Stenografická správa o 4. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

Prepis zo schôdze


 

          S t e n o g r a f i c k á   s p r á v a

      o 4. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

         konanej 19., 20., 25. a 26. januára 1995

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

     milí hostia,

 

     otváram rokovanie  4. schôdze Národnej  rady Slovenskej

republiky, na ktorej vás všetkých vítam.

 

     Dovoľte mi,  aby som osobitne  privítal prezidenta Slo-

venskej republiky pána Michala Kováča /potlesk/, členov vlá-

dy Slovenskej  republiky na čele s  premiérom pánom Mečiarom

/potlesk/, členov diplomatického zboru akreditovaných v Slo-

venskej republike a ďalších pozvaných hostí /potlesk/.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte  mi  pripomenúť,  že  28.  decembra 1994 navždy

opustil  rady poslancov  pán poslanec  Ján Michelko. Odišiel

uprostred činorodej a zodpovednej  poslaneckej práce len pár

dní po tom, čo skončilo naše rokovanie predošlej schôdze. Na

rokovaniach schôdzí, ako aj  na schôdzach výborov bol aktív-

nym poslancom, presadzoval verejné záujmy v prospech spoloč-

nosti a svojich voličov.

 

     Prosím vás, dámy a páni, aby sme si minútou ticha ucti-

li pamiatku zosnulého kolegu Jána Michelka.

 

     /Minúta ticha./

 

     Ďakujem pekne.

 

     Skôr, ako pristúpime k rokovaniu, dovoľte, aby som zis-

til prítomnosť poslancov na schôdzi. Prosím, prezentujme sa.

 

     Prezentovalo  sa 129  poslancov, Národná  rada je  teda

uznášaniaschopná.

 

     O  ospravedlnenie na  tejto schôdzi  požiadali poslanci

Ľubomír Fogaš, Robert Fico a František Gaulieder. Pán posla-

nec Fogaš bude neprítomný až od poobedia.

 

     Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

 

     po dohode s podpredsedami Národnej rady navrhujem prog-

ram schôdze, ako ste ho dostali  v pozvánke. Pýtam sa, či má

niekto návrh na zmenu alebo doplnenie programu.

 

     Hlási sa pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Vážený pán prezident,

     vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená vláda,

     vážený slovenský snem,

     vážení hostia,

 

     článok 101  ods. 1 slovenskej ústavy  hovorí, že prezi-

dent je hlavou Slovenskej republiky.  Článok 102 ods. p/ Ús-

tavy Slovenskej republiky hovorí,  že prezident má právo byť

prítomný  na schôdzach  Národnej rady  Slovenskej republiky.

Ako porovnanie k tomu citujem článok 116 ods. 1, ktorý hovo-

rí, že člen vlády je  za výkon svojej funkcie zodpovedný Ná-

rodnej  rade Slovenskej  republiky. Prezident  republiky ako

hlava štátu teda stojí nad  parlamentom a nezodpovedá sa mu.

Pozvať prezidenta republiky do  Národnej rady Slovenskej re-

publiky, aby sa zodpovedal za výroky v liste, je preto poli-

ticky a ústavne neadekvátne a nekultúrne. Žiadam preto v me-

ne  poslancov KDH,  aby bod  6 programu  bol vyňatý  z tejto

schôdze.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej sa hlási pani poslankyňa Nováková.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážený pán prezident,

     vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán predseda vlády,

 

     navrhujem doplniť program tejto schôdze o nový bod čís-

lo 14, a to "Návrh na zmenu zloženia vyšetrovacej komisie na

objasnenie príčin  krízy ústavného zriadenia  Slovenskej re-

publiky v roku 1994".

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán prezident,

     vážený pán predseda,

 

     mám dve pripomienky k  programu. Jedna je všeobecná, že

sa do  programu dostalo viacero  bodov, ktoré nemajú  parla-

mentnú tlač. Neviem, ako by ste to vysvetlili, pán predseda,

ale považujem to za neobvyklé.

 

     A za chybu, ak si to môžem dovoliť takto povedať, pova-

žujem zaradenie bodu 11, kde sa hovorí o návrhu na vymenova-

nie generálneho  prokurátora Slovenskej republiky  a pod tým

je napísané, že návrh podá skupina poslancov. Nemožno predsa

zaradiť do programu bod, ktorý ešte neexistuje. Už sa to raz

stalo  v tomto  volebnom období  pri rokovaní  o programe 2.

schôdze. Myslím si, že by sa to nemalo stávať.

 

     Do tohto momentu ešte nikto z poslancov nemá predložený

návrh na vymenovanie generálneho prokurátora, aspoň na stole

som ho nenašiel, a vo  výboroch tento materiál takisto pred-

ložený nebol. Chcem sa opýtať, či  máme o čom rokovať v bode

11, a ak máme, kde  sú písomné podklady. Inak navrhujem, aby

sme tento bod z rokovania vypustili.

 

     V druhej časti môjho krátkeho vystúpenia chcem navrhnúť

takisto nový bod  na záver programu, ktorým sú  otázky a in-

terpelácie.  Viem,  že  odpoveďou  môže  byť  to, že sa ešte

vlastne  neprerokovalo a  neschválilo programové  vyhlásenie

vlády, ktoré  určí základný rámec  činnosti vlády Slovenskej

republiky, že teda kontrolná činnosť sa môže začať až potom.

Avšak  vláda je  vymenovaná, vlastne  viac ako  mesiac koná,

pôsobí vo svojej funkcii, a preto si myslím,  že by mala byť

poslancom daná možnosť kontrolovať vládu prostriedkami, kto-

ré určuje ústava a rokovací poriadok.

 

     Navrhujem teda zaradiť ako bod 14, ak prejde návrh pani

poslankyne, tak ako bod 15 otázky a interpelácie poslancov.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec,  na  dve  otázky  ste  si odpovedali sám

s tým, že keď  bude schválený tento program tak,  ako je na-

vrhnutý, materiály k  voľbe generálneho prokurátora okamžite

dostanete, sú pripravené.

 

     Na druhú otázku ste si tiež sám odpovedali. Keďže vlád-

ne vyhlásenie a schvaľovanie programu vlády je podmienené aj

dôverou vlády, bod interpelácie  zaradený nebol, ak by došlo

k niečomu inému.  Samozrejme, budeme hlasovať  o tomto vašom

návrhu  a od  budúcich schôdzí  budú zaraďované interpelácie

tak, ako sa poslanci na tom dohodnú. V tomto nie je problém.

O vašom návrhu na zaradenie tohto bodu dám hlasovať.

 

     Pán poslanec Bajan.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Len veľmi krátko vzhľadom na  to, že pán poslanec Ftáč-

nik  objasnil obidva  problémy. Myslím  si, že  najmä prvému

problému by sa predišlo, keby  tak, ako bolo predtým zvykom,

bolo politické  grémium pred každou  schôdzou. Pán predseda,

odporúčam, aby od budúcej  schôdze niečo podobné bolo. Pred-

išli by sme rôznym nedorozumeniam.

 

     Takisto klub Demokratickej únie podporuje návrh, aby do

programu bol zaradený bod interpelácie a otázky.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Moric.

 

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán prezident,

     vážení pán premiér,

     vážená vláda,

     kolegovia, kolegyne,

 

     myslím si,  že keď pred rečníckym  pultom vystupuje po-

slanec a  odvoláva sa na písomný  materiál, je potrebné, aby

ho  citoval presne.  Ako predseda  klubu Slovenskej národnej

strany  vám oznamujem,  že sme  pána prezidenta  nevolali na

zodpovednosť, ako to uviedol  pán poslanec Mikloško, ale sme

pána prezidenta požiadali, aby vysvetlil niektoré svoje tvr-

denia v liste pánu Ormemu, ktoré podpísal ako prezident Slo-

venskej republiky.

 

     Po druhé  - vzhľadom na  to, že pán  poslanec Andel bol

zvolený za  podpredsedu Národnej rady  Slovenskej republiky,

bol  členom výboru  pre  vzdelanie,  vedu, kultúru  a šport,

chcel by som poprosiť, aby ako bod 5 bola zaradená voľba no-

vého  predsedu tohto  výboru. Dali  sme písomný  podnet pánu

predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán  poslanec, ale navrhujem to  ako bod číslo

15 resp. 16,  pretože, zatiaľ som od vás  ani podklady nedo-

stal. Dám o tom hlasovať ako o bode číslo 15 alebo 16. podľa

toho, ako bude schválený program. Súhlasíte?

 

 

 

 

Poslanec V. Moric:

 

     Je to v poriadku, ale videlo sa mi to logické preto, že

body 2, 3 a 4 sa týkali nových volieb. Súhlasíme, samozrejme.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  Vážené  panie  poslankyne,  páni poslanci, ak

nikto nemá ďalšie návrhy  na zmenu alebo doplnenie programu,

dám hlasovať o jednotlivých návrhoch.

 

     Prvý návrh predniesol pán  poslanec Mikloško s tým, aby

sme vypustili bod číslo 6.

 

     Prosím, aby  sme sa prezentovali  a hneď aj  hlasovali.

Kto je za vypustenie bodu číslo 6, bude hlasovať áno, kto je

proti, bude hlasovať nie.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 84 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod číslo 6 ostáva tak, ako bol pôvodne

navrhnutý do programu.

 

     Ďalší návrh dala pani  poslankyňa Nováková, aby ako bod

číslo 14 bol navrhnutý návrh na doplnenie komisie, ktorú sme

schválili na 2. schôdzi Národnej rady.

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Je to kvôli to-

mu,  že  predsedníčkou  tejto  komisie  bola pani poslankyňa

Tóthová, ktorá už nie je poslankyňou.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasovalo 7 poslancov.

 

     Bodom číslo 14 nášho  rokovania bude voľba nového člena

komisie.

 

     Ďalší návrh mal pán poslanec Ftáčnik, aby ako bod číslo

15 boli zaradené do programu interpelácie.

 

     Prosím, prezentujme sa a budeme hlasovať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 65 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem,  že sme  nezaradili tento  bod programu na

túto schôdzu.

 

     Pán poslanec ďalej navrhuje, aby sme vypustili bod čís-

lo 11 - voľbu generálneho prokurátora.

 

     Prosím, prezentujme  sa a hneď hlasujme.  Kto je za vy-

pustenie, hlasuje áno, kto je proti vypusteniu, hlasuje nie.

 

     Prezentovalo sa 139 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Tento bod programu ostáva.

 

     Ďalej pán poslanec Bajan navrhoval  to isté, čo pán po-

slanec Ftáčnik, zaradiť do programu interpelácie. O tom hla-

sovať nebudeme.

 

     Pán poslanec Moric navrhuje,  aby sme zaradili do prog-

ramu prevolenie predsedu výboru,  ktorého predsedom je teraz

pán podpredseda Andel. Je daný aj návrh na nového predsedu.

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 92 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

     Tento návrh sme schválili.

 

     Týmto sme prešli všetky doplňovacie návrhy. Dávam preto

hlasovať o programe ako celku.

 

     Prosím, aby  sme sa prezentovali  a hneď aj  hlasovali.

Kto je za takto predložený návrh rokovania aj so schválenými

doplnkami?

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.

 

     Môžem konštatovať, že sme  schválili program 4. schôdze

Národnej rady Slovenskej republiky.

 

 

     Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

 

     p r v ý m  bodom programu je

 

     Správa  Mandátového a  imunitného výboru  Národnej rady

Slovenskej  republiky  o  nastúpení  náhradníka na zaniknutý

mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Jána

Michelka.

 

     Prosím predsedu Mandátového  a imunitného výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky pána poslanca Kočnára, aby po-

dal správu.

 

Poslanec M. Kočnár:

 

     Správa  Mandátového a  imunitného výboru  Národnej rady

Slovenskej  republiky  o  nastúpení  náhradníka na zaniknutý

mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Vážený pán prezident,

     vážená Národná rada Slovenskej republiky,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

     vážení členovia vlády,

 

     mandátový a imunitný výbor  ma poveril podať správu vý-

boru o nastúpení náhradníka na zaniknutý mandát poslanca Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky. Dá sa  povedať tesne pred

prahom nového roku nás zasiahla  smutná udalosť, keď 28. de-

cembra 1994 náhle skonal  náš kolega, poslanec Národnej rady

Slovenskej  republiky  za  Hnutie  za demokratické Slovensko

Ing. Ján Michelko, ktorý bol členom výboru pre hospodárstvo,

privatizáciu  a  podnikanie.  V  súvislosti  s tým mandátový

a imunitný výbor na svojej schôdzi 19. januára 1995 preroko-

val nastúpenie náhradníka na zaniknutý mandát poslanca.

 

     V  prijatom uznesení  výbor konštatoval,  že úmrtím po-

slanca Jána  Michelka 28. decembra 1994  došlo k zániku jeho

mandátu poslanca Národnej  rady Slovenskej republiky. Posla-

nec Ján Michelko ako kandidát koalície Hnutie za demokratic-

ké Slovensko a Roľnícka strana  Slovenska bol zvolený vo vo-

lebnom kraji Východoslovenskom. Výbor odporučil Národnej ra-

de Slovenskej  republiky vziať na vedomie  zánik mandátu po-

slanca Jána Michelka z dôvodu  jeho úmrtia dňom 28. decembra

1994.

 

     Vážená Národná rada,

 

     podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej Národnej rady číslo

80/1990 Zb.  o voľbách do  Slovenskej národnej rady  v znení

neskorších predpisov na uprázdnený mandát poslanca nastupuje

náhradník tej istej politickej  strany podľa poradia, v akom

bol  uvedený na  kandidátnej listine  pre voľby  vo volebnom

kraji, v ktorom bol  kandidovaný poslanec, ktorého mandát sa

uprázdnil.  Ak však  boli na  kandidátnej listine  uplatnené

prednostné  hlasy,  nastupuje  kandidovaný  poslanec,  ktorý

dostal najvyšší počet prednostných hlasov.

 

     Mandátový a imunitný výbor  podľa spisov Slovenskej vo-

lebnej komisie  a tiež dokladov  o nastupujúcom náhradníkovi

zistil, že  nastupujúcim náhradníkom koalície  Hnutie za de-

mokratické Slovensko a Roľnícka strana Slovenska vo volebnom

kraji Východoslovenskom za poslanca Jána Michelka je pán Ján

Volný.

 

     Ján Volný je  slovenskej národnosti, štátna príslušnosť

Slovenská republika. Narodil sa  20. októbra 1953 v Spišskom

Podhradí. Zamestnaný  je na Mestskom úrade  v Spišskej Novej

Vsi, kde pracuje ako  vedúci oddelenia kultúry, vzdelávania,

športu a mládeže.

 

     Výbor preskúmal platnosť nastúpenia uvedeného náhradní-

ka a tiež aj jeho  voliteľnosť. Preskúmal aj otázku nezluči-

teľnosti funkcie  poslanca s inou  funkciou s tým,  že podľa

predložených dokladov takúto funkciu nevykonáva.

 

     Mandátový a imunitný  výbor odporučil predsedovi Národ-

nej rady Slovenskej republiky, aby podľa § 48 odsek 6 zákona

Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slo-

venskej národnej rady v  znení neskorších predpisov vyhlásil

na  zaniknutý mandát  poslanca Jána  Michelka nastúpenie ná-

hradníka Jána Volného a odovzdal  mu osvedčenie o tom, že sa

stal poslancom Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Na záver  navrhujem Národnej rade  Slovenskej republiky

v uznesení vziať na vedomie  zánik mandátu poslanca Národnej

rady Slovenskej republiky Jána Michelka z dôvodu jeho úmrtia

dňom 28.  decembra 1994. Ďalej  tiež navrhujem, aby  Národná

rada vzala so súhlasom  na vedomie podanú správu mandátového

a imunitného výboru o nastupujúcom náhradníkovi.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pánu poslancovi Kočnárovi.  Počuli  ste  návrh

predsedu mandátového a imunitného výboru na uznesenie. Dávam

hlasovať o schválení tohto uznesenia.

 

     Prosím, pán poslanec Košnár.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Pán predseda, chcem oznámiť, že budem používať náhradnú

kartu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Prosím,  prezentujme sa  a hlasujme  o uznesení,  ktoré

predniesol predseda mandátového a  imunitného výboru pán po-

slanec Kočnár.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 131 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme navrhnuté uznesenie prijali.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     v súlade s odporúčaním  mandátového a imunitného výboru

podľa  § 48  ods. 6  zákona Slovenskej  národnej rady  číslo

80/1990 Zb.  o voľbách do  Slovenskej národnej rady  v znení

neskorších  predpisov som  vyhlásil na  zaniknutý mandát po-

slanca  Jána  Michelka  nastúpenie  náhradníka Jána Volného.

Osvedčenie, o tom, že sa pán Ján Volný stal poslancom Národ-

nej rady Slovenskej republiky  19. januára 1995, mu odovzdám

po zložení sľubu.

 

 

     Pristúpime  k sľubu  poslanca Národnej  rady Slovenskej

republiky.

 

     Prosím pána Jána Volného,  aby predstúpil pred rečnícke

miesto a  do mojich rúk zložil  ústavou predpísaný sľub. Sú-

časne prosím  pána poslanca Sečánskeho,  aby prečítal znenie

sľubu.

 

     Prítomných prosím, aby v priebehu sľubu stáli.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     "Sľubujem na  svoju česť a  svedomie vernosť Slovenskej

republike. Svoje  povinnosti budem plniť v  záujme jej obča-

nov.  Budem dodržiavať  ústavu a  ostatné zákony  a pracovať

tak, aby sa uvádzali do života."

 

Poslanec J. Volný:

 

     Sľubujem. /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem vám všetkým. Želám pánu poslancovi Volnému veľa

úspechov v práci orgánov  Národnej rady Slovenskej republiky

i v jeho poslaneckej činnosti.

 

     Ď a l š í m  bodom programu bude

 

     Voľba poslanca  do výboru Národnej  rady Slovenskej re-

publiky.

 

     Na odporúčanie  Klubu poslancov Hnutia  za demokratické

Slovensko sa navrhuje, aby poslanec Ján Volný bol zvolený do

Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodárstvo,

privatizáciu a podnikanie.

 

     Má niekto otázky alebo pripomienky k tomuto návrhu?

 

     /Nikto./

 

     Ak nie, navrhujem, aby sme prijali uznesenie tohto zne-

nia: "Národná  rada Slovenskej republiky podľa  § 4 písm. l/

zákona Slovenskej národnej rady  číslo 44/1989 Zb. o rokova-

com poriadku v znení  neskorších predpisov zvolila Jána Vol-

ného za člena Výboru  Národnej rady Slovenskej republiky pre

hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

 

     Dávam hneď o tomto návrhu hlasovať.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 117 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme prijali aj návrh tohto uznesenia.

 

     N a s l e d u j ú c i m  bodom je

 

     Návrh na voľbu overovateľa Národnej rady Slovenskej re-

publiky.

 

     Národná  rada  Slovenskej  republiky  svojím  uznesením

z 3. novembra 1994 číslo 7 určila, že bude mať 17 overovate-

ľov.  Za  overovateľa  Národnej  rady  bol  na ustanovujúcej

schôdzi zvolený aj zosnulý  pán poslanec Ján Michelko. Preto

je potrebné, aby sme do  určeného počtu zvolili jedného ove-

rovateľa  Národnej rady.  Keďže pán  poslanec Volný  sa stal

poslancom za pána poslanca  Michelka, navrhujem, aby za ove-

rovateľa bol zvolený on.

 

     Má niekto z poslancov pripomienky?

 

     /Nikto./

 

     Ak  nie, dám  hlasovať. Prosím,  prezentujme sa  a hneď

hlasujme.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 139 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 119 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

 

     Konštatujem,  že  Národná  rada  zvolila  pána poslanca

Volného za overovateľa Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     ako  ď a l š í  bod programu  4. schôdze nasleduje pre-

prerokovanie

 

     Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.

 

     Vláda Slovenskej republiky podľa článku 113 Ústavy Slo-

venskej  republiky predkladá  Národnej rade  svoj program so

žiadosťou o vyslovenie dôvery.

 

     Programové  vyhlásenie vlády  Slovenskej republiky  ste

dostali ako tlač 74. Spoločnú správu o výsledku prerokovania

programového vyhlásenia vo výboroch  Národnej rady máte pred

sebou ako tlač 74a, ku ktorej je pripojený aj návrh na uzne-

senie Národnej rady.

 

     Za vládu Slovenskej republiky  vystúpi a jej programové

vyhlásenie  uvedie predseda  vlády Slovenskej  republiky pán

Vladimír Mečiar. Prosím, pán predseda vlády, aby ste sa uja-

li slova.

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Vážený pán prezident,

     vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

     členovia vlády Slovenskej republiky,

 

     pred  Národnú  radu  so  svojím  programovým vyhlásením

predstupuje vláda, ktorá vzišla zo slobodných demokratických

volieb a z  tých subjektov, ktoré boli ochotné  a schopné sa

dohodnúť a  prevziať zodpovednosť za  správu vecí verejných,

za správu vecí štátnych a občianskych. Programové vyhlásenie

vlády vám bolo doručené, máte ho pred sebou. Prostredníctvom

médií sa mohli s ním oboznámiť všetci občania Slovenskej re-

publiky, preto vás nebudem unúvať,  vážené dámy a páni, kom-

plexným čítaním  tohoto programového vyhlásenia,  dovolím sa

pozastaviť iba pri niektorých čiastkových otázkach.

 

     Vláda predstupuje pred vás s programom, ktorý si kladie

za úlohu vysoké ambície zabezpečiť základné strategické zme-

ny a posuny vo vývoji Slovenskej republiky. Za svoje strate-

gické  ciele  považuje  na  prvom  mieste program integrácie

Európy uviesť do praxe, prejsť  od teoretických úvah k prak-

tickej realizácii. Vláda v oblasti hospodárskej politiky po-

važuje za nutné ukončiť etapu makroekonomickej reštriktívnej

politiky, prejsť k politike  rozvojovej, k politike ozdravo-

vania, k politike rozvoja všetkých spoločenských štruktúr.

 

 

     Vláda považuje za nutné aktivovať a rozvíjať svoju prá-

cu tak, aby dosiahla  vysoký stupeň dynamizácie rozvoja spo-

ločnosti tak, aby v priebehu  jej funkčného obdobia bola do-

končená  transformácia  školstva,  zdravotníctva,  sociálnej

sféry, aby mohli plniť svoje  poslanie v súlade so spoločen-

skými  záujmami. Vláda  si kladie  za svoju  úlohu napomáhať

rozvoju  obnovy  humanizmu,  morálky,  medziľudských vzťahov

tak, aby došlo k ich - nazvime to obrazne - poľudšteniu. Má-

me záujem a budeme napomáhať tomu, aby sa upevňovala jednota

občanov  Slovenskej republiky  tam, kde  je nevyhnutná,  pri

rešpektovaní osobitosti a slobody osobnej, národnostnej, ná-

boženskej i všetkých ostatných.

 

     V súčasnosti vláda predstupuje pred parlament s progra-

mom v  období premien a preorganizovávania  sa celej Európy.

Zjednotená a solidárna Európa  postavená na hodnotách slobo-

dy, demokracie,  úcty k národnej  identite, sa stáva  cieľom

našich praktických krokov. Úsilie o  účasť v takto sa integ-

rujúcej a zjednocujúcej Európe si vyžaduje od nás mnoho úsi-

lia za prekonanie prekážok na tejto ceste, ale aj odmietanie

toho, čo je na nej  negatívnym - xenofóbiu, rasovú a etnickú

neznášanlivosť, diskrimináciu ľudí. Na  tejto ceste je nutné

rešpektovať práva všetkých  menšín - etnických, náboženských

i iných tak, aby jednota spoločnosti sa dosahovala s rešpek-

tovaním osobitosti a zvláštneho každého z nej. Od deklarova-

nia cieľov, od úvah, v ktorom roku by sme sa mali stať člen-

mi  integrovanej Európy,  treba prejsť  k praktickým krokom,

ktoré ho naplnia zmyslom a konkrétnym obsahom.

 

     Príprava na  vstup do integrujúcej  sa Európy vyžaduje,

aby sme zabezpečovali vlastnú  dynamiku vývoja. Pritom nemô-

žeme  vychádzať iba  z úrovne,  ktorú sme  dosiahli my  dnes

a ktorú dnes  predstavujú vyspelé štáty  Európy, ale predpo-

kladať ich budúci rozvoj a vyrovnávať sa k ich budúcemu roz-

voju v momente integrácie.  Pri tejto ceste zdôrazňujeme po-

trebu hľadania postupnosti krokov tak, aby zodpovedali stavu

našej spoločnosti,  jej zdrojom a možnostiam tak, aby zodpo-

vedali stratégii, ktorá síce má jeden cieľ, ale mnoho ciest.

Hľadanie vlastnej  cesty nie je  hľadaním tretej cesty,  ale

zodpovedajúcich  spôsobov  využitia  zdrojov  a  mobilizácie

všetkého, čo nám je dostupné.

 

     Pri tejto ceste budeme využívať aj vnútorné zdroje štá-

tu na  prvom mieste, ale využívať  aj všetky výhody medziná-

rodnej integrácie. Slovenská  republika jasne deklaruje svoj

záujem  o členstvo  v Európskej  únii a  vláda má ambíciu do

30. júna tohoto roku podať prihlášku do Európskej únie. Slo-

venská  republika jasne  deklaruje svoj  postoj k  európskym

bezpečnostným štruktúram, snahu o začlenenie do Západoeuróp-

skej únie i do  NATO pri rešpektovaní celoeurópskych bezpeč-

nostných záujmov tak, aby v Európe bol bezpečný každý.

 

     Vláda Slovenskej republiky  považuje za nutné zdôrazniť

aj veľkú pozornosť vzťahom s  našimi susedmi. Ide nám o roz-

voj vzťahov  dobrého susedstva, ktoré musia  byť založené na

rešpektovaní suverenity, teritoriálnej integrity, politickej

nezávislosti a odmietnutia politiky  sily. Vláda v tejto sú-

vislosti konštatuje,  že Rakúsko sa stalo  naším susedom Eu-

rópskej únie, osobitné vzťahy považujeme za dôležité upevňo-

vať  s Českou  republikou, sme  pripravení výrazne  prispieť

k zlepšeniu vzťahov s  Maďarskou republikou, chceme pokračo-

vať  v tradíciách  spolupráce s  Poľskou  republikou, ako aj

s Ukrajinskou republikou. Otázky súvisiace s hranicami možno

odstrániť rokovaním. Problémy menšín  by nemali byť rozdeľo-

vacími, ale naopak, spojovacími.  V tomto smere vláda očaká-

va, že aj občania národnostných menšín žijúci v pohraničných

oblastiach  budú prispievať  k upevneniu  a zlepšenie medzi-

štátnych vzťahov.

 

     V otázkach celoeurópskej integrácie a základných zahra-

ničnopolitických cieľov nebolo ani pri prerokovaní programo-

vého vyhlásenia zásadnejších pripomienok vo výboroch. Myslí-

me, že  v tejto situácii, aká  dnes je, nie sú  v parlamente

subjekty,  ktoré by  jednoznačne odmietli  alebo spochybnili

tieto ciele. Súhlas s programovým vyhlásením znamená aj sto-

tožnenie  sa s  cieľmi. Odmietnutie  programového vyhlásenia

pod akoukoľvek zámienkou znamená  v skutočnosti aj odmietnu-

tie týchto globálnych zámerov a cieľov.

 

     V oblasti hospodárskeho vývoja vláda prvýkrát od vzniku

samostatnej Slovenskej republiky definuje rámce hospodárskej

stratégie  a stanovuje  hlavné ciele  v dlhodobom horizonte.

Strategickým cieľom vlády je  položiť základy na dosiahnutie

porovnateľnej úrovne  ekonomiky a životnej  úrovne obyvateľ-

stva s  vyspelými krajinami Európy  najneskôr do roku  2010.

Len toto umožní plnohodnotnú  integráciu Slovenska do európ-

skych štruktúr. Vláda bude  usilovať o využitie ľudského po-

tenciálu  a jeho  kvalifikačnej úrovne,  tvorivosti, invenč-

nosti a spôsobilosti adaptácie na nové podmienky, produkčné-

ho potenciálu s podstatne  vyšším využitím vlastnej základne

vedy, výskumu a vývoja, špecifickosti jednotlivých regiónov,

geografických daností, teritoriálne vyváženého rozvoja a ex-

panzie zahranično-ekonomických aktivít Slovenska.

 

    Postupné  začleňovanie Slovenskej  republiky do procesov

európskej  integrácie  predpokladá  upevniť  v  hospodárskom

a politickom systéme základné  hodnoty Európskej únie, akými

sú trvalý mier, jednota, sloboda, rovnosť, solidárnosť, hos-

podárska a sociálna istota.  Postupne to znamená prispôsobiť

legislatívne a technické normy smerom k Európskej únii, for-

movať  hospodársku stratégiu  a k  tomu prispôsobiť nástroje

menovej, fiškálnej,  rozpočtovej a colnej  politiky v súlade

s podmienkami a kritériami  Európskej únie, uskutočňovať ak-

tívnu liberalizáciu zahraničného  obchodu, zabezpečovať kon-

vertibilitu meny a postupne sa pripravovať na spoločnú meno-

vú úniu s Európskou  úniou. Vláda zabezpečí urýchlené dokon-

čenie transformácie hospodárskeho systému, včítane vlastníc-

kych vzťahov  tak, aby sa  vytváral systém postindustriálnej

spoločnosti.

 

     Vláda sa bude usilovať,  aby svojou politikou vytvorila

podmienky na naplnenie  nasledovných makroekonomických záme-

rov: udržať a postupne  dynamizovať výkonnosť ekonomiky tak,

aby  sa priemerné  medziročné tempo  rastu hrubého  domáceho

produktu  v stálych  cenách blížilo  k 5  %, postupne znížiť

mieru nezamestnanosti pod úroveň 10 %, neprekročiť medziroč-

nú mieru inflácie 10 % a vytvárať predpoklady na jej postup-

  znižovanie,  udržať  pozitívny  vývoj platobnej bilancie

a rastom  devízových rezerv  vytvárať podmienky  prechodu na

úplnú  konvertibilitu  slovenskej  koruny,  podiel  deficitu

štátneho rozpočtu na hrubom  domácom produkte podľa metodiky

Medzinárodného  menového fondu  udržať do  3 %  s klesajúcim

trendom, celkovú zadĺženosť štátu  udržať v rozpätí porovna-

teľnom s kritériami Európskej únie a postupne ju znižovať.

 

     S týmto cieľom vláda taktiež zabezpečí, aby bola uvede-

ná do života široko chápaná priemyslová politika, ktorá pod-

porí využitie pracovného  potenciálu domácej surovinovej zá-

kladne a rozvoj cestovného  ruchu. Podporí investície do mo-

derných a pokrokových  technológií šetriace energiu, životné

prostredie a zvyšujúce  konkurencieschopnosť domácej produk-

cie. Vláda  vypracuje a bude  uskutočňovať program verejných

investícií. Vzhľadom na rozdielny multiplikačný efekt inves-

tícií vláda určí priority  ich realizácie. Vláda podporí po-

kračujúci proces transformácie  družstevníctva na princípoch

demokracie, solidarity a  dobrovoľnosti členstva ako význam-

nej súčasti  ekonomického, výrobného a  spoločenského poten-

ciálu. Vláda vychádza z  predpokladu a skúseností, že kombi-

náciou účelnej makroekonomickej regulácie s priemyslovou po-

litikou  vytvorí  základ  rozvojovo  stabilizačnej politiky,

schopnej  zabezpečiť prechod  hospodárstva do  fázy trvalého

oživenia a rastu.

 

 

    Vláda v  čo najkratšom možnom čase  prijme opatrenia na

odstránenie pretrvávajúcich nezdravých  javov, ako sú vysoká

platobná  neschopnosť, finančná  nedisciplinovanosť. Bude sa

zaoberať  aj  finančnými  vzťahmi  a  finančným hospodárením

v štátnych podnikoch  a akciových spoločnostiach  s výrazným

podielom majetkovej účasti Fondu  národného majetku a v ďal-

ších  spoločnostiach nimi  založených. V  záujme mobilizácie

rozpočtových zdrojov položí dôraz  na sprísnenie systému pl-

nenia odvodových povinností voči štátnemu rozpočtu, zdokona-

lí legislatívu, zvýši  odbornosť, skvalitní kontrolu, upraví

vzájomné finančné väzby medzi obchodnými spoločnosťami a ich

dcérskymi spoločnosťami, ktoré  predstavujú mimoriadny zdroj

únikov príjmov zo štátneho rozpočtu.

 

     Vláda má záujem skvalitniť prorastové pôsobenie finanč-

nej  politiky  zintenzívnením  koordinácie  a  previazanosti

opatrení  tejto politiky  s politikou  menovou. Vláda  preto

iniciatívne zabezpečí sprehľadnenie vzťahov a zlepšenie spo-

lupráce s  Národnou bankou Slovenska,  zdokonalí aj legisla-

tívny rámec vzájomných vzťahov. Na druhej strane vláda prij-

me finančné a bude iniciovať a podporí menové opatrenia sme-

rujúce k revitalizácii  finančnej pozície hospodárskych sub-

jektov ako  základného, trvalého oživenia  rozvoja hospodár-

stva.

 

     Vláda bude  usilovať, aby pri tvorbe  rozpočtu v súlade

s metodikou Medzinárodného menového  fondu deficit neprekro-

čil hranicu 3 % hrubého  domáceho produktu s cieľom postupne

dosiahnuť vyrovnaný štátny rozpočet.  Vyžiada si to uskutoč-

niť niektoré zmeny v prístupoch pri tvorbe štátneho rozpočtu

už na  rok 1995 a  zásadnú zmenu na  rok 1996 tak,  aby boli

v súlade s  rozpočtovými pravidlami zaužívanými  v krajinách

Európskej únie. Bude preto potrebné vrátiť štátnemu rozpočtu

pôvodné poslanie, t.  j. bezprostredne zabezpečovať financo-

vanie  funkcií štátu  a ústavou  garantovaných spoločenských

potrieb najmä v školstve, zdravotníctve, kultúre a sociálnej

politike.

 

     Doteraz  uplatňovanú dotačnú  politiku voči podnikateľ-

skej sfére pri financovaní investičných aktivít vláda doplní

aj  využitím  prostriedkov  Fondu  národného  majetku, resp.

uplatnením  foriem nepriamej  podpory daňovými  nástrojmi vo

vymedzených smeroch, ako je podpora investícií, podpora vedy

a techniky a exportu.

 

     Osobitnú pozornosť bude vláda venovať deblokácii pohľa-

dávok  v zahraničí  tak,  aby  sa stali  výraznejším zdrojom

príjmov štátneho  rozpočtu. Zásadne novým  systémovým prvkom

v rozpočtovom hospodárení bude vybudovanie a zavedenie štát-

nej pokladnice podľa vzoru zaužívaného v krajinách Európskej

únie. Na  základe dvojročných skúseností  z uplatňovania sú-

časnej  daňovej sústavy  bude vláda  zabezpečovať jej ďalšie

zdokonaľovanie tak,  aby bola jednoznačná,  spravodlivá, ob-

medzovala možnosť  daňových únikov a  bola pre podnikateľské

subjekty aj občanov zrozumiteľná.

 

     Privatizáciu považuje vláda za  jednu z ťažiskových ob-

lastí procesu ekonomickej reformy. Jej pokračovanie a urých-

lenie  patrí medzi  prioritné úlohy.  Zmenou vlastníctva  si

vláda kladie za cieľ dosiahnuť aktivizáciu ľudského činiteľa

a zvýrazniť jeho osobnú  zodpovednosť. Procesom privatizácie

chce vláda vytvoriť také vlastnícke štruktúry, v ktorých bu-

  mať významný  podiel domáci  podnikatelia i  zamestnanci

privatizovaných podnikov, čím sa  vybuduje pevný základ par-

ticipačnej ekonomiky.

 

     Tieto strategické ciele bude vláda dosahovať predovšet-

kým presadzovaním kombinácie štandardných metód v privatizá-

cii s  kupónovou privatizáciou. Budú  sa uplatňovať súťaživé

formy  predaja s  výberom nadobúdateľa  na základe  precízne

formulovaného  a zdôvodneného  podnikateľského zámeru, ktorý

bude rešpektovať osobitosti podniku  a potreby jeho rozvoja.

V záujme  podpory rozvoja  domácej podnikateľskej  vrstvy sa

budú naďalej umožňovať splátkové  formy predaja so započíta-

vaním investícií ako splátok kúpnej ceny. Kvôli zvýšeniu so-

ciálnej priechodnosti procesu privatizácie v záujme vytvára-

nia participačnej ekonomiky vláda bude presadzovať účasť za-

mestnancov na privatizácii podnikov, v ktorých pracujú.

 

     Vláda  podporí  účelný  vstup  zahraničného kapitálu do

slovenskej ekonomiky, umožní  zakladanie spoločných podnikov

so  zahraničnými  investormi  tak,  aby  zahraničné finančné

zdroje smerovali predovšetkým na modernizáciu a nákup nových

technológií resp.  finančné ozdravenie týchto  podnikov. Ob-

dobné hľadiská bude preferovať i pri predaji podnikov zahra-

ničným investorom. Vláda zabezpečí, aby druhá vlna kupónovej

privatizácie pokračovala  bez zbytočného odkladu,  pričom do

kupónovej privatizácie  ponúkneme časť akcií  akciových spo-

ločností vzniknutých zo štátnych podnikov tak, aby majoritné

podiely akcií  boli privatizované predajom  strategickým in-

vestorom  pri zmluvne  zabezpečených podmienkach  dlhodobého

rozvoja privatizovaných subjektov.

 

     Vláda bude presadzovať, aby sa v rámci procesu privati-

zácie  dynamizovali aj  aktivity, ktoré  sú neodlučiteľné od

procesu privatizácie, avšak  funkčne prináležia Fondu národ-

ného majetku.  Ide o dôslednejšie  vymáhanie pohľadávok, do-

siahnutie väčšej platobnej disciplíny  u veriteľov Fondu ná-

rodného  majetku a  dôslednejšiu kontrolu  akciových spoloč-

ností, kde má Fond národného majetku majetkovú účasť.

 

     Hospodárskou a priemyselnou  politikou sa budú vytvárať

podmienky na proces revitalizácie, reštrukturalizácie a zvy-

šovanie konkurencieschopnosti priemyslu. Predpokladom využi-

tia nášho potenciálu a  polohovej renty Slovenskej republiky

je rozvinutie infraštruktúrnych  systémov dopravných, infor-

mačných, telekomunikačných, energetických,  finančných a ich

integrita. Za strategické ciele  rozvoja priemyslu vláda po-

važuje  stabilizáciu  odvetví,   zvyšovanie  ich  výkonnosti

s udržaním podmienok programovo trvale udržateľného rozvoja,

zvyšovanie exportu a konkurencieschopnosti produkcie, znižo-

vanie  energetickej, surovinovej  a  materiálnej náročnosti,

zvyšovanie  využívania domácich  surovín, dosahovanie vyššej

finalizácie zvyšovaním  pridanej hodnoty produkcie, a tým aj

vyššie  zhodnotenie národnej  práce, zvyšovanie produktivity

práce a  súčasne vytváranie nových  pracovných príležitostí,

ako aj efektívne  zhodnocovanie domácich druhotných surovín.

Vláda  zabezpečí vypracovanie  analýz priemyslových  odvetví

z hľadiska   komparatívnych   výhod,   konkurencieschopnosti

a perspektívy uplatnenia sa na domácom a zahraničnom trhu.

 

     V odvetviach chemického a farmaceutického priemyslu ako

aj energetiky bude vláda  venovať sústavnú pozornosť v prog-

rame  navrhnutých  prioritám.   Podobne  v  drevospracujúcom

a spotrebnom priemysle budú podporené projekty rozvoja celu-

lózo-papierenského priemyslu vo  väzbe na vyššie zhodnotenie

domácej surovinovej základne.

 

     V oblasti strojárstva a elektrotechniky bude vláda hľa-

dať formy podpory konkurencieschopných  výrob s dobrým tech-

nickým a technologickým zázemím.  Na podporu zvyšovania kva-

lity  bude  prijatý  program  kvality  zameraný  na zvýšenie

ochrany spotrebiteľa pred nebezpečnými nekvalitnými výrobka-

mi, certifikáciu systémov riadenia, kvalitu výrobkov a upra-

ví v tomto smere príslušné právne predpisy a normy.

 

     Vláda bude iniciovať zásadnú úpravu trhových poriadkov,

sprísni kontrolu predaja na trhoviskách. Zdôrazňujeme rozvoj

aktívneho  cestovného ruchu,  kúpeľníctva, zdravotnej  a vi-

dieckej turistiky, ktorých prínosy pre ekonomiku by mali vý-

raznejšie vzrásť.

 

 

     Vláda zaktualizuje koncepciu zahranično-obchodnej poli-

tiky a posúdi hlavné úlohy zamerania zahraničného obchodu na

obdobie rokov 1995-1996 s  perspektívou do roku 2000, pričom

prijme program podpory exportu, ktorý bude zameraný najmä na

presadzovanie  Slovenska v  obchodno-politickom priestore na

trhoch krajín vyspelých  ekonomík, osobitne krajín Európskej

únie, a  získanie nových trhov, podporu  spolupráce s Českou

republikou  v rámci  colnej únie,  vrátane uzatvorenia dohôd

garantujúcich vzájomnú vyváženosť platobných vzťahov, rozši-

rovanie Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode o nové člen-

ské krajiny, postupné odstraňovanie  bariér vo vzájomnom ob-

chode s  priemyslovými a poľnohospodárskymi  výrobkami medzi

členskými krajinami Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode,

rozšírenie  medzivládnej dvojstrannej  zmluvnej základne  na

obchodnú výmenu tovaru s  dôrazom na krajiny Blízkeho výcho-

du, Afriky, Ázie, podobne  podporu  všetkých foriem medziná-

rodného obchodu  a ekonomických aktivít  s Ruskou federáciou

a ostatnými krajinami Spoločenstva nezávislých štátov s cie-

ľom  dosiahnuť vyrovnanejšiu  obchodnú bilanciu.  Vláda bude

podporovať vývoz  investičných celkov a  zariadení špičkovej

techniky a iných významných exportných aktivít.

 

     Významným inštitucionálnym nástrojom vlády pri zabezpe-

čovaní rozvoja sektoru malých  a stredných podnikov bude Ná-

rodná agentúra  pre rozvoj malého a  stredného podnikania so

sieťou  regionálnych  poradenských  a  informačných  centier

a podnikateľských inovačných centier.  Dynamicky sa rozvíja-

júci sektor malého a stredného podnikania, vrátane družstev-

níctva, považuje vláda  za významný nástroj reštrukturalizá-

cie a  modernizácie národného hospodárstva.  Vláda bude ini-

ciovať analýzu všeobecne záväzných predpisov z pohľadu zlep-

šenia  legislatívnych  podmienok  vzniku  a  rozvoja  malého

a stredného podnikania. Zameria sa  najmä na zákony týkajúce

sa finančného zaťaženia, daňové úľavy stimulujúce investície

do nových technológií a  podporujúce export. Zriadi osobitnú

finančnú inštitúciu, ktorá bude prioritne podporovať aj roz-

voj malého a stredného podnikania. Bude realizovať vzdeláva-

cie projekty na poskytnutie  školení, tréningov a stáží, do-

buduje sa informačný servis a rozšíri sa činnosť subkontrak-

tačnej burzy  na využitie voľných  kapacít slovenského prie-

myslu formou subdodávok.

 

     Vláda bude vytvárať podmienky  na vybudovanie takej do-

pravnej a spojovej infraštruktúry,  ktorá zvýrazní najmä vý-

znam  geografickej polohy  Slovenska tak,  aby sa  Slovensko

stalo zaujímavé nielen pre tranzitnú dopravu, ale i cestovný

ruch. Rozvojovým  programom dopravnej infraštruktúry  sa vy-

tvorí štartovacia základňa na  rozvoj obchodných vzťahov me-

dzi Východom  a Západom. Vláda  pripraví program dobudovania

diaľničnej siete a modernizáciu železničnej siete.

 

     V oblasti železničnej dopravy  bude vláda vytvárať pod-

mienky na  lepšie využitie tohoto druhu  dopravy vzhľadom na

jeho ekologické prednosti.  Prioritne vláda zabezpečí moder-

nizáciu severo-južného koridoru Balt-Jadran, t.j. u nás úse-

ku  Bratislava-Žilina-Čadca-Skalité-Zvardoň,  prepojením cez

novovybudovaný železničný hraničný priechod Bratislava Petr-

žalka-Kittsee, zlepšenie prepravných podmienok Západ-Východ,

najmä efektívne využívanie  prevádzkových kapacít medzi Slo-

venskou republikou a  Ukrajinskou republikou, širokorozchod-

nej trate a zrýchlením  a skvalitnením dopravy medzi Bratis-

lavou a Košicami, modernizáciou zariadení východoslovenských

prekladísk, modernizáciou a  elektrifikáciou  severo-južného

ťahu  Plaveč-Košice-Čaňa, modernizáciou  a obnovou mobilného

parku, ako aj ďalšími aktivitami.

 

     V roku 1995 počítame, že zaznamenáme prvé väčšie inves-

tičné  akcie v  rozvoji diaľničnej  siete. Predpokladáme, že

v tomto  roku bude  dokončený diaľničný  úsek D1 Hrádok-Hybe

a v nasledujúcich rokoch diaľničný obchvat a príjazdové úse-

ky ciest v Liptovskom  Mikuláši, Martine,  Lučenci, preložky

v Spišskej  Novej Vsi  a Košickej  Belej. Začne  sa výstavba

diaľníc a úsekov ciest,  ktoré riešia prepojenie na medziná-

rodnú európsku cestnú  sieť, predovšetkým diaľnic zaradených

do medzinárodných dopravných  koridorov. Výstavba prepojenia

diaľnic na  území Bratislavy bude  organizovaná tak, aby  sa

dosiahlo  prepojenie na  diaľničnú sieť  Rakúska a Maďarska.

Toto sa začne už v  tomto roku. Ďalej predpokladáme, že ďal-

šími  významnými stavbami  sa stanú  diaľnice v  úseku Horná

Streda-Trenčín  a  Tunel  pod  Braniskom.  Na vnútroštátnych

cestných ťahoch sa bude začínať s budovaním obchvatov Žarno-

vice, Novej Bane, Čadce, Oravského Podzámku, Tornale, Košíc,

ako aj rekonštrukcie  na cestných  ťahoch  Poprad-Kežmarok a

Levice-Šahy.

 

     V  oblasti  autobusovej  dopravy  vláda  pripraví zákon

o cestnej  doprave,  zavedie  systém  povolení na jednotlivé

autobusové linky, dorieši systém poskytovania neinvestičných

dotácií a sociálnych zliav. Vláda postupne presunie právomo-

ci v  oblasti autobusovej dopravy na  regióny a obce, pričom

bude pokračovať v transformácii štátnych podnikov Slovenskej

automobilovej dopravy.

 

     V leteckej doprave vytvoríme podmienky pravidelného le-

teckého spojenia Bratislavy a Košíc s inými štátmi.

 

     V oblasti  spojov bude vláda vychádzať  z prijatej Kon-

cepcie rozvoja  spojov do roku 2000,  uváži možnosť ďalšieho

rozvoja telekomunikácií z vlastných  zdrojov v kombinácii so

zahraničnými.

 

     Vláda zabezpečí,  aby sa pri distribúcii  a šírení roz-

hlasového a  televízneho signálu vychádzalo  z koncepcie po-

krytia územia Slovenskej  republiky rozhlasovým a televíznym

signálom do roku 2000.

 

     Vláda vytvorí podmienky na rozširovanie doplnkových te-

lekomunikačných služieb, ktorých zavedenie umožňuje digitál-

na technológia a po roku 1996 zabezpečí zavedenie digitálnej

siete integrovaných služieb.

 

     Uplatňovanie inštitútu územného plánovania ako nástroja

aktivizácie investičnej výstavby vytvorí podmienky na včasnú

prípravu územia tak, aby jednotliví investori mohli realizo-

vať  investičné  zámery.  Zabezpečí  podmienky na rýchlejšie

vypracovanie územno-plánovacej dokumentácie, výkupu pozemkov

vo verejnom záujme predovšetkým  pre výstavbu líniových sta-

vieb v súlade s praxou uplatňovanou v štátoch Európskej únie

a zjednoduší postupy  pri príprave stavieb.  Vláda vypracuje

program verejných investícií  na základe rozvojových progra-

mov jednotlivých rezortov a určí priority ich realizácie. Na

ich finančné zabezpečenie bude využívať najmä mimorozpočtové

zdroje, bude stimulovať čo najširšie využitie súkromných fi-

nančných zdrojov. Vytvorí  podmienky na poskytovanie dlhodo-

bých hypotekárnych úverov  pri efektívnom uplatňovaní zálož-

ného práva.

 

     Za závažnú  celospoločenskú úlohu vláda  pokladá rozvoj

bývania.  Je  najvyšší  čas  zastaviť  útlm bytovej výstavby

a oživiť ju. I keď zabezpečenie bývania sa stáva vecou obča-

na, štát sa nezbavuje  spoluzodpovednosti za riešenie tohoto

problému. Preto  vláda prehodnotí koncepciu  štátnej bytovej

politiky  a zabezpečí  zvyšovanie výstavby  bytov. Musí  vy-

tvoriť  aj  podmienky  na  poskytovanie hypotekárnych úverov

s primerane  dlhou dobou,  približne 20  rokov, pričom  časť

úrokov bude uhrádzať zo  štátneho rozpočtu. Musí sa vytvoriť

aj autonómny systém na podporu bytovej výstavby nižším príj-

movým skupinám obyvateľov.

 

     V oblasti  pôdohospodárstva vláda bude  napĺňať strate-

gické ciele, ktoré boli v tomto odvetví vytýčené a schválené

v Národnej rade v koncepcii tzv. zelenej správy.

 

 

     V agropotravinárskej koncepcii sú založené podmienky na

udržanie rovnovážnosti a  stabilizovanosti potravinového tr-

hu, potravinovej bezpečnosti  štátu, ekonomickej a ekologic-

kej stability,  regionálnej vyváženosti podnikania  v poľno-

hospodárstve a udržanie vidieckeho osídlenia. Kľúčovým bodom

je hospodárne využívanie existujúceho technologického a sta-

vebného  potenciálu,  poľnohospodárskej  výroby  a  ľudských

zdrojov v podmienkach podnikateľskej súťaže pre všetky formy

podnikania na pôde. Koncepcia  ráta s prepájaním poľnohospo-

dárskej prvovýroby so spracovateľským priemyslom.

 

     V lesníckej politike ide o zachovanie, ochranu a zveľa-

ďovanie  lesov. Vodohospodárska  politika je  orientovaná na

ochranu zdrojov povrchových a  podzemných vôd so zreteľom na

plynulé zásobovanie a hospodárne využívanie pitnej a úžitko-

vej vody.

 

     V  prvej  fáze  realizácie  princípov  koncepcie  spolu

s krokmi vlády v rokoch 1993  a 1994 bol zastavený hospodár-

sky  rozklad  poľnohospodárstva  naštartovaný  v  roku 1991.

Svedčí o tom i skutočnosť, že kým v roku 1992 až 90 % podni-

kov bolo  na pokraji bankrotu,  za rok 1994  takmer polovica

poľnohospodárskych  družstiev  a  tretina  štátnych majetkov

hospodári so ziskom. Sledujeme cieľ,  aby podobne ako v naj-

vyspelejších štátoch Európskej únie bol aj v našich podmien-

kach minimálne  70 - 80-percentný  podiel subjektov hospodá-

riacich na  pôde schopných reprodukcie.  Nenaplnili sa poli-

ticky presadzované zámery likvidácie veľkovýroby.

 

     Tradície  slovenského družstevníctva  majú 150. výročie

práve v  roku 1995 a perspektívne  predstavujú jednu z vhod-

ných foriem hospodárenia na  pôde. Rozvíjať chceme aj ďalšie

formy obchodných spoločností a individuálneho hospodárenia.

 

     Vláda bude venovať veľkú pozornosť konsolidácii vidiec-

keho  života predovšetkým  oživením základnej poľnohospodár-

skej výroby chovom oviec, dobytka a podobne, rozvojom výroby

produktov náročnejších  na prácu a  spracovanie, ako ovocie,

zelenina,  hrozno,  technické  a  liečivé rastliny, podporou

spracovania  poľnohospodárskej  produkcie  pre  miestne trhy

a výroby  miestnych špecialít,  podporou aj nepoľnohospodár-

skych ekonomických  činností a aktivít, ako  sú tradičné re-

meslá v kooperácii s priemyslom a regionálne služby a rozvo-

jom všetkých foriem vidieckej turistiky.

 

     V spracovateľskom priemysle  bude vláda podporovať rea-

lizáciu odborových rozvojových  koncepcií spracovaných podľa

kritérií konkurencieschopnosti v Európskej únii.

 

     Opatrenia hospodárskej a sociálnej politiky ako súčasti

celkovej politiky  vlády budú smerovať  k založeniu trvalého

trendu poklesu výdavkov obyvateľstva  za potraviny na celko-

vých spotrebných výdavkov, ktoré v súčasnosti  dosahujú 38 %

a dlhodobe by minimálne mali klesať o jedno percento ročne.

 

     Za dlhodobé priority regionálneho rozvoja vláda považu-

je optimálne zladenie hospodárskeho a sociálneho rozvoja re-

giónov s existujúcim potenciálom  územia, s jeho komparatív-

nymi výhodami, s udržaním ekologickej stability územia.

 

     Vláda bude vyvíjať veľké úsilie pre naplnenie sociálnej

dimenzie svojho programu, ktorý treba chápať v širších vzťa-

hoch, než je otázka podpory a sociálneho zabezpečenia člove-

ka v  stave odkázanosti. Sociálny systém  chápeme ako úpravu

pracovno-právnych  vzťahov, reguláciu  trhu práce,  čo by sa

malo vykonať novým Zákonníkom práce a ostatnými normami. Zá-

sadne  zmeny  na  trhu  práce  by  sa  mali  dosiahnuť najmä

v dôsledku cieľa, ktorý si  vláda vytyčuje, dosiahnuť pokles

nezamestnanosti pod úroveň 10 % práceschopného obyvateľstva.

Vláda si je vedomá, že  ešte v časti priemyslu existuje pre-

zamestnanosť, že tlak na  štrukturálne zmeny povedie k uvoľ-

ňovaniu nadbytočných pracovných síl  i z doterajších zamest-

naní. Napriek  tomu si takúto úlohu  stavia nielen pre seba,

ale pre spoločnosť ako celok.

 

     Vláda považuje za potrebné napomáhať upevňovaniu význa-

mu  rodiny,  stabilizácii  rodiny  a  naplneniu všetkých jej

funkcií, najmä pomoci mladým rodinám. Vláda považuje za nut-

  venovať  neustálu  pozornosť  vytváraniu  podmienok  pre

výchovu detí v rodinách, v tejto súvislosti i zabezpečovaniu

podmienok bývania i všetkých funkcií, ktoré rodina plní.

 

     Vláda odmieta  návrhy na predĺženie veku  pre odchod do

dôchodku nad doterajšiu hranicu 60 rokov a 57 rokov. Naopak,

chce  ju nielen  stabilizovať, ale  tam, kde  to bude možné,

vyjsť  v oprávnených  prípadoch v  ústrety.  Vláda garantuje

poskytovanie zákonom  zaručených dávok občanom.  Preto vláda

pre budúce  obdobie bude pripravovať  celú koncepciu rozvoja

ľudských zdrojov, pripraví množstvo  zákonov - Zákonník prá-

ce, zákon o verejnej službe  a podobne, ktoré budú regulovať

základné sociálne vzťahy a funkcie v spoločnosti.

 

     Vláda bude venovať  sústavnú pozornosť rozvoju zdravot-

níctva, kde jediná cesta je dokončenie reformy začatej v ro-

ku 1992, prerušenej v roku 1993, nadviazanie na všetko pozi-

tívne,  čo sa  v tejto  oblasti urobilo,  a dovŕšiť  ju chce

v najkratšom čase.  Je to v  záujme spoločnosti, pracovníkov

v zdravotníctve i všetkých jej občanov.

 

     Vláda bude  veľký dôraz klásť aj  na obnovu a pretrans-

formovanie morálnych  vzťahov našej spoločnosti.  Ide predo-

všetkým o otázky  zlepšovania medziľudských vzťahov, vzájom-

nej úcty, tolerancie, rešpektovanie znášanlivosti, upevňova-

nie ducha občianskej spolupatričnosti. Ide o to, aby hodnoty

duchovné, morálne  a národné boli  v spoločnosti upevňované,

posilňované a nie potláčané.

 

 

     Z nového hľadiska, najmä s  ohľadom na vznik štátu k 1.

januára 1993,  musíme postaviť otázku  chápania jednoty spo-

ločnosti, obnovy jednoty spoločnosti a ukončiť jej polarizá-

ciu do rôznych táborov a zoskupení navzájom na seba nevraži-

vo pozerajúcich. Ide o to, aby sa znovu obnovili hodnoty úc-

ty spolupráce,  aby sa nenapĺňalo heslo  "Človek človeku vl-

kom", ale aby bol človek človeku priateľom.

 

     Máme na čo nadväzovať  - na cyrilometodskú tradíciu, na

odkazy našich i svetových humanistov, ktorí nechali významné

hodnoty a odkazy, ktoré si  naša spoločnosť musí obnoviť, ak

nechce pokračovať  ďalej vo vnútornej  nestabilite a vnútor-

ných politických zápasoch.

 

     V oblasti kultúry  chápeme kultúru Slovenskej republiky

ako kultúru mnohonárodnostnú. Okrem  Slovákov je tu aj mnoho

národností, ktoré všetky majú mať právo svoju kultúru vyjad-

rovať, rozvíjať  slobodne, teda jej  chápanie je pluralitné.

Súčasne pri rozvíjaní všetkých  atribútov pozitívneho v kul-

túre, návratov k pôvodnej tvorbe, musíme ale odmietnuť vplyv

komercionalizácie,  násilia  a  pornografie,  ktoré sa čoraz

častejšie vydávajú za umenie a  objavujú sa v mnohých inšti-

túciách.

 

     Vláda bude rešpektovať a ochraňovať slobodu slova, bude

ochraňovať pluralizmus, bude pomáhať budovaniu verejno-práv-

nych  inštitúcií, ale  súčasne musí  pre občanov  garantovať

ochranu pred zneužívaním občianskych slobôd na poškodzovanie

iných osôb  a iných záujmov.  Často sa stretávame  s otázkou

negatívneho  chápania Slovenska.  Nie sú  to len  predsudky,

s ktorými Slovensko vstúpilo na medzinárodnú scénu, sú to aj

mnohé, ničím nepodložené z  vnútra idúce podnety do medziná-

rodného  spoločenstva, ktoré  vydávajú nepravdivé  svedectvo

o dianí u nás. Osobné pocity, subjektivizmus, urazenosť, ve-

ľa razy neuspokojené osobné ambície vedú k tomu, že sú ľudia

schopní pre svoje malicherné  pocitové záujmy poškodzovať aj

záujem  štátu. Nemalo  by to  byť vlastné  ani občanom, a už

vôbec nie tým, ktorí vystupujú v mene jeho inštitúcií.

 

     V národnostnej politike vláda sa plne stavia za prevza-

tie všetkých európskych záruk  práv menšín, prijíma kontrolu

uplatňovania práv menšín Radou Európy a otvára právny systém

Slovenska tak, aby tam, kde  budú prijaté nové normy, posky-

tujúce väčší  rozsah práv, sa tieto  stali súčasťou právneho

poriadku Slovenskej republiky.

 

     Cirkev a náboženské spoločnosti  pokladá vláda za nosi-

teľov národného a kultúrneho  dedičstva a významných partne-

rov pri  formovaní duchovného života  a morálky spoločnosti.

Vláda sa  hlási k podpore cirkví  a k partnerskej spolupráci

s nimi,    snahu  doterajšie  čestné  a  ústretové  vzťahy

k cirkvám ďalej udržiavať. Súčasťou spoločenskej a ekonomic-

kej  transformácie je  aj proces  usporiadania vzťahov štátu

s cirkvami a náboženskými spoločnosťami.  Vláda sa bude usi-

lovať  o zmluvné  zabezpečenie novej  kvality týchto vzťahov

pri rešpektovaní spoločenského  postavenia a významu jednot-

livých cirkví a ich početnosti. Vláda má vôľu rozvíjať vzťa-

hy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou na zmluvnom

základe  a osobitné  impulzy očakáva  od plánovanej návštevy

Svätého otca na Slovensku.

 

     Ďalšie  profilovanie financovania  cirkví bude závisieť

aj  od reálneho  pôsobenia    prijatého zákona o zmiernení

niektorých majetkových krívd  spôsobených cirkvám a nábožen-

ským spoločnostiam. Vláda privíta  súčinnosť cirkví pri pre-

hlbovaní medzinárodných vzťahov  a pri vytváraní pozitívneho

obrazu Slovenska vo svete.  Vláda vytvorí podmienky na pôso-

benie cirkví v oblasti sociálnej, charitatívnej, zdravotnej,

v kultúre, školstve, športe aj v armáde.

 

     Vláda si uvedomuje skutočnosť, že rozhodujúcim predpok-

ladom duchovného rozvoja hospodárskej prosperity nášho štátu

je  účinný program  pokračovania obnovy výchovno-vzdelávacej

sústavy.  Dôležité je  uznanie rozličných  názorov a slobody

myslenia za východisko všetkých  obsahových zmien vo výchove

a vzdelávaní mládeže.  O tejto otázke sa  vedie mnoho disku-

sií.  Bohužiaľ, tieto  diskusie idú  mimo podstaty problému.

Nediskutuje sa  o obsahu výuky,  ale o organizácii  školskej

sústavy, ktorá na Slovensku  bola mimoriadne dobre vybudova-

ná. A skôr sú  opatrenia proti búraniu dobrej  výchovnovzde-

lávacej sústavy a odsúvajú sa stranou otázky obsahovej nápl-

ne  výuky, profesionálnej  skladby absolventov  a formovania

ich vzťahov.

 

     V konfrontácii vedomostnej  úrovne obstáli naši občania

v porovnaní so zahraničím veľmi dobre. Preto pôjde o to, aby

sa nielen zachovali, ale  aj znásobili tie vlastnosti, ktoré

vytvárali vedomostný základ duchovného rozvoja občanov a aby

tento základ  bol porovnateľný s  európskou úrovňou. A  tam,

kde je vyšší, nemusí sa znižovať.

 

     Za jednu  z priorít bude  vláda považovať rozvoj  osob-

nosti  učiteľa a  posilnenia jeho  spoločenského postavenia,

morálneho a hmotného ocenenia i sociálnych istôt. Rozhodujú-

ce  bude hľadať  i v  podmienkach ekonomickej  transformácie

všetky možné zdroje na  diferencované zvýšenie miezd pedago-

gickým  pracovníkom   s  preferovaním  najkvalifikovanejších

a najkvalitnejších pedagógov. V spolupráci s odbormi navrhne

časový  harmonogram  riešenia  mzdových  problémov školstva.

Vláda bude pokračovať vo  vytváraní primeraných podmienok na

rovnoprávnu  existenciu  štátnych,  cirkevných  a súkromných

škôl.

 

     Z  hľadiska rozvoja  demokracie vláda  podporuje parla-

mentnú demokraciu, ktorej výkonná moc vychádza z legislatív-

nej väčšiny.  Bude akceptovať názory  opozície prospešné pre

spoločnosť, vytvorí priestor aj pre menšinové názory záujmo-

vých skupín, umožní  im uchádzať sa o ich  podporu alebo ich

akceptovanie.  Vláda  uvažuje  pripraviť  novelizáciu zákona

o politických stranách,  volebných zákonov do  Národnej rady

a obecných zastupiteľstiev.

 

     Vláda považuje za nutné znovu racionálne inštitucionál-

ne  usporiadať verejnú  správu. To  predovšetkým predpokladá

vytvorenie modernej a efektívnej  miestnej správy, ale v sú-

lade s  tým pokračovanie v reforme  verejnej správy s cieľom

vytvoriť taký systém správy,  ktorý by lepšie zodpovedal po-

trebám občanov a bol  jednoduchší, i finančne menej náročný.

Za cieľ si kladieme  vytvorenie nového územno-správneho čle-

nenia Slovenska,  pričom budeme vychádzať  zo spoluzodpoved-

nosti štátu za spoločenskú súdržnosť a koordináciu sociálne-

ho a ekonomického rozvoja. Popri týchto aktivitách vláda bu-

de  presadzovať  odbyrokratizovanie,  skvalitnenie profesnej

úrovne aparátov štátnej správy.

 

     Pri  rozvíjaní  právneho  štátu  bude  vláda pokračovať

v dobudovávaní nášho  právneho poriadku na  princípoch demo-

kracie a humanizmu. Bude  dbať o rešpektovanie zvrchovanosti

zákona. Bude pokračovať v plnení koncepcie stabilizácie súd-

nictva a zabezpečí jeho  funkčnosť. Bude vytvárať politické,

právne,  organizačné, personálne  a materiálno-technické ga-

rancie nezávislého  postavenia súdov a  sudcov, pričom treba

zabezpečovať aj efektívny výkon súdnictva. Predpokladáme, že

prokurátori budú pružnejšie  a nekompromisnejšie reagovať na

prejavy  nezákonnosti. Vláda  pripraví rekodifikáciu právnej

úpravy postavenia a úloh  prokuratúry tak, aby v nadväznosti

na rekodifikáciu trestného práva  procesného prispela k zvý-

šeniu podielu  na plynulom a  spravodlivom fungovaní systému

trestnej justície a na ochrane občanov.

 

     V nadväznosti na  mieru získaných bezpečnostných garan-

cií  a  stabilnú  politickú  orientáciu  na  transatlantické

a európske bezpečnostné  štruktúry a na  ekonomické možnosti

štátu  vláda bude  iniciovať rozpracovanie  dlhodobého plánu

rozvoja armády a riadenia jej  ľudských zdrojov s cieľom vy-

budovať  relatívne  malú,  ale  primerane vyzbrojenú armádu,

ktorá úrovňou svojej pripravenosti bude garantom obrany štá-

tu, jeho suverenity a územnej integrity.

 

     Z hľadiska nevyhnutnosti potláčania kriminality považu-

je vláda  za nutné vytvoriť  optimálnu organizačnú štruktúru

orgánov polície na úrovni centra  a regiónov s presným urče-

ním ich kompetencií a  osobnej zodpovednosti riadiacich pra-

covníkov. Budú prijaté  opatrenia na zníženie administratív-

nej zaťaženosti Policajného zboru s cieľom presunúť niektoré

správne agendy do oblasti  verejnej správy, pritom sa položí

dôraz  na  decentralizáciu  niektorých  policajných činností

z centra na nižšie organizačné stupne.

 

     Vláda v snahe eliminovať  korupciu, ako aj všetky formy

nestatočného nadobúdania majetku, nech sa ho dopúšťa ktokoľ-

vek, pripraví a bude  dôsledne presadzovať komplexný program

čistých  rúk vo  verejnom živote.  Pôjde o  zvýšenie morálky

a disciplíny, o bezúhonnosť a nepodplatiteľnosť štátnych or-

gánov. To umožní aj  pozitívne ovplyvňovanie disciplíny, mo-

rálky  a statočnosti  občanov. V  tejto súvislosti  sa stane

prínosom aj urýchlené prerokúvanie a prijatie zákona o stre-

te  záujmov. Vláda  bude pokračovať  v realizácii schválenej

koncepcie väzenstva.

