S t e n o g r a f i c k á   s p r á v a

      o 4. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

         konanej 19., 20., 25. a 26. januára 1995

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

     milí hostia,

 

     otváram rokovanie  4. schôdze Národnej  rady Slovenskej

republiky, na ktorej vás všetkých vítam.

 

     Dovoľte mi,  aby som osobitne  privítal prezidenta Slo-

venskej republiky pána Michala Kováča /potlesk/, členov vlá-

dy Slovenskej  republiky na čele s  premiérom pánom Mečiarom

/potlesk/, členov diplomatického zboru akreditovaných v Slo-

venskej republike a ďalších pozvaných hostí /potlesk/.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte  mi  pripomenúť,  že  28.  decembra 1994 navždy

opustil  rady poslancov  pán poslanec  Ján Michelko. Odišiel

uprostred činorodej a zodpovednej  poslaneckej práce len pár

dní po tom, čo skončilo naše rokovanie predošlej schôdze. Na

rokovaniach schôdzí, ako aj  na schôdzach výborov bol aktív-

nym poslancom, presadzoval verejné záujmy v prospech spoloč-

nosti a svojich voličov.

 

     Prosím vás, dámy a páni, aby sme si minútou ticha ucti-

li pamiatku zosnulého kolegu Jána Michelka.

 

     /Minúta ticha./

 

     Ďakujem pekne.

 

     Skôr, ako pristúpime k rokovaniu, dovoľte, aby som zis-

til prítomnosť poslancov na schôdzi. Prosím, prezentujme sa.

 

     Prezentovalo  sa 129  poslancov, Národná  rada je  teda

uznášaniaschopná.

 

     O  ospravedlnenie na  tejto schôdzi  požiadali poslanci

Ľubomír Fogaš, Robert Fico a František Gaulieder. Pán posla-

nec Fogaš bude neprítomný až od poobedia.

 

     Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

 

     po dohode s podpredsedami Národnej rady navrhujem prog-

ram schôdze, ako ste ho dostali  v pozvánke. Pýtam sa, či má

niekto návrh na zmenu alebo doplnenie programu.

 

     Hlási sa pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Vážený pán prezident,

     vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená vláda,

     vážený slovenský snem,

     vážení hostia,

 

     článok 101  ods. 1 slovenskej ústavy  hovorí, že prezi-

dent je hlavou Slovenskej republiky.  Článok 102 ods. p/ Ús-

tavy Slovenskej republiky hovorí,  že prezident má právo byť

prítomný  na schôdzach  Národnej rady  Slovenskej republiky.

Ako porovnanie k tomu citujem článok 116 ods. 1, ktorý hovo-

rí, že člen vlády je  za výkon svojej funkcie zodpovedný Ná-

rodnej  rade Slovenskej  republiky. Prezident  republiky ako

hlava štátu teda stojí nad  parlamentom a nezodpovedá sa mu.

Pozvať prezidenta republiky do  Národnej rady Slovenskej re-

publiky, aby sa zodpovedal za výroky v liste, je preto poli-

ticky a ústavne neadekvátne a nekultúrne. Žiadam preto v me-

ne  poslancov KDH,  aby bod  6 programu  bol vyňatý  z tejto

schôdze.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej sa hlási pani poslankyňa Nováková.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážený pán prezident,

     vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán predseda vlády,

 

     navrhujem doplniť program tejto schôdze o nový bod čís-

lo 14, a to "Návrh na zmenu zloženia vyšetrovacej komisie na

objasnenie príčin  krízy ústavného zriadenia  Slovenskej re-

publiky v roku 1994".

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán prezident,

     vážený pán predseda,

 

     mám dve pripomienky k  programu. Jedna je všeobecná, že

sa do  programu dostalo viacero  bodov, ktoré nemajú  parla-

mentnú tlač. Neviem, ako by ste to vysvetlili, pán predseda,

ale považujem to za neobvyklé.

 

     A za chybu, ak si to môžem dovoliť takto povedať, pova-

žujem zaradenie bodu 11, kde sa hovorí o návrhu na vymenova-

nie generálneho  prokurátora Slovenskej republiky  a pod tým

je napísané, že návrh podá skupina poslancov. Nemožno predsa

zaradiť do programu bod, ktorý ešte neexistuje. Už sa to raz

stalo  v tomto  volebnom období  pri rokovaní  o programe 2.

schôdze. Myslím si, že by sa to nemalo stávať.

 

     Do tohto momentu ešte nikto z poslancov nemá predložený

návrh na vymenovanie generálneho prokurátora, aspoň na stole

som ho nenašiel, a vo  výboroch tento materiál takisto pred-

ložený nebol. Chcem sa opýtať, či  máme o čom rokovať v bode

11, a ak máme, kde  sú písomné podklady. Inak navrhujem, aby

sme tento bod z rokovania vypustili.

 

     V druhej časti môjho krátkeho vystúpenia chcem navrhnúť

takisto nový bod  na záver programu, ktorým sú  otázky a in-

terpelácie.  Viem,  že  odpoveďou  môže  byť  to, že sa ešte

vlastne  neprerokovalo a  neschválilo programové  vyhlásenie

vlády, ktoré  určí základný rámec  činnosti vlády Slovenskej

republiky, že teda kontrolná činnosť sa môže začať až potom.

Avšak  vláda je  vymenovaná, vlastne  viac ako  mesiac koná,

pôsobí vo svojej funkcii, a preto si myslím,  že by mala byť

poslancom daná možnosť kontrolovať vládu prostriedkami, kto-

ré určuje ústava a rokovací poriadok.

 

     Navrhujem teda zaradiť ako bod 14, ak prejde návrh pani

poslankyne, tak ako bod 15 otázky a interpelácie poslancov.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec,  na  dve  otázky  ste  si odpovedali sám

s tým, že keď  bude schválený tento program tak,  ako je na-

vrhnutý, materiály k  voľbe generálneho prokurátora okamžite

dostanete, sú pripravené.

 

     Na druhú otázku ste si tiež sám odpovedali. Keďže vlád-

ne vyhlásenie a schvaľovanie programu vlády je podmienené aj

dôverou vlády, bod interpelácie  zaradený nebol, ak by došlo

k niečomu inému.  Samozrejme, budeme hlasovať  o tomto vašom

návrhu  a od  budúcich schôdzí  budú zaraďované interpelácie

tak, ako sa poslanci na tom dohodnú. V tomto nie je problém.

O vašom návrhu na zaradenie tohto bodu dám hlasovať.

 

     Pán poslanec Bajan.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Len veľmi krátko vzhľadom na  to, že pán poslanec Ftáč-

nik  objasnil obidva  problémy. Myslím  si, že  najmä prvému

problému by sa predišlo, keby  tak, ako bolo predtým zvykom,

bolo politické  grémium pred každou  schôdzou. Pán predseda,

odporúčam, aby od budúcej  schôdze niečo podobné bolo. Pred-

išli by sme rôznym nedorozumeniam.

 

     Takisto klub Demokratickej únie podporuje návrh, aby do

programu bol zaradený bod interpelácie a otázky.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Moric.

 

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán prezident,

     vážení pán premiér,

     vážená vláda,

     kolegovia, kolegyne,

 

     myslím si,  že keď pred rečníckym  pultom vystupuje po-

slanec a  odvoláva sa na písomný  materiál, je potrebné, aby

ho  citoval presne.  Ako predseda  klubu Slovenskej národnej

strany  vám oznamujem,  že sme  pána prezidenta  nevolali na

zodpovednosť, ako to uviedol  pán poslanec Mikloško, ale sme

pána prezidenta požiadali, aby vysvetlil niektoré svoje tvr-

denia v liste pánu Ormemu, ktoré podpísal ako prezident Slo-

venskej republiky.

 

     Po druhé  - vzhľadom na  to, že pán  poslanec Andel bol

zvolený za  podpredsedu Národnej rady  Slovenskej republiky,

bol  členom výboru  pre  vzdelanie,  vedu, kultúru  a šport,

chcel by som poprosiť, aby ako bod 5 bola zaradená voľba no-

vého  predsedu tohto  výboru. Dali  sme písomný  podnet pánu

predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán  poslanec, ale navrhujem to  ako bod číslo

15 resp. 16,  pretože, zatiaľ som od vás  ani podklady nedo-

stal. Dám o tom hlasovať ako o bode číslo 15 alebo 16. podľa

toho, ako bude schválený program. Súhlasíte?

 

 

 

 

Poslanec V. Moric:

 

     Je to v poriadku, ale videlo sa mi to logické preto, že

body 2, 3 a 4 sa týkali nových volieb. Súhlasíme, samozrejme.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  Vážené  panie  poslankyne,  páni poslanci, ak

nikto nemá ďalšie návrhy  na zmenu alebo doplnenie programu,

dám hlasovať o jednotlivých návrhoch.

 

     Prvý návrh predniesol pán  poslanec Mikloško s tým, aby

sme vypustili bod číslo 6.

 

     Prosím, aby  sme sa prezentovali  a hneď aj  hlasovali.

Kto je za vypustenie bodu číslo 6, bude hlasovať áno, kto je

proti, bude hlasovať nie.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 84 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod číslo 6 ostáva tak, ako bol pôvodne

navrhnutý do programu.

 

     Ďalší návrh dala pani  poslankyňa Nováková, aby ako bod

číslo 14 bol navrhnutý návrh na doplnenie komisie, ktorú sme

schválili na 2. schôdzi Národnej rady.

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Je to kvôli to-

mu,  že  predsedníčkou  tejto  komisie  bola pani poslankyňa

Tóthová, ktorá už nie je poslankyňou.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasovalo 7 poslancov.

 

     Bodom číslo 14 nášho  rokovania bude voľba nového člena

komisie.

 

     Ďalší návrh mal pán poslanec Ftáčnik, aby ako bod číslo

15 boli zaradené do programu interpelácie.

 

     Prosím, prezentujme sa a budeme hlasovať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 65 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem,  že sme  nezaradili tento  bod programu na

túto schôdzu.

 

     Pán poslanec ďalej navrhuje, aby sme vypustili bod čís-

lo 11 - voľbu generálneho prokurátora.

 

     Prosím, prezentujme  sa a hneď hlasujme.  Kto je za vy-

pustenie, hlasuje áno, kto je proti vypusteniu, hlasuje nie.

 

     Prezentovalo sa 139 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Tento bod programu ostáva.

 

     Ďalej pán poslanec Bajan navrhoval  to isté, čo pán po-

slanec Ftáčnik, zaradiť do programu interpelácie. O tom hla-

sovať nebudeme.

 

     Pán poslanec Moric navrhuje,  aby sme zaradili do prog-

ramu prevolenie predsedu výboru,  ktorého predsedom je teraz

pán podpredseda Andel. Je daný aj návrh na nového predsedu.

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 92 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

     Tento návrh sme schválili.

 

     Týmto sme prešli všetky doplňovacie návrhy. Dávam preto

hlasovať o programe ako celku.

 

     Prosím, aby  sme sa prezentovali  a hneď aj  hlasovali.

Kto je za takto predložený návrh rokovania aj so schválenými

doplnkami?

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.

 

     Môžem konštatovať, že sme  schválili program 4. schôdze

Národnej rady Slovenskej republiky.

 

 

     Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

 

     p r v ý m  bodom programu je

 

     Správa  Mandátového a  imunitného výboru  Národnej rady

Slovenskej  republiky  o  nastúpení  náhradníka na zaniknutý

mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Jána

Michelka.

 

     Prosím predsedu Mandátového  a imunitného výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky pána poslanca Kočnára, aby po-

dal správu.

 

Poslanec M. Kočnár:

 

     Správa  Mandátového a  imunitného výboru  Národnej rady

Slovenskej  republiky  o  nastúpení  náhradníka na zaniknutý

mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Vážený pán prezident,

     vážená Národná rada Slovenskej republiky,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

     vážení členovia vlády,

 

     mandátový a imunitný výbor  ma poveril podať správu vý-

boru o nastúpení náhradníka na zaniknutý mandát poslanca Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky. Dá sa  povedať tesne pred

prahom nového roku nás zasiahla  smutná udalosť, keď 28. de-

cembra 1994 náhle skonal  náš kolega, poslanec Národnej rady

Slovenskej  republiky  za  Hnutie  za demokratické Slovensko

Ing. Ján Michelko, ktorý bol členom výboru pre hospodárstvo,

privatizáciu  a  podnikanie.  V  súvislosti  s tým mandátový

a imunitný výbor na svojej schôdzi 19. januára 1995 preroko-

val nastúpenie náhradníka na zaniknutý mandát poslanca.

 

     V  prijatom uznesení  výbor konštatoval,  že úmrtím po-

slanca Jána  Michelka 28. decembra 1994  došlo k zániku jeho

mandátu poslanca Národnej  rady Slovenskej republiky. Posla-

nec Ján Michelko ako kandidát koalície Hnutie za demokratic-

ké Slovensko a Roľnícka strana  Slovenska bol zvolený vo vo-

lebnom kraji Východoslovenskom. Výbor odporučil Národnej ra-

de Slovenskej  republiky vziať na vedomie  zánik mandátu po-

slanca Jána Michelka z dôvodu  jeho úmrtia dňom 28. decembra

1994.

 

     Vážená Národná rada,

 

     podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej Národnej rady číslo

80/1990 Zb.  o voľbách do  Slovenskej národnej rady  v znení

neskorších predpisov na uprázdnený mandát poslanca nastupuje

náhradník tej istej politickej  strany podľa poradia, v akom

bol  uvedený na  kandidátnej listine  pre voľby  vo volebnom

kraji, v ktorom bol  kandidovaný poslanec, ktorého mandát sa

uprázdnil.  Ak však  boli na  kandidátnej listine  uplatnené

prednostné  hlasy,  nastupuje  kandidovaný  poslanec,  ktorý

dostal najvyšší počet prednostných hlasov.

 

     Mandátový a imunitný výbor  podľa spisov Slovenskej vo-

lebnej komisie  a tiež dokladov  o nastupujúcom náhradníkovi

zistil, že  nastupujúcim náhradníkom koalície  Hnutie za de-

mokratické Slovensko a Roľnícka strana Slovenska vo volebnom

kraji Východoslovenskom za poslanca Jána Michelka je pán Ján

Volný.

 

     Ján Volný je  slovenskej národnosti, štátna príslušnosť

Slovenská republika. Narodil sa  20. októbra 1953 v Spišskom

Podhradí. Zamestnaný  je na Mestskom úrade  v Spišskej Novej

Vsi, kde pracuje ako  vedúci oddelenia kultúry, vzdelávania,

športu a mládeže.

 

     Výbor preskúmal platnosť nastúpenia uvedeného náhradní-

ka a tiež aj jeho  voliteľnosť. Preskúmal aj otázku nezluči-

teľnosti funkcie  poslanca s inou  funkciou s tým,  že podľa

predložených dokladov takúto funkciu nevykonáva.

 

     Mandátový a imunitný  výbor odporučil predsedovi Národ-

nej rady Slovenskej republiky, aby podľa § 48 odsek 6 zákona

Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slo-

venskej národnej rady v  znení neskorších predpisov vyhlásil

na  zaniknutý mandát  poslanca Jána  Michelka nastúpenie ná-

hradníka Jána Volného a odovzdal  mu osvedčenie o tom, že sa

stal poslancom Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Na záver  navrhujem Národnej rade  Slovenskej republiky

v uznesení vziať na vedomie  zánik mandátu poslanca Národnej

rady Slovenskej republiky Jána Michelka z dôvodu jeho úmrtia

dňom 28.  decembra 1994. Ďalej  tiež navrhujem, aby  Národná

rada vzala so súhlasom  na vedomie podanú správu mandátového

a imunitného výboru o nastupujúcom náhradníkovi.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pánu poslancovi Kočnárovi.  Počuli  ste  návrh

predsedu mandátového a imunitného výboru na uznesenie. Dávam

hlasovať o schválení tohto uznesenia.

 

     Prosím, pán poslanec Košnár.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Pán predseda, chcem oznámiť, že budem používať náhradnú

kartu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Prosím,  prezentujme sa  a hlasujme  o uznesení,  ktoré

predniesol predseda mandátového a  imunitného výboru pán po-

slanec Kočnár.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 131 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme navrhnuté uznesenie prijali.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     v súlade s odporúčaním  mandátového a imunitného výboru

podľa  § 48  ods. 6  zákona Slovenskej  národnej rady  číslo

80/1990 Zb.  o voľbách do  Slovenskej národnej rady  v znení

neskorších  predpisov som  vyhlásil na  zaniknutý mandát po-

slanca  Jána  Michelka  nastúpenie  náhradníka Jána Volného.

Osvedčenie, o tom, že sa pán Ján Volný stal poslancom Národ-

nej rady Slovenskej republiky  19. januára 1995, mu odovzdám

po zložení sľubu.

 

 

     Pristúpime  k sľubu  poslanca Národnej  rady Slovenskej

republiky.

 

     Prosím pána Jána Volného,  aby predstúpil pred rečnícke

miesto a  do mojich rúk zložil  ústavou predpísaný sľub. Sú-

časne prosím  pána poslanca Sečánskeho,  aby prečítal znenie

sľubu.

 

     Prítomných prosím, aby v priebehu sľubu stáli.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     "Sľubujem na  svoju česť a  svedomie vernosť Slovenskej

republike. Svoje  povinnosti budem plniť v  záujme jej obča-

nov.  Budem dodržiavať  ústavu a  ostatné zákony  a pracovať

tak, aby sa uvádzali do života."

 

Poslanec J. Volný:

 

     Sľubujem. /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem vám všetkým. Želám pánu poslancovi Volnému veľa

úspechov v práci orgánov  Národnej rady Slovenskej republiky

i v jeho poslaneckej činnosti.

 

     Ď a l š í m  bodom programu bude

 

     Voľba poslanca  do výboru Národnej  rady Slovenskej re-

publiky.

 

     Na odporúčanie  Klubu poslancov Hnutia  za demokratické

Slovensko sa navrhuje, aby poslanec Ján Volný bol zvolený do

Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodárstvo,

privatizáciu a podnikanie.

 

     Má niekto otázky alebo pripomienky k tomuto návrhu?

 

     /Nikto./

 

     Ak nie, navrhujem, aby sme prijali uznesenie tohto zne-

nia: "Národná  rada Slovenskej republiky podľa  § 4 písm. l/

zákona Slovenskej národnej rady  číslo 44/1989 Zb. o rokova-

com poriadku v znení  neskorších predpisov zvolila Jána Vol-

ného za člena Výboru  Národnej rady Slovenskej republiky pre

hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

 

     Dávam hneď o tomto návrhu hlasovať.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 117 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme prijali aj návrh tohto uznesenia.

 

     N a s l e d u j ú c i m  bodom je

 

     Návrh na voľbu overovateľa Národnej rady Slovenskej re-

publiky.

