižšie, ako ich  spokojnosť s finančným  ohodnotením

práce. Tieto potreby vedcov zohľadňujú aj súčasné ciele vlá-

dy.

 

 

     Treba  tiež  vidieť,  že  štát  cez  rozpočet prideľuje

vedeckovýskumným  pracoviskám prostriedky,  ale tieto si ne-

raz výsledky svojej práce nechávajú  pre seba, resp. sa stá-

va, že  ich predávajú do zahraničia.  Poznatková a technická

základňa  je pritom  budovaná už  generáciami a  výsledky za

lacný peniaz využíva zahraničie.

 

     Zo všetkých  uvedených dôvodov pokladám  za správne, že

predsedu Slovenskej akadémie vied  na návrh rady vedcov aka-

démie menuje a odvoláva vláda. Tiež sa domnievam, že by bolo

krokom späť,  keby sa pre stratégiu a riadenie vedecko-tech-

nického rozvoja vyčlenil  iba rezortný priestor. Rešpektujúc

naše podmienky a vývin našich výchovno-vzdelávacích a vedec-

ko-výskumných  inštitúcií za  niekoľko posledných  desaťročí

vysoké školy tvoria dominantnú súčasť školského systému. Ich

úlohou je vzdelávať a pedagógovia robia svoju vedeckovýskum-

nú činnosť predovšetkým preto, aby mohli učiť svoje vlastné,

a nie knižné alebo nebodaj skriptové poznatky a aby mohli do

vedeckovýskumnej  činnosti zapájať  svojich odborných nasle-

dovníkov.

 

     Faktom síce zostáva, že vo  svete sa veda vyvíjala pre-

dovšetkým na vysokých školách,  avšak dnes sa situácia mení.

Napríklad ETT  alebo GM majú svoje  kvalitné výskumné praco-

viská a tieto majú oprávnenie školiť aj študentov. Aj analý-

za situácie v 25  najvyspelejších štátoch sveta poukazuje na

to, že iba v pätine z  nich je spojené riadenie vedy a tech-

niky s vysokými školami.

 

     Vážení prítomní, záverom by  som chcela uviesť, že Úrad

pre stratégiu rozvoja spoločnosti,  vedy a techniky predsta-

vuje orgán  novej kvality. Vzniká  z naliehavej potreby  sú-

strediť  a  zosúladiť  všetky  ľudské  a  materiálové zdroje

k prebudeniu našej ekonomiky z jej letargie a priameho zapo-

jenia vedy a techniky do strategicky cieleného rozvoja nášho

mladého štátu.  Ostáva veriť, že nepôjde  o rigídnu inštitú-

ciu, ale vďaka  rôznorodým programovacím aktivitám ohýbateľa

pokroku v prospech  života nás, a čo by  som chcela povedať,

nielen nás, ale aj našich detí a našich vnúčat.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

     /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne  pani poslankyni Kolesárovej.  S písomnou

prihláškou je  tu druhý v rozprave  pán poslanec Juraj Švec.

Pripraví sa pán poslanec Ľudovít Harach za Demokratickú úniu.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani podpredsedníčka vlády,

     vážený pán podpredseda,

     vážené dámy a páni,

     kolegyne a kolegovia,

 

     môj príspevok  nebude dlhý, nebude  obsažný, ale predsa

len mi  dovoľte, aby som sa  zastavil pri niektorých záleži-

tostiach, ktoré sa týkajú orgánu,  ktorý v rámci tohto záko-

na má riadiť rozvoj vedy a techniky a determinovať stratégiu

rozvoja našej spoločnosti.

 

     S predchádzajúcim príspevkom  pani kolegyne Kolesárovej

možno v plnej miere súhlasiť  a prikláňam sa takisto k názo-

ru, že  otázka stratégie a  rozvoja spoločnosti vo  väzbe na

vedu a vzdelávanie je absolútnou dominantou pre budúce vzde-

lané populácie  21. storočia. Ak  teda chceme pre  našu vedu

niečo urobiť, musíme určite  zmeniť štruktúru našich riadia-

cich orgánov. Snahou bolo túto štruktúru upraviť už aj v mi-

nulosti a podávali sme opakovane návrhy, aby sa Ministerstvo

školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky pretransfor-

movalo na dva orgány štátnej správy. Teda nie na jeden orgán

štátnej správy a jeden úrad, ale na dva orgány štátnej sprá-

vy, a to na ministerstvo pre vzdelávanie a šport a minister-

stvo  pre vysoké  školy, vedu  a techniku.  Máme na to mnoho

pragmatických dôvodov.

 

     Dovoľte mi trošku zamyslenia sa  nad vývojom vedy v po-

slednom období. Ešte si mnohí pamätáme na parný rušeň, ktorý

donedávna brázdil naše železnice. Dnes  už je v múzeu. Vývoj

elektrickej lokomotívy predstavoval asi tridsaťročné úsilie.

Vývoj pracieho prášku, ktorý poznáme dnes, trval len niekoľ-

ko málo  rokov a bol  viazaný na objav  biotechnológií. Bio-

technológie sú nové technológie, nové spôsoby, ktoré dovoľu-

jú lacným  spôsobom pripraviť enzýmy, ktoré  sú zložkou pra-

cích práškov a ktoré sa voľakedy izolovali veľmi ťažko a ne-

bolo ich možné v praxi použiť. To, že dnes máme biotechnoló-

gie, vďačíme  objavu profesora Temina.  Bol to vysokoškolský

učiteľ v Spojených štátoch, ktorý objavil jeden enzým, ktorý

je schopný prepísať genetickú informáciu  z RNA do DNA a kó-

piu DNA integrovať do bunkového genómu. Na základe tohto je-

diného enzýmu dnes vieme  syntetizovať hormóny a ďalšie pre-

paráty,  ktoré používame  v liečbe  najrozličnejších chorôb.

Flemingovi nikto nepredpísal, akým  spôsobom mal objaviť pe-

nicilín, Kaplanovi  nikto nedal návod, akým  spôsobom má po-

stupovať pri objave  turbíny. A preto aj veda  musí byť slo-

bodná, pretože len vedci najlepšie vedia, čo majú objavovať,

na čom  majú pracovať. To  však neznamená, že  veda nemá byť

koordinovaná. Veda  musí byť koordinovaná, a  síce vo svojej

inštitucionálnej forme.

 

     Vo vedeckovýskumnej základni  Slovenskej republiky máme

tri kompartmenty. Sú to vysoké školy, je to Slovenská akadé-

mia vied a sú to rezortné výskumné ústavy, ktoré riadia jed-

notlivé ministerstvá. Tie proporcie sú známe. Dnes prevalen-

cia našich kapacít je  v rezortných výskumných pracoviskách.

Ideme  však do  privatizácie, a je  teda  otázka, komu  budú

tieto  inštitúcie  slúžiť.  Nedávno  som  navštívil National

Research Council  v Kanade, ktorý na  27 miliónov obyvateľov

Kanady  predstavuje asi  jednu dvadsatinu  toho, čo  máme my

v rezortných pracoviskách. Rezortný  výskum sa musí financo-

vať sám, ale inštitucionálne musí mať podiel na jeho rozvoji

aj štát, pretože štát vie  takisto determinovať, čo pre roz-

voj svojej spoločnosti potrebuje.

 

     Vysoké školy sú základným elementom výskumu vo všetkých

krajinách vyspelej Európy a celého sveta. Teda oddeliť vyso-

ké školy od základného výskumu i od aplikovaného  výskumu sa

jednoducho nedá. Vysoké školy sú nato, aby rozvíjali základ-

ný výskum, ale mnohé z  nich rozvíjajú aj aplikovaný výskum.

Sú teda  prospešné spoločnosti v mnohom.  Základný výskum je

tu nato, aby rozvíjal bázu pre nové technológie, pre to, aby

naši ľudia vedeli s  týmito technológiami narábať, ale záro-

veň jeho materializácia je vo väzbe na vysoké školy, pretože

základný výskum nám pomáha vychovávať generácie, a to nielen

generácie vedcov, ale  generácie kvalifikovaných ľudí, ktorí

vedia pomôcť nášmu priemyslu, nášmu poľnohospodárstvu, našej

ekonomike, bankovníctvu v iných sférach.

 

     Pokiaľ  by sme  mali  úrad,  ktorý by  mal determinovať

stratégiu rozvoja spoločnosti, bude  na svoju vlastnú reali-

záciu potrebovať  tieto bázy vedeckovýskumnej  základne Slo-

venskej republiky. Ale nebude  vstave koordinovať všetko, čo

tieto jednotlivé zložky vykonávajú, pretože ide o úrad, nej-

de o ústredný orgán štátnej správy s rozhodovacou funkciou.

 

     Je tu  ešte veľmi veľa  argumentov, ktoré by  som mohol

predložiť, ale  nechcem zneužívať vašu  trpezlivosť, len vás

opätovne prosím, zvážme túto druhú eventualitu. Vytvorme to,

čo sme navrhovali už dva roky, vytvorme ministerstvo pre vy-

soké školy, vedu a techniku. Budeme mať ústredný orgán štát-

nej správy, ktorý bude mať svojho ministra, ten bude vo vlá-

de, ten bude spolupracovať so všetkými ministrami. Tento or-

gán bude mať  aj exekutívnu právomoc a bude  môcť toto svoje

postavenie využiť  na skutočne kvalitnú  koordináciu rozvoja

vedy.  Hovoríme, že  dávame pol  percenta hrubého  národného

produktu do vedy.  To je pravda, vážení, ale  z toho ide len

asi pol promile  na skutočnú vedu, všetko ostatné ide do in-

štitucionálnych financií. A to  treba zvážiť, koľko tých pe-

ňazí máme  dávať do inštitucionálnych  výdavkov a koľko  ich

máme  dávať do  skutočnej vedy.  A keď  toto všetko zvážime,

myslím, že  je celkom logické, že  potrebujeme takéto minis-

terstvo. To nie je otázka politická, to je otázka pragmatic-

ká. Prosím, keby tento návrh bol skutočne seriózne zvážený.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

     /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. O slovo  sa písomne prihlásil pán posla-

nec Harach. Prosím, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Ro-

man Kováč z DÚ.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     kolegyne a kolegovia,

     milí hostia,

 

     vystúpenia oboch  mojich predrečníkov, ale  najmä slová

pána rektora Šveca boli, myslím si, k tejto problematike, ku

ktorej chcem hovoriť aj  ja, úplne vyčerpávajúce. Dovoľte mi

len z vlastnej skúsenosti z minulého roku, prípadne z mojich

poznatkov ako radového  výskumníka na Technickej univerzite,

radového pracovníka, povedať niekoľko námetov, názorov na tú

časť kompetenčného  zákona - dovoľte  použiť takýto skrátený

názov, ktorá sa dotýka zriadenia Úradu pre stratégiu rozvoja

spoločnosti, vedy a techniky.

 

     Jednoznačne možno  súhlasiť s tým,  že takýto návrh  je

vôbec predkladaný,  a so stanoviskom pána  prezidenta v tom,

že je potrebné vytvoriť ústredný orgán štátnej správy, ktorý

sa problematikou, ako to tu  bolo veľmi pekne povedané mojím

predrečníkom,  koordinácie  vedy  a  techniky bude zaoberať.

Myslím si, že v tom stanovisku je veľmi správne aj povedané,

že tak  ako je to navrhnuté,  je to cesta polovičatá,  je to

polovičné riešenie.

 

     Dámy a  páni, nie je  mojím cieľom robiť  lobby vysokým

školám. To vonkoncom nie. Mojím cieľom však určite je urobiť

určité lobby  u vás dobrému  zámeru. Tak ako  tu už odznelo,

i ja  sa domnievam,  že inštitucionálne  vybudovať len úrad,

ktorý bude koordinovať problémy, riešenie problémov v oblas-

ti  vedy  a  techniky,  znamená  inštitucionálne zaniesť, či

chceme, alebo nechceme,  úradnú bariéru  medzi koordinovanie

týchto činností v oblasti vysokoškolského výskumu a v oblas-

ti  ostatných  vedeckovýskumných  inštitúcií.  Tu nie celkom

súhlasím s mojou predrečníčkou pani poslankyňou Kolesárovou,

ktorá  predsa len  posunula vysokoškolský  výskum  do polohy

kvázi sledovateľského výskumu, kde ja ako učiteľ, teda v ob-

lasti, v  ktorej pedagogicky pôsobím,  budem do istej  miery

sledovať problematiku, ktorá tam je, tak, aby som mohol dob-

re prednášať. To je menšia časť  mojej práce ako vysokoškol-

ského učiteľa. Oveľa väčšia časť mojej práce ako vysokoškol-

ského učiteľa je taká, aby som sa priamo podieľal na riešení

projektov aplikovaného základného  výskumu, ak teda použijem

toto  predsa  len  trošku  zastarané  delenie,  a aby som aj

s ohľadom na  to, čo som dosiahol,  si pripravoval prednášky

a prednášal na  úrovni poznania, ktoré je  v danom predmete,

a pritom  svoj výskum  robil na  úrovni aktuálnych výsledkov

vedy, ktorá  v tomto predmete je.  Teda pozor, máme sledova-

teľský výskum  na univerzitách, ale  nielen tento výskum  sa

tam robí.

 

     Viete,  postavenie  univerzít  v  uplynulých  rokoch sa

u nás dostalo do  trošku inej polohy, ako by malo byť, aj do

trošku inej polohy, ako je  v krajinách s nami komparovateľ-

ných. Neustále zdôrazňujem a nesúhlasím celkom s tým, že vy-

soké školy sú predovšetkým pedagogické inštitúcie. Zdôrazňu-

jem, že vysoké školy  sú predovšetkým vedeckovýskumné inšti-

túcie. Dokonca ten diapazón vo  svete je ponímaný asi takto:

prestížne univerzity vo  svete sú vedeckovýskumné inštitúcie

s primeraným pedagogickým úväzkom. Situácia u nás je obráte-

ná. U nás sme vyrobili a vedieme všetko k tomu, aby sme mali

predovšetkým pedagogické inštitúcie  s malým, spravidla men-

ším vedeckovýskumným úväzkom.  Použil som možno zjednodušenú

formu, ale niekde, možno v strede alebo v máličko vybalanco-

vanom vzťahu medzi pedagogikou vysokej  školy a vedou na vy-

sokej škole bude  pre nás ako pre krajinu,  ktorá nemôže po-

kryť všetky  vedné a výskumné  oblasti v tom  najtvorivejšom

zábere, asi to správne miesto.

 

     Ešte raz by som chcel zdôrazniť  aj to, čo tu už odzne-

lo, teda  povedať aj trošku  z inej optiky  pohľadu na úrad,

ktorý sa navrhuje, ak tento úrad bude úradom, ktorý bude ko-

ordinovať vedu a techniku a  nebude mať priamo v kompetencii

aj univerzity a vysoké školy.  Pán poslanec Švec tu povedal,

že máme  trojkoľajnosť v oblasti  vedy a výskumu  - rezortné

výskumné  ústavy,  dobre  rozvinutú  Slovenskú akadémiu vied

a výskum na univerzitách. Privatizácia evidentne povedie re-

zortné výskumné  ústavy k tomu,  že prevažná väčšina  z nich

nejakou formou privatizácie prejde. Bolo by totiž veľmi div-

né, aby štát dával do štátnych rezortných výskumných ústavov

štátne peniaze, ktoré sa budú zhodnocovať v súkromnej sfére.

Však to by bolo postavené na hlavu.

 

 

    To znamená,  že to, čo musí  byť už teraz rozpracovávané

v tejto oblasti privatizácie, sú  jasné, výborné, dobré pra-

vidlá, podľa  ktorých bude súkromný sektor  tvoriť svoju ve-

deckovýskumnú základňu, prípadne si objednávať to, čo potre-

buje, a  podporovať to, čo potrebuje  v oblasti štátneho vý-

skumu. Čiže vetva rezortných výskumných ústavov - veľmi hru-

bo  povedané, ako  som to  naznačil -  sa možno bude vyvíjať

takto.

 

     Niekde v  strede máme ústavy  Slovenskej akadémie vied,

ktoré  zaberajú svojou  výskumnou aktivitou  problematiku od

základného výskumu, toho teoretického, až po aplikovaný ale-

bo možno už dnes s prevahou aplikovaný výskum, ten, ktorý by

sa  mal  priamo  realizovať  potom  či  už v súkromnej sfére

- akým  spôsobom, to  by mali  povedať tie  pravidlá - alebo

formou aj štátnych objednávok v niektorých oblastiach hospo-

dárstva, ako sú telekomunikácia a podobne, kde má štát emi-

nentný záujem o podporu.

 

     Aký bude  vývoj Slovenskej akadémie  vied, nedovolím si

to exaktnejšie formulovať, ale  podľa mojich osobných skúse-

ností z minulého roka očakávam, že záujem - a pani poslanky-

ňa Kolesárová  o tom hovorila, že  mnohé výskumné inštitúcie

v GM pôsobia už aj tak, že majú pedagogické úväzky - Sloven-

ská akadémia vied má enormný záujem robiť postgraduálne dok-

torandské štúdium. No pochopiteľne, veď je tam obrovský moz-

gový potenciál. Proste, je tam  prostredie a ľudia, ktorí na

to majú, aby  toto robili. Inými slovami, ona  to dobre cíti

a život ju k  tomu tlačí, že sa vyvinie  v inštitúciu, ktorá

bude možno  špecifickou formou  univerzity  či univerzitného

vzdelávania. Núka sa mi  teraz akési postupné nie splývanie,

ale akési približovanie sa - to je dobrý termín. Približova-

nie sa Slovenskej akadémie vied k vysokým školám je evident-

né. Ale aj opak je pravdou.

 

 

     Nemyslime si,  dámy a páni, že  vysoké školy sa zmieria

s polohou, do ktorej by sme  ich dávali, do ktorej, či chce-

te, alebo nechcete, ich  takýto inštitút, takýto úrad jedno-

ducho odsúdi. Nezmieria  sa s tým a budú  pretláčať svoj vý-

skum. Ale  k čomu to povedie?  Dovoľte mi vlastnú skúsenosť.

Ako radový referent na  ministerstve školstva som kedysi mal

na starosti program elektronizácie. Bola  tam úloha A 08, na

to do smrti nezabudnem, kde bolo zopár devízových korún, ale

na tú dobu veľmi cenných, ktoré sa mali dať na nákup počíta-

čov a  modernej technológie na vysoké  školy. To boli galeje

jednoducho to  vydolovať. To boli  galeje dostať sa  k tomu.

V našom výbore  poslanci koalície hovorili  o tom, že  tento

úrad bude  mať dominanciu v rozdeľovaní  prostriedkov. To je

vážna vec. To zakladáme nie dobrý prístup k silnému lobbizmu

a k vytváraniu nie konkurencie, ale k vytváraniu nie zdravé-

ho prostredia pri uchádzaní sa o takéto prostriedky. Ale to-

ho sa ešte dotknem.

 

     Vrátim sa ešte jednou vetou  k vysokým školám. Na vyso-

kých školách, dámy a páni,  každý učiteľ, ktorý chce odborne

rásť, musí  robiť výskum. To  znamená, že tam  musí mať štát

eminentný záujem  výskum podporovať aj vtedy,  keď to nie je

v prioritách  štátu.  Mohol  by  som  teraz menovať oblasti,

o ktorých by sme  sa evidentne hneď teraz zhodli,  že nie sú

v prioritách, a ťažko by sme ich aj my do tých priorít odsú-

hlasovali, ak by  sme sa k tomu vyjadrovali.  Ale na vysokej

škole  výskum  musí  byť.  Študenti  musia  byť pripravovaní

v prostredí, ktoré predovšetkým robí výskum.

 

     Veľmi dôležitá úloha tohto úradu bude spočívať v oblas-

ti tvorby priorít. Keď sa prvýkrát prerokovával tento zákon,

s veľkým záujmom som si vtedy vypočul príspevky, ktoré k to-

mu odzneli. S tým možno jednoznačne súhlasiť. Tvorba priorít

je  veľmi dôležitá.  Nemáme ju  zvládnutú. Nemáme  zvládnuté

techniky tvorby priorít, zber informácií pre tvorbu priorít,

ich formy, a najmä  vyhodnocovanie ich napĺňania, t.j. eval-

váciu už samotných projektov. Vždy sme sa utiekali k tomu a,

žiaľbohu, to nám zostáva, v činnosti tohto úradu som to zno-

vu vyčítal, že budeme  vyhodnocovať výsledky vedy a výskumu.

Skúsme sa nad  tým zamyslieť trošku ináč a  nemyslieť si, že

keď napíšeme  siahodlhé správy o  tom, aký to  malo obrovský

prínos,  že tým  sa výsledky  stali tým,  čím sme ich chceli

mať. Vôbec nie. Objednávky súkromného sektora akciových spo-

ločností na výsledky vedy a  výskumu povedia, ako sa v praxi

zhodnocuje, ale nie výskumné správy.

 

     Či bude tento úrad, a  zrejme bude, situácia je asi tak

nastavená, ale nech už bude  v akejkoľvek forme, bude sa po-

týkať s dvoma základnými principiálnymi prístupmi k financo-

vaniu vedy, techniky, technológií v našej spoločnosti, v na-

šej republike. To je  financovanie tzv. štátnych objednávok,

t. j. tých projektov, ktoré budú tvorené smerom zhora nadol.

Položme si teraz otázku, ako prakticky bude postupovať tento

úrad, keď  bude chcieť takéto  priority zostaviť. Na  jednej

strane tento  úrad, a to  je veľmi cenné,  bude vypracovávať

z akýchsi podkladov alebo z istých podkladov z hospodárskych

a ostatných rezortov koncepciu a  na základe koncepcie stra-

tégiu,  či stratégie,  tu možno  bude množné  číslo, rozvoja

spoločnosti v  jednotlivých jej oblastiach  a podobne. Potom

k tomu bude  tvoriť priority v  oblasti vedy a  techniky. Na

základe  akých podkladov?  Čo urobí?  Obráti sa  na rezorty,

pretože by bolo divné, aby ministerstvo hospodárstva nehovo-

rilo do toho, akým spôsobom budú tieto priority urobené. Te-

da čo sa  udeje? To tu  tiež odznelo, keď sme prvýkrát hovo-

rili o  tomto zákone. Udeje sa  to, že tento úrad  na pohľad

tlačený nižšie,  ako je ústredný orgán  štátnej správy, bude

mať zrazu také kompetencie, že bude nadrezortným orgánom. Aj

to tu odznelo. Akým spôsobom toto teda vyvážime? Dá sa to?

 

     Takže,  to sú  štátne objednávky.  Tie sa,  samozrejme,

premenia na projekty  a tie by sa mali -  to uvidíme, k tomu

už u nás nábeh máme - konkurzným, konkurenčným spôsobom rea-

lizovať.     druhá  cesta,  ktorá   takisto    v   našej

vedeckovýskumnej  komunite  je rozbehnutá, je  celkom dobrá,

je  tvorba  vedeckovýskumných  námetov -  použijem približný

termín - zdola nahor. Pán poslanec Švec veľmi pregnantne po-

vedal, že  vedeckovýskumný  pracovník musí najlepšie vedieť,

čo sa  v danej oblasti má  riešiť. Nemyslime si, že  by naši

vedeckovýskumní  pracovníci nevedeli to, čo sa má riešiť, aj

nadviazať  na  potreby  nášho  priemyslu, súkromného sektora

a podobne. Len treba pre  to vytvoriť korektné pravidlá. Oni

vedia, čo  treba riešiť, vedia  to sformulovať do  návrhu na

projekty a tie sa musia kdesi stretnúť. To je tá cesta zdola

nahor, od  vedeckých tímov hore, ktorá  bude vytváraná alebo

spracovávaná formou určitých grantov.

 

     Medzi štátnymi  objednávkami a grantmi  nevyhnutne musí

byť harmonizácia.  Kto ju bude robiť?  Tento úrad bude robiť

tú harmonizáciu? Alebo ju bude robiť niekto, kto bude zodpo-

vedný za štátne objednávky, a niekto, kto bude zodpovedný za

granty.  To znamená,  bude ju  robiť grantová  agentúra? Dve

grantové agentúry - pre vedu, pre techniku? A možno ešte ne-

jaká tretia pre transfer technológií,  o ktorom sa tu zatiaľ

nehovorilo? Ako dôjde k tej harmonizácii? Môžeme si povedať,

dobre, veď ten úrad to vyrieši. Verím. Som presvedčený a dú-

fam, že  to vyrieši. Do  obidvoch týchto tokov,  do štátnych

objednávok  i do  grantov, budú  nevyhnutne vstupovať vysoké

školy. Ak vytvoríme a budeme mať iné ministerstvo, ktoré bu-

de hodnotiť a tvoriť priority  pre vysoké školy, a iný úrad,

ktorý bude tvoriť priority pre výskum všeobecne, prosím vás,

kam to  potom dospeje? Ako sa  bude riešiť nevyhnutná trecia

plocha, ktorá tam vznikne?

 

     Tento môj  vstup k tejto časti  si dovolím ukončiť tým,

že to  nepodporujem, plne sa  prihováram a rovnako  i ja mám

prosbu na vás, aby ste zvážili, či by predsa len nebolo lep-

šie  dobre pripraviť  a vybudovať  ústredný orgán  pre vedu,

techniku a vysoké školy. Úmyselne som ich menoval ako tretie

v poradí, aby sme  videli, že môžeme pokojne dať  už aj for-

málne väčšiu prioritu vede a technike.

 

     Veľmi dôležitou oblasťou, ktorá nebola dotknutá, je ob-

lasť transferu technológií. To  je oblasť, kde sa predovšet-

kým  budú realizovať  súkromné  vedeckovýskumné  inštitúcie.

Prepáčte mi, že to poviem celkom priamo, dúfam, že sa to ni-

koho nedotkne,  že nebude si  myslieť, že dehonestujem  našu

republiku, ale  opakujem, nemáme na to,  aby sme vo všetkých

oblastiach  robili základný  a aplikovaný  výskum. V mnohých

základný výskum robiť musíme, najmä v oblasti univerzít, ale

aplikovaný nie.  To si nemôžu  dovoliť bohatšie a  silnejšie

štáty. Jednoducho  budeme musieť nakupovať  technológie. Ale

nákup technológií je možno entý krok. Ten nultý, rozhodujúci

krok  je príprava  transferu technológie.  Kto bude  za toto

zodpovedať? To je výsostne vec súkromných výskumných, podni-

kateľských a  iných inštitúcií, ale v  istom slova zmysle by

mala byť koordinovaná. A najmä  - a teraz vzniká tá dôležitá

väzba  medzi vzdelávaním  a transferom  technológií -  čo sa

udeje, keď to pôjde nejakým iným kanálom? Udeje sa to, že sa

začnú dvíhať  kritické hlasy v spoločnosti:  A čo tie vysoké

školy robia? K nám prišiel  inžinier, máme tu špičkovú tech-

nológiu od  Siemensa a on  nevie s ňou  robiť. Pochopiteľne.

Preto, že univerzita ju nemá. Preto, že keď už len informač-

ne, je mimo toho, že takáto úloha, takýto projekt sa zreali-

zoval a takýto transfer technológie bol uskutočnený.

 

     /Šum v sále./

 

     Dlho hovorím? Vidíte, to je tá pedagogická záťaž. Ďaku-

jem pekne za upozornenie. Budem to skracovať.

 

     Kolegyne  a kolegovia,  inštitucionalizácia koordinácie

činnosti v oblasti vedy a  techniky je nemysliteľná. Ale po-

zor,  a to  tu tiež  minule odznelo, ak  inštitucionalizácia

dostane  vyššiu prioritu  nad meritom  veci, je  nebezpečná.

Najmä pre vedu a techniku  môže byť niekedy jej hrobárom. To

si dobre uvedomme.

 

     K ostatným  otázkam sa nebudem  vyjadrovať. Dovoľte mi,

aby som  však vyjadril svoje  stanovisko i k  niečomu, čo je

možno nad  rámec zákona alebo toho,  čo teraz prerokovávame,

a to je otázka umiestnenia -  budem to nazývať stručne - pa-

tentového úradu.

 

     Dámy a páni, každý, kto  má osobné skúsenosti s vybudo-

vaním inštitúcie, s  vybudovaním jej informačnej infraštruk-

túry, technickej infraštruktúry, personálneho vybavenia, do-

mácich  a najmä  medzinárodných kontaktov,  ktoré táto  musí

mať, a všetkého, čo s tým súvisí, mi určite dá za pravdu, že

posun inštitúcie, ak je dobre  vybudovaná, ak je takto budo-

vaná, je vždy na škodu veci. Veď teraz uvažujeme o dvoch no-

vých ústredných  orgánoch. Nebolo by dobré  zvážiť možno po-

silnenie  miest Banská  Bystrica, Košice  niektorým z týchto

novouvažovaných a  obrazne povedané na  zelenej lúke budova-

ných ústredných orgánov? Dávam to na zváženie, ale v žiadnom

prípade neodporúčam, aby sme patentový úrad, takto vybudova-

ný, takto rozbehnutý, presúvali do Banskej Bystrice.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.  Ospravedlňujem sa za záber

času. /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Slovo má pán  poslanec Roman Kováč z DÚ.

Pripraví sa pán poslanec Ľudovít Černák.

 

     Prosil by  som, keby sme  prihliadali na čas,  blíži sa

devätnásta hodina  a bolo by naozaj  dobre, keby sme zvládli

tento bod.

 

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     budem rešpektovať  požiadavku na stručnosť.  Pán prezi-

dent po analýze zákona  stanovil tri základné okruhy problé-

mov, pre ktoré sa rozhodol  vrátiť zákon na opakované prero-

kovanie. Dovoľte, aby som sa zmienil len o dvoch.

 

     Dotknem sa problému  právomoci štátneho tajomníka. Dik-

cia, ktorú mu  v tejto chvíli zákon dáva,  je zastupovať mi-

nistra počas jeho neprítomnosti v rozsahu jeho práv a povin-

ností. To je však málo. V tomto zákone sa objavuje ešte ďal-

šie: v prípade jeho neprítomnosti, ale aj v iných prípadoch.

Domnievam sa, že práve  toto vyjadrenie spôsobuje presvedče-

nie pána prezidenta, a moje  hlboké tiež, že je potrebné za-

viesť obmedzujúce  pravidlá. Neviem si totiž predstaviť, ako

štátny  tajomník v  prítomnosti ministra  ho bude zastupovať

v rozsahu jeho práv a povinností. V neprítomnosti je to jas-

né, to je  definované. Ak tam nie je prítomný, je tam štátny

tajomník. Iná situácia nastane, keď  je prítomný. Sú len dve

možnosti, buď tam  je, alebo tam nie je.  Ak je prítomný, to

je ten iný  prípad, aj tak ho môže  zastupovať štátny tajom-

ník.

 

     Pri argumentácii pri predkladaní  tohto zákona je dobré

sa pozrieť na dôvodovú správu.  Ak dovolíte, budem z nej ci-

tovať: "Zmena oproti vlastnému právnemu stavu spočíva v tom,

že štátny  tajomník alebo na základe  rozhodnutia vlády Slo-

venskej republiky štátni  tajomníci zastupujú ministra, vrá-

tane jeho práv a  povinností člena vlády Slovenskej republi-

ky." Pri  argumentácii pani podpredsedníčka  vlády v Krokoch

hovorila, že  nejde o žiadnu  zmenu oproti súčasnému  stavu.

V tom prípade  by vlastne táto dôvodová  správa bola asi na-

sledovná: Pravda je to preto, lebo  je to pravda. To je celá

argumentácia, žiadne  iné zdôvodnenie, prečo  sa musí takáto

dikcia v zákone objaviť, tu nie je.

 

     Ďalej pani podpredsedníčka argumentovala tým, že predsa

ústava jasne  vymedzuje práva a povinnosti  ministra, a teda

štátny tajomník nemôže tieto práva plniť, pretože nie je ús-

tavný činiteľ. Áno, domnievam sa, že v tomto bode má skutoč-

ne pravdu,  pretože ústava ako  náš najvyšší zákon  skutočne

definuje práva  a povinnosti ministra.  Samozrejme, že okrem

toho,  čo je  v ústave,  sú ešte  ďalšie práva a povinnosti,

ktoré plní ministerstvo, a teda  musí ich plniť aj minister,

a zrejme tieto povinnosti  má na mysli zákon. Ak  je to tak,

potom by som sa rád spýtal,  prečo sa bránime tomu, aby bola

vyslovená v tomto zákone  obmedzujúca podmienka, ktorú navr-

huje pán prezident "mimo práv a povinností, ktoré ministrovi

určuje ústava".  Domnievam sa, že  táto príčina je  tu najmä

preto, že sa tu objavuje neprítomnosť a iné prípady a nie je

tu časový limit.

 

     Vážené dámy a vážení páni, v tomto zákone nie je stano-

vené, že vôbec musí byť  minister, pretože ak v iných prípa-

doch ho môže zastupovať štátny  tajomník, znamená to, že pre

ministerstvo vôbec žiadny minister  nemusí byť menovaný, len

iný člen  vlády je poverený a  štátny tajomník vlastne vedie

ministerstvo sám. Ako isto  viete, túto situáciu sme zažili,

bolo to na ministerstve pre  správu a privatizáciu a bolo to

na ministerstve školstva istú  dobu. Domnievam sa práve pre-

to, že treba podporiť  obmedzujúcu podmienku, ktorú navrhuje

pán prezident. Tá obmedzujúca podmienka  je v súlade s naším

zákonom a domnievam sa, že  keby bola vsunutá do textu záko-

na, tento zákon bude jednoznačný a jednoznačne bude deklaro-

vať, že nie je v rozpore s ústavou.

 

     Ďalej dovoľte, aby som sa dotkol problematiky kompeten-

cie menovania predsedu štatistického úradu. Vždy, keď sa zá-

kon novelizuje, novela má nejaký význam. Je potrebné vedieť,

prečo  sa to  robí. Žiaľ,  hlboko ľutujem,  ale v  dôvodovej

správe k tomuto zákonu nie je o tejto kompetenčnej zmene ani

slovka, to znamená, že je nezdôvodnená. Čo je pre štatistiku

významné? Pre štatistiku je  predovšetkým významné, aby bola

vierohodná, aby bola nezávislá.  Len takéto výsledky štatis-

tického úradu  alebo takto  vedeného  štatistického úradu sú

ochotné akceptovať nielen  národné inštitúcie, nielen minis-

terstvá, nielen občianske združenia a ďalšie, pre ktorých je

štatistika  určená, ale  aj medzinárodné  inštitúcie, ako je

Medzinárodný menový fond, ako je  Svetová banka, ako sú ban-

kové konzorcie, ako sú  ďalšie medzinárodné obchodné spoloč-

nosti, ktoré čerpajú údaje zo Slovenského štatistického úra-

du. Plne by  som chápal, keby vláda prišla  s návrhom zvýšiť

rozpočet pre Slovenský štatistický úrad, pretože to skvalit-

ní jeho prácu, ale skutočne sa pýtam, ako sa zvýši vierohod-

nosť, pravdivosť, ako sa zvýši kvalita práce tým, že predse-

du bude vymenovávať predseda vlády, a nie prezident.

 

     Chcem povedať, že štatistika nie je vec, ktorá podlieha

vôli voličov.  Štatistika je objektívna  veda, ktorá pracuje

s exaktnými metódami a tie sú  nezávislé od vôle voličov. To

znamená, že obhajovať to tým,  že vláda vznikla z vôle voli-

čov, a preto má  právo menovať predsedu štatistického úradu,

je na prvý pohľad, ale  aj po analýze nezmysel, pretože šta-

tistika je skutočne nezávislá od  vládnej moci, ona len pri-

jíma úlohy. Preto si myslím,  že námietka pána prezidenta je

oprávnená, keďže  touto novelizáciou nedôjde  k skvalitneniu

práce  štatistického úradu.  Naopak, domnievam  sa, že práve

takouto novelizáciou by mohol  o štatistickom úrade vzniknúť

dojem, že  nie je tak  úplne nestranný. Myslím  si, že práve

preto  je potrebné  nechať v  právomoci prezidenta menovanie

predsedu štatistického úradu.

 

     A dovoľte  na záver vysloviť  sa k Slovenskej  akadémii

vied. Akokoľvek som študoval tento  zákon, zistil som, že sa

nazýva takto: "Zákon, ktorým sa  mení a dopĺňa zákon Sloven-

skej  národnej rady  číslo 347  o organizácii  ministerstiev

a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej re-

publiky v znení neskorších  predpisov". Teda hľadal som, kde

v tomto  zákone  je  uvedená  Slovenská  akadémia vied, teda

v jeho pôvodnej  dikcii. Ministerstvo to zjavne  nie je, os-

tatné ústredné  orgány štátnej správy  definuje § 20,  a tam

rovnako nenachádzam Slovenskú akadémiu vied. Pýtam sa, prečo

vytvárame takýto právny guláš.

 

     Zvykli  sme si  zákonom o  štátnom rozpočte novelizovať

spústu  ďalších zákonov,  ale všetky  mali niečo spoločného,

súviseli so  štátnym rozpočtom, či  už s jeho plnením, alebo

s výdavkami. V tejto chvíli  bol prijatý zákon o organizácii

ministerstiev, ktorým sa novelizuje  zákon o Slovenskej aka-

démii vied. Domnievam  sa, že bolo by správne  aj z hľadiska

právnej čistoty nášho poriadku  prijať v tejto chvíli pripo-

mienku pána prezidenta a poprosiť poslancov alebo predklada-

teľa návrhu,  aby predložil novelizáciu  zákona o Slovenskej

akadémii vied, v ktorej bude stanovené  - a o tom môžeme po-

tom diskutovať -, že predsedu Slovenskej akadémie vied vyme-

nováva vláda. Myslím si, že to aj právni experti, ktorí pra-

cujú v tomto parlamente, uznajú, že je to po právnej stránke

podstatne čistejší krok ako  tento nepodarok, ktorý sa poda-

rilo vyrobiť.

 

     Teda záverom dovoľte, aby som vyslovil svoj názor. Pri-

pomienky, ktoré predložil pán prezident, v plnom rozsahu ak-

ceptujem a  prosím kolegov, aby zvážili  argumenty, ktoré tu

odzneli, a súhlasili s mojím názorom.

 

     Ďakujem.

     /Potlesk./

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Faktická poznámka  - pán  poslanec Švec. Bude

nasledovať pán  poslanec Černák a  pripraví sa pán  poslanec

Baránik.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Ďakujem  pekne  za  ústretovosť,  pán predsedajúci. Mám

procedurálny návrh, aby spoločná  správa číslo 113a k tomuto

problému vyčlenila body 1, 4, a 9 z hlasovania en bloc a aby

sa tieto  tri návrhy odsúhlasovali hlasovaním  spolu v takom

menšom bloku.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     Podávam  tento  pozmeňovací návrh,  vedomý si diskusie,

ktorá prebiehala už pri programe,  či môžeme rokovať nad rá-

mec pripomienok pána prezidenta,  alebo nie. Podávam ho pre-

to, že som ho podával už pri prvej rozprave, a napriek tomu,

že  som žiadal  vyňať  ho  na samostatné  hlasovanie, nebolo

o ňom hlasované. Chcem pripomenúť tým, ktorí by sa odvoláva-

li na  to, že je úzus,  ktorý dovoľuje rokovať len  o pripo-

mienkach pána  prezidenta, že tento  úzus sme porušili,  keď

sme rokovali  o vlastných platoch, a  vtedy išlo o podstatne

menšie náklady pre štát, ako je presun úradu.

 

     Zároveň by som chcel prítomného pána spravodajcu popro-

siť, aby si  uvedomil, že keď on predkladal  zákon, v ktorom

sme spravili chybu,  porušili sme úzus, vrátili sme  sa k už

odhlasovanému zákonu a chybu sme napravili. Takže predkladám

návrh, o ktorom žiadam, aby  sa hlasovalo, a dopredu hovorím

pánu spravodajcovi, že nemá  oporu v rokovacom poriadku, aby

nedal  o ňom  hlasovať. Môj  pozmeňovací návrh  znie: v § 32

v ods. 2 navrhujem bodkočiarku  nahradiť bodkou a text "Síd-

lom Úradu priemyselného  vlastníctva Slovenskej republiky je

Banská Bystrica" vypustiť.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Končíme o  19.00 hodine. Je ešte prihlá-

sený pán poslanec Baránik  a dnešné rokovanie ukončíme. Pro-

sím vás udržať rozsah príspevku čo možno najstručnejší.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     chcel  by som  povedať pár  poznámok, skutočne krátkych

poznámok k predstavám, ktoré tu vyzneli k formovaniu koncep-

cie Úradu pre stratégiu. Chcem  nadviazať na to, čo povedala

pani kolegyňa Kolesárová, pán profesor Švec a pán docent Ha-

rach. S ich vystúpeniami plne  súhlasím, ale podľa môjho ná-

zoru tu ide o dva samostatné problémy, ktoré treba rozlíšiť.

Jeden - inštitúcia pre  stratégiu rozvoja spoločnosti a hos-

podárstva a druhý - samostatný orgán pre riadenie vedy a vy-

sokých škôl. Ako vysokoškolský pedagóg viem a plne oceňujem,

čo tu predo  mnou obidvaja hovorili, že vysoké  školy a veda

majú dominantné  postavenie v našom budúcom  rozvoji a takto

tento  problém aj  treba chápať.  Avšak v  tomto prípade ide

predovšetkým  o  zriadenie  úradu  pre spracovanie stratégie

rozvoja spoločnosti a hospodárstva. Prihováram sa za to, aby

takýto orgán  bol vytvorený. S tu  prítomným pánom poslancom

Lysákom sme pripravovali návrh na zriadenie takéhoto orgánu,

máme presnú  predstavu, ako má  vyzerať, a vieme  aj, ako by

mal fungovať.

 

     Takéto inštitúcie existujú vo všetkých vyspelých ekono-

mikách,  pretože každý  štát, ktorý  je budovaný  na trhovom

systéme, sa presvedčil o tom,  že živelné pôsobenie trhu ne-

dáva predpoklady na to, aby sa ekonomika vyvíjala efektívne.

Preto je potrebné mať samostatnú inštitúciu, ktorá pripravu-

je koncepciu rozvoja  spoločnosti a hospodárstva, pripravuje

návrh  opatrení  pre  hospodársku  politiku,  ktorá sa podľa

týchto opatrení  má potom realizovať. A  úlohou tohto orgánu

by bola  len táto funkcia. Samozrejme,  tento orgán musí mať

vzťah k vede a výskumu, pretože odtiaľ bude brať prvotné in-

formácie, ale on by už bol objednávateľom na  riešenie prio-

ritných úloh.  Nijaké iné funkcie vo  vzťahu k vede, výskumu

a vysokým školám by, samozrejme, táto inštitúcia nemala mať,

len objednávať si riešenie niektorých úloh, ktoré bude pova-

žovať  za prioritné  pre rozvoj  hospodárstva a spoločnosti.

Toľko k tomuto problému.

 

     K druhému  problému by som sa  chcel zmieniť, že objek-

tívnosť štatistických informácií,  vážení prítomní, nezávisí

od toho, kto menuje  predsedu štatistického úradu. Zber šta-

tistických informácií a  vyhodnocovanie štatistických infor-

mácií,  ich  spracovanie    samostatnú  technológiu a nemá

v podstate nič spoločného s tým, kto menuje predsedu štatis-

tického úradu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Vážené  kolegyne, kolegovia,  ešte  máme

dva príspevky a ukončíme  dnešné zasadanie uzavretím rozpra-

vy.  Buďte  takí  dobrí,  majte  pre  to pochopenie, aby sme

zvládli problém. Zajtra pokračujeme o 9.00 hodine.

 

     Prosím, pán poslanec Gaľa,  máte slovo. Potom nasleduje

pán poslanec Sopko z SDĽ.

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Vážený pán podpredseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     budem hovoriť  asi štyri minúty, prosím  vás o trpezli-

vosť.  Chcel som  v rámci  rozpravy k  prezidentom vrátenému

kompetenčnému zákonu zaujať stanovisko k presťahovaniu Úradu

priemyselného vlastníctva, teda patentového úradu, mimo Bra-

tislavy, zdôrazňujem mimo  Bratislavy. Dnes dopoludnia poli-

tické  grémium  Národnej  rady  Slovenskej republiky prijalo

úzus, že  pri prezidentom vrátených  zákonoch sa neprerokúva

zákon ako  celok, len tie časti,  ktoré sú dôvodom vrátenia.

Presťahovanie  patentového úradu  nie je,  bohužiaľ, takýmto

dôvodom. Vzdávam sa teda svojho  slova v rozprave, ale zotr-

vávam v hlbokom presvedčení,  že presťahovanie Úradu priemy-

selného vlastníctva je  nelogické, odborne nezdôvodnené, po-

liticky účelové  a ťažko poškodí dobré  meno Slovenska v ob-

lasti patentových práv.

 

     Stotožňujem sa s pozmeňovacím  návrhom, ktorý podal po-

slanec Černák, to znamená v článku I pod číslom 20 § 32 ods.

2 vypustiť  slová  "Sídlom  Úradu  priemyselného vlastníctva

Slovenskej republiky je Banská Bystrica." Zároveň si dovolím

podať ešte  jeden procedurálny návrh, aby  sa o jednotlivých

bodoch spoločnej správy hlasovalo  jednotlivo, nie ako navr-

hol pán spoločný spravodajca, aby sa hlasovalo en bloc.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Posledný v rozprave vystúpi pán poslanec

Viliam Sopko z SDĽ. Prosím, máte slovo.

 

     /Oznámenie z pléna, že nie je prítomný./

 

     V poriadku.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, tým teda končíme dnešný deň

rokovania. Budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine, ale chcel

by som  vám prečítať jedno upozornenie,  ktoré som tu dostal

z personálneho oddelenia.

 

     "Prosíme všetkých pánov poslancov,  ktorí parkujú s vo-

zidlami v priestore zastávky MHD umiestnenej  pri budove Ná-

rodnej rady smerom do mesta, aby v záujme bezpečnosti cestu-

júcej verejnosti tieto osobné autá preparkovali na iné mies-

to. Vytvára  sa tam situácia, ktorá  môže vyústiť do vážneho

úrazu občanov." Prosím vás, dbajte na to.

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, končím  dnešné rokovanie,

končím rozpravu. Zajtra budeme  pokračovať hlasovaním o tre-

ťom bode.

 

     Ďakujem vám. Dovidenia zajtra ráno o 9.00 hodine.

 

                    Druhý deň rokovania

       6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                      6. apríla 1995

____________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     pokračujeme v  rokovaní prerušenej 6.  schôdze Národnej

rady Slovenskej republiky. Prosím, aby sme sa prezentovali.

 

     Prítomných je 94 poslancov. Konštatujem, že sme uznáša-

niaschopní.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     rokovanie 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

sme včera prerušili ukončením rozpravy o treťom bode progra-

mu,  ktorým  je  zákon  Národnej  rady  Slovenskej republiky

z 10. marca  1995, ktorým sa mení  a dopĺňa zákon Slovenskej

národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev

a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej re-

publiky  v znení  neskorších predpisov,  vrátený prezidentom

Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej ra-

de Slovenskej republiky.

 

     Faktická poznámka - pán  poslanec Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Pán predsedajúci, budem  dnes hlasovať náhradnou kartou

číslo 1.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Urban má tiež faktickú poznámku.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Pán  predsedajúci, budem  dnes tiež  hlasovať náhradnou

kartou číslo 2.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Skôr ako  pristúpime k hlasovaniu, pýtam

sa vedúceho Kancelárie prezidenta  republiky pána Findru, či

chce predniesť slovo na záver.

 

Vedúci Kancelárie prezidenta SR J. Findra:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené panie ministerky,

     panie poslankyne, páni poslanci,

 

     v rámci záverečného slova prečítam vyhlásenie pána pre-

zidenta Slovenskej  republiky k včerajšiemu  vystúpeniu pána

premiéra.

 

     /Šum a prejav nesúhlasu v sále./

 

     Nebolo mi udelené slovo po prerokovaní zákona.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Priatelia, zachovajme pokoj.

 

 

 

Vedúci Kancelárie prezidenta SR J. Findra:

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     včerajšie vystúpenie pána predsedu vlády v Národnej ra-

de Slovenskej  republiky k vrátenej novele  zákona o Sloven-

skej informačnej službe...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán Findra,  prosím vás, na chvíľu  počkajte. Chcem len

upozorniť, že nechajme vysloviť toto stanovisko, je to v po-

riadku. Len kvôli formálnej  stránke upozorňujem, že tu môže

vystupovať len  sám pán prezident, keď  ide o takúto záleži-

tosť. No, predsa nebudeme  o tom hlasovať, nechajme vysloviť

toto stanovisko.

 

Vedúci Kancelárie prezidenta SR J. Findra:

 

     Znova si dovolím pripomenúť,  že som chcel včera vystú-

piť, nedostal som slovo. Môžem pokračovať, pán predsedajúci?

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Máte slovo, hovorte.

 

Vedúci Kancelárie prezidenta SR J. Findra:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     včerajšie vystúpenie pána predsedu vlády v Národnej ra-

de Slovenskej  republiky k vrátenej novele  zákona o Sloven-

skej  informačnej  službe  je  žalostným príkladom vydávania

domnienok a dezinformácií za  nesporné skutočnosti či fakty.

Mrzí ma, že  je ďalším dôkazom, že podaná  ruka na zmierenie

pri ustanovení vlády nebola úprimná. Je poľutovaniahodné, že

pán predseda  vlády nerozlišuje to, čo  bolo, čo sa skutočne

stalo, od toho,  čo si on myslí, že bolo,  alebo že sa mohlo

stať. Dôkazy o tom, že všetko,  o čom hovoril, je pravda, sa

máte dozvedieť  až neskôr, keď Osobitný  orgán Národnej rady

pre kontrolu Slovenskej informačnej služby predloží Národnej

rade Slovenskej  republiky správu. Včera  bolo dôležité, aby

ste uverili  tomu, čo hovoril  pán premiér, a  podľa toho aj

hlasovali. Žiaľ, mnohí ste tomu uverili. Verím, že neskôr sa

budete môcť  presvedčiť o skutočnej pravde.  Priznám sa vám,

že tomu, o čom hovoril  pán predseda vlády, neverím. Predpo-

kladám,  že k  obvineniam na  adresu Slovenskej  informačnej

služby  sa  vyjadrí  bývalé  vedenie  Slovenskej informačnej

služby. V tomto stanovisku stručne zareagujem iba na niekto-

ré narážky a otázky  smerované k prezidentovi Slovenskej re-

publiky.

 

     Pán predseda vlády ma vyzval, že by som sa mal minimál-

ne dištancovať, že som o  tých veciach nevedel, alebo že som

tie informácie  nedostal. Som rád, že  môžem vyhlásiť, že sa

nemám od čoho dištancovať, lebo  tie veci, o ktorých hovoril

pán premiér,  sa nestali a písomné  informácie, ktoré som od

Slovenskej informačnej služby dostával, neobsahovali nič ta-

ké, o čom hovoril pán predseda vlády. Napokon, o tom sa mož-

no presvedčiť.

 

     V celom vystúpení je  predsa len jedno tvrdenie pravdi-

vé, totiž to,  že som presvedčený, že predseda  HZDS pán Me-

čiar  budoval  a  buduje  nelegálne  paralelné štruktúry pre

spravodajskú činnosť  nielen voči prezidentovi,  ale aj voči

iným osobám. Nepriamo sa k  tomu pán premiér priznal, keď vo

včerajšom vystúpení v súvislosti  so žiadosťou o prešetrenie

sledovania jeho osoby orgánmi  činnými v trestnom konaní po-

vedal, že keď predmetnú žiadosť - citujem  doslovne - "neve-

deli posúdiť,  nuž tak som sa  dal do práce sám.  Dal som im

mená, dal  som  im adresy," - a pokračuje - "napísal som do-

konca,  v ktorej  kancelárii kto  sedel, dal  som im  dôkazy

o tom, akým spôsobom sa  falšovali doklady pri prešetrovaní,

aby nebolo možné získať nápravu".

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     pán premiér okrem iného vo svojom vystúpení uviedol, že

si  stojí za  každým slovom, čo povedal,  že všetko je možné

preukázať rozhovormi a  dokumentmi, ktoré zhromažďovali pred

jeho vystúpením,  a že to  nerobil sám, mnohé  vykonali iné,

legitímne oprávnené  orgány. V tejto súvislosti  som vám po-

vinný oznámiť, že minulý týždeň dnes už bývalý riaditeľ Slo-

venskej informačnej  služby pán dr. Mitro  ma informoval, že

členovia  Osobitného  kontrolného  orgánu  pri  predvolávaní

a vypočúvaní príslušníkov Slovenskej informačnej služby hru-

bo porušovali zákon číslo 46/1993  Z. z., že vyšetrovali bez

predchádzajúceho zbavenia  mlčanlivosti. Riaditeľ Slovenskej

informačnej služby je  oprávnený zbaviť mlčanlivosti predvo-

laného príslušníka Slovenskej informačnej služby len na žia-

dosť orgánov činných v trestnom konaní. Tak hovorí § 23 ods.

2 zákona o  Slovenskej informačnej službe.  Predpokladám, že

bývalý riaditeľ  Slovenskej informačnej služby  si splní ob-

čiansku  povinnosť  a    podnet  na prešetrenie podozrenia

z porušovania  zákona o  Slovenskej informačnej  službe prí-

slušnými členmi Osobitného  kontrolného orgánu. Rovnako bude

treba preskúmať, či zverejnením informácií, získaných z roz-

hovorov členov Osobitného  kontrolného orgánu s príslušníkmi

Slovenskej  informačnej  služby, pred  prerokúvaním súhrnnej

správy o Slovenskej informačnej službe  a jej činnosti v Ná-

rodnej rade Slovenskej republiky  nedošlo k ďalšiemu poruše-

niu zákona.

 

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     som presvedčený, že predseda HZDS rozohrával a rozohrá-

va tzv.  spravodajské hry aj medzi  ústavnými činiteľmi. Sú-

hlasím s pánom  predsedom vlády, že by sa  nemali robiť také

špinavosti. Chcem vás uistiť,  že ja takéto špinavosti nero-

bím, ani sa  k nim nikdy neznížim. Ak  to bude vyžadovať si-

tuácia, podrobnejšie stanovisko  k vystúpeniu predsedu vlády

poskytnem neskôr.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     aby sme neustálili taký princíp, že pre styk medzi par-

lamentom a pánom prezidentom sa uskutočňovali sprostredkova-

né postupy, v budúcnosti  budeme postupovať tak, že zakaždým

bude tento parlament hlasovať o tom, či prijíma taký postup,

že pán prezident sa nedostaví a určuje svojho splnomocnenca.

Ako  som rokoval  včera s  odborníkmi legislatívneho odboru,

konštatovali, že v zmysle ústavy pán prezident nemôže postú-

piť  svoju kompetenciu  v tejto  oblasti ďalej.  On má svoju

kompetenciu vzájomného vzťahu s parlamentom bezprostrednú.

 

     Budeme  pokračovať  v  rokovaní.  Pán poslanec Mikloško

- faktická poznámka.

 

 

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predsedajúci, v prvom  rade som vo včerajšom vystú-

pení  upozornil, že  prvý, kto hovoril od  veci, a  nie teda

k prerokovávanému zákonu, bol  pán predseda vlády. Nehovoril

k výhradám prezidenta, hovoril veci, ktoré vôbec s tým nesú-

viseli. To je  prvá vec. V tomto zmysle  aj pán zastupujúci,

teda  člen prezidentskej  kancelárie, má  právo v záverečnom

slove povedať a uznať za vhodné, čo s tým súvisí, a čo nesú-

visí.

 

     Ďalej to,  o čom ste  hovorili, že parlament  nebude tu

sprostredkovávať kontakty medzi  predsedom vlády a preziden-

tom, sa týka...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Hovoríte nepresne.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     ...to sa týka v  prvom rade predsedu vlády, pretože on

porušil tento  princíp a on  tu včera rozprával  veci, ktoré

nesúvisia s parlamentom, ktoré mal hovoriť medzi štyrmi oča-

mi, alebo mal hovoriť na iných miestach.

 

     A splnilo sa presne to,  čo som predpovedal včera. Tak-

zvaná  nezávislá  Slovenská  televízia  a takzvaný nezávislý

Slovenský rozhlas,  tu máme niekde jeho  riaditeľa, dali len

vystúpenie pána premiéra a nič z toho, čo hovorila opozícia,

resp. pripomienky nepovedali. Prepáčte, ale takto vyzerá de-

mokracia na váš spôsob. /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem pán predsedajúci. Predovšetkým by som chcel po-

vedať, že  televízia ako nezávislé  médium si vyberá  to, čo

považuje za najdôležitejšiu správu  pre občanov. To je jedna

vec.

 

     Pán Mikloško, demokracia na  váš spôsob vyzerala omnoho

horšie.

 

     Po  druhé  -  došlo  k  porušeniu  rokovacieho poriadku

a podľa  mňa aj  ústavy, pretože  Národná rada neodhlasovala

vystúpenie pána  Findru ani predtým, a  takisto rokovací po-

riadok resp. Ústava Slovenskej republiky umožňuje vystupovať

v tejto sále  ústavným činiteľom, pokiaľ  Národná rada neod-

hlasuje vystúpenie niekoho iného.  Pán Findra nemá splnomoc-

nenie Národnej rady na to,  aby zastupoval tu pána preziden-

ta, a preto nemal ani  právo uvádzať a komentovať jednotlivé

pripomienky, ktoré  prišli od pána  prezidenta. Prosím, uve-

domte si,  že je to  rovnaké, ako keby  tu vystupoval štátny

tajomník,  alebo dokonca  riaditeľ niektorého  ministerstva.

Nemám nič  proti pánu Findrovi,  nesmierne si ho  vážim, ale

myslím si, že predovšetkým my  musíme ctiť zákony, ktoré sme

tu prijali, a podľa nich sa správať.

 

     Premiér alebo ktorýkoľvek minister  podľa článku 19 ro-

kovacieho poriadku môže vystúpiť s čímkoľvek, aj ak to nesú-

visí s prerokúvanou vecou. To sa netýka iných vystupujúcich.

 

     Ďakujem.

     /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Urban.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Chcem len doplniť, vážený  pán predsedajúci, vážení ko-

legovia, svojho predrečníka. Pán premiér Slovenskej republi-

ky nevystúpil od veci, ale  vystúpil presne k tomuto zákonu,

o ktorom sme  práve vtedy rokovali,  a vystúpil o  tom, akým

spôsobom by sa mal parlament spolu s vládou podieľať na kon-

trole a zodpovednosti za stav,  ktorý je v Slovenskej infor-

mačnej službe.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Ak dovolíte,  chcem sa vyjadriť  k vystúpeniu pána  po-

slanca Urbana. Pán premiér včera povedal, že sa dozvedel zá-

važné skutočnosti od parlamentnej komisie. Potvrdili to oba-

ja členovia  tejto parlamentnej komisie.  Pýtam sa, kedy  im

dal parlament splnomocnenie, aby informácie, ktoré sú určené

pre parlament,  dostal premiér vlády, prečo  nebola s týmito

skutočnosťami najprv oboznámená Národná  rada a prečo sa po-

skytovali premiérovi. Na to nemá komisia právo ani povinnosť

zo svojho  štatútu. Má právo  a povinnosť tieto  skutočnosti

oznámiť  parlamentu a  až potom  ich môže  odovzdávať ďalším

osobám.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Urban - faktická poznámka.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Dovolím si reagovať na  vystúpenie pána poslanca Romana

Kováča. Odporúčal by  som mu preštudovať si zákon  46 o Slo-

venskej informačnej službe. Osobitný  kontrolný orgán sa ne-

riadil žiadnym štatútom, pretože ho nemá, ako to ani nevyža-

duje zákon,  ale riadil sa presne  podľa zákona, kde dokonca

Osobitný  kontrolný orgán  je povinný  oznámiť tieto skutoč-

nosti okrem Národnej rady a generálneho prokurátora aj vláde

Slovenskej republiky.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predsedajúci, určite si spomínate na to, ako

sme vo vedení Národnej  rady pri vrátenom zákone diskutovali

o možnosti vystúpiť  pred plénom Národnej rady.  V zákone je

jasne napísané, že vystupuje pán prezident alebo ním písomne

poverený  pracovník. To  znamená, že  vystúpenie pána Findru

pred Národnou radou, či už ako predkladateľa vráteného záko-

na, alebo v záverečnom slove, má  oporu v zákone a je kompe-

tentné bez hlasovania Národnej rady.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.

 

 

 

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán poslanec Roman Kováč,  ubezpečujem vás, že nie Oso-

bitný orgán na kontrolu Slovenskej informačnej služby infor-

moval pán predsedu vlády  Mečiara, ale pán Mečiar informoval

Osobitný kontrolný orgán, aké sú skutočnosti.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Máme tu už jasnovidné výroky. Vážené kolegyne a kolego-

via, ak dovolíte,  vrátime sa k meritu veci.  Žiada si záve-

rečné slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Rea?

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďakujem veľmi pekne za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené členky vlády,

     kolegovia, kolegyne,

     milí hostia,

 

     predtým, ako budem uvádzať hlasovanie, dovoľte, aby som

uviedol, že vystúpilo sedem pánov  poslancov, ôsmy - pán po-

slanec  Sopko - bol vyzvaný,  ale  vzhľadom  na to, že nebol

prítomný, stratil túto možnosť.

 

     Poslanci v rozprave vystupovali  k trom okruhom otázok,

ktoré sa  týkali vrátenia zákona pánom  prezidentom a článku

4 zákona, ktorý sa dotýka  menovania predsedu Akadémie vied.

Všetci diskutujúci ohľadne  ústredného orgánu štátnej správy

- Úradu pre  stratégiu rozvoja spoločnosti,  vedy a techniky

mali stanovisko  nie k vecnému plneniu,  ale aby tento orgán

sa stal,  tak ako to pán  prezident predkladá Národnej rade,

ústredným orgánom  štátnej správy formou  ministerstva vyso-

kých škôl a vedy.

     Dovoľte,  aby  som  pristúpil  k  uvádzaniu  hlasovania

s tým, že  ako spravodajca som  navrhol hlasovať o  prvom až

poslednom bode  spoločnej správy en  bloc. Tento svoj  návrh

beriem  späť, pretože  v rozprave  sa k  hlasovaniu o bodoch

spoločnej správy  vyjadril pán poslanec  Švec, ktorý navrhol

o bodoch  1, 4  a 9  hlasovať osobitne.  Tie sa práve týkajú

konštituovania ústredného orgánu či ministerstva. Pán posla-

nec Gaľa navrhol hlasovať o všetkých bodoch samostatne. Tie-

to  dva návrhy  akceptujem. Bod  11 navrhnem  odporučiť, ale

s malým technicko-legislatívnym spresnením. Tento bod sa tý-

ka  účinnosti  zákona.  Budem  navrhovať,  že zákon nadobúda

účinnosť dňom  vyhlásenia. Je to  iba legislatívno-technické

spresnenie.

 

     Bol ešte jeden pozmeňovací  návrh, ktorý dal pán posla-

nec  Černák. Týkal  sa §  32, kde  navrhuje vypustiť z textu

umiestnenie Úradu  priemyselného vlastníctva v  Banskej Bys-

trici.

 

     Budem uvádzať  hlasovanie tak, ako  poslanci vystúpili.

Prvé hlasovanie  bude o spoločnej správe.  Pán poslanec Švec

navrhol, aby sa  o bodoch 1, 4 a  9 hlasovalo osobitne. Pro-

sím, aby sme takto hlasovali. Neodporúčam tieto body prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí hlasujme  o bodoch 1,

4 a 9. Pán spoločný spravodajca ich odporúča neprijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tieto návrhy zo spoločnej správy neboli

prijaté.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Budeme  postupovať  v  uvádzaní  hlasovania postupne po

jednom bode, tak ako to navrhol pán poslanec Gaľa. Bod 2 od-

porúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný

spravodajca tento bod spoločnej správy neodporúča prijať.

 

      /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 44 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že bod 2 spoločnej správy nebol prijatý.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Budeme pokračovať bodom 3 spoločnej správy, ktorý odpo-

rúčam taktiež neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 3 spo-

ločnej správy.  Pán spoločný spravodajca  ho odporúča nepri-

jať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že bod 3 spoločnej správy nebol prijatý.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Budeme pokračovať hlasovaním o bode 5 spoločnej správy.

Odporúčam tento bod neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 5 spo-

ločnej správy.  Pán spoločný spravodajca  ho odporúča nepri-

jať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento bod spoločnej správy sme neprija-

li.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďalšie hlasovanie sa bude  týkať bodu 6 spoločnej sprá-

vy. Taktiež odporúčam bod 6 spoločnej správy neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 6 spo-

ločnej správy.  Pán spoločný spravodajca  ho odporúča nepri-

jať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento bod spoločnej správy nebol prija-

tý.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Budeme pokračovať v hlasovaní  o bode 7 spoločnej sprá-

vy. Bod 7 spoločnej správy taktiež odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 7 spo-

ločnej správy.  Pán spoločný spravodajca  ho odporúča nepri-

jať.

 

      /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že bod 7 spoločnej správy nebol prijatý.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďalšie hlasovanie sa bude  týkať bodu 8 spoločnej sprá-

vy. Taktiež odporúčam bod 8 spoločnej správy neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 8 spo-

ločnej správy.  Pán spoločný spravodajca  ho odporúča nepri-

jať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 35 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že bod 7 spoločnej správy nebol prijatý.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Podotýkam, že to bol bod číslo 8, pán predsedajúci.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pardon, bod číslo 8.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Budeme pokračovať v hlasovaní o bode číslo 10 spoločnej

správy. Bod číslo 10  spoločnej správy taktiež odporúčam ne-

prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Prosím,  prezentujme  sa  a  vzápätí hlasujme

o bode číslo  10 spoločnej správy.  Pán spoločný spravodajca

ho odporúča neprijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento bod spoločnej správy nebol prija-

tý.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Budeme hlasovať o bode číslo 11 spoločnej správy. Je to

posledný bod. Pri uvedení hlasovania som navrhol jeho legis-

latívno-technické spresnenie s tým,  že tento zákon nadobúda

účinnosť dňom vyhlásenia. Odporúčam  bod 11 spoločnej správy

prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o  bode 11

spoločnej správy. Pán spoločný  spravodajca ho odporúča pri-

jať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

     Nehlasovalo 7 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento bod spoločnej správy sme prijali.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Tým sme vyčerpali hlasovanie o spoločnej správe k pred-

metnému návrhu zákona. Jediný pozmeňovací návrh mimo spoloč-

nej správy podal pán poslanec  Černák a znie: V paragrafe 32

v odseku 2 navrhujem bodkočiarku nahradiť bodkou, to znamená

ukončiť vetu a text  "sídlom Úradu priemyselného vlastníctva

Slovenskej republiky  je Banská Bystrica"  vypustiť. Znamená

to,  že pán  poslanec Černák  ako sídlo  Úradu priemyselného

vlastníctva  navrhuje Bratislavu.  Ako spravodajca odporúčam

neprijať tento pozmeňovací návrh.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňova-

com návrhu  pána poslanca Černáka.  Pán spoločný spravodajca

ho odporúča neprijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Tým sme vyčerpali hlasovanie o jednotlivých bodoch spo-

ločnej správy a o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Černáka.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     kolegyne, kolegovia,

     milí hostia,

 

     dovoľte,  aby som  ako spravodajca  zákon Národnej rady

Slovenskej republiky z 10. marca  1995, ktorým sa mení a do-

pĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o or-

ganizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štát-

nej správy  Slovenskej republiky v  znení neskorších predpi-

sov,  ktorý bol  vrátený prezidentom  republiky na  opätovné

prerokovanie  v  Národnej  rade,  po  prerokovaní  odporučil

schváliť s  pripomienkou, ktorú sme prijali  a týka sa nado-

budnutia účinnosti zákona.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Bola prijatá nejaká pripomienka?

 

Poslanec J. Rea:

 

     Áno, bola pripomienka, ktorá sa týka účinnosti zákona.

Odporúčam hlasovať a odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     V súlade s článkom 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republi-

ky dávam hlasovať, či Národná rada Slovenskej republiky vrá-

tený zákon z 10. marca  1995 po opätovnom prerokovaní schva-

ľuje v znení schválených pripomienok. Prosím, prezentujme sa

a hlasujme, kto je za  opätovné schválenie uvedeného zákona.

Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že Národná  rada Slovenskej  republiky po

opätovnom prerokovaní schválila  zákon Národnej rady Sloven-

skej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej ná-

rodnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a

ostatných ústredných orgánov štátnej  správy v znení neskor-

ších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky.

 

     Nakoľko  sme schválili  vrátený zákon  s pripomienkami,

možno považovať  pôvodné znenie uznesenia  z 10. marca  1995

číslo 93 k tomuto zákonu za bezpredmetné. /Potlesk./

 

     Ďakujem priatelia. Ďakujem pánu spoločnému spravodajco-

vi.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďakujem všetkým za spoluprácu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pokračujeme  š t v r t ý m  bodom programu, ktorým je

 

     Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na  vydanie zákona Národnej  rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady číslo 542/1990

Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve.

 

 

     Návrh zákona  ste dostali ako tlač  číslo 102. Spoločnú

správu o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch Ná-

rodnej rady máte ako tlač číslo 102a.

 

     Za  skupinu  poslancov  návrh  zákona odôvodní poslanec

Bartolomej Kunc. Prosím, pán poslanec, ujmite sa slova.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené členky vlády,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     milí hostia,

 

     navrhovaná   novelizácia  zákona   číslo  542/1990  Zb.

o štátnej správe  v školstve a  samospráve je čo  do rozsahu

malá, no  čo do významu podstatná.  Jej cieľom je prehĺbenie

účinnosti riadenia a správy  vo vnútornej štruktúre rezortu,

čo  predpokladá najúplnejší  možný súlad  medzi pôsobnosťou,

právomocou a zodpovednosťou na jednotlivých stupňoch organi-

začnej štruktúry a postavením i vzťahmi ich štatutárnych ve-

dúcich predstaviteľov  vo vnútri štruktúry  i navonok. Keďže

ide  o štátnu  správu školstva,  tento súlad  ako predpoklad

účinnosti štátnej  správy treba zabezpečiť  zákonom. Toto je

jediný zmysel  a cieľ novely, ktorej  návrh predkladáme. Inú

ctižiadosť ani zámer táto novela nemá.

 

     Ak  chceme mať  jasno  a  pochopiť, prečo  je uvažovaná

úprava vzťahov  v podobe navrhovanej  zmeny potrebná, musíme

sa vrátiť do  tých čias, keď vznikala. V  tom čase ešte pre-

trvávala,  ba vrcholila  všeobecná eufória  zo znovuzískania

ľudskej i občianskej slobody a rodiacej sa demokracie. Pred-

stavy nás všetkých sa pritom neopierali  len o to, že sa vy-

tvárajú vecné podmienky na  nový, slobodný a dôstojný život,

ale aj o  to, že všetci ako občania  nadobudneme novú ľudskú

kvalitu,  kvalitu  slobodných  ľudí  a sebavedomých občanov,

a ako takí budeme utvárať svoj nový život so zodpovedajúcimi

spoločenskými vzťahmi.

 

     V  takýchto  podmienkach  sa  rodili  aj naše predstavy

o vrchole  občianskeho sna  nás všetkých,  o samospráve  ako

o najdôstojnejšom, a teda aj najprijateľnejšom spôsobe i po-

dobe života človeka-občana v spoločenstve organizovanom štá-

tom. Z toho v tom  čase evidentne s dobrou snahou vychádzali

aj normatívne  úpravy, najmä zákony, ktoré  mali neľahké po-

slanie -  normatívne a predvídavo  konštituovať to nové,  čo

v skutočnosti ešte nejestvovalo, ale čo  sme si spolu so zá-

konodarcami vrúcne želali bez  toho, aby sme si uvedomovali,

aké to má riziká v našej vlastnej nepripravenosti.

 

     Veľmi by ma trápilo, keby  ste sa, panie a páni, nazdá-

vali, že ladím nôtu proti  samospráve. Ako som už vyznal, je

aj mojím krásnym snom, aj keď na rozdiel od niektorých z vás

ju priznávam nielen človeku-občanovi, ale aj národu ako spo-

ločenstvu ľudí  s identitou národa, a  to v podobe zvrchova-

nosti, a dokonca aj  štátu ako optimálne známej organizačnej

forme tejto zvrchovanosti. No dovoľte mi konštatovať, že na-

ša terajšia samosprávna prax  nemá len finančné a rozpočtové

problémy, ktorých  skutočné jestvovanie sme  bez akýchkoľvek

výhrad pripustili, ba aj  zdôrazňovali v nedávnej parlament-

nej rozprave  o štátnom rozpočte na  bežný rok s tým,  že na

dotáciu samospráv treba určiť väčšiu rozpočtovú sumu finanč-

ných prostriedkov. Ona  totiž má aj svoje číro  ľudské, a to

mravné, vzťahové a záujmové problémy,  o ktorých sme v tejto

fáze jej vývinu povinní hovoriť  ako o jej tienistých strán-

kach  a  ktoré sú vecným prejavom  rizík, čo jej jestvovanie

i prax sprevádzajú.

 

     Nemôžem považovať za dobré  a správne, že uskutočňujeme

veľa seminárov a podobných podujatí o tom, aká je samospráva

dobrá, čomu má slúžiť, ako je vrcholom občianskej sebareali-

zácie, ale neuskutočňujeme žiadne  podujatia, kde by sme ho-

vorili  o analýzach  pôsobenia samosprávy  a o  jej rizikách

i problémoch. Je to chyba a tuším, že  bude sa nám s tým, či

chceme, alebo nechceme, treba čo najskôr zaoberať. Evidentné

je, že platná právna úprava v §  3, 4 a 5 zákona, podľa kto-

rej  je  menovanie   riaditeľov  škôl,  školských  zariadení

a územných školských správ viazané na návrh rady školy resp.

územnej školskej rady, veľkoryso  založila svoje riešenie na

zohľadnení princípu  samosprávnosti a konštituovala  v škol-

skej  správe, zdôrazňujem  v školskej  správe štátneho škol-

stva, dôležitú  časť riadiaceho systému a  vzťahy v ňom tak,

aby sa tieto orgány  samosprávy v školstve naplno uplatnili.

Tým otvorila  široký priestor radám škôl  i územným školským

radám na to, aby práve ony boli zárukou toho, že do vedúcich

funkcií v  školskej správe, miestnej  i územnej, sa  dostanú

z radov činovníkov v školstve  tí najschopnejší a najhodnot-

nejší, a teda aj želaní.

 

     Ak v tejto chvíli  musíme konštatovať, že sa doterajšou

pôsobnosťou  spomenutých  samosprávnych  orgánov  v  rezorte

školstva  tento úspech  nedostavil, tak  to nie  je len  ne-

úspech, ale  aj škoda. Táto škoda  je o toľko väčšia,  že sa

funkčným pôsobením samosprávnymi  orgánmi navrhovaných funk-

cionárov  nielenže  nezabezpečovali  úlohy  súvisiace  s ne-

vyhnutnou modifikáciou učiva a jeho inštitucionálne z úrovne

ministerstva školstva a vedy organizovanej inovácie i výučby

v znamení potrieb nášho zvrchovaného štátu, ale najmä, že sa

v školstve  nezískava spôsobilosť  na kvalitatívne systémové

zmeny, vyžadované našou  všeobecnou spoločenskou transformá-

ciou na slobodnú a demokratickú spoločnosť.

 

     Evidentné  je, že  spôsobilosť škôl  i orgánov školskej

správy je v tomto procese  rozhodujúca a treba ju čo najskôr

dosiahnuť. To, že základným  predpokladom jej dosiahnutia je

osobnostná kvalita  a odborná fundovanosť  príslušných funk-

cionárov, teda riaditeľov škôl, školských zariadení a riadi-

teľov školských správ, ktorí  sú zamestnancami rezortu škol-

stva a  nositeľmi riadiacej a spravovacej  pôsobnosti v ňom,

je nevyvrátiteľné. Pôjde teda o to, aby títo funkcionári bo-

li tými  správnymi ľuďmi, ktorí sa  dostanú na tieto funkčné

miesta so schopnosťami spomenuté inštitúcie viesť a s minis-

terstvom školstva vedy  plnohodnotne spolupracovať. Som pre-

svedčený  o tom,  že ich  vyhľadávanie, výber  a vymenúvanie

jednoznačne  patrí  v  prípade  funkcie riaditeľov školských

správ do pôsobnosti  vrcholového predstaviteľa rezortu, teda

ministra, v prípade škôl a školských zariadení do pôsobnosti

riaditeľov školských správ i ministra v príslušných zariade-

niach. Títo funkcionári sú povolaní a plne zodpovední za to,

aby cieľavedome  a v intenciách  svojej ústavnej a  funkčnej

zodpovednosti za pôsobnosť rezortu plánovali i uskutočňovali

personálnu  politiku  ako  dôležitú  časť  svojej pôsobnosti

a právomoci  s  priamou  zodpovednosťou  podľa organizačných

stupňov. Je to tak v  štátnej správe v demokratických kraji-

nách, ktoré dosahujú vysokú úroveň výkonu štátnej správy.

 

     Vážené kolegyne, vážení kolegovia,  vec, o ktorej hovo-

ríme, má v tejto chvíli  videnia dva rozmery - rozmer uplat-

nenia  samosprávnosti  a  jej  pôsobenia  a rozmer účinnosti

štátnej  správy.  Odmietam  prístup  konfrontujúci tieto dva

rozmery, lebo je nenáležitý, a vo  väzbe na to, čo som dote-

raz povedal, by som chcel  podstatu veci ilustrovať v záujme

správneho  pochopenia nasledujúcim  odlíšením: Rozmer  samo-

správnosti vyjadruje miestne  čiastkové záujmy, podliehajúce

a mnohostranne  ovplyvňované  tak  osobne,  ako aj skupinovo

pôsobiacimi podnetmi vyplývajúcimi  z neregulovateľných sta-

vov vecí v danom prostredí.

 

     Som presvedčený  o tom, že  takto chápaný rozmer  samo-

správnosti    dostatočný  priestor  na  uplatnenie  v tých

pôsobnostiach školských rád i  územných školských rád, ktoré

im podľa § 3  ods. 5 a § 6 ods. 6  zákona ostávajú a v ničom

sa v  návrhoch neobmedzujú. Rozmer  účinnosti štátnej správy

v takej dôležitej  oblasti života národa  i štátnej pospoli-

tosti, ako je školstvo,  má celkom iné základné charakteris-

tiky.  Ako navrhovatelia  novely sme  presvedčení o  tom, že

tento rozmer môže zabezpečiť len ministerstvo a územné škol-

ské správy svojou meritórnou  pôsobnosťou podľa tohto a ďal-

ších zákonov, a to v tvorivej spolupráci, ktorú nebudú naru-

šovať neprimerané záujmy.

 

     Pri tomto rozmere však ešte musím poukázať aj na teore-

ticko-pragmatické aspekty účinnosti  riadenia a správy a ich

praktický prejav  v personálnom obsadzovaní  vedúcich funkč-

ných miest v organizačnej štruktúre vôbec, a teda aj rezortu

školstva.  Podľa známych  teoretických princípov  a v  praxi

riadenia aspektov je výber  spolupracovníkov a ich menovanie

jedným z  vrcholových oprávnení najvyššieho  vedúceho, spra-

vidla vedúceho inštitúcie. Ich skutočný  zmysel je v tom, že

tak si  zabezpečuje ľudskú i  odbornú kvalifikovanosť spolu-

pracovníkov a štatutárnych vedúcich  inštitúcií, patriacich,

a teda  vedených rezortom  v záujme ich úspešného  pôsobenia

a účinnosti jeho vlastnej práce.

 

     Vychádzajúc z uvedeného musím konštatovať, že v platnej

právnej úprave je jednoznačne založený rozpor medzi ústavnou

zodpovednosťou ministra a funkčnou zodpovednosťou riaditeľov

územných školských  rád i riaditeľov škôl  na jednej strane,

a kolektívnou  zodpovednosťou  samospráv,  ktorá,  ako dobre

vieme, nepozná  skutočne zodpovedný a  postihnuteľný subjekt

a je anonymná i symbolická, teda  v skutočnosti žiadna, a na

druhej strane takto  sa aj prejavuje. To, že  je to stav ne-

žiaduci a škodlivý, netreba dokazovať. A aké možnosti má mi-

nister ako vrcholový predstaviteľ  rezortu, keď zistí nedos-

tatky a  chyby? Môže sa  ísť vyplakať na  plecia alebo prsia

školskej rady alebo územnej školskej  rady, ak tie budú také

láskavé, že jeho nárek prijmú. Ale neurobí sa nič.

 

 

     Počul som  argument, že navrhovaná  novela narušuje de-

mokraciu, ba že je  protidemokratická. Kladiem si teda otáz-

ku: V čom je taká, ktorý princíp demokracie, ktoré ustanove-

nie ústavy sa navrhovanou novelou porušuje, alebo ktoré prá-

vo občana  sa ohrozuje? Všetci  veľmi dobre vieme  a v praxi

spoločne vyznávame,  že demokracia potrebuje  na svoj rozvoj

stabilné prostredie. Ide teda o  to, ako možno toto prostre-

die vytvoriť, čo ho podmieňuje  a čo je jeho vhodným rámcom.

Nemožno  pochybovať o  tom, že  pevným rámcom  demokracie je

popri ústave a ústavných  inštitútoch na ich bezchybnom fun-

govaní založený právny poriadok ako zdroj a nositeľ atribútu

"právny štát" a  racionálne organizovaná, dôsledne pôsobiaca

štátna správa.

 

     Ani teória, ani prax najstarších  a najvyspelejších de-

mokracií  na  európskom  kontinente  neprichádza  s názorom,

a tobôž  tiež s  riešeniami v  tom zmysle,  že by samospráva

nahradzovala štátnu správu v  tých pôsobnostiach, ktoré udr-

žiavajú  a naplňujú  základné funkcie  štátu, uplatňujú jeho

existenčné záujmy a vytvárajú mu predpoklady práve nato, aby

zabezpečoval  žiaduce stabilné  prostredie demokracii  a jej

rozvoju. Ilúzie niektorých našich publicistov sú v tejto ve-

ci  v prebiehajúcej  fáze vývinu  našej štátnej pospolitosti

čírym snom a nemajú v ničom oporu.

 

     Vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, vystríham

nás všetkých a  prosím, aby sme do tejto  rokovacej sály ne-

vzniesli popri logickom a parlamentne zvyčajnom rozdelení na

koalíciu a  opozíciu určitú ďalšiu  rozdelenosť na zástancov

a na odporcov demokracie, čiže  na demokratov a nedemokratov

so všetkou nezmyselnosťou, nepravdivosťou, ba zlobou takého-

to postoja. Uvedomme si, prosím,  že všetci sme boli zvolení

v slobodných  a demokratických  voľbách a  naši spoluobčania

nás volili  práve preto, že  boli a dúfam  aj sú presvedčení

o našich demokratických postojoch a prístupoch a vidia v nás

záruku demokratického rozvoja našej vlasti. Dôverujú nám te-

da  aj v  tom, že  nájdeme a  uzákoníme politicky,  kultúrne

i mravne zodpovedajúce  vzájomné relácie priestoru  i pôsob-

nosti štátnej správy a samosprávy a vytvoríme predpoklady na

ich harmonické spolupôsobenie ako základnej podmienky rozvo-

ja a stability  nášho štátu. Prosím vás preto,  aby ste sta-

rostlivo  zvážili  dôvody,  ktoré  viedli navrhujúcu skupinu

poslancov k  predloženiu prerokúvaného návrhu  novely zákona

číslo 542/1990 Zb.  o školskej správe a prijali  ich ako do-

statočne významné na ich prijatie.

 

     Ďakujem.

     /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. V zmysle rokovacieho poriadku sa o slovo

prihlásila pani podpredsedníčka  vlády. Prosím, udeľujem vám

slovo.

 

Podpredsedníčka vlády SR K. Tóthová:

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte, aby som sa  vyjadrila k problematike, ktorá je

mi profesne veľmi blízka. Problematikou štátnej správy a sa-

mosprávy som  sa zaoberala po  dlhé roky, vyše  20 rokov, na

Právnickej fakulte Univerzity Komenského. Po roku 1989 prob-

lematika miestnej správy ma  natoľko nadchla, že som inicia-

tívne organizovala  kolokvium k problematike  miestnej samo-

správy. Pán poslanec Moravčík tu  sedí a vtedy ako dekan ve-

del,  že toto  kolokvium sa  organizovalo, malo  veľký ohlas

a hneď v júli 1990 vyšiel z tohto kolokvia zborník. Na tomto

kolokviu  boli predmetom  diskusie aj  otázky vzťahu štátnej

správy a samosprávy, ktorú sme v tom čase začali budovať.

 

     Veľmi dobre  si pamätám, že  koncepcia vtedajšej česko-

slovenskej tvorby miestnej správy, na ktorú nadväzujeme, bo-

la taká, že štátna správa sa má oddeliť od samosprávy, alebo

ak chcete, naopak, samospráva sa má oddeliť od štátnej sprá-

vy. Majú to byť dva nezávislé subjekty, vrátane nezávislosti

na kreačných  oprávneniach tak štátnej  správy, ako aj samo-

správy.

 

     Tento princíp bol prijatý,  na tomto princípe všade, aj

v zahraničí, kde je oddelená štátna správa od samosprávy, sa

ich vzťah buduje. Samozrejme, máme v zahraničí aj také mode-

ly, kde štátna správa so samosprávou je spojená, je pod jed-

nou strechou,  a keď pôjdete do  zahraničia, v určitých štá-

toch vám nebudú vedieť odlíšiť, čo je samospráva a čo štátna

správa.

 

     Preto  ma veľmi  zaujal článok  pána poslanca  Ftáčnika

- ľutujem, že  tu nie je -,  ktorý uverejnil v Pravde  5. 4.

1995, kde sa vyjadruje k  navrhovanej novele a hovoril o de-

montáži princípov, ktoré majú uľahčiť demontáž osôb. Dovolím

si uviesť, že nejde o  demontáž princípov, ale ide o dotiah-

nutie, o realizáciu princípu oddelenia štátnej správy od sa-

mosprávy, vrátane kreačných oprávnení. Určitý krok sa urobil

už aj v zákone o obecnom zriadení, kde sa pôvodné nepochope-

nie  princípu vzťahu  štátnej správy  a samosprávy napravilo

v tom zmysle,  že menovanie okresných  prednostov už nie  je

determinované  názorom, súhlasom  starostov, pretože  takéto

zmiešanie nie je účelné.

 

     Vážení, štátna správa  je činnosť, prostredníctvom kto-

rej štát presadzuje svoju politiku v určitom rezorte.  Nato,

aby ju mohol presadiť, musí mať kreačné oprávnenia, musí mať

možnosť  realizovať  vzťahy  nadriadenosti  a podriadenosti,

možnosť  realizovania, vyvodenia  zodpovednosti osôb,  ktoré

stoja hierarchicky v nižšej štruktúre, pri neplnení zákonov,

a dovolím si tvrdiť -  interných inštrukcií nadriadených or-

gánov, ktoré determinujú činnosť podriadených orgánov. Preto

je plne náležité a odôvodnené, aby subjekty, ktoré vykonáva-

jú štátnu správu, mohli byť kreované vyššími orgánmi štátnej

správy a jej plne zodpovedné.

 

     Dovolím si tvrdiť znovu, že tu nejde o demontáž princí-

pov,  ale  o  dôsledné  presadenie  princípov vzťahu štátnej

správy a samosprávy.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pani podpredsedníčke. Pokračujeme v roko-

vaní.  Prosím spoločného  spravodajcu výborov  pána poslanca

Jozefa Tarčáka,  aby podal správu  o výsledkoch prerokovania

návrhu zákona vo výboroch  Národnej rady Slovenskej republi-

ky.

 

     Je tu ešte faktická poznámka pána poslanca Kováča.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci, mám  len krátku prosbu na pána

poslanca Kunca, ktorý uvádzal  tento materiál. Prosil by som

ho,  či by  mi svoje  úvodné slovo,  v ktorom tak vynikajúco

zhodnotil prínos samosprávy, mohol písomne poskytnúť. Rád by

som ho predniesol na zasadnutí  snemu Združenia miest a obcí

Slovenska. Takže, pán poslanec, buďte taký láskavý, keby ste

mi mohli poskytnúť tento materiál.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Je to, samozrejme, možné,  ale mám oveľa pragmatickejší

návrh - pohovoriť si s pánom Kuncom priamo.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Nie, ja by som potreboval práve ten prejav.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

      Ďakujem. Pán poslanec Langoš.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem  za slovo.  Opäť som  zažil déj÷  vu alebo déj÷

pluie, ako sila presvedčenia predkladateľa a sila presvedče-

nia  pani  ministerky,  taká  istota,  vôľa a viera, zakrýva

vlastne jednu  jedinú vec -  centralizáciu riadenia školstva

centrálnymi orgánmi štátnej moci.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem veľmi pekne. Rád by  som len upozornil pána po-

slanca Kováča, že  nemusí mať obavy, že sa  tu nerobí steno-

grafický záznam. Nie je problém vyžiadať si prejav pána Kun-

ca.

