S t e n o g r a f i c k á   s p r á v a

      o 5. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

          konanej 6., 7., 8., 9. a 10. marca 1995

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     otváram rokovanie  5. schôdze Národnej  rady Slovenskej

republiky.

 

     Na  začiatku prosím,  panie poslankyne,  páni poslanci,

aby sme sa prezentovali.

 

     Konštatujem,  že v  sále je  prítomných 126  poslancov,

takže Národná rada je schopná sa uznášať.

 

     Panie poslankyne, páni  poslanci, ospravedlnenie svojej

neúčasti na 5. schôdzi písomne oznámili páni poslanci Palac-

ka, Hrušovský,  Harach, Weiss a  Kňažko. Na služobnej  ceste

organizovanej Národnou  radou sú pani Belohorská, pán Národa

a pán Kukan.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     kým pristúpime k  schvaľovaniu programu dnešnej schôdze

tak,  ako vám  bol predložený,  chcem informovať,  že oproti

pôvodnému  pracovnému  návrhu,  ktorý  som  vám poslal, boli

z návrhu programu vypustené dva  body, ktoré určovali spôsob

práce osobitných  kontrolných orgánov Národnej  rady Sloven-

skej republiky.

 

     V návrhu  programu je zaradený  ako bod 8  vládny návrh

zákona  Národnej rady  Slovenskej republiky,  ktorým sa mení

a dopĺňa zákon  Slovenskej národnej rady  číslo 347/1990 Zb.

o organizácii  ministerstiev a  ostatných ústredných orgánov

štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších pred-

pisov. Máte ho  ako tlač číslo 90, ktorý  už bol prerokovaný

v príslušných výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Na požiadanie vlády som dodatočne zaradil ako bod 9 jej

návrh na vyslovenie súhlasu  s Viedenským dohovorom o sukce-

sii štátov vo vzťahu k  zmluvám. Bolo naliehavé a nutné, aby

sme tento bod zaradili. Tento návrh bol prerokovaný v zahra-

ničnom výbore.

 

     Panie poslankyne, páni poslanci, pýtam sa, či má niekto

z vás návrh na zmenu alebo doplnenie programu.

 

     Pán poslanec Urban.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     kolegyne, kolegovia,

 

     navrhujem zaradiť  do programu Národnej  rady návrh po-

slanca Národnej rady Slovenskej  republiky Dušana Macušku na

vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa

mení zákon Národnej rady  Slovenskej republiky číslo 46/1993

Z. z. o Slovenskej informačnej službe. Tento návrh navrhujem

zaradiť ako bod číslo 1 programu 6. schôdze Národnej rady.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Dámy a páni, navrhujem doplniť program. Ako iste viete,

náš  kolega, poslanec  za  HZDS  Ján Cuper  viackrát hovoril

o tom, že poslanci za jeho  hnutie podpísali, že dlhujú HZDS

5 miliónov za predvolebnú kampaň.  Je jasné, že finančný zá-

väzok voči  politickej strane nie  je vnútornou záležitosťou

strany,  je vecou  verejného záujmu,  pretože vytvára  veľmi

jednoduchý  a účinný  tlak na  poslancov, aby  sa pri výkone

svojho mandátu  správali nie podľa  svojho presvedčenia, ale

podľa príkazov svojho veriteľa, teda politickej strany, voči

ktorej  majú finančný  záväzok. Preto  navrhujem, aby  sa do

programu  tejto schôdze  zaradil návrh  skupiny poslancov na

vydanie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návr-

hu na  zriadenie vyšetrovacej komisie  na objasnenie, či  sú

pri vykonávaní svojho mandátu niektorí poslanci Národnej ra-

dy Slovenskej republiky finančne viazaní príkazmi politickej

strany. Tento materiál  predložila skupina poslancov písomne

minulý týždeň.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená vláda,

     vážený snem,

 

     november  1989  vstúpil  do  našich  i  svetových dejín

s prívlastkom nežný. Po  desaťročiach násilia a nespočetných

obetí z  večera na ráno padol  komunistický systém bez toho,

aby padol jediný výstrel, úder, alebo dokonca zlé slovo. Po-

litická garnitúra  po prvých slobodných  voľbách pokračovala

v tejto línii. Prvý november  1990 bol jednorázovo vyhlásený

za  deň zmierenia.  V decembri  1990 Slovenská  národná rada

a vláda Slovenskej republiky  prijali vyhlásenie k židovským

deportáciám za druhej svetovej  vojny. Vo februári 1991 pri-

jala Slovenská národná rada vyhlásenie k deportáciám karpat-

ských Nemcov zo Slovenska. Pôvodný cieľ bol prijať ešte spo-

ločné vyhlásenie slovenského a  maďarského parlamentu k nie-

ktorým  spoločným problémom  z minulosti  a zaujať  nakoniec

postoj  ku všetkému,  čo sa  tu, na  Slovensku za posledných

viac ako 40 rokov dialo.

 

     K 31.  12. 1994 dosiahol  počet politicky rehabilitova-

ných väzňov na Slovensku viac ako 69 tisíc. Počet nespravod-

livo odvlečených do bývalého Sovietskeho zväzu sa stále ešte

kompletizuje, ale boli to tisíce ľudí často náhodne pochyta-

ných na ulici a odvlečených  na dlhé roky do sovietskych gu-

lagov. Vysťahovalecká akcia B, tábory PTP, internačné tábory

pre rehoľníkov a rehoľnice, likvidácia gréckokatolíckej cir-

kvi, tisíce nespravodlivo vylúčených zo stredných a vysokých

škôl, títo všetci spolu s  ich rodinami a často i príbuznými

a priateľmi čakajú, aby sme zaujali stanovisko i k tejto pe-

rióde našich dejín.

 

     Predkladám preto, pán predseda, návrh,  aby bol na túto

schôdzu zaradený na  prerokovanie zákon o protikomunistickom

odboji. Návrh tohto zákona  sme vám odovzdali minulý týždeň.

Zákon  nekladie žiadne  nároky na  štátny rozpočet. Súčasťou

môjho návrhu  teda je, aby ste  ho pridelili ústavnoprávnemu

výboru, prípadne ďalším výborom  tak, aby mohol byť preroko-

vaný na  pléne Národnej rady  Slovenskej republiky v  piatok

ako prvý bod programu.

 

     Vážení prítomní, treba mi  ešte zaujať stanovisko k to-

mu, že návrh  tohto zákona predkladal po 11.  marci 1994 po-

slanec Brňák na každom pléne a konkrétne my, poslanci za KDH

sme  tento návrh  nepodporili s  tým, že  sme sa  pri návrhu

o zaradenie zdržali hlasovania. Hneď  po 11. marci 1994 nová

vláda vyhlásila, že svoje pôsobenie vidí v stabilizovaní si-

tuácie a  v príprave na  pokojný priebeh predčasných  parla-

mentných volieb.  Preberanie takéhoto zákona  sa nemôže stáť

predmetom  predvolebných krokov.  Preberanie takéhoto zákona

si žiada  takú politickú atmosféru,  kde sa poslanec  nemusí

rozhodovať z politických dôvodov.

 

     Podotýkam, že  zákon má 8  paragrafov a je  napísaný na

troch stranách. Verím, páni poslanci, že podporíte zaradenie

tohto zákona na prerokovanie a v konečnom dôsledku podporíte

aj jeho  prijatie. Môj návrh  teda znie zaradiť  do ústavno-

právneho  výboru, prípadne  do ďalších  podľa vášho uváženia

a v piatok ráno ako prvý bod programu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Pán  predseda,  dovolím  si  zareagovať  v  podstate aj

s jedným návrhom  k obom predrečníkom.  A k návrhu  pána po-

slanca Šimka by som chcel uviesť, že ak je jeho návrh miene-

ný vážne, a  ak tento návrh by prešiel  aj v rámci samotného

hlasovania, navrhujem doplniť  obsah činnosti predmetnej vy-

šetrovacej komisie  aj tým, aby sa  zaoberala otázkou samot-

ných  mandátov  Demokratickej  únie  a  posúdením ústavnosti

v činnosti  predsedníctva  Kresťanskodemokratického  hnutia,

keď na  základe jeho rozhodnutia bol de facto vylúčený kvôli

svedomiu jeden poslanec poslaneckého klubu KDH. Čiže opätov-

ne aj v danom prípade ide  o rozpor s ústavne vymedzenou zá-

sadou svedomia  poslancov, ku ktorej vlastne  smeruje, ak je

mienený návrh poslanca Šimka vážne.

 

     A pokiaľ ide o  návrh pána poslanca Mikloška, samozrej-

me, je to jeho právo  a dovolím si vyjadriť presvedčenie, že

v danom prípade ide o vážny  záujem KDH riešiť aj túto otáz-

ku. Chcel by som len podotknúť, že v zahraničných masmédiách

sa predseda KDH pán Čarnogurský vyjadril, že predmetný návrh

zákona,  ktorý navrhuje  zaradiť do  programu tejto schôdze,

chápe ako prejav principiálneho  postoja KDH k tejto proble-

matike. Podľa môjho názoru principiálnosť vo vzťahu k účelo-

vosti predstavuje  akúsi trvalosť a nemennosť  názorov a po-

stojov. Poznajúc práve genézu teraz vami predkladaného návr-

hu zákona dovolím si vysloviť subjektívny názor, že vo vašom

prípade,  pán poslanec  Čarnogurský, sa  táto principiálnosť

riadila podľa vzoru kohúta na hasičskej zbrojnici.

 

     Ďakujem.

     /Potlesk./

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Vážený pán predseda,

     dámy a páni,

 

     pod tlačou číslo  86 bod 2 a pod tlačou  číslo 87 bod 3

sú materiály Fondu národného majetku. Vzhľadom na to, že sú-

časný rokovací poriadok neumožňuje vystúpenie vedúcich pred-

staviteľov týchto inštitútov,  pretože v štádiu konštituova-

nia zákona o rokovacom  poriadku Národnej rady takéto inšti-

túty vôbec  neexistovali, Výbor Národnej  rady pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie  ma poveril, aby som navrhol

plénu, aby mohol tieto  materiály uvádzať prezident prezídia

Fondu národného majetku pán Štefan Gavorník, a to tlač číslo

86 aj tlač 87. Toto je ale podmienené tým, že to plénum musí

odsúhlasiť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  s týmto návrhom vyjdite  pred bodom toho

programu, ktorého sa to týka, a tam sa bude hlasovať.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Dobre.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený pán predseda,

 

     chcela by som navrhnúť vzhľadom  na to, že Národná rada

sa zišla najmä kvôli prerokovaniu rozpočtu Slovenskej repub-

liky, aby pán poslanec Urban  zvážil svoj návrh. Navrhol no-

velu zákona  o Slovenskej informačnej  službe prerokovať ako

bod číslo 1.  Chcela by som ho požiadať,  aby presunul tento

svoj bod prinajmenej ako bod  číslo 2 alebo ako ďalší nasle-

dovný bod, ktorý zváži.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Benčík.

 

 

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Ďakujem za udelené slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážení členovia vlády,

 

     v  zásade by  sme nemali  podporovať myšlienku inflácie

vyšetrovacích komisií na pôde parlamentu. Máme na to iné or-

gány a  týmto orgánom v plnom  rozsahu dôverujeme. Preto, ak

máme nejaké podozrenie z nejakých protizákonností, nemali by

sme v tomto smere využívať parlament.

 

     A druhá  moja všeobecná poznámka:  Pokiaľ ide o  návrhy

legislatívnych predlôh, ktoré  predkladajú kolegovia poslan-

ci, to sa týka všetkých  vecí, prosím, aby zvážili a stiahli

svoj návrh, pokiaľ nie je  stanovisko vlády. Predsa tu nebu-

deme  prerokovávať  návrhy  legislatívnych  predlôh,  je  to

v rozpore aj  s rokovacím poriadkom.  Mala by byť  daná mož-

nosť, aby sa vláda k týmto návrhom vyjadrila.

 

     Preto  tie  legislatívne  návrhy,  ktoré neboli doteraz

predložené vláde, vláda sa k nim nevyjadrila pozitívne alebo

negatívne, prosím, aby stiahli,  alebo aby sme pri hlasovaní

prihliadli na  to a čo  vláda zatiaľ neprerokovala,  aby sme

nezaradili do programu nášho rokovania.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR  I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec Urban.

 

 

 

 

Poslanec I. Urban:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená vláda,

 

     chcel  by  som  len  urobiť  opravu,  pretože vo svojom

pôvodnom návrhu som uviedol,  že navrhujem predmetný bod za-

radiť ako  prvý bod šiesteho  zasadnutia. Samozrejme, myslím

piateho zasadnutia. Zároveň chcem  povedať, že som zvažoval,

čo mi navrhuje pani poslankyňa Rusnáková a trvám na zaradení

predmetného návrhu ako prvého bodu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Brocka.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážení poslanci,

     vážená vláda,

 

     navrhujem zaradiť  do programu tejto  5. schôdze posla-

necký návrh zákona podaný  Ivanom Šimkom o zamedzení rozporu

záujmov  pri výkone  funkcií ústavných  činiteľov a  vyšších

štátnych  úradníkov, je  to tlač  číslo 65,  ako bod číslo 9

alebo za ostatné prerokované zákony.

 

     Vážení kolegovia, od apríla minulého roku sú v Národnej

rade zhromaždené  štyri návrhy zákonov,  ktoré majú za  cieľ

vyriešiť pretrvávajúci problém  rozporu verejných a osobných

záujmov vrcholných štátnych funkcionárov.  Tri z nich prero-

koval Ústavnoprávny výbor Národnej  rady ešte 15. júla 1994.

Plénum Národnej rady ich už však už neprerokovalo a zanecha-

lo ich  novému parlamentu, ktorý  vzišiel z predčasných  vo-

lieb. Po voľbách k spomínaným trom pribudol štvrtý poslanec-

ký návrh podaný poslancom Ivanom Šimkom. Náš poslanecký klub

Kresťanskodemokratického hnutia i napriek neexistencii práv-

nej normy o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ús-

tavných činiteľov ctí zásady,  z ktorých táto norma vychádza

a riadi sa podľa nich. Predložený návrh zákona je vypracova-

ný podľa zásad, ktoré ešte v januári 1994 prerokovali výbory

Národnej rady. Je v záujme  celej spoločnosti, aby sme tento

zákon urýchlene prerokovali a schválili.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Pán poslanec Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán predseda,  na poslednom politickom  grémiu bola do-

siahnutá politická  dohoda, na základe  ktorej mal ako  prvý

bod programu byť prerokovaný návrh zákona o štátnom rozpočte

s tým, že rozprava mala byť  ukončená, pokiaľ to bude možné,

zajtra večer, a hlasovanie v  stredu ráno. Preto by som pro-

sil pána poslanca Urbana, aby zvážil svoj návrh. Pokiaľ teda

trvá na predložení návrhu zákona pána poslanca Macušku, nech

tak  urobia  až  potom,  čo  bude  prerokovaný  návrh zákona

o štátnom rozpočte.  Inak sa môže stať,  že budeme vystavení

časovej tiesni a nebude  dosť priestoru na vyjadrenie vlast-

ných názorov.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Kováč.

