S t e n o g r a f i c k á s p r á v a
o 6. schôdzi Národnej rady Slovenskej
republiky
konanej 5., 6. a 7. apríla 1995
____________________________________________________________
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážená Národná rada,
vážené kolegyne a kolegovia,
otváram rokovanie 6. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky.
Prosím, aby sme sa prezentovali.
Zisťujem, že je prítomných 105 poslancov. Konštatujem,
že
sme uznášaniaschopní.
O
ospravedlnenie svojej neúčasti na 6.
schôdzi písomne
požiadali
títo poslanci: Gabriel Palacka, Miroslav Mikolá-
šik,
Milan Ftáčnik, Brigita Schmögnerová a
Marcela Gbúrová.
Na
zahraničnej pracovnej ceste sa
zúčastňujú títo poslanci:
Ivan
Gašparovič, Peter Magvaši, Robert Fico.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
predseda Národnej rady po dohode s
podpredsedami Národ-
nej rady
navrhol program 6. schôdze,
ako ste ho dostali
v
pozvánke. Má niekto návrh na zmenu alebo doplnenie tohto
návrhu
programu?
Prosím, pán poslanec Langoš.
Poslanec J. Langoš:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
dovoľte mi predniesť dva návrhy.
Po prvé navrhujem uložiť predsedovi Národnej rady, aby
požiadal
Slovenskú televíziu o priame prenosy zo schôdzí Ná-
rodnej
rady. Naši voliči - občania majú právo
v tomto dôle-
žitom období
budovania štátu a
ekonomickej, politickej
a
právnej transformácie sledovať to, čo
bolo úplne vylúčené
za
komunistického režimu - zámer zákonodarcu, ktorý napĺňa
i
duch každého zákona alebo iného záväzného rozhodnutia par-
lamentu.
Nie je to iba dôvodová správa predkladateľa,
ale
i
rozprava, ktorú vedú v tej-ktorej veci
volení zástupcovia
občanov
pred prijatím záväzného rozhodnutia.
Po druhé
navrhujem, aby Národná rada
rozhodla zaradiť
na
program svojej najbližšej schôdze
rozpravu o zahraničnej
politike
vlády a uložila ministrovi zahraničných vecí uviesť
rozpravu
vyčerpávajúcou informáciou o stratégii a aktuálnych
úlohách
zahraničnej politiky a o konkrétnych krokoch, o kto-
ré
sa vláda bude usilovať v tomto roku,
spolu s vysvetlením
očakávaných
výsledkov. Zahraničná politika
vlády, ktorá je
úzko
spojená s vnútornou politikou, s ekonomickými, politic-
kými
a bezpečnostnými záujmami Slovenska a jeho občanov, mu-
sí
byť rovnako verejne zreteľná vo svojich zámeroch a pri-
pravovaných
krokoch ako napríklad jej ekonomická politika.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Borovský.
Poslanec J. Borovský:
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
klub poslancov Združenia robotníkov
Slovenska navrhuje,
aby
do programu schôdze boli zahrnuté body číslo 11 a 12,
a
to ako bod číslo 11 návrh na odvolanie predsedu mandátové-
ho a imunitného výboru a ako bod číslo 12 voľba predsedu
mandátového
a imunitného výboru.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec
Kočnár.
Poslanec M. Kočnár:
Navrhujem do programu znovuotvorenie otázky sťahovania
Úradu
priemyselného vlastníctva do Banskej Bystrice.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Brocka.
Poslanec J. Brocka:
Vážený pán podpredseda Národnej rady,
vážení kolegovia,
v mesiaci marci na 5. schôdzi Národnej
rady som navrhol
zaradiť
do programu Národnej rady návrh zákona o konflikte
záujmov. Predseda Národnej rady aj ďalší poslanci najmä
z
vládnej koalície nás všetkých
ubezpečili, že tento návrh
zákona
bude na nasledujúcej schôdzi Národnej rady. Nestalo
sa
tak ani tento mesiac. Keďže v
týchto dňoch aj iné poli-
tické strany deklarovali záujem iniciovať takýto
návrh na
schôdzi
Národnej rady, medzi inými aj Združenie robotníkov
Slovenska,
opätovne navrhujem do programu 6.
schôdze Národ-
nej
rady zaradiť návrh zákona podaný Ivanom Šimkom o zame-
dzení
rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov
a
vyšších štátnych úradníkov, je to
tlač číslo 65, ako bod
číslo
10 programu 6. schôdze Národnej rady.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Kňažko.
Poslanec M. Kňažko:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
v ostatnom čase sme boli svedkami
vyjadrení, že na Slo-
vensku
bola porušovaná sloboda slova a sloboda šírenia in-
formácií. Do rámca
tejto problematiky zapadá aj
opatrenie
týkajúce
sa zákazu fotografovania počas
zasadania pléna Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky. Zasadnutia
pléna Národnej
rady
Slovenskej republiky sú až na výnimky v
súlade s člán-
kom
83 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky verejné a isto
súhlasíte
so mnou, že fotografia patrí do
kategórie obrazo-
vých
informácií. Keďže novinárska a vlastne občianska verej-
nosť
má právo sledovať zasadnutia Národnej rady Slovenskej
republiky
a šíriť informácie z nich, zákaz
sprostredkovania
obrazovej
informácie pôsobí vskutku
absurdne, navyše ak je
v
rozpore s článkom 26 Ústavy
Slovenskej republiky, ktorý
zaručuje
právo na informácie a právo - citujem:
"vyjadrovať
svoje názory
slovom, písmom, tlačou,
obrazom alebo iným
spôsobom,
ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a
rozširovať
idey
a informácie bez ohľadu na hranice štátu".
Tento zákaz je aj v rozpore s tvrdeniami
poslancov jed-
notlivých
strán a dovoľte, aby som citoval:
Pani Zelenayová, HZDS: "Nemám k tomu žiadny komentár,
pretože
nemám proti foteniu námietky. Je to
priestor vyhra-
dený
pre novinárov, tak prečo nie."
Ivan Šimko, KDH: "Osobne nemám nič
proti tomu, keď ma
niekto
fotografuje, a usilujem sa správať tak, aby som sa za
to
nemusel hanbiť."
Peter Weiss, SDĽ: "Každý politický
činiteľ si má na se-
ba
dávať pozor, ako sa správa na verejnosti. Je bežné, že
verejní činitelia
sa fotografujú v
rôznych situáciách,
a
patrí k ich profesionalite, aby sa nenechali nachytať."
Marian Polák, ZRS: "Nech si na
balkón v zasadacej sieni
Národnej rady
Slovenskej republiky fotoreportéri pokojne
chodia,
koniec koncov, je to ich práca, mne to
osobne neva-
dí."
Víťazoslav Moric, SNS: "Ak si niekto vŕta počas celého
zasadania
Národnej rady Slovenskej republiky v
nose, je asi
proti
tomu, aby bol fotografovaný v
nestráženej chvíli. Kto
pracuje,
tomu to nevadí."
Vyvstáva teda otázka, čo bolo podnetom
pre pána predse-
du
Gašparoviča a v súlade s akým zákonom
mal právo na vyda-
nie
zákazu fotografovania. Pri tejto príležitosti chcem pod-
čiarknuť vzácnu zhodu koalície a opozície
a fakt, že bez
ohľadu
na stranícku príslušnosť citovaným poslancom záleží
na
tom, aby u nás nebola obmedzovaná
sloboda šírenia infor-
mácií,
a teda im záleží aj na tom, aby dobré meno Slovenskej
republiky nebolo spochybňované. Preto mi
dovoľte, aby som
navrhol
ako bod programu dnešného rokovania prijatie uznese-
nia
pléna Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa ruší
zákaz
fotografovania počas zasadania
Národnej rady Sloven-
skej
republiky.
Ďakujem vám.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Sopko.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
kolegyne, kolegovia,
vzhľadom na časovú aktuálnosť problému
nemám inú mož-
nosť,
len teraz pri schvaľovaní programu rokovania
Národnej
rady požiadať
o stanovisko vládu
Slovenskej republiky
k
príprave stretnutia obyvateľov
Zakarpatskej oblasti a vý-
chodoslovenských
okresov, ktoré je už desiatky rokov organi-
zované
na hranici vo Vyšnom Nemeckom pri príležitosti víťaz-
stva
nad fašizmom v predvečer ukončenia 2. svetovej vojny.
Tohtoročné
stretnutie je veľmi významné, pretože sa uskutoč-
ňuje
v rámci osláv 50. výročia ukončenia 2. svetovej vojny.
Toto stretnutie bolo v minulom období
vždy organizované
a
organizačne zabezpečované štátnymi
orgánmi za účasti naj-
vyšších
predstaviteľov vlády Slovenskej republiky. Zodpoved-
nosť za dôstojnú
prípravu niesol predtým
Východoslovenský
krajský
národný výbor a jeho ukrajinský partner
Rada národ-
ných
poslancov Zakarpatskej oblasti. Od roku
1990 po zániku
národných
výborov celá ťarcha organizácie ostala len na bed-
rách
Zväzu československo-sovietskeho priateľstva, neskoršie
to
bola Spoločnosť priateľov národov Česko-Slovenska s ná-
rodmi
Sovietskeho zväzu a v minulom roku to bolo Združenie
slovanskej
vzájomnosti. Úroveň týchto stretnutí
klesá najmä
preto,
že zo strany Slovenskej republiky nie je záujem štát-
nych
orgánov.
Požadujem preto počas rokovania Národnej
rady odpoveď
od
zodpovedného člena vlády Slovenskej
republiky, či súčas-
ťou celoštátnych osláv 50. výročia ukončenia
2. svetovej
vojny
v jubilejnom roku 1995 bude aj stretnutie na hranici
a
kto to zabezpečuje. Ďalej - kto z
vlády je poverený jeho
prípravou, aká delegácia Národnej rady a vlády
Slovenskej
republiky
sa tam zúčastní. Zastávam názor, že ak sa členovia
vlády
zúčastňujú na rôznych akciách súvisiacich s oslavami
slovenského štátu
z obdobia fašistickej okupácie, právom
očakávame
aj účasť delegácie vo Vyšnom Nemeckom.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem, ale to nie je súčasť návrhov na
program. Slovo
má
pán poslanec Kukan.
Poslanec E. Kukan:
Vážený pán predsedajúci,
chcel by
som podporiť návrh pána poslanca
Langoša na
to,
aby predseda Národnej rady požiadal ministra zahranič-
ných
vecí o vystúpenie na pôde parlamentu k
otázkam plnenia
úloh
v zahraničnopolitickej oblasti. Myslím si, že by to ne-
mal
byť nejaký problém, lebo vieme, že
vláda asi pred dvoma
alebo
troma týždňami na svojom rokovaní takýto materiál pre-
rokovala.
Bolo to ešte v období, keď ministri vlády hovorili
s
predstaviteľmi masmédií a nepostavili
medzi seba ani ho-
vorcov.
Sám som počul od pána ministra Schenka široký výklad
k
tomuto materiálu. V
krátkej histórii tohto parlamentu
koniec
koncov už v minulosti boli
prípady, že ministri za-
hraničných
vecí vystúpili na pôde parlamentu s takýmito pre-
javmi.
Domnievam sa, že s ohľadom na aktuálnosť a dôležitosť
zahraničnopolitických
otázok je logické, aby sa takýto bod
zaradil. Neodpustím si poznámku, že ma trochu
prekvapuje,
a
to nepríjemne, že o to musí žiadať
opozícia, že tak vláda
neurobila
sama.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Rád by som informoval pána poslanca Ku-
kana,
že pán minister požiadal o možnosť vystúpenia v Národ-
nej
rade o zahraničnej politike. Dohodli
sme sa s ním tak,
že
zajtra má možnosť, na základe rokovacieho poriadku požia-
da
o slovo a predstúpi so správou o zahraničnej politike.
Pán poslanec Mikloško, máte slovo.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci,
mal by som poznámku k návrhu pána poslanca Borovského.
Totiž,
ak mám hlasovať o tom, že má byť zaradený bod progra-
mu
o odvolávaní a dokonca aj o navrhovaní
a volení ďalšieho
predsedu
výboru, rád by som vedel, o čo ide, čo sa stalo.
Veď
ešte na minulej schôdzi som mal
také informácie, že si
koná
svoje povinnosti veľmi zodpovedne. Keby ste nám poveda-
li,
či ide o nejaký rodinný spor alebo stranícky spor. Alebo
o
čo ide?
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Nebolo to presne v návrhu programu.
Prosím, pán poslanec Komlósy.
Poslanec Zs. Komlósy:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som navrhnúť
ďalšie
body programu. Vzhľadom na to, že
program 6. schôdze
nenasvedčuje tomu,
že je mimoriadna, ale je
to riadna
schôdza,
chcel by som navrhnúť ako 11. bod programu odpovede
na
interpelácie poslancov, ako 12. bod
interpelácie poslan-
cov
a ako 13. bod všeobecnú rozpravu. Prosím, aby sa o tých-
to
bodoch hlasovalo osobitne.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Mám len malú poznámku, že
toto zasadanie
sa
koná v období, keď ešte neuplynulo 30 dní od podaných in-
terpelácií, keď sú
ministri povinní odpovedať.
To je len
vecná
poznámka k tomu.
Pán poslanec Koncoš, máte slovo.
Poslanec P. Koncoš:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
vážení členovia vlády,
vážení hostia,
sme parlamentom prvej demokratickej
Slovenskej republi-
ky,
ktorá vznikla rozdelením Českej a
Slovenskej Federatív-
nej
Republiky. Naša mladá republika je nástupníkom spoločné-
ho štátu
Čechov a Slovákov,
teda nadväzuje aj na jeho
medzinárodnoprávne uznanie
a postavenie počas 2. svetovej
vojny,
ako aj na to, že bol súčasťou víťazného medzinárodné-
ho
protifašistického zoskupenia. Naša
republika zvlášť pri
orientácii na vstup
do európskych hospodárskych a
bezpeč-
nostných
štruktúr nadväzuje na hodnoty demokracie a slobody.
Práve v týchto dňoch, keď mnohé mestá a dediny na Slo-
vensku
si pripomínajú oslobodenie, práve v tento rok 50. vý-
ročia víťazstva nad fašizmom musia aj
slovenský parlament
a
jeho členovia, ako aj slovenská
vláda a jej členovia za-
ujímať
jednoznačné, demokratické a jasné postoje k skutoč-
nostiam
z obdobia 2. svetovej vojny. Účasť pána
Slotu, pod-
predsedu
výboru Národnej rady, a pani Slavkovskej, minister-
ky
školstva, na podujatiach, kde sa pripomína vznik fašis-
tického
Slovenského štátu, ktoré tiež glorifikujú Jozefa Ti-
su
ako jeho prezidenta, sú
skutočnosťami, ktoré si žiadajú
vysvetlenie
tomuto parlamentu.
Nechcem sa do smutne slávnej
histórie vracať a je mi
cudzia nenávisť voči politickým reprezentantom vtedajšieho
štátu.
V týchto prejavoch členky vlády a poslanca najvyššie-
ho
zákonodarného zboru vidím však veľké nebezpečenstvo pre
súčasný vývoj spoločenského a vnútropolitického života na
Slovensku.
Týmto činom vrcholoví predstavitelia
reprezenta-
tívnych
orgánov našej mladej republiky dali jasne najavo, že
sa
snažia do riadenia štátu zaviesť veľmi nebezpečné prvky
národného
socializmu, a rád by som veril, že "len" národného
socializmu. Domnievam sa, že týmito svojimi činmi výrazne
poškodili
meno Slovenskej republiky.
Nazdávam sa, že pani Eva Slavkovská by
mala odstúpiť
z
postu ministerky. Tým, že sa zúčastnila na otvorení spomí-
nanej
výstavy, nedáva žiadne záruky, že z postu ministerky
školstva a vedy
bude ovplyvňovať výchovu mladej
generácie
v
duchu humanity a tolerancie, že sa
pričiní o pravdivé vy-
svetľovanie
histórie a výchovu zameranú proti fašizmu, ra-
sizmu
a neznášanlivosti.
Pán Slota ako poslanec Národnej rady Slovenskej repub-
liky
...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec, ale toto vyzerá ako
interpelácia.
Poslanec P. Koncoš:
Navrhnem úpravu programu. Pán Slota ako
poslanec Národ-
nej
rady Slovenskej republiky s obľubou o sebe vyhlasuje, že
všetko,
čo robí, robí v záujme Slovenska. Jeho konanie súvi-
siace
s výročím Slovenského štátu pred 56 rokmi nie je na
prospech,
ale na škodu republiky. Navrhujem preto, aby ako
prvý
bod programu schôdze bol zaradený bod,
v rámci ktorého
pani
ministerka a pán poslanec Slota vysvetlia
skutočnosti,
že
ako činitelia parlamentu a vlády
uskutočňujú činy, ktoré
sú
proti medzinárodným záujmom mladej Slovenskej republiky
a
proti jej demokratickým hodnotám.
O tomto návrhu žiadam hlasovať pri schvaľovaní progra-
mu.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa
Zelenayová.
Poslankyňa E.
Zelenayová:
Slovom sa dá veľa urobiť, ale aj
veľmi veľa poškodiť.
Tí,
ktorí v súčasnosti organizujú mítingy
za slobodu slova,
dúfam,
že si uvedomujú, ako škodia tejto republike. Musím
vyhlásiť,
že som sa stretla s takýmto
názorom aj vo Veľkej
Británii,
kde sa nás pýtali, či u nás nie je
sloboda slova.
Bolo
nás tam 12 poslancov, 6 opozičných, 6 koaličných, takže
máte možnosť
získať informácie aj
od svojich poslancov.
Chcela by som
povedať, že som členkou dvoch novinárskych
združení,
alebo jedného syndikátu a združenia novinárov. Ani
z
jedného dosiaľ nezaznela od nijakého novinára námietka, že
by
sa nemohol slobodne vyjadrovať
kdekoľvek. Myslím si, že
poslancov
sa to týka takisto. Môžu voľne debatovať aj tu,
v
tejto snemovni.
Mám jednu pripomienku k fotografovaniu, o ktorom hovo-
ril
pán Kňažko, a k priamym prenosom, o
ktorých hovoril pán
Langoš.
Opäť skúsenosť.
Myslím si, že mi dáte za pravdu, že nemôžeme považovať
Veľkú
Britániu za nedemokratickú krajinu. Vo Veľkej Británii
existujú
priame prenosy zo zasadnutia parlamentu, ale kon-
troluje ich parlamentná komisia a len parlamentná
komisia
schvaľuje,
čo môže ísť a čo nemôže ísť von do
televízie. Ak
teda
takéto priame prenosy, ak chcete nasledovať vzory de-
mokratických
štátov, prosím. Vo Veľkej Británii neexistuje
možnosť
fotografovania v snemovni, ani v
dolnej, ani v hor-
nej.
Horná je snemovňa lordov. Keby ste
videli, ako tam se-
dia
lordi s nohami vyloženými na stoloch,
to by bolo veľké
sústo
pre našich novinárov. Keďže aj tam si potrebujú páni
poslanci
a členovia Hornej snemovne oddýchnuť počas dlhého
rokovania,
myslím si, že v takej demokratickej
krajine, ako
je
Veľká Británia, nie účelovo alebo nejakým spôsobom zabra-
ňujú
demokracii, šíreniu slova alebo šíreniu pravdivej in-
formácie...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pani poslankyňa, uplynuli tri minúty.
Poslankyňa E. Zelenayová:
...že si zvolili takýto spôsob
informovania.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec
Moric.
Poslanec V. Moric:
Chcel by som sa vyjadriť k tým veciam okolo fotografo-
vania.
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pozrite sa, pána predsedu Gašparoviča
si predstavujem
ako akéhosi otca tohto parlamentu, ktorý
má vlastne celý
tento parlament chrániť. A vlastne chráni
najmä opozíciu
tým,
že zakázal tu fotografovať, pretože
všetci sme v tomto
parlamente
nato, aby sme pracovali, a nie, aby sme odchádza-
li.
A keby tu v niektorých chvíľach
novinári fotografovali,
zistili
by, že tu pracuje najmä koalícia a že tá časť parla-
mentu,
kde sedí opozícia, je mnoho ráz prázdna. Takže toto
chápem
ako ochranu opozície, pretože on nie je tu
nato, aby
chránil
opozíciu alebo koalíciu, ale aby chránil parlament
ako
taký pred rečami, že sa tu nepracuje.
To by ešte opozí-
cia
mohla dostať menej hlasov v budúcich voľbách.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Priatelia, vráťme sa k návrhu programu.
Poslanec V. Moric:
Pokiaľ sa týka, pán predsedajúci, vyjadrenia pána Kon-
coša
a oslovenia fašistického štátu. Slovensko nebolo fašis-
tický
štát a som hrdý, že sme mali
takého prezidenta, ako
bol
doktor Jozef Tiso. O to menej som hrdý na to, že sme ma-
li
takého prezidenta, ako bol súdruh Klement Gottwald, ktorý
nechal
popravovať svojich ľudí. A najviac ma mrzí na tom, že
nechal
popraviť takého človeka, ktorého som z hĺbky duše ob-
divoval,
ako bol Vladimír Clementis. Takže o tomto rozprá-
vajte.
Prvý prezident slovensko-českého štátu,
ktorý bol po
roku
1948, bol ten, kto bol. A posledný prezident bol tiež
ten,
kto bol. Hanbím sa za obidvoch, ale nie
za doktora Jo-
zefa
Tisu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Volf.
Poslanec J. Volf:
Troška
na inú tému, ktorá zrejme
viac trápi ľudí.
Vzhľadom
na nejasnú situáciu v oblasti
privatizácie, na ne-
ustály
posun termínu začatia druhej vlny a znižovanie objemu
majetku,
ktorý vlastne vytvára z tejto vlny
akúsi frašku so
smutným koncom pre
väčšinu našich občanov,
navrhujem, aby
osobitným
bodom bola informácia o stave
privatizačného pro-
cesu,
o príprave druhej vlny kupónovej privatizácie, najmä
v
súvislosti s materiálom - ponuka
majetku do 2. vlny kupó-
novej privatizácie, organizačné a finančné zabezpečenie,
ktoré
schválila vláda.
Súčasne sa pridávam k tomu, aby súčasťou tejto schôdze
bol
aj bod interpelácie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Šepták.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Dámy a páni,
navrhujem zaradiť na 6. schôdzu Národnej rady ako bod
programu
číslo 13 návrh skupiny poslancov Národnej rady Slo-
venskej
republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej
republiky,
ktorým sa dopĺňa zákon číslo 513/1991 Zb. - Ob-
chodný zákonník v
znení neskorších predpisov.
Ide o tlač
120.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec
Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem,
pán podpredseda. Chápem
návrh pána poslanca
Borovského na odvolanie predsedu mandátového a
imunitného
výboru
a návrh na jeho nové menovanie ako
úsilie o cirkulá-
ciu
funkcií v parlamente. Je to pozoruhodná
myšlienka a aby
sme
v nej boli dôslední, na začiatok navrhujem rozšíriť bod,
ktorý
navrhuje pán poslanec Borovský, o návrh na odvolanie
predsedov
všetkých výborov a na menovanie nových predsedov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Slovo má pán poslanec Slota.
Poslanec J. Slota:
Vážení prítomní,
musím
reagovať na to, čo povedal pán
kolega Koncoš,
pretože sa
veľmi úzkostlivo zaoberá problematikou prvého
Slovenského
štátu, prvej Slovenskej republiky. Nehovorím, že
v
tom období, keď Slovenskú republiku
obklopoval fašistický
mor
dookola, bolo všetko v poriadku, ale v tej dobe skutočne
tí
ľudia, ktorí boli na čele toho štátu, urobili všetko pre-
to,
aby počas tohto vládnutia zachránili čo
najviac sloven-
ských
životov. A to sa im podarilo.
Za celé obdobie toho takzvaného
fašistického štátu, pán
Koncoš,
nebol vykonaný jediný trest smrti. Väzenia boli sku-
točne
poloprázdne a tresty boli symbolické, ktoré trvali len
niekoľko
dní alebo mesiacov. Naproti tomu za 45 rokov hrô-
zostrašnej
vlády najzločineckejšej organizácie na svete bolo
popravených vyše 300
až 400 ľudí, tisíce bolo
umučených
a
desaťtisíce ľudí bolo väznených 10,
15, 20 rokov a viac.
O
toto by ste sa mali viac zaujímať, pán poslanec, vy, ktorý
ste
tiež boli jedným z tých komunistických potentátov, ktorí
využívali
ten "ľudomilný režim". A
som skutočne veľmi rád,
že sme
mali prvú Slovenskú republiku, a som presvedčený
o
tom, že keby táto nebola, určite nemáme ani túto druhú.
Ďakujem pekne.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec
Lauko.
Poslanec P. Lauko:
Ospravedlňujem sa, pán predsedajúci, že
nebudem navrho-
vať
bod programu alebo zmenu programu. Zareagujem na slová
pani
poslankyne Zelenayovej, ktorá tiež
nenavrhovala žiadny
bod
programu. Chcem ju poopraviť, lebo jej informácie neboli
celkom
úplné a objektívne. V satelitnej
stanici Sky News sa
každú
stredu vysiela zasadanie anglickej
Dolnej komory a je
to
priamy prenos, takže komisia parlamentu nemá žiadnu šancu
nejakým
spôsobom do toho zasiahnuť. Takisto jeden deň v týž-
dni
sa vo Francúzsku vysiela zasadanie z francúzskeho parla-
mentu,
ktoré je priamym prenosom. Už nehovorím o Euronews,
kde
sa dáva priamy prenos z významných
zasadnutí Európskeho
parlamentu,
Rady Európy atď. Čiže požiadavka pána Langoša je
úplne
opodstatnená. A ako novinárke sa jej
trošku divím, že
hovorí
takýmto spôsobom a je proti tomu, aby sa ľuďom dávali
objektívne
informácie priamym prenosom.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má predseda výboru pán
Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
domnievam sa, že by sme sa mali vrátiť k meritu veci,
k
schvaľovaniu programu tejto schôdze
Národnej rady Sloven-
skej
republiky. Bod interpelácie, bod
rozprava môže byť za-
radený
v normálnej schôdzi, v normálnom programe.
Odbiehame
od
programu a tento úvod sa rozbieha do šírky a do stratena.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Gaľa.
Poslanec M. Gaľa:
Ďakujem za slovo. Ešte k fotografovaniu z balkóna. Po-
kiaľ
budú priame televízne prenosy z
parlamentu, občania si
sami
urobia svoj názor na to, kto v parlamente sedí a pracu-
je,
resp. špára sa v nose, alebo koná nejako inak. Nebudú na
to
potrebovať sprostredkovanie novinárov a otcovia parlamen-
tu
nebudú musieť chrániť poslancov pred fotografovaním.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Priatelia, musíme sa vrátiť k
prerokúvaniu tohto bodu.
Už
sme naozaj boli príliš solídni, že
nechávame premeniť to
na
rozpravu. Teraz rozprava nie je, sú návrhy na doplnenie
programu.
Pani poslankyňa Lazarová, máte návrh? Ak
nie, prosil by
som
vás, aby ste sa vzdali faktickej poznámky.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Vzdávam sa poznámky.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pani poslankyňa Zelenayová, máte
návrh?
Poslankyňa E.
Zelenayová:
Áno, k pánu Brockovi mám toľko, že sme
návrh o konflik-
te
záujmov neprerokovali vo výboroch,
takže nie som za to,
aby
bol tento návrh zaradený. A k pánu
Laukovi toľko, že ak
som
klamala, tak nás klamali britskí poslanci, ktorí nám tú-
to
informáciu poskytli, lebo aj
priamy prenos môže byť pod
kontrolou
poslaneckej komisie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán predsedajúci, v pléne Národnej rady
sedia aj nečle-
novia Národnej rady Slovenskej republiky.
Žiadam, aby sa
v
tomto smere spravil poriadok.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. To nasleduje ako ďalší bod. Pán
poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci, chcem požiadať
kolegov zo Slo-
venskej
národnej strany, ktorí predložili návrh zaradiť do
programu
určité úpravy a zmeny v Obchodnom zákonníku, aby
tak
urobili normálnou legislatívnou cestou,
to znamená, aby
to predložili na rokovanie parlamentných
výborov tak, ako
býva
zvykom v tomto parlamente, a po prerokovaní vo výboroch
by
bol zaradený na najbližšiu schôdzu Národnej rady.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Brocka.
Poslanec J. Brocka:
Rád by
som pani poslankyni Zelenayovej
pripomenul, že
v
Národnej rade...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec, máte návrh?
Poslanec J. Brocka:
Ak
dovolíte, pán podpredseda,
navrhol som zaradiť do
programu
návrh zákona o konflikte záujmov.
Návrhy zákonov
k
tomuto problému sa v Národnej
rade Slovenskej republiky
hromadia od apríla
minulého roka. Ústavnoprávny
výbor tri
z
týchto návrhov prerokoval v júli
minulého roka. Preto som
navrhol,
aby to bol 10. bod programu, ten návrh zákona, kto-
rý
navrhujem zaradiť do programu - je to
poslanecký návrh
Ivana
Šimku, aby výbory mali dostatok času na
jeho preroko-
vanie
a môžeme o ňom rokovať aj v Národnej rade.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán podpredseda Andel.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Chcel by som sa spýtať, či nechcete stiahnuť tento ná-
vrh.
Z akého dôvodu? Viete, že v podstate sú
na svete štyri
návrhy.
Sám hovoríte, že v podstate pred
pol rokom už boli
tri.
Priatelia, pýtam sa, nemôžete sa
stretnúť a urobiť je-
den?
Keď to dokázalo HZDS a SDĽ,
nevieme sa k tomu pridať,
aby
sme mali skutočne jeden a poriadny? A nie takto z týždňa
na
týždeň, z mesiaca na mesiac sa handrkovať, či zaradíme,
či
nezaradíme. Myslím si, že by to bolo korektné.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Šimko, k
návrhu?
Poslanec I. Šimko:
Áno. Súhlasím s názorom pána
podpredsedu Andela. Pri-
dajte
sa k môjmu návrhu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Černák, návrh?
Poslanec Ľ. Černák:
Áno. Vážený pán predsedajúci, chcem podporiť zaradenie
zákona
o konflikte záujmov o to viac, že pán predseda Gašpa-
rovič
dal verejný prísľub tomuto plénu, že na nasledujúcej
schôdzi
bude zaradený, teda na dnešnej schôdzi
musí byť za-
radený.
Ak nie, budeme sa snažiť vyvolať
mimoriadnu schôdzu
k
téme - konflikt záujmov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pani poslankyňa Ďurišinová.
Poslankyňa M.
Ďurišinová:
Ďakujem veľmi pekne.
Vážené kolegyne, kolegovia,
chcela by som objasniť situáciu k tomuto bodu, nakoľko
práve
teraz sa v Legislatívnej rade vlády prerokúva spoločný
návrh
skupiny poslancov za HZDS a Spoločnú voľbu. Takže si
myslím,
že by bolo správne, tak ako to bolo v minulosti, aby
dva
rovnaké návrhy, tak ako sa to týka teraz konfliktu záuj-
mov,
boli prerokované spoločne. Takže verím, že na budúcu
májovú
schôdzu budú preložené.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Boros.
Poslanec Z. Boros:
Ďakujem, vážený pán predsedajúci.
Vážené dámy a páni,
nakoľko sa nenašiel medzi nami nikto, kto by sa opýtal
pána
poslanca Slotu na význam jeho slov, ja to tak učiním.
To
nadľudské úsilie "nebohého...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec, jednoducho končím tento
ďalší hovor.
Poslanec Z. Boros:
Veľmi pekne prosím, dovoľte mi to
povedať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Nie prosím, vážený pán poslanec,
skončite.
Poslanec Z. Boros:
Ja to chcem povedať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Viem, že
to chcete povedať, ale berte
na vedomie, že
musíme
udržať túto schôdzu. Bude rozprava, môžete sa k tomu-
to
bodu prihlásiť.
Poslanec Z. Boros:
Nebude k tomu rozprava. Prosím pekne 20
sekúnd.
Chcem sa opýtať pána poslanca Slotu. To nadľudské úsi-
lie, podľa jeho
slov, nebohého monsignora
Jozefa Tisa je
skutočne originálnou konštrukciou. A chcem
sa opýtať, čo
znamená
záchrana slovenských životov. Znamená to snáď výmenu
za
životy občanov židovského pôvodu?
Ďakujem pekne, že som
sa
to mohol opýtať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Prokeš, k návrhu?
Poslanec J. Prokeš:
Áno, pán podpredseda. Dovoľte
mi, aby som vás požiadal
ako
zastupujúceho predsedu Národnej
rady, aby ste vzhľadom
na
námet, ktorý vznikol v súvislosti s návrhom pána poslanca
Šeptáka
o zaradení návrhu na novelizáciu Obchodného zákonní-
ka,
požiadali alebo vyzvali výbor pre
hospodárstvo a ústav-
noprávny
výbor, aby k tomuto zasadli cez obedňajšiu prestáv-
ku.
Ide o veľmi krátku novelizáciu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Žiadam príslušné výbory, aby sa
problematikou zaoberali.
Slovo má pán poslanec Slota, ale prosím vás, len ak je
to
k návrhu programu. Majte pre to pochopenie.
Poslanec J. Slota:
Na krátku otázku krátka odpoveď. To bola
aj ochrana ľu-
dí, ktorí
boli po napadnutí
fašistickým Nemeckom priamo
ohrozovaní.
Napríklad aj to. A k otázke, ktorú ste položili,
len
toľko, že to ste vy položili túto otázku.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prosím vás, zacho-
vajme
postup. Neumožním ďalej slovo, ak sa nebude
týkať ná-
vrhu
programu.
Pán poslanec Brocka, je to takýto návrh?
Poslanec J. Brocka:
Áno.
Pán podpredseda, pripájam
sa k pánu poslancovi
Prokešovi,
aby sa prestávka na rokovanie ústavnoprávneho vý-
boru
využila aj na prerokovanie môjho návrhu zákona o kon-
flikte
záujmov, teda poslaneckého návrhu Ivana Šimka.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, pán poslanec Černák, je to k
návrhu? Nie. Pán
poslanec
Moric, je to k návrhu?
Poslanec V. Moric:
K návrhu, samozrejme. Bola položená otázka. Doktor Jo-
zef
Tiso nás chránil aj pred maďarskými honvédmi, ktorí tu
začali
bombardovať bezbranné obyvateľstvo.
Toho ste sa mali
dotknúť,
pán kolega.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Fico, k návrhu
programu?
Poslanec R. Fico:
Áno, pán
predsedajúci. Keďže sa nám
dostala teraz in-
formácia,
že má byť novelizovaný Obchodný
zákonník a, žiaľ,
nikomu
dosiaľ návrh tejto novelizácie nebol rozdaný a zvola-
li
ste výbory na obedňajšiu prestávku, bol
by som rád, keby
sa
okamžite tento návrh rozdal, aby sme sa
mohli s ním obo-
známiť.
Okrem toho chcem povedať, že sa odmietam zúčastniť
na
rokovaní ústavnoprávneho výboru za týchto podmienok.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Prosil by som organizačný
útvar, aby za-
bezpečil
rozdanie materiálu.
Pán poslanec Černák, k návrhu programu?
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predsedajúci, chcem len
podotknúť, že bude
potom
potrebné zvolať aj mimoriadnu vládu,
pretože bez sta-
noviska
vlády nemôžeme rokovať o poslaneckom návrhu. Okrem
toho
vás chcem poprosiť, aby ste mali na
všetkých rovnaký
meter.
Pokiaľ bude výbor zasadať k tomuto
návrhu, nech pre-
rokuje
návrh zákona o konflikte záujmov pána poslanca Šimka.
To
znamená, že podporujem návrh pána Brocku.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Kňažko. K
návrhu progra-
mu?
Poslanec M. Kňažko:
Áno. Vážený pán predsedajúci, chcem
vás upozorniť, že
porušujete
rokovací poriadok. Ešte nie je
schválený program
a
vy už zvolávate k bodu
programu výbory. To je naprosto
neprípustné.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, budeme hla-
sovať
o jednotlivých návrhoch doplnenia programu.
Je tu návrh pána poslanca Langoša.
Predovšetkým navrhu-
je,
aby bola pozvaná televízia na zasadanie tejto schôdze.
Kto
je za takýto návrh riešenia?
Prezentovalo sa 131 poslancov.
Za návrh hlasovalo 64 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh nebol
prijatý.
Pán poslanec Langoš, môžem upustiť od
hlasovania, keď
som
uviedol vyhlásenie pána ministra, že sa prihlási do roz-
pravy
zajtra? Trváte na vašom návrhu.
Prosím, návrh pána poslanca Langoša znie,
aby bol zara-
dený
osobitný bod o zahraničnej politike. Poznamenávam, že
pán
minister sa dostaví, požiada o slovo a bude vystupovať.
Prezentovalo sa 126 poslancov.
Za návrh hlasovalo 52 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca
Langoša nebol
prijatý.
Vážené kolegyne a kolegovia, budeme
hlasovať o návrhu
pána
poslanca Borovského. Navrhuje, aby ako 11. bod programu
bolo
prerokované odvolanie predsedu mandátového a imunitného
výboru
a ako 12. bod voľba nového predsedu.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme.
Prezentovalo sa 131 poslancov.
Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že tieto dva body programu
boli zaradené
do
programu 6. schôdze.
Vážené panie poslankyne, vážení páni
poslanci, budeme
hlasovať
o návrhu pána poslanca Kočnára, ktorý navrhuje, aby
bolo
znovu prerokované sťahovanie Úradu priemyselného vlast-
níctva
do Banskej Bystrice. Dobre som to interpretoval?
Pán poslanec Brňák - faktická poznámka.
Poslanec P. Brňák:
Pán predsedajúci, tento návrh je
neopodstatnený, preto-
že
tak či tak táto problematika tvorí
súčasť jedného vráte-
ného
zákona, čiže je možné aj v rámci tohto návrhu zákona sa
k
tejto problematike vyjadriť, i keď
si myslím, že bude to
nad
rámec vrátených vecí. Ale v žiadnom prípade ako osobitný
bod
to nemôže byť zaradené. Je to súčasť vráteného zákona
pánom
prezidentom.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Postupujeme k návrhu pána
poslanca Brocku. Na-
vrhuje
zaradenie zákona o rozpore záujmov.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme.
Prezentovalo sa 130 poslancov.
Za návrh hlasovalo 44 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Brocku nebol
prijatý.
Pán poslanec Kňažko, mám tomu
rozumieť, že navrhujete
ako
osobitný bod programu uznesenie
Národnej rady o zrušení
rozhodnutia
predsedu Národnej rady?
Poslanec M. Kňažko:
Áno prosím.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Prosím, pán poslanec Benčík -
faktická poznám-
ka.
Poslanec M. Benčík:
Ďakujem za udelené slovo. Vážený pán
podpredseda, osvo-
jili
ste si nesprávny a zavádzajúci názor
kolegu Brňáka, že
návrh
pána poslanca Kočnára nemá byť posudzovaný kvôli tomu,
že
tento zákon budeme aj tak prerokovávať. Pravdou je len
to, že ho
budeme prerokovávať, ale
len tie pasáže, proti
ktorým
pán prezident namietal. A táto časť tam nie je. Preto
treba
o návrhu pána Kočnára samostatne hlasovať a odporúčam,
aby
sme o tom rokovali.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.
Poslanec R. Kováč:
Ďakujem. Chcel som povedať to isté s tou
výhradou, že
ak,
pán predsedajúci, dávate záruku, že v rámci prerokovania
vráteného
návrhu prezidentom bude prerokovaný
bod, ktorý sa
týka
Úradu priemyselného vlastníctva, v tom
prípade netreba
hlasovať.
Ak takúto záruku nedáte, v tom prípade sa prihová-
ram
za to, aby bol chápaný tento návrh pána poslanca Kočnára
ako
novela zákona.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ale
veď nie je prijatý. Pán poslanec, robíte z toho
veľmi
čudnú konštrukciu.
Poslanec R. Kováč:
Nerobím čudnú konštrukciu, pán
podpredseda.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Brňák, máte slovo.
Poslanec P. Brňák:
Je mi
osobne ľúto, že v podstate
návrh pána poslanca
Kočnára
zdôvodňujú ďalší dvaja poslanci. Pokiaľ
sa nemýlim,
pán poslanec Kočnár navrhol tento bod
ako samostatný bod
programu
tejto schôdze. Ak by to mal byť samostatný bod tej-
to
schôdze, muselo by ísť, páni kolegovia, o akúsi novelizá-
ciu
tohto zákona, pretože pán prezident sa v dôvodoch vráte-
nia
tohto návrhu zákona k tejto problematike nevyjadril. Ale
povedal
som, že ak pán Kočnár tento
problém otvorí v rámci
tohto
zákona, bude vecou politickej vôle parlamentu, či sa
k
nemu vráti, alebo nie, hoci tento
postup nie je v súlade
s
doterajšou praxou parlamentu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Langoš -
faktická poznámka.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem za slovo. Krátko, nechcem
zdržiavať. Ústava ho-
vorí
doslova: "Ústavný zákon a zákon vrátený prezidentom Ná-
rodná
rada prerokuje."
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Áno, ďakujem. Pán poslanec Kočnár, máte
slovo.
Poslanec M. Kočnár:
Ďakujem pánu doktorovi Benčíkovi, že si
všimol to, čo
som
nezbadal ja. Vždy som si práve takto predstavoval spo-
luprácu
medzi robotníkmi a inteligenciou. /Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Černák, máte slovo.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predsedajúci, je úplne zrejmé,
že o návrhu
pána
poslanca Kočnára môžeme rokovať len v
intenciách záko-
na,
ktorý bude vrátený. Plénum Národnej
rady urobilo prece-
dens
pri schvaľovaní platov, keď rokovalo nad rámec prezi-
dentom
vrátených pripomienok, ale vzápätí potom tu boli ďal-
šie
zákony, pri ktorých rokovalo len o
vrátených pripomien-
kach.
Preto odporúčam, aby sa pred týmto zákonom zvolalo po-
litické
grémium a aby sa chápal návrh pána Kočnára v tom bo-
de,
že napriek tomu, že pán prezident nespochybnil presun do
Banskej
Bystrice, plénum o tomto bude rokovať.
Prikláňam sa
k
tomu aj preto, že napriek tomu, že som žiadal hlasovať sa-
mostatne
o mojom návrhu, ktorý sa dotýkal tohto presunu, pán
predsedajúci
nedal o ňom hlasovať.
Takže
žiadam zvolať politické grémium, resp. navrhujem
zvolať politické grémium pred rokovaním o vrátenom
kompe-
tenčnom
zákone.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia, k tomu
zaujmem takéto sta-
novisko:
Pretože vôľa jedného poslanca nie je v danom prípa-
de
rozhodujúca na zvolanie politického
grémia, upozorňujem,
že
politické grémium je poradný orgán predsedu.
Predseda je
momentálne na služobnej ceste. Museli by sme sa vlastne
pý-
tať
poslancov, či považujú túto záležitosť naozaj za takú
naliehavú,
aby sa k tomu politické grémium vyjadrilo.
Slovo má pán poslanec Cuper s faktickou
poznámkou.
Poslanec J. Cuper:
Iba som
chcel povedať, že súhlasím s
pánom poslancom
Brňákom,
pretože v práve platí zásada - nie dvakrát o tom
istom.
To znamená, že ak by sme vychádzali z toho, že prezi-
dent
sa k tomu nevyjadril, je tá časť návrhu schválená Ná-
rodnou
radou Slovenskej republiky, teda po uverejnení bude
aj
platná. Preto si myslím, že táto
problematika by sa dala
otvoriť
jedine formou novely zákona.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Mikloško - faktická
poznámka.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci, tu skutočne nie je o čom diskutovať,
to
sme už urobili. Tu bol už precedens, že
pri vrátenom zá-
kone
sa išlo nad jeho rámec a táto sieň to
akceptovala. To,
čo
hovorí pán Brňák, v duchu toho, čo sme už urobili, jedno-
ducho
platí. Alebo potom musíme zrušiť
všetko, čo sme v mi-
nulosti
prijali. Nie je o čom diskutovať. Možno to urobiť
v
rámci vráteného zákona pánom prezidentom.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem
veľmi pekne, pán
predsedajúci. Pripájam sa
k
tým hlasom, ktoré hovoria jasne, z
ústavy, že vrátený zá-
kon sa prerokuje. Tam sa nehovorí o tom, že sa prerokujú
pripomienky.
Musím sa opýtať kolegov, ktorí tak vehementne
proti
tomu broja, či sa jednoducho boja rokovať, prípadne
znovu
zvážiť naše rozhodnutie, ktoré bolo urobené vtedy. Má-
me
k dispozícii niektoré ďalšie údaje. A myslím si, že tento
parlament
musí mať záujem nie na tom, aby rigidne trval na
nejakom
rozhodnutí, ale na tom, aby zákony, ktoré urobíme,
skutočne
boli uvádzané do života tak, aby prinášali prospech
tomuto
štátu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán predsedajúci, opakovane upozorňujem, že v pléne sú
prítomné
osoby, ktoré nie sú poslancami ani členmi vlády.
Prosím
o dodržiavanie rokovacieho poriadku.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Šimko. Prosím, je to
k
návrhom?
Poslanec I. Šimko:
Samozrejme.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím. Preveríme to.
Poslanec I. Šimko:
Myslím, že ide o problém, ktorý je aj širší. Ide o to,
že
keď je návrh zákona vrátený na opätovné prerokúvanie, tak
sa
opätovne prerokúva a súčasťou prerokúvania každého návrhu
v
tomto pléne je aj možnosť poslancov dávať akékoľvek pozme-
ňovacie návrhy. V
tomto smere niet v
rokovacom poriadku
žiadneho
obmedzenia. Keď si schválime nový rokovací poria-
dok,
ktorý schváli nejaké obmedzenia pre tento prípad, v ta-
kom
prípade nebudeme môcť ísť nad rámec pripomienok. Ale do-
siaľ
platí tento rokovací poriadok a ten hovorí, že pre aké-
koľvek
prerokúvanie každý poslanec má právo podávať návrhy.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Brňák, k
návrhom?
Poslanec P. Brňák:
Prepáčte, pán predsedajúci, ale
musím reagovať aj na
slová
pána Mikloška. Myslím si, že niekedy
skutočne platí
zásada,
že keď dvaja hovoria to isté, nie je to
vždy to is-
té.
V zásade netvrdím opak, ako tvrdí on,
ba dokonca na mi-
nulej
schôdzi som podporil samotný
návrh, aby Úrad priemy-
selného vlastníctva nešiel do Banskej Bystrice. Ale
chcem
povedať,
že každý znáša následky za svoj návrh
sám. Samotná
táto
problematika bola uzavretá, pán
poslanec Kočnár vystú-
pil,
aby táto problematika bola
zaradená ako osobitný bod.
To
nemôže byť zaradené ako osobitný bod,
mne ide len o for-
mu.
To, či sa vrátime k tomuto problému v rámci samotného
zákona,
je druhá vec.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Vážený pán predsedajúci,
chcela by som vás upozorniť, že v
neprítomnosti predse-
du
Národnej rady ho zastupuje jeden z podpredsedov,
ktorého
poverí.
To znamená, že máte moc zvolať
politické grémium na
základe
§ 11. O zvolanie politického grémia môžu požiadať
dva
poslanecké kluby. Prosila by som tie poslanecké kluby,
ktoré
pociťujú predsa len potrebu ešte raz
prerokovať sídlo
patentového úradu, aby
sa k žiadosti o zvolanie pridali.
Klub
Demokratickej únie navrhuje
zvolanie politického gré-
mia.
Okrem toho, pán predsedajúci, v § 11 je napísané aj to,
že
sa môže zvolávať aj podľa potreby, to znamená, že sú prí-
pady,
keď nemusia požiadať dva poslanecké kluby.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem za vysvetlenie. Pán poslanec
Gaľa.
Poslanec M. Gaľa:
Súhlasím s kolegom Šimkom, že je potrebné otvoriť roz-
pravu
ku všetkým bodom zákona vráteného prezidentom, ktorý
sa
týka novelizácie zákona o organizácii ministerstiev a os-
tatných
ústredných orgánov, lebo napríklad
prezident nevrá-
til
článok VI, kde sa hovorí, že tento
zákon nadobúda účin-
nosť
1. aprílom 1995. Tento termín sa bude
musieť tiež zme-
niť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Cuper - faktická
poznámka.
Poslanec J. Cuper:
Nechcem zdržiavať, ale nie celkom súhlasím s poslancom
Šimkom
v otázke výkladu "prerokuje".
Už som povedal, že od
rímskych
čias platila zásada nie dvakrát o tom
istom. Samo-
zrejme,
ak prezident dá pripomienky, to znamená, že sú to
nové
návrhy, takže v tých častiach s tým nesúhlasí. Ak by
sme
vyšli z tej filozofie, ktorú hovorí pán
poslanec Šimko,
museli
by sme pripustiť, že vlastne zákon s konečnou plat-
nosťou
schvaľuje až pán prezident, a to by sme sa vrátili do
absolutistickej
monarchie, keď skutočne hlava štátu schvaľo-
vala
zákony, ktoré mu predložil
parlament, tým, že ich ak-
ceptovala.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec
Benčík.
Poslanec M. Benčík:
Ďakujem za udelené slovo.
Vážení kolegovia, necítim sa kompetentný na poučovanie
vás
o tom, ako treba vykladať príslušnú časť ústavy v súvis-
losti
s vrátením návrhu schváleného zákona
prezidentom, ale
vyjasnime
si to. Nebol som v tomto parlamente, vy ste tu se-
deli.
Prijal sa úzus, a to je v
prospech veci, že keď sa
prerokúva
prezidentov návrh, aby sa prerokovali
len tie bo-
dy,
ktoré on namietal. To je veľmi principiálna otázka, kto-
rú
si vyjasnime. Viem, že v ústavnoprávnom výbore o tom bola
diskusia
predtým, než sme my tam došli, a zhodli ste sa na
tom.
Teraz to niektorým vyhovuje inak, tak to vykladá iným
spôsobom.
To nebude dobre, lebo z toho bude veľa problémov.
A pokiaľ ide konkrétne o návrh pána
Kočnára, pripomien-
ku
si doslova vyprosujem. Hlasoval som za to, aby to zostalo
tu, teda nepodozrievajte, že to
nechcem prerokovávať, ale
chcem, aby sa
to procedurálne prerokovávalo
tak, aby sme
v
budúcnosti z toho problémy nemali. Preto odporúčam, zvážte
to,
že by sme si túto otázku raz a navždy
mali v tomto par-
lamente
vyjasniť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Vážené kolegyne a
kolegovia, zase je ce-
lý
počet faktických poznámok. Navrhujem taký postup, aby sme
ďalej
hlasovali o návrhoch, odhlasovali program, a máme mož-
nosť
potom sa ďalej k tomu vyjadrovať, resp.
ak máme ďalšie
námety,
ktoré chceme uviesť. Podľa môjho názoru
toto nie je
dôstojný
spôsob, aby sme teraz naďalej odďaľovali prerokova-
nie
programu. Môžem to chápať ako váš akcept? Dám hlasovať
o
tom, že ukončíme rozpravu a
faktické poznámky a budeme
hlasovať
o jednotlivých návrhoch programu.
Priatelia, prosím, prezentujme sa a
vzápätí hlasujme.
Prezentovalo sa 90 poslancov.
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme prijali postup, pri
ktorom budeme
teraz
hlasovať o ďalších návrhoch na doplnenie programu 6.
schôdze.
Ďalším je návrh zaradiť bod prijatie
uznesenia Národnej
rady
o tom, že sa ruší rozhodnutie predsedu Národnej rady,
pokiaľ
ide o fotografovanie počas schôdze.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Je to návrh
pána poslanca
Kňažku, ktorý navrhuje
prijať uznesenie
k
problematike fotografovania.
Prezentovalo sa 131 poslancov.
Za návrh hlasovalo 55 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh na zaradenie bodu nebol
prijatý.
Je tu
návrh pána poslanca Sopku, ale
nie je súčasťou
navrhovaného
programu.
Pán
poslanec Kukan, tá
záležitosť je vlastne zhodná
s
návrhom pána poslanca Langoša. Pán minister tu vystúpi.
Pán poslanec Komlósy navrhuje ako bod
11 odpovede na
interpelácie,
ako bod 12 otázky položené ministrom
a ako
bod
13 všeobecnú rozpravu. Vysvetlil som,
že vlastne termín
podania
písomných interpelácií ešte nie je prekročený. Ale
prosím,
budeme o tomto návrhu pána poslanca hlasovať.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme.
Prezentovalo sa 129 poslancov.
Za návrh hlasovalo 51 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Konštatujem, že tento bod nebol prijatý.
Ďalší návrh na zaradenie do programu je
od pána poslan-
ca
Koncoša, ktorý navrhuje ako bod číslo 1 zaradiť vysvetle-
nie pána
poslanca Slotu a
pani ministerky Slavkovskej
k
účasti na verejnom zhromaždení.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme.
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Za návrh hlasovalo 38 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Konštatujem, že tento bod nebol prijatý.
Ďalším návrhom na doplnenie programu je návrh pána po-
slanca Volfa,
ktorý žiada zaradiť
osobitný bod o stave
a
príprave privatizácie. Mám tomu
rozumieť, že na túto 6.
schôdzu?
Poslanec J. Volf:
Žiadal som, aby poslanci, ako by malo byť hádam dobrým
zvykom, mali informáciu o stave privatizácie,
o príprave
druhej
vlny najmä preto, že včera bol schválený vo vláde ná-
vrh.
Myslím si, že by to nemalo robiť
problém, aby za tieto
tri
dni, ktoré máme pred sebou, vystúpil
kompetentný človek
a
informoval poslancov o stave prípravy druhej vlny kupónky.
Zaujíma
to, myslím, každého občana našej republiky.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Komlósy - faktická
poznámka.
Poslanec Zs. Komlósy:
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
V mojom návr-
hu
som navrhoval tri ďalšie body programu a súčasne som žia-
dal,
aby sa o týchto troch bodoch hlasovalo osobitne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Nemám poznačené, že ste žiadali hlasovať
osobitne. /Šum
v
sále./
Poslanec Zs. Komlósy:
Povedal som na záver svojho vystúpenia,
aby sa o týchto
troch
návrhoch hlasovalo osobitne. Zdôvodnenie, pán podpred-
seda,
že neuplynula ešte lehota na odpovede ministrov, nie
je
dôvodom, aby nebol zaradený bod
interpelácie a všeobecná
rozprava.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Budeme hlasovať jednotlivo o
všetkých týchto
troch
bodoch.
Prosím,
prezentujme sa a hlasujme. Najskôr hlasujeme
o
prvom návrhu pána poslanca Komlósyho.
Zachováme kvôli fé-
rovosti
tento postup. Hlasujeme. Podľa môjho názoru všetci
vyjadrili
svoju vôľu a na základe toho budeme
zrejme hlaso-
vať
i pri týchto troch ďalších hlasovaniach.
Prezentovalo sa 125 poslancov.
Za návrh hlasovalo 46 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že prvý návrh pána poslanca Komlósyho ne-
bol
prijatý.
Budeme hlasovať o jeho druhom návrhu.
Prosím, prezen-
tujme
sa a vzápätí hlasujme. Všetky tri body sa dotýkajú in-
terpelácií.
Prezentovalo sa 127 poslancov.
Za návrh hlasovalo 51 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Konštatujem, že ani druhý návrh pána
poslanca Komlósyho
nebol
prijatý.
Budeme hlasovať o jeho treťom návrhu.
Prosím, prezen-
tujme
sa a vzápätí hlasujme.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 48 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Konštatujem, že ani tretí návrh pána
poslanca Komlósyho
nebol
prijatý.
Pristupujeme teda k návrhu pána poslanca Volfa, ktorý
odporúča,
aby bol zaradený osobitný bod o stave privatizácie
na
Slovensku a o stave prípravy druhej vlny kupónovej priva-
tizácie.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme.
Prezentovalo sa 132 poslancov.
Za návrh hlasovalo 55 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca
Volfa nebol
prijatý.
Vážené kolegyne a kolegovia, podľa môjho
záznamu už nie
sú
žiadne ďalšie doplňovacie návrhy.
Prosím, pán poslanec Šepták.
Poslanec R. Šepták:
Pán
predsedajúci, ešte je
návrh zákona, tlač číslo
120,
ktorý bol rozdaný. Moja pripomienka - novela Obchodného
zákonníka.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Faktická poznámka - pani poslankyňa
Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán predsedajúci, chcela by som vás potom na záver ro-
kovania
požiadať, aby ste sa vyjadrili, či zvoláte politické
grémium,
ktoré som navrhla zvolať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pani poslankyňa, nedostal som dva návrhy od dvoch klu-
bov.
Budeme o tom hovoriť po skončení tohto
bodu. Samozrej-
me,
môže sa o tom hovoriť, ale teraz
nie je dôvod, aby sme
o
tom hovorili. To nie je súčasť tohto bodu.
Pán poslanec Šimko, ide o návrh do
programu?
Poslanec I. Šimko:
Iste. Dal som návrh, pán podpredseda,
ste zrejme pre-
pracovaný,
ale dal som návrh rozšíriť bod programu, ktorý
navrhol
pán poslanec Borovský, o návrh na
odvolanie a meno-
vanie
všetkých predsedov výborov.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Vážené kolegyne a kolegovia, je tu návrh pána
poslanca
Šimka. Má právo na to, aby dostal odpoveď.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme.
Prezentovalo sa 129 poslancov.
Za návrh hlasovalo 42 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca
Šimka nebol
prijatý.
Pán poslanec Šepták, prosím vás,
zopakujte váš návrh.
Poslanec R. Šepták:
Návrh skupiny poslancov Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorým
sa dopĺňa zákon číslo 513/1991 Zb. -
Obchodný zákon-
ník
v znení neskorších predpisov, tlač 120.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Faktická poznámka - pán poslanec
Dzurinda.
Poslanec M. Dzurinda:
Vážený pán predsedajúci, medzitým, čo nám
pred 10 minú-
tami
tento návrh novely priniesli, som návrh
prečítal a vy-
slovujem
domnienku, že ide o účelovú novelizáciu
Obchodného
zákonníka,
súvisiacu so zápasom o privatizáciu ŽOS Vrútky.
Ide o
účelovú novelizáciu vážneho
zákona, ktorá súvisí
s
privatizáciou ŽOS Vrútky. Ide o to, že
treba veľmi, veľmi
rýchlo
odvolať neposlušné predstavenstvo, aby
to dostali do
rúk
tí "praví" ľudia.
Vyslovujem vážne znepokojenie, že pod vplyvom takýchto
účelových
krokov ideme meniť právny stav tak násilne, tak
narýchlo, že nemáme
tu ani zákony, ani relevantné právne
normy,
aby sme sa tým dnes mohli naozaj zodpovedne zaoberať.
Preto
odporúčam, aby takéto vážne zásahy do
právnych noriem
boli
predkladané náležite, podľa rokovacieho poriadku Národ-
nej
rady Slovenskej republiky.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Mikloško - faktická
poznámka.
Poslanec F. Mikloško:
Pripájam sa k návrhu pani poslankyne Rusnákovej a žia-
dam
tiež zvolať politické grémium.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Áno, stane sa tak, až bude odhlasovaný
návrh programu.
Ešte pán poslanec Černák - faktická
poznámka.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predsedajúci, neodpovedali ste
mi na otázku,
či
budeme mať k navrhnutej novele
Obchodného zákonníka sta-
novisko
vlády.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Benčík - faktická poznámka.
Poslanec M. Benčík:
Som v
rozpakoch, ako môže niekto
predkladať návrh na
zmenu
Obchodného zákonníka s tým, že to dostaneme do progra-
mu
teraz. Neviem, o čo vecne ide, nemám so sebou Obchodný
zákonník. A obdivujem, že všetci ostatní
viete, že je to
dobre.
Okrem toho by som prosil, aby k tomu
bolo stanovisko
vlády. A vôbec,
žiadam to ku každému poslaneckému návrhu
kvôli
jednotnosti zákonnosti. Zodpovedá
za to najmä vláda.
Aj
v tomto prípade niet príčiny, prečo by
sme vládu obišli.
Prosím,
aby sa vláda vyjadrila, či podporuje tento návrh no-
velizácie.
Bez toho nemožno zaraďovať žiadny bod do nášho
rokovania.
Ďakujem pekne.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Kolegyne
a kolegovia, s
ohľadom na situáciu, ktorá
vznikla,
a je tu aj požiadavka na zvolanie
politického gré-
mia,
dávam 30-minútovú prestávku nato, aby sa stretli kluby,
prerokovali
sporné otázky, aby sa zároveň stretlo
politické
grémium
a na takom základe budeme ďalej postupovať.
Kolegyne a kolegovia, politické grémium sa stretne te-
raz
v miestnosti na I. poschodí, v ktorej
sa vždy stretáva.
/Po prestávke./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené
kolegyne, kolegovia, pozývam
vás do rokovacej
miestnosti. Zaujmite svoje miesta v rokovacej sieni,
budeme
pokračovať
v rokovaní 6. schôdze Národnej rady.
Chcem
vás informovať, že na základe požiadavky dvoch
klubov sa
uskutočnilo grémium, ktoré prerokovalo otázku,
ktorá bola predmetom jeho zvolania.
Konštatujem, že návrh
pána poslanca Košnára na prerokovanie toho
postupu nebol
prijatý.
Konštatujem, že na spoločnom
prerokovaní na grémiu
sa
nedošlo k rovnakej spoločnej interpretačnej vôli a z toho
dôvodu
postupujeme ďalej v hlasovaní o programe.
Pán poslanec Šepták - faktická poznámka.
Poslanec R. Šepták:
Pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
na základe zváženia sťahujem svoj
návrh s tým, že ho
predložíme
na budúce zasadnutie. Ubezpečujem vás, pán kolega
Dzurinda, že nám
nešlo o ŽOS, ale chceli sme, aby nebola
medzera
v zákone. Možno by to pomohlo aj pri privatizácii
depa
v Spišskej Novej Vsi, ktoré chce privatizovať nejaký
Dzurinda.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Černák -
faktická poznámka.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predsedajúci,
politické grémium rokovalo, rozhodlo
ako rozhodlo.
Chcem
len upozorniť, že pri rokovaní o platoch poslancov sme
urobili precedens a
rokovali sme nad rámec. A chcem ešte
ctenej
snemovni pripomenúť, že pri jednom z posledných návr-
hov
zákonov, ktorý predkladal vtedy pán Rea, kde sme urobili
chybu,
na základe všeobecnej vôle sme sa k tomu vrátili a po
odhlasovaní
sme chybu opravili. Preto budeme
predkladať pri
rokovaní
o kompetenčnom zákone aj náš názor, aby patentový
úrad
ostal v Bratislave.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem,
je to zaznamenané. Pán poslanec
Dzurinda
-
faktická poznámka.
Poslanec M. Dzurinda:
Pán
poslanec Šepták, vaše
vystúpenie ma utvrdilo, že
som
trafil in medias res. Ale keď ste spomenuli ten dovetok,
tak
vás ešte raz veľmi pekne prosím, aby
ste zopakovali ná-
zov
firmy a iste poznáte aj krstné meno toho, kto chcel pri-
vatizovať.
Tak nech je informácia úplná, buďte taký láskavý.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Mikloško - faktická
poznámka.
Poslanec F. Mikloško:
Chcel som len doplniť pána poslanca Dzurindu pre tých,
ktorí
nevedia po latinsky, že in medias res znamená s drôtom
do
oka. /Smiech v sále./
Ale rád by som mal teraz svoju vážnu
faktickú poznámku.
Rád
by som sa obrátil na pána poslanca Sečánskeho. Pán po-
slanec,
v minulom období ste boli predsedom
ústavnoprávneho
výboru
a práve vy ste tvrdili, že v zákone vrátenom prezi-
dentom
možno ísť aj nad rámec jeho pripomienok. Teraz HZDS
tvrdí, aj na
politickom grémiu sme to počuli, že nemožno
ísť. Chcel by
som vedieť, či sa zmenila medzitým ústava,
alebo
či ste zmenili svoj názor ako hnutie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Mikloško, my sme o tom debatova-
li, nehovorili sme, že nie je možné, hovorili sme predsa
celkom
inak, ale zanášate veci, ktoré boli
predmetom rozho-
voru
na politickom grémiu. Nie je to fér,
chcem vás upozor-
niť.
Pán poslanec Moric - faktická poznámka.
Poslanec V. Moric:
Chcel by som vás ubezpečiť, pán kolega
Mikloško, že tým
drôtom
netrafil nikto z KDH, to by bolo inak veľmi zle do-
padlo.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Prosím vás, priatelia, musíme
konečne hlasovať
o
programe.
Ešte faktická poznámka pána poslanca Ficu a tým končí-
me,
budeme hlasovať.
Poslanec R. Fico:
Pán podpredseda, rád by som sa vrátil k
rokovaniu poli-
tického
grémia, ktoré bolo, podľa mňa, veľmi dôležité. Po-
slanecký klub
Spoločná voľba uznáva
parlamentnú väčšinu
v
Národnej rade Slovenskej republiky, ale tá predsa nezname-
ná
vykladanie zákonov podľa momentálnej
potreby. Zdá sa mi,
že
niektoré poslanecké kluby si nechali na politickom grémiu
voľnosť,
aby v prípade potreby v budúcnosti zmenili stano-
visko
a správali sa inak, ako dnes propagujú v súvislosti
s
otázkou, či možno rokovať o pripomienkach pána prezidenta,
alebo
rokovať aj o iných pripomienkach. To je
príliš nebez-
pečné,
pán podpredseda.
Dovoľte mi, aby som povedal, že
poslanecký klub Spoloč-
ná
voľba nemal nikdy iný názor ako ten, podľa ktorého sa pri
opätovnom prerokovaní
vráteného zákona môže
rokovať iba
o
pripomienkach, ktoré dal pán prezident. Oficiálne vyhlasu-
jem,
že poslanecký klub Spoločná voľba bude
toto stanovisko
dodržiavať
aj v budúcnosti pri všetkých ostatných
zákonoch,
ak
budeme o nich rokovať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Vážené kolegyne a kolegovia, teraz dávam
hlasovať o ce-
lom
programe schôdze so schválenými zmenami a doplnkami.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme.
Prezentovalo sa 127 poslancov.
Za návrh hlasovalo 84 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že sme program 6. schôdze Národnej rady
Slovenskej
republiky schválili.
P r v ý m bodom programu je
Zákon
Národnej rady Slovenskej
republiky zo 6. marca
1995,
ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republi-
ky
číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe, vrá-
tený
prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokova-
nie
v Národnej rade Slovenskej republiky.
Materiál ste dostali ako tlač číslo 107. Jeho súčasťou
je
rozhodnutie prezidenta Slovenskej
republiky zo 17. marca
1995
o vrátení zákona, ako aj schválený zákon zo 6. marca
1995.
Spoločnú správu výborov máte ako tlač číslo 107a.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
prezident Slovenskej republiky
listom z 3. apríla 1995
predsedovi
Národnej rady oznámil, že podľa § 3 ods. 2 zákona
Národnej
rady Slovenskej republiky číslo 16/1993
Z. z. spl-
nomocňuje
Jána Findru, vedúceho Kancelárie prezidenta Slo-
venskej
republiky, aby na 6. schôdzi Národnej rady Sloven-
skej republiky k
bodom 1 až 3 návrhu programu predniesol
v
zastúpení pána prezidenta úvodné a záverečné slovo k záko-
nom,
ktoré Národnej rade vrátil na opätovné prerokovanie.
Prosím vedúceho Kancelárie prezidenta
Slovenskej repub-
liky pána
Jána Findru, aby
vstúpil do miestnosti a aby
v
zastúpení prezidenta predniesol odôvodnenie vrátenia záko-
na.
Vedúci Kancelárie
prezidenta SR J. Findra:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán premiér,
vážení členovia vlády,
panie poslankyne, páni poslanci,
z
poverenia pána prezidenta
vám prečítam dôvody, pre
ktoré
sa pán prezident Slovenskej republiky rozhodol v súla-
de
s článkom 87 ods. 3 a článkom 102 písm.
n/ ústavy vrátiť
Národnej
rade Slovenskej republiky zákon zo 6. marca 1995,
ktorým
sa mení zákon číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej infor-
mačnej
službe na opätovné prerokovanie.
Vážená
Národná rada, skôr ako prejdem k problematike
uvedeného
zákona, chcem zaujať stanovisko k samotnému opráv-
neniu
hlavy štátu vrátiť zákon alebo zákony parlamentu na
opätovné
prerokovanie. Rozhodne odmietam názor,
že uplatne-
nie
oprávnenia, ktoré mi dáva Ústava Slovenskej republiky,
je
pokusom o deštrukciu parlamentu a vlády, že
tým brzdím
rozvoj
demokracie, ba dokonca že šlo o
zneužitie právomoci.
Také
názory svedčia buď o vážnej neznalosti základných in-
štitútov parlamentnej demokracie, deľby moci, vzájomných
vzťahov
orgánov tejto moci v právnom štáte
vôbec a v úprave
našej
ústavy osobitne, alebo o ich vedomom nerešpektovaní.
Nie
je bez zaujímavosti, že tieto hlasy nezazneli vtedy, keď
som vracal zákony na základe uznesenia
vlády, mimochodom,
vedenej
rôznymi predsedami, ale vtedy, keď som sa k takému
kroku
rozhodol sám.
Právo vrátiť zákon na opätovné prerokovanie nie je ni-
jakým
privilégiom. Patrí do kategórie tzv. vzájomných bŕzd
a
systému vyvažovania medzi zákonodarnou
a výkonnou mocou,
čo
sa považuje za jeden zo základných pilierov demokracie.
Pritom
v krajine, kde parlament nemá druhú komoru, býva vrá-
tenie zákona hlavou štátu častejšie. Inštitút
tzv. prezi-
dentského
veta v našej ústave nie je nijakou zvláštnosťou
proti
ústavám iných štátov. Zvláštne v našej ústave je iba
to,
že na rozdiel od úpravy obvyklej v iných ústavách naša
pri opätovnom prerokúvaní nevyžaduje na schválenie zákona
tzv.
kvalifikovanú väčšinu. Z toho vyplýva,
že v iných kra-
jinách
býva tento druh oprávnení prezidenta silnejší a účin-
nejší.
Nie je nič mimoriadneho na tom, že vo
vnútri parlamentu
alebo medzi parlamentnou väčšinou a hlavou
štátu niekedy
dôjde
k rozdielnym názorom, a to aj na
otázku ústavnosti,
súladu s
medzinárodnou zmluvou alebo
na vecnú správnosť
niektorého
zákona, prípadne jeho časti.
Skutočnosť, že par-
lament
už raz rozhodol, však nemôže byť dôvodom na kritiku
použitia
ústavného oprávnenia, ba dokonca na
snahu obmedziť
prezidenta republiky pri jeho uplatňovaní. Naopak,
má byť
príležitosťou
dôkladnejšie a bez predsudkov sa zamyslieť, či
vaše
predchádzajúce rozhodnutie bolo správne.
Od týchto všeobecných úvah prejdem teraz ku konkrétnej
problematike.
V rozhodnutí o vrátení novely zákona o
Slovenskej in-
formačnej
službe na opätovné prerokovanie som
preukázal, že
dôvodová
správa k novele zákona je mylná, že súvislosť medzi
ústavným
zákonom o Rade obrany štátu a zákonom o
Slovenskej
informačnej službe je
presne opačná. Rozhodovali
ste pod
vplyvom
chybných údajov o tom, že predseda vlády je zo záko-
na
predsedom Rady obrany štátu. Stav podľa
ústavného zákona
o
Rade obrany štátu je však taký, že o tom, kto bude vymeno-
vaný
za predsedu Rady obrany štátu,
rozhoduje iba prezident
republiky.
Nejde tu teda o vytváranie súladu medzi dvoma zá-
konmi,
ale o celkom nesprávne prispôsobenie jedného zákona
iba
faktickému stavu, ktorý sa vytvoril
podľa druhého záko-
na.
Vo
svojich pripomienkach, ktoré
tu nechcem opakovať,
som
zdokumentoval, že jediná z obidvoch zákonov
vyplývajúca
personálna
súvislosť spočíva v ústavnom postavení hlavy štá-
tu.
Ak nie sú dôvodom vášho rozhodnutia, panie poslankyne
a
páni poslanci, tie údaje, ktoré sú uvedené v dôvodovej
správe,
potom sa treba spýtať, aké sú ozajstné
príčiny, pre
ktoré
bola schválená novela
posudzovaného zákona. Niektorí
poslanci v
rozprave k zákonu
opierali svoje stanovisko
o
svoj negatívny postoj k hlave štátu. Právo na kritiku kto-
réhokoľvek
štátneho funkcionára nikomu
neodopieram, pravda-
že,
ak vychádza z faktov, a nie z
konštrukcií, a ak zachová
patričnú
formu. Tak či onak, názor jedného alebo
niekoľkých
poslancov
nemá taký právny význam ako dôvodová správa.
Ďalšie súvislosti možno vidieť v
skutočnosti, že prezi-
dentovi
republiky sa odníma nielen toto právo,
ale aj právo
vymenúvať
ďalších troch, teda všetkých vedúcich ústredných
orgánov,
ktorých dosiaľ vymenúval, i ďalšie
menovacie právo
mimo
sféry štátnych orgánov.
Moje
stanovisko, ktoré spočíva v požiadavke zachovať
stav uzákonený pred novelou, sa opiera o vecnú správnosť
dôvodov,
ktoré viedli k pôvodnej úprave, o dôvody ústavno-
právne
i politologické. Ich spoločným menovateľom nie je zá-
ujem
osoby prezidenta, ale záujem štátny. Veď ponúkam rieše-
nie, pri ktorom
by som sa vzdal tejto svojej
kompetencie,
a
súčasne sa domáham zachovania pôsobnosti nie vlastnej, ale
práv
parlamentu.
Vážená Národná rada, doterajšia právna úprava bola bu-
dovaná na požiadavke dohody prezidenta
republiky a vlády
o
osobe, ktorá mala byť menovaná za riaditeľa Slovenskej in-
formačnej
služby. Požiadavka dohody týmto spôsobom zvyšovala
dôveru,
ktorú musel mať riaditeľ informačnej služby, pretože
musel mať už
od počiatku dôveru uvedených dvoch orgánov
a
nesmel stratiť ani dôveru parlamentu. Z týchto dôvodov zá-
kon
založený na princípe zvýšenej dôvery považujem i naďalej
za
vecne správny. Ak však hlava štátu bude zbavená akéhokoľ-
vek
vplyvu na výber osoby riaditeľa Slovenskej informačnej
služby, a práve
v tom spočíva obsah novely zákona, nutne
dôjde
k oslabeniu dôvery, ktorej existenciu
si vyžaduje zá-
ujem
štátu.
Ústavnoprávne dôvody vidím v rozdielnej
ústavnej úprave
menovacieho práva hlavy
štátu a menovacieho práva vlády.
Podľa
článku 102 písm. g/ ústavy prezident
vymenúva vyšších
štátnych
funkcionárov v prípadoch, ktoré ustanovuje zákon,
kým
podľa článku 119 písm. k/ ústavy vláda za tých istých
zákonných
podmienok rozhoduje o vymenovaní štátnych funkcio-
nárov. Slovo "vyšších" pri úprave
menovacieho práva vlády
ústava
neobsahuje. Z toho možno vyvodiť jediný záver, že ús-
tave
vyhovuje iba taký zákon, ktorý právomoc vymenúvať a od-
volávať vyšších
štátnych funkcionárov dáva
hlave štátu,
a
nie vláde.
Ak si uvedomíme skutočný význam Slovenskej informačnej
služby
i jej riaditeľa a premietneme do týchto úvah pozor-
nosť,
ktorú prerokúvanému zákonu venuje Národná rada Sloven-
skej
republiky, masmédiá i široká verejnosť, a pridáme k to-
mu
osobitne dôležité právomoci orgánov Slovenskej
informač-
nej
služby, nemôžeme dôjsť k inému názoru, než že riaditeľ
Slovenskej
informačnej služby je vyšším štátnym funkcioná-
rom.
Nakoniec, § 22 zákona výslovne dáva riaditeľovi Sloven-
skej
informačnej služby vo vzťahu k jej príslušníkom tie is-
té
oprávnenia, ktoré má voči príslušníkom polície minister
vnútra.
Politologické dôvody by sme mohli nazvať
aj systémovými
dôvodmi
na zachovanie zákona v stave pred jeho novelizáciou,
pretože
vyplývajú z požiadavky systémového prístupu k nor-
motvorbe. Zákony
musia vychádzať zo všeobecných právnych
princípov,
zo všeobecne uznávaných zásad budovania
demokra-
tického
štátu, jeho orgánov a ich vzájomných
vzťahov, a nie
z
toho, ako a kým sú v danej etape
obsadené príslušné funk-
cie.
V právnom štáte je potrebné, aby ústavní a ďalší štátni
činitelia
konali podľa takto konštruovaných zákonov, a nie
aby
sa zákony vytvárali alebo menili podľa osobných predstáv
a
názorov. Preto doterajší systém, ktorý si žiadal konsenzus
dvoch
vrcholných orgánov - prezidenta a vlády pri vymenúvaní
a
prezidenta a vlády alebo Národnej rady pri odvolávaní ria-
diteľa
Slovenskej informačnej služby, zodpovedal požiadavkám
riadnej
deľby kompetencií najvyšších
ústavných orgánov re-
publiky i vnútorným
zákonitostiam demokratického
právneho
štátu.
Vážená Národná rada, okrem týchto zásadných dôvodov sú
v
mojom rozhodnutí uvedené aj ďalšie argumenty, ktoré nemie-
nim
opakovať. Iba v krátkosti poukazujem na
sprostredkujúci
podnet
- zákonom zabezpečiť širokú parlamentnú kontrolu Slo-
venskej
informačnej služby orgánom
Národnej rady, ktorý by
reprezentoval šírku politického spektra parlamentu. Širšia
a
reálna kontrola by mohla do
značnej miery nahradiť možné
oslabenie
dôvery medzi hlavou štátu a osobou, na výber a vy-
menovanie
ktorej by nemal prezident republiky
nijaký vplyv.
Ako
súčasť takéhoto riešenia alebo aj bez neho
však vidím
nevyhnutnosť
zachovať doterajšie právo Národnej rady Sloven-
skej
republiky navrhnúť odvolanie
riaditeľa Slovenskej in-
formačnej
služby. Bez takej pôsobnosti môže byť
parlamentná
kontrola
neúčinná.
Uvedené dôvody ma vedú k záveru o vážnych nedostatkoch
zákona
zo 6. marca 1995, preto žiadam, aby ste
prijali moje
pripomienky
k posudzovanej novele zákona.
Ďakujem za pozornosť.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pánu Findrovi. Prosím
spoločného spravodajcu
výborov
pána poslanca Jána Danka, aby podal správu o výsled-
koch
prerokovania vráteného zákona vo výboroch Národnej rady.
Poslanec J. Danko:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán premiér,
vážená vláda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
ctení hostia,
predseda Národnej rady Slovenskej
republiky rozhodnutím
z
20. marca 1995 číslo 212 pridelil zákon Národnej rady Slo-
venskej
republiky zo 6. marca 1995, ktorým sa mení zákon Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky číslo 46/1993
Z. z. o Slo-
venskej
informačnej službe, na prerokovanie
všetkým výborom
Národnej
rady Slovenskej republiky, okrem Mandátového a imu-
nitného
výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedený
zákon prezident
Slovenskej republiky rozhodnutím
zo dňa
17.
marca 1995 číslo 1904/95-20 podľa článku 102 písm. n/
Ústavy
Slovenskej republiky vrátil Národnej
rade Slovenskej
republiky
na opätovné prerokovanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky určil Výbor
Národnej
rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť
ako príslušný na skoordinovanie stanovísk
výborov. Výbory
Národnej
rady Slovenskej republiky vrátený zákon prerokovali
na
svojich schôdzach v dňoch 27. - 31. marca 1995 s týmto
výsledkom:
Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej
republiky ro-
koval o vrátenom
zákone na svojej schôdzi 27. marca 1995
a
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodár-
stvo
30. marca 1995. Oba výbory z
dôvodov uvedených v § 48
ods.
1 zákona o rokovacom poriadku o výsledku prerokovania
vráteného
zákona uznesenie neprijali.
Výbor
Národnej rady Slovenskej
republiky pre životné
prostredie a ochranu
prírody vrátený zákon
prerokoval na
svojej
schôdzi 30. marca 1995. Vrátený zákon po opätovnom
prerokovaní neodporúča Národnej rade Slovenskej republiky
schváliť.
Ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky vrá-
tený
zákon prerokovali na svojich
schôdzach v dňoch 29. až
31.
marca 1995. Odporúčajú Národnej rade Slovenskej republi-
ky
vrátený zákon po opätovnom prerokovaní podľa článku 87
ods.
3 Ústavy Slovenskej republiky schváliť.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby
som ako spra-
vodajca
zaujal stanovisko k dôvodom, ktoré prezident Sloven-
skej
republiky uvádza vo svojom rozhodnutí o
vrátení zákona
zo 6. 3.
1995, ktorým sa mení zákon Národnej rady číslo
96/1993
Z. z. o Slovenskej informačnej službe.
V bode 3 pán prezident zdôvodňuje
nevyhnutnosť ingeren-
cie
hlavy štátu pri vymenovaní riaditeľa Slovenskej infor-
mačnej služby, postavenia a úloh prezidenta
republiky ako
hlavného
veliteľa ozbrojených síl podľa článku
102 písm. j/
ústavy. Táto argumentácia je zjavne nepresvedčivá.
Nie sú
uvedené žiadne dôvody, aby hlavný veliteľ
ozbrojených síl
menoval
šéfa tajných služieb, ktoré nemajú
vojenský charak-
ter.
Jednak to nie je obvyklé v parlamentných demokraciách
a
jednak to nie je práve
konzistentné so zákonom číslo
198/1994
Z. z. o Vojenskom spravodajstve, ktorý pán prezi-
dent
podpísal a v ktorom ako hlavný veliteľ
ozbrojených síl
nemá
právo menovať a odvolávať riaditeľov vojenskej
spravo-
dajskej služby a
vojenského obranného
spravodajstva, a to
i
napriek tomu, že tieto
spravodajské služby sú vojenského
zamerania.
Táto právomoc je zákonom daná ministrovi obrany
Slovenskej
republiky.
Ako ďalší dôvod uvádza - citujem:
"Úlohy Slovenskej in-
formačnej
služby získavať informácie o vnútorných a zahra-
ničných
aktivitách, ktoré ohrozujú zvrchovanosť a bezpečnosť
Slovenskej republiky /§ 2 zákona číslo 46/1993 Z. z./, sú
úlohami, ktoré Slovenská informačná služba a jej
riaditeľ
plnia priamo voči
prezidentovi republiky."
Koniec citátu.
Tento dôvod takisto neobstojí, lebo v § 2 ods.
4 zákona
46/1993 Z. z.
sa povinnosti Slovenskej
informačnej služby
vymedzujú z
hľadiska poskytovania informácií nielen voči
prezidentovi,
ale rovnocenne aj voči parlamentu a vláde Slo-
venskej republiky. Teda v žiadnom prípade to
nemôže byť
právny
dôvod na to, aby prezident republiky
vymenúval a od-
volával
riaditeľa Slovenskej informačnej služby.
V
bode 4 pán prezident
vyjadruje svoj možný súhlas
s
obmedzením jeho kompetencie vymenovať riaditeľa Slovenskej
informačnej
služby za predpokladu, že sa zákonom zabezpečí
široká
kontrola Slovenskej informačnej služby
takým orgánom
Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý by
bol zložený
z
poslancov koalície a opozície, teda
orgánom, ktorý by re-
prezentoval rôznorodosť
politického zloženia parlamentu.
Tento
návrh je z právneho hľadiska irelevantný, pretože sa
netýka
priamo navrhovanej novely zákona. V podstate je to
návrh
na ďalšiu novelu zákona číslo 46/1993
Z. z., ktorý je
však
bezpredmetný vzhľadom na to, že
prezident nemá zákono-
darnú
iniciatívu.
Dámy a páni, i keď argumentácia
prezidenta k schválené-
mu
zákonu o Slovenskej informačnej
službe je zjavne nepre-
svedčivá, z hľadiska
ovplyvnenia nášho rozhodovania
je to
problém
druhoradý. Za prioritný treba považovať
problém, či
novela
zákona prispeje k sfunkčneniu práce Slovenskej infor-
mačnej
služby a či vytvorí rámec na jej efektívne fungova-
nie.
Niet sporu o tom, že tajné služby i v súčasnosti zohrá-
vajú
mimoriadne dôležitú úlohu pri
zabezpečovaní základných
potrieb štátu. Obrazne povedané, sú receptormi
reflexného
oblúka
výkonnej moci štátu, kde funkciu centrálneho analyzá-
tora
nesporne zohráva vláda.
Je
síce pravdou, že podľa § 2
ods. 4 zákona číslo
46/1993
Z. z. - citujem: "Informačná služba poskytuje Národ-
nej
rade Slovenskej republiky,
prezidentovi Slovenskej re-
publiky
a vláde Slovenskej republiky informácie významné pre
ich činnosť a
rozhodovanie" /koniec
citátu/, ale je tiež
pravdou,
že iba vláda Slovenskej republiky,
ktorá je podľa
článku
108 Ústavy Slovenskej republiky najvyšším orgánom vý-
konnej moci,
môže zabezpečovať koordinovanú, operatívnu
a
včasnú reakciu na tieto informácie.
Vláda je teda orgánom
štátnej
moci, ktorý disponuje príslušnými nástrojmi na efek-
tívne využívanie
spravodajských informácií, zohľadňujúce
zahraničnopolitické, ekonomické,
štátnobezpečnostné a iné
aspekty.
Dominantné postavenie vlády je
implicitne zahrnuté
i
v § 3 ods. 4 zákona číslo 46/1993 Z. z., kde je uvedené
-
citujem: "Vláda Slovenskej republiky určuje celkové počet-
né
stavy informačnej služby a na návrh riaditeľa schvaľuje
štatút
informačnej služby, ktorý upraví zameranie, organizá-
ciu
a riadenie informačnej
služby." Koniec citátu. Vidíme,
že
sú to zásadné právomoci zo strany
vlády. Teda vláda plní
funkcie,
ktoré ju činia v rozhodujúcej miere
zodpovednou za
činnosť
Slovenskej informačnej služby.
Zodpovednosť vlády za tajné služby musí
byť teda vyjad-
rená aj v
primeraných riadiacich kompetenciách, a to aj
v
personálnej oblasti, ako je to bežné v krajinách Európskej
únie,
kde je táto právomoc obvykle daná buď vláde, alebo mi-
nistrovi vnútra. Tak
je to napríklad vo Veľkej Británii,
Francúzsku
a Taliansku. I v Českej republike,
ktorá je rov-
nako ako Slovenská republika nástupníkom
právneho systému
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a
ktorá preto
poskytuje
najlepšie podmienky na porovnanie, vláda má prí-
slušné personálne kompetencie k spravodajskej službe a má
právo
menovať a odvolávať riaditeľa Bezpečnostnej a infor-
mačnej
služby.
Novelu zákona o Slovenskej informačnej službe,
ktorú tu
dnes
prerokúvame, z toho aspektu možno
považovať za aproxi-
máciu nášho právneho systému k právnemu
systému Európskej
únie
v oblasti spravodajských služieb. Je to teda proces, ku
ktorému
sa Slovenská republika dobrovoľne zaviazala v Aso-
ciačnej
dohode s Európskou úniou. Obava pána
prezidenta vy-
jadrená
v jeho stanovisku, že prijatím zákona
môže byť par-
lamentná
kontrola neúčinná, je takisto neopodstatnená. Práve
naopak,
v situácii, keď podľa zákona číslo 46/1993 Z. z. vy-
menúva
a odvoláva riaditeľa Slovenskej
informačnej služby
prezident,
ktorý nemá priamu zodpovednosť voči parlamentu,
pôsobenie
osobitného kontrolného orgánu
Národnej rady Slo-
venskej
republiky pre kontrolu Slovenskej informačnej služby
nemusí
byť účinná.
Novela zákona, tak ako bola prijatá
Národnou radou Slo-
venskej republiky dňa 6. 3. 1995, tým, že dáva tieto
perso-
nálne
kompetencie vláde, ktorú Národná rada Slovenskej re-
publiky
môže prizývať na rokovania parlamentu a brať v tejto
oblasti
na zodpovednosť, vytvára lepšie podmienky na efek-
tívnejšie
plnenie kontrolnej činnosti Národnej
rady Sloven-
skej
republiky voči spravodajským službám, a teda v konečnom
dôsledku skvalitnením spätnej väzby lepšie
podmienky na
efektívnu a verejne
kontrolovateľnú činnosť spravodajských
služieb.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi na
záver poďakovať
poslancovi Macuškovi,
že upozornil na disproporciu medzi
kompetenciami
a zodpovednosťou vlády v oblasti riadenia taj-
ných
služieb v zákone číslo 46/1993 Z. z. a podal poslanecký
návrh
na novelu tohto zákona, ktorý túto disproporciu od-
straňuje.
Z tohto dôvodu odporúčam Národnej rade
Slovenskej
republiky
prijať zákon v znení, ako bol prijatý Národnou ra-
dou
Slovenskej republiky dňa 6. marca 1995.
Ďakujem.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
poslancovi Dankovi a
prosím ho, aby zaujal
miesto
určené pre spravodajcov výborov.
Vážené kolegyne a kolegovia, s ohľadom na
čas, ktorý
prebieha tak, ako
prebieha, a že sme vlastne na začiatku
prerokúvania,
budeme robiť obedňajšiu prestávku takým spôso-
bom, že otvorím
teraz rozpravu. O slovo sa prihlásil pán
predseda
vlády. Potom urobíme hodinovú obedňajšiu prestávku,
aby
sme mohli absolvovať obed v jedálni a
budeme pokračovať
v
rozprave.
Otváram rozpravu k prvému bodu programu. Slovo má pán
predseda
vlády.
Predseda vlády SR V.
Mečiar:
Vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
nevystupuje sa mi ľahko a toto moje vystúpenie považu-
jem
za jedno z tých, ktoré pred Národnou
radou robím najne-
radšej,
ale robím to po dohode so svojimi kolegami s tým, že
skôr,
ako budete o tomto zákone rokovať, mali by ste vedieť,
akého
skutkového stavu, akej podstaty sa vlastne dnes týka.
Pokiaľ ide o vrátenie zákona, niet
pochybnosti, že to
vyvolalo
veľkú pozornosť spoločnosti, pretože ide o mocenský
štátny
orgán, aj keď zbiera informačné správy, že zásah ale-
bo
deformovanie činnosti tohto orgánu
vedie k hlbokým a zá-
važným
deformáciám v spoločnosti ako celku.
Je tu otázka, kto má zabezpečiť nápravu - nie legisla-
tívny
výklad, ten je mimo mňa - kto
má zabezpečiť nápravu
deformácií,
ktoré v Slovenskej informačnej službe dnes sú.
Parlament
s prezidentom, alebo parlament s vládou. Má parla-
ment
nástroje nato, aby mohol volať na
zodpovednosť prezi-
denta?
Myslím, že buď nemá, alebo vás veľmi
neberie do úva-
hy.
Máte nástroje nato, aby ste mohli brať na zodpovednosť
vládu,
aj keď ste v opozícii? Máte.
Preto si myslím, že je správnejšie, ak sa
do tohto čis-
tenia
pustí parlament spoločne s vládou. Zvažovať, kto je,
a
kto nie je vyšší štátny úradník, je zbytočné, tým viac, že
v
ústave je napísané, že zákon musí povedať, kto je štátny
úradník.
To nemôže sám od seba výkladom povedať
nikto. Uvá-
dzať
príklady, že ide o veliteľa ozbrojených síl, je zbytoč-
né,
pretože ozbrojené sily majú dve spravodajské zložky, ani
raz
si prezident nevyhradil právo menovania.
Hovoriť o niektorých ďalších skutočnostiach je takisto
zbytočné
najmä v súvislosti s tým, že pán prezident hovorí
-
citujem z bodu 3 na strane 2:
"Úlohy Slovenskej informač-
nej
služby získavať informácie o vnútorných zahraničných ak-
tivitách,
ktoré ohrozujú zvrchovanosť a bezpečnosť Sloven-
skej
republiky, sú úlohami, ktoré Slovenská informačná služ-
ba
a jej riaditeľ plnia priamo voči prezidentovi republiky."
Položil
som si preto otázku, či prezident,
ktorý si prisvo-
juje
právo, si prisvojuje aj zodpovednosť.
Ak zodpovednosť,
tak
za to, čo je v Slovenskej informačnej službe dnes. To sú
vyvážené
nádoby. Nemôže existovať jedno bez druhého.
Nevystupuje sa mi pred vami dobre ako
predsedovi vlády,
keď
viem, že minulý týždeň Slovenská
informačná služba dala
výpoveď
dôstojníkovi len preto, že ma odmietol po menovaní
do
funkcie predsedu vlády sledovať. Tým, že písomne odmietol
poslušnosť,
bol okamžite zbavený funkcie. Bolo to, prosím,
v
mesiaci marci roku 1995. Som predseda vlády, predseda Rady
obrany štátu, ktorý má ústavné funkcie a zákonné funkcie
i
voči Slovenskej informačnej službe. Slovenská informačná
služba
je orgánom, ktorý má dávať informácie i
mne, i pred-
sedovi
Národnej rady.
Vzhľadom na to, že chcete vedieť konkrétnosti, dôstoj-
níka
Slovenskej informačnej služby, ktorý bol týmito úlohami
poverený, som predstavil generálnemu prokurátorovi Sloven-
skej republiky, požiadal som, aby
vo veci konal, vrátane
osoby,
ktorá vydala príkaz na sledovanie predsedu vlády po
nástupe
do funkcie v budove Úradu vlády.
Mlčal by
som, keby to bol jediný
prípad. Na poslanca
Lexu ako funkcionára OKO bol úkolovaný
takisto dôstojník
Slovenskej informačnej
služby, ktorý mal zabezpečiť jeho
kompromitáciu. Podobne
na poslanca Urbana bola požiadaná
o
súčinnosť vojenská zložka, ktorá
mala preveriť jeho čin-
nosť
v rámci ministerstva národnej obrany preto, aby zistila
materiály
na jeho kompromitáciu. Títo ľudia vypovedali buď
pred
orgánmi OKO, alebo sú ochotní vypovedať
pre iné inšti-
túcie.
Mohli by
sme povedať: je po voľbách,
Slovenská infor-
mačná
služba rozvíja svoje hry, čo sa deje
ďalej. Ale poďme
ďalej.
Bolo po voľbách resp. pred voľbami,
marec 1994. Moja
vláda
padla. Mnohí máte okolo toho rôzne pocity, my tiež,
ale
vraciame sa k poučeniam, ktoré z toho
vyplynuli. Nechá-
peme,
ako je možné, že riaditeľovi odboru
Slovenskej infor-
mačnej
služby Igorovi Cibulovi prichádza zo
zahraničia gra-
tulovať
dôstojník spravodajskej služby cudzieho
štátu, hod-
notí
to ako najlepšiu spravodajskú akciu Slovenskej infor-
mačnej
služby. Iba náhodou sa v tom období pán Moravčík veľ-
mi
často stretával s pánom Cibulom. Sú
o tom záznamy i iné
dôkazy.
Ak ideme
ďalej, čo nasledovalo po marci -
31. januára
alebo
30. januára 1994 v Bardejove prezident
Slovenskej re-
publiky obviňuje
vtedajšieho predsedu vlády a terajšieho
predsedu
vlády, že vybudováva paralelné štruktúry na spravo-
dajskú činnosť voči prezidentovi. Hneď po
mojom odstúpení
z
funkcie mojich ochrankárov volajú, obviňujú z toho, že vy-
konávali
špionážnu činnosť voči prezidentovi v môj prospech.
Úkony
vykonával pán Zemko, ktorý pracoval predtým v kancelá-
rii
ministra vnútra pána Pittnera. Tu sedí. Keď bol pán Zem-
ko žiadaný
o vysvetlenie, vysvetlenie
podal tak, že je
v
najvyššom záujme štátu, aby o týchto skutočnostiach mlčal.
Kto
zohráva spravodajskú hru medzi ústavnými činiteľmi?
Poďme ďalej. Po marci roku 1994 sme
vytvorili tieňový
kabinet.
Slovenská informačná služba
dostáva za úlohu pre-
niknúť
do tieňového kabinetu, získavať informátorov, prenik-
núť
do štruktúry HZDS i podniku SALUS. Ak
niekto pochybuje,
sú o tom
založené spisy v Slovenskej informačnej službe,
ktoré
preukazujú pravdivosť mojich
tvrdení, sú dôstojníci,
ktorí
boli týmito úlohami poverovaní, alebo
ktorí získavali
informácie
ďalej.
Slovenská informačná služba sa nevenovala iba mne, ve-
novala
sa aj predsedovi Národnej rady. Je preukázané, že po-
čas
jeho služobnej cesty v zahraničí, konkrétne vo Veľkej
Británii, legalizovaný dôstojník
Slovenskej informačnej
služby
zbieral o ňom informácie a tieto
informácie poskytol
cez
Slovenskú informačnú službu prezidentovi republiky, kto-
rý
mu o nich hovoril za mojej prítomnosti. Uvedený dôstojník
Slovenskej
informačnej služby bol identifikovaný. Je už vrá-
tený
späť na Slovensko.
Ak ideme
ešte ďalej a vraciame sa k úkonom, ktoré sa
diali
i pred rokom 1993, tak mi bolo jasné,
že kým sa spra-
vodajská
zložka vybuduje, to trvá nejaký čas. Ale predsa len
táto
zložka začala pracovať na nepravých
nepriateľoch. Tých
nepravých
nepriateľov hľadala v Hnutí za demokratické Slo-
vensko
a v legitímne zvolenej vláde a v
legitímne zvolených
poslancoch.
Čo to je za zložka? Pre koho to robí? Pre mňa
nie!
Pre predsedu Národnej rady nie! Prezident by sa mal mi-
nimálne
dištancovať, že o tých veciach nevedel, alebo že tie
informácie nedostal,
ale bohužiaľ, je
ťažké povedať, že
o
tom nevedel. Alebo to robili pre niekoho iného? Treba si
tieto
veci jasne vysvetliť a povedať, čo sa tu dialo.
Spravodajské hry tu prebiehali i predtým. Známe sú do-
kumenty
z roku 1992, keď vychádza príkaz
náčelníka Federál-
nej bezpečnostnej informačnej služby, ktorým sa nariaďuje
likvidovať doklady o
činnosti FBIS na Slovensku.
Náčelník
bol
z VPN, jeho zástupcom bol pán Palko z Kresťanskodemokra-
tického
hnutia. V roku 1992 vo volebnej kampani
orgány FBIS
na
Slovensku, mnohé, ktorých ľudia majú blízko k osobnostiam
z
KDH, neviním tým KDH ako celok, prosím, iba odsudzujem ta-
kúto
formu práce, poskytovali informácie a pracovali na nás.
Ako
je to možné? My sme nič také nerobili na nikom a boli
sme
obviňovaní z toho, aj v tejto kampani. Tam sedí jeden
fúzatý
poslanec, ktorý to vykrikoval dokonca
všade, že máme
spravodajskú
službu. Nemali sme a nerobili sme takéto špina-
vosti.
Chceme preto vedieť, čo sa v týchto veciach dialo.
Požiadal som o vyšetrenie prokuratúru,
dal som podnet
v
roku 1994 Generálnej prokuratúre so
žiadosťou o prešetre-
nie.
Na základe toho, že som uviedol prísne tajné skutoč-
nosti,
môj podnet bol zabalený do obálky, označený PRÍSNE
TAJNÝ
a založený ad acta bez prešetrenia. Ak existuje od ro-
ku
1991 podozrenie s tým, že bolo vykonávané šetrenie voči
mojej
osobe, a orgány činné v trestnom konaní ho nevedeli
posúdiť,
nuž tak som sa dal do práce sám. Dal som im mená,
dal
som im adresy. Dokonca som napísal, v
ktorej kancelárii
kto
sedel. Dal som im dôkazy o tom, akým
spôsobom sa falšo-
vali
doklady pri prešetrovaní, aby
nebolo možné získať ná-
pravu.
Už je nový generálny prokurátor, dúfam, že sa bude
vecou
zaoberať seriózne a veci dovedie do konca tak, ako zá-
ujem
a zákony štátu evidujú. Ale pýtam sa: Ak ideme súdiť za
likvidáciu
spravodajských dokumentov, alebo
má byť trestné
stíhanie
voči Lorencovi, prečo nie aj voči
týmto? Prečo ich
dnes
vystavujeme na námestiach, dávame im funkcie štátnych
tajomníkov
na školstve a iných ako ukážky morálneho
výkvetu
pred
občanmi? Len preto, že boli spojení so štruktúrami KDH?
Ak sa vraciam k spravodajským hrám, tak
sa musím vrátiť
aj
k roku 1992, k hanebnej správe
branno-bezpečnostného vý-
boru
o činnosti ministerstva vnútra, pozostávajúcej zo lží
a
neprávd, pri ktorej ten, kto
správu potvrdzoval - mám už
kópie
všetkých dokladov, ktoré ste mali vy z FBIS, môžem vám
ich
doložiť, že ste na základe toho, čo ste
mali vy, infor-
movali
Národnú radu nesprávne. Dokedy tento
Augiášov chliev
budeme trpieť? Kto
bude zaň niesť politickú zodpovednosť
pred
občanmi? Začneme sa báť jeden druhého,
kto je čí lega-
lizant,
kto koho špehuje, kto na koho donáša? Som suverénnym
predstaviteľom
suverénnej republiky a výkonnej moci vlády,
ktorá
je závislá a podriadená len parlamentu, alebo sme pod-
riadení
takým parlamentným orgánom, ktoré sa vymykajú spod
vašej
aj našej kontroly? Prečo je kritika
práve na zloženie
komisie
OKO, ktorý okrem týchto vecí zisťuje
aj to, ak na-
príklad
v septembri 1994 boli na ministerstvo vnútra adreso-
vané
poznatky o podozrení z trestnej činnosti Michala Kováča
mladšieho,
prečo vyšlo moratórium, že sa tieto
veci prešet-
rovať
nemajú? Ak sa dnes do toho OKO púšťa,
dostávam infor-
máciu,
že OKO je akosi nevhodne zložené. Tak kto má toto ro-
biť?
Vážení páni poslanci, vážené dámy
poslankyne, za každým
slovom,
čo som povedal, si stojím, každé slovo je možné pre-
ukázať.
Pri rozhovoroch a dokumentoch, ktoré sa zhromažďova-
li
pred mojím vystúpením, som nebol sám, mnohé vykonali iné,
legitímne
oprávnené orgány. A o toto dnes ide.
Kto bude na-
právať
deformáciu Slovenskej informačnej
služby? Dokáže to
pán
prezident? Veď tvrdí, že táto služba patrí jemu. Prečo
to
neurobil doteraz? Môžeme to urobiť len spoločne. Preto si
myslím,
že okrem legislatívno-technických
špekulácií a vy-
mýšľania musíme sa
postarať všetci o to, aby sme
nežili
v
strachu pred novou cudzou mocou. Som za
to, aby tieto or-
gány boli
pod kontrolou štátu,
pod kontrolou parlamentu
a
pod kontrolou vlády Slovenskej republiky.
Som
predsedom tretej vlády.
Podpora občanov viedla
k
tomu, že sme sa nemuseli uchyľovať k tomu, aby sme zneuží-
vali
slabosti ľudí, ich slabé stránky, snažili sa ich kom-
promitovať a spravodajsky nivočiť. Ak by vláda
tolerovala
takéto činnosti
riaditeľovi, máte nástroje, ako
dosiahnuť
cez
vládu nápravu. Dnes tie nástroje nemáte. Dnes bez týchto
nástrojov
nezmeníte nič. Ak hlasujete za to, aby kompetencie
zostali
tak, ako sú, hlasujete za to, aby zostal konzervova-
ný
stav, ktorý dnes existuje. Taká je
reálna obsahová prav-
da.
Je mi ľúto o týchto veciach rozprávať,
pretože sú aféry
v
iných štátoch, ale prekročili sme
hranicu, kde už o nich
nemožno
mlčať, ak treba volať po zodpovednosti politickej,
aj po zodpovednosti trestnej bez ohľadu
na to, kto dnes
v
akej funkcii sedí. Je
pre mňa obzvlášť zarážajúce, že
dôstojníci,
ktorí o týchto veciach minimálne vedeli, alebo
ich
organizovali, sa dnes odvolávajú, že oni sú lojálni pre-
zidentovi,
ale nie sú lojálni vláde. Ako to? Môže byť takto?
Však
tá vláda vychádza z vôle ľudu vyjadrenej vo voľbách. Ak
to
takto staviame a takto berieme, potom je legitímne posta-
vená
otázka kompetencií vlády a pôsobnosti a postavenia vlá-
dy
a parlamentu v tom, aby sme nemali zasa nové krízy, aby
nevznikali
nové spoločenské zmeny, ktorých pozadie
bude má-
lokto
poznať.
Samozrejme, že hlasovať budete
vy a rozhodnúť môžete
vy,
ale považujem za správne, aby vo veci menovania, odvolá-
vania
riaditeľa Slovenskej informačnej služby a kontroly bo-
la
posilnená pozícia vlády Slovenskej
republiky ako orgánu,
ktorý
z vás vzišiel a vám zodpovedá. Nestojí
mimo vás a ne-
tvári
sa, že je nad vami. Je vašou súčasťou. Preto si mys-
lím,
že v záujme pravdy a spravodlivosti treba návrh pod-
poriť.
Ďakujem za čas, ktorý ste mi venovali,
a je mi veľmi
ľúto,
že som o týchto veciach musel informovať verejne.
Ďakujem.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne premiérovi vlády.
Vážené kolegyne a kolegovia, je 13 hodín 14 minút. Bude
obedňajšia prestávka,
ako som avizoval, do 14.15 hodiny.
/Šum
v sále./ Potom budete mať možnosť hovoriť, priatelia.
Je
prestávka na obed, avizoval som ju. Ďakujem.
/Po prestávke./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia, dostavte sa
do rokovacej
sály,
budeme pokračovať v rokovaní. Do
rozpravy mám doteraz
písomné
prihlášky deviatich záujemcov. Ako prvý sa prihlásil
pán
poslanec Šimko za KDH. Pripraví sa pán poslanec Benčík
za
SDĽ.
Faktickú poznámku má pán poslanec Bugár.
Poslanec B. Bugár:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Doobeda
sme si tu moh-
li vypočuť
pána premiéra, ktorý
nám fakticky vsugeroval
praktiky
obdobia pred rokom 1989. Buď sú to len
dohady pána
premiéra,
alebo má aj v skutočnosti dôkazy v
rukách. Ak ich
má,
potom nerozumiem tomu, že komisia, ktorá bola založená
na
kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, sa tými-
to
- ak to môžem nazvať
"dohadmi" - nezaoberala,
prečo ne-
existuje
správa, ktorú by dostali aspoň poslanci
výboru pre
bezpečnosť
a obranu, prečo nie sú oboznámení
poslanci s tý-
mito
skutočnosťami, ak tieto skutočnosti existujú. Totiž pán
premiér
žiada, aby sme sa pri návrhu tohto zákona rozhodova-
li
na základe tých vecí, ktoré on
povedal, ale ich nedoká-
zal.
To sú len jeho dohady.
Žiadam vás, aby sme pri rozhodovaní o návrhu tohto zá-
kona,
pri hlasovaní o návrhu tohto zákona nebrali do úvahy
tvrdenia,
ktoré tu predložil pán premiér, lebo ich nedoká-
zal.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Moravčík - faktická
poznámka.
Poslanec J. Moravčík:
Ďakujem, pán podpredseda. Domnievam sa,
že otázka, kto-
rú
nastolil pán poslanec Bugár, je namieste. Je to zásadná
otázka,
či táto snemovňa sa má zaoberať rôznymi nepodložený-
mi
obvineniami, rôznymi dohadmi. Osobne
som presvedčený, že
takúto
dobu už máme definitívne za sebou.
Pokiaľ ide o ná-
znak
nejakého obvinenia, ktoré sa objavilo
vo výpovedi pána
premiéra
Mečiara, môžem zodpovedne povedať,
že v čase, keď
som
vykonával funkciu predsedu vlády, som
nikoho nedal stí-
hať,
nikoho som nedal sledovať, nikoho som nežiadal sledo-
vať,
ani nikto z členov vtedajšej vlády. To,
čo tu odznelo,
sú
bludy, nič viac ako bludy. Myslím si, že by sa poslanecká
snemovňa
nemala zaoberať bludmi. Bludy sú
predmetom rozboru
iných
odborníkov, napríklad z oblasti psychiatrie. /Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Moravčík, odporúčam
nepoužívať takéto prí-
mery.
Slovo má s faktickou poznámkou pán poslanec Lexa.
Poslanec I. Lexa:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
chcel by som z titulu funkcie predsedu Osobitného kon-
trolného orgánu
potvrdiť, že vystúpenie
pána predsedu
vychádzalo
z poznatkov, ktoré získal Osobitný
kontrolný or-
gán, ktoré v
súlade so zákonom o
Slovenskej informačnej
službe
poskytol vláde, to znamená predsedovi vlády, a nie sú
to
bludy, ale je to holá pravda. Chcel by som zároveň požia-
dať
a dať návrh, ale to by som dal aj mimo
rámca tejto par-
lamentnej
rozpravy, že členovia Osobitného kontrolného orgá-
nu
pracujú v tejto chvíli na vypracovávaní
komplexnej sprá-
vy,
ktorú by sme chceli predložiť na neverejné zasadnutie,
na
najbližšiu Národnú radu Slovenskej republiky, vzhľadom na
to,
že rad ďalších zistení, ktoré pán predseda nespomínal,
je
v prešetrovaní, je v behu, a členovia Osobitného kontrol-
ného
orgánu sa s tým veľmi podrobne zaoberajú.
Čiže ešte raz: vystúpenie pána
predsedu, predovšetkým
o
otázkach, ktoré súvisia s rokmi 1993,
1994 a 1995, vychá-
dza
na základe informácie, ktorú som ako predseda Osobitného
kontrolného
orgánu poskytol predsedovi vlády v súlade so zá-
konom
na základe tých kontrolných zistení, skutkov a faktov,
ktoré
sme zistili.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Černák - faktická
poznámka.
Poslanec Ľ. Černák:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, aj ja sa pripájam k tým kole-
gyniam
a kolegom, ktorí považujú vystúpenie pána premiéra za
nešťastné. Dokonca si
myslím, že to bolo jeho najslabšie
vystúpenie
na pôde Národnej rady. Pri Paničovom liste mal
v
rukách aspoň falzifikát toho listu,
teraz hovoril z hlavy
také
fakty, ktoré už komentoval pán kolega Moravčík.
Dávam preto procedurálny návrh. Ak to,
čo hovoril pán
premiér,
a to, čo potvrdil pán Lexa, je pravda, prerušme ro-
kovanie, nech sú
poslancom rozdané písomné
materiály, aby
sme
sa mohli presvedčiť o pravdivosti týchto faktov, a potom
pokračujme
v rokovaní. Prosím, aby sa môj návrh chápal ako
procedurálny,
to znamená, že navrhujem prerušiť tento bod,
rozdať
poslancom písomné materiály a až po ich oboznámení sa
s
nimi pokračovať ďalej v rokovaní.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Prosím prezentujme sa a vzápätí
hlasujme o ná-
vrhu
pána poslanca Černáka.
Prezentovalo sa 98 poslancov.
Za návrh hlasovalo 39 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že procedurálny návrh pána
poslanca Černá-
ka
nebol prijatý.
Prosím, vážené kolegyne a kolegovia, sú tu ešte ďalšie
faktické poznámky,
potom bude nasledovať vystúpenie pána
poslanca
Šimka. Pán poslanec Urban, máte slovo na faktickú
poznámku.
Poslanec I. Urban:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
nebudem hovoriť o tom, čo hovoril pán
poslanec Lexa,
predseda
Osobitného kontrolného orgánu, len
potvrdím, že je
to presne tak,
ako to povedal. Na druhej strane súhlasím
s
pánom Bugárom, že skutočne takéto praktiky sú praktikami
rokov
minulých a všetci v Osobitnom kontrolnom orgáne sme si
mysleli,
že s takýmito zisteniami sa nemôžeme
ani stretnúť.
Bohužiaľ,
stalo sa. Závažnosť týchto zistení
prinútila Oso-
bitný
kontrolný orgán na svojom predposlednom zasadnutí pri-
jať
rozhodnutie v súlade so zákonom o Slovenskej informačnej
službe
informovať bezodkladne o týchto
skutočnostiach pred-
sedu
vlády, a teda vládu.
Chcem zároveň povedať, pretože nás poveril pán premiér
opravou
vo svojom vystúpení v tom zmysle, že
to, čo povedal
o
pánu poslancovi Dankovi, neplatí o poslancovi Dankovi, ale
o
poslancovi Urbanovi.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Pittner s faktickou po-
známkou.
Poslanec L. Pittner:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
vo
svojom vystúpení pán
premiér v dvoch prípadoch
spomenul
aj moje meno. Dovoľte mi na to reagovať faktickou
poznámkou.
Po prvé spomenul riaditeľa Zemka, teda riaditeľa býva-
lého Úradu
na ochranu ústavných činiteľov,
ktorý údajne
z
tých dôvodov, že to bolo služobné tajomstvo, odmieta vypo-
vedať.
Čudujem sa, že takýto argument pán premiér použil,
pretože
ako bývalý minister vnútra a ako právnik zaiste vie,
že
tam stačí jednoduchý úkon súčasného ministra vnútra, kto-
rý
zbaví mlčanlivosti tohto
funkcionára, a musí vypovedať.
Takže
z tohto hľadiska pokladám to za signifikantné aj pre
ostatné
tvrdenia.
Pokiaľ ide o druhú záležitosť v súvislosti s Michalom
K. mladším, i
keď pán premiér pre mňa z nepochopiteľných
dôvodov spomenul plné priezvisko, ktoré opäť
popiera pre-
zumpciu neviny, tam
spomenul dve veci. Po prvé, že to už
v
septembri minulého roku došlo na
ministerstvo vnútra, čím
zrejme
naznačuje, že som mal o tom vedieť. Vyhlasujem z toh-
to
miesta: nič také som nedostal. A po druhé, že bol daný
príkaz
na ututlanie, prosím, mohli ste čítať
vyjadrenia sú-
časného
generálneho prokurátora, súčasného
ministra vnútra,
súčasného
ministra spravodlivosti, ani jeden z nich nenašiel
dôvod na to,
aby konali. Potom sa pýtam, ako
to, že je
apríl,
a doteraz sa v tejto veci nekoná. O čo
sa tu vlastne
opiera
toto tvrdenie a o čo sa tu hrá? /Potlesk./
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Slovo má pán poslanec Bugár.
Poslanec B. Bugár:
Ďakujem pekne.
Vážení poslanci vládnej koalície, ak je pravda, čo ho-
voria
pán poslanec Lexa a pán poslanec Urban, potom sa čudu-
jem,
prečo ste nedovolili vaším hlasovaním, aby sa oboznámi-
li
s týmito skutočnosťami aj ostatní poslanci, aj poslanci
opozície,
aby na základe týchto skutočností
rozhodovali pri
hlasovaní.
Tu sú asi úplne iné zámery. Vaše hlasovanie mi to
potvrdilo.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
v minulosti sme zažili niekoľko
situácií, pri ktorých
bol
pokus o ohrozenie bezpečnosti pána Mečiara alebo jeho
osoby,
prípadne pokus o jeho diskreditáciu. Z celej tejto
plejády
by som len náhodne vybral pokus o
atentát v Spolko-
vej
republike Nemecko, Paničov list a
ďalšie aféry. Fakt je
jeden, že vždy
sa vyskytujú tieto
vyhlásenia v situácii,
medzi
ne radím aj dnešné vystúpenie pána premiéra, keď treba
odviesť
pozornosť verejnosti od iných, oveľa
vážnejších ve-
cí.
Chcem len potvrdiť, že náš poslanecký klub bude veľmi
starostlivo
sledovať, ktorá vec a ktorá aktivita sa má práve
takýmito
vyhláseniami zakryť, od ktorej treba odviesť pozor-
nosť
- či je to proces privatizácie, či je to neprijatie zá-
kona
o minimálnej mzde, či sú to aktivity v
školstve a ďal-
šie.
Budeme veľmi starostlivo sledovať,
čo sa vlastne malo
zakryť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Kňažko - faktická
poznámka.
Poslanec M. Kňažko:
Vážené kolegyne a kolegovia,
ex post
sme sa dozvedeli, že komisia
pracuje a že po
istých
tvrdeniach budú dokonca poskytnuté aj argumenty. Nor-
málne
to býva naopak, najprv sú argumenty a
potom sú záve-
ry.
Chcel by som v tejto chvíli požiadať, aby komisia, ktorá
tieto
veci prešetruje, tá kontrolná komisia nad Slovenskou
informačnou službou,
ktorá je tak
monotónne zložená iba
z
členov koalície - a preto, že mám množstvo a množstvo prí-
padov,
kde môžem uviesť, ako zoskupenie HZDS
narába s prav-
dou
- bola doplnená o členov ostatných
politických strán aj
z
opozície.
Ďakujem.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Mikloško - faktická
poznámka.
Poslanec F. Mikloško:
Pán poslanec Lexa tu potvrdil, že to,
čo povedal pán
premiér,
je pravda. Pán poslanec Urban povedal, že to, čo
povedal
pán Lexa, je pravda, len s malým
dodatkom, že nie
pán
poslanec Danko, ale Urban.
Vážení
páni poslanci Lexa, Urban, vaše svedectvá nás
vôbec
nezaujímajú z jednoduchého dôvodu,
že nevieme, o čom
je
reč. To, čo tu pán premiér
povedal, je typická bublina,
fašírka
zmiešaná zo všetkých kúskov mäsa, proste, to je nič.
Na
úrovni premiéra takéto svedectvo nie je možné podať. Daj-
te
nám materiály a potom môžeme hovoriť
tak, ako sa hovorí
v
parlamente.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
S faktickou poznámkou sa hlási pán
poslanec Lexa.
Poslanec I. Lexa:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
chcem len doplniť a zopakovať to,
čo som povedal, že
v
Osobitnom kontrolnom orgáne sme sa
uzniesli, že správu na
neverejné zasadnutie
Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorá komplexne bude zahrnovať všetky
skutočnosti zistené
osobitným kontrolným
orgánom, prednesieme na
májovej
schôdzi.
Faktom je, že sme zistili veci, z ktorých
vychádzal pán
predseda
vlády vo svojom vystúpení, o ktorých
sme ho bezod-
kladne
informovali. Treba však povedať, že je
ešte rad ďal-
ších
vecí, ktoré sú dnes v behu, ktoré sú v prešetrovaní,
ktoré
dolaďujeme, ktoré došetrujeme,
ktoré si preverujeme.
O
všetkých týchto skutočnostiach bude slovenský parlament
informovaný.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Urban -
faktická poznámka.
Poslanec I. Urban:
Dovoľte mi, pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia, len
krátko
reagovať na vystúpenie pána kolegu poslanca Mikloška.
Doteraz
som nevystúpil s tým, že ma jeho tvrdenia nezaujíma-
jú,
hoci to bola pravda, a nikdy som si ani nemyslel, že bu-
dú
niekedy predmetom mojich
vystúpení. Dnes to tak robím,
a
teda pán Mikloško, pán kolega poslanec Mikloško, naozaj,
ani
vaše tvrdenia mňa nezaujímajú.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Kováč -
faktická poznámka.
Poslanec R. Kováč:
Ak dovolíte, budem krátko reagovať na
vystúpenie pána
poslanca
Lexu.
Už v minulom volebnom období existoval kontrolný orgán
na
kontrolu, na dohľad nad
prácou Slovenskej informačnej
služby.
Pokiaľ som dobre informovaný, predsedom tohto kon-
trolného
orgánu bol predseda parlamentu pán Gašparovič. Ak
predchádzajúca
komisia pracovala nedôsledne a nevedela
zís-
kať žiadne informácie nad prácou tejto
služby, vyjadruje
vlastne
pán poslanec Lexa hlbokú nedôveru
predsedovi Národ-
nej
rady pánu Gašparovičovi, ktorý túto
úlohu nezvládol. Až
teraz,
keď prišiel človek, ktorý dokáže pracovať podstatne
kvalitnejšie,
až teraz odhalil niektoré skutočnosti. Domnie-
vam
sa, že v tejto chvíli sa budeme musieť spýtať, keď sa
vráti
pán predseda Národnej rady, aby
zdôvodnil parlamentu,
prečo
komisia pod jeho vedením nedošla k
takýmto prevratným
objavom
skôr.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec
Šagát.
Poslanec T. Šagát:
Ďakujem za udelenie slova, pán
predsedajúci. Rozvíja sa
tu
opäť náš typický pingpong medzi
opozíciou a koalíciou,
ale
tiež by som sa k tomu veľmi rád vyjadril. Považujem pre-
jav
pána premiéra za veľmi vážny. Neviem ho ohodnotiť, do
akej
miery je pravdivý, alebo nepravdivý, ale na
to, aby sa
naplnili
veci, ktoré povedal, uviedol ich určite
preto, aby
ovplyvnil hlasovanie o tomto zákone. Potom
skutočne treba
prerušiť
rokovanie o tejto veci, oboznámiť sa s
materiálom,
ktorý
tu signalizujú poslanci, a potom môžeme
skutočne zod-
povedne
rozhodnúť. Inak si myslím, že je to
skutočne len na
úrovni
dohadov.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec
Šimko. Pripraví sa
pán
poslanec Benčík z SDĽ.
Poslanec I. Šimko:
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
"Kto nemá čisté svedomie, počuje trávu rásť" - napísal
pred
niekoľkými storočiami klasik. A dodajme k nemu i potvr-
denú skúsenosť -
keby ste dali viac peňazí na
humanitné
vzdelanie,
možno by ste sa dozvedeli, že to bol
Machiavelli
-
a dodajme k nemu i potvrdenú skúsenosť, že nato, aby vlád-
ca rast trávy
počul lepšie, slúži i jeho predĺžené ucho
-
tajná služba. Isteže, štát sa v súčasnosti nezaobíde bez
mocenských
nástrojov, ako je armáda, polícia a i tajná služ-
ba.
Vtip je v tom, aké majú tieto zložky postavenie. Ak sa
začínajú vymykať spod kontroly zákona a
verejnosti v jej
pluralite, ak sa
v ich organizácii
uskutočňujú politicky
účelové
zmeny, ak ich početný rast presiahne rámec nevyhnut-
nosti,
dochádza k ohrozovaniu občianskych a ľudských práv.
To
je cesta k policajnému štátu.
Novela
zákona o Slovenskej
informačnej službe, ktorú
vrátil
prezident na opätovné prerokovanie parlamentu, je vy-
ložene účelovou novelou. Súčasnej vláde sa nepáči
súčasná
osoba
prezidenta, a preto, kde sa to dá, odníma mu jeho prá-
vomoci.
Obsahom tejto novely je menovanie a odvolávanie šéfa
slovenskej
tajnej služby. Keby nešlo o vážnu vec, bola by to
pre
činnosť súčasnej vládnej koalície už príznačná infantil-
ná
schválnosť, na aké sme si už zvykli. Truc, ktorý prekoná-
vame,
má však i oveľa vážnejšie súvislosti. Ide o celkovú
koncepciu
a zmysel činnosti tajných služieb.
Pregnantne o tom v Sme 24. marca 1995
písal Juraj Kohu-
tiar.
Citujem: "S koncom
bipolárneho rozdelenia sveta boli
tajné
služby nútené predefinovať zmysel svojej existencie.
Americká
CIA je príkladom krízy, ktorú to v niektorých služ-
bách
spôsobilo. Táto kríza je i odrazom presvedčenia širokej
verejnosti,
že utajený spôsob činnosti CIA v čase mieru je
ohrozením
demokracie a že je v rozpore s
tradičnými americ-
kými
hodnotami. Spravodajská komunita v USA
len ťažko vzdo-
ruje
kongresu a jeho tlaku na skrátenie jej rozpočtu, ba do-
konca
i na jej zrušenie. Zahraničná rozviedka ruskej federá-
cie
podobnú krízu evidentne neprežíva.
Teší sa tradičnej
úcte
a podpore z najvyšších vládnych miest. Prezident Jeľcin
na
adresu špeciálnych služieb pred necelým rokom povedal, že
zápas
o sféry geopolitického vplyvu vystriedal ideologické
konflikty,
a preto Rusko potrebuje efektívne a
akcieschopné
služby,
rozviedky a kontrarozviedky." Koniec citátu.
Ktorým smerom sa uberá tajná služba na
Slovensku? Už
kontrolné
očko parlamentnej väčšiny naznačuje
odpoveď: Záu-
jem
vládnucej koalície je nadriadený
záujmom štátu. Skutoč-
nosť,
že v tomto orgáne niet poslanca z opozície, je škanda-
lózna
a kazí renomé dnešnej vlády. A pritom
úplne zbytočne,
veď
vážené kolegyne a vážení kolegovia z vládnej koalície,
azda
si nemyslíte, že ak by kontrolný orgán vykonával čin-
nosť
v rozpore so zákonom, napríklad, keby - nedajbože - vy-
počúval
pracovníkov Slovenskej informačnej
služby, že by to
zostalo
iba medzi vami. Azda ste si takí istí, že vaši ľu-
dia,
ktorých do takýchto parlamentných
funkcií dávate, majú
zámky
na ústach? Ľudia často, len aby boli
zaujímaví, nepo-
vedia
iba to, čo nevedia, a jednoducho
neudržia nič. Ale to
je
váš problém.
Oceňujem zmysel pre čierny humor, ktorý je vlastný ve-
deniu
HZDS, keď napríklad návrh zákona o konflikte záujmov
dá
podpísať poslancovi, ktorý je verejne až po uši v takomto
konflikte.
Ale s tajnou službou sa nežartuje. Také vtipkova-
nie
sa spravidla končí zle, ba môže sa skončiť i trpkou iró-
niou, ukrývajúcou
sa v známom výroku starého
Zigmunda
Freuda, ktorého v
tridsiatych rokoch donútili
príslušníci
nemeckej
tajnej služby po všetkom šikanovaní podpísať vyhlá-
senie, že sa
s ním dobre zaobchádzalo. Freud to podpísal
a
k podpisu pripojil sarkastickú vetu: "Gestapo môžem každé-
mu
vrele odporúčať."