 

     A k  pánu poslancovi Langošovi len  toľko, že zabúda na

to, že  ak niekto má  niesť zodpovednosť za  niečo, musí mať

možnosť aj kontroly a skutočného výkonu riadenia aj s perso-

nálnymi výmenami.  Pokiaľ mu do  toho hovorí aj  niekto iný,

potom nemôžeme žiadať ani  od ministerstva alebo od ministra

- to už je jedno, na ktorom je to rezorte, aby niesol zodpo-

vednosť. Dnes už nejde  o centralizáciu z jednoduchého dôvo-

du, pretože máme alternatívne školstvo tak, ako to myslí zá-

kon, to znamená neštátne  školy, a tieto, samozrejme, nespa-

dajú  do takejto  priamej gescie  ministerstva. Čiže,  nejde

o výlučný monopol jedného školstva, ako to bolo voľakedy.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán poslanec Vanko.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Dovolím si krátku poznámku k pánu poslancovi Langošovi.

Pracujem v štátnej správe, teda pracoval som v štátnej sprá-

ve do decembra 1994. Okresné školské správy majú právnu sub-

jektivitu. To je úplne nový  prvok, teda hovoriť o centrali-

zácii, keď okresná školská správa má plnú právnu subjektivi-

tu, nie je namieste.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán poslanec Slota.

 

Poslanec J. Slota:

 

     Tiež by  som pánu kolegovi Langošovi  odporúčal, keď by

chcel vidieť tých zanietených, ako  to tu kritizoval, mal sa

zúčastniť na tom snemovaní, alebo  čo to mali tí naši maďar-

skí pedagógovia v Rožňave. Tam sa mal pozrieť na tú zaniete-

nosť a lojálnosť voči Slovensku.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem pekne, pán  podpredseda. Zavedenie prvkov samo-

správy do oblasti školstva bolo vlastne v roku 1990 realizá-

ciou vypustenia  vedúcej úlohy komunistickej  strany v tejto

oblasti. Tým,  že znovu zavádzame  ten systém, ktorý  tu bol

predtým, a vypúšťame možnosť, aby rodičia sami spolurozhodo-

vali  o tom,  kto bude  učiť ich  deti, vlastne  sa vraciame

k princípu,  ktorý tu  bol pred  rokom 1989,  čiže k vedúcej

úlohe vládnucej strany.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Bugár - faktická poznámka.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Ďakujem,  pán podpredseda.  Pani podpredsedníčka vlády,

vy ste v  prvej časti hovorili, že nejde  o demontáž princí-

pov, ale zabudli ste povedať,  že v skutočnosti ide o demon-

táž osôb, ako to napríklad pripomenul aj pán poslanec Slota.

Pozri Rožňava.  Na základe ešte  neschválenej novely zákona,

ktorú  budeme za  chvíľočku prerokúvať,  pán Leško, riaditeľ

školskej  správy, odvoláva  riaditeľa školy  na základe ešte

neschválenej novely. Teda v skutočnosti  tu nejde o nič iné,

len o demontáž osôb, len o posilnenie centrálnej moci.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Zdá sa  mi, že pán poslanec  Šimko stráca invenciu, keď

prirovnáva suverenitu  štátu k suverenite  politickej strany

a jej vedúcej  úlohe. Myslím si,  že treba urobiť  rez alebo

rozdiel medzi tým,  čo je samospráva, a čo je štátna správa.

Za  školstvo v  každom demokratickom  štáte zodpovedá  štát,

najmä za  jeho metodické riadenie.  Samozrejme, ak chcú  mať

obce vlastné školy, tak to bolo  aj v školskom zákone za pr-

vej republiky,  a ten bol  hlboko demokratický, pán  Langoš,

takže ide  o "hluboké nedorozumění". Boli  tiež školy, ktoré

riadil štát  a menoval aj  ich riaditeľov, ba  dokonca sa na

nich muselo vyučovať  len v štátnom jazyku, a  ak obce, teda

samosprávne korporácie, ktoré sú  od štátu nezávislé, chceli

mať vlastné školy, mohli si v nich učiť, v akom chceli jazy-

ku, ale štát na takéto školy neprispieval, pretože to nebolo

jeho povinnosťou. Aj dnes, ako  to tu už bolo povedané, máme

školstvo štátne aj alternatívne.  Za metodické vedenie štát-

nych škôl  je zodpovedné ministerstvo, a  preto má mať právo

aj stanovovať riaditeľov.

 

     Ak mám odpovedať Bélovi  Bugárovi, pardon, pánu poslan-

covi Bugárovi, musím povedať, že  to, čo sa stalo v Rožňave,

je zase  iný prípad, keď spolková  organizácia, ktorá je re-

gistrovaná na základe spolkového  zákona, sa snaží spojiť so

štátnou správou a poriadať  akési metodické semináre k škol-

stvu.  Aj  to  je  oddelené.  Spolky  a  politické strany aj

v zmysle  ústavy sú  oddelené od  štátu, a  ak štátna správa

chce metodický seminár usporiadať v Rožňave, nikto jej v tom

nemôže brániť. Ale nemôže sa  nerobiť rozdiel, že na tom se-

minári  bude  mať  hlavné  slovo  Csemadok,  iné organizácie

a Zväz maďarských  učiteľov na Slovensku,  ktoré sú spolkové

organizácie, a pritom samotnú  organizáciu sa snaží nakamuf-

lovať, akoby ju organizovala okresná štátna správa.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán poslanec Langoš.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Pán kolega Cuper, vážim  si vašu niekoľkodesaťročnú od-

bornú  erudovanosť, ale  rozprávam sa  s učiteľmi základných

škôl a s rodičmi detí, ktoré do týchto škôl chodia. Komunis-

ti mali svojho triedneho nepriateľa, proti ktorému v podsta-

te navádzali deti, a vy máte svojho nového nepriateľa.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     O slovo sa hlási pani ministerka školstva. V zmysle ro-

kovacieho poriadku jej udeľujem slovo.

 

Ministerka školstva a vedy SR E. Slavkovská:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení členovia vlády,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     nedá mi, aby som nezareagovala práve na vystúpenie pána

poslanca Bugára,  ktorý tu začal rozprávať  o kauze Rožňava.

Osobne sa domnievam, že práve  on by o tejto kauze rozprávať

nemal. Keď  už sme pri tom,  využívam svoje právo a  rada by

som povedala o tejto kauze,  pretože sa práve dotýka proble-

matiky štátnej správy a územnej samosprávy. Dovoľte mi teda,

vážení poslanci,  aj keď to navonok  nesúvisí s predkladanou

novelou zákona, aby som vás informovala o tej udalosti, kto-

rá sa udiala 31. marca 1995 v Rožňave.

 

     Vôbec tu  nešlo o porušenie  zákona, ktorý teraz  ideme

novelizovať, pretože odvolanie  riaditeľa školy a riaditeľky

metodického  centra nebolo  robené podľa  tohto  zákona, ale

boli tam vyvodené opatrenia  pre závažné porušenie pracovnej

disciplíny, a to je niečo celkom  iné. Ako iste viete, v ten

deň  v Rožňave,  31.  marca,  sa začalo  dvojdenné rokovanie

prvého celoštátneho stretnutia  maďarských pedagógov na Slo-

vensku. Jedným z hlavných  organizátorov bol Zväz maďarských

pedagógov na Slovensku so  sídlom v Komárne. Iba mimochodom,

mám tu z Národnej obrody zo 16. 9. správu tohto Zväzu maďar-

ských pedagógov, kde vyzývajú k občianskej neposlušnosti, ak

sa u nás začne hovoriť o alternatívnom školstve.

 

     Ak už hovoríme o  Zväze maďarských pedagógov na Sloven-

sku, to samotné je  veľmi divné, pretože nepoznám maďarských

pedagógov na Slovensku, poznám iba občanov Slovenskej repub-

liky maďarskej národnosti, ktorí vykonávajú pedagogickú čin-

nosť. V mene týchto  občanov Slovenska maďarskej národnosti,

ktorí  vykonávajú  pedagogickú  činnosť,  som  rozhodla, aby

v mojom mene prijali pozvanie na podujatie riaditeľka odboru

na národnostne zmiešanom území  pani Lýdia Benčová a tlačový

tajomník  Ján Felix.  Obaja zástupcovia  prišli na rokovanie

v poobedňajších hodinách, keď bola  na programe odborná kon-

ferencia  na  tému  "Školská  autonómia"  za priameho vstupu

predstaviteľov politických strán občanov Slovenskej republi-

ky maďarskej  národnosti. Ministerstvo školstva  a vedy Slo-

venskej republiky svojou účasťou  na podujatí chcelo, priro-

dzene,  podporiť tie  zámery pedagógov  maďarskej národnosti

pôsobiacich v Slovenskej republike, ktoré smerujú v prospech

slovenského školstva. V tomto prípade sa však o ich zámeroch

vôbec  nedozvedelo, pretože  organizátori podujatia odmietli

požiadavku riaditeľky odboru škôl  pani  Benčovej, aby roko-

vanie pokračovalo  v úradnom jazyku,  a v konečnom  dôsledku

nezabezpečili ani eventuálny preklad.

 

     Sme toho názoru,  že požiadavka zástupkyne ministerstva

školstva bola  rozhodne oprávnená, pretože  vzhľadom na tému

rokovania a účasť  spomenutých politických subjektov činnosť

Zväzu  maďarských pedagógov  na Slovensku  prekročila rámec,

obsah a rozsah prijateľných aktivít, vyplývajúcich zo zákona

číslo 83/1990 Zb. a nastala atmosféra plnej platnosti dikcie

zákona Národnej  rady Slovenskej republiky  o úradnom jazyku

v Slovenskej  republike zo  dňa 25.  10. 1990.  Tento zákon,

alebo tento paragraf zákona hovorí  o tom, že úradníci štát-

nej správy nie sú  povinní ovládať jazyk národnostnej menši-

ny, a  ak sa zúčastňujú  výkonu svojho povolania  aj na úze-

miach  obývajúcich vyše  20 %  národnostnou menšinou, všetky

rokovania  sú povinné  viesť v  úradnom jazyku.  Tento zákon

svojím  rozhodnutím organizátori  podujatia popreli zásadným

spôsobom. V urážlivej atmosfére účastníkov rokovania zástup-

cov ministerstva školstva, aj riaditeľa školskej správy pri-

nútili odísť a opustiť tým rokovaciu miestnosť.

 

     V deň rokovania boli  porušené aj ďalšie právne predpi-

sy. Bez  súhlasu riaditeľa Školskej správy  v Rožňave bezdô-

vodne bol uvedený deň vyhlásený za celookresný metodický deň

s priamou súvislosťou s podujatím. Chcem iba doplniť, že ce-

lookresný metodický deň v zmysle rokovacieho a organizačného

poriadku školskej  správy môže byť  vyhlásený iba vtedy,  ak

bol zakotvený v celoročnom pláne. Takýto metodický deň nebol

zakotvený.  Na  základných  školách  Komenského  v  Rožňave,

v Plešivci,  v Drnave,  v Jablonove  sa nevyučovalo. Podobné

nesprávne rozhodnutia vydali riaditelia  škôl v Čoltove, Ge-

merskej Hôrke, Hrhove, Hucíne, Kečove, v Krásnohorskej Dlhej

Lúke, Krásnohorskom  Podhradí a v Silici.  Podobné kroky sme

zaznamenali aj v dvanástich materských škôlkach.

 

     Znovu  podotýkam, že  podľa zákona  môže riaditeľ školy

dať maximálne  štyri dni v  školskom roku pre  žiakov voľno,

a to iba  vo výnimočne vážnych dôvodoch  - technických alebo

organizačných.  Ani jeden  z týchto  dôvodov nebol  splnený.

Takže ešte aj títo riaditelia vlastne porušili pracovnú dis-

ciplínu a v tomto smere  budeme musieť ešte podniknúť ďalšie

kroky, pán poslanec Bugár.

 

 

     Porušené boli aj  interné hospodárske smernice školskej

správy jej niektorými pracovníkmi,  ktorí konali bez vedomia

riaditeľa.  Tu mám  na mysli  práve pani  vedúcu metodického

centra, ktorá rozposlala pozvánky  aj v mene riaditeľa škol-

skej správy, ktorý o tom vôbec nemal ani tušenia.

 

     Celkove možno povedať, že  bol vážnym spôsobom narušený

chod škôl  s vyučovacím jazykom maďarským  v okrese Rožňava.

Je paradoxom, že evidentné porušenie zákona i pracovnej dis-

ciplíny  je v  tomto prípade  pre niektorých  predstaviteľov

Zväzu  maďarských  pedagógov  zrazu  neviditeľné, ba dokonca

v masmédiách, ale i na rôznych iných fórach nedôstojne napá-

dajú a  osočujú Ministerstvo školstva a  vedy Slovenskej re-

publiky,  že tam  prišlo provokovať.  Proti takémuto postoju

dôrazne  protestujem a  žiadam mandátový  a imunitný  výbor,

pretože na týchto útokoch voči ministerstvu sa zúčastňujú aj

poslanci Národnej rady, aby sa celou problematikou zaoberal,

pretože  poslanci, ktorí  porušujú zákony,  alebo napomáhajú

porušovaniu  zákonov,  nemajú  právo  na  dôstojnosť mandátu

a imunity. /Potlesk./

 

     V tomto kontexte ešte upozorňujem, že dôležitý dokument

- Zmluva o  dobrom susedstve a  priateľskej spolupráci medzi

Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, ktorú bude mať

česť Národná rada Slovenskej republiky ratifikovať, v článku

15 ods. f/ navrhuje, aby  osoby patriace k národnostným men-

šinám  sa správali  takým spôsobom,  ktorý nie  je v rozpore

s vnútroštátnym  právnym  poriadkom.  Všetko,  čo  sa udialo

v Rožňave, bolo v rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom.

Sme  presvedčení, že  ak išlo  o rokovanie  na tému "Školská

autonómia" a účasť  predstaviteľov štátnej správy Slovenskej

republiky, rokovanie  jednoznačne malo pokračovať  v úradnom

jazyku. Rozhodnutie organizátorov prvého celoštátneho stret-

nutia maďarských pedagógov pokračovať v maďarskom jazyku bo-

lo protizákonné a zároveň sa stalo demonštratívnym aktom po-

kusu o  popretie princípov suverenity  Slovenskej republiky,

preto si žiada komplexné odsúdenie.

 

     Ako iste viete,  niektoré subjekty predstaviteľov obča-

nov maďarskej národnosti žijúcich v Slovenskej republike or-

ganizujú v týchto súvislostiach protestné zhromaždenia. Jed-

no z nich sa udialo včera spôsobom, keď do verejného rozhla-

su boli  občania vyzývaní na  osobné útoky voči  riaditeľovi

školskej správy.  Takéto akcie môžu negatívne  pôsobiť aj na

výchovno-vzdelávací  proces na  školách nielen  s vyučovacím

jazykom maďarským s aspektmi  zasahovania do procesu štátnej

správy. Preto  žiadam Národnú radu, aby  sa touto vážnou si-

tuáciou zaoberala. Preto je  potrebná aj táto novela zákona,

keďže  sa stávajú  takéto prípady,  ministerstvo školstva je

napádané neadekvátne a podľa rozdelenia kompetencií, keď po-

radnému orgánu, a to  územnej školskej rade, prislúcha právo

výkonné, nemôže ministerstvo školstva  v žiadnom prípade ro-

biť nápravu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.  Prosím, budeme ešte  pokračovať vo fak-

tických poznámkach. Pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Chcem iba  odpovedať pánu poslancovi  Langošovi, že som

si nikdy nehľadal nepriateľov,  práve naopak, a už vonkoncom

nie  príslušníkov maďarskej  národnostnej menšiny.  Mohol by

som sem doviesť veľmi veľa študentov, ktorým som nezištne na

fakulte pomáhal, pretože  nevedeli zvládnuť základy, pretože

nemali  základy zo  slovenského jazyka,  a to  aj tento rok.

Takže  si  nepriateľov  z  príslušníkov maďarskej národnosti

nehľadám v nijakom prípade. Práve  naopak, na veci sa snažím

pozerať vždy triezvo, s nadhľadom.  Ale nenechám sa  tu pre-

sviedčať o tom, že neviem, čo je štátna správa, čo je obecná

samospráva  a čo  je záujmová  samospráva, ako  je napríklad

v prípade Združenia  maďarských učiteľov na  Slovensku alebo

slovenských učiteľov maďarskej národnosti na Slovensku.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán poslanec Bugár.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Ďakujem  pekne. Pani  ministerka Slavkovská,  rožňavskú

kauzu,  ak to  môžem takto  nazvať, som  nezačal ja, ale pán

poslanec Slota. A čo sa týka  toho, čo tvrdíte, že v prípade

tohto odvolania nejde o zákon, alebo sa neodvoláva na zákon,

ktorý ideme, alebo ak to môžem takto nazvať, idete novelizo-

vať, tak vám prečítam ten  odvolací list, ktorý dokazuje, že

nemáte pravdu:

 

     "Odvolanie z funkcie riaditeľa základnej školy. V súla-

de s ustanovením § 66  ods. 2 Zákonníka práce" - mimochodom,

ktorý je už  neplatný - "v nadväznosti na §  3 ods. 1 zákona

číslo 542/1990  Zb. o štátnej  správe v školstve  a školskej

samospráve odvolávam vás z funkcie riaditeľa Základnej školy

na ulici Komenského v Rožňave  dňom 3. apríla 1995." Podpis:

riaditeľ školskej  správy v Rožňave  Ján Leško. To  je jedna

moja pripomienka.

 

     Druhá -  tvrdíte, že úradníci,  ktorí sa zúčastňujú  na

hocijakých rokovaniach, majú právo rokovať v úradnom jazyku.

Máte pravdu, aj pani Benčová mala právo vystupovať v sloven-

skom jazyku, teda v úradnom  jazyku. Prečo to nevyužila? Bol

zabezpečený aj preklad. Nechcela tam ostať. Dokonca, keď tam

prišla, prišla  s redaktorom Slovenskej  Republiky, ako keby

vedela, že toto nastane, bolo to asi pripravené dopredu.

 

     A čo sa týka toho, čo ste citovali z medzištátnej zmlu-

vy, ktorú vraj budeme...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Moment. Prosím vás, zapojte pána poslanca Bugára.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Ďakujem  pekne,  pán  podpredseda.  Tiež budem citovať.

V článku 9 rámcového dohovoru,  ktorý sme 1. februára podpí-

sali, zatiaľ ešte neratifikovali, sa hovorí: Strany sa zavä-

zujú uznať, že právo  na slobodu prejavu každého príslušníka

národnostnej menšiny bude  zahrnovať slobodu názoru, slobodu

prijímať a oznamovať informácie a myšlienky v jazyku menšiny

bez zasahovania štátnej moci." V Rožňave sa nič iné nerobilo.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pani poslankyňa Edit Bauer.

 

Poslankyňa E. Bauer:

 

     Ďakujem  za slovo.  Dovoľte mi  uviesť niektoré skutoč-

nosti na  správnu mieru. Veľmi ma  mrzí, pani ministerka, že

nemáte autentické  informácie. Pani Benčová  a pán Felix  sa

zdržali na  stretnutí maďarských pedagógov nie  viac ako pol

hodiny. A v  tom čase vystupoval hosť z  Transylvánie, z Ru-

munska. Témou  toho popoludnia bola  autonómna škola, čo  je

napríklad škola,  ktorá má právnu  subjektivitu. Vari chceme

vysvetliť, že  subjekt, ktorý má právu  subjektivitu, nie je

do určitej miery autonómny?

     Veľmi ma zaráža, že hovoríte o atmosfére zákona. Myslím

si,  že pani  Tóthová mi  dá za  pravdu, že  takýto terminus

technicus právo asi nepozná. Naopak, poznám  § 3 a § 6 záko-

na  číslo  428,  ktoré  vymedzujú,  v  ktorých  prípadoch sa

v úradnom styku používa štátny  jazyk. Upozorňujem vás, pani

ministerka,  že tieto  ustanovenia neboli vyčerpané. Naopak,

chcela by som vás láskavo upozorniť na článok 34 Ústavy Slo-

venskej republiky, ktorý vymedzuje právo používať ich jazyk,

t.j. národnostných  menšín, v úradnom  styku. A dovoľujem si

vás  upozorniť tiež  na  článok  26, ktorým  sloboda prejavu

a právo na informácie sú zaručené slovenskou ústavou.

 

     Naopak, pani  ministerka, nesmierne ma  zarazilo to, že

pani Benčová prišla s takým odkazom pre 300 maďarských peda-

gógov, že  považovala za potrebné  povedať iba toľko,  že ju

teší,  že  týchto  pedagógov  zaujímajú problémy slovenského

školstva a že vás bude  informovať o dianí na tomto stretnu-

tí. A požiadala, aby sa ďalej rokovalo v štátnom jazyku. Nič

iné pre 300 pedagógov nepriniesla, žiadnu informáciu, žiaden

odkaz od  vás. Keď dnes  počúvam, o čo  opierate zdôvodnenie

potreby tohto návrhu novely zákona, je mi celkom jasné, pre-

čo pani Benčová tam prišla.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Slovo má  pán poslanec  Mikloško s  faktickou

poznámkou.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predsedajúci, prepáčte, ale preberáme novelu zákona

číslo 542.  O chvíľu mám svoje  vystúpenie a nebudem hovoriť

o problematike Rožňavy, na to je ministerstvo a prípadne iný

bod programu, ale budem  hovoriť o slovenských školách. Pre-

tože to  sa týka v  prvom rade slovenských  škôl. Buďte taký

dobrý, vráťte  rozpravu tam, kde  má byť. Nerozumiem,  prečo

nám tu  pani ministerka odrazu povedala  celý prípad rožňav-

skej školy.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Nádejam sa, že sa z obdobia, keď ste boli predsedom Ná-

rodnej rady, pamätáte, že v zmysle rokovacieho poriadku môže

člen vlády vystúpiť kedykoľvek na  tému, ktorú uzná za vhod-

nú. Pán poslanec, takto sa veci majú.

 

     Pán poslanec Slota - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Slota:

 

     Pán kolega Mikloško, už začínam  veriť, že asi ste tiež

maďarskej  národnosti alebo  pôvodom  maďarskej  národnosti,

lebo tak sa  chováte, pretože toto je meritum  veci, toto je

meritum  aj  tohto  zákona.  A  keď  to  nerozumiete... /Šum

v sále./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vyzývam pánov poslancov, že máme celkom formálne proce-

durálne postupy, akým spôsobom vchádzať tu do reči.

 

Poslanec J. Slota:

 

     Chcel by som len zdôrazniť, pán podpredseda, že odvola-

nie riaditeľa, ktorý  v podstate inicioval na škole  - dá sa

povedať - asi pán riaditeľ zabudol, že je riaditeľom na úze-

mí Slovenskej republiky, a nie na území Maďarskej republiky.

Z toho dôvodu takýto riaditeľ  predsa nemôže byť riaditeľom,

ktorý iniciuje na škole  doslovne vzburu proti štátnej moci.

To je asi trošku čudné. Takže, chcel by som zdôrazniť aj pá-

nu  poslancovi Mikloškovi,  ako primátor  Žiliny tiež poznám

problematiku škôl,  školských rád a  územných školských rád.

Osobne si myslím, že tento zákon všetci rozumní predstavite-

lia samospráv uvítajú aj v ostatných častiach Slovenska. Tí,

ktorí sa tým zaoberajú.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Slovo má pani poslankyňa Garajová s fak-

tickou poznámkou.

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Dovoľte tri krátke poznámky,  vážení kolegovia. Po prvé

vám chcem prečítať §  19 rokovacieho poriadku: "Členom Pred-

sedníctva Slovenskej národnej rady a členom vlády Slovenskej

republiky sa udelí slovo kedykoľvek, ak o to požiadajú, a to

aj na vyhlásenia, ktoré nesúvisia s programom schôdze."

 

     Druhá moja  poznámka: Mne z  tejto diskusie jednoznačne

vyplýva,  že  je  nutné  novelizovať  čo  najskôr  zlý zákon

o úradnom jazyku a prijať  nový, jednoznačný zákon o štátnom

jazyku, aby mu rozumeli konečne  už aj naši maďarskí poslan-

ci. Môže byť aj v maďarskom preklade. /Potlesk./

 

     Tretia poznámka:  Aby sme sa vrátili  k meritu veci, je

zaujímavé, že ministerstvo  zdravotníctva, ministerstvo hos-

podárstva  a ministerstvo  pôdohospodárstva majú kompetenciu

menovať a odvolávať riaditeľov škôl vo svojej pôsobnosti. Sú

to, upozorňujem, stovky stredných odborných škôl a odborných

učilíšť na Slovensku. Nerozumiem  tomu, prečo by táto kompe-

tencia mala prekážať v  prípade ministerstva školstva. Aspoň

sa tieto rozdielne kompetencie konečne zjednotia.

 

     Ďakujem.

     /Potlesk./

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Ďakujem za  slovo, pán predsedajúci.  Musím povedať, že

pán Weiss včera tu povedal jednu pravdu. Chceme tu vybudovať

nejaký demokratický systém a naučiť sa jeho základné hodnoty

a pravidlá.  Pani poslankyňa  Bauerová, viem,  že všetko  sa

môže prehnať  do absurdna. Zo  samotnej právnej subjektivity

nejakého právneho  subjektu, lebo aj vy  ste právnym subjek-

tom, aj  ja, ešte nevyplýva absolútna  autonómia, lebo tá je

potom anarchiou.

 

     Samozrejme, existuje nejaký systém noriem a ich hierar-

chia. To znamená,  že aj samotná škola, ktorá  je v obci, je

v hierarchii autonómna do tej  miery, pokiaľ ju zákon nepod-

riaďuje nejakým vyšším subjektom. Ale vy sa tu stále snažíte

nám všetkým  nahovoriť niečo úplne iné,  že Zväz slovenských

učiteľov maďarskej národnosti na Slovensku má právo metodic-

ky riadiť školstvo na južnom Slovensku. Taký zákon nepoznám.

To znamená, ani školskú  autonómiu na južnom Slovensku, lebo

tá sa dotýka len personálne, teda  osôb. V tom by som s vami

súhlasil. Áno,  môžu hovoriť v maďarčine  alebo  v maďarskom

jazyku do tej miery, ako  to stanovuje zákon. To znamená, že

ak sa tam vykonáva nejaká  štátna správa a niektorí úradníci

nerozumejú po  maďarsky, je jasné,  že buď mal  byť učiteľom

stanovený tlmočník, a nie  tomuto pracovníkovi štátnej sprá-

vy, a malo sa rokovať po slovensky. Ak by to bolo zasadnutie

Zväzu slovenských  učiteľov maďarskej národnosti  na Sloven-

sku,  prosím, tam  by bola  rokovacia reč  maďarčina, a pani

Benčovej by  sa mohol stanoviť tlmočník,  pretože to je spo-

lok, ktorý môže rokovať v jazyku, v akom chce jazyku.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Vzdávam sa.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Szigeti - faktická poznámka.

 

Poslanec L. Szigeti:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Na vystúpenie  pani ministerky by  som chcel zareagovať

tým, že  by som citoval jej  slová - dosť často  citujem jej

slová. Na  jednom rokovaní nášho  výboru, keď som  sa snažil

argumentovať  proti  zavedeniu  alternatívneho dvojjazyčného

vyučovania a načrtol som  isté možnosti riešenia, odpoveď zo

strany pani ministerky bola  stručná, v podstate nereagovala

na moje pripomienky. Odpovedala:  viete, pán poslanec, to je

vec názoru, to je vec pohľadu.  Žiaľ, aj toto je vec názorov

a vec pohľadu a ľutujem,  veľmi ľutujem, pani ministerka, že

máte taký názor a taký pohľad na stretnutie pedagógov v Rož-

ňave. Ľutujem, skutočne to veľmi ľutujem.

 

     Som rád, že pán Slota  povedal, čo sa sleduje touto no-

velizáciou zákona, čo je  meritom veci. Áno, jednoznačne ide

o to, že ak niekto  z akýchkoľvek príčin nevyhovuje terajšej

moci, tak ho treba odvolať. Tento zákon tomu pomôže.

 

 

 

     Pán poslanec  Cuper, k tomu,  čo ste tu  spomínali, vám

presne poviem názov toho zväzu. Je to Zväz maďarských učite-

ľov na Slovensku. Nie tak, ako ste to povedali vy.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo  má pán poslanec Ivan  Šimko s faktickou

poznámkou.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem,  pán podpredseda.  Je to  skutočne pravda, tak

ako ste povedali aj vy, aj pani kolegyňa, že pani ministerka

môže vystúpiť kedykoľvek  a môže hovoriť aj od  veci, ale my

ostatní nie,  takže ja vás vyzývam, aby ste vrátili diskusiu

tam, kam patrí, aby sme sa vrátili k legislatívnemu klenotu,

ktorý prerokúvame.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Veľmi  rád pán  kolega, i  keď nie  sme v klenotníctve.

Prosím, pán spoločný spravodajca, máte slovo.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     členovia vlády,

     kolegyne a kolegovia,

 

     dovoľte mi,  aby som vám predložil  spoločnú správu Ús-

tavnoprávneho výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre

verejnú správu,  územnú samosprávu a  národnosti, Výboru Ná-

rodnej rady  pre vzdelanie, vedu,  kultúru a šport  a Výboru

Národnej  rady  pre  životné  prostredie  a  ochranu prírody

o výsledku prerokovania návrhu  skupiny poslancov na vydanie

zákona  Národnej rady  Slovenskej republiky,  ktorým sa mení

zákon Slovenskej národnej rady  číslo 542/1990 Zb. o štátnej

správe v  školstve a školskej samospráve,  ktorú ste dostali

ako tlač číslo 102.

 

     Návrh skupiny poslancov na vydanie zákona Národnej rady

Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon číslo 542 o štát-

nej správe v školstve  a školskej samospráve, pridelil pred-

seda Národnej rady rozhodnutím číslo 423 zo 6. marca 1995 na

prerokovanie, a  to po získaní  stanoviska vlády  Slovenskej

republiky, Ústavnoprávnemu  výboru Národnej rady, Výboru Ná-

rodnej rady  pre verejnú správu, územnú  samosprávu a národ-

nosti a  Výboru Národnej rady  pre vzdelanie, vedu,  kultúru

a šport. Koordináciou  stanovísk výborov bol  poverený Výbor

Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

 

     Výbory,  ktorým bol  návrh pridelený, ho prerokovali 7.

marca a 9. marca. Okrem troch výborov, ktorým bol návrh sku-

piny poslancov predsedom pridelený na prerokovanie, preroko-

val  ho  aj  Výbor  Národnej  rady  pre  životné  prostredie

a ochranu  prírody. V  uznesení z  30. marca  1995 nesúhlasí

s návrhom.  Ústavnoprávny  výbor  k  návrhu  neprijal platné

uznesenie,  nevyslovila  s  ním  súhlas nadpolovičná väčšina

všetkých jej členov. Zostávajúce  dva výbory vyslovili s ná-

vrhom súhlas - Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kul-

túru a šport bez pozmeňovacích návrhov a Výbor Národnej rady

pre verejnú správu, územnú  samosprávu a národnosti s pozme-

ňovacími  doplnkami, ktoré  ste dostali  v tlači  a máte ich

pred sebou pod bodmi 1 až 13. Keďže nejde o vecné, ale tech-

nické pripomienky, kde sa  zosúlaďuje momentálny stav, ktorý

je  v reálnom  živote v  oblasti školstva,  dám v záverečnom

hlasovaní hlasovať  o týchto pozmeňovacích  návrhoch en bloc

a budem ich odporúčať všetky schváliť.

 

     Ďakujem.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne pánu  poslancovi Tarčákovi  a prosím ho,

aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu o štvrtom  bode programu. Mám tu zora-

dené písomné  prihlášky. Ako prvý sa  prihlásil pán poslanec

Viliam Sopko  z SDĽ. Ďalej sa  pripraví pani poslankyňa Zora

Lazarová zo Slovenskej zelenej alternatívy.

 

     Prosím, pán poslanec Sopko, máte slovo.

 

Poslanec V. Sopko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani ministerka,

     vážená Národná rada,

     kolegyne a kolegovia,

 

     rovnako aj mňa veľmi zaujala dôvodová správa a príčiny,

ktoré navrhovateľov tejto právnej  úpravy viedli k rozhodnu-

tiu obmedziť kompetencie územných  školských rád a školských

rád  pri menovaní  riaditeľov školských  správ aj riaditeľov

škôl. Školské rady v zmysle uvedeného zákona sú iniciatívnym

a poradným orgánom školy. Tu sa  zamýšľam, komu je na obtiaž

poradný a iniciatívny orgán a prečo  chceme zabrániť, aby sa

školské rady vyjadrovali k personálnym návrhom na riaditeľov

alebo k  ich práci. Takýmto krokom  sa predsa znižuje podiel

účasti na riadení školy  nielen zo strany rodičov, pedagógov

a žiakov, ale aj zo strany obcí a miest. Pred takýmto krokom

by bolo  správne zhodnotiť a zovšeobecniť  skúsenosti z čin-

nosti a práce samospráv na školách.

 

     Dochádzam  k  názoru,  že  navrhovatelia právnej úpravy

nesprávne zovšeobecňujú ojedinelé negatívne a odsúdeniahodné

prípady, ktoré  boli zaznamenané v  niektorých južných okre-

soch Slovenska.  Veď sú aj iné,  pozitívne skúsenosti. Preto

si myslím, že  by sa orgány samospráv v  školstve nemali ob-

medzovať, ale naopak, mali by sme od nich vyžadovať dôslednú

prácu, a tým prehĺbiť  spoluprácu vedenia školy s pedagogic-

kým zborom, rodičmi, žiakmi aj so samosprávnym orgánmi obcí.

 

     Pri  doterajšom prerokúvaní  úpravy zákona  vo výboroch

Národnej rady  som dospel k názoru,  že dôvodom na  zníženie

kompetencií školských rád je neschopnosť ministerských úrad-

níkov zvládnuť zložitú situáciu  v školských  správach aj na

školách. Nemôžem sa stotožniť s  názorom, že školské rady sú

prežité a že už splnili  svoje historické poslanie. Potom je

namieste otázka, aké poslanie  mali školské rady vlastne pl-

niť. Len to, že ich vládne hnutia v rokoch 1990-1991 zneuži-

li na výmenu riaditeľov škôl? Vari iba za týmto jediným úče-

lom bola samospráva v školách ustanovená? Myslím, že hlavnou

podstatou bola spoluúčasť na riadení  škôl a pri riešení ich

potrieb aj problémov. Táto funkcia je aj v súčasnosti žiadu-

ca a veľmi potrebná.

 

     Ministerstvo školstva je zodpovedné za plnenie úloh pri

vzdelávaní, pri výchove detí a  mládeže, je zodpovedné aj za

zvyšovanie kvalitatívnej  úrovne výchovno-vzdelávacieho pro-

cesu.  Túto úlohu  v plnom  rozsahu nezvláda  pri udržiavaní

a rozširovaní materiálno-technickej základne  škôl. Preto sa

školy dovolávajú a žiadajú pomoc od obcí aj od rodičov. Prí-

činou takéhoto  stavu je výška rozpočtu  pre rezort školstva

na rok 1995, ktorá nepokrýva plnú prevádzku škôl a školských

zariadení, ako aj oprávnené  nároky pedagógov na platy. Obce

sú preto nútené poskytovať finančné prostriedky na prevádzku

predškolských zariadení  a základných škôl  aj napriek tomu,

že ich  rozpočty sú oproti minulému  obdobiu podstatne obme-

dzené a  sú rovnako ako rezort  školstva v nezávideniahodnej

situácii. Táto  skutočnosť je vlastne  podstatou dilemy. Fi-

nančná spoluúčasť na  zlepšenie prevádzkových podmienok škôl

je nevyhnutná.

 

     Pri tomto trende sú  na druhej strane presadzované ten-

dencie obmedzovať možnosti, aby sa zástupcovia samospráv ob-

  mohli vyjadrovať  k práci  riaditeľov škôl  či školských

správ. Treba  sa zamyslieť nad každým  prípadom, kde vznikli

spoločenské napätia vo  vzťahoch školskej správy, riaditeľov

škôl a školských rád. Po  ich analýze dospejeme k názoru, že

napätia spôsobujú konkrétni, často  konfliktní ľudia, že bol

schválený nevhodný štatút, ktorý umožňuje presadzovať skupi-

nové záujmy pedagogických pracovníkov a často narúša riadia-

cu  činnosť školy,  že školská  rada nepracuje systematicky,

ale účelovo a nepravidelne. Tieto prípady, ktoré si zaslúžia

kritiku, je predsa možno riešiť miestnymi opatreniami, a nie

úpravou príslušného zákona.

 

     Teraz sa na problém  pozerajme z pohľadu časového vývo-

ja. Zákon o štátnej správe  v školstve a školskej samospráve

bol prijatý koncom roku 1990 za prvej vlády Vladimíra Mečia-

ra. V rámci procesu  demokratizácie školstva samosprávne or-

gány sa mali stať priestorom  pre rodičov, žiakov, pedagógov

aj pre  obecné úrady na  ovplyvňovanie vývoja na  konkrétnej

škole, v konkrétnom okrese. Už v roku 1990 sa do zákona vlo-

žilo demokratické ustanovenie, že menovanie riaditeľov škôl,

resp. riaditeľov školských správ možno vykonať na návrh rady

školy, prípadne územnej školskej  rady. Podobne sa postupuje

pri odvolávaní. Nie je divom,  že práve tieto ustanovenia sa

stali tŕňom  v oku druhej vlády  Vladimíra Mečiara. Pamätáme

sa na postup ministra  školstva Matúša Kučeru, ktorý odvolal

takmer  všetkých  dovtedajších  riaditeľov  školských  správ

s odôvodnením,  že neboli  menovaní podľa  tohto zákona. Pri

menovaní  nových riaditeľov  rešpektoval samosprávne  orgány

školstva aj zákon. Pripomeňme si, že odvtedy sa žiadne veľké

zmeny vo  funkciách riaditeľov školských  správ nerobili. Vo

funkciách  sú teda  ľudia, ktorých  menoval minister  Kučera

z vlády Hnutia za demokratické Slovensko.

 

     Dnes máme tretiu vládu Vladimíra Mečiara. Už ide o koa-

líciu, ktorá má, samozrejme, svoje nároky, a preto ustanovi-

la  smutne známe  akčné úderky,  ktoré rozhodujú  o všetkých

funkciách  v okrese.  Rozhodujú aj  o riaditeľoch  školských

správ, ale tu narazili na ustanovenie zákona o samosprávnych

orgánoch. Nemôžu riaditeľov odvolať, ak tu nie je návrh prí-

slušnej územnej rady. A preto nám bol predložený návrh záko-

na. Ide teda o účelovú  normu určenú na odvolávanie riadite-

ľov najskôr preto, že už dnes nevyhovujú, že sú  málo verní,

alebo sú  iní, "osvedčenejší" ľudia. Preto odmietam, a spolu

so mnou aj kolegovia poslanci za Spoločnú voľbu, takýto úče-

lový postup. Som za zachovanie  kompetencií a skôr za posil-

nenie samosprávy v školstve, ako to, čo je tu predložené.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, mali by sme si uvedomiť, že

vyjadrenie sa k návrhom na vymenovanie a odvolanie riaditeľa

školy  alebo školského  zariadenia neznamená,  že orgán,  do

ktorého pôsobnosti patrí  vymenovanie alebo odvolanie riadi-

teľa,  musí stanovisko  samosprávneho školského  orgánu vždy

a bezvýhradne   akceptovať.  Nenachádzam   preto  dostatočný

a presvedčivý argument  pre to, že by  v záujme skvalitnenia

riadiaceho procesu v štruktúre  školstva mal byť tento demo-

kratický  prvok odbúraný.  Vychádzam aj  zo skutočnosti,  že

školské rady sú podľa § 7 ods. 4 a územné školské rady podľa

§ 7 ods. 7 konštituované vo vyhovujúcej štruktúre a demokra-

tickým spôsobom.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Slovo má  predsedníčka výboru pani Laza-

rová. Pripraví sa pán poslanec Mikloško z KDH.

 

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     na stretnutí učiteľských  iniciatív organizovaných uči-

teľským  fórom, nezávislými  kresťanskými odbormi  Slovenska

a Zväzom maďarských  pedagógov Slovenska za  prítomnosti po-

slanca Národnej  rady László Szigetiho  za Maďarskú koalíciu

sa  prijalo  komuniké  k  pripravovanej  novele zákona číslo

542/1990 Zb., v ktorom sa hovorí, že prijatie uvedenej nove-

ly by viedlo k  znefunkčneniu činnosti samosprávnych orgánov

vo vzťahu k riešeniu personálnych  otázok v školstve. Tým by

sa vylúčila možnosť tých pedagógov, ktorí sú zastúpení v sa-

mospráve školy, ale  najmä nepedagogických pracovníkov, t.j.

poslancov   miestneho   zastupiteľstva,   zástupcov  rodičov

a iných verejnoprávnych inštitúcií  sa spolupodieľať na for-

movaní charakteru školy. Taktiež podľa informácií z tlače sa

na  tomto stretnutí  hovorilo, že  novelizácia tohto  zákona

smeruje k obmedzeniu takých akcií,  ako je štrajk. Nikde som

sa však nedočítala, že by  na tomto stretnutí bola vyslovená

obava týkajúca sa kvality učiteľského zboru, kvality a orga-

nizačných schopností toho-ktorého  riaditeľa a najmä kvality

výučby.

 

     Jedným dychom sa tu hovorí, že štát je povinný školstvo

na všetkých  stupňoch financovať, splniť  všetky jeho požia-

davky, a  to okamžite, ale  čo si s  týmito financiami školy

urobia a najmä  na čo ich použijú, to je  už vec škôl, škol-

ských  samospráv, do  toho štát  už nemá  čo hovoriť.  Ak sa

okamžite  nesplnia požiadavky  pracovníkov školstva týkajúce

sa  stopercentného  zvýšenia platov, nie preto,  že štát ich

splniť nechce, ani nie preto, že by si myslel, že požiadavky

učiteľov sú neodôvodnené, ale jednoducho preto, že momentál-

ne nemá  finančné  prostriedky na  krytie týchto požiadaviek

a zlepšovanie hmotného postavenia  učiteľov mieni realizovať

postupne,  tak sa  po prvé  - pôjde  do štrajku,  a po druhé

- štát je okamžite obviňovaný z  neúcty k učiteľom, z neúcty

k výchove mládeže a z neúcty ku vzdelaniu ako takému vôbec.

 

     Dnes tí, čo štrajk organizovali, štrajk, ktorý mal slú-

žiť celkom  iným zámerom než  reálnemu  vyriešeniu finančnej

situácie v školstve a najmä už po schválení štátneho rozpoč-

tu, nechcú priznať, že  sa im nepodarilo štrajk zorganizovať

pre nedostatočný počet učiteľov, ktorí by boli ochotní, uve-

domujúc si  všetky súvislosti, ísť  do štrajku. Dnes  tvrdia

- citujem: "Štrajk v školstve bude mať význam iba vtedy, keď

sa nám podarí presvedčiť rodičov,  aby do toho išli s nami."

Čo v preklade do slovenčiny znamená vyvolať štrajkovú situá-

ciu celoplošne v celej krajine  a otriasť tak stabilitou te-

rajšej vlády. K tomu vlastne potrebujú mať na školách signa-

tári uvedeného komuniké svojich riaditeľov.

 

     Čo  sa týka  znamienka rovnosti  medzi tzv. demokraciou

a kvalitou  učiteľov /hovorím  takzvanou a  mám na  to veľmi

vážne dôvody, ale to by si žiadalo ďalšiu hodinu prednášky/,

čiže medzi tzv. demokraciou  a kvalitou učiteľov, dovoľte mi

vysloviť určitú pochybnosť.  Napríklad donedávna na vysokých

školách boli  u nás veľmi  presné a záväzné  kritériá na do-

siahnutie vedecko-pedagogických titulov docenta a profesora,

vychádzajúce  z dlhoročnej  tradície a  veľmi dobrej  úrovne

nášho  školstva.  Donedávna  platilo  pravidlo,  a  to veľmi

správne, že vysokoškolským profesorom  sa mohol stať iba ten

docent, ktorý  dosiahol vedeckú hodnosť  doktora vied a  mal

publikovanú aspoň jednu  monografickú prácu. Prosím, výnimky

sa mimoriadne môžu  udeliť, ale nie, aby sa  z výnimky stalo

pravidlo. Nikdy, čo sa pamätám  /a pamätám toho veľa, ba do-

konca ako bývalá nestraníčka pamätám toho ešte viac/, sa ne-

udeľovali pedagogické tituly v  takom masovom meradle, podľa

českého  hesla "Já  na bráchu,  brácha na  mne", ako  teraz.

 

 

     Nikdy  sa nevytvárali  kritériá na  udeľovanie hodnosti

profesora od buka do buka nejednotne na vysokých školách ako

teraz. Rukolapným dôkazom toho  je aj udelenie profesorských

titulov  16 docentom,  ktorých menoval  prezident aj napriek

protestom a  bez súhlasu ministerky školstva,  z ktorých iba

štyria - ešte raz zdôrazňujem - iba štyria majú titul dokto-

ra vied. To znamená, že 75  % z uvedených učiteľov tento ti-

tul nedosiahlo a dvaja z nich dokonca nedosiahli ani len ve-

deckú hodnosť  kandidáta vied. Prosím vás  pekne, tak o akej

kvalite to vlastne chceme hovoriť?

 

     Podľa  mňa  prvoradou  povinnosťou  štátu je zabezpečiť

nielen kvalitu výučby a  učiteľského zboru, ale i formovanie

charakteru  škôl. Zostáva  otvorená otázka,  či práve určití

vybraní rodičia ako aj zástupcovia  neučiteľských inštitúcií

a záujmových  skupín sú  tí praví,  ktorí nebudú  brať ohľad

v prvom rade  na svoje vlastné alebo  skupinové záujmy viac,

ako na  skutočnú kvalitu daného adepta  na funkciu riaditeľa

a na zabezpečenie kvality výučby. Som hlboko presvedčená, že

štát, ktorý financuje a súčasne nesie zodpovednosť za formo-

vanie charakteru  škôl a kvalitu  výchovy našej mládeže, 

nielen právo,  ale najmä veľkú povinnosť  zabezpečiť cez mi-

nisterstvo školstva,  aby sa na  riadiace miesta dostali 

najkvalifikovanejší a najschopnejší  jedinci, ktorí budú za-

bezpečovať chod, kvalitu a  formovanie charakteru školy tak,

aby to zodpovedalo požiadavkám  nášho štátu a potrebám celej

našej spoločnosti.

 

     Pevne  verím, že  tí poslanci,  ktorým leží  osud nášho

školstva a  kvalita výučby na srdci, budú hlasovať za novelu

tohto zákona.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec František Mikloško

z KDH. Pripraví sa pani Edit Bauerová z Maďarskej koalície.

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Švec.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Dámy a páni,

 

     nehnevajte sa, ale musím  zareagovať na toto vystúpenie

a poopraviť stanovisko pani poslankyne Lazarovej. Zákon čís-

lo 172 z roku 1990  o vysokých školách nevyžaduje pre profe-

súru titul doktora vied, vyžaduje však medzinárodne uznávanú

vedeckú školu, dostatočný počet  kvalitných publikácií v za-

hraničných  odborných a  medzinárodne uznávaných periodikách

a dostatočný citačný index. Navyše sa na prominentných vyso-

kých školách Slovenskej republiky vyžadujú aj posudky zahra-

ničných odborníkov. Obávam sa, že pani poslankyňa prekročila

svoje kompetencie  a spochybnila na pôde  Národnej rady Slo-

venskej  republiky najmenej  dve vedecké  rady prominentných

vysokých škôl.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Predsedníčka  výboru pani Lazarová  - faktická

poznámka.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Áno, je pravda, že dnes  sa titul doktora vied už nevy-

žaduje. Nejde o tento titul, ale  o to, že v rámci dosiahnu-

tia tejto vedeckej hodnosti boli predtým dané určité presné,

fixné kritériá,  ktoré v sebe obsahovali  napríklad takú ma-

ličkosť, ako je napísanie a uverejnenie jednej monografickej

práce. Dnes  si kritériá vytvárajú  jednotlivé fakulty podľa

toho, koho majú na čele a komu to ako vyhovuje. Tieto krité-

riá naozaj  nezodpovedajú v mnohých  prípadoch - a  mohla by

som uvádzať  veľmi konkrétne príklady -  kritériám, ktoré by

sa pri menovaní na vysokoškolského profesora mali vyžadovať.

Veľmi  ľutujem,  ale  spochybňujem  niektoré  vedecké  rady,

a myslím si,  že tým je spochybnená  aj akreditačná komisia,

ktorá akreditácie udelila tým fakultám, ktoré nevyžadujú ako

jedno  zo základných  kritérií pri  udeľovaní titulu vysoko-

školského  profesora mať  napísanú a  uverejnenú aspoň jednu

monografickú prácu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Šagát.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za udelenie slova.

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     chcel  by som  zareagovať na  pani poslankyňu Lazarovú,

totiž na  to sa nedá nezareagovať.  Musím sa jednoznačne po-

staviť na stranu diskusného  príspevku pána profesora Šveca,

pretože pokladám dnešný systém  udeľovania profesúry za pre-

hľadný, kvantifikovateľný.  Mám ho tu k  dispozícii, keby ho

niekto z poslancov chcel vidieť. Skutočne vychádza z vyváže-

nej roboty profesora vysokej školy, ktorá zahrnuje tri mimo-

riadne druhy činnosti - pedagogiku, výskum a publikačnú čin-

nosť. Naopak,  tento systém dovoľuje každému,  kto na to má,

sa o túto hodnosť  uchádzať. Nedovoľuje tam žiadnu politickú

manipuláciu. Som  absolútne zhrozený, že  dnes vedúci výboru

Národnej rady má takýto názor. Preboha, kde sme sa to dosta-

li? A  ak niekto spochybňuje  vysoké školy, ktoré  boli vždy

tou  alma mater  a pýchou  krajiny, a  nakoniec tie množstvá

uznaní, čo vo svete majú,  to je pre Slovensko vhodné vystu-

povanie člena tohto parlamentu? /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Szigeti - faktická poznámka.

 

Poslanec L. Szigeti:

 

     Ďakujem za  slovo a ďakujem  pani poslankyni za  to, že

propaguje moje meno v súvislosti s rokovaním učiteľského fó-

ra. Ale  k úplnosti patrí  aj to, že  okrem mňa tam  boli aj

iní, teda  bol aj iný poslanec  Národnej rady Slovenskej re-

publiky, a to ste nespomínali. A veľmi ľutujem, že tam nebo-

li iní  páni poslanci, ktorí  takisto dostali pozvánku.  Ne-

prišli tam najmä z koalície.  A veľmi ľutujem, že tam nepri-

šli  ľudia z  rezortu ministerstva  školstva, ktorí  takisto

dostali pozvánku  na toto stretnutie,  aby sme mohli  riešiť

ozajstné problémy v školstve.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem  pekne. Musím  konštatovať, že  pani poslankyňa

Lazarová nás opäť zviedla z cesty, teda témy, ktorú prerokú-

vame. Prosil by som, keby sme  sa mohli vrátiť do nášho kle-

notníctva.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem veľmi pekne. Mal som poznámku k predchádzajúcim

vystúpeniam,  ale  pripájam  sa  k  pánu poslancovi Šimkovi.

Vráťme sa k vecnej rovine.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pani poslankyňa Lazarová.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Ešte k tomu, čo tu bolo povedané. Áno, to, čo ste pove-

dali,  pán poslanec,  je pekná  teória. Prax  je však celkom

iná. Napríklad  na určitej fakulte  nie je umožnené  ani len

nahliadnuť do habilitačnej práce,  o ktorú prejavíte záujem,

ani pred udelením docentúry a už vôbec nie po udelení docen-

túry. A  keď sa toho dožadujete,  ste obviňovaný zo všetkého

možného, len habilitačná práca sa vám nedá k dispozícii mož-

no z toho dôvodu, aby sa nevidela jej kvalita. To je skutoč-

  prax. Ale  myslím si,  že na  túto tému  by sa už nemala

viesť ďalšia diskusia. Vráťme  sa radšej k pôvodnému diskus-

nému príspevku.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Rosival,  ale prosím, bude to po-

sledná poznámka. Pozrite sa, ako nedočkavo čaká pán poslanec

Mikloško. /Smiech v sále./

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Po  včerajšku som  sa rozhodol,  že neopustím  rečnícky

pult, lebo včera som skoro prišiel o slovo.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Myslím, že  vniesť sem kauzu  menovania vysokoškolských

profesorov bolo úplne od veci  a nesúvisí s našou prerokúva-

nou témou, ale preto, že  boli obvinené nielen vedecké rady,

prípadne spochybnená úroveň  a rozhodovacia schopnosť vedec-

kých rád, ale aj akreditačnej komisie, rád by som k tomu po-

vedal pár slov.

 

     Akreditačná komisia sa  v činnosti slovenských vysokých

škôl, vedeckých ústavov v  oblasti slovenskej vedy prejavila

úplne  jednoznačne  ako  mimoriadne  pozitívny  prvok, ktorý

spôsobil zvýšenie úrovne  vedeckovýskumnej činnosti vo všet-

kých oblastiach. A toto nie sú domnienky, to sú fakty, ktoré

možno  dokladovať na  počte publikácií  vo vedeckých časopi-

soch,  na odozve  týchto publikácií,  citačným indexom možno

dokladovať  využitie poznatkov  v aplikovanom  výskume, teda

využitie pre prax. Veľmi  dôrazne protestujem proti zneváže-

niu úrovne akreditačnej komisie na tomto mieste.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Máte slovo, pán poslanec Mikloško.

 

 

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená vláda,

     vážený parlament,

 

     na úvod svojho príspevku chcem povedať dve poznámky.

 

     Po prvé - podpredsedníčka vlády pani Tóthová tu poveda-

la, že sa dlhé roky  venovala a študovala problematiku štát-

nej správy a samosprávy.  Podotýkam, že zabudla len povedať,

že za vedúcej úlohy komunistickej strany.

 

     Po druhé - celý úvod,  ktorý tu vniesla pani ministerka

školstva,  odmietam. Budem  diskutovať o  zákone, ktorý bude

platiť  na  celom  Slovensku,  mňa  volili  slovenskí voliči

a týchto, teda slovenských rodičov, zaujíma, kto bude riadi-

teľom na ich školách a kto  bude vyučovať ich deti. Po tomto

úvode dovoľte, aby som pristúpil k zákonu.

 

     Preberáme krátku novelu zákona Slovenskej národnej rady

číslo 542/1990  Zb. o štátnej  správe v školstve  a školskej

samospráve.  Zákon Slovenskej  národnej rady  číslo 542  bol

prijatý 26. novembra 1990  a podpísali ho František Mikloško

a Vladimír  Mečiar. Ako  som už  povedal, novela  navrhovaná

poslancami SNS a HZDS je  krátka, dohromady má päťnásť riad-

kov, a teda by sa  mohlo zdať, že nemôže podstatnejšie zasa-

hovať do pôvodného zákona. Ale pravdou je pravý opak. Týchto

päťnásť riadkov v podstate mení celú ponovembrovú filozofiu,

ktorou vláda vtedy  pristupovala k takej delikátnej oblasti,

ako je školstvo.

 

     Podľa  § 3 ods. 1  pôvodného zákona  číslo 542/1990 Zb.

riaditeľa školy a riaditeľa školského zariadenia  zriadeného

školskou správou  vymenúva  a odvoláva  na návrh rady  školy

riaditeľ príslušnej školskej správy.  Podľa novely "na návrh

rady školy" vypadne a riaditeľa školy a školského zariadenia

bude menovať priamo riaditeľ príslušnej školskej správy. Te-

da zvolení  zástupcovia pedagógov a  rodičov, delegovaní zá-

stupcovia  obecného zastupiteľstva,  ďalej zástupcovia škôl,

kde prechádza väčšie množstvo  absolventov danej školy, prí-

padne zvolení zástupcovia žiakov  na stredných školách, títo

všetci sú tým  von z hry. Osud riaditeľa  bude v jedných ru-

kách, a to riaditeľa školskej správy.

 

     Podľa §  5 ods. 10 pôvodného  zákona číslo 542/1990 Zb.

na čele školskej správy je  riaditeľ, ktorého vymenúva a od-

voláva  minister školstva  na návrh  územnej školskej  rady.

Podľa novely  zákona menovať a  odvolávať riaditeľa školskej

správy bude  priamo minister školstva.  Členov územnej škol-

skej rady volia rady škôl, patriacich do pôsobnosti školskej

správy. Územná školská rada je teda pri menovaní a odvoláva-

ní svojho riaditeľa takisto z hry von.

 

     Vážení páni poslanci a  panie poslankyne, filozofia zá-

kona číslo 542/1990 Zb.  bola postavená na princípe demokra-

cie zdola. Na  takom princípe, na akom sme my,  a teda aj vy

všetci, boli zvolení.  Filozofia novely,  ktorú navrhujú po-

slanci SNS a HZDS, sa  zakladá na takom uchopení moci minis-

terstvom  školstva,  na  takom  direktívnom  riadení rezortu

školstva, aké nemalo obdobie  za čias komunizmu. Viem pocho-

piť  pohnútky  ministerky  Slavkovskej.  Celý  život chodila

v predklone pred komunistickou mocou  a robila dvornú histo-

ričku na želanie komunistickej moci. Prečo by chvíľu aj pred

ňou nechodili ľudia v predklone, trasúc sa o miesto riadite-

ľa školskej správy, resp. riaditeľa školy,  ktoré v konečnom

dôsledku bude závisieť len od nej?

 

     Chápem, že aj vedúcemu  kancelárie ministra pánu Chamu-

lovi, ktorého  sme mali tú  možnosť poznať, padne  dobre, ak

bude môcť sedieť vo foteli  vo svojej kancelárii, hladkať si

briadku a počúvať, ako mu jednotliví riaditelia škôl dokazu-

jú, akí sú  dobrí Slováci, aby sa  za nich u pani ministerky

prihovoril. Už  trochu menej chápem, prečo  sa pod návrh ta-

kejto novely  podpísali takí poslanci, ako  je napríklad po-

slanec Tužinský. Zdá sa, že  pán poslanec a zároveň riaditeľ

Slovenského rozhlasu Ján Tužinský  bol na Kube nielen preto,

aby podpísal  kontrakty o rodinných  rozhlasových seriáloch,

ale že tam bol zberať aj skúsenosti z kubánskeho školstva.

 

     Vystúpenie navrhovateľa pána doktora Kunca považujem za

vrchol jeho  politickej kariéry. Jediné, čo  by som mu chcel

povedať, že si myslím, že za posledných päť rokov jeho poli-

tickej  kariéry to  jediné rozumné,  čo urobil,  bolo to, že

odišiel z KDH.

 

     Novela  tohto  zákona  zapadá  do  série noviel zákonov

a rozhodnutí  tohto parlamentu,  ktoré vracajú  všetko späť.

Dámy a páni, ak udalosti  v novembri 1989 sme nazvali nežnou

revolúciou, tak toto všetko,  čo tu predvádzate, nemožno na-

zvať ináč ako primitívnou kontrarevolúciou. Kontrarevolúciou

preto, lebo  z kroka na  krok všetko vraciate  pred november

1989. Zapisujete sa týmto  do kultúrnych dejín tohto národa.

Primitívnou preto, lebo výsledkom všetkého vášho konania bu-

de tuposť a primitívnosť. Vy  nie ste schopní riadiť systém,

ktorý vydáva viac signálov.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím vás, používajte slušnejší slovník.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Bohužiaľ, neexistujú na to lepšie slová.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Obmedzenie vlastného slovníka je veľmi zlé.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Vy  nie ste  schopní riadiť  systém, ktorý  vydáva viac

signálov. Vy viete riadiť len  taký systém, ktorý vydáva len

jeden  signál, a  to je  poslušnosť. Už  máme možnosť vidieť

kádrovú prácu pani ministerky  školstva. V Ústave informácií

a prognóz ministerstva  školstva už vymenila  riaditeľa pána

Haracha,  o  ktorého  kompetencii  nemôže  nikto pochybovať,

a dala namiesto  neho telocvikára. Gratulujem  vám, pani mi-

nisterka. Zrejme ide o nejakého dobrého Slováka.

 

     Dámy a páni,

 

     politická  garnitúra, ktorá  prišla k  moci po novembri

1989, a ja som patril medzi nich, zdedila školstvo štyridsať

rokov devastované  komunistami, ale aj  tak sa rozhodlo  dať

školstvu samosprávu, pretože  verila v prirodzenú  schopnosť

ľudí rozhodnúť  sa nakoniec pre prirodzenú  autoritu a takto

pomaly očisťovať túto zničenú oblasť. Vy samozrejme takémuto

niečomu neveríte. Veríte len sebe, ale  aj to nie som si is-

tý, že vždy. Vy chcete držať každého riaditeľa školy pod kr-

kom.  Ale to  tu už  bolo. A  ak sa  nepamätáte, skončilo to

všetko v blate.

 

     Svoj diskusný  príspevok končím tým,  že dávam procedu-

rálny návrh, aby návrh novely zákona Slovenskej národnej ra-

dy číslo  542/1990 Zb. nebol  prerokúvaný na tejto  schôdzi,

aby bol  vrátený poslancom-navrhovateľom a  títo nech si  ho

odložia doma a ukazujú  svojim vnukom, ako budovali demokra-

ciu na Slovensku v apríli roku 1995.

 

     Ďakujem.

     /Potlesk./

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne. Pán  poslanec, chcem  len upozorniť, že

procedurálny návrh, ktorý navrhuje zrušiť bod, ktorý Národná

rada prijala, nie je možné uskutočniť.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Ja som navrhol, aby pred začatím hlasovania bol vrátený

zákon navrhovateľovi. To je iné.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Dobre, ďakujem. Pán poslanec  Prokeš - faktická poznám-

ka. Ale prosil by som  vás, používajme navzájom slušné výra-

zy. Jedno,  čo je veľmi dôležité,  čo sa z histórie,  z tzv.

duchovnej skúsenosti môžeme poučiť, je vzájomná úcta a urči-

tý stupeň vnútornej pokory. Ďakujem pekne.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Bohužiaľ,  znova sme  si vypočuli  podobu demokracie po

vzore KDH: Keď nemám vecné argumenty, rozdávam facky, rozdá-

vam nadávky. Pánu poslancovi Mikloškovi by som len rád pove-

dal, že staré príslovie hovorí, že podľa seba súdim teba. Ak

hľadá neustále  nejaké osobné pohnútky  u iných, zrejme  tak

postupuje sám  v tých prípadoch, keď  predkladajú návrhy po-

slanci KDH, resp. celé hnutie KDH.

 

     Rád by som upozornil na  maličkosť. Je úplne iná situá-

cia  v školstve,  než bola  v roku  199O, keď vznikal zákon,

ktorý teraz  chceme novelizovať. Vtedy  bol monopol štátneho

školstva. Vtedy aj príslušné opatrenia zaručujúce určitú de-

mokraciu zdola,  resp. samosprávu na  štátnych školách, boli

plne opodstatnené. Dnes je už situácia iná. Aj zákon umožňu-

je vznik  iných než štátnych  škôl, ktoré sú  podporované zo

štátneho rozpočtu,  teda nemá sa pri  ich otváraní vyhovárať

na finančné nedostatky, resp. na problémy tohto rázu, a teda

je plne načase vrátiť sa k tomu, aby ministerstvo mohlo plne

vykonávať zodpovedne svoju prácu vo  vzťahu k školám a k ich

úrovni.

 

     Ak niekto s tým nesúhlasí, má možnosť otvoriť si obecnú

školu, súkromnú školu, či cirkevnú školu alebo iný typ školy

a vyučovať tam  v jazyku, v  akom chce, najať  si tam takých

učiteľov, akých chce, vrátane riaditeľa. Ale štátne školstvo

nesie základnú zodpovednosť za  úroveň školstva, a preto mi-

nister musí  mať možnosť ovplyvňovať  úroveň tohto školstva,

pretože  sa nám  veľmi ľahko  môže stať,  že sa dostaneme do

úplného školského kolapsu.

 

     Áno, slovenské školstvo malo vysokú úroveň a malo zvuk,

tak ako  celé československé školstvo.  Skutočne, vedomostná

úroveň našich detí vysoko  prevyšovala iné. Samozrejme, mali

sme aj  nedostatky vo výučbe, napríklad  v určitých deformá-

ciách a podobne. To však neznamená, že dnes máme priviesť ku

kolapsu celé naše školstvo len  preto, že niekomu sa nehodí,

že  sa  chce  znova  zabezpečiť  plynulosť, stabilita výkonu

štátneho školstva.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán poslanec Brňák.

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Mikloško, na pôde parlamen-

tu už dosť dlhú dobu prednášate v podstate "duchaplné bonmo-

ty", ktoré  vás stavajú do  postavenia človeka, ktorému,  aj

keď bude kričať,  že mu horí dom, už  nikto neuverí, aj keby

to skutočne bola pravda.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Baránik - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Chcel by  som povedať pánu  Mikloškovi, že platí  staré

slovenské príslovie: Vtáka poznáš  po perí, človeka po reči.

Tým som chcel k tomuto problému povedať, že existujú pravid-

lá riadenia a podľa  týchto pravidiel sa uplatňujú všeobecné

zásady. Školské  správy a školy  sú hospodárske organizácie,

sú financované zo štátneho rozpočtu. Nositeľom štátneho roz-

počtu pre školstvo je ministerstvo školstva, čiže podľa ele-

mentárnych pravidiel riadenia prislúcha  tomu, kto je zodpo-

vedný za  rezort, menovať aj  vedúcich funkcionárov prísluš-

ných podriadených organizácií, ktoré  sú ako hospodárske or-

ganizácie nadviazané na štátny rozpočet. Platí to pre všetky

ostatné rezorty, neplatí to pre školstvo. Novela tohto záko-

na práve túto chybu,  túto medzeru odstraňuje. Zmyslom tejto

novely je zdokonaliť tento  systém riadenia vo vzťahu minis-

terstvo a podriadené organizácie. Preto ho treba podporiť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Garai.

 

Poslanec J. Garai:

 

     Ďakujem za udelenie slova.  Budem veľmi krátky a struč-

ný.  Vážení, neviem,  prečo sa  bránite alternatívnemu škol-

stvu. Prosím, choďte sa pozrieť do Šurian, tam už to niekoľ-

ko rokov beží. To sa týka obchodnej akadémie, gymnázia, eko-

nomickej školy. Nikto sa tomu nebráni. Neviem, prečo sa brá-

nia takí vzdelaní ľudia, ktorí tu sedia po ľavej strane. Zá-

roveň dávam procedurálny návrh na ukončenie rozpravy k tomu-

to bodu. /Šum v sále./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Je tu procedurálny návrh, vážené kolegy-

ne a kolegovia. Myslím, že sme  už o tom hovorili, ale sú tu

ešte písomné prihlášky do rozpravy. Navrhujem, aby sme ukon-

čili faktické poznámky, ale  aby sme  umožnili ešte vystúpiť

tým štyrom písomne prihláseným.  /Požiadavka z pléna, aby sa

hlasovalo./

 

     Páni poslanci,  prosím vás, zachovajte  pokoj. Moja po-

vinnosť je  organizovať túto schôdzu, ponechajte  ju mne. Je

tu procedurálny návrh na ukončenie rozpravy. Prosím, prezen-

tujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     Prezentovalo sa 68 poslancov. Konštatujem, že nie je to

dostatočný počet na  ďalšiu  uznášaniaschopnosť, teda budeme

pokračovať v rozprave.

 

     Slovo  má pani  poslankyňa Edit  Bauerová. Pardon, ešte

faktická poznámka pána poslanca Urbana.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Vážený pán poslanec Mikloško, nedá  mi, aby som sa tiež

nevyjaril k vášmu vystúpeniu. Podľa mňa vaše vystúpenie bolo

typickou  demonštráciou vystúpenia  nositeľa hodnôt kresťan-

stva  a demokracie, za  ktorého  sa, myslím,  aj považujete,

najmä svojím  slovníkom, ale taktiež  aj obsahom vystúpenia,

ktorý  ste použili.  Ak dovolíte,  nazvem ho  podobne ako vy

primitívnosťou, použitou na pôde Národnej rady.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Gaľa.

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Ďakujem  za  slovo.  Kolegyne,  kolegovia, poslanec Ján

Langoš použil vo svojej faktickej poznámke termín "déj÷ vu".

Ide o  termín zo psychológie,  ktorý označuje tzv. ilúziu už

raz videného. Myslím si, že ilúzia čohosi, milá spomienka na

čosi videné - povedzme - pred rokom 1989, je vedúcim motívom

novelizačných  snáh v  zákone  o  štátnej správe  v školstve

a školskej samospráve.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne. Chcel  by som  len upozorniť,  že tento

prípad, ktorý sa uvádza v  psychológii, nie je prípad už raz

videného, ale je  to videnie čohosi, čo potom  môže ešte raz

nastať.

 

     Prosím, pán poslanec Lauko, máte slovo.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pánu kolegovi Prokešo-

vi a pánu Urbanovi by som chcel dať do ich pozornosti vystú-

penie pána poslanca Baránika, ktorý tu excelentne predviedol

predstavu  o riaditeľovi  školy socialistického  typu. Pevne

verím, že  o tri roky,  keď prijmete túto  novelu zákona, sa

budem môcť opýtať pánov poslancov, ktorí sú títo riaditelia,

a ktorí sú  tí riaditelia spred  roku 1989. Som  zvedavý, čo

potom povedia.

 

     A k tým, čo vystupujú na  adresu pána Mikloška - keď tu

vystupujete proti nemu, na Slovensku  platí aj to, že pravda

bolí, páni.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Slovo má pani poslankyňa Garajová s fak-

tickou poznámkou.

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Dovoľte,  aby som  svoju prvú  poznámku adresovala pánu

poslancovi  Sopkovi, pánu  poslancovi Mikloškovi  a pánu po-

slancovi  Šimkovi. Všetci  protestujete proti "nedemokratic-

kosti" novely. Prosila by som,  aby ste ma nechali teraz ho-

voriť. Protestujete proti "nedemokratickej" novele, o ktorej

hovoríme. A opäť sa pýtam: Kompetencie ministerstva zdravot-

níctva, ktoré menuje a odvoláva všetkých riaditeľov zdravot-

níckych  škôl a  zdravotníckych školských  zariadení v celej

republike,  kompetencie ministerstva  pôdohospodárstva a mi-

nisterstva  hospodárstva, ktoré  menujú a  odvolávajú stovky

riaditeľov stredných odborných učilíšť  a odborných škôl, sa

vám zdajú  demokratické? Pýtam sa pána  poslanca Šimka: Taký

"klenot", akým  je právny predpis  o kompetenciách minister-

stva  zdravotníctva, ministerstva  pôdohospodárstva a minis-

terstva hospodárstva, ktoré menujú a odvolávajú stovky všet-

kých svojich riaditeľov odborných  škôl a odborných učilíšť,

vám neprekáža?

 

 

     A na záver mi dovoľte poznámku k účelovému a znevažujú-

cemu vystúpeniu pána poslanca  Mikloška. Pán poslanec kriti-

zuje pani ministerku Slavkovskú za jej minulosť. Komunistic-

  minulosť vašich  koaličných ministrov  v predchádzajúcej

vláde Kresťanskodemokratickému hnutiu neprekážala? Nikdy som

nebola členkou žiadnej strany,  z komunistickej minulosti ma

skutočne nemožno podozrievať, a túto novelu zákona podporím.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán poslanec Gaľa.

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Pani  kolegyňa,  dotkli  ste  sa rezortu zdravotníctva.

Pochybujem o tom, že by bolo namieste, keby príbuzní pacien-

tov mali rozhodovať o riaditeľoch nemocníc.  Ale prosím vás,

neberte túto kompetenciu rodičom, ktorí sa môžu k tejto veci

vyjadriť cez školské správy.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     To platí aj pre rodičov pacientov. /Šum v sále./

 

     Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Myslím si, že táto  diskusia je úplne zbytočná, pretože

sú dva  princípy - jeden je  menovací, druhý je nastupovanie

do funkcií voľbou. Samozrejme, ak ide  o to, že štát dáva na

niečo peniaze  zo štátneho rozpočtu, je  prirodzené, že chce

mať svojich  riaditeľov a chce  to aj kontrolovať  a je jeho

povinnosťou to kontrolovať.  Nikto neznemožňuje rodičom, aby

neuplatňovali demokraciu aj zdola,  pretože je Združenie ro-

dičov a priateľov školy, ako bolo kedysi, alebo nikto nebrá-

ni tomu, aby rodič využil  masmediálne prostriedky, ak sa mu

učiteľ nepáči, má petičné  právo a ďalšie demokratické pros-

triedky,  ale  riadenie  škôl,  myslím  si, patrí ministrovi

a právo menovať riaditeľov školských správ by mu malo patriť

tiež.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Miklušičák.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

 

     pani Garajová už niekoľkokrát, resp. dvakrát  spomenula

spôsob  organizovania školstva  v iných  rezortoch. Chcel by

som jej teda odporučiť, aby  v súlade s dnes platným zákonom

o školskej správe  navrhla zmenu týchto zákonov  tak, aby aj

riadenie školstva  na týchto úsekoch  bolo demokratickejšie,

tak ako to je vo všeobecnom školstve.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Tú príležitosť má každý poslanec. Pán poslanec

Langoš - faktická poznámka.

 

 

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem  pekne. Pán  kolega docent  Cuper, to  bola do-

mnienka do  roku 1989. Dnes  už je jasné,  že štát, v  tomto

prípade vláda, nemá ani  jednu korunu vlastnú. Každá koruna,

s ktorou vláda  narába, je získaná z  konsenzu platenia daní

obyvateľstva,  občanov, ľudí,  rodičov, učiteľov, zdravotní-

kov, zdravotných sestier. Ani koruna nie je vlastná.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Šagát.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za udelenie slova, vážený pán predsedajúci. Do-

voľte, aby  som sa vyjadril  k prvej otázke,  ktorú položila

pani poslankyňa Garajová. Myslím si, že model riadenia zdra-

votníctva nie je šťastný a bolo  by ho treba čo najskôr zme-

niť. Chcel  by som osloviť všetkých  poslancov a poslankyne,

aby  zvážili vec,  ktorú dnes  máme schváliť.  Myslím si, že

treba dať právomoci samosprávam,  treba dať právomoci regió-

nom.

 

     Ak si  dnes vedenie ministerstva školstva  myslí, že by

dokázalo riadiť niekoľkotisíc škôl  a školských správ, ubez-

pečujem vás,  že tomu tak nebude.  Nebudú mať čas. Minister-

stvo nemôže byť predsa  zaťažené operatívou riešenia problé-

mov jednotlivých  škôl. Ministerstvo by  malo mať z  pohľadu

jeho fungovania úplne iné  funkcie. Malo by byť predovšetkým

iniciátorom  vzniku  zákonov,  podľa  ktorých by organizácie

v samosprávach mali  fungovať, a malo by to len kontrolovať,

a pokiaľ niekto  nevybočí z medzí  zákona, podľa ktorých 

fungovať,  nech si  to riadia  dolu, pretože  inak to nebude

dobre. Centrálne riadenie sme tu  už mali a žiadne veľké vý-

sledky sa nedosiahli, nehnevajte sa. Preto vás prosím, zváž-

te to, čo dnes odhlasujete, že to je skutočne krok späť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Šagát, len  chcem upozorniť, že rozloženie

štátnej správy do priestoru  je tiež určitá forma samosprávy

a určitá forma decentralizácie.  To znamená, že ministerstvo

nepostupuje priamym kontaktom na školy v tomto slova zmysle.

 

     Pán  poslanec Cuper.  Ale prosil  by som  vás všetkých,

ukončime tieto faktické  poznámky, nechajme dokončiť prihlá-

sených, ktorí sa prihlásili do  rozpravy. Uctime si aj tých-

to.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Keď už sa tu cvičíme v základných demokratických inšti-

tútoch, pán poslanec Langoš, je síce pravda, že občania dob-

rovoľne priznávajú  dane štátu, ale  pravidlá stanovuje štát

a štátu sa dane odvádzajú, teda sú to jeho dane, o čom sved-

čí aj článok 93 ústavy, kde je v odseku 3 povedané: "Predme-

tom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, od-

vody a štátny  rozpočet." To znamená, že ja  som to nevymys-

lel, je to taký  demokratický princíp, bohužiaľ, občania ne-

môžu rozhodovať  o rozdeľovaní daní, lebo  sú to štátne dane

alebo  dane, ktoré  priznávame  štátu.  Štát s  nimi nakladá

a zodpovedá za to občanom. Teda  v tomto prípade dokonca my,

pretože sme  schválili štátny rozpočet  a budeme občanom  aj

skladať účty, ako sa s ním hospodárilo. Nám bude vláda.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Slovo má  pán poslanec  Mikloško s  faktickou

poznámkou.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Tým, čo sa pohoršili na mojom vystúpení a na mojich vý-

razoch, pripomínam, že vláda má v rukách rozhlas, televíziu,

vláda má v rukách Fond  národného majetku, vláda má v rukách

Slovenskú informačnú službu, vojenskú kontrarozviedku, vláda

má v  rukách štatistický úrad,  vláda má v  rukách Slovenskú

akadémiu vied, vláda bude mať v rukách po tejto novele škol-

stvo, vláda má v rukách  kontrolné orgány tajnej služby, tak

vojenskej kontrarozviedky, ako  Slovenskej informačnej služ-

by. Páni  a pán Brňák,  moje vystúpenie nebolo  bonmotom, to

bolo veľmi vážne vystúpenie. A  ešte vám to pripomeniem, keď

sami zbadáte, ako sa táto moc dá zneužiť aj voči vám. Zbadá-

te to.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Prosím  vás, obmedzme to.  Pán poslanec Prokeš

- faktická poznámka.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci. Bol by  som rád, keby sme sa

začali  skutočne vracať  k vecnej  rovine, pretože napríklad

vystúpenie pána poslanca Šagáta by bolo veľmi zaujímavé, ke-

by nebol  dosť dlhú dobu  sám býval ministrom  zdravotníctva

a mohol tie  návrhy realizovať, alebo  predložiť parlamentu.

Neviem si totiž dosť dobre predstaviť, ako budú rodičia roz-

hodovať o  kvalite výučby na  tej-ktorej škole, ak  budú ho-

voriť do toho, kto tam  má byť napríklad učiteľom alebo ria-

diteľom. Samozrejme,  že ten, kto bude  dávať ich deťom jed-

notky,  bude  omnoho  lepší,  ako  ten,  ktorý im bude dávať

päťky. Ale to sa prejaví potom, keď pôjdu deti na vyšší stu-

peň školy. Je veľmi ťažko takto zhodnocovať.

 

     Prosím, vráťme sa skutočne  k vecnej rovine, k diskusii

o predloženom návrhu novelizácie zákona.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Oravec.

 

Poslanec M. Oravec:

 

     Chcel by  som sa spýtať  pána exministra Šagáta,  prečo

ako minister sa nepýtal samospráv, koho má menovať a odvolá-

vať do funkcií riaditeľov  zdravotníckych zariadení, ale ce-

loplošne, bez  týchto otázok na samosprávy,  vo veľkom množ-

stve odvolával a menoval riaditeľov zdravotníckych zariadení.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Miklušičák.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.  Pán poslanec Cuper, povedali

ste, že dane určuje štát, že teda sú to jeho peniaze. Rád by

som  vás vyviedol  z omylu.  Dane určuje  parlament zákonom,

napriek tomu to nie sú naše peniaze.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Urban - faktická poznámka.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Chcel by som poprosiť  všetkých poslancov Národnej rady

- vieme, že sa pripravuje  zákon o rokovacom poriadku Národ-

nej rady a opakovane sa tu  objavujú jasnovidecké schopnosti

pána poslanca Františka Mikloška,  aby sme potom zapracovali

do tohto  návrhu aj funkciu parlamentný  astrológ a navrhnem

tam potom pána poslanca Mikloška.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Filkus - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Tá inflácia slov v tzv.  argumentoch, ktorá sa tu obja-

vuje, parlament  dehonestuje. Nemal som v  úmysle sa prihlá-

siť, ale  prosím vás pekne, vyberajte  pri argumentoch aspoň

slová alebo fakty, ktorými sa dá niečo povedať. Vo viacerých

vystúpeniach sa hovorilo o zdrojoch a o tom, ako to so štát-

nou správou  a samosprávou vzájomne súvisí.  Pozrite sa, na-

príklad v rozpočte  - a nielen naša vláda,  nebudem tu robiť

vôbec žiadne rozdiely, ale vlády, ktoré to ozaj myslia vážne

s transformačným procesom, dali do vienka, že celý balík da-

ní sa rozdelí najmenej na  tri časti: časť zostane v štátnom

rozpočte, časť  v nejakých regiónoch  a časť v  obciach. Ale

tie dane tam zostanú preto,  aby sa samospráva o svoj rozvoj

starala. Tento  pohľad je na  školstvo, ale aj  na iné veci,

ktoré sa  týkajú samosprávy. Nie je  to však krátkodobý pro-

ces. Kým Švajčiarsko prišlo k tomu, že rozdelilo celý daňový

balík na kantóny, regióny a federáciu s podielom jednej tre-

tiny, tak  to trvalo nejaké desaťročia.  To je dlhodobý pro-

ces.

 

     Keď my  tento proces zakladáme, a  zakladáme ho tak, že

vyslovene  okliešťujeme participáciu  samosprávy na  vážnych

problémoch rozvoja, zakladáme úplne negatívne kroky. Toto si

uvedomte, lebo potom sa dostanete  do protirečenia s tým, čo

hovoríte o daniach, o zdrojoch  a o priestore, ktorý zostáva

na využitie  možných kompetencií. Prosím  pekne, aspoň tieto

základné súvislosti si uvedomte.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Šagát - faktická poznámka.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Veľmi  sa  ospravedlňujem,  že  opätovne zdržujem ctený

parlament. Súhlasím s pánom profesorom Filkusom, že niektorí

poslanci tu nepoužívajú vždy správne  argumenty a ani nie sú

podložené.  Chcem reagovať  krátko na  pána poslanca Oravca.

Keby si prečítal Zdravotnícke aktuality z minulého roku, na-

šiel by tam analýzu výmen v rezorte  zdravotníctva. Kritériá

boli presne určené. Do konkurzu boli daní len tí riaditelia,

ktorí boli predchádzajúcimi  ministrami dosadení bez výbero-

vého alebo konkurzného  konania. Na to sú dôkazy,  že to tak

bolo. Okrem  toho z tých,  ktorí sa zúčastnili  na výberovom

konaní, 50 % bolo  znovu inštalovaných do funkcie riaditeľa.

Takže  bol by  som rád,  keby pán  poslanec Oravec  používal

správne argumenty.

 

     Pánu  poslancovi  Prokešovi  len  krátko:  ministerstvo

zdravotníctva za  tri mesiace dokončilo  prácu ostatných mi-

nistrov, ktorí pripravovali zákony.  Boli predložené do par-

lamentu tri zákony, ktoré  sa týkajú zdravotníctva. Povedali

sme to tu. Nebolo času  riešiť ďalšie veci, ktoré iste treba

a iste budú podnetom pre súčasnú garnitúru.

 

     Ďakujem.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Slota.

 

Poslanec J. Slota:

 

     Na margo  toho, čo povedal pán  poslanec Filkus, by som

chcel zdôrazniť,  že k tejto  problematike treba pristupovať

skutočne pragmaticky. Ako  predstaviteľ samosprávy - neviem,

či pán  poslanec Filkus robil  niekedy v samospráve  - môžem

povedať, že  skutočne tento zákon  bude v prospech  aj samo-

správy,  samozrejme, slovenskej,  to zdôrazňujem,  v tom, že

samospráva určite nebude a  nemala by metodicky zasahovať do

riadenia škôl. Samospráva má problém s údržbou škôl, s údrž-

bou striech a neviem akých  zariadení na školách, ale určite

sa nebude  starať do úrovne učiteľov, riadenia alebo výučby.

To je nezmysel. To je úplný nezmysel.

 

     A na margo toho, čo povedal pán poslanec Šagát, tam ste

tiež uviedli skutočne veľmi skreslený názor, keď si myslíte,

že ministerstvo  menuje riaditeľov stoviek  a dá sa  povedať

tisícok škôl, škôlok  a neviem koho. Ono by  malo mať priamy

dosah len na  42 riaditeľov školských správ a  tí menujú ďa-

lej.  Takže treba  sa tiež  vyjadrovať jasne  a zrozumiteľne

a zas neskresľovať niečo, že by ministerka riadila 1500 ale-

bo 2000 základných škôl.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Som rád,  že pán Filkus  zrejme asi na  moje vystúpenie

nepriamo reagoval. Môžem mu  odpovedať. Samozrejme, som rád,

že  vybral práve  Švajčiarsko. Švajčiarsky  štát je uvádzaný

v literatúre už od 19. storočia  ako jediný príklad v Európe

vznikania  štátu  samosprávnych  obcí,  neskôr polokantónov,

kantónov, až vznikla konfederácia. Samozrejme, že tam sa sa-

mospráva vyvíjala  viac ako 1 500  rokov, pretože Rétorománi

  pokračovateľmi rímskeho  impéria. Ale  nebudem tu  robiť

prednášku.

 

     Samozrejme, všetky  ostatné štáty vznikali  zhora, teda

pôvodná  právomoc bola  centrálneho štátu  a ten  postupoval

právomoci obciam alebo samosprávnym  regiónom či istým územ-

ným celkom.  Samozrejmé tiež je  to, že postupuje  s nimi aj

dane, ale nemusí. To závisí od miery centralizácie alebo de-

koncentrácie moci. Som  za to, aby sa aj  u nás urobil tento

poriadok  a rozdelili  sa dane,  ale s  daňami sa delia tiež

kompetencie. Nenašiel som nijaký  zákon, ktorý by postupoval

obciam v súčasnej dobe peniaze zo štátneho rozpočtu na škol-

stvo. Je  vecou príslušného obecného  úradu, v rámci  svojej

autonómie môže prispieť aj  školám z rezervných fondov alebo

z iných fondov,  ale to nie sú  peniaze, ktoré by postupoval

priamo  štát na  školstvo. Školstvo  je skutočne financované

len zo štátneho rozpočtu. Ale nehovoríme tu len o financova-

ní. Nepoznám  demokratický štát, v ktorom  štát zodpovedá za

školstvo, aby  zároveň nezodpovedal za  jeho riadenie, najmä

metodické a odborné riadenie, pretože za to zodpovedá štát.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo  má pán poslanec  Moric s faktickou  po-

známkou.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.

 

     Som tiež toho názoru, čo  povedal pán Šagát, že mali by

sa tu  používať správne argumenty  a skutočne by  sa tu malo

vychádzať len  so správnymi argumentmi. Rozvážil  som si to,

čo tu  bolo včera povedané  na adresu našej  strany, a môžem

povedať,  že to  neboli správne  argumenty, s  akými to bolo

použité, nebola to správna rétorika.  A to, čo tu bolo pove-

dané, sa môže zrodiť skutočne  len v chorom a liekmi opanta-

nom a vypreparovanom mozgu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím vás,  pán poslanec, nepoužívajme  tieto postupy.

Pán poslanec Miklušičák - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Pán poslanec Slota, prosím vás, mohli by ste nám láska-

vo objasniť, ako samospráva vstupuje do metodického riadenia

školstva?

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Cingel - faktická poznámka.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Pán podpredseda,  navrhujem, aby ste  ukončili túto ne-

produktívnu debatu s tým, že  by ste urobili obedňajšiu pre-

stávku.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Priatelia, ak to blahodarne pomôže, je určitá súvislosť

medzi naplneným žalúdkom a pokojom mysle, prijímam tento ná-

vrh,  vyhlasujem obedňajšiu  prestávku do  13.30 hodiny. Vox

populi - vox Dei.

 

     /Po prestávke./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     prosím, zaujmite  svoje miesta v  rokovacej miestnosti,

budeme pokračovať  v rozprave. Do rozpravy  sa prihlásil pán

poslanec Harach za Demokratickú úniu. Pripraví sa pán posla-

nec Szigeti  z MKDH. Prepáčte,  pani Bauerová bola  na rade.

Prosím, pani poslankyňa Edit Bauerová.

 

Poslankyňa E. Bauer:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     predložený  návrh  novely  zákona  číslo  542 o štátnej

správe v  školstve a školskej samospráve  po vypočutí siaho-

dlhej vecnej  i nevecnej diskusie  k tejto téme  môže spĺňať

dva ciele.