 

     Vláda sa obráti na Radu Európy s podnetom na znovuposú-

denie otázky,  či aj v  situácii, keď preventívne  opatrenia

ani  výnimočné tresty  neznižujú vzrastajúci  počet brutálne

páchaných  trestných  činov,  je  opodstatnený  trvalý zákaz

ukladania trestu smrti, ktorý  vyplýva z podpísania medziná-

rodných dokumentov.

 

     V legislatívnej oblasti bude  vláda pokračovať v tvorbe

právneho systému zvrchovanej Slovenskej republiky so zamera-

ním na to,  aby sa náš právny poriadok  vo svojich základoch

stabilizoval a  bude sa podieľať aj  na príprave systémových

opatrení  na skvalitnenie  legislatívneho procesu.  Vláda sa

zasadí o aktualizovanie  právnych predpisov vydaných orgánmi

bývalej federácie, ktoré sú súčasťou nášho právneho poriadku

a doteraz nestratili platnosť.

 

     Významnou úlohou v  legislatíve je zabezpečenie postup-

nej  harmonizácie  právneho  poriadku  Slovenskej  republiky

s právom Európskej únie.  Táto vyplýva zo zahraničnopolitic-

kej orientácie vlády na  začlenenie  Slovenskej republiky do

európskych integračných procesov a konkrétne z Európskej do-

hody o pridružení Slovenskej republiky k Európskym spoločen-

stvám.

 

     Vážené dámy a páni,

 

     tretíkrát ako predseda  vlády predstupujem pred Národnú

radu s  návrhom na schválenie programového  vyhlásenia a vy-

slovenie dôvery  vláde. Tretíkrát predstupujem  pred Národnú

radu ako  predseda vlády, ktorá vzišla  z demokratických vo-

lieb. Je to  šiesta vláda, ktorú má Slovensko  od roku 1989.

Základnou podmienkou naplnenia týchto cieľov je stabilizácia

politickej  situácie  vo  vnútri  Slovenska, zabrániť ďalšej

deštrukcii a rozkladu štruktúr, ktoré  vzišli z volieb. Pre-

to je úloha spoločná pre vládu, pre parlament, pre politické

štruktúry, i  pre občanov tohto štátu  nedopustiť ďalší vnú-

torný  rozklad, nedopustiť  ďalší vnútorný  politický zápas.

Máme skúsenosti,  že vždy došlo k  veľkým morálnym, politic-

kým, ale aj materiálnym škodám.

 

     Slovensko je  našou spoločnou vlasťou,  naším spoločným

domovom.  Za jeho  rozkvet a  prosperitu zodpovedáme  všetci

- parlament, vláda, prezident, všetky ústavné a štátne orgá-

ny, ktoré tento štát má. Slovensko sa dostáva na križovatku,

pri ktorej jedna cesta vedie k rastu, prosperite, začleňova-

niu  do európskych  štruktúr, druhá  k stagnácii, vnútornému

nepokoju,  vnútorným konfliktom.  Je spoločnou  úlohou vlády

a parlamentu rozhodnúť,  ktorou cestou sa  dáme. Vláda pred-

kladá návrh cesty k prosperite.

 

     Každý proces má svoje zákonitosti vyplývajúce zo stupňa

poznania rozvoja  spoločnosti, ale aj  zo schopnosti spoloč-

nosti sústrediť svoje sily na naplnenie daných cieľov. Urob-

me tak v záujme našej spoločnej vlasti - Slovenskej republi-

ky. Preto vás prosím o vyslovenie dôvery vláde, preto prosím

o schválenie  programového vyhlásenia  vlády. Nenechajme  sa

znovu ako toľkokrát  v minulosti malichernosťami straníckych

záujmov dostávať na scestie vnútornej nejednotnosti a rozpo-

rov. Slovensko v tomto zápase bude úspešné aj vďaka vám.

 

     Ďakujem.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu  predsedovi vlády. Prosím  predsedu Výboru

Národnej rady  pre financie, rozpočet  a menu pána  poslanca

Miroslava Maxona, aby podal správu o výsledku prerokovávania

programového vyhlásenia vlády vo výboroch Národnej rady Slo-

venskej republiky.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážený pán prezident,

     vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán predseda vlády,

     dámy, páni,

 

     predsedom Národnej rady  Slovenskej republiky rozhodnu-

tím  číslo 117  bolo pridelené  Programové vyhlásenie  vlády

Slovenskej republiky  všetkým výborom Národnej  rady Sloven-

skej republiky,  samozrejme, okrem mandátového  a imunitného

výboru, na prerokovanie do  18. januára 1995. Súčasne svojím

rozhodnutím číslo 117 určil ako príslušný Výbor Národnej ra-

dy Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý

pripravil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej repub-

liky  a skoordinoval  stanoviská výborov  v spoločnej správe

výborov Národnej rady Slovenskej  republiky, ktorú ste obdr-

žali ako tlač číslo 74a.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu súhlasil s  tým, aby ako predseda výboru som

bol spoločným  spravodajcom k Programovému  vyhláseniu vlády

Slovenskej republiky.

 

     Vážené dámy, vážení páni, dovoľte  mi, aby som vás obo-

známil s priebehom a výsledkom prerokovania tohto dokumentu.

 

     Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky prero-

kovali v stanovenom termíne všetky výbory Národnej rady Slo-

venskej republiky, prirodzene, okrem mandátového a imunitné-

ho výboru. S Programovým  vyhlásením vlády Slovenskej repub-

liky súhlasilo a odporučilo  ho Národnej rade Slovenskej re-

publiky schváliť a zároveň  vysloviť dôveru vláde Slovenskej

republiky osem  výborov - Výbor Národnej  rady pre financie,

rozpočet  a menu,  Ústavnoprávny výbor  Národnej rady, Výbor

Národnej rady pre pôdohospodárstvo,  Výbor Národnej rady pre

verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Výbor Národ-

nej rady pre ochranu  a bezpečnosť,  Zahraničný výbor Národ-

nej rady,  Výbor Národnej rady pre  vzdelanie, vedu, kultúru

a šport a Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu

a podnikanie.

 

     Vážené dámy, páni,  Programové vyhlásenie vlády Sloven-

skej  republiky neodporučil  schváliť a  zároveň neodporučil

vysloviť dôveru vláde Slovenskej republiky jeden výbor - Vý-

bor Národnej rady Slovenskej  republiky pre životné prostre-

die a  ochranu prírody. Výbor konštatoval,  že vláda Sloven-

skej republiky porušila článok  113 Ústavy Slovenskej repub-

liky tým, že nepredstúpila  pred Národnú radu Slovenskej re-

publiky so svojím programom do tridsať dní po svojom vymeno-

vaní.

 

     Platné  uznesenie o  výsledku prerokovania Programového

vyhlásenia vlády Slovenskej  republiky neprijal Výbor Národ-

nej rady  Slovenskej republiky pre  zdravotníctvo a sociálne

veci, pretože  podľa § 48 ods.  1 zákona Slovenskej národnej

rady číslo  44/1989 Zb. o rokovacom  poriadku Slovenskej ná-

rodnej rady  v znení neskorších predpisov  nevyslovila s ním

súhlas  nadpolovičná väčšina  všetkých členov  výboru. Výbor

prijal osobitné uznesenie k  časti 3 programového vyhlásenia

- sociálne vzťahy. V ňom  prijal osobitné úlohy pre rezortnú

ministerku, ktoré nie sú súčasťou tejto spoločnej správy.

 

     Vážené dámy, vážení páni, v spoločnej správe, tlač čís-

lo 74a pod  bodom B sú odporúčania výborov  pre Národnú radu

Slovenskej republiky,  v časti C odporúčania  pre vládu Slo-

venskej republiky a v časti D odporúčania výborov pre minis-

terstvá. Dovoľte mi, aby som vám predložil návrh o hlasovaní

k týmto častiam B, C a D  s tým, že odporúčam, aby sa hlaso-

valo an blok o jednotlivých častiach tak, ako vám to odporu-

čím.

 

     Vážené dámy, vážení páni, v  časti B odporúčam ako spo-

ločný  spravodajca  na  prijatie  ako  rozšírenie  uznesenia

k programovému vyhláseniu  tieto body: v časti  B bod 1, 2a,

2b, v  časti 3 body  3a, 3b, 3c,  3d, a v  časti D bod  4 na

strane 8.  Moje odporúčanie je  hlasovať an blok  o tých bo-

doch, o ktorých som  hovoril, s odporúčaním spoločného spra-

vodajcu prijať tieto odporúčania.

 

     Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vám odpo-

ručil hlasovať an blok  s návrhom spoločného spravodajcu ne-

prijať nasledujúce  odporúčania: v časti  B pod písmenom  3e

kompletne  a 4a  až f,  v časti  C odporúčania výborov vláde

Slovenskej republiky bod 1  a odporúčanie výborov pre minis-

terstvá v časti D body 1, 2a, b, c, d, f, a v časti D bod 3.

 

     Vážené  dámy,  vážení  páni,  súčasťou spoločnej správy

74a je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky

k Programovému  vyhláseniu vlády  Slovenskej republiky.  Ako

spoločný spravodajca odporúčam toto uznesenie schváliť.

 

     Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vás veľmi

pekne požiadal, pokiaľ by boli doplňujúce návrhy na rozšíre-

nie uznesenia,  aby tie návrhy  mi boli predložené  písomne,

a ak môžem poprosiť aj v čitateľnej forme. Pokiaľ nedostanem

písomné návrhy, ústne prednesené návrhy ako spoločný spravo-

dajca nebudem akceptovať.

 

     Vážené dámy,  vážení páni, ďakujem  vám veľmi pekne  za

pozornosť  a prosím  pána predsedu  Národnej rady Slovenskej

republiky o otvorenie rozpravy k tomuto bodu rokovania.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Po dohode vo ve-

dení Národnej  rady Slovenskej republiky  po vašom vystúpení

bude prestávka, kde sa vedenie  Národnej rady stretne so zá-

stupcami diplomatických zborov akreditovaných na Slovensku.

 

     Prosím, ešte pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený  pán predseda  Národnej rady, ďakujem, že ste mi

udelili slovo. Mám vyslovene procedurálnu poznámku k návrhu,

ktorý predniesol  pán spoločný spravodajca,  nie je to  teda

súčasť rozpravy. Vážim si  dobrý úmysel pána spravodajcu vy-

jadriť sa  aj k bodom C  a D, ktoré sú  zaradené v spoločnej

správe, ale tie body sú tam na informáciu, pretože to sú od-

porúčania výborov, ktoré boli  právoplatne prijaté, voči mi-

nisterstvám resp.  v jednom prípade odporúčanie  vláde a Ná-

rodná  rada ich  nemôže zmeniť,  to už  prebehlo hlasovaním.

Berme teda jeho návrhy smerom k  bodu B, ktorý sa týka odpo-

rúčaní pre Národnú radu Slovenskej republiky resp. pre vládu

Slovenskej republiky.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, toto všetko môžeme urobiť po prestávke.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Dobre.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Po prestávke začíname o 14.00  hodine s tým, že pozývam

pánov zástupcov diplomatických zborov akreditovaných na Slo-

vensku do  priestorov predsedu Národnej  rady Slovenskej re-

publiky. Samozrejme, aj pána prezidenta a predsedu vlády.

 

     /Po prestávke./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené panie kolegyne,  páni kolegovia, budeme pokračo-

vať v zasadaní 4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Konštatujem, že  pán spoločný spravodajca  je na svojom

mieste. Dovoľte  mi, aby som otvoril  rozpravu k tomuto bodu

programu.

 

     Do  rozpravy som  v tomto  momente dostal  47 písomných

prihlášok. Ako  prvý sa prihlásil  do rozpravy pán  poslanec

Langoš.

 

     Pán spoločný spravodajca sa chce ešte vyjadriť.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     ak dovolíte, vyjadril by som svoje stotožnenie sa s ná-

vrhom pána poslanca Ftáčnika v tom zmysle, že o bode C - od-

porúčanie výborov vláde Slovenskej republiky by sme hlasova-

li osobitne a bod D vzhľadom na to, že výbory prijali platné

uznesenia, ktoré sú záväzné  pre jednotlivé ministerstvá, by

nebol  predmetom rokovania  k Programovému  vyhláseniu vlády

Slovenskej republiky.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. To stačilo povedať aj potom, keď

budeme hlasovať, ale aspoň vieme, na čom sme.

 

     Prosím, pán poslanec Langoš.

 

     Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Haťap-

ka a potom pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec K. Haťapka:

 

     Prosím, aby odsek C bod 1 bol vyňatý zo spoločného hla-

sovania.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, keď prídeme k hlasovaniu, potom uplatníme

niektoré názory na procesno-právny postup.

 

     Pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Pán predseda, chcel by som,  aby ste uplatnili § 16 od-

sek 3, že pri otvorení rozpravy by ste mali oznámiť všetkých

prihlásených rečníkov, nielen prvého,  aby sme mali predsta-

vu, aký  bude sled diskusie,  teda v akom  poradí sa rečníci

prihlásili. Zodpovedá to  zneniu § 16 ods. 3  a mohli sme sa

troška  lepšie zariadiť  a zorientovať  v tom,  aký bude mať

diskusia priebeh.

 

Predseda NR SR  I. Gašparovič:

 

     Myslím si, že bude lepšie,  keď to nepoviem, aby ste tu

všetci sedeli, lebo keď to prečítam, tak odídete.

 

     Ako druhý  za pánom Langošom  sa pripraví pán  poslanec

Kamil Haťapka.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené panie kolegyne,

     páni kolegovia,

     vážená vláda,

     dámy a páni na galérii,

 

     budem stručný,  lebo vecne sa  nedá toho veľa  povedať.

O texte  programového vyhlásenia  vlády Slovenskej republiky

sa  vecne  ťažko    hovoriť.  Nebudem  sa zaoberať šiframi

D 2 a D 61, ktoré nie  sú mojou parketou, ani bublinami, ako

je zriadenie pravidelných leteckých  liniek do iných štátov.

Na to stačilo pred dvoma rokmi zriadiť na niekoľkých sloven-

ských  letiskách colné,  vízové a  pasové služby,  ktoré tam

dodnes nie sú.

 

     Záhodno  je však  všimnúť  si  niektoré rysy,  ktoré sú

v texte dostatočne výrazné. Pri letmom pohľade môže byť sym-

patický prvý  pokus o formulovanie  štátnej vízie Slovenska,

ale stavať ju na výzve  vytvoriť politický národný front, to

teda nie.  Väčšine z nás 40-ročná  skúsenosť s jednofarebnou

pluralitou stačila. Ďalším rysom je trúfalé odhodlanie vlády

pustiť sa  za pasy s  desiatkami konkrétnych problémov  - od

obecných až po ministerské.

 

     Vládne vyhlásenie nesie  niektoré znaky socialistických

projektov, niektoré znaky  starých režimov. Socialisti vedia

krásne  rozprávať a  sľubovať  hory  - doly,  ale skúsenosti

z európskych štátov hovoria o tom, že za sebou nechávajú dl-

hy a  prázdnu štátnu pokladnicu.  Čítanie rezortných kapitol

z programového vyhlásenia vlády však môže u niektorých vyvo-

lať nostalgiu za odborníckymi podkladmi štátnych plánovacích

komisií pre  vypracovanie päťročných plánov.  Tu sa zastavím

pri niektorých ilustrujúcich podrobnostiach.

 

     Vláda  chce -  citujem: "organizačnými  aktivitami pri-

spieť k stabilnej demokratickej  spoločnosti". Na tomto, ale

aj na mnohých iných miestach  sa vyjavuje zámer vlády vytvá-

rať silnú byrokratickú štruktúru, nové komisie, vládne a iné

orgány, nevládne agentúry, úrady a direktívne pomocou naria-

dení riadiť spoločnosť. Do strany 37 som ich napočítal - tu-

ším 15 - potom ma  to už omrzelo. Jedno z najfrekventovanej-

ších slov  v tomto texte je  "transformácia", použitá v naj-

rozličnejších súvislostiach, ale ani  v jednom prípade vláda

nepopisuje cieľ, na ktorý sa má premeniť transformovaná sku-

točnosť. Očividným návratom pred  rok 1989 je vytvorenie in-

štitútu  územného  plánovania   v  súvislosti  so  zriadením

ústredného  orgánu  štátnej  správy  - ministerstva výstavby

a verejných prác. Okrem zbytočného mrhania - podľa mňa - da-

ní občanov je to vylúčenie miest a obcí, kam tento inštitút,

ak má byť štátna moc decentralizovaná, prirodzene patrí.

 

     Vláda síce nehovorí o vytvorení voľného trhu s prevahou

reálnych  vlastníkov, ale  je odhodlaná  urobiť poriadok  na

obecných trhoviskách. Jeden sľub je však múdry. Vláda sľubu-

je vytvoriť prostredie, v ktorom  budú podmienky na to - ci-

tujem - "aby si každý občan našiel svoje miesto pre slobodnú

činnosť a osobné šťastie", ale ani slovom nesľubuje zvýšenie

životnej  úrovne, lebo  dôsledným pridržiavaním  sa vládneho

vyhlásenia sa tak - podľa môjho názoru - ani nemôže stať.

 

     Jedna  vec je  ľahko znepokojujúca  a jedna zarážajúca.

Vláda hovorí veľmi všeobecne  o legislatívnej úprave vzťahov

s Národnou bankou  Slovenska a súčasne ráta  s jej účelovými

úvermi pre preferované vládne  projekty. Len nezávislosť Ná-

rodnej banky na politických  zámeroch vlády môže byť zárukou

tvrdosti slovenskej koruny. O tom sa už vie niekoľko rokov.

 

     Zarážajúce  je,  že  pri  vysokej  kriminalite,  nových

a veľmi nebezpečných formách organizovanej kriminality, kto-

  nerešpektuje hranice,  šíriacej sa  drogovej závislosti,

venuje  svojím zámerom  v oblasti  vnútornej bezpečnosti  15

viet, a  pritom právo občana na  vlastnú bezpečnosť, ochranu

života  a majetku  a povinnosť  vlády toto  právo zabezpečiť

alebo zabezpečovať, je hádam jediná vec, na ktorej sa dnešná

koalícia s opozíciou môžu a dokážu jednoznačne zhodnúť.

 

     Ak  vezmeme  programové   vyhlásenie  vlády  ako  celok

a v úplnosti, potom tu máme pred sebou najrozsiahlejší ústup

od projektu rýchlej a radikálnej reformy z roku 1990 a sumár

nesplniteľných snov rozrastajúcej  sa štátnej byrokracie.

 

       pred tridsiatimi  rokmi Nikita  Sergejevič Chruščov

začal raziť  heslo "Dobehneme a  predbehneme". Nedobehli sme

a nepredbehli. Pripomenulo  mi to odhodlanie  vlády vyrovnať

sa najvyspelejším európskym krajinám.  Učme sa reálne vnímať

naše vlastné danosti, našu  mentalitu, naše schopnosti, kra-

jinu, susedov, ale pritom  aj európsku spolupatričnosť a po-

cit spoluzodpovednosti za Európu  - bez športovectva, prete-

kov a siláckych kúskov. Pre svoje a naše sebavedomie a iden-

titu toto nepotrebujeme.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR  I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi  Langošovi. Ďalej je prihlásený

pán poslanec Haťapka a po ňom pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec K. Haťapka:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán predseda vlády,

     vážení členovia vlády,

     vážení kolegovia poslanci  Národnej rady Slovenskej re-

publiky,

 

     som presvedčený,  že šport a kultúra  sú najlepšími re-

prezentantmi  našej  vlasti najmä v  zahraničí. Napriek tomu

mám pocit, že šport je diskriminovaný, teda, že duševná kul-

túra má svoje ministerstvo, ale telesná kultúra svoje minis-

terstvo nemá. Preto chcem poukázať na to, že šport má viace-

ro atribútov, ktoré v celom  svete vplývajú na jeho chápanie

ako na významný spoločenský a v poslednom období i hospodár-

sky  fenomén. Je  napríklad významným  prostriedkom výchovy,

boja proti negatívnym spoločenským javom, sociálnej integrá-

cie občanov, medzinárodnej  spolupráce, upevňovania zdravia,

rekreácie,  zábavy, zvyšovania  telesnej i  pracovnej výkon-

nosti a zdatnosti a  reprezentácie štátu. Jednoducho poveda-

né, významne ovplyvňuje  kvalitu života jednotlivých občanov

a obohacuje spoločenský život. Z pohľadu hospodárstva kraji-

ny ovplyvňuje  ekonomiku práce, rozširuje  pracovné príleži-

tosti, zvyšuje obchodný obrat,  obohacuje a skvalitňuje eko-

nomiku služieb, zábavy, cestovného ruchu, podnecuje technic-

ký rozvoj a podobne.

 

     V  mnohých krajinách  sa  z  tohoto titulu  prestali na

šport pozerať ako na  konzumenta, ktorý neustále žiada pros-

triedky zo štátnej či obecnej pokladnice. Chápu, že šport je

aktívnym  činiteľom  všestranného  rozvoja  spoločnosti.  Aj

u nás sa oprávnene stal  predmetom štátnej politiky, predme-

tom politických strán a hnutí a súčasťou programového vyhlá-

senia vlády,  ktorá má  záujem viesť spoločnosť cestami roz-

voja. Na území Slovenska má šport bohaté, vyše storočné tra-

dície a veľa skúseností. Môžeme  sa ešte stále opierať o so-

lídne teoretické a vedecké poznatky, dobrovoľnú prácu veľké-

ho množstva organizátorov, trénerov a cvičiteľov, slušnú ma-

teriálnu  základňu,  pretrvávajúci  záujem  mládeže  o šport

a podobne.

 

     Napriek týmto  priaznivým východiskám a  množstvu pozi-

tívnej práce,  ktorá sa v transformácii  športu po roku 1989

vykonala, sa v súčasnosti  šport  dostal  do  slepej uličky.

Ťažko prekonáva  prekážky v oblasti  ekonomiky, legislatívy,

stagnuje vzdelávanie profesionálnych i dobrovoľných odborní-

kov, veda  a výskum, zdravotnícka  starostlivosť o športujú-

cich, programová starostlivosť  o mládež, údržba, modernizá-

cia a rozvoj materiálnej základne. Nefunguje informačný sys-

tém. Centrálne finančné zdroje sa  neustále znižujú a nie sú

vytvorené optimálne  podmienky na  tvorbu  miestnych zdrojov

resp.  samofinancovania telovýchovných  a športových subjek-

tov. Vo väčšine prípadov je v tejto oblasti miestna a regio-

nálna politika nedostatočná, čomu tiež zodpovedá nevysporia-

daný  resp.  neusporiadaný  majetkový  stav. Nechcem maľovať

čerta na stenu, ale pokiaľ  sa skutočnosť nezmení, šport ne-

bude môcť plniť svoju spoločenskú funkciu. Fakty k niektorým

problémom som vám dal k dispozícii pre informáciu a ilustrá-

ciu, každý z poslancov to dostal.

 

     Spolu  s kolegami  poslancami vo  Výbore Národnej  rady

Slovenskej  republiky pre  vzdelanie, vedu,  kultúru a šport

sme dospeli k názoru, že problém nevyhnutne treba začať rie-

šiť od systému organizácie  a riadenia telovýchovy a športu.

Transformácia v tejto oblasti ostala na polceste a prejavuje

sa to negatívne. Súčasné postavenie, kompetencie a vybavenie

štátneho orgánu na centrálnej  i miestnej úrovni sú neposta-

čujúce, viazne medzirezortná koordinácia a vertikálne riade-

nie štátnej správy.

 

     Telovýchovné a športové hnutie tvorené veľkým množstvom

občianskych združení je väčšinou organizačne i obsahovo roz-

trieštené,  bez zjednocujúceho  alebo zastrešujúceho orgánu,

bez spoločného programu, vzájomnej koordinácie aktivít a po-

dobne. Do štátnej športovej  politiky prakticky nie sú zapo-

jené obecné  zastupiteľstvá a rozrastajúci  sa súkromný sek-

tor.  Občianske združenia,  ktoré sú  vo viacerých prípadoch

vybavené lepšie ako štátna správa aparátom, materiálnou zák-

ladňou i  odborníkmi, nezodpovedajú za  plnenie úloh štátnej

politiky a objektívne nemôžu zaručovať rozvoj tejto oblasti.

 

     Chceme tým povedať, že ryba smrdí od hlavy, že postupné

riešenie  všetkých  závažných   problémov  telesnej  výchovy

a športu, ale  aj mládeže, o  ktorej som síce  nehovoril, no

rovnako ju pociťujeme, je  nevyhnutne riešiť zriadením auto-

nómneho orgánu štátnej správy pre šport a mládež na centrál-

nej  i  miestnej  úrovni.  Z  hľadiska kompetencií riadenia,

spravovania  osobitnej kapitoly  štátneho rozpočtu, legisla-

tívnej činnosti a podobne  považujeme za optimálny orgán mi-

nisterstvo. Môžeme  sa pritom oprieť  o skúsenosti viacerých

európskych  i ďalších  krajín, kde  sa obdobný  model použil

a osvedčil, ako napríklad vo Francúzsku, Rumunsku, Luxembur-

sku, Maďarsku, Poľsku a inde.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     sme presvedčení, že všetci máme záujem, aby štátna sta-

rostlivosť o  šport a mládež zodpovedajúco  fungovala a pri-

spievala k všestrannému úžitku a rozvoju Slovenskej republi-

ky.  Je potrebné  pre to  ešte veľa  urobiť, ale za aktuálny

krok považujeme zmenu zákona  číslo 347/1990 Zb. o organizá-

cii  ministerstiev  a  ostatných  ústredných orgánov štátnej

správy v  zmysle zriadenia ústredného  orgánu štátnej správy

pre šport a mládež  na úrovni kompetencií ministerstva. Teda

nemusí to byť ministerstvo, ale v každom prípade v kompeten-

cii by to  malo mať ministerstvo tak, ako  je to v odporúča-

niach  vláde Slovenskej  republiky ods.  c/ bod  1 spoločnej

správy. Verím, že nakoľko to nebude orgán s veľkým aparátom,

ale s veľkými  úlohami, tento návrh podporíte a  budú ho ak-

ceptovať aj členovia vlády Slovenskej republiky.

 

     Pochopiteľne, že pri vzniku ministerstva alebo podobné-

ho štátneho úradu je obava  o nárast veľkého počtu pracovní-

kov a ich mzdových  fondov. Neprichádzame však s požiadavkou

vybudovať prebujnelý aparát, so zvyšovaním pracovníkov, kto-

rých je dnes podľa tých  tabuliek v telovýchove 611, ale na-

opak, znížiť  tento stav a  efektívne využiť prostriedky  vo

výške viac ako 38 miliónov Sk, ktoré v súčasnosti ročne ply-

nú do  rôznych občianskych združení a  asociácií na mzdy ich

pracovníkov, ako to vyplýva z tabuliek.

 

     To neznamená, že chceme likvidovať občianske združenia,

ale  štátne prostriedky  musia byť  využívané pre  slovenskú

štátnu reprezentáciu v úspešných športových odvetviach, pre-

dovšetkým olympijských.  Ak ministerstvo školstva  podľa vy-

jadrenia  pani ministerky  si chce  ponechať oblasť mládeže,

potom by vlastne išlo len o šport a telovýchovu.

 

     Aj  týmto svojím  vystúpením chcem  podporiť programové

vyhlásenie vlády. Žiadam však, aby  odsek C  bod 1 spoločnej

správy bol vyňatý zo spoločného hlasovania a bolo o ňom hla-

sované osobitne.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Haťapkovi. Vystúpi pán poslanec

Hofbauer a po ňom pán poslanec Benčík.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán premiér,

     vážená vláda,

     panie poslankyne, páni poslanci,

 

     dokument, ktorého prerokúvaním v Národnej rade sa práve

zaoberáme, je materiálom výnimočného  významu aj dosahu. Vý-

nimočnosť  prerokúvaného  programového  vyhlásenia  vlády je

fakt, že  ide o prvé Programové  vyhlásenie vlády Slovenskej

republiky, ktorá  vzišla z parlamentných volieb  na pôde sa-

mostatnej Slovenskej republiky. Preto je nesmierne dôležité,

aké trajektórie nášho  vývoja programové vyhlásenie predzna-

čuje, akým  smerom z volieb ustanovená  vláda sa v zásadných

smeroch orientuje vo všetkých  jeho oblastiach. Je zaujímavé

a mimoriadne dôležité, aká je  táto strategická štúdia nášho

ďalšieho  celospoločenského  smerovania,  pretože programové

vyhlásenie vlády  takouto strategickou štúdiou  nesporne je,

či je principiálne správna, celospoločensky pozitívna, vecne

a obsahovo úplná a najmä reálna.

 

     Ako nesporné  kľúčové sú tri  zásadné zámery, ktoré 

formulované a deklarované hneď  na prvých stranách programo-

vého vyhlásenia vlády. Prvým je zámer pokračovania vo vytvá-

raní sociálne trhového  demokratického priestoru, ktorý bude

kompatibilný s priemyselne rozvinutými demokraciami vo svete

a smerovanie Slovenska  do európskych a  atlantických štruk-

túr.  Druhým je  zámer  pri  rozvoji Slovenska  nadviazať na

všetky pozitívne trendy bez ohľadu  na to, kto ich nastolil,

s potrebou spolupráce aj  spoluzodpovednosti všetkých parla-

mentných a mimoparlamentných subjektov. Tretím zámerom, kto-

  považujem za  výnimočne dôležitý,  je jasné deklarovanie

presadzovania  a obhajoby  slovenských národných  a štátnych

záujmov.

 

     Z týchto troch zásadných  zámerov vlády sa odvíja stra-

tegický cieľ  tohto úsilia, a  tým je položenie  základov na

dosiahnutie porovnateľnej úrovne  výkonnosti slovenskej eko-

nomiky a životnej úrovne nášho obyvateľstva s vyspelými kra-

jinami Európy na prelome  tisícročí, najneskôr do roku 2010.

Ak sa teraz snemovňa  má rozhodnúť, či programové vyhlásenie

vlády v uvedených úsekoch schváliť či zamietnuť, rozhodujeme

teda o tom,  či tieto zámery sú správne  a či strategický je

žiadúci. O tom, že na obidve takto postavené otázky je možné

odpovedať pozitívne, niet pochýb.

 

     Výbor  pre hospodárstvo,  privatizáciu a  podnikanie sa

preto  veľmi  detailne  zaoberal  predovšetkým  tými časťami

programového  vyhlásenia vlády,  ktoré gestorsky zastrešuje.

Ide o  výnimočne rozsiahlu a  aj výnimočne významnú  oblasť,

v ktorej sú obsiahnuté problematiky priemyslu, obchodu, ces-

tovného ruchu, medzinárodných  hospodárskych vzťahov, priva-

tizácie,  ochrany  hospodárskej  súťaže,  malého a stredného

podnikania,  dopravy a  spojov, výstavby  a verejných  prác.

Veľmi podrobná rozprava k  týmto častiam programového vyhlá-

senia vlády  sa uskutočnila za  účasti príslušných ministrov

a štátnych tajomníkov. Žiadny námet  zo strany poslancov ne-

bol odmietnutý  a ani jediná otázka  zo strany nezostala ne-

zodpovedaná.

 

     Dvojdenná rozprava bola  nesporne obohatením pre obidve

zúčastnené strany. A čo je hodné neponechať mlčaním, rozpra-

va bola  motivovaná profesne, odborne a  vecne pri plnej ko-

rektnosti a  kultúrnej úrovni politického  dialógu, a to  aj

v prípadoch, keď názory diskutujúcich partnerov neboli zhod-

né.  Rozprava zvýraznila  a potvrdila  naznačené strategické

smery rozvoja spoločnosti. Súčasne pre vedúcich predstavite-

ľov  rezortov  bola  i  predznačením  ďalšieho  dopracúvania

v rámci následných koncepčných materiálov rezortov a ich od-

vetví  v nadväznosti  na programové  vyhlásenie vlády, ktoré

zrejme budú predmetom prerokúvania vo vláde.

 

     V rámci privatizácie a ochrany hospodárskej súťaže vlá-

da jednoznačne kvalifikuje  pokračovanie a urýchlenie priva-

tizácie medzi svoje prioritné úlohy. Pri tomto procese vláda

chce vytvoriť také vlastnícke  štruktúry, v ktorých budú mať

významný podiel domáci  podnikatelia aj zamestnanci privati-

zovaných  podnikov. Vzájomnú  kooperáciu zakladateľských re-

zortov  - ministerstva  pre správu  a privatizáciu národného

majetku a Fondu  národného majetku, a to aj  pri druhej vlne

kupónovej  privatizácie, vláda  vzájomne prepojí iniciovaním

vydania  právneho  predpisu,  ktorý  sprehľadní  a komplexne

upraví proces privatizácie.

 

     V oblasti  priemyslu vláda deklaruje  strategické ciele

jeho rozvoja, stanovuje  prioritné programy rozvoja priemys-

lu. V štátnych podnikoch a  v akciových spoločnostiach s vý-

znamnou  účasťou  štátu  a  Fondu  národného majetku výkonom

vlastníckych práv  a povinností poverí  zakladateľský rezort

a jednoznačne sprísni  mechanizmus motivácie a  kontroly ma-

nažmentov.  Tu si  nie  je  možné miešať  výrazné sprísnenie

vplyvu štátu návratom k akémusi centrálnemu dirigizmu. Je to

jednoducho  zvýšenie  nárokov  na  zodpovednosť  za riadenie

štátneho  podniku  alebo  akciovej  spoločnosti  s významnou

účasťou štátu.

 

     Zásadnou  formou vláda  bude iniciovať  úpravy trhových

poriadkov, sprísnenie kontroly  predaja na trhoviskách spolu

s obmedzovaním predaja spotrebných  výrobkov na trhoviskách,

ako aj vylúčenie stretu záujmov zamestnancov štátnych podni-

kov  s nimi  uskutočňovanou podnikateľskou  činnosťou. Tento

bod považujem za mimoriadne dôležitý.

 

     Rozprava  vo  výbore  podčiarkla  dôležitosť cestovného

ruchu, ktorého  zásadné smerovanie a  rozvojovú koncepciu je

žiadúce spracovať  a posúdiť tak, aby  mohla po schválení vo

vláde byť zásadným vodítkom  pre túto dôležitú oblasť národ-

ného hospodárstva.

 

     Sektor malého a stredného podnikania, vrátane družstev-

níctva, vláda oprávnene deklaruje  za veľmi významný nástroj

reštrukturalizácie a modernizácie národného hospodárstva. Vo

vyspelých  štátoch   sveta  tento  sektor   tvorí  potenciál

z dvoch tretín pracovných príležitostí  a svojím rozmerom je

výrazným faktorom modernizácií a inovácií. Rozprava vo výbo-

re súčasne  zvýraznila potrebu naliehavého  riešenia podpory

malého a stredného podnikania, pomoci pri štartovacích a ri-

zikových investíciách a  zdokonalenie systému preberania zá-

ruk za úvery poskytnuté malým a stredným podnikateľom.

 

     V rezorte dopravy a  spojov vláda nadviaže na schválené

koncepcie rozvoja dopravy a schválené koncepcie spojov, kto-

ré vláda schválila  v marci a auguste roku  1993. Vláda bude

hľadať cesty urýchlenia realizácie  dopravnej a spojovej in-

fraštruktúry, a to ako po stránke investorskej a projektovej

prípravy stavieb,  získavaní investičných potrieb  z vnútro-

rozpočtových aj mimorozpočtových zdrojov, i stavebných kapa-

cít. Rozprava však odkryla nevyhnutnosť urýchleného vypraco-

vania radu legislatívnych  dokumentov, ktoré výrazne zjedno-

dušia a urýchlia celý investičný proces.

 

     Program rozvoja a realizácie verejných investícií a by-

tovej výstavby vláda  zdynamizuje ustanovením osobitného or-

gánu štátnej správy. Bytová výstavba a jej zabezpečovanie je

síce predovšetkým vecou občana,  štát sa však nezbavuje spo-

luzodpovednosti za riešenie tohto  problému. Rozprava vo vý-

bore zvýraznila nadväzujúcu  nevyhnutnosť komplexného rieše-

nia finančnej dostupnosti bytovej výstavby, a to aj pre oby-

vateľov priemernej solventnosti, no  aj pre občanov sociálne

odkázaných. Rozprava súčasne odkryla aj nepokryté miesto po-

sudzovania  stavebnej efektívnosti  stavieb financovaných zo

štátnych prostriedkov.

 

     Vážené  panie  poslankyne,  páni  poslanci,  v priebehu

dvoch dní prerokúvania programového  vyhlásenia vlády vo vý-

bore  pre hospodárstvo,  privatizáciu a  podnikanie rozprava

nepriniesla žiadne také podnety, konštatovania alebo závery,

ktoré  by dokumentovali  nesprávnosť programového vyhlásenia

vlády,  neprijateľnosť jej  krokov, nevhodnosť  opatrení, či

nereálnosť cieľov. Práve naopak, programové vyhlásenie vlády

sa potvrdilo ako koncepčne  a strategicky správne a realizo-

vateľné. Rozpracovanie jeho jednotlivých  častí a statí bude

predmetom práce jednotlivých rezortov v bezprostredne nadvä-

zujúcom čase a prerokúvania  a prijímania na zodpovedajúcich

úrovniach.

 

     V súlade  s tým Výbor  Národnej rady pre  hospodárstvo,

privatizáciu  a  podnikanie  odporučil  predložiť programové

vyhlásenie na  rokovanie schôdze, prijať  ho, a tým  súčasne

slovenskej vláde vysloviť dôveru.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Hofbauerovi. Vystúpi pán posla-

nec Benčík. Pripraví sa pán poslanec Tužinský.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predseda,

     milé kolegyne,

     vážení kolegovia,

     vážený pán predseda vlády,

     členovia vlády,

 

     programové  vyhlásenie  vlády,  posúdenie  a schválenie

ktorého je v našej ústave spojené s uchádzaním sa o vyslove-

nie dôvery  vláde, je veľmi významným  dokumentom, ktorý vy-

medzuje rámec smerovania, obsahu a spôsob vládnutia. Poteši-

lo ma,  a predpokladám, že aj  prevažnú časť mojich voličov,

že tento návrh obsahuje  ústretovosť vlády k spolupráci, ale

aj spoluzodpovednosť všetkých  parlamentných subjektov, pro-

fesných,  odborových a  iných združení,  cirkví a  masmédií.

A pokiaľ ide o časť ekonomických zámerov, že sa na viacerých

miestach zdôrazňuje rozvojové smerovanie s využitím domáceho

potenciálu v  kombinácii so zahraničnými  ekonomickými a fi-

nančnými zdrojmi.

 

     Vítam a podporujem obidve tieto skutočnosti, t. j. koo-

peratívnosť spôsobu vládnutia a rozvojové smery ekonomického

rozvoja. Záujem ochoty spolupracovať  zo strany vládnej koa-

lície sa síce zatiaľ doteraz veľmi nepreukazuje, ale je mož-

né a pevne verím, že sa  to zmení k lepšiemu. Z našej strany

v tomto smere ochota chýbať nebude.

 

     Aj keď môj ekonomický  rozhľad je laický, za problémové

považujem  stanovenie rozvojových  smerov ekonomiky.  Pokiaľ

určené  ciele, napríklad  nárast hrubého  domáceho produktu,

miera inflácie,  programový pokles nezamestnanosti  a ďalšie

sú príťažlivé,  želateľné, mne však chýba  v návrhu ich kon-

kretizácia a aspoň minimálna časová postupnosť.

 

     Žiaľ, prílišná  všeobecnosť a absencia  aspoň orientač-

ných časových postupov je vlastná  aj tej časti návrhu prog-

ramového vyhlásenia vlády, ktorou by som sa chcel podrobnej-

šie  zaoberať, t.  j. časti  rozvoja demokracie, politického

systému a  práva. A práve všeobecnosť  stanovenia cieľov bez

aspoň približného vymedzenia zdrojov, postupov, orientačných

časových  úsekov, je  najvážnejším nedostatkom posudzovaného

návrhu. Týka sa to v plnom rozsahu už spomenutej časti návr-

hu uvedeného pod bodom 5, strana  69 až 74. Len ťažko by som

však našiel také ciele a úlohy, ktoré táto časť návrhu v ne-

jakej  podobe  neobsahuje.  Správne  sa stanovuje orientácia

vlády na právny štát, politickú a ekonomickú pluralitu, par-

lamentnú demokraciu, racionálne  usporiadanie štátnej správy

a samosprávy, na  stabilizáciu súdneho konania,  na nové vy-

medzenie postavenia prokuratúry,  hľadanie ciest na obmedze-

nie  kriminality a  zvýšenie úrovne  legislatívneho procesu,

vrátane  úlohy zameranej  na zbližovanie  nášho právneho po-

riadku s právnym poriadkom Európskej únie a tak ďalej.

 

     To znamená,  že v návrhu sú  obsiahnuté aktuálne a sku-

točne akútne základné  problémy rozvoja demokratického štátu

a práva.  A to  je dobré,  lebo správne  vytypovanie úloh je

svedectvom toho,  že tieto poznáme  a vieme -  ako sa ľudovo

hovorí -  kde nás topánka  tlačí. K tomu,  aby sa programové

vyhlásenie nestalo  len všeobecným súpisom  hoc aj správnych

cieľov, ale  aby vytvorilo rámec  a základ vládnej  činnosti

kontrolovanej  parlamentom, sa  však okrem  správnych cieľov

vyžaduje aj určitý stupeň - podčiarkujem a opakujem sa - ur-

čitý stupeň konkretizácie nielen  úloh, ale načrtnutie urči-

tých vecných a časových postupov a najmä potom presvedčivých

praktických krokov.  Aby som nebol  všeobecný, na podopretie

svojho tvrdenia sa pokúsim byť celkom konkrétny.

 

     Práve z hľadiska prílišnej všeobecnosti a nevyváženosti

celej časti návrhu bude prácne -  aj keď uznávam, že nie ne-

možné  - zostaviť  reálnu koncepciu  legislatívnej činnosti.

Okrem  určitej  roztrúsenosti  legislatívnych  zámerov podľa

úsekov činnosti rezortov mne chýba hierarchizácia týchto zá-

merov a  ich zaradenie podľa  vecnej dôležitosti a  významu.

Takto sa nám môže stať, že pre spoločenský a ekonomický roz-

voj  dôležité legislatívne  predlohy budú  pripravené až  ku

koncu  volebného obdobia  a naopak.  Napríklad z  niektorých

vystúpení a formulácií vedúcich rezortov vzniká dojem ako by

nové zákony o voľbách do  Národnej rady, ale aj do miestnych

samosprávnych orgánov, bolo už akútne pripravovať teraz, ho-

ci  je zrejmé,  že ich  schválenie by  malo byť programované

a orientované - ak len koalícia nepredpokladá predčasné voľ-

by, ale pevne verím, že nie  - potom tak, aby boli účinné až

k budúcim voľbám.

 

     Odporúčam preto, aby vláda nadväzne na znenie programo-

vého vyhlásenia vlády do 30. júna 1995 schválila vecný a ča-

sový harmonogram prípravy  legislatívnych predlôh podľa jed-

notlivých rokov.  S tým úzko súvisí  určenie úlohy zameranej

na celkové skvalitnenie legislatívneho procesu a približova-

nie  nášho právneho  poriadku k  právnemu poriadku Európskej

únie. Aj  tieto úlohy sú správne  a potrebné, ale podmienkou

splnenia týchto úloh je v každom prípade rozvoj vedy, kompa-

rácie v oblasti štátu a práva.  O tom niet zmienky v návrhu.

Pritom  stav akademických  pracovísk je  viac ako  povážlivý

a rezortný aplikovaný  výskum v oblasti štátu  je pred záni-

kom.  Nestačí  sa  len  hlásiť  k  princípom  právneho štátu

a k skvalitňovaniu ústavnosti a právnych základov štátu, ale

je dôležité dodržiavať ústavu a platné zákony.

 

     Nehodlám viac dramatizovať, ako je zdramatizovaný vzťah

ústavných a štátnych orgánov k samotnej ústave a zdôrazňovať

často účelový  výklad a aplikáciu trebárs  aj rozhodnutí Ús-

tavného súdu. Skôr len chcem upriamiť vašu pozornosť na fun-

govanie tých mechanizmov, úlohou ktorých je výkon spravodli-

vosti a ochrany práv občana,  t. j. súdov, prokuratúry a po-

lície. Hoci v návrhu programového vyhlásenia vlády je zakot-

vená legislatívna úloha odstrániť roztrieštenosť, neprehľad-

nosť a zabezpečiť obsahovú previazanosť základnej občiansko-

právnej, obchodno-právnej úpravy, nemyslím si, že z hľadiska

možností občana  dovolať  sa svojich  práv  či už vo veciach

občiansko-právnych, obchodných  resp. pracovno-právnych spo-

číva len v právnej úprave. Aj v tomto smere bude treba vyko-

nať premyslené konkrétne a pre subjekt domáhajúci sa svojich

práv opatrenia,  ktoré odstránia zdĺhavé  vybavovanie podaní

občana na súd. Čo z toho,  že občan sa súdnou cestou v širo-

kom rozsahu  môže domáhať náhrady  škôd, zaplatenia pohľadá-

vok, ochrany práv vyplývajúcich z pracovno-právnych vzťahov,

keď rozhodnutie  súdu, a tým  viac jeho výkon  sa oneskoruje

a skutočná satisfakcia  je tým vzdialená?  Právna ochrana sa

tak stáva iluzórnou a  smeruje k nebezpečenstvu uplatňovania

si svojpomoci. Stretávame sa s tým.

 

     Vážny je v tomto smere  stav najmä v obchodnej a dedič-

skej  agende.  Mechanizmus  súdneho  rozhodovania z hľadiska

reálnej ochrany práv občana,  ale aj iných právnických osôb,

je zdĺhavý. Príčin je viac a zrejme nespočívajú len v legis-

latívnej úprave alebo len  v nedostatočnom personálnom a ma-

teriálnom vybavení súdov. A  preto odporúčam do návrhu uzne-

senia zakotviť úlohu, aby vláda prijala opatrenia na postup-

né zníženie nevybavených vecí, najmä v obchodnej, dedičskej,

rodinnej a pracovnoprávnej agende. Kvitujem, že na návrh ús-

tavnoprávneho výboru aj pán  spravodajca túto úlohu akceptu-

je.

 

     Trochu odlišná  je situácia v  trestno-právnej oblasti.

Na tomto úseku,  neviem, či z nepoznania veci  alebo z iných

dôvodov, za enormný nárast kriminality sa paušálne vinia or-

gány súdov, prokuratúry a polície. Bez toho, aby som sa púš-

ťal do podrobností so zdôraznením,  že tieto orgány len rea-

gujú zákonným postihom na javy, ktoré sú výsledkom  zlyhania

resp. absencie výchovy, resocializácie, ochrany  a kontroly,

resp.  nedostatočného uplatňovania  inej, napríklad  občian-

skoprávnej, pracovnoprávnej  a administratívnoprávnej zodpo-

vednosti, aj tak je  vhodné rozlišovať rozsah podielu súdov,

prokuratúry a  polície na účinnom  postihu páchateľov trest-

ných činov.  Niekoľko štatistických údajov.  V roku 1989  na

území Slovenskej republiky bolo spáchaných 45 tisíc evidova-

ných trestných  činov a súdy  v trestnom konaní  odsúdili 32

tisíc  páchateľov. V  roku  1993  bolo spáchaných  155 tisíc

trestných činov,  ale súdy odsúdili sotva  30 tisíc páchate-

ľov. Je  samozrejmé, že súdy môžu  odsúdiť len tých páchate-

ľov, ktorí boli orgánmi polície odhalení a na ktorých proku-

rátor podá obžalobu.

 

     Ako vidieť, trvalý problém v uplatňovaní trestnoprávne-

ho postihu páchateľov trestných činov je v nedostatočnom od-

haľovaní páchateľov. Vysoká miera pravdepodobnosti neodhale-

nia páchateľov  trestných činov vytvára  potencionálny zdroj

a podhubie  kriminálneho  správania  sa.  Podľa  mňa z tohto

reálneho faktu by malo v  príslušnej časti vychádzať aj zne-

nie programového vyhlásenia vlády. Na strane 72 v druhom od-

seku sa k tejto problematike  dočítame, že vláda bude hľadať

prostriedky a cesty na potláčanie kriminality, a potom sa už

hovorí o zámeroch vykonať zmeny v organizačnej štruktúre or-

gánov polície a podobne. To  považujem za správne a primera-

né, ale  podľa tohto znenia  vláda vykonaním týchto  a iných

zmien v organizácii policajných zborov splní na úseku potlá-

čania kriminality svoj vládny program  bez toho, aby sa kri-

minalita skutočne znížila, a najmä  bez toho, aby sa zvýšilo

odhaľovanie páchateľov  trestných činov, t.  j., aby sme  sa

priblížili k stavu, že  väčšia časť páchateľov trestných či-

nov bude postavená pred súd a potom spravodlivo odsúdená.

 

 

     Všeobecnosť, až protichodnosť vo formuláciách návrhu sa

vyskytuje  aj v  iných častiach.  Napríklad v  druhom odseku

strany 74  sa hovorí, že  sa vyžaduje novelizovať,  prípadne

rekodifikovať základné trestnoprávne predpisy. Úloha tu bude

splnená vypracovaním seriózne  pripraveného nového Trestného

zákona a Trestného poriadku, a  toto by bolo nanajvýš žiadú-

ce, ale aj vykonaním  nevýznamnej novely Trestného poriadku,

o ktorej  sa    teraz  začína  hovoriť.  A preto odporúčam

v časti  týkajúcej sa  kriminality v  uznesení vyjadriť,  že

vláda  vykoná  také  opatrenia  -  legislatívne, organizačné

atď.,  ktoré povedú  k  zníženiu  kriminality a  oproti roku

1994 aj k zníženiu  podielu neobjasnenosti páchateľov trest-

ných činov. Tento týždeň bolo uverejnené, že v roku 1993 od-

halenosť bola 36 % a vlani sa to zvýšilo na 37 %. Ak sa zvý-

ši nad 37  %, už konkrétne by sme videli,  čo sa v tom robí.

A ďalej  odporúčam,  aby  vláda  pripravila  a Národnej rade

predložila návrh legislatívnych predlôh základných  trestno-

právnych noriem.

 

     A na záver marginálnu poznámku: Je v prospech ústavnos-

ti, že v návrhu niet zmienky o snahe v najbližšom období me-

niť platnú ústavu, aj keď všetci vieme, že vo viacerých sme-

roch je  táto medzerovitá a pripúšťa  aj protichodný výklad.

Viac však mrzí, že sa výklad  niekedy zneužíva, a to aj vte-

dy, keď už o tom  rozhodol Ústavný súd. Ten posledný príklad

o nerešpektovaní nálezu  k liečebnému poriadku  je toho prí-

kladom. Aj tak si však ústava vyžaduje úctu a relatívnu sta-

bilitu. Som rád, že je  to v programovom vyhlásení takto po-

vedané. Na prípadnú a odôvodnenú zmenu ústavy sa  však treba

starostlivo a kvalifikovane  včas  pripraviť.  Viem si pred-

staviť, a hovoril som o  tom aj za prítomnosti pána predsedu

vlády v ústavnoprávnom výbore,  že by bolo užitočné vytvoriť

pracovnú skupinu,  ktorá by pozostávala z  poslancov, zo zá-

stupcov výkonnej moci,  ústavnoprávnych odborníkov a zástup-

cov politických  strán, ktorá by  evidovala, zovšeobecňovala

a študovala  poznatky z  aplikácie ústavy.  Zmyslom a cieľom

takejto  pracovnej  skupiny  by  bolo  spracovanie podkladov

a návrhu zásad  možných ústavných zmien tak,  aby sme takýto

starostlivo pripravený a kvalifikovaný materiál poskytli bu-

dúcej Národnej  rade, ktorá bude  zvolená v budúcich  parla-

mentných voľbách.

 

     Vážení kolegovia, ďakujem, že  ste ma vypočuli a poteší

ma,  ak  pri  hlasovaní  k  mojim  názorom prihliadnete. Dva

z predložených návrhov  už akceptovali výbory  a sú súčasťou

správy pána  spravodajcu. Zostávajúce návrhy  odovzdávam pí-

somne.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi. Ďalej je do rozpravy prihláse-

ný pán  poslanec Tužinský. Po  ňom sa pripraví  pán poslanec

Fekete.

 

Poslanec J. Tužinský:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán premiér,

     vážená vláda,

     vážení kolegovia,

     milí hostia,

 

     je veľmi  pekné v tomto  parlamente, ako sa tu vie vždy

všetko zdôvodniť a ako sa vie o všetkom pekne hovoriť, a na-

pokon všetko  neprijať. Vychádzam zo zásadnej  veci a zo zá-

sadného poznania, pretože máme základné poznania ako prebeh-

la diskusia a hlasovanie v jednotlivých výboroch.  Čiže ele-

gancia, s akou sa v tomto parlamente odpisujú najlepšie myš-

lienky a  predsavzatia v záujme efektnej  a niekedy aj veľmi

úbohej  ekvilibristiky,  je  skutočne  pozoruhodná. V záujme

tejto málo trvácnej a pre  slovenskú spoločnosť aj málo pro-

spešnej nedvižnosti, v záujme takmer predsudkov v závislosti

na straníckosti  sa tu obetuje  akákoľvek prospešná činnosť,

a to činnosť  v rovine perspektívnych a  možných zámerov pre

celú spoločnosť. Hovorím zámerov, lebo programové vyhlásenie

je a musí vo svojej  podstate byť predovšetkým zámerom, sme-

rovaním a cieľom, cestou, po ktorej by sme sa ako spoločnosť

mohli ubrať a dosiahnuť vážne výsledky, výsledky štátu a ná-

roda, o ktorom údajne máme  všetci takú bytostne vážnu pred-

stavu.

 

     Pri najlepšej snahe o porozumenie výsledok jednotlivých

námietok vo výboroch vo mne vyvoláva predstavu, podľa ktorej

sa napĺňa myšlienka, že  diskusia upevňuje protivníkov v ich

pôvodných  omyloch.  Teda,  vcelku  je  to diskusia neplodná

a pravdepodobne  v tejto  rovine aj  zostane, pretože všetky

veci sa  vyčleňujú negatívne, čo je  síce samozrejmé, ale na

druhej  strane je  to  nepozitívne.  Tu, páni,  zrejme nejde

o to, ako  niečo vylepšiť, ale naopak,  celkom vedomo, ba až

cieľavedome  niečo  zničiť,  alebo  aspoň spochybniť. Takmer

všetko pozitívne sa tu iste budeme snažiť a snažíme vyčleňo-

vať  negatívne, pretože  vždy sa  niečo negatívne vyčleňuje.

Ale je tu pozitívny program, to by sme si mali uvedomiť.

 

     Ak niekto povie, že programové vyhlásenie je nepochybne

smelé, odvážne  a nezabudne pripomenúť,  že je málo  reálne,

tak výsledok nám je jasný, aspoň výsledok, akým sa bude hla-

sovať. Ak  pripustí, že je  reálne, nezabudne podotknúť,  že

predsa len existuje veľa prekážok na to, aby sa tieto reálne

ciele dali dosiahnuť. Ak sa v programovom vyhlásení pripustí

isté hľadanie ciest ako tieto "neprekonateľné" prekážky mož-

no odstrániť,  poukáže sa súčasne  na skutočnosť, že  takéto

prekážky  sú aj  tak neprekonateľné.  To je,  povedané veľmi

slušne,  dosť  čudná  logika.  Zrejme  teda  ide  o  cielené

spochybnenie  snahy  pripustiť  toto  programové  vyhlásenie

k takému koncu, aby vláda  mala priestor na jeho realizáciu.

To je, podľa mňa, základné.

 

     Samozrejme, mal by som sa dotýkať najmä tej časti, kto-

rá hovorí o kultúre. Kultúra je v spoločnosti fenomén, ktorá

integruje jednotlivé činnosti, a preto je dominantná v tomto

návrhu. Je  vynikajúce, že sa  konečne v rámci  programového

vyhlásenia nedostala kultúra na  samotný jeho koniec, ako to

obvykle býva, že to je už to, po čom nič nemá vlastne nasle-

dovať.  Ale myslím  si, že  je to  to najzákladnejšie, je to

všetko  to, čo  integruje bytie  tohto štátu.  A tak, ako je

koncipované toto  programové vyhlásenie o  kultúre, skutočne

už mnohé a mnohé roky absentovalo.

 

     Preto skutočne apelujem na všetkých súdnych ľudí v tej-

to miestnosti, aby ste toto vyhlásenie podporili, aby sme sa

viac vzájomne počúvali. To je  výzva do radov vlastných ľudí

aj do radov opozície, pretože  táto vláda má nárok na štvor-

ročný priestor, aby dokázala realizovať ciele, o ktorých ste

mnohí povedali a  aj v tlači ste sa  vyjadrili, že sú smelé.

Tak  doprajme tejto  vláde práve  tento priestor,  aby tieto

smelé predsavzatia  mohla realizovať. Rozpor  medzi súčasnou

realitou a medzi  tým, čo by mohlo byť, je  len v tom, že je

v nenaplnení týchto  cieľov, ale na  ich naplnenie je  nutný

priestor, nie je nutné ich negatívne vyčleňovanie.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Fekete, po ňom pani

poslankyňa Bauerová.

 

 

 

Poslanec J. Fekete:

 

     Na samom  začiatku svojho vystúpenia sa  v podobe motta

chcem spýtať, či  všetci, čo tu sedíme, chceme,  aby sa Slo-

vensko konečne  pohlo dopredu, aby sme  vytvorili viac zdro-

jov, znížili nezamestnanosť, znížili infláciu a zvýšili pro-

dukciu, a tak následne zvýšili životnú úroveň. Predpokladám,

že áno, že to chceme všetci.

 

     Vážený pán predseda,

     vážená vláda,

     ctený parlament,

     ctení hostia,

 

     zaoberáme sa materiálom, ktorý  by mal štyri roky pôso-

biť - povedzme - ako Magna charta rozvoja Slovenska. Je ním,

radšej to pripomeniem a spresním, Programové vyhlásenie vlá-

dy Slovenskej republiky. Vo svojom vystúpení sa zameriam iba

na tú  časť programového vyhlásenia, ktorá  má názov kultúra

a v predloženom materiáli ju máme na stranách 56 až 60. Táto

časť programového vyhlásenia má čosi nad 100 riadkov a pres-

ne 20 odsekov. Na prvý pohľad to môže byť málo, ale treba si

uvedomiť,  že v  tejto časti  textu je  uvedených až 40 úloh

a cieľov, ktoré chce vláda v oblasti kultúry dosiahnuť.

 

     Viac  ako polovica  úloh a  cieľov je  - to  pripomínam

- úplne nová, plná nápadov  a múdrych a dobrých predsavzatí.

Spomeniem iba  niektoré, ktoré sú  podľa mňa najzávažnejšie:

pripraviť zákon o štátnom jazyku, zabezpečiť systém starost-

livosti  o  duševné  vlastníctvo,  vyriešiť  vzťahy  knižnej

a umeleckej distribúcie,  chrániť a podporovať  národné kul-

túrne hodnoty, ktoré sú  podstatou a zmyslom štátnosti, pod-

porovať umeleckú  činnosť v oblasti miestnej  kultúry a ume-

leckého školstva, starostlivosť o našich krajanov v zahrani-

čí, obmedziť vplyv komercializácie kultúry, zlepšiť starost-

livosť  o kultúrne  pamiatky, dať  Matici slovenskej zákonný

priestor  pre  všestranné  kultúrne,  spoločenské  aktivity,

prispieť k  estetizácii prírodného prostredia  a k zaradeniu

ďalších objektov do zoznamu svetového kultúrneho a prírodné-

ho dedičstva atď.

 

     Časť Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky

venovaná kultúre sa nesie, čo  vysoko oceňujem, v duchu his-

torického poučenia, že Veľká Morava ako štátny útvar presta-

la jestvovať, lebo stratila  svoju kultúrnu identitu. Svedčí

o tom aj  úvodná časť kapitoly,  ktorá sa začína  - citujem:

"Vláda bude vo svojej  kultúrnej politike dôsledne vychádzať

zo všeobecných demokratických  princípov a národných hodnôt.

Cieľom takejto  politiky je upevniť štátnosť  a pripraviť ju

na efektívnejší proces  kultúrnej a politickej medzinárodnej

výmeny a postupnej integrácie." Koniec citátu.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     ciele a úlohy programového vyhlásenia v oblasti kultúry

ako základného nástroja zveľadenia  ľudských sŕdc a ľudského

ducha sa podarí  splniť iba vtedy, keď si  na ne takpovediac

zarobíme. Ekonomická a  národohospodárska  časť programového

vyhlásenia vlády splnenie týchto cieľov a úloh v štvorročnom

časovom horizonte ponúka. Je to dobrý program - tvorivý, od-

vážny,  podnecujúci  a  predovšetkým  vyzývajúci na vzájomnú

spoluprácu.

 

     Dámy a  páni, v Biblii je  napísané, že jestvuje všetko

čo chceme. Je to veleba  vôle, tajuplnej a neraz nedocenenej

energie ducha.  Oživme ju, chyťme  sa jej, zabudnime  na jej

protiklad - zlovôľu, a čiňme a chcime. Chcime v duchu spome-

nutej biblickej myšlienky.  Predložené Programové vyhlásenie

vlády Slovenskej republiky si to zaslúži. /Potlesk./

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán  poslanec. Pani poslankyňa  Bauerová. Pri-

praví sa pán poslanec Volf.

 

Poslankyňa E. Bauer:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán premiér,

     vážená vláda,

     ctená Národná rada,

 

     vo svojom  príspevku sa chcem vyjadriť  k niektorým sú-

vislostiam cieľových zámerov v  hospodárskej a sociálnej po-

litike vlády.

 

     Hospodársko-politické  ciele uvedené  v programovom vy-

hlásení vlády sú naozaj  ambiciózne a úctyhodné. Pán premiér

mal pravdu, keď konštatoval, že ťažko namietať proti päťper-

centnému medziročnému rastu hrubého domáceho produktu, potla-

čeniu inflácie pod 10 % a miery nezamestnanosti tiež pod tú-

to hranicu.  Nemožno s nimi nesúhlasiť,  iba namietať, že sú

asi príliš optimistické pre obdobie štyroch rokov.

 

     Napriek tomu, že programové  vyhlásenie vlády sa rodilo

v čase, keď svetovú recesiu máme  asi za sebou, pri znalosti

váhy,  akou len  dlhová služba  zaťažuje rozpočet,  udržanie

rozpočtového  deficitu  pod  3  %  hrubého domáceho produktu

predpokladá veľmi dynamický  rast hrubého domáceho produktu,

v každom prípade vyššiu mieru jeho rastu, ako dlhovej služby

a postupného  vyrovnania vnútornej  zadĺženosti jednotlivých

sektorov  verejnej spotreby.  Je síce  pravda, že programové

vyhlásenie vlády  má generovať určité  pozitívne očakávania,

ako  sa vyjadril  štátnik susednej  krajiny, nemôže  sa však

uchýliť do  ríše zbožných želaní. Nie  je to úlohou vládneho

programu.

 

     V  tomto zmysle  strategický cieľ  vlády formulovaný na

strane 10  ods. 2 - položiť  základy na dosiahnutie porovna-

teľnej úrovne výkonnosti ekonomiky  a životnej úrovne obyva-

teľstva s  vyspelými krajinami Európy  na prelome tisícročí,

najneskôr do roku 2010, teda za 5 až 15 rokov, je formulova-

né predsavzatie, ktoré je, žiaľ, notoricky známe zo začiatku

sedemdesiatych a ďalších rokov, lenže  vtedy i teraz sa opo-

mína jednoduchý fakt, že ekonomicky vyspelé krajiny nezasta-

via  svoj rozvoj,  kým  ich  dobehneme. Za  vymedzený časový

úsek, obávam  sa, ťažko dosiahneme  úroveň výkonnosti českej

ekonomiky.

 

     Pri takomto spôsobe vymedzenia zámerov sa vláda nemohla

vyhnúť protirečeniam. Hneď v ďalšom  odseku na strane 10 od-

sek 3 vláda spája  vytvorenie fungujúceho trhového hospodár-

stva s úsilím generácií.  Ak by vytvorenie fungujúceho trho-

vého  hospodárstva malo  trvať generácie,  nielenže vylučuje

cieľ v predchádzajúcom odseku, ale  nemohli by sme ani ašpi-

rovať na  členstvo v Európskej  únii, čo považujem  za mimo-

riadne závažné, a zrútila by sa aj celková ekonomika Sloven-

ska. Zamieňanie fungujúcej trhovej  ekonomiky s úrovňou roz-

voja, teda s produkčnou  schopnosťou ekonomiky, považujem za

hrubú koncepčnú chybu. Nie vytvorenie trhovej ekonomiky, ale

pravdepodobne občianskej spoločnosti  nám zaberie život nie-

koľkých generácií.  Práve v tejto  súvislosti by sa  žiadalo

jasnejšie ohraničiť a krokovať časový úsek prípravy integrá-

cie do Európskej únie.

 

     Ďalším závažným  problémom je koncepcia  rozvoja makro-

ekonomických veličín a ich  vzťahu. Predložený program neob-

sahuje zdôvodnenie  predpokladu, že hospodársky  rast meraný

hrubým  domácim produktom  zaznamenaný v  uplynulom roku  sa

stáva trvalou  resp. udržovateľnou tendenciou.  Rast hrubého

domáceho produktu v roku  1994 bol podmienený rastom vývozu,

čo  bolo  v  podstate  dosiahnuté  rekonštrukciou odbytových

ciest po rozpade federácie, a teda nemožno očakávať opakova-

nie expanzie vývozu v ďalších rokoch. Tvorba fixného kapitá-

lu však na druhej strane i  v uplynulom roku sa vyvíjala ne-

gatívne. Bariérou rastu je obmedzenosť celkového agregátneho

dopytu, vrátane  spotreby obyvateľstva a  verejného sektoru.

Obidve tieto  veličiny sú však  regulované resp. obmedzované

reštrikciou rozpočtových výdavkov.

 

     Za  prehnane  optimistické,  nereálne  možno  považovať

i stlačenie inflácie a nezamestnanosti do koridoru pod 10 %.

Ak sa nevyskytuje nadmerný dopyt alebo ponukový šok, ak fun-

guje trhová ekonomika, tieto veličiny sa nepohybujú ľubovoľ-

ne, ale určitou zákonitosťou vzájomných súvislostí. Ak bude-

me vychádzať z overeného poznatku makroekonómie, že existuje

prirodzená miera nezamestnanosti, ktorú,  žiaľ, u nás zatiaľ

nevieme celkom presne určiť,  a určitá inertná inflácia, po-

tom  požiadavka rovnosmerného  poklesu miery nezamestnanosti

a inflácie zhruba rovnakou  dynamikou, navyše tak výrazného,

by sa  rovnala takmer ekonomickému  zázraku. Samozrejme, ne-

chcem podozrievať vládu, že tieto základné učebnicové súvis-

losti nepozná, vzniká však  oprávnená otázka, ako chce tieto

zákonitosti jednoducho prekročiť.