 

     Národná  rada  Slovenskej  republiky  svojím  uznesením

z 3. novembra 1994 číslo 7 určila, že bude mať 17 overovate-

ľov.  Za  overovateľa  Národnej  rady  bol  na ustanovujúcej

schôdzi zvolený aj zosnulý  pán poslanec Ján Michelko. Preto

je potrebné, aby sme do  určeného počtu zvolili jedného ove-

rovateľa  Národnej rady.  Keďže pán  poslanec Volný  sa stal

poslancom za pána poslanca  Michelka, navrhujem, aby za ove-

rovateľa bol zvolený on.

 

     Má niekto z poslancov pripomienky?

 

     /Nikto./

 

     Ak  nie, dám  hlasovať. Prosím,  prezentujme sa  a hneď

hlasujme.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 139 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 119 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

 

     Konštatujem,  že  Národná  rada  zvolila  pána poslanca

Volného za overovateľa Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     ako  ď a l š í  bod programu  4. schôdze nasleduje pre-

prerokovanie

 

     Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.

 

     Vláda Slovenskej republiky podľa článku 113 Ústavy Slo-

venskej  republiky predkladá  Národnej rade  svoj program so

žiadosťou o vyslovenie dôvery.

 

     Programové  vyhlásenie vlády  Slovenskej republiky  ste

dostali ako tlač 74. Spoločnú správu o výsledku prerokovania

programového vyhlásenia vo výboroch  Národnej rady máte pred

sebou ako tlač 74a, ku ktorej je pripojený aj návrh na uzne-

senie Národnej rady.

 

     Za vládu Slovenskej republiky  vystúpi a jej programové

vyhlásenie  uvedie predseda  vlády Slovenskej  republiky pán

Vladimír Mečiar. Prosím, pán predseda vlády, aby ste sa uja-

li slova.

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Vážený pán prezident,

     vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

     členovia vlády Slovenskej republiky,

 

     pred  Národnú  radu  so  svojím  programovým vyhlásením

predstupuje vláda, ktorá vzišla zo slobodných demokratických

volieb a z  tých subjektov, ktoré boli ochotné  a schopné sa

dohodnúť a  prevziať zodpovednosť za  správu vecí verejných,

za správu vecí štátnych a občianskych. Programové vyhlásenie

vlády vám bolo doručené, máte ho pred sebou. Prostredníctvom

médií sa mohli s ním oboznámiť všetci občania Slovenskej re-

publiky, preto vás nebudem unúvať,  vážené dámy a páni, kom-

plexným čítaním  tohoto programového vyhlásenia,  dovolím sa

pozastaviť iba pri niektorých čiastkových otázkach.

 

     Vláda predstupuje pred vás s programom, ktorý si kladie

za úlohu vysoké ambície zabezpečiť základné strategické zme-

ny a posuny vo vývoji Slovenskej republiky. Za svoje strate-

gické  ciele  považuje  na  prvom  mieste program integrácie

Európy uviesť do praxe, prejsť  od teoretických úvah k prak-

tickej realizácii. Vláda v oblasti hospodárskej politiky po-

važuje za nutné ukončiť etapu makroekonomickej reštriktívnej

politiky, prejsť k politike  rozvojovej, k politike ozdravo-

vania, k politike rozvoja všetkých spoločenských štruktúr.

 

 

     Vláda považuje za nutné aktivovať a rozvíjať svoju prá-

cu tak, aby dosiahla  vysoký stupeň dynamizácie rozvoja spo-

ločnosti tak, aby v priebehu  jej funkčného obdobia bola do-

končená  transformácia  školstva,  zdravotníctva,  sociálnej

sféry, aby mohli plniť svoje  poslanie v súlade so spoločen-

skými  záujmami. Vláda  si kladie  za svoju  úlohu napomáhať

rozvoju  obnovy  humanizmu,  morálky,  medziľudských vzťahov

tak, aby došlo k ich - nazvime to obrazne - poľudšteniu. Má-

me záujem a budeme napomáhať tomu, aby sa upevňovala jednota

občanov  Slovenskej republiky  tam, kde  je nevyhnutná,  pri

rešpektovaní osobitosti a slobody osobnej, národnostnej, ná-

boženskej i všetkých ostatných.

 

     V súčasnosti vláda predstupuje pred parlament s progra-

mom v  období premien a preorganizovávania  sa celej Európy.

Zjednotená a solidárna Európa  postavená na hodnotách slobo-

dy, demokracie,  úcty k národnej  identite, sa stáva  cieľom

našich praktických krokov. Úsilie o  účasť v takto sa integ-

rujúcej a zjednocujúcej Európe si vyžaduje od nás mnoho úsi-

lia za prekonanie prekážok na tejto ceste, ale aj odmietanie

toho, čo je na nej  negatívnym - xenofóbiu, rasovú a etnickú

neznášanlivosť, diskrimináciu ľudí. Na  tejto ceste je nutné

rešpektovať práva všetkých  menšín - etnických, náboženských

i iných tak, aby jednota spoločnosti sa dosahovala s rešpek-

tovaním osobitosti a zvláštneho každého z nej. Od deklarova-

nia cieľov, od úvah, v ktorom roku by sme sa mali stať člen-

mi  integrovanej Európy,  treba prejsť  k praktickým krokom,

ktoré ho naplnia zmyslom a konkrétnym obsahom.

 

     Príprava na  vstup do integrujúcej  sa Európy vyžaduje,

aby sme zabezpečovali vlastnú  dynamiku vývoja. Pritom nemô-

žeme  vychádzať iba  z úrovne,  ktorú sme  dosiahli my  dnes

a ktorú dnes  predstavujú vyspelé štáty  Európy, ale predpo-

kladať ich budúci rozvoj a vyrovnávať sa k ich budúcemu roz-

voju v momente integrácie.  Pri tejto ceste zdôrazňujeme po-

trebu hľadania postupnosti krokov tak, aby zodpovedali stavu

našej spoločnosti,  jej zdrojom a možnostiam tak, aby zodpo-

vedali stratégii, ktorá síce má jeden cieľ, ale mnoho ciest.

Hľadanie vlastnej  cesty nie je  hľadaním tretej cesty,  ale

zodpovedajúcich  spôsobov  využitia  zdrojov  a  mobilizácie

všetkého, čo nám je dostupné.

 

     Pri tejto ceste budeme využívať aj vnútorné zdroje štá-

tu na  prvom mieste, ale využívať  aj všetky výhody medziná-

rodnej integrácie. Slovenská  republika jasne deklaruje svoj

záujem  o členstvo  v Európskej  únii a  vláda má ambíciu do

30. júna tohoto roku podať prihlášku do Európskej únie. Slo-

venská  republika jasne  deklaruje svoj  postoj k  európskym

bezpečnostným štruktúram, snahu o začlenenie do Západoeuróp-

skej únie i do  NATO pri rešpektovaní celoeurópskych bezpeč-

nostných záujmov tak, aby v Európe bol bezpečný každý.

 

     Vláda Slovenskej republiky  považuje za nutné zdôrazniť

aj veľkú pozornosť vzťahom s  našimi susedmi. Ide nám o roz-

voj vzťahov  dobrého susedstva, ktoré musia  byť založené na

rešpektovaní suverenity, teritoriálnej integrity, politickej

nezávislosti a odmietnutia politiky  sily. Vláda v tejto sú-

vislosti konštatuje,  že Rakúsko sa stalo  naším susedom Eu-

rópskej únie, osobitné vzťahy považujeme za dôležité upevňo-

vať  s Českou  republikou, sme  pripravení výrazne  prispieť

k zlepšeniu vzťahov s  Maďarskou republikou, chceme pokračo-

vať  v tradíciách  spolupráce s  Poľskou  republikou, ako aj

s Ukrajinskou republikou. Otázky súvisiace s hranicami možno

odstrániť rokovaním. Problémy menšín  by nemali byť rozdeľo-

vacími, ale naopak, spojovacími.  V tomto smere vláda očaká-

va, že aj občania národnostných menšín žijúci v pohraničných

oblastiach  budú prispievať  k upevneniu  a zlepšenie medzi-

štátnych vzťahov.

 

     V otázkach celoeurópskej integrácie a základných zahra-

ničnopolitických cieľov nebolo ani pri prerokovaní programo-

vého vyhlásenia zásadnejších pripomienok vo výboroch. Myslí-

me, že  v tejto situácii, aká  dnes je, nie sú  v parlamente

subjekty,  ktoré by  jednoznačne odmietli  alebo spochybnili

tieto ciele. Súhlas s programovým vyhlásením znamená aj sto-

tožnenie  sa s  cieľmi. Odmietnutie  programového vyhlásenia

pod akoukoľvek zámienkou znamená  v skutočnosti aj odmietnu-

tie týchto globálnych zámerov a cieľov.

 

     V oblasti hospodárskeho vývoja vláda prvýkrát od vzniku

samostatnej Slovenskej republiky definuje rámce hospodárskej

stratégie  a stanovuje  hlavné ciele  v dlhodobom horizonte.

Strategickým cieľom vlády je  položiť základy na dosiahnutie

porovnateľnej úrovne  ekonomiky a životnej  úrovne obyvateľ-

stva s  vyspelými krajinami Európy  najneskôr do roku  2010.

Len toto umožní plnohodnotnú  integráciu Slovenska do európ-

skych štruktúr. Vláda bude  usilovať o využitie ľudského po-

tenciálu  a jeho  kvalifikačnej úrovne,  tvorivosti, invenč-

nosti a spôsobilosti adaptácie na nové podmienky, produkčné-

ho potenciálu s podstatne  vyšším využitím vlastnej základne

vedy, výskumu a vývoja, špecifickosti jednotlivých regiónov,

geografických daností, teritoriálne vyváženého rozvoja a ex-

panzie zahranično-ekonomických aktivít Slovenska.

 

    Postupné  začleňovanie Slovenskej  republiky do procesov

európskej  integrácie  predpokladá  upevniť  v  hospodárskom

a politickom systéme základné  hodnoty Európskej únie, akými

sú trvalý mier, jednota, sloboda, rovnosť, solidárnosť, hos-

podárska a sociálna istota.  Postupne to znamená prispôsobiť

legislatívne a technické normy smerom k Európskej únii, for-

movať  hospodársku stratégiu  a k  tomu prispôsobiť nástroje

menovej, fiškálnej,  rozpočtovej a colnej  politiky v súlade

s podmienkami a kritériami  Európskej únie, uskutočňovať ak-

tívnu liberalizáciu zahraničného  obchodu, zabezpečovať kon-

vertibilitu meny a postupne sa pripravovať na spoločnú meno-

vú úniu s Európskou  úniou. Vláda zabezpečí urýchlené dokon-

čenie transformácie hospodárskeho systému, včítane vlastníc-

kych vzťahov  tak, aby sa  vytváral systém postindustriálnej

spoločnosti.

 

     Vláda sa bude usilovať,  aby svojou politikou vytvorila

podmienky na naplnenie  nasledovných makroekonomických záme-

rov: udržať a postupne  dynamizovať výkonnosť ekonomiky tak,

aby  sa priemerné  medziročné tempo  rastu hrubého  domáceho

produktu  v stálych  cenách blížilo  k 5  %, postupne znížiť

mieru nezamestnanosti pod úroveň 10 %, neprekročiť medziroč-

nú mieru inflácie 10 % a vytvárať predpoklady na jej postup-

né  znižovanie,  udržať  pozitívny  vývoj platobnej bilancie

a rastom  devízových rezerv  vytvárať podmienky  prechodu na

úplnú  konvertibilitu  slovenskej  koruny,  podiel  deficitu

štátneho rozpočtu na hrubom  domácom produkte podľa metodiky

Medzinárodného  menového fondu  udržať do  3 %  s klesajúcim

trendom, celkovú zadĺženosť štátu  udržať v rozpätí porovna-

teľnom s kritériami Európskej únie a postupne ju znižovať.

 

     S týmto cieľom vláda taktiež zabezpečí, aby bola uvede-

ná do života široko chápaná priemyslová politika, ktorá pod-

porí využitie pracovného  potenciálu domácej surovinovej zá-

kladne a rozvoj cestovného  ruchu. Podporí investície do mo-

derných a pokrokových  technológií šetriace energiu, životné

prostredie a zvyšujúce  konkurencieschopnosť domácej produk-

cie. Vláda  vypracuje a bude  uskutočňovať program verejných

investícií. Vzhľadom na rozdielny multiplikačný efekt inves-

tícií vláda určí priority  ich realizácie. Vláda podporí po-

kračujúci proces transformácie  družstevníctva na princípoch

demokracie, solidarity a  dobrovoľnosti členstva ako význam-

nej súčasti  ekonomického, výrobného a  spoločenského poten-

ciálu. Vláda vychádza z  predpokladu a skúseností, že kombi-

náciou účelnej makroekonomickej regulácie s priemyslovou po-

litikou  vytvorí  základ  rozvojovo  stabilizačnej politiky,

schopnej  zabezpečiť prechod  hospodárstva do  fázy trvalého

oživenia a rastu.

 

 

    Vláda v  čo najkratšom možnom čase  prijme opatrenia na

odstránenie pretrvávajúcich nezdravých  javov, ako sú vysoká

platobná  neschopnosť, finančná  nedisciplinovanosť. Bude sa

zaoberať  aj  finančnými  vzťahmi  a  finančným hospodárením

v štátnych podnikoch  a akciových spoločnostiach  s výrazným

podielom majetkovej účasti Fondu  národného majetku a v ďal-

ších  spoločnostiach nimi  založených. V  záujme mobilizácie

rozpočtových zdrojov položí dôraz  na sprísnenie systému pl-

nenia odvodových povinností voči štátnemu rozpočtu, zdokona-

lí legislatívu, zvýši  odbornosť, skvalitní kontrolu, upraví

vzájomné finančné väzby medzi obchodnými spoločnosťami a ich

dcérskymi spoločnosťami, ktoré  predstavujú mimoriadny zdroj

únikov príjmov zo štátneho rozpočtu.

 

     Vláda má záujem skvalitniť prorastové pôsobenie finanč-

nej  politiky  zintenzívnením  koordinácie  a  previazanosti

opatrení  tejto politiky  s politikou  menovou. Vláda  preto

iniciatívne zabezpečí sprehľadnenie vzťahov a zlepšenie spo-

lupráce s  Národnou bankou Slovenska,  zdokonalí aj legisla-

tívny rámec vzájomných vzťahov. Na druhej strane vláda prij-

me finančné a bude iniciovať a podporí menové opatrenia sme-

rujúce k revitalizácii  finančnej pozície hospodárskych sub-

jektov ako  základného, trvalého oživenia  rozvoja hospodár-

stva.

 

     Vláda bude  usilovať, aby pri tvorbe  rozpočtu v súlade

s metodikou Medzinárodného menového  fondu deficit neprekro-

čil hranicu 3 % hrubého  domáceho produktu s cieľom postupne

dosiahnuť vyrovnaný štátny rozpočet.  Vyžiada si to uskutoč-

niť niektoré zmeny v prístupoch pri tvorbe štátneho rozpočtu

už na  rok 1995 a  zásadnú zmenu na  rok 1996 tak,  aby boli

v súlade s  rozpočtovými pravidlami zaužívanými  v krajinách

Európskej únie. Bude preto potrebné vrátiť štátnemu rozpočtu

pôvodné poslanie, t.  j. bezprostredne zabezpečovať financo-

vanie  funkcií štátu  a ústavou  garantovaných spoločenských

potrieb najmä v školstve, zdravotníctve, kultúre a sociálnej

politike.

 

     Doteraz  uplatňovanú dotačnú  politiku voči podnikateľ-

skej sfére pri financovaní investičných aktivít vláda doplní

aj  využitím  prostriedkov  Fondu  národného  majetku, resp.

uplatnením  foriem nepriamej  podpory daňovými  nástrojmi vo

vymedzených smeroch, ako je podpora investícií, podpora vedy

a techniky a exportu.

 

     Osobitnú pozornosť bude vláda venovať deblokácii pohľa-

dávok  v zahraničí  tak,  aby  sa stali  výraznejším zdrojom

príjmov štátneho  rozpočtu. Zásadne novým  systémovým prvkom

v rozpočtovom hospodárení bude vybudovanie a zavedenie štát-

nej pokladnice podľa vzoru zaužívaného v krajinách Európskej

únie. Na  základe dvojročných skúseností  z uplatňovania sú-

časnej  daňovej sústavy  bude vláda  zabezpečovať jej ďalšie

zdokonaľovanie tak,  aby bola jednoznačná,  spravodlivá, ob-

medzovala možnosť  daňových únikov a  bola pre podnikateľské

subjekty aj občanov zrozumiteľná.

 

     Privatizáciu považuje vláda za  jednu z ťažiskových ob-

lastí procesu ekonomickej reformy. Jej pokračovanie a urých-

lenie  patrí medzi  prioritné úlohy.  Zmenou vlastníctva  si

vláda kladie za cieľ dosiahnuť aktivizáciu ľudského činiteľa

a zvýrazniť jeho osobnú  zodpovednosť. Procesom privatizácie

chce vláda vytvoriť také vlastnícke štruktúry, v ktorých bu-

dú  mať významný  podiel domáci  podnikatelia i  zamestnanci

privatizovaných podnikov, čím sa  vybuduje pevný základ par-

ticipačnej ekonomiky.

 

     Tieto strategické ciele bude vláda dosahovať predovšet-

kým presadzovaním kombinácie štandardných metód v privatizá-

cii s  kupónovou privatizáciou. Budú  sa uplatňovať súťaživé

formy  predaja s  výberom nadobúdateľa  na základe  precízne

formulovaného  a zdôvodneného  podnikateľského zámeru, ktorý

bude rešpektovať osobitosti podniku  a potreby jeho rozvoja.

V záujme  podpory rozvoja  domácej podnikateľskej  vrstvy sa

budú naďalej umožňovať splátkové  formy predaja so započíta-

vaním investícií ako splátok kúpnej ceny. Kvôli zvýšeniu so-

ciálnej priechodnosti procesu privatizácie v záujme vytvára-

nia participačnej ekonomiky vláda bude presadzovať účasť za-

mestnancov na privatizácii podnikov, v ktorých pracujú.

 

     Vláda  podporí  účelný  vstup  zahraničného kapitálu do

slovenskej ekonomiky, umožní  zakladanie spoločných podnikov

so  zahraničnými  investormi  tak,  aby  zahraničné finančné

zdroje smerovali predovšetkým na modernizáciu a nákup nových

technológií resp.  finančné ozdravenie týchto  podnikov. Ob-

dobné hľadiská bude preferovať i pri predaji podnikov zahra-

ničným investorom. Vláda zabezpečí, aby druhá vlna kupónovej

privatizácie pokračovala  bez zbytočného odkladu,  pričom do

kupónovej privatizácie  ponúkneme časť akcií  akciových spo-

ločností vzniknutých zo štátnych podnikov tak, aby majoritné

podiely akcií  boli privatizované predajom  strategickým in-

vestorom  pri zmluvne  zabezpečených podmienkach  dlhodobého

rozvoja privatizovaných subjektov.

 

     Vláda bude presadzovať, aby sa v rámci procesu privati-

zácie  dynamizovali aj  aktivity, ktoré  sú neodlučiteľné od

procesu privatizácie, avšak  funkčne prináležia Fondu národ-

ného majetku.  Ide o dôslednejšie  vymáhanie pohľadávok, do-

siahnutie väčšej platobnej disciplíny  u veriteľov Fondu ná-

rodného  majetku a  dôslednejšiu kontrolu  akciových spoloč-

ností, kde má Fond národného majetku majetkovú účasť.