 

     1. Môže prispieť k  demontáži prvkov samosprávy - žiaľ,

ani ja  som nenašla lepší výraz  na to, čo sa  v skutočnosti

sleduje týmto návrhom, prvkov  demokratizmu v systéme riade-

nia školstva. Ak vládni činitelia a predkladatelia vyslovujú

názor, že zákon  v tomto smere je prekonaný,  potom je možné

s týmto názorom  súhlasiť, lenže v opačnom  zmysle. Ak vláda

chce skutočne budovať demokraciu, ak  to nemá byť iba bonmot

tentokrát na zlepšenie  imidžu Slovenskej republiky v zahra-

ničí, alebo deklarácia, ktorá  má zastierať ďalšiu centrali-

záciu moci,  potom dávno dozrela situácia  na posilnenie sa-

mosprávneho princípu, princípu  subsidiarity a ďalšej decen-

tralizácie právomocí v riadení školstva.

 

     Vzťahuje sa to na všetky stredné školy riadené centrál-

ne rezortmi. Už dávno dozrela  situácia, aby tieto boli ria-

dené  regionálne  cez  samosprávne  orgány.  Samozrejme,  je

a zostáva opodstatnená i otázka kvality vyučujúcich a proce-

sov výučby, ale aj riadiacich pracovníkov. Potom sa však na-

tíska otázka, prečo sa  výberové konania a konkurzné konania

vytrácajú  z praxe  ministerstva školstva.  Je celkom  dobre

možné zákonom  usmerňovať kvalitu týchto  procesov. Prečo by

samosprávy  verejnými súťažami,  ktoré sa  vzťahujú na vrece

zemiakov alebo  dodávky stavebných prác,  nemohli mať určené

zo zákona, že výber riaditeľov sa musí konať konkurzom alebo

výberovým konaním?

 

     2. Je viac ako oprávnená obava, že predložený návrh no-

vely zákona číslo 542 je prípravou ďalších personálnych čis-

tiek, v ktorých doteraz boli v oblasti základného a stredné-

ho  školstva  jedinou  prekážkou  školské  rady resp. územné

školské rady. Doterajšie  odvolania riaditeľa školskej sprá-

vy, riaditeľov škôl mali jednu  jedinú chybu krásy, totiž to,

že boli protizákonné. Nie je možné čudovať sa, že poslanecké

kluby a predpokladám, že i výbor pre vzdelanie, vedu, kultú-

ru a  šport, dostali v tejto  veci desiatky protestov, ktoré

odmietajú takúto novelizáciu zákona.  Len na ilustráciu: iba

náš klub dostal protestné listy, telegramy zo Šiah, Tornale,

Senca, Galanty, Dunajskej Stredy, Okoča i ďalších miest. Do-

voľte mi z nich zacitovať aspoň niekoľko viet.

 

     "Po schválení tohto návrhu  zákona ani občania, ani pe-

dagogický  zbor, ale  ani obecné  zastupiteľstvo nebude  mať

žiadny vplyv na to, kto bude vykonávať najdôležitejšie funk-

cie  v oblasti  školstva, t.  j. na  úrovni miestnych  škôl,

školských zariadení a územných  školských správ. Školy zápa-

sia s finančnými nedostatkami a vo väčšine prípadov ich zís-

kavajú od obecných samospráv. Štát  totiž nie je schopný za-

bezpečiť ani svoju ústavnú  povinnosť v tejto oblasti. Tento

návrh zákona nerieši základný problém školstva a môže poslú-

žiť len nato, aby sa vykonali  celoplošné  personálne zmeny.

Aj touto cestou chceme upozorniť všetkých poslancov, že táto

cesta nevedie nikam. Demokratické vymoženosti budeme chrániť

aj naďalej a vždy budeme  protestovať, ak sa prejavia opačné

snahy."

 

     Z ďalšieho  listu: "V prípade prijatia  tejto novely by

sa porušili doteraz platné demokratické princípy pri menova-

ní a odvolávaní riaditeľov  škôl a školských zariadení vylú-

čením demokraticky zvolených školských rád a nadväzne aj ro-

dičov z procesu menovania.  Takýto krok vyvoláva ďalšie zne-

pokojenie  a obavy  širokej učiteľskej  a rodičovskej verej-

nosti." Mohla by som pokračovať.

 

     V súvislosti  s týmto návrhom novely  zákona treba však

opäť položiť  otázku ponímania funkcie štátu.  Je krajne ne-

bezpečné považovať  imaginárny štátny záujem  za akýsi vyšší

princíp, všetko ospravedlňujúci,  všetko legitimizujúci, ne-

hovoriac o  tom, že najčastejšie za  štátny záujem sa vydáva

záujem úzkej mocenskej skupiny.  Štát založený na občianskom

princípe má ochraňovať  predovšetkým záujmy svojich občanov,

pričom daňoví  poplatníci v demokratickom  zriadení majú mať

oveľa viac právomocí, a  v demokratických krajinách aj majú,

a príležitosti  vyjadriť  svoj  názor,  ako  sa majú verejné

prostriedky,  zdôrazňujem   verejné  prostriedky,  rozdeliť.

A som veľmi  vďačná, že táto  téma sa tu  nadhodila, pretože

tak, ako štátny záujem  je imaginárnou veličinou, takisto sú

imaginárnou veličinou štátne peniaze.

 

     Objavil sa tu, našťastie prvýkrát pri schvaľovaní štát-

neho rozpočtu, určite si  budete pamätať, vážené poslankyne,

vážení poslanci,  pojem verejné rozpočty. Ide  o verejné pe-

niaze daňových poplatníkov. V demokraciách daňoví poplatníci

majú oveľa  viac právomocí vyjadriť  sa, ako sa  tie peniaze

majú použiť  a investovať aj,  alebo lepšie povedané  predo-

všetkým, v školstve. O to viac, že ide zároveň o neodňateľné

a neodcudziteľné právo rodiča rozhodovať o budúcnosti svojho

dieťaťa. Predložený  návrh novely zákona  542 na základe  od

začiatku  mylnej logiky  uberá podstatným  spôsobom z týchto

právomocí.

 

     Chcem tiež  upozorniť na bod 5  spoločnej správy, ktorý

nebadane a bez ďalšieho  zdôvodnenia ruší nezávislé ústredné

inšpekčné centrum, pričom, vážení poslanci, vážené poslanky-

ne, sa dovolávajú metodického riadenia zo strany štátu v ob-

lasti školstva.

 

     Dôsledky  tohto zákona  pre pedagogickú  verejnosť budú

nedozerné. Po schválení zákona  sa zo služobného pomeru môže

stať služobnícky pomer,  stav neprimeranej závislosti, poru-

šenie autonómneho postavenia pedagóga  na škodu nás i nasle-

dujúcich generácií. Preto mám nasledujúce procedurálne návr-

hy.

 

     Žiadam predkladateľov, aby svoj  návrh vzhľadom na kon-

trafinalitný charakter  v porovnaní s  deklarovanými cieľmi,

ako hovoril pán Kunc, vzhľadom  na to, že nezvyšujú deklaro-

vanú  slobodu občana  a nevytvárajú  ani stabilné prostredie

v školstve, vzali späť. Ak sa  to nestane, navrhujem, aby sa

prerušil bod rokovania, aby sa návrh vrátil vláde na prehod-

notenie jej stanoviska.

 

     Ďakujem.

     /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Pani poslankyňa Bauerová, poznám síce jednu inštitúciu,

ktorá má v názve verejné, ale mali sme tu aj jednu verejnosť

proti  akémusi imaginárnemu  násiliu, ale  všeobecné verejné

prostriedky neviem, či sú, alebo nie  sú, ale poznám jedného

múdreho pána, ktorý sa  volá Sören Kierkegaard, dánsky filo-

zof, a ten vo svojej eseji Súčasnosť hovorí, že verejnosť je

monštruózne nič, že ak niečo za niečo má zodpovedať, že vždy

musí byť identifikované. To znamená, že aj tie verejné pros-

triedky nie sú verejnými, lebo  sú rozdelené buď medzi štát,

alebo občianske korporácie, alebo medzi záujmové korporácie,

ako to  tu už niekoľkokrát  bolo povedané, ale  verejnosť je

skutočne monštruózne nič.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.  Slovo má pán  poslanec Harach. Pripraví

sa pán poslanec László Szigeti  z MKDH. Pardon, faktická po-

známka - pani Edit Bauerová.

 

Poslankyňa E. Bauer:

 

     Ďakujem. Prepáčte,  pán Cuper, myslím si,  že nie je tu

miesto, aby  sme si vzájomne odporúčali  základné a klasické

diela. Napriek tomu dovoľte, aby  som vás upozornila na prí-

slušnú kapitolu základnej učebnice  ekonómie od pána Samuel-

sona.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Vzájomne sme sa  poučili. Prosím, pán poslanec

Harach, máte slovo. Pán  poslanec Cuper, prosím vás, skončme

to. Prosím.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Iba som chcel dodať pani  Bauerovej, že v tej eseji Sú-

časnosť  je   to  "monštruózne  nič"   s  veľkými  písmenami

"M" a "N".

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Harach, máte slovo. Pripraví

sa pán poslanec László Szigeti.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani ministerka,

     panie a páni poslanci,

     milí hostia,

 

     keď som  sa pripravoval na toto  vystúpenie a tak nejak

vo svojom  vnútri som si pripomínal  priority, ktoré by bolo

treba zdôrazniť v súvislosti s predkladaným zákonom, pociťo-

val som isté zadosťučinenie, že  sa bude hovoriť o školstve,

aj keď  návrh tohto  zákona dopredu  je pre mňa neprijateľný

tak, ako je predložený, ale predsa len som si len myslel, že

školstvo sa dostáva akosi do  popredia nášho záujmu. Ale to,

ako sa tu rokuje o školskej problematike, dámy a páni, sved-

čí nielen o nekompetentnosti  niektorých poslancov a poslan-

kýň, ktoré sa k tomu vyjadrujú,  ale svedčí o tom, že vytvá-

rame tu, v tejto budove,  taký prístup ku školstvu, ktorý sa

potom prenáša  do rodín, prenáša sa  do spoločnosti, a potom

sa zodpovední  činovníci čudujú, že  učitelia a iní  školskí

pracovníci majú také názory, aké majú, majú také vystúpenia,

aké majú, označované od radikalizmu až po neviem čo. Čomu sa

divíme?

 

     Prosím vás, ako  to rokujeme o tom, čo  by nám malo byť

najsvätejšie?  Tam chodia  deti robotníkov,  tam chodia deti

inteligencie, tam chodia všetky naše deti, tie, ktoré sa bu-

dú o  nás starať, keď  možno budeme nevládni,  budeme starí.

Takto rokujeme o tom, ako  bude vyzerať naše školstvo? To je

hanba. Prepáčte mi, že som takto sugestívne do toho vstúpil,

ale to je skutočne hanba.  /Potlesk./ Namiesto toho, aby sme

sa s úctou vyjadrovali k problémom, ktoré treba riešiť.

 

     Ak  je niektorá  oblasť našej  spoločnosti doslova,  do

písmena prepojená  so slovom demokracia, tak  by to malo byť

naše školstvo. Tam, kde sa pripravujú naše deti, tam by mala

byť tá atmosféra, ktorá sa vyznačuje všetkými charakteristi-

kami, ktoré demokratická a pluralitná spoločnosť má mať.

 

     Ak by som si dovolil aspoň stručne zhodnotiť to, čo no-

vember 1989  priniesol pre školstvo  ako najvýznamnejšie vý-

sledky, boli to dva základné parametre, dve základné charak-

teristiky. Prvá sa dotýkala  prostredia vysokých škôl a bola

to autonómia a samosprávnosť  vysokého školstva. Tá druhá sa

dotýkala základných a stredných škôl  a boli  to práve prvky

samosprávnosti, samospráv, presadené zákonmi či inými legis-

latívnymi normami do života viac alebo menej úspešne, reali-

zované v  praxi, ale predsa  len presadené do  života našich

škôl.

 

     Veľa sa tu skloňovali  slová riadenie školstva, koordi-

nácia, zodpovednosť štátu a podobne. Vážení, k tomu len veľ-

mi stručný, pragmatický pohľad: Ak bude musieť minister, mi-

nisterka, úradník ministerstva rozhodovať o problémoch, kto-

  sa  dotýkajú  príslušného  regiónu,  v jeho špecifických

otázkach, ak zavedieme taký  mechanizmus a pripravíme zákony

v tomto zmysle, konali sme  zle. Naopak, legislatívne normy,

pravidlá hry musia byť urobené  tak, že sa táto zodpovednosť

a kompetencia  presúva  na  čo  najnižší  článok  a ten musí

v tomto  smere  konať.  Čiže  tvrdenia,  ktoré tu vyznievali

v tom, že treba posilniť riadenie  týmto smerom, aby sa pre-

sadzovali záujmy štátu, nie  sú postavené na dobrom základe,

na dobrých východiskách. V súčasnosti je koordinácia či ria-

denie činnosti v rezorte školstva u nás trojúrovňová. Mám na

mysli školstvo v správe  školských správ. Základná a najvyš-

šia úroveň  je ministerstvo, školské  správy a potom  školy.

Keď to  personifikujem a poviem  vedúcich týchto inštitúcií,

tak  vieme, že  ide  o  ministra, riaditeľa  školskej správy

a riaditeľa školy. Medzi  nimi existujú vertikálne riadiace,

koordinačné či iné väzby.

 

     To, čím sa tu argumentuje, a nie raz to zaznelo, že veď

predsa minister  ako štátny úradník je  zodpovedný za to, čo

je v školstve - iste, že je za to zodpovedný. Je tu riadiaca

väzba a tok informácií medzi ministrom a riaditeľom školskej

správy, riaditeľom školskej správy  a riaditeľom školy. Kla-

diem rečnícku otázku. Nehľadám na ňu odpoveď, pre mňa je sa-

mozrejmá, môžeme  však o tom diskutovať:  Ktorá z týchto vä-

zieb je dôležitejšia? V inej  podobe povedané, čo je dôleži-

tejšie, aby som ja -  pripusťme na chvíľu, že som riaditeľom

školskej správy - bol poslušný úradník, alebo mal prirodzenú

autoritu v prostredí, ktoré riadim? Čo je dôležitejšie, dámy

a páni? To prvé? Áno, súhlasím s  tým, že aj, aj. Ak aj, aj,

potom tento zákon to aj  realizuje a netreba ho novelizovať.

Prečo to realizuje? Preto,  že predstavitelia, ktorí z tohto

zákona môžu dnes do toho hovoriť, sú predstavitelia združení

v územnej školskej  rade. Súhlasím s tým,  čo tu odznelo, že

nie všade si územné školské  rady plnia svoje povinnosti, že

sú problémy  v efektívnosti ich  práce, v schádzaní  sa. Sám

som to zažil. To však neznamená, že je zlý zákon. Aké sú vy-

konávacie  predpisy,  ktoré  by  bližšie špecifikovali prácu

územných školských rád?

 

     Dovoľte mi malú  reminiscenciu  do minulosti. Na porade

riaditeľov školských správ som ako jednu z vážnych vecí vždy

zdôrazňoval: Vážení,  starajte sa o územné  školské rady. Je

to ten orgán, ktorý nám musí prvý povedať, že niečo vo vašej

práci nie je  dobré. Ak vám to mám  povedať ja ako minister,

tak vám  to už musím povedať  so sankciou, a to  je rozdiel.

Ale toto má byť váš partnerský  orgán, ktorý bude s vami ko-

munikovať a  bude vám do  vašich záležitostí hovoriť.  Ak to

teda takto má byť, tak by sa územné školské rady mali vyjad-

rovať k tomu, kto ich bude zastupovať ako riaditeľ ich škol-

skej správy. Ak  by takýto vzťah - a  ešte oveľa dôležitejší

- bol použitý,  alebo bol zobrazený  na postavenie riaditeľa

školy  a  jeho  spolupráce   s  radou  školy,  tak  opakujem

a zdôrazňujem, tam to platí ešte viac.

 

     V žiadnom prípade, a to súhlasím  s tým, čo tu bolo po-

vedané, by sa tieto orgány  nemali starať do niečoho, ako sú

metodické činnosti a podobne. Na to predsa musia byť odborné

útvary. To je úplne iná záležitosť, ktorá nesúvisí s činnos-

ťou, ktorú majú vykonávať územné školské rady. To, na čo tr-

pí naše základné a stredné školstvo  a čo nie je ročná zále-

žitosť, ale možno generačná - žiaľbohu, je otázka spolupráce

školy s rodičmi. Táto je v kritickom stave už dlhé, dlhé ro-

ky.

 

     Územné školské rady a školské  rady mali byť tie inšti-

túcie, cez ktoré, dámy a  páni, ja ako rodič prostredníctvom

svojho  zástupcu budem  presadzovať svoje  záujmy od okamihu

inštitucionalizovania tohto orgánu, cez  voľby alebo menova-

nia príslušných funkcionárov až  po výkon ich činností, kon-

trolu a hodnotenie. Preto si myslím, že je pomýlené odoberať

- chcel som použiť slovo  scestné, ospravedlňujem sa, myslím

si, že by bolo silné, ale myslím si, že je skutočne pomýlené

odoberať samosprávnym orgánom v  školstve práva, ktoré teraz

majú. Naopak, a je to moje odporúčanie aj vo forme uznesenia

uložiť ministerstvu školstva, aby  v spolupráci s týmito in-

štitúciami primeranou formou vypracovalo nižšie následné le-

gislatívne  normy, ktoré  takúto ich  prácu, spoluprácu budú

upravovať.

 

     V územných školských radách nie sú, dámy a páni, zastú-

pení len rodičia, sú tam zastúpení, samozrejme, aj učitelia.

Ale to,  čo u nás chýba,  a to, čo hodne  sme podceňovali aj

v diskusii, ktorá  tu odznela, je  zastúpenie rôznych regio-

nálnych inštitúcií  s osobitným zreteľom na  tzv. tretí sek-

tor. Nikto tu o tom nehovoril. Skôr naopak, tu zazneli deho-

nestujúce názory  na rôzne dobrovoľnícke  organizácie či iné

inštitúcie, ktoré by  sa mali k otázkam a  k problémom škol-

stva vyjadrovať. Dajme  si na to veľký pozor  a viďme budúc-

nosť  činnosti  týchto  inštitúcií  predovšetkým  vo  vzťahu

k školstvu. Naopak,  zazneli tu mylné  názory o tom,  že veď

máme  alternatívne školstvo,  pričom sa  alternatívnym škol-

stvom myslelo v tomto okamihu neštátne školstvo, to je jedno

z ponímaní alternácie v školstve, a teda však tam nech sa to

robí iným  spôsobom, ale v štátnom  školstve bude tvrdá dis-

ciplína, naordinovaná atď. Disciplína musí byť, iste, ale tú

treba definovať formou pravidiel, nie formou personálnou. To

nie, to nepomôže. To uvidíte o chvíľu sami.

 

     Okrem toho sa v územných školských radách a v školských

radách škôl nevyužívala doteraz možnosť, aby tam mali zastú-

penie  hospodárske inštitúcie.  Nemáme rozvinutý  systém ne-

štátnej  podpory vzdelávania.  Keď urobíme  takéto opatrenia

ako  navrhujete, a  postupne ich  budete prehlbovať,  tak to

eliminujete celkom, namiesto toho, aby sme otvárali priestor

pre neštátnu finančnú podporu  riešenia problémov vo vzdelá-

vaní. Aký je  však súčasný stav? A to  je vážna otázka, toto

mám  výčitku voči  predkladateľom, že  síce konštatovali, že

analýza nebola  urobená, ale tam skončili.  Pýtam sa, či mi-

nisterstvo školstva a vedy má urobenú analýzu, ako to vyzerá

s využívaním   kompetencií  v   územných  školských  radách,

v školských radách.  Navštívili sme niekoľko  územných škol-

ských rád?  Veď ich máme len  46 na Slovensku. To  nie je až

tak veľa. Hovorili sme s nimi, aké sú ich predstavy, ich ná-

zory? Bola nejaká expertíza ich  činnosti? Aby som iba neho-

voril, iste  môžem očakávať teraz  okamžite otázku, a  čo si

urobil ty, keď si bol ministrom, ako to vyzerá? Urobil si si

takú  analýzu? Prosím.  Mám  so  sebou isté  podklady, ktoré

svedčia o tom, ako to vyzerá u nás.

 

     Tak  radi sa  tu vždy  odvolávame na  to, ako to vyzerá

v zahraničí.  A teraz  sa nikto  na to  neodvoláva? Nepoznám

štát v Európe, ktorý by  nemal posilnené a veľmi silné samo-

správne orgány v školstve. Dovoľte,  dámy a páni, kto má zá-

ujem, veľmi  rád to poskytnem. Nórsko  je s nami zrovnateľná

krajina, dá sa povedať. Dánsko - mnohokrát si tam chodíme po

príklady najmä v oblasti poľnohospodárskeho vzdelávania a je

tam  o čom  sa poučiť.  Veľká Británia  má mimoriadne  pekne

prepracovaný systém  samosprávnych orgánov s  veľkými kompe-

tenciami aj  vo finančnej oblasti. Konieckoncov  vždy to, či

chceme, alebo nechceme, konverguje  k otázke financií. Švéd-

sko, Fínsko a  tak ďalej. Dokonca aj Japonsko  by sme tu na-

šli, čo je  predsa len krajina s inou  mentalitou v rodinách

a tým aj  vo vzdelávaní. Takže máme  urobenú takúto kompará-

ciu. Urobila sa aj analýza, ako to vyzerá v našich školských

správach.  Môj bývalý  materský Ústav  informácií a  prognóz

riešil úlohu, ktorá bola zameraná na optimalizáciu štruktúry

školskej správy. To, že sa výsledky nevyužili, bolo to ukon-

čené  niekedy  v  roku  1992,  možno  v polovičke roku 1993,

i o tom  možno diskutovať, ale takáto  analýza je k dispozí-

cii,  možno na  nej stavať.  Ale čo  si myslím,  že je veľmi

dôležité,  že predtým,  ako prijmeme  takúto novelu, analýzu

a jej výsledky  treba mať v  rukách. Takže takto  asi vyzerá

informácia o  súčasnom stave. A mňa  strašne mrzí, že nemáme

podrobnejšie zdôvodnenie, ktoré by povedalo: áno, na základe

prieskumov sme prišli k tomuto a k tomuto záveru.

 

     A aká bude budúcnosť  v prípade novely takéhoto zákona?

No,  veľmi jednoduchá.  Zrejme dôjde  k odvolaniu riaditeľov

školských správ a k  vymenovaniu nových riaditeľov školských

správ. Územné školské orgány, či už rada, alebo územná škol-

ská rada  sa, pochopiteľne, k  tomu vyjadrovať nebudú.  Niet

dôvodu, aby sa k tomu vyjadrovali. Každý takýto riaditeľ, či

to  už bude  konformný, alebo  nekonformný človek, časom asi

každý dospeje  k istému akémusi nie  vždy konformnému vzťahu

s ministerstvom. A kiež by to  tak bolo. Dovoľte mi povedať,

že ako  minister nemal som veľmi  rád to, keď som  videl, že

riaditeľ pri  problémoch, ktoré máme riešiť,  čaká na to, čo

poviem, a potom povie, že takto to budeme riešiť. Vôbec nie.

Život a  prostredie okolo ho  donúti k tomu,  že bude musieť

byť aj v istých sporoch. Ale  to nie je zmysel toho, aby sme

mali riaditeľov, ktorí budú v spore s ministerstvom. Isteže,

musia to  byť riaditelia, ktorí budú  vykonávať zámery škol-

skej politiky  tej-ktorej vlády. To  je prirodzené. Keby  to

tak  nebolo, je  to zle,  to ináč  nemôže byť.  Ale opakujem

a zdôrazňujem,  že autoritu  týchto ľudí  nemožno stavať  na

tom, že  okolie ich bude  len brať na  vedomie a nebude  mať

šancu nejakým spôsobom sa  vyjadriť k ich menovaniu, odvola-

niu a podobne.  To nie. Autorita musí byť  postavená na inom

- na prirodzenom základe.

 

     Prosím, môžeme pripustiť, že teda budú riaditelia odvo-

laní, ale čo mňa najviac trápi a už to tu odznelo, je to, že

sme zabudli  na inštitút  konkurzu. Dnes  pomaly už ako keby

sme ani nevedeli,  čo to je konkurz. A  toto sú predsa funk-

cie, ktoré treba jednoznačne obsadzovať konkurzom na základe

dobre definovaných kritérií, nie  na základe straníckej prí-

slušnosti.

 

     Aký je  súčasný stav? Skúsme  sa zamyslieť nad  tým, či

v rámci existujúceho zákona sa  to nedá realizovať. Bežne sa

to robilo, podčiarkujem  slovíčko "bežne", pretože neexisto-

vali vnútorné normy. Robilo sa  to takým spôsobom, že územná

školská rada  predložila tri, možno päť  návrhov, urobila si

podľa kritérií rešpektujúcich zásady, ktoré stanovilo minis-

terstvo a na regionálne podmienky, výber najmenej troch, me-

nej nemohlo byť, a potom  viac, povedzme optimálny počet bol

5 až 7  ľudí, ktorí prichádzali  do úvahy, a  z nich vyberal

minister, alebo vyberalo ministerstvo. Čo  je na tom zlé? Čo

sme totiž tým dosiahli? Tým sme dosiahli to, po čom sme roky

volali, aby sa región o vzdelávanie konečne zaujímal, aby sa

spoločnosť, rodičia  o vzdelávanie zaujímali.  Potom totižto

nie  v alibistickej  polohe, ale  predsa  len  v racionálno-

vecnej polohe môže ktorýkoľvek minister povedať: vážení, ten

riaditeľ vyšiel z vašich  návrhov, musíte rešpektovať, alebo

mali by ste  rešpektovať to, čo ste si vybrali.  A to nie je

alibizmus.  To je  priame prenesenie  zodpovednosti na  ľudí

v regióne, na ich zaangažovanosť, zainteresovanosť do rieše-

nia školskej problematiky. Prosím vás, čo bráni, aby sa ten-

to postup upravil? Čo bráni tomu,  aby nebol v spore - aj ja

som naň  niekedy narazil -  Zákonník práce s  týmto zákonom?

To, že riaditeľ školskej správy mal nejaké problémy, bolo ho

treba uvoľniť  a bolo treba k  tomu stanovisko územnej škol-

skej rady?  Čo tomu bráni,  aby sme toto  upravili vnútorným

predpisom?  Pozor, zákon  hovorí po  vyjadrení, a  to sa 

upraviť detailnejšie, precíznejšie nižšou legislatívnou nor-

mou.

 

     Programové vyhlásenie vlády  hovorí o prenose kompeten-

cií aj v  oblasti školstva. Aj keď ako  riaditeľ ústavu ešte

donedávna som nemal k  dispozícii plán činnosti ministerstva

školstva  a vedy,  a pokiaľ  viem, nemajú  ho ani iné priamo

riadené  organizácie, dostal  som sa  vlastne k  nemu až ako

poslanec. Tam väčší presun  kompetencií nevidím, okrem úvahy

o materských školách. I napriek  tomu, že ministerská legis-

latíva  počas môjho  pôsobenia takéto  zásady mala  za úlohu

pripravovať. Žiaľ, nedá mi to,  aby som to nekonštatoval, aj

keď to  nerád robím, časté personálne  zmeny, robené tak ako

na ministerstve školstva a vedy, vedú k tomu, že sa absolút-

ne pretrhla kontinuita aj  na prácach, ktoré prechádzajú ako

úlohy od jednej  vlády k druhej. Je to  strašná, ale strašná

škoda.

 

     Ale akým  spôsobom vlastne chceme,  aspoň teoreticky si

to rozoberme, presúvať kompetencie  na samosprávne orgány vo

vzťahu k  materiálnemu, prevádzkovému či  inému zabezpečeniu

škôl zo strany obcí a miest, keď tu prijímame takéto opatre-

nie, ktoré vlastne nedá šancu žiadnemu starostovi a primáto-

rovi iným  spôsobom ako cez ministra  riešiť prípadné spory,

ktoré  vzniknú s  riaditeľom školskej  správy, s  riaditeľom

školy  a podobne?  Nemyslím si,  že spory  vznikať budú, ale

teoreticky takýto priestor problémov sa tu otvára.

 

     Dámy a páni, nedá mi ináč ako konštatovať, že už z toh-

to pohľadu je predkladaný zákon v rozpore, v priamej kontra-

dikcii  s programovým  vyhlásením vlády.  Alternatívne škol-

stvo...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Len by som upozornil, že uplynulo 20 minút.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Veľmi sa  ospravedlňujem, mám nejakú  smolu, nehnevajte

sa,  pán podpredseda,  ako minister  som bol  vtedy, keď ste

zastavili  predkladanie  zákonov.  Veľa  hovorím, ako hovorí

spravodajca.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, pán poslanec.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Prosím vás, aby sme  si trochu ujasnili niektoré infor-

mácie,  aby  sme  sa  neodvolávali  zbytočne na alternatívne

školstvo, že je to tam, kde sa takéto opatrenie neuplatňuje.

Cez alternatívne školy u  nás neprechádzajú ani dve percentá

populácie, tam zatiaľ niet o  čom hovoriť, vážení. Tam treba

len  tie  brány  otvárať.  Financovanie  alternatívnych škôl

- neexistuje štát,  kde by sa na  ich financovaní nepodieľal

štát. Neexistuje taká krajina. Takže ani tu nevymýšľajme, že

by nemali dostávať a podobne.

 

     Kontrola prostriedkov  - iste s tým  možno súhlasiť, že

štát dáva prostriedky. Kto to je ten štát? On je reprezento-

vaný  niekým.  V  tomto  prípade  ministerstvo školstva dáva

prostriedky  na školstvo.  Ale dáva  na školstvo  naše pros-

triedky,  nie  svoje  vlastné.  Teoreticky povedané, peniaze

niekoho  dáva niekomu,  ale nie  vlastné. A  zodpovednosť za

použitie týchto peňazí treba posilňovať, prenášať a posilňo-

vať  ju v  regiónoch, nie  naopak. Myslíte  si, a to hovorím

s plnou  vážnosťou, že  existuje ministerský  úradník, ktorý

obsiahne problémy všetkých základných  škôl na celom Sloven-

sku? To je absurdné! To  znamená, že rozdelenie musí byť za-

ložené na pravidlách, na kritériách, ktoré nám chýbajú.

 

     Môj návrh ďalšieho uznesenia, pretože tento zákon neod-

mysliteľne  súvisí s  kompetenciami územných  školských rád,

regionálnych školských orgánov  v tej najvážnejšej, najdôle-

žitejšej činnosti  časti života škôl, t.  j. vo financovaní,

bude  smerovať práve  k tomuto.  Mám otázku  - už  vlani sme

s ňou uvažovali a je potrebné to riešiť - prečo sa nezverej-

ňujú z úrovne ministerstva  školstva rozpisy prostriedkov na

jednotlivé školské správy? Prečo  školská správa v regionál-

nom denníku nezverejní - a na tom som veľmi  trval a ako po-

slanec to budem obhajovať - rozpis prostriedkov na jednotli-

vé školy?  Prečo nie kritériá,  podľa ktorých sa  ten rozpis

urobil, ako napĺňajú požiadavky, ktoré potrebujú školy a po-

dobne? To  mňa ako rodiča  zaujíma. To je  dôležitá činnosť,

dôležitá časť života školy. To chcem vedieť.

 

     Nedá mi,  vážené dámy a  páni, aby som  nezareagoval na

niektoré časti, ktoré boli  vo vystúpení pani poslankyne La-

zarovej. Nerád to robím, nikdy nechcem používať tvrdé slová,

ale zdá sa mi, že  toto vystúpenie zachádzalo za hranice po-

znania, za hranice istých ciest, ktoré by sme mali používať,

keď  hovoríme  o  našom  školstve.  Spájali  sme eklektickým

spôsobom, ladom-skladom, ako sme  len chceli, kvalitu výučby

s menovaním atď. atď.  V prvom  rade  si treba  uvedomiť, že

v oblasti menovania  profesorov a docentov  neexistuje u nás

fakulta, ktorá  by nemala vypracované  - dnes môžem  s plnou

vážnosťou povedať - perfektné kritériá a perfektné pravidlá.

Naopak,  akreditačná  komisia  sa  stretávala s požiadavkami

rektorov a dekanov asi tohto typu:  vážení, veď to nedokáže-

me naplniť. To je problém, nie tak, ako to vyznelo.

 

     Je absurdné  v parlamente hovoriť o  tom, že sa nemožno

dostať k nejakej habilitačnej práci. Zo zákona je každá ulo-

žená v  študijnom informačnom stredisku  príslušnej fakulty,

zo zákona musí byť prístupná verejnosti. Ktokoľvek - obrazne

povedané - kto ide okolo, zablúdi na  pedagogické  oddelenie

fakulty, nalistuje  a povie, mám námietky  voči tomu a tomu.

To ostatné je možno technický problém, ktorý by tu nemal byť.

 

     A o  akreditačnej komisii sa už  toho pohovorilo toľko,

a myslím si, že neprávom.  Akreditačná komisia má byť apoli-

tickým,  nezávislým  orgánom,  vyslovene  odborným, ktorá má

hodnotiť  a zostavovať  na základe  hodnotenia rebríček škôl

a toto hodnotenie premiestniť do  kritérií na rozpis finanč-

ných prostriedkov na jednotlivé fakulty  s tým, že sa podpo-

ria  aj rozvojové  programy atď.  Táto akreditačná  komisia,

ktorá pracovala, odviedla kus roboty, treba sa jej len poďa-

kovať. Urobila aj chyby, kto robí, robí aj chyby.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec, uplynulo 25 minút.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Takže by som prešiel už len k návrhu uznesení a k záve-

ru. Vážené panie poslankyne a  páni poslanci, takisto by som

vás chcel  požiadať, aby sme neprijali  novelu tohto zákona,

alebo aby sme urobili rozumné praktické rozhodnutie prerušiť

tento  bod, vyžiadať  si -  a zároveň  to formulujem  aj ako

uznesenia Národnej rady:

 

     1. vypracovať a predložiť koncepciu personálnej politi-

ky v rezorte školstva,

 

     2. vypracovať a  predložiť koncepciu financovania škol-

stva, to znamená, kritériá a postup rozpisu prostriedkov.

 

     Keď budeme mať  koncepciu riadenia personálnej politiky

školstva na stole, keď budeme  vedieť, akým spôsobom sa táto

bude realizovať, myslím si, že sa možno k tomuto vrátiť. Po-

kiaľ to bude zdôvodnené, zdvihnem  nie jednu, ale obidve ru-

ky.

 

     Na záver mám otázku na pani ministerku školstva a vedy.

Vážená pani ministerka, v súvislosti s personálnymi zmenami,

ktoré  sa teraz  dejú,  bol  odvolaný aj  riaditeľ Ústrednej

školskej inšpekcie doc. Dr. Vladimír Rosa, CSc. Docenta Rosu

poznám od roku 1990 ako človeka veľmi kultivovaného, vynika-

júceho  odborníka, s  veľkým renomé  medzi učiteľmi, žiakmi,

študentmi. Pôsobil tak na  stredných školách externým spôso-

bom, ako aj na  matematicko-fyzikálnej fakulte. Skutočne ide

o človeka, ktorý je výborný po všetkých stránkach. Mne osob-

ne je  veľmi ľúto, že  tento človek bol  odvolaný z riadenia

inštitúcie, ktorú zakladal, ktorá  prekonávala ako každá in-

štitúcia svoje  detské choroby. O to viac mi je to  ľúto, že

bol  odvolaný bez  jediného slova  poďakovania, bez jediného

slova uznania. Keby hneď aj boli dôvody na odvolanie, tak to

sa takto nerobí. Mám otázku,  pani ministerka, ak je to mož-

né, keby ste zdôvodnili, prečo  bol pán docent Rosa odvolaný

z funkcie. Ako vidíte, toto je jeden z mnohých dôvodov, kto-

ré ma viedli k tomu, že som naformuloval také uznesenia, aké

som naformuloval.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Odovzdajte svoje  návrhy uznesení pánu spoloč-

nému spravodajcovi. S faktickou  poznámkou sa ako prvý hlási

pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Ha-

rach nám predviedol, čo je to sila slova. Počúvajúc vystúpe-

nia  v tejto  sále k tomuto bodu,  musím konštatovať,  že sa

v podstate  delíme na  dve skupiny.  Jedna, ktorá  bojuje za

efektívnosť riadenia, a druhá, ktorá robí všetko pre to, aby

riadenie bolo neefektívne. Možno je  to úplne náhoda, že de-

liaca čiara  ide aj podľa  toho, ako kto  hlasoval za Ústavu

Slovenskej republiky. A opakujem, možno je to celkom náhoda,

že sa  to prejavuje práve v  oblasti školstva. Všetci predsa

vieme,  že školstvo  je vlastne  budúcnosťou každého jedného

štátu. Môžeme  povedať, môžeme rozprávať  aj o demokratickom

školstve v Spojených štátoch, ale nezabudnime pripomenúť, že

je hodnotené  ako jedno z najhorších  na svete vo výsledkoch

a že Spojené štáty viac-menej žijú z imigrácie mozgov.

 

     Dovolím si  ešte povedať pár  slov k rečníckej  otázke,

ktorú si  položil pán Harach,  či štátny úradník  má byť po-

slušným  úradníkom, alebo  či má  byť prirodzenou autoritou.

Celkom určite  sa obidve tieto veci  musia spolu snúbiť. Ale

ak si spomenieme na odvolaných 26 predsedov okresných správ,

za to,  že boli prirodzenými  autoritami, musím konštatovať,

že celé vystúpenie pána poslanca Haracha nemalo nič spoločné

s vecnou stránkou  predloženej novely, ale  bolo čisto poli-

tické.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.  Pani poslankyňa Mušková  - faktická po-

známka.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Vážení kolegovia,

 

     hovorilo  sa tu  o porušovaní  demokracie, ak  odnímeme

v zákone možnosť školským radám navrhovať a odvolávať riadi-

teľov,  no  nepovedalo  sa,  že  tento  paragraf  nadväzoval

v pôvodnom zákone na paragraf, ktorý hovoril, že práve tieto

rady prevoľujú riaditeľov každé  štyri roky, aby bola zabez-

pečená rotácia  kádrov, po ktorých  tak volala a  ešte stále

volá učiteľská  verejnosť. Tento paragraf  zabezpečujúci de-

mokraciu bol zrušený za pána ministra Pišúta, a teda násled-

né paragrafy  nadväzujúce na tento  zrušený mechanizmus pre-

voľby, o ktorých sa teraz bavíme, sú vlastne nadbytočné.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán poslanec Kočnár.

 

Poslanec M. Kočnár:

 

     Ďakujem. Tento  môj vstup sa  vlastne bude týkať  najmä

členov mandátového a imunitného výboru. Všetkých členov toh-

to výboru žiadam, aby zajtra  o pol deviatej prišli do našej

zasadačky na čísle 183.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pani poslankyňa Lazarová.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pán poslanec Harach, nevystúpila  by som, lebo sama som

navrhla, aby sa diskusia na túto tému uzavrela. Keďže ste ma

však menovite vyzvali, musím vám odpovedať.

 

      Pracujem na  vysokej škole už 34  rokov, a preto veľmi

dobre a dôverne poznám  mechanizmy, ktoré tam fungujú. Jedna

vec je  teória, druhá vec  je prax. Sú  vypracované kritériá

na  udeľovanie  vedeckých  hodností, ale  tieto kritériá 

vypracované rôzne na veľmi podobných typoch fakúlt podľa to-

ho, ako sa hodili práve danému vedeniu. Na jednej fakulte je

kritérium také, na druhej onaké  a na tretej celkom iné. Ale

keby  sa aspoň  takto vypracované  kritériá uplatňovali. Ani

tie sa však, pán poslanec  Harach, neplnia. Dôkazom toho na-

príklad je,  že keď určitá  vedecká rada /aj  napriek veľkým

tlakom/ hlasuje proti udeleniu hodnosti vysokoškolského pro-

fesora uchádzačovi,  ktorý nezodpovedá daným  kritériám, tak

sa jej hlasovanie vyhlási  za neplatné. Zrejme sa predpokla-

dá, že pri druhom hlasovaní  budú už "niektorí" členovia ve-

deckej rady benevolentnejší.

 

     Jedno  zo  základných  kritérií  pri udeľovaní vedeckej

hodnosti profesora by mala  byť uverejnená monografická prá-

ca. Ukážte mi,  pán poslanec Harach, koľko z  tých 16 nových

profesorov má  naozaj uverejnenú monografickú  prácu. Obávam

sa,  že ani  25 %.  Prepáčte, ale  keď na post univerzitného

profesora  sú menovaní  dvaja docenti,  ktorí nemajú hodnosť

ani len kandidáta vied, pýtam sa, za čo im vlastne bola ude-

lená vedecko-pedagogická hodnosť docenta? A nieto profesora.

 

     Čo sa týka vášho názoru,  že habilitačné práce majú byť

v knižniciach  verejne prístupné,  máte stopercentnú pravdu.

Majú byť.  Lenže iba majú  byť. Skutočnosť je  však taká, že

nie sú.

 

     Na danú tému  by sa mohla viesť ešte  veľmi dlhá disku-

sia, ale naozaj si myslím, že  nie na pôde parlamentu. Ak by

ste mali záujem, môžeme si o tom pohovoriť súkromne.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predsedajúci,  chcela by som vás  poprosiť, aby ste

vystupujúcim  poslancom nevstupovali  počas rozpravy  do ich

prejavu, pretože sme sa neuzhodli na žiadnom časovom limite.

Máte právo  napomenúť poslanca vtedy, ak  hovorí od veci. Na

základe § 16 má Národná rada možnosť obmedziť rozpravu, reč-

nícku dobu, ale tak, aby nebola kratšia ako 10 minút. Vzhľa-

dom na to, že sme to  nespravili, buďte taký dobrý a nevyru-

šujte poslanca  počas rečníckej doby,  ktorú nemá ešte  dnes

v tejto chvíli obmedzenú. Pána  Haracha, myslím si, vypočula

celá sála v tichosti bez toho, aby nejakým spôsobom prejavo-

vala nevôľu  s jeho názormi. Kolegovia  sa vyjadrili po jeho

prejave. Prosím vás, aby ste to rešpektovali aj vy.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pani poslankyňa,  len som upozornil,  kedy uplynul čas.

Keď uplynul dvojnásobok toho, ako je zvykom hovoriť, nič iné

som nepovedal, len som upozornil, že uplynulo 20 minút a po-

tom 25 minút. To je veľmi  slušný spôsob a myslím, že aj ak-

ceptovateľný.

 

     Pán poslanec Urban - faktická poznámka.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Dovolím  si podobne  reagovať na pána poslanca Haracha,

ktorý pred  chvíľou navrhoval uznesenie.  Chcem len pripome-

núť, že v čase, keď vláda pána Moravčíka navrhovala rozpočet

na rok 1995, ktorý sa do parlamentu nedostal, táto vláda ne-

potrebovala finančnú politiku rezortu školstva. Napriek tomu

to dokázala predložiť. Rovnako chcem upozorniť, že predložiť

návrh uznesenia, alebo od ministerky žiadať personálnu poli-

tiku rezortu školstva, by som skôr chápal ako čosi, čo vyvo-

láva asociácie niekde spred novembra.  Ak by tu bolo poveda-

né, že chceme od ministerky školstva predložiť napríklad zá-

kon o  verejnej službe alebo zákon  o štátnom zamestnancovi,

pochopil  by som,  že tu  ide o  dobrý úmysel. Ale predložiť

personálnu politiku rezortu školstva mi pripomína akúsi kád-

rovú alebo inú politiku akéhosi iného útvaru.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Hrnko.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Ďakujem,  pán  predsedajúci.  Na  margo vystúpenia pána

Prokeša by som chcel povedať,  že Rimania mali jedno príslo-

vie:  "Si tacuisses,  philosophus mansisses"  - Keby  si bol

mlčal, bol  by si býval  filozofom. Myslím, že  sa to presne

hodí k tomu,  čo povedal. A myslím si,  že to jeho linkované

delenie  je len  strata pamäti,  že nevie,  kto hlasoval  za

ústavu, a kto hlasoval proti.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Šimko - faktická poznámka.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán podpredseda. Chcem povedať, že sila slova,

o ktorej hovoril pán poslanec Prokeš, bola preto taká silná,

lebo za ním stojí pravda.  Chcem na tomto mieste povedať, že

som hrdý, že pán Ľubomír Harach bol ministrom školstva v bý-

valej vláde, a myslím si, že Slovensko mohlo byť na neho hr-

dé. Ale chcel som povedať niečo  iné. Hovorí sa tu o tom, že

spôsob riadenia  škôl je neefektívny, pokiaľ  nie je prijatá

táto novela, ale chcem pripomenúť, že z tých 64 mesiacov, čo

uplynuli od novembra 1989, po 34 mesiacov bol predsedom vlá-

dy pán Vladimír Mečiar, a doteraz sa nehovorilo o tom, že by

bolo toto riadenie neefektívne. Musela prísť zrejme duchovná

sila Slovenskej národnej strany  s týmto klenotom, aby tento

problém odhalila.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Ostaňme  mimo klenotníctva. Pani poslan-

kyňa Garajová.

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení kolegovia poslanci,

 

     s mnohými názormi, ktoré tu odzneli z úst pána Haracha,

súhlasím. Bol to však  pohľad zhora, z ministerského kresla.

Dovoľte pohľad zdola, zo  zborovne školy. Zhora možno nevid-

no, že ak ponecháme naďalej rozhodovanie o funkcii riaditeľa

škôl, školského  zariadenia alebo školskej správy  iba v ru-

kách školskej rady, čiže  učiteľov, zakonzervujeme aj neprí-

jemný stav na školách, a to nivelizáciu osobných ohodnotení.

Na mnohých  školách učitelia dostávajú  všetci rovnaké alebo

takmer rovnaké, aj keď  veľmi nízke osobné ohodnotenie, lebo

riaditeľ školy  často nerobí rozdiely  v odmeňovaní, aby  si

nikoho nenahneval, aby nestratil žiadny hlas v budúcich ria-

diteľských voľbách. Takže v  mnohých prípadoch sa na školách

odmeňuje nie podľa zásluhy a  výsledkov, ale účelovo a s is-

tým cieľom.

 

      K tomu, že v školských  radách sú zastúpení aj rodičia

a žiaci,  len toľko,  že  ich  účasť je  zanedbateľná. Rodič

a žiak školy  súhlasí väčšinou zo známych  dôvodov s návrhom

učiteľov, ktorí  sú zastúpení v  školskej rade. Zhora  možno

nevidieť ani  to, že školská  rada si veľmi  často vyberá za

kandidáta na  riaditeľský post toho  najmäkšieho kolegu, aby

v škole mali  čo najmenej problémov,  a dovolím si  povedať,

aby  niekedy s  ním mohli  svojvoľne manipulovať.  Inde zasa

stačí, aby si riaditeľ školy postupne menil a dopĺňal členov

pedagogického zboru  alebo školskej rady  podľa svojej chuti

a podľa svojho názoru, dovolím si povedať, že na južnom Slo-

vensku aj podľa svojej  národnosti, a majú doživotne funkciu

riaditeľa školy zabezpečenú.

 

     Ku konkurzom toľko: Dnes sa do konkurzov na riaditeľské

miesta učitelia nehrnú masovo,  skôr naopak, väčšinou za ten

plat a za tú zodpovednosť to nikto robiť nechce.

 

     Posledná moja poznámka: o nebezpečenstve  toho, aby na-

príklad slovenské školy na  južnom a juhovýchodnom Slovensku

záviseli len  od rozhodovania mestských  a obecných zastupi-

teľstiev, nechcem hovoriť vôbec.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Slovo má  pán poslanec Kováč s faktickou

poznámkou.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Dovoľte, aby  som zareagoval na  dve poznámky pani  po-

slankyne  Garajovej. Predsa  len sa  domnievam, že  poslanci

miestnych zastupiteľstiev nielen na južnom Slovensku, ale po

celom území Slovenska sú  predstavitelia, ktorých si zvolili

občania. Zákon  vyžaduje, aby v školskej  rade boli poslanci

miestneho zastupiteľstva. Tým vzniká prepojenie medzi školou

a  miestnou samosprávou.  My ho teraz  budeme násilne trhať.

To po prvé.

 

     Po druhé - nehnevajte  sa, hovorili ste, pani poslanky-

ňa, o  tom, že prítomnosť rodičov  v tejto rade je  o ničom.

Prepáčte, veľmi  silne ste podcenili úlohu  rodiča v riadení

školy  alebo možnosti  ovplyvňovať školský  systém. A myslím

si, že s takýmto vystúpením by ste pravdepodobne pred rodič-

mi neobstáli. Ak budete  pokračovať v ďalšom takomto chápaní

úlohy rodičov, navrhnite, aby sme sa vrátili k združeniu ro-

dičov  a priateľov  školy a  likvidujme úplne  školské rady.

Hneď potom tento váš prístup by skutočne viedol k ničomu.

 

     A  ak dovolíte  ešte malú  poznámku predsedníčke výboru

pani Lazarovej. Pani predsedníčka, určite veľmi dobre viete,

že titul  kandidáta vied bola funkcia,  ktorú schvaľoval ok-

resný alebo obvodný výbor  strany. Kandidáta musel schváliť.

Čo v takom prípade, keď títo ľudia nedostali povolenie a ne-

mohli byť kandidátmi vied napriek tomu, že ich vedecká práca

bola vynikajúca?

 

     Mám v ruke dokument, ktorý sa volá "Kritériá na habili-

táciu a návrh na  profesora Lekárskej fakulty Univerzity Ko-

menského". Ak sa pozriete do týchto kritérií, je potrebné na

získanie titulu  docenta 300 bodov  v bratislavskej fakulte,

za  získanie doktora  vied 10  bodov, za  získanie kandidáta

vied  5 bodov.  Ak  spĺňa  všetky ostatné  kritériá, nevidím

dôvod, prečo by nemohol dostať takýto titul.

 

     A pokiaľ ide o monografickú prácu, dovoľte, aby som ci-

toval: "za každú monografiu  vydanú v našom vydavateľstve 10

bodov, vydanú v zahraničnom  vydavateľstve 20 bodov". Myslím

si, že  ak budeme takto  argumentovať, že to  nie je presné.

Donesme si kritériá, porovnajme si ich a nezaťažujme takými-

to vecami parlament.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán  László Szigeti z MKDH. Prepáčte,

ešte chvíľu, pani poslankyňa Lazarová - faktická poznámka.

 

 

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Pán poslanec Kováč, prosím vás  pekne, keď tých 300 bo-

dov za monografickú prácu pri  dnešných kritériách je iba 10

bodov, potom navrhujem, aby to bolo 0 bodov.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Nováková - faktická poznámka.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     kolegyne, kolegovia,

 

     chcem podporiť  pani poslankyňu Garajovú,  pretože plne

vystihla  problematiku školstva  a školských  rád, s ktorými

som sa aj ja stretla počas mojej praxe stredoškolskej profe-

sorky na strednej priemyselnej škole.  Myslím si, že pán po-

slanec Kováč si osobuje skutočne odbornosť aj tam, kde nero-

bil. Raz som už mala  vyjadrenie na jeho odbornosť v štátnej

správe a zdá  sa mi, že aj v  školskej problematike sa vyzná

podobne.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pani poslankyňa Lazarová, vy  tu dnes celý deň zápasíte

proti vysokoškolským profesorom a  zrejme sa zastávate vyso-

koškolských docentov.  Pýtam sa, či by  nezmenilo trošku si-

tuáciu, keby ste sa aj vy stali profesorkou a bol by pokoj.

/Smiech v sále./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec, znova upozorňujem, vnútorná pokora by ká-

zala, aby  sme boli vzájomne slušní  a nepokúšali sa urážať.

To nie je ostrovtip, to je urážka.

 

     Pani poslankyňa - faktická poznámka.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Ďakujem za slovo, pán  podpredseda. Zdá sa, že diskusia

na uvedenú tému je mimoriadne zaujímavá.

 

     Pán poslanec Mikloško, nebudem profesorkou, a to z jed-

ného dôvodu. Kedysi jediný rozdiel medzi straníkmi a nestra-

níkmi  bol ten,  že pokiaľ  straníci pri  získavaní vedecko-

pedagogických hodností museli splniť  kritériá na 100 %, ne-

straníci ich museli splniť na 300 %. Čiže ja ako nestraníčka

som bola  zvyknutá kritériá nie  iba splniť, ale  ich splniť

trikrát, aby som vôbec mohla  o niečo požiadať. Aj potom som

dostala iba prísľub "k  príprave na začatie prípravy". Avšak

vzhľadom  na uvedené  skutočnosti som  si vypracovala  veľmi

presné kritériá, čo môžem a nemôžem. Keďže nemám monografic-

kú prácu, ktorú považujem za jedno zo základných kritérií na

udelenie hodnosti  profesora, tak sa o  túto hodnosť na roz-

diel od mnohých  dnešných "tiežprofesorov" uchádzať nebudem.

Prosím však, ukončme už diskusiu  na túto tému v parlamente.

Ešte raz opakujem: Ak by ste mali záujem, veľmi ochotne uro-

bím diskusný klub na chodbe.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán poslanec Bugár.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Pán predsedajúci, to sú osobné problémy pani Lazarovej,

mňa to nezaujíma, nehnevajte sa.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Súhlasím s vami. /Smiech v  sále./ Súhlasím s  vami, že

vás to nezaujíma.

 

     Pán poslanec Bajan - faktická poznámka.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Pán predsedajúci,  práve ste mi  zobrali slovo tým,  čo

ste povedali.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec László  Szigeti, máte slovo. Pri-

praví sa pán poslanec Kunc zo SNS.

 

Poslanec L. Szigeti:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani ministerka,

     ctené panie a páni poslanci,

     milí hostia,

 

     návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým

sa mení  zákon Slovenskej národnej  rady číslo 542/1990  Zb.

o štátnej  správe v školstve a školskej  samospráve, vyvolal

veľký rozruch nielen v radoch  pedagógov, ale aj širokej ve-

rejnosti.  Zmeny v  oblasti školstva  sa dotýkajú  priamo či

nepriamo skoro každého občana  našej krajiny, veď všetci sme

istým  spôsobom   účastníkmi  výchovno-vyučovacieho  procesu

- tí najmladší v školských  laviciach, staršia populácia ako

rodičia či pedagógovia.

 

     Všetky  zmeny  novely  zákonov,  nové zákony, predpisy,

vyhlášky  a  nariadenia,  ktoré  napomôžu  riešenie akútnych

problémov v rezorte školstva a vedú k zlepšeniu a zvyšovaniu

úrovne vyučovacieho procesu,  privítam, ale, žiaľ, novelizá-

cia zákona  Slovenskej národnej rady číslo  542/1990 Zb. ne-

patrí  k tým  zmenám, ktorých  praktický  dosah by pozitívne

ovplyvnil chod rezortu školstva.

 

     Cieľom tejto novelizácie  zákona podľa dôvodovej správy

je - citujem: "urýchliť a skvalitniť riadiaci proces na jed-

notlivých stupňoch štátnej správy v školstve". Domnievam sa,

že  ozajstným cieľom  navrhovateľov je  niečo úplne  iné, až

príliš priezračné, veď zmeny sa týkajú len kompetencií v ob-

lasti personalistiky.

 

     Novelu  zákona považujem  za priamy  útok voči školským

radám  a územným  školským radám.  Je to  spochybňovanie ich

existencie,  životaschopnosti  a  dehonestuje  ich funkčnosť

a kompetencie. Samosprávne školské  orgány sa napriek počia-

točným  problémom s  ich funkčnosťou  ukázali ako mimoriadne

dôležitý prvok  v procese transformácie  vzdelávacej sústavy

na Slovensku smerom k demokratickému riadeniu.

 

     Domnievam sa, že  niet demokratickejšieho, objektívnej-

šieho a spravodlivejšieho orgánu  v rámci školskej samosprá-

vy ako  školská či územná rada školy, ktoré sú iniciatívnymi

a poradnými samosprávnymi orgánmi, vyjadrujúcimi a presadzu-

júcimi miestne  záujmy a záujmy rodičov,  pedagógov a žiakov

v oblasti výchovy a vzdelávania. Sledujú dodržiavanie dekla-

rácie práv dieťaťa vydanej organizáciou UNESCO v podmienkach

školy. V podmienkach školy  majú v každej demokraticky zmýš-

ľajúcej spoločnosti dôležité a historicky osvedčené postave-

nie. Plnia  funkciu verejnej kontroly  práce riadiacich pra-

covníkov priamo na školách, v školských správach a školských

zariadeniach.

 

     Odnímaním kompetencie dať návrh  na vymenovanie a odvo-

lanie  riaditeľov  škôl  a  školských  zariadení, riaditeľov

školských správ spomínaná verejná  kontrola zaniká a činnosť

školských rád sa stane skutočne formálnou, bez žiadnych prá-

vomocí. Domnievam sa, že predložený návrh novelizácie zákona

jasne  odkrýva  charakter  súčasnej   moci.  Ak  jej  niekto

z akýchkoľvek  príčin nevyhovuje,  tak ho  jednoducho odvolá

z funkcie. O tom svedčí aj kauza odvolania riaditeľa Základ-

nej školy s vyučovacím jazykom maďarským v Rožňave.

 

     V súvislosti  s tým treba  poznamenať, že odvolanie  je

protiprávne, protizákonné, a tým neplatné, pretože sa opiera

na jednej strane o neplatné  zákonné normy, na druhej strane

nie je v súlade s  doteraz platným zákonom Slovenskej národ-

nej rady  číslo 542/1990 Zb.,  podľa ktorého sa  k odvolaniu

riaditeľa školy má vyjadriť  príslušná školská rada. Noveli-

zácia zákona ešte  nie je ani schválená, a  už sa uplatňuje.

Čo môžeme očakávať po schválení? Predpokladám, že je to jas-

né pre každého z nás.

 

     Znepokojujú ma snahy, ktoré by v prípade prijatia nove-

ly zákona číslo 542/1990 viedli k nefunkčnosti orgánov škol-

skej  samosprávy vo  vzťahu k  riešeniu personálnych  otázok

v školstve. Tým by sa  zásadným spôsobom narušila ich kompe-

tencia  reálne vplývať  na proces  demokratického fungovania

škôl.

 

     Pripravovanou novelou by sa z tohto procesu totiž prak-

ticky vylúčila  možnosť vplyvu rodičov,  pedagogickej verej-

nosti, predstaviteľov samospráv a ostatných zainteresovaných

odborných kruhov  spolu sa podieľať  na formovaní charakteru

školy. Zrušenie najdôležitejších právomocí školských rád ni-

jakým  spôsobom neskvalitní  a neurýchli  riadiaci proces na

jednotlivých stupňoch orgánov štátnej správy v školstve. Na-

opak, ak  má demokratický proces premeny  nášho školstva po-

kračovať v doterajšom trende, myslím si, že je potrebné kom-

petencie orgánov školských samospráv skôr rozšíriť.

 

     Maďarská  koalícia predloženú  novelizáciu zákona číslo

542/1990 Zb.  o štátnej správe  v školstve a  školskej samo-

správe nepodporí a bude hlasovať proti jej prijatiu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Bartolomej Kunc za

Slovenskú národnú stranu. Pripraví sa pán poslanec Prokeš za

Slovenskú národnú stranu.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Pán  podpredseda, prihlásil  som sa  pôvodne s  tým, že

uvediem návrh,  takže teraz sa neuchádzam  o slovo. Potom na

konci rozpravy, ak by bolo možné, by som rád povedal niekoľ-

ko viet.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Samozrejme. Pán  poslanec Prokeš, máte  slovo. Pripraví

sa pani poslankyňa Eva Rusnáková za DÚ.

 

 

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani ministerka,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     pred chvíľou som vo v faktickej poznámke povedal, že sa

delíme vlastne  na dve skupiny, ktoré  zhodou okolností dosť

jasne korešpondujú s tým, kto  ako hlasoval o Ústave Sloven-

skej republiky.  Je mi skutočne nesmierne  ľúto, keď počúvam

v dnešnej dobe o  tom, že sa tu niekto  usiluje zbaviť škol-

stvo demokracie. Dovolím si upozorniť, že demokracia spočíva

v práve výberu, a nie v tom, že každý bude zasahovať do roz-

hodnutia nadriadených orgánov.

 

     Je dosť ťažko klásť na niekoho zodpovednosť, ak súčasne

nemá výkonné právomoci vo svojich  rukách, ak nemá právo vy-

brať si ľudí, ktorí  budú realizovať jeho rozhodnutia, resp.

ak niekto  pre svoju neschopnosť ich  nebude vykonávať, nemá

to nič spoločné s politickou otázkou, ale jednoducho zo svo-

jej neschopnosti  alebo dokonca  možno z politických dôvodov

nebude sa správať ako štátny úradník, pretože je krytý územ-

nou školskou správou alebo  nejakým  orgánom miestnym, v ta-

kom  prípade je  dosť  ťažké  brať na  zodpovednosť ministra

školstva  alebo  ktoréhokoľvek  iného  nadriadeného štátneho

úradníka.

 

     Rozprávať dnes  o tom, ako  potrebujeme, aby mohli  ho-

voriť do menovania riaditeľov  škôl na miestnej úrovni alebo

riaditeľov školských správ miestne samosprávne orgány, resp.

zoskupenia rodičov, je síce veľmi pekné, len akosi veľmi ob-

chádza fakt, že už tu  niekoľko rokov platí zákon umožňujúci

vytváranie alternatívneho školstva. A na tomto mieste by som

veľmi rád zdôraznil a poprosil kolegov z Maďarskej koalície,

aby láskavo  prestali pliesť verejnosť,  a najmä zahraničnú,

čo sa týka alternatívneho  školstva, pretože náš zákon pozná

jeden význam tohto  pojmu, a to ako neštátne,  a nie biling-

válne, a tým, používajúc pojem alternatívne školstvo, zámer-

ne  zavádzajú  verejnosť  a  rovnako  zavádzajú zahraničných

partnerov. Preto  sa vraciam k  pojmu alternatívne školstvo,

ktorý pozná náš zákon. Ak sa niekomu zdá, že sa tu prejavuje

alebo je snaha presadzovať  politickým smerom naše školstvo,

má možnosť  aj na miestnej úrovni  vytvárať školy neštátneho

typu.

 

     Pánu poslancovi  Harachovi by som  ešte rád pripomenul,

že myšlienka, ktorú sa tu  snažil podsunúť, že tu niekto po-

vedal, že štát by sa  nemal finančne podieľať na financovaní

alternatívneho školstva, odznela len  z jeho úst. Naopak, ja

som  tu zdôraznil,  že štát  sa plne  podieľa na financovaní

neštátneho školstva,  a teda finančné problémy  z tohto hľa-

diska by nevznikali. A pán  poslanec Cuper hovoril o tom, čo

bolo  za prvej  Československej republiky,  teda pred druhou

svetovou vojnou. Nemalo to nič spoločné s dnešnou realitou.

 

     Dámy a páni, myslím si, že je najvyšší čas stabilizovať

znova  činnosť  nášho  školstva  najmä  na úrovni základného

a stredného školstva,  takisto dať možnosť  riaditeľom škol-

ských správ a riaditeľom škôl pocit istoty, že s nimi nebude

zametané podľa toho, ako sa skončia komunálne voľby, ale na-

opak, aby si  bol každý vedomý, že tu  musí existovať určitá

celoplošná, celoslovenská realizácia stratégie rozvoja nášho

školstva a rozvoja vzdelanosti  na území Slovenskej republi-

ky. Ono sa veľmi dobre počúva o tom, aké je to demokratické,

keď k  tomu môže hovoriť ten  alebo onen, ale, dámy  a páni,

demokracia je právo výberu.

 

     Ak by sme  ho veľmi zúžili, tak by sme  mohli o tom ho-

voriť vo vzťahu k voľbám, že  je to každé štyri roky, pokiaľ

sa parlament  nerozhodne inak, že  to skráti, a  tam je vždy

možnosť, aby dala väčšina obyvateľstva najavo, čo si o tomto

spôsobe riadenia myslí alebo  nie. Preto som presvedčený, že

demokracia je u nás plne zachovaná jednak inštitúciou volieb

a existenciou viacerých  politických strán, ktoré nijako nie

sú jedna druhej  podriadené, nie sú závislé od  štátu, čo je

garantované, ale  jednak aj výberom  školy, do ktorej  rodič

svoje dieťa zapíše.

 

     Ďakujem.

     /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán poslanec Bugár.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Prokeš, bol by som vám veľ-

mi povďačný, keby ste o tomto  a o takomto význame slova al-

ternatívneho školstva presvedčili aj odborníkov ministerstva

školstva.  Totiž oni  už nejeden  materiál vypracovali,  kde

slovo alternatíva sa chápe úplne ináč.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Faktická poznámka  - pán poslanec Miklu-

šičák.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Ďakujem, pán podpredseda. Chcem sa spýtať pána Prokeša,

či by nám mohol vysvetliť,  ako závisí riaditeľ školy od ko-

munálnych volieb.  Pokiaľ viem, zástupca  samosprávy v škol-

skej rade je z mnohých  členov len jeden. Ako tých ostatných

prehlasuje?

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Langoš.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem pekne.  O práve výberu  hovorí darvinizmus, nie

demokracia.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne. Pokračujeme  v rozprave.  Slovo má pani

poslankyňa  Eva Rusnáková  z  DÚ.  Pripraví sa  pán poslanec

Michal Baránik  z HZDS. Pardon, ešte  si vypočujeme faktickú

poznámku pána poslanca Prokeša.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci. Pokiaľ viem, darvinizmus ho-

vorí o prirodzenom výbere, a nie o práve na výber.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Urban.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Len doplním pána poslanca Prokeša. Poznám viacero záko-

nov, ktoré v parlamente boli prijaté väčšinou jedného hlasu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková, prosím, máte slovo.

 

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený parlament,

     vážená pani ministerka,

 

     dovoľte,  aby som  sa aj  ja vyjadrila  k návrhu zákona

skupiny  poslancov, ktorým  sa  mení  a dopĺňa  zákon  číslo

542/1990 Zb.  o štátnej správe  v školstve a  školskej samo-

správe. Pracovala  som na jednej zo  školských správ ako zá-

stupkyňa  riaditeľky, a  preto si  dovolím povedať,  že viem

presne, o čo v tomto zákone ide.

 

     Novela zákona  hovorí - po  prvé o odstránení poslednej

prekážky,  aby mohla  pani ministerka  školstva odvolať tzv.

zabetónovaných učiteľov školských správ  a aby noví riadite-

lia  školských správ  mohli odvolať  nepohodlných riaditeľov

škôl.  Po druhé  hovorí  o  odstránení jednej  z kompetencie

predstaviteľov spoločenského života - rodičov a učiteľov, na

základe ktorej bolo možné hovoriť do toho, kto bude riadite-

ľom školskej správy a školy.

 

     Chcela by som upozorniť  vážený parlament, že pod záko-

nom nie sú podpísaní, možno  až na jedného, učitelia vládnej

koalície tohto parlamentu. Asi vedia, prečo tak robia. Chce-

la by som pripomenúť,  že samotná pani ministerka Slavkovská

poskytla nedávno rozhovor, v  ktorom konštatovala, že posla-

necký  návrh zákona  nie  je  dokonalý, nie  je dopracovaný,

a preto sama bude iniciovať  predloženie vládneho návrhu zá-

kona o  štátnej správe v školstve.  Vláda však vyslovila sú-

hlas s novelou zákona číslo 542/1990. Vyzývam preto pani mi-

nisterku, aby sa vyjadrila,  či teda poslanecký návrh zákona

podporuje,  alebo nie.  Na základe  akej analýzy  predložili

poslanci tento  návrh zákona - pýtam  sa predsedu výboru pre

vzdelanie, ktorý tiež podpísal túto novelu zákona.

 

 

     Pani  ministerka, páni  poslanci, panie  poslankyne, ak

chcete týmto  návrhom zákona a podporou  tohto návrhu zákona

prehlbovať demokraciu, skvalitniť riadiaci proces a dodržia-

vanie zákonov, nepotrebujete k tomu novelu tohto zákona. Za-

riaďte len to, aby na  školských správach boli takí riadite-

lia, ktorí neporušujú zákony,  ktorí poznajú zákony, a preto

neprehrávajú súdne  spory za štátne peniaze  so svojimi spo-

lupracovníkmi, ktorých buď vyštvali zo školskej správy, ale-

bo  títo radšej  odišli, lebo  neboli schopní  spolupracovať

s arogantnými nadriadenými, ktorí majú nižšie právne vedomie

ako oni sami, ktorí dávajú príplatky svojim "najbližším spo-

lupracovníkom" protizákonne  a potom ich musia vracať, nepo-

sielajú  kontroly na  riaditeľov škôl  a školských zariadení

tam, kde si riaditeľ  dovolil kritizovať samotného riaditeľa

školskej správy. Zabezpečte to,  aby to neboli takí riadite-

lia školských  správ, ktorí nebudú  tajne nahrávať rozhovory

so svojimi  spolupracovníkmi, aby ich  potom dakedy využili,

ktorí nechcú  nič podpisovať, lebo sa  vo veciach nevyznajú,

ktorí neterorizujú kolegov pracovným tempom a dobrými nápad-

mi, ale  výstrahami a upozorneniami  o tom -  to sú, prosím,

príklady zo  skutočnosti, pán poslanec -, že treba  zamkýnať

dvere na kancelárii, pokiaľ pracovník vyjde z kancelárie, že

štrajky sú  protizákonné a že pokiaľ  žiaci nahnevajú svojho

učiteľa,  tak je  dosť možné,  že aj  učiteľ bude  nahnevaný

a bude dávať horšie  známky. Som rada, že ste  na tieto prí-

klady  zo života  zareagovali, lebo  to sú  príklady konania

niektorých konkrétnych riaditeľov terajších školských správ.

 

     Súhlasím, a budem zvedavá, či pani ministerka vymení aj

tých, ktorí takéto veci robili a sú za HZDS.

 

     Ak sú územné školské rady nefunkčné, a niektoré, musíme

to pripustiť, že  nefunkčné naozaj boli, dá sa  to riešiť aj

iným  spôsobom. Treba  vyvinúť iniciatívu  na zmenu  štatútu

územných školských rád, treba  iniciovať, aby územné školské

rady skladali  účty zo svojej práce,  pretože ak nepodporili

návrh na odvolanie riaditeľa  školskej správy, ktorý porušo-

val zákony, porušoval ich veľmi  dlho a nebol schopný splniť

ani  len 50  % ministerstvom  školstva uložených  nápravných

opatrení, potom taká územná školská rada by mala byť vymene-

ná. Ale kvôli tomu predsa nebude parlament meniť zákon. Ľudí

treba učiť zodpovednosti za  výkon svojej funkcie. Treba ich

učiť  zbaviť sa strachu z toho, že keď budú kritizovať svoj-

ho nadriadeného, vráti sa im to ako bumerang. Ale k tomu ich

nenaučíte takýmito zákonmi.

 

     V mene  poslaneckého klubu Demokratickej  únie odmietam

návrh tohto zákona a  oznamujem ctenej učiteľskej verejnosti

a ostatným pracovníkom  školstva, že tento  návrh zákona od-

mietame ako účelový a veľmi nebezpečný.

 

     Ďakujem.

     /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán poslanec Baránik z HZDS.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené dámy a páni,

     vážení hostia,

     vážená Národná rada,

 

     myslím si, že málokto mohol  tak prihrať na olej tomuto

zákonu, ako  vystúpenie pani poslankyne  Rusnákovej, pretože

aj  také školské  správy  sú,  aj takí  riaditelia školských

správ sú,  a preto treba  prijať zákon, aby  takí riaditelia

školských správ neboli, aby sa tomu zabránilo. /Potlesk./

 

 

     Vážená národná rada, každá norma, ktorú predložila nová

vláda za  tých necelých 6 mesiacov,  hneď bola spochybňovaná

a každý videl jej dôsledky  podľa vlastných vízií, samozrej-

me, zo  svojho pohľadu, vždy  len negatívne. To  znamená, že

čokoľvek  táto  vláda  predložila,  všetky opatrenia prinesú

podľa  ich predstáv  negatívne dôsledky.  Vážení, pamätám si

všeličo a viem, čo  predchádzajúce vlády pána Mečiara urobi-

li, že neurobili nič zlého, aby  sa dalo na základe toho de-

dukovať, že aj teraz pripravované legislatívne normy by pri-

niesli negatívne dosahy. Vzhľadom na  to, že mám bohaté skú-

senosti z  pedagogickej práce, z riadiacej  práce a z perso-

nálnej  práce, môžem  kvalifikovane k  tomuto zákonu  zaujať

stanovisko.

 

     Chcem povedať, že základom každého riadenia je dokonalá

personálna práca.  Bez personálnej práce  nemôže nijaký ria-

diaci orgán, nijaká  inštitúcia dosiahnuť významnejšie úspe-

chy. Nechcem uvádzať príklady z hospodárskej praxe, ale vša-

de tam,  kde personálnej práci  venovali náležitú pozornosť,

dosiahli, alebo dosahujú pravidelne výsledky,  ktoré sú sku-

točne neporovnateľné  s tými, ktorí  tejto činnosti nevenujú

pozornosť. A  v personálnej práci  platia niektoré pravidlá.

Personálna práca a zodpovednosť  je nedeliteľná, to znamená,

že v rámci rezortu musí byť  jeden, kto je za to zodpovedný,

aby personálna práca v jeho  rezorte bola na náležitej úrov-

ni. V  rezorte školstva touto  osobou je minister  školstva.

Samozrejme, že organizácia musí mať vnútorné normy, ako rea-

lizovať personálnu  prácu. V tom súhlasím  s pánom poslancom

Harachom,  ktorý tu  spomínal, že  je potrebné  mať pravidlá

hry, ako  sa bude robiť výber  riaditeľov školských správ a,

samozrejme, aj škôl.

 

     Prihováram sa  za to, ako  je bežná prax,  aby sa výber

riaditeľov konal  na základe konkurzu.  Mechanizmus konkurzu

treba pripraviť náležite a realizovať ho s ľuďmi, ktorí majú

predpoklady na to, aby vedeli  objektívne ohodnotiť kandidá-

ta. Bez náležitého výberu  sa skutočne nedá robiť zodpovedná

personálna práca.

 

     K rozdeľovaniu prostriedkov - domnievam sa, že rozdeľo-

vanie prostriedkov by skutočne malo byť zabezpečené tiež ná-

ležitou kontrolou. Žiaľ, zatiaľ nie je. A rád by som sa spý-

tal pána exministra  Haracha, čo  on urobil v prospech toho,

aby sa skutočne zaviedol  systém, aby sa prostriedky preroz-

deľovali tak, aby boli pod náležitou, aj verejnou kontrolou.

 

     Vážení, idealizujú sa tu školské  správy a tvrdí sa, že

zmenou zákona sa poruší  demokracia. Zúčastnil som sa jednak

v predvolebnej  kampani, ale  najmä v  povolebnej kampani na

celom rade stredných škôl a  môžem vám povedať, že na každej

strednej škole - môžem ich menovať - bolo množstvo pripomie-

nok, ako neobjektívne, nekvalifikovane pracujú školské sprá-

vy.  Takže riaditelia  alebo  personál  škôl má  veľmi vážne

výhrady proti činnosti  súčasných školských správ. Domnievam

sa na základe toho, že  výber riaditeľov školských správ ne-

bol  náležite urobený,  je potrebné  tento výber zdokonaliť.

Nedomnievam sa, že skladba, ktorá teraz je, a postup, aký je

teraz zaužívaný, umožňuje to, aby sa výber urobil na náleži-

tej úrovni.  Domnievam sa, že skutočne  je potrebné, aby mi-

nisterstvo školstva pripravilo seriózny  materiál, ako sa má

realizovať personálna práca, ako postupovať pri výbere, a na

základe toho  prijať náležitý výber riaditeľov  škôl a škol-

ských správ.

 

     Chcel by som sa ešte vyjadriť k tu mnohokrát diskutova-

nej problematike akreditačnej komisie, ktorú pani ministerka

navrhla odvolať. Vážení, bol som členom dvoch vedeckých rád,

kde  sa hodnotila  činnosť akreditačnej  komisie. Ekonomická

univerzita  má šesť  vedeckých rád.  Všetkých šesť vedeckých

rád  bolo výhradne  proti tejto  akreditačnej komisii, ktorá

bola odvolaná. Mali veľmi vážne výhrady, že nebola personál-

ne vhodne zložená, že  mala neobjektívne  kritériá na hodno-

tenie a výber kandidátov  na profesorov, docentov a podobne.

Proti tejto akreditačnej komisii  boli výhrady od roku 1992.

Celý rok 1993, celý rok 1994 vedecké rady poukazovali na to,

že práca akreditačnej komisie nie je taká, ktorá by zodpove-

dala potrebám  vysokého školstva, a že  výber, ktorý sa robí

na  základe jej  kritérií, nie  je objektívny,  nezvažujú sa

konkrétne podmienky, ktoré sú  na jednotlivých vysokých ško-

lách.

 

     Nechcem  povedať, v  záujme ktorých  kategórií vysokých

škôl bol výber robený, to je už záležitosť, z akej štruktúry

sa táto  akreditačná komisia skladala. Môžem  vám však pove-

dať, že väčšina učiteľov Ekonomickej univerzity veľmi uvíta-

la, že sa spochybnila existencia tejto akreditačnej komisie,

a že je potrebné, aby sa vytvorila nová akreditačná komisia.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.  Pán poslanec Miklušičák  - faktická po-

známka.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     všetci poznáme, určite aspoň sčasti, aké veľké problémy

sú v školstve, žiaľ, aj v iných oblastiach života na Sloven-

sku, avšak ich riešenie určite nespočíva v prijatí navrhova-

nej novely zákona  o štátnej správe v školstve  a v školskej

samospráve.  Jej zmyslom  je iba  ustúpiť nostalgii štátnych

ministerských  úradníkov za  ich mocou.  Celá táto  kauza je

opäť len  typickou bublinou, ktorá  má odviesť pozornosť  od

skutočného riešenia problémov. Zo všetkých týchto bublín cí-

tiť iba  jedno: strach z nezávislosti,  strach zo slobodného

myslenia, strach z demokracie a  najmä strach zo straty moci

a trafík.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne.  Pani  poslankyňa  Rusnáková - faktická

poznámka.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Chcela by som zareagovať na  podnet, že ak sú takí ria-

ditelia školských správ, treba  ich odvolať. Chcem vám pove-

dať na  to len jeden  jediný príklad. Kontrola  ministerstva

školstva  dokázala porušovanie  zákona riaditeľovi  školskej

správy.  Bývalý pán  minister -  nebudem menovať  - požiadal

územnú školskú  radu, aby mu  dala stanovisko. Bola taká ne-

funkčná, že bola až demokratická,  a rozhodla sa, že rozhod-

nutie  ponechá v  právomoci pána  ministra. Prvá  otázka, na

ktorú sa ma bývalý pán  minister pri prerokúvaní tejto veci,

pri osobnom rozhovore, spýtal - dovolím si to v tejto chvíli

povedať: A čí je, náš, alebo  váš? Vtedy som mu s hrôzou od-

povedala:  To  je  predsa  úplne  jedno,  ide  o to, čo robí

v školskej správe. Ak terajšia  pani ministerka tohto istého

človeka po odvolaní znovu menovala do funkcie, pýtam sa, kde

je  záruka  aj  zo  strany  pani  ministerky,  že nedôjde po

prejdení  tohto zákona  k menovaniu  takých riaditeľov škol-

ských správ, u ktorých sa evidentne dokázalo porušovanie zá-

kona a  sú príslušníkmi politických strán  a hnutí vládnucej

koalície.

 

     Ďakujem pekne.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Rosival - faktická poznámka.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Ďakujem za slovo. Myslím si, že problematika akreditač-

nej komisie nepatrí na toto  rokovanie, ale keďže pán posla-

nec Baránik sa vyjadril o tejto komisii veľmi negatívne, do-

volím si  predostrieť aj druhý názor,  aby bol parlament in-

formovaný objektívne. Iste,  aj ja viem o tom,  že boli pro-

testy voči činnosti akreditačnej  komisie. Boli aj na škole,

kde som pracoval, a poznám  tieto protesty a túto  nespokoj-

nosť. Táto nespokojnosť a  protesty pochádzali od tých ľudí,

ktorí nestačili plniť kritériá, ktoré požadovala akreditačná

komisia, pretože  táto komisia nastolila  vyššie požiadavky,

vyššie kritériá, jej snahou bolo prácu vysokých škôl posunúť

na  vyššiu  úroveň  porovnateľnú  s  medzinárodnou  úrovňou.

A pochopiteľne,  časť pracovníkov  vysokých škôl  nestačila,

nevyhovovala  týmto kritériám.  Isteže boli  nespokojní, ale

viniť z tohto titulu akreditačnú komisiu je veľmi nesprávne.

 

     Naopak,  treba povedať,  že táto  komisia bola skutočne

veľkým prínosom pre vysoké  školy na Slovensku. Dokázala po-

zdvihnúť úroveň vysokých škôl. A treba poukázať na tých pra-

covníkov, ktorí nestačili splniť požadované nároky, a žiadať

od  nich, aby  buď zo  škôl odišli,  alebo aby zvýšili svoje

pracovné  úsilie. V  žiadnom prípade  nie je  správne stavať

akreditačnú komisiu  do nejakého negatívneho  svetla. Verím,

že nová komisia, ktorá bude vymenovaná pani ministerkou, bu-

de mať rovnako vysoké kritériá  a bude rovnakým prínosom pre

slovenské vysoké školy.

 

     Ďakujem pekne.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Harach - faktická poznámka.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem pekne,  pán predsedajúci. Pán  poslanec Baránik

vo svojom peknom vystúpení  položil celkom priamu otázku, čo

som urobil v otázke financovania v predchádzajúcom období.

 

     Pán poslanec, môžem vás  informovať, že v uplynulom ob-

dobí  boli vypracované  zásady financovania  školstva. Doku-

ment,  ktorý  bol  predmetom  rokovania prvej celoslovenskej

alebo  celorepublikovej  konferencie  učiteľov  v  septembri

v minulom roku. Samozrejme, je  potrebné ďalej na týchto zá-

sadách pracovať. Ich  zámerom bolo vypracovanie samostatného

zákona o financovaní školstva. To po prvé.

 

     Po druhé - každý rok, aj minulý rok, dúfam, že aj tento

rok to tak bude, sa vypracovávajú isté kritériá  na objekti-

vizáciu, sprehľadnenie rozpisu  finančných prostriedkov alo-

kovaných v  rozpočte v kapitole školstva  a v ďalších, ktoré

idú do školstva. Tieto boli vypracované tak pre úroveň škol-

stva riadeného školskými správami, ako aj pre vysoké školy.

 

     Po  tretie -  bola spracovaná  analýza mimorozpočtových

zdrojov  financovania najmä  vysokého školstva  s dôrazom na

tretí sektor.

 

     Po štvrté - boli  vypracované rozsiahle prehľady nákla-

dovosti  financovania na  úroveň jednotlivých  štatistických

vykazovacích jednotiek. Treba si  teda uvedomiť, že ide pri-

bližne o  14 000 vykazovacích  jednotiek v rezorte  školstva

a nákladovosť v oblasti miezd atď. je  spracovaná. Boli uro-

bené, keď už o tom hovoríme, aj štúdie v rámci medzinárodnej

spolupráce. Predovšetkým by som  chcel zdôrazniť, že v rámci

OECD, teda vysokoprestížnej  inštitúcie, sa Slovenská repub-

lika podieľala na riešení  projektu "Ekonomika a vzdelávanie

v krajinách strednej a východnej  Európy". Druhý projekt bol

"Efektívnosť školovania a manažment školských zdrojov", kto-

rý priamo tú problematiku, o ktorej teraz hovoríme, dával do

súvislosti. Mohol by som menovať ďalšie.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Baránik - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Ďakujem  pánu kolegovi  Harachovi. Kvitujem  to, čo nám

povedal, ale  pravdou je, že v  hospodárskej praxi to nebeží

tak, ako to tu predostrel. Aspoň ako som poznal na Ekonomic-

kej univerzite,  boli tam veľmi  vážne výhrady voči  deleniu

prostriedkov. Možno, že je  to zavinené prevodovým mechaniz-

mom, ktorý je medzi  ministerstvom a školami, medzistupňami,

ktoré rozhodujú  o týchto prostriedkoch, alebo  sa k nim vy-

jadrujú.

 

     Ale, ak mám slovo, chcel by som ešte upozorniť na jednu

skutočnosť. Vážení, ak sú výhrady voči školským samosprávam,

mám tu jeden  fax, jeden úradný dokument, ktorý  sa rieši už

štyri roky, kde školská  správa nezodpovedným konaním ukrad-

la, hovorím, ukradla škole časť  priestorov  a pririekla ich

podnikateľskej organizácii. Tento problém sa rieši už od ro-

ku 1992, lebo sa to stalo v  roku 1991. Mám tu citáty z lis-

tov,  kde orgány  ministerstva prikazovali  školskej správe,

konkrétnej, aby rozhodnutie, ktoré prijala o odňatí priesto-

rov, zrušila. Žiaľ, do dnešného dňa sa tak nestalo.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím znova zapojiť pána poslanca Baránika.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Ako som sa na ministerstve školstva dozvedel, to nie je

ojedinelý prípad. Takých prípadov je veľa, že školské správy

takouto formou hospodária, že proste, opakujem, "berú" maje-

tok školám, ktorý im patrí  zo zákona, pretože sú vlastníkmi

tohto majetku, a poskytujú ho na podnikateľské účely súkrom-

ným  firmám.  Samozrejme,  keby  to  bol  podnikateľský účel

v prospech školy, je  všetko v poriadku, ale to  je na úplne

iné účely.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Vážené kolegyne a kolegovia, sme na kon-

ci rozpravy. O slovo na  konci rozpravy ma požiadal ešte pán

poslanec Kunc. Prosím, máte slovo.

 

     Pán poslanec Bajan - ešte faktická poznámka.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Chcel by som uviesť len maličký dodatok k pánu profeso-

rovi Baránikovi. K objektivite treba  povedať, že ak sa stá-

va, že sa poskytujú tieto  nevyužité priestory, je táto čin-

nosť úplne legálna. Školské správy väčšinou poskytujú budovy

bývalých predškolských  zariadení, deje sa to  po celom Slo-

vensku. Je to úplne v poriadku v prípade, že sa vôbec budova

zachová, lebo školstvo nemá na údržbu.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Rózsa - faktická poznámka.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Chcel som sa hlásiť ešte  do rozpravy, lebo nebolo ešte

vyhlásené, že  je koniec rozpravy.  Môžem sa počas  rozpravy

prihlásiť kedykoľvek. Hlásim sa do rozpravy.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, pán poslanec Rózsa, máte slovo.

 

     Pán poslanec Baránik - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Chcem  odpovedať pánu  poslancovi Bajanovi,  že v mojom

prípade ide presne o opačný prípad, že na podnikateľské úče-

ly boli poskytnuté priestory školy, ktoré škole chýbajú.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Rózsa, máte slovo.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážení páni ministri,

     kolegyne a kolegovia,

 

     budem veľmi stručný. Vzhľadom na  to, čo všetko tu bolo

povedané, v záujme skutočného zmierenia, v záujme skutočného

vytvárania  dobrých vzťahov  v budúcnosti,  v záujme dobrého

spolužitia, prosil by som  navrhovateľov, aby zvážili všetko

to, čo sa tu prednieslo, a  vzali svoj návrh späť. Ak sa tak

nestane, s poukazom na ustanovenie  § 22 ods. 5 zákona číslo

44/1989 Zb. v znení zmien a doplnkov navrhujem návrh skupiny

poslancov, tlač číslo 102, na zmenu zákona Slovenskej národ-

nej  rady číslo  542/1990 Zb.  o štátnej  správe v  školstve

a v školskej samospráve  vrátiť navrhovateľom na prepracova-

nie so  žiadosťou smerom na vládu  Slovenskej republiky, aby

prehodnotila svoje  stanovisko z 30. marca  1995, a to najmä

z týchto dôvodov:

 

     Okrem  toho, čo  tu už  bolo povedané,  tento návrh  je

v rozpore s ustanovením  článku 15 ods. 1, článku  15 ods. 2

písm. f/ a článku 15 ods. 4 písm. a/ nedávno uzavretej Zmlu-

vy medzi  vládou Slovenskej republiky  a Maďarskej republiky

z 21. marca 1995 o dobrých susedských vzťahoch a priateľskej

spolupráci.