 

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

 

     hľadal  som určité  logické zdôvodnenie  v návrhu  pána

poslanca  Urbana a  hľadal som,  kde je  väzba medzi štátnym

rozpočtom a návrhom pána poslanca  Macušku. Túto väzbu sa mi

nepodarilo nájsť.  Naopak, domnievam sa,  že bod 8  súčasnej

schôdze,  to znamená  vládny  návrh  zákona, ktorým  sa mení

a dopĺňa zákon o organizácii ministerstiev, je v hlbokej lo-

gickej  väzbe na  štátny  rozpočet,  pretože sa  tam uvažuje

s finančnými prostriedkami v rezerve pre nové ústredné orgá-

ny štátnej  správy, ktoré ešte  nevieme, či schválené  budú,

alebo nie.

 

     Teda predkladám  návrh, ak dôjde  k zmene programu,  to

znamená, že štátny rozpočet nebude bod číslo 1 tohto rokova-

nia, aby sa bodom číslo 1  stal bod číslo 8, to znamená pre-

rokovať  najprv kompetenčný  zákon a  potom zákon  o štátnom

rozpočte. Opätovne prosím pána  poslanca Urbana, aby zvážil,

resp. aby sa pokúsil tejto  snemovni vysvetliť, prečo by mal

byť tento návrh zákona o Slovenskej informačnej službe pred-

radený návrhu zákona o štátnom  rozpočte, kde je tam logická

väzba.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Fogaš.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Ďakujem za  slovo, pán predseda. Chcem  sa len opätovne

vrátiť k poznámke pána  doktora Benčíka, ktorý veľmi správne

poznamenal, že  by sme nemali prerokúvať  také návrhy, ktoré

neboli prerokované  vo vláde, a ja  k tomu pridávam -  aj vo

výboroch. Je fakt, že  problém riešenia konfliktu záujmov sa

ťahá už viac ako rok týmto parlamentom, ale je tiež fakt, že

existuje politická vôľa predložiť návrh, ktorý by mohol cel-

kom presne vyriešiť postavenie  nielen ministrov a ostatných

štátnych funkcionárov, ale aj  štátnych tajomníkov, ktorí sa

opätovne návrhom novely zákona  347 zavádzajú a ich postave-

nie sa  posilňuje. Preto si  myslím, že ak  sa má prerokovať

takýto návrh  zákona, a to  nie je štvrtý  návrh, ale je  to

vlastne pôvodný vládny návrh zákona,  to je to, čo predkladá

pán poslanec Šimko, myslím, si,  že by sa mali všetky návrhy

prerokovať vo výboroch a až  na základe pokusu o zjednotenie

by sa mali  dostať na rokovanie tohto pléna.  Ja si to môžem

dovoliť  povedať, pretože  som bol  spolutvorcom zásad  ešte

v roku  1992,  ktoré  vláda  aj  vtedy  schválila a odobrila

s pripomienkami. Som spoluautorom,  samozrejme, aj toho kom-

promisného návrhu, ktorý je  dnes predložený v Národnej rade

a je podpísaný už šiestimi poslancami.  Myslím si, že by sme

sa  mohli veľmi  rozumne pokúsiť  na budúcu  schôdzu zaradiť

predlohu, ktorá bude všeobecne priechodná.

 

     Ďakujem za pochopenie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Ešte pán poslanec Tkáč.

 

Poslanec V. Tkáč:

 

     Pán  predseda, chcel  by som  podporiť vystúpenie  pána

poslanca Fogaša v tom zmysle, že skutočne existuje politická

vôľa  dotiahnuť  návrh  právnej  úpravy  konfliktu  záujmov.

Vzhľadom na  to, že má ísť  o ústavný zákon, sú  skutočne už

len formálne zábrany pre to, aby oficiálne tento návrh nebol

podaný, a som presvedčený, že vo veľmi krátkom časovom úseku

a ešte možno aj  v priebehu tejto schôdze -  a teraz hovorím

aj na  základe rozhodnutia vedenia poslaneckého  klubu - sme

spôsobilí z  viacerých strán tento  návrh podporiť tak,  aby

mohol prejsť normálnym legislatívnym procesom. Preto odporú-

čam, aby sme neprerokovali na tejto schôdzi v podstate býva-

lý vládny návrh zákona o konflikte záujmov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Panie poslankyne, páni poslanci,  nikto sa viac nehlási

k programu,  takže končíme  s ďalšími  návrhmi. Dám hlasovať

o jednotlivých návrhoch.

 

     Ako prvý je návrh pána poslanca Urbana, ktorý žiada no-

velizáciu zákona číslo 46/1993  Z. z. o Slovenskej informač-

nej službe.  Navrhuje, aby tento návrh  bol zaradený ako bod

číslo 1 na rokovanie tejto schôdze.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento návrh sme prijali.

 

     Druhým návrhom  bol návrh pána poslanca  Šimka, aby Ná-

rodná rada prijala uznesenie  k návrhu, ktorý obsahuje zria-

denie  vyšetrovacej  komisie  o  finančnom viazaní poslancov

HZDS k voľbám. Prosím, dávam hlasovať.

 

 

    Prezentujme sa a hneď hlasujme.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

 

     Tento návrh pána poslanca na zmenu programu neprešiel.

 

     Ďalej pán poslanec Mikloško navrhuje zaradiť do progra-

mu ako bod  číslo 1 v piatok 10. 3.  1995 zákon o protikomu-

nistickom odboji.

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 59 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Ani tento návrh na doplnenie programu sme neprijali.

 

     Pán poslanec Brňák mal návrh doplniť návrh pána poslan-

ca Šimka,  ak bude schválený, o  mandáty Demokratickej únie.

Pokiaľ ide o návrh v súvislosti s vylúčením poslanca KDH, po

hlasovaní nie je potrebné dať o ňom hlasovať, keďže predošlé

dva body neprešli.

 

 

 

     Pán poslanec Hofbauer dal  návrh na schválenie vystúpe-

nia. Dohodli sme sa, že to bude pred bodom programu, ktorého

sa to týka.

 

     Pani poslankyňa  Rusnáková navrhla zmeniť  poradie, po-

kiaľ ide o Slovenskú informačnú  službu, teda nie ako bod 1,

ale bod 2. Tento bod bol schválený, teda nemusíme dať hlaso-

vať.

 

     Pán poslanec  Benčík nemal konkrétny  návrh, ale všetky

návrhy zákonov a noviel žiada najskôr dať na vyjadrenie vlá-

dy.

 

     Pán poslanec Brocka predkladá návrh, ktorý sa týka tzv.

konfliktu záujmov,  ktorý je označený ako  tlač 65. Navrhuje

tento  návrh  zákona  zaradiť  za  ostatné  návrhy, ktoré sú

v tomto bode programu.

 

     Ešte pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predseda, teraz sme dostali spoločnú správu k záko-

nu o Slovenskej informačnej  službe. Po hlasovaní o celkovom

programe za  náš klub žiadam  polhodinovú prestávku, pretože

takto sa nedá pristúpiť k žiadnemu zákonu, že teraz dostane-

me správu  a máme ho  hneď prerokovávať. Žiadam  polhodinovú

prestávku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To ste mali navrhnúť po skončení hlasovania.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Myslel som, že už je koniec hlasovania. Pardon.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o návrhu pána poslanca  Brocku - o strete zá-

ujmov.

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 52 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Ani návrh pána poslanca Brocku sme neschválili.

 

     Návrh pána poslanca Ficu  je už tiež bezpredmetný. Tak-

isto je bezpredmetný návrh pána poslanca Kováča.

 

     Pán Fogaš  a pán Tkáč navrhli  zaradiť zákon, ktorý sme

pred chvíľou neschválili, do výborov. Ani o tom nemusíme dať

hlasovať. To bude moja povinnosť, keď tento zákon bude pred-

ložený Národnej rade.

 

     Vážené  panie poslankyne,  páni poslanci,  dovoľte, aby

som vás teraz požiadal o hlasovanie o programe ako celku.

 

     Prosím, prezentujme sa hneď hlasujme.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.

 

     Konštatujem,  že sme  program 5.  schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky schválili.

 

     Vážené panie poslankyne,  páni poslanci, môžeme pristú-

piť k rokovaniu s tým, že prvým bodom programu je vládny ná-

vrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom roz-

počte Slovenskej republiky na rok 1995.

 

     Pardon, ospravedlňujem sa. Pán poslanec Mikloško žiadal

prestávku. Ak ešte niektorý klub požiada o prestávku, vyhlá-

sim ju.  Vidím, že áno, takže  vyhlasujem prestávku. Začneme

presne o 11.00 hodine.

 

     /Po prestávke./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, prosím vás, zaujmite svoje

miesta, budeme pokračovať v rokovaní.

 

     P r v ý m  bodom programu je

 

     Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Duša-

na Macušku na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej repub-

liky, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republi-

ky číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe.

 

     Návrh zákona  ste dostali ako tlač  číslo 94 a spoločnú

správu výborov ako tlač číslo 94a.

 

     Návrh zákona  odôvodní poslanec Dušan  Macuška. Prosím,

pán poslanec, máte slovo.

 

 

 

Poslanec D. Macuška:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená vláda,

     vážená Národná rada,

     vážení hostia,

 

     návrh na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej repub-

liky, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republi-

ky číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe, kto-

rý  prerokúvame, je  v súlade  s ústavou,  ostatnými zákonmi

nášho štátu, a konkrétne ustanovenie § 3 ods. 2 v novom zne-

ní bude aj v súlade s ostatnými ustanoveniami tohto zákona.

 

     Doposiaľ vykonávaná právomoc vymenúvať riaditeľa infor-

mačnej  služby  prezidentom  Slovenskej  republiky vyplývala

z aplikácie článku  102 písm. g/, kde  je vyslovene uvedené,

že prezident vymenúva a odvoláva vedúcich ústredných orgánov

a vyšších štátnych funkcionárov v prípadoch, ktoré ustanovu-

je zákon.  Jedným z týchto prípadov  predvídaných ústavou je

aj ustanovenie  § 3 ods.  2 v pôvodnom  znení, kde riaditeľa

informačnej služby  vymenúva a odvoláva na  návrh vlády Slo-

venskej republiky prezident Slovenskej republiky.

 

     V písomnom odôvodnení tejto  tlače 94 som uvádzal argu-

menty,  kde som  konkrétne uviedol,  že riaditeľa Slovenskej

informačnej  služby vymenúva  prezident i  napriek tomu,  že

riaditeľ  Slovenskej informačnej  služby zodpovedá  za výkon

svojej funkcie Rade obrany  štátu, ktorej predsedom je pred-

seda vlády Slovenskej republiky, a Rada obrany štátu a vláda

Slovenskej  republiky je  pritom zodpovedná  za bezpečnostnú

politiku  Slovenskej republiky.  Táto navrhovaná novelizácia

zákona logicky  sleduje aj súvislosť  medzi jednotlivými or-

gánmi zodpovednými  za bezpečnostnú politiku  Slovenskej re-

publiky  s  príslušnými  personálnymi  kompetenciami v tomto

smere.

 

     Pri prerokúvaní tohto návrhu  zákona v jednotlivých vý-

boroch som  často narážal na  argumentáciu, že ide  o nejaký

nedemokratický krok, alebo o nejakú koncentráciu moci. Chcem

vás všetkých ubezpečiť, že práve táto navrhovaná novelizácia

zabezpečuje dekoncentráciu moci, pretože moc v podstate moh-

la byť takýmto spôsobom  koncentrovaná v jedných rukách, kde

len prezident  v konečnom dôsledku  rozhodoval o riaditeľovi

Slovenskej informačnej služby. Podľa tohto návrhu teraz bude

predseda vlády mať právo iba navrhovať a rozhodovať bude ko-

lektívny orgán - vláda.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne pánu  poslancovi Macuškovi.  Dávam slovo

členovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu

a bezpečnosť  poslancovi  Jánovi   Dankovi,  aby  informoval

o výsledku  prerokovania  návrhu  vo  výboroch Národnej rady

Slovenskej republiky. Prosím, máte slovo.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     v predloženom  návrhu zákona, ktorým  sa mení doterajší

zákon číslo  46/1993 Z. z. o  Slovenskej informačnej službe,

jeho predkladateľ poukázal na zodpovednosť Slovenskej infor-

mačnej služby Rade obrany štátu.  Návrh na vymenovanie a od-

volanie  riaditeľa Slovenskej  informačnej služby  predkladá

vláda prezidentovi  podľa § 3  ods. 1. Výrazná  previazanosť

Slovenskej informačnej služby je  však na Radu obrany štátu,

ktorá prostredníctvom  svojho predsedu ukladá  úlohy Sloven-

skej  informačnej  službe  v  rozsahu  jej pôsobnosti. Vláda

a Rada obrany štátu je výkonným  orgánom vo vzťahu k Sloven-

skej informačnej službe.  Prezident Slovenskej republiky nie

je členom  Rady obrany štátu, hoci  má právo sa zúčastňovať,

dokonca viesť jej zasadnutia.

 

     Predloženú zmenu pri menovaní a odvolaní riaditeľa Slo-

venskej informačnej služby považujem za logickú a správnu aj

v zmysle Ústavy Slovenskej republiky. Podľa článku 102 písm.

g/ prezident vymenúva - citujem "vyšších štátnych funkcioná-

rov v  prípadoch, ktoré ustanovuje  zákon" - koniec  citátu.

Podľa článku 119 písm. k/ vláda rozhoduje - citujem "o vyme-

núvaní a odvolaní štátnych  funkcionárov v prípadoch ustano-

vených zákonom" - koniec  citátu. Domnievam sa, že polemika,

ktorú  v danom  prípade populisticky  vedú niektoré masmédiá

s niektorými poslancami Národnej  rady Slovenskej republiky,

je  bezpredmetná  so  zreteľom  na  vecné riešenie exekutívy

k informačnej službe.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

z 27. 2. 1995 číslo 173 pridelil návrh poslanca Národnej ra-

dy Slovenskej republiky Dušana Macušku na vydanie zákona Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky, ktorým sa  mení zákon Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky číslo  46/1993 Z. z. o Slo-

venskej  informačnej službe, Ústavnoprávnemu výboru Národnej

rady Slovenskej republiky a  Výboru Národnej rady Slovenskej

republiky pre obranu a bezpečnosť na prerokovanie po obdrža-

ní stanoviska  vlády Slovenskej republiky.  Vláda Slovenskej

republiky návrh zákona prerokovala 28. februára 1995 a uzne-

sením číslo 140 vyslovila s ním súhlas.