 

     V  tejto  súvislosti  ďalšia  požiadavka formulovaná na

strane  50, že  hospodárska sústava  musí každému  občanovi,

ktorý chce  pracovať, zabezpečiť možnosť  vhodného zamestna-

nia, vyvoláva otázku, či vláda, ktorá deklaruje takéto pred-

savzatie,  je si  vedomá svojich  možností ovplyvniť  trhovú

ekonomiku.  Pre ekonomiku  vôbec neplatí  to, čo  tvrdil pán

poslanec Fekete, že všetko sa  môže stať, čo chceme. Dovolím

si vás  upozorniť len na  prízemný problém zemiakov.  Vzniká

potom ďalšia otázka, či sa  chce opustiť cieľ vytvorenia tr-

hovej ekonomiky. Nešlo by totiž  o nič menej, ako o vytvore-

nie zhruba 330 tisíc pracovných miest pri zhruba päťpercent-

nej nezamestnanosti.  Bolo by však potrebné  v tomto prípade

počítať s výrazným rastom inflácie.

 

     V tejto i v ďalšej súvislosti vzniká principiálna otáz-

ka, ako definuje vláda úlohu štátu a vlastnú úlohu v trhovom

hospodárstve. Z formulácií na strane  15 odsek 3 vyplýva, že

vláda počíta s Fondom národného majetku ako trvalým podnika-

teľským subjektom štátu, pričom napríklad v Nemecku sa Treu-

hand postupne likviduje. Treba teda konštatovať, že pri kon-

štituovaní  tohoto  orgánu  takýto  zámer nebol deklarovaný.

Tento orgán  je zákonom Národnej  rady vyňatý spod  kontroly

vlády. Potom je oprávnená  otázka, čie záujmy bude presadzo-

vať.

 

     V tejto súvislosti nie menej závažná je aj ďalšia otáz-

ka: Štát  si nárokuje byť trvale  najväčším podnikateľom? Čo

to znamená  pre ekonomiku a daňových  poplatníkov, sa dosta-

točne dokázalo v západoeurópskych  krajinách, ale aj v našej

histórii, nehovoriac o tom, že  ak by mal Fond národného ma-

jetku plniť úlohu generálneho podnikateľa, musel by byť ináč

personálne vybavený.

 

     Dovoľujem  si upozorniť  na protirečivosť deklarovaných

zámerov vlády v deregulácii cien.  Na druhej strane však le-

gislatívnou úpravou  chce zabezpečiť možnosť  zasahovania do

cenotvorby. Čo je ešte  zaujímavejšie, chce osobitne upravo-

vať  režim oceňovania  verejných investícií  a rozhodujúcich

vstupov do nich - strana 18 odsek 3. Vstupy do verejných in-

vestícií sú podobné ako vstupy do súkromných. Chce vláda za-

viesť dvojaké ceny? Dodávateľmi vstupov sú totiž aj súkromné

firmy. Vzniká  oprávnená obava, že takéto  zásahy do trhovej

ekonomiky by vážne narušili jej samotnú podstatu.

 

     Vnútorné  protirečenia  zabudované  do  programu  vlády

v konečnom dôsledku spochybňujú i  pozitívne zámery. Je fak-

tom, že rozvoj ekonomiky, nielen kapitálového trhu, na stra-

ne  19  potrebuje  i  politickú  stabilitu. Zámery zakotvené

najmä v časti 4 však nenaznačujú, že by vláda skutočne chce-

la dosiahnuť  tento stav, keďže  táto časť predznačuje  celý

rad  konfliktogenných  oblastí  rozdelením  občanov na tých,

ktorí sú v hlbokej morálnej kríze,  a na tých, ktorí v kríze

nie sú,  na tých, ktorých identitu  treba chrániť a upevniť,

a na tých, ktorých identitu treba spochybniť.

 

     Vláda, žiaľ,  na druhej strane  nemanifestuje vo svojom

programovom vyhlásení cieľ, ktorý by bol splniteľný za obdo-

bie  4 rokov,  a to  zavŕšenie procesu  privatizácie a  jeho

ukončenie, nielen urýchlenie postupov, tak ako je to konšta-

tované na strane 21  odsek 1. Nezavŕšenie procesu privatizá-

cie  predlžuje transformačné  obdobie so  všetkou záťažou na

obyvateľstvo, ktoré,  ako konštatuje aj  predložený program,

sa  nachádza pod  neúnosnou ťarchou.  Konzervovanie prechod-

nosti obdobia bráni stabilizácii trhovej ekonomiky a zvyšuje

sociálnu  ťarchu transformácie.  Navyše, vzbudzuje oprávnené

obavy o  oživení koncepcie akejsi  nedefinovanej a pravdepo-

dobne ani neexistujúcej tretej cesty. O tom svedčia okrem už

uvedených aj  ďalšie početné časti  programového vyhlásenia,

z ktorých uvediem  ešte jeden uvedený na  strane 24 odsek 5.

Táto časť deklaruje účasť  vlády na štrukturálnych premenách

ako  princíp. Predpokladá  prevzatie podnikateľskej  funkcie

ministerstvami - tiež strana 25, druhý odsek.

 

     Vážená  vláda,  s  ľútosťou  konštatujem, že programové

prehlásenie  nezodpovedá čestne,  otvorene a  jednoznačne na

otázku Quo vadis? - k  trhovej ekonomike alebo k plánovitému

riadeniu národného hospodárstva.

 

     Návrh uznesení, ktorými by  sme chceli spresniť konkre-

tizáciu úloh pre vládu, predloží náš klub spoločne.

 

     Ďakujem.

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani poslankyni. Ďalej je prihlásený pán posla-

nec Volf. Pripraví sa pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec J. Volf:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán predseda vlády,

     dámy a páni,

 

     vláda predstupuje pred Národnú radu Slovenskej republi-

ky so svojím programovým vyhlásením v čase, keď sociálna si-

tuácia  väčšiny obyvateľstva  nie je  dobrá, keď  sa naďalej

prehlbujú rozdiely v životnej úrovni spoločnosti a pokračuje

neprirodzené  a nespravodlivé  delenie na  čoraz väčšiu masu

chudobných a úzku vrstvu bohatých.

 

     Bolo by  určite žiadúce, aby sa  tento nepriaznivý stav

v spoločnosti zmenil. Napriek tomu, že programové vyhlásenie

takéto snahy deklaruje, napriek  tomu, že hovorí o ekonomic-

kej  prosperite  a  sociálne  spravodlivej spoločnosti, dáva

v skutočnosti len malé záruky  na dosiahnutie týchto cieľov.

Programové vyhlásenie je totiž prevažne a predovšetkým súhr-

nom  želaní, dlhodobých  cieľov a  smelých predstáv, chýbajú

konkrétne cesty a nástroje realizácie, a najmä, a to zdôraz-

ňujem, zásadné opatrenia, ktoré by boli záväzné, termínované

a ktoré  by  teda  mohla  Národná  rada Slovenskej republiky

a občania kontrolovať.

 

     V  rámci navrhovanej  stabilizačno-rozvojovej stratégie

je si  vláda dobre vedomá  nedostatočnosti zdrojov a  úspor,

a preto navrhuje  financovať investičné aktivity  aj pomocou

menových opatrení zo strany Národnej banky Slovenska. Takýto

tlak na nezávislú bankovú inštitúciu je podľa nás nebezpečný

a hrozí rozkrútením inflačnej špirály so všetkými dôsledkami

na rast životných nákladov a životnú úroveň obyvateľstva.

 

     Osobitným problémom je  privatizácia. V programovom vy-

hlásení sa hovorí o záujme vlády urýchliť tento proces. Sku-

točnosťou je však  zabrzdená privatizácia, úmysel vypracovať

ďalšiu, za posledné 4  roky už štvrtú koncepciu privatizácie

a rozporuplný a politicky účelový  novelizovaný zákon o veľ-

kej privatizácii. Namiesto kupónovej privatizácie, ktorá pri

všetkých svojich nedostatkoch dávala možnosť získať účasť na

majetku každému občanovi Slovenskej republiky, sa pripravuje

privatizácia iná na prospech úzkej skupiny, umelo vytváranej

vrstvy bohatých,  bez záruky, že  títo noví majitelia  často

cenovo a majetkovo podhodnotených  podnikov dokážu ich spra-

vovať v záujme spoločnosti, svojho regiónu a našich občanov.

 

     Navrhovaná  splátková forma  predaja sa  absolútne neo-

svedčila.  Veľkí privatizéri  voziaci sa  na drahých autách,

často s politickým vplyvom, neplatia Fondu národného majetku

splátky za kúpu podnikov  a vymáhanie týchto pohľadávok súd-

nou cestou môže  trvať aj niekoľko rokov. Áno,  sme za účasť

zamestnancov v podnikoch, kde pracujú, ale nie tak, aby tvo-

rili len štafáž vrcholovému manažmentu, ktorý získa nadpolo-

vičný podiel  v podniku a  absolútnu moc často  za minimálnu

cenu a minimálne osobné riziko. Započítavanie investícií ako

splátky kúpnej ceny musí upraviť jedine zákon. Pokiaľ sa tak

nestane, ide  jednoznačne o nástroj  diskriminácie a výberu,

ktorý má v rukách vládnúce politické zoskupenie a ktorý môže

odmeňovať či trestať podľa svojho vlastného, teda stranícke-

ho uváženia.

 

     Vláda zmätočným a účelovým  zákonom v decembri minulého

roku presunula veľkú časť svojich právomocí v oblasti priva-

tizácie na Fond národného majetku. O tento zákon tvrdo bojo-

vala v parlamente. Dnes hovorí o nevyhnutnosti znova defino-

vať vzťahy  medzi Fondom národného  majetku, zakladateľskými

ministerstvami a ministerstvom pre správu a privatizáciu ná-

rodného majetku. Pýtam sa:  Má skutočne Národná rada Sloven-

skej republiky na riešenie  málo problémov ťaživých pre slo-

venskú spoločnosť, aby sa musela v priebehu krátkeho času až

trikrát zaoberať novelou jediného zákona? Ľudia sa nás pýta-

jú, a  vláda by to  nemala nechať bez  odpovede, prečo umelo

brzdí začatie  druhej vlny kupónovej  privatizácie. Veď nové

vedenie Fondu národného majetku nezaložilo za obdobie svojej

existencie ani jednu akciovú spoločnosť. Prečo znižuje objem

majetku do nej vkladaný? Má snáď  byť suma 15 tisíc Sk, teda

menej ako  polovica oproti prvej vlne,  tým spravodlivým po-

dielom občanov Slovenskej republiky z hodnôt, ktoré celé de-

saťročia oni, ich otcovia, mamy na Slovensku spoluvytvárali?

 

     Programové vyhlásenie charakterizuje nevyváženosť medzi

cieľmi sociálnej politiky a možnosťami, ktoré dáva predstava

o ekonomickej politike. Iste je veľmi dobré, že vláda dokáže

pomenovať základné  problémy sociálnej oblasti,  že má pred-

savzatia ísť do systémových zmien. Je však na škodu veci, že

nešpecifikuje, v čom bude vlastne spočívať rozvojová straté-

gia vlády pri riešení sociálnych problémov.

 

     Rovnako  treba privítať  snahu o  znižovaní nezamestna-

nosti, ktorá je skutočne urážkou dôstojnosti človeka, každé-

ho, kto  chce pracovať. Chýba však  aspoň základná predstava

koncepcie znižovania nezamestnanosti, najmä  vo väzbe na re-

gionálnu politiku.  Hasiť problémy až  vtedy, keď nadobúdajú

takmer katastrofálne  rozmery - pozri  okres Rimavská Sobota

- je  neskoro. Ako  chceme riešiť  rovnako hrozivú  situáciu

v okresoch Rožňava, Michalovce, Veľký  Krtíš, alebo na Kysu-

ciach? Samotné  úvahy o systémových zmenách  v sociálnej ob-

lasti ešte v priebehu rokov 1995  a 1996 sú aj podľa názorov

ľudí z praxe nereálne. Pretláčanie týchto zmien len v legis-

latívnej rovine, na čo má, samozrejme, vláda v Národnej rade

potrebnú väčšinu, bez nevyhnutnej  prípravy v oblasti výkon-

nej  i praktickej,  je málo.  Výsledkom môže  byť len chaos,

každodenné  problémové situácie  nášho občana,  akých sme už

v nedávnej minulosti zažili viac  ako dosť. Radového občana,

poistenca, by určite skôr zaujímalo, kedy a ako vláda zabez-

pečí, aby si štát plnil  svoje záväzky voči poisťovni a pla-

til svoje platby bez privilégií  a úľav na úkor väčšiny oby-

vateľov.  Práve tak  by zaujímalo  dôchodcov, kedy  a v akej

výške sa dočkajú zvýšenia a valorizácie dôchodkov, učiteľov,

kedy sa dočkajú sľúbeného  zvýšenia platov a zákonom uprave-

ného postavenia spoločnosti, lekárov, či ich bude opäť stra-

šiť toľkokrát zavrhovaný bodovník.

 

     Treba  oceniť  zahranično-politickú  časť  programového

vyhlásenia. Deklarovanie nášho  smerovania do Európskej únie

je určite správne. Nemôžem však súčasne nepripomenúť, že to-

to smerovanie  len ťažko podporia také  snahy, ako je úsilie

riadiť či  aspoň ovplyvňovať masmediálnu  politiku, zakladať

domobranu, uvažovať o zaradení civilných bezpečnostných slu-

žieb do ústredného bezpečnostného systému, hovoriť do mandá-

tu poslancov, či účelovo meniť  volebný systém v záujme zís-

kania  absolútnej väčšiny  v parlamente.  Nás ako sociálnych

demokratov zaráža aj tá časť,  ktorá hovorí o vrátení robot-

níckych  domov, teda  bývalého majetku  Sociálnej demokracie

a robotníckych  telovýchovných jednôt  na Slovensku,  akýmsi

bližšie neurčeným občianskym  robotníckym združeniam. Keď už

štát  chce vracať  skonfiškovaný majetok  nad rámec platných

zákonov, mal by ho  vrátiť skutočnému bývalému majiteľovi či

jeho právnemu nástupcovi. Určite by však nemali zostať bokom

ani družstevné  zväzy, ani Slovenský  zväz protifašistických

bojovníkov s ich oprávnenými nárokmi.

 

     Veľmi nás zaujala myšlienka  tzv. programu čistých rúk.

Radi by sme verili, že sa konečne nájde dosť síl a odvahy na

zastavenie korupcie,  daňových únikov, špekulantstva  a zne-

užívania  úradu. Moc  úradníkov, moc  byrokracie zatiaľ  je,

žiaľ, skutočnosťou, a my,  páni poslanci a panie poslankyne,

sme  zatiaľ akosi  imúnni proti  tejto pliage.  Mali by  sme

nájsť  dosť dobrej  vôle a  odvahy a  konečne schváliť zákon

o strete  záujmov. Ľudia  okolo nás,  naši voliči  to od nás

očakávajú.

 

     Sociálnodemokratická  strana  Slovenska  napriek  týmto

výhradám,  napriek personálnej  politike súčasného  vládneho

zoskupenia na  ústrednej a regionálnej úrovni,  s ktorou ne-

súhlasíme,  je  ochotná  spolupracovať  na príprave všetkých

konkrétnych opatrení  na prospech Slovenska  a jeho občanov.

Tak, ako sme to už  dokázali aj svojím hlasovaním, podporíme

aj  každý vládny  či poslanecký  návrh, ktorý  bude užitočný

a prospešný pre rozvoj našej slovenskej spoločnosti. Predlo-

žené programové vyhlásenie však zatiaľ takéto návrhy a opat-

renia v dostatočnej miere neobsahuje, a preto, že samo osebe

nedáva ani dostatočné záruky  naplnenia predsavzatí a cieľov

novej vlády, poslanci Sociálnodemokratickej strany Slovenska

toto programové vyhlásenie nepodporia.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ďalej  je prihlásený do  rozpravy pán poslanec

Čarnogurský. Pripraví sa pán poslanec Lysák.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená vláda,

     vážená Národná rada,

 

     v  časti IV  programového vyhlásenia  - morálna  obroda

spoločnosti - sa uvádza, že pozostatkom dávnejšej i nedávnej

minulosti, ktorý  zjavne znepokojuje občanov,  je prerušenie

využívania   duchovnej  skúsenosti,   hlboká  mravná  kríza,

spochybnenie hodnôt osobnej statočnosti a vernosti základným

duchovnomravným a ľudským hodnotám.  Vláda preto musí svojou

činnosťou  utvárať podmienky  na obnovu  významu a pôsobenia

morálnych hodnôt vo vzťahu medzi  ľuďmi. Je to pravdivé kon-

štatovanie a chvályhodné predsavzatie  vlády, ale bolo by aj

vierohodné, keby členovia vlády boli príkladom, teda príkla-

dom pozitívnym, nie negatívnym.

 

     Osobná statočnosť  a vernosť duchovnomravným  a ľudským

hodnotám  sa vždy  viaže na  konkrétnu osobu  a nezakryje ju

žiadna inštitúcia.  Zlyhanie osobnej statočnosti  a vernosti

nemusí človeka natrvalo odpísať, ak si dotyčný prizná zlyha-

nie a aspoň na nejaký čas  sa nesnaží byť ministrom. Ale bu-

dem konkrétny.

 

     Ministerka školstva a vedy pani Eva Slavkovská pracova-

la pred  novembrom 1989 ako  historička a hojne  publikovala

v rôznych  časopisoch.  Špecializovala  sa  na  vzťahy štátu

a cirkví, odbory, odborové hnutie a februárové udalosti roku

1948, osobitne na akčné  výbory Národného frontu. Vo svojich

článkoch  stála  pevne  na  pozíciách  komunizmu. Dovoľte na

ilustráciu niekoľko citátov z jej článkov.

 

     V článku Revolučné odborové  hnutie v procese upevňova-

nia víťazstva  robotníckej triedy na  Slovensku - Historický

časopis číslo 2/1986 pani ministerka píše - citujem: "Víťaz-

stvo robotníckej triedy vo Februári 1948 vytvorilo u nás ob-

jektívne podmienky pre socialistickú  výstavbu a vznik poli-

tického systému, ktorý  zabezpečoval potláčateľskú i budova-

teľskú stránku  diktatúry proletariátu. Jednou  z prvoradých

úloh  po  nastolení  diktatúry  proletariátu  bolo upevnenie

a zabezpečenie februárového víťazstva,  aby sa jeho výsledky

mohli stať  východiskom pre ďalšiu  prácu strany a  pracujú-

cich."

 

     V článku Slovenský národný front, špecifická súčasť po-

litického systému v päťdesiatych rokoch - Historický časopis

číslo 2/1983 pani ministerka píše: "KSČ opierajúc sa o širo-

kú iniciatívu más prekonala vo  februári vládnu krízu a spl-

nila svoje historické  poslanie. Pozbavila buržoáziu všetkej

moci   a  nastolila   diktatúru  proletariátu.  Obrodený..."

/vypnutie mikrofónu/ - jedna nula pre obsluhu. "Obrodený Ná-

rodný front spolu s  ostatnými zložkami pofebruárového poli-

tického systému plnil náročné  úlohy aj pri upevňovaní, kon-

solidovaní a zabezpečovaní  februárového víťazstva v procese

triedneho boja uvedomujúc si hlbokú pravdu jednej zo základ-

ných strategických  leninských poučiek aplikovaných  aj Kle-

mentom Gottwaldom, že vybudované pozície treba upevniť a za-

bezpečiť skôr, ako sa môže ísť ďalej tak, aby boli východis-

kom k ďalším úspechom." Toľko citát.

 

     Pani  ministerka, ktorá  je dnes  veľkou bojovníčkou za

Slovensko, v citovanom článku "Slovenský Národný front, špe-

cifická  súčasť politického  systému v  päťdesiatych rokoch"

napísala okrem iného - citujem: "Na jeseň 1948 došlo k orga-

nizačnému zjednoteniu  KSČ a KSS, pretože  víťazstvo vo feb-

ruári odstránilo  dôvody pre organizačnú  samostatnosť Komu-

nistickej strany Slovenska potrebnú v období prerastania ná-

rodnej  a demokratickej  revolúcie v  socialistickú. Tým  sa

významne  upevnila  jednota  strany  v celoštátnom meradle."

V článku "Vzťah štátu k cirkvám v prvých rokoch výstavby so-

cializmu na Slovensku" - Historický časopis číslo 2/1982 pí-

še: "Silné pozície náboženskej ideológie na Slovensku prame-

nili z ekonomickej zaostalosti  a slabo rozvinutej sociálnej

a kultúrnej úrovne jeho  obyvateľov." Pani ministerka, hovo-

ríte, že kultúrna úroveň  obyvateľov Slovenska je slabo roz-

vinutá?

 

     V citovanom článku "Slovenský Národný front, špecifická

súčasť politického  systému v päťdesiatych  rokoch" zase vy-

zdvihujete situáciu  v Čechách v  porovnaní so situáciou  na

Slovensku,  keď  píšete:  "Ak  porovnávame  výsledky  volieb

v Čechách a na Slovensku v roku 1948, priaznivejšie výsledky

dosiahol Národný front v Čechách, kde za jednotnú kandidátku

bolo 89,2 % voličov. Väčší  počet bielych lístkov na Sloven-

sku môžeme pripísať vplyvu  katolíckeho episkopátu na obyva-

teľstvo, ktoré sa stavalo proti novému zriadeniu v Českoslo-

vensku. Výsledky  volieb znamenali veľké  víťazstvo politiky

KSČ a Národného frontu Čechov a Slovákov." Koniec citátu.

 

     Pani ministerka, uvedené články  ste písali ako vedecká

pracovníčka  Historického ústavu  Slovenskej akadémie  vied.

Bez ohľadu  na vládnúci politický režim  ako vedecká pracov-

níčka ste boli povinná skúmať  pravdu a písať pravdu v rámci

svojej vedeckej  disciplíny. Pri svojich  článkoch máte roz-

siahly poznámkový aparát, kde  sa odvolávate na archívne do-

kumenty. To znamená, že ste  mali prístup do archívov, mohli

ste v nich študovať a bolo  čisto na vás, ktoré archívne do-

kumenty použijete a či  ich budete používať objektívne alebo

jednostranne. A žiaľ, ...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán Čarnogurský, dovoľujem si vás upozorniť podľa roko-

vacieho poriadku, aby ste hovorili k veci.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Hovorím k veci, pán predseda, neprerušujte ma.

 

     Žiaľ, musím konštatovať, že ste si vybrali účelovo jed-

nostranné archívne dokumenty, aby ste mohli vo svojich člán-

koch  odvolávajúc sa  na archívne  dokumenty skresľovať uda-

losti.  Uvediem niekoľko  ilustrácií. V  článku "Vzťah štátu

k cirkvám v prvých rokoch  výstavby socializmu na Slovensku"

- Historický  časopis číslo  2/1982 píšete  - citujem:  "Dňa

16. augusta 1948  sa v Nitre zišli biskupi  a ordinári a vy-

pracovali memorandum vláde, v  ktorom sa snažili dokázať, že

napätý vzťah medzi cirkvou  a vládou zavinila vláda, pretože

obmedzuje náboženskú slobodu. Memorandum obsahovalo nepodlo-

žené tvrdenie  o prenasledovaní cirkví  a skrytom protinábo-

ženskom boji." Pani ministerka,  píšete, že memorandum obsa-

hovalo nepodložené tvrdenie o  prenasledovaní cirkví a skry-

tom protináboženskom  boji. Nuž, mali  ste možnosť oboznámiť

sa  s  archívnym  dokumentom  potvrdzujúcim, že komunistická

strana mala za cieľ likvidáciu náboženstva. Historik ...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, dovoľte mi, aby som vám zacitoval rokova-

cí poriadok: "Poslanec, ktorému sa udelilo slovo, má hovoriť

k prerokúvanej veci. Ak sa od  neho odchyľuje, alebo ak pre-

kročí určenú rečnícku lehotu,  predsedajúci môže poslanca na

to upozorniť."  Pán poslanec, ja som  vás upozornil. Odsek 2

tohto § 21 hovorí: "Poslancovi, ktorý sa odchyľuje od prero-

kúvanej veci, po opätovnom  upozornení môže predsedajúci od-

ňať slovo. Ak má poslanec  k tomu námietky, o námietkach po-

slanca  sa rozhodne  hlasovaním bez  rozpravy." Odnímam  vám

slovo. Máte proti tomuto námietky? /Potlesk a piskot v sále./

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán predseda, hovorím tu k programovému vyhláseniu vlá-

dy, k časti  o morálnej obrode spoločnosti. Toto  je téma na

morálnu obrodu spoločnosti.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ale, pán poslanec. Dávam hlasovať o mojom návrhu.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pani ministerka,  píšete, že memorandum  obsahovalo ne-

podložené tvrdenia o prenasledovaní  cirkví a skrytom proti-

náboženskom boji.  Nuž, mali ste možnosť  oboznámiť sa s ar-

chívnym dokumentom potvrdzujúcim, že komunistická strana ma-

la  za cieľ  likvidáciu náboženstva.  Historik Karel  Kaplan

v zbierke  dokumentov   "Štát  a  cirkev   v  Československu

1948-1953  /potlesk/, vydanej  v Brne v roku 1993, na strane

257  a nasledujúcich  uverejňuje návrh  na riešenie nábožen-

ských otázok ČSR schválený  na porade Jiřího Hendrycha, Ale-

xeja Čepičku a Jarmily Taussigovej a zástupcov cirkevnej ko-

misie Ústredného Akčného výboru Národného frontu 30. augusta

1948. V dokumente sa v časti "C" s podnadpisom "K otázke ko-

nečnej likvidácie náboženstva" píše  - citujem: "Otázka lik-

vidácie náboženského vplyvu na myslenie más a likvidácia ná-

boženstva vôbec  je tesne spätá s  postupom socializmu, lebo

bez odstránenia  sociálnych koreňov náboženstva  nemožno ani

očakávať koniec náboženstva. Je  ovšem možné zániku nábožen-

stva napomáhať použitím všetkých  prostriedkov, ktoré sú po-

ruke." Koniec citátu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec, opätovne  vás prosím,  aby ste  skrátili

svoj prejav.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Tragickou kapitolou našich  novodobých dejín sú procesy

päťdesiatych rokov. Pani ministerka,  vy o niektorých týchto

procesoch  píšete takto:  V  článku  "Vzťah štátu  k cirkvám

v prvých rokoch výstavby socializmu na Slovensku" píšete:

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, odnímam vám slovo. Ak máte proti tomu ná-

mietky, dávam hlasovať o  vašich námietkach. Prosím, aby ste

vypli mikrofón.

 

 

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     "V niektorých obciach boli zakladané tajné organizácie.

Napríklad rímskokatolícky farár  z Ťahanoviec založil Spolok

svätého ruženca /6 400  členov/, kde ako predseda vychovával

mládež proti ľudovodemokratickému  zriadeniu. Pretože cirkev

sa takto  stále viac dostávala do  rozporu so zákonom, mnohí

kňazi boli súdení podľa zákona na ochranu republiky." Koniec

citátu.

 

     O procese s katolíckymi biskupmi píšete v článku "Vzťah

štátu k cirkvám v prvých  rokoch výstavby socializmu na Slo-

vensku" /šum a prejavy nesúhlasu v sále/ - citujem: "Závažné

skutočnosti o  protištátnej činnosti časti  slovenskej kato-

líckej hierarchie sa odhalili aj  v súdnom procese v Bratis-

lave začiatkom roku 1951  s troma slovenskými biskupmi Jánom

Vojtaššákom, Michalom Buzalkom  a gréckokatolíckym  biskupom

Pavlom  Gojdičom.  Obžalovaní  boli  obvinení  z  velezrady,

z rozvracania ľudovodemokratického režimu v spolupráci s ľu-

dáckou emigráciou a ľudáckym  podzemím na Slovensku." Koniec

citátu.

 

     Pani ministerka, o procesoch s týmito biskupmi rozhodlo

dávno pred ich začatím  Predsedníctvo ÚV KSČ  na návrh Zděn-

ka Fierlingera. Citujem z Fierlingerovho návrhu pre Predsed-

níctvo ÚV  KSČ na politické procesy  s cirkevnou hierarchiou

z 12. septembra 1950. Tento archívny dokument uverejňuje Ka-

rel Kaplan  v citovanej publikácii na  strane 410 - citujem:

"Vedený všetkými týmito úvahami  usudzujem, že procesy by sa

mali skončiť tým, že by bola stanovená priama trestná zodpo-

vednosť obžalovaných a že by im boli uložené aj zodpovedajú-

ce zákonné sankcie. U  ordinárov, ktorí sa nedopustili pria-

meho trestného činu, by  však procesy odhalili ich politickú

zodpovednosť, čo by nám  dovolilo kedykoľvek ich zbaviť úra-

du, izolovať v  kláštore a prípadne aj v  budúcnosti - ak to

bude potrebné - potrestať". Pani ministerka, prečo ste neci-

tovali vo svojej práci aj  tento archívny dokument? Pani mi-

nisterka, biskup Gojdič zomrel v Leopoldove a biskup Vojtaš-

šák sa do smrti nesmel vrátiť na Slovensko.

 

     Ďalšou  tragickou  kapitolou  je  likvidácia  kláštorov

v noci z 13. na 14. apríla 1950. Pani ministerka, vy o tejto

udalosti píšete  v citovanom článku  "Vzťah štátu k  cirkvám

v prvých rokoch výstavby socializmu  na Slovensku" na strane

244 takto: "Vzhľadom na  vážnosť obvinení, ktoré sa dokázali

pri súdnom procese v  marci 1950 s predstaviteľmi niektorých

kláštorov,  prikročil štát  k opatreniam,  ktoré mali vrátiť

rehole ich pravému poslaniu. Niektoré rehole zrušili, ostat-

né sústredili  do niekoľkých kláštorov, kde  sa im dala mož-

nosť venovať sa čisto náboženskému poslaniu."

 

     Karel Kaplan v citovej publikácii uvádza návrh Štátneho

úradu  pre veci  cirkevné na  postup voči  kláštorom a rádom

z marca 1950 na strane 384.  V dokumente sa okrem iného uvá-

dza:  "Zásah  proti  jezuitom  a  nemeckým rytierom. Výnosom

Štátneho úradu  pre veci cirkevné  v dohode s  ministerstvom

vnútra  bude obom  rádom  zastavená  činnosť. Výnos  sa bude

vzťahovať  tiež na  všetku činnosť  voľných združení  laikov

okolo týchto rádov. Vo výnose bude uvedené, že rehoľníci ma-

jú alebo  prejsť do iných  rádov, alebo nastúpiť  laické za-

mestnanie. Ešte pred uverejnením výnosu budú všetky kláštory

týchto dvoch rádov vypratané a rehoľníci sústrední v jezuit-

skom kláštore  v Bohosudove. Súčasne budú  do Bohosudova sú-

stredení  príslušníci  oboch  rádov,  ktorí  dosiaľ  pôsobia

v duchovnej správe. Zásah bude prevedený v celej krajine na-

raz. Akciu vykoná Štátna bezpečnosť, a to tak, že v rovnakom

čase v noci obsadí  všetky  kláštory určené  na vypratanie a

centralizačný  kláštor v  Bohosudove. Zo  všetkých kláštorov

budú  predovšetkým vybraní  predstavení a  iniciátori proti-

štátnej činnosti, ktorí budú  po prechodnom pobyte vo vyšet-

rovacej väzbe umiestnení v internačnom kláštore. Ostatní re-

hoľníci budú  ihneď zvezení do  Bohosudova. V Bohosudove  sa

medzitým  vykonajú opatrenia  na ich  ubytovanie, zvezie  sa

pripravený materiál /slamníky a  podobne/. Kláštor bude uza-

tvorený, takže v ňom budú rehoľníci internovaní."

 

     Kardinál Ján Chryzostom Korec  zažil onú noc v kláštore

a popisuje ju vo svojej knihe  "O barbarskej noci" na strane

9 a nasledujúcich takto: "Bol  som vtedy v jezuitskom domove

v Trnave. Študovali sme teológiu. V noci z 13. na 14. apríla

1950  sme zrazu  začuli na  chodbe nášho  veľkého domu rázne

kroky, mnoho krokov. O chvíľu  nám ktosi búchal na dvere ru-

kami  i pažbami.  Boli to  milicionári, príslušníci Verejnej

bezpečnosti i tajnej polície. Ako sme zistili neskôr, krátko

po  polnoci popreskakovali  vysoké múry  - ohradu trnavského

jezuitského kláštora -  vnikli do dvora a do  domu a rozišli

sa po všetkých chodbách. Vedúci výpravy milicionárov v kože-

nom kabáte nám  oznámil, že z rozkazu vlády  - tak nejako to

formuloval - sa máme ísť do izieb pobaliť, vrátiť sa a potom

autobusmi odísť  s nimi. Na pobalenie  nám dával dvadsať mi-

núť."

 

     Pani ministerka,  vláda, ktorej ste  členkou, vyzýva na

obnovu  vedomia morálnej  zodpovednosti a  naplnenia ideálov

humanizmu a cyrilometodskej tradície. Chápal by som ako pre-

jav  vedomia  morálnej  zodpovednosti  vašej  osobnej, vašej

strany SNS, ktorá vraj združuje skutočných kresťanov a záro-

veň ako prvý krok k plneniu predloženého programového vyhlá-

senia, keby  ste sa teraz prihlásili  do diskusie a povedali

by ste  jedinú vetu: "Národná rada,  ľutujem svoju publicitu

z osemdesiatych rokov".

 

     Vážený pán predseda, kolegyne a kolegovia, chcem sa eš-

te vyjadriť  k časti programového  vyhlásenia, týkajúceho sa

armády a obrany. Konštatujem, že táto časť je veľmi všeobec-

ná, koncepčne neujasnená a obsahuje zámery, ktoré bojaschop-

nosť  Armády Slovenskej  republiky nezvýšia. Najpodrobnejšie

sa táto časť zaoberá papierovými dokumentmi, ktoré minister-

stvo obrany hodlá vypracovať.

 

     Vo vyhlásení sa píše, že bude dopracovaný dokument Zák-

ladné  ciele a  zásady národnej  bezpečnosti, ďalej  Národná

obranná stratégia a Systém obrany Slovenskej republiky. Prvá

otázka znie,  aký bude rozdiel medzi  týmito dokumentmi a či

by  nestačil jeden  dokument, prinajmenšom  v rámci šetrenia

našich lesov.  Závažnejšou otázkou však  je, že Ministerstvo

obrany  Slovenskej republiky  rozpracovalo ešte  pod vedením

ministra Andrejčáka dokument Obranná doktrína Slovenskej re-

publiky. Vláda prijala tento dokument v minulom roku a tento

parlament  ju schválil  30. júna  minulého roku.  Programové

vyhlásenie sa však o ňom vôbec nezmieňuje, neuvádza, aký bu-

de rozdiel medzi schválenou obrannou doktrínou a ďalšími do-

kumentmi, ktoré majú byť iba rozpracované.

 

     Treba   pozitívne  hodnotiť   zámer  vlády   pokračovať

v transformácii  armády,  ktorú  začala  ešte predchádzajúca

vláda.  Vytvorením generálneho  štábu a  zborov jednotlivých

vojsk boli položené základy  transformácie armády. Je správ-

ne, že vláda chce v  transformácii pokračovať a treba dúfať,

že vláda dodrží časové horizonty ďalších krokov. Naproti to-

mu z vyhlásenia nie je  zrejmé, čo sa rozumie pod posilnením

mechanizmov civilnej demokratickej kontroly ozbrojených síl.

Predsa existuje kontrola  armády prostredníctvom parlamentu,

minister obrany a dokonca aj štátny tajomník sú civili.

 

     Z  vládneho vyhlásenia  ďalej vyplýva,  že vláda  hodlá

pristúpiť k budovaniu domobrany.  Tento zámer vlády si vyža-

duje  komentár najmä  preto, že  v programovom  vyhlásení sa

bližšie neuvádza,  čo za domobranu chce  vláda zriadiť. Táto

skutočnosť  umožňuje najrôznejšie  interpretácie. Lepšou in-

terpretáciou by bolo považovať domobranu za druh teritoriál-

neho vojska, s ktorým sa už v súčasnosti počíta v operačných

dokumentoch armády a aj v prijatom dokumente Obranná doktrí-

na  Slovenskej  republiky.  Teritoriálne  vojsko zabezpečuje

obranu  územia štátu  popri poľnej  armáde. Jednoducho, časť

odvedencov je  zaradená do teritoriálneho  vojska a časť  do

poľnej armády, ale obe sú pod jednotným armádnym velením. Ak

vláda pod domobranou rozumie takéto teritoriálne vojsko, je-

ho prípadné posilnenie či prebudovanie, podporujeme vyhláse-

nie v tejto časti, aj keď  si myslíme, že armáda má v súčas-

nosti iné priority.

 

     Horšia interpretácia pojmu domobrany vyvoláva asociácie

na neblahé  príklady z našej minulosti  alebo zo zahraničnej

prítomnosti.  Domobranou svojho druhu  boli predsa aj Ľudové

milície. Rôzne  milície vznikli po  páde komunizmu na  území

bývalej Juhoslávie a bývalého Sovietskeho zväzu. Vyznačovali

sa  tým,  že   nepodliehali  centrálnemu  armádnemu  veleniu

a umožnili  rozdelenie  zbraní  medzi  civilné obyvateľstvo,

ktoré  po prepuknutí  konfliktu sčasti  použilo zbrane proti

svojim spoluobčanom. Existencia domobrany tohto druhu neoby-

čajne eskalovala vnútroštátny  konflikt a znásobila krvipre-

lievanie. Nezanedbateľnou by bola v takomto prípade aj otáz-

ka, kto by zbrane dostal a kto by zbrane nedostal. Spoločným

znakom tohoto  druhu domobrany je  skutočnosť, že nepodlieha

armádnemu veleniu a jej výzbroj nie je v držbe a pod kontro-

lou armády. Vytvorenie takéhoto  typu domobrany na Slovensku

Kresťanskodemokratické hnutie za žiadnych okolností nepodpo-

rí. Politika vyňatia zbraní  z výlučnej kontroly armády, se-

lektívneho vyzbrojovania obyvateľstva v kombinácii s vyvolá-

vaním  obrazu  vnútroštátneho  nepriateľa  by bola vražednou

a samovražednou politikou.  KDH bude klásť  takejto politike

všestranný odpor.

 

     Budovanie domobrany v  našich podmienkach vyvoláva ešte

iné otázniky. Pre početný stav našej armády je záväzná Zmlu-

va o  konvenčných ozbrojených silách  v Európe. Naša  armáda

dosahuje  približne počty  stanovené touto  zmluvou. Je vše-

obecne známe, že bojaschopnosť riadnej vojenskej jednotky je

ďaleko vyššia  ako bojaschopnosť jednoty  domobrany rovnakej

veľkosti. Ak jednotky  domobrany  nemajú byť iba dobrovoľným

zborom amatérov, započítavajú sa tiež do počtov podľa Zmluvy

o konvenčných ozbrojených silách. Pri súčasnom stave sloven-

skej armády by jednotky domobrany prekročili povolenú hrani-

cu. Znižovať  však stav armády  preto, aby namiesto  riadnej

armády bolo možné postaviť jednotky domobrany, by bol predsa

nezmyselný krok,  pretože by znižoval  celkovú bojaschopnosť

armády.

 

     Podľa  názoru Kresťanskodemokratického  hnutia priority

slovenskej armády spočívajú niekde  inde, než v budovaní do-

mobrany. Domobrana je pasívnou obrannou silou, jej odstrašu-

júca kapacita je minimálna. V prechodnom období do zaradenia

Slovenska do  širšej medzinárodnej obrannej  aliancie je po-

trebné budovať  slovenskú armádu tak,  aby predstavovala pre

potencionálneho útočníka neprijateľné riziko. To však zname-

ná udržiavať v prevádzkyschopnom stave moderné zbraňové sys-

témy,  ktoré slovenská  armády má  k dispozícii.  To znamená

zvyšovať vycvičenosť napríklad  pilotov vojenských lietadiel

zvýšením počtu  nalietaných hodín, obsluhe  iných zbraňových

systémov  umožniť účasť  a cvičenie  v zahraničí.  To všetko

predstavuje iný  smer posilňovania armády, než budovanie do-

mobrany. V programovom vyhlásení sa o tomto nič nehovorí.

 

     V programovom vyhlásení sa  uvádza, že Slovenská repub-

lika nepociťuje nijaké  bezprostredné ohrozenie a nepovažuje

ani  jeden cudzí  štát za  svojho nepriateľa.  Je to správne

konštatovanie.  Potom je  však  armáda  až na  treťom mieste

v poradí  dôležitosti oblastí,  ktoré ovplyvňujú  bezpečnosť

štátu. Predchádzajú stav ekonomiky  štátu a zahraničná poli-

tika, ale to sú už témy,  o ktorých hovorili a ešte budú ho-

voriť moji kolegovia.

 

     Ďakujem za pozornosť tým, ktorí počúvali.

     /Potlesk./

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi. O  slovo sa prihlásil podpred-

seda vlády a minister financií pán Kozlík.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán premiér a členovia vlády,

     vážená Národná rada,

 

     s veľkou  vážnosťou som vypočul  slová, bol som  určite

z tých, ktorí počúvali slová pána Čarnogurského. V mene vlá-

dy by som chcel vyjadriť  úctu kresťanským obetiam, ktoré tu

spomenul, ale  spôsob, pán Čarnogurský,  akým ste vystúpili,

si nemyslím, že bol adekvátny  tomu, čo sa tu teraz prerokú-

valo. Aj členovia  vlády v danom období boli  buď deťmi, po-

niektorí možno ani neboli na svete, keď tieto veci sa diali.

Nemyslím si, že toto bol  adekvátny priestor, kde bolo treba

takto vystúpiť.

 

     Znovu opakujem,  máme hlbokú úctu k  tým obetiam, ktoré

v danom období boli položené.  Preto toto vystúpenie zaznelo

ako zbytočné spolitizovanie  celej záležitosti okolo progra-

mového  vyhlásenia vlády a vaše vystúpenie nadobudlo skutoč-

ne charakter politického školenia mužstva. Prekvapuje ma, že

podobné vystúpenie ste nemali,  pán Čarnogurský, v čase, keď

nastúpila po marci vláda pána Moravčíka, keď sa to leninský-

mi iskričkami a členmi Ústredného výboru Komunistickej stra-

ny Československa vo vláde len  tak hmýrilo. To len na margo

vášho  prejavu /potlesk/.  Bol to  typický prejav politickej

intolerancie, nie politickej  tolerancie, ktorú opozícia do-

posiaľ hlásala. Bolo  to nedôstojné, agresívne, nekolegiálne

vystúpenie. Hovorím  to ale svojimi slovami,  hovorím to sám

za seba.

 

 

     Pripomenul by som niektoré postoje, ktoré ste mali, pán

Čarnogurský, v čase, keď  vznikal samostatný štát, keď vzni-

kal zvrchovaný štát, ktorého programové vyhlásenie minimálne

na strednodobé obdobie vláda teraz predkladá, keď sa hovori-

lo z vašich úst o tom, že táto republika nemá šancu existen-

cie,  trvalej existencie, keď sa  v čase,  keď sme  bojovali

o ekonomické prežitie, z vašich úst  ozývali slová o tom, že

treba 30-percentnú devalváciu, že jednoducho tento štát nemá

šancu ako  taký prežiť. Proste, navrhovali  ste kroky, ktoré

by skutočne smerovali k zrúteniu  tohto štátu. Ale to len na

margo toho vystúpenia, pretože nemyslím si, že bolo adekvát-

ne prerokovanej téme.

 

     Znovu teda idem k podstate,  k meritu veci. To naznaču-

je, kam súčasná opozícia chce smerovať svoje vystúpenia. Po-

menoval by som ich. Opozícia na jednej strane uznáva smelosť

zámerov a  dokonca hovorí, že  má želanie, že  by bolo dobré

tieto zámery  dosiahnuť. Na druhej  strane idú už  prekonané

ošumelé, zatuchnuté slová - že,  pán Langoš? - o možných ná-

vratoch pred rok 1989. To už sa, preboha, v tomto parlamente

vari nebude nosiť. Jednoznačne a nezvratne smerujeme k trhu,

ale k  trhu, ktorý bude  mať vysoké parametre,  že to nebude

trh džungle.

 

     Pokiaľ hovoríme o niektorých prvkoch či organizácie, či

určitého  usmernenia, nevymykajú  sa tieto  kroky z  krokov,

ktoré používali dnes vyspelé krajiny v čase, keď prechádzali

najťažším transformačným obdobím. Toľko k tým rizikám, ktoré

tu dnes ešte možno dvadsaťkrát  budeme počuť o štátnom diri-

gizme, o  návrate k centrálnemu  plánovaniu a rôzne  iné ne-

zmysly, ktoré tu ešte zaznejú.

 

     Namietajú sa riziká v  hospodárskej, v sociálnej sfére.

Určite zaznejú aj kultivované vystúpenia opozície. Počul som

vo výboroch viacero takýchto vystúpení  a nebojím sa ich po-

menovať. Bol to exminister pán Brocka, bol to exminister pán

Dzurinda. Zazneli mnohé uvážlivé, racionálne slová aj z dru-

hej strany, aby som to  vyvážil, od pani Schmögnerovej, pána

Košnára  a ďalších,  trebárs  aby  sme nevynechali  aj stred

- pána Černáka.  Bol by som veľmi  rád, keby tento konštruk-

tívny tón sa  preniesol aj do pléna Národnej  rady, keď uza-

tvárame programové vyhlásenia.

 

     Uznávam a pripúšťa aj  vláda, že skutočne v programovom

vyhlásení sú riziká, ale pohyby  dopredu, či išlo o ľudstvo,

či  sa to  týkalo národov,  či sa  týkalo jednotlivých osôb,

vždy boli poznamenané rizikami.  Rizikom bolo vytváranie sa-

mostatného štátu, rizikom bolo ísť do nulového rastu hrubého

domáceho  produktu v  roku 1994.  Všetko je  to za  nami. Na

všetko sme akosi zabudli. A  dnes, keď vláda ide s ambicióz-

nym programom, znovu sa kričí, že sú tu riziká. Áno, uznáva-

me, sú tu riziká, musíme ich podstúpiť. Vláda dáva svoju ko-

žu na bubon. Dáva ju s  vedomím týchto rizík a dáva šancu aj

opozícii,  pokiaľ  nedodržíme  svoje  programové vyhlásenie,

roztrhať nás na kúsky. Jednoducho dáva priestor na kritiku.

 

     Sme si vedomí, do čoho ideme, ale znovu opakujem, ideme

do toho s plným poznaním jednotlivých rizík, ideme s progra-

mom, ktorý  je vnútorne previazaný. Veľmi radi si vypočujeme

názory opozície,  ktoré budú smerovať  k meritu veci,  ktoré

budú, pokiaľ možno, pre nás aj poučné v orientácii.

 

     Uznávam  jedno  také  vystúpenie  pani Bauerovej, ktoré

smerovalo k  meritu, ktoré hovorilo o  možných rizikách. Sa-

mozrejme, dá sa o tom veľa hovoriť. Ona končila s tým, že tu

chceme  hovoriť znovu  o nejakom  hospodárskom zázraku. Áno,

jeden hospodársky zázrak sa tu už odohral. Uznala to aj Ame-

rika, minister  obchodu Spojených štátov  amerických, uznáva

to už aj  dnes veľa expertov v zahraničí,  nehovorím o blíz-

kych  nám,  ani  politicky  ani  orientáciou,  ktorí hovoria

o tom, že skutočne na Slovensku po roku 1993 v tých podmien-

kach,  ktoré malo,  sa odohral  hospodársky zázrak.  A prečo

v ňom nepokračovať? /Potlesk./

 

     Nechcem  hovoriť dlho,  radšej dám  priestor poslancom,

poslankyniam, ale prečo  teda ten program tak tvrdo  - už to

viackrát zaznelo vo výboroch  - chceme smerovať do Európskej

únie?  Tento  cieľ  je  nesmierne  náročný.  Nechcem hovoriť

o tom, že chceme dobehnúť, predbehnúť, my chceme smerovať do

Európskej únie.

 

     Ak chceme smerovať do Európskej únie a chceme preto vy-

konať reálne  kroky, program to  musí vyjadriť. Musí  to vy-

jadriť svojimi  parametrami, ktoré tu už  boli viackrát per-

traktované. To  sú tvrdé parametre. A  musia k tomu smerovať

aj  jednotlivé kroky,  či sa  týkajú hospodárskej  politiky,

rozvoja investícií, transformácie,  sociálnej sféry v širšom

slova zmysle,  či celkovej transformácie  spoločnosti. Sú to

obrovsky náročné kroky a nechcel by som hovoriť o optimizme.

Chceme hovoriť  o tvrdej robote  a chceme hovoriť  o dobrých

nápadoch. Tvrdá  robota bez dobrých nápadov  je šľapanie ka-

pusty. To znamená, že musíme mať aj dobré nápady. Myslím si,

že vláda, ktorá stojí tu, za mojím chrbtom, má tieto nápady.

 

     Programové vyhlásenie všetko detailne neobsiahne, obsa-

huje len celkový  rámec, ale myslím si, že  mnohé veci sú už

na dobrej ceste. To isté sa  týka aj vzťahu vlády k Národnej

banke.  Bolo to  tu spomínané,  bude to  tu spomínané. Nejde

o žiadny diktát,  ide o možno tvrdé,  ale korektné rokovania

medzi vládou a Národnou bankou, pretože sa nemôžeme navzájom

klamať. Chceme robiť rozvojovú stabilizačnú politiku. Stabi-

lizáciu bez Národnej banky nie  je možné zabezpečiť a rozvoj

takisto  bez Národnej  banky nejde, samozrejme, s podpornými

opatreniami vlády.

 

     Takže, končil by som tým,  že opozícia plače nad nároč-

nosťou programu, ale má dva varianty - ak to vyjde, bude ču-

šať, nepochváli,  pomlčí, bude hľadať  svoju príležitosť. Ak

to nevyjde,  bude hovoriť, však  sme hovorili, že  to je ex-

trémne, že  jednoducho je to  nereálne, a znovu  môže získať

určité body.

 

     Charakterizoval by  som situáciu tak, že  sme na štarte

Grand  Prix.  Nevychádzame  z  výhodnej  pozície,  sme kdesi

v hĺbke štartového poľa z hľadiska Európy, z hľadiska postu-

pu smerom k Európskej únii. Ale máme program, predložili sme

ho. Myslím si, že máme aj nápady ako sa k jednotlivým cieľom

dobrať. Chceme podniknúť reálne riziká. Chápeme tieto riziká

ako reálne  a predpokladáme a máme  názory na to, že  by sme

ich skutočne vedeli reálne prekonať. To znamená, že ak chce-

me ísť  do Európskej únie,  musíme sa cez  tieto riziká pre-

kliesniť.  To znamená,  že ak  parlament schváli  programové

vyhlásenie vlády, vlastne odmáva  štart do Grand Prix. Pevne

verím, že spoločne, ale aj s pomocou kdesi zhora sa nám toto

podarí.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.  Páni poslanci, panie poslan-

kyne, vidím, že je  spústa faktických pripomienok. Prosil by

som, aby  sme neskĺzli na túto  cestu rokovania cez faktické

poznámky.  Prenesme sa  cez to,  čo tu  doteraz bolo a poďme

vecne rokovať.  Napriek tomu musím  dať týmto faktickým  po-

známkam prednosť.

 

     Pán poslanec Moric.

 

 

 

 

Poslanec V. Moric:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán premiér,

     vážená vláda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     nebudem tajiť, veľmi som chcel byť členom Národnej rady

Slovenskej republiky a svoje  prvé vystúpenie som si chystal

k programovému vyhláseniu  vlády. Jeden zo  základných bodov

programu Slovenskej národnej strany, ktorej som mal česť byť

prvým predsedom po jej obnovení v roku 1990, bola samostatná

Slovenská republika. Dnes ju tu  máme, a zisťujem, že nielen

Kristus, ale aj táto naša  vlasť má svojich neprajníkov a má

svojho Judáša, ktorého iste vedie Satan.

 

     Nesúhlasil som  s protestmi svojich  kolegov, ktorí ne-

súhlasili s vystúpením  pána poslanca Čarnogurského, pretože

nebolo to správne. Každý človek má nárok povedať svoj názor.

Názor som mal nárok povedať aj  ja v roku 1990 na Hlinkových

oslavách v Ružomberku, kde pán poslanec Čarnogurský ma chcel

nechať vyviesť za mesto políciou, mňa, poslanca  vtedajšieho

Federálneho zhromaždenia, aby som na tomto zhromaždení nemo-

hol vystúpiť. Čo to je za človeka, ktorý tu takto špiní dru-

hého  keď vystúpi? Sedí tu, nehanbí sa, že sedí v parlamente

republiky,  ktorú  nechcel.  Jasne  deklaroval,  že je proti

zvrchovanosti  Slovenskej republiky.  Existujú rôzne  sliny.

Tie sliny, ktoré jeho špinili  a pľuvali na neho pri jazyko-

vom zákone,  a takým istým dojmom  pôsobia jeho slová, ktoré

tu vyslovil  pred chvíľkou. Škoda, že  nerečnil dlhšie, boli

by ste  počuli, že pani ministerka  Slavkovská zradila komu-

nizmus tak, ako pán poslanec Čarnogurský zradil kresťanstvo.

 

     Ďakujem.

     /Potlesk./

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Dzurinda - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Vážený pán  podpredseda vlády Kozlík, chcel  by som vám

povedať, že ja si nemyslím, že vystúpenie pána poslanca Čar-

nogurského bolo neadekvátne, ale  naopak, že bolo adekvátne.

A skôr niektoré vaše poznámky, ktoré  sa viazali k iným vlá-

dam, neboli náležité, lebo dnes rokujeme o dôvere vašej vlá-

de. Tiež sa mi zdá,  že pán predseda Národnej rady zasahoval

veľmi  nešťastne v  priebehu vystúpenia  pána Čarnogurského.

To,  že jeho  vystúpenie bolo  adekvátne a  náležité, opriem

o dve skutočnosti.

 

     Po prvé  - dnes vyvrcholí rozprava  hlasovaním o dôvere

vláde. Nuž, a dôverychodnosť  vlády skúmame a odvodzujeme aj

od dôveryhodnosti jej jednotlivých  členov. To bola prvá po-

známka.

 

     A druhá - naozaj vláda Vladimíra Mečiara má v programo-

vom vyhlásení  viacero smelých, odvážnych  a aj ušľachtilých

plánov a programov. Jedným z nich je program s názvom "Čisté

ruky". Vnímal som vystúpenie pána poslanca Čarnogurského ako

jeho príspevok k programu "Čisté ruky" v školstve.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Andel.

 

 

 

 

Poslanec M. Andel:

 

     Ďakujem. Začal  by som tam, kde  skončil môj kolega pán

Moric.

 

     Vážený pán Čarnogurský, mali  ste pravdu. Niekto zradil

marxizmus, niekto  zradil kresťanstvo. Neviem,  čo je väčším

hriechom.  Jedno z  božích prikázaní  vraví: Miluj  blížneho

svojho ako seba  samého. Ak by som si  urobil analýzu vašich

vystúpení v novozvolenom parlamente,  prišiel by som k záve-

ru,  že vy  sám seba  úžasne nenávidíte,  pretože nemilujete

blížneho svojho, najmä z koalície.

 

     Po  druhé -  chcel by  som vám  položiť otázku,  k čomu

vlastne  viedlo  vaše  vystúpenie.  Mali  sme  sa vyjadrovať

k Programovému vyhláseniu  vlády Slovenskej republiky  a nie

k minulosti. Ale prosím, ak minulosť, tak minulosť. Chcem sa

vás spýtať,  či vám nevadilo spolu  s mojím priateľom Ferkom

Mikloškom, ak ho  môžem takto nazvať, a členom  VPN a tvrdým

antikomunistom, že v  Predsedníctve Slovenskej národnej rady

bol najmä pán Miroslav Kusý, ktorý bol ideologickým tajomní-

kom ÚV KSS. To bol váš priateľ, proste to bol ktosi, ktorého

ste za  jeho myšlienky, za jeho  články najmä v päťdesiatych

rokoch, i jeho niektoré konkrétne realizácie nekritizovali.

 

     Ďalej - súhlasím s vami, že päťdesiate roky boli tragé-

diou najmä slovenského národa. To, čo ste tu povedali, bohu-

žiaľ, je pravdou. Iba ma mrzí, keď sa uzatvárala koalícia po

14. marci 1994, keď bola druhá vláda Vladimíra Mečiara nede-

mokratickým spôsobom  vlastne odvolaná, nepýtali  ste sa, či

pán nový  premiér slovenskej vlády -  tak ako bolo naznačené

- pán Moravčík bol členom Leninskej iskry, čo pani minister-

ka Slavkovská  nebola. Nemienim ju zastávať.  Takisto ste sa

nepýtali, keď  sa vytvárala koalícia  KDH, SDĽ, DÚ  atď., či

v tomto  parlamente nesedeli  ľudia, alebo  aj nesedia dnes,

ktorí v päťdesiatych rokoch  robili nejaké konkrétne opatre-

nia, nejaké konkrétne veci.

 

     A budem končiť. Slovenská národná strana, pán Čarnogur-

ský, nezdružuje  iba kresťanov, i  bývalých straníkov, samo-

zrejme.  Ale Slovenská  národná strana  sa snaží  združiť vo

svojom  spektre  všetkých  obyvateľov  Slovenskej republiky,

slovenskej  národnosti, ktorí  sú či  bývalí straníci, alebo

kresťania. Zatiaľ sa nám to darí.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Zelenayová.

 

Poslankyňa E. Zelenayová:

 

     Pán  poslanec Čarnogurský,  hovorili ste  tu o morálke.

Myslím si, že je nemorálne  práve to, že nepoviete kresťanom

na Slovensku to, čo ste  povedali na tlačovej besede. Totiž,

že Kresťanskodemokratické  hnutie nie je  stranou pre veria-

cich, že  je otvorenou občianskou stranou,  otvorenou aj pre

ateistov.  Ak  ste  predsedom  takej  strany,  v ktorej majú

priestor aj ateisti, vyslovujem  počudovanie nad tým, že ste

tu obhajovali krivdy cirkví z minulosti.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Vážený  pán predseda,  týmto programovým  vyhlásením sa

vláda uchádza o dôveru. Na čele ministerstva školstva a vedy

stojí pani doktorka Slavkovská,  ktorá bola vedeckou pracov-

níčkou, a  ako vedecká pracovníčka písala  tieto články. Ona

  riadiť rezort  vedy. Ona  má viesť  a byť  zodpovedná za

výchovu našich detí. Ona písala v osemdesiatych rokoch člán-

ky, aké  sa nepísali v tom  čase už ani v  Sovietskom zväze.

Mala možnosť sa k tomu  vyjadriť. Pýtame sa, čo je nemorálne

na tom, že túto otázku otvárame  a pýtame sa, ako vláda chce

tento problém riešiť, ak má byť dôveryhodná.

 

     A k podpredsedovi vlády pánu Kozlíkovi - prosil by som,

aby ste citovali, kedy Ján Čarnogurský povedal, že Slovenská

republika sa prepadne. Nikdy  nič také nepovedal. Naopak, ak

dovolíte,  v Respekte  z roku  1991 toto  tvrdí terajší  pán

predseda vlády.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Bajan.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte  mi zapochybovať  o efektívnosti  debaty o tom,

o koľko viac nomenklatúrnych kádrov je v jednej alebo v dru-

hej vláde. Skôr je tragédiou našej generácie, že práve tieto

kádre  majú ambície  morálne obrodiť  spoločnosť, ku  ktorej

prispievali vyše  štyridsať rokov a dostali  ju tam, kde je.

To je jedna poznámka.

 

     Druhá  poznámka -  pán podpredseda  vlády, dovoľte, aby

som zaprotestoval voči vášmu  vyjadreniu o nezmysloch, ktoré

tu zazneli. Bolo to pomerne nekorektné vyjadrenie a predpok-

ladám,  že ste  medzi ne  zaradili niekoľko predchádzajúcich

vyhlásení aj poslancov vládnej koalície. Takže, nedeklasifi-

kujme vystúpenie ústavných činiteľov na to, čo vy považujete

za zmyselné a nezmyselné. Vedeli by sme použiť niekoľko kon-

krétnych príkladov skôr opačne.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Moravčík.

 

Poslanec J. Moravčík:

 

     Nie som priateľom faktických poznámok, ale na túto hru-

  demagógiu sa  musím ozvať.  Týka sa  to Leninskej iskry,

ktorú spomenuli pán podpredseda Kozlík a pán poslanec Bajan,

a ktorú s  obľubou po celom  Slovensku roznášal pán  Mečiar,

terajší predseda vlády. Vážení, pre raz navždy, táto skupina

- Leninská iskra - bola kamufláž  a táto skupina bola sledo-

vaná Štátnou bezpečnosťou. Aké boli jej ciele, o tom ste sa,

pán Mečiar, mali možnosť dozvedieť  v spise, ktorý sa nazýva

Skarabeus a  ktorý tak veľmi často  spomínate. Pozrite sa do

toho spisu všetci, ktorí ste  citovali a spomínali túto sku-

pinu. Pozrite sa a dozviete sa,  čo robila a ako sa celá zá-

ležitosť zo strany ŠtB skončila.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Husár.

 

Poslanec S. Husár:

 

     Pán poslanec Čarnogurský vystúpil, pán poslanec Mikloš-

ko  nám vysvetlil,  ako vystúpil  a prečo  tak vystúpil. Pre

druhýkrát by bolo možno možné, keby pisateľ aj sám prečítal.

To však nie je to  najdôležitejšie. Možno to vystúpenie bolo

hlbokou urážkou pani ministerky,  možno aj niektorých členov

parlamentu, ale  predovšetkým bolo hlbokou  urážkou všetkých

obetí,  ktoré tu  pán Čarnogurský  spomínal, pretože  takáto

vážna, tragická, všetku úctu si zasluhujúca téma bola použi-

tá na obyčajnú politickú  provokáciu. Ďakujem, pán Čarnogur-

ský, ako  nastupujúci poslanec za veľmi  účinnú ukážku tole-

rancie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán premiér,

     vážená vláda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovolím si prihovoriť sa  vám možno tak zvláštne. Divím

sa, alebo čudujem, že vy  sa čudujete vystúpeniu pána Čarno-

gurského. Naopak, ja som sa  už naozaj bál, že pán Čarnogur-

ský sa zmenil a naozaj začne hlásať lásku. Myslím si, že to,

čo  tu pán  Čarnogurský prečítal,  je v  podstate programové

vyhlásenie KDH a dá  sa charakterizovať veľmi jednoducho, že

na perách med a v rukách  jed. Myslím si, že nám ukázal, ako

si KDH predstavuje spoluprácu a zmierenie v rámci našej spo-

ločnosti.

 

     Ešte k pánu poslancovi  Moravčíkovi - ešte nás nakoniec

presvedčí, že  kamuflážou bola aj  KSČ, že tu  vlastne nikdy

nebola.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Miklušičák.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená vláda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     viackrát tu dnes padli  slová, ktoré súdia konanie toho

alebo onoho  ako nekresťanské a  či to bolo  kresťanské. Kto

vám dáva právo súdiť,  čo je kresťanské, nekresťanské, páni?

Kde beriete tú drzosť? Ste snáď teológovia, cirkevní hodnos-

tári?  Nechajte to  každý, prosím  vás, na  nich, na cirkev,

nech hodnotí, čo je kresťanské a nekresťanské.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Andel.

 

Poslanec M. Andel:

 

     Pán kolega,  máte pravdu, ale chcem  sa vás opýtať, kto

vám dáva právo súdiť, čo je  národné a nie národné. O tom by

sme  sa mohli  hádať do  rána. Myslím  si, že kresťanstvo je

osobnou záležitosťou každého z nás. Nechoďme do kostola vte-

dy, keď  budú za nami kamery.  Buďme kresťania v každodennom

živote. S tým musím s vami súhlasiť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prihlásil sa pán minister Zlocha.

 

Poslanec M. Andel:

 

     Ešte som neskončil.

Poslanec M. Andel:

 

     Chcel by  som sa ospravedlniť  pánu Moravčíkovi, expre-

miérovi slovenskej vlády, že som ho tiež vo svojom vystúpení

označil  za člena  Leninskej iskry.  Pán poslanec, prepáčte,

nemal som  možnosť čítať nejaké  materiály, ktoré sa  volajú

Skarabeus, ale  vychádzal som jednoducho  zo zápisníc, ktoré

Leninská iskra z každého svojho  rokovania dávala na ÚV KSS.

A nie som tu sám, ktorý mal  možnosť do toho i dnes nahliad-

nuť. Takže sa vám oficiálne ospravedlňujem. /Smiech v sále./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán minister Zlocha.

 

Minister životného prostredia SR J. Zlocha:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán predseda vlády,

     vážená vláda,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     nedá mi, aby som k vystúpeniu  pána poslanca nevyjadril

svoje pocity. To, čo tu pred chvíľou  predviedol, mňa osobne

plne presvedčilo,  že prvá  veta vládneho programu - v časti

morálna obroda spoločnosti, kde  sa hovorí o hlbokej mravnej

kríze našej  spoločnosti, je správna,  že sa treba  usilovať

o zásadné zlepšenie dodržiavania morálnych pravidiel v poli-

tike i v každodennom živote našich ľudí.

 

     Moji rodičia  a môj prvý kňaz  pán doktor Albert Masár,

ktorí ma  v mojej rodnej dedine  učili základom náboženstva,

ma učili,  že kresťanstvo je  dobrota, pokora, úcta  a láska

k blížnemu,  schopnosť odpúšťať  a pomáhať.  Výkon, ktorý tu

predviedol pán poslanec, mi skôr pripomenul výkon inkvizíto-

ra  a medzi  inkvizítormi a  angažovanými komunistami, ktorí

toho v päťdesiatych rokoch narobili dosť, myslím si, je veľ-

mi blízky, ak nie zhodný.

 

     Ďakujem pekne.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

keďže sme  sa trochu spotili, vyhlasujem  prestávku do 16.45

hodiny.

 

     /Po prestávke./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste

zaujali  svoje  miesta,  budeme  pokračovať  v  rokovaní  4.

schôdze Národnej rady.

 

     Do rozpravy je ďalej prihlásený pán poslanec Lysák.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán premiér,

     panie ministerky,

     páni ministri,

     vážení kolegovia,

     dámy a páni,

 

     vláda nám  predložila na posúdenie  programové vyhláse-

nie, ktoré, ako to vyplýva  z doterajšej diskusie, je tu po-

sudzované - zhruba povedané - z dvoch rovín, z dvoch  uhlov:

z toho konštruktívneho  a toho druhého. V  zásade si myslím,

že aj vláda, aj tí, ktorým leží na srdci predovšetkým rozvoj

a prosperita Slovenska, môžu byť  v podstate spokojní. Dote-

raz nezaznela jedna-jediná zásadná výhrada voči tomuto prog-

ramovému vyhláseniu.  A dôležité je aj  to, že zrejme nielen

predo  mnou vystupujúci,  ale viacerí  ďalší sa  zhodneme na

tom, že ide o veľmi ambiciózny, a dovolím si z hľadiska mak-

roekonomického povedať svoj skromný názor, že ide aj o veľmi

seriózne prepracovaný,  kompatibilný program, a  ten niekedy

doslova vyvoláva otázku, prečo si  vláda dáva tak vysoko am-

biciózny program,  že vyvoláva istý  údiv na jednej  strane,

a niekedy je aj podceňovaný.