 

     Prosím, aby sme dali možnosť vláde Slovenskej republiky

zosúladiť svoje stanovisko s prevzatými zmluvnými záväzkami,

aby v budúcnosti nemohla byť spochybnená vierohodnosť zmluv-

ného prejavu  vlády Slovenskej republiky najmä  preto, že sa

to deje už pred ratifikáciou týchto zmlúv.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážené  kolegyne a  kolegovia, pretože  nemám už ďalšie

písomné  prihlášky do  rozpravy, ako  posledný sa  hlásil do

rozpravy pán poslanec Kunc. Prosím, máte slovo.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     milé kolegyne poslankyne,

     vážení priatelia poslanci,

 

     v tých niekoľkých vetách,  ktoré chcem povedať, v žiad-

nom prípade nechcem a ani nemôžem reagovať na názory, stano-

viská, ktoré odzneli, dokonca na argumenty, resp. dobre mys-

lené vysvetľovanie  určitých pojmov, a  dokonca aj odporúča-

nia.

 

     Na jednu  vec by som chcel  upozorniť menovite v súvis-

losti s vystúpením pani  Edity Bauerovej. Totiž povedala, že

štátny  záujem je  imaginárna veličina.  Nie, panie  a páni.

Štátny záujem  je práve taká reálna veličina, ako je reáliou

štát. Ak by  sme si nevedeli štátny záujem  vymedziť a potom

ho, pochopiteľne, sledovať a napĺňať, v tom  prípade by ten-

to štát nemal zmysel. A on predsa má, ako všetci vieme veľmi

dobre, určitý vrcholový zmysel. Takže štátny  záujem je veľ-

mi konkrétna veličina, lenže musíme ho vedieť vymedziť.

 

     Musím však odpovedať na odporúčanie, ktoré nám dala pa-

ni kolegyňa  Bauerová, aby sme vzali  návrh späť. Nie, panie

a páni, nevezmeme  návrh späť, a  tých zopár viet,  čo chcem

povedať, práve s týmto súvisí.  Veľmi rád súhlasím s názorom

pána poslanca Haracha, že treba analyzovať a na základe ana-

lýz konať. Iste,  jednoznačne, pretože predpokladom úspešné-

ho, účinného riadenia i  spravovania je spätná väzba. Spätná

väzba nie je nič iné než sledovanie, analyzovanie vecí,  vy-

slovovanie záverov a určovanie nových smerov a ciest.  Takže

stopercentne  súhlasím a chcem povedať, že  ministerstvo ne-

môže  obísť túto  metódu a  cestu  ako  najvhodnejší  postup

v riadení. Isteže, predpokladám, že aj na základe tých metód

a spôsobov analýz, ktoré sú v  jeho praxi zavedené aj záslu-

hou pána poslanca Haracha, bude náležite využívať ich použi-

teľné výsledky.

 

     Chcel by som však opätovne zdôrazniť, čo som povedal vo

svojom prvom  vystúpení, že medzi  mierou účinnosti riadenia

a spravovania a  osobnostnou vybavenosťou inštitúcie  je ne-

sporne priama  úmernosť. Toto je  významný dôvod na  to, aby

bez obmedzenia menoval ten, kto zodpovedá za spoločensky po-

žadovanú účinnosť fungovania inštitúcií.  A to platí o celej

ich štruktúre. Preto nejde  v tomto prípade o dehonestovanie

školských rád.  Prečo? Predsa som jasne  povedal, že nechcem

porovnávať alebo stavať proti sebe  to, čo je tu výrazom de-

mokracie, a to, čo je nevyhnutné z hľadiska účinného pôsobe-

nia takého  orgánu vlády a štátnej  správy, ako je minister-

stvo školstva. Veď je tam rad ďalších pôsobností  samosprávy

a na tie predsa nikto nesiaha. Prečo o tých nehovoríme, pre-

čo na tie nemyslíme? Hovoríme  len o jednej jedinej, aby sme

vyzdvihli, aký je  tu rozpor? Myslím si, že  to nie je dobrá

cesta a nemali by sme po nej kráčať.

 

     Všetkým nám je iste jasné, že človek vo vedúcej funkcii

je človek  závislý, že práve  to, čo najťažšie  dosahuje, je

príslušná nevyhnutná miera nezávislosti  vo funkcii, aby mo-

hol konať  tak, ako kážu  zákony, spoločenské normy,  etika,

atď. atď. Priatelia, mne nie  je jedno, keď z tohto hľadiska

hľadím či už na riaditeľa školy,  alebo na riaditeľa územnej

školskej správy a predstavujem si, resp. na základe určitého

poznania konštruujem,  aká je jeho  miera závislosti a  voči

komu. A som presvedčený o tom, a spolunavrhovatelia so mnou,

že miera závislosti v prípade uplatňovania terajšej normy je

oveľa väčšia, horšia a  nevýhodnejšia, než bude miera závis-

losti v prípade nezávislého menovania týchto funkcionárov zo

strany toho  vyššieho vedúceho, ktorý  je zodpovedný za  ich

pôsobnosť.

 

     Chcem ešte  spomenúť to, či  vari školské rady,  územné

školské rady môžu prísť  voči riaditeľom s inými požiadavka-

mi, než aké  vyplývajú z ich postavenia, z  ich funkcie, než

je to, čo od nich žiada a bude žiadať Ministerstvo školstva?

Veď  ak by  také niečo  tam bolo,  to je  rušivý moment  ich

pôsobnosti. Veď keď raz riaditeľ  nastúpi do funkcie za ria-

diteľa školy, tak všetky tie povinnosti, ktoré v tejto funk-

cii robiť  má a musí, bude  robiť bez ohľadu na  to, aby som

povedal  okrajový prípad,  či tam  školská rada  bude, alebo

nie. Veď  je zodpovedný za  fungovanie tejto školy.  A práve

v tejto súvislosti by som chcel  povedať, že tu predsa nejde

o to,  či  ministerstvo  pozná  problémy všetkých základných

škôl  alebo všetkých  stredných škôl.  Isteže nie.  Problémy

jednotlivých škôl  na území školskej  správy v území  predsa

musí poznať príslušný riaditeľ a ten ich musí aj riešiť, za-

oberať sa  nimi a nepripustiť, aby  ďalšie vznikali. Ale mi-

nisterstvo  naozaj musí  poznať problémy  školstva, a nielen

problémy, musí poznať jeho účelovú funkciu v štátnej správe.

Musíme  vytvárať predpoklady  na to,  aby ich  dobre poznalo

a aby ich náležite potom aj plnilo. Takže prečo vedieme dis-

kusiu do polôh, z ktorej  naozaj nenájdeme východisko? Na čo

je to  dobré? Prečo nemyslíme na  ostatné pôsobnosti pre sa-

mosprávne orgány,  ktorých je tu skutočne  rad? Prečo to ne-

chceme pripustiť?

 

      V tejto  súvislosti, nemôžem si  pomôcť, pokiaľ chceme

racionálne riešenie, musíme vychádzať z princípov teórie or-

ganizácie riadenia tak, ako som  sa už v prvom vystúpení po-

kúsil vysvetliť, a musíme ich rešpektovať. V opačnom prípade

ideme nielen proti teórii, ale ideme proti skúsenosti, proti

tomu, čo  vieme z praxe. Tak  na čo je to  dobré? Prečo teda

nevieme nájsť rovnováhu, ktorá nie je proti demokracii?

 

     Nuž, priatelia, po tomto môžem jedine zopakovať, že ná-

vrh novely nevezmeme späť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne  pánu poslancovi Kuncovi.  Žiada si záve-

rečné slovo  spoločný spravodajca výborov  pán poslanec Tar-

čák?

 

     Prosím, máte slovo.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Milé kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som  zaujal stanovisko k niektorým kon-

štatovaniam,  ktoré vyriekli  moji predrečníci. Predovšetkým

rozprava jednoznačne  ukázala, že i  vystúpenia jednotlivých

poslancov boli rozporované, a to sebe i  navzájom. Ako dôkaz

môžem uviesť niekoľko skutočností.

 

     Na jednej  strane pán Mikloško a  pán Langoš tvrdia, že

tento paragraf,  ktorý rieši územné  školské rady a  školské

rady, je jeden z  demokratických princípov, na druhej strane

pán Sopko hovorí, že tieto rady boli konštituované iba nato,

aby sa zneužili v roku 1990 na preobsadenie riaditeľov škôl.

Z praxe dobre vieme, že sa asi zrejme minuli účinkom, preto-

že  drvivá väčšina  riaditeľov  ostala  tá istá,  spred roku

1989, a sú tam dodnes. Ďalej  je tu rozpor, keď pán Mikluši-

čák hovorí,  že prerokúvaná novela je  jedna z bublín, kvázi

o ničom. Na druhej strane zase pán Harach to veľmi zjednodu-

šene spojuje s celým školstvom ako takým. Pani Rusnáková ho-

vorí o  tom, aké sú nedostatky  v územných školských radách,

na školských správach, na druhej strane nechce podporiť ten-

to zákon. A už nehovoriac  o tom, že niektorí hovorili úplne

od  veci, pretože  prerokúvame jeden  jediný proces  z celej

spleti zložitej  situácie školstva, kde  je nespočetne veľa,

tisíce interakcií v sociálnej  a hospodárskej sfére, a jeden

proces,  nehovorím,  že  zanedbateľný  - proces obsadzovania

riaditeľov škôl, chceme stotožniť s touto zložitou problema-

tikou školstva ako takou.

 

     Hovoriť tu o tom, že porušujeme, alebo o snahe  porušiť

nejakú demokraciu a oklieštiť  samosprávne orgány, je jasným

dôkazom  toho, že  nemáme preštudovaný  zákon, pretože nikto

neokliešťuje právomoci samosprávnych orgánov v rozhodujúcich

oblastiach. O tom hovorí a jednoznačne v zákone ostáva i ďa-

lej, že sa vyjadruje predovšetkým školská rada k bodom, kto-

ré sú obsiahnuté v § 3  ods. 5. Dovoľte mi, aby som citoval,

k čomu sa vyjadruje  a k čomu je povinný  riaditeľ školy dať

materiály na vyjadrenie sa  územnej či školskej rade: návrhy

na počty prijímaných žiakov,  návrhy na zavedenie študijných

odborov, plánov dokonca  nepovinných predmetov, ďalej infor-

máciu o pedagogickom,  organizačnom a materiálnom zabezpeče-

ní, ďalej  je povinný predkladať správu o výchovno-vzdeláva-

cích výsledkoch,  o rozpočte, o vykonávaní  a spravovaní fi-

nancií školstva. To rozhodujúce, čo je na školách, tam naďa-

lej aj  ostáva. Hovoríme len o  jednej malej časti, a  to je

obsadzovanie riaditeľov škôl.

 

     Pán  Mikloško sa  nám tu  snažil navodiť  atmosféru, že

jedným z predkladateľov tohto zákona  bol i pán Mečiar. Áno,

bol. Niektorí ste tu boli  fyzicky prítomní, keď sa preroko-

val  tento  zákon.  Pozoroval  som  to  len  sprostredkovane

a viem, že bola  veľmi živá diskusia a k  tomuto zákonu bolo

predložených vyše 100 pripomienok a návrhov. I preto sa sta-

lo, že  do samotného zákona sa  dali rozporuplné súvislosti,

a to v  § 3, kde sa  v odseku 1 hovorí,  a potom v §  5 ods.

10, že riaditeľa školy vymenúva a odvoláva  na návrh územnej

školskej správy  v jednom prípade a  školskej rady v druhom,

pričom v §  7 ods. 6 a 8  pod bodom b/ sa hovorí,  že jednou

z vecí, ktoré robia školské rady  a územná školská rada, je,

že  sa  vyjadrujú  ku  kandidátom  na  riaditeľa, ba dokonca

i zástupcov. Čiže tento zákon je sám v sebe rozporovaný. Ďa-

lej nehovoriac o tom, že je v rozpore s inými legislatívami,

kde na jednej strane hovoríme, že zodpovednosť za chod škol-

stva je na ministerke,  na druhej strane rozhodovaciu právo-

moc  pri  obsadzovaní  funkcie  riaditeľa dáme iniciatívnemu

a poradnému orgánu. Nemám nič proti tomu, ak tento parlament

rozhodne, že  túto právomoc presunie  na samosprávne orgány,

ale, prosím vás, ak dáme právomoci, musíme ich adekvátne vy-

vážiť i  povinnosťami a zodpovednosťami.  A tento prípad  je

anachronický.  Na jednej strane sme  dali obrovskú právomoc,

a na  druhej strane  žiadnu zodpovednosť.  Na druhej  strane

chceme zodpovednosť,  a nemá právomoci. Aj  z tohto hľadiska

je  nutné  zosúladiť  a  dať  do  súladu  so zdravým rozumom

a právnym stavom  tento stav, ktorý je  momentálne v oblasti

školstva. Hovoriť  tu o nejakej  antidemokracii  je azda iba

účelová politická demagógia zo  stany opozície, ktorú beriem

ako politikum. Vecné opodstatnenie nemá.

 

     Pán Harach  posunul svoju reč  z bodu rokovania  niekde

mimo. Predsa nemožno dať  znamienko rovnosti medzi menovanie

riaditeľov a školstvo ako také. Takisto nie je namieste, aby

sme tu  rozoberali vysoké školy,  ktoré majú značnú  a veľkú

dávku autonómie, spochybňovali a  rozoberali to tu, keď rie-

šime  predovšetkým základné  a stredné  školy. Pritom  chcem

zdôrazniť pánu Šagátovi, že pýchou  nie sú len vysoké školy,

ale i stredné a základné školy.

 

     Ďalej k tomu, čo povedal a na čo sa odvolával pán kole-

ga Harach, že  by mal byť aj, aj. Samozrejme,  ide nám o to,

a dôkazom toho, že by to malo byť tak, je i skutočnosť, kto-

rá momentálne pretrváva v školách, ktoré sú zriaďované inými

ministerstvami. Predsa  na ministerstve hospodárstva  je asi

170 učilíšť,  na ministerstve pôdohospodárstva  niekoľko de-

siatok. Ďalšie  sú na ministerstve  dopravy, ďalšie u  druž-

stevníkov a nikde som nezachytil, že by nastal enormný posun

v menovaní riaditeľov, ako sa menili jednotliví ministri. Na

ministerstve  hospodárstva  sa  menili  prakticky každý rok,

a poznám riaditeľov, ktorí sú tam už niekoľko rokov. Ak máte

nejakú vedomosť, že by došlo k zásadnej zmene, potom je vaša

obava oprávnená.

 

     To isté  potvrdzuje i skutočnosť,  že pani Bauerová  sa

obracia, alebo tu konštatovala, že sa na ňu obrátilo niekoľ-

ko  desiatok sťažujúcich  sa pedagógov,  že chceme oklieštiť

právomoci školských rád a územných školských rád. Vo výbore,

ktorý to má  v gescii, sa na mňa  neobrátili. Mal som obavu,

že som nie  dôveryhodná osoba. Pýtal som sa  kolegov. Na náš

výbor  prišiel jediný  podnet,  a  to z  Popradu, nehovoriac

o tom  a nechcem  hovoriť, ktorý  pán poslanec  túto školskú

správu  navštívil, pretože  nie je  medzi nami.  Okrem tohto

podnetu  žiaden  iný.  Stretávam  denne niekoľkých pedagógov

a garantujem vám, že to bubnovanie  na poplach je úplne zby-

točné, pretože  drvivá väčšina školských  rád svoje možnosti

nevyužíva a nekoná  v praxi tak, ako by bolo  treba a ako im

to umožňuje zákon. Preto dovoľte,  aby sme pristúpili k hla-

sovaniu s  tým, že odporúčam,  tak ako som  povedal na úvod,

všetky pripomienky v spoločnej správe en bloc schváliť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Upozorňujem kolegov, že je už ukončená rozprava a žiad-

ne faktické  poznámky nebudú, bude sa  hlasovať. Prosím, pán

spoločný  spravodajca,  pristúpime  k  hlasovaniu. Upozornil

som, vážené kolegyne a kolegovia, že je skončená rozprava.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Chcem sa opýtať pána Mikloška, či jeho návrh vrátiť zá-

kon späť chápe ako procedurálny. Potom sme mali o ňom hlaso-

vať okamžite a neviesť diskusiu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     To je v takom poradí, ako vystúpil pán poslanec.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Tento návrh  bol podaný ako prvý.  Pýtam sa pána Rózsu,

ktorý dal obdobný návrh s tým, že ho rozšíril o to, že žiada

zmenu stanoviska vlády, myslím si, že to nie je najšťastnej-

šie naformulované, či sa stotožní s tým, že by sme hlasovali

v jednom hlasovaní aj o jeho návrhu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Urobíme výnimku pre  pani poslankyňu Rusnákovú. Prosím,

pani poslankyňa.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predsedajúci, chcela som  len veľmi slušne pripome-

núť, že  som vyzvala pani ministerku  počas rozpravy, aby sa

vyjadrila k  novele tohto návrhu  zákona. Myslím si,  že jej

stanovisko je veľmi dobré, a bolo by dobre, keby aj odznelo.

Ak ona sama  nechce v tejto chvíli odpovedať,  je to pre mňa

zarážajúce, ale bola  by som predsa len rada,  ak by ste jej

to umožnili.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážená kolegyňa, samozrejme, máte právo požiadať každé-

ho, ale  podstata je taká, že  každý môže, ale nemusí  na to

reagovať. To je  práve to isté právo. Ak  bude chcieť reago-

vať, bude reagovať.

 

     Pán poslanec Fogaš, trváte  na vystúpení? Prosím - fak-

tická poznámka.

 

 

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Ďakujem za  slovo, pán predsedajúci. Chcel  by som upo-

zorniť  spravodajcu,  že  podľa  §  65  rokovacieho poriadku

a nasledujúcich je jeho úlohou informovať nás o stanoviskách

výborov, stanoviskách poslancov,  o výsledkoch prieskumu, ak

nejaké sú, prípadne o stanoviskách,  ktoré tu odzneli, a nie

komentovať  rozpravu a  zaujímať k  nej stanovisko.  Dôrazne

protestujem proti tomu, aby sa  to tu nabudúce dialo. Prosím

vás, aby ste sa držali toho, čo v zákone je.

 

     V druhej poznámke chcem  povedať iba toľko, že poslanci

majú právo klásť ministrom  otázky a interpelácie a ministri

sú povinní odpovedať, nie že  sa môžu rozhodnúť. Minister je

povinný odpovedať buď na schôdzi priamo, alebo do 30 dní pí-

somne. Myslím si, že keď  pani ministerka je tu prítomná, je

namieste, aby odpovedala, pretože sa  jej nepýtal len  jeden

poslanec, ale viacerí. A domnievam sa, že aj stanovisko vlá-

dy k tomuto zákonu by mohlo byť tlmočené priamo ministerkou.

To vyplýva z ústavy.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Priatelia, pokračujeme v hlasovaní.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Ako prvý  pozmeňovací návrh, ktorý  chápem ako procedu-

rálny  návrh, navrhol  pán Mikloško,  kde po  dohode sme  ho

trochu skrátili, nakoľko jeho pôvodný návrh znel, že "vrátiť

zákon späť  všetkým predkladajúcim poslancom,  aby ho inter-

pretovali svojím  vnukom, ako bojovali za  demokraciu v roku

1995". Odporúčam tento návrh neprijať.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o uvedenom

návrhu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Dovolím  si  tvrdiť,  že  tým  sme  dali  svoj nesúhlas

i s návrhom pána Rózsu, ktorý navrhoval vrátiť návrh navrho-

vateľom s  požiadavkou, aby vláda  zmenila svoje stanovisko.

Dávam hlasovať s tým, že odporúčam tento návrh neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu pána

poslanca Rózsu. Pán spoločný  spravodajca ho odporúča nepri-

jať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  tento pozmeňovací návrh  pána poslanca

Rózsu nebol prijatý.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Istým spôsobom procedurálny bol i návrh pani Edit Baue-

rovej, ktorá  žiadala prerušiť bod rokovania  a vrátiť návrh

vláde  na prehodnotenie  svojho stanoviska.  Odporúčam tento

návrh neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu pani

poslankyne Bauerovej.  Pán spoločný spravodajca  ho odporúča

neprijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento návrh  pani poslankyne Edit Baue-

rovej nebol prijatý.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Tým sme vyčerpali podnety, ktoré vzišli z rozpravy. Na-

koľko pán Harach má dva  návrhy, ale tie sú smerované smerom

k uzneseniu, teraz by sme prešli k spoločnej správe, kde Vý-

bor  Národnej  rady  pre  verejnú  správu, územnú samosprávu

a národnosti prijal  13 doplnkov, ktoré  majú technický cha-

rakter,  zlepšujú  a legislatívne čistia  tento zákon. Preto

navrhujem hlasovať o všetkých 13  návrhoch en bloc a odporú-

čam ich prijať.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Prosím,  prezentujme  sa  a vzápätí  hlasujme

o všetkých 13 bodoch spoločnej  správy. Pán spoločný spravo-

dajca ich odporúča prijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

 

     Konštatujem,  že všetky  uvedené body  spoločnej správy

boli en bloc prijaté.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Keďže  sme odhlasovali  všetky pripomienky,  odporúčam,

aby  sme vykonali  záverečné hlasovanie  o novele  ako takej

v zmysle pripomienok, ktoré sme si schválili. Odporúčam ten-

to návrh prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  V súlade  s ustanovením  § 26  ods. 1  zákona

o rokovacom  poriadku budeme  hlasovať o  návrhu zákona  ako

celku v znení schválených zmien a doplnkov.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný

spravodajca odporúča návrh prijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  sme schválili návrh  skupiny poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky  na vydanie zákona Národ-

nej rady Slovenskej republiky,  ktorým sa mení zákon Sloven-

skej  národnej  rady  číslo  524/1990  Zb. o  štátnej správe

v školstve a školskej samospráve. /Potlesk./

 

     Ďakujem vám, vážené kolegyne, kolegovia.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     V rozprave bol podaný  návrh na uznesenie poslancom Ha-

rachom, ktorý znie:

 

     "1. ukladá  ministerstvu  školstva vypracovať koncepciu

personálnej politiky v školstve,

 

      2. vypracovať kritériá  prerozdelenia finančných pros-

triedkov na rok 1995 v rezorte školstva."

 

     Vzhľadom na to, že tieto  skutočnosti by mali byť samo-

zrejmosťou každého ministerstva, nevidím dôvod utvrdzovať sa

v tom,  čo  je  povinnosťou  každého ministerstva. Odporúčam

tento návrh neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Prosím,  prezentujme  sa  a  vzápätí hlasujme

o návrhu uznesenia, ktorý predložil pán poslanec Harach. Pán

spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

 

 

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme tento návrh uznesenia neprijali.

 

     Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi, ďakujem aj vám.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     minister zahraničných vecí Slovenskej republiky pán Ju-

raj Schenk  požiadal o možnosť vystúpenia  na 6. schôdzi Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky s tým, aby Národnú radu in-

formoval o plnení úloh zrejme v  roku 1994 ako celku a o ak-

tuálnych cieľoch zahraničnej politiky Slovenskej republiky.

 

     Prosím pána ministra Schenka, aby sa ujal slova.

 

Minister zahraničných vecí SR J. Schenk:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

     dámy a páni,

 

     pri  hodnotení výsledkov  našich  zahraničnopolitických

aktivít  nesmieme strácať  zo zreteľa  fakt, že  efektívnosť

zahraničnej politiky  závisí nielen od  reálnosti stanovenia

jej vlastných cieľov a voľby primeraných prostriedkov na ich

dosahovanie, ale aj od nášho vnútorného vývoja a stability.

 

     Zahraničná politika nedávno vzniknutého štátu je jednou

z oblastí, v  ktorej je nevyhnutné sústavne  hľadať a nachá-

dzať  vysokú mieru  konsenzu všetkých  alebo aspoň prevažnej

väčšiny  politických strán,  predovšetkým pokiaľ  ide o  jej

smerovanie. Z tohto dôvodu aj súčasná vláda zdôrazňuje prin-

cíp kontinuity  a z neho  priamo odvodzuje svoje  programové

ciele v danej oblasti. Samozrejme, iné môže byť posudzovanie

efektívnosti konkrétnych  krokov a opatrení.  Zrejme v tomto

ohľade môžeme mať aj odlišné názory.

 

     Dovoľte mi  teda, aby som v  tomto zmysle predložil in-

formáciu o najvýznamnejších výsledkoch našej zahraničnej po-

litiky za rok 1994 tak, ako mi to vyplynulo z uznesenia vlá-

dy. Nemám ambície rekapitulovať všetky detaily. Mám však am-

bície podať  objektívny a vyvážený  obraz situácie na  tomto

poli v minulom  roku. Chcel by som zdôrazniť,  že túto formu

volím nielen vzhľadom na  prijatý princíp kontinuity, ale aj

vzhľadom na to, že  súčasná vláda nesie zodpovednosť výlučne

za posledných 14 dní tohto  obdobia, teda roku 1994. Zdôraz-

ňujem, že nie je mojím úmyslom vyhľadávať nedostatky a z ta-

kejto  kritiky  získavať  nejaké  body  politickej prestíže.

Z toho dôvodu by som bol veľmi  rád, keby ste sa pri hľadaní

možných vysvetlení motivácií, ale aj prípadných  omylov lás-

kavo obracali  predovšetkým na tých,  ktorí za dané  obdobie

nesú  politickú  a  odbornú  zodpovednosť.  Predpokladám, že

i tým sa  v zahraničnopolitickom myslení  a konaní posunieme

jasne vpred. To je totiž,  podľa mojej mienky, jediný racio-

nálny zmysel prerokúvania tejto problematiky v Národnej rade

Slovenskej republiky.

 

     Budem osobne neobyčajne rád,  ak sa pohyb bude oriento-

vať práve týmto  smerom tak, aby súčasná vláda  i náš rezort

jeho  výsledky mohli  efektívne využiť  pri napĺňaní cieľov,

ktoré  boli nedávno  predložené a  schválené Národnou  radou

Slovenskej republiky v programovom vyhlásení vlády.

 

     Základné ciele zahraničnej politiky Slovenskej republi-

ky na rok  1994 boli stanovené v správe o  plnení úloh a ak-

tuálnych cieľoch zahraničnej  politiky Slovenskej republiky,

ktorá bola  schválená vládou Slovenskej  republiky v januári

1994  a následne  prerokovaná v  Národnej rade.  Ich plnenie

v roku  1994 bolo  ovplyvňované závažnými  vnútropolitickými

udalosťami  hneď  od  začiatku  hodnoteného obdobia. Priebeh

medzinárodnopolitických  aktivít  bol  poznačený rezignáciou

ministra zahraničných vecí  Slovenskej republiky pána Morav-

číka dňa 23. februára 1994  a vyslovením nedôvery vláde pre-

miéra Mečiara  14. marca 1994.  Následne konštituovaná vláda

pána Moravčíka sa vo svojom programovom vyhlásení, ktoré bo-

lo  prednesené v  apríli 1994  a schválené  v Národnej rade,

prihlásila  k zahraničnopolitickým  prioritám  predchádzajú-

cej vlády.  Výkon zahraničnej politiky  Slovenskej republiky

v druhej polovici  minulého roku bol  tiež do značnej  miery

poznačený predčasnými voľbami v septembri 1994 a tvorbou no-

vého vládneho kabinetu.

 

     Dovoľte mi niekoľko poznámok  k hlavným problémovým ob-

lastiam. Prvá cieľová oblasť, prvá priorita, je problematika

Európskej únie. Zahraničnopolitické  aktivity Slovenskej re-

publiky v roku 1994 charakterizovalo predovšetkým zintenzív-

nenie a prehĺbenie dialógu  Slovenska s osvedčenými medziná-

rodnými  integračnými  zoskupeniami.  V  tejto súvislosti má

z hľadiska zahraničnopolitických záujmov Slovenskej republi-

ky  mimoriadnu prioritu  rozvoj vzťahov  s Európskou  úniou.

V oblasti rozvíjania vzájomných vzťahov sa v roku 1994 napl-

nili základné priority zamerania zahraničnej politiky a bola

zachovaná kontinuita procesu približovania sa Slovenskej re-

publiky k Európskej únii.

 

     Zavŕšil sa  proces ratifikácie Európskej  dohody o pri-

družení Slovenskej republiky k Európskej únii, čím sa vytvo-

rili podmienky na to,  aby  Európska dohoda mohla nadobudnúť

platnosť od 1. februára 1995,  čo sa medzitým stalo. Súbežne

s ratifikačným procesom prebiehal  aj proces inštitucionali-

zácie  uplatňovania Európskej  dohody o  pridružení, vrátane

zbližovania právnych a technických noriem. Svoju činnosť za-

čala novokonštituovaná Rada vlády pre uplatňovania Európskej

dohody. Chcel by som pripomenúť, že po vytvorení novej vlády

bola vytvorená  Rada pre európsku  integráciu a na  všetkých

ministerstvách zodpovedajúce odbory pre európsku integráciu.

 

     Ukončil sa  aj proces sukcesie  Slovenskej republiky do

záväzkov vyplývajúcich  zo zmlúv, uzatvorených  medzi európ-

skymi spoločenstvami  a bývalou Českou  a Slovenskou Federa-

tívnou Republikou, a to tým, že bola podpísaná a ratifikova-

  dohoda  medzi  Slovenskou  republikou  a Európskou úniou

o zriadení  Zastúpenia Komisie  Európskej únie  v Slovenskej

republike a o jeho výsadách a imunitách.

 

     Slovenská republika sa zapojila do rozvíjajúceho sa po-

litického dialógu s Európskou  úniou v rámci druhého piliéra

Maastrichtskej dohody o Európskej únii, teda v rámci Spoloč-

nej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

 

     Spoločné  zasadanie ministrov  zahraničných vecí Európ-

skej únie a šiestich asociovaných krajín, vrátane Slovenskej

republiky, ktoré sa uskutočnilo 31. októbra 1994 v Luxembur-

gu, položilo základ procesu vypracovania dokumentu Európskej

komisie, ktorý pod názvom "Stratégia prípravy pre vstup aso-

ciovaných krajín strednej a  východnej Európy" schválila Eu-

rópska rada  za účasti týchto  krajín na decembrovom summite

v Essene.

 

     V  záujme ďalšieho  približovania Slovenskej  republiky

k Európskej únii bude potrebné  v krátkom čase detailne roz-

pracovať úlohy vyplývajúce z Európskej dohody, pripraviť pr-

vé zasadnutie Asociačnej rady,  bude ďalej nevyhnutné sledo-

vať a  vyhodnocovať vývoj v  orgánoch Európskej únie  a kon-

štruktívne  prispievať k  príprave medzivládnej  konferencie

Únie v roku 1996.  Slovenská republika bude musieť urýchlene

prijať a  realizovať koncepciu aproximácie  práva a v  tejto

súvislosti efektívne spolupracovať  na príprave tzv. "Bielej

knihy", ktorá bude predložená v I. polroku 1995. Tiež by som

rád dodal, že medzičasom vláda  aj v tejto oblasti stanovila

svoje priority.  Osobitná pozornosť sa bude  venovať aj kon-

taktom medzi Národnou radou Slovenskej republiky a Európskym

parlamentom a urýchlenému  vytvoreniu príslušného výboru Ná-

rodnej rady.

 

     Slovenská republika bude  pokračovať vo využívaní tech-

nickej  pomoci  poskytovanej  Európskou  úniou  a efektívnym

spôsobom sa  bude zapájať do programov  Európskej únie v ob-

lastiach  vedecko-technickej spolupráce, informatiky, život-

ného  prostredia, vzdelávania  mládeže, sociálnej  politiky,

dopravy a tiež boja  proti drogám. Bude potrebné presadzovať

urýchlenie  asymetrickej liberalizácie  zahraničného obchodu

medzi Slovenskou republikou  a Európskou úniou. Potvrdzujem,

že do 30. júna bude vypracovaná oficiálna žiadosť Slovenskej

republiky o členstvo v Európskej únii a že po jej vypracova-

ní spolu s memorandom bude Európskej únii následne predlože-

ná.

 

     Druhou prioritou, druhým cieľovým bodom je problematika

Paktu  stability v  Európe. Projektom  spoločnej zahraničnej

politiky Európskej únie, zameraným na budúcich členov Európ-

skej únie, je, resp. bol Pakt  stability v Európe. Prípravná

fáza Paktu  stability sa zavŕšila  Inauguračnou konferenciou

v Paríži 26. a 27. mája 1994. V podpísanej deklarácii sa po-

darilo za prispenia  Slovenskej republiky predísť neúmernému

spájaniu otázok stability s  postavením menšín. V rámci kom-

plexnejšieho chápania stability sa ťažisko projektu presunu-

lo z  otázok hraníc a menšín  na zabezpečenie dobrých sused-

ských vzťahov a všestrannú spoluprácu v oblasti ekonomickej,

kultúrnej, legislatívnej a environmentálnej.

 

     V  priebehu  obdobia  máj-december  1994 sa uskutočnili

štyri  rokovania  okrúhlych   stolov  pre  krajiny  strednej

a východnej  Európy. Slovenská  republika deklarovala ochotu

zaradiť svoje existujúce dvojstranné  zmluvy do Paktu stabi-

lity za predpokladu, že tak  urobia aj všetci ďalší účastní-

ci.  Jednoznačne však  bol odmietnutý  záujem Európskej únie

pôsobiť pri týchto  bilaterálnych  rokovaniach v úlohe spro-

stredkovateľa. Slovenský návrh, aby sa o menšinovej  proble-

matike rokovalo len na základe  poznania skutočných  pomerov

v jednotlivých  krajinách, napokon  spôsobil,  že  menšinová

problematika  sa  nestala  na  okrúhlych stoloch dominantnou

zložkou diskusie.

 

     Nesporným  úspechom  slovenskej  diplomacie  a prínosom

k Paktu stability v Európe bolo podpísanie základnej sloven-

sko-maďarskej zmluvy v Paríži 19. marca 1995.

 

     Ministerstvo zahraničných  vecí v spolupráci  s ďalšími

rezortmi  pripravilo  Indikatívny  program  pomoci Európskej

únie PHARE na roky  1994-1996, ktorý vláda Slovenskej repub-

liky  schválila 31.  mája 1994.  Memorandum k  Indikatívnemu

programu PHARE bolo podpísané v  Bratislave v júni 1994 a na

rok 1994 nám boli pridelené prostriedky vo výške 40 miliónov

ECU. Očakávame,  že tento program bude  v roku 1995 zameraný

na podporu aktivít spojených  s realizáciou Európskej dohody

a najmä projektov zameraných na približovanie našej legisla-

tívy  k legislatíve  Európskej  únie. Predpokladáme postupné

znižovanie podielu  technickej pomoci a  zvyšovanie použitia

finančných prostriedkov na investície.

 

     Prijatím Rakúska do Európskej únie sa budeme môcť zapo-

jiť  aj  do  programu  Cezhraničnej  spolupráce  s Rakúskom.

V tejto súvislosti  bude potrebné stanoviť  priority spoloč-

ných záujmov  a vypracovať indikatívny program  na roky 1995

až 1999 a následne projekty na financovanie   tohto programu.

     Niekoľko slov k ďalšej oblasti, k Rade Európy. Členstvo

Slovenskej republiky v Rade Európy  sa plne využívalo na za-

pájanie sa  do širokého spektra aktivít  tejto európskej in-

štitúcie. Podarilo sa preniesť ťažisko od otázok výlučne po-

litických, spojených  s plnením našich  politických záväzkov

pri vstupe,  na všetky pracovné úrovne štruktúrovanej mnoho-

strannej  spolupráce  v  rámci  Rady  Európy. Efektívna bola

účasť delegácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

na zasadnutiach  orgánov a pléna  Parlamentného zhromaždenia

Rady Európy. Prostriedkom  zlepšovania vzájomnej komunikácie

bola realizácia  viacerých oficiálnych i  pracovných návštev

predstaviteľov Rady Európy  a jej Parlamentného zhromaždenia

na Slovensku.

 

     Medzi najvýznamnejšie aktivity  Slovenskej republiky na

pôde Rady Európy v roku  1994 patrí účasť slovenských exper-

tov na vypracovaní "Rámcového  dohovoru o ochrane národnost-

ných menšín". Ako viete, bol podpísaný 1. februára 1995.

 

     Významné  bolo  aj   pristúpenie  Slovenskej  republiky

k Európskemu dohovoru o zabránení mučenia a neľudského zaob-

chádzania alebo trestania a jeho protokolov číslo 1 a 2, ako

aj k 11. Dodatkovému  protokolu o reforme kontroly mechaniz-

mov Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

 

     V rámci  členstva v Rade Európy  bude ťažiskovou úlohou

Slovenskej republiky skúmanie súladu vnútroštátnych právnych

predpisov s dohovormi Rady  Európy, ktorých zmluvnou stranou

zatiaľ Slovenská  republika nie je,  a postupne harmonizovať

legislatívne opatrenia Slovenskej  republiky s medzinárodno-

právnymi normami.  Chcel by som zdôrazniť,  že súčasná vláda

i v  tejto  oblasti  prehodnotila  danú  situáciu  a  určila

priority. V  tomto zmysle sa skúma  možnosť prístupu Sloven-

skej  republiky k  Európskej sociálnej  charte, k  Európskej

charte regionálnych  alebo menšinových jazykov,  k Európskej

charte miestnych samospráv,  k Európskemu rámcovému dohovoru

o cezhraničnej  spolupráci   medzi  územnosprávnymi  celkami

a orgánmi, k  Európskemu dohovoru o  cezhraničnej televízii,

ako aj k ďalším  dohovorom  spadajúcim do pôsobnosti jednot-

livých  rezortov  Slovenskej  republiky.  Bude  tiež žiaduce

v ďalšom období zintenzívniť  aktivity  Výboru na realizáciu

Akčného plánu  boja proti rasizmu,  xenofóbii, antisemitizmu

a intolerancii. V  tomto zmysle tiež  chcem dodať, že  tento

výbor  sa plne  aktivizoval  v  rámci prvého  týždňa kampane

v Roku tolerancie.

 

     Ďalším okruhom je problematika NATO. V sledovanom obdo-

bí bol dosiahnutý  významný posun vo vzťahoch s  NATO a bez-

pečnostným  pilierom  Európskej  únie,  teda Západoeurópskou

úniou. Základom  rozvoja vzťahu Slovenskej  republiky s NATO

bol program  Partnerstvo za  mier,  prijatý na summite  NATO

v januári  1994. Podpísaním  Rámcového dokumentu Partnerstva

za mier predsedom vlády Mečiarom  9. februára 1994 v Bruseli

Slovenská republika pristúpila k tomuto programu.

 

     Predložením Prezentačného dokumentu a spracovaním Indi-

viduálneho partnerského programu medzi Slovenskou republikou

a NATO, účasťou  na spoločných vojenských  cvičeniach s NATO

v rámci programu  Partnerstvo za mier a  aktívnou účasťou na

realizácii Pracovného plánu  Severoatlantickej rady pre spo-

luprácu ako  aj ďalšími diplomatickými aktivitami uskutočni-

la Slovenská republika v roku 1994 kroky, ktoré ju priblíži-

li k NATO.

 

     Nedostatky  v  komplexnejšom  prístupe  pri plnení úloh

zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 1994 v bez-

pečnostnej oblasti by do  určitej miery mala riešiť realizá-

cia projektu Príprava Slovenskej republiky na členstvo v Se-

veroatlantickej Aliancii, to je známy projekt Prename, ktorý

bol medzitým  vypracovaný a ktorý  počíta so širšou  účasťou

odborníkov z parlamentu, rezortov i vedeckých ústavov.

     Západoeurópska únia: Rozhodnutím Rady ministrov Západo-

európskej únie 9. mája 1994 bol Slovenskej republike udelený

štatút pridruženého partnera Západoeurópskej únie.

 

     Cieľom zahraničnej politiky Slovenskej republiky v bez-

pečnostnej oblasti  vo vzťahu k NATO  a Západoeurópskej únii

je prispievať k upevňovaniu bezpečnostnej stability v regió-

ne a dbať na  rozvíjanie dobrých susedských vzťahov. Severo-

atlantickú alianciu považujeme za najefektívnejšie existujú-

cu bezpečnostnú organizáciu a členstvo v nej za jedinú jest-

vujúcu  možnosť získania  efektívnych bezpečnostných  záruk.

Prostredníctvom aktívnej  účasti na programe  Partnerstvo za

mier bude  potrebné v koordinácii  Ministerstva zahraničných

vecí Slovenskej  republiky a Ministerstva  obrany Slovenskej

republiky  vyvíjať snahy  na prezentovanie  záujmu Slovenska

o vstup do NATO.

 

     Slovenská republika bude aktívne pôsobiť v Severoatlan-

tickej rade pre spoluprácu, kde  sa stretáva nielen s členmi

NATO a kandidátmi  na vstup, ale aj s  ďalšími štátmi, ktoré

  za intenzívny  dialóg v  politickej a  bezpečnostnej ob-

lasti.  Záujem našich  partnerov o  rozšírenie NATO  o štáty

strednej a východnej Európy  podporíme z našej strany reali-

záciou programu konkrétnych krokov.

 

     V roku 1995 budeme iniciovať zvolanie stretnutia minis-

trov zahraničných vecí, prípadne  aj ministrov obrany krajín

V-4 k bezpečnostnej problematike.  V súlade so štatútom aso-

ciovaného partnera  Západoeurópskej únie budeme  hľadať kon-

krétne  možnosti zapojenia  Slovenskej republiky  do aktivít

Západoeurópskej  únie v  oblasti humanitárnych,  záchranných

a mierotvorných operácií.

 

     Ďalšou oblasťou je  KBSE. Slovenská republika využívala

Konferenciu o bezpečnosti a spolupráci v Európe na presadzo-

vanie svojich národných záujmov. V hodnotenom období Sloven-

ská republika dôsledne plnila  záväzky vyplývajúce zo Zmluvy

o konvenčných ozbrojených silách v  Európe, Zmluvy o otvore-

nom nebi a pôsobila vo Fóre pre bezpečnosť a spoluprácu.

 

     Vo  vzťahu k  Organizácii pre  bezpečnosť a  spoluprácu

v Európe kladie  Slovenská republika dôraz  na politickú di-

menziu  organizácie  ako  nástroja  preventívnej  diplomacie

a riešenia vzniknutých konfliktov. Zmyslom inštitucionálnych

zmien by mala byť  premena OBSE na plnohodnotnú medzinárodnú

regionálnu organizáciu  podľa kapitoly VIII  Charty OSN, ako

aj vyšpecifikovanie kompetencií OBSE vo  vzťahu k OSN a ďal-

ším európskym a transatlantickým organizáciám.

 

     Niekoľko  slov  k  OSN:  Pôsobenie zahraničnej politiky

Slovenskej republiky v rámci OSN v roku 1994 sa sústreďovalo

na medzinárodné  odzbrojenie a bezpečnosť,  mierové operácie

OSN, medzinárodnú  ekonomickú spoluprácu a  rozvoj, medziná-

rodný sociálny rozvoj a  dodržiavanie ľudských práv, kodifi-

káciu medzinárodného práva.

 

     Medzinárodným  spoločenstvom  bola  pozitívne hodnotená

účasť  Slovenskej  republiky  na  mierových  operáciách  OSN

v počte približne 600 osôb, z  ktorých 586 pôsobilo na území

bývalej Juhoslávie  v rámci misie  UNPROFOR. Významným úspe-

chom bolo zvolenie zástupcu Slovenskej republiky do Rady gu-

vernérov Medzinárodnej agentúry pre  atómovú energiu za sku-

pinu východoeurópskych krajín na obdobie 1994-1996.

 

     Najvýznamnejšou stykovou akciou  bola návšteva generál-

neho riaditeľa UNESCO pána Frederika Majora v Slovenskej re-

publike.

 

     Ocenením aktívnej  zahraničnej politiky  v oblasti kon-

trolných režimov je prijatie  Slovenskej republiky do exklu-

zívneho klubu kontroly exportu látok, technológií a zariade-

ní citlivých na  využívanie  vo vojenskej oblasti, teda zná-

mej Austrálskej skupiny, pozostávajúcej z 24 členov prevažne

z vyspelých západných krajín. K upevneniu prestíže Slovenska

v rámci  Konvencie o zákaze chemických  zbraní prispela náv-

števa výkonného  tajomníka  Organizácie pre zákaz chemických

zbraní pána Kenyona na  Slovensku. Napriek vynaloženému úsi-

liu sa nepodarilo  zrealizovať členstvo Slovenskej republiky

v Konferencii o odzbrojení v Ženeve, o ktoré sa uchádzame na

základe vzájomnej dohody s Českou republikou.

 

     OECD: Spolupráca  s Organizáciou pre  ekonomickú spolu-

prácu  a  rozvoj  pokračovala   v  rámci  programu  Partneri

v transformačnom procese. Najvýznamnejšou  udalosťou tu bolo

podanie oficiálnej  prihlášky Slovenska na  členstvo v tejto

organizácii  28. februára  1994. Vláda  Slovenskej republiky

v novembri  1994  schválila "Postup  približovania Slovenska

k OECD". Jeho  súčasťou bolo vypracovanie  Memoranda Sloven-

skej  republiky k  materiálu OECD,  rozhodnutia, odporúčania

a iné nástroje k platnosti, ktoré bolo OECD odovzdané na po-

súdenie 14. decembra 1994.

 

     GATT: Slovenská  republika sa stala  priamym účastníkom

ukončenia Uruguajského kola  mnohostranných obchodných roko-

vaní v rámci Všeobecnej dohody o clách a obchode - GATT, ako

aj  podpísania Záverečného  aktu vrátane  dohody o vytvorení

novej Svetovej obchodnej organizácie  v apríli 1994 v Marrá-

keši.  Ratifikáciou tejto dohody  v Národnej rade Slovenskej

republiky v  decembri 1994 sme  sa stali plnoprávnym  členom

a spoluzakladateľom  novej organizácie  nahradzujúcej dohodu

GATT.

 

     Slovenská republika bola  na piatom plenárnom zasadnutí

Hospodárskej a  sociálnej rady OSN v  apríli 1994 zvolená za

člena  Výkonnej rady  Rozvojového programu  OSN na trojročné

obdobie,  počnúc januárom  1995. V  máji 1994  bol schválený

program  na  podporu  transformačného  procesu  na Slovensku

v rokoch 1994-1996.

     FAO: Počas 106. zasadnutia Rady OSN pre výživu a poľno-

hospodárstvo,  teda FAO,  v Ríme  bola stála  predstaviteľka

Slovenska pri  tejto organizácii zvolená  za podpredsedníčku

Rady FAO na funkčné obdobie máj až november 1994. V novembri

1994  začal  svoju  činnosť  Slovenský  výbor pre spoluprácu

s FAO. Zároveň boli dohodnuté  tri nové projekty pre Sloven-

sko. Nepodarilo sa však umiestniť subregionálny úrad FAO pre

krajiny Strednej a Východnej Európy na Slovensku.

 

     V júni 1994 sa delegácia Slovenskej republiky pod vede-

ním  ministra práce,  sociálnych vecí  a rodiny  a za účasti

všetkých zložiek tripartity zúčastnila  na 81. zasadnutí Me-

dzinárodnej organizácie práce  v Ženeve. Slovenská republika

sa  zúčastnila  na  Medzinárodnej  konferencii  o  populácii

a rozvoji v Káhire, kde podporila prijatie akčného programu,

ktorého cieľom je stabilizovať rozvoj svetovej populácie.

 

     Boli ratifikované konvencie  Konferencie OSN o životnom

prostredí a  rozvoji, teda Rámcová  konvencia o biodiverzite

a Konvencia  o  klimatických  zmenách.  Výsledkom spolupráce

s Programom  OSN na  kontrolu drog  bolo podpísanie programu

boja proti  narkotikám, v rámci ktorého  bude slovenským in-

štitúciám poskytnutá technická pomoc vo výške 356 tisíc USD.

 

     V Dunajskej komisii sa počas jej 52. zasadnutia podari-

lo  presadiť,  aby  kompetentné  orgány Slovenskej republiky

a Maďarskej  republiky  boli  povinné  predložiť  zasadnutiu

expertov Dunajskej komisie pre technické otázky spoločný ná-

vrh na zlepšenie plavebných  podmienok na úseku Dunaja medzi

Sapom  a  ústím  Ipľa  do  Dunaja,  teda  medzi  kilometrami

1811-1708,2.

 

     V-4: Spolupráca štyroch  krajín višegrádskej skupiny sa

vzhľadom  na  absenciu  výraznejšej  politickej vôle bližšie

koordinovať vzájomné kroky v rámci približovania sa k európ-

skym integračným štruktúram obmedzovala predovšetkým na eko-

nomickú oblasť. Činnosť Stredoeurópskej  dohody o voľnom ob-

chode medzi Poľskom, Maďarskom,  Českou republikou a Sloven-

skom bola  orientovaná na postupnú  liberalizáciu vzájomného

obchodu. Významný  pokrok v tomto  smere predstavovalo najmä

podpísanie Doplnkového protokolu  o skrátení prechodného ob-

dobia v apríli 1994  v Budapešti. Rozšírenie spolupráce sig-

nalizoval i výsledok rokovania premiérov na summite "CEFTA",

ktorý sa uskutočnil koncom novembra v Poznani.

 

     Stredoeurópska iniciatíva:  Základnou úlohou Slovenskej

republiky v rámci činnosti v Stredoeurópskej iniciatíve bola

revitalizácia  jej  pôvodného  zámeru,  teda  rozvoj regiónu

prostredníctvom  efektívnej  hospodárskej  spolupráce.  Túto

úlohu sa podarilo čiastočne splniť. Stredoeurópska iniciatí-

va sa  začína, aj keď veľmi  nerozhodne, sústreďovať na kon-

krétnu pragmatickú spoluprácu  a realizáciu konkrétnych pro-

jektov.

 

     Na rokovaní ministrov zahraničných vecí Stredoeurópskej

iniciatívy v Turíne nebol prijatý známy Inštrument SEI o ná-

rodnostných menšinách na ministerskej úrovni.

 

     EZVO: Spolupráca s  Európskym združením voľného obchodu

bola zameraná na využívanie výhod a možností, ktoré poskytu-

je Dohoda o voľnom obchode medzi krajinami EZVO a Slovenskou

republikou. Druhé zasadnutie  Spoločného výboru medzi Európ-

skym združením voľného obchodu a Slovenskou republikou, kto-

ré sa uskutočnilo v marci 1994 v Bratislave, potvrdilo oboj-

strannú prospešnosť vzájomnej spolupráce.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené poslankyne, poslanci,

     dámy a páni,

 

     osobitnú pozornosť venujem  vzťahom so susednými kraji-

nami. Úsilie o dobré a intenzívne vzťahy so susedmi sa stalo

trvalou  prioritou  slovenskej  zahraničnej  politiky, ktorá

chce takto  prispieť k stabilite  a rozvoju stredoeurópskeho

regiónu. Pri  hodnotení bilaterálnej spolupráce  s ostatnými

krajinami za rok 1994 sa budem snažiť naznačiť aj orientáciu

vzájomnej činnosti na rok 1995.

 

     S Maďarskom bol po vzájomnej  dohode spor o stavbe vod-

ného  diela  Gabčíkovo-Nagymaros  predložený  Medzinárodnému

súdnemu dvoru  v Haagu a  súčasne pokračovali rokovania  ex-

pertných  skupín k  problematike Dočasného vodohospodárskeho

režimu na Malom Žitnom ostrove.  V súlade so závermi rokova-

nia  premiérov  oboch  krajín  bol  otvorený  nový  hraničný

priechod Salka-Letkés  a z iniciatívy  slovenskej strany me-

dzinárodné  hraničné priechody  v Štúrove  a Domici. Napriek

absencii základnej  medzištátnej zmluvy sa  rozvíjala spolu-

práca medzi  ministerstvami zahraničných vecí  oboch krajín.

V auguste  1994 obe  krajiny podpísali  readmisnú dohodu. Vo

vzájomnom obchode dosahovala Slovenská republika aktívnu bi-

lanciu.  Ekonomická spolupráca  však stále  nebola na úrovni

možností a potrieb oboch  krajín. Nový kvalitatívny krok sme

vo vzájomných vzťahoch dosiahli  počas návštevy premiéra Me-

čiara v  januári v Budapešti,  a najmä podpísaním  základnej

zmluvy v marci v Paríži.

 

     V  oblasti bilaterálnych  vzťahov nadobúdala spolupráca

s Českou republikou čoraz  štandardnejší charakter. Uskutoč-

nili sa  rokovania prezidentov, ministrov  zahraničných vecí

i ďalších  ústavných  činiteľov  oboch  krajín.  Dosiahla sa

úprava režimu  na slovensko-českej hranici  a boli podpísané

Dohoda o zriadení kultúrnych stredísk, Protokol medzi minis-

terstvami školstva o spolupráci  v oblasti vzdelávania a Do-

hoda o výmene niektorých  predmetov kultúrneho dedičstva. Na

oboch  stranách  boli  prijaté  opatrenia  v colnej, daňovej

a platobnej oblasti, ktoré priamo ovplyvnili vývoj hospodár-

skej  spolupráce  a  bilanciu  vzájomného obchodného obratu.

Niektoré z  nich neboli na českej  strane prijaté s pochope-

ním. Aj napriek miernemu  nárastu obchodného obratu s Českou

republikou  pretrvávajúcimi problémami zostávajú nerovnováž-

ny stav v clearingovom zúčtovaní, nedoriešené problémy uzná-

vania certifikátov, neuzavretá problematika dohody o podpore

a vzájomnej ochrane investícií, otázky  priechodnosti hraníc

ako  aj viaceré  administratívno-colné prekážky. Nedoriešené

ostali i problémy detí so slovenským štátnym občianstvom ži-

júcich v zariadeniach  Českej republiky, problematika získa-

vania štátneho občianstva Českej  republiky pre občanov Slo-

venskej republiky, oblasť vízovej  politiky a neukončené os-

talo i delenie majetku bývalej federácie.

 

     Takmer  identické  zahraničnopolitické  ciele vytvárajú

podmienky na koordináciu  postupu  Slovenska a jeho ďalšieho

suseda Poľska. Uskutočnili  sa oficiálne návštevy prezidenta

Slovenskej  republiky, predsedu  vlády Slovenskej republiky,

pracovná návšteva ministra zahraničných vecí i návštevy via-

cerých vládnych  predstaviteľov medzi oboma  krajinami. Boli

podpísané dohody v hospodárskej  oblasti a v oblasti ochrany

životného prostredia. Bola uzavretá aj dohoda o cezhraničnej

spolupráci, vytvárajúca legislatívny rámec pre rozvoj spolu-

práce regiónov. Obe strany vyjadrili záujem na koordinovanom

postupe pri budovaní železničnej, diaľničnej a cestnej siete

na osi Sever - Juh. Nevyriešené zostali otázky otvorenia Ge-

nerálneho konzulátu v  Krakove, vytvorenia spoločnej obchod-

nej a priemyselnej komory a zavŕšenia prác na príprave doho-

dy o dialničnom prepojení.

 

     Vývoj vzťahov s Rakúskom  v politickej oblasti pokračo-

val v priaznivom trende. Uskutočnila sa oficiálna recipročná

návšteva prezidenta Slovenskej republiky v Rakúsku a návšte-

va rakúskeho spolkového kancelára pána Vranitzkého u nás. Zo

zmluvných  dokumentov  treba  spomenúť  dohodu  o spolupráci

v oblasti  cestovného ruchu,  dohodu o  diaľničnom prepojení

oboch krajín,  dohodu o vzájomnej výmene  údajov so systémom

včasného  varovania pred  žiarením, o  spolupráci v  oblasti

priestorového usporiadania a regionálnej politiky. Nepodari-

lo sa  eliminovať pocit ohrozenia Rakúska  zo strany sloven-

ských atómových elektrární, pričom do silnejúceho tlaku pro-

ti  dostavbe atómovej  elektrárne v  Mochovciach sa zapojila

rakúska vláda. V pôvodných termínoch sa nepodarilo zastrešiť

novou dohodou vzájomné školské a kultúrne styky a začať čin-

nosť Slovenského inštitútu vo Viedni. Členstvo Rakúska v Eu-

rópskej únii je impulzom na vytvorenie širšieho základu vzá-

jomných vzťahov,  čo sa dá  realizovať rozvíjaním väzieb  na

rakúske kruhy,  tak politické, ako  aj ekonomické. Chcel  by

som dodať, že veľmi vážne  impulzy k dynamike týchto vzťahov

priniesla návšteva premiéra Mečiara v marci vo Viedni.

 

     Vzťahy  s  Ukrajinou  nezaťažuje  existencia vážnejších

problémov v politickej oblasti. Do platnosti vstúpili zmluvy

podliehajúce ratifikácii, vrátane Zmluvy o dobrom susedstve,

priateľských vzťahoch a spolupráci. Nepodarilo sa uskutočniť

oficiálne  stretnutia  premiérov  a  predsedov  parlamentov.

Otvoreným  problémom naďalej  ostala ekonomická  spolupráca,

kde bude  potrebné vyriešiť najmä  otázku poklesu vzájomného

obchodného obratu. Chcel by som  tiež dodať, že bola pripra-

vená  práve  na  tento  týždeň  návšteva najvyšších vládnych

predstaviteľov,  ale bola  na požiadanie  ukrajinskej strany

vzhľadom na  vyslovenie nedôvery vláde  v ukrajinskom parla-

mente odložená na neskoršie obdobie.

 

     Politické  vzťahy s  Rumunskom dosiahli  vysokú úroveň.

Podarilo sa vytvoriť solídnu zmluvno-právnu základňu. Rovna-

ko  možno konštatovať,  že priaznivo  sa rozvíjajú  vzájomné

vzťahy  medzi Slovenskou  republikou a  Bulharskom. V ďalšom

období  nadviažeme na  úspešný rozvoj  bilaterálnych vzťahov

a taktiež budeme koordinovať  kroky na rozširovanie interak-

cie so štátmi Európskej únie a NATO.

 

     Vzťahy  s Nemeckom  predstavovali aj  vzhľadom na  jeho

predsedníctvo v  Európskej únii v druhom  polroku 1994 jednu

z priorít  slovenskej zahraničnej  politiky. Uskutočnili  sa

stretnutia prezidentov oboch krajín  v Alpbachu a v Litomyš-

li, pracovná  návšteva ministrov zahraničných  vecí a hospo-

dárstva Slovenskej republiky v NSR a návšteva ministra obra-

ny pána Rüheho v Slovenskej republike.  Chceme zdôrazniť, že

tieto  dobré  intenzívne  kontakty  pokračovali  a pokračujú

i naďalej. Treba  oceniť, že v  celkovom objeme zahraničných

investícií  predstavujú investície  pochádzajúce z  Nemeckej

spolkovej republiky  v roku 1994  rozsah 26 %  a sú teda  na

prvom  mieste, a  že dokonca  za rok  1994 Slovensko  nielen

s Nemeckou spolkovou republikou, ale  aj s ďalšími krajinami

Európskej  únie malo  aktívnu platobnú  bilanciu. Úspešne sa

však rozvíjali aj kontakty  s jednotlivými spolkovými kraji-

nami,  najmä z  Bavorskom. Otvorenou  otázkou ostáva naďalej

odškodnenie slovenských občanov, bývalých väzňov koncentrač-

ných táborov, kde nemecká  strana naďalej zaujíma zdržanlivý

postoj.

 

     K rozvoju vzťahov s  Francúzskom prispeli návštevy naj-

vyšších  predstaviteľov Slovenskej  republiky vo Francúzsku.

Na pozvanie prezidenta Francúzskej republiky pána Mitterran-

da sa  na oslavách 50. výročia  vylodenia spojeneckých vojsk

v Normandii v  júni 1994 zúčastnil  prezident Slovenskej re-

publiky  pán Kováč.  Uskutočnila sa  návšteva predsedu vlády

Slovenskej republiky  vo Francúzsku. Na  žiadosť francúzskej

strany bola odložená  návšteva prezidenta Francúzskej repub-

liky na Slovensku v roku 1995. Veľmi dobre sa však rozvíjala

spolupráca  medzi  Armádou  Slovenskej  republiky  a Armádou

Francúzskej republiky.

 

      Úroveň  bilaterálnych   vzťahov  Slovenskej  republiky

a Veľkej  Británie sa  v porovnaní  s predchádzajúcim  rokom

zvýšila. V  roku 1994 sa uskutočnili  významné stretnutia za

účasti najvyšších ústavných  činiteľov. Prezident Slovenskej

republiky Michal Kováč sa  zúčastnil na britskej časti osláv

50. výročia vylodenia spojeneckých  vojsk v Normandii. Pred-

seda Národnej rady pán  Gašparovič vykonal na pozvanie pred-

sedníčky  Dolnej komory  britského parlamentu  oficiálnu ná-

vštevu v  Spojenom kráľovstve. Štátny  tajomník Ministerstva

zahraničných vecí Spojeného kráľovstva pán Douglas Hogg nav-

štívil Slovenskú republiku.

 

      Potvrdením vysokej  úrovne bilaterálnych stykov  s Ta-

lianskom bola  návšteva talianskeho prezidenta  na Slovensku

v novembri 1994. Rezervy  ešte existujú  v oblasti obchodno-

ekonomickej spolupráce, kde  talianska strana vyjadrila pri-

pravenosť umožniť štúdium svojich skúseností z rozvoja malé-

ho a stredného podnikania.

 

     Spomedzi  členov Európskej  únie patrí  Holandsko medzi

krajiny najviac sa usilujúce  o rozširovanie stykov s kraji-

nami strednej a východnej  Európy. Dôležitým momentom v roz-

voji  vzťahov Slovenska  s Holandským  kráľovstvom bola ofi-

ciálna návšteva ministra zahraničných  vecí v Holandsku. Na-

priek uskutočneným pracovným návštevám predstaviteľov Národ-

nej rady  Slovenskej republiky a  vlády Slovenskej republiky

v Holandsku  sa  nenaplnili  všetky  možnosti  parlamentných

a vládnych kontaktov.

 

     Vzťahy  s Belgickom  možno hodnotiť  ako bezproblémové.

Prispel k tomu aj rad návštev zo Slovenska na vysokých úrov-

niach. Nepodarilo sa  uskutočniť oficiálne návštevy predsedu

vlády  a ministra  zahraničných vecí  Belgicka na Slovensku.

Doteraz absentuje analýza stavu  zmluvnej základne a rezervy

stále pretrvávajú v hospodárskej a kultúrnej spolupráci.

 

     Španielsko  a  Portugalsko  podporujú  snahy  Slovenska

o začlenenie  sa do  európskych štruktúr.  Vzájomné kontakty

dosiahli  najvyššiu úroveň  návštevami prezidenta Slovenskej

republiky a ministra  zahraničných vecí Slovenskej republiky

v oboch krajinách. Obchodná výmena má stúpajúci trend, nedo-

sahuje však ešte želanú úroveň.

 

     Úroveň  bilaterálnych  vzťahov  Slovenska  a  Dánska sa

v roku 1994 v porovnaní  s predchádzajúcim rokom skvalitnila

vo všetkých oblastiach, s výnimkou hospodárstva. Štátna náv-

števa  dánskej  kráľovnej Margaret II.  v októbri 1994  bola

zároveň prvou návštevou hlavy členského štátu Európskej únie

na Slovensku vôbec. Výmenou nót bola potvrdená sukcesia Slo-

venska  do bilaterálnych  zmlúv platných  pre ČSFR  a Dánske

kráľovstvo. Vzájomná hospodárska spolupráca však ostáva stá-

le na pomerne nízkej úrovni. Podpísaná bola dohoda v oblasti

životného prostredia.

 

     Vzťahom s Gréckom naďalej  chýbalo zastrešenie na vyso-

kej  politickej  úrovni.  Grécko  oficiálne podporuje záujem

Slovenska i ďalších krajín V4  o ich členstvo v západoeuróp-

skych štruktúrach, hoci z  jeho strany existujú určité obavy

z postupného rozširovania Európskej únie.

 

     Spojené štáty americké  postupne zaraďujú Slovenskú re-

publiku k  vyspelejším krajinám strednej  a východnej Európy

z hľadiska  rozvoja  demokratických  reforiem  a ekonomickej

transformácie a  podporujú naše úsilie o  začleňovanie sa do

transatlantických politických a bezpečnostných štruktúr. Po-

zitívna reakcia na iniciatívny  dokument USA  Partnerstvo za

mier a aktívny prístup  Slovenskej republiky k jeho realizá-

cii vytvoril  priaznivú atmosféru v  bilaterálnych vzťahoch,

predovšetkým v bezpečnostnej a vojenskej oblasti.

 

     Chcel by  som dodať, že toto  hodnotenie plne potvrdila

aj posledná návšteva vo  Washingtone.  Na oslavách 50. výro-

čia SNP v Banskej Bystrici sa zúčastnila americká delegácia,

vedená  členkou vládneho  kabinetu a  stálou predstaviteľkou

USA v OSN Madlen Albrightovou.

 

     V roku 1994 došlo i k zintenzívneniu vzťahov s Kanadou.

Po počiatočnej váhavosti  zaznamenanej v predchádzajúcom ob-

dobí  dochádza k  pozitívnemu obratu  v kanadských postojoch

voči Slovensku. Kanada podporuje myšlienku transformácie NA-

TO a jeho rozšírenia o ďalšie krajiny strednej Európy.

 

     V nasledujúcom období vo vzťahoch s členskými krajinami

Európskej únie a NATO  bude prvoradou úlohou vyvíjanie akti-

vity  smerom k  podpore našich  snáh o  plné členstvo v Únii

a pri  presadzovaní  našich  záujmov  na  medzinárodnom poli

vôbec. To sa bude dosahovať stykovými aktivitami na všetkých

úrovniach, užším prepojením  politických sfér, aktívnym pre-

zentovaním svojich postojov a výraznou účasťou na politickom

dialógu o budúcnosti európskej integrácie.

 

     Tu by som  tiež chcel dodať, že v  tomto zmysle vyzneli

všetky  návštevy  na  najvyššej  úrovni  v  Bruseli,  Bonne,

Washingtone i v Paríži.

 

     Vo vzťahu  k Ruskej federácii sa  pokračovalo v rozvoji

hospodárskych a  obchodných stykov. Korektný  charakter vzá-

jomných  vzťahov potvrdzuje  aj úroveň  a rozsah  vzájomných

návštev a stretnutí predstaviteľov  oboch krajín v uplynulom

období. Počas  summitu KBSE v  Budapešti v decembri  1994 sa

uskutočnilo stretnutie prezidentov oboch štátov. Vývoj domá-

cej politickej situácie spôsobil  ďalší odklad návštevy rus-

kého premiéra Černomyrdina aj ministra zahraničných vecí Ko-

zyreva na Slovensku. Ako viete, prvá návšteva sa uskutočnila

tohto  roku. Prebiehal  vyvážený dialóg  vo všetkých  oblas-

tiach, v rámci ktorého si Slovensko vytvára maximálne priaz-

nivú atmosféru  a podmienky na realizáciu  prioritných, a to

zdôrazňujem, obchodných a hospodárskych záujmov.

 

     V  nasledujúcom  období  bude  potrebné  upriamiť sa na

zlepšenie nepriaznivej platobnej  bilancie vzájomnej obchod-

nej výmeny  a na hľadanie  spôsobov riešenia ruskej  zadlže-

nosti.  Úsilie o  dosiahnutie týchto  cieľov predpokladá vy-

tvoriť priaznivú atmosféru a realizovať vzájomné návštevy na

vysokej a najvyššej úrovni.  Ďalej bude potrebné vo zvýšenej

miere využívať možnosť priameho  politického dialógu na pre-

zentáciu  zahraničnopolitickej  orientácie  Slovenska a  náš

záujem o  začlenenie sa do  západných integračných štruktúr,

najmä NATO.

 

     Z ostatných európskych krajín  sa podarilo oživiť styky

vo všetkých oblastiach so Švajčiarskom.

 

     Úroveň vzťahov  Slovenskej republiky so  Švédskom, Nór-

skom a Fínskom sa v sledovanom období výraznejšie nerozvíja-

la i  vzhľadom na skutočnosť,  že neboli realizované  všetky

plánované stretnutia  na najvyššej štátnej  úrovni, resp. na

úrovni parlamentov. Z plánovaných stretnutí najvyšších pred-

staviteľov  sa uskutočnila  návšteva prezidentky  Islandskej

republiky.  Počas Zimných  olympijských hier  sa uskutočnilo

stretnutie prezidenta Slovenskej republiky a predsedu Národ-

nej rady s nórskym kráľom a s nórskou premiérkou.

 

      Vzťahy medzi Slovenskom a Slovinskom sa v minulom roku

úspešne rozvíjali  vo všetkých spoločných  záujmových oblas-

tiach, v ktorých sa  súčasne vytvára zmluvno-právna základňa

na ich praktickú realizáciu. Rovnako vzťahy medzi Slovenskom

a Chorvátskom sa vyvíjajú bezproblémovo. Vojnový konflikt na

území  bývalej Juhoslávie  však neumožňuje  dynamický rozvoj

vzájomných vzťahov a spolupráce.

 

     Slovenská republika úspešne  nadviazala na dobrú úroveň

vzťahov so Svätou stolicou. Významné bolo menovanie apoštol-

ského nuncia v Slovenskej  republike so sídlom v Bratislave.

Osobitnou formou prezentácie dobrých  vzťahov so Svätou sto-

licou  bolo  poskytnutie  daru  Svätému  Otcovi - vianočného

stromčeka. Na slávnostnom  odovzdaní sa zúčastnila oficiálna

delegácia vedená prezidentom Slovenskej republiky.

 

 

     Hlavným cieľom zahraničnej politiky Slovenskej republi-

ky voči krajinám Spoločenstva nezávislých štátov, s výnimkou

Ruskej federácie, v roku 1994 bolo uplatňovanie diferencova-

ného  prístupu a  utváranie ďalších  predpokladov na  rozvoj

a zvýšenie úrovne bilaterálnych vzťahov, a to najmä v hospo-

dárskej oblasti.

 

     Pri hodnotení aktivít v bilaterálnej oblasti sme priro-

dzene nezabudli  ani na vzdialenejšie  regióny sveta. Spolu-

práca s krajinami Ázie, Blízkeho a Stredného východu, Latin-

skej Ameriky a Afriky sa  ukazuje pre nás perspektívou najmä

v hospodárskej  oblasti. Z  hľadiska nadviazania  dôležitých

hospodárskych kontaktov plne  splnili svoj účel predovšetkým

návštevy  predsedu  vlády  v  Číne,  v  Thajsku  vo februári

a v Indii, Vietname a Indonézii v júli.

 

     Región juhovýchodnej  Ázie je v  súčasnosti najdynamic-

kejšie  sa  rozvíjajúcou  oblasťou  sveta.  Štáty zoskupenia

ASEAN vytvorili najefektívnejšiu  fungujúcu Zónu voľného ob-

chodu AFTA na svete  a dosahujú významné ekonomické úspechy,

rovnako ako členovia voľného združenia APEC. Preto je žiadu-

ce nielen získavať poznatky o ekonomických procesoch, ale vo

zvýšenej miere ako doposiaľ na nich aj participovať.

 

     Obdobné záujmy sledujeme i  v regióne Blízkeho a Stred-

ného východu.  Etablovanie sa Slovenska v  tejto oblasti vý-

znamne podopreli návštevy ministra zahraničných vecí Sloven-

skej republiky v Egypte, Jordánsku a v Sýrii.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené poslankyne a poslanci,

 

     oblasť  zahraničnej politiky  je prirodzeným  predmetom

zvýšeného  záujmu nielen  politikov, ale  aj verejnosti. Re-

zort, na čele ktorého mám teraz česť stáť, si uvedomuje roz-

sah svojich  úloh i zodpovednosti a  v rámci svojich ústavne

vymedzených kompetencií sa usiluje  o ich čo najzodpovednej-

šiu realizáciu. Naše zahraničnopolitické  ciele a záujmy sme

niekoľkokrát veľmi jasne deklarovali a praktické kroky v na-

šej každodennej práci realizujeme v súlade s týmito cieľmi.

 

     Vítame  všetky podnety,  ktoré odznejú  s cieľom pomôcť

pri presadzovaní našich spoločných  úloh v oblasti zahranič-

nej politiky. Mali by sme si  byť vedomí toho, že práve dnes

od každého z nás závisí,  či sa staneme stabilným a stabili-

zujúcim prvkom demokratickej Európy,  a preto teraz viac ako

nikdy je potrebné  vytvoriť súdržnú demokratickú spoločnosť,

vedomú si svojich skutočných možností a záujmu i potrieb na-

šich  občanov. Len  pokiaľ dáme  prednosť zosúladeniu našich

spoločných záujmov predovšetkým v oblasti vnútornej politiky

a vecnému riešeniu problémov, môže  byť naše spoločné úsilie

o zaujatie  miesta medzi  politicky, hospodársky  a kultúrne

vyspelými  európskymi štátmi,  teda miesta,  na ktoré našimi

dejinami,  kultúrou i  pracovitosťou našich  ľudí prirodzene

patríme, úspešné.

 

     Ďakujem.

     /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pánu ministrovi  Schenkovi. Priatelia, predpo-

kladal som,  že je to  len informácia. Vidím,  že chcete mať

k tejto informácii  faktické poznámky. Prosím,  pán poslanec

Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci, ale  ja sa hlásim do rozpra-

vy. Keďže sa otvoril bod rokovania,  aj keď sme o ňom nehla-

sovali, ale otvoril sa, každý  bod, o ktorom sa rokuje, musí

mať aj rozpravu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     To nie je pravda.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Je to tak. Nalistujte si rokovací poriadok.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Toto je informácia, pán kolega. Nezaraďovali sme to ako

špeciálny bod.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Aj informácia je bod programu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán Šimko, ak chcete faktickú poznámku, prosím, hovorte

faktickú poznámku.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     V poriadku. To, čo chcem, môžem povedať aj v rámci fak-

tickej  poznámky. Chcel  som sa  predovšetkým poďakovať pánu

ministrovi za vyčerpávajúcu správu,  ktorá, myslím si, veľmi

komplexne pokryla  vlastne všetky oblasti  našej zahraničnej

politiky.  Je to  vlastne prvýkrát  od nástupu  tejto vlády.

Chcel  som vyjadriť  aj isté  zadosťučinenie, alebo vyjadriť

pozitívny pocit z toho, že  existuje istá zhoda a kontinuita

v zahraničnej politike,  pokiaľ ide o jej  zásadné zámery aj

medzi koalíciou a opozíciou, a najmä pokiaľ ide o smerovanie

Slovenskej republiky do európskej integrácie.

 

     Ale práve  vzhľadom na tieto zásadné  ciele, ktoré boli

charakterizované aj v programovom vyhlásení vlády a ktoré tu

aj pán minister zopakoval, by som sa predsa len chcel opýtať

na  niekoľko bližších  informácií, predovšetkým  pokiaľ išlo

o rokovanie s predstaviteľmi Ruskej federácie. Podľa progra-

mového  vyhlásenia  vlády  zámerom  vlády  je dosiahnuť plné

členstvo  v Severoatlantickom  pakte a, ako vieme,  existuje

množstvo vážnych vyhlásení  predstaviteľov Ruskej federácie,

ktoré sú proti rozširovaniu  Severoatlantického paktu o kra-

jiny bývalej Varšavskej zmluvy. Len na pripomenutie niekoľko

prečítam.

 

     Vo vyhlásení  pre tlač z  30. novembra minister  obrany

Ruska  Pavel Gračov  povedal, že  Rusko je  proti rozšíreniu

NATO  o  východoeurópske  štáty  a  štáty bývalej Varšavskej

zmluvy  a podnikne  ďalšie bezpečnostné  opatrenia, ak  NATO

prijme nových členov.

 

     1. decembra roku 1994  minister zahraničných vecí Ruska

Andrej Kozyrev oznámil, že  Rusko odstupuje z programu Part-

nerstvo za mier z dôvodu, že  títo vo svojom komuniké z toho

istého dňa oznámili rozhodnutie rozšíriť NATO. Kozyrev obvi-

nil NATO  z toho, že uprednostňuje  rozšírenie pred Partner-

stvom  za mier, kým  ešte  nevyčerpalo  možnosť Partnerstva,

a vyhlásil,  že  rozšírenie  NATO  alarmuje  verejnú  mienku

v Rusku. Rusko  je proti rozšíreniu NATO  na východ, pretože

by tak dosiahlo spoločnú  hranicu s Ruskou federáciou, pove-

dal zástupcom tlače prezident Jeľcin 4. decembra.

 

     Takéto vyhlásenia  pokračujú vlastne až  do súčasnosti.

Posledné z takýchto vyhlásení - prečítam dve. Minister Kozy-

rev sa 22. marca v Paríži vyjadril, že Moskva má záujem roz-

víjať kontakty so Severoatlantickým  paktom v štyroch oblas-

tiach: vypracovanie bezpečnostnej  koncepcie, politické kon-

zultácie, vojenské kontakty  a vojensko-technické styky. Po-

tom budeme  mať pocit - citujem:  "že NATO je pre  nás úplne

priateľskou  silou,  s  ktorou  môžeme spolupracovať. Najprv

koncepcia všeobecnej bezpečnosti, do ktorej sa začlení NATO,

nie  naopak. Rozšírenie  NATO nám  v najbližšej  perspektíve

vôbec nevyhovuje."

 

     A naposledy v pondelok minister obrany Gračov vyhlásil,

že  Rusko bude  uvažovať o  vypovedaní Zmluvy  o konvenčných

a ozbrojených silách v Európe  ohľadne znižovania stavu kon-

venčných zbraní, ak  Severoatlantický pakt  rýchle prijme za

svojich  členov východoeurópske  krajiny. Zaregistroval som,

že ste  zdôraznili, že pri rokovaní  s predstaviteľmi Ruskej

federácie išlo predovšetkým o  hospodárske kontakty, ale na-

priek tomu, že ide o  pomerne veľa  vyhlásení tohto typu, si

myslím, že by  bolo dobré, keby ste povedali  k tejto otázke

viac.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Ďalší  sa prihlásil s  faktickou poznámkou pán

poslanec Weiss. Len chcem  upozorniť, že pán Černomyrdin vý-

slovne konštatoval, že akceptuje  naše rozhodnutie aj v prí-

pade vzťahu k NATO.

 

     Prosím, pán poslanec Weiss.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Ďakujem, pán  predsedajúci. So záujmom  sme si vypočuli

informáciu, ktorú nám podal  pán minister zahraničných vecí.

Chcel by som začať tým,  že Strana demokratickej ľavice pod-

porila tú časť programového  vyhlásenia vlády, kde sa hovorí

o kontinuite  zahraničnej  politiky  a  o našom jednoznačnom

smerovaní do  Európskej únie a  do transatlantických bezpeč-

nostných štruktúr.  Teda je tu blízka  programová zhoda a je

tu možnosť spolupráce aj opozičnej strany s vládou. Chcel by

som však povedať, že je škoda, že táto informácia najprv ne-

bola poskytnutá Zahraničnému výboru Národnej rady, že nebolo

dostatok času podrobne ju prerokovať. Zahraničný výbor vôbec

je málo informovaný o koncepčných otázkach zahraničnej poli-

tiky. Nemáme informácie  napríklad o reorganizácii minister-

stva zahraničných  vecí a jej  funkčnosti, nemáme informácie

o zahraničnopolitických  aktivitách vlády, o jej výsledkoch.

Členovia  Zahraničného výboru  Národnej rady  neboli pozvaní

napríklad  na poradu,  ktorá sa  teraz uskutočňuje  s našimi

veľvyslancami  v zahraničí.  Dnes  ráno  sme o  tom rokovali

v zahraničnom  výbore  a  stretnutie  bolo zorganizované iba

s predsedom  parlamentu a  s predsedom  zahraničného výboru.

Som rád, ak to je inak.

 

     Dávam  pri tejto  príležitosti návrh,  aby pred  našimi

veľvyslancami  dostali  možnosť  vystúpiť  aj predstavitelia

opozičných strán, pretože zaujímajú  často postoje k dôleži-

tým otázkam a je potrebné,  aby naši veľvyslanci boli infor-

movaní z prvej ruky aj o postojoch opozičných strán, aby ne-

dochádzalo k nedorozumeniam.

 

     Naša zahraničná politika stojí  v tomto roku pred veľmi

závažnými  rozhodnutiami. Ide,  súhlasím s  vami, o Európsku

úniu aj o NATO. Vieme, že  už v tomto roku prebieha vnútorná

diskusia v NATO o rozšírení o stredoeurópske štáty. Bude tr-

vať do leta. Po lete prídu delegácie aj do týchto krajín, aj

do Slovenskej  republiky. Myslím si, že  vo vašej informácii

neboli definované hlavné problémy,  ktoré musí Slovenská re-

publika vyriešiť,  aj čo sa  týka Európskej únie. Ide predo-

všetkým o  stratégiu slovenskej vlády voči  blížiacej sa me-

dzivládnej  konferencii  krajín  Európskej  únie. Budú padať

kľúčové  rozhodnutia, a  ak niečo  zanedbáme, zmeškáme, môže

nás to vyjsť veľmi draho.

 

     Chcel by  som tiež povedať,  že ma znepokojuje  skutoč-

nosť,  že jednotliví  predstavitelia vládnucich  politických

strán majú diametrálne odlišné vyhlásenia k veciam, ktoré sú

presne zakotvené v programovom  vyhlásení vlády. Pamätáme si

vyhlásenia napríklad spochybňujúce Európsku úniu ako organi-

záciu, ktorá robí barbarskú  politiku. Nerobí to dobrý obraz

o vláde v zahraničí. Nechcem sa o tom dlho rozširovať, je to

jedna z  vecí, ktorú si treba prediskutovať.

 

     Myslím si,  že bude treba  si tiež premyslieť  možnosti

súčinnosti vlády Slovenskej  republiky s parlamentnými poli-

tickými stranami,  pretože pri našom  vstupe do organizácií,

o ktorých som hovoril, pri našej  práci v Rade Európy, v jej

Parlamentnom  zhromaždení, v  Parlamentnom zhromaždení  NATO

majú kľúčový význam politické  frakcie. Práca s jednotlivými

politickými  frakciami by  mala byť  aj predmetom pozornosti

vlády.

 

     Vzhľadom  na všetky  tieto veci  dovoľujem si navrhnúť,

aby na  májovú schôdzu Národnej rady  bola zaradená diskusia

o zahraničnej  politike Slovenskej  republiky, aby materiál,

ktorý poskytne  vláda, bol prerokovaný  vo výboroch, ktorých

sa to najviac týka, aby sa predovšetkým uskutočnila diskusia

v Zahraničnom výbore Národnej rady, teda aby toto bola pred-

bežná informácia a meritórna diskusia k zahraničnej politike

aby sa urobila v máji.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Kukan - faktická poznámka.

 

Poslanec E. Kukan:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci. Budem veľmi stručný, pretože

môj predrečník  vyjadril to, čo som  chcel povedať. Chcem sa

poďakovať pánu ministrovi za podrobnú informáciu o zahranič-

nopolitických  aktivitách  v minulom roku.  Domnievam sa, že

zahraničná politika  osobitne dnes, v  súčasnej etape vývoja

na Slovensku, je  taká dôležitá, že si zasluhuje  to, aby sa

jej Národná rada venovala komplexne  v plnej šírke a v plnej

škále, aby toto prerokúvanie malo štruktúrovaný charakter.

 

     Domnievam sa, že nech  už dopadne dnešná naša diskusia,

rozprava, alebo  ako to budeme  nazývať, akokoľvek, rozhodne

by bolo  užitočné, a toto chcem  navrhnúť, aby na najbližšiu

budúcu schôdzu  Národnej rady bola zaradená  ako riadny oso-

bitný  bod programu  otázka zahraničnej  politiky a  aby sme

k tomuto bodu  dostali písomné podklady od  vlády, aby tieto

materiály boli pridelené do výborov,  aby sa vo výboroch po-

drobne prerokovali. V zahraničnom výbore určite máme možnosť

a rezervy vyjadriť sa k  tomu kvalifikovane. Dnes už Národná

rada Slovenskej republiky vymenovala  svoje delegácie v par-

lamentných  zhromaždeniach  európskych  a  transatlantických

štruktúr, určite  nájdeme možnosti, ako by parlament prispel

k naplneniu našich úloh  v zahraničnopolitickej oblasti, aby

sme potom tieto otázky prerokovali v pléne a aby bolo prija-

té uznesenie pléna Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré

by bolo jasné, konkrétne a kontrolovateľné. Domnievam sa, že

takto by sme mali postupovať, pretože dnešná rozprava, dneš-

ná diskusia, myslím si, bude do značnej miery improvizovaná,

a táto problematika si naozaj zaslúži,  aby sme sa jej veno-

vali komplexne a s riadnou prípravou.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Javorský.

 

Poslanec F. Javorský:

 

     Vážený pán minister,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     verím, že sa  zhodneme v tom, že svet  nás posudzuje aj

podľa toho, kto nás vo svete reprezentuje. Myslím si, že de-

mokratické  Slovensko by  nemali reprezentovať  ľudia, ktorí

v minulosti spolupracovali s  takými nedemokratickými inšti-

túciami,  ako bola  Štátna bezpečnosť  a podobne.  Myslím si

tiež, že  všetci funkcionári Ministerstva  zahraničných vecí

Slovenskej republiky  by mali mať  určitý odstup od  vnútro-

štátnych politických sporov a mali  by sa podľa toho správať

nielen v zahraničí, ale aj doma. Prečo to všetko hovorím?

 

     Pred  skončením  dnešnej  obedňajšej  prestávky bol som

nechceným  svedkom rozhovoru,  pretože sa  odohral tu, tesne

predo mnou, medzi pánom Húskom,  podpredsedom Národnej rady,

a pánom Šestákom,  štátnym tajomníkom Národnej  rady Sloven-

skej  republiky. Pán  štátny tajomník  hovoril o  amorálnych

postojoch pána prezidenta a rozhovor skončil týmito slovami:

"Čím  sa ho  skôr zbavíme,  tým lepšie."  Vážení, to hovoril

štátny  tajomník, ktorému  ste len  pred niekoľkými hodinami

svojím hlasovaním priznali určité právomoci ministra vlády.

 

     Vážený pán  minister, nakoľko medzi  evidovanými spolu-

pracovníkmi ŠtB je aj meno pána Šestáka, prosím vás, aby ste

nám povedali,  či pri jeho menovaní  do funkcie štátneho ta-

jomníka nebol náhodou porušený zákon 451/1992 Zb., tzv. lus-

tračný zákon, a keď áno, ako chcete túto chybu napraviť.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Slovo má pán poslanec Langoš s faktickou poznámkou.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Pán predsedajúci, ďakujem pekne  za slovo. Položím nie-

koľko otázok, na ktoré nečakám od pána ministra odpoveď, len

chcem  zvýrazniť  dôležitosť  rozpravy, zahraničnopolitickej

rozpravy, ktorá by sa  mala o zahraničnej politike Slovenska

konať v  tomto parlamente. Tieto  otázky nekladiem len  vám,

kladiem ich aj verejnosti.

 

     Pán  minister tu  predniesol v  podstate takú kompaktnú

a konzistentnú  predstavu  zahraničnej  politiky  jeho vlády

alebo našej vlády. Ale v  slovenskej diplomacii alebo v slo-

venskej zahraničnej politike sa v poslednom čase udialo nie-

koľko udalostí,  alebo vláda urobila  niekoľko krokov, ktoré

prinajmenšom,  trúfam si  povedať, nezodpovedajú  tejto vše-

obecnej  deklarácii cieľov  a zámerov  zahraničnej politiky.

Predovšetkým chcem spomenúť niekoľko zahraničných návštev na

najvyššej úrovni.

 

     Tá najkritickejšia  a najnejasnejšia bola  návšteva mi-

nistra zahraničných vecí Iránu  Velajátího práve v čase, keď

OSN prijímala uznesenie  veľmi  tvrdo označujúce Irán za ma-

terskú krajinu  terorizmu. Počas tejto  návštevy vláda alebo

slovenská diplomacia  nedala nijako najavo  postoj Slovenska

k tomuto  v podstate  celosvetovému problému.  Teda vláda by

mala verejne deklarovať, aký má  vzťah ku krajinám, ktoré sú

všeobecne krajinami  Európskej únie, štátmi  NATO považované

verejne za domovské krajiny terorizmu.

 

     Ďalšia  návšteva, návšteva  ministra zahraničných  vecí

Číny Chen Čchi Chena, vietnamská a kórejská návšteva, neboli

sprevádzané  aspoň jemným  naznačením, jemným  diplomatickým

jazykom, že slovenská vláda  verejne odsudzuje hrubé porušo-

vanie ľudských  práv v týchto  krajinách, kde sú  ešte stále

väznené desaťtisíce  politických odporcov režimu.  Tieto ná-

vštevy  neboli  sprevádzané  istým  takým jemným stanoviskom

slovenskej  vlády. To  je  tých  niekoľko návštev,  ktoré sú

v podstate prijímané prinajmenšom  so zdvihnutím obočia kra-

jinami, kam chceme smerovať, kam naša zahraničná politika má

Slovensko smerovať.

 

 

     Ďalšia, a  to len náhodne,  je návšteva poslanca  tohto

parlamentu, poslanca  za vládnu stranu,  na Kube, kde  vláda

skutočne ešte  dá strieľať do  ľudí, ktorí sa  snažia utiecť

z Kuby, hoci v susednom Nemecku už dnes sa vedú trestné pro-

cesy s  politickými predstaviteľmi komunistického  režimu za

podobnú streľbu do svojich občanov  pri pokuse o útek na Zá-

pad.