 

     Hospodárskou a priemyselnou  politikou sa budú vytvárať

podmienky na proces revitalizácie, reštrukturalizácie a zvy-

šovanie konkurencieschopnosti priemyslu. Predpokladom využi-

tia nášho potenciálu a  polohovej renty Slovenskej republiky

je rozvinutie infraštruktúrnych  systémov dopravných, infor-

mačných, telekomunikačných, energetických,  finančných a ich

integrita. Za strategické ciele  rozvoja priemyslu vláda po-

važuje  stabilizáciu  odvetví,   zvyšovanie  ich  výkonnosti

s udržaním podmienok programovo trvale udržateľného rozvoja,

zvyšovanie exportu a konkurencieschopnosti produkcie, znižo-

vanie  energetickej, surovinovej  a  materiálnej náročnosti,

zvyšovanie  využívania domácich  surovín, dosahovanie vyššej

finalizácie zvyšovaním  pridanej hodnoty produkcie, a tým aj

vyššie  zhodnotenie národnej  práce, zvyšovanie produktivity

práce a  súčasne vytváranie nových  pracovných príležitostí,

ako aj efektívne  zhodnocovanie domácich druhotných surovín.

Vláda  zabezpečí vypracovanie  analýz priemyslových  odvetví

z hľadiska   komparatívnych   výhod,   konkurencieschopnosti

a perspektívy uplatnenia sa na domácom a zahraničnom trhu.

 

     V odvetviach chemického a farmaceutického priemyslu ako

aj energetiky bude vláda  venovať sústavnú pozornosť v prog-

rame  navrhnutých  prioritám.   Podobne  v  drevospracujúcom

a spotrebnom priemysle budú podporené projekty rozvoja celu-

lózo-papierenského priemyslu vo  väzbe na vyššie zhodnotenie

domácej surovinovej základne.

 

     V oblasti strojárstva a elektrotechniky bude vláda hľa-

dať formy podpory konkurencieschopných  výrob s dobrým tech-

nickým a technologickým zázemím.  Na podporu zvyšovania kva-

lity  bude  prijatý  program  kvality  zameraný  na zvýšenie

ochrany spotrebiteľa pred nebezpečnými nekvalitnými výrobka-

mi, certifikáciu systémov riadenia, kvalitu výrobkov a upra-

ví v tomto smere príslušné právne predpisy a normy.

 

     Vláda bude iniciovať zásadnú úpravu trhových poriadkov,

sprísni kontrolu predaja na trhoviskách. Zdôrazňujeme rozvoj

aktívneho  cestovného ruchu,  kúpeľníctva, zdravotnej  a vi-

dieckej turistiky, ktorých prínosy pre ekonomiku by mali vý-

raznejšie vzrásť.

 

 

     Vláda zaktualizuje koncepciu zahranično-obchodnej poli-

tiky a posúdi hlavné úlohy zamerania zahraničného obchodu na

obdobie rokov 1995-1996 s  perspektívou do roku 2000, pričom

prijme program podpory exportu, ktorý bude zameraný najmä na

presadzovanie  Slovenska v  obchodno-politickom priestore na

trhoch krajín vyspelých  ekonomík, osobitne krajín Európskej

únie, a  získanie nových trhov, podporu  spolupráce s Českou

republikou  v rámci  colnej únie,  vrátane uzatvorenia dohôd

garantujúcich vzájomnú vyváženosť platobných vzťahov, rozši-

rovanie Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode o nové člen-

ské krajiny, postupné odstraňovanie  bariér vo vzájomnom ob-

chode s  priemyslovými a poľnohospodárskymi  výrobkami medzi

členskými krajinami Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode,

rozšírenie  medzivládnej dvojstrannej  zmluvnej základne  na

obchodnú výmenu tovaru s  dôrazom na krajiny Blízkeho výcho-

du, Afriky, Ázie, podobne  podporu  všetkých foriem medziná-

rodného obchodu  a ekonomických aktivít  s Ruskou federáciou

a ostatnými krajinami Spoločenstva nezávislých štátov s cie-

ľom  dosiahnuť vyrovnanejšiu  obchodnú bilanciu.  Vláda bude

podporovať vývoz  investičných celkov a  zariadení špičkovej

techniky a iných významných exportných aktivít.

 

     Významným inštitucionálnym nástrojom vlády pri zabezpe-

čovaní rozvoja sektoru malých  a stredných podnikov bude Ná-

rodná agentúra  pre rozvoj malého a  stredného podnikania so

sieťou  regionálnych  poradenských  a  informačných  centier

a podnikateľských inovačných centier.  Dynamicky sa rozvíja-

júci sektor malého a stredného podnikania, vrátane družstev-

níctva, považuje vláda  za významný nástroj reštrukturalizá-

cie a  modernizácie národného hospodárstva.  Vláda bude ini-

ciovať analýzu všeobecne záväzných predpisov z pohľadu zlep-

šenia  legislatívnych  podmienok  vzniku  a  rozvoja  malého

a stredného podnikania. Zameria sa  najmä na zákony týkajúce

sa finančného zaťaženia, daňové úľavy stimulujúce investície

do nových technológií a  podporujúce export. Zriadi osobitnú

finančnú inštitúciu, ktorá bude prioritne podporovať aj roz-

voj malého a stredného podnikania. Bude realizovať vzdeláva-

cie projekty na poskytnutie  školení, tréningov a stáží, do-

buduje sa informačný servis a rozšíri sa činnosť subkontrak-

tačnej burzy  na využitie voľných  kapacít slovenského prie-

myslu formou subdodávok.

 

     Vláda bude vytvárať podmienky  na vybudovanie takej do-

pravnej a spojovej infraštruktúry,  ktorá zvýrazní najmä vý-

znam  geografickej polohy  Slovenska tak,  aby sa  Slovensko

stalo zaujímavé nielen pre tranzitnú dopravu, ale i cestovný

ruch. Rozvojovým  programom dopravnej infraštruktúry  sa vy-

tvorí štartovacia základňa na  rozvoj obchodných vzťahov me-

dzi Východom  a Západom. Vláda  pripraví program dobudovania

diaľničnej siete a modernizáciu železničnej siete.

 

     V oblasti železničnej dopravy  bude vláda vytvárať pod-

mienky na  lepšie využitie tohoto druhu  dopravy vzhľadom na

jeho ekologické prednosti.  Prioritne vláda zabezpečí moder-

nizáciu severo-južného koridoru Balt-Jadran, t.j. u nás úse-

ku  Bratislava-Žilina-Čadca-Skalité-Zvardoň,  prepojením cez

novovybudovaný železničný hraničný priechod Bratislava Petr-

žalka-Kittsee, zlepšenie prepravných podmienok Západ-Východ,

najmä efektívne využívanie  prevádzkových kapacít medzi Slo-

venskou republikou a  Ukrajinskou republikou, širokorozchod-

nej trate a zrýchlením  a skvalitnením dopravy medzi Bratis-

lavou a Košicami, modernizáciou zariadení východoslovenských

prekladísk, modernizáciou a  elektrifikáciou  severo-južného

ťahu  Plaveč-Košice-Čaňa, modernizáciou  a obnovou mobilného

parku, ako aj ďalšími aktivitami.

 

     V roku 1995 počítame, že zaznamenáme prvé väčšie inves-

tičné  akcie v  rozvoji diaľničnej  siete. Predpokladáme, že

v tomto  roku bude  dokončený diaľničný  úsek D1 Hrádok-Hybe

a v nasledujúcich rokoch diaľničný obchvat a príjazdové úse-

ky ciest v Liptovskom  Mikuláši, Martine,  Lučenci, preložky

v Spišskej  Novej Vsi  a Košickej  Belej. Začne  sa výstavba

diaľníc a úsekov ciest,  ktoré riešia prepojenie na medziná-

rodnú európsku cestnú  sieť, predovšetkým diaľnic zaradených

do medzinárodných dopravných  koridorov. Výstavba prepojenia

diaľnic na  území Bratislavy bude  organizovaná tak, aby  sa

dosiahlo  prepojenie na  diaľničnú sieť  Rakúska a Maďarska.

Toto sa začne už v  tomto roku. Ďalej predpokladáme, že ďal-

šími  významnými stavbami  sa stanú  diaľnice v  úseku Horná

Streda-Trenčín  a  Tunel  pod  Braniskom.  Na vnútroštátnych

cestných ťahoch sa bude začínať s budovaním obchvatov Žarno-

vice, Novej Bane, Čadce, Oravského Podzámku, Tornale, Košíc,

ako aj rekonštrukcie  na cestných  ťahoch  Poprad-Kežmarok a

Levice-Šahy.

 

     V  oblasti  autobusovej  dopravy  vláda  pripraví zákon

o cestnej  doprave,  zavedie  systém  povolení na jednotlivé

autobusové linky, dorieši systém poskytovania neinvestičných

dotácií a sociálnych zliav. Vláda postupne presunie právomo-

ci v  oblasti autobusovej dopravy na  regióny a obce, pričom

bude pokračovať v transformácii štátnych podnikov Slovenskej

automobilovej dopravy.

 

     V leteckej doprave vytvoríme podmienky pravidelného le-

teckého spojenia Bratislavy a Košíc s inými štátmi.

 

     V oblasti  spojov bude vláda vychádzať  z prijatej Kon-

cepcie rozvoja  spojov do roku 2000,  uváži možnosť ďalšieho

rozvoja telekomunikácií z vlastných  zdrojov v kombinácii so

zahraničnými.

 

     Vláda zabezpečí,  aby sa pri distribúcii  a šírení roz-

hlasového a  televízneho signálu vychádzalo  z koncepcie po-

krytia územia Slovenskej  republiky rozhlasovým a televíznym

signálom do roku 2000.

 

     Vláda vytvorí podmienky na rozširovanie doplnkových te-

lekomunikačných služieb, ktorých zavedenie umožňuje digitál-

na technológia a po roku 1996 zabezpečí zavedenie digitálnej

siete integrovaných služieb.

 

     Uplatňovanie inštitútu územného plánovania ako nástroja

aktivizácie investičnej výstavby vytvorí podmienky na včasnú

prípravu územia tak, aby jednotliví investori mohli realizo-

vať  investičné  zámery.  Zabezpečí  podmienky na rýchlejšie

vypracovanie územno-plánovacej dokumentácie, výkupu pozemkov

vo verejnom záujme predovšetkým  pre výstavbu líniových sta-

vieb v súlade s praxou uplatňovanou v štátoch Európskej únie

a zjednoduší postupy  pri príprave stavieb.  Vláda vypracuje

program verejných investícií  na základe rozvojových progra-

mov jednotlivých rezortov a určí priority ich realizácie. Na

ich finančné zabezpečenie bude využívať najmä mimorozpočtové

zdroje, bude stimulovať čo najširšie využitie súkromných fi-

nančných zdrojov. Vytvorí  podmienky na poskytovanie dlhodo-

bých hypotekárnych úverov  pri efektívnom uplatňovaní zálož-

ného práva.

 

     Za závažnú  celospoločenskú úlohu vláda  pokladá rozvoj

bývania.  Je  najvyšší  čas  zastaviť  útlm bytovej výstavby

a oživiť ju. I keď zabezpečenie bývania sa stáva vecou obča-

na, štát sa nezbavuje  spoluzodpovednosti za riešenie tohoto

problému. Preto  vláda prehodnotí koncepciu  štátnej bytovej

politiky  a zabezpečí  zvyšovanie výstavby  bytov. Musí  vy-

tvoriť  aj  podmienky  na  poskytovanie hypotekárnych úverov

s primerane  dlhou dobou,  približne 20  rokov, pričom  časť

úrokov bude uhrádzať zo  štátneho rozpočtu. Musí sa vytvoriť

aj autonómny systém na podporu bytovej výstavby nižším príj-

movým skupinám obyvateľov.

 

     V oblasti  pôdohospodárstva vláda bude  napĺňať strate-

gické ciele, ktoré boli v tomto odvetví vytýčené a schválené

v Národnej rade v koncepcii tzv. zelenej správy.

 

 

     V agropotravinárskej koncepcii sú založené podmienky na

udržanie rovnovážnosti a  stabilizovanosti potravinového tr-

hu, potravinovej bezpečnosti  štátu, ekonomickej a ekologic-

kej stability,  regionálnej vyváženosti podnikania  v poľno-

hospodárstve a udržanie vidieckeho osídlenia. Kľúčovým bodom

je hospodárne využívanie existujúceho technologického a sta-

vebného  potenciálu,  poľnohospodárskej  výroby  a  ľudských

zdrojov v podmienkach podnikateľskej súťaže pre všetky formy

podnikania na pôde. Koncepcia  ráta s prepájaním poľnohospo-

dárskej prvovýroby so spracovateľským priemyslom.

 

     V lesníckej politike ide o zachovanie, ochranu a zveľa-

ďovanie  lesov. Vodohospodárska  politika je  orientovaná na

ochranu zdrojov povrchových a  podzemných vôd so zreteľom na

plynulé zásobovanie a hospodárne využívanie pitnej a úžitko-

vej vody.

 

     V  prvej  fáze  realizácie  princípov  koncepcie  spolu

s krokmi vlády v rokoch 1993  a 1994 bol zastavený hospodár-

sky  rozklad  poľnohospodárstva  naštartovaný  v  roku 1991.

Svedčí o tom i skutočnosť, že kým v roku 1992 až 90 % podni-

kov bolo  na pokraji bankrotu,  za rok 1994  takmer polovica

poľnohospodárskych  družstiev  a  tretina  štátnych majetkov

hospodári so ziskom. Sledujeme cieľ,  aby podobne ako v naj-

vyspelejších štátoch Európskej únie bol aj v našich podmien-

kach minimálne  70 - 80-percentný  podiel subjektov hospodá-

riacich na  pôde schopných reprodukcie.  Nenaplnili sa poli-

ticky presadzované zámery likvidácie veľkovýroby.

 

     Tradície  slovenského družstevníctva  majú 150. výročie

práve v  roku 1995 a perspektívne  predstavujú jednu z vhod-

ných foriem hospodárenia na  pôde. Rozvíjať chceme aj ďalšie

formy obchodných spoločností a individuálneho hospodárenia.

 

     Vláda bude venovať veľkú pozornosť konsolidácii vidiec-

keho  života predovšetkým  oživením základnej poľnohospodár-

skej výroby chovom oviec, dobytka a podobne, rozvojom výroby

produktov náročnejších  na prácu a  spracovanie, ako ovocie,

zelenina,  hrozno,  technické  a  liečivé rastliny, podporou

spracovania  poľnohospodárskej  produkcie  pre  miestne trhy

a výroby  miestnych špecialít,  podporou aj nepoľnohospodár-

skych ekonomických  činností a aktivít, ako  sú tradičné re-

meslá v kooperácii s priemyslom a regionálne služby a rozvo-

jom všetkých foriem vidieckej turistiky.

 

     V spracovateľskom priemysle  bude vláda podporovať rea-

lizáciu odborových rozvojových  koncepcií spracovaných podľa

kritérií konkurencieschopnosti v Európskej únii.

 

     Opatrenia hospodárskej a sociálnej politiky ako súčasti

celkovej politiky  vlády budú smerovať  k založeniu trvalého

trendu poklesu výdavkov obyvateľstva  za potraviny na celko-

vých spotrebných výdavkov, ktoré v súčasnosti  dosahujú 38 %

a dlhodobe by minimálne mali klesať o jedno percento ročne.

 

     Za dlhodobé priority regionálneho rozvoja vláda považu-

je optimálne zladenie hospodárskeho a sociálneho rozvoja re-

giónov s existujúcim potenciálom  územia, s jeho komparatív-

nymi výhodami, s udržaním ekologickej stability územia.

 

     Vláda bude vyvíjať veľké úsilie pre naplnenie sociálnej

dimenzie svojho programu, ktorý treba chápať v širších vzťa-

hoch, než je otázka podpory a sociálneho zabezpečenia člove-

ka v  stave odkázanosti. Sociálny systém  chápeme ako úpravu

pracovno-právnych  vzťahov, reguláciu  trhu práce,  čo by sa

malo vykonať novým Zákonníkom práce a ostatnými normami. Zá-

sadne  zmeny  na  trhu  práce  by  sa  mali  dosiahnuť najmä

v dôsledku cieľa, ktorý si  vláda vytyčuje, dosiahnuť pokles

nezamestnanosti pod úroveň 10 % práceschopného obyvateľstva.

Vláda si je vedomá, že  ešte v časti priemyslu existuje pre-

zamestnanosť, že tlak na  štrukturálne zmeny povedie k uvoľ-

ňovaniu nadbytočných pracovných síl  i z doterajších zamest-

naní. Napriek  tomu si takúto úlohu  stavia nielen pre seba,

ale pre spoločnosť ako celok.

 

     Vláda považuje za potrebné napomáhať upevňovaniu význa-

mu  rodiny,  stabilizácii  rodiny  a  naplneniu všetkých jej

funkcií, najmä pomoci mladým rodinám. Vláda považuje za nut-

né  venovať  neustálu  pozornosť  vytváraniu  podmienok  pre

výchovu detí v rodinách, v tejto súvislosti i zabezpečovaniu

podmienok bývania i všetkých funkcií, ktoré rodina plní.

 

     Vláda odmieta  návrhy na predĺženie veku  pre odchod do

dôchodku nad doterajšiu hranicu 60 rokov a 57 rokov. Naopak,

chce  ju nielen  stabilizovať, ale  tam, kde  to bude možné,

vyjsť  v oprávnených  prípadoch v  ústrety.  Vláda garantuje

poskytovanie zákonom  zaručených dávok občanom.  Preto vláda

pre budúce  obdobie bude pripravovať  celú koncepciu rozvoja

ľudských zdrojov, pripraví množstvo  zákonov - Zákonník prá-

ce, zákon o verejnej službe  a podobne, ktoré budú regulovať

základné sociálne vzťahy a funkcie v spoločnosti.

 

     Vláda bude venovať  sústavnú pozornosť rozvoju zdravot-

níctva, kde jediná cesta je dokončenie reformy začatej v ro-

ku 1992, prerušenej v roku 1993, nadviazanie na všetko pozi-

tívne,  čo sa  v tejto  oblasti urobilo,  a dovŕšiť  ju chce

v najkratšom čase.  Je to v  záujme spoločnosti, pracovníkov

v zdravotníctve i všetkých jej občanov.

 

     Vláda bude  veľký dôraz klásť aj  na obnovu a pretrans-

formovanie morálnych  vzťahov našej spoločnosti.  Ide predo-

všetkým o otázky  zlepšovania medziľudských vzťahov, vzájom-

nej úcty, tolerancie, rešpektovanie znášanlivosti, upevňova-

nie ducha občianskej spolupatričnosti. Ide o to, aby hodnoty

duchovné, morálne  a národné boli  v spoločnosti upevňované,

posilňované a nie potláčané.