Dámy a páni, čo si tu schválime, to
budeme mať.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Slovo
má pán poslanec Benčík z SDĽ.
Pripraví sa pán
poslanec
Pittner z KDH.
Prepáčte, faktická poznámka - pán
poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán kolega Šimko, dúfam, že viete, na porovnanie, akým
spôsobom
je organizovaná tajná služba v Českej republike. Je
to, myslím
si, podnetné. Šéfa
Bezpečnostnej informačnej
služby
menuje predseda vlády na základe odporúčania vlády,
na základe
návrhu vlády. Šéfa
rozviedky menuje minister
vnútra,
vojenskej rozviedky minister národnej
obrany. To je
v
poriadku, či nie je to v poriadku?
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Prosím, pán poslanec, máte
slovo.
Poslanec M. Benčík:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážení kolegovia,
milé kolegyne,
pri predchádzajúcom posudzovaní návrhu na zmenu zákona
o
Slovenskej informačnej službe som sa
pokúšal presvedčiť
predkladateľa
návrhu kolegu Macušku o tom, že svojím návrhom
nezávisle
od toho, či si je toho vedomý, alebo nie, prispie-
va
k sústreďovaniu moci do rúk vlády
a jeho predsedu. Upo-
zornil
som, že princíp deľby moci, ktorý slúži k vyváženosti
kompetencií
a k nutnosti ak nie zosúlaďovania, tak určite ku
kooperatívnosti
subjektov, sa týka aj jednotlivých článkov
moci.
Aj preto doteraz platná úprava menovať
riaditeľa Slo-
venskej
informačnej služby prezidentom mala a má svoje opod-
statnenie
a doteraz nebol vznesený žiaden vecný,
ani právny
zreteľahodný
argument, ktorý by navrhovanú zmenu podporil.
Vyslovený názor, že návrh
sleduje - a teraz citujem -
"logickú
dekoncentráciu moci", v danom prípade azda predkla-
dateľ
nemyslí vážne. Ak doteraz iný orgán navrhoval a iný
menoval
riaditeľa Slovenskej informačnej služby, tak je stu-
peň
ovládania tohto mocensky citlivého orgánu jedným subjek-
tom
menší, než vtedy, keď kompetencia navrhovať a menovať
riaditeľa
sa dostane do rúk jedného orgánu, či už
preziden-
ta,
alebo vlády. Argumentovať preto, že návrh sleduje dekon-
centráciu
moci, je nelogický.
Pri opätovnom prerokúvaní návrhu po
vrátení zákona pre-
zidentom
sa objavil nový argument, podľa ktorého menovanie
riaditeľa
Slovenskej informačnej služby
vládou je demokra-
tickejšie,
lebo vláda je kolektívnym orgánom. Z článku 119
písmena k/
ústavy skutočne vyplýva,
že vláda rozhoduje
v
zbore o vymenovávaní a odvolávaní štátnych funkcionárov
v
prípadoch, keď to stanovuje zákon.
Verím, že na zasadnutí
vlády
prítomní štátni tajomníci napriek nejednoznačnému zne-
niu
návrhu tzv. kompetenčného zákona, s
prihliadnutím aj na
znenie
článku 118 ústavy, by sa pri menovaní
riaditeľa Slo-
venskej
informačnej služby nezúčastnili, a preto by takéto
rozhodnutie
bolo ústavné a demokratické. Len sa mi nezdá, že
menovanie
riaditeľa Slovenskej informačnej služby
by oproti
terajšiemu
stavu bolo demokratickejšie.
Ak si
nalistujeme zákon číslo 46/1993
Z. z. o Sloven-
skej
informačnej službe, v ustanovení § 3 ods. 2
sa dočíta-
me:
"Riaditeľa Slovenskej informačnej
služby vymenúva a od-
voláva
na návrh vlády prezident. Návrh na odvolanie riadite-
ľa
môže podať prezidentovi aj Národná
rada." To znamená, že
bez
návrhu vlády prezident nemôže vymenovať riaditeľa Slo-
venskej
informačnej služby a bez návrhu vlády a Národnej ra-
dy tiež nemôže
prezident riaditeľa Slovenskej
informačnej
služby
odvolať. Pýtam sa, v čom je demokratickejší navrhova-
ný
postup, podľa ktorého z menovania a odvolania riaditeľa
Slovenskej
informačnej služby sa vylučuje
prezident a z od-
volania
sa vylučuje aj Národná rada.
Vláda okrem návrhu na menovanie a odvolanie bude tieto
úkony
vykonávať sama, nehovoriac o tom, a na
to by som vás,
vážení
kolegovia, osobitne rád upozornil, že
prijatím tohto
návrhu
sa stáva fikciou aj kontrolná funkcia Národnej rady
voči Slovenskej informačnej službe, lebo ak Osobitný kon-
trolný orgán, zložený doteraz len z koaličných
poslancov,
zistí
určité, ale aj vážnejšie pochybenia,
tomuto orgánu po
schválení
novely zostáva len právomoc informovať Národnú ra-
du,
informovať generálneho prokurátora
a informovať vládu.
To
prakticky znamená, že inštitút parlamentnej kontroly voči
Slovenskej
informačnej službe v zmysle
ustanovenia § 5 a 6
citovaného
zákona sa navrhovanou zmenou zákona
stane plato-
nickým
a sterilným. Zámer účelovo obmedziť právomoc prezi-
denta
by som ešte ako-tak momentálne chápal. Nechápem, prečo
sa
má obmedziť právomoc parlamentnej kontroly.
Bolo by v prospech veci, aby každá
legislatívna predlo-
ha
bola vecne a právne aspoň priemerne argumentovaná a ne-
hrali
sme sa na schovávačku, ako je to aj v tomto prípade.
Predložený
návrh sleduje ďalšie sústreďovanie moci
v rukách
vlády,
oproti doterajšiemu stavu je to spôsob menej demokra-
tický,
a preto je to krok späť v demokratizácii nášho ústav-
ného
a právneho poriadku. Odporúčam vyhovieť návrhu prezi-
denta
a návrh na zmenu zákona číslo 46/1993
Z. z. o Sloven-
skej
informačnej službe neschváliť.
Pôsobivá
informácia, ktorú tu
predniesol pán premiér
Mečiar,
ma len presvedčila o tom, že riaditeľa Slovenskej
informačnej
služby by mal naďalej menovať prezident, že by
sa mala
nad Slovenskou informačnou
službou dôslednejšie
a
účinnejšie zabezpečovať kontrola v parlamentnej činnosti
a
nedávať kompetenciu Slovenskej
informačnej služby do rúk
jedného
orgánu.
Ďakujem vám za pozornosť.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Pittner.
Pripraví sa pán
poslanec
László Köteles zo Spolužitia.
Pardon, ešte faktická poznámka - pán
poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Chcem
povedať, že prirovnanie k Českej republike nie
celkom
súvisí so Slovenskou republikou,
alebo nie je možné
robiť
paralelu medzi českým prezidentom, ktorého menovacie
právomoci
sú výslovne v článku 61 českej ústavy obmedzené
súhlasnou
vôľou ministerského predsedu, a tak je
teda obme-
dzené
aj jeho absolutistické právo, zatiaľ čo náš Ústavný
súd
nášmu prezidentovi priznal absolútne neobmedzené menova-
cie
právomoci, teda posledné slovo pri menovaní, nie súhlas-
ný
konsenzus. Bolo potrebné zo strany SDĽ protestovať vtedy,
keď
Ústavný súd rozdelil akosi jednu moc
ešte na ďalšie dve
moci
a postavil proti sebe prezidenta a
ministerského pred-
sedu.
Takže nič iné teraz nezostáva, len to vrátiť trochu
späť
a obmedziť túto absolutistickú právomoc prezidenta.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Šimko - faktická
poznámka.
Poslanec I. Šimko:
Len veľmi krátko: páni poslanci z HZDS,
keby ste sa do-
hodli
o tejto veci a nezdržovali parlament.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
V poriadku, zdržal som sa komentára. Pán
poslanec Pitt-
ner,
máte slovo.
Prepáčte, pán poslanec. Ešte
pán poslanec Cuper. Pán
poslanec,
mali ste slovo predtým.
Poslanec J. Cuper:
Áno, ale chcem ešte odpovedať pánu poslancovi Šimkovi,
že
keď on s pánom poslancom Mikloškom trikrát testovali, aké
je
zloženie dnešného parlamentu,
neprotestovali sme, aj keď
zdržiavali
toto plénum celé doobedie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Máte konečne slovo, pán poslanec
Pittner.
Poslanec L. Pittner:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
o tejto problematike sme viacerí vraveli
už na predchá-
dzajúcom pléne i
v masmédiách. Preto mi dovoľte na
úvod
stručnejšie
sa vyjadriť a potom dám pozmeňovacie návrhy.
Priznám
sa, že obdivujem našich kolegov
poslancov
z
HZDS, ktorí ako predkladatelia tohto
návrhu dokázali tro-
mi
riadkami rozkolísať vlastne celú právnu istotu verejnosti
oproti
terajšej Slovenskej informačnej službe, pretože tými-
to
tromi riadkami nielen rozkolísali rovnovážny stav medzi
jednotlivými ústavnými orgánmi - prezident, vláda,
parla-
ment,
ale dokázali vlastne úplne zamedziť možnosti, istoty
občanov,
že táto služba, táto tajná služba nebude stranícka.
Musím povedať, že veľmi mi dnes nepriamo
pomohol prejav
pána
premiéra Mečiara, pretože ak by sme si
aj z určitých
našich
povahových vlastností zvykli robiť zo
všetkého vtip,
tak
práve jeho vyhlásenie - vôbec teraz
nekomentujem, či ho
pokladám
za pravdivé, alebo nepravdivé - ale už
toto jeho
samotné
vystúpenie stačí na to, aby sme pochopili vážnosť
tajnej
služby, vážnosť z hľadiska občianskych
práv a z hľa-
diska našej spoločnosti vôbec. Tu pán
predsedajúci svojho
času
použil, dúfam, že už až legendárnu
vetu: "Preboha, nás
je
83, už si to konečne uvedomte!"
Chcem poukázať na riziko
tejto
vety.
Komunistická strana, nie 83, alebo vlastne všetko mala
v
rukách. Mala v rukách cez článok 4 vtedajšej ústavy vlast-
ne
všetky svoje oprávnenia. Napriek tomu vieme, k čomu to
viedlo.
Tieto služby nazývali ozbrojenou päsťou
robotníckej
triedy.
A prosím, aby som bol dobre pochopený,
že toto bola
najväčšia
demagogická lož, pretože podľa našich
oficiálnych
údajov, ktoré má
naša Konfederácia politických
väzňov, až
80
% postihnutých Štátnou bezpečnosťou
najmä v päťdesiatych
rokoch boli
robotníci a maloroľníci. Robotníci väčšinou
z
dôvodov, že podporovali ochranu kňazov, ktorých v tom čase
Katolícka
akcia ako prebiehajúca akcia režimu
išla likvido-
vať, a maloroľníci najmä preto, že
odmietli vstupovať do
kolchozov,
do JRD.
Prečo to
hovorím? Vždy každá tajná služba
žije svojím
vlastným
režimom. Nerobme si ilúzie, že je
to inak v demo-
kracii
a že je to inak v totalite. Vidíme, že
aj taká demo-
kratická
krajina, akou sú Spojené štáty, sa dostala do prob-
lémov
- pozri aféra Watergate. Spomínal som to v nedávnych
Krokoch.
A nebyť toho, že tento kongres a táto komisia je
zložená
nielen z republikánov, ale aj z demokratov, nikdy by
nemohlo
prísť k tomu, že prezident Nixon musel
abdikovať za
nezákonné
zneužitie tejto služby.
A teda chcem povedať aj o našich
podmienkach. Nejdem sa
už
teraz prieť o to, či prezident, alebo vláda, kto má meno-
vať, pretože vidím, že väčšina, 83, je
rozhodnutá, ako je
rozhodnutá. Ale chcem
povedať jedno: Prosím vás,
uvedomme
si,
ako vlastne prišlo k procesom proti tým, ktorí zakladali
bývalú ŠtB, či
to bol Husák, Clementis, či to boli ďalší
a
ďalší funkcionári strany. Jednoducho
frakčné boje, usilo-
vanie
o iný výklad viedli k tomu, že
garnitúra, ktorá ovlá-
dala
Štátnu bezpečnosť, dokázala zvalcovať
tých, ktorí mali
iný
názor v rámci tej komunistickej strany.
Ak sa chceme vyhnúť tomu, aby táto tajná
služba pôsobi-
la
či proti opozícii, alebo dokonca aj
proti vám, páni po-
slanci
z HZDS, ktorí budete mať časom na niektoré veci iné
názory,
potom urobme také opatrenie, ktoré jednoducho zne-
možní,
aby táto tajná služba mohla byť zneužitá. Apelujem na
vaše
ani nie svedomie, ale na váš pud
sebazáchovy. Jednodu-
cho
nepripustime ako parlament, aby sme z kontrolnej funkcie
parlamentu
voči tajnej službe boli
vyšaltovaní. Ak už teda
ignorujeme
vzťah medzi ústavnými orgánmi - prezident a vláda
a
rovnovážnosť tohto stavu, prosím vás, o
to viac dbajme na
to,
aby parlament nebol zbavený oprávnení, ktoré terajší zá-
kon
číslo 46 parlamentu dáva. Tu niektorí
páni poslanci ho-
vorili,
že veď aj inde menuje vláda, aj inde je tajná služba
podriadená
vláde, ale všetky tieto štáty, ktoré ste spomenu-
li,
majú jednu poistku. Aspoň tú jednu,
že majú silný kon-
trolný
orgán v parlamente, ktorý umožní, aby takáto služba
nebola
zneužitá voči občanom, ale znovu podotýkam, i voči
nám
ako parlamentu.
Preto mi dovoľte na
záver predložiť tieto pozmeňovacie
návrhy,
o ktorých prosím potom hlasovať osobitne:
1. Doplniť § 3 ods. 3 návrhu takto:
"Návrh na odvolanie
riaditeľa
môže podať vláde Slovenskej republiky aj Národná
rada
Slovenskej republiky."
2. Zmeniť § 5 ods. 1 zákona o Slovenskej informačnej
službe
vzhľadom na to, že pán prezident sa
zmieňuje vo svo-
jom
ústretovom variante aj o možnosti § 5, teda navrhujem
tento
§ 5 ods. 1 zákona o Slovenskej informačnej službe zme-
niť takto: "Kontrolu činnosti informačnej služby vykonáva
Národná
rada Slovenskej republiky, ktorá na tento účel zria-
ďuje
osobitný kontrolný orgán /ďalej len ,kontrolný orgán'/,
zložený z poslancov parlamentných strán /koalície i opozí-
cie/."
Ďakujem vám.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Köteles.
Pripraví sa pán
poslanec
Peter Weiss z SDĽ.
Poslanec L. Köteles:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
dovoľte mi, aby som tlmočil stanovisko
Maďarskej koalí-
cie k novelizácii zákona o Slovenskej
informačnej službe.
Maďarská koalícia po
bolestných skúsenostiach s
pôsobením
tajnej
služby v minulom režime sa plne
stotožňuje so stano-
viskom
a obavami pána prezidenta Michala Kováča. Prezident
Slovenskej republiky je hlavou štátu a
hlavným veliteľom
ozbrojených síl. Z
tejto funkcie je priamo zodpovedný za
bezpečnosť
a demokraciu v Slovenskej republike.
Nemôže pri-
jať závažné rozhodnutia bez
toho, aby nemal plnú dôveru
v
orgáne, ktorého hlavnou úlohou je
získať a spracúvať in-
formácie
o vnútorných a zahraničných aktivitách, ktoré ohro-
zujú
naše demokratické zriadenie a zvrchovanosť Slovenskej
republiky.
Z tohto dôvodu právna argumentácia navrhovateľa
vôbec
neobstojí.
Ďalším závažným faktom, ba aj nebezpečenstvom pre našu
krehkú
demokraciu je svojské a nelogické zriadenie Osobitné-
ho
kontrolného orgánu Národnej rady
Slovenskej republiky na
kontrolu
činnosti Slovenskej informačnej služby. Kým v minu-
lom
období bola z tohto orgánu vylúčená len
Maďarská koalí-
cia,
teraz tam z parlamentnej opozície nemá nikto zastúpe-
nie.
Národná rada má okrem zákonodarnej
funkcie aj kontrolnú
úlohu
výkonných orgánov. V tejto kontrolnej úlohe je nena-
hraditeľná
účasť parlamentnej opozície. Keď špeciálna čin-
nosť
Slovenskej informačnej služby
vylúči možnosť kontroly
zo
strany občanov a masmédií, je svätou povinnosťou Národnej
rady,
aby uspokojivo vyriešila túto chúlostivú otázku, nie
improvizáciou a šitím
horúcou ihlou, ale
zákonnými pros-
triedkami.
Z tohto dôvodu už tretíkrát v tomto parlamente
navrhujem,
aby každý parlamentný subjekt mal svoje
zastúpe-
nie
v tomto kontrolnom orgáne.
Z tohto
dôvodu Maďarská koalícia
podporuje prvý návrh
pána
Pittnera a navrhuje do zákona číslo 46/1993 Z. z. v § 5
do
odseku 1 vložiť doplnenie "v ktorom je zastúpený každý
parlamentný
klub". Keby môj návrh Národná rada
neodsúhlasi-
la,
navrhujem text uznesenia: "Národná rada Slovenskej re-
publiky
podľa § 5 ods. 1 a § 6 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej
republiky číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej infor-
mačnej
službe zriaďuje z poslancov Národnej
rady Slovenskej
republiky
Osobitný kontrolný orgán na kontrolu činnosti Slo-
venskej informačnej
služby, do ktorého každý parlamentný
klub
deleguje jedného člena."
Môj
návrh je v súlade aj s
návrhom pána prezidenta,
ktorý
by bral na vedomie obmedzenie svojej kompetencie pri
vymenovaní
riaditeľa Slovenskej informačnej služby v prípade
-
citujem jeho slová: že by sa zákonom zabezpečila široká
kontrola
Slovenskej informačnej služby orgánom Národnej rady
Slovenskej
republiky, ktorý by bol zložený z
poslancov koa-
lície
aj z poslancov opozície, t.j. orgánom, ktorý by pre-
zentoval rôznorodosť politického zloženia parlamentu". Som
pevne
presvedčený, že také zloženie Osobitného kontrolného
orgánu
by našlo priaznivú odozvu u nás aj v zahraničí.
Vážená Národná rada, z úst pána premiéra
dnes odzneli
tvrdé obvinenia.
Prosím vás, dokedy
opozícia nebude mať
dôstojné
zastúpenie v kontrolnom orgáne, Maďarská koalícia
také
obvinenia považuje za neopodstatnené fámy. /Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Peter Weiss z SDĽ. Pri-
praví
sa pán poslanec Anton Hrnko z DÚ.
Poslanec P. Weiss:
Vážené dámy,
vážení páni,
prezidentom republiky vrátená novela
zákona Národnej
rady
Slovenskej republiky číslo 46/1993
Z. z. o Slovenskej
informačnej službe má
veľký politický význam. Tento
zákon
nie
je právnickou prekáračkou. Je to spor o chápanie demo-
kracie
a spôsob uplatňovania moci v tejto
krajine. História
je plná príkladov zneužívania tajných
služieb a ľudských
drám a spoločenských tragédií, ktoré to
prinieslo. Svoje
dávnejšie, menej dávne
i dosť čerstvé skúsenosti v tomto
smere
má i naša spoločnosť. Aj ja by som bol veľmi nerád,
keby
sa občania Slovenskej republiky znovu začali báť tajnej
služby svojho vlastného štátu, keby sa jej činnosť stala
stranícko-politickou
a používala by sa na odstavovanie tzv.
vnútorných
nepriateľov.
Argumenty, ktoré používajú v tomto spore
predkladatelia
novely,
pokladám za účelové najmä preto, že
tieto argumenty
vyslovujú
aj tí, ktorí predkladali a schvaľovali pôvodný zá-
kon
o Slovenskej informačnej službe. Čože také závažné sa
stalo, že po
krátkom čase títo ľudia tak zmenili názory?
Prečo
sa na dnes používané argumenty neodvolávali vtedy, keď
spolu s
nami schvaľovali zákon
o Slovenskej informačnej
službe? Spolu s
ústavou táto pôvodná norma zabezpečovala
krehkú mocenskú rovnováhu a systém poistiek proti
možnému
zneužívaniu
moci. Myslím, že k zmene názoru ich neviedol iba
ľudský a politický
konflikt s prezidentom Kováčom,
ktorý,
mimochodom, bol
do tejto funkcie
navrhnutý práve nimi.
K
zmene názoru došlo, podľa mňa,
predovšetkým preto, že sú-
časná
vládna koalícia HZDS, ZRS, SNS a RSS
vsadila na tvrdé
uplatňovanie
politickej a hospodárskej moci,
ako aj na po-
silňovanie
osobnej moci premiéra, na stále
porušovanie svo-
jich
programových zásad a predvolebných sľubov.
Koaličné strany robili a robia v
bezprecedentnom rozsa-
hu
personálne zmeny nielen v štátnej správe, ale aj v inšti-
túciách,
kde nevyhnutne hlavným kritériom
obsadzovania pos-
tov by
mala byť odbornosť.
Proces privatizácie riadený
v
straníckych kabinetoch nie je dostatočne kontrolovaný par-
lamentom.
Občania nie sú otvorene a kvalifikovane informova-
ní
o privatizačných postupoch pri predaji
majetku štátu. To
len
preto, aby týmto majetkom boli výhodne odmenení politic-
kí
priaznivci vládnucich strán. Koalícia
sa naďalej usiluje
o
ovládanie verejnoprávnych médií, o čom svedčí jednofarebné
obsadenie
Rady Slovenskej televízie a Rady
Slovenského roz-
hlasu
a spôsob, akým spravodajstvo Slovenskej
televízie in-
formuje,
alebo skôr neinformuje, o činnosti opozičných poli-
tických
strán a ich predstaviteľov. Mám v tomto smere aj sám
osobné
skúsenosti.
Vládne
koaličné strany svojím
spôsobom vládnutia sú-
stavne vyvolávajú
obavy demokratických síl
na Slovensku
i
v zahraničí. Za to, kolegyne a kolegovia, nemôžu novinári,
ani
domáci, ani zahraniční, keď o týchto konkrétnych krokoch
píšu. Takisto, ako nemôžu robiť novinárov zodpovedných
za
negatívne dopady výrokov, ktoré dnes v
parlamente urobil
predseda Slovenskej národnej strany pán
Slota. Napokon aj
tieto
výroky pokazia imidž Slovenska v zahraničí.
A prepáčte, neodpustím si malú poznámku,
že tieto výro-
ky
sú prejavom programovej, organizačnej a personálnej krízy
vládnej
koalície. Veď ako inak možno vysvetliť, že na jednej
strane
predseda vlády ide, a veľmi správne, na oslavy 50.
výročia
víťazstva nad fašizmom do Moskvy, na
ktorých sa zú-
častnia
hlavy štátov protifašistickej koalície,
a na druhej
strane predseda jednej z vládnucich strán
koalície velebí
doktora Tisu,
prezidenta režimu, ktorý
bol do poslednej
chvíle
satelitom hitlerovského Nemecka, ktorý
bol preziden-
tom, čo vyznamenával esesákov za statočnosť
pri potláčaní
Slovenského
národného povstania?
Dámy
a páni, novela zákona o Slovenskej informačnej
službe
teda zapadá do celého radu iných krokov
vládnej koa-
lície,
smerujúcich k tichej postupnej zmene
politického re-
žimu
v Slovenskej republike. Do tejto mozaiky patrí naprí-
klad aj odňatie
niektorých právomocí
prezidentovi v rámci
novely zákona
Národnej rady Slovenskej
republiky číslo
347/1990
Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústred-
ných orgánov štátnej správy Slovenskej
republiky, premena
Úradu
vlády na autonómny mocenský orgán podriadený premiéro-
vi.
Patria sem účelové zmeny zákonov
týkajúcich sa privati-
zácie,
patrí sem aj návrh na novelu zákona o
štátnej správe
v
školstve, podľa ktorej sa majú zrušiť kompetencie územných
školských
rád pri vymenovávaní a odvolávaní riaditeľov škôl.
Snaha
podriadiť Slovenskú informačnú
službu vláde
a
premiérovi, odstaviť prezidenta
od spolurozhodovania
o
riaditeľovi Slovenskej informačnej
služby a vyňať Sloven-
skú informačnú
službu fakticky spod
kontroly parlamentu
v
kontexte toho, čo som povedal, je ďalším veľmi významným
krokom smerom
k autoritatívnemu režimu, ďalšou dôležitou
tehličkou
v jeho budovaní. To je, podľa mňa, dámy a páni,
podstata
problému, nie obvinenia, ktoré tu bez dôkazu boli
vznesené
pánom premiérom o skutočnostiach, ktoré sa stali aj
pred
niekoľkými rokmi či mesiacmi.
Úplne inak by tieto zá-
važné
výroky o deformáciách orgánov Slovenskej informačnej
služby
vyzneli, keby boli vyslovené na uzatvorenom zasadnutí
parlamentu
a po prerokovaní v parlamentnej
kontrolnej komi-
sii, v
ktorej by boli
zastúpení aj poslanci opozičných
strán,
a po predložení overených dôkazov. Takto je všetko
v
polohe "kto chce, nech verí",
každý podľa svojich pocitov
a
podľa svojich skúseností.
Myslím si, že táto komisia bola vytvorená predovšetkým
pre
tento parlament a až potom pre vládu. To, čo povedal pán
premiér, dalo iba
ďalšie argumenty v prospech vyváženého
systému
bŕzd a poistiek proti možnému zneužitiu tajných slu-
žieb.
Takéto vážne problémy nemožno predsa riešiť na základe
pocitov
osobnej dôvery či nedôvery voči niekomu.
Nie
sme politickí sprostáčikovia,
aby sme nevedeli,
o
akú hru sa tu hrá. Vari zárukou pred možným zneužitím taj-
nej
služby má byť to, že niekto o sebe vyhlási,
že je čest-
ný
a spravodlivý, a preto mu možno bez obáv dať Slovenskú
informačnú
službu plne pod palec? Vari zárukou majú byť dob-
ré osobné vzťahy ústavných činiteľov? Na
čom má spočívať
napríklad
záruka, že nebudú dôstojníci Slovenskej
informač-
nej
služby, ktorí budú lojálni iba voči premiérovi, ale už
nebudú lojálni voči prezidentovi a predsedovi
parlamentu?
Iba
na nejakých osobných poznatkoch? Myslím si, že tieto zá-
ruky
musia byť tak, ako je to všade vo
svete, vybudované na
inštitúciách
a na prerozdelení kompetencií a majú byť predo-
všetkým v rukách
poslancov parlamentu, nie iba
koaličných
poslancov,
ale aj opozičných poslancov. Práve o to je tu,
dámy
a páni, dnes spor. Práve preto, aby sme
nemali strach,
musíme mať účinný
systém poistiek a bŕzd.
Novela zákona
o
Slovenskej informačnej službe, ktorá je tu druhýkrát pred-
ložená, podľa môjho
názoru tento systém poistiek a bŕzd
oslabuje,
a nie posilňuje.
Vážené dámy a páni, Strana demokratickej
ľavice sa zro-
dila
na poznaní historickej skúsenosti, že skutočne ľavicovú
politiku
nemožno presadzovať bez demokracie. Tým
je daný aj
náš postoj k
zabezpečeniu kontroly Slovenskej
informačnej
služby.
Moje pochybnosti k tejto veci môžu
poslanci vládnej
koalície
aspoň čiastočne rozptýliť tým, že v hlasovaní, kto-
ré
touto cestou žiadam, podporia môj
návrh, ktorým opakujem
návrhy
mojich predrečníkov, aby Osobitný orgán Národnej rady
Slovenskej republiky
na kontrolu Slovenskej
informačnej
služby
bol ešte na tejto schôdzi doplnený o zástupcov opozí-
cie,
ktorých navrhnú predsedovia poslaneckých klubov.
Inak,
samozrejme, som za
to, aby sa novela zákona
o
Slovenskej informačnej službe neschválila.
Ďakujem vám za pozornosť.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Hrnko z
DÚ. Predtým je
tu
ešte faktická poznámka pána poslanca Prokeša.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem,
pán predsedajúci. K
vystúpeniu pána poslanca
Weissa
by som len rád povedal, že kdesi je napísané: "Nie po
reči,
ale po čine ich poznáš." Kto
nás to školí o demokra-
cii?
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec
Gaulieder.
Poslanec F. Gaulieder:
Dovolil by som si predrečníkom pánu poslancovi Kötele-
sovi
a pánu Weissovi pripomenúť, či si spomínajú, kedy bol
odsúhlasený
početný stav a zloženie Osobitného kontrolného
orgánu,
a či si spomínajú, že opozícia sa na
tomto rokovaní
nezúčastnila. Takže, dosť
neskoro lamentujú nad rozliatym
mliekom.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec
Urban.
Poslanec I. Urban:
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
rovnako
chcem reagovať na
vystúpenie pána poslanca
Weissa
k tomu, že konštatoval, že je tu snaha odnímať právo-
moci alebo kompetencie prezidentovi Slovenskej
republiky.
Samozrejme,
nikomu z koalície to ani nenapadlo. Ale je tu
snaha
dodržiavať asociačnú dohodu, ktorú Slovenská republika
podpísala len nedávno, teda je to snaha prispôsobiť naše
právne
normy normám Európskej únie. Ak to chceme, potom to
rešpektujme, ak to
nechceme, potom nepodpisujme
asociačnú
dohodu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
chcel by som sa spýtať pána poslanca Urbana, ktoré eu-
rópske štáty majú
pripravené také normy, aby
bola jasne
odobraná
možnosť parlamentu kontrolovať činnosť
informačnej
služby
štátu. Pretože, ak v tejto chvíli máme zloženú parla-
mentnú
komisiu iba z predstaviteľov
koalície, nejde o kon-
trolu celého parlamentu a celej verejnosti. Konieckoncov
môžeme
si spočítať, koľko percent voličov
predstavuje teraz
silu
vládnej koalície, a je tu nezanedbateľný počet občanov,
ktorí takisto si celkom oprávnene takúto kontrolu žiadajú.
Teda
predpokladám, že takýto príklad v
zákonodarstve Európy
asi
nenájdeme. To, že sú štáty, ktoré rôznym spôsobom riešia
vymenovanie riaditeľa kontrolnej informačnej služby alebo
inej
informačnej služby, je prejavom aj toho, že celá Európa
nemá
prijatý jednotný systém. Takže
vyhovárať sa na to, že
budeme
vstupovať alebo podpisovať asociačnú
dohodu, a preto
treba
prispôsobiť naše zákonodarstvo
niektorým typom európ-
skych
štátov, je prinajmenšom pochybné.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Prokeš - faktická
poznámka.
Poslanec J. Prokeš:
Naozaj veľmi stručne, pán predsedajúci. Už tu dnes raz
odznelo, že opozícia
nenavrhla svojich ľudí do
Osobitného
kontrolného orgánu. Jednoducho nebola prítomná. To je
ich
problém.
A druhá vec, myslím si, že pán poslanec Kováč sám
potvrdil,
že aj taký systém, aký sa tu navrhuje,
je v Euró-
pe.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslane Urban - faktická poznámka.
Poslanec I. Urban:
Dovolím
si reagovať na
výzvu pána poslanca Kováča.
V
novele sa ani jedným slovom nenavrhuje obmedzenie kompe-
tencie
Osobitného kontrolného orgánu. A na to, že ma vyzval,
aby
som vymenoval tie štáty, reagujem tým, čo už povedal ne-
dávno
pán poslanec Moric, že ak by tu
väčšinou, keď sa pre-
rokúvajú
vážne otázky, zákony a podobne, bola
opozícia, tak
by
to počula napríklad od spravodajcu. Spravodajca jasne po-
vedal
príklady štátov, kde takéto zákony platia.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Kováč - ďalšia
faktická poznámka.
Poslanec R. Kováč:
Ospravedlňujem sa za niekoľko vstupov, ale predsa len
treba
povedať, že tento návrh zbavuje parlament možnosti dať
návrh
na odvolanie riaditeľa Slovenskej
informačnej služby.
Dáva
sa to do rúk vlády, teda je to jasný krok proti tomu,
aby
parlament mohol uplatniť svoje
kontrolné právo, pretože
ak
komisia dôjde k presvedčeniu, že
riaditeľ Slovenskej in-
formačnej
služby nekoná v súlade s rozvojom
demokracie na
Slovensku,
vlastne nemôže urobiť nič. Nemôže urobiť nič. Je-
diný krok, ktorý
môže urobiť, je odvolať predsedu vlády,
ktorý
je zodpovedný za jeho vymenovanie. Iste chápete, že
vláda
môže pracovať veľmi dobre a radi by sme si ju podržali
vo
funkcii, ale zle bude pracovať riaditeľ Slovenskej infor-
mačnej
služby. Asi chápete sami, že je hlúposť kvôli tomu
odvolávať
celú vládu, pretože odvolaním premiéra by musela
odstúpiť
celá vláda. Takže, celá táto konštrukcia je urobená
veľmi,
veľmi chybne s prenosom zodpovednosti.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec
Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci. Tiež sa
ospravedlňujem, že
znovu
vystupujem, ale pán poslanec Kováč sám povedal, že nie
je
parlament tak celkom bezmocný, pretože má vždy ingerenciu
na
vládu. A myslím si, že každá vláda,
ktorá chce pracovať,
si
veľmi dobre rozmyslí, či sa bude stavať
proti parlamentu
v
otázke - povedzme - riaditeľa Slovenskej informačnej služ-
by,
alebo si to dokáže vyargumentovať. Na
druhej strane, ak
bude parlament
neustále zasahovať do
kompetencie vlády,
najmä
v oblasti exekutívnej, aj vymenovávania jednotlivých
-
povedzme - štátnych tajomníkov,
alebo potom to pôjde na
šéfov
úradov, potom to pôjde na okresné úrady atď., jedno-
ducho
paralyzuje činnosť vlády. Premiér nesie zodpovednosť
a
vláda ako celok aj za túto činnosť a
musí sa za ňu zodpo-
vedať
pred parlamentom.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Máte slovo pán poslanec Hrnko.
Poslanec A. Hrnko:
Ďakujem, vážený pán predsedajúci.
Vypočul som si veľmi zaujímajú diskusiu,
ktorá skutočne
asi
prejde do histórie slovenského parlamentarizmu ako jej
zlatý
poklad. To, čo tu človek počuje, už od vystúpenia pre-
miéra
niekedy skutočne zastáva normálny sedliacky rozum, le-
bo
mnohé veci skutočne patria skôr do skúmania parapsycholó-
gov,
ako do bežnej parlamentnej debaty.
Vážené dámy,
vážení páni,
predmetná novela zákona o Slovenskej informačnej služ-
be,
vrátená prezidentom, ako som už povedal pri jej pôvodnom
prijímaní
na minulej schôdzi, nie je v rozpore so žiadnym
ústavným
princípom, na ktorom stojí ústavný poriadok Sloven-
skej
republiky. Povedzme si to na rovinu, je to tak, môže to
byť
rôznym spôsobom vykladané, v rôznych štátoch je to upra-
vované
rôznym spôsobom. Je systém, kde je politická zodpo-
vednosť
oddelená od zodpovednosti vecnej. Je
systém, kde je
politická
zodpovednosť a vecná zodpovednosť na ramenách jed-
ného
a toho istého človeka. A tu musím
konštatovať, že tak,
ako je
zákon o Slovenskej
informačnej službe postavený,
predpokladá, že riaditeľ
Slovenskej informačnej služby ju
zastrešuje
nielen v jej odborno-technickom riadení, ale je
aj plne politicky zodpovedný za výkon
svojej funkcie. To
znamená,
že všetky veci, ktoré tu boli nastolené, vrátane
politického špicľovania, jednoznačne sú na zodpovednosti
riaditeľa
Slovenskej informačnej služby podľa zákona, ako je
postavený.
To znamená, že skutočne
odborno-technické riade-
nie
Slovenskej informačnej služby je
sústredené v tej istej
osobe aj politicky. Preto v pôvodnom znení
novelizovaného
paragrafu
ho menoval prezident na návrh vlády a zodpovedal
sa
tak vláde, ako aj parlamentu.
Odstránenie tohto princípu a prenesenie
politickej zod-
povednosti
za výkon funkcie riaditeľa Slovenskej informačnej
služby
výlučne na premiéra, bez ktorého rozhodnutia nemôže
dôjsť
ani k menovaniu, ba ani k odvolaniu
riaditeľa Sloven-
skej
informačnej služby, je nebezpečným precedensom, ohrozu-
júcim
vyváženosť vzťahov medzi ústavnými inštitúciami repub-
liky.
Toho by sme si mali byť vedomí, pretože v tom momente,
ako sa
naruší tento vzťah,
táto rovnováha, môže dôjsť
k
problémom. Netajme sa však, že táto novela by nebola vôbec
potrebná,
keby premiér vlády Slovenskej republiky nechcel do
funkcie
riaditeľa Slovenskej informačnej služby menovať oso-
bu
Ivana L., o ktorej sa prezident vyjadril, že nemá predpo-
klady,
aby ho menoval do akejkoľvek štátnej
funkcie. Uznaj-
te,
vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, že vytvá-
rať zákonné
predpoklady na narúšanie rovnováhy ústavných
vzťahov
a ohrozovať tým cestu Slovenska k demokracii kvôli
jednej
osobe je skutočne poriadne pritiahnuté za vlasy.
Panie poslankyne, páni poslanci,
keď budú v budúcnosti hodnotiť našu prácu, tak ju budú
hodnotiť
podľa našich skutkov, nie podľa našich finančných
záväzkov
voči hocikomu. Keď sa budú historici pýtať, kto ha-
moval
cestu k demokracii, a teda aj k
prosperite Slovenska,
budú
nás menovať osobitne. Každý sa svojím spôsobom zapíše
do
tejto veľkej knihy histórie, všetci by mali dbať o to,
aby
ich mená neboli zaradené pod hlavičkou "podieľal sa na
likvidácii
demokracie na Slovensku". Preto by
ste mali hla-
sovať
tak, ako vám to prikazuje článok 73 ods. 2 Ústavy Slo-
venskej
republiky. Odmietnite túto
novelizáciu, je zlá, je
proti
duchu zákona o Slovenskej informačnej službe a ohrozu-
je
cestu Slovenska k demokracii, pretože sústreďuje právomo-
ci
v oblasti spravodajských služieb do jedných rúk a znemož-
ňuje
sa kontrola.
Novela sama osebe je nebezpečnou najmä
tým, že vládna
koalícia
odmieta podrobiť Slovenskú informačnú
službu nezá-
vislej
kontrole všetkých parlamentných
subjektov. A aby som
sa
presvedčil, či je to tak, alebo nie, navrhujem po prijatí
tohto
zákona, ak nebudú prijaté návrhy pánov poslancov Pitt-
nera,
Weissa a pána Kötelesa, ktorý to tiež podporil, takéto
uznesenie:
"Národná rada Slovenskej republiky
vyhlasuje, že
opozícia
nesmie mať svojho zástupcu v kontrolnom
orgáne Ná-
rodnej rady
Slovenskej republiky, ktorý vykonáva verejnú
kontrolu
Slovenskej informačnej služby."
Ak toto uznesenie
nebude
prijaté, žiadam, aby sa okamžite pristúpilo k doplne-
niu
kontrolného orgánu Slovenskej
informačnej služby v pa-
ritnom
pomere pre zástupcov koalície a opozície.
Ďakujem.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne. Mám len jednu malú poznámku. Hovorili
ste o veľkej
knihe histórie. Chcel by som pripomenúť, že
jestvuje
jeden starý rímsky výrok, ktorý hovorí, že histó-
riu,
teda to, čo sa stalo, nezmení
nikto, ani bohovia, iba
historici.
Slovo má pán poslanec Langoš. Pripraví sa pán poslanec
Mikloško
z KDH. Pardon, ešte faktická poznámka -
pán posla-
nec
Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci. Myslím si, že
sme si vypoču-
li
veľmi zaujímavé vystúpenie pána
poslanca Hrnka, len rád
by
som ho upozornil na to, že demokracia
je aj dodržiavanie
zákonov.
Aj pri získavaní podpisov pod petičné
listiny pri
vstupe
do volebnej kampane. A myslím si,
že by na to nemal
zabúdať,
najmä ak takýto človek nás ide školiť o demokracii.
A
potom, pán Hrnko, vy ste
sa už do histórie najmä tohto
parlamentu skutočne
zapísali. Myslím si,
že taký obrat
o
180 stupňov, ako sa podaril vám, sa nepodarí hocikomu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Hrnko s
faktickou po-
známkou.
Poslanec A. Hrnko:
Pán poslanec Prokeš, rozprávate také
hlúposti, že ne-
stoja
ani za komentár.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Langoš, máte slovo. Pripraví
sa pán posla-
nec
Mikloško.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
dámy a páni na galérii,
chcem sa vyznať krátko z toho, že asi pred dvoma a pol
hodinami
som zažil taký krátky stav čohosi, čo
Francúzi na-
zývajú déj÷ vue
alebo déj÷ pluie. Na chvíľu som
sa ocitol
niekde na rozhraní
komunistickej reality pred
rokom 1989
a
sveta dobrodružnej špionážnej literatúry. Predseda vlády
ma
však presvedčil o jednom - jednoznačne
a nevyvrátiteľne,
mňa
osobne, že celý dôvod, ktorý začal predkladateľom novely
kolegom
Macuškom, celý dôvod, jasný a jednoznačný, je tento:
predseda
vlády chce a potrebuje spravodajské služby dostať
pod
svoju kontrolu a riaditeľa
spravodajských služieb, nech
je
to ktokoľvek, dostať do absolútneho závislého postavenia,
nech
to bude ktokoľvek. Tento jednoznačný fakt sa ukázal pri
vystúpení
predsedu vlády. Ukázal však niečo, čo som sledoval
od
začiatku - v podstate uvádzané klamné dôvody, kvázi práv-
ne
dôvody predkladateľov a kritikov prezidentom vrátenej no-
vely.
Už jedenásťriadková dôvodová správa
predkladateľa ná-
vrhu
tohto zákonu bola odfláknutá a právne
nesprávna. Súd-
nemu
človeku mohlo byť jasné, že je vlastne nepotrebná, že
zakrýva čisto mocenský záujem vládnych strán.
Môžeme len
zbožne
dúfať, že sa nedožijeme schvaľovania návrhov právnych
noriem
bez dôvodových správ a z rozhodnutia väčšiny i bez
rozpravy.
Pozoruhodná bola i argumentácia kolegu
spravodajcu Jána
Danku
minulý týždeň vo výbore pre obranu a bezpečnosť. Kole-
ga
Danko vyvracal jasnú právnu argumentáciu prezidenta takto
-
povedal: "Tak odvolávať sa na vzťah šéfa Slovenskej infor-
mačnej
služby a Rady obrany štátu je síce
možné, ale vzhľa-
dom
na záznam z výboru, že zákon o Rade obrany štátu je ešte
federálny
zákon, vzťahuje sa na federálneho prezidenta, by
bola
dlho trvajúca diskusia." Veru by nebola. Tento výrok
svedčí
len o trápnej argumentačnej schopnosti.
Podľa článku
152
Ústavy Slovenskej republiky okrem iného ústavné zákony
zostávajú
v platnosti, ak neodporujú ústave. Len Národná ra-
da
alebo Ústavný súd Slovenskej
republiky môžu meniť alebo
rušiť
ústavné zákony federácie, a teda i ústavný zákon číslo
10/1969
Zb. v platnom znení. Do tej doby však
tvoria súčasť
právneho
poriadku Slovenskej republiky.
Je absurdné spochybňovať jedinú právnu
normu na Sloven-
sku,
ktorá sa zaoberá obranou štátu a ktorej
ustanovenia sa
dnes
aplikujú i v praxi. Bolo by rovnako
absurdné dlho dis-
kutovať
aj o platnosti iných federálnych základných právnych
noriem,
ako sú Trestný zákonník, Trestný
poriadok, Obchodný
zákonník,
Občiansky zákonník, Zákonník práce.
O
druhom bode prezidentovej správy povedal kolega Danko
toto:
"Podľa tohto bodu by to znamenalo, že takisto sekčného
šéfa musí vymenovať prezident, pretože tento
zodpovedá za
svoju činnosť ministrovi, ktorého prezident menuje." Toto
bola
iracionálna poznámka, ktorá nemá oporu ani v
ústave,
ani
v žiadnom zákone.
K
tretiemu bodu dôvodovej
správy povedal: "Slovenská
informačná
služba je civilná, a nie vojenská a je tam aj pa-
radox v
tom, že prezident
pred rokom podpísal
zákon
198/1994
Z. z. o Vojenskom spravodajstve, kde mu akosi neva-
dilo,
že šéfov vojenskej spravodajskej služby a vojenského
obranného spravodajstva nemenuje on, ale
minister obrany.
Takže
je tu jasná disproporcia medzi týmito postojmi." Spra-
vodajcovi výboru
pre obranu a
bezpečnosť ani nenapadlo
pozrieť si
ustanovenie § 3 zákona číslo 198/1994 Z. z.,
z
ktorého je zrejmé, že Vojenské
spravodajstvo riadi minis-
ter,
teda nie riaditeľ. Na čele Slovenskej informačnej služ-
by
je riaditeľ a ten ju i riadi. Na čele vojenského obranné-
ho
spravodajstva je minister, ktorý má voči svojim podriade-
ným rovnaké právomoci ako riaditeľ Slovenskej
informačnej
služby.
Toto boli jediné argumenty, na
základe ktorých gesčný
výbor
pre tento zákon odmietol prezidentov návrh. Niektoré
výbory údajne
prijali zamietavé uznesenia
bez rozpravy.
A
toto je teda charakteristika tyranie
väčšiny - bezohľadne
voči
duchovnému bohatstvu, bezohľadne voči iným, bez elemen-
tárnej
poctivosti a pracovitosti získavať moc nad všetkým,
čo
je v dosahu.
Dámy a páni, vznešený európsky obhajca
demokracie fran-
cúzsky
politik Alexis de Tocqueville pred 150
rokmi povedal
doslova:
"Zásadu, že pokiaľ ide o vládu, má väčšina národa
právo na všetko,
považujem za bezbožnú a
odpornú." Túto
vznešenú
myšlienku venujem, nech mi to prepáčia, všetkým ob-
hajcom
absolútnych práv väčšiny a spomedzi
nich najmä peda-
gógom
z Právnickej fakulty Univerzity Komenského, pánu pred-
sedovi
docentovi Gašparovičovi, kolegovi poslancovi docento-
vi
Cuperovi a pani profesorke Kataríne Tóthovej.
Ďakujem za pozornosť.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán Mikloško z KDH.
Pripraví sa pán
Javorský
z KDH. Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Ďakujem pánu poslancovi Langošovi za
adresné blahopria-
nie,
či ako som to mal pochopiť. S poniektorými jeho argu-
mentmi
by som súhlasil. Áno, v článku 152 či 151, musím si
to
nalistovať, prepáčte, je síce tzv.
recepčná norma, to je
pravda,
to mu dobre poradili jeho poradcovia, lenže mám pred
sebou
aj ústavný zákon číslo 10 a tam nikde nie je napísané,
že
prezident Slovenskej republiky menuje predsedu Rady obra-
ny
štátu. V článku 5 je iba povedané, že
predsedu, podpred-
sedov
a ostatných členov Rady obrany štátu
vymenúva a odvo-
láva prezident
Československej
socialistickej republiky.
Prinajlepšom môžeme hovoriť o analógii legis zákona. Preto
som
aj v televízii povedal, že si tú
právomoc pán prezident
akosi
prisvojil. Ale on si prisvojil toho
viac, samozrejme,
alebo
niečo mu ešte prisúdil Ústavný súd. Na tom trvám.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán kolega, mňa trošku zarazila dikcia.
Tvrdili ste, že
Ústavný
súd môže meniť zákony štátu? Vari nie! Tento výrok
z
vašich úst, pán Langoš, odznel. Predpokladám, že to bol
brept,
pretože takúto moc Ústavný súd nemal,
nemá a mať ani
nebude.
Prosím vás, zanechajme obligatórne
tvrdenia, že po-
kiaľ
z volieb vzídený predseda vlády je z
volieb vzídený,
obligatórne
nehovorí pravdu. Pravdu hovoria v tomto parla-
mente len predsedovia vlády, ktorí z volieb nevschádzajú?
Tak
to je veľmi jednostranná vaša dikcia a nanajvýš skresľu-
júca.
Keď kompletne všetko predtým bola nepravda, a čo tu
pán
Mečiar uviedol, bola podľa vás nepravda, prosím vás, pán
Bačinský
ako šéf Bezpečnostnej informačnej
služby nedal pí-
somný
príkaz na likvidáciu archívov v roku 1992? Nedal? Sku-
točne
nie? Vy o tom neviete ako federálny minister vnútra,
fajn.
A takisto ak pán prezident neprijal pozvanie parlamen-
tu,
ktorý ho zvolil do tejto funkcie, to sa považuje za pre-
jav
demokracie, slobody, humanizmu, tolerancie a rešpektova-
nia
väzieb vo vnútri štátu?
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec
Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Ďakujem
vám, vážený pán
predsedajúci. Niekedy žasnem
nad
tým, ako dokážeme do krásnych slov zabaliť jednoduchú
snahu,
ako dokážeme hovoriť, prečo je to
potrebné a ako je
to
potrebné či už z jednej, alebo z druhej
strany. Ale pro-
sím
vás, veľmi krátky výpočet: Vládnuce hnutie chce privati-
zovať,
a nemá zostavenú vládu. Čo urobí? Zmení zákon. Chce
menovať
svojho riaditeľa štatistického úradu,
predsedu aka-
démie. Čo urobí?
Zmení zákon. Chce zvolať predstavenstvo
ŽOS,
a nemá na to právnu oporu. Snaží sa
zmeniť zákon. Chce
sa zbaviť Ivana Ľuptáka, protiprávne ho
najprv volíme do
Prezídia
Fondu národného majetku, a porušíme pritom zákon.
Nevyhovujú
nám náhradníci, ktorí majú nastúpiť do Národnej
rady.
Čo urobíme? Zmeníme zákon. Chceme menovať človeka za
riaditeľa Slovenskej informačnej služby, ktorého pravdepo-
dobne
prezident nevymenuje. Čo urobíme? Zmeníme zákon. Takže
tá snaha je
úplne jednoduchá, je to skutočne tak, ako to
nazval
môj predrečník, tyrania väčšiny.
Dovoľte
mi zareagovať jednou
otázkou na referát pána
Lexu,
ktorý tu niekoľkokrát potvrdzoval, kto všetko dal pána
premiéra
sledovať, a v máji nám má predložiť
písomnú správu
o
tom, ako komplexne pracovala Slovenská
informačná služba.
Kvôli
záznamu mu kladiem otázku. Prosím, keď
komplexné hod-
notenie,
treba ísť aj pred marec 1994. A moja otázka je: "Je
pravdou,
že premiér Mečiar dal sledovať Slovenskou informač-
nou
službou pred marcom 1994 svojich najbližších spolupra-
covníkov
a spolupracovníčky? Niektorého zo
svojich najbliž-
ších
spolupracovníkov a spolupracovníčok?"
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Brňák - faktická poznámka.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Langoš, vo svojom vystúpení
ste okrem iné-
ho
tiež uviedli, že vystúpenie pána Mečiara vo vás evokovalo
isté
prostredie alebo obdobie. Dovoľte mi
podeliť sa s vami
o
podobnú aj moju skúsenosť pri vašom vystúpení. Toto vystú-
penie vo mne
zase evokovalo tiež isté obdobie alebo isté
konkrétne prostredie. Išlo o väznicu v
Leopoldove v roku
1990
a môžem vás ubezpečiť, že to nebol ružový pohľad.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Prokeš -
faktická poznámka.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem.
Myslím si, pán predsedajúci, že s teóriou
elitnej
menšiny a hlúpej väčšiny by sa tu nemalo zahrávať,
pretože
inak sa ťažko dajú interpretovať slová, ktoré na zá-
ver
povedal pán poslanec Langoš vo svojom
vystúpení. Myslím
si
naozaj, že demokracia je rešpektovanie rozhodnutia väčši-
ny
národa a uplatňuje sa jedenkrát za štyri roky alebo skôr,
ak
o tom rozhodne parlament, ale nie tým spôsobom, že sa ne-
rešpektujú
rozhodnutia voličov a mení sa situácia
počas sa-
motného
volebného obdobia. Takisto opakujem znovu, že stavať
to
na akejsi elitnej menšine, ktorá, možno
si niekto myslí,
že zhltla všetku múdrosť na svete, by nemuselo viesť ani
k
stabilite nielen v tomto štáte, ale ani na celom svete.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Rea -
faktická poznámka.
Poslanec J. Rea:
Ďakujem
pekne. Mám faktickú
poznámku k výpočtu pána
poslanca Černáka. Zabudol povedať, že k tomu, aby sme to
mohli
urobiť, bolo treba vyhrať voľby. Takže
máme legitímne
zvolenie
občanov, aby sme toto mohli urobiť. To treba k tomu
pripomenúť,
aby sme mohli takto pokračovať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Hrnko - faktická poznámka.
Poslanec A. Hrnko:
Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som len zopakovať,
že,
samozrejme, nikto z opozície
nespochybňuje výsledky vo-
lieb,
len jednoducho žiada, aby sa
dodržiavali zákony a ne-
menili
sa zákony účelovo preto, lebo nemáme
na to, aby sme
90
hlasmi zmenili ústavu, takže si účelovo vykladáme aspoň
zákony.
To je to, čo žiada opozícia.
A k pánu Hofbauerovi by som ešte chcel
povedať, že žia-
den premiér podľa našej ústavy nevzišiel
z volieb. Je to
smiešne, čo
rozprávate. Každý premiér
v tejto republike
vzchádza z parlamentu a na základe
parlamentných počtov.
Však váš premiér
hovoril, že nechce ísť do vlády, tak čo
rozprávate,
že vzišiel z volieb?
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Kováč - faktická
poznámka.
Poslanec R. Kováč:
Rád by som mal repliku na vystúpenie pána
poslanca Pro-
keša
a na vystúpenie pána poslanca Reu. Pán poslanec Rea,
nemáte právo uskutočniť to, čo chcete. Vy máte povinnosť
uskutočňovať
to, čo ste sľúbili voličom. V žiadnom
volebnom
programe
ani HZDS, ani SNS som nenašiel zmienku o tom, že by
súčasťou
programu bola táto zmena v kompetenciách funkcií.
Našiel
som napríklad v programe ZRS, že chcú
zriadiť minis-
terstvo stavebníctva. Myslím si, že
splnili svoj cieľ
a
v návrhu zákona je takéto
ministerstvo realizované. Ale
tieto
dva návrhy, tie ste nesľubovali. Sľubovali ste niečo
iné.
Sľubovali ste prosperitu, sľubovali ste
zvýšenie mini-
málnej
mzdy, zvýšenie dôchodkov, stopercentné
zvýšenie pla-
tov
učiteľov a ďalšie veci. To ste
sľubovali v predvolebnej
kampani
a v programe. Takže, prosím vás,
držte sa toho, čo
ste
sľúbili v programe, a neoháňajte sa
tým, že máte právo.
Je
to rozhodnutie hnutia, že bude takto
postupovať, ale nie
je
to vôľa voliča.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Cingel - faktická poznámka.
Poslanec T. Cingel:
Chcem povedať pánu kolegovi Hrnkovi, že
sa mi dosť ťaž-
ko
počúvajú jeho argumenty, ktoré tu hovorí o
tom, ako sa
uspôsobujú
zákony. Chcem z celej plejády zákonov, ktoré hek-
tickým
spôsobom pred koncom volebného obdobia
uspôsobovali,
spomenúť
len jeden zákon, od ktorého si tak
veľmi veľa sľu-
bovali,
a to bol zákon o voľbách do Národnej rady. Napriek
tomu,
že ho ošetrovali tak, ako ho ošetrovali, tento národ
sa
pomýliť nedal a výsledok je tu a treba ho rešpektovať.
Pánu kolegovi Romanovi Kováčovi hovorím
len toľko, že
bez
HZDS by tu ani on nikdy nesedel.
Spomínam si na to, keď
nemali
absolútne žiadny program, tá
strana, za ktorú sa on
sám delegoval
do parlamentu pred
týmito voľbami, nemali
žiadny
program a napriek tomu niekoho tu
chceli zastupovať.
Myslím
si, že tá hra sa tu hrá znova.
Pán predsedajúci, chcem povedať, že všetky reči, ktoré
odzneli,
aj predtým, aj potom, majú za účel len
zahmlievať.
Dávam
návrh, aby sa ukončila rozprava. /Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Je to procedurálny návrh?
Poslanec F. Mikloško:
Nie, neprichádza to do úvahy. Ja tu budem a ten prejav
poviem,
to vám sľubujem, pán predsedajúci. Toto si môžete
robiť
inde, ale nie tu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Samozrejme, nemienim na vás zaviesť nejakých ošetrova-
teľov.
Nemienim. Nebojte sa.
Poslanec F. Mikloško:
Ja hovorím, že odtiaľto neodídem.
/Potlesk./ Dnes ste
už
raz zmanipulovali schôdzu, pán
predsedajúci, tak vám ho-
vorím,
že neodídem odtiaľto.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vytrvalosť je pekná vec. Priatelia,
prosím vás, vypo-
čujme
si pána poslanca Mikloška.
Poslanec F. Mikloško:
Vážený pán predsedajúci,
vážené plénum,
moje poznámky k predkladanému návrhu
zákona, k prezi-
dentom
vrátenému zákonu a k tomu, čo sa tu udialo dnes, zhr-
niem
do ôsmich bodov:
Po prvé - protestujem, pán predsedajúci,
proti spôsobu,
akým
ste dnes viedli schôdzu. Pán predseda vlády prišiel,
vychrlil
tu obvinenia a odišiel. Vy dobre viete
to isté, čo
ja,
že toto je jeho typický spôsob. Príde,
vypustí niekoľko
balónikov
a odíde. Ale polemiky sa už bojí. Prosím vás, keby
ste
mu odkázali, že to nie je chlapské, že proste nie je
chlap,
že sa bojí. /Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím
vás, zachovávajme slušnosť,
vzájomnú úctu.
Nebudeme
sa presvedčovať, kto je tu chlap. /Smiech v sále./
Poslanec F. Mikloško:
Po druhé - pán premiér vôbec nehovoril k veci. Hovoril
naprosto od veci,
pretože prerokúvaným bodom
programu bol
vrátený
zákon.
Po tretie - pán premiér Mečiar prišiel a
vychrlil:
a/ Niekto dal sledovať premiéra po
voľbách v roku 1994.
b/ Bol
sledovaný aj pán Lexa, pôvodne
pán Danko, ale
potom
to vyšlo, že to je pán Urban.
c/ Odvolanie vlády v marci 1994 bolo
komentované, že je
to najlepšia
spravodajská akcia za
posledné roky. Lieta
v
tom DÚ.
d/ Predseda parlamentu Gašparovič
sledovaný v Londýne.
e/
FBIS sledovala po roku 1990 pána Mečiara. Lieta
v
tom aj KDH, nie celé, ale čiastočne, ako povedal pán pred-
seda.
Lieta v tom aj pán Palko, ten, ktorý
vedie mítingy na
námestí
SNP za slobodu slova. Teda lietajú v tom už aj humo-
risti.
Pán predseda vlády vypúšťal takéto balóniky vždy. Sto-
tisíc
pracovných miest z Nemecka, atentáty,
tisíckorunáčky,
päť miliónov dolárov pod lipou či pod gaštanom, maďarské
lietadlá,
ktoré narušujú vzdušný priestor. Pán predseda vlá-
dy
už stál na čele troch plukov na ukrajinskej
hranici. Pa-
ničov
list. Milión korún, ktoré Černák pýtal od Tótha. To
všetko
tu bolo, nič sa z toho nedokázalo, ale
podstatné je,
že
sa to vypovedalo. Televízia o tom bude
dnes hovoriť. Som
presvedčený,
že prejav predsedu vlády bude celý v televízii,
noviny
budú písať, rozhlas bude hovoriť. To
stačí, nič viac
nie
je potrebné.
Pán premiér tu oznámil, že vec dal osobne
pánu prokurá-
torovi,
ale pán premiér tu nehovoril dohady,
pán premiér tu
hovoril
tvrdenia. Pán premiér tu povedal, aký je skutkový
stav.
On už vie, ako sa skončí vyšetrovanie. A ešte aj pove-
dal,
že dúfa, že pán prokurátor bude postupovať rezkejšie
ako
minulý prokurátor. Prepáčte, čo to je?
Pán
premiér tu prvýkrát
vyslovil meno Michal Kováč
mladší.
Toto si doteraz nedovolila ani Republika, a to už je
čo povedať. /Smiech v sále./ Pán premiér asi nepozná ako
doktor
práv, čo je to prezumpcia neviny.
Celým prejavom pána premiéra sa niesol
jeden obyčajný
stihomam.
Bola to správa o sprisahaní. Všetci sa sprisahali,
tajná
služba, DÚ, KDH - všetci. A po takomto
prejave má byť
vláda
a premiér na čele Slovenskej
informačnej služby a ur-
čovať
jej riaditeľa. Práve toto vystúpenie
premiéra najlep-
šie potvrdzuje prezidentove i naše
výhrady, že riaditeľa
Slovenskej informačnej služby má menovať prezident, a
nie
vláda.
A na záver, vážení páni, táto vláda nič
nerobí. Nič. Od
decembra
nedala jediný zákon. Táto vláda stihla zmeniť kupó-
novú
privatizáciu zo 70 miliárd na 40 miliárd. Táto vláda
nevie
rozhodnúť o Mochovciach. Táto vláda nič iné nerobí len
škandály,
a tým zakrýva svoju absolútnu
neschopnosť. Vážení
páni,
ale toto je slovenská spoločnosť, toto je budovanie
mladej
slovenskej demokracie. Prepáčte, ale k tomu už nie je
čo
dodať.
Ďakujem.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Chcem ctené plénum upozorniť, že moja
poznámka nie je
k
vystúpeniu pána poslanca
Mikloška, lebo ma predbehol.
Pôvodne
som sa chcel na neho aj hnevať, ale keďže ma veľmi
pobavil,
tak mu to odpúšťam, ale bude to k
predchádzajúcemu
vystúpeniu.
Za prejavy v snemovni nakoniec nikto
nezodpove-
dá,
samozrejme, ani pán poslanec
Mikloško, ani pán premiér
nemôžu byť
braní na zodpovednosť. /Smiech v sále a po-
tlesk./
Ale chcel som hovoriť úplne o niečom inom.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím vás, pokoj. Zachovajme určitú
úroveň vzájomnej
reakcie.
Poslanec J. Cuper:
Chcem prejsť k tej poznámke. Stále sa tu
operuje s úče-
lom
v práve. Áno, o tom boli napísané už hádam
tisícky kníh
a
od čias, keď Savigni napísal jednu prácu, ktorá sa volá
Zweck
im Rechts, teda o účele v práve. Odvtedy bolo skutočne
napísaných veľa prác
o skúmaní účelu alebo efektívnosti,
a
to nielen u nás, ale najmä v
západných krajinách. Ba na-
opak,
vo Francúzsku nijaký zákonodarný návrh nesmie prísť do
parlamentu
bez toho, aby sa neskúmala jeho efektívnosť, jeho
účel,
cieľ, zmysel, poslanie, až tak môže
prísť na preroko-
vanie
do parlamentu. Takže neviem, prečo sa tu stále oháňame
účelom
v zákone. Každý zákon je na nejaký účel.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Prokeš - faktická
poznámka.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem,
pán predsedajúci. Myslím
si, že čo sa týka
úrovne
vystúpenia pána poslanca Mikloška,
vysoko prevyšoval
vystúpenie
pána Markoviča v televízii, takže v tomto smere
som
skutočne potešený, že tu máme aj komikov.
Na druhej strane musím dôrazne protestovať proti tomu,
aby
tu niekto nútil predsedajúceho porušovať rokovací poria-
dok,
pán Mikloško. To nemá nič spoločné ani s demokraciou,
ani s kresťanstvom. Znova ste ukázali,
že vaše hnutie je
vyslovene
účelové, ktoré klame voličov svojím
názvom. Znova
ste
vystúpili nedemokraticky, pretože ste donútili predseda-
júceho
porušiť rokovací poriadok. Bol tu procedurálny návrh,
malo
sa o ňom hlasovať. Mimochodom, pán Mikloško, nespomína-
te
si náhodou na výrok, že "máme väčšinu, môžeme si odhlaso-
vať,
čo chceme"?
Ešte k
pánu poslancovi Romanovi
Kováčovi. Som za to,
aby
skutočne poslanci robili to, čo sľubujú svojim
voličom,
a
nerobili iné. Preto sa ho musím spýtať,
kde a kedy sľúbil
voličom,
že bude destabilizovať vládu.
Ďakujem.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Javorský. Upozorňujem
vás
však, že ste zároveň na rade v rozprave.
Poslanec F. Javorský:
Áno, lenže využívam poslednú možnosť, ktorá mi vlastne
bola
odňatá tým, že bolo navrhnuté skončiť rozpravu. Takže
v
rámci trojminútovej faktickej poznámky poviem v skratke
to,
čo som chcel povedať za týmto pultíkom.
My, ktorí sedíme v tomto parlamente
už dlhšie, vieme,
že
pán Mečiar takýmto spôsobom a takto
vystupuje vtedy, keď
má
krízu vo vláde, krízu v strane,
krízu v sebe, alebo keď
chce
niekoho urobiť zodpovedným za niečo,
alebo keď si pri-
pravuje
pôdu na nejaký zámer, ktorý má. Toho by som sa chcel
dotknúť, lebo hoci
už ma neoslovil menom, ukázal na
mňa
prstom
ako na jedného z vinníkov za to, čo tu bolo. Chcel by
som
povedať takto: len si spomeňme, kto vlastne navrhoval
riaditeľa
SIS Mitra a pána Cibulu. Boli sme to my, či to bol
pán
Mečiar? Kto zodpovedá za stav tejto
tajnej bezpečnosti?
My,
alebo pán Mečiar, ktorý riadil vládu po vzniku Sloven-
skej
republiky, ale až v polovičke februára
bol prijatý zá-
kon
o Slovenskej informačnej službe?
Dovtedy prakticky Slo-
vensko bolo totálne odkryté. Kto je zodpovedný za to, že
vláda
hneď neschválila štatút a organizačný poriadok Sloven-
skej
informačnej služby, až v roku 1994? My,
alebo predseda
vlády?
Tak by som mohol pokračovať ďalej,
ale nie je na to
čas.
Chcem
povedať, že naozaj som bol na
jednom zasadaní
Osobitného
kontrolného orgánu. Pán Gašparovič ako predseda
Osobitného
kontrolného orgánu sa venoval len tomu, že žiadal
od
riaditeľa Slovenskej informačnej
služby, aby mu hlásil,
aké
sú výsledky prešetrovania zväzku Skarabeus. Vieme, čo je
pod
tým. To bolo všetko, čím sa pán
Gašparovič zaoberal, čo
ho
zaujímalo.
Ďalej by som chcel povedať, že to, čo
tu naznačil, že
aj
FBIS vyšetrovala jeho v spojitosti s vyšetrovaním čin-
nosti
ministerstva vnútra, áno, FBIS
vyšetrovala príslušní-
kov
ŠtB v spojitosti s krádežou materiálov ŠtB z trenčian-
skej
Tisovej vily. FBIS tiež vyšetrovala, lebo to bolo v jej
právomoci, ako je
možné, že sú vytrhnuté práve tie listy
v
registri spolupracovníkov na tunajšej
správe ŠtB, kde je
uvedený
pán Mečiar a ďalší. Tým sa FBIS
zaoberala, ale toto
nie
je žiaden objav, pretože tieto doklady pán Mečiar mal
k
dispozícii hneď, ešte skôr, než sme
túto správu odovzdali
parlamentu,
lebo pán poslanec Okres ešte predtým, ako bola
prijatá
táto správa v parlamente, mu donášal
kópie všetkých
týchto
dokladov.
Na záver chcem povedať, že pán Mečiar tu
vyslovil veci,
ktoré
naozaj nepatria na verejné zasadanie Národnej rady. To
nám potvrdil aj
pán poslanec Lexa, že ide o
údaje, ide
o
formulácie, ide o závery, ktoré môžeme
prebrať na uzavre-
tom zasadaní
Národnej rady. Preto
žiadam, aby Mandátový
a
imunitný výbor Národnej rady preskúmal,
či týmto vystúpe-
ním
pán Mečiar neporušil zákon číslo 102 o
služobnom tajom-
stve,
a aby Národná rada ešte na tomto zasadaní dostala sta-
novisko
tohto výboru.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Chcem vás len upozorniť, pán poslanec Javorský, že ste
takisto s
veľkou vehemenciou viedli
vtedy vyšetrovanie
o
dôkaze KGB atď., bolo množstvo indícií
a žiaden dôkaz. Na
to
chcem práve upozorniť, že tento postup
je práve nie cel-
kom
v poriadku.
Slovo má pán poslanec Kňažko s faktickou
poznámkou.
Poslanec M. Kňažko:
Vážený pán predsedajúci,
ctení kolegovia, kolegyne,
počuli sme tu závažné obvinenia z
úst premiéra vlády
menovite na niektorých kolegov poslancov. Ten
prejav bol
z
hľadiska svojho obsahu a dotýkajúc sa konkrétne niektorých
osôb
skutočne závažný. Preto nepovažujem za
normálne, že po
takomto prejave pán
premiér odišiel a nepočkal si ani na
diskusiu
k tomuto bodu. Okrem toho, že ľudsky to
možno cha-
rakterizovať
ako aroganciu, z hľadiska jeho funkcie to treba
vnímať
ako vzťah k parlamentu ako k inštitúcii. Bez komentá-
ra.
Pokiaľ
ide o ustavičné
zdôrazňovanie, že ste vyhrali
voľby,
vážení kolegovia z HZDS - naposledy to hovoril pán
Urban -,
a preto môžete
účelovo meniť zákony vo vzťahu
k
personálnym predstavám na niektorých dôležitých funkciách,
chcel
by som povedať iba jedno: Voľby ste nevyhrali. Získali
ste
najviac percent, to je pravda, ale bez
podpory Ľuptáko-
vých neoboľševikov a bez podpory Slotových
neofašistov by
ste
v tej vláde nesedeli.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Navrhujem, aby sme v takejto forme
označovania ľudí ďa-
lej
nepokračovali. Pán poslanec Kňažko, prosím vás, ušetrite
sa
takýchto charakteristík.
Pán poslanec Miklušičák - faktická
poznámka.
Poslanec J. Miklušičák:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
pán poslanec Prokeš, prosím vás, čo je
kresťanské na
snahách
umlčať menšinu, zobrať jej slovo ukončením rozpravy?
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Hofbauer - faktická
poznámkou.
Poslanec R. Hofbauer:
Rovnako žiadam, pán predsedajúci, aby
výroky pána Kňaž-
ka preskúmal mandátový a imunitný
výbor, pretože tu boli
vyslovené hrubé a
sprosté invektívy, osočovanie z
fašizmu
ako
zločineckej ideológie. To nie je v
poriadku. To je prvá
vec.
Pán poslanec Kňažko, ty tu sedíš
podvodom, tak sa nerú-
haj
tomuto parlamentu a svojim voličom,
pretože vaše hnutie
sfalšovalo
listiny, aby sa vôbec mohlo dostať do parlamentu.
To
je druhá záležitosť.
A
tretia záležitosť, pán
poslanec Javorský, vo vašom
vystúpení
bolo toľko neprávd, že je to až zarážajúce. Myslím
si,
že je bezpredmetné, aby sme si to navzájom vysvetľovali,
však?
Bol tu procedurálny návrh na ukončenie tejto rozpravy,
tak
skutočne nechápem, prečo pokračuje.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán
poslanec Polka, vzdávate
sa faktickej poznámky,
alebo
chcete hovoriť?
Poslanec L. Polka:
Nevzdávam sa, pretože tu už odznelo toľko faktických
poznámok,
ktoré absolútne vybočujú z rámca prerokovávaného
predmetu, že chtiac-nechtiac sa zapojím do toho množstva
všelijakých
názorov. Ale k návrhu pána poslanca Javorského
musím
uviesť, že jeho návrh je v rozpore s rokovacím poriad-
kom, pretože
mandátový a imunitný
výbor napriek svojim
rôznorodým
snahám a záujmom, trebárs ak ide o dopravné neho-
dy
poslancov, nie je kompetentný skúmať výroky alebo postupy
členov
vlády. Je oprávnený a kompetentný zaoberať sa výrokmi
poslancov,
myslím poslancov aktívnych, nie v
nejakých "čin-
ných
zálohách" alebo s neuplatňovanými
mandátmi. Myslím, že
keď
už by mandátový a imunitný výbor chcel
niečo robiť, tak
tu
pred chvíľou odznel jeden "podnetný príspevok" na jeho
rokovanie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Moric -
faktická poznámka.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem
veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Len
hlupák
môže nazvať poslancov SNS neofašistami.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Prosím vás, nepoužívajme tieto
spôsoby. Jedno-
ducho
nepoužívajme jedno aj druhé. Nepatrí to
do tohto par-
lamentu.
Pán poslanec Kňažko.
Poslanec M. Kňažko:
Súhlasím. Prosím, aby imunitný výbor preskúmal to, čo
som povedal.
Súčasne nech preskúma
činnosť v súvislosti
s
výročím Slovenského štátu pani ministerky Slavkovskej, vy-
jadrenia
pána Víťazoslava Morica, ako je hrdý na prvého slo-
venského
prezidenta, a takisto vyjadrenia, činnosť a aktivi-
ty pána Slotu
vo vzťahu k tomuto výročiu. A takisto nech
preskúma
vyjadrenie pána Hofbauera, kto je
podvodom v tomto
parlamente,
na základe čoho to pán Hofbauer tvrdí, keď komi-
sia
neskončila svoje vyšetrovanie a
keď tu máme vyjadrenie
Ústavného
súdu, krajskej a Slovenskej volebnej komisie. Tak-
že
imunitný a mandátový výbor bude mať asi hodne práce.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Javorský - faktická
poznámka.
Poslanec F. Javorský:
Chcem
sa poďakovať pánu
poslancovi Polkovi a práve
z
toho titulu mením svoj návrh
a žiadam pána generálneho
prokurátora,
ktorý tu je, aby si plnil z toho, čo
som navr-
hol,
svoje povinnosti.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Moric - faktická
poznámka.
Poslanec V. Moric:
Chcel by som ešte k tomu dodať, vážený pán predsedajú-
ci,
že som ešte nezabudol na výrok pána Kňažku, keď prvýkrát
zaviala slovenská zástava na námestí a keď vykrikoval do
mikrofónu "zhoďte niekto tú handru
dole". Jediný, kto je
v
tomto parlamente neofašistom, je pán Kňažko.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Poliak -
faktická poznámka.
Poslanec A. Poliak:
Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, chcel
by som pána
Kňažka
poprosiť, aby sa v budúcnosti vyvaroval takýchto oso-
čovaní
Ľuptákovej strany. Osobne by som to od
neho zobral
ako
od herca, ale ako od poslanca Národnej rady teda nie,
prepáčte.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Kňažko, dúfam, že je to posledná
faktická
poznámka.
Poslanec M. Kňažko:
Ja
tiež dúfam. To, čo pán Moric
hovorí o slovenskej
zástave,
vidí asi vo svojich ťažkých snoch. Zrejme nemôže
spávať,
nemôže sa dočkať tej privatizácie ŽOS
Vrútky. To je
všetko.
Tára nezmysly.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec... /Šum
v
sále./ Dobre, je tu požiadavka na ukončenie rozpravy.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o procedurál-
nom
návrhu na ukončenie rozpravy.
Prezentovalo sa 82 poslancov.
Za návrh hlasovalo 73 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Konštatujem, že končíme rozpravu k tomuto
prvému bodu.
Pán
spoločný spravodajca, začnite
uvádzať hlasovanie.
Ešte raz upozorňujem všetkých kolegov a
kolegyne, aby sa
dostavili
do sály, bude sa hlasovať o prvom bode.
Poslanec J. Danko:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
v
rozprave bolo prednesených
deväť príspevkov a bolo
navrhnutých
šesť návrhov, z ktorých považujem tri za rele-
vantné
k tomuto zákonu, o ktorých možno dať
hlasovať, a tri
návrhy
sa toho netýkajú. Budem to presne komentovať.
Prvý návrh predniesol pán poslanec
Pittner a znie - do-
plniť
§ 3 ods. 2 - citujem: "Návrh na
odvolanie riaditeľa
môže
podať vláda Slovenskej republiky, aj
Národná rada Slo-
venskej
republiky."
Ako spravodajca odporúčam neprijať tento
návrh.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o
tomto návrhu. Pán spoločný spravodajca
ho odporúča nepri-
jať.
Prezentovalo sa 126 poslancov.
Za návrh hlasovalo 44 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh nebol
prijatý.
Poslanec J. Danko:
Druhý
návrh predniesol takisto
pán poslanec Pittner
a
znie - zmeniť § 5 ods. 1 zákona o Slovenskej informačnej
službe
- citujem: "Kontrolu činnosti
informačnej služby vy-
konáva Národná rada Slovenskej republiky,
ktorá na tento
účel
zriaďuje Osobitný kontrolný orgán, /ďalej len "kontrol-
ný orgán"/ zložený z
poslancov parlamentných strán
/koalície
a opozície/."
Môj osobný názor je taký, že toto nie je
potrebné dávať
do
zákona, pretože každá strana má právo navrhovať svojich
zástupcov
pri tom, keď sa schvaľuje zloženie osobitného kon-
trolného
orgánu, a je na slobodnej vôli poslancov tohto par-
lamentu,
či tento návrh budú akceptovať, alebo nie. Schváliť
takýto
zákon by znamenalo predurčovať rozhodovanie poslan-
cov a do
značnej miery obmedzovať
výber. Preto odporúčam
tento
návrh neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o tomto návr-
hu
pána poslanca Pittnera. Pán spoločný spravodajca ho odpo-
rúča
neprijať.
Prezentovalo sa 128 poslancov.
Za návrh hlasovalo 47 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Pittnera ne-
bol
prijatý.
Poslanec J. Danko:
Podľa môjho názoru v podstate aj tretí pozmeňovací ná-
vrh
pána poslanca Kötelesa bol teraz odsúhlasený. Prečítam
druhý
návrh: "Národná rada
Slovenskej republiky podľa § 5
ods.
1 a § 6 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republi-
ky
číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe zria-
ďuje
z poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Osobitný
kontrolný
orgán na kontrolu činnosti Slovenskej
informačnej
služby, do ktorého
každý poslanecký klub deleguje
jedného
člena.
Máte pravdu, nie je to presne zhodné s tým, o čom sme
hlasovali.
V podstate platí tá istá výhrada, ktorú som pove-
dal.
Odporúčam tento návrh neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o tomto návr-
hu
pána poslanca Kötelesa. Pán spoločný spravodajca ho odpo-
rúča
neprijať.
Prezentovalo sa 129 poslancov.
Za návrh hlasovalo 43 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Kötelesa ne-
bol
prijatý.
Poslanec J. Danko:
Ostatné tri návrhy v podstate považujem za irelevantné
k
tomuto zákonu, ktorý prerokúvame, preto
by nemali byť sú-
časťou
hlasovania o tomto zákone, ktorý vrátil pán prezi-
dent.
Pre istotu, aby ste ma mohli kontrolovať, ak sa mýlim,
rád
sa dám opraviť.
Návrh pána poslanca Weissa znie tak, aby
Osobitný orgán
Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu
Slovenskej
informačnej
služby bol ešte na tejto schôdzi
doplnený o zá-
stupcov
opozície, ktorých navrhnú predsedovia
parlamentných
klubov.
V podstate to nie je návrh k
novele zákona. Podľa
môjho
názoru sa netýka tohto návrhu. /Pripomienka z pléna,
že
je to návrh na uznesenie./
Samozrejme, o návrhu na uznesenie možno
dať hlasovať,
ale
v podstate sme o tom hlasovali pri návrhu..., ale proce-
durálne
musíme dať o tom hlasovať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Samozrejme, musíme dať o tom hlasovať.
Poslanec J. Danko:
Iná
je novela zákona,
iné uznesenie. Pán poslanec
Weiss,
ospravedlňujem sa.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Treba dať o tom hlasovať, je to
odchodnejšie.
Poslanec J. Danko:
Áno,
ale až po zákone. Mali by
sme odsúhlasiť zákon
a
potom návrhy na uznesenie. Pre
istotu, aby sme neurobili
zbytočnú
chybu, prečítam aj ďalšie dva návrhy pána Hrnku.
Podľa
môjho názoru sú to návrhy na uznesenie. Prvý návrh:
"Národná rada Slovenskej republiky vyhlasuje, že
opozícia
nesmie
mať svojho zástupcu v kontrolnom orgáne Národnej rady
Slovenskej
republiky, ktorý vykonáva verejnú kontrolu Slo-
venskej
informačnej služby." To je prvý
návrh na uznesenie.
Druhý
návrh: Ak toto uznesenie nebude prijaté žiadam, aby sa
okamžite
pristúpilo k doplneniu kontrolného orgánu Sloven-
skej
informačnej služby v proporcionálnom pomere pre zástup-
cov
koalície a opozície. To je v podstate zhoda s návrhom na
uznesenie
pána Weissa. /Pripomienka z pléna, že nie celkom./
Nie
celkom, to je iné? Dobre, budeme hlasovať.
Odporúčam, aby sme hlasovali o návrhu
zákona ako celku,
pričom
ako spravodajca odporúčam, aby sme
prijali tento zá-
kon
v znení, ako sme ho prijali 6. marca
1995. Potom budeme
hlasovať
o týchto troch návrhoch na uznesenie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia, nakoľko
neboli k vrátenému
zákonu
žiadne... /Šum v sále./
Poslanec J. Danko:
Ako spravodajca odporúčam schváliť tento
zákon v znení,
ako
sme ho schválili 6. marca, teda
pripomienky pána prezi-
denta
neakceptujem.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia, nakoľko k
vrátenému zákonu
neboli
prijaté žiadne pozmeňovacie návrhy, v
súlade s člán-
kom
87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky dávam hlasovať, či
Národná
rada uvedený zákon po opätovnom prerokovaní schvaľu-
je
v znení, ako bol prijatý 6. marca 1995.
Prosím, pán poslanec Hrnko, máte slovo.
Poslanec A. Hrnko:
Chcem sa opýtať, či sme predtým, než budeme schvaľovať
zákon
ako celok, nemali hlasovať o prezidentových pripomien-
kach,
ktoré boli vecné. Tam boli niektoré návrhy na zmenu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, pán spoločný spravodajca.
Poslanec J. Danko:
Pán Hrnko, predsa veľmi dobre viete,
že pán prezident
nemá
zákonodarnú iniciatívu, a teda nemá
právo dávať pozme-
ňovacie
návrhy k zákonom. Preto nevidím žiadny dôvod, aby
Národná
rada Slovenskej republiky hlasovala o
pripomienkach
pána
prezidenta ako o pozmeňovacích návrhoch k zákonu. Je to
jasné.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené
kolegyne a kolegovia,
teda hlasuje sa takým
spôsobom
- pardon, priatelia, nehnevajte sa,
urobili sme to
raz,
aby bolo možné doplniť, ale nemôžeme to
znova rozťaho-
vať,
je hlasovanie. Budeme teda hlasovať, to znamená ten,
kto
je za to, aby bol zákon znova potvrdený, hlasuje za.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme.
Prezentovalo sa 130 poslancov.
Za návrh hlasovalo 81 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že Národná rada
Slovenskej republiky po
opätovnom
prerokovaní schválila zákon Národnej
rady Sloven-
skej republiky,
ktorým sa mení zákon číslo 46/1993 Z. z.
o
Slovenskej informačnej službe, vrátený prezidentom Sloven-
skej
republiky. /Potlesk./
Nakoľko sme opätovne schválili vrátený zákon, možno po-
važovať
pôvodné uznesenie zo 6. marca 1995 číslo 81 k tomuto
zákonu
za bezpredmetné.
Ešte
je hlasovanie o uznesení. Prosím, pán
spoločný
spravodajca.
Poslanec J. Danko:
Uznesenie číslo 1 v poradí, ako boli prednesené. Návrh
na
uznesenie podáva pán poslanec Weiss a
znie tak, aby Oso-
bitný
orgán Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu
Slovenskej
informačnej služby bol ešte na tejto
schôdzi do-
plnený o
zástupcov opozície, ktorých navrhnú predsedovia
poslaneckých
klubov. Vzhľadom na to, že sme hlasovali o zlo-
žení
Osobitného kontrolného orgánu Národnej
rady Slovenskej
republiky
na kontrolu Slovenskej informačnej služby na mi-
nulých zasadnutiach, kde opozícia mala možnosti navrhnúť
svojich kandidátov, nevidím dôvod, aby
sme túto procedúru
opakovali.
Odporúčam neprijať toto uznesenie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o
návrhu tohto uznesenia. Pán spoločný
spravodajca ho odpo-
rúča
neprijať.
Prezentovalo sa 128 poslancov.
Za návrh hlasovalo 49 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že toto uznesenie nebolo prijaté.
Poslanec J. Danko:
Ešte pred hlasovaním o druhom návrhu pána
poslanca Hrn-
ka
na uznesenie rád by som sa pána
poslanca spýtal, či trvá
na
svojom návrhu.
Poslanec A. Hrnko:
Trvám na návrhu.
Poslanec J. Danko:
Trvá, tak ďalej nehovorím a predkladám
ho. Návrh pána
poslanca
Hrnku znie: "Národná rada
Slovenskej republiky vy-
hlasuje,
že opozícia nesmie mať svojho zástupcu v kontrolnom
orgáne Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý
vykonáva
verejnú
kontrolu Slovenskej informačnej služby." Ako spravo-
dajca
odporúčam tento návrh neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme. Pán
spoločný
spravodajca odporúča tento návrh uznesenia nepri-
jať.
Prezentovalo sa 112 poslancov.
Za návrh hlasovalo 6 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 88 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh uznesenia predložený pánom
poslancom
Hrnkom nebol prijatý.
Poslanec J. Danko:
Predkladám ďalší návrh pána poslanca
Hrnku na uznesenie
Národnej
rady Slovenskej republiky v znení...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pardon, pán poslanec Hrnko zrejme chce k
tomu niečo po-
vedať.
Nech sa páči.
Poslanec A. Hrnko:
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Druhý nie je pro-
cedurálnym
návrhom, to je vlastne zdôvodnenie toho
predchá-
dzajúceho.
Tým, že Národná rada povedala, že teda
máme mož-
nosť,
ten druhý návrh je závislý od toho, že teraz by sme
mali
pristúpiť k hlasovaniu o tom, kto bude
za opozíciu za-
stúpený
v Osobitnom kontrolnom orgáne. O tom sme hlasovali
už
v tom prvom hlasovaní.
Poslanec J. Danko:
Pán poslanec Hrnko, veľmi pekne
ďakujem za zvláštny
výklad
právnych vzťahov. Sebakriticky
priznávam, že nie som
právnik,
ale ešte som nevidel v Národnej rade alebo niekde
inde
hlasovať o určitých návrhoch, ktoré jednoznačne jeden
na
druhý nadväzujú, a Národná rada je
viazaná pri hlasovaní
o
nejakom návrhu tým, čo prijme pri predchádzajúcom hlasova-
ní.
Myslím, že Národná rada je svojprávny
zákonodarný zbor,
ktorý sa pri každom návrhu rozhoduje
procesne samostatne
a
nemožno jedno hlasovanie viazať na druhé. Preto predkladám
ten
návrh tak, ako to povedal pán Hrnko, a
to: "Žiadam, aby
sa
okamžite pristúpilo k doplneniu kontrolného orgánu Slo-
venskej
informačnej služby v proporcionálnom
pomere pre zá-
stupcov
koalície a opozície." Ešte raz musím zopakovať argu-
ment,
ktorý vám ako spravodajca
predkladám: O zložení Oso-
bitného
kontrolného orgánu na kontrolu
Slovenskej informač-
nej služby sme
hlasovali, opozícia navrhovala
kandidátov,
a
preto nevidím dôvod, prečo by sme procedúru opakovali. Od-
porúčam uznesenie neprijať. /Pripomienka poslanca Hrnka z
pléna
k návrhu./
Poslanec J. Danko:
Pán Hrnko, môžem k tomu dodať?
Súhlasím s tým. Možno
neviem
presne čítať. Môžem poprosiť, aby si to
predniesol
sám?
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Kvôli
presnosti, priatelia.
Konieckoncov je dôležité,
aby
to znenie bolo presné.
Poslanec A. Hrnko:
Môj návrh bol: ak nebude prijatý
predchádzajúci návrh,
máme
pristúpiť k hlasovaniu o doplnení kontrolného orgánu.
Ak
to tak nie je, ak nechcete pristúpiť na
základe predchá-
dzajúceho
hlasovania k doplneniu Osobitného
kontrolného or-
gánu,
žiadam, aby sa o tomto nehlasovalo.
Poslanec J. Danko:
Ďakujem. Je to uľahčená situácia,
šetrite, pán posla-
nec,
čas Národnej rade. Ďakujem vám za to.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Priatelia, prosím vás, nemôžeme pokračovať, je koniec
rozpravy,
hlasuje sa. Len preto som dal slovo pánu poslanco-
vi
Hrnkovi, že som myslel, že chce spresniť svoje stanovisko
pred
hlasovaním. Zachovajme ten postup,
prosím. Prosím vás,
skončme,
nie je teraz rozprava. Zachovajme tento postup. Pán
spoločný
spravodajca, máte ešte niečo?
Poslanec J. Danko:
Chcel
som ešte reagovať na vystúpenie pána Langoša,
žiaľ,
nie je tu. Myslím, že sa zdržím, šetrím aj ja čas.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
To znamená, že sme skončili
prerokúvanie prvého bodu
a
prechádzame k druhému bodu. Ďakujem
vám, pán spoločný
spravodajca.
/Pripomienky poslancov z pléna, že sa
nehlaso-
valo
o návrhu poslanca Kötelesa./
Prosím vás, formulujte to ešte raz. Pán spoločný spra-
vodajca
hlasovanie uvádza, má záznamy,
predpokladám, že po-
dľa
toho postupujeme. Prosím, spresnite spoločne ten návrh.
Poslanec J. Danko:
Prosím vás, aby ste ho spresnili, pretože
to beriem ako
pozmeňovací
návrh a o tom sme hlasovali. Ak je to návrh na
uznesenie,
ospravedlňujem sa. Nie je to jasné.
Poslanec L. Köteles:
Citujem sám seba: "Keby môj návrh Národná rada neodsú-
hlasila,
navrhujem text uznesenia: Národná rada Slovenskej
republiky
podľa § 5 ods. 1 a § 6 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej
republiky číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej infor-
mačnej
službe zriaďuje z poslancov Národnej
rady Slovenskej
republiky Osobitný kontrolný orgán na kontrolu
Slovenskej
informačnej
služby, do ktorého každý parlamentný
klub dele-
guje
jedného člena."
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Prosím stanovisko
spoločného spravodajcu
k
tomuto návrhu uznesenia.
Poslanec J. Danko:
Moje stanovisko je, že odporúčam
neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o
tomto návrhu pána poslanca. Pán spoločný spravodajca ho
odporúča
neprijať.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 38 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh uznesenia Národná rada ne-
prijala.
Vážené kolegyne a kolegovia, nie je teraz rozprava. To
znamená,
že prechádzame na druhý bod programu. Je ním
Zákon
Národnej rady Slovenskej
republiky z 9. marca
1995
o pobyte cudzincov na území Slovenskej
republiky, vrá-
tený
prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokova-
nie
v Národnej rade Slovenskej republiky.
Materiál ste dostali ako tlač číslo 112. Jeho súčasťou
je
rozhodnutie prezidenta Slovenskej
republiky z 21. marca
1995 o vrátení
zákona, ako aj schválený zákon z 9. marca
1995.
Spoločnú správu výborov máte ako tlač číslo 112a.
Prosím vedúceho Kancelárie prezidenta
Slovenskej repub-
liky
pána Jána Findru, aby vrátenie zákona odôvodnil. Pro-
sím,
máte slovo.
Vážené
kolegyne a kolegovia,
pokračujeme v rokovaní,
slovo
má pán Findra. Prosím vás, sústreďme sa na jeho slová.
Vedúci Kancelárie
prezidenta SR J. Findra:
Vážený pán predsedajúci,
vážení zástupcovia vlády,
panie poslankyne, páni poslanci,
opäť, podobne ako v prvom prípade, prečítam stanovisko
pána
prezidenta k vrátenému zákonu.
Podstata problematiky týkajúca sa zákona o pobyte cu-
dzincov na
území Slovenskej republiky
sa koncentruje do
dvoch
otázok.
Po prvé - či je § 7 zákona v súlade s článkom 8 Európ-
skeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd.
Ak
na túto otázku odpovieme negatívne, že
nie je v súlade,
musíme
si položiť druhú otázku, t. j. či
mienime dodržiavať
citovaný
dohovor aj vtedy, keď je pre nás, čo i
v najmenšom
rozsahu,
v konkrétnej situácii nevýhodný. Odpoveď na druhú
otázku
považujem za jednoznačnú, lebo povinnosť dodržiavať
medzinárodné
záväzky je nespochybniteľná. Preto sa sústreďme
na skúmanie problematiky uvedenej
v prvej otázke. A tu,
žiaľ,
musím konštatovať, že zákon z 9. marca v § 7 nie je
v
súlade s článkom 8 citovaného dohovoru.
K uvedenému záveru ma vedú tieto
argumenty. Podľa člán-
ku 8 Európskeho dohovoru každý má
právo na rešpektovanie
svojho rodinného života. Aby neboli pochybnosti o
význame
slova
"každý", ustanovuje článok
prvý citovaného dohovoru,
že
práva a slobody uvedené v hlave prvej, t. j. aj práva
uvedené
v článku 8, štáty - citujem -
"priznávajú každému,
kto
podlieha ich jurisdikcii". Koniec
citátu. A jurisdikcii
Slovenskej republiky
podliehajú aj cudzinci,
ktorí sa
nachádzajú
na našom území.
Rodinný život nie je možné rešpektovať
a chrániť, ak
manželia
nemôžu žiť v tom istom štáte, ak sú rodičia a ich
maloleté
deti vzdialené stovky kilometrov a oddelené štátny-
mi
hranicami. Preto sú stanoviská Európskej komisie pre ľud-
ské
práva a konštantná judikatúra Európskeho súdu pre ľudské
práva
jednoznačné, keď požadujú od všetkých signatárov doho-
voru,
aby ich zákonodarstvo umožnilo
spájanie sa rodín tak
vlastných
štátnych príslušníkov, ako aj cudzincov.
O týchto skutočnostiach, vážené panie
poslankyne, váže-
ní
páni poslanci, nehovorím iba ja. Už
pred prijatím zákona
listom
z 8. februára 1995 vás, poslancov, na
nesúlad návrhu
novely
zákona s dohovorom upozornil Úrad vysokej komisárky
OSN
pre utečencov. Listom z 29. marca adresovaným mojej kan-
celárii
uvedené pochybnosti potvrdil. A z tých
istých dôvo-
dov
zahraničný výbor nášho parlamentu už po druhý raz a tak-
mer
jednomyseľne navrhol zmenu § 7 zákona.
Urobil tak nepo-
chybne
vo vedomí, že iba rešpektovanie
štandardov Európskej
únie
a úplné dodržiavanie
medzinárodných zmlúv je pre nás
cestou
do európskych štruktúr, do spoločenstiev politických,
vojenských
i hospodárskych.
Vážená Národná rada, pri týchto úvahách treba ešte od-
povedať
na otázku, či pripustenie práva na spájanie rodín aj
pre
cudzincov bude mať negatívne dôsledky v našom
vnútropo-
litickom a vnútroštátnom živote. Odpoveď spočíva v
dobrej
a
dôslednej aplikácii § 12 zákona. Toto ustanovenie umožňuje
nepovoliť
trvalý ani prechodný pobyt v Slovenskej republike,
alebo
zrušiť už vydané povolenie z celého radu dôvodov. Uve-
dené
dôvody platia aj vtedy, keď sa týkajú osoby, ktorej ro-
dinný
príslušník býva a zostáva bývať na
našom území. Nemu-
síme
a nesmieme teda povoliť trvalý pobyt cudzincovi, a to
ani za účelom
spájania sa rodín, ak je tu
dôvodná obava
z
narušenia nášho právneho poriadku
niektorým z radu spôso-
bov,
ktoré sú v citovanom ustanovení uvedené. Ak by tieto
dôvody
nestačili, navrhol som uzákoniť ďalšie
dôvody, zame-
rané proti sobášom, ktorými by sa
obchádzal pravý zmysel
manželstva, proti vážnejšiemu ohrozovaniu stavu
zamestna-
nosti
a proti kriminálnym živlom nie až
vtedy, keď už došlo
k
narušeniu verejného poriadku, ale aj
vtedy, keď zistené
okolnosti
nabádajú konať už preventívne. Niet teda dôvodu na
vážne
obavy z navrhnutej úpravy § 7.
Pravdaže, aj pri najlepšie
formulovanom zákone a pri
najlepšej
práci nášho Policajného zboru môže
dôjsť k ojedi-
nelým
prípadom, keď sa k nám i prostredníctvom účelového so-
báša
dostane nežiaduci cudzinec. Pritom však nemožno nevi-
dieť,
že uzavretie manželstva zďaleka nebude
najdôležitejší
a
najpočetnejší spôsob nežiaducich príchodov. Predovšetkým
členovia
zločineckých organizácií k nám prichádzajú celkom
inak,
nie prostredníctvom sobášov.
Ak sa mám po týchto úvahách vyjadriť k
otázke, či mám
obavy z možného
zneužitia inštitútu spájania
rodín, musím
pravdivo
odpovedať, áno, mám. Moje obavy sú neveľké, ale sú.
Oveľa
väčšie, ba neporovnateľne väčšie obavy
mám však z to-
ho,
že nedodržiavanie medzinárodných
záväzkov, prehliadanie
vážnych
upozornení a nerešpektovanie medzinárodných adminis-
tratívnych
i súdnych orgánov nám na dlhý čas oddiali vstup
do
tých štruktúr demokratickej Európy, v ktorých sa uchádza-
me
o členstvo.
Vážená Národná rada,
každá zmluva je svojím spôsobom
kompromisom. Z každej
zmluvy
vyplývajú nielen práva, ale aj povinnosti. Dokonca aj
z
darovacej zmluvy má povinnosti aj obdarovaný, prinajmenšom
povinnosť
platiť daň. Zmluva, a osobitne
medzinárodná zmlu-
va,
nie je koláčom, z ktorého si môžeme vyberať hrozienka
a
stvrdnutý alebo prihoretý okraj nechať
ostatným. Len plné
rešpektovanie
všetkých medzinárodných záväzkov je cestou, po
ktorej
môže a má kráčať Slovenská republika.
Preto vás žia-
dam,
aby ste návrhy uvedené v rozhodnutí o vrátení zákona
z
9. marca 1995 prijali a zákon schválili s navrhnutými zme-
nami.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu Findrovi. Prosím spoločného spravo-
dajcu
výborov pána poslanca Ladislava Polku, aby podal sprá-
vu o výsledkoch prerokovania vráteného
zákona vo výboroch
Národnej
rady. Prosím, máte slovo.
Poslanec L. Polka:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani podpredsedníčka,
vážený pán minister,
vážená Národná rada,
dámy a páni,
dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou
všetkých
výborov Národnej rady, okrem
mandátového a imunit-
ného,
o výsledku prerokovania zákona Národnej rady Sloven-
skej
republiky z 9. marca 1995 o pobyte cudzincov na území
Slovenskej republiky, vráteného prezidentom Slovenskej re-
publiky
na opätovné prerokovanie v Národnej rade.
Zákon
Národnej rady Slovenskej
republiky z 9. marca
1995 o pobyte
cudzincov, vrátený na opätovné
prerokovanie
v
Národnej rade Slovenskej republiky, pridelil
predseda Ná-
rodnej rady
Slovenskej republiky rozhodnutím
číslo 226
z
22. marca 1995 na prerokovanie všetkým výborom Národnej
rady Slovenskej republiky, okrem mandátového a imunitného
výboru.
Koordináciou stanovísk výborov bol citovaným rozhod-
nutím určený ako
príslušný Výbor Národnej rady
Slovenskej
republiky
pre obranu a bezpečnosť.
Zákon Národnej rady z 9. marca 1995 o pobyte cudzincov
prerokovali
všetky výbory Národnej rady Slovenskej
republi-
ky, ktorým bol
pridelený. Výbory Národnej rady
Slovenskej
republiky,
ktorým bol pridelený, ho prerokovali s
týmto vý-
sledkom:
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré odpo-
rúčajú
Národnej rade Slovenskej republiky
zákon z 9. marca
1995
o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky schvá-
liť
v pôvodnom znení, sú tieto: Výbor
Národnej rady Sloven-
skej
republiky pre hospodárstvo,
privatizáciu a podnikanie,
Výbor
Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu,
územnú
samosprávu a národnosti a Výbor Národnej rady Sloven-
skej
republiky pre obranu a bezpečnosť.
Skupina výborov, ktoré neprijali uznesenie o výsledku
prerokovania
tohto návrhu zákona, pretože s ním
nevyslovila
súhlas nadpolovičná väčšina všetkých prítomných poslancov:
Ústavnoprávny
výbor Národnej rady Slovenskej
republiky, Vý-
bor
Národnej rady Slovenskej republiky pre
financie, rozpo-
čet
a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre
vzdelanie,
vedu, kultúru a šport.
Tretia skupina výborov sú výbory
Národnej rady, ktoré
zákon
o pobyte cudzincov odporúčajú schváliť
so zmenami na-
vrhnutými
prezidentom Slovenskej republiky a
ktoré si tieto
návrhy
osvojili. Ide o návrh k § 7 v druhej
vete - vypustiť
slová "sú štátnymi občanmi Slovenskej
republiky". Boli to
výbory
Národnej rady: Výbor Národnej rady
Slovenskej repub-
liky pre pôdohospodárstvo, Zahraničný výbor Národnej rady
Slovenskej
republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej repub-
liky
pre životné prostredie a ochranu prírody.
Druhá pripomienka k § 12 ods. 1 - za ustanovenie písme-
na
i/ vložiť nové ustanovenia pod písm. j/
a l/ tohto zne-
nia:
"j/ je to nevyhnutné v záujme
udržania životnej úrovne,
najmä
zamestnanosti občanov Slovenskej republiky,
k/
je to nevyhnutné v záujme predchádzania nepokojom
a
trestnej činnosti,
l/ je to nevyhnutné na ochranu morálky.
Doterajšie ustanovenia označiť ako nasledujúce písmená
m/
a n/.
Boli to
pripomienky, s ktorými sa
stotožnil Výbor Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor
Národnej
rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a so-
ciálne
veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre
životné
prostredie a ochranu prírody.
Dovoľte, aby som záverom odporúčal
Národnej rade Slo-
venskej
republiky tieto pripomienky neschváliť a zároveň od-
porúčal Národnej
rade schváliť zákon
o pobyte cudzincov
z
9. marca 1995 bez pripomienok v pôvodnom znení.
Ďakujem, pán predsedajúci.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pánu
poslancovi Polkovi a prosím, aby zaujal
miesto
určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o druhom bode programu.
Do rozpravy sa
ako
prvý písomne prihlásil pán
poslanec Robert Fico z SDĽ.
Má slovo. Pripraví sa pán poslanec
Árpád Duka-Zólyomi za
Spolužitie.
Prepáčte, pán poslanec Fico.
Pán poslanec Černák sa
hlási
s faktickou poznámkou.
Poslanec Ľ. Černák:
Ďakujem
pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Len
kvôli
procedurálnemu pochopeniu sa pýtam, či má právo vystú-
piť v mene
pána prezidenta v
záverečnom hodnotení aj pán
Findra,
pretože keď predkladal návrhy pána prezidenta, podľa
môjho
názoru v záverečnom slove sa mal
vyjadriť k rozprave.
Takže
sa pýtam, či to bolo len nedopatrenie v
predchádzajú-
com
bode, alebo či má právo vystúpiť v závere ako predklada-
teľ
návrhu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Áno,
ak bude mať záujem, môže vystúpiť. Prosím, pán
poslanec
Fico.
Poslanec R. Fico:
Vážené dámy,
vážení páni,
od vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy 30. júna
1993
je to po prvýkrát, čo sa slovenský parlament zaoberá
problematikou
zložitého, opakujem, veľmi zložitého
právneho
vzťahu medzi vnútroštátnym poriadkom Slovenskej republiky
a
Európskym dohovorom o ľudských právach ako záväzného práv-
neho
predpisu. Pripomienku pána prezidenta k vrátenému záko-
nu
o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky, kon-
krétne
k § 7, chápem iba v tom zmysle a v tom
zmysle sa jej
aj
chcem v krátkosti venovať.
Európsky
dohovor o ľudských právach vo svojom článku
8
ods. 1 garantuje každému občanovi žijúcemu na území Slo-
venskej
republiky, bez ohľadu na to, či je
štátnym prísluš-
níkom,
alebo nie, právo na rešpektovanie rodinného života.
Pri porovnaní
Európskeho dohovoru so
slovenskou ústavou
môžeme
konštatovať, že dohovor garantuje väčší rozsah práv
občanom v
oblasti rodinného života,
čo znamená prednosť
Európskeho
dohovoru o ľudských právach pred naším zákonodar-
stvom a jeho
priamu aplikovateľnosť v
právnej praxi, ako
predpokladá
článok 11 Ústavy Slovenskej republiky.
Orgány Rady Európy vykladajú slovné
spojenie "rodinný
život" v článku
8 prinajmenšom ako vzťahy medzi blízkymi
príbuznými, napríklad
medzi prarodičmi a vnukmi, pretože
tieto zväzky
môžu v rodinnom živote zohrávať
mimoriadne
dôležitú
úlohu. V každom prípade spadá pod ochranu článku
8
Európskeho dohovoru manželstvo a
spoločný život manželov.
Rada
Európy ide pri výklade článku 8 Dohovoru dokonca ďalej.
Podľa nej štát
nemôže, a to aj vtedy, ak
taký postup je
v
súlade so zákonom daného štátu, urobiť opatrenia smerujúce
k
rozbitiu rodiny prostredníctvom rozvodu rodičov. Napríklad
v
jednom konkrétnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské
práva
proti Holandsku marocký otec ženatý a neskôr rozvedený
v
Holandsku, ktorý však udržiaval úzke kontakty so svojou
maloletou dcérou
a pravidelne prispieval
na jej výživu,
úspešne
obhájil, že rozhodnutie o jeho vyhostení z Holandska
je
v rozpore s článkom 8 Dohovoru, a k jeho vyhosteniu ne-
došlo,
hoci holandské orgány mali právny
základ na vyhoste-
nie
tohto marockého občana z krajiny.
Samozrejme, musíme hovoriť aj o odseku
2 článku 8
Európskeho
dohovoru. Štát podľa tohto ustanovenia môže obme-
dziť
právo na rodinný život, ak je to v súlade s vnútroštát-
nym zákonom
a nevyhnutné v
demokratickej spoločnosti na
ochranu národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospo-
dárskeho
blahobytu krajiny, predchádzaniu
nepokojom a zlo-
činnosti,
ochrany zdravia alebo morálky, alebo
ochrany práv
a
slobôd iných. Odsek 2 a jeho aplikácia v praxi umožňuje
zabezpečiť
rovnováhu medzi právami jednotlivca a všeobecnými
záujmami
demokratickej spoločnosti ako
celku vtedy, keď sa
môžu
dostať do rozporu. Treba povedať aj to,
že Rada Európy
ponecháva
štátu určitú mieru voľnej úvahy, pokiaľ
štát roz-
hoduje o
zlučiteľnosti určitého opatrenia, obmedzujúceho
právo
na rodinný život s požiadavkami Európskeho dohovoru.
Na
druhej strane treba zdôrazniť aj to, že
vnútroštátny rá-
mec
voľnej úvahy štátu pri obmedzovaní
práva na rodinný ži-
vot
ide ruka v ruke s európskou kontrolou.
Zákon o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky
v
§ 7 neumožňuje spájanie rodín cudzincov v zmysle článku
8
dohovoru, garantujúceho občanom právo
na nerušený rodinný
život.
Takéto obmedzenie rodinného života by
bolo možné len
a
len vtedy, ak by štát v zákone expressis verbis formuloval
dôvody
obmedzenia vychádzajúce z obáv o
národnú bezpečnosť,
hospodársky
blahobyt, zdravie alebo morálku, alebo z obáv zo
zločinnosti, ako
ich definuje samotný
Európsky dohovor
o
ľudských právach. Aj v takomto prípade by však zákon musel
vo
všeobecnom ustanovení najskôr
každému občanovi žijúcemu
na
území Slovenskej republiky zaručiť
právo na spoločný ži-
vot
v manželstve a až potom stanoviť podmienky, kedy by štát
mohol
vstúpiť a nepriaznivo zasiahnuť do rodinného života.
Formulácia obsiahnutá v § 7 zákona o pobyte cudzincov
nezodpovedá teda predstavám a výkladovej praxi
Európskeho
dohovoru.
Ak sme aj prijali obmedzenie spoločného manželské-
ho
života cudzincov žijúcich na našom území a mali sme na
mysli ochranu
štátu napríklad pred chorobami, páchateľmi
trestných
činov, nemali sme právo urobiť tak plošne. Mal byť
prijatý
presne opačný postup, ako navrhuje prezident. Akcep-
tovaním
pripomienky prezidenta, ktorá definuje aj obmedzenia
práva
na rodinný život z dôvodu obáv o
životnú úroveň a za-
mestnanosť
občanov Slovenskej republiky, z obáv z nepokojov,
trestnej
činnosti a porušovania morálky, dosiahneme účel na-
padnutého
§ 7 zákona. Dosiahneme nielen ten istý
účel a za-
bezpečíme
ochranu republiky pred negatívnymi javmi sprevá-
dzajúcimi imigráciu, ale naplníme aj požiadavky
na našom
území
platného Európskeho dohovoru o ľudských
právach a mi-
nimalizujeme
možnosti vzniku sporov na základe sťažností po-
dávaných
na Európsku komisiu pre ľudské práva.
Vážené dámy a páni, zákon o pobyte
cudzincov na území
Slovenskej republiky
je naozaj dôležitou právnou normou.
Dôležitou
už len z toho pohľadu, do akej miery sa
napríklad
cudzinci
podieľajú na najzávažnejšej trestnej
činnosti. Od-
mietnutie
pripomienky pána prezidenta k § 7 zákona
nemôže
mať,
samozrejme, za následok odmietnutie celého zákona. Mali
by
sme však pri každej príležitosti upozorňovať na význam
vplyvu
Európskeho dohovoru na vnútroštátne právo, ktorý stá-
le,
stále podceňujeme. Prosím preto, vážené panie poslankyne
a
páni poslanci, nehodnoťme
pripomienku pána prezidenta
z
hľadiska politického, ale ako pripomienku právnu, poukazu-
júcu
na komplikovaný právny vzťah medzi
Európskym dohovorom
a
vnútroštátnym právom.
Osobne navrhovanú zmenu považujem za
vhodné východisko.
Podobné stanovisko
nakoniec zaujal aj
zahraničný výbor
a
ďalšie dva výbory, ako nám uviedol pán spoločný spravodaj-
ca.
Pozorne preto zvážme pozitíva aj
negatíva prezidentovho
návrhu
a berme do úvahy skutočnosť, že máme dobrú príleži-
tosť
urobiť viditeľný krok k Európskemu
dohovoru a k európ-
skemu
chápaniu ochrany ľudských práv.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec
Árpád Duka-Zólyomi
zo
Spolužitia. Pripraví sa pán poslanec Derfényi z HZDS.
Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Ďakujem poslancovi Ficovi, že som si vypočul už druhý-
krát tú istú
prednášku o význame a zmysle ľudských práv
a
ich akceptovaní Európskym parlamentom, Európskou radou,
ale
nič som sa nedozvedel o tom, aké výhrady má voči kon-
krétnemu
návrhu vlády na novelizáciu zákona o pobyte cudzin-
cov.
Vari nás pán poslanec Fico nechce
presvedčiť o tom, že
máme zovšeobecniť prípad jedného
pána z Maroka a urobiť
z
toho normu, ktorá by mala platiť na území Slovenskej re-
publiky?
Myslím si, že aj v našom právnom
poriadku platí vo
vzťahu k medzinárodnému právu výhrada verejného
poriadku.
Každý
štát si má právo upraviť normy medzinárodného práva
alebo
ich realizáciu na území tak, ako to vyhovuje jemu, sa-
mozrejme,
v istých hraniciach, ktorými je viazaný v dodatko-
vých
protokoloch.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne. Ešte faktická
poznámka - pán poslanec
Benčík.
Poslanec M. Benčík:
Ďakujem pekne, pán podpredseda, za
udelené slovo. Poma-
ly
už rezignujem na to, aby som sa prihlásil a upozornil, že
sa
porušuje rokovací poriadok, dnes
aspoň v štyroch prípa-
doch,
ale neodpustím si, aby som sa neopýtal pána spravodaj-
cu.
Pokiaľ referoval, hovoril, že tri výbory odporúčali pri-
hliadnuť
na názor pána prezidenta, dva alebo tri výbory, ne-
viem presne, neprijali žiadne stanovisko a
ostatné výbory
prijali.
Ako spravodajca ste zaujali taký názor, že to treba
schváliť
v pôvodnom znení. Ako ste k tomu došli? Mechanickým
spočítaním
výborov, alebo hovoríte za seba? Spravodajca má
hovoriť
za výbory a zrejme sa má zdržať svojich osobných ná-
zorov, ako by
on hlasoval, ak sa na to
nepýtajú. Takže
spôsob,
ako ste došli k vášmu záveru, pre mňa je záhadný.
Druhá vec, ak by som mohol poprosiť pána
ministra, azda
neurobím
chybu, keď ho poprosím, aby sa osvedčil
a vyjadril
sa,
či si myslí, že ustanovenie § 7 tak, ako tu bol schvále-
ný,
zodpovedá európskym normám.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Prosím, pán poslanec Polka ako spoločný spra-
vodajca
chce reagovať.
Poslanec L. Polka:
Ďakujem pekne. Bol som v podstate vyzvaný na preskúša-
nie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ak dovolíte, len jednu malú poznámku by
som chcel pove-
dať.
Samozrejme, nesmie zamlčať žiadne údaje, ktoré vzišli
zo
záverov výborov, ale pán spoločný spravodajca môže mať
svoj
názor a môže ho prezentovať. Prosím, máte slovo.
Poslanec L. Polka:
Na vysvetlenie pánu doktorovi: výbory zaujali stano-
viská
v pomere 3, 3, 3, takže nemôžem zaujať
z hľadiska vý-
borov nejaké rozhodujúce stanovisko. Preto som
prijal za
svoje
uznesenie výboru pre obranu a
bezpečnosť, ktorého som
členom,
a je to aj moje osobné stanovisko.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Slovo má s faktickou poznámkou pán poslanec
Fico.
Poslanec R. Fico:
Ďakujem
pekne. Rád by som reagoval na
poznámku pána
poslanca
Cupera. Myslím si, že som bol celkom jasný,
pokiaľ
išlo
o moju výhradu k § 7 prijatého zákona.
Problém spočíva
v
tom, že sme plošne v podstate
obmedzili spájanie rodín
cudzích
štátnych príslušníkov na území Slovenskej republiky.
Takýto
prístup nie je známy v Európskom dohovore. V Európ-
skom
dohovore sa naopak plošne umožňuje, aby
sa spájali ro-
diny, a súčasne
sa určujú výnimky, kedy to nie
je možné
z
hľadiska ochrany spoločnosti, ochrany zdravia, trestnej
činnosti
a podobne. Takže v tomto je problém. Rovnako som
povedal,
že ide o komplikovaný právny stav medzi Európskym
dohovorom
a vnútroštátnym právom, a bol by som nerád, keby
sme
vždy každú pripomienku, ktorá smeruje k Európskemu doho-
voru,
apriori odmietali, že naše právo je
perfektné, dobré.
Práve
naopak, myslím si, že článok 5, ak ho prijmeme v takom
znení,
ako bol prijatý prvýkrát, nám spôsobí problémy a môže
sa
stať, že niektorí cudzí štátni
príslušníci využijú svoje
právo a
budú žalovať Slovenskú
republiku v konaní pred
Európskou
komisiou. Čiže, bol som dosť zreteľne jasný, po-
kiaľ
išlo o moje výhrady k tomuto zneniu § 7.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán
poslanec
Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem,
pán predsedajúci. Chcem
len vyjadriť svoje
prekvapenie
nad otázkou pána poslanca Benčíka. Predsa všetci
tu
vieme, že spoločný spravodajca dokonca vyjadruje svoj ná-
zor k jednotlivým pozmeňovacím návrhom. A
keďže spoločná
správa
výborov nie je nič iné len súbor pozmeňovacích
návr-
hov,
vždy predsa vyjadruje aj spoločný spravodajca názor ako
o
spoločnej správe hlasovať, resp. o jednotlivých jej čas-
tiach.
Čo sa týka vystúpenia pána poslanca Fica, nesmierne si
jeho
názor vážim a myslím si, že to, čo tu prezentoval, sku-
točne
bolo v dobrej vôli. Má to len jednu
malú chybu krásy.
Ak by
sa prijal pozmeňovací
návrh pána prezidenta, tak
vlastne
tento zákon nevylučuje, aby aj cudzinec, ktorý je tu
na
krátkodobý pobyt, si požiadal, aby mu
prišiel potom man-
želský
partner a ten by mal podľa tohto zákona
možnosť dos-
tať
trvalý pobyt na tomto území. Osobne som
presvedčený, že
na
spájanie rodín je možné využiť inštitút dlhodobého pobytu
a
z tohto hľadiska by skutočne mohol po
niekoľkých opakova-
niach
požiadať o štátne občianstvo a problém by v žiadnom
prípadne
nevznikol.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa
hlási pán po-
slanec
Pittner. Máte slovo.
Poslanec L. Pittner:
Ďakujem. Chcem reagovať na túto poznámku pána poslanca
Prokeša.
Tu práve ide o to, aby nebola táto
tvrdá podmienka
v
zákone, ktorý som pôvodne ešte aj ja
predkladal do parla-
mentu v júni,
a síce podmienka štátneho občianstva. Teda
stačí
trvalý pobyt. A o to ide aj v návrhu prezidenta.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Fico - faktická
poznámka.
Poslanec R. Fico:
Chcem iba spresniť tvrdenie, ktoré pred chvíľkou pred-
niesol
pán poslanec Prokeš. Práve naopak, k
takým situáciám
nemôže
dôjsť, že by nejaký cudzí štátny príslušník mal u nás
krátkodobý
pobyt a potom by prizval k sebe manželku alebo
manžela
aj s deťmi, pretože zákon výslovne
hovorí o trvalom
pobyte
a nehovorí o žiadnom inom druhu pobytu.
A ešte jednu poznámku k pánu poslancovi
Cuperovi. Hovo-
rili
ste o určitých výhradách k Európskemu dohovoru. Sloven-
ská republika pri podpisovaní Európskeho
dohovoru urobila
iba
jednu jedinú výhradu k Európskemu dohovoru. Tá sa, žiaľ,
netýkala
rodinného života, ale týkala sa ukladania discipli-
nárnych
trestov vo výkone základnej vojenskej
služby, takže
ani
touto cestou, žiaľ, nemôžeme ísť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec
Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Hovoril som o výhradách, ktoré sú
buď v protokoloch,
alebo
v Ústave Slovenskej republiky. To je prvá vec. Druhá
vec
- myslím si, že musíme uvažovať aj tak,
že čo je lepšie
-
niečo plošne zakázať a potom umožňovať
výnimky, alebo ne-
dať
tam nič a nahrnú sa nám a potom ich jednotlivo riešiť,
alebo
skúmať, či tie manželstvá boli spojené za legitímnym
alebo
legálnym účelom, alebo či tu prišli za účelom toho,
aby
rozvracali hospodársky systém, alebo
páchali nejakú inú
trestnú
činnosť. Ak ich tu štát prijme, musí sa
o nich sta-
rať,
samozrejme, a to ide z vrecka daňových poplatníkov. Sme
tu
nato, aby sme našich daňových poplatníkov ochraňovali.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Faktická poznámka - pán poslanec Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Ďakujem pekne za slovo. Musím reagovať na
to, čo hovorí
pán poslanec Cuper, pretože podľa článku
11 medzinárodné
zmluvy
o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slo-
venská republika
ratifikovala a boli
vyhlásené spôsobom
ustanoveným
zákonom, majú prednosť pred jej
zákonmi, ak za-
bezpečujú väčší rozsah základných práv a
slobôd. Čiže už
v
ústave nemôžeme mať žiadne ďalšie
obmedzenia. Dokonca sme
celkom
jednoznačne Konvenciu o ochrane základných ľudských
práv
a slobôd podpísali s tou jednou výhradou, vrátane do-
datkových
protokolov a tých je už teraz dvanásť, a jedenásty
sme
už aj my podpísali, a podpísali sme ich
bez výhrad. Ne-
môžeme
dodatočne vznášať výhrady. A teraz nejde len o kon-
venciu,
to hovorím všeobecne. Myslím si, že
tu ide o vecný
problém,
o žiadny iný problém tu nejde, aby sme
správne po-
súdili
to, o čom rozhodujeme, a vyhli sa
eventuálne rozporu
so
samotnou konvenciou, aby sme nemuseli
skutočne potom vy-
nakladať
energiu a prípadne prostriedky na
spory. Teda ani
ústava
nemôže stanoviť ďalšie výhrady teraz, momentálne. Tak
to
jednoducho je.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec
Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Rád
by som pánu poslancovi Fogašovi odcitoval článok
13
Ústavy Slovenskej republiky:
"Zákonné obmedzenie základ-
ných
práv a slobôd musí platiť rovnako pre všetky prípady,
ktoré
spĺňajú ustanovené podmienky." Samozrejme, to je jedi-
né
obmedzenie. A ešte je potom obmedzenie článku 51.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Prokeš - faktická
poznámka.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci. Myslím si,
že meritum veci
je
nám všetkým jasné, aj keď zdanlivo rozprávame o rôznych
veciach.
Ide o rodinný život. Plne chápem obhajcov rodinného
života,
ja som tiež rodinne veľmi založený, len sa pýtam, či
do
tejto kategórie napríklad nepatrí aj právo na byt a či sa
nám náhodou nestane potom taká maličkosť,
že niekto bude
tvrdiť,
že jeho právo na rodinný život nie je
rešpektované,
pretože
nemá byt. Treba sa pozrieť aj do
detailov, ktoré to
všetko
so sebou bude prinášať. Pretože budem
tvrdiť, aj keď
budem
občanom tohto štátu, že jednoducho tu nie je rešpekto-
vané moje právo
na byt, pretože sa k nemu neviem dostať.
Jednoducho
možno aj preto, že na to nemám dosť financií, ale
to
je druhá vec. A keď príde k nám cudzinec a bude sa oháňať
týmto,
tak mu jednoducho budeme musieť
zabezpečiť byt, lebo
to
bude dokonca nadradené nad možnosti našich občanov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán
poslanec Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Ďakujem za slovo.
Pán kolega, skúste pochopiť, že
obmedzenia v článkoch
13 a 51
sa môžu sťahovať len na práva,
ktoré sú uvedené
v
našej ústave, nie na medzinárodné zmluvy, ktoré sme im-
plantovali
a povýšili nad zákon, ak zabezpečujú väčší rozsah
základných
práv ako naše právne normy, dokonca majú prednosť
pred
zákonom. Je to tam jasne, zrozumiteľné formulované. Nie
je
možné použiť článok 13, vo vzťahu ku
Konvencii o ochrane
základných
ľudských práv a slobôd to nie je možné. Nehovorím
o
vzťahu k ďalším budúcim záväzkom, ktoré budeme prijímať
a
ktoré by sme mohli eventuálne
prijať s výhradou, ale ne-
smie
ísť o také medzinárodné zmluvy, ktoré zabezpečujú väčší
rozsah
základných práv a slobôd, ktoré sme ratifikovali. To-
to
už raz musíme odlíšiť, to nejde zmiešavať dohromady.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec
Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán poslanec Fogaš, my si stále nerozumieme. Samozrej-
me,
aj konvencia musela byť ratifikovaná,
teda stala sa sú-
časťou
vnútroštátneho práva, to znamená, že sa na
ňu tiež
vzťahuje toto zákonné ustanovenie. Nebudeme sa
tu poúčať
o
transformácii generálnej alebo špeciálnej.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Prokeš - faktická
poznámka, ale bolo by
dobré,
keby sme mohli postúpiť ďalej.
Poslanec J. Prokeš:
Pán
predsedajúci, ďakujem veľmi
pekne. Myslím si, že
nám tu vyrastá
veľmi pekný právny problém. Dovolím si ho
sformulovať
nasledovnou otázkou: Môže hlasovanie
zodpoveda-
júce
obyčajnému zákonu prevýšiť ústavný zákon? To znamená,
že
ak povedzme 38 poslancov, keď nás
bude 76 alebo 75, od-
hlasuje
ratifikáciu nejakej zmluvy, môže to byť viac ako Ús-
tava
Slovenskej republiky, na ktorú treba 90 hlasov?
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, ešte pán poslanec
Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Bol som oslovený, tak musím odpovedať.
Pokiaľ ide o me-
dzinárodné
zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,
ak
zabezpečujú väčší rozsah základných práv a slobôd, my sme
ústavou,
teda nie iným hlasovaním, ale trojpätinovým, im da-
li
prednosť pred zákonmi. To sme už
urobili, čiže to treba
zobrať
na vedomie. O ostatné zmluvy, ktoré budú prijímané
a
netýkajú sa ľudských práv a
slobôd, jednoducho v tomto
prípade
nejde a neplatí na ne článok 11 Ústavy Slovenskej
republiky.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem, pán poslanec Duka-Zólyomi, máte slovo do roz-
pravy.