 

     Je pravda,  že uvažovaných 5  % rastu hrubého  domáceho

produktu priemerne,  že previs do 3  % rozsahu štátneho roz-

počtu, že znižovanie inflácie až na jednociferné číslo, zni-

žovanie teraz vysokej, nepríjemnej nezamestnanosti zo zhruba

15 %  v tomto roku pod  10 % je skutočne  mimoriadne závažný

program. Myslím si,  že toto môže hovoriť veľmi  veľa, že to

je skutočne veľmi dobrý signál. Dobrý signál pre podnikateľ-

skú sféru, dobrý signál pre zahraničie. Ale je to dobrý sig-

nál aj pre našich občanov. Hovorí, že táto vláda ponúka ruku

na kooperáciu,  ako to už  tu zaznelo aj  z opozície, ponúka

ruku aj na spoluúčasť na zodpovednosti. Hovorí to za všetko,

za všetky komentáre, či už  budú vysoko alebo menej negatív-

ne.

 

     Priznávam, že  to vláda postavila ozaj  tvrdo. Pri kon-

verzii, ktorá  štrašidelne - o  90 % -  zdegradovala zbrojný

priemysel, po rozpade východných  trhov a všetkých ostatných

negatívach.  Pri  nedostatočnom  využívaní  základných pros-

triedkov  alebo  presnejšie  výrobno-technickej a vedeckový-

skumnej základne - potvrdím číslom:  za vyše 600 miliárd ko-

rún výrobno-technických prostriedkov  sa nevyužíva, bolo vy-

počítané, že  okolo 35 miliárd  stojí nezamestnanosť. Pritom

všetkom vláda  postavila takýto náročný program.  Je to teda

reálne?

 

     Pýtali sa ma na to aj  z jednej ambasády teraz, keď vy-

šlo  toto vládne  vyhlásenie. Myslím  si, že  vláda do  toho

v podstate musela ísť. Nehovorím lacnú propagandu. V podsta-

te po poklese  hrubého domáceho produktu v roku  1993 o vyše

4 % oproti roku 1992, po pluse v tomto roku vyše 4 %, po os-

tatných pozitívach, ktoré  sú tu, a potom, keď  si vláda po-

stavila taký tvrdý cieľ, ako  je dosiahnuť na prelome tisíc-

ročia alebo  najneskôr do roku 2010  priemernú úroveň výkon-

nosti európskych krajín aj životnú úroveň ľudí, vlastne vlá-

da ani  iné urobiť nemohla.  Nemohla si dať  do programu de-

štrukciu. Program nesporne vyvoláva  isté riziká. Bolo tu už

predo mnou naznačené jednak vicepremiérom, ale aj niektorými

ďalšími, že vláda si je týchto rizík vedomá.

 

     To je, myslím, dobrý signál. Osobne, a možno aj za via-

cerých kolegov som rád, že  vláda týmto prístupom k formova-

niu vládneho vyhlásenia i k stanoveniu takýchto tvrdých cie-

ľov dala na vedomie, vážené kolegyne, kolegovia, že akceptu-

je mienku tých ekonómov,  ktorí poznajúc potenciál Slovenska

- ľudský,  technický, geopolitický,  geoekonomický - tvrdili

ešte pred vznikom Slovenskej republiky, že vydržíme. Tvrdili

sme, že  nedlho po odčlenení  z bývalej federácie  Slovensko

začne pozitívny vzostup. Som  veľmi šťastný, priznám sa, keď

to môžem konštatovať tu, pred týmto cteným publikom a hosťa-

mi, že my sme mali pravdu  a nie veštci, tí vizionári, ktorí

strašidelne ohlupovali  často za judášsky  groš našich ľudí,

ale najmä v zahraničí.

 

     Myslím si, že by bolo nesprávne, ak by som nepripomenul

alebo nedokumentoval,  že to, čo hovorím,  je pravdivé. Naše

analytické aj programové práce  sa berú akoby boli samozrej-

mosťou. Niekto ich dokonca  označuje za národne orientované.

Nehanbím sa  za to, že  pracujeme na tom  už desiatky rokov.

Tam smerovali  všetky naše práce  a snahy, aby  prosperovala

táto republika,  tento národ, tento  štát. Vážení kolegovia,

dovolím si upozorniť na to, že popri štúdiách rakúskych, ne-

meckých, anglických  bánk aj ďalšie /Financial  Times a iné/

oznamujú, že Slovensko prekvapuje  pozitívne. Bolo to aj pá-

nom premiérom, aj vicepremiérom tu už spomínané.

 

     Dovolím  si  ešte  pripomenúť,  že  Slovenská republika

najmä z  hľadiska prorastových faktorov,  najmä západná časť

republiky,  z hľadiska  prorastových faktorov  bola spomedzi

400 skúmaných oblastí v celej Európe vyhodnotená ako najlep-

šia. A čuduj sa svete, je tu potvrdenie toho, čo sa nachádza

v programovom vyhlásení našej vlády. Najväčší význam pri tom

zohrala  skutočnosť,  že  máme  na  Slovensku dobre vyvinutú

vedecko-výskumnú základňu a perspektívy gradovať našu zahra-

nično-ekonomickú expanziu.

 

     Vážení, patríme k málo štátom, ktoré v priebehu jediné-

ho  roka dokázali  zvýšiť export  či už  do Rakúska alebo do

niektorých ďalších štátov  Európskej únie až o 48  %. Ak ka-

nadská firma NOVA prehlási,  že Slovensko a jeho plynárenský

priemysel patrí medzi veľmi progresívne oblasti plynárenstva

Európy,  hovorí to  veľmi veľa  pre zahraničných investorov.

Takto by som mohol pokračovať.  Chcem tým aspoň trošku odpo-

vedať na niektoré spochybňujúce, možno niekedy aj dobre mie-

nené otázky, či naozaj je  a čím je podložené odvážne vystú-

penie vlády s týmto programom.

 

     Prečo si teda myslím, že je reálne toto vládne vyhláse-

nie  v ekonomickej  časti, ktorá  predstavuje okolo polovice

celého materiálu? Už  som spomínal, ako veľa je  u nás nevy-

užitého vedeckotechnického potenciálu.  Tu sú veľké rezervy.

A je tu ešte  jedna neinvestičná oblasť, a to  je oblasť re-

štrukturalizácie. V  tomto materiáli je  uvádzaná podľa jed-

notlivých odvetví. Osobne by som privítal - povedzme - popri

poľnohospodárstve, popri zahraničných  vzťahoch aj zvýrazne-

nie veľkých komplexných programov  typu - povedzme - automo-

bilový priemysel a podobne. Ale zrejme by som opakoval chybu

všetkých, ktorí  by chceli mať  z tohoto programu  kuchárku.

Rozhodne však predpokladám, že v  ďalšom kroku sa hlbšie po-

súdia pasáže o postindustriálnej spoločnosti.

 

     Vážení, mrzí ma, že  sa pridržiavame teoretických prác,

ktoré už sú dosť zastarané. Ani jedna prosperujúca ekonomika

nedovolila, tak ako my sme dovolili, rozbiť vysoko prosperu-

júce jednotky v priemysle,  poľnohospodárstve i v niektorých

ďalších odvetviach.  Preto si myslím,  že by bolo  načase aj

teoretikom  trošku  viac sa  zamyslieť  nad tým, čo hovorili

J. Zysman, S. S. Cohen  /v knihe s podtitulkom Mýtus postin-

dustriálnej ekonomiky/  a niektorí ďalší  ekonómovia dávnej-

šie, že nemožno stále  hovoriť len o postindustriálnom obdo-

bí, ide o "koindustriálnu" éru, kedy práve v dôsledku sofis-

tikácie produkcie  a procesov dochádza k  oveľa vyššej efek-

tívnosti primárneho a sekundárneho sektoru, teda tých odvet-

ví, ktoré boli vyhlásené div  že nie za nepriateľské. Aj pod

škodlivým heslom  postindustrializmu boli, bohužiaľ, na našu

škodu, zlikvidované viaceré nosné fabriky v našej republike.

 

     Vážené dámy a páni, myslím  si, že nedocenená bola ešte

skutočnosť, ktorú v súlade s celosvetovými globálnymi európ-

skymi i celosvetovými tendenciami  táto vláda kladie na Slo-

vensku do popredia - zahraničné  vzťahy a najmä  zahranično-

ekonomické vzťahy. Podľa môjho hlbokého presvedčenia, a nie-

len môjho,  je to zdroj  intenzifikácie slovenskej ekonomiky

- veľmi dôležitý. Samozrejme, ako už tu bolo spomínané a ako

to  nachádzame aj  v programovom  vyhlásení a  v doplňujúcej

sprievodnej správe,  nemôže ísť len  o akúkoľvek kooperáciu,

o akýkoľvek príliv  kapitálu. Ale bez  zahraničného kapitálu

najmä  v podobe  investícií by  viaceré programy  zostali na

polceste, alebo ich realizácia by sa omeškala.

 

     Preto  vítam a  podporujem fakt,  že tieto  otázky boli

postavené do čela celého programu. Nemohlo byť lepším signá-

lom pre  zahraničie, že Slovenská  republika jednoznačne de-

monštruje záujem  o vstup do Európskej  únie, do transatlan-

tických štruktúr a súčasne  nezanedbáva dobré kontakty všet-

kými  smermi, k  najbližším susedom,  V-4, ale  aj na východ

k Ruskej federácii, k zdrojom surovín,  plynu, ropy i k ďal-

ším partnerom mimo Európy.

 

     Je  to  mimoriadne  cenný  program.  Keby nebola bývala

predchádzajúca dlhá diskusia, možno by som bol niektoré veci

ešte rozviedol. Ale myslím si,  že natoľko je to tu rozvede-

né, že to postačí na  zdôvodnenie záveru, ktorý by som teraz

chcel uviesť.

 

     Dámy a  páni, priatelia z koalície  i z opozície, tento

program, nech ho akokoľvek  budeme hodnotiť, myslím si, sku-

točne dáva  priestor, aby sa prijali  mnohé múdre a seriózne

názory podporné tomuto programu, ktoré zazneli v našom výbo-

re pre financie,  rozpočet a menu aj z  úst opozičných pred-

staviteľov, že nájde podporu aj  v stanovisku k nemu. Ale čo

chcem osobitne zdôrazniť, priatelia, napriek všetkým pozití-

vam, ktoré som tu spomenul,  a všetkým tým, ktoré som nesti-

hol alebo myslím, že by  boli nad rámec takéhoto vystúpenia,

objavujú sa  u nás z domácich  pozícií i zahraničia niektoré

výroky  a vystúpenia,  ktoré dehonestujú  dobrú snahu  vlády

a jej osobností vo svete i pro domo. Ako možno brať seriózne

do  úvahy tie  zdroje, ktoré  - povedzme  - v The Economiste

zhadzujú  výsledky  volieb  a  perspektívu  tejto vlády? Keď

predstavitelia niektorých hnutí vyhlásia, že to je len otáz-

ka niekoľkých  mesiacov, kým táto vláda  pod vedením Mečiara

potrvá?  Ako možno  súhlasiť, že  týmto ľuďom  ide o to, aby

splnili  všetky sľuby,  ktoré dávali  v predvolebnom období?

Preto si, vážení prítomní, myslím, že ak budú pokračovať ta-

kéto vystúpenia, ktoré hlboko poškodzujú všetkých nás, okrá-

dajú tento  štát, občanov tohoto štátu  o miliardy, je dôvod

na to, aby som podal návrh na prijatie zákona na ochranu re-

publiky.

 

     Vážení,  vzhľadom na  to, čo  som spomínal,  z hľadiska

konkrétnych zámerov i podľa mňa postačujúcich zdrojov a sme-

rov zabezpečenia toho veľkého  programu, ktorý tu bol uvede-

ný, chcel by som ešte podčiarknuť jedno, aby do zahraničných

služieb boli  vyberaní ľudia nielen podľa  toho, či ovládajú

jazyk a gramatiku jazyka, ale predovšetkým či to budú ľudia,

ktorí sú  spôsobilí presadzovať záujmy  Slovenskej republiky

a jej  občanov.  Lebo  poznáme  dosť  prípadov  z  minulosti

i z nedávnej doby, keď tam  boli vysielaní síce znalci jazy-

ka, ale  ktorí narobili veľa  škôd. Niektorí odtiaľ  odišli,

neviem, či všade sa tak stalo, ako sa stať malo. Preto odpo-

rúčam, aby vláda pri ďalšom riešení týchto otázok aj na tie-

to skutočnosti prihliadla.

 

     Vzhľadom na to, čo som uviedol, pokladám za opodstatne-

né, aby sme jednoznačne podporili programové vyhlásenie vlá-

dy preto, že podporuje dobré trendy, ktoré tu existujú, pre-

to, že chce riešiť  množstvo ťaživých problémov. Súčasne od-

porúčam,  aby bola  vyslovená dôvera  vláde. A  aby sa podľa

možností zapracovali všetky racionálne  návrhy, ktoré tu od-

znejú, do konkrétnych programov  vychádzajúcich z tohoto vy-

hlásenia.

 

     Ďakujem vám všetkým za pozornosť.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán  poslanec Hrnko, pripraví  sa pán poslanec

Magvaši. Najskôr s faktickou  poznámkou vystúpi pán poslanec

Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Mal by som otázku na  pána poslanca Lysáka. Povedal, že

je ochotný  iniciovať zákon na  ochranu republiky. Pravdepo-

dobne, pán poslanec,  ste nezbadali, že už tu  nie sú päťde-

siate roky, ktoré si dobre pamätáte,  ale už sú roky deväde-

siate a že už to nebude také jednoduché.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Vážená pán predseda,

     vážený pán predseda vlády,

     vážená vláda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dnes, keď pristupujeme k prerokovaniu vládneho vyhláse-

nia druhej vlády v podmienkach samostatného Slovenska, treba

nám predovšetkým  konštatovať, že Slovensko  za posledné dva

roky prešlo hodný kus  cesty vo svojom vlastnom sebapoznaní.

Aj keď  do štátnej samostatnosti  išlo Slovensko v  podstate

rozdelené na dva tábory,  v ktorých jeden samostatnú sloven-

skú štátnosť vítal a druhý túto štátnosť prijímal viac-menej

nejednoznačne, dnes možno povedať,  že slovenská štátnosť je

prijímaná všeobecne. To je bezosporu pozitívna stránka uply-

nulých dvoch rokov.

 

     Menej pozitívnou stránkou však je, že historicky zdede-

né rozdelenie slovenskej spoločnosti sa nepodarilo prekonať,

a k tomuto  prekonaniu boli skutočne  veľmi dobré podmienky.

Pritom  počas  celej  doterajšej  slovenskej histórie nebolo

priaznivejšieho momentu na  prekonanie tohto rozdelenia, ako

v čase po vzniku slovenskej štátnej samostatnosti. Nad celo-

národnými záujmami však zvíťazili  úzko stranícke záujmy, čo

nielen upevnilo rozdelenie slovenskej spoločnosti, ale možno

povedať, že  túto polarizáciu aj prehĺbilo.  Nie je to dobrý

jav a mali by sme sa nad ním zamyslieť aj v súvislosti s ná-

stupom  novej vlády a prerokovávaním  jej vládneho  vyhláse-

nia. Veď vláda síce vzišla z vládnej koalície, ale v podsta-

te by mala  byť vládou všetkých občanov, vládnuť  v ich mene

a v  ich prospech.  Slovensko netvoria  len stúpenci vládnej

koalície, Slovensko sme my všetci, myslím tým občania.

 

     Preto, ak  vláda chce prekonať  rozdelenie spoločnosti,

mala by sa riadiť  nielen svojimi mocenskými záujmami, záuj-

mami koalovaných strán, ale mala by vypočuť aj druhú stranu.

Pritom hlas opozície by nemala brať ako nepriateľské štvanie

proti sebe,  ale ako zrkadlo svojej  vlastnej práce. Ak však

bude opozíciu brať nie ako  oponenta, ale ako svojho nepria-

teľa, akokoľvek sa bude usilovať, v konečnom dôsledku sa ne-

vyhne neúspechu a zlyhaniu.

 

     Vážené  panie poslankyne,  páni poslanci,  Slovensko sa

dnes nachádza  v štádiu budovania svojej  štátnosti. V tomto

storočí to  nie je po  prvýkrát. Myslím, že  by sme si  mali

z nášho  prvého pokusu  vziať určité  poučenie. Predovšetkým

to, že štát nie je možné  budovať na nenávisti voči iným ná-

rodom a národnostiam, na nenávisti voči iným vierovyznaniam,

na nenávisti  voči ináč politicky  zmýšľajúcim. Štát nie  je

možné budovať  tým, že si ho  privlastní jedno politické zo-

skupenie  a  politické  snaženia  ináč orientovaných občanov

a politických  strán vyhlási  za protištátnu  a protinárodnú

činnosť. Štát nie je možné budovať tak, že sa vytvorí pries-

tor pre politickú kariéru a kariéru v štátnej správe len pre

politicky verných a politicky  poslušných občanov a ostatným

sa, či  už otvorene alebo  skryte k takejto  kariére prístup

zamedzí.  Všetko toto už bolo  v našich  pomeroch vyskúšané.

Skončilo to všeobecným kolapsom nielen politickej moci, kto-

rá to realizovala, ale aj kolapsom štátu.

 

     Štát takisto nemôže byť  iba vecou politikov, vecou ich

vzájomných  šarvátok a  sporov. Štát  musí byť  vlastníctvom

všetkých občanov a ako taký  musí mať svoju ideu, svoju myš-

lienku, pretože, a to plne súhlasím s Tomášom Garriqueom Ma-

sarykom, štáty  sa udržiavajú myšlienkou,  z ktorej vznikli.

Žiaľ, tak ako prvý slovenský štát v roku 1939, aj náš v roku

1993 vznikol skôr zásluhou vonkajších a negativistickým úsi-

lí vnútorných síl, ako na  báze pozitívnej myšlienky. Jediný

pozitívny obraz samostatného Slovenska, ktorý bol vypracova-

ný v rámci vtedajšej Slovenskej národnej strany, sa nereali-

zoval, a možno konštatovať,  že súčasné vedenie tejto strany

sa ho už dávno vzdalo.

 

     Vážené dámy, vážení páni,  ako politici sme povinní dať

tomuto národu to,  čo mu najviac chýba -  pozitívny obraz do

budúcnosti. Obyvateľstvo Slovenska už dokázalo, že vie vydr-

žať omnoho viac, ako si mnohí mysleli, že  samo unesie. Azda

aj my ako volení zástupcovia nášho  ľudu by sme mu mohli po-

skytnúť obraz  budúcnosti, ktorý by bol  hodnoverný a urobil

zmysluplnými  všetky  obete,  ktoré  naši  občania priniesli

v procese transformácie i osamostatňovania.

 

     Žiaľ,  musím  konštatovať,  že  vládne vyhlásenie popri

všetkých svojich nesporne pozitívnych stránkach stále z toh-

to zorného uhla neponúka to najpodstatnejšie. Neponúka obraz

Slovenska, jeho víziu a najmä konkrétne časované kroky k jej

naplneniu, aký  chceme mať náš  štát v roku  3, v roku  4, 5

a 6 našej samostatnosti a k akému cieľu vo vzdialenej budúc-

nosti to všetko bude smerovať,  s čím by sa vedela stotožniť

nielen dnešná vládna koalícia, nielen vláda, ktorá je teraz,

ale aj tie vlády, ktoré prídu  v budúcnosti po nás. To mi tu

chýba.

 

     Mnohé všeobecné deklaratívne ciele, ktoré sú obsiahnuté

vo vládnom vyhlásení, sú, myslím,  všeobecne akceptovateľné.

Je potešiteľné, že napriek vyhláseniam niektorých predstavi-

teľov koaličných strán vláda vo svojom vyhlásení zotrvala na

základnom  smerovaní  zahraničnej  politiky  minulých  vlád,

najmä čo sa  týka Európskej únie a NATO.  Nech si však nikto

nemyslí,  že  zahraničie  nás  bude  posudzovať podľa našich

predsavzatí a nie podľa našich skutkov.

 

     Základným predpokladom, aby sme boli akceptovateľní pre

európsku a  transatlantickú vojenskú a  politickú integráciu

je, aby sa naše slová  zhodovali s našimi skutkami. Hocikto,

aj  keď sa  slovne hlási  k euroatlantickej  integrácii, ale

vecne  postupuje proti  princípom právneho  štátu, princípom

demokracie a  plurality, je proti  našej integrácii západným

smerom. Toho si musíme byť  všetci, ako sme tu, vedomí. Pri-

tom pre Slovensko neexistuje cesta neangažovanosti. K integ-

rovaniu sa  smerom na Západ  existuje iba jedna  alternatíva

a tou je naša integrácia, naše smerovanie smerom na Východ.

 

     Som  presvedčený, že  nikto v  tejto sále nespochybňuje

význam našich vzťahov s Ruskom, ale skutočná bezpečnosť Slo-

venska, jeho  skutočná prosperita je len  v takom zoskupení,

v ktorom sa  budú nachádzať aj naši  partneri z Vyšehradskej

štvorky. Iné zaradenie Slovenska  je v principiálnom rozpore

s elementárnymi  záujmami  slovenského  národa  a v konečnom

dôsledku by mohlo viesť  k podkopaniu základov samotnej slo-

venskej štátnosti.

 

     Som tiež rád, že vláda pokladá za svoj trvalý a základ-

ný cieľ  demokratický právny štát a  napriek rôznym vyhláse-

niam zo strany čelných predstaviteľov, najmä HZDS, bude pod-

porovať systém  parlamentnej demokracie, ktorej  výkonná moc

vychádza z  parlamentu. Avšak z tohto  pohľadu už menej chá-

pem, prečo sa vzpiera uznať napríklad záväznosť a nespochyb-

niteľnosť rozhodnutí Ústavného súdu a vo svojom vyhlásení sa

stotožňuje s  údajným zmýšľaním občanov,  podľa ktorých vraj

je zbytočný  luxus, ak má  krajina tri vlády  do roka. Podľa

môjho názoru  nie luxus, ale  nevídaný prepych pre  národ je

najmä  to, ak  má vládu  nekompetentnú. Držať  nekompetentnú

vládu, ale aj neschopných jednotlivých jej členov, by nemalo

byť v záujme nikoho.

 

 

 

     Dúfam, že  pán Mečiar neurobí  vo svojom novom  vládnom

období tú istú chybu, čo v predchádzajúcom, a bude obhajovať

svojich nekompetentných ministrov.  Pritom nehovorím nič do-

predu, že by niekto mal byť nekompetentný. Patrí k normálne-

mu demokratickému  bontónu, že sa  nekompetentní alebo poli-

ticky neúnosní vystriedajú, a nikto to nepovažuje za nič mi-

moriadneho. V Taliansku by museli mať od konca druhej sveto-

vej vojny  minimálne 54 komisií  na vyšetrenie parlamentných

pučov.

 

     Úprimne povedané nechápem, prečo vláda vo svojom vyhlá-

sení  oddeľuje národné  a štátne  záujmy. Skôr  by som chcel

veriť, že  v tomto prípade ide  skôr o preklep ako  o zámer.

V Slovenskej republike predsa všetko to, čo je v záujme štá-

tu, musí byť aj v  záujme slovenského národa. Lojalita všet-

kých občanov k štátu, ktorá môže viesť len cez naplnenie ich

legitímnych ľudských a občianskych  práv, je v najelementár-

nejšom záujme slovenského národa. Preto nie je možné oddeľo-

vať národné a štátne záujmy Slovákov v Slovenskej republike.

 

     Musíme si  zvyknúť nielen na svoj  vlastný štát, ale aj

na to, že v tomto štáte  budeme sami rozhodovať, ale aj sami

niesť za tieto naše rozhodnutia dôsledky. Nemôžeme napríklad

na jednej strane kritizovať niekoho, že sa presadili zákony,

napríklad tabuľový zákon, zákon o mene a priezvisku, budovať

si na tom image vo vnútri štátu, image národovca, a tých os-

tatných ako protinárodné sily, a  na druhej strane na medzi-

národnom poli si robiť zásluhy, že takýto zákon prijatý bol,

ako  sme sa  s tým   stretli v  minulom volebnom  období. Aj

v tomto,  dámy a  páni najmä  z koalície,  by mal byť súzvuk

medzi slovami a skutkami.

 

     Vo  vládnom vyhlásení  existuje mnoho  vyjadrení, ktoré

svojou  nejednoznačnosťou  poskytujú  viacero  výkladov. Pri

jednej interpretácii by sa dali jednoznačne podporiť, v inej

interpretácii  by  človek  musel  svoju  podporu zvážiť. Ako

príklad možno  uviesť záväzok vlády  prijať zákon o  štátnom

jazyku. Ak  by tento zákon  opäť navrátil česť  takým slovám

ako účastina, účastinná  spoločnosť, slovám hlavný, zhromaž-

denie, tlačovka,  obchod, obchodný dom a  podobne a vytlačil

nezmyselné  výpožičky z  angličtiny a  češtiny, revidoval by

našu  zákonodarnú činnosť  z hľadiska  jazykového a prinútil

niektorých poslancov  z SNS, seba z  toho nevynímam, hovoriť

správne po slovensky, myslím, že takýto zákon by bol potreb-

ný a nemal byť nedostať podporu. Ak by však takýto zákon mal

byť nástrojom diskriminácie, musel  by som si najskôr zodpo-

vedať otázku,  ako takýto zákon  prospeje slovenským štátnym

záujmom, a teda aj záujmom Slovákov.

 

     Ďalej by som chcel upozorniť, čo tu už bolo povedané na

adresu budovania  domobrany. Samozrejme, myslím si, že otáz-

ka teritoriálneho  vojska už bola prijatá,  i názov. Ak však

použijeme názov  domobrana, ktorý už na Slovensku raz použi-

tý bol, a bola to súčasť Slovenskej armády, ktorá bola budo-

vaná v  čase Slovenského národného  povstania Haššíkovým mi-

nisterstvom obrany, a použila sa najmä na potlačenie povsta-

nia a  na represálie proti  slovenskému obyvateľstvu, vzniká

otázka,  či použitím  tohto termínu  sa chceme  prihlásiť aj

k tradícii domobrany. Myslím si, že  v každom prípade aj pri

vyberaní  termínov by  sme sa  mali riadiť  tým, čo bude ne-

spochybniteľné.

 

     Vážené dámy,  vážení páni, aj  keď nepatrím k  stúpenom

Macchiavelliho, niektoré myšlienky tohto génia renezancie by

sme si mali dnes povšimnúť, alebo nenechať ich nepovšimnuté.

Vo  svojom dielku  Vladár, v  ktorom radí  vladárovi, ako si

udržať  moc, zdôrazňuje  -  citujem:  "Vladár sa  má vyhýbať

všetkému, čo  by ho mohlo urobiť  nenávideným a opovrhnutia-

hodným." Posúďme  sami, čo sme  z tohto pohľadu  urobili pre

to, aby v našej rozdelenej spoločnosti mohol niekto úspešne,

bezkonfliktne, ale najmä dlhodobo vládnuť.

 

     Ak nevnesieme do našej spoločnosti pokoj, úctu k svojim

spolupracovníkom  i  oponentom,  nikdy  nevytvoríme stabilnú

spoločnosť s dlhodobou perspektívou.  Vláda najmä z hľadiska

pripravovaných celoplošných  zmien by mala  vziať na vedomie

aj ďalšiu radu od Macchiavelliho, a to - citujem: "zmena to-

tiž plodí vždy dôvod na prípravu ďalšej". Nikto, kto sa dnes

na základe nie odborných,  ale politických kritérií usadí na

nejakom poste, nemôže nepredpokladať, že v budúcnosti sa je-

ho funkcia nebude považovať za  politickú, bez ohľadu na to,

či budúcnosť bude  za 4 roky, za 8 rokov  alebo za 10 rokov.

Spoliehať sa  v tomto prípade na  krátkosť pamäti je, myslím

si, neadekvátne.

 

     Vážené  poslankyne, vážení  poslanci, keďže  hlasovanie

o vládnom  vyhlásení je  súčasne vyslovovaním  dôvery vláde,

ale aj  jednotlivým členom, musím konštatovať,  že ho svojím

hlasom nepodporím. Nie, že by v ňom neboli aj veci, ktoré by

sa nedali podporiť, avšak ako hovorili starí Rimania - nomen

omen, teda meno je osud.  Som presvedčený, a moje presvedče-

nie je pomerne hlboké, že mnohí súčasní členovia vlády nema-

jú predpoklady,  aby svoju funkciu  zvládli. Len váženie  si

tradície demokracie, a medzi ne patrí stodňová lehota pokoja

pre vládu, mi nedovoľuje  už teraz vysloviť konkrétnu kriti-

ku.  Verím však,  že o  tomto nedostatku  vie aj pán premiér

a v budúcnosti sa bude snažiť napraviť tieto omyly.

 

     A keďže  som už dvakrát  citoval Macchiavelliho, myslím

si, že nezaškodí  vypočuť si aj jeho tretiu  radu - citujem:

"Ľudia sú už  takí, že ak od niekoho  čakajú len všetko zlé,

a potom sa od neho dočkajú dobra, tým väčšmi sa mu cítia za-

viazaní". Želám vláde  hodne úspechov a budem rád,  ak sa vo

svojom stanovisku budem mýliť.

 

     Ďakujem.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ďalej  pán poslanec Magvaši.  Ešte s faktickou

poznámkou sa hlási pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem, pán predseda, za slovo.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     naozaj meno je osud. Meno  Hrnko má osud zradcu Sloven-

skej národnej  strany, meno Moric má  osud vernosť k Sloven-

skej národnej  strane. Načo ty, prosím  ťa pekne, pán posla-

nec, rozprávaš o Slovenskej národnej strane?  Ty si odišiel,

zradil si Slovenskú národnú stranu, nerozprávaj o nej. Odísť

tiež treba vedieť. Rozprávaš tu o straníckosti vo vykonávaní

nejakého programu.  Ty si predsa v  rozhovore v auguste roku

1990 povedal,  že som negatívom  Slovenskej národnej strany,

pretože pod mojím vedením - obrazne povedané - citujem: "Na-

ša strana robila  inžinierske siete a Kresťanskodemokratické

hnutie chodilo už po  hotových chodníkoch".

 

     Z pléna poslanec A. Hrnko: To ja nie, to Miškovský.

 

     Vy ste obidvaja rovnakí  vtáci! /Smiech v sále/. Takže,

prosím ťa  pekne, neber meno najstaršej  strany na Slovensku

do  úst, strany,  ktorá prvá  vyšla s  programom samostatnej

Slovenskej republiky. Neber jej meno do úst nadarmo. Súčasné

vedenie Slovenskej národnej strany trvá na základných výcho-

diskových pozíciách s tým, že  programom našej strany je du-

ševný a materiálny blahobyt občanov Slovenska.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pani poslankyňa Garajová.

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Svoju krátku faktickú poznámku adresujem tiež pánu Hrn-

kovi. Nespoliehajte sa, pán  poslanec, na krátku pamäť ľudí,

hoci ju máte sám veľmi krátku. Môžem vám ju osviežiť niekoľ-

kými videokazetami zo stretnutia  Slovákov z južného Sloven-

ska  v Šuranoch,  kde ste  hovorili úplne  inak o tabuliach,

o štátnom jazyku, a  dokonca i o domobrane. Divím  sa, a ne-

viem, kedy a kde ste tak diametrálne zmenili svoj názor.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Hrnko.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Pani Garajová, to by ste museli dokumentovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Magvaši. Pripraví sa pán poslanec Borovský.

 

Poslanec P. Magvaši:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážení členovia vlády,

     kolegyne, kolegovia,

 

     bolo tu už niekoľkokrát  povedané, že programové vyhlá-

senie vlády predkladá smelé ciele, ktoré chce táto vláda do-

siahnuť  v štvorročnom  horizonte. V  tomto horizonte  by sa

vlastne mali vytvoriť podmienky pre plnoprávne členstvo Slo-

venska v Európskej únii najneskôr v  roku 2000 a v roku 2010

dosiahnuť porovnateľnú úroveň  výkonnosti ekonomiky a život-

nej úrovne  obyvateľstva s vyspelými  krajinami Európy. Áno,

sú to smelé a ambiciózne  plány. Osobne ich plne podporujem.

Samozrejme, že  na ceste ich dosiahnutia  nás všetkých, teda

nielen  vládu a  vládnu koalíciu,  očakáva veľa  rizík a ná-

strah. Treba  ich otvorene povedať, lebo  zavierať pred nimi

oči je nečestné najmä pred občanmi tejto krajiny.

 

     Stotožňujem sa s prorastovo orientovanou makroekonomic-

kou politikou predloženou  vo vládnom vyhlásení. Samozrejme,

že si táto politika vyžiada veľmi citlivý postup a dobre or-

ganizované a previazané politiky, ako finančnú,  zahranično-

ekonomickú,  priemyselnú a  poľnohospodársku politiku. Totiž

nebezpečenstvo rakoviny inflácie je  príliš veľké. Ono totiž

môže zrútiť  všetky ušľachtilé a odvážne  ciele v ekonomike,

a najmä  môže znamenať  veľmi tvrdý  dopad aj  do sociálnych

istôt našich ľudí. Samozrejme, že rakovina inflácie môže mať

aj  kladný efekt.  Totiž, neovládaná  inflácia bude  mať pre

splátkových privatizérov zvýhodnenie ich dlhu pre privatizo-

vaný majetok.

 

     Preto navrhujem prijať uznesenie, v ktorom Národná rada

Slovenskej republiky žiada  vládu Slovenskej republiky usku-

točňovať zámery jej hospodárskej politiky vyváženým uplatňo-

vaním prorastových a stabilizačných prvkov tak, aby sa nena-

rušila mena Slovenskej republiky a nezávislosť Národnej ban-

ky Slovenska.

 

     Rast výkonnosti  slovenskej ekonomiky nie  je možné do-

siahnuť iba rastom verejných investícií,  tak ako sa to mno-

hokrát pri  programovom vyhlásení zdôrazňuje.  Myslím si, že

musia oveľa výraznejšie  rásť predovšetkým súkromné investí-

cie, ale aj výdavky obyvateľstva na tovary dlhodobej spotre-

by a rast  služieb. To však ale súvisí  s príjmami obyvateľ-

stva. Totiž administratívny a  plošný prístup k tzv. regulá-

cii mzdovej politiky je protirečivý. Zvýšenie príjmov obyva-

teľstva je  totiž zdrojom inflácie, ale  zároveň je aj dyna-

mickým prvkom ekonomického rozvoja.

 

     Preto  si myslím,  že práve  rast súkromných investícií

treba chápať ako dôležitý  prvok zvyšovania efektívnosti re-

produkčného procesu a prirodzeného rastu produktivity práce,

teda neadministratívnych zásahov  na otázku regulácie, väzby

na  produktivitu práce.  Preto si  myslím, že  tu musí vláda

vytvoriť zdravé a správne prostredie, minimalizovať adminis-

tratívne obmedzenia prostredia pre  tvorivý a rozvojový cha-

rakter podnikateľskej sféry.

 

     Zámery vlády v privatizácii budú určite výrazne ovplyv-

nené novelizáciou  zákona číslo 92, ktorá  bola schválená na

minulej schôdzi Národnej rady.  Osobne predpokladám, že ini-

ciatíva  vlády  na vydanie  právneho  predpisu  sprehľadní a

upraví proces privatizácie a vzťahy  s Fondom  národného ma-

jetku. Mám obavy, aby sme  nenovelizovali to, čo sme noveli-

zovali  na minulej  schôdzi.  Parlament  musí mať  totiž nad

privatizáciou výraznú kontrolu, a to nie iba prostredníctvom

jednofarebnej komisie pre  privatizáciu výboru pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie.  Navrhujem prijať v oblasti

privatizácie tri takéto uznesenia:

 

     1. Národná  rada Slovenskej republiky  žiada vládu Slo-

venskej republiky  predložiť do 15.  2. 1995 vecnú  a časovú

predstavu o ďalšom postupe v privatizácii.

 

     2. Národná  rada Slovenskej republiky  žiada vládu Slo-

venskej republiky, aby  pri transformácii vlastníckych vzťa-

hov, vytváraní participačnej ekonomiky a presadzovaní účasti

zamestnancov  na  privatizácii  štátnych  podnikov vytvárala

rovnaké podmienky a šance pre všetkých zamestnancov.

 

     3. Národná  rada Slovenskej republiky  žiada vládu Slo-

venskej republiky,  aby v privatizačnom  procese uplatňovala

autoritu štátu na potlačenie spontánnej privatizácie.

 

     V zahranično-ekonomickej činnosti za kritický považujem

spôsob, akým sa dnes zabezpečuje zahranično-obchodná činnosť

v rámci zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahra-

ničí. Navrhujem preto ďalšie uznesenie, v ktorom Národná ra-

da  Slovenskej republiky  žiada vládu  Slovenskej republiky,

aby do konca marca  1995 informovala Národnú radu Slovenskej

republiky o tom, ako vyriešiť inštitucionálne a finančné za-

bezpečenie  zahranično-obchodnej činnosti,  ktorá sa doteraz

uskutočňuje v rámci zastupiteľských úradov Slovenskej repub-

liky v zahraničí.

 

     Schopnosť byť na  svetovom trhu  konkurencieschopným, a

tým práve cestou exportnej dynamiky zvyšovať  výkonnosť slo-

venskej ekonomiky,  sa dá dosiahnuť  len premyslenou priemy-

selnou ekonomikou. Tá, žiaľ, ale  nemôže byť založená na od-

vetvovom protekcionizme, ako sa to trošku čiastočne naznaču-

je vo vládnom programe, ale  musí byť založená na nástrojoch

komformnej trhovej ekonomiky. K tomu bude potrebná aj väčšia

iniciatíva vlády Slovenskej republiky pri diverzifikácii za-

bezpečenia  strategických surovín  pre slovenskú  ekonomiku.

 

     Priemyselná politika  nie je možná  bez dynamizácie ve-

decko-technického  pokroku, sofistikovanej  výroby, intelek-

tualizácie  práce. Tomu  vláda zostala  vo svojom  vyhlásení

dosť dlžná. Chcem veriť, že v reálnej výkonnej činnosti ten-

to imperatív konca 20. storočia  naplní. Preto sú však nevy-

hnutné aj také zákonné  opatrenia, ako zákony o verejnopráv-

nych inštitúciách a zákon o holdingových súročenstvách. Oča-

kávam, že  ich vláda Národnej rade  Slovenskej republiky čo-

skoro predloží.

 

 

     Regionálna politika sa stáva dôležitým nástrojom rozvo-

ja štátu. Náš  vstup do Európskej únie nie  je možný bez mo-

dernej a aktívnej -  podčiarkujem - aktívnej regionálnej po-

litiky. Navrhovaný postup v programovom  vyhlásení je v dosť

značnej miere pasívny, ale vyslovujem presvedčenie, že vláda

bude tejto problematike venovať koncepčnú a systémovú pozor-

nosť. Preto navrhujem prijať  uznesenie, ktorým Národná rada

Slovenskej republiky  žiada vládu Slovenskej  republiky, aby

do konca marca 1995 predložila regionálnu politiku s návrhom

spôsobu jej inštitucionálneho riešenia.

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     vláda  vo svojom  programovom vyhlásení  postavila pred

Slovensko ambiciózny program. Pre jeho naplnenie nás v prog-

ramovom vyhlásení vyzvala k  stabilnému politickému a ekono-

mickému prostrediu. Samozrejme, treba  povedať, že aj stabi-

lita zvykne  bývať deštrukčná, ak  sa dosahuje jednofarebnou

pravdou. Osobne  vyzývam k stabilite  tvorivej a mnohofareb-

nej, lebo veľké a trvalé ciele sú nedosiahnuteľné iba jedin-

cami, hoci títo jedinci sú geniálni a neprekonateľní.

 

     Ďakujem.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi  Magvašimu. Ďalej je prihlásený

pán poslanec Borovský. Pripraví sa pán poslanec Šimko.

 

 

 

 

 

Poslanec J. Borovský:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená vláda,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     v Programovom  vyhlásení vlády Slovenskej  republiky je

veľmi správne obsiahnutá  oblasť protidrogovej prevencie. Na

rozdiel od  predchádzajúcich programových vyhlásení  sa dnes

konečne naliehavo hovorí v tejto súvislosti aj o rehabilitá-

cii  a resocializácii.  Odborníci dobre  vedia, prečo musíme

takto postupovať. Náš poslanecký  klub aj celé Združenie ro-

botníkov  Slovenska  vidí  drogový  problém  ako veľmi vážny

a naliehavý. Preto  sme si jeho  riešenie dali do  volebného

programu, a preto podporujeme aktivity programového vyhláse-

nia, ktoré by mali byť zárukou komplexnej protidrogovej pre-

vencie, teda  tak primárnej ako  sekundárnej, či terciárnej.

Nebudem hovoriť o represii, lebo  to je vecou zložiek minis-

terstva vnútra.

 

     Združenie robotníkov Slovenska vidí v praktickej rovine

riešenie problému takto: Protidrogové  aktivity, ak majú byť

konečne efektívne a nemajú byť len spoločným želaním ako do-

posiaľ, musia dostať  tak v riadiacej zložke, ako  aj v kon-

trolnej, štátnu podporu.  Ukázala sa nevyhnutnosť vytvorenia

nadrezortnej funkčnej inštitúcie, nech  sa už bude volať ako

chce, ale musí  byť nadrezortná, ktorá bude mať  práva i po-

vinnosti. Túto inštitúciu nesmie nahrádzať či suplovať komi-

sia pri  vláde. Protidrogové aktivity nemôže  riadiť len mi-

nisterstvo  vnútra.  Naviac,  a  to  hovorím veľmi naliehavo

a podčiarkujem to, nadrezortný  protidrogový mechanizmus ne-

smú riadiť  ľudia, ktorí majú  sami problémy so  závislosťou

alebo tejto problematike nerozumejú.

 

 

     Náš poslanecký klub Združenia robotníkov Slovenska pod-

poruje  aj tú  časť programového  vyhlásenia, ktorá obsahuje

riešenie  protidrogového vládneho  programu. Program,  ktorý

skoncipuje, bude riadiť a za  jeho plnenie vo všetkých rovi-

nách sa bude zodpovedať vláde i širokým vrstvám občanov tej-

to krajiny nadrezortná protidrogová inštitúcia. Tá by nemala

dopustiť, aby sme do dnešného dňa nemali v Slovenskej repub-

like  ani jedno  rehabilitačné či  resocializačné zariadenie

pre narkomanov, aby sa  na detoxikáciu nečakalo tri mesiace.

Vo svete nikde nedávajú závislých do psychiatrických liečeb-

ní. Uvediem  niekoľko čísiel: Pobyt  jedného narkomana počas

jedného dňa  v Centre pre liečbu  drogových závislostí stojí

štát 700 až 1 000 korún. On je tam, ak predpokladáme, že vy-

drží, 10 až 13 týždňov. Potom by mal prebudovať svoj životný

štýl. Pýtam sa,  kde, keď u nás nič nie je, kde by sa robila

komplexná terapia? Nič také tu neexistuje a tak spokojne vy-

hadzujeme peniaze zo štátnej kasy do vzduchu, a aj tých cen-

tier je málo. Pokiaľ viem, funkčné je jedno tu, v Bratislave

a jedno v Nových Zámkoch.

 

     Prevencia v  školách je ďalší  osobitný problém. Najzá-

kladnejšia je prevencia  v rodine. Pýtam sa, koľkí  z nás si

uvedomujeme  tento problém,  ktorý už  dnes hýbe  populáciou

a bude problémom stále väčším. Dovolím si tvrdiť, že buď ne-

vieme, alebo sa tvárime, že sa  nás to netýka. Či chceme do-

pustiť, aby sa z našich detí či vnukov stali pokusní králici

manipulácie  s drogou?  V Združení  robotníkov Slovenska  to

nechceme. Aj  preto podporujeme Programové  vyhlásenie vlády

Slovenskej  republiky. V  ňom sú  obsiahnuté náčrty riešenia

tohto problému.

 

     Osobný  príklad, teda  naše osobné  prístupy k riešeniu

budú odpoveďou pre voličov, či sme to s podporou programové-

ho vyhlásenia  vlády mysleli vážne. Naša  strana dáva všetky

svoje kroky  pod verejnú kontrolu,  a ak budeme  hlasovať za

prijatie Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky,

budeme  hlasovať  aj  za  vytvorenie funkčného nadrezortného

protidrogového úradu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Pán  poslanec Šimko, pripraví sa

pán poslanec Duka-Zólyomi.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená vláda,

     dámy a páni,

 

     37 dní po svojom vymenovaní predstupuje vláda so svojím

programom pred tento ctihodný zbor a uchádza sa o našu dôve-

ru.  Všetci sme  schopní pochopiť,  že boli  Vianoce a vláda

niekoľko  pracovných  dní  stratila,  avšak  plných sedem je

dosť.  Čo však  je dôležitejšie,  bolo by  statočné, keby to

vláda chlapsky priznala a neusilovala sa akrobatickým výkla-

dom postaviť  na hlavu vcelku  zrozumiteľný text článku  113

ústavy. Ak základným a  trvalým cieľom vlády je demokratický

a právny štát,  ako sa to  uvádza na strane  69 programového

vyhlásenie, jasné prekročenie 30-dňovej ústavnej lehoty, ale

predovšetkým neochota to priznať,  nie je práve najšťastnej-

ším prejavom predstavy vlády  o zvrchovanosti zákona v našom

štáte.

 

     Ale to  nie je jediný z  konkrétnych činov vlády, ktorá

sa dnes uchádza o našu dôveru,  svedčiaci o tom, akú má úctu

pred platným právnym poriadkom v tejto republike. Iste možno

mať rozličné politické náhľady na lustračný zákon. Možno na-

mietať,  že dnes  nejestvuje použiteľný  mechanizmus na jeho

aplikáciu, ale nemožno tvrdiť, že neplatí. Nemožno sa tváriť

akoby tento  zákon nejestvoval. Ale pokračujme: 29. decembra

1994 bol vyhlásený nález  Ústavného súdu Slovenskej republi-

ky, ktorý  rozhodol, že vyhláška  ministerstva zdravotníctva

číslo 221/1991  Zb. o rozsahu a  podmienkach úhrad poisťovne

za  poskytnutú zdravotnícku  starostlivosť zmluvným zdravot-

níckym zariadeniam je v  rozpore s Ústavou Slovenskej repub-

liky.  Podľa ústavy  dňom vyhlásenia  nadobudol tento  nález

účinnosť  v celom  svojom  rozsahu,  čo je  napokon výslovne

v náleze uvedené. Chápem, že stav, ktorý vláde týmto vznikol

a ktorý - to prízvukujem -  ona priamo nespôsobila, je nemi-

lý. Mohla  mu však zabrániť, keby  bola mala skutočný záujem

o riadne  preberanie funkcií  od predchádzajúcej  vlády. Ale

nestalo  sa. Napriek  tomu v  právnom štáte  treba mať  pred

platným  a  účinným  právnym  stavom  úctu  a  dodržiavať ho

i v prípade, že sa v jednej chvíli vytvorí nemilá situácia.

 

     Minister zdravotníctva, ktorý  je členom vlády uchádza-

júcej sa  dnes o našu  dôveru, vyriešil situáciu  príznačne.

Jasný, ale  pre vládu nepríjemný právny  stav sa stal odrazu

interpretačným sporom, až napokon ministerstvo vydalo pokyn,

aby sa  nález fakticky nerešpektoval.  Stalo sa tak  v dňoch

3. a 4. januára tohto roku.

 

     To  sú, dámy  a páni,  niektoré doterajšie  činy vlády,

ktorá nám dnes predkladá svoj  program, ktorý si kladie, ako

tu už mnohokrát bolo povedané, ambiciózne a miestami i vzne-

šené ciele. Zdôrazňuje svoju európsku orientáciu. Len slovné

spojenie Európska únia sa na 74 stranách vyhlásenia vyskytu-

je 47-krát.  Program ho vo  viacerých prípadoch používa  ako

akýsi čarovný prútik na riešenie problémov tam, kde konkrét-

na predstava ich riešenia chýba. Ale prosím, európske rieše-

nie, ktoré veľmi často vládny program deklaruje ako svoj zá-

mer, je  skutočne často životom dobre  preverené, a preto aj

životaschopné riešenie.  Avšak i tu  je pre rozhodovanie  či

môžeme vláde  vyjadriť svoju dôveru  alebo nie, zásadné,  či

deklarované zámery  sú aj skutočne  zamýšľané. Veď napríklad

na strane 73 sa v programe píše o úmysle vlády obrátiť sa na

Radu Európy s podnetom na znovuposúdenie otázky, či je opod-

statnený  trvalý zákaz  ukladania trestu  smrti. Plne chápem

dôvody, pre ktoré  sa znovu a znovu diskusia  o tejto otázke

otvára. Deje  sa tak nielen  na Slovensku. Avšak  pre mňa je

dôležité poznať,  čo tým vláda naozaj  sleduje. Preto som sa

na  rokovaní  ústavnoprávneho  výboru  opýtal  pána ministra

spravodlivosti, akú  odpoveď od Rady  Európy očakáva. A  pán

minister napokon otvorene  - a ja si to  vážim - povedal, že

zápornú. Lenže to sa potom natíska otázka, načo vláda dekla-

ruje vo svojom  programe čosi, keď už dopredu  vie, aká bude

v tejto  politicky  i  ľudsky  tak  citlivej otázke odpoveď.

Žonglovanie  slov  hodné  kráľa  Šalamúna.  Vecne však, dámy

a páni, tejto krajine nepomôže ani za mak.

 

     Ponechajme však na  chvíľu otázku dôveryhodnosti bokom,

i keď ona je v tejto chvíli základná, a poďme priamo k textu

programového vyhlásenia. Po jeho prvom čítaní sme sa viacerí

zhodli, že je napísané naozaj  šikovne. O smelosti jeho cie-

ľov v zásade pravicového  ekonomického programu bude hovoriť

poslanec za KDH Mikuláš Dzurinda.

 

     Chcel  by  som,  vážené  poslankyne,  vážení  poslanci,

upriamiť vašu  pozornosť predovšetkým na  tie časti vyhláse-

nia,  ktoré nám  naznačujú predstavy  vlády o  vzťahu štátu,

a toho, čomu sa v slobodných demokratických krajinách hovorí

občianska spoločnosť,  to znamená sféry,  ktorej štát predo-

všetkým legislatívou  určí istý rámec, avšak potom ona  žije

relatívne samobytne. Čím viac  prvkov samosprávnosti v tejto

oblasti spoločenských vzťahov je, tým plnší a slobodnejší je

rozvoj občanov v krajine. Z  toho dôvodu sa už v programovom

vyhlásení vlády  Jozefa Moravčíka objavila  pasáž dotýkajúca

sa osobitne rozvoja tzv. neziskového sektoru.

 

 

     Neziskové  organizácie,  občianske  združenia,  nadácie

a podobne  zohrávajú v  živote slobodnej  občianskej spoloč-

nosti veľmi významnú úlohu.  Dokážu lepšie a adresnejšie za-

bezpečovať jej život v dotyku s človekom i tam, kam sa orgá-

ny  štátu dostanú  ťažko, neadresne,  bez možnosti postihnúť

rozmanitosť situácií,  ktoré prináša sám  život. Navyše, ne-

ziskový sektor  môže nie zanedbateľne  odľahčiť i rozpočtové

prerozdeľovacie procesy a orientovať ľudskú solidaritu podľa

vôle solidarizujúceho a potrieb toho, komu je jeho solidari-

ta určená.  Hoci život neziskovej sféry  v slobodnej spoloč-

nosti  prebieha relatívne  autonómne, predsa  treba preň vy-

tvoriť dostatočné predpoklady. My  v tejto oblasti máme ešte

čo  doháňať. I  z toho  dôvodu mnoho  prostriedkov, ktoré by

takto bez  požiadaviek na vlastný profit  darcov mohlo prísť

na Slovensko  a pomáhať tu  našim ľuďom, smeruje  do krajín,

ktoré majú  tieto otázky vyriešené lepšie.  Mrzí ma, že táto

oblasť zostala úplne mimo sféry záujmu predkladaného progra-

mového vyhlásenia.

 

     Program, ktorý tu posudzujeme, je programom štátu, kto-

rý má ambície pevnou rukou siahať  i tam, kde to v slobodnej

spoločnosti nie  je obvyklé. Určovať  charakter univerzít čo

ako v dobrej vôli, či  bohoslužobný jazyk, to je pri všetkej

úcte  vecou  akademických  orgánov  univerzít  či cirkevných

vrchností.

 

     V programe sa naznačuje i  to, ako si vláda predstavuje

organizáciu moci  v štáte. Plne  rozumiem dôvodom, ktoré  ju

viedli k  zámeru vyjadrenému už na  druhej strane textu, kde

sa   uvádza   cieľ   znemožniť   zmeny  zaradenia  poslancov

k tomu-ktorému  politickému zoskupeniu.  Iba upozorňujem, že

tu bude potrebná zmena ústavy, ktorá zvolených poslancov Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky zatiaľ  charakterizuje ako

zástupcov  občanov vykonávajúcich  svoj mandát  osobne podľa

svojho svedomia a presvedčenia,  pričom nie sú viazaní žiad-

nymi príkazmi. Zámer vlády vyjadrený  v jej programe je kon-

cepciou straníckeho mandátu  vyžadujúcou príslušnú zmenu ús-

tavy.

 

     Vláda ďalej na strane 69 vyjadruje svoju podporu parla-

mentnej  forme  demokracie.  Je  to  potešujúce, pretože pán

predseda vlády v závere minulého roka o tejto veci nehovoril

ešte tak  jednoznačne, keď podľa tlače  doslovne povedal, že

"ak nebude chuť a ochota správať sa podľa ústavy, ozaj treba

mať pripravené varianty iného ústavného riešenia". Programo-

vé vyhlásenie  však varianty iného  ústavného riešenia nede-

klaruje, takže vláda zrejme  spomínanú ochotu a chuť napokon

predsa našla, čo možno hodnotiť iba pozitívne.

 

     Všeobecné zámery, ktoré vláda  uvádza v oblasti súdnic-

tva, sú nepochybne kontinuitou s  prestavbou tejto nesmierne

významnej moci v štáte. Obidva zákony, ktoré sa v súvislosti

so súdnictvom vo vyhlásení uvádzajú,  sú potrebné a sme pri-

pravení spolupracovať na ich príprave.

 

     Vážené dámy,  vážení páni, doterajšie  pôsobenie vlády,

koalície, ktorá ju vytvorila,  ako aj samotný text programo-

vého  vyhlásenia nám  poskytuje, podľa  môjho názoru, vcelku

dostatočne  zreteľný obraz  o tom,  aký charakter  moci bude

vláda na Slovensku uplatňovať. Môžeme dlho diskutovať o jed-

notlivostiach,  o konkrétnych  ustanoveniach textu programu.

Na mnohé z  nich máme rozličné názory, mnohé  však môžu pod-

poriť  azda aj  všetci poslanci  parlamentu. Vo všeobecnosti

a vcelku sa nám však dnes predstavila vláda, ktorá si je ve-

domá svojej moci, vláda, ktorá je rozhodnutá hľadať prevodo-

vé mechanizmy umožňujúce jej  vnikať do všetkých sfér života

spoločnosti, vláda, ktorá veľmi pragmaticky vyhľadáva dohodu

iba  do takej  miery,  ktorá  jej zabezpečí  jej existenciu.

Orientuje krajinu na kroky, ktoré  by jej mali priniesť úži-

tok  v pomerne  krátkom čase.  Nehľadá hlbšie  korene našich

problémov. Zatvára oči pred historickou reflexiou, ktorá ne-

vyhnutne musí obsahovať i fakt,  že naša krajina bola na de-

saťročia komunistického režimu odtrhnutá od žíl životodarnej

sústavy európskej kultúry a  že predovšetkým k tejto kultúre

sa treba vrátiť. Nestačí iba ekonomické know how.

 

     Vážená Národná  rada, na Slovensku  sa vykryštalizovali

dve koncepcie moci - autoritatívna, taká, ktorá sa svoje zá-

mery rozhodne presadiť bez ohľadu  na iné názory, a kooperu-

júca, spolupracujúca, hľadajúca  čo najširšiu dohodu spoloč-

nosti. Pri  hlasovaní o dôvere  tejto vláde je  dobré mať na

mysli tú koncepciu moci,  ktorú ona predstavuje. Ktorýsi po-

slanec terajšej vládnej koalície na minulej schôdzi požiadal

o ukončenie diskusie, pretože, ako  sa vyjadril, koalícia si

aj tak schváli čo chce. Ak má byť toto krédom moci pre budú-

ce obdobie, v takom prípade  sa rád pripojím k predvianočným

slovám našej kolegyne a spolu  s ňou vyjadrím vrúcnu prosbu:

Daj Boh šťastia tejto zemi!

 

     Ďakujem.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Dovolím  si pánu poslancovi  Šimkovi zacitovať

článok 113  ústavy, na ktorý  sa odvoláva, ktorý  hovorí, že

vláda je  povinná do 30 dní  po svojom vymenovaní predstúpiť

pred Národnú  radu Slovenskej republiky,  predložiť jej svoj

program a  požiadať ju o  vyslovenie dôvery. Vláda  to do 30

dní urobila  a povinnosťou Národnej rady  podľa § 84 rokova-

cieho poriadku je: "Po vymenovaní vlády Slovenskej republiky

zaradí predsedníctvo"  - teraz predseda Národnej  rady - "na

program najbližšej schôdze Národnej rady Slovenskej republi-

ky  Programové vyhlásenie  vlády Slovenskej  republiky a jej

žiadosť o  vyslovenie dôvery." Tým bol  naplnený zákon abso-

lútne, vláda neporušila nič a rozhodla Národná rada.

 

 

     Pokiaľ ide o otázku zákona, platenia či neplatenia lie-

kov, dovoľujem si vás, pán  poslanec, upozorniť na jedno, že

Ústavný súd rozhodol pred niekoľkými mesiacmi o tom, že zru-

šil vyhlášku  vlády, pretože tam musí  byť zákon. Vláda, mi-

nisterstvo zdravotníctva dávno mohlo takýto návrh zákona dať

Národnej rade a bola by ho schválila. Pokiaľ ide o to, či sa

platí alebo neplatí, dovolím si do pozornosti zacitovať člá-

nok  40 ústavy,  ktorý hovorí:  "Každý má  právo na  ochranu

zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo

na bezplatnú  zdravotnú starostlivosť a  na zdravotnícke po-

môcky za podmienok, ktoré  ustanoví zákon." Takže, skúsme to

vykladať,  ale nechcem,  aby som  neprejudikoval rozhodnutie

Najvyššieho  súdu. Zákon  nebol, čiže  neboli stanovené pod-

mienky, to znamená, že ostali  podmienky, ako boli pred sta-

noveným zákonom. Len toľko som chcel povedať.

 

     Prosím, pán minister.

 

Minister zdravotníctva SR Ľ. Javorský:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená vláda,

     poslankyne, poslanci,

 

     pán doktor  Šimko veľmi správne poznamenal,  že 29. de-

cembra bol publikovaný v Zbierke zákonov výrok Ústavného sú-

du zo 6. októbra 1994 o liečebnom poriadku. Ale v čase vyda-

nia  nálezu  Ústavného  súdu   bol    platný  zákon  číslo

273/1994 Z.  z. o zdravotnom  poistení, prijatý 25.  augusta

1994 Národnou radou, ktorý  tiež upravuje rozsah zdravotného

poistenia. Nie je tu teda upravený rozsah poskytovania zdra-

votného  poistenia.  Nebol tiež  braný do  úvahy zákon číslo

277/1994  Z. z.  o zdravotnej  starostlivosti, ktorý takisto

upravuje, že sa zdravotná starostlivosť poskytuje na základe

zdravotného poistenia.

 

     Už od 6. októbra bolo známe, že treba pracovať na novom

liečebnom poriadku.  My sme nastúpili 13.  decembra a od 16.

decembra  skutočne sme  začali na  tomto liečebnom  poriadku

pracovať, aby  sme ho dali do  právnej formy. Zákon Národnej

rady číslo 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti rozli-

šuje v § 5  poskytovanie zdravotnej starostlivosti za úhradu

a zdravotnú starostlivosť poskytovanú bezplatne. Odsek písm.

a/ citovaného  paragrafu uvádza, že  zdravotná starostlivosť

sa poskytuje osobám bezplatne  na základe povinného zdravot-

ného poistenia s odvolávkou  na liečebný poriadok. Nález Ús-

tavného súdu číslo 8/1994 napáda právnu formu liečebného po-

riadku, že  liečebný poriadok mal  byť vydaný formou  zákona

a nie  nariadením vlády  a vôbec  nespochybňuje rozlišovanie

zdravotnej starostlivosti bezplatne a za úhradu.

 

     Toho času sa finišuje na  príprave nového zákona o lie-

čebnom poriadku, ktorý už reaguje  i na zákon 273/1994 Z. z.

o zdravotnom  poistení,  financovaní  zdravotného poistenia,

o zriadení  Všeobecnej zdravotnej  poisťovne a  o zriaďovaní

rezortných odvetvových a  podnikových a občianskych poisťov-

ní. Návrh zákona  už prešiel medzirezortným pripomienkovaním

a na budúci  týždeň by mal  byť prerokovaný v  legislatívnej

rade.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister. Faktická poznámka - pán poslanec

Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ak dovolíte, tiež by som chcel zareagovať na vystúpenie

pána poslanca Šimka.  Pán poslanec Šimko ako mnohí iní, opä-

tovne našli právny kapric v  tom smere, že programové vyhlá-

senie nebolo predložené resp. prerokované včas, teda v trid-

saťdňovej lehote. Dovolím si dať do pozornosti pána poslanca

Šimka stenografický záznam o  29. schôdzi Národnej rady Slo-

venskej republiky,  z ktorého okrem iného  vyplýva, že vláda

pána Moravčíka bola menovaná 10. marca 1994...

 

     /Hlas z pléna, že 16. marca./

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Šestnásteho? Takže beriem späť. Je tam asi preklep.

 

     A v súvislosti so sľubmi,  o ktorých hovoril pán posla-

nec Šimko, dovolím si odcitovať tiež vtedajšie jeho vystúpe-

nie počas tejto schôdze - citujem: "Áno budeme pokračovať vo

všetkom dobrom, čo minulá vláda  pripravila a nielen čo pri-

pravila minulá vláda, ale  čo pripravilo množstvo kvalifiko-

vaných a pracovitých úradníkov  tejto vlády, ktorí pracovali

aj na  úseku legislatívy. V tomto  zmysle toto množstvo pra-

covníkov  pripravilo aj  množstvo návrhov  zákonov, ktoré si

bývala vláda  predsavzala, že ich  presadí v Národnej  rade.

Jedným z  takýchto zákonov bol  aj zákon o  zamedzení stretu

záujmov. Problémom  tohoto zákona nebola  jeho príprava, ale

presadenie v Národnej rade. Táto  vláda si dáva za úlohu ako

jednu zo  svojich ťažiskových úloh, že  tento zákon Národnej

rade naozaj  predloží v paragrafovanom  znení a presadí  ho.

Vaša vláda to, pani poslankyňa,  za dva roky neurobila." Ko-

niec citátu. A dovolím si dodať,  že ani vaša vláda, pán po-

slanec  Šimko,  nedokázala  počas  svojho obdobia zabezpečiť

a presadiť tento návrh zákona.

 

     Na  záver svojho  vystúpenia alebo  tejto faktickej po-

známky si  dovolím polemizovať s  jeho názorom v  tej súvis-

losti, kde vyjadril obavu o možnosť skoršieho ukončenia roz-

pravy poslancami koalície. Pomôžem  si opätovne touto steno-

grafickou správou o 29. schôdzi Národnej rady Slovenskej re-

publiky, na ktorej sa rokovalo o programovom vyhlásení vlády

pána Moravčíka.  Bol to práve  pán poslanec Šimko,  poslanec

Kresťanskodemkratického  hnutia, ktorý  najskôr po neslušnej

urážke všetkých poslancov vtedajšej opozície navrhol ukonče-

nie rozpravy  k tak závažnému  dokumentu, ako je  programové

vyhlásenie vlády, a to, podotýkam, bolo prihlásených 40 reč-

níkov do rozpravy a v  tom čase, keď toto navrhol, vystúpili

4 poslanci vtedajšej koalície, 8 členovia  vlády a len 9 po-

slanci opozície.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Hofbauer - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Pán kolega  Šimko, keď vy prehovoríte  o Slovenskej re-

publike, tak to vždy má charakter a tón nekrológu. Osobne sa

tomu nedivím, pretože počujúc  vaše vystúpenie vo federálnom

parlamente pri príležitosti prijatia zákona o zániku federá-

cie, keď ste sa vyjadrili, že ide o niečo podobné ako rozpad

rímskej ríše, chápem, že žijete v štáte, ktorý ste nechceli,

nechcete a chcieť nebudete. Boh  vás trpí, musíme vás trpieť

aj my.

 

     Ešte  by  som sa rád  dotkol jednej  vety, ktorú nám tu

systematicky podsúvate.  Je to lustračný  zákon. Prosím vás,

mali ste  na to čas trištvrte  roka - buď ho  zrušiť, buď ho

uviesť do života. Vaša vláda  nespravila ani jedno, ani dru-

hé, tak nezametajte vašu špinu pod náš koberec.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Hrnko.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Vážený pán  predseda, hlboko si vážim  vaše právne zna-

losti,  ale  podľa  môjho   skromného  názoru,  keď  vediete

schôdzu, mali by ste ju viesť, ale nie komentovať. Ak chcete

komentovať, keby ste odovzdali vedenie schôdze.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážený pán poslanec Hrnko, naproti vám vôbec si nevážim

vás a chcem povedať, že  som to komentovať musel, pretože tu

bolo povedané, že bola porušená ústava a ústavu by potom po-

rušila Národná  rada. Preto som musel  komentovať, že to nie

je tak. Ďakujem.

 

     Pán poslanec Tkáč.

 

Poslanec V. Tkáč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     kolegyne, kolegovia,

 

     chcel  by  som   potvrdiť  slová  predsedajúceho  tejto

schôdze.  Pán  poslanec  Šimko  tu  blahosklonne novej vláde

uznal vianočné sviatky a  novoročné sviatky. Chcem vás ubez-

pečiť, že v čase vianočných a novoročných sviatkov táto vlá-

da  tvrdo pracovala.  A na  rozdiel od  predchodcov, bývalej

vlády, ktorí  viac boli v  zahraničí než robili,  to, čo sme

mali do marca rozbehnuté my,  sme už pracovali aj na ďalších

koncepčných záležitostiach.

 

     Chcel by  som vám odporučiť  ešte jednu skutočnosť,  že

poradcovia, ktorí vám pripravovali  toto vystúpenie, by mali

byť viac v knižniciach, študovať,  pretože to, čo ste tvrdi-

li,  je nepravdivé  vo viacerých  smeroch. Poviem  konkrétny

príklad. Spomínali ste  problematiku nadácií neštátnych sub-

jektov, že v  tomto texte to nie je. To  je nepravda. Keď si

zoberieme koncepciu  transformácie sociálnej sféry,  tam sme

mali  koncepčné riešenia,  aj komplexné  riešenie vstupu ne-

štátnych subjektov  do sociálnej oblasti.  Moravčíkova vláda

v programovom vyhlásení - budem  citovať presne a na rozdiel

od niektorých poslancov časti opozície, nie všetkých, my sme

nečítali programové vyhlásenie s  nenávisťou, hnusom a odpo-

rom, aby sme tam našli len zlo, ale hľadali sme fakty, argu-

menty, proti ktorým sme aj  vystupovali a tak ho aj hodnotí-

me -  Moravčíkova vláda mala  v programovom vyhlásení  - tam

ste boli podpredsedom - formuláciu "postupne budeme zavádzať

vstup neštátnych subjektov".