 

 

     Z nového hľadiska, najmä s  ohľadom na vznik štátu k 1.

januára 1993,  musíme postaviť otázku  chápania jednoty spo-

ločnosti, obnovy jednoty spoločnosti a ukončiť jej polarizá-

ciu do rôznych táborov a zoskupení navzájom na seba nevraži-

vo pozerajúcich. Ide o to, aby sa znovu obnovili hodnoty úc-

ty spolupráce,  aby sa nenapĺňalo heslo  "Človek človeku vl-

kom", ale aby bol človek človeku priateľom.

 

     Máme na čo nadväzovať  - na cyrilometodskú tradíciu, na

odkazy našich i svetových humanistov, ktorí nechali významné

hodnoty a odkazy, ktoré si  naša spoločnosť musí obnoviť, ak

nechce pokračovať  ďalej vo vnútornej  nestabilite a vnútor-

ných politických zápasoch.

 

     V oblasti kultúry  chápeme kultúru Slovenskej republiky

ako kultúru mnohonárodnostnú. Okrem  Slovákov je tu aj mnoho

národností, ktoré všetky majú mať právo svoju kultúru vyjad-

rovať, rozvíjať  slobodne, teda jej  chápanie je pluralitné.

Súčasne pri rozvíjaní všetkých  atribútov pozitívneho v kul-

túre, návratov k pôvodnej tvorbe, musíme ale odmietnuť vplyv

komercionalizácie,  násilia  a  pornografie,  ktoré sa čoraz

častejšie vydávajú za umenie a  objavujú sa v mnohých inšti-

túciách.

 

     Vláda bude rešpektovať a ochraňovať slobodu slova, bude

ochraňovať pluralizmus, bude pomáhať budovaniu verejno-práv-

nych  inštitúcií, ale  súčasne musí  pre občanov  garantovať

ochranu pred zneužívaním občianskych slobôd na poškodzovanie

iných osôb  a iných záujmov.  Často sa stretávame  s otázkou

negatívneho  chápania Slovenska.  Nie sú  to len  predsudky,

s ktorými Slovensko vstúpilo na medzinárodnú scénu, sú to aj

mnohé, ničím nepodložené z  vnútra idúce podnety do medziná-

rodného  spoločenstva, ktoré  vydávajú nepravdivé  svedectvo

o dianí u nás. Osobné pocity, subjektivizmus, urazenosť, ve-

ľa razy neuspokojené osobné ambície vedú k tomu, že sú ľudia

schopní pre svoje malicherné  pocitové záujmy poškodzovať aj

záujem  štátu. Nemalo  by to  byť vlastné  ani občanom, a už

vôbec nie tým, ktorí vystupujú v mene jeho inštitúcií.

 

     V národnostnej politike vláda sa plne stavia za prevza-

tie všetkých európskych záruk  práv menšín, prijíma kontrolu

uplatňovania práv menšín Radou Európy a otvára právny systém

Slovenska tak, aby tam, kde  budú prijaté nové normy, posky-

tujúce väčší  rozsah práv, sa tieto  stali súčasťou právneho

poriadku Slovenskej republiky.

 

     Cirkev a náboženské spoločnosti  pokladá vláda za nosi-

teľov národného a kultúrneho  dedičstva a významných partne-

rov pri  formovaní duchovného života  a morálky spoločnosti.

Vláda sa  hlási k podpore cirkví  a k partnerskej spolupráci

s nimi,  má  snahu  doterajšie  čestné  a  ústretové  vzťahy

k cirkvám ďalej udržiavať. Súčasťou spoločenskej a ekonomic-

kej  transformácie je  aj proces  usporiadania vzťahov štátu

s cirkvami a náboženskými spoločnosťami.  Vláda sa bude usi-

lovať  o zmluvné  zabezpečenie novej  kvality týchto vzťahov

pri rešpektovaní spoločenského  postavenia a významu jednot-

livých cirkví a ich početnosti. Vláda má vôľu rozvíjať vzťa-

hy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou na zmluvnom

základe  a osobitné  impulzy očakáva  od plánovanej návštevy

Svätého otca na Slovensku.

 

     Ďalšie  profilovanie financovania  cirkví bude závisieť

aj  od reálneho  pôsobenia  už  prijatého zákona o zmiernení

niektorých majetkových krívd  spôsobených cirkvám a nábožen-

ským spoločnostiam. Vláda privíta  súčinnosť cirkví pri pre-

hlbovaní medzinárodných vzťahov  a pri vytváraní pozitívneho

obrazu Slovenska vo svete.  Vláda vytvorí podmienky na pôso-

benie cirkví v oblasti sociálnej, charitatívnej, zdravotnej,

v kultúre, školstve, športe aj v armáde.

 

     Vláda si uvedomuje skutočnosť, že rozhodujúcim predpok-

ladom duchovného rozvoja hospodárskej prosperity nášho štátu

je  účinný program  pokračovania obnovy výchovno-vzdelávacej

sústavy.  Dôležité je  uznanie rozličných  názorov a slobody

myslenia za východisko všetkých  obsahových zmien vo výchove

a vzdelávaní mládeže.  O tejto otázke sa  vedie mnoho disku-

sií.  Bohužiaľ, tieto  diskusie idú  mimo podstaty problému.

Nediskutuje sa  o obsahu výuky,  ale o organizácii  školskej

sústavy, ktorá na Slovensku  bola mimoriadne dobre vybudova-

ná. A skôr sú  opatrenia proti búraniu dobrej  výchovnovzde-

lávacej sústavy a odsúvajú sa stranou otázky obsahovej nápl-

ne  výuky, profesionálnej  skladby absolventov  a formovania

ich vzťahov.

 

     V konfrontácii vedomostnej  úrovne obstáli naši občania

v porovnaní so zahraničím veľmi dobre. Preto pôjde o to, aby

sa nielen zachovali, ale  aj znásobili tie vlastnosti, ktoré

vytvárali vedomostný základ duchovného rozvoja občanov a aby

tento základ  bol porovnateľný s  európskou úrovňou. A  tam,

kde je vyšší, nemusí sa znižovať.

 

     Za jednu  z priorít bude  vláda považovať rozvoj  osob-

nosti  učiteľa a  posilnenia jeho  spoločenského postavenia,

morálneho a hmotného ocenenia i sociálnych istôt. Rozhodujú-

ce  bude hľadať  i v  podmienkach ekonomickej  transformácie

všetky možné zdroje na  diferencované zvýšenie miezd pedago-

gickým  pracovníkom   s  preferovaním  najkvalifikovanejších

a najkvalitnejších pedagógov. V spolupráci s odbormi navrhne

časový  harmonogram  riešenia  mzdových  problémov školstva.

Vláda bude pokračovať vo  vytváraní primeraných podmienok na

rovnoprávnu  existenciu  štátnych,  cirkevných  a súkromných

škôl.

 

     Z  hľadiska rozvoja  demokracie vláda  podporuje parla-

mentnú demokraciu, ktorej výkonná moc vychádza z legislatív-

nej väčšiny.  Bude akceptovať názory  opozície prospešné pre

spoločnosť, vytvorí priestor aj pre menšinové názory záujmo-

vých skupín, umožní  im uchádzať sa o ich  podporu alebo ich

akceptovanie.  Vláda  uvažuje  pripraviť  novelizáciu zákona

o politických stranách,  volebných zákonov do  Národnej rady

a obecných zastupiteľstiev.

 

     Vláda považuje za nutné znovu racionálne inštitucionál-

ne  usporiadať verejnú  správu. To  predovšetkým predpokladá

vytvorenie modernej a efektívnej  miestnej správy, ale v sú-

lade s  tým pokračovanie v reforme  verejnej správy s cieľom

vytvoriť taký systém správy,  ktorý by lepšie zodpovedal po-

trebám občanov a bol  jednoduchší, i finančne menej náročný.

Za cieľ si kladieme  vytvorenie nového územno-správneho čle-

nenia Slovenska,  pričom budeme vychádzať  zo spoluzodpoved-

nosti štátu za spoločenskú súdržnosť a koordináciu sociálne-

ho a ekonomického rozvoja. Popri týchto aktivitách vláda bu-

de  presadzovať  odbyrokratizovanie,  skvalitnenie profesnej

úrovne aparátov štátnej správy.

 

     Pri  rozvíjaní  právneho  štátu  bude  vláda pokračovať

v dobudovávaní nášho  právneho poriadku na  princípoch demo-

kracie a humanizmu. Bude  dbať o rešpektovanie zvrchovanosti

zákona. Bude pokračovať v plnení koncepcie stabilizácie súd-

nictva a zabezpečí jeho  funkčnosť. Bude vytvárať politické,

právne,  organizačné, personálne  a materiálno-technické ga-

rancie nezávislého  postavenia súdov a  sudcov, pričom treba

zabezpečovať aj efektívny výkon súdnictva. Predpokladáme, že

prokurátori budú pružnejšie  a nekompromisnejšie reagovať na

prejavy  nezákonnosti. Vláda  pripraví rekodifikáciu právnej

úpravy postavenia a úloh  prokuratúry tak, aby v nadväznosti

na rekodifikáciu trestného práva  procesného prispela k zvý-

šeniu podielu  na plynulom a  spravodlivom fungovaní systému

trestnej justície a na ochrane občanov.

 

     V nadväznosti na  mieru získaných bezpečnostných garan-

cií  a  stabilnú  politickú  orientáciu  na  transatlantické

a európske bezpečnostné  štruktúry a na  ekonomické možnosti

štátu  vláda bude  iniciovať rozpracovanie  dlhodobého plánu

rozvoja armády a riadenia jej  ľudských zdrojov s cieľom vy-

budovať  relatívne  malú,  ale  primerane vyzbrojenú armádu,

ktorá úrovňou svojej pripravenosti bude garantom obrany štá-

tu, jeho suverenity a územnej integrity.

 

     Z hľadiska nevyhnutnosti potláčania kriminality považu-

je vláda  za nutné vytvoriť  optimálnu organizačnú štruktúru

orgánov polície na úrovni centra  a regiónov s presným urče-

ním ich kompetencií a  osobnej zodpovednosti riadiacich pra-

covníkov. Budú prijaté  opatrenia na zníženie administratív-

nej zaťaženosti Policajného zboru s cieľom presunúť niektoré

správne agendy do oblasti  verejnej správy, pritom sa položí

dôraz  na  decentralizáciu  niektorých  policajných činností

z centra na nižšie organizačné stupne.

 

     Vláda v snahe eliminovať  korupciu, ako aj všetky formy

nestatočného nadobúdania majetku, nech sa ho dopúšťa ktokoľ-

vek, pripraví a bude  dôsledne presadzovať komplexný program

čistých  rúk vo  verejnom živote.  Pôjde o  zvýšenie morálky

a disciplíny, o bezúhonnosť a nepodplatiteľnosť štátnych or-

gánov. To umožní aj  pozitívne ovplyvňovanie disciplíny, mo-

rálky  a statočnosti  občanov. V  tejto súvislosti  sa stane

prínosom aj urýchlené prerokúvanie a prijatie zákona o stre-

te  záujmov. Vláda  bude pokračovať  v realizácii schválenej

koncepcie väzenstva.

 

     Vláda sa obráti na Radu Európy s podnetom na znovuposú-

denie otázky,  či aj v  situácii, keď preventívne  opatrenia

ani  výnimočné tresty  neznižujú vzrastajúci  počet brutálne

páchaných  trestných  činov,  je  opodstatnený  trvalý zákaz

ukladania trestu smrti, ktorý  vyplýva z podpísania medziná-

rodných dokumentov.

 

     V legislatívnej oblasti bude  vláda pokračovať v tvorbe

právneho systému zvrchovanej Slovenskej republiky so zamera-

ním na to,  aby sa náš právny poriadok  vo svojich základoch

stabilizoval a  bude sa podieľať aj  na príprave systémových

opatrení  na skvalitnenie  legislatívneho procesu.  Vláda sa

zasadí o aktualizovanie  právnych predpisov vydaných orgánmi

bývalej federácie, ktoré sú súčasťou nášho právneho poriadku

a doteraz nestratili platnosť.

 

     Významnou úlohou v  legislatíve je zabezpečenie postup-

nej  harmonizácie  právneho  poriadku  Slovenskej  republiky

s právom Európskej únie.  Táto vyplýva zo zahraničnopolitic-

kej orientácie vlády na  začlenenie  Slovenskej republiky do

európskych integračných procesov a konkrétne z Európskej do-

hody o pridružení Slovenskej republiky k Európskym spoločen-

stvám.

 

     Vážené dámy a páni,

 

     tretíkrát ako predseda  vlády predstupujem pred Národnú

radu s  návrhom na schválenie programového  vyhlásenia a vy-

slovenie dôvery  vláde. Tretíkrát predstupujem  pred Národnú

radu ako  predseda vlády, ktorá vzišla  z demokratických vo-

lieb. Je to  šiesta vláda, ktorú má Slovensko  od roku 1989.

Základnou podmienkou naplnenia týchto cieľov je stabilizácia

politickej  situácie  vo  vnútri  Slovenska, zabrániť ďalšej

deštrukcii a rozkladu štruktúr, ktoré  vzišli z volieb. Pre-

to je úloha spoločná pre vládu, pre parlament, pre politické

štruktúry, i  pre občanov tohto štátu  nedopustiť ďalší vnú-

torný  rozklad, nedopustiť  ďalší vnútorný  politický zápas.

Máme skúsenosti,  že vždy došlo k  veľkým morálnym, politic-

kým, ale aj materiálnym škodám.

 

     Slovensko je  našou spoločnou vlasťou,  naším spoločným

domovom.  Za jeho  rozkvet a  prosperitu zodpovedáme  všetci

- parlament, vláda, prezident, všetky ústavné a štátne orgá-

ny, ktoré tento štát má. Slovensko sa dostáva na križovatku,

pri ktorej jedna cesta vedie k rastu, prosperite, začleňova-

niu  do európskych  štruktúr, druhá  k stagnácii, vnútornému

nepokoju,  vnútorným konfliktom.  Je spoločnou  úlohou vlády

a parlamentu rozhodnúť,  ktorou cestou sa  dáme. Vláda pred-

kladá návrh cesty k prosperite.

 

     Každý proces má svoje zákonitosti vyplývajúce zo stupňa

poznania rozvoja  spoločnosti, ale aj  zo schopnosti spoloč-

nosti sústrediť svoje sily na naplnenie daných cieľov. Urob-

me tak v záujme našej spoločnej vlasti - Slovenskej republi-

ky. Preto vás prosím o vyslovenie dôvery vláde, preto prosím

o schválenie  programového vyhlásenia  vlády. Nenechajme  sa

znovu ako toľkokrát  v minulosti malichernosťami straníckych

záujmov dostávať na scestie vnútornej nejednotnosti a rozpo-

rov. Slovensko v tomto zápase bude úspešné aj vďaka vám.

 

     Ďakujem.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu  predsedovi vlády. Prosím  predsedu Výboru

Národnej rady  pre financie, rozpočet  a menu pána  poslanca

Miroslava Maxona, aby podal správu o výsledku prerokovávania

programového vyhlásenia vlády vo výboroch Národnej rady Slo-

venskej republiky.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážený pán prezident,

     vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán predseda vlády,

     dámy, páni,

 

     predsedom Národnej rady  Slovenskej republiky rozhodnu-

tím  číslo 117  bolo pridelené  Programové vyhlásenie  vlády

Slovenskej republiky  všetkým výborom Národnej  rady Sloven-

skej republiky,  samozrejme, okrem mandátového  a imunitného

výboru, na prerokovanie do  18. januára 1995. Súčasne svojím

rozhodnutím číslo 117 určil ako príslušný Výbor Národnej ra-

dy Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý

pripravil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej repub-

liky  a skoordinoval  stanoviská výborov  v spoločnej správe

výborov Národnej rady Slovenskej  republiky, ktorú ste obdr-

žali ako tlač číslo 74a.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu súhlasil s  tým, aby ako predseda výboru som

bol spoločným  spravodajcom k Programovému  vyhláseniu vlády

Slovenskej republiky.

 

     Vážené dámy, vážení páni, dovoľte  mi, aby som vás obo-

známil s priebehom a výsledkom prerokovania tohto dokumentu.

 

     Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky prero-

kovali v stanovenom termíne všetky výbory Národnej rady Slo-

venskej republiky, prirodzene, okrem mandátového a imunitné-

ho výboru. S Programovým  vyhlásením vlády Slovenskej repub-

liky súhlasilo a odporučilo  ho Národnej rade Slovenskej re-

publiky schváliť a zároveň  vysloviť dôveru vláde Slovenskej

republiky osem  výborov - Výbor Národnej  rady pre financie,

rozpočet  a menu,  Ústavnoprávny výbor  Národnej rady, Výbor

Národnej rady pre pôdohospodárstvo,  Výbor Národnej rady pre

verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výbor Národ-

nej rady pre ochranu  a bezpečnosť,  Zahraničný výbor Národ-

nej rady,  Výbor Národnej rady pre  vzdelanie, vedu, kultúru

a šport a Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu

a podnikanie.

 

     Vážené dámy, páni,  Programové vyhlásenie vlády Sloven-

skej  republiky neodporučil  schváliť a  zároveň neodporučil

vysloviť dôveru vláde Slovenskej republiky jeden výbor - Vý-

bor Národnej rady Slovenskej  republiky pre životné prostre-

die a  ochranu prírody. Výbor konštatoval,  že vláda Sloven-

skej republiky porušila článok  113 Ústavy Slovenskej repub-

liky tým, že nepredstúpila  pred Národnú radu Slovenskej re-

publiky so svojím programom do tridsať dní po svojom vymeno-

vaní.

 

     Platné  uznesenie o  výsledku prerokovania Programového

vyhlásenia vlády Slovenskej  republiky neprijal Výbor Národ-

nej rady  Slovenskej republiky pre  zdravotníctvo a sociálne

veci, pretože  podľa § 48 ods.  1 zákona Slovenskej národnej

rady číslo  44/1989 Zb. o rokovacom  poriadku Slovenskej ná-

rodnej rady  v znení neskorších predpisov  nevyslovila s ním

súhlas  nadpolovičná väčšina  všetkých členov  výboru. Výbor

prijal osobitné uznesenie k  časti 3 programového vyhlásenia

- sociálne vzťahy. V ňom  prijal osobitné úlohy pre rezortnú

ministerku, ktoré nie sú súčasťou tejto spoločnej správy.

 

     Vážené dámy, vážení páni, v spoločnej správe, tlač čís-

lo 74a pod  bodom B sú odporúčania výborov  pre Národnú radu

Slovenskej republiky,  v časti C odporúčania  pre vládu Slo-

venskej republiky a v časti D odporúčania výborov pre minis-

terstvá. Dovoľte mi, aby som vám predložil návrh o hlasovaní

k týmto častiam B, C a D  s tým, že odporúčam, aby sa hlaso-

valo an blok o jednotlivých častiach tak, ako vám to odporu-

čím.