 

     Ako  príslušný výbor  na skoordinovanie  stanovísk obi-

dvoch výborov a ich premietnutie v spoločnej správe bol uve-

deným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republi-

ky určený výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obra-

nu a bezpečnosť.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bez-

pečnosť návrh zákona prerokovali dňa 6. marca 1995, vyslovi-

li s ním súhlas a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej re-

publiky schváliť. Ako spravodajca  k predloženému návrhu zá-

kona odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky predložený

návrh zákona schváliť.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem poslancovi Dankovi a  prosím, aby zaujal miesto

určené pre spravodajcu výborov.

 

     Otváram rozpravu o tomto  bode programu. Do rozpravy sa

písomne prihlásil pán poslanec Ladislav Pittner. Prosím, má-

te slovo.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

     vážený pán premiér,

     vážená vláda,

     vážení hostia,

 

     o spravodajských  službách má naša  spoločnosť aj mnohí

z nás  tu prítomných  svoje i  zlé, a  veľmi zlé skúsenosti,

najmä  pokiaľ takéto  služby boli  podriadené jednej strane.

Mám  tu na  zreteli  skutočnosti,  ktoré sa  vzťahujú jednak

k rannému obdobiu našich skúseností, teda skúseností z obdo-

bia vojny, kde ste videli  ako  Abwehr bol pohltený Siecher-

heistdienstom len  preto, že nacistická  strana si vytvorila

svoju vlastnú spravodajskú  službu, ktorá nakoniec zlikvido-

vala Canarisa  ako šéfa Abwehru. Máme  skúsenosti s ŠtB, kde

vieme, ako komunistická strana vychádzajúc  z článku 4 o ve-

dúcej úlohe komunistickej strany bez toho, že by dokonca zá-

konom podriadila Štátnu  bezpečnosť nejakým vymedzeniam, do-

kázala túto službu natoľko  ovládnuť, že dodnes s následkami

činnosti tejto služby sa  naša spoločnosť ešte nevysporiada-

la.  Preto teda  je veľmi  dôležité v  tejto chvíli dobre si

rozvážiť, čo sa tu môže stať.

 

     Ak  pán spoločný  spravodajca resp.  navrhovateľ tohoto

zákona o zmene zákona číslo 46/1993 Z. z. odôvodňuje vymeno-

vanie riaditeľa predsedom vlády tým, že Slovenská informačná

služba,  presnejšie riaditeľ  Slovenskej informačnej  služby

zodpovedá  Rade obrany  štátu, ktorej  predsedom je predseda

vlády, chcem tu upozorniť na niekoľko momentov.

 

     Po prvé  predsedovi vlády v prvom  rade zodpovedajú mi-

nistri. A napriek tomu, že  zodpovedajú v prvom rade predse-

dovi vlády,  sú menovaní do funkcie  na návrh predsedu vlády

prezidentom. V zákone číslo 46/1993 Z. z. sa jednoznačne ho-

vorí,  že na  príslušníkov Slovenskej  informačnej služby sa

vzťahuje zákon o Policajnom zbore Slovenskej republiky a zá-

kon o  služobnom pomere príslušníkov  Policajného zboru Slo-

venskej  republiky.  Všade  tam,  ako  je explicitne uvedené

v tomto zákone,  kde je spomínaný v  tamtých zákonoch minis-

ter, je v prípade  Slovenskej informačnej služby kompetentný

riaditeľ Slovenskej informačnej služby,  čiže má plné kompe-

tencie  ministra. Chcem  teda povedať,  že to  je tiež jeden

z vážnych dôvodov na zamyslenie sa, ako budeme rozhodovať.

 

     Ale poďme k  samotnej Rade obrany štátu. Ako  tu už sám

spoločný spravodajca uviedol, v Rade obrany štátu sa zúčast-

ňuje podľa  svojho uváženia na  jej rokovaniach i  prezident

a v takom prípade predsedá Rade  obrany štátu. Okrem toho zo

zákona  o Slovenskej  informačnej službe  priamo vyplýva, že

Slovenská  informačná služba  okrem toho,  že informuje Radu

obrany štátu,  presnejšie predsedu vlády,  alebo aj predsedu

parlamentu,  informuje aj  prezidenta. A  prezident má jedno

osobitné postavenie,  ktoré nemá ani predseda  vlády a ktoré

nemá ani predseda Národnej rady, a síce je hlavným veliteľom

ozbrojených  síl.  Z  tohoto  hľadiska  vyradenie prezidenta

z celej procedúry  menovania riaditeľa je  záležitosť, ktorá

nielen okliešťuje práva prezidenta, ale vlastne znefunkčňuje

funkciu hlavného veliteľa ozbrojených síl.

 

     A tu chcem povedať ešte ďalšiu vec: Pripusťme, že tento

zákon prejde.  V takom prípade  každá ďalšia vláda  bude mať

dôvod na to, aby pri svojom nástupe zvážila, a pravdepodobne

to urobí, menovanie riaditeľa podľa svojich predstáv. To ale

znamená,  že  všetci,  ktorí  v  tejto  službe pracujú, budú

apriórne zneistení, a to nielen vedúci pracovníci, ale všet-

ci výkonní pracovníci a najmä agentúrna sieť.

 

     A po ďalšie, a to pokladám za mimoriadne významné, Slo-

venská informačná služba nie je  izolovaný ostrov. Ak má byť

funkčná pre  tie úlohy, pre  ktoré je postavená,  nevyhnutne

musí spolupracovať s podobnými  službami. Vážená Národná ra-

da,  viete si  predstaviť, že  CIA alebo  ruská spravodajská

služba, alebo iné spravodajské služby  budú sa deliť o svoje

informácie so službou, o  ktorej bude známa táto skutočnosť?

Boli  by veľmi  proti záujmom  svojich služieb,  ak by tento

fakt prehliadli.

 

     Preto chcem povedať, že  po tejto stránke každé rozhod-

nutie, ktoré  by bolo v  súlade s predloženým  návrhom, bude

proti záujmom Slovenskej republiky.

 

     Ďalej chcem konštatovať, že kontrolu nad Slovenskou in-

formačnou alužbou má zo  zákona vykonávať parlamentný orgán.

Ale tento parlamentný orgán, tak ako je zostavený, nerešpek-

tuje  parlamentné zoskupenie.  Je vyslovene  utvorený z prí-

slušníkov terajšej koalície.  Aká teda parlamentná kontrola?

A ak zoberieme do úvahy  to, akým spôsobom prebiehajú disku-

sie  o  zneužití  Bezpečnostnej  informačnej  služby,  či už

oprávnené alebo neoprávnené, chceme sa dožiť podobného stavu

tu? Aký dojem to vyvolá vo verejnosti, či našej alebo zahra-

ničnej? Preto  záverom v mene nášho  klubu neodporúčam zákon

o zmene zákona o Slovenskej informačnej službe prijať.

 

     Ďakujem.

     /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  poslancovi Pittnerovi.  Prosím, hlási  sa ešte

niekto do rozpravy? Áno, pán poslanec Hrnko. Máte slovo.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená vláda,

     dámy, páni,

     milí kolegovia,

 

     poslanec Pittner v  podstate vyčerpávajúco povedal, aké

dôvody sú pre to, aby sa daná novela neakceptovala a odmiet-

la. Ja by  som ešte pridal jeden, že ak  si niekto myslí, že

prostredníctvom  takejto  novely  získa  kontrolu nad niekým

iným, musí predpokladať, že nemusí to byť on, kto v konečnom

dôsledku takýto zákon môže  využiť vo svoj prospech, pretože

časy sa  menia a niekedy  sa povie aj  dovidenia. Ale to  je

v podstate hudba budúcnosti. Preto  by som si dovolil prečí-

tať stanovisko poslaneckého klubu Demokratickej únie k tejto

novele.

 

     Predmetná novela zákona o Slovenskej informačnej službe

neporušuje žiaden  ústavný princíp. V  dnešnej situácii však

túto novelu považujeme za účelovú, smerujúcu ku koncentrácii

spravodajskej služby do rúk  jednej strany resp. jedného po-

litického  zoskupenia.  Keďže  osobitný  kontrolný orgán pre

Slovenskú informačnú službu sa skladá výlučne z predstavite-

ľov vládnej koalície, vidíme  v tomto vyňatie Slovenskej in-

formačnej služby spod verejnej kontroly prostredníctvom par-

lamentu. Ak tento návrh  zákona bude prijatý, žiadame preto,

aby sa táto domienka vyvrátila, aby sa ešte na tejto schôdzi

zmenil  osobitný  kontrolný  orgán  pre Slovenskú informačnú

službu tak, aby v ňom boli zastúpené všetky parlamentné klu-

by. Myslím si,  že tým by sa určitým  spôsobom odstránila aj

pochybnosť o tejto novele. Budeme hlasovať proti tejto nove-

le,  ale zároveň  žiadame, aby  sa o  tejto novele hlasovalo

tajným spôsobom.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán  poslanec Benčík. Pripraví sa pán

poslanec Javorský.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda vlády,

     vážení kolegovia,

     vážené kolegyne,

 

     ak niekto očakáva,  že budem argumentovať legislatívnou

nemožnosťou riešiť menovanie  riaditeľa Slovenskej informač-

nej služby vládou, tak ho sklamem. Možnosť menovať riaditeľa

vládou  je  prípustná,  ale  z  ústavného  pohľadu,  ale  aj

z politicko-právneho pohľadu považujeme  navrhovanú zmenu za

nevhodnú, politicky účelovú, a preto poslanci klubu Spoločná

voľba návrh nepodporia.

 

     Totiž z povahy veci, ktorou je moc, vyplýva vždy úsilie

o to, aby  sa koncentrovala. To je vlastné každej  moci a na

každom stupni. Je to lákavé, a na začiatku sústreďovania mo-

ci  nemusia byť  ani zlé  úmysly. Ale  výsledky, ako ukazujú

skúsenosti, sú vždy a vždy negatívne, často vedú k zneužíva-

niu moci. Aj preto sa v histórii vždy hľadajú ústavné, práv-

ne, ale aj iné mechanizmy,  ktoré by vyvažovali moc a vytvo-

rili podmienky na to, aby sa vzájomne kontrolovali. Základom

toho  je deľba  moci na  zákonodarnú, výkonnú  a súdnu.  Ale

všimnite si, že  aj v rámci týchto sfér  je zakotvený mecha-

nizmus, aby nemohlo ani v rámci nich dochádzať k zneužívaniu

moci.

 

     Chcel by  zdôrazniť, že je  v prospech našej  novej, aj

keď nie  dokonalej ústavy, že  deľbu moci nielen  zakotvuje,

ale doslova vytvára podmienky na vzájomný súlad, kooperatív-

nosť výkonnej moci pri  menovaní riaditeľa Slovenskej infor-

mačnej služby tým, že vláde zodpovedá, vláda navrhuje a pre-

zident menuje riaditeľa, tým viac,  že prezident je aj hlav-

ným veliteľom ozbrojených síl. Je  zrejme, že to znižuje zá-

vislosť  riaditeľa Slovenskej  informačnej služby  na jednom

subjekte výkonnej moci. Naša ústava je v tomto smere predví-

davá, a ak to teraz meníme, bude to krok späť. Pripúšťam, že

tí  kolegovia, ktorí  návrh predkladajú,  majú dobrý úmysel,

ale výsledky sú nie vždy v zhode s tým, čo sme pôvodne chce-

li, bez toho, aby  som vec zbytočne dramatizoval. Pristupuj-

me,  vážení kolegovia,  kolegyne, k  tomuto návrhu  uvážene,

triezvo, a  nielen pod tlakom  momentálnej politickej účelo-

vosti. Odporúčam návrh neprijať.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     /Potlesk./

 

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.  Slovo má pán  poslanec František Javor-

ský. Pripraví sa pán poslanec Igor Urban.

 

Poslanec F. Javorský:

 

     Vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

     vážená vláda,

     vážení hostia,

 

     aj napriek tomu, že  stanovisko za poslancov KDH vyjad-

ril pán  Pittner, v prípade,  že by táto  novela zákona bola

prijatá, myslím  si, že je potrebné  uplatniť v tomto zákone

aspoň maličké zmeny či doplnky.  Myslím si, že nie je prija-

teľné, aby ten, ktorý zo zákona môže úkolovať riaditeľa Slo-

venskej informačnej  služby, to znamená  prezident, predseda

vlády, predseda  parlamentu, zároveň mohol  byť aj predsedom

kontrolného orgánu, ako to bolo  v minulom období, keď pred-

sedom kontrolného orgánu bol pán Gašparovič. Taktiež si mys-

lím, že  táto služba, aby  bola dôveryhodnejšia vo  všetkých

smeroch,  najmä členovia  kontrolného orgánu  nemali by  byť

v podozrení, že sú viazaní či už v súčasnosti alebo aj minu-

losťou na iný orgán tajnej  bezpečnosti. V prípade že budeme

prerokúvať tento návrh zákona, navrhujem túto zmenu: Navrhu-

jem v § 5 nový odsek číslo 2 tohoto znenia: "Členom kontrol-

ného orgánu nemôže byť osoba uvedená v odseku 2 § 4, to zna-

mená  predseda vlády,  prezident a  predseda Národnej  rady,

a občan,  ktorý  bol  spolupracovníkom  Štátnej  bezpečnosti

v kategórii rezident, agent,  dôverník alebo kandidát tajnej

spolupráce." Terajšie odseky 2 až 5 prečíslovať na 3 až 6.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Igor Urban. Pripraví sa

pán poslanec László Köteles.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená vláda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte  mi  vystúpiť  s  krátkou  faktickou  poznámkou

k vystúpeniu pána poslanca Pittnera.

 

     V úvode by som ho  chcel najsamprv poprosiť, aby ani na

pôde tohoto parlamentu  nepoužíval také historické analógie,

ktoré sú neadekvátne, nesprávne a - povedal by som - až vul-

gárne. Myslím tu teraz na porovnanie našej mladej Slovenskej

informačnej služby  s neslávne známou službou  v čase fašis-

tického Nemecka.

 

     Ďalšia vec, ktorú chcem  spomenúť, je otázka zneistenia

pracovníkov Slovenskej informačnej  služby pri prípadnom od-

volaní  či výmene  riaditeľa Slovenskej  informačnej služby.

Pán poslanec,  ak by sme prijali  takúto vašu interpretáciu,

tak  zrejme riaditeľ  Slovenskej informačnej  služby by bola

asi funkcia doživotná tak,  aby náhodou nedošlo k zneisteniu

pracovníkov.