 

     Ďalší taký problematický a  nezreteľný je problém budo-

vania  slovenskej  diplomacie,  ktorý  vyvoláva prinajmenšom

nedôveru,  a to  viem i  z osobnej  skúsenosti. Diplomatické

zastúpenie Slovenska ešte stále je istou sinekúrou za domáce

politické alebo neviemaké zásluhy, bez ohľadu na individuál-

ne osobné schopnosti diplomata.

 

     Ďalšia  vec, ktorá  sa pravdepodobne  ani nedá napraviť

v istom zmysle, ktorý vysvetlím, je obsadzovanie...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec, uplynuli tri minúty. Dokončte myšlienku.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ospravedlňujem sa. Poznám  obsah rozhovoru ministra za-

hraničných vecí ČSFR Dienstbiera  s ministrom Kozyrevom, kde

sa minister Dienstbier sťažoval na tlak parlamentu na výmenu

diplomatov, ktorí študovali na moskovskej diplomatickej ško-

le, že  v podstate sú  agentmi KGB. Hovoril,  ale sú skúsení

diplomati,  kvalitní a  podľa neho  nenahraditeľní. Minister

Kozyrev povedal: áno, každý absolvent tejto školy bol v spo-

jení s KGB a bol v  podstate pod vplyvom KGB, ak bol vyslaný

do diplomatického zastúpenia svojej  krajiny v inej krajine.

Minister Dienstbier sa opýtal  ministra Kozyreva, ako riešia

tento problém. Minister Kozyrev odpovedal stručne: Je to na-

ša služba.  Ide o to,  že medzi štátmi  prebieha istá výmena

dôverných informácií, keď sa harmonizuje zahraničnopolitický

vzťah k nejakým neočakávaným veciam,  ktoré sa udejú v Euró-

pe,  na Blízkom  východe atď.,  a na  to sa  používajú tieto

diplomatické  kanály. V  zásade západná  diplomacia bude mať

trvalú nedôveru k týmto ľuďom nie preto, či sú riadení, ale-

bo nie sú riadení KGB,  ale kvôli možnému úniku týchto správ

do tretej krajiny.

 

     Ďakujem pekne. Budem spolu s kolegami navrhovať na naj-

bližšej schôdzi zaradenie bodu  rozprava k zahraničnej poli-

tike.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Mám len jednu malú poznámku ku Kube. Pán Fidel

Castro  naopak  organizuje  úteky a  dokonca to  používa ako

zbraň  na znepokojovanie  amerických úradov,  aby im  veľkým

počtom  utečencov  spôsoboval  problém.  Takže vám navrhujem

trochu iný výber príkladu.

 

     Pán poslanec Mikloško, upozorňujem, že budem poskytovať

trojminútové intervaly. Riaďme sa tým.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predsedajúci,  mám dve otázky na  pána ministra za-

hraničných vecí. Prvá: Nedávno navštívil Slovenskú republiku

predseda Bezpečnostnej rady Ruskej federácie pán Lobov. Kto-

ré dohody podpísal pán Lobov na Slovensku, s ktorými rezort-

mi  a kto  ich za  slovenskú stranu  podpisoval? To  je prvá

otázka.

 

     Druhá otázka: Pán kolega Langoš už povedal, moja otázka

je  k tomu  istému. Slovenskú  republiku navštívil  minister

zahraničia Číny. V Číne sú stovky politických väzňov, z kto-

rých niektorí  sedia vo väzení viac  ako 20 až 30  rokov. Či

v rozhovoroch - pán minister, zdá sa, že vás nudí moja otáz-

ka -, či v rozhovoroch s ministrom zahraničných vecí ste ho-

vorili  o týchto  veciach -  o politických  väzňoch v  Číne.

V takej krajine  ako Slovensko, hoci je  malé, ale vieme, čo

znamená byť politickými väzňami.  Na Slovensku ich bolo vyše

60 tisíc, pokiaľ by ste nevedeli.

 

     A tretia otázka - dovoľte, aby som vyjadril svoje poľu-

tovanie, že  v čase, keď poslanec  Langoš hovoril o možnosti

infiltrácie KGB  do našich zahraničných  služieb, vy kričíte

"čas". Inak to neviem vysvetliť, len tak, že máte s tým tak-

isto nejaké skúsenosti.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo  má pán poslanec  Klein s faktickou  po-

známkou.

 

Poslanec J. Klein:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

 

     nie som kompetentný miešať  sa do zahraničnej politiky,

ale ako poľnohospodár mám taký dojem, že keď nás niekde veľ-

mi nechcú, druhí nás  nechcú veľmi pustiť, prečo nevyužijeme

danú situáciu na získanie neutrality?

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pani  poslankyňa Belohorská s faktic-

kou poznámkou.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     kolegovia, kolegyne,

 

     stalo sa pravidlom v  tomto parlamente, že opozícia za-

úkoluje  vládu,  zaúkoluje  ministra,  zahrnie  ho  otázkami

a zmení nám program, ktorý sme si odhlasovali. Pán predseda-

júci, žiadam a prosím, hoc aj ako procedurálny návrh, aby sa

ukončila informácia pána ministra,  aby si tu neskúšala opo-

zícia zvyky možno bývalých - nechcem ich pomenovať ŠtB - vy-

počúvania ministra, aby mu dávali otázky, ktoré ako poslanci

mu môžu položiť alebo vedľa  v snacku, alebo ho môžu navští-

viť, podebatovať  s ním, ak majú  taký veľký záujem. Prosila

by som  takisto kolegov zo  zahraničného výboru, aby  pripo-

mienky, ktoré  teraz síce hovoril  pán poslanec Weiss,  ráno

ich na výbore hovoril pán poslanec Fogaš, sme si vybavili vo

výbore priamo. Ale tiež trvám  na tom a prosím, aby poslanci

opozície chodili na rokovania výboru  tak, ako majú. Aj dnes

prišli, a  stalo sa pravidlom, že  začíname len s poslancami

HZDS a poslanci z opozície chodia o 15, 20, 30 minút pozdej-

šie.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Je to procedurálny návrh.

 

     Prosím, budeme sa prezentovať a vzápätí hlasovať o tom,

aby sme ukončili sériu faktických poznámok.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Prosím zavolať poslancov.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prezentovalo  sa  38  poslancov,  neboli sme uznášania-

schopní.

 

     Pán poslanec Cabaj - faktická poznámka. Prosím, nechaj-

te, schôdzu riadim ja a rozhodujem o tom.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predsedajúci,  žiadam, aby prišli skrutátori

a aby sa to spočítalo ručne.  Zrejme to nefunguje, 38 určite

tu nie je, skôr tých 83.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, obraciam sa  teda na naše

organizačné oddelenie, uskutočníme hlasovanie o tomto proce-

durálnom návrhu.  Obraciam sa na  organizačný útvar. Prosím,

aby sme mohli uskutočniť  hlasovanie tak, ako bolo požadova-

né. Vyzývam zvolených skrutátorov, aby nastúpili, a uskutoč-

níme prepočítanie. Prosím pokoj. Prosím zvolených poslancov,

aby uskutočnili sčítanie hlasov.

 

     Vážené  kolegyne a  kolegovia, prosím,  zdvihnutím ruky

rozhodnite o procedurálnom návrhu, aby sme ukončili faktické

poznámky a  ukončili tento bod. Prosím,  hlasujme, kto je za

to.

 

     Po spočítaní hlasov prosím informáciu.

 

     Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

 

     Na to treba jednoduchú väčšinu, vážení priatelia, troš-

ku sa na to rozpomeňte.

 

     Kto  je proti  takémuto návrhu?  Vážení páni  poslanci,

prosím vás, nepredvádzajte tu nedôstojné správanie sa.

 

     Nikto nie je proti.

     Kto sa zdržal hlasovania?

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Ďakujem. Vážení,  skončili sme tento bod.

 

     Prosil by som pána ministra a navrhujem, nakoľko tu bo-

li položené otázky, aby pán minister odpovedal k tomuto bodu

písomne.  V opačnom  prípade po  vystúpení pána  ministra sa

znova otvára rozprava a to znamená, že týmto spôsobom vlast-

ne negujeme predchádzajúce rozhodnutie.  Z toho dôvodu navr-

hujem, aby pán minister  odpovedal písomne. Máme možnosť na-

vrhnúť  na budúcom  zasadaní,  na  7. schôdzi,  pri príprave

programu  7. schôdze,  aby  bol  súčasťou tohto  programu 7.

schôdze aj bod o zahraničnej politike. Tam môžeme uskutočniť

všetky procesy, ktoré chceme uskutočniť, aby sme sa vzájomne

mohli  informovať.  Ďakujem  pekne  pánu ministrovi, ďakujem

vám, vážené kolegyne, kolegovia.

 

     V poriadku, pán  minister chce reagovať ústne.

 

Minister zahraničných vecí SR J. Schenk:

 

     Ak dovolíte, rád využijem blahovôľu, aj možné porušenie

rokovacieho programu, dúfam, že mi to budete tolerovať.

 

     Chcem povedať,  že vláda alebo ja,  alebo náš rezort sa

nebránime diskusii o  koncepcii zahraničnej politiky. Vítame

ju. To je po prvé. Po  druhé - viem, že politika je založená

na hre s fázovými posunmi  v sémantickom priestore. Jeden sa

tu  odohral.  Chcem  povedať,  že  som predkladal informáciu

o plnení  úloh slovenskej  zahraničnej politiky  v roku 1994

s výhľadovými  cieľmi,  so  zdôraznením  kontinuity v týchto

prioritách. Nepredkladal som koncepciu.

 

     Pokiaľ  ide o  ďalšie veci,  dovoľte mi,  aby som veľmi

stručne zareagoval len na  niektoré, na ďalšie budeme reago-

vať potom pri patričnom bode. Veľmi  by som bol rád, keby sa

do celej  záležitosti tak, ako  bola predložená, nevťahovali

ďalšie  záležitosti, ktoré  s ňou  nesúvisia. Nehovorili sme

o budovaní  diplomacie, diplomatickej  siete, nehovorili sme

o stave rezortu. Bol by som tiež  rád, keby sa v týchto dis-

kusiách neoperovalo s náhodne vypočutými informáciami, ktoré

možno  majú, možno  nemajú objektívny  charakter. Takisto by

som bol  veľmi nerád, tak ako  sa to stalo a  stáva doteraz,

aby  sa na  margo nášho  rezortu dokonca  na stránkach novín

operovalo  možnými obavami,  predtuchami a  niečím podobným.

Prosím fakty!

 

     Ďalej -  rád by som  povedal ešte jednu  veľmi dôležitú

vec. Rád  by som ubezpečil, že  štátny tajomník ministerstva

zahraničných vecí bol riadne prelustrovaný. Môžeme to písom-

ne dokázať.

 

     Ďalej by som rád chcel uviesť ešte jedno: priorít, kto-

  vláda deklarovala,  sa aj  bude držať.  Preto nehovoríme

o neutralite.  Rád by  som  tiež  zdôraznil v  súvislosti so

všetkými možnými a neutíchajúcimi úvahami na tému, čo všetko

hrozné sa tu vlastne  dohodlo počas návštev ruských predsta-

viteľov - dohodlo sa iba to, čo bolo zverejnené. Bolo podpí-

saných 12 dohôd ekonomického  charakteru, žiadne iné dohody.

Rád  by  som  tiež  zdôraznil,  že  pri  týchto  rozhovoroch

- a znovu  opakujem a prosím  vás, verte alebo  neverte, tie

rokovania boli venované ekonomickým  otázkam a na týchto ro-

kovaniach  sa nehovorilo  o  iných  otázkach, nota  bene nie

o našom možnom vstupe do NATO. Počas návštevy pána Černomyr-

dina táto  otázka nezaznela, zaznela iba  na tlačovej konfe-

rencii ako  odpoveď na otázku  novinárov. Chcel by  som ešte

tiež  zdôrazniť a  zopakovať, že  ruská strana  sa vyslovila

veľmi jasne a potvrdila  to aj v Bratislave, že otázka vstu-

pu do  NATO je otázkou suverénnej  Slovenskej republiky a že

ruská strana si nenárokuje  akékoľvek právo vysloviť v tejto

záležitosti svoje  veto. Vyslovila sa  len v tom  zmysle, že

nerozumie, prečo to má byť tak rýchlo.

 

     Pokiaľ ide  o iné stanoviská,  všetky tieto záležitosti

sme veľmi podrobne diskutovali aj na iných fórach, aj v Bru-

seli, aj  počas návštevy vo Washingtone.  Chcel by som pove-

dať, že  v tejto otázke,  v otázke našej  orientácie a našej

snahy o  integráciu do týchto štruktúr, nevznikali akékoľvek

pochybnosti.  Význam toho,  že najprv  je potrebné  vyriešiť

otázku  internej  reštrukturalizácie  NATO,  si uvedomuje aj

americká strana a ďalší partneri NATO. Takisto si veľmi jas-

ne uvedomujú, že najprv sa musia dohodnúť medzi sebou, NATO,

s Ruskou  federáciou, ako  tento postup,  tento proces  bude

prebiehať, ako  bude organizovaný. Viete, že  v tomto zmysle

sa takáto diskusia už začala.  Preto by som znovu rád popro-

sil, aby  sme rešpektovali prirodzený  vývoj tejto situácie,

v rámci  ktorého Slovensko,  a to  bolo potvrdené,  patrí do

skupiny reálnych uchádzačov o vstup do týchto štruktúr.

 

     Takže to sú azda najvýznamnejšie záležitosti. Samozrej-

me,  rád  privítam  diskusiu  na  tému  zahraničnej politiky

a koncepcie súčasnej vlády.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Vážené kolegyne a kolegovia, chcem niečo

povedať k jednej kauze. Je nesporné, že už aj ja mám niekedy

problémy s  mojimi sluchovými orgánmi. Neviem,  čo počul pán

poslanec Javorský.  Ja som s pánom  Šestákom o pánu Kováčovi

nehovoril. Pána  Šestáka som informoval,  že ho upozorňujem,

že by mohli byť námietky, keby bol prítomný tu, v miestnosti

dole, keď  sa prerokúva záležitosť,  v ktorej vystupuje  pán

minister, a požiadal som ho, aby bol na balkóne. To je všet-

ko, o čom som s pánom Šestákom hovoril.

 

     Priatelia,  konieckoncov tento  bod sme  uzavreli a tým

sme uzavreli aj tento  programový postup. Navrhujem, aby sme

prešli k ďalšiemu bodu, prípadne, aby sme urobili prestávku,

dá sa povedať, že zdravotne je namieste. Je pol šiestej, na-

vrhujem pokračovať o šiestej hodine.

 

     Ďakujem.

 

     /Po prestávke./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  budeme pokračovať v roko-

vaní.  Vráťte sa  do rokovacej  miestnosti a  zaujmite svoje

miesta.

 

     Skončili sme bodom, ktorý  sme na žiadosť pána ministra

Schenka otvorili. Je tu ešte faktická poznámka pána poslanca

Gauliedera.

 

Poslanec F. Gaulieder:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     pred chvíľou v druhej  časti faktickej poznámky odznela

veta pána kolegu poslanca Javorského, ktorú si dovolím cito-

vať zo záznamu: "Vážený pán minister, nakoľko medzi evidova-

nými  spolupracovníkmi Štátnej  bezpečnosti je  aj meno pána

Šestáka, prosím vás, aby ste nám povedali, či pri jeho meno-

vaní  do funkcie  štátneho tajomníka  nebol náhodou porušený

zákon  451/1992 Zb.,  tzv. lustračný  zákon, a  keď áno, ako

chcete túto chybu napraviť."

 

     Vážené dámy,  vážení páni, nakoľko  pán štátny tajomník

sa v tomto  pléne nemôže brániť, poprosil ma,  aby som pred-

niesol a prečítal pripomienku  k tomuto výroku pána poslanca

Javorského. Pán Ing. Jozef Šesták dostal  lustračné osvedče-

nie  pod číslom  jednacím 1D  18871/1-LU z  roku 1991 14. 8.

1992, podpísané  federálnym ministrom  vnútra  Petrom Čermá-

kom. V osvedčení je uvedené, že pán Ing. Jozef Šesták, naro-

dený  19. 11.  v Michalovciach,  nie je  evidovaný ako osoba

podľa  §  2  ods.  1  písm.  a/,  b/  alebo  c/ zákona číslo

451/1991.

 

     Vážené  dámy, vážení  páni, navrhujem,  aby výroky pána

Javorského prehodnotil mandátový a imunitný výbor, a zároveň

by som  poprosil pána Javorského, aby  sa už prestal venovať

koníčkom podozrievania so zväzkami Štb, a kladiem si otázku,

odkiaľ nabral  túto informáciu, že  pán Šesták je  evidovaný

v zväzkoch ako spolupracovník Štb. Zároveň žiadam, aby sa za

tento výrok  okrem iného aj tu  verejne ospravedlnil. Prosil

by som vás, pán poslanec Javorský, aby ste sa prestali veno-

vať tomuto  nie veľmi zdravému a  v tejto dobe už  nie veľmi

aktuálnemu koníčku.  Sú na to  iné orgány a  iné kompetentné

inštitúcie. A  poobzerajte sa aj vo  vlastných radoch, medzi

vašimi kolegami, ako sú tieto zväzky a zoznamy zakomponované

aj vo vzťahu k vášmu hnutiu.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Andel.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Chcem sa spýtať  toho pána, ktorý má tie  mastné a dlhé

vlasy,  teraz mu  neviem prísť  na meno,  ktorý povedal,  že

všetci absolventi moskovskej diplomatickej školy boli členmi

KGB. Ja si vážim absolventov  tejto školy. Jeden z nich sedí

aj  tu, medzi  nami. Pán  Kukan, neviem,  či ste boli členom

KGB, ja  som vás nevidel  na žiadnych zoznamoch.  Proste ste

v opozícii, to je váš vnútorný  problém. Len by som sa chcel

spýtať, odkiaľ  tento pán čerpá  informácie, ktoré sú  veľmi

závažného významu. Samozrejme, tento pán má veľmi dobré skú-

senosti s VPN a s nejakým SKOI. Neviem, čo je to SKOI, viem,

že je  to občianska iniciatíva,  tie prvé dve  písmená akosi

neviem rozlúštiť.

 

     Aha, už ide ten pán,  pánboh  zaplať. Keďže je kresťan,

tak by som  ho poprosil, aby nám vysvetlil,  keďže je členom

nejakej občianskej  iniciatívy, kedy vráti  150 miliónov, čo

si požičali na voľby, keď ešte  bol členom VPN. Keby som mal

dnes ako  podpredseda parlamentu 150 miliónov - pán  kolega,

buďte slušný, zapneme  vám mikrofón - keby sme  mali 150 mi-

liónov, detské domovy na  Slovensku nemajú problémy, pán ko-

lega Langoš.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Prosím vás, zachovajme pokoj. Pán poslanec Cu-

per - faktická poznámka.

 

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Iba som  chcel poznamenať, že  takmer 90 %  stredovekej

kresťanskej  literatúry sa  dotýkalo morálky  a veľmi častým

pertraktovaním morálky sa kresťanstvo udržalo po 2000 rokov.

Elementárne v  každej kresťanskej rodine  každé dieťa, ktoré

načúva za dverami, vyzauškujú. Ak chceme zaviesť takúto prax

v parlamente, že budeme chodiť  a špehovať po parlamente je-

den druhého,  neviem, kde v tomto  parlamente dospejeme. Mne

sa taká predstava  akosi nepáči a obracia sa  mi z nej žalú-

dok. Ak to pán Javorský  mieni robiť aj naďalej, nech povie,

aby sme si dávali všetci  pozor, či za nami náhodou nechodia

nevidiace oči alebo nepočujúce uši.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Pittner - faktická poznámka.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Ďakujem. V prestávke som  poďakoval pánu ministrovi za-

hraničných vecí za to, že  napriek tomu, že tu bola atmosfé-

ra, aby  sa nepokračovalo, alebo neodpovedal  na otázky, mal

taký politický rozhľad, ktorý ho  viedol k tomu, aby odpove-

dal. V tejto súvislosti chcem  povedať, že pre nás, ktorí tu

sedíme, by malo byť imperatívom,  aby sme nekonali nič také,

čo ohrozuje záujmy tejto republiky.  A z toho dôvodu si mys-

lím, netvrdím, že konáme ako  opozícia vždy ideálne, ale ne-

myslite si to ani vy, páni z koalície, že konáte vždy ideál-

ne. Najväčšia chyba, ktorá by sa stala, ak by  z tohto dneš-

ného expozé, ktoré tu mal  pán minister, mohli vyvodiť maso-

vokomunikačné prostriedky,  či naše, alebo zahraničné, že po

nepríjemných otázkach odišiel. Preto  si vážim to, že nielen

ostal, ale aj odpovedal.

 

     Pokiaľ ide o záležitosť pána Gauliedera, chcem povedať,

nech sa neobáva  o čistotu radov KDH, nikto  z nás nemusí po

tej stránke,  ktorú naznačil, sa  cítiť nejako ohrozený.  Po

tejto stránke sme  si dali veľký pozor, a  pokiaľ tu v minu-

losti isté veci boli, nie sú medzi nami.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

    Ďakujem pekne. Myslím, že je  dobre, keď tieto slová od-

zneli. Naozaj,  vo vášňach, v ktorých  často strácame mieru,

je dôležité,  najmä keď sa  hovorí o zahraničných  otázkach,

dávať veľký pozor. Myslím si, že veľmi účelne konajú, a pri-

tom iste veľmi diskrétne  konajú aj diplomacie pri vzájomnom

styku napríklad  s veľmocami. Preto  sa nazdávam, že  nie je

namieste napríklad  taká otázka, aká  bola formulovaná pánom

Mikloškom, pokiaľ ide o vzťahy s Čínskou ľudovou republikou.

Vážení priatelia, sme veľmi radi,  že máme s ňou veľmi dobré

vzťahy a  chceme tieto dobré  vzťahy s ňou  naďalej pestovať

a ako s priateľmi budeme s nimi rokovať a budeme s nimi kon-

zultovať všetky problémy, ktoré uznáme za vhodné. Celkom ur-

čite sa nebudeme tváriť ako mentori.

 

     Pán poslanec Miklušičák.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Pán  podpredseda Andel,  chcem sa  len ospravedlniť, že

som vykrikoval počas vašej faktickej poznámky.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán podpredseda Ľupták - faktická poznámka.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Ako to  tu dnes  sledujem, skutočne vystupuje

väčšinou opozícia a robí takú  deštrukčnú politiku, že sa to

nepatrí. Musím otvorene povedať, že o vstupe do NATO, ako aj

pán Weiss  povedal, nerozhodne naša krajina,  rozhodne o tom

niekto iný. To  mi verte. Môžeme sa tam pchať, koľko chceme,

rozhodne o tom niekto iný. K tomu toľko.

 

     K ďalšej  veci: Je mi  ľúto, že sú  to práve kresťanskí

poslanci, alebo KDH, ktorí sa tak stavajú za lásku k blížne-

mu, ale, žiaľ, poznám pozadie mnohých. Nesledujem eštebákov,

ani nikoho. Je  mi jedno, či to je  kresťan, jehovista, bap-

tista, komunista. Vidím čestných  ľudí. Vy však hľadáte vždy

len nepriateľa. Takže, vážení, aj pán poslanec Langoš, môže-

te si svoje svedomie spytovať za to, čo sa stalo v Leopoldo-

ve.  Nechcem ďalej  o tom  hovoriť. Sám  ste sa pred národom

ukázali ako  minister  národnej obrany.  Takže nemáme o  čom

hovoriť. Viete, nezáleží mi, či je to kresťan. Bol som možno

lepším kresťanom, keď som  staval kostoly, keď som opravoval

kostoly, ale vy ste stále  len brojili. Neviete nič iné, len

brojiť. Nie ste pri moci, tak len brojíte proti tomu, kto je

pri moci. Nehnevajte sa, voľby ukázali tak, rozhodlo sa tak,

ľud  rozhodol, tak  si to  vybral. Keď  zvolí vás, vládnite,

robte, ja vás podporím, ale prosím  vás, ako ste tu dnes vy-

stupovali, aj  pán poslanec Mikloško,  veď to sa  nepatrí na

kresťana. A ak  by ste už boli takí  veriaci, až tak hlboko,

neviem,  či pán  Mikloško pôjde  do neba.  Pochybujem o tom.

/Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.

 

 

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Veľmi  pekne ďakujem,  pán predsedajúci.  Veľmi pozorne

som si vypočul slová pána  poslanca Pittnera. Priznám sa, že

som vždy  pozitívne orientovaný a som  naklonený veriť tomu,

že naozaj medzi prívržencami resp.  členmi KDH nie je nikto,

kto by mal problém s lustračným zákonom. Bohužiaľ, túto moju

vieru sami spochybňujú, lebo staré slovenské príslovie hovo-

rí, že vždy  hľadám svoje negatíva u toho  druhého. Ak cítia

potrebu neustále hľadať u druhých niečo také, musím sa pýtať

prečo, čo ich doma žerie,  že toto hľadajú u tých ostatných.

Pokiaľ  idú rozprávať  niečo o  menovaní niektorého štátneho

funkcionára v  rozpore so zákonom, rád  by som upozornil, že

pokiaľ  si dobre  pamätám, jeden  minister v predchádzajúcej

vláde bol dokonca menovaný v  rozpore s ústavou, pretože za-

stával funkciu, ktorá vylučovala,  aby bol súčasne aj minis-

trom.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Klein - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Klein:

 

     Nie som  zástancom faktických poznámok,  ale myslím, že

tento priebeh je taký voľnejší. Chcel by som len povedať, že

osud viedol niť života každého z  nás asi takto - alebo Boh,

alebo osud, nech si to každý vyloží, ako chce: Keby sme išli

desať pokolení dozadu, každý z nás má 1 024 prarodičov. Keby

sme išli dozadu dvadsať  pokolení, nakoľko sú tu matematici,

musím byť presný, tak je to 1 048 576 prarodičov, a keby sme

išli do roku  tisíc, tak je to 33  554 432 prarodičov. Čiže,

všetci sme tu zhruba rodina. Áno? /Smiech a potlesk v sále./

Preto by sme mali hľadať také konštruktívne spôsoby, aby sme

rokovali tak, aby to bolo  v záujme občanov tohto štátu. Mám

taký názor,  že ešte niekedy  za ruských cárov,  aj cisárov,

možno  historici mi  to potvrdia,  alebo vyvrátia, najlepšie

vojenské školy, ktoré  vyštudovali japonskí dôstojníci, boli

v Rusku, a ruskí dôstojníci v  Japonsku. Nebolelo to ani ja-

ponského  cisára, nebolelo  to ani  ruského cára.  Najťažšie

vojny boli vždy rusko-japonské.  Nikto nezradil svoju zásta-

vu, ani svoju vieru. Tieto roky, ktoré tu boli, treba už za-

nechať a venovať sa budúcnosti.

 

     Ďakujem vám.

     /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Pittner - faktická poznámka. Pro-

sil by  som však, keby  sme pomaly ukončili  aj faktické po-

známky. Ďakujem.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Pán predsedajúci, ďakujem. Azda ste  už za tú dobu zis-

tili, že  nie som vôbec ten,  ktorý by chcel vnášať  do toho

nejakú nervozitu  alebo nejaké spory,  ale keďže náš  kolega

pán poslanec  Mikloško nie je  prítomný, pokladal som  si za

nutné povedať asi toto: Poznám pána poslanca Mikloška najme-

nej sedemnásť rokov. Viem,  čo všetko podstúpil. Samozrejme,

každý z nás  a každý, ktorý tu je prítomný,  by mohol o sebe

hovoriť to isté, pretože v každom z nás je kus boľševika, aj

v tých, ktorí  sme nikdy neboli  v komunistickej strane.  To

vidno  aj z  toho, s  akou nevraživosťou  pristupujeme jeden

k druhému. Nám by práve malo ísť  o to, aby sme od tejto ne-

vraživosti odstúpili.  To však nič nemení  na tom, že pokiaľ

tu platia  určité zákony, nehnevajte  sa, každý z  nás, teda

i ostatní, majú právo sa spýtať, či tento zákon sa rešpektu-

je, alebo nie. Ale to je už vec iných našich kolegov.

 

     Chcem  len povedať,  že aj  ten spomínaný  pán minister

- po prvé, nebol  z KDH, a po druhé,  opäť treba rozlišovať,

na akom úseku bol evidovaný.  Ako viete, ako minister vnútra

som presadil, a práve  za predsedníctva pána Mikloška, vtedy

ako predsedu  Slovenskej národnej rady, zákon, ktorý v rámci

mojej  kompetencie bolo  možné prijať,  kde sme  rozlišovali

medzi tými,  ktorí boli na  úseku boja proti  vnútornému ne-

priateľovi, a  medzi tými ostatnými, ktorých  každý štát po-

trebuje. Teda aj náš.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Hrnko - faktická poznámka.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Ďakujem, pán podpredseda. Budem veľmi stručný. Chcel by

som sa len môjho cteného priateľa Prokeša opýtať, či to svo-

je vyjadrenie o tom, že  každý rozpráva, čo ho najviac tlačí

vo vlastnom vnútri, v jeho  vlastnej duši, sa vzťahuje aj na

včerajšie vystúpenie pána premiéra.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán podpredseda Andel.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Chcel by som poďakovať pánom poslancom Kleinovi i Pitt-

nerovi. Skutočne, poďme ďalej. Minulosť môže vlastne každého

ťažiť, či  sa pozrieme na  pravú stranu, či  na ľavú stranu.

Kto bol  v strane, kto bol  v ŠtB, nie každý,  ale môžeme sa

pozrieť  aj tu,  aj tam.  Pán Pittner,  ako bývalý  minister

vnútra, ak  by sa pozrel aj  po tejto strane, vedel  by čosi

povedať. I po tej strane by vedel čosi veľmi dobre povedať.

 

     Priatelia, na čo sú dobré  tieto spory, tieto hádky? Na

čo sú dobré tieto faktické poznámky, ktorých máme pri každom

probléme 20 až 25? Hádame sa, kvárime sa. Na čo je to dobré?

Poďme ďalej. Vráťme sa vždy k meritu veci. Buďme takí silní,

či sme z  jednej, alebo z druhej strany,  či sme z koalície,

či z opozície. Ideme trošku mimo, tak ako aj tu zazneli hla-

sy. Prosím vás, vráťme sa k meritu veci.

 

     Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem, priatelia.  Dáme ešte slovo  pánu Šimkovi, ale

prosím vás, buďme struční, prejdime k nášmu programu.

 

     Pán poslanec Šimko - faktická poznámka.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda.  Súhlasím s tým a mojím

založením je skôr  sa pozerať do budúcnosti, aj  keď si mys-

lím, že sa  môžeme niekedy o nej trochu  kváriť a diskutovať

o nej, keďže máme na ňu  rozdielny názor. Vlastne v tom spo-

číva pluralitná  politika. Nemôžeme však tak úplne nehľadieť

aj na to, čo bolo v minulosti. Bolo tu 60 tisíc rehabilitač-

ných rozsudkov.  Boli tu tragédie ľudí,  ktorí boli zavretí.

Tých 60 tisíc nespravodlivo odsúdených ľudí musel niekto od-

súdiť. Musel tam niekto pripraviť celé portfólio na to odsú-

denie. Boli  tam ľudia, ktorí ich  udávali. Nemôžeme to zase

nebrať do úvahy. Je tu  aj otázka, čiste právna, že existuje

lustračný zákon, ktorý platí. Takže po  tejto stránke nemož-

no zľahčovať  to, čo bolo  v minulosti.

 

 

     Myslím si,  že mnoho negatívneho aj  v našich národných

dejinách  vyplývalo z  toho, že  sme sa  tak trošku  stavali

k veciam, že všetko pominie, a  že sme si nevedeli mnohokrát

vyvodiť dôsledky aj z vlastných činov, každý sám. Myslím si,

že bola chyba, že bol  spomenutý pred chvíľou konkrétny člo-

vek, a  keďže som cez  prestávku videl lustračné  osvedčenie

pána  Šestáka,  ako  podpredseda  KDH  sa mu ospravedlňujem.

/Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Vážený  pán  predsedajúci,  v  parlamente  sedím tretie

funkčné  obdobie, a  ak mi  niečo prekáža  na týchto rokova-

niach, tak to je narastajúca miera hrubozrnnosti tohto roko-

vania. Domnievam sa, že penzum hrubozrnnosti na dnešok sa už

vyčerpalo. Navrhujem na  dnešný deň rokovanie ukončiť a pro-

sím, aby sa o tomto mojom návrhu hlasovalo bez rozpravy.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Priatelia, je to procedurálny návrh. Prosím vás, pokoj-

ne. Myslím si,  že je rozumné to zvážiť.  Je tu procedurálny

návrh,  a ak  v túto  chvíľu poruším  postup, zase sa otvorí

ďalšia lavína poznámok. Mám  tomu tak rozumieť, pán predseda

výboru Hofbauer, že navrhujete ukončenie dnešného dňa?

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

      Áno.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Priatelia, je  tu taký návrh.  Konieckoncov,  je naozaj

pol siedmej, ale prosil by som vás, ak prijmeme tento proce-

durálny návrh,  aby sme zajtra začali  presne o 9.00 hodine,

aby sme  sa pokúsili byť naozaj  racionálni, aby sme zvládli

celý program, presnejšie, všetky zvyšné body programu, ktoré

ešte máme, tak, aby sme mohli skončiť rokovanie 6. schôdze.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o procedurálnom návr-

hu pána  predsedu výboru Hofbauera, ktorý  navrhuje, aby sme

ukončili dnešné  rokovanie, teda prerušili 6.  schôdzu a po-

kračovali v nej zajtra.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že  bol prijatý procedurálny  návrh, podľa

ktorého prerušujeme 6. schôdzu a budeme pokračovať zajtra.

 

     Priatelia, dobre  sa vyspime a  podľa možnosti nechajme

v snoch odísť veľkú nevraživosť.

 

     Ďakujem.

 

                    Tretí deň rokovania

       6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                      7. apríla 1995

____________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     pokračujeme v  rokovaní prerušenej 6.  schôdze Národnej

rady Slovenskej  republiky. Prosím, pripravte  si svoje kar-

tičky, budeme sa najprv prezentovať.

 

     Prosím prezentujme sa.

 

     Prezentovalo sa 88 poslancov. Konštatujem, že sme uzná-

šaniaschopní.

 

     Vážené panie  poslankyne, páni poslanci,  v rokovaní 6.

schôdze  Národnej  rady   Slovenskej  republiky  pokračujeme

p i a t y m  bodom, ktorým je

 

     Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na  vydanie zákona Národnej  rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo

80/1990 Zb.  o voľbách do  Slovenskej národnej rady  v znení

neskorších predpisov.

 

     Návrh zákona  ste dostali ako tlač  číslo 66 a spoločnú

správu výborov ako tlač číslo 66a.

 

     Za skupinu poslancov návrh zákona zdôvodní poslanec Du-

šan Macuška. Prosím, aby sa ujal slova.

 

 

Poslanec D. Macuška:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

     vážení hostia,

 

     ako  je uvedené  aj v  tlači 66,  v písomnom odôvodnení

tohto návrhu, touto navrhovanou zmenou sa v podstate sleduje

zabezpečenie výberu takých náhradníkov, ktorí by vzhľadom na

svoju profesiu mohli  kvalifikovane zastúpiť tých poslancov,

ktorých mandát zanikol, alebo sa neuplatňuje.

 

     Rovnako druhým okruhom dôvodov, ktorý je uvedený v tej-

to  dôvodovej správe,  je aj  dôvod, že  v dôsledku príchodu

väčšieho počtu náhradníkov rovnakej alebo príbuznej profesie

by  určité  úseky  spoločenskej  činnosti  nemali zastúpenie

v Národnej  rade  Slovenskej  republiky.  Z  toho dôvodu, že

v článku 72  Ústavy slovenskej republiky je  uvedené, že Ná-

rodná  rada  Slovenskej  republiky  je  jediným ústavodarným

a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky, takéto výnimoč-

né postavenie si zároveň vyžaduje aj výnimočnú kvalitu práce

tohto orgánu.

 

     Vzhľadom na to, že my ako jednotliví poslanci reprezen-

tujeme svojou  kvalitou práce Národnú  radu, zároveň Národná

rada ako  kolektívny orgán reprezentuje  nás, všetci by  sme

mali  dbať, aby  sme vytvorili  všetky podmienky  na to, aby

práca výborov  a potom aj práca  celého zákonodarného orgánu

bola na požadovanej úrovni. Preto  si myslím, že by bolo po-

trebné, aby všetci poslanci tieto zmeny zákona podporili.

 

     Zároveň by  som si dovolil  navrhnúť doplnenie, kde  by

som navrhoval v § 48  za odsek 1, kde je  vkladaný  nový od-

sek 2,  za slová "na  jej kandidátnej listine"  vložiť slová

"v tom istom volebnom kraji".  To znamená, že celý novo vlo-

žený odsek 2 by znel: "Ak  sa uprázdni mandát v priebehu vo-

lebného obdobia po ustanovujúcej  schôdzi Národnej rady Slo-

venskej republiky, nastupuje  náhradník tej istej politickej

strany, ktorého určí politická strana z kandidátov uvedených

na jej  kandidátnej listine v  tom istom volebnom  kraji..."

- to by bolo doplnenie a text by pokračoval "s prihliadnutím

na profesiu poslanca, ktorého mandát sa uprázdnil".

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pánu poslancovi  Macuškovi. Prosím  spoločného

spravodajcu výborov pána poslanca  Mikulku, aby podal správu

o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej

rady Slovenskej republiky.

 

Poslanec V. Mikulka:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

     vážení hostia,

 

     dovoľte, aby som vám predniesol spoločnú správu k nove-

le,  tlač číslo  66. Návrh  novely zákona  číslo 80/1990 Zb.

v znení  neskorších predpisov  prerokovala vláda  Slovenskej

republiky 21. februára 1995  a vyslovila s pripomienkami sú-

hlas.

 

     Spoločná  správa Ústavnoprávneho  výboru Národnej  rady

Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky  pre  verejnú  správu,  územnú  samosprávu a národnosti

a Výboru  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  pre životné

prostredie a ochranu prírody  o výsledku prerokovania návrhu

skupiny poslancov Národnej rady  Slovenskej republiky na vy-

danie zákona  Národnej rady Slovenskej  republiky, ktorým sa

mení a  dopĺňa zákon Slovenskej národnej  rady číslo 80/1990

Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších

predpisov, tlač číslo 66:

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo  76 z  12. decembra   1994 a  jeho doplnkom  číslo 174

z 27. februára  1995 pridelil na  prerokovanie uvedený návrh

skupiny poslancov Národnej  rady Slovenskej republiky Ústav-

noprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výbo-

ru  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre verejnú správu,

územnú samosprávu a národnosti.

 

     Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh  zákona dňa 17. 1.

1995 a Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky pre verejnú

správu,  územnú  samosprávu  a  národnosti  dňa  2. 3. 1995.

Z vlastnej  iniciatívy prerokoval  návrh zákona  dňa 30.  3.

1995  Výbor Národnej  rady Slovenskej  republiky pre životné

prostredie a ochranu prírody  a vyslovil s návrhom nesúhlas.

Ústavnoprávny výbor  Národnej rady Slovenskej  republiky vy-

slovil s  návrhom súhlas. Takisto vyslovil  súhlas s návrhom

zákona Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre verejnú

správu, územnú samosprávu a národnosti a súčasne k nemu pri-

jal pozmeňovacie a doplňovacie návrhy.

 

     Dovoľte, aby som zaujal stanovisko k pozmeňovacím návr-

hom zo  spoločnej správy. Pozmeňovacie  a doplňovacie návrhy

v spoločnej  správe sú  legislatívno-technické, a  preto ich

ako spoločný  spravodajca odporúčam prijať,  a to s  úpravou

tlačovej chyby,  ktorá vznikla pri prepise  textu. Ide o bod

5 spoločnej správy, kde správne  očíslovanie odseku je číslo

5, a  nie 1. Tam  prišlo len v  prepise zrejme k  technickej

chybe a správne znenie je: V § 48 ods. 5 v poslednej vete sa

za  slová "podľa  ods. 1"  vkladajú slová  "alebo 2".  To je

správne znenie textu v bode 5 spoločnej správy.

 

     Ak je s tým všeobecný súhlas, odporúčam hlasovať o spo-

ločnej správe en bloc a odporúčam tieto body prijať. Ak nie,

tak potom musíme vyňať bod 5 zo spoločnej správy a potom dá-

vam ako spravodajca pozmeňovací  návrh. Vážený pán predseda-

júci, po  otvorení rozpravy sa  prihlasujem do rozpravy  ako

prvý a dovolím si podať jeden pozmeňovací návrh.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, otváram rozpravu.

 

Poslanec V. Mikulka:

 

     Môj návrh smeruje k tomu, aby sa aj v novom znení záko-

na číslo  80/1990 Zb. v znení  neskorších predpisov zachoval

princíp uplatnenia  prednostných hlasov podľa  § 42 ods.  4.

Dosiahne sa to tak, ak sa nový  odsek 2 § 48 doplní vetou na

konci: "To  neplatí, ak na uplatnený  mandát má nastúpiť ná-

hradník, ktorý vo voľbách získal potrebný počet prednostných

hlasov podľa § 42 ods. 4."

 

     Vážené plénum, tým vás  žiadam o podporu môjho pozmeňo-

vacieho návrhu. A chcel by  som vás poprosiť, aby pozmeňova-

cie návrhy, ktoré budete predkladať, boli v písomnej forme.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Vážené kolegyne  a kolegovia, budeme po-

kračovať v rozprave. Chcel by som vás požiadať, aby sme dnes

pristupovali k rozprave s veľkou racionalitou, pretože tento

deň s  ohľadom na pracovné  programy budúceho týždňa  musíme

skončiť všetky body, ktoré máme, a neskončíme dovtedy, doke-

dy nebude prerokovaný každý z  týchto bodov. Prosím vás, aby

sme sa podľa tohto správali.

 

     Ako prvý sa písomne  prihlásil do rozpravy pán poslanec

Michal  Benčík z  SDĽ. Pripraví  sa pán  poslanec Ivan Šimko

z KDH.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán predsedajúci,

     páni poslanci,

     milé poslankyne,

 

     zrejme ste  si viacerí všimli, že  z desiatich navrhnu-

tých a  schválených bodov programu 6.  schôdze Národnej rady

okrem dvoch sú návrhy poslancov, resp. skupiny poslancov. Už

minule som sa osvedčil, že  zákonodarnú iniciatívu poslancov

považujem za prirodzené využitie  ústavného práva a nebrojím

voči takémuto postupu vo  všeobecnosti, ale sa dovolávam vy-

váženosti, zmysluplnosti  a racionality. Namiesto  toho, aby

Národná rada požadovala od vlády plynulé predkladanie legis-

latívnych predlôh, tak ako je to v pláne legislatívnych úloh

vlády na I. polrok 1995, prednostne sa zaoberáme návrhmi ko-

legov poslancov.

 

     Doteraz okrem rozpočtového provizória a rozpočtu na rok

1995 sme od  vlády do pléna Národnej rady  dostali len zákon

o pobyte cudzincov, novelu zákona o požiarnej ochrane, zmenu

tzv.  kompetenčného zákona  a niekoľko  medzinárodných zmlúv

a dohovorov. To je žalostne málo  a možno vysloviť obavy, že

dobrý plán  legislatívnych úloh ostane len  na papieri. Mali

by sme byť preto v tomto smere voči vláde náročnejší aj pre-

to, lebo procedúra  prípravy vládnych návrhov legislatívnych

predlôh dáva väčšiu záruku  súladnosti návrhu so súvisiacimi

právnymi  predpismi  a  nepochybne  zaručuje  väčšiu kvalitu

právnej normy, keď to predkladá vláda. Aj preto je v ustano-

vení § 63 rokovacieho poriadku uložené, že každý legislatív-

ny návrh treba zaslať vláde na vyjadrenie.

 

     Pokiaľ ide o návrh na  zmenu zákona o voľbách, predkla-

datelia sú motivovaní politickou  účelovosťou a vyhovuje nie

duchu právneho systému, ale  záujmom úzkej politickej špičky

vedenia strán a hnutí. Bez výnimky všetkých hnutí, to nemys-

lím vôbec jedno hnutie.  Pri prerokovávaní návrhu v Ústavno-

právnom výbore  Národnej rady som použil  tvrdší výraz v tom

smere, že  zmena volebného zákona v  zmysle, aby poradie ná-

hradníkov za odstupujúcich  poslancov neurčovalo poradie po-

dľa získaných preferenčných hlasov  vo voľbách, ale aby toto

poradie určovalo vedenie politických  strán a hnutí, je pod-

vodom na voličoch. Bol som patrične napomenutý a upozornený,

že  viaceré volebné  systémy demokratických  štátov obsahujú

inštitút, podľa ktorého poradie náhradníkov za poslancov ur-

čujú kandidujúce politické subjekty.  Zhodou okolností ja to

viem. Dokonca  aj náš volebný  zákon takýmto spôsobom  rieši

nástup kandidátov do poslaneckej funkcie v druhom skrutíniu,

lenže to je o inom.

 

     Pýtam sa, ako správne nazvať návrh na takú legislatívnu

zmenu, ktorá voličovi pred niekoľkými mesiacmi pri ostatných

voľbách  do Národnej  rady deklarovala  význam preferenčných

hlasov  pri poradí  kandidátov za  poslancov a  náhradníkov,

a počas volebnej kampane politické subjekty dokonca nabádali

voliča, aby  si vybral a  svojím preferenčným hlasom  upred-

nostnil kandidáta,  ktorý si zasluhuje jeho  dôveru tak, aby

sa tento dostal  do parlamentu, resp. aby sa  stal aspoň po-

tenciálnym náhradníkom  za poslanca. To všetko  sme voličovi

v súlade so zákonom pred voľbami hovorili a sľubovali. A te-

raz, keď sme  sa do parlamentu dostali, nás  už názor voliča

vyjadrený  zakrúžkovaním na hlasovacích lístkoch  nezaujíma.

Zvolil  si nás,  vážený volič,  určil si  poradie, ale tvoja

vôľa vyjadrená v súlade so  zákonom nás už nezaujíma a zákon

zmeníme podľa  hesla "parlament môže  všetko". A zmeníme  to

tak, že poradie náhradníkov, ktoré vyplynulo z preferenčných

hlasov voličov, odmietneme, lebo  vedenie strán a hnutí určí

poradie lepšie podľa kvality kandidátov.

 

     Pripusťme, že  vedenia parlamentných strán  a hnutí zo-

hľadnia pri  určovaní poradia náhradníkov  kritérium kvality

a profesionálneho  zamerania. To  by bol  ten lepší  prípad.

Všetci však žijeme v konkrétnej politickej situácii a vieme,

že politikou  hýbu nielen hodnoty,  ale najmä záujmy  skupín

a jednotlivcov. Z  toho vyplýva, že  v spolitizovaní poradia

náhradníkov bez toho, aby som  sa dotkol dobrého úmyslu par-

lamentných strán a hnutí, budú určujúce záujmy vedenia a nie

vždy sa bude postupovať podľa kritérií kvality. Skôr sa bude

prihliadať  na  to,  ktorý  náhradník  je  pre vedenie strán

a hnutí  prijateľnejší, lojálnejší,  a prečo  nepovedať - aj

poslušnejší.

 

     Odporúčam po  pár mesiacoch, ktoré  uplynuli od volieb,

nemeniť volebný zákon a neprispieť  tým ku kupčeniu s posla-

neckými  mandátmi.  Rešpektujme  poradie  náhradníkov, ktoré

stanovili voliči  svojimi preferečnými hlasmi  v demokratic-

kých voľbách. Dôrazne nás na to upozornili aj nevládne orga-

nizácie. Ak vedenia strán a hnutí chcú mať väčšiu ingerenciu

pri zostave  parlamentu, nech prejavia  svoju politickú vôľu

pri  tvorbe budúceho  volebného systému  a volebného  zákona

tak, aby voliči boli  vopred uzrozumení s pravidlami nástupu

náhradníkov, a  nie po voľbách. Meniť  volebný zákon v tomto

smere a v tejto etape je síce možné, ale je to voči voličovi

neetické. Pokorne vás prosím, ak nechceme ďalej dehonestovať

tento zákonodarný zbor, nehlasujme za tento návrh.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne. S  dovolením, len  upozorňujem pána po-

slanca  Benčíka, že  pán spoločný  spravodajca práve navrhol

doplnenie toho zákona, v ktorom sa  počíta s tým, že sa bude

zohľadňovať preferenčné poradie.

 

     Slovo má pán poslanec Šimko  z KDH. Pripraví sa pán po-

slanec Gyula Bárdos z MKDH.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán predsedajúci,

     milé dámy,

     vážení páni,

 

     navrhovaná novela  volebného zákona nemá  chybu. Je lo-

gickým pokračovaním politického  myslenia, ktoré je založené

na nedôvere predovšetkým  proti vlastným. Jej predkladatelia

sa ňou  vysmievajú voličom, ktorí  prácne krúžkovali svojich

obľúbencov. Ak  strana rozhodne, že do  svätyne moci nastúpi

dakto,  kto nedostal  ani jeden  preferenčný hlas,  volič sa

unúval márne. Bude to však na prospech kvalifikovanosti par-

lamentu,  ako  tvrdia  navrhovatelia  - kvalifikácia posluš-

nosti. To, čo však je  najabsurdnejšie, nie je obsah navrho-

vanej novely.  Korunou všetkého bude  skutočnosť, keď za  ňu

budú hlasovať  tí, čo ich postihne proces, ktorého zavŕšením

táto novela  bude. Najskôr to  boli lákavé príležitosti  pre

poslancov víťazného hnutia. Kto by odolal - štátny tajomník,

riaditeľ verejnoprávnej  inštitúcie, primátor, podnikatelia,

ale dobrá je i  poslanecká imunita a spoločenské postavenie.

Avšak  politický  tlak  na  vyriešenie  konfliktu záujmov sa

stupňuje, nie ten môj, ale návrh víťazného hnutia povedie ku

masívnemu zániku mandátov. Vašich mandátov, kolegyne a kole-

govia z vládnej koalície. A  potom bude treba zabezpečiť lo-

jálnych  nástupcov,  ktorí  prídu  po  vás,  a nič sa nesmie

nechať na náhodu.

 

     Doteraz  by  náhradníci  nastupovali  podľa  živelne sa

utvárajúcej vôle voličov, ale ten, kto voľby vyhral, vie ne-

pochybne lepšie, čo je pre  voličov užitočnejšie, a preto je

táto  skvelá novela.  Politický subjekt,  vlastne presnejšie

len on dokáže povedať, ktorý poslanec bude dobrým. Ako lénny

pán bude  rozdávať mandáty a  tešiť sa nekonečnej  vďačnosti

svojich budúcich vazalov. Táto  novela je artikuláciou nedô-

very ako základného politického postoja navrhovateľov. Nedô-

verujú v politickú spoľahlivosť  a ani v kvalifikovanosť ľu-

dí, ktorých umiestnili na svoje kandidátne listiny. Ak by sa

niekedy malo  uvažovať logicky, potom  si zrejme  bude treba

uvedomiť,  že nie  je  príliš  výhodné vstupovať  do spolkov

s tými, ktorí už vopred nedôverujú.

 

     Účelovosť a  priehľadnosť i legislatívna  úbohosť tejto

novely sú  do neba volajúce,  a nebyť toho,  že ide o  ďalší

drobný kamienok do mozaiky grandiózneho valcovacieho progra-

mu, smerujúceho nezadržateľne k režimu osobnej moci, nestála

by za reč.  Hnutie, ktoré získalo najviac hlasov  a ktoré má

v parlamente najviac  poslancov, v logike  novely, ktorú na-

vrhlo,  privlastňuje si  legitimitu na  to, aby rozhodovanie

tých istých voličov rušilo, lebo  ono vie lepšie, čo je pro-

spešné. Čo je prospešné pre syndikát, je prospešné i vlasti,

píše na nefungujúce záchranné vesty ako posledný odkaz potá-

pajúcim sa kolegom nezabudnuteľný Milo z Hlavy XX. Vesty ne-

fungovali preto, lebo Milo  už dávno pred použitím odstránil

bombičky  do hustiaceho  mechanizmu  a  použil ich  na svoje

kšefty. Táto novela je obdobný odkaz pre vás, vážené kolegy-

ne a vážení kolegovia z vládnuceho hnutia.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Šimko, ak namieta-

te stranícky princíp v súvislosti s mandátom poslanca, chcem

dodať, že to bolo práve vaše hnutie, ktoré túto prax ako pr-

  zaviedlo v  tomto  parlamente,  v tomto  volebnom období

v súvislosti  so straníckym  rozhodnutím vášho predsedníctva

vo vzťahu k vášmu kolegovi poslancovi.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán  poslanec Macuška s faktickou po-

známkou.

 

Poslanec D. Macuška:

 

     Prosil  by  som   všetkých  diskutujúcich,  ktorí  majú

prichystané diskusné príspevky od včerajška, aby ich len mo-

notónne nečítali, ale aby reagovali na zmenu, ktorá bola na-

vrhnutá:  "To neplatí, ak na  uprázdnený mandát  má nastúpiť

náhradník, ktorý vo voľbách  získal potrebný počet prednost-

ných hlasov podľa § 42 ods. 4." Prosím vás, upravte si svoje

diskusné príspevky a nečítajte tu  automaticky to, čo ste si

pripravili a čo už nie je teraz aktuálne.

 

     Ďakujem.

 

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická  poznámka - pán  poslanec Šimko, chce

to upraviť.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem pekne. Ak dovolíte,  vyjadrujem sa k návrhu zá-

kona,  ktorý som  dostal ako  tlač. Váš  návrh možno prejde,

možno neprejde. Skôr si myslím, že asi neprejde.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Slovo má  pán poslanec  Gyula Bárdos  z MKDH.

Pripraví sa pán poslanec Peter Lauko z KDH.

 

     Najskôr faktická poznámka - pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci. Nedá  mi, aby som nezareago-

val na posledné slová pána  poslanca Šimka. Chcem sa ho opý-

tať, či to  má znamenať, že napriek jeho  protestu, že by tu

došlo  cez  neakceptovanie  preferenčných  hlasov k popretiu

vôle voliča, a je tu návrh na opravu toho, že KDH túto opra-

vu nepodporí. To znamená, že  naopak, chce to vtlačiť do po-

lohy, že nebude rešpektovaná  vôľa voliča prejavená cez pre-

ferenčné hlasy.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Benčík - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Ďakujem  za udelené  slovo. Vážený  kolega Macuška, asi

vám uniklo, že som hovoril k princípu a k zásadám, že sa ne-

má meniť zákon po tom, keď  je po voľbách, ale pred voľbami.

A nedotýkal som sa  legislatívneho znenia, ani doplňovacieho

návrhu. Ak sa chcete pustiť do diskusie o legislatívnych ná-

metoch, upozorňujem vás, že  ustanovenie odseku 1, ktoré na-

vrhujete, má nadväznosť na odsek 5  a 6, kde ste to nevyrie-

šili legislatívne. Ale s podrobnosťami som sa nechcel zaobe-

rať.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.  Prosím vás, myslime  na to, že  vlastne

vždy sme po voľbách a pred voľbami. Pán poslanec Bárdos, má-

te slovo.

 

Poslanec Gy. Bárdos:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

     vážení hostia,

 

     k  pripomienke pána  poslanca Macušku:  aj keď  hovoril

o tom, že  isté zmeny sa  chystajú a majú  pripravený návrh,

akým spôsobom zmeniť pôvodnú tlač,  predsa pán Benčík už po-

vedal, že je to zmena volebného zákona počas volebného obdo-

bia. Preto  svoj diskusný príspevok prednesiem  tak, ako som

si ho pripravil.

 

     Návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým

sa  mení  a  dopĺňa  zákon  Slovenskej  národnej  rady číslo

80/1990 Zb.  o voľbách do  Slovenskej národnej rady  v znení

neskorších predpisov, predkladaný skupinou poslancov z vlád-

nej koalície, presnejšie z Hnutia za demokratické Slovensko,

údajne má  za cieľ skvalitniť platný  zákon a riešiť problém

nástupu náhradníkov, ako sa to snažil odôvodniť predstaviteľ

skupiny poslancov na zasadnutí  Výboru Národnej rady pre ve-

rejnú správu, územnú samosprávu a národnosti. Pri prerokúva-

ní tohto  návrhu predkladateľ viackrát  zdôraznil, že novela

by zmenila platný zákon len v minimálnej miere, lebo sa týka

iba riešenia problému nastupujúcich náhradníkov uvedených na

kandidátnej listine.

 

     Vážené kolegyne, vážení kolegovia, do § 48 zákona číslo

80/1990 Zb.  o voľbách do  Slovenskej národnej rady  v znení

neskorších predpisov predkladatelia navrhujú vložiť nový od-

sek, ktorý  by znel - a  to som chcel citovať,  ale nebudem,

lebo to  už pán predkladateľ  prečítal. Tým, že  sa citovaná

časť  dostane do  zákona o  voľbách, sa  jednoznačne vytvára

priestor na  zmenu výsledkov legitímnych  demokratických vo-

lieb, a to preto, lebo politická strana bude mať možnosť ur-

čiť, vyberať náhradníkov z  kandidátov uvedených na jej lis-

tine. Tým bude daná  možnosť, zdôrazňujem, na zmenu poradia,

ktoré určili  voliči, to znamená  na zmenu výsledkov  parla-

mentných  volieb. Práve  voliči sa  v parlamentných  voľbách

rozhodli tak, ako sa rozhodli, a tí, zdôrazňujem, že ich ne-

bolo málo, ktorí využili  zákonom danú možnosť preferenčného

hlasovania a svojimi hlasmi zmenili pôvodne navrhované pora-

die  a určili  konečné poradie  na jednotlivých kandidátnych

listinách, to neurobili náhodou.  Tí, ktorí predkladajú pre-

rokúvanú novelu  zákona a, samozrejme, aj  tí, ktorí sú pri-

pravení návrh podporiť pri  hlasovaní, musia si uvedomiť, že

pripravujú pôdu na zmenu  výsledkov legitímnych volieb, teda

zmenu rozhodnutia občanov  Slovenskej republiky. Nič nezmení

na tomto fakte ani  to, že predkladatelia stále pripomínajú,

že ide o malú, nepatrnú  úpravu, ktorá sa týka iba náhradní-

kov na zaniknutý alebo na neuplatnený mandát.

 

     Treba si uvedomiť to, a práve na to  chcem upriamiť po-

zornosť,  že prerokúvaná  novela volebného  zákona má jedno-

značne  retroaktívny charakter,  lebo po  jej prijatí  sa de

facto zmenia  platné pravidlá, podľa  ktorých sa parlamentné

voľby konali. K tejto zmene pravidiel by došlo, zdôrazňujem,

počas volebného obdobia. Keď sa Slovenská republika chce in-

tegrovať do európskych štruktúr  a chce nie iba deklaratívne

pokračovať v demokratizácii spoločnosti, poslanci zákonodar-

ného zboru by vôbec nemali iniciovať návrhy zákonov retroak-

tívneho druhu a parlament by vonkoncom nemal prijať retroak-

tívne novely zákonov.

 

     Neobstojí argumentácia predkladateľov,  že prijatím no-

vely by  sa mohla udržať odborná  kontinuita v Národnej rade

Slovenskej  republiky.  Som  nesmierne  sklamaný, že skupine

poslancov z vládneho hnutia tak záleží iba na odbornosti len

v prípade náhradníkov. Chcem upozorniť predkladateľov návrhu

na to,  že bola jedinečná  možnosť a šanca  na ustanovujúcej

schôdzi parlamentu, keď sa  zaraďovali poslanci do jednotli-

vých parlamentných výborov. Vtedy  vládna koalícia mala cel-

kom iný názor na  veľmi vážnu problematiku odbornosti. Chcem

pripomenúť, lebo sa o tom veľa hovorilo pri prerokúvaní vrá-

teného zákona  o Slovenskej informačnej  službe, keď viacerí

poslanci vládnej koalície argumentovali tým, že opozícia ne-

mohla byť zaradená do  Osobitného orgánu na kontrolu Sloven-

skej informačnej služby, lebo nebola prítomná na ustanovujú-

cej schôdzi parlamentu. Keď  sa zaraďovali poslanci do výbo-

rov, boli prítomní všetci poslanci Národnej rady.

 

 

     Ešte raz, páni predkladatelia  a taktiež ďalší poslanci

vládnej koalície, treba konštatovať, že ste vtedy poskytnutú

šancu  prepásli, teda  nevyužili. Je  neetické a zavádzajúce

argumentovať pri novelizácii  volebného zákona odbornou kon-

tinuitou medzi poslancami Národnej rady. Je jasné, že prero-

kúvaný návrh novely volebného  zákona bol pripravený na rie-

šenie problémov vládneho hnutia,  lebo práve HZDS má najviac

neuplatnených mandátov a prijatie  novely by umožnilo takti-

zovanie pri výbere ďalších  náhradníkov. Je však nemysliteľ-

né, aby Národná rada  problém hnutia riešila prijatím retro-

aktívnej novely.

 

     Chcem upriamiť  pozornosť najmä tých,  ktorí stále prí-

zvukujú a opakujú to, čo  by malo byť samozrejmosťou, že re-

prezentujú záujmy voličov, teda záujmy ľudu, že prijatím no-

vely vytvoria  priestor na zmenu  rozhodnutia voličov, ktorí

svojimi hlasmi urobili konečné  poradie na jednotlivých kan-

didátnych listinách.

 

     Zhrniem teda: Návrh  je nedemokratický, vytvára možnosť

zmeny výsledkov legitímnych  parlamentných volieb, má jedno-

značne retroaktívny charakter, a  preto navrhujem, aby pred-

kladatelia svoj  návrh stiahli. Ak sa  tak nestane, poslanci

Maďarskej koalície v žiadnom prípade nemôžu podporiť predlo-

žený návrh, aj keď so  zmenami, a budú hlasovať proti prija-

tiu retroaktívnej novely volebného zákona.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán poslanec  Peter Lauko z KDH. Pri-

praví sa pán poslanec Jozef Miklušičák z KDH.

 

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     kolegyne, kolegovia poslanci,

     vážený pán minister,

 

     celý problém novely volebného zákona v tomto období pol

roka po voľbách možno charakterizovať jedinou otázkou: Prečo

toľko  pozornosti náhradníkom  poslancov od  HZDS? O  podaní

tohto návrhu  prebehla krátka správa aj  v masmédiách. Vláda

tento návrh  odporučila. Ako navrhovatelia  sú podpísaní po-

slanci HZDS, podpredseda Národnej rady, predseda poslanecké-

ho  klubu,  predseda  vyšetrovacej  komisie, teda ostrieľaní

harcovníci. HZDS  a vláda dali tichý  priechod  tohto návrhu

novely volebného zákona bez  komentovania. V krátkej dôvodo-

vej  správe autori  novely dôvodia  - citujem:  "V období po

ustanovujúcej  schôdzi  sleduje  zabezpečenie  výberu takých

náhradníkov, ktorí by vzhľadom  na svoju profesiu mohli kva-

lifikovane zastúpiť poslancov, ktorých mandát zanikol, alebo

sa  neuplatňuje." Ďalej  potom uvádzajú  - citujem: "Zámerom

predloženého návrhu je zabezpečiť kvalifikovanú prácu Národ-

nej  rady Slovenskej  republiky." Podľa  môjho názoru  je to

vymyslený dôvod na zakrytie pravých dôvodov.

 

     Prijatie tohto návrhu by dalo možnosť pravého manipulo-

vania s  výsledkami parlamentných volieb.  Veď podľa doteraz

platného zákona  poradie a mená náhradníkov  sú známe a boli

publikované oficiálne v publikácii Slovenského štatistického

úradu. Uvedené  publikované výsledky poradia  náhradníkov by

sa  prijatím tohto  návrhu mohli  zmeniť rozhodnutím vedenia

politickej  strany, niekedy  možno vodcom  strany. Na jednej

strane je sympatická snaha o  profesionalizáciu poslancov od

navrhovateľov. Ich reči o kvalifikovanom zastúpení poslancov

sa však dostávajú na šikmú  plochu. Keď si pripomenieme prvú

lastovičku v  našom parlamente -  pán Macuška, teraz  by som

upozornil, aby ste ma sledovali - toto  bol prvý prípad, keď

sa zmenil náhradník, a nie  náš klub ho zmenil, nenastúpenie

poslanca do parlamentu, ktorý bol podľa vôle voličov v pora-

dí, poslanca za  HZDS Ivana Ľuptáka. Namiesto jeho vstupu do

parlamentu, kde už mal  nemalé skúsenosti, dal prednosť luk-

ratívnejšiemu miestu a prepustil miesto ďalšiemu náhradníko-

vi v poradí. V kuloároch  parlamentu sa povrávalo, že v par-

lamente si  ho neželá jeho koaličný  menovec. Neviem, aká je

pravda. Jedno je isté, že  nenastúpil ako náhradník a platný

volebný zákon nebol porušený.

 

     Ak bude prijatá navrhovaná novela volebného zákona, vá-

žení náhradníci najmä najpočetnejšieho klubu HZDS, lukratív-

ne ponuky  za prepustenie miesta  náhradníka už nedostanete.

Že by  toto bola pravá  príčina navrhovanej novely?  Vedenie

politickej strany rozhodne, že náhradníkom bude XY, ktorý je

síce  na  predposlednom  mieste  kandidátky,  nevadí, že mal

o 3000 voličských hlasov menej,  ale má túženú kvalifikáciu.

Nezdá sa vám to absurdné?  Kto si tu osvojuje právo rozhodo-

vať  namiesto  voličov?  Vážení  kolegovia navrhovatelia, čo

myslíte,  je spravodlivejšie  a má  väčšiu demokratickú váhu

rozhodnutie občanov - voličov vo voľbách, alebo prijatie ta-

kejto novely zákona pol roka po  voľbách? Čo si o vás pomys-

lia voliči, keď zmeníte výsledok ich volieb?

 

     Návrh takéhoto zákona a jeho prijatie považujem za ďal-

ší krok k budovaniu autoritatívneho vládnutia a priestoru na

vytváranie kultu osobnosti na Slovensku. Veď poznáte to hes-

lo z  volieb "Len On to  dokáže". Kto bude rozhodovať  o ná-

hradníkoch v  politickej strane? Sľúbil  som svojim voličom,

že budem na pôde parlamentu proti takejto deformácii výsled-

kov volieb a porušovaniu demokratických princípov na Sloven-

sku protestovať.  Budem hlasovať proti  tomuto návrhu novely

volebného zákona. Je vrcholne nedemokratický a jeho prijatím

by sa mohli naozaj  meniť výsledky volieb. Prijatie takéhoto

zákona by  nás posunulo medzi krajiny,  kde si výsledky slo-

bodných demokratických volieb prispôsobujú vládcovia, ako im

to  práve  pasuje.  Páni  kolegovia navrhovatelia, stiahnite

tento návrh z rokovania parlamentu. Určite by ste tým lepšie

prispeli k  dobrému obrazu Slovenska v  zahraničí. A doma si

vás vaši voliči neprestanú vážiť.

 

     Návrh  na stiahnutie  tohto návrhu  zákona z  rokovania

parlamentu podľa § 22 ods.  6 rokovacieho poriadku dávam ako

procedurálny  návrh a  žiadam, aby  sa o  tomto mojom návrhu

hlasovalo ako o prvom.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán poslanec Miklušičák a pripraví sa

pán poslanec Hrnko. Faktická poznámka - pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci. Mám otázku, či možno dať ta-

  procedurálny návrh,  aký dal  pred chvíľou  pán poslanec

Lauko - stiahnuť z rokovania bod, ktorý sme odsúhlasili. Ide

totiž o procedurálny návrh, ktorý by menil odsúhlasený prog-

ram rokovania tejto schôdze.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Lauko - faktická poznámka.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Odporúčam pánu Prokešovi, aby si  prečítal § 22 ods. 6.

Až do skončenia rozpravy možno takýto návrh podať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo  má pán poslanec Prokeš  s faktickou po-

známkou.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Pán poslanec Lauko, ak sa nemýlim, ten paragraf hovorí,

že predkladatelia so súhlasom  Národnej rady môžu vziať svoj

návrh späť, ale nie, že im ho vráti Národná rada.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Prosím, konečne máte slovo.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán predsedajúci,

     pán minister,

     vážené panie poslankyne,

     páni poslanci,

 

     v dňoch 30. septembra a 1. októbra 1994 pristúpilo stá-

tisíce našich  občanov k volebným urnám,  aby v nich zvolilo

150 poslancov a ich náhradníkov. Pristúpili k volebným urnám

po prvýkrát v krátkej histórii samostatnej Slovenskej repub-

liky. Tí, ktorí sa rozhodli voliť a odovzdali svoj hlas jed-

nému z kandidujúcich politických subjektov, uzavreli vlastne

týmto volebným  aktom akúsi zmluvu. Zmluvu  medzi nimi - vo-

ličmi a politickými subjektmi, ktoré, splniac  podmienky zá-

kona,  sa dobrovoľne  rozhodli a  zaviazali plniť  podmienky

tejto zmluvy.  Prijali a dobrovoľne sa  zaviazali plniť pod-

mienky navrhnuté im zákonom  Slovenskej národnej rady zo 16.

marca 1990 číslo 80/1990 Zb.  v znení neskorších zmien a do-

plnkov, zákonom o voľbách do Slovenskej národnej rady. Podľa

tejto zmluvy  je okrem iného na  základe voličmi odovzdaných

preferenčných  hlasov  stanovené   aj  poradie  náhradníkov,

v akom by prípadne mohli  doplniť uprázdnený mandát poslanca

Národnej rady,  keďže dodnes platný  zákon dáva toto  právo,

právo určiť  poradie náhradníkov, len a  len občanom - voli-

čom, a to  oným volebným aktom, ak títo  využijú svoje právo

preferenčného hlasovania.

 

     Pred nami teraz leží  návrh skupiny  poslancov za HZDS,

pánov poslancov Mikulku, Húsku, Cupera a Macušku, na noveli-

záciu vyššie uvedeného zákona o voľbách do Slovenskej národ-

nej rady.  Čo vlastne nám títo  páni poslanci navrhujú? Nuž,

podľa mňa  nič viac a nič menej  ako obyčajný podvod. Podvod

na voličoch. Veď ako ináč ak nie podvodom nazvať to, že zra-

zu uprostred doby platnosti onej  zmluvy medzi voličmi a po-

litickými subjektmi v tomto  ctenom parlamente, po prípadnom

schválení tejto  novely bude určovať  náhradníka na uvoľnený

mandát poslanca nie vôľa  toho najzvrchovanejšieho, vôľa vo-

liča, ale vôľa politickej strany či hnutia, a to bez súhlasu

druhej  zmluvnej strany,  bez jej  možnosti zmeniť  niečo na

tejto zmluve. To ste svojim voličom sľubovali, páni?

 

     V dôvodovej správe  spomenutí páni poslanci proklamujú,

že  - citujem:  "Zámerom predloženého  návrhu je  zabezpečiť

kvalifikovanú prácu Národnej rady Slovenskej republiky a jej

výborov a predchádzať ťažšie riešiteľným situáciám, ktoré by

mohli  vzniknúť."   Mám  veľmi  vážne  pochybnosti  o týchto

ušľachtilých zámeroch navrhovateľov. Veď svoju starostlivosť

o kvalifikovanú prácu Národnej rady a jej výborov mohli ove-

ľa účinnejšie a jednoznačnejšie prejaviť pri vytváraní orgá-

nov Národnej  rady na jej  ustanovujúcej schôdzi v  novembri

1994, keď by namiesto  "podpory" odkladania mnohých odborní-

kov z radov menšiny v parlamente do Výboru Národnej rady pre

životné prostredie  boli podporili ich  zaradenie do výborov

podľa ich odbornosti a podľa ich vôle.

 

     Keď teda nie tieto  ušľachtilé zámery, tak potom ktoré?

Nebude to  napríklad skôr zámer v  príhodnej chvíli, trebárs

po "vytlačení" niektorých, zrejme teraz už nepohodlných, ale

vo volebnej kampani asi užitočných poslancov vládnej väčšiny

prijatím ústavného zákona o konflikte záujmov, ktorého návrh

nám  tiež predložili  poslanci vládnej  väčšiny, dosadiť tam

nie  tých, čo  si ich  vybral občan  - volič, ale jednoducho

tých poslušnejších, tých  poddajnejších, tých viac závislých

od vôle  politických špičiek vládnych  strán. Veď čo  tam po

názore voliča,  navyše nekonkrétneho, čo  tam po jeho  vôli!

Prvoradý je predsa váš politický záujem a politická vôľa.

 

     Vážené panie poslankyne, páni  poslanci, máme teraz dve

možnosti. Vlastne iba možnosť  jednu. Jednu jedinú. Neprijať

túto a takto navrhnutú novelu. Len tak totiž dokážeme, že si

našich voličov,  našich spoluobčanov skutočne  vážime. Že si

vážime ich politický názor, vyjadrený v oných v úvode spomí-

naných parlamentných voľbách. V  opačnom prípade to bude iba

výsmech voličov, výsmech ich  presvedčenia, že sú rovnocenní

partneri. Ba dovolím  si tvrdiť,  že práve oni sú tými hlav-

nými aktérmi volieb, hlavnými  aktérmi celého diania na Slo-

vensku. No nie sú len jeho  hlavnými aktérmi, oni sú aj jeho

stredobodom. Aspoň by mali byť.

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     tí, ktorí  zvažujete podporiť predkladaný  návrh novely

zákona o voľbách do  Slovenskej národnej rady, zamyslite sa,

prosím  vás, či  práve vy  ste tí  jediní povolaní rozhodnúť

o takej výraznej zmene onej  zmluvy medzi voličmi a politic-

kými subjektmi uprostred doby  platnosti tejto zmluvy. Dúfam

a verím,  že sa  napokon rozhodnete  pre pravidlá demokracie

a práva, a nie pre zdanlivé  drobné politické  výhody vašich

strán, že sa rozhodnete pre signál, že Slovensko si váži de-

mokraciu, právo i svojich občanov.

 

     Pre prípad,  že by sa poslanci  vládnej koalície predsa

len rozhodli  novelizovať zákon o voľbách  do Národnej rady,

navrhujem prijať tiež nasledovnú zmenu: v  § 23 ods. 2 v po-

slednej vete sa vypúšťa slovo  "nie". Nové znenie tejto vety

je:  "Volebná kampaň  v rozhlasovom  a televíznom  vysielaní

držiteľov licencie je povolená."

 

     Ďakujem za pozornosť.

     /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán poslanec Hrnko z DÚ. Pardon, fak-

tická poznámka - pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem,  pán predsedajúci.  Úprimne poviem,  že už  ma

vôbec neprekvapuje,  keď najviac o  morálke rozpráva hnutie,

ktoré používa dvojaký meter na  tú istú vec.  Záleží na tom,

kto ju  robí. Pán poslanec, ktorý  pred chvíľkou vystupoval,

hovoril o zmluve medzi voličmi a politickými stranami, ktorá

by sa takýmto spôsobom porušovala. Pýtam sa, či nebolo poru-

šením takejto zmluvy medzi  voličmi a politickou stranou na-

príklad  odchod skupiny  poslancov z  HZDS v predchádzajúcom

období, či to nebol, ako povedal, že sa tu navrhuje, podvod,

podvod na  voličovi, či sa nepriečilo  ich morálke spojiť sa

s takýmito poslancami v záujme  svojich osobných ambícií na-

to, aby mohli  urobiť puč v marci 1994.  Je skutočne pozoru-

hodné, ak nám o morálke a osobných záujmoch rozpráva niekto,

kto sa  nedištancoval od takéhoto  postupu v predchádzajúcom

období.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     vypočul som si predchádzajúce vystúpenie, myslím, že to

bol pán poslanec Miklušičák. Tak sa  mi zdá, že ten, kto pí-

sal takéto vystúpenie, asi nežije  v 20. storočí, lepšie po-

vedané na konci 20. storočia, pretože hovoriť také všeobecné

frázy nič nehovoriace o demokracii  a o novej zmluve, o sta-

rej zmluve - to je pekne  napísané nakoniec aj v Biblii. Ale

stačí si niečo prečítať  o polyarchickej demokracii a človek

bude  mať hneď  iný pohľad  na demokraciu.  Už dávno, odkedy

mestský štát  nie je mestským štátom,  sa každá demokratická

spoločnosť štrukturalizovala, nutne sa musela štrukturalizo-

vať. To znamená, že ani tu nie sme zástupcami všetkých obča-

nov,  lebo nás  ani  všetci  nevolili. Niektorí  volili KDH,

niektorí volili  DÚ, niektorí volili  HZDS. Politické strany

už dávno  ako dôsledok vzniku národného  štátu museli vznik-

núť a  v Anglicku vznikli  najprv, lebo tam  sa konštituoval

najprv národný štát.

 

     Politické strany majú svoje  miesto v politickom systé-

me. Všade sa definujú iba tak, že iba im prislúcha právo no-

minovať na  miesta poslancov, im prislúcha  určiť prvé pora-

die, kto bude na akom zvolený. Samozrejme, je tu právo voli-

čov  zmeniť toto  poradie vo  voľbách. Samozrejme,  je tu aj

právo politickej strany tiež  urobiť poradie. Nevidím na tom

nič strašného, ak sa  jednoducho politickej strane dá právo,

ak sa rešpektuje aj vôľa  voličov, pretože to, čo sme navrh-

li, rešpektuje aj vôľu  voličov, teda preferenčné hlasy, aby

podľa potrieb  v zákonodarnom zbore  nasadzovala také profe-

sie, aké potrebuje. Stačí si prečítať najnovšiu knihu, ktorá

vyšla aj  v českom preklade, od  Dahla o polyarchickej demo-

kracii, a hneď človek bude mať iný pohľad na demokraciu, ako

nič nehovoriace frázy.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M.Húska:

 

     Pán poslanec Miklušičák - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Ďakujem, pán  predsedajúci. Pán poslanec  Prokeš, vtedy

sa nehovorilo o  odchode poslancov z parlamentu a  o ich ná-

hradníkoch. Prosím  vás, vysvetlite mi  v tomto svetle,  aký

bol potom odchod poslancov HZDS z VPN v tomto parlamente.

 

     Pán Cuper,  z vás hovorí  zúfalstvo politika konca  20.

storočia, ktorý si nechal zviazať svoje svedomie piatimi mi-

liónmi.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán  predsedajúci, veľmi pozorne  som si vypočul

pána poslanca Cupera. Dovoľte, aby som položil jednu otázku,

jedinú: Aké  je logické vysvetlenie  pre krúžkovanie poslan-

cov, ak obhajuje tento zámer? To je prvá otázka.

 

 

     Druhá otázka:  Prečo s týmto  zámerom nevystúpili pred-

stavitelia jeho hnutia pred voľbami?  Myslím, že by sme boli

mohli ušetriť celý krúžkovací mechanizmus.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Naozaj budem  veľmi stručný, pán  predsedajúci. Rozdiel

medzi odchodom poslancov v roku 1994 z Hnutia za demokratic-

ké Slovensko a rozdelením VPN  je skutočne v slove "rozdele-

nie". VPN sa rozdelilo na svojom sneme ako politická strana.

To je veľký rozdiel, než keď opustí skupina poslancov nejakú

politickú stranu a začne zakladať novú. Tam nedošlo k zjazdu

Hnutia za demokratické Slovensko, ktoré by sa bolo rozdelilo.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Priatelia,  naozaj  máme  všetci svoju pamäť,

zachovávajme  rozlíšenia.  Dokonca  nediali  sa také skutoč-

nosti, normálne  na zjazde sa predsa  celkom vedome rozdelil

tento postup, a  preto dokonca by bolo dobré  si aj spomenúť

na to, že ešte tesne pred odchodom poslancov z HZDS tvrdili,

že nikde nejdú.

 

     Prosím, pán poslanec Cuper, ale prosil by som neprejdi-

me do týchto nekonečných diskusií.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Pán  poslanec Kováč,  ja sa  do lekárskych  metód veľmi

nestarám, pretože  im nerozumiem, ani  nekladiem vám otázky,

lebo  jednoducho sa  vyjadrujem len  k veciam,  o ktorých si

myslím, že im rozumiem. Krúžkovanie  poslancov je na to, ako

som povedal. Myslím,  že sa dáva právo aj voličovi, aj poli-

tickej strane, pretože je v polyarchickej demokracii, aj po-

litická strana  má svoje miesto, len  jej prislúcha postaviť

kandidátov,  nikomu inému,  nijakým politickým  inštitúciám.

Teda poslanec mimo politickej strany  sa do parlamentu v ni-

jakom prípade nemôže dostať krúžkovaním, musí ho napísať po-

litická strana.

 

     Pán Miklušičák,  už včera ste tu  používali výraz "vaša

politická strana".  Neviem, z čoho  vyplýva vaša zaviazanosť

k politickej strane  KDH, ani ako je  zaviazaná, pretože som

demokrat  a ctím  si slobodu,  ale vy  chodíte po parlamente

a špehujete. A zrejme asi špehujete všade, to tak vyzerá.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Kňažko - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     kolegyne, kolegovia,

 

     mám iba  jeden krátky procedurálny návrh.  Chcel by som

navrhnúť pána kolegu Prokeša za oficiálneho moderátora tohto

zasadania, aby sa nemusel zakaždým hlásiť o faktickú poznám-

ku.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Nebude potom revnivosť? Prosím, pán poslanec Miklušičák

- faktická poznámka.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Pán podpredseda Húska, pýtam sa  vás, bolo HZDS vo voľ-

bách v  roku 1990? A pán  Cuper, opäť z vás  prehovorilo len

ono zúfalstvo.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Šimko - faktická poznámka.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán  podpredseda. Pri všetkej  sympatii k vám,

pán podpredseda, nie je dovolené, aby ste komentovali výroky

poslancov v  tejto snemovni. Ak máte  záujem vystúpiť s fak-

tickou poznámkou, odovzdajte svoje vedenie a prihláste sa.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     To  nie je  otázka  zvyku.  Komentovať môžem  a dokonca

zachovávam tu veľmi používaný precedens pána predsedu Národ-

nej rady Mikloška, ktorý  komentoval takmer každé vystúpenie

poslanca.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Mohli ste to namietať,  ale povedzte mi ustanovenie ro-

kovacieho poriadku, podľa ktorého môžete komentovať vystúpe-

nia svojich kolegov.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vy mi povedzte opačné ustanovenie, pán poslanec.

 

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Áno, poviem vám.  V ústave sa hovorí, myslím,  že je to

článok 2, že štátny orgán nemôže  robiť nič, čo nie je povo-

lené zákonom.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím vás,  to je teda ukážka  prístupu k právu. Ďaku-

jem. Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci. Myslím  si, že otázku vystu-

povania s faktickými poznámkami predsedajúceho sme už tu ma-

li niekoľkokrát otvorenú.  Len potvrdzujem vlastnú skúsenosť

z parlamentu, keď bol predsedom pán Mikloško, ktorý komento-

val  všetko,  a  ešte  dokonca  občas  aj nie celkom férovým

spôsobom, snažil sa zosmiešňovať poslancov a podobne.

 

     Ale dovoľte  mi, aby som sa  poďakoval pánu Kňažkovi za

jeho poznámku voči  mojej osobe. Z jeho úst  to považujem za

vysoké ocenenie.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci. Pánu Cuperovi chcem len pri-

pomenúť dva fakty z môjho vystúpenia. Omnoho dôveryhodnejšie

by  táto novela  vyzerala, keby  nebolo pol  roka po voľbách

a keby tu sedel medzi nami pán Ivan Ľupták.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Faktická poznámka  - pani poslankyňa Be-

lohorská.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Ďakujem,  pán predsedajúci.  Teraz by  som apelovala na

vás, nie na poslancov, lebo vidím, že je to už asi zbytočné.

Poslancom by som odporučila, nech sa idú dohadovať do snack-

baru, ako im to vyhovuje, čo bolo v bývalom funkčnom období,

a takisto o  tom, aké problémy v  ktorých  politických stra-

nách sú. Hovoríme teraz o  zmene zákona. Prosím vás, aby sme

sa venovali programu, aby sme sa venovali sucho a stroho ná-

mietkam alebo pripomienkam.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán poslanec Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem  pekne. Včera  sa  tu  veľa hovorilo  o perlách

a o klenotníctvach.  Dovolím si povedať, že  aj posledné vy-

stúpenie pána poslanca Šimka je  takou perlou a zaslúžilo by

si nejaké čestné miesto vo výklade.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem, priatelia. Prosím, pán poslanec Hrnko.

 

 

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Vidím, že  aj koalícia, aj opozícia  občas môže povedať

aj niečo  múdre. Faktické poznámky dokázali,  že nie všetko,

čo sa povie, je aj múdre.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     o predmetnej novele volebného zákona je už pravdepodob-

ne politicky rozhodnuté. Vládna koalícia má dostatočný počet

hlasov, môže  si predmetnú novelu schváliť.  Dalo by sa opý-

tať, teda o  čom ešte rečniť? Treba však  povedať, že každý,

kto vstúpi do  politiky, by si mal uvedomiť,  že politika sa

nerobí  len pre  dnešok, že  politika bude  určitým spôsobom

v budúcnosti pozorovaná, hodnotená  a vyhodnocovaná. To zna-

mená, že mlčať pritom by  znamenalo svedčiť, tak ako mlčanie

vládnej koalície k vyhláseniam  ohľadom režimu bývalého Slo-

venského štátu je vlastne určitým spôsobom tiež svedčenie.

 

     Ale poďme k veci. Keď sa  v roku 1990 rozhodovalo o no-

vom  volebnom zákone,  odmietol sa  predchádzajúci väčšinový

systém, ktorý okrem toho,  že bol jednoobvodový mandát, spo-

číval vlastne aj v delegovaní strany do tohto mandátu a voľ-

by  boli viac-menej  okrasou. Na  prechodné obdobie,  ale aj

pravdepodobne  pre budúcnosť,  sa prijal  systém  väčšinový,

t.j. že boli viacmandátové obvody, na Slovensku vlastne šty-

ri, približne okolo 40, okrem Bratislavy, kde to bolo menej,

a volilo sa  pomerným zastúpením. Avšak  vtedajšia politická

vôľa bola taká,  že určitým spôsobom by sa  aj volič mal vy-

jadriť k tomu, aké bude poradie kandidátov, resp. kto ho bu-

de zastupovať v parlamente. Preto sa zvolil kombinovaný sys-

tém, kde strany navrhovali  kandidátov, ale volič mohol zme-

niť  ich poradie.  Je to  úplne v  poriadku. Tento systém sa

osvedčil a nevidím dôvody, prečo by sa mal meniť.

 

     V tomto  prípade však nejde  len o obyčajnú  zmenu, ide

o retroaktívny zásah do volebného  práva. O takejto zmene by

mal volič  vedieť. Nenamietal by som,  keby sa volebný zákon

robil pre budúce volebné obdobie,  urobil by sa týmto spôso-

bom a mohlo by to fungovať. Avšak tu ide o retroaktívnu nor-

mu, ktorá  mení výsledky volieb po  vykonaných voľbách. Keby

to volič vedel,  mohol by sa možno rozhodnúť  ináč. Preto si

myslím, že táto norma  odporuje základným princípom rímskeho

práva, a to o  nemožnosti prijímať retroaktívne normy. Avšak

je aj ďalším prechodom od  ústavného princípu článku 73 ods.

2, kde sa  hovorí, že poslanci sú zástupcovia  ľudu, nie zá-

stupcovia strán, teda že sa prechádza od princípu zastúpenia

ľudu poslancom v parlamente a volič môže určiť poradie, môže

si určiť svojho zástupcu na kandidátnej listine, ktorú pred-

kladá strana. V tomto zmysle je tiež určitým spôsobom v roz-

pore s konštrukciou našej ústavy.

 

     To, čo sa nachádza v  dôvodovej správe, že sa má zabez-

pečiť odbornosť poslancov, mi  pripadá ako čierny humor. Vá-

žené dámy, páni, veď to  bolo za socializmu, že sa určovalo,

koľko dojičiek bude v  parlamente, koľko tam bude novinárov,

koľko lekárov,  a keď odišla dojička,  musela prísť dojička,

keď  odišiel lekár,  musel prísť  lekár. Veď  to je smiešne.

Poslanec je  predovšetkým zástupca, ablegát,  jeho odbornosť

v tomto zmysle  je až druhoradá,  hoci nie až taká nevítaná.

Možno  keby sa  kandidátne listiny  vyrábali  podľa princípu

schopnosti človeka v takejto pozícii konať, a nie podľa jeho

schopností sklopiť uši,  keď sa mu prikáže, bolo  by to lep-

šie.