 

     Viete, čo ste zaviedli za ten čas? Nič, to je to slušné

slovo. Ak si zoberiete programové vyhlásenie, tam sa hovorí,

že urýchlime  komplexné a koncepčné  riešenie vstupu neštát-

nych subjektov do sociálnej sféry - ich razantný vstup. Tak-

že, ak si zoberiem  koncepciu transformácie programového vy-

hlásenia vašej vlády, ktorú ste reprezentovali, a toto prog-

ramové vyhlásenie,  občania musia jasné  argumenty pochopiť,

akceptovať, že ste nemali pravdu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Lauko  bol prihlásený s faktickou

poznámkou.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Pán predseda, chcem doplniť  vaše vyjadrenie k tomu, čo

ste povedali, že predchádzajúca  vláda mala šancu alebo mož-

nosť prijať zákon o liečebnom poriadku - asi v tomto zmysle.

Mal ho  aj parlament v  predchádzajúcom volebnom období  pri

prerokovávaní zákona  o Národnej poisťovni. Určite  si na to

pamätáte, bolo  to na konci  roku 1993, a  vtedy skupina po-

slancov koalície mohla prejaviť  svoje odhodlanie alebo vôľu

spolupracovať aj s opozíciou  na rozumných veciach, pretože,

keď si  zoberiete záznam, tak  z mnohých návrhov,  ktoré som

vtedy predniesol ako poslanec, bol jeden prijať liečebný po-

riadok vo forme zákona.  Bohužiaľ, tento môj pozmeňovací ná-

vrh nebol prijatý.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Nebudem odpovedať na všetky poznámky, ktoré tu odzneli.

Považujem to za známku toho, že vystúpenie je zaujímavé, keď

vzbudí ďalšiu  diskusiu. Chcel by  som iba povedať  pánu po-

slancovi Brňákovi, že  pri prerokúvaní programového vyhláse-

nia vlády Jozefa Moravčíka nemohol žiaden poslanec Šimko na-

vrhnúť  ukončenie  rozpravy,  pretože  žiaden poslanec Šimko

vtedy v tomto parlamente nesedel.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nepovedal.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Povedal. Ja si väčšinou svoje meno všimnem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Šimko, pán poslanec Brňák hovorí, že pove-

dal "Pán poslanec Šimko, niekto z KDH", takže vás oslovil.

 

 

 

Poslanec I. Šimko:

 

     V poriadku,  len upozorňujem, že  som v tom  čase nebol

poslancom, takže návrh na ukončenie rozpravy som nemohol dať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Hlási  sa pán poslanec  Javorský, neviem, koho

zapne technika, lebo predtým  bol pán poslanec Ftáčnik. Pro-

sím, zapnite najskôr pána poslanca Ftáčnika.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda,

 

     nechcem sa miešať do  interpretačného sporu ohľadne ús-

tavy, ale nie je vašou  povinnosťou reagovať na výklad ústa-

vy. Na to  máme iné orgány. Myslím si, že  to nie je v tejto

chvíli dôležité,  lebo by sme  sa tu o  tom zbytočne hádali.

Faktom je, že sme dostali do 30 dní text programového vyhlá-

senia a o  dôveru vláda požiadala dnes. Možno,  že to niekto

chápe, že  požiadala jedenásteho, ale zbytočne  sa o tom ne-

sporme. Nechcem o tom hovoriť, lebo ľudia aj tak mávnu rukou

a povedia, že ich to nezaujíma.

 

     To, čo  ich zaujíma, je  to, čo nepovedal  pán minister

zdravotníctva. Ten  povedal, že sa pracuje  na zákone, ktorý

uvedie do  súladu právny stav  a výrok Ústavného  súdu, teda

zákon o liečebnom poriadku -  nazvem to veľmi voľne, neviem,

ako sa ten zákon bude volať.  Ale to, o čom tu hovoril práv-

nik, a mohli by hovoriť aj ďalší právnici, je to, čo sa sta-

ne dovtedy, pán minister.  Najbližšia schôdza podľa všetkého

je plánovaná na 8. 3. Verím, že koalícia bude natoľko šikov-

ná,  že  zvolá  mimoriadnu  schôdzu  k  tomuto - pokiaľ viem

- rozsahom obrovskému  zákonu. Ale čo  má byť dovtedy?  Majú

občania platiť za lieky, alebo nemajú?

     O tom je ten spor, a  to by tu mal ktosi jasne povedať,

pretože všetkým nám je jasné, že ten zákon to zase uvedie do

právneho stavu, ale dnešný právny stav podľa všetkých ostat-

ných je taký - podľa ministerstva možno nie -, že sa za lie-

ky  neplatí. To  povedal  Ústavný  súd svojím  nálezom. Plne

s vami súhlasím, že mal byť  spracovaný zákon. Od 6. októbra

malo ministerstvo zdravotníctva pracovať na tejto norme, aby

to parlament v decembri mohol  urobiť. Nestalo sa, môžeme to

kritizovať,  ale  nezmeníme  tým  právny  stav.  Právny stav

- o tom tu hovoril právnik -  podľa všetkého je taký, že ná-

lez Ústavného súdu platí a  akékoľvek vaše výklady sú irele-

vantné. Mali by ste to  teda nahlas povedať. Preto som navr-

hoval bod otázky a interpelácie, lebo som sa to chcel opýtať

tam, na  príslušnom mieste, na aktuálnu  vec, ktorá ľudí za-

ujíma, teda ako to je s  platením za lieky. Myslím si, že by

ste to tu mali povedať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nechcem komentovať, pán poslanec Ftáčnik, len toľko, že

čítal som článok 40 ústavy a tam je to povedané jednoznačne.

Povedal som  aj to, že nechcem  prejudikovať rozhodnutie Ús-

tavného  súdu,  ale  podľa  vyjadrenia  Ústavného súdu nikto

z Ústavného súdu nepovedal, že  za lieky sa neplatí. Ústavný

súd len zrušil rozhodnutie vlády resp. ministerstva zdravot-

níctva a  podľa článku 40 sa  za lieky platí. Pozrite  sa do

ústavy, teraz som to citoval.

 

     Ďakujem. Pán poslanec Javorský.

 

Poslanec F. Javorský:

 

     Vážený pán predseda,

 

     verím, že  ani mojím vystúpením  sa nevyrieši spor,  či

bola  porušená ústava  alebo nie,  ale podľa  toho, ako  ste

všetci reagovali - z jednej i  z druhej strany, chcel by som

k tomu povedať  niekoľko slov. Chcel  som si to  ujasniť, či

naozaj termín "predstúpiť pred  parlament" je totožný s ter-

mínom  "doručiť"  alebo  "predložiť".  Pani  podpredsedníčka

Tóthová v našom výbore mi odpovedala neuspokojivo a tvrdila,

že je to prakticky významovo  jedno. Predsa len by som chcel

priniesť trošičku  svetla do tohoto  sporu, a to  tým, že by

som autorov alebo tých, ktorí  toto tvrdia, odkázal na slov-

ník slovenského jazyka, kde  termín "predstúpiť" znamená po-

staviť sa pred niekoho, pred niečo.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, beriem si  faktickú poznámku. Citoval som

§ 84 rokovacieho  poriadku. Prosím, keby ste  si ho pozreli.

Ústava hovorí... - ja konám podľa ústavy a podľa rokovacieho

poriadku. Ale  nehovorme o tom, nemá  to význam. Dohodli sme

sa, rokujeme o vládnom programe.

 

Poslanec F. Javorský:

 

     Dodal by  som toľko, že  treba navrhnúť zmenu  slovníka

slovenského jazyka v tomto bode.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Hrnko.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Nechcem už zdržiavať, ale bol by som rád, pán predseda,

keby ste  citovali vždy presne, čo  bolo povedané. Nepovedal

som, že si vážim vás, ale že si vážim vaše znalosti, a to je

rozdiel.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Neviem, čo povedal. Pán poslanec Kováč Roman.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

 

     dovoľte, aby som zareagoval na vystúpenie pána poslanca

Tkáča.  Mňa udivuje,  že hovorí  o neziskových organizáciách

iba v  sociálnej sfére, ako keby  tieto organizácie pôsobili

len  tam. K  tejto problematike  chcem vystúpiť  v rozprave,

pretože  skutočne, vládny  program, žiaľ,  s výnimkou  práve

tejto oblasti, ktorú spomína  pán docent Tkáč, nespomína ni-

kde tretí sektor.

 

     Rozhodne neziskové organizácie  existujú v oblasti kul-

túry, v oblasti vzdelávania, v oblasti zdravotníctva a mohol

by som citovať množstvo ďalších oblastí. Skutočne - a to som

chcel pri ďalšom rokovaní zdôrazniť, jedine v kapitole o so-

ciálnych veciach je spomínaný razantný nástup neštátnych or-

ganizácií do  sociálnej starostlivosti. Všetka  úcta, že ste

si na to spomenuli, ale neziskový sektor je širší, to nie je

len sociálna oblasť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Šagát.

 

 

 

 

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené panie poslankyne, páni poslanci,

 

     dovoľte v obecnej rovine niekoľko slov k liečebnému po-

riadku. Nariadením  vlády a vyhláškou  ministerstva zdravot-

níctva číslo 221 bol uvedený  liečebný poriadok k 1. októbru

1993. Stalo sa tak napriek tomu,  že to bolo v rozpore s ná-

zorom tripartity, teda sociálnych partnerov, ale aj legisla-

tívnej rady vlády. Na ministerstve zdravotníctva je dokumen-

tácia poradcov z  odboru legislatívy - jeden z  nich tu sedí

a je  poslancom, nebudem  ho menovať,  nie je  to podstatné,

ktorí argumentovali,  že je to  možné urobiť iba  nariadením

vlády. Takto vznikla kolízia, ktorú treba riešiť a riešiť ju

treba vo vecnej rovine.

 

     Ústavný súd rozhodol, 6.  októbra to bolo skutočne zná-

me, a  začali práce na príprave  liečebného poriadku. Pokiaľ

bude pán minister Javorský korektný partner, potvrdí, že pri

odchode, to znamená 13. decembra bol expedovaný liečebný po-

riadok na  medzirezortné pripomienkovanie. Pokiaľ  vieme ako

prebieha  celý legislatívny  proces, najskôr  ho bolo  možné

predložiť v  januári. Vzhľadom na  závažnosť celého problému

skutočne by sme tak mali urobiť čo najskôr. My sme kvantifi-

kovali aj to, čo by to znamenalo pre štátny rozpočet.

 

     Pravdepodobne vás bude  zaujímať, vážení páni poslanci,

poslankyne, koľko sme zaplatili za lieky v minulom roku, te-

da občania. Za  prvý polrok boli vydané na  lieky 2 miliardy

korún a bolo realizovaných 20 miliónov receptov, z toho 96 %

zaplatila  poisťovňa a asi 5,6 %  zaplatili občania. To zna-

mená, že zo  100 korún občan zaplatil za  lieky asi 6 korún.

Za týchto  okolností možno predpokladať, že  jeden mesiac by

mali byť lieky zadarmo,  taký výklad podali legislatívci po-

kiaľ som bol na ministerstve  zdravotníctva, a pokiaľ by sme

sa veľmi  pousilovali, tak január 1995  by bol dostatočný na

to, aby sa toto dalo do súladu s ústavou.

 

     Upozorňujem ale na  jednu veľmi vážnu vec, i  keď sa to

netýka priamo programového vyhlásenia.  Ak chceme robiť lie-

kovú politiku tak, ako  je správne naformulovaná v programe,

to je  jedna časť, s  ktorou súhlasím, liečebný  poriadok vo

forme  zákona,  ktorý  bude  obsahovať kategorizáciu liečiv,

treba obnovovať  každý polrok, aby  reagoval na ceny  liekov

a na kvalitu  liekov, ktoré sú dostupné.  A lieková politika

by mala garantovať občanovi dostupnosť najkvalitnejších lie-

kov, samozrejme,  aj cenove dostupných pre  ekonomiku. Ak to

budeme robiť cestou zákona, je to cesta veľmi zdĺhavá, nebu-

de to pružné a nebude to dobré pre liekovú politiku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, máte ešte 20 sekúnd.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za upozornenie. Nemyslel  som, že budem hovoriť

viac.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Tkáč.

 

Poslanec V. Tkáč:

 

     Ak dovolíte,  ešte by som chcel  reagovať na vystúpenie

pána poslanca  Javorského, pretože sme  často svedkami poli-

tickej interpretačnej  hry o ústavu.  Táto interpretačná vý-

kladová hra o Ústavu  Slovenskej republiky sa často zneužíva

aj v masmédiách. Znovu by  som radil mnohým tým, ktorí takto

pracujú, aby si posedeli v knižniciach, alebo dali si nejaké

kurzy práva, pretože sa dezorientuje verejnosť.

 

     Pokiaľ ide o problematiku  "predstúpiť" a metódu, ktorú

ste použili,  tá sa učí  v podstate na  prvých seminároch na

právnickej  fakulte v  oblasti teórie  práva. Existujú rôzne

formy výkladu práva. Vy ste použili tzv. jazykovú formu ale-

bo  sémantickú metódu  prostredníctvom výkladu  pojmu. Okrem

toho, vďaka Bohu,  je ešte aj metóda logická,  kde sa aj lo-

gicky vykladajú jednotlivé  sémantické pojmy, pretože jazyk,

ako vieme,  je nedokonalý. Logický  výklad v tomto  smere je

jednoznačný  v tom,  že tu  treba skutočne  vidieť, a to pán

predsedajúci uviedol, väzbu ústavy  spolu so zákonom o roko-

vacom poriadku.

 

     V  tomto zmysle  znamená, a  platí to  aj pre iné formy

práva  a právne  odvetvia, pokiaľ  ide o  doručovanie písom-

ností. Poznáme tzv. termín dať sa do dispozičnej sféry adre-

sáta, či  už ide o doručovanie  písomností, dostaviť sa pred

nejaký orgán a podobne.  V tomto prípade otázku predstúpenia

a požiadania o dôveru  a predloženia programového vyhlásenia

táto vláda splnila v ústavnom termíne,  do 30 dní ho dala do

dispozície Národnej rade. Ďalší postup Národnej rady v tomto

smere už upravuje rokovací  poriadok, ktorý nie je dokonalý,

ale platí.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Niekto vás vypol, ale myslím, že ste už aj skončili.

 

Poslanec V. Tkáč:

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Skončili sme s faktickými poznámkami. Ďalej vystúpi pán

poslanec Duka-Zólyomi, pripraví sa pán poslanec Moric.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Vážená pán predseda,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážená vláda Slovenskej republiky,

     vážený premiér,

 

     programové vyhlásenie je  veľmi závažný dokument, ktorý

by mal odzrkadliť nielen programové ciele jednotlivých strán

vládnej koalície,  ale aj také  predstavy a konkrétne  úlohy

rozvoja tejto  republiky, ktoré sú  vyjadrením túžby a  snáh

väčšiny obyvateľov, poťažne občanov,  ktorí chcú byť produk-

tívni v prospech štátu, ale súčasne chcú mať aj pocit istoty

a sociálnej  spokojnosti.  Jeho   poslaním  je  determinovať

politicko-spoločenský a hospodársky  vývoj Slovenskej repub-

liky v nastávajúcom volebnom  období. Síce pre vládnu koalí-

ciu to znamená jedinečnú  možnosť transformácie svojich cie-

ľov a predstáv do každodenného života, ale súčasne pri danom

politicko-hospodárskom stave  Slovenskej republiky je  to aj

ťažké bremeno,  veľká zodpovednosť. A  pri tom všetkom  musí

byť v rámci ústavnosti  s dodržiavaním všetkých platných zá-

konov, zákonných  noriem a základných  princípov a pravidiel

demokracie.

 

     Vážená Národná  rada, napriek odznelým  vysvetleniam mi

dovoľte, aby som tlmočil náš nesúhlas s postupom predloženia

programového vyhlásenia  vlády Národnej rade  Slovenskej re-

publiky, ktorým  bola porušená Ústava  Slovenskej republiky,

a to článok  113. Považujeme za veľmi  zvláštnu a špecifickú

interpretáciu, že akt odovzdania dokumentu do rúk pána pred-

sedu Národnej rady je to, čo požaduje ústava. Právnym nedos-

tatkom je,  že neexistujú mechanizmy sankcií  pre tento prí-

pad. K  predchádzajúcemu vyhláseniu pána  predsedu chcem len

podotknúť,  že zákon  číslo 44,  čiže rokovací  poriadok, je

nižšej právnej sily ako Ústava Slovenskej republiky.

 

     Programové vyhlásenie koaličnej vlády sľubuje nesmierne

veľa, najmä  hospodársko-ekonomická kapitola je  veľmi ambi-

ciózna. Sľubné sú plánované makroekonomické ukazovatele, ich

naznačený  vývoj  vsugeruje  maximálnu  pružnosť. Predložený

program obsahuje sympatické ciele, ale  zdá sa, že sú to len

populistické sľuby. Sú málo  konkrétne a nejasné. Nejasné sú

najmä spôsoby ako ich dosiahnuť. Nedostatočná je analýza sú-

časnej  situácie.  Napríklad  nedáva  jednoznačnú odpoveď na

otázku ako a kedy sa zmení, resp. zlepší sociálne postavenie

občanov, konkrétne, akým spôsobom sa má znižovať miera neza-

mestnanosti a ako sa  budú vytvárať potrebné pracovné príle-

žitosti.

 

     Program obsahuje veľa protirečení. O jednom sa zmienim.

Vieme,  že veľmi  dôležitou úlohou  v procese demokratizácie

a budovania právneho štátu je  rozšírenie a upevnenie kompe-

tencie  samospráv.  Program  sa  odvoláva  a Európsku chartu

miestnych samospráv. V duchu  tejto charty mieni vláda budo-

vať systém  samospráv Slovenskej republiky.  Ale prečo potom

vláda nedeklaruje ochotu  čo najrýchlejšie pristúpiť k tejto

charte? Záväzné osvojenie  si jej téz by bolo  na osoh celej

republiky.

 

     Súčasne by som sa chcel  zmieniť o druhom veľmi dôleži-

tom medzinárodnom dokumente, o Európskej charte regionálnych

alebo  menšinových  jazykov,  o  ktorej  nie  je ani zmienky

v predloženom materiáli, avšak vieme, že ešte predchádzajúca

vláda pána  Mečiara sľúbila, že urobí  analýzu možnosti pri-

stúpenia Slovenskej republiky k tejto charte.

 

     V prvej kapitole predloženého programu vláda Slovenskej

republiky konštatuje, že v oblasti zahraničnej politiky jed-

noznačne chce zachovať kontinuitu jej smerovania s definova-

ným cieľom integrácie do  európskych a transatlantických po-

litických, bezpečnostných a  ekonomických štruktúr. Akcepto-

vanie a osvojenie si spomínaných  dokumentov by malo byť or-

ganickou súčasťou takéhoto procesu.

 

     V ďalšom sa zmienim o  koncepcii, obsahu a skladbe tých

kapitol,  ktoré sa  nás,  príslušníkov  národnostných menšín

veľmi citlivo dotýkajú. Je to kapitola kultúry, kapitola ná-

rodnostnej politiky a vzťahov  k cirkvám, kapitola školstva,

vzdelávania, vedy, športu a  mládeže a čiastočne aj kapitola

zahraničnej politiky. Ciele a  plány v týchto oblastiach od-

zrkadľujú prevažne národný program Slovenskej národnej stra-

ny a Matice slovenskej a  občiansky princíp sa stráca niekde

v pozadí. Prekvapuje nás, že najsilnejšie vládne hnutie dáva

taký neúmerne široký  priestor uplatneniu predstavám svojich

koaličných partnerov. Ciele a plány sú skoncipované na jasne

deklarovanom národnom,  presnejšie národno-štátnom princípe.

Všade sa zdôrazňujú národné záujmy, akoby Slovenská republi-

ka nebola štátom aj  občanov inej národnosti ako slovenskej.

V popredí sú  národné záujmy, ktoré  determinujú stupeň voľ-

nosti pre  príslušníkov menšín. Pre nich  zostáva len to, čo

takýto národný  program dovolí. Čiže,  nevychádza zo záujmov

občanov bez rozdielu na národnosť. Všeobecne ľudské práva sú

iné pre jednu skupinu  národného spoločenstva, ako pre druhé

skupiny.

 

     Vieme, že vládna politika odmieta, odsudzuje kolektívne

práva menšín, ale tento program deklaruje výsostné kolektív-

ne práva väčšinového národa a pre príslušníkov národnostných

menšín platia len všeobecné, presnejšie citujem "individuál-

ne práva občanov" - pozri  strana 61. Takto nemá ani filozo-

fické opodstatnenie negovať toto  právo pre iné komunity. Na

podloženie predchádzajúcej  úvahy by som  vymenoval niektoré

konkrétnosti. Na uskutočňovanie národných záujmov štátotvor-

ného  národa sa  plánuje zákon  pre ochranu  štátneho jazyka

- strana 57. Proti  komu a čomu sa má  uplatňovať takýto zá-

kon? Cieľom  je obmedzenie oprávnených  záujmov a práv  prí-

slušníkov  národnostných menšín  používať vlastný materinský

jazyk? Veď osvojenie si štátneho  jazyka je v záujme každého

občana. A na druhej strane  je to individuálne právo každého

človeka.

 

     Programové  vyhlásenie vlády  zavádza nový  pojem "obec

s jazykovo zmiešaným  obyvateľstvom". Akoby bol  len rozdiel

v jazyku a nie aj v iných národných charakteristikách, ktoré

sú rozhodujúce  parametre  identity daného  národného spolo-

čenstva. Toto označenie je  rovnakým nezmyslom ako pojem ná-

rodnostne zmiešané oblasti.

 

     Plánuje sa vypracovanie  noriem pre podporu menšinových

kultúr, ktorá sa má  odvíjať od národných záujmov Slovenskej

republiky a bude  podmienená občianskou lojalitou príslušní-

kov národnostných menšín - strana 61. Čo je to lojalita? Ta-

kýto pojem v demokratickej  resp. občianskej spoločnosti ne-

existuje. Existujú len práva a povinnosti občanov. Na strane

61 sa konštatuje, že bohoslužby v obciach, kde žijú prísluš-

níci národnostnej  menšiny, sa budú konať  v štátnom jazyku.

Stratilo sa asi slovíčko "aj".  Veď je to proti elementárnym

ľudským právam, proti základným  kresťanským princípom a sú-

časne  je aj  zasahovaním  do  suverenity cirkví.  Na druhej

strane - na strane 62 sa popri tom deklaruje, že vláda učiní

všetko, aby príslušníci slovenskej  menšiny v susedných štá-

toch mohli navštevovať náboženské  obrady v slovenskom jazy-

ku.

 

     Podľa programového vyhlásenia  vláda mieni na územiach,

kde žijú príslušníci  národnostných menšín zavedením dvojja-

zyčného alternatívneho vyučovania vytvárať podmienky osvoje-

nia si  štátneho jazyka. Už viackrát  sme sa vyslovili proti

zavedeniu alternatívneho  vyučovania. Je to  najlepšia cesta

plánovanej  asimilácie. Svojimi  podpismi na  petičných hár-

koch, ktoré boli odovzdané  predsedovi Národnej rady Sloven-

skej republiky, viac ako 46 tisíc rodičov sa vyslovilo proti

takému  násilnému  zásahu  súčasného  systému  národnostného

školstva.  Dokonca  aj  Učiteľské  fórum  Slovenska spolu so

Zväzom  maďarských pedagógov  na Slovensku  nedávno odsúdili

zavedenie  tejto  formy  vyučovania  ako nedemokratické. Nie

takto, ale  skvalitnením výuky slovenského  jazyka na národ-

nostných školách treba stav zlepšiť.

 

     S veľkými obavami berieme  na vedomie, že vláda plánuje

zorganizovať útvary  a zväzky domobrany  a legislatívne pri-

praviť konštituovanie činnosti civilných bezpečnostných slu-

žieb.  Vychádzajúc  z  obrannej  doktríny  a z konštatovania

v kapitole zahraničnej politiky  tohoto materiálu môžeme vy-

hlásiť,  že  Slovenská  republika  nemá žiadneho vonkajšieho

nepriateľa. Z toho vyplýva, že spomínané útvary môžu byť vy-

užívané len proti vnútornému  nepriateľovi. Ale proti akému?

Vláda snáď v budúcnosti počíta s vnútornými nepokojmi a kon-

fliktmi v tomto štáte?

 

     Vážená Národná  rada, v takomto tóne,  presnejšie v zá-

vislosti od národných záujmov sa majú riešiť problémy, práv-

ne postavenie národnostných menšín.  Čiže apriori sa odmieta

uplatnenie  elementárneho  ľudského  práva  a  práva slobody

príslušníkov národnostných menšín rozhodovať o veciach, kto-

ré sa ich bezprostredne dotýkajú, najmä v oblasti zachovania

a rozvíjania svojej identity.  V uvedených súvislostiach po-

tom  vyznieva paradoxne,  že vláda  mieni zabezpečiť  vysokú

úroveň ochrany  oprávnených záujmov a  práv príslušníkov ná-

rodnostných menšín v Slovenskej  republike - strana 57. Neu-

stále  hlásanie  toho,  že  sa  akceptujú medzinárodné normy

a konvencie v oblasti práv  národnostných menšín, ba dokonca

toho, že  u nás je právna  istota nadštandardná, dostáva fa-

lošný tón.

 

     Čo  je štandardom  v tejto  problematike? Veď  v každom

štáte, tak aj v  Slovenskej republike žijú rôzne národnostné

menšiny  s odlišnými  špecifikami a  požiadavkami, z ktorých

treba vychádzať a ktoré  treba akceptovať pri budovaní práv-

nym systémom podloženej  ucelenej národnostnej politiky. Me-

dzinárodné dokumenty môžu byť len vodítkom a znamenajú urči-

té minimum,  pod ktoré by sa  nemalo ísť pri zabezpečovavaní

právneho  postavenia  menšín  v  demokratickom  štáte.  Áno,

v programovom  vyhlásení na  rôznych miestach  sa zdôrazňuje

maximálna podpora záujmov  a dodržiavanie práv národnostných

menšín,  ale na  pozadí výlučných  národných záujmov  z toho

vzniká nejednoznačná protirečivá zmes.

 

     Vážená Národná rada, vymenoval som niekoľko takých plá-

nov a zámerov vlády, s  ktorými nemôžeme súhlasiť a ktoré sú

z hľadiska  uskutočňovania pravdivej  a demokratickej národ-

nostnej  politiky utlmujúce  a nebezpečné.  Vyvolávajú v nás

obavy, že  demokratický vývoj v tejto  republike sa postupne

spochybňuje a naberá nesprávny  smer. Takýto silný nátlak na

uplatnenie práv národnostných menšín môže vyvolať len nežia-

dúcu reakciu a zosilnenie  odporu, čo si nikto z nás neželá.

Nie je to dobrá  politika. Spravodlivé riešenie právneho po-

stavenia národnostných menšín v duchu demokratických princí-

pov je tiež nutným  predpokladom dosiahnutia politickej sta-

bility tejto  republiky, bez ktorej  je ťažko predstaviteľná

hospodársko-ekonomická  stabilita a  nadväzne tak  nutná so-

ciálna stabilita našej spoločnosti.

 

     Vážená Národná  rada, na záver mi  dovoľte, aby som vám

predložil  návrh poslancov  Maďarskej koalície  na doplnenie

návrhu uznesenia Národnej rady  Slovenskej republiky k Prog-

ramovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky v časti A.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky žiada  vládu Sloven-

skej republiky

 

     1. Deklarované  ciele v oblasti  rozvoja ekonomiky Slo-

venska konkretizovať do termínovaných úloh a zároveň predlo-

žiť  Národnej rade  Slovenskej republiky  aj prehľad zdrojov

ich financovania súčasne s predložením návrhu zákona o štát-

nom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1995.

 

     2. V zmysle zákona  o rozpočtových pravidlách predložiť

Národnej rade návrh zákona o štátnom rozpočte Slovenskej re-

publiky na rok 1995 do 15. 2. 1995.

 

     3. V návrhu zákona o štátnom rozpočte osobitne vyčleniť

účelové  prostriedky  na  financovanie  kultúr národnostných

menšín úmerne k počtu obyvateľov.

 

     4. Upustiť  od mzdovej regulácie  vo všetkých vlastníc-

kych formách podnikania.

 

     5. V oblasti  privatizácie uplatniť kupónovú privatizá-

ciu a zachovať prevahu štandardných metód.

 

     6. Určiť začiatok  predkola kupónovej privatizácie dňom

15. 2. 1995.

 

     7.  Zachovať  samostatnosť  špeciálnej  štátnej  správy

v oblasti životného prostredia a v oblasti školstva.

 

     8. Upustiť od zámeru predloženia návrhu zákona o ochra-

ne štátneho jazyka.

 

     9.  Pri financovaní  kultúr národných  menšín vychádzať

z vnútorných potrieb rozvoja kultúr národných menšín.

 

     10. Upustiť od  zámeru zavedenie dvojjazyčného alterna-

tívneho vyučovania.

 

     11. Pri novom územno-správnom členení Slovenskej repub-

liky sa riadiť odporúčaniami Rady Európy a vysokého komisára

OBSE.

 

     12. Upustiť od zámeru vytvárania útvaru domobrany.

 

     13. V plnom rozsahu  realizovať odporúčania zahrnuté do

protokolu Rady Európy pri  prijímaní Slovenskej republiky za

člena Rady Európy.

 

     A teraz časť B -  Národná rada Slovenskej republiky od-

porúča vláde Slovenskej republiky

 

     1. Pristúpiť k Európskej  charte miestnych samospráv do

konca roka 1995.

 

     2. Pristúpiť k Európskej charte regionálnych alebo men-

šinových jazykov do konca roka 1995.

 

     Vážená Národná  rada, žiadame osobitne  hlasovať o bode

3 časti A a o bodoch 1 a 2 časti B.

 

     Ďakujem pekne za vašu pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

    Ďakujem pánu poslancovi Duka-Zólyomimu. Ďalej je prihlá-

sený pán  poslanec Moric, pripraví sa  pán poslanec Pittner.

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Fekete.

 

Poslanec J. Fekete:

 

     Prepáčte,  ale  musím  odpovedať pánu  poslancovi Duka-

Zólyomimu na jeho otázku, čo to je nadštandard. Mal na mysli

venovanie sa kultúrnym aktivitám národnostných menšín. Môžem

mu povedať príklad. Na  Slovensku je 7 spisovateľských orga-

nizácií. Jedna z nich sa volá Spoločnosť maďarských spisova-

teľov. Na  Slovensku je v  nej evidovaných 91  spisovateľov,

z toho sú dvaja slovenskí. Vlani vďaka dotáciám ministerstva

kultúry vyšlo  89 maďarským spisovateľom  51 kníh. V  týchto

ďalších spisovateľských spolkoch a  združeniach je okolo 620

spisovateľov.

 

     Škoda, že tu nie je  pán minister Roman, aby odpovedal,

koľkí títo spisovatelia dostali  z ministerstva financií do-

tácie.  V Spolku  slovenských spisovateľov  je približne 350

spisovateľov,  a vyrátajme  si, koľko  by teda  muselo vyjsť

kníh im. Dovolím si tvrdiť, robil som si presné prepočty, že

nikde na  svete na počet obyvateľov  nevychádza toľko maďar-

ských kníh,  ako u nás na  Slovensku. Mimochodom, v Maďarsku

vlani vyšli  tri knihy a  prestal vychádzať jediný  kultúrny

časopis, ktorý sa volá SME.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Prosím, pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán premiér,

     vážení členovia vlády,

     vážení kolegovia,

 

     vláda,  ktorá nám  predložila svoj  program, vychádzala

z reálnych predpokladov. Čo môžeme a  čo je nám treba. Avšak

pri  prerokovaní programového  vyhlásenia vlády  vo výboroch

som bol  prekvapený niektorými výhradami  niektorých svojich

kolegov z opozície k istým častiam tohto vyhlásenia. Naprík-

lad nie je tam boj s  nezamestnanosťou, nie je tam ako zame-

dziť zväčšovaniu rozdielov medzi  chudobnými a bohatými atď.

Naozaj to tam nie je. Nie je tam povedané o boji s nezamest-

nanosťou, ale je tam povedané ako znížiť nezamestnanosť. Nie

je tam naozaj ako  zamedziť zväčšovaniu rozdielov medzi chu-

dobnými a bohatými, ale je tam to,  ako na to, aby u nás ne-

boli chudobní. Je to v kapitole druhej - stratégia a základ-

né zámery hospodárskeho rozvoja. Vláda naozaj v tomto svojom

vyhlásení ponúkla podmienky na to, aby si každý občan našiel

svoje miesto pre slobodnú činnosť  a šťastie. Nikomu nie sme

nič dlžní.  Nám zostali dlžní.  Vykročili sme ráznym  krokom

dopredu. Žijeme na svojom, po svojom a hlavne zo svojho.

 

     Veľmi citlivo vláda pristupuje k privatizácii. Chce vy-

užiť kombináciu štandardných  metód privatizácie s kupónovou

privatizáciou. Je to zatiaľ najlepší spôsob riešenia problé-

mu. Citujem:  "Účasť zamestnancov na  privatizácii podnikov,

v ktorých pracujú", je dôležitým  konštatovaním. Teda nielen

manažmentu, v mnohých prípadoch nehodných vedúcich pracovní-

kov, ktorí vedú fabriku ku krachu, aby ju mohli za lacný pe-

niaz  kúpiť. Účasť  zamestnancov umožní  aj účasť robotníkov

a radových  technických pracovníkov.  To je,  myslím, to, čo

potrebujeme.

 

     V programovom  vyhlásení vlády je  vidieť, že vláda  sa

bude snažiť o akúsi  dohodu medzi zamestnávateľmi i podnika-

teľmi na jednej strane a pracujúcimi na druhej strane. Hovo-

rím o skutočných podnikateľoch,  ktorí podnikajú podľa záko-

nov  Slovenskej republiky,  a skutočných  pracujúcich, ktorí

chcú tvoriť hodnoty. Vláda chce zriadiť finančnú inštitúciu,

ktorá bude podporovať rozvoj podnikania. To je veľmi dôleži-

té. Samozrejme, predpokladám, že táto úverová inštitúcia bu-

de,  musí byť  prístupná chudobným,  začínajúcim. V tvorivej

ekonomike sú úvery potrebné, pretože ak má človek nápad, eš-

te nič nevytvoril, nevyrobil. A  kým to nevyrobí, nebude mať

nijaké peniaze, ktorými môže realizovať svoj nápad. Preto je

potrebná inštitúcia, ktorá  požičiava peniaze chudobným, aby

mohli podnikať. Ľuďom nemajetným. Niektorí ľudia majú schop-

nosť k podnikaniu  tak, ako iní k umeniu  alebo k športu. Je

to vidieť najmä u ľudí nemajetných. V rodinách s nedostatkom

peňazí.  Vynikajúci umelci,  športovci, najväčšie ekonomické

talenty  pochádzajú z  najchudobnejších rodín,  preto je po-

trebná inštitúcia, ktorá umožní získať chudobným ľuďom úver,

aby mohli rozvíjať  svoj talent. Toto sa nám  potom vráti aj

s úrokmi.

 

     Mnohí  medzi nami  závidia podnikateľom,  ale nemajú čo

závidieť. Podnikateľ totiž nie je vlk,  ktorého treba zabiť,

ani koza,  ktorú treba podojiť. Podnikateľ  je človek, ktorý

pred  sebou tlačí  ťažkú, nesmierne  ťažkú káru,  a preto ho

treba podporiť. Je však treba  povedať, že vláda nemôže pod-

porovať  všetko a  každého. Budeme  sa musieť  rozhodnúť, čo

chceme byť, čím chceme byť. Čo budú naše priority, ktoré od-

vetvia.  Či  chceme  rozvíjať,  najmä turistiku, strojárstvo

a chémiu alebo niečo iné. A potom podnikanie v tejto oblasti

musí byť podporené legislatívnymi úpravami.

 

     Je veľmi dobré, že  vláda dáva náležitý význam niekdaj-

šej  pýche  slovenského  priemyslu  -  strojárstvu,  vrátane

obranného priemyslu. Je  naozaj potrebné rozvinúť strojársky

priemysel, kde  sa prejavila vysoká  zručnosť a kvalifikácia

slovenských robotníkov a technikov.

 

     Programové  vyhlásenie  slovenskej  vlády  je vyvážené.

Kladie si reálne ciele. Voľakedy, ešte za "totáča" môj pria-

teľ prišiel zo Švajčiarska  a povedal: Viete, nežobrete, ne-

máte sa zle, ale neviete, čo  to je mať sa dobre. Toto prog-

ramové vyhlásenie hovorí o tom, že zajtra sa môžeme mať lep-

šie ako dnes a pozajtra sa môžeme mať dobre. Poslanci Národ-

nej rady Slovenskej republiky zo Slovenskej  národnej strany

toto programové vyhlásenie podporia.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi  Móricovi. Prosím pána poslanca

Pittnera a tým budeme dnes končiť.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

     vážený pán predseda vlády,

     vážená vláda,

     vážení hostia,

 

     tak  ako v ostatných  postkomunistických  krajinách, aj

u nás  po páde  komunistického  režimu, otvorení hraníc, ne-

správnym pochopením demokracie a slobody u značnej časti ob-

čanov nastal  nielen enormný nárast kriminality,  ale aj vý-

skyt takých trestných činov, ktoré sa predtým alebo nevysky-

tovali, resp. ak, tak len  ojedinele. Také trestné činy, ako

nezákonné  finančné  operácie,  daňové  úniky, drogy, obchod

s bielym mäsom, ekonomická  kriminalita, reketing, vraždy na

objednávku, terorizmus, organizované  krádeže áut a postupne

rozvíjaný  organizovaný zločin  vôbec sprevádzaný korupciou,

to všetko viedlo k potrebe urýchleného prebudovania legisla-

tívy,  najmä  Trestného  zákona  a  Trestného  poriadku, ako

i k organizačným zmenám v polícii.

 

     Ukázalo  sa, že  čiastkové zmeny  riešené aktualizáciou

príslušných  zákonov nie  sú efektívnym  riešením. Preto  po

nástupe vlády  Jozefa Moravčíka v  marci 1994 boli  okamžite

zriadené medzirezortné pracovné  teamy zložené z pracovníkov

rezortov  spravodlivosti, Generálnej  prokuratúry a  rezortu

vnútra.  Ich  úlohou  bolo  spracovať  zásady  rekodifikácie

Trestného zákona  a Trestného poriadku,  pričom prvým reali-

začným  výstupom,  prvou  etapou  rekodifikácie  bola novela

Trestného zákona, Trestného  poriadku, priestupkového zákona

a návrhu zákona o boji proti organizovanému zločinu. Pre po-

tieranie  trestnej činnosti  polície bola  spracovaná novela

zákona o Policajnom zbore  Slovenskej republiky, ktorej úče-

lom  bolo zriadenie  inšpekcie ministra  vnútra s osobitnými

oprávneniami. Všetky  tieto novely a návrhy  zákonov mali za

cieľ zefektívniť boj s trestnou činnosťou, najmä s organizo-

vaným zločinom. Národná rada Slovenskej republiky v predchá-

dzajúcom  období  túto  prvú  etapu  rekodifikácie schválila

i vďaka vtedajšej opozícii a tieto novely resp. zákony nado-

budli účinnosť od 1. októbra 1994.

 

     Po prijatí  týchto noviel zákonov  sa zjednodušilo prí-

pravné konanie, ktoré  bolo najväčšou administratívnou záťa-

žou práce polície, ale najmä zaviedli sa také inštitúty, ako

ochrana svedka, policajný agent,  kontrola kontrabandu a po-

dobne, ale i ďalšie zmeny, napríklad v trestných sadzbách sa

úmyselný trestný čin, čo všetko verejnosť privítala a právom

očakáva efektívnejšiu prácu orgánov činných v trestnom kona-

ní. Aby sa tak stalo,  bude potrebné venovať patričné úsilie

osvojeniu si týchto inštitútov príslušníkmi polície a ostat-

ných  orgánov,  ale  najmä  vyriešeniu súčinnostných vzťahov

medzi ich jednotlivými zložkami.  Preto nás veľmi prekvapuje

a znepokojuje,  že v  programovom vyhlásení  vlády absentuje

program ďalšieho postupu  rekodifikácie najmä hmotnoprávnych

a procesných predpisov  trestného práva. Spomína  sa len ich

prípadná  rekodifikácia. Ústup  od tohto  programu bude  mať

veľmi nepriaznivé  dopady na boj s  kriminalitou so všetkými

dôsledkami vnútroštátnymi a medzinárodnými.  Mám tu na mysli

najmä to, že bolo by stratou, bolo by chybou a stratou stra-

tiť  ten kredit,  ktorý sme  získali dohodami  s FBI a inými

štátnymi  i nadštátnymi  organizáciami nielen  v Európe, ale

i v rámci celého sveta.

 

     Nástup organizovaného zločinu, ktorý, ako to konštatujú

príslušné nadnárodné inštitúcie,  nadobúda dokonca transkon-

tinentálny charakter, a práve tento nástup vyžaduje si zmeny

i v organizácii polície a v jej riadení. Tento zločin sa ne-

obmedzuje len na okres, región, resp. na príslušný štát. Je-

ho  akčný rádius  prekračuje tieto  teritoriálne vymedzenia,

a preto boj proti nemu musí byť centrálne riadený s prepoje-

niami tak do vnútra štátu,  ako i na bezpečnostné služby os-

tatných štátov a nadnárodné bezpečnostné inštitúcie. To však

nevylučuje,  ale naopak,  predpokladá rozmiestnenie policaj-

ných orgánov, najmä kriminálky, tak z hľadiska teritoriálne-

ho členenia, ako i z hľadiska rizikových inštitúcií.

 

     Naznačené  zmeny v  organizácii a  riadení polície, tak

ako sú veľmi nejasne načrtnuté v programovom vyhlásení vlády

skôr navodzujú predstavu návratu  k bývalej organizácii spo-

čívajúcej na  krajských a okresných  správach Zboru národnej

bezpečnosti, čo  by viedlo k zbytočným  medzičlánkom a najmä

by znemožnilo účinnú organizáciu a riadenie boja s nadnárod-

ne organizovaným zločinom.

 

     Poslednou, i keď vôbec nie z hľadiska významu, je prob-

lematika finančných prostriedkov pre  políciu a jej potreby.

Návrh rozpočtu Moravčíkovej vlády na rok 1995 nepokrýval sí-

ce potreby polície približne o 1,5 miliardy korún, čo zname-

nalo obmedzenie investičných  prostriedkov, teda potreby pre

telekomunikáciu  a jej  digitalizáciu, obmeny  automobilovej

techniky a  podobne, no na druhej  strane umožňoval prijatie

približne 1  000 policajtov, čo  by výrazne posilnilo  výkon

polície. Prijatie  provizórneho rozpočtu na rok  1995 s pri-

hliadnutím na prvý štvrťrok  1994 znamená nielen nenaplnenie

investičných potrieb polície, ale i zrušenie možnosti zvýše-

nia stavov polície.

 

     Záverom mi teda dovoľte do uznesenia navrhnúť tri opat-

renia, ktoré si myslím, že sú v záujme našej spoločnosti bez

ohľadu na to, z akej sme strany alebo hnutia.

 

 

     1.  Uviesť konkrétny  program rekodifikácie hmotnopráv-

nych a procesných predpisov trestného práva.

 

     2. Centralizovať riadenie boja s organizovaným zločinom

a vylúčiť zbytočné medzičlánky.

 

     3. V  rozpočte na rok 1995  oživiť zvýšenie neinvestič-

ných prostriedkov na umožnenie náboru stavov polície.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi Pittnerovi.

 

     Vážené panie  poslankyne, páni poslanci,  dnes končíme.

Prerušujem 4. schôdzu s tým, že  si vám dovoľujem dať do po-

zornosti, že mám ešte 40 písomných prihlášok do rozpravy.

 

     Zajtra ráno začíname o 9.00 hodine.

 

                    Druhý deň rokovania

       4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     20. januára 1995

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     Prosím všetkých,  ktorí sú v budove  Národnej rady, aby

zaujali svoje  miesta. Budeme pokračovať  v rozprave k  bodu

Programové vyhlásenie vlády  Slovenskej republiky. Včera som

povedal,  že k  tomuto bodu  programu mám  ešte 40 písomných

prihlášok do rozpravy.

 

     Ako prvý v rozprave vystúpi pán poslanec Moravčík. Pro-

sím, pán poslanec.

 

Poslanec J. Moravčík:

 

     Vážený pán predseda,

     dámy a páni,

 

     aj dokument, ktorý teraz  prerokúvame, ale najmä disku-

sia k  nemu odzrkadľuje mnoho z  toho, čo je v  nás, ľuďoch,

ktorí žijeme  v tejto krajine.  Žiaľ, v tejto  miestnosti je

príliš veľa nenávisti, ľudskej  tuposti a neokrôchanosti. Ak

niekto trpí  na ilúzie o  pravde alebo spravodlivosti,  môže

prísť do tohto parlamentu, rýchlo  sa z nich vylieči. Tu ako

keby  neplatila logika.  Pravda  je  klamstvo a  klamstvo je

pravda. Je  to bieda slovenskej politiky.  Áno, táto spoloč-

nosť potrebuje morálnu obrodu. Ak si ju vláda dala do svojho

programu, je to  správne, ale mala by začať  od seba. To bol

zmysel včerajšieho vystúpenia pána Čarnogurského.

 

     Aj napriek  tomu verím, že  je stále ešte  dosť takých,

ktorých neopúšťa  nádej, že pravda  raz aj tu  bude pravdou,

klamstvo  klamstvom a  spravodlivosť bude  na svojom mieste.

Takáto viera a takáto  nádej je súčasťou zvláštneho idealiz-

mu, ktorý  Európu priviedol tam, kde  je. Verím, že neopustí

ani  Slovensko. Či  si to  uvedomujeme alebo  nie, či  si to

chceme alebo  nechceme pripustiť, máme  čosi spoločné. Platí

to bez ohľadu  na to, či sa máme  radi, alebo sa nenávidíme,

či  sme v  tej strane,  alebo sme  v inej  strane, či sme sa

rozišli, alebo znovu stretli.  Sú to spoločne prežité stáro-

čia,  spoločne vytváraná  kultúra, ktorej  dôverne rozumieme

rovnako, ako  jej rozumeli naši predkovia  po desaťročia, ba

stáročia. Je to aj to, čo  nám chýba. A práve to je dôležité

vedieť - schopnosť sebareflexie  a túžba po sebazdokonaľova-

ní je prednosťou európskej kultúry.

 

     Sme na  začiatku budovania našej  štátnosti. Myslím si,

že je potrebné pozrieť sa predovšetkým na naše chyby. Parla-

mentarizmus, ktorý sme uviedli  našou ústavou a ktorý zaiste

chceme  všetci rozvíjať,  je založený  na oponentúre.  Najmä

včera tu zaznievali slová  o jednote. Oprávnene, pretože ur-

čitá miera  jednoty je potrebná. Nemožno  ju však nadekréto-

vať. Môžeme  ju dosiahnuť tým, že  pošleme nenávisť do kúta.

Keď budeme  spolupracovať, budeme sa  viac vzájomne potrebo-

vať.  Miera  jednoty  bude  väčšia.  Nesmieme  však potláčať

rôznosť. Spáchali by sme zločin, keby sme pripustili, aby sa

rôznosť zlikvidovala. Verím, že  slová o jednote v programo-

vom vyhlásení  a slová predsedu vlády  nemajú  takýto likvi-

dačný  rozmer. Kritika  je motorom  parlamentarizmu, a preto

neopätujme kritiku nenávisťou.

 

     V programe sa volá  po politickej stabilite. Všetci po-

ciťujeme  jej  nutnosť.  Podmienkou  politickej stability je

stabilita politických strán. Povedzme si však jasne, že sta-

bilita vlády, a  to, či vydrží štyri roky,  závisí len a len

od vládnej koalície. Má 83  mandátov v Národnej rade, všetko

závisí od jej vnútornej súdržnosti a od jej spôsobilosti vy-

vinúť dostatočnú politickú silu  nielen vo volebnej kampani,

ale udržať si  ju až do konca volebného  obdobia. Zoberte si

poučenie z marca minulého  roku. Netreba zamieňať svoju vnú-

tornú  krízu, krízu  strany, ktorá  vyhrala voľby,  za krízu

parlamentarizmu alebo dokonca za krízu spoločnosti.

 

     Pri čítaní programového vyhlásenia, aj pri počúvaní to-

ho, čo na úvod povedal predseda vlády, som prišiel k záveru,

že vládna koalícia si túto skutočnosť ešte dostatočne neuve-

domila, čo môže byť zdrojom zbytočných konfliktov. Ak si to-

tiž niekto  neuvedomuje mieru vlastnej  zodpovednosti, hľadá

ju potom  mimo seba. To  je najlepšia cesta  k smutne známej

praxi vytvárania nepriateľa za každú cenu.

 

     Posudzujeme toto Programové vyhlásenie vlády Slovenskej

republiky, ktorá vznikla z  prvých volieb v samostatnom Slo-

vensku. Neslúži jej celkom ku cti, ak sa tento akt hneď spá-

ja s ústavným interpretačným  problémom, či bolo podané včas

alebo nie, či bola alebo nebola porušená ústava. Doteraz ni-

jaká vláda sa do takej časovej tiesne nedostala. Ak sa vláda

bude  sústavne pohybovať  na hranici  ústavnosti, alebo bude

ústavu dokonca porušovať, znamená to škody, ktoré síce teraz

nevidíme, ale ktoré sú nesmierne,  nedajú sa vyčísliť. Ak sa

bude totiž sústavne porušovať  ústavnosť, zrúti sa celá naša

štátnosť a slová o národnej  hrdosti budú potom znieť trošku

groteskne.

 

     Považujeme  za veľmi  pozitívne, že  si vláda  osvojila

európsku prointegračnú  politiku predchádzajúcich vlád  a že

sa prihlásila  k náročnému cieľu -  plnému členstvu v Európ-

skej únii okolo roku 2000. Myslím  si, že aj zásady a smero-

vanie  hospodárskej politiky,  ak sa  dopracujú a  upresnia,

v podstate  zodpovedajú  integračnému  programu. Hospodárska

politika naznačená v programovom vyhlásení obsahuje niektoré

liberálne prvky.  V makroekonomickom rámci  sa podobá hospo-

dárskej   politike,  ktorú   prijala  predchádzajúca  vláda.

S čiastkovými výhradami ju možno akceptovať, môže byť akcep-

tovateľná  zo  strany  Európskej  únie. Napokon, hospodárske

výsledky za  minulý rok dostatočne  preukázali, že Slovensko

má postačujúci potenciál na smelé ciele.

 

     Na to  však, aby sme  mohli presadiť našu  prihlášku do

Európskej únie, potrebujeme mať určitým spôsobom usporiadanú

nielen ekonomiku, ale musia byť tiež garantované aj ostatné,

predovšetkým  politické práva  a slobody  občanov. Medzi  ne

patria aj právo na informácie  a právo na ochranu proti pre-

nasledovaniu za  prejavený politický názor  alebo presvedče-

nie, alebo za príslušnosť  k politickej strane. Súčasné prá-

vo, žiaľ, umožňuje, aby sa parlamentná väčšina ujala kontro-

ly nad  elektronickými masmédiami -  televíziou a rozhlasom.

Bolo nám predvedené na 2.  nočnej schôdzi Národnej rady, ako

sa aplikáciou zákona dá porušovať ústavné právo. Preto treba

takéto  zákony  zmeniť,  aby  sa  nedali zneužiť jednoduchou

väčšinou v parlamente.

 

     Je  smutné, že  sa teraz  objavujú prípady  prepúšťania

pracovníkov  štátnej  správy  za  ich politickú príslušnosť,

alebo sa politickej príslušnosti dáva väčšia dôležitosť, ako

odbornej spôsobilosti. To sú  nešváry, ktoré treba praniero-

vať a ktoré treba odstraňovať, lebo nám narobia veľké škody.

Občania potrebujú mať popri  sociálnych aj politické istoty.

Všetci, nielen tí, ktorí podporujú stranu, ktorá je vo vláde

a ktorá vyhrala voľby, a jej koaličných partnerov.

 

     Demokratické práva a slobody patria v Európe nerozlučne

k tomu,  čo nazývame  kvalitou života.  Mnoho schopných ľudí

u nás je hlboko znechutených rozsahom hrubej demagógie a po-

pulizmu,  s ktorým  sa uplatňuje  niekedy štátna  moc. Mnohí

z nich uvažujú o emigrácii. /Potlesk  a smiech v sále./ Zís-

kali sme  samostatnosť. O to  viac nám musí  záležať na tom,

aby sme si takýmto spôsobom nevyháňali ľudí z ich vlasti. Ak

nepresadíme do  všetkých sfér nášho  politického života zák-

ladné normy správania, na ktoré si civilizovaný svet už zvy-

kol, nebudeme  úspešní ani v  našej prointegračnej politike,

aj napriek liberálnej  hospodárskej politike. Taká koncepcia

môže byť úspešná v niektorých latinskoamerických alebo ázij-

ských krajinách, nemá šancu na úspech na našom kontinente.

 

     Ešte jednu  poznámku: Predstavitelia vlády  veľmi vehe-

mentne kritizovali privatizáciu v  oblasti energetiky a ply-

nárenstva najmä pred voľbami.  Takisto sa kategoricky vyjad-

rovali aj proti použitiu  prostriedkov z Fondu národného ma-

jetku na  úhradu štátneho dlhu.  Vládny program sa  hlási aj

k jednému aj k druhému. To  je dobré. Nemôžu mať však dôveru

tí, ktorí dokážu v priebehu  veľmi krátkej doby zásadne zme-

niť stanovisko, pretože niekoho zavádzali. Občanov, voličov.

Povedzme si, kto klamal svojich voličov, kto sa dostal k ich

hlasom podvodom.

 

     Ďakujem.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Teraz  vystúpi pán poslanec  Baránik, pripraví

sa  pani poslankyňa  Gbúrová. Najskôr  s faktickou poznámkou

pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená snemovňa,

 

     s  veľkou pozornosťou  som si  vypočul vystúpenie  pána

poslanca Moravčíka, ktoré  sa hmýrilo pojmami parlamentariz-

mus, demokracia, politická morálna čistota a politické práva

a slobody. Včera  som sa na to už nechcel pýtať,  lebo sa mi

to zdalo nadpočetné,  ale teraz  by som sa  rád  opýtal pána

poslanca Moravčíka. V nadväznosti na Leninskú iskru ste vče-

ra uviedli, že celá táto záležitosť je predsa  dokumentovaná

v spise Skarabeus, ktorý  dokumentuje, že  ide o  záležitosť

proti komunistickej  strane. Pýtam sa a  žiadam vás, aby ste

tento spis predložili  mandátovému a imunitnému  výboru, aby

si to teda mohol preštudovať, alebo nám, poslancom. Lebo "co

je psáno, to je dáno".

 

     Druhá záležitosť - pokiaľ  tento spis náhodou, nedajbo-

že,  nemáte, a mali ste  si ho  možnosť preštudovať, uveďte,

prosím vás, kde ste si ho  preštudovali a kto vám to umožnil

/pán Hrnko, držte kultúru, ale  u vás je to zrejme nadpočet-

né/, pretože v  tlači som sa dozvedel, že  tento spis je sú-

časťou  dokumentácie Štátnej  bezpečnosti. Neviem,  či je to

tak.

 

     Tretia záležitosť  - je veľmi nezvyklé,  keď v prospech

niektorého politického subjektu alebo jeho vedúcej osobnosti

lobuje niektorá  netradičná zložka. V  prípade Demokratickej

strany a  vašej osoby v predvečer  volieb loboval nikto iný,

ako riaditeľ Slovenskej informačnej služby, pán Mitro, ktorý

sa vyjadril o tejto kauze a o tomto spise. Prečo tak urobil,

mohli by ste to vysvetliť?

 

     A štvrtá záležitosť - možno uniklo, že okrem pána gene-

rála Pittnera,  čo veľmi klalo oči  kdekomu, v predvečer od-

stúpenia vašej vlády do  generálskej funkcie bol povýšený aj

riaditeľ Slovenskej informačnej služby  pán Mitro. Nebolo to

náhodou za služby, ktoré preukázal  vašej vláde v kauze Ska-

rabeus?

 

     Ďakujem, to je všetko.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Nováková.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Pán bývalý premiér Moravčík, hovoriť o výmenách v štát-

nej správe  predo mnou a  ďalšími mojimi kolegami,  bývalými

26 prednostami odvolanými z okresných úradov, považujem skôr

za nevydarený  vtip, pretože všetci  veľmi dobre vieme,  aké

prenasledovanie sa voči nám dialo,  ako sme boli daní na ve-

rejný  pranier vašou  vládou, keď  nás vyzývala,  aby sme sa

vzdali svojich funkcií. Dokonca bol  to morálny apel, ako mi

pomáha kolega. Čakali ste snáď, že nás národ odsúdi. Neviem,

či ste  čakali päťdesiate roky. Tisovský  rodák Štefan Marko

Daxner povedal:  "Ja veľkú dôveru mám  v zdravý rozum národa

slovenského". A  to sa ukázalo  tesne aj po  našom odvolaní.

Takže neviem, ako smelo sa  nám teraz môžete pozrieť do očí,

keď rozprávate o výmenách v štátnej správe.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán podpredseda Ľupták.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Chcem pánu expremiérovi Moravčíkovi len pripomenúť, že,

žiaľ,  väčšina spoločnosti  sú robotníci  vyhodení na ulicu.

O tých sa nezaujímate. Zaujímate sa  o médiá. Je to zaujíma-

vé,  skutočne.  Len  vám pripomeniem  - v televízii  pracuje

2 600 ľudí a na to,  aby Ľuptáka niekto v televízii ponížil,

si zoberú ešte externého pracovníka, ktorý za 13 minút zobe-

rie ktovie  aké peniaze. Tak treba  tu spraviť poriadok, asi

nie taký, aby bol nejaký diktát, ale aby televízia objektív-

ne a spravodlivo informovala ľud tejto krajiny o všetkom.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

    Ďakujem. Pán poslanec Tkáč.

 

Poslanec V. Tkáč:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení prítomní,

 

     vypočuli sme si tu vysoko kvalifikovanú lekciu o morál-

ke. O tom, čo táto  vláda, ktorá predstupuje pred parlament,

má pred sebou  a za sebou. O morálnych  aspektoch marca 1994

netreba hovoriť,  fakty hovoria samé  za seba. O  útokoch na

masmédiá stačí snáď len skúsenosť,  ktorú sme mali s niekto-

rými  pánmi, aj  s tým,  ktorý tu  pred nami vystupoval pred

chvíľou, že  som sa bál  zapnúť televíziu, ak  bude vysielať

predpoveď počasia, aby som  tam pána Moravčíka nevidel, pre-

tože vo všetkých blokoch  sa masmédiá monopolizovali v tomto

smere.

 

     O čistkách a výmenách - je otázka, akým spôsobom bývalá

vláda pokračovala a naplnila to,  čo pred voľbami sami funk-

cionári  tejto vlády  hlásali,  že  má byť  pripravený zákon

o štátnych  úradníkoch. Kde  je tento  zákon? Kde  je právna

úprava verejnej služby, kde  sme počítali s tvrdým odpoliti-

zovaním funkcií vo verejnej službe? V tejto situácii si mys-

lím,  že ďalšie  voľby napĺňa  heslo "Pán  boh s  nami a zlé

preč".

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Moravčík.

 

 

 

Poslanec J. Moravčík:

 

     Veľmi stručne k tým, čo sa pýtali a chcú počuť odpoveď.

 

     Pán poslanec Hofbauer, spis Skarabeus sa nachádza v ar-

chívoch Slovenskej informačnej služby. Budem  veľmi rád, keď

ho prinesú ktorékoľvek noviny celý, tak ako je.

 

     Dvadsaťšesť prednostov bolo odvolaných preto, lebo uro-

bili niečo proti prezidentovi, proti  hlave štátu, čo nie je

prípustné, ak  posudzujeme a berieme do  ohľadu všetky zvyk-

losti  a morálne  zásady, alebo  akékoľvek zásady,  ktoré sa

uplatňujú v oblasti parlamentarizmu.

 

     Pán podpredseda Ľupták, veľmi rád  by som si s vami po-

diskutoval na otázku, kto z nás viac pretláča práva robotní-

kov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Hrnko.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Pán docent  Tkáč, som veľmi  rád, že nám  dávate takéto

morálne  lekcie, ale  povedzte mi,  ako stíhate  robiť toľko

funkcií naraz  - aj predsedu výboru,  aj štátneho tajomníka.

Je to všetko v súlade s morálkou?

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Hofbauer.

 

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Kolega Moravčík, uhol si s odpoveďou. Tlač nemá čo pri-

nášať dokumenty Štátnej bezpečnosti. Otázky boli formulované

naprosto ináč, naprosto taxatívne. Žiadam, aby si na ne zod-

povedal. Ty si hovoril o  spise Skarabeus, to znamená, ty si

k nemu mal  prístup. Máš ho,  tak ho predlož.  Ak si ho  mal

k dispozícii, kto ti umožnil vstup do týchto archívov?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

    Ďakujem. Páni  poslanci, chcem na  vás apelovať tak  ako

včera, aby sme sa  vrátili k vecnému prerokúvaniu terajšieho

programu, aby sa naša diskusia nerozchádzala.

 

     Prosím, pán poslanec Gaulieder.

 

Poslanec F. Gaulieder:

 

     Chcel by som apelovať na  pána Moravčíka v jednej veci,

aby sa o kauze 26  prednostov hovorilo veľmi opatrne, preto-

že, keď hovoríme o niečom, tak to treba dokázať. A po ďalšie

- keď sme  podozrievali týchto 26 prednostov,  že neboli lo-

jálni, pýtam sa, ako postupovali  tí, ktorí boli dosadení za

týchto 26 prednostov, podľa  akého kľúča, podľa akých krité-

rií. Mám obavy, či to bolo aj podľa odbornosti.

 

     Po ďalšie  - chcel by som  upozorniť väčšinu tu prítom-

ných, aby  s pojmom morálka narábali  veľmi opatrne, pretože

je to slovo,  ktoré môže byť niekedy použité  aj proti tomu,

kto ho používa.

 

     Ďakujem.

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Tkáč.

 

Poslanec V. Tkáč:

 

     Chcel by som reagovať  na vystúpenie pána poslanca Hrn-

ka, že ak je nemorálne  to, že človek pracuje pre spoločnosť

bez víkendov, sviatkov a 20  hodín denne, máme asi rozdielne

názory na morálku.

 

     A pokiaľ by  išlo o to, čo ste  asi naznačili, o príjmy

z tejto činnosti,  chcem vás ubezpečiť,  že jeden plat  odo-

vzdávam ústavom  sociálnej starostlivosti, čiže  aj tú druhú

funkciu navyše robím pre túto spoločnosť gratis.

 

Predseda NR SR  I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Moravčík.

 

Poslanec J. Moravčík:

 

     Už len celkom stručne. Pán poslanec Hofbauer, moje slo-

vá bolo  treba chápať tak, že  požiadam Slovenskú informačnú

službu, aby odtajnila toto  zaklínadlo, ktoré sa vyťahuje po

celom Slovensku  proti mojej osobe, pretože  tam nie je nič,

čo by uškodilo štátnym záujmom a konečne sa do celého prípa-

du môže vniesť jasno.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Hornáček.

 

 

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Vážená Národná rada,

 

     dovoľte, aby som pripomenul fakt,  keď je tu taká veľká

obava o  totalitu v masmédiách, o  ovládnutie jednou stranou

alebo  jedným hnutím,  že ani  nie mesiac  po odvolaní vlády

Vladimíra Mečiara bol vo vysielaní Rádiožurnálu takýto pomer

- je to štatistika, ktorú  vypracoval Slovenský rozhlas: Tie

parlamentné subjekty, ktoré sa  podieľali na odvolaní Mečia-

rovej vlády, mali v období  medzi 10. aprílom až 30. aprílom

1994 spolu 230 minút a koalícia HZDS a SNS, ktorá bola odvo-

laná, mala 64 minút. Myslím, že to hovorí za všetko.

 

Predseda NR SR  I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Prosím, pán poslanec Baránik. Pripraví sa pani

poslankyňa Gbúrová.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení členovia vlády,

     vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     milí hostia,

 

     dovoľte mi,  aby som vyjadril  svoj názor na  hodnotené

programové vyhlásenie vlády.  Pri hodnotení tohoto programo-

vého vyhlásenia si musíme  uvedomiť jedno, že každá dokonale

organizovaná societa,  a predovšetkým štát,  musí mať predo-

všetkým presne  definované svoje ciele.  Toto programové vy-

hlásenie  definovalo  dva ciele, a to  politický a sociálne-

ekonomický bez  toho, aby sme  mali vydefinovaný štátnopoli-

tický záujem. Definovať štátnopolitický záujem je úlohou na-

šej  spoločnosti, aby  sme vedeli,  kde sme,  kam chceme ísť

a ako sa tam máme dostať.  Štátnopolitický záujem by mal vy-

tvárať rámce pre definovanie ostatných základných cieľov na-

šej spoločnosti.

 

     Nová vláda formulovala politický cieľ - vstup do európ-

skych integračných štruktúr. Ako ekonomický cieľ dosiahnutie

výkonnosti ekonomiky  a životnej úrovne  porovnateľnej s vy-

spelými trhovými ekonomikami do roku 2010, alebo priblíženie

sa  k tejto  úrovni na  báze dokončenia  transformácie našej

spoločnosti a ekonomiky. Treba si uvedomiť jedno, že väčšina

úspešne sa rozvíjajúcich krajín boli a sú programovo riadené

na  základe exaktne  formulovaných cieľov,  vymedzenia pros-

triedkov a voľby vhodných nástrojov. V podmienkach pôsobenia

trhových vzťahov je to využívanie len nástrojov trhovej eko-

nomiky, čiže  nepriamych, najmä finančných  nástrojov. Preto

sa vláda zaväzuje, že súčasne zabezpečí taký rozsah využíva-

nia ekonomických nástrojov, aký  je porovnateľný s vyspelými

trhovými európskymi krajinami.

 

     Vzniká  otázka, prečo  programové vyhlásenie  postavilo

taký náročný cieľ, ako to tu bolo niekoľkokrát konštatované.

Treba si uvedomiť jedno,  že vyspelé európske ekonomiky pri-

jímajú medzi seba  predovšetkým prosperujúcich partnerov. Na

druhej  strane  podmienky  pre  širokú  spoluprácu, ktoré sa

vstupom do Európskej únie  vytvoria, dokáže využiť len pros-

perujúca ekonomika. Ak by  sme nechali vývoj našej ekonomiky

len na pôsobenie trhových síl, potom by sa ekonomika správa-

la podľa zásady zo dňa na  deň alebo od mantinelu k mantine-

lu.  Vzhľadom na  to, že  trhový mechanizmus  má sklon k zo-

trvačnosti konzervovať východiskový stav, v našom prípade by

to znamenalo  štrukturalizáciu ekonomiky na  báze statických

komparatívnych výhod,  čiže zotrvanie a  preferovanie jedno-

duchých výrob, a tým prehlbovanie našej zaostalosti a závis-

losti.