 

     A poslednú vec, ktorú chcem  spomenúť, myslím si, že aj

dôveryhodnými medzinárodnými zahraničnými organizáciami bola

Ústava Slovenskej  republiky, ako aj  úroveň ostatných práv-

nych zákonných  noriem v Slovenskej  republike hodnotené ako

zákony vysoko demokratické. Nenavrhujeme meniť ústavu, navr-

hujeme zmeniť  jeden článok jedného zákona  v súlade s ústa-

vou. Prosil by  som, aby sme využili túto  možnosť, a myslím

si, že poslanci koalície túto zmenu podporia.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne. Slovo  má pán  poslanec László Köteles.

Pripraví sa pán poslanec Ladislav Pittner.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Vážená vláda,

     vážená Národná rada Slovenskej republiky,

 

     Maďarská koalícia podporuje stanovisko KDH, Demokratic-

kej únie a Spoločnej voľby  s tým, že nepodporujeme prijatie

návrhu zákona. A dovoľte mi, aby som doplnil ich stanovisko.

 

     Vážená Národná rada, každá demokracia má dopredu určené

pravidlá spoločenského  života. Jedným zo  základných pravi-

diel je  premyslený a dobre  fungujúci kontrolný mechanizmus

občanov a ich zástupcov. Aj Národná rada Slovenskej republi-

ky má  okrem zákonodarnej funkcie  kontrolnú úlohu výkonných

orgánov. V tejto kontrolnej úlohe výrazným spôsobom vystupu-

je úloha parlamentnej opozície, ktorá by mala byť vždy prís-

nym strážcom  krehkých demokratických pilierov  nášho štátu.

Špeciálna činnosť Slovenskej informačnej služby pritom vylú-

či  možnosť kontroly  zo strany  občanov a  masmédií, z čoho

vyplýva obrovská zodpovednosť nášho parlamentu, veď zo stra-

ny občanov jedine ich  parlamentní zástupcovia majú možnosť,

ba aj povinnosť kontrolovať takú organizáciu, ktorá sa v ne-

zodpovedných rukách dá veľmi ľahko zneužiť. Z toho dôvodu je

pre nás zaväzujúce nájsť čo najuspokojivejšie riešenie.

 

 

     Dnešný stav,  teda zloženie kontrolného  orgánu v počte

len  piatich členov,  a naviac  každého z  vládnej koalície,

podľa  mojej mienky  neumožní, ba  znemožní účinnú kontrolu.

Aby sme uspokojivo riešili  túto veľmi citlivú otázku, navr-

hujem, aby bola umožnená účasť všetkých parlamentných zosku-

pení v tomto kontrolnom orgáne.  Z tohto dôvodu navrhujem do

zákona číslo  46/1993 Z. z.  v § 5  do prvého odseku  vložiť

znenie "v  ktorom je zastúpený každý  parlamentný klub". Som

presvedčený, že také  zloženie osobitného kontrolného orgánu

by našlo  priaznivú odozvu u  nás doma, aj  v zahraničí, aby

aspoň čiastočne sme umlčali  tých, ktorí obviňujú náš parla-

ment a našu vládu z používania nedemokratických metód.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Ladislav Pittner.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážená Národná rada,

 

     chcem len reagovať na  poznámky, ktoré k môjmu vystúpe-

niu mal pán poslanec Urban.  V žiadnom svojom vystúpení, ani

v dnešnom,  som  neporovnával  Slovenskú  informačnú  službu

s ŠtB alebo so  spravodajskými službami fašistických krajín.

V úvodnej časti  som hovoril všeobecne o  tom, aké sú skúse-

nosti so spravodajskými službami  potiaľ, pokiaľ sa nezakla-

dajú a neriadia na princípoch demokracie, na princípoch plu-

ralitného riadenia. Len z tohoto  dôvodu som povedal tú ana-

lógiu  v úvodnej  časti svojho  vystúpenia. Nie  analógiu so

Slovenskou informačnou  službou, ale analógiu  so spravodaj-

skými službami všeobecne.

 

     Pokiaľ ide o problematiku dotýkajúcu sa určitej konzis-

tentnosti a stability spravodajskej služby,  tu ide o to, že

funkcia prezidenta má ešte aj  jednu z ústavy plynúcu výhodu

pre zachovanie tejto stability, a síce, že obdobie ustanove-

nia prezidenta  čo do času  prekračuje obdobie vlády.  Okrem

toho na rozdiel od volieb,  ktoré môžu vládu vymeniť, u pre-

zidenta je možné opakovane dosiahnuť jeho zvolenie. Z tohoto

hľadiska  i po  tejto  stránke  funkcia tohoto  riaditeľa má

dlhodobejšiu perspektívu, ak si bude plniť svoje úlohy a bu-

de menovaný prezidentom. No, a okrem toho aj vo svete nie je

nikde vylúčené, že takýto  riaditeľ spravodajskej služby ne-

môže byť i pri rôznych  prezidentoch alebo pri rôznych iných

ustanovujúcich činiteľoch vo funkcii.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Prosím, hlási  sa ešte niekto do rozpra-

vy?

 

     /Nikto./

 

     Vyhlasujem rozpravu o tomto  bode programu za skončenú.

Chce sa  k rozprave vyjadriť  pán poslanec Macuška?  Prosím,

máte slovo.

 

Poslanec D. Macuška:

 

     Chcel by som sa vyjadriť  iba k dvom pripomienkam pánov

poslancov Pittnera  a Hrnku, k  otázke, kde nás  pán Pittner

varuje pred zneužívaním Slovenskej  informačnej služby, a ku

komentáru  pána Hrnka  - časy  sa menia,  niekedy dovidenia.

Nikdy sme nemali úmysel nejakým spôsobom zneužívať tento or-

gán  proti opozícii,  ale práve  z vyjadrenia  pána poslanca

Hrnka sa mi zdá, že na  niečo podobné by sa v budúcnosti te-

šil. Dúfam, že tie časy nikdy v živote neprídu.

 

     Pán poslanec Benčík vyjadril  vieru v náš dobrý úmysel.

Ten úmysel  je v skutočnosti taký.  Je predsa nelogické, aby

v demokratických voľbách ľudia  dali podporu určitým stranám

a hnutiam, aby  tie mali väčšinové  zastúpenie v parlamente,

a tým podporu parlamentu, aby parlament vytvoril vládu, táto

mala väčšinovú podporu parlamentu, a pritom by mohla existo-

vať nejaká konštelácia, za  danej konštelácie, ako je naprí-

klad  v súčasnosti,  aby mohol  mať personálne  k dispozícii

riaditeľa Slovenskej informačnej služby prezident republiky,

ktorý nemá podporu parlamentu a podporu väčšiny obyvateľov.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Žiada si  záverečné slovo spoločný spra-

vodajca výborov, pán poslanec Danko?

 

Poslanec J. Danko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     v  rozprave vystúpili  piati poslanci.  Boli predložené

štyri pozmeňovacie návrhy.  Štvrtý pozmeňovací návrh pravde-

podobne presahuje rámec tohto zákona - to je pozmeňovací ná-

vrh pána  Kötelesa. Odporúčam, aby sa  o ostatných hlasovalo

v poradí, v ktorom boli predkladané.

 

     Prosím pána  predsedajúceho, aby som  mohol uviesť prvý

pozmeňovací návrh.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pristúpime  k hlasovaniu  o jednotlivých  pozmeňovacích

a doplňovacích návrhoch.

 

     Faktická poznámka nemôže byť, rozprava je skončená.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Návrh pána poslanca Hrnku: Osobitný kontrolný orgán pre

Slovenskú  informačnú službu  sa doplní  ešte na  5. schôdzi

o zástupcov všetkých parlamentných klubov, zastúpených v Ná-

rodnej  rade Slovenskej  republiky. Tento  pozmeňovací návrh

neodporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Presne citujem, pán poslanec Hrnko.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, pokračuje hlasovanie.  Pán spoločný spravodajca

neodporúča návrh pána poslanca Hrnka prijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasovali 5 poslanci.

 

     Konštatujem, že  tento pozmeňovací návrh  pána poslanca

Hrnka sme neprijali.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Návrh pána poslanca Javorského:  V zákone Národnej rady

z 21.  januára 1993  o Slovenskej  informačnej službe  číslo

46/1993 Z. z. v § 5 vsunúť nový odsek 2 tohoto znenia: "Čle-

nom kontrolného  orgánu nemôže byť osoba  uvedená v odseku 2

§ 4, a občan, ktorý bol spolupracovníkom ŠtB v kategórii re-

zident, agent,  dôverník alebo kandidát  tajnej spolupráce."

Terajšie odseky 2 až 5 prečíslovať na 3 až 6.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vaše stanovisko?

 

Poslanec J. Danko:

 

     Neodporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca neodporúča tento návrh prijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý.

 

 

Poslanec J. Danko:

 

     Pozmeňovací návrh pána poslanca Kötelesa:  v § 5 do pr-

vého odseku vložiť vetu: "v ktorom je zastúpený každý posla-

necký klub". Neodporúčam o tom hlasovať, pretože to presahu-

je rámec návrhu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasuj-

me.  Pán spoločný  spravodajca neodporúča  tento návrh  pána

poslanca Kötelesa prijať.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Neodporúčam o tom hlasovať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  tento pozmeňovací návrh  pána poslanca

Kötelesa nebol prijatý.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Bolo navrhnuté tajné hlasovanie pánom poslancom Hrnkom,

ale  keď mi  odovzdal písomný  materiál, dával  len ten prvý

pozmeňovací návrh,  to znamená, ten, o ktorom sme hlasovali.

/Šum v sále./

 

     Môžem ho  predniesť. Poslanec Hrnko  navrhoval: Zároveň

žiadam, aby sa o návrhu  zákona ako  celku  hlasovalo tajným

hlasovaním. Neodporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný

spravodajca neodporúča návrh pána poslanca Hrnka prijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 139 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

 

     Konštatujem, že  tento pozmeňovací návrh  pána poslanca

Hrnka nebol prijatý.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Vzhľadom na to, že nebol prijatý žiadny pozmeňovací ná-

vrh,  odporúčam  Národnej  rade  Slovenskej  republiky,  aby

schválila návrh poslanca  Národnej rady Slovenskej republiky

Dušana  Macušku na  vydanie zákona  Národnej rady Slovenskej

republiky, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo 46/1993 Z.  z. o Slovenskej informačnej službe

tak, ako bol predložený.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     V súlade s  ustanovením § 26 ods. 1  zákona o rokovacom

poriadku budeme  hlasovať o návrhu zákona  ako celku v znení

schválených zmien a doplnkov.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný

spravodajca odporúča prijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 79 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že  sme schválili návrh  poslanca Národnej

rady Slovenskej  republiky Dušana Macušku  na vydanie zákona

Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky číslo  46/1993 Z. z. o Slo-

venskej informačnej službe.

 

     D r u h ý m  bodom programu je

 

     Vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1995.

 

     Vládny  návrh zákona  ste  dostali  ako tlač  číslo 83.

K nemu máte  rozdané dve spoločné správy  ako tlač číslo 83a

a 83b. V tlači 83b je pripojený návrh uznesenia Národnej ra-

dy Slovenskej republiky.

 

     Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zá-

kona odôvodní jej podpredseda a minister financií Slovenskej

republiky pán Sergej Kozlík. Prosím pána podpredsedu, aby sa

ujal slova.

 

     Pán  poslanec Hrnko,  vaše nahlásenie  bolo ešte  počas

hlasovania.  Predpokladal  som,  že  sa  pokúšate  dostať sa

k slovu po ukončení rozpravy. Preto  som vás nezobral do po-

radia.

 

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda vlády a členovia vlády,

     vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     s  pomerne obsiahlou  charakteristikou návrhu  štátneho

rozpočtu Slovenskej  republiky na rok 1995  som vystúpil pri

spoločnom zasadnutí výborov  Národnej rady Slovenskej repub-

liky, ktorým  sme odštartovali prerokúvanie  návrhu rozpočtu

na pôde parlamentu. Nechcem opakovať už vyslovené myšlienky.

Považujem však za potrebné v skratke charakterizovať predlo-

žený návrh rozpočtu, a pritom  sa sústrediť na otázky, ktoré

boli najčastejšie predmetom  doterajších diskusií pri prero-

kovávaní návrhu rozpočtu vo výboroch.

 

     V prvom rade chcem akcentovať, že pri posudzovaní pred-

loženého  návrhu štátneho  rozpočtu je  potrebné rešpektovať

doterajšie výsledky transformácie  ekonomiky Slovenska a zá-

mery, ktoré vytýčila vláda  vo svojom programovom vyhlásení.

Takéto komplexné zohľadnenie minulosti,  ako aj poznanie zá-

merov vlády umožňuje pochopiť, z čoho vyplývajú ambície vlá-

dy naplniť rozpočet prijímaný vo  výške 146,4 mld Sk, vysta-

čiť s  výdavkami v sume  167,4 mld Sk  a neprekročiť schodok

rozpočtu vo výške 21 mld Sk.

 

     Pri klasifikácii  rozpočtovaných príjmov sa  značná po-

zornosť  venuje  východiskovým  ekonomickým charakteristikám

zostavenia rozpočtu. Bez toho, aby som spochybňoval očakáva-

nú klasifikáciu makroekonomických  veličín, neodporúčam pre-

ceňovať stupeň previazanosti tvorby príjmov štátneho rozpoč-

tu najmä s predpokladanou tvorbou hrubého domáceho produktu.

Aj členovia predchádzajúcej vlády si osvojili tézu, že jedno

percento  hrubého  domáceho  produktu  bezprostredne prináša

zhruba 1 miliardu Sk  príjmov rozpočtu. Preto nepovažujem za

opodstatnené  pri  posudzovaní  kvantifikácie rozpočtovaných

príjmov v sume 146  miliárd Sk rozhodujúcu pozornosť venovať

tomu, či rast hrubého domáceho produktu dosiahne 4 alebo 5 %.

V tejto súvislosti však chcem upozorniť, že podľa najaktuál-

nejších kvantifikácií Štatistického úradu vzrástol hrubý do-

máci produkt v minulom roku o 4,8 %.

 

     Pre lepšiu názornosť by som problematiku stupňa previa-

zanosti  tvorby  hrubého  domáceho  produktu  a rozpočtových

príjmov prirovnal k tomu, či len kondičná pripravenosť špor-

tovcov, napríklad našich hokejistov, podmieni postup zo sku-

piny B  do skupiny A  majstrovstiev sveta v  ľadovom hokeji.

Vieme, že  okrem kondície je  pre dosiahnutie postupu  mimo-

riadne dôležitá  taktika zvolená trénerom,  schopnosť hráčov

taktiku realizovať, súhra celého družstva, sila súperov, ale

aj náklonnosť fanúšikov a  kus športového šťastia. Na všetky

tieto faktory by bolo možné uviesť obdobné príklady z oblas-

ti rozpočtového hospodárenia.