 

     Preto navrhujem  a odporúčam, aby  sme predmetnú novelu

neschválili a zamýšľali sa  pre budúcnosť nad vytvorením no-

vého volebného zákona, ktorý by  bol funkčný v budúcich voľ-

bách.  Predpokladám, že  už po  riadne absolvovanom volebnom

období. Myslím  si a dúfam,  že v tomto  novom zákone nebude

taký paragraf,  že poslancov dodá strana  dva dni po voľbách

podľa percenta dosiahnutých hlasov,  ako mi pripadá táto no-

velizácia.

 

     Ďakujem.

     /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.  Znova jedna taká  poznámka: Prosím vás,

vnímajme to tak,  nezjednodušujme prípady bývalých parlamen-

tov a terajších. Parlamenty  v totalitnom období boli naozaj

len reprezentatívne,  formálne orgány, kde  neboli profesio-

nálni  poslanci, a  teraz ide  o profesionálnych  poslancov,

preto je  veľmi dôležité, aby sa táto  profesionalita naozaj

mohla uplatniť na lepšie skvalitnenie pri kreovaní práva.

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, pýtam sa,  či ešte niekto

chce vystúpiť v rozprave.

 

     /Nikto./

 

     Vyhlasujem rozpravu o piatom bode programu za skončenú.

Chce sa k rozprave vyjadriť pán poslanec Macuška?

 

Poslanec D. Macuška:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu  poslancovi Macuškovi. Žiada  si záverečné

slovo pán poslanec Mikulka?

 

Poslanec V. Mikulka:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, pristúpime  k hlasovaniu.

Pán podpredseda Andel - faktická poznámka.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Vážený pán predsedajúci, žiadam  v mene SNS 30-minútovú

prestávku na poradu klubov.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Cabaj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Poslanecký klub HZDS sa pripája.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážení kolegovia, bude 30-minútová prestávka na žiadosť

klubov. Je  o päť minút  pol jedenástej, stretneme  sa o päť

minút jedenásť. Buďte tak dobrí, buďte dochvíľni.

 

     /Po prestávke./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, prosím vás, dostavte sa do

rokovacej  sály,  budeme  pokračovať  v rokovaní. Pristúpime

k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích návrhoch. Pán spo-

ločný spravodajca, prosím, aby  ste uvádzali návrhy v zmysle

spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

 

 

Poslanec V. Mikulka:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené plénum,

     vážení hostia,

 

     v rozprave k návrhu  zákona boli dva pozmeňovacie návr-

hy. Teraz pristúpime k spoločnej  správe. Ak súhlasíte s mo-

jím návrhom, aby v bode 5 bola oprava prepisu, namiesto čís-

lovky  1 bola  číslovka 5,  potom navrhujem  spoločnú správu

prijať ako celok en bloc. Pre úplnosť prečítam odsek 5, kto-

  má vzťah  k bodu  5: "Ak  sa mandát poslanca neuplatňuje

preto, že poslanec bol  vymenovaný za člena vlády Slovenskej

republiky,  nastupuje  náhradník.  Na  nástup  náhradníka sa

vzťahuje postup podľa odseku 1 alebo 2. Dávam návrh, aby sme

o spoločnej správe hlasovali en bloc a navrhujem návrhy pri-

jať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Navrhujete en bloc prijať.

 

Poslanec V. Mikulka:

 

     Áno.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný

spravodajca odporúča prijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento návrh spoločnej správy bol prija-

tý.

 

Poslanec V. Mikulka:

 

     V rozprave vystúpilo 8 poslancov a boli dané dva pozme-

ňovacie návrhy. Prvý návrh bol môj.  Týka sa § 48 ods. 2 do-

plniť poslednú vetu, ktorá znie:  "To neplatí, ak na uprázd-

nený mandát  má nastúpiť náhradník, ktorý  vo voľbách získal

potrebný počet prednostných hlasov podľa  § 42 ods. 4." Pro-

sím vážené plénum o podporu  môjho návrhu. Odporúčam ho pri-

jať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Prosím,  prezentujme  sa  a  vzápätí hlasujme

o tomto návrhu  pána poslanca Mikulku.  Pán spoločný spravo-

dajca ho odporúča prijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

 

     Konštatujem,  že tento pozmeňovací návrh  pána poslanca

Mikulku bol prijatý.

 

Poslanec V. Mikulka:

 

     Druhý pozmeňovací  návrh dal pán Miklušičák.  Týka sa §

23 ods. 2 - vypustiť slovíčko "nie". Neodporúčam ho prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu pána

poslanca Miklušičáka. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča

prijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý.

 

Poslanec V. Mikulka:

 

     Pozmeňovací návrh pána poslanca Macušku, aby sa doplni-

la veta v § 48 ods.  2 za slová "na jej kandidátnej  listine

v tom  istom volebnom  kraji" veta  pokračuje ďalej  "s pri-

hliadnutím na odbornosť poslanca" odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o ďalšom po-

zmeňovacom návrhu,  ktorý pán spoločný  spravodajca odporúča

prijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh bol prijatý.

 

Poslanec V. Mikulka:

 

     Pán predsedajúci, sú  vyčerpané všetky pozmeňovacie ná-

vrhy,  preto navrhujem  hlasovať o  novele zákona  ako celku

a odporúčam ho prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  V súlade  s ustanovením  § 26  ods. 1  zákona

o rokovacom  poriadku budeme  hlasovať o  návrhu zákona  ako

celku v znení schválených zmien a doplnkov.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný

spravodajca odporúča návrh prijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  sme schválili návrh  skupiny poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky  na vydanie zákona Národ-

nej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon

Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slo-

venskej národnej rady v znení neskorších predpisov.

 

     Ďakujem vám. Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Borovský.

 

 

 

Poslanec J. Borovský:

 

     Vážený pán predsedajúci, mám procedurálny návrh na zme-

nu poradia programu dnešnej schôdze,  a to tak, aby sme bez-

prostredne  teraz  pokračovali  v  programe  bodom  číslo 11

a následne bodom číslo 12.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí hlasujme  o tomto po-

zmeňovacom návrhu. Pán Borovský odporúča návrh prijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 89 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, na základe toho pozmeňuje-

me postup. V zmysle upraveného programu nasleduje bod

 

     Návrh na odvolanie Miroslava Kočnára z funkcie predsedu

a člena Mandátového  a imunitného výboru  Národnej rady Slo-

venskej republiky.

 

     Prosím pána poslanca Borovského, aby návrh uviedol.

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, prosím  pokoj, budeme po-

kračovať tak, ako je to  zaužívané. Po jeho návrhu máte mož-

nosť sa k tomuto návrhu vyjadriť.

 

 

 

Poslanec J. Borovský:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     dámy a páni,

 

     poslanecký klub Združenia  robotníkov Slovenska navrhu-

je,  aby Miroslav  Kočnár  bol  odvolaný z  funkcie predsedu

a člena mandátového a imunitného výboru pre stratu dôvery.

 

     /Počas vystúpenia poslanca Borovského potlesk a rušenie

vystúpenia prejavmi nespokojnosti./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Kováč, je  ešte aj možnosť používať topán-

ku, máme to v histórii. /Smiech v sále./

 

     Chce sa niekto k uvedenému návrhu vyjadriť?

 

     Prosím, pani poslankyňa Rusnáková, máte slovo.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán  predsedajúci, dovoľte  mi, aby  som veľmi  dôrazne

protestovala  proti spôsobu,  akým sa  má prerokovávať tento

bod programu.  Pokiaľ je bod  číslo 11 -  návrh na odvolanie

pána Kočnára  ako predsedu mandátového  a imunitného výboru,

je potrebné,  aby tento program bol  pripravený tak, aby bol

na papieri rozdaný poslancom Národnej rady a aby bol zdôvod-

nený. Nič sme na papieri nedostali. Dostali sme len návrh na

voľbu predsedu mandátového a  imunitného výboru. Žiadam, aby

nám toto bolo na papieroch rozdané aj s odôvodnením.

 

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené  kolegyne a  kolegovia, pri  návrhu na odvolanie

nie je potrebné odovzdávať žiadne odôvodnenie.

 

     Ďalšie slovo dostáva pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán podpredseda, ďakujem  za upozornenie, ja po-

užívam topánky tak, že v nich  chodím. Neviem, na čo ich po-

užívate vy.

 

     Žiadam ako  poslanec Národnej rady, aby  som dostal pí-

somný materiál so zdôvodnením, prečo má byť pán Kočnár odvo-

laný. Ako poslanec na to mám  právo a tohto práva sa dožadu-

jem. Nemôžete to vysvetľovať tak, že nie je potrebný písomný

materiál. Neexistuje takéto nariadenie  v zákone o rokovacom

poriadku. To  nebola faktická poznámka, to  je bod programu.

Bod programu treba doložiť materiálmi.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Slovo má pán poslanec Kočnár.

 

Poslanec M. Kočnár:

 

     Združenie  robotníkov Slovenska  teraz ukázalo,  aký má

silný vplyv v tejto koalícii.  Som presvedčený, že taký istý

silný vplyv  využije vždy, keď to  bude v záujme pracujúcich

tohto štátu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Polák, máte slovo.

 

Poslanec M. Polák:

 

     Marián Polák, poslanec  za Združenie robotníkov Sloven-

ska. Osobne sa hanbím za to, že poslanci za Združenie robot-

níkov Slovenska sa takto žerú.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Urban, máte slovo.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovolím si  len pripomenúť návrh zo  stredy, myslím, že

to bol  pán kolega poslanec Mikloško,  ktorý navrhol odvolať

všetkých predsedov výboru a  žiadny papier k tomu nepotrebo-

val, ani odôvodnenie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pristúpime  k hlasovaniu. Chcem pripome-

núť, že podľa ods. 2 § 27 zákona o rokovacom poriadku na od-

volanie predsedu  výboru Národnej rady  Slovenskej republiky

nie je  potrebné tajné hlasovanie. Budeme  hlasovať o návrhu

uznesenia,  ktorým Národná  rada Slovenskej  republiky podľa

§ 4 odsek  1 zákona Slovenskej  národnej rady číslo  44/1989

Zb. o  rokovacom poriadku Slovenskej  národnej rady v  znení

neskorších  predpisov  odvoláva  poslanca  Miroslava Kočnára

- vyzývam  vás  k  poriadku,  vážené  kolegyne  a  kolegovia

- predsedu a člena Mandátového  a imunitného výboru Národnej

rady Slovenskej republiky.

 

     Prosím, prezentujme sa  a vzápätí... /Prejavy nesúhlasu

v sále./

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, teraz je hlasovanie, všet-

ci dostali príležitosť, ktorí  sa chceli vyjadriť. Bohužiaľ,

nedávate dostatočný pozor, vážené  kolegyne a kolegovia. Bu-

deme hlasovať  o návrhu uznesenia, ktorým  Národná rada Slo-

venskej republiky  podľa § 4 písm.  l/ zákona Slovenskej ná-

rodnej rady  číslo 44/1989  Zb. o rokovacom poriadku Sloven-

skej  národnej rady  v znení  neskorších predpisov  odvoláva

poslanca Miroslava Kočnára z funkcie predsedu a člena Mandá-

tového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republi-

ky.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     /Vrava v sále a piskot./

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 77 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovali 6 poslanci.

 

     Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky odvo-

láva Miroslava Kočnára z funkcie predsedu a člena Mandátové-

ho a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Ďalším bodom programu je

 

     Voľba predsedu Mandátového a imunitného výboru Národnej

rady Slovenskej republiky.

 

     Návrh na  predsedu výboru podali  poslanci za Združenie

robotníkov Slovenska  listom zo 6.  apríla 1995. Navrhovaným

kandidátom na funkciu predsedu  Mandátového a imunitného vý-

boru  Národnej rady  Slovenskej republiky  je poslanec Anton

Poliak.

 

     Prosím pána  poslanca Jána Borovského,  aby návrh uvie-

dol.

 

Poslanec J. Borovský:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     poslanecký klub za Združenie robotníkov Slovenska navr-

huje na funkciu predsedu Mandátového a imunitného výboru Ná-

rodnej rady Antona Poliaka.

 

     Anton Poliak  sa narodil v  Dúbrave v okrese  Liptovský

Mikuláš 26. novembra 1948. Po skončení Základnej školy v Ľu-

beli absolvoval  Strednú priemyslovú školu  strojnícku v Ru-

žomberku, ktorú ukončil v roku  1969. V ďalšom štúdiu pokra-

čoval na Mechanizačnej  fakulte Vysokej školy poľnohospodár-

skej v Nitre,  ktorú ukončil v roku 1974.  Nástupnú prax ab-

solvoval na vtedajšom JRD  Víťazný február Hontianske Morav-

ce. Po jej skončení v roku 1975 odišiel pracovať na JRD Kri-

váň  ako vedúci  úseku technických  služieb. Počas  práce na

tomto  družstve  absolvoval  rok  základnej vojenskej služby

v Humennom. Na JRD  Kriváň pracoval  do roku 1982, keď začal

pracovať na JRD 20. výročia SNP Očová ako vedúci technických

služieb, až do 2. 3.  1989, keď  začal pracovať na vtedajšom

JRD  Víťazný február  Hontianske Moravce  ako predseda druž-

stva,  až doteraz.  Počas práce  na JRD  v Očovej absolvoval

postgraduálne štúdium na Vysokej  škole zemědělskej v Prahe.

V roku 1975  sa oženil s Vierou  Leštákovou. Majú tri dcéry.

Manželka  pracuje na  Poľnohospodárskom družstve  Hontianske

Moravce ako účtovníčka zásob.  Vedie usporiadaný rodinný ži-

vot.

 

     V parlamentných voľbách v roku 1994 bol v Stredosloven-

skom kraji zvolený za  poslanca Národnej rady Slovenskej re-

publiky. Pracuje vo Výbore Národnej rady Slovenskej republi-

ky pre  pôdohospodárstvo. Jeho ľudské  kvality a zmysel  pre

spravodlivosť sú všeobecne známe.  Preto odporúčame, aby bol

do tejto funkcie zvolený.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pánu poslancovi  Borovskému. Má  niekto otázky

alebo pripomienky k návrhu?

 

     Pán poslanec Bajan, prosím, máte slovo.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Pán predsedajúci, vzhľadom na  to, že ste mi nedovolili

vystúpiť v rozprave, len  vo faktickej poznámke žiadam pred-

sedu  parlamentu, aby, vidiac, čo  sa deje,  prevzal vedenie

schôdze. To je jeden návrh.

 

     Druhý  návrh:  žiadam  o  zvolanie  politického grémia,

v prípade, že sa pridá iný klub.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán poslanec Šimko.

 

 

 

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem pekne. Pán podpredseda, ste povinný dať možnosť

poslancom  vyjadriť sa  vo faktickej  poznámke ku procedúre.

Odvolávanie predsedu výboru síce môže byť verejné, ale každý

poslanec môže  navrhnúť tajné odvolávanie. Ja  som tak chcel

učiniť, nedali  ste mi možnosť,  a tým ste  vlastne porušili

rokovací poriadok.  Okrem toho si  myslím, že je  otázne, či

vlastne bol pán Kočnár odvolaný.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková, máte slovo.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predsedajúci, nie je  možné pristúpiť k voľbe pred-

sedu mandátového a imunitného výboru, pokiaľ ste takýmto ne-

legitímnym  spôsobom odvolávali  doterajšieho predsedu. Žia-

dam, aby bolo zvolané politické grémium.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Kočnár, máte slovo.

 

Poslanec M. Kočnár:

 

     Som  hrdý na  to, že  som dokázal  povedať ako prvý, že

kráľ je nahý. Odmietam sa ďalej v dnešný deň zúčastňovať ta-

kéhoto trapasu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Miklušičák, máte slovo.

 

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Ďakujem. Pán  predsedajúci, § 16  zákona Slovenskej ná-

rodnej rady číslo 44/1989  hovorí: "Rokovanie o veci zarade-

nej na program schôdze uvedie  spravidla navrhovateľ. Po ňom

vystúpi spravodajca, ak bol určený. Potom predsedajúci otvo-

rí rozpravu." Pri predchádzajúcom bode rokovania ste neotvo-

rili  rozpravu. Tiež  považujem tzv.  odvolanie pána Kočnára

z funkcie  predsedu mandátového  a imunitného  výboru za ne-

platné.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Rozpravu som otvoril.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Neotvorili ste.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Otvoril, pekne,  v zmysle celého  postupu, aj ste  mali

možnosť sa k  tomu vyjadriť. /Hlasy z pléna,  že nebolo dané

poslancom slovo./

 

     Pán poslanec Duka-Zólyomi - faktická poznámka.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci. Maďarská koalícia tiež ostro

protestuje proti takému narušeniu rokovacieho poriadku a ta-

kému spôsobu vedenia schôdze.  Súčasne sa pripájame k požia-

davke DÚ zvolať grémium.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Garai, máte slovo.

 

Poslanec J. Garai:

 

     Ďakujem za udelenie slova. Práve  sa pán Kočnár v plnej

nahote predstavil. Združenie robotníkov  Slovenska sa za ta-

kého člena hanbí, a preto  jednoznačne trvám na tom, aby bol

odvolaný.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Weiss, máte slovo.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Ďakujem  pánu  poslancovi  Garaiovi,  že  takto úprimne

spochybnil  výsledok hlasovania,  keď do  budúceho času dáva

odvolanie pána Kočnára.  Protestujem proti hrubému porušeniu

rokovacieho  poriadku a  podporujem, aby  sa zišlo politické

grémium.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Roman Ľubomír.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Chcel  som sa  pripojiť k  jednej veci.  Pán už  bývalý

predseda výboru je človek. A  keď ho odvolávate, apelujem na

všetkých, na ľudskosť. Zahrávate sa s osudom človeka. Musíte

mu  povedať, prečo.  Musíte tu  vlastne nechať  jeho povedať

svoje dôvody, ináč je to neľudské. To je môj apel.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán podpredseda Ľupták, prosím, máte slovo.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno, pán poslanec Roman, máte plnú pravdu. Tento pán sa

vyjadril hneď  v pondelok, že  zakladá klub nezávislých  po-

slancov, že našu stranu do pol  roka rozloží. Tak by som vás

prosil, aby  ste sa všetci  starali o svoje  strany, o svoje

ovečky a chovali sa tak kultúrne, ako sa patrí. Na kresťanov

sa  nepatrí tu  búchať, pískať  ako pán  Mikloško. Veď to je

hanba! Veď mnohí ani ku  kresťanom nepatríte, tak sa mi zdá.

To je fakt, je to hanba na vás. Tak sa chovajte slušne. Moh-

lo sa to  urobiť všetko ináč, každý mohol  dostať slovo, ale

celý deň alebo celý týždeň tu nerobíte nič iné, len skutočne

útočíte, robíte tu nátlak, nič  iné nerobíte. Iné záujmy ne-

máte. To kresťania nemajú vo svojej Biblii.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Za takú demokraciu, akú vy robíte, ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Černák, máte slovo.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Jedno konštatovanie  a jedna otázka:  Konštatovanie, že

politické rozhodnutie padlo. Je vás dosť, máte väčšinu, pre-

boha, prečo nedodržiavate rokovací poriadok, prečo to neuro-

bíte legálne?

 

     A otázka: Pán predseda Gašparovič, vy sa môžete pozerať

na toto, na takúto manipuláciu s plénom?

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Volf, máte slovo.

 

Poslanec J. Volf:

 

     Celá táto fraška mi dáva aspoň troška optimizmu. Vážení

predstavitelia vládnych  koaličných strán, znamená  to totiž

jedno, že sa bojíte  tajného hlasovania vlastných poslancov.

/Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Bugár, máte slovo.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Ďakujem pekne.  Pán podpredseda Ľupták,  vaše stranícke

problémy nemáme  riešiť na tejto pôde.  To sú vaše problémy,

vyriešte si ich sami. To je jedna vec. Druhá vec. Veľmi pek-

ne vás prosím, aby ste neargumentovali slovom kresťanstvo.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Prosím, pán podpredseda Ľupták.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Mám plné  právo na to,  aby som argumentoval,  lebo som

asi lepší kresťan ako vy, pán Bugár. /Smiech v sále./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Šagát, máte slovo.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Vážené kolegyne poslankyne,

     vážení kolegovia poslanci,

 

     myslím si, že skutočne  je tu dostatok prostriedkov na-

to, aby ste legálne dosiahli to, čo potrebujete, ako už bolo

povedané.  Dokazovať tu  v slovných  súbojoch, kto  je lepší

kresťan, to  je veľmi slabé  pole nato, aby  sme to dokázali

jeden druhému. Ale  skúsme byť voči sebe, tak  ako ste to už

niekedy dávno  povedali aj predsedom  vlády, tolerantní voči

sebe, úctiví voči sebe. Prosím, máte možnosť odvolať  si ko-

ho chcete, dosadiť  koho chcete.  Rešpektujem to. Zachovajme

pravidlá hry a potom sa tu nemusíme osočovať, obviňovať. Má-

te na to všetky legálne prostriedky.

 

     Prosím, pán predsedajúci, aj  pán predseda Národnej ra-

dy, aj ja osobne prosím, keby ste boli takí láskaví a zváži-

li, či  priebeh tejto schôdze je  dôstojný tohto parlamentu,

pretože v posledných minútach veľmi pochybujem o tom, čo ro-

bíme pred  verejnosťou. Je skutočne škoda,  že neprešiel ná-

vrh, aby tu boli kamery a snímali to, čo sa tu deje, pretože

mnohí  by potom  dostali spätnú  väzbu a  začali by sa úplne

inak chovať a správať.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec,  trpíte trocha stratou  pamäti. Viete, čo

sa včera dialo? Videli ste tú nedôstojnosť, videli to osočo-

vanie ľudí? Nevideli ste ten spôsob, ktorým sa tu pracovalo?

Veď buďme vzájomne korektní.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, slovo má pán predseda Gaš-

parovič.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     atmosféra, v  akej vedieme rokovanie, nie  je dobrá. Je

nedobrá  preto, že  každý tvrdošijne  chceme obhajovať svoje

záujmy.  Ide o  to, ktorý  záujem je  správny, ktorý  nie je

správny. Ide  o to, kto  záujem predkladá a  z akého dôvodu.

Ide o to,  či dôvod chápem ako opozičný, alebo ako koaličný.

Pokiaľ ide o tento bod programu, dohodli ste si ho včera. Ja

som tu včera  nebol, neviem, aký postup ste  si dohodli. Po-

kiaľ ide  o predkladanie materiálov k  tomuto bodu programu,

nie je potrebné, aby bol predložený materiál. Stačí navrhnúť

a vy môžete rozhodnúť. Pokiaľ ide o priebeh schôdze, dôstoj-

nosť schôdze, ako hovoril  pán poslanec Šagát, tú dôstojnosť

schôdze napĺňate  všetci, my, všetci  150, takže nerobte  tu

rozdiel medzi jednými ani medzi druhými.

 

     Pokiaľ ide o dôvod, ako hovorí pán Bugár, hovorí, že si

tu riešia  politický problém - každý  klub má svoj politický

program a každý klub v tejto miestnosti si rieši aj svoj po-

litický problém. Bola dohoda  medzi koaličnými partnermi, že

toto miesto predsedu výboru  bude obsadzovať člen ich klubu.

Keďže sa rozhodli, politická dohoda v koaličných stranách to

rešpektuje  a  tak  to  bolo  aj  odhlasované. A keďže došlo

k tejto situácii, prečo nechceme rešpektovať ich názor, kto-

rý tu teraz transparentne predkladajú, že tento pán poslanec

ich klubu  odchádza a chcú, aby  toto miesto predsedu výboru

mal zase člen ich klubu? Prosím, rešpektujme to.

 

     V  celom priebehu,  ktorý tu  bol, nedošlo  k porušeniu

nášho procesného poriadku, až na jednu vec, že ak tu bol ná-

vrh na  tajné hlasovanie, mali  sme o tom  dať hlasovať. Ale

inak to všetko prebehlo legálne.

 

     Pokiaľ ide  o krik, o  diskusiu, o zvadu,  teraz som sa

vrátil z Európskeho parlamentu a nežiadal by som si, aby sme

zasadali  tak  ako  tam.  Nakoniec,  poslanci  z opozície aj

z koalície  tam so  mnou boli,  môžu povedať.  Desaťkrát tam

vstali poslanci a povedali, že nevedia, o čom hlasujú. Pred-

seda povedal hlasujeme a bolo odhlasované. Tým nechcem pove-

dať, aby  sme si tieto  praktiky tu prisvojili,  ale nerobme

zase z niektorých vecí väčšie problémy, ako sú.

 

     Prosím,  ak ste  dali návrh  na zasadnutie  politického

grémia, nemusím ho zvolať hneď, ale rešpektujem to. Ideme si

sadnúť na 10 minút. Pán  predsedajúci, prosím, keby ste uro-

bili prestávku, zvolávam grémium.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vyhlasujem  prestávku. Faktická  poznámka - pán poslanec

Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predseda, všetko, čo ste povedali, možno prijať, až

na jednu vec, že ste  sa nedotkli tej podstatnej veci, kvôli

ktorej  tu vznikol  problém, že  pán predsedajúci  neumožnil

rozpravu. V tom je všetko.  Toho ste sa nedotkli, toto každý

obišiel. A to sa v parlamente nezvykne robiť. Pani poslanky-

ňa Zelenayová  nedávno povedala na našu  adresu: "Čo chcete,

veď v parlamente  si môžete  hovoriť, čo  chcete." Už ani to

nemôžeme, pani poslankyňa. Dúfam, že budete o tom písať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pani poslankyňa Rusnákova - faktická poznámka.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predseda, ak je  pred poslancov predložený návrh na

voľbu predsedu, potom musí byť poslancom predložený aj návrh

na odvolanie  predsedu. A nie je  pravda, že nemusíte zvolať

politické grémium. Ak sa dva  poslanecké kluby na tom dohod-

nú, podľa § 11c zvolávate  politické grémium. A rozprava ne-

bola otvorená.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážená kolegyňa, ten problém  len nebol presne formulo-

vaný. Samozrejme, pán predseda  zvoláva grémium na požiadav-

ku, len sa nemusí rozhodnutím toho grémia riadiť.

 

     Prosím, pán poslanec Filkus, máte slovo.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Dovoľte mi povedať niekoľko poznámok. Strechou všetkých

našich úvah, toho celého, by  tu mali byť demokratické prin-

cípy. Pod touto strechou by mali byť aj záujmy politické, aj

záujmy iné, rôzneho charakteru. Včera som hovoril o inflácii

slov a máme tu veľa takých  predstaviteľov, ale to by mi ne-

vadilo, lebo v postupnej diskusii  sa dá toto odstrániť. Len

tento inflačný proces sa v súčasnosti premenil na demagogic-

ký a z demagogického sme  sa zošmykli k porušovaniu demokra-

tických princípov.  Príklad: Dnes by sa  napríklad vôbec asi

nebola zostrila situácia,  ak by - a teraz  apelujem na pána

predsedajúceho tohto parlamentu -  bol ihneď zasiahol vtedy,

keď tu bol návrh na tajné hlasovanie. To bolo porušenie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ja som nepočul návrh na tajné hlasovanie.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Chcem  dokončiť. Včera  som obdivoval  pána podpredsedu

Národnej  rady,  s  akou  dávkou  tolerancie  - bol vo forme

- viedol schôdzu.  Viedol ju veľmi  dobre, osobne som  mu to

povedal. Na rozdiel od toho  dnes  vyslovene nieže len poru-

šil rokovací  poriadok, ale porušil  spomínanú strechu demo-

kratických princípov. To, že  tu má niekto stranícke záujmy,

ktoré môže riešiť po svojom, to, že tu má nejaké iné záujmy,

tiež sa mu naskytá možnosť  riešenia, ale keď niekto sedí na

stoličke predsedu a vedie túto schôdzu, tieto princípy nemô-

že porušiť, lebo vlastne svojím spôsobom vyfacká demokraciu,

a to nebudeme vidieť len my, ale aj tí zvonku.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu poslancovi. Pán poslanec Ftáčnik - faktic-

ká poznámka.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     môžeme tu teraz dlho diskutovať o tom, ako by veci mali

byť, alebo nemali. Myslím si,  že riešením by mohlo byť zvo-

lanie politického grémia, ale na politickom grémiu by sme sa

mali dohodnúť o jednej veci. Sme v rôznych politických stra-

nách, pretože  máme rôzne názory na  určité veci, máme rôzne

politické programy. Myslím si, že  je to normálne v demokra-

tickej a  pluralitnej spoločnosti. To, čo  v takejto spoloč-

nosti obvykle platí, že  tieto rozličné názory môžeme uplat-

niť demokratickým spôsobom v diskusii a že si spoločne ctíme

jednu a rovnakú procedúru a takisto pravidlá slušnosti. A to

sa tu nedeje. Procedúru  môže ovplyvniť predseda resp. pred-

sedajúci, pretože priamo mu to vyplýva z rokovacieho poriad-

ku, ale málokto  sa pýta opozície, čo si  myslí o procedúre.

V demokratických  parlamentoch sa  tomu venuje  veľká pozor-

nosť, aby v procedúre bola zhoda. Rôzne názory odrážajú prá-

ve to, že sme v  rôznych stranách a jednoducho rôzne pristu-

pujeme  k  riešeniu  problémov.  Výsledkom býva demokratické

hlasovanie, ktoré  určí, ktorý názor  získal väčšiu podporu.

Prosím teda o zhodu v procedurálnych otázkach. Ak sa na tom-

to dohodneme na politickom grémiu a budeme to aj uplatňovať,

môžeme predísť sporom, ktorých sme tu boli svedkami, a vyva-

rovať sa ich v budúcnosti.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Šimko - faktická poznámka.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda. Skutočne treba dodržia-

vať procedúru, sčasti je daná  rokovacím poriadkom, a o tých

veciach, ktoré nie sú upravené rokovacím poriadkom, možno sa

dohodnúť v  politickom grémiu. Ale kvôli  spresneniu - nebol

tu návrh  na tajné hlasovanie  pri odvolávaní pána  predsedu

Kočnára, pretože ste nedali  možnosť takýto návrh podať. Bol

som  slušne prihlásený  a tento  návrh som  chcel podať, ale

vtedy ste nedali možnosť, aby sme dávali procedurálne návrhy.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Ásványi.

 

Poslanec L. Ásványi:

 

     Ďakujem.  Pán predseda  Gašparovič konštatoval,  že keď

nie viac,  ale jedna chyba sa  stala, že nebola rešpektovaná

požiadavka na tajné hlasovanie na odvolanie predsedu výboru.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Nie, nebola rešpektovaná, pán kolega.

 

Poslanec L. Ásványi:

 

     Prepáčte, dostal som slovo. Prosil  by som vás, aby ste

ma neprerušovali. A to predovšetkým preto, že podpredsedajú-

ci,  pán podpredseda  Húska, nedal  možnosť ďalšej rozpravy,

ale ani faktických pripomienok,  pretože pán Šimko chcel po-

vedať, aj ďalší chceli povedať, že žiadali tajné hlasovanie.

Po tom všetkom mám otázku: Pán predseda Gašparovič, bolo od-

volanie predsedu výboru podľa zákona a je platné?

 

     Druhá vec - odporúčam, ak sa zíde grémium, predovšetkým

buďte takí  láskaví, hovorte o tomto  a zrušte toto hlasova-

nie. Vráťme  sa k tajnému hlasovaniu,  tak ako to predpisuje

rokovací poriadok.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Bartošíková.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Vážení páni kolegovia,

 

     hlásim sa ku  všetkým tým, čo si ctia  zákon. V posled-

ných dňoch tu niekoľkokrát  bola vyvolaná nervózna atmosféra

práve preto,  že viacerí si nectia  zákon. Tak ako upozornil

pán predseda, program  bol demokratickým spôsobom schválený.

Presun rokovacieho bodu  dopredu z 11. a 12.  miesta bol de-

mokratickým spôsobom schválený. V zmysle rokovacieho poriad-

ku bod sa uvádza tým, že sa umožní predkladateľovi predniesť

svoj návrh.  Svoj návrh môže predniesť  písomnou formou, ale

aj ústne. Sériou faktických  pripomienok a piskotom ste zne-

možňovali ujať sa slova  predkladateľovi. To bola prvá chyba

a tá sa  opakovala niekoľkokrát v  priebehu tohto zasadania.

Tým vznikla nervózna atmosféra.  V tejto nervóznej atmosfére

sme to všetci, páni kolegovia, nezvládli, nie len my. Všetci

sme to nezvládli. Faktické  pripomienky v zmysle rokovacieho

poriadku sa môžu vznášať až k predloženému návrhu v rozprave

a k rozprave. Takže prosím  vás, ak sa dovolávame uctievania

zákona, ctime si ho všetci.

 

     Chcem poprosiť kolegov, ktorí sa ešte prihlásili k vec-

ným pripomienkam, aby skrátili  tieto vecné pripomienky, aby

sme umožnili zasadnutie politického grémia a v budúcnosti sa

vyvarovali atmosféry, ktorú navodzujeme tým, že sami začína-

me porušovať zákon.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pani poslankyňa Lazarová - faktická poznámka.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Chcela  by som  o atmosfére  na našom  rokovaní povedať

niečo z inej strany. Ďakujem  za slovo, pán podpredseda. Pán

poslanec Kňažko, predpokladám, že po tom, čo som vám poslala

srdiečkovú kartu  z Berlína, túžite  mať moju fotografiu  na

nočnom stolíku.  /Smiech v sále./ Predpokladám,  že ste taký

hanblivý mládenec,  že sa neopovážite priamo  si o to požia-

dať, ani ma pozvať na schôdzku, kde by ste ma odfotografova-

li. Preto využívate pôdu parlamentu na fotografovanie a usi-

lovne fotografujete  počas priebehu celej  schôdze nás všet-

kých, včítane mňa.  Ja vám moju fotografiu dám  aj s venova-

ním. Ale myslím si, že  skutočne neprispieva k dobrej atmos-

fére, aj keď to nie je  zakázané, aby sme sa tu navzájom fo-

tografovali. Predstavte si, že všetci by sme mali fotoapará-

ty a  celé dni by sme  sa navzájom fotografovali. Ako  by to

vyzeralo?

 

     Ďakujem za pochopenie.

     /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som sa pripojil

k slovám  pána poslanca  Ftáčnika. Myslím  si, že  naozaj je

treba, aby sme sa dohodli  na určitých procedúrach, ale pre-

dovšetkým na  tom, aby sa jednotne  vykladal rokovací poria-

dok. Bohužiaľ,  výklad rokovacieho poriadku  si osobujú pre-

dovšetkým poslanci SDĽ a robia to v závislosti od konkrétnej

veci. Ten istý paragraf raz vykladajú tak, raz onak. Toto je

najväčší  problém.  Vykladačmi  rokovacieho  poriadku  sú tu

niektorí poslanci štandardne. Musím  konštatovať, že keby sa

vrátili k  stenografickým správam a prečítali  si aj ostatní

poslanci, ako v ktorom prípade ten istý paragraf rokovacieho

poriadku  bol vysvetľovaný,  dospeli by  k zaujímavým ziste-

niam. Opakujem znovu, pripájam  sa k pánu poslancovi Ftáčni-

kovi v  tom, aby došlo k  jednotnému výkladu rokovacieho po-

riadku, aby neboli vytrhávané  z kontextu jednotlivého člán-

ky, ale  aby vždy boli  vykladané rovnako v  rovnakej súvis-

losti.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Cingel s faktickou

poznámkou.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Chcem len potvrdiť slová  pána profesora Filkusa, ktorý

hovoril, že pán podpredseda Húska vedie túto schôdzu s vyso-

kou toleranciou.  Včera, keď dal slovo  pánu Findrovi, ktorý

nie je  členom parlamentu, ani  členom vlády, a  chceli sme,

aby sme o tom, či môže  vystúpiť pred týmto plénom, dal hla-

sovať, rozhodol sa, že toto  slovo mu udelí. Opozícii sa ta-

kéto gesto  nesmierne páčilo. Včera to  bolo dobré gesto, to

bolo znakom tolerancie. Dnes,  keď v takomto duchu pokračuje

v riadení schôdze, takto tolerantne,  to sa opozícii tak ne-

páči, že urobili z toho divadielko, ktoré sa tu pred chvíľou

odohralo. Myslím si, že pán podpredseda naozaj vedie schôdzu

tolerantne  a mali  by sme  pristúpiť k  normálnemu ďalšiemu

pracovnému rokovaniu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, keďže sa vyčerpali faktic-

ké poznámky,  dám ešte slovo  pánu predsedovi. Chcel  by som

niečo  povedať k  dnešnému priebehu.  Naozaj, pre  veľký hu-

riavk, ktorý tu bol, nebolo  možné sledovať a bolo vidno, že

v podstate  opozícia  de  facto  nechce  pripustiť rokovanie

o tom rokovacom  bode. Právo návrhu  každý má. Keby  som bol

vedel, že ide o informáciu iba  o tom, aby sa hlasovalo taj-

ne, nemám námietky. Podľa postupu sa predpokladá, že odvola-

nie môže  prebiehať verejne. Mám aj verziu pre prípad, že by

sa bolo rozhodlo o tajnom  hlasovaní. Tam nebol nijaký prob-

lém. Len v  tom zmätku, v ktorom ste  odmietli vôbec počúvať

nielen predsedajúceho, ale aj  pána poslanca Borovského, kde

jednoducho ste spravili z toho zimný štadión, za takejto si-

tuácie  je naozaj  veľmi  ťažko  seriózne a  slušne rokovať.

Ubezpečujem  vás, vy  sami ste  to konštatovali,  že pomery,

vnútorná aritmetika, rozloženie síl  je taká, že tento prie-

beh vôle poslancov koalície prejde.

 

     Ďakujem pekne.

 

     Slovo má pán predseda Gašparovič.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Mám len suchú odpoveď  pánu poslancovi Ásványimu. Všet-

ko, čo sa  odhlasovalo, platí. Prosím, keby sme  sa zišli na

grémium v malej zasadačke u mňa.

 

     /Po prestávke./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     prosím vás, vráťte sa do rokovacej miestnosti, pokraču-

jeme v rokovaní 6. schôdze. Pán predseda vás bude informovať

o zasadaní politického grémia. Pán predseda, máte slovo.

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

 

     na grémiu sme priebeh  schôdze zhodnotili z pohľadu, že

bol neprehľadný, s tým, že páni  predsedovia klubov opozície

vyslovili  svoj názor,  že voľby  nepovažujú za  platné. SDĽ

uznalo voľby za platné z toho titulu, že nie je možné vrátiť

novú voľbu,  ale namietlo tiež, že  nebol rešpektovaný návrh

na možnosť tajného hlasovania. O tajnom hlasovaní hovorí ús-

tava a rokovací poriadok len  pokiaľ ide o voľbu, nie pokiaľ

ide o odvolávanie. Takže, vážení páni poslanci, vážené panie

poslankyne, považujem týmto prijaté  uznesenie o odvolaní za

platné  a navrhujem,  aby sme  pokračovali ďalej  programom,

voľbou  nového predsedu,  ktorá musí  byť tajná. Samozrejme,

s tým,  že nemôže  sa brániť  ktorémukoľvek poslancovi resp.

politickému klubu podať návrh na nového predsedu.

 

     Prosím, pán predsedajúci, keby ste pokračovali vo vede-

ní schôdze.

 

     Pán podpredseda mi  ešte hovorí, že by som  vás mal in-

formovať aj o dohode do budúcnosti, kde sme hovorili, že pri

každom bode programu, ktorý by mal vyvolať podobnú diskusiu,

by  bolo  potrebné,  aby  sa  predsedovia politických klubov

stretli  a  hovorili  o  možnosti  čo najmenšej konfrontácie

v parlamente. Takže sme  to akceptovali  s tým, že pred kaž-

dou schôdzou Národnej rady  sa vždy zvolávalo politické gré-

mium, zvoláva sa, ale v priebehu rokovania, ak by malo dôjsť

k podobnej situácii  zmeny programu, by bolo  dobré, keby sa

navzájom politické kluby predtým upozornili. To bolo všetko,

o čom sme hovorili.

 

     Ďakujem vám pekne.

 

     Pán podpredseda, môžete pokračovať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Faktická poznámka  - pani poslankyňa Ďu-

rišinová.

 

Poslankyňa M. Ďurišinová:

 

     Ďakujem pekne. Dovoľte, pán predsedajúci, kolegyne, ko-

legovia, aby som podala návrh  za Spoločnú voľbu na predsedu

mandátového a imunitného výboru pána Jozefa Pribilinca.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Černák - faktická poznámka.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem pekne  za slovo. Vzhľadom  na informáciu, ktorú

predniesol pán predseda Národnej rady, znovu dávam do pozor-

nosti už svoj starší  návrh. Predsedajúci si zvykli neudeľo-

vať slovo na faktické  poznámky počas hlasovania. Keď posla-

nec zdvihne ruku, znamená to,  že má procedurálny návrh. Ako

poslanci sa  zaviažeme, že to nebudeme  zneužívať, ale počas

hlasovania,  ak sa  hlási niekto  o slovo  a zdvihnutím ruky

signalizuje, že  chce buď stiahnuť  svoj návrh, upraviť  ho,

alebo dať návrh na procedúru,  bolo by veľmi vhodné, keby mu

predsedajúci slovo udeľoval.

 

     Ďakujem.

 

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Priatelia, počas volieb sa musíme držať rokovacieho po-

riadku. Ak dovolíte, budem uvádzať ďalší postup.

 

      Podľa  článku 92  ods. 1  Ústavy Slovenskej  republiky

predsedov  výborov  volí  Národná  rada Slovenskej republiky

tajným hlasovaním. Na zvolenie predsedu výboru Národnej rady

sa vyžaduje súhlas  nadpolovičnej väčšiny prítomných poslan-

cov.

 

     Dovoľte mi  ešte, vážené panie poslankyne a vážení páni

poslanci, aby som pripomenul,  že svoju voľbu vyjadríte tak,

že na hlasovacom lístku ponecháte meno a priezvisko kandidá-

ta, ak za neho hlasujete. Meno a priezvisko kandidáta, ak za

neho nehlasujete, vodorovne  prečiarknete. Iné úpravy hlaso-

vacieho lístka sa považujú za neplatné hlasovanie.

 

     Pán predseda Gašparovič - faktická poznámka.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Chcem  len  požiadať,  pán  podpredseda,  aby  ste dali

desať-pätnásťminútovú prestávku, aby pracovníci Národnej ra-

dy mohli  pripraviť nový hlasovací lístok  na základe návrhu

Spoločnej voľby.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Samozrejme. Keďže tu bol  doplňovací návrh, prosím pra-

covníkov organizačného útvaru, aby pripravil upravený hlaso-

vací  lístok. Z  tých dôvodov  vyhlasujem desaťminútovú pre-

stávku.

 

     Ďakujem.

 

     /Po prestávke./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     pristúpime k  voľbám. Pre každý  prípad vás informujem,

že  hlasovací  lístok  obsahuje  dve  mená: Jozef Pribilinec

a Anton Poliak.  Znova by som  rád ešte upozornil,  že voľbu

vyjadríte tak,  že na hlasovacom lístku  ponecháte meno toho

kandidáta, za ktorého hlasujete,  a vodorovným spôsobom pre-

čiarknete meno toho kandidáta, proti ktorému hlasujete.

 

     Prosím overovateľov, aby sa  ujali svojej funkcie a do-

hliadli na priebeh volieb. Súčasne ich prosím, aby hlasovali

ako prví.  Pri hlasovaní budeme  postupovať zvyčajným spôso-

bom.

 

     /Vykonanie aktu hlasovania./

 

     Pýtam sa, vážené poslankyne, vážení poslanci, či má eš-

te niekto z vás vykonať akt tajného hlasovania.

 

     Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, opakujem

výzvu, kto z vás ešte  nevykonal voľby, prosím, aby tak uro-

bil.

 

     Vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené. Prosím, aby sa

overovatelia odobrali do určenej miestnosti a spočítali hla-

sy. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny.

 

     Ďakujem.

     /Po prestávke./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     začneme  odpoludňajšie   rokovanie.  Budeme  pokračovať

v 6. schôdzi. Prosím, zaujmite svoje miesta.

 

     Prosím povereného overovateľa, presnejšie overovateľku,

aby Národnej rade oznámila  výsledok voľby predsedu Mandáto-

vého a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     voľba predsedu Mandátového a imunitného výboru NR SR sa

konala tajným hlasovaním 7.  apríla 1995. Poslancom Národnej

rady Slovenskej republiky bolo vydaných 85 hlasovacích líst-

kov.

 

     Overovatelia Národnej rady  Slovenskej republiky zisti-

li,  že v  tajnom  hlasovaní  na voľbu  predsedu Mandátového

a imunitného výboru Národnej  rady Slovenskej republiky bolo

odovzdaných 84 platných hlasovacích lístkov, 1 neplatný hla-

sovací lístok, žiaden poslanec  neuplatnil svoju možnosť ne-

odovzdať hlasovací lístok.

 

     Podľa článku  6 ods. 2  volebného poriadku na  zvolenie

predsedu Mandátového a imunitného  výboru Národnej rady Slo-

venskej  republiky je  potrebná nadpolovičná  väčšina hlasov

prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

 

 

     Overovatelia zistili, že za  kandidáta na predsedu Man-

dátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky Jozefa Pribilinca bolo odovzdaných 10 hlasov. /Potlesk./

 

     Za kandidáta na predsedu Mandátového a imunitného výbo-

ru  Národnej rady  Slovenskej republiky  Antona Poliaka bolo

odovzdaných 74 platných hlasovacích lístkov. /Potlesk./

 

     Overovatelia konštatujú, že kandidát na predsedu Mandá-

tového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republi-

ky poslanec  Jozef Pribilinec nezískal  nadpolovičnú väčšinu

hlasov prítomných poslancov  Národnej rady Slovenskej repub-

liky, čím nebol zvolený za predsedu Mandátového a imunitného

výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Kandidát  na predsedu  Mandátového a  imunitného výboru

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  poslanec Anton Poliak

získal nadpolovičnú väčšinu  hlasov prítomných poslancov Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky, čím bol zvolený za predse-

du Mandátového a imunitného  výboru Národnej rady Slovenskej

republiky. /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pani  poslankyni  Bartošíkovej  za oboznámenie

s výsledkami volieb.

 

     Konštatujem, že Národná  rada Slovenskej republiky zvo-

lila v tajnom hlasovaní za predsedu Mandátového a imunitného

výboru  Národnej rady  Slovenskej republiky  poslanca Antona

Poliaka. /Potlesk./

 

     Prosím predsedu Mandátového  a imunitného výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky,  aby zaujal miesto určené pre

predsedov výborov.

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Poliak.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     ďakujem za prejavenú dôveru.  Urobím všetko pre to, aby

som v budúcnosti túto vašu dôveru nesklamal. /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Budeme pokračovať  ď a l š í m  bodom  programu, ktorým

je

 

     Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na  vydanie zákona Národnej  rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom

zabezpečení v znení neskorších predpisov.

 

     Návrh zákona  ste dostali ako tlač  číslo 98 a spoločnú

správu výborov ako tlač číslo 98a.

 

     Za skupinu  poslancov návrh zákona  odôvodní poslankyňa

pani Marta Aibeková. Prosím ju, aby sa ujala slova.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tento návrh zákona bu-

de uvádzať ďalší z predkladateľov pán poslanec Tkáč.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Tkáč, prepáčte, mám údaje takéhoto charak-

teru. Prosím, pán predseda výboru Tkáč, máte slovo.

 

Poslanec V. Tkáč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     pôvodne som  si myslel, že  akustika je zlá  len smerom

zdola nahor, za predsedníckym stolom, ale zistil som, že ani

zhora, keď človek signalizuje, že došlo k zmene, tieto zvuky

nefungujú. Tam hore sa naozaj veľmi zle počúva, ale chcem sa

ospravedlniť  pánu podpredsedovi  Národnej rady.  V priebehu

dňa sme si dohodli určitú deľbu práce.

 

     Dovoľte, aby som sa dostal  k predmetu  tohto bodu. Som

rád, že po viacerých peripetiách Národná rada sa konečne za-

čína orientovať na sociálne zabezpečenie a že  budeme riešiť

otázky  týkajúce sa  problému, ktorý  nastoľujeme v  právnom

predpise.

 

     Chcel  by  som  predovšetkým  uviesť,  že novela zákona

o sociálnom zabezpečení smeruje  k "doladeniu" tých systémo-

vých väzieb, ktoré vznikajú  v súvislosti s existenciou tzv.

pracovných kategórií.  Sú tu kolegovia, ktorí  ešte vo Fede-

rálnom zhromaždení  riešili a rozhodovali  o týchto veciach.

Bolo  to, tuším,  presne na  Vojtecha 23.  apríla  1992, keď

došlo k predĺženiu alebo  odstaveniu pracovných kategórií zo

sociálneho zabezpečenia. Treba v  tejto situácii povedať, že

zaradenie  pracovných kategórií  v sociálnom  zabezpečení je

nesystémovým prvkom. Je v  podstate dedičstvom zo sociálneho

zabezpečenia bývalého režimu. Známa je história, že pracovné

kategórie sú inštitútom, ktorý vznikol v roku 1927 v Soviet-

skom  zväze,  a  že  socialistické  sociálne zabezpečenie je

v podstate výrazne  ovplyvnené rôznymi preferenciami,  či už

z hľadiska veku,  či už z hľadiska  profesných kategórií, aj

z hľadiska pohlavia, ako aj z hľadiska adresátov dávok a po-

dobne.

 

     Nové  koncepcie sociálneho  poistenia tieto preferencie

potrebujú vyriešiť. V tejto súvislosti  ešte v lete alebo na

jar 1992 pri federálnych kompetenciách bolo jasne deklarova-

né, že riešenie pracovných kategórií bude kompenzované v zá-

vislosti od tzv. doplnkových pripoisťovacích systémov. Žiaľ,

do  dnešného dňa  právna úprava  doplnkových pripoisťovacích

systémov neexistuje. Chcem ešte  zvýrazniť, že v podstate aj

na báze  Rady hospodárskej a  sociálnej dohody sú  vytvorené

podmienky, aby  doplnkové pripoisťovacie systémy  z hľadiska

právnej úpravy boli o niekoľko týždňov pripravené na rokova-

nie so  sociálnymi partnermi. Preto  tieto otázky, ktoré  aj

dnes  navrhujeme doladiť,  sú v  podstate zásadne  prechodné

a sú v  nadväznosti aj na zmenu  vlastníckych pomerov, ktoré

v súvislosti s privatizáciou boli vykonané.

 

     Cieľom tejto novely je  v podstate legalizovanie už tej

praxe, ktorá  v podstate so zotrvačnosťou  funguje,  keď ide

o vykazovanie pracovných kategórií v tých obchodných spoloč-

nostiach, ktoré  vznikli zo štátnych podnikov.  Ide o to, že

v súvislosti so zmenami  vlastníckych pomerov sa transformo-

vali bývalé štátne podniky na obchodné spoločnosti a zamest-

nanci v  týchto organizáciách pôsobia a  pracujú v tých pod-

mienkach, ktoré  im zakladajú určité nároky  v sociálnom za-

bezpečení. V  tejto súvislosti sa  dolaďujú pracovné kategó-

rie a najmä  oblasť  vykazovania týchto pracovných kategórií

aj do iných než štátnych podnikov.

 

     Chcel  by som  ešte  v  tejto súvislosti  zvýrazniť, že

v nadväznosti aj na rokovania ústavnoprávneho výboru a výbo-

ru pre  zdravotníctvo a sociálne  veci došlo k  doplnkom pri

riešení niektorých čiastkových problémov sociálneho zabezpe-

čenia. Chcel  by som podporiť tieto  doplnky z viacerých as-

pektov. Predovšetkým treba povedať, že celá oblasť dôchodko-

vého zabezpečenia je s účinnosťou od 1. októbra 1988 upravo-

vaná základným  zákonom číslo 100  z toho istého  roku o so-

ciálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Z jeho in-

ventúry v  našom predkladanom návrhu  je zrejmé, že  od roku

1988  tento zákon  bol veľmi  často novelizovaný.  Systémové

riešenie, a  zvýrazňujem často opakované  vystúpenia aj pána

poslanca Benčíka, bude v  jasnej  transformácii tohto zákona

do komplexného  zákona o sociálnom  poistení, právnej úpravy

štátnej sociálnej podpory, kde  základné zákony by mali kom-

plexne všetky tieto otázky riešiť.

 

     V zákone o sociálnom zabezpečení sú priznávané aj inva-

lidné dôchodky a podmienky nároku na tieto invalidné dôchod-

ky ustanovuje § 29 citovaného  zákona. Dovoľte len jednu od-

bočku z hľadiska  zahraničných skúseností. Teória sociálneho

zabezpečenia  alebo  sociálneho  poistenia  je  azda najviac

frekventovaná z hľadiska jednotlivých inštitútov vo väzbe na

invalidný dôchodok. Určiť zákonnú  podobu toho, kto je inva-

lidný,  za akých  okolností jeho  invalidita je spoločnosťou

alebo právom  aprobovaná, uznaná, je  nielen teoretický, ale

najmä praktický problém. Klasifikácia jednotlivých poškodení

zdravia alebo ďalšie skutočnosti na vznik diagnózy invalidi-

ta je vo svete absolútne rôzna. Tieto podmienky na definíciu

invalidity  alebo invalidných  dôchodkov sa  u nás nemenili.

K týmto zmenám došlo až k 1. septembru 1994. V dôsledku toho

sa pod invaliditou ako  jednou zo základných podmienok rozu-

mel aj taký nepriaznivý  zdravotný stav, ktorý umožňoval vý-

kon  sústavného  zamestnania,  ale  iba celkom neprimeraného

v porovnaní s predošlými  schopnosťami občana a spoločenským

významom jeho doterajšieho zamestnania.  V praxi sa táto in-

validita označovala ako tzv. stavovská a v relatívne vysokej

miere sa priznávala občanom zamestnaným v baníctve so stálym

pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach.

 

     Zákon číslo  194 z roku  1994 od 1.  septembra  zásadne

zmenil chápanie pojmu invalidita. Podľa tohto citovaného zá-

kona od  1. septembra 1994  sa vypustilo z  § 29 aj  písmeno

c/, čím došlo k  posudzovaniu existencie podmienok nároku na

invalidný  dôchodok,  k  zániku  tzv. stavovskej invalidity.

Ustanovilo sa  zároveň, že v  prípadoch invalidného dôchodku

alebo čiastočného invalidného dôchodku, ktorý bol právoplat-

ne priznaný do účinnosti tohto  zákona, ktorý bol teda náro-

kový, príslušné  orgány preskúmajú podmienky  trvania nároku

na tento  dôchodok podľa tohto  zákona.  Išlo o  § 162b ods.

3 zákona číslo 100 v znení zákona 194. V tejto súvislosti sa

zabezpečovala  posudková činnosť  a realita  od 1. septembra

1994 bola  veľmi komplikovaná, pretože  posudkoví lekári so-

ciálneho zabezpečenia  vychádzali len z  poukazovaného zdra-

votného postihnutia.  V tejto súvislosti treba  uznať aj to,

že postup  posudkovej činnosti bol v  súlade s týmto právnym

predpisom,  ale  nešťastne  bol  formulovaný právny predpis.

Došlo k zásadnej zmene pri definovaní pojmu invalidita. Malo

to veľmi vážnu  sociálno-spoločenskú stránku predovšetkým vo

vzťahu k tým občanom,  ktorí sú najviac postihnutí prebieha-

júcim transformačným procesom. Treba povedať, že ide o prob-

lém, ktorý  presahoval rámec pôsobnosti  posudkových komisií

sociálneho zabezpečenia a vyvolával veľmi nebezpečnú a veľmi

nepríjemnú situáciu v sociálnom postavení týchto občanov.

 

     Chcel by som ešte  zvýrazniť, že frekvencia týchto sku-

pín občanov  nie je vysoká. Štatistiky,  ktoré sme zisťovali

cez Sociálnu poisťovňu, dokumentujú, že  ide asi o 450 obča-

nov, ktorých  tento postup, tento §  162b mimoriadne citlivo

zasiahol. Sú to občania,  ktorí sú skutočne objektívne zdra-

votne  postihnutí,  nemôžu     prechádzať  rekvalifikáciou

a tento paragraf vyvolal v podstate zbytočné problémy. Treba

povedať, že podľa platného práva  už táto skupina občanov sa

nebude  ani rozširovať,  bude dochádzať  k znižovaniu  počtu

týchto občanov aj  z  hľadiska rekvalifikácie a ďalších sku-

pín  príčin a  niet preto  dôvodu, aby  sme takýmto spôsobom

v novele  zákona číslo  100 túto  skupinu nezabezpečili tak,

ako sa navrhuje v  návrhu, ktorý podporili ústavnoprávny vý-

bor aj ďalšie výbory.

 

 

     Chcel by som ešte poslednú poznámku, ak dovolíte. V sú-

vislosti  s iniciatívnym  prístupom poslancov  a s prístupom

výborov sa rieši aj otázka osobného rozsahu podmienok vzniku

nároku  na pohrebné  u tých  občanov, ktorí  nie sú poistení

v nemocenskom poistení. Ide o skupiny občanov, ktorých osob-

ný štatus  a rozsah je  zaradený v právnej  úprave sociálnej

starostlivosti. Doteraz sa nároky  na túto dávku realizovali

v podstate len výkladom, čo nespôsobovalo právnu istotu. Na-

vrhovaná  novela rieši  rozšírenie osobného  okruhu občanov,

ktorí sú zaradení v systéme sociálnej starostlivosti.

 

     Chcel by  som povedať, že tento  návrh, samozrejme, nie

je  systémový,  je  to  medziprodukt,  že systémové riešenie

v týchto  otázkach bude  jednoznačne v  pripravovanom zákone

o sociálnom poistení. Výška pohrebného alebo dávková formula

o tejto dávke, ktorá je skutočne  mimoriadne zlá v tejto si-

tuácii,  bude  systémovo  vyriešená  v  novej právnej úprave

štátnej podpory  s účinnosťou od januára  1996. Tam budú za-

kotvené aj nové podmienky vzniku nároku na dávky štátnej so-

ciálnej podpory.

 

     Chcem ešte v závere upozorniť, že tento návrh je v pod-

state v plnom rozsahu  konzultovaný so Sociálnou poisťovňou,

ktorá v podstate garantuje výkon. Zdroje pri takto navrhova-

nej  právnej úprave  budú garantované  Sociálnou poisťovňou.

Zásah do rozpočtu Sociálnej  poisťovne je taktiež minimálny,

pretože došlo k prehodnocovaniu  zdravotného stavu a definí-

cie invalidity u relatívne malej skupiny občanov, ale s váž-

nym sociálnym zásahom, pričom  prechod z plnej invalidity do

tzv. stavu  "oduznania", to je  terminus technicus, keď  bol

oduznaný, alebo nebol priznaný  štatus invalidity, bol mini-

málny, len v niekoľkých prípadoch.

 

     Preto sa prihováram aj po konzultáciách s týmito inšti-

túciami, po  prehodnotení  vo výboroch ako  aj po pozitívnom

stanovisku vlády Slovenskej republiky, aby ste  tento návrh,

rozšírený aj o niektoré návrhy z príslušných výborov, schvá-

lili. Pomôžete dobrej veci.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne predsedovi  výboru pánu  Tkáčovi. Prosím

spoločného spravodajcu výborov  pána poslanca Miroslava Bar-

nu, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona

vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Prosím, máte slovo.

 

Poslanec M. Barna:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     dovoľte mi,  aby som prečítal spoločnú  správu k návrhu

zákona skupiny poslancov.

 

     Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na  vydanie zákona Národnej  rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení mení a dopĺňa  zákon číslo 100/1988 Zb. o so-

ciálnom zabezpečení  v znení neskorších  predpisov, tlač 98,

pridelili predseda  Národnej rady Slovenskej  republiky roz-

hodnutím číslo 182 z 1.  marca 1995 na prerokovanie Ústavno-

právnemu výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky, Výboru

Národnej rady Slovenskej  republiky pre hospodárstvo, priva-

tizáciu a  podnikanie a Výboru Národnej  rady Slovenskej re-

publiky pre zdravotníctvo a sociálne veci. Citovaným rozhod-

nutím  predsedu Národnej  rady Slovenskej  republiky bol ako

príslušný na  skoordinovanie stanovísk výborov  určený Výbor

Národnej rady  Slovenskej republiky pre  zdravotníctvo a so-

ciálne veci.

 

     Výbory Národnej  rady Slovenskej republiky,  ktorým bol

predložený návrh zákona pridelený, ho prerokovali, vyslovili

s ním súhlas a odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky

návrh skupiny  poslancov Národnej rady  Slovenskej republiky

na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým

sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabez-

pečení v znení neskorších  predpisov, schváliť po zohľadnení

týchto doplňovacích a pozmeňovacích pripomienok:

 

     V článku I za bod 1 sa  vkladajú nové body 2 a 3, ktoré

znejú:

 

     Bod 2: V § 72 ods.  1 sa na konci bodka nahrádza bodko-

čiarkou a pripája sa veta,  ktorá znie: "Na účely vymedzenia

okruhu rodinných príslušníkov  požívateľov dôchodkov sa pod-

mienka spoločnej domácnosti a podmienka odkázanosti rodinné-

ho príslušníka výživou na dôchodcu nevzťahujú."

 

     Bod  3: V  § 72  ods. 1  sa vkladá  nový odsek 2, ktorý

znie: "Ak  pohreb  požívateľa  dôchodku vypravil niekto iný,

a nie rodinný príslušník, patrí mu pohrebné až do výšky pre-

ukázaných výdavkov najviac v sume 1000 Sk. Pohrebné nepatrí,

ak bol pohreb vypravený  na základe záväzku vyplývajúceho zo

zmluvy alebo na základe úradnej povinnosti." Doterajší odsek

2 sa označuje ako odsek 3. Doterajšie  body 2 a 3 sa označia

ako body 4 a 5.  To je návrh Ústavnoprávneho výboru Národnej

rady Slovenskej republiky a  Výboru Národnej rady Slovenskej

republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

 

     Za článok I sa vkladá nový článok II, ktorý znie:

 

     V bode  1: "Dlhodobo nepriaznivý  zdravotný stav občana

uznaného za  invalidného pred 1. septembrom  1994 podľa § 29

ods. 2 písm. c/ zákona číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabez-

pečení sa od účinnosti  tohto zákona posudzuje podľa predpi-

sov platných pred 1. septembrom 1994."

 

     V bode  2: "Dlhodobo nepriaznivý  zdravotný stav občana

uznaného za  invalidného podľa §  29 ods. 2  písm. c/ zákona

číslo 100/1988  Zb. o sociálnom zabezpečení  pred 1. septem-

brom 1994, ktorý bol do  účinnosti tohto zákona posúdený po-

dľa § 162b ods. 3 zákona  číslo 100/1988 Zb. o sociálnom za-

bezpečení v znení zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

číslo 194/1994 Z.  z., sa od účinnosti tohto  zákona na žia-

dosť občana  opätovne posúdi podľa  právnych predpisov plat-

ných od 1. septembra 1994.

 

     V bode 3: "Podľa  predpisov platných od účinnosti tohto

zákona sa na žiadosť posúdia aj nároky požívateľov dôchodkov

a ich rodinných príslušníkov na  podporu pri narodení dieťa-

ťa, v prípade narodenia dieťaťa a na pohrebné v prípade úmr-

tia  požívateľa dôchodku  alebo jeho  rodinného príslušníka,

ktoré nastali pred účinnosťou  tohto zákona." Doterajší člá-

nok II sa označuje ako článok III.

 

     Tu sa stala  asi tlačová chyba, lebo to  malo byť potom

prečíslované v  ďalšom bode, článok III, a nie  článok II sa

upravuje  nasledovne:  "Tento  zákon  nadobúda účinnosť dňom

vyhlásenia."

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky,

Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre hospodárstvo,

privatizáciu a  podnikanie a Výbor  Národnej rady Slovenskej

republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

 

     Neviem, či mám čítať aj stanovisko a pripomienku vlády.

Nie, teda len toľko. Odporúčam tento zákon schváliť.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi  Barnovi a prosím ho, aby

zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Tento bod na základe predradenia predchádzajúcich dvoch

bodov  zostáva  ako  bod  číslo  8,  takže  otváram rozpravu

o ôsmom bode programu. Do  rozpravy mám písomne prihlásených

dvoch pánov  poslancov. Ako prvý  sa prihlásil pán  poslanec

Ján Langoš. Má slovo. Ako druhá sa prihlásila pani poslanky-

ňa Edit  Bauerová z Maďarskej koalície.  Prosím, aby sa pri-

pravila.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

     dámy a páni na galérii,

 

     predkladaný poslanecký návrh  novely zákona o sociálnom

zabezpečení je skvelou ukážkou neobyčajne tuhého života sku-

pinových záujmov, ktoré sa za 40 rokov postupne presadili do

socialistického len na prvý pohľad spravodlivého systému so-

ciálneho zabezpečenia.  Dokonca aj to, čo  už bolo mŕtve, sa

navrhovatelia pokúšajú  oživiť. Jediné, čo  doteraz nevstalo

z hrobu  a čaká  na svoje  vzkriesenie, sú  osobné dôchodky,

ktoré boli do novembra 1989 priznávané zaslúžilým straníckym

funkcionárom a nositeľom  budovateľských vyznamenaní, a boli

zrušené hneď začiatkom roku 1990. Pripomínam to len pre úpl-

nosť tým pánom poslancom a  paniam poslankyniam, ktorí s ta-

kou neuveriteľnou horlivosťou udržujú pri živote staré dobré

totalitné poriadky.

 

 

     Ale vrátim sa k  navrhovanej novele. Vo svojej podstate

je len doplnkom novely  o ďalšom vykazovaní pracovných kate-

górií, ktorú väčšina z vás schválila v decembri minulého ro-

ka.  Tak  vtedy,  ako  aj  teraz  predkladatelia  vychádzajú

z princípov, s  ktorými sa nemôžem stotožniť.  Po prvé chcú,

aby som  sa stotožnil s  ich názorom, že  princíp solidarity

v sociálnom  zabezpečení znamená,  že chudobnejší  prispieva

tomu, kto je bohatší. Po celý svoj život som bol presvedčený

o tom, že dobročinnosť je pravý opak, že bohatší prispievajú

tým, ktorí sú chudobnejší. Až  tu a teraz s úžasom zisťujem,

že na Slovensku tento všeobecne platný princíp neplatí. Hor-

ná hranica starobných dôchodkov v III. kategórii je 3450 ko-

rún, horná hranica I. kategórie je 4660 korún. Dôchodok naj-

vyššej kategórie je teda vyšší o viac ako tisíc korún. Všet-

ci sme  pritom platili rovnaké dane  a teraz platíme rovnaké

príspevky do dôchodkového fondu.  O štvrtinu vyššie dôchodky

môžu byť baníkom, letcom  a dôstojníkom vyplácané len preto,

že im  to zákon priznáva na  úkor učiteľov, zdravotných ses-

tier, predavačov a všetkých  ostatných zamestnancov III. ka-

tegórie, ktorí  dostanú aj primerane nižšie  dôchodky. Je to

zákon, ktorý uzrel svetlo sveta v päťdesiatych rokoch. Pýtam

sa vás, panie a páni  poslanci, naozaj si naši občania takto

predstavujú  sociálnu solidaritu?  Za svojich  voličov musím

povedať, že rozhodne nie,  preto nemôžem s predloženým návr-

hom novely súhlasiť.

 

     Skúsme napĺňať skutkami skutočné príncípy sociálnej so-

lidarity v dôchodkovom zabezpečení. Je najvyšší čas, aby sme

boli solidárni s tými, ktorí majú najmenej, ktorí sú najchu-

dobnejší.  Na Slovensku  je vyplácaných  približne 60  tisíc

dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom príjmu pre ich poberate-

ľov, a pritom dosahujú len výšku životného minima. Ich pobe-

rateľmi sú  najmä vdovy, ale aj  dôchodcovia, bývalí roľníci

a robotníci, ktorí mali veľmi  nízke zárobky. Tieto dôchodky

sa od  októbra roku 1993  dodnes nezvýšili napriek  tomu, že

ostatné dôchodky sa zvýšili trikrát. Preto navrhujem v záko-

ne  číslo 100/1988  Zb. o  sociálnom zabezpečení novelizovať

ustanovenie § 54, ktorý hovorí  o úprave dôchodkov, ktoré sú

jediným  zdrojom  príjmu.  Pre  jednotlivca navrhujem zvýšiť

dôchodok z 1980 na 2180  korún, pre dvojicu navrhujem zvýšiť

zo sumy 3510 na 3850 korún.

 

     Racionalitu a solidaritu môjho  návrhu na zvýšenie naj-

nižších  dôchodkov chcem  porovnať i  s racionalitou návrhu,

ktorý práve posudzujeme. Predkladatelia  novely od nás chcú,

aby sme  sa stotožnili s tým,  že zamestnanci III. kategórie

a ich  zamestnávatelia budú  prispievať na  vyššie zisky tým

súkromným podnikateľom, ktorí majú zamestnancov I. a II. ka-

tegórie. A to je už silná káva. V trhovom prostredí je úplne

samozrejmé a  prirodzené, že zamestnávateľ  znáša všetky ná-

klady spojené s jeho  podnikateľskou činnosťou. Od sily kon-

kurencie a od sily odborov závisí, v akej miere sa do nákla-

dov na zamestnancov premietnu  aj rizikové pracovné podmien-

ky, či sa odrazia vo výške zárobkov alebo iných požitkov. Je

zbabelé od odborových predákov, keď namiesto toho, aby záuj-

my svojich  členov obhajovali v  priamom vyjednávaní so  za-

mestnávateľmi, zneužívajú slabosť vládnej koalície a upevňu-

jú si svoje pozície na úkor ostatných.

 

     Je  zaslepenosťou  vládnej  koalície,  ak  si myslí, že

ústretový krok voči úzkej,  i keď dobre organizovanej skupi-

ne ju ochráni pred sociálnymi konfliktmi s ostatnými. Je len

otázka času, kedy väčšina učiteľov, lekárov, úradníkov, pre-

davačov a roľníkov pochopí tento  podvod a rozhodne sa proti

nemu postaviť. Nielen že ich platy zaostávajú a budú zaostá-

vať za  zárobkami v podnikateľskom  sektore, ale zo  svojich

nízkych dôchodkov budú ešte  roky prispievať na dôchodcov I.

a II.  kategórie namiesto  toho, aby  im za  pracovné riziká

platil ich zamestnávateľ. Vie niekto z predkladateľov novely

vysvetliť  učiteľovi, prečo  sa má  solidarizovať s  murárom

v súkromnom  podniku alebo  so zváračom  v zahraničnej firme

a prečo má  priplácať na jeho zvýhodnenú  kategóriu? Toto sú

moje otázky voči predloženej novele, na ktoré dôvodová sprá-

va nedáva odpoveď.

 

     Predkladaná novela  zákona o sociálnom  zabezpečení ne-

rieši žiadny skutočne vážny sociálny problém nášho obyvateľ-

stva. Usiluje  sa len o  to, aby čo  najdlhšie predĺžila ne-

oprávnené zvýhodnenia úzkej skupiny zamestnancov. Dôrazne si

vás, koaličných  poslancov, dovoľujem upozorniť  na nebezpe-

čenstvo, ktoré tu reálne už existuje. Tí odboroví funkcioná-

ri, ktorých podporu si touto novelou chcete získať, sa neta-

ja tým, že ich ambície sú oveľa vyššie a zoznam ich požiada-

viek oveľa dlhší.

 

     Zrušenie pracovných kategórií v roku 1992 vo Federálnom

zhromaždení  bolo úspechom  tých, ktorí  to s transformáciou

sociálnej sféry  mysleli vážne a úprimne.  V ostravských ba-

niach už  dávno zabudli, že mali  nejaké pracovné kategórie.

578 korún za smenu a ďalšie požitky od zamestnávateľa, ktoré

ponúkajú aj našim baníkom, sú pre väčšinu z nich oveľa láka-

vejšie ako I. pracovná  kategória. Toto je  naozajstný život

a ten sa nedá zastaviť. Zbytočne budeme klásť prekážky v po-

dobe pracovných  kategórií, ktoré sa  nedajú nikde na  svete

obhájiť, pretože zvráteným spôsobom popierajú základný prin-

cíp  sociálnej solidarity  v dôchodkovom  zabezpečení. Preto

navrhujem, aby  sme okrem ustanovenia  § 54 novelizovali  aj

ustanovenie §  14 a ukončili  tento trápny život  pracovných

kategórií dňom 30. júna 1995 definitívne a pre všetkých.

 

     Úplne na záver vás chcem  upozorniť len na malú nezrov-

nalosť v  texte dôvodovej správy, ktorá  sa zrejme stala pri

jej prepise.  V osobitnej časti v  druhom odseku je napísané

- citujem: "V  záujme vyhovenia požiadavke  Odborového zväzu

pracovníkov baní, geológie a  naftového priemyslu sa navrhu-

je..." Omyl spočíva v tom, že dôvodová správa mala obsahovať

len tento  text - zopakujem: "V  záujme vyhovenia požiadavke

Odborového  zväzu  pracovníkov  baní,  geológie  a naftového

priemyslu  sa navrhuje  to,  čo  sa navrhuje."  Koniec textu

dôvodovej  správy. Takže  moja záverečná  rečnícka otázka na

predkladateľov znie: Odkedy je parlament vazalom pána Mesia-

rika a jeho odborového zväzu?

 

     Ďakujem za pozornosť.

     /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo  má pani poslankyňa  Edit Bauerová. Par-

don, ešte faktická poznámka pani poslankyne Aibekovej.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem  za  slovo,  pán  predsedajúci.  Veľmi  som  sa

zdržiavala a  rozmýšľala, či mám  zareagovať, alebo nie,  na

pána poslanca Langoša. Nesklamal v tom, ako vystupoval dote-

raz v parlamente, ani teraz. Jeho reč zodpovedala presne to-

mu, ako vždy zodpovedá, ako  doteraz vždy vystupoval. Iba ma

prekvapil, že zrazu je z neho odborník na sociálnu problema-

tiku. Ja  ani nikto z  predkladateľov od vás  nežiadame, pán

poslanec, aby ste za túto  novelu hlasovali, a preto aj také

vaše výzvy a také reči,  že vám nejako vnucujeme svoje názo-

ry, alebo  chceme od vás,  doslova ste povedali,  aby sme sa

stotožnili s  myšlienkou predkladanej novely,  takéto úmysly

sme nemali, ani nemáme.

 

     Našou novelou  sme chceli odstrániť  istú diskrimináciu

medzi zamestnancami, ktorí doteraz dostávajú príslušné výho-

dy  z pracovných  kategórií, a  medzi zamestnancami štátnych

podnikov a tých, ktoré  boli pretransformované. Prečo sme to

urobili, bolo dosť dôsledne  vysvetlené pri predkladaní pre-

dĺženia  týchto pracovných  kategórií v  decembri roku 1994.

Priklonili sa  ku koaličným poslancom  aj opoziční poslanci,

ktorí majú sociálne cítenie a  ktorí pochopili, prečo sa tak

musí urobiť.  Keby ste boli  pozorne počúvali pána  poslanca

Tkáča, ktorý  uvádzal novelu, presne  povedal, prečo sa  tak

udialo a  prečo sme pristúpili  k tejto ďalšej  novele. Vždy

zdôrazňujeme, že je to len prechodný  krok a on to takto vý-

razne zdôvodnil.

 

     Pochopila som,  prečo ste s  týmto vystúpením vyšli vy,

a nie pán poslanec Brocka. Preto, že sa znovu dotýkate prob-

lematiky dôchodkov ako jediného  zdroju príjmov. Ale prosím,

keď bol  poslanec Brocka ministrom  práce a sociálnych  vecí

a v júli predkladal novelu o zvýšení dôchodkov, vtedy ste na

túto kategóriu zabudli. Takže sa  tiež prikláňam k tomu, aby

boli zvýšené, ale aby to bolo systémové, tak ako to vláda má

pripravené a ako sú na to  v rozpočte peniaze, ako sa v roz-

počte pamätá so sumou na zvýšenie týchto dôchodkov.

 

     Iba toľko, nechcem vás dlhšie zdržiavať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pani poslankyňa  Nováková - faktická po-

známka.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     kolegyne, kolegovia,

 

     chcem  sa pána  poslanca Langoša  opýtať, či  bol vôbec

niekedy  v bani,  či pozná  prácu baníkov,  ktorí dennodenne

riskujú svoj život, keď sa vedel k ich práci tak odborne vy-

jadrovať, že  je to vlastne  totalitný prežitok. Vyznáte  sa

v tom, robili  ste v tom,  keď tak odborne  viete posudzovať

ich prácu?

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Brocka - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Vážení kolegovia poslanci,

     pani Aibeková, pani Nováková,

 

     na  vecné, veľmi  zrozumiteľné a  jasné argumenty  pána

poslanca  Langoša ste  nereagovali. Problém spolitizovávate.

Chystám  sa vystúpiť  a vyjadrím   sa sám  k tejto  veci, aj

k dôchodkom, ktoré sú jediným  zdrojom príjmu. Chcem vám len

povedať, že tento zákon  odstraňuje jednu diskrimináciu, ale

zavádza väčšiu. Veľmi  dobre viete, že od roku  1990 sa pra-

covné kategórie  v súkromných firmách  nevykazovali. A teraz

sa podľa vášho návrhu v jedných budú vykazovať a v iných ne-

budú.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán predseda výboru Tkáč - faktická poznámka.

 

Poslanec V. Tkáč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     dámy a páni,

 

     ešte potom na záver využijem svoje slovo ako predklada-

teľ. Len aby  pán Brocka aj pán Langoš  mali nad čím rozmýš-

ľať, teraz vyhlasujem na tejto  pôde, že zodpovednosť za to,

že ešte  existujú pracovné kategórie, a  zodpovednosť za to,

že sme ešte nútení takéto  novely robiť, majú aj funkcionári

Stálej konferencie  Občianskeho inštitútu. Dokážem  to potom

na záver tohto vystúpenia.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Benčík - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Ďakujem za  udelené slovo. Prosil by  som pána Langoša,

aby sme  z tej biedy, v  ktorej sa nachádzame a  v ktorej sa

nachádzajú rôzne  sociálne skupiny, niektoré  viac, niektoré

menej, medzi ne patrí rozhodne aj časť učiteľov a iných, ne-

robili politizovanie  do tej miery,  ale aby sme  sa konečne

pustili do riešenia problémov. Pravdu máte v tom, že pracov-

né kategórie by nemali byť,  ale pokiaľ sú zrušené, alebo sú

v takom stave, že z toho niektorá časť obyvateľstva má prob-

lémy, ktoré na nich vážne doliehajú, je našou povinnosťou aj

v prechodnom  období tieto  problémy riešiť.  Chápem to  ako

prechodnú záležitosť, nezapadajúcu  do systémového riešenia,

ale sme tu nato, aby  sme vládu  privádzali k tomu, aby sys-

témove tieto  záležitosti boli spravodlivo  doriešené. Takto

to  chápem a  považujem za  pochybné a  veľmi účelové, ak sa

z toho robí teraz politizovanie.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     vo vystúpení pána poslanca Langoša ma mimoriadne zauja-

la zmienka o požiadavke  termínovať ukončenie pracovných ka-

tegórií, časove  ich teda obmedziť. Je  to problém, s ktorým

zápasíme od roku 1990, keď  boli zrušené. Vždy sa to dostalo

do uznesení, odporúča sa vláde,  urob. Vláda to nakoniec ne-

urobí, presúva  sa to z roka  na rok. Tlačíme to  pred sebou

ako balvan a naťahujeme to. Som si vedomý toho, že keď sa to

dostane do  zákona, že tam  bude termín, ak  to vláda nebude

schopná spraviť,  jednoducho urobí novelizáciu  toho termínu

a bude sa to zas odsúvať ďalej. Napriek tomu vás snažne pro-

sím a  hovorím, že túto  poznámku pána poslanca  Langoša, to

znamená termínovať  vláde priamo v  zákone úlohu, kedy  musí

vyriešiť tento problém, považujem  za správnu. Myslím si, že

keď by sa podarilo, neviem,  či je vhodný práve tento dátum,

alebo to bude  iný dátum, k tomu sa  môže vyjadriť navrhova-

teľ, ale odporúčam, aby sme  túto časť jeho vystúpenia brali

vážne a  v zákone zaviazali vládu,  aby tento problém, ktorý

- znovu opakujem - trvá od roku 1990, vyriešili.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Polka.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Ďakujem  pekne, pán  predsedajúci. Prekvapil  ma kolega

pán  Roman Kováč,  že nereagoval  na poznámku  pána poslanca

Langoša  o zbabelých  odborárskych predákoch,  pretože sa to

týka predovšetkým nás dvoch. To osobne. Myslím si, že zbabe-

losť  prejavili  niektorí  federálni  ministri,  pretože sme

s nimi chceli úporne rokovať  napríklad o požiadavkách poli-

cajtov,  ale  títo  ministri  chodili  v sprievodoch svojich

ochraniek  a nikdy  sa na  rokovanie s  odbormi nedostavili.

Takže neviem, odkiaľ pozná zbabelých odborárskych predákov.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pani poslankyňa Belohorská.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Mňa len mrzí jedno, že

včera, keď sme hovorili o bode programu, ktorý nebol v našom

programe,  keď  sme  sa  vyjadrovali  k zahraničnej politike

a k informácii pána ministra,  bola táto sála podstatne pln-

šia, že veľmi to zaujímalo  našich partnerov z SDĽ, a myslím

si, že tento zákon by mal  byť veľmi aj ich dominantou a ich

parketou.

 

     A  po druhé  - nedivím  sa tomu,  čo sa  odohralo znovu

v prejave pána Langoša a pána  Romana Kováča, že chcú úkolo-

vať vládu. Mali sa činiť, keď boli oni vo vláde.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán predseda Gašparovič.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     V stručnosti by som sa chcel vyjadriť k tomuto problému

len z toho pohľadu, že dočasnosť tohto riešenia je daná pod-

mienkami. V  súčasnosti sú pracovníci,  ktorí robia v  bani,

v podzemí, a keď odpracujú 20-30 rokov v týchto ťažkých pod-

mienkach, sú  vyradení  následkom  pracovných úrazov, chorôb

z povolania  a iných  ochorení, ktoré  im spôsobuje nadmerné

zaťaženie. Napríklad  v baniach sú  v postavení, že  vo veku

50 rokov, po odobraní invalidného  dôchodku, ak ho baník ne-

má, tak nemá takmer žiadnu môžnosť sa zamestnať. Dnes sa ne-

majú kde zamestnať ani baníci, ktorí majú oveľa menej rokov,

a nie títo  päťdesiaťroční. Ale dať  tu určitý časový  limit

vláde, aby sa k tomuto vyjadrila, myslím si, že to na dnešné

podmienky nejde.  Preto beriem aj  tento návrh skutočne  ako

časový, ktorý vyriešia až zlepšené sociálne podmienky, ktoré

budeme môcť týmto ľuďom dať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Len ako odpoveď pani poslankyni Belohorskej chcem pove-

dať, že ak by starostlivo preskúmala činnosť predchádzajúcej

vlády, zistila by, že bol pripravený návrh zákona o doplnko-

vom dôchodkovom pripoistení,  ktorý čiastočným spôsobom môže

túto situáciu riešiť. Žiaľ, nie je našou zásluhou, že teraj-

šia vláda tento zákon doteraz  nepredložila ani po úprave do

parlamentu. To sa už na nás nehnevajte.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pani poslankyňa Aibeková.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ospravedlňujem  sa, že  sa znovu  vyjadrujem. Žiaľ, tie

zákony, ktoré boli predkladané v minulom období, boli dávané

tak narýchlo a boli na to  také krátke časové úseky, aby sme

si ich prešli,  že sme sa jednoducho z  takýchto dôvodov ne-

mohli týmto zákonom zaoberať. Nevyhovuje v celom rozsahu no-

vej filozofii  sociálneho programu vlády, a  preto bol tento

bod odsunutý,  aby sa prepracoval. Takže  pravda je taká, že

bol daný, ale tesne  pred skončením volebného obdobia, tesne

pred voľbami, preto sme sa ním nemohli zaoberať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne. Máte  slovo, pani  poslankyňa Bauerová.

Pripraví sa pán poslanec Július Brocka z KDH.

 

Poslankyňa E. Bauer:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda,

     dámy a páni,

 

     dovoľte,  aby som  vecne predložila  dva návrhy,  ktoré

podľa môjho  názoru sú systémovým  riešením nie menej  akút-

nych, nie menej závažných problémov, ako ktoré rieši predlo-

žený  návrh novely  zákona. Rozdiel  je v  tom, že problémy,

o ktorých  chcem  hovoriť,  problémy  ľudí neprezentuje taká

silná odborová  skupina, aká prezentuje  tie problémy, ktoré

sú v predloženom návrhu.

 

     Stručne: Navrhujem nový odsek 3 § 21 v nasledovnom zne-

ní:

 

     "Občan má nárok na  starobný dôchodok podľa tohto záko-

na, ak

 

     a/ bol zamestnaný aspoň 25 rokov,

 

     b/  po skončení  zamestnania bol  vedený nepretržite po

dobu  najmenej 180  kalendárnych dní  v evidencii uchádzačov

o zamestnanie na úradoch práce,

 

     c/ ku dňu uplynutia doby  podľa písm. b/ do dosiahnutia

veku potrebného  pre nárok na starobný  dôchodok podľa tohto

zákona mu chýbajú najviac dva roky."

 

     Nový odsek 4: "Poberateľ  starobného dôchodku podľa od-

seku 3 je  v čase do dosiahnutia potrebného  veku povinný do

8 dní ohlásiť vstup do zamestnania. Táto povinnosť platí ob-

dobne pre zamestnávateľa občana.

 

     Nový odsek  6 v § 22:  "Pre stanovenie výšky starobného

dôchodku  podľa tohto  zákona sa  základná výmera starobného

dôchodku  uvedená v  odseku 1  alebo v  § 133  znižuje o 1 %

priemerného mesačného zárobku za každých i započatých 90 ka-

lendárnych dní z  doby odo dňa, od ktorého  sa priznáva sta-

robný dôchodok podľa tohto  zákona do dosiahnutia potrebného

veku."

 

     Veľmi stručne  to zdôvodním. Ide o  skupinu osôb, ktoré

fakticky majú nulovú šancu  získať zamestnanie. Ide fakticky

o dlhodobo nezamestatných  dva roky pred  dôchodkovým vekom.

Iba na  ilustráciu a na  dôvažok som si  dovolila doniesť so

sebou  Bielu knihu  Európskej únie  o nezamestnanosti. Veľmi

stručne budem z nej citovať:  "Ak sa má zmeniť katastrofický

smer, ktorým  sa naše nezamestnanosťou  sužované spoločnosti

začínajú uberať,  mala by si Európska  únia vytýčiť cieľ vy-

tvoriť ku  koncu storočia 15 miliónov  pracovných miest." Na

Slovensku, ak by sme  chceli dosiahnuť tzv. prirodzenú mieru

nezamestnanosti, znamenalo  by to vytvorenie  300 tisíc pra-

covných miest.  Ale ľudia, ktorí  sú tesne pred  dôchodkovým

vekom, nie sú adaptabilní na  nové pracovné podmienky a fak-

ticky reálna šanca, aby  mohli dostať zamestnanie, je naozaj

nulová.  Uviedla to  i pani  ministerka Keltošová  po svojom

návrate zo  škandinávskych krajín, kde  tieto záležitosti sú

ošetrované. Ide naozaj o  systémový prvok, ktorý je potrebné

ošetrovať vzhľadom na to, že v januári miera nezamestnanosti

prekročila 15 %. Podmienky,  v ktorých Európska únia charak-

terizuje svoju situáciu ako katastrofickú, sú oveľa priazni-

vejšie.  Najvyššia nezamestnanosť  je vo  Francúzsku, kde je

12 %. Prosím vás všetkých,  ktorí si nemyslíte o svojich vo-

ličoch, že sú monštruózne nič, aby ste tento návrh podporili.

 

     V  prípade, ak  neprejde návrh  pána Langoša, navrhujem

doplniť § 25, pričom doterajší  text by sa označil ako odsek

1 a nový odsek 2 by mal nasledovný text: "Starobný dôchodok,

pokiaľ je jediným zdrojom  príjmu pre jednotlivca, je najme-

nej 2 250 Sk, pre dvojicu najmenej 3 950 Sk." Aj toto rieše-

nie je systémové. Týka sa 72 tisíc ľudí, ktorí dnes dostáva-

jú tzv.  životné  minimum,  čo v  reálnych hodnotách znamená

1 260 Sk z hodnoty životného  minima, keď bolo stanovené pr-

výkrát, to znamená v roku 1991. Chcela by som iba uviesť, že

životné minimum  odvtedy, ako u  nás nebol zákon  o životnom

minime novelizovaný, v Českej republike pri nižšej miere in-

flácie bol  novelizovaný  dvakrát. Pre  jednotlivca je 2 150

korún a od 1. 1. 1995 je to 2 440 korún. Prosím vás, aby ste

si tieto  skutočnosti uvedomili a  riešili aspoň tú  záleži-

tosť, ktorá sa v tomto zákone ako systémový prvok dá riešiť,

pretože je možné rozlíšiť  dôchodcu, ktorý má vlastný nárok,

zaslúžený nárok  vlastnou prácou, má smolu iba v tom, že od-

chádzal  z  najnižšie  platených  robotníckych  profesií  do

dôchodku. Alebo  v mnohých prípadoch ide  o vdovy, u ktorých

je vyplatiteľný  dôchodok 60 %  manželovho dôchodku. Je  po-

trebné, aby  sa aspoň tieto záležitosti  riešili, pretože má

to určitý  svoj filozofický základ, aby ten, kto  má vlastný

nárok  na dôchodok,  nebol daný  na roveň  tomu, ktorý nikdy

nepracoval, ani nechce pracovať.