 

 

     Na základe skúseností iných krajín vieme, že v súčasnej

etape  aplikácie vedy  a poznatkov  vôbec nemožno  ekonomiku

nechať na  voľné pôsobenie trhových síl.  O príklady netreba

ísť ani ďaleko, ani  do hlbokej minulosti. Súčasné oživenie,

ktoré v  našej ekonomike nastalo, je  vyvolané najmä tým, že

ekonomika funguje podľa štruktúr,  ktoré boli založené v mi-

nulosti. Už menej nás trápi  to, že vyvážame minimum zhodno-

tenia národnej práce. Vývoz  je najväčším iniciátorom ožive-

nia našej ekonomiky. Vyvážame  prevažne produkty, ktoré spo-

trebovali  materiál,  suroviny,  polotovary,  námezdnú prácu

a podobne. A touto cestou,  vážený parlament, nemôžeme ďalej

ísť. Nevedie k úspechu, ale k postupnému zaostávaniu. A tomu

musíme zabrániť.

 

     Ak vláda  má ambície v uvedenom  horizonte priblížiť sa

v rozvoji  ekonomiky a  životnej úrovne  k vyspelým  trhovým

ekonomikám, musíme rozvoj opierať o precízne spracovanú kon-

cepciu  stratégie. Koncepcia  ekonomicko-sociálnej stratégie

by mala  byť spracovaná vo viacerých  variantoch. Mali by ju

spracovať nezávislé inštitúcie, ktoré by predložili variant-

né riešenie vláde, a tá by mala najvhodnejší variant predlo-

žiť  parlamentu na  prerokovanie. Za  tým účelom  chce vláda

iniciovať zriadenie inštitúcie pre  stratégiu a vedu. Myslím

si,  že to  je veľmi  rozumný krok.  Spracovaná stratégia po

prerokovaní v parlamente, ak by ju akceptovala väčšina poli-

tických subjektov, mala by byť záväznou smernicou, samozrej-

me, nie v zmysle starej  predstavy o záväznosti, ale základ-

nou orientáciou pre formovanie hospodárskej politiky na kon-

krétne volebné obdobie. Vláda by  vecne mala vychádzať z ta-

kejto  stratégie, ale  mala  by  voľnosť pri  voľbe spôsobov

a nástrojov realizácie svojej predstavy hospodárskej politi-

ky.

 

     Makroekonomické rámce formulované  v programovom vyhlá-

sení sú formované tak, aby zabezpečili realizáciu strategic-

kého cieľa, ktorý je  uvedený v programovom vyhlásení. Vláda

tieto makroekonomické rámce vypracovala na základe zhodnote-

nia a serióznej analýzy  východiskového stavu a využitia po-

tencionálnych  zdrojov vlastných,  aj zdrojov  vyplývajúcich

z možnej spolupráce so zahraničím. Premeniť zámery na reálnu

skutočnosť si vyžiada vykonať hlbokú analýzu vlastných zdro-

jov a vyhodnotiť skúsenosti  ekonomík s podobnou štruktúrou,

ako sa tieto dostali v  ekonomike do vysokých obrátok. Samo-

zrejme, že niektoré poznatky úspešne sa rozvíjajúcich ekono-

mík sú nám známe.

 

     Okrem toho sa musíme  vyporiadať s niektorými závažnými

problémami ako pozostatkom z minulosti - dávnejšej aj nedáv-

nej.  K nim  patria predovšetkým  dôsledky nevhodnej cenovej

politiky z minulosti, dlhodobé  podceňovanie ceny práce, po-

treba  revitalizovať  inštitúcie  vedy,  výskumu, vývoja ako

najdôležitejšieho zdroja invencií, a potom, samozrejme, kva-

lity a konkurenčnej schopnosti našej produkcie.

 

     Neriešenie uvedených problémov vplýva  a pôsobí na sku-

točnosť, ktorá nás vedie k tomu, že sa len veľmi ťažko vypo-

riadavame s niektorými problémami,  ktoré zaťažujú našu sku-

točnosť.  Ale z  hľadiska celkového  chápania efektov  našej

ekonomiky sa  nachádzame teraz v  medzinárodnom porovnaní na

veľmi nelichotivom mieste, ktoré  nás zaraďuje do piatej de-

siatky svetových krajín - objemom produkcie zhruba na úrovni

2000 amerických dolárov v nominálnom vyjadrení. Je to pramá-

lo a svedčí o tom, že  skutočne musíme urobiť všetko pre to,

aby sme  našu ekonomiku dostali do  obrátok. Iná situácia je

vo vecnom vyjadrení. Tam sme  na tom lepšie triapolkrát. Ale

ani to nás nezaraďuje  medzi vyspelé krajiny, pretože porov-

nateľné krajiny  v Európe majú  minimálne 30 000  dolárov na

jedného obyvateľa.

 

     Ak  sa chceme  stať rovnocennými  partnermi s krajinami

Európskej únie,  musíme do termínu prijatia  za člena do Eu-

rópskej únie rozdiel v produktivite výrazne znížiť. A nebude

to jednoduchá záležitosť. Z  rozvinutej spolupráce medzi vy-

spelými krajinami vždy má väčší  efekt ten, kto je výkonnej-

ší.  Zabezpečiť preto  rýchly ekonomický rast je imperatívom

našej hospodárskej  politiky v budúcich  rokoch. Preto vláda

správne  za prioritu  svojej hospodárskej  politiky považuje

investičnú politiku, to znamená zrýchlenie realizácie inves-

tícií, pretože tieto sú  najväčším a najvýraznejším rastovým

zdrojom, samozrejme,  ak sú cielené  efektívne do produkčnej

sféry.

 

     Štát aj  v trhových ekonomikách  intenzívne sleduje in-

vestičnú politiku, vysokým podielom na nej participuje. Robí

to preto, aby stabilizoval  investičnú činnosť, zvyšoval jej

objem a ovplyvňoval predovšetkým  štruktúru. V takom prípade

investície plnia funkciu motora konjunktúry, iniciátora ras-

tu, nástroja štrukturálnych  zmien, tvorby nových pracovných

miest, realizácie regionálnej  politiky, zábezpeky životného

prostredia, ale najmä sú nástrojom prenosu invencií z výsku-

mu, vývoja a vedy do výroby.

 

     Investičnou činnosťou chce  vláda riešiť základné prob-

lémy  našej ekonomiky.  Samozrejme, že  ak chceme realizovať

rozsiahlu investičnú  politiku, musíme mať  k tomu primerané

zdroje. Preto vláda v programovom vyhlásení uvádza, ako chce

využiť  daňovú a  úverovú politiku,  vytvárať podmienky  pre

prísun zahraničného kapitálu, ako využiť zdroje Fondu národ-

ného majetku, podporuje malé  a stredné podnikanie a plánuje

vyčleniť  prostriedky na  financovanie projektov štrukturál-

nych zmien a tiež intenzívny rozvoj verejných prác.

 

     Programové vyhlásenie počíta  s plným využitím všetkých

nástrojov hospodárskej politiky, predovšetkým monetárnej po-

litiky, rozpočtovej politiky, menovej politiky a zahranično-

obchodnej politiky.  Ucelená predstava o  využití týchto ná-

strojov vo vyváženej podobe  umožní zrealizovať náročné cie-

le.  Preto programové  vyhlásenie predstavuje  ucelený doku-

ment, ktorý je vyvážený a ktorý je zábezpekou, že naša vláda

môže našu ekonomiku a  spoločnosť doviesť do vytýčeného cie-

ľa.  Preto odporúčam  programové vyhlásenie  schváliť a  vy-

jadriť dôveru vláde.

 

     Vážené dámy,  vážení páni, ešte by  som rád reagoval na

niektoré pripomienky výsostne  z teoretického aspektu, ktoré

boli vznesené k programovému  vyhláseniu vo včerajšej disku-

sii. Rád by som začal  tým, čo uviedla pani kolegyňa poslan-

kyňa Bauerová, keď sa  pokúšala aplikovať teóriu Philipsovej

krivky na skúmanie vzťahu inflácie a nezamestnanosti a robi-

la závery  pre našu hospodársku  prax. Nechcem vyvracať  jej

názory, chcem tieto poznatky doplniť  a uviesť na pravú mie-

ru. Treba uviesť k tomu  toľko, že teória Philipsovej krivky

sa používa na hodnotenie  vývoja ekonomiky a predovšetkým na

skúmanie uvedených vzťahov, ale  Philips skúmal alebo analy-

zoval britskú ekonomiku za iných podmienok, a preto dokázal,

že Philipsova krivka má priebeh o skúmaní vzájomných vzťahov

od ľavého horného rohu do pravého dolného rohu. Ale akonáhle

sa pokúšali túto metódu využiť  v ďalšom období iné inštitú-

cie, ukázalo sa,  a to bolo práve v  období ropného šoku, že

vzájomný vzťah  týchto veličín sa posunul  naprosto inde. Na

základe toho vznikli teórie, že Philipsova krivka nemá apli-

kovateľnosť v  hospodárskej praxi. Chcem povedať,  že to nie

je pravda. Má, ale vzhľadom na zmenu podmienok, a to je prá-

ve u nás, v našom  prípade, že inflácia a nezamestnanosť nie

je dôsledkom logického vývoja  našej ekonomiky, ale vplyvom,

ktoré  nastali na  základe zmien  v mechanizme  a vonkajších

vplyvov.

 

     Príčiny inflácie u nás sú, a snáď ani to nie je tak in-

flácia, to  je predovšetkým jednoduchý rast  cien v dôsledku

zavedenia liberalizácie cien, čiže navedenie cien, aby plni-

li svoju  ekonomickú funkciu miery  hodnôt. V raste  cien sa

odrazila aj  skutočnosť, že sa  likvidovali dotácie do  cien

potravín a niektorých priemyselných výrobkov, automaticky na

základe toho ceny vzrástli. Ďalej je to nefunkčnosť trhového

prostredia. Nezamestnanosť  taktiež nie je  dôsledkom hospo-

dárskeho cyklu, čo je bežné vo svetových ekonomikách, ale je

to predovšetkým dôsledok rozpadu  trhov RVHP, konverzie, de-

valvácie meny,  nefunkčnosti trhového prostredia  a prudkého

poklesu dopytu v dôsledku reštriktívnej politiky. Na základe

toho priebeh Philipsovej krivky má celkom inú podobu.

 

     Treba ešte uviesť, že naši podnikatelia - a to na potvr-

denie toho, čo povedala  pani kolegyňa Bauerová - zneužívajú

nefunkčnosť nášho trhového mechanizmu a zvyšujú ceny vplyvom

tzv. inertnej  inflácie. To je pravda.  Samozrejme, že vláda

momentálne nemá nijaké nástroje,  aby týmto praktikám podni-

kateľskej sféry zabránila.

 

     Ďalší problém,  ktorý sa tu vyskytol,  bola obava o to,

že vláda chce intenzívne pôsobiť na Národnú banku Slovenska.

Vážení prítomní,  v pondelok sme  prerokovali vo výbore  pre

financie, rozpočet a menu menový program Národnej banky Slo-

venska za trištvrte roka  1994. Vážení, z prerokovania tohto

menového programu musím konštatovať, že šéfovia najznámejšej

svetovej  finančnej inštitúcie,  a to  je Federálny rezervný

fond v Spojených štátoch, ktorý plní podobnú funkciu ako na-

ša Národná  banka, musia roniť krokodílie  slzy nad tým, aký

majú málo liberálny vzťah kongresu k nim v porovnaní s našou

Národnou bankou.  Naša Národná banka  je samostatná inštitú-

cia, ktorú nikto nekontroluje,  len to, že podáva parlamentu

správu o  svojej činnosti a o  svojich hospodárskych výsled-

koch. To znamená, že je úplne autonómna.

 

     Ďalší problém, ku ktorému  boli uvedené pripomienky je,

že programové vyhlásenie  predpokladá reguláciu miezd. Váže-

ní, zamyslime sa nad tým. Programové vyhlásenie, vláda to už

predtým  spomenula,  chce  robiť  reguláciu  miezd,  ale len

v tých prípadoch štátnych podnikov a štátnych akciových spo-

ločností, ktoré  pracujú pri zlých  hospodárskych výsledkoch

a ktoré sú v strate. Vážení prítomní, uvedomme si, čo zname-

ná, ak  nezavedieme prísnejší režim  do týchto hospodárskych

subjektov. Znamená to, že tieto inštitúcie sú vedené k stra-

te,  ktorá sa  bude  likvidovať  na účet  základného imania,

a fakticky následne  v podstate k  rozkrádaniu národného ma-

jetku. A tomu  vláda musí zabrániť. Preto bude  účelné a po-

trebné, aby sme takýto program podporili, aby vláda skutočne

mohla realizovať reguláciu miezd, ale len v konkrétnych prí-

padoch, kde podobné nebezpečenstvo hrozí.

 

     Niekoľkokrát  sa  tu  objavili  názory,  že predloženie

programového vyhlásenia znamenalo  súčasne porušenie ústavy.

Do politických škriepok sa nechcem  pliesť, ale chcel by som

povedať jedno, že ak by bola predchádzajúca vláda predložila

štátny rozpočet v riadnom  termíne - samozrejme, môžeme dis-

kutovať, čo je riadny termín -  a parlament by ho bol prero-

koval, nová vláda  by bola mala dosť priestoru  na to, ak by

nebola musela zostavovať  provizórium štátneho rozpočtu, aby

pripravila programové vyhlásenie. A možno, že za týchto pod-

mienok by sme ho boli prerokovali v období medzi sviatkami.

 

     Ďalej by som chcel uviesť jednu poznámku, a to je otáz-

ka toho,  že niektorí poslanci namietajú,  že programové vy-

hlásenie je nekonkrétne. Vážení,  uvedomme si jedno, že keby

vláda prišla  s takým programovým vyhlásením,  kde by makro-

ekonomické parametre konkretizovala  do podoby časového har-

monogramu a  súčasne uviedla prostriedky  na ich realizáciu,

všetci by ste tu apelovali, že vláda chce zavádzať socialis-

tický systém  plánovania, pretože tam  to tak bolo.  A preto

vláda logicky sa musela tomu vyhnúť. Ale ani pôsobenie trho-

vej ekonomiky  jej neumožňuje nič takého.  Musela využiť ná-

stroje,  ktoré sú  vhodné pre  pôsobenie trhovej  ekonomiky.

A vláda si trhovú ekonomiku váži a chce ju ďalej rozvíjať.

 

     Chcel by som ešte uviesť jednu poznámku, a to je otázka

kupónovej  privatizácie. Stále  sa tu  vyskytujú názory,  že

vláda ju chce pozastaviť. Ak mám vyjadriť vlastný názor, po-

viem vám úprimne, že kupónovú privatizáciu absolútne nepova-

žujem za privatizáciu, pretože  kupónová privatizácia nie je

nič iné, ako  mechanické socialistické rozdeľovanie majetku.

Okrem  toho  nevedie  k  vytváraniu  skutočných vlastníckych

vzťahov, pretože MIK alebo predtým DIK nie je nijakým vlast-

níkom, aspoň sa ním necíti. Síce má výpis z registra kupóno-

vej privatizácie  o tom, že je  vlastníkom niekoľkých akcií,

ale nemôže uplatniť svoje vlastnícke právo. A tým, že nemôže

uplatniť svoje vlastnícke právo, nie je vlastníkom. Z vlast-

níckeho práva  vyplývajú dve skutočnosti,  a to jednak  sta-

rostlivosť o rozvoj majetku  a zodpovednosť za svoje rozhod-

nutie na účet majetku. A toto kupónová privatizácia nezabez-

pečuje.

 

     Môj názor je, že ak sa  vláda má zachovať úctivo a zod-

povedne  voči našim  obyvateľom, musí  zvoliť takú politiku,

aby minimalizovala rozsah majetku,  ktorý pôjde do kupónovej

privatizácie. Pre  vyspelé trhové ekonomiky  je charakteris-

tické, ako  sa v programovom  vyhlásení niekoľkokrát uvádza,

že využívajú princíp participácie na majetku. Moderné ekono-

miky a ich úspechy sú  založené na využívaní tohto princípu.

Kupónová privatizácia bráni  realizácii tohto princípu, čiže

racionálnemu regulovaniu ekonomiky. Netýka sa to len manažé-

rov,  ale  všetkých  pracovníkov,  ktorí  chcú  participovať

a participáciou sa podieľať  na prosperite svojich ekonomic-

kých subjektov.

 

     Preto som  za to, aby sa  podiel kupónovej privatizácie

na privatizácii znížil na  únosnú mieru, aby sme nezabránili

tomu, aby  sa u nás vytvorila  silná vlastná domáca podnika-

teľská sféra,  ale súčasne aby  sme nebránili tomu,  aby sme

v budúcnosti  mohli racionálne  riešiť vzťahy  rozvoja našej

spoločnosti. Okrem toho uvedomme  si jedno, že kupónová pri-

vatizácia je  najvhodnejšou metódou úniku  vlastníctva nášho

majetku  do zahraničia,  a to  predovšetkým cez privatizačné

fondy,  za  ktorými  stojí  zahraničný  kapitál.  Nechcem tu

v tejto súvislosti uvádzať svoju predstavu, o aký zahraničný

kapitál ide.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  Ďalej je  prihlásená pani  poslankyňa Gbúrová

a pripraví sa pán poslanec Kunc. Pardon, najskôr s faktickou

poznámkou pán poslanec Bajan.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     nebudem polemizovať  s mojím kolegom z  výboru, ale na-

priek tomu som rád, že povedal,  že ide o jeho osobný názor,

týkajúci sa kupónovej  privatizácie, ktorý, našťastie, neob-

sahuje programové vyhlásenie vlády. Vlastník kupónovej kniž-

ky je jednoznačne určený,  našťastie, ako jednoznačný vlast-

ník, takže tam by sme  naozaj problém nemali hľadať. Nebudem

to ďalej rozširovať, ale myslím si, že naozaj treba sa držať

toho, čo je v programovom vyhlásení, aspoň čo sa týka zmien-

ky o kupónovej privatizácii.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Dzurinda.

 

 

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Chcel  by som  povedať pánu  poslancovi Baránikovi,  že

tiež  vlastním  akcie  z  prvej  vlny kupónovej privatizácie

a cítim sa ako vlastník.  Prinajmenšom sledujem pohyb kurzov

mojich akcií  na kapitálovom trhu. Teším  sa, keď ide smerom

nahor a smútim,  keď ide smerom nadol. Odporúčam  mu, aby sa

opýtal ľudí, ktorí, povedzme, z predaja svojich akcií získa-

li 100 000 Sk, ako jeden môj priateľ, o ktorom som už verej-

ne hovoril, či sa cítia vlastníkmi týchto peňazí.

 

     Druhý moment,  ktorý som chcel zvýrazniť  je, že naozaj

budem so  záujmom sledovať, ako  bude hlasovať pán  poslanec

Baránik, lebo vláda akcentuje  kupónovú privatizáciu vo svo-

jom  programovom vyhlásení  ako jednu  z rovnocenných  metód

a hovorí, že  urobí všetko pre to,  aby pokračovala bez zby-

točného odkladu.

 

     A na záver, pán  poslanec Baránik, dovoľte osobnú otáz-

ku. Máte akcie z prvej vlny a máte kupónovú knižku pre druhú

vlnu?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To vám  pán poslanec povie  cez prestávku a  nie teraz.

Pán poslanec Vaškovič.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     pán  poslanec Baránik  upozornil na  niekoľko závažných

problémov tejto spoločnosti. V prvom rade by som chcel zare-

agovať na to, že vláda má veľkú starostlivosť o štrukturálne

zmeny.  Je to  veľmi správna  orientácia, ale  zároveň chcem

upozorniť, že  proces štrukturálnych zmien  sa dá  regulovať

rôznym spôsobom. A v programovom vyhlásení nie je presvedči-

vo  a jasne  naznačený  spôsob,  ako regulovať  tieto zmeny,

resp. z toho, čo je tam,  jednoznačne vyplýva, že ide o sys-

tém regulácie po jednotlivých priemyselných odvetviach. Mys-

lím si,  že tento spôsob  už v dnešnej  dobe nie je  moderný

a treba voliť iné prostriedky.

 

     Pokiaľ ide o iniciovanie štrukturálnych zmien z hľadis-

ka posunu k sofistikovaným výrobám,  plne súhlasím s tým, že

v doterajšej  etape  sa  podcenila  úloha vedeckotechnického

rozvoja a úloha vedy a techniky.  Ale tu by si mali spytovať

svedomie všetky doterajšie vlády aj parlament, akým spôsobom

sa  zachovali  k  tejto  sfére  doteraz.  Totiž  efekty vedy

a techniky, čím neskôr  začneme v tejto oblasti zavádzať mo-

tivačné mechanizmy, o to neskôr  sa prejavia. To nie je sfé-

ra, kde  možno očakávať po investíciách  alebo po nepriamych

nástrojoch efekty za rok, za dva, alebo za tri. To je niečo,

čo sa ukáže ako pozitívne za 5, 10 alebo 15 rokov. Preto od-

klad riešenia  týchto problémov je skutočne  alarmujúci a tu

chápem toto vystúpenie ako aj sebakritiku.

 

    Pokiaľ ide  o investičnú činnosť, takisto  by sme mohli

tieto problémy rozvádzať. Chcem  upozorniť iba na jednu vec.

Zrejme v tejto etape  je potrebná nejaká podpora investičnej

činnosti, ale  zároveň si treba  uvedomiť, že ak  neexistuje

systém optimálnej alokácie zdrojov,  ak systém nefunguje op-

timálne, potom aj zvýšený objem investičných prostriedkov sa

nevyužíva efektívne. Toto je veľmi dôležité upozornenie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.  Ďalej bola prihlásená pani

poslankyňa Bauerová.

 

Poslankyňa E. Bauer:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     uvedomujem si,  že nie je tu  miesto pre odborné disku-

sie, ale musím upozorniť na  to, že vo svojom diskusnom prí-

spevku som netvrdila, že Philipsova krivka u nás stopercent-

ne funguje, pretože nie sú vytvorené podmienky trhového hos-

podárstva. Ja si to v plnej miere uvedomujem.

 

     Chcela  som  iba  upozorniť  na  to,  že mieru inflácie

a mieru nezamestnanosti nie je  možné ovplyvňovať, alebo ne-

jakým ľubovoľným spôsobom vytvárať takú mieru inflácie a ta-

kú mieru nezamestnanosti, akú  by sme chceli. Jednoducho me-

dzi týmito veličinami existuje zákonitosť, ktorú nie je mož-

né prekročiť. Nepovedala som, že nie je možné ovplyvniť, ale

nie je  možné v žiadnom  prípade prekročiť. Medzi  podmienky

fungovania Philipsovej krivky a tejto zákonitosti patrí tiež

inertná inflácia, čo nie  je výsledkom toho, že podnikatelia

sa  nemorálne  správajú.  Podnikatelia  sa  správajú  trhovo

a inertná inflácia závisí od niečoho iného.

 

     Ďakujem, len toľko som chcela dodať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     som pevne presvedčený, že  pán profesor Baránik prezen-

toval len svoje  osobné názory a že toto  si neosvoja vládni

ekonómovia  a vedúci  ekonómovia hnutia.  Viem, že  kupónová

privatizácia nie je všeliekom a  sú podniky, kde je potrebné

hľadať iné  metódy, ale vo  všeobecnosti kupónová metóda  je

najspravodlivejšia.

 

     Veľmi uznávam schopné  manažmenty a zamestnancov podni-

ku, ale  keby privatizovali len títo,  tak vynechávame z hry

učiteľov,  zdravotníkov  a  celú  terciárnu  sféru. Kupónová

knižka, ktorú  si kúpilo na Slovensku  3,5 milióna dikov, je

majetkom. Mám susedu kaderníčku,  ktorá zhodou okolností mi-

nulý týždeň predala plnú knižku bodov na VSŽ a dostala za ňu

43 tisíc korún v hotovosti. Sama sa rozhodla, či to predá či

nie. Je kaderníčkou  a keby sa použila vaša metóda, tak nemá

žiadne peniaze,  pretože robí vo  sfére, ktorá nemá  možnosť

privatizovať.

 

     Takisto démonizovanie zahraničného kapitálu. Pán profe-

sor, čo by  si robil s tehlou zlata, keby  si bol na ostrove

sám? Dva dni by  si sa na ňu pozeral a po  dvoch dňoch by si

ju vďačne vymenil za kus chleba.  Načo nám je pekná fabrika,

ktorá neprodukuje a nezamestnáva ľudí? Ak ju rozumne spriva-

tizujeme, bez ohľadu na to,  či tam bude zahraničný kapitál,

ak budeme šikovní, že  zahraničný kapitál bude vytvárať pra-

covné príležitosti pre našich ľudí, všetkým to pomôže.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Baránik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Rád  by som  odpovedal pánu  poslancovi Dzurindovi. Som

vlastníkom akcií. Mám akcie najúspešnejšej slovenskej firmy,

ale sa necítim absolútne nijakým vlastníkom. Cítim sa jedine

vlastníkom zadného kolesa auta, na  ktorom sa vozí pán gene-

rálny riaditeľ tejto spoločnosti,  nič viac. Vážení, chápte,

že kupónová  privatizácia je perfektný  návod brnkania ľuďom

popod nos s tým, že  budú vlastníkmi, majiteľmi. Nemá to ab-

solútne nič spoločné so  sociálnou spravodlivosťou. Pánu ko-

legovi Černákovi to osobne vysvetlím.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Filkus.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení kolegovia,

 

     niekedy má  človek taký zlý pocit,  či vôbec vstúpiť do

diskusie, aby sa nedehonestoval. Táto diskusia však nemá len

odbornú  dimenziu, ale  politickú, tak  by som  chcel k tomu

niečo povedať.

 

     Všetci dobre vieme a  vieme si aj prediskutovať negatí-

va, pozitíva kupónovej metódy privatizácie, ale fakt, že bo-

li milióny ľudí v prvej a v druhej vlne, fakt, že sme x-krát

vyhlásili,  že  našim  občanom  chceme  niečo kompenzovať za

predchádzajúce roky,  chceme im odovzdať  kus vlastníctva vo

forme tejto metódy kupónovej  privatizácie, fakt, že sa stá-

vajú ihneď vlastníkmi a môžu  s tým podľa svojej úvahy nará-

bať, a ak  niekto dnes toto všetko spochybňuje,  je to vážna

politická chyba. Našťastie, som veľmi rád, že je to v rozpo-

re  s programovým  vyhlásením vlády,  že táto  vláda má  iný

prístup k metóde kupónovej privatizácie. Ale toto povedať na

pôde parlamentu,  toto povedať na pôde,  kde občania si majú

možnosť skontrolovať ako rozmýšľame, je hrubá politická chy-

ba. Bolo  by skutočne dehonestovaním, aby  som hovoril k od-

bornej časti takýchto prístupov, lebo  to sú veci, ktoré sme

si už  dávno, dávno prediskutovali. Sú  príklady, ako pôsobí

metóda kupónovej privatizácie. Vieme o jej pozitívach, vieme

o jej negatívach,  ale úplne znížiť  jej pôsobenie v  ďalšom

procese - toto nášmu občanovi takto servírovať nesmieme.

 

    Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Vaškovič.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predseda,

     dámy a páni,

 

     nechcem polemizovať už o kupónovej privatizácii, ale na

tú spŕšku invektív, ktorá tu  bola na investičné fondy, teda

zareagovať musím.

 

     Prosil by  som pána profesora, aby  pokiaľ ide o inves-

tičné fondy, chápal ich funkciu  nielen v súvislosti s kupó-

novou privatizáciou, ale v  súvislosti aj s rozvojom kapitá-

lového trhu a ich postavením  v trhovej ekonomike. Ak to do-

teraz neurobil,  odporúčam mu, aby tieto  kapitoly z trhovej

ekonomiky doštudoval.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Baránik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

    Pánu kolegovi Filkusovi chcem  povedať, že považujem ku-

pónovú privatizáciu za najnevhodnejšiu metódu, ktorej reali-

zácia bráni  perspektívnemu riešeniu ekonomických  a sociál-

nych  otázok  našej  spoločnosti  na  efektívnej úrovni. Nič

viac. Vo svojom vystúpení som povedal, že treba použiť kupó-

novú privatizáciu tak, aby  bolo realizované minimum majetku

touto formou.

 

     Pánu poslancovi Vaškovičovi odpovedám, že abecedu z tr-

hovej ekonomiky nepotrebujem, lebo som ju už dávno zvládal a

mám o tom náležitý doklad.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Tkáč.

 

Poslanec V. Tkáč:

 

     Dámy a páni,

 

     už včera  som tu hovoril o  knižnici, pán Vaškovič dnes

zase radí študovať  učebnice. Tak mi napadlo, a  treba si to

vysvetliť,  podľa mojej  mienky, aby  verejnosť nebola  dez-

orientovaná  z tejto  diskusie, akým  spôsobom treba  chápať

postoj vládnej strany.

 

     Keď  sme  pripravovali  ešte  volebný  program aj teraz

programové vyhlásenie vlády, samozrejme,  o tom diskusia bo-

la. Treba  raz a navždy zastaviť  politizovanie týchto názo-

rov, pretože tento názor má  pán profesor, ja mám iný názor,

ako má on, a vôbec nevidím  v tom nejaký problém. Nechcem ho

ani obhajovať, len sa chcem vrátiť k učebnici od Samuelsona,

kde v podstate výsledok kupónovej privatizácie, proti ktorej

nie som, a súhlasím s  pánom poslancom Černákom aj Filkusom,

že to je jediná  najspravodlivejšia forma, ale sám Samuelson

v tejto učebnici  hovorí o tom,  že aj vo  vyspelých štátoch

existujú tzv. veľké korporácie. Tak to on nazýva. To znamená

hospodárske,  obchodné organizácie,  ktoré majú  veľký počet

vlastníkov, čo má dopad na  to, že títo vlastníci nemôžu re-

álne participovať a spolurozhodovať  o osude firmy. Dopad to

má ten, že manažment sa odtrhne od vlastníckej bázy a takúto

firmu de facto ovláda manažment.  Zrejme bude treba, aby sme

už našli riešenie v najbližších obdobiach.

 

     Treba brať výsledok kupónovej privatizácie ako realitu,

ale  bolo by  treba zvážiť,  akým spôsobom  vláda, parlament

alebo legislatívne miesta by mohli  - povedal by som - moti-

vovať participáciu  týchto vlastníkov, aby  skutočne majiteľ

akcií mal možnosť určitým spôsobom participovať na postojoch

manažmentu a zabezpečiť, aby  fabrika alebo podnik mal pros-

peritu. Učebnica  Samuelsona hovorí presne o  tom, čo aj pán

profesor Baránik a čo  je vlastne realita kupónovej privati-

zácie,  tzv. veľké  korporácie s  veľkým počtom  vlastníkov,

ktorí nemôžu participovať na osudoch firmy.

 

     Riešenie vidím v tom, aby  sa našli aj legislatívne pá-

ky, aby  sa mohla zabezpečiť účasť  vlastníkov - dikov, dnes

mikov - aj  po druhej vlne na reálnom  riadení svojho vlast-

níctva.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán podpredseda Húska.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     rád by som povedal pár  slov k tejto problematike, pre-

tože je to veľmi dôležité.

 

     Pingpongujeme teraz problematiku kupónovej privatizácie

a fakt je ten, že je realitou a že máme nejaké záväzky, kto-

ré sú spoločenské a politické  záväzky, ale na druhej strane

nemôžeme nepovedať, že treba v podstate obmedziť vplyv kupó-

novej privatizácie v transformačnom procese. Je to mimoriad-

ne dôležité. Napríklad museli  sme sa veľmi výrazne postaviť

proti  tomu, aby  sa tie  časti strategických  odborov nášho

hospodárstva, ktoré majú  veľmi lukratívnu povahu, nedostali

do privatizácie. Na prvý  pohľad bolo populisticky a demago-

gicky  hovorené, že  tým vlastne  chceme ochudobniť budúcich

držiteľov - dikov alebo mikov, ale  v podstate išlo o to, že

napríklad v  ropnom priemysle, v  energetike, v plynárenstve

aj v  ťažkej chémii produkujeme  pri exporte jeden  dolár za

4 až 9 korún, v niektorých  vybraných prípadoch za 11 korún.

To znamená, že keď dáme  majetok, ktorý je určovaný relačnou

hodnotovou cenou 33 korún za jeden dolár do kupónovej priva-

tizácie, vlastne  zhadzujeme kapitálovú cenu  majetku, ktorá

je  celkom  iná,  a  je  to  vlastne ožobráčenie, pretože sú

ústretové voči  zahraničným záujmom, ktoré  sú vo obsiahnuté

vo fondoch. A vieme, že  pôvodná koncepcia fondov bola taká,

že nemalo byť pripustené, aby vošiel do kupónovej privatizá-

cii zahraničný kapitál najmenej dva roky.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán podpredseda, máte 20 sekúnd.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Len zhodou okolností manevráciou federálnej vlády, kto-

  sabotovala prijatie  takéhoto zákona,  sa to  zamedzilo.

Z týchto dôvodov treba  rátať s tým, že by  bola veľká chyba

niektoré časti majetku odovzdať von pod hodnotu.

 

     A  ešte  jednu  celkom  malú  poznámku: Fondy napríklad

enormným spôsobom - ako samy upozorňujú - vložili už miliar-

dy  do reklám.  Veď to  sú prostriedky,  ktoré sú v podstate

zobraté z očakávaného majetku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  podpredseda, vážim  si vašu  funkciu, ale uplynuli

3 minúty. Ďakujem.

 

     Pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Som rád, že táto tematika  vzbudila takú odozvu a ponú-

kam pôdu výboru pre  hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie

na pokračovanie tohoto tvorivého dialógu. Prosil by som, ke-

by sme sa vrátili k programovému vyhláseniu vlády.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Pán podpredseda  Húska hovoril o jednej  metóde, na zá-

klade ktorej  dospel k názoru, že  znižujeme kapitálovú cenu

majetku. Rád by som uviedol iný príklad ako sa dá znížiť ka-

pitálová cena  majetku. Sú to  priame predaje, ktoré  urobil

Fond národného majetku 16. januára, keď predal akcie veľkých

podnikov za cenu, ktorá je o miliardu nižšia ako je cena ka-

pitálového trhu.  Takže, celý tento balík  problémov je sku-

točne potrebné posudzovať zo všetkých uhlov a nespochybňovať

kupónovú privatizáciu,  dôveruje jej 3,5  milióna obyvateľov

Slovenska.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Cingel.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Nesmierne si vážim pána profesora Baránika, že vyprovo-

koval túto diskusiu, lebo  z vystúpení členov opozície jasne

vyplynulo - či  už páni Černák, Bajan, Filkus  aj pán Vaško-

vič, aj  pán Dzurinda vlastne  obhajovali návrh programového

vyhlásenia vlády. Z toho usudzujem, že vlastne ho pri hlaso-

vaní podporia.

 

     Ďakujem.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Takže konečne  príde na rad pani poslan-

kyňa Gbúrová.

 

Poslankyňa M. Gbúrová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení predstavitelia vlády,

     vážená Národná rada Slovenskej republiky,

 

     programové  vyhlásenia  vlád  ako  politické dokumenty,

s ktorými  predstupujú vlády pred svoje  parlamenty, majú vo

svete všeobecný charakter. Miera  ich konkretizácie je rôzna

a nie je  nikde apriori daná. Programové  vyhlásenia vlád by

mali naznačiť  aj spôsoby realizácie  svojich proklamovaných

vyhlásení  a téz.  Je to  potrebné aj  z toho  dôvodu, že až

v spôsoboch  realizácie  sa  prejaví  to, nakoľko ušľachtilé

a zaujímavé myšlienky boli úprimné a pravdivé. To po prvé.

 

     Po druhé - je potrebné  povedať, že až možnosť praktic-

kej realizácie uvedených teoretických úvah ukáže, nakoľko sa

môžu stať skutočnosťou. Ak myšlienka z programového vyhláse-

nia vlády, ktorá hovorí o plnom vedomí si toho faktu, že so-

ciálne postavenie občanov je v mnohých oblastiach na hranici

sociálnej únosnosti, vyplynula zo  znalosti stavu našej eko-

nomiky  a štádia  transformačného procesu,  sú ciele stavané

v uvedenom dokumente skôr ideálom,  ku ktorým sa chceme pri-

blížiť  o 10  až 15  rokov. To  bolo možno  potrebné úprimne

v programovom vyhlásení vlády konštatovať.

 

     Ak  dovolíte, prejdem  k niektorým  konkrétnym častiam.

Nebudem analyzovať pojem "morálna obroda spoločnosti". Necí-

tim sa  dosť teoreticky ani prakticky vyzbrojená pre to, aby

som potvrdila, či nepotvrdila slová o morálnej kríze v našej

spoločnosti,  resp. definovala  jej obsah  a základné  znaky

a prejavy. Viem  však, že morálka sa  okrem zákonov udržiava

prostredníctvom verejnej mienky, slobodou informácií, preja-

vu a tlače a  tiež rešpektovaním všeľudských hodnôt, občian-

skych  princípov  a  inštitúcií.  Práve absencia občianskych

princípov a inštitúcií na jednej  strane a akcent na národný

fenomén na strane druhej  necháva v tejto časti programového

vyhlásenia viac  než neistotu o  smerovaní našej spoločnosti

a vytvára priestor pre úvahy o  vzniku centra pre otázky po-

sudzovania, čo morálne je a čo už nie je.

 

     V časti kultúra sa deklaruje záujem štátotvorného náro-

da v ochrane jeho jazyka a v príprave zákona o štátnom jazy-

ku. Tento zámer vychádza z Ústavy Slovenskej republiky člán-

ku 6 ods. 1 - citujem:  "Na území Slovenska je štátnym jazy-

kom slovenský jazyk". Netreba však zabúdať aj na druhý odsek

tohto článku, ktorý hovorí, že "používanie iných jazykov než

štátneho jazyka v úradnom styku  ustanoví zákon" a článok 34

ods. 2, ktorý hovorí: "Občanom patriacim k národnostným men-

šinám alebo  etnickým skupinám sa  za podmienok ustanovených

zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka

aj právo na vzdelanie v ich  jazyku a právo používať ich ja-

zyk v úradnom styku."

 

     Vážená Národná rada,

 

     už v súvislosti s  tzv. matričným zákonom som upozorni-

la, že sa pojmy "štátny"  a "úradný" nesprávne chápu ako sy-

nonymá,  čo komplikuje  legislatívnu realizáciu problematiky

štátotvorného národa a národností  žijúcich na území Sloven-

skej republiky. Upozornila som  na štáty, ktoré okrem integ-

rujúceho štátneho jazyka poznajú aj štatút úradných jazykov,

rešpektujúc  územné  a  percentuálne  kritériá.  Z uvedeného

dôvodu by bolo objektívne  a politologicky i politicky čisté

a ústretové  deklarovať záujem  a ochotu  pripraviť zákon aj

o úradnom jazyku, ktorý by definoval jeho používanie v úrad-

nom styku v zmysle európskych skúseností a Ústavy Slovenskej

republiky.  Príprava a  realizácia zákona  o štátnom  jazyku

a zákona o  úradnom jazyku by stlmila  ohnisko napätia a vy-

tvorila dostatočný  priestor pre vnútroštátnu  i medzištátnu

komunikáciu v národnostnej problematike.

 

     Pozitívne  hodnotím  záujem  vlády  podporovať  pôvodnú

tvorbu a vyriešenie vzťahov knižnej a umeleckej distribúcie,

záujem o šírenie hodnotného umenia, podporu prekladateľského

umenia a záchranu slovenskej kinematografie. Pevne verím, že

v oblasti pôvodnej  tvorby sa myslelo aj  na pôvodnú vedeckú

tvorbu  z oblasti  vied o  spoločnosti, človeka  v dejinách,

o kultúre a prírode, t. j. toho,  čo za nás nik vo svete ne-

urobí a v čom sme originálni.

 

     Je sympatické, že vláda prejavuje snahu a záujem rozví-

jať  záujmovú umeleckú  činnosť, miestnu  kultúru a umelecké

školstvo.  A je  tiež sympatické,  že vláda  prejavuje snahu

o zabezpečenie slobody informácií  a vylúčenie možnosti, aby

mal ktorýkoľvek subjekt monopolné postavenie vo sfére infor-

mácií. Verím, že  to nie je len deklarovaná  snaha a bude sa

dotýkať aj verejnoprávnych inštitúcií, elektronických masmé-

dií.

 

     Pripomínam, že nie je potrebné, a to nechávam na zváže-

nie vláde Slovenskej republiky, uvádzať pojem "národno-štát-

ny záujem". Tento pojem bol aktuálny a v rámci súladu obsahu

a formy  presný v  čase smerovania  a zavŕšenia  našej štát-

nosti. Od 1. januára 1993 máme  svoj štát a tak by bolo žia-

dúce používať skôr pojem  "štátny záujem". Považujem za pre-

zieravé a správne navrhnúť v  Rade Európy a OBSE spracovanie

komparatívnej  štúdie vychádzajúcej  z postavenia národnost-

ných  menšín.  Napriek  tomu  som  skeptická,  že  sa podarí

utvoriť  isté univerzum,  resp. štandard  záväzný pre všetky

európske  štáty. Vychádzam  totiž zo  skutočnosti, že  každý

štát  disponuje národnosťou  nachádzajúcou sa  na rozdielnom

stupni  sebauvedomovacieho  procesu   s  rozdielnymi  cieľmi

a predstavami o svojom postavení v štáte, s rozdielnymi tra-

díciami, históriou,  kultúrou a s  rozdielnou kvantitou. Ide

často   o  jedinečné,   neopakovateľné  črty,   typické  pre

tú-ktorú národnosť. Preto vytvoriť všeobecný model bude veľ-

mi zložité pre celú Európu a v dôsledku obáv zo straty jedi-

nečnosti  môže skôr  vyvolať odpor  ako súhlas. Nepochybujem

však, že sa práva národnostných menšín na Slovensku vyhodno-

tia ako kvalitné a rozsiahle.

 

     Ak dovolíte,  upozorním ešte na  jeden dôležitý moment.

V programovom  vyhlásení vlády  absentuje občiansky princíp,

a to nielen v časti,  ktorá sa dotýka národnostnej problema-

tiky.  Je to  nedostatok tohto  dokumentu, nakoľko občiansky

princíp nie je opakom národného a neznamená ani jeho stratu.

Medzi týmito pojmami totiž  neexistuje priama súvislosť, iba

sprostredkovaná. Národné má priamu väzbu na všeľudské hodno-

ty.

 

     Občiansky princíp je politická kategória. Je to sústava

zákonov, inštitúcií a  všetkých súčastí politického systému,

prostredníctvom ktorých  sa národné a  národnostné realizuje

a pred ktorými sme si všetci,  bez ohľadu na rasu, národnosť

a presvedčenie rovní.  Som za to, aby  sa národnostná otázka

riešila citlivo a za účasti všetkých, ktorých sa týka. Každé

direktívne rozhodnutie môže byť signálom,  že sa v tejto ob-

lasti hrá nečisto a  môže spustiť prirodzené, obranné mecha-

nizmy s  nežiadúcimi dôsledkami. Iba  dôsledné rešpektovanie

občianskych princípov je bariérou  proti všetkým jednostran-

nostiam. Preto veta na strane 61, ktorá hovorí o vypracovaní

noriem pre podporu menšinových kultúr, ktoré sa budú odvíjať

od záujmov Slovenskej republiky, je takouto jednostrannosťou

a navodzuje bez účasti národnostných  menšín viac než dojem,

že ide o direktívny čin.

 

     Vážená Národná rada,

 

     je mi ľúto,  že na strane 62 v  treťom odseku, v ktorom

sa hovorí o našej podpore pre príslušníkov slovenskej národ-

nostnej  menšiny najmä  v Česku,  Maďarsku, Poľsku, Rumunsku

a Chorvátsku,  sa zabudlo  uviesť aj  Srbsko. Uvedomujem  si

príčiny, prečo  sa tak zrejme stalo,  ale treba si uvedomiť,

že v Srbsku máme jednu z najväčších a najaktívnejších národ-

nostných menšín a v  roku dvestého výročia príchodu Slovákov

na Dolnú zem by si  to, predpokladám, boli bývali zaslúžili.

Nech nám je príkladný vzťah  Maďarska k svojej menšine v Ba-

náte, v Báčke na Vojvodine.

 

     Som nesmierne rada, že sa v programovom vyhlásení vlády

spĺňa tak  trochu moja dvojročná snaha  na pôde tohto parla-

mentu  riešiť  sprehľadnenie  a  diferencovanie financovania

základného a  aplikovaného výskumu a  vytvorenia, žiaľ, opäť

opatrne podopreté slovkom "zvážiť", inštitúcie štátnej správy

pre stratégiu rozvoja spoločnosti a vedu, ktorá by - citujem

"formovala  zámery  dlhodobej  perspektívy  a  zabezpečovala

koordináciu štátnej vednej  a technickej politiky." Napokon,

že sa už so spomínaným otvorením vysokých škôl navrhne zosú-

ladiť aj systém vedeckej a pedagogickej výchovy a udeľovania

vedeckých  a  pedagogických  hodností  v Slovenskej akadémii

vied a na vysokých školách.

 

     Vážení poslanci,

     vážené poslankyne,

 

     dovoľte mi pred svojou záverečnou časťou odcitovať myš-

lienku významného socialistu, štátnika, prezidenta Francúzka

Francoisa Mitterranda, ktorý  vo svojom  štrnástom a zároveň

poslednom novoročnom prejave pred májovým odchodom z funkcie

zdôraznil niekoľko skutočností,  ktoré pokladá za najdôleži-

tejšie. Citujem: "Nikdy neodlučovať slobodu od rovnosti. Ho-

ci je veľmi  ťažké dosiahnuť oba tieto ideály,  práve ony sú

podstatou demokracie."

 

     Každá  vláda rieši  dilemu, ktorá  spočíva v rozhodnutí

koľko slobody  obetuje rovnosti a koľko  slobody obetuje po-

riadku. Každá vláda musí  rozhodnúť, ktorý z fenoménov poli-

tického systému bude dominantný, ktorému dá prednosť. A keď-

že tieto fenomény tvoria základ každého politického systému,

každého zákona, aj toho najvyššieho, musí sa vláda rozhodnúť

vždy. Sloboda, rovnosť, poriadok.  Podľa ich poradia sa hod-

notia typy politických systémov,  také, ktoré posilňujú štát

a také,  ktoré štátne  zásahy do  ekonomického a politického

života obmedzujú.  Tie prvé akcentujú poriadok  a rovnosť na

úkor slobody, tie druhé slobodu  a rovnosť na úkor poriadku.

Toto  programové  vyhlásenie  vlády  patrí  do prvej skupiny

a jasne odhaľuje spôsob jeho realizácie.

 

     V  politike práve  spôsob realizácie  odhalí nielen typ

politickej  strany, politického  systému a  jeho smerovania,

ale  aj možnú  mieru spolupráce  politických strán. Politika

totiž nie je len väzba medzi programom a jeho cieľmi, ale aj

medzi spôsobom  jeho realizácie, a ten  nás môže spájať, ale

môže nás  aj rozdeľovať. V  politike je to  však prirodzené,

potrebné a zákonité. Moc a opozícia sú prirodzeným atribútom

demokratického režimu.  Snaha po jednote moci  a opozície je

v politike  neprirodzená a  nereálna. Čo  je však prirodzené

a reálne,  je vôľa  byť konštruktívnou  a nie  deštruktívnou

opozíciou, a to je možné viac než deklarovať.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pani  poslankyni  Gbúrovej.  Faktická poznámka

- pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Pani poslankyňa Gbúrová, nakoľko máte dilemu, čo je po-

liticky morálne  a čo je  nemorálne, za politicky  nemorálne

považujem, keď sa niekto dá zvoliť do parlamentu za politic-

ky subjekt a potom zmení  svoju stranícku príslušnosť v roz-

pore s  tým, čo sľúbil svojim  voličom a občanom. To  na vy-

svetlenie pre vašu vnútornú  dilemu, s ktorou zrejme zápasí-

te.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  Pán poslanec  Kunc. Pripraví  sa pán poslanec

Kukan. Pán poslanec Sopko - faktická poznámka.

 

Poslanec V. Sopko:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     je naozaj otázne, koľkokrát  môže jeden poslanec vystu-

povať s faktickou pripomienkou. Chcem sa prihovoriť pánu po-

slancovi Hofbauerovi. Ak chce  reagovať na každé vystúpenie,

nech si  pripraví diskusný príspevok na  záver rokovania Ná-

rodnej rady, bude to asi lepšie.

 

     Ďakujem pekne.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Prosím, pán poslanec.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení členovia vlády,

     vážené poslankyne,

     kolegovia poslanci,

     milí hostia,

 

     dovoľte mi začať malou replikou. Popieram, že by v tej-

to miestnosti bolo plno nenávisti. V tejto miestnosti je len

to, čo každý deň sem so sebou prinesieme. Že nosíme aj nená-

visť, to  je vec nášho  svedomia a našej  morálky. Myslím si

opak. Myslím  si, že tu je  prinajmenej jeden predmet, ktorý

nás vedie, alebo aspoň pobáda k jednote a k správaniu, ktoré

by malo byť dôstojné,  tvorivé, jednoducho - poslanecké. Po-

kiaľ nemáme slepé oči, potom  ten predmet všetci dobre vidí-

me. Je  to slovenský štátny  znak, v mene  ktorého tu sedíme

a ktorého  stálosť, význam  a pre  nás jednoznačnú  štátnosť

predstavuje. Pokúsme sa správať podľa toho.

 

     Svoje vystúpenie chcem uviesť krátkou novinovou správou

o našom včerajšom  rokovaní, ktorú však  považujem za súčasť

svojho vystúpenia. Znie nasledujúco: "Na 4. schôdzi Národnej

rady Slovenskej republiky sa včera začala a pokračovala roz-

prava  o Programovom  vyhlásení vlády  Slovenskej republiky.

Jej spôsob  i tón sa  napriek vážnosti prerokúvanej  veci až

príliš podobal  tomu zvyčajnému, na  aký si, žiaľ,  postupne

zvykáme.  V tomto  smere  sa  teda nestalo  nič pozoruhodné,

najmä nie žiadna zmena. Pozoruhodné však bolo niečo iné. Po-

zorovateľ mohol s prekvapením  pobadať, že časť poslancov zo

135 prítomných akoby bola z iného sveta, či prinajmenšom as-

poň z  iného štátu. Ich  stanoviská a pripomienky  totiž buď

smerovali inam,  než ako by to  zodpovedalo predmetu rokova-

nia, alebo o ňom hovorili tak, ako by malo obsahovať program

pre nejakú  celkom inú krajinu, než je Slovensko so všetkými

jeho  čiastkovo prekonanými,  jestvujúcimi i  očakávateľnými

ťažkosťami a problémami na jeho ceste k rozvoju a k reálnemu

členstvu  v európskych  integračných štruktúrach. Očakávame,

že dnešné  pokračovanie rozpravy bude  mať šťastie poskytnúť

účastníkom schôdze  i televíznym divákom  a poslucháčom vec-

nejšiu a cieľavedomejšiu diskusiu  a vláde Slovenskej repub-

liky tvorivejšie podnety na jej štvorročné funkčné obdobie."

Toľko tá správa.

 

     Ale nehľadajte ju, prosím, v novinách. Žiaľ, také novi-

ny nemáme, čo by si z tohto hľadiska a takto boli naše roko-

vanie všimli.  Považujte to, prosím,  za môj malý  úskok, za

ktorý sa ospravedlňujem. Nie je tak dávno, čo sme stáli tak-

to zoči voči voličom,  občanom tejto republiky. Som presved-

čený o tom, pretože som sa zúčastnil aj niektorých tzv. opo-

zičných predvolebných schôdzí a vypočul  som si, čo sa vcel-

ku, všeobecne hovorilo o programoch a čo sa voličom sľubova-

lo. Trúfam si to na účel svojho vystúpenia veľmi krátko zhr-

núť, čo sme vtedy voličom sľúbili.

 

     Myslím si,  že to, že navodíme  a dosiahneme stav žela-

teľnej politickej stability, že  v hospodárstve začneme res-

pektíve urýchlime  tie procesy, ktoré  zabezpečia a dokončia

jeho premenu na sociálne orientované trhové hospodárstvo za-

ložené prevažne  na súkromnom vlastníctve  a oživíme ho,  že

zastavíme pokles sociálnej úrovne obyvateľstva obnovením za-

mestnanosti a racionálnej  i spravodlivej sociálnej politiky

a pomoci,  že zabezpečíme  všetky funkcie  verejného sektoru

tak, ako  nám to káže  ústava a právny  poriadok tohto štátu

a že budeme garantovať všetky  funkcie štátnej moci tak, aby

si plne  získala a udržala dôveru  všetkých štátnych občanov

tejto krajiny. Som presvedčený o  tom, že toto sme sľubovali

všetci.  A som  dokonca presvedčený  aj o  tom, že keby bola

vládny program zostavovala iná politická štruktúra, povedzme

terajšia politická opozícia, bola by do toho programu presne

tak zahrnula asi tento rámcový  obsah, tak ako to robí pred-

ložený vládny program. O tom som tiež presvedčený.

 

     Ale bez  ohľadu na to,  kto je nositeľom  moci, pôsobia

dve železné nevyhnutnosti. Tá  prvá - pokračovanie všestran-

nej premeny postkomunistickej spoločnosti na  slobodnú a de-

mokratickú so všetkou už známou a do istej miery dodnes úpl-

ne nepoznanou  zložitosťou tohoto procesu. Tvrdím,  že je to

niečo, o čom ponúkané a odporúčané vzory západného sveta ne-

majú ani  tušenia, a tak  nám doteraz radili  a radia, dajme

tomu dobromyseľne, ale nie vždy dobre. Tá druhá nevyhnutnosť

je neprerušiteľnosť či plynulosť života spoločnosti, čo zna-

mená, že každá zmena alebo zavedenie niečoho nového sa stre-

táva s určitým odporom i  prekážkami, a preto ich presadenie

a zaúčinkovanie vyžaduje svoj čas. Neodhadnutie, a tobôž ne-

poskytnutie  toho zákonitého  času  často  môže vyvolať  ne-

úspech, ba aj diskreditovanie  ináč dobrých zámerov, či spo-

malenie postupu na ceste k cieľom.

 

     O predloženom  programovom vyhlásení vlády  podľa môjho

názoru platí, že sa s oboma týmito nevyhnutnosťami vyrovnáva

dobre. A  zdôrazniť chcem najmä to,  že nepreceňuje sociálne

a morálne prostredie hlboko  poznačené duchovnými i hmotnými

rezíduami  komunizmu, ale  berie ho  také, aké  je v skutoč-

nosti, to  znamená aj s tými  príznakmi, ktorými ho poznačil

už niekoľkoročný  vývin k slobode a  demokracii. A vieme, že

nepoznačil to vždy pozitívne.

 

     Po druhé - plne si  uvedomuje na jednej strane vstup do

prebiehajúcej  množiny  politických,  hospodárskych, sociál-

nych, kultúrnych i duchovných procesov, vrátane ich medziná-

rodných väzieb, a na druhej strane to, že väčšinu z nich ne-

bude môcť vo  svojej réžii uzavrieť, a teda  ani zožať slávu

alebo hanu za vlastnú  úspešnosť. Jednoducho povedané uvedo-

muje si svoje pôsobenie ako službu občanom tohoto štátu, ča-

sovo síce obmedzenú, ale  so zodpovednosťou siahajúcou ďalej

do budúcnosti za lepší  život, ktorého základy svojou pôsob-

nosťou kladie.

 

     Rozpravu charakterizuje určité  volanie po skonkrétnení

programového vyhlásenia v zmysle podrobnejšieho znenia. Tre-

ba však  povedať, že medzi  konkrétnosťou a podrobnosťou  je

určitá pojmová odlišnosť. Programové vyhlásenie je konkrétne

tým, že  sa vyčerpávajúco zaoberá  všetkými oblasťami života

spoločnosti a jestvovania štátu, aj keď v strategickej prog-

ramovej rovine.  Veď ide o programové  vyhlásenie, nie o vy-

hlásenie metód  a nástrojov vládnutia. Na  tie aj táto vláda

potrebuje určitý čas, najmä pokiaľ sú nové. Tie sú v podsta-

te dané platným  právnym poriadkom štátu a len  v jeho rámci

sa môžu používať a zdokonaľovať, či prípadne meniť.

 

     Preto nie sú namieste obavy vyslovené na rokovaní výbo-

rov, napríklad  že vláda pri  uskutočňovaní svojej hospodár-

skej stratégie  a rozvojovej politiky  naruší stabilitu meny

a nebude  rešpektovať nezávislosť  Národnej banky Slovenska,

ktorú, mimochodom, ochraňuje zákon. Veď by to bolo v rozpore

s jej rozvojovo-stabilizačnou stratégiou.  Na druhej strane,

ak vláda  spoznala, že jestvujúca záručná  banka vzhľadom na

svoje osobitné poslanie nemôže súbežne plniť funkciu finanč-

nej inštitúcie na podporu malého a stredného podnikania, po-

tom je nevyhnutné, aby vznik  takejto neštátnej alebo na čas

aj štátnej inštitúcie iniciovala  a podnietila svojou pôsob-

nosťou.

     Je pozoruhodné, že vo  viacerých súvislostiach bolo po-

čuť názor,  že v programovom vyhlásení  je snaha utajiť prí-

lišný etatizmus, ba dokonca štátny dirigizmus. Mám dojem, že

sa neodlišuje to,  čo tu odlíšiť treba a  čo vyplýva z nevy-

hnutnosti označenej  predtým ako číslo jedna,  že totiž pre-

bieha proces premeny, ktorý nemožno ani spomaliť, ani zasta-

viť. Ale treba si uvedomiť, že rad dejov v tomto procese mu-

sí iniciovať  vláda a v určitom  zmysle aj organizovať tieto

procesy. Vo svetle toho potom nejde o štátny dirigizmus, ani

o etatizmus, ale  o to, aby  služba štátu, občanovi  i celej

štátnej pospolitosti bola  úplná a nepredpokladala samovoľný

vývin tam  a v tom, v  čom sa predpokladať nedá  alebo nemá.

A dnes vidíme,  že sú tu samovoľné  procesy, ktoré vlastnému

procesu premeny spoločnosti škodia,  a to po každej stránke.

A práve, že zatiaľ nenachádzame nástroje ako ich zastaviť.

 

     Ide  tu teda  o iniciačnú  funkciu štátu.  Chcel by som

zdôrazniť, že túto iniciačnú účinnosť je vláda povinná vyko-

návať aj v hospodárstve. Alebo  sa nazdávame, že také ťaživé

problémy, ako  je platobná neschopnosť,  ktorá sa týka  pri-

bližne 80 % podnikov a firiem, nedostatok tak prevádzkového,

ako  aj investičného  kapitálu, malá  reálna účinnosť takého

významného kódexu,  ako je Obchodný  zákonník a iné  ďalšie,

a také procesy ako je reštrukturalizácia priemyslu, vytvore-

nie  podmienok a  podpora exportnej  schopnosti sa vyriešia,

respektíve rozbehnú a budú  prebiehať samovoľne, bez inicio-

vania, bez podpory? Za týchto okolností vidieť vládu Sloven-

skej republiky  v praktickej pôsobnosti tak,  ako vlády dáv-

nych demokracií, bez ohľadu na  jej politický pôvod i zlože-

nie by bolo prinajmenšom omylom.

 

     Je  veľmi sympatické,  že časť  programového vyhlásenia

o rozvíjaní  zahraničných  vzťahov  prijíma  aj opozícia ako

programovo správnu a realizačne nevyhnutnú. To je dobre, ale

len čo sa v programovom vyhlásení objavili určité zámery za-

merané  na určité  vnútorné potreby  štátu, vyjadrujúce jeho

zvrchovanosť a sledujúce  jeho vnútornú pevnosť, charakteri-

zuje sa ako rozporné  a brániace uskutočneniu programu. Zna-

mená to vari, že vstup  do európskych štruktúr je nevyhnutne

spojený so  zrieknutím sa vlastnej  identity a zvrchovanosti

a bezpodmienečné  prijatie  určitej  cudzej,  hoc aj nejakej

paneurópskej neidentifikovateľnej identity  a stať sa jedno-

značne poslušným jej autorom  a využívateľom aj ako nástroja

ovládania?

 

     Potom by  bolo jednoduchšie prihlásiť  sa bez problémov

hoc aj dnes za autsidera Európskej únie a za prísľub, že nás

nenechá zomrieť  hladom, dať k  dispozícii územie Slovenskej

republiky a  seba samých za gastarbaitrov  na akékoľvek pod-

radné práce. Bude to jednoduché a rýchle a naši paneurópania

budú šťastní.  Pýtam sa však,  či si slovenský  národ po tom

všetkom, čo v histórii  strednej Európy vykonal za historic-

kých štrnásť storočí na jej obranu i rozvoj, nezaslúži lepší

osud.  Som rád,  že predložené  programové vyhlásenie  vlády

chce pripraviť  slovenskému národu a  aj národnostiam, ktoré

v tomto  štáte žijú,  dôstojný osud  predovšetkým pričinením

tejto vlády i parlamentu a, pochopiteľne, ich pokračovateľmi.

 

     Nemôžem si  odpustiť ešte jeden  poznatok, ktorý až  do

týchto chvíľ tak prierezovo  cez naše schôdze prebieha. Člo-

vek  tu vidí  vysoko autochtónne  a sebavedome vystupujúcich

poslancov. To  samo by isteže nebolo  chybou. Takí máme byť,

ibaže prinajmenšom by sme mali v tejto veci sledovať tvorivé

vzory. Povedzme, že členovia  anglickej Dolnej snemovne majú

taký vzor  vo Winstonovi Churchillovi, ako som to  už počul.

Myslím si, že my taký vzor máme. 14. januára bolo 139. výro-

čie smrti Ľudovíta Štúra,  prvého slovenského poslanca niek-

dajšieho Uhorského stavovského snemu. Ľudovít Štúr už v roku

1842  vyslovil takéto  jasnozrivé poznanie:  Ak chce Uhorsko

historicky prežiť, musí sa  sfederalizovať a vo sfederalizo-

vanom Uhorsku  musí mať slovenský národ  svoje územie a svoj

snem.

 

     Pochopiteľne, že nepovedal to potom na marcovom rokova-

ní stavovského  snemu v Bratislave  v roku 1847,  a vieme si

predstaviť prečo,  že by ho snáď  boli vtedy aj ukameňovali,

keby s takým niečím prišiel, ale rovno na rokovaní vo svojej

snemovej reči predniesol také poznanie, taký rozbor politic-

kého i  hospodárskeho fungovania Uhorska, že  aj dnes je to,

priatelia, obdivuhodné  a bolo by  veľmi dobré, keby  sme si

Štúrovu snemovú reč nielen prečítali, ale preštudovali, pre-

tože o  demokracii a o  liberalizme už vtedy,  pred vyše 150

rokmi povedal všetko to, čo dnes platí. A nielen to, ale ve-

del aj o liberalizme vtedy  hovoriť v takých dimenziách, ako

to potrebuje aj slovenský národ. Už vtedy povedal, čo je li-

beralizmus a čo z neho bude  také, čo aj naďalej bude podpo-

rovať rozvoj  slovenského národa. V  tom by mal  byť Ľudovít

Štúr naším vzorom, ktorý už vtedy  - a na sneme to jasne do-

kázal -  o hlavu prevýšil tých  najväčších uhorských politi-

kov, ktorí na sneme vystupovali.  Z histórie by ste mali ve-

dieť, ktorí to boli.

 

     A, priatelia, na zakončenie chcem vysloviť jedno požia-

danie. Včera som si vypočul  niečo pre mňa dovtedy neslýcha-

né, ale ukázalo sa, že snáď sú medzi nami poslanci, ktorí vo

svojom slovníku nemajú pojem, teda slovo lojálnosť a v poli-

tike ho už vonkoncom neuznávajú  vo vzťahu občan - štát. Nuž

priatelia, ak sú medzi nami takí poslanci tohto štátu, potom

ich prosím, aby svoj mandát vrátili.

 

     Ďakujem.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi. Pán  poslanec Kukan a pripraví

sa pán poslanec Rea.

 

Poslanec E. Kukan:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážení členovia vlády,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     chcem vo svojom  vystúpení predniesť niekoľko poznámok,

rozhodne si nerobím nárok na  analýzu, k tej časti programo-

vého vyhlásenia vlády, ktorou  tento dokument začína a ktorá

sa zaoberá zahraničným vzťahmi. V súčasnej etape vývoja Slo-

venska je táto otázka osobitne dôležitá a má aj osobitné as-

pekty, ktoré  si treba pri formovaní  a realizácii celej sú-

časnej politiky u nás uvedomiť.  Špecifika spočíva v tom, že

dnes omnoho  viac ako inokedy vystupuje  do popredia skutoč-

nosť, že zahraničná politika sa robí doma, vo vnútri štátu.

 

     Línia zahraničnej politiky, jej priority, aktuálne, ako

aj perspektívne úlohy sú v programovom vyhlásení formulované

správne. Bolo dôležité potvrdiť kontinuitu  zahranično-poli-

tického smerovania nášho štátu  pre vlády štátov, členov po-

litických,   ekonomických   a   bezpečnostných  organizácií,

o členstvo ktorých usilujeme. Vyhlásenia premiéra Mečiara po

nástupe novej vlády v tomto zmysle, teda jednoznačné a kate-

gorické, boli správne a boli navyše správne načasované. Bolo

to o to väčšmi  dôležité, lebo čelní predstavitelia politic-

kých strán  členov vládnej koalície  mali prehlásenie, ktoré

obsahovalo niečo iného. Osobne si  myslím, že ich význam ne-

treba preceňovať, netreba to  zveličovať, faktom však zostá-

va, že tieto vyhlásenia vyvolali mnohé otázniky, nedorozume-

nia a nepochopenie.

 

     Zahraničie  vezme toto  programové vyhlásenie  vlády na

vedomie. Domnievam sa, že jeho časť - zahraničné vzťahy bude

prijatá všeobecne  pozitívne. To však,  prosím, nie je  plné

konštatovanie  o situácii,  ktorá vzniká.  Rozhodujúce totiž

bude, akým spôsobom bude tento dokument, a zdôrazňujem, celý

tento dokument realizovaný v praxi. Bude to, trúfam si pove-

dať, rozhodujúci a jediný prvok,  podľa ktorého sa bude hod-

notiť  situácia na  Slovensku. Slová  akokoľvek sú  správne,

nestačia, platiť budú iba  vtedy, keď budú podložené skutka-

mi.  Práve preto  nemožno hodnotiť  iba zahranično-politickú

časť  samotnú oddelene,  samostatne  a  robiť o  nej závery.

Všetky ďalšie  časti vyhlásenia s ňou  priamo súvisia a budú

mať na  ňu priamy vplyv. Legislatíva,  ktorú budeme prijímať

tu,  na pôde  Národnej rady,  rozhodnutia vlády,  dokončenie

ekonomickej  transformácie, posilňovanie  demokratických in-

štitúcií, masmediálna  politika a mnohé ďalšie  oblasti - to

všetko  bude mať  priamy dopad  na zahraničnú  politiku a na

medzinárodné postavenie  Slovenska. Mám teraz  na mysli pre-

dovšetkým cieľ, z pohľadu ktorého bude toto hodnotenie vzni-

kať, teda záujem o členstvo v európskych a transatlantických

organizáciách. Nemožno totiž  opakovane a jednoznačne dekla-

rovať záujem o členstvo v  Európskej únii a pritom napríklad

prijímať zákony,  ktoré protirečia jej  zásadám a princípom.

Alebo takéto zákony prijímať  možno, ale potom naše vyhláse-

nia o  integrácii do európskych  štruktúr nebude brať  nikto

vážne.