Pripraví sa pán poslanec Pavol Derfényi z HZDS.
Poslanec Á.
Duka-Zólyomi:
Pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
zákon Národnej rady Slovenskej republiky
o pobyte cu-
dzincov,
ktorý prijal parlament 9. marca 1995, obsahuje veľ-
mi
prísne kritériá pre prípad umožnenia
zlúčenia rodiny, ak
ide
o občana cudzej štátnej príslušnosti. Podmienkou je, aby
manžel
cudzinca, alebo jeho nezaopatrené dieťa mladšie ako
18
rokov, okrem povolenia na trvalý pobyt na území Sloven-
skej
republiky mali aj štátne občianstvo Slovenskej republi-
ky. Pozmeňovací návrh zahraničného výboru,
ktorého cieľom
bolo
odstránenie tejto tvrdosti, bol parlamentom odmietnutý,
avšak
uvedené ustanovenie nie je v súlade s princípmi a nor-
mami
medzinárodných dokumentov, ktoré garantujú dodržiavanie
základných
ľudských práv a slobôd, ktorými je
aj Slovenská
republika
viazaná.
Požiadavka občianstva je príliš
prísne obmedzenie
v
prípade podpory zlúčenia rodín a
je v rozpore s článkami
1
a 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach, uverejneného
pod
číslom 209/1992 Zb. Podľa tohto
dokumentu každý, kto sa
oprávnene
zdržuje na území Slovenskej republiky, má právo na
ochranu rodinného života bez ohľadu na štátne
občianstvo.
Zjednotenie
rodiny podľa článku 8 Európskeho dohovoru o zák-
ladných
ľudských právach a slobodách treba vykladať v súvis-
losti
s prvým článkom tohto dokumentu, v
zmysle ktorého vy-
soké
zmluvné strany, teda aj Slovenská republika, priznávajú
každému
práva a slobody bez ohľadu na
občianstvo, ako je to
uvedené
v hlave prvej, aj v článku 12 dohovoru. Z toho vy-
plýva,
že každá osoba, muž a žena spôsobilá vekom na uzavre-
tie
manželstva, majú právo uzavrieť manželstvo a založiť ro-
dinu
v súlade s platnými zákonmi daného štátu.
Súčasne
sa zakazuje diskriminácia
akéhokoľvek druhu.
Uvedený výklad potvrdzuje ak judikatúra Európskej
komisie
a
Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu. Nutnosť
spresnenia
ustanovenia § 7 prijatého zákona vyplýva aj z po-
sudku
a navrhovaných pripomienok Úradu vysokej komisárky OSN
pre utečencov.
Ako príklad pre
správnosť uvedenej úvahy
môžem
uviesť, že v právnom poriadku Rakúska, Fínska, Spolko-
vej
republiky Nemecko, Maďarska,
Švédska, Českej republiky
a
ďalších štátov sa v plnej miere akceptujú princípy zjedno-
tenia
rodiny, zakotvené v Európskom dohovore.
Z
týchto dôvodov môžeme
konštatovať, že argumentácia
prezidenta
Slovenskej republiky a navrhovaná úprava zákona
o
pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky je opod-
statnená,
a preto aj akceptovateľná. Po podrobnejšej
disku-
sii
a rozbore aj členovia zahraničného
výboru dospeli k to-
muto
záveru, ktorý je zahrnutý v spoločnej správe. Ako zo
spoločnej správy vyplýva, aj ďalšie výbory
Národnej rady
došli
k podobnému záveru.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, podporou preziden-
tom
navrhovanej úpravy zákona docielime to, aby konečná ver-
zia
bola kvalitná, súčasne však určovala prísnejšie pravidlá
vstupu,
pobytu a vycestovania, ale tak, aby vcelku neodporo-
vala
základným ľudským právam a právam slobody a taktiež Ús-
tave
Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec
Derfényi z HZDS.
Pripraví
sa pán poslanec Prokeš zo SNS.
Poslanec P. Derfényi:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážená snemovňa,
vážení hostia,
vo svojom vystúpení pri prerokúvaní
zákona Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky z 9. marca 1995 o pobyte cudzincov
na
území Slovenskej republiky som poukázal na skutočnosť, že
migračná
vlna je problémom pre celú Európu, ale
aj pre Slo-
venskú republiku,
ako aj na to, že
migrujúci cudzinci
ovplyvňujú
bezpečnostnú situáciu na celom území Slovenskej
republiky,
ale najmä v okresoch priameho kontaktu.
Aj
v tomto svojom
vystúpení sa opäť
chcem vrátiť
k
§ 7 zmieneného zákona. Zmienený
paragraf rieši trvalý po-
byt na území
Slovenskej republiky pre
cudzinca za účelom
zlúčenia rodiny,
pričom za správnu
považujem formuláciu
-
citujem: "Povolenie" -
rozumie sa trvalý pobyt - "možno
udeliť za účelom
zlúčenia rodiny, ak manžel
cudzinca je
štátnym
občanom Slovenskej republiky a majú
trvalý pobyt na
území Slovenskej republiky." § 12
vymedzuje podmienky, za
ktorých
zanikne oprávnenie na pobyt. Opätovne zdôrazňujem,
že
znenie paragrafu považujem za správne, a opäť pripomínam,
že
chýba spätná väzba a kontrola na zneužitie tohto paragra-
fu
na účelové či valutové sobáše, čo sa dnes bežne deje.
Vážená snemovňa, dôvod,
prečo som si dovolil vystúpiť
pred
Národnou radou, je opäť § 7 a pripomienky k nemu v roz-
hodnutí
pána prezidenta o vrátení zákona. V ňom sa uvádza
-
citujem: "Zákon teda neumožňuje spájanie rodín cudzincov."
Kladiem
si otázku, z čoho vychádza toto
tvrdenie. Nie sú tu
zmiešané dva pojmy?
Cudzinec sa môže trvale zdržiavať na
území
štátu na základe udeleného povolenia na
trvalý pobyt.
Toto
povolenie možno udeliť aj za účelom zlúčenia rodiny, čo
prakticky
znamená, že sobášom s občanom Slovenskej republiky
získa
toto povolenie na trvalý pobyt. Nerobím
si ilúzie, že
ustanovenie
tohto paragrafu nebude aj v budúcnosti zneužíva-
né.
Naopak, mám vážne obavy z toho, že vypustenie slov "so
štátnym
občanom Slovenskej republiky" podľa návrhu pána pre-
zidenta
bude viesť k sobášom, ktoré budú vyslovene účelové
a
opäť pootvoria dvierka
pre nežiaduci príliv cudzincov
a
ich etablovanie na našom území.
Ak
to zhrniem, potom musím konštatovať, že tvrdenie
vráteného
návrhu je neopodstatnené. Prečo? Pretože spája pr-
vú
a druhú vetu § 7, pričom obidve sú o
inom. § 7 vôbec ne-
bráni
spájaniu rodín cudzincov, teda ani nie je
v rozpore
s
medzinárodnými záväzkami, teda ani s článkami 1 a 8 Európ-
skeho
dohovoru o ľudských právach. Vychádzajúc z uvedeného
nemôžem
akceptovať pripomienku pána prezidenta k § 7, a pre-
to
odporúčam pripomienku neprijať a hlasovať za pôvodné zne-
nie.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Prokeš. To je zá-
roveň
posledná písomná prihláška do rozpravy.
Poslanec J. Prokeš:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
prikláňam sa k vystúpeniu
môjho predrečníka. Takisto
som presvedčený, že zmena zákona,
tak ako bolo pôvodne
schválené,
nevylučuje spájanie rodín ani cudzincov, umožňuje
im
to inštitút dlhodobého pobytu u nás. Naopak, obávam sa
toho, že dôjde
k zneužívaniu možnosti
získavania trvalého
pobytu
pre cudzincov v Slovenskej republike, ak by sa akcep-
toval
návrh pána prezidenta. Vznikla by totiž
aj taká otáz-
ka,
či štát je pre štátnych občanov, alebo či vlastne sa bu-
deme
viac starať o cudzincov, než o záujmy občanov tejto re-
publiky.
Dovoľte mi však, aby som upriamil vašu
pozornosť, keďže
sme
tu hovorili o ochrane síce rodinného
života, ale do ur-
čitej
miery to súvisí s ochranou osobných
údajov, a obrátil
vašu
pozornosť na § 18 ods. 3. Aj keď to nie je v súvislosti
s
tým, čo namietal pán prezident, dovolím
si vás upozorniť,
že
v znení tohto paragrafu na požiadanie
hociktorého orgánu
ministerstvo
vnútra alebo Policajný zbor je vlastne
povinný
oznámiť
adresu cudzinca, ktorý sa zdržuje na našom území, čo
môže
viesť znova k určitým rozporom s inými zákonnými norma-
mi, dotýkajúcimi sa ochrany osobnosti a
určitých osobných
údajov.
Preto si dovoľujem napriek tomu, že je
to mimo pri-
pomienok
pána prezidenta, požiadať vás, aby ste
zvážili môj
nasledujúci
návrh: V § 18 ods. 3 za slová
"štátneho orgánu"
vložiť "a v
odôvodnených prípadoch i". Potom celý odsek
3
§ 18 bude znieť: "Na základe písomnej žiadosti štátneho
orgánu
a v odôvodnených prípadoch i právnickej osoby alebo
občana poskytne policajný útvar alebo Ministerstvo
vnútra
Slovenskej
republiky písomné oznámenie o adrese miesta poby-
tu
cudzinca na území Slovenskej republiky."
Myslím
si, že by bolo veľmi zle,
ak by napríklad na
základe
takýchto veľmi jednoduchých žiadostí dostávali možno
ľudia,
ktorí si chcú vyrovnať nejaké účty, informácie o tom,
kde
ktorý cudzinec na území Slovenskej republiky býva. Mohlo
by
to zvádzať aj ku kriminalite iného typu, napríklad vydie-
raniu
a podobne. Myslím si, že slovíčka "a v odôvodnených
prípadoch i" dostatočne dávajú možnosť ochrany
týchto cu-
dzincov.
Prosím, môžeme sa na to dívať aj tak,
že by sme tu
mali
niekoho, koho by mal štát ako
cudzinca v záujme chrá-
niť,
také prípady sa vo svete stávajú, a vlastne na požiada-
nie
ktoréhokoľvek občana by bol
povinný dať mu informáciu,
kde
sa tento človek na území Slovenskej republiky zdržuje.
Pravda,
existuje v tomto zákone alebo návrhu zákona,
pretože
budeme o ňom znovu hlasovať, aj určitá poistka, kto-
rá
hovorí o zmiernení tvrdosti zákona, len problém je v tom,
že
toto môže robiť minister, ale kým sa
Policajný zbor do-
zvie,
že to nemá vydať, pretože by to bola tvrdosť voči tomu
cudzincovi,
ktorého chceme chrániť, dovtedy to vydá. Preto
si
myslím, že slovíčka "a v odôvodnených prípadoch i" dosta-
točne
dávajú možnosť Policajnému zboru, ale
aj ministerstvu
vnútra
vydať určité predpisy, na základe ktorých a v akých
prípadoch
sa budú vydávať tieto informácie.
Opakujem znova,
že slovíčka "a v odôvodnených prípadoch
i" sa týkajú len
právnickej
osoby a občana. Štátnemu orgánu na písomné požia-
danie
musia byť vydané vždy - aj od
právnickej osoby, aj od
občana,
ale pre štátny orgán očakávam, že to budú odôvodnené
prípady,
keď bude štátny orgán žiadať, tak tam ani nevkladám
tieto
slovíčka.
Ďakujem vám veľmi pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. To je posledný prihlásený
do rozpravy.
Je
tu však ešte prihláška pána ministra vnútra. Prosím, máte
slovo.
Minister vnútra SR Ľ.
Hudek:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
so záujmom som si vypočul dnešné
vystúpenia a sám som
tvrdo
analyzoval všetky aspekty, ktoré
vznikli v stanovisku
k
vráteniu zákona o pobyte cudzincov
prezidentom Slovenskej
republiky.
Štatistické údaje hovoria, že na našom území žije
v
súčasnej dobe na dlhodobom pobyte 11 444 cudzincov, na tr-
valom
pobyte 13 506 cudzincov. Za minulý rok bolo vybavených
na
našich hraničných priechodoch 62 miliónov osôb, z toho
bolo
bezmála 40 miliónov cudzincov. Zo
štátnych hraníc bolo
vrátených
78 480 osôb a zadržaných 1 506 pre páchanie rôznej
trestnej
činnosti.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážení kolegovia, prosím, venujte pozornosť týmto in-
formáciám.
Minister vnútra SR Ľ.
Hudek:
To
sú štatistické údaje, ktoré nám hovoria o cudzin-
coch,
o pobyte ktorých vieme. Žiaľ, máme i
cudzincov, ktorí
sú
na nelegálnom pobyte, o ktorých sa údaje dosť značne roz-
chádzajú.
Vrátim sa však k samotným právnym
aspektom vráte-
nia
zákona o pobyte cudzincov.
Treba povedať, že z článku 8 citovaného dohovoru nevy-
plýva
skutočnosť, že má na zreteli aj
zlučovanie rodín. Keď
si
prečítame článok 8, druhý bod hovorí o tom, že štátny or-
gán
nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov,
keď
je to v súlade so zákonom. Ďalej tam vymedzuje dôvody,
keď
je to nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme
národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti,
hospodárskeho
blahobytu,
predchádzaniu nepokojom a zločinnosti.
Zlučovanie rodín cudzincov na území
Slovenskej republi-
ky
je možné tak formou trvalého pobytu, ako i formou dlhodo-
bého pobytu, ktorý je možné neobmedzene
predlžovať. Túto
skutočnosť
stanovisko prezidenta republiky opomenulo. Je ve-
cou
vnútroštátneho zákonodarstva, pre ktorú
formu pobytu sa
pri
zlučovaní rodín rozhodne. 9. marca ste sa vy, zákonodar-
covia,
v § 7 rozhodli preferovať formu trvalého pobytu pri
zlučovaní rodín, ak
jeden z partnerov je štátnym občanom
Slovenskej republiky. V takomto prípade je
predpoklad, že
i
cudzinec po určitom čase požiada o udelenie štátneho ob-
čianstva Slovenskej republiky. Toto riešenie bolo zvolené
okrem
iného aj preto, že cudzinec s trvalým pobytom má nárok
na
sociálne dávky, ako je podpora v nezamestnanosti, rodinné
prídavky,
na poskytovanie zdravotnej
starostlivosti za pod-
mienok
ako občan Slovenskej republiky. Udelenie trvalého po-
bytu má teda
pre náš štát ekonomický dosah a
udeľovanie
trvalého
pobytu by malo byť úmerné našim ekonomickým možnos-
tiam.
Takéto riešenie nie je preto v rozpore s
článkom 8 ods.
2
citovaného dohovoru a nemožno tiež
preto súhlasiť ani so
stanoviskom
Úradu vysokého komisára OSN z 8.
februára 1995.
Tu
sa mi žiada dodať i to, že ani prezident republiky - i vo
vystúpeniach
dnes sa to objavilo - v materiáli,
ktorým odô-
vodňuje
vrátenie návrhu zákona o pobyte cudzincov na našom
území,
neprevzal návrh Úradu vysokého komisára OSN, hoci ste
sa
viacerí i vo svojom stanovisku naň odvolávali. Úrad vyso-
kej
komisárky OSN pre utečencov predsa navrhoval, že nie "sú
štátnymi
občanmi Slovenskej republiky",
ale "majú povolený
pobyt
na území Slovenskej republiky".
V stanovisku prezidenta sa uvádza, že ak by sa pri po-
daní
žiadosti cudzinca o trvalý pobyt riadne
prešetrili sú-
visiace
okolnosti, nemali by byť dôvody na obavy z následkov
spájania rodín
cudzincov na území
Slovenskej republiky.
K
tomu je potrebné uviesť, že žiadosť o
trvalý pobyt sa po-
dáva
až po uzavretí manželstva a preverovanie
jeho účelu by
bolo
oveľa vážnejším zásahom do súkromného
rodinného života
cudzincov,
než je stav, ktorý je upravený zákonom. Treba po-
vedať,
že náš právny poriadok nepodmieňuje uzavretie manžel-
stva
súhlasom akýchkoľvek inštitúcií alebo orgánov, vyžaduje
iba
vyhlásenie o uzavretí manželstva pred orgánom štátu ale-
bo
pred orgánom cirkví, príslušné doklady,
rodný list a aby
nenastali
okolnosti vylučujúce uzavretie manželstva.
K zlučovaniu rodín cudzincov teda môže
dochádzať, nebu-
deme ho obmedzovať, pretože môže, ako bolo
uvedené, ísť
i
o formu dlhodobého pobytu. Ako príklad možno uviesť, že ak
má
jeden z manželov na území Slovenskej republiky povolený
dlhodobý
pobyt za akýmkoľvek účelom, môže druhý manžel a je-
ho
deti získať dlhodobý pobyt na území nášho štátu za účelom
zlúčenia
rodiny. V praxi doteraz nebol zaznamenaný ani jeden
prípad,
kedy by takáto žiadosť bola zamietnutá.
Z vyššie uvedených dôvodov zastávam teda názor, že zá-
kon
o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky z 9.
marca
tohto roku je plne v súlade s Dohovorom o ochrane ľud-
ských
práv a základných slobôd. Stanovisko prezidenta vyjad-
rené
v tejto súvislosti považujem za nenáležité a nezodpove-
dajúce
právnemu stavu, ktorý zakotvuje zákon. Zmenu § 7 teda
neodporúčam
prijať. Podľa terajšieho znenia možno teda cu-
dzincovi
za účelom zlúčenia rodiny s iným cudzincom podľa
§
6 udeliť dlhodobý pobyt a uvedené riešenie nie je v rozpo-
re
s dohovorom, nakoľko dohovor neurčuje, aký druh pobytu sa
má
udeliť.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu ministrovi.
Vážené kolegyne a kolegovia, chce sa ešte
niekto pri-
hlásiť
do rozpravy?
/Nikto./
Vyhlasujem rozpravu o druhom bode
programu za skončenú.
Pýtam
sa pána Findru, vedúceho Kancelárie
prezidenta repub-
liky,
či chce uviesť slovo na záver.
Prosím, máte slovo.
Vedúci Kancelárie
prezidenta SR J. Findra:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
dovoľte mi najprv vysloviť ľútosť, že
som nemohol vy-
stúpiť na záver
prerokúvania predchádzajúceho
zákona, kde
som
chcel vyjadriť isté konštatácie; teraz v podstate vyslo-
vím
dve poznámky, ktorými by som reagoval na vystúpenie pána
ministra.
Nerád by som sa stotožnil s argumentáciou, že v článku
8
dohovoru vyhovuje povoľovanie
dlhodobého pobytu na jeden
rok s
možnosťou jeho predlžovania. Takýto postup, podľa
môjho
názoru, je v rozpore so samotným princípom manželstva,
ktorý
zákon o rodine vyjadruje tak, že ide o
trvalé životné
spoločenstvo.
Trvalé spoločenstvo nemožno
založiť na jeden
rok
a potom ho obnovovať alebo neobnovovať.
Ďalej by som sa vyslovil k názoru, že prezident repub-
liky nereagoval, resp. neprevzal návrhy vysokej
komisárky
OSN
pre utečencov, resp. že vyjadril svoje
pripomienky inou
formuláciou,
než navrhol Úrad vysokej komisárky. Táto formu-
lácia nie je
presná. Na strane 3 stanoviska tohto úradu
z
8. februára 1995 sa zhodne požaduje,
aby text § 7 za slo-
vami
"18 rokov" neobsahoval
požiadavku štátneho občianstva,
ale
aby pokračoval iba slovami "majú
povolený pobyt". Medzi
citovaným stanoviskom a pripomienkami prezidenta republiky
je
teda úplná zhoda.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu Findrovi. Žiada si
záverečné slovo
spoločný
spravodajca výborov pán poslanec Polka?
Prosím, máte slovo.
Poslanec L. Polka:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Vážené kolegyne, kolegovia,
dámy a páni,
dovoľte mi, aby som v prvom rade
vysoko ocenil úroveň
diskusie
alebo rozpravy k tomuto materiálu, ktorá miestami
mala
charakter vedeckej dišputy, za čo kolegom úprimne ďaku-
jem. Pokúsim sa
aspoň trošku priblížiť
doterajšej úrovni
a
povedať aj ja niekoľko slov k prerokúvanému zákonu.
Pri
pozornom štúdiu článku
8 Európskeho dohovoru
o
ochrane ľudských práv a základných slobôd musíme najskôr
zvážiť záver, či
tento citovaný článok sa
vôbec zaoberá
otázkou zlučovania rodín. Vysoko si vážim
stanovisko pána
kolegu
Fica, ktorý ma teda ubezpečil, že ide skutočne o člá-
nok,
ktorý sa v prvom odseku zaoberá
problematikou zlučova-
nia
rodín. Nie som o tom úplne presvedčený, ale predsa možno
takéto
stanovisko akceptovať. On má omnoho viac skúseností
z
riešenia sporov pred orgánmi
Európskej únie. Podľa môjho
názoru
však tento článok má v prvom rade za cieľ chrániť ob-
čana,
človeka, pred svojvôľou štátnych
orgánov a priamo ex-
pressis
verbis rešpektuje právo štátu
zasahovať len na zá-
klade
zákona. To znamená, že tieto spory sú
spory medzi ob-
čanom
a štátom, nie medzi občanom a zákonodarcom. Takisto si
myslím,
že európske orgány nemajú právo a nemajú kompetenciu
zasahovať
do normotvorby suverénnych štátov, či už sú mladé,
alebo
sú podľa ich ponímania staršie. To
nie je žiadne de-
liace
kritérium.
V tomto
článku 8 sa jednoznačne hovorí a
stanovujú sa
taxatívne
dôvody, v ktorých nemôže štátny orgán zasahovať do
výkonu
práv, okrem prípadov - a tie sú tu uvedené konkrétne.
Sú
to prípady nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záuj-
me
národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho
blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a
zločinnosti,
ochrany
zdravia alebo morálky, alebo
ochrany práv a slobôd
iných.
To znamená, že ide o pripomienky, ktoré sú buď zakot-
vené
v našom už spomínanom § 12 zákona
o pobyte cudzincov
a
sú obsiahnuté aj v stanovisku pána prezidenta, ktorý sa
dovoláva
tohto článku. Čiže máme dve právne
normy, ktoré sa
týmito
otázkami zaoberajú.
Mediálna diskusia sa obmedzila, nevedno prečo, najviac
na otázku sobášov, čo tento zákon vôbec nerieši a
je to
predmetom
úplne inej právnej úpravy. Vôbec sa teda neobávam,
že
by naše štátne orgány bezdôvodne bránili zlučovaniu ro-
dín.
Ako vyplynulo zo stanoviska ministra vnútra, zo štatis-
tiky a jeho
ďalších dokumentov, nestretli
sme sa v našej
praxi
s prípadom, že by sa bránilo zlučovaniu
rodín. Pokiaľ
ide
o samotné sobáše, nimi sa zaoberá
článok 12 spomínaného
Európskeho
dohovoru, kde sa hovorí: "Muži a
ženy, spôsobilí
vekom
na uzavretie manželstva, majú právo uzavrieť manžel-
stvo a založiť
rodinu v súlade s vnútroštátnymi zákonmi,
ktoré
upravujú výkon tohto práva." To znamená, že každý, kto
tu
býva, alebo má tu taký alebo onaký pobyt, je povinný reš-
pektovať
pri uzatváraní manželstva právny stav,
ktorý u nás
existuje,
o ktorom už hovoril minister vnútra.
Pokiaľ ide o zlučovanie rodín, skutočne je tu celý rad
ďalších
právnych inštitútov, ktoré by
boli, alebo stoja na
strane
toho, ktorý si chce založiť rodinu, zlúčiť rodinu,
alebo
priviesť svojich rodinných
príslušníkov, keby tu mal
trvalý
pobyt. Článok 27 Ústavy Slovenskej republiky mu umož-
ňuje dovolať
sa rozhodnutia Ústavného
súdu, pretože ide
o
ochranu občianskych práv. Je oprávnený
obrátiť sa na prí-
slušný
súd z dôvodov právomoci súdov preskúmavať rozhodnutia
správnych
orgánov. To znamená, že keby policajný orgán bol
zamietavý
k takejto žiadosti, môže sa obrátiť na súd. Máme
tu nakoniec ustanovenie § 31
predmetného zákona o pobyte
cudzincov,
ktorý umožňuje ministrovi vnútra v záujme odstrá-
nenia
tvrdosti zákona povoliť takéto
zlúčenie rodín a môže
riešiť
tento problém. To znamená, že máme celý
rad inštitú-
tov,
ktoré by mohli a ktoré môžu predchádzať
prípadným spo-
rom
takýchto uchádzačov o trvalý pobyt na území Slovenskej
republiky pred európskymi orgánmi. Nevidím v tom
skutočne
žiaden
zásadný problém.
Z vyššie uvedených dôvodov, vzhľadom na stanovisko mi-
nistra
vnútra, s ohľadom na prebiehajúcu diskusiu, teda opa-
kujem
svoj pôvodný návrh, že odporúčam návrhy výborov, po-
kiaľ
ide o § 7 a 12, neprijať. Naopak, odporúčam tento zákon
v
pôvodnom znení z 9. marca Národnej rade
Slovenskej repub-
liky
prijať.
Pokiaľ ide o pripomienku pána kolegu
Prokeša, neodporú-
čam
Národnej rade Slovenskej republiky sa touto pripomienkou
zaoberať,
pretože ide nad rámec predloženého návrhu prezi-
denta
Slovenskej republiky a vybočuje z rámca jeho predlože-
ného
návrhu.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Vážené kolegyne a kolegovia, pristúpime
k
hlasovaniu. Prosím tých, ktorí sa nenachádzajú v rokovacej
miestnosti,
aby sa dostavili.
Pán spoločný spravodajca, prosím, uvádzajte hlasovanie
návrhov.
Poslanec L. Polka:
Pripomienku Výboru Národnej rady
Slovenskej republiky
pre pôdohospodárstvo, Zahraničného výboru Národnej
rady
a
Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prí-
rody
v § 7 vypustiť slová "sú štátnymi občanmi Slovenskej
republiky"
neodporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu vý-
borov.
Pán spoločný spravodajca neodporúča
tento návrh pri-
jať.
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 37 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh nebol
prijatý.
Poslanec L. Polka:
Druhú pripomienku k § 12 ods. 1, ktorú predložili ci-
tované
výbory, máte ju v parlamentnej tlači
112, nebudem ju
celú
opakovať, neodporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o ďalšom ná-
vrhu
zo spoločnej správy. Pán spoločný
spravodajca ho neod-
porúča
prijať.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 38 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Konštatujem, že tento ďalší návrh zo spoločnej správy
nebol
prijatý.
Poslanec L. Polka:
V zmysle Ústavy Slovenskej republiky po
opakovanom pre-
rokovaní
v Národnej rade Slovenskej republiky
odporúčam zá-
kon
schválený 9. marca 1995 o pobyte cudzincov na území Slo-
venskej
republiky prijať bez zmien.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Nakoľko neboli k vrátenému zákonu schválené
žiadne
pozmeňovacie a doplňovacie návrhy, v súlade s článkom
87
ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky dávam hlasovať, či Ná-
rodná
rada uvedený zákon po opätovnom
prerokovaní schvaľuje
v
znení, ako bol prijatý 9. marca 1995.
Kto je za opätovné
schválenie
uvedeného zákona? Pán spoločný spravodajca ho od-
porúča
prijať.
Prezentovalo sa 124 poslancov.
Za návrh hlasovalo 81 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada
Slovenskej republiky po
opätovnom
prerokovaní schválila zákon Národnej
rady Sloven-
skej
republiky o pobyte cudzincov na území Slovenskej repub-
liky,
vrátený prezidentom Slovenskej republiky.
Nakoľko sme opätovne schválili vrátený
zákon, možno po-
važovať
pôvodné znenie uznesenia z 9. marca 1995 číslo 87
k
tomuto zákonu za bezpredmetné.
Ďakujem za spoluprácu pánu spoločnému
spravodajcovi.
Poslanec L. Polka:
Ďakujem aj ja.
Pristúpime k t r e t i e m u bodu
programu, ktorým je
Zákon
Národnej rady Slovenskej
republiky z 10. marca
1995,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady
číslo
347/1990 Zb. o organizácii
ministerstiev a ostatných
ústredných orgánov
štátnej správy Slovenskej
republiky
v
znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej
republiky na opätovné
prerokovanie v Národnej rade Sloven-
skej
republiky.
Materiál ste dostali ako tlač číslo 113. Jeho súčasťou
je
rozhodnutie prezidenta Slovenskej
republiky z 21. marca
1995
o vrátení zákona, ako aj schválený zákon z 10. marca
1995.
Spoločnú správu výborov máte ako tlač číslo 113a.
Prosím vedúceho Kancelárie prezidenta
Slovenskej repub-
liky
pána Jána Findru, aby vrátenie zákona v
zastúpení odô-
vodnil.
Prosím, máte slovo.
Vedúci Kancelárie
prezidenta SR J. Findra:
Vážený pán predsedajúci,
vážení páni ministri,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
opäť prečítam stanovisko pána prezidenta k predmetnému
zákonu.
Predmetom môjho rozhodnutia o vrátení
zákona z 10. mar-
ca
1995 sú tri okruhy problematiky upravenej novelou zákona,
a
to:
1. postavenie štátnych tajomníkov,
2. charakter a vymedzenie orgánu, prípadne orgánov pre
vedu
a
3. odňatie kompetencií prezidenta republiky a ich pre-
sunutie
do pôsobnosti vlády.
Najprv
k prvému okruhu
námietok, ktoré spočívajú
v
otázke, či z posudzovaného zákona vyplýva oprávnenie štát-
nych
tajomníkov vykonávať funkcie, ktoré
ústava zveruje ús-
tavným
činiteľom, t. j. iba ústavným činiteľom, a ak áno, či
sa
im také postavenie môže zveriť obyčajným, teda nie ústav-
ným zákonom. Prijatá formulácia nedáva na
uvedenú otázku
jednoznačnú
odpoveď. Vypustenie slov, ktoré boli
ešte obsa-
hom
vládneho návrhu, t. j. že štátny
tajomník zastupuje mi-
nistra
- citujem "vrátane práv a
povinností člena vlády" by
mohlo
nasvedčovať tomu, že štátny tajomník pri ústavnom roz-
hodnutí
svojho ministra nemôže zastúpiť. Tak vykladali po-
sudzované
znenie vo výboroch niektorí poslanci. Ale text us-
tanovenia
hovorí niečo iné.
Podľa §
2 ods. 2 posudzovaného zákona
štátny tajomník
zastupuje
ministra - citujem - "v rozsahu jeho práv a povin-
ností". Nijaké obmedzenie tohto rozsahu zákon
neobsahuje.
Rozsah práv a
povinností ministra však zahrnuje aj jeho
ústavné kompetencie, preto iní poslanci vykladali
prijatý
text tak, že
oprávnenie zastupovať zahrnuje
aj pôsobnosti
ministra
upravené v ústave.
Ak už v čase prijímania zákona sú zásadné úplne proti-
kladné rozdiely v
jeho interpretácii, treba urobiť
kroky,
ktoré
problém vyriešia. Za predpokladu, že štátny tajomník
sa
nemá touto cestou stať ústavným činiteľom, treba oprávne-
nie
zastupovať doplniť slovami "s výnimkou práv a povinností
vyplývajúcich
z ústavy". Nič tomu nebráni a krátkym doplnkom
predídeme
dlhým sporom. Bez tohto doplnenia by pre výklad
ustanovenia
bolo rozhodujúce porovnanie textu v znení pred
10.
marcom a po ňom, lebo ak ste chceli ponechať stav, ktorý
tu
bol pred 10. marcom, nebolo dôvodu prvú
vetu § 2 ods. 2
meniť.
Každá novelizácia môže mať iba dva dôvody: buď chce
odstrániť
spornosť, čo sa nestalo, alebo chce predchádzajúci
stav
zmeniť. Nemôžem teda urobiť iný záver,
než že citované
ustanovenie
dáva štátnemu tajomníkovi aj ústavné práva, čo
je
však neprípustné.
Štátny
tajomník sa úpravou v obyčajnom zákone nemôže
stať ústavným
činiteľom už preto,
že o jeho existencii
a
postavení ústava nič nehovorí. Právo rozhodovať, napríklad
hlasovať
o veciach, ktoré ústava zveruje členovi vlády, mož-
nosť
uplatňovať v parlamente tie
oprávnenia, ktoré má člen
vlády,
nie je možné bežným zákonom ani na základe zastúpenia
presunúť
na niekoho, kto nie je ústavným
činiteľom. Otázka,
či
a akým zákonom by bolo možné zveriť
štátnemu tajomníkovi
ústavné
kompetencie, nie je formálnou otázkou,
ale má vecný
a
zásadný charakter. Má odpovedať na to, či si vážime ústavu
ako
základný zákon štátu a či ju mienime dodržiavať.
Vážená Národná rada,
druhý
okruh problematiky sa týka Úradu pre stratégiu
rozvoja
spoločnosti, vedy a techniky. Zriadenie ústredného
orgánu
štátnej správy, ktorý by vytváral podmienky na rozvoj
vedy
a techniky, plne podporujem. Na jeho oprávnenú existen-
ciu
a riadne fungovanie však treba splniť predpoklady, ktoré
posudzovaný
zákon neposkytuje. Prvým predpokladom, a to poj-
movým,
je, aby ústredný orgán štátnej správy vôbec vykonával
štátnu
správu. Z diskusie o charaktere tohto orgánu som sa
však
dozvedel, že nebude vykonávať štátnu správu, to znamená
nariaďovaciu
a rozhodovaciu činnosť, resp. že nebude vykoná-
vať
štátnu správu v ozajstnom zmysle slova.
Ale orgán štát-
nej
správy bez výkonu štátnej správy si sotva možno predsta-
viť.
Náplň, ktorú úrad má mať, teda
programovanie stratégie
rozvoja, je veľmi
dôležitou činnosťou, ale
sama osebe by
odôvodňovala
iba zriadenie štátnej agentúry alebo podobnej
ustanovizne,
nie však ústredného orgánu štátnej správy.
Okrem toho podľa posudzovanej novely zákona majú v ob-
lasti
vedy pôsobiť dva ústredné orgány, a to ministerstvo
školstva
a tento úrad. Ministerstvu sa síce z
názvu slovo
"veda" vypustilo,
ale vo vyjadrení kompetencie zostalo
zachované
bez zmeny. Tým sa však vopred vytvárajú zákonné
predpoklady
na kompetenčné konflikty. Pritom jednou zo zá-
kladných
úloh posudzovaného zákona je
rozhraničiť pôsobnosť
ministerstiev
a iných ústredných orgánov štátnej správy tak,
aby
sa kompetenčné konflikty vylúčili.
Všetky
uvedené problémy odstraňuje
riešenie v podobe
zriadenia
ministerstva vysokých škôl a vedy, ktoré navrhu-
jem. Ustanoví sa
riadna náplň a pôsobnosť požadovaná pre
ústredný
orgán štátnej správy, umožní sa spolu s
touto čin-
nosťou
aj programovať stratégiu rozvoja, odstránia sa kompe-
tenčné
konflikty a navyše, a nie na poslednom mieste, zabez-
pečí
sa prepotrebné inštitucionálne prepojenie spojenia vedy
a
vysokých škôl. Tento stav môžeme
dosiahnuť v podstate bez
nových finančných nákladov. Nezastupiteľný význam vysokých
škôl,
vedy a techniky si, vážené panie poslankyne, vážení
páni
poslanci, takýto prístup zaslúži.
Pre tretí okruh problematiky, t. j. pre odňatie kompe-
tencií hlave štátu
a ich presunutie do pôsobnosti vlády,
platia v podstate
tie isté argumenty, ktoré som uviedol
v
novele zákona o Slovenskej informačnej službe. Nechcem ich
opakovať a viac
sa zameriam na niektoré špecifiká. Aj na
tieto
prípady sa vzťahuje ustanovenie článku 102 písm. g/
ústavy, ktoré som
citoval pri požiadavke
rozlišovať medzi
pôsobnosťou
vymenúvať vyšších a ostatných štátnych úradní-
kov.
Podľa inej časti tohto ustanovenia však prezident re-
publiky vymenúva - citujem - "vedúcich ústredných
orgánov
v
prípadoch, ktoré ustanoví zákon".
Všimnime si, že ústava
nehovorí "ak
to ustanoví zákon", nepoužíva podmieňovací
tvar.
Ustanovuje zásadu a zákonodarstvu zveruje iba rozsah
jej
realizácie. Po prijatí
posudzovanej novely však prezi-
dent
republiky nebude mať nijakú právomoc
vymenúvať a odvo-
lávať
vedúcich tzv. ústredných orgánov štátnej správy. Ná-
rodná
rada a jej zákonodarstvo tak prestane rešpektovať zre-
teľný
príkaz ústavy.
Nemyslím si, že prezident republiky musí
nevyhnutne vy-
konávať všetky doterajšie pôsobnosti, preto som
nemal ná-
mietky pri zmene
týkajúcej sa vymenúvania
predsedu Úradu
jadrového dozoru,
ale vymenúvanie predsedu štatistického
úradu
hlavou štátu má u nás dávnu tradíciu,
ktorá sa opiera
o
skutočnosť, že štatistický úrad nie je politickým, ale od-
borným orgánom. Na
rozdiel od ďalších
ústredných orgánov
štatistike
nemožno určiť, aké má mať výsledky. Možno jej len
prikázať,
ktoré zisťovania má urobiť, a takým právom vláda
disponuje.
U
predsedu Slovenskej akadémie
vied platia rovnaké
dôvody,
predovšetkým pokiaľ ide o výlučne
odborný charakter
orgánu,
ale vo zvýšenej miere. Je tu však
ďalšia významná
osobitosť. Na
schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky
10.
marca sa neprerokúval zákon o
Slovenskej akadémii vied,
ani
nijaký iný materiál, ktorý by sa týkal
tejto vedeckej
ustanovizne. Ustanovenie
článku 4 sa
pripojilo k zákonu
o
organizácii ministerstiev, s ktorým
nemá nič spoločného,
celkom
neorganicky sa tam pričlenilo a navyše na základe ná-
vrhu,
ktorý bol prednesený až na schôdzi parlamentu. Tento
návrh
nemal charakter pozmeňovacieho alebo doplňovacieho ná-
vrhu
k prerokúvanej problematike, ako to
požaduje váš roko-
vací poriadok. Ak by sa postupovalo riadnym
legislatívnym
procesom,
určite by sa najprv posúdila otázka, či
nedozrel,
ba
neprezrel čas, aby sme sa vrátili k demokratickým princí-
pom
tvorby orgánov akadémie. To by znamenalo opustiť menova-
cí
systém vôbec, opustiť teda
obmedzenie zavedené v období
normalizácie
a vrátiť sa k princípu voľby predsedu Sloven-
skej
akadémie vied vedcami akadémie.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
tvorba zákonov nie je realizáciou predstáv, ktoré zod-
povedajú
momentálnemu personálnemu obsadeniu
určitých funk-
cií,
sympatií alebo nesympatií k určitým
osobám. Tvorba zá-
konov
musí vychádzať zo všeobecných právnych princípov, zo
všeobecne
uznávaných zásad budovania demokratického právneho
štátu, jeho orgánov a ich vzájomných vzťahov.
Posudzovaný
zákon
v ustanoveniach, ktoré som uviedol vo svojom rozhodnu-
tí,
týmto princípom nezodpovedá. Preto
vás žiadam, aby ste
zákon
pri opätovnom prerokúvaní schválili so
zmenami, ktoré
som
navrhol.
Ďakujem za pozornosť.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
vedúcemu Kancelárie prezidenta
republiky pánu
Findrovi. Prosím predsedu Výboru Národnej rady
Slovenskej
republiky
pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti
pána
poslanca Jozefa Reu, aby podal správu o výsledkoch pre-
rokovania
vráteného zákona vo výboroch Národnej rady. Pro-
sím,
máte slovo, pán predseda.
Poslanec J. Rea:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
milí hostia,
dovoľte,
aby som k
predmetnému prerokúvanému zákonu
predložil spoločnú
správu všetkých výborov Národnej rady
Slovenskej
republiky, okrem Mandátového a
imunitného výboru
Národnej
rady Slovenskej republiky, o výsledku
prerokovania
pripomienok
prezidenta Slovenskej republiky k
vrátenému zá-
konu
Národnej rady Slovenskej republiky z 10. marca
tohto
roku,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon
Slovenskej národnej ra-
dy
číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostat-
ných
ústredných orgánov štátnej správy
Slovenskej republiky
v
znení neskorších predpisov. Túto správu
máme ako parla-
mentnú
tlač 113a.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky rozhodnutím
z
22. marca 1995 pridelil na opätovné prerokovanie uvedený
zákon
Národnej rady Slovenskej republiky
z 10. marca 1995,
a
to podľa pripomienok
prezidenta Slovenskej republiky
z
21. marca 1995, všetkým výborom Národnej rady Slovenskej
republiky, okrem Mandátového a imunitného výboru
Národnej
rady
Slovenskej republiky. Ako
príslušný na skoordinovanie
stanovísk
výborov Národnej rady Slovenskej republiky predse-
da
Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej
rady
Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samo-
správu
a národnosti.
Jednotlivé výbory Národnej rady
Slovenskej republiky
prerokovali pripomienky prezidenta
Slovenskej republiky
v
dňoch 27. marca až 30. marca tohto roku. Výbor Národnej
rady
Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samo-
správu
a národnosti, Ústavnoprávny výbor
Národnej rady Slo-
venskej
republiky, Výbor Národnej rady
Slovenskej republiky
pre
financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Sloven-
skej republiky
pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady
Slovenskej
republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-
kanie,
Výbor Národnej rady Slovenskej
republiky pre vzdela-
nie,
vedu, kultúru a šport a Výbor Národnej
rady Slovenskej
republiky
pre obranu a bezpečnosť vyslovili
súhlas so záko-
nom Národnej rady Slovenskej republiky z
10. marca 1995,
ktorým
sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo
347/1990
Zb. v znení neskorších predpisov, prijatý uznesením
Národnej rady Slovenskej republiky číslo 93 z
10. marca
1995,
a s pripomienkami prezidenta Slovenskej republiky tie-
to
výbory nesúhlasili.
Zahraničný výbor Národnej rady
Slovenskej republiky
neprijal
uznesenie, nakoľko podľa § 48 ods. 1 zákona Sloven-
skej
národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku
Slovenskej
národnej rady v znení neskorších
predpisov návrh
na
uznesenie nezískal potrebnú nadpolovičnú väčšinu všetkých
členov
výboru. Výbor Národnej rady Slovenskej
republiky pre
zdravotníctvo
a sociálne veci súhlasil iba s jednou pripo-
mienkou
prezidenta Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady
Slovenskej
republiky pre životné prostredie a ochranu príro-
dy
s pripomienkami prezidenta vyslovil súhlas a navrhuje Ná-
rodnej
rade Slovenskej republiky schváliť po
opätovnom pre-
rokovaní
zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 10. mar-
ca
1995, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej
rady číslo
347/1990 Zb. v znení
neskorších predpisov, aj
v
znení pripomienok prezidenta Slovenskej republiky.
Vážené kolegyne, kolegovia, jednotlivé
zmeny a doplnky,
tak
ako ich prijal Výbor Národnej rady
Slovenskej republiky
pre
životné prostredie a ochranu
prírody, máme v spoločnej
správe,
parlamentná tlač 113a, uvedené pod bodmi 1
až 11.
Dovoľte,
aby som ich necitoval, pretože spoločnú správu máme
všetci pred sebou.
Navrhujem hlasovať o
spoločnej správe
tak,
že o bodoch spoločnej správy 1 až 11 navrhujem hlasovať
en
bloc a odporúčam ich neprijať. Toľko zo spoločnej správy,
vážený
pán predsedajúci.
Ďakujem za slovo.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby
zaujal
miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o treťom bode programu. Ako prvá sa
písomne
prihlásila pani poslankyňa Alena
Kolesárová z HZDS.
Pripraví
sa pán poslanec Juraj Švec z DÚ.
Poslankyňa A.
Kolesárová:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
panie poslankyne,
páni poslanci,
vážení prítomní,
v rámci
rozpravy k vrátenému zákonu o
organizácii mi-
nisterstiev
a ostatných orgánov štátnej správy prezidentom
republiky chcem podporiť pôvodný vládny návrh
v tej jeho
časti,
ktorá sa týka vytvorenia Úradu pre
stratégiu rozvoja
spoločnosti,
vedy a techniky, ako aj menovania predsedu Slo-
venskej
akadémie vied vládou Slovenskej republiky na základe
návrhu
rady vedcov akadémie. Vo svojom
stanovisku vychádzam
z
nasledovných skutočností:
Z analýzy rozvojových zdrojov Slovenska
vyplýva, že ne-
máme ani surovinové, ani energetické, ani
finančné zdroje
a
nemáme ani veľký trh. Znamená to, že najvýznamnejší a roz-
hodujúci potenciál
na presadenie sa Slovenskej republiky
tvoria ľudské zdroje. Pochopiteľne, za
podmienky, že budú
jednak
nositeľmi vedomostí a schopností, ktoré zodpovedajú
úrovni
tretej rozvojovej informatizačnej vlny,
a jednak ich
smerovaním ku konkurencieschopnosti vo všetkých rozhodujú-
cich
oblastiach.
Ak chce vláda podporiť a rozvíjať
existujúci ľudský po-
tenciál
v kontinuite so zabezpečením budúcej prosperity náš-
ho
štátu, musí vyriešiť spôsob riadenia
ekonomiky z dlhodo-
bého
hľadiska. Aj krátkodobejšie riešenia v oblasti privati-
zácie,
obchodu, zahraničnej či
regionálnej politiky, škol-
stva
atď. by mala odvodzovať z dlhodobej
stratégie. Rovnako
dôležité
pre ňu je potreba mať istý systém spätnej väzby,
ktorý
zabezpečí zosúladenie významných
rozhodnutí s dlhodo-
bou stratégiou a z nej odvodzovaných
dlhodobých kritérií.
Zasadenie
stratégie do širšieho medzinárodného kontextu iste
povedie
napríklad aj k definovaniu pozície Slovenskej repub-
liky
v európskej ekonomike.
Význam tohto orgánu je i v tom, že bude sledovať prie-
rezové prepojenie a kompatibilitu v činnosti
rezortov pri
ich dlhodobom smerovaní a zabezpečovať korekčné opatrenia
vlády. Takýto
nadrezortný orgán by napríklad existenciu,
funkčnosť
a výhodnosť colnej únie s Českou republikou pre-
hodnotil
nielen z hľadiska výhodnosti pre
jednotlivé rezor-
ty, napríklad pôdohospodárstva alebo hospodárstva, ale aj
z
takého hľadiska, či vyhovuje
domácim výrobcom a ich ob-
chodným
plánom a ako ovplyvňuje rozhodujúce ukazovatele eko-
nomiky,
akými sú nezamestnanosť, produktivita
práce, využi-
teľnosť
výrobných kapacít a podobne.
Je zrejmé, že útvar zameraný na stratégiu rozvoja Slo-
venska
nemôže byť bez inovačného predpolia a
zázemia. Preto
jeho
spojenie s útvarom pre vedu a techniku je celkom logic-
ké.
Jednak zo stratégie môže odvodiť nosné štátne programy
a
jednak systematicky podporovať vedecko-technický rozvoj,
a
to či už formou výskumu v jednotlivých rezortoch, alebo aj
licenčnej
politiky. Môžeme si pripomenúť
napríklad, že také
Japonsko
veľmi dlho nerobilo základný výskum. Podporu vyspe-
lej
Európy takémuto rozhodnutiu vyjadruje dokonca aj dotácia
vo
výške 500 tisíc ECU z projektu PHARE, avšak viazaná pria-
mo na vznik
útvaru vedy a techniky ako ústredného orgánu
štátnej
správy.
Odvíjanie a orientácia výskumných úloh od potrieb roz-
voja
spoločnosti by nasmerovalo aj
činnosť našej vedecko-
výskumnej základne.
V tejto súvislosti
chcem uviesť, že
v
minulom období som s kolegyňami a
študentmi z Katedry so-
ciológie Filozofickej fakulty uskutočnila výskum
stavu
a
podmienok života a práce vo vedeckovýskumných pracovis-
kách
Slovenskej republiky. Zistili sme, že
respondenti rov-
nako
zo Slovenskej akadémie vied, rezortných ústavov i vyso-
kých
škôl úplne absolútne najnegatívnejšie spomedzi všetkých
uvedených činiteľov
hodnotili práve úroveň riadenia vedy
a
výskumu príslušným ministerstvom a vládou, či už z hľadis-
ka
formulovania stratégie, priorít a
podobne. Hodnotenie na
úrovni 25 %
oproti 100-percentnému optimu
bolo dokonca
o
15 % nižšie, ako ich spokojnosť s finančným ohodnotením
práce.
Tieto potreby vedcov zohľadňujú aj súčasné ciele vlá-
dy.
Treba
tiež vidieť, že
štát cez rozpočet prideľuje
vedeckovýskumným pracoviskám prostriedky, ale tieto si ne-
raz
výsledky svojej práce nechávajú pre
seba, resp. sa stá-
va,
že ich predávajú do zahraničia. Poznatková a technická
základňa je pritom
budovaná už generáciami a výsledky za
lacný
peniaz využíva zahraničie.
Zo všetkých uvedených dôvodov pokladám
za správne, že
predsedu
Slovenskej akadémie vied na návrh rady
vedcov aka-
démie
menuje a odvoláva vláda. Tiež sa domnievam, že by bolo
krokom
späť, keby sa pre stratégiu a riadenie
vedecko-tech-
nického
rozvoja vyčlenil iba rezortný priestor.
Rešpektujúc
naše
podmienky a vývin našich výchovno-vzdelávacích a vedec-
ko-výskumných inštitúcií za niekoľko posledných
desaťročí
vysoké
školy tvoria dominantnú súčasť školského systému. Ich
úlohou
je vzdelávať a pedagógovia robia svoju vedeckovýskum-
nú
činnosť predovšetkým preto, aby mohli učiť svoje vlastné,
a
nie knižné alebo nebodaj skriptové poznatky a aby mohli do
vedeckovýskumnej činnosti zapájať svojich odborných nasle-
dovníkov.
Faktom síce zostáva, že vo svete sa veda vyvíjala pre-
dovšetkým
na vysokých školách, avšak dnes sa
situácia mení.
Napríklad
ETT alebo GM majú svoje kvalitné výskumné praco-
viská
a tieto majú oprávnenie školiť aj študentov. Aj analý-
za
situácie v 25 najvyspelejších štátoch
sveta poukazuje na
to,
že iba v pätine z nich je spojené
riadenie vedy a tech-
niky
s vysokými školami.
Vážení prítomní, záverom by som chcela uviesť, že Úrad
pre
stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a
techniky predsta-
vuje
orgán novej kvality. Vzniká z naliehavej potreby sú-
strediť a
zosúladiť všetky ľudské
a materiálové zdroje
k
prebudeniu našej ekonomiky z jej letargie a priameho zapo-
jenia
vedy a techniky do strategicky cieleného rozvoja nášho
mladého
štátu. Ostáva veriť, že nepôjde o rigídnu inštitú-
ciu,
ale vďaka rôznorodým programovacím
aktivitám ohýbateľa
pokroku
v prospech života nás, a čo by som chcela povedať,
nielen
nás, ale aj našich detí a našich vnúčat.
Ďakujem pekne za pozornosť.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pani poslankyni Kolesárovej.
S písomnou
prihláškou
je tu druhý v rozprave pán poslanec Juraj Švec.
Pripraví
sa pán poslanec Ľudovít Harach za Demokratickú úniu.
Poslanec J. Švec:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani podpredsedníčka vlády,
vážený pán podpredseda,
vážené dámy a páni,
kolegyne a kolegovia,
môj príspevok nebude dlhý, nebude
obsažný, ale predsa
len
mi dovoľte, aby som sa zastavil pri niektorých záleži-
tostiach,
ktoré sa týkajú orgánu, ktorý v rámci
tohto záko-
na
má riadiť rozvoj vedy a techniky a determinovať stratégiu
rozvoja
našej spoločnosti.
S predchádzajúcim príspevkom pani kolegyne Kolesárovej
možno
v plnej miere súhlasiť a prikláňam sa
takisto k názo-
ru,
že otázka stratégie a rozvoja spoločnosti vo väzbe na
vedu
a vzdelávanie je absolútnou dominantou pre budúce vzde-
lané
populácie 21. storočia. Ak teda chceme pre našu vedu
niečo
urobiť, musíme určite zmeniť štruktúru
našich riadia-
cich
orgánov. Snahou bolo túto štruktúru upraviť už aj v mi-
nulosti
a podávali sme opakovane návrhy, aby sa Ministerstvo
školstva,
mládeže a športu Slovenskej republiky pretransfor-
movalo
na dva orgány štátnej správy. Teda nie na jeden orgán
štátnej
správy a jeden úrad, ale na dva orgány štátnej sprá-
vy,
a to na ministerstvo pre vzdelávanie a šport a minister-
stvo pre vysoké
školy, vedu a techniku. Máme na to mnoho
pragmatických
dôvodov.
Dovoľte mi trošku zamyslenia sa nad vývojom vedy v po-
slednom
období. Ešte si mnohí pamätáme na parný rušeň, ktorý
donedávna
brázdil naše železnice. Dnes už je v
múzeu. Vývoj
elektrickej
lokomotívy predstavoval asi tridsaťročné úsilie.
Vývoj
pracieho prášku, ktorý poznáme dnes, trval len niekoľ-
ko
málo rokov a bol viazaný na objav biotechnológií. Bio-
technológie
sú nové technológie, nové spôsoby, ktoré dovoľu-
jú
lacným spôsobom pripraviť enzýmy,
ktoré sú zložkou pra-
cích
práškov a ktoré sa voľakedy izolovali veľmi ťažko a ne-
bolo
ich možné v praxi použiť. To, že dnes máme biotechnoló-
gie,
vďačíme objavu profesora Temina. Bol to vysokoškolský
učiteľ
v Spojených štátoch, ktorý objavil jeden enzým, ktorý
je
schopný prepísať genetickú informáciu z
RNA do DNA a kó-
piu
DNA integrovať do bunkového genómu. Na základe tohto je-
diného
enzýmu dnes vieme syntetizovať hormóny
a ďalšie pre-
paráty, ktoré používame v liečbe najrozličnejších
chorôb.
Flemingovi
nikto nepredpísal, akým spôsobom mal
objaviť pe-
nicilín,
Kaplanovi nikto nedal návod, akým spôsobom má po-
stupovať
pri objave turbíny. A preto aj
veda musí byť slo-
bodná,
pretože len vedci najlepšie vedia, čo majú objavovať,
na
čom majú pracovať. To však neznamená, že veda nemá byť
koordinovaná.
Veda musí byť koordinovaná, a síce vo svojej
inštitucionálnej
forme.
Vo vedeckovýskumnej základni Slovenskej republiky máme
tri
kompartmenty. Sú to vysoké školy, je to Slovenská akadé-
mia
vied a sú to rezortné výskumné ústavy, ktoré riadia jed-
notlivé
ministerstvá. Tie proporcie sú známe. Dnes prevalen-
cia
našich kapacít je v rezortných výskumných
pracoviskách.
Ideme však do
privatizácie, a je teda otázka, komu budú
tieto inštitúcie
slúžiť. Nedávno som
navštívil National
Research
Council v Kanade, ktorý na 27 miliónov obyvateľov
Kanady predstavuje asi jednu dvadsatinu toho, čo máme my
v
rezortných pracoviskách. Rezortný
výskum sa musí financo-
vať
sám, ale inštitucionálne musí mať podiel na jeho rozvoji
aj
štát, pretože štát vie takisto
determinovať, čo pre roz-
voj
svojej spoločnosti potrebuje.
Vysoké školy sú základným elementom
výskumu vo všetkých
krajinách
vyspelej Európy a celého sveta. Teda oddeliť vyso-
ké
školy od základného výskumu i od aplikovaného
výskumu sa
jednoducho
nedá. Vysoké školy sú nato, aby rozvíjali základ-
ný
výskum, ale mnohé z nich rozvíjajú aj
aplikovaný výskum.
Sú
teda prospešné spoločnosti v
mnohom. Základný výskum je
tu
nato, aby rozvíjal bázu pre nové technológie, pre to, aby
naši
ľudia vedeli s týmito technológiami
narábať, ale záro-
veň
jeho materializácia je vo väzbe na vysoké školy, pretože
základný
výskum nám pomáha vychovávať generácie, a to nielen
generácie
vedcov, ale generácie kvalifikovaných
ľudí, ktorí
vedia
pomôcť nášmu priemyslu, nášmu poľnohospodárstvu, našej
ekonomike,
bankovníctvu v iných sférach.
Pokiaľ
by sme mali úrad,
ktorý by mal determinovať
stratégiu
rozvoja spoločnosti, bude na svoju
vlastnú reali-
záciu
potrebovať tieto bázy
vedeckovýskumnej základne Slo-
venskej
republiky. Ale nebude vstave
koordinovať všetko, čo
tieto
jednotlivé zložky vykonávajú, pretože ide o úrad, nej-
de
o ústredný orgán štátnej správy s rozhodovacou funkciou.
Je tu
ešte veľmi veľa argumentov,
ktoré by som mohol
predložiť,
ale nechcem zneužívať vašu trpezlivosť, len vás
opätovne
prosím, zvážme túto druhú eventualitu. Vytvorme to,
čo
sme navrhovali už dva roky, vytvorme ministerstvo pre vy-
soké
školy, vedu a techniku. Budeme mať ústredný orgán štát-
nej
správy, ktorý bude mať svojho ministra, ten bude vo vlá-
de,
ten bude spolupracovať so všetkými ministrami. Tento or-
gán
bude mať aj exekutívnu právomoc a
bude môcť toto svoje
postavenie
využiť na skutočne kvalitnú koordináciu rozvoja
vedy. Hovoríme, že dávame pol percenta
hrubého národného
produktu
do vedy. To je pravda, vážení, ale z toho ide len
asi
pol promile na skutočnú vedu, všetko
ostatné ide do in-
štitucionálnych
financií. A to treba zvážiť, koľko tých
pe-
ňazí
máme dávať do inštitucionálnych výdavkov a koľko ich
máme dávať do
skutočnej vedy. A keď toto všetko zvážime,
myslím,
že je celkom logické, že potrebujeme takéto minis-
terstvo.
To nie je otázka politická, to je otázka pragmatic-
ká.
Prosím, keby tento návrh bol skutočne seriózne zvážený.
Ďakujem pekne za pozornosť.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. O slovo sa písomne prihlásil pán posla-
nec
Harach. Prosím, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Ro-
man
Kováč z DÚ.
Poslanec Ľ. Harach:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
kolegyne a kolegovia,
milí hostia,
vystúpenia oboch mojich predrečníkov, ale najmä slová
pána
rektora Šveca boli, myslím si, k tejto problematike, ku
ktorej
chcem hovoriť aj ja, úplne
vyčerpávajúce. Dovoľte mi
len
z vlastnej skúsenosti z minulého roku, prípadne z mojich
poznatkov
ako radového výskumníka na Technickej
univerzite,
radového
pracovníka, povedať niekoľko námetov, názorov na tú
časť
kompetenčného zákona - dovoľte použiť takýto skrátený
názov,
ktorá sa dotýka zriadenia Úradu pre stratégiu rozvoja
spoločnosti,
vedy a techniky.
Jednoznačne možno súhlasiť s tým, že takýto návrh je
vôbec
predkladaný, a so stanoviskom pána prezidenta v tom,
že
je potrebné vytvoriť ústredný orgán štátnej správy, ktorý
sa
problematikou, ako to tu bolo veľmi
pekne povedané mojím
predrečníkom, koordinácie
vedy a techniky bude zaoberať.
Myslím
si, že v tom stanovisku je veľmi správne aj povedané,
že
tak ako je to navrhnuté, je to cesta polovičatá, je to
polovičné
riešenie.
Dámy a
páni, nie je mojím cieľom
robiť lobby vysokým
školám.
To vonkoncom nie. Mojím cieľom však určite je urobiť
určité
lobby u vás dobrému zámeru. Tak ako tu už odznelo,
i
ja sa domnievam, že inštitucionálne vybudovať len úrad,
ktorý
bude koordinovať problémy, riešenie problémov v oblas-
ti vedy
a techniky, znamená
inštitucionálne zaniesť, či
chceme,
alebo nechceme, úradnú bariéru medzi koordinovanie
týchto
činností v oblasti vysokoškolského výskumu a v oblas-
ti ostatných
vedeckovýskumných
inštitúcií. Tu nie celkom
súhlasím
s mojou predrečníčkou pani poslankyňou Kolesárovou,
ktorá predsa len
posunula vysokoškolský
výskum do polohy
kvázi
sledovateľského výskumu, kde ja ako učiteľ, teda v ob-
lasti,
v ktorej pedagogicky pôsobím, budem do istej miery
sledovať
problematiku, ktorá tam je, tak, aby som mohol dob-
re
prednášať. To je menšia časť mojej
práce ako vysokoškol-
ského
učiteľa. Oveľa väčšia časť mojej práce ako vysokoškol-
ského
učiteľa je taká, aby som sa priamo podieľal na riešení
projektov
aplikovaného základného výskumu, ak
teda použijem
toto predsa
len trošku zastarané
delenie, a aby som aj
s
ohľadom na to, čo som dosiahol, si pripravoval prednášky
a
prednášal na úrovni poznania, ktoré je v danom predmete,
a
pritom svoj výskum robil na
úrovni aktuálnych výsledkov
vedy,
ktorá v tomto predmete je. Teda pozor, máme sledova-
teľský
výskum na univerzitách, ale nielen tento výskum sa
tam
robí.
Viete,
postavenie univerzít v uplynulých rokoch sa
u
nás dostalo do trošku inej polohy, ako
by malo byť, aj do
trošku
inej polohy, ako je v krajinách s nami
komparovateľ-
ných.
Neustále zdôrazňujem a nesúhlasím celkom s tým, že vy-
soké
školy sú predovšetkým pedagogické inštitúcie. Zdôrazňu-
jem,
že vysoké školy sú predovšetkým
vedeckovýskumné inšti-
túcie.
Dokonca ten diapazón vo svete je
ponímaný asi takto:
prestížne
univerzity vo svete sú vedeckovýskumné
inštitúcie
s
primeraným pedagogickým úväzkom. Situácia u nás je obráte-
ná.
U nás sme vyrobili a vedieme všetko k tomu, aby sme mali
predovšetkým
pedagogické inštitúcie s malým,
spravidla men-
ším
vedeckovýskumným úväzkom. Použil som
možno zjednodušenú
formu,
ale niekde, možno v strede alebo v máličko vybalanco-
vanom
vzťahu medzi pedagogikou vysokej školy
a vedou na vy-
sokej
škole bude pre nás ako pre
krajinu, ktorá nemôže po-
kryť
všetky vedné a výskumné oblasti v tom najtvorivejšom
zábere,
asi to správne miesto.
Ešte raz by som chcel zdôrazniť aj to, čo tu už odzne-
lo,
teda povedať aj trošku z inej optiky pohľadu na úrad,
ktorý
sa navrhuje, ak tento úrad bude úradom, ktorý bude ko-
ordinovať
vedu a techniku a nebude mať priamo v
kompetencii
aj
univerzity a vysoké školy. Pán poslanec
Švec tu povedal,
že
máme trojkoľajnosť v oblasti vedy a výskumu - rezortné
výskumné ústavy,
dobre rozvinutú Slovenskú akadémiu vied
a
výskum na univerzitách. Privatizácia evidentne povedie re-
zortné
výskumné ústavy k tomu, že prevažná väčšina z nich
nejakou
formou privatizácie prejde. Bolo by totiž veľmi div-
né,
aby štát dával do štátnych rezortných výskumných ústavov
štátne
peniaze, ktoré sa budú zhodnocovať v súkromnej sfére.
Však
to by bolo postavené na hlavu.
To znamená, že to, čo musí byť už
teraz rozpracovávané
v
tejto oblasti privatizácie, sú jasné,
výborné, dobré pra-
vidlá,
podľa ktorých bude súkromný sektor tvoriť svoju ve-
deckovýskumnú
základňu, prípadne si objednávať to, čo potre-
buje,
a podporovať to, čo potrebuje v oblasti štátneho vý-
skumu.
Čiže vetva rezortných výskumných ústavov - veľmi hru-
bo povedané, ako som to naznačil - sa možno bude vyvíjať
takto.
Niekde v
strede máme ústavy Slovenskej
akadémie vied,
ktoré zaberajú svojou výskumnou aktivitou
problematiku od
základného
výskumu, toho teoretického, až po aplikovaný ale-
bo
možno už dnes s prevahou aplikovaný výskum, ten, ktorý by
sa mal
priamo realizovať potom
či už v súkromnej sfére
-
akým spôsobom, to by mali
povedať tie pravidlá - alebo
formou
aj štátnych objednávok v niektorých oblastiach hospo-
dárstva,
ako sú telekomunikácia a podobne, kde má štát emi-
nentný
záujem o podporu.
Aký bude
vývoj Slovenskej akadémie vied,
nedovolím si
to
exaktnejšie formulovať, ale podľa
mojich osobných skúse-
ností
z minulého roka očakávam, že záujem - a pani poslanky-
ňa
Kolesárová o tom hovorila, že mnohé výskumné inštitúcie
v
GM pôsobia už aj tak, že majú pedagogické úväzky - Sloven-
ská
akadémia vied má enormný záujem robiť postgraduálne dok-
torandské
štúdium. No pochopiteľne, veď je tam obrovský moz-
gový
potenciál. Proste, je tam prostredie a
ľudia, ktorí na
to
majú, aby toto robili. Inými slovami,
ona to dobre cíti
a
život ju k tomu tlačí, že sa
vyvinie v inštitúciu, ktorá
bude
možno špecifickou formou univerzity
či univerzitného
vzdelávania.
Núka sa mi teraz akési postupné nie
splývanie,
ale
akési približovanie sa - to je dobrý termín. Približova-
nie
sa Slovenskej akadémie vied k vysokým školám je evident-
né.
Ale aj opak je pravdou.
Nemyslime si, dámy a páni, že vysoké
školy sa zmieria
s
polohou, do ktorej by sme ich dávali,
do ktorej, či chce-
te,
alebo nechcete, ich takýto inštitút,
takýto úrad jedno-
ducho
odsúdi. Nezmieria sa s tým a budú pretláčať svoj vý-
skum.
Ale k čomu to povedie? Dovoľte mi vlastnú skúsenosť.
Ako
radový referent na ministerstve
školstva som kedysi mal
na
starosti program elektronizácie. Bola
tam úloha A 08, na
to
do smrti nezabudnem, kde bolo zopár devízových korún, ale
na
tú dobu veľmi cenných, ktoré sa mali dať na nákup počíta-
čov
a modernej technológie na vysoké školy. To boli galeje
jednoducho
to vydolovať. To boli galeje dostať sa k tomu.
V
našom výbore poslanci koalície
hovorili o tom, že tento
úrad
bude mať dominanciu v rozdeľovaní prostriedkov. To je
vážna
vec. To zakladáme nie dobrý prístup k silnému lobbizmu
a
k vytváraniu nie konkurencie, ale k vytváraniu nie zdravé-
ho
prostredia pri uchádzaní sa o takéto prostriedky. Ale to-
ho
sa ešte dotknem.
Vrátim sa ešte jednou vetou k vysokým školám. Na vyso-
kých
školách, dámy a páni, každý učiteľ,
ktorý chce odborne
rásť,
musí robiť výskum. To znamená, že tam musí mať štát
eminentný
záujem výskum podporovať aj vtedy, keď to nie je
v
prioritách štátu. Mohol
by som teraz menovať oblasti,
o
ktorých by sme sa evidentne hneď teraz
zhodli, že nie sú
v
prioritách, a ťažko by sme ich aj my do tých priorít odsú-
hlasovali,
ak by sme sa k tomu vyjadrovali. Ale na vysokej
škole výskum
musí byť. Študenti
musia byť pripravovaní
v
prostredí, ktoré predovšetkým robí výskum.
Veľmi dôležitá úloha tohto úradu bude
spočívať v oblas-
ti
tvorby priorít. Keď sa prvýkrát prerokovával tento zákon,
s
veľkým záujmom som si vtedy vypočul príspevky, ktoré k to-
mu
odzneli. S tým možno jednoznačne súhlasiť. Tvorba priorít
je veľmi dôležitá. Nemáme ju zvládnutú.
Nemáme zvládnuté
techniky
tvorby priorít, zber informácií pre tvorbu priorít,
ich
formy, a najmä vyhodnocovanie ich
napĺňania, t.j. eval-
váciu
už samotných projektov. Vždy sme sa utiekali k tomu a,
žiaľbohu,
to nám zostáva, v činnosti tohto úradu som to zno-
vu
vyčítal, že budeme vyhodnocovať
výsledky vedy a výskumu.
Skúsme
sa nad tým zamyslieť trošku ináč a nemyslieť si, že
keď
napíšeme siahodlhé správy o tom, aký to
malo obrovský
prínos, že tým
sa výsledky stali tým, čím sme ich chceli
mať.
Vôbec nie. Objednávky súkromného sektora akciových spo-
ločností
na výsledky vedy a výskumu povedia, ako
sa v praxi
zhodnocuje,
ale nie výskumné správy.
Či
bude tento úrad, a zrejme bude,
situácia je asi tak
nastavená,
ale nech už bude v akejkoľvek forme,
bude sa po-
týkať
s dvoma základnými principiálnymi prístupmi k financo-
vaniu
vedy, techniky, technológií v našej spoločnosti, v na-
šej
republike. To je financovanie tzv.
štátnych objednávok,
t.
j. tých projektov, ktoré budú tvorené smerom zhora nadol.
Položme
si teraz otázku, ako prakticky bude postupovať tento
úrad,
keď bude chcieť takéto priority zostaviť. Na jednej
strane
tento úrad, a to je veľmi cenné, bude vypracovávať
z
akýchsi podkladov alebo z istých podkladov z hospodárskych
a
ostatných rezortov koncepciu a na
základe koncepcie stra-
tégiu, či stratégie, tu možno bude množné číslo, rozvoja
spoločnosti
v jednotlivých jej oblastiach a podobne. Potom
k
tomu bude tvoriť priority v oblasti vedy a techniky. Na
základe akých podkladov? Čo urobí? Obráti sa na rezorty,
pretože
by bolo divné, aby ministerstvo hospodárstva nehovo-
rilo
do toho, akým spôsobom budú tieto priority urobené. Te-
da
čo sa udeje? To tu tiež odznelo, keď sme prvýkrát hovo-
rili
o tomto zákone. Udeje sa to, že tento úrad na pohľad
tlačený
nižšie, ako je ústredný orgán štátnej správy, bude
mať
zrazu také kompetencie, že bude nadrezortným orgánom. Aj
to
tu odznelo. Akým spôsobom toto teda vyvážime? Dá sa to?
Takže,
to sú štátne objednávky. Tie sa,
samozrejme,
premenia
na projekty a tie by sa mali - to uvidíme, k tomu
už
u nás nábeh máme - konkurzným, konkurenčným spôsobom rea-
lizovať. Tá
druhá cesta, ktorá
takisto už v
našej
vedeckovýskumnej komunite
je rozbehnutá, je celkom dobrá,
je tvorba
vedeckovýskumných námetov - použijem približný
termín
- zdola nahor. Pán poslanec Švec veľmi pregnantne po-
vedal,
že vedeckovýskumný pracovník musí najlepšie vedieť,
čo
sa v danej oblasti má riešiť. Nemyslime si, že by naši
vedeckovýskumní pracovníci nevedeli to, čo sa má riešiť, aj
nadviazať na
potreby nášho priemyslu, súkromného sektora
a
podobne. Len treba pre to vytvoriť
korektné pravidlá. Oni
vedia,
čo treba riešiť, vedia to sformulovať do návrhu na
projekty
a tie sa musia kdesi stretnúť. To je tá cesta zdola
nahor,
od vedeckých tímov hore, ktorá bude vytváraná alebo
spracovávaná
formou určitých grantov.
Medzi štátnymi objednávkami a grantmi
nevyhnutne musí
byť
harmonizácia. Kto ju bude robiť? Tento úrad bude robiť
tú
harmonizáciu? Alebo ju bude robiť niekto, kto bude zodpo-
vedný
za štátne objednávky, a niekto, kto bude zodpovedný za
granty. To znamená,
bude ju robiť grantová agentúra? Dve
grantové
agentúry - pre vedu, pre techniku? A možno ešte ne-
jaká
tretia pre transfer technológií, o
ktorom sa tu zatiaľ
nehovorilo?
Ako dôjde k tej harmonizácii? Môžeme si povedať,
dobre,
veď ten úrad to vyrieši. Verím. Som presvedčený a dú-
fam,
že to vyrieši. Do obidvoch týchto tokov, do štátnych
objednávok i do
grantov, budú nevyhnutne
vstupovať vysoké
školy.
Ak vytvoríme a budeme mať iné ministerstvo, ktoré bu-
de
hodnotiť a tvoriť priority pre vysoké
školy, a iný úrad,
ktorý
bude tvoriť priority pre výskum všeobecne, prosím vás,
kam
to potom dospeje? Ako sa bude riešiť nevyhnutná trecia
plocha,
ktorá tam vznikne?
Tento môj vstup k tejto časti si
dovolím ukončiť tým,
že
to nepodporujem, plne sa prihováram a rovnako i ja mám
prosbu
na vás, aby ste zvážili, či by predsa len nebolo lep-
šie dobre pripraviť a vybudovať ústredný
orgán pre vedu,
techniku
a vysoké školy. Úmyselne som ich menoval ako tretie
v
poradí, aby sme videli, že môžeme
pokojne dať už aj for-
málne
väčšiu prioritu vede a technike.
Veľmi dôležitou oblasťou, ktorá nebola
dotknutá, je ob-
lasť
transferu technológií. To je oblasť,
kde sa predovšet-
kým budú realizovať súkromné
vedeckovýskumné inštitúcie.
Prepáčte
mi, že to poviem celkom priamo, dúfam, že sa to ni-
koho
nedotkne, že nebude si myslieť, že dehonestujem našu
republiku,
ale opakujem, nemáme na to, aby sme vo všetkých
oblastiach robili základný a aplikovaný výskum. V
mnohých
základný
výskum robiť musíme, najmä v oblasti univerzít, ale
aplikovaný
nie. To si nemôžu dovoliť bohatšie a silnejšie
štáty.
Jednoducho budeme musieť nakupovať technológie. Ale
nákup
technológií je možno entý krok. Ten nultý, rozhodujúci
krok je príprava
transferu technológie. Kto
bude za toto
zodpovedať?
To je výsostne vec súkromných výskumných, podni-
kateľských
a iných inštitúcií, ale v istom slova zmysle by
mala
byť koordinovaná. A najmä - a teraz
vzniká tá dôležitá
väzba medzi vzdelávaním a transferom technológií
- čo sa
udeje,
keď to pôjde nejakým iným kanálom? Udeje sa to, že sa
začnú
dvíhať kritické hlasy v
spoločnosti: A čo tie vysoké
školy
robia? K nám prišiel inžinier, máme tu
špičkovú tech-
nológiu
od Siemensa a on nevie s ňou
robiť. Pochopiteľne.
Preto,
že univerzita ju nemá. Preto, že keď už len informač-
ne,
je mimo toho, že takáto úloha, takýto projekt sa zreali-
zoval
a takýto transfer technológie bol uskutočnený.
/Šum v sále./
Dlho hovorím? Vidíte, to je tá
pedagogická záťaž. Ďaku-
jem
pekne za upozornenie. Budem to skracovať.
Kolegyne
a kolegovia, inštitucionalizácia
koordinácie
činnosti
v oblasti vedy a techniky je
nemysliteľná. Ale po-
zor, a to
tu tiež minule odznelo, ak inštitucionalizácia
dostane vyššiu prioritu nad meritom veci, je nebezpečná.
Najmä
pre vedu a techniku môže byť niekedy
jej hrobárom. To
si
dobre uvedomme.
K ostatným otázkam sa nebudem
vyjadrovať. Dovoľte mi,
aby
som však vyjadril svoje stanovisko i k niečomu, čo je
možno
nad rámec zákona alebo toho, čo teraz prerokovávame,
a
to je otázka umiestnenia - budem to
nazývať stručne - pa-
tentového
úradu.
Dámy a páni, každý, kto má osobné skúsenosti s vybudo-
vaním
inštitúcie, s vybudovaním jej informačnej
infraštruk-
túry,
technickej infraštruktúry, personálneho vybavenia, do-
mácich a najmä
medzinárodných kontaktov, ktoré
táto musí
mať,
a všetkého, čo s tým súvisí, mi určite dá za pravdu, že
posun
inštitúcie, ak je dobre vybudovaná, ak
je takto budo-
vaná,
je vždy na škodu veci. Veď teraz uvažujeme o dvoch no-
vých
ústredných orgánoch. Nebolo by
dobré zvážiť možno po-
silnenie miest Banská Bystrica, Košice
niektorým z týchto
novouvažovaných
a obrazne povedané na zelenej lúke budova-
ných
ústredných orgánov? Dávam to na zváženie, ale v žiadnom
prípade
neodporúčam, aby sme patentový úrad, takto vybudova-
ný,
takto rozbehnutý, presúvali do Banskej Bystrice.
Ďakujem pekne za pozornosť. Ospravedlňujem sa za záber
času.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Roman Kováč z DÚ.
Pripraví
sa pán poslanec Ľudovít Černák.
Prosil by som, keby sme prihliadali
na čas, blíži sa
devätnásta
hodina a bolo by naozaj dobre, keby sme zvládli
tento
bod.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
budem rešpektovať požiadavku na stručnosť. Pán prezi-
dent
po analýze zákona stanovil tri základné
okruhy problé-
mov,
pre ktoré sa rozhodol vrátiť zákon na
opakované prero-
kovanie.
Dovoľte, aby som sa zmienil len o dvoch.
Dotknem sa problému právomoci štátneho tajomníka. Dik-
cia,
ktorú mu v tejto chvíli zákon
dáva, je zastupovať mi-
nistra
počas jeho neprítomnosti v rozsahu jeho práv a povin-
ností.
To je však málo. V tomto zákone sa objavuje ešte ďal-
šie:
v prípade jeho neprítomnosti, ale aj v iných prípadoch.
Domnievam
sa, že práve toto vyjadrenie spôsobuje
presvedče-
nie
pána prezidenta, a moje hlboké tiež, že
je potrebné za-
viesť
obmedzujúce pravidlá. Neviem si totiž
predstaviť, ako
štátny tajomník v
prítomnosti ministra ho bude
zastupovať
v
rozsahu jeho práv a povinností. V neprítomnosti je to jas-
né,
to je definované. Ak tam nie je
prítomný, je tam štátny
tajomník.
Iná situácia nastane, keď je prítomný.
Sú len dve
možnosti,
buď tam je, alebo tam nie je. Ak je prítomný, to
je
ten iný prípad, aj tak ho môže zastupovať štátny tajom-
ník.
Pri argumentácii pri predkladaní tohto zákona je dobré
sa
pozrieť na dôvodovú správu. Ak
dovolíte, budem z nej ci-
tovať:
"Zmena oproti vlastnému právnemu stavu spočíva v tom,
že
štátny tajomník alebo na základe rozhodnutia vlády Slo-
venskej
republiky štátni tajomníci zastupujú
ministra, vrá-
tane
jeho práv a povinností člena vlády
Slovenskej republi-
ky."
Pri argumentácii pani
podpredsedníčka vlády v Krokoch
hovorila,
že nejde o žiadnu zmenu oproti súčasnému stavu.
V
tom prípade by vlastne táto
dôvodová správa bola asi na-
sledovná:
Pravda je to preto, lebo je to pravda.
To je celá
argumentácia,
žiadne iné zdôvodnenie, prečo sa musí takáto
dikcia
v zákone objaviť, tu nie je.
Ďalej pani podpredsedníčka argumentovala
tým, že predsa
ústava
jasne vymedzuje práva a povinnosti ministra, a teda
štátny
tajomník nemôže tieto práva plniť, pretože nie je ús-
tavný
činiteľ. Áno, domnievam sa, že v tomto bode má skutoč-
ne
pravdu, pretože ústava ako náš najvyšší zákon skutočne
definuje
práva a povinnosti ministra. Samozrejme, že okrem
toho, čo je
v ústave, sú ešte ďalšie práva a povinnosti,
ktoré
plní ministerstvo, a teda musí ich
plniť aj minister,
a
zrejme tieto povinnosti má na mysli
zákon. Ak je to tak,
potom
by som sa rád spýtal, prečo sa bránime
tomu, aby bola
vyslovená
v tomto zákone obmedzujúca podmienka,
ktorú navr-
huje
pán prezident "mimo práv a povinností, ktoré ministrovi
určuje
ústava". Domnievam sa, že táto príčina je tu najmä
preto,
že sa tu objavuje neprítomnosť a iné prípady a nie je
tu
časový limit.
Vážené dámy a vážení páni, v tomto zákone
nie je stano-
vené,
že vôbec musí byť minister, pretože ak
v iných prípa-
doch
ho môže zastupovať štátny tajomník,
znamená to, že pre
ministerstvo
vôbec žiadny minister nemusí byť
menovaný, len
iný
člen vlády je poverený a štátny tajomník vlastne vedie
ministerstvo
sám. Ako isto viete, túto situáciu sme
zažili,
bolo
to na ministerstve pre správu a
privatizáciu a bolo to
na
ministerstve školstva istú dobu.
Domnievam sa práve pre-
to,
že treba podporiť obmedzujúcu
podmienku, ktorú navrhuje
pán
prezident. Tá obmedzujúca podmienka je
v súlade s naším
zákonom
a domnievam sa, že keby bola vsunutá do
textu záko-
na,
tento zákon bude jednoznačný a jednoznačne bude deklaro-
vať,
že nie je v rozpore s ústavou.
Ďalej dovoľte, aby som sa dotkol problematiky kompeten-
cie
menovania predsedu štatistického úradu. Vždy, keď sa zá-
kon
novelizuje, novela má nejaký význam. Je potrebné vedieť,
prečo sa to
robí. Žiaľ, hlboko ľutujem, ale v
dôvodovej
správe
k tomuto zákonu nie je o tejto kompetenčnej zmene ani
slovka,
to znamená, že je nezdôvodnená. Čo je pre štatistiku
významné?
Pre štatistiku je predovšetkým
významné, aby bola
vierohodná,
aby bola nezávislá. Len takéto výsledky
štatis-
tického
úradu alebo takto vedeného
štatistického úradu sú
ochotné
akceptovať nielen národné inštitúcie,
nielen minis-
terstvá,
nielen občianske združenia a ďalšie, pre ktorých je
štatistika určená, ale
aj medzinárodné inštitúcie, ako
je
Medzinárodný
menový fond, ako je Svetová banka, ako
sú ban-
kové
konzorcie, ako sú ďalšie medzinárodné
obchodné spoloč-
nosti,
ktoré čerpajú údaje zo Slovenského štatistického úra-
du.
Plne by som chápal, keby vláda
prišla s návrhom zvýšiť
rozpočet
pre Slovenský štatistický úrad, pretože to skvalit-
ní
jeho prácu, ale skutočne sa pýtam, ako sa zvýši vierohod-
nosť,
pravdivosť, ako sa zvýši kvalita práce tým, že predse-
du
bude vymenovávať predseda vlády, a nie prezident.
Chcem povedať, že štatistika nie je vec,
ktorá podlieha
vôli
voličov. Štatistika je objektívna veda, ktorá pracuje
s
exaktnými metódami a tie sú nezávislé
od vôle voličov. To
znamená,
že obhajovať to tým, že vláda vznikla z
vôle voli-
čov,
a preto má právo menovať predsedu
štatistického úradu,
je
na prvý pohľad, ale aj po analýze
nezmysel, pretože šta-
tistika
je skutočne nezávislá od vládnej moci,
ona len pri-
jíma
úlohy. Preto si myslím, že námietka
pána prezidenta je
oprávnená,
keďže touto novelizáciou nedôjde k skvalitneniu
práce štatistického úradu. Naopak, domnievam sa, že práve
takouto
novelizáciou by mohol o štatistickom
úrade vzniknúť
dojem,
že nie je tak úplne nestranný. Myslím
si, že práve
preto je potrebné
nechať v právomoci prezidenta
menovanie
predsedu
štatistického úradu.
A dovoľte na záver vysloviť sa k
Slovenskej akadémii
vied.
Akokoľvek som študoval tento zákon,
zistil som, že sa
nazýva
takto: "Zákon, ktorým sa mení a
dopĺňa zákon Sloven-
skej národnej rady číslo 347 o
organizácii ministerstiev
a
ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej re-
publiky
v znení neskorších predpisov".
Teda hľadal som, kde
v
tomto zákone je uvedená Slovenská
akadémia vied, teda
v
jeho pôvodnej dikcii. Ministerstvo to
zjavne nie je, os-
tatné
ústredné orgány štátnej správy definuje § 20, a tam
rovnako
nenachádzam Slovenskú akadémiu vied. Pýtam sa, prečo
vytvárame
takýto právny guláš.
Zvykli
sme si zákonom o štátnom rozpočte novelizovať
spústu ďalších zákonov, ale všetky mali niečo
spoločného,
súviseli
so štátnym rozpočtom, či už s jeho plnením, alebo
s
výdavkami. V tejto chvíli bol prijatý
zákon o organizácii
ministerstiev,
ktorým sa novelizuje zákon o Slovenskej
aka-
démii
vied. Domnievam sa, že bolo by
správne aj z hľadiska
právnej
čistoty nášho poriadku prijať v tejto
chvíli pripo-
mienku
pána prezidenta a poprosiť poslancov alebo predklada-
teľa
návrhu, aby predložil novelizáciu zákona o Slovenskej
akadémii
vied, v ktorej bude stanovené - a o tom
môžeme po-
tom
diskutovať -, že predsedu Slovenskej akadémie vied vyme-
nováva
vláda. Myslím si, že to aj právni experti, ktorí pra-
cujú
v tomto parlamente, uznajú, že je to po právnej stránke
podstatne
čistejší krok ako tento nepodarok,
ktorý sa poda-
rilo
vyrobiť.
Teda záverom dovoľte, aby som vyslovil
svoj názor. Pri-
pomienky,
ktoré predložil pán prezident, v plnom rozsahu ak-
ceptujem
a prosím kolegov, aby zvážili argumenty, ktoré tu
odzneli,
a súhlasili s mojím názorom.
Ďakujem.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Faktická poznámka - pán poslanec Švec. Bude
nasledovať
pán poslanec Černák a pripraví sa pán poslanec
Baránik.
Poslanec J. Švec:
Ďakujem
pekne za ústretovosť, pán predsedajúci. Mám
procedurálny
návrh, aby spoločná správa číslo 113a k
tomuto
problému
vyčlenila body 1, 4, a 9 z hlasovania en bloc a aby
sa
tieto tri návrhy odsúhlasovali
hlasovaním spolu v takom
menšom
bloku.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
Podávam
tento pozmeňovací návrh, vedomý si diskusie,
ktorá
prebiehala už pri programe, či môžeme
rokovať nad rá-
mec
pripomienok pána prezidenta, alebo nie.
Podávam ho pre-
to,
že som ho podával už pri prvej rozprave, a napriek tomu,
že som žiadal
vyňať ho na samostatné hlasovanie, nebolo
o
ňom hlasované. Chcem pripomenúť tým, ktorí by sa odvoláva-
li
na to, že je úzus, ktorý dovoľuje rokovať len o pripo-
mienkach
pána prezidenta, že tento úzus sme porušili, keď
sme
rokovali o vlastných platoch, a vtedy išlo o podstatne
menšie
náklady pre štát, ako je presun úradu.
Zároveň by som chcel prítomného pána spravodajcu
popro-
siť,
aby si uvedomil, že keď on
predkladal zákon, v ktorom
sme
spravili chybu, porušili sme úzus,
vrátili sme sa k už
odhlasovanému
zákonu a chybu sme napravili. Takže predkladám
návrh,
o ktorom žiadam, aby sa hlasovalo, a
dopredu hovorím
pánu
spravodajcovi, že nemá oporu v
rokovacom poriadku, aby
nedal o ňom
hlasovať. Môj pozmeňovací
návrh znie: v § 32
v
ods. 2 navrhujem bodkočiarku nahradiť
bodkou a text "Síd-
lom
Úradu priemyselného vlastníctva
Slovenskej republiky je
Banská
Bystrica" vypustiť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Končíme o 19.00 hodine. Je ešte prihlá-
sený
pán poslanec Baránik a dnešné rokovanie
ukončíme. Pro-
sím
vás udržať rozsah príspevku čo možno najstručnejší.
Poslanec M. Baránik:
Vážený pán podpredseda,
vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
chcel
by som povedať pár poznámok, skutočne krátkych
poznámok
k predstavám, ktoré tu vyzneli k formovaniu koncep-
cie
Úradu pre stratégiu. Chcem nadviazať na
to, čo povedala
pani
kolegyňa Kolesárová, pán profesor Švec a pán docent Ha-
rach.
S ich vystúpeniami plne súhlasím, ale
podľa môjho ná-
zoru
tu ide o dva samostatné problémy, ktoré treba rozlíšiť.
Jeden
- inštitúcia pre stratégiu rozvoja
spoločnosti a hos-
podárstva
a druhý - samostatný orgán pre riadenie vedy a vy-
sokých
škôl. Ako vysokoškolský pedagóg viem a plne oceňujem,
čo
tu predo mnou obidvaja hovorili, že
vysoké školy a veda
majú
dominantné postavenie v našom
budúcom rozvoji a takto
tento problém aj
treba chápať. Avšak v tomto prípade ide
predovšetkým o
zriadenie úradu pre spracovanie stratégie
rozvoja
spoločnosti a hospodárstva. Prihováram sa za to, aby
takýto
orgán bol vytvorený. S tu prítomným pánom poslancom
Lysákom
sme pripravovali návrh na zriadenie takéhoto orgánu,
máme
presnú predstavu, ako má vyzerať, a vieme aj, ako by
mal
fungovať.
Takéto inštitúcie existujú vo všetkých
vyspelých ekono-
mikách, pretože každý štát, ktorý je
budovaný na trhovom
systéme,
sa presvedčil o tom, že živelné
pôsobenie trhu ne-
dáva
predpoklady na to, aby sa ekonomika vyvíjala efektívne.
Preto
je potrebné mať samostatnú inštitúciu, ktorá pripravu-
je
koncepciu rozvoja spoločnosti a
hospodárstva, pripravuje
návrh opatrení
pre hospodársku politiku,
ktorá sa podľa
týchto
opatrení má potom realizovať. A úlohou tohto orgánu
by
bola len táto funkcia. Samozrejme, tento orgán musí mať
vzťah
k vede a výskumu, pretože odtiaľ bude brať prvotné in-
formácie,
ale on by už bol objednávateľom na
riešenie prio-
ritných
úloh. Nijaké iné funkcie vo vzťahu k vede, výskumu
a
vysokým školám by, samozrejme, táto inštitúcia nemala mať,
len
objednávať si riešenie niektorých úloh, ktoré bude pova-
žovať za prioritné pre rozvoj hospodárstva a
spoločnosti.
Toľko
k tomuto problému.
K druhému problému by som sa chcel
zmieniť, že objek-
tívnosť
štatistických informácií, vážení
prítomní, nezávisí
od
toho, kto menuje predsedu štatistického
úradu. Zber šta-
tistických
informácií a vyhodnocovanie
štatistických infor-
mácií, ich
spracovanie má samostatnú
technológiu a nemá
v
podstate nič spoločného s tým, kto menuje predsedu štatis-
tického
úradu.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, ešte
máme
dva
príspevky a ukončíme dnešné zasadanie
uzavretím rozpra-
vy. Buďte
takí dobrí, majte
pre to pochopenie, aby sme
zvládli
problém. Zajtra pokračujeme o 9.00 hodine.
Prosím, pán poslanec Gaľa, máte slovo. Potom nasleduje
pán
poslanec Sopko z SDĽ.
Poslanec M. Gaľa:
Vážený pán podpredseda,
kolegyne, kolegovia,
budem hovoriť asi štyri minúty, prosím
vás o trpezli-
vosť. Chcel som
v rámci rozpravy k prezidentom vrátenému
kompetenčnému
zákonu zaujať stanovisko k presťahovaniu Úradu
priemyselného
vlastníctva, teda patentového úradu, mimo Bra-
tislavy,
zdôrazňujem mimo Bratislavy. Dnes
dopoludnia poli-
tické grémium
Národnej rady Slovenskej republiky prijalo
úzus,
že pri prezidentom vrátených zákonoch sa neprerokúva
zákon
ako celok, len tie časti, ktoré sú dôvodom vrátenia.
Presťahovanie patentového úradu nie je, bohužiaľ, takýmto
dôvodom.
Vzdávam sa teda svojho slova v
rozprave, ale zotr-
vávam
v hlbokom presvedčení, že presťahovanie
Úradu priemy-
selného
vlastníctva je nelogické, odborne
nezdôvodnené, po-
liticky
účelové a ťažko poškodí dobré meno Slovenska v ob-
lasti
patentových práv.
Stotožňujem sa s pozmeňovacím návrhom, ktorý podal po-
slanec
Černák, to znamená v článku I pod číslom 20 § 32 ods.
2
vypustiť slová "Sídlom Úradu priemyselného
vlastníctva
Slovenskej
republiky je Banská Bystrica." Zároveň si dovolím
podať
ešte jeden procedurálny návrh, aby sa o jednotlivých
bodoch
spoločnej správy hlasovalo jednotlivo,
nie ako navr-
hol
pán spoločný spravodajca, aby sa hlasovalo en bloc.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Posledný v rozprave
vystúpi pán poslanec
Viliam
Sopko z SDĽ. Prosím, máte slovo.
/Oznámenie z pléna, že nie je prítomný./
V poriadku.
Vážené kolegyne, kolegovia, tým teda
končíme dnešný deň
rokovania.
Budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine, ale chcel
by
som vám prečítať jedno upozornenie, ktoré som tu dostal
z
personálneho oddelenia.
"Prosíme všetkých pánov
poslancov, ktorí parkujú s vo-
zidlami
v priestore zastávky MHD umiestnenej
pri budove Ná-
rodnej
rady smerom do mesta, aby v záujme bezpečnosti cestu-
júcej
verejnosti tieto osobné autá preparkovali na iné mies-
to.
Vytvára sa tam situácia, ktorá môže vyústiť do vážneho
úrazu
občanov." Prosím vás, dbajte na to.
Vážené kolegyne a kolegovia, končím
dnešné rokovanie,
končím
rozpravu. Zajtra budeme pokračovať hlasovaním
o tre-
ťom
bode.
Ďakujem vám. Dovidenia zajtra ráno o 9.00
hodine.
Druhý deň rokovania
6. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
6. apríla 1995
____________________________________________________________
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
pokračujeme v rokovaní prerušenej 6.
schôdze Národnej
rady
Slovenskej republiky. Prosím, aby sme sa prezentovali.
Prítomných je 94 poslancov. Konštatujem,
že sme uznáša-
niaschopní.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
rokovanie 6. schôdze Národnej rady
Slovenskej republiky
sme
včera prerušili ukončením rozpravy o treťom bode progra-
mu, ktorým
je zákon Národnej
rady Slovenskej republiky
z
10. marca 1995, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej
národnej
rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev
a
ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej re-
publiky v znení
neskorších predpisov, vrátený
prezidentom
Slovenskej
republiky na opätovné prerokovanie v Národnej ra-
de
Slovenskej republiky.
Faktická poznámka - pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Pán predsedajúci, budem dnes hlasovať náhradnou kartou
číslo
1.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Urban má tiež
faktickú poznámku.
Poslanec I. Urban:
Pán
predsedajúci, budem dnes
tiež hlasovať náhradnou
kartou
číslo 2.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Skôr ako pristúpime k hlasovaniu, pýtam
sa
vedúceho Kancelárie prezidenta
republiky pána Findru, či
chce
predniesť slovo na záver.
Vedúci Kancelárie
prezidenta SR J. Findra:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie ministerky,
panie poslankyne, páni poslanci,
v rámci záverečného slova prečítam
vyhlásenie pána pre-
zidenta
Slovenskej republiky k včerajšiemu vystúpeniu pána
premiéra.
/Šum a prejav nesúhlasu v sále./
Nebolo mi udelené slovo po prerokovaní
zákona.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Priatelia, zachovajme pokoj.
Vedúci Kancelárie
prezidenta SR J. Findra:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
včerajšie vystúpenie pána predsedu vlády
v Národnej ra-
de
Slovenskej republiky k vrátenej
novele zákona o Sloven-
skej
informačnej službe...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán Findra, prosím vás, na chvíľu
počkajte. Chcem len
upozorniť,
že nechajme vysloviť toto stanovisko, je to v po-
riadku.
Len kvôli formálnej stránke
upozorňujem, že tu môže
vystupovať
len sám pán prezident, keď ide o takúto záleži-
tosť.
No, predsa nebudeme o tom hlasovať,
nechajme vysloviť
toto
stanovisko.
Vedúci Kancelárie
prezidenta SR J. Findra:
Znova si dovolím pripomenúť, že som chcel včera vystú-
piť,
nedostal som slovo. Môžem pokračovať, pán predsedajúci?
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Máte slovo, hovorte.
Vedúci Kancelárie
prezidenta SR J. Findra:
Ďakujem za slovo.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
včerajšie vystúpenie pána predsedu vlády
v Národnej ra-
de
Slovenskej republiky k vrátenej
novele zákona o Sloven-
skej informačnej
službe je žalostným príkladom vydávania
domnienok
a dezinformácií za nesporné skutočnosti
či fakty.
Mrzí
ma, že je ďalším dôkazom, že
podaná ruka na zmierenie
pri
ustanovení vlády nebola úprimná. Je poľutovaniahodné, že
pán
predseda vlády nerozlišuje to, čo bolo, čo sa skutočne
stalo,
od toho, čo si on myslí, že bolo, alebo že sa mohlo
stať.
Dôkazy o tom, že všetko, o čom hovoril,
je pravda, sa
máte
dozvedieť až neskôr, keď Osobitný orgán Národnej rady
pre
kontrolu Slovenskej informačnej služby predloží Národnej
rade
Slovenskej republiky správu. Včera bolo dôležité, aby
ste
uverili tomu, čo hovoril pán premiér, a podľa toho aj
hlasovali.
Žiaľ, mnohí ste tomu uverili. Verím, že neskôr sa
budete
môcť presvedčiť o skutočnej
pravde. Priznám sa vám,
že
tomu, o čom hovoril pán predseda vlády,
neverím. Predpo-
kladám, že k
obvineniam na adresu
Slovenskej informačnej
služby sa
vyjadrí bývalé vedenie
Slovenskej informačnej
služby.
V tomto stanovisku stručne zareagujem iba na niekto-
ré
narážky a otázky smerované k
prezidentovi Slovenskej re-
publiky.
Pán predseda vlády ma vyzval, že by som
sa mal minimál-
ne
dištancovať, že som o tých veciach
nevedel, alebo že som
tie
informácie nedostal. Som rád, že môžem vyhlásiť, že sa
nemám
od čoho dištancovať, lebo tie veci, o
ktorých hovoril
pán
premiér, sa nestali a písomné informácie, ktoré som od
Slovenskej
informačnej služby dostával, neobsahovali nič ta-
ké,
o čom hovoril pán predseda vlády. Napokon, o tom sa mož-
no
presvedčiť.
V celom vystúpení je predsa len jedno tvrdenie pravdi-
vé,
totiž to, že som presvedčený, že
predseda HZDS pán Me-
čiar budoval
a buduje nelegálne
paralelné štruktúry pre
spravodajskú
činnosť nielen voči prezidentovi, ale aj voči
iným
osobám. Nepriamo sa k tomu pán premiér
priznal, keď vo
včerajšom
vystúpení v súvislosti so žiadosťou o
prešetrenie
sledovania
jeho osoby orgánmi činnými v trestnom
konaní po-
vedal,
že keď predmetnú žiadosť - citujem doslovne
- "neve-
deli
posúdiť, nuž tak som sa dal do práce sám. Dal som im
mená,
dal som im adresy," - a pokračuje - "napísal som do-
konca, v ktorej
kancelárii kto sedel, dal som im
dôkazy
o
tom, akým spôsobom sa falšovali doklady
pri prešetrovaní,
aby
nebolo možné získať nápravu".
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
pán premiér okrem iného vo svojom
vystúpení uviedol, že
si stojí za
každým slovom, čo povedal, že
všetko je možné
preukázať
rozhovormi a dokumentmi, ktoré
zhromažďovali pred
jeho
vystúpením, a že to nerobil sám, mnohé vykonali iné,
legitímne
oprávnené orgány. V tejto
súvislosti som vám po-
vinný
oznámiť, že minulý týždeň dnes už bývalý riaditeľ Slo-
venskej
informačnej služby pán dr. Mitro ma informoval, že
členovia Osobitného
kontrolného orgánu pri
predvolávaní
a
vypočúvaní príslušníkov Slovenskej informačnej služby hru-
bo
porušovali zákon číslo 46/1993 Z. z.,
že vyšetrovali bez
predchádzajúceho
zbavenia mlčanlivosti. Riaditeľ
Slovenskej
informačnej
služby je oprávnený zbaviť mlčanlivosti
predvo-
laného
príslušníka Slovenskej informačnej služby len na žia-
dosť
orgánov činných v trestnom konaní. Tak hovorí § 23 ods.
2
zákona o Slovenskej informačnej
službe. Predpokladám, že
bývalý
riaditeľ Slovenskej informačnej
služby si splní ob-
čiansku povinnosť
a dá podnet na prešetrenie
podozrenia
z
porušovania zákona o Slovenskej informačnej službe prí-
slušnými
členmi Osobitného kontrolného orgánu.
Rovnako bude
treba
preskúmať, či zverejnením informácií, získaných z roz-
hovorov
členov Osobitného kontrolného orgánu s
príslušníkmi
Slovenskej informačnej
služby, pred prerokúvaním
súhrnnej
správy
o Slovenskej informačnej službe a jej
činnosti v Ná-
rodnej
rade Slovenskej republiky nedošlo k
ďalšiemu poruše-
niu
zákona.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
som presvedčený, že predseda HZDS
rozohrával a rozohrá-
va
tzv. spravodajské hry aj medzi ústavnými činiteľmi. Sú-
hlasím
s pánom predsedom vlády, že by sa nemali robiť také
špinavosti.
Chcem vás uistiť, že ja takéto
špinavosti nero-
bím,
ani sa k nim nikdy neznížim. Ak to bude vyžadovať si-
tuácia,
podrobnejšie stanovisko k vystúpeniu
predsedu vlády
poskytnem
neskôr.
Ďakujem za pozornosť.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Vážené kolegyne a kolegovia,
aby sme neustálili taký princíp, že pre
styk medzi par-
lamentom
a pánom prezidentom sa uskutočňovali sprostredkova-
né
postupy, v budúcnosti budeme postupovať
tak, že zakaždým
bude
tento parlament hlasovať o tom, či prijíma taký postup,
že
pán prezident sa nedostaví a určuje svojho splnomocnenca.
Ako som rokoval
včera s odborníkmi
legislatívneho odboru,
konštatovali,
že v zmysle ústavy pán prezident nemôže postú-
piť svoju kompetenciu v tejto oblasti
ďalej. On má svoju
kompetenciu
vzájomného vzťahu s parlamentom bezprostrednú.
Budeme
pokračovať v rokovaní.
Pán poslanec Mikloško
-
faktická poznámka.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci, v prvom rade som vo včerajšom vystú-
pení upozornil, že prvý, kto hovoril od
veci, a nie teda
k
prerokovávanému zákonu, bol pán
predseda vlády. Nehovoril
k
výhradám prezidenta, hovoril veci, ktoré vôbec s tým nesú-
viseli.
To je prvá vec. V tomto zmysle aj pán zastupujúci,
teda člen prezidentskej kancelárie, má právo v
záverečnom
slove
povedať a uznať za vhodné, čo s tým súvisí, a čo nesú-
visí.
Ďalej to, o čom ste hovorili, že
parlament nebude tu
sprostredkovávať
kontakty medzi predsedom vlády a
preziden-
tom,
sa týka...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Hovoríte nepresne.
Poslanec F. Mikloško:
...to sa týka v prvom rade predsedu vlády, pretože on
porušil
tento princíp a on tu včera rozprával veci, ktoré
nesúvisia
s parlamentom, ktoré mal hovoriť medzi štyrmi oča-
mi,
alebo mal hovoriť na iných miestach.
A splnilo sa presne to, čo som predpovedal včera. Tak-
zvaná nezávislá
Slovenská televízia a takzvaný nezávislý
Slovenský
rozhlas, tu máme niekde jeho riaditeľa, dali len
vystúpenie
pána premiéra a nič z toho, čo hovorila opozícia,
resp.
pripomienky nepovedali. Prepáčte, ale takto vyzerá de-
mokracia
na váš spôsob. /Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem pán predsedajúci. Predovšetkým by
som chcel po-
vedať,
že televízia ako nezávislé médium si vyberá to, čo
považuje
za najdôležitejšiu správu pre občanov.
To je jedna
vec.
Pán Mikloško, demokracia na váš spôsob vyzerala omnoho
horšie.
Po
druhé - došlo
k porušeniu rokovacieho poriadku
a
podľa mňa aj ústavy, pretože Národná
rada neodhlasovala
vystúpenie
pána Findru ani predtým, a takisto rokovací po-
riadok
resp. Ústava Slovenskej republiky umožňuje vystupovať
v
tejto sále ústavným činiteľom,
pokiaľ Národná rada neod-
hlasuje
vystúpenie niekoho iného. Pán Findra
nemá splnomoc-
nenie
Národnej rady na to, aby zastupoval tu
pána preziden-
ta,
a preto nemal ani právo uvádzať a
komentovať jednotlivé
pripomienky,
ktoré prišli od pána prezidenta. Prosím, uve-
domte
si, že je to rovnaké, ako keby tu
vystupoval štátny
tajomník, alebo dokonca riaditeľ niektorého
ministerstva.
Nemám
nič proti pánu Findrovi, nesmierne si ho vážim, ale
myslím
si, že predovšetkým my musíme ctiť
zákony, ktoré sme
tu
prijali, a podľa nich sa správať.
Premiér alebo ktorýkoľvek minister podľa článku 19 ro-
kovacieho
poriadku môže vystúpiť s čímkoľvek, aj ak to nesú-
visí
s prerokúvanou vecou. To sa netýka iných vystupujúcich.
Ďakujem.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec
Urban.
Poslanec I. Urban:
Chcem len doplniť, vážený pán predsedajúci, vážení ko-
legovia,
svojho predrečníka. Pán premiér Slovenskej republi-
ky
nevystúpil od veci, ale vystúpil presne
k tomuto zákonu,
o
ktorom sme práve vtedy rokovali, a vystúpil o tom, akým
spôsobom
by sa mal parlament spolu s vládou podieľať na kon-
trole
a zodpovednosti za stav, ktorý je v
Slovenskej infor-
mačnej
službe.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Kováč - faktická
poznámka.
Poslanec R. Kováč:
Ak dovolíte, chcem sa vyjadriť k vystúpeniu
pána po-
slanca
Urbana. Pán premiér včera povedal, že sa dozvedel zá-
važné
skutočnosti od parlamentnej komisie. Potvrdili to oba-
ja
členovia tejto parlamentnej
komisie. Pýtam sa, kedy im
dal
parlament splnomocnenie, aby informácie, ktoré sú určené
pre
parlament, dostal premiér vlády,
prečo nebola s týmito
skutočnosťami
najprv oboznámená Národná rada a prečo
sa po-
skytovali
premiérovi. Na to nemá komisia právo ani povinnosť
zo
svojho štatútu. Má právo a povinnosť tieto skutočnosti
oznámiť parlamentu a až potom ich môže odovzdávať ďalším
osobám.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Urban - faktická poznámka.
Poslanec I. Urban:
Dovolím si reagovať na vystúpenie pána poslanca Romana
Kováča.
Odporúčal by som mu preštudovať si
zákon 46 o Slo-
venskej
informačnej službe. Osobitný kontrolný
orgán sa ne-
riadil
žiadnym štatútom, pretože ho nemá, ako to ani nevyža-
duje
zákon, ale riadil sa presne podľa zákona, kde dokonca
Osobitný kontrolný orgán je povinný oznámiť tieto
skutoč-
nosti
okrem Národnej rady a generálneho prokurátora aj vláde
Slovenskej
republiky.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Faktická poznámka - pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predsedajúci, určite si
spomínate na to, ako
sme
vo vedení Národnej rady pri vrátenom
zákone diskutovali
o
možnosti vystúpiť pred plénom Národnej
rady. V zákone je
jasne
napísané, že vystupuje pán prezident alebo ním písomne
poverený pracovník. To znamená, že vystúpenie
pána Findru
pred
Národnou radou, či už ako predkladateľa vráteného záko-
na,
alebo v záverečnom slove, má oporu v
zákone a je kompe-
tentné
bez hlasovania Národnej rady.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Mikloško - faktická
poznámka.
Poslanec F. Mikloško:
Pán poslanec Roman Kováč, ubezpečujem vás, že nie Oso-
bitný
orgán na kontrolu Slovenskej informačnej služby infor-
moval
pán predsedu vlády Mečiara, ale pán
Mečiar informoval
Osobitný
kontrolný orgán, aké sú skutočnosti.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Máme tu už jasnovidné výroky. Vážené
kolegyne a kolego-
via,
ak dovolíte, vrátime sa k meritu
veci. Žiada si záve-
rečné
slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Rea?
Poslanec J. Rea:
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážené členky vlády,
kolegovia, kolegyne,
milí hostia,
predtým, ako budem uvádzať hlasovanie,
dovoľte, aby som
uviedol,
že vystúpilo sedem pánov poslancov,
ôsmy - pán po-
slanec Sopko - bol vyzvaný, ale
vzhľadom na to, že nebol
prítomný,
stratil túto možnosť.
Poslanci v rozprave vystupovali k trom okruhom otázok,
ktoré
sa týkali vrátenia zákona pánom prezidentom a článku
4
zákona, ktorý sa dotýka menovania
predsedu Akadémie vied.
Všetci
diskutujúci ohľadne ústredného orgánu
štátnej správy
-
Úradu pre stratégiu rozvoja
spoločnosti, vedy a techniky
mali
stanovisko nie k vecnému plneniu, ale aby tento orgán
sa
stal, tak ako to pán prezident predkladá Národnej rade,
ústredným
orgánom štátnej správy formou ministerstva vyso-
kých
škôl a vedy.
Dovoľte,
aby som pristúpil
k uvádzaniu hlasovania
s
tým, že ako spravodajca som navrhol hlasovať o prvom až
poslednom
bode spoločnej správy en bloc. Tento svoj návrh
beriem späť, pretože v rozprave sa k hlasovaniu o bodoch
spoločnej
správy vyjadril pán poslanec Švec, ktorý navrhol
o
bodoch 1, 4 a 9 hlasovať
osobitne. Tie sa práve týkajú
konštituovania
ústredného orgánu či ministerstva. Pán posla-
nec
Gaľa navrhol hlasovať o všetkých bodoch samostatne. Tie-
to dva návrhy
akceptujem. Bod 11 navrhnem odporučiť, ale
s
malým technicko-legislatívnym spresnením. Tento bod sa tý-
ka účinnosti
zákona. Budem navrhovať,
že zákon nadobúda
účinnosť
dňom vyhlásenia. Je to iba legislatívno-technické
spresnenie.
Bol ešte jeden pozmeňovací návrh, ktorý dal pán posla-
nec Černák. Týkal sa § 32, kde navrhuje vypustiť z textu
umiestnenie
Úradu priemyselného vlastníctva v Banskej Bys-
trici.
Budem uvádzať hlasovanie tak, ako
poslanci vystúpili.
Prvé
hlasovanie bude o spoločnej
správe. Pán poslanec Švec
navrhol,
aby sa o bodoch 1, 4 a 9 hlasovalo osobitne. Pro-
sím,
aby sme takto hlasovali. Neodporúčam tieto body prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bodoch 1,
4
a 9. Pán spoločný spravodajca ich odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 119 poslancov.
Za návrh hlasovalo 45 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tieto návrhy zo spoločnej
správy neboli
prijaté.
Poslanec J. Rea:
Budeme
postupovať v uvádzaní
hlasovania postupne po
jednom
bode, tak ako to navrhol pán poslanec Gaľa. Bod 2 od-
porúčam
neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme. Pán spoločný
spravodajca
tento bod spoločnej správy neodporúča prijať.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 44 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že bod 2 spoločnej správy
nebol prijatý.
Poslanec J. Rea:
Budeme pokračovať bodom 3 spoločnej
správy, ktorý odpo-
rúčam
taktiež neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o bode 3 spo-
ločnej
správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča nepri-
jať.
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 37 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že bod 3 spoločnej správy
nebol prijatý.
Poslanec J. Rea:
Budeme pokračovať hlasovaním o bode 5
spoločnej správy.
Odporúčam
tento bod neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o bode 5 spo-
ločnej
správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča nepri-
jať.
Prezentovalo sa 125 poslancov.
Za návrh hlasovalo 42 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Konštatujem, že tento bod spoločnej
správy sme neprija-
li.
Poslanec J. Rea:
Ďalšie hlasovanie sa bude týkať bodu 6 spoločnej sprá-
vy.
Taktiež odporúčam bod 6 spoločnej správy neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o bode 6 spo-
ločnej
správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča nepri-
jať.
Prezentovalo sa 119 poslancov.
Za návrh hlasovalo 39 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento bod spoločnej
správy nebol prija-
tý.
Poslanec J. Rea:
Budeme pokračovať v hlasovaní o bode 7 spoločnej sprá-
vy.
Bod 7 spoločnej správy taktiež odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o bode 7 spo-
ločnej
správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča nepri-
jať.
Prezentovalo sa 127 poslancov.
Za návrh hlasovalo 50 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Konštatujem, že bod 7 spoločnej správy
nebol prijatý.
Poslanec J. Rea:
Ďalšie hlasovanie sa bude týkať bodu 8 spoločnej sprá-
vy.
Taktiež odporúčam bod 8 spoločnej správy neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o bode 8 spo-
ločnej
správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča nepri-
jať.
Prezentovalo sa 125 poslancov.
Za návrh hlasovalo 35 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že bod 7 spoločnej správy
nebol prijatý.
Poslanec J. Rea:
Podotýkam, že to bol bod číslo 8, pán
predsedajúci.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pardon, bod číslo 8.
Poslanec J. Rea:
Budeme pokračovať v hlasovaní o bode
číslo 10 spoločnej
správy.
Bod číslo 10 spoločnej správy taktiež
odporúčam ne-
prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Prosím, prezentujme sa
a vzápätí hlasujme
o
bode číslo 10 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca
ho
odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 41 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento bod spoločnej
správy nebol prija-
tý.
Poslanec J. Rea:
Budeme hlasovať o bode číslo 11 spoločnej
správy. Je to
posledný
bod. Pri uvedení hlasovania som navrhol jeho legis-
latívno-technické
spresnenie s tým, že tento zákon
nadobúda
účinnosť
dňom vyhlásenia. Odporúčam bod 11
spoločnej správy
prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o
bode 11
spoločnej
správy. Pán spoločný spravodajca ho
odporúča pri-
jať.
Prezentovalo sa 125 poslancov.
Za návrh hlasovalo 88 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Nehlasovalo 7 poslancov.
Konštatujem, že tento bod spoločnej
správy sme prijali.
Poslanec J. Rea:
Tým sme vyčerpali hlasovanie o spoločnej
správe k pred-
metnému
návrhu zákona. Jediný pozmeňovací návrh mimo spoloč-
nej
správy podal pán poslanec Černák a
znie: V paragrafe 32
v
odseku 2 navrhujem bodkočiarku nahradiť bodkou, to znamená
ukončiť
vetu a text "sídlom Úradu priemyselného
vlastníctva
Slovenskej
republiky je Banská Bystrica" vypustiť. Znamená
to, že pán
poslanec Černák ako sídlo Úradu priemyselného
vlastníctva navrhuje Bratislavu. Ako spravodajca odporúčam
neprijať
tento pozmeňovací návrh.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Prezentujme sa a vzápätí
hlasujme o pozmeňova-
com
návrhu pána poslanca Černáka. Pán spoločný spravodajca
ho
odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 129 poslancov.
Za návrh hlasovalo 54 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh nebol
prijatý.
Poslanec J. Rea:
Tým sme vyčerpali hlasovanie o
jednotlivých bodoch spo-
ločnej
správy a o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Černáka.
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
milí hostia,
dovoľte,
aby som ako spravodajca zákon Národnej rady
Slovenskej
republiky z 10. marca 1995, ktorým sa
mení a do-
pĺňa
zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o or-
ganizácii
ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štát-
nej
správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpi-
sov, ktorý bol
vrátený prezidentom republiky
na opätovné
prerokovanie v
Národnej rade, po
prerokovaní odporučil
schváliť
s pripomienkou, ktorú sme prijali a týka sa nado-
budnutia
účinnosti zákona.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Bola prijatá nejaká pripomienka?
Poslanec J. Rea:
Áno, bola pripomienka, ktorá sa týka
účinnosti zákona.
Odporúčam
hlasovať a odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
V súlade s článkom 87 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republi-
ky
dávam hlasovať, či Národná rada Slovenskej republiky vrá-
tený
zákon z 10. marca 1995 po opätovnom
prerokovaní schva-
ľuje
v znení schválených pripomienok. Prosím, prezentujme sa
a
hlasujme, kto je za opätovné schválenie
uvedeného zákona.
Pán
spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme.
Prezentovalo sa 127 poslancov.
Za návrh hlasovalo 78 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada
Slovenskej republiky po
opätovnom
prerokovaní schválila zákon Národnej
rady Sloven-
skej
republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej ná-
rodnej
rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a
ostatných
ústredných orgánov štátnej správy v
znení neskor-
ších
predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky.
Nakoľko
sme schválili vrátený zákon s pripomienkami,
možno
považovať pôvodné znenie uznesenia z 10. marca
1995
číslo
93 k tomuto zákonu za bezpredmetné. /Potlesk./
Ďakujem priatelia. Ďakujem pánu
spoločnému spravodajco-
vi.
Poslanec J. Rea:
Ďakujem všetkým za spoluprácu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pokračujeme š t v r t ý m bodom
programu, ktorým je
Návrh skupiny poslancov Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení zákon Slovenskej národnej rady číslo 542/1990
Zb.
o štátnej správe v školstve a školskej samospráve.
Návrh zákona ste dostali ako tlač
číslo 102. Spoločnú
správu
o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch Ná-
rodnej
rady máte ako tlač číslo 102a.
Za
skupinu poslancov návrh
zákona odôvodní poslanec
Bartolomej
Kunc. Prosím, pán poslanec, ujmite sa slova.
Poslanec B. Kunc:
Vážený pán predsedajúci,
vážené členky vlády,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
milí hostia,
navrhovaná novelizácia zákona číslo
542/1990 Zb.
o
štátnej správe v školstve a samospráve je čo do rozsahu
malá,
no čo do významu podstatná. Jej cieľom je prehĺbenie
účinnosti
riadenia a správy vo vnútornej
štruktúre rezortu,
čo predpokladá najúplnejší možný súlad
medzi pôsobnosťou,
právomocou
a zodpovednosťou na jednotlivých stupňoch organi-
začnej
štruktúry a postavením i vzťahmi ich štatutárnych ve-
dúcich
predstaviteľov vo vnútri štruktúry i navonok. Keďže
ide o štátnu
správu školstva, tento súlad ako predpoklad
účinnosti
štátnej správy treba zabezpečiť zákonom. Toto je
jediný
zmysel a cieľ novely, ktorej návrh predkladáme. Inú
ctižiadosť
ani zámer táto novela nemá.
Ak
chceme mať jasno a
pochopiť, prečo je uvažovaná
úprava
vzťahov v podobe navrhovanej zmeny potrebná, musíme
sa
vrátiť do tých čias, keď vznikala.
V tom čase ešte pre-
trvávala, ba vrcholila všeobecná eufória zo
znovuzískania
ľudskej
i občianskej slobody a rodiacej sa demokracie. Pred-
stavy
nás všetkých sa pritom neopierali len o
to, že sa vy-
tvárajú
vecné podmienky na nový, slobodný a
dôstojný život,
ale
aj o to, že všetci ako občania nadobudneme novú ľudskú
kvalitu, kvalitu
slobodných ľudí a sebavedomých občanov,
a
ako takí budeme utvárať svoj nový život so zodpovedajúcimi
spoločenskými
vzťahmi.
V
takýchto podmienkach sa
rodili aj naše predstavy
o
vrchole občianskeho sna nás všetkých, o samospráve ako
o
najdôstojnejšom, a teda aj najprijateľnejšom spôsobe i po-
dobe
života človeka-občana v spoločenstve organizovanom štá-
tom.
Z toho v tom čase evidentne s dobrou
snahou vychádzali
aj
normatívne úpravy, najmä zákony,
ktoré mali neľahké po-
slanie
- normatívne a predvídavo konštituovať to nové, čo
v
skutočnosti ešte nejestvovalo, ale čo
sme si spolu so zá-
konodarcami
vrúcne želali bez toho, aby sme si
uvedomovali,
aké
to má riziká v našej vlastnej nepripravenosti.
Veľmi by ma trápilo, keby ste sa, panie a páni, nazdá-
vali,
že ladím nôtu proti samospráve. Ako som
už vyznal, je
aj
mojím krásnym snom, aj keď na rozdiel od niektorých z vás
ju
priznávam nielen človeku-občanovi, ale aj národu ako spo-
ločenstvu
ľudí s identitou národa, a to v podobe zvrchova-
nosti,
a dokonca aj štátu ako optimálne známej
organizačnej
forme
tejto zvrchovanosti. No dovoľte mi konštatovať, že na-
ša
terajšia samosprávna prax nemá len
finančné a rozpočtové
problémy,
ktorých skutočné jestvovanie sme bez akýchkoľvek
výhrad
pripustili, ba aj zdôrazňovali v nedávnej
parlament-
nej
rozprave o štátnom rozpočte na bežný rok s tým, že na
dotáciu
samospráv treba určiť väčšiu rozpočtovú sumu finanč-
ných
prostriedkov. Ona totiž má aj svoje
číro ľudské, a to
mravné,
vzťahové a záujmové problémy, o ktorých
sme v tejto
fáze
jej vývinu povinní hovoriť ako o jej
tienistých strán-
kach a
ktoré sú vecným prejavom rizík,
čo jej jestvovanie
i
prax sprevádzajú.
Nemôžem považovať za dobré a správne, že uskutočňujeme
veľa
seminárov a podobných podujatí o tom, aká je samospráva
dobrá,
čomu má slúžiť, ako je vrcholom občianskej sebareali-
zácie,
ale neuskutočňujeme žiadne podujatia,
kde by sme ho-
vorili o analýzach
pôsobenia samosprávy a o jej rizikách
i
problémoch. Je to chyba a tuším, že
bude sa nám s tým, či
chceme,
alebo nechceme, treba čo najskôr zaoberať. Evidentné
je,
že platná právna úprava v § 3, 4 a 5
zákona, podľa kto-
rej je
menovanie riaditeľov škôl,
školských zariadení
a
územných školských správ viazané na návrh rady školy resp.
územnej
školskej rady, veľkoryso založila svoje
riešenie na
zohľadnení
princípu samosprávnosti a
konštituovala v škol-
skej správe, zdôrazňujem v školskej
správe štátneho škol-
stva,
dôležitú časť riadiaceho systému a vzťahy v ňom tak,
aby
sa tieto orgány samosprávy v školstve
naplno uplatnili.
Tým
otvorila široký priestor radám
škôl i územným školským
radám
na to, aby práve ony boli zárukou toho, že do vedúcich
funkcií
v školskej správe, miestnej i územnej, sa dostanú
z
radov činovníkov v školstve tí
najschopnejší a najhodnot-
nejší,
a teda aj želaní.
Ak v tejto chvíli musíme konštatovať, že sa doterajšou
pôsobnosťou spomenutých
samosprávnych orgánov v
rezorte
školstva tento úspech nedostavil, tak to
nie je len ne-
úspech,
ale aj škoda. Táto škoda je o toľko väčšia, že sa
funkčným
pôsobením samosprávnymi orgánmi
navrhovaných funk-
cionárov nielenže
nezabezpečovali úlohy súvisiace
s ne-
vyhnutnou
modifikáciou učiva a jeho inštitucionálne z úrovne
ministerstva
školstva a vedy organizovanej inovácie i výučby
v
znamení potrieb nášho zvrchovaného štátu, ale najmä, že sa
v
školstve nezískava spôsobilosť na kvalitatívne systémové
zmeny,
vyžadované našou všeobecnou
spoločenskou transformá-
ciou
na slobodnú a demokratickú spoločnosť.
Evidentné je, že spôsobilosť
škôl i orgánov školskej
správy
je v tomto procese rozhodujúca a treba
ju čo najskôr
dosiahnuť.
To, že základným predpokladom jej
dosiahnutia je
osobnostná
kvalita a odborná fundovanosť príslušných funk-
cionárov,
teda riaditeľov škôl, školských zariadení a riadi-
teľov
školských správ, ktorí sú zamestnancami
rezortu škol-
stva
a nositeľmi riadiacej a
spravovacej pôsobnosti v ňom,
je
nevyvrátiteľné. Pôjde teda o to, aby títo funkcionári bo-
li
tými správnymi ľuďmi, ktorí sa dostanú na tieto funkčné
miesta
so schopnosťami spomenuté inštitúcie viesť a s minis-
terstvom
školstva vedy plnohodnotne
spolupracovať. Som pre-
svedčený o tom,
že ich vyhľadávanie, výber a vymenúvanie
jednoznačne patrí
v prípade funkcie riaditeľov školských
správ
do pôsobnosti vrcholového predstaviteľa
rezortu, teda
ministra,
v prípade škôl a školských zariadení do pôsobnosti
riaditeľov
školských správ i ministra v príslušných zariade-
niach.