 

     Diskusia sa vedie o tom, či podnikateľské a iné subjek-

ty sú schopné vytvoriť dostatočné  zdroje a či vláda má sta-

novenú  dobrú taktiku  na ich  pretavenie do  podoby príjmov

štátneho rozpočtu. Vo svojich vystúpeniach sme zdôrazňovali,

že zakladáme  systémové smery, ktorých prínosy  nie je možné

do haliera vybilancovať. I keď  viaceré z týchto otázok boli

predmetom vystúpenia na úvodnom spoločnom zasadnutí výborov,

považujem za potrebné ešte sa k nim vrátiť.

 

     Za rozhodujúci faktor tvorby vyšších rozpočtových príj-

mov z  krátkodobého hľadiska považujeme  získanie tých zdro-

jov,  ktoré síce  naša ekonomika  vyprodukuje, ale  z dôvodu

rôznych daňových únikov sa v štátnom rozpočte nepremietajú.

 

 

     Už som  informoval, že v tomto  smere navrhujeme zásad-

nejšie  opatrenia súvisiace  s ohlasovaním  otvorených účtov

podnikateľov, novým postupom  pri odpočtoch daní, označovaní

alkoholických  nápojov v  spotrebiteľskom balení kontrolnými

páskami, zavedením registračných pokladníc a  ďalšie opatre-

nia. S  týmito opatreniami vo všeobecnosti  bol v parlament-

ných výboroch  vyslovený súhlas. Isté  nedorozumenie vyvolal

zámer obmedziť predaj spotrebných predmetov na burzách. Vlá-

da  vôbec nemá  záujem na  tom, aby  zanikol systém trhovísk

a búrz. Ide nám však o to,  aby sa na týchto miestach nepre-

dával tovar, ktorý takto uniká zdaneniu a ktorý patrí do re-

gulárnej obchodnej siete. Ide  nám o dosiahnutie takého sta-

vu, ktorý požadujú mnohí poctiví  obchodníci a ktorí pre ne-

kalej konkurencii nezdanených priekupníkov nemajú často veľ-

ké možnosti  ekonomicky prežiť. Teda ide  o opatrenia, ktoré

by mali privítať aj podnikateľské kruhy.

 

     Príjmovú stránku  rozpočtu by malo  pozitívne ovplyvniť

i opatrenie súvisiace  s návrhom zohľadniť v daňovom základe

výšku  výdavku  súvisiacu  s  obstaraním osobného automobilu

v sume 500  resp. 600 tisíc Sk.  Pretože tento návrh vyvolal

niektoré pripomienky, rád by som zdôraznil, že ním nebránime

podnikateľom kúpiť si aj drahšie  autá, ide však o inú formu

ich finančného krytia, pričom chceme orientovať vynakladanie

prostriedkov podnikateľov  skôr do iných  investičných akti-

vít. Ohromný rozsah nákupu často drahých osobných áut zname-

nal v minulom období rozplynutie jedného veľkého rozvojového

impulzu.

 

     Ako  podporný argument  reálnosti kvantifikácie príjmov

na úrovni 146,4 miliardy Sk možno uviesť aj predbežné stano-

visko Medzinárodného menového fondu, ktorý v pracovnom znení

memoranda konštatuje - citujem: "Rozpočtové plány sú založe-

né na rozumných predpovediach príjmov."

 

 

     Značná pozornosť  sa pri prerokovávaní  návrhu rozpočtu

vo  výboroch venovala  výdavkovej stránke.  Do tejto oblasti

smerovala aj rozhodujúca časť pozmeňovacích návrhov.

 

     Osobitnú  pozornosť vyvolávala najmä situácia  mzdových

a neinvestičných výdavkov  v rezorte školstva.  V skratke by

som  chcel uviesť,  že okrem  všeobecného zvýšenia  mzdových

nákladov v  celej rozpočtovej a príspevkovej  sfére o takmer

10 % sa v školstve  najviac zvýšili tieto prostriedky, o 660

miliónov Sk,  pričom naviac bola  zohľadnená aj 38-percentná

platba poistného k týmto prostriedkom. V riadených organizá-

ciách, to  znamená nie v aparáte  ministerstva, sa táto sku-

točnosť v raste priemernej mzdy mala premietnuť  nasledovne:

Rozpočtom na rok 1994 bola založená priemerná mzda 5 155 Sk.

Návrh rozpočtu  na rok 1995 predpokladá  6 162 Sk priemernej

mzdy, čo je nárast o zhruba 1 000 Sk. Sme toho názoru, že sa

tým vytvára  lepší priestor pre  hmotné zabezpečenie pedago-

gických pracovníkov.  Netvrdíme, že sa  tým vyriešili všetky

problémy rezortu. Vzhľadom na napätosť v rozpočte je to však

nesporne pokrok.  Je vecou ministerstva v  spolupráci s prí-

slušným  odborovým  zväzom  správne  diferencovať  spomenuté

prostriedky v platoch pedagogických pracovníkov.

 

     Značné diskusie sa viedli aj o kapitole Kancelárie pre-

zidenta republiky. Som rád,  že Ústavnoprávny výbor Národnej

rady sa aj na  základe vlastného poslaneckého prieskumu pri-

klonil k schváleniu vládou navrhovaného rozpočtu kapitoly.

 

     Aj pri  posudzovaní návrhov rozpočtov  iných kapitol sa

diskusia  často niesla  v duchu  kritiky údajného nedostatku

vyčlenených prostriedkov. Ozvali sa názory, že vyčlenené vý-

davky nebudú  stačiť na zabezpečenie  funkčnosti chodu štátu

a pokrytie  garantovaných  záväzkov.  S  takýmto tvrdením sa

možno stotožňovať iba za  predpokladu, že sa nebudú realizo-

vať viaceré opatrenia zamerané na zvýšenie efektívneho, hos-

podárneho a účelného vynakladania prostriedkov štátneho roz-

počtu. Vláda prijala aj v tomto smere viacero opatrení, kto-

rým sa však neoprávnene nevenuje dostatočná publicita.

 

     Viaceré konkrétne  úlohy sú formulované  aj v uznesení,

ktoré vláda prijala pri  prerokovaní návrhu rozpočtu. Dovoľ-

te, aby som na niektoré z týchto opatrení upriamil teraz va-

šu pozornosť.

 

     Viaceré z nich smerujú  napríklad do oblasti hospodáre-

nia rozpočtových a príspevkových  organizácií, kde chceme na

základe  analýz  dôsledne  posunúť  úroveň ich hospodárenia,

prípadne  aj  opodstatnenosť organizácie resp. jej hospodár-

sko-právnej formy. Zahmlenie je  napríklad v prehľade o hos-

podárení  týchto organizácií  so štátnymi  bytmi, ktoré majú

v správe. Máme  mnohé poznatky o  nedôslednom postupe v  ob-

lasti verejného obstarávania prác,  tovarov a služieb. Často

sa neopodstatnene a ekonomicky nepreukazateľne  zvyšujú roz-

počtové náklady stavieb, financovaných zo štátneho rozpočtu.

Obdobná situácia je aj  v oblasti výdavkov štátneho rozpočtu

na úlohy rozvoja vedy a  techniky. Zdroje unikajú aj pri be-

nevolentnom  prenajímaní štátneho  majetku, napríklad pozem-

kov, budov  a skladov. Na  druhej strane sme  často svedkami

toho, že  rezorty uprednostňujú služby  neštátnych subjektov

i napriek tomu, že na rovnaké účely majú zriadené rozpočtové

alebo príspevkové organizácie.

 

     Prijali sme opatrenia smerujúce do znáročnenia poskyto-

vania  prostriedkov  zo  štátneho  rozpočtu.  Prehodnocujeme

mechanizmus  poskytovania dotácií.  Chceme ďalej znáročňovať

priznávanie dávok sociálnej  starostlivosti v nadväznosti na

skutočnú odkázanosť občanov.

 

     Naším zámerom  je výraznejšie diferencovať  vzťah exis-

tenčného minima, životného minima  a minimálnej mzdy. Ak ne-

dosiahneme reálne vyššiu úroveň hospodárenia s prostriedkami

štátneho rozpočtu, bude sa  vytvárať značný tlak na rozpočet

a rezorty sa neustále budú  vyhrážať kolapsom. Pri zlom hos-

podárení nebude nikdy v štátnom rozpočte dostatok zdrojov.

 

     Náročnejší prístup využívania zdrojov štátneho rozpočtu

je potrebné  uplatniť napríklad aj v  mestskej hromadnej do-

prave,  to znamená v oblasti, ktorá sa taktiež stala predme-

tom značnej diskusie. Chcem upozorniť, že  oproti  roku 1994

dochádza v tejto oblasti k  zvýšeniu týchto dotácií o 6,3 %,

čo v absolútnom vyjadrení  predstavuje 58 miliónov Sk. Preto

nepovažujem za  opodstatnené tvrdenia o  výraznom zhoršovaní

situácie  mestskej hromadnej  dopravy z  dôvodu absencie fi-

nančných  prostriedkov poskytovaných  štátom. Práve  naopak,

zámery  štátneho rozpočtu  v tejto  oblasti vytvárajú určitý

priestor  na  prijatie  ďalších  transformačných opatrení na

úrovni miest a prevádzkovateľov mestskej hromadnej dopravy.

 

     Napriek napätosti vo výdavkovej stránke rozpočtu chceme

hľadať možnosti riešenia  niektorých návrhov prednesených na

rokovaniach výborov. Týka sa to napríklad výdavkov na štátnu

športovú reprezentáciu  aj v súvislosti  s prípravou hokejo-

vých majstrovstiev  sveta skupiny B  v Bratislave, prostred-

níctvom ktorých si môžeme otvoriť ďalšie okno do sveta.

 

     Obdobne by nemal byť  neriešiteľný problém vyčleniť do-

datočné prostriedky na  zabezpečenie tlmočníkov pre sluchovo

postihnutých  občanov.  Prikláňame  sa  aj  k prijatiu zmeny

v súvislosti s  hospodárením miestnych rozpočtov.  Našli sme

kompromisný spôsob postupu so Združením miest a obcí Sloven-

ska tým,  že sa zvyšuje  podiel miestnych rozpočtov  na dani

z príjmov fyzických osôb  zo závislej činnosti reprezentova-

ných  výškou 303  miliónov  Sk.  V záujme  zachovania úrovne

schodku štátneho  rozpočtu sa o túto  čiastku zníži kapitola

Všeobecnej pokladničnej správy. Na druhej strane neodporúčam

sústreďovať sa na také  problémy hospodárenia kapitol, ktoré

je  možné  vyriešiť  presunom  prostriedkov  v rámci kapitol

v priebehu roka.

     Ako už  odznelo v doterajších diskusiách  k návrhu roz-

počtu,  ťažiskovou  otázkou  ovplyvňujúcou  najmä  výdavkovú

stránku rozpočtu  je spôsob krytia  výdavkov kapitoly Štátny

dlh. Podrobne som sa  tejto problematike venoval pri spoloč-

nom  zasadnutí  výborov  a  vysvetlil  som  stanovisko vlády

k použitiu prostriedkov Fondu  národného majetku. Na podporu

chcem  uviesť ešte  jeden argument.  Fond národného  majetku

predložil  na rokovanie  Výboru Národnej  rady pre financie,

rozpočet a menu svoj rozpočet na  rok 1995 a na jeho základe

sa dá objektívne  posúdiť, či v tomto fonde  sú alebo nie sú

prostriedky na  krytie štátneho dlhu v  rozsahu, v ktorom sa

pohybovala predošlá vláda.

 

     Počas prerokúvania návrhu rozpočtu pre financie, rozpo-

čet a  menu odzneli poslanecké návrhy  smerujúce k doplneniu

textovej časti  zákona. Nakoľko tento  výbor odporúča návrhy

prijať, dovoľte, aby som sa o nich stručne zmienil.

 

     Časť týchto návrhov súvisí  s Generálnou dohodou na rok

1995, ktorú  sme podpísali až po  predložení návrhu štátneho

rozpočtu do  parlamentu. Navrhuje sa  zrušiť tá časť  zákona

číslo  374/1994 Z.  z., ktorá  uplatňovala mzdovú  reguláciu

podnikateľských subjektov. Súčasne sa navrhuje doplniť v no-

vele zákona o dani z príjmov možnosť zohľadňovať v nákladoch

zamestnávateľov  výdavky súvisiace  so mzdovými  a ostatnými

pracovnoprávnymi  nárokmi zamestnancov  v rozsahu dohodnutom

v kolektívnej zmluve, to znamená aj nad rámec Zákonníka prá-

ce. Takýto postup môžu uplatniť organizácie už za rok 1993.

 

     Navrhuje sa tiež upraviť  poskytovanie dotácií zo štát-

neho  rozpočtu, ktoré  sa uskutočňuje  na základe  všeobecne

záväzných právnych predpisov.  Najväčší objem týchto dotácií

prechádza  rezortom ministerstva  pôdohospodárstva, ale  ich

formu nie je možné vopred  stanoviť. Preto sa navrhuje upra-

viť znenie príslušného zákona  tak, aby sa všeobecne záväzný

právny predpis vzťahoval na dotácie ako celok.

 

     Návrhom noviel zákonov v  Štátnom fonde životného pros-

tredia a Štátnom vodohospodárskom fonde sledujeme predovšet-

kým zmenu smerovania novovytváraných príjmov z odplát za od-

ber podzemnej vody a ich účelové vynakladanie s cieľom zrov-

nomernenia ekonomických podmienok činnosti Vodární a kanali-

zácií v súvislosti s ich budúcim vlastníckym riešením.

 

     Vážená Národná rada, dovoľte  mi ešte informovať o jed-

nom dodatočnom návrhu na doplnenie zákona o štátnom rozpočte

na  rok  1995.  Ministerstvo  financií  Slovenskej republiky

a ústredné  orgány  štátnej  správy  rozhodujú  o  výdavkoch

v rámci  schváleného  štátneho   rozpočtu  formou  určovania

a otvárania  rozpočtových  limitov  pre  organizácie  v  ich

pôsobnosti na účtoch týchto  organizácií vedených v Národnej

banke.  Platné  zákony  však  nedávajú Ministerstvu financií

Slovenskej republiky a ústredným orgánom právo získavať úda-

je o stavoch na účtoch  organizácií v ich pôsobnosti, pričom

podľa § 40 ods. 1  zákona Národnej rady Slovenskej republiky

číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska stavy na všet-

kých účtoch ňou vedených podliehajú bankovému tajomstvu.