 

     Treba  tu jasne  povedať,  že  sme sa  sami, dobrovoľne

a bez akéhokoľvek nátlaku rozhodli  o tom, že miesto Sloven-

ska je v európskych organizáciách, že tam prirodzene, logic-

ky historicky a kultúrne patríme. Neškodí si čas od času tú-

to vec pripomenúť, pamätať si ju a najmä podľa nej sa chovať

a postupovať. Neznamená to však, že treba apriori automatic-

ky a nekriticky prijímať všetko, čo s členstvom v únii súvi-

sí. Samozrejme, že podpísané dohody a dokumenty meniť nemož-

no, ale pri ich implementácii  musíme vedieť brániť naše zá-

ujmy -  hospodárske, politické, sociálne,  kultúrne a všetky

ďalšie. Veď  aj ostatné krajiny, ktoré  usilovali o členstvo

v Európskej únii, alebo aj jej samotní členovia často v tvr-

dých diskusiách, v ostrých negociáciách obhajujú vlastné zá-

ujmy. Bude preto veľmi dôležité, aby sme aj my boli na také-

to diskusie  a rokovania pripravení,  fundovaní a vedeli  si

presadiť to svoje. Aj toto bude kritériom úspešnosti vládnej

reprezentácie. Mimochodom, podobne  sa tento aspekt vzťahuje

aj na všetky rokovania s medzinárodnými ekonomickými organi-

záciami,  Medzinárodným  menovým  fondom,  Svetovou  bankou,

Európskou bankou pre obnovu a rozvoj a podobne.

 

     V tejto súvislosti jedna poznámka: dňa 1. februára toh-

to  roku vstúpi  do platnosti  Európska dohoda  o pridružení

Slovenskej republiky k Európskej  únii, teda Asociačná doho-

da. Je to pre nás dôležitý krok na nastúpenej ceste. Čo uro-

bila zatiaľ  táto vláda? Bola zrušená  Rada vlády pre imple-

mentáciu Asociačnej  dohody, nový orgán  bol uznesením vlády

vytvorený, ale  iba teraz sa  vytvára jeho štatút,  zloženie

a podobne.  V texte  programového vyhlásenia  vlády je jedna

všeobecná veta o tom, že vláda pripraví zodpovedajúci inšti-

tucionálny rámec na zabezpečovanie úspešnej prípravy Sloven-

ska pre  vstup do Európskej únie,  aby mohli rezorty aktívne

participovať. Pýtam  sa, prečo strácame čas,  prečo sa nevy-

užíva  zabehnutá, fungujúca  štruktúra z  obdobia fungovania

predchádzajúcej vlády. Táto štruktúra  už pracovala, mala aj

konkrétne výsledky.  Prečo sa v tom  nepokračuje? Niekedy sa

mi zdá, prosím, nie vždy, ale  niekedy sa mi zdá, že obdobie

marec až december 1994 sa ignoruje, vynecháva, akoby neexis-

tovalo.  Nuž, a  to je  chyba, lebo  toto obdobie existovalo

a prinieslo aj výsledky, a bolo  by dobré tam, kde sú dobré,

na ne nadviazať.

 

     Chcel by som sa stručne  vyjadriť i k otázke informova-

nia o  Slovensku. Vo vládnom  vyhlásení sa zdôrazňuje  úloha

poskytovať objektívne a pravdivé informácie o Slovensku. Tá-

to úloha je určená  našim zastupiteľským úradom v zahraničí.

Nemyslím si však, že iba im, je to otázka omnoho širšia, do-

týka sa všetkých našich inštitúcií, vrátane tých, čo pôsobia

u nás doma na Slovensku. Naše veľvyslanectvá a ďalšie diplo-

matické zastúpenia môžu v krajinách svojej pôsobnosti spros-

tredkovať a prezentovať iba to, čo  sa u nás doma udeje. Sa-

mozrejme, že  to majú prezentovať pravdivo  a objektívne. Tu

však vzniká problém, čo  znamená pravdivo a objektívne. Chá-

peme to všetci rovnako? Keď napríklad Národná rada odhlasuje

zákon, ktorý opozícia označí  za protiústavný, prezident re-

publiky ho vráti Národnej  rade na znovuprerokovanie, a táto

ho znovu schváli, ide teda  o zákon kontraverzný, a opoziční

poslanci sa obrátia na Ústavný súd,  a preto, že ide o zákon

dôležitý, povedzme  aj z pohľadu nášho  členstva v Európskej

únii, táto celý spomenutý proces sleduje veľmi pozorne. Naše

veľvyslanectvá, naši diplomati poskytujú, samozrejme, infor-

mácie o tomto procese. Podľa  môjho názoru pravdivo a objek-

tívne znamená  prezentovať všetky, opakujem,  všetky aspekty

tohto procesu.  Prirodzene, o argumentoch  vládnej koalície,

ktorá tento  zákon presadila, odhlasovala,  ale určite treba

informovať aj  o ďalších veciach, ktoré  s tým súvisia. Bolo

by podľa mňa zlé, keby informácie o akýchkoľvek iných inter-

pretáciách,  ako    interpretácie  vládnej  koalície, boli

označované za osočovanie alebo škodenie Slovensku. Mám troš-

ku  obavy, aby  naša zahraničná  služba, naši  diplomati, sa

nestali akýmsi fackovacím panákom v takýchto prípadoch.

 

     Aj formulácie  o potrebe ďalšieho  skvalitňovania našej

zahraničnej služby, zvyšovania  jej profesionalizácie, vyso-

kej morálnej kvality, to je  všetko v poriadku, to je všetko

o. k., tak by to malo byť. Je len otázne, ako sa to bude in-

terpretovať. Aby sme si  totiž pod profesionalizmus a vysoké

morálne kvality  nedosadzovali iba - opakujem  - iba to, ako

sa kto vie  biť do pŕs a vykrikovať, aký  on je dobrý Slovák

a ako mu prudko bije srdce pre Slovensko.

 

     V niektorých diskusných vystúpeniach tu odznelo, že nie

jazykové znalosti, ale to, ako vedia ľudia presadzovať záuj-

my Slovenska,  by malo byť rozhodujúce  pri vysielaní našich

diplomatov do zahraničia. Je  to zjednodušená predstava. Sa-

mozrejme, že to musia byť  ľudia, ktorí budú presadzovať zá-

ujmy Slovenska,  ale musia mať  k tomu mnohé  ďalšie odborné

predpoklady. Akékoľvek nadsadzovanie iba jedného z nich, iba

jedného z nich, neprinieslo nikdy nič dobrého. Nerád hovorím

o veciach, ktoré sa ešte nestali, ešte ich iba anticipujeme,

ale niekedy  je dobré vysloviť nahlas  veci dopredu, aby sme

predišli chybám a zabránili škodám.

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne a kolegovia,

 

     na záver by som sa rád vrátil k tomu, z čoho som začal.

Ak má byť Slovensko v snažení, s ktorým začalo, úspešné, mám

na mysli - citujem z  vládneho vyhlásenia - "vytvorenie hos-

podársky úspešnej, politicky  a právne stabilnej demokratic-

kej  spoločnosti, ktorá  je vybudovaná  na pevných morálnych

zásadách, kde si každý občan  bude môcť vytvoriť pokojný do-

mov" - koniec citátu, a keď  sa táto spoločnosť - zasa citu-

jem - "má stať plnoprávnou súčasťou európskych a transatlan-

tických štruktúr",  bude musieť vláda  Slovenska, parlament,

prezident a všetci jeho obyvatelia urobiť maximum pre splne-

nie tejto  úlohy. Je to  úloha komplexná, zahrňujúca  všetky

sféry spoločnosti. Keď to prenesiem do programového vyhláse-

nia vlády, nie je možné  separovať jednu jeho časť od ostat-

ných. Je to jeden celok, a preto všetky jeho časti musia byť

reálne, konkrétne, kontrolovateľné a  splniteľné. Ak je, po-

vedzme,  jedna časť  tohto celku  správna, obsahuje  správne

formulácie či postuláty a ďalšie  časti, aj keby to bola len

jedna z nich, v poriadku nie sú, potom nemožno schváliť celý

tento dokument.

 

     Ako  vyplynulo  z  hodnotenia  mnohých predchádzajúcich

rečníkov, ja sa k nim  pripojujem, všetky časti vládneho vy-

hlásenia tieto kritériá nespĺňajú,  preto aj ja budem hlaso-

vať proti jeho schváleniu.  Odmietam interpretáciu, ktorá tu

zaznela na úvod  diskusie o tom, že kto  bude hlasovať proti

vládnemu vyhláseniu, je proti  vstupu Slovenska do Európskej

únie, do NATO, je za rozklad Slovenska. Myslím si, že takáto

logika, ak to možno nazvať logikou, je príliš silne pritiah-

nutá za vlasy a jednoducho neobstojí.

 

     Dovoľte  mi ešte  jednu osobnú  poznámku. Vystupujem tu

dnes prvý raz, som tu nový,  stále sa zatiaľ iba ešte orien-

tujem, pozorujem, ako funguje tento najvyšší zákonodarný or-

gán Slovenskej republiky. Z toho,  čo tu vidím, počúvam, za-

žívam,  niekedy musím  krútiť hlavou.  Prekvapuje ma  osobná

animozita vedúcich politických predstaviteľov na to, ako má-

me  mladý štát.  Jej intenzita  je skutočne  vysoká. Ak máme

fungovať v parlamente tak, ako by to malo byť, ak sa má jeho

činnosť zefektívniť, domnievam sa, že by bolo veľmi správne,

aby táto animozita išla stranou, aby sme prestali s osočova-

ním, osobným napádaním, historickými rekrimináciami a podob-

ne. Omnoho  častejšie by sa -  podľa mňa - mali  používať aj

také vlastnosti, ktoré by  mali patriť do repertoáru každého

politika, ako  je veľkorysosť a zhovievavosť.  Myslím si, že

by  to veľmi  pomohlo poslancom,  tomuto parlamentu  a celej

tejto krajine.

 

     Pán predseda, ďakujem.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  aj ja.  Faktickú poznámku  má pani  poslankyňa

Schmögnerová.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, podľa  § 16 ods. 3 ro-

kovacieho poriadku pri otvorení rozpravy predsedajúci oznámi

prihlásených rečníkov a udeľuje im slovo v poradí, v akom sa

o slovo prihlásili. Vzhľadom na  to, že mám isté podozrenie,

že neudeľujete slovo podľa poradia ako sme sa prihlásili, by

som vás chcela poprosiť, aby  ste boli taký dobrý a dodržali

§ 16 ods. 3 a oznámili mám prihlásených rečníkov.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, pani poslankyňa. Už som  to urobil na žiadosť pána

poslanca Ftáčnika, povedal som počet,  koľko ich je, a hovo-

rím vždy nasledujúceho, ktorý ide podľa poradia. Čiže, takto

sa vykladá ustanovenie rokovacieho poriadku.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Myslím si, že to je opäť svojvoľná interpretácia.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To je váš názor, pani poslankyňa. Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Chcel by som sa pripojiť k tomu, čo hovorí pani poslan-

kyňa Schmögnerová. Chcem k tomu ešte povedať toľko, že včera

pred začiatkom rozpravy som  prišiel trochu skôr, pretože ma

požiadal pán  poslanec Čarnogurský, aby som  podal jeho pri-

hlášku. Podal som jeho  prihlášku, dostala číslo 6, nevystú-

pil šiesty,  ale vystúpil asi  desiaty a počul  som také vy-

svetlenie, že  niektorí ľudia podávajú  prihlášky tebe, nie-

ktorí ľudia  podávajú prihlášky vonku. Fakt  je, že rokovací

poriadok hovorí o tom, že poslanci majú dostávať slovo v po-

radí, v akom sa prihlásili.  Takže, bolo by dobré zorganizo-

vať  podávanie prihlášok  pre budúcnosť  tak, aby jednoducho

toto poradie  bolo dodržané. Myslím  si, že v  tejto chvíli,

aby sme aspoň vedeli o  tom poradí, by bolo naozaj užitočné,

a nakoniec, ukladá to aj rokovací poriadok, aby si prečítal,

v akom poradí sú prihlásení.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie je to  tak, ako ste to povedali,  pán poslanec, ale

mne  to nerobí  problém. Prvý  podal prihlášku  pán poslanec

Langoš, nie pri stole, ale inde.  Tým sa to rozdelilo na dve

kôpky.  A tak,  ako som  ich dostával,  tak to  dávam. Takže

striedam to. Je tu jedna kopa, ktorá bola na stole, a jedna,

ktorá išla  ku mne. Dávam to  raz z tejto, raz  z tejto. Vy-

svetľoval som  to už aj  predsedom klubov. Ak  chcete, môžem

ich všetky  teraz prečítať ako  idú za sebou,  mne to nerobí

problém. Podľa  poradia, ktoré bolo na  stole, teraz je pri-

hláška číslo 12, je ňou Rea - budem ich čítať tak, ako to tu

je, potom  si to môžete skontrolovať:  Rea, Kvarda, Komlósy,

Schmögnerová,  Dzurinda,  Pásztor,  Sopko,  Láska, Tarnóczy,

Nagy, Rózsa, Černák, Zoričák,  Boros, Brocka, Aibeková, Fil-

kus, Bugár, Farkas, Almási,  Urban, Figeľ, Rusnáková, Pokor-

ný. Na druhej strane to  ide takto: Hornáček, Garajová, Hús-

ka, Kolesárová,  Lazarová, Delinga, Andrejčák,  Tkáč, Weiss,

Vaškovič,  Mikolášik, Lexa,  Ftáčnik, Polka,  Kňažko, Kováč,

Švec. Tak  som ich dostal. Ani  jednu som nepreložil. Môžete

si to kontrolovať, budem to ďalej uvádzať po rade.

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem pekne. Chcem len  dokončiť. Chcem poprosiť pána

predsedu, keby nabudúce mohla byť len jedna kôpka.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Samozrejme, doteraz to vždy tak bolo.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Keby si  to zorganizoval tak, aby  bola len jedna kôpka

a nevznikali z toho takéto nedorozumenia.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, pán  poslanec. Vysvetlil som, že  začal to váš po-

slanec - pán poslanec Langoš. Jedni išli tak a jedni tak.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Nie je  to celkom tak,  pretože, keď som  včera prišiel

pred pult,  kde dávame normálne  prihlášky do rozpravy,  tak

číslo 1 mal Langoš. On bol tam a zrejme bol aj v tej kôpke.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  nehovorme o tom.  Príďte ku mne,  ukážem

vám všetkých, ktorí boli a ktorí budú a bude to bez diskusie.

 

     Pán poslanec Szigeti.

 

Poslanec L. Szigeti:

 

     Pán predseda, prosím vás,  ja som dostal poradové číslo

20 a mňa ste vôbec nečítali.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Číslo 20 je Szigeti, ale nevedel som to prečítať. Je tu

László a čítal som to ako Láska. /Smiech v sále./ Takže, má-

te číslo 20 tak, ako ste povedali.

 

     Prosím, pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán  predseda, som veľmi rád,  že môj kolega pán

poslanec Kukan mohol vystúpiť,  ale prihlásil sa do diskusie

až po mne. To sme  spolu konzultovali. Ja mám poradové číslo

24 a asi sa nedostanem na poradie.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, to je asi tak. Pán poslanec Weiss.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Pán  predseda, chápem  to tak,  že keď  sa už  situácia

utvorila tak,  že tu máme  dve kôpky, tak  budeš ich naďalej

striedať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, tak ako som povedal. Prosím, pán poslanec Rea.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďakujem pekne,  ale ak by niekto  skutočne chcel, ja mu

za malý  úplatok aj to  poradie prepustím. Ale  už teraz na-

ozaj.

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

     milí hostia,

 

     dovoľte, aby som aj  ja k programovému vyhláseniu vlády

k problematike,  ktorá je  blízka problematike  nášho výboru

pre verejnú  správu, územnú samosprávu  a národnosti, zaujal

stanovisko. Naopak,  voči iným kolegom  budem programové vy-

hlásenie vlády  podporovať, pretože zhutnený  text, ktorý je

v programovom vyhlásení vlády,  bol vo výbore predkladateľom

zdôvodnený, a to veta po vete. Ja som si tiež pre poslaneckú

snemovňu niektoré vety trošku  pripravil a rozvinul, aby sme

mali  istotu, že  môžeme v  takto prijatom  vládnom programe

vládu v nasledujúcom období  dokonale kontrolovať, čo súvisí

aj s predmetom činnosti Národnej rady ako kontrolného orgánu

voči vláde.

 

     V časti 5 programového  vyhlásenia vlády - rozvoj demo-

kracie, politického  systému a práva  sú nasledujúce otázky:

racionálne a inštitucionálne usporiadanie a efektívne fungo-

vanie verejnej správy. Táto veta - podľa mňa - obsahuje ale-

bo dá sa takto rozvinúť:  Pod verejnou správou rozumieme tak

štátnu správu, ako aj  samosprávu. Miestnu štátnu správu vy-

konávajú okresné a obvodné úrady a tiež špecializované úrady

miestnej štátnej  správy. Návrh pripravovanej  reformy pred-

pokladá, že  tieto úrady sa  spoja do jedného  úradu, čím sa

umožní, aby  občan prichádzal do styku  len s jedným úradom,

ale aby  bolo zabezpečené odborné  riadenie, odvetvový výkon

štátnej správy  budú naďalej riadiť  a kontrolovať príslušné

ministerstvá.  Docieli sa  lepšia koordinácia  v plnení úloh

a funkcií miestnej štátnej správy a zjednoduší sa styk obča-

na s úradmi. Predpokladá sa zároveň aj legislatívne usporia-

danie medzi týmito orgánmi a orgánmi samosprávy.

 

     Ďalej v  programovom vyhlásení je  veta: vytvorenie mo-

dernej a efektívnej  miestnej správy. Nadväzujem: Integrácia

úradov miestnej štátnej správy umožní racionálnejšie organi-

začné usporiadanie úradov.  Odstráni sa duplicita niektorých

obslužných činností, ktorými sú samostatne vybavené terajšie

úrady. Dôjde  zároveň k prepojeniu informačných  tokov a ra-

cionálnejšiemu využitiu výpočtovej  techniky a využitiu ľud-

ského činiteľa.

 

     Viackrát  bola interpretovaná  otázka Európskej  charty

miestnej samosprávy. V programovom  vyhlásení vlády je napí-

sané -  citujem: "V súlade s  Európskou chartou miestnej sa-

mosprávy nadviažeme na doterajšie pozitívne prvky fungovania

samosprávy miest a obcí, ďalšie posilňovanie kompetencií sú-

časne s postupným zlepšovaním jej finančných podmienok." Ko-

niec citátu. Slovenská  republika ešte neratifikovala Európ-

sku chartu miestnej  samosprávy, pretože doterajší transfor-

mačný proces najmä v oblasti tvorby  finančných zdrojov, ne-

umožnil  v plnej  miere uplatniť  princípy Európskej  charty

miestnej  samosprávy.  Treba  poznamenať,  že podstatná časť

princípov Európskej charty miestnej samosprávy je premietnu-

tá už do existujúceho zákona o obecnom zriadení a v praktic-

kej samosprávnej činnosti obcí sa  osvedčujú. Pôjde o to vy-

tvoriť  legislatívne a  finančné podmienky,  zdôrazňujem fi-

nančné  podmienky,  pre  plné  fungovanie  samosprávy nielen

v obciach, ale  i v budúcich  vyšších územných samosprávnych

celkoch. Cieľom  je dosiahnuť také  fungovanie samosprávnych

orgánov, aby mali vytvorené podmienky pre samostatné a trva-

lé príjmy do rozpočtov obcí,  ktoré im umožnia aj z perspek-

tívneho hľadiska riešiť rozvoj obce.

 

     Ďalej citujem z programového vyhlásenia vlády: "Reforma

verejnej správy schválená Národnou radou  v roku 1994" - ko-

niec  citátu.  Národná  rada  Slovenskej republiky uznesením

číslo 435 z minulého roku vzala na vedomie koncepciu organi-

zácie miestnej a regionálnej samosprávy. Odporúčala niektoré

námety,  ako  napríklad  definovať  región  ako vyšší územný

správy celok, ďalej zmeniť  samosprávu vyšších územných cel-

kov, kontrolnú  funkciu vo vzťahu k  uzneseniam a všeobecným

nariadeniam miestnej samosprávy a podobne.  Predložený návrh

koncepcie sleduje posilnenie pôsobnosti miestnej samosprávy,

konštituovanie  miestnej samosprávy  vyšších územných celkov

a presun jednotlivých administratívno-správnych  a hospodár-

sko-riadiacich  pôsobností z  orgánov štátu  na tieto  samo-

správne orgány. Národná rada  súčasne odporučila vláde pred-

ložiť jej pred rokovaním  jednotlivých návrhoch zákonov uce-

lenú koncepciu organizácie a výkonu verejnej správy. V tejto

oblasti máme  už konkrétne námety napríklad  na kontrolu po-

stupu vlády pri plnení tejto koncepcie.

 

     Ďalej citujem z programového  vyhlásenia: "V deľbe kom-

petencie medzi štátnou správou a samosprávou vypracujeme ná-

vrh na ich racionálnejšiu  deľbu, vrátane prvkov horizontál-

nej integrácie štátnej správy  s cieľom posilniť koordinačnú

funkciu štátu v území." To  je koniec citátu. V súčasnom ob-

dobí je najmä oblasť hospodárskeho riadenia ešte značne cen-

tralizovaná. To  si žiada presunúť  pôsobnosti hospodárskeho

riadenia na samosprávne orgány  obcí, taktiež na samosprávne

orgány budúcich regiónov. Pôjde napríklad o školy, ďalej so-

ciálne a  zdravotnícke zariadenia, ďalej  napríklad vodovody

a kanalizácie, ktorých transformácia je  už v procese reali-

zácie.

 

     Presun pôsobnosti hospodárskeho  riadenia orgánov štátu

na orgány samosprávy predpokladá zároveň legislatívne riešiť

i vzťah štátu k týmto samosprávnym orgánom. Malo by ísť pre-

dovšetkým o formu koordinácie  a kontrolu štátu pri zabezpe-

čovaní jednotnej školskej  politiky, zdravotníckej a sociál-

nej starostlivosti a podobne. Hospodárske riadenie  verejno-

prospešných zariadení by orgány samosprávy zabezpečovali sa-

mostatne bez vzájomnej podriadenosti.

 

     Ďalej  citujem  vetu  z  programového vyhlásenia vlády:

"Uskutočníme postupnú funkčnú decentralizáciu výkonnej moci"

- koniec citátu. Tu sa postupne vytvoria právne podmienky na

presun  administratívno-správnej pôsobnosti  z orgánov štátu

na orgány samosprávy s tým, aby boli čo najbližšie k občano-

vi tak,  aby o jeho  právom chránených záujmoch  rozhodovali

orgány, ktoré sú mu najbližšie.

 

     Ďalej je v programovom vyhlásení vlády jednoznačne uve-

dené, že si vláda kladie za cieľ vytvorenie  nového  územno-

správneho členenia Slovenskej republiky. Je to v programovom

vyhlásení vlády uvedené tak, že  si to vláda kladie za cieľ,

to znamená,  že v priebehu  štvorročného funkčného pôsobenia

uskutoční  územno-správne  členenie.  Podľa  toho  základnou

územnou   jednotkou   Slovenskej   republiky   podľa  zákona

517/1990 Zb. o územnom a správnom členení je obec. Slovenská

republika sa nečlení na vyššie územné celky, napríklad býva-

lé kraje. Z hľadiska administratívneho sa Slovensko člení na

okresy.  Ústava Slovenskej  republiky predpokladá vytvorenie

samosprávnych vyšších územných celkov. V zmysle navrhovaných

reformných postupov sa  predpokladá konštituovanie regionál-

nych  územných celkov,  v ktorých  bude realizovaná  funkcia

predovšetkým hospodárskeho riadenia a regionálne orgány budú

zodpovedať za riešenie, budú  zodpovedať za zabezpečenie vy-

váženého sociálno-ekonomického rozvoja a regiónu.

 

     Ďalej  budem citovať  z programového  vyhlásenia vlády:

"Spoluzodpovednosť štátu za  spoločenskú súdržnosť a koordi-

náciu sociálno-ekonomického rozvoja" - koniec citátu. Rieše-

nie sociálno-ekonomických problémov vo vyšších územných cel-

koch,  pracovne ich  nazývame ešte  zatiaľ regióny, vyžaduje

účasť štátu, ako i samosprávnych orgánov. Účasť štátu sa bu-

de  predovšetkým orientovať  na koordináciu  riešenia týchto

problémov, v stanovovaní nástrojov na ich riešenie.

 

     Ďalej veta z programového vyhlásenia vlády: "Pri týchto

aktivitách  vláda  bude  presadzovať  skvalitnenie profesnej

úrovne aparátu štátnej správy  a samosprávy." Koniec citátu.

Docielenie  týchto zámerov  sa predpokladá  najmä vytvorením

uceleného  systému zvyšovania  odbornej spôsobilosti aparátu

štátnej správy a  samosprávy. Ministerstvo vnútra pripravuje

koncepciu vzdelávania pracovníkov vo verejnej správe, v kto-

rej sú zahrnuté ako štátna správa, tak i samospráva. Zároveň

s týmto príslušné ministerstvá pripravujú legislatívne úpra-

vy o službe vo verejnej správe.

 

     Ďalej je v programovom  vyhlásení vlády uvedené - citu-

jem: "Vláda pripraví novelizáciu  zákona o politických stra-

nách, volebných zákonov do Národnej rady a obecných zastupi-

teľstiev." Koniec citátu. Tiež  tu bola otázka viackrát pre-

diskutovaná. Výsledky  volieb do Národnej rady  a do orgánov

samosprávy vykonané v roku 1994 poukázali na viaceré problé-

my  a nedostatky  pri uplatňovaní  volebného práva  občanov.

Programové vyhlásenie preto počíta  s novelami volebných zá-

konov,  ktoré by  mali upraviť  niektoré volebné  inštitúty,

napríklad  predkladanie   registrácie  kandidátnych  listín,

preskúmanie  petičných  listín,  proces  riešenia  volebných

sťažností a odmeňovanie členov komisií.

 

     S problematikou volieb úzko  súvisí aj činnosť politic-

kých  strán  a  politických  hnutí.  V  novele  zákona číslo

424/1991 Zb. o združovaní  v politických stranách a politic-

kých hnutiach bude potrebné premietnuť doterajšie skúsenosti

Ministerstva vnútra Slovenskej  republiky získané pri regis-

trácii  politických strán.  Problémové okruhy  tvoria otázky

procesných lehôt týkajúcich sa styku orgánu štátu a zaklada-

júceho výboru, spôsobu kreovania organizačných jednotiek po-

litickej  strany na  území Slovenska  a určenia štatutárnych

zástupcov.  Tieto problémové  okruhy treba  vidieť najmä  vo

vzťahu  utvárania  volebných  orgánov  a  účasti politických

strán vo voľbách. V  súvislosti s komplexnou reformou verej-

nej správy bude ministerstvo  vnútra participovať aj na prí-

prave legislatívnych riešení postavenia zamestnanca verejnej

správy.

 

     A  nakoniec citát:  "Budú prijaté  opatrenia na  presun

niektorých  správnych agend  z Policajného  zboru do oblasti

verejnej správy." Koniec citátu. Pri presadzovaní odbyrokra-

tizovania štátnej správy budú racionalizačné opatrenia orga-

nizačného a  vecného charakteru podporené  aplikáciou infor-

mačných technológií najmä vo výkonnej úrovni štátnej správy.

Za  efektívnu aplikáciu  informatiky v  štátnej správe vláda

považuje  využívanie výpočtovej  techniky, ktorá zjednoduší,

zrýchli a skvalitní vybavovanie záležitostí občanov a výraz-

ne zníži rutinné  administratívne činnosti pracovníkov štát-

nej správy. Minimalizáciu požiadaviek štátnej správy na úda-

je od občana pri  vybavovaní jeho záležitostí zabezpečí nový

projekt evidencie obyvateľstva Slovenskej republiky. Koncep-

ciu tohto  projektu ministerstvo vnútra  predloží do 30.  6.

tohto  roku. Jeho  realizáciou bude  začatý postupný  presun

niektorých  správnych agend  z Policajného  zboru do orgánov

verejnej správy. Nový  projekt evidencie obyvateľstva zabez-

pečí vybudovanie hlavného  integračného registračného infor-

mačného  systému verejnej  správy v  Slovenskej republike do

konca  roku 1998.  Koncepcia projektu  bude komplexne riešiť

využívanie základných identifikačných a lokačných dát vo ve-

rejnej správe,  teda zahrnie aj  problematiku voličských zo-

znamov.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia,

 

     rozvinul som  skutočne iba niektoré veci  tak, ako boli

predložené predkladateľom na  rokovaní výboru Národnej rady.

Z tohto  dôvodu osobne,  pochopiteľne, programové vyhlásenie

vlády podporím. Našiel som tam  ja, aj členovia môjho výboru

dostatočný priestor na to, aby  sme mohli vládu v nasledujú-

com období  kontrolovať v intenciách programového vyhlásenia

vlády.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu  poslancovi. V rozprave  vystúpi ďalej pán

poslanec Hornáček, pripraví sa pán poslanec Kvarda.

 

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení členovia vlády,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

     vážení hostia,

 

     o záujme ochoty terajšej vlády zabezpečiť podmienky pre

podporu a rozvoj vedy Slovenskej republiky okrem programové-

ho vyhlásenie  svedčí aj to, že  vyhovela požiadavke Sloven-

skej akadémie  vied a poskytla  pre jej činnosť  prostriedky

navyše oproti vlastnému návrhu v rámci rozpočtového provizó-

ria.

 

     Hoci sa od programového vyhlásenia vlády nezvykne vyža-

dovať podrobné  detailizovanie jeho téz,  dovolím si bližšie

objasniť jednotlivé  tézy predloženého programu  vládu v ob-

lasti podpory a rozvoja vedy v Slovenskej republike.

 

     Prvá téza znie: "V oblasti vedy a techniky vláda novými

sytémovými opatreniami  zabráni rozpadu výskumu  a vývojovej

základne na Slovensku a zabezpečí  jej novú funkčnosť a sta-

bilizáciu." Áno, v  doterajšom priebehu transformácie pretr-

vávajú isté  nedostatky. Napríklad štrukturálne  zmeny v ob-

lasti vedy a techniky prebiehajú v prostredí nepriaznivom na

rozvoj  inovácie.  Chýbajú  potrebné  ekonomické,  technické

a sociálne  zdroje  a  štruktúry,  ktoré sú predpokladom pre

uplatnenie vedy  a techniky v  celkovom rozvoji spoločnosti.

Pretrváva ťažkopádnosť vo využívaní nových myšlienok a nápa-

dov produkovaných vo sfére vedy, výskumu a vývoja.

 

     Podiel výdavkov na  výskumno-vývojovú základňu zo štát-

neho rozpočtu Slovenskej republiky dosahoval v osemdesiatych

rokoch okolo  2,5 až 3  % s vrcholom  v roku 1989.  V rokoch

1990 až  1992 v dôsledku  reštriktívnej rozpočtovej politiky

tento  podiel klesol  pod 2  % a  v súčasnosti  sa priblížil

k hranici okolo 1,6 %. Preto  zámerom štátnej vednej a tech-

nickej politiky  je dosiahnutie a udržanie  stavu s celkovým

objemom prostriedkov vynakladaných na  vedu a techniku okolo

2,5 % z hrubého domáceho produktu. To umožní postupne kvali-

tatívne prebudovať sektor vedy a techniky tak, že sa vytvorí

priestor  na  realizáciu  ambicióznej  vednej  a technickej,

a tým  aj hospodárskej  politiky Slovenskej  republiky v me-

dzinárodnom kontexte.

 

     Ďalšia téza  znie: "V tejto súvislosti  vláda bude pre-

sadzovať financovanie vedy a techniky formou grantového sys-

tému štátnych objednávok a  daňových nástrojov, vytvorí pod-

mienky, aby  časť získaných finančných  prostriedkov zostala

na  riešiteľských pracoviskách."  K tomu  bude potrebné, aby

v súlade s  princípmi  trhovej ekonomiky  bol položený dôraz

na zmluvnú, tzv. účelovú formu financovania vedy a techniky,

ktorá sa bude realizovať  dvojakým spôsobom: 1. prostredníc-

tvom  rozpočtových  kapitol  príslušných  ústredných orgánov

štátnej  správy  formou   financovania  štátnych  objednávok

a formou dotácií a návratných finančných výpomocí právnickým

osobám a podnikateľom, 2. prostredníctvom Štátneho fondu ve-

dy a techniky formou poskytovania grantov.

 

     Pokiaľ  ide o  Štátny fond  vedy a  techniky, ten by sa

zriadil  ako  samostatná  právnická  osoba  s prevoditeľnými

prostriedkami.  To  by  umožnilo  nielen zmienené pružnejšie

účelové financovanie projektov,  ale tiež získavanie zdrojov

na podporu  vedy a techniky  aj mimo štátny  rozpočet, najmä

z príspevkov  a  darov  tuzemských  a zahraničných subjektov

a z príjmov z vlastnej  činnosti, napríklad predajom výsled-

kov výskumu financovaného fondom a podobne.

 

     Ako ďalšie formy podpory  vedy a techniky bude potrebné

uplatňovať neštandardné nástroje na podporu výskumu a vývoja

priemyselných  podnikov formou  účelových dotácií zameraných

na udržanie a rast  výskumného potenciálu priemyselných pod-

nikov, podporu zakladania  firiem, podporu inovačného poten-

ciálu firiem, podporu kľúčových technologických oblastí zve-

rených príslušným orgánom spolu  s celkovým objemom plánova-

ných prostriedkov. Dotácie sa budú udeľovať priebežne pokiaľ

sa nevyčerpá  plánovaný objem prostriedkov  na daný podporný

zámer. Týmto postupom by  sa uprednostnili flexibilné firmy,

ktoré  dokážu dostatočné  pružne reagovať  na ponuky  štátu,

podporu  vzniku priemyselných  výskumných  združení, podporu

kooperácie vo výskume medzi  priemyslom a vedeckými inštitú-

ciami a podporu zmluvného výskumu.

 

     K  nasledujúcej téze:  "Vláda zváži  možnosť vytvorenia

inštitúcie štátnej správy  pre stratégiu rozvoja spoločnosti

a vedu,  ktorá  by  formovala  zámery  dlhodobej perspektívy

a zabezpečovala koordináciu štátnej  vednej a technickej po-

litiky." V súčasnosti plní funkciu ústredného orgánu štátnej

správy pre vedu a techniku Ministerstvo školstva a vedy Slo-

venskej republiky.

 

     Príslušná  inštitúcia  by  mala  plniť  v  oblasti vedy

a techniky nasledovné  úlohy: vypracúvať v  súčinnosti s os-

tatnými ústrednými  orgánmi štátnej správy  návrhy koncepcií

štátnej  vednej a technickej politiky,  utvárať podmienky na

proporcionálny  rozvoj vedy  a techniky  z hľadiska  zámerov

štátnej  vednej   a  technickej  politiky   a  v  súčinnosti

s ústrednými  orgánmi štátnej  správy navrhovať Ministerstvu

financií  Slovenskej  republiky  celkový  objem a rozdelenie

prostriedkov zo  štátneho rozpočtu vedených  na podporu vedy

a techniky. Ďalej - kontrolovať  účelnosť a hospodárnosť vy-

užitia finančných prostriedkov  poskytnutých na podporu vedy

a techniky,   ďalej   utvárať   podmienky   na  medzinárodnú

vedecko-technickú spoluprácu v oblasti vedy a techniky, hod-

notiť stav  a potreby vedy a  techniky a ich prínos  pre so-

ciálny, ekonomický a kultúrny rozvoj. Ďalej zabezpečovať bu-

dovanie a rozvoj informačného systému v oblasti vedy a tech-

niky a utvárať podmienky  na šírenie vedeckých a technických

informácií a ich výmenu so zahraničím.

 

     Napokon k téze: "Vláda podporí vznik Slovenskej  učenej

spoločnosti  zo špičkových  vedeckých a  pedagogických kapa-

cít." Doteraz funkciu najvyššieho  odborného a poradného or-

gánu pre oblasť vedy a techniky plnila Rada vlády Slovenskej

republiky pre vedu a techniku. Prax ukazuje potrebu inštitu-

cionalizovať takýto orgán formou zriadenia Slovenskej učenej

spoločnosti, ktorá by mala plniť tieto úlohy.

 

     a/  posudzovať návrhy  koncepcií vedeckej  a technickej

politiky Slovenskej republiky,

 

     b/ posudzovať navrhované  prioritné oblasti a navrhovať

nové prioritné oblasti vedy sa techniky,

 

     c/ prerokúvať zásadné  otázky súvisiace so zabezpečova-

ním výskumnej  a vývojovej základne spoločnosti a návrhy le-

gislatívnych úprav v oblasti vedy a techniky,

 

     d/ prerokúvať zásadné  otázky súvisiace s medzinárodnou

vedecko-technickou spoluprácou,  vyjadrovať sa k  návrhom na

objem a  rozdelenie prostriedkov na podporu  vedy a techniky

a zároveň plniť funkciu najvyššieho  reprezentatívneho orgá-

nu v oblasti vedy vo vzťahu k zahraničiu.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     prvou  fázou  zostavenia, vzniku  spoločnosti a každého

štátu všade  na svete je,  a treba to  otvorene povedať, boj

o moc v  štáte. K tejto  moci sa možno  dostať zásadne dvoma

spôsobmi - čestne a  demokraticky na základe výsledkov demo-

kratických volieb alebo rôznymi čachrami a špekuláciami, či-

že pohŕdaním vôľou väčšiny  a negovaním výsledkov volieb. Ak

v parlamente sedia  zástancovia jedných i  druhých spôsobov,

je spolupráca takto rôznorodých síl veľmi ťažká. Vzhľadom na

našu historickú  tradíciu kultúrneho kresťanského  národa je

dvojnásobne smutné, že na  čele politických síl nespolupráce

stojí práve politický subjekt honosiaci sa prívlastkom kres-

ťanský. Ešte nedávno aj vlastný samostatný štát bol pre mno-

hých Slovákov privysokým a nereálnym cieľom a boli odhodlaní

sa ešte ďalších tisíc rokov pýtať, čo na to, ak si uplatníme

svoje základné národné právo,  povie svet, Európa alebo naši

susedia. Ak  by tí, ktorí  sa o vznik  nášho vlastného samo-

statného štátu zaslúžili, počúvali a počúvli strašidelné re-

či našich domácich politických prognostikov o našej totálnej

medzinárodnej izolácii, ekonomickom  krachu "do března 1993"

a podobne,  bol  by  slovenský  národ  dodnes iba živoriacim

etnikom zapriahnutým do chomúta cudzích záujmov.

 

     Program,  ktorý predkladá  súčasná vláda,  je programom

tých, ktorí sa neboja vysokých cieľov, veria vo vlastné sily

a neboja sa práce. Len takýchto ľudí tento program aj osloví

a budú ho  podporovať. Preto sa obraciam  na všetkých, ktorí

chcú Slovenskú republiku ako skutočne suverénny štát. Uvedo-

mujem si,  že v programe vlády  obsiahnuté ušľachtilé a sku-

točne ambiciózne zámery a ciele možno uskutočniť iba v pros-

tredí politickej a sociálnej stability. Je to najzávažnejšou

úlohou všetkých nás, ktorí tu  sedíme a ktorým na pozitívnom

smerovaní Slovenskej republiky záleží. Jedným z krokov tejto

stability je aj podporenie a prijatie predloženého Programo-

vého vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi. Pán poslanec Kvarda a pripraví

sa podpredseda Húska.

 

Poslanec J. Kvarda:

 

     Vážený pán predseda parlamentu,

     vážená vláda,

     vážený snem,

 

     v  predloženom Programovom  vyhlásení vlády  Slovenskej

republiky  v  časti  rozvoj  demokracie, politického systému

a práva sa hovorí o tom, že  vláda sa bude zasadzovať za ra-

cionálne usporiadanie a  efektívne fungovanie verejnej sprá-

vy. Táto verejná správa v podobe miestnej správy bude moder-

  a efektívna,  tak ako  to povedal  aj pán  Rea, predseda

príslušného výboru.

 

     Na základe týchto všeobecných  konštatovaní by sa mohlo

predpokladať, že  ratifikácia Európskej charty  miestnej sa-

mosprávy je  len otázkou času  resp. formálnou záležitosťou.

Skutočnosť je však tá, že tento problém tak životne dôležitý

pre samosprávy,  regionálne združenia miest  a obcí, ako  aj

pre samotný ZMOS v programovom vyhlásení je vyriešený jednou

vetou, ktorá  však nič nehovorí.  Táto veta znie  nasledovne

- citujem: "V súlade s Európskou chartou miestnej samosprávy

nadviažeme  na doterajšie  pozitívne prvky  fungovania samo-

správy miest a obcí." Koniec citátu.

 

     Rád by som pripomenul váženému snemu, že Európsku char-

tu miestnej samosprávy predložila na schválenie Stála konfe-

rencia miestnych a regionálnych  orgánov Európy pri Rade Eu-

rópy a bola schválená práve pred desiatimi rokmi, t.j. v ro-

ku 1985. Tento medzinárodný  dokument pripúšťa brať do úvahy

rozdiely medzi právnymi poriadkami  príslušných štátov a ich

administratívne tradície, pričom sa  však musí zohľadniť ur-

čitý stupeň prispôsobenia sa. To znamená, že vlády jednotli-

vých krajín majú možnosť  zohľadniť jednotlivé články charty

na základe vlastných podmienok.

 

     I napriek  uvedeným skutočnostiam vláda  Slovenskej re-

publiky v ďalších štyroch rokoch  nemieni sa pripojiť k spo-

mínanému medzinárodnému dokumentu. Natíska sa tu otázka pre-

čo. Odpoveď  je celkom prozaická.  Charta totiž požaduje  od

ratifikujúcich strán uplatnenie štyroch hlavných záruk nezá-

vislosti miestnych  orgánov, a to  politickú,  legislatívnu,

administratívnu a finančnú autonómiu. Tak, teda preto.

 

     Je potrebné konštatovať, že  z povinných odsekov charty

odstáva sporné  naplnenie článku III  ods. 1, kde  sa hovorí

o základnej filozofii miestnej samosprávy. Táto filozofia je

jednoznačne založená na zásade subsidiarity. Dovoľte mi, vá-

žení poslanci,  aby som odcitoval tento  odsek. "Miestna sa-

mospráva  je výrazom  práva a  schopnosti miestnych  orgánov

v rámci svojej zodpovednosti a v záujme miestneho  obyvateľ-

stva regulovať a riadiť podstatnú časť  verejných vecí." Ko-

niec citátu.

 

     V tejto  súvislosti je potrebné zdôrazniť,  že na úseku

matrík,  evidencie  obyvateľstva,  zdravotníctva,  financií,

územného a stavebného konania, školstva, sociálneho zabezpe-

čenia, ochrany prírody a kultúrnych pamiatok je žiadúce kom-

petencie obcí podstatne posilniť,  čím by sa naplnila požia-

davka riadiť podstatnú časť miestnych verejných záležitostí.

 

     Z povinných  odsekov ostáva sporným  aj článok IX  ods.

2 charty, ktorý hovorí, že finančné zdroje miestnych orgánov

sú úmerné ich zodpovednosti. V  tejto súvislosti snáď je na-

mieste pripomenúť silne  reštriktívny dopad parlamentom pri-

jatého rozpočtového provizória pre obce.

 

     Z takzvaných nepovinných odsekov zatiaľ u nás úplne nie

sú naplnené nasledovné odseky charty:

 

 

     1. Článok  4 ods. 6,  ktorý znie: "S  miestnymi orgánmi

sa, pokiaľ  je to možné,  v určenom čase  a určeným spôsobom

prerokúvajú otázky plánovania a rozhodovania vo všetkých zá-

ležitostiach, ktoré sa ich bezprostredne dotýkajú.

 

     2. Článok 9 ods. 4, 5, 6, 7 až 8, kde sú stanovené tie-

to okruhy problémov: ochrana finančne slabších miestnych or-

gánov cez inštitút finančného vyrovnávania resp. kompenzácie

nerovnomerného rozdelenia  potenciálnych finančných zdrojov,

životaschopný a pestrý  finančný systém zabezpečujúci zdroje

miestnych orgánov.

 

     3. Riadne prerokovanie spôsobu prideľovania prerozdele-

ných zdrojov pre miestne orgány.

 

     4. Poskytovanie dotácií nemá obmedzovať základnú slobo-

du  miestnych orgánov  uskutočňovať svoju  vlastnú komunálnu

politiku v rámci svojej jurisdikcie.

 

     5. Umožnenie  prístupu miestnych orgánov  na kapitálový

trh pre získavanie úverov na rozvojové investície obcí.

 

     Tu uvedené oprávnenia vláda nechce priznať samosprávam,

lebo  sa  dotýkajú  oblasti  skutočnej decentralizácie moci.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že  vláda neskrýva svoj zá-

mer, neochotu pripojiť sa  k medzinárodnému dokumentu, k Eu-

rópskej charte samospráv.  Cez prideľovanie finančných pros-

triedkov zo štátneho rozpočtu  vláda bude neustále zasahovať

do života  štvrtej moci, teda do  života samospráv. Vláda si

je vedomá aj toho,  že prípadné pristúpenie k medzinárodnému

dokumentu by znamenalo rešpektovať kontrolné mechanizmy Rady

Európy na území Slovenska aj  v oblasti samospráv. Táto sku-

točnosť by mohla byť zjavne nepohodlná.

 

     Na záver  k návrhu poslancov  Maďarskej koalície, ktorý

včera  predložil pán  Duka-Zólyomi, predkladám  tento návrh:

Žiadam osobitne hlasovať aj o bode 11 časti a/, t.j. pri no-

vom územnosprávnom členení sa  riadiť odporúčaniami Rady Eu-

rópy a vysokého komisára OBSE.

 

     A úplne na záver  jednu otázku príslušným členom vlády,

či niekto  môže presne definovať  pojem civilné bezpečnostné

služby.

 

     Ďakujem.

     /Potlesk./

 

Predseda I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu  poslancovi. Pán podpredseda  Húska a pri-

praví sa pán Komlósy.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení členovia vlády,

     vážené kolegyne a kolegovia,

     milí hostia,

 

     dovoľte, aby som upriamil vašu pozornosť na problemati-

ku vzťahu  štátu a cirkví obsiahnutú  vo vládnom programovom

vyhlásení.

 

     Snáď nikto u nás nepochybuje  o tom, že naša spoločnosť

sa nachádza v ťažkej  morálnej kríze. Rast korupcie, prienik

obchodu s drogami z cudziny, prienik medzinárodného pašerác-

tva,  prienik svetových  finančných špekulácií,  prienik ma-

fióznych  praktík sú  nové skutočnosti,  ktoré intenzifikujú

priebeh domácej  krízy. Treba teda priznať,  že naša morálna

kríza je násobená aj krízou svetovej spoločnosti.

 

 

     Industriálna spoločnosť priniesla obrovské zvýšenie vý-

robných síl a produkcie.  Tam, kde bola industriálna spoloč-

nosť dobudovaná, priniesla nadprodukciu a veľká časť spoloč-

nosti stráca spôsobilosť  čeliť stále premyslenejšiemu tlaku

reklamy. Reklama robí z konzumujúceho občana zmanipulovaného

rukojemníka nadmerných ponúk.

 

     Materializácia  vyvolaná rastúcim  konzumom stavia pred

spoločnosť  klamné ciele  bezhraničného užívania.  Nemali by

sme zabudnúť na hlbokú múdrosť  z legendy  o Odysei. Tam, na

ostrove blahobytu ponúkla čarodejnica Kirke všetkým návštev-

níkom preťažené  hodovné stoly, ale  všetkých, ktorí zasadli

k bezhraničnému  hodovaniu,  premenila  zakliatím  na čriedu

krochkajúcich štvornožcov.

 

      Kríza hodnotového systému  a neochota hľadania nestar-

núcich hodnôt v morálnej skúsenosti ľudstva vedie k tomu, že

sa zoslabuje  účinnosť pôsobenia duchovných  ustanovizní pri

upevňovaní mravných postojov. Cirkvi ako systémy, ktoré udr-

žujú duchovnú skúsenosť ľudstva,  musia sa opäť stať ustano-

vizňami na  podnecovanie a generovanie  spoločenského dobra.

Programové vyhlásenie vlády dokazuje,  že sa chce inšpirovať

duchovnými  a  mravnými  i  kultúrnymi hodnotami kresťanskej

tradície, a  to transformáciou spoločnosti  na jednej strane

na modernú postindustriálnu, ale  na druhej strane na vysoko

solidárnu a v tradíciách zakotvenú spoločnosť.

 

     Cirkvi tvorili a tvoria  súčasť imunitného systému slo-

venskej spoločnosti proti všetkým sociálnym neduhom a vládny

program sa usiluje vytvoriť  plnú súčinnosť ich pôsobenia vo

výchove mladej generácie, v  prestavbe ekonomiky a v upevňo-

vaní  kultúrnej  identity.  Tento  postup dovolí ústretovosť

štátu  a cirkví  navzájom  tak,  aby ostali  obaja suverénni

a aby  ich vzťahy  dostali pevnú,  stálu, solidárnu  a podľa

možnosti zmluvnú podobu. Programové vyhlásenie jasne prehla-

suje,  že tak  ako predchádzajúca  Mečiarova vláda,  aj táto

podporí ekonomické konsolidovanie  cirkví a podporí zabezpe-

čenie  ich pôsobenia  v školstve,  v charitatívnej činnosti,

v športe, v kultúre, a v ozbrojených silách.

 

     Istotne,  program morálnej  obrody nie  je len aktuálna

úloha jedného  funkčného obdobia, jednej  vlády. Uvedomujeme

si,  že zdokonaľovanie  spoločnosti a  jednotlivca je  večná

úloha. Tu viac ako kdekoľvek inde platí múdrosť zo stredove-

kej  legendy o  svätom Grále,  že nie  je tak dôležité svätý

Grál nájsť, ale dôležité je  ho trvale a poctivo hľadať. Som

presvedčený,  že  predkladaný  program    pozitívny  vzťah

k duchovným hodnotám a robí  všetko pre harmonizovanie pôso-

benia  hodnotového systému  založeného na  duchovných tradí-

ciách.

 

     Prosím, neurobme otázku cirkví  a ich pôsobenia predme-

tom politického sporu a privlastňovania. Cirkvi ako inštitú-

cie akumulovania  duchovnej skúsenosti patria  celej spoloč-

nosti. Nepatria žiadnej strane, nepatria žiadnemu hnutiu.

 

     Vládny program  citlivo a jednoznačne  akceptuje to, čo

cíti  naše slovenské  spoločenské vedomie,  že totiž  nebude

skutočnej  a  úspešnej  transformácie  do postindustriálnej,

alebo ak chcete, informatickej spoločnosti, ak sa neodhodlá-

me  vrátiť k  našim vnútorným  rezervám duchovnej  a mravnej

skúsenosti.  Nemáme veľa  hmotných rezerv.  Slovensko nie je

bohaté na  prírodné zdroje, ale máme takmer bezlimitné množ-

stvo duševných rezerv. Medzi rezervy spoločnosti, ktoré môžu

zabezpečiť udržateľný ekonomický rozvoj,  patria totiž v ne-

malej miere  aj také hodnoty,  ako je vytrvalosť,  premýšľa-

vosť, hĺbavosť, stálosť, usilovnosť, čestnosť, zodpovednosť,

pracovitosť  a vernosť.

 

     Zapojenie  duchovných inštitúcií  do prestavby  spoloč-

nosti dáva aj ekonomike veľké stimulačné impulzy a minimali-

zuje objem zmarenej energie zo zbytočných konfliktov. Vládny

program chce preto zapojiť duchovnú energiu do súčinnostného

úsilia  spoločnosti. Duchovné  rezervy patria  totiž tiež do

makroekonomického inštrumentária. Vo svetle toho prosím, aby

ste podporili vládne vyhlásenie. Je to podporenie pozitívne-

ho úsilia.

 

     Ďakujem.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu podpredsedovi.  Ďalej vystúpi pán poslanec

Komlósy. Pripraví sa pani poslankyňa Garajová.

 

     Prosím, pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán  predseda, chcel  by som  len povedať,  že diskusný

príspevok  pána podpredsedu  Húsku pokladám  za veľmi dobrý,

a keby  bol  problém  morálnej  obnovy spoločnosti postavený

tak, ako som ho počul v diskusnom príspevku pána podpredsedu

Húsku, tak by sa s tým dalo súhlasiť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dalo, alebo malo?

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Dalo. Z mojej strany prinajmenšom.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Komlósy.

 

Poslanec Zs. Komlósy:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení členovia vlády,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     milí hostia,

 

     vo svojom vystúpení chcem vyjadriť niekoľko mojich myš-

lienok  v súvislosti  s tou  časťou Programového  vyhlásenia

vlády Slovenskej republiky, ktorá sa zaoberá stratégiou vlá-

dy a  jej základnými zámermi v  oblasti rozvoja hospodárstva

Slovenskej republiky.

 

     Prvé, čo ma zarazilo pri študovaní tejto časti dokumen-

tu, bolo veľmi  smelé, ba priamo grandiózne a  z pohľadu se-

badôvery vlády závideniahodné vyhlásenie strategického cieľa

- dosiahnutie  porovnateľnej   úrovne  výkonnosti  ekonomiky

a životnej úrovne obyvateľstva  s vyspelými krajinami Európy

na prelome tisícročí. Škoda, že  vzápätí je uvedený aj dove-

tok najneskôr do roku 2010.  Ak si to premietneme ináč, zna-

mená to, že  tento cieľ dosiahneme o 5  alebo najneskôr o 15

rokov, čo  je podstatný rozdiel. Ak  chcem byť ešte konkrét-

nejší, znamená to, že na konci funkčného obdobia tejto vlády

budeme už  veľmi blízko úrovne  vyspelých európskych krajín,

alebo  ešte  budeme  značne  zaostávať,  povedzme  minimálne

o 10-11 rokov.

 

     Takáto nepresnosť, nekonkrétnosť, a nielen v rovine ča-

sového harmonogramu, ale  všeobecne pri jednotlivých konšta-

táciách plánovaných postupných  krokov vlády je charakteris-

tická  pre  celý  predkladaný  dokument.  Opatrnosť vlády je

pochopiteľnejšia a priehľadnejšia,  ak uvediem vyhlásenie ko-

legu z HZDS vo výbore  pre hospodárstvo, privatizáciu a pod-

nikanie, podľa ktorého vláda vo svojom programovom vyhlásení

nemôže uviesť podrobný itinerár  postupných krokov, lebo tým

by si uplietla na seba bič  a dala priestor opozícii, aby ju

bičovala  na každej  schôdzi Národnej  rady pre  nedodržanie

svojho programu. Z toho pre mňa vyplýva niekoľko možných do-

hadov. Po prvé - vláda nepočíta s konštruktívnosťou a aktív-

nou spoluúčasťou opozície pri napĺňaní programového vyhláse-

nia, alebo vláda ešte nemá takýto itinerár, nemá pripravené,

alebo nevie ako z časového  a vecného hľadiska naplniť ciele

programového vyhlásenia, alebo vláda nemyslí vážne tie pred-

savzatia, ktoré sú uvedené v programovom vyhlásení. Ak je aj

iné vysvetlenie, budem  veľmi rád, ak nám to  niekto z vlády

vysvetlí.

 

     Pretože tak, ako som už uviedol, je programové vyhláse-

nie veľmi  všeobecné, obsahuje len  veľmi málo konkrétností,

nebudem  sa  ani  ja  vyjadrovať  podrobnejšie.  Pokladám to

v tomto  štádiu  za  zbytočné.  Musím  konštatovať, že vláda

spravila v mnohých smeroch  podrobnú inventarizáciu toho, čo

nám ešte chýba na dosiahnutie v úvode naznačeného strategic-

kého cieľa  - dobehnúť úrovňou  hospodárstva vyspelé krajiny

Európy. Škoda, že to postavila  len do roviny sľubov s veľmi

široko  koncipovaným  časovým  ohraničením,  alebo v mnohých

prípadoch  bez takéhoto  ohraničenia a  bez toho,  aby aspoň

rámcovo naznačila cestu,  niektoré dôležité čiastkové kroky,

ktoré mieni vláda vo svojom funkčnom období urobiť, ktoré by

sa mohli reálne  posúdiť, či vedú a akým  tempom k vytúženým

cieľom. Napríklad v oblasti nezamestnanosti aké to budú sys-

témové riešenia, ktoré budú  kompatibilné s prístupmi krajín

Európskej únie,  v oblasti daní  zbližovanie súčasných dvoch

sadzieb dane z pridanej hodnoty sa bude blížiť k dolnej ale-

bo hornej hranici súčasnej sadzby.

 

     Podiel obcí na výnose daní bol aj doteraz stanovený zá-

konom, iba  sa ročne menil v  rámci zákona o rozpočte,  a to

s klesajúcim trendom. V čom  spočíva zmena naznačená v prog-

ramovom  vyhlásení?  Akými  metódami  chce  vláda zabezpečiť

účinný a efektívny výkon regulačnej funkcie štátu na kapitá-

lovom trhu?  Dôležité sú právne  predpisy v oblasti  procesu

privatizácie  a vzájomných  vzťahov Fondu  národného majetku

a vlády, ale  aké sú predstavy  a najmä zásady  úpravy tejto

časti legislatívy? Aké sú podľa vlády optimálne podmienky na

realizáciu transformačného procesu  ekonomiky Slovenskej re-

publiky? A tak ďalej.

 

     Napriek tomu mi dovoľte vyjadriť  sa ešte k veľmi dôle-

žitej časti,  a to k  privatizácii, konkrétne k  vybudovaniu

pevných základov participačnej ekonomiky,  teda k účasti za-

mestnancov na privatizácii podnikov,  v ktorých pracujú. Ne-

viem si celkom vysvetliť, akým  spôsobom a prečo zvyšuje ta-

káto preferencia sociálnu priechodnosť procesu privatizácie.

Ak chcem použiť takúto terminológiu, potom najväčšiu sociál-

nu priechodnosť, ak sa pod ňou rozumie účasť a spokojnosť čo

najväčšieho počtu obyvateľov,  má predsa kupónová privatizá-

cia. Veď ako ináč sa môžu vo väčšom počte zúčastniť privati-

zácie tí, čo už pracujú  v súkromnom sektore alebo v štátnom

sektore, ktorý nepodlieha privatizácii, v štátnych službách,

čo s obyvateľmi, ktorí vôbec nepracujú, ako sú nezamestnaní,

dôchodcovia, študenti, atď.?

 

     Ak sa pod pojmom sociálna priechodnosť myslí zabezpeče-

nie sociálnych istôt tých,  ktorí pracujú v danom privatizo-

vanom podniku,  nevidím východisko práve  v takomto riešení.

Nevidím žiadne garancie zabezpečenia prosperity alebo zníže-

nia  rizika podnikania  v tom,  že sa  zamestnanci zúčastnia

privatizácie svojho  pracoviska, ba skôr  naopak, pripadá mi

to ako nová forma kolektivizácie, ktorá nič dobré neveští.

 

     Popritom vláda  bola aj v tomto  prípade veľmi opatrná.

Pri spomínaní účasti zamestnancov v privatizácii sa už nedi-

ferencuje, či ide  o uprednostnenie privatizačných projektov

predkladaných doterajším vedením,  vedúcimi pracovníkmi pod-

nikov, alebo zamestnaneckou akciovou spoločnosťou so širokou

účasťou všetkých zamestnancov. Ale najpravdepodobnejší sa mi

zdá variant, ktorý síce nesie hrdý názov zamestnanecká akci-

ová  spoločnosť,  ale  v  podstate  ide  o  to, že približne

51-percentný podiel  akcií bude v  rukách obmedzeného počtu,

povedzme, 5-6 vedúcich  pracovníkov doterajšieho manažmentu,

ale na znášanie počiatočných nákladov, ktoré sú nutné k pri-

vatizácii,  sú prizvaní  všetci zamestnanci,  za čo  im bude

poskytnutý súhrnne minoritný podiel akcií.

 

     Aby som bol správne  pochopený, chcem zdôrazniť, že pri

štandardných metódach privatizácie, najmä pri súťažných for-

mách  nevylučujem účasť  aj takýchto  subjektov, ba  naopak,

podporujem čo  najširšiu paletu skupín  a spoločností, ktoré

sa budú uchádzať o  privatizáciu jednotlivých podnikov. Vadí

mi len určitá apriorná  preferencia, ani nie metódy privati-

zácie, ale jednej formy podnikateľského subjektu v tých prí-

padoch, kde by mala  v rozhodujúcej miere dominovať efektív-

nosť,  prosperita, garancie  v oblasti  sociálnej sféry, za-

mestnanosti, ekológie, atď., teda krátko - podnikateľský zá-

mer.

 

     Dovoľte mi na záver  vysloviť názor, ako si vysvetľujem

sociálnu  priechodnosť procesu  privatizácie tak,  ako je to

v tomto dokumente uvedené. Je  to vlastne priechodnosť Prog-

ramového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky vo vláde a vo

vládnej  koalícii v  súvislosti s  postojom jedného vládneho

koaličného subjektu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Keďže som už zahlásil  ďalšieho vystupujúceho, po tomto

vystúpení si urobíme obedňajšiu prestávku.

 

     Prosím, pani poslankyňa Garajová.

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená vláda,

     vážená Národná rada,

 

     od narodenia  som obyvateľkou jazykovo  zmiešaného úze-

mia. Problematike  národnostných menšín sa  venujem niekoľko

rokov,  takže dovolím  si tvrdiť,  že problematiku  dokonale

poznám. Z postojov a vystúpení predstaviteľov maďarských po-

litických strán  v parlamente či v  masmédiách jasne vidieť,

že síce  vyhlasujú, že majú záujem  o integráciu so všetkými

občanmi Slovenskej republiky, ale neustále nadraďujú etnický

princíp nad princíp občiansky, t.j. sami oddeľujú menšinu od

väčšiny, sami sa vyčleňujú z radov obyvateľov Slovenskej re-

publiky. Týka sa to jazyka, školstva, kultúry, územno-správ-

neho členenia a podobne. Usilujú  sa najmä o zachovanie svo-

jej národnej identity, čo  je samozrejmé a pochopiteľné, ale

práve  to,  že  si  dodnes  zachovali spoločenskú, kultúrnu,

školskú i demokratickú vitalitu a schopnosť vytvárať dokonca

i samostatné štruktúry,  jasne dokazuje, že mali  a majú vy-

tvorené všetky podmienky pre svoj rozvoj.

 

     Vážení páni  poslanci, hovoríte, že z  vašej strany ide

o úsilie o úplnú národnú  sebarealizáciu. Zamyslime sa, pro-

sím,  nad významom  uvedených slov.  Maďari ako  národ sa už

dávno národne realizovali  vznikom Maďarskej republiky. Vaše

neúnavné snahy o národnú  sebarealizáciu vytvárajú na južnom

Slovensku atmosféru existenčnej a národnej neistoty Slovákov

v jazykovo  zmiešaných oblastiach  našej vlasti.  Vy ako zá-

stupcovia maďarskej menšiny v  slovenskom parlamente sa usi-

lujete najmä o kultúrnu, vzdelanostnú a regionálnu samosprá-

vu národností.

 

     Vážení páni  poslanci, kultúru si  prostredníctvom svo-

jich kultúrnych spolkov, ustanovizní a inštitúcií spravujete

sami už  desiatky rokov. I  peniaze zo štátneho  rozpočtu si

rozdeľujete sami, takže de facto kultúrnu samosprávu už dáv-

no máte.  Neobstojí ani názor, že  je nižšie financovaná ako

slovenská, pretože kultúru v meste  a v obci financujú mest-

ské alebo obecné zastupiteľstvá,  ktoré sú na južnom Sloven-

sku naďalej v rukách maďarských poslancov. Nebudem teda rad-

šej hovoriť o tom, ako je  to so slovenskou kultúrou na juž-

nom či juhovýchodnom Slovensku.

 

     Vzdelanostná  či  školská  samospráva  je  iný problém.

Štátne školy  má spravovať štát.  Je to mimoriadne  dôležité

z hľadiska pestovania a  upevňovania slovenskej štátnej myš-

lienky. Nemožno zveriť výchovu  mladej generácie do rúk jed-

notlivcov či skupín, lebo  na budúcnosti našej mladej repub-

liky nám musí záležať predovšetkým.  Štát musí mať dozor nad

všetkými  školami, nielen  štátnymi, ale  i neštátneho typu,

ako sú súkromné, cirkevné, či nadačné.

 

     Ďalej ste hovorili o regionálnej samospráve menšín. Tá-

to myšlienka na južnom  a juhovýchodnom Slovensku je nereál-

na,  pretože v  žiadnej oblasti  Slovenskej republiky nežijú

občania maďarskej národnosti v diaspóre, sú tu len väčšie či

menšie enklávy. Celkovo na  juhu Slovenska žije necelých pol

milióna Maďarov, ale viac ako 600 tisíc Slovákov. Dotkli ste

sa, vážení páni poslanci,  aj územno-správneho členenia Slo-

venskej republiky.  Vraj treba rešpektovať  etnické zloženie

regiónov a  oprávnené záujmy menšín.  Všetky oblasti južného

a juhovýchodného Slovenska sú jazykovo  zmiešané a práve pre

ochranu príslušníkov  štátotvorného  národa  treba pripraviť

územno-správne členenie veľmi citlivo,  aby sa ešte viac ne-

prehĺbila  etnická segregácia  na južnom  Slovensku. Občania

maďarskej  národnosti by  boli vyčlenení  z radov  ostatných

obyvateľov Slovenska.

 

     Veľmi často spomínate  hrozbu tzv. alternatívnych dvoj-

jazyčných škôl či tried. Keďže v  tlači, a najmä v našej ma-

ďarskej tlači, sa neustále uvádza iba polopravda o koncepcii

týchto škôl,  dovoľte, aby som podčiarkla,  že tento typ bi-

lingválnej školy je  rozšírením možnosti výberu národnostnej

školy.  Popri jestvujúcich  maďarských školách  s vyučovacím

jazykom maďarským to bude taký  typ školy, kde učebné osnovy

umožnia niektoré predmety vyučovať  v materinskom jazyku ná-

rodností a  ďalšie podľa variantov  a podľa výberu  v jazyku

slovenskom. Nie je to nič nové. Podobné bilingválne základné

a stredné školy  máme na východe Slovenskej  republiky s vy-

učovacím jazykom ukrajinským a  máme s nimi veľmi dobré skú-

senosti. Žiaci týchto škôl už na prvom stupni základnej ško-

ly  nemajú žiadne  problémy s  ovládaním slovenského jazyka,

zatiaľ  čo žiaci  maďarských základných  škôl majú  obrovské

problémy aj pri prechode na slovenské stredné, ba ešte i vy-

soké školy. Tu je práve koreň nižšej vzdelanosti občanov ma-

ďarskej národnosti.  Pre slabé ovládanie  slovenského jazyka

majú skutočne nižšie percento vysokoškolsky vzdelaných ľudí.

 

     Koncepcia bilingválnych škôl či tried je skutočne demo-

kratická. Ak  si takúto školu resp.  triedu žiaci či rodičia

nezvolia, tak nebude jestvovať. Tento typ školy je prijateľ-

ný pre  všetky ostatné národnosti okrem  maďarskej. Som pre-

svedčená, že je to  predovšetkým názor predstaviteľov maďar-

ských politických strán, pretože  zo strany žiakov i rodičov

je o tento typ školy  záujem. Bude to ďalší typ bilingválnej

školy v rade iných základných  a stredných škôl v Slovenskej

republike,  teda popri  anglických, francúzskych, nemeckých,

španielskych, talianskych, ukrajinských,  možno v budúcnosti

i rómskych,  budeme  mať  i  maďarské  bilingválne  základné

a stredné školy.