Títo funkcionári sú povolaní a plne zodpovední za to,
aby
cieľavedome a v intenciách svojej ústavnej a funkčnej
zodpovednosti
za pôsobnosť rezortu plánovali i uskutočňovali
personálnu politiku
ako dôležitú časť
svojej pôsobnosti
a
právomoci s priamou
zodpovednosťou podľa organizačných
stupňov.
Je to tak v štátnej správe v
demokratických kraji-
nách,
ktoré dosahujú vysokú úroveň výkonu štátnej správy.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vec, o ktorej hovo-
ríme,
má v tejto chvíli videnia dva rozmery -
rozmer uplat-
nenia samosprávnosti a jej pôsobenia
a rozmer účinnosti
štátnej správy.
Odmietam prístup konfrontujúci tieto dva
rozmery,
lebo je nenáležitý, a vo väzbe na to,
čo som dote-
raz
povedal, by som chcel podstatu veci
ilustrovať v záujme
správneho pochopenia nasledujúcim odlíšením: Rozmer samo-
správnosti
vyjadruje miestne čiastkové záujmy,
podliehajúce
a
mnohostranne ovplyvňované tak
osobne, ako aj skupinovo
pôsobiacimi
podnetmi vyplývajúcimi z
neregulovateľných sta-
vov
vecí v danom prostredí.
Som presvedčený o tom, že takto chápaný
rozmer samo-
správnosti má
dostatočný priestor na
uplatnenie v tých
pôsobnostiach
školských rád i územných školských rád,
ktoré
im
podľa § 3 ods. 5 a § 6 ods. 6 zákona ostávajú a v ničom
sa
v návrhoch neobmedzujú. Rozmer účinnosti štátnej správy
v
takej dôležitej oblasti života
národa i štátnej pospoli-
tosti,
ako je školstvo, má celkom iné základné
charakteris-
tiky. Ako navrhovatelia novely sme presvedčení
o tom, že
tento
rozmer môže zabezpečiť len ministerstvo a územné škol-
ské
správy svojou meritórnou pôsobnosťou
podľa tohto a ďal-
ších
zákonov, a to v tvorivej spolupráci, ktorú nebudú naru-
šovať
neprimerané záujmy.
Pri tomto rozmere však ešte musím
poukázať aj na teore-
ticko-pragmatické
aspekty účinnosti riadenia a správy a
ich
praktický
prejav v personálnom obsadzovaní vedúcich funkč-
ných
miest v organizačnej štruktúre vôbec, a teda aj rezortu
školstva. Podľa známych teoretických princípov a
v praxi
riadenia
aspektov je výber spolupracovníkov a
ich menovanie
jedným
z vrcholových oprávnení
najvyššieho vedúceho, spra-
vidla
vedúceho inštitúcie. Ich skutočný
zmysel je v tom, že
tak
si zabezpečuje ľudskú i odbornú kvalifikovanosť spolu-
pracovníkov
a štatutárnych vedúcich inštitúcií,
patriacich,
a
teda vedených rezortom v záujme ich úspešného pôsobenia
a
účinnosti jeho vlastnej práce.
Vychádzajúc z uvedeného musím
konštatovať, že v platnej
právnej
úprave je jednoznačne založený rozpor medzi ústavnou
zodpovednosťou
ministra a funkčnou zodpovednosťou riaditeľov
územných
školských rád i riaditeľov škôl na jednej strane,
a
kolektívnou zodpovednosťou samospráv,
ktorá, ako dobre
vieme,
nepozná skutočne zodpovedný a postihnuteľný subjekt
a
je anonymná i symbolická, teda v
skutočnosti žiadna, a na
druhej
strane takto sa aj prejavuje. To,
že je to stav ne-
žiaduci
a škodlivý, netreba dokazovať. A aké možnosti má mi-
nister
ako vrcholový predstaviteľ rezortu, keď
zistí nedos-
tatky
a chyby? Môže sa ísť vyplakať na plecia alebo prsia
školskej
rady alebo územnej školskej rady, ak
tie budú také
láskavé,
že jeho nárek prijmú. Ale neurobí sa nič.
Počul som argument, že navrhovaná
novela narušuje de-
mokraciu,
ba že je protidemokratická. Kladiem si
teda otáz-
ku:
V čom je taká, ktorý princíp demokracie, ktoré ustanove-
nie
ústavy sa navrhovanou novelou porušuje, alebo ktoré prá-
vo
občana sa ohrozuje? Všetci veľmi dobre vieme a v praxi
spoločne
vyznávame, že demokracia potrebuje na svoj rozvoj
stabilné
prostredie. Ide teda o to, ako možno
toto prostre-
die
vytvoriť, čo ho podmieňuje a čo je jeho
vhodným rámcom.
Nemožno pochybovať o tom, že pevným
rámcom demokracie je
popri
ústave a ústavných inštitútoch na ich
bezchybnom fun-
govaní
založený právny poriadok ako zdroj a nositeľ atribútu
"právny
štát" a racionálne organizovaná,
dôsledne pôsobiaca
štátna
správa.
Ani teória, ani prax najstarších a najvyspelejších de-
mokracií na
európskom kontinente neprichádza
s názorom,
a
tobôž tiež s riešeniami v tom
zmysle, že by samospráva
nahradzovala
štátnu správu v tých pôsobnostiach,
ktoré udr-
žiavajú a naplňujú
základné funkcie štátu,
uplatňujú jeho
existenčné
záujmy a vytvárajú mu predpoklady práve nato, aby
zabezpečoval žiaduce stabilné prostredie demokracii a
jej
rozvoju.
Ilúzie niektorých našich publicistov sú v tejto ve-
ci v prebiehajúcej fáze vývinu našej štátnej
pospolitosti
čírym
snom a nemajú v ničom oporu.
Vážené panie kolegyne, vážení páni
kolegovia, vystríham
nás
všetkých a prosím, aby sme do
tejto rokovacej sály ne-
vzniesli
popri logickom a parlamentne zvyčajnom rozdelení na
koalíciu
a opozíciu určitú ďalšiu rozdelenosť na zástancov
a
na odporcov demokracie, čiže na demokratov
a nedemokratov
so
všetkou nezmyselnosťou, nepravdivosťou, ba zlobou takého-
to
postoja. Uvedomme si, prosím, že všetci
sme boli zvolení
v
slobodných a demokratických voľbách a
naši spoluobčania
nás
volili práve preto, že boli a dúfam aj sú presvedčení
o
našich demokratických postojoch a prístupoch a vidia v nás
záruku
demokratického rozvoja našej vlasti. Dôverujú nám te-
da aj v
tom, že nájdeme a uzákoníme politicky, kultúrne
i
mravne zodpovedajúce vzájomné relácie
priestoru i pôsob-
nosti
štátnej správy a samosprávy a vytvoríme predpoklady na
ich
harmonické spolupôsobenie ako základnej podmienky rozvo-
ja
a stability nášho štátu. Prosím vás
preto, aby ste sta-
rostlivo zvážili
dôvody, ktoré viedli navrhujúcu skupinu
poslancov
k predloženiu prerokúvaného návrhu novely zákona
číslo
542/1990 Zb. o školskej správe a
prijali ich ako do-
statočne
významné na ich prijatie.
Ďakujem.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. V zmysle rokovacieho poriadku
sa o slovo
prihlásila
pani podpredsedníčka vlády. Prosím,
udeľujem vám
slovo.
Podpredsedníčka
vlády SR K. Tóthová:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte, aby som sa vyjadrila k problematike, ktorá je
mi
profesne veľmi blízka. Problematikou štátnej správy a sa-
mosprávy
som sa zaoberala po dlhé roky, vyše 20 rokov, na
Právnickej
fakulte Univerzity Komenského. Po roku 1989 prob-
lematika
miestnej správy ma natoľko nadchla, že
som inicia-
tívne
organizovala kolokvium k
problematike miestnej samo-
správy.
Pán poslanec Moravčík tu sedí a vtedy
ako dekan ve-
del, že toto
kolokvium sa organizovalo,
malo veľký ohlas
a
hneď v júli 1990 vyšiel z tohto kolokvia zborník. Na tomto
kolokviu boli predmetom diskusie aj otázky vzťahu
štátnej
správy
a samosprávy, ktorú sme v tom čase začali budovať.
Veľmi dobre si pamätám, že koncepcia
vtedajšej česko-
slovenskej
tvorby miestnej správy, na ktorú nadväzujeme, bo-
la
taká, že štátna správa sa má oddeliť od samosprávy, alebo
ak
chcete, naopak, samospráva sa má oddeliť od štátnej sprá-
vy.
Majú to byť dva nezávislé subjekty, vrátane nezávislosti
na
kreačných oprávneniach tak štátnej správy, ako aj samo-
správy.
Tento princíp bol prijatý, na tomto princípe všade, aj
v
zahraničí, kde je oddelená štátna správa od samosprávy, sa
ich
vzťah buduje. Samozrejme, máme v zahraničí aj také mode-
ly,
kde štátna správa so samosprávou je spojená, je pod jed-
nou
strechou, a keď pôjdete do zahraničia, v určitých štá-
toch
vám nebudú vedieť odlíšiť, čo je samospráva a čo štátna
správa.
Preto
ma veľmi zaujal článok pána poslanca Ftáčnika
-
ľutujem, že tu nie je -, ktorý uverejnil v Pravde 5. 4.
1995,
kde sa vyjadruje k navrhovanej novele a
hovoril o de-
montáži
princípov, ktoré majú uľahčiť demontáž osôb. Dovolím
si
uviesť, že nejde o demontáž princípov,
ale ide o dotiah-
nutie,
o realizáciu princípu oddelenia štátnej správy od sa-
mosprávy,
vrátane kreačných oprávnení. Určitý krok sa urobil
už
aj v zákone o obecnom zriadení, kde sa pôvodné nepochope-
nie princípu vzťahu štátnej správy a
samosprávy napravilo
v
tom zmysle, že menovanie okresných prednostov už nie je
determinované názorom, súhlasom starostov, pretože takéto
zmiešanie
nie je účelné.
Vážení, štátna správa je činnosť, prostredníctvom kto-
rej
štát presadzuje svoju politiku v určitom rezorte. Nato,
aby
ju mohol presadiť, musí mať kreačné oprávnenia, musí mať
možnosť realizovať
vzťahy nadriadenosti a podriadenosti,
možnosť realizovania, vyvodenia zodpovednosti osôb, ktoré
stoja
hierarchicky v nižšej štruktúre, pri neplnení zákonov,
a
dovolím si tvrdiť - interných
inštrukcií nadriadených or-
gánov,
ktoré determinujú činnosť podriadených orgánov. Preto
je
plne náležité a odôvodnené, aby subjekty, ktoré vykonáva-
jú
štátnu správu, mohli byť kreované vyššími orgánmi štátnej
správy
a jej plne zodpovedné.
Dovolím si tvrdiť znovu, že tu nejde o
demontáž princí-
pov, ale
o dôsledné presadenie
princípov vzťahu štátnej
správy
a samosprávy.
Ďakujem vám za pozornosť.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pani podpredsedníčke.
Pokračujeme v roko-
vaní. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána
poslanca
Jozefa
Tarčáka, aby podal správu o výsledkoch prerokovania
návrhu
zákona vo výboroch Národnej rady
Slovenskej republi-
ky.
Je tu ešte faktická poznámka pána
poslanca Kováča.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci, mám len krátku prosbu na pána
poslanca
Kunca, ktorý uvádzal tento materiál.
Prosil by som
ho, či by
mi svoje úvodné slovo, v ktorom tak vynikajúco
zhodnotil
prínos samosprávy, mohol písomne poskytnúť. Rád by
som
ho predniesol na zasadnutí snemu
Združenia miest a obcí
Slovenska.
Takže, pán poslanec, buďte taký láskavý, keby ste
mi
mohli poskytnúť tento materiál.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Je to, samozrejme, možné, ale mám oveľa pragmatickejší
návrh
- pohovoriť si s pánom Kuncom priamo.
Poslanec R. Kováč:
Nie, ja by som potreboval práve ten
prejav.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Langoš.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem
za slovo. Opäť som zažil déj÷
vu alebo déj÷
pluie,
ako sila presvedčenia predkladateľa a sila presvedče-
nia pani
ministerky, taká istota,
vôľa a viera, zakrýva
vlastne
jednu jedinú vec - centralizáciu riadenia školstva
centrálnymi
orgánmi štátnej moci.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Prokeš -
faktická poznámka.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem veľmi pekne. Rád by som len upozornil pána po-
slanca
Kováča, že nemusí mať obavy, že sa tu nerobí steno-
grafický
záznam. Nie je problém vyžiadať si prejav pána Kun-
ca.
A k
pánu poslancovi Langošovi len
toľko, že zabúda na
to,
že ak niekto má niesť zodpovednosť za niečo, musí mať
možnosť
aj kontroly a skutočného výkonu riadenia aj s perso-
nálnymi
výmenami. Pokiaľ mu do toho hovorí aj niekto iný,
potom
nemôžeme žiadať ani od ministerstva
alebo od ministra
-
to už je jedno, na ktorom je to rezorte, aby niesol zodpo-
vednosť.
Dnes už nejde o centralizáciu z
jednoduchého dôvo-
du,
pretože máme alternatívne školstvo tak, ako to myslí zá-
kon,
to znamená neštátne školy, a tieto,
samozrejme, nespa-
dajú do takejto
priamej gescie ministerstva.
Čiže, nejde
o
výlučný monopol jedného školstva, ako to bolo voľakedy.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán
poslanec Vanko.
Poslanec M. Vanko:
Dovolím si krátku poznámku k pánu
poslancovi Langošovi.
Pracujem
v štátnej správe, teda pracoval som v štátnej sprá-
ve
do decembra 1994. Okresné školské správy majú právnu sub-
jektivitu.
To je úplne nový prvok, teda hovoriť o
centrali-
zácii,
keď okresná školská správa má plnú právnu subjektivi-
tu,
nie je namieste.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán
poslanec Slota.
Poslanec J. Slota:
Tiež by
som pánu kolegovi Langošovi odporúčal,
keď by
chcel
vidieť tých zanietených, ako to tu
kritizoval, mal sa
zúčastniť
na tom snemovaní, alebo čo to mali tí
naši maďar-
skí
pedagógovia v Rožňave. Tam sa mal pozrieť na tú zaniete-
nosť
a lojálnosť voči Slovensku.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán
poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Zavedenie prvkov samo-
správy
do oblasti školstva bolo vlastne v roku 1990 realizá-
ciou
vypustenia vedúcej úlohy komunistickej strany v tejto
oblasti.
Tým, že znovu zavádzame ten systém, ktorý tu bol
predtým,
a vypúšťame možnosť, aby rodičia sami spolurozhodo-
vali o tom,
kto bude učiť ich deti, vlastne sa vraciame
k
princípu, ktorý tu bol pred
rokom 1989, čiže k vedúcej
úlohe
vládnucej strany.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Bugár -
faktická poznámka.
Poslanec B. Bugár:
Ďakujem,
pán podpredseda. Pani
podpredsedníčka vlády,
vy
ste v prvej časti hovorili, že
nejde o demontáž princí-
pov,
ale zabudli ste povedať, že v
skutočnosti ide o demon-
táž
osôb, ako to napríklad pripomenul aj pán poslanec Slota.
Pozri
Rožňava. Na základe ešte neschválenej novely zákona,
ktorú budeme za
chvíľočku prerokúvať, pán Leško,
riaditeľ
školskej správy, odvoláva riaditeľa školy na
základe ešte
neschválenej
novely. Teda v skutočnosti tu nejde o
nič iné,
len
o demontáž osôb, len o posilnenie centrálnej moci.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán
poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Zdá sa
mi, že pán poslanec Šimko stráca
invenciu, keď
prirovnáva
suverenitu štátu k suverenite politickej strany
a
jej vedúcej úlohe. Myslím si, že treba urobiť rez alebo
rozdiel
medzi tým, čo je samospráva, a čo je
štátna správa.
Za školstvo v
každom demokratickom štáte
zodpovedá štát,
najmä
za jeho metodické riadenie. Samozrejme, ak chcú mať
obce
vlastné školy, tak to bolo aj v
školskom zákone za pr-
vej
republiky, a ten bol hlboko demokratický, pán Langoš,
takže
ide o "hluboké nedorozumění".
Boli tiež školy, ktoré
riadil
štát a menoval aj ich riaditeľov, ba dokonca sa na
nich
muselo vyučovať len v štátnom jazyku,
a ak obce, teda
samosprávne
korporácie, ktoré sú od štátu nezávislé,
chceli
mať
vlastné školy, mohli si v nich učiť, v akom chceli jazy-
ku,
ale štát na takéto školy neprispieval, pretože to nebolo
jeho
povinnosťou. Aj dnes, ako to tu už bolo
povedané, máme
školstvo
štátne aj alternatívne. Za metodické
vedenie štát-
nych
škôl je zodpovedné ministerstvo, a preto má mať právo
aj
stanovovať riaditeľov.
Ak mám odpovedať Bélovi Bugárovi, pardon, pánu poslan-
covi
Bugárovi, musím povedať, že to, čo sa
stalo v Rožňave,
je
zase iný prípad, keď spolková organizácia, ktorá je re-
gistrovaná
na základe spolkového zákona, sa snaží
spojiť so
štátnou
správou a poriadať akési metodické
semináre k škol-
stvu. Aj
to je oddelené. Spolky a
politické strany aj
v
zmysle ústavy sú oddelené od
štátu, a ak štátna správa
chce
metodický seminár usporiadať v Rožňave, nikto jej v tom
nemôže
brániť. Ale nemôže sa nerobiť rozdiel,
že na tom se-
minári bude
mať hlavné slovo
Csemadok, iné organizácie
a
Zväz maďarských učiteľov na
Slovensku, ktoré sú spolkové
organizácie,
a pritom samotnú organizáciu sa snaží
nakamuf-
lovať,
akoby ju organizovala okresná štátna správa.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán
poslanec Langoš.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán kolega Cuper, vážim si vašu niekoľkodesaťročnú od-
bornú erudovanosť, ale rozprávam sa s učiteľmi
základných
škôl
a s rodičmi detí, ktoré do týchto škôl chodia. Komunis-
ti
mali svojho triedneho nepriateľa, proti ktorému v podsta-
te
navádzali deti, a vy máte svojho nového nepriateľa.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
O slovo sa hlási pani ministerka
školstva. V zmysle ro-
kovacieho
poriadku jej udeľujem slovo.
Ministerka školstva a
vedy SR E. Slavkovská:
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
nedá mi, aby som nezareagovala práve na
vystúpenie pána
poslanca
Bugára, ktorý tu začal rozprávať o kauze Rožňava.
Osobne
sa domnievam, že práve on by o tejto
kauze rozprávať
nemal.
Keď už sme pri tom, využívam svoje právo a rada by
som
povedala o tejto kauze, pretože sa
práve dotýka proble-
matiky
štátnej správy a územnej samosprávy. Dovoľte mi teda,
vážení
poslanci, aj keď to navonok nesúvisí s predkladanou
novelou
zákona, aby som vás informovala o tej udalosti, kto-
rá
sa udiala 31. marca 1995 v Rožňave.
Vôbec tu
nešlo o porušenie zákona, ktorý
teraz ideme
novelizovať,
pretože odvolanie riaditeľa školy a
riaditeľky
metodického centra nebolo robené podľa tohto zákona, ale
boli
tam vyvodené opatrenia pre závažné
porušenie pracovnej
disciplíny,
a to je niečo celkom iné. Ako iste
viete, v ten
deň v Rožňave,
31. marca, sa začalo
dvojdenné rokovanie
prvého
celoštátneho stretnutia maďarských
pedagógov na Slo-
vensku.
Jedným z hlavných organizátorov bol
Zväz maďarských
pedagógov
na Slovensku so sídlom v Komárne. Iba
mimochodom,
mám
tu z Národnej obrody zo 16. 9. správu tohto Zväzu maďar-
ských
pedagógov, kde vyzývajú k občianskej neposlušnosti, ak
sa
u nás začne hovoriť o alternatívnom školstve.
Ak už hovoríme o Zväze maďarských pedagógov na Sloven-
sku,
to samotné je veľmi divné, pretože
nepoznám maďarských
pedagógov
na Slovensku, poznám iba občanov Slovenskej repub-
liky
maďarskej národnosti, ktorí vykonávajú pedagogickú čin-
nosť.
V mene týchto občanov Slovenska
maďarskej národnosti,
ktorí vykonávajú
pedagogickú činnosť, som
rozhodla, aby
v
mojom mene prijali pozvanie na podujatie riaditeľka odboru
na
národnostne zmiešanom území pani Lýdia
Benčová a tlačový
tajomník Ján Felix.
Obaja zástupcovia prišli na
rokovanie
v
poobedňajších hodinách, keď bola na
programe odborná kon-
ferencia na
tému "Školská autonómia" za priameho vstupu
predstaviteľov
politických strán občanov Slovenskej republi-
ky
maďarskej národnosti. Ministerstvo
školstva a vedy Slo-
venskej
republiky svojou účasťou na podujatí
chcelo, priro-
dzene, podporiť tie zámery pedagógov
maďarskej národnosti
pôsobiacich
v Slovenskej republike, ktoré smerujú v prospech
slovenského
školstva. V tomto prípade sa však o ich zámeroch
vôbec nedozvedelo, pretože organizátori podujatia odmietli
požiadavku
riaditeľky odboru škôl pani Benčovej, aby roko-
vanie
pokračovalo v úradnom jazyku, a v konečnom dôsledku
nezabezpečili
ani eventuálny preklad.
Sme toho názoru, že požiadavka zástupkyne ministerstva
školstva
bola rozhodne oprávnená, pretože vzhľadom na tému
rokovania
a účasť spomenutých politických
subjektov činnosť
Zväzu maďarských pedagógov na Slovensku prekročila rámec,
obsah
a rozsah prijateľných aktivít, vyplývajúcich zo zákona
číslo
83/1990 Zb. a nastala atmosféra plnej platnosti dikcie
zákona
Národnej rady Slovenskej republiky o úradnom jazyku
v
Slovenskej republike zo dňa 25.
10. 1990. Tento zákon,
alebo
tento paragraf zákona hovorí o tom, že
úradníci štát-
nej
správy nie sú povinní ovládať jazyk
národnostnej menši-
ny,
a ak sa zúčastňujú výkonu svojho povolania aj na úze-
miach obývajúcich vyše 20 % národnostnou
menšinou, všetky
rokovania sú povinné
viesť v úradnom jazyku. Tento zákon
svojím rozhodnutím organizátori podujatia popreli zásadným
spôsobom.
V urážlivej atmosfére účastníkov rokovania zástup-
cov
ministerstva školstva, aj riaditeľa školskej správy pri-
nútili
odísť a opustiť tým rokovaciu miestnosť.
V deň
rokovania boli porušené aj ďalšie
právne predpi-
sy. Bez
súhlasu riaditeľa Školskej správy
v Rožňave bezdô-
vodne bol uvedený deň vyhlásený za celookresný
metodický deň
s
priamou súvislosťou s podujatím. Chcem iba doplniť, že ce-
lookresný
metodický deň v zmysle rokovacieho a organizačného
poriadku
školskej správy môže byť vyhlásený iba vtedy, ak
bol
zakotvený v celoročnom pláne. Takýto metodický deň nebol
zakotvený. Na
základných školách Komenského
v Rožňave,
v
Plešivci, v Drnave, v Jablonove
sa nevyučovalo. Podobné
nesprávne
rozhodnutia vydali riaditelia škôl v
Čoltove, Ge-
merskej
Hôrke, Hrhove, Hucíne, Kečove, v Krásnohorskej Dlhej
Lúke,
Krásnohorskom Podhradí a v Silici. Podobné kroky sme
zaznamenali
aj v dvanástich materských škôlkach.
Znovu
podotýkam, že podľa zákona môže riaditeľ školy
dať
maximálne štyri dni v školskom roku pre žiakov voľno,
a
to iba vo výnimočne vážnych dôvodoch - technických alebo
organizačných. Ani jeden
z týchto dôvodov nebol splnený.
Takže
ešte aj títo riaditelia vlastne porušili pracovnú dis-
ciplínu
a v tomto smere budeme musieť ešte
podniknúť ďalšie
kroky,
pán poslanec Bugár.
Porušené boli aj interné hospodárske smernice školskej
správy
jej niektorými pracovníkmi, ktorí
konali bez vedomia
riaditeľa. Tu mám
na mysli práve pani vedúcu metodického
centra,
ktorá rozposlala pozvánky aj v mene
riaditeľa škol-
skej
správy, ktorý o tom vôbec nemal ani tušenia.
Celkove možno povedať, že bol vážnym spôsobom narušený
chod
škôl s vyučovacím jazykom
maďarským v okrese Rožňava.
Je
paradoxom, že evidentné porušenie zákona i pracovnej dis-
ciplíny je v
tomto prípade pre
niektorých predstaviteľov
Zväzu maďarských
pedagógov zrazu neviditeľné, ba dokonca
v
masmédiách, ale i na rôznych iných fórach nedôstojne napá-
dajú
a osočujú Ministerstvo školstva a vedy Slovenskej re-
publiky, že tam
prišlo provokovať. Proti
takémuto postoju
dôrazne protestujem a žiadam mandátový a
imunitný výbor,
pretože
na týchto útokoch voči ministerstvu sa zúčastňujú aj
poslanci
Národnej rady, aby sa celou problematikou zaoberal,
pretože poslanci, ktorí porušujú zákony, alebo
napomáhajú
porušovaniu zákonov,
nemajú právo na
dôstojnosť mandátu
a
imunity. /Potlesk./
V tomto kontexte ešte upozorňujem, že
dôležitý dokument
-
Zmluva o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi
Slovenskou
republikou a Maďarskou republikou, ktorú bude mať
česť
Národná rada Slovenskej republiky ratifikovať, v článku
15
ods. f/ navrhuje, aby osoby patriace k
národnostným men-
šinám sa správali
takým spôsobom, ktorý nie je v rozpore
s
vnútroštátnym právnym poriadkom.
Všetko, čo sa udialo
v
Rožňave, bolo v rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom.
Sme presvedčení, že ak išlo o rokovanie na tému "Školská
autonómia"
a účasť predstaviteľov štátnej správy
Slovenskej
republiky,
rokovanie jednoznačne malo
pokračovať v úradnom
jazyku.
Rozhodnutie organizátorov prvého celoštátneho stret-
nutia
maďarských pedagógov pokračovať v maďarskom jazyku bo-
lo
protizákonné a zároveň sa stalo demonštratívnym aktom po-
kusu
o popretie princípov suverenity Slovenskej republiky,
preto
si žiada komplexné odsúdenie.
Ako iste viete, niektoré subjekty predstaviteľov obča-
nov
maďarskej národnosti žijúcich v Slovenskej republike or-
ganizujú
v týchto súvislostiach protestné zhromaždenia. Jed-
no
z nich sa udialo včera spôsobom, keď do verejného rozhla-
su
boli občania vyzývaní na osobné útoky voči riaditeľovi
školskej
správy. Takéto akcie môžu
negatívne pôsobiť aj na
výchovno-vzdelávací proces na
školách nielen s vyučovacím
jazykom
maďarským s aspektmi zasahovania do
procesu štátnej
správy.
Preto žiadam Národnú radu, aby sa touto vážnou si-
tuáciou
zaoberala. Preto je potrebná aj táto
novela zákona,
keďže sa stávajú
takéto prípady, ministerstvo
školstva je
napádané
neadekvátne a podľa rozdelenia kompetencií, keď po-
radnému
orgánu, a to územnej školskej rade,
prislúcha právo
výkonné,
nemôže ministerstvo školstva v žiadnom
prípade ro-
biť
nápravu.
Ďakujem za pozornosť.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, budeme ešte
pokračovať vo fak-
tických
poznámkach. Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Chcem iba odpovedať pánu poslancovi
Langošovi, že som
si
nikdy nehľadal nepriateľov, práve
naopak, a už vonkoncom
nie príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny. Mohol by
som
sem doviesť veľmi veľa študentov, ktorým som nezištne na
fakulte
pomáhal, pretože nevedeli zvládnuť
základy, pretože
nemali základy zo
slovenského jazyka, a to aj tento rok.
Takže si
nepriateľov z príslušníkov maďarskej národnosti
nehľadám
v nijakom prípade. Práve naopak, na
veci sa snažím
pozerať
vždy triezvo, s nadhľadom. Ale nenechám
sa tu pre-
sviedčať
o tom, že neviem, čo je štátna správa, čo je obecná
samospráva a čo
je záujmová samospráva, ako je napríklad
v
prípade Združenia maďarských učiteľov
na Slovensku alebo
slovenských
učiteľov maďarskej národnosti na Slovensku.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán
poslanec Bugár.
Poslanec B. Bugár:
Ďakujem
pekne. Pani ministerka
Slavkovská, rožňavskú
kauzu, ak to
môžem takto nazvať, som nezačal ja, ale pán
poslanec
Slota. A čo sa týka toho, čo tvrdíte,
že v prípade
tohto
odvolania nejde o zákon, alebo sa neodvoláva na zákon,
ktorý
ideme, alebo ak to môžem takto nazvať, idete novelizo-
vať,
tak vám prečítam ten odvolací list,
ktorý dokazuje, že
nemáte
pravdu:
"Odvolanie z funkcie riaditeľa
základnej školy. V súla-
de
s ustanovením § 66 ods. 2 Zákonníka
práce" - mimochodom,
ktorý
je už neplatný - "v nadväznosti na
§ 3 ods. 1 zákona
číslo
542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej
samospráve
odvolávam vás z funkcie riaditeľa Základnej školy
na
ulici Komenského v Rožňave dňom 3.
apríla 1995." Podpis:
riaditeľ
školskej správy v Rožňave Ján Leško. To je jedna
moja
pripomienka.
Druhá -
tvrdíte, že úradníci, ktorí sa
zúčastňujú na
hocijakých
rokovaniach, majú právo rokovať v úradnom jazyku.
Máte
pravdu, aj pani Benčová mala právo vystupovať v sloven-
skom
jazyku, teda v úradnom jazyku. Prečo to
nevyužila? Bol
zabezpečený
aj preklad. Nechcela tam ostať. Dokonca, keď tam
prišla,
prišla s redaktorom Slovenskej Republiky, ako keby
vedela,
že toto nastane, bolo to asi pripravené dopredu.
A čo sa týka toho, čo ste citovali z medzištátnej
zmlu-
vy,
ktorú vraj budeme...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Moment. Prosím vás, zapojte pána poslanca
Bugára.
Poslanec B. Bugár:
Ďakujem
pekne, pán podpredseda. Tiež budem citovať.
V
článku 9 rámcového dohovoru, ktorý sme
1. februára podpí-
sali,
zatiaľ ešte neratifikovali, sa hovorí: Strany sa zavä-
zujú
uznať, že právo na slobodu prejavu
každého príslušníka
národnostnej
menšiny bude zahrnovať slobodu názoru,
slobodu
prijímať
a oznamovať informácie a myšlienky v jazyku menšiny
bez
zasahovania štátnej moci." V Rožňave sa nič iné nerobilo.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pani poslankyňa Edit Bauer.
Poslankyňa E. Bauer:
Ďakujem
za slovo. Dovoľte mi uviesť niektoré skutoč-
nosti
na správnu mieru. Veľmi ma mrzí, pani ministerka, že
nemáte
autentické informácie. Pani
Benčová a pán Felix sa
zdržali
na stretnutí maďarských pedagógov
nie viac ako pol
hodiny.
A v tom čase vystupoval hosť z Transylvánie, z Ru-
munska.
Témou toho popoludnia bola autonómna škola, čo je
napríklad
škola, ktorá má právnu subjektivitu. Vari chceme
vysvetliť,
že subjekt, ktorý má právu subjektivitu, nie je
do
určitej miery autonómny?
Veľmi ma zaráža, že hovoríte o atmosfére
zákona. Myslím
si, že pani
Tóthová mi dá za pravdu, že
takýto terminus
technicus
právo asi nepozná. Naopak, poznám § 3 a
§ 6 záko-
na číslo
428, ktoré vymedzujú,
v ktorých prípadoch sa
v
úradnom styku používa štátny jazyk.
Upozorňujem vás, pani
ministerka, že tieto
ustanovenia neboli vyčerpané. Naopak,
chcela
by som vás láskavo upozorniť na článok 34 Ústavy Slo-
venskej
republiky, ktorý vymedzuje právo používať ich jazyk,
t.j.
národnostných menšín, v úradnom styku. A dovoľujem si
vás upozorniť tiež na článok 26, ktorým
sloboda prejavu
a
právo na informácie sú zaručené slovenskou ústavou.
Naopak, pani ministerka, nesmierne ma
zarazilo to, že
pani
Benčová prišla s takým odkazom pre 300 maďarských peda-
gógov,
že považovala za potrebné povedať iba toľko, že ju
teší, že
týchto pedagógov zaujímajú problémy slovenského
školstva
a že vás bude informovať o dianí na
tomto stretnu-
tí.
A požiadala, aby sa ďalej rokovalo v štátnom jazyku. Nič
iné
pre 300 pedagógov nepriniesla, žiadnu informáciu, žiaden
odkaz
od vás. Keď dnes počúvam, o čo opierate zdôvodnenie
potreby
tohto návrhu novely zákona, je mi celkom jasné, pre-
čo
pani Benčová tam prišla.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Mikloško s
faktickou
poznámkou.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci, prepáčte, ale preberáme
novelu zákona
číslo
542. O chvíľu mám svoje vystúpenie a nebudem hovoriť
o
problematike Rožňavy, na to je ministerstvo a prípadne iný
bod
programu, ale budem hovoriť o
slovenských školách. Pre-
tože
to sa týka v prvom rade slovenských
škôl. Buďte taký
dobrý,
vráťte rozpravu tam, kde má byť. Nerozumiem, prečo
nám
tu pani ministerka odrazu povedala celý prípad rožňav-
skej
školy.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Nádejam sa, že sa z obdobia, keď ste boli
predsedom Ná-
rodnej
rady, pamätáte, že v zmysle rokovacieho poriadku môže
člen
vlády vystúpiť kedykoľvek na tému,
ktorú uzná za vhod-
nú.
Pán poslanec, takto sa veci majú.
Pán poslanec Slota - faktická poznámka.
Poslanec J. Slota:
Pán kolega Mikloško, už začínam veriť, že asi ste tiež
maďarskej národnosti alebo pôvodom maďarskej národnosti,
lebo
tak sa chováte, pretože toto je
meritum veci, toto je
meritum aj
tohto zákona. A
keď to nerozumiete... /Šum
v
sále./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vyzývam pánov poslancov, že máme celkom
formálne proce-
durálne
postupy, akým spôsobom vchádzať tu do reči.
Poslanec J. Slota:
Chcel by som len zdôrazniť, pán
podpredseda, že odvola-
nie
riaditeľa, ktorý v podstate inicioval
na škole - dá sa
povedať
- asi pán riaditeľ zabudol, že je riaditeľom na úze-
mí
Slovenskej republiky, a nie na území Maďarskej republiky.
Z
toho dôvodu takýto riaditeľ predsa
nemôže byť riaditeľom,
ktorý
iniciuje na škole doslovne vzburu proti
štátnej moci.
To
je asi trošku čudné. Takže, chcel by som zdôrazniť aj pá-
nu poslancovi Mikloškovi, ako primátor Žiliny tiež poznám
problematiku
škôl, školských rád a územných školských rád.
Osobne
si myslím, že tento zákon všetci rozumní predstavite-
lia
samospráv uvítajú aj v ostatných častiach Slovenska. Tí,
ktorí
sa tým zaoberajú.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pani poslankyňa
Garajová s fak-
tickou
poznámkou.
Poslankyňa E. Garajová:
Dovoľte tri krátke poznámky, vážení kolegovia. Po prvé
vám
chcem prečítať § 19 rokovacieho
poriadku: "Členom Pred-
sedníctva
Slovenskej národnej rady a členom vlády Slovenskej
republiky
sa udelí slovo kedykoľvek, ak o to požiadajú, a to
aj
na vyhlásenia, ktoré nesúvisia s programom schôdze."
Druhá moja poznámka: Mne z tejto
diskusie jednoznačne
vyplýva, že
je nutné novelizovať
čo najskôr zlý zákon
o
úradnom jazyku a prijať nový,
jednoznačný zákon o štátnom
jazyku,
aby mu rozumeli konečne už aj naši
maďarskí poslan-
ci.
Môže byť aj v maďarskom preklade. /Potlesk./
Tretia poznámka: Aby sme sa vrátili k meritu veci, je
zaujímavé,
že ministerstvo zdravotníctva,
ministerstvo hos-
podárstva a ministerstvo pôdohospodárstva majú kompetenciu
menovať
a odvolávať riaditeľov škôl vo svojej pôsobnosti. Sú
to,
upozorňujem, stovky stredných odborných škôl a odborných
učilíšť
na Slovensku. Nerozumiem tomu, prečo by
táto kompe-
tencia
mala prekážať v prípade ministerstva
školstva. Aspoň
sa
tieto rozdielne kompetencie konečne zjednotia.
Ďakujem.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec
Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Musím povedať, že
pán
Weiss včera tu povedal jednu pravdu. Chceme tu vybudovať
nejaký
demokratický systém a naučiť sa jeho základné hodnoty
a
pravidlá. Pani poslankyňa Bauerová, viem, že všetko sa
môže
prehnať do absurdna. Zo samotnej právnej subjektivity
nejakého
právneho subjektu, lebo aj vy ste právnym subjek-
tom,
aj ja, ešte nevyplýva absolútna autonómia, lebo tá je
potom
anarchiou.
Samozrejme, existuje nejaký systém noriem
a ich hierar-
chia.
To znamená, že aj samotná škola,
ktorá je v obci, je
v
hierarchii autonómna do tej miery,
pokiaľ ju zákon nepod-
riaďuje
nejakým vyšším subjektom. Ale vy sa tu stále snažíte
nám
všetkým nahovoriť niečo úplne iné, že Zväz slovenských
učiteľov
maďarskej národnosti na Slovensku má právo metodic-
ky
riadiť školstvo na južnom Slovensku. Taký zákon nepoznám.
To
znamená, ani školskú autonómiu na
južnom Slovensku, lebo
tá
sa dotýka len personálne, teda osôb. V
tom by som s vami
súhlasil.
Áno, môžu hovoriť v maďarčine alebo
v maďarskom
jazyku
do tej miery, ako to stanovuje zákon.
To znamená, že
ak
sa tam vykonáva nejaká štátna správa a
niektorí úradníci
nerozumejú
po maďarsky, je jasné, že buď mal
byť učiteľom
stanovený
tlmočník, a nie tomuto pracovníkovi
štátnej sprá-
vy,
a malo sa rokovať po slovensky. Ak by to bolo zasadnutie
Zväzu
slovenských učiteľov maďarskej
národnosti na Sloven-
sku, prosím, tam
by bola rokovacia reč maďarčina, a pani
Benčovej
by sa mohol stanoviť tlmočník, pretože to je spo-
lok,
ktorý môže rokovať v jazyku, v akom chce jazyku.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec
Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Vzdávam sa.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Szigeti - faktická
poznámka.
Poslanec L. Szigeti:
Ďakujem za slovo.
Na vystúpenie pani ministerky by som
chcel zareagovať
tým,
že by som citoval jej slová - dosť často citujem jej
slová.
Na jednom rokovaní nášho výboru, keď som sa snažil
argumentovať proti
zavedeniu alternatívneho
dvojjazyčného
vyučovania
a načrtol som isté možnosti riešenia,
odpoveď zo
strany
pani ministerky bola stručná, v
podstate nereagovala
na
moje pripomienky. Odpovedala: viete,
pán poslanec, to je
vec
názoru, to je vec pohľadu. Žiaľ, aj
toto je vec názorov
a
vec pohľadu a ľutujem, veľmi ľutujem,
pani ministerka, že
máte
taký názor a taký pohľad na stretnutie pedagógov v Rož-
ňave.
Ľutujem, skutočne to veľmi ľutujem.
Som rád, že pán Slota povedal, čo sa sleduje touto no-
velizáciou
zákona, čo je meritom veci. Áno,
jednoznačne ide
o
to, že ak niekto z akýchkoľvek príčin
nevyhovuje terajšej
moci,
tak ho treba odvolať. Tento zákon tomu pomôže.
Pán poslanec Cuper, k tomu, čo ste
tu spomínali, vám
presne
poviem názov toho zväzu. Je to Zväz maďarských učite-
ľov
na Slovensku. Nie tak, ako ste to povedali vy.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Ivan Šimko
s faktickou
poznámkou.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem,
pán podpredseda. Je to skutočne pravda, tak
ako
ste povedali aj vy, aj pani kolegyňa, že pani ministerka
môže
vystúpiť kedykoľvek a môže hovoriť aj
od veci, ale my
ostatní
nie, takže ja vás vyzývam, aby ste
vrátili diskusiu
tam,
kam patrí, aby sme sa vrátili k legislatívnemu klenotu,
ktorý
prerokúvame.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Veľmi
rád pán kolega, i keď nie
sme v klenotníctve.
Prosím,
pán spoločný spravodajca, máte slovo.
Poslanec J. Tarčák:
Vážený pán predsedajúci,
členovia vlády,
kolegyne a kolegovia,
dovoľte mi, aby som vám predložil
spoločnú správu Ús-
tavnoprávneho
výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre
verejnú
správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Ná-
rodnej
rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a Výboru
Národnej rady
pre životné prostredie
a ochranu prírody
o
výsledku prerokovania návrhu skupiny
poslancov na vydanie
zákona Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorým sa mení
zákon
Slovenskej národnej rady číslo 542/1990
Zb. o štátnej
správe
v školstve a školskej samospráve, ktorú ste dostali
ako
tlač číslo 102.
Návrh skupiny poslancov na vydanie zákona
Národnej rady
Slovenskej
republiky, ktorým sa mení zákon číslo 542 o štát-
nej
správe v školstve a školskej
samospráve, pridelil pred-
seda
Národnej rady rozhodnutím číslo 423 zo 6. marca 1995 na
prerokovanie,
a to po získaní stanoviska vlády Slovenskej
republiky,
Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady,
Výboru Ná-
rodnej
rady pre verejnú správu, územnú samosprávu a národ-
nosti
a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru
a
šport. Koordináciou stanovísk výborov
bol poverený Výbor
Národnej
rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.
Výbory,
ktorým bol návrh pridelený, ho
prerokovali 7.
marca
a 9. marca. Okrem troch výborov, ktorým bol návrh sku-
piny
poslancov predsedom pridelený na prerokovanie, preroko-
val ho
aj Výbor Národnej
rady pre životné
prostredie
a
ochranu prírody. V uznesení z
30. marca 1995 nesúhlasí
s
návrhom. Ústavnoprávny výbor
k návrhu neprijal platné
uznesenie, nevyslovila
s ním súhlas nadpolovičná väčšina
všetkých
jej členov. Zostávajúce dva výbory
vyslovili s ná-
vrhom
súhlas - Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kul-
túru
a šport bez pozmeňovacích návrhov a Výbor Národnej rady
pre
verejnú správu, územnú samosprávu a
národnosti s pozme-
ňovacími doplnkami, ktoré ste dostali v tlači a máte ich
pred
sebou pod bodmi 1 až 13. Keďže nejde o vecné, ale tech-
nické
pripomienky, kde sa zosúlaďuje
momentálny stav, ktorý
je v reálnom
živote v oblasti školstva, dám v záverečnom
hlasovaní
hlasovať o týchto pozmeňovacích návrhoch en bloc
a
budem ich odporúčať všetky schváliť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne pánu poslancovi
Tarčákovi a prosím ho,
aby
zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o štvrtom bode programu. Mám tu zora-
dené
písomné prihlášky. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec
Viliam
Sopko z SDĽ. Ďalej sa pripraví pani poslankyňa Zora
Lazarová
zo Slovenskej zelenej alternatívy.
Prosím, pán poslanec Sopko, máte slovo.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážená Národná rada,
kolegyne a kolegovia,
rovnako aj mňa veľmi zaujala dôvodová
správa a príčiny,
ktoré
navrhovateľov tejto právnej úpravy
viedli k rozhodnu-
tiu
obmedziť kompetencie územných školských
rád a školských
rád pri menovaní riaditeľov školských
správ aj riaditeľov
škôl.
Školské rady v zmysle uvedeného zákona sú iniciatívnym
a
poradným orgánom školy. Tu sa zamýšľam,
komu je na obtiaž
poradný
a iniciatívny orgán a prečo chceme
zabrániť, aby sa
školské
rady vyjadrovali k personálnym návrhom na riaditeľov
alebo
k ich práci. Takýmto krokom sa predsa znižuje podiel
účasti
na riadení školy nielen zo strany
rodičov, pedagógov
a
žiakov, ale aj zo strany obcí a miest. Pred takýmto krokom
by
bolo správne zhodnotiť a
zovšeobecniť skúsenosti z čin-
nosti
a práce samospráv na školách.
Dochádzam k názoru, že
navrhovatelia právnej úpravy
nesprávne
zovšeobecňujú ojedinelé negatívne a odsúdeniahodné
prípady,
ktoré boli zaznamenané v niektorých južných okre-
soch
Slovenska. Veď sú aj iné, pozitívne skúsenosti. Preto
si
myslím, že by sa orgány samospráv
v školstve nemali ob-
medzovať,
ale naopak, mali by sme od nich vyžadovať dôslednú
prácu,
a tým prehĺbiť spoluprácu vedenia školy
s pedagogic-
kým
zborom, rodičmi, žiakmi aj so samosprávnym orgánmi obcí.
Pri
doterajšom prerokúvaní úpravy
zákona vo výboroch
Národnej
rady som dospel k názoru, že dôvodom na zníženie
kompetencií
školských rád je neschopnosť ministerských úrad-
níkov
zvládnuť zložitú situáciu v
školských správach aj na
školách.
Nemôžem sa stotožniť s názorom, že
školské rady sú
prežité
a že už splnili svoje historické
poslanie. Potom je
namieste
otázka, aké poslanie mali školské rady
vlastne pl-
niť.
Len to, že ich vládne hnutia v rokoch 1990-1991 zneuži-
li
na výmenu riaditeľov škôl? Vari iba za týmto jediným úče-
lom
bola samospráva v školách ustanovená? Myslím, že hlavnou
podstatou
bola spoluúčasť na riadení škôl a pri
riešení ich
potrieb
aj problémov. Táto funkcia je aj v súčasnosti žiadu-
ca
a veľmi potrebná.
Ministerstvo školstva je zodpovedné za
plnenie úloh pri
vzdelávaní,
pri výchove detí a mládeže, je
zodpovedné aj za
zvyšovanie
kvalitatívnej úrovne
výchovno-vzdelávacieho pro-
cesu. Túto úlohu
v plnom rozsahu nezvláda pri udržiavaní
a
rozširovaní materiálno-technickej základne
škôl. Preto sa
školy
dovolávajú a žiadajú pomoc od obcí aj od rodičov. Prí-
činou
takéhoto stavu je výška rozpočtu pre rezort školstva
na
rok 1995, ktorá nepokrýva plnú prevádzku škôl a školských
zariadení,
ako aj oprávnené nároky pedagógov na
platy. Obce
sú
preto nútené poskytovať finančné prostriedky na prevádzku
predškolských
zariadení a základných škôl aj napriek tomu,
že
ich rozpočty sú oproti minulému obdobiu podstatne obme-
dzené
a sú rovnako ako rezort školstva v nezávideniahodnej
situácii.
Táto skutočnosť je vlastne podstatou dilemy. Fi-
nančná
spoluúčasť na zlepšenie prevádzkových
podmienok škôl
je
nevyhnutná.
Pri tomto trende sú na druhej strane presadzované ten-
dencie
obmedzovať možnosti, aby sa zástupcovia samospráv ob-
cí mohli vyjadrovať k práci riaditeľov
škôl či školských
správ.
Treba sa zamyslieť nad každým prípadom, kde vznikli
spoločenské
napätia vo vzťahoch školskej správy,
riaditeľov
škôl
a školských rád. Po ich analýze
dospejeme k názoru, že
napätia
spôsobujú konkrétni, často konfliktní
ľudia, že bol
schválený
nevhodný štatút, ktorý umožňuje presadzovať skupi-
nové
záujmy pedagogických pracovníkov a často narúša riadia-
cu činnosť školy, že školská rada nepracuje
systematicky,
ale
účelovo a nepravidelne. Tieto prípady, ktoré si zaslúžia
kritiku,
je predsa možno riešiť miestnymi opatreniami, a nie
úpravou
príslušného zákona.
Teraz sa na problém pozerajme z pohľadu časového vývo-
ja.
Zákon o štátnej správe v školstve a
školskej samospráve
bol
prijatý koncom roku 1990 za prvej vlády Vladimíra Mečia-
ra.
V rámci procesu demokratizácie školstva
samosprávne or-
gány
sa mali stať priestorom pre rodičov,
žiakov, pedagógov
aj
pre obecné úrady na ovplyvňovanie vývoja na konkrétnej
škole,
v konkrétnom okrese. Už v roku 1990 sa do zákona vlo-
žilo
demokratické ustanovenie, že menovanie riaditeľov škôl,
resp.
riaditeľov školských správ možno vykonať na návrh rady
školy,
prípadne územnej školskej rady. Podobne
sa postupuje
pri
odvolávaní. Nie je divom, že práve
tieto ustanovenia sa
stali
tŕňom v oku druhej vlády Vladimíra Mečiara. Pamätáme
sa
na postup ministra školstva Matúša
Kučeru, ktorý odvolal
takmer všetkých
dovtedajších riaditeľov školských
správ
s
odôvodnením, že neboli menovaní podľa tohto zákona. Pri
menovaní nových riaditeľov rešpektoval samosprávne
orgány
školstva
aj zákon. Pripomeňme si, že odvtedy sa žiadne veľké
zmeny
vo funkciách riaditeľov školských správ nerobili. Vo
funkciách sú teda
ľudia, ktorých menoval
minister Kučera
z
vlády Hnutia za demokratické Slovensko.
Dnes máme tretiu vládu Vladimíra Mečiara.
Už ide o koa-
líciu,
ktorá má, samozrejme, svoje nároky, a preto ustanovi-
la smutne známe akčné úderky, ktoré
rozhodujú o všetkých
funkciách v okrese.
Rozhodujú aj o riaditeľoch školských
správ,
ale tu narazili na ustanovenie zákona o samosprávnych
orgánoch.
Nemôžu riaditeľov odvolať, ak tu nie je návrh prí-
slušnej
územnej rady. A preto nám bol predložený návrh záko-
na.
Ide teda o účelovú normu určenú na
odvolávanie riadite-
ľov
najskôr preto, že už dnes nevyhovujú, že sú
málo verní,
alebo
sú iní, "osvedčenejší" ľudia.
Preto odmietam, a spolu
so
mnou aj kolegovia poslanci za Spoločnú voľbu, takýto úče-
lový
postup. Som za zachovanie kompetencií a
skôr za posil-
nenie
samosprávy v školstve, ako to, čo je tu predložené.
Vážené kolegyne, kolegovia, mali by sme
si uvedomiť, že
vyjadrenie
sa k návrhom na vymenovanie a odvolanie riaditeľa
školy alebo školského zariadenia neznamená, že
orgán, do
ktorého
pôsobnosti patrí vymenovanie alebo
odvolanie riadi-
teľa, musí stanovisko samosprávneho školského orgánu
vždy
a
bezvýhradne akceptovať. Nenachádzam preto dostatočný
a
presvedčivý argument pre to, že by v záujme skvalitnenia
riadiaceho
procesu v štruktúre školstva mal byť
tento demo-
kratický prvok odbúraný. Vychádzam aj zo
skutočnosti, že
školské
rady sú podľa § 7 ods. 4 a územné školské rady podľa
§
7 ods. 7 konštituované vo vyhovujúcej štruktúre a demokra-
tickým
spôsobom.
Ďakujem za pozornosť.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má predsedníčka výboru pani Laza-
rová.
Pripraví sa pán poslanec Mikloško z KDH.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Vážený pán podpredseda,
vážené poslankyne, poslanci,
na stretnutí učiteľských iniciatív organizovaných uči-
teľským fórom, nezávislými kresťanskými odbormi
Slovenska
a
Zväzom maďarských pedagógov Slovenska
za prítomnosti po-
slanca
Národnej rady László Szigetiho za Maďarskú koalíciu
sa prijalo
komuniké k pripravovanej novele zákona číslo
542/1990
Zb., v ktorom sa hovorí, že prijatie uvedenej nove-
ly
by viedlo k znefunkčneniu činnosti
samosprávnych orgánov
vo
vzťahu k riešeniu personálnych otázok v
školstve. Tým by
sa
vylúčila možnosť tých pedagógov, ktorí sú zastúpení v sa-
mospráve
školy, ale najmä nepedagogických
pracovníkov, t.j.
poslancov miestneho
zastupiteľstva, zástupcov rodičov
a
iných verejnoprávnych inštitúcií sa
spolupodieľať na for-
movaní
charakteru školy. Taktiež podľa informácií z tlače sa
na tomto stretnutí hovorilo, že novelizácia
tohto zákona
smeruje
k obmedzeniu takých akcií, ako je
štrajk. Nikde som
sa
však nedočítala, že by na tomto
stretnutí bola vyslovená
obava
týkajúca sa kvality učiteľského zboru, kvality a orga-
nizačných
schopností toho-ktorého riaditeľa a
najmä kvality
výučby.
Jedným dychom sa tu hovorí, že štát je povinný školstvo
na
všetkých stupňoch financovať,
splniť všetky jeho požia-
davky,
a to okamžite, ale čo si s
týmito financiami školy
urobia
a najmä na čo ich použijú, to je už vec škôl, škol-
ských samospráv, do toho štát už nemá čo hovoriť.
Ak sa
okamžite nesplnia požiadavky pracovníkov školstva týkajúce
sa stopercentného zvýšenia platov, nie preto,
že štát ich
splniť
nechce, ani nie preto, že by si myslel, že požiadavky
učiteľov
sú neodôvodnené, ale jednoducho preto, že momentál-
ne
nemá finančné prostriedky na krytie
týchto požiadaviek
a
zlepšovanie hmotného postavenia
učiteľov mieni realizovať
postupne, tak sa
po prvé - pôjde do štrajku,
a po druhé
-
štát je okamžite obviňovaný z neúcty k
učiteľom, z neúcty
k
výchove mládeže a z neúcty ku vzdelaniu ako takému vôbec.
Dnes tí, čo štrajk organizovali, štrajk,
ktorý mal slú-
žiť
celkom iným zámerom než reálnemu
vyriešeniu finančnej
situácie
v školstve a najmä už po schválení štátneho rozpoč-
tu,
nechcú priznať, že sa im nepodarilo
štrajk zorganizovať
pre
nedostatočný počet učiteľov, ktorí by boli ochotní, uve-
domujúc
si všetky súvislosti, ísť do štrajku. Dnes tvrdia
-
citujem: "Štrajk v školstve bude mať význam iba vtedy, keď
sa
nám podarí presvedčiť rodičov, aby do
toho išli s nami."
Čo
v preklade do slovenčiny znamená vyvolať štrajkovú situá-
ciu
celoplošne v celej krajine a otriasť
tak stabilitou te-
rajšej
vlády. K tomu vlastne potrebujú mať na školách signa-
tári
uvedeného komuniké svojich riaditeľov.
Čo
sa týka znamienka rovnosti medzi tzv. demokraciou
a
kvalitou učiteľov /hovorím takzvanou a
mám na to veľmi
vážne
dôvody, ale to by si žiadalo ďalšiu hodinu prednášky/,
čiže
medzi tzv. demokraciou a kvalitou učiteľov,
dovoľte mi
vysloviť
určitú pochybnosť. Napríklad donedávna
na vysokých
školách
boli u nás veľmi presné a záväzné kritériá na do-
siahnutie
vedecko-pedagogických titulov docenta a profesora,
vychádzajúce z dlhoročnej tradície a veľmi
dobrej úrovne
nášho školstva.
Donedávna platilo pravidlo,
a to veľmi
správne,
že vysokoškolským profesorom sa mohol
stať iba ten
docent,
ktorý dosiahol vedeckú hodnosť doktora vied a mal
publikovanú
aspoň jednu monografickú prácu. Prosím,
výnimky
sa
mimoriadne môžu udeliť, ale nie, aby
sa z výnimky stalo
pravidlo.
Nikdy, čo sa pamätám /a pamätám toho
veľa, ba do-
konca
ako bývalá nestraníčka pamätám toho ešte viac/, sa ne-
udeľovali
pedagogické tituly v takom masovom
meradle, podľa
českého hesla "Já na bráchu, brácha na mne", ako teraz.
Nikdy
sa nevytvárali kritériá na udeľovanie hodnosti
profesora
od buka do buka nejednotne na vysokých školách ako
teraz.
Rukolapným dôkazom toho je aj udelenie
profesorských
titulov 16 docentom, ktorých menoval prezident
aj napriek
protestom
a bez súhlasu ministerky školstva, z ktorých iba
štyria
- ešte raz zdôrazňujem - iba štyria majú titul dokto-
ra
vied. To znamená, že 75 % z uvedených
učiteľov tento ti-
tul
nedosiahlo a dvaja z nich dokonca nedosiahli ani len ve-
deckú
hodnosť kandidáta vied. Prosím vás pekne, tak o akej
kvalite
to vlastne chceme hovoriť?
Podľa
mňa prvoradou povinnosťou
štátu je zabezpečiť
nielen
kvalitu výučby a učiteľského zboru, ale
i formovanie
charakteru škôl. Zostáva otvorená otázka, či práve
určití
vybraní
rodičia ako aj zástupcovia
neučiteľských inštitúcií
a
záujmových skupín sú tí praví,
ktorí nebudú brať ohľad
v
prvom rade na svoje vlastné alebo skupinové záujmy viac,
ako
na skutočnú kvalitu daného adepta na funkciu riaditeľa
a
na zabezpečenie kvality výučby. Som hlboko presvedčená, že
štát,
ktorý financuje a súčasne nesie zodpovednosť za formo-
vanie
charakteru škôl a kvalitu výchovy našej mládeže, má
nielen
právo, ale najmä veľkú povinnosť zabezpečiť cez mi-
nisterstvo
školstva, aby sa na riadiace miesta dostali tí
najkvalifikovanejší
a najschopnejší jedinci, ktorí budú za-
bezpečovať
chod, kvalitu a formovanie charakteru
školy tak,
aby
to zodpovedalo požiadavkám nášho štátu
a potrebám celej
našej
spoločnosti.
Pevne
verím, že tí poslanci, ktorým leží
osud nášho
školstva
a kvalita výučby na srdci, budú
hlasovať za novelu
tohto
zákona.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec
František Mikloško
z
KDH. Pripraví sa pani Edit Bauerová z Maďarskej koalície.
Faktická poznámka - pán poslanec Švec.
Poslanec J. Švec:
Dámy a páni,
nehnevajte sa, ale musím zareagovať na toto vystúpenie
a
poopraviť stanovisko pani poslankyne Lazarovej. Zákon čís-
lo
172 z roku 1990 o vysokých školách
nevyžaduje pre profe-
súru
titul doktora vied, vyžaduje však medzinárodne uznávanú
vedeckú
školu, dostatočný počet kvalitných
publikácií v za-
hraničných odborných a
medzinárodne uznávaných periodikách
a
dostatočný citačný index. Navyše sa na prominentných vyso-
kých
školách Slovenskej republiky vyžadujú aj posudky zahra-
ničných
odborníkov. Obávam sa, že pani poslankyňa prekročila
svoje
kompetencie a spochybnila na pôde Národnej rady Slo-
venskej republiky najmenej dve vedecké rady
prominentných
vysokých
škôl.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Predsedníčka výboru pani Lazarová - faktická
poznámka.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Ďakujem za slovo.
Áno, je pravda, že dnes sa titul doktora vied už nevy-
žaduje.
Nejde o tento titul, ale o to, že v
rámci dosiahnu-
tia
tejto vedeckej hodnosti boli predtým dané určité presné,
fixné
kritériá, ktoré v sebe obsahovali napríklad takú ma-
ličkosť,
ako je napísanie a uverejnenie jednej monografickej
práce.
Dnes si kritériá vytvárajú jednotlivé fakulty podľa
toho,
koho majú na čele a komu to ako vyhovuje. Tieto krité-
riá
naozaj nezodpovedajú v mnohých prípadoch - a mohla by
som
uvádzať veľmi konkrétne príklady - kritériám, ktoré by
sa
pri menovaní na vysokoškolského profesora mali vyžadovať.
Veľmi ľutujem,
ale spochybňujem niektoré
vedecké rady,
a
myslím si, že tým je spochybnená aj akreditačná komisia,
ktorá
akreditácie udelila tým fakultám, ktoré nevyžadujú ako
jedno zo základných kritérií pri udeľovaní
titulu vysoko-
školského profesora mať napísanú a uverejnenú
aspoň jednu
monografickú
prácu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec
Šagát.
Poslanec T. Šagát:
Ďakujem za udelenie slova.
Vážený pán predsedajúci,
chcel
by som zareagovať na pani poslankyňu Lazarovú,
totiž
na to sa nedá nezareagovať. Musím sa jednoznačne po-
staviť
na stranu diskusného príspevku pána
profesora Šveca,
pretože
pokladám dnešný systém udeľovania
profesúry za pre-
hľadný,
kvantifikovateľný. Mám ho tu k dispozícii, keby ho
niekto
z poslancov chcel vidieť. Skutočne vychádza z vyváže-
nej
roboty profesora vysokej školy, ktorá zahrnuje tri mimo-
riadne
druhy činnosti - pedagogiku, výskum a publikačnú čin-
nosť.
Naopak, tento systém dovoľuje
každému, kto na to má,
sa
o túto hodnosť uchádzať. Nedovoľuje tam
žiadnu politickú
manipuláciu.
Som absolútne zhrozený, že dnes vedúci výboru
Národnej
rady má takýto názor. Preboha, kde sme sa to dosta-
li?
A ak niekto spochybňuje vysoké školy, ktoré boli vždy
tou alma mater
a pýchou krajiny, a nakoniec tie množstvá
uznaní,
čo vo svete majú, to je pre Slovensko
vhodné vystu-
povanie
člena tohto parlamentu? /Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Szigeti - faktická poznámka.
Poslanec L. Szigeti:
Ďakujem za slovo a ďakujem pani
poslankyni za to, že
propaguje
moje meno v súvislosti s rokovaním učiteľského fó-
ra.
Ale k úplnosti patrí aj to, že
okrem mňa tam boli aj
iní,
teda bol aj iný poslanec Národnej rady Slovenskej re-
publiky,
a to ste nespomínali. A veľmi ľutujem, že tam nebo-
li
iní páni poslanci, ktorí takisto dostali pozvánku. Ne-
prišli
tam najmä z koalície. A veľmi ľutujem,
že tam nepri-
šli ľudia z
rezortu ministerstva školstva,
ktorí takisto
dostali
pozvánku na toto stretnutie, aby sme mohli riešiť
ozajstné
problémy v školstve.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec
Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem
pekne. Musím konštatovať,
že pani poslankyňa
Lazarová
nás opäť zviedla z cesty, teda témy, ktorú prerokú-
vame.
Prosil by som, keby sme sa mohli vrátiť
do nášho kle-
notníctva.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Faktická poznámka - pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem veľmi pekne. Mal som poznámku k
predchádzajúcim
vystúpeniam, ale pripájam sa
k pánu poslancovi Šimkovi.
Vráťme
sa k vecnej rovine.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - pani
poslankyňa Lazarová.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Ešte k tomu, čo tu bolo povedané. Áno,
to, čo ste pove-
dali, pán poslanec, je pekná teória.
Prax je však celkom
iná.
Napríklad na určitej fakulte nie je umožnené ani len
nahliadnuť
do habilitačnej práce, o ktorú
prejavíte záujem,
ani
pred udelením docentúry a už vôbec nie po udelení docen-
túry.
A keď sa toho dožadujete, ste obviňovaný zo všetkého
možného,
len habilitačná práca sa vám nedá k dispozícii mož-
no
z toho dôvodu, aby sa nevidela jej kvalita. To je skutoč-
ná prax. Ale
myslím si, že na túto tému
by sa už nemala
viesť
ďalšia diskusia. Vráťme sa radšej k
pôvodnému diskus-
nému
príspevku.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Rosival, ale prosím, bude to po-
sledná
poznámka. Pozrite sa, ako nedočkavo čaká pán poslanec
Mikloško.
/Smiech v sále./
Poslanec F. Mikloško:
Po
včerajšku som sa rozhodol, že neopustím rečnícky
pult,
lebo včera som skoro prišiel o slovo.
Poslanec I. Rosival:
Ďakujem za slovo.
Myslím, že vniesť sem kauzu
menovania vysokoškolských
profesorov
bolo úplne od veci a nesúvisí s našou
prerokúva-
nou
témou, ale preto, že boli obvinené
nielen vedecké rady,
prípadne
spochybnená úroveň a rozhodovacia
schopnosť vedec-
kých
rád, ale aj akreditačnej komisie, rád by som k tomu po-
vedal
pár slov.
Akreditačná komisia sa v činnosti slovenských vysokých
škôl,
vedeckých ústavov v oblasti slovenskej
vedy prejavila
úplne jednoznačne
ako mimoriadne pozitívny
prvok, ktorý
spôsobil
zvýšenie úrovne vedeckovýskumnej
činnosti vo všet-
kých
oblastiach. A toto nie sú domnienky, to sú fakty, ktoré
možno dokladovať na počte publikácií vo
vedeckých časopi-
soch, na odozve
týchto publikácií, citačným
indexom možno
dokladovať využitie poznatkov v aplikovanom výskume,
teda
využitie
pre prax. Veľmi dôrazne protestujem
proti zneváže-
niu
úrovne akreditačnej komisie na tomto mieste.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Máte slovo, pán poslanec
Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Vážený pán predsedajúci,
vážená vláda,
vážený parlament,
na úvod svojho príspevku chcem povedať
dve poznámky.
Po prvé - podpredsedníčka vlády pani
Tóthová tu poveda-
la,
že sa dlhé roky venovala a študovala
problematiku štát-
nej
správy a samosprávy. Podotýkam, že
zabudla len povedať,
že
za vedúcej úlohy komunistickej strany.
Po druhé - celý úvod, ktorý tu vniesla pani ministerka
školstva, odmietam. Budem diskutovať o zákone,
ktorý bude
platiť na
celom Slovensku, mňa
volili slovenskí voliči
a
týchto, teda slovenských rodičov, zaujíma, kto bude riadi-
teľom
na ich školách a kto bude vyučovať ich
deti. Po tomto
úvode
dovoľte, aby som pristúpil k zákonu.
Preberáme krátku novelu zákona Slovenskej
národnej rady
číslo
542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej
samospráve. Zákon Slovenskej národnej rady číslo
542 bol
prijatý
26. novembra 1990 a podpísali ho
František Mikloško
a
Vladimír Mečiar. Ako som už
povedal, novela navrhovaná
poslancami
SNS a HZDS je krátka, dohromady má
päťnásť riad-
kov,
a teda by sa mohlo zdať, že nemôže
podstatnejšie zasa-
hovať
do pôvodného zákona. Ale pravdou je pravý opak. Týchto
päťnásť
riadkov v podstate mení celú ponovembrovú filozofiu,
ktorou
vláda vtedy pristupovala k takej
delikátnej oblasti,
ako
je školstvo.
Podľa
§ 3 ods. 1 pôvodného zákona číslo 542/1990 Zb.
riaditeľa
školy a riaditeľa školského zariadenia
zriadeného
školskou
správou vymenúva a odvoláva
na návrh rady školy
riaditeľ
príslušnej školskej správy. Podľa
novely "na návrh
rady
školy" vypadne a riaditeľa školy a školského zariadenia
bude
menovať priamo riaditeľ príslušnej školskej správy. Te-
da
zvolení zástupcovia pedagógov a rodičov, delegovaní zá-
stupcovia obecného zastupiteľstva, ďalej zástupcovia škôl,
kde
prechádza väčšie množstvo absolventov
danej školy, prí-
padne
zvolení zástupcovia žiakov na stredných
školách, títo
všetci
sú tým von z hry. Osud riaditeľa bude v jedných ru-
kách,
a to riaditeľa školskej správy.
Podľa §
5 ods. 10 pôvodného zákona číslo
542/1990 Zb.
na
čele školskej správy je riaditeľ,
ktorého vymenúva a od-
voláva minister školstva na návrh územnej
školskej rady.
Podľa
novely zákona menovať a odvolávať riaditeľa školskej
správy
bude priamo minister školstva. Členov územnej škol-
skej
rady volia rady škôl, patriacich do pôsobnosti školskej
správy.
Územná školská rada je teda pri menovaní a odvoláva-
ní
svojho riaditeľa takisto z hry von.
Vážení páni poslanci a panie poslankyne, filozofia zá-
kona
číslo 542/1990 Zb. bola postavená na
princípe demokra-
cie
zdola. Na takom princípe, na akom sme
my, a teda aj vy
všetci,
boli zvolení. Filozofia novely, ktorú navrhujú po-
slanci
SNS a HZDS, sa zakladá na takom
uchopení moci minis-
terstvom školstva,
na takom direktívnom
riadení rezortu
školstva,
aké nemalo obdobie za čias komunizmu.
Viem pocho-
piť pohnútky
ministerky Slavkovskej. Celý
život chodila
v
predklone pred komunistickou mocou a
robila dvornú histo-
ričku
na želanie komunistickej moci. Prečo by chvíľu aj pred
ňou
nechodili ľudia v predklone, trasúc sa o miesto riadite-
ľa
školskej správy, resp. riaditeľa školy,
ktoré v konečnom
dôsledku
bude závisieť len od nej?
Chápem, že aj vedúcemu kancelárie ministra pánu Chamu-
lovi,
ktorého sme mali tú možnosť poznať, padne dobre, ak
bude
môcť sedieť vo foteli vo svojej
kancelárii, hladkať si
briadku
a počúvať, ako mu jednotliví riaditelia škôl dokazu-
jú,
akí sú dobrí Slováci, aby sa za nich u pani ministerky
prihovoril.
Už trochu menej chápem, prečo sa pod návrh ta-
kejto
novely podpísali takí poslanci,
ako je napríklad po-
slanec
Tužinský. Zdá sa, že pán poslanec a
zároveň riaditeľ
Slovenského
rozhlasu Ján Tužinský bol na Kube
nielen preto,
aby
podpísal kontrakty o rodinných rozhlasových seriáloch,
ale
že tam bol zberať aj skúsenosti z kubánskeho školstva.
Vystúpenie navrhovateľa pána doktora
Kunca považujem za
vrchol
jeho politickej kariéry. Jediné,
čo by som mu chcel
povedať,
že si myslím, že za posledných päť rokov jeho poli-
tickej kariéry to
jediné rozumné, čo urobil, bolo to, že
odišiel
z KDH.
Novela
tohto zákona zapadá
do série noviel zákonov
a
rozhodnutí tohto parlamentu, ktoré vracajú všetko späť.
Dámy
a páni, ak udalosti v novembri 1989 sme
nazvali nežnou
revolúciou,
tak toto všetko, čo tu predvádzate,
nemožno na-
zvať
ináč ako primitívnou kontrarevolúciou. Kontrarevolúciou
preto,
lebo z kroka na krok všetko vraciate pred november
1989.
Zapisujete sa týmto do kultúrnych dejín
tohto národa.
Primitívnou
preto, lebo výsledkom všetkého vášho konania bu-
de
tuposť a primitívnosť. Vy nie ste
schopní riadiť systém,
ktorý
vydáva viac signálov.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím vás, používajte slušnejší slovník.
Poslanec F. Mikloško:
Bohužiaľ, neexistujú na to lepšie slová.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Obmedzenie vlastného slovníka je veľmi
zlé.
Poslanec F. Mikloško:
Vy
nie ste schopní riadiť systém, ktorý vydáva viac
signálov.
Vy viete riadiť len taký systém, ktorý
vydáva len
jeden signál, a
to je poslušnosť. Už máme možnosť vidieť
kádrovú
prácu pani ministerky školstva. V
Ústave informácií
a
prognóz ministerstva školstva už
vymenila riaditeľa pána
Haracha, o
ktorého kompetencii nemôže
nikto pochybovať,
a
dala namiesto neho telocvikára.
Gratulujem vám, pani mi-
nisterka.
Zrejme ide o nejakého dobrého Slováka.
Dámy a páni,
politická garnitúra, ktorá prišla
k moci po novembri
1989,
a ja som patril medzi nich, zdedila školstvo štyridsať
rokov
devastované komunistami, ale aj tak sa rozhodlo dať
školstvu
samosprávu, pretože verila v
prirodzenú schopnosť
ľudí
rozhodnúť sa nakoniec pre
prirodzenú autoritu a takto
pomaly
očisťovať túto zničenú oblasť. Vy samozrejme takémuto
niečomu
neveríte. Veríte len sebe, ale aj to
nie som si is-
tý,
že vždy. Vy chcete držať každého riaditeľa školy pod kr-
kom. Ale to
tu už bolo. A ak sa
nepamätáte, skončilo to
všetko
v blate.
Svoj diskusný príspevok končím tým, že
dávam procedu-
rálny
návrh, aby návrh novely zákona Slovenskej národnej ra-
dy
číslo 542/1990 Zb. nebol prerokúvaný na tejto schôdzi,
aby
bol vrátený poslancom-navrhovateľom
a títo nech si ho
odložia
doma a ukazujú svojim vnukom, ako
budovali demokra-
ciu
na Slovensku v apríli roku 1995.
Ďakujem.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne. Pán poslanec, chcem len upozorniť, že
procedurálny
návrh, ktorý navrhuje zrušiť bod, ktorý Národná
rada
prijala, nie je možné uskutočniť.
Poslanec F. Mikloško:
Ja som navrhol, aby pred začatím
hlasovania bol vrátený
zákon
navrhovateľovi. To je iné.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Dobre, ďakujem. Pán poslanec Prokeš - faktická poznám-
ka.
Ale prosil by som vás, používajme
navzájom slušné výra-
zy.
Jedno, čo je veľmi dôležité, čo sa z histórie, z tzv.
duchovnej
skúsenosti môžeme poučiť, je vzájomná úcta a urči-
tý
stupeň vnútornej pokory. Ďakujem pekne.
Poslanec J. Prokeš:
Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci.
Bohužiaľ, znova sme si
vypočuli podobu demokracie po
vzore
KDH: Keď nemám vecné argumenty, rozdávam facky, rozdá-
vam
nadávky. Pánu poslancovi Mikloškovi by som len rád pove-
dal,
že staré príslovie hovorí, že podľa seba súdim teba. Ak
hľadá
neustále nejaké osobné pohnútky u iných, zrejme tak
postupuje
sám v tých prípadoch, keď predkladajú návrhy po-
slanci
KDH, resp. celé hnutie KDH.
Rád by som upozornil na maličkosť. Je úplne iná situá-
cia v školstve,
než bola v roku 199O, keď vznikal zákon,
ktorý
teraz chceme novelizovať. Vtedy bol monopol štátneho
školstva.
Vtedy aj príslušné opatrenia zaručujúce určitú de-
mokraciu
zdola, resp. samosprávu na štátnych školách, boli
plne
opodstatnené. Dnes je už situácia iná. Aj zákon umožňu-
je
vznik iných než štátnych škôl, ktoré sú podporované zo
štátneho
rozpočtu, teda nemá sa pri ich otváraní vyhovárať
na
finančné nedostatky, resp. na problémy tohto rázu, a teda
je
plne načase vrátiť sa k tomu, aby ministerstvo mohlo plne
vykonávať
zodpovedne svoju prácu vo vzťahu k
školám a k ich
úrovni.
Ak niekto s tým nesúhlasí, má možnosť
otvoriť si obecnú
školu,
súkromnú školu, či cirkevnú školu alebo iný typ školy
a
vyučovať tam v jazyku, v akom chce, najať si tam takých
učiteľov,
akých chce, vrátane riaditeľa. Ale štátne školstvo
nesie
základnú zodpovednosť za úroveň
školstva, a preto mi-
nister
musí mať možnosť ovplyvňovať úroveň tohto školstva,
pretože sa nám
veľmi ľahko môže stať, že sa dostaneme do
úplného
školského kolapsu.
Áno, slovenské školstvo malo vysokú
úroveň a malo zvuk,
tak
ako celé československé školstvo. Skutočne, vedomostná
úroveň
našich detí vysoko prevyšovala iné.
Samozrejme, mali
sme
aj nedostatky vo výučbe, napríklad v určitých deformá-
ciách
a podobne. To však neznamená, že dnes máme priviesť ku
kolapsu
celé naše školstvo len preto, že
niekomu sa nehodí,
že sa
chce znova zabezpečiť
plynulosť, stabilita výkonu
štátneho
školstva.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán
poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Mikloško, na
pôde parlamen-
tu
už dosť dlhú dobu prednášate v podstate "duchaplné bonmo-
ty",
ktoré vás stavajú do postavenia človeka, ktorému, aj
keď
bude kričať, že mu horí dom, už nikto neuverí, aj keby
to
skutočne bola pravda.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Baránik - faktická
poznámka.
Poslanec M. Baránik:
Chcel by
som povedať pánu Mikloškovi, že
platí staré
slovenské
príslovie: Vtáka poznáš po perí,
človeka po reči.
Tým
som chcel k tomuto problému povedať, že existujú pravid-
lá
riadenia a podľa týchto pravidiel sa
uplatňujú všeobecné
zásady.
Školské správy a školy sú hospodárske organizácie,
sú
financované zo štátneho rozpočtu. Nositeľom štátneho roz-
počtu
pre školstvo je ministerstvo školstva, čiže podľa ele-
mentárnych
pravidiel riadenia prislúcha tomu, kto
je zodpo-
vedný
za rezort, menovať aj vedúcich funkcionárov prísluš-
ných
podriadených organizácií, ktoré sú ako
hospodárske or-
ganizácie
nadviazané na štátny rozpočet. Platí to pre všetky
ostatné
rezorty, neplatí to pre školstvo. Novela tohto záko-
na
práve túto chybu, túto medzeru
odstraňuje. Zmyslom tejto
novely
je zdokonaliť tento systém riadenia vo
vzťahu minis-
terstvo
a podriadené organizácie. Preto ho treba podporiť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec
Garai.
Poslanec J. Garai:
Ďakujem za udelenie slova. Budem veľmi krátky a struč-
ný. Vážení, neviem, prečo sa bránite
alternatívnemu škol-
stvu.
Prosím, choďte sa pozrieť do Šurian, tam už to niekoľ-
ko
rokov beží. To sa týka obchodnej akadémie, gymnázia, eko-
nomickej
školy. Nikto sa tomu nebráni. Neviem, prečo sa brá-
nia
takí vzdelaní ľudia, ktorí tu sedia po ľavej strane. Zá-
roveň
dávam procedurálny návrh na ukončenie rozpravy k tomu-
to
bodu. /Šum v sále./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Je tu procedurálny návrh,
vážené kolegy-
ne
a kolegovia. Myslím, že sme už o tom
hovorili, ale sú tu
ešte
písomné prihlášky do rozpravy. Navrhujem, aby sme ukon-
čili
faktické poznámky, ale aby sme umožnili ešte vystúpiť
tým
štyrom písomne prihláseným. /Požiadavka
z pléna, aby sa
hlasovalo./
Páni poslanci, prosím vás, zachovajte
pokoj. Moja po-
vinnosť
je organizovať túto schôdzu,
ponechajte ju mne. Je
tu
procedurálny návrh na ukončenie rozpravy. Prosím, prezen-
tujme
sa a vzápätí hlasujme.
Prezentovalo sa 68 poslancov.
Konštatujem, že nie je to
dostatočný
počet na ďalšiu uznášaniaschopnosť, teda budeme
pokračovať
v rozprave.
Slovo
má pani poslankyňa Edit Bauerová. Pardon, ešte
faktická
poznámka pána poslanca Urbana.
Poslanec I. Urban:
Vážený pán poslanec Mikloško, nedá mi, aby som sa tiež
nevyjaril
k vášmu vystúpeniu. Podľa mňa vaše vystúpenie bolo
typickou demonštráciou vystúpenia nositeľa hodnôt kresťan-
stva a demokracie, za ktorého sa, myslím, aj považujete,
najmä
svojím slovníkom, ale taktiež aj obsahom vystúpenia,
ktorý ste použili. Ak dovolíte, nazvem
ho podobne ako vy
primitívnosťou,
použitou na pôde Národnej rady.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec
Gaľa.
Poslanec M. Gaľa:
Ďakujem
za slovo. Kolegyne,
kolegovia, poslanec Ján
Langoš
použil vo svojej faktickej poznámke termín "déj÷ vu".
Ide
o termín zo psychológie, ktorý označuje tzv. ilúziu už
raz
videného. Myslím si, že ilúzia čohosi, milá spomienka na
čosi
videné - povedzme - pred rokom 1989, je vedúcim motívom
novelizačných snáh v
zákone o štátnej správe v školstve
a
školskej samospráve.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne. Chcel by som len upozorniť, že tento
prípad,
ktorý sa uvádza v psychológii, nie je
prípad už raz
videného,
ale je to videnie čohosi, čo potom môže ešte raz
nastať.
Prosím, pán poslanec Lauko, máte slovo.
Poslanec P. Lauko:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pánu
kolegovi Prokešo-
vi
a pánu Urbanovi by som chcel dať do ich pozornosti vystú-
penie
pána poslanca Baránika, ktorý tu excelentne predviedol
predstavu o riaditeľovi školy socialistického
typu. Pevne
verím,
že o tri roky, keď prijmete túto novelu zákona, sa
budem
môcť opýtať pánov poslancov, ktorí sú títo riaditelia,
a
ktorí sú tí riaditelia spred roku 1989. Som zvedavý, čo
potom
povedia.
A k tým, čo vystupujú na adresu pána Mikloška - keď tu
vystupujete
proti nemu, na Slovensku platí aj to,
že pravda
bolí,
páni.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pani poslankyňa Garajová
s fak-
tickou
poznámkou.
Poslankyňa E. Garajová:
Dovoľte,
aby som svoju prvú poznámku adresovala pánu
poslancovi Sopkovi, pánu poslancovi Mikloškovi a
pánu po-
slancovi Šimkovi. Všetci protestujete proti "nedemokratic-
kosti"
novely. Prosila by som, aby ste ma
nechali teraz ho-
voriť.
Protestujete proti "nedemokratickej" novele, o ktorej
hovoríme.
A opäť sa pýtam: Kompetencie ministerstva zdravot-
níctva,
ktoré menuje a odvoláva všetkých riaditeľov zdravot-
níckych škôl a
zdravotníckych školských
zariadení v celej
republike, kompetencie ministerstva pôdohospodárstva a mi-
nisterstva hospodárstva, ktoré menujú a
odvolávajú stovky
riaditeľov
stredných odborných učilíšť a odborných
škôl, sa
vám
zdajú demokratické? Pýtam sa pána poslanca Šimka: Taký
"klenot",
akým je právny predpis o kompetenciách minister-
stva zdravotníctva, ministerstva pôdohospodárstva a minis-
terstva
hospodárstva, ktoré menujú a odvolávajú stovky všet-
kých
svojich riaditeľov odborných škôl a
odborných učilíšť,
vám
neprekáža?
A na záver mi dovoľte poznámku k
účelovému a znevažujú-
cemu
vystúpeniu pána poslanca Mikloška. Pán
poslanec kriti-
zuje
pani ministerku Slavkovskú za jej minulosť. Komunistic-
ká minulosť vašich koaličných ministrov v
predchádzajúcej
vláde
Kresťanskodemokratickému hnutiu neprekážala? Nikdy som
nebola
členkou žiadnej strany, z komunistickej
minulosti ma
skutočne
nemožno podozrievať, a túto novelu zákona podporím.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán
poslanec Gaľa.
Poslanec M. Gaľa:
Pani
kolegyňa, dotkli ste
sa rezortu zdravotníctva.
Pochybujem
o tom, že by bolo namieste, keby príbuzní pacien-
tov
mali rozhodovať o riaditeľoch nemocníc.
Ale prosím vás,
neberte
túto kompetenciu rodičom, ktorí sa môžu k tejto veci
vyjadriť
cez školské správy.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
To platí aj pre rodičov pacientov. /Šum v
sále./
Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.
Poslanec J. Cuper:
Myslím si, že táto diskusia je úplne zbytočná, pretože
sú
dva princípy - jeden je menovací, druhý je nastupovanie
do
funkcií voľbou. Samozrejme, ak ide o
to, že štát dáva na
niečo
peniaze zo štátneho rozpočtu, je prirodzené, že chce
mať
svojich riaditeľov a chce to aj kontrolovať a je jeho
povinnosťou
to kontrolovať. Nikto neznemožňuje
rodičom, aby
neuplatňovali
demokraciu aj zdola, pretože je
Združenie ro-
dičov
a priateľov školy, ako bolo kedysi, alebo nikto nebrá-
ni
tomu, aby rodič využil masmediálne
prostriedky, ak sa mu
učiteľ
nepáči, má petičné právo a ďalšie
demokratické pros-
triedky, ale
riadenie škôl, myslím
si, patrí ministrovi
a
právo menovať riaditeľov školských správ by mu malo patriť
tiež.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Miklušičák.
Poslanec J. Miklušičák:
Ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia,
pani Garajová už niekoľkokrát, resp.
dvakrát spomenula
spôsob organizovania školstva v iných
rezortoch. Chcel by
som
jej teda odporučiť, aby v súlade s dnes
platným zákonom
o
školskej správe navrhla zmenu týchto
zákonov tak, aby aj
riadenie
školstva na týchto úsekoch bolo demokratickejšie,
tak
ako to je vo všeobecnom školstve.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Tú príležitosť má každý
poslanec. Pán poslanec
Langoš
- faktická poznámka.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem
pekne. Pán kolega docent Cuper, to
bola do-
mnienka
do roku 1989. Dnes už je jasné, že štát, v tomto
prípade
vláda, nemá ani jednu korunu vlastnú.
Každá koruna,
s
ktorou vláda narába, je získaná z konsenzu platenia daní
obyvateľstva, občanov, ľudí, rodičov, učiteľov, zdravotní-
kov,
zdravotných sestier. Ani koruna nie je vlastná.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Šagát.
Poslanec T. Šagát:
Ďakujem za udelenie slova, vážený pán
predsedajúci. Do-
voľte,
aby som sa vyjadril k prvej otázke, ktorú položila
pani
poslankyňa Garajová. Myslím si, že model riadenia zdra-
votníctva
nie je šťastný a bolo by ho treba čo
najskôr zme-
niť.
Chcel by som osloviť všetkých poslancov a poslankyne,
aby zvážili vec, ktorú dnes máme
schváliť. Myslím si, že
treba
dať právomoci samosprávam, treba dať
právomoci regió-
nom.
Ak si
dnes vedenie ministerstva školstva
myslí, že by
dokázalo
riadiť niekoľkotisíc škôl a školských
správ, ubez-
pečujem
vás, že tomu tak nebude. Nebudú mať čas. Minister-
stvo
nemôže byť predsa zaťažené operatívou
riešenia problé-
mov
jednotlivých škôl. Ministerstvo by malo mať z
pohľadu
jeho
fungovania úplne iné funkcie. Malo by
byť predovšetkým
iniciátorom vzniku
zákonov, podľa ktorých by organizácie
v
samosprávach mali fungovať, a malo by
to len kontrolovať,
a
pokiaľ niekto nevybočí z medzí zákona, podľa ktorých má
fungovať, nech si
to riadia dolu, pretože inak to nebude
dobre.
Centrálne riadenie sme tu už mali a
žiadne veľké vý-
sledky
sa nedosiahli, nehnevajte sa. Preto vás prosím, zváž-
te
to, čo dnes odhlasujete, že to je skutočne krok späť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Šagát, len chcem upozorniť, že rozloženie
štátnej
správy do priestoru je tiež určitá
forma samosprávy
a
určitá forma decentralizácie. To
znamená, že ministerstvo
nepostupuje
priamym kontaktom na školy v tomto slova zmysle.
Pán
poslanec Cuper. Ale prosil by som
vás všetkých,
ukončime
tieto faktické poznámky, nechajme
dokončiť prihlá-
sených,
ktorí sa prihlásili do rozpravy. Uctime
si aj tých-
to.
Poslanec J. Cuper:
Keď už sa tu cvičíme v základných
demokratických inšti-
tútoch,
pán poslanec Langoš, je síce pravda, že občania dob-
rovoľne
priznávajú dane štátu, ale pravidlá stanovuje štát
a
štátu sa dane odvádzajú, teda sú to jeho dane, o čom sved-
čí
aj článok 93 ústavy, kde je v odseku 3 povedané: "Predme-
tom
referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, od-
vody
a štátny rozpočet." To znamená, že
ja som to nevymys-
lel,
je to taký demokratický princíp,
bohužiaľ, občania ne-
môžu
rozhodovať o rozdeľovaní daní,
lebo sú to štátne dane
alebo dane, ktoré
priznávame štátu. Štát s
nimi nakladá
a
zodpovedá za to občanom. Teda v tomto
prípade dokonca my,
pretože
sme schválili štátny rozpočet a budeme občanom aj
skladať
účty, ako sa s ním hospodárilo. Nám bude vláda.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Mikloško s
faktickou
poznámkou.
Poslanec F. Mikloško:
Tým, čo sa pohoršili na mojom vystúpení a
na mojich vý-
razoch,
pripomínam, že vláda má v rukách rozhlas, televíziu,
vláda
má v rukách Fond národného majetku,
vláda má v rukách
Slovenskú
informačnú službu, vojenskú kontrarozviedku, vláda
má
v rukách štatistický úrad, vláda má v
rukách Slovenskú
akadémiu
vied, vláda bude mať v rukách po tejto novele škol-
stvo,
vláda má v rukách kontrolné orgány
tajnej služby, tak
vojenskej
kontrarozviedky, ako Slovenskej
informačnej služ-
by.
Páni a pán Brňák, moje vystúpenie nebolo bonmotom, to
bolo
veľmi vážne vystúpenie. A ešte vám to
pripomeniem, keď
sami
zbadáte, ako sa táto moc dá zneužiť aj voči vám. Zbadá-
te
to.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Prosím vás, obmedzme to. Pán
poslanec Prokeš
-
faktická poznámka.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci. Bol by som rád, keby sme sa
začali skutočne vracať k vecnej rovine, pretože
napríklad
vystúpenie
pána poslanca Šagáta by bolo veľmi zaujímavé, ke-
by
nebol dosť dlhú dobu sám býval ministrom zdravotníctva
a
mohol tie návrhy realizovať, alebo predložiť parlamentu.
Neviem
si totiž dosť dobre predstaviť, ako budú rodičia roz-
hodovať
o kvalite výučby na tej-ktorej škole, ak budú ho-
voriť
do toho, kto tam má byť napríklad učiteľom
alebo ria-
diteľom.
Samozrejme, že ten, kto bude dávať ich deťom jed-
notky, bude
omnoho lepší, ako
ten, ktorý im bude dávať
päťky.
Ale to sa prejaví potom, keď pôjdu deti na vyšší stu-
peň
školy. Je veľmi ťažko takto zhodnocovať.
Prosím, vráťme sa skutočne k vecnej rovine, k diskusii
o
predloženom návrhu novelizácie zákona.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Oravec.
Poslanec M. Oravec:
Chcel by
som sa spýtať pána exministra
Šagáta, prečo
ako
minister sa nepýtal samospráv, koho má menovať a odvolá-
vať
do funkcií riaditeľov zdravotníckych
zariadení, ale ce-
loplošne,
bez týchto otázok na samosprávy, vo veľkom množ-
stve
odvolával a menoval riaditeľov zdravotníckych zariadení.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Miklušičák.
Poslanec J. Miklušičák:
Ďakujem, pán podpredseda. Pán poslanec Cuper, povedali
ste,
že dane určuje štát, že teda sú to jeho peniaze. Rád by
som vás vyviedol z omylu. Dane určuje parlament zákonom,
napriek
tomu to nie sú naše peniaze.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Urban - faktická
poznámka.
Poslanec I. Urban:
Chcel by som poprosiť všetkých poslancov Národnej rady
-
vieme, že sa pripravuje zákon o
rokovacom poriadku Národ-
nej
rady a opakovane sa tu objavujú
jasnovidecké schopnosti
pána
poslanca Františka Mikloška, aby sme
potom zapracovali
do
tohto návrhu aj funkciu
parlamentný astrológ a navrhnem
tam
potom pána poslanca Mikloška.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Filkus - faktická
poznámka.
Poslanec R. Filkus:
Tá inflácia slov v tzv. argumentoch, ktorá sa tu obja-
vuje,
parlament dehonestuje. Nemal som v úmysle sa prihlá-
siť,
ale prosím vás pekne, vyberajte pri argumentoch aspoň
slová
alebo fakty, ktorými sa dá niečo povedať. Vo viacerých
vystúpeniach
sa hovorilo o zdrojoch a o tom, ako to so štát-
nou
správou a samosprávou vzájomne
súvisí. Pozrite sa, na-
príklad
v rozpočte - a nielen naša vláda, nebudem tu robiť
vôbec
žiadne rozdiely, ale vlády, ktoré to ozaj myslia vážne
s
transformačným procesom, dali do vienka, že celý balík da-
ní
sa rozdelí najmenej na tri časti: časť
zostane v štátnom
rozpočte,
časť v nejakých regiónoch a časť v
obciach. Ale
tie
dane tam zostanú preto, aby sa
samospráva o svoj rozvoj
starala.
Tento pohľad je na školstvo, ale aj na iné veci,
ktoré
sa týkajú samosprávy. Nie je to však krátkodobý pro-
ces.
Kým Švajčiarsko prišlo k tomu, že rozdelilo celý daňový
balík
na kantóny, regióny a federáciu s podielom jednej tre-
tiny,
tak to trvalo nejaké desaťročia. To je dlhodobý pro-
ces.
Keď my
tento proces zakladáme, a
zakladáme ho tak, že
vyslovene okliešťujeme participáciu samosprávy na vážnych
problémoch
rozvoja, zakladáme úplne negatívne kroky. Toto si
uvedomte,
lebo potom sa dostanete do protirečenia
s tým, čo
hovoríte
o daniach, o zdrojoch a o priestore,
ktorý zostáva
na
využitie možných kompetencií.
Prosím pekne, aspoň tieto
základné
súvislosti si uvedomte.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Šagát - faktická
poznámka.
Poslanec T. Šagát:
Veľmi
sa ospravedlňujem, že
opätovne zdržujem ctený
parlament.
Súhlasím s pánom profesorom Filkusom, že niektorí
poslanci
tu nepoužívajú vždy správne argumenty a
ani nie sú
podložené. Chcem reagovať krátko na pána poslanca
Oravca.
Keby
si prečítal Zdravotnícke aktuality z minulého roku, na-
šiel
by tam analýzu výmen v rezorte
zdravotníctva. Kritériá
boli
presne určené. Do konkurzu boli daní len tí riaditelia,
ktorí
boli predchádzajúcimi ministrami
dosadení bez výbero-
vého
alebo konkurzného konania. Na to sú
dôkazy, že to tak
bolo.
Okrem toho z tých, ktorí sa zúčastnili na výberovom
konaní,
50 % bolo znovu inštalovaných do
funkcie riaditeľa.
Takže bol by
som rád, keby pán poslanec Oravec používal
správne
argumenty.
Pánu
poslancovi Prokešovi len
krátko: ministerstvo
zdravotníctva
za tri mesiace dokončilo prácu ostatných mi-
nistrov,
ktorí pripravovali zákony. Boli
predložené do par-
lamentu
tri zákony, ktoré sa týkajú
zdravotníctva. Povedali
sme
to tu. Nebolo času riešiť ďalšie veci,
ktoré iste treba
a
iste budú podnetom pre súčasnú garnitúru.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec
Slota.
Poslanec J. Slota:
Na margo
toho, čo povedal pán poslanec
Filkus, by som
chcel
zdôrazniť, že k tejto problematike treba pristupovať
skutočne
pragmaticky. Ako predstaviteľ
samosprávy - neviem,
či
pán poslanec Filkus robil niekedy v samospráve - môžem
povedať,
že skutočne tento zákon bude v prospech aj samo-
správy, samozrejme, slovenskej, to zdôrazňujem, v tom, že
samospráva
určite nebude a nemala by metodicky
zasahovať do
riadenia
škôl. Samospráva má problém s údržbou škôl, s údrž-
bou
striech a neviem akých zariadení na
školách, ale určite
sa
nebude starať do úrovne učiteľov,
riadenia alebo výučby.
To
je nezmysel. To je úplný nezmysel.
A na margo toho, čo povedal pán poslanec
Šagát, tam ste
tiež
uviedli skutočne veľmi skreslený názor, keď si myslíte,
že
ministerstvo menuje riaditeľov
stoviek a dá sa povedať
tisícok
škôl, škôlok a neviem koho. Ono by malo mať priamy
dosah
len na 42 riaditeľov školských správ
a tí menujú ďa-
lej. Takže treba
sa tiež vyjadrovať jasne a zrozumiteľne
a
zas neskresľovať niečo, že by ministerka riadila 1500 ale-
bo
2000 základných škôl.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán
poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Som rád,
že pán Filkus zrejme asi na moje vystúpenie
nepriamo
reagoval. Môžem mu odpovedať.
Samozrejme, som rád,
že vybral práve Švajčiarsko. Švajčiarsky
štát je uvádzaný
v
literatúre už od 19. storočia ako
jediný príklad v Európe
vznikania štátu
samosprávnych obcí, neskôr polokantónov,
kantónov,
až vznikla konfederácia. Samozrejme, že tam sa sa-
mospráva
vyvíjala viac ako 1 500 rokov, pretože Rétorománi
sú pokračovateľmi rímskeho impéria. Ale nebudem tu robiť
prednášku.
Samozrejme, všetky ostatné štáty vznikali zhora, teda
pôvodná právomoc bola centrálneho štátu a
ten postupoval
právomoci
obciam alebo samosprávnym regiónom či
istým územ-
ným
celkom. Samozrejmé tiež je to, že postupuje s nimi aj
dane,
ale nemusí. To závisí od miery centralizácie alebo de-
koncentrácie
moci. Som za to, aby sa aj u nás urobil tento
poriadok a rozdelili
sa dane, ale s daňami sa delia tiež
kompetencie.
Nenašiel som nijaký zákon, ktorý by
postupoval
obciam
v súčasnej dobe peniaze zo štátneho rozpočtu na škol-
stvo.
Je vecou príslušného obecného úradu, v rámci svojej
autonómie
môže prispieť aj školám z rezervných
fondov alebo
z
iných fondov, ale to nie sú peniaze, ktoré by postupoval
priamo štát na
školstvo. Školstvo je skutočne
financované
len
zo štátneho rozpočtu. Ale nehovoríme tu len o financova-
ní.
Nepoznám demokratický štát, v
ktorom štát zodpovedá za
školstvo,
aby zároveň nezodpovedal za jeho riadenie, najmä
metodické
a odborné riadenie, pretože za to zodpovedá štát.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Moric s
faktickou po-
známkou.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán
predsedajúci.
Som tiež toho názoru, čo povedal pán Šagát, že mali by
sa
tu používať správne argumenty a skutočne by sa tu malo
vychádzať
len so správnymi argumentmi.
Rozvážil som si to,
čo
tu bolo včera povedané na adresu našej strany, a môžem
povedať, že to
neboli správne argumenty, s akými to bolo
použité,
nebola to správna rétorika. A to, čo tu
bolo pove-
dané,
sa môže zrodiť skutočne len v chorom a
liekmi opanta-
nom
a vypreparovanom mozgu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím vás, pán poslanec, nepoužívajme
tieto postupy.
Pán
poslanec Miklušičák - faktická poznámka.
Poslanec J. Miklušičák:
Ďakujem, pán podpredseda.
Pán poslanec Slota, prosím vás, mohli by
ste nám láska-
vo
objasniť, ako samospráva vstupuje do metodického riadenia
školstva?
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Cingel - faktická
poznámka.
Poslanec T. Cingel:
Pán podpredseda, navrhujem, aby ste ukončili túto ne-
produktívnu
debatu s tým, že by ste urobili
obedňajšiu pre-
stávku.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Priatelia, ak to blahodarne pomôže, je
určitá súvislosť
medzi
naplneným žalúdkom a pokojom mysle, prijímam tento ná-
vrh, vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 13.30 hodiny. Vox
populi
- vox Dei.
/Po prestávke./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
prosím, zaujmite svoje miesta v rokovacej miestnosti,
budeme
pokračovať v rozprave. Do rozpravy sa prihlásil pán
poslanec
Harach za Demokratickú úniu. Pripraví sa pán posla-
nec
Szigeti z MKDH. Prepáčte, pani Bauerová bola na rade.
Prosím,
pani poslankyňa Edit Bauerová.
Poslankyňa E. Bauer:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
predložený návrh novely zákona
číslo 542 o štátnej
správe
v školstve a školskej samospráve po vypočutí siaho-
dlhej
vecnej i nevecnej diskusie k tejto téme môže spĺňať
dva
ciele.
1. Môže prispieť k demontáži prvkov samosprávy - žiaľ,
ani
ja som nenašla lepší výraz na to, čo sa v skutočnosti
sleduje
týmto návrhom, prvkov demokratizmu v
systéme riade-
nia
školstva. Ak vládni činitelia a predkladatelia vyslovujú
názor,
že zákon v tomto smere je
prekonaný, potom je možné
s
týmto názorom súhlasiť, lenže v opačnom zmysle. Ak vláda
chce
skutočne budovať demokraciu, ak to nemá
byť iba bonmot
tentokrát
na zlepšenie imidžu Slovenskej
republiky v zahra-
ničí,
alebo deklarácia, ktorá má zastierať
ďalšiu centrali-
záciu
moci, potom dávno dozrela situácia na posilnenie sa-
mosprávneho
princípu, princípu subsidiarity a
ďalšej decen-
tralizácie
právomocí v riadení školstva.
Vzťahuje sa to na všetky stredné školy
riadené centrál-
ne
rezortmi. Už dávno dozrela situácia,
aby tieto boli ria-
dené regionálne
cez samosprávne orgány.
Samozrejme, je
a
zostáva opodstatnená i otázka kvality vyučujúcich a proce-
sov
výučby, ale aj riadiacich pracovníkov. Potom sa však na-
tíska
otázka, prečo sa výberové konania a
konkurzné konania
vytrácajú z praxe
ministerstva školstva. Je
celkom dobre
možné
zákonom usmerňovať kvalitu týchto procesov. Prečo by
samosprávy verejnými súťažami, ktoré sa
vzťahujú na vrece
zemiakov
alebo dodávky stavebných prác, nemohli mať určené
zo
zákona, že výber riaditeľov sa musí konať konkurzom alebo
výberovým
konaním?
2. Je viac ako oprávnená obava, že
predložený návrh no-
vely
zákona číslo 542 je prípravou ďalších personálnych čis-
tiek,
v ktorých doteraz boli v oblasti základného a stredné-
ho školstva
jedinou prekážkou školské
rady resp. územné
školské
rady. Doterajšie odvolania riaditeľa
školskej sprá-
vy,
riaditeľov škôl mali jednu jedinú chybu
krásy, totiž to,
že
boli protizákonné. Nie je možné čudovať sa, že poslanecké
kluby
a predpokladám, že i výbor pre vzdelanie, vedu, kultú-
ru
a šport, dostali v tejto veci desiatky protestov, ktoré
odmietajú
takúto novelizáciu zákona. Len na
ilustráciu: iba
náš
klub dostal protestné listy, telegramy zo Šiah, Tornale,
Senca,
Galanty, Dunajskej Stredy, Okoča i ďalších miest. Do-
voľte
mi z nich zacitovať aspoň niekoľko viet.
"Po schválení tohto návrhu zákona ani občania, ani pe-
dagogický zbor, ale
ani obecné zastupiteľstvo
nebude mať
žiadny
vplyv na to, kto bude vykonávať najdôležitejšie funk-
cie v oblasti
školstva, t. j. na úrovni miestnych škôl,
školských
zariadení a územných školských správ.
Školy zápa-
sia
s finančnými nedostatkami a vo väčšine prípadov ich zís-
kavajú
od obecných samospráv. Štát totiž nie
je schopný za-
bezpečiť
ani svoju ústavnú povinnosť v tejto
oblasti. Tento
návrh
zákona nerieši základný problém školstva a môže poslú-
žiť
len nato, aby sa vykonali
celoplošné personálne zmeny.
Aj
touto cestou chceme upozorniť všetkých poslancov, že táto
cesta
nevedie nikam. Demokratické vymoženosti budeme chrániť
aj
naďalej a vždy budeme protestovať, ak
sa prejavia opačné
snahy."
Z ďalšieho listu: "V prípade prijatia
tejto novely by
sa
porušili doteraz platné demokratické princípy pri menova-
ní
a odvolávaní riaditeľov škôl a školských
zariadení vylú-
čením
demokraticky zvolených školských rád a nadväzne aj ro-
dičov
z procesu menovania. Takýto krok
vyvoláva ďalšie zne-
pokojenie a obavy
širokej učiteľskej a rodičovskej
verej-
nosti."
Mohla by som pokračovať.
V súvislosti s týmto návrhom novely
zákona treba však
opäť
položiť otázku ponímania funkcie
štátu. Je krajne ne-
bezpečné
považovať imaginárny štátny záujem za akýsi vyšší
princíp,
všetko ospravedlňujúci, všetko
legitimizujúci, ne-
hovoriac
o tom, že najčastejšie za štátny záujem sa vydáva
záujem
úzkej mocenskej skupiny. Štát založený
na občianskom
princípe
má ochraňovať predovšetkým záujmy
svojich občanov,
pričom
daňoví poplatníci v demokratickom zriadení majú mať
oveľa
viac právomocí, a v demokratických krajinách
aj majú,
a
príležitosti vyjadriť svoj
názor, ako sa majú verejné
prostriedky, zdôrazňujem verejné
prostriedky, rozdeliť.
A
som veľmi vďačná, že táto téma sa tu
nadhodila, pretože
tak,
ako štátny záujem je imaginárnou
veličinou, takisto sú
imaginárnou
veličinou štátne peniaze.
Objavil sa tu, našťastie prvýkrát pri
schvaľovaní štát-
neho
rozpočtu, určite si budete pamätať,
vážené poslankyne,
vážení
poslanci, pojem verejné rozpočty.
Ide o verejné pe-
niaze
daňových poplatníkov. V demokraciách daňoví poplatníci
majú
oveľa viac právomocí vyjadriť sa, ako sa
tie peniaze
majú
použiť a investovať aj, alebo lepšie povedané predo-
všetkým,
v školstve. O to viac, že ide zároveň o neodňateľné
a
neodcudziteľné právo rodiča rozhodovať o budúcnosti svojho
dieťaťa.
Predložený návrh novely zákona 542 na základe od
začiatku mylnej logiky uberá podstatným spôsobom
z týchto
právomocí.
Chcem tiež upozorniť na bod 5
spoločnej správy, ktorý
nebadane
a bez ďalšieho zdôvodnenia ruší
nezávislé ústredné
inšpekčné
centrum, pričom, vážení poslanci, vážené poslanky-
ne,
sa dovolávajú metodického riadenia zo strany štátu v ob-
lasti
školstva.
Dôsledky
tohto zákona pre
pedagogickú verejnosť budú
nedozerné.
Po schválení zákona sa zo služobného
pomeru môže
stať
služobnícky pomer, stav neprimeranej
závislosti, poru-
šenie
autonómneho postavenia pedagóga na
škodu nás i nasle-
dujúcich
generácií. Preto mám nasledujúce procedurálne návr-
hy.
Žiadam predkladateľov, aby svoj návrh vzhľadom na kon-
trafinalitný
charakter v porovnaní s deklarovanými cieľmi,
ako
hovoril pán Kunc, vzhľadom na to, že
nezvyšujú deklaro-
vanú slobodu občana a nevytvárajú ani
stabilné prostredie
v
školstve, vzali späť. Ak sa to nestane,
navrhujem, aby sa
prerušil
bod rokovania, aby sa návrh vrátil vláde na prehod-
notenie
jej stanoviska.
Ďakujem.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Cuper - faktická
poznámka.
Poslanec J. Cuper:
Pani poslankyňa Bauerová, poznám síce
jednu inštitúciu,
ktorá
má v názve verejné, ale mali sme tu aj jednu verejnosť
proti akémusi imaginárnemu násiliu, ale všeobecné verejné
prostriedky
neviem, či sú, alebo nie sú, ale poznám
jedného
múdreho
pána, ktorý sa volá Sören Kierkegaard,
dánsky filo-
zof,
a ten vo svojej eseji Súčasnosť hovorí, že verejnosť je
monštruózne
nič, že ak niečo za niečo má zodpovedať, že vždy
musí
byť identifikované. To znamená, že aj tie verejné pros-
triedky
nie sú verejnými, lebo sú rozdelené buď
medzi štát,
alebo
občianske korporácie, alebo medzi záujmové korporácie,
ako
to tu už niekoľkokrát bolo povedané, ale verejnosť je
skutočne
monštruózne nič.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec
Harach. Pripraví
sa
pán poslanec László Szigeti z MKDH.
Pardon, faktická po-
známka
- pani Edit Bauerová.
Poslankyňa E. Bauer:
Ďakujem. Prepáčte, pán Cuper, myslím si, že nie je tu
miesto,
aby sme si vzájomne odporúčali základné a klasické
diela.
Napriek tomu dovoľte, aby som vás
upozornila na prí-
slušnú
kapitolu základnej učebnice ekonómie od
pána Samuel-
sona.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Vzájomne sme sa poučili. Prosím, pán poslanec
Harach,
máte slovo. Pán poslanec Cuper, prosím
vás, skončme
to.
Prosím.
Poslanec J. Cuper:
Iba som chcel dodať pani Bauerovej, že v tej eseji Sú-
časnosť je
to "monštruózne nič"
s veľkými písmenami
"M"
a "N".
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Harach, máte
slovo. Pripraví
sa
pán poslanec László Szigeti.
Poslanec Ľ. Harach:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
panie a páni poslanci,
milí hostia,
keď som
sa pripravoval na toto
vystúpenie a tak nejak
vo
svojom vnútri som si pripomínal priority, ktoré by bolo
treba
zdôrazniť v súvislosti s predkladaným zákonom, pociťo-
val
som isté zadosťučinenie, že sa bude
hovoriť o školstve,
aj
keď návrh tohto zákona dopredu je pre mňa neprijateľný
tak,
ako je predložený, ale predsa len som si len myslel, že
školstvo
sa dostáva akosi do popredia nášho
záujmu. Ale to,
ako
sa tu rokuje o školskej problematike, dámy a páni, sved-
čí
nielen o nekompetentnosti niektorých
poslancov a poslan-
kýň,
ktoré sa k tomu vyjadrujú, ale svedčí o
tom, že vytvá-
rame
tu, v tejto budove, taký prístup ku
školstvu, ktorý sa
potom
prenáša do rodín, prenáša sa do spoločnosti, a potom
sa
zodpovední činovníci čudujú, že učitelia a iní školskí
pracovníci
majú také názory, aké majú, majú také vystúpenia,
aké
majú, označované od radikalizmu až po neviem čo. Čomu sa
divíme?
Prosím vás, ako to rokujeme o tom, čo by
nám malo byť
najsvätejšie? Tam chodia
deti robotníkov, tam chodia deti
inteligencie,
tam chodia všetky naše deti, tie, ktoré sa bu-
dú
o nás starať, keď možno budeme nevládni, budeme starí.
Takto
rokujeme o tom, ako bude vyzerať naše
školstvo? To je
hanba.
Prepáčte mi, že som takto sugestívne do toho vstúpil,
ale
to je skutočne hanba. /Potlesk./
Namiesto toho, aby sme
sa
s úctou vyjadrovali k problémom, ktoré treba riešiť.
Ak
je niektorá oblasť našej spoločnosti doslova, do
písmena
prepojená so slovom demokracia,
tak by to malo byť
naše
školstvo. Tam, kde sa pripravujú naše deti, tam by mala
byť
tá atmosféra, ktorá sa vyznačuje všetkými charakteristi-
kami,
ktoré demokratická a pluralitná spoločnosť má mať.
Ak by som si dovolil aspoň stručne
zhodnotiť to, čo no-
vember
1989 priniesol pre školstvo ako najvýznamnejšie vý-
sledky,
boli to dva základné parametre, dve základné charak-
teristiky.
Prvá sa dotýkala prostredia vysokých
škôl a bola
to
autonómia a samosprávnosť vysokého
školstva. Tá druhá sa
dotýkala
základných a stredných škôl a boli to práve prvky
samosprávnosti,
samospráv, presadené zákonmi či inými legis-
latívnymi
normami do života viac alebo menej úspešne, reali-
zované
v praxi, ale predsa len presadené do života našich
škôl.
Veľa sa tu skloňovali slová riadenie školstva, koordi-
nácia,
zodpovednosť štátu a podobne. Vážení, k tomu len veľ-
mi
stručný, pragmatický pohľad: Ak bude musieť minister, mi-
nisterka,
úradník ministerstva rozhodovať o problémoch, kto-
ré sa
dotýkajú príslušného regiónu,
v jeho špecifických
otázkach,
ak zavedieme taký mechanizmus a
pripravíme zákony
v
tomto zmysle, konali sme zle. Naopak,
legislatívne normy,
pravidlá
hry musia byť urobené tak, že sa táto
zodpovednosť
a
kompetencia presúva na
čo najnižší článok
a ten musí
v
tomto smere konať. Čiže tvrdenia,
ktoré tu vyznievali
v
tom, že treba posilniť riadenie týmto
smerom, aby sa pre-
sadzovali
záujmy štátu, nie sú postavené na
dobrom základe,
na
dobrých východiskách. V súčasnosti je koordinácia či ria-
denie
činnosti v rezorte školstva u nás trojúrovňová. Mám na
mysli
školstvo v správe školských správ.
Základná a najvyš-
šia
úroveň je ministerstvo, školské správy a potom školy.
Keď
to personifikujem a poviem vedúcich týchto inštitúcií,
tak vieme, že
ide o ministra, riaditeľa
školskej správy
a
riaditeľa školy. Medzi nimi existujú
vertikálne riadiace,
koordinačné
či iné väzby.
To, čím sa tu argumentuje, a nie raz to
zaznelo, že veď
predsa
minister ako štátny úradník je zodpovedný za to, čo
je
v školstve - iste, že je za to zodpovedný. Je tu riadiaca
väzba
a tok informácií medzi ministrom a riaditeľom školskej
správy,
riaditeľom školskej správy a riaditeľom
školy. Kla-
diem
rečnícku otázku. Nehľadám na ňu odpoveď, pre mňa je sa-
mozrejmá,
môžeme však o tom diskutovať: Ktorá z týchto vä-
zieb
je dôležitejšia? V inej podobe
povedané, čo je dôleži-
tejšie,
aby som ja - pripusťme na chvíľu, že
som riaditeľom
školskej
správy - bol poslušný úradník, alebo mal prirodzenú
autoritu
v prostredí, ktoré riadim? Čo je dôležitejšie, dámy
a
páni? To prvé? Áno, súhlasím s tým, že
aj, aj. Ak aj, aj,
potom
tento zákon to aj realizuje a netreba
ho novelizovať.
Prečo
to realizuje? Preto, že predstavitelia,
ktorí z tohto
zákona
môžu dnes do toho hovoriť, sú predstavitelia združení
v
územnej školskej rade. Súhlasím s
tým, čo tu odznelo, že
nie
všade si územné školské rady plnia
svoje povinnosti, že
sú
problémy v efektívnosti ich práce, v schádzaní sa. Sám
som
to zažil. To však neznamená, že je zlý zákon. Aké sú vy-
konávacie predpisy,
ktoré by bližšie špecifikovali prácu
územných
školských rád?
Dovoľte mi malú reminiscenciu do
minulosti. Na porade
riaditeľov
školských správ som ako jednu z vážnych vecí vždy
zdôrazňoval:
Vážení, starajte sa o územné školské rady. Je
to
ten orgán, ktorý nám musí prvý povedať, že niečo vo vašej
práci
nie je dobré. Ak vám to mám povedať ja ako minister,
tak
vám to už musím povedať so sankciou, a to je rozdiel.
Ale
toto má byť váš partnerský orgán, ktorý
bude s vami ko-
munikovať
a bude vám do vašich záležitostí hovoriť.
Ak to
teda
takto má byť, tak by sa územné školské rady mali vyjad-
rovať
k tomu, kto ich bude zastupovať ako riaditeľ ich škol-
skej
správy. Ak by takýto vzťah - a ešte oveľa dôležitejší
-
bol použitý, alebo bol zobrazený na postavenie riaditeľa
školy a
jeho spolupráce s
radou školy, tak
opakujem
a
zdôrazňujem, tam to platí ešte viac.
V žiadnom prípade, a to súhlasím s tým, čo tu bolo po-
vedané,
by sa tieto orgány nemali starať do
niečoho, ako sú
metodické
činnosti a podobne. Na to predsa musia byť odborné
útvary.
To je úplne iná záležitosť, ktorá nesúvisí s činnos-
ťou,
ktorú majú vykonávať územné školské rady. To, na čo tr-
pí
naše základné a stredné školstvo a čo
nie je ročná zále-
žitosť,
ale možno generačná - žiaľbohu, je otázka spolupráce
školy
s rodičmi. Táto je v kritickom stave už dlhé, dlhé ro-
ky.
Územné školské rady a školské rady mali byť tie inšti-
túcie,
cez ktoré, dámy a páni, ja ako rodič
prostredníctvom
svojho zástupcu budem presadzovať svoje záujmy
od okamihu
inštitucionalizovania
tohto orgánu, cez voľby alebo menova-
nia
príslušných funkcionárov až po výkon
ich činností, kon-
trolu
a hodnotenie. Preto si myslím, že je pomýlené odoberať
-
chcel som použiť slovo scestné,
ospravedlňujem sa, myslím
si,
že by bolo silné, ale myslím si, že je skutočne pomýlené
odoberať
samosprávnym orgánom v školstve práva,
ktoré teraz
majú.
Naopak, a je to moje odporúčanie aj vo forme uznesenia
uložiť
ministerstvu školstva, aby v spolupráci
s týmito in-
štitúciami
primeranou formou vypracovalo nižšie následné le-
gislatívne normy, ktoré takúto ich prácu,
spoluprácu budú
upravovať.
V územných školských radách nie sú, dámy
a páni, zastú-
pení
len rodičia, sú tam zastúpení, samozrejme, aj učitelia.
Ale
to, čo u nás chýba, a to, čo hodne sme podceňovali aj
v
diskusii, ktorá tu odznela, je zastúpenie rôznych regio-
nálnych
inštitúcií s osobitným zreteľom na tzv. tretí sek-
tor.
Nikto tu o tom nehovoril. Skôr naopak, tu zazneli deho-
nestujúce
názory na rôzne dobrovoľnícke organizácie či iné
inštitúcie,
ktoré by sa mali k otázkam a k problémom škol-
stva
vyjadrovať. Dajme si na to veľký
pozor a viďme budúc-
nosť činnosti
týchto inštitúcií predovšetkým vo vzťahu
k
školstvu. Naopak, zazneli tu mylné názory o tom, že veď
máme alternatívne školstvo, pričom sa
alternatívnym škol-
stvom
myslelo v tomto okamihu neštátne školstvo, to je jedno
z
ponímaní alternácie v školstve, a teda však tam nech sa to
robí
iným spôsobom, ale v štátnom školstve bude tvrdá dis-
ciplína,
naordinovaná atď. Disciplína musí byť, iste, ale tú
treba
definovať formou pravidiel, nie formou personálnou. To
nie,
to nepomôže. To uvidíte o chvíľu sami.
Okrem toho sa v územných školských radách
a v školských
radách
škôl nevyužívala doteraz možnosť, aby tam mali zastú-
penie hospodárske inštitúcie. Nemáme rozvinutý systém ne-
štátnej podpory vzdelávania. Keď urobíme
takéto opatrenia
ako navrhujete, a postupne ich budete
prehlbovať, tak to
eliminujete
celkom, namiesto toho, aby sme otvárali priestor
pre
neštátnu finančnú podporu riešenia
problémov vo vzdelá-
vaní.
Aký je však súčasný stav? A to je vážna otázka, toto
mám výčitku voči predkladateľom, že síce
konštatovali, že
analýza
nebola urobená, ale tam skončili. Pýtam sa, či mi-
nisterstvo
školstva a vedy má urobenú analýzu, ako to vyzerá
s
využívaním kompetencií v
územných školských radách,
v
školských radách. Navštívili sme
niekoľko územných škol-
ských
rád? Veď ich máme len 46 na Slovensku. To nie je až
tak
veľa. Hovorili sme s nimi, aké sú ich predstavy, ich ná-
zory?
Bola nejaká expertíza ich činnosti? Aby
som iba neho-
voril,
iste môžem očakávať teraz okamžite otázku, a čo si
urobil
ty, keď si bol ministrom, ako to vyzerá? Urobil si si
takú analýzu? Prosím. Mám so sebou isté
podklady, ktoré
svedčia
o tom, ako to vyzerá u nás.
Tak
radi sa tu vždy odvolávame na to, ako to vyzerá
v
zahraničí. A teraz sa nikto
na to neodvoláva? Nepoznám
štát
v Európe, ktorý by nemal posilnené a
veľmi silné samo-
správne
orgány v školstve. Dovoľte, dámy a
páni, kto má zá-
ujem,
veľmi rád to poskytnem. Nórsko je s nami zrovnateľná
krajina,
dá sa povedať. Dánsko - mnohokrát si tam chodíme po
príklady
najmä v oblasti poľnohospodárskeho vzdelávania a je
tam o čom
sa poučiť. Veľká Británia má mimoriadne pekne
prepracovaný
systém samosprávnych orgánov s veľkými kompe-
tenciami
aj vo finančnej oblasti. Konieckoncov vždy to, či
chceme,
alebo nechceme, konverguje k otázke
financií. Švéd-
sko,
Fínsko a tak ďalej. Dokonca aj
Japonsko by sme tu na-
šli,
čo je predsa len krajina s inou mentalitou v rodinách
a
tým aj vo vzdelávaní. Takže máme urobenú takúto kompará-
ciu.
Urobila sa aj analýza, ako to vyzerá v našich školských
správach. Môj bývalý
materský Ústav informácií a prognóz
riešil
úlohu, ktorá bola zameraná na optimalizáciu štruktúry
školskej
správy. To, že sa výsledky nevyužili, bolo to ukon-
čené
niekedy v roku 1992,
možno v polovičke roku 1993,
i
o tom možno diskutovať, ale takáto analýza je k dispozí-
cii, možno na
nej stavať. Ale čo si myslím,
že je veľmi
dôležité, že predtým,
ako prijmeme takúto novelu,
analýzu
a
jej výsledky treba mať v rukách. Takže takto asi vyzerá
informácia
o súčasnom stave. A mňa strašne mrzí, že nemáme
podrobnejšie
zdôvodnenie, ktoré by povedalo: áno, na základe
prieskumov
sme prišli k tomuto a k tomuto záveru.
A aká bude budúcnosť v prípade novely takéhoto zákona?
No, veľmi jednoduchá. Zrejme dôjde k odvolaniu
riaditeľov
školských
správ a k vymenovaniu nových riaditeľov
školských
správ.
Územné školské orgány, či už rada, alebo územná škol-
ská
rada sa, pochopiteľne, k tomu vyjadrovať nebudú. Niet
dôvodu,
aby sa k tomu vyjadrovali. Každý takýto riaditeľ, či
to už bude
konformný, alebo nekonformný
človek, časom asi
každý
dospeje k istému akémusi nie vždy konformnému vzťahu
s
ministerstvom. A kiež by to tak bolo.
Dovoľte mi povedať,
že
ako minister nemal som veľmi rád to, keď som videl, že
riaditeľ
pri problémoch, ktoré máme riešiť, čaká na to, čo
poviem,
a potom povie, že takto to budeme riešiť. Vôbec nie.
Život
a prostredie okolo ho donúti k tomu, že bude musieť
byť
aj v istých sporoch. Ale to nie je
zmysel toho, aby sme
mali
riaditeľov, ktorí budú v spore s ministerstvom. Isteže,
musia
to byť riaditelia, ktorí budú vykonávať zámery škol-
skej
politiky tej-ktorej vlády. To je prirodzené. Keby to
tak nebolo, je
to zle, to ináč nemôže byť.
Ale opakujem
a
zdôrazňujem, že autoritu týchto ľudí
nemožno stavať na
tom,
že okolie ich bude len brať na
vedomie a nebude mať
šancu
nejakým spôsobom sa vyjadriť k ich
menovaniu, odvola-
niu
a podobne. To nie. Autorita musí byť postavená na inom
-
na prirodzenom základe.
Prosím, môžeme pripustiť, že teda budú
riaditelia odvo-
laní,
ale čo mňa najviac trápi a už to tu odznelo, je to, že
sme
zabudli na inštitút konkurzu. Dnes pomaly už ako keby
sme
ani nevedeli, čo to je konkurz. A toto sú predsa funk-
cie,
ktoré treba jednoznačne obsadzovať konkurzom na základe
dobre
definovaných kritérií, nie na základe
straníckej prí-
slušnosti.
Aký je
súčasný stav? Skúsme sa
zamyslieť nad tým, či
v
rámci existujúceho zákona sa to nedá
realizovať. Bežne sa
to
robilo, podčiarkujem slovíčko
"bežne", pretože neexisto-
vali
vnútorné normy. Robilo sa to takým
spôsobom, že územná
školská
rada predložila tri, možno päť návrhov, urobila si
podľa
kritérií rešpektujúcich zásady, ktoré stanovilo minis-
terstvo
a na regionálne podmienky, výber najmenej troch, me-
nej
nemohlo byť, a potom viac, povedzme
optimálny počet bol
5
až 7 ľudí, ktorí prichádzali do úvahy, a
z nich vyberal
minister,
alebo vyberalo ministerstvo. Čo je na
tom zlé? Čo
sme
totiž tým dosiahli? Tým sme dosiahli to, po čom sme roky
volali,
aby sa región o vzdelávanie konečne zaujímal, aby sa
spoločnosť,
rodičia o vzdelávanie zaujímali. Potom totižto
nie v alibistickej polohe, ale predsa len
v racionálno-
vecnej
polohe môže ktorýkoľvek minister povedať: vážení, ten
riaditeľ
vyšiel z vašich návrhov, musíte
rešpektovať, alebo
mali
by ste rešpektovať to, čo ste si
vybrali. A to nie je
alibizmus. To je
priame prenesenie zodpovednosti
na ľudí
v
regióne, na ich zaangažovanosť, zainteresovanosť do rieše-
nia
školskej problematiky. Prosím vás, čo bráni, aby sa ten-
to
postup upravil? Čo bráni tomu, aby
nebol v spore - aj ja
som
naň niekedy narazil - Zákonník práce s týmto zákonom?