 

     V zmysle  článkov 19 a  39 Ústavy Slovenskej  republiky

vás žiadam, prosím, aby ste tieto návrhy podporili.

 

     Ďakujem.

     /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Slovo má  pán poslanec Brocka a pripraví

sa pani poslankyňa Aibeková.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán predsedajúci,

     dámy a páni,

 

     mrzí ma,  že v takej  citlivej otázke, ako  je sociálne

zabezpečenie, pristupujeme  k určitým návrhom  ako k návrhom

opozície alebo vládnej koalície.  Chcel by som zareagovať na

poznámku pani poslankyne Aibekovej,  keď bola zaskočená tým,

že nejaký  návrh do sociálnej sféry  alebo do sociálneho za-

bezpečenia dal  poslanec Langoš. Pani  kolegyňa, tu je  veľa

poslancov, ktorí sa doteraz alebo málo vyjadrovali, alebo sa

vôbec nevyjadrovali,  a neviem, akú  majú odbornosť, ale  to

nevylučuje, že sa môžu  vyjadriť ku všetkému. Každý poslanec

tu zastupuje niekoľkotisíc voličov  a je namieste, aby hovo-

ril aj ku všetkým veciam.

 

     Pani poslankyňa Bauerová dala jeden veľmi zaujímavý ná-

vrh.  Prihováram sa  za to,  aby ste  ho nevnímali ako návrh

z opozície.  To je  možnosť predčasného  odchodu do dôchodku

dva roky pred dovŕšením potrebného  veku, ak dotyčný je evi-

dovaný ako uchádzač o zamestnanie  viac ako 6 mesiacov. Táto

možnosť v Českej republike  existuje od januára minulého ro-

ka. Myslím si, že by sme  veľmi pomohli tým uchádzačom o za-

mestnanie, ktorých  sa to týka.  Zároveň by sme  ich vlastne

dostali aj zo štatistík uchádzačov o zamestnanie. Je to teda

v záujme  nielen opozície,  ale všetkých  politických strán,

ale najmä všetkých občanov.

 

     Dovoľte, aby som sa vyjadril aj k ďalšiemu návrhu, kto-

rý tu  odznel. Predniesol ho síce  poslanec Langoš, ale sto-

tožňujem sa s týmto návrhom, aby sme zvýšili dôchodky, ktoré

sú jediným zdrojom príjmu. Spomínal, že neboli upravované od

roku 1993, keď sa iné  zvyšovali trikrát, tieto sa neupravo-

vali. Táto legislatívna úprava z roku 1993 znamenala a dote-

raz  znamená vážnu  prekážku pre  pružnejšie prispôsobovanie

dôchodkov, ktoré sú jediným  zdrojom príjmu, rastu životných

nákladov, ale  aj úpravám ostatných  dôchodkov. A tu  by som

vlastne  zareagoval na  poznámku pani  poslankyne Aibekovej,

prečo sme ich neupravovali, keď som bol ja ministrom.

 

     Zvýšenie  dôchodkov, ktoré  sú jediným  zdrojom príjmu,

považujem aj za svoj osobný  dlh voči týmto  dôchodcom alebo

voči našim spoločným voličom. Práve  preto, lebo keď sa pre-

rúkoval posledný  zákon o zvyšovaní  dôchodkov, argumentoval

som práve  na vaše návrhy,  že očakávame, že  ku koncu roka,

najneskôr od  začiatku nového roka,  sa budú upravovať  sumy

životného minima, a keďže na tieto sumy sú viazané dôchodky,

ktoré sú jediným zdrojom príjmu, sa vlastne tieto budú upra-

vovať. To, že  sa tak nestalo, ma mrzí. Myslím  si, že by to

malo mrzieť aj nás  ostatných, lebo v legislatívnom programe

vlády je tento návrh na február. Dnes máme apríl.

 

     Podľa mojich  informácií návrh, ktorý  vláda predkladá,

keď ste  ho spomínali vo svojej  faktickej poznámke, uvažuje

so septembrom  tohto roka. Ale nebojte  sa, pre návrh, ktorý

dal poslanec Langoš s dosahom na štátny rozpočet, prostried-

ky, ktoré  na to treba,  v rozpočte sú.  Schválili ste zákon

o štátnom rozpočte, kde je viac ako 500 miliónov Sk práve na

túto úpravu.  A tá jeho  nebude znamenať možno  ani polovicu

z tejto sumy. Takže prihováram sa  za to, aby ste súhlasili,

resp. aby  ste podporili návrh,  ktorý dal poslanec  Langoš,

lebo iste sa vám za to odvďačia alebo ocení to tých 50 alebo

60 tisíc dôchodcov, ktorých sa to týka.

 

     Myslím si, že  tento návrh je o trochu  lepší, ako dala

kolegyňa Bauerová, ona vlastne  ten istý problém riešila ná-

vrhom  novely §  25. Myslím  si, že  je to  lepšie navrhnuté

v návrhu, ktorý dal poslanec Langoš. Ide síce o tú istú vec,

možno je  to o pár desať  korún menej, ako navrhla  pani po-

slankyňa  Bauerová, ale  je to  významný posun  a pomoc tým,

ktorí sú naozaj najviac postihnutí.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Slovo má pani poslankyňa Aibeková.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     budem veľmi stručná vo  svojom doplňovacom návrhu, pre-

tože  je to  vlastne pripomienka,  na ktorú  upozorňovala vo

svojom  stanovisku vláda.  Je to  iba legislatívne doplnenie

v článku I bod 1. V ustanovení  § 16  na konci prvej vety je

potrebné  za účelom  spresnenia doplniť  odkaz na  príslušné

ustanovenie Obchodného zákonníka,  zákona číslo 111/1990 Zb.

o štátnom podniku v znení neskorších predpisov a zákona čís-

lo 92/1991  Zb. o podmienkach  prevodu majetku štátu  na iné

osoby v znení neskorších predpisov.  To by bol veľmi stručný

doplňovací legislatívno-technický návrh, ktorý, dúfam, že si

osvojí aj spoločný spravodajca a že sa vyjadrí, aby sa o ňom

hlasovalo kladne.

 

     K  mojim predrečníkom:  Oceňujem také  vecné vystúpenia

pána poslanca Brocku. Pán poslanec, neosvojovala som si prá-

vo hovoriť, že pán poslanec Langoš nemá právo vystúpiť k so-

ciálnym veciam. To som nikdy nepovedala. Ale jeho tón, ktorý

tu použil,  ten urážlivý a  ponižujúci tón aj  odborárov, aj

ľudí, pre ktorých sme túto novelu pripravili, aj vôbec pred-

kladateľov, to sa  ma dotklo a to ma  urazilo. Myslím si, že

dobrú myšlienku, ktorú ste tu predniesli k dôchodkom ako je-

diným zdrojom príjmu, ktorý akceptujeme, ale, ako som už po-

vedala,  v systematickom  kroku, ktorý  vláda má  pripravený

a má na to aj vyčlenené  finančné prostriedky. Nikto vám ne-

bránil,  aby ste  takúto novelu,  kde ste  počítali s  touto

úpravou, nepredložili.  Ja som sa  s ňou doteraz  nestretla,

a mali ste na to dosť času.

 

     Preto to  vidím tak, že na  jednej strane negujete naše

pripomienky a naše požiadavky a na druhej strane nás stavia-

te do nejakej pozície, v akej nie sme a nechceme byť.  Takže

prosím vás pekne, zvažujte  o takýchto návrhoch a nestavajte

takéto návrhy iba populisticky. Naozaj nám ide o to, aby sme

urobili v sociálnej sfére systémové kroky. Vy ste ich, žiaľ,

za tie mesiace od marca do decembra neurobili.

 

     Vysoko som ocenila v našom výbore, keď ste priznali, že

vašou srdcovou  záležitosťou boli prídavky  na deti. Na  tie

ste sa zamerali, tie ste  pripravili. Ako, to už nebudem ho-

voriť, k tomu sa vyjadrím, keď bude predkladaná novela tých-

to prídavkov.  A naozaj ste  sa na ostatné  sféry nezamerali

a transformácia sociálnej sféry bola  pozastavená. To si po-

vedzme, že sme mohli  byť ďaleko  vpredu v transformácii so-

ciálnej sféry, keby ste sa  neboli zamerali len na tieto dve

vlastne hrozienka, aby  som to povedala aj ja  trošku s pri-

rovnaním, a zvýšenie  dôchodkov, ale nedôsledne, nedomyslene

a prídavky takisto  istým spôsobom nie  systémovo zapadajúce

do  predstavy,  ktoré  predchádzajúca  Mečiarova vláda mala,

a dúfam, že bude možné túto transformáciu aj dokončiť.

 

     Ďakujem vám pekne.

     /Potlesk./

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Vážené  kolegyne a kolegovia,  už nemám žiadne

písomné prihlášky. Je tu ešte faktická poznámka pána poslan-

ca Brocku.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Prepáčte,  páni poslanci,  chcel by  som zareagovať  na

slová pani  poslankyne Aibekovej. Pani  kolegyňa, ja som  sa

nezameral  len na  prídavky na  deti. Prídavky  na deti boli

z množstva iných zákonov takou kuriozitou, že moja predchod-

kyňa aj nástupkyňa tejto ctenej snemovni dva roky sľubovala,

že predloží  nový návrh zákona  o prídavkoch na  deti. Keďže

som ju striedal  vo vláde a ten rok a  pol som ju možno naj-

častejšie kritizoval za jej sľub, ktorý nesplnila, považoval

som za svoju morálnu  povinnosť dotiahnuť tento návrh zákona

do konca.

 

     Teším sa  na diskusiu k  novele zákona o  prídavkoch na

deti, vážená pani kolegyňa, vážne sa teším, a mrzí ma, že tu

nesedí pani ministerka, mohli by sme o tom už aj dnes disku-

tovať. Ak si myslíte, že  sme iné nerobili, len pripravovali

zákon  o prídavkoch  na deti,  teraz neviem,  či máte krátku

pamäť, alebo iný zámer, ale už dnes ste tu hovorili o zákone

o doplnkovom dôchodkovom poistení, možno  nie dnes, ale ino-

kedy sme  hovorili o štátnej  službe alebo verejnej  službe.

Existovali, alebo  sú na svete viaceré zákony, ktoré riešili

problém zamestnanosti  a trhu práce, zákony  o sociálnom za-

bezpečení. Pani  kolegyňa, jediný jeden raz  sa nestalo, aby

Národná rada mala v programe  11 bodov programu alebo pod 10

bodov. Ak si pamätáte, bolo ich niekoľko desiatok, a dokonca

vy ste rozhodovali o tom, ktoré prídu  na program rokovania,

a ktoré nie.

 

 

     A moja posledná poznámka je  k dôchodku, ktorý je jedi-

ným zdrojom  príjmu. Pani  kolegyňa,  minister ani vláda  si

nemôže len tak rozhodnúť, že zmení, resp. tieto sumy upraví.

Na to zo  zákona existujú podmienky a, bohužiaľ,  tie v čase

predkladania zákona o zvyšovaní dôchodkov v súvislosti s je-

diným zdrojom  príjmu neboli naplnené. Očakávali  sme, že to

bude práve 1. januára alebo v novom roku.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pani poslankyňa Edit Baue-

rová.

 

Poslankyňa E. Bauer:

 

     Ďakujem pekne za slovo. Chcela by som povedať, že aj ja

mám ťažké srdce, že životné  minimum sa neriešilo koncom mi-

nulého roka, ale viem to pochopiť, vtedy  boli voľby. Ale to

vôbec, zdôrazňujem, vôbec neospravedlňuje túto vládu, ktorej

zo  zákona vyplýva  povinnosť "neodkladne  zvýšiť nariadením

vlády životné  minimum, len čo rast  životných nákladov pre-

siahne 10 %". Percento rastu životných nákladov je dnes viac

ako 13.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo  má pán poslanec  Šimko s faktickou  po-

známkou.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda. Chcel by som iba pripo-

menúť,  že terajšia  vláda Vladimíra  Mečiara je  vo funkcii

zhruba toľko, koľko mala  predchádzajúca vláda Jozefa Morav-

číka na  legislatívnu činnosť. Za toto  obdobie pán minister

Brocka predložil asi tucet zákonov zo sociálnej oblasti, kým

pani ministerka Keltošová za  toto obdobie doteraz nepredlo-

žila ani  jeden zákon. Pamätáme  sa, že akurát  ešte ako po-

slankyňa predkladala návrhy na  preraďovanie poslancov z vý-

boru  do  výboru  rozdielne  podľa  vôle poslaneckých klubov

a poslancov samotných.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Tarnóczy - faktická poznámka.

 

Poslanec A. Tarnóczy:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     pán predseda,

     kolegovia,

 

     zo  450 dotknutých  žije 350  v mojom  volebnom obvode,

takže sa ma tento zákon  bytostne dotýka. Chcel by som pove-

dať, že tu  odznelo za posledné dva dni veľa  rečí o tom, že

sa veci  spolitizovávajú. Myslím, že  keď budeme pragmatickí

a začneme sa držať čísiel, dá  nám to iný obraz. Chcem pove-

dať, že z  tých 450 ľudí je 91 %  v päťdesiatročnom veku, že

nie sú  schopní fyzicky na  žiadnu adaptáciu, na  inú prácu.

Jednoducho nevedia si prilepšiť žiadnym spôsobom. Boli svoj-

ho času tak dobre zamestnaní,  alebo mali také platy, že ich

manželky nepracovali.  Dostali sa teraz  do sociálnej tiesne

tým, že vlastne  majú len ten stavovský dôchodok  a ich man-

želky nemôžu  nájsť zamestnanie, pretože  jednoducho v našom

okrese zamestnania  niet. Chcel by  som preto byť  na strane

zákonodarcu v tom  zmysle, aby sa pre týchto  450 ľudí týmto

zákonom riešila ich životná dilema.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Filkus.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Chcem povedať  jednu poznámku, ktorá  sa týka toho,  že

v súvislosti so sociálnymi  aspektmi transformačného procesu

nemá význam  prichádzať  k zásluhám  alebo k nezásluhám  tej

alebo  onej  vlády.  Reštriktívna  makroekonomická  politika

najmä rozpočtového  charakteru bola rozhodujúca  pre to, ako

riešiť aj  sociálne aspekty transformačného  procesu. Bol by

som veľmi  rád, aby ste  si to uvedomili.  Samozrejme, treba

priznať, že sa nepodarilo  tieto sociálne aspekty vždy adek-

vátne riešiť,  ale určite je to  výstražné znamenie, že môže

prísť k  takej sociálnej bariére, že  sa už v transformačnom

procese nepohneme. To sme si, dúfam, uvedomili všetci.

 

     Takže chcem do toho vniesť nejaké objektívnejšie krité-

rium, a nie kritérium toho,  kto, čo vo  vláde, zásluhy také

alebo onaké. Faktom zostáva, že reštriktívna makroekonomická

politika rozpočtového a menového  charakteru sa stala objek-

tívnym východiskom transformačného procesu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická  poznámka - pani  poslankyňa Belohor-

ská.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.  Mňa k tejto faktickej

poznámke trošku  podujalo vystúpenie pána  poslanca Filkusa.

Veľmi ma mrzí, že patrí do  kategórie ľudí, ktorí by mali aj

z hľadiska ekonomického  vedieť, že nejde o také veľké sumy,

ale ide  o veľkú pomoc  vzhľadom k určitým  kategóriám ľudí.

Mal by pochopiť aj to, že je vo veku, keď  ostatní dôchodco-

via ináč vážia korunku, ako ju váži on, takže on mal byť je-

den z tých, ktorí by si  práve túto kategóriu ľudí veľmi za-

stávali.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne. Ešte  faktická poznámka  - pán poslanec

Filkus.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Je naozaj smiešne na toto reagovať. Okrem toho si môže-

me  porozprávať  potom  s  pani  poslankyňou pri káve, a nie

v tomto zmysle zdržiavať rozpravu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Dobre, ďakujem. Vyhlasujem rozpravu  o ôsmom bode prog-

ramu za  skončenú. Chce sa  k rozprave za  predkladateľa vy-

jadriť pán predseda výboru Tkáč? Áno. Prosím, máte slovo.

 

Poslanec V. Tkáč:

 

     Vážená snemovňa,

 

     robím v  sociálnom zabezpečení už  25 rokov a  som pre-

svedčený, že všetko  z tejto oblasti neviem, je to taká kom-

plikovaná, zložitá  záležitosť. Ale netrúfal  by som si  ani

s faktickou poznámkou vystúpiť  pred snemom stavebných inži-

nierov, ktorých je 150, a byť suverénom v oblasti stavebného

inžinierstva. Toľko diletantizmu, čo  sme si tu museli vypo-

čuť, mňa mrzí, ale inak to nazvať neviem.

 

 

     Poďme  teraz na  konkrétne fakty,  akým spôsobom  tieto

otázky fungujú  a ako treba  zaujať stanovisko. Z  vystúpení

pánov poslancov v  tejto snemovni mi prišlo na  um, ako keby

ich jedna  poradkyňa mala, viem  asi aj jej  spôsob myslenia

a kto za tým stojí a kto to píše, takéto názory, kto si musí

aj uvedomiť  vlastnú zodpovednosť, prečo  to je tak,  ako to

je.

 

     Vážení, táto  novela, ktorú predkladáme  dnes z oblasti

nie vykazovania pracovných kategórií, ale z oblasti riešenia

stavovskej invalidity, je len nápravou toho, čo ste "spíska-

li" v  júli 1994. Štátna tajomníčka  bola zo Strany demokra-

tickej ľavice, minister  bol z Kresťanskodemokratického hnu-

tia a  podpredseda vlády, ktorý to  mal koordinovať, je dnes

v Demokratickej  únii. Odsek  3 §  162, ktorý  ste tam  dali

a ktorý  parlament schválil,  vlastne spôsobil diskrimináciu

určitej  skupiny občanov.  My tú  diskrimináciu v súčasnosti

naprávame. Je  lžou a neodbornosťou, ak  sa tu vyhlasuje, že

oživujeme niečo mŕtve. Sám som bol odporcom pracovných kate-

górií.  Ale tým,  že sa  nepripravil doplnkový pripoisťovací

systém, tým, že neboli riešené tieto otázky, tým, že už mali

fungovať doplnkové kasy, keby ste v marci neboli menili vlá-

du, tak už  to dávno funguje. To je  pravá príčina, prečo sa

tieto veci neriešia.

 

     Vážení, môžem potom predložiť, kto bude mať záujem, po-

sudky zahraničných expertov na váš zákon o doplnkovom pripo-

isťovacom systéme, ktorý ste  predložili narýchlo v novembri

do parlamentu, lebo ste neplnili Generálnu dohodu. Tento zá-

kon má obrovské chyby a  nedostatky a v súčasnosti na úrovni

poradného výboru pre tripartitu spolu  s odborármi aj so za-

mestnávateľmi  pripravujeme novú  filozofiu a  znenie  tohto

zákona. A  tento zákon bude  riešiť pracovné kategórie,  nič

mŕtve tu neoživujeme. Nebolo to riešené systémovo podľa kon-

cepcie  transformácie sociálnej  sféry. Tieto  veci mali byť

riešené a ladené na 1.  január 1995. Pretože ste to neurobi-

li, v tejto situácii musíme naprávať vaše chyby.

 

     Pokiaľ sa týka dôchodkov ako jediného zdroja príjmu, je

to bohapustá lož, čo sme  si  tu  vypočuli, pretože v zákone

o zvyšovaní dôchodkov ste porušili  zákon o štátnom rozpočte

na rok  1994. Už som  to tu raz  citoval, prečítajte si  to,

prosím vás, zo zákona číslo 324  z roku 1993, ktorým sa pri-

jíma zákon o štátnom rozpočte na rok 1994, § 8, kde bolo ex-

pressis verbis jasne uvedené, že pri zvyšovaní dôchodkov bo-

la  vytvorená  zdrojová  rezerva  a  že zvyšovanie dôchodkov

v roku 1994 bude určené na  dôchodky, ktoré sú jediným zdro-

jom príjmu, na zvýšenie dôchodkov pre bezvládnosť, na zvýše-

nie dôchodkov  pre obete bývalého  režimu. Tieto otázky  ste

pri zvyšovaní dôchodkov neakceptovali. Je neodbornosťou tvr-

diť, že  na zvyšovanie dôchodkov,  ktoré sú jediným  zdrojom

príjmu, v čase, keď sa prijímal zákon o zvyšovaní dôchodkov,

pretože ste to vytiahli  ako predvolebný "cukrík", vtedy ne-

boli vytvorené podmienky. To je  lož, to nie je pravda, pre-

tože  zdroje v  štátnom rozpočte  boli a  zvyšovali ste  iné

dôchodky. A toto vám ublížilo  vo voľbách, to vám zodpovedne

hovorím, pretože sme  navštevovali domovy dôchodcov, navšte-

vovali sme ústavy sociálnej starostlivosti, kde dobrých 60 %

klientov alebo obyvateľov týchto domovov sú obyvatelia, kto-

rí majú dôchodok ako jediný zdroj príjmu. To vám vaši odbor-

níci, ktorí vám to takto pripravili, ublížili aj vo voľbách,

pretože sa to tam jasne objavilo.

 

     Je nepravdou, že sa  zasahuje do ziskov obchodných spo-

ločností. Veď to nie je  pravda! Ak tu niekto z predrečníkov

povedal, že od roku 1990, veď  v roku 1990 boli tvrdo štátne

podniky  v oblasti  hlbinných baní  a v  súčasnosti sú štyri

alebo päť  firiem, ktoré to riešia,  vôbec nebudú mať žiadne

zisky ohrozené, ani nebudú mať náklady s touto právnou úpra-

vou, ide  len o legalizáciu  toho, že to  v podstate účtovná

evidencia v týchto podnikoch vykazuje na  účely dôchodkového

zabezpečenia.  A  zdroje,  pokiaľ  neviete,  existujú už len

v rámci  dôchodkového fondu  a tieto  prostriedky sa čerpajú

z dôchodkového poistenia.

 

     Chcel by som ešte zvýrazniť  jednu vec. Bolo tu poveda-

né, že kategórie sa riešili od  roku 1990. To nie je pravda.

Riešili sa presne od Vojtecha,  od 23. apríla 1992. Ten, kto

bol  vtedy vo  Federálnom zhromaždení,  si pamätá,  že došlo

k patovej  situácii,  nebola  ani  jedna pripomienka, nebolo

možné dohodovacie konanie a o  tri dni potom Federálne zhro-

maždenie pracovné  kategórie potichu zrušilo,  ale so sľubom

federálnej vlády, že bude zákon o doplnkovom pripoistení.

 

     Odkaz na ostravské bane a na Českú republiku je absurd-

ný, pretože v Českej republike platí obdobný režim a pracov-

né kategórie sa likvidujú v rozpätí rokov 2016 až 2018. Tak-

že  vykladať tu  niečo  o  oživovaní mŕtveho  chrobáka alebo

mŕtvych vecí je nezmysel, pretože ide o systémové rozloženie

likvidácie stalinských pracovných  kategórií. Pod toto slovo

sa podpíšem, áno, sú to stalinské inštitúty. Musí sa to rie-

šiť na obdobie celej  generácie. Nechcem teraz odskakovať do

veľkých súbojov o dôchodkovom veku, ale zvyšovanie dôchodko-

vého  veku sa  bude podobným  spôsobom rozkladať  na obdobie

jednej generácie.

 

     Stanovovať pre vládu termín o likvidácii pracovných ka-

tegórií je asi pochybné, pretože to by bolo niekoľko vlád do

roku 2018, keď sa pracovné kategórie zlikvidujú definitívne,

takže neviem,  o akom termíne tu  chcete diskutovať. Je pri-

pravená koncepcia transformácie  sociálnej sféry. V podstate

sme splnili slovo, že bude  hotová do konca tohto štvrťroka.

Je  odkonzultovaná so  zahraničnými expertmi  a pripravujeme

publikáciu tohto  dokumentu v rozpätí  budúceho týždňa alebo

10 dní. Chceme, aby koncepcia  prešla do parlamentu, aby sme

viacej povedali aj na pôde parlamentu, čo a akým spôsobom sa

v tejto súvislosti chce riešiť.

 

     K  návrhu pani  poslankyne Bauerovej  dovoľte jednu po-

známku. Je to, podľa mojej  mienky, dobrý a múdry návrh, ale

nie sú  tam vyriešené systémové  väzby. Nie som  proti tomu,

dokonca na tom pracujeme, aby sa uskutočnil predčasný odchod

do  dôchodku,  pretože  to    veľmi pozitívne multifikačné

efekty. Nemáte  však v tomto návrhu  riešené otázky systémo-

vých väzieb na platnú právnu úpravu poskytovania mimoriadne-

ho  starobného dôchodku.  Ako odborník  skutočne neodporúčam

len takto  priamo reagovať na  túto otázku. Tento  návrh mám

dobre zapísaný,  vráťme sa k  nemu, keď bude  takzvaný veľký

balík  predpisov o  sociálnom zabezpečení.  Predpokladám, že

v apríli by  sme ho mali z  ministerstva dávať na schvaľova-

nie. Znovu opakujem, že  treba tento návrh vykalkulovať. Fi-

lozoficky ho absolútne prijímam, súhlasím s ním, ale neodpo-

rúčam  ho dnes  v tejto  súvislosti schváliť,  pretože to je

čiastková novela  a potrebujeme mať  aj stanovisko Sociálnej

poisťovne.  Dnes už  nemôžeme rozhodovať  ani v legislatíve,

nemáme monopol - ani ministerstvo,  ani vláda, myslím si, že

ani parlament bez stanoviska  Sociálnej poisťovne ako verej-

noprávnej  inštitúcie, zo  zdrojov ktorej  sa vlastne  tieto

otázky budú riešiť. Takže ak budem hlasovať proti tomuto ná-

vrhu, nechápte, že som preto proti,  že som proti, ale že si

treba skutočne  tieto veci vykalkulovať  a prepočet na  tých

šesťkrát 30 dní, tých 180 dní považujem za rozumný návrh.

 

     Pokiaľ sa týka výšky dôchodku, ktorý je jediným zdrojom

príjmu, platí to isté, čo som povedal. Máme pripravenú nove-

lu  právnych predpisov  a kalkuluje  sa s  tým, že  zvýšenie

dôchodku ako  jediného zdroja príjmu chceme  skutočne v naj-

bližších týždňoch spustiť.

 

     Pokiaľ  sa týka  problematiky životného  minima, mám tu

program legislatívy,  aj z Generálnej  dohody vypísané všetky

úlohy. Nikde  vo februári nemalo byť  životné minimum, nemám

to zapísané,  je mi ľúto. Ale  pripravujeme tiež novú právnu

úpravu aj v súvislosti s prídavkami na deti. Ja by som sa so

zákonom  o prídavkoch  na deti  za minulý  rok ako  odborník

vôbec nechválil. To hovorím preto, že máme pripravenú analý-

zu dosahu tohto  zákona, sú pripravené aj zlepšenia, pretože

isté chyby sú. Ale podporil by som slová pána profesora Fil-

kusa vo väzbe na to, aby sme už prestali skúmať, ktorá vláda

čo spravila,  alebo nespravila. Poďme  už dopredu, ale,  pán

poslanec Brocka, veľmi dobre viem, čo sme vám 18. marca, keď

ste ma vyhadzovali z  roboty, nechali na úrovni ministerstva

z hľadiska  legislatívy a  z  hľadiska  koncepčných zákonov,

a veľmi dobre viem, v akom stave tieto práce boli v decembri

1994,  keď sme  na ministerstvo  došli na  základe výsledkov

slobodných volieb čestne späť. Takže  nebudeme  o tom už po-

lemizovať, nemá  to význam. Tieto veci  sú rozbehnuté. Aj za

vášho  ministrovania  experti,  ktorí  na ministerstve boli,

a riadili ste tých istých, čo  som ja riadil dvakrát, už te-

raz druhýkrát za sebou, a viem  dobre, čo od nich možno oča-

kávať a koľko intelektuálneho  vkladu pod vaším riadením mi-

nisterstva do  systému dali. Ale pokiaľ  tieto veci nebudeme

mať jasne vypočítané, vykalkulované,  exaktne zistené a pri-

pravené, nemôžeme ich spúšťať. Nechceme  ich blokovať, práve

naopak - urýchľovať. Ale urobiť chybu v sociálnej oblasti na

štarte nového systému je na odstraňovanie mnoho rokov do bu-

dúcnosti. Jedným  takýmto prípadom je  likvidácia pracovných

kategórií. V tomto zmysle nie sme pod žiadnym tlakom ani od-

borov, verte mi. Viem s nimi vyjednávať a vyjednávam s nimi.

Ide  o naplnenie  princípu spravodlivosti  na budúce  týždne

a koncepčné  riešenie pripravujeme  na 1.  január 1996. Keby

nebol marec 1994, veľa vecí  mohlo od januára 1995 už fungo-

vať.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     /Potlesk./

 

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne. Žiada  si záverečné  slovo pán spoločný

spravodajca výborov?

 

Poslanec M. Barna:

 

     Vzhľadom na  to, že nie  som legislatívec ani  právnik,

prosil by som 10-minútovú prestávku.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     V poriadku, ostaneme pri takom riešení, že pán spoločný

spravodajca dostane  priestor a my  zatiaľ budeme pokračovať

v ďalšom rokovaní.

 

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     prechádzame na  d e v i a t y  bod programu, ktorým je

 

     Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na  vydanie zákona Národnej  rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady číslo 254/1991

Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov.

 

     Návrh ste dostali ako tlač  číslo 101 a spoločnú správu

výborov ako tlač číslo 101a.

 

     Za skupinu  poslancov návrh zákona  odôvodní poslankyňa

pani Ľudmila Mušková. Prosím ju, aby sa ujala slova.

 

 

 

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení predseda Národnej rady,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     navrhovanou zmenou  ustanovenia § 8 ods.  5 zákona Slo-

venskej národnej rady číslo  254/1991 Zb. o Slovenskej tele-

vízii v  znení neskorších predpisov  sa sleduje zabezpečenie

riadnej činnosti Rady  Slovenskej televízie vymedzenej záko-

nom, súvisiacej so zvýšenými  nárokmi na výkon funkcie člena

rady v závislosti od  jeho spoločenskej zodpovednosti, obsa-

hovej a časovej náročnosti,  ako aj potreby upraviť doteraj-

šie nevyhovujúce riešenie  odmeňovania. Podľa súčasnej plat-

nej legislatívy člen rady má nárok len na náhradu cestovných

výdavkov, pričom nie je ani stanovené, kto má cestovné uhrá-

dzať. Člen  rady nie je  v zamestnaneckom pomere  s verejno-

právnou  inštitúciou, a  teda táto  nemá povinnosť  cestovné

vyplácať.  Súčasná  legislatíva  neumožňuje  ani  vyplácanie

diét, ani iných nákladov, ktoré  vynakladá člen rady pri pl-

není úloh, ktoré mu vyplývajú z jeho zodpovednej funkcie.

 

     Navrhujeme preto, aby členovia  rady boli za výkon svo-

jej  funkcie odmeňovaní  z rozpočtu  Slovenskej televízie vo

výške,  ktorú odporučí  výbor pre  vzdelanie, vedu,  kultúru

a šport a schváli predseda Národnej rady Slovenskej republi-

ky. Toto riešenie sa nám zdalo najreálnejšie, lebo ak by sme

vzniesli požiadavku na rozpočet, musela by vzniknúť nová ka-

pitola,  a tým  by sa   aj zvýšili  výdavky. Takto  môže byť

čiastka určená  pre radu zakomponovaná  do kapitoly rozpočtu

Slovenskej televízie.  V každom budúcom rozpočte  by sa malo

s touto čiastkou rátať. Tiež  argument, že rada, ktorá tele-

víziu kontroluje, by nemala byť televíziou vyplácaná, nemôže

obstáť. Vyplácanie odmeny inštitúciou  stanovuje zákon a po-

dľa zákona odsúhlasí výšku odmeny predseda Národnej rady.

 

 

     Predloženým  návrhom  sa nezakladajú  zvýšené nároky na

štátny  rozpočet Slovenskej  republiky, ako  aj na  rozpočty

miest a obcí.

 

     Chcem  vás preto  poprosiť, vážení  kolegovia, aby  ste

podporili návrh novely vo formulácii, akú prijali výbory Ná-

rodnej  rady Slovenskej  republiky, ktoré  prerokovali tento

návrh  novely, pretože  je legislatívne  čistejšia, a  zámer

predkladateľov, aby okrem odmeny  patrilo členom rady i ces-

tovné a aby odmenu schválil predseda Národnej rady po prero-

kovaní v gesčnom výbore, zostáva zachovaný v pôvodnom zákone

v § 15 ods. 3, ktorý hovorí o štatúte Slovenskej televízie.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pani  poslankyni  Muškovej.  Prosím spoločného

spravodajcu výborov pána poslanca Miklošku, aby podal správu

o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej

rady Slovenskej republiky.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Vážení pán predsedajúci,

     vážená snemovňa,

 

     návrh zákona pridelil predseda Národnej rady Slovenskej

republiky rozhodnutím  zo 6. marca  1995 číslo 189  Ústavno-

právnemu výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky, Výboru

Národnej rady Slovenskej  republiky pre financovanie, rozpo-

čet a  menu a Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky pre

vzdelanie, vedu, kultúru a šport  na prerokovanie po tom, čo

dostanú stanovisko vlády Slovenskej republiky. Súčasne pred-

seda Národnej rady Slovenskej  republiky určil na skoordino-

vanie stanovísk Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre

vzdelanie, vedu, kultúru a šport s tým, aby sa skoordinované

stanoviská výborov premietli do spoločnej správy výborov Ná-

rodnej rady.

 

     Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky prero-

kovali návrh zákona v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej

rady Slovenskej  republiky a všetky vyslovili  s návrhom sú-

hlas. Vláda Slovenskej republiky  vyslovila s návrhom zákona

súhlas. Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky od-

poručili návrh zákona prijať s týmito zmenami alebo doplnka-

mi:

 

     Výbor Národnej  rady pre financovanie,  rozpočet a menu

má pripomienku znenie textu § 8 ods. 5 v bode 1 návrhu upra-

viť takto: "Členovi rady patrí za výkon jeho funkcie odmena,

ktorej výšku  určí štatút rady,  a cestovné náklady  spojené

s výkonom jeho funkcie, ktoré sa nahrádzajú podľa osobitných

predpisov.  Náklady  spojené  s  výkonom  funkcie člena rady

a s činnosťou rady sa uhrádzajú z prostriedkov rozpočtu Slo-

venskej televízie."

 

     Vzhľadom na to, že  tento bod nebudem odporúčať, príliš

si ho ani nemusíte pamätať,  ale prečítam vám návrh Ústavno-

právneho  výboru Národnej  rady a  Výboru Národnej  rady pre

vzdelanie, vedu, kultúru a  šport, podľa ktorého znenie toho

istého § 8 ods. 5  v bode 1 návrhu sa upraví takto: "Členovi

rady patria za výkon jeho  funkcie odmena, ktorej výšku určí

štatút /§ 15 odsek 3/,  a cestovné náhrady spojené s výkonom

jeho funkcie podľa osobitných predpisov." Toto je text, kto-

rý budem potom pri hlasovaní odporúčať.

 

     A ďalší návrh - bod 2  návrhu vypustiť. To je úplne lo-

gické, súvisí to s predchádzajúcim textom.

 

     To je zatiaľ všetko.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Otváram rozpravu o  deviatom bode programu. Do

rozpravy sa písomne prihlásili  dvaja poslanci. Ako prvá vy-

stúpi pani  poslankyňa Mária Ďurišinová za  SDĽ. Pripraví sa

pán poslanec László Ásványi za MKDH.

 

Poslankyňa M. Ďurišinová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi na úvod malé  vyznanie. V celom svojom dote-

rajšom živote  som sa vždy snažila žiť, športovou terminoló-

giou povedané, "fair play". Ak som sa rozhodla stiahnuť svoj

podpis spod návrhu zákona, ktorý máme v tejto chvíli na sto-

le, nazdávam sa, že treba uviesť na túto tému niekoľko slov,

aby boli jasné všetky okolnosti,  za akých som pri zrode zá-

kona pôvodne asistovala.

 

     Zrejme je všeobecne známe,  že poslanci za Stranu demo-

kratickej  ľavice aj  v predchádzajúcom  volebnom období úz-

kostlivo dbali,  aby sa médiá nezneužívali  v mocenských ru-

kách. Usilovali sme sa  naplniť pojem verejnoprávnosti skut-

kami, a to aj vtedy, keď  to nebolo v partajnom záujme iných

partnerov. Riadili  sme sa zásadou,  že vlády sa  striedajú,

prichádzajú,  odchádzajú, ale  divák zostáva,  preto netreba

s jeho  trpezlivosťou experimentovať.  V predchádzajúcom vo-

lebnom  období sme  presadzovali myšlienku profesionalizácie

mediálnych rád. Považovali sme  za neúnosné, aby 9 dobrovoľ-

níkov bralo na seba bremeno  zodpovednosti a za ich prácu sa

im dostávalo pohanenie.

 

     Keď v tomto volebnom  období prišli s myšlienkou profe-

sionalizácie poslanci, kolegovia z  Výboru Národnej rady pre

vzdelanie,  vedu,  kultúru  a  šport,  zdalo  sa teda, že sa

vlastne iba napĺňa idea, ktorú sme aj my, poslanci za Stranu

demokratickej ľavice, v  minulom volebnom období presadzova-

li, a preto som neprotestovala,  aby aj môj podpis pod návr-

hom  poslaneckého zákona  figuroval. Dodatočne  som si  však

preštudovala všetky predchádzajúce verzie a už prijaté záko-

ny v mediálnej oblasti a zároveň som konzultovala s bývalými

poslancami,  ktorí sa  problematikou podrobnejšie  zaoberali

v minulosti. Na základe získaných informácií som sa rozhodla

návrh nepodpísať  a zaň ani  hlasovať. Pre mňa  je to naozaj

principiálna otázka.

 

     Dovoľte,  aby som  svoje zásadné  výhrady predniesla aj

v tomto  zhromaždení. Najskôr  niekoľko poznámok, osvetľujú-

cich vznik mediálnych zákonov po novembri roku 1989. Odštát-

nenie elektronických médií, rozhlasu  a televízie, bolo jed-

ným  z významných  prvkov novej  legislatívy, ktorá  v plnej

miere akceptuje neodňateľné ľudské práva. Listina základných

práv  a slobôd,  ktorú prijalo  Federálne zhromaždenie ČSSR,

ľudské práva zakotvila do právnej  normy a do Ústavy Sloven-

skej republiky sme ju  prebrali prakticky v nezmenenej podo-

be. Od  tohto základného dokumentu sa  potom odvíjali právne

normy týkajúce sa médií.

 

     Keď Federálne zhromaždenie  prijímalo zákon o rozhlaso-

vom a  televíznom vysielaní, dlho sa  v sociálnych a kultúr-

nych výboroch Snemovne ľudu  a Snemovne národov diskutovalo,

kedy a na aké dlhé obdobie sa majú voliť členovia mediálnych

rád. Zvíťazil  názor, podľa môjho  názoru veľmi správny,  že

volebné obdobie  sa nemá zhodovať s  volebným obdobím vlády,

pretože ak má naplniť  pojem verejnoprávnosti a aj prakticky

sa majú elektronické médiá  odštátniť alebo odvládniť, veľmi

dôležité je,  aby si rady,  ktoré majú reprezentovať  verej-

nosť, plnili rovnako  svoju úlohu bez ohľadu na  to, kto mo-

mentálne vládne. Nie je to ľahká úloha a ani ľahká požiadav-

ka. Každá vláda, a to nielen u nás, ale i v oveľa silnejších

demokraciách, sa usiluje mať nejakú tú  svoju vlnku, a možno

sa  tomu ani  netreba čudovať.  Patrí k  povahe vlády mať čo

najviac pák na ovládanie. A  je zas povinnosťou všetkých de-

mokratických inštitúcií, nielen parlamentných, ale i občian-

skych združení, aby sa proti takýmto želaniam a tlakom účin-

ne bránili.

 

     Zákon, ktorý platí pre všetkých  rovnako, či sú pri mo-

ci, alebo v opozícii, je jeden z najúčinnejších a najčistej-

ších prostriedkov. Vlády  prichádzajú, odchádzajú, ale občan

zostáva. A občan je voličom  rozličných strán a hnutí, preto

by jeho  záujmy mali ochraňovať a  obraňovať zástupcovia ve-

rejnosti zo všetkých politických prúdov. Myslím si, že to už

tu dnes bolo  viackrát povedané. Je mi ľúto,  že táto požia-

davka zostáva nevypočutá a súčasná vládna koalícia si verej-

noprávnosť vysvetľuje ako vládu väčšiny nad menšinou. Prostá

matematika nám napovie, že spoločnosť nie je rozdelená podľa

toho, ako sa rozdelil parlament. Väčšia časť obyvateľov tej-

to krajiny nemá vlastne v  mediálnej rade rozhlasu a televí-

zie zastúpenie. A s tým  nemožno v žiadnom prípade súhlasiť.

Darmo  sa členovia  Rady Slovenskej  televízie a Rozhlasovej

rady dušujú, že je dokumentovateľná a dokumentovateľné sú aj

politické zoskupenia, ktoré ich do  týchto rád navrhli - ich

orientácia, samozrejme.

 

     Som presvedčená, že by bolo na prospech občanov Sloven-

skej republiky, keby ste si to, vážené kolegyne a vážení ko-

legovia, uvedomili a neusilovali sa porážať a víťaziť. Prečo

o tom  hovorím? Pretože  kým sa  nenaplní zásadná požiadavka

poslancov za  Stranu demokratickej ľavice,  aby v mediálnych

radách bola  zastúpená skutočne  celá verejnosť,  a teda aby

sa naplnil pojem verejnoprávnosti,  nemožno podporiť v tomto

prípade parciálny problém profesionalizácie členov rád. Áno,

budeme za profesionalizáciu, ako sme  to aj v minulosti pro-

klamovali, ale  nie vtedy, keď je  členstvo v rade trafikou,

odmenou za vernosť vládnej  koalícii. S tým súhlasiť nemôže-

me, a preto som svoj podpis pod návrhom zákona stiahla. Pro-

fesionalitu chápeme nielen ako čosi,  za čo sa platí, ale aj

ako odbornosť, a teda aby v mediálnych radách boli zástupco-

via profesných združení, ktoré  sa problematikou médií zapo-

dievajú,  napríklad filmári,  novinári, združení  aj v iných

zoskupeniach, ako je Združenie slovenských novinárov, atď.

 

     Mimoriadne  závažným problémom  je otázka financovania.

Nemožno  prijať predstavu,  že mediálne  rady budú nezávisle

kontrolovať rozhlas a televíziu, ak budú závisieť od rozpoč-

tu rozhlasu a televízie. Už v minulosti sme žiadali, aby ra-

da pre  rozhlasové a televízne vysielanie  ako jediná, ktorá

má členstvo zo zákona konštituované ako platené, mala v roz-

počte samostatnú  kapitolu. Hoci ide  o neveľkú čiastku, 

svoj veľký význam, pretože  dokumentuje skutočnú, i finančnú

nezávislosť  od štátnej  moci. Žiaľ,  nielenže sa nepodarilo

dosiahnuť tento  stav v Rade pre  rozhlasové a televízne vy-

sielanie,  ale predložený  návrh  zákona  chce urobiť  z rád

v elektronických médiách  slepé črevo, ktoré, naopak, má byť

ostražitým okom  verejnosti. Nazdávam sa, že  je to riešenie

nešťastné a neprijateľné.

 

     Vážené dámy  a páni, na  záver stručne: Áno,  budeme za

profesionalizáciu,  ktorá bude  znamenať nielen  peniaze pre

koaličných zástupcov, ale  skutočných profesionálov zastupu-

júcich celú verejnosť. Občan, ktorý si platí za prijímač, je

totiž i  ten, ktorý volil inú  ako koaličnú stranu, prípadne

i ten, ktorý  voliť nebol vôbec. Ak  má povinnosť platiť, má

mať právo  vyslať si do mediálnej  rady svojho zástupcu. Ne-

pochybujem, že pár  halierov zo svojich daní dá  rád na jeho

odmenu, ale musí mať istotu,  že je to naozaj jeho zástupca.

Ak sa táto požiadavka splní, ja i moji kolegovia návrh záko-

na na profesionálnosť mediálnych rád veľmi radi podporíme.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán poslanec Ásványi z MKDH. Pripraví

sa pán poslanec Árpád Duka-Zólyomi.

 

Poslanec L. Ásványi:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy a páni,

 

     dovoľte mi  zaujať stanovisko k  návrhu zákona Národnej

rady Slovenskej republiky, ktorým  sa má pozmeniť zákon Slo-

venskej národnej rady číslo  254/1991 Zb. o Slovenskej tele-

vízii, a súčasne aj k zákonu číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom

rozhlase. Dovoľte,  aby som to  naraz povedal, veď  nakoniec

doslova rovnaké sú oba materiály, ktoré sme dostali, ale na-

vrhovanú zmenu k jednotlivým  zákonom som rozdelil pre pánov

spravodajcov.

 

     V zásade nemám námietok proti hmotnému zainteresovaniu,

teda odmeňovaniu členov rád,  vytvorených pri oboch verejno-

právnych masmédiách. Právom  bude možné očakávať svedomitej-

šiu účasť na  rokovaniach a práci programu, i  keď o nejakej

náročnej  a vyčerpávajúcej  práci ťažko  hovoriť. Tá  zrejme

zostane naďalej  pracovníkom  oboch inštitúcií  a predpokla-

dám, že na úrovni profesionality.  Mám však výhrady k termí-

novaniu  návrhu a  účinnosti navrhovaného  zákona. Z doteraz

čestnej funkcie navrhovatelia chcú vytvoriť výnosný džob pre

ďalších vyvolených funkcionárov,  ktorí doposiaľ neboli inde

inštalovaní. Také  je už terajšie  zloženie rád, a  keď nie,

tak sa také vytvorí  v spolupráci vládnej koalície. Vytvára-

nie  jednoliatych orgánov  bez zbytočných  hlasov zo  strany

opozície a ešte tak zo  strany príslušníkov národností je už

nacvičené.

 

 

 

     Ešte dôraznejšiu  námietku z hľadiska  časovosti novely

uvádzam z pohľadu rozpočtovaných možností Slovenskej televí-

zie  a Slovenského  rozhlasu. Všeobecne  chýbajú prostriedky

v našej  ekonomike na  rok 1995.  Nie sú  na tom  lepšie ani

v predmetných inštitúciách.  A teraz im  uvalíme ešte balvan

financovania odmien členov rád a všetkých nákladov spojených

s ich  činnosťou, a  to vtedy,  keď tieto  rady sú  kreované

v prevažnej miere z prívržencov  vládnej koalície. Navyše sa

v dôvodovej správe proklamačne uvádza, že s týmto návrhom sa

nezakladajú nároky na štátny rozpočet. Ale budú sa skracovať

možnosti inštitúcií  na úkor vyššej spokojnosti a vôbec spo-

kojnosti divákov a poslucháčov.

 

     Pýtam sa, ak Slovenská televízia  v októbri alebo v no-

vembri  pre  nedostatok  prostriedkov  bude nútená napríklad

týždenne trikrát  opakovať ten istý film,  lebo toto je naj-

lacnejšie  vyplňovanie  programového  času,  alebo Slovenský

rozhlas nebude mať prostriedky  z rozpočtu na výjazdy repor-

térov, vrátia členovia rady  prevzaté odmeny a úhrady nákla-

dov?

 

     Poslanci Maďarskej koalície navrhujú účinnosť zákona od

1. januára  1996, keď v štátnom  rozpočte sa môžu zabezpečiť

potrebné  prostriedky na novovzniknuté náklady pre Slovenskú

televíziu  a Slovenský  rozhlas. V  tomto zmysle  odovzdávam

konkrétny návrh na zmenu navrhovaného zákona pánu spoločnému

spravodajcovi.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.  Slovo má pán  Duka-Zólyomi. Prosím, pán

poslanec.

 

 

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Pán predsedajúci,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     v zmysle zákona číslo 254/1991 Zb. sú Slovenská televí-

zia, resp. podľa zákona číslo 255 aj Slovenský rozhlas nezá-

vislé verejnoprávne inštitúcie, ktoré  majú slúžiť v oblasti

informácie, kultúry a vzdelávania všetkým občanom Slovenskej

republiky,  bez rozdielu  na rasu,  národnosť a náboženstvo.

Podľa § 7 citovaných zákonov práve Rada Slovenskej televízie

a Rozhlasová rada  je tým zodpovedným  orgánom, ktorý má  za

úlohu zabezpečiť programovú objektívnosť a nezávislosť tejto

inštitúcie v intenciách horeuvedených požiadaviek.

 

     Pluralitu  názorov a predstáv  občanov,  resp. voličov,

vyjadruje aj zloženie parlamentu. Radu Slovenskej televízie,

resp. Rozhlasovú radu, volí  a odvoláva Národná rada Sloven-

skej republiky, preto v jej  činnosti a v objektívnom rozho-

dovaní sa musí prejaviť široké spektrum opodstatnených záuj-

mov občanov. Z toho vyplýva, že aj riadenie Slovenskej tele-

vízie by malo odzrkadliť túto distribúciu vôle občanov. Pre-

to je  hrubým nedostatkom súčasného znenia  zákona o Sloven-

skej televízii, z ktorého chýba pôvodné ustanovenie zo záko-

na číslo  254/1991 Zb., na  základe ktorého každá  politická

strana, resp. hnutie,  zastúpené v  Národnej rade Slovenskej

republiky, malo svojho zástupcu v Rade Slovenskej televízie.

Tento  demokratický  princíp  bol  odstránený novelou zákona

číslo 482/1992 Zb.

 

     V podstate by sme nenamietali  proti tomu, že na zabez-

pečenie riadnej činnosti Rady Slovenskej televízie, resp. aj

Rozhlasovej rady, ktorá súvisí so zvýšenými nárokmi na výkon

funkcie  člena rady  tak z  hľadiska spoločenskej  zodpoved-

nosti, ako z hľadiska  obsahovej a časovej náročnosti, treba

určitým spôsobom  vyriešiť ich odmeňovanie.  V minulosti sme

niekoľkokrát navrhovali riešenie  tohto  problému, ale vtedy

obidve rady mali pluralitné zloženie, ktoré zodpovedalo nie-

len rozloženiu síl v parlamente, ale aj z odborného hľadiska

vyhovovali požiadavkám, ktoré sú nutné pre objektívne riade-

nie týchto dôležitých  verejnoprávnych inštitúcií Slovenska.

 

     Môžeme jednoznačne  konštatovať, že toho  času zloženie

televíznej a  Rozhlasovej rady, veľmi  dôležitých riadiacich

orgánov elektronického masmédia Slovenskej republiky, zodpo-

vedá len záujmom vládnucej koalície a neodzrkadľuje výsledky

parlamentných volieb, čiže  vôľu občanov Slovenskej republi-

ky. Odborníci, kandidáti opozičných strán boli apriori vylú-

čení z účasti v týchto radách.

 

     Bolo by paradoxné, ak by sme podporovali návrh na zave-

denie odmeňovania činnosti členov takých rád, ktoré obhajujú

a presadzujú  len jednostranné  záujmy. Ďalšie protirečenie,

resp. paradox  predloženého  návrhu je  v tom,  že ak odmena

člena rady  sa bude hradiť z rozpočtu Slovenskej  televízie,

resp. Slovenského  rozhlasu, potom jedna aj  druhá rada bude

závislá od tej inštitúcie, ktorej  činnosť a riadenie je ich

povinnosťou kontrolovať.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     na  záver predkladám  pozmeňovací  návrh  tohto znenia:

V § 8 ods.  1 navrhujem vypustiť prvú vetu  a nahradiť novou

vetou nasledujúceho  znenia: "Rada má 9  členov, v ktorej je

zastúpená jedným  členom každá politická  strana a politické

hnutie, zastúpené v Národnej  rade Slovenskej republiky. Os-

tatných členov  rady volí Národná rada  na návrh príslušného

výboru."

 

     Ďakujem pekne za vašu pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený parlament,

     vážení hostia,

 

     pri prerokúvaní tohto bodu by sme sa mali najprv dohod-

núť, či  vôbec rokovať o odmeňovaní  členov rady Slovenského

rozhlasu  a Slovenskej  televízie, pretože  príslušné zákony

o nich hovoria, že sú to zástupcovia verejnosti. Verejnosti,

ktorej  úlohou je  napríklad aj  ochrana záujmov televíznych

divákov  a rozhlasových  poslucháčov a  ochrana nezávislosti

verejnoprávnych médií. Ak tu  včera zaznelo, že verejnosť je

veľké nič, potom  by sme dnes mali rokovať o  tom, že nič má

dostávať odmenu za výkon funkcie.

 

     Oceňujem, že  skupina poslancov chce,  aby členovia rád

boli honorovaní, pretože majú dôležitú úlohu, a v súvislosti

s výkonom funkcie existujú náklady, ktoré by mali mať z čoho

hradiť. Nesúhlasím však  s tým, aby to bolo  z rozpočtu Slo-

venskej televízie a Slovenského  rozhlasu, pretože to nie sú

ich zamestnanci  a sú do určitej  miery nielen poradným, ale

i - obrazne  povedané - ich kontrolným  orgánom. Bolo by asi

prirodzenejšie,  aby  náklady   spojené  s  výkonom  funkcie

a s činnosťou  v rade sa  uhrádzali buď z  rozpočtu Národnej

rady  Slovenskej republiky,  alebo aby  všetky mediálne rady

mali osobitnú kapitolu v rámci štátneho rozpočtu tak, ako je

to riešené v niektorých európskych krajinách. V nich sa výš-

ka odmeny určuje ako percentuálna časť z platu poslanca par-

lamentu. Napríklad  v Nemeckej republike ide  o rozsah od 20

do 60 % platu poslanca  z rozpočtu parlamentu. Je pravda, že

členovia rád  sú v týchto krajinách  v počte okolo 30  až 40

členov. U nás si túto  úlohu plní 9 odvážlivcov, ktorí popri

svojej práci len  veľmi ťažko môžu stihnúť všetko,  čo im zo

zákona vyplýva.

 

     Návrh zákona  nehovorí o výške odmeny  a systém, ktorým

sa dopracujeme  k nejakej čiastke,  je komplikovaný. Nie  je

povedané konkrétne, ktorý výbor Národnej rady  dáva návrh na

výšku  odmeny a  do koľkých  dní má  predseda Národnej  rady

schváliť predložený návrh výboru. To  je však len jedna časť

problému. Nemenej dôležité je,  ako sú tieto rady konštituo-

vané a akým spôsobom máme pre ne priznávať odmeny. Či zastu-

pujú celú verejnosť a či odzrkadľujú pomerným princípom roz-

loženie politických síl v parlamente, aby mohli byť skutočne

objektívnym poradným orgánom  Slovenskej televízie a Sloven-

ského rozhlasu.

 

     Na  záver mi  dovoľte vyjadriť  stanovisko poslaneckého

klubu Demokratickej  únie, ktoré sa aj  týmto návrhom zákona

podrobne zaoberalo.  Aj keď uznávame, že  odmenu členom rady

je potrebné priznať a túto  otázku je potrebné riešiť, nebu-

deme za návrh novely tohto  zákona hlasovať práve z dôvodov,

ktoré som uviedla v závere.

 

     Ďakujem.

     /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem, už nemám viac písomných prihlášok do rozpravy.

Pýtam sa, či sa ešte niekto hlási do rozpravy.

 

     /Nikto./

 

     Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o deviatom bode programu

za skončenú.

 

     Chce sa k rozprave vyjadriť pani poslankyňa Mušková?

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Vážení kolegovia, len k dvom bodom, na ktoré ste pouká-

zali. Čo sa týka záťaže rozpočtu Slovenskej televízie, chcem

upozorniť, že tu nejde o profesionalizáciu členov rady. Títo

sú normálne zamestnaní. Odmena sa  chápe ako náhrada za ušlú

mzdu, cestovné, diéty, trebárs nocľah.  Čo sa týka výšky od-

meny, prosila som, aby ste podporili návrh, ktorý bol schvá-

lený vo  výboroch, ktoré prerokovávali  tento návrh, pretože

je legislatívne čistejší a hovorí  sa tu, že výška odmeny sa

určí štatútom,  tak ako je  to pri rozhlasovej  a televíznej

rade. To znamená,  že sa prerokuje v gesčnom  výbore a nako-

niec to odsúhlasí a schváli predseda Národnej rady. Len toľ-

ko na vysvetlenie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Žiada si  záverečné slovo spoločný spra-

vodajca výborov pán poslanec Mikloško?

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Nie.  Ďakujem. Pristúpime  k hlasovaniu  o jednotlivých

pozmeňovacích  a  doplňovacích  návrhoch.  Prosím spoločného

spravodajcu pána  poslanca Miklošku, aby  hlasovanie uvádzal

v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

 

 

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Vážený pán predsedajúci, najprv by sme hlasovali o spo-

ločnej správe. Už som povedal, že máte ju všetci pred sebou,

ale pre istotu návrhy budem čítať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Páni poslanci, prosím, bude  sa hlasovať o zákone. Pro-

sím, máte slovo, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Prvé dva  body spoločnej správy  sa týkajú toho  istého

problému. Ide o znenie textu § 8  ods. 5. V bode 1 sú tu dva

návrhy textov. Jeden odovzdal Výbor Národnej rady pre finan-

cie, rozpočet  a menu a  druhý Ústavnoprávny výbor  Národnej

rady  a Výbor  Národnej  rady  pre vzdelanie,  vedu, kultúru

a šport. Už  som povedal, že  budem podporovať druhý  návrh,

resp. také bolo odporúčanie výboru pre vzdelanie, vedu, kul-

túru a šport. Z tohto dôvodu bod číslo 1 neodporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  vážené  kolegyne  a  kolegovia, prezentujme sa

a vzápätí hlasujme  o bode 1 spoločnej  správy. Pán spoločný

spravodajca ho neodporúča prijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 101 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 5 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predsedajúci,  vážená snemovňa, teraz  prosím o po-

zornosť. Už som prečítal bod  2 zo spoločnej správy, ale tam

omylom vypadla  jedna veta. Teraz nám  z výboru oznámili, že

ju treba  tam dať. Prečítam  ešte raz tento  text: § 8  ods.

5 v bode 1 by znel: "Členovi  rady patrí za výkon jeho funk-

cie  odmena, ktorej  výšku určí  štatút, a  cestovné náhrady

spojené s  výkonom jeho funkcie  podľa osobitných predpisov.

Náhrady sú hradené z  rozpočtu Slovenskej televízie." Vzhľa-

dom na to,  že k tomuto bodu sa  vyjadril potom pán poslanec

Duka-Zólyomi,  považujem za  potrebné povedať,  že výbor pre

kultúru odporúča tento text, ja osobne ako opozičný poslanec

ho neodporúčam.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     V poriadku.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Samozrejme, aj s tým doplnkom  - hradené z rozpočtu te-

levízie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Dobre.  Priatelia,  prezentujme  sa  a vzápätí hlasujme

o tomto  bode,  ktorý  výbor  odporúča  prijať, ale spoločný

spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tento bod spoločnej správy bol prijatý.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Bod 3 spoločnej správy formálne súvisí s bodom 2, ktorý

sme prijali, a síce, že bod  2 návrhu zákona sa navrhuje vy-

pustiť. To odporúčam, lebo je to úplne logický dôsledok.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Odporúčate  prijať.  Prosím,  prezentujme  sa a vzápätí

hlasujme. Pán spoločný spravodajca tento bod spoločnej sprá-

vy odporúča prijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 100 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tento bod spoločnej správy bol prijatý.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Týmto sme prešli  pozmeňovacími návrhmi spoločnej sprá-

vy. Prejdeme k tým, ktorí vystúpili v rozprave. Pán poslanec

Ásványi  navrhol zmenu  dňa účinnosti  zákona, aby  tam bolo

znenie  "Tento  zákon  nadobúda  účinnosť  dňom  1.  januára

1996."  Priznám  sa,  že  som  trošku  zaskočený, a preto to

nechávam na rozhodnutie poslancom.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasuj-

me. Pán  spoločný spravodajca návrh  pána poslanca Ásványiho

ponecháva na vašej úvahe.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 106 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 22 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Druhým, ktorý vystúpil, bol  Árpád Duka-Zólyomi a navr-

hol v § 8 ods. 1 vypustiť  prvú vetu a nahradiť ju novou ve-

tou  nasledujúceho znenia:  "Rada má  9 členov,  v ktorej je

zastúpená jedným  členom každá politická  strana a politické

hnutie zastúpené  v Národnej rade  Slovenskej republiky. Os-

tatných členov  rady volí Národná  rada Slovenskej republiky

na návrh príslušného výboru."  Tento návrh osobne veľmi pod-

porujem,  bohužiaľ, tým, že sme  hlasovali o predchádzajúcom

a prijali sme ho, už nemôžeme o ňom hlasovať, pretože už sme

odsúhlasili text.  /Hlasy z pléna, že  sa má hlasovať./ Pre-

páčte, správne. To znamená, že vlastne je to dodatok k tomu,

čo už sme prijali, teda by bolo, že rada má 9 členov a každá

politická strana v parlamente dá jedného s tým, že ostatných

členov na návrh výborov  volí Národná rada Slovenskej repub-

liky. Samozrejme, že návrh odporúčam prijať.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasuj-

me o návrhu pána poslanca Duku-Zólyomiho. Pán spoločný spra-

vodajca ho odporúča prijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že  tento pozmeňovací návrh  pána poslanca

Duku-Zólyomiho nebol prijatý.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predsedajúci,  konštatujem, že sme  prešli všetkými

pozmeňovacími  návrhmi.  Návrhy  boli  prijaté  v tom zmysle

a v tom znení, ako  ich odporúčal výbor, najmä ústavnoprávny

výbor a  výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a  šport. Obidva

tieto  výbory odporúčali  tento zákon  prijať. Ako  opozičný

poslanec, ktorý bráni základné  ľudské práva opozície, samo-

zrejme, neoporúčam tento zákon v takomto znení prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne. Sú  ešte aj  iné ľudské  práva - ako je

vidno.

 

     Prosím,  prezentujme sa.  V súlade  s ustanovením  § 26

ods.  1 zákona  budeme hlasovať  o zákone  ako celku v znení

schválených zmien a doplnkov.  Pán spoločný spravodajca, ako

uviedol, za opozíciu návrh neodporúča prijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  sme schválili návrh  skupiny poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky  na vydanie zákona Národ-

nej rady Slovenskej republiky,  ktorým sa mení zákon Sloven-

skej národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii

v znení neskorších predpisov.

 

     Ďakujem pekne.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predsedajúci, mám jednu  prosbu. Prosil by som, aby

sme mohli  hneď prejsť k rozhlasovému  zákonu, pretože to je

minútová záležitosť  a sme v  obraze. To je  ten istý zákon.

Predpokladám, že nebude k tomu žiadna rozprava. /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Áno, priatelia. Ďakujem.

 

     Pristúpime k  d e s i a t e m u  bodu programu,  ktorým

je

 

     Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na  vydanie zákona Národnej  rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady číslo 255/1991

Zb. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov.

 

 

 

     Návrh zákona ste dostali ako  tlač číslo 103 a spoločnú

správu výborov ako tlač číslo 103a.

 

     Za skupinu  poslancov návrh zákona  odôvodní poslankyňa

Ľudmila Mušková. Prosím ju, aby sa ujala slova.

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Už to teraz tak nebude znieť. Keď pán poslanec Mikloško

hovoril, teda súhlasím s vami,  čo ste povedali, len keď ste

hovorili, že poďme na ten  rozhlasový zákon, že sme v obraze

- pri tom prvom  sme mohli byť v obraze, pri druhom nemôžeme

byť, to je o rozhlase.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Dobre,  priatelia. Je  tu ešte  faktická poznámka  pána

poslanca Fogaša.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Ďakujem za slovo, pán  predsedajúci. Chcel som len pri-

pomenúť, že treba dokončiť  hlasovanie o predchádzajúcom zá-

kone a to sme  mali urobiť, podľa mojej mienky, teraz, a po-

tom pokračovať normálne v programe, pretože sme to prerušili

na jeden bod, tak ste to vyhlásili.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec, je to kvôli tomu, že v prihláškach, ktoré

som dostal do rozpravy, páni poslanci všade uvádzali, že bu-

dú hovoriť  spoločne k tlači 103  a k tlači 101.  Tak som to

dostal,  takže návrh  pána poslanca  Miklošku som jednoducho

takýmto spôsobom akceptoval. Je  to úzko zviazané. Prepáčte,

hneď po tomto zákone sa vrátime k hlasovaniu.

 

     Prosím, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Vážená Národná rada,

 

     navrhovanou zmenou  ustanovenia § 7 ods.  6 zákona Slo-

venskej národnej  rady číslo 255/1991 Zb.  o Slovenskom roz-

hlase v  znení neskorších predpisov  sa sleduje zabezpečenie

riadnej činnosti rady vymedzenej zákonom, súvisiacej so zvý-

šenými nárokmi  na výkon funkcie člena  rady v závislosti od

jeho spoločenskej zodpovednosti,  obsahovej a časovej nároč-

nosti,  ako  aj  potreba  úpravy doterajšieho nevyhovujúceho

riešenia odmeňovania.

 

     Navrhujeme,  aby  členovia  rady  boli  za výkon svojej

funkcie odmeňovaní z rozpočtu Slovenského rozhlasu v rozsahu

zodpovedajúcom ich náročným úlohám. Ide tu presne o to isté,

ako bolo povedané pri Slovenskej televízii, preto aj v tomto

prípade chcem  poprosiť Národnú radu o  podporu tejto novely

zákona vo formulácii výborov Národnej rady Slovenskej repub-

liky, ktoré prerokovali tento návrh. Ich formulácia legisla-

tívne presnejšie upravuje náš úmysel.

 

     Ďakujem veľmi pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne. Prosím  spoločného spravodajcu  výborov

pána poslanca Františka Miklošku, aby podal správu o výsled-

koch  prerokovania návrhu  zákona vo  výboroch Národnej rady

Slovenskej republiky.

Poslanec F. Mikloško:

 

     Úvod spoločnej správy, ten  istý, ako v predchádzajúcom

zákone, hovorí o tom, že predseda Národnej rady návrh pride-

lil trom výborom, a to výboru pre financie, rozpočet a menu,

ústavnoprávnemu výboru a výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru

a šport. Predseda Národnej rady určil na skoordinovanie sta-

novísk  Výbor  Národnej  rady  pre  vzdelanie, vedu, kultúru

a šport. Vláda Slovenskej republiky vyjadrila k tomuto návr-

hu zákona súhlas. Výbory  Národnej rady Slovenskej republiky

návrh prerokovali  v súlade s  rozhodnutím predsedu Národnej

rady a  takisto všetky s  ním vyjadrili súhlas.  V spoločnej

správe sa uvádzajú tieto pozmeňovacie návrhy:

 

     Bod 1 a 2 sú  formálneho charakteru, súvisia s rozdele-

ním Českej a Slovenskej  Federatívnej Republiky. To znamená,

že v § 5 ods. 1 sa nahrádzajú slová "Českej a Slovenskej Fe-

deratívnej  Republiky" slovami  "Slovenskej republiky".  Bod

2 hovorí, že v § 6 písm. a/ sa vypustia slová "podieľa sa na

federálnom vysielaní  v dohodnutom rozsahu".  To sú formálne

body, o tých budem žiadať hlasovať en bloc.

 

     Bod 3 spoločnej správy sa týka § 7 ods. 6. Môžete si ho

prečítať. Bol to návrh výboru pre financie, rozpočet a menu.

Vzhľadom na to, že ho  nebudem odporúčať, nebudem ho ani čí-

tať. Môžete si ho prečítať sami.

 

     Tým istým znením, tým istým paragrafom a tou istou zme-

nou  sa zaoberá  návrh Ústavnoprávneho  výboru Národnej rady

a Výboru Národnej rady pre  vzdelanie, vedu, kultúru a šport

a znie takto: "V § 7 ods.  6 bod 1 návrhu znenie textu upra-

viť takto: "Členovi rady patria  za výkon jeho funkcie odme-

na, ktorej výšku určí štatút rady, a cestovné náklady spoje-

né s výkonom jeho funkcie podľa osobitných predpisov. Nákla-

dy spojené s  výkonom funkcie člena rady a  s činnosťou rady

sa uhrádzajú z rozpočtu Slovenskej republiky."

 

     Bod 5 formálne súvisí  s predchádzajúcim zákonom s tým,

že navrhuje  bod 2 návrhu vypustiť.  Súvisí to s tým,  že sa

o tom pojednáva v predchádzajúcom bode. To je všetko.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec Mikloško. Teraz, vážené ko-

legyne a kolegovia, mal som  tu len tieto štyri písomné pri-

hlášky. Predpokladám, že budeme postupovať pravdepodobne po-

mocou faktických poznámok.

 

     Pán poslanec Pokorný, prosím, máte slovo.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Ďakujem za slovo. Aby nedošlo k nedorozumeniu, pán spo-

ločný spravodajca v posledných dvoch slovách uviedol "z roz-

počtu Slovenskej  republiky". Mal prečítať  "z rozpočtu Slo-

venského rozhlasu".  On to prečítal zle.  To len na spresne-

nie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Ásványi - faktická poznámka.

 

Poslanec L. Ásványi:

 

     Ďakujem. Mám  len toľko, aby mi  bolo dovolené odovzdať

konkrétny návrh na zmenu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Samozrejme,   prosím,   pán   poslanec.   Pán  poslanec

Duka-Zólyomi, máte slovo.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci. Nakoľko text, ktorý som pre-

čítal pred  chvíľou, platí aj  pre túto tlač  číslo 103, ale

môj pozmeňovací návrh sa vzťahuje  k inému paragrafu, tak by

som prečítal tento pozmeňovací návrh a odovzdal ho.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     V §  7 ods. 2  navrhujem vypustiť prvú  vetu a nahradiť

novou nasledujúceho  znenia: "Rada má 9  členov, v ktorej je

zastúpená jedným  členom každá politická  strana a politické

hnutie  zastúpené v  Národnej rade  Slovenskej republiky, na

návrh príslušného výboru." Ďakujem, odovzdám tento návrh.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Prosím, keby ste  ho odovzdali pánu spoločnému

spravodajcovi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

 

     Prosím, pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predsedajúci, oceňujem racionalitu tohto ro-

kovania, len chcem upozorniť na to, že pozmeňovací návrh ko-

legu  Ásványiho je  potrebné prečítať,  aby sme  mohli o ňom

hlasovať, pretože, pokiaľ nebude prečítaný, neviem sa k nemu

vyjadriť. Môžeme hlasovať len o tom, čo odznie v rozprave.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán  poslanec,  samozrejme,  pán  poslanec Mikloško ako

spoločný  spravodajca ho  dostal od  pána poslanca Ásványiho

a zrejme pri predkladaní na hlasovanie ho prečíta.

 

     Vyhlasujem rozpravu o desiatom bode programu za skonče-

nú. Chce sa k rozprave vyjadriť pani poslankyňa Mušková?

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.  Prosím, máte záverečné  slovo, pán spo-

ločný spravodajca, alebo uvádzajte hlasovanie.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predsedajúci, musím vás sklamať, ale moje záverečné

slovo je pripravené na asi 45 minút, takže budete musieť po-

čúvať. /Šum v sále./ Nie, vzdávam sa svojho záverečného slo-

va. Prosím vás, aby sme mohli pristúpiť k hlasovaniu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pristúpime k  hlasovaniu o jednotlivých pozme-

ňovacích a doplňovacích  návrhoch. Prosím spoločného spravo-

dajcu pána poslanca Miklošku, aby hlasovanie uvádzal v zmys-

le spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pristupujeme k hlasovaniu o pozmeňovacích návrhoch spo-

ločnej  správy. Vzhľadom  na  to,  že moje  odporúčanie bude

trochu iné, ako je  odporúčanie výboru, rozdelím hlasovanie,

ak dovolíte, takto:  Body 1 a 2 sa týkajú,  ako som už pove-

dal, formálne toho, že už neexistuje Česká a Slovenská Fede-

ratívna Republika. Preto ich odporúčam en bloc prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasuj-

me o bodoch 1 a 2 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca

ich odporúča prijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 107 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Návrh sme schválili, gratulujem. /Potlesk./

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Bod 3 spoločnej správy,  ak dovolíte, navrhujem v opač-

nom poradí,  to znamená hlasovať  najprv o bode  4 spoločnej

správy, teda § 7 ods. 6 v bode 1 návrhu znenie textu upraviť

takto:  "Členovi rady  patrí za  výkon jeho  funkcie odmena,

ktorej výšku určí štatút rady /§ 1 ods. 2/ a cestovné nákla-

dy spojené  s výkonom jeho funkcie  podľa osobitných predpi-

sov. Náklady spojené  s výkonom funkcie člena rady  a s čin-

nosťou rady  sa uhrádzajú z  rozpočtu Slovenského rozhlasu."

Ústavnoprávny výbor,  aj výbor pre  vzdelanie, vedu, kultúru

a šport a takisto výbor pre financie, rozpočet a menu vyjad-

ril  súhlas s  takýmto znením,  ja s  ním vyjadrujem vlastne

tiež súhlas, pretože to znenie pána Duku-Zólyomiho bude iné.

Odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Prosím,  prezentujme  sa  a  vzápätí hlasujme

o uvedených návrhoch spoločnej  správy. Pán spoločný spravo-

dajca ich odporúča prijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 105 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

 

     Konštatujem, že uvedená časť spoločnej správy bola pri-

jatá.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Tým  vypadá bod  3 spoločnej  správy a  nasleduje bod 5

spoločnej správy,  ktorý formálne žiada bod  2 návrhu zákona

vypustiť. Odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o ďalšom ná-

vrhu  spoločnej správy.  Pán spoločný  spravodajca tento bod

odporúča prijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 104 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že táto časť  spoločnej správy bola prija-

tá.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     V rozprave  vystúpil pán poslanec  Ásványi, ktorý navr-

hol,  aby tento  zákon  nadobudol  účinnosť dňom  1. januára

1996. Znovu nechávam na rozhodnutie poslancov.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu pána

poslanca  Ásványiho. Pán  spoločný spravodajca  ponecháva na

úvahu pánov poslancov.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 106 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 22 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

 

     Konštatujem, že  tento pozmeňovací návrh  pána poslanca

Ásványiho nebol prijatý.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Ako druhý vystúpil v  rozprave pán Duka-Zólyomi a navr-

hol v § 7 ods. 2 vypustiť  prvú vetu a nahradiť ju vetou na-

sledujúceho znenia: "Rada má 9 členov, v ktorej je zastúpená

jedným členom každá politická  strana a politické hnutie za-

stúpené v  Národnej rade. Zvyšných členov  volí Národná rada

na návrh výborov." Odporúčam prijať.

 

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Prosím,  prezentujme  sa  a  vzápätí hlasujme

o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Duku-Zólyomiho. Pán spo-

ločný spravodajca ho odporúča prijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že  tento pozmeňovací návrh  pána poslanca

Duku-Zólyomiho nebol prijatý.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Tým  som vyčerpal  všetky pozmeňovacie  návrhy. Prosím,

pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o celom návrhu nove-

ly zákona.  Vzhľadom na to, že  neboli zohľadnené požiadavky

nás, poslancov z ľavej strany, neodporúčam celý návrh novely

prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  V súlade  s ustanovením  § 26  ods. 1  zákona

o rokovacom  poriadku budeme  hlasovať o  návrhu zákona  ako

celku v znení schválených zmien a doplnkov.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto návr-

hu ako celku. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

 

 

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 100 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že  sme schválili návrh  skupiny poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky  na vydanie zákona Národ-

nej rady Slovenskej republiky,  ktorým sa mení zákon Sloven-

skej národnej rady číslo  255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase

v znení neskorších predpisov.

 

     Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, vraciame sa k bodu 8 prog-

ramu a pristúpime k hlasovaniu. Prosím spoločného spravodaj-

cu pána poslanca Barnu, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spo-

ločnej správy a výsledkov rozpravy.

 

Poslanec M. Barna:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     najprv vám prečítam návrhy zo spoločnej správy.

 

     V článku I za bod 1 sa  vkladajú nové body 2 a 3, ktoré

znejú:

 

     Bod 2: V § 72 ods.  1 sa na konci bodka nahrádza bodko-

čiarkou a pripája sa veta,  ktorá znie: "Na účely vymedzenia

okruhu  rodinných  príslušníkov  -  požívateľov dôchodkov sa

v podmienkach spoločnej  domácnosti a v  podmienkach odkáza-

nosti rodinného príslušníka výživou na dôchodcu nevzťahujú."

 

     Bod  3: V  § 72  ods. 1  sa vkladá  nový odsek 2, ktorý

znie: "Ak pohreb požívateľa dôchodku vypravil niekto iný než

rodinný príslušník, patrí mu  pohrebné až do výšky preukáza-

ných výdavkov najviac v sume  1 000 Sk. Pohrebné nepatrí, ak

bol  pohreb vypravený  na základe  záväzku vyplývajúceho  zo

zmluvy, alebo na základe  úradnej povinnosti." Doterajší od-

sek  2 sa  označuje ako  odsek 3.  Doterajšie body  2 a 3 sa

označujú ako body 4 a 5.

 

     Za článok I sa vkladá nový článok II, ktorý znie:

 

     Bod  1:  "Dlhodobo  nepriaznivý  zdravotný  stav občana

uznaného za  invalidného pred 1. septembrom  1994 podľa § 29

ods. 2 písm. c/ zákona číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabez-

pečení sa od účinnosti  tohto zákona posudzuje podľa predpi-

sov platných pred 1. septembrom 1994."

 

     Bod  2:  "Dlhodobo  nepriaznivý  zdravotný  stav občana

uznaného za  invalidného podľa §  29 ods. 2  písm. c/ zákona

číslo 100/1988  Zb. o sociálnom zabezpečení  pred 1. septem-

brom l994, ktorý bol do  účinnosti tohto zákona posúdený po-

dľa § 162b ods. 3 zákona  číslo 100/1988 Zb. o sociálnom za-

bezpečení v znení zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

číslo 194/1994 Z.  z., sa od účinnosti tohto  zákona na žia-

dosť občana  opätovne posúdi podľa  právnych predpisov plat-

ných pred 1. septembrom 1994."

 

     Bod 3: "Podľa predpisov platných od účinnosti tohto zá-

kona sa  na žiadosť posúdia aj  nároky požívateľov dôchodkov

a ich rodinných príslušníkov na podporu pri narodení dieťaťa

v prípade narodenia  dieťaťa a na pohrebné  v prípade úmrtia

požívateľa dôchodku alebo  jeho rodinného príslušníka, ktoré

nastali pred účinnosťou tohto zákona." Doterajší článok 2 sa

označí ako článok 3 a ten  by mal znieť: "Tento článok nado-

búda účinnosť dňom vyhlásenia."

 

     O týchto návrhoch zo spoločnej správy by som dal hlaso-

vať en bloc a navrhujem ich prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Prosím,  prezentujme  sa  a  vzápätí hlasujme

o všetkých bodoch spoločnej správy, ktoré pán spoločný spra-

vodajca odporúča prijať en bloc.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 108 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že body uvedené v spoločnej správe boli en

bloc prijaté.

 

Poslanec M. Barna:

 

     V rozprave vystúpili štyria poslanci. Ako prvý vystúpil

pán poslanec Langoš, ktorý navrhol dva body.

 

     1. V §  54 ods. 1 text prvej  vety po bodkočiarke znie:

"Ak starobný  a invalidný dôchodok,  vdovecký alebo sirotský

dôchodok  obojstranne osiroteného dieťaťa je jediným zdrojom

príjmu dôchodcu a nedosahuje čiastku  2 180 Sk mesačne, zvy-

šuje sa na túto čiastku od 1. 7. 1995." A v § 54 ods. 2 text

prvej vety po bodkočiarke znie: "Ak je na starobný alebo in-

validný dôchodok, ktorý nedosahuje čiastku 3 850 Sk, odkáza-

  aj  rodinný  príslušník  dôchodcu,  zvyšuje  sa  na túto

čiastku od 1. 7. 1995." Vzhľadom na vysvetlenie predkladate-

ľa neodporúčam tento bod prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o uvedenom

pozmeňovacom návrhu. Pán  spoločný spravodajca ho neodporúča

prijať. Ide o pozmeňovací návrh pána poslanca Langoša.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

 

     Konštatujem, že  tento pozmeňovací návrh  pána poslanca

Langoša nebol prijatý.

 

Poslanec M. Barna:

 

     Druhý pozmeňovací návrh pána poslanca  Langoša - v § 14

nové znenie  prvej vety je  nasledovné: "Zamestnania sú  pre

účely dôchodkového zabezpečenia zaradené  do 30. 6. 1995 po-

dľa druhu vykonávaných prác  do troch pracovných kategórií."

Neodporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o ďalšom po-

zmeňovacom návrhu pána poslanca  Langoša. Pán spoločný spra-

vodajca ho neodporúča prijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  druhý pozmeňovací návrh  pána poslanca

Langoša nebol prijatý.

 

Poslanec M. Barna:

 

     Ako druhá v rozprave  vystúpila pani poslankyňa Bauero-

vá, ktorá navrhla štyri pozmeňovacie návrhy. Budeme hlasovať

jednotlivo. Prvý návrh - nový odsek 3 § 21:

 

     "Občan má nárok na starobný dôchodok  podľa tohto záko-

na, ak

 

     a/ bol zamestnaný aspoň 25 rokov,

     b/  po skončení  zamestnania bol  vedený nepretržite po

dobu  najmenej 180  kalendárnych dní  v evidencii uchádzačov

o zamestnanie v úradoch práce,

     c/ ku dňu uplynutia doby  podľa písmena b/ do dosiahnu-

tia  veku potrebného  pre nárok  na starobný  dôchodok podľa

tohto zákona mu chýbajú najviac 2 roky."

 

     Neodporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí hlasujme  o tomto po-

zmeňovacom  návrhu. Pán  spoločný spravodajca  ho neodporúča

prijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý.

 

     Prosím, pani poslankyňa Bauerová.

 

Poslankyňa E. Bauerová:

 

     Prosím, aby sa hlasovalo už len o poslednom mojom návr-

hu k § 25. O ostatných nemá zmysel hlasovať, lebo boli orga-

nicky spojené s týmto prvým návrhom.

 

     Ďakujem.

 

Poslanec M. Barna:

 

     Budeme hlasovať  o bode 4,  ktorý v §  25 ods. 2  znie:

"Starobný  dôchodok, pokiaľ  je jediným  zdrojom príjmu  pre

jednotlivca, je  najmenej 2 250 korún,  pre dvojicu najmenej

3 950 korún." Neodporúčam prijať s tým, že vláda to má aj vo

vládnom vyhlásení, že bude zvyšovať dôchodky.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o štvrtom ná-

vrhu pani poslankyne Bauerovej.  Pán spoločný spravodajca ho

neodporúča prijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

 

     Konštatujem, že štvrtý  návrh pani poslankyne Bauerovej

nebol prijatý.

 

Poslanec M. Barna:

 

     Ako tretí vystúpil v  rozprave pán poslanec Brocka. Ne-

mal žiaden pozmeňovací návrh,  jedine podporil pána poslanca

Langoša.

 

     Ako štvrtá vystúpila pani poslankyňa Aibeková, ktorá si

osvojila  stanovisko vlády  a mala  jeden pozmeňovací návrh:

v článku I  bod 1 ustanovenie  § 16 na  konci prvej vety  je

potrebné  za účelom  spresnenia doplniť  odkaz na  príslušné

ustanovenia Obchodného zákonníka,  zákona číslo 111/1990 Zb.

o štátnom podniku v znení neskorších predpisov a zákona čís-

lo 92/1991  Zb. o podmienkach  prevodu majetku štátu  na iné

osoby v znení neskorších predpisov. Odporúčam prijať.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňovacom návrhu

pani poslankyne Aibekovej. Pán spoločný spravodajca ho odpo-

rúča prijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 104 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pani poslankyne

Aibekovej bol prijatý.

 

 

 

 

Poslanec M. Barna:

 

     Tým  sme vyčerpali  pozmeňovacie návrhy  a mali  by sme

hlasovať o zákone ako celku.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Aké je vaše stanovisko?

 

Poslanec M. Barna:

 

     Odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  V súlade  s ustanovením  § 26  ods. 1  zákona

o rokovacom  poriadku budeme  hlasovať o  návrhu zákona  ako

celku v znení schválených zmien a doplnkov.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca návrh odporúča prijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

 

     Konštatujem, že  sme schválili návrh  skupiny poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky  na vydanie zákona Národ-

nej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon

číslo 100/1988  Zb. o sociálnom zabezpečení  v znení neskor-

ších predpisov.

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca, za spoluprácu.

 

Poslanec M. Barna:

 

     Ďakujem aj ja za spoluprácu. /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pristúpime k  j e d e n á s t e m u  bodu programu, kto-

rým je

 

     Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo

126/1985 Zb. o požiarnej  ochrane  v znení  neskorších pred-

pisov.

 

     Vážení páni  poslanci, vyzývam vás,  aby ste neopúšťali

miestnosť.

 

     Vládny  návrh  zákona  ste  dostali  ako  tlač číslo 92

a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 92a.

 

     Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zá-

kona odôvodní minister vnútra Slovenskej republiky pán Ľudo-

vít Hudek. Prosím ho, aby sa ujal slova.

 

Minister vnútra SR Ľ. Hudek:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     Ministerstvo  vnútra  Slovenskej  republiky  predložilo

koncom roku  1993 na prerokovanie vo  vláde návrh komplexnej

právnej úpravy na úseku požiarnej ochrany. Legislatívna rada

vlády pri jeho prerokúvaní vo februári 1994 však odporučila,

aby sa do doriešenia  legislatívy  týkajúcej sa miestnej ve-

rejnej  štátnej  správy  a  nového  územnosprávneho členenia

Slovenskej  republiky nepokračovalo  v legislatívnom procese

predmetnej právnej  úpravy. Odporučila však,  aby sa novelou

platného zákona upravili najmä tie jeho časti, ktoré upravu-

jú práva a povinnosti právnických a fyzických osôb v oblasti

požiarnej ochrany, a to aj vzhľadom na to, že podľa doteraj-

ších predpisov je rad  povinností upravených vo vykonávacích

predpisoch k zákonu o požiarnej  ochrane, čo nie je v súlade

s Ústavou Slovenskej republiky.

 

     Podobné stanovisko zaujal 3.  augusta 1994 aj Výbor Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu

a bezpečnosť.

 

     Ministerstvo vnútra Slovenskej  republiky preto pristú-

pilo  k príprave  návrhu novely  zákona o  požiarnej ochrane

a vláda  predmetný návrh  novely zákona  schválila uznesením

číslo 93 z 21. februára tohto roku.  Vládny návrh zákona te-

da  novoupravuje  predovšetkým  povinnosti  právnických osôb

a fyzických osôb na úseku  požiarnej ochrany a v nadväznosti

na to aj skutkové podstaty priestupkov a iných  právnych de-

liktov.  Ďalej  upravuje  poskytovanie  ochranných nápojov a

stravovania pre tých, ktorí poskytli osobnú pomoc pri zdolá-

vaní požiaru. Novo sa upravuje pôsobnosť ministerstva vnútra

pri akreditácii právnických osôb a fyzických osôb na vykoná-

vanie odbornej prípravy o požiarnej ochrane a pri certifiká-

cii výrobkov.

 

     V oblasti pracovnoprávnych  vzťahov  príslušníkov Zboru

požiarnej ochrany sa navrhuje poskytovanie odchodného v prí-

pade,  že sa  príslušníkovi Zboru  požiarnej ochrany skončil

pracovný pomer  z dôvodu, že stratil  vzhľadom na svoj zdra-

votný stav dlhodobú spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.

 

 

 

     V oblasti jednotiek  požiarnej ochrany navrhovaný zákon

umožní, aby si právnické osoby zabezpečili plnenie úloh jed-

notky požiarnej ochrany na zmluvnom základe.

 

     Okrem  toho predkladaný  návrh zákona  upravuje aj  tie

ustanovenia, ktoré  sa v praxi neosvedčili,  prípadne nie je

ich úprava aktuálna vzhľadom na zmeny v spoločnosti.