 

     Vzhľadom  na tento  právny stav  považujeme za potrebné

doplniť  zákon  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo

567/1992 Zb.  o navrhnuté ustanovenie,  aby ministerstvo fi-

nancií a ústredné orgány dostali  právo získavať údaje o úč-

toch  štátneho rozpočtu.  Je to  nevyhnutné na  zabezpečenie

kontroly a priebežného  hodnotenia plnenia štátneho rozpočtu

a následné  prijímanie  opatrení   na  zabezpečenie  plnenia

schváleného štátneho rozpočtu.

 

     Predložený návrh  je označený ako nový  § 18 zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky číslo 567/1992 Zb. vzhľadom

na to, že systematicky nadväzuje na predchádzajúce ustanove-

nia o  kontrole rozpočtového hospodárenia.  Tento návrh bude

predložený dodatočne  ako pozmeňovací návrh a  prosím o jeho

podporu, pretože  sa tým pre ministerstvo  financií a ďalšie

ministerstvá a ostatné orgány  štátnej správy naplní elemen-

tárny predpoklad vedieť o  priebehu rozpočtového roka odkiaľ

ideme a kam smerujeme. Podotýkam, že tento návrh je preroko-

vaný a odsúhlasený s Národnou  bankou Slovenska a pre zabez-

pečenie sú vytvorené príslušné podmienky.

 

     Vážené  poslankyne,  poslanci,  s  blížiacim sa záverom

môjho vystúpenia dovoľte mi  ešte krátky pohľad dopredu. Pri

rozpočte  na  rok  1995  sa,  dúfam, poslednýkrát stretávame

s tradičnou skladbou štátneho rozpočtu. Už pre návrh štátne-

ho rozpočtu na  rok 1995 sa bude vychádzať  zo systému novej

rozpočtovej klasifikácie príjmov a výdavkov, ktorá zodpovedá

medzinárodnému štandardu. V súčasnom  období sú práce na nej

takmer ukončené, prebiehajú ešte čiastkové konzultácie k za-

radeniu  niektorých  podpoložiek  a  k  formulácii definícií

a vysvetliviek.  Nová klasifikácia  bude vyhovovať  potrebám

ekonomických  analýz, technickým  aspektom účtovníctva, kon-

trole, transakcii,  požiadavkám na zostavenie  národných úč-

tov.  S novou  rozpočtovou klasifikáciou  príjmov a výdavkov

predpokladáme oboznámiť v čo najkratšom čase aj Výbor Národ-

nej rady pre financie, rozpočet a menu.

 

     Vážená Národná rada, ak som už použil v predošlých slo-

vách príklad  zo športu, dovoľte mi,  aby som týmto spôsobom

svoje  vystúpenie aj  ukončil. Čaká  nás náročný  rozpočtový

rok, výsledok ktorého bude v podstatnej miere závislý od to-

ho, nakoľko  vhodnú rozpočtovú politiku sme  zvolili, ako ju

dokážeme v praxi aplikovať, či dosiahneme súhru všetkých za-

interesovaných subjektov,  a v neposlednom rade  aj od toho,

či budeme našim farbám fandiť  alebo pískať, ak sa práve ne-

bude  dariť. Ak  sa aj  v diskusiách  vo výboroch objavovali

kritické  pripomienky,  domnievam  sa,  že  prevládala snaha

nájsť najoptimálnejšie riešenia.

 

 

     Ďakujem vám za  doteraz prevládajúci konštruktívny prí-

stup a verím, že ho prejavíte aj v záverečnej diskusii k ná-

vrhu štátneho rozpočtu na rok 1995.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

     /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu podpredsedovi vlády a ministrovi financií.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     Národná  rada  Slovenskej  republiky  svojím  uznesením

z 26. januára 1995 číslo 80 podľa § 5 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej  republiky číslo 39/1993  Z. z. o  Najvyššom

kontrolnom úrade  požiadala Najvyšší kontrolný  úrad pre po-

treby Národnej  rady Slovenskej republiky  vypracovať stano-

visko k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok

1995  po jeho predložení Národnej rade Slovenskej republiky,

a to  do 3.  marca 1995.  Stanovisko Najvyššieho kontrolného

úradu ste dostali ako tlač číslo 91.

 

     Dávam  hlasovať  o  návrhu,  aby stanovisko Najvyššieho

kontrolného úradu Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zá-

kona  o štátnom  rozpočte Slovenskej  republiky na  rok 1995

uviedol  predseda Najvyššieho  kontrolného úradu  pán Štefan

Balejík.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto návr-

hu.  Opakujem, hlasujeme  o návrhu,  aby mohol  pán predseda

Najvyššieho kontrolného úradu predniesť stanovisko k rozpoč-

tu.

 

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 83 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme vyjadrili  súhlas s tým, aby stano-

visko  uviedol  predseda  Najvyššieho  kontrolného úradu pán

Štefan Balejík.

 

     Teraz  prosím  predsedu  Najvyššieho  kontrolného úradu

Slovenskej republiky pána Štefana Balejíka, aby sa ujal slo-

va. Prosím, máte slovo.

 

Predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Š. Balejík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážená vláda,

 

     Najvyšší kontrolný  úrad Slovenskej republiky  v zmysle

§ 5 ods.  2 zákona Národnej rady  Slovenskej republiky číslo

39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej repub-

liky a  v nadväznosti na uznesenie  Národnej rady Slovenskej

republiky číslo  80 z 26. januára  1995 vám predložil stano-

visko k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok

1995. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky ako nezá-

vislý štátny orgán v  stanovisku hodnotí návrh štátneho roz-

počtu Slovenskej republiky na  rok 1995 z hľadiska reálnosti

východísk jeho zostavenia, zabezpečenia nevyhnutných potrieb

financovania funkcií štátu a ústavou garantovaných spoločen-

ských potrieb.

 

     Stanovisko sa člení na hodnotenie súhrnnej charakteris-

tiky návrhu  štátneho rozpočtu, jeho  príjmovej a výdavkovej

časti,  na odporučenia  k návrhu  zákona o  štátnom rozpočte

Slovenskej republiky na rok 1995  o zmene a doplnení niekto-

rých zákonov  a záver. Súčasťou  stanoviska je aj  prílohová

časť, v ktorej sa  Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej repub-

liky vyjadruje k návrhu  štátneho rozpočtu Slovenskej repub-

liky na rok 1995 podľa kapitol.

 

     Svoje stanovisko Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej re-

publiky  opiera o  analýzu vlastných  kontrolných poznatkov,

materiálov Národnej rady Slovenskej republiky, vlády Sloven-

skej republiky, správcov kapitol,  ako aj o štatistické úda-

je. Najvyšší kontrolný úrad v hodnotení návrhu štátneho roz-

počtu akceptuje špecifiká a objektívne vplyvy, charakterizu-

júce proces  jeho zostavenia na  rok 1995, najmä  zmeny vlád

v roku 1994 s nadväznými dopadmi na metodiku tvorby štátneho

rozpočtu. Napriek  tomu poukazujeme na  aktuálnosť uznesenia

Národnej rady Slovenskej republiky  číslo 370 z 22. decembra

1993 k návrhu štátneho rozpočtu  na rok 1994, ktorým Národná

rada Slovenskej republiky žiadala vládu Slovenskej republiky

upustiť  od  nárokovo  prídelového  princípu tvorby štátneho

rozpočtu, a to pri vypracovaní návrhu štátneho rozpočtu Slo-

venskej  republiky, ako  aj  pri  plnení príjmov  a výdavkov

štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v roku 1994.

 

     V  časti stanoviska  k súhrnnej  charakteristike návrhu

štátneho  rozpočtu  konštatujeme,  že  vládny návrh štátneho

rozpočtu na rok 1995 z komplexného hľadiska nadväzuje na zá-

kon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 374/1994 Z. z.,

ktorým boli prijaté niektoré  opatrenia na zabezpečenie hos-

podárenia Slovenskej republiky  v čase rozpočtového provizó-

ria v roku 1995, a  súčasne je kontinuálny s Programovým vy-

hlásením  vlády  Slovenskej  republiky  v  oblasti stratégie

a základných zámerov hospodárskeho rozvoja z hľadiska uvažo-

vaných makroekonomických parametrov, a to predpokladaný rast

hrubého domáceho  produktu do 5 %,  udržať mieru inflácie do

10 % a mieru nezamestnanosti do 14 %.

 

     V časti  k príjmom štátneho rozpočtu  sme pri hodnotení

poukázali jednak na riziká možného vývoja, ako aj na niekto-

ré potenciálne zdroje príjmov štátneho rozpočtu a na rezervy

v príjmovej časti štátneho rozpočtu.

 

     V  časti k  výdavkom štátneho  rozpočtu sme  stanovisko

Najvyššieho kontrolného úradu  zamerali na porovnanie návrhu

štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1995 s uprave-

ným rozpočtom  a dosiahnutou skutočnosťou v  roku 1994 a po-

ukázali sme tiež na niektoré riziká a rezervy najmä v oblas-

ti dlhovej služby.

 

     V časti  stanoviska k návrhu zákona  o štátnom rozpočte

Slovenskej republiky na  rok 1995 a o zmene  a doplnení nie-

ktorých zákonov sme na základe kontrolných poznatkov odporu-

čili resp. navrhli do vašej pozornosti úpravy niektorých na-

vrhovaných všeobecne záväzných  právnych predpisov. V stano-

visku  sme vyslovili  názor, že  pre ekonomiku  Slovenska je

žiadúce zabezpečiť plynulý  prechod z podmienok rozpočtového

provizória do podmienok  krytých štátnym rozpočtom, nadväzu-

júcim na  stratégiu a základné  zámery hospodárskeho rozvoja

v zmysle Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky,

schváleného Národnou radou Slovenskej republiky.

 

     Za predpokladu prijatia a dôsledného dodržiavania navr-

hovaného zákona  o štátnom rozpočte  Slovenskej republiky na

rok 1995, rozpočtových pravidiel a ďalších súvisiacich pred-

pisov, patričnej úrovne riadiacej činnosti subjektov rozpoč-

tového hospodárenia štátu, ich efektívnej súčinnosti, vráta-

ne  účinného kontrolného  mechanizmu, považujeme  zvládnutie

rizík rozpočtového hospodárenia v roku 1995 za reálne.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  predsedovi Najvyššieho  kontrolného úradu pánu

Balejíkovi za prednesené stanovisko. Prosím spoločného spra-

vodajcu výborov predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Mirosla-

va Maxona, aby podal  správu o výsledkoch prerokovania vlád-

neho návrhu zákona vo  výboroch Národnej rady Slovenskej re-

publiky. Prosím, pán predseda, máte slovo.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán premiér,

     vážení členovia vlády,

     vážení hostia,

     dámy a páni,

 

     spoločnú správu  k návrhu zákona  Národnej rady Sloven-

skej republiky  o štátnom rozpočte  na rok 1995  ste dostali

ako tlač číslo 83a a ako  tlač 83b. Dovoľte mi, vážené dámy,

vážení páni, k spoločnej  správe uviesť niekoľko pripomienok

a rozhodujúcich okolností.

 

     V samotnej spoločnej správe je uvedené, že predseda Ná-

rodnej  rady Slovenskej  republiky svojím  rozhodnutím číslo

165 z 15. februára pridelili návrh zákona Národnej rady Slo-

venskej republiky o štátnom rozpočte na rok 1995 všetkým vý-

borom, prirodzene, okrem Mandátového a imunitného výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky.  Ako príslušný na vypraco-

vanie spoločnej správy výborov  Národnej rady Slovenskej re-

publiky bol citovaným uznesením číslo 165 učený Výbor Národ-

nej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

Výbor určil  ako spoločného spravodajcu  predsedu výboru pre

financie, rozpočet a menu.

 

     Vážené dámy, vážení páni,  vládny návrh zákona Národnej

rady Slovenskej republiky o  štátnom rozpočte Slovenskej re-

publiky na rok 1995 a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

tak ako som uviedol, prerokovali všetky výbory Národnej rady

Slovenskej republiky veľmi stručne s týmto výsledkom.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo a sociálne veci prerokoval  návrh zákona dňa 22. feb-

ruára 1995  a neprijal uznesenie o  výsledku jeho prerokova-

nia. Rovnako  Zahraničný výbor Národnej  rady Slovenskej re-

publiky prerokoval predmetný vládny  návrh zákona a v zmysle

rokovacieho  poriadku Slovenskej  národnej rady  nevyslovila

s ním  svoj  súhlas  potrebná  nadpolovičná väčšina všetkých

členov výboru. Naopak, Výbor Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre hospodárstvo,  privatizáciu a podnikanie prerokoval

vládny  návrh  zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

o štátnom rozpočte Slovenskej republiky,  vyslovil s ním sú-

hlas  a  odporúčal  ho  Národnej  rade  Slovenskej republiky

schváliť v predloženom znení.

 

     Ďalšie výbory - Ústavnoprávny  výbor Národnej rady Slo-

venskej republiky, Výbor Národnej  rady pre financie, rozpo-

čet a menu, Výbor  Národnej rady pre pôdohospodárstvo, Výbor

Národnej rady pre verejnú správu, územnú samosprávu a národ-

nosti, Výbor  Národnej rady pre  obranu a bezpečnosť,  Výbor

Národnej rady  pre vzdelanie, vedu, kultúru  a šport a Výbor

Národnej rady pre životné  prostredie a ochranu prírody pre-

rokovali vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej repub-

liky o  štátnom rozpočte na  rok 1995 a  o zmene a  doplnení

niektorých zákonov,  vyslovili s ním súhlas  a odporúčajú ho

Národnej  rade Slovenskej  republiky schváliť  po zohľadnení

doplňovacích a pozmeňovacích pripomienok.

 

     Vážené dámy,  vážení páni, chcel  by som upriamiť  vašu

pozornosť na  spoločnú správu 83a. V  tejto spoločnej správe

sú uvedené  všetky pozmeňovacie návrhy  a pripomienky, ktoré

boli  schválené v  jednotlivých výboroch  a sú  číslované od

čísla 1 do 34.  Ako  spoločný spravodajca chcem navrhnúť sú-

bor jednotlivých pripomienok, o  ktorých by sme potom hlaso-

vali an  blok. Teraz budem  menovať tie pozmeňovacie  návrhy

a pripomienky, ktoré ako spoločný spravodajca odporúčam pri-

jať.

 

     Vážené dámy,  vážení páni, začíname na  strane číslo 4.

Odporúčam  prijať  body  číslo 4, 6, 10, 12, 13, 14, 15, 16,

17, 19, 20, 23, 24, 25, 28, 29, 30, 31, 32 a bod číslo 34.