 

     Vážené dámy, vážení páni, v  časti B odporúčam ako spo-

ločný  spravodajca  na  prijatie  ako  rozšírenie  uznesenia

k programovému vyhláseniu  tieto body: v časti  B bod 1, 2a,

2b, v  časti 3 body  3a, 3b, 3c,  3d, a v  časti D bod  4 na

strane 8.  Moje odporúčanie je  hlasovať an blok  o tých bo-

doch, o ktorých som  hovoril, s odporúčaním spoločného spra-

vodajcu prijať tieto odporúčania.

 

     Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vám odpo-

ručil hlasovať an blok  s návrhom spoločného spravodajcu ne-

prijať nasledujúce  odporúčania: v časti  B pod písmenom  3e

kompletne  a 4a  až f,  v časti  C odporúčania výborov vláde

Slovenskej republiky bod 1  a odporúčanie výborov pre minis-

terstvá v časti D body 1, 2a, b, c, d, f, a v časti D bod 3.

 

     Vážené  dámy,  vážení  páni,  súčasťou spoločnej správy

74a je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky

k Programovému  vyhláseniu vlády  Slovenskej republiky.  Ako

spoločný spravodajca odporúčam toto uznesenie schváliť.

 

     Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vás veľmi

pekne požiadal, pokiaľ by boli doplňujúce návrhy na rozšíre-

nie uznesenia,  aby tie návrhy  mi boli predložené  písomne,

a ak môžem poprosiť aj v čitateľnej forme. Pokiaľ nedostanem

písomné návrhy, ústne prednesené návrhy ako spoločný spravo-

dajca nebudem akceptovať.

 

     Vážené dámy,  vážení páni, ďakujem  vám veľmi pekne  za

pozornosť  a prosím  pána predsedu  Národnej rady Slovenskej

republiky o otvorenie rozpravy k tomuto bodu rokovania.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Po dohode vo ve-

dení Národnej  rady Slovenskej republiky  po vašom vystúpení

bude prestávka, kde sa vedenie  Národnej rady stretne so zá-

stupcami diplomatických zborov akreditovaných na Slovensku.

 

     Prosím, ešte pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený  pán predseda  Národnej rady, ďakujem, že ste mi

udelili slovo. Mám vyslovene procedurálnu poznámku k návrhu,

ktorý predniesol  pán spoločný spravodajca,  nie je to  teda

súčasť rozpravy. Vážim si  dobrý úmysel pána spravodajcu vy-

jadriť sa  aj k bodom C  a D, ktoré sú  zaradené v spoločnej

správe, ale tie body sú tam na informáciu, pretože to sú od-

porúčania výborov, ktoré boli  právoplatne prijaté, voči mi-

nisterstvám resp.  v jednom prípade odporúčanie  vláde a Ná-

rodná  rada ich  nemôže zmeniť,  to už  prebehlo hlasovaním.

Berme teda jeho návrhy smerom k  bodu B, ktorý sa týka odpo-

rúčaní pre Národnú radu Slovenskej republiky resp. pre vládu

Slovenskej republiky.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, toto všetko môžeme urobiť po prestávke.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Dobre.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Po prestávke začíname o 14.00  hodine s tým, že pozývam

pánov zástupcov diplomatických zborov akreditovaných na Slo-

vensku do  priestorov predsedu Národnej  rady Slovenskej re-

publiky. Samozrejme, aj pána prezidenta a predsedu vlády.

 

     /Po prestávke./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené panie kolegyne,  páni kolegovia, budeme pokračo-

vať v zasadaní 4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Konštatujem, že  pán spoločný spravodajca  je na svojom

mieste. Dovoľte  mi, aby som otvoril  rozpravu k tomuto bodu

programu.

 

     Do  rozpravy som  v tomto  momente dostal  47 písomných

prihlášok. Ako  prvý sa prihlásil  do rozpravy pán  poslanec

Langoš.

 

     Pán spoločný spravodajca sa chce ešte vyjadriť.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     ak dovolíte, vyjadril by som svoje stotožnenie sa s ná-

vrhom pána poslanca Ftáčnika v tom zmysle, že o bode C - od-

porúčanie výborov vláde Slovenskej republiky by sme hlasova-

li osobitne a bod D vzhľadom na to, že výbory prijali platné

uznesenia, ktoré sú záväzné  pre jednotlivé ministerstvá, by

nebol  predmetom rokovania  k Programovému  vyhláseniu vlády

Slovenskej republiky.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. To stačilo povedať aj potom, keď

budeme hlasovať, ale aspoň vieme, na čom sme.

 

     Prosím, pán poslanec Langoš.

 

     Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Haťap-

ka a potom pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec K. Haťapka:

 

     Prosím, aby odsek C bod 1 bol vyňatý zo spoločného hla-

sovania.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, keď prídeme k hlasovaniu, potom uplatníme

niektoré názory na procesno-právny postup.

 

     Pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Pán predseda, chcel by som,  aby ste uplatnili § 16 od-

sek 3, že pri otvorení rozpravy by ste mali oznámiť všetkých

prihlásených rečníkov, nielen prvého,  aby sme mali predsta-

vu, aký  bude sled diskusie,  teda v akom  poradí sa rečníci

prihlásili. Zodpovedá to  zneniu § 16 ods. 3  a mohli sme sa

troška  lepšie zariadiť  a zorientovať  v tom,  aký bude mať

diskusia priebeh.

 

Predseda NR SR  I. Gašparovič:

 

     Myslím si, že bude lepšie,  keď to nepoviem, aby ste tu

všetci sedeli, lebo keď to prečítam, tak odídete.

 

     Ako druhý  za pánom Langošom  sa pripraví pán  poslanec

Kamil Haťapka.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené panie kolegyne,

     páni kolegovia,

     vážená vláda,

     dámy a páni na galérii,

 

     budem stručný,  lebo vecne sa  nedá toho veľa  povedať.

O texte  programového vyhlásenia  vlády Slovenskej republiky

sa  vecne  ťažko  dá  hovoriť.  Nebudem  sa zaoberať šiframi

D 2 a D 61, ktoré nie  sú mojou parketou, ani bublinami, ako

je zriadenie pravidelných leteckých  liniek do iných štátov.

Na to stačilo pred dvoma rokmi zriadiť na niekoľkých sloven-

ských  letiskách colné,  vízové a  pasové služby,  ktoré tam

dodnes nie sú.

 

     Záhodno  je však  všimnúť  si  niektoré rysy,  ktoré sú

v texte dostatočne výrazné. Pri letmom pohľade môže byť sym-

patický prvý  pokus o formulovanie  štátnej vízie Slovenska,

ale stavať ju na výzve  vytvoriť politický národný front, to

teda nie.  Väčšine z nás 40-ročná  skúsenosť s jednofarebnou

pluralitou stačila. Ďalším rysom je trúfalé odhodlanie vlády

pustiť sa  za pasy s  desiatkami konkrétnych problémov  - od

obecných až po ministerské.

 

     Vládne vyhlásenie nesie  niektoré znaky socialistických

projektov, niektoré znaky  starých režimov. Socialisti vedia

krásne  rozprávať a  sľubovať  hory  - doly,  ale skúsenosti

z európskych štátov hovoria o tom, že za sebou nechávajú dl-

hy a  prázdnu štátnu pokladnicu.  Čítanie rezortných kapitol

z programového vyhlásenia vlády však môže u niektorých vyvo-

lať nostalgiu za odborníckymi podkladmi štátnych plánovacích

komisií pre  vypracovanie päťročných plánov.  Tu sa zastavím

pri niektorých ilustrujúcich podrobnostiach.

 

     Vláda  chce -  citujem: "organizačnými  aktivitami pri-

spieť k stabilnej demokratickej  spoločnosti". Na tomto, ale

aj na mnohých iných miestach  sa vyjavuje zámer vlády vytvá-

rať silnú byrokratickú štruktúru, nové komisie, vládne a iné

orgány, nevládne agentúry, úrady a direktívne pomocou naria-

dení riadiť spoločnosť. Do strany 37 som ich napočítal - tu-

ším 15 - potom ma  to už omrzelo. Jedno z najfrekventovanej-

ších slov  v tomto texte je  "transformácia", použitá v naj-

rozličnejších súvislostiach, ale ani  v jednom prípade vláda

nepopisuje cieľ, na ktorý sa má premeniť transformovaná sku-

točnosť. Očividným návratom pred  rok 1989 je vytvorenie in-

štitútu  územného  plánovania   v  súvislosti  so  zriadením

ústredného  orgánu  štátnej  správy  - ministerstva výstavby

a verejných prác. Okrem zbytočného mrhania - podľa mňa - da-

ní občanov je to vylúčenie miest a obcí, kam tento inštitút,

ak má byť štátna moc decentralizovaná, prirodzene patrí.

 

     Vláda síce nehovorí o vytvorení voľného trhu s prevahou

reálnych  vlastníkov, ale  je odhodlaná  urobiť poriadok  na

obecných trhoviskách. Jeden sľub je však múdry. Vláda sľubu-

je vytvoriť prostredie, v ktorom  budú podmienky na to - ci-

tujem - "aby si každý občan našiel svoje miesto pre slobodnú

činnosť a osobné šťastie", ale ani slovom nesľubuje zvýšenie

životnej  úrovne, lebo  dôsledným pridržiavaním  sa vládneho

vyhlásenia sa tak - podľa môjho názoru - ani nemôže stať.

 

     Jedna  vec je  ľahko znepokojujúca  a jedna zarážajúca.

Vláda hovorí veľmi všeobecne  o legislatívnej úprave vzťahov

s Národnou bankou  Slovenska a súčasne ráta  s jej účelovými

úvermi pre preferované vládne  projekty. Len nezávislosť Ná-

rodnej banky na politických  zámeroch vlády môže byť zárukou

tvrdosti slovenskej koruny. O tom sa už vie niekoľko rokov.

 

     Zarážajúce  je,  že  pri  vysokej  kriminalite,  nových

a veľmi nebezpečných formách organizovanej kriminality, kto-

rá  nerešpektuje hranice,  šíriacej sa  drogovej závislosti,

venuje  svojím zámerom  v oblasti  vnútornej bezpečnosti  15

viet, a  pritom právo občana na  vlastnú bezpečnosť, ochranu

života  a majetku  a povinnosť  vlády toto  právo zabezpečiť

alebo zabezpečovať, je hádam jediná vec, na ktorej sa dnešná

koalícia s opozíciou môžu a dokážu jednoznačne zhodnúť.

 

     Ak  vezmeme  programové   vyhlásenie  vlády  ako  celok

a v úplnosti, potom tu máme pred sebou najrozsiahlejší ústup

od projektu rýchlej a radikálnej reformy z roku 1990 a sumár

nesplniteľných snov rozrastajúcej  sa štátnej byrokracie.

 

     Už  pred tridsiatimi  rokmi Nikita  Sergejevič Chruščov

začal raziť  heslo "Dobehneme a  predbehneme". Nedobehli sme

a nepredbehli. Pripomenulo  mi to odhodlanie  vlády vyrovnať

sa najvyspelejším európskym krajinám.  Učme sa reálne vnímať

naše vlastné danosti, našu  mentalitu, naše schopnosti, kra-

jinu, susedov, ale pritom  aj európsku spolupatričnosť a po-

cit spoluzodpovednosti za Európu  - bez športovectva, prete-

kov a siláckych kúskov. Pre svoje a naše sebavedomie a iden-

titu toto nepotrebujeme.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR  I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi  Langošovi. Ďalej je prihlásený

pán poslanec Haťapka a po ňom pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec K. Haťapka:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán predseda vlády,

     vážení členovia vlády,

     vážení kolegovia poslanci  Národnej rady Slovenskej re-

publiky,

 

     som presvedčený,  že šport a kultúra  sú najlepšími re-

prezentantmi  našej  vlasti najmä v  zahraničí. Napriek tomu

mám pocit, že šport je diskriminovaný, teda, že duševná kul-

túra má svoje ministerstvo, ale telesná kultúra svoje minis-

terstvo nemá. Preto chcem poukázať na to, že šport má viace-

ro atribútov, ktoré v celom  svete vplývajú na jeho chápanie

ako na významný spoločenský a v poslednom období i hospodár-

sky  fenomén. Je  napríklad významným  prostriedkom výchovy,

boja proti negatívnym spoločenským javom, sociálnej integrá-

cie občanov, medzinárodnej  spolupráce, upevňovania zdravia,

rekreácie,  zábavy, zvyšovania  telesnej i  pracovnej výkon-

nosti a zdatnosti a  reprezentácie štátu. Jednoducho poveda-

né, významne ovplyvňuje  kvalitu života jednotlivých občanov

a obohacuje spoločenský život. Z pohľadu hospodárstva kraji-

ny ovplyvňuje  ekonomiku práce, rozširuje  pracovné príleži-

tosti, zvyšuje obchodný obrat,  obohacuje a skvalitňuje eko-

nomiku služieb, zábavy, cestovného ruchu, podnecuje technic-

ký rozvoj a podobne.

 

     V  mnohých krajinách  sa  z  tohoto titulu  prestali na

šport pozerať ako na  konzumenta, ktorý neustále žiada pros-

triedky zo štátnej či obecnej pokladnice. Chápu, že šport je

aktívnym  činiteľom  všestranného  rozvoja  spoločnosti.  Aj

u nás sa oprávnene stal  predmetom štátnej politiky, predme-

tom politických strán a hnutí a súčasťou programového vyhlá-

senia vlády,  ktorá má  záujem viesť spoločnosť cestami roz-

voja. Na území Slovenska má šport bohaté, vyše storočné tra-

dície a veľa skúseností. Môžeme  sa ešte stále opierať o so-

lídne teoretické a vedecké poznatky, dobrovoľnú prácu veľké-

ho množstva organizátorov, trénerov a cvičiteľov, slušnú ma-

teriálnu  základňu,  pretrvávajúci  záujem  mládeže  o šport

a podobne.

 

     Napriek týmto  priaznivým východiskám a  množstvu pozi-

tívnej práce,  ktorá sa v transformácii  športu po roku 1989

vykonala, sa v súčasnosti  šport  dostal  do  slepej uličky.

Ťažko prekonáva  prekážky v oblasti  ekonomiky, legislatívy,

stagnuje vzdelávanie profesionálnych i dobrovoľných odborní-

kov, veda  a výskum, zdravotnícka  starostlivosť o športujú-

cich, programová starostlivosť  o mládež, údržba, modernizá-

cia a rozvoj materiálnej základne. Nefunguje informačný sys-

tém. Centrálne finančné zdroje sa  neustále znižujú a nie sú

vytvorené optimálne  podmienky na  tvorbu  miestnych zdrojov

resp.  samofinancovania telovýchovných  a športových subjek-

tov. Vo väčšine prípadov je v tejto oblasti miestna a regio-

nálna politika nedostatočná, čomu tiež zodpovedá nevysporia-

daný  resp.  neusporiadaný  majetkový  stav. Nechcem maľovať

čerta na stenu, ale pokiaľ  sa skutočnosť nezmení, šport ne-

bude môcť plniť svoju spoločenskú funkciu. Fakty k niektorým

problémom som vám dal k dispozícii pre informáciu a ilustrá-

ciu, každý z poslancov to dostal.

 

     Spolu  s kolegami  poslancami vo  Výbore Národnej  rady

Slovenskej  republiky pre  vzdelanie, vedu,  kultúru a šport

sme dospeli k názoru, že problém nevyhnutne treba začať rie-

šiť od systému organizácie  a riadenia telovýchovy a športu.

Transformácia v tejto oblasti ostala na polceste a prejavuje

sa to negatívne. Súčasné postavenie, kompetencie a vybavenie

štátneho orgánu na centrálnej  i miestnej úrovni sú neposta-

čujúce, viazne medzirezortná koordinácia a vertikálne riade-

nie štátnej správy.

 

     Telovýchovné a športové hnutie tvorené veľkým množstvom

občianskych združení je väčšinou organizačne i obsahovo roz-

trieštené,  bez zjednocujúceho  alebo zastrešujúceho orgánu,

bez spoločného programu, vzájomnej koordinácie aktivít a po-

dobne. Do štátnej športovej  politiky prakticky nie sú zapo-

jené obecné  zastupiteľstvá a rozrastajúci  sa súkromný sek-

tor.  Občianske združenia,  ktoré sú  vo viacerých prípadoch

vybavené lepšie ako štátna správa aparátom, materiálnou zák-

ladňou i  odborníkmi, nezodpovedajú za  plnenie úloh štátnej

politiky a objektívne nemôžu zaručovať rozvoj tejto oblasti.

 

     Chceme tým povedať, že ryba smrdí od hlavy, že postupné

riešenie  všetkých  závažných   problémov  telesnej  výchovy

a športu, ale  aj mládeže, o  ktorej som síce  nehovoril, no

rovnako ju pociťujeme, je  nevyhnutne riešiť zriadením auto-

nómneho orgánu štátnej správy pre šport a mládež na centrál-

nej  i  miestnej  úrovni.  Z  hľadiska kompetencií riadenia,

spravovania  osobitnej kapitoly  štátneho rozpočtu, legisla-

tívnej činnosti a podobne  považujeme za optimálny orgán mi-

nisterstvo. Môžeme  sa pritom oprieť  o skúsenosti viacerých

európskych  i ďalších  krajín, kde  sa obdobný  model použil

a osvedčil, ako napríklad vo Francúzsku, Rumunsku, Luxembur-

sku, Maďarsku, Poľsku a inde.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     sme presvedčení, že všetci máme záujem, aby štátna sta-

rostlivosť o  šport a mládež zodpovedajúco  fungovala a pri-

spievala k všestrannému úžitku a rozvoju Slovenskej republi-

ky.  Je potrebné  pre to  ešte veľa  urobiť, ale za aktuálny

krok považujeme zmenu zákona  číslo 347/1990 Zb. o organizá-

cii  ministerstiev  a  ostatných  ústredných orgánov štátnej

správy v  zmysle zriadenia ústredného  orgánu štátnej správy

pre šport a mládež  na úrovni kompetencií ministerstva. Teda

nemusí to byť ministerstvo, ale v každom prípade v kompeten-

cii by to  malo mať ministerstvo tak, ako  je to v odporúča-

niach  vláde Slovenskej  republiky ods.  c/ bod  1 spoločnej

správy. Verím, že nakoľko to nebude orgán s veľkým aparátom,

ale s veľkými  úlohami, tento návrh podporíte a  budú ho ak-

ceptovať aj členovia vlády Slovenskej republiky.

 

     Pochopiteľne, že pri vzniku ministerstva alebo podobné-

ho štátneho úradu je obava  o nárast veľkého počtu pracovní-

kov a ich mzdových  fondov. Neprichádzame však s požiadavkou

vybudovať prebujnelý aparát, so zvyšovaním pracovníkov, kto-

rých je dnes podľa tých  tabuliek v telovýchove 611, ale na-

opak, znížiť  tento stav a  efektívne využiť prostriedky  vo

výške viac ako 38 miliónov Sk, ktoré v súčasnosti ročne ply-

nú do  rôznych občianskych združení a  asociácií na mzdy ich

pracovníkov, ako to vyplýva z tabuliek.