To,
že riaditeľ školskej správy mal nejaké problémy, bolo ho
treba
uvoľniť a bolo treba k tomu stanovisko územnej škol-
skej
rady? Čo tomu bráni, aby sme toto upravili vnútorným
predpisom? Pozor, zákon hovorí po vyjadrení,
a to sa dá
upraviť
detailnejšie, precíznejšie nižšou legislatívnou nor-
mou.
Programové vyhlásenie vlády hovorí o prenose kompeten-
cií
aj v oblasti školstva. Aj keď ako riaditeľ ústavu ešte
donedávna
som nemal k dispozícii plán činnosti
ministerstva
školstva a vedy,
a pokiaľ viem, nemajú ho ani iné priamo
riadené organizácie, dostal som sa
vlastne k nemu až ako
poslanec.
Tam väčší presun kompetencií nevidím,
okrem úvahy
o
materských školách. I napriek tomu, že
ministerská legis-
latíva počas môjho
pôsobenia takéto zásady
mala za úlohu
pripravovať.
Žiaľ, nedá mi to, aby som to
nekonštatoval, aj
keď
to nerád robím, časté personálne zmeny, robené tak ako
na
ministerstve školstva a vedy, vedú k tomu, že sa absolút-
ne
pretrhla kontinuita aj na prácach,
ktoré prechádzajú ako
úlohy
od jednej vlády k druhej. Je to strašná, ale strašná
škoda.
Ale akým
spôsobom vlastne chceme, aspoň
teoreticky si
to
rozoberme, presúvať kompetencie na
samosprávne orgány vo
vzťahu
k materiálnemu, prevádzkovému či inému zabezpečeniu
škôl
zo strany obcí a miest, keď tu prijímame takéto opatre-
nie,
ktoré vlastne nedá šancu žiadnemu starostovi a primáto-
rovi
iným spôsobom ako cez ministra riešiť prípadné spory,
ktoré vzniknú s
riaditeľom školskej správy,
s riaditeľom
školy a podobne?
Nemyslím si, že spory vznikať budú, ale
teoreticky
takýto priestor problémov sa tu otvára.
Dámy a páni, nedá mi ináč ako
konštatovať, že už z toh-
to
pohľadu je predkladaný zákon v rozpore, v priamej kontra-
dikcii s programovým vyhlásením vlády.
Alternatívne škol-
stvo...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Len by som upozornil, že uplynulo 20
minút.
Poslanec Ľ. Harach:
Veľmi sa
ospravedlňujem, mám nejakú
smolu, nehnevajte
sa, pán podpredseda, ako minister som bol vtedy, keď ste
zastavili predkladanie zákonov. Veľa hovorím, ako hovorí
spravodajca.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, pán poslanec.
Poslanec Ľ. Harach:
Prosím vás, aby sme si trochu ujasnili niektoré infor-
mácie, aby
sme sa neodvolávali zbytočne na
alternatívne
školstvo,
že je to tam, kde sa takéto opatrenie neuplatňuje.
Cez
alternatívne školy u nás neprechádzajú
ani dve percentá
populácie,
tam zatiaľ niet o čom hovoriť, vážení.
Tam treba
len tie
brány otvárať. Financovanie alternatívnych škôl
-
neexistuje štát, kde by sa na ich financovaní nepodieľal
štát.
Neexistuje taká krajina. Takže ani tu nevymýšľajme, že
by
nemali dostávať a podobne.
Kontrola prostriedkov - iste s tým možno súhlasiť, že
štát
dáva prostriedky. Kto to je ten štát? On je reprezento-
vaný niekým.
V tomto prípade
ministerstvo školstva dáva
prostriedky na školstvo. Ale dáva na školstvo naše pros-
triedky, nie
svoje vlastné. Teoreticky povedané, peniaze
niekoho dáva niekomu, ale nie vlastné. A zodpovednosť za
použitie
týchto peňazí treba posilňovať, prenášať a posilňo-
vať ju v
regiónoch, nie naopak.
Myslíte si, a to hovorím
s
plnou vážnosťou, že existuje ministerský úradník, ktorý
obsiahne
problémy všetkých základných škôl na
celom Sloven-
sku?
To je absurdné! To znamená, že
rozdelenie musí byť za-
ložené
na pravidlách, na kritériách, ktoré nám chýbajú.
Môj návrh ďalšieho uznesenia, pretože
tento zákon neod-
mysliteľne súvisí s
kompetenciami územných školských
rád,
regionálnych
školských orgánov v tej najvážnejšej,
najdôle-
žitejšej
činnosti časti života škôl, t. j. vo financovaní,
bude smerovať práve k tomuto. Mám otázku - už
vlani sme
s
ňou uvažovali a je potrebné to riešiť - prečo sa nezverej-
ňujú
z úrovne ministerstva školstva rozpisy
prostriedkov na
jednotlivé
školské správy? Prečo školská správa v
regionál-
nom
denníku nezverejní - a na tom som veľmi
trval a ako po-
slanec
to budem obhajovať - rozpis prostriedkov na jednotli-
vé
školy? Prečo nie kritériá, podľa ktorých sa ten rozpis
urobil,
ako napĺňajú požiadavky, ktoré potrebujú školy a po-
dobne?
To mňa ako rodiča zaujíma. To je dôležitá činnosť,
dôležitá
časť života školy. To chcem vedieť.
Nedá mi,
vážené dámy a páni, aby som nezareagoval na
niektoré
časti, ktoré boli vo vystúpení pani
poslankyne La-
zarovej.
Nerád to robím, nikdy nechcem používať tvrdé slová,
ale
zdá sa mi, že toto vystúpenie
zachádzalo za hranice po-
znania,
za hranice istých ciest, ktoré by sme mali používať,
keď hovoríme
o našom školstve.
Spájali sme eklektickým
spôsobom,
ladom-skladom, ako sme len chceli,
kvalitu výučby
s
menovaním atď. atď. V prvom rade
si treba uvedomiť, že
v
oblasti menovania profesorov a
docentov neexistuje u nás
fakulta,
ktorá by nemala vypracované - dnes môžem s plnou
vážnosťou
povedať - perfektné kritériá a perfektné pravidlá.
Naopak, akreditačná
komisia sa stretávala s požiadavkami
rektorov
a dekanov asi tohto typu: vážení, veď
to nedokáže-
me
naplniť. To je problém, nie tak, ako to vyznelo.
Je absurdné v parlamente hovoriť o
tom, že sa nemožno
dostať
k nejakej habilitačnej práci. Zo zákona je každá ulo-
žená
v študijnom informačnom stredisku príslušnej fakulty,
zo
zákona musí byť prístupná verejnosti. Ktokoľvek - obrazne
povedané
- kto ide okolo, zablúdi na
pedagogické oddelenie
fakulty,
nalistuje a povie, mám námietky voči tomu a tomu.
To
ostatné je možno technický problém, ktorý by tu nemal byť.
A o
akreditačnej komisii sa už toho
pohovorilo toľko,
a
myslím si, že neprávom. Akreditačná
komisia má byť apoli-
tickým, nezávislým
orgánom, vyslovene odborným, ktorá má
hodnotiť a zostavovať na základe hodnotenia
rebríček škôl
a
toto hodnotenie premiestniť do kritérií
na rozpis finanč-
ných
prostriedkov na jednotlivé fakulty s
tým, že sa podpo-
ria aj rozvojové programy atď. Táto
akreditačná komisia,
ktorá
pracovala, odviedla kus roboty, treba sa jej len poďa-
kovať.
Urobila aj chyby, kto robí, robí aj chyby.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec, uplynulo 25 minút.
Poslanec Ľ. Harach:
Takže by som prešiel už len k návrhu
uznesení a k záve-
ru.
Vážené panie poslankyne a páni
poslanci, takisto by som
vás
chcel požiadať, aby sme neprijali novelu tohto zákona,
alebo
aby sme urobili rozumné praktické rozhodnutie prerušiť
tento bod, vyžiadať si - a zároveň to formulujem aj ako
uznesenia
Národnej rady:
1. vypracovať a predložiť koncepciu
personálnej politi-
ky
v rezorte školstva,
2. vypracovať a predložiť koncepciu financovania škol-
stva,
to znamená, kritériá a postup rozpisu prostriedkov.
Keď budeme mať koncepciu riadenia personálnej politiky
školstva
na stole, keď budeme vedieť, akým
spôsobom sa táto
bude
realizovať, myslím si, že sa možno k tomuto vrátiť. Po-
kiaľ
to bude zdôvodnené, zdvihnem nie jednu,
ale obidve ru-
ky.
Na záver mám otázku na pani ministerku
školstva a vedy.
Vážená
pani ministerka, v súvislosti s personálnymi zmenami,
ktoré sa teraz
dejú, bol odvolaný aj
riaditeľ Ústrednej
školskej
inšpekcie doc. Dr. Vladimír Rosa, CSc. Docenta Rosu
poznám
od roku 1990 ako človeka veľmi kultivovaného, vynika-
júceho odborníka, s veľkým renomé medzi
učiteľmi, žiakmi,
študentmi.
Pôsobil tak na stredných školách
externým spôso-
bom,
ako aj na matematicko-fyzikálnej
fakulte. Skutočne ide
o
človeka, ktorý je výborný po všetkých stránkach. Mne osob-
ne
je veľmi ľúto, že tento človek bol odvolaný z riadenia
inštitúcie,
ktorú zakladal, ktorá prekonávala ako
každá in-
štitúcia
svoje detské choroby. O to viac mi je
to ľúto, že
bol odvolaný bez jediného slova
poďakovania, bez jediného
slova
uznania. Keby hneď aj boli dôvody na odvolanie, tak to
sa
takto nerobí. Mám otázku, pani ministerka,
ak je to mož-
né,
keby ste zdôvodnili, prečo bol pán
docent Rosa odvolaný
z
funkcie. Ako vidíte, toto je jeden z mnohých dôvodov, kto-
ré
ma viedli k tomu, že som naformuloval také uznesenia, aké
som
naformuloval.
Ďakujem za pozornosť.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Odovzdajte svoje návrhy uznesení pánu spoloč-
nému
spravodajcovi. S faktickou poznámkou sa
ako prvý hlási
pán
poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci. Pán
poslanec Ha-
rach
nám predviedol, čo je to sila slova. Počúvajúc vystúpe-
nia v tejto
sále k tomuto bodu, musím
konštatovať, že sa
v
podstate delíme na dve skupiny. Jedna, ktorá bojuje za
efektívnosť
riadenia, a druhá, ktorá robí všetko pre to, aby
riadenie
bolo neefektívne. Možno je to úplne
náhoda, že de-
liaca
čiara ide aj podľa toho, ako kto hlasoval za Ústavu
Slovenskej
republiky. A opakujem, možno je to celkom náhoda,
že
sa to prejavuje práve v oblasti školstva. Všetci predsa
vieme,
že školstvo je vlastne budúcnosťou
každého jedného
štátu.
Môžeme povedať, môžeme rozprávať aj o demokratickom
školstve
v Spojených štátoch, ale nezabudnime pripomenúť, že
je
hodnotené ako jedno z najhorších na svete vo výsledkoch
a
že Spojené štáty viac-menej žijú z imigrácie mozgov.
Dovolím si ešte povedať pár slov k
rečníckej otázke,
ktorú
si položil pán Harach, či štátny úradník má byť po-
slušným úradníkom, alebo či má byť prirodzenou
autoritou.
Celkom
určite sa obidve tieto veci musia spolu snúbiť. Ale
ak
si spomenieme na odvolaných 26 predsedov okresných správ,
za
to, že boli prirodzenými autoritami, musím konštatovať,
že
celé vystúpenie pána poslanca Haracha nemalo nič spoločné
s
vecnou stránkou predloženej novely,
ale bolo čisto poli-
tické.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Mušková -
faktická po-
známka.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Vážení kolegovia,
hovorilo
sa tu o porušovaní demokracie, ak odnímeme
v
zákone možnosť školským radám navrhovať a odvolávať riadi-
teľov, no
nepovedalo sa, že
tento paragraf nadväzoval
v
pôvodnom zákone na paragraf, ktorý hovoril, že práve tieto
rady
prevoľujú riaditeľov každé štyri roky,
aby bola zabez-
pečená
rotácia kádrov, po ktorých tak volala a ešte stále
volá
učiteľská verejnosť. Tento
paragraf zabezpečujúci de-
mokraciu
bol zrušený za pána ministra Pišúta, a teda násled-
né
paragrafy nadväzujúce na tento zrušený mechanizmus pre-
voľby,
o ktorých sa teraz bavíme, sú vlastne nadbytočné.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán
poslanec Kočnár.
Poslanec M. Kočnár:
Ďakujem. Tento môj vstup sa vlastne bude
týkať najmä
členov
mandátového a imunitného výboru. Všetkých členov toh-
to
výboru žiadam, aby zajtra o pol
deviatej prišli do našej
zasadačky
na čísle 183.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - pani
poslankyňa Lazarová.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Harach, nevystúpila by som, lebo sama som
navrhla,
aby sa diskusia na túto tému uzavrela. Keďže ste ma
však
menovite vyzvali, musím vám odpovedať.
Pracujem na vysokej škole už 34
rokov, a preto veľmi
dobre
a dôverne poznám mechanizmy, ktoré tam
fungujú. Jedna
vec
je teória, druhá vec je prax. Sú
vypracované kritériá
na udeľovanie
vedeckých hodností, ale tieto kritériá sú
vypracované
rôzne na veľmi podobných typoch fakúlt podľa to-
ho,
ako sa hodili práve danému vedeniu. Na jednej fakulte je
kritérium
také, na druhej onaké a na tretej
celkom iné. Ale
keby sa aspoň
takto vypracované kritériá
uplatňovali. Ani
tie
sa však, pán poslanec Harach, neplnia.
Dôkazom toho na-
príklad
je, že keď určitá vedecká rada /aj napriek veľkým
tlakom/
hlasuje proti udeleniu hodnosti vysokoškolského pro-
fesora
uchádzačovi, ktorý nezodpovedá
daným kritériám, tak
sa
jej hlasovanie vyhlási za neplatné.
Zrejme sa predpokla-
dá,
že pri druhom hlasovaní budú už
"niektorí" členovia ve-
deckej
rady benevolentnejší.
Jedno
zo základných kritérií
pri udeľovaní vedeckej
hodnosti
profesora by mala byť uverejnená
monografická prá-
ca.
Ukážte mi, pán poslanec Harach, koľko
z tých 16 nových
profesorov
má naozaj uverejnenú monografickú prácu. Obávam
sa, že ani
25 %. Prepáčte, ale keď na post univerzitného
profesora sú menovaní
dvaja docenti, ktorí nemajú
hodnosť
ani
len kandidáta vied, pýtam sa, za čo im vlastne bola ude-
lená
vedecko-pedagogická hodnosť docenta? A nieto profesora.
Čo sa týka vášho názoru, že habilitačné práce majú byť
v
knižniciach verejne prístupné, máte stopercentnú pravdu.
Majú
byť. Lenže iba majú byť. Skutočnosť je však taká, že
nie
sú.
Na danú tému by sa mohla viesť ešte
veľmi dlhá disku-
sia,
ale naozaj si myslím, že nie na pôde
parlamentu. Ak by
ste
mali záujem, môžeme si o tom pohovoriť súkromne.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - pani poslankyňa
Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán predsedajúci, chcela by som vás poprosiť, aby ste
vystupujúcim poslancom nevstupovali počas rozpravy do ich
prejavu,
pretože sme sa neuzhodli na žiadnom časovom limite.
Máte
právo napomenúť poslanca vtedy, ak hovorí od veci. Na
základe
§ 16 má Národná rada možnosť obmedziť rozpravu, reč-
nícku
dobu, ale tak, aby nebola kratšia ako 10 minút. Vzhľa-
dom
na to, že sme to nespravili, buďte taký
dobrý a nevyru-
šujte
poslanca počas rečníckej doby, ktorú nemá ešte dnes
v
tejto chvíli obmedzenú. Pána Haracha,
myslím si, vypočula
celá
sála v tichosti bez toho, aby nejakým spôsobom prejavo-
vala
nevôľu s jeho názormi. Kolegovia sa vyjadrili po jeho
prejave.
Prosím vás, aby ste to rešpektovali aj vy.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pani poslankyňa, len som upozornil, kedy uplynul čas.
Keď
uplynul dvojnásobok toho, ako je zvykom hovoriť, nič iné
som
nepovedal, len som upozornil, že uplynulo 20 minút a po-
tom
25 minút. To je veľmi slušný spôsob a
myslím, že aj ak-
ceptovateľný.
Pán poslanec Urban - faktická poznámka.
Poslanec I. Urban:
Dovolím
si podobne reagovať na pána
poslanca Haracha,
ktorý
pred chvíľou navrhoval uznesenie. Chcem len pripome-
núť,
že v čase, keď vláda pána Moravčíka navrhovala rozpočet
na
rok 1995, ktorý sa do parlamentu nedostal, táto vláda ne-
potrebovala
finančnú politiku rezortu školstva. Napriek tomu
to
dokázala predložiť. Rovnako chcem upozorniť, že predložiť
návrh
uznesenia, alebo od ministerky žiadať personálnu poli-
tiku
rezortu školstva, by som skôr chápal ako čosi, čo vyvo-
láva
asociácie niekde spred novembra. Ak by
tu bolo poveda-
né,
že chceme od ministerky školstva predložiť napríklad zá-
kon
o verejnej službe alebo zákon o štátnom zamestnancovi,
pochopil by som,
že tu ide o dobrý úmysel. Ale predložiť
personálnu
politiku rezortu školstva mi pripomína akúsi kád-
rovú
alebo inú politiku akéhosi iného útvaru.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec
Hrnko.
Poslanec A. Hrnko:
Ďakujem,
pán predsedajúci. Na
margo vystúpenia pána
Prokeša
by som chcel povedať, že Rimania mali
jedno príslo-
vie: "Si tacuisses, philosophus mansisses" - Keby
si bol
mlčal,
bol by si býval filozofom. Myslím, že sa to presne
hodí
k tomu, čo povedal. A myslím si, že to jeho linkované
delenie je len
strata pamäti, že nevie, kto hlasoval za
ústavu,
a kto hlasoval proti.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Šimko - faktická poznámka.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán podpredseda. Chcem povedať,
že sila slova,
o
ktorej hovoril pán poslanec Prokeš, bola preto taká silná,
lebo
za ním stojí pravda. Chcem na tomto
mieste povedať, že
som
hrdý, že pán Ľubomír Harach bol ministrom školstva v bý-
valej
vláde, a myslím si, že Slovensko mohlo byť na neho hr-
dé.
Ale chcel som povedať niečo iné. Hovorí
sa tu o tom, že
spôsob
riadenia škôl je neefektívny,
pokiaľ nie je prijatá
táto
novela, ale chcem pripomenúť, že z tých 64 mesiacov, čo
uplynuli
od novembra 1989, po 34 mesiacov bol predsedom vlá-
dy
pán Vladimír Mečiar, a doteraz sa nehovorilo o tom, že by
bolo
toto riadenie neefektívne. Musela prísť zrejme duchovná
sila
Slovenskej národnej strany s týmto
klenotom, aby tento
problém
odhalila.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Ostaňme mimo klenotníctva. Pani poslan-
kyňa
Garajová.
Poslankyňa E. Garajová:
Vážený pán predsedajúci,
vážení kolegovia poslanci,
s mnohými názormi, ktoré tu odzneli z úst
pána Haracha,
súhlasím.
Bol to však pohľad zhora, z
ministerského kresla.
Dovoľte
pohľad zdola, zo zborovne školy. Zhora
možno nevid-
no,
že ak ponecháme naďalej rozhodovanie o funkcii riaditeľa
škôl,
školského zariadenia alebo školskej
správy iba v ru-
kách
školskej rady, čiže učiteľov,
zakonzervujeme aj neprí-
jemný
stav na školách, a to nivelizáciu osobných ohodnotení.
Na
mnohých školách učitelia dostávajú všetci rovnaké alebo
takmer
rovnaké, aj keď veľmi nízke osobné
ohodnotenie, lebo
riaditeľ
školy často nerobí rozdiely v odmeňovaní, aby si
nikoho
nenahneval, aby nestratil žiadny hlas v budúcich ria-
diteľských
voľbách. Takže v mnohých prípadoch sa
na školách
odmeňuje
nie podľa zásluhy a výsledkov, ale
účelovo a s is-
tým
cieľom.
K tomu, že v školských radách sú zastúpení aj rodičia
a
žiaci, len toľko, že
ich účasť je zanedbateľná. Rodič
a
žiak školy súhlasí väčšinou zo
známych dôvodov s návrhom
učiteľov,
ktorí sú zastúpení v školskej rade. Zhora možno
nevidieť
ani to, že školská rada si veľmi často vyberá za
kandidáta
na riaditeľský post toho najmäkšieho kolegu, aby
v
škole mali čo najmenej problémov, a dovolím si povedať,
aby niekedy s
ním mohli svojvoľne
manipulovať. Inde zasa
stačí,
aby si riaditeľ školy postupne menil a dopĺňal členov
pedagogického
zboru alebo školskej rady podľa svojej chuti
a
podľa svojho názoru, dovolím si povedať, že na južnom Slo-
vensku
aj podľa svojej národnosti, a majú
doživotne funkciu
riaditeľa
školy zabezpečenú.
Ku konkurzom toľko: Dnes sa do konkurzov
na riaditeľské
miesta
učitelia nehrnú masovo, skôr naopak,
väčšinou za ten
plat
a za tú zodpovednosť to nikto robiť nechce.
Posledná moja poznámka: o
nebezpečenstve toho, aby na-
príklad
slovenské školy na južnom a
juhovýchodnom Slovensku
záviseli
len od rozhodovania mestských a obecných zastupi-
teľstiev,
nechcem hovoriť vôbec.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Kováč s faktickou
poznámkou.
Poslanec R. Kováč:
Dovoľte, aby som zareagoval na dve
poznámky pani po-
slankyne Garajovej. Predsa len sa domnievam, že poslanci
miestnych
zastupiteľstiev nielen na južnom Slovensku, ale po
celom
území Slovenska sú predstavitelia,
ktorých si zvolili
občania.
Zákon vyžaduje, aby v školskej rade boli poslanci
miestneho
zastupiteľstva. Tým vzniká prepojenie medzi školou
a miestnou samosprávou. My ho teraz
budeme násilne trhať.
To
po prvé.
Po druhé - nehnevajte sa, hovorili ste, pani poslanky-
ňa,
o tom, že prítomnosť rodičov v tejto rade je o ničom.
Prepáčte,
veľmi silne ste podcenili úlohu rodiča v riadení
školy alebo možnosti ovplyvňovať školský
systém. A myslím
si,
že s takýmto vystúpením by ste pravdepodobne pred rodič-
mi
neobstáli. Ak budete pokračovať v
ďalšom takomto chápaní
úlohy
rodičov, navrhnite, aby sme sa vrátili k združeniu ro-
dičov a priateľov
školy a likvidujme úplne školské rady.
Hneď
potom tento váš prístup by skutočne viedol k ničomu.
A
ak dovolíte ešte malú poznámku predsedníčke výboru
pani
Lazarovej. Pani predsedníčka, určite veľmi dobre viete,
že
titul kandidáta vied bola funkcia, ktorú schvaľoval ok-
resný
alebo obvodný výbor strany. Kandidáta
musel schváliť.
Čo
v takom prípade, keď títo ľudia nedostali povolenie a ne-
mohli
byť kandidátmi vied napriek tomu, že ich vedecká práca
bola
vynikajúca?
Mám v ruke dokument, ktorý sa volá
"Kritériá na habili-
táciu
a návrh na profesora Lekárskej fakulty
Univerzity Ko-
menského".
Ak sa pozriete do týchto kritérií, je potrebné na
získanie
titulu docenta 300 bodov v bratislavskej fakulte,
za získanie doktora vied 10 bodov, za získanie kandidáta
vied 5 bodov.
Ak spĺňa všetky ostatné kritériá, nevidím
dôvod,
prečo by nemohol dostať takýto titul.
A pokiaľ ide o monografickú prácu,
dovoľte, aby som ci-
toval:
"za každú monografiu vydanú v
našom vydavateľstve 10
bodov,
vydanú v zahraničnom vydavateľstve 20
bodov". Myslím
si,
že ak budeme takto argumentovať, že to nie je presné.
Donesme
si kritériá, porovnajme si ich a nezaťažujme takými-
to
vecami parlament.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán László Szigeti z MKDH. Prepáčte,
ešte
chvíľu, pani poslankyňa Lazarová - faktická poznámka.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Pán poslanec Kováč, prosím vás pekne, keď tých 300 bo-
dov
za monografickú prácu pri dnešných
kritériách je iba 10
bodov,
potom navrhujem, aby to bolo 0 bodov.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pani poslankyňa Nováková -
faktická poznámka.
Poslankyňa I. Nováková:
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
chcem podporiť pani poslankyňu Garajovú,
pretože plne
vystihla problematiku školstva a školských
rád, s ktorými
som
sa aj ja stretla počas mojej praxe stredoškolskej profe-
sorky
na strednej priemyselnej škole. Myslím
si, že pán po-
slanec
Kováč si osobuje skutočne odbornosť aj tam, kde nero-
bil.
Raz som už mala vyjadrenie na jeho odbornosť
v štátnej
správe
a zdá sa mi, že aj v školskej problematike sa vyzná
podobne.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Mikloško - faktická
poznámka.
Poslanec F. Mikloško:
Pani poslankyňa Lazarová, vy tu dnes celý deň zápasíte
proti
vysokoškolským profesorom a zrejme sa
zastávate vyso-
koškolských
docentov. Pýtam sa, či by nezmenilo trošku si-
tuáciu,
keby ste sa aj vy stali profesorkou a bol by pokoj.
/Smiech
v sále./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec, znova upozorňujem, vnútorná
pokora by ká-
zala,
aby sme boli vzájomne slušní a nepokúšali sa urážať.
To
nie je ostrovtip, to je urážka.
Pani poslankyňa - faktická poznámka.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Zdá sa, že diskusia
na
uvedenú tému je mimoriadne zaujímavá.
Pán poslanec Mikloško, nebudem
profesorkou, a to z jed-
ného
dôvodu. Kedysi jediný rozdiel medzi straníkmi a nestra-
níkmi bol ten,
že pokiaľ straníci pri získavaní vedecko-
pedagogických
hodností museli splniť kritériá na 100
%, ne-
straníci
ich museli splniť na 300 %. Čiže ja ako nestraníčka
som
bola zvyknutá kritériá nie iba splniť, ale ich splniť
trikrát,
aby som vôbec mohla o niečo požiadať.
Aj potom som
dostala
iba prísľub "k príprave na začatie
prípravy". Avšak
vzhľadom na uvedené
skutočnosti som si
vypracovala veľmi
presné
kritériá, čo môžem a nemôžem. Keďže nemám monografic-
kú
prácu, ktorú považujem za jedno zo základných kritérií na
udelenie
hodnosti profesora, tak sa o túto hodnosť na roz-
diel
od mnohých dnešných
"tiežprofesorov" uchádzať nebudem.
Prosím
však, ukončme už diskusiu na túto tému
v parlamente.
Ešte
raz opakujem: Ak by ste mali záujem, veľmi ochotne uro-
bím
diskusný klub na chodbe.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán
poslanec Bugár.
Poslanec B. Bugár:
Pán predsedajúci, to sú osobné problémy
pani Lazarovej,
mňa
to nezaujíma, nehnevajte sa.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Súhlasím s vami. /Smiech v
sále./ Súhlasím s vami, že
vás
to nezaujíma.
Pán poslanec Bajan - faktická poznámka.
Poslanec V. Bajan:
Pán predsedajúci, práve ste mi zobrali slovo tým, čo
ste
povedali.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec László
Szigeti, máte slovo. Pri-
praví
sa pán poslanec Kunc zo SNS.
Poslanec L. Szigeti:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
ctené panie a páni poslanci,
milí hostia,
návrh zákona Národnej rady Slovenskej
republiky, ktorým
sa
mení zákon Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb.
o
štátnej správe v školstve a
školskej samospráve, vyvolal
veľký
rozruch nielen v radoch pedagógov, ale
aj širokej ve-
rejnosti. Zmeny v
oblasti školstva sa dotýkajú priamo či
nepriamo
skoro každého občana našej krajiny, veď
všetci sme
istým spôsobom
účastníkmi
výchovno-vyučovacieho procesu
-
tí najmladší v školských laviciach,
staršia populácia ako
rodičia
či pedagógovia.
Všetky
zmeny novely zákonov,
nové zákony, predpisy,
vyhlášky a
nariadenia, ktoré napomôžu
riešenie akútnych
problémov
v rezorte školstva a vedú k zlepšeniu a zvyšovaniu
úrovne
vyučovacieho procesu, privítam, ale,
žiaľ, novelizá-
cia
zákona Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. ne-
patrí k tým
zmenám, ktorých praktický dosah by pozitívne
ovplyvnil
chod rezortu školstva.
Cieľom tejto novelizácie zákona podľa dôvodovej správy
je
- citujem: "urýchliť a skvalitniť riadiaci proces na jed-
notlivých
stupňoch štátnej správy v školstve". Domnievam sa,
že ozajstným cieľom navrhovateľov je niečo
úplne iné, až
príliš
priezračné, veď zmeny sa týkajú len kompetencií v ob-
lasti
personalistiky.
Novelu
zákona považujem za priamy útok voči školským
radám a územným
školským radám. Je to spochybňovanie ich
existencie, životaschopnosti a dehonestuje ich funkčnosť
a
kompetencie. Samosprávne školské orgány
sa napriek počia-
točným problémom s
ich funkčnosťou ukázali ako
mimoriadne
dôležitý
prvok v procese transformácie vzdelávacej sústavy
na
Slovensku smerom k demokratickému riadeniu.
Domnievam sa, že niet demokratickejšieho, objektívnej-
šieho
a spravodlivejšieho orgánu v rámci
školskej samosprá-
vy
ako školská či územná rada školy, ktoré
sú iniciatívnymi
a
poradnými samosprávnymi orgánmi, vyjadrujúcimi a presadzu-
júcimi
miestne záujmy a záujmy rodičov, pedagógov a žiakov
v
oblasti výchovy a vzdelávania. Sledujú dodržiavanie dekla-
rácie
práv dieťaťa vydanej organizáciou UNESCO v podmienkach
školy.
V podmienkach školy majú v každej
demokraticky zmýš-
ľajúcej
spoločnosti dôležité a historicky osvedčené postave-
nie.
Plnia funkciu verejnej kontroly práce riadiacich pra-
covníkov
priamo na školách, v školských správach a školských
zariadeniach.
Odnímaním kompetencie dať návrh na vymenovanie a odvo-
lanie riaditeľov
škôl a školských zariadení,
riaditeľov
školských
správ spomínaná verejná kontrola zaniká
a činnosť
školských
rád sa stane skutočne formálnou, bez žiadnych prá-
vomocí.
Domnievam sa, že predložený návrh novelizácie zákona
jasne odkrýva
charakter súčasnej moci.
Ak jej niekto
z
akýchkoľvek príčin nevyhovuje, tak ho
jednoducho odvolá
z
funkcie. O tom svedčí aj kauza odvolania riaditeľa Základ-
nej
školy s vyučovacím jazykom maďarským v Rožňave.
V súvislosti s tým treba poznamenať,
že odvolanie je
protiprávne,
protizákonné, a tým neplatné, pretože sa opiera
na
jednej strane o neplatné zákonné normy,
na druhej strane
nie
je v súlade s doteraz platným zákonom
Slovenskej národ-
nej
rady číslo 542/1990 Zb., podľa ktorého sa k odvolaniu
riaditeľa
školy má vyjadriť príslušná školská
rada. Noveli-
zácia
zákona ešte nie je ani schválená,
a už sa uplatňuje.
Čo
môžeme očakávať po schválení? Predpokladám, že je to jas-
né
pre každého z nás.
Znepokojujú ma snahy, ktoré by v prípade
prijatia nove-
ly
zákona číslo 542/1990 viedli k nefunkčnosti orgánov škol-
skej samosprávy vo vzťahu k riešeniu personálnych otázok
v
školstve. Tým by sa zásadným spôsobom
narušila ich kompe-
tencia reálne vplývať na proces demokratického
fungovania
škôl.
Pripravovanou novelou by sa z tohto
procesu totiž prak-
ticky
vylúčila možnosť vplyvu rodičov, pedagogickej verej-
nosti,
predstaviteľov samospráv a ostatných zainteresovaných
odborných
kruhov spolu sa podieľať na formovaní charakteru
školy.
Zrušenie najdôležitejších právomocí školských rád ni-
jakým spôsobom neskvalitní a neurýchli
riadiaci proces na
jednotlivých
stupňoch orgánov štátnej správy v školstve. Na-
opak,
ak má demokratický proces premeny nášho školstva po-
kračovať
v doterajšom trende, myslím si, že je potrebné kom-
petencie
orgánov školských samospráv skôr rozšíriť.
Maďarská
koalícia predloženú novelizáciu
zákona číslo
542/1990
Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samo-
správe
nepodporí a bude hlasovať proti jej prijatiu.
Ďakujem za pozornosť.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec
Bartolomej Kunc za
Slovenskú
národnú stranu. Pripraví sa pán poslanec Prokeš za
Slovenskú
národnú stranu.
Poslanec B. Kunc:
Pán
podpredseda, prihlásil som
sa pôvodne s tým, že
uvediem
návrh, takže teraz sa neuchádzam o slovo. Potom na
konci
rozpravy, ak by bolo možné, by som rád povedal niekoľ-
ko
viet.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Samozrejme. Pán poslanec Prokeš, máte
slovo. Pripraví
sa
pani poslankyňa Eva Rusnáková za DÚ.
Poslanec J. Prokeš:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
pred chvíľou som vo v faktickej poznámke
povedal, že sa
delíme
vlastne na dve skupiny, ktoré zhodou okolností dosť
jasne
korešpondujú s tým, kto ako hlasoval o
Ústave Sloven-
skej
republiky. Je mi skutočne
nesmierne ľúto, keď počúvam
v
dnešnej dobe o tom, že sa tu
niekto usiluje zbaviť škol-
stvo
demokracie. Dovolím si upozorniť, že demokracia spočíva
v
práve výberu, a nie v tom, že každý bude zasahovať do roz-
hodnutia
nadriadených orgánov.
Je dosť ťažko klásť na niekoho
zodpovednosť, ak súčasne
nemá
výkonné právomoci vo svojich rukách, ak
nemá právo vy-
brať
si ľudí, ktorí budú realizovať jeho
rozhodnutia, resp.
ak
niekto pre svoju neschopnosť ich nebude vykonávať, nemá
to
nič spoločné s politickou otázkou, ale jednoducho zo svo-
jej
neschopnosti alebo dokonca možno z politických dôvodov
nebude
sa správať ako štátny úradník, pretože je krytý územ-
nou
školskou správou alebo nejakým orgánom miestnym, v ta-
kom prípade je
dosť ťažké brať na
zodpovednosť ministra
školstva alebo
ktoréhokoľvek iného nadriadeného štátneho
úradníka.
Rozprávať dnes o tom, ako potrebujeme,
aby mohli ho-
voriť
do menovania riaditeľov škôl na
miestnej úrovni alebo
riaditeľov
školských správ miestne samosprávne orgány, resp.
zoskupenia
rodičov, je síce veľmi pekné, len akosi veľmi ob-
chádza
fakt, že už tu niekoľko rokov platí
zákon umožňujúci
vytváranie
alternatívneho školstva. A na tomto mieste by som
veľmi
rád zdôraznil a poprosil kolegov z Maďarskej koalície,
aby
láskavo prestali pliesť verejnosť, a najmä zahraničnú,
čo
sa týka alternatívneho školstva,
pretože náš zákon pozná
jeden
význam tohto pojmu, a to ako
neštátne, a nie biling-
válne,
a tým, používajúc pojem alternatívne školstvo, zámer-
ne zavádzajú
verejnosť a rovnako
zavádzajú zahraničných
partnerov.
Preto sa vraciam k pojmu alternatívne školstvo,
ktorý
pozná náš zákon. Ak sa niekomu zdá, že sa tu prejavuje
alebo
je snaha presadzovať politickým smerom
naše školstvo,
má
možnosť aj na miestnej úrovni vytvárať školy neštátneho
typu.
Pánu poslancovi Harachovi by som ešte rád
pripomenul,
že
myšlienka, ktorú sa tu snažil podsunúť,
že tu niekto po-
vedal,
že štát by sa nemal finančne podieľať
na financovaní
alternatívneho
školstva, odznela len z jeho úst.
Naopak, ja
som tu zdôraznil, že štát sa plne podieľa na financovaní
neštátneho
školstva, a teda finančné problémy z tohto hľa-
diska
by nevznikali. A pán poslanec Cuper
hovoril o tom, čo
bolo za prvej
Československej republiky, teda
pred druhou
svetovou
vojnou. Nemalo to nič spoločné s dnešnou realitou.
Dámy a páni, myslím si, že je najvyšší
čas stabilizovať
znova činnosť
nášho školstva najmä
na úrovni základného
a
stredného školstva, takisto dať
možnosť riaditeľom škol-
ských
správ a riaditeľom škôl pocit istoty, že s nimi nebude
zametané
podľa toho, ako sa skončia komunálne voľby, ale na-
opak,
aby si bol každý vedomý, že tu musí existovať určitá
celoplošná,
celoslovenská realizácia stratégie rozvoja nášho
školstva
a rozvoja vzdelanosti na území
Slovenskej republi-
ky.
Ono sa veľmi dobre počúva o tom, aké je to demokratické,
keď
k tomu môže hovoriť ten alebo onen, ale, dámy a páni,
demokracia
je právo výberu.
Ak by sme ho veľmi zúžili, tak by sme
mohli o tom ho-
voriť
vo vzťahu k voľbám, že je to každé
štyri roky, pokiaľ
sa
parlament nerozhodne inak, že to skráti, a tam je vždy
možnosť,
aby dala väčšina obyvateľstva najavo, čo si o tomto
spôsobe
riadenia myslí alebo nie. Preto som
presvedčený, že
demokracia
je u nás plne zachovaná jednak inštitúciou volieb
a
existenciou viacerých politických
strán, ktoré nijako nie
sú
jedna druhej podriadené, nie sú závislé
od štátu, čo je
garantované,
ale jednak aj výberom školy, do ktorej rodič
svoje
dieťa zapíše.
Ďakujem.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán
poslanec Bugár.
Poslanec B. Bugár:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Prokeš, bol
by som vám veľ-
mi
povďačný, keby ste o tomto a o takomto
význame slova al-
ternatívneho
školstva presvedčili aj odborníkov ministerstva
školstva. Totiž oni
už nejeden materiál
vypracovali, kde
slovo
alternatíva sa chápe úplne ináč.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán poslanec Miklu-
šičák.
Poslanec J. Miklušičák:
Ďakujem, pán podpredseda. Chcem sa spýtať
pána Prokeša,
či
by nám mohol vysvetliť, ako závisí
riaditeľ školy od ko-
munálnych
volieb. Pokiaľ viem, zástupca samosprávy v škol-
skej
rade je z mnohých členov len jeden. Ako
tých ostatných
prehlasuje?
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec
Langoš.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem pekne. O práve výberu hovorí
darvinizmus, nie
demokracia.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne. Pokračujeme v
rozprave. Slovo má pani
poslankyňa Eva Rusnáková z DÚ. Pripraví sa
pán poslanec
Michal
Baránik z HZDS. Pardon, ešte si vypočujeme faktickú
poznámku
pána poslanca Prokeša.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci. Pokiaľ viem,
darvinizmus ho-
vorí
o prirodzenom výbere, a nie o práve na výber.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Urban.
Poslanec I. Urban:
Len doplním pána poslanca Prokeša. Poznám
viacero záko-
nov,
ktoré v parlamente boli prijaté väčšinou jedného hlasu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková,
prosím, máte slovo.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Vážený parlament,
vážená pani ministerka,
dovoľte,
aby som sa aj ja vyjadrila k návrhu zákona
skupiny poslancov, ktorým sa mení a dopĺňa
zákon číslo
542/1990
Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samo-
správe.
Pracovala som na jednej zo školských správ ako zá-
stupkyňa riaditeľky, a preto si dovolím
povedať, že viem
presne,
o čo v tomto zákone ide.
Novela zákona hovorí - po prvé o
odstránení poslednej
prekážky, aby mohla
pani ministerka školstva odvolať
tzv.
zabetónovaných
učiteľov školských správ a aby noví
riadite-
lia školských správ mohli odvolať
nepohodlných riaditeľov
škôl. Po druhé
hovorí o odstránení jednej z kompetencie
predstaviteľov
spoločenského života - rodičov a učiteľov, na
základe
ktorej bolo možné hovoriť do toho, kto bude riadite-
ľom
školskej správy a školy.
Chcela by som upozorniť vážený parlament, že pod záko-
nom
nie sú podpísaní, možno až na jedného,
učitelia vládnej
koalície
tohto parlamentu. Asi vedia, prečo tak robia. Chce-
la
by som pripomenúť, že samotná pani
ministerka Slavkovská
poskytla
nedávno rozhovor, v ktorom
konštatovala, že posla-
necký návrh zákona nie je dokonalý, nie je dopracovaný,
a
preto sama bude iniciovať predloženie
vládneho návrhu zá-
kona
o štátnej správe v školstve. Vláda však vyslovila sú-
hlas
s novelou zákona číslo 542/1990. Vyzývam preto pani mi-
nisterku,
aby sa vyjadrila, či teda poslanecký
návrh zákona
podporuje, alebo nie.
Na základe akej analýzy predložili
poslanci
tento návrh zákona - pýtam sa predsedu výboru pre
vzdelanie,
ktorý tiež podpísal túto novelu zákona.
Pani
ministerka, páni poslanci,
panie poslankyne, ak
chcete
týmto návrhom zákona a podporou tohto návrhu zákona
prehlbovať
demokraciu, skvalitniť riadiaci proces a dodržia-
vanie
zákonov, nepotrebujete k tomu novelu tohto zákona. Za-
riaďte
len to, aby na školských správach boli
takí riadite-
lia,
ktorí neporušujú zákony, ktorí poznajú
zákony, a preto
neprehrávajú
súdne spory za štátne peniaze so svojimi spo-
lupracovníkmi,
ktorých buď vyštvali zo školskej správy, ale-
bo títo radšej
odišli, lebo neboli schopní spolupracovať
s
arogantnými nadriadenými, ktorí majú nižšie právne vedomie
ako
oni sami, ktorí dávajú príplatky svojim "najbližším spo-
lupracovníkom"
protizákonne a potom ich musia vracať,
nepo-
sielajú kontroly na
riaditeľov škôl a školských
zariadení
tam,
kde si riaditeľ dovolil kritizovať
samotného riaditeľa
školskej
správy. Zabezpečte to, aby to neboli
takí riadite-
lia
školských správ, ktorí nebudú tajne nahrávať rozhovory
so
svojimi spolupracovníkmi, aby ich potom dakedy využili,
ktorí
nechcú nič podpisovať, lebo sa vo veciach nevyznajú,
ktorí
neterorizujú kolegov pracovným tempom a dobrými nápad-
mi,
ale výstrahami a upozorneniami o tom -
to sú, prosím,
príklady
zo skutočnosti, pán poslanec -, že
treba zamkýnať
dvere
na kancelárii, pokiaľ pracovník vyjde z kancelárie, že
štrajky
sú protizákonné a že pokiaľ žiaci nahnevajú svojho
učiteľa, tak je
dosť možné, že aj učiteľ bude
nahnevaný
a
bude dávať horšie známky. Som rada, že
ste na tieto prí-
klady zo života
zareagovali, lebo to sú príklady konania
niektorých
konkrétnych riaditeľov terajších školských správ.
Súhlasím, a budem zvedavá, či pani
ministerka vymení aj
tých,
ktorí takéto veci robili a sú za HZDS.
Ak sú územné školské rady nefunkčné, a
niektoré, musíme
to
pripustiť, že nefunkčné naozaj boli, dá
sa to riešiť aj
iným spôsobom. Treba vyvinúť iniciatívu na
zmenu štatútu
územných
školských rád, treba iniciovať, aby
územné školské
rady
skladali účty zo svojej práce, pretože ak nepodporili
návrh
na odvolanie riaditeľa školskej správy,
ktorý porušo-
val
zákony, porušoval ich veľmi dlho a
nebol schopný splniť
ani len 50
% ministerstvom školstva
uložených nápravných
opatrení,
potom taká územná školská rada by mala byť vymene-
ná.
Ale kvôli tomu predsa nebude parlament meniť zákon. Ľudí
treba
učiť zodpovednosti za výkon svojej
funkcie. Treba ich
učiť zbaviť sa strachu z toho, že keď budú
kritizovať svoj-
ho
nadriadeného, vráti sa im to ako bumerang. Ale k tomu ich
nenaučíte
takýmito zákonmi.
V mene
poslaneckého klubu Demokratickej
únie odmietam
návrh
tohto zákona a oznamujem ctenej
učiteľskej verejnosti
a
ostatným pracovníkom školstva, že
tento návrh zákona od-
mietame
ako účelový a veľmi nebezpečný.
Ďakujem.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Baránik z
HZDS.
Poslanec M. Baránik:
Vážený pán podpredseda,
vážené dámy a páni,
vážení hostia,
vážená Národná rada,
myslím si, že málokto mohol tak prihrať na olej tomuto
zákonu,
ako vystúpenie pani poslankyne Rusnákovej, pretože
aj také školské správy sú, aj takí
riaditelia školských
správ
sú, a preto treba prijať zákon, aby takí riaditelia
školských
správ neboli, aby sa tomu zabránilo. /Potlesk./
Vážená národná rada, každá norma, ktorú predložila
nová
vláda
za tých necelých 6 mesiacov, hneď bola spochybňovaná
a
každý videl jej dôsledky podľa
vlastných vízií, samozrej-
me,
zo svojho pohľadu, vždy len negatívne. To znamená, že
čokoľvek táto
vláda predložila, všetky opatrenia prinesú
podľa ich predstáv negatívne dôsledky.
Vážení, pamätám si
všeličo
a viem, čo predchádzajúce vlády pána
Mečiara urobi-
li,
že neurobili nič zlého, aby sa dalo na
základe toho de-
dukovať,
že aj teraz pripravované legislatívne normy by pri-
niesli
negatívne dosahy. Vzhľadom na to, že
mám bohaté skú-
senosti
z pedagogickej práce, z riadiacej práce a z perso-
nálnej práce, môžem kvalifikovane k tomuto
zákonu zaujať
stanovisko.
Chcem povedať, že základom každého
riadenia je dokonalá
personálna
práca. Bez personálnej práce nemôže nijaký ria-
diaci
orgán, nijaká inštitúcia dosiahnuť
významnejšie úspe-
chy.
Nechcem uvádzať príklady z hospodárskej praxe, ale vša-
de
tam, kde personálnej práci venovali náležitú pozornosť,
dosiahli,
alebo dosahujú pravidelne výsledky,
ktoré sú sku-
točne
neporovnateľné s tými, ktorí tejto činnosti nevenujú
pozornosť.
A v personálnej práci platia niektoré pravidlá.
Personálna
práca a zodpovednosť je nedeliteľná, to
znamená,
že
v rámci rezortu musí byť jeden, kto je
za to zodpovedný,
aby
personálna práca v jeho rezorte bola na
náležitej úrov-
ni.
V rezorte školstva touto osobou je minister školstva.
Samozrejme,
že organizácia musí mať vnútorné normy, ako rea-
lizovať
personálnu prácu. V tom súhlasím s pánom poslancom
Harachom, ktorý tu
spomínal, že je potrebné mať pravidlá
hry,
ako sa bude robiť výber riaditeľov školských správ a,
samozrejme,
aj škôl.
Prihováram sa za to, ako je bežná
prax, aby sa výber
riaditeľov
konal na základe konkurzu. Mechanizmus konkurzu
treba
pripraviť náležite a realizovať ho s ľuďmi, ktorí majú
predpoklady
na to, aby vedeli objektívne ohodnotiť
kandidá-
ta.
Bez náležitého výberu sa skutočne nedá
robiť zodpovedná
personálna
práca.
K rozdeľovaniu prostriedkov - domnievam
sa, že rozdeľo-
vanie
prostriedkov by skutočne malo byť zabezpečené tiež ná-
ležitou
kontrolou. Žiaľ, zatiaľ nie je. A rád by som sa spý-
tal
pána exministra Haracha, čo on urobil v prospech toho,
aby
sa skutočne zaviedol systém, aby sa
prostriedky preroz-
deľovali
tak, aby boli pod náležitou, aj verejnou kontrolou.
Vážení, idealizujú sa tu školské správy a tvrdí sa, že
zmenou
zákona sa poruší demokracia. Zúčastnil
som sa jednak
v
predvolebnej kampani, ale najmä v
povolebnej kampani na
celom
rade stredných škôl a môžem vám
povedať, že na každej
strednej
škole - môžem ich menovať - bolo množstvo pripomie-
nok,
ako neobjektívne, nekvalifikovane pracujú školské sprá-
vy. Takže riaditelia alebo personál škôl má
veľmi vážne
výhrady
proti činnosti súčasných školských
správ. Domnievam
sa
na základe toho, že výber riaditeľov
školských správ ne-
bol náležite urobený, je potrebné tento výber
zdokonaliť.
Nedomnievam
sa, že skladba, ktorá teraz je, a postup, aký je
teraz
zaužívaný, umožňuje to, aby sa výber urobil na náleži-
tej
úrovni. Domnievam sa, že skutočne je potrebné, aby mi-
nisterstvo
školstva pripravilo seriózny materiál,
ako sa má
realizovať
personálna práca, ako postupovať pri výbere, a na
základe
toho prijať náležitý výber
riaditeľov škôl a škol-
ských
správ.
Chcel by som sa ešte vyjadriť k tu
mnohokrát diskutova-
nej
problematike akreditačnej komisie, ktorú pani ministerka
navrhla
odvolať. Vážení, bol som členom dvoch vedeckých rád,
kde sa hodnotila činnosť akreditačnej
komisie. Ekonomická
univerzita má šesť
vedeckých rád. Všetkých šesť
vedeckých
rád bolo výhradne proti tejto akreditačnej
komisii, ktorá
bola
odvolaná. Mali veľmi vážne výhrady, že nebola personál-
ne
vhodne zložená, že mala
neobjektívne kritériá na hodno-
tenie
a výber kandidátov na profesorov,
docentov a podobne.
Proti
tejto akreditačnej komisii boli výhrady
od roku 1992.
Celý
rok 1993, celý rok 1994 vedecké rady poukazovali na to,
že
práca akreditačnej komisie nie je taká, ktorá by zodpove-
dala
potrebám vysokého školstva, a že výber, ktorý sa robí
na základe jej
kritérií, nie je
objektívny, nezvažujú sa
konkrétne
podmienky, ktoré sú na jednotlivých
vysokých ško-
lách.
Nechcem
povedať, v záujme ktorých kategórií vysokých
škôl
bol výber robený, to je už záležitosť, z akej štruktúry
sa
táto akreditačná komisia skladala.
Môžem vám však pove-
dať,
že väčšina učiteľov Ekonomickej univerzity veľmi uvíta-
la,
že sa spochybnila existencia tejto akreditačnej komisie,
a
že je potrebné, aby sa vytvorila nová akreditačná komisia.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Miklušičák -
faktická po-
známka.
Poslanec J. Miklušičák:
Vážený pán podpredseda,
vážené kolegyne a kolegovia,
všetci poznáme, určite aspoň sčasti, aké
veľké problémy
sú
v školstve, žiaľ, aj v iných oblastiach života na Sloven-
sku,
avšak ich riešenie určite nespočíva v prijatí navrhova-
nej
novely zákona o štátnej správe v
školstve a v školskej
samospráve. Jej zmyslom
je iba ustúpiť nostalgii
štátnych
ministerských úradníkov za ich mocou. Celá táto kauza je
opäť
len typickou bublinou, ktorá má odviesť pozornosť od
skutočného
riešenia problémov. Zo všetkých týchto bublín cí-
tiť
iba jedno: strach z nezávislosti, strach zo slobodného
myslenia,
strach z demokracie a najmä strach zo
straty moci
a
trafík.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne. Pani poslankyňa
Rusnáková - faktická
poznámka.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Chcela by som zareagovať na podnet, že ak sú takí ria-
ditelia
školských správ, treba ich odvolať.
Chcem vám pove-
dať
na to len jeden jediný príklad. Kontrola ministerstva
školstva dokázala porušovanie zákona riaditeľovi školskej
správy. Bývalý pán
minister - nebudem menovať - požiadal
územnú
školskú radu, aby mu dala stanovisko. Bola taká ne-
funkčná,
že bola až demokratická, a rozhodla sa,
že rozhod-
nutie ponechá v
právomoci pána ministra.
Prvá otázka, na
ktorú
sa ma bývalý pán minister pri
prerokúvaní tejto veci,
pri
osobnom rozhovore, spýtal - dovolím si to v tejto chvíli
povedať:
A čí je, náš, alebo váš? Vtedy som mu s
hrôzou od-
povedala: To
je predsa úplne
jedno, ide o to, čo robí
v
školskej správe. Ak terajšia pani
ministerka tohto istého
človeka
po odvolaní znovu menovala do funkcie, pýtam sa, kde
je záruka
aj zo strany pani ministerky,
že nedôjde po
prejdení tohto zákona k menovaniu takých
riaditeľov škol-
ských
správ, u ktorých sa evidentne dokázalo porušovanie zá-
kona
a sú príslušníkmi politických
strán a hnutí vládnucej
koalície.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Rosival - faktická
poznámka.
Poslanec I. Rosival:
Ďakujem za slovo. Myslím si, že
problematika akreditač-
nej
komisie nepatrí na toto rokovanie, ale
keďže pán posla-
nec
Baránik sa vyjadril o tejto komisii veľmi negatívne, do-
volím
si predostrieť aj druhý názor, aby bol parlament in-
formovaný
objektívne. Iste, aj ja viem o
tom, že boli pro-
testy
voči činnosti akreditačnej komisie.
Boli aj na škole,
kde
som pracoval, a poznám tieto protesty a
túto nespokoj-
nosť.
Táto nespokojnosť a protesty pochádzali
od tých ľudí,
ktorí
nestačili plniť kritériá, ktoré požadovala akreditačná
komisia,
pretože táto komisia nastolila vyššie požiadavky,
vyššie
kritériá, jej snahou bolo prácu vysokých škôl posunúť
na vyššiu
úroveň porovnateľnú s
medzinárodnou úrovňou.
A
pochopiteľne, časť pracovníkov vysokých škôl nestačila,
nevyhovovala týmto kritériám. Isteže boli nespokojní,
ale
viniť
z tohto titulu akreditačnú komisiu je veľmi nesprávne.
Naopak,
treba povedať, že táto komisia bola skutočne
veľkým
prínosom pre vysoké školy na Slovensku.
Dokázala po-
zdvihnúť
úroveň vysokých škôl. A treba poukázať na tých pra-
covníkov,
ktorí nestačili splniť požadované nároky, a žiadať
od nich, aby
buď zo škôl odišli, alebo aby zvýšili svoje
pracovné úsilie. V
žiadnom prípade nie je správne stavať
akreditačnú
komisiu do nejakého negatívneho svetla. Verím,
že
nová komisia, ktorá bude vymenovaná pani ministerkou, bu-
de
mať rovnako vysoké kritériá a bude
rovnakým prínosom pre
slovenské
vysoké školy.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Harach - faktická
poznámka.
Poslanec Ľ. Harach:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán
poslanec Baránik
vo
svojom peknom vystúpení položil celkom
priamu otázku, čo
som
urobil v otázke financovania v predchádzajúcom období.
Pán poslanec, môžem vás informovať, že v uplynulom ob-
dobí boli vypracované zásady financovania
školstva. Doku-
ment, ktorý
bol predmetom rokovania prvej celoslovenskej
alebo celorepublikovej konferencie učiteľov v
septembri
v
minulom roku. Samozrejme, je potrebné
ďalej na týchto zá-
sadách
pracovať. Ich zámerom bolo vypracovanie
samostatného
zákona
o financovaní školstva. To po prvé.
Po druhé - každý rok, aj minulý rok,
dúfam, že aj tento
rok
to tak bude, sa vypracovávajú isté kritériá
na objekti-
vizáciu,
sprehľadnenie rozpisu finančných
prostriedkov alo-
kovaných
v rozpočte v kapitole školstva a v ďalších, ktoré
idú
do školstva. Tieto boli vypracované tak pre úroveň škol-
stva
riadeného školskými správami, ako aj pre vysoké školy.
Po
tretie - bola spracovaná analýza mimorozpočtových
zdrojov financovania najmä vysokého školstva s
dôrazom na
tretí
sektor.
Po štvrté - boli vypracované rozsiahle prehľady nákla-
dovosti financovania na úroveň jednotlivých
štatistických
vykazovacích
jednotiek. Treba si teda uvedomiť, že
ide pri-
bližne
o 14 000 vykazovacích jednotiek v rezorte školstva
a
nákladovosť v oblasti miezd atď. je
spracovaná. Boli uro-
bené,
keď už o tom hovoríme, aj štúdie v rámci medzinárodnej
spolupráce.
Predovšetkým by som chcel zdôrazniť, že
v rámci
OECD,
teda vysokoprestížnej inštitúcie, sa
Slovenská repub-
lika
podieľala na riešení projektu
"Ekonomika a vzdelávanie
v
krajinách strednej a východnej
Európy". Druhý projekt bol
"Efektívnosť
školovania a manažment školských zdrojov", kto-
rý
priamo tú problematiku, o ktorej teraz hovoríme, dával do
súvislosti.
Mohol by som menovať ďalšie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Baránik - faktická
poznámka.
Poslanec M. Baránik:
Ďakujem
pánu kolegovi Harachovi.
Kvitujem to, čo nám
povedal,
ale pravdou je, že v hospodárskej praxi to nebeží
tak,
ako to tu predostrel. Aspoň ako som poznal na Ekonomic-
kej
univerzite, boli tam veľmi vážne výhrady voči deleniu
prostriedkov.
Možno, že je to zavinené prevodovým
mechaniz-
mom,
ktorý je medzi ministerstvom a školami,
medzistupňami,
ktoré
rozhodujú o týchto prostriedkoch,
alebo sa k nim vy-
jadrujú.
Ale, ak mám slovo, chcel by som ešte
upozorniť na jednu
skutočnosť.
Vážení, ak sú výhrady voči školským samosprávam,
mám
tu jeden fax, jeden úradný dokument,
ktorý sa rieši už
štyri
roky, kde školská správa nezodpovedným
konaním ukrad-
la,
hovorím, ukradla škole časť
priestorov a pririekla ich
podnikateľskej
organizácii. Tento problém sa rieši už od ro-
ku
1992, lebo sa to stalo v roku 1991. Mám
tu citáty z lis-
tov, kde orgány
ministerstva prikazovali
školskej správe,
konkrétnej,
aby rozhodnutie, ktoré prijala o odňatí priesto-
rov,
zrušila. Žiaľ, do dnešného dňa sa tak nestalo.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím znova zapojiť pána poslanca
Baránika.
Poslanec M. Baránik:
Ako som sa na ministerstve školstva
dozvedel, to nie je
ojedinelý
prípad. Takých prípadov je veľa, že školské správy
takouto
formou hospodária, že proste, opakujem, "berú" maje-
tok
školám, ktorý im patrí zo zákona,
pretože sú vlastníkmi
tohto
majetku, a poskytujú ho na podnikateľské účely súkrom-
ným firmám.
Samozrejme, keby to
bol podnikateľský účel
v
prospech školy, je všetko v poriadku,
ale to je na úplne
iné
účely.
Ďakujem.
Podpredseda NR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Vážené kolegyne a
kolegovia, sme na kon-
ci
rozpravy. O slovo na konci rozpravy ma
požiadal ešte pán
poslanec
Kunc. Prosím, máte slovo.
Pán poslanec Bajan - ešte faktická
poznámka.
Poslanec V. Bajan:
Chcel by som uviesť len maličký dodatok k
pánu profeso-
rovi
Baránikovi. K objektivite treba
povedať, že ak sa stá-
va,
že sa poskytujú tieto nevyužité
priestory, je táto čin-
nosť
úplne legálna. Školské správy väčšinou poskytujú budovy
bývalých
predškolských zariadení, deje sa
to po celom Slo-
vensku.
Je to úplne v poriadku v prípade, že sa vôbec budova
zachová,
lebo školstvo nemá na údržbu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Rózsa - faktická poznámka.
Poslanec E. Rózsa:
Chcel som sa hlásiť ešte do rozpravy, lebo nebolo ešte
vyhlásené,
že je koniec rozpravy. Môžem sa počas rozpravy
prihlásiť
kedykoľvek. Hlásim sa do rozpravy.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, pán poslanec Rózsa, máte slovo.
Pán poslanec Baránik - faktická poznámka.
Poslanec M. Baránik:
Chcem
odpovedať pánu poslancovi
Bajanovi, že v mojom
prípade
ide presne o opačný prípad, že na podnikateľské úče-
ly
boli poskytnuté priestory školy, ktoré škole chýbajú.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Rózsa, máte slovo.
Poslanec E. Rózsa:
Vážený pán podpredseda,
vážení páni ministri,
kolegyne a kolegovia,
budem veľmi stručný. Vzhľadom na to, čo všetko tu bolo
povedané,
v záujme skutočného zmierenia, v záujme skutočného
vytvárania dobrých vzťahov v budúcnosti, v záujme
dobrého
spolužitia,
prosil by som navrhovateľov, aby
zvážili všetko
to,
čo sa tu prednieslo, a vzali svoj návrh
späť. Ak sa tak
nestane,
s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 5
zákona číslo
44/1989
Zb. v znení zmien a doplnkov navrhujem návrh skupiny
poslancov,
tlač číslo 102, na zmenu zákona Slovenskej národ-
nej rady číslo
542/1990 Zb. o štátnej správe v
školstve
a
v školskej samospráve vrátiť
navrhovateľom na prepracova-
nie
so žiadosťou smerom na vládu Slovenskej republiky, aby
prehodnotila
svoje stanovisko z 30. marca 1995, a to najmä
z
týchto dôvodov:
Okrem
toho, čo tu už bolo povedané, tento návrh je
v
rozpore s ustanovením článku 15 ods. 1,
článku 15 ods. 2
písm.
f/ a článku 15 ods. 4 písm. a/ nedávno uzavretej Zmlu-
vy
medzi vládou Slovenskej republiky a Maďarskej republiky
z
21. marca 1995 o dobrých susedských vzťahoch a priateľskej
spolupráci.
Prosím, aby sme dali možnosť vláde
Slovenskej republiky
zosúladiť
svoje stanovisko s prevzatými zmluvnými záväzkami,
aby
v budúcnosti nemohla byť spochybnená vierohodnosť zmluv-
ného
prejavu vlády Slovenskej republiky
najmä preto, že sa
to
deje už pred ratifikáciou týchto zmlúv.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne.
Vážené
kolegyne a kolegovia,
pretože nemám už ďalšie
písomné prihlášky do rozpravy, ako posledný
sa hlásil do
rozpravy
pán poslanec Kunc. Prosím, máte slovo.
Poslanec B. Kunc:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
milé kolegyne poslankyne,
vážení priatelia poslanci,
v tých niekoľkých vetách, ktoré chcem povedať, v žiad-
nom
prípade nechcem a ani nemôžem reagovať na názory, stano-
viská,
ktoré odzneli, dokonca na argumenty, resp. dobre mys-
lené
vysvetľovanie určitých pojmov, a dokonca aj odporúča-
nia.
Na jednu
vec by som chcel upozorniť
menovite v súvis-
losti
s vystúpením pani Edity Bauerovej.
Totiž povedala, že
štátny záujem je
imaginárna veličina. Nie,
panie a páni.
Štátny
záujem je práve taká reálna veličina,
ako je reáliou
štát.
Ak by sme si nevedeli štátny
záujem vymedziť a potom
ho,
pochopiteľne, sledovať a napĺňať, v tom
prípade by ten-
to
štát nemal zmysel. A on predsa má, ako všetci vieme veľmi
dobre,
určitý vrcholový zmysel. Takže štátny
záujem je veľ-
mi
konkrétna veličina, lenže musíme ho vedieť vymedziť.
Musím však odpovedať na odporúčanie,
ktoré nám dala pa-
ni
kolegyňa Bauerová, aby sme vzali návrh späť. Nie, panie
a
páni, nevezmeme návrh späť, a tých zopár viet, čo chcem
povedať,
práve s týmto súvisí. Veľmi rád
súhlasím s názorom
pána
poslanca Haracha, že treba analyzovať a na základe ana-
lýz
konať. Iste, jednoznačne, pretože
predpokladom úspešné-
ho,
účinného riadenia i spravovania je
spätná väzba. Spätná
väzba
nie je nič iné než sledovanie, analyzovanie vecí, vy-
slovovanie
záverov a určovanie nových smerov a ciest.
Takže
stopercentne súhlasím a chcem povedať, že ministerstvo ne-
môže obísť túto
metódu a cestu ako
najvhodnejší postup
v
riadení. Isteže, predpokladám, že aj na základe tých metód
a
spôsobov analýz, ktoré sú v jeho praxi
zavedené aj záslu-
hou
pána poslanca Haracha, bude náležite využívať ich použi-
teľné
výsledky.
Chcel by som však opätovne zdôrazniť, čo
som povedal vo
svojom
prvom vystúpení, že medzi mierou účinnosti riadenia
a
spravovania a osobnostnou vybavenosťou
inštitúcie je ne-
sporne
priama úmernosť. Toto je významný dôvod na to, aby
bez
obmedzenia menoval ten, kto zodpovedá za spoločensky po-
žadovanú
účinnosť fungovania inštitúcií. A to
platí o celej
ich
štruktúre. Preto nejde v tomto prípade
o dehonestovanie
školských
rád. Prečo? Predsa som jasne povedal, že nechcem
porovnávať
alebo stavať proti sebe to, čo je tu
výrazom de-
mokracie,
a to, čo je nevyhnutné z hľadiska účinného pôsobe-
nia
takého orgánu vlády a štátnej správy, ako je minister-
stvo
školstva. Veď je tam rad ďalších pôsobností
samosprávy
a
na tie predsa nikto nesiaha. Prečo o tých nehovoríme, pre-
čo
na tie nemyslíme? Hovoríme len o jednej
jedinej, aby sme
vyzdvihli,
aký je tu rozpor? Myslím si, že to nie je dobrá
cesta
a nemali by sme po nej kráčať.
Všetkým nám je iste jasné, že človek vo
vedúcej funkcii
je
človek závislý, že práve to, čo najťažšie dosahuje, je
príslušná
nevyhnutná miera nezávislosti vo
funkcii, aby mo-
hol
konať tak, ako kážu zákony, spoločenské normy, etika,
atď.
atď. Priatelia, mne nie je jedno, keď z
tohto hľadiska
hľadím
či už na riaditeľa školy, alebo na
riaditeľa územnej
školskej
správy a predstavujem si, resp. na základe určitého
poznania
konštruujem, aká je jeho miera závislosti a voči
komu.
A som presvedčený o tom, a spolunavrhovatelia so mnou,
že
miera závislosti v prípade uplatňovania terajšej normy je
oveľa
väčšia, horšia a nevýhodnejšia, než
bude miera závis-
losti
v prípade nezávislého menovania týchto funkcionárov zo
strany
toho vyššieho vedúceho, ktorý je zodpovedný za ich
pôsobnosť.
Chcem ešte spomenúť to, či vari
školské rady, územné
školské
rady môžu prísť voči riaditeľom s inými
požiadavka-
mi,
než aké vyplývajú z ich postavenia,
z ich funkcie, než
je
to, čo od nich žiada a bude žiadať Ministerstvo školstva?
Veď ak by
také niečo tam bolo, to je
rušivý moment ich
pôsobnosti.
Veď keď raz riaditeľ nastúpi do funkcie
za ria-
diteľa
školy, tak všetky tie povinnosti, ktoré v tejto funk-
cii
robiť má a musí, bude robiť bez ohľadu na to, aby som
povedal okrajový prípad, či tam školská rada bude, alebo
nie.
Veď je zodpovedný za fungovanie tejto školy. A práve
v
tejto súvislosti by som chcel povedať,
že tu predsa nejde
o
to, či
ministerstvo pozná problémy všetkých základných
škôl alebo všetkých stredných škôl. Isteže
nie. Problémy
jednotlivých
škôl na území školskej správy v území predsa
musí
poznať príslušný riaditeľ a ten ich musí aj riešiť, za-
oberať
sa nimi a nepripustiť, aby ďalšie vznikali. Ale mi-
nisterstvo naozaj musí
poznať problémy školstva, a
nielen
problémy,
musí poznať jeho účelovú funkciu v štátnej správe.
Musíme vytvárať predpoklady na to,
aby ich dobre poznalo
a
aby ich náležite potom aj plnilo. Takže prečo vedieme dis-
kusiu
do polôh, z ktorej naozaj nenájdeme
východisko? Na čo
je
to dobré? Prečo nemyslíme na ostatné pôsobnosti pre sa-
mosprávne
orgány, ktorých je tu skutočne rad? Prečo to ne-
chceme
pripustiť?
V tejto
súvislosti, nemôžem si pomôcť,
pokiaľ chceme
racionálne
riešenie, musíme vychádzať z princípov teórie or-
ganizácie
riadenia tak, ako som sa už v prvom
vystúpení po-
kúsil
vysvetliť, a musíme ich rešpektovať. V opačnom prípade
ideme
nielen proti teórii, ale ideme proti skúsenosti, proti
tomu,
čo vieme z praxe. Tak na čo je to
dobré? Prečo teda
nevieme
nájsť rovnováhu, ktorá nie je proti demokracii?
Nuž, priatelia, po tomto môžem jedine
zopakovať, že ná-
vrh
novely nevezmeme späť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Kuncovi.
Žiada si záve-
rečné
slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Tar-
čák?
Prosím, máte slovo.
Poslanec J. Tarčák:
Milé kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som zaujal stanovisko k niektorým kon-
štatovaniam, ktoré vyriekli moji predrečníci. Predovšetkým
rozprava
jednoznačne ukázala, že i vystúpenia jednotlivých
poslancov
boli rozporované, a to sebe i navzájom.
Ako dôkaz
môžem
uviesť niekoľko skutočností.
Na jednej strane pán Mikloško a pán
Langoš tvrdia, že
tento
paragraf, ktorý rieši územné školské rady a školské
rady,
je jeden z demokratických princípov, na
druhej strane
pán
Sopko hovorí, že tieto rady boli konštituované iba nato,
aby
sa zneužili v roku 1990 na preobsadenie riaditeľov škôl.
Z
praxe dobre vieme, že sa asi zrejme minuli účinkom, preto-
že drvivá väčšina riaditeľov ostala tá istá,
spred roku
1989,
a sú tam dodnes. Ďalej je tu rozpor,
keď pán Mikluši-
čák
hovorí, že prerokúvaná novela je jedna z bublín, kvázi
o
ničom. Na druhej strane zase pán Harach to veľmi zjednodu-
šene
spojuje s celým školstvom ako takým. Pani Rusnáková ho-
vorí
o tom, aké sú nedostatky v územných školských radách,
na
školských správach, na druhej strane nechce podporiť ten-
to
zákon. A už nehovoriac o tom, že
niektorí hovorili úplne
od veci, pretože prerokúvame jeden jediný
proces z celej
spleti
zložitej situácie školstva, kde je nespočetne veľa,
tisíce
interakcií v sociálnej a hospodárskej
sfére, a jeden
proces, nehovorím,
že zanedbateľný - proces obsadzovania
riaditeľov
škôl, chceme stotožniť s touto zložitou problema-
tikou
školstva ako takou.
Hovoriť tu o tom, že porušujeme, alebo o
snahe porušiť
nejakú
demokraciu a oklieštiť samosprávne
orgány, je jasným
dôkazom toho, že
nemáme preštudovaný zákon,
pretože nikto
neokliešťuje
právomoci samosprávnych orgánov v rozhodujúcich
oblastiach.
O tom hovorí a jednoznačne v zákone ostáva i ďa-
lej,
že sa vyjadruje predovšetkým školská rada k bodom, kto-
ré
sú obsiahnuté v § 3 ods. 5. Dovoľte mi,
aby som citoval,
k
čomu sa vyjadruje a k čomu je
povinný riaditeľ školy dať
materiály
na vyjadrenie sa územnej či školskej
rade: návrhy
na
počty prijímaných žiakov, návrhy na
zavedenie študijných
odborov,
plánov dokonca nepovinných predmetov,
ďalej infor-
máciu
o pedagogickom, organizačnom a
materiálnom zabezpeče-
ní,
ďalej je povinný predkladať správu o
výchovno-vzdeláva-
cích
výsledkoch, o rozpočte, o
vykonávaní a spravovaní fi-
nancií
školstva. To rozhodujúce, čo je na školách, tam naďa-
lej
aj ostáva. Hovoríme len o jednej malej časti, a to je
obsadzovanie
riaditeľov škôl.
Pán
Mikloško sa nám tu snažil navodiť atmosféru, že
jedným
z predkladateľov tohto zákona bol i pán
Mečiar. Áno,
bol.
Niektorí ste tu boli fyzicky prítomní,
keď sa preroko-
val tento
zákon. Pozoroval som
to len sprostredkovane
a
viem, že bola veľmi živá diskusia a
k tomuto zákonu bolo
predložených
vyše 100 pripomienok a návrhov. I preto sa sta-
lo,
že do samotného zákona sa dali rozporuplné súvislosti,
a
to v § 3, kde sa v odseku 1 hovorí, a potom v § 5 ods.
10,
že riaditeľa školy vymenúva a odvoláva
na návrh územnej
školskej
správy v jednom prípade a školskej rady v druhom,
pričom
v § 7 ods. 6 a 8 pod bodom b/ sa hovorí, že jednou
z
vecí, ktoré robia školské rady a územná
školská rada, je,
že sa
vyjadrujú ku kandidátom
na riaditeľa, ba dokonca
i
zástupcov. Čiže tento zákon je sám v sebe rozporovaný. Ďa-
lej
nehovoriac o tom, že je v rozpore s inými legislatívami,
kde
na jednej strane hovoríme, že zodpovednosť za chod škol-
stva
je na ministerke, na druhej strane
rozhodovaciu právo-
moc pri
obsadzovaní funkcie riaditeľa dáme iniciatívnemu
a
poradnému orgánu. Nemám nič proti tomu, ak tento parlament
rozhodne,
že túto právomoc presunie na samosprávne orgány,
ale,
prosím vás, ak dáme právomoci, musíme ich adekvátne vy-
vážiť
i povinnosťami a zodpovednosťami. A tento prípad je
anachronický. Na jednej strane sme dali obrovskú právomoc,
a
na druhej strane žiadnu zodpovednosť. Na druhej
strane
chceme
zodpovednosť, a nemá právomoci. Aj z tohto hľadiska
je nutné
zosúladiť a dať
do súladu so zdravým rozumom
a
právnym stavom tento stav, ktorý
je momentálne v oblasti
školstva.
Hovoriť tu o nejakej antidemokracii je azda iba
účelová
politická demagógia zo stany opozície,
ktorú beriem
ako
politikum. Vecné opodstatnenie nemá.
Pán Harach posunul svoju reč z bodu
rokovania niekde
mimo.
Predsa nemožno dať znamienko rovnosti
medzi menovanie
riaditeľov
a školstvo ako také. Takisto nie je namieste, aby
sme
tu rozoberali vysoké školy, ktoré majú značnú a veľkú
dávku
autonómie, spochybňovali a rozoberali
to tu, keď rie-
šime predovšetkým základné a stredné
školy. Pritom chcem
zdôrazniť
pánu Šagátovi, že pýchou nie sú len
vysoké školy,
ale
i stredné a základné školy.
Ďalej k tomu, čo povedal a na čo sa
odvolával pán kole-
ga
Harach, že by mal byť aj, aj.
Samozrejme, ide nám o to,
a
dôkazom toho, že by to malo byť tak, je i skutočnosť, kto-
rá
momentálne pretrváva v školách, ktoré sú zriaďované inými
ministerstvami.
Predsa na ministerstve
hospodárstva je asi
170
učilíšť, na ministerstve
pôdohospodárstva niekoľko de-
siatok.
Ďalšie sú na ministerstve dopravy, ďalšie u druž-
stevníkov
a nikde som nezachytil, že by nastal enormný posun
v
menovaní riaditeľov, ako sa menili jednotliví ministri. Na
ministerstve hospodárstva sa menili prakticky každý rok,
a
poznám riaditeľov, ktorí sú tam už niekoľko rokov. Ak máte
nejakú
vedomosť, že by došlo k zásadnej zmene, potom je vaša
obava
oprávnená.
To isté
potvrdzuje i skutočnosť, že pani
Bauerová sa
obracia,
alebo tu konštatovala, že sa na ňu obrátilo niekoľ-
ko desiatok sťažujúcich sa pedagógov, že chceme oklieštiť
právomoci
školských rád a územných školských rád. Vo výbore,
ktorý
to má v gescii, sa na mňa neobrátili. Mal som obavu,
že
som nie dôveryhodná osoba. Pýtal som
sa kolegov. Na náš
výbor prišiel jediný podnet, a to z
Popradu, nehovoriac
o
tom a nechcem hovoriť, ktorý pán
poslanec túto školskú
správu navštívil, pretože nie je medzi nami. Okrem tohto
podnetu žiaden
iný. Stretávam denne niekoľkých pedagógov
a
garantujem vám, že to bubnovanie na
poplach je úplne zby-
točné,
pretože drvivá väčšina školských rád svoje možnosti
nevyužíva
a nekoná v praxi tak, ako by bolo treba a ako im
to
umožňuje zákon. Preto dovoľte, aby sme
pristúpili k hla-
sovaniu
s tým, že odporúčam, tak ako som
povedal na úvod,
všetky
pripomienky v spoločnej správe en bloc schváliť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Upozorňujem kolegov, že je už ukončená
rozprava a žiad-
ne
faktické poznámky nebudú, bude sa hlasovať. Prosím, pán
spoločný spravodajca, pristúpime k hlasovaniu. Upozornil
som,
vážené kolegyne a kolegovia, že je skončená rozprava.
Poslanec J. Tarčák:
Chcem sa opýtať pána Mikloška, či jeho
návrh vrátiť zá-
kon
späť chápe ako procedurálny. Potom sme mali o ňom hlaso-
vať
okamžite a neviesť diskusiu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
To je v takom poradí, ako vystúpil pán
poslanec.
Poslanec J. Tarčák:
Tento návrh bol podaný ako prvý.
Pýtam sa pána Rózsu,
ktorý
dal obdobný návrh s tým, že ho rozšíril o to, že žiada
zmenu
stanoviska vlády, myslím si, že to nie je najšťastnej-
šie
naformulované, či sa stotožní s tým, že by sme hlasovali
v
jednom hlasovaní aj o jeho návrhu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Urobíme výnimku pre pani poslankyňu Rusnákovú. Prosím,
pani
poslankyňa.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán predsedajúci, chcela som len veľmi slušne pripome-
núť,
že som vyzvala pani ministerku počas rozpravy, aby sa
vyjadrila
k novele tohto návrhu zákona. Myslím si, že jej
stanovisko
je veľmi dobré, a bolo by dobre, keby aj odznelo.
Ak
ona sama nechce v tejto chvíli
odpovedať, je to pre mňa
zarážajúce,
ale bola by som predsa len rada, ak by ste jej
to
umožnili.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážená kolegyňa, samozrejme, máte právo
požiadať každé-
ho,
ale podstata je taká, že každý môže, ale nemusí na to
reagovať.
To je práve to isté právo. Ak bude chcieť reago-
vať,
bude reagovať.
Pán poslanec Fogaš, trváte na vystúpení? Prosím - fak-
tická
poznámka.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcel
by som upo-
zorniť spravodajcu, že podľa §
65 rokovacieho poriadku
a
nasledujúcich je jeho úlohou informovať nás o stanoviskách
výborov,
stanoviskách poslancov, o výsledkoch
prieskumu, ak
nejaké
sú, prípadne o stanoviskách, ktoré tu
odzneli, a nie
komentovať rozpravu a
zaujímať k nej stanovisko. Dôrazne
protestujem
proti tomu, aby sa to tu nabudúce
dialo. Prosím
vás,
aby ste sa držali toho, čo v zákone je.
V druhej poznámke chcem povedať iba toľko, že poslanci
majú
právo klásť ministrom otázky a
interpelácie a ministri
sú
povinní odpovedať, nie že sa môžu
rozhodnúť. Minister je
povinný
odpovedať buď na schôdzi priamo, alebo do 30 dní pí-
somne.
Myslím si, že keď pani ministerka je tu
prítomná, je
namieste,
aby odpovedala, pretože sa jej nepýtal
len jeden
poslanec,
ale viacerí. A domnievam sa, že aj stanovisko vlá-
dy
k tomuto zákonu by mohlo byť tlmočené priamo ministerkou.
To
vyplýva z ústavy.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Priatelia, pokračujeme v hlasovaní.
Poslanec J. Tarčák:
Ako prvý
pozmeňovací návrh, ktorý chápem
ako procedu-
rálny návrh, navrhol pán Mikloško, kde po dohode sme
ho
trochu
skrátili, nakoľko jeho pôvodný návrh znel, že "vrátiť
zákon
späť všetkým predkladajúcim
poslancom, aby ho inter-
pretovali
svojím vnukom, ako bojovali za demokraciu v roku
1995".
Odporúčam tento návrh neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o uvedenom
návrhu.
Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 118 poslancov.
Za návrh hlasovalo 36 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh
nebol prijatý.
Poslanec J. Tarčák:
Dovolím
si tvrdiť, že
tým sme dali
svoj nesúhlas
i
s návrhom pána Rózsu, ktorý navrhoval vrátiť návrh navrho-
vateľom
s požiadavkou, aby vláda zmenila svoje stanovisko.
Dávam
hlasovať s tým, že odporúčam tento návrh neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o návrhu pána
poslanca
Rózsu. Pán spoločný spravodajca ho
odporúča nepri-
jať.
Prezentovalo sa 118 poslancov.
Za návrh hlasovalo 37 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh
pána poslanca
Rózsu
nebol prijatý.
Poslanec J. Tarčák:
Istým spôsobom procedurálny bol i návrh
pani Edit Baue-
rovej,
ktorá žiadala prerušiť bod
rokovania a vrátiť návrh
vláde na prehodnotenie svojho stanoviska.
Odporúčam tento
návrh
neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o návrhu pani
poslankyne
Bauerovej. Pán spoločný spravodajca ho odporúča
neprijať.
Prezentovalo sa 118 poslancov.
Za návrh hlasovalo 39 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh pani poslankyne Edit Baue-
rovej
nebol prijatý.
Poslanec J. Tarčák:
Tým sme vyčerpali podnety, ktoré vzišli z
rozpravy. Na-
koľko
pán Harach má dva návrhy, ale tie sú
smerované smerom
k
uzneseniu, teraz by sme prešli k spoločnej správe, kde Vý-
bor Národnej
rady pre verejnú
správu, územnú samosprávu
a
národnosti prijal 13 doplnkov,
ktoré majú technický cha-
rakter, zlepšujú
a legislatívne čistia tento
zákon. Preto
navrhujem
hlasovať o všetkých 13 návrhoch en bloc
a odporú-
čam
ich prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Prosím, prezentujme sa a
vzápätí hlasujme
o
všetkých 13 bodoch spoločnej správy.
Pán spoločný spravo-
dajca
ich odporúča prijať.
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 82 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Konštatujem, že všetky uvedené
body spoločnej správy
boli
en bloc prijaté.
Poslanec J. Tarčák:
Keďže
sme odhlasovali všetky
pripomienky, odporúčam,
aby sme vykonali záverečné hlasovanie o
novele ako takej
v
zmysle pripomienok, ktoré sme si schválili. Odporúčam ten-
to
návrh prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
V súlade s ustanovením § 26
ods. 1 zákona
o
rokovacom poriadku budeme hlasovať o
návrhu zákona ako
celku
v znení schválených zmien a doplnkov.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme. Pán spoločný
spravodajca
odporúča návrh prijať.
Prezentovalo sa 123 poslancov.
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili návrh
skupiny poslancov
Národnej
rady Slovenskej republiky na vydanie
zákona Národ-
nej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa
mení zákon Sloven-
skej národnej
rady číslo 524/1990
Zb. o štátnej správe
v
školstve a školskej samospráve. /Potlesk./
Ďakujem vám, vážené kolegyne, kolegovia.
Poslanec J. Tarčák:
V rozprave bol podaný návrh na uznesenie poslancom Ha-
rachom,
ktorý znie:
"1. ukladá ministerstvu školstva
vypracovať koncepciu
personálnej
politiky v školstve,
2. vypracovať kritériá prerozdelenia finančných pros-
triedkov
na rok 1995 v rezorte školstva."
Vzhľadom na to, že tieto skutočnosti by mali byť samo-
zrejmosťou
každého ministerstva, nevidím dôvod utvrdzovať sa
v
tom, čo je povinnosťou každého ministerstva. Odporúčam
tento
návrh neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Prosím, prezentujme sa
a vzápätí hlasujme
o
návrhu uznesenia, ktorý predložil pán poslanec Harach. Pán
spoločný
spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Za návrh hlasovalo 38 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme tento návrh uznesenia
neprijali.
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi,
ďakujem aj vám.
Vážené kolegyne a kolegovia,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
minister zahraničných vecí Slovenskej
republiky pán Ju-
raj
Schenk požiadal o možnosť
vystúpenia na 6. schôdzi Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky s tým, aby Národnú radu in-
formoval
o plnení úloh zrejme v roku 1994 ako
celku a o ak-
tuálnych
cieľoch zahraničnej politiky Slovenskej republiky.
Prosím pána ministra Schenka, aby sa ujal
slova.
Minister zahraničných
vecí SR J. Schenk:
Vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
dámy a páni,
pri
hodnotení výsledkov našich zahraničnopolitických
aktivít nesmieme strácať zo zreteľa fakt, že efektívnosť
zahraničnej
politiky závisí nielen od reálnosti stanovenia
jej
vlastných cieľov a voľby primeraných prostriedkov na ich
dosahovanie,
ale aj od nášho vnútorného vývoja a stability.
Zahraničná politika nedávno vzniknutého
štátu je jednou
z
oblastí, v ktorej je nevyhnutné
sústavne hľadať a nachá-
dzať vysokú mieru konsenzu všetkých alebo
aspoň prevažnej
väčšiny politických strán, predovšetkým pokiaľ ide
o jej
smerovanie.
Z tohto dôvodu aj súčasná vláda zdôrazňuje prin-
cíp
kontinuity a z neho priamo odvodzuje svoje programové
ciele
v danej oblasti. Samozrejme, iné môže byť posudzovanie
efektívnosti
konkrétnych krokov a opatrení. Zrejme v tomto
ohľade
môžeme mať aj odlišné názory.
Dovoľte mi teda, aby som v tomto
zmysle predložil in-
formáciu
o najvýznamnejších výsledkoch našej zahraničnej po-
litiky
za rok 1994 tak, ako mi to vyplynulo z uznesenia vlá-
dy.
Nemám ambície rekapitulovať všetky detaily. Mám však am-
bície
podať objektívny a vyvážený obraz situácie na tomto
poli
v minulom roku. Chcel by som
zdôrazniť, že túto formu
volím
nielen vzhľadom na prijatý princíp
kontinuity, ale aj
vzhľadom
na to, že súčasná vláda nesie
zodpovednosť výlučne
za
posledných 14 dní tohto obdobia, teda
roku 1994. Zdôraz-
ňujem,
že nie je mojím úmyslom vyhľadávať nedostatky a z ta-
kejto kritiky
získavať nejaké body
politickej prestíže.
Z
toho dôvodu by som bol veľmi rád, keby
ste sa pri hľadaní
možných
vysvetlení motivácií, ale aj prípadných
omylov lás-
kavo
obracali predovšetkým na tých, ktorí za dané obdobie
nesú politickú
a odbornú zodpovednosť. Predpokladám, že
i
tým sa v zahraničnopolitickom
myslení a konaní posunieme
jasne
vpred. To je totiž, podľa mojej mienky,
jediný racio-
nálny
zmysel prerokúvania tejto problematiky v Národnej rade
Slovenskej
republiky.
Budem osobne neobyčajne rád, ak sa pohyb bude oriento-
vať
práve týmto smerom tak, aby súčasná
vláda i náš rezort
jeho výsledky mohli efektívne využiť pri
napĺňaní cieľov,
ktoré boli nedávno predložené a schválené
Národnou radou
Slovenskej
republiky v programovom vyhlásení vlády.
Základné ciele zahraničnej politiky
Slovenskej republi-
ky
na rok 1994 boli stanovené v správe
o plnení úloh a ak-
tuálnych
cieľoch zahraničnej politiky Slovenskej
republiky,
ktorá
bola schválená vládou Slovenskej republiky v januári
1994 a následne
prerokovaná v Národnej
rade. Ich plnenie
v
roku 1994 bolo ovplyvňované závažnými vnútropolitickými
udalosťami hneď
od začiatku hodnoteného obdobia. Priebeh
medzinárodnopolitických aktivít
bol poznačený rezignáciou
ministra
zahraničných vecí Slovenskej republiky
pána Morav-
číka
dňa 23. februára 1994 a vyslovením
nedôvery vláde pre-
miéra
Mečiara 14. marca 1994. Následne konštituovaná vláda
pána
Moravčíka sa vo svojom programovom vyhlásení, ktoré bo-
lo prednesené v apríli 1994 a
schválené v Národnej rade,
prihlásila k zahraničnopolitickým prioritám
predchádzajú-
cej
vlády. Výkon zahraničnej politiky Slovenskej republiky
v
druhej polovici minulého roku bol tiež do značnej miery
poznačený
predčasnými voľbami v septembri 1994 a tvorbou no-
vého
vládneho kabinetu.
Dovoľte mi niekoľko poznámok k hlavným problémovým ob-
lastiam.
Prvá cieľová oblasť, prvá priorita, je problematika
Európskej
únie. Zahraničnopolitické aktivity
Slovenskej re-
publiky
v roku 1994 charakterizovalo predovšetkým zintenzív-
nenie
a prehĺbenie dialógu Slovenska s
osvedčenými medziná-
rodnými integračnými zoskupeniami. V tejto súvislosti má
z
hľadiska zahraničnopolitických záujmov Slovenskej republi-
ky mimoriadnu prioritu rozvoj vzťahov s Európskou úniou.
V
oblasti rozvíjania vzájomných vzťahov sa v roku 1994 napl-
nili
základné priority zamerania zahraničnej politiky a bola
zachovaná
kontinuita procesu približovania sa Slovenskej re-
publiky
k Európskej únii.
Zavŕšil sa proces ratifikácie Európskej
dohody o pri-
družení
Slovenskej republiky k Európskej únii, čím sa vytvo-
rili
podmienky na to, aby Európska dohoda mohla nadobudnúť
platnosť
od 1. februára 1995, čo sa medzitým
stalo. Súbežne
s
ratifikačným procesom prebiehal aj proces
inštitucionali-
zácie uplatňovania Európskej dohody o
pridružení, vrátane
zbližovania
právnych a technických noriem. Svoju činnosť za-
čala
novokonštituovaná Rada vlády pre uplatňovania Európskej
dohody.
Chcel by som pripomenúť, že po vytvorení novej vlády
bola
vytvorená Rada pre európsku integráciu a na všetkých
ministerstvách
zodpovedajúce odbory pre európsku integráciu.
Ukončil sa aj proces sukcesie
Slovenskej republiky do
záväzkov
vyplývajúcich zo zmlúv,
uzatvorených medzi európ-
skymi
spoločenstvami a bývalou Českou a Slovenskou Federa-
tívnou
Republikou, a to tým, že bola podpísaná a ratifikova-
ná dohoda
medzi Slovenskou republikou
a Európskou úniou
o
zriadení Zastúpenia Komisie Európskej únie v Slovenskej
republike
a o jeho výsadách a imunitách.
Slovenská republika sa zapojila do
rozvíjajúceho sa po-
litického
dialógu s Európskou úniou v rámci
druhého piliéra
Maastrichtskej
dohody o Európskej únii, teda v rámci Spoloč-
nej
zahraničnej a bezpečnostnej politiky.
Spoločné
zasadanie ministrov zahraničných
vecí Európ-
skej
únie a šiestich asociovaných krajín, vrátane Slovenskej
republiky,
ktoré sa uskutočnilo 31. októbra 1994 v Luxembur-
gu,
položilo základ procesu vypracovania dokumentu Európskej
komisie,
ktorý pod názvom "Stratégia prípravy pre vstup aso-
ciovaných
krajín strednej a východnej
Európy" schválila Eu-
rópska
rada za účasti týchto krajín na decembrovom summite
v
Essene.
V
záujme ďalšieho približovania
Slovenskej republiky
k
Európskej únii bude potrebné v krátkom
čase detailne roz-
pracovať
úlohy vyplývajúce z Európskej dohody, pripraviť pr-
vé
zasadnutie Asociačnej rady, bude ďalej
nevyhnutné sledo-
vať
a vyhodnocovať vývoj v orgánoch Európskej únie a kon-
štruktívne prispievať k príprave medzivládnej
konferencie
Únie
v roku 1996. Slovenská republika bude
musieť urýchlene
prijať
a realizovať koncepciu aproximácie práva a v
tejto
súvislosti
efektívne spolupracovať na príprave
tzv. "Bielej
knihy",
ktorá bude predložená v I. polroku 1995. Tiež by som
rád
dodal, že medzičasom vláda aj v tejto
oblasti stanovila
svoje
priority. Osobitná pozornosť sa
bude venovať aj kon-
taktom
medzi Národnou radou Slovenskej republiky a Európskym
parlamentom
a urýchlenému vytvoreniu príslušného
výboru Ná-
rodnej
rady.
Slovenská republika bude pokračovať vo využívaní tech-
nickej pomoci
poskytovanej Európskou úniou
a efektívnym
spôsobom
sa bude zapájať do programov Európskej únie v ob-
lastiach vedecko-technickej spolupráce, informatiky,
život-
ného prostredia, vzdelávania mládeže, sociálnej politiky,
dopravy
a tiež boja proti drogám. Bude potrebné
presadzovať
urýchlenie asymetrickej liberalizácie zahraničného obchodu
medzi
Slovenskou republikou a Európskou
úniou. Potvrdzujem,
že
do 30. júna bude vypracovaná oficiálna žiadosť Slovenskej
republiky
o členstvo v Európskej únii a že po jej vypracova-
ní
spolu s memorandom bude Európskej únii následne predlože-
ná.
Druhou prioritou, druhým cieľovým bodom
je problematika
Paktu stability v
Európe. Projektom spoločnej
zahraničnej
politiky
Európskej únie, zameraným na budúcich členov Európ-
skej
únie, je, resp. bol Pakt stability v
Európe. Prípravná
fáza
Paktu stability sa zavŕšila Inauguračnou konferenciou
v
Paríži 26. a 27. mája 1994. V podpísanej deklarácii sa po-
darilo
za prispenia Slovenskej republiky
predísť neúmernému
spájaniu
otázok stability s postavením menšín. V
rámci kom-
plexnejšieho
chápania stability sa ťažisko projektu presunu-
lo
z otázok hraníc a menšín na zabezpečenie dobrých sused-
ských
vzťahov a všestrannú spoluprácu v oblasti ekonomickej,
kultúrnej,
legislatívnej a environmentálnej.
V
priebehu obdobia máj-december 1994 sa uskutočnili
štyri rokovania
okrúhlych stolov pre
krajiny strednej
a
východnej Európy. Slovenská republika deklarovala ochotu
zaradiť
svoje existujúce dvojstranné zmluvy do
Paktu stabi-
lity
za predpokladu, že tak urobia aj všetci
ďalší účastní-
ci. Jednoznačne však bol odmietnutý záujem
Európskej únie
pôsobiť
pri týchto bilaterálnych rokovaniach v úlohe spro-
stredkovateľa.
Slovenský návrh, aby sa o menšinovej
proble-
matike
rokovalo len na základe poznania
skutočných pomerov
v
jednotlivých krajinách, napokon spôsobil,
že menšinová
problematika sa
nestala na okrúhlych stoloch dominantnou
zložkou
diskusie.
Nesporným úspechom slovenskej diplomacie
a prínosom
k
Paktu stability v Európe bolo podpísanie základnej sloven-
sko-maďarskej
zmluvy v Paríži 19. marca 1995.
Ministerstvo zahraničných vecí v spolupráci s ďalšími
rezortmi pripravilo
Indikatívny program pomoci Európskej
únie
PHARE na roky 1994-1996, ktorý vláda
Slovenskej repub-
liky schválila 31. mája 1994. Memorandum
k Indikatívnemu
programu
PHARE bolo podpísané v Bratislave v
júni 1994 a na
rok
1994 nám boli pridelené prostriedky vo výške 40 miliónov
ECU.
Očakávame, že tento program bude v roku 1995 zameraný
na
podporu aktivít spojených s realizáciou
Európskej dohody
a
najmä projektov zameraných na približovanie našej legisla-
tívy k legislatíve Európskej únie.
Predpokladáme postupné
znižovanie
podielu technickej pomoci a zvyšovanie použitia
finančných
prostriedkov na investície.
Prijatím Rakúska do Európskej únie sa
budeme môcť zapo-
jiť aj
do programu Cezhraničnej spolupráce s Rakúskom.
V
tejto súvislosti bude potrebné
stanoviť priority spoloč-
ných
záujmov a vypracovať indikatívny
program na roky 1995
až
1999 a následne projekty na financovanie
tohto programu.
Niekoľko slov k ďalšej oblasti, k Rade
Európy. Členstvo
Slovenskej
republiky v Rade Európy sa plne
využívalo na za-
pájanie
sa do širokého spektra aktivít tejto európskej in-
štitúcie.
Podarilo sa preniesť ťažisko od otázok výlučne po-
litických,
spojených s plnením našich politických záväzkov
pri
vstupe, na všetky pracovné úrovne
štruktúrovanej mnoho-
strannej spolupráce
v rámci Rady
Európy. Efektívna bola
účasť
delegácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
na
zasadnutiach orgánov a pléna Parlamentného zhromaždenia
Rady
Európy. Prostriedkom zlepšovania
vzájomnej komunikácie
bola
realizácia viacerých oficiálnych i pracovných návštev
predstaviteľov
Rady Európy a jej Parlamentného
zhromaždenia
na
Slovensku.
Medzi najvýznamnejšie aktivity Slovenskej republiky na
pôde
Rady Európy v roku 1994 patrí účasť
slovenských exper-
tov
na vypracovaní "Rámcového dohovoru
o ochrane národnost-
ných
menšín". Ako viete, bol podpísaný 1. februára 1995.
Významné bolo aj
pristúpenie Slovenskej republiky
k
Európskemu dohovoru o zabránení mučenia a neľudského zaob-
chádzania
alebo trestania a jeho protokolov číslo 1 a 2, ako
aj
k 11. Dodatkovému protokolu o reforme
kontroly mechaniz-
mov
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
V rámci
členstva v Rade Európy bude
ťažiskovou úlohou
Slovenskej
republiky skúmanie súladu vnútroštátnych právnych
predpisov
s dohovormi Rady Európy, ktorých
zmluvnou stranou
zatiaľ
Slovenská republika nie je, a postupne harmonizovať
legislatívne
opatrenia Slovenskej republiky s
medzinárodno-
právnymi
normami. Chcel by som zdôrazniť, že súčasná vláda
i
v tejto oblasti prehodnotila danú
situáciu a určila
priority.
V tomto zmysle sa skúma možnosť prístupu Sloven-
skej republiky k
Európskej sociálnej charte,
k Európskej
charte
regionálnych alebo menšinových
jazykov, k Európskej
charte
miestnych samospráv, k Európskemu
rámcovému dohovoru
o
cezhraničnej spolupráci medzi
územnosprávnymi celkami
a
orgánmi, k Európskemu dohovoru o cezhraničnej televízii,
ako
aj k ďalším dohovorom spadajúcim do pôsobnosti jednot-
livých rezortov
Slovenskej republiky. Bude
tiež žiaduce
v
ďalšom období zintenzívniť
aktivity Výboru na realizáciu
Akčného
plánu boja proti rasizmu, xenofóbii, antisemitizmu
a
intolerancii. V tomto zmysle tiež chcem dodať, že tento
výbor sa plne
aktivizoval v rámci prvého týždňa kampane
v
Roku tolerancie.
Ďalším okruhom je problematika NATO. V
sledovanom obdo-
bí
bol dosiahnutý významný posun vo
vzťahoch s NATO a bez-
pečnostným pilierom
Európskej únie, teda Západoeurópskou
úniou.
Základom rozvoja vzťahu Slovenskej republiky s NATO
bol
program Partnerstvo za mier,
prijatý na summite NATO
v
januári 1994. Podpísaním Rámcového dokumentu Partnerstva
za
mier predsedom vlády Mečiarom 9.
februára 1994 v Bruseli
Slovenská
republika pristúpila k tomuto programu.
Predložením Prezentačného dokumentu a
spracovaním Indi-
viduálneho
partnerského programu medzi Slovenskou republikou
a
NATO, účasťou na spoločných
vojenských cvičeniach s NATO
v
rámci programu Partnerstvo za mier
a aktívnou účasťou na
realizácii
Pracovného plánu Severoatlantickej rady
pre spo-
luprácu
ako aj ďalšími diplomatickými
aktivitami uskutočni-
la
Slovenská republika v roku 1994 kroky, ktoré ju priblíži-
li
k NATO.
Nedostatky v komplexnejšom prístupe
pri plnení úloh
zahraničnej
politiky Slovenskej republiky v roku 1994 v bez-
pečnostnej
oblasti by do určitej miery mala riešiť
realizá-
cia
projektu Príprava Slovenskej republiky na členstvo v Se-
veroatlantickej
Aliancii, to je známy projekt Prename, ktorý
bol
medzitým vypracovaný a ktorý počíta so širšou účasťou
odborníkov
z parlamentu, rezortov i vedeckých ústavov.
Západoeurópska únia: Rozhodnutím Rady
ministrov Západo-
európskej
únie 9. mája 1994 bol Slovenskej republike udelený
štatút
pridruženého partnera Západoeurópskej únie.
Cieľom zahraničnej politiky Slovenskej
republiky v bez-
pečnostnej
oblasti vo vzťahu k NATO a Západoeurópskej únii
je
prispievať k upevňovaniu bezpečnostnej stability v regió-
ne
a dbať na rozvíjanie dobrých susedských
vzťahov. Severo-
atlantickú
alianciu považujeme za najefektívnejšie existujú-
cu
bezpečnostnú organizáciu a členstvo v nej za jedinú jest-
vujúcu možnosť získania efektívnych bezpečnostných
záruk.
Prostredníctvom
aktívnej účasti na programe Partnerstvo za
mier
bude potrebné v koordinácii Ministerstva zahraničných
vecí
Slovenskej republiky a
Ministerstva obrany Slovenskej
republiky vyvíjať snahy na prezentovanie záujmu
Slovenska
o
vstup do NATO.
Slovenská republika bude aktívne pôsobiť
v Severoatlan-
tickej
rade pre spoluprácu, kde sa stretáva nielen
s členmi
NATO
a kandidátmi na vstup, ale aj s ďalšími štátmi, ktoré
sú za intenzívny dialóg v politickej
a bezpečnostnej ob-
lasti. Záujem našich partnerov o rozšírenie
NATO o štáty
strednej
a východnej Európy podporíme z našej
strany reali-
záciou
programu konkrétnych krokov.
V roku 1995 budeme iniciovať zvolanie
stretnutia minis-
trov
zahraničných vecí, prípadne aj
ministrov obrany krajín
V-4
k bezpečnostnej problematike. V súlade
so štatútom aso-
ciovaného
partnera Západoeurópskej únie
budeme hľadať kon-
krétne možnosti zapojenia Slovenskej republiky do
aktivít
Západoeurópskej únie v
oblasti humanitárnych,
záchranných
a
mierotvorných operácií.
Ďalšou oblasťou je KBSE. Slovenská republika využívala
Konferenciu
o bezpečnosti a spolupráci v Európe na presadzo-
vanie
svojich národných záujmov. V hodnotenom období Sloven-
ská
republika dôsledne plnila záväzky
vyplývajúce zo Zmluvy
o
konvenčných ozbrojených silách v
Európe, Zmluvy o otvore-
nom
nebi a pôsobila vo Fóre pre bezpečnosť a spoluprácu.
Vo
vzťahu k Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu
v
Európe kladie Slovenská republika
dôraz na politickú di-
menziu organizácie
ako nástroja preventívnej diplomacie
a
riešenia vzniknutých konfliktov. Zmyslom inštitucionálnych
zmien
by mala byť premena OBSE na
plnohodnotnú medzinárodnú
regionálnu
organizáciu podľa kapitoly VIII Charty OSN, ako
aj
vyšpecifikovanie kompetencií OBSE vo
vzťahu k OSN a ďal-
ším
európskym a transatlantickým organizáciám.
Niekoľko
slov k OSN: Pôsobenie
zahraničnej politiky
Slovenskej
republiky v rámci OSN v roku 1994 sa sústreďovalo
na
medzinárodné odzbrojenie a
bezpečnosť, mierové operácie
OSN,
medzinárodnú ekonomickú spoluprácu
a rozvoj, medziná-
rodný
sociálny rozvoj a dodržiavanie ľudských
práv, kodifi-
káciu
medzinárodného práva.
Medzinárodným spoločenstvom bola pozitívne hodnotená
účasť Slovenskej
republiky na mierových
operáciách OSN
v
počte približne 600 osôb, z ktorých 586
pôsobilo na území
bývalej
Juhoslávie v rámci misie UNPROFOR. Významným úspe-
chom
bolo zvolenie zástupcu Slovenskej republiky do Rady gu-
vernérov
Medzinárodnej agentúry pre atómovú
energiu za sku-
pinu
východoeurópskych krajín na obdobie 1994-1996.
Najvýznamnejšou stykovou akciou
bola návšteva generál-
neho
riaditeľa UNESCO pána Frederika Majora v Slovenskej re-
publike.
Ocenením aktívnej zahraničnej politiky v oblasti kon-
trolných
režimov je prijatie Slovenskej
republiky do exklu-
zívneho
klubu kontroly exportu látok, technológií a zariade-
ní
citlivých na využívanie vo vojenskej oblasti, teda zná-
mej
Austrálskej skupiny, pozostávajúcej z 24 členov prevažne
z
vyspelých západných krajín. K upevneniu prestíže Slovenska
v
rámci Konvencie o zákaze
chemických zbraní prispela náv-
števa
výkonného tajomníka Organizácie pre zákaz chemických
zbraní
pána Kenyona na Slovensku. Napriek
vynaloženému úsi-
liu
sa nepodarilo zrealizovať členstvo
Slovenskej republiky
v
Konferencii o odzbrojení v Ženeve, o ktoré sa uchádzame na
základe
vzájomnej dohody s Českou republikou.
OECD: Spolupráca s Organizáciou pre ekonomickú spolu-
prácu a
rozvoj pokračovala v
rámci programu Partneri
v
transformačnom procese. Najvýznamnejšou
udalosťou tu bolo
podanie
oficiálnej prihlášky Slovenska na členstvo v tejto
organizácii 28. februára 1994. Vláda Slovenskej
republiky
v
novembri 1994 schválila "Postup
približovania Slovenska
k
OECD". Jeho súčasťou bolo
vypracovanie Memoranda Sloven-
skej
republiky k materiálu OECD,
rozhodnutia, odporúčania
a
iné nástroje k platnosti, ktoré bolo OECD odovzdané na po-
súdenie
14. decembra 1994.
GATT: Slovenská republika sa stala
priamym účastníkom
ukončenia
Uruguajského kola mnohostranných obchodných
roko-
vaní
v rámci Všeobecnej dohody o clách a obchode - GATT, ako
aj podpísania Záverečného aktu vrátane dohody o vytvorení
novej
Svetovej obchodnej organizácie v apríli
1994 v Marrá-
keši. Ratifikáciou tejto dohody v Národnej rade Slovenskej
republiky
v decembri 1994 sme sa stali plnoprávnym členom
a
spoluzakladateľom novej
organizácie nahradzujúcej dohodu
GATT.
Slovenská republika bola na piatom plenárnom zasadnutí
Hospodárskej
a sociálnej rady OSN v apríli 1994 zvolená za
člena
Výkonnej rady Rozvojového programu OSN
na trojročné
obdobie, počnúc januárom 1995. V máji 1994 bol schválený
program na
podporu transformačného procesu
na Slovensku
v
rokoch 1994-1996.
FAO: Počas 106. zasadnutia Rady OSN pre
výživu a poľno-
hospodárstvo, teda FAO,
v Ríme bola stála predstaviteľka
Slovenska
pri tejto organizácii zvolená za podpredsedníčku
Rady
FAO na funkčné obdobie máj až november 1994. V novembri
1994 začal
svoju činnosť Slovenský
výbor pre spoluprácu
s
FAO. Zároveň boli dohodnuté tri nové
projekty pre Sloven-
sko.
Nepodarilo sa však umiestniť subregionálny úrad FAO pre
krajiny
Strednej a Východnej Európy na Slovensku.
V júni 1994 sa delegácia Slovenskej
republiky pod vede-
ním ministra práce, sociálnych vecí a
rodiny a za účasti
všetkých
zložiek tripartity zúčastnila na 81.
zasadnutí Me-
dzinárodnej
organizácie práce v Ženeve. Slovenská
republika
sa zúčastnila
na Medzinárodnej konferencii
o populácii
a
rozvoji v Káhire, kde podporila prijatie akčného programu,
ktorého
cieľom je stabilizovať rozvoj svetovej populácie.
Boli ratifikované konvencie Konferencie OSN o životnom
prostredí
a rozvoji, teda Rámcová konvencia o biodiverzite
a
Konvencia o klimatických
zmenách. Výsledkom spolupráce
s
Programom OSN na kontrolu drog bolo podpísanie programu
boja
proti narkotikám, v rámci ktorého bude slovenským in-
štitúciám
poskytnutá technická pomoc vo výške 356 tisíc USD.
V Dunajskej komisii sa počas jej 52.
zasadnutia podari-
lo presadiť,
aby kompetentné orgány Slovenskej republiky
a
Maďarskej republiky boli
povinné predložiť zasadnutiu
expertov
Dunajskej komisie pre technické otázky spoločný ná-
vrh
na zlepšenie plavebných podmienok na
úseku Dunaja medzi
Sapom a ústím Ipľa
do Dunaja, teda
medzi kilometrami
1811-1708,2.
V-4: Spolupráca štyroch krajín višegrádskej skupiny sa
vzhľadom na
absenciu výraznejšej politickej vôle bližšie
koordinovať
vzájomné kroky v rámci približovania sa k európ-
skym
integračným štruktúram obmedzovala predovšetkým na eko-
nomickú
oblasť. Činnosť Stredoeurópskej dohody
o voľnom ob-
chode
medzi Poľskom, Maďarskom, Českou
republikou a Sloven-
skom
bola orientovaná na postupnú liberalizáciu vzájomného
obchodu.
Významný pokrok v tomto smere predstavovalo najmä
podpísanie
Doplnkového protokolu o skrátení
prechodného ob-
dobia
v apríli 1994 v Budapešti. Rozšírenie
spolupráce sig-
nalizoval
i výsledok rokovania premiérov na summite "CEFTA",
ktorý
sa uskutočnil koncom novembra v Poznani.
Stredoeurópska iniciatíva: Základnou úlohou Slovenskej
republiky
v rámci činnosti v Stredoeurópskej iniciatíve bola
revitalizácia jej
pôvodného zámeru, teda
rozvoj regiónu
prostredníctvom efektívnej
hospodárskej spolupráce. Túto
úlohu
sa podarilo čiastočne splniť. Stredoeurópska iniciatí-
va
sa začína, aj keď veľmi nerozhodne, sústreďovať na kon-
krétnu
pragmatickú spoluprácu a realizáciu
konkrétnych pro-
jektov.
Na rokovaní ministrov zahraničných vecí
Stredoeurópskej
iniciatívy
v Turíne nebol prijatý známy Inštrument SEI o ná-
rodnostných
menšinách na ministerskej úrovni.
EZVO: Spolupráca s Európskym združením voľného obchodu
bola
zameraná na využívanie výhod a možností, ktoré poskytu-
je
Dohoda o voľnom obchode medzi krajinami EZVO a Slovenskou
republikou.
Druhé zasadnutie Spoločného výboru
medzi Európ-
skym
združením voľného obchodu a Slovenskou republikou, kto-
ré
sa uskutočnilo v marci 1994 v Bratislave, potvrdilo oboj-
strannú
prospešnosť vzájomnej spolupráce.
Vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne, poslanci,
dámy a páni,
osobitnú pozornosť venujem vzťahom so susednými kraji-
nami.
Úsilie o dobré a intenzívne vzťahy so susedmi sa stalo
trvalou prioritou
slovenskej zahraničnej politiky, ktorá
chce
takto prispieť k stabilite a rozvoju stredoeurópskeho
regiónu.
Pri hodnotení bilaterálnej
spolupráce s ostatnými
krajinami
za rok 1994 sa budem snažiť naznačiť aj orientáciu
vzájomnej
činnosti na rok 1995.
S Maďarskom bol po vzájomnej dohode spor o stavbe vod-
ného diela
Gabčíkovo-Nagymaros
predložený Medzinárodnému
súdnemu
dvoru v Haagu a súčasne pokračovali rokovania ex-
pertných skupín k
problematike Dočasného vodohospodárskeho
režimu
na Malom Žitnom ostrove. V súlade so
závermi rokova-
nia premiérov
oboch krajín bol
otvorený nový hraničný
priechod
Salka-Letkés a z iniciatívy slovenskej strany me-
dzinárodné hraničné priechody v Štúrove a Domici.
Napriek
absencii
základnej medzištátnej zmluvy sa rozvíjala spolu-
práca
medzi ministerstvami zahraničných
vecí oboch krajín.
V
auguste 1994 obe krajiny podpísali readmisnú dohodu. Vo
vzájomnom
obchode dosahovala Slovenská republika aktívnu bi-
lanciu. Ekonomická spolupráca však stále
nebola na úrovni
možností
a potrieb oboch krajín. Nový
kvalitatívny krok sme
vo
vzájomných vzťahoch dosiahli počas
návštevy premiéra Me-
čiara
v januári v Budapešti, a najmä podpísaním základnej
zmluvy
v marci v Paríži.
V
oblasti bilaterálnych vzťahov
nadobúdala spolupráca
s
Českou republikou čoraz štandardnejší
charakter. Uskutoč-
nili
sa rokovania prezidentov,
ministrov zahraničných vecí
i
ďalších ústavných činiteľov
oboch krajín. Dosiahla sa
úprava
režimu na slovensko-českej hranici a boli podpísané
Dohoda
o zriadení kultúrnych stredísk, Protokol medzi minis-
terstvami
školstva o spolupráci v oblasti
vzdelávania a Do-
hoda
o výmene niektorých predmetov
kultúrneho dedičstva. Na
oboch stranách
boli prijaté opatrenia
v colnej, daňovej
a
platobnej oblasti, ktoré priamo ovplyvnili vývoj hospodár-
skej spolupráce
a bilanciu vzájomného obchodného obratu.
Niektoré
z nich neboli na českej strane prijaté s pochope-
ním.
Aj napriek miernemu nárastu obchodného
obratu s Českou
republikou pretrvávajúcimi problémami zostávajú
nerovnováž-
ny
stav v clearingovom zúčtovaní, nedoriešené problémy uzná-
vania
certifikátov, neuzavretá problematika dohody o podpore
a
vzájomnej ochrane investícií, otázky
priechodnosti hraníc
ako aj viaceré
administratívno-colné prekážky. Nedoriešené
ostali
i problémy detí so slovenským štátnym občianstvom ži-
júcich
v zariadeniach Českej republiky,
problematika získa-
vania
štátneho občianstva Českej republiky
pre občanov Slo-
venskej
republiky, oblasť vízovej politiky a
neukončené os-
talo
i delenie majetku bývalej federácie.
Takmer
identické
zahraničnopolitické ciele
vytvárajú
podmienky
na koordináciu postupu Slovenska a jeho ďalšieho
suseda
Poľska. Uskutočnili sa oficiálne
návštevy prezidenta
Slovenskej republiky, predsedu vlády Slovenskej republiky,
pracovná
návšteva ministra zahraničných vecí i návštevy via-
cerých
vládnych predstaviteľov medzi
oboma krajinami. Boli
podpísané
dohody v hospodárskej oblasti a v
oblasti ochrany
životného
prostredia. Bola uzavretá aj dohoda o cezhraničnej
spolupráci,
vytvárajúca legislatívny rámec pre rozvoj spolu-
práce
regiónov. Obe strany vyjadrili záujem na koordinovanom
postupe
pri budovaní železničnej, diaľničnej a cestnej siete
na
osi Sever - Juh. Nevyriešené zostali otázky otvorenia Ge-
nerálneho
konzulátu v Krakove, vytvorenia
spoločnej obchod-
nej
a priemyselnej komory a zavŕšenia prác na príprave doho-
dy
o dialničnom prepojení.
Vývoj vzťahov s Rakúskom v politickej oblasti pokračo-
val
v priaznivom trende. Uskutočnila sa oficiálna recipročná
návšteva
prezidenta Slovenskej republiky v Rakúsku a návšte-
va
rakúskeho spolkového kancelára pána Vranitzkého u nás. Zo
zmluvných dokumentov
treba spomenúť dohodu
o spolupráci
v
oblasti cestovného ruchu, dohodu o
diaľničnom prepojení
oboch
krajín, dohodu o vzájomnej výmene údajov so systémom
včasného varovania pred žiarením, o spolupráci
v oblasti
priestorového
usporiadania a regionálnej politiky. Nepodari-
lo
sa eliminovať pocit ohrozenia
Rakúska zo strany sloven-
ských
atómových elektrární, pričom do silnejúceho tlaku pro-
ti dostavbe atómovej elektrárne v Mochovciach
sa zapojila
rakúska
vláda. V pôvodných termínoch sa nepodarilo zastrešiť
novou
dohodou vzájomné školské a kultúrne styky a začať čin-
nosť
Slovenského inštitútu vo Viedni. Členstvo Rakúska v Eu-
rópskej
únii je impulzom na vytvorenie širšieho základu vzá-
jomných
vzťahov, čo sa dá realizovať rozvíjaním väzieb na
rakúske
kruhy, tak politické, ako aj ekonomické. Chcel by
som
dodať, že veľmi vážne impulzy k
dynamike týchto vzťahov
priniesla
návšteva premiéra Mečiara v marci vo Viedni.
Vzťahy
s Ukrajinou nezaťažuje
existencia vážnejších
problémov
v politickej oblasti. Do platnosti vstúpili zmluvy
podliehajúce
ratifikácii, vrátane Zmluvy o dobrom susedstve,
priateľských
vzťahoch a spolupráci. Nepodarilo sa uskutočniť
oficiálne stretnutia
premiérov a predsedov
parlamentov.
Otvoreným problémom naďalej ostala ekonomická
spolupráca,
kde
bude potrebné vyriešiť najmä otázku poklesu vzájomného
obchodného
obratu. Chcel by som tiež dodať, že
bola pripra-
vená práve
na tento týždeň
návšteva najvyšších vládnych
predstaviteľov, ale bola
na požiadanie ukrajinskej strany
vzhľadom
na vyslovenie nedôvery vláde v ukrajinskom parla-
mente
odložená na neskoršie obdobie.
Politické vzťahy s Rumunskom
dosiahli vysokú úroveň.
Podarilo
sa vytvoriť solídnu zmluvno-právnu základňu. Rovna-
ko možno konštatovať, že priaznivo sa rozvíjajú
vzájomné
vzťahy medzi Slovenskou republikou a Bulharskom.
V ďalšom
období nadviažeme na úspešný rozvoj
bilaterálnych vzťahov
a
taktiež budeme koordinovať kroky na
rozširovanie interak-
cie
so štátmi Európskej únie a NATO.
Vzťahy
s Nemeckom predstavovali aj vzhľadom na
jeho
predsedníctvo
v Európskej únii v druhom polroku 1994 jednu
z
priorít slovenskej zahraničnej politiky. Uskutočnili sa
stretnutia
prezidentov oboch krajín v Alpbachu a v
Litomyš-
li,
pracovná návšteva ministrov zahraničných vecí a hospo-
dárstva
Slovenskej republiky v NSR a návšteva ministra obra-
ny
pána Rüheho v Slovenskej republike.
Chceme zdôrazniť, že
tieto dobré
intenzívne kontakty pokračovali
a pokračujú
i
naďalej. Treba oceniť, že v celkovom objeme zahraničných
investícií predstavujú investície pochádzajúce z Nemeckej
spolkovej
republiky v roku 1994 rozsah 26 %
a sú teda na
prvom mieste, a
že dokonca za rok 1994 Slovensko nielen
s
Nemeckou spolkovou republikou, ale aj s
ďalšími krajinami
Európskej únie malo
aktívnu platobnú bilanciu.
Úspešne sa
však
rozvíjali aj kontakty s jednotlivými
spolkovými kraji-
nami, najmä z
Bavorskom. Otvorenou otázkou
ostáva naďalej
odškodnenie
slovenských občanov, bývalých väzňov koncentrač-
ných
táborov, kde nemecká strana naďalej
zaujíma zdržanlivý
postoj.
K rozvoju vzťahov s Francúzskom prispeli návštevy naj-
vyšších predstaviteľov Slovenskej republiky vo Francúzsku.
Na
pozvanie prezidenta Francúzskej republiky pána Mitterran-
da
sa na oslavách 50. výročia vylodenia spojeneckých vojsk
v
Normandii v júni 1994 zúčastnil prezident Slovenskej re-
publiky pán Kováč.
Uskutočnila sa návšteva predsedu
vlády
Slovenskej
republiky vo Francúzsku. Na žiadosť francúzskej
strany
bola odložená návšteva prezidenta
Francúzskej repub-
liky
na Slovensku v roku 1995. Veľmi dobre sa však rozvíjala
spolupráca medzi
Armádou Slovenskej republiky
a Armádou
Francúzskej
republiky.
Úroveň
bilaterálnych vzťahov Slovenskej
republiky
a
Veľkej Británie sa v porovnaní
s predchádzajúcim rokom
zvýšila.
V roku 1994 sa uskutočnili významné stretnutia za
účasti
najvyšších ústavných činiteľov.
Prezident Slovenskej
republiky
Michal Kováč sa zúčastnil na britskej
časti osláv
50.
výročia vylodenia spojeneckých vojsk v
Normandii. Pred-
seda
Národnej rady pán Gašparovič vykonal na
pozvanie pred-
sedníčky Dolnej komory britského parlamentu
oficiálnu ná-
vštevu
v Spojenom kráľovstve. Štátny tajomník Ministerstva
zahraničných
vecí Spojeného kráľovstva pán Douglas Hogg nav-
štívil
Slovenskú republiku.
Potvrdením vysokej úrovne bilaterálnych stykov s Ta-
lianskom
bola návšteva talianskeho
prezidenta na Slovensku
v
novembri 1994. Rezervy ešte
existujú v oblasti obchodno-
ekonomickej
spolupráce, kde talianska strana
vyjadrila pri-
pravenosť
umožniť štúdium svojich skúseností z rozvoja malé-
ho
a stredného podnikania.
Spomedzi
členov Európskej únie patrí Holandsko medzi
krajiny
najviac sa usilujúce o rozširovanie
stykov s kraji-
nami
strednej a východnej Európy. Dôležitým
momentom v roz-
voji vzťahov Slovenska s Holandským kráľovstvom
bola ofi-
ciálna
návšteva ministra zahraničných vecí v
Holandsku. Na-
priek
uskutočneným pracovným návštevám predstaviteľov Národ-
nej
rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky
v
Holandsku sa nenaplnili všetky možnosti
parlamentných
a
vládnych kontaktov.
Vzťahy
s Belgickom možno hodnotiť ako bezproblémové.
Prispel
k tomu aj rad návštev zo Slovenska na vysokých úrov-
niach.
Nepodarilo sa uskutočniť oficiálne
návštevy predsedu
vlády a ministra
zahraničných vecí Belgicka na
Slovensku.
Doteraz
absentuje analýza stavu zmluvnej
základne a rezervy
stále
pretrvávajú v hospodárskej a kultúrnej spolupráci.
Španielsko a Portugalsko podporujú
snahy Slovenska
o
začlenenie sa do európskych štruktúr. Vzájomné kontakty
dosiahli najvyššiu úroveň návštevami prezidenta Slovenskej
republiky
a ministra zahraničných vecí Slovenskej
republiky
v
oboch krajinách. Obchodná výmena má stúpajúci trend, nedo-
sahuje
však ešte želanú úroveň.
Úroveň
bilaterálnych vzťahov Slovenska
a Dánska sa
v
roku 1994 v porovnaní s predchádzajúcim
rokom skvalitnila
vo
všetkých oblastiach, s výnimkou hospodárstva. Štátna náv-
števa
dánskej kráľovnej Margaret II. v
októbri 1994 bola
zároveň
prvou návštevou hlavy členského štátu Európskej únie
na
Slovensku vôbec. Výmenou nót bola potvrdená sukcesia Slo-
venska do bilaterálnych zmlúv platných pre
ČSFR a Dánske
kráľovstvo.
Vzájomná hospodárska spolupráca však ostáva stá-
le
na pomerne nízkej úrovni. Podpísaná bola dohoda v oblasti
životného
prostredia.
Vzťahom s Gréckom naďalej chýbalo zastrešenie na vyso-
kej politickej
úrovni. Grécko oficiálne podporuje záujem
Slovenska
i ďalších krajín V4 o ich členstvo v
západoeuróp-
skych
štruktúrach, hoci z jeho strany
existujú určité obavy
z
postupného rozširovania Európskej únie.
Spojené štáty americké postupne zaraďujú Slovenskú re-
publiku
k vyspelejším krajinám strednej a východnej Európy
z
hľadiska rozvoja demokratických reforiem a ekonomickej
transformácie
a podporujú naše úsilie o začleňovanie sa do
transatlantických
politických a bezpečnostných štruktúr. Po-
zitívna
reakcia na iniciatívny dokument
USA Partnerstvo za
mier
a aktívny prístup Slovenskej republiky
k jeho realizá-
cii
vytvoril priaznivú atmosféru v bilaterálnych vzťahoch,
predovšetkým
v bezpečnostnej a vojenskej oblasti.