 

     V  priebehu minulého  týždňa bol  návrh zákona Národnej

rady  Slovenskej republiky,  ktorým sa  mení a  dopĺňa zákon

Slovenskej  národnej  rady  číslo  126/1985  Zb. o požiarnej

ochrane v znení neskorších predpisov, prerokúvaný  v 8 výbo-

roch Národnej rady. Sedem  výborov vyslovilo s návrhom pred-

metného zákona  súhlas s tým, že  do návrhu treba zapracovať

pripomienky uplatnené vo výboroch. Jeden z výborov, a to Vý-

bor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu  prírody,

neprijal uznesenie o  výsledkoch prerokovania citovaného zá-

kona.

 

     Vzhľadom na vyššie uvedené odporúčam, aby plénum Národ-

nej rady  Slovenskej republiky po rozprave  návrh zákona Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky, ktorým  sa mení a  dopĺňa

zákon Slovenskej národnej rady  číslo 126/1985 Zb. o požiar-

nej ochrane v znení neskorších predpisov, schválilo.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pánu  ministrovi  Hudekovi.  Prosím spoločného

spravodajcu výborov pána  poslanca Františka Gauliedera, aby

podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu záko-

na vo výboroch Národnej rady.

 

 

 

Poslanec F. Gaulieder:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     kolegyne a kolegovia,

 

     je mi veľmi ľúto, že pri tomto zákone akosi v parlamen-

te vybledli  rady, pretože požiare si  nevyberajú podľa prí-

slušnosti k politickým stranám.

 

     Dovoľte mi, aby som  predniesol spoločnú správu k tlači

číslo 92,  k návrhu novely  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa

zákon Slovenskej národnej rady  číslo 126/1985 Zb. o požiar-

nej ochrane v znení neskorších predpisov.

 

     Spoločná  správa Ústavnoprávneho  výboru Národnej  rady

Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky  pre financie,  rozpočet a  menu, Výboru  Národnej rady

Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-

kanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú

správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky pre obranu  a bezpečnosť, Výboru Národ-

nej rady  Slovenskej republiky pre  vzdelanie, vedu, kultúru

a šport, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdo-

hospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre

životné prostredie a ochranu prírody o výsledku prerokovania

vládneho návrhu  zákona Národnej rady  Slovenskej republiky,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo

126/1985 Zb. o požiarnej  ochrane v znení neskorších predpi-

sov, tlač číslo 92:

 

     Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo

126/1985 Zb. o požiarnej  ochrane v znení neskorších predpi-

sov,  pridelil predseda  Národnej  rady Slovenskej republiky

rozhodnutiami číslo  185 zo 6.  marca 1995, číslo  228 z 23.

marca 1995 a číslo 231  z 24. marca 1995 ústavnoprávnemu vý-

boru, výboru pre financie, rozpočet  a menu, výboru pre hos-

podárstvo,  privatizáciu  a  podnikanie,  výboru pre verejnú

správu,  územnú samosprávu  a národnosti,  výboru pre obranu

a bezpečnosť, výboru  pre vzdelanie, vedu,  kultúru a šport,

výboru pre pôdohospodárstvo a  výboru pre životné prostredie

a ochranu prírody na prerokovanie v lehote do 31. marca toh-

to roku. Skoordinovaním stanovísk výborov bol poverený Výbor

Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

 

     Uvedené výbory vládny návrh  zákona prerokovali v urče-

nej lehote. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ži-

votné prostredie a ochranu  prírody neprijal uznesenie o vý-

sledku prerokovania  návrhu zákona, lebo v  zmysle § 48 ods.

1 zákona Slovenskej národnej rady  číslo 44/1989 Zb. o roko-

vacom poriadku  Slovenskej národnej rady  v znení neskorších

predpisov  nevyslovila  s  ním  súhlas  nadpolovičná väčšina

všetkých členov  výboru. Ostatné výbory  vyslovili s návrhom

zákona súhlas  a odporučili  ho Národnej rade Slovenskej re-

publiky schváliť po zohľadnení zmien a doplnkov, okrem Výbo-

ru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, pri-

vatizáciu a podnikanie, ktorý nemal pripomienky.

 

     Dovoľte mi hneď v úvode vás upozorniť na jednu technic-

kú chybu, resp. opravu, ktorá  sa stala v dôsledku nedopísa-

nia slova  v bode 4. Prosím,  uveďte si vo vete  "Pod čiarou

uviesť" - treba doplniť "napríklad zákon číslo 455/1991 Zb."

a text  pokračuje  ďalej.  Slovo  "napríklad" treba doplniť.

Stalo sa to len z dôvodu technickej chyby.

 

     Ďalej  by som  hneď v  úvode navrhol  body zo spoločnej

správy, ktoré odporúčam en bloc prijať.  Sú to body 1, 2, 3,

4, 5, 7, 8, 9, 13, 14, 15, 16, 17, 18 a 19.  Tieto odporúčam

en bloc prijať.

 

     Ďalej odporúčam en bloc neprijať body 6, 10, 11 a 12.

 

     Zároveň by som požiadal,  pán predsedajúci, aby som mo-

hol v rozprave vystúpiť ako prvý.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne, pán spravodajca.

 

     Otváram rozpravu  o jedenástom bode  programu a zároveň

dávam slovo pánu spoločnému spravodajcovi s jeho návrhom.

 

Poslanec F. Gaulieder:

 

     Dovolil by  som si predniesť pozmeňovací  návrh k § 58a

ods. 1 v nasledovnom  znení: "Príslušníkovi, ktorému sa pra-

covný pomer skončil preto, že stratil vzhľadom na svoj zdra-

votný stav podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu

štátnej  zdravotníckej správy  alebo sociálneho zabezpečenia

dlhodobo spôsobilosť vykonávať ďalej doterajšiu prácu, alebo

ju nesmie  vykonávať pre ochorenie  na chorobu z  povolania,

alebo  pre ohrozenie  touto chorobou,  alebo ak  dosiahol na

pracovisku určenom záväzným  posudkom príslušného orgánu hy-

gienickej služby  najvyššie prípustnú expozíciu,  ako aj pri

prvom odchode do dôchodku,  patrí odchodné, ak jeho pracovný

pomer v  rámci Zboru požiarnej ochrany  trval aspoň 6 rokov.

Základná výška odchodného je jednonásobok priemerného mesač-

ného zárobku  zvýšeného o jednu  tretinu. Za ďalší  ukončený

rok trvania pracovného pomeru v rámci Zboru požiarnej ochra-

ny sa  odchodné zvyšuje o jednu  tretinu priemerného zárobku

až do výšky šesťnásobku."

 

     Ďalej v  tom istom paragrafe v  odseku 2 žiadam upraviť

text  pod písmenom  a/. Prečítam  celý odsek  2 a písmeno a/

spolu: "Do doby trvania pracovného  pomeru v rámci Zboru po-

žiarnej ochrany  rozhodujúcej pre nárok  na odchodné a  jeho

výšku sa nezapočítava doba:  a/ vojenskej základnej /náhrad-

nej/ služby, ďalšej služby  a civilnej služby". Ďalej pokra-

čuje  text, ako je uvedený  v návrhu.  Doplňujem "a civilnej

služby".

 

     Ďalej v  bode 41 novely  navrhujem doplniť do  textu za

slovo "informačnej služby" - je to zhruba približne v strede

odseku  - prečítam  vám celú  vetu. V  celom texte zákona sa

nahrádzajú  slová  "Československá  armáda"  slovami "Armáda

Slovenskej republiky" slová "útvary  a príslušníci Zboru ná-

rodnej bezpečnosti a Zboru nápravnej výchovy" slovami "Útva-

ry a  príslušníci ozbrojených bezpečnostných  zborov, zložky

a príslušníci Slovenskej informačnej služby"  a teraz je ten

doplnok, ktorý  navrhujem - slová  "Zboru nápravnej výchovy"

slovami "Zbor väzenskej a justičnej stráže Slovenskej repub-

liky", slová "zariadenia Zboru  národnej bezpečnosti a Zboru

nápravnej  výchovy" slovami  "Zariadenia ozbrojených bezpeč-

nostných zborov a Slovenskej  informačnej služby". Ďalej po-

kračujú slová "Zväz požiarnej ochrany" atď.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.  Ďalej sa do rozpravy  prihlásil pán po-

slanec Gaľa. Pripraví sa pán poslanec Pribilinec z SDĽ.

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Vážený pán predseda,

     pán predsedajúci,

     kolegyne, kolegovia,

 

     som  toho názoru,  že  nároky  na prácu  požiarnikov sa

v posledných rokoch sústavne zvyšujú v súvislosti s rozšíre-

ním záchranárskej  a zásahovej činnosti  o lezeckú záchranu,

leteckú  požiarnu  ochranu,  potápačskú  činnosť, zásahy pri

úniku  nebezpečných látok  a podobne,  čo spôsobuje nadmerné

fyzické a psychické zaťaženie. Dôsledkom toho je aj zhoršený

zdravotný stav príslušníkov požiarneho  zboru pri odchode do

dôchodku a znižovanie ich veku vzhľadom na slovenský priemer.

 

     Riziko práce v profesionálnej  požiarnej ochrane je po-

rovnateľné s  rizikom práce Policajného  zboru, príslušníkov

Zboru  justičnej a  väzenskej stráže  a príslušníkov  Colnej

správy,  ktorí odchodné  pri odchode  do dôchodku dostávajú.

Pôvodne  som chcel  navrhnúť novelizáciu  § 58,  tak ako  ho

vlastne navrhol  predo mnou pán  spoločný spravodajca, takže

sa stotožňujem  s pozmeňovacím návrhom  v tomto bode,  ktorý

podal on.

 

     V návrhu  novelizácie požiarneho zákona  číslo 126/1985

Zb. v  znení neskorších predpisov v  § 11 ods. 2  sa uvádza:

"Čistiť, kontrolovať a preskúšavať  komíny vymedzené v pred-

pisoch o požiarnej ochrane môže  len osoba s odbornou spôso-

bilosťou." Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť navr-

huje  za uvedeným  textom doplniť  odvolávku na  zákon číslo

445/1991  Zb. o  živnostenskom podnikaní  v znení neskorších

predpisov.  Podľa  tohto  zákona  k  získaniu živnostenského

oprávnenia  v odbore  kominár postačuje  výučný list  a prax

v tomto odbore.

 

     Nové  technológie,  materiály  a  konštrukčné prvky pri

stavbe komínov,  ktorých nárast je  z roka na  rok väčší, si

vyžadujú odborníka, ktorý sa musí neustále vzdelávať a v sú-

vislosti s  protipožiarnou ochranou musia  byť jeho znalosti

pravidelne overované a kontrolované. Ako príklad uvádzam ne-

mecký kominársky  zákon, v ktorom je  jasne stanovená odbor-

nosť s postupnosťou: učeň - tovariš - kominársky majster. Na

každom uvedenom stupni je ich odbornosť pravidelne overovaná

a preskúšavaná.

     Novelizovaná  vyhláška  Ministerstva  vnútra Slovenskej

republiky  by   mala  upravovať  podmienky   jej  overovania

a osvedčovania podobným  spôsobom ako v  Nemecku, kde patria

medzi špičku a v Európe  sú uznávanými odborníkmi. Tento ne-

dostatok  sa síce  snaží na  Slovensku čiastočne kompenzovať

Komora kominárov Slovenska v spolupráci s Odborným učilišťom

stavebným v Banskej Bystrici Kremničke, avšak táto komora je

dobrovoľná  organizácia a  nemá dosah  na tých  kominárskych

živnostníkov, ktorí s ňou nechcú spolupracovať.

 

     Dávam preto pozmeňovací návrh na vypustenie bodu 4 spo-

ločnej  správy výborov  Národnej rady  Slovenskej republiky,

ten  ste  navrhli  odhlasovať  spoločne  s  ďalšími návrhmi,

s tým, že uvedenú problematiku by  mala, ako som už uviedol,

riešiť  vyhláška  Ministerstva  vnútra  Slovenskej republiky

s prípadným  zohľadnením návrhov  uvedenej Komory  kominárov

Slovenska.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne.  Slovo    pán  poslanec  Pribilinec.

Pripraví sa pán poslanec László Köteles zo Spolužitia.

 

Poslanec J. Pribilinec:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené torzo Národnej rady,

 

     dovoľte mi predniesť pár  pripomienok k vládnemu návrhu

zákona Národnej rady, ktorým sa  mení a dopĺňa zákon Sloven-

skej národnej  rady číslo 126/1985  Zb. o požiarnej  ochrane

v znení neskorších predpisov.

 

     1. K § 20a ods. 1 - navrhujem za slová  "ochranných ná-

pojov" vsunúť čiarku a doplniť  slová "ak  jeho pomoc trvala

viac ako 2 hodiny". Uvedená  lehota 2 hodiny na poskytovanie

ochranných nápojov bola stanovená už v predchádzajúcej úpra-

ve - vyhláške  Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej

republiky číslo 40/1986 Zb., ktorou sa vykonali niektoré us-

tanovenia zákona  o požiarnej ochrane.  Z praktických skúse-

ností pri dlhotrvajúcich zásahoch je zrejmé, že doba 5 hodín

je nepostačujúca.

 

     2. K § 29a - navrhujem za § 29 vsunúť § 29a, ktorý včí-

tane  označenia, znie:  "§ 29a  Ak obci  nepostačujú vlastné

príjmy  na plnenie  úloh  na  úseku požiarnej  ochrany, môže

dostať dotáciu zo štátneho  rozpočtu na výstavbu zdrojov po-

žiarnej vody, požiarnych zbrojníc  a požiarnu techniku podľa

zásad určených vládou Slovenskej republiky."

 

     Predpokladá  sa, že  niektoré obce  nebudú mať dostatok

prostriedkov  na krytie  nákladov spojených  so zabezpečením

špeciálnej požiarnej  techniky a iných  vecných prostriedkov

požiarnej ochrany,  preto sa navrhuje, aby  boli v odôvodne-

ných prípadoch uhrádzané zo štátneho rozpočtu Slovenskej re-

publiky. Ide o  obdobný inštitút, aký je uvedený  v § 7 ods.

2 a  3 zákona  Slovenskej národnej  rady číslo  369/1990 Zb.

o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

 

     3. K  § 59b - navrhujem  za § 59a  vsunúť  § 59b, ktorý

včítane označenia  znie: "§ 59b  Ustanovenie druhého oddielu

o rekondičnom pobyte a o poskytovaní odchodného sa primerane

vzťahuje aj na pracovníkov  Mestského požiarneho zboru hlav-

ného mesta  Slovenskej republiky Bratislavy  a Mestského po-

žiarneho zboru mesta Košíc a závodných požiarnych útvarov."

 

     Činnosti  pracovníkov  uvedených  mestských  požiarnych

zborov a závodných požiarnych útvarov sú porovnateľné. Z to-

ho dôvodu sa navrhuje,  aby ustanovenia o rekondičnom pobyte

a o odchodnom sa vzťahovali  aj na tieto kategórie pracovní-

kov.

 

     4. K § 68 ods. 2 - navrhovanú zmenu ustanovenia neodpo-

rúčam. Hneď to zdôvodním. Ustanovenie  o povinnosti  zriadiť

dobrovoľný závodný požiarny  zbor obsahoval zákon Slovenskej

národnej rady číslo 126/1985 Zb. o požiarnej ochrane. Vzhľa-

dom na to, že sa v praxi neosvedčil, zákon Slovenskej národ-

nej rady číslo 525/1990 Zb., ktorým sa menil a dopĺňal zákon

o požiarnej ochrane,  povinnosť zmenil na  možnosť zriaďovať

dobrovoľný závodný požiarny zbor.

 

     5. K §  96a ods. 4 - navrhujem  v § 96a ods. 4  za text

"§ 67 ods. 1 a 2" vložiť text "§ 69a". Zákonom Národnej rady

Slovenskej  republiky číslo  48/1993 Z.  z. bola spôsobilosť

rozhodovania o zriaďovaní  závodných požiarnych útvarov zve-

rená  mestským požiarnym  zborom.  Preto  je vhodné,  aby aj

pôsobnosť podľa  § 69a bola zverená  mestským požiarnym zbo-

rom.

 

     6. K § 96a - ustanovenia  § 96a navrhujem doplniť o od-

sek 5,  ktorý znie: "Náklady  spojené s výkonom  prenesených

úloh štátnej správy  podľa ods. 1 až 4  uhrádza štát." Tento

návrh  vychádza z  § 71  ods. 1  Ústavy Slovenskej republiky

a § 5 ods. 1 zákona  Slovenskej národnej rady číslo 369/1990

Zb. o obecnom zriadení.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Slovo má  pán poslanec Köteles zo Spolu-

žitia. Pripraví sa pán poslanec Vavrík z DÚ.

 

 

 

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Vážená Národná rada,

     vážený pán predsedajúci,

 

     zákon o  požiarnej ochrane v  posledných rokoch bol 

viackrát novelizovaný, aby  sa zabezpečilo stabilné fungova-

nie takej  dôležitej inštitúcie, od ktorej  každý deň závisí

zdravie,  život  a  majetok  občanov  Slovenskej  republiky.

V dôvodovej správe Ministerstvo  vnútra Slovenskej republiky

právom argumentuje nutnosťou  skvalitnenia systému požiarnej

ochrany. Zvýšená požiarovosť, zavedenie z požiarneho hľadis-

ka nebezpečných  technológií, sťažené podmienky  na záchranu

osôb a ich majetku atď.  nás núti  vypracovať koncepčne uce-

lený návrh zákona. Vzhľadom na  fakt, že také komplexné rie-

šenie sa viaže na nové územné členenie Slovenskej republiky,

do  tej doby  je našou  spoločnou povinnosťou  dosiahnuť čím

účinnejšiu  prevádzku, alebo  vytvoriť priaznivé  prostredie

na fungovanie  všetkých  zložiek požiarnej  ochrany. Z tohto

dôvodu  mi dovoľte, aby  som predložil k navrhovanej noveli-

zácii pozmeňovacie návrhy.

 

     Vážená Národná rada Slovenskej republiky, príčinou veľ-

koplošných jarných požiarov v prevažnej väčšine je jarné vy-

paľovanie suchej trávy a  porastov. Pri vypálení jednak bez-

dôvodne ničíme  flóru a faunu  a na druhej  strane vytvárame

príležitosť na vznik požiarov. Z tohto dôvodu navrhujem, aby

v § 6 ods. 2  bod a/ a v § 17 ods.  2 bod b/ bol nasledujúci

text: "zakladať oheň na miestach, kde môže dôjsť k jeho roz-

šíreniu, a vypaľovať porasty".

 

     Kto sa osobne podieľal na hasení požiarov, pravdepodob-

ne pritom stratil prehľad o čase.  Z tohto dôvodu je pre mňa

prekvapením,  že v  § 20  ods. 1  "Právo na  občerstvenie sa

priznáva len tým osobám, ktoré  osobne sa podieľali pri zdo-

lávaní požiarov viac ako 5 hodín." Som pevne presvedčený, že

taký časový termín sa dá  vymyslieť len od písacieho stroja.

Veď kto  bude v teréne merať,  dokedy trvala pomoc napríklad

dobrovoľníkov, a  keď tá pomoc trvala  približne 4 hodiny 50

minút, už ani na kofolu nemajú nárok? Z tohto dôvodu navrhu-

jem, aby v § 20 ods. 1 namiesto "5 hodín"  bol určený časový

termín "na primeranú dobu".

 

     Vážená Národná  rada, podľa môjho  názoru v predloženej

novelizácii,  ba aj  v štátnej  koncepcii systému  požiarnej

ochrany  už niekoľko  rokov žalostne  chýba základný článok,

a to  je dobrovoľná  požiarna ochrana.  Znížením, alebo  bez

štátnych dotácií musia dobrovoľníci zabezpečiť stálu preven-

ciu v obciach, zlikvidovanie  menších požiarov, výchovu mla-

dých  požiarnikov osvetovou  prácou. Napriek  tomu, že  majú

k dispozícii už  zastaranú hasiacu techniku,  zničené budovy

i sklady a obce nemajú  finančné prostriedky na ich podporu,

naši dobrovoľní požiarnici možno už z posledných síl chránia

náš majetok  a zdravie. Pritom  v niektorých obciach,  ba aj

v regiónoch len dobrovoľné  požiarne družstvá prezentujú po-

sledné fungujúce spoločenské  organizácie. Chápajúc nebezpe-

čenstvo  zrútenia celého  systému dobrovoľného  požiarnictva

v Slovenskej republike v dôsledku absencie finančného, tech-

nického a organizačného zabezpečenia  zo strany štátnych or-

gánov, navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky svo-

jím uznesením  zaviazala vládu Slovenskej  republiky, aby do

augusta  - keď  odsúhlasíme iný  termín, súhlasil  by som aj

s tým -, predložila koncepciu na organizačné a finančné rie-

šenie dobrovoľnej požiarnej ochrany v Slovenskej republike.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Vavrík.

 

 

Poslanec R. Vavrík:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     predkladaný návrh  je pokusom o  zakonzervovanie modelu

centralizovaného  systému zabezpečovania  požiarnej  ochrany

a je priamo v  rozpore s úsilím o rozvíjanie  miestnej a re-

gionálnej demokracie na Slovensku.  Vracia situáciu v zabez-

pečovaní požiarnej ochrany pred rok 1989. Návrh nezohľadňuje

samosprávne postavenie  obcí a uvažovaných  vyšších územných

celkov,  čím  obmedzuje  realizáciu  reformy verejnej správy

v tejto  oblasti. Konkrétne  ide o  postupnú decentralizáciu

a prenášanie zodpovednosti za  zabezpečovanie a financovanie

požiarnej ochrany na mestá a obce.

 

     Vládny návrh predpokladá financovanie požiarnej ochrany

centrálne zo  štátneho rozpočtu. Nehľadajú sa cesty, ako po-

silňovať príjmovú  časť miestnych rozpočtov,  najmä v súvis-

losti  s  vytváraním  podmienok  na financovanie prenesených

kompetencií.  Ďalej návrh  nedostatočne zohľadňuje nevyhnut-

nosť ekonomickejšie zabezpečovať  požiarnu ochranu napríklad

zriadením  štátneho  fondu  na  požiarnu  ochranu, tvoreného

z povinných odvodov poisťovní,  štátnych dotácií, príspevkov

podnikateľských subjektov a čiastok  z finančných sankcií za

porušovanie predpisov o požiarnej ochrane.

 

     Návrh ďalej nezohľadňuje  potrebu vytvoriť rovnaké pra-

covné podmienky  pre hasičov bez ohľadu  na ich zaradenie do

rozličných druhov požiarnych jednotiek. Napríklad poskytova-

nie odchodného sa navrhuje  len príslušníkom Zboru požiarnej

ochrany, navyše  bez ohľadu na to,  či boli štátom platenými

úradníkmi, alebo aktívnymi požiarnikmi v  zásahových jednot-

kách. Prakticky to znamená, že  aj úradník v Zbore požiarnej

ochrany dostane po odrobení 26 rokov pri odchode do dôchodku

šesťnásobok posledného priemerného  hrubého mesačného zárob-

ku. Takéto kastovníctvo je  nespravodlivé napríklad voči zá-

vodným požiarnikom a požiarnikom mestských požiarnych zborov

v Košiciach a v Bratislave, ktorí často postupujú vyššie ri-

ziko v prevádzkach mimoriadne  nebezpečných z hľadiska tech-

nológie výroby.

 

     Aj z tohto pohľadu nie je opodstatnené priznávanie nad-

štandardných výhod len príslušníkom Zboru požiarnej ochrany.

Uzákonenie  takejto deformácie  by mohlo  viesť k zvyšovaniu

sociálneho napätia v tejto kategórii pracovníkov.

 

     K jednotlivým pripomienkam  k paragrafovému zneniu moji

predrečníci  odprednášali aj  návrhy, ktoré  som chcel pred-

niesť, preto by som chcel vari na záver tohto môjho krátkeho

vystúpenia, v záujme toho, aby bol odstránený ten centralis-

tický systém požiarnej ochrany, navrhnúť uznesenie, v ktorom

Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu:

 

     a/ predložiť  nový  zákon  o štátnej  požiarnej službe,

t. j. o Zbore požiarnej ochrany  ako profesionálnej, unifor-

movanej a špeciálne vyzbrojenej zložke, určenej na boj proti

požiarom a iným živelným pohromám, pričom

 

     1. náklady  na  štátnu  požiarnu ochranu, reprezentovanú

Zborom  požiarnej  ochrany,  budú  hradené  z rozpočtu štátu

v podstatne zníženom rozsahu,

 

     2. organizácia  Zboru požiarnej ochrany  zostane v pod-

state zachovaná a upravené budú početné stavy,

 

     3. vláda určí zoznam podnikov so zvýšeným požiarnym ne-

bezpečenstvom, v ktorých  budú zabezpečovať požiarnu ochranu

jednotky Zboru požiarnej ochrany,

 

 

    4. služba  v Zbore požiarnej  ochrany stúpne, hodnosti,

odmeňovanie práva a  povinnosti príslušníkov Zboru požiarnej

ochrany by zostali nezmenené.

 

     Ďalej navrhujem, aby v tomto uznesení bola vláda zavia-

zaná

 

     b/ predložiť  ďalší zákon, konkrétne  zákon o požiarnej

ochrane, konformný s európskym štandardom, ktorý pri rešpek-

tovaní princípu subsidiarity určí:

 

     1. opatrenia na ochranu životov, zdravia a majetku pred

požiarmi,

 

     2. povinnosti fyzických a právnických osôb,

 

     3. organizáciu  požiarnej ochrany pri  rešpektovaní de-

centralizácie výkonu požiarnej ochrany na obce, resp. na sa-

mosprávne orgány uvažovaných vyšších územných celkov,

 

     4. oprávnenia členov jednotiek požiarnej ochrany a čle-

nov dobrovoľných požiarnych jednotiek

 

     5. financovanie požiarnej ochrany.

 

     Obidva návrhy zákonov by mala vláda predložiť v termíne

spolu s  návrhom zákona o  územnosprávnom členení Slovenskej

republiky, avšak  najneskôr do 30. júna  1996. Toľko, vážené

dámy, páni.  Ďakujem a verím,  že návrh na  uznesenie, ktorý

predkladám, hlasovaním podporíte.

 

     Ďakujem.

 

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Vážené kolegyne  a kolegovia, nemám ďal-

šie písomné prihlášky do rozpravy, preto sa pýtam, či sa eš-

te hlási niekto do rozpravy.

 

     Pán poslanec Pittner, prosím,  máte slovo. Prosím zapo-

jiť pána poslanca Pittnera.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     v Policajnom zbore a  vôbec na Ministerstve vnútra Slo-

venskej republiky sa postupne prešlo na normálny civilizova-

ný jazyk, takže už nemáme orgány  VB ani orgány ZNB, ale po-

licajtov, komisárov,  inšpektorov atď. Jediná  zložka, ktorá

ešte  stále má  ten orwellovský  názov, sú  títo požiarnici.

Viem, tu sa  pán spoločný spravodajca so mnou  o tom rozprá-

val, v  tejto chvíli nechcem to  komplikovať nejakou zmenou,

ale keď sa bude robiť komplexný zákon, tam by som navrhoval,

aby sme sa vrátili k názvu,  ktorý má svoju tradíciu a ktorý

vystihuje túto  profesiu, aby sme  ich volali hasiči,  a nie

požiarnici.

 

     Ďakujem.

     /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Vážené kolegyne  a kolegovia, pán posla-

nec Kunc sa ešte hlási s faktickou poznámkou.

 

 

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Chcel by som iba  poznamenať, že predložím pánu spoloč-

nému  spravodajcovi doplňovací  návrh k  jednej časti  v tom

zmysle, ktorým by sa o jeden bod rozšírili povinnosti fyzic-

kých osôb.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Vážené kolegyne a kolegovia, pretože pán

spoločný spravodajca  požaduje 10 minút  na spracovanie pod-

kladov, dávam desaťminútovú prestávku a potom hneď pristúpi-

me k hlasovaniu.

 

     Prosím, pán poslanec Cabaj - faktická poznámka.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Navrhujem, aby  teraz vystúpil guvernér  Národnej banky

so svojou informáciou,  a zatiaľ  môže spoločný  spravodajca

spracovať pripomienky a doplnky.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     V  poriadku. Je  to racionálny  návrh. Postupujeme  ako

v predchádzajúcom prípade, dáme  voľno pánu spoločnému spra-

vodajcovi na spracovanie pripomienok.

 

     Teraz pristúpime k  d v a n á s t e m u  bodu programu.

Je ním

 

     Správa Národnej banky Slovenska o menovom vývoji v Slo-

venskej republike za rok 1994.

 

     Správu  máte predloženú  ako tlač  číslo 93  a spoločnú

správu výborov ako tlač číslo 93a.

 

     Správa sa podáva podľa §  3 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej  republiky číslo  566/1992 Zb.  o Národnej  banke

Slovenska, na základe ktorého je Národná banka povinná podá-

vať Národnej rade správy o menovom vývoji.

 

     Dávam  hlasovať  o  tom,  aby  správu  o menovom vývoji

v Slovenskej republike za rok 1994 uviedol na schôdzi Národ-

nej rady guvernér Národnej  banky Slovenska pán Vladimír Ma-

sár.

 

     Prosím  kolegov,  ktorí  sa  nachádzajú  mimo rokovacej

miestnosti,  aby sa  dostavili. Ide  o formálne odhlasovanie

oprávnenia, aby pán guvernér predložil túto správu osobne.

 

     Vážené   kolegyne  a   kolegovia,  uvedená   inštrukcia

o schvaľovaní bola  teraz pracovne odstránená.  Pán guvernér

Národnej banky má slovo.

 

Guvernér Národnej banky Slovenska V. Masár:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     dámy a páni,

 

     dovoľte  mi  uviesť  výročnú  správu  o  menovom vývoji

v Slovenskej republike za rok 1994 konštatovaním, že Národná

banka Slovenska hodnotí rok 1994 ako rok úspešný. V priebehu

minulého roka  získala slovenská koruna  stabilitu, ktorá sa

začína rešpektovať i mimo územia Slovenskej republiky, a Ná-

rodná banka Slovenska značne posilnila svoje najdôležitejšie

aktívum, a to svoju dôveryhodnosť.

 

     Výsledkami menového  vývoja v miere  inflácie, vo výške

devízových rezerv, v zadlženosti  na obyvateľa a nemennosťou

výmenného kurzu sa Slovenská  republika zaradila na popredné

miesto  v  skupine  transformujúcich  sa  ekonomík  strednej

a východnej  Európy.  Ročná  miera  inflácie  meraná indexom

spotrebiteľských cien  dosiahla 11,7 %, oproti 25,1 % v roku

1993. Celkové devízové rezervy  Národnej banky Slovenska do-

siahli koncom roku 1994 1,7  mld amerických dolárov, to zna-

mená štvornásobok stavu na  začiatku roka. Vonkajšia zadlže-

nosť Slovenskej  republiky približne 800  amerických dolárov

na obyvateľa  je jednou z najnižších  nielen v transformujú-

cich sa ekonomikách, ale aj v ekonomikách Európy vôbec. Bež-

ný účet platobnej bilancie  Slovenskej republiky za rok 1994

skončil s  prebytkom viac ako 700  miliónov amerických dolá-

rov,  keď sa  dosiahol rovnako  v bilancii  služieb, ako  aj

v obchodnej bilancii.

 

     Výročná správa dokumentuje menový vývoj roku 1994 množ-

stvom  údajov. Dovoľte  mi, aby  som zdôraznil  kvalitatívne

zmeny v menovom vývoji, o ktoré sme sa v minulom roku usilo-

vali a ktoré sa aj dosiahli. Týkajú sa priorít Národnej ban-

ky Slovenska, to znamená inflácie  a výmenného kurzu. V roku

1994 klesla  hladina ročnej miery inflácie  pod hladinu roč-

ných vkladových úrokových mier. Inými slovami, reálne úroko-

vé miery  na vklady ako  rozdiel nominálnych úrokových  mier

a miery inflácie  začali byť pozitívne. Tým  sa naplnila zá-

kladná  podmienka  motivácie  sektora  domácností  k úsporám

a generovania ročných a  dlhodobejších peňažných zdrojov po-

trebných na rozvoj ekonomiky.

 

     Druhou kvalitatívnou zmenou v  menovom vývoji bolo eli-

minovanie devalvačných očakávaní  komplikujúcich dovtedy me-

nový vývoj. Dôsledná antiinflačná menová politika a cieľave-

domé budovanie devízových rezerv spojené s oživením v ekono-

mike zastavili rast vkladov v  cudzej mene, viedli k prílivu

výhodných úverov zo zahraničia a pre naše podniky a osobitne

exportérom dali istotu pre ich ekonomické kalkulácie.

 

     Priaznivé výsledky minulého roka umožňujú Národnej ban-

ke Slovenska vtláčať do  tohtoročného menového vývoja ďalšie

prvky racionálnosti a vytvárať  väčší priestor pre rast eko-

nomiky a prosperity. Mám  na mysli znižovanie úrokových mier

a prechod na konvertibilitu slovenskej koruny v rozsahu bež-

ného účtu platobnej bilancie.

 

     Minulý  mesiac  Banková  rada  Národnej banky Slovenska

rozhodla o znížení diskontnej sadzby. Sme presvedčení, že na

tento krok Národnej banky Slovenska budú komerčné banky rea-

govať všeobecným znížením úrokových  mier. Z hľadiska ekono-

mického rastu a dostatku  dlhodobejších peňažných zdrojov na

investície a  reštrukturalizáciu očakávame v  Národnej banke

Slovenska, že sa tiež začne  meniť štruktúra vkladov v pros-

pech ročných a dlhodobejších a na úkor krátkodobých a neter-

mínovaných.

 

     Pokiaľ ide o konvertibilitu slovenskej koruny v rozsahu

bežného účtu  platobnej bilancie Národná  banka Slovenska je

presvedčená, že sa napĺňajú  predpoklady jej úspešného zave-

denia. Kurz  slovenskej koruny je  primeraný hodnotám ostat-

ných menových veličín, to  znamená devízové rezervy dosahujú

výšku schopnú zvládnuť krátkodobé  výkyvy v devízových inka-

sách a platbách. Veríme  tiež, že disciplinovaná makroekono-

mická politika vyjadrená v Memorande o hospodárskej politike

predloženom Medzinárodnému menovému fondu sa priaznivo odra-

  v medzinárodnom  ekonomicko-finančnom vnímaní Slovenska.

Menová politika a jej vývoj  v roku 1994 vytvorili pre tieto

zámery reálne základy.

 

     Táto správa sa týka roku  1994 a takisto výsledky v me-

novej oblasti za prvé mesiace  tohto roku nasvedčujú, že po-

zitívne tendencie, ktoré sa  prejavovali v roku 1994, pokra-

čujú aj v  priebehu tohto roka. Uviedol by  som len dva také

významnejšie ukazovatele alebo  informácie z posledného týž-

dňa.

 

     V priebehu tohto týždňa devízové rezervy Slovenskej re-

publiky, to znamená devízové  rezervy Národnej banky Sloven-

ska, vrátane devíz komerčných  bánk, presiahli 4 mld americ-

kých dolárov a predvčerom  získala Slovenská republika veľmi

významné zlepšenie  ratingu od americkej  ratingovej spoloč-

nosti Standard and Poor's a tento rating bol zdvihnutý o dva

stupne z hodnoty BB mínus na  BB plus, to znamená, že sme sa

dostali už iba jeden bod  pod investičný rating. Čo je veľmi

významné, že tento rating je  so stabilným výhľadom, to zna-

mená, že sme sa zaradili  spomedzi krajín V4 na druhé miesto

a predstihli sme Maďarskú republiku, ktorá bola o dva stupne

ešte pred udelením tohto ratingu pred nami. /Potlesk./

 

     Vážená Národná rada, ďakujem vám za pozornosť.

     /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Prosím  spoločného  spravodajcu  výborov pána

poslanca Ladislava Lysáka, aby  informoval o výsledkoch pre-

rokovania správy vo výboroch Národnej rady.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda,

     pán guvernér,

     vážené panie poslankyne, páni poslanci,

 

     dovoľte predniesť spoločnú  správu Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky  pre financie, rozpočet  a menu, Výboru

Národnej rady Slovenskej  republiky pre hospodárstvo, priva-

tizáciu a  podnikanie a Výboru Národnej  rady Slovenskej re-

publiky pre pôdohospodárstvo  o výsledku prerokovania správy

o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 1994, tlač 93.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím roz-

hodnutím 186 zo 6. marca tohto  roku pridelil správu o meno-

vom vývoji v Slovenskej republike  za rok 1994 na prerokova-

nie Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, pri-

vatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady pre pôdohospo-

dárstvo do 27. apríla 1995. Zároveň určil Výbor Národnej ra-

dy Slovenskej  republiky pre financie,  rozpočet a menu  ako

príslušný   výbor,  ktorý   skoordinuje  stanoviská  výborov

k predmetnej správe.

 

     Všetky výbory, ktorým bola  správa pridelená, ju prero-

kovali v určenom termíne a vzali ju na vedomie bez pripomie-

nok. Odporučili tiež Národnej rade Slovenskej republiky, aby

správu vzala na vedomie. Toľko spoločná správa.

 

     Vážený  pán predsedajúci,  v prípade  rozpravy k tomuto

bodu žiadam o možnosť vystúpiť v nej ako prvý.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Prosím, pán poslanec Filkus.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Odovzdal som lístok do diskusie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Áno, pán poslanec Filkus.  Pán spoločný spravodajca vy-

stúpi ako prvý. Ďalej sa prihlásil o slovo pán poslanec Fil-

kus a pán poslanec Košnár.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážení prítomní,

     vážený predsedajúci,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte  uviesť, že  vcelku priaznivé  výsledky menovej

politiky Národnej banky Slovenska  svedčia o reálnom progra-

me,   profesnej   zdatnosti   manažmentu   Národnej   banky,

i o dôslednosti plnenia menového  programu, ale aj o celkove

pozitívnom smerovaní ekonomiky Slovenskej republiky - myslím

si, že to si treba naozaj veľmi dobre uvedomiť. Aj vďaka to-

mu sa v roku 1994 dosiahol, tak ako tu už bolo uvádzané, vy-

soký prebytok na bežnom  účte platobnej bilancie, vzrast de-

vízových rezerv z neznateľných na vyše dvaapolnásobok mesač-

ného dovozu, relatívne nízka miera  inflácie, viac ako o po-

lovicu menšia  oproti predchádzajúcemu roku, teda  pod 12 %,

a kurz slovenskej  koruny sa začína  naozaj rešpektovať. Tí,

ktorí chodíte či už na sever  za našu hranicu, alebo na juh,

nájdete v obchodoch napísané  ceny tovarov v slovenských ko-

runách.

 

     Postupne rástol aj peňažný agregát M2 a čisté zahranič-

né aktíva.  Pokles ročnej miery  inflácie priniesol dôležitú

kvalitatívnu zmenu, čo pocítilo najmä obyvateľstvo, reálnych

vkladových úrokových mier, ktoré  dosiahli už v minulom roku

pozitívne hodnoty  oproti výraznému mínusu  asi -9 %  v roku

1993, čo pocítilo najmä obyvateľstvo. Práve to zvyšuje dôve-

ru v slovenskú korunu a  utlmuje únik prostriedkov do zahra-

ničia. Vďaka  tomu môže byť program  menovej politiky v roku

1995, ako sme ho  prerokúvali vo výboroch, oveľa odvážnejší.

Jednak neinflačne  sa predpokladá zvládnuť  vývoj devízových

rezerv, znížiť úrokovú  mieru toho roku už pod  10 %, udržať

konkurencieschopnosť exportu a  prehĺbiť či zvýšiť konverti-

bilitu  slovenskej koruny.  Je preto  žiaduce, a  to by  som

chcel zdôrazniť,  aby Národná banka v  duchu doterajších po-

stupov, ale aj vláda, pristúpili dôsledne k reštrukturalizá-

cii v  bankovej sfére, aby sa  dôrazne riešil ťaživý problém

vysokej zadlženosti podnikateľskej sféry a negatíva úverové-

ho portfólia bánk. Žiada  sa tiež zjednodušiť proces odpiso-

vania nedobytných pohľadávok zavedením inštitútu "mimosúdne-

ho vyrovnania". Všetky tieto postupy by však nemali negatív-

ne vplývať - to chcem zdôrazniť  - na štátny rozpočet, či už

krátením príjmových, alebo zvyšovaním výdajových položiek.

 

     Rád sa vrátim k tomu,  čo si naozaj zaslúži potlesk, čo

  tu naznačil  pán guvernér  Národnej banky,  že pozitívne

výsledky našej menovej politiky v  roku 1994 sa výrazne pre-

javujú tak doma, ako aj v medzinárodných reláciách. Tak ame-

rická  ratingová  agentúra  Standard  and  Poor's zvýšila len

predvčerom ratingové  ohodnotenie z doterajších  BB mínus na

úroveň  BB plus  so stabilným  výhľadom. Teda  sme, tak  ako

uvádza pán  guvernér, už za  Českou republikou. Toto  hovorí

veľmi veľa  pre zahraničný kapitál.  Znamená to, že  sa môže

očakávať  výrazné zvýšenie  záujmu zahraničných  investorov.

To, čo čakáme v podstate už štvrtý rok. A nielen portfóliové

investície, teda  nákup cenných papierov, ale  aj priame in-

vestície. Toto je cesta  k riešeniu najťaživejšieho problému

Slovenska i Európy: k riešeniu problému nezamestnanosti.

 

     Myslím,  že  úspešný  výsledok  ratingu  by mal vplývať

a malo by sa to aj  odraziť v ďalšom zlepšení makroekonomic-

kej situácie Slovenskej republiky, aj v ďalšom výraznom pre-

nikaní Slovenska v zahraničných reláciách. Preto treba zhod-

notiť, čoho  dôsledkom je takýto  výrazný kvalitatívny posun

Slovenskej  republiky v  tejto  oblasti.  Okrem iného  sa to

nachádza práve v hodnotení spomínanej americkej agentúry: že

totiž okrem zvýšenia  makroekonomickej situácie v Slovenskej

republike  bola to  aj "zvýšená  miera politickej stability,

nastolená po voľbách 1994".

 

 

     Prísľubom na  oživenie ekonomiky a zvýšenia dôvery oby-

vateľstva i  zahraničia v našu  menu by malo  byť urýchlenie

zavedenia konvertibility slovenskej koruny. Treba  si uvedo-

miť, že ak  by sa nám to podarilo,  znamenalo by to zrušenie

limitu pre predaj  devízových prostriedkov obyvateľstvu. Nie

sme na tom tak zle, aby sme to museli na veľmi ďaleko odkla-

dať. Znamenalo by  to pre ľudí - jednoducho  povedané - mož-

nosť objednať si tovar z cudziny za platby v slovenských ko-

runách. Znamenalo  by to aj  uvoľnenie ponukovej povinnosti,

ale najmä by to mohlo znamenať ďalšie zvýšenie záujmu zahra-

ničného kapitálu angažovať sa  v Slovenskej republike. Samo-

zrejme, aj  špekulatívneho, ale s tým  sa už dokážeme vyspo-

riadať, na to už máme dostatok prostriedkov a pomaly aj skú-

seností.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne. Slovo    pán  poslanec Filkus  za DÚ.

Pripraví sa pán poslanec Košnár za SDĽ.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     myslím, že nielen dobré,  pozitívne úspechy, ktoré spo-

mínal pán guvernér, ale aj vysoká odborná úroveň spracovania

správy, ktorú predkladá guvernér,  dávajú príležitosť na to,

aby sme sa nad niektorými súvislosťami zamysleli. A chcem to

urobiť  z dvoch  pohľadov: predovšetkým  z hľadiska  ďalších

krokov v transformačnom procese a aj z hľadiska objektívnej-

šieho hodnotenia situácie v roku 1994, ktoré by sa malo stať

naším vlastným a od ktorého by sme už nemali odchádzať.

 

     Budem hovoriť v rámci  troch oblastí: devízové rezervy,

inflačný proces, štátny rozpočet.

 

     K devízovým rezervám: Fakt je ten, že rok 1994 zazname-

nal  skoro  štvornásobné  množstvo  rastu  devízových rezerv

v porovnaní s rokom 1993. Fakt je tiež ten, že na tom má ne-

malú zásluhu  banka, ale aj náš  zahraničný obchod. Zvýšenie

zahraničného  obchodu  o  vyše  26,2  %,  a  najmä vo vzťahu

k Európskej  únii, samozrejme, má aj  svoju určitú Achillovu

pätu, a to  najmä z toho pohľadu, ako by  som rád ďalej pod-

čiarkol. Komoditná  štruktúra vývozu sa  skoro nezmenila. To

signalizuje,  že nedošlo  k podstatným  kvalitatívnym zmenám

a že  sme  nejako  osobitne  v  konkurenčných  schopnostiach

a z hľadiska presadenia sa ako konkurenti na veľmi vyspelých

trhoch neobstáli. Vychádzajúc z toho v ďalšom roku nielen že

bude ťažšie splniť  tie isté kroky čo do  kvantity, v zahra-

ničnom obchode, ale  aj čo do kvality umiestnenia  sa na za-

hraničných trhoch.

 

     To, samozrejme, hovorí o  tom, že budeme musieť siahnuť

k tomu, o čom sme uvažovali najmä pri návrhu rozpočtu na rok

1995, k podstatne iným  vnútorným investičným aktivitám, za-

meraným najmä na  infraštruktúrne  problémy, ale  predovšet-

kým z mimorozpočtových zdrojov.  A tie mimorozpočtové zdroje

nie sú vôbec žiadne  iné ako bankové,  podnikateľské, zahra-

ničný kapitál  a Fond národného majetku.  Vieme, že podnika-

teľské a bankové  zdroje nie sú k zatiaľ  dispozícii v takej

miere, ako sme si predsavzali,  najmä z pohľadu riešenia in-

fraštruktúrnych  problémov, Fond národného  majetku nám veľ-

koryso prisľúbil pol miliardy, a zahraničný kapitál ešte ne-

dostal signál o  mimoriadnej príťažlivosti Slovenska vkladať

tu kapitál. To, samozrejme,  závisí medziiným aj od politic-

kej stability. Tu sú  problémové okruhy, ktoré bezprostredne

súvisia s ďalším ekonomickým rozvojom z hľadiska roku 1995.

 

     Inflačný proces:  To veľké zníženie  inflačného procesu

z 25,1 v  roku 1993 na 11,7  /december 1994/ je, samozrejme,

ohromný úspech najmä menového agenta, ktorý sa stará o meno-

vú stabilitu ako na domácom peňažnom a kapitálovom trhu, ale

aj pokiaľ ide o zahraničnú účasť Národnej banky na zahranič-

ných kapitálových  trhoch. Z tohto  hľadiska veľmi priaznivo

a reálne vyzerá možnosť realizovať  pôvodný zámer ako makro-

ekonomické východisko  vo vzťahu k štátnemu  rozpočtu na rok

1995, a to jednocifernú mieru inflácie v roku 1995.

 

     Tretí bod  - štátny rozpočet:  Mimoriadne rád zdôrazním

zmenu pozície  Slovenska vo vzťahu  k Čechám z  dlžníckej na

veriteľskú. Táto veriteľská pozícia sa rozkladá do dvoch ci-

fier.  Je  to  z  hľadiska  vzťahov  medzi Českou republikou

a Slovenskou  republikou  v   rámci  clearingových  vzťahov,

z pohľadu  viac  ako  8  miliárd  aktívneho salda /konkrétne

8,2/ a  5,8 pasívneho salda.  To dohromady robí  14 miliárd.

Deficit štátneho rozpočtu -  a to chcem mimoriadne podčiark-

nuť - aj z materiálu Národnej  banky o menovom vývoji v roku

1994 je 14,6 miliardy  bez účasti aktívneho salda clearingo-

vého vzťahu 8,2 miliardy.

 

     To hovorím najmä preto, aby sa "nehauzírovalo" s číslami

o deficite štátneho rozpočtu za  rok 1994, aby sa nehovorilo

o 50 miliardovom prešustrovaní alebo  o 50 miliardovom defi-

cite štátneho rozpočtu. To sú čísla, ktoré nás aj z hľadiska

korektnej vzájomnej odbornosti zaväzujú,  aby sme tieto hod-

noty uvedené v správe o menovom vývoji v Slovenskej republi-

ky v roku 1994 správne uplatňovali. Nečakajte teraz odo mňa,

aby som hovoril o tom, ktorá vláda na tom má zásluhu, a kto-

rá nemá.  Tak vláda Moravčíka,  ako aj predchádzajúca  vláda

zachovávala kontinuitu krokov transformačného procesu od li-

beralizácie cien a  obchodu cez reštriktívnu makroekonomickú

rozpočtovú  politiku, prostredníctvom  procesu privatizácie,

cez snahu dosiahnuť vnútornú  a neskôr vonkajšiu konvertibi-

litu meny.

 

     Iná vec  je, ako sa jednotlivé  procesy vyvíjajú teraz.

Mám na  mysli najmä spomalenie  procesu privatizácie, čo 

význam  aj z  pohľadu použitia  mimorozpočtových zdrojov  na

oživenie ekonomiky,  na krytie najmä  tých infraštruktúrnych

problémov, o ktorých sme si hovorili. V každom prípade treba

vedieť, že  pozitívne úspechy dosiahla  slovenská ekonomika,

pozitívne úspechy sa dosiahli v Slovenskej republike.

 

     To, že  sa Slovensko dostalo aj  z hľadiska ratingových

vzťahov na druhé miesto po Českej republike, nie je vec jed-

nej  vlády, to  je vec  tých, ktorí  vedia riadiť ekonomiku.

Z toho hľadiska mi dovoľte povedať, že sa nehanbím za to, čo

z tohto hľadiska urobila vláda  Jozefa Moravčíka, ale nijako

nespochybňujem ani  kroky vlády Vladimíra  Mečiara. Preto si

myslím, že zachovať  skutočne objektívne hľadisko, presadzo-

vať objektívne  stanovisko k tomu, čo  sa dosiahlo v sloven-

skej ekonomike,  je predovšetkým vec nás  všetkých, ktorí tu

sedíme.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

     /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem,  pán predsedajúci. Som predovšetkým  nesmierne

rád, že  sa zmenila atmosféra  v tejto sále,  a nesmierne si

vážim  aj slová,  ktoré  povedal  pán poslanec  Filkus najmä

o tom, že konečne boli  priznané aj zásluhy predchádzajúcej,

Mečiarovej vlády. Keď sme tu obhajovali - vtedy ešte som bol

členom  vlády  -   ekonomický  rozvoj  Slovenskej  republiky

a programy, ktoré sme založili,  tak nás stíhal len posmech,

boli  spochybňované všetky  výsledky a  všetky štúdie, ktoré

poskytlo zahraničie v tomto smere. Aj v tejto chvíli sa uká-

zalo, že v marci minulého roku nešlo o nič iné, len o osobné

pohnútky pri vyslovovaní nedôvery Vladimírovi Mečiarovi.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Kunc - faktická poznámka.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Rád som  si vypočul výklad  pána guvernéra a  zo skúse-

ností, ktoré mám, pretože občas  hovorím s ľuďmi aj o týchto

veciach,  konštatujem, že  je určitá  spokojnosť s  Národnou

bankou. Pochopiteľne,  vyvoláva vážnosť už  tým, že sa  volá

"národná", čím nechcem zmenšovať  aktivity a zásluhy, o kto-

rých  hovoril pán  guvernér. Ale  na druhej  strane, a to je

tiež zaujímavé, už sa dostáva akosi do vedomia občana, že aj

kvalita a pôsobnosť komerčných bánk v nejakom význame, v ne-

jakom zmysle závisí od pôsobnosti  Národnej banky. A v tejto

súvislosti by som položil  takú zvedavú otázku pánu guverné-

rovi, čo môže urobiť Národná banka  v tom smere, aby sa pre-

hĺbila jej  funkcia v bankovom dozore,  pretože zrejme sa to

veľmi žiada. Pochopiteľne, v tom krátkom výklade na to nebo-

lo miesto.

 

     Druhá vec, ktorú by som  chcel spomenúť, je taký zaují-

mavý jav v našej bankovej sfére. Vieme všetci, že čo do poč-

tu sa  banková sféra utešene rozvinula,  ale keď skúmame jej

pôsobnosť, jej prínos pre  samotnú ekonomiku Slovenska či už

v reláciách vnútorných, domácich, a tobôž v reláciách medzi-

národných, zisťujeme,  že ten utešený  rozvoj bankových sub-

jektov vlastne neznamená taký prínos, aký je žiaduci, ba ne-

vyhnutný, ktorý jediný môže byť  aj účelom vzniku a fungova-

nia bánk. Chcel by som to ukázať aj na takejto veci, že nao-

zaj sa nemožno  uspokojiť s tým, že okrem  Národnej banky sa

na medzinárodnom finančnom trhu a v platobnom styku, vrátane

zaručiteľského pôsobenia, prezentujú  iba dve komerčné banky

a z toho  je jedna zahraničnou pobočkou  ČSOB. Takže, v sku-

točnosti ostáva iba jedna. Je evidentné, že je tu už subjek-

tový základ  bankovej sféry a bankovej  štruktúry, ale že sa

teraz žiadajú intenzívne aktivity  v prvom rade podľa zákon-

ného postavenia Národnej banky z jej strany. A tak sa mi vi-

dí, že v tomto smere by azda  bolo možné aj v rámci platného

zákona  o Národnej  banke  prehĺbiť  aj spoluprácu  s vládou

v smere pôsobenia  na komerčné banky, pretože  to je, všetci

dobre vieme, veľmi dôležitý predpoklad účinnosti ich pôsobe-

nia pre ekonomiku.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Filkus - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Pán poslanec Prokeš, transformačný  proces v tejto eko-

nomike sa začal od roku 1991 svojimi už organizovanými krok-

mi, nezačal sa v marci 1994. Práve to je to, kde som nechcel

dostať celú  diskusiu a vaše myslenie.  Dokonca poviem teraz

ešte  inú vec,  že v  roku 1994  z hľadiska  plnenia príjmov

štátneho  rozpočtu  sme  nesplnili  balík  daňových príjmov,

najmä dane z pridanej hodnoty.  Prekročili sme daň z príjmov

asi o takú istú čiastku ako daň z pridanej hodnoty. A to ho-

vorím v môj neprospech, resp.  náš prístup, ktorý sme uplat-

nili, bol z hľadiska presunu  sadzby dane z pridanej hodnoty

z nižšej  do vyššej,  na základe  čoho sme  očakávali väčšie

prínosy.  Ale  toto  všetko  objektívne  priznávam a hovorím

o transformačnom  procese ako  takom, ale  nehovorím o marci

1994. Veľmi  pekne vás prosím,  keď posudzujete tieto  veci,

skúsme nájsť spoločné myslenie, spoločný prístup.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     rád  by som  položil pánu  guvernérovi otázku.  Rating,

ktorý bol  v týchto dňoch  uverejnený, je robený  k určitému

obdobiu. Keby  mohol spresniť, za aké  obdobie bol tento ra-

ting robený, teda ku ktorému dňu. To je prvá otázka.

 

     A druhá otázka: Pokiaľ moje vedomosti siahajú, k ratin-

gu neodmysliteľne patria  okrem ekonomických ukazovateľov aj

ukazovatele politickej stability krajiny. Do akej miery boli

tieto ukazovatele  v ratingu v Standard and Poor's uplatnené

a čo hovorili o politickej  stabilite za uvedené obdobie, za

ktoré bol rating vykonaný.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Rád by som povedal  pánu poslancovi Filkusovi, že poďa-

kovanie za slová, ktoré tu  viedol, neboli v žiadnom prípade

myslené  ironicky, ani  som to  nemyslel znevažujúco,  že sa

upokojila  atmosféra v  tejto sále.  Naozaj si  vážim slová,

ktoré povedal,  slová oceňujúce vývoj  Slovenskej republiky.

Len som  poukázal na určitú  skutočnosť a verím,  že takýmto

krokom sa v budúcnosti  vyhneme a nebudeme účelovo dezinter-

pretovať  ekonomické výsledky  krajiny, na  vývoji ktorej sa

všetci podieľame.  Vysoko oceňujem skutočne  objektívny cha-

rakter slov, ktoré povedal pán Filkus. Skutočne, otázka roz-

voja Slovenskej republiky nemôže byť záležitosťou jednej po-

litickej strany  alebo jednej skupiny politických strán, ale

musí  byť záležitosťou  celej tejto  krajiny. Takisto otázka

politickej stability,  na ktorú sa pýtal  pán poslanec Roman

Kováč,  je záležitosťou  nás všetkých,  tak ako  sa vzájomne

k sebe  správame. Prosím,  aby moja  poznámka bola  skutočne

chápaná ako ocenenie slov, ktoré pán Filkus povedal.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Černák - faktická poznámka.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Prerokúvame menový vývoj za  rok 1994. Stará poučka ho-

vorí o tom, že kvalita resp. menový vývoj je nepriamo úmerný

vzdialenosti od ministerstva financií, to znamená, že čím je

banka nezávislejšia, robí nezávislú politiku, tým je na sta-

bilitu menej a na menový vývoj pozitívnejší vplyv.

 

     Úprimne  som zatlieskal  pánu guvernérovi,  keď povedal

4 miliardy dolárov. Keď hovoríme  o výročiach, zďaleka nemám

na mysli marcové  výročie, ale sú tomu presne  dva roky, ako

pán minister  Kubečka vyhlásil, že Slovensko  má 25 miliónov

dolárov  devízových rezerv. Ak správne  počítam, tak  dnešné

číslo je 160-krát vyššie,  a to si skutočne zaslúži potlesk,

pretože je to ukážka dobrého menového vývoja a stabilnej me-

ny. /Potlesk./

 

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne, vážené  kolegyne a  kolegovia, dovoľte,

aby som tiež urobil niekoľko poznámok k tejto problematike.

 

     Celkove možno  konštatovať, že Národná  banka Slovenska

uskutočňuje naozaj solídnu monetárnu  politiku. Možno to ak-

ceptovať v súčasnom štádiu  vývoja finančnej ekonomiky najmä

preto, lebo sa tlmia negatívne  vplyvy, ktoré pôsobia na in-

flačné tlaky. Myslím, že v  tejto oblasti naozaj získala Ná-

rodná banka svoje ostrohy.  Potvrdzuje to aj zvýšenie ratin-

gu  dlhodobých záväzkov Národnej  banky v cudzej mene. Vidí-

me,  že prechod  z pozície  ratingovej BB  mínus na  BB plus

a fakt, že stojíme  bezprostredne pred investičným ratingom,

dokazuje, že výkon  je to naozaj pozoruhodný a  s ohľadom na

to, že  sme vlastne nemali na  Slovensku dostatok odborníkov

v menovej oblasti, dokonca, dá sa povedať, veľkolepý.

 

     Myslím si však,  že pritom by sme nemali  zabúdať aj na

určité skutočnosti, že v našich činnostiach je ešte dostatok

rezerv. Je  všeobecne známe, že samotné  vydávanie peňazí do

obehu je  konieckoncov  vysoko ziskovou  záležitosťou. Preto

Národná  rada Slovenskej  republiky má,  pochopiteľne, právo

vedieť o týchto a  ďalších výsledkoch činnosti Národnej ban-

ky, jednak o tom, či sa v neúmernej výške nehromadia finanč-

né zdroje  v Národnej banke Slovenska,  ako aj o tom,  či sa

tieto zdroje zbytočne dlho  neviažu v Národnej banke Sloven-

ska,  a tiež  o tom, ako Národná  banka Slovenska  prispieva

k tomu, aby  sa racionálne využívali  pri verejných investí-

ciách, napríklad  včasným odvodom do  štátneho rozpočtu. In-

formácia uvádza  preddavky odvodu zo  zisku 6 740  miliónov,

ale bez objasnenia časového sledu.

 

     Zdá sa, že rezervy  má koordinácia menovej politiky Ná-

rodnej  banky  s  vládnou  hospodárskou  politikou najmä pri

zmierňovaní platobnej neschopnosti. Zišla  by sa analýza vy-

hodnocovania doterajšej účinnosti  nástrojov platobného sty-

ku, zišli  by sa návrhy  na uplatňovanie ďalších  nástrojov,

ktoré by mohli napomáhať  zmierňovanie rozvoja platobnej ne-

schopnosti, napríklad  stimuláciou promptných platieb  a va-

riácií platobnej  techniky. Zdá sa mi  napríklad, že úverovú

sféru málo znepokojuje to, že podniky robia nekalú konkuren-

ciu bankám,  že podniky sa navzájom  úverujú, pričom na túto

činnosť nespĺňajú legislatívne a daňové podmienky.

 

     Niektoré prvky  vo finančnej stratégii  v roku 1994  by

bolo azda dobré lepšie analyzovať, najmä účinnosť a výsledok

úpravy spotrebných daní k 1.  8. 1994 pri pive, víne, lieho-

vinách a  výrobkoch na báze  uhľovodíkov. Tieto úpravy  dane

z pridanej hodnoty by sa  mali stať určitým predmetom pouče-

nia finančnej politiky najmä vo vzťahu k menovému vývoju.

 

     Upozorňujem, že  napríklad štruktúra úverov  z hľadiska

krajiny  veriteľa  obsahuje  mimoriadny  objem  prostriedkov

v položke Veľká Británia, Dánsko a v  iných a nie je tam po-

drobnejšia  špecifikácia  príčin  a  efektov. Taktiež rozvoj

v ročnom prírastku  korunových vkladov by  mal byť predmetom

podrobnejších analýz,  najmä pokiaľ ide  o pobočky zahranič-

ných bánk v sume 5,9 miliardy aj vo vzťahu k investičnej ak-

tivite. Je tiež otázny podiel netermínovaných vkladov, ktoré

nie sú podrobnejšie rozvádzané.

 

     Zhrňujúc by som povedal, že by bolo pravdepodobne treba

zvážiť, či netreba legislatívne vytvoriť hospodársky koordi-

načný orgán vedený napríklad podpredsedom vlády, v ktorom by

boli  aj  ministri  hospodárstva,  financií, guvernér banky,

prípadne predseda  prezídia Fondu národného  majetku a dvaja

alebo traja splnomocnenci  parlamentu alebo schválení parla-

mentom Národnej rady. Je vcelku povedané, dokázateľné, že vo

svojom prvolezectve  Národná banka Slovenska  skutočne veľmi

dobre obstála  a že v  tomto zmysle slova  môžeme byť s  ňou

veľmi spokojní. Aj jej pomoc pri brzdení inflácie bola veľmi

výrazná. Čo budeme viac očakávať, to je vyššia súčinnosť Ná-

rodnej  banky  spolu  s  politikou  a  koordináciou politiky

s vládou, a pravdepodobne to, že dôjde k väčšiemu a hlbšiemu

dozoru nad  komerčnými bankami. Myslím, že  takéto správy sa

nám predsa len v našich podmienkach stresových a často veľmi

katastrofických správ veľmi dobre počúvajú a prijímajú.

 

     Ďakujem.

     /Potlesk./

 

     Prosím, pán poslanec Košnár.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Vážený pán predseda,

     pán predsedajúci,

     dámy a páni,

 

     mrzí má, že správa o menovom vývoji v Slovenskej repub-

like sa dostala na program  6. schôdze Národnej rady ako jej

posledný predvíkendový bod a v atmosfére, ktorá sa v priebe-

hu tejto schôdze stala málo žičlivou pre pokojné a konštruk-

tívne  prerokovanie takých  závažných otázok  hospodárskeho,

osobitne menového  vývoja, ktorý sa týka  všetkých. Tiež mám

dôkazy o tom, že správa,  ktorú predložila Národná banka, je

vysoko kvalifikovaná, je  relatívne podrobná, poskytuje fun-

dovaný prehľad o menovom vývoji,  menovej politike a jej ná-

strojoch, predovšetkým v tej sfére, v ktorej má Národná ban-

ka nezastupiteľné výhradné funkcie,  ale aj vo sférach týka-

júcich sa finančného trhu  a celého bankového sektora. Doku-

mentuje, že Národná banka Slovenska svoje menové ciele v ro-

ku 1994 splnila. A veľmi rád  sa pripájam aj k oceneniu sku-

točnosti, že miera inflácie za rok 1994 bola zhruba na polo-

vičnej úrovni ako rok predtým, i keď je tu taká drobnosť, že

na niektorých miestach tejto správy sa vykazuje 11,7 % miera

inflácie, v  inej časti tejto správy  v zhode s informáciami

štatistického úradu sa uvádza 13,4 %, ale to nie je v týchto

súvislostiach podstatné.

 

     Pozitívne   treba  oceniť   udržanie  výmenného   kurzu

i štvornásobný  rast devízových  rezerv, ako  aj dosiahnutie

pozitívnych  reálnych  vkladových  úrokových  mier. Súhlasím

s tým, že v týchto skutočnostiach sa svojím spôsobom, a nie-

len krátkodobo zrkadlí aj  výsledok vládnej hospodárskej po-

litiky, ale dovoľte mi, aby som k tomu mal jednu poznámku.

 

     Pán premiér  Mečiar na včerajšom  mítingu HZDS vyhlásil

- budem citovať: "Veľa sme  v zahraničí urobili na ekonomic-

kom poli. O dva body máme  viac ako minule." Zrejme pán pre-

miér hovoril  o ratingu, ktoré robila  už spomínaná americká

agentúra. To  ratingové hodnotenie sa  skutočne z úrovne  BB

mínus zvýšilo na úroveň BB  plus so stabilným výhľadom, čiže

sme sa naozaj dostali na  úroveň hraničiacu s úrovňou inves-

tičného stupňa.

 

     Chcel by som však pre úplnosť a pre  pravdu povedať, že

prvý rating sa  robil vo februári roku 1994  a odvtedy práve

bez účasti  tých, ktorí sa chvália  cudzím perím, sa zvýšila

dôveryhodnosť Slovenskej  republiky a hodnotenie  jej schop-

nosti splácať dlhy, čo  je pozitívnym signálom pre zahranič-

ných  investorov. Je  teda nepopierateľnou  skutočnosťou, že

zmena  ratingového  hodnotenia  o  dva  stupne  sa  dosiahla

v presne vymedzenom  časovom období, počnúc februárom, alebo

nasledujúc po februári 1994.

 

     V týchto súvislostiach sa nazdávam, že sa nastavuje ob-

jektívne zrkadlo aj takým vyjadreniam, nie celkom kompetent-

ným, ktoré hovorili o očakávanej  30 či 50 miliardovej seke-

re, ktorú  štátny rozpočet za rok  1994 zanechá, obavy alebo

maľovanie vecí tak, že terajšia vláda preberá stav ekonomiky

v katastrofálnej situácii a podobne. Pravda je teda taká, že

v období roku 1994 došlo  k takémuto výraznému zlepšeniu po-

zície, čo nás nesmierne teší a za čo sme veľmi vďační aj Ná-

rodnej  banke, ale  aj všetkým  subjektom reálnej ekonomiky,

ktoré sa na tom podieľajú.

 

     Dovoľte mi napokon jednu poznámku, ktorej sa už niekto-

rí predrečníci okrajovo dotkli. Totiž  ide o to, že existuje

dostatok skúseností a dôkazov zo sveta o tom, že medzi stup-

ňom  nezávislosti centrálnej  banky a  infláciou je nepriamo

úmerný vzťah, že v krajinách s najvyššou mierou nezávislosti

emisnej banky,  v takých, ako je  Švajčiarsko, Nemecko a po-

dobne, je miera inflácie dlhodobo a trvale nižšia ako v kra-

jinách, kde  sa tento vzťah  nedá  charakterizovať ako úplná,

či  najvyššia nezávislosť  a podobne.  Samozrejme, centrálna

banka vždy rozvíja svoju činnosť v úzkej spolupráci s vládou

a s vládnou politikou a stupeň tejto spolupráce sa v jednot-

livých  krajinách, ale  aj v  čase v  tej istej krajine mení

a odlišuje podľa faktického stupňa vývoja nezávislosti, kto-

rú centrálna banka vo vzťahu k vláde získala.

 

     Moja obava  spočíva v tom,  že v našich  podmienkach je

skôr aktuálne a presnejšie hovoriť o tom, že podľa faktické-

ho stupňa  nezávislosti, ktorý si centrálna  banka vo vzťahu

k vláde dokáže udržať a  obhájiť. Pokušenie ovládnuť všetko,

čo sa môže hodiť k upevneniu zámerov a spôsobov, je priveľké

na to, aby skončilo pri riaditeľoch okresných knižníc či mú-

zeí, či pri riaditeľoch škôl, a aby sa nedotklo orgánov cen-

trálnej  banky, aby  sa  nedotklo  bankovej rady  a podobne.

A význam menovej politiky je oveľa väčší, než by mohol unik-

núť  pozornosti  hociktorého  doterajšieho,  či vytypovaného

privatizéra. Bol  by som veľmi spokojný  a veľmi rád, vážené

kolegyne a  kolegovia, keby som mohol  pri najbližšej správe

o menovom vývoji povedať, že moje obavy boli obavami neopod-

statnenými, predčasnými.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     /Potlesk./

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Pittner.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Chcel by som povedať a konštatovať, že Slovenská repub-

lika  zrejme bude  mať  akúsi  dobrú tradíciu  na guvernérov

štátnych bánk. Kiež  by to mala, aj pokiaľ  ide o premiérov.

Ale v  tejto súvislosti dovoľte mi  povedať jednu vec, ktorá

je verejnosti tak trošku neznáma a ktorú tiež treba povedať,

pretože  za tým  bolo kus   odvahy guvernéra.  Ide o  to, že

v zmysle nových zákonov, ktoré sme prijali pri potieraní or-

ganizovaného  zločinu, sa  inak formulovala  aj úloha banky.

V tejto súvislosti dve veľmi nebezpečné akcie - išlo v prvom

prípade o  vyše 300 kíl semtexu  a v druhom prípade  o látku

a akciu, o ktorej nemôžem ešte hovoriť - bolo potrebné nášho

agenta vybaviť značnou finančnou čiastkou, išlo o pol milió-

na mariek a  v druhom prípade to bolo  asi niekoľko stotisíc

dolárov, ktoré  bolo treba preukázať  pre jeho dôveryhodnosť

pri likvidovaní týchto zločincov.  Musím povedať, že na moje

požiadanie pán guvernér bol  vstave v niekoľkých hodinách to

vybaviť. Takže  aj to je  dôkaz, že táto  mladá generácia si

počína úspešne.

 

     Ďakujem.

     /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Vážené  kolegyne a kolegovia,  nemám už ďalšie

prihlášky do rozpravy. Vyhlasujem  rozpravu o dvanástom bode

programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán guver-

nér Národnej banky?

 

     Prosím, pán guvernér, máte slovo.

 

Guvernér Národnej banky Slovenska V. Masár:

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     budem veľmi  stručný, alebo budem  sa snažiť byť  veľmi

stručný.  Najprv by  som chcel  naozaj úprimne  poďakovať za

slová uznania a podporu, ktorú Národná banka Slovenska má zo

strany Národnej  rady. A chcem  vás ubezpečiť, že  budeme sa

snažiť túto dôveru ďalej posilňovať a uvedomujeme si, že tá-

to dôvera nás zaväzuje. Naozaj,  ešte raz ďakujem za podporu

v mene Národnej banky Slovenska.

 

     Teraz  by som  sa  veľmi  stručne vyjadril  k niektorým

otázkam. Pán  poslanec Kunc sa  pýtal na pôsobenie  Národnej

banky Slovenska voči komerčným bankám. Tu by som chcel pove-

dať, že v prvom rade si treba uvedomiť, že aj v bankovníctve

presadzujeme metódy trhovej ekonomiky. Treba si jasne uvedo-

miť, aká  je zodpovednosť Národnej  banky Slovenska, aká  je

zodpovednosť akcionárov komerčných bánk, aká je zodpovednosť

manažmentu  komerčných bánk,  dozorných rád  a ostatných zú-

častnených. Úlohou Národnej  banky Slovenska, lepšie poveda-

né, bankového dohľadu, je stanoviť jasné pravidlá, v ktorých

môžu komerčné banky fungovať a  v ktorých môžu vlastne niesť

meno  banka. V  prípade, že  sa dostanú  z tohto vymedzeného

rámca, našou povinnosťou je  zase reagovať v zmysle stanove-

ných pravidiel. Národná banka Slovenska sa snaží zavádzať do

praxe pravidlá,  ktoré sú používané  Bazilejským výborom pre

bankový  dohľad,  a  snažíme  sa  unifikovať  tieto predpisy

s podmienkami, ktoré sú bežné  v krajinách trhovej ekonomiky

v západnej Európe.

 

     Za  veľmi  dôležité  považujeme  v súčasnosti prípravné

práce na novelizácii zákona  o Národnej banke Slovenska, zá-

kona o bankách a ďalšie legislatívne materiály. Mám na mysli

riešenie  hypotečných úverov,  riešenie poistenia primárnych

vkladov, depozitérov. Samozrejme, do značnej miery sa odráža

aj  na stave  komerčného bankovníctva  a celkového bankového

sektoru  rozvoj kapitálového  trhu, ktorý,  vieme, v akom je

dnes stave. Takže  v tomto  komplexe treba vidieť aj pôsobe-

nie  komerčných bánk  a možností  Národnej banky  Slovenska.

Chcel by  som tu povedať  len toľko, že  dúfam, že právomoci

Národnej banky Slovenska po  novelizácii zákona o bankách sa

zvýraznia a že Národná banka Slovenska bude mať viac nástro-

jov na pôsobenie na  komerčné banky, samozrejme, pri rešpek-

tovaní pravidiel podnikania alebo pravidiel trhovej ekonomi-

ky.

 

     V súčasnosti Národná  banka Slovenska pristúpila, alebo

nedávno, pred mesiacom banková rada schválila materiál týka-

júci sa začatia reštrukturalizačného procesu úverového port-

fólia komerčných bánk. Schválili sme materiál, ktorý sa týka

klasifikácie úverových pohľadávok.  Spolupracujeme na tom aj

s vládou  Slovenskej  republiky.  Verím,  že  sa  nám podarí

úspešne  po niekoľkých  rokoch tento  proces zavŕšiť  a naše

banky  budú naozaj  konkurencieschopné západoeurópskym alebo

americkým bankám. Uvedomujeme si, že to, čo Slovensko potre-

buje, nie  je ani tak množstvo  bánk, ako kvalitné, plnohod-

notné bankové služby. Vieme o tom a snažíme sa formovať sek-

tor komerčného bankovníctva týmto smerom.

 

     Ďalšia poznámka  - pán poslanec Kováč.  Rating od Stan-

dard and Poor's sme dostali vo februári 1993 a tento  rating

BB mínus bol  platný až do poslednej stredy  v tomto týždni,

až do 5. apríla 1995,  keď  táto ratingová agentúra Standard

and Poor's oficiálne cez Reuter  oznámila zmenu  ratingového

ohodnotenia pre Slovenskú republiku. Takže vlastne rating BB

mínus sme  mali rok a niečo  okolo 2 mesiacov.  Misia ratin-

govej  kancelárie  Standard  and Poor's  bola  na  Slovensku

v priebehu mesiaca marca 1995.  Boli tam zhodnotené aj tieto

posledné udalosti. A čo sa  týka hodnotenia, nie je problém,

aby som  dodal presné hodnotenie, ako nás ohodnotili, aké sú

tam pozitíva, aké sú tam  negatíva, ale za hlavný dôvod zvý-

šenia ratingu sa jednoznačne uvádza zlepšenie makroekonomic-

kej situácie Slovenskej republiky v priebehu roku 1994. A je

tam naozaj  aj zmienka o  vyššej politickej stabilite  v tom

období,  keď tu  zrejme ratingová  kancelária bola.  Nechcem

o tom ďalej hovoriť, na požiadanie môžeme predložiť komplex-

né hodnotenie.

 

     K pánu podpredsedovi Húskovi  by som chcel povedať toľ-

ko, že  Národná banka Slovenska  v zmysle zákona  je povinná

predkladať Národnej  rade aj rozpočet.  Rozpočet predložíme.

Myslím, že je na rade v mesiaci máji. Tam páni poslanci, pa-

nie poslankyne majú právo  sa vyjadriť k hospodáreniu Národ-

nej banky  Slovenska. Tu by  som chcel pripomenúť,  že dá sa

predpokladať,  že  ziskovosť  Národnej  banky Slovenska bude

stále nižšia a nižšia, tak ako sme predpokladali, čo považu-

jeme za pozitívne. Táto nižšia ziskovosť Národnej banky Slo-

venska vyplýva vlastne z viacerých pozitívnych trendov, kto-

ré pozorujeme  tak v ekonomike Slovenskej  republiky, ako aj

v menovej  politike. Mám  na mysli  najmä to,  že už deficit

štátneho  rozpočtu nie  je úverovaný  tak, ako  to bolo ešte

v roku 1993,  priamym úverom, ale už  je krytý  štátnymi po-

kladničnými poukážkami, ktoré  sú v  držbe komerčných  bánk,

v úverových portfóliách  komerčných bánk, to  znamená, že už

Národná banka  Slovenska za deficit  bežného účtu neinkasuje

prostriedky.

 

     Dokonca v  tomto týždni  alebo  v tomto období  je taká

situácia, že štátny rozpočet je prebytkový. To je tiež pozi-

tívna správa. Prebytok v  štátnom rozpočte je vyše miliardy,

to znamená, že nám neplatia, ale my platíme aktívne úroky za

depozitá, teda za aktíva  štátneho rozpočtu v Národnej banke

Slovenska.  Takisto sa  na tomto  zníženom zisku  odráža ten

značný prílev devíz, ktorý  zaznamenávame v súvislosti s ná-

rastom  devízových rezerv,  ďalej je  to celkové  znižovanie

úrokov  tak vo  vzťahu k  štátnemu rozpočtu,  ako aj celkové

znižovanie úrokov vyplývajúce  zo znižovania miery inflácie.

To všetko sa odráža na ziskovosti banky.

 

     Chcel by som povedať, že už vo väčšej miere začína pro-

dukovať materiály aj náš  Bankový inštitút, ktorý je pripra-

vený spolupracovať so všetkými odborníkmi na Slovensku, kto-

rí majú záujem zlepšiť našu prácu.

 

     Posledná pripomienka  k pánu poslancovi  Košnárovi. Ten

rozdiel v miere inflácie 11,7 a 13,4, naozaj sú tam dva úda-

je, ale  treba vedieť, že  11,7 je miera  inflácie meraná ku

koncu roka, to znamená december  1994 k decembru 1993. Tento

údaj hovorí, že miera inflácie na ročnej báze je 11,7 %, ale

priemerná miera inflácie  v roku 1994 bola 13,4  %, a to vy-

jadruje vlastne pokles z toho  25,1 % v decembri 1993 oproti

11,7 % v decembri 1994.

 

     Čo sa  týka poznámok na nezávislosť  Národnej banky, aj

tu vďaka patrí aj Národnej rade, že takto si uvedomuje dôle-

žitosť  postavenia Národnej  banky Slovenska.  Naozaj aj  vo

svete sa veľmi často na  finančných fórach rozpráva o posta-

vení centrálnej banky a o jej nezávislosti. Môj názor je ta-

ký, že vo svete všetko so  všetkým súvisí, nič od ničoho nie

je nezávislé.  A myslím si, že  Národná banka Slovenska bude

nezávislá vtedy, keď naozaj v nej budú pracovať profesionáli

a keď si  získa uznania a  dôveru svojou prácou.  Vtedy bude

naozaj aj nezávislá. Ak to nedokážeme, naša nezávislosť môže

byť deklarovaná  v zákone, ale keď  pracovníci nebudú vedieť

svoju robotu vykonávať kvalitne,  zrejme tá nezávislosť bude

narušená.

 

     Prepáčte, že som vás zdržal. Ďakujem.

     /Potlesk./

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu  guvernérovi. Pýtam sa  spoločného spravo-

dajcu, či žiada záverečné slovo.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pristúpime k hlasovaniu. Prosím spoločného spravodajcu,

aby hlasovanie uviedol.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     V  rozprave vystúpilo  5 poslancov,  bolo 8  faktických

poznámok. Jediné  mínus je vracanie sa  k nadrapovaniu kohú-

tov, čo tu nemá už miesto.  Vzhľadom na to, že nezazneli ni-

jaké nové návrhy, v podstate  bola v rozprave správa odobre-

ná,  odporúčam,  aby  sme  prijali  uznesenie  Národnej rady

z dnešného dňa k správe o menovom vývoji v Slovenskej repub-

like za  rok 1994 podľa  toho, ako to  máme uvedené v  tlači

93, kde je uvedené, že Národná rada Slovenskej republiky be-

rie na vedomie správu o menovom vývoji v Slovenskej republi-

ke za rok 1994. Odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, budeme  hlasovať o návrhu

uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky berie na

vedomie  správu Národnej  banky Slovenska  o menovom  vývoji

v Slovenskej republike za rok 1994.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný

spravodajca odporúča toto uznesenie prijať.

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 97 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 95 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Konštatujem,  že  Národná   rada  Slovenskej  republiky

schválila návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky

k správe Národnej banky Slovenska o menovom vývoji v Sloven-

skej republike za rok 1994. /Potlesk./

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     Ďakujem vám  za trpezlivosť. /Šum v  sále./ Už vidno aj

moju únavu, najmä v poslednom bode už ma niekoľko ráz  musí-

te upozorňovať. Prepáčte mi.

 

     Budeme hlasovať ešte o  hasičoch, ako správne hovoríte.

Ak dovolíte, rád  by som povedal, že by  bolo veľmi správne,

keby  sme k  tomu názvu  zase prišli.  Preboha, aká požiarna

ochrana? Možno protipožiarna, keď už.

 

     Budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca, máte slovo.

 

Poslanec F. Gaulieder:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     vzhľadom na pokročilý čas  budeme veľmi racionálni. Do-

volil by som si ešte raz predložiť pozmeňovacie návrhy, kto-

ré vyplynuli zo spoločnej  správy, ktoré odhlasujeme en bloc

a ktoré  odporúčam  prijať. Sú to body  1, 2, 3, 4, 5, 7, 8,

9, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19. Tieto body  odporúčam en bloc

prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasuj-

me o  uvedených bodoch spoločnej správy,  ktoré pán spoločný

spravodajca odporúča en bloc prijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 95 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 94 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že uvedené  body spoločnej  správy sme en

bloc prijali.

 

Poslanec F. Gaulieder:

 

     Body 6, 10, 11 a 12 zo  spoločnej  správy  odporúčam en

bloc neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené  kolegyne  a  kolegovia,  prosím, prezentujme sa

a vzápätí  hlasujme  o  uvedených  štyroch  bodoch spoločnej

správy, ktoré pán spoločný spravodajca odporúča neprijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 97 poslancov.

     Za návrh hlasovali 3 poslanci.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

 

     Konštatujem, že  uvedené body spoločnej  správy sme ne-

prijali.

 

Poslanec F. Gaulieder:

 

     V rozprave  vystúpilo 5 poslancov. Ako  prvý v rozprave

som vystúpil  ja s pozmeňovacími  návrhmi k §  58a a k  bodu

41. Tieto dva pozmeňovacie návrhy odporúčam en bloc prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o pozmeňova-

cích návrhoch pána poslanca Gauliedera. Pán spoločný spravo-

dajca ich odporúča prijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 97 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 92 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Konštatujem,  že  návrhy  pána  poslanca Gauliedera sme

prijali.

 

Poslanec F. Gaulieder:

 

     Druhý vystúpil pán poslanec Gaľa,  s ktorým sme si jeho

pozmeňovací návrh k bodu 4  vysvetlili a vlastne tým, že sme

ho en  bloc prijali, je  v tomto prípade  hlasovanie o tomto

bode bezpredmetné.

 

     Ako tretí vystúpil pán  poslanec Pribilinec so 6 pozme-

ňovacími návrhmi, ktoré odporúčam en bloc neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Prosím,  prezentujme  sa  a  vzápätí hlasujme

o návrhoch  pána  poslanca  Pribilinca,  ktoré  pán spoločný

spravodajca odporúča neprijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 96 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 22 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

 

     Konštatujem,  že uvedené  pozmeňovacie návrhy  pána po-

slanca Pribilinca neboli prijaté.

 

Poslanec F. Gaulieder:

 

     Ďalší v rozprave vystúpil s dvoma pozmeňovacími návrhmi

pán  poslanec Köteles,  ktorého pozmeňovacie  návrhy podobne

ako pána poslanca Pribilinca odporúčam en bloc neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí hlasujme  o dvoch po-

zmeňovacích  návrhoch pána  poslanca Kötelesa.  Pán spoločný

spravodajca ich odporúča neprijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 94 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 19 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  uvedené návrhy pána  poslanca Kötelesa

neboli prijaté.

 

Poslanec F. Gaulieder:

 

     Vážený pán predsedajúci, nakoľko z rozpravy nevyplynuli

ďalšie pozmeňovacie návrhy, odporúčam  hlasovať o novele zá-

kona ako celku aj s prijatými pozmeňovacími návrhmi. Odporú-

čam novelu v tomto znení prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  V súlade  s ustanovením  § 26  ods. 1  zákona

o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona

ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný

spravodajca odporúča návrh prijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 97 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o požiarnej ochrane v znení

neskorších predpisov. /Potlesk./

 

Poslanec F. Gaulieder:

 

     Vážené  kolegyne, kolegovia,  ešte v  rozprave boli dva

návrhy na uznesenie, ktoré  z časových dôvodov odporúčam ne-

prijať en  bloc. Boli to pozmeňovacie  návrhy pána Kötelesa,

ktorý navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky svojím

uznesením  zaviazala  vládu  Slovenskej  republiky,  aby  do

augusta tohto roku predložila koncepciu na organizačné a fi-

nančné riešenie  dobrovoľnej požiarnej ochrany  v Slovenskej

republike.

 

     Text kolegu Vavríka je  obšírnejší. Pán poslanec Vavrík

tiež  žiada návrh  prečítať. Po  prvé: predložiť  nový zákon

o štátnej požiarnej službe, t. j. o Zbore požiarnej ochrany,

o profesionálnej uniformovanej a špeciálne vyzbrojenej zlož-

ke, určenej na boj proti  požiarom a iným živelným pohromám.

Po ďalšie:  predložiť nový návrh zákona  o požiarnej ochrane

konformný s európskym štandardom,  ktorý by pri rešpektovaní

princípu subsidiarity určil nasledovné body.

 

     Odporúčam en bloc obidva návrhy na uznesenia neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  vážené  kolegyne  a  kolegovia, prezentujme sa

a vzápätí  hlasujme. Budeme  hlasovať osobitne najprv o jed-

nom uznesení, potom o  druhom uznesení. Pán spoločný spravo-

dajca odporúča neprijať.

 

Poslanec F. Gaulieder:

 

     Aj osobitne odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 89 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 19 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

     Konštatujem,  že návrh  uznesenia, ktorý  predložil pán

poslanec Köteles, sme neprijali.

 

     Prosím, pán spoločný spravodajca, uveďte druhý návrh.

 

Poslanec F. Gaulieder:

 

     Podobný  osud navrhujem  aj pri  návrhu uznesenia  pána

poslanca Vavríka. Odporúčam ho neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme  sa  a  vzápätí  hlasujme o návrhu

uznesenia, ktorý predniesol pán poslanec Vavrík. Pán spoloč-

ný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 89 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 17 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslancov.

 

     Konštatujem,  že návrh  uznesenia,  ktoré predložil pán

poslanec Vavrík, nebol prijatý.

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, ďakujem  najprv pánu spo-

ločnému spravodajcovi za spoluprácu.

 

     Dovoľte, aby som oznámil,  že program 6. schôdze Národ-

nej rady Slovenskej republiky  sme vyčerpali, a som presved-

čený, že sme vyčerpali navzájom aj sami seba.

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, sú  tu ešte faktické  po-

známky. Prosím  vás, buďte struční, naozaj  to vyčerpanie je

veľmi veľké.

 

     Prosím, pán poslanec Cabaj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     dámy a páni,

 

     dovoľte, aby som v mene poslaneckého klubu HZDS zaželal

všetkým príjemné  Veľkonočné sviatky, ženám veľa  vody a os-

tatným príjemnú šibačku.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujeme. Pán poslanec Hrnko.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Keďže  predsedníčka klubu  je žena,  dovolím si  v mene

poslaneckého  klubu  zaželať   všetkým  príjemné  Veľkonočné

sviatky a dámam hodne vody.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Andel.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Priatelia športovci, chcem  požiadať vás všetkých. Zaj-

tra o 8.45 hodine v  Športovej hale TJ Spoje Podunajské Bis-

kupice - opozícia, koalícia - hráme minifutbalový turnaj pod

hlavičkou NR SR. Budeme najlepší, turnaj vyhráme.

 

     Ďakujem.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Priatelia, dobrý oddych, zrekreujme sa a obnovme slušné

vzťahy.

 

 

     Rokovanie schôdze sa skončilo o 19.00 hodine.