 

     Vážené dámy, vážení páni, to  bol môj návrh hlasovať an

blok s  odporučením tieto pozmeňovacie  pripomienky a návrhy

prijať. Ak dovolíte, pre poriadok  veľmi rýchlo by som vyme-

noval ostatné  body, o ktorých dávam  návrh hlasovať an blok

s odporučením neprijať. Sú  to body číslo 1, 2,  3, 5, 7, 8,

9, 11, 18, 21, 22, 26, 27 a 33.

 

     Vážené  dámy, vážení  páni, v  spoločnej správe  83b je

úvodná časť  venovaná rozboru, o  ktorom som tu  už hovoril,

teda je venovaná priebehu  a celkovým výsledkom prerokovania

v jednotlivých  výboroch.  Vážené  dámy,  vážení páni, veľmi

krátko by som  charakterizoval prerokovanie jednotlivých ná-

vrhov, pokiaľ sa týka jednotlivých rozpočtových kapitol.

 

     Na strane číslo 3 pod písmenom A máte uvedené rozpočto-

vé  kapitoly, ktoré  boli  schválené  bez návrhov  na zmeny.

S návrhmi na úpravu boli schválené kapitoly Ústavný súd Slo-

venskej republiky, ministerstvo  školstva, ministerstvo kul-

túrny, ministerstvo životného prostredia, ministerstvo pôdo-

hospodárstva, Slovenský rozhlas, Všeobecná pokladničná sprá-

va a Úrad jadrového dozoru.

 

     S  pripomienkami  inými  ako  priamo  rozpočtovými boli

schválené  kapitoly  Tlačová  agentúra  Slovenskej republiky

Slovakia a Kancelária prezidenta Slovenskej republiky.

 

     Ku všetkým kapitolám  okrem kapitoly Ministerstva zdra-

votníctva Slovenskej  republiky boli prijaté  platné uznese-

nia, práve ku kapitole Ministerstva zdravotníctva Slovenskej

republiky jednoznačné uznesenie prijaté nebolo.

 

     Vážené dámy, vážení páni, v spoločnej správe sú v časti

B, v časti C uvedené pripomienky a odporúčania k jednotlivým

kapitolám štátneho  rozpočtu. Dovoľte mi, aby  som vám teraz

predložil návrh spoločného spravodajcu, o ktorých pripomien-

kach a pozmeňovacích návrhoch  dávam návrh, aby sa hlasovalo

an blok  s návrhom tieto  pripomienky a pozmeňovacie  návrhy

prijať, alebo s návrhom schváliť.

 

     Vážené dámy, vážení páni, odporúčam prijať tieto pripo-

mienky a pozmeňovacie návrhy: v  časti B2 na strane 6  písm.

b/, c/, d/, e/, f/, v časti B3 písm. a/, v časti C požiadav-

ka na vládu Slovenskej republiky v súvislosti s jednotlivými

rozpočtovými kapitolami písm. b/ a c/.

 

     S návrhom spoločného spravodajcu hlasovať an blok s od-

porúčaním pozmeňovacie pripomienky a odporúčania k jednotli-

vým  kapitolám  štátneho  rozpočtu  neprijať odporúčam tieto

pripomienky: v  časti B1 písm. b/,  c/, d/, e/, f/,  v časti

B2 písm. a/, v časti C písm. a/.

 

     Dámy a páni, o písmene  a/ v časti B/1 odporúčam hlaso-

vať osobitne.

 

     Vážené  dámy,  vážení  páni,  prílohou spoločnej správy

číslo 83b  je návrh na  uznesenie. Ako spoločný  spravodajca

odporúčam tento návrh uznesenia prijať.

 

     Vážené dámy, vážení páni, stalo sa dobrým zvykom a dob-

rou tradíciou, že pripomienky, ktoré odznejú v rozprave, ako

spoločný  spravodajca  mám  možnosť  obdržať  písomne, takže

chcel by som vás požiadať, aby sa tak udialo, pretože to po-

tom veľmi uľahčuje prácu spoločného spravodajcu.

 

     Vážené dámy, páni, ďakujem vám za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu spoločnému spravodajcovi, predsedovi

výboru Národnej rady  poslancovi  Maxonovi a prosím, aby za-

ujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu o druhom  bode programu. Skôr ako ude-

lím slovo  prvému prihlásenému do rozpravy, dovoľte, aby som

vás informoval,  že v súlade  so závermi politického  grémia

bolo dohodnuté, že rozprava k tomuto bodu programu sa skončí

najneskôr v  utorok do 19.00  hodiny a hlasovanie  o vládnom

návrhu zákona bude v stredu 8. marca o 9.00 hodine.

 

     Do rozpravy sa písomne prihlásilo doteraz 23 poslancov.

Dávam  slovo  ako  prvému  poslancovi  pánu Ivanovi Šimkovi.

Pripraví sa pán poslanec László Ásványi. Prosím, máte slovo.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená vláda,

     milé poslankyne,

     ctihodní poslanci,

     dámy a páni,

 

     jestvuje  jedna veľká  ilúzia, ktorú  v generáciách po-

stihnutých komunistickým valcovaním utvorila vábivá predsta-

va, že jedného krásneho dňa, keď sa všetko vybuduje a keď už

ľudia budú dobrí, nastane hojnosť  všetkého. Kým sa však tak

nestane, je tu akási prechodná  doba. Čas, keď rozsah našich

prostriedkov je obmedzený, a preto ich treba vynakladať tak,

aby sa rozvíjalo to, čo  zabezpečí materiálny rast, a to, čo

smeruje  k tomu,  aby sa   polepšili ľudia.  Tak sa  vždy dá

ospravedlniť i potreba rôznych mimoriadnych opatrení.

 

     Táto ideologická droga utvorila závislosť, ktorú v mys-

lení ľudí  v postkomunistických krajinách  možno ako červenú

niť sledovať ešte i päť rokov potom, ako sa komunistický re-

žim,  neschopný ďalšieho  života, celosvetovo  zosypal. Ešte

stále tu mátožia predstavy o  tom, že sa tu zakladajú nejaké

nové programy,  že žijeme v  prechodnom období a  príde čas,

keď nastane hojnosť všetkého. Nenastane. Človek nikdy nebude

mať dostatok prostriedkov na to,  aby si iba vyberal z toho,

čo  dokáže spotrebovať.  Spoločnosť bude  vždy musieť  voliť

medzi hodnotami, ktoré chce  uskutočňovať z obmedzeného roz-

sahu  prostriedkov. V  tom je  celé čaro  toho, čo  jej dáva

vlastnú vnútornú orientáciu.

 

     Pápež  Ján Pavol  II. vo  svojej encyklike "Centesimmus

annus" napísal - citujem:  "Rozhodnutie investovať radšej tu

než tam, radšej v tomto a nie v inom sektore, toto rozhodnu-

tie je vždy i morálnym  a kultúrnym rozhodnutím." Koniec ci-

tátu. I  dnešní epigóni marxisticko-leninskej  ilúzie klamú,

ak tvrdia, že rozhodnutie komu  dať viac peňazí a komu menej

z jedného  a konečného  mešca je  čiste odbornou, technicko-

ekonomickou, alebo dokonca matematickou úlohou. Toto rozhod-

nutie  je  rozhodnutím,  ktoré  jasnou  rečou  faktov hovorí

o tom, o aké hodnoty sa ten, kto prostriedky investuje, usi-

luje.

 

     Štátny rozpočet je typickým príkladom takéhoto rozhodo-

vania. Na jednej strane je to  odhad príjmov, a to je naozaj

sčasti technicko-ekonomickou  úlohou, ale tiež  i svedectvom

toho, do akej  miery je vedenie štátu schopné  si o tom pred

občanmi povedať pravdu. Pravdu o tom, že zdroje sú limitova-

né. Na to  treba odvahu, pretože to zároveň  znamená, že ne-

možno reálne sľubovať a i naplniť všetko, čo sa nám zažiada.

Do akej  miery je navrhovaný rozpočet  v tejto veci poctivý,

bude ešte hovoriť za KDH môj kolega Mikuláš Dzurinda.

 

     Moje  vystúpenie smeruje  k rozhodnutiu  vlády kam chce

peniažky zo spoločného vrecka  vydať. To je totiž predovšet-

kým svedectvom  o jej hodnotovej  orientácii. A vážne  je to

tým, že  túto orientáciu vlastne  mocou svojho úradu  vtláča

ako pečať i nášmu mladému štátu.  Zázraky sa v tom robiť ne-

dajú. Hodnotové  vzťahy a minimálne  potreby na prežitie  sa

oklamať nedajú.  V tomto je zotrvačnosť  tak zložitého orga-

nizmu, akým je štát, veľmi veľká a vlastne by bolo možné iba

na základe jednoduchého počítačového programu rozpisovať od-

hadnuté príjmy republiky podľa proporcií, ktoré tu boli pred

rokom, bez zásahu ľudského činiteľa. Ale ako som už povedal,

čaro  jedinečnosti každého  človeka, ale  i vlády,  je práve

v tom, ako sa na základe toho, aké zámery a hodnoty sleduje,

rozhodne konkrétny človek či konkrétna vláda.

 

     Sústreďme  preto pozornosť  na to,  čo sa  vo výdavkoch

rozhodla v  navrhovanom rozpočte vláda  oproti minulému roku

zmeniť, teda  na to, čo svedčí  o jej hodnotovej orientácii,

o smerovaní, ktoré sa rozhodla, ak rozpočet schválime, vtla-

čiť i Slovensku.

 

     Je  nepochybne pozoruhodné,  že popri  nie celkom jasne

zdôvodnenom vzraste na výdavky v kapitole Úradu priemyselné-

ho vlastníctva pre výrazne vyšší vzrast výdavkov oproti iným

kapitolám sa vláda rozhodla pri tajnej službe. Kapitola Slo-

venskej informačnej služby predstavuje 142,8 % oproti porov-

nateľnej základni  z minulého roka.  Všetky ostatné kapitoly

majú vzrast výrazne nižší.  Len pre ilustráciu, tento ukazo-

vateľ  predstavuje pri  Najvyššom kontrolnom  úrade 129,3 %,

Úrade vlády 124,8 %, Kancelárii  Národnej rady 124 %, minis-

terstve financií, obrany, ministerstve pre správu a privati-

záciu národného majetku je to vzrast na 122 %, kým napríklad

pri ministerstve  školstva a vedy  už len 113  %. Jediné dve

kapitoly, ktorých výdavky sa  vláda rozhodla oproti minulému

roku skrátiť, sú kapitola Správa štátnych hmotných rezerv a,

čuduj  sa  svete,  Kancelária  prezidenta  republiky. Obidve

predstavujú tesne nad úroveň 90 % úrovne výdavkov roku 1994.

 

     Politický zámer  vlády je ešte čitateľnejší,  ak si po-

rovnáme výdavky pre jednotlivé  kapitoly na ľudsky najcitli-

vejšiu sféru - na mzdy. Jediné dve kapitoly z celkového poč-

tu 35, v ktorých vláda rozhodla dať menej peňazí na mzdy než

za porovnateľné obdobie minulého roka, sú kapitoly Ústavného

súdu a Kancelária prezidenta. U Ústavného súdu je to 98,9 %,

avšak Kancelárii prezidenta  republiky nadelila vláda 64,1 %

prostriedkov na mzdy oproti roku 1994. Zámer dusiť preziden-

ta Slovenska v tom nevidí iba slepý.

 

     Tento návrh štátneho rozpočtu  nám takto dáva jasnú od-

poveď na  to, aké hodnoty  si váži naša  vláda. Investuje do

tajnej služby a pritom  kráti prostriedky inštitúciám, ktoré

v demokratickej  spoločnosti predstavujú  základné brzdy vý-

konnej moci  podporovanej parlamentnou väčšinou.  Z rozpočtu

na nás dýcha  jasná nechuť nad skutočnosťou, že  moc v tomto

štáte je stále ešte rozdelená.  Iba preto, aby sa jasne uká-

zalo,  kto z  poslancov podporuje  svojím reálnym hlasovaním

túto orientáciu, a bez toho, že  by som si robil ilúzie, dá-

vam v tejto súvislosti  drobný pozmeňovací návrh. Navrhujem,

aby sa  v prílohe číslo  2 návrhu zákona  o štátnom rozpočte

Slovenskej republiky  na rok 1995 zvýšili  výdavky na mzdové

prostriedky v kapitole  Kancelária prezidenta Slovenskej re-

publiky, stĺpec 4, na 17 302 tisíc korún. Zvýšenie navrhujem

pokryť z  rezerv obsiahnutých v  kapitole Všeobecnej poklad-

ničnej správy. Túto zmenu premietnuť i do ostatných stĺpcov,

súčtov, tabuliek a textu návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej

republiky na rok 1995.

 

     Ale poďme ďalej. V liste, ktorý dostali poslanci tohoto

ctihodného zhromaždenia od predsedu Odborového zväzu pracov-

níkov vedy  a školstva Kamila Vajnorského,  je okrem vážnych

údajov  o tom,  ako je  priemerná mzda  v tomto  odvetví pod

úrovňou ostatných, veľmi vážna veta - citujem: "Vzdelanie sa

u nás stáva pomaly, ale iste nie cťou, ale hanbou občana. Je

to smutné konštatovanie, zodpovedá však slovenskej realite."

Vážení  spoluobčania, to  je vážnejšie  než mocenský čardáš.

Vzdelaní ľudia sa i tu,  v tomto zhromaždení, viackrát ozna-

čili za ľudí, ktorí dostali svoje vzdelanie od štátu.

 

     Bolo v tom politikum, pretože  sa tým myslel štát komu-

nistický. Ale, vážení kolegovia, vzdelanie nikto od žiadneho

štátu nedostal. Každý, kto je  vzdelaný, sa musel na to, aby

sa takým stal, tvrdo učiť a študovať. Ak nepochopíme hodnotu

vzdelania, tak sa  nám môže stať, že v  budúcnosti si budeme

voliť chirurgov, aby  tu bol niekto, kto bude  mať mandát na

vyrezanie slepého čreva, pretože  tí, ktorí to vedia, odišli

tam, kde si ich ľudia vážia. To je totiž ďalšia fikcia, kto-

rú  splodil marxizmus,  a ona  tu stále  mátoží. Je to blud,

ktorý hovorí o tom, že základom hospodárskeho, ba vôbec ľud-

ského rozvoja  je výroba. Fatálny  omyl. Krásne, a  som pre-

svedčený, že i pravdivo píše náš krajan žijúci v USA Michael

Novak, že to, čo je významné na prosperujúcej ekonomike slo-

bodných krajín je ich - citujem "pôvodný objav, že primárnou

príčinou ekonomického rozvoja je duch, príčinou bohatstva je

invencia, schopnosť objavovať a podnikať". Koniec citátu.