 

     To neznamená, že chceme likvidovať občianske združenia,

ale  štátne prostriedky  musia byť  využívané pre  slovenskú

štátnu reprezentáciu v úspešných športových odvetviach, pre-

dovšetkým olympijských.  Ak ministerstvo školstva  podľa vy-

jadrenia  pani ministerky  si chce  ponechať oblasť mládeže,

potom by vlastne išlo len o šport a telovýchovu.

 

     Aj  týmto svojím  vystúpením chcem  podporiť programové

vyhlásenie vlády. Žiadam však, aby  odsek C  bod 1 spoločnej

správy bol vyňatý zo spoločného hlasovania a bolo o ňom hla-

sované osobitne.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Haťapkovi. Vystúpi pán poslanec

Hofbauer a po ňom pán poslanec Benčík.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán premiér,

     vážená vláda,

     panie poslankyne, páni poslanci,

 

     dokument, ktorého prerokúvaním v Národnej rade sa práve

zaoberáme, je materiálom výnimočného  významu aj dosahu. Vý-

nimočnosť  prerokúvaného  programového  vyhlásenia  vlády je

fakt, že  ide o prvé Programové  vyhlásenie vlády Slovenskej

republiky, ktorá  vzišla z parlamentných volieb  na pôde sa-

mostatnej Slovenskej republiky. Preto je nesmierne dôležité,

aké trajektórie nášho  vývoja programové vyhlásenie predzna-

čuje, akým  smerom z volieb ustanovená  vláda sa v zásadných

smeroch orientuje vo všetkých  jeho oblastiach. Je zaujímavé

a mimoriadne dôležité, aká je  táto strategická štúdia nášho

ďalšieho  celospoločenského  smerovania,  pretože programové

vyhlásenie vlády  takouto strategickou štúdiou  nesporne je,

či je principiálne správna, celospoločensky pozitívna, vecne

a obsahovo úplná a najmä reálna.

 

     Ako nesporné  kľúčové sú tri  zásadné zámery, ktoré  sú

formulované a deklarované hneď  na prvých stranách programo-

vého vyhlásenia vlády. Prvým je zámer pokračovania vo vytvá-

raní sociálne trhového  demokratického priestoru, ktorý bude

kompatibilný s priemyselne rozvinutými demokraciami vo svete

a smerovanie Slovenska  do európskych a  atlantických štruk-

túr.  Druhým je  zámer  pri  rozvoji Slovenska  nadviazať na

všetky pozitívne trendy bez ohľadu  na to, kto ich nastolil,

s potrebou spolupráce aj  spoluzodpovednosti všetkých parla-

mentných a mimoparlamentných subjektov. Tretím zámerom, kto-

rý  považujem za  výnimočne dôležitý,  je jasné deklarovanie

presadzovania  a obhajoby  slovenských národných  a štátnych

záujmov.

 

     Z týchto troch zásadných  zámerov vlády sa odvíja stra-

tegický cieľ  tohto úsilia, a  tým je položenie  základov na

dosiahnutie porovnateľnej úrovne  výkonnosti slovenskej eko-

nomiky a životnej úrovne nášho obyvateľstva s vyspelými kra-

jinami Európy na prelome  tisícročí, najneskôr do roku 2010.

Ak sa teraz snemovňa  má rozhodnúť, či programové vyhlásenie

vlády v uvedených úsekoch schváliť či zamietnuť, rozhodujeme

teda o tom,  či tieto zámery sú správne  a či strategický je

žiadúci. O tom, že na obidve takto postavené otázky je možné

odpovedať pozitívne, niet pochýb.

 

     Výbor  pre hospodárstvo,  privatizáciu a  podnikanie sa

preto  veľmi  detailne  zaoberal  predovšetkým  tými časťami

programového  vyhlásenia vlády,  ktoré gestorsky zastrešuje.

Ide o  výnimočne rozsiahlu a  aj výnimočne významnú  oblasť,

v ktorej sú obsiahnuté problematiky priemyslu, obchodu, ces-

tovného ruchu, medzinárodných  hospodárskych vzťahov, priva-

tizácie,  ochrany  hospodárskej  súťaže,  malého a stredného

podnikania,  dopravy a  spojov, výstavby  a verejných  prác.

Veľmi podrobná rozprava k  týmto častiam programového vyhlá-

senia vlády  sa uskutočnila za  účasti príslušných ministrov

a štátnych tajomníkov. Žiadny námet  zo strany poslancov ne-

bol odmietnutý  a ani jediná otázka  zo strany nezostala ne-

zodpovedaná.

 

     Dvojdenná rozprava bola  nesporne obohatením pre obidve

zúčastnené strany. A čo je hodné neponechať mlčaním, rozpra-

va bola  motivovaná profesne, odborne a  vecne pri plnej ko-

rektnosti a  kultúrnej úrovni politického  dialógu, a to  aj

v prípadoch, keď názory diskutujúcich partnerov neboli zhod-

né.  Rozprava zvýraznila  a potvrdila  naznačené strategické

smery rozvoja spoločnosti. Súčasne pre vedúcich predstavite-

ľov  rezortov  bola  i  predznačením  ďalšieho  dopracúvania

v rámci následných koncepčných materiálov rezortov a ich od-

vetví  v nadväznosti  na programové  vyhlásenie vlády, ktoré

zrejme budú predmetom prerokúvania vo vláde.

 

     V rámci privatizácie a ochrany hospodárskej súťaže vlá-

da jednoznačne kvalifikuje  pokračovanie a urýchlenie priva-

tizácie medzi svoje prioritné úlohy. Pri tomto procese vláda

chce vytvoriť také vlastnícke  štruktúry, v ktorých budú mať

významný podiel domáci  podnikatelia aj zamestnanci privati-

zovaných  podnikov. Vzájomnú  kooperáciu zakladateľských re-

zortov  - ministerstva  pre správu  a privatizáciu národného

majetku a Fondu  národného majetku, a to aj  pri druhej vlne

kupónovej  privatizácie, vláda  vzájomne prepojí iniciovaním

vydania  právneho  predpisu,  ktorý  sprehľadní  a komplexne

upraví proces privatizácie.

 

     V oblasti  priemyslu vláda deklaruje  strategické ciele

jeho rozvoja, stanovuje  prioritné programy rozvoja priemys-

lu. V štátnych podnikoch a  v akciových spoločnostiach s vý-

znamnou  účasťou  štátu  a  Fondu  národného majetku výkonom

vlastníckych práv  a povinností poverí  zakladateľský rezort

a jednoznačne sprísni  mechanizmus motivácie a  kontroly ma-

nažmentov.  Tu si  nie  je  možné miešať  výrazné sprísnenie

vplyvu štátu návratom k akémusi centrálnemu dirigizmu. Je to

jednoducho  zvýšenie  nárokov  na  zodpovednosť  za riadenie

štátneho  podniku  alebo  akciovej  spoločnosti  s významnou

účasťou štátu.

 

     Zásadnou  formou vláda  bude iniciovať  úpravy trhových

poriadkov, sprísnenie kontroly  predaja na trhoviskách spolu

s obmedzovaním predaja spotrebných  výrobkov na trhoviskách,

ako aj vylúčenie stretu záujmov zamestnancov štátnych podni-

kov  s nimi  uskutočňovanou podnikateľskou  činnosťou. Tento

bod považujem za mimoriadne dôležitý.

 

     Rozprava  vo  výbore  podčiarkla  dôležitosť cestovného

ruchu, ktorého  zásadné smerovanie a  rozvojovú koncepciu je

žiadúce spracovať  a posúdiť tak, aby  mohla po schválení vo

vláde byť zásadným vodítkom  pre túto dôležitú oblasť národ-

ného hospodárstva.

 

     Sektor malého a stredného podnikania, vrátane družstev-

níctva, vláda oprávnene deklaruje  za veľmi významný nástroj

reštrukturalizácie a modernizácie národného hospodárstva. Vo

vyspelých  štátoch   sveta  tento  sektor   tvorí  potenciál

z dvoch tretín pracovných príležitostí  a svojím rozmerom je

výrazným faktorom modernizácií a inovácií. Rozprava vo výbo-

re súčasne  zvýraznila potrebu naliehavého  riešenia podpory

malého a stredného podnikania, pomoci pri štartovacích a ri-

zikových investíciách a  zdokonalenie systému preberania zá-

ruk za úvery poskytnuté malým a stredným podnikateľom.

 

     V rezorte dopravy a  spojov vláda nadviaže na schválené

koncepcie rozvoja dopravy a schválené koncepcie spojov, kto-

ré vláda schválila  v marci a auguste roku  1993. Vláda bude

hľadať cesty urýchlenia realizácie  dopravnej a spojovej in-

fraštruktúry, a to ako po stránke investorskej a projektovej

prípravy stavieb,  získavaní investičných potrieb  z vnútro-

rozpočtových aj mimorozpočtových zdrojov, i stavebných kapa-

cít. Rozprava však odkryla nevyhnutnosť urýchleného vypraco-

vania radu legislatívnych  dokumentov, ktoré výrazne zjedno-

dušia a urýchlia celý investičný proces.

 

     Program rozvoja a realizácie verejných investícií a by-

tovej výstavby vláda  zdynamizuje ustanovením osobitného or-

gánu štátnej správy. Bytová výstavba a jej zabezpečovanie je

síce predovšetkým vecou občana,  štát sa však nezbavuje spo-

luzodpovednosti za riešenie tohto  problému. Rozprava vo vý-

bore zvýraznila nadväzujúcu  nevyhnutnosť komplexného rieše-

nia finančnej dostupnosti bytovej výstavby, a to aj pre oby-

vateľov priemernej solventnosti, no  aj pre občanov sociálne

odkázaných. Rozprava súčasne odkryla aj nepokryté miesto po-

sudzovania  stavebnej efektívnosti  stavieb financovaných zo

štátnych prostriedkov.

 

     Vážené  panie  poslankyne,  páni  poslanci,  v priebehu

dvoch dní prerokúvania programového  vyhlásenia vlády vo vý-

bore  pre hospodárstvo,  privatizáciu a  podnikanie rozprava

nepriniesla žiadne také podnety, konštatovania alebo závery,

ktoré  by dokumentovali  nesprávnosť programového vyhlásenia

vlády,  neprijateľnosť jej  krokov, nevhodnosť  opatrení, či

nereálnosť cieľov. Práve naopak, programové vyhlásenie vlády

sa potvrdilo ako koncepčne  a strategicky správne a realizo-

vateľné. Rozpracovanie jeho jednotlivých  častí a statí bude

predmetom práce jednotlivých rezortov v bezprostredne nadvä-

zujúcom čase a prerokúvania  a prijímania na zodpovedajúcich

úrovniach.

 

     V súlade  s tým Výbor  Národnej rady pre  hospodárstvo,

privatizáciu  a  podnikanie  odporučil  predložiť programové

vyhlásenie na  rokovanie schôdze, prijať  ho, a tým  súčasne

slovenskej vláde vysloviť dôveru.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Hofbauerovi. Vystúpi pán posla-

nec Benčík. Pripraví sa pán poslanec Tužinský.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predseda,

     milé kolegyne,

     vážení kolegovia,

     vážený pán predseda vlády,

     členovia vlády,

 

     programové  vyhlásenie  vlády,  posúdenie  a schválenie

ktorého je v našej ústave spojené s uchádzaním sa o vyslove-

nie dôvery  vláde, je veľmi významným  dokumentom, ktorý vy-

medzuje rámec smerovania, obsahu a spôsob vládnutia. Poteši-

lo ma,  a predpokladám, že aj  prevažnú časť mojich voličov,

že tento návrh obsahuje  ústretovosť vlády k spolupráci, ale

aj spoluzodpovednosť všetkých  parlamentných subjektov, pro-

fesných,  odborových a  iných združení,  cirkví a  masmédií.

A pokiaľ ide o časť ekonomických zámerov, že sa na viacerých

miestach zdôrazňuje rozvojové smerovanie s využitím domáceho

potenciálu v  kombinácii so zahraničnými  ekonomickými a fi-

nančnými zdrojmi.

 

     Vítam a podporujem obidve tieto skutočnosti, t. j. koo-

peratívnosť spôsobu vládnutia a rozvojové smery ekonomického

rozvoja. Záujem ochoty spolupracovať  zo strany vládnej koa-

lície sa síce zatiaľ doteraz veľmi nepreukazuje, ale je mož-

né a pevne verím, že sa  to zmení k lepšiemu. Z našej strany

v tomto smere ochota chýbať nebude.

 

     Aj keď môj ekonomický  rozhľad je laický, za problémové

považujem  stanovenie rozvojových  smerov ekonomiky.  Pokiaľ

určené  ciele, napríklad  nárast hrubého  domáceho produktu,

miera inflácie,  programový pokles nezamestnanosti  a ďalšie

sú príťažlivé,  želateľné, mne však chýba  v návrhu ich kon-

kretizácia a aspoň minimálna časová postupnosť.

 

     Žiaľ, prílišná  všeobecnosť a absencia  aspoň orientač-

ných časových postupov je vlastná  aj tej časti návrhu prog-

ramového vyhlásenia vlády, ktorou by som sa chcel podrobnej-

šie  zaoberať, t.  j. časti  rozvoja demokracie, politického

systému a  práva. A práve všeobecnosť  stanovenia cieľov bez

aspoň približného vymedzenia zdrojov, postupov, orientačných

časových  úsekov, je  najvážnejším nedostatkom posudzovaného

návrhu. Týka sa to v plnom rozsahu už spomenutej časti návr-

hu uvedeného pod bodom 5, strana  69 až 74. Len ťažko by som

však našiel také ciele a úlohy, ktoré táto časť návrhu v ne-

jakej  podobe  neobsahuje.  Správne  sa stanovuje orientácia

vlády na právny štát, politickú a ekonomickú pluralitu, par-

lamentnú demokraciu, racionálne  usporiadanie štátnej správy

a samosprávy, na  stabilizáciu súdneho konania,  na nové vy-

medzenie postavenia prokuratúry,  hľadanie ciest na obmedze-

nie  kriminality a  zvýšenie úrovne  legislatívneho procesu,

vrátane  úlohy zameranej  na zbližovanie  nášho právneho po-

riadku s právnym poriadkom Európskej únie a tak ďalej.

 

     To znamená,  že v návrhu sú  obsiahnuté aktuálne a sku-

točne akútne základné  problémy rozvoja demokratického štátu

a práva.  A to  je dobré,  lebo správne  vytypovanie úloh je

svedectvom toho,  že tieto poznáme  a vieme -  ako sa ľudovo

hovorí -  kde nás topánka  tlačí. K tomu,  aby sa programové

vyhlásenie nestalo  len všeobecným súpisom  hoc aj správnych

cieľov, ale  aby vytvorilo rámec  a základ vládnej  činnosti

kontrolovanej  parlamentom, sa  však okrem  správnych cieľov

vyžaduje aj určitý stupeň - podčiarkujem a opakujem sa - ur-

čitý stupeň konkretizácie nielen  úloh, ale načrtnutie urči-

tých vecných a časových postupov a najmä potom presvedčivých

praktických krokov.  Aby som nebol  všeobecný, na podopretie

svojho tvrdenia sa pokúsim byť celkom konkrétny.

 

     Práve z hľadiska prílišnej všeobecnosti a nevyváženosti

celej časti návrhu bude prácne -  aj keď uznávam, že nie ne-

možné  - zostaviť  reálnu koncepciu  legislatívnej činnosti.

Okrem  určitej  roztrúsenosti  legislatívnych  zámerov podľa

úsekov činnosti rezortov mne chýba hierarchizácia týchto zá-

merov a  ich zaradenie podľa  vecnej dôležitosti a  významu.

Takto sa nám môže stať, že pre spoločenský a ekonomický roz-

voj  dôležité legislatívne  predlohy budú  pripravené až  ku

koncu  volebného obdobia  a naopak.  Napríklad z  niektorých

vystúpení a formulácií vedúcich rezortov vzniká dojem ako by

nové zákony o voľbách do  Národnej rady, ale aj do miestnych

samosprávnych orgánov, bolo už akútne pripravovať teraz, ho-

ci  je zrejmé,  že ich  schválenie by  malo byť programované

a orientované - ak len koalícia nepredpokladá predčasné voľ-

by, ale pevne verím, že nie  - potom tak, aby boli účinné až

k budúcim voľbám.

 

     Odporúčam preto, aby vláda nadväzne na znenie programo-

vého vyhlásenia vlády do 30. júna 1995 schválila vecný a ča-

sový harmonogram prípravy  legislatívnych predlôh podľa jed-

notlivých rokov.  S tým úzko súvisí  určenie úlohy zameranej

na celkové skvalitnenie legislatívneho procesu a približova-

nie  nášho právneho  poriadku k  právnemu poriadku Európskej

únie. Aj  tieto úlohy sú správne  a potrebné, ale podmienkou

splnenia týchto úloh je v každom prípade rozvoj vedy, kompa-

rácie v oblasti štátu a práva.  O tom niet zmienky v návrhu.

Pritom  stav akademických  pracovísk je  viac ako  povážlivý

a rezortný aplikovaný  výskum v oblasti štátu  je pred záni-

kom.  Nestačí  sa  len  hlásiť  k  princípom  právneho štátu

a k skvalitňovaniu ústavnosti a právnych základov štátu, ale

je dôležité dodržiavať ústavu a platné zákony.

 

     Nehodlám viac dramatizovať, ako je zdramatizovaný vzťah

ústavných a štátnych orgánov k samotnej ústave a zdôrazňovať

často účelový  výklad a aplikáciu trebárs  aj rozhodnutí Ús-

tavného súdu. Skôr len chcem upriamiť vašu pozornosť na fun-

govanie tých mechanizmov, úlohou ktorých je výkon spravodli-

vosti a ochrany práv občana,  t. j. súdov, prokuratúry a po-

lície. Hoci v návrhu programového vyhlásenia vlády je zakot-

vená legislatívna úloha odstrániť roztrieštenosť, neprehľad-

nosť a zabezpečiť obsahovú previazanosť základnej občiansko-

právnej, obchodno-právnej úpravy, nemyslím si, že z hľadiska

možností občana  dovolať  sa svojich  práv  či už vo veciach

občiansko-právnych, obchodných  resp. pracovno-právnych spo-

číva len v právnej úprave. Aj v tomto smere bude treba vyko-

nať premyslené konkrétne a pre subjekt domáhajúci sa svojich

práv opatrenia,  ktoré odstránia zdĺhavé  vybavovanie podaní

občana na súd. Čo z toho,  že občan sa súdnou cestou v širo-

kom rozsahu  môže domáhať náhrady  škôd, zaplatenia pohľadá-

vok, ochrany práv vyplývajúcich z pracovno-právnych vzťahov,

keď rozhodnutie  súdu, a tým  viac jeho výkon  sa oneskoruje

a skutočná satisfakcia  je tým vzdialená?  Právna ochrana sa

tak stáva iluzórnou a  smeruje k nebezpečenstvu uplatňovania

si svojpomoci. Stretávame sa s tým.