Chcel by
som dodať, že toto hodnotenie
plne potvrdila
aj
posledná návšteva vo Washingtone. Na oslavách 50. výro-
čia
SNP v Banskej Bystrici sa zúčastnila americká delegácia,
vedená členkou vládneho kabinetu a stálou
predstaviteľkou
USA
v OSN Madlen Albrightovou.
V roku 1994 došlo i k zintenzívneniu
vzťahov s Kanadou.
Po
počiatočnej váhavosti zaznamenanej v
predchádzajúcom ob-
dobí dochádza k
pozitívnemu obratu v kanadských
postojoch
voči
Slovensku. Kanada podporuje myšlienku transformácie NA-
TO
a jeho rozšírenia o ďalšie krajiny strednej Európy.
V nasledujúcom období vo vzťahoch s
členskými krajinami
Európskej
únie a NATO bude prvoradou úlohou
vyvíjanie akti-
vity smerom k
podpore našich snáh o plné členstvo v Únii
a
pri presadzovaní našich
záujmov na medzinárodnom poli
vôbec.
To sa bude dosahovať stykovými aktivitami na všetkých
úrovniach,
užším prepojením politických sfér,
aktívnym pre-
zentovaním
svojich postojov a výraznou účasťou na politickom
dialógu
o budúcnosti európskej integrácie.
Tu by som tiež chcel dodať, že v
tomto zmysle vyzneli
všetky návštevy
na najvyššej úrovni
v Bruseli, Bonne,
Washingtone
i v Paríži.
Vo vzťahu k Ruskej federácii sa
pokračovalo v rozvoji
hospodárskych
a obchodných stykov. Korektný charakter vzá-
jomných vzťahov potvrdzuje aj úroveň a rozsah vzájomných
návštev
a stretnutí predstaviteľov oboch krajín
v uplynulom
období.
Počas summitu KBSE v Budapešti v decembri 1994 sa
uskutočnilo
stretnutie prezidentov oboch štátov. Vývoj domá-
cej
politickej situácie spôsobil ďalší
odklad návštevy rus-
kého
premiéra Černomyrdina aj ministra zahraničných vecí Ko-
zyreva
na Slovensku. Ako viete, prvá návšteva sa uskutočnila
tohto roku. Prebiehal vyvážený dialóg vo
všetkých oblas-
tiach,
v rámci ktorého si Slovensko vytvára maximálne priaz-
nivú
atmosféru a podmienky na
realizáciu prioritných, a to
zdôrazňujem,
obchodných a hospodárskych záujmov.
V
nasledujúcom období bude
potrebné upriamiť sa na
zlepšenie
nepriaznivej platobnej bilancie vzájomnej
obchod-
nej
výmeny a na hľadanie spôsobov riešenia ruskej zadlže-
nosti. Úsilie o
dosiahnutie týchto cieľov
predpokladá vy-
tvoriť
priaznivú atmosféru a realizovať vzájomné návštevy na
vysokej
a najvyššej úrovni. Ďalej bude potrebné
vo zvýšenej
miere
využívať možnosť priameho politického
dialógu na pre-
zentáciu zahraničnopolitickej orientácie
Slovenska a náš
záujem
o začlenenie sa do západných integračných štruktúr,
najmä
NATO.
Z ostatných európskych krajín sa podarilo oživiť styky
vo
všetkých oblastiach so Švajčiarskom.
Úroveň vzťahov Slovenskej republiky so
Švédskom, Nór-
skom
a Fínskom sa v sledovanom období výraznejšie nerozvíja-
la
i vzhľadom na skutočnosť, že neboli realizované všetky
plánované
stretnutia na najvyššej štátnej úrovni, resp. na
úrovni
parlamentov. Z plánovaných stretnutí najvyšších pred-
staviteľov sa uskutočnila návšteva prezidentky
Islandskej
republiky. Počas Zimných olympijských hier sa
uskutočnilo
stretnutie
prezidenta Slovenskej republiky a predsedu Národ-
nej
rady s nórskym kráľom a s nórskou premiérkou.
Vzťahy medzi Slovenskom a Slovinskom sa
v minulom roku
úspešne
rozvíjali vo všetkých spoločných záujmových oblas-
tiach,
v ktorých sa súčasne vytvára
zmluvno-právna základňa
na
ich praktickú realizáciu. Rovnako vzťahy medzi Slovenskom
a
Chorvátskom sa vyvíjajú bezproblémovo. Vojnový konflikt na
území bývalej Juhoslávie však neumožňuje dynamický
rozvoj
vzájomných
vzťahov a spolupráce.
Slovenská republika úspešne nadviazala na dobrú úroveň
vzťahov
so Svätou stolicou. Významné bolo menovanie apoštol-
ského
nuncia v Slovenskej republike so sídlom
v Bratislave.
Osobitnou
formou prezentácie dobrých vzťahov so
Svätou sto-
licou bolo
poskytnutie daru Svätému
Otcovi - vianočného
stromčeka.
Na slávnostnom odovzdaní sa zúčastnila
oficiálna
delegácia
vedená prezidentom Slovenskej republiky.
Hlavným cieľom zahraničnej politiky
Slovenskej republi-
ky
voči krajinám Spoločenstva nezávislých štátov, s výnimkou
Ruskej
federácie, v roku 1994 bolo uplatňovanie diferencova-
ného prístupu a
utváranie ďalších predpokladov
na rozvoj
a
zvýšenie úrovne bilaterálnych vzťahov, a to najmä v hospo-
dárskej
oblasti.
Pri hodnotení aktivít v bilaterálnej
oblasti sme priro-
dzene
nezabudli ani na vzdialenejšie regióny sveta. Spolu-
práca
s krajinami Ázie, Blízkeho a Stredného východu, Latin-
skej
Ameriky a Afriky sa ukazuje pre nás
perspektívou najmä
v
hospodárskej oblasti. Z hľadiska nadviazania dôležitých
hospodárskych
kontaktov plne splnili svoj účel
predovšetkým
návštevy predsedu
vlády v Číne,
v Thajsku vo februári
a
v Indii, Vietname a Indonézii v júli.
Región juhovýchodnej Ázie je v
súčasnosti najdynamic-
kejšie sa
rozvíjajúcou oblasťou sveta.
Štáty zoskupenia
ASEAN
vytvorili najefektívnejšiu fungujúcu
Zónu voľného ob-
chodu
AFTA na svete a dosahujú významné
ekonomické úspechy,
rovnako
ako členovia voľného združenia APEC. Preto je žiadu-
ce
nielen získavať poznatky o ekonomických procesoch, ale vo
zvýšenej
miere ako doposiaľ na nich aj participovať.
Obdobné záujmy sledujeme i v regióne Blízkeho a Stred-
ného
východu. Etablovanie sa Slovenska
v tejto oblasti vý-
znamne
podopreli návštevy ministra zahraničných vecí Sloven-
skej
republiky v Egypte, Jordánsku a v Sýrii.
Vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne a poslanci,
oblasť
zahraničnej politiky je
prirodzeným predmetom
zvýšeného záujmu nielen politikov, ale aj
verejnosti. Re-
zort,
na čele ktorého mám teraz česť stáť, si uvedomuje roz-
sah
svojich úloh i zodpovednosti a v rámci svojich ústavne
vymedzených
kompetencií sa usiluje o ich čo
najzodpovednej-
šiu
realizáciu. Naše zahraničnopolitické
ciele a záujmy sme
niekoľkokrát
veľmi jasne deklarovali a praktické kroky v na-
šej
každodennej práci realizujeme v súlade s týmito cieľmi.
Vítame
všetky podnety, ktoré
odznejú s cieľom pomôcť
pri
presadzovaní našich spoločných úloh v
oblasti zahranič-
nej
politiky. Mali by sme si byť vedomí
toho, že práve dnes
od
každého z nás závisí, či sa staneme
stabilným a stabili-
zujúcim
prvkom demokratickej Európy, a preto
teraz viac ako
nikdy
je potrebné vytvoriť súdržnú
demokratickú spoločnosť,
vedomú
si svojich skutočných možností a záujmu i potrieb na-
šich občanov. Len pokiaľ dáme prednosť
zosúladeniu našich
spoločných
záujmov predovšetkým v oblasti vnútornej politiky
a
vecnému riešeniu problémov, môže byť
naše spoločné úsilie
o
zaujatie miesta medzi politicky, hospodársky a kultúrne
vyspelými európskymi štátmi, teda miesta, na ktoré
našimi
dejinami, kultúrou i
pracovitosťou našich ľudí
prirodzene
patríme,
úspešné.
Ďakujem.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pánu ministrovi Schenkovi.
Priatelia, predpo-
kladal
som, že je to len informácia. Vidím, že
chcete mať
k
tejto informácii faktické poznámky.
Prosím, pán poslanec
Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán predsedajúci, ale ja sa hlásim do rozpra-
vy.
Keďže sa otvoril bod rokovania, aj keď
sme o ňom nehla-
sovali,
ale otvoril sa, každý bod, o ktorom sa
rokuje, musí
mať
aj rozpravu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
To nie je pravda.
Poslanec I. Šimko:
Je to tak. Nalistujte si rokovací
poriadok.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Toto je informácia, pán kolega. Nezaraďovali sme to ako
špeciálny
bod.
Poslanec I. Šimko:
Aj informácia je bod programu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán Šimko, ak chcete faktickú poznámku,
prosím, hovorte
faktickú
poznámku.
Poslanec I. Šimko:
V poriadku. To, čo chcem, môžem povedať
aj v rámci fak-
tickej poznámky. Chcel som sa predovšetkým
poďakovať pánu
ministrovi
za vyčerpávajúcu správu, ktorá, myslím
si, veľmi
komplexne
pokryla vlastne všetky oblasti našej zahraničnej
politiky. Je to
vlastne prvýkrát od nástupu tejto vlády.
Chcel som vyjadriť aj isté zadosťučinenie,
alebo vyjadriť
pozitívny
pocit z toho, že existuje istá zhoda a
kontinuita
v
zahraničnej politike, pokiaľ ide o
jej zásadné zámery aj
medzi
koalíciou a opozíciou, a najmä pokiaľ ide o smerovanie
Slovenskej
republiky do európskej integrácie.
Ale práve vzhľadom na tieto zásadné
ciele, ktoré boli
charakterizované
aj v programovom vyhlásení vlády a ktoré tu
aj
pán minister zopakoval, by som sa predsa len chcel opýtať
na niekoľko bližších informácií, predovšetkým
pokiaľ išlo
o
rokovanie s predstaviteľmi Ruskej federácie. Podľa progra-
mového vyhlásenia
vlády zámerom vlády
je dosiahnuť plné
členstvo v Severoatlantickom pakte a, ako vieme, existuje
množstvo
vážnych vyhlásení predstaviteľov Ruskej
federácie,
ktoré
sú proti rozširovaniu
Severoatlantického paktu o kra-
jiny
bývalej Varšavskej zmluvy. Len na pripomenutie niekoľko
prečítam.
Vo vyhlásení pre tlač z 30. novembra
minister obrany
Ruska Pavel Gračov povedal, že Rusko je proti rozšíreniu
NATO o
východoeurópske štáty a
štáty bývalej Varšavskej
zmluvy a podnikne
ďalšie bezpečnostné opatrenia,
ak NATO
prijme
nových členov.
1. decembra roku 1994 minister zahraničných vecí Ruska
Andrej
Kozyrev oznámil, že Rusko odstupuje z
programu Part-
nerstvo
za mier z dôvodu, že títo vo svojom
komuniké z toho
istého
dňa oznámili rozhodnutie rozšíriť NATO. Kozyrev obvi-
nil
NATO z toho, že uprednostňuje rozšírenie pred Partner-
stvom za mier, kým ešte nevyčerpalo možnosť Partnerstva,
a
vyhlásil, že rozšírenie NATO alarmuje
verejnú mienku
v
Rusku. Rusko je proti rozšíreniu
NATO na východ, pretože
by
tak dosiahlo spoločnú hranicu s Ruskou
federáciou, pove-
dal
zástupcom tlače prezident Jeľcin 4. decembra.
Takéto vyhlásenia pokračujú vlastne až do súčasnosti.
Posledné
z takýchto vyhlásení - prečítam dve. Minister Kozy-
rev
sa 22. marca v Paríži vyjadril, že Moskva má záujem roz-
víjať
kontakty so Severoatlantickým paktom v
štyroch oblas-
tiach:
vypracovanie bezpečnostnej koncepcie,
politické kon-
zultácie,
vojenské kontakty a vojensko-technické
styky. Po-
tom
budeme mať pocit - citujem: "že NATO je pre nás úplne
priateľskou silou,
s ktorou môžeme spolupracovať. Najprv
koncepcia
všeobecnej bezpečnosti, do ktorej sa začlení NATO,
nie naopak. Rozšírenie NATO nám v
najbližšej perspektíve
vôbec
nevyhovuje."
A naposledy v pondelok minister obrany
Gračov vyhlásil,
že Rusko bude
uvažovať o vypovedaní
Zmluvy o konvenčných
a
ozbrojených silách v Európe ohľadne
znižovania stavu kon-
venčných
zbraní, ak Severoatlantický pakt rýchle prijme za
svojich členov východoeurópske krajiny. Zaregistroval som,
že
ste zdôraznili, že pri rokovaní s predstaviteľmi Ruskej
federácie
išlo predovšetkým o hospodárske
kontakty, ale na-
priek
tomu, že ide o pomerne veľa vyhlásení tohto typu, si
myslím,
že by bolo dobré, keby ste
povedali k tejto otázke
viac.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Ďalší sa prihlásil s faktickou
poznámkou pán
poslanec
Weiss. Len chcem upozorniť, že pán
Černomyrdin vý-
slovne
konštatoval, že akceptuje naše
rozhodnutie aj v prí-
pade
vzťahu k NATO.
Prosím, pán poslanec Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Ďakujem, pán predsedajúci. So záujmom
sme si vypočuli
informáciu,
ktorú nám podal pán minister
zahraničných vecí.
Chcel
by som začať tým, že Strana
demokratickej ľavice pod-
porila
tú časť programového vyhlásenia vlády,
kde sa hovorí
o
kontinuite zahraničnej politiky
a o našom jednoznačnom
smerovaní
do Európskej únie a do transatlantických bezpeč-
nostných
štruktúr. Teda je tu blízka programová zhoda a je
tu
možnosť spolupráce aj opozičnej strany s vládou. Chcel by
som
však povedať, že je škoda, že táto informácia najprv ne-
bola
poskytnutá Zahraničnému výboru Národnej rady, že nebolo
dostatok
času podrobne ju prerokovať. Zahraničný výbor vôbec
je
málo informovaný o koncepčných otázkach zahraničnej poli-
tiky.
Nemáme informácie napríklad o
reorganizácii minister-
stva
zahraničných vecí a jej funkčnosti, nemáme informácie
o
zahraničnopolitických aktivitách vlády,
o jej výsledkoch.
Členovia Zahraničného výboru Národnej rady neboli pozvaní
napríklad na poradu,
ktorá sa teraz uskutočňuje s našimi
veľvyslancami v zahraničí. Dnes ráno sme o
tom rokovali
v
zahraničnom výbore a
stretnutie bolo zorganizované
iba
s
predsedom parlamentu a s predsedom
zahraničného výboru.
Som
rád, ak to je inak.
Dávam
pri tejto príležitosti
návrh, aby pred našimi
veľvyslancami dostali
možnosť vystúpiť aj predstavitelia
opozičných
strán, pretože zaujímajú často postoje
k dôleži-
tým
otázkam a je potrebné, aby naši
veľvyslanci boli infor-
movaní
z prvej ruky aj o postojoch opozičných strán, aby ne-
dochádzalo
k nedorozumeniam.
Naša zahraničná politika stojí v tomto roku pred veľmi
závažnými rozhodnutiami. Ide, súhlasím s
vami, o Európsku
úniu
aj o NATO. Vieme, že už v tomto roku
prebieha vnútorná
diskusia
v NATO o rozšírení o stredoeurópske štáty. Bude tr-
vať
do leta. Po lete prídu delegácie aj do týchto krajín, aj
do
Slovenskej republiky. Myslím si,
že vo vašej informácii
neboli
definované hlavné problémy, ktoré musí
Slovenská re-
publika
vyriešiť, aj čo sa týka Európskej únie. Ide predo-
všetkým
o stratégiu slovenskej vlády voči blížiacej sa me-
dzivládnej konferencii
krajín Európskej únie. Budú padať
kľúčové rozhodnutia, a ak niečo zanedbáme,
zmeškáme, môže
nás
to vyjsť veľmi draho.
Chcel by
som tiež povedať, že ma
znepokojuje skutoč-
nosť, že jednotliví predstavitelia vládnucich
politických
strán
majú diametrálne odlišné vyhlásenia k veciam, ktoré sú
presne
zakotvené v programovom vyhlásení
vlády. Pamätáme si
vyhlásenia
napríklad spochybňujúce Európsku úniu ako organi-
záciu,
ktorá robí barbarskú politiku. Nerobí
to dobrý obraz
o
vláde v zahraničí. Nechcem sa o tom dlho rozširovať, je to
jedna
z vecí, ktorú si treba prediskutovať.
Myslím si, že bude treba si tiež
premyslieť možnosti
súčinnosti
vlády Slovenskej republiky s
parlamentnými poli-
tickými
stranami, pretože pri našom vstupe do organizácií,
o
ktorých som hovoril, pri našej práci v
Rade Európy, v jej
Parlamentnom zhromaždení, v Parlamentnom zhromaždení
NATO
majú
kľúčový význam politické frakcie. Práca
s jednotlivými
politickými frakciami by mala byť aj predmetom
pozornosti
vlády.
Vzhľadom
na všetky tieto veci dovoľujem si navrhnúť,
aby
na májovú schôdzu Národnej rady bola zaradená diskusia
o
zahraničnej politike Slovenskej republiky, aby materiál,
ktorý
poskytne vláda, bol prerokovaný vo výboroch, ktorých
sa
to najviac týka, aby sa predovšetkým uskutočnila diskusia
v
Zahraničnom výbore Národnej rady, teda aby toto bola pred-
bežná
informácia a meritórna diskusia k zahraničnej politike
aby
sa urobila v máji.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Kukan - faktická poznámka.
Poslanec E. Kukan:
Ďakujem, pán predsedajúci. Budem veľmi
stručný, pretože
môj
predrečník vyjadril to, čo som chcel povedať. Chcem sa
poďakovať
pánu ministrovi za podrobnú informáciu o zahranič-
nopolitických aktivitách
v minulom roku. Domnievam sa, že
zahraničná
politika osobitne dnes, v súčasnej etape vývoja
na
Slovensku, je taká dôležitá, že si
zasluhuje to, aby sa
jej
Národná rada venovala komplexne v plnej
šírke a v plnej
škále,
aby toto prerokúvanie malo štruktúrovaný charakter.
Domnievam sa, že nech už dopadne dnešná naša diskusia,
rozprava,
alebo ako to budeme nazývať, akokoľvek, rozhodne
by
bolo užitočné, a toto chcem navrhnúť, aby na najbližšiu
budúcu
schôdzu Národnej rady bola
zaradená ako riadny oso-
bitný bod programu otázka zahraničnej
politiky a aby sme
k
tomuto bodu dostali písomné podklady
od vlády, aby tieto
materiály
boli pridelené do výborov, aby sa vo
výboroch po-
drobne
prerokovali. V zahraničnom výbore určite máme možnosť
a
rezervy vyjadriť sa k tomu
kvalifikovane. Dnes už Národná
rada
Slovenskej republiky vymenovala svoje
delegácie v par-
lamentných zhromaždeniach európskych a transatlantických
štruktúr,
určite nájdeme možnosti, ako by
parlament prispel
k
naplneniu našich úloh v
zahraničnopolitickej oblasti, aby
sme
potom tieto otázky prerokovali v pléne a aby bolo prija-
té
uznesenie pléna Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré
by
bolo jasné, konkrétne a kontrolovateľné. Domnievam sa, že
takto
by sme mali postupovať, pretože dnešná rozprava, dneš-
ná
diskusia, myslím si, bude do značnej miery improvizovaná,
a
táto problematika si naozaj zaslúži,
aby sme sa jej veno-
vali
komplexne a s riadnou prípravou.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec
Javorský.
Poslanec F. Javorský:
Vážený pán minister,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
verím, že sa zhodneme v tom, že svet
nás posudzuje aj
podľa
toho, kto nás vo svete reprezentuje. Myslím si, že de-
mokratické Slovensko by nemali reprezentovať
ľudia, ktorí
v
minulosti spolupracovali s takými
nedemokratickými inšti-
túciami, ako bola
Štátna bezpečnosť a
podobne. Myslím si
tiež,
že všetci funkcionári Ministerstva zahraničných vecí
Slovenskej
republiky by mali mať určitý odstup od vnútro-
štátnych
politických sporov a mali by sa podľa
toho správať
nielen
v zahraničí, ale aj doma. Prečo to všetko hovorím?
Pred
skončením dnešnej obedňajšej
prestávky bol som
nechceným svedkom rozhovoru, pretože sa odohral tu,
tesne
predo
mnou, medzi pánom Húskom, podpredsedom
Národnej rady,
a
pánom Šestákom, štátnym tajomníkom
Národnej rady Sloven-
skej republiky. Pán štátny tajomník hovoril
o amorálnych
postojoch
pána prezidenta a rozhovor skončil týmito slovami:
"Čím sa ho
skôr zbavíme, tým
lepšie." Vážení, to hovoril
štátny tajomník, ktorému ste len pred niekoľkými
hodinami
svojím
hlasovaním priznali určité právomoci ministra vlády.
Vážený pán minister, nakoľko medzi
evidovanými spolu-
pracovníkmi
ŠtB je aj meno pána Šestáka, prosím vás, aby ste
nám
povedali, či pri jeho menovaní do funkcie štátneho ta-
jomníka
nebol náhodou porušený zákon 451/1992 Zb., tzv. lus-
tračný
zákon, a keď áno, ako chcete túto chybu napraviť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Slovo má pán poslanec Langoš s faktickou
poznámkou.
Poslanec J. Langoš:
Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Položím nie-
koľko
otázok, na ktoré nečakám od pána ministra odpoveď, len
chcem zvýrazniť
dôležitosť rozpravy,
zahraničnopolitickej
rozpravy,
ktorá by sa mala o zahraničnej politike
Slovenska
konať
v tomto parlamente. Tieto otázky nekladiem len vám,
kladiem
ich aj verejnosti.
Pán
minister tu predniesol v podstate takú kompaktnú
a
konzistentnú predstavu zahraničnej
politiky jeho vlády
alebo
našej vlády. Ale v slovenskej
diplomacii alebo v slo-
venskej
zahraničnej politike sa v poslednom čase udialo nie-
koľko
udalostí, alebo vláda urobila niekoľko krokov, ktoré
prinajmenšom, trúfam si
povedať, nezodpovedajú tejto
vše-
obecnej deklarácii cieľov a zámerov zahraničnej
politiky.
Predovšetkým
chcem spomenúť niekoľko zahraničných návštev na
najvyššej
úrovni.
Tá najkritickejšia a najnejasnejšia bola návšteva mi-
nistra
zahraničných vecí Iránu Velajátího
práve v čase, keď
OSN
prijímala uznesenie veľmi tvrdo označujúce Irán za ma-
terskú
krajinu terorizmu. Počas tejto návštevy vláda alebo
slovenská
diplomacia nedala nijako najavo postoj Slovenska
k
tomuto v podstate celosvetovému problému. Teda vláda by
mala
verejne deklarovať, aký má vzťah ku
krajinám, ktoré sú
všeobecne
krajinami Európskej únie, štátmi NATO považované
verejne
za domovské krajiny terorizmu.
Ďalšia
návšteva, návšteva ministra
zahraničných vecí
Číny
Chen Čchi Chena, vietnamská a kórejská návšteva, neboli
sprevádzané aspoň jemným naznačením, jemným
diplomatickým
jazykom,
že slovenská vláda verejne odsudzuje
hrubé porušo-
vanie
ľudských práv v týchto krajinách, kde sú ešte stále
väznené
desaťtisíce politických odporcov
režimu. Tieto ná-
vštevy neboli
sprevádzané istým takým jemným stanoviskom
slovenskej vlády. To
je tých niekoľko návštev, ktoré sú
v
podstate prijímané prinajmenšom so
zdvihnutím obočia kra-
jinami,
kam chceme smerovať, kam naša zahraničná politika má
Slovensko
smerovať.
Ďalšia, a to len náhodne, je
návšteva poslanca tohto
parlamentu,
poslanca za vládnu stranu, na Kube, kde vláda
skutočne
ešte dá strieľať do ľudí, ktorí sa snažia utiecť
z
Kuby, hoci v susednom Nemecku už dnes sa vedú trestné pro-
cesy
s politickými predstaviteľmi
komunistického režimu za
podobnú
streľbu do svojich občanov pri pokuse o
útek na Zá-
pad.
Ďalší taký problematický a nezreteľný je problém budo-
vania slovenskej
diplomacie, ktorý vyvoláva prinajmenšom
nedôveru, a to
viem i z osobnej skúsenosti. Diplomatické
zastúpenie
Slovenska ešte stále je istou sinekúrou za domáce
politické
alebo neviemaké zásluhy, bez ohľadu na individuál-
ne
osobné schopnosti diplomata.
Ďalšia
vec, ktorá sa pravdepodobne ani nedá napraviť
v
istom zmysle, ktorý vysvetlím, je obsadzovanie...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec, uplynuli tri minúty.
Dokončte myšlienku.
Poslanec J. Langoš:
Ospravedlňujem sa. Poznám obsah rozhovoru ministra za-
hraničných
vecí ČSFR Dienstbiera s ministrom
Kozyrevom, kde
sa
minister Dienstbier sťažoval na tlak parlamentu na výmenu
diplomatov,
ktorí študovali na moskovskej diplomatickej ško-
le,
že v podstate sú agentmi KGB. Hovoril, ale sú skúsení
diplomati, kvalitní a
podľa neho nenahraditeľní.
Minister
Kozyrev
povedal: áno, každý absolvent tejto školy bol v spo-
jení
s KGB a bol v podstate pod vplyvom KGB,
ak bol vyslaný
do
diplomatického zastúpenia svojej
krajiny v inej krajine.
Minister
Dienstbier sa opýtal ministra Kozyreva,
ako riešia
tento
problém. Minister Kozyrev odpovedal stručne: Je to na-
ša
služba. Ide o to, že medzi štátmi prebieha istá výmena
dôverných
informácií, keď sa harmonizuje zahraničnopolitický
vzťah
k nejakým neočakávaným veciam, ktoré sa
udejú v Euró-
pe, na Blízkom
východe atď., a na to sa
používajú tieto
diplomatické kanály. V
zásade západná diplomacia bude
mať
trvalú
nedôveru k týmto ľuďom nie preto, či sú riadení, ale-
bo
nie sú riadení KGB, ale kvôli možnému
úniku týchto správ
do
tretej krajiny.
Ďakujem pekne. Budem spolu s kolegami
navrhovať na naj-
bližšej
schôdzi zaradenie bodu rozprava k
zahraničnej poli-
tike.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Mám len jednu malú poznámku ku
Kube. Pán Fidel
Castro naopak
organizuje úteky a dokonca to
používa ako
zbraň na znepokojovanie amerických úradov, aby
im veľkým
počtom utečencov
spôsoboval problém. Takže vám navrhujem
trochu
iný výber príkladu.
Pán poslanec Mikloško, upozorňujem, že
budem poskytovať
trojminútové
intervaly. Riaďme sa tým.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci, mám dve otázky na pána ministra za-
hraničných
vecí. Prvá: Nedávno navštívil Slovenskú republiku
predseda
Bezpečnostnej rady Ruskej federácie pán Lobov. Kto-
ré
dohody podpísal pán Lobov na Slovensku, s ktorými rezort-
mi a kto
ich za slovenskú stranu podpisoval? To je prvá
otázka.
Druhá otázka: Pán kolega Langoš už
povedal, moja otázka
je k tomu
istému. Slovenskú republiku
navštívil minister
zahraničia
Číny. V Číne sú stovky politických väzňov, z kto-
rých
niektorí sedia vo väzení viac ako 20 až 30 rokov. Či
v
rozhovoroch - pán minister, zdá sa, že vás nudí moja otáz-
ka
-, či v rozhovoroch s ministrom zahraničných vecí ste ho-
vorili o týchto
veciach - o politických väzňoch v
Číne.
V
takej krajine ako Slovensko, hoci
je malé, ale vieme, čo
znamená
byť politickými väzňami. Na Slovensku
ich bolo vyše
60
tisíc, pokiaľ by ste nevedeli.
A tretia otázka - dovoľte, aby som
vyjadril svoje poľu-
tovanie,
že v čase, keď poslanec Langoš hovoril o možnosti
infiltrácie
KGB do našich zahraničných služieb, vy kričíte
"čas".
Inak to neviem vysvetliť, len tak, že máte s tým tak-
isto
nejaké skúsenosti.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Klein s
faktickou po-
známkou.
Poslanec J. Klein:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
nie som kompetentný miešať sa do zahraničnej politiky,
ale
ako poľnohospodár mám taký dojem, že keď nás niekde veľ-
mi
nechcú, druhí nás nechcú veľmi pustiť,
prečo nevyužijeme
danú
situáciu na získanie neutrality?
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Belohorská s faktic-
kou
poznámkou.
Poslankyňa I.
Belohorská:
Ďakujem pekne.
Pán predsedajúci,
vážený pán minister,
kolegovia, kolegyne,
stalo sa pravidlom v tomto parlamente, že opozícia za-
úkoluje vládu,
zaúkoluje ministra, zahrnie
ho otázkami
a
zmení nám program, ktorý sme si odhlasovali. Pán predseda-
júci,
žiadam a prosím, hoc aj ako procedurálny návrh, aby sa
ukončila
informácia pána ministra, aby si tu
neskúšala opo-
zícia
zvyky možno bývalých - nechcem ich pomenovať ŠtB - vy-
počúvania
ministra, aby mu dávali otázky, ktoré ako poslanci
mu
môžu položiť alebo vedľa v snacku,
alebo ho môžu navští-
viť,
podebatovať s ním, ak majú taký veľký záujem. Prosila
by
som takisto kolegov zo zahraničného výboru, aby pripo-
mienky,
ktoré teraz síce hovoril pán poslanec Weiss, ráno
ich
na výbore hovoril pán poslanec Fogaš, sme si vybavili vo
výbore
priamo. Ale tiež trvám na tom a prosím,
aby poslanci
opozície
chodili na rokovania výboru tak, ako
majú. Aj dnes
prišli,
a stalo sa pravidlom, že začíname len s poslancami
HZDS
a poslanci z opozície chodia o 15, 20, 30 minút pozdej-
šie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Je to procedurálny návrh.
Prosím, budeme sa prezentovať a vzápätí
hlasovať o tom,
aby
sme ukončili sériu faktických poznámok.
Poslankyňa I.
Belohorská:
Prosím zavolať poslancov.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prezentovalo sa 38 poslancov,
neboli sme uznášania-
schopní.
Pán poslanec Cabaj - faktická poznámka.
Prosím, nechaj-
te,
schôdzu riadim ja a rozhodujem o tom.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci, žiadam, aby prišli skrutátori
a
aby sa to spočítalo ručne. Zrejme to
nefunguje, 38 určite
tu
nie je, skôr tých 83.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia, obraciam sa
teda na naše
organizačné
oddelenie, uskutočníme hlasovanie o tomto proce-
durálnom
návrhu. Obraciam sa na organizačný útvar. Prosím,
aby
sme mohli uskutočniť hlasovanie tak,
ako bolo požadova-
né.
Vyzývam zvolených skrutátorov, aby nastúpili, a uskutoč-
níme
prepočítanie. Prosím pokoj. Prosím zvolených poslancov,
aby
uskutočnili sčítanie hlasov.
Vážené
kolegyne a kolegovia,
prosím, zdvihnutím ruky
rozhodnite
o procedurálnom návrhu, aby sme ukončili faktické
poznámky
a ukončili tento bod. Prosím, hlasujme, kto je za
to.
Po spočítaní hlasov prosím informáciu.
Za návrh hlasovalo 74 poslancov.
Na to treba jednoduchú väčšinu, vážení
priatelia, troš-
ku
sa na to rozpomeňte.
Kto
je proti takémuto návrhu? Vážení páni
poslanci,
prosím
vás, nepredvádzajte tu nedôstojné správanie sa.
Nikto nie je proti.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Ďakujem. Vážení, skončili sme tento bod.
Prosil by som pána ministra a navrhujem,
nakoľko tu bo-
li
položené otázky, aby pán minister odpovedal k tomuto bodu
písomne. V opačnom
prípade po vystúpení pána ministra sa
znova
otvára rozprava a to znamená, že týmto spôsobom vlast-
ne
negujeme predchádzajúce rozhodnutie. Z
toho dôvodu navr-
hujem,
aby pán minister odpovedal písomne.
Máme možnosť na-
vrhnúť na budúcom
zasadaní, na 7. schôdzi,
pri príprave
programu 7. schôdze,
aby bol súčasťou tohto programu 7.
schôdze
aj bod o zahraničnej politike. Tam môžeme uskutočniť
všetky
procesy, ktoré chceme uskutočniť, aby sme sa vzájomne
mohli informovať.
Ďakujem pekne pánu ministrovi, ďakujem
vám,
vážené kolegyne, kolegovia.
V poriadku, pán minister chce reagovať ústne.
Minister zahraničných
vecí SR J. Schenk:
Ak dovolíte, rád využijem blahovôľu, aj
možné porušenie
rokovacieho
programu, dúfam, že mi to budete tolerovať.
Chcem povedať, že vláda alebo ja, alebo
náš rezort sa
nebránime
diskusii o koncepcii zahraničnej politiky.
Vítame
ju.
To je po prvé. Po druhé - viem, že
politika je založená
na
hre s fázovými posunmi v sémantickom
priestore. Jeden sa
tu odohral.
Chcem povedať, že
som predkladal informáciu
o
plnení úloh slovenskej zahraničnej politiky v roku 1994
s
výhľadovými cieľmi, so
zdôraznením kontinuity v týchto
prioritách.
Nepredkladal som koncepciu.
Pokiaľ
ide o ďalšie veci, dovoľte mi,
aby som veľmi
stručne
zareagoval len na niektoré, na ďalšie
budeme reago-
vať
potom pri patričnom bode. Veľmi by som
bol rád, keby sa
do
celej záležitosti tak, ako bola predložená, nevťahovali
ďalšie záležitosti, ktoré s ňou nesúvisia.
Nehovorili sme
o
budovaní diplomacie, diplomatickej siete, nehovorili sme
o
stave rezortu. Bol by som tiež rád,
keby sa v týchto dis-
kusiách
neoperovalo s náhodne vypočutými informáciami, ktoré
možno majú, možno
nemajú objektívny charakter.
Takisto by
som
bol veľmi nerád, tak ako sa to stalo a stáva doteraz,
aby sa na
margo nášho rezortu dokonca na stránkach novín
operovalo možnými obavami, predtuchami a niečím
podobným.
Prosím
fakty!
Ďalej -
rád by som povedal ešte
jednu veľmi dôležitú
vec.
Rád by som ubezpečil, že štátny tajomník ministerstva
zahraničných
vecí bol riadne prelustrovaný. Môžeme to písom-
ne
dokázať.
Ďalej by som rád chcel uviesť ešte jedno:
priorít, kto-
ré vláda deklarovala, sa aj bude držať. Preto nehovoríme
o
neutralite. Rád by som
tiež zdôraznil v súvislosti so
všetkými
možnými a neutíchajúcimi úvahami na tému, čo všetko
hrozné
sa tu vlastne dohodlo počas návštev
ruských predsta-
viteľov
- dohodlo sa iba to, čo bolo zverejnené. Bolo podpí-
saných
12 dohôd ekonomického charakteru,
žiadne iné dohody.
Rád by
som tiež zdôraznil,
že pri týchto rozhovoroch
-
a znovu opakujem a prosím vás, verte alebo neverte, tie
rokovania
boli venované ekonomickým otázkam a na
týchto ro-
kovaniach sa nehovorilo o iných otázkach, nota bene nie
o
našom možnom vstupe do NATO. Počas návštevy pána Černomyr-
dina
táto otázka nezaznela, zaznela iba na tlačovej konfe-
rencii
ako odpoveď na otázku novinárov. Chcel by som ešte
tiež zdôrazniť a
zopakovať, že ruská strana sa vyslovila
veľmi
jasne a potvrdila to aj v Bratislave, že
otázka vstu-
pu
do NATO je otázkou suverénnej Slovenskej republiky a že
ruská
strana si nenárokuje akékoľvek právo
vysloviť v tejto
záležitosti
svoje veto. Vyslovila sa len v tom
zmysle, že
nerozumie,
prečo to má byť tak rýchlo.
Pokiaľ ide o iné stanoviská, všetky
tieto záležitosti
sme
veľmi podrobne diskutovali aj na iných fórach, aj v Bru-
seli,
aj počas návštevy vo Washingtone. Chcel by som pove-
dať,
že v tejto otázke, v otázke našej orientácie a našej
snahy
o integráciu do týchto štruktúr,
nevznikali akékoľvek
pochybnosti. Význam toho, že najprv je
potrebné vyriešiť
otázku internej
reštrukturalizácie NATO, si uvedomuje aj
americká
strana a ďalší partneri NATO. Takisto si veľmi jas-
ne
uvedomujú, že najprv sa musia dohodnúť medzi sebou, NATO,
s
Ruskou federáciou, ako tento postup, tento proces bude
prebiehať,
ako bude organizovaný. Viete, že v tomto zmysle
sa
takáto diskusia už začala. Preto by som
znovu rád popro-
sil,
aby sme rešpektovali prirodzený vývoj tejto situácie,
v
rámci ktorého Slovensko, a to
bolo potvrdené, patrí do
skupiny
reálnych uchádzačov o vstup do týchto štruktúr.
Takže to sú azda najvýznamnejšie
záležitosti. Samozrej-
me, rád
privítam diskusiu na
tému zahraničnej politiky
a
koncepcie súčasnej vlády.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Vážené kolegyne a
kolegovia, chcem niečo
povedať
k jednej kauze. Je nesporné, že už aj ja mám niekedy
problémy
s mojimi sluchovými orgánmi.
Neviem, čo počul pán
poslanec
Javorský. Ja som s pánom Šestákom o pánu Kováčovi
nehovoril.
Pána Šestáka som informoval, že ho upozorňujem,
že
by mohli byť námietky, keby bol prítomný tu, v miestnosti
dole,
keď sa prerokúva záležitosť, v ktorej vystupuje pán
minister,
a požiadal som ho, aby bol na balkóne. To je všet-
ko,
o čom som s pánom Šestákom hovoril.
Priatelia, konieckoncov tento bod
sme uzavreli a tým
sme
uzavreli aj tento programový postup.
Navrhujem, aby sme
prešli
k ďalšiemu bodu, prípadne, aby sme urobili prestávku,
dá
sa povedať, že zdravotne je namieste. Je pol šiestej, na-
vrhujem
pokračovať o šiestej hodine.
Ďakujem.
/Po prestávke./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia, budeme pokračovať v roko-
vaní. Vráťte sa
do rokovacej miestnosti a zaujmite svoje
miesta.
Skončili sme bodom, ktorý sme na žiadosť pána ministra
Schenka
otvorili. Je tu ešte faktická poznámka pána poslanca
Gauliedera.
Poslanec F. Gaulieder:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
pred chvíľou v druhej časti faktickej poznámky odznela
veta
pána kolegu poslanca Javorského, ktorú si dovolím cito-
vať
zo záznamu: "Vážený pán minister, nakoľko medzi evidova-
nými spolupracovníkmi Štátnej bezpečnosti je aj meno pána
Šestáka,
prosím vás, aby ste nám povedali, či pri jeho meno-
vaní do funkcie
štátneho tajomníka nebol náhodou
porušený
zákon 451/1992 Zb., tzv. lustračný zákon,
a keď áno, ako
chcete
túto chybu napraviť."
Vážené dámy, vážení páni, nakoľko pán
štátny tajomník
sa
v tomto pléne nemôže brániť, poprosil
ma, aby som pred-
niesol
a prečítal pripomienku k tomuto výroku
pána poslanca
Javorského.
Pán Ing. Jozef Šesták dostal lustračné
osvedče-
nie pod číslom
jednacím 1D 18871/1-LU z roku 1991 14. 8.
1992,
podpísané federálnym ministrom vnútra
Petrom Čermá-
kom.
V osvedčení je uvedené, že pán Ing. Jozef Šesták, naro-
dený 19. 11.
v Michalovciach, nie je evidovaný ako osoba
podľa §
2 ods. 1 písm. a/,
b/ alebo c/ zákona číslo
451/1991.
Vážené
dámy, vážení páni,
navrhujem, aby výroky pána
Javorského
prehodnotil mandátový a imunitný výbor, a zároveň
by
som poprosil pána Javorského, aby sa už prestal venovať
koníčkom
podozrievania so zväzkami Štb, a kladiem si otázku,
odkiaľ
nabral túto informáciu, že pán Šesták je evidovaný
v
zväzkoch ako spolupracovník Štb. Zároveň žiadam, aby sa za
tento
výrok okrem iného aj tu verejne ospravedlnil. Prosil
by
som vás, pán poslanec Javorský, aby ste sa prestali veno-
vať
tomuto nie veľmi zdravému a v tejto dobe už nie veľmi
aktuálnemu
koníčku. Sú na to iné orgány a iné kompetentné
inštitúcie.
A poobzerajte sa aj vo vlastných radoch, medzi
vašimi
kolegami, ako sú tieto zväzky a zoznamy zakomponované
aj
vo vzťahu k vášmu hnutiu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec
Andel.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Chcem sa spýtať toho pána, ktorý má tie
mastné a dlhé
vlasy, teraz mu
neviem prísť na meno, ktorý povedal, že
všetci
absolventi moskovskej diplomatickej školy boli členmi
KGB.
Ja si vážim absolventov tejto školy.
Jeden z nich sedí
aj tu, medzi
nami. Pán Kukan, neviem, či ste boli členom
KGB,
ja som vás nevidel na žiadnych zoznamoch. Proste ste
v
opozícii, to je váš vnútorný problém.
Len by som sa chcel
spýtať,
odkiaľ tento pán čerpá informácie, ktoré sú veľmi
závažného
významu. Samozrejme, tento pán má veľmi dobré skú-
senosti
s VPN a s nejakým SKOI. Neviem, čo je to SKOI, viem,
že
je to občianska iniciatíva, tie prvé dve písmená akosi
neviem
rozlúštiť.
Aha, už ide ten pán, pánboh
zaplať. Keďže je kresťan,
tak
by som ho poprosil, aby nám
vysvetlil, keďže je členom
nejakej
občianskej iniciatívy, kedy vráti 150 miliónov, čo
si
požičali na voľby, keď ešte bol členom
VPN. Keby som mal
dnes
ako podpredseda parlamentu 150 miliónov
- pán kolega,
buďte
slušný, zapneme vám mikrofón - keby
sme mali 150 mi-
liónov,
detské domovy na Slovensku nemajú
problémy, pán ko-
lega
Langoš.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Prosím vás, zachovajme pokoj.
Pán poslanec Cu-
per
- faktická poznámka.
Poslanec J. Cuper:
Iba som
chcel poznamenať, že takmer 90
% stredovekej
kresťanskej literatúry sa dotýkalo morálky a veľmi
častým
pertraktovaním
morálky sa kresťanstvo udržalo po 2000 rokov.
Elementárne
v každej kresťanskej rodine každé dieťa, ktoré
načúva
za dverami, vyzauškujú. Ak chceme zaviesť takúto prax
v
parlamente, že budeme chodiť a špehovať
po parlamente je-
den
druhého, neviem, kde v tomto parlamente dospejeme. Mne
sa
taká predstava akosi nepáči a obracia
sa mi z nej žalú-
dok.
Ak to pán Javorský mieni robiť aj
naďalej, nech povie,
aby
sme si dávali všetci pozor, či za nami
náhodou nechodia
nevidiace
oči alebo nepočujúce uši.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Pittner - faktická
poznámka.
Poslanec L. Pittner:
Ďakujem. V prestávke som poďakoval pánu ministrovi za-
hraničných
vecí za to, že napriek tomu, že tu bola
atmosfé-
ra,
aby sa nepokračovalo, alebo
neodpovedal na otázky, mal
taký
politický rozhľad, ktorý ho viedol k
tomu, aby odpove-
dal.
V tejto súvislosti chcem povedať, že pre
nás, ktorí tu
sedíme,
by malo byť imperatívom, aby sme
nekonali nič také,
čo
ohrozuje záujmy tejto republiky. A z
toho dôvodu si mys-
lím,
netvrdím, že konáme ako opozícia vždy
ideálne, ale ne-
myslite
si to ani vy, páni z koalície, že konáte vždy ideál-
ne.
Najväčšia chyba, ktorá by sa stala, ak by
z tohto dneš-
ného
expozé, ktoré tu mal pán minister,
mohli vyvodiť maso-
vokomunikačné
prostriedky, či naše, alebo zahraničné,
že po
nepríjemných
otázkach odišiel. Preto si vážim to, že
nielen
ostal,
ale aj odpovedal.
Pokiaľ ide o záležitosť pána Gauliedera,
chcem povedať,
nech
sa neobáva o čistotu radov KDH,
nikto z nás nemusí po
tej
stránke, ktorú naznačil, sa cítiť nejako ohrozený. Po
tejto
stránke sme si dali veľký pozor, a pokiaľ tu v minu-
losti
isté veci boli, nie sú medzi nami.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Myslím, že je dobre, keď tieto slová od-
zneli.
Naozaj, vo vášňach, v ktorých často strácame mieru,
je
dôležité, najmä keď sa hovorí o zahraničných otázkach,
dávať
veľký pozor. Myslím si, že veľmi účelne konajú, a pri-
tom
iste veľmi diskrétne konajú aj
diplomacie pri vzájomnom
styku
napríklad s veľmocami. Preto sa nazdávam, že nie je
namieste
napríklad taká otázka, aká bola formulovaná pánom
Mikloškom,
pokiaľ ide o vzťahy s Čínskou ľudovou republikou.
Vážení
priatelia, sme veľmi radi, že máme s
ňou veľmi dobré
vzťahy
a chceme tieto dobré vzťahy s ňou naďalej pestovať
a
ako s priateľmi budeme s nimi rokovať a budeme s nimi kon-
zultovať
všetky problémy, ktoré uznáme za vhodné. Celkom ur-
čite
sa nebudeme tváriť ako mentori.
Pán poslanec Miklušičák.
Poslanec J. Miklušičák:
Pán
podpredseda Andel, chcem sa len ospravedlniť, že
som
vykrikoval počas vašej faktickej poznámky.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán podpredseda Ľupták -
faktická poznámka.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Ako to tu dnes sledujem, skutočne vystupuje
väčšinou
opozícia a robí takú deštrukčnú
politiku, že sa to
nepatrí.
Musím otvorene povedať, že o vstupe do NATO, ako aj
pán
Weiss povedal, nerozhodne naša
krajina, rozhodne o tom
niekto
iný. To mi verte. Môžeme sa tam pchať,
koľko chceme,
rozhodne
o tom niekto iný. K tomu toľko.
K ďalšej
veci: Je mi ľúto, že sú to práve kresťanskí
poslanci,
alebo KDH, ktorí sa tak stavajú za lásku k blížne-
mu,
ale, žiaľ, poznám pozadie mnohých. Nesledujem eštebákov,
ani
nikoho. Je mi jedno, či to je kresťan, jehovista, bap-
tista,
komunista. Vidím čestných ľudí. Vy však
hľadáte vždy
len
nepriateľa. Takže, vážení, aj pán poslanec Langoš, môže-
te
si svoje svedomie spytovať za to, čo sa stalo v Leopoldo-
ve. Nechcem ďalej o tom hovoriť. Sám ste sa pred národom
ukázali
ako minister národnej obrany. Takže
nemáme o čom
hovoriť.
Viete, nezáleží mi, či je to kresťan. Bol som možno
lepším
kresťanom, keď som staval kostoly, keď
som opravoval
kostoly,
ale vy ste stále len brojili. Neviete
nič iné, len
brojiť.
Nie ste pri moci, tak len brojíte proti tomu, kto je
pri
moci. Nehnevajte sa, voľby ukázali tak, rozhodlo sa tak,
ľud rozhodol, tak si to vybral. Keď zvolí vás, vládnite,
robte,
ja vás podporím, ale prosím vás, ako
ste tu dnes vy-
stupovali,
aj pán poslanec Mikloško, veď to sa
nepatrí na
kresťana.
A ak by ste už boli takí veriaci, až tak hlboko,
neviem, či pán
Mikloško pôjde do neba. Pochybujem o tom.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Prokeš -
faktická poznámka.
Poslanec J. Prokeš:
Veľmi
pekne ďakujem, pán
predsedajúci. Veľmi pozorne
som
si vypočul slová pána poslanca
Pittnera. Priznám sa, že
som
vždy pozitívne orientovaný a som naklonený veriť tomu,
že
naozaj medzi prívržencami resp. členmi
KDH nie je nikto,
kto
by mal problém s lustračným zákonom. Bohužiaľ, túto moju
vieru
sami spochybňujú, lebo staré slovenské príslovie hovo-
rí,
že vždy hľadám svoje negatíva u
toho druhého. Ak cítia
potrebu
neustále hľadať u druhých niečo také, musím sa pýtať
prečo,
čo ich doma žerie, že toto hľadajú u
tých ostatných.
Pokiaľ idú rozprávať niečo o menovaní
niektorého štátneho
funkcionára
v rozpore so zákonom, rád by som upozornil, že
pokiaľ si dobre
pamätám, jeden minister v
predchádzajúcej
vláde
bol dokonca menovaný v rozpore s
ústavou, pretože za-
stával
funkciu, ktorá vylučovala, aby bol
súčasne aj minis-
trom.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Klein -
faktická poznámka.
Poslanec J. Klein:
Nie som
zástancom faktických poznámok,
ale myslím, že
tento
priebeh je taký voľnejší. Chcel by som len povedať, že
osud
viedol niť života každého z nás asi
takto - alebo Boh,
alebo
osud, nech si to každý vyloží, ako chce: Keby sme išli
desať
pokolení dozadu, každý z nás má 1 024 prarodičov. Keby
sme
išli dozadu dvadsať pokolení, nakoľko
sú tu matematici,
musím
byť presný, tak je to 1 048 576 prarodičov, a keby sme
išli
do roku tisíc, tak je to 33 554 432 prarodičov. Čiže,
všetci
sme tu zhruba rodina. Áno? /Smiech a potlesk v sále./
Preto
by sme mali hľadať také konštruktívne spôsoby, aby sme
rokovali
tak, aby to bolo v záujme občanov tohto
štátu. Mám
taký
názor, že ešte niekedy za ruských cárov, aj cisárov,
možno historici mi to potvrdia, alebo
vyvrátia, najlepšie
vojenské
školy, ktoré vyštudovali japonskí
dôstojníci, boli
v
Rusku, a ruskí dôstojníci v Japonsku.
Nebolelo to ani ja-
ponského cisára, nebolelo to ani ruského cára. Najťažšie
vojny
boli vždy rusko-japonské. Nikto
nezradil svoju zásta-
vu,
ani svoju vieru. Tieto roky, ktoré tu boli, treba už za-
nechať
a venovať sa budúcnosti.
Ďakujem vám.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Pittner - faktická
poznámka. Pro-
sil
by som však, keby sme pomaly ukončili aj faktické po-
známky.
Ďakujem.
Poslanec L. Pittner:
Pán predsedajúci, ďakujem. Azda ste už za tú dobu zis-
tili,
že nie som vôbec ten, ktorý by chcel vnášať do toho
nejakú
nervozitu alebo nejaké spory, ale keďže náš kolega
pán
poslanec Mikloško nie je prítomný, pokladal som si za
nutné
povedať asi toto: Poznám pána poslanca Mikloška najme-
nej
sedemnásť rokov. Viem, čo všetko
podstúpil. Samozrejme,
každý
z nás a každý, ktorý tu je
prítomný, by mohol o sebe
hovoriť
to isté, pretože v každom z nás je kus boľševika, aj
v
tých, ktorí sme nikdy neboli v komunistickej strane. To
vidno aj z
toho, s akou nevraživosťou pristupujeme jeden
k
druhému. Nám by práve malo ísť o to,
aby sme od tejto ne-
vraživosti
odstúpili. To však nič nemení na tom, že pokiaľ
tu
platia určité zákony, nehnevajte sa, každý z
nás, teda
i
ostatní, majú právo sa spýtať, či tento zákon sa rešpektu-
je,
alebo nie. Ale to je už vec iných našich kolegov.
Chcem
len povedať, že aj ten spomínaný pán minister
-
po prvé, nebol z KDH, a po druhé, opäť treba rozlišovať,
na
akom úseku bol evidovaný. Ako viete,
ako minister vnútra
som
presadil, a práve za predsedníctva pána
Mikloška, vtedy
ako
predsedu Slovenskej národnej rady,
zákon, ktorý v rámci
mojej kompetencie bolo možné prijať, kde sme rozlišovali
medzi
tými, ktorí boli na úseku boja proti vnútornému ne-
priateľovi,
a medzi tými ostatnými, ktorých každý štát po-
trebuje.
Teda aj náš.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Hrnko - faktická
poznámka.
Poslanec A. Hrnko:
Ďakujem, pán podpredseda. Budem veľmi
stručný. Chcel by
som
sa len môjho cteného priateľa Prokeša opýtať, či to svo-
je
vyjadrenie o tom, že každý rozpráva, čo
ho najviac tlačí
vo
vlastnom vnútri, v jeho vlastnej duši,
sa vzťahuje aj na
včerajšie
vystúpenie pána premiéra.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán podpredseda Andel.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Chcel by som poďakovať pánom poslancom
Kleinovi i Pitt-
nerovi.
Skutočne, poďme ďalej. Minulosť môže vlastne každého
ťažiť,
či sa pozrieme na pravú stranu, či na ľavú stranu.
Kto
bol v strane, kto bol v ŠtB, nie každý, ale môžeme sa
pozrieť aj tu,
aj tam. Pán Pittner, ako bývalý
minister
vnútra,
ak by sa pozrel aj po tejto strane, vedel by čosi
povedať.
I po tej strane by vedel čosi veľmi dobre povedať.
Priatelia, na čo sú dobré tieto spory, tieto hádky? Na
čo
sú dobré tieto faktické poznámky, ktorých máme pri každom
probléme
20 až 25? Hádame sa, kvárime sa. Na čo je to dobré?
Poďme
ďalej. Vráťme sa vždy k meritu veci. Buďme takí silní,
či
sme z jednej, alebo z druhej
strany, či sme z koalície,
či
z opozície. Ideme trošku mimo, tak ako aj tu zazneli hla-
sy.
Prosím vás, vráťme sa k meritu veci.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem, priatelia. Dáme ešte slovo pánu Šimkovi, ale
prosím
vás, buďme struční, prejdime k nášmu programu.
Pán poslanec Šimko - faktická poznámka.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Súhlasím s tým a mojím
založením
je skôr sa pozerať do budúcnosti,
aj keď si mys-
lím,
že sa môžeme niekedy o nej trochu kváriť a diskutovať
o
nej, keďže máme na ňu rozdielny názor.
Vlastne v tom spo-
číva
pluralitná politika. Nemôžeme však tak
úplne nehľadieť
aj
na to, čo bolo v minulosti. Bolo tu 60 tisíc rehabilitač-
ných
rozsudkov. Boli tu tragédie ľudí, ktorí boli zavretí.
Tých
60 tisíc nespravodlivo odsúdených ľudí musel niekto od-
súdiť.
Musel tam niekto pripraviť celé portfólio na to odsú-
denie.
Boli tam ľudia, ktorí ich udávali. Nemôžeme to zase
nebrať
do úvahy. Je tu aj otázka, čiste
právna, že existuje
lustračný
zákon, ktorý platí. Takže po tejto
stránke nemož-
no
zľahčovať to, čo bolo v minulosti.
Myslím si, že mnoho negatívneho aj v
našich národných
dejinách vyplývalo z
toho, že sme sa tak trošku
stavali
k
veciam, že všetko pominie, a že sme si
nevedeli mnohokrát
vyvodiť
dôsledky aj z vlastných činov, každý sám. Myslím si,
že
bola chyba, že bol spomenutý pred
chvíľou konkrétny člo-
vek,
a keďže som cez prestávku videl lustračné osvedčenie
pána Šestáka,
ako podpredseda KDH
sa mu ospravedlňujem.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený
pán predsedajúci, v
parlamente sedím tretie
funkčné obdobie, a
ak mi niečo prekáža na týchto rokova-
niach,
tak to je narastajúca miera hrubozrnnosti tohto roko-
vania.
Domnievam sa, že penzum hrubozrnnosti na dnešok sa už
vyčerpalo.
Navrhujem na dnešný deň rokovanie
ukončiť a pro-
sím,
aby sa o tomto mojom návrhu hlasovalo bez rozpravy.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Priatelia, je to procedurálny návrh.
Prosím vás, pokoj-
ne.
Myslím si, že je rozumné to
zvážiť. Je tu procedurálny
návrh, a ak
v túto chvíľu poruším postup, zase sa otvorí
ďalšia
lavína poznámok. Mám tomu tak rozumieť,
pán predseda
výboru
Hofbauer, že navrhujete ukončenie dnešného dňa?
Poslanec R. Hofbauer:
Áno.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Priatelia, je tu taký návrh.
Konieckoncov, je naozaj
pol
siedmej, ale prosil by som vás, ak prijmeme tento proce-
durálny
návrh, aby sme zajtra začali presne o 9.00 hodine,
aby
sme sa pokúsili byť naozaj racionálni, aby sme zvládli
celý
program, presnejšie, všetky zvyšné body programu, ktoré
ešte
máme, tak, aby sme mohli skončiť rokovanie 6. schôdze.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o
procedurálnom návr-
hu
pána predsedu výboru Hofbauera,
ktorý navrhuje, aby sme
ukončili
dnešné rokovanie, teda prerušili
6. schôdzu a po-
kračovali
v nej zajtra.
Prezentovalo sa 92 poslancov.
Za návrh hlasovalo 53 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že bol prijatý procedurálny
návrh, podľa
ktorého
prerušujeme 6. schôdzu a budeme pokračovať zajtra.
Priatelia, dobre sa vyspime a podľa možnosti nechajme
v
snoch odísť veľkú nevraživosť.
Ďakujem.
Tretí deň rokovania
6. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
7. apríla 1995
____________________________________________________________
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
pokračujeme v rokovaní prerušenej 6.
schôdze Národnej
rady
Slovenskej republiky. Prosím,
pripravte si svoje kar-
tičky,
budeme sa najprv prezentovať.
Prosím prezentujme sa.
Prezentovalo sa 88 poslancov. Konštatujem,
že sme uzná-
šaniaschopní.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
v rokovaní 6.
schôdze Národnej
rady Slovenskej republiky
pokračujeme
p
i a t y m bodom, ktorým je
Návrh skupiny poslancov Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo
80/1990
Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení
neskorších
predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač
číslo 66 a spoločnú
správu
výborov ako tlač číslo 66a.
Za skupinu poslancov návrh zákona
zdôvodní poslanec Du-
šan
Macuška. Prosím, aby sa ujal slova.
Poslanec D. Macuška:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
vážení hostia,
ako je uvedené aj v
tlači 66, v písomnom odôvodnení
tohto
návrhu, touto navrhovanou zmenou sa v podstate sleduje
zabezpečenie
výberu takých náhradníkov, ktorí by vzhľadom na
svoju
profesiu mohli kvalifikovane zastúpiť
tých poslancov,
ktorých
mandát zanikol, alebo sa neuplatňuje.
Rovnako druhým okruhom dôvodov, ktorý je
uvedený v tej-
to dôvodovej správe, je aj dôvod, že v dôsledku príchodu
väčšieho
počtu náhradníkov rovnakej alebo príbuznej profesie
by určité
úseky spoločenskej činnosti nemali zastúpenie
v
Národnej rade Slovenskej
republiky. Z toho dôvodu, že
v
článku 72 Ústavy slovenskej republiky
je uvedené, že Ná-
rodná rada
Slovenskej republiky je
jediným ústavodarným
a
zákonodarným orgánom Slovenskej republiky, takéto výnimoč-
né
postavenie si zároveň vyžaduje aj výnimočnú kvalitu práce
tohto
orgánu.
Vzhľadom na to, že my ako jednotliví
poslanci reprezen-
tujeme
svojou kvalitou práce Národnú radu, zároveň Národná
rada
ako kolektívny orgán reprezentuje nás, všetci by sme
mali dbať, aby
sme vytvorili všetky
podmienky na to, aby
práca
výborov a potom aj práca celého zákonodarného orgánu
bola
na požadovanej úrovni. Preto si myslím,
že by bolo po-
trebné,
aby všetci poslanci tieto zmeny zákona podporili.
Zároveň by som si dovolil navrhnúť
doplnenie, kde by
som
navrhoval v § 48 za odsek 1, kde
je vkladaný nový od-
sek
2, za slová "na jej kandidátnej listine" vložiť slová
"v
tom istom volebnom kraji". To
znamená, že celý novo vlo-
žený
odsek 2 by znel: "Ak sa uprázdni
mandát v priebehu vo-
lebného
obdobia po ustanovujúcej schôdzi
Národnej rady Slo-
venskej
republiky, nastupuje náhradník tej
istej politickej
strany,
ktorého určí politická strana z kandidátov uvedených
na
jej kandidátnej listine v tom istom volebnom kraji..."
-
to by bolo doplnenie a text by pokračoval "s prihliadnutím
na
profesiu poslanca, ktorého mandát sa uprázdnil".
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pánu poslancovi Macuškovi.
Prosím spoločného
spravodajcu
výborov pána poslanca Mikulku, aby
podal správu
o
výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej
rady
Slovenskej republiky.
Poslanec V. Mikulka:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
vážení hostia,
dovoľte, aby som vám predniesol spoločnú
správu k nove-
le, tlač číslo
66. Návrh novely zákona číslo 80/1990 Zb.
v
znení neskorších predpisov prerokovala vláda Slovenskej
republiky
21. februára 1995 a vyslovila s
pripomienkami sú-
hlas.
Spoločná
správa Ústavnoprávneho výboru
Národnej rady
Slovenskej
republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-
liky pre
verejnú správu, územnú
samosprávu a národnosti
a
Výboru Národnej rady
Slovenskej republiky pre životné
prostredie
a ochranu prírody o výsledku
prerokovania návrhu
skupiny
poslancov Národnej rady Slovenskej
republiky na vy-
danie
zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa
mení
a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 80/1990
Zb.
o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších
predpisov,
tlač číslo 66:
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky rozhodnutím
číslo 76 z
12. decembra 1994 a jeho doplnkom číslo 174
z
27. februára 1995 pridelil na prerokovanie uvedený návrh
skupiny
poslancov Národnej rady Slovenskej
republiky Ústav-
noprávnemu
výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výbo-
ru Národnej rady Slovenskej republiky pre
verejnú správu,
územnú
samosprávu a národnosti.
Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh zákona dňa 17. 1.
1995
a Výbor Národnej rady Slovenskej
republiky pre verejnú
správu, územnú
samosprávu a národnosti
dňa 2. 3. 1995.
Z
vlastnej iniciatívy prerokoval návrh zákona dňa 30. 3.
1995 Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre životné
prostredie
a ochranu prírody a vyslovil s návrhom
nesúhlas.
Ústavnoprávny
výbor Národnej rady Slovenskej republiky vy-
slovil
s návrhom súhlas. Takisto vyslovil súhlas s návrhom
zákona
Výbor Národnej rady Slovenskej
republiky pre verejnú
správu,
územnú samosprávu a národnosti a súčasne k nemu pri-
jal
pozmeňovacie a doplňovacie návrhy.
Dovoľte, aby som zaujal stanovisko k
pozmeňovacím návr-
hom
zo spoločnej správy. Pozmeňovacie a doplňovacie návrhy
v
spoločnej správe sú legislatívno-technické, a preto ich
ako
spoločný spravodajca odporúčam
prijať, a to s úpravou
tlačovej
chyby, ktorá vznikla pri prepise textu. Ide o bod
5
spoločnej správy, kde správne
očíslovanie odseku je číslo
5,
a nie 1. Tam prišlo len v prepise
zrejme k technickej
chybe
a správne znenie je: V § 48 ods. 5 v poslednej vete sa
za slová "podľa ods. 1" vkladajú
slová "alebo 2". To je
správne
znenie textu v bode 5 spoločnej správy.
Ak je s tým všeobecný súhlas, odporúčam
hlasovať o spo-
ločnej
správe en bloc a odporúčam tieto body prijať. Ak nie,
tak
potom musíme vyňať bod 5 zo spoločnej správy a potom dá-
vam
ako spravodajca pozmeňovací návrh.
Vážený pán predseda-
júci,
po otvorení rozpravy sa prihlasujem do rozpravy ako
prvý
a dovolím si podať jeden pozmeňovací návrh.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, otváram rozpravu.
Poslanec V. Mikulka:
Môj návrh smeruje k tomu, aby sa aj v
novom znení záko-
na
číslo 80/1990 Zb. v znení neskorších predpisov zachoval
princíp
uplatnenia prednostných hlasov
podľa § 42 ods. 4.
Dosiahne
sa to tak, ak sa nový odsek 2 § 48
doplní vetou na
konci:
"To neplatí, ak na uplatnený mandát má nastúpiť ná-
hradník,
ktorý vo voľbách získal potrebný počet prednostných
hlasov
podľa § 42 ods. 4."
Vážené plénum, tým vás žiadam o podporu môjho pozmeňo-
vacieho
návrhu. A chcel by som vás poprosiť,
aby pozmeňova-
cie
návrhy, ktoré budete predkladať, boli v písomnej forme.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Vážené kolegyne a kolegovia, budeme po-
kračovať
v rozprave. Chcel by som vás požiadať, aby sme dnes
pristupovali
k rozprave s veľkou racionalitou, pretože tento
deň
s ohľadom na pracovné programy budúceho týždňa musíme
skončiť
všetky body, ktoré máme, a neskončíme dovtedy, doke-
dy
nebude prerokovaný každý z týchto
bodov. Prosím vás, aby
sme
sa podľa tohto správali.
Ako prvý sa písomne prihlásil do rozpravy pán poslanec
Michal Benčík z
SDĽ. Pripraví sa pán poslanec Ivan Šimko
z
KDH.
Poslanec M. Benčík:
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
páni poslanci,
milé poslankyne,
zrejme ste si viacerí všimli, že z
desiatich navrhnu-
tých
a schválených bodov programu 6. schôdze Národnej rady
okrem
dvoch sú návrhy poslancov, resp. skupiny poslancov. Už
minule
som sa osvedčil, že zákonodarnú
iniciatívu poslancov
považujem
za prirodzené využitie ústavného práva
a nebrojím
voči
takémuto postupu vo všeobecnosti, ale
sa dovolávam vy-
váženosti,
zmysluplnosti a racionality.
Namiesto toho, aby
Národná
rada požadovala od vlády plynulé predkladanie legis-
latívnych
predlôh, tak ako je to v pláne legislatívnych úloh
vlády
na I. polrok 1995, prednostne sa zaoberáme návrhmi ko-
legov
poslancov.
Doteraz okrem rozpočtového provizória a
rozpočtu na rok
1995
sme od vlády do pléna Národnej
rady dostali len zákon
o
pobyte cudzincov, novelu zákona o požiarnej ochrane, zmenu
tzv. kompetenčného zákona a niekoľko
medzinárodných zmlúv
a
dohovorov. To je žalostne málo a možno
vysloviť obavy, že
dobrý
plán legislatívnych úloh ostane
len na papieri. Mali
by
sme byť preto v tomto smere voči vláde náročnejší aj pre-
to,
lebo procedúra prípravy vládnych
návrhov legislatívnych
predlôh
dáva väčšiu záruku súladnosti návrhu so
súvisiacimi
právnymi predpismi
a nepochybne zaručuje
väčšiu kvalitu
právnej
normy, keď to predkladá vláda. Aj preto je v ustano-
vení
§ 63 rokovacieho poriadku uložené, že každý legislatív-
ny
návrh treba zaslať vláde na vyjadrenie.
Pokiaľ ide o návrh na zmenu zákona o voľbách, predkla-
datelia
sú motivovaní politickou účelovosťou a
vyhovuje nie
duchu
právneho systému, ale záujmom úzkej
politickej špičky
vedenia
strán a hnutí. Bez výnimky všetkých hnutí, to nemys-
lím
vôbec jedno hnutie. Pri prerokovávaní
návrhu v Ústavno-
právnom
výbore Národnej rady som použil tvrdší výraz v tom
smere,
že zmena volebného zákona v zmysle, aby poradie ná-
hradníkov
za odstupujúcich poslancov neurčovalo
poradie po-
dľa
získaných preferenčných hlasov vo
voľbách, ale aby toto
poradie
určovalo vedenie politických strán a
hnutí, je pod-
vodom
na voličoch. Bol som patrične napomenutý a upozornený,
že viaceré volebné systémy demokratických
štátov obsahujú
inštitút,
podľa ktorého poradie náhradníkov za poslancov ur-
čujú
kandidujúce politické subjekty. Zhodou
okolností ja to
viem.
Dokonca aj náš volebný zákon takýmto spôsobom rieši
nástup
kandidátov do poslaneckej funkcie v druhom skrutíniu,
lenže
to je o inom.
Pýtam sa, ako správne nazvať návrh na
takú legislatívnu
zmenu,
ktorá voličovi pred niekoľkými mesiacmi pri ostatných
voľbách do Národnej
rady deklarovala význam
preferenčných
hlasov pri poradí
kandidátov za poslancov a náhradníkov,
a
počas volebnej kampane politické subjekty dokonca nabádali
voliča,
aby si vybral a svojím preferenčným hlasom upred-
nostnil
kandidáta, ktorý si zasluhuje jeho dôveru tak, aby
sa
tento dostal do parlamentu, resp. aby
sa stal aspoň po-
tenciálnym
náhradníkom za poslanca. To všetko sme voličovi
v
súlade so zákonom pred voľbami hovorili a sľubovali. A te-
raz,
keď sme sa do parlamentu dostali,
nás už názor voliča
vyjadrený zakrúžkovaním na hlasovacích lístkoch nezaujíma.
Zvolil si nás,
vážený volič, určil si poradie, ale tvoja
vôľa
vyjadrená v súlade so zákonom nás už
nezaujíma a zákon
zmeníme
podľa hesla "parlament môže všetko". A zmeníme to
tak,
že poradie náhradníkov, ktoré vyplynulo z preferenčných
hlasov
voličov, odmietneme, lebo vedenie strán
a hnutí určí
poradie
lepšie podľa kvality kandidátov.
Pripusťme, že vedenia parlamentných strán
a hnutí zo-
hľadnia
pri určovaní poradia náhradníkov kritérium kvality
a
profesionálneho zamerania. To by bol
ten lepší prípad.
Všetci
však žijeme v konkrétnej politickej situácii a vieme,
že
politikou hýbu nielen hodnoty, ale najmä záujmy skupín
a
jednotlivcov. Z toho vyplýva, že v spolitizovaní poradia
náhradníkov
bez toho, aby som sa dotkol dobrého
úmyslu par-
lamentných
strán a hnutí, budú určujúce záujmy vedenia a nie
vždy
sa bude postupovať podľa kritérií kvality. Skôr sa bude
prihliadať na
to, ktorý náhradník
je pre vedenie strán
a
hnutí prijateľnejší, lojálnejší, a prečo
nepovedať - aj
poslušnejší.
Odporúčam po pár mesiacoch, ktoré
uplynuli od volieb,
nemeniť
volebný zákon a neprispieť tým ku
kupčeniu s posla-
neckými mandátmi.
Rešpektujme poradie náhradníkov, ktoré
stanovili
voliči svojimi preferečnými hlasmi v demokratic-
kých
voľbách. Dôrazne nás na to upozornili aj nevládne orga-
nizácie.
Ak vedenia strán a hnutí chcú mať väčšiu ingerenciu
pri
zostave parlamentu, nech prejavia svoju politickú vôľu
pri tvorbe budúceho volebného systému a
volebného zákona
tak,
aby voliči boli vopred uzrozumení s
pravidlami nástupu
náhradníkov,
a nie po voľbách. Meniť volebný zákon v tomto
smere
a v tejto etape je síce možné, ale je to voči voličovi
neetické.
Pokorne vás prosím, ak nechceme ďalej dehonestovať
tento
zákonodarný zbor, nehlasujme za tento návrh.
Ďakujem vám za pozornosť.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne. S dovolením, len upozorňujem pána po-
slanca Benčíka, že
pán spoločný spravodajca práve
navrhol
doplnenie
toho zákona, v ktorom sa počíta s tým,
že sa bude
zohľadňovať
preferenčné poradie.
Slovo má pán poslanec Šimko z KDH. Pripraví sa pán po-
slanec
Gyula Bárdos z MKDH.
Poslanec I. Šimko:
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
milé dámy,
vážení páni,
navrhovaná novela volebného zákona nemá chybu. Je lo-
gickým
pokračovaním politického myslenia,
ktoré je založené
na
nedôvere predovšetkým proti vlastným.
Jej predkladatelia
sa
ňou vysmievajú voličom, ktorí prácne krúžkovali svojich
obľúbencov.
Ak strana rozhodne, že do svätyne moci nastúpi
dakto, kto nedostal ani jeden preferenčný
hlas, volič sa
unúval
márne. Bude to však na prospech kvalifikovanosti par-
lamentu, ako
tvrdia navrhovatelia - kvalifikácia posluš-
nosti.
To, čo však je najabsurdnejšie, nie je
obsah navrho-
vanej
novely. Korunou všetkého bude skutočnosť, keď za ňu
budú
hlasovať tí, čo ich postihne proces,
ktorého zavŕšením
táto
novela bude. Najskôr to boli lákavé príležitosti pre
poslancov
víťazného hnutia. Kto by odolal - štátny tajomník,
riaditeľ
verejnoprávnej inštitúcie, primátor,
podnikatelia,
ale
dobrá je i poslanecká imunita a
spoločenské postavenie.
Avšak politický
tlak na vyriešenie
konfliktu záujmov sa
stupňuje,
nie ten môj, ale návrh víťazného hnutia povedie ku
masívnemu
zániku mandátov. Vašich mandátov, kolegyne a kole-
govia
z vládnej koalície. A potom bude treba
zabezpečiť lo-
jálnych nástupcov,
ktorí prídu po
vás, a nič sa nesmie
nechať
na náhodu.
Doteraz
by náhradníci nastupovali
podľa živelne sa
utvárajúcej
vôle voličov, ale ten, kto voľby vyhral, vie ne-
pochybne
lepšie, čo je pre voličov užitočnejšie,
a preto je
táto skvelá novela. Politický subjekt, vlastne
presnejšie
len
on dokáže povedať, ktorý poslanec bude dobrým. Ako lénny
pán
bude rozdávať mandáty a tešiť sa nekonečnej vďačnosti
svojich
budúcich vazalov. Táto novela je
artikuláciou nedô-
very
ako základného politického postoja navrhovateľov. Nedô-
verujú
v politickú spoľahlivosť a ani v
kvalifikovanosť ľu-
dí,
ktorých umiestnili na svoje kandidátne listiny. Ak by sa
niekedy
malo uvažovať logicky, potom si zrejme
bude treba
uvedomiť, že nie
je príliš výhodné vstupovať do spolkov
s
tými, ktorí už vopred nedôverujú.
Účelovosť a priehľadnosť i legislatívna
úbohosť tejto
novely
sú do neba volajúce, a nebyť toho, že ide o ďalší
drobný
kamienok do mozaiky grandiózneho valcovacieho progra-
mu,
smerujúceho nezadržateľne k režimu osobnej moci, nestála
by
za reč. Hnutie, ktoré získalo najviac
hlasov a ktoré má
v
parlamente najviac poslancov, v
logike novely, ktorú na-
vrhlo, privlastňuje si legitimitu na to, aby
rozhodovanie
tých
istých voličov rušilo, lebo ono vie
lepšie, čo je pro-
spešné.
Čo je prospešné pre syndikát, je prospešné i vlasti,
píše
na nefungujúce záchranné vesty ako posledný odkaz potá-
pajúcim
sa kolegom nezabudnuteľný Milo z Hlavy XX. Vesty ne-
fungovali
preto, lebo Milo už dávno pred použitím
odstránil
bombičky do hustiaceho mechanizmu a použil ich
na svoje
kšefty.
Táto novela je obdobný odkaz pre vás, vážené kolegy-
ne
a vážení kolegovia z vládnuceho hnutia.
Ďakujem za pozornosť.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec
Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec
Šimko, ak namieta-
te
stranícky princíp v súvislosti s mandátom poslanca, chcem
dodať,
že to bolo práve vaše hnutie, ktoré túto prax ako pr-
vé zaviedlo v
tomto parlamente, v tomto
volebnom období
v
súvislosti so straníckym rozhodnutím vášho predsedníctva
vo
vzťahu k vášmu kolegovi poslancovi.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Macuška s faktickou po-
známkou.
Poslanec D. Macuška:
Prosil
by som všetkých diskutujúcich, ktorí
majú
prichystané
diskusné príspevky od včerajška, aby ich len mo-
notónne
nečítali, ale aby reagovali na zmenu, ktorá bola na-
vrhnutá: "To neplatí, ak na uprázdnený mandát má nastúpiť
náhradník,
ktorý vo voľbách získal potrebný počet
prednost-
ných
hlasov podľa § 42 ods. 4." Prosím vás, upravte si svoje
diskusné
príspevky a nečítajte tu automaticky
to, čo ste si
pripravili
a čo už nie je teraz aktuálne.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Šimko, chce
to
upraviť.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne. Ak dovolíte, vyjadrujem sa k návrhu zá-
kona, ktorý som
dostal ako tlač. Váš návrh možno prejde,
možno
neprejde. Skôr si myslím, že asi neprejde.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Gyula Bárdos z MKDH.
Pripraví
sa pán poslanec Peter Lauko z KDH.
Najskôr faktická poznámka - pán poslanec
Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci. Nedá mi, aby som nezareago-
val
na posledné slová pána poslanca Šimka.
Chcem sa ho opý-
tať,
či to má znamenať, že napriek jeho protestu, že by tu
došlo cez
neakceptovanie
preferenčných hlasov k popretiu
vôle
voliča, a je tu návrh na opravu toho, že KDH túto opra-
vu
nepodporí. To znamená, že naopak, chce
to vtlačiť do po-
lohy,
že nebude rešpektovaná vôľa voliča
prejavená cez pre-
ferenčné
hlasy.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Benčík - faktická
poznámka.
Poslanec M. Benčík:
Ďakujem
za udelené slovo. Vážený kolega Macuška, asi
vám
uniklo, že som hovoril k princípu a k zásadám, že sa ne-
má
meniť zákon po tom, keď je po voľbách,
ale pred voľbami.
A
nedotýkal som sa legislatívneho znenia,
ani doplňovacieho
návrhu.
Ak sa chcete pustiť do diskusie o legislatívnych ná-
metoch,
upozorňujem vás, že ustanovenie odseku
1, ktoré na-
vrhujete,
má nadväznosť na odsek 5 a 6, kde ste
to nevyrie-
šili
legislatívne. Ale s podrobnosťami som sa nechcel zaobe-
rať.
Ďakujem za pozornosť.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Prosím vás, myslime na
to, že vlastne
vždy
sme po voľbách a pred voľbami. Pán poslanec Bárdos, má-
te
slovo.
Poslanec Gy. Bárdos:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
vážení hostia,
k
pripomienke pána poslanca
Macušku: aj keď hovoril
o
tom, že isté zmeny sa chystajú a majú pripravený návrh,
akým
spôsobom zmeniť pôvodnú tlač, predsa
pán Benčík už po-
vedal,
že je to zmena volebného zákona počas volebného obdo-
bia.
Preto svoj diskusný príspevok
prednesiem tak, ako som
si
ho pripravil.
Návrh zákona Národnej rady Slovenskej
republiky, ktorým
sa mení
a dopĺňa zákon
Slovenskej národnej rady číslo
80/1990
Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení
neskorších
predpisov, predkladaný skupinou poslancov z vlád-
nej
koalície, presnejšie z Hnutia za demokratické Slovensko,
údajne
má za cieľ skvalitniť platný zákon a riešiť problém
nástupu
náhradníkov, ako sa to snažil odôvodniť predstaviteľ
skupiny
poslancov na zasadnutí Výboru Národnej
rady pre ve-
rejnú
správu, územnú samosprávu a národnosti. Pri prerokúva-
ní
tohto návrhu predkladateľ viackrát zdôraznil, že novela
by
zmenila platný zákon len v minimálnej miere, lebo sa týka
iba
riešenia problému nastupujúcich náhradníkov uvedených na
kandidátnej
listine.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, do §
48 zákona číslo
80/1990
Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení
neskorších
predpisov predkladatelia navrhujú vložiť nový od-
sek,
ktorý by znel - a to som chcel citovať, ale nebudem,
lebo
to už pán predkladateľ prečítal. Tým, že sa citovaná
časť dostane do
zákona o voľbách, sa jednoznačne vytvára
priestor
na zmenu výsledkov legitímnych demokratických vo-
lieb,
a to preto, lebo politická strana bude mať možnosť ur-
čiť,
vyberať náhradníkov z kandidátov
uvedených na jej lis-
tine.
Tým bude daná možnosť, zdôrazňujem, na
zmenu poradia,
ktoré
určili voliči, to znamená na zmenu výsledkov parla-
mentných volieb. Práve voliči sa v parlamentných voľbách
rozhodli
tak, ako sa rozhodli, a tí, zdôrazňujem, že ich ne-
bolo
málo, ktorí využili zákonom danú
možnosť preferenčného
hlasovania
a svojimi hlasmi zmenili pôvodne navrhované pora-
die a určili
konečné poradie na jednotlivých
kandidátnych
listinách,
to neurobili náhodou. Tí, ktorí
predkladajú pre-
rokúvanú
novelu zákona a, samozrejme, aj tí, ktorí sú pri-
pravení
návrh podporiť pri hlasovaní, musia si
uvedomiť, že
pripravujú
pôdu na zmenu výsledkov legitímnych
volieb, teda
zmenu
rozhodnutia občanov Slovenskej
republiky. Nič nezmení
na
tomto fakte ani to, že predkladatelia
stále pripomínajú,
že
ide o malú, nepatrnú úpravu, ktorá sa
týka iba náhradní-
kov
na zaniknutý alebo na neuplatnený mandát.
Treba si uvedomiť to, a práve na to chcem upriamiť po-
zornosť, že prerokúvaná novela volebného zákona
má jedno-
značne retroaktívny charakter, lebo po
jej prijatí sa de
facto
zmenia platné pravidlá, podľa ktorých sa parlamentné
voľby
konali. K tejto zmene pravidiel by došlo, zdôrazňujem,
počas
volebného obdobia. Keď sa Slovenská republika chce in-
tegrovať
do európskych štruktúr a chce nie iba
deklaratívne
pokračovať
v demokratizácii spoločnosti, poslanci zákonodar-
ného
zboru by vôbec nemali iniciovať návrhy zákonov retroak-
tívneho
druhu a parlament by vonkoncom nemal prijať retroak-
tívne
novely zákonov.
Neobstojí argumentácia
predkladateľov, že prijatím no-
vely
by sa mohla udržať odborná kontinuita v Národnej rade
Slovenskej republiky.
Som nesmierne sklamaný, že skupine
poslancov
z vládneho hnutia tak záleží iba na odbornosti len
v
prípade náhradníkov. Chcem upozorniť predkladateľov návrhu
na
to, že bola jedinečná možnosť a šanca na ustanovujúcej
schôdzi
parlamentu, keď sa zaraďovali poslanci
do jednotli-
vých
parlamentných výborov. Vtedy vládna
koalícia mala cel-
kom
iný názor na veľmi vážnu problematiku
odbornosti. Chcem
pripomenúť,
lebo sa o tom veľa hovorilo pri prerokúvaní vrá-
teného
zákona o Slovenskej informačnej službe, keď viacerí
poslanci
vládnej koalície argumentovali tým, že opozícia ne-
mohla
byť zaradená do Osobitného orgánu na
kontrolu Sloven-
skej
informačnej služby, lebo nebola prítomná na ustanovujú-
cej
schôdzi parlamentu. Keď sa zaraďovali
poslanci do výbo-
rov,
boli prítomní všetci poslanci Národnej rady.
Ešte raz, páni predkladatelia a taktiež ďalší poslanci
vládnej
koalície, treba konštatovať, že ste vtedy poskytnutú
šancu prepásli, teda nevyužili. Je neetické a
zavádzajúce
argumentovať
pri novelizácii volebného zákona
odbornou kon-
tinuitou
medzi poslancami Národnej rady. Je jasné, že prero-
kúvaný
návrh novely volebného zákona bol
pripravený na rie-
šenie
problémov vládneho hnutia, lebo práve
HZDS má najviac
neuplatnených
mandátov a prijatie novely by umožnilo
takti-
zovanie
pri výbere ďalších náhradníkov. Je však
nemysliteľ-
né,
aby Národná rada problém hnutia riešila
prijatím retro-
aktívnej
novely.
Chcem upriamiť pozornosť najmä tých,
ktorí stále prí-
zvukujú
a opakujú to, čo by malo byť samozrejmosťou,
že re-
prezentujú
záujmy voličov, teda záujmy ľudu, že prijatím no-
vely
vytvoria priestor na zmenu rozhodnutia voličov, ktorí
svojimi
hlasmi urobili konečné poradie na
jednotlivých kan-
didátnych
listinách.
Zhrniem teda: Návrh je nedemokratický, vytvára možnosť
zmeny
výsledkov legitímnych parlamentných
volieb, má jedno-
značne
retroaktívny charakter, a preto
navrhujem, aby pred-
kladatelia
svoj návrh stiahli. Ak sa tak nestane, poslanci
Maďarskej
koalície v žiadnom prípade nemôžu podporiť predlo-
žený
návrh, aj keď so zmenami, a budú
hlasovať proti prija-
tiu
retroaktívnej novely volebného zákona.
Ďakujem za pozornosť.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Peter Lauko z KDH. Pri-
praví
sa pán poslanec Jozef Miklušičák z KDH.
Poslanec P. Lauko:
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia poslanci,
vážený pán minister,
celý problém novely volebného zákona v
tomto období pol
roka
po voľbách možno charakterizovať jedinou otázkou: Prečo
toľko pozornosti náhradníkom poslancov od HZDS? O podaní
tohto
návrhu prebehla krátka správa aj v masmédiách. Vláda
tento
návrh odporučila. Ako
navrhovatelia sú podpísaní po-
slanci
HZDS, podpredseda Národnej rady, predseda poslanecké-
ho klubu,
predseda vyšetrovacej komisie, teda ostrieľaní
harcovníci.
HZDS a vláda dali tichý priechod
tohto návrhu
novely
volebného zákona bez komentovania. V
krátkej dôvodo-
vej správe autori novely dôvodia -
citujem: "V období po
ustanovujúcej schôdzi
sleduje zabezpečenie výberu takých
náhradníkov,
ktorí by vzhľadom na svoju profesiu
mohli kva-
lifikovane
zastúpiť poslancov, ktorých mandát zanikol, alebo
sa neuplatňuje." Ďalej potom uvádzajú - citujem: "Zámerom
predloženého
návrhu je zabezpečiť kvalifikovanú prácu Národ-
nej rady Slovenskej republiky." Podľa
môjho názoru je to
vymyslený
dôvod na zakrytie pravých dôvodov.
Prijatie tohto návrhu by dalo možnosť
pravého manipulo-
vania
s výsledkami parlamentných volieb. Veď podľa doteraz
platného
zákona poradie a mená náhradníkov sú známe a boli
publikované
oficiálne v publikácii Slovenského štatistického
úradu.
Uvedené publikované výsledky
poradia náhradníkov by
sa prijatím tohto návrhu mohli zmeniť
rozhodnutím vedenia
politickej strany, niekedy možno vodcom strany. Na
jednej
strane
je sympatická snaha o profesionalizáciu
poslancov od
navrhovateľov.
Ich reči o kvalifikovanom zastúpení poslancov
sa
však dostávajú na šikmú plochu. Keď si
pripomenieme prvú
lastovičku
v našom parlamente - pán Macuška, teraz by som
upozornil,
aby ste ma sledovali - toto bol prvý
prípad, keď
sa
zmenil náhradník, a nie náš klub ho
zmenil, nenastúpenie
poslanca
do parlamentu, ktorý bol podľa vôle voličov v pora-
dí,
poslanca za HZDS Ivana Ľuptáka.
Namiesto jeho vstupu do
parlamentu,
kde už mal nemalé skúsenosti, dal
prednosť luk-
ratívnejšiemu
miestu a prepustil miesto ďalšiemu náhradníko-
vi
v poradí. V kuloároch parlamentu sa
povrávalo, že v par-
lamente
si ho neželá jeho koaličný menovec. Neviem, aká je
pravda.
Jedno je isté, že nenastúpil ako
náhradník a platný
volebný
zákon nebol porušený.
Ak bude prijatá navrhovaná novela
volebného zákona, vá-
žení
náhradníci najmä najpočetnejšieho klubu HZDS, lukratív-
ne
ponuky za prepustenie miesta náhradníka už nedostanete.
Že
by toto bola pravá príčina navrhovanej novely? Vedenie
politickej
strany rozhodne, že náhradníkom bude XY, ktorý je
síce na
predposlednom mieste kandidátky,
nevadí, že mal
o
3000 voličských hlasov menej, ale má
túženú kvalifikáciu.
Nezdá
sa vám to absurdné? Kto si tu osvojuje
právo rozhodo-
vať namiesto
voličov? Vážení kolegovia navrhovatelia, čo
myslíte, je spravodlivejšie a má väčšiu demokratickú
váhu
rozhodnutie
občanov - voličov vo voľbách, alebo prijatie ta-
kejto
novely zákona pol roka po voľbách? Čo
si o vás pomys-
lia
voliči, keď zmeníte výsledok ich volieb?
Návrh takéhoto zákona a jeho prijatie
považujem za ďal-
ší
krok k budovaniu autoritatívneho vládnutia a priestoru na
vytváranie
kultu osobnosti na Slovensku. Veď poznáte to hes-
lo
z volieb "Len On to dokáže". Kto bude rozhodovať o ná-
hradníkoch
v politickej strane? Sľúbil som svojim voličom,
že
budem na pôde parlamentu proti takejto deformácii výsled-
kov
volieb a porušovaniu demokratických princípov na Sloven-
sku
protestovať. Budem hlasovať proti tomuto návrhu novely
volebného
zákona. Je vrcholne nedemokratický a jeho prijatím
by
sa mohli naozaj meniť výsledky volieb.
Prijatie takéhoto
zákona
by nás posunulo medzi krajiny, kde si výsledky slo-
bodných
demokratických volieb prispôsobujú vládcovia, ako im
to práve
pasuje. Páni kolegovia navrhovatelia, stiahnite
tento
návrh z rokovania parlamentu. Určite by ste tým lepšie
prispeli
k dobrému obrazu Slovenska v zahraničí. A doma si
vás
vaši voliči neprestanú vážiť.
Návrh
na stiahnutie tohto návrhu zákona z
rokovania
parlamentu
podľa § 22 ods. 6 rokovacieho poriadku
dávam ako
procedurálny návrh a
žiadam, aby sa o tomto mojom návrhu
hlasovalo
ako o prvom.
Ďakujem vám za pozornosť.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Miklušičák
a pripraví sa
pán
poslanec Hrnko. Faktická poznámka - pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci. Mám otázku, či
možno dať ta-
ký procedurálny návrh, aký dal
pred chvíľou pán poslanec
Lauko
- stiahnuť z rokovania bod, ktorý sme odsúhlasili. Ide
totiž
o procedurálny návrh, ktorý by menil odsúhlasený prog-
ram
rokovania tejto schôdze.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Lauko - faktická
poznámka.
Poslanec P. Lauko:
Odporúčam pánu Prokešovi, aby si prečítal § 22 ods. 6.
Až
do skončenia rozpravy možno takýto návrh podať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Prokeš s
faktickou po-
známkou.
Poslanec J. Prokeš:
Pán poslanec Lauko, ak sa nemýlim, ten
paragraf hovorí,
že
predkladatelia so súhlasom Národnej
rady môžu vziať svoj
návrh
späť, ale nie, že im ho vráti Národná rada.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Prosím, konečne máte slovo.
Poslanec J. Miklušičák:
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
pán minister,
vážené panie poslankyne,
páni poslanci,
v dňoch 30. septembra a 1. októbra 1994
pristúpilo stá-
tisíce
našich občanov k volebným urnám, aby v nich zvolilo
150
poslancov a ich náhradníkov. Pristúpili k volebným urnám
po
prvýkrát v krátkej histórii samostatnej Slovenskej repub-
liky.
Tí, ktorí sa rozhodli voliť a odovzdali svoj hlas jed-
nému
z kandidujúcich politických subjektov, uzavreli vlastne
týmto
volebným aktom akúsi zmluvu.
Zmluvu medzi nimi - vo-
ličmi
a politickými subjektmi, ktoré, splniac
podmienky zá-
kona, sa dobrovoľne rozhodli a zaviazali
plniť podmienky
tejto
zmluvy. Prijali a dobrovoľne sa zaviazali plniť pod-
mienky
navrhnuté im zákonom Slovenskej
národnej rady zo 16.
marca
1990 číslo 80/1990 Zb. v znení
neskorších zmien a do-
plnkov,
zákonom o voľbách do Slovenskej národnej rady. Podľa
tejto
zmluvy je okrem iného na základe voličmi odovzdaných
preferenčných hlasov
stanovené aj poradie
náhradníkov,
v
akom by prípadne mohli doplniť
uprázdnený mandát poslanca
Národnej
rady, keďže dodnes platný zákon dáva toto právo,
právo
určiť poradie náhradníkov, len a len občanom - voli-
čom,
a to oným volebným aktom, ak títo využijú svoje právo
preferenčného
hlasovania.
Pred nami teraz leží návrh skupiny poslancov za HZDS,
pánov
poslancov Mikulku, Húsku, Cupera a Macušku, na noveli-
záciu
vyššie uvedeného zákona o voľbách do Slovenskej národ-
nej
rady. Čo vlastne nám títo páni poslanci navrhujú? Nuž,
podľa
mňa nič viac a nič menej ako obyčajný podvod. Podvod
na
voličoch. Veď ako ináč ak nie podvodom nazvať to, že zra-
zu
uprostred doby platnosti onej zmluvy
medzi voličmi a po-
litickými
subjektmi v tomto ctenom parlamente, po
prípadnom
schválení
tejto novely bude určovať náhradníka na uvoľnený
mandát
poslanca nie vôľa toho
najzvrchovanejšieho, vôľa vo-
liča,
ale vôľa politickej strany či hnutia, a to bez súhlasu
druhej zmluvnej strany, bez jej možnosti
zmeniť niečo na
tejto
zmluve. To ste svojim voličom sľubovali, páni?
V dôvodovej správe spomenutí páni poslanci proklamujú,
že - citujem:
"Zámerom predloženého
návrhu je zabezpečiť
kvalifikovanú
prácu Národnej rady Slovenskej republiky a jej
výborov
a predchádzať ťažšie riešiteľným situáciám, ktoré by
mohli vzniknúť." Mám veľmi vážne
pochybnosti o týchto
ušľachtilých
zámeroch navrhovateľov. Veď svoju starostlivosť
o
kvalifikovanú prácu Národnej rady a jej výborov mohli ove-
ľa
účinnejšie a jednoznačnejšie prejaviť pri vytváraní orgá-
nov
Národnej rady na jej ustanovujúcej schôdzi v novembri
1994,
keď by namiesto "podpory"
odkladania mnohých odborní-
kov
z radov menšiny v parlamente do Výboru Národnej rady pre
životné
prostredie boli podporili ich zaradenie do výborov
podľa
ich odbornosti a podľa ich vôle.
Keď teda nie tieto ušľachtilé zámery, tak potom ktoré?
Nebude
to napríklad skôr zámer v príhodnej chvíli, trebárs
po
"vytlačení" niektorých, zrejme teraz už nepohodlných, ale
vo
volebnej kampani asi užitočných poslancov vládnej väčšiny
prijatím
ústavného zákona o konflikte záujmov, ktorého návrh
nám tiež predložili poslanci vládnej väčšiny,
dosadiť tam
nie tých, čo
si ich vybral občan - volič, ale jednoducho
tých
poslušnejších, tých poddajnejších, tých
viac závislých
od
vôle politických špičiek vládnych strán. Veď čo tam po
názore
voliča, navyše nekonkrétneho, čo tam po jeho
vôli!
Prvoradý
je predsa váš politický záujem a politická vôľa.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, máme teraz dve
možnosti.
Vlastne iba možnosť jednu. Jednu
jedinú. Neprijať
túto
a takto navrhnutú novelu. Len tak totiž dokážeme, že si
našich
voličov, našich spoluobčanov
skutočne vážime. Že si
vážime
ich politický názor, vyjadrený v oných v úvode spomí-
naných
parlamentných voľbách. V opačnom
prípade to bude iba
výsmech
voličov, výsmech ich presvedčenia, že
sú rovnocenní
partneri.
Ba dovolím si tvrdiť, že práve oni sú tými hlav-
nými
aktérmi volieb, hlavnými aktérmi celého
diania na Slo-
vensku.
No nie sú len jeho hlavnými aktérmi,
oni sú aj jeho
stredobodom.
Aspoň by mali byť.
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
tí, ktorí zvažujete podporiť predkladaný
návrh novely
zákona
o voľbách do Slovenskej národnej rady,
zamyslite sa,
prosím vás, či
práve vy ste tí jediní povolaní rozhodnúť
o
takej výraznej zmene onej zmluvy medzi
voličmi a politic-
kými
subjektmi uprostred doby platnosti
tejto zmluvy. Dúfam
a
verím, že sa napokon rozhodnete pre
pravidlá demokracie
a
práva, a nie pre zdanlivé drobné
politické výhody vašich
strán,
že sa rozhodnete pre signál, že Slovensko si váži de-
mokraciu,
právo i svojich občanov.
Pre prípad, že by sa poslanci vládnej
koalície predsa
len
rozhodli novelizovať zákon o
voľbách do Národnej rady,
navrhujem
prijať tiež nasledovnú zmenu: v § 23
ods. 2 v po-
slednej
vete sa vypúšťa slovo "nie".
Nové znenie tejto vety
je: "Volebná kampaň v rozhlasovom a televíznom vysielaní
držiteľov
licencie je povolená."
Ďakujem za pozornosť.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Hrnko z
DÚ. Pardon, fak-
tická
poznámka - pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem,
pán predsedajúci. Úprimne poviem, že už
ma
vôbec
neprekvapuje, keď najviac o morálke rozpráva hnutie,
ktoré
používa dvojaký meter na tú istú
vec. Záleží na tom,
kto
ju robí. Pán poslanec, ktorý pred chvíľkou vystupoval,
hovoril
o zmluve medzi voličmi a politickými stranami, ktorá
by
sa takýmto spôsobom porušovala. Pýtam sa, či nebolo poru-
šením
takejto zmluvy medzi voličmi a
politickou stranou na-
príklad odchod skupiny poslancov z HZDS v
predchádzajúcom
období,
či to nebol, ako povedal, že sa tu navrhuje, podvod,
podvod
na voličovi, či sa nepriečilo ich morálke spojiť sa
s
takýmito poslancami v záujme svojich
osobných ambícií na-
to,
aby mohli urobiť puč v marci 1994. Je skutočne pozoru-
hodné,
ak nám o morálke a osobných záujmoch rozpráva niekto,
kto
sa nedištancoval od takéhoto postupu v predchádzajúcom
období.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne, poslanci,
vypočul som si predchádzajúce vystúpenie,
myslím, že to
bol
pán poslanec Miklušičák. Tak sa mi zdá,
že ten, kto pí-
sal
takéto vystúpenie, asi nežije v 20.
storočí, lepšie po-
vedané
na konci 20. storočia, pretože hovoriť také všeobecné
frázy
nič nehovoriace o demokracii a o novej
zmluve, o sta-
rej
zmluve - to je pekne napísané nakoniec
aj v Biblii. Ale
stačí
si niečo prečítať o polyarchickej
demokracii a človek
bude mať hneď
iný pohľad na demokraciu. Už dávno, odkedy
mestský
štát nie je mestským štátom, sa každá demokratická
spoločnosť
štrukturalizovala, nutne sa musela štrukturalizo-
vať.
To znamená, že ani tu nie sme zástupcami všetkých obča-
nov, lebo nás
ani všetci nevolili. Niektorí volili KDH,
niektorí
volili DÚ, niektorí volili HZDS. Politické strany
už
dávno ako dôsledok vzniku
národného štátu museli vznik-
núť
a v Anglicku vznikli najprv, lebo tam sa konštituoval
najprv
národný štát.
Politické strany majú svoje miesto v politickom systé-
me.
Všade sa definujú iba tak, že iba im prislúcha právo no-
minovať
na miesta poslancov, im prislúcha určiť prvé pora-
die,
kto bude na akom zvolený. Samozrejme, je tu právo voli-
čov zmeniť toto
poradie vo voľbách.
Samozrejme, je tu aj
právo
politickej strany tiež urobiť poradie.
Nevidím na tom
nič
strašného, ak sa jednoducho politickej
strane dá právo,
ak
sa rešpektuje aj vôľa voličov, pretože
to, čo sme navrh-
li,
rešpektuje aj vôľu voličov, teda
preferenčné hlasy, aby
podľa
potrieb v zákonodarnom zbore nasadzovala také profe-
sie,
aké potrebuje. Stačí si prečítať najnovšiu knihu, ktorá
vyšla
aj v českom preklade, od Dahla o polyarchickej demo-
kracii,
a hneď človek bude mať iný pohľad na demokraciu, ako
nič
nehovoriace frázy.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A.
M.Húska:
Pán poslanec Miklušičák - faktická
poznámka.
Poslanec J. Miklušičák:
Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec
Prokeš, vtedy
sa
nehovorilo o odchode poslancov z
parlamentu a o ich ná-
hradníkoch.
Prosím vás, vysvetlite mi v tomto svetle, aký
bol
potom odchod poslancov HZDS z VPN v tomto parlamente.
Pán Cuper, z vás hovorí zúfalstvo
politika konca 20.
storočia,
ktorý si nechal zviazať svoje svedomie piatimi mi-
liónmi.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci, veľmi pozorne
som si vypočul
pána
poslanca Cupera. Dovoľte, aby som položil jednu otázku,
jedinú:
Aké je logické vysvetlenie pre krúžkovanie poslan-
cov,
ak obhajuje tento zámer? To je prvá otázka.
Druhá otázka: Prečo s týmto zámerom
nevystúpili pred-
stavitelia
jeho hnutia pred voľbami? Myslím, že by
sme boli
mohli
ušetriť celý krúžkovací mechanizmus.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.
Poslanec J. Prokeš:
Naozaj budem veľmi stručný, pán
predsedajúci. Rozdiel
medzi
odchodom poslancov v roku 1994 z Hnutia za demokratic-
ké
Slovensko a rozdelením VPN je skutočne
v slove "rozdele-
nie".
VPN sa rozdelilo na svojom sneme ako politická strana.
To
je veľký rozdiel, než keď opustí skupina poslancov nejakú
politickú
stranu a začne zakladať novú. Tam nedošlo k zjazdu
Hnutia
za demokratické Slovensko, ktoré by sa bolo rozdelilo.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Priatelia, naozaj máme
všetci svoju pamäť,
zachovávajme rozlíšenia.
Dokonca nediali sa také skutoč-
nosti,
normálne na zjazde sa predsa celkom vedome rozdelil
tento
postup, a preto dokonca by bolo
dobré si aj spomenúť
na
to, že ešte tesne pred odchodom poslancov z HZDS tvrdili,
že
nikde nejdú.
Prosím, pán poslanec Cuper, ale prosil by
som neprejdi-
me
do týchto nekonečných diskusií.
Poslanec J. Cuper:
Pán
poslanec Kováč, ja sa do lekárskych metód veľmi
nestarám,
pretože im nerozumiem, ani nekladiem vám otázky,
lebo jednoducho sa vyjadrujem len k
veciam, o ktorých si
myslím,
že im rozumiem. Krúžkovanie poslancov
je na to, ako
som
povedal. Myslím, že sa dáva právo aj
voličovi, aj poli-
tickej
strane, pretože je v polyarchickej demokracii, aj po-
litická
strana má svoje miesto, len jej prislúcha postaviť
kandidátov, nikomu inému, nijakým politickým
inštitúciám.
Teda
poslanec mimo politickej strany sa do
parlamentu v ni-
jakom
prípade nemôže dostať krúžkovaním, musí ho napísať po-
litická
strana.
Pán Miklušičák, už včera ste tu používali
výraz "vaša
politická
strana". Neviem, z čoho vyplýva vaša zaviazanosť
k
politickej strane KDH, ani ako je zaviazaná, pretože som
demokrat a ctím
si slobodu, ale vy chodíte po parlamente
a
špehujete. A zrejme asi špehujete všade, to tak vyzerá.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Kňažko -
faktická poznámka.
Poslanec M. Kňažko:
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
mám iba
jeden krátky procedurálny návrh.
Chcel by som
navrhnúť
pána kolegu Prokeša za oficiálneho moderátora tohto
zasadania,
aby sa nemusel zakaždým hlásiť o faktickú poznám-
ku.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Nebude potom revnivosť? Prosím, pán
poslanec Miklušičák
-
faktická poznámka.
Poslanec J. Miklušičák:
Pán podpredseda Húska, pýtam sa vás, bolo HZDS vo voľ-
bách
v roku 1990? A pán Cuper, opäť z vás prehovorilo len
ono
zúfalstvo.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Šimko - faktická
poznámka.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán podpredseda. Pri všetkej
sympatii k vám,
pán
podpredseda, nie je dovolené, aby ste komentovali výroky
poslancov
v tejto snemovni. Ak máte záujem vystúpiť s fak-
tickou
poznámkou, odovzdajte svoje vedenie a prihláste sa.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
To
nie je otázka zvyku.
Komentovať môžem a dokonca
zachovávam
tu veľmi používaný precedens pána predsedu Národ-
nej
rady Mikloška, ktorý komentoval takmer
každé vystúpenie
poslanca.
Poslanec I. Šimko:
Mohli ste to namietať, ale povedzte mi ustanovenie ro-
kovacieho
poriadku, podľa ktorého môžete komentovať vystúpe-
nia
svojich kolegov.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vy mi povedzte opačné ustanovenie, pán
poslanec.
Poslanec I. Šimko:
Áno, poviem vám. V ústave sa hovorí, myslím, že je to
článok
2, že štátny orgán nemôže robiť nič, čo
nie je povo-
lené
zákonom.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím vás, to je teda ukážka
prístupu k právu. Ďaku-
jem.
Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci. Myslím si, že otázku vystu-
povania
s faktickými poznámkami predsedajúceho sme už tu ma-
li
niekoľkokrát otvorenú. Len potvrdzujem
vlastnú skúsenosť
z
parlamentu, keď bol predsedom pán Mikloško, ktorý komento-
val všetko,
a ešte dokonca občas aj nie celkom férovým
spôsobom,
snažil sa zosmiešňovať poslancov a podobne.
Ale dovoľte mi, aby som sa poďakoval
pánu Kňažkovi za
jeho
poznámku voči mojej osobe. Z jeho
úst to považujem za
vysoké
ocenenie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán
poslanec Lauko.
Poslanec P. Lauko:
Ďakujem, pán predsedajúci. Pánu Cuperovi
chcem len pri-
pomenúť
dva fakty z môjho vystúpenia. Omnoho dôveryhodnejšie
by táto novela
vyzerala, keby nebolo pol roka po voľbách
a
keby tu sedel medzi nami pán Ivan Ľupták.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pani poslankyňa Be-
lohorská.
Poslankyňa I.
Belohorská:
Ďakujem,
pán predsedajúci. Teraz by som apelovala na
vás,
nie na poslancov, lebo vidím, že je to už asi zbytočné.
Poslancom
by som odporučila, nech sa idú dohadovať do snack-
baru,
ako im to vyhovuje, čo bolo v bývalom funkčnom období,
a
takisto o tom, aké problémy v ktorých
politických stra-
nách
sú. Hovoríme teraz o zmene zákona.
Prosím vás, aby sme
sa
venovali programu, aby sme sa venovali sucho a stroho ná-
mietkam
alebo pripomienkam.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán
poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem
pekne. Včera sa tu
veľa hovorilo o perlách
a
o klenotníctvach. Dovolím si povedať,
že aj posledné vy-
stúpenie
pána poslanca Šimka je takou perlou a
zaslúžilo by
si
nejaké čestné miesto vo výklade.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem, priatelia. Prosím, pán poslanec
Hrnko.
Poslanec A. Hrnko:
Vidím, že aj koalícia, aj opozícia
občas môže povedať
aj
niečo múdre. Faktické poznámky
dokázali, že nie všetko,
čo
sa povie, je aj múdre.
Vážené dámy,
vážení páni,
o predmetnej novele volebného zákona je
už pravdepodob-
ne
politicky rozhodnuté. Vládna koalícia má dostatočný počet
hlasov,
môže si predmetnú novelu schváliť. Dalo by sa opý-
tať,
teda o čom ešte rečniť? Treba však povedať, že každý,
kto
vstúpi do politiky, by si mal
uvedomiť, že politika sa
nerobí len pre
dnešok, že politika bude určitým spôsobom
v
budúcnosti pozorovaná, hodnotená a
vyhodnocovaná. To zna-
mená,
že mlčať pritom by znamenalo svedčiť,
tak ako mlčanie
vládnej
koalície k vyhláseniam ohľadom režimu
bývalého Slo-
venského
štátu je vlastne určitým spôsobom tiež svedčenie.
Ale poďme k veci. Keď sa v roku 1990 rozhodovalo o no-
vom volebnom zákone, odmietol sa
predchádzajúci väčšinový
systém,
ktorý okrem toho, že bol jednoobvodový
mandát, spo-
číval
vlastne aj v delegovaní strany do tohto mandátu a voľ-
by boli viac-menej okrasou. Na prechodné
obdobie, ale aj
pravdepodobne pre budúcnosť, sa prijal systém väčšinový,
t.j.
že boli viacmandátové obvody, na Slovensku vlastne šty-
ri,
približne okolo 40, okrem Bratislavy, kde to bolo menej,
a
volilo sa pomerným zastúpením.
Avšak vtedajšia politická
vôľa
bola taká, že určitým spôsobom by
sa aj volič mal vy-
jadriť
k tomu, aké bude poradie kandidátov, resp. kto ho bu-
de
zastupovať v parlamente. Preto sa zvolil kombinovaný sys-
tém,
kde strany navrhovali kandidátov, ale
volič mohol zme-
niť ich poradie. Je to úplne v poriadku. Tento systém sa
osvedčil
a nevidím dôvody, prečo by sa mal meniť.
V tomto
prípade však nejde len o
obyčajnú zmenu, ide
o
retroaktívny zásah do volebného práva.
O takejto zmene by
mal
volič vedieť. Nenamietal by som, keby sa volebný zákon
robil
pre budúce volebné obdobie, urobil by
sa týmto spôso-
bom
a mohlo by to fungovať. Avšak tu ide o retroaktívnu nor-
mu,
ktorá mení výsledky volieb po vykonaných voľbách. Keby
to
volič vedel, mohol by sa možno
rozhodnúť ináč. Preto si
myslím,
že táto norma odporuje základným
princípom rímskeho
práva,
a to o nemožnosti prijímať retroaktívne
normy. Avšak
je
aj ďalším prechodom od ústavného
princípu článku 73 ods.
2,
kde sa hovorí, že poslanci sú
zástupcovia ľudu, nie zá-
stupcovia
strán, teda že sa prechádza od princípu zastúpenia
ľudu
poslancom v parlamente a volič môže určiť poradie, môže
si
určiť svojho zástupcu na kandidátnej listine, ktorú pred-
kladá
strana. V tomto zmysle je tiež určitým spôsobom v roz-
pore
s konštrukciou našej ústavy.
To, čo sa nachádza v dôvodovej správe, že sa má zabez-
pečiť
odbornosť poslancov, mi pripadá ako
čierny humor. Vá-
žené
dámy, páni, veď to bolo za socializmu,
že sa určovalo,
koľko
dojičiek bude v parlamente, koľko tam
bude novinárov,
koľko
lekárov, a keď odišla dojička, musela prísť dojička,
keď odišiel lekár, musel prísť lekár.
Veď to je smiešne.
Poslanec
je predovšetkým zástupca, ablegát, jeho odbornosť
v
tomto zmysle je až druhoradá, hoci nie až taká nevítaná.
Možno keby sa
kandidátne listiny vyrábali podľa princípu
schopnosti
človeka v takejto pozícii konať, a nie podľa jeho
schopností
sklopiť uši, keď sa mu prikáže,
bolo by to lep-
šie.
Preto navrhujem a odporúčam, aby sme
predmetnú novelu
neschválili
a zamýšľali sa pre budúcnosť nad
vytvorením no-
vého
volebného zákona, ktorý by bol funkčný
v budúcich voľ-
bách. Predpokladám, že už po riadne absolvovanom
volebnom
období.
Myslím si a dúfam, že v tomto
novom zákone nebude
taký
paragraf, že poslancov dodá strana dva dni po voľbách
podľa
percenta dosiahnutých hlasov, ako mi
pripadá táto no-
velizácia.
Ďakujem.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Znova jedna taká
poznámka: Prosím vás,
vnímajme
to tak, nezjednodušujme prípady
bývalých parlamen-
tov
a terajších. Parlamenty v totalitnom
období boli naozaj
len
reprezentatívne, formálne orgány,
kde neboli profesio-
nálni poslanci, a
teraz ide o profesionálnych poslancov,
preto
je veľmi dôležité, aby sa táto profesionalita naozaj
mohla
uplatniť na lepšie skvalitnenie pri kreovaní práva.
Vážené kolegyne a kolegovia, pýtam sa, či
ešte niekto
chce
vystúpiť v rozprave.
/Nikto./
Vyhlasujem rozpravu o piatom bode
programu za skončenú.
Chce
sa k rozprave vyjadriť pán poslanec Macuška?
Poslanec D. Macuška:
Nie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pánu poslancovi Macuškovi. Žiada
si záverečné
slovo
pán poslanec Mikulka?
Poslanec V. Mikulka:
Nie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia, pristúpime k
hlasovaniu.
Pán
podpredseda Andel - faktická poznámka.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Vážený pán predsedajúci, žiadam v mene SNS 30-minútovú
prestávku
na poradu klubov.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Poslanecký klub HZDS sa pripája.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážení kolegovia, bude 30-minútová
prestávka na žiadosť
klubov.
Je o päť minút pol jedenástej, stretneme sa o päť
minút
jedenásť. Buďte tak dobrí, buďte dochvíľni.
/Po prestávke./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia, prosím vás,
dostavte sa do
rokovacej sály,
budeme pokračovať v rokovaní. Pristúpime
k
hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích návrhoch. Pán spo-
ločný
spravodajca, prosím, aby ste uvádzali
návrhy v zmysle
spoločnej
správy a výsledkov rozpravy.
Poslanec V. Mikulka:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené plénum,
vážení hostia,
v rozprave k návrhu zákona boli dva pozmeňovacie návr-
hy.
Teraz pristúpime k spoločnej správe. Ak
súhlasíte s mo-
jím
návrhom, aby v bode 5 bola oprava prepisu, namiesto čís-
lovky 1 bola
číslovka 5, potom navrhujem spoločnú správu
prijať
ako celok en bloc. Pre úplnosť prečítam odsek 5, kto-
rý má vzťah
k bodu 5: "Ak sa mandát poslanca neuplatňuje
preto,
že poslanec bol vymenovaný za člena
vlády Slovenskej
republiky, nastupuje
náhradník. Na nástup
náhradníka sa
vzťahuje
postup podľa odseku 1 alebo 2. Dávam návrh, aby sme
o
spoločnej správe hlasovali en bloc a navrhujem návrhy pri-
jať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Navrhujete en bloc prijať.
Poslanec V. Mikulka:
Áno.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme. Pán spoločný
spravodajca
odporúča prijať.
Prezentovalo sa 125 poslancov.
Za návrh hlasovalo 78 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh spoločnej
správy bol prija-
tý.
Poslanec V. Mikulka:
V rozprave vystúpilo 8 poslancov a boli
dané dva pozme-
ňovacie
návrhy. Prvý návrh bol môj. Týka sa §
48 ods. 2 do-
plniť
poslednú vetu, ktorá znie: "To
neplatí, ak na uprázd-
nený
mandát má nastúpiť náhradník,
ktorý vo voľbách získal
potrebný
počet prednostných hlasov podľa § 42
ods. 4." Pro-
sím
vážené plénum o podporu môjho návrhu.
Odporúčam ho pri-
jať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o
tomto návrhu pána poslanca
Mikulku. Pán spoločný spravo-
dajca
ho odporúča prijať.
Prezentovalo sa 111 poslancov.
Za návrh hlasovalo 87 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh
pána poslanca
Mikulku
bol prijatý.
Poslanec V. Mikulka:
Druhý pozmeňovací návrh dal pán Miklušičák. Týka sa §
23
ods. 2 - vypustiť slovíčko "nie". Neodporúčam ho prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o návrhu pána
poslanca
Miklušičáka. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča
prijať.
Prezentovalo sa 131 poslancov.
Za návrh hlasovalo 40 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh
nebol prijatý.
Poslanec V. Mikulka:
Pozmeňovací návrh pána poslanca Macušku,
aby sa doplni-
la
veta v § 48 ods. 2 za slová "na
jej kandidátnej listine
v
tom istom volebnom kraji" veta pokračuje ďalej "s
pri-
hliadnutím
na odbornosť poslanca" odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o ďalšom po-
zmeňovacom
návrhu, ktorý pán spoločný spravodajca odporúča
prijať.
Prezentovalo sa 119 poslancov.
Za návrh hlasovalo 81 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh
bol prijatý.
Poslanec V. Mikulka:
Pán predsedajúci, sú vyčerpané všetky pozmeňovacie ná-
vrhy, preto navrhujem hlasovať o novele
zákona ako celku
a
odporúčam ho prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
V súlade s ustanovením § 26
ods. 1 zákona
o
rokovacom poriadku budeme hlasovať o
návrhu zákona ako
celku
v znení schválených zmien a doplnkov.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme. Pán spoločný
spravodajca
odporúča návrh prijať.
Prezentovalo sa 132 poslancov.
Za návrh hlasovalo 78 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že sme schválili návrh
skupiny poslancov
Národnej
rady Slovenskej republiky na vydanie
zákona Národ-
nej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon
Slovenskej
národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slo-
venskej
národnej rady v znení neskorších predpisov.
Ďakujem vám. Ďakujem, pán spoločný
spravodajca.
Faktická poznámka - pán poslanec
Borovský.
Poslanec J. Borovský:
Vážený pán predsedajúci, mám procedurálny
návrh na zme-
nu
poradia programu dnešnej schôdze, a to
tak, aby sme bez-
prostredne teraz
pokračovali v programe
bodom číslo 11
a
následne bodom číslo 12.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto po-
zmeňovacom
návrhu. Pán Borovský odporúča návrh prijať.
Prezentovalo sa 89 poslancov.
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 2 poslanci.
Vážené kolegyne a kolegovia, na základe
toho pozmeňuje-
me
postup. V zmysle upraveného programu nasleduje bod
Návrh na odvolanie Miroslava Kočnára z
funkcie predsedu
a
člena Mandátového a imunitného
výboru Národnej rady Slo-
venskej
republiky.
Prosím pána poslanca Borovského, aby
návrh uviedol.
Vážené kolegyne a kolegovia, prosím
pokoj, budeme po-
kračovať
tak, ako je to zaužívané. Po jeho
návrhu máte mož-
nosť
sa k tomuto návrhu vyjadriť.
Poslanec J. Borovský:
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
poslanecký klub Združenia robotníkov Slovenska navrhu-
je, aby Miroslav Kočnár bol odvolaný z
funkcie predsedu
a
člena mandátového a imunitného výboru pre stratu dôvery.
/Počas vystúpenia poslanca Borovského
potlesk a rušenie
vystúpenia
prejavmi nespokojnosti./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Kováč, je ešte aj možnosť používať topán-
ku,
máme to v histórii. /Smiech v sále./
Chce sa niekto k uvedenému návrhu
vyjadriť?
Prosím, pani poslankyňa Rusnáková, máte
slovo.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán
predsedajúci, dovoľte mi,
aby som veľmi dôrazne
protestovala proti spôsobu, akým sa má prerokovávať
tento
bod
programu. Pokiaľ je bod číslo 11 -
návrh na odvolanie
pána
Kočnára ako predsedu mandátového a imunitného výboru,
je
potrebné, aby tento program bol pripravený tak, aby bol
na
papieri rozdaný poslancom Národnej rady a aby bol zdôvod-
nený.
Nič sme na papieri nedostali. Dostali sme len návrh na
voľbu
predsedu mandátového a imunitného
výboru. Žiadam, aby
nám
toto bolo na papieroch rozdané aj s odôvodnením.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené
kolegyne a kolegovia, pri návrhu na odvolanie
nie
je potrebné odovzdávať žiadne odôvodnenie.
Ďalšie slovo dostáva pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán podpredseda, ďakujem za upozornenie, ja po-
užívam
topánky tak, že v nich chodím. Neviem,
na čo ich po-
užívate
vy.
Žiadam ako poslanec Národnej rady, aby
som dostal pí-
somný
materiál so zdôvodnením, prečo má byť pán Kočnár odvo-
laný.
Ako poslanec na to mám právo a tohto
práva sa dožadu-
jem.
Nemôžete to vysvetľovať tak, že nie je potrebný písomný
materiál.
Neexistuje takéto nariadenie v zákone o
rokovacom
poriadku.
To nebola faktická poznámka, to je bod programu.
Bod
programu treba doložiť materiálmi.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Slovo má pán poslanec Kočnár.
Poslanec M. Kočnár:
Združenie robotníkov Slovenska
teraz ukázalo, aký má
silný
vplyv v tejto koalícii. Som
presvedčený, že taký istý
silný
vplyv využije vždy, keď to bude v záujme pracujúcich
tohto
štátu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Polák, máte slovo.
Poslanec M. Polák:
Marián Polák, poslanec za Združenie robotníkov Sloven-
ska.
Osobne sa hanbím za to, že poslanci za Združenie robot-
níkov
Slovenska sa takto žerú.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Urban, máte slovo.
Poslanec I. Urban:
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
dovolím si len pripomenúť návrh zo stredy,
myslím, že
to
bol pán kolega poslanec Mikloško, ktorý navrhol odvolať
všetkých
predsedov výboru a žiadny papier k tomu
nepotrebo-
val,
ani odôvodnenie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pristúpime k hlasovaniu. Chcem pripome-
núť,
že podľa ods. 2 § 27 zákona o rokovacom poriadku na od-
volanie
predsedu výboru Národnej rady Slovenskej republiky
nie
je potrebné tajné hlasovanie.
Budeme hlasovať o návrhu
uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky
podľa
§
4 odsek 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989
Zb.
o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení
neskorších predpisov
odvoláva poslanca Miroslava Kočnára
-
vyzývam vás k poriadku, vážené
kolegyne a kolegovia
-
predsedu a člena Mandátového a
imunitného výboru Národnej
rady
Slovenskej republiky.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí... /Prejavy nesúhlasu
v
sále./
Vážené kolegyne a kolegovia, teraz je
hlasovanie, všet-
ci
dostali príležitosť, ktorí sa chceli vyjadriť.
Bohužiaľ,
nedávate
dostatočný pozor, vážené kolegyne a
kolegovia. Bu-
deme
hlasovať o návrhu uznesenia,
ktorým Národná rada Slo-
venskej
republiky podľa § 4 písm. l/ zákona Slovenskej ná-
rodnej
rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Sloven-
skej národnej rady v znení neskorších
predpisov odvoláva
poslanca
Miroslava Kočnára z funkcie predsedu a člena Mandá-
tového
a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republi-
ky.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme.
/Vrava v sále a piskot./
Prezentovalo sa 77 poslancov.
Za návrh hlasovalo 70 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 6 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej
republiky odvo-
láva
Miroslava Kočnára z funkcie predsedu a člena Mandátové-
ho
a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďalším bodom programu je
Voľba predsedu Mandátového a imunitného
výboru Národnej
rady
Slovenskej republiky.
Návrh na
predsedu výboru podali poslanci
za Združenie
robotníkov
Slovenska listom zo 6. apríla 1995. Navrhovaným
kandidátom
na funkciu predsedu Mandátového a
imunitného vý-
boru Národnej rady Slovenskej republiky je
poslanec Anton
Poliak.
Prosím pána poslanca Jána Borovského,
aby návrh uvie-
dol.
Poslanec J. Borovský:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
poslanecký klub za Združenie robotníkov
Slovenska navr-
huje
na funkciu predsedu Mandátového a imunitného výboru Ná-
rodnej
rady Antona Poliaka.
Anton Poliak sa narodil v Dúbrave v
okrese Liptovský
Mikuláš
26. novembra 1948. Po skončení Základnej školy v Ľu-
beli
absolvoval Strednú priemyslovú
školu strojnícku v Ru-
žomberku,
ktorú ukončil v roku 1969. V ďalšom
štúdiu pokra-
čoval
na Mechanizačnej fakulte Vysokej školy
poľnohospodár-
skej
v Nitre, ktorú ukončil v roku
1974. Nástupnú prax ab-
solvoval
na vtedajšom JRD Víťazný február
Hontianske Morav-
ce.
Po jej skončení v roku 1975 odišiel pracovať na JRD Kri-
váň ako vedúci
úseku technických služieb.
Počas práce na
tomto družstve
absolvoval rok základnej vojenskej služby
v
Humennom. Na JRD Kriváň pracoval do roku 1982, keď začal
pracovať
na JRD 20. výročia SNP Očová ako vedúci technických
služieb,
až do 2. 3. 1989, keď začal pracovať na vtedajšom
JRD Víťazný február Hontianske Moravce ako
predseda druž-
stva, až doteraz.