 

     Preto  ak  nebudeme  podnecovať  rozvoj ľudského ducha,

márne  budeme kopírovať  inštitúcie slobodného  sveta, márne

budeme uskutočňovať veľké majetkové presuny. A z predložené-

ho  rozpočtu toto  úsilie necítiť.  Investície do vzdelania,

úsilie o posilňovanie inštitúcií, ktoré rozdelením moci budú

chrániť slobodu človeka, to je základná hodnotová orientácia

slobodného  sveta. Štátny  rozpočet, ktorý  máme pred sebou,

vychádza z inej filozofie. Dovolím si tiež športovú termino-

lógiu, o ktorej tu hovoril  pán podpredseda vlády. Je to fi-

lozofia wrestlingu.  Pre tých, ktorí majú  radi tento surový

západ bez pravidiel, v ktorom víťazí silnejší a krutejší. Ja

mám radšej krasokorčuľovanie a šach, a takých je nás v tejto

krajine viac.

 

     Ďakujem pekne.

     /Potlesk./

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne. Slovo  má pán  poslanec László Ásványi.

pripraví sa pán poslanec Viliam Sopko z SDĽ.

 

Poslanec L. Ásványi:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

     vážení členovia vlády,

     dámy a páni,

 

     koaličná vláda pána premiéra  Mečiara musí ukázať náro-

du, že volebné sľuby nie  sú iba zabudnutou rétorikou. To je

normálna povinnosť  nastupujúcej vlády, inak  by nasledovalo

veľké  sklamanie.  Nesmie  však  nastať  dodatočné sklamanie

z neplnenia  úloh a  cieľov. Zázraky  sa nedejú,  aj keď pán

premiér v piatkovom hovore  po odznelých slovách uznania zá-

stupcu  Medzinárodného  menového  fondu  pána Johana Prátera

o dosiahnutom  výsledku hospodárenia  za rok 1994, vo výbore

pre  financie a  rozpočet hovoril  o zázraku.  Áno. Nečakane

prospešné výsledky  môžu byť považované  za zázračné, tvoria

ich však  vždy ľudia svojím  umom, usilovnosťou, kolektívnou

prácou a pobádaní  zainteresovanosťou. Na dobrých výsledkoch

sa dá  ďalej rozvíjať prospešná  budúcnosť rozumnou, reálnou

úvahou v medziach daných a vytváraných možností.

 

     Makroekonomické ciele vlády sú veľkolepé, povznášajúce,

musia tešiť  každého občana a zasluhujú  si všestrannú pomoc

a podporu. Takto sme sa  vyjadrovali k cieľom vládneho prog-

ramu, aj keď sme vyriekli, že spoluzodpovednosť za ich plne-

nie nepreberáme  jednak preto, že z  tvorby spoločného diela

sme boli vylúčení, a preto, že sme postrádali hmotné a zdro-

jové zabezpečenie týchto cieľov.  Teraz, na základe poznania

návrhu štátneho rozpočtu to tvrdíme s ešte väčšou rozhodnos-

ťou. Ciele a úlohy vo viacerých disciplínach sú nereálne op-

timistické, prekračujú naše možnosti. Ešte väčšou chybou je,

že potencionálne zdroje  nekoncentrujeme v prospech ťažisko-

vých úloh. Dovoľujeme si ďalšie rozrastanie štátneho aparátu

a tvorby nových  orgánov, ktoré pred tromi  rokmi sme po ve-

deckom i praktickom zdôvodnení  odhlasovali na zrušenie. Vy-

tvárame nevídane vysoké rezervy  a účelovo orientované pros-

triedky  na nepresvedčivo  potrebné a  ťažko kontrolovateľné

použitie. Na prorastovú  orientáciu, na dynamizovanie ekono-

miky, na verejnú investičnú činnosť zostalo menej prostried-

kov, ako naznačujú úlohy a ciele programu.

 

     Spoliehanie  sa  na  mimorozpočtové  zdroje, ktoré ešte

nikto  neinventoval a nepreskúmal ich mobilnosť, je, skromne

povedané, riskantnou odvážlivosťou.  Na pokrytie rozpočtova-

ných  výdavkov  a  dodržanie  trojpercentného limitu schodku

štátneho rozpočtu, meraného k  celkovej tvorbe hrubého domá-

ceho produktu, ministerstvo financií siahlo po veľmi pochyb-

nom, ale už len jedinom  ostávajúcom spôsobe - nereálnom na-

výšení príjmov  rozpočtu, i to  v oblasti daňových  príjmov.

V rozpočte rastú indexom 117 a  pol boda, absolútne o 19 mi-

liónov Sk v porovnaní so  skutočnosťou roku 1994.

 

     Daň z pridanej hodnoty rastie o 17 %, i keď hrubý domá-

ci produkt iba o 5 %. Úzka závislosť medzi týmito veličinami

je nepopierateľná.  Inak vládni činitelia  prehlásili, že sa

nebude zvyšovať  sadzba dane z pridanej  hodnoty. O dodržaní

tohoto  sľubu  sa  môžeme  zakrátko  presvedčiť v súvislosti

s kauzou vydávania tlače  subjektmi so zahraničnou finančnou

účasťou. Spotrebná daň porastie o  21 %. Ak nebudú stačiť na

predpokladaný rast plánované  opatrenia na prelepovanie uzá-

verov  fliaš alkoholu  a ďalšie  kontrolné opatrenia, budeme

musieť  asi páliť  viac benzínu,  viac fajčiť  a spotrebovať

viac alkoholu. Objem dane z príjmov právnických osôb je zvý-

šená o 16 %. Ak bol  vládny program nazvaný prorastovým a aj

štátny  rozpočet bude  schválený vo  forme podporenia  tejto

tendencie, toto  zvýšenie by bolo  prijateľné. V skutočnosti

sa viacej  spolieha na vplyv  povinného zavedenia registrač-

ných pokladníc od 1. júla pod ťarchou sankcií.

 

     Ak berieme  do úvahy nutnosť  prednostnej tvorby banko-

vých rezerv a štátneho fondu na likvidovanie jadrového odpa-

du, aj tento uvažovaný rast príjmov je spochybniteľný.

 

     Najväčšiu obavu si vynucujú úvahy o raste príjmov z da-

ne  fyzických  osôb  zo  závislej  činnosti,  po  našom dane

z miezd a odmien.  Už aj preto, že podiel z  nej pre obce je

jednou  z  nosných   položiek  rozpočtu  samosprávy.  Blízko

38-percentný nárast inkasa dane v  porovnaní s rokom 1994 je

neakceptovateľný.  Takýto rast  by sa  dal dosiahnuť  úplnou

likvidáciou  nezamestnanosti  so  súčasným  zvýšením  objemu

miezd, alebo enormným zvýšením priemerných miezd. Ani jedno,

ani druhé  nie je obsahom  vládneho programu. Bude  úspechom

znížiť nezamestnanosť na 14  %. Proti nekontrolovanému rastu

miezd  je skôr  oživovaná tendencia  mzdovej regulácie.  Veď

pred niekoľkými dňami bola ešte  tvrdým bodom úvahy vlády na

zabezpečenie makroekonomických cieľov.

 

     Bol  by ohrozený  aj ďalší  cieľ neprekročenia inflácie

nad 10 %. Na týchto  proporciách je založená aj menová poli-

tika Národnej banky Slovenska. Vysvetlenie zodpovedného pra-

covníka ministerstva  financií na moju  nástojčivú otázku vo

výbore pre financie a rozpočet o zdokumentovaní úvahy o ras-

te objemu tejto dane bolo veľmi jednoduché, ale nepresvedči-

vé. Vraj stupnica zdanenia miezd,  t. j.  príjmov  zo závis-

lej  činnosti, je  progresívna. To  je nám  známe. Ale  musí

predchádzať  rast miezd.  Pomer vzťahov je asi 3 : 1 v pros-

pech miezd. V tejto oblasti nepomôžu ani registračné poklad-

nice. Ak neveríte mne, preštudujte si tlač číslo 91 - Stano-

visko Najvyššieho kontrolného úradu k vládnemu návrhu zákona

o štátnom rozpočte na rok 1995. V tomto materiáli vymenované

riziká k úvahám o jednotlivých príjmoch štátneho rozpočtu sú

širšie  a pádnejšie,  ako ich  uvádza ministerstvo financií.

Obsahujú obavy z nesplniteľnosti ukazovateľov. Iste súhlasí-

te so mnou, že Najvyšší  kontrolný úrad nie je zaujatý proti

ambíciám vlády a nechce zlo pre občanov Slovenskej republiky.

 

     Na základe skúseností z  rokovania a výsledkov hlasova-

nia v našom výbore  dovoľte  mi apelovať na panie poslankyne

a pánov  poslancov, že  v týchto  otázkach nesmie rozhodovať

oddanosť straníckym farbám. Tu je reč o tvrdých objektívnych

ekonomických kategóriách, o  realite a splniteľnosti predsa-

vzatí.

 

     Vážené dámy a páni,  najväčšou chybou exekutívy by bolo

zvýšenie sadzby ktorejkoľvek dane, alebo zavedenie novej da-

ne pre splnenie rozpočtových príjmov. Daňové zaťaženie je už

i teraz nad mierou únosnosti.  Svedčia o tom tisíce prípadov

vrátenia povolenia na  vykonávanie živnosti podnikania práve

pre neúnosnosť zaťaženia daňami  a poistnými odvodmi. Ďalšiu

vlnu odchodu z podnikateľskej  činnosti je potrebné očakávať

v súvislosti  so sankcionovaním  z nezavedenia registračných

pokladníc od júla. Znovu nám odchádzajú nositelia daní. Zvy-

šovanie  daní  by  bolo  protiekonomické, protipodnikateľské

a namierené  proti širokej  verejnosti. Ani  spotrebiteľ pri

nákupe tovaru  a služieb, ani  zamestnanec pri výpočte  mzdy

neznesie ďalšie zaťaženie.

 

 

     Druhou  skupinou tvorby  prostriedkov štátneho rozpočtu

sú nedaňové príjmy. Sú rozpočtované indexom 60 bodov a done-

sú do rozpočtu  menej o 9 mld Sk ako  v minulom roku. Odvody

rozpočtových organizácií a  príspevkových organizácií, ktoré

sú riadené a kontrolované orgánmi štátnej správy, klesnú pod

50 %  skutočnosti roku 1994.  Inkasované pokuty a  penále vo

výške cca 4 mld Sk  sa stávajú mimorozpočtovými zdrojmi. Ne-

považujeme toto za zdôvodnené. Národná banka Slovenska odve-

die do štátneho rozpočtu o 4,5 mld Sk menej v zmysle najnov-

šej dohody s ministerstvom  financií o znížení sadzby úrokov

z pohľadávok a záväzkov vo vzájomnom styku. Zo slov pána gu-

vernéra Národnej banky Slovenska pána Masára vo výbore sa mi

nezdá, že ministerstvo financií urobilo veľmi výnosný obchod

a ani nie vo vhodnom čase.

 

     Do jednej  vety možno zhrnúť: Celý  rozpočet je stavaný

na výraznom  a veľmi pochybnom zvýšení  daňových príjmov. Čo

sa stane, ak sa nesplnia tieto nepodložené očakávania?

 

     Všeobecne  je známy  a diskutovaný  vzťah medzi štátnym

rozpočtom a rozpočtom obcí. Na daňových príjmoch od právnic-

kých osôb a fyzických osôb zo závislej činnosti sa podieľajú

obce.  Ich rozpočet  je dotovaný  aj 30-percentným  podielom

z inkasovanej   cestnej  dane.   Objem  rozpočtovaných  daní

z príjmov právnických  a fyzických osôb  v prospech štátneho

rozpočtu rastie v porovnaní s minulým  rokom o 28 %, v pros-

pech obcí len o 13,9 %.  Absolútna čiastka je síce o 588 mi-

liónov Sk navýšená, ale z iluzórneho základu, najmä v prípa-

de daní od fyzických  osôb. Pôvodne rozpočtovaný znížený po-

diel  20,27 %  ministerstvo financií  pod doterajším  tlakom

kritiky už upravilo  na 22,53 %, t. j. už  nad úroveň z roku

1994. Ani tento zvýšený podiel  nie je adekvátny tej skutoč-

nosti, že  základ pre výpočet  týchto republikových daní  sa

tvorí z veľkej  časti v obciach. Mal by  byť viacej pobádavý

na poskytovanie a vytváranie  vyhovujúcich podmienok a pros-

tredia pre podnikanie a podnikateľov.

 

     Štedrejšie bolo ministerstvo  financií pri rozpočtovaní

nedaňových príjmov obcí, t. j.  u príjmov z rozpočtových or-

ganizácií  a  príspevkových  organizácií  obcí,  u miestnych

a iných poplatkov a vôbec  činnosti obcí. Tam sa predpokladá

nárast príjmov až o 50 %.  Ak to inak nepôjde, enormným zvy-

šovaním poplatkov od občanov  a podnikateľov inkasovaním po-

kút  a penále.  Obecné zastupiteľstvá  si nemusia vylepšovať

imidž v kruhu obyvateľov?  Ministerstvo financií zabúda i na

to, že obce ako právnické  osoby sú aj daňovými poplatníkmi.

Napríklad z uvažovaného príjmu 350 miliónov korún z nájomné-

ho sa  40 %, t.  j. 140 miliónov  korún odvedie do  štátneho

rozpočtu, ale  aj z iných príjmov  z podnikateľskej činnosti

obcí.  Krátkodobá je  politika donucovania  obcí na čerpanie

úverov, núteného zadlžovania až k hospodárskemu kolapsu. Na-

koniec, záväzky  obcí bude musieť  prevziať a sanovať  štát,

ale spokojnosť a dôvera občanov bude už stratená.

 

     Na zreálnenie rozpočtu obcí a vytvorenie podmienok fun-

govania  samosprávy  v  mene  Maďarskej koalície, Maďarského

kresťanskodemokratického hnutia navrhujem podiel obcí na vý-

nose  dane z  príjmov  fyzických  osôb zo  závislej činnosti

z pôvodne  uvažovaných 20,27  % zvýšiť  na 25  %, u  príjmov

z daní od  právnických osôb z  uvažovaných 4,51 %  zvýšiť na

5 %. Takto by sa mali zvýšiť príjmy obcí z podielu na repub-

likových daniach  o 803 miliónov korún.  Na zachovanie výšky

z celkove rozpočtovaných výdavkov  štátneho rozpočtu odporú-

čam zrušiť výdavkovú položku  603 miliónov korún na vyrovna-

nie medziobecných disproporcií v kapitole Všeobecnej poklad-

ničnej správy a znížiť položku  na výdavky súvisiace so zme-

nami  kompetencie o  200 miliónov  korún takisto  v kapitole

Všeobecnej  pokladničnej  správy.  Konkrétny  návrh na zmenu

rozpočtu odovzdám pánu spoločnému spravodajcovi.

 

     Ďakujem za vašu trpezlivosť.

     /Potlesk./