 

     Vážny je v tomto smere  stav najmä v obchodnej a dedič-

skej  agende.  Mechanizmus  súdneho  rozhodovania z hľadiska

reálnej ochrany práv občana,  ale aj iných právnických osôb,

je zdĺhavý. Príčin je viac a zrejme nespočívajú len v legis-

latívnej úprave alebo len  v nedostatočnom personálnom a ma-

teriálnom vybavení súdov. A  preto odporúčam do návrhu uzne-

senia zakotviť úlohu, aby vláda prijala opatrenia na postup-

né zníženie nevybavených vecí, najmä v obchodnej, dedičskej,

rodinnej a pracovnoprávnej agende. Kvitujem, že na návrh ús-

tavnoprávneho výboru aj pán  spravodajca túto úlohu akceptu-

je.

 

     Trochu odlišná  je situácia v  trestno-právnej oblasti.

Na tomto úseku,  neviem, či z nepoznania veci  alebo z iných

dôvodov, za enormný nárast kriminality sa paušálne vinia or-

gány súdov, prokuratúry a polície. Bez toho, aby som sa púš-

ťal do podrobností so zdôraznením,  že tieto orgány len rea-

gujú zákonným postihom na javy, ktoré sú výsledkom  zlyhania

resp. absencie výchovy, resocializácie, ochrany  a kontroly,

resp.  nedostatočného uplatňovania  inej, napríklad  občian-

skoprávnej, pracovnoprávnej  a administratívnoprávnej zodpo-

vednosti, aj tak je  vhodné rozlišovať rozsah podielu súdov,

prokuratúry a  polície na účinnom  postihu páchateľov trest-

ných činov.  Niekoľko štatistických údajov.  V roku 1989  na

území Slovenskej republiky bolo spáchaných 45 tisíc evidova-

ných trestných  činov a súdy  v trestnom konaní  odsúdili 32

tisíc  páchateľov. V  roku  1993  bolo spáchaných  155 tisíc

trestných činov,  ale súdy odsúdili sotva  30 tisíc páchate-

ľov. Je  samozrejmé, že súdy môžu  odsúdiť len tých páchate-

ľov, ktorí boli orgánmi polície odhalení a na ktorých proku-

rátor podá obžalobu.

 

     Ako vidieť, trvalý problém v uplatňovaní trestnoprávne-

ho postihu páchateľov trestných činov je v nedostatočnom od-

haľovaní páchateľov. Vysoká miera pravdepodobnosti neodhale-

nia páchateľov  trestných činov vytvára  potencionálny zdroj

a podhubie  kriminálneho  správania  sa.  Podľa  mňa z tohto

reálneho faktu by malo v  príslušnej časti vychádzať aj zne-

nie programového vyhlásenia vlády. Na strane 72 v druhom od-

seku sa k tejto problematike  dočítame, že vláda bude hľadať

prostriedky a cesty na potláčanie kriminality, a potom sa už

hovorí o zámeroch vykonať zmeny v organizačnej štruktúre or-

gánov polície a podobne. To  považujem za správne a primera-

né, ale  podľa tohto znenia  vláda vykonaním týchto  a iných

zmien v organizácii policajných zborov splní na úseku potlá-

čania kriminality svoj vládny program  bez toho, aby sa kri-

minalita skutočne znížila, a najmä  bez toho, aby sa zvýšilo

odhaľovanie páchateľov  trestných činov, t.  j., aby sme  sa

priblížili k stavu, že  väčšia časť páchateľov trestných či-

nov bude postavená pred súd a potom spravodlivo odsúdená.

 

 

     Všeobecnosť, až protichodnosť vo formuláciách návrhu sa

vyskytuje  aj v  iných častiach.  Napríklad v  druhom odseku

strany 74  sa hovorí, že  sa vyžaduje novelizovať,  prípadne

rekodifikovať základné trestnoprávne predpisy. Úloha tu bude

splnená vypracovaním seriózne  pripraveného nového Trestného

zákona a Trestného poriadku, a  toto by bolo nanajvýš žiadú-

ce, ale aj vykonaním  nevýznamnej novely Trestného poriadku,

o ktorej  sa  už  teraz  začína  hovoriť.  A preto odporúčam

v časti  týkajúcej sa  kriminality v  uznesení vyjadriť,  že

vláda  vykoná  také  opatrenia  -  legislatívne, organizačné

atď.,  ktoré povedú  k  zníženiu  kriminality a  oproti roku

1994 aj k zníženiu  podielu neobjasnenosti páchateľov trest-

ných činov. Tento týždeň bolo uverejnené, že v roku 1993 od-

halenosť bola 36 % a vlani sa to zvýšilo na 37 %. Ak sa zvý-

ši nad 37  %, už konkrétne by sme videli,  čo sa v tom robí.

A ďalej  odporúčam,  aby  vláda  pripravila  a Národnej rade

predložila návrh legislatívnych predlôh základných  trestno-

právnych noriem.

 

     A na záver marginálnu poznámku: Je v prospech ústavnos-

ti, že v návrhu niet zmienky o snahe v najbližšom období me-

niť platnú ústavu, aj keď všetci vieme, že vo viacerých sme-

roch je  táto medzerovitá a pripúšťa  aj protichodný výklad.

Viac však mrzí, že sa výklad  niekedy zneužíva, a to aj vte-

dy, keď už o tom  rozhodol Ústavný súd. Ten posledný príklad

o nerešpektovaní nálezu  k liečebnému poriadku  je toho prí-

kladom. Aj tak si však ústava vyžaduje úctu a relatívnu sta-

bilitu. Som rád, že je  to v programovom vyhlásení takto po-

vedané. Na prípadnú a odôvodnenú zmenu ústavy sa  však treba

starostlivo a kvalifikovane  včas  pripraviť.  Viem si pred-

staviť, a hovoril som o  tom aj za prítomnosti pána predsedu

vlády v ústavnoprávnom výbore,  že by bolo užitočné vytvoriť

pracovnú skupinu,  ktorá by pozostávala z  poslancov, zo zá-

stupcov výkonnej moci,  ústavnoprávnych odborníkov a zástup-

cov politických  strán, ktorá by  evidovala, zovšeobecňovala

a študovala  poznatky z  aplikácie ústavy.  Zmyslom a cieľom

takejto  pracovnej  skupiny  by  bolo  spracovanie podkladov

a návrhu zásad  možných ústavných zmien tak,  aby sme takýto

starostlivo pripravený a kvalifikovaný materiál poskytli bu-

dúcej Národnej  rade, ktorá bude  zvolená v budúcich  parla-

mentných voľbách.

 

     Vážení kolegovia, ďakujem, že  ste ma vypočuli a poteší

ma,  ak  pri  hlasovaní  k  mojim  názorom prihliadnete. Dva

z predložených návrhov  už akceptovali výbory  a sú súčasťou

správy pána  spravodajcu. Zostávajúce návrhy  odovzdávam pí-

somne.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi. Ďalej je do rozpravy prihláse-

ný pán  poslanec Tužinský. Po  ňom sa pripraví  pán poslanec

Fekete.

 

Poslanec J. Tužinský:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán premiér,

     vážená vláda,

     vážení kolegovia,

     milí hostia,

 

     je veľmi  pekné v tomto  parlamente, ako sa tu vie vždy

všetko zdôvodniť a ako sa vie o všetkom pekne hovoriť, a na-

pokon všetko  neprijať. Vychádzam zo zásadnej  veci a zo zá-

sadného poznania, pretože máme základné poznania ako prebeh-

la diskusia a hlasovanie v jednotlivých výboroch.  Čiže ele-

gancia, s akou sa v tomto parlamente odpisujú najlepšie myš-

lienky a  predsavzatia v záujme efektnej  a niekedy aj veľmi

úbohej  ekvilibristiky,  je  skutočne  pozoruhodná. V záujme

tejto málo trvácnej a pre  slovenskú spoločnosť aj málo pro-

spešnej nedvižnosti, v záujme takmer predsudkov v závislosti

na straníckosti  sa tu obetuje  akákoľvek prospešná činnosť,

a to činnosť  v rovine perspektívnych a  možných zámerov pre

celú spoločnosť. Hovorím zámerov, lebo programové vyhlásenie

je a musí vo svojej  podstate byť predovšetkým zámerom, sme-

rovaním a cieľom, cestou, po ktorej by sme sa ako spoločnosť

mohli ubrať a dosiahnuť vážne výsledky, výsledky štátu a ná-

roda, o ktorom údajne máme  všetci takú bytostne vážnu pred-

stavu.

 

     Pri najlepšej snahe o porozumenie výsledok jednotlivých

námietok vo výboroch vo mne vyvoláva predstavu, podľa ktorej

sa napĺňa myšlienka, že  diskusia upevňuje protivníkov v ich

pôvodných  omyloch.  Teda,  vcelku  je  to diskusia neplodná

a pravdepodobne  v tejto  rovine aj  zostane, pretože všetky

veci sa  vyčleňujú negatívne, čo je  síce samozrejmé, ale na

druhej  strane je  to  nepozitívne.  Tu, páni,  zrejme nejde

o to, ako  niečo vylepšiť, ale naopak,  celkom vedomo, ba až

cieľavedome  niečo  zničiť,  alebo  aspoň spochybniť. Takmer

všetko pozitívne sa tu iste budeme snažiť a snažíme vyčleňo-

vať  negatívne, pretože  vždy sa  niečo negatívne vyčleňuje.

Ale je tu pozitívny program, to by sme si mali uvedomiť.

 

     Ak niekto povie, že programové vyhlásenie je nepochybne

smelé, odvážne  a nezabudne pripomenúť,  že je málo  reálne,

tak výsledok nám je jasný, aspoň výsledok, akým sa bude hla-

sovať. Ak  pripustí, že je  reálne, nezabudne podotknúť,  že

predsa len existuje veľa prekážok na to, aby sa tieto reálne

ciele dali dosiahnuť. Ak sa v programovom vyhlásení pripustí

isté hľadanie ciest ako tieto "neprekonateľné" prekážky mož-

no odstrániť,  poukáže sa súčasne  na skutočnosť, že  takéto

prekážky  sú aj  tak neprekonateľné.  To je,  povedané veľmi

slušne,  dosť  čudná  logika.  Zrejme  teda  ide  o  cielené

spochybnenie  snahy  pripustiť  toto  programové  vyhlásenie

k takému koncu, aby vláda  mala priestor na jeho realizáciu.

To je, podľa mňa, základné.

 

     Samozrejme, mal by som sa dotýkať najmä tej časti, kto-

rá hovorí o kultúre. Kultúra je v spoločnosti fenomén, ktorá

integruje jednotlivé činnosti, a preto je dominantná v tomto

návrhu. Je  vynikajúce, že sa  konečne v rámci  programového

vyhlásenia nedostala kultúra na  samotný jeho koniec, ako to

obvykle býva, že to je už to, po čom nič nemá vlastne nasle-

dovať.  Ale myslím  si, že  je to  to najzákladnejšie, je to

všetko  to, čo  integruje bytie  tohto štátu.  A tak, ako je

koncipované toto  programové vyhlásenie o  kultúre, skutočne

už mnohé a mnohé roky absentovalo.

 

     Preto skutočne apelujem na všetkých súdnych ľudí v tej-

to miestnosti, aby ste toto vyhlásenie podporili, aby sme sa

viac vzájomne počúvali. To je  výzva do radov vlastných ľudí

aj do radov opozície, pretože  táto vláda má nárok na štvor-

ročný priestor, aby dokázala realizovať ciele, o ktorých ste

mnohí povedali a  aj v tlači ste sa  vyjadrili, že sú smelé.

Tak  doprajme tejto  vláde práve  tento priestor,  aby tieto

smelé predsavzatia  mohla realizovať. Rozpor  medzi súčasnou

realitou a medzi  tým, čo by mohlo byť, je  len v tom, že je

v nenaplnení týchto  cieľov, ale na  ich naplnenie je  nutný

priestor, nie je nutné ich negatívne vyčleňovanie.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Fekete, po ňom pani

poslankyňa Bauerová.

 

 

 

Poslanec J. Fekete:

 

     Na samom  začiatku svojho vystúpenia sa  v podobe motta

chcem spýtať, či  všetci, čo tu sedíme, chceme,  aby sa Slo-

vensko konečne  pohlo dopredu, aby sme  vytvorili viac zdro-

jov, znížili nezamestnanosť, znížili infláciu a zvýšili pro-

dukciu, a tak následne zvýšili životnú úroveň. Predpokladám,

že áno, že to chceme všetci.

 

     Vážený pán predseda,

     vážená vláda,

     ctený parlament,

     ctení hostia,

 

     zaoberáme sa materiálom, ktorý  by mal štyri roky pôso-

biť - povedzme - ako Magna charta rozvoja Slovenska. Je ním,

radšej to pripomeniem a spresním, Programové vyhlásenie vlá-

dy Slovenskej republiky. Vo svojom vystúpení sa zameriam iba

na tú  časť programového vyhlásenia, ktorá  má názov kultúra

a v predloženom materiáli ju máme na stranách 56 až 60. Táto

časť programového vyhlásenia má čosi nad 100 riadkov a pres-

ne 20 odsekov. Na prvý pohľad to môže byť málo, ale treba si

uvedomiť,  že v  tejto časti  textu je  uvedených až 40 úloh

a cieľov, ktoré chce vláda v oblasti kultúry dosiahnuť.

 

     Viac  ako polovica  úloh a  cieľov je  - to  pripomínam

- úplne nová, plná nápadov  a múdrych a dobrých predsavzatí.

Spomeniem iba  niektoré, ktoré sú  podľa mňa najzávažnejšie:

pripraviť zákon o štátnom jazyku, zabezpečiť systém starost-

livosti  o  duševné  vlastníctvo,  vyriešiť  vzťahy  knižnej

a umeleckej distribúcie,  chrániť a podporovať  národné kul-

túrne hodnoty, ktoré sú  podstatou a zmyslom štátnosti, pod-

porovať umeleckú  činnosť v oblasti miestnej  kultúry a ume-

leckého školstva, starostlivosť o našich krajanov v zahrani-

čí, obmedziť vplyv komercializácie kultúry, zlepšiť starost-

livosť  o kultúrne  pamiatky, dať  Matici slovenskej zákonný

priestor  pre  všestranné  kultúrne,  spoločenské  aktivity,

prispieť k  estetizácii prírodného prostredia  a k zaradeniu

ďalších objektov do zoznamu svetového kultúrneho a prírodné-

ho dedičstva atď.

 

     Časť Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky

venovaná kultúre sa nesie, čo  vysoko oceňujem, v duchu his-

torického poučenia, že Veľká Morava ako štátny útvar presta-

la jestvovať, lebo stratila  svoju kultúrnu identitu. Svedčí

o tom aj  úvodná časť kapitoly,  ktorá sa začína  - citujem:

"Vláda bude vo svojej  kultúrnej politike dôsledne vychádzať

zo všeobecných demokratických  princípov a národných hodnôt.

Cieľom takejto  politiky je upevniť štátnosť  a pripraviť ju

na efektívnejší proces  kultúrnej a politickej medzinárodnej

výmeny a postupnej integrácie." Koniec citátu.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     ciele a úlohy programového vyhlásenia v oblasti kultúry

ako základného nástroja zveľadenia  ľudských sŕdc a ľudského

ducha sa podarí  splniť iba vtedy, keď si  na ne takpovediac

zarobíme. Ekonomická a  národohospodárska  časť programového

vyhlásenia vlády splnenie týchto cieľov a úloh v štvorročnom

časovom horizonte ponúka. Je to dobrý program - tvorivý, od-

vážny,  podnecujúci  a  predovšetkým  vyzývajúci na vzájomnú

spoluprácu.

 

     Dámy a  páni, v Biblii je  napísané, že jestvuje všetko

čo chceme. Je to veleba  vôle, tajuplnej a neraz nedocenenej

energie ducha.  Oživme ju, chyťme  sa jej, zabudnime  na jej

protiklad - zlovôľu, a čiňme a chcime. Chcime v duchu spome-

nutej biblickej myšlienky.  Predložené Programové vyhlásenie

vlády Slovenskej republiky si to zaslúži. /Potlesk./

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán  poslanec. Pani poslankyňa  Bauerová. Pri-

praví sa pán poslanec Volf.

 

Poslankyňa E. Bauer:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán premiér,

     vážená vláda,

     ctená Národná rada,

 

     vo svojom  príspevku sa chcem vyjadriť  k niektorým sú-

vislostiam cieľových zámerov v  hospodárskej a sociálnej po-

litike vlády.

 

     Hospodársko-politické  ciele uvedené  v programovom vy-

hlásení vlády sú naozaj  ambiciózne a úctyhodné. Pán premiér

mal pravdu, keď konštatoval, že ťažko namietať proti päťper-

centnému medziročnému rastu hrubého domáceho produktu, potla-

čeniu inflácie pod 10 % a miery nezamestnanosti tiež pod tú-

to hranicu.  Nemožno s nimi nesúhlasiť,  iba namietať, že sú

asi príliš optimistické pre obdobie štyroch rokov.

 

     Napriek tomu, že programové  vyhlásenie vlády sa rodilo

v čase, keď svetovú recesiu máme  asi za sebou, pri znalosti

váhy,  akou len  dlhová služba  zaťažuje rozpočet,  udržanie

rozpočtového  deficitu  pod  3  %  hrubého domáceho produktu

predpokladá veľmi dynamický  rast hrubého domáceho produktu,

v každom prípade vyššiu mieru jeho rastu, ako dlhovej služby

a postupného  vyrovnania vnútornej  zadĺženosti jednotlivých

sektorov  verejnej spotreby.  Je síce  pravda, že programové

vyhlásenie vlády  má generovať určité  pozitívne očakávania,

ako  sa vyjadril  štátnik susednej  krajiny, nemôže  sa však

uchýliť do  ríše zbožných želaní. Nie  je to úlohou vládneho

programu.

 

     V  tomto zmysle  strategický cieľ  vlády formulovaný na

strane 10  ods. 2 - položiť  základy na dosiahnutie porovna-

teľnej úrovne výkonnosti ekonomiky  a životnej úrovne obyva-

teľstva s  vyspelými krajinami Európy  na prelome tisícročí,

najneskôr do roku 2010, teda za 5 až 15 rokov, je formulova-

né predsavzatie, ktoré je, žiaľ, notoricky známe zo začiatku

sedemdesiatych a ďalších rokov, lenže  vtedy i teraz sa opo-

mína jednoduchý fakt, že ekonomicky vyspelé krajiny nezasta-

via  svoj rozvoj,  kým  ich  dobehneme. Za  vymedzený časový

úsek, obávam  sa, ťažko dosiahneme  úroveň výkonnosti českej

ekonomiky.