Počas práce na JRD v Očovej absolvoval
postgraduálne
štúdium na Vysokej škole zemědělskej v
Prahe.
V
roku 1975 sa oženil s Vierou Leštákovou. Majú tri dcéry.
Manželka pracuje na
Poľnohospodárskom družstve
Hontianske
Moravce
ako účtovníčka zásob. Vedie usporiadaný
rodinný ži-
vot.
V parlamentných voľbách v roku 1994 bol v
Stredosloven-
skom
kraji zvolený za poslanca Národnej rady
Slovenskej re-
publiky.
Pracuje vo Výbore Národnej rady Slovenskej republi-
ky
pre pôdohospodárstvo. Jeho ľudské kvality a zmysel pre
spravodlivosť
sú všeobecne známe. Preto odporúčame, aby
bol
do
tejto funkcie zvolený.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pánu poslancovi Borovskému.
Má niekto otázky
alebo
pripomienky k návrhu?
Pán poslanec Bajan, prosím, máte slovo.
Poslanec V. Bajan:
Pán predsedajúci, vzhľadom na to, že ste mi nedovolili
vystúpiť
v rozprave, len vo faktickej poznámke
žiadam pred-
sedu parlamentu, aby, vidiac, čo sa deje,
prevzal vedenie
schôdze.
To je jeden návrh.
Druhý
návrh: žiadam o
zvolanie politického grémia,
v
prípade, že sa pridá iný klub.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne. Pán podpredseda, ste
povinný dať možnosť
poslancom vyjadriť sa
vo faktickej poznámke ku
procedúre.
Odvolávanie
predsedu výboru síce môže byť verejné, ale každý
poslanec
môže navrhnúť tajné odvolávanie.
Ja som tak chcel
učiniť,
nedali ste mi možnosť, a tým ste
vlastne porušili
rokovací
poriadok. Okrem toho si myslím, že je otázne, či
vlastne
bol pán Kočnár odvolaný.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková, máte
slovo.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán predsedajúci, nie je možné pristúpiť k voľbe pred-
sedu
mandátového a imunitného výboru, pokiaľ ste takýmto ne-
legitímnym spôsobom odvolávali doterajšieho predsedu. Žia-
dam,
aby bolo zvolané politické grémium.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Kočnár, máte slovo.
Poslanec M. Kočnár:
Som
hrdý na to, že som dokázal
povedať ako prvý, že
kráľ
je nahý. Odmietam sa ďalej v dnešný deň zúčastňovať ta-
kéhoto
trapasu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Miklušičák, máte
slovo.
Poslanec J. Miklušičák:
Ďakujem. Pán predsedajúci, § 16 zákona
Slovenskej ná-
rodnej
rady číslo 44/1989 hovorí:
"Rokovanie o veci zarade-
nej
na program schôdze uvedie spravidla
navrhovateľ. Po ňom
vystúpi
spravodajca, ak bol určený. Potom predsedajúci otvo-
rí
rozpravu." Pri predchádzajúcom bode rokovania ste neotvo-
rili rozpravu. Tiež považujem tzv. odvolanie
pána Kočnára
z
funkcie predsedu mandátového a imunitného výboru za ne-
platné.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Rozpravu som otvoril.
Poslanec J. Miklušičák:
Neotvorili ste.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Otvoril, pekne, v zmysle celého postupu,
aj ste mali
možnosť
sa k tomu vyjadriť. /Hlasy z
pléna, že nebolo dané
poslancom
slovo./
Pán poslanec Duka-Zólyomi - faktická
poznámka.
Poslanec Á. Duka-Zólyomi:
Ďakujem, pán predsedajúci. Maďarská
koalícia tiež ostro
protestuje
proti takému narušeniu rokovacieho poriadku a ta-
kému
spôsobu vedenia schôdze. Súčasne sa
pripájame k požia-
davke
DÚ zvolať grémium.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Garai, máte slovo.
Poslanec J. Garai:
Ďakujem za udelenie slova. Práve sa pán Kočnár v plnej
nahote
predstavil. Združenie robotníkov
Slovenska sa za ta-
kého
člena hanbí, a preto jednoznačne trvám
na tom, aby bol
odvolaný.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Weiss, máte
slovo.
Poslanec P. Weiss:
Ďakujem
pánu poslancovi Garaiovi,
že takto úprimne
spochybnil výsledok hlasovania, keď do
budúceho času dáva
odvolanie
pána Kočnára. Protestujem proti hrubému
porušeniu
rokovacieho poriadku a
podporujem, aby sa zišlo
politické
grémium.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Roman Ľubomír.
Poslanec Ľ. Roman:
Chcel
som sa pripojiť k jednej veci. Pán už bývalý
predseda
výboru je človek. A keď ho odvolávate,
apelujem na
všetkých,
na ľudskosť. Zahrávate sa s osudom človeka. Musíte
mu povedať, prečo. Musíte tu vlastne
nechať jeho povedať
svoje
dôvody, ináč je to neľudské. To je môj apel.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán podpredseda Ľupták, prosím, máte
slovo.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Áno, pán poslanec Roman, máte plnú
pravdu. Tento pán sa
vyjadril
hneď v pondelok, že zakladá klub nezávislých po-
slancov,
že našu stranu do pol roka rozloží. Tak
by som vás
prosil,
aby ste sa všetci starali o svoje strany, o svoje
ovečky
a chovali sa tak kultúrne, ako sa patrí. Na kresťanov
sa nepatrí tu
búchať, pískať ako pán Mikloško. Veď to je
hanba!
Veď mnohí ani ku kresťanom nepatríte,
tak sa mi zdá.
To
je fakt, je to hanba na vás. Tak sa chovajte slušne. Moh-
lo
sa to urobiť všetko ináč, každý
mohol dostať slovo, ale
celý
deň alebo celý týždeň tu nerobíte nič iné, len skutočne
útočíte,
robíte tu nátlak, nič iné nerobíte. Iné
záujmy ne-
máte.
To kresťania nemajú vo svojej Biblii.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Za takú demokraciu, akú vy robíte,
ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Černák, máte
slovo.
Poslanec Ľ. Černák:
Jedno konštatovanie a jedna otázka: Konštatovanie, že
politické
rozhodnutie padlo. Je vás dosť, máte väčšinu, pre-
boha,
prečo nedodržiavate rokovací poriadok, prečo to neuro-
bíte
legálne?
A otázka: Pán predseda Gašparovič, vy sa
môžete pozerať
na
toto, na takúto manipuláciu s plénom?
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Volf, máte slovo.
Poslanec J. Volf:
Celá táto fraška mi dáva aspoň troška optimizmu.
Vážení
predstavitelia
vládnych koaličných strán, znamená to totiž
jedno,
že sa bojíte tajného hlasovania
vlastných poslancov.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Bugár, máte
slovo.
Poslanec B. Bugár:
Ďakujem pekne. Pán podpredseda Ľupták,
vaše stranícke
problémy
nemáme riešiť na tejto pôde. To sú vaše problémy,
vyriešte
si ich sami. To je jedna vec. Druhá vec. Veľmi pek-
ne
vás prosím, aby ste neargumentovali slovom kresťanstvo.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Prosím, pán podpredseda Ľupták.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Mám plné
právo na to, aby som
argumentoval, lebo som
asi
lepší kresťan ako vy, pán Bugár. /Smiech v sále./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Šagát, máte
slovo.
Poslanec T. Šagát:
Vážené kolegyne poslankyne,
vážení kolegovia poslanci,
myslím si, že skutočne je tu dostatok prostriedkov na-
to,
aby ste legálne dosiahli to, čo potrebujete, ako už bolo
povedané. Dokazovať tu v slovných súbojoch,
kto je lepší
kresťan,
to je veľmi slabé pole nato, aby sme to dokázali
jeden
druhému. Ale skúsme byť voči sebe,
tak ako ste to už
niekedy
dávno povedali aj predsedom vlády, tolerantní voči
sebe,
úctiví voči sebe. Prosím, máte možnosť odvolať
si ko-
ho
chcete, dosadiť koho chcete. Rešpektujem to. Zachovajme
pravidlá
hry a potom sa tu nemusíme osočovať, obviňovať. Má-
te
na to všetky legálne prostriedky.
Prosím, pán predsedajúci, aj pán predseda Národnej ra-
dy,
aj ja osobne prosím, keby ste boli takí láskaví a zváži-
li,
či priebeh tejto schôdze je dôstojný tohto parlamentu,
pretože
v posledných minútach veľmi pochybujem o tom, čo ro-
bíme
pred verejnosťou. Je skutočne
škoda, že neprešiel ná-
vrh,
aby tu boli kamery a snímali to, čo sa tu deje, pretože
mnohí by potom
dostali spätnú väzbu a začali by sa úplne
inak
chovať a správať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec, trpíte trocha stratou pamäti.
Viete, čo
sa
včera dialo? Videli ste tú nedôstojnosť, videli to osočo-
vanie
ľudí? Nevideli ste ten spôsob, ktorým sa tu pracovalo?
Veď
buďme vzájomne korektní.
Vážené kolegyne a kolegovia, slovo má pán
predseda Gaš-
parovič.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
atmosféra, v akej vedieme rokovanie, nie
je dobrá. Je
nedobrá preto, že
každý tvrdošijne chceme
obhajovať svoje
záujmy. Ide o
to, ktorý záujem je správny, ktorý nie je
správny.
Ide o to, kto záujem predkladá a z
akého dôvodu.
Ide
o to, či dôvod chápem ako opozičný,
alebo ako koaličný.
Pokiaľ
ide o tento bod programu, dohodli ste si ho včera. Ja
som
tu včera nebol, neviem, aký postup
ste si dohodli. Po-
kiaľ
ide o predkladanie materiálov k tomuto bodu programu,
nie
je potrebné, aby bol predložený materiál. Stačí navrhnúť
a
vy môžete rozhodnúť. Pokiaľ ide o priebeh schôdze, dôstoj-
nosť
schôdze, ako hovoril pán poslanec
Šagát, tú dôstojnosť
schôdze
napĺňate všetci, my, všetci 150, takže nerobte tu
rozdiel
medzi jednými ani medzi druhými.
Pokiaľ ide o dôvod, ako hovorí pán Bugár,
hovorí, že si
tu
riešia politický problém - každý klub má svoj politický
program
a každý klub v tejto miestnosti si rieši aj svoj po-
litický
problém. Bola dohoda medzi koaličnými
partnermi, že
toto
miesto predsedu výboru bude obsadzovať
člen ich klubu.
Keďže
sa rozhodli, politická dohoda v koaličných stranách to
rešpektuje a
tak to bolo aj odhlasované. A keďže došlo
k
tejto situácii, prečo nechceme rešpektovať ich názor, kto-
rý
tu teraz transparentne predkladajú, že tento pán poslanec
ich
klubu odchádza a chcú, aby toto miesto predsedu výboru
mal
zase člen ich klubu? Prosím, rešpektujme to.
V
celom priebehu, ktorý tu bol, nedošlo k porušeniu
nášho
procesného poriadku, až na jednu vec, že ak tu bol ná-
vrh
na tajné hlasovanie, mali sme o tom
dať hlasovať. Ale
inak
to všetko prebehlo legálne.
Pokiaľ ide o krik, o diskusiu, o
zvadu, teraz som sa
vrátil
z Európskeho parlamentu a nežiadal by som si, aby sme
zasadali tak
ako tam. Nakoniec,
poslanci z opozície aj
z
koalície tam so mnou boli,
môžu povedať. Desaťkrát tam
vstali
poslanci a povedali, že nevedia, o čom hlasujú. Pred-
seda
povedal hlasujeme a bolo odhlasované. Tým nechcem pove-
dať,
aby sme si tieto praktiky tu prisvojili, ale nerobme
zase
z niektorých vecí väčšie problémy, ako sú.
Prosím,
ak ste dali návrh na zasadnutie politického
grémia,
nemusím ho zvolať hneď, ale rešpektujem to. Ideme si
sadnúť
na 10 minút. Pán predsedajúci, prosím,
keby ste uro-
bili
prestávku, zvolávam grémium.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vyhlasujem prestávku. Faktická
poznámka - pán poslanec
Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predseda, všetko, čo ste povedali,
možno prijať, až
na
jednu vec, že ste sa nedotkli tej
podstatnej veci, kvôli
ktorej tu vznikol
problém, že pán
predsedajúci neumožnil
rozpravu.
V tom je všetko. Toho ste sa nedotkli,
toto každý
obišiel.
A to sa v parlamente nezvykne robiť. Pani poslanky-
ňa
Zelenayová nedávno povedala na
našu adresu: "Čo chcete,
veď
v parlamente si môžete hovoriť, čo
chcete." Už ani to
nemôžeme,
pani poslankyňa. Dúfam, že budete o tom písať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pani poslankyňa Rusnákova - faktická
poznámka.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán predseda, ak je pred poslancov predložený návrh na
voľbu
predsedu, potom musí byť poslancom predložený aj návrh
na
odvolanie predsedu. A nie je pravda, že nemusíte zvolať
politické
grémium. Ak sa dva poslanecké kluby na
tom dohod-
nú,
podľa § 11c zvolávate politické
grémium. A rozprava ne-
bola
otvorená.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážená kolegyňa, ten problém len nebol presne formulo-
vaný.
Samozrejme, pán predseda zvoláva
grémium na požiadav-
ku,
len sa nemusí rozhodnutím toho grémia riadiť.
Prosím, pán poslanec Filkus, máte slovo.
Poslanec R. Filkus:
Dovoľte mi povedať niekoľko poznámok.
Strechou všetkých
našich
úvah, toho celého, by tu mali byť
demokratické prin-
cípy.
Pod touto strechou by mali byť aj záujmy politické, aj
záujmy
iné, rôzneho charakteru. Včera som hovoril o inflácii
slov
a máme tu veľa takých predstaviteľov,
ale to by mi ne-
vadilo,
lebo v postupnej diskusii sa dá toto
odstrániť. Len
tento
inflačný proces sa v súčasnosti premenil na demagogic-
ký
a z demagogického sme sa zošmykli k
porušovaniu demokra-
tických
princípov. Príklad: Dnes by sa napríklad vôbec asi
nebola
zostrila situácia, ak by - a teraz apelujem na pána
predsedajúceho
tohto parlamentu - bol ihneď zasiahol
vtedy,
keď
tu bol návrh na tajné hlasovanie. To bolo porušenie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ja som nepočul návrh na tajné hlasovanie.
Poslanec R. Filkus:
Chcem
dokončiť. Včera som
obdivoval pána podpredsedu
Národnej rady,
s akou dávkou tolerancie - bol vo forme
-
viedol schôdzu. Viedol ju veľmi dobre, osobne som mu to
povedal.
Na rozdiel od toho dnes vyslovene nieže len poru-
šil
rokovací poriadok, ale porušil spomínanú strechu demo-
kratických
princípov. To, že tu má niekto
stranícke záujmy,
ktoré
môže riešiť po svojom, to, že tu má nejaké iné záujmy,
tiež
sa mu naskytá možnosť riešenia, ale keď
niekto sedí na
stoličke
predsedu a vedie túto schôdzu, tieto princípy nemô-
že
porušiť, lebo vlastne svojím spôsobom vyfacká demokraciu,
a
to nebudeme vidieť len my, ale aj tí zvonku.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pánu poslancovi. Pán poslanec Ftáčnik
- faktic-
ká
poznámka.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážené kolegyne a kolegovia,
môžeme tu teraz dlho diskutovať o tom,
ako by veci mali
byť,
alebo nemali. Myslím si, že riešením by
mohlo byť zvo-
lanie
politického grémia, ale na politickom grémiu by sme sa
mali
dohodnúť o jednej veci. Sme v rôznych politických stra-
nách,
pretože máme rôzne názory na určité veci, máme rôzne
politické
programy. Myslím si, že je to normálne
v demokra-
tickej
a pluralitnej spoločnosti. To, čo v takejto spoloč-
nosti
obvykle platí, že tieto rozličné názory
môžeme uplat-
niť
demokratickým spôsobom v diskusii a že si spoločne ctíme
jednu
a rovnakú procedúru a takisto pravidlá slušnosti. A to
sa
tu nedeje. Procedúru môže ovplyvniť
predseda resp. pred-
sedajúci,
pretože priamo mu to vyplýva z rokovacieho poriad-
ku,
ale málokto sa pýta opozície, čo
si myslí o procedúre.
V
demokratických parlamentoch sa tomu venuje
veľká pozor-
nosť,
aby v procedúre bola zhoda. Rôzne názory odrážajú prá-
ve
to, že sme v rôznych stranách a
jednoducho rôzne pristu-
pujeme k
riešeniu problémov. Výsledkom býva demokratické
hlasovanie,
ktoré určí, ktorý názor získal väčšiu podporu.
Prosím
teda o zhodu v procedurálnych otázkach. Ak sa na tom-
to
dohodneme na politickom grémiu a budeme to aj uplatňovať,
môžeme
predísť sporom, ktorých sme tu boli svedkami, a vyva-
rovať
sa ich v budúcnosti.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Šimko - faktická poznámka.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Skutočne
treba dodržia-
vať
procedúru, sčasti je daná rokovacím
poriadkom, a o tých
veciach,
ktoré nie sú upravené rokovacím poriadkom, možno sa
dohodnúť
v politickom grémiu. Ale kvôli spresneniu - nebol
tu
návrh na tajné hlasovanie pri odvolávaní pána predsedu
Kočnára,
pretože ste nedali možnosť takýto návrh
podať. Bol
som slušne prihlásený a tento návrh som chcel podať, ale
vtedy
ste nedali možnosť, aby sme dávali procedurálne návrhy.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Ásványi.
Poslanec L. Ásványi:
Ďakujem.
Pán predseda Gašparovič
konštatoval, že keď
nie
viac, ale jedna chyba sa stala, že nebola rešpektovaná
požiadavka
na tajné hlasovanie na odvolanie predsedu výboru.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Nie, nebola rešpektovaná, pán kolega.
Poslanec L. Ásványi:
Prepáčte, dostal som slovo. Prosil by som vás, aby ste
ma
neprerušovali. A to predovšetkým preto, že podpredsedajú-
ci, pán podpredseda Húska, nedal možnosť
ďalšej rozpravy,
ale
ani faktických pripomienok, pretože pán
Šimko chcel po-
vedať,
aj ďalší chceli povedať, že žiadali tajné hlasovanie.
Po
tom všetkom mám otázku: Pán predseda Gašparovič, bolo od-
volanie
predsedu výboru podľa zákona a je platné?
Druhá vec - odporúčam, ak sa zíde
grémium, predovšetkým
buďte
takí láskaví, hovorte o tomto a zrušte toto hlasova-
nie.
Vráťme sa k tajnému hlasovaniu, tak ako to predpisuje
rokovací
poriadok.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pani poslankyňa
Bartošíková.
Poslankyňa M.
Bartošíková:
Vážení páni kolegovia,
hlásim sa ku všetkým tým, čo si ctia
zákon. V posled-
ných
dňoch tu niekoľkokrát bola vyvolaná
nervózna atmosféra
práve
preto, že viacerí si nectia zákon. Tak ako upozornil
pán
predseda, program bol demokratickým
spôsobom schválený.
Presun
rokovacieho bodu dopredu z 11. a
12. miesta bol de-
mokratickým
spôsobom schválený. V zmysle rokovacieho poriad-
ku
bod sa uvádza tým, že sa umožní predkladateľovi predniesť
svoj
návrh. Svoj návrh môže predniesť písomnou formou, ale
aj
ústne. Sériou faktických pripomienok a
piskotom ste zne-
možňovali
ujať sa slova predkladateľovi. To bola
prvá chyba
a
tá sa opakovala niekoľkokrát v priebehu tohto zasadania.
Tým
vznikla nervózna atmosféra. V tejto
nervóznej atmosfére
sme
to všetci, páni kolegovia, nezvládli, nie len my. Všetci
sme
to nezvládli. Faktické pripomienky v
zmysle rokovacieho
poriadku
sa môžu vznášať až k predloženému návrhu v rozprave
a
k rozprave. Takže prosím vás, ak sa
dovolávame uctievania
zákona,
ctime si ho všetci.
Chcem poprosiť kolegov, ktorí sa ešte
prihlásili k vec-
ným
pripomienkam, aby skrátili tieto vecné
pripomienky, aby
sme
umožnili zasadnutie politického grémia a v budúcnosti sa
vyvarovali
atmosféry, ktorú navodzujeme tým, že sami začína-
me
porušovať zákon.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pani poslankyňa Lazarová - faktická
poznámka.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Chcela
by som o atmosfére na našom
rokovaní povedať
niečo
z inej strany. Ďakujem za slovo, pán
podpredseda. Pán
poslanec
Kňažko, predpokladám, že po tom, čo som vám poslala
srdiečkovú
kartu z Berlína, túžite mať moju fotografiu na
nočnom
stolíku. /Smiech v sále./
Predpokladám, že ste taký
hanblivý
mládenec, že sa neopovážite priamo si o to požia-
dať,
ani ma pozvať na schôdzku, kde by ste ma odfotografova-
li.
Preto využívate pôdu parlamentu na fotografovanie a usi-
lovne
fotografujete počas priebehu celej schôdze nás všet-
kých,
včítane mňa. Ja vám moju fotografiu
dám aj s venova-
ním.
Ale myslím si, že skutočne neprispieva
k dobrej atmos-
fére,
aj keď to nie je zakázané, aby sme sa
tu navzájom fo-
tografovali.
Predstavte si, že všetci by sme mali fotoapará-
ty
a celé dni by sme sa navzájom fotografovali. Ako by to
vyzeralo?
Ďakujem za pochopenie.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Faktická poznámka - pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte, aby
som sa pripojil
k
slovám pána poslanca Ftáčnika. Myslím si, že naozaj je
treba,
aby sme sa dohodli na určitých
procedúrach, ale pre-
dovšetkým
na tom, aby sa jednotne vykladal rokovací poria-
dok.
Bohužiaľ, výklad rokovacieho
poriadku si osobujú pre-
dovšetkým
poslanci SDĽ a robia to v závislosti od konkrétnej
veci.
Ten istý paragraf raz vykladajú tak, raz onak. Toto je
najväčší problém.
Vykladačmi rokovacieho poriadku
sú tu
niektorí
poslanci štandardne. Musím konštatovať,
že keby sa
vrátili
k stenografickým správam a
prečítali si aj ostatní
poslanci,
ako v ktorom prípade ten istý paragraf rokovacieho
poriadku bol vysvetľovaný, dospeli by k zaujímavým
ziste-
niam.
Opakujem znovu, pripájam sa k pánu
poslancovi Ftáčni-
kovi
v tom, aby došlo k jednotnému výkladu rokovacieho po-
riadku,
aby neboli vytrhávané z kontextu
jednotlivého člán-
ky,
ale aby vždy boli vykladané rovnako v rovnakej súvis-
losti.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec
Cingel s faktickou
poznámkou.
Poslanec T. Cingel:
Chcem len potvrdiť slová pána profesora Filkusa, ktorý
hovoril,
že pán podpredseda Húska vedie túto schôdzu s vyso-
kou
toleranciou. Včera, keď dal slovo pánu Findrovi, ktorý
nie
je členom parlamentu, ani členom vlády, a chceli sme,
aby
sme o tom, či môže vystúpiť pred týmto
plénom, dal hla-
sovať,
rozhodol sa, že toto slovo mu udelí.
Opozícii sa ta-
kéto
gesto nesmierne páčilo. Včera to bolo dobré gesto, to
bolo
znakom tolerancie. Dnes, keď v takomto
duchu pokračuje
v
riadení schôdze, takto tolerantne, to
sa opozícii tak ne-
páči,
že urobili z toho divadielko, ktoré sa tu pred chvíľou
odohralo.
Myslím si, že pán podpredseda naozaj vedie schôdzu
tolerantne a mali
by sme pristúpiť k normálnemu ďalšiemu
pracovnému
rokovaniu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia, keďže sa
vyčerpali faktic-
ké
poznámky, dám ešte slovo pánu predsedovi. Chcel by som
niečo povedať k
dnešnému priebehu. Naozaj,
pre veľký hu-
riavk,
ktorý tu bol, nebolo možné sledovať a
bolo vidno, že
v
podstate opozícia de
facto nechce pripustiť rokovanie
o
tom rokovacom bode. Právo návrhu každý má. Keby som bol
vedel,
že ide o informáciu iba o tom, aby sa
hlasovalo taj-
ne,
nemám námietky. Podľa postupu sa predpokladá, že odvola-
nie
môže prebiehať verejne. Mám aj verziu
pre prípad, že by
sa
bolo rozhodlo o tajnom hlasovaní. Tam
nebol nijaký prob-
lém.
Len v tom zmätku, v ktorom ste odmietli vôbec počúvať
nielen
predsedajúceho, ale aj pána poslanca
Borovského, kde
jednoducho
ste spravili z toho zimný štadión, za takejto si-
tuácie je naozaj
veľmi ťažko seriózne a
slušne rokovať.
Ubezpečujem vás, vy
sami ste to konštatovali, že pomery,
vnútorná
aritmetika, rozloženie síl je taká, že
tento prie-
beh
vôle poslancov koalície prejde.
Ďakujem pekne.
Slovo má pán predseda Gašparovič.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Mám len suchú odpoveď pánu poslancovi Ásványimu. Všet-
ko,
čo sa odhlasovalo, platí. Prosím, keby
sme sa zišli na
grémium
v malej zasadačke u mňa.
/Po prestávke./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia,
prosím vás, vráťte sa do rokovacej
miestnosti, pokraču-
jeme
v rokovaní 6. schôdze. Pán predseda vás bude informovať
o
zasadaní politického grémia. Pán predseda, máte slovo.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
na grémiu sme priebeh schôdze zhodnotili z pohľadu, že
bol
neprehľadný, s tým, že páni predsedovia
klubov opozície
vyslovili svoj názor,
že voľby nepovažujú za platné. SDĽ
uznalo
voľby za platné z toho titulu, že nie je možné vrátiť
novú
voľbu, ale namietlo tiež, že nebol rešpektovaný návrh
na
možnosť tajného hlasovania. O tajnom hlasovaní hovorí ús-
tava
a rokovací poriadok len pokiaľ ide o
voľbu, nie pokiaľ
ide
o odvolávanie. Takže, vážení páni poslanci, vážené panie
poslankyne,
považujem týmto prijaté uznesenie o
odvolaní za
platné a navrhujem, aby sme pokračovali
ďalej programom,
voľbou nového predsedu, ktorá musí byť tajná.
Samozrejme,
s
tým, že nemôže sa brániť
ktorémukoľvek poslancovi resp.
politickému
klubu podať návrh na nového predsedu.
Prosím, pán predsedajúci, keby ste
pokračovali vo vede-
ní
schôdze.
Pán podpredseda mi ešte hovorí, že by som vás mal in-
formovať
aj o dohode do budúcnosti, kde sme hovorili, že pri
každom
bode programu, ktorý by mal vyvolať podobnú diskusiu,
by bolo
potrebné, aby sa
predsedovia politických klubov
stretli a
hovorili o možnosti
čo najmenšej konfrontácie
v
parlamente. Takže sme to
akceptovali s tým, že pred kaž-
dou
schôdzou Národnej rady sa vždy
zvolávalo politické gré-
mium,
zvoláva sa, ale v priebehu rokovania, ak by malo dôjsť
k
podobnej situácii zmeny programu, by
bolo dobré, keby sa
navzájom
politické kluby predtým upozornili. To bolo všetko,
o
čom sme hovorili.
Ďakujem vám pekne.
Pán podpredseda, môžete pokračovať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pani poslankyňa Ďu-
rišinová.
Poslankyňa M.
Ďurišinová:
Ďakujem pekne. Dovoľte, pán predsedajúci,
kolegyne, ko-
legovia,
aby som podala návrh za Spoločnú voľbu
na predsedu
mandátového
a imunitného výboru pána Jozefa Pribilinca.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Černák -
faktická poznámka.
Poslanec Ľ. Černák:
Ďakujem pekne za slovo. Vzhľadom na
informáciu, ktorú
predniesol
pán predseda Národnej rady, znovu dávam do pozor-
nosti
už svoj starší návrh. Predsedajúci si
zvykli neudeľo-
vať
slovo na faktické poznámky počas
hlasovania. Keď posla-
nec
zdvihne ruku, znamená to, že má
procedurálny návrh. Ako
poslanci
sa zaviažeme, že to nebudeme zneužívať, ale počas
hlasovania, ak sa
hlási niekto o slovo a zdvihnutím ruky
signalizuje,
že chce buď stiahnuť svoj návrh, upraviť ho,
alebo
dať návrh na procedúru, bolo by veľmi
vhodné, keby mu
predsedajúci
slovo udeľoval.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Priatelia, počas volieb sa musíme držať
rokovacieho po-
riadku.
Ak dovolíte, budem uvádzať ďalší postup.
Podľa
článku 92 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
predsedov výborov
volí Národná rada Slovenskej republiky
tajným
hlasovaním. Na zvolenie predsedu výboru Národnej rady
sa
vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny
prítomných poslan-
cov.
Dovoľte mi ešte, vážené panie poslankyne a vážení páni
poslanci,
aby som pripomenul, že svoju voľbu
vyjadríte tak,
že
na hlasovacom lístku ponecháte meno a priezvisko kandidá-
ta,
ak za neho hlasujete. Meno a priezvisko kandidáta, ak za
neho
nehlasujete, vodorovne prečiarknete.
Iné úpravy hlaso-
vacieho
lístka sa považujú za neplatné hlasovanie.
Pán predseda Gašparovič - faktická
poznámka.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Chcem
len požiadať, pán
podpredseda, aby ste dali
desať-pätnásťminútovú
prestávku, aby pracovníci Národnej ra-
dy
mohli pripraviť nový hlasovací
lístok na základe návrhu
Spoločnej
voľby.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Samozrejme. Keďže tu bol doplňovací návrh, prosím pra-
covníkov
organizačného útvaru, aby pripravil upravený hlaso-
vací lístok. Z
tých dôvodov vyhlasujem
desaťminútovú pre-
stávku.
Ďakujem.
/Po prestávke./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia,
pristúpime k voľbám. Pre každý prípad
vás informujem,
že hlasovací
lístok obsahuje dve
mená: Jozef Pribilinec
a
Anton Poliak. Znova by som rád ešte upozornil, že voľbu
vyjadríte
tak, že na hlasovacom lístku ponecháte meno toho
kandidáta,
za ktorého hlasujete, a vodorovným
spôsobom pre-
čiarknete
meno toho kandidáta, proti ktorému hlasujete.
Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a do-
hliadli
na priebeh volieb. Súčasne ich prosím, aby hlasovali
ako
prví. Pri hlasovaní budeme postupovať zvyčajným spôso-
bom.
/Vykonanie aktu hlasovania./
Pýtam sa, vážené poslankyne, vážení
poslanci, či má eš-
te
niekto z vás vykonať akt tajného hlasovania.
Vážené panie poslankyne, vážení páni
poslanci, opakujem
výzvu,
kto z vás ešte nevykonal voľby, prosím,
aby tak uro-
bil.
Vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené.
Prosím, aby sa
overovatelia
odobrali do určenej miestnosti a spočítali hla-
sy.
Vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny.
Ďakujem.
/Po prestávke./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia,
začneme
odpoludňajšie rokovanie. Budeme
pokračovať
v
6. schôdzi. Prosím, zaujmite svoje miesta.
Prosím povereného overovateľa, presnejšie
overovateľku,
aby
Národnej rade oznámila výsledok voľby
predsedu Mandáto-
vého
a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslankyňa M.
Bartošíková:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne a kolegovia,
voľba predsedu Mandátového a imunitného
výboru NR SR sa
konala
tajným hlasovaním 7. apríla 1995.
Poslancom Národnej
rady
Slovenskej republiky bolo vydaných 85 hlasovacích líst-
kov.
Overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky zisti-
li, že v
tajnom hlasovaní na voľbu
predsedu Mandátového
a
imunitného výboru Národnej rady
Slovenskej republiky bolo
odovzdaných
84 platných hlasovacích lístkov, 1 neplatný hla-
sovací
lístok, žiaden poslanec neuplatnil
svoju možnosť ne-
odovzdať
hlasovací lístok.
Podľa článku 6 ods. 2 volebného
poriadku na zvolenie
predsedu
Mandátového a imunitného výboru
Národnej rady Slo-
venskej republiky je potrebná nadpolovičná
väčšina hlasov
prítomných
poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Overovatelia zistili, že za kandidáta na predsedu Man-
dátového
a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej repub-
liky
Jozefa Pribilinca bolo odovzdaných 10 hlasov. /Potlesk./
Za kandidáta na predsedu Mandátového a
imunitného výbo-
ru Národnej rady Slovenskej republiky
Antona Poliaka bolo
odovzdaných
74 platných hlasovacích lístkov. /Potlesk./
Overovatelia konštatujú, že kandidát na
predsedu Mandá-
tového
a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republi-
ky
poslanec Jozef Pribilinec nezískal nadpolovičnú väčšinu
hlasov
prítomných poslancov Národnej rady
Slovenskej repub-
liky,
čím nebol zvolený za predsedu Mandátového a imunitného
výboru
Národnej rady Slovenskej republiky.
Kandidát
na predsedu Mandátového a imunitného výboru
Národnej rady
Slovenskej republiky poslanec Anton Poliak
získal
nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných
poslancov Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky, čím bol zvolený za predse-
du
Mandátového a imunitného výboru
Národnej rady Slovenskej
republiky.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pani poslankyni Bartošíkovej za oboznámenie
s
výsledkami volieb.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvo-
lila
v tajnom hlasovaní za predsedu Mandátového a imunitného
výboru Národnej rady Slovenskej republiky poslanca
Antona
Poliaka.
/Potlesk./
Prosím predsedu Mandátového a imunitného výboru Národ-
nej
rady Slovenskej republiky, aby zaujal
miesto určené pre
predsedov
výborov.
Faktická poznámka - pán poslanec Poliak.
Poslanec A. Poliak:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne a kolegovia,
ďakujem za prejavenú dôveru. Urobím všetko pre to, aby
som
v budúcnosti túto vašu dôveru nesklamal. /Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Budeme pokračovať ď a l š í m
bodom programu, ktorým
je
Návrh skupiny poslancov Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení
v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač
číslo 98 a spoločnú
správu
výborov ako tlač číslo 98a.
Za skupinu poslancov návrh zákona
odôvodní poslankyňa
pani
Marta Aibeková. Prosím ju, aby sa ujala slova.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tento
návrh zákona bu-
de
uvádzať ďalší z predkladateľov pán poslanec Tkáč.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Tkáč, prepáčte, mám údaje
takéhoto charak-
teru.
Prosím, pán predseda výboru Tkáč, máte slovo.
Poslanec V. Tkáč:
Vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
pôvodne som si myslel, že akustika je
zlá len smerom
zdola
nahor, za predsedníckym stolom, ale zistil som, že ani
zhora,
keď človek signalizuje, že došlo k zmene, tieto zvuky
nefungujú.
Tam hore sa naozaj veľmi zle počúva, ale chcem sa
ospravedlniť pánu podpredsedovi Národnej rady. V priebehu
dňa
sme si dohodli určitú deľbu práce.
Dovoľte, aby som sa dostal k predmetu
tohto bodu. Som
rád,
že po viacerých peripetiách Národná rada sa konečne za-
čína
orientovať na sociálne zabezpečenie a že
budeme riešiť
otázky týkajúce sa
problému, ktorý nastoľujeme
v právnom
predpise.
Chcel
by som predovšetkým uviesť, že novela zákona
o
sociálnom zabezpečení smeruje k
"doladeniu" tých systémo-
vých
väzieb, ktoré vznikajú v súvislosti s
existenciou tzv.
pracovných
kategórií. Sú tu kolegovia, ktorí ešte vo Fede-
rálnom
zhromaždení riešili a rozhodovali o týchto veciach.
Bolo to, tuším,
presne na Vojtecha 23. apríla
1992, keď
došlo
k predĺženiu alebo odstaveniu
pracovných kategórií zo
sociálneho
zabezpečenia. Treba v tejto situácii
povedať, že
zaradenie pracovných kategórií v sociálnom
zabezpečení je
nesystémovým
prvkom. Je v podstate dedičstvom zo
sociálneho
zabezpečenia
bývalého režimu. Známa je história, že pracovné
kategórie
sú inštitútom, ktorý vznikol v roku 1927 v Soviet-
skom zväze,
a že socialistické sociálne
zabezpečenie je
v
podstate výrazne ovplyvnené rôznymi preferenciami, či už
z
hľadiska veku, či už z hľadiska profesných kategórií, aj
z
hľadiska pohlavia, ako aj z hľadiska adresátov dávok a po-
dobne.
Nové
koncepcie sociálneho poistenia
tieto preferencie
potrebujú
vyriešiť. V tejto súvislosti ešte v
lete alebo na
jar
1992 pri federálnych kompetenciách bolo jasne deklarova-
né,
že riešenie pracovných kategórií bude kompenzované v zá-
vislosti
od tzv. doplnkových pripoisťovacích systémov. Žiaľ,
do dnešného dňa právna úprava doplnkových
pripoisťovacích
systémov
neexistuje. Chcem ešte zvýrazniť, že v
podstate aj
na
báze Rady hospodárskej a sociálnej dohody sú vytvorené
podmienky,
aby doplnkové pripoisťovacie
systémy z hľadiska
právnej
úpravy boli o niekoľko týždňov pripravené na rokova-
nie
so sociálnymi partnermi. Preto tieto otázky, ktoré aj
dnes navrhujeme doladiť, sú v
podstate zásadne prechodné
a
sú v nadväznosti aj na zmenu vlastníckych pomerov, ktoré
v
súvislosti s privatizáciou boli vykonané.
Cieľom tejto novely je v podstate legalizovanie už tej
praxe,
ktorá v podstate so zotrvačnosťou funguje,
keď ide
o
vykazovanie pracovných kategórií v tých obchodných spoloč-
nostiach,
ktoré vznikli zo štátnych
podnikov. Ide o to, že
v
súvislosti so zmenami vlastníckych
pomerov sa transformo-
vali
bývalé štátne podniky na obchodné spoločnosti a zamest-
nanci
v týchto organizáciách pôsobia a pracujú v tých pod-
mienkach,
ktoré im zakladajú určité nároky v sociálnom za-
bezpečení.
V tejto súvislosti sa dolaďujú pracovné kategó-
rie
a najmä oblasť vykazovania týchto pracovných kategórií
aj
do iných než štátnych podnikov.
Chcel
by som ešte v
tejto súvislosti zvýrazniť, že
v
nadväznosti aj na rokovania ústavnoprávneho výboru a výbo-
ru
pre zdravotníctvo a sociálne veci došlo k doplnkom pri
riešení
niektorých čiastkových problémov sociálneho zabezpe-
čenia.
Chcel by som podporiť tieto doplnky z viacerých as-
pektov.
Predovšetkým treba povedať, že celá oblasť dôchodko-
vého
zabezpečenia je s účinnosťou od 1. októbra 1988 upravo-
vaná
základným zákonom číslo 100 z toho istého roku o so-
ciálnom
zabezpečení v znení neskorších predpisov. Z jeho in-
ventúry
v našom predkladanom návrhu je zrejmé, že od roku
1988 tento zákon
bol veľmi často
novelizovaný. Systémové
riešenie,
a zvýrazňujem často opakované vystúpenia aj pána
poslanca
Benčíka, bude v jasnej transformácii tohto zákona
do
komplexného zákona o sociálnom poistení, právnej úpravy
štátnej
sociálnej podpory, kde základné zákony
by mali kom-
plexne
všetky tieto otázky riešiť.
V zákone o sociálnom zabezpečení sú
priznávané aj inva-
lidné
dôchodky a podmienky nároku na tieto invalidné dôchod-
ky
ustanovuje § 29 citovaného zákona.
Dovoľte len jednu od-
bočku
z hľadiska zahraničných skúseností.
Teória sociálneho
zabezpečenia alebo
sociálneho poistenia je
azda najviac
frekventovaná
z hľadiska jednotlivých inštitútov vo väzbe na
invalidný
dôchodok. Určiť zákonnú podobu toho,
kto je inva-
lidný, za akých okolností jeho invalidita
je spoločnosťou
alebo
právom aprobovaná, uznaná, je nielen teoretický, ale
najmä
praktický problém. Klasifikácia jednotlivých poškodení
zdravia
alebo ďalšie skutočnosti na vznik diagnózy invalidi-
ta
je vo svete absolútne rôzna. Tieto podmienky na definíciu
invalidity alebo invalidných dôchodkov sa u nás
nemenili.
K
týmto zmenám došlo až k 1. septembru 1994. V dôsledku toho
sa
pod invaliditou ako jednou zo
základných podmienok rozu-
mel
aj taký nepriaznivý zdravotný stav,
ktorý umožňoval vý-
kon sústavného
zamestnania, ale iba celkom neprimeraného
v
porovnaní s predošlými schopnosťami
občana a spoločenským
významom
jeho doterajšieho zamestnania. V praxi
sa táto in-
validita
označovala ako tzv. stavovská a v relatívne vysokej
miere
sa priznávala občanom zamestnaným v baníctve so stálym
pracoviskom
pod zemou v hlbinných baniach.
Zákon číslo 194 z roku 1994 od
1. septembra zásadne
zmenil
chápanie pojmu invalidita. Podľa tohto citovaného zá-
kona
od 1. septembra 1994 sa vypustilo z § 29 aj písmeno
c/,
čím došlo k posudzovaniu existencie
podmienok nároku na
invalidný dôchodok,
k zániku tzv. stavovskej invalidity.
Ustanovilo
sa zároveň, že v prípadoch invalidného dôchodku
alebo
čiastočného invalidného dôchodku, ktorý bol právoplat-
ne
priznaný do účinnosti tohto zákona,
ktorý bol teda náro-
kový,
príslušné orgány preskúmajú
podmienky trvania nároku
na
tento dôchodok podľa tohto zákona.
Išlo o § 162b ods.
3
zákona číslo 100 v znení zákona 194. V tejto súvislosti sa
zabezpečovala posudková činnosť a realita od 1. septembra
1994
bola veľmi komplikovaná, pretože posudkoví lekári so-
ciálneho
zabezpečenia vychádzali len z poukazovaného zdra-
votného
postihnutia. V tejto súvislosti treba uznať aj to,
že
postup posudkovej činnosti bol v súlade s týmto právnym
predpisom, ale
nešťastne bol formulovaný právny predpis.
Došlo
k zásadnej zmene pri definovaní pojmu invalidita. Malo
to
veľmi vážnu sociálno-spoločenskú
stránku predovšetkým vo
vzťahu
k tým občanom, ktorí sú najviac
postihnutí prebieha-
júcim
transformačným procesom. Treba povedať, že ide o prob-
lém,
ktorý presahoval rámec pôsobnosti posudkových komisií
sociálneho
zabezpečenia a vyvolával veľmi nebezpečnú a veľmi
nepríjemnú
situáciu v sociálnom postavení týchto občanov.
Chcel by som ešte zvýrazniť, že frekvencia týchto sku-
pín
občanov nie je vysoká. Štatistiky, ktoré sme zisťovali
cez
Sociálnu poisťovňu, dokumentujú, že ide
asi o 450 obča-
nov,
ktorých tento postup, tento § 162b mimoriadne citlivo
zasiahol.
Sú to občania, ktorí sú skutočne
objektívne zdra-
votne postihnutí,
nemôžu už prechádzať
rekvalifikáciou
a
tento paragraf vyvolal v podstate zbytočné problémy. Treba
povedať,
že podľa platného práva už táto skupina
občanov sa
nebude ani rozširovať, bude dochádzať k
znižovaniu počtu
týchto
občanov aj z hľadiska rekvalifikácie a ďalších sku-
pín príčin a
niet preto dôvodu, aby sme takýmto spôsobom
v
novele zákona číslo 100 túto
skupinu nezabezpečili tak,
ako
sa navrhuje v návrhu, ktorý podporili
ústavnoprávny vý-
bor
aj ďalšie výbory.
Chcel by som ešte poslednú poznámku, ak
dovolíte. V sú-
vislosti s iniciatívnym prístupom poslancov a s
prístupom
výborov
sa rieši aj otázka osobného rozsahu podmienok vzniku
nároku na pohrebné
u tých občanov, ktorí nie sú poistení
v
nemocenskom poistení. Ide o skupiny občanov, ktorých osob-
ný
štatus a rozsah je zaradený v právnej úprave sociálnej
starostlivosti.
Doteraz sa nároky na túto dávku
realizovali
v
podstate len výkladom, čo nespôsobovalo právnu istotu. Na-
vrhovaná novela rieši rozšírenie osobného
okruhu občanov,
ktorí
sú zaradení v systéme sociálnej starostlivosti.
Chcel by
som povedať, že tento návrh, samozrejme,
nie
je systémový,
je to medziprodukt, že
systémové riešenie
v
týchto otázkach bude jednoznačne v pripravovanom zákone
o
sociálnom poistení. Výška pohrebného alebo dávková formula
o
tejto dávke, ktorá je skutočne
mimoriadne zlá v tejto si-
tuácii, bude
systémovo vyriešená v
novej právnej úprave
štátnej
podpory s účinnosťou od januára 1996. Tam budú za-
kotvené
aj nové podmienky vzniku nároku na dávky štátnej so-
ciálnej
podpory.
Chcem ešte v závere upozorniť, že tento
návrh je v pod-
state
v plnom rozsahu konzultovaný so
Sociálnou poisťovňou,
ktorá
v podstate garantuje výkon. Zdroje pri takto navrhova-
nej právnej úprave budú garantované
Sociálnou poisťovňou.
Zásah
do rozpočtu Sociálnej poisťovne je
taktiež minimálny,
pretože
došlo k prehodnocovaniu zdravotného
stavu a definí-
cie
invalidity u relatívne malej skupiny občanov, ale s váž-
nym
sociálnym zásahom, pričom prechod z
plnej invalidity do
tzv.
stavu "oduznania", to je terminus technicus, keď bol
oduznaný,
alebo nebol priznaný štatus invalidity,
bol mini-
málny,
len v niekoľkých prípadoch.
Preto sa prihováram aj po konzultáciách s
týmito inšti-
túciami,
po prehodnotení vo výboroch ako aj po pozitívnom
stanovisku
vlády Slovenskej republiky, aby ste tento
návrh,
rozšírený
aj o niektoré návrhy z príslušných výborov, schvá-
lili.
Pomôžete dobrej veci.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne predsedovi výboru
pánu Tkáčovi. Prosím
spoločného
spravodajcu výborov pána poslanca
Miroslava Bar-
nu,
aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona
vo
výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím, máte slovo.
Poslanec M. Barna:
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne a kolegovia,
dovoľte mi, aby som prečítal spoločnú
správu k návrhu
zákona
skupiny poslancov.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení mení a dopĺňa zákon číslo
100/1988 Zb. o so-
ciálnom
zabezpečení v znení neskorších predpisov, tlač 98,
pridelili
predseda Národnej rady Slovenskej republiky roz-
hodnutím
číslo 182 z 1. marca 1995 na
prerokovanie Ústavno-
právnemu
výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru
Národnej
rady Slovenskej republiky pre
hospodárstvo, priva-
tizáciu
a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej re-
publiky
pre zdravotníctvo a sociálne veci. Citovaným rozhod-
nutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky
bol ako
príslušný
na skoordinovanie stanovísk
výborov určený Výbor
Národnej
rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a so-
ciálne
veci.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorým bol
predložený
návrh zákona pridelený, ho prerokovali, vyslovili
s
ním súhlas a odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky
návrh
skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
na
vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým
sa
mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabez-
pečení
v znení neskorších predpisov, schváliť
po zohľadnení
týchto
doplňovacích a pozmeňovacích pripomienok:
V článku I za bod 1 sa vkladajú nové body 2 a 3, ktoré
znejú:
Bod 2: V § 72 ods. 1 sa na konci bodka nahrádza bodko-
čiarkou
a pripája sa veta, ktorá znie: "Na
účely vymedzenia
okruhu
rodinných príslušníkov požívateľov
dôchodkov sa pod-
mienka
spoločnej domácnosti a podmienka odkázanosti rodinné-
ho
príslušníka výživou na dôchodcu nevzťahujú."
Bod
3: V § 72 ods. 1
sa vkladá nový odsek 2, ktorý
znie:
"Ak pohreb požívateľa
dôchodku vypravil niekto iný,
a
nie rodinný príslušník, patrí mu pohrebné až do výšky pre-
ukázaných
výdavkov najviac v sume 1000 Sk. Pohrebné nepatrí,
ak
bol pohreb vypravený na základe záväzku
vyplývajúceho zo
zmluvy
alebo na základe úradnej povinnosti." Doterajší odsek
2
sa označuje ako odsek 3. Doterajšie
body 2 a 3 sa označia
ako
body 4 a 5. To je návrh Ústavnoprávneho
výboru Národnej
rady
Slovenskej republiky a Výboru Národnej
rady Slovenskej
republiky
pre zdravotníctvo a sociálne veci.
Za článok I sa vkladá nový článok II,
ktorý znie:
V bode
1: "Dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav občana
uznaného
za invalidného pred 1. septembrom 1994 podľa § 29
ods.
2 písm. c/ zákona číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabez-
pečení
sa od účinnosti tohto zákona posudzuje
podľa predpi-
sov
platných pred 1. septembrom 1994."
V bode
2: "Dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav občana
uznaného
za invalidného podľa § 29 ods. 2
písm. c/ zákona
číslo
100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení pred 1. septem-
brom
1994, ktorý bol do účinnosti tohto
zákona posúdený po-
dľa
§ 162b ods. 3 zákona číslo 100/1988 Zb.
o sociálnom za-
bezpečení
v znení zákona Národnej rady Slovenskej
republiky
číslo
194/1994 Z. z., sa od účinnosti
tohto zákona na žia-
dosť
občana opätovne posúdi podľa právnych predpisov plat-
ných
od 1. septembra 1994.
V bode 3: "Podľa predpisov platných od účinnosti tohto
zákona
sa na žiadosť posúdia aj nároky požívateľov dôchodkov
a
ich rodinných príslušníkov na podporu
pri narodení dieťa-
ťa,
v prípade narodenia dieťaťa a na pohrebné v prípade úmr-
tia požívateľa dôchodku alebo jeho
rodinného príslušníka,
ktoré
nastali pred účinnosťou tohto
zákona." Doterajší člá-
nok
II sa označuje ako článok III.
Tu sa stala asi tlačová chyba, lebo to
malo byť potom
prečíslované
v ďalšom bode, článok III, a nie článok II sa
upravuje nasledovne:
"Tento zákon nadobúda účinnosť dňom
vyhlásenia."
Ústavnoprávny výbor Národnej rady
Slovenskej republiky,
Výbor
Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo,
privatizáciu
a podnikanie a Výbor Národnej rady Slovenskej
republiky
pre zdravotníctvo a sociálne veci.
Neviem, či mám čítať aj stanovisko a
pripomienku vlády.
Nie,
teda len toľko. Odporúčam tento zákon schváliť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Barnovi a prosím ho, aby
zaujal
miesto určené pre spravodajcov výborov.
Tento bod na základe predradenia
predchádzajúcich dvoch
bodov zostáva
ako bod číslo
8, takže otváram rozpravu
o
ôsmom bode programu. Do rozpravy mám
písomne prihlásených
dvoch
pánov poslancov. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec
Ján
Langoš. Má slovo. Ako druhá sa prihlásila pani poslanky-
ňa
Edit Bauerová z Maďarskej
koalície. Prosím, aby sa pri-
pravila.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
dámy a páni na galérii,
predkladaný poslanecký návrh novely zákona o sociálnom
zabezpečení
je skvelou ukážkou neobyčajne tuhého života sku-
pinových
záujmov, ktoré sa za 40 rokov postupne presadili do
socialistického
len na prvý pohľad spravodlivého systému so-
ciálneho
zabezpečenia. Dokonca aj to, čo už bolo mŕtve, sa
navrhovatelia
pokúšajú oživiť. Jediné, čo doteraz nevstalo
z
hrobu a čaká na svoje vzkriesenie,
sú osobné dôchodky,
ktoré
boli do novembra 1989 priznávané zaslúžilým straníckym
funkcionárom
a nositeľom budovateľských vyznamenaní,
a boli
zrušené
hneď začiatkom roku 1990. Pripomínam to len pre úpl-
nosť
tým pánom poslancom a paniam
poslankyniam, ktorí s ta-
kou
neuveriteľnou horlivosťou udržujú pri živote staré dobré
totalitné
poriadky.
Ale vrátim sa k navrhovanej novele. Vo svojej podstate
je
len doplnkom novely o ďalšom vykazovaní
pracovných kate-
górií,
ktorú väčšina z vás schválila v decembri minulého ro-
ka. Tak
vtedy, ako aj
teraz predkladatelia vychádzajú
z
princípov, s ktorými sa nemôžem
stotožniť. Po prvé chcú,
aby
som sa stotožnil s ich názorom, že princíp solidarity
v
sociálnom zabezpečení znamená, že chudobnejší prispieva
tomu,
kto je bohatší. Po celý svoj život som bol presvedčený
o
tom, že dobročinnosť je pravý opak, že bohatší prispievajú
tým,
ktorí sú chudobnejší. Až tu a teraz s
úžasom zisťujem,
že
na Slovensku tento všeobecne platný princíp neplatí. Hor-
ná
hranica starobných dôchodkov v III. kategórii je 3450 ko-
rún,
horná hranica I. kategórie je 4660 korún. Dôchodok naj-
vyššej
kategórie je teda vyšší o viac ako tisíc korún. Všet-
ci
sme pritom platili rovnaké dane a teraz platíme rovnaké
príspevky
do dôchodkového fondu. O štvrtinu
vyššie dôchodky
môžu
byť baníkom, letcom a dôstojníkom
vyplácané len preto,
že
im to zákon priznáva na úkor učiteľov, zdravotných ses-
tier,
predavačov a všetkých ostatných
zamestnancov III. ka-
tegórie,
ktorí dostanú aj primerane nižšie dôchodky. Je to
zákon,
ktorý uzrel svetlo sveta v päťdesiatych rokoch. Pýtam
sa
vás, panie a páni poslanci, naozaj si
naši občania takto
predstavujú
sociálnu solidaritu? Za svojich
voličov musím
povedať,
že rozhodne nie, preto nemôžem s
predloženým návr-
hom
novely súhlasiť.
Skúsme napĺňať skutkami skutočné príncípy
sociálnej so-
lidarity
v dôchodkovom zabezpečení. Je najvyšší čas, aby sme
boli
solidárni s tými, ktorí majú najmenej, ktorí sú najchu-
dobnejší. Na Slovensku je vyplácaných približne
60 tisíc
dôchodkov,
ktoré sú jediným zdrojom príjmu pre ich poberate-
ľov,
a pritom dosahujú len výšku životného minima. Ich pobe-
rateľmi
sú najmä vdovy, ale aj dôchodcovia, bývalí roľníci
a
robotníci, ktorí mali veľmi nízke
zárobky. Tieto dôchodky
sa
od októbra roku 1993 dodnes nezvýšili napriek tomu, že
ostatné
dôchodky sa zvýšili trikrát. Preto navrhujem v záko-
ne číslo 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení novelizovať
ustanovenie
§ 54, ktorý hovorí o úprave dôchodkov,
ktoré sú
jediným zdrojom
príjmu. Pre jednotlivca navrhujem zvýšiť
dôchodok
z 1980 na 2180 korún, pre dvojicu
navrhujem zvýšiť
zo
sumy 3510 na 3850 korún.
Racionalitu a solidaritu môjho návrhu na zvýšenie naj-
nižších dôchodkov chcem porovnať i s racionalitou
návrhu,
ktorý
práve posudzujeme. Predkladatelia
novely od nás chcú,
aby
sme sa stotožnili s tým, že zamestnanci III. kategórie
a
ich zamestnávatelia budú prispievať na vyššie zisky tým
súkromným
podnikateľom, ktorí majú zamestnancov I. a II. ka-
tegórie.
A to je už silná káva. V trhovom prostredí je úplne
samozrejmé
a prirodzené, že zamestnávateľ znáša všetky ná-
klady
spojené s jeho podnikateľskou
činnosťou. Od sily kon-
kurencie
a od sily odborov závisí, v akej miere sa do nákla-
dov
na zamestnancov premietnu aj rizikové
pracovné podmien-
ky,
či sa odrazia vo výške zárobkov alebo iných požitkov. Je
zbabelé
od odborových predákov, keď namiesto toho, aby záuj-
my
svojich členov obhajovali v priamom vyjednávaní so za-
mestnávateľmi,
zneužívajú slabosť vládnej koalície a upevňu-
jú
si svoje pozície na úkor ostatných.
Je
zaslepenosťou vládnej koalície,
ak si myslí, že
ústretový
krok voči úzkej, i keď dobre
organizovanej skupi-
ne
ju ochráni pred sociálnymi konfliktmi s ostatnými. Je len
otázka
času, kedy väčšina učiteľov, lekárov, úradníkov, pre-
davačov
a roľníkov pochopí tento podvod a
rozhodne sa proti
nemu
postaviť. Nielen že ich platy zaostávajú a budú zaostá-
vať
za zárobkami v podnikateľskom sektore, ale zo svojich
nízkych
dôchodkov budú ešte roky prispievať na
dôchodcov I.
a
II. kategórie namiesto toho, aby
im za pracovné riziká
platil
ich zamestnávateľ. Vie niekto z predkladateľov novely
vysvetliť učiteľovi, prečo sa má solidarizovať
s murárom
v
súkromnom podniku alebo so zváračom
v zahraničnej firme
a
prečo má priplácať na jeho
zvýhodnenú kategóriu? Toto sú
moje
otázky voči predloženej novele, na ktoré dôvodová sprá-
va
nedáva odpoveď.
Predkladaná novela zákona o sociálnom zabezpečení ne-
rieši
žiadny skutočne vážny sociálny problém nášho obyvateľ-
stva.
Usiluje sa len o to, aby čo
najdlhšie predĺžila ne-
oprávnené
zvýhodnenia úzkej skupiny zamestnancov. Dôrazne si
vás,
koaličných poslancov, dovoľujem
upozorniť na nebezpe-
čenstvo,
ktoré tu reálne už existuje. Tí odboroví funkcioná-
ri,
ktorých podporu si touto novelou chcete získať, sa neta-
ja
tým, že ich ambície sú oveľa vyššie a zoznam ich požiada-
viek
oveľa dlhší.
Zrušenie pracovných kategórií v roku 1992
vo Federálnom
zhromaždení bolo úspechom tých, ktorí to s
transformáciou
sociálnej
sféry mysleli vážne a úprimne. V ostravských ba-
niach
už dávno zabudli, že mali nejaké pracovné kategórie.
578
korún za smenu a ďalšie požitky od zamestnávateľa, ktoré
ponúkajú
aj našim baníkom, sú pre väčšinu z nich oveľa láka-
vejšie
ako I. pracovná kategória. Toto je naozajstný život
a
ten sa nedá zastaviť. Zbytočne budeme klásť prekážky v po-
dobe
pracovných kategórií, ktoré sa nedajú nikde na svete
obhájiť,
pretože zvráteným spôsobom popierajú základný prin-
cíp sociálnej solidarity v dôchodkovom zabezpečení. Preto
navrhujem,
aby sme okrem ustanovenia § 54 novelizovali aj
ustanovenie
§ 14 a ukončili tento trápny život pracovných
kategórií
dňom 30. júna 1995 definitívne a pre všetkých.
Úplne na záver vás chcem upozorniť len na malú nezrov-
nalosť
v texte dôvodovej správy, ktorá sa zrejme stala pri
jej
prepise. V osobitnej časti v druhom odseku je napísané
-
citujem: "V záujme vyhovenia
požiadavke Odborového zväzu
pracovníkov
baní, geológie a naftového priemyslu sa
navrhu-
je..."
Omyl spočíva v tom, že dôvodová správa mala obsahovať
len
tento text - zopakujem: "V záujme vyhovenia požiadavke
Odborového zväzu
pracovníkov baní, geológie
a naftového
priemyslu sa navrhuje
to, čo sa navrhuje." Koniec
textu
dôvodovej správy. Takže moja záverečná rečnícka
otázka na
predkladateľov
znie: Odkedy je parlament vazalom pána Mesia-
rika
a jeho odborového zväzu?
Ďakujem za pozornosť.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Edit
Bauerová. Par-
don,
ešte faktická poznámka pani poslankyne Aibekovej.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem
za slovo, pán
predsedajúci. Veľmi som
sa
zdržiavala
a rozmýšľala, či mám zareagovať, alebo nie, na
pána
poslanca Langoša. Nesklamal v tom, ako vystupoval dote-
raz
v parlamente, ani teraz. Jeho reč zodpovedala presne to-
mu,
ako vždy zodpovedá, ako doteraz vždy
vystupoval. Iba ma
prekvapil,
že zrazu je z neho odborník na sociálnu problema-
tiku.
Ja ani nikto z predkladateľov od vás nežiadame, pán
poslanec,
aby ste za túto novelu hlasovali, a
preto aj také
vaše
výzvy a také reči, že vám nejako
vnucujeme svoje názo-
ry,
alebo chceme od vás, doslova ste povedali, aby sme sa
stotožnili
s myšlienkou predkladanej novely, takéto úmysly
sme
nemali, ani nemáme.
Našou novelou sme chceli
odstrániť istú diskrimináciu
medzi
zamestnancami, ktorí doteraz dostávajú príslušné výho-
dy z pracovných kategórií, a medzi
zamestnancami štátnych
podnikov
a tých, ktoré boli pretransformované.
Prečo sme to
urobili,
bolo dosť dôsledne vysvetlené pri
predkladaní pre-
dĺženia týchto pracovných kategórií v decembri roku
1994.
Priklonili
sa ku koaličným poslancom aj opoziční poslanci,
ktorí
majú sociálne cítenie a ktorí
pochopili, prečo sa tak
musí
urobiť. Keby ste boli pozorne počúvali pána poslanca
Tkáča,
ktorý uvádzal novelu, presne povedal, prečo sa tak
udialo
a prečo sme pristúpili k tejto ďalšej novele. Vždy
zdôrazňujeme,
že je to len prechodný krok a on to
takto vý-
razne
zdôvodnil.
Pochopila som, prečo ste s týmto
vystúpením vyšli vy,
a
nie pán poslanec Brocka. Preto, že sa znovu dotýkate prob-
lematiky
dôchodkov ako jediného zdroju príjmov.
Ale prosím,
keď
bol poslanec Brocka ministrom práce a sociálnych vecí
a
v júli predkladal novelu o zvýšení dôchodkov, vtedy ste na
túto
kategóriu zabudli. Takže sa tiež
prikláňam k tomu, aby
boli
zvýšené, ale aby to bolo systémové, tak ako to vláda má
pripravené
a ako sú na to v rozpočte peniaze, ako
sa v roz-
počte
pamätá so sumou na zvýšenie týchto dôchodkov.
Iba toľko, nechcem vás dlhšie zdržiavať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Nováková - faktická po-
známka.
Poslankyňa I. Nováková:
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
chcem
sa pána poslanca Langoša opýtať, či
bol vôbec
niekedy v bani,
či pozná prácu baníkov, ktorí dennodenne
riskujú
svoj život, keď sa vedel k ich práci tak odborne vy-
jadrovať,
že je to vlastne totalitný prežitok. Vyznáte sa
v
tom, robili ste v tom, keď tak odborne viete posudzovať
ich
prácu?
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Brocka - faktická
poznámka.
Poslanec J. Brocka:
Vážení kolegovia poslanci,
pani Aibeková, pani Nováková,
na
vecné, veľmi zrozumiteľné a jasné argumenty pána
poslanca Langoša ste
nereagovali. Problém spolitizovávate.
Chystám sa vystúpiť
a vyjadrím sa sám k tejto
veci, aj
k
dôchodkom, ktoré sú jediným zdrojom
príjmu. Chcem vám len
povedať,
že tento zákon odstraňuje jednu
diskrimináciu, ale
zavádza
väčšiu. Veľmi dobre viete, že od
roku 1990 sa pra-
covné
kategórie v súkromných firmách nevykazovali. A teraz
sa
podľa vášho návrhu v jedných budú vykazovať a v iných ne-
budú.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán predseda výboru Tkáč -
faktická poznámka.
Poslanec V. Tkáč:
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
ešte potom na záver využijem svoje slovo
ako predklada-
teľ.
Len aby pán Brocka aj pán Langoš mali nad čím rozmýš-
ľať,
teraz vyhlasujem na tejto pôde, že
zodpovednosť za to,
že
ešte existujú pracovné kategórie,
a zodpovednosť za to,
že
sme ešte nútení takéto novely robiť,
majú aj funkcionári
Stálej
konferencie Občianskeho inštitútu.
Dokážem to potom
na
záver tohto vystúpenia.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Benčík - faktická poznámka.
Poslanec M. Benčík:
Ďakujem za udelené slovo. Prosil by
som pána Langoša,
aby
sme z tej biedy, v ktorej sa nachádzame a v ktorej sa
nachádzajú
rôzne sociálne skupiny, niektoré viac, niektoré
menej,
medzi ne patrí rozhodne aj časť učiteľov a iných, ne-
robili
politizovanie do tej miery, ale aby sme
sa konečne
pustili
do riešenia problémov. Pravdu máte v tom, že pracov-
né
kategórie by nemali byť, ale pokiaľ sú
zrušené, alebo sú
v
takom stave, že z toho niektorá časť obyvateľstva má prob-
lémy,
ktoré na nich vážne doliehajú, je našou povinnosťou aj
v
prechodnom období tieto problémy riešiť. Chápem to ako
prechodnú
záležitosť, nezapadajúcu do systémového
riešenia,
ale
sme tu nato, aby sme vládu privádzali k tomu, aby sys-
témove
tieto záležitosti boli spravodlivo doriešené. Takto
to chápem a
považujem za pochybné a veľmi účelové, ak sa
z
toho robí teraz politizovanie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Kováč -
faktická poznámka.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
vo vystúpení pána poslanca Langoša ma
mimoriadne zauja-
la
zmienka o požiadavke termínovať
ukončenie pracovných ka-
tegórií,
časove ich teda obmedziť. Je to problém, s ktorým
zápasíme
od roku 1990, keď boli zrušené. Vždy sa
to dostalo
do
uznesení, odporúča sa vláde, urob.
Vláda to nakoniec ne-
urobí,
presúva sa to z roka na rok. Tlačíme to pred sebou
ako
balvan a naťahujeme to. Som si vedomý toho, že keď sa to
dostane
do zákona, že tam bude termín, ak to vláda nebude
schopná
spraviť, jednoducho urobí
novelizáciu toho termínu
a
bude sa to zas odsúvať ďalej. Napriek tomu vás snažne pro-
sím
a hovorím, že túto poznámku pána poslanca Langoša, to
znamená
termínovať vláde priamo v zákone úlohu, kedy musí
vyriešiť
tento problém, považujem za správnu.
Myslím si, že
keď
by sa podarilo, neviem, či je vhodný
práve tento dátum,
alebo
to bude iný dátum, k tomu sa môže vyjadriť navrhova-
teľ,
ale odporúčam, aby sme túto časť jeho
vystúpenia brali
vážne
a v zákone zaviazali vládu, aby tento problém, ktorý
-
znovu opakujem - trvá od roku 1990, vyriešili.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec
Polka.
Poslanec L. Polka:
Ďakujem
pekne, pán predsedajúci.
Prekvapil ma kolega
pán Roman Kováč, že nereagoval na
poznámku pána poslanca
Langoša o zbabelých
odborárskych predákoch, pretože
sa to
týka
predovšetkým nás dvoch. To osobne. Myslím si, že zbabe-
losť prejavili
niektorí federálni ministri,
pretože sme
s
nimi chceli úporne rokovať napríklad o
požiadavkách poli-
cajtov, ale
títo ministri chodili
v sprievodoch svojich
ochraniek a nikdy
sa na rokovanie s odbormi nedostavili.
Takže
neviem, odkiaľ pozná zbabelých odborárskych predákov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - pani
poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I.
Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Mňa len
mrzí jedno, že
včera,
keď sme hovorili o bode programu, ktorý nebol v našom
programe, keď
sme sa vyjadrovali k zahraničnej
politike
a
k informácii pána ministra, bola táto
sála podstatne pln-
šia,
že veľmi to zaujímalo našich partnerov
z SDĽ, a myslím
si,
že tento zákon by mal byť veľmi aj ich
dominantou a ich
parketou.
A
po druhé - nedivím sa tomu,
čo sa odohralo znovu
v
prejave pána Langoša a pána Romana
Kováča, že chcú úkolo-
vať
vládu. Mali sa činiť, keď boli oni vo vláde.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán predseda
Gašparovič.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
V stručnosti by som sa chcel vyjadriť k
tomuto problému
len
z toho pohľadu, že dočasnosť tohto riešenia je daná pod-
mienkami.
V súčasnosti sú pracovníci, ktorí robia v bani,
v
podzemí, a keď odpracujú 20-30 rokov v týchto ťažkých pod-
mienkach,
sú vyradení následkom pracovných
úrazov, chorôb
z
povolania a iných ochorení, ktoré im spôsobuje nadmerné
zaťaženie.
Napríklad v baniach sú v postavení, že vo veku
50
rokov, po odobraní invalidného
dôchodku, ak ho baník ne-
má,
tak nemá takmer žiadnu môžnosť sa zamestnať. Dnes sa ne-
majú
kde zamestnať ani baníci, ktorí majú oveľa menej rokov,
a
nie títo päťdesiaťroční. Ale dať tu určitý časový limit
vláde,
aby sa k tomuto vyjadrila, myslím si, že to na dnešné
podmienky
nejde. Preto beriem aj tento návrh skutočne ako
časový,
ktorý vyriešia až zlepšené sociálne podmienky, ktoré
budeme
môcť týmto ľuďom dať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Kováč - faktická
poznámka.
Poslanec R. Kováč:
Len ako odpoveď pani poslankyni
Belohorskej chcem pove-
dať,
že ak by starostlivo preskúmala činnosť predchádzajúcej
vlády,
zistila by, že bol pripravený návrh zákona o doplnko-
vom
dôchodkovom pripoistení, ktorý
čiastočným spôsobom môže
túto
situáciu riešiť. Žiaľ, nie je našou zásluhou, že teraj-
šia
vláda tento zákon doteraz nepredložila
ani po úprave do
parlamentu.
To sa už na nás nehnevajte.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - pani
poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ospravedlňujem sa, že sa znovu vyjadrujem. Žiaľ, tie
zákony,
ktoré boli predkladané v minulom období, boli dávané
tak
narýchlo a boli na to také krátke
časové úseky, aby sme
si
ich prešli, že sme sa jednoducho z takýchto dôvodov ne-
mohli
týmto zákonom zaoberať. Nevyhovuje v celom rozsahu no-
vej
filozofii sociálneho programu vlády,
a preto bol tento
bod
odsunutý, aby sa prepracoval.
Takže pravda je taká, že
bol
daný, ale tesne pred skončením
volebného obdobia, tesne
pred
voľbami, preto sme sa ním nemohli zaoberať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Máte slovo, pani
poslankyňa Bauerová.
Pripraví
sa pán poslanec Július Brocka z KDH.
Poslankyňa E. Bauer:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda,
dámy a páni,
dovoľte,
aby som vecne predložila dva návrhy, ktoré
podľa
môjho názoru sú systémovým riešením nie menej akút-
nych,
nie menej závažných problémov, ako ktoré rieši predlo-
žený návrh novely zákona. Rozdiel je v tom, že problémy,
o
ktorých chcem hovoriť, problémy ľudí neprezentuje taká
silná
odborová skupina, aká prezentuje tie problémy, ktoré
sú
v predloženom návrhu.
Stručne: Navrhujem nový odsek 3 § 21 v
nasledovnom zne-
ní:
"Občan má nárok na starobný dôchodok podľa tohto záko-
na,
ak
a/ bol zamestnaný aspoň 25 rokov,
b/
po skončení zamestnania bol vedený nepretržite po
dobu najmenej 180 kalendárnych dní v
evidencii uchádzačov
o
zamestnanie na úradoch práce,
c/ ku dňu uplynutia doby podľa písm. b/ do dosiahnutia
veku
potrebného pre nárok na starobný dôchodok podľa tohto
zákona
mu chýbajú najviac dva roky."
Nový odsek 4: "Poberateľ starobného dôchodku podľa od-
seku
3 je v čase do dosiahnutia
potrebného veku povinný do
8
dní ohlásiť vstup do zamestnania. Táto povinnosť platí ob-
dobne
pre zamestnávateľa občana.
Nový odsek 6 v § 22: "Pre
stanovenie výšky starobného
dôchodku podľa tohto
zákona sa základná výmera
starobného
dôchodku uvedená v
odseku 1 alebo v § 133
znižuje o 1 %
priemerného
mesačného zárobku za každých i započatých 90 ka-
lendárnych
dní z doby odo dňa, od ktorého sa priznáva sta-
robný
dôchodok podľa tohto zákona do
dosiahnutia potrebného
veku."
Veľmi stručne to zdôvodním. Ide o
skupinu osôb, ktoré
fakticky
majú nulovú šancu získať zamestnanie.
Ide fakticky
o
dlhodobo nezamestatných dva roky
pred dôchodkovým vekom.
Iba
na ilustráciu a na dôvažok som si dovolila doniesť so
sebou Bielu knihu
Európskej únie o
nezamestnanosti. Veľmi
stručne
budem z nej citovať: "Ak sa má
zmeniť katastrofický
smer,
ktorým sa naše nezamestnanosťou sužované spoločnosti
začínajú
uberať, mala by si Európska únia vytýčiť cieľ vy-
tvoriť
ku koncu storočia 15 miliónov pracovných miest." Na
Slovensku,
ak by sme chceli dosiahnuť tzv.
prirodzenú mieru
nezamestnanosti,
znamenalo by to vytvorenie 300 tisíc pra-
covných
miest. Ale ľudia, ktorí sú tesne pred dôchodkovým
vekom,
nie sú adaptabilní na nové pracovné
podmienky a fak-
ticky
reálna šanca, aby mohli dostať
zamestnanie, je naozaj
nulová. Uviedla to
i pani ministerka Keltošová po svojom
návrate
zo škandinávskych krajín, kde tieto záležitosti sú
ošetrované.
Ide naozaj o systémový prvok, ktorý je
potrebné
ošetrovať
vzhľadom na to, že v januári miera nezamestnanosti
prekročila
15 %. Podmienky, v ktorých Európska
únia charak-
terizuje
svoju situáciu ako katastrofickú, sú oveľa priazni-
vejšie. Najvyššia nezamestnanosť je vo
Francúzsku, kde je
12
%. Prosím vás všetkých, ktorí si
nemyslíte o svojich vo-
ličoch,
že sú monštruózne nič, aby ste tento návrh podporili.
V
prípade, ak neprejde návrh pána Langoša, navrhujem
doplniť
§ 25, pričom doterajší text by sa
označil ako odsek
1
a nový odsek 2 by mal nasledovný text: "Starobný dôchodok,
pokiaľ
je jediným zdrojom príjmu pre
jednotlivca, je najme-
nej
2 250 Sk, pre dvojicu najmenej 3 950 Sk." Aj toto rieše-
nie
je systémové. Týka sa 72 tisíc ľudí, ktorí dnes dostáva-
jú
tzv. životné minimum, čo v reálnych hodnotách znamená
1
260 Sk z hodnoty životného minima, keď
bolo stanovené pr-
výkrát,
to znamená v roku 1991. Chcela by som iba uviesť, že
životné
minimum odvtedy, ako u nás nebol zákon o životnom
minime
novelizovaný, v Českej republike pri nižšej miere in-
flácie
bol novelizovaný dvakrát. Pre jednotlivca je 2 150
korún
a od 1. 1. 1995 je to 2 440 korún. Prosím vás, aby ste
si
tieto skutočnosti uvedomili a riešili aspoň tú záleži-
tosť,
ktorá sa v tomto zákone ako systémový prvok dá riešiť,
pretože
je možné rozlíšiť dôchodcu, ktorý má
vlastný nárok,
zaslúžený
nárok vlastnou prácou, má smolu iba v
tom, že od-
chádzal z
najnižšie platených robotníckych profesií do
dôchodku.
Alebo v mnohých prípadoch ide o vdovy, u ktorých
je
vyplatiteľný dôchodok 60 % manželovho dôchodku. Je po-
trebné,
aby sa aspoň tieto záležitosti riešili, pretože má
to
určitý svoj filozofický základ, aby
ten, kto má vlastný
nárok na dôchodok, nebol daný na roveň tomu, ktorý nikdy
nepracoval,
ani nechce pracovať.
V zmysle
článkov 19 a 39 Ústavy
Slovenskej republiky
vás
žiadam, prosím, aby ste tieto návrhy podporili.
Ďakujem.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Brocka a pripraví
sa
pani poslankyňa Aibeková.
Poslanec J. Brocka:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
mrzí ma,
že v takej citlivej otázke,
ako je sociálne
zabezpečenie,
pristupujeme k určitým návrhom ako k návrhom
opozície
alebo vládnej koalície. Chcel by som
zareagovať na
poznámku
pani poslankyne Aibekovej, keď bola
zaskočená tým,
že
nejaký návrh do sociálnej sféry alebo do sociálneho za-
bezpečenia
dal poslanec Langoš. Pani kolegyňa, tu je veľa
poslancov,
ktorí sa doteraz alebo málo vyjadrovali, alebo sa
vôbec
nevyjadrovali, a neviem, akú majú odbornosť, ale to
nevylučuje,
že sa môžu vyjadriť ku všetkému. Každý
poslanec
tu
zastupuje niekoľkotisíc voličov a je
namieste, aby hovo-
ril
aj ku všetkým veciam.
Pani poslankyňa Bauerová dala jeden veľmi
zaujímavý ná-
vrh. Prihováram sa za to, aby ste ho nevnímali ako návrh
z
opozície. To je možnosť predčasného odchodu do dôchodku
dva
roky pred dovŕšením potrebného veku, ak
dotyčný je evi-
dovaný
ako uchádzač o zamestnanie viac ako 6
mesiacov. Táto
možnosť
v Českej republike existuje od januára
minulého ro-
ka.
Myslím si, že by sme veľmi pomohli tým
uchádzačom o za-
mestnanie,
ktorých sa to týka. Zároveň by sme ich vlastne
dostali
aj zo štatistík uchádzačov o zamestnanie. Je to teda
v
záujme nielen opozície, ale všetkých politických strán,
ale
najmä všetkých občanov.
Dovoľte, aby som sa vyjadril aj k
ďalšiemu návrhu, kto-
rý
tu odznel. Predniesol ho síce poslanec Langoš, ale sto-
tožňujem
sa s týmto návrhom, aby sme zvýšili dôchodky, ktoré
sú
jediným zdrojom príjmu. Spomínal, že neboli upravované od
roku
1993, keď sa iné zvyšovali trikrát,
tieto sa neupravo-
vali.
Táto legislatívna úprava z roku 1993 znamenala a dote-
raz znamená vážnu prekážku pre pružnejšie
prispôsobovanie
dôchodkov,
ktoré sú jediným zdrojom príjmu, rastu
životných
nákladov,
ale aj úpravám ostatných dôchodkov. A tu by som
vlastne zareagoval na poznámku pani poslankyne
Aibekovej,
prečo
sme ich neupravovali, keď som bol ja ministrom.
Zvýšenie
dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom príjmu,
považujem
aj za svoj osobný dlh voči týmto dôchodcom alebo
voči
našim spoločným voličom. Práve preto,
lebo keď sa pre-
rúkoval
posledný zákon o zvyšovaní dôchodkov, argumentoval
som
práve na vaše návrhy, že očakávame, že ku koncu roka,
najneskôr
od začiatku nového roka, sa budú upravovať sumy
životného
minima, a keďže na tieto sumy sú viazané dôchodky,
ktoré
sú jediným zdrojom príjmu, sa vlastne tieto budú upra-
vovať.
To, že sa tak nestalo, ma mrzí.
Myslím si, že by to
malo
mrzieť aj nás ostatných, lebo v
legislatívnom programe
vlády
je tento návrh na február. Dnes máme apríl.
Podľa mojich informácií návrh, ktorý
vláda predkladá,
keď
ste ho spomínali vo svojej faktickej poznámke, uvažuje
so
septembrom tohto roka. Ale nebojte sa, pre návrh, ktorý
dal
poslanec Langoš s dosahom na štátny rozpočet, prostried-
ky,
ktoré na to treba, v rozpočte sú. Schválili ste zákon
o
štátnom rozpočte, kde je viac ako 500 miliónov Sk práve na
túto
úpravu. A tá jeho nebude znamenať možno ani polovicu
z
tejto sumy. Takže prihováram sa za to,
aby ste súhlasili,
resp.
aby ste podporili návrh, ktorý dal poslanec Langoš,
lebo
iste sa vám za to odvďačia alebo ocení to tých 50 alebo
60
tisíc dôchodcov, ktorých sa to týka.
Myslím si, že tento návrh je o trochu
lepší, ako dala
kolegyňa
Bauerová, ona vlastne ten istý problém
riešila ná-
vrhom novely §
25. Myslím si, že je to
lepšie navrhnuté
v
návrhu, ktorý dal poslanec Langoš. Ide síce o tú istú vec,
možno
je to o pár desať korún menej, ako navrhla pani po-
slankyňa Bauerová, ale je to významný posun a pomoc tým,
ktorí
sú naozaj najviac postihnutí.
Ďakujem vám za pozornosť.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pani poslankyňa
Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
budem veľmi stručná vo svojom doplňovacom návrhu, pre-
tože je to
vlastne pripomienka, na
ktorú upozorňovala vo
svojom stanovisku vláda. Je to iba legislatívne
doplnenie
v
článku I bod 1. V ustanovení § 16 na konci prvej vety je
potrebné za účelom
spresnenia doplniť odkaz na príslušné
ustanovenie
Obchodného zákonníka, zákona číslo
111/1990 Zb.
o
štátnom podniku v znení neskorších predpisov a zákona čís-
lo
92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné
osoby
v znení neskorších predpisov. To by bol
veľmi stručný
doplňovací
legislatívno-technický návrh, ktorý, dúfam, že si
osvojí
aj spoločný spravodajca a že sa vyjadrí, aby sa o ňom
hlasovalo
kladne.
K
mojim predrečníkom: Oceňujem
také vecné vystúpenia
pána
poslanca Brocku. Pán poslanec, neosvojovala som si prá-
vo
hovoriť, že pán poslanec Langoš nemá právo vystúpiť k so-
ciálnym
veciam. To som nikdy nepovedala. Ale jeho tón, ktorý
tu
použil, ten urážlivý a ponižujúci tón aj odborárov, aj
ľudí,
pre ktorých sme túto novelu pripravili, aj vôbec pred-
kladateľov,
to sa ma dotklo a to ma urazilo. Myslím si, že
dobrú
myšlienku, ktorú ste tu predniesli k dôchodkom ako je-
diným
zdrojom príjmu, ktorý akceptujeme, ale, ako som už po-
vedala, v systematickom kroku, ktorý vláda
má pripravený
a
má na to aj vyčlenené finančné
prostriedky. Nikto vám ne-
bránil, aby ste
takúto novelu, kde ste počítali s
touto
úpravou,
nepredložili. Ja som sa s ňou doteraz nestretla,
a
mali ste na to dosť času.
Preto to
vidím tak, že na jednej strane
negujete naše
pripomienky
a naše požiadavky a na druhej strane nás stavia-
te
do nejakej pozície, v akej nie sme a nechceme byť. Takže
prosím
vás pekne, zvažujte o takýchto návrhoch
a nestavajte
takéto
návrhy iba populisticky. Naozaj nám ide o to, aby sme
urobili
v sociálnej sfére systémové kroky. Vy ste ich, žiaľ,
za
tie mesiace od marca do decembra neurobili.
Vysoko som ocenila v našom výbore, keď
ste priznali, že
vašou
srdcovou záležitosťou boli
prídavky na deti. Na tie
ste
sa zamerali, tie ste pripravili. Ako,
to už nebudem ho-
voriť,
k tomu sa vyjadrím, keď bude predkladaná novela tých-
to
prídavkov. A naozaj ste sa na ostatné sféry nezamerali
a
transformácia sociálnej sféry bola
pozastavená. To si po-
vedzme,
že sme mohli byť ďaleko vpredu v transformácii so-
ciálnej
sféry, keby ste sa neboli zamerali len
na tieto dve
vlastne
hrozienka, aby som to povedala aj
ja trošku s pri-
rovnaním,
a zvýšenie dôchodkov, ale nedôsledne,
nedomyslene
a
prídavky takisto istým spôsobom
nie systémovo zapadajúce
do predstavy,
ktoré predchádzajúca Mečiarova vláda mala,
a
dúfam, že bude možné túto transformáciu aj dokončiť.
Ďakujem vám pekne.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Vážené kolegyne a kolegovia, už
nemám žiadne
písomné
prihlášky. Je tu ešte faktická poznámka pána poslan-
ca
Brocku.
Poslanec J. Brocka:
Prepáčte, páni poslanci, chcel
by som zareagovať na
slová
pani poslankyne Aibekovej. Pani kolegyňa, ja som sa
nezameral len na
prídavky na deti. Prídavky na deti boli
z
množstva iných zákonov takou kuriozitou, že moja predchod-
kyňa
aj nástupkyňa tejto ctenej snemovni dva roky sľubovala,
že
predloží nový návrh zákona o prídavkoch na deti. Keďže
som
ju striedal vo vláde a ten rok a pol som ju možno naj-
častejšie
kritizoval za jej sľub, ktorý nesplnila, považoval
som
za svoju morálnu povinnosť dotiahnuť
tento návrh zákona
do
konca.
Teším sa
na diskusiu k novele zákona
o prídavkoch na
deti,
vážená pani kolegyňa, vážne sa teším, a mrzí ma, že tu
nesedí
pani ministerka, mohli by sme o tom už aj dnes disku-
tovať.
Ak si myslíte, že sme iné nerobili, len
pripravovali
zákon o prídavkoch na deti, teraz
neviem, či máte krátku
pamäť,
alebo iný zámer, ale už dnes ste tu hovorili o zákone
o
doplnkovom dôchodkovom poistení, možno
nie dnes, ale ino-
kedy
sme hovorili o štátnej službe alebo verejnej službe.
Existovali,
alebo sú na svete viaceré zákony, ktoré
riešili
problém
zamestnanosti a trhu práce, zákony o sociálnom za-
bezpečení.
Pani kolegyňa, jediný jeden raz sa nestalo, aby
Národná
rada mala v programe 11 bodov programu
alebo pod 10
bodov.
Ak si pamätáte, bolo ich niekoľko desiatok, a dokonca
vy
ste rozhodovali o tom, ktoré prídu na
program rokovania,
a
ktoré nie.
A moja posledná poznámka je k dôchodku, ktorý je jedi-
ným
zdrojom príjmu. Pani kolegyňa,
minister ani vláda si
nemôže
len tak rozhodnúť, že zmení, resp. tieto sumy upraví.
Na
to zo zákona existujú podmienky a,
bohužiaľ, tie v čase
predkladania
zákona o zvyšovaní dôchodkov v súvislosti s je-
diným
zdrojom príjmu neboli naplnené.
Očakávali sme, že to
bude
práve 1. januára alebo v novom roku.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - pani
poslankyňa Edit Baue-
rová.
Poslankyňa E. Bauer:
Ďakujem pekne za slovo. Chcela by som
povedať, že aj ja
mám
ťažké srdce, že životné minimum sa
neriešilo koncom mi-
nulého
roka, ale viem to pochopiť, vtedy boli
voľby. Ale to
vôbec,
zdôrazňujem, vôbec neospravedlňuje túto vládu, ktorej
zo zákona vyplýva povinnosť "neodkladne
zvýšiť nariadením
vlády
životné minimum, len čo rast životných nákladov pre-
siahne
10 %". Percento rastu životných nákladov je dnes viac
ako
13.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Šimko s
faktickou po-
známkou.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Chcel by
som iba pripo-
menúť, že terajšia
vláda Vladimíra Mečiara je vo funkcii
zhruba
toľko, koľko mala predchádzajúca vláda
Jozefa Morav-
číka
na legislatívnu činnosť. Za toto obdobie pán minister
Brocka
predložil asi tucet zákonov zo sociálnej oblasti, kým
pani
ministerka Keltošová za toto obdobie
doteraz nepredlo-
žila
ani jeden zákon. Pamätáme sa, že akurát ešte ako po-
slankyňa
predkladala návrhy na preraďovanie
poslancov z vý-
boru do
výboru rozdielne podľa
vôle poslaneckých klubov
a
poslancov samotných.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Tarnóczy - faktická
poznámka.
Poslanec A. Tarnóczy:
Vážený pán predsedajúci,
pán predseda,
kolegovia,
zo
450 dotknutých žije 350 v mojom
volebnom obvode,
takže
sa ma tento zákon bytostne dotýka.
Chcel by som pove-
dať,
že tu odznelo za posledné dva dni
veľa rečí o tom, že
sa
veci spolitizovávajú. Myslím, že keď budeme pragmatickí
a
začneme sa držať čísiel, dá nám to iný
obraz. Chcem pove-
dať,
že z tých 450 ľudí je 91 % v päťdesiatročnom veku, že
nie
sú schopní fyzicky na žiadnu adaptáciu, na inú prácu.
Jednoducho
nevedia si prilepšiť žiadnym spôsobom. Boli svoj-
ho
času tak dobre zamestnaní, alebo mali
také platy, že ich
manželky
nepracovali. Dostali sa teraz do sociálnej tiesne
tým,
že vlastne majú len ten stavovský
dôchodok a ich man-
želky
nemôžu nájsť zamestnanie, pretože jednoducho v našom
okrese
zamestnania niet. Chcel by som preto byť na strane
zákonodarcu
v tom zmysle, aby sa pre týchto 450 ľudí týmto
zákonom
riešila ich životná dilema.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec
Filkus.
Poslanec R. Filkus:
Chcem povedať jednu poznámku, ktorá sa
týka toho, že
v
súvislosti so sociálnymi aspektmi
transformačného procesu
nemá
význam prichádzať k zásluhám
alebo k nezásluhám tej
alebo onej
vlády. Reštriktívna makroekonomická politika
najmä
rozpočtového charakteru bola
rozhodujúca pre to, ako
riešiť
aj sociálne aspekty
transformačného procesu. Bol by
som
veľmi rád, aby ste si to uvedomili. Samozrejme, treba
priznať,
že sa nepodarilo tieto sociálne aspekty
vždy adek-
vátne
riešiť, ale určite je to výstražné znamenie, že môže
prísť
k takej sociálnej bariére, že sa už v transformačnom
procese
nepohneme. To sme si, dúfam, uvedomili všetci.
Takže chcem do toho vniesť nejaké
objektívnejšie krité-
rium,
a nie kritérium toho, kto, čo vo vláde, zásluhy také
alebo
onaké. Faktom zostáva, že reštriktívna makroekonomická
politika
rozpočtového a menového charakteru sa
stala objek-
tívnym
východiskom transformačného procesu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - pani poslankyňa Belohor-
ská.
Poslankyňa I.
Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Mňa k tejto faktickej
poznámke
trošku podujalo vystúpenie pána poslanca Filkusa.
Veľmi
ma mrzí, že patrí do kategórie ľudí,
ktorí by mali aj
z
hľadiska ekonomického vedieť, že nejde
o také veľké sumy,
ale
ide o veľkú pomoc vzhľadom k určitým kategóriám ľudí.
Mal
by pochopiť aj to, že je vo veku, keď
ostatní dôchodco-
via
ináč vážia korunku, ako ju váži on, takže on mal byť je-
den
z tých, ktorí by si práve túto
kategóriu ľudí veľmi za-
stávali.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne. Ešte faktická
poznámka - pán poslanec
Filkus.
Poslanec R. Filkus:
Je naozaj smiešne na toto reagovať. Okrem
toho si môže-
me porozprávať
potom s pani
poslankyňou pri káve, a nie
v
tomto zmysle zdržiavať rozpravu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Dobre, ďakujem. Vyhlasujem rozpravu o ôsmom bode prog-
ramu
za skončenú. Chce sa k rozprave za predkladateľa vy-
jadriť
pán predseda výboru Tkáč? Áno. Prosím, máte slovo.
Poslanec V. Tkáč:
Vážená snemovňa,
robím v
sociálnom zabezpečení už 25
rokov a som pre-
svedčený,
že všetko z tejto oblasti neviem, je to
taká kom-
plikovaná,
zložitá záležitosť. Ale netrúfal by som si
ani
s
faktickou poznámkou vystúpiť pred
snemom stavebných inži-
nierov,
ktorých je 150, a byť suverénom v oblasti stavebného
inžinierstva.
Toľko diletantizmu, čo sme si tu museli
vypo-
čuť,
mňa mrzí, ale inak to nazvať neviem.
Poďme
teraz na konkrétne fakty, akým spôsobom tieto
otázky
fungujú a ako treba zaujať stanovisko. Z vystúpení
pánov
poslancov v tejto snemovni mi prišlo
na um, ako keby
ich
jedna poradkyňa mala, viem asi aj jej
spôsob myslenia
a
kto za tým stojí a kto to píše, takéto názory, kto si musí
aj
uvedomiť vlastnú zodpovednosť,
prečo to je tak, ako to
je.
Vážení, táto novela, ktorú predkladáme
dnes z oblasti
nie
vykazovania pracovných kategórií, ale z oblasti riešenia
stavovskej
invalidity, je len nápravou toho, čo ste "spíska-
li"
v júli 1994. Štátna tajomníčka bola zo Strany demokra-
tickej
ľavice, minister bol z
Kresťanskodemokratického hnu-
tia
a podpredseda vlády, ktorý to mal koordinovať, je dnes
v
Demokratickej únii. Odsek 3 §
162, ktorý ste tam dali
a
ktorý parlament schválil, vlastne spôsobil diskrimináciu
určitej skupiny občanov. My tú diskrimináciu v
súčasnosti
naprávame.
Je lžou a neodbornosťou, ak sa tu vyhlasuje, že
oživujeme
niečo mŕtve. Sám som bol odporcom pracovných kate-
górií. Ale tým,
že sa nepripravil doplnkový
pripoisťovací
systém,
tým, že neboli riešené tieto otázky, tým, že už mali
fungovať
doplnkové kasy, keby ste v marci neboli menili vlá-
du,
tak už to dávno funguje. To je pravá príčina, prečo sa
tieto
veci neriešia.
Vážení, môžem potom predložiť, kto bude
mať záujem, po-
sudky
zahraničných expertov na váš zákon o doplnkovom pripo-
isťovacom
systéme, ktorý ste predložili narýchlo
v novembri
do
parlamentu, lebo ste neplnili Generálnu dohodu. Tento zá-
kon
má obrovské chyby a nedostatky a v
súčasnosti na úrovni
poradného
výboru pre tripartitu spolu s odborármi
aj so za-
mestnávateľmi pripravujeme novú filozofiu a znenie tohto
zákona.
A tento zákon bude riešiť pracovné kategórie, nič
mŕtve
tu neoživujeme. Nebolo to riešené systémovo podľa kon-
cepcie transformácie sociálnej sféry. Tieto veci mali byť
riešené
a ladené na 1. január 1995. Pretože ste
to neurobi-
li,
v tejto situácii musíme naprávať vaše chyby.
Pokiaľ sa týka dôchodkov ako jediného
zdroja príjmu, je
to
bohapustá lož, čo sme si tu
vypočuli, pretože v zákone
o
zvyšovaní dôchodkov ste porušili zákon
o štátnom rozpočte
na
rok 1994. Už som to tu raz
citoval, prečítajte si to,
prosím
vás, zo zákona číslo 324 z roku 1993,
ktorým sa pri-
jíma
zákon o štátnom rozpočte na rok 1994, § 8, kde bolo ex-
pressis
verbis jasne uvedené, že pri zvyšovaní dôchodkov bo-
la vytvorená
zdrojová rezerva a že
zvyšovanie dôchodkov
v
roku 1994 bude určené na dôchodky,
ktoré sú jediným zdro-
jom
príjmu, na zvýšenie dôchodkov pre bezvládnosť, na zvýše-
nie
dôchodkov pre obete bývalého režimu. Tieto otázky ste
pri
zvyšovaní dôchodkov neakceptovali. Je neodbornosťou tvr-
diť,
že na zvyšovanie dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom
príjmu,
v čase, keď sa prijímal zákon o zvyšovaní dôchodkov,
pretože
ste to vytiahli ako predvolebný
"cukrík", vtedy ne-
boli
vytvorené podmienky. To je lož, to nie
je pravda, pre-
tože zdroje v
štátnom rozpočte boli a zvyšovali ste iné
dôchodky.
A toto vám ublížilo vo voľbách, to vám
zodpovedne
hovorím,
pretože sme navštevovali domovy
dôchodcov, navšte-
vovali
sme ústavy sociálnej starostlivosti, kde dobrých 60 %
klientov
alebo obyvateľov týchto domovov sú obyvatelia, kto-
rí
majú dôchodok ako jediný zdroj príjmu. To vám vaši odbor-
níci,
ktorí vám to takto pripravili, ublížili aj vo voľbách,
pretože
sa to tam jasne objavilo.
Je nepravdou, že sa zasahuje do ziskov obchodných spo-
ločností.
Veď to nie je pravda! Ak tu niekto z
predrečníkov
povedal,
že od roku 1990, veď v roku 1990 boli
tvrdo štátne
podniky v oblasti
hlbinných baní a v súčasnosti sú štyri
alebo
päť firiem, ktoré to riešia, vôbec nebudú mať žiadne
zisky
ohrozené, ani nebudú mať náklady s touto právnou úpra-
vou,
ide len o legalizáciu toho, že to
v podstate účtovná
evidencia
v týchto podnikoch vykazuje na účely
dôchodkového
zabezpečenia. A
zdroje, pokiaľ neviete,
existujú už len
v
rámci dôchodkového fondu a tieto
prostriedky sa čerpajú
z
dôchodkového poistenia.
Chcel by som ešte zvýrazniť jednu vec. Bolo tu poveda-
né,
že kategórie sa riešili od roku 1990.
To nie je pravda.
Riešili
sa presne od Vojtecha, od 23. apríla
1992. Ten, kto
bol vtedy vo Federálnom zhromaždení, si
pamätá, že došlo
k
patovej situácii, nebola
ani jedna pripomienka, nebolo
možné
dohodovacie konanie a o tri dni potom
Federálne zhro-
maždenie
pracovné kategórie potichu
zrušilo, ale so sľubom
federálnej
vlády, že bude zákon o doplnkovom pripoistení.
Odkaz na ostravské bane a na Českú
republiku je absurd-
ný,
pretože v Českej republike platí obdobný režim a pracov-
né
kategórie sa likvidujú v rozpätí rokov 2016 až 2018. Tak-
že vykladať tu
niečo o oživovaní mŕtveho chrobáka alebo
mŕtvych
vecí je nezmysel, pretože ide o systémové rozloženie
likvidácie
stalinských pracovných kategórií. Pod
toto slovo
sa
podpíšem, áno, sú to stalinské inštitúty. Musí sa to rie-
šiť
na obdobie celej generácie. Nechcem
teraz odskakovať do
veľkých
súbojov o dôchodkovom veku, ale zvyšovanie dôchodko-
vého veku sa
bude podobným spôsobom
rozkladať na obdobie
jednej
generácie.
Stanovovať pre vládu termín o likvidácii
pracovných ka-
tegórií
je asi pochybné, pretože to by bolo niekoľko vlád do
roku
2018, keď sa pracovné kategórie zlikvidujú definitívne,
takže
neviem, o akom termíne tu chcete diskutovať. Je pri-
pravená
koncepcia transformácie sociálnej
sféry. V podstate
sme
splnili slovo, že bude hotová do konca
tohto štvrťroka.
Je odkonzultovaná so zahraničnými expertmi a
pripravujeme
publikáciu
tohto dokumentu v rozpätí budúceho týždňa alebo
10
dní. Chceme, aby koncepcia prešla do
parlamentu, aby sme
viacej
povedali aj na pôde parlamentu, čo a akým spôsobom sa
v
tejto súvislosti chce riešiť.
K
návrhu pani poslankyne
Bauerovej dovoľte jednu po-
známku.
Je to, podľa mojej mienky, dobrý a
múdry návrh, ale
nie
sú tam vyriešené systémové väzby. Nie som proti tomu,
dokonca
na tom pracujeme, aby sa uskutočnil predčasný odchod
do dôchodku,
pretože to má
veľmi pozitívne multifikačné
efekty.
Nemáte však v tomto návrhu riešené otázky systémo-
vých
väzieb na platnú právnu úpravu poskytovania mimoriadne-
ho starobného dôchodku. Ako odborník skutočne neodporúčam
len
takto priamo reagovať na túto otázku. Tento návrh mám
dobre
zapísaný, vráťme sa k nemu, keď bude takzvaný veľký
balík predpisov o
sociálnom zabezpečení.
Predpokladám, že
v
apríli by sme ho mali z ministerstva dávať na schvaľova-
nie.
Znovu opakujem, že treba tento návrh
vykalkulovať. Fi-
lozoficky
ho absolútne prijímam, súhlasím s ním, ale neodpo-
rúčam ho dnes
v tejto súvislosti
schváliť, pretože to je
čiastková
novela a potrebujeme mať aj stanovisko Sociálnej
poisťovne. Dnes už
nemôžeme rozhodovať ani v
legislatíve,
nemáme
monopol - ani ministerstvo, ani vláda,
myslím si, že
ani
parlament bez stanoviska Sociálnej
poisťovne ako verej-
noprávnej inštitúcie, zo zdrojov ktorej sa
vlastne tieto
otázky
budú riešiť. Takže ak budem hlasovať proti tomuto ná-
vrhu,
nechápte, že som preto proti, že som
proti, ale že si
treba
skutočne tieto veci vykalkulovať a prepočet na tých
šesťkrát
30 dní, tých 180 dní považujem za rozumný návrh.
Pokiaľ sa týka výšky dôchodku, ktorý je
jediným zdrojom
príjmu,
platí to isté, čo som povedal. Máme pripravenú nove-
lu právnych predpisov a kalkuluje sa s tým, že
zvýšenie
dôchodku
ako jediného zdroja príjmu chceme skutočne v naj-
bližších
týždňoch spustiť.
Pokiaľ
sa týka problematiky
životného minima, mám tu
program
legislatívy, aj z Generálnej dohody vypísané všetky
úlohy.
Nikde vo februári nemalo byť životné minimum, nemám
to
zapísané, je mi ľúto. Ale pripravujeme tiež novú právnu
úpravu
aj v súvislosti s prídavkami na deti. Ja by som sa so
zákonom o prídavkoch na deti za minulý rok ako
odborník
vôbec
nechválil. To hovorím preto, že máme pripravenú analý-
zu
dosahu tohto zákona, sú pripravené aj
zlepšenia, pretože
isté
chyby sú. Ale podporil by som slová pána profesora Fil-
kusa
vo väzbe na to, aby sme už prestali skúmať, ktorá vláda
čo
spravila, alebo nespravila. Poďme už dopredu, ale, pán
poslanec
Brocka, veľmi dobre viem, čo sme vám 18. marca, keď
ste
ma vyhadzovali z roboty, nechali na
úrovni ministerstva
z
hľadiska legislatívy a z
hľadiska koncepčných zákonov,
a
veľmi dobre viem, v akom stave tieto práce boli v decembri
1994, keď sme
na ministerstvo došli na základe výsledkov
slobodných
volieb čestne späť. Takže nebudeme o tom už po-
lemizovať,
nemá to význam. Tieto veci sú rozbehnuté. Aj za
vášho ministrovania experti, ktorí na ministerstve boli,
a
riadili ste tých istých, čo som ja
riadil dvakrát, už te-
raz
druhýkrát za sebou, a viem dobre, čo od
nich možno oča-
kávať
a koľko intelektuálneho vkladu pod
vaším riadením mi-
nisterstva
do systému dali. Ale pokiaľ tieto veci nebudeme
mať
jasne vypočítané, vykalkulované,
exaktne zistené a pri-
pravené,
nemôžeme ich spúšťať. Nechceme ich
blokovať, práve
naopak
- urýchľovať. Ale urobiť chybu v sociálnej oblasti na
štarte
nového systému je na odstraňovanie mnoho rokov do bu-
dúcnosti.
Jedným takýmto prípadom je likvidácia pracovných
kategórií.
V tomto zmysle nie sme pod žiadnym tlakom ani od-
borov,
verte mi. Viem s nimi vyjednávať a vyjednávam s nimi.
Ide o naplnenie
princípu spravodlivosti na
budúce týždne
a
koncepčné riešenie pripravujeme na 1.
január 1996. Keby
nebol
marec 1994, veľa vecí mohlo od januára
1995 už fungo-
vať.
Ďakujem za pozornosť.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne. Žiada si záverečné slovo pán spoločný
spravodajca
výborov?
Poslanec M. Barna:
Vzhľadom na to, že nie som
legislatívec ani právnik,
prosil
by som 10-minútovú prestávku.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
V poriadku, ostaneme pri takom riešení,
že pán spoločný
spravodajca
dostane priestor a my zatiaľ budeme pokračovať
v
ďalšom rokovaní.
Vážené kolegyne a kolegovia,
prechádzame na d e v i a t y bod
programu, ktorým je
Návrh skupiny poslancov Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení zákon Slovenskej národnej rady číslo 254/1991
Zb.
o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov.
Návrh ste dostali ako tlač číslo 101 a spoločnú správu
výborov
ako tlač číslo 101a.
Za skupinu poslancov návrh zákona
odôvodní poslankyňa
pani
Ľudmila Mušková. Prosím ju, aby sa ujala slova.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Vážený pán predsedajúci,
vážení predseda Národnej rady,
vážené kolegyne, kolegovia,
navrhovanou zmenou ustanovenia § 8 ods. 5 zákona Slo-
venskej
národnej rady číslo 254/1991 Zb. o
Slovenskej tele-
vízii
v znení neskorších predpisov sa sleduje zabezpečenie
riadnej
činnosti Rady Slovenskej televízie
vymedzenej záko-
nom,
súvisiacej so zvýšenými nárokmi na
výkon funkcie člena
rady
v závislosti od jeho spoločenskej
zodpovednosti, obsa-
hovej
a časovej náročnosti, ako aj potreby
upraviť doteraj-
šie
nevyhovujúce riešenie odmeňovania.
Podľa súčasnej plat-
nej
legislatívy člen rady má nárok len na náhradu cestovných
výdavkov,
pričom nie je ani stanovené, kto má cestovné uhrá-
dzať.
Člen rady nie je v zamestnaneckom pomere s verejno-
právnou inštitúciou, a teda táto nemá
povinnosť cestovné
vyplácať. Súčasná
legislatíva neumožňuje ani
vyplácanie
diét,
ani iných nákladov, ktoré vynakladá
člen rady pri pl-
není
úloh, ktoré mu vyplývajú z jeho zodpovednej funkcie.
Navrhujeme preto, aby členovia rady boli za výkon svo-
jej funkcie odmeňovaní z rozpočtu Slovenskej
televízie vo
výške, ktorú odporučí výbor pre vzdelanie,
vedu, kultúru
a
šport a schváli predseda Národnej rady Slovenskej republi-
ky.
Toto riešenie sa nám zdalo najreálnejšie, lebo ak by sme
vzniesli
požiadavku na rozpočet, musela by vzniknúť nová ka-
pitola, a tým
by sa aj zvýšili výdavky. Takto môže byť
čiastka
určená pre radu zakomponovaná do kapitoly rozpočtu
Slovenskej
televízie. V každom budúcom rozpočte by sa malo
s
touto čiastkou rátať. Tiež argument, že
rada, ktorá tele-
víziu
kontroluje, by nemala byť televíziou vyplácaná, nemôže
obstáť.
Vyplácanie odmeny inštitúciou stanovuje
zákon a po-
dľa
zákona odsúhlasí výšku odmeny predseda Národnej rady.
Predloženým návrhom sa
nezakladajú zvýšené nároky na
štátny rozpočet Slovenskej republiky, ako aj na rozpočty
miest
a obcí.
Chcem
vás preto poprosiť, vážení kolegovia, aby ste
podporili
návrh novely vo formulácii, akú prijali výbory Ná-
rodnej rady Slovenskej republiky, ktoré
prerokovali tento
návrh novely, pretože je legislatívne
čistejšia, a zámer
predkladateľov,
aby okrem odmeny patrilo členom rady i
ces-
tovné
a aby odmenu schválil predseda Národnej rady po prero-
kovaní
v gesčnom výbore, zostáva zachovaný v pôvodnom zákone
v
§ 15 ods. 3, ktorý hovorí o štatúte Slovenskej televízie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pani poslankyni Muškovej.
Prosím spoločného
spravodajcu
výborov pána poslanca Miklošku, aby podal správu
o
výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej
rady
Slovenskej republiky.
Poslanec F. Mikloško:
Vážení pán predsedajúci,
vážená snemovňa,
návrh zákona pridelil predseda Národnej
rady Slovenskej
republiky
rozhodnutím zo 6. marca 1995 číslo 189 Ústavno-
právnemu
výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru
Národnej
rady Slovenskej republiky pre
financovanie, rozpo-
čet
a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre
vzdelanie,
vedu, kultúru a šport na prerokovanie
po tom, čo
dostanú
stanovisko vlády Slovenskej republiky. Súčasne pred-
seda
Národnej rady Slovenskej republiky
určil na skoordino-
vanie
stanovísk Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre
vzdelanie,
vedu, kultúru a šport s tým, aby sa skoordinované
stanoviská
výborov premietli do spoločnej správy výborov Ná-
rodnej
rady.
Všetky výbory Národnej rady Slovenskej
republiky prero-
kovali
návrh zákona v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej
rady
Slovenskej republiky a všetky
vyslovili s návrhom sú-
hlas.
Vláda Slovenskej republiky vyslovila s
návrhom zákona
súhlas.
Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky od-
poručili
návrh zákona prijať s týmito zmenami alebo doplnka-
mi:
Výbor Národnej rady pre financovanie,
rozpočet a menu
má
pripomienku znenie textu § 8 ods. 5 v bode 1 návrhu upra-
viť
takto: "Členovi rady patrí za výkon jeho funkcie odmena,
ktorej
výšku určí štatút rady, a cestovné náklady spojené
s
výkonom jeho funkcie, ktoré sa nahrádzajú podľa osobitných
predpisov. Náklady
spojené s výkonom
funkcie člena rady
a
s činnosťou rady sa uhrádzajú z prostriedkov rozpočtu Slo-
venskej
televízie."
Vzhľadom na to, že tento bod nebudem odporúčať, príliš
si
ho ani nemusíte pamätať, ale prečítam
vám návrh Ústavno-
právneho výboru Národnej rady a Výboru
Národnej rady pre
vzdelanie,
vedu, kultúru a šport, podľa ktorého
znenie toho
istého
§ 8 ods. 5 v bode 1 návrhu sa upraví
takto: "Členovi
rady
patria za výkon jeho funkcie odmena,
ktorej výšku určí
štatút
/§ 15 odsek 3/, a cestovné náhrady
spojené s výkonom
jeho
funkcie podľa osobitných predpisov." Toto je text, kto-
rý
budem potom pri hlasovaní odporúčať.
A ďalší návrh - bod 2 návrhu vypustiť. To je úplne lo-
gické,
súvisí to s predchádzajúcim textom.
To je zatiaľ všetko.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Otváram rozpravu o deviatom bode programu. Do
rozpravy
sa písomne prihlásili dvaja poslanci.
Ako prvá vy-
stúpi
pani poslankyňa Mária Ďurišinová
za SDĽ. Pripraví sa
pán
poslanec László Ásványi za MKDH.
Poslankyňa M.
Ďurišinová:
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi na úvod malé vyznanie. V celom svojom dote-
rajšom
živote som sa vždy snažila žiť,
športovou terminoló-
giou
povedané, "fair play". Ak som sa rozhodla stiahnuť svoj
podpis
spod návrhu zákona, ktorý máme v tejto chvíli na sto-
le,
nazdávam sa, že treba uviesť na túto tému niekoľko slov,
aby
boli jasné všetky okolnosti, za akých
som pri zrode zá-
kona
pôvodne asistovala.
Zrejme je všeobecne známe, že poslanci za Stranu demo-
kratickej ľavice aj
v predchádzajúcom volebnom
období úz-
kostlivo
dbali, aby sa médiá nezneužívali v mocenských ru-
kách.
Usilovali sme sa naplniť pojem
verejnoprávnosti skut-
kami,
a to aj vtedy, keď to nebolo v
partajnom záujme iných
partnerov.
Riadili sme sa zásadou, že vlády sa
striedajú,
prichádzajú, odchádzajú, ale divák zostáva, preto
netreba
s
jeho trpezlivosťou experimentovať. V predchádzajúcom vo-
lebnom období sme
presadzovali myšlienku profesionalizácie
mediálnych
rád. Považovali sme za neúnosné, aby 9
dobrovoľ-
níkov
bralo na seba bremeno zodpovednosti a
za ich prácu sa
im
dostávalo pohanenie.
Keď v tomto volebnom období prišli s myšlienkou profe-
sionalizácie
poslanci, kolegovia z Výboru Národnej
rady pre
vzdelanie, vedu,
kultúru a šport,
zdalo sa teda, že sa
vlastne
iba napĺňa idea, ktorú sme aj my, poslanci za Stranu
demokratickej
ľavice, v minulom volebnom období
presadzova-
li,
a preto som neprotestovala, aby aj môj
podpis pod návr-
hom poslaneckého zákona figuroval. Dodatočne som si
však
preštudovala
všetky predchádzajúce verzie a už prijaté záko-
ny
v mediálnej oblasti a zároveň som konzultovala s bývalými
poslancami, ktorí sa
problematikou podrobnejšie
zaoberali
v
minulosti. Na základe získaných informácií som sa rozhodla
návrh
nepodpísať a zaň ani hlasovať. Pre mňa je to naozaj
principiálna
otázka.
Dovoľte,
aby som svoje zásadné výhrady predniesla aj
v
tomto zhromaždení. Najskôr niekoľko poznámok, osvetľujú-
cich
vznik mediálnych zákonov po novembri roku 1989. Odštát-
nenie
elektronických médií, rozhlasu a
televízie, bolo jed-
ným z významných prvkov novej legislatívy,
ktorá v plnej
miere
akceptuje neodňateľné ľudské práva. Listina základných
práv a slobôd,
ktorú prijalo Federálne
zhromaždenie ČSSR,
ľudské
práva zakotvila do právnej normy a do
Ústavy Sloven-
skej
republiky sme ju prebrali prakticky v
nezmenenej podo-
be.
Od tohto základného dokumentu sa potom odvíjali právne
normy
týkajúce sa médií.
Keď Federálne zhromaždenie prijímalo zákon o rozhlaso-
vom
a televíznom vysielaní, dlho sa v sociálnych a kultúr-
nych
výboroch Snemovne ľudu a Snemovne
národov diskutovalo,
kedy
a na aké dlhé obdobie sa majú voliť členovia mediálnych
rád.
Zvíťazil názor, podľa môjho názoru veľmi správny, že
volebné
obdobie sa nemá zhodovať s volebným obdobím vlády,
pretože
ak má naplniť pojem verejnoprávnosti a
aj prakticky
sa
majú elektronické médiá odštátniť alebo
odvládniť, veľmi
dôležité
je, aby si rady, ktoré majú reprezentovať verej-
nosť,
plnili rovnako svoju úlohu bez ohľadu
na to, kto mo-
mentálne
vládne. Nie je to ľahká úloha a ani ľahká požiadav-
ka.
Každá vláda, a to nielen u nás, ale i v oveľa silnejších
demokraciách,
sa usiluje mať nejakú tú svoju vlnku, a
možno
sa tomu ani
netreba čudovať. Patrí k povahe vlády mať čo
najviac
pák na ovládanie. A je zas povinnosťou
všetkých de-
mokratických
inštitúcií, nielen parlamentných, ale i občian-
skych
združení, aby sa proti takýmto želaniam a tlakom účin-
ne
bránili.
Zákon, ktorý platí pre všetkých rovnako, či sú pri mo-
ci,
alebo v opozícii, je jeden z najúčinnejších a najčistej-
ších
prostriedkov. Vlády prichádzajú,
odchádzajú, ale občan
zostáva.
A občan je voličom rozličných strán a
hnutí, preto
by
jeho záujmy mali ochraňovať a obraňovať zástupcovia ve-
rejnosti
zo všetkých politických prúdov. Myslím si, že to už
tu
dnes bolo viackrát povedané. Je mi
ľúto, že táto požia-
davka
zostáva nevypočutá a súčasná vládna koalícia si verej-
noprávnosť
vysvetľuje ako vládu väčšiny nad menšinou. Prostá
matematika
nám napovie, že spoločnosť nie je rozdelená podľa
toho,
ako sa rozdelil parlament. Väčšia časť obyvateľov tej-
to
krajiny nemá vlastne v mediálnej rade
rozhlasu a televí-
zie
zastúpenie. A s tým nemožno v žiadnom
prípade súhlasiť.
Darmo sa členovia
Rady Slovenskej televízie a
Rozhlasovej
rady
dušujú, že je dokumentovateľná a dokumentovateľné sú aj
politické
zoskupenia, ktoré ich do týchto rád
navrhli - ich
orientácia,
samozrejme.
Som presvedčená, že by bolo na prospech
občanov Sloven-
skej
republiky, keby ste si to, vážené kolegyne a vážení ko-
legovia,
uvedomili a neusilovali sa porážať a víťaziť. Prečo
o
tom hovorím? Pretože kým sa
nenaplní zásadná požiadavka
poslancov
za Stranu demokratickej ľavice, aby v mediálnych
radách
bola zastúpená skutočne celá verejnosť, a teda aby
sa
naplnil pojem verejnoprávnosti, nemožno
podporiť v tomto
prípade
parciálny problém profesionalizácie členov rád. Áno,
budeme
za profesionalizáciu, ako sme to aj v
minulosti pro-
klamovali,
ale nie vtedy, keď je členstvo v rade trafikou,
odmenou
za vernosť vládnej koalícii. S tým
súhlasiť nemôže-
me,
a preto som svoj podpis pod návrhom zákona stiahla. Pro-
fesionalitu
chápeme nielen ako čosi, za čo sa
platí, ale aj
ako
odbornosť, a teda aby v mediálnych radách boli zástupco-
via
profesných združení, ktoré sa
problematikou médií zapo-
dievajú, napríklad filmári, novinári, združení aj v
iných
zoskupeniach,
ako je Združenie slovenských novinárov, atď.
Mimoriadne závažným problémom je
otázka financovania.
Nemožno prijať predstavu, že mediálne rady budú
nezávisle
kontrolovať
rozhlas a televíziu, ak budú závisieť od rozpoč-
tu
rozhlasu a televízie. Už v minulosti sme žiadali, aby ra-
da
pre rozhlasové a televízne
vysielanie ako jediná, ktorá
má
členstvo zo zákona konštituované ako platené, mala v roz-
počte
samostatnú kapitolu. Hoci ide o neveľkú čiastku, má
svoj
veľký význam, pretože dokumentuje
skutočnú, i finančnú
nezávislosť od štátnej
moci. Žiaľ, nielenže sa
nepodarilo
dosiahnuť
tento stav v Rade pre rozhlasové a televízne vy-
sielanie, ale predložený návrh zákona chce urobiť
z rád
v
elektronických médiách slepé črevo,
ktoré, naopak, má byť
ostražitým
okom verejnosti. Nazdávam sa, že je to riešenie
nešťastné
a neprijateľné.
Vážené dámy a páni, na záver stručne:
Áno, budeme za
profesionalizáciu, ktorá bude
znamenať nielen peniaze pre
koaličných
zástupcov, ale skutočných profesionálov
zastupu-
júcich
celú verejnosť. Občan, ktorý si platí za prijímač, je
totiž
i ten, ktorý volil inú ako koaličnú stranu, prípadne
i
ten, ktorý voliť nebol vôbec. Ak má povinnosť platiť, má
mať
právo vyslať si do mediálnej rady svojho zástupcu. Ne-
pochybujem,
že pár halierov zo svojich daní dá rád na jeho
odmenu,
ale musí mať istotu, že je to naozaj
jeho zástupca.
Ak
sa táto požiadavka splní, ja i moji kolegovia návrh záko-
na
na profesionálnosť mediálnych rád veľmi radi podporíme.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Ásványi z
MKDH. Pripraví
sa
pán poslanec Árpád Duka-Zólyomi.
Poslanec L. Ásványi:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy a páni,
dovoľte mi zaujať stanovisko k
návrhu zákona Národnej
rady
Slovenskej republiky, ktorým sa má
pozmeniť zákon Slo-
venskej
národnej rady číslo 254/1991 Zb. o
Slovenskej tele-
vízii,
a súčasne aj k zákonu číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom
rozhlase.
Dovoľte, aby som to naraz povedal, veď nakoniec
doslova
rovnaké sú oba materiály, ktoré sme dostali, ale na-
vrhovanú
zmenu k jednotlivým zákonom som
rozdelil pre pánov
spravodajcov.
V zásade nemám námietok proti hmotnému
zainteresovaniu,
teda
odmeňovaniu členov rád, vytvorených pri
oboch verejno-
právnych
masmédiách. Právom bude možné očakávať
svedomitej-
šiu
účasť na rokovaniach a práci programu,
i keď o nejakej
náročnej a vyčerpávajúcej práci ťažko hovoriť.
Tá zrejme
zostane
naďalej pracovníkom oboch inštitúcií a predpokla-
dám,
že na úrovni profesionality. Mám však
výhrady k termí-
novaniu návrhu a
účinnosti navrhovaného zákona. Z
doteraz
čestnej
funkcie navrhovatelia chcú vytvoriť výnosný džob pre
ďalších
vyvolených funkcionárov, ktorí doposiaľ
neboli inde
inštalovaní.
Také je už terajšie zloženie rád, a keď nie,
tak
sa také vytvorí v spolupráci vládnej
koalície. Vytvára-
nie jednoliatych orgánov bez zbytočných hlasov zo strany
opozície
a ešte tak zo strany príslušníkov
národností je už
nacvičené.
Ešte dôraznejšiu námietku z hľadiska časovosti novely
uvádzam
z pohľadu rozpočtovaných možností Slovenskej televí-
zie a Slovenského rozhlasu. Všeobecne
chýbajú prostriedky
v
našej ekonomike na rok 1995.
Nie sú na tom lepšie ani
v
predmetných inštitúciách. A teraz
im uvalíme ešte balvan
financovania
odmien členov rád a všetkých nákladov spojených
s
ich činnosťou, a to vtedy,
keď tieto rady sú kreované
v
prevažnej miere z prívržencov vládnej
koalície. Navyše sa
v
dôvodovej správe proklamačne uvádza, že s týmto návrhom sa
nezakladajú
nároky na štátny rozpočet. Ale budú sa skracovať
možnosti
inštitúcií na úkor vyššej spokojnosti a
vôbec spo-
kojnosti
divákov a poslucháčov.
Pýtam sa, ak Slovenská televízia v októbri alebo v no-
vembri pre
nedostatok prostriedkov bude nútená napríklad
týždenne
trikrát opakovať ten istý film, lebo toto je naj-
lacnejšie vyplňovanie
programového času, alebo Slovenský
rozhlas
nebude mať prostriedky z rozpočtu na
výjazdy repor-
térov,
vrátia členovia rady prevzaté odmeny a
úhrady nákla-
dov?
Poslanci Maďarskej koalície navrhujú
účinnosť zákona od
1.
januára 1996, keď v štátnom rozpočte sa môžu zabezpečiť
potrebné prostriedky na novovzniknuté náklady pre
Slovenskú
televíziu a Slovenský
rozhlas. V tomto zmysle odovzdávam
konkrétny
návrh na zmenu navrhovaného zákona pánu spoločnému
spravodajcovi.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán
Duka-Zólyomi. Prosím, pán
poslanec.
Poslanec Á.
Duka-Zólyomi:
Pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
v
zmysle zákona číslo 254/1991 Zb. sú Slovenská televí-
zia,
resp. podľa zákona číslo 255 aj Slovenský rozhlas nezá-
vislé
verejnoprávne inštitúcie, ktoré majú
slúžiť v oblasti
informácie,
kultúry a vzdelávania všetkým občanom Slovenskej
republiky, bez rozdielu na rasu, národnosť a
náboženstvo.
Podľa
§ 7 citovaných zákonov práve Rada Slovenskej televízie
a
Rozhlasová rada je tým zodpovedným orgánom, ktorý má za
úlohu
zabezpečiť programovú objektívnosť a nezávislosť tejto
inštitúcie
v intenciách horeuvedených požiadaviek.
Pluralitu názorov a predstáv
občanov, resp. voličov,
vyjadruje
aj zloženie parlamentu. Radu Slovenskej televízie,
resp.
Rozhlasovú radu, volí a odvoláva
Národná rada Sloven-
skej
republiky, preto v jej činnosti a v
objektívnom rozho-
dovaní
sa musí prejaviť široké spektrum opodstatnených záuj-
mov
občanov. Z toho vyplýva, že aj riadenie Slovenskej tele-
vízie
by malo odzrkadliť túto distribúciu vôle občanov. Pre-
to
je hrubým nedostatkom súčasného
znenia zákona o Sloven-
skej
televízii, z ktorého chýba pôvodné ustanovenie zo záko-
na
číslo 254/1991 Zb., na základe ktorého každá politická
strana,
resp. hnutie, zastúpené v Národnej rade Slovenskej
republiky,
malo svojho zástupcu v Rade Slovenskej televízie.
Tento demokratický princíp bol odstránený novelou zákona
číslo
482/1992 Zb.
V podstate by sme nenamietali proti tomu, že na zabez-
pečenie
riadnej činnosti Rady Slovenskej televízie, resp. aj
Rozhlasovej
rady, ktorá súvisí so zvýšenými nárokmi na výkon
funkcie člena rady
tak z hľadiska spoločenskej zodpoved-
nosti,
ako z hľadiska obsahovej a časovej
náročnosti, treba
určitým
spôsobom vyriešiť ich odmeňovanie. V minulosti sme
niekoľkokrát
navrhovali riešenie tohto problému, ale vtedy
obidve
rady mali pluralitné zloženie, ktoré zodpovedalo nie-
len
rozloženiu síl v parlamente, ale aj z odborného hľadiska
vyhovovali
požiadavkám, ktoré sú nutné pre objektívne riade-
nie
týchto dôležitých verejnoprávnych
inštitúcií Slovenska.