 

     Ak chcete argumentovať  petičnými hárkami proti dvojja-

zyčnému vyučovaniu, dovoľte môj osobný názor. Petičné hárky,

ktoré iniciovali politické strany  u riaditeľov  škôl a ria-

ditelia ich predložili učiteľom,  učitelia študentom a rodi-

čom,  považujem to  ja, ako  dlhoročný pedagóg  za politický

nátlak. Po 27 rokoch vyučovania slovenského jazyka a litera-

túry v  maďarských triedach gymnázia  mám vlastné, a  opačné

skúsenosti.  Myšlienka   dvojjazyčného  maďarsko-slovenského

vzdelávania vyšla práve z maturitných tried s vyučovacím ja-

zykom maďarským, zo strachu študentov pred prijímacími skúš-

kami na vysokých školách.  Študenti tried s vyučovacím jazy-

kom maďarským sa totiž boja dvakrát - raz prijímacích skúšok

ako  všetci študenti,  ale navyše  i z  toho, že na skúškach

a testoch po  slovensky neobstoja. Mne je  ich na rozdiel od

vás skutočne ľúto. Mali by ste aspoň v tejto otázke zabudnúť

na politiku a myslieť viac na svoju vlastnú mladú generáciu.

Nedopusťte, aby sa  čo len  raz v  živote pre svoju jazykovú

negramotnosť cítili vo svojej vlasti menejcenní.

 

     V  Programovom  vyhlásení  vlády  Slovenskej  republiky

v kapitole Národnostná politika je záruka, že vláda zabezpe-

čí práva a podmienky  na občiansky plnohodnotný život národ-

nostných menšín v zmysle Ústavy Slovenskej republiky, akcep-

tovaných medzinárodných noriem a  konvencií, ktoré sa zaobe-

rajú právami  a slobodami občanov  patriacich k národnostným

menšinám. Vláda garantuje  všetky práva národnostných menšín

ako individuálne práva občanov. Na túto vetu chcem upozorniť

špeciálne pani poslankyňu Gbúrovú. Vláda sa zaručuje, že bu-

de  vychádzať zo  zásady rovnosti  národnostných kultúr  bez

ohľadu na početnosť ich  nositeľov. Zabezpečí objektívnu in-

formovanosť  príslušníkov národnostných  menšín prostredníc-

tvom tlače,  rozhlasu a televízie. Zaväzuje  sa, že prispeje

k vzájomnému  porozumeniu a  priateľstvu občanov  slovenskej

národnosti s  príslušníkmi patriacimi k  národnostným menši-

nám. Na jazykovo zmiešanom území bude vytvárať podmienky pre

dôsledné osvojenie si štátneho jazyka.

 

     Je samozrejmé, že starostlivosť  o Slovákov na jazykovo

zmiešaných územiach pokladá vláda  za jednu z priorít. Preto

sa bude  usilovať o vytváranie podmienok  na priateľské, ko-

rektné  vzťahy všetkých  občanov. Politika  vlády Slovenskej

republiky  k národnostným  menšinám bude  garantovať všetkým

občanom rovnaké práva i  povinnosti bez rozdielu národnosti,

rasy, pohlavia a náboženského presvedčenia.

 

     Vážení páni poslanci, každý  reálny a triezvo uvažujúci

človek musí tento program len podporiť.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani poslankyni. Oznámil  som, že bude obedňaj-

šia  prestávka. Je  to doobeda  posledné vystúpenie  v rámci

rozpravy, ale  ešte vybavíme dve faktické  poznámky. Pán po-

slanec Bugár.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda. Mal by som tri poznámky.

 

     Prvá poznámka sa  týka - povedal by som  - vašej povin-

nosti.  Včera ste  vypli mikrofón  pánu Čarnogurskému.  Pani

poslankyňa prvých 10 minút  nehovorila k programovému vyhlá-

seniu, teda k veci, ale  hodnotila názory a ciele maďarských

politických strán. To bola moja prvá poznámka.

 

 

     Druhá - neviem, pani  poslankyňa, akým právom hovoríte,

že rodičia maďarskej národností  si želajú alternatívne ško-

ly. Sama viete, že toto nie je pravda.

 

     Tretia poznámka -  spomínali ste jazykovú negramotnosť.

Dovolil by som si upriamiť vašu pozornosť na článok tajomní-

ka Matice slovenskej pána Bajaníka  v Národnej obrode v roku

1993, v ktorom konštatuje, že  90 % občanov Slovenska maďar-

skej  národnosti ovláda  slovenský jazyk  tak, že  nerobí im

problém komunikácia v slovenskom jazyku.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Musím  odpovedať pánu poslancovi  Bugárovi po-

kiaľ  ide o  vypínanie mikrofónu.  Bol by  som rád, keby pán

poslanec Bugár prišiel sem ku mne, pretože som sedel cez ce-

lý prejav pána Čarnogurského na  tejto stoličke, aby mi pri-

šiel ukázať,  kde sa to  dá vypnúť. Ak  si spomeniete, včera

trikrát vypadol prúd. Pán poslanec Bugár, včera trikrát ale-

bo štyrikrát  vypadol elektrický prúd, bolo  to vidieť aj na

display.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Pán predseda, beriem vašu pripomienku. Samozrejme, máte

pravdu,  ale  vy  ste  upozorňovali  pána Čarnogurského, aby

prestal, a pani poslankyňu ste neupozornili.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nemal som dôvod. Ďalej vystúpi pán poslanec Duray.

 

 

 

Poslanec M. Duray:

 

     Vážený pán predseda,

 

     nechcem sa púšťať do diskusie s pani Garajovou, kolegy-

ňou, lebo parlament nie je miestom takých debát a takých vý-

mien názorov, ktoré by sa  mali robiť v úzkom kruhu odborní-

kov. Ona totiž preukázala,  že má veľmi nedostatočné znalos-

ti, aj odborné, čo sa týka autonómie resp. samosprávy a práv

občanov. Totiž sama povedala, že  školy, v ktorých by sa vy-

učovalo v jazyku menšín, by  mali byť súkromné, takže v pod-

state by to znamenalo,  že popiera platiteľom daní nesloven-

skej národnosti, aby chodili  do teraz existujúcich štátnych

škôl,  kde sa  vyučuje ešte,  ale podľa  tohoto programového

vyhlásenia asi nie dlho,  v ich materinskom jazyku. Nepúšťam

sa do diskusie  o týchto otázkach. Veľmi ma  to potešilo, že

tak pozorne sledovala diskusné vystúpenie pani kolegyne Gbú-

rovej, ale  predsa to asi nepočúvala  dosť pozorne, lebo asi

ju nepochopila. Preto jej nechcem dávať nejaké zásadné odpo-

vede, lebo nechcem  rozosievať neznášanlivosť medzi Slovákmi

a neslovákmi.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predseda, teraz ste povedali,  že nemáte nič s tým,

že včera bol vypätý rozhlas.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie že nič nemám, že som nič nevypol.

 

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     ...že nič ste nevypli, áno.  Ďakujem vám za to, aj tomu

verím, ale prosil by som  pána poslanca Tužinského, ktorý je

riaditeľom rozhlasu, ktorý sa včera k nám veľmi pekne priho-

voril, pozeral sa na nás, či by nám mohol podať vysvetlenie,

prečo vypadol rozhlas počas prejavu pána Čarnogurského, pre-

tože  dovoľte, aby  som povedal,  že to  je prvýkrát od roku

1989, čo sa niečo takéto stalo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Vicen.

 

Poslanec V. Vicen:

 

     Kolegovia, naozaj  nechcem vždy zastávať  pani doktorku

z nášho okresu, ale takisto  žijeme na zmiešanom území. Mys-

lím si, že sa stretávame s občanmi maďarskej národnosti mož-

no častejšie ako pán Bugár. Myslím si, že ste si písali svoj

príhovor,  takisto s  pánom Nagyom,  keď ho  chytila polícia

v tom  aute  v  podnapilom  stave,  inak  by ste museli svoj

vlastný prejav hodnotiť triezvejšie. Nechcem povedať, že pán

Duka-Zólyomi tu vlastne včera vyzval  menšinu k tomu, aby sa

správala neposlušne, povedal, že  budú sa vytvárať podmienky

k tomu,  aby sa  menšina  tvárila, že je  väčší odpor z  jej

strany. To  ste, pán Duka-Zólyomi, povedali.  Pán Bugár dnes

povedal, že na Slovensku  pôsobia maďarské politické strany,

s čím takisto nemôžem súhlasiť, takže darmo vyzývate k zmie-

reniu, keď  tu pani  doktorku  Garajovú nazývate šovinistkou

a za vlastné názory a poznatky, ktoré má z tohoto územia, ju

vlastne politicky prenasledujete. Prosil  by som, aby ste sa

jej za  to ospravedlnili, lebo  to netrvá ten  mesiac, čo je

ona v parlamente, ale štyri roky, ktoré sa poznáme.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán  predseda, som veľmi rád,  že ste potvrdili,

že ste  nevypli mikrofóny, ale dovoľte  jedno malé upozorne-

nie. V takýchto situáciách je dobré vypnúť si vlastný mikro-

fón, pretože len  z úcty k vášmu úradu  nebudem opakovať to,

čo ste do toho mikrofónu povedali.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ja to môžem zopakovať, pán poslanec.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Dobre, buďte taký láskavý.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dvakrát som  upozornil pána poslanca  Čarnogurského, že

mu beriem slovo  a po tom druhom upozornení  som povedal, že

vypnite to. Ale to sa nedá vypnúť. Ubezpečujem vás.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Verím vám,  len s dovetkom, takže  ten dovetok nebudeme

opakovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To nepopieram, ale to sa nedá vypnúť, opakujem.

 

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Dobre, ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Žiaľbohu,  nemám    moc.  Nemyslím  konkrétne  na to.

/Potlesk./

 

     Pán poslanec Tužinský.

 

Poslanec J. Tužinský:

 

     Pán poslanec  Mikloško, pravdepodobne si  nemyslíte, že

z tejto miestnosti a odtiaľto som vypol vysielaciu linku. Je

celkom samozrejmé, že došlo k výpadku prúdu. Osobne ma veľmi

mrzí, veľmi ma mrzí, že  tento prejav pána Čarnogurského ne-

zaznel, naši poslucháči by sa určite boli poučili.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Bugár.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Chcel by  som upozorniť pána  poslanca Vicena, že  pani

poslankyňu  Garajovú nikto  politicky neprenasleduje,  aspoň

neviem o tom, že by to niekto robil.

 

     Druhá moja  poznámka: prosil by som  vás, pán poslanec,

aby ste nehovoril o podnapilom stave určitých poslancov, le-

bo  vieme, že  existujú fotografie,  ktoré robili "nezávislí

fotografi", teda  podľa vašej mienky,  o určitých poslancov,

ktorí tu ležali na schodoch.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Slobodník.

 

Poslanec D. Slobodník:

 

     Vážený pán  Bugár, pán poslanec Bugár,  najmä na vás by

som  sa obrátil,  vy máte  zvláštnu argumentáciu. Vytiahnete

nejaký citát, ako v tomto  prípade citát z výroku pána Baja-

níka.  Je to  časť súvislej  taktiky. Keď  som sa  rozprával

s predstaviteľom maďarskej  televízie, prečo nie  sú ekviva-

lentne slovenské školy v Maďarsku - tri gymnáziá, dostal som

už vopred pripravenú odpoveď, že  preto, že ináč by si rodi-

čia napríklad v Budapešti  nezapisovali deti do tejto školy,

keby sa tam všetko vyučovalo po slovensky. Ale chcem povedať

iné aj  k tomu citátu. Vy  ste sa stotožnili s  citátom pána

Bajaníka  povedaným  pri  inej  príležitosti.  Navrhujem vám

stávku  o tie  milióny forintov,  o ktorých  ste mi hovorili

vlani, keď sme sa stretli, keď som bol ešte ministrom, alebo

predvlani, stavím sa  s vami, že nie 90  % občanov maďarskej

národnosti vie po slovensky, a nikto to ani nežiada od star-

ších ľudí,  ale chcem sa s  vami staviť, a my  sa postaráme,

aby sa tieto skúšky aj s medzinárodnou verejnosťou dokázali,

že absolventi maďarských stredných škôl neovládajú - nehovo-

rím, že žiaden, iste, že  sú takí -, ale väčšina absolventov

maďarských  škôl  neovláda  slovenčinu  v náležitom rozsahu.

A všetci  zabúdate  na  jedno,  že  vo  všetkých uzneseniach

- toľko ich  nie je - Rady  Európy, Kodanskej konferencie sa

hovorí, že  povinnosť poznať jazyk  štátu, v ktorom  národná

menšina žije,  je záväzná. Takže,  nesmiete sa čudovať,  keď

budeme  veľmi dôrazne  kontrolovať úroveň  poznania štátneho

jazyka, ako  sa to cituje  - pani Gbúrová  to odcitovala, že

slovenčina je štátny jazyk -, aká je úroveň poznania na ško-

lách s vyučovacím jazykom maďarským.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Vicen.

 

Poslanec V. Vicen:

 

     V každom prípade, pán Bugár, ak máte také dôkazy, ktoré

ste povedali,  že máte fotografie, prosím,  určite Új szó to

uverejní, ale v každom prípade som nespravil taký počin, ako

nezvládol rokovanie výboru pán  poslanec Duray a vyziapal sa

na krehkú ženu, podpredsedníčku  vlády pani Katarínu Tóthovú

ako  príslušník utláčanej  národnostnej menšiny.  To som  ja

nikdy  nespravil. Vyziapal  sa  na  ňu, vykričal  jej všetko

a choval sa ako hulvát. To som ja nikdy nespravil. I keď má-

te možno fotografie, že niekto  tu ležal na schodoch, čo dú-

fam, že nemáte, pretože by ste ich boli veľmi radi zverejni-

li. A takisto  ležať na schodoch nie je  trestný čin /smiech

v sále/, ale riadiť vozidlo v podnapilom stave, to je trest-

ný čin.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Bugár. Páni poslanci, upozorňujem

vás, že už ste mali obedovať.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Má pravdu pán  Vicen, nie je to trestný  čin, ale je to

skutočnosť. Ale chcel by som  sa obrátiť na pána Slobodníka.

Ja som nepovedal citát, to nie je citát pána Bajaníka, on to

napísal. Je to jeho článok. Ak chcete, dnes to tu nemám, ale

zajtra vám  to môžem doniesť  - Národná obroda  z roku 1993.

A čo sa týka toho, kto ako pozná jazyk štátu, nikto z maďar-

ských poslancov, teda z poslancov maďarskej koalície nehovo-

rí, že nie je potrebné  poznať jazyk štátu, v ktorom žijeme,

ale treba  potom skvalitniť výuku  slovenského jazyka a  nie

nasilu zaviesť systém, ktorý zničí menšinové školstvo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Duka-Zólyomi.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.  Pán poslanec Vicen, chcel

by som povedať len toľko, aby ste nazavádzali. Nepovedal som

nič takého, že budeme  vytvárať podmienky nejakého organizo-

vaného odporu.  To som nepovedal.  Zdôraznil som len  to, že

takouto národnostnou politikou, ktorá je naznačená v progra-

me, sa dosiahne len  väčšia pravdepodobnosť reakcie a zvýše-

nia odporu, čo si nežiadame. Takto to asi odznelo.

 

     A čo sa týka  vystúpenia pani poslankyne Garajovej, nás

to ani neprekvapuje. Už viackrát  sme boli svedkami toho, že

sú takí poslanci alebo osoby,  ktoré lepšie vedia, čo potre-

bujeme  my, aké  práva a  aké nedostatky  a medzery sú práve

v národnostnej politike tohoto štátu.

 

     A pán Slobodník, ja by  som to neformuloval tak, že mu-

sia sa naučiť jazyk - v žiadnom dokumente to tak neexistuje.

Treba umožniť, aby ovládali jazyk. To je asi všetko.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán  predseda, už niekoľkokrát  sme upozorňovali

na to,  že je veľký  rozdiel medzi rétorikou  súčasnej vlády

a konkrétnymi  praktickými krokmi,  ktoré realizuje. Takisto

aj  včera aj  televízni diváci  mali možnosť  vidieť, ako si

- podľa mojej vedomosti a pamäti - dvakrát vyzval, aby vypli

mikrofóny. Že  sa to technicky nedá  realizovať, je už druhá

otázka, ale jednoznačne pokus z tvojej strany bol.

 

     Dozvieme sa,  je pripravené odvolanie  riaditeľa Stadt-

ruckera a potom sa prehlási,  že pán predseda o tom nevedel,

že len z novím si prečítal, kto je novým riaditeľom. Pripra-

vujú sa výmeny na okresoch,  chodia vaši predsedovia a ponú-

kajú miesta v štátnej správe,  ale tu, na pôde parlamentu sa

prehlásilo, že  nič sa o  tom nevie. Veľký  rozpor.

 

     Dovoľte, aby som skončil  krátkou citáciou z 11. marca.

Vo svojej  veľmi impozantnej reči  pred televíznymi kamerami

pán premiér  Mečiar povedal -  citujem: "Ak boli  so mnou vo

vláde ľudia, ktorí  tam prišli na moje pozvanie  a z ktorých

si  každý jeden  musel získavať  dôveru občanov, prosím vás,

správajte sa k týmto ľuďom s  dôverou, s úctou. Tí vám v ni-

čom nepoškodili a dali vám  a štátu všetko, čo mohli, dávali

zdravie, dávali osobný záujem,  dávali svoje rodiny, už majú

len svoje životy. Dali všetko. Nie je veľa takých politikov,

ktorí to  všetko sú ochotní  dať. Rozhodnite akokoľvek,  som

hrdý na to, že som mohol s nimi robiť. Sú to statoční ľudia.

Ak  by som  zostavoval  vládu  v budúcnosti,  drvivá väčšina

z nich v nej bude." Moja otázka  je, kde sú tí ľudia, kde je

pán premiér, ktorý ignoruje slovenský parlament a s podpred-

sedami vlády nesedí  pri prerokúvaní programového vyhlásenia

vlády. Dúfam, že poobede sa zúčastní rokovania.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Šimko.

 

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem,  pán predseda.  Mám iba  drobnú poznámku  ešte

k tomu mikrofónu. Chcel by som ťa informovať, aby si pre bu-

dúcnosť vedel,  že technicky ide vypnúť  mikrofón vo vnútri,

pretože  včera  splnili  pracovníci  kancelárie  tvoj príkaz

a vypli  mikrofón. Vonku  a  hore  na balkóne  to jednoducho

z reproduktorov nešlo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vnútorný okruh - to môže  byť pravda, ale neviem o ňom.

Mikrofón nie, len reproduktory.

 

     Pán poslanec Cingel.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Vážený pán predseda,

 

     nedá mi, aby som nezareagoval na to, čo sa tu snaží ko-

lega pán poslanec  Černák vniesť, aj z toho  dôvodu, že robí

prenos televízia. Balamúti a zavádza občanov. Chcem povedať,

že ak tu hovorí, že je  rozdiel medzi tým, čo bolo v minulej

vláde, v  minulej koalícii a  teraz, dovoľte, aby  som aj ja

zacitoval niečo, aby sme si pripomenuli, ako to vlastne bolo

minule. Myslím si, že teraz  sa dáva priestor každému. Nikto

tu žiadnu  demokraciu nepotláča, nikoho. Ale  spomeňme si na

to, vážení kolegovia, ako pán poslanec Kvasnička za koalíciu

KDH v minulom parlamente pôsobil a obmedzil túto demokraciu,

ktorú teraz podsúvate nám.

 

     Citujem: "Keď som bol zvolený za poslanca Národnej rady

a končil som svoju psychiatrickú  kariéru, myslel som si, že

už budem  mať so psychiatriou skutočne  pokoj. No nestalo sa

tak. Mám  pocit, že vlastne stále  som vo svojom zamestnaní.

/Smiech v sále./ Ako tak sledujem od včerajšia vaše vystúpe-

nia, kolegovia, najmä zo zadných  lavíc, stále mám pocit, že

vidím pred sebou prejavy  psychopatológie, ktoré, ak dovolí-

te, by  som vám vymenoval.  Nehovorím konkrétne o  nikom. Ak

dovolíte, tieto symptómy, ktoré sa mi javia ako psychiatrovi

úplne evidentne, by som chcel vymenovať. Sú to konfabulácie,

lož,  pseudológia, fantastika,  bludné presvedčenia, poruchy

myslenia, najmä bludy, paranoida, poruchy emotivity, narcis-

tické  prejavy, pomätenosť  mysle, afekty  zlosti, tendencia

k impulzivite, pocity bezmocnosti,  nadmerné slintanie, pre-

javy urazenej ješitnosti, prejavy nenávisti a rôzne iné pre-

javy  psychopatických osobností,  schizoidné prejavy,  atď.,

atď. A  práve z týchto dôvodov,  vážení pán predsedajúci, by

som vás chcel poprosiť, aby sme ukončili tieto psychopatolo-

gické prejavy  a navrhujem, aby sa  ukončila rozprava." Teda

takto to bolo v minulom parlamente, keď ste vy boli pri vlá-

de. Pýtam sa,  pán kolega Černák, toto si  mal na mysli, keď

si chcel porovnať minulé a terajšie? /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Andrejčák - faktická poznámka.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     chcem poďakovať pánu  poslancovi Černákovi, že pripome-

nul veľmi  priaznivé hodnotenie minulej  vlády pána Mečiara,

pretože málokto  si to uvedomuje,  že sme skutočne  poriadne

robili. Ale  ubezpečujem vás, pán  poslanec, že sme  po pánu

Mečiarovi nežiadali záruky,  že budeme ministrami, nežiadali

sme záruky, ani nám nikomu  nesľuboval záruky, že budeme mi-

nistrami. A  keby sme boli vyhrali  voľby o 5 %  viac, možno

väčšina tu  naozaj sedí, ale  preto, že sme  ich mali menej,

našli sme si partnerov  ochotných niesť zodpovednosť za Slo-

vensko s nami.  A tak je tu koaličná  vláda. Ale ďakujem, že

ste pripomenuli priaznivé hodnotenie.  Bolo to pravdivé hod-

notenie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Rea - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení kolegovia,

 

     myslím, že budem posledný než pôjdeme na obed. Skutočne

by som chcel pripomenúť, že  niektoré požiadavky aj pána po-

slanca Šimka,  aby sa tie  kôpky robili nabudúce  jedna, dve

alebo tri - sú také  spoločenstvá, čo sa hrajú na škrupinky,

tam sa  môže ísť pán poslanec  poučiť a potom ten  návod sem

preniesť. Ale táto konečná rozprava  vedie asi k tomu - pre-

čítam  iba pár  slov zo  záznamu vykonaných  inšpekcií na 10

základných školách  s vyučovacím jazykom  maďarským. Nebudem

to čítať celé, iba také závery, kde deti 3. ročníka majú asi

takúto znalosť zo slovenčiny, kde tvorenie nesprávnych pádo-

vých koncoviek vyzerá asi  takto: napríklad fialové pulóver,

kockový košeľa, nohavice a  papuč. Čo prosíš? Modrý pulóver.

 

     To je výsledok vyučovania slovenčiny na maďarských ško-

lách.  A siedmaci  to hovoria  ešte lepšie.  Príklad: Potkan

v zákrute stretol  s levom. Lev spadol  do sieťa, vstúpil do

sieťa,  potkan prehrýzla  sieť, potkan  ho vyslobodila.  Lev

a potkol. Hytili leva, lebo sa  raňajkoval, už na okraj jeho

ceste. Prosím  vás pekne, aj  celá diskusia mi  pripadá tak,

ako by sme sa boli poučili z tohto záznamu, ktorý urobil in-

špektor školskej správy, nebudem rozprávať ktorej, na desia-

tich základných školách s vyučovacím jazykom maďarským.

 

     Prosím  vás pekne,  bol by  som skutočne  rád, aby  sme

prestali poučovať sa zo svojej politickej rétoriky a venova-

li sa iba problematike, ktorá je skutočne programovým vyhlá-

sením vlády.  Keď niekto si tam  chce nájsť pozitívne, nájde

si, keď si tam to  pozitívne nikto nenájde, nech dá skutočne

vecné  niektoré pripomienky,  ktoré mu  zasa tu demokratický

parlament  prijme alebo  neprijme. Takto  sa k  Programovému

vyhláseniu vlády Slovenskej republiky stavajme.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Pán Cingel mi položil  priamu otázku a predpokladám, že

len z  dôvodu, že nechcel prekročiť  časový rozsah faktickej

poznámky, nečítal ten záznam ďalej. Pretože jednotliví pred-

stavitelia vo  svojich vyjadreniach potom  označili toto vy-

jadrenie za osobné a pán doktor Kvasnička sa ospravedlnil.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Bugár.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Skutočne ma  mrzí táto rozprava, ale  pán Rea, chcel by

som sa vás opýtať, či  je spisovne správny výraz, keď niekto

povie "chcejú" alebo "predsi".

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  Vážení páni  poslanci, končím,  je prestávka.

Začíname o 14.00 hodine.

 

     /Po prestávke./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci,  panie poslankyne, prosím,  keby ste za-

ujali svoje miesta, budeme pokračovať v rokovaní schôdze Ná-

rodnej rady.

 

     Chcem upozorniť tých, ktorí cestujú našimi Aerolíniami,

že sa  majú prihlásiť, aby sme  mohli vedieť počet. Lietadlo

odletí podľa toho, ako skončí schôdza. Predpokladám, že dnes

skončíme o  15.00 - 16.00 hodine,  aby ste za vidna  išli na

letisko.

 

     Budeme pokračovať  s tým, že do  diskusie je ako ďalšia

prihlásená pani  poslankyňa Schmögnerová a  pripraví sa pani

poslankyňa Kolesárová.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     vážená Národná rada,

 

     vláda Vladimíra Mečiara preberá vládnutie v období, keď

sa  podarilo  dosiahnuť  v  slovenskom  hospodárstve pomerne

priaznivé výsledky, a to 4,2-percentný prírastok hrubého do-

máceho produktu v porovnaní  so 4,1-percentným poklesom hru-

bého  domáceho produktu  v  roku  1993, fiškálny  deficit na

úrovni 4 %  z hrubého domáceho produktu v  porovnaní s rokom

1993, kedy bol 6,8-percentný  resp. 8,9-percentný po započí-

taní výsledkov clearingového zúčtovania s Českou republikou,

keď  sa spomalila  inflácia zhruba  na polovicu  úrovne roku

1993,  keď sa  v porovnaní  s rokom  1993 namiesto  deficitu

v zahraničnom obchode  vo výške 25,6  miliárd Sk môže  čakať

pozitívny  výsledok, lebo  za prvých  jedenásť mesiacov  sme

v zahraničnom  obchode dosiahli  pozitívnu bilanciu  3,5 mi-

liárd Sk,  a keď sa  zoštvornásobili čisté devízové  rezervy

Národnej banky  v porovnaní s rokom  1993. Tieto výsledky sa

iba postupne začínajú odrážať  v zlepšovaní sociálnej situá-

cie ľudí, ktorá - ako správne konštatuje programové vyhláse-

nie - pre mnohých je na hranici sociálnej únosnosti.

 

     Či sa zlepšujúca  makroekonomická situácia skutočne od-

razí v  zlepšení sociálneho postavenia  väčšiny spoločnosti,

bude záležať aj od toho,  či sa nebudú presadzovať prerozde-

ľovacie procesy v prospech úzkej skupiny ľudí a v neprospech

väčšiny. Nepochybne uvádzané  výsledky predstavujú dobrý od-

razový mostík pre novú vládu. Súčasne ju i zaväzujú. Zaväzu-

jú ju, aby na ne nadviazala a ďalej ich zlepšovala.

 

     Okrem pomerne pozitívnych vnútorných podmienok vytvára-

jú sa aj priaznivé  vonkajšie podmienky. Západoeurópske štá-

ty,  ktoré  sa  stali  naším  najväčším zahranično-obchodným

partnerom, prekonali od  osemdesiatych rokov najväčšiu rece-

siu a predpokladá sa, že  nasledujúce štyri roky budú zazna-

menávať rast. Pre nás to  znamená zvýšené možnosti vývozu na

ich  trhy,  ktoré  sa  pre  nás  napĺňaním Asociačnej dohody

a rozširovaním Európskej únie  ďalej zväčšujú. Európska únia

reaguje na očakávaný rozvoj odbúravaním ochranných opatrení.

Najnovšie napríklad pre Slovenskú  republiku sa uvoľňujú ob-

chodné obmedzenia  pri dovoze textilu.  Pre slovenské hospo-

dárstvo, ktorého  rast v roku  1994, a nepochybne  aj v roku

1995 a čiastočne i v  nasledujúcich rokoch, bude založený na

raste exportu, sú tieto vonkajšie podmienky preto mimoriadne

dôležité a  pozitívne. Bude teda naozaj  záležať na tom, ako

vláda tieto priaznivé východiskové podmienky využije.

     Dámy a  páni, je nepochybne nedostatkom,  keď vo svojom

programovom  vyhlásení vláda  nepokladala za  dôležité aspoň

stručne  zhodnotiť východiskovú  situáciu, v  ktorej preberá

slovenské hospodárstvo. Nielen členovia Národnej rady, voli-

či vládnych strán, ale aj  nevoliči budú od vlády žiadať od-

počet,  budú chcieť  porovnať východisko  s dosiahnutými vý-

sledkami  v hodnotenom  roku. Asi  radového voliča odkazovať

napríklad v roku 1997, aby si zaobstaral štatistickú ročenku

z roku 1994, je ignorovaním diferencovanosti voličstva.

 

     A nielen to. Vláda vo svojom programovom vyhlásení mala

zhodnotiť nielen východiskovú  hospodársku a sociálnu situá-

ciu, ale celkovú situáciu v slovenskej spoločnosti, o ktorej

štatistická ročenka  nič nehovorí, ako  napríklad dosiahnutý

stav rozvoja demokracie, nadobudnutú pozíciu v medzinárodnom

spoločenstve a podobne. Nazdávam  sa, že aj výsledky dosiah-

nuté v tomto smere si zaslúžili zhodnotenie.

 

     Na  druhej  strane  chcem  vyzdvihnúť,  že  nová  vláda

v programovom vyhlásení explicitne  nadväzuje na mnohé dobré

kroky, ktoré sa v  predchádzajúcich mesiacoch i rokoch usku-

točnili. Nadväzuje  na doterajšie smerovanie  Slovenskej re-

publiky do  Európskej únie, ktoré chceme  v plnej šírke pod-

poriť. Tento proces je mnohostranný, zahrňuje nielen pribli-

žovanie v  hospodárskej sfére, ale i  v legislatívnej sfére,

v inštitucionálnej sfére a tak ďalej. Ak chceme tento proces

urýchliť  a  zvládnuť,  pokladáme  za nevyhnutné koordinovať

prípravu vstupu  do Európskej únie. Preto  by som chcela na-

vrhnúť, aby Národná rada zaviazala vládu inštitucionálne za-

bezpečiť prípravu Slovenskej republiky na vstup do Európskej

únie tak,  ako je to  napríklad v Maďarskej  republike alebo

v Poľskej republike.

 

     Vláda  nadväzuje  na  desiatky  rozbehnutých  projektov

z minulých rokov  a mesiacov, napríklad  na podporný úverový

program, ktorý  sa rozbehol v septembri  1994, na pokrok do-

siahnutý  v uzatváraní  dohôd napríklad  o vzájomnej ochrane

investícií, o zabránení dvojitého zdanenia atď., na projekty

rozbehnuté napríklad na  finančnú reštrukturalizáciu komerč-

ných bánk a podnikovej sféry a podobne, ale aj na rozbehnuté

projekty v  deblokácii pohľadávok, a to  nielen v Rusku, ale

aj inde. Pokladám to za racionálne a chcela by som tieto zá-

mery pokračovať  v doterajších pozitívnych  krokoch predchá-

dzajúcich vlád podporiť.

 

     Hospodárske ciele vlády na nasledujúce roky sú náročné.

Po určitom  zreálnení predpokladanej priemernej  miery rastu

hrubého domáceho produktu  na úroveň 3 - 4  % za priaznivých

východiskových domácich a zahraničných  podmienok a za pred-

pokladu kompetentnej  hospodárskej politiky sa  dajú dosiah-

nuť. Znovu  sa ale ukazuje,  ako tomu bolo  v rokoch 1992  a

1993, že čiastkové politiky na dosiahnutie týchto cieľov nie

sú dostatočne previazané a v niektorých prípadoch si odporu-

jú. Ako príklad uvediem napríklad protirečenie medzi fiškál-

nou politikou zameranou na znižovanie deficitu štátneho roz-

počtu a sociálnou politikou  zameranou napríklad na znižova-

nie veku  odchodu do dôchodku, na  zvýšenie sociálnych dávok

a podobne.

 

     V programovom  vyhlásení sa pripúšťa už  aj možnosť vy-

užiť  prostriedky Fondu  národného majetku  na krytie  časti

štátnej dlhovej služby. Ťažko  dnes preto pochopiť, prečo sa

pán  premiér  k  návrhu  štátneho  rozpočtu, ktorý pripravil

predchádzajúci kabinet, vyjadril  ako o úplne neprijateľnom,

keď návrh štátneho rozpočtu v porovnaní s provizóriom sa od-

lišoval  predovšetkým riešením  dlhovej služby  štátu. Ak sa

ale bude podporovať vo veľkom rozsahu predaj majoritných po-

dielov podniku na splátky  so zahrnutím investícií do kúpnej

ceny a nezastaví sa kupónová  privatizácia, a zároveň sa ne-

predpokladá  rozsiahlejšia   účasť  zahraničných  investorov

v privatizačnom procese, Fond  národného majetku nezíska ani

prostriedky na pokrytie záväzkov z predchádzajúcich rokov.

 

     Vláda na jednej strane  chce pokračovať v stabilizačnej

politike, udržať štátny deficit nie  vyšší ako 3 % z hrubého

domáceho produktu, rast spotrebných cien pod 10 % a podobne,

na druhej strane za  hlavný zdroj rastu investičných zdrojov

pokladá úverové  zdroje. Ak sa ale  majú ciele stabilizačnej

politiky  dodržať, tieto  možnosti sú  veľmi limitované. 

v roku  1994,  keď  menový  ukazovateľ,  tzv.  ukazovateľ M2

vzrástol o 18,6 % pri  miere rastu hrubého domáceho produktu

o 4,2 % a ročnej inflácii 13,4 %, si Národná banka Slovenska

uvedomila, že  sa dostala na hranice  možností úverovej emi-

sie, ak  len nechce iniciovať inflačné  impulzy. Práve preto

je  potrebné podporiť  žiadosť pána  poslanca Magvašiho, aby

Národná rada zaviazala vládu koordinovať hospodársku politi-

ku s menovou politikou Národnej  banky Slovenska tak, aby sa

neohrozila stabilita  meny a aby sa  udržala nezávislosť Ná-

rodnej banky Slovenska.

 

     Podotýkam, že založenie tzv. rozvojovej banky s expert-

nou pomocou nemeckej Kreditanstalt  sa diskutovalo už v roku

1994 a v  treťom štvrťroku roku 1994 vznikol  aj projekt jej

vytvorenia.  Nová banka  ale nerieši  nedostatok zdrojov ani

v súkromnej sfére, ani vo verejnej sfére.

 

     Potrebné bude analyzovať sociálne implikácie predpokla-

danej hospodárskej politiky, ktoré sú, ako som už naznačila,

rozporné s niektorými sociálnymi cieľmi. Napríklad zbližova-

nie  sadzieb dane  z pridanej  hodnoty bude  mať za následok

zvýšenie cien základných potravín, čo je v rozpore so snahou

ich znižovať.

 

     Znižovanie  disproporcií v  cenách energií,  dopravných

taríf a podobne - rozumej  ich zvýšenie, žiaľbohu - bude mať

negatívne sociálne dopady, ak  sa nebudú čiastočne kompenzo-

vať aspoň pre sociálne  najslabších. Chcela by som požiadať,

aby sa aspoň čiastočne pomohlo zlepšiť sociálnu situáciu so-

ciálne  najslabších  skupín.  Je  to  možné uskutočniť takým

spôsobom, aby sa zároveň  neohrozili ciele rozpočtového hos-

podárenia na tento a budúce roky. Chcela by som preto požia-

dať  Národnú radu,  aby zaviazala  vládu urýchlene pripraviť

návrh zvýšenia najnižších dôchodkov,  ktoré sú jediným zdro-

jom príjmov,  napríklad starobné a  vdovské dôchodky, a  aby

legislatívne pripravila zvýšenie minimálnej mzdy.

 

     Privatizačná  politika založená  na predaji majoritných

podielov na splátky je bezprecedentnou pákou prerozdeľovania

v prospech úzkej skupiny vlastníkov a  je to v protiklade so

sociálnou  solidaritou, ku  ktorej sa  programové vyhlásenie

prihlasuje. Je to v protiklade so zastavením explozívne ras-

túcej sociálnej  diferenciácie, ktorú, žiaľ,  programové vy-

hlásenie ani neidentifikuje ako  sociálne zlo. Chcela by som

preto navrhnúť,  aby Národná rada  zaviazala vládu, aby  pri

transformácii  vlastníckych  vzťahov  formou zamestnaneckých

účastín vytvárala rovnaké  príležitosti pre všetkých zamest-

nancov a  nezvýhodňovala iba jednu skupinu.  A chcela by som

osobitne  preto poprosiť  poslancov za  Združenie robotníkov

Slovenska, aby toto uznesenie podporili.

 

     Mnohé  z horeuvedených  protirečení je  výsledkom toho,

že, ako som už uviedla, jednotlivé čiastkové politiky nie sú

dostatočne v programovom vyhlásení previazané. Aby aj v kon-

krétnej  vládnej  politike  pravidelne  nevznikali konflikty

z nekoordinovanosti čiastkových politík,  navrhujem, aby sme

vládu zaviazali  vytvoriť koordinačný orgán  pre hospodársku

politiku.

 

     Záverom chcela by som vyjadriť presvedčenie, že poslan-

ci za Stranu demokratickej  ľavice budú podporovať tie ciele

a kroky  vlády na  ich dosiahnutie,  ktoré nie  sú v rozpore

s našimi programovými cieľmi.  Nepodporíme a nebudeme podpo-

rovať vládu v tých krokoch, kde nehodlá a nebude plniť záuj-

my a potreby veľkej väčšiny našej spoločnosti, ktorá má prá-

vo  na demokratický  a sociálne  spravodlivejší život. Prvou

skúškou vládnúcich strán bude,  či návrhy opozičných poslan-

cov smerujúce práve k dosiahnutiu tohto cieľa podporia, ale-

bo an blok zavrhnú, ako sme  toho boli, žiaľ, svedkom na ro-

kovaní výboru pre financie, rozpočet a menu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani poslankyni Schmögnerovej. Ďalej v rozprave

vystúpi pani poslankyňa Kolesárová  a pripraví sa pán posla-

nec Dzurinda. Pardon, ešte  s faktickou poznámkou pán posla-

nec Tkáč.

 

Poslanec V. Tkáč:

 

     Ak dovolíte, skutočne by som chcel poprosiť, aby to, čo

poviem, nebolo chápané konfrontačne, ale som si s veľkým zá-

ujmom  vypočul  odporúčania  pani  poslankyne  Schmögnerovej

v sociálnej oblasti  a myslím si, že  mala dostatok možností

ako  podpredsedníčka  vlády   tieto  odporúčania  realizovať

v praxi v čase, keď ešte bola vo vláde.

 

     Pokiaľ  by išlo  o skupiny  sociálne najviac  ohrozené,

treba povedať,  a to prosím, zase  neberte konfrontačne, ale

ako fakt,  že bola to  Mečiarova vláda, ktorá  v § 8  zákona

o štátnom  rozpočte  na  rok  1994  určila  sumu na zvýšenie

dôchodkov a aj expresis verbis, teda veľmi jednoznačne urči-

la, ktorým skupinám dôchodcov sa valorizácia má dostať. Išlo

o dôchodky, ktoré sú jediným zdrojom príjmu, išlo o zvýšenie

dôchodkov pre bezvládnosť,  zvýšenie dôchodkov obetiam býva-

lého režimu.  Treba povedať, že  dôchodky, ktoré sú  jediným

zdrojom príjmu, aj  napriek predvolebnému cukríku, dôchodco-

via zvýšené nemali. A je to najviac ohrozená skupina občanov

v súčasnosti.  Chcel by  som ubezpečiť  pani poslankyňu,  že

v súčasných  hodinách robíme  veľmi vážne  prepočty, aby sme

mohli práve tieto najviac sociálne ohrozené skupiny obyvate-

ľov uspokojiť pri zvýšení dôchodkov v čo najkratšej dobe.

 

     A už keď  som pri slove, treba si  vstúpiť aj do svedo-

mia,  akým spôsobom  sa vyjednávalo  s Medzinárodným menovým

fondom, akým  spôsobom sa robili prídavky  na deti v minulom

roku a  akým spôsobom zvýšenie  daní malo dopad  na sociálnu

skladbu práve  týchto najslabších skupín  obyvateľov, o kto-

rých pani poslankyňa v súčasnosti hovorí.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán podpredseda Húska.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     chcel  by  som  zdôrazniť   k  slovám  pani  poslankyne

Schmögnerovej,  že nie  je celkom  namieste očakávať,  že vo

vládnom uznesení bude  obsiahnutá dôkladná analýza štartova-

cích podmienok. Nie je ju  možné v podstate urobiť, ale cel-

kom  určite budú  predmetom dôkladnej  analýzy v budúcnosti.

Nechceme totiž napodobňovať ten postup, ktorý použil vtedaj-

ší premiér  pán Moravčík, ktorý  keď predkladal svoj  vládny

návrh programu,  v podstate uskutočnil  veľmi rozsiahlu, ale

ničím  nepodloženú  kritiku   predchádzajúcej  vlády.  Tento

spôsob terajšia vláda nechcela opakovať. Ubezpečujem, že bu-

deme na  základe analýz vedieť  hovoriť veľmi konkrétne  na-

príklad  o praktikách,  veľmi čudných  praktikách, ktoré  sa

uskutočnili v  oblasti práce s  hmotnými štátnymi rezervami,

kde sa išlo  nadmerne uznesením vlády číslo 886  z roku 1994

k zníženiu rezervných prahov a  kde mnohé predaje komodít sa

uskutočňovali vysoko pred respiračnou  dobou a nakupovali sa

tie isté komodity za oveľa drahšie podmienky, s oveľa horšou

kvalitou, a prípadne mnohé iné opatrenia, ktoré budú dôklad-

ne analyzované a verejnosť o nich bude vedieť.

 

     Pokiaľ  ide o  splátkovanie v  privatizácii, myslím, že

netreba znova  viac razy opakovať,  že je nevyhnutné  v pod-

mienkach obmedzených zdrojov. Aj  tak sa môžu orientovať len

na zdroje,  ktoré sú v bankovej  sieti, teda splátkovanie je

nevyhnutné. Tento postup koniec-koncov volila aj predchádza-

júca vláda a neviem, prečo teraz by nemal byť prijateľný.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán  podpredseda. Ďalej s  faktickou poznámkou

vystúpi pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     keď som v auguste prišiel s tézou, že naša ekonomika je

daňovo preťažená a treba znížiť daňové zaťaženie, zniesla sa

na moju  hlavu kritika, ba búrka  kritiky z vtedajšej vlády,

a pokiaľ  si dobre  spomínam, aj  z úst  dnešnej poslankyne,

vtedajšej  podpredsedníčky  vlády  pani  Schmögnerovej - čím

chcem naplniť štátny rozpočet, ak by sa znížili dane. Ako sa

ukázalo a nakoniec museli priznať aj členovia vlády pána Mo-

ravčíka, zvýšenie dane neprinieslo  efekt, ktorý mu pripiso-

vali, ale  naopak, prinieslo opačný  efekt a ukázalo  sa, že

správna  bola moja  analýza a  nie analýza  vtedajšej vlády.

Prečo o tom hovorím? Pretože to dáva určitý obraz o vážnosti

alebo možnej vieryhodnosti analýz, ktoré dnes opäť dostávame

z tej strany a ktorá  dnes populisticky hovorí o možnostiach

alebo  potrebách starostlivosti  o určité  sociálne skupiny,

o ktoré sa nedokázali postarať vtedy, keď boli pri moci oni.

Naopak, myslím  si, že programové vyhlásenie  je v tejto ob-

lasti nesmierne  vyvážené a práve ukazuje  možnosť, ako sku-

točne zabezpečiť zdroje pre naplnenie potrieb tých, ktorí sú

na to sociálne odkázaní.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Na  faktické poznámky chce odpo-

vedať pani poslankyňa Schmögnerová. Prosím.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Ďakujem pekne. Mala by som  asi prejaviť radosť z toho,

že pre tých ľudí, o ktorých som hovorila, pripravujete opat-

renia, ktoré  by mali pomôcť.  Myslím si, že  v tejto chvíli

naozaj by tu nemalo ísť o nejaké politické body a budem sku-

točne rada, ak sa týmto ľuďom pomôže, pretože v našej voleb-

nej kampani  to bol jediný  sľub, konkrétny sľub,  ktorý sme

dali, že  ak budeme môcť, uskutočníme  ho. Som skutočne rada

a oceňujem tento váš krok.

 

     Na  druhej strane  iste viete,  že bola  to naša vláda,

ktorá  pripravila a  realizovala zvýšenie  dôchodkov v čase,

keď  sme sa  museli potýkať  s deficitom  štátneho rozpočtu,

o ktorom som  hovorila. Veľmi dobre viete,  že časť nákladov

hradil štátny  rozpočet, časť išla z  Fondu dôchodkového za-

bezpečenia. Takže, napriek tomu a  s rizikami, ktoré sme mu-

seli vtedy  riešiť, sme aspoň v  rámci možností, ktoré boli,

uskutočnili úpravu dôchodkov, samozrejme, smerom nahor.

 

     Nechcem sa znovu vracať  k argumentácii, ktorá tu, mys-

lím,  že na  predchádzajúcej schôdzi  Národnej rady odznela,

pravdepodobne  neboli ste  tu prítomný,  keď som  sa snažila

vysvetliť účinky  niektorých daňových opatrení.  Bola by som

veľmi rada, aby ste si  pozreli záznam, kde som to vysvetľo-

vala. Ale  chcela by som  povedať, že mali  sme k dispozícii

6 mesiacov a za 6 mesiacov, myslím, že ani kúzelník by nebol

schopný  stabilizovať štátny  rozpočet bez  toho, aby určité

daňové úpravy nebol robil. A tieto daňové úpravy boli robené

s takým zámerom, aby sme nepoškodili práve sociálne najslab-

šie vrstvy,  ale aby došlo  k istému prerozdeľovaniu  od so-

ciálne lepšie situovaných vrstiev k sociálne slabším. Ak nám

to nie v každom prípade vyšlo, je to naša chyba a niesli sme

za to zodpovednosť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Filkus - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Je pravda, pán poslanec Prokeš,  že daň z pridanej hod-

noty, jej  zvýšenie, resp. zvýšenie  spotrebných daní nepri-

nieslo očakávaný efekt. Ja som  to priznal aj v tejto miest-

nosti.  Ale je  pravda, pán  Prokeš, že  ste v predvolebných

stretnutiach, v rámci predvolebnej  kampane, hovorili o zní-

žení dane z pridanej hodnoty z 25 na 6 %. Dokonca sa to sta-

lo, pekne sa to hovorí, bon mottom tejto predvolebnej kampa-

ne, čo by premenené na  "drobné" znamenalo znížiť balík dane

z pridanej hodnoty o  pätinu, t. j. 20 mld  korún. Pre tento

štátny rozpočet  je 20 mld korún  pekná suma. Nerád používam

tento konfrontačný tón, ale keď  ste ho už vy zvolili, musím

naň zareagovať.

 

     Keď si spomínam na  preambulu tohto programového vyhlá-

senia, kde sa hovorí, že je to výsledok programu štyroch po-

litických strán, v týchto  programoch politických strán bolo

aj to, čo ste teraz pekne nazvali - "zníženie daní". Dokonca

ste to povedali aj v číslach. Samozrejme, povedali sa aj iné

veci -  zvýšenie platov pedagogických  pracovníkov, zdravot-

níckych pracovníkov zo 6 tisíc  na 12 tisíc. Tam boli presne

čísla. Toto všetko sa teraz vo vládnom programe, chválabohu,

takto neinterpretovalo, čo považujem, samozrejme, za správne

a vhodné. Len vás veľmi pekne  prosím, nerobte si zásluhu na

tom, že  ste prišli s  týmto nápadom, lebo  realizácia tohto

nápadu by bola katastrofou  pre štátny rozpočet, pre dôchod-

kové toky štátneho rozpočtu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Tkáč.

 

Poslanec V. Tkáč:

 

     Už len skutočne veľmi stručne. Pokiaľ ste, pani poslan-

kyňa, formulovali  veci tak, že vy  ste pripravili podmienky

pre zvýšenie dôchodkov, tak ako  ste tvrdili, že som nečítal

protokol z minulej schôdze, si myslím, že potom ste nečítali

§ 8 zákona  o štátnom rozpočte na  rok 1994, ktorý zaväzoval

v podstate aj vládu aj parlament sám seba tým, že boli pres-

ne  určené skupiny  dôchodcov, na  ktoré bola  pripravená aj

v pripravovanom deficitnom štátnom  rozpočte masa finančných

prostriedkov, ktoré boli vlastne  zákonným prísľubom pre so-

ciálne najslabšie skupiny obyvateľstva. Budem znovu citovať,

o ktoré skupiny išlo. Išlo o  občanov, u ktorých dôchodok je

jediným  zdrojom  príjmu,  ďalej  išlo  o účastníkov odboja,

o obete bývalého režimu a zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.

 

     Iste si spomínate, že v parlamente na podnet poslankyne

HZDS pani Keltošovej došlo len k  zvýšeniu o 60 korún v tre-

tej a štvrtej skupine účastníkov odboja, ostatné záležitosti

nebolo možné v tomto čase  presadiť, a bývala vláda porušila

zákon  o štátnom  rozpočte, ktorý  vlastne určoval taxatívne

skupiny a adresátov tohoto zvýšenia.  Pokiaľ ide o ďalší ko-

mentár, myslím  si, že to  v poslednej vete  pani poslankyňa

povedala presne  - išlo o  ich chybu a  nesú si za  to svoju

zodpovednosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda. Rád  by som upozornil ctené plé-

num na to, že som  nikdy netvrdil, že všetky spotrebné resp.

dane z pridanej hodnoty majú ísť na 6 %. Hovoril som o prie-

mere. Naopak,  vždy som vysvetľoval, že  niektoré budú na 6,

niektoré  budú na vyššie, ale  že v  priemere musia ísť dane

z pridanej hodnoty dolu.

 

     Po druhé - veľmi ma mrzí, pán poslanec Filkus, že znova

tu dokumentujete, že v  podstate ekonomika, ktorú vy prezen-

tujete, sa nedokáže pohnúť z lineárneho modelu, keď tu hovo-

ríte o tom, že by to bola strata -20 miliárd pre štátny roz-

počet, keby  sa znížili dane na  6 % tak, ako  ste hovorili,

pretože je to presne ten istý model, podľa ktorého ste počí-

tali, že  keď zvýšite dane, dostanete  prírastok do štátneho

rozpočtu, čo sa nestalo.

 

     Dovolím si vás upozorniť na  to, že my sa pohybujeme na

zostupovej krivke  príjmu do štátneho  rozpočtu, to znamená,

čím  budeme ďalej  zvyšovať dane,  tým bude  menší príjem do

štátneho rozpočtu, pretože  zablokujeme spotrebu kvôli vyso-

kým daniam, a teda reálne neprístupnýn cenám pre spotrebite-

ľa. Naopak,  keď ich uvoľníme,  zvýši sa spotreba,  zvýši sa

obrat, a tým sa naplní aj štátny rozpočet. Veľmi ma mrzí, ak

by sa naša ekonomika, resp. ak  by sme sa my mali riadiť li-

neárnymi teóriami, ktoré dávno už v ekonomike neplatia.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Fekete.

 

Poslanec J. Fekete:

 

     Veľmi krátko chcem upozorniť na  jeden sémantický prob-

lém.  Pán poslanec  Filkus povedal,  že pán  poslanec Prokeš

použil konfrontačný  tón. To nebol konfrontačný  tón, bol to

polemický tón. Keby sme v  tomto duchu potom aj v budúcnosti

pokračovali  a tieto  termíny používali,  pretože medzi kon-

frontáciou a polemikou je rozdiel.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Filkus.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Navrhujem  pánu poslancovi  Prokešovi diskusiu  na túto

tému mimo miestnosti tohto parlamentu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  Môže  vystúpiť  pani  poslankyňa  Kolesárová.

Pripraví sa pán poslanec Dzurinda.

 

 

 

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Ctihodný pán predseda Národnej rady,

     vážení členovia vlády,

     vážené dámy a páni,

     vážení prítomní,

 

     rada by som zamerala pozornosť na niektoré otázky súvi-

siace s  programom vlády v  oblasti zdravotníckej starostli-

vosti. Iste nikto z nás  nepochybuje o tom, že zdravotníctvo

sa v Slovenskej republike  nachádza vo vážnej situácii. Prí-

činy existujúceho  stavu je možné vidieť  v dvoch základných

rovinách, a to jednak v opatreniach a krokoch, ktoré sa uro-

bili priamo  v rezorte zdravotníctva, a  jednak ide o dopady

na zdravotníctvo,  ktoré vyplývajú z transformácie hospodár-

skej sféry v našej republike  po roku 1989. Dovoľte, aby som

poukázala na  niektoré kroky, ktoré sa  týkajú práve rezortu

zdravotníctva.

 

     Napriek pozitívnym  črtám, ktoré v  sebe predchádzajúci

systém  zdravotníctva mal,  zanechal nám  aj rad negatívnych

stôp. Úsilie transformovať zdravotníctvo naráža preto na rad

rezíduí, ktoré sú v systéme,  ale aj v ľuďoch hlboko zakore-

nené a veľmi ťažko sa menia. Vykonať dôsledné systémové zme-

ny v  zdravotníctve je práca  mimoriadne náročná s  potrebou

zohľadňovať  vždy aj  sociálne dopady  každej zmeny.  Pritom

treba spomenúť, že nie vždy všetky kroky v doterajšej trans-

formácii  boli zvolené  šťastne. Ako  príklad uvediem predo-

všetkým dekompozíciu okresných ústavov národného zdravia, na

ktorú mali nadväzovať ďalšie kroky.

 

     Nepripravenosť tejto zmeny, kedy  sa vykonala len deli-

mitácia jednotlivých zariadení z OÚNZ, rezultovala do náras-

tu množstva  nových právnych subjektov  a absencie dôslednej

kontroly  riadiacej činnosti  v zdravotníckych zariadeniach.

S tým,  pochopiteľne, súvisí  nedostatočná hospodárnosť  pri

získavaní  nových  technologických  zariadení,  prístrojovej

techniky, množstva nových investičných akcií a podobne. Fak-

ticky došlo k výraznej redukcii finančných zdrojov a aj dnes

sa na tieto kroky dopláca.

 

     V roku  1992 bola začatá  systémová transformácia zdra-

votníctva vnášaním nových prvkov,  ktorá mala ambíciu posta-

viť slovenské zdravotníctvo na úroveň zrovnateľnú s vyspelý-

mi štátmi sveta. Možno  spomenúť napríklad zavedenie odmeňo-

vania  zdravotníkov a  financovania zdravotníckych zariadení

na základe výkonnostných ukazovateľov, priamu snahu o ekono-

mizáciu  prevádzky  zdravotníckych  zariadení,  vypracovanie

a zavedenie kategorizácie liekov do  praxe, prechod na pois-

ťovací systém  atď.  Nástupom vlády  pána premiéra Moravčíka

sa od niektorých zámerov ustúpilo. Jednou z najkritizovanej-

ších  aktivít  sa  stalo  uplatňovanie hodnotiaceho kritéria

lôžkodeň. Prax  totiž potvrdila, že  takýto ukazovateľ nevy-

tvára  dostatočný priestor  pre motiváciu  špecialistov, ani

erudovaných  odborných pracovníkov  nemocníc, pretože  vedie

k snahe maximálne obsadzovať lôžka nemocníc často aj neopod-

statnene.

 

     Vážení  prítomní, samozrejme,  že procesu transformácie

zdravotníctva  bude nová  vláda venovať  významnú pozornosť,

a to najmä preto, že chce zabezpečiť jednak kvalitu a jednak

dostupnosť týchto služieb všetkým  občanom, ako to deklaruje

hneď v úvode svojho vyhlásenia.  Nadväzuje pritom aj na úlo-

hy, ktoré vyplývajú zo štátnej zdravotnej politiky, programu

Svetovej zdravotníckej organizácie  "Zdravie pre všetkých do

roku 2000",  Národného programu na  podporu zdravia a  s tým

súvisiacimi  projektmi,  ako  je  Cindi,  Zdravé pracoviská,

Školy podporujúce zdravie a  iné. Vláda chce dôsledne podpo-

rovať  a rozvíjať  programy: onkologický,  kardiovaskulárny,

transplantačný, plazmaferetický a dializačný.

 

 

     Zdravotnícka starostlivosť sa  sústredí aj na koncepčné

a komplexné riešenie  závažných alergických, neurologických,

psychiatrických, infekčných i  neinfekčných ochorení. Inten-

zívnymi výchovno-vzdelávacími aktivitami a včasným odhaľova-

ním chce prispieť spolu s inými rezortmi,  napríklad vnútra,

alebo sociálnych  vecí k riešeniu  problematiky drogovej zá-

vislosti, toxikománie, fajčenia, alkoholizmu,  a to osobitne

v skupine mladých ľudí. Nemieni zanedbať ani výchovu k part-

nerstvu, rodičovstvu,  manželstvu a prevenciu  sexuálne pre-

nosných chorôb, vrátane HIV a AIDS.

 

     Zabezpečenie týchto náročných cieľov  spája vláda s ce-

lým radom navzájom poprepájaných aktivít, akými sú napríklad

zmeny a transformácia pregraduálnej a postgraduálnej prípra-

vy všetkých zdravotníckych  pracovníkov, pokračovanie priva-

tizácie v oblasti primárnej starostlivosti i špecializovanej

ambulantnej starostlivosti,  v liekovej politike,  v rozvoji

a využívaní  výsledkov vedecko-výskumných a výskumno-vývojo-

vých pracovísk  a ich spolupráci  so zahraničnými partnermi,

s rozvojom poisťovacieho systému a doriešením spôsobu finan-

covania zdravotníctva, s  dopracovaním výkonových ukazovate-

ľov  a  ich  potupnou štandardizáciou, posilnením kontrolnej

činnosti atď.

 

     Záverom mi dovoľte, aby som veľmi pozitívne ocenila dl-

hú vecnú diskusiu, ktorá o zložitej situácii v oblasti zdra-

votníctva  prebiehala v  gesčnom zdravotnom  výbore Národnej

rady.  V rámci  nej pán  minister naším  opozičným partnerom

a pánu exministrovi Šagátovi, členovi nášho výboru a spravo-

dajcovi k tomuto bodu odpovedal na nastolené otázky i pripo-

mienky. Reagoval s vedomím všetkej zložitosti, ktorá v tejto

oblasti existuje so zreteľom na to, že mnohé doteraz otvore-

né otázky bude potrebné postupne riešiť.

 

     Vážení prítomní, z  programového vyhlásenia vyplýva, že

vláda je rozhodnutá zaoberať sa všetkými pálčivými probléma-

mi v tejto oblasti tak,  aby sa starostlivosť o zdravie pri-

blížila v  rámci objektívnych možností  čo najviac skutočným

potrebám  všetkých  skupín  obyvateľstva.  Jej podporenie je

preto jednou z hlavných  záruk rozvoja nielen zdravotníctva,

ale aj našej mladej  Slovenskej republiky. Preštudujúc si aj

programové vyhlásenie vlády  pána premiére Moravčíka dovoľu-

jem si povedať - nechajme prehovoriť skutky, ktoré najlepšie

zdokumentujú všetky proklamované slová.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, pán poslanec Dzurinda. Pripraví sa pán poslanec

Delinga.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážení členovia vlády,

     panie poslankyne, páni poslanci,

 

     ekonomická časť programového vyhlásenia vlády ma zauja-

la smelými cieľmi najmä  v oblasti dosiahnutia hospodárskeho

rastu, predpokladanej  inflácie a miery  nezamestnanosti. Sú

to odvážne ciele, ktoré je však zodpovednou hospodárskou po-

litikou  a  zabezpečením  demokracie  a politickej stability

možné dosiahnuť.  Výsledky roku 1994 s  prvým rastom hrubého

domáceho produktu po viacerých rokoch, polovičnou mierou in-

flácie oproti roku 1993, aktívnou platobnou bilanciou a iný-

mi ukazovateľmi sú pre takéto ciele dobrým východiskom. Veľ-

mi som sa potešil dôrazu na rozvoj diaľníc, železníc, bytov,

verejných investícií. Je evidentné, že toto - mohutný rozvoj

verejných investícií, je nosným programom vlády.

 

     Tretím  pozitívom súvisiacim  s programovým  vyhlásením

vlády sú  integračné snahy vlády.  Je to správne,  lebo naša

malá ekonomika so silným  produkčným potenciálom musí hľadať

uplatnenie svojich výrobkov aj  na zahraničných trhoch. Dalo

by sa  trochu zjednodušene povedať, že  základný plán stavby

sa zdá byť naozaj v poriadku.

 

     Pozrime sa teraz na to, z čoho, z akých materiálov chce

vláda stavať a aké pracovné postupy chce pri tom použiť. Tak

napríklad na strane 12 sa uvádza, že vláda bude uskutočňovať

program verejných investícií, bude dávať hojné štátne objed-

návky. Na tej istej strane je zámer znižovať zadĺženosť štá-

tu. Na strane 15 je  zámer znižovania deficitu štátneho roz-

počtu a na tej istej strane je aj zámer odpájať financovanie

verejných  investícií  od  štátneho  rozpočtu.  Nuž, logická

otázka tu zrazu znie: Odkiaľ teda vezmeme peniaze? Z rozpoč-

tu nie,  z bánk nie,  tak odkiaľ? Fond  národného majetku má

veľkú dieru.  Súčasní ministri hovoria  o 10 miliardách  Sk.

Privatizovať do cudziny vláda  veľmi nechce, chce podporovať

predaje  podnikov  na  splátky,  znižovanie kúpno-predajných

cien o  investované peniaze. Celkom  správne, ale kde  potom

jednoducho budeme hľadať peniaze? A nejde o drobnosti. Prog-

ramové vyhlásenie vlády síce  neuvádza žiadne cifry, ale pán

premiér v  Pressklube minulý týždeň 10.  januára ohlásil len

na diaľnice tohoto roku 3 200  miliónov a do konca roku 1996

dokonca 16 miliárd korún.

 

     Toto boli moje základné  otázky na rokovaní výborov Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky v minulých dňoch. Žiaľ, ne-

dostal som  na ne odpoveď. Podpredseda  vlády a minister fi-

nancií pán Kozlík nevedel povedať konkrétnejšie údaje o výš-

ke pripravovaných investícií, o  krytí ich potrieb, o očaká-

vaných príjmoch Fondu národného  majetku a podobne. Osobitne

ma to  zarazilo v prípade  zdrojov Fondu národného  majetku.

Programové vyhlásenie uvažuje na viacerých miestach s krytím

potrieb prostriedkami tohoto fondu. Keď som sa však pána mi-

nistra financií  opýtal, aký príjem  Fondu národného majetku

za 4 roky odhaduje a s  akou čiastkou zhruba počíta vláda na

rozvojové programy, povedal, že ešte  nevie, že sa teraz ro-

bia analýzy a výsledok bude známy vo februári.

 

     Vážení prítomní, pri zostave a prerokúvaní programového

vyhlásenia som sa tohoto  roku stretol so zaujímavou skutoč-

nosťou. Členovia  vlády poskytujú mnohé  konkrétne údaje ve-

rejnosti,  a to  prostredníctvom masmédií.  Hovoria o niečom

celkom novom. Pán podpredseda  vlády hovorí o tzv. bezprece-

dentnosti programového vyhlásenia, skrátka o tom, že tu bude

čosi, čo tu ešte nebolo. V odbornej rozprave na rokovaní vý-

borov však pán podpredseda vlády nepotvrdil publikované úda-

je  a neposkytol  iné konkrétnejšie  údaje. Údaje,  ktoré by

presvedčili, že nejde o projekty na vode, ale naozaj serióz-

ne, reálne zámery. Teda postup  by bol dôveryhodný, keby bol

skôr opačný - menej dávať - ľudovo povedané - na bubon, viac

mať pripravené v aktovke. Je mi jasné, že detaily do progra-

mového vyhlásenia  nepatria, ale keď ide  o debatu medzi po-

slancami, ktorá ústi do hlasovania o dôvere, treba vytiahnuť

takpovediac aj  veci z aktovky, aby  poslanci videli, že se-

riózne plány a prepočty existujú.

 

     Výsledkom je  zdanie, že projekt  na stavbu by  aj bol,

chýba však  materiál a dostatok  potrebných majstrov. A  na-

viac, otázka stojí aj tak,  aká bude spolupráca týchto majs-

trov  na  stavbe.  Nebude  jeden  stavať  múr  a druhý mu ho

z opačného  konca rozoberať?  Príklad: programové vyhlásenie

hlása potrebu urýchlenia privatizácie, spoluprácu s Medziná-

rodným  menovým fondom,  úsilie rýchlo  vstúpiť do Európskej

únie. Ba  na jednom z prvých  rokovaní súčasnej vlády dostal

pán  minister  zahraničných  vecí  úlohu pripraviť prihlášku

Slovenskej republiky  do Európskej únie  už v prvom  polroku

1995. Ale  počas uplynulej soboty  Združenie robotníkov Slo-

venska podpísalo so Stranou pracujúcich Francúzska dokument,

v ktorom označujú politiku Európskej únie ako politiku, kto-

rá uvrhuje  celý svet do  barbarstva. To je citát. Nechce sa

veriť, že by Združenie  robotníkov Slovenska úsilie o urých-

lený vstup do Európskej únie  podporovalo preto, aby to uvr-

hovalo Slovensko do barbarstva.

 

     Znepokojuje ma  aj prístup k  privatizácii, a tu  najmä

dva momenty - po prvé, že do kupónovej privatizácie budú po-

núkané zásadne len menšinové časti majetku podnikov, po dru-

hé, že vláda bude presadzovať účasť zamestnancov na privati-

zácii podnikov, v ktorých  pracujú. Prvý prístup znamená, že

podniky budú  dlho väčšinovo štátne,  lebo privatizácia pre-

dajmi väčšinových  častí podnikov bude  trvať dlho. A  to je

v rozpore so zámerom programového vyhlásenia urýchliť priva-

tizáciu tak, ako to čítame napríklad na strane 11. Veď kupó-

nová  privatizácia  je  najrýchlejšou  metódou privatizácie.

Druhý prístup znamená, že budú ukrátení učitelia, zdravotní-

ci, policajti, vojaci, dôchodcovia,  študenti, ale aj želez-

ničiari, družstevníci a ďalšie  profesné a sociálne skupiny.

Pritom medzi robotníkmi - vážne sa obávam - sa rozširuje fa