 

     Pri takomto spôsobe vymedzenia zámerov sa vláda nemohla

vyhnúť protirečeniam. Hneď v ďalšom  odseku na strane 10 od-

sek 3 vláda spája  vytvorenie fungujúceho trhového hospodár-

stva s úsilím generácií.  Ak by vytvorenie fungujúceho trho-

vého  hospodárstva malo  trvať generácie,  nielenže vylučuje

cieľ v predchádzajúcom odseku, ale  nemohli by sme ani ašpi-

rovať na  členstvo v Európskej  únii, čo považujem  za mimo-

riadne závažné, a zrútila by sa aj celková ekonomika Sloven-

ska. Zamieňanie fungujúcej trhovej  ekonomiky s úrovňou roz-

voja, teda s produkčnou  schopnosťou ekonomiky, považujem za

hrubú koncepčnú chybu. Nie vytvorenie trhovej ekonomiky, ale

pravdepodobne občianskej spoločnosti  nám zaberie život nie-

koľkých generácií.  Práve v tejto  súvislosti by sa  žiadalo

jasnejšie ohraničiť a krokovať časový úsek prípravy integrá-

cie do Európskej únie.

 

     Ďalším závažným  problémom je koncepcia  rozvoja makro-

ekonomických veličín a ich  vzťahu. Predložený program neob-

sahuje zdôvodnenie  predpokladu, že hospodársky  rast meraný

hrubým  domácim produktom  zaznamenaný v  uplynulom roku  sa

stáva trvalou  resp. udržovateľnou tendenciou.  Rast hrubého

domáceho produktu v roku  1994 bol podmienený rastom vývozu,

čo  bolo  v  podstate  dosiahnuté  rekonštrukciou odbytových

ciest po rozpade federácie, a teda nemožno očakávať opakova-

nie expanzie vývozu v ďalších rokoch. Tvorba fixného kapitá-

lu však na druhej strane i  v uplynulom roku sa vyvíjala ne-

gatívne. Bariérou rastu je obmedzenosť celkového agregátneho

dopytu, vrátane  spotreby obyvateľstva a  verejného sektoru.

Obidve tieto  veličiny sú však  regulované resp. obmedzované

reštrikciou rozpočtových výdavkov.

 

     Za  prehnane  optimistické,  nereálne  možno  považovať

i stlačenie inflácie a nezamestnanosti do koridoru pod 10 %.

Ak sa nevyskytuje nadmerný dopyt alebo ponukový šok, ak fun-

guje trhová ekonomika, tieto veličiny sa nepohybujú ľubovoľ-

ne, ale určitou zákonitosťou vzájomných súvislostí. Ak bude-

me vychádzať z overeného poznatku makroekonómie, že existuje

prirodzená miera nezamestnanosti, ktorú,  žiaľ, u nás zatiaľ

nevieme celkom presne určiť,  a určitá inertná inflácia, po-

tom  požiadavka rovnosmerného  poklesu miery nezamestnanosti

a inflácie zhruba rovnakou  dynamikou, navyše tak výrazného,

by sa  rovnala takmer ekonomickému  zázraku. Samozrejme, ne-

chcem podozrievať vládu, že tieto základné učebnicové súvis-

losti nepozná, vzniká však  oprávnená otázka, ako chce tieto

zákonitosti jednoducho prekročiť.

 

     V  tejto  súvislosti  ďalšia  požiadavka formulovaná na

strane  50, že  hospodárska sústava  musí každému  občanovi,

ktorý chce  pracovať, zabezpečiť možnosť  vhodného zamestna-

nia, vyvoláva otázku, či vláda, ktorá deklaruje takéto pred-

savzatie,  je si  vedomá svojich  možností ovplyvniť  trhovú

ekonomiku.  Pre ekonomiku  vôbec neplatí  to, čo  tvrdil pán

poslanec Fekete, že všetko sa  môže stať, čo chceme. Dovolím

si vás  upozorniť len na  prízemný problém zemiakov.  Vzniká

potom ďalšia otázka, či sa  chce opustiť cieľ vytvorenia tr-

hovej ekonomiky. Nešlo by totiž  o nič menej, ako o vytvore-

nie zhruba 330 tisíc pracovných miest pri zhruba päťpercent-

nej nezamestnanosti.  Bolo by však potrebné  v tomto prípade

počítať s výrazným rastom inflácie.

 

     V tejto i v ďalšej súvislosti vzniká principiálna otáz-

ka, ako definuje vláda úlohu štátu a vlastnú úlohu v trhovom

hospodárstve. Z formulácií na strane  15 odsek 3 vyplýva, že

vláda počíta s Fondom národného majetku ako trvalým podnika-

teľským subjektom štátu, pričom napríklad v Nemecku sa Treu-

hand postupne likviduje. Treba teda konštatovať, že pri kon-

štituovaní  tohoto  orgánu  takýto  zámer nebol deklarovaný.

Tento orgán  je zákonom Národnej  rady vyňatý spod  kontroly

vlády. Potom je oprávnená  otázka, čie záujmy bude presadzo-

vať.

 

     V tejto súvislosti nie menej závažná je aj ďalšia otáz-

ka: Štát  si nárokuje byť trvale  najväčším podnikateľom? Čo

to znamená  pre ekonomiku a daňových  poplatníkov, sa dosta-

točne dokázalo v západoeurópskych  krajinách, ale aj v našej

histórii, nehovoriac o tom, že  ak by mal Fond národného ma-

jetku plniť úlohu generálneho podnikateľa, musel by byť ináč

personálne vybavený.

 

     Dovoľujem  si upozorniť  na protirečivosť deklarovaných

zámerov vlády v deregulácii cien.  Na druhej strane však le-

gislatívnou úpravou  chce zabezpečiť možnosť  zasahovania do

cenotvorby. Čo je ešte  zaujímavejšie, chce osobitne upravo-

vať  režim oceňovania  verejných investícií  a rozhodujúcich

vstupov do nich - strana 18 odsek 3. Vstupy do verejných in-

vestícií sú podobné ako vstupy do súkromných. Chce vláda za-

viesť dvojaké ceny? Dodávateľmi vstupov sú totiž aj súkromné

firmy. Vzniká  oprávnená obava, že takéto  zásahy do trhovej

ekonomiky by vážne narušili jej samotnú podstatu.

 

     Vnútorné  protirečenia  zabudované  do  programu  vlády

v konečnom dôsledku spochybňujú i  pozitívne zámery. Je fak-

tom, že rozvoj ekonomiky, nielen kapitálového trhu, na stra-

ne  19  potrebuje  i  politickú  stabilitu. Zámery zakotvené

najmä v časti 4 však nenaznačujú, že by vláda skutočne chce-

la dosiahnuť  tento stav, keďže  táto časť predznačuje  celý

rad  konfliktogenných  oblastí  rozdelením  občanov na tých,

ktorí sú v hlbokej morálnej kríze,  a na tých, ktorí v kríze

nie sú,  na tých, ktorých identitu  treba chrániť a upevniť,

a na tých, ktorých identitu treba spochybniť.

 

     Vláda, žiaľ,  na druhej strane  nemanifestuje vo svojom

programovom vyhlásení cieľ, ktorý by bol splniteľný za obdo-

bie  4 rokov,  a to  zavŕšenie procesu  privatizácie a  jeho

ukončenie, nielen urýchlenie postupov, tak ako je to konšta-

tované na strane 21  odsek 1. Nezavŕšenie procesu privatizá-

cie  predlžuje transformačné  obdobie so  všetkou záťažou na

obyvateľstvo, ktoré,  ako konštatuje aj  predložený program,

sa  nachádza pod  neúnosnou ťarchou.  Konzervovanie prechod-

nosti obdobia bráni stabilizácii trhovej ekonomiky a zvyšuje

sociálnu  ťarchu transformácie.  Navyše, vzbudzuje oprávnené

obavy o  oživení koncepcie akejsi  nedefinovanej a pravdepo-

dobne ani neexistujúcej tretej cesty. O tom svedčia okrem už

uvedených aj  ďalšie početné časti  programového vyhlásenia,

z ktorých uvediem  ešte jeden uvedený na  strane 24 odsek 5.

Táto časť deklaruje účasť  vlády na štrukturálnych premenách

ako  princíp. Predpokladá  prevzatie podnikateľskej  funkcie

ministerstvami - tiež strana 25, druhý odsek.

 

     Vážená  vláda,  s  ľútosťou  konštatujem, že programové

prehlásenie  nezodpovedá čestne,  otvorene a  jednoznačne na

otázku Quo vadis? - k  trhovej ekonomike alebo k plánovitému

riadeniu národného hospodárstva.

 

     Návrh uznesení, ktorými by  sme chceli spresniť konkre-

tizáciu úloh pre vládu, predloží náš klub spoločne.

 

     Ďakujem.

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani poslankyni. Ďalej je prihlásený pán posla-

nec Volf. Pripraví sa pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec J. Volf:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán predseda vlády,

     dámy a páni,

 

     vláda predstupuje pred Národnú radu Slovenskej republi-

ky so svojím programovým vyhlásením v čase, keď sociálna si-

tuácia  väčšiny obyvateľstva  nie je  dobrá, keď  sa naďalej

prehlbujú rozdiely v životnej úrovni spoločnosti a pokračuje

neprirodzené  a nespravodlivé  delenie na  čoraz väčšiu masu

chudobných a úzku vrstvu bohatých.

 

     Bolo by  určite žiadúce, aby sa  tento nepriaznivý stav

v spoločnosti zmenil. Napriek tomu, že programové vyhlásenie

takéto snahy deklaruje, napriek  tomu, že hovorí o ekonomic-

kej  prosperite  a  sociálne  spravodlivej spoločnosti, dáva

v skutočnosti len malé záruky  na dosiahnutie týchto cieľov.

Programové vyhlásenie je totiž prevažne a predovšetkým súhr-

nom  želaní, dlhodobých  cieľov a  smelých predstáv, chýbajú

konkrétne cesty a nástroje realizácie, a najmä, a to zdôraz-

ňujem, zásadné opatrenia, ktoré by boli záväzné, termínované

a ktoré  by  teda  mohla  Národná  rada Slovenskej republiky

a občania kontrolovať.

 

     V  rámci navrhovanej  stabilizačno-rozvojovej stratégie

je si  vláda dobre vedomá  nedostatočnosti zdrojov a  úspor,

a preto navrhuje  financovať investičné aktivity  aj pomocou

menových opatrení zo strany Národnej banky Slovenska. Takýto

tlak na nezávislú bankovú inštitúciu je podľa nás nebezpečný

a hrozí rozkrútením inflačnej špirály so všetkými dôsledkami

na rast životných nákladov a životnú úroveň obyvateľstva.

 

     Osobitným problémom je  privatizácia. V programovom vy-

hlásení sa hovorí o záujme vlády urýchliť tento proces. Sku-

točnosťou je však  zabrzdená privatizácia, úmysel vypracovať

ďalšiu, za posledné 4  roky už štvrtú koncepciu privatizácie

a rozporuplný a politicky účelový  novelizovaný zákon o veľ-

kej privatizácii. Namiesto kupónovej privatizácie, ktorá pri

všetkých svojich nedostatkoch dávala možnosť získať účasť na

majetku každému občanovi Slovenskej republiky, sa pripravuje

privatizácia iná na prospech úzkej skupiny, umelo vytváranej

vrstvy bohatých,  bez záruky, že  títo noví majitelia  často

cenovo a majetkovo podhodnotených  podnikov dokážu ich spra-

vovať v záujme spoločnosti, svojho regiónu a našich občanov.

 

     Navrhovaná  splátková forma  predaja sa  absolútne neo-

svedčila.  Veľkí privatizéri  voziaci sa  na drahých autách,

často s politickým vplyvom, neplatia Fondu národného majetku

splátky za kúpu podnikov  a vymáhanie týchto pohľadávok súd-

nou cestou môže  trvať aj niekoľko rokov. Áno,  sme za účasť

zamestnancov v podnikoch, kde pracujú, ale nie tak, aby tvo-

rili len štafáž vrcholovému manažmentu, ktorý získa nadpolo-

vičný podiel  v podniku a  absolútnu moc často  za minimálnu

cenu a minimálne osobné riziko. Započítavanie investícií ako

splátky kúpnej ceny musí upraviť jedine zákon. Pokiaľ sa tak

nestane, ide  jednoznačne o nástroj  diskriminácie a výberu,

ktorý má v rukách vládnúce politické zoskupenie a ktorý môže

odmeňovať či trestať podľa svojho vlastného, teda stranícke-

ho uváženia.

 

     Vláda zmätočným a účelovým  zákonom v decembri minulého

roku presunula veľkú časť svojich právomocí v oblasti priva-

tizácie na Fond národného majetku. O tento zákon tvrdo bojo-

vala v parlamente. Dnes hovorí o nevyhnutnosti znova defino-

vať vzťahy  medzi Fondom národného  majetku, zakladateľskými

ministerstvami a ministerstvom pre správu a privatizáciu ná-

rodného majetku. Pýtam sa:  Má skutočne Národná rada Sloven-

skej republiky na riešenie  málo problémov ťaživých pre slo-

venskú spoločnosť, aby sa musela v priebehu krátkeho času až

trikrát zaoberať novelou jediného zákona? Ľudia sa nás pýta-

jú, a  vláda by to  nemala nechať bez  odpovede, prečo umelo

brzdí začatie  druhej vlny kupónovej  privatizácie. Veď nové

vedenie Fondu národného majetku nezaložilo za obdobie svojej

existencie ani jednu akciovú spoločnosť. Prečo znižuje objem

majetku do nej vkladaný? Má snáď  byť suma 15 tisíc Sk, teda

menej ako  polovica oproti prvej vlne,  tým spravodlivým po-

dielom občanov Slovenskej republiky z hodnôt, ktoré celé de-

saťročia oni, ich otcovia, mamy na Slovensku spoluvytvárali?

 

     Programové vyhlásenie charakterizuje nevyváženosť medzi

cieľmi sociálnej politiky a možnosťami, ktoré dáva predstava

o ekonomickej politike. Iste je veľmi dobré, že vláda dokáže

pomenovať základné  problémy sociálnej oblasti,  že má pred-

savzatia ísť do systémových zmien. Je však na škodu veci, že

nešpecifikuje, v čom bude vlastne spočívať rozvojová straté-

gia vlády pri riešení sociálnych problémov.

 

     Rovnako  treba privítať  snahu o  znižovaní nezamestna-

nosti, ktorá je skutočne urážkou dôstojnosti človeka, každé-

ho, kto  chce pracovať. Chýba však  aspoň základná predstava

koncepcie znižovania nezamestnanosti, najmä  vo väzbe na re-

gionálnu politiku.  Hasiť problémy až  vtedy, keď nadobúdajú

takmer katastrofálne  rozmery - pozri  okres Rimavská Sobota

- je  neskoro. Ako  chceme riešiť  rovnako hrozivú  situáciu

v okresoch Rožňava, Michalovce, Veľký  Krtíš, alebo na Kysu-

ciach? Samotné  úvahy o systémových zmenách  v sociálnej ob-

lasti ešte v priebehu rokov 1995  a 1996 sú aj podľa názorov

ľudí z praxe nereálne. Pretláčanie týchto zmien len v legis-

latívnej rovine, na čo má, samozrejme, vláda v Národnej rade

potrebnú väčšinu, bez nevyhnutnej  prípravy v oblasti výkon-

nej  i praktickej,  je málo.  Výsledkom môže  byť len chaos,

každodenné  problémové situácie  nášho občana,  akých sme už

v nedávnej minulosti zažili viac  ako dosť. Radového občana,

poistenca, by určite skôr zaujímalo, kedy a ako vláda zabez-

pečí, aby si štát plnil  svoje záväzky voči poisťovni a pla-

til svoje platby bez privilégií  a úľav na úkor väčšiny oby-

vateľov.  Práve tak  by zaujímalo  dôchodcov, kedy  a v akej

výške sa dočkajú zvýšenia a valorizácie dôchodkov, učiteľov,

kedy sa dočkajú sľúbeného  zvýšenia platov a zákonom uprave-

ného postavenia spoločnosti, lekárov, či ich bude opäť stra-

šiť toľkokrát zavrhovaný bodovník.

 

     Treba  oceniť  zahranično-politickú  časť  programového

vyhlásenia. Deklarovanie nášho  smerovania do Európskej únie

je určite správne. Nemôžem však súčasne nepripomenúť, že to-

to smerovanie  len ťažko podporia také  snahy, ako je úsilie

riadiť či  aspoň ovplyvňovať masmediálnu  politiku, zakladať

domobranu, uvažovať o zaradení civilných bezpečnostných slu-

žieb do ústredného bezpečnostného systému, hovoriť do mandá-

tu poslancov, či účelovo meniť  volebný systém v záujme zís-

kania  absolútnej väčšiny  v parlamente.  Nás ako sociálnych

demokratov zaráža aj tá časť,  ktorá hovorí o vrátení robot-

níckych  domov, teda  bývalého majetku  Sociálnej demokracie

a robotníckych  telovýchovných jednôt  na Slovensku,  akýmsi

bližšie neurčeným občianskym  robotníckym združeniam. Keď už

štát  chce vracať  skonfiškovaný majetok  nad rámec platných

zákonov, mal by ho  vrátiť skutočnému bývalému majiteľovi či

jeho právnemu nástupcovi. Určite by však nemali zostať bokom

ani družstevné  zväzy, ani Slovenský  zväz protifašistických

bojovníkov s ich oprávnenými nárokmi.

 

     Veľmi nás zaujala myšlienka  tzv. programu čistých rúk.

Radi by sme verili, že sa konečne nájde dosť síl a odvahy na

zastavenie korupcie,  daňových únikov, špekulantstva  a zne-

užívania  úradu. Moc  úradníkov, moc  byrokracie zatiaľ  je,

žiaľ, skutočnosťou, a my,  páni poslanci a panie poslankyne,

sme  zatiaľ akosi  imúnni proti  tejto pliage.  Mali by  sme

nájsť  dosť dobrej  vôle a  odvahy a  konečne schváliť zákon

o strete  záujmov. Ľudia  okolo nás,  naši voliči  to od nás

očakávajú.

 

     Sociálnodemokratická  strana  Slovenska  napriek  týmto

výhradám,  napriek personálnej  politike súčasného  vládneho

zoskupenia na  ústrednej a regionálnej úrovni,  s ktorou ne-

súhlasíme,  je  ochotná  spolupracovať  na príprave všetkých

konkrétnych opatrení  na prospech Slovenska  a jeho občanov.

Tak, ako sme to už  dokázali aj svojím hlasovaním, podporíme

aj  každý vládny  či poslanecký  návrh, ktorý  bude užitočný

a prospešný pre rozvoj našej slovenskej spoločnosti. Predlo-

žené programové vyhlásenie však zatiaľ takéto návrhy a opat-

renia v dostatočnej miere neobsahuje, a preto, že samo osebe

nedáva ani dostatočné záruky  naplnenia predsavzatí a cieľov

novej vlády, poslanci Sociálnodemokratickej strany Slovenska

toto programové vyhlásenie nepodporia.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ďalej  je prihlásený do  rozpravy pán poslanec

Čarnogurský. Pripraví sa pán poslanec Lysák.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená vláda,

     vážená Národná rada,

 

     v  časti IV  programového vyhlásenia  - morálna  obroda

spoločnosti - sa uvádza, že pozostatkom dávnejšej i nedávnej

minulosti, ktorý  zjavne znepokojuje občanov,  je prerušenie

využívania   duchovnej  skúsenosti,   hlboká  mravná  kríza,

spochybnenie hodnôt osobnej statočnosti a vernosti základným