Môžeme jednoznačne konštatovať, že toho času zloženie
televíznej
a Rozhlasovej rady, veľmi dôležitých riadiacich
orgánov
elektronického masmédia Slovenskej republiky, zodpo-
vedá
len záujmom vládnucej koalície a neodzrkadľuje výsledky
parlamentných
volieb, čiže vôľu občanov Slovenskej
republi-
ky.
Odborníci, kandidáti opozičných strán boli apriori vylú-
čení
z účasti v týchto radách.
Bolo by paradoxné, ak by sme podporovali
návrh na zave-
denie
odmeňovania činnosti členov takých rád, ktoré obhajujú
a
presadzujú len jednostranné záujmy. Ďalšie protirečenie,
resp.
paradox predloženého návrhu je
v tom, že ak odmena
člena
rady sa bude hradiť z rozpočtu
Slovenskej televízie,
resp.
Slovenského rozhlasu, potom jedna
aj druhá rada bude
závislá
od tej inštitúcie, ktorej činnosť a
riadenie je ich
povinnosťou
kontrolovať.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
na
záver predkladám
pozmeňovací návrh tohto znenia:
V
§ 8 ods. 1 navrhujem vypustiť prvú
vetu a nahradiť novou
vetou
nasledujúceho znenia: "Rada má
9 členov, v ktorej je
zastúpená
jedným členom každá politická strana a politické
hnutie,
zastúpené v Národnej rade Slovenskej
republiky. Os-
tatných
členov rady volí Národná rada na návrh príslušného
výboru."
Ďakujem pekne za vašu pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa
Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Vážený pán predsedajúci,
vážený parlament,
vážení hostia,
pri prerokúvaní tohto bodu by sme sa mali
najprv dohod-
núť,
či vôbec rokovať o odmeňovaní členov rady Slovenského
rozhlasu a Slovenskej televízie, pretože
príslušné zákony
o
nich hovoria, že sú to zástupcovia verejnosti. Verejnosti,
ktorej úlohou je
napríklad aj ochrana záujmov
televíznych
divákov a rozhlasových poslucháčov a ochrana
nezávislosti
verejnoprávnych
médií. Ak tu včera zaznelo, že
verejnosť je
veľké
nič, potom by sme dnes mali rokovať
o tom, že nič má
dostávať
odmenu za výkon funkcie.
Oceňujem, že skupina poslancov chce,
aby členovia rád
boli
honorovaní, pretože majú dôležitú úlohu, a v súvislosti
s
výkonom funkcie existujú náklady, ktoré by mali mať z čoho
hradiť.
Nesúhlasím však s tým, aby to bolo z rozpočtu Slo-
venskej
televízie a Slovenského rozhlasu,
pretože to nie sú
ich
zamestnanci a sú do určitej miery nielen poradným, ale
i
- obrazne povedané - ich
kontrolným orgánom. Bolo by asi
prirodzenejšie, aby
náklady spojené s
výkonom funkcie
a
s činnosťou v rade sa uhrádzali buď z rozpočtu Národnej
rady Slovenskej republiky, alebo aby
všetky mediálne rady
mali
osobitnú kapitolu v rámci štátneho rozpočtu tak, ako je
to
riešené v niektorých európskych krajinách. V nich sa výš-
ka
odmeny určuje ako percentuálna časť z platu poslanca par-
lamentu.
Napríklad v Nemeckej republike ide o rozsah od 20
do
60 % platu poslanca z rozpočtu
parlamentu. Je pravda, že
členovia
rád sú v týchto krajinách v počte okolo 30 až 40
členov.
U nás si túto úlohu plní 9 odvážlivcov,
ktorí popri
svojej
práci len veľmi ťažko môžu stihnúť
všetko, čo im zo
zákona
vyplýva.
Návrh zákona nehovorí o výške odmeny a
systém, ktorým
sa
dopracujeme k nejakej čiastke, je komplikovaný. Nie je
povedané
konkrétne, ktorý výbor Národnej rady
dáva návrh na
výšku odmeny a
do koľkých dní má predseda Národnej rady
schváliť
predložený návrh výboru. To je však len
jedna časť
problému.
Nemenej dôležité je, ako sú tieto rady
konštituo-
vané
a akým spôsobom máme pre ne priznávať odmeny. Či zastu-
pujú
celú verejnosť a či odzrkadľujú pomerným princípom roz-
loženie
politických síl v parlamente, aby mohli byť skutočne
objektívnym
poradným orgánom Slovenskej televízie a
Sloven-
ského
rozhlasu.
Na
záver mi dovoľte vyjadriť stanovisko poslaneckého
klubu
Demokratickej únie, ktoré sa aj týmto návrhom zákona
podrobne
zaoberalo. Aj keď uznávame, že odmenu členom rady
je
potrebné priznať a túto otázku je
potrebné riešiť, nebu-
deme
za návrh novely tohto zákona hlasovať
práve z dôvodov,
ktoré
som uviedla v závere.
Ďakujem.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem, už nemám viac písomných
prihlášok do rozpravy.
Pýtam
sa, či sa ešte niekto hlási do rozpravy.
/Nikto./
Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o deviatom
bode programu
za
skončenú.
Chce sa k rozprave vyjadriť pani
poslankyňa Mušková?
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Vážení kolegovia, len k dvom bodom, na
ktoré ste pouká-
zali.
Čo sa týka záťaže rozpočtu Slovenskej televízie, chcem
upozorniť,
že tu nejde o profesionalizáciu členov rady. Títo
sú
normálne zamestnaní. Odmena sa chápe
ako náhrada za ušlú
mzdu,
cestovné, diéty, trebárs nocľah. Čo sa
týka výšky od-
meny,
prosila som, aby ste podporili návrh, ktorý bol schvá-
lený
vo výboroch, ktoré prerokovávali tento návrh, pretože
je
legislatívne čistejší a hovorí sa tu,
že výška odmeny sa
určí
štatútom, tak ako je to pri rozhlasovej a televíznej
rade.
To znamená, že sa prerokuje v
gesčnom výbore a nako-
niec
to odsúhlasí a schváli predseda Národnej rady. Len toľ-
ko
na vysvetlenie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Žiada si záverečné slovo spoločný spra-
vodajca
výborov pán poslanec Mikloško?
Poslanec F. Mikloško:
Nie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Nie.
Ďakujem. Pristúpime k
hlasovaniu o jednotlivých
pozmeňovacích a
doplňovacích návrhoch. Prosím spoločného
spravodajcu
pána poslanca Miklošku, aby hlasovanie uvádzal
v
zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.
Poslanec F. Mikloško:
Vážený pán predsedajúci, najprv by sme
hlasovali o spo-
ločnej
správe. Už som povedal, že máte ju všetci pred sebou,
ale
pre istotu návrhy budem čítať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Páni poslanci, prosím, bude sa hlasovať o zákone. Pro-
sím,
máte slovo, pán spoločný spravodajca.
Poslanec F. Mikloško:
Prvé dva
body spoločnej správy sa týkajú
toho istého
problému.
Ide o znenie textu § 8 ods. 5. V bode 1
sú tu dva
návrhy
textov. Jeden odovzdal Výbor Národnej rady pre finan-
cie,
rozpočet a menu a druhý Ústavnoprávny výbor Národnej
rady a Výbor
Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru
a
šport. Už som povedal, že budem podporovať druhý návrh,
resp.
také bolo odporúčanie výboru pre vzdelanie, vedu, kul-
túru
a šport. Z tohto dôvodu bod číslo 1 neodporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
vážené kolegyne a
kolegovia, prezentujme sa
a
vzápätí hlasujme o bode 1
spoločnej správy. Pán spoločný
spravodajca
ho neodporúča prijať.
Prezentovalo sa 101 poslancov.
Za návrh hlasovalo 5 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh nebol
prijatý.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci, vážená
snemovňa, teraz prosím o po-
zornosť.
Už som prečítal bod 2 zo spoločnej
správy, ale tam
omylom
vypadla jedna veta. Teraz nám z výboru oznámili, že
ju
treba tam dať. Prečítam ešte raz tento text: § 8 ods.
5
v bode 1 by znel: "Členovi rady
patrí za výkon jeho funk-
cie odmena, ktorej výšku určí štatút, a cestovné náhrady
spojené
s výkonom jeho funkcie podľa osobitných predpisov.
Náhrady
sú hradené z rozpočtu Slovenskej
televízie." Vzhľa-
dom
na to, že k tomuto bodu sa vyjadril potom pán poslanec
Duka-Zólyomi, považujem za potrebné povedať, že
výbor pre
kultúru
odporúča tento text, ja osobne ako opozičný poslanec
ho
neodporúčam.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
V poriadku.
Poslanec F. Mikloško:
Samozrejme, aj s tým doplnkom - hradené z rozpočtu te-
levízie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Dobre.
Priatelia, prezentujme sa a
vzápätí hlasujme
o
tomto bode, ktorý výbor odporúča
prijať, ale spoločný
spravodajca
ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 108 poslancov.
Za návrh hlasovalo 78 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento bod spoločnej
správy bol prijatý.
Poslanec F. Mikloško:
Bod 3 spoločnej správy formálne súvisí s
bodom 2, ktorý
sme
prijali, a síce, že bod 2 návrhu zákona
sa navrhuje vy-
pustiť.
To odporúčam, lebo je to úplne logický dôsledok.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Odporúčate prijať. Prosím, prezentujme
sa a vzápätí
hlasujme.
Pán spoločný spravodajca tento bod spoločnej sprá-
vy
odporúča prijať.
Prezentovalo sa 109 poslancov.
Za návrh hlasovalo 100 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento bod spoločnej
správy bol prijatý.
Poslanec F. Mikloško:
Týmto sme prešli pozmeňovacími návrhmi spoločnej sprá-
vy.
Prejdeme k tým, ktorí vystúpili v rozprave. Pán poslanec
Ásványi navrhol zmenu dňa účinnosti zákona,
aby tam bolo
znenie "Tento
zákon nadobúda účinnosť
dňom 1. januára
1996." Priznám
sa, že som trošku zaskočený, a preto to
nechávam
na rozhodnutie poslancom.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a
vzápätí hlasuj-
me.
Pán spoločný spravodajca návrh pána poslanca Ásványiho
ponecháva
na vašej úvahe.
Prezentovalo sa 106 poslancov.
Za návrh hlasovalo 22 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh
nebol prijatý.
Poslanec F. Mikloško:
Druhým, ktorý vystúpil, bol Árpád Duka-Zólyomi a navr-
hol
v § 8 ods. 1 vypustiť prvú vetu a
nahradiť ju novou ve-
tou nasledujúceho znenia: "Rada má 9 členov, v ktorej je
zastúpená
jedným členom každá politická strana a politické
hnutie
zastúpené v Národnej rade Slovenskej republiky. Os-
tatných
členov rady volí Národná rada Slovenskej republiky
na
návrh príslušného výboru." Tento
návrh osobne veľmi pod-
porujem, bohužiaľ, tým, že sme hlasovali o predchádzajúcom
a
prijali sme ho, už nemôžeme o ňom hlasovať, pretože už sme
odsúhlasili
text. /Hlasy z pléna, že sa má hlasovať./ Pre-
páčte,
správne. To znamená, že vlastne je to dodatok k tomu,
čo
už sme prijali, teda by bolo, že rada má 9 členov a každá
politická
strana v parlamente dá jedného s tým, že ostatných
členov
na návrh výborov volí Národná rada
Slovenskej repub-
liky.
Samozrejme, že návrh odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a
vzápätí hlasuj-
me
o návrhu pána poslanca Duku-Zólyomiho. Pán spoločný spra-
vodajca
ho odporúča prijať.
Prezentovalo sa 110 poslancov.
Za návrh hlasovalo 38 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh
pána poslanca
Duku-Zólyomiho
nebol prijatý.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci, konštatujem, že sme prešli všetkými
pozmeňovacími návrhmi.
Návrhy boli prijaté
v tom zmysle
a
v tom znení, ako ich odporúčal výbor,
najmä ústavnoprávny
výbor
a výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru
a šport. Obidva
tieto výbory odporúčali tento zákon prijať.
Ako opozičný
poslanec,
ktorý bráni základné ľudské práva
opozície, samo-
zrejme,
neoporúčam tento zákon v takomto znení prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne. Sú ešte aj iné ľudské
práva - ako je
vidno.
Prosím,
prezentujme sa. V súlade s ustanovením § 26
ods. 1 zákona
budeme hlasovať o zákone ako celku v znení
schválených
zmien a doplnkov. Pán spoločný
spravodajca, ako
uviedol,
za opozíciu návrh neodporúča prijať.
Prezentovalo sa 109 poslancov.
Za návrh hlasovalo 74 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme schválili návrh
skupiny poslancov
Národnej
rady Slovenskej republiky na vydanie
zákona Národ-
nej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa
mení zákon Sloven-
skej
národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii
v
znení neskorších predpisov.
Ďakujem pekne.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci, mám jednu prosbu. Prosil by som, aby
sme
mohli hneď prejsť k rozhlasovému zákonu, pretože to je
minútová
záležitosť a sme v obraze. To je ten istý zákon.
Predpokladám,
že nebude k tomu žiadna rozprava. /Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Áno, priatelia. Ďakujem.
Pristúpime k d e s i a t e m u bodu
programu, ktorým
je
Návrh skupiny poslancov Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení zákon Slovenskej národnej rady číslo 255/1991
Zb.
o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 103 a spoločnú
správu
výborov ako tlač číslo 103a.
Za skupinu poslancov návrh zákona
odôvodní poslankyňa
Ľudmila
Mušková. Prosím ju, aby sa ujala slova.
Faktická poznámka - pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Už
to teraz tak nebude znieť. Keď pán poslanec Mikloško
hovoril,
teda súhlasím s vami, čo ste povedali,
len keď ste
hovorili,
že poďme na ten rozhlasový zákon, že
sme v obraze
-
pri tom prvom sme mohli byť v obraze,
pri druhom nemôžeme
byť,
to je o rozhlase.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Dobre,
priatelia. Je tu ešte faktická poznámka pána
poslanca
Fogaša.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcel som len pri-
pomenúť,
že treba dokončiť hlasovanie o
predchádzajúcom zá-
kone
a to sme mali urobiť, podľa mojej
mienky, teraz, a po-
tom
pokračovať normálne v programe, pretože sme to prerušili
na
jeden bod, tak ste to vyhlásili.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec, je to kvôli tomu, že v
prihláškach, ktoré
som
dostal do rozpravy, páni poslanci všade uvádzali, že bu-
dú
hovoriť spoločne k tlači 103 a k tlači 101. Tak som to
dostal, takže návrh
pána poslanca Miklošku som
jednoducho
takýmto
spôsobom akceptoval. Je to úzko
zviazané. Prepáčte,
hneď
po tomto zákone sa vrátime k hlasovaniu.
Prosím, pani poslankyňa.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Vážená Národná rada,
navrhovanou zmenou ustanovenia § 7 ods. 6 zákona Slo-
venskej
národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom roz-
hlase
v znení neskorších predpisov sa sleduje zabezpečenie
riadnej
činnosti rady vymedzenej zákonom, súvisiacej so zvý-
šenými
nárokmi na výkon funkcie člena rady v závislosti od
jeho
spoločenskej zodpovednosti, obsahovej a
časovej nároč-
nosti, ako
aj potreba úpravy doterajšieho nevyhovujúceho
riešenia
odmeňovania.
Navrhujeme, aby členovia rady
boli za výkon svojej
funkcie
odmeňovaní z rozpočtu Slovenského rozhlasu v rozsahu
zodpovedajúcom
ich náročným úlohám. Ide tu presne o to isté,
ako
bolo povedané pri Slovenskej televízii, preto aj v tomto
prípade
chcem poprosiť Národnú radu o podporu tejto novely
zákona
vo formulácii výborov Národnej rady Slovenskej repub-
liky,
ktoré prerokovali tento návrh. Ich formulácia legisla-
tívne
presnejšie upravuje náš úmysel.
Ďakujem veľmi pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne. Prosím spoločného
spravodajcu výborov
pána
poslanca Františka Miklošku, aby podal správu o výsled-
koch prerokovania návrhu zákona vo
výboroch Národnej rady
Slovenskej
republiky.
Poslanec F. Mikloško:
Úvod spoločnej správy, ten istý, ako v predchádzajúcom
zákone,
hovorí o tom, že predseda Národnej rady návrh pride-
lil
trom výborom, a to výboru pre financie, rozpočet a menu,
ústavnoprávnemu
výboru a výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru
a
šport. Predseda Národnej rady určil na skoordinovanie sta-
novísk Výbor
Národnej rady pre
vzdelanie, vedu, kultúru
a
šport. Vláda Slovenskej republiky vyjadrila k tomuto návr-
hu
zákona súhlas. Výbory Národnej rady
Slovenskej republiky
návrh
prerokovali v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej
rady
a takisto všetky s ním vyjadrili súhlas. V spoločnej
správe
sa uvádzajú tieto pozmeňovacie návrhy:
Bod 1 a 2 sú formálneho charakteru, súvisia s rozdele-
ním
Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky. To znamená,
že
v § 5 ods. 1 sa nahrádzajú slová "Českej a Slovenskej Fe-
deratívnej Republiky" slovami "Slovenskej republiky". Bod
2
hovorí, že v § 6 písm. a/ sa vypustia slová "podieľa sa na
federálnom
vysielaní v dohodnutom
rozsahu". To sú formálne
body,
o tých budem žiadať hlasovať en bloc.
Bod 3 spoločnej správy sa týka § 7 ods.
6. Môžete si ho
prečítať.
Bol to návrh výboru pre financie, rozpočet a menu.
Vzhľadom
na to, že ho nebudem odporúčať, nebudem
ho ani čí-
tať.
Môžete si ho prečítať sami.
Tým istým znením, tým istým paragrafom a
tou istou zme-
nou sa zaoberá
návrh Ústavnoprávneho výboru
Národnej rady
a
Výboru Národnej rady pre vzdelanie,
vedu, kultúru a šport
a
znie takto: "V § 7 ods. 6 bod 1
návrhu znenie textu upra-
viť
takto: "Členovi rady patria za
výkon jeho funkcie odme-
na,
ktorej výšku určí štatút rady, a cestovné náklady spoje-
né
s výkonom jeho funkcie podľa osobitných predpisov. Nákla-
dy
spojené s výkonom funkcie člena rady
a s činnosťou rady
sa
uhrádzajú z rozpočtu Slovenskej republiky."
Bod 5 formálne súvisí s predchádzajúcim zákonom s tým,
že
navrhuje bod 2 návrhu vypustiť. Súvisí to s tým, že sa
o
tom pojednáva v predchádzajúcom bode. To je všetko.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne, pán poslanec Mikloško.
Teraz, vážené ko-
legyne
a kolegovia, mal som tu len tieto štyri
písomné pri-
hlášky.
Predpokladám, že budeme postupovať pravdepodobne po-
mocou
faktických poznámok.
Pán poslanec Pokorný, prosím, máte slovo.
Poslanec J. Pokorný:
Ďakujem za slovo. Aby nedošlo k
nedorozumeniu, pán spo-
ločný
spravodajca v posledných dvoch slovách uviedol "z roz-
počtu
Slovenskej republiky". Mal
prečítať "z rozpočtu Slo-
venského
rozhlasu". On to prečítal
zle. To len na spresne-
nie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Ásványi -
faktická poznámka.
Poslanec L. Ásványi:
Ďakujem. Mám len toľko, aby mi bolo
dovolené odovzdať
konkrétny
návrh na zmenu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Samozrejme, prosím, pán poslanec.
Pán poslanec
Duka-Zólyomi,
máte slovo.
Poslanec Á.
Duka-Zólyomi:
Ďakujem, pán predsedajúci. Nakoľko text,
ktorý som pre-
čítal
pred chvíľou, platí aj pre túto tlač číslo 103, ale
môj
pozmeňovací návrh sa vzťahuje k inému
paragrafu, tak by
som
prečítal tento pozmeňovací návrh a odovzdal ho.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím.
Poslanec Á.
Duka-Zólyomi:
V §
7 ods. 2 navrhujem vypustiť prvú vetu a nahradiť
novou
nasledujúceho znenia: "Rada má
9 členov, v ktorej je
zastúpená
jedným členom každá politická strana a politické
hnutie zastúpené v
Národnej rade Slovenskej
republiky, na
návrh
príslušného výboru." Ďakujem, odovzdám tento návrh.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Prosím, keby ste ho odovzdali pánu spoločnému
spravodajcovi.
Hlási sa ešte niekto do rozpravy?
Prosím, pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predsedajúci, oceňujem
racionalitu tohto ro-
kovania,
len chcem upozorniť na to, že pozmeňovací návrh ko-
legu Ásványiho je potrebné prečítať, aby
sme mohli o ňom
hlasovať,
pretože, pokiaľ nebude prečítaný, neviem sa k nemu
vyjadriť.
Môžeme hlasovať len o tom, čo odznie v rozprave.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán
poslanec, samozrejme, pán
poslanec Mikloško ako
spoločný spravodajca ho dostal od pána poslanca
Ásványiho
a
zrejme pri predkladaní na hlasovanie ho prečíta.
Vyhlasujem rozpravu o desiatom bode
programu za skonče-
nú.
Chce sa k rozprave vyjadriť pani poslankyňa Mušková?
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Nie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, máte záverečné
slovo, pán spo-
ločný
spravodajca, alebo uvádzajte hlasovanie.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci, musím vás sklamať, ale
moje záverečné
slovo
je pripravené na asi 45 minút, takže budete musieť po-
čúvať.
/Šum v sále./ Nie, vzdávam sa svojho záverečného slo-
va.
Prosím vás, aby sme mohli pristúpiť k hlasovaniu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozme-
ňovacích
a doplňovacích návrhoch. Prosím
spoločného spravo-
dajcu
pána poslanca Miklošku, aby hlasovanie uvádzal v zmys-
le
spoločnej správy a výsledkov rozpravy.
Poslanec F. Mikloško:
Pristupujeme k hlasovaniu o pozmeňovacích
návrhoch spo-
ločnej správy. Vzhľadom na to, že moje
odporúčanie bude
trochu
iné, ako je odporúčanie výboru,
rozdelím hlasovanie,
ak
dovolíte, takto: Body 1 a 2 sa
týkajú, ako som už pove-
dal,
formálne toho, že už neexistuje Česká a Slovenská Fede-
ratívna
Republika. Preto ich odporúčam en bloc prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a
vzápätí hlasuj-
me
o bodoch 1 a 2 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca
ich
odporúča prijať.
Prezentovalo sa 107 poslancov.
Za návrh hlasovalo 107 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Návrh sme schválili, gratulujem.
/Potlesk./
Poslanec F. Mikloško:
Bod 3 spoločnej správy, ak dovolíte, navrhujem v opač-
nom
poradí, to znamená hlasovať najprv o bode 4 spoločnej
správy,
teda § 7 ods. 6 v bode 1 návrhu znenie textu upraviť
takto: "Členovi rady patrí za výkon jeho funkcie odmena,
ktorej
výšku určí štatút rady /§ 1 ods. 2/ a cestovné nákla-
dy
spojené s výkonom jeho funkcie podľa osobitných predpi-
sov.
Náklady spojené s výkonom funkcie člena
rady a s čin-
nosťou
rady sa uhrádzajú z rozpočtu Slovenského rozhlasu."
Ústavnoprávny
výbor, aj výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru
a
šport a takisto výbor pre financie, rozpočet a menu vyjad-
ril súhlas s
takýmto znením, ja s ním vyjadrujem vlastne
tiež
súhlas, pretože to znenie pána Duku-Zólyomiho bude iné.
Odporúčam
prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o
uvedených návrhoch spoločnej správy.
Pán spoločný spravo-
dajca
ich odporúča prijať.
Prezentovalo sa 105 poslancov.
Za návrh hlasovalo 82 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Konštatujem, že uvedená časť spoločnej správy
bola pri-
jatá.
Poslanec F. Mikloško:
Tým
vypadá bod 3 spoločnej správy a
nasleduje bod 5
spoločnej
správy, ktorý formálne žiada bod 2 návrhu zákona
vypustiť.
Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o ďalšom ná-
vrhu spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca
tento bod
odporúča
prijať.
Prezentovalo sa 104 poslancov.
Za návrh hlasovalo 90 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že táto časť spoločnej správy bola prija-
tá.
Poslanec F. Mikloško:
V rozprave vystúpil pán poslanec
Ásványi, ktorý navr-
hol, aby tento
zákon nadobudol účinnosť dňom 1. januára
1996.
Znovu nechávam na rozhodnutie poslancov.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o návrhu pána
poslanca Ásványiho. Pán spoločný spravodajca
ponecháva na
úvahu
pánov poslancov.
Prezentovalo sa 106 poslancov.
Za návrh hlasovalo 22 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh
pána poslanca
Ásványiho
nebol prijatý.
Poslanec F. Mikloško:
Ako druhý vystúpil v rozprave pán Duka-Zólyomi a navr-
hol
v § 7 ods. 2 vypustiť prvú vetu a
nahradiť ju vetou na-
sledujúceho
znenia: "Rada má 9 členov, v ktorej je zastúpená
jedným
členom každá politická strana a
politické hnutie za-
stúpené
v Národnej rade. Zvyšných členov volí Národná rada
na
návrh výborov." Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o
pozmeňovacom návrhu pána poslanca Duku-Zólyomiho. Pán spo-
ločný
spravodajca ho odporúča prijať.
Prezentovalo sa 110 poslancov.
Za návrh hlasovalo 36 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh
pána poslanca
Duku-Zólyomiho
nebol prijatý.
Poslanec F. Mikloško:
Tým
som vyčerpal všetky
pozmeňovacie návrhy. Prosím,
pán
predsedajúci, aby ste dali hlasovať o celom návrhu nove-
ly
zákona. Vzhľadom na to, že neboli zohľadnené požiadavky
nás,
poslancov z ľavej strany, neodporúčam celý návrh novely
prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
V súlade s ustanovením § 26
ods. 1 zákona
o
rokovacom poriadku budeme hlasovať o
návrhu zákona ako
celku
v znení schválených zmien a doplnkov.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o tomto návr-
hu
ako celku. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.
Prezentovalo sa 100 poslancov.
Za návrh hlasovalo 74 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili návrh
skupiny poslancov
Národnej
rady Slovenskej republiky na vydanie
zákona Národ-
nej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa
mení zákon Sloven-
skej
národnej rady číslo 255/1991 Zb. o
Slovenskom rozhlase
v
znení neskorších predpisov.
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.
Vážené kolegyne a kolegovia, vraciame sa
k bodu 8 prog-
ramu
a pristúpime k hlasovaniu. Prosím spoločného spravodaj-
cu
pána poslanca Barnu, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spo-
ločnej
správy a výsledkov rozpravy.
Poslanec M. Barna:
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
najprv vám prečítam návrhy zo spoločnej správy.
V článku I za bod 1 sa vkladajú nové body 2 a 3, ktoré
znejú:
Bod 2: V § 72 ods. 1 sa na konci bodka nahrádza bodko-
čiarkou
a pripája sa veta, ktorá znie: "Na
účely vymedzenia
okruhu rodinných
príslušníkov - požívateľov dôchodkov sa
v
podmienkach spoločnej domácnosti a
v podmienkach odkáza-
nosti
rodinného príslušníka výživou na dôchodcu nevzťahujú."
Bod
3: V § 72 ods. 1
sa vkladá nový odsek 2, ktorý
znie:
"Ak pohreb požívateľa dôchodku vypravil niekto iný než
rodinný
príslušník, patrí mu pohrebné až do
výšky preukáza-
ných
výdavkov najviac v sume 1 000 Sk.
Pohrebné nepatrí, ak
bol pohreb vypravený na základe záväzku
vyplývajúceho zo
zmluvy,
alebo na základe úradnej
povinnosti." Doterajší od-
sek 2 sa
označuje ako odsek 3. Doterajšie body 2 a 3 sa
označujú
ako body 4 a 5.
Za článok I sa vkladá nový článok II,
ktorý znie:
Bod
1: "Dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav občana
uznaného
za invalidného pred 1. septembrom 1994 podľa § 29
ods.
2 písm. c/ zákona číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabez-
pečení
sa od účinnosti tohto zákona posudzuje
podľa predpi-
sov
platných pred 1. septembrom 1994."
Bod
2: "Dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav občana
uznaného
za invalidného podľa § 29 ods. 2
písm. c/ zákona
číslo
100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení pred 1. septem-
brom
l994, ktorý bol do účinnosti tohto
zákona posúdený po-
dľa
§ 162b ods. 3 zákona číslo 100/1988 Zb.
o sociálnom za-
bezpečení
v znení zákona Národnej rady Slovenskej
republiky
číslo
194/1994 Z. z., sa od účinnosti
tohto zákona na žia-
dosť
občana opätovne posúdi podľa právnych predpisov plat-
ných
pred 1. septembrom 1994."
Bod 3: "Podľa predpisov platných od účinnosti
tohto zá-
kona
sa na žiadosť posúdia aj nároky požívateľov dôchodkov
a
ich rodinných príslušníkov na podporu pri narodení dieťaťa
v
prípade narodenia dieťaťa a na
pohrebné v prípade úmrtia
požívateľa
dôchodku alebo jeho rodinného
príslušníka, ktoré
nastali
pred účinnosťou tohto zákona." Doterajší článok 2 sa
označí
ako článok 3 a ten by mal znieť:
"Tento článok nado-
búda
účinnosť dňom vyhlásenia."
O týchto návrhoch zo spoločnej správy by
som dal hlaso-
vať
en bloc a navrhujem ich prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o
všetkých bodoch spoločnej správy, ktoré pán spoločný spra-
vodajca
odporúča prijať en bloc.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 108 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že body uvedené v spoločnej
správe boli en
bloc
prijaté.
Poslanec M. Barna:
V rozprave vystúpili štyria poslanci. Ako
prvý vystúpil
pán
poslanec Langoš, ktorý navrhol dva body.
1. V §
54 ods. 1 text prvej vety po
bodkočiarke znie:
"Ak
starobný a invalidný dôchodok, vdovecký alebo sirotský
dôchodok obojstranne osiroteného dieťaťa je jediným
zdrojom
príjmu
dôchodcu a nedosahuje čiastku 2 180 Sk
mesačne, zvy-
šuje
sa na túto čiastku od 1. 7. 1995." A v § 54 ods. 2 text
prvej
vety po bodkočiarke znie: "Ak je na starobný alebo in-
validný
dôchodok, ktorý nedosahuje čiastku 3 850 Sk, odkáza-
ný aj
rodinný príslušník dôchodcu,
zvyšuje sa na túto
čiastku
od 1. 7. 1995." Vzhľadom na vysvetlenie predkladate-
ľa
neodporúčam tento bod prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o uvedenom
pozmeňovacom
návrhu. Pán spoločný spravodajca ho
neodporúča
prijať.
Ide o pozmeňovací návrh pána poslanca Langoša.
Prezentovalo sa 111 poslancov.
Za návrh hlasovalo 34 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh
pána poslanca
Langoša
nebol prijatý.
Poslanec M. Barna:
Druhý pozmeňovací návrh pána
poslanca Langoša - v § 14
nové
znenie prvej vety je nasledovné: "Zamestnania sú pre
účely
dôchodkového zabezpečenia zaradené do
30. 6. 1995 po-
dľa
druhu vykonávaných prác do troch
pracovných kategórií."
Neodporúčam
prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o ďalšom po-
zmeňovacom
návrhu pána poslanca Langoša. Pán
spoločný spra-
vodajca
ho neodporúča prijať.
Prezentovalo sa 114 poslancov.
Za návrh hlasovalo 36 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že druhý pozmeňovací návrh
pána poslanca
Langoša
nebol prijatý.
Poslanec M. Barna:
Ako druhá v rozprave vystúpila pani poslankyňa Bauero-
vá,
ktorá navrhla štyri pozmeňovacie návrhy. Budeme hlasovať
jednotlivo.
Prvý návrh - nový odsek 3 § 21:
"Občan má nárok na starobný
dôchodok podľa tohto záko-
na,
ak
a/ bol zamestnaný aspoň 25 rokov,
b/
po skončení zamestnania bol vedený nepretržite po
dobu najmenej 180 kalendárnych dní v
evidencii uchádzačov
o
zamestnanie v úradoch práce,
c/ ku dňu uplynutia doby podľa písmena b/ do dosiahnu-
tia veku potrebného pre nárok na
starobný dôchodok podľa
tohto
zákona mu chýbajú najviac 2 roky."
Neodporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto po-
zmeňovacom návrhu. Pán
spoločný spravodajca ho
neodporúča
prijať.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 37 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh
nebol prijatý.
Prosím, pani poslankyňa Bauerová.
Poslankyňa E. Bauerová:
Prosím, aby sa hlasovalo už len o
poslednom mojom návr-
hu
k § 25. O ostatných nemá zmysel hlasovať, lebo boli orga-
nicky
spojené s týmto prvým návrhom.
Ďakujem.
Poslanec M. Barna:
Budeme hlasovať o bode 4, ktorý v § 25 ods. 2
znie:
"Starobný dôchodok, pokiaľ je jediným zdrojom
príjmu pre
jednotlivca,
je najmenej 2 250 korún, pre dvojicu najmenej
3
950 korún." Neodporúčam prijať s tým, že vláda to má aj vo
vládnom
vyhlásení, že bude zvyšovať dôchodky.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o štvrtom ná-
vrhu
pani poslankyne Bauerovej. Pán spoločný
spravodajca ho
neodporúča
prijať.
Prezentovalo sa 111 poslancov.
Za
návrh hlasovalo 39 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Konštatujem, že štvrtý návrh pani poslankyne Bauerovej
nebol
prijatý.
Poslanec M. Barna:
Ako tretí vystúpil v rozprave pán poslanec Brocka. Ne-
mal
žiaden pozmeňovací návrh, jedine
podporil pána poslanca
Langoša.
Ako štvrtá vystúpila pani poslankyňa
Aibeková, ktorá si
osvojila stanovisko vlády a mala jeden pozmeňovací
návrh:
v
článku I bod 1 ustanovenie § 16 na
konci prvej vety je
potrebné za účelom
spresnenia doplniť odkaz na príslušné
ustanovenia
Obchodného zákonníka, zákona číslo
111/1990 Zb.
o
štátnom podniku v znení neskorších predpisov a zákona čís-
lo
92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné
osoby
v znení neskorších predpisov. Odporúčam prijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o
pozmeňovacom návrhu
pani
poslankyne Aibekovej. Pán spoločný spravodajca ho odpo-
rúča
prijať.
Prezentovalo sa 104 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh
pani poslankyne
Aibekovej
bol prijatý.
Poslanec M. Barna:
Tým sme vyčerpali pozmeňovacie návrhy a mali
by sme
hlasovať
o zákone ako celku.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Aké je vaše stanovisko?
Poslanec M. Barna:
Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
V súlade s ustanovením § 26
ods. 1 zákona
o
rokovacom poriadku budeme hlasovať o
návrhu zákona ako
celku
v znení schválených zmien a doplnkov.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán
spoločný spravo-
dajca
návrh odporúča prijať.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 90 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili návrh
skupiny poslancov
Národnej
rady Slovenskej republiky na vydanie
zákona Národ-
nej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon
číslo
100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení v znení neskor-
ších
predpisov.
Ďakujem, pán spoločný spravodajca, za
spoluprácu.
Poslanec M. Barna:
Ďakujem aj ja za spoluprácu. /Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pristúpime k j e d e n á s t e m u
bodu programu, kto-
rým
je
Vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo
126/1985
Zb. o požiarnej ochrane v znení
neskorších pred-
pisov.
Vážení páni poslanci, vyzývam vás,
aby ste neopúšťali
miestnosť.
Vládny
návrh zákona ste
dostali ako tlač číslo 92
a
spoločnú správu výborov ako tlač číslo 92a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky
vládny návrh zá-
kona
odôvodní minister vnútra Slovenskej republiky pán Ľudo-
vít
Hudek. Prosím ho, aby sa ujal slova.
Minister vnútra SR Ľ.
Hudek:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
predložilo
koncom
roku 1993 na prerokovanie vo vláde návrh komplexnej
právnej
úpravy na úseku požiarnej ochrany. Legislatívna rada
vlády
pri jeho prerokúvaní vo februári 1994 však odporučila,
aby
sa do doriešenia legislatívy týkajúcej sa miestnej ve-
rejnej štátnej
správy a nového
územnosprávneho členenia
Slovenskej republiky nepokračovalo v legislatívnom procese
predmetnej
právnej úpravy. Odporučila však, aby sa novelou
platného
zákona upravili najmä tie jeho časti, ktoré upravu-
jú
práva a povinnosti právnických a fyzických osôb v oblasti
požiarnej
ochrany, a to aj vzhľadom na to, že podľa doteraj-
ších
predpisov je rad povinností upravených
vo vykonávacích
predpisoch
k zákonu o požiarnej ochrane, čo nie je
v súlade
s
Ústavou Slovenskej republiky.
Podobné stanovisko zaujal 3. augusta 1994 aj Výbor Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu
a
bezpečnosť.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky preto pristú-
pilo k príprave
návrhu novely zákona o požiarnej ochrane
a
vláda predmetný návrh novely zákona schválila uznesením
číslo
93 z 21. februára tohto roku. Vládny
návrh zákona te-
da novoupravuje predovšetkým
povinnosti právnických osôb
a
fyzických osôb na úseku požiarnej
ochrany a v nadväznosti
na
to aj skutkové podstaty priestupkov a iných
právnych de-
liktov. Ďalej
upravuje poskytovanie ochranných nápojov a
stravovania
pre tých, ktorí poskytli osobnú pomoc pri zdolá-
vaní
požiaru. Novo sa upravuje pôsobnosť ministerstva vnútra
pri
akreditácii právnických osôb a fyzických osôb na vykoná-
vanie
odbornej prípravy o požiarnej ochrane a pri certifiká-
cii
výrobkov.
V oblasti pracovnoprávnych vzťahov
príslušníkov Zboru
požiarnej
ochrany sa navrhuje poskytovanie odchodného v prí-
pade, že sa
príslušníkovi Zboru požiarnej
ochrany skončil
pracovný
pomer z dôvodu, že stratil vzhľadom na svoj zdra-
votný
stav dlhodobú spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.
V oblasti jednotiek požiarnej ochrany navrhovaný zákon
umožní,
aby si právnické osoby zabezpečili plnenie úloh jed-
notky
požiarnej ochrany na zmluvnom základe.
Okrem
toho predkladaný návrh zákona upravuje aj
tie
ustanovenia,
ktoré sa v praxi neosvedčili, prípadne nie je
ich
úprava aktuálna vzhľadom na zmeny v spoločnosti.
V
priebehu minulého týždňa
bol návrh zákona Národnej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa
mení a dopĺňa zákon
Slovenskej národnej
rady číslo 126/1985
Zb. o požiarnej
ochrane
v znení neskorších predpisov, prerokúvaný
v 8 výbo-
roch
Národnej rady. Sedem výborov vyslovilo
s návrhom pred-
metného
zákona súhlas s tým, že do návrhu treba zapracovať
pripomienky
uplatnené vo výboroch. Jeden z výborov, a to Vý-
bor
Národnej rady pre životné prostredie a ochranu
prírody,
neprijal
uznesenie o výsledkoch prerokovania
citovaného zá-
kona.
Vzhľadom na vyššie uvedené odporúčam, aby
plénum Národ-
nej
rady Slovenskej republiky po
rozprave návrh zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a
dopĺňa
zákon
Slovenskej národnej rady číslo 126/1985
Zb. o požiar-
nej
ochrane v znení neskorších predpisov, schválilo.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pánu ministrovi Hudekovi.
Prosím spoločného
spravodajcu
výborov pána poslanca Františka
Gauliedera, aby
podal
správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu záko-
na
vo výboroch Národnej rady.
Poslanec F. Gaulieder:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
kolegyne a kolegovia,
je mi veľmi ľúto, že pri tomto zákone
akosi v parlamen-
te
vybledli rady, pretože požiare si nevyberajú podľa prí-
slušnosti
k politickým stranám.
Dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu k tlači
číslo
92, k návrhu novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa
zákon
Slovenskej národnej rady číslo 126/1985
Zb. o požiar-
nej
ochrane v znení neskorších predpisov.
Spoločná
správa Ústavnoprávneho výboru
Národnej rady
Slovenskej
republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-
liky pre financie, rozpočet a menu,
Výboru Národnej rady
Slovenskej
republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-
kanie,
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú
správu,
územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady
Slovenskej
republiky pre obranu a bezpečnosť,
Výboru Národ-
nej
rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru
a
šport, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdo-
hospodárstvo
a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre
životné
prostredie a ochranu prírody o výsledku prerokovania
vládneho
návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo
126/1985
Zb. o požiarnej ochrane v znení
neskorších predpi-
sov,
tlač číslo 92:
Vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo
126/1985
Zb. o požiarnej ochrane v znení neskorších
predpi-
sov, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej
republiky
rozhodnutiami
číslo 185 zo 6. marca 1995, číslo 228 z 23.
marca
1995 a číslo 231 z 24. marca 1995
ústavnoprávnemu vý-
boru,
výboru pre financie, rozpočet a menu,
výboru pre hos-
podárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre verejnú
správu, územnú samosprávu a národnosti, výboru pre
obranu
a
bezpečnosť, výboru pre vzdelanie,
vedu, kultúru a šport,
výboru
pre pôdohospodárstvo a výboru pre
životné prostredie
a
ochranu prírody na prerokovanie v lehote do 31. marca toh-
to
roku. Skoordinovaním stanovísk výborov bol poverený Výbor
Národnej
rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Uvedené výbory vládny návrh zákona prerokovali v urče-
nej
lehote. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ži-
votné
prostredie a ochranu prírody neprijal
uznesenie o vý-
sledku
prerokovania návrhu zákona, lebo v zmysle § 48 ods.
1
zákona Slovenskej národnej rady číslo
44/1989 Zb. o roko-
vacom
poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších
predpisov nevyslovila
s ním súhlas nadpolovičná
väčšina
všetkých
členov výboru. Ostatné výbory vyslovili s návrhom
zákona
súhlas a odporučili ho Národnej rade Slovenskej re-
publiky
schváliť po zohľadnení zmien a doplnkov, okrem Výbo-
ru
Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, pri-
vatizáciu
a podnikanie, ktorý nemal pripomienky.
Dovoľte mi hneď v úvode vás upozorniť na
jednu technic-
kú
chybu, resp. opravu, ktorá sa stala v
dôsledku nedopísa-
nia
slova v bode 4. Prosím, uveďte si vo vete "Pod čiarou
uviesť"
- treba doplniť "napríklad zákon číslo 455/1991 Zb."
a
text pokračuje ďalej.
Slovo "napríklad"
treba doplniť.
Stalo
sa to len z dôvodu technickej chyby.
Ďalej
by som hneď v úvode navrhol body zo spoločnej
správy,
ktoré odporúčam en bloc prijať. Sú to
body 1, 2, 3,
4,
5, 7, 8, 9, 13, 14, 15, 16, 17, 18 a 19.
Tieto odporúčam
en
bloc prijať.
Ďalej odporúčam en bloc neprijať body 6,
10, 11 a 12.
Zároveň by som požiadal, pán predsedajúci, aby som mo-
hol
v rozprave vystúpiť ako prvý.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram rozpravu o jedenástom bode programu a zároveň
dávam
slovo pánu spoločnému spravodajcovi s jeho návrhom.
Poslanec F. Gaulieder:
Dovolil by som si predniesť pozmeňovací
návrh k § 58a
ods.
1 v nasledovnom znení:
"Príslušníkovi, ktorému sa pra-
covný
pomer skončil preto, že stratil vzhľadom na svoj zdra-
votný
stav podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu
štátnej zdravotníckej správy alebo sociálneho zabezpečenia
dlhodobo
spôsobilosť vykonávať ďalej doterajšiu prácu, alebo
ju
nesmie vykonávať pre ochorenie na chorobu z povolania,
alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo
ak dosiahol na
pracovisku
určenom záväzným posudkom príslušného
orgánu hy-
gienickej
služby najvyššie prípustnú
expozíciu, ako aj pri
prvom
odchode do dôchodku, patrí odchodné, ak
jeho pracovný
pomer
v rámci Zboru požiarnej ochrany trval aspoň 6 rokov.
Základná
výška odchodného je jednonásobok priemerného mesač-
ného
zárobku zvýšeného o jednu tretinu. Za ďalší ukončený
rok
trvania pracovného pomeru v rámci Zboru požiarnej ochra-
ny
sa odchodné zvyšuje o jednu tretinu priemerného zárobku
až
do výšky šesťnásobku."
Ďalej v
tom istom paragrafe v odseku 2
žiadam upraviť
text pod písmenom a/. Prečítam celý
odsek 2 a písmeno a/
spolu:
"Do doby trvania pracovného pomeru
v rámci Zboru po-
žiarnej
ochrany rozhodujúcej pre nárok na odchodné a jeho
výšku
sa nezapočítava doba: a/ vojenskej
základnej /náhrad-
nej/
služby, ďalšej služby a civilnej
služby". Ďalej pokra-
čuje text, ako je uvedený v návrhu.
Doplňujem "a civilnej
služby".
Ďalej v
bode 41 novely navrhujem doplniť
do textu za
slovo
"informačnej služby" - je to zhruba približne v strede
odseku - prečítam
vám celú vetu. V celom texte zákona sa
nahrádzajú slová
"Československá
armáda" slovami
"Armáda
Slovenskej
republiky" slová "útvary a
príslušníci Zboru ná-
rodnej
bezpečnosti a Zboru nápravnej výchovy" slovami "Útva-
ry
a príslušníci ozbrojených
bezpečnostných zborov, zložky
a
príslušníci Slovenskej informačnej služby" a teraz je ten
doplnok,
ktorý navrhujem - slová "Zboru nápravnej výchovy"
slovami
"Zbor väzenskej a justičnej stráže Slovenskej repub-
liky",
slová "zariadenia Zboru národnej
bezpečnosti a Zboru
nápravnej výchovy" slovami "Zariadenia ozbrojených bezpeč-
nostných
zborov a Slovenskej informačnej
služby". Ďalej po-
kračujú
slová "Zväz požiarnej ochrany" atď.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Ďalej sa do rozpravy
prihlásil pán po-
slanec
Gaľa. Pripraví sa pán poslanec Pribilinec z SDĽ.
Poslanec M. Gaľa:
Vážený pán predseda,
pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
som
toho názoru, že nároky
na prácu požiarnikov sa
v
posledných rokoch sústavne zvyšujú v súvislosti s rozšíre-
ním
záchranárskej a zásahovej činnosti o lezeckú záchranu,
leteckú požiarnu
ochranu, potápačskú činnosť, zásahy pri
úniku nebezpečných látok a podobne, čo spôsobuje
nadmerné
fyzické
a psychické zaťaženie. Dôsledkom toho je aj zhoršený
zdravotný
stav príslušníkov požiarneho zboru pri
odchode do
dôchodku
a znižovanie ich veku vzhľadom na slovenský priemer.
Riziko práce v profesionálnej požiarnej ochrane je po-
rovnateľné
s rizikom práce Policajného zboru, príslušníkov
Zboru justičnej a
väzenskej stráže a
príslušníkov Colnej
správy, ktorí odchodné pri odchode do dôchodku
dostávajú.
Pôvodne som chcel
navrhnúť novelizáciu § 58, tak ako
ho
vlastne
navrhol predo mnou pán spoločný spravodajca, takže
sa
stotožňujem s pozmeňovacím návrhom v tomto bode, ktorý
podal
on.
V návrhu
novelizácie požiarneho zákona
číslo 126/1985
Zb.
v znení neskorších predpisov v § 11 ods. 2
sa uvádza:
"Čistiť,
kontrolovať a preskúšavať komíny
vymedzené v pred-
pisoch
o požiarnej ochrane môže len osoba s
odbornou spôso-
bilosťou."
Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť navr-
huje za uvedeným
textom doplniť odvolávku na zákon číslo
445/1991 Zb. o
živnostenskom podnikaní v znení
neskorších
predpisov. Podľa
tohto zákona k
získaniu živnostenského
oprávnenia v odbore
kominár postačuje výučný
list a prax
v
tomto odbore.
Nové
technológie, materiály a
konštrukčné prvky pri
stavbe
komínov, ktorých nárast je z roka na
rok väčší, si
vyžadujú
odborníka, ktorý sa musí neustále vzdelávať a v sú-
vislosti
s protipožiarnou ochranou musia byť jeho znalosti
pravidelne
overované a kontrolované. Ako príklad uvádzam ne-
mecký
kominársky zákon, v ktorom je jasne stanovená odbor-
nosť
s postupnosťou: učeň - tovariš - kominársky majster. Na
každom
uvedenom stupni je ich odbornosť pravidelne overovaná
a
preskúšavaná.
Novelizovaná vyhláška
Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky by
mala upravovať podmienky
jej overovania
a
osvedčovania podobným spôsobom ako
v Nemecku, kde patria
medzi
špičku a v Európe sú uznávanými odborníkmi.
Tento ne-
dostatok sa síce
snaží na Slovensku čiastočne
kompenzovať
Komora
kominárov Slovenska v spolupráci s Odborným učilišťom
stavebným
v Banskej Bystrici Kremničke, avšak táto komora je
dobrovoľná organizácia a nemá dosah na tých kominárskych
živnostníkov,
ktorí s ňou nechcú spolupracovať.
Dávam preto pozmeňovací návrh na
vypustenie bodu 4 spo-
ločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej
republiky,
ten ste
navrhli odhlasovať spoločne
s ďalšími návrhmi,
s
tým, že uvedenú problematiku by mala,
ako som už uviedol,
riešiť vyhláška
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
s
prípadným zohľadnením návrhov uvedenej Komory kominárov
Slovenska.
Ďakujem za pozornosť.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne. Slovo má
pán poslanec Pribilinec.
Pripraví
sa pán poslanec László Köteles zo Spolužitia.
Poslanec J. Pribilinec:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené torzo Národnej rady,
dovoľte mi predniesť pár pripomienok k vládnemu návrhu
zákona
Národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa
zákon Sloven-
skej
národnej rady číslo 126/1985 Zb. o požiarnej ochrane
v
znení neskorších predpisov.
1. K § 20a ods. 1 - navrhujem za
slová "ochranných ná-
pojov"
vsunúť čiarku a doplniť slová
"ak jeho pomoc trvala
viac
ako 2 hodiny". Uvedená lehota 2
hodiny na poskytovanie
ochranných
nápojov bola stanovená už v predchádzajúcej úpra-
ve
- vyhláške Ministerstva vnútra
Slovenskej socialistickej
republiky
číslo 40/1986 Zb., ktorou sa vykonali niektoré us-
tanovenia
zákona o požiarnej ochrane. Z praktických skúse-
ností
pri dlhotrvajúcich zásahoch je zrejmé, že doba 5 hodín
je
nepostačujúca.
2. K § 29a - navrhujem za § 29 vsunúť §
29a, ktorý včí-
tane
označenia, znie: "§ 29a
Ak obci nepostačujú vlastné
príjmy na plnenie
úloh na úseku požiarnej ochrany, môže
dostať
dotáciu zo štátneho rozpočtu na
výstavbu zdrojov po-
žiarnej
vody, požiarnych zbrojníc a požiarnu
techniku podľa
zásad
určených vládou Slovenskej republiky."
Predpokladá sa, že niektoré obce nebudú mať dostatok
prostriedkov na krytie
nákladov spojených so
zabezpečením
špeciálnej
požiarnej techniky a iných vecných prostriedkov
požiarnej
ochrany, preto sa navrhuje, aby boli v odôvodne-
ných
prípadoch uhrádzané zo štátneho rozpočtu Slovenskej re-
publiky.
Ide o obdobný inštitút, aký je
uvedený v § 7 ods.
2
a 3 zákona Slovenskej národnej rady
číslo 369/1990 Zb.
o
obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
3. K
§ 59b - navrhujem za § 59a vsunúť
§ 59b, ktorý
včítane
označenia znie: "§ 59b Ustanovenie druhého oddielu
o
rekondičnom pobyte a o poskytovaní odchodného sa primerane
vzťahuje
aj na pracovníkov Mestského požiarneho
zboru hlav-
ného
mesta Slovenskej republiky
Bratislavy a Mestského po-
žiarneho
zboru mesta Košíc a závodných požiarnych útvarov."
Činnosti
pracovníkov uvedených mestských
požiarnych
zborov
a závodných požiarnych útvarov sú porovnateľné. Z to-
ho
dôvodu sa navrhuje, aby ustanovenia o
rekondičnom pobyte
a
o odchodnom sa vzťahovali aj na tieto
kategórie pracovní-
kov.
4. K § 68 ods. 2 - navrhovanú zmenu
ustanovenia neodpo-
rúčam.
Hneď to zdôvodním. Ustanovenie o
povinnosti zriadiť
dobrovoľný
závodný požiarny zbor obsahoval zákon
Slovenskej
národnej
rady číslo 126/1985 Zb. o požiarnej ochrane. Vzhľa-
dom
na to, že sa v praxi neosvedčil, zákon Slovenskej národ-
nej
rady číslo 525/1990 Zb., ktorým sa menil a dopĺňal zákon
o
požiarnej ochrane, povinnosť zmenil na možnosť zriaďovať
dobrovoľný
závodný požiarny zbor.
5. K §
96a ods. 4 - navrhujem v § 96a
ods. 4 za text
"§
67 ods. 1 a 2" vložiť text "§ 69a". Zákonom Národnej rady
Slovenskej republiky číslo 48/1993 Z. z. bola
spôsobilosť
rozhodovania
o zriaďovaní závodných požiarnych
útvarov zve-
rená mestským požiarnym zborom. Preto je vhodné,
aby aj
pôsobnosť
podľa § 69a bola zverená mestským požiarnym zbo-
rom.
6. K § 96a - ustanovenia § 96a navrhujem doplniť o od-
sek
5, ktorý znie: "Náklady spojené s výkonom prenesených
úloh
štátnej správy podľa ods. 1 až 4 uhrádza štát." Tento
návrh vychádza z
§ 71 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a
§ 5 ods. 1 zákona Slovenskej národnej
rady číslo 369/1990
Zb.
o obecnom zriadení.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Köteles zo Spolu-
žitia.
Pripraví sa pán poslanec Vavrík z DÚ.
Poslanec L. Köteles:
Vážená Národná rada,
vážený pán predsedajúci,
zákon o
požiarnej ochrane v posledných
rokoch bol už
viackrát
novelizovaný, aby sa zabezpečilo
stabilné fungova-
nie
takej dôležitej inštitúcie, od
ktorej každý deň závisí
zdravie, život
a majetok občanov
Slovenskej republiky.
V
dôvodovej správe Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky
právom
argumentuje nutnosťou skvalitnenia
systému požiarnej
ochrany.
Zvýšená požiarovosť, zavedenie z požiarneho hľadis-
ka
nebezpečných technológií, sťažené
podmienky na záchranu
osôb
a ich majetku atď. nás núti vypracovať koncepčne uce-
lený
návrh zákona. Vzhľadom na fakt, že také
komplexné rie-
šenie
sa viaže na nové územné členenie Slovenskej republiky,
do tej doby
je našou spoločnou
povinnosťou dosiahnuť čím
účinnejšiu prevádzku, alebo vytvoriť priaznivé
prostredie
na
fungovanie všetkých zložiek požiarnej ochrany. Z tohto
dôvodu mi dovoľte, aby som predložil k navrhovanej noveli-
zácii
pozmeňovacie návrhy.
Vážená Národná rada Slovenskej republiky,
príčinou veľ-
koplošných
jarných požiarov v prevažnej väčšine je jarné vy-
paľovanie
suchej trávy a porastov. Pri vypálení
jednak bez-
dôvodne
ničíme flóru a faunu a na druhej
strane vytvárame
príležitosť
na vznik požiarov. Z tohto dôvodu navrhujem, aby
v
§ 6 ods. 2 bod a/ a v § 17 ods. 2 bod b/ bol nasledujúci
text:
"zakladať oheň na miestach, kde môže dôjsť k jeho roz-
šíreniu,
a vypaľovať porasty".
Kto sa osobne podieľal na hasení
požiarov, pravdepodob-
ne
pritom stratil prehľad o čase. Z tohto
dôvodu je pre mňa
prekvapením, že v
§ 20 ods. 1 "Právo na občerstvenie sa
priznáva
len tým osobám, ktoré osobne sa
podieľali pri zdo-
lávaní
požiarov viac ako 5 hodín." Som pevne presvedčený, že
taký
časový termín sa dá vymyslieť len od
písacieho stroja.
Veď
kto bude v teréne merať, dokedy trvala pomoc napríklad
dobrovoľníkov,
a keď tá pomoc trvala približne 4 hodiny 50
minút,
už ani na kofolu nemajú nárok? Z tohto dôvodu navrhu-
jem,
aby v § 20 ods. 1 namiesto "5 hodín"
bol určený časový
termín
"na primeranú dobu".
Vážená Národná rada, podľa môjho názoru v
predloženej
novelizácii, ba aj
v štátnej koncepcii systému požiarnej
ochrany už niekoľko
rokov žalostne chýba základný
článok,
a
to je dobrovoľná požiarna ochrana. Znížením, alebo bez
štátnych
dotácií musia dobrovoľníci zabezpečiť stálu preven-
ciu
v obciach, zlikvidovanie menších
požiarov, výchovu mla-
dých požiarnikov osvetovou prácou. Napriek tomu, že majú
k
dispozícii už zastaranú hasiacu
techniku, zničené budovy
i
sklady a obce nemajú finančné
prostriedky na ich podporu,
naši
dobrovoľní požiarnici možno už z posledných síl chránia
náš
majetok a zdravie. Pritom v niektorých obciach, ba aj
v
regiónoch len dobrovoľné požiarne
družstvá prezentujú po-
sledné
fungujúce spoločenské organizácie.
Chápajúc nebezpe-
čenstvo zrútenia celého systému dobrovoľného
požiarnictva
v
Slovenskej republike v dôsledku absencie finančného, tech-
nického
a organizačného zabezpečenia zo strany
štátnych or-
gánov,
navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky svo-
jím
uznesením zaviazala vládu
Slovenskej republiky, aby do
augusta - keď
odsúhlasíme iný termín,
súhlasil by som aj
s
tým -, predložila koncepciu na organizačné a finančné rie-
šenie
dobrovoľnej požiarnej ochrany v Slovenskej republike.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec
Vavrík.
Poslanec R. Vavrík:
Vážený pán podpredseda,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
predkladaný návrh je pokusom o zakonzervovanie modelu
centralizovaného systému zabezpečovania požiarnej
ochrany
a
je priamo v rozpore s úsilím o
rozvíjanie miestnej a re-
gionálnej
demokracie na Slovensku. Vracia
situáciu v zabez-
pečovaní
požiarnej ochrany pred rok 1989. Návrh nezohľadňuje
samosprávne
postavenie obcí a uvažovaných vyšších územných
celkov, čím
obmedzuje realizáciu reformy verejnej správy
v
tejto oblasti. Konkrétne ide o
postupnú decentralizáciu
a
prenášanie zodpovednosti za
zabezpečovanie a financovanie
požiarnej
ochrany na mestá a obce.
Vládny návrh predpokladá financovanie
požiarnej ochrany
centrálne
zo štátneho rozpočtu. Nehľadajú sa
cesty, ako po-
silňovať
príjmovú časť miestnych rozpočtov, najmä v súvis-
losti s
vytváraním podmienok na financovanie prenesených
kompetencií. Ďalej návrh
nedostatočne zohľadňuje nevyhnut-
nosť
ekonomickejšie zabezpečovať požiarnu
ochranu napríklad
zriadením štátneho
fondu na požiarnu
ochranu, tvoreného
z
povinných odvodov poisťovní, štátnych
dotácií, príspevkov
podnikateľských
subjektov a čiastok z finančných
sankcií za
porušovanie
predpisov o požiarnej ochrane.
Návrh ďalej nezohľadňuje potrebu vytvoriť rovnaké pra-
covné
podmienky pre hasičov bez ohľadu na ich zaradenie do
rozličných
druhov požiarnych jednotiek. Napríklad poskytova-
nie
odchodného sa navrhuje len príslušníkom
Zboru požiarnej
ochrany,
navyše bez ohľadu na to, či boli štátom platenými
úradníkmi,
alebo aktívnymi požiarnikmi v
zásahových jednot-
kách.
Prakticky to znamená, že aj úradník v
Zbore požiarnej
ochrany
dostane po odrobení 26 rokov pri odchode do dôchodku
šesťnásobok
posledného priemerného hrubého
mesačného zárob-
ku.
Takéto kastovníctvo je nespravodlivé
napríklad voči zá-
vodným
požiarnikom a požiarnikom mestských požiarnych zborov
v
Košiciach a v Bratislave, ktorí často postupujú vyššie ri-
ziko
v prevádzkach mimoriadne nebezpečných z
hľadiska tech-
nológie
výroby.
Aj z tohto pohľadu nie je opodstatnené
priznávanie nad-
štandardných
výhod len príslušníkom Zboru požiarnej ochrany.
Uzákonenie takejto deformácie by mohlo viesť k
zvyšovaniu
sociálneho
napätia v tejto kategórii pracovníkov.
K jednotlivým pripomienkam k paragrafovému zneniu moji
predrečníci odprednášali aj návrhy, ktoré som chcel
pred-
niesť,
preto by som chcel vari na záver tohto môjho krátkeho
vystúpenia,
v záujme toho, aby bol odstránený ten centralis-
tický
systém požiarnej ochrany, navrhnúť uznesenie, v ktorom
Národná
rada Slovenskej republiky žiada vládu:
a/ predložiť nový zákon o štátnej
požiarnej službe,
t.
j. o Zbore požiarnej ochrany ako
profesionálnej, unifor-
movanej
a špeciálne vyzbrojenej zložke, určenej na boj proti
požiarom
a iným živelným pohromám, pričom
1. náklady na štátnu požiarnu ochranu, reprezentovanú
Zborom požiarnej
ochrany, budú hradené
z rozpočtu štátu
v
podstatne zníženom rozsahu,
2. organizácia Zboru požiarnej ochrany
zostane v pod-
state
zachovaná a upravené budú početné stavy,
3. vláda určí zoznam podnikov so zvýšeným
požiarnym ne-
bezpečenstvom,
v ktorých budú zabezpečovať požiarnu
ochranu
jednotky
Zboru požiarnej ochrany,
4. služba
v Zbore požiarnej ochrany
stúpne, hodnosti,
odmeňovanie
práva a povinnosti príslušníkov Zboru
požiarnej
ochrany
by zostali nezmenené.
Ďalej navrhujem, aby v tomto uznesení
bola vláda zavia-
zaná
b/ predložiť ďalší zákon, konkrétne
zákon o požiarnej
ochrane,
konformný s európskym štandardom, ktorý pri rešpek-
tovaní
princípu subsidiarity určí:
1. opatrenia na ochranu životov, zdravia
a majetku pred
požiarmi,
2. povinnosti fyzických a právnických
osôb,
3. organizáciu požiarnej ochrany pri
rešpektovaní de-
centralizácie
výkonu požiarnej ochrany na obce, resp. na sa-
mosprávne
orgány uvažovaných vyšších územných celkov,
4. oprávnenia členov jednotiek požiarnej
ochrany a čle-
nov
dobrovoľných požiarnych jednotiek
5. financovanie požiarnej ochrany.
Obidva návrhy zákonov by mala vláda
predložiť v termíne
spolu
s návrhom zákona o územnosprávnom členení Slovenskej
republiky,
avšak najneskôr do 30. júna 1996. Toľko, vážené
dámy,
páni. Ďakujem a verím, že návrh na
uznesenie, ktorý
predkladám,
hlasovaním podporíte.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Vážené kolegyne a kolegovia, nemám ďal-
šie
písomné prihlášky do rozpravy, preto sa pýtam, či sa eš-
te
hlási niekto do rozpravy.
Pán poslanec Pittner, prosím, máte slovo. Prosím zapo-
jiť
pána poslanca Pittnera.
Poslanec L. Pittner:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
v Policajnom zbore a vôbec na Ministerstve vnútra Slo-
venskej
republiky sa postupne prešlo na normálny civilizova-
ný
jazyk, takže už nemáme orgány VB ani
orgány ZNB, ale po-
licajtov,
komisárov, inšpektorov atď. Jediná zložka, ktorá
ešte stále má
ten orwellovský názov, sú títo požiarnici.
Viem,
tu sa pán spoločný spravodajca so
mnou o tom rozprá-
val,
v tejto chvíli nechcem to komplikovať nejakou zmenou,
ale
keď sa bude robiť komplexný zákon, tam by som navrhoval,
aby
sme sa vrátili k názvu, ktorý má svoju
tradíciu a ktorý
vystihuje
túto profesiu, aby sme ich volali hasiči, a nie
požiarnici.
Ďakujem.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Vážené kolegyne
a kolegovia, pán posla-
nec
Kunc sa ešte hlási s faktickou poznámkou.
Poslanec B. Kunc:
Chcel by som iba poznamenať, že predložím pánu spoloč-
nému spravodajcovi doplňovací návrh k
jednej časti v tom
zmysle,
ktorým by sa o jeden bod rozšírili povinnosti fyzic-
kých
osôb.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Vážené kolegyne a
kolegovia, pretože pán
spoločný
spravodajca požaduje 10 minút na spracovanie pod-
kladov,
dávam desaťminútovú prestávku a potom hneď pristúpi-
me
k hlasovaniu.
Prosím, pán poslanec Cabaj - faktická
poznámka.
Poslanec T. Cabaj:
Navrhujem, aby teraz vystúpil guvernér
Národnej banky
so
svojou informáciou, a zatiaľ môže spoločný spravodajca
spracovať
pripomienky a doplnky.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
V
poriadku. Je to racionálny návrh. Postupujeme ako
v
predchádzajúcom prípade, dáme voľno
pánu spoločnému spra-
vodajcovi
na spracovanie pripomienok.
Teraz pristúpime k d v a n á s t e m u bodu programu.
Je
ním
Správa Národnej banky Slovenska o menovom
vývoji v Slo-
venskej
republike za rok 1994.
Správu
máte predloženú ako tlač číslo 93
a spoločnú
správu
výborov ako tlač číslo 93a.
Správa sa podáva podľa § 3 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o
Národnej banke
Slovenska,
na základe ktorého je Národná banka povinná podá-
vať
Národnej rade správy o menovom vývoji.
Dávam
hlasovať o tom,
aby správu o menovom vývoji
v
Slovenskej republike za rok 1994 uviedol na schôdzi Národ-
nej
rady guvernér Národnej banky Slovenska
pán Vladimír Ma-
sár.
Prosím
kolegov, ktorí sa
nachádzajú mimo rokovacej
miestnosti, aby sa
dostavili. Ide o formálne
odhlasovanie
oprávnenia,
aby pán guvernér predložil túto správu osobne.
Vážené
kolegyne a kolegovia,
uvedená inštrukcia
o
schvaľovaní bola teraz pracovne
odstránená. Pán guvernér
Národnej
banky má slovo.
Guvernér
Národnej banky Slovenska V. Masár:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dámy a páni,
dovoľte
mi uviesť výročnú
správu o menovom vývoji
v
Slovenskej republike za rok 1994 konštatovaním, že Národná
banka
Slovenska hodnotí rok 1994 ako rok úspešný. V priebehu
minulého
roka získala slovenská koruna stabilitu, ktorá sa
začína
rešpektovať i mimo územia Slovenskej republiky, a Ná-
rodná
banka Slovenska značne posilnila svoje najdôležitejšie
aktívum,
a to svoju dôveryhodnosť.
Výsledkami menového vývoja v miere inflácie, vo výške
devízových
rezerv, v zadlženosti na obyvateľa a
nemennosťou
výmenného
kurzu sa Slovenská republika zaradila
na popredné
miesto v
skupine transformujúcich sa
ekonomík strednej
a
východnej Európy. Ročná
miera inflácie meraná indexom
spotrebiteľských
cien dosiahla 11,7 %, oproti 25,1 % v
roku
1993.
Celkové devízové rezervy Národnej banky
Slovenska do-
siahli
koncom roku 1994 1,7 mld amerických
dolárov, to zna-
mená
štvornásobok stavu na začiatku roka.
Vonkajšia zadlže-
nosť
Slovenskej republiky približne 800 amerických dolárov
na
obyvateľa je jednou z najnižších nielen v transformujú-
cich
sa ekonomikách, ale aj v ekonomikách Európy vôbec. Bež-
ný
účet platobnej bilancie Slovenskej
republiky za rok 1994
skončil
s prebytkom viac ako 700 miliónov amerických dolá-
rov, keď sa
dosiahol rovnako v bilancii služieb, ako aj
v
obchodnej bilancii.
Výročná správa dokumentuje menový vývoj
roku 1994 množ-
stvom údajov. Dovoľte mi, aby som
zdôraznil kvalitatívne
zmeny
v menovom vývoji, o ktoré sme sa v minulom roku usilo-
vali
a ktoré sa aj dosiahli. Týkajú sa priorít Národnej ban-
ky
Slovenska, to znamená inflácie a
výmenného kurzu. V roku
1994
klesla hladina ročnej miery
inflácie pod hladinu roč-
ných
vkladových úrokových mier. Inými slovami, reálne úroko-
vé
miery na vklady ako rozdiel nominálnych úrokových mier
a
miery inflácie začali byť pozitívne.
Tým sa naplnila zá-
kladná podmienka
motivácie sektora domácností
k úsporám
a
generovania ročných a dlhodobejších
peňažných zdrojov po-
trebných
na rozvoj ekonomiky.
Druhou kvalitatívnou zmenou v menovom vývoji bolo eli-
minovanie
devalvačných očakávaní komplikujúcich
dovtedy me-
nový
vývoj. Dôsledná antiinflačná menová politika a cieľave-
domé
budovanie devízových rezerv spojené s oživením v ekono-
mike
zastavili rast vkladov v cudzej mene,
viedli k prílivu
výhodných
úverov zo zahraničia a pre naše podniky a osobitne
exportérom
dali istotu pre ich ekonomické kalkulácie.
Priaznivé výsledky minulého roka umožňujú
Národnej ban-
ke
Slovenska vtláčať do tohtoročného
menového vývoja ďalšie
prvky
racionálnosti a vytvárať väčší priestor
pre rast eko-
nomiky
a prosperity. Mám na mysli znižovanie
úrokových mier
a
prechod na konvertibilitu slovenskej koruny v rozsahu bež-
ného
účtu platobnej bilancie.
Minulý
mesiac Banková rada
Národnej banky Slovenska
rozhodla
o znížení diskontnej sadzby. Sme presvedčení, že na
tento
krok Národnej banky Slovenska budú komerčné banky rea-
govať
všeobecným znížením úrokových mier. Z
hľadiska ekono-
mického
rastu a dostatku dlhodobejších
peňažných zdrojov na
investície
a reštrukturalizáciu očakávame v Národnej banke
Slovenska,
že sa tiež začne meniť štruktúra
vkladov v pros-
pech
ročných a dlhodobejších a na úkor krátkodobých a neter-
mínovaných.
Pokiaľ ide o konvertibilitu slovenskej
koruny v rozsahu
bežného
účtu platobnej bilancie Národná banka Slovenska je
presvedčená,
že sa napĺňajú predpoklady jej
úspešného zave-
denia.
Kurz slovenskej koruny je primeraný hodnotám ostat-
ných
menových veličín, to znamená devízové
rezervy dosahujú
výšku
schopnú zvládnuť krátkodobé výkyvy v
devízových inka-
sách
a platbách. Veríme tiež, že disciplinovaná
makroekono-
mická
politika vyjadrená v Memorande o hospodárskej politike
predloženom
Medzinárodnému menovému fondu sa priaznivo odra-
zí v medzinárodnom ekonomicko-finančnom vnímaní Slovenska.
Menová
politika a jej vývoj v roku 1994
vytvorili pre tieto
zámery
reálne základy.
Táto správa sa týka roku 1994 a takisto výsledky v me-
novej
oblasti za prvé mesiace tohto roku
nasvedčujú, že po-
zitívne
tendencie, ktoré sa prejavovali v roku
1994, pokra-
čujú
aj v priebehu tohto roka. Uviedol by som len dva také
významnejšie
ukazovatele alebo informácie z
posledného týž-
dňa.
V priebehu tohto týždňa devízové rezervy
Slovenskej re-
publiky,
to znamená devízové rezervy Národnej
banky Sloven-
ska,
vrátane devíz komerčných bánk, presiahli
4 mld americ-
kých
dolárov a predvčerom získala Slovenská
republika veľmi
významné
zlepšenie ratingu od americkej ratingovej spoloč-
nosti
Standard and Poor's a tento rating bol zdvihnutý o dva
stupne
z hodnoty BB mínus na BB plus, to
znamená, že sme sa
dostali
už iba jeden bod pod investičný rating.
Čo je veľmi
významné,
že tento rating je so stabilným
výhľadom, to zna-
mená,
že sme sa zaradili spomedzi krajín V4
na druhé miesto
a
predstihli sme Maďarskú republiku, ktorá bola o dva stupne
ešte
pred udelením tohto ratingu pred nami. /Potlesk./
Vážená Národná rada, ďakujem vám za
pozornosť.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Prosím spoločného spravodajcu
výborov pána
poslanca
Ladislava Lysáka, aby informoval o
výsledkoch pre-
rokovania
správy vo výboroch Národnej rady.
Poslanec L. Lysák:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda,
pán guvernér,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
dovoľte predniesť spoločnú správu Výboru Národnej rady
Slovenskej
republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru
Národnej
rady Slovenskej republiky pre
hospodárstvo, priva-
tizáciu
a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej re-
publiky
pre pôdohospodárstvo o výsledku prerokovania
správy
o
menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 1994, tlač 93.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky svojím roz-
hodnutím
186 zo 6. marca tohto roku pridelil
správu o meno-
vom
vývoji v Slovenskej republike za rok
1994 na prerokova-
nie
Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky pre financie,
rozpočet
a menu, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, pri-
vatizáciu
a podnikanie a Výboru Národnej rady pre pôdohospo-
dárstvo
do 27. apríla 1995. Zároveň určil Výbor Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako
príslušný výbor,
ktorý skoordinuje stanoviská
výborov
k
predmetnej správe.
Všetky výbory, ktorým bola správa pridelená, ju prero-
kovali
v určenom termíne a vzali ju na vedomie bez pripomie-
nok.
Odporučili tiež Národnej rade Slovenskej republiky, aby
správu
vzala na vedomie. Toľko spoločná správa.
Vážený
pán predsedajúci, v prípade rozpravy k tomuto
bodu
žiadam o možnosť vystúpiť v nej ako prvý.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Prosím, pán poslanec Filkus.
Poslanec R. Filkus:
Odovzdal som lístok do diskusie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Áno, pán poslanec Filkus. Pán spoločný spravodajca vy-
stúpi
ako prvý. Ďalej sa prihlásil o slovo pán poslanec Fil-
kus
a pán poslanec Košnár.
Poslanec L. Lysák:
Vážení prítomní,
vážený predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte
uviesť, že vcelku priaznivé výsledky menovej
politiky
Národnej banky Slovenska svedčia o
reálnom progra-
me, profesnej
zdatnosti manažmentu Národnej
banky,
i
o dôslednosti plnenia menového
programu, ale aj o celkove
pozitívnom
smerovaní ekonomiky Slovenskej republiky - myslím
si,
že to si treba naozaj veľmi dobre uvedomiť. Aj vďaka to-
mu
sa v roku 1994 dosiahol, tak ako tu už bolo uvádzané, vy-
soký
prebytok na bežnom účte platobnej
bilancie, vzrast de-
vízových
rezerv z neznateľných na vyše dvaapolnásobok mesač-
ného
dovozu, relatívne nízka miera inflácie,
viac ako o po-
lovicu
menšia oproti predchádzajúcemu roku,
teda pod 12 %,
a
kurz slovenskej koruny sa začína naozaj rešpektovať. Tí,
ktorí
chodíte či už na sever za našu hranicu,
alebo na juh,
nájdete
v obchodoch napísané ceny tovarov v slovenských
ko-
runách.
Postupne rástol aj peňažný agregát M2 a
čisté zahranič-
né
aktíva. Pokles ročnej miery inflácie priniesol dôležitú
kvalitatívnu
zmenu, čo pocítilo najmä obyvateľstvo, reálnych
vkladových
úrokových mier, ktoré dosiahli už v minulom
roku
pozitívne
hodnoty oproti výraznému mínusu asi -9 %
v roku
1993,
čo pocítilo najmä obyvateľstvo. Práve to zvyšuje dôve-
ru
v slovenskú korunu a utlmuje únik
prostriedkov do zahra-
ničia.
Vďaka tomu môže byť program menovej politiky v roku
1995,
ako sme ho prerokúvali vo výboroch,
oveľa odvážnejší.
Jednak
neinflačne sa predpokladá zvládnuť vývoj devízových
rezerv,
znížiť úrokovú mieru toho roku už
pod 10 %, udržať
konkurencieschopnosť
exportu a prehĺbiť či zvýšiť konverti-
bilitu slovenskej koruny. Je preto žiaduce, a to by
som
chcel
zdôrazniť, aby Národná banka v duchu doterajších po-
stupov,
ale aj vláda, pristúpili dôsledne k reštrukturalizá-
cii
v bankovej sfére, aby sa dôrazne riešil ťaživý problém
vysokej
zadlženosti podnikateľskej sféry a negatíva úverové-
ho
portfólia bánk. Žiada sa tiež
zjednodušiť proces odpiso-
vania
nedobytných pohľadávok zavedením inštitútu "mimosúdne-
ho
vyrovnania". Všetky tieto postupy by však nemali negatív-
ne
vplývať - to chcem zdôrazniť - na
štátny rozpočet, či už
krátením
príjmových, alebo zvyšovaním výdajových položiek.
Rád sa vrátim k tomu, čo si naozaj zaslúži potlesk, čo
už tu naznačil
pán guvernér Národnej
banky, že pozitívne
výsledky
našej menovej politiky v roku 1994 sa výrazne
pre-
javujú
tak doma, ako aj v medzinárodných reláciách. Tak ame-
rická ratingová
agentúra Standard and
Poor's zvýšila len
predvčerom
ratingové ohodnotenie z
doterajších BB mínus na
úroveň BB plus
so stabilným výhľadom. Teda sme, tak
ako
uvádza
pán guvernér, už za Českou republikou. Toto hovorí
veľmi
veľa pre zahraničný kapitál. Znamená to, že sa môže
očakávať výrazné zvýšenie záujmu zahraničných
investorov.
To,
čo čakáme v podstate už štvrtý rok. A nielen portfóliové
investície,
teda nákup cenných papierov, ale aj priame in-
vestície.
Toto je cesta k riešeniu
najťaživejšieho problému
Slovenska
i Európy: k riešeniu problému nezamestnanosti.
Myslím,
že úspešný výsledok
ratingu by mal vplývať
a
malo by sa to aj odraziť v ďalšom
zlepšení makroekonomic-
kej
situácie Slovenskej republiky, aj v ďalšom výraznom pre-
nikaní
Slovenska v zahraničných reláciách. Preto treba zhod-
notiť,
čoho dôsledkom je takýto výrazný kvalitatívny posun
Slovenskej republiky v
tejto oblasti. Okrem iného
sa to
nachádza
práve v hodnotení spomínanej americkej agentúry: že
totiž
okrem zvýšenia makroekonomickej
situácie v Slovenskej
republike bola to
aj "zvýšená miera
politickej stability,
nastolená
po voľbách 1994".
Prísľubom na oživenie ekonomiky a zvýšenia dôvery oby-
vateľstva
i zahraničia v našu menu by malo byť urýchlenie
zavedenia
konvertibility slovenskej koruny. Treba
si uvedo-
miť,
že ak by sa nám to podarilo, znamenalo by to zrušenie
limitu
pre predaj devízových prostriedkov
obyvateľstvu. Nie
sme
na tom tak zle, aby sme to museli na veľmi ďaleko odkla-
dať.
Znamenalo by to pre ľudí -
jednoducho povedané - mož-
nosť
objednať si tovar z cudziny za platby v slovenských ko-
runách.
Znamenalo by to aj uvoľnenie ponukovej povinnosti,
ale
najmä by to mohlo znamenať ďalšie zvýšenie záujmu zahra-
ničného
kapitálu angažovať sa v Slovenskej
republike. Samo-
zrejme,
aj špekulatívneho, ale s tým sa už dokážeme vyspo-
riadať,
na to už máme dostatok prostriedkov a pomaly aj skú-
seností.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne. Slovo má pán
poslanec Filkus za DÚ.
Pripraví
sa pán poslanec Košnár za SDĽ.
Poslanec R. Filkus:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
myslím, že nielen dobré, pozitívne úspechy, ktoré spo-
mínal
pán guvernér, ale aj vysoká odborná úroveň spracovania
správy,
ktorú predkladá guvernér, dávajú
príležitosť na to,
aby
sme sa nad niektorými súvislosťami zamysleli. A chcem to
urobiť z dvoch
pohľadov: predovšetkým z
hľadiska ďalších
krokov
v transformačnom procese a aj z hľadiska objektívnej-
šieho
hodnotenia situácie v roku 1994, ktoré by sa malo stať
naším
vlastným a od ktorého by sme už nemali odchádzať.
Budem hovoriť v rámci troch oblastí: devízové rezervy,
inflačný
proces, štátny rozpočet.
K devízovým rezervám: Fakt je ten, že rok
1994 zazname-
nal skoro
štvornásobné množstvo rastu
devízových rezerv
v
porovnaní s rokom 1993. Fakt je tiež ten, že na tom má ne-
malú
zásluhu banka, ale aj náš zahraničný obchod. Zvýšenie
zahraničného obchodu
o vyše 26,2 %, a
najmä vo vzťahu
k
Európskej únii, samozrejme, má aj svoju určitú Achillovu
pätu,
a to najmä z toho pohľadu, ako by som rád ďalej pod-
čiarkol.
Komoditná štruktúra vývozu sa skoro nezmenila. To
signalizuje, že nedošlo
k podstatným kvalitatívnym
zmenám
a
že sme
nejako osobitne v
konkurenčných schopnostiach
a
z hľadiska presadenia sa ako konkurenti na veľmi vyspelých
trhoch
neobstáli. Vychádzajúc z toho v ďalšom roku nielen že
bude
ťažšie splniť tie isté kroky čo do kvantity, v zahra-
ničnom
obchode, ale aj čo do kvality
umiestnenia sa na za-
hraničných
trhoch.
To, samozrejme, hovorí o
tom, že budeme musieť siahnuť
k
tomu, o čom sme uvažovali najmä pri návrhu rozpočtu na rok
1995,
k podstatne iným vnútorným investičným
aktivitám, za-
meraným
najmä na infraštruktúrne problémy, ale predovšet-
kým
z mimorozpočtových zdrojov. A tie
mimorozpočtové zdroje
nie
sú vôbec žiadne iné ako bankové, podnikateľské, zahra-
ničný
kapitál a Fond národného majetku. Vieme, že podnika-
teľské
a bankové zdroje nie sú k zatiaľ dispozícii v takej
miere,
ako sme si predsavzali, najmä z pohľadu
riešenia in-
fraštruktúrnych problémov, Fond národného majetku nám veľ-
koryso
prisľúbil pol miliardy, a zahraničný kapitál ešte ne-
dostal
signál o mimoriadnej príťažlivosti
Slovenska vkladať
tu
kapitál. To, samozrejme, závisí
medziiným aj od politic-
kej
stability. Tu sú problémové okruhy,
ktoré bezprostredne
súvisia
s ďalším ekonomickým rozvojom z hľadiska roku 1995.
Inflačný proces: To veľké zníženie inflačného procesu
z
25,1 v roku 1993 na 11,7 /december 1994/ je, samozrejme,
ohromný
úspech najmä menového agenta, ktorý sa stará o meno-
vú
stabilitu ako na domácom peňažnom a kapitálovom trhu, ale
aj
pokiaľ ide o zahraničnú účasť Národnej banky na zahranič-
ných
kapitálových trhoch. Z tohto hľadiska veľmi priaznivo
a
reálne vyzerá možnosť realizovať
pôvodný zámer ako makro-
ekonomické
východisko vo vzťahu k štátnemu rozpočtu na rok
1995,
a to jednocifernú mieru inflácie v roku 1995.
Tretí bod - štátny rozpočet:
Mimoriadne rád zdôrazním
zmenu
pozície Slovenska vo vzťahu k Čechám z
dlžníckej na
veriteľskú.
Táto veriteľská pozícia sa rozkladá do dvoch ci-
fier. Je
to z hľadiska vzťahov medzi Českou republikou
a
Slovenskou republikou v
rámci clearingových vzťahov,
z
pohľadu viac ako 8 miliárd
aktívneho salda /konkrétne
8,2/
a 5,8 pasívneho salda. To dohromady robí 14 miliárd.
Deficit
štátneho rozpočtu - a to chcem
mimoriadne podčiark-
nuť
- aj z materiálu Národnej banky o
menovom vývoji v roku
1994
je 14,6 miliardy bez účasti aktívneho
salda clearingo-
vého
vzťahu 8,2 miliardy.
To hovorím najmä preto, aby sa
"nehauzírovalo" s číslami
o
deficite štátneho rozpočtu za rok 1994,
aby sa nehovorilo
o
50 miliardovom prešustrovaní alebo o 50
miliardovom defi-
cite
štátneho rozpočtu. To sú čísla, ktoré nás aj z hľadiska
korektnej
vzájomnej odbornosti zaväzujú, aby sme
tieto hod-
noty
uvedené v správe o menovom vývoji v Slovenskej republi-
ky
v roku 1994 správne uplatňovali. Nečakajte teraz odo mňa,
aby
som hovoril o tom, ktorá vláda na tom má zásluhu, a kto-
rá
nemá. Tak vláda Moravčíka, ako aj predchádzajúca vláda
zachovávala
kontinuitu krokov transformačného procesu od li-
beralizácie
cien a obchodu cez reštriktívnu
makroekonomickú
rozpočtovú politiku, prostredníctvom procesu privatizácie,
cez
snahu dosiahnuť vnútornú a neskôr
vonkajšiu konvertibi-
litu
meny.
Iná vec
je, ako sa jednotlivé procesy
vyvíjajú teraz.
Mám
na mysli najmä spomalenie procesu privatizácie, čo má
význam aj z
pohľadu použitia mimorozpočtových zdrojov
na
oživenie
ekonomiky, na krytie najmä tých infraštruktúrnych
problémov,
o ktorých sme si hovorili. V každom prípade treba
vedieť,
že pozitívne úspechy dosiahla slovenská ekonomika,
pozitívne
úspechy sa dosiahli v Slovenskej republike.
To, že
sa Slovensko dostalo aj z
hľadiska ratingových
vzťahov
na druhé miesto po Českej republike, nie je vec jed-
nej vlády, to
je vec tých, ktorí vedia riadiť ekonomiku.
Z
toho hľadiska mi dovoľte povedať, že sa nehanbím za to, čo
z
tohto hľadiska urobila vláda Jozefa
Moravčíka, ale nijako
nespochybňujem
ani kroky vlády Vladimíra Mečiara. Preto si
myslím,
že zachovať skutočne objektívne
hľadisko, presadzo-
vať
objektívne stanovisko k tomu, čo sa dosiahlo v sloven-
skej
ekonomike, je predovšetkým vec nás všetkých, ktorí tu
sedíme.
Ďakujem pekne za pozornosť.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec
Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem,
pán predsedajúci. Som predovšetkým
nesmierne
rád,
že sa zmenila atmosféra v tejto sále, a nesmierne si
vážim aj slová,
ktoré povedal pán poslanec Filkus najmä
o
tom, že konečne boli priznané aj
zásluhy predchádzajúcej,
Mečiarovej
vlády. Keď sme tu obhajovali - vtedy ešte som bol
členom vlády
- ekonomický rozvoj
Slovenskej republiky
a
programy, ktoré sme založili, tak nás
stíhal len posmech,
boli spochybňované všetky výsledky a
všetky štúdie, ktoré
poskytlo
zahraničie v tomto smere. Aj v tejto chvíli sa uká-
zalo,
že v marci minulého roku nešlo o nič iné, len o osobné
pohnútky
pri vyslovovaní nedôvery Vladimírovi Mečiarovi.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Kunc -
faktická poznámka.
Poslanec B. Kunc:
Rád som si vypočul výklad pána
guvernéra a zo skúse-
ností,
ktoré mám, pretože občas hovorím s
ľuďmi aj o týchto
veciach, konštatujem, že je určitá spokojnosť
s Národnou
bankou.
Pochopiteľne, vyvoláva vážnosť už tým, že sa
volá
"národná",
čím nechcem zmenšovať aktivity a
zásluhy, o kto-
rých hovoril pán
guvernér. Ale na druhej strane, a to je
tiež
zaujímavé, už sa dostáva akosi do vedomia občana, že aj
kvalita
a pôsobnosť komerčných bánk v nejakom význame, v ne-
jakom
zmysle závisí od pôsobnosti Národnej
banky. A v tejto
súvislosti
by som položil takú zvedavú otázku pánu
guverné-
rovi,
čo môže urobiť Národná banka v tom
smere, aby sa pre-
hĺbila
jej funkcia v bankovom dozore, pretože zrejme sa to
veľmi
žiada. Pochopiteľne, v tom krátkom výklade na to nebo-
lo
miesto.
Druhá vec, ktorú by som chcel spomenúť, je taký zaují-
mavý
jav v našej bankovej sfére. Vieme všetci, že čo do poč-
tu
sa banková sféra utešene
rozvinula, ale keď skúmame jej
pôsobnosť,
jej prínos pre samotnú ekonomiku Slovenska
či už
v
reláciách vnútorných, domácich, a tobôž v reláciách medzi-
národných,
zisťujeme, že ten utešený rozvoj bankových sub-
jektov
vlastne neznamená taký prínos, aký je žiaduci, ba ne-
vyhnutný,
ktorý jediný môže byť aj účelom vzniku
a fungova-
nia
bánk. Chcel by som to ukázať aj na takejto veci, že nao-
zaj
sa nemožno uspokojiť s tým, že
okrem Národnej banky sa
na
medzinárodnom finančnom trhu a v platobnom styku, vrátane
zaručiteľského
pôsobenia, prezentujú iba dve komerčné
banky
a
z toho je jedna zahraničnou
pobočkou ČSOB. Takže, v sku-
točnosti
ostáva iba jedna. Je evidentné, že je tu už subjek-
tový
základ bankovej sféry a bankovej štruktúry, ale že sa
teraz
žiadajú intenzívne aktivity v prvom
rade podľa zákon-
ného
postavenia Národnej banky z jej strany. A tak sa mi vi-
dí,
že v tomto smere by azda bolo možné aj
v rámci platného
zákona o Národnej
banke prehĺbiť aj spoluprácu s vládou
v
smere pôsobenia na komerčné banky,
pretože to je, všetci
dobre
vieme, veľmi dôležitý predpoklad účinnosti ich pôsobe-
nia
pre ekonomiku.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Filkus -
faktická poznámka.
Poslanec R. Filkus:
Pán poslanec Prokeš, transformačný proces v tejto eko-
nomike
sa začal od roku 1991 svojimi už organizovanými krok-
mi,
nezačal sa v marci 1994. Práve to je to, kde som nechcel
dostať
celú diskusiu a vaše myslenie. Dokonca poviem teraz
ešte inú vec,
že v roku 1994 z hľadiska
plnenia príjmov
štátneho rozpočtu
sme nesplnili balík
daňových príjmov,
najmä
dane z pridanej hodnoty. Prekročili sme
daň z príjmov
asi
o takú istú čiastku ako daň z pridanej hodnoty. A to ho-
vorím
v môj neprospech, resp. náš prístup,
ktorý sme uplat-
nili,
bol z hľadiska presunu sadzby dane z pridanej
hodnoty
z
nižšej do vyššej, na základe
čoho sme očakávali väčšie
prínosy. Ale
toto všetko objektívne
priznávam a hovorím
o
transformačnom procese ako takom, ale
nehovorím o marci
1994.
Veľmi pekne vás prosím, keď posudzujete tieto veci,
skúsme
nájsť spoločné myslenie, spoločný prístup.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Kováč - faktická
poznámka.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
rád
by som položil pánu guvernérovi otázku. Rating,
ktorý
bol v týchto dňoch uverejnený, je robený k určitému
obdobiu.
Keby mohol spresniť, za aké obdobie bol tento ra-
ting
robený, teda ku ktorému dňu. To je prvá otázka.
A druhá otázka: Pokiaľ moje vedomosti
siahajú, k ratin-
gu
neodmysliteľne patria okrem
ekonomických ukazovateľov aj
ukazovatele
politickej stability krajiny. Do akej miery boli
tieto
ukazovatele v ratingu v Standard and
Poor's uplatnené
a
čo hovorili o politickej stabilite za
uvedené obdobie, za
ktoré
bol rating vykonaný.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Prokeš - faktická
poznámka.
Poslanec J. Prokeš:
Rád by som povedal pánu poslancovi Filkusovi, že poďa-
kovanie
za slová, ktoré tu viedol, neboli v
žiadnom prípade
myslené ironicky, ani som to nemyslel
znevažujúco, že sa
upokojila atmosféra v
tejto sále. Naozaj si vážim slová,
ktoré
povedal, slová oceňujúce vývoj Slovenskej republiky.
Len
som poukázal na určitú skutočnosť a verím, že takýmto
krokom
sa v budúcnosti vyhneme a nebudeme
účelovo dezinter-
pretovať ekonomické výsledky krajiny, na
vývoji ktorej sa
všetci
podieľame. Vysoko oceňujem
skutočne objektívny cha-
rakter
slov, ktoré povedal pán Filkus. Skutočne, otázka roz-
voja
Slovenskej republiky nemôže byť záležitosťou jednej po-
litickej
strany alebo jednej skupiny politických
strán, ale
musí byť záležitosťou celej tejto krajiny.
Takisto otázka
politickej
stability, na ktorú sa pýtal pán poslanec Roman
Kováč, je záležitosťou nás všetkých, tak
ako sa vzájomne
k
sebe správame. Prosím, aby moja
poznámka bola skutočne
chápaná
ako ocenenie slov, ktoré pán Filkus povedal.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Černák - faktická poznámka.
Poslanec Ľ. Černák:
Prerokúvame menový vývoj za rok 1994. Stará poučka ho-
vorí
o tom, že kvalita resp. menový vývoj je nepriamo úmerný
vzdialenosti
od ministerstva financií, to znamená, že čím je
banka
nezávislejšia, robí nezávislú politiku, tým je na sta-
bilitu
menej a na menový vývoj pozitívnejší vplyv.
Úprimne
som zatlieskal pánu
guvernérovi, keď povedal
4
miliardy dolárov. Keď hovoríme o
výročiach, zďaleka nemám
na
mysli marcové výročie, ale sú tomu
presne dva roky, ako
pán
minister Kubečka vyhlásil, že
Slovensko má 25 miliónov
dolárov devízových rezerv. Ak správne počítam, tak dnešné
číslo
je 160-krát vyššie, a to si skutočne
zaslúži potlesk,
pretože
je to ukážka dobrého menového vývoja a stabilnej me-
ny.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte,
aby
som tiež urobil niekoľko poznámok k tejto problematike.
Celkove možno konštatovať, že Národná
banka Slovenska
uskutočňuje
naozaj solídnu monetárnu politiku.
Možno to ak-
ceptovať
v súčasnom štádiu vývoja finančnej
ekonomiky najmä
preto,
lebo sa tlmia negatívne vplyvy, ktoré
pôsobia na in-
flačné
tlaky. Myslím, že v tejto oblasti
naozaj získala Ná-
rodná
banka svoje ostrohy. Potvrdzuje to aj
zvýšenie ratin-
gu dlhodobých záväzkov Národnej banky v cudzej mene. Vidí-
me, že prechod
z pozície ratingovej BB mínus na
BB plus
a
fakt, že stojíme bezprostredne pred
investičným ratingom,
dokazuje,
že výkon je to naozaj pozoruhodný
a s ohľadom na
to,
že sme vlastne nemali na Slovensku dostatok odborníkov
v
menovej oblasti, dokonca, dá sa povedať, veľkolepý.
Myslím si však, že pritom by sme nemali
zabúdať aj na
určité
skutočnosti, že v našich činnostiach je ešte dostatok
rezerv.
Je všeobecne známe, že samotné vydávanie peňazí do
obehu
je konieckoncov vysoko ziskovou záležitosťou. Preto
Národná rada Slovenskej republiky má,
pochopiteľne, právo
vedieť
o týchto a ďalších výsledkoch činnosti
Národnej ban-
ky,
jednak o tom, či sa v neúmernej výške nehromadia finanč-
né
zdroje v Národnej banke Slovenska, ako aj o tom, či sa
tieto
zdroje zbytočne dlho neviažu v Národnej
banke Sloven-
ska, a tiež
o tom, ako Národná banka
Slovenska prispieva
k
tomu, aby sa racionálne využívali pri verejných investí-
ciách,
napríklad včasným odvodom do štátneho rozpočtu. In-
formácia
uvádza preddavky odvodu zo zisku 6 740
miliónov,
ale
bez objasnenia časového sledu.
Zdá sa, že rezervy má koordinácia menovej politiky Ná-
rodnej banky
s vládnou hospodárskou politikou najmä pri
zmierňovaní
platobnej neschopnosti. Zišla by sa
analýza vy-
hodnocovania
doterajšej účinnosti nástrojov
platobného sty-
ku,
zišli by sa návrhy na uplatňovanie ďalších nástrojov,
ktoré
by mohli napomáhať zmierňovanie rozvoja
platobnej ne-
schopnosti,
napríklad stimuláciou promptných
platieb a va-
riácií
platobnej techniky. Zdá sa mi napríklad, že úverovú
sféru
málo znepokojuje to, že podniky robia nekalú konkuren-
ciu
bankám, že podniky sa navzájom úverujú, pričom na túto
činnosť
nespĺňajú legislatívne a daňové podmienky.
Niektoré prvky vo finančnej stratégii v
roku 1994 by
bolo
azda dobré lepšie analyzovať, najmä účinnosť a výsledok
úpravy
spotrebných daní k 1. 8. 1994 pri pive,
víne, lieho-
vinách
a výrobkoch na báze uhľovodíkov. Tieto úpravy dane
z
pridanej hodnoty by sa mali stať
určitým predmetom pouče-
nia
finančnej politiky najmä vo vzťahu k menovému vývoju.
Upozorňujem, že napríklad štruktúra úverov
z hľadiska
krajiny veriteľa
obsahuje mimoriadny objem
prostriedkov
v
položke Veľká Británia, Dánsko a v
iných a nie je tam po-
drobnejšia špecifikácia príčin a efektov. Taktiež rozvoj
v
ročnom prírastku korunových vkladov
by mal byť predmetom
podrobnejších
analýz, najmä pokiaľ ide o pobočky zahranič-
ných
bánk v sume 5,9 miliardy aj vo vzťahu k investičnej ak-
tivite.
Je tiež otázny podiel netermínovaných vkladov, ktoré
nie
sú podrobnejšie rozvádzané.
Zhrňujúc by som povedal, že by bolo pravdepodobne
treba
zvážiť,
či netreba legislatívne vytvoriť hospodársky koordi-
načný
orgán vedený napríklad podpredsedom vlády, v ktorom by
boli aj
ministri hospodárstva, financií, guvernér banky,
prípadne
predseda prezídia Fondu národného majetku a dvaja
alebo
traja splnomocnenci parlamentu alebo
schválení parla-
mentom
Národnej rady. Je vcelku povedané, dokázateľné, že vo
svojom
prvolezectve Národná banka
Slovenska skutočne veľmi
dobre
obstála a že v tomto zmysle slova môžeme byť s ňou
veľmi
spokojní. Aj jej pomoc pri brzdení inflácie bola veľmi
výrazná.
Čo budeme viac očakávať, to je vyššia súčinnosť Ná-
rodnej banky
spolu s politikou
a koordináciou politiky
s
vládou, a pravdepodobne to, že dôjde k väčšiemu a hlbšiemu
dozoru
nad komerčnými bankami. Myslím, že takéto správy sa
nám
predsa len v našich podmienkach stresových a často veľmi
katastrofických
správ veľmi dobre počúvajú a prijímajú.
Ďakujem.
/Potlesk./
Prosím, pán poslanec Košnár.
Poslanec J. Košnár:
Vážený pán predseda,
pán predsedajúci,
dámy a páni,
mrzí má, že správa o menovom vývoji v
Slovenskej repub-
like
sa dostala na program 6. schôdze
Národnej rady ako jej
posledný
predvíkendový bod a v atmosfére, ktorá sa v priebe-
hu
tejto schôdze stala málo žičlivou pre pokojné a konštruk-
tívne prerokovanie takých závažných otázok hospodárskeho,
osobitne
menového vývoja, ktorý sa týka všetkých. Tiež mám
dôkazy
o tom, že správa, ktorú predložila
Národná banka, je
vysoko
kvalifikovaná, je relatívne podrobná,
poskytuje fun-
dovaný
prehľad o menovom vývoji, menovej
politike a jej ná-
strojoch,
predovšetkým v tej sfére, v ktorej má Národná ban-
ka
nezastupiteľné výhradné funkcie, ale aj
vo sférach týka-
júcich
sa finančného trhu a celého bankového
sektora. Doku-
mentuje,
že Národná banka Slovenska svoje menové ciele v ro-
ku
1994 splnila. A veľmi rád sa pripájam
aj k oceneniu sku-
točnosti,
že miera inflácie za rok 1994 bola zhruba na polo-
vičnej
úrovni ako rok predtým, i keď je tu taká drobnosť, že
na
niektorých miestach tejto správy sa vykazuje 11,7 % miera
inflácie,
v inej časti tejto správy v zhode s informáciami
štatistického
úradu sa uvádza 13,4 %, ale to nie je v týchto
súvislostiach
podstatné.
Pozitívne treba oceniť udržanie
výmenného kurzu
i
štvornásobný rast devízových rezerv, ako
aj dosiahnutie
pozitívnych reálnych
vkladových úrokových mier. Súhlasím
s
tým, že v týchto skutočnostiach sa svojím spôsobom, a nie-
len
krátkodobo zrkadlí aj výsledok vládnej
hospodárskej po-
litiky,
ale dovoľte mi, aby som k tomu mal jednu poznámku.
Pán premiér Mečiar na včerajšom
mítingu HZDS vyhlásil
-
budem citovať: "Veľa sme v
zahraničí urobili na ekonomic-
kom
poli. O dva body máme viac ako
minule." Zrejme pán pre-
miér
hovoril o ratingu, ktoré robila už spomínaná americká
agentúra.
To ratingové hodnotenie sa skutočne z úrovne BB
mínus
zvýšilo na úroveň BB plus so stabilným
výhľadom, čiže
sme
sa naozaj dostali na úroveň hraničiacu
s úrovňou inves-
tičného
stupňa.
Chcel by som však pre úplnosť a pre pravdu povedať, že
prvý
rating sa robil vo februári roku
1994 a odvtedy práve
bez
účasti tých, ktorí sa chvália cudzím perím, sa zvýšila
dôveryhodnosť
Slovenskej republiky a hodnotenie jej schop-
nosti
splácať dlhy, čo je pozitívnym signálom
pre zahranič-
ných investorov. Je teda nepopierateľnou
skutočnosťou, že
zmena ratingového
hodnotenia o dva
stupne sa dosiahla
v
presne vymedzenom časovom období,
počnúc februárom, alebo
nasledujúc
po februári 1994.
V týchto súvislostiach sa nazdávam, že sa
nastavuje ob-
jektívne
zrkadlo aj takým vyjadreniam, nie celkom kompetent-
ným,
ktoré hovorili o očakávanej 30 či 50
miliardovej seke-
re,
ktorú štátny rozpočet za rok 1994 zanechá, obavy alebo
maľovanie
vecí tak, že terajšia vláda preberá stav ekonomiky
v
katastrofálnej situácii a podobne. Pravda je teda taká, že
v
období roku 1994 došlo k takémuto
výraznému zlepšeniu po-
zície,
čo nás nesmierne teší a za čo sme veľmi vďační aj Ná-
rodnej banke, ale
aj všetkým subjektom reálnej
ekonomiky,
ktoré
sa na tom podieľajú.
Dovoľte mi napokon jednu poznámku, ktorej
sa už niekto-
rí
predrečníci okrajovo dotkli. Totiž ide
o to, že existuje
dostatok
skúseností a dôkazov zo sveta o tom, že medzi stup-
ňom nezávislosti centrálnej banky a
infláciou je nepriamo
úmerný
vzťah, že v krajinách s najvyššou mierou nezávislosti
emisnej
banky, v takých, ako je Švajčiarsko, Nemecko a po-
dobne,
je miera inflácie dlhodobo a trvale nižšia ako v kra-
jinách,
kde sa tento vzťah nedá
charakterizovať ako úplná,
či najvyššia nezávislosť a podobne.
Samozrejme, centrálna
banka
vždy rozvíja svoju činnosť v úzkej spolupráci s vládou
a
s vládnou politikou a stupeň tejto spolupráce sa v jednot-
livých krajinách, ale aj v čase v tej istej krajine mení
a
odlišuje podľa faktického stupňa vývoja nezávislosti, kto-
rú
centrálna banka vo vzťahu k vláde získala.
Moja obava spočíva v tom, že v
našich podmienkach je
skôr
aktuálne a presnejšie hovoriť o tom, že podľa faktické-
ho
stupňa nezávislosti, ktorý si
centrálna banka vo vzťahu
k
vláde dokáže udržať a obhájiť.
Pokušenie ovládnuť všetko,
čo
sa môže hodiť k upevneniu zámerov a spôsobov, je priveľké
na
to, aby skončilo pri riaditeľoch okresných knižníc či mú-
zeí,
či pri riaditeľoch škôl, a aby sa nedotklo orgánov cen-
trálnej banky, aby
sa nedotklo bankovej rady a podobne.
A
význam menovej politiky je oveľa väčší, než by mohol unik-
núť pozornosti
hociktorého doterajšieho, či vytypovaného
privatizéra.
Bol by som veľmi spokojný a veľmi rád, vážené
kolegyne
a kolegovia, keby som mohol pri najbližšej správe
o
menovom vývoji povedať, že moje obavy boli obavami neopod-
statnenými,
predčasnými.
Ďakujem vám za pozornosť.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec
Pittner.
Poslanec L. Pittner:
Chcel by som povedať a konštatovať, že
Slovenská repub-
lika zrejme bude
mať akúsi dobrú tradíciu na guvernérov
štátnych
bánk. Kiež by to mala, aj pokiaľ ide o premiérov.
Ale
v tejto súvislosti dovoľte mi povedať jednu vec, ktorá
je
verejnosti tak trošku neznáma a ktorú tiež treba povedať,
pretože za tým
bolo kus odvahy guvernéra. Ide o
to, že
v
zmysle nových zákonov, ktoré sme prijali pri potieraní or-
ganizovaného zločinu, sa
inak formulovala aj úloha banky.
V
tejto súvislosti dve veľmi nebezpečné akcie - išlo v prvom
prípade
o vyše 300 kíl semtexu a v druhom prípade o látku
a
akciu, o ktorej nemôžem ešte hovoriť - bolo potrebné nášho
agenta
vybaviť značnou finančnou čiastkou, išlo o pol milió-
na
mariek a v druhom prípade to bolo asi niekoľko stotisíc
dolárov,
ktoré bolo treba preukázať pre jeho dôveryhodnosť
pri
likvidovaní týchto zločincov. Musím
povedať, že na moje
požiadanie
pán guvernér bol vstave v niekoľkých
hodinách to
vybaviť.
Takže aj to je dôkaz, že táto mladá generácia si
počína
úspešne.
Ďakujem.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Vážené kolegyne a kolegovia,
nemám už ďalšie
prihlášky
do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu o
dvanástom bode
programu
za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán guver-
nér
Národnej banky?
Prosím, pán guvernér, máte slovo.
Guvernér
Národnej banky Slovenska V. Masár:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
budem veľmi stručný, alebo budem sa
snažiť byť veľmi
stručný. Najprv by
som chcel naozaj úprimne poďakovať za
slová
uznania a podporu, ktorú Národná banka Slovenska má zo
strany
Národnej rady. A chcem vás ubezpečiť, že budeme sa
snažiť
túto dôveru ďalej posilňovať a uvedomujeme si, že tá-
to
dôvera nás zaväzuje. Naozaj, ešte raz
ďakujem za podporu
v
mene Národnej banky Slovenska.
Teraz
by som sa veľmi
stručne vyjadril k niektorým
otázkam.
Pán poslanec Kunc sa pýtal na pôsobenie Národnej
banky
Slovenska voči komerčným bankám. Tu by som chcel pove-
dať,
že v prvom rade si treba uvedomiť, že aj v bankovníctve
presadzujeme
metódy trhovej ekonomiky. Treba si jasne uvedo-
miť,
aká je zodpovednosť Národnej banky Slovenska, aká je
zodpovednosť
akcionárov komerčných bánk, aká je zodpovednosť
manažmentu komerčných bánk, dozorných rád a ostatných
zú-
častnených.
Úlohou Národnej banky Slovenska, lepšie
poveda-
né,
bankového dohľadu, je stanoviť jasné pravidlá, v ktorých
môžu
komerčné banky fungovať a v ktorých
môžu vlastne niesť
meno banka. V
prípade, že sa dostanú z tohto vymedzeného
rámca,
našou povinnosťou je zase reagovať v
zmysle stanove-
ných
pravidiel. Národná banka Slovenska sa snaží zavádzať do
praxe
pravidlá, ktoré sú používané Bazilejským výborom pre
bankový dohľad,
a snažíme sa
unifikovať tieto predpisy
s
podmienkami, ktoré sú bežné v krajinách
trhovej ekonomiky
v
západnej Európe.
Za
veľmi dôležité považujeme
v súčasnosti prípravné
práce
na novelizácii zákona o Národnej banke
Slovenska, zá-
kona
o bankách a ďalšie legislatívne materiály. Mám na mysli
riešenie hypotečných úverov, riešenie poistenia primárnych
vkladov,
depozitérov. Samozrejme, do značnej miery sa odráža
aj na stave
komerčného bankovníctva a
celkového bankového
sektoru rozvoj kapitálového trhu, ktorý, vieme, v akom je
dnes
stave. Takže v tomto komplexe treba vidieť aj pôsobe-
nie komerčných bánk a možností Národnej
banky Slovenska.
Chcel
by som tu povedať len toľko, že dúfam, že právomoci
Národnej
banky Slovenska po novelizácii zákona o
bankách sa
zvýraznia
a že Národná banka Slovenska bude mať viac nástro-
jov
na pôsobenie na komerčné banky,
samozrejme, pri rešpek-
tovaní
pravidiel podnikania alebo pravidiel trhovej ekonomi-
ky.
V súčasnosti Národná banka Slovenska pristúpila, alebo
nedávno,
pred mesiacom banková rada schválila materiál týka-
júci
sa začatia reštrukturalizačného procesu úverového port-
fólia
komerčných bánk. Schválili sme materiál, ktorý sa týka
klasifikácie
úverových pohľadávok. Spolupracujeme na
tom aj
s
vládou Slovenskej republiky.
Verím, že sa
nám podarí
úspešne po niekoľkých rokoch tento proces
zavŕšiť a naše
banky budú naozaj
konkurencieschopné západoeurópskym alebo
americkým
bankám. Uvedomujeme si, že to, čo Slovensko potre-
buje,
nie je ani tak množstvo bánk, ako kvalitné, plnohod-
notné
bankové služby. Vieme o tom a snažíme sa formovať sek-
tor
komerčného bankovníctva týmto smerom.
Ďalšia poznámka - pán poslanec Kováč.
Rating od Stan-
dard
and Poor's sme dostali vo februári 1993 a tento rating
BB
mínus bol platný až do poslednej
stredy v tomto týždni,
až
do 5. apríla 1995, keď táto ratingová agentúra Standard
and
Poor's oficiálne cez Reuter oznámila
zmenu ratingového
ohodnotenia
pre Slovenskú republiku. Takže vlastne rating BB
mínus
sme mali rok a niečo okolo 2 mesiacov. Misia ratin-
govej kancelárie
Standard and Poor's bola
na Slovensku
v
priebehu mesiaca marca 1995. Boli tam
zhodnotené aj tieto
posledné
udalosti. A čo sa týka hodnotenia, nie
je problém,
aby
som dodal presné hodnotenie, ako nás
ohodnotili, aké sú
tam
pozitíva, aké sú tam negatíva, ale za
hlavný dôvod zvý-
šenia
ratingu sa jednoznačne uvádza zlepšenie makroekonomic-
kej
situácie Slovenskej republiky v priebehu roku 1994. A je
tam
naozaj aj zmienka o vyššej politickej stabilite v tom
období, keď tu
zrejme ratingová kancelária
bola. Nechcem
o
tom ďalej hovoriť, na požiadanie môžeme predložiť komplex-
né
hodnotenie.
K pánu podpredsedovi Húskovi by som chcel povedať toľ-
ko,
že Národná banka Slovenska v zmysle zákona je povinná
predkladať
Národnej rade aj rozpočet. Rozpočet predložíme.
Myslím,
že je na rade v mesiaci máji. Tam páni poslanci, pa-
nie
poslankyne majú právo sa vyjadriť k
hospodáreniu Národ-
nej
banky Slovenska. Tu by som chcel pripomenúť, že dá sa
predpokladať, že
ziskovosť Národnej banky Slovenska bude
stále
nižšia a nižšia, tak ako sme predpokladali, čo považu-
jeme
za pozitívne. Táto nižšia ziskovosť Národnej banky Slo-
venska
vyplýva vlastne z viacerých pozitívnych trendov, kto-
ré
pozorujeme tak v ekonomike
Slovenskej republiky, ako aj
v
menovej politike. Mám na mysli
najmä to, že už deficit
štátneho rozpočtu nie je úverovaný tak,
ako to bolo ešte
v
roku 1993, priamym úverom, ale už je krytý
štátnymi po-
kladničnými
poukážkami, ktoré sú v držbe komerčných bánk,
v
úverových portfóliách komerčných bánk,
to znamená, že už
Národná
banka Slovenska za deficit bežného účtu neinkasuje
prostriedky.
Dokonca v tomto týždni alebo v tomto období je taká
situácia,
že štátny rozpočet je prebytkový. To je tiež pozi-
tívna
správa. Prebytok v štátnom rozpočte je
vyše miliardy,
to
znamená, že nám neplatia, ale my platíme aktívne úroky za
depozitá,
teda za aktíva štátneho rozpočtu v
Národnej banke
Slovenska. Takisto sa
na tomto zníženom zisku odráža ten
značný
prílev devíz, ktorý zaznamenávame v
súvislosti s ná-
rastom devízových rezerv, ďalej je to celkové znižovanie
úrokov tak vo
vzťahu k štátnemu rozpočtu, ako aj celkové
znižovanie
úrokov vyplývajúce zo znižovania miery
inflácie.
To
všetko sa odráža na ziskovosti banky.
Chcel by som povedať, že už vo väčšej
miere začína pro-
dukovať
materiály aj náš Bankový inštitút,
ktorý je pripra-
vený
spolupracovať so všetkými odborníkmi na Slovensku, kto-
rí
majú záujem zlepšiť našu prácu.
Posledná pripomienka k pánu poslancovi Košnárovi. Ten
rozdiel
v miere inflácie 11,7 a 13,4, naozaj sú tam dva úda-
je,
ale treba vedieť, že 11,7 je miera inflácie meraná ku
koncu
roka, to znamená december 1994 k
decembru 1993. Tento
údaj
hovorí, že miera inflácie na ročnej báze je 11,7 %, ale
priemerná
miera inflácie v roku 1994 bola
13,4 %, a to vy-
jadruje
vlastne pokles z toho 25,1 % v decembri
1993 oproti
11,7
% v decembri 1994.
Čo sa
týka poznámok na nezávislosť
Národnej banky, aj
tu
vďaka patrí aj Národnej rade, že takto si uvedomuje dôle-
žitosť postavenia Národnej banky Slovenska. Naozaj aj vo
svete
sa veľmi často na finančných fórach
rozpráva o posta-
vení
centrálnej banky a o jej nezávislosti. Môj názor je ta-
ký,
že vo svete všetko so všetkým súvisí,
nič od ničoho nie
je
nezávislé. A myslím si, že Národná banka Slovenska bude
nezávislá
vtedy, keď naozaj v nej budú pracovať profesionáli
a
keď si získa uznania a dôveru svojou prácou. Vtedy bude
naozaj
aj nezávislá. Ak to nedokážeme, naša nezávislosť môže
byť
deklarovaná v zákone, ale keď pracovníci nebudú vedieť
svoju
robotu vykonávať kvalitne, zrejme tá
nezávislosť bude
narušená.
Prepáčte, že som vás zdržal. Ďakujem.
/Potlesk./
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pánu guvernérovi. Pýtam sa
spoločného spravo-
dajcu,
či žiada záverečné slovo.
Poslanec L. Lysák:
Nie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pristúpime k hlasovaniu. Prosím
spoločného spravodajcu,
aby
hlasovanie uviedol.
Poslanec L. Lysák:
V
rozprave vystúpilo 5
poslancov, bolo 8 faktických
poznámok.
Jediné mínus je vracanie sa k nadrapovaniu kohú-
tov,
čo tu nemá už miesto. Vzhľadom na to,
že nezazneli ni-
jaké
nové návrhy, v podstate bola v rozprave
správa odobre-
ná, odporúčam,
aby sme prijali
uznesenie Národnej rady
z
dnešného dňa k správe o menovom vývoji v Slovenskej repub-
like
za rok 1994 podľa toho, ako to máme uvedené v tlači
93,
kde je uvedené, že Národná rada Slovenskej republiky be-
rie
na vedomie správu o menovom vývoji v Slovenskej republi-
ke
za rok 1994. Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia, budeme
hlasovať o návrhu
uznesenia,
ktorým Národná rada Slovenskej republiky berie na
vedomie správu Národnej banky Slovenska o
menovom vývoji
v
Slovenskej republike za rok 1994.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme. Pán spoločný
spravodajca
odporúča toto uznesenie prijať.
Prezentovalo sa 97 poslancov.
Za návrh hlasovalo 95 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada
Slovenskej republiky
schválila
návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky
k
správe Národnej banky Slovenska o menovom vývoji v Sloven-
skej
republike za rok 1994. /Potlesk./
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Vážené kolegyne a kolegovia,
Ďakujem vám za trpezlivosť. /Šum v sále./
Už vidno aj
moju
únavu, najmä v poslednom bode už ma niekoľko ráz musí-
te
upozorňovať. Prepáčte mi.
Budeme hlasovať ešte o hasičoch, ako správne hovoríte.
Ak
dovolíte, rád by som povedal, že
by bolo veľmi správne,
keby sme k
tomu názvu zase prišli. Preboha, aká požiarna
ochrana?
Možno protipožiarna, keď už.
Budeme hlasovať. Pán spoločný
spravodajca, máte slovo.
Poslanec F. Gaulieder:
Vážené dámy,
vážení páni,
vzhľadom na pokročilý čas budeme veľmi racionálni. Do-
volil
by som si ešte raz predložiť pozmeňovacie návrhy, kto-
ré
vyplynuli zo spoločnej správy, ktoré
odhlasujeme en bloc
a
ktoré odporúčam prijať. Sú to body 1, 2, 3, 4, 5, 7, 8,
9,
13, 14, 15, 16, 17, 18, 19. Tieto body
odporúčam en bloc
prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a
vzápätí hlasuj-
me
o uvedených bodoch spoločnej
správy, ktoré pán spoločný
spravodajca
odporúča en bloc prijať.
Prezentovalo sa 95 poslancov.
Za návrh hlasovalo 94 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že uvedené body
spoločnej správy sme en
bloc
prijali.
Poslanec F. Gaulieder:
Body 6, 10, 11 a 12 zo spoločnej
správy odporúčam en
bloc
neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené
kolegyne a kolegovia,
prosím, prezentujme sa
a
vzápätí hlasujme o
uvedených štyroch bodoch spoločnej
správy,
ktoré pán spoločný spravodajca odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 97 poslancov.
Za návrh hlasovali 3 poslanci.
Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Konštatujem, že uvedené body spoločnej
správy sme ne-
prijali.
Poslanec F. Gaulieder:
V rozprave vystúpilo 5 poslancov. Ako
prvý v rozprave
som
vystúpil ja s pozmeňovacími návrhmi k §
58a a k bodu
41.
Tieto dva pozmeňovacie návrhy odporúčam en bloc prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňova-
cích
návrhoch pána poslanca Gauliedera. Pán spoločný spravo-
dajca
ich odporúča prijať.
Prezentovalo sa 97 poslancov.
Za návrh hlasovalo 92 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Konštatujem, že návrhy pána
poslanca Gauliedera sme
prijali.
Poslanec F. Gaulieder:
Druhý vystúpil pán poslanec Gaľa, s ktorým sme si jeho
pozmeňovací
návrh k bodu 4 vysvetlili a vlastne
tým, že sme
ho
en bloc prijali, je v tomto prípade hlasovanie o tomto
bode
bezpredmetné.
Ako tretí vystúpil pán poslanec Pribilinec so 6 pozme-
ňovacími
návrhmi, ktoré odporúčam en bloc neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Prosím, prezentujme sa
a vzápätí hlasujme
o
návrhoch pána poslanca Pribilinca, ktoré
pán spoločný
spravodajca
odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 96 poslancov.
Za návrh hlasovalo 22 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Konštatujem, že uvedené pozmeňovacie
návrhy pána po-
slanca
Pribilinca neboli prijaté.
Poslanec F. Gaulieder:
Ďalší v rozprave vystúpil s dvoma
pozmeňovacími návrhmi
pán poslanec Köteles, ktorého pozmeňovacie
návrhy podobne
ako
pána poslanca Pribilinca odporúčam en bloc neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o dvoch po-
zmeňovacích návrhoch pána poslanca Kötelesa. Pán
spoločný
spravodajca
ich odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 94 poslancov.
Za návrh hlasovalo 19 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že uvedené
návrhy pána poslanca Kötelesa
neboli
prijaté.
Poslanec F. Gaulieder:
Vážený pán predsedajúci, nakoľko z
rozpravy nevyplynuli
ďalšie
pozmeňovacie návrhy, odporúčam hlasovať
o novele zá-
kona
ako celku aj s prijatými pozmeňovacími návrhmi. Odporú-
čam
novelu v tomto znení prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
V súlade s ustanovením § 26
ods. 1 zákona
o
rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona
ako
celku v znení schválených zmien a doplnkov.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme. Pán spoločný
spravodajca
odporúča návrh prijať.
Prezentovalo sa 97 poslancov.
Za návrh hlasovalo 80 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili vládny
návrh zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky o požiarnej ochrane v znení
neskorších
predpisov. /Potlesk./
Poslanec F. Gaulieder:
Vážené
kolegyne, kolegovia, ešte v rozprave boli dva
návrhy
na uznesenie, ktoré z časových dôvodov
odporúčam ne-
prijať
en bloc. Boli to pozmeňovacie návrhy pána Kötelesa,
ktorý
navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky svojím
uznesením zaviazala
vládu Slovenskej republiky,
aby do
augusta
tohto roku predložila koncepciu na organizačné a fi-
nančné
riešenie dobrovoľnej požiarnej
ochrany v Slovenskej
republike.
Text kolegu Vavríka je obšírnejší. Pán poslanec Vavrík
tiež žiada návrh
prečítať. Po prvé:
predložiť nový zákon
o
štátnej požiarnej službe, t. j. o Zbore požiarnej ochrany,
o
profesionálnej uniformovanej a špeciálne vyzbrojenej zlož-
ke,
určenej na boj proti požiarom a iným
živelným pohromám.
Po
ďalšie: predložiť nový návrh
zákona o požiarnej ochrane
konformný
s európskym štandardom, ktorý by pri
rešpektovaní
princípu
subsidiarity určil nasledovné body.
Odporúčam en bloc obidva návrhy na
uznesenia neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
vážené kolegyne a
kolegovia, prezentujme sa
a
vzápätí hlasujme. Budeme hlasovať osobitne najprv o jed-
nom
uznesení, potom o druhom uznesení. Pán
spoločný spravo-
dajca
odporúča neprijať.
Poslanec F. Gaulieder:
Aj osobitne odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prezentovalo sa 89 poslancov.
Za návrh hlasovalo 19 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že návrh uznesenia,
ktorý predložil pán
poslanec
Köteles, sme neprijali.
Prosím, pán spoločný spravodajca, uveďte
druhý návrh.
Poslanec F. Gaulieder:
Podobný
osud navrhujem aj pri návrhu uznesenia pána
poslanca
Vavríka. Odporúčam ho neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a
vzápätí hlasujme o návrhu
uznesenia,
ktorý predniesol pán poslanec Vavrík. Pán spoloč-
ný
spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 89 poslancov.
Za návrh hlasovalo 17 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslancov.
Konštatujem, že návrh uznesenia, ktoré predložil pán
poslanec
Vavrík, nebol prijatý.
Vážené kolegyne a kolegovia, ďakujem
najprv pánu spo-
ločnému
spravodajcovi za spoluprácu.
Dovoľte, aby som oznámil, že program 6. schôdze Národ-
nej
rady Slovenskej republiky sme
vyčerpali, a som presved-
čený,
že sme vyčerpali navzájom aj sami seba.
Vážené kolegyne a kolegovia, sú tu ešte
faktické po-
známky.
Prosím vás, buďte struční, naozaj to vyčerpanie je
veľmi
veľké.
Prosím, pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
dovoľte, aby som v mene poslaneckého
klubu HZDS zaželal
všetkým
príjemné Veľkonočné sviatky, ženám
veľa vody a os-
tatným
príjemnú šibačku.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujeme. Pán poslanec Hrnko.
Poslanec A. Hrnko:
Keďže
predsedníčka klubu je žena, dovolím si
v mene
poslaneckého klubu
zaželať všetkým príjemné
Veľkonočné
sviatky
a dámam hodne vody.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Andel.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Priatelia športovci, chcem požiadať vás všetkých. Zaj-
tra
o 8.45 hodine v Športovej hale TJ Spoje
Podunajské Bis-
kupice
- opozícia, koalícia - hráme minifutbalový turnaj pod
hlavičkou
NR SR. Budeme najlepší, turnaj vyhráme.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Priatelia, dobrý oddych, zrekreujme sa a
obnovme slušné
vzťahy.
Rokovanie schôdze sa skončilo o 19.00
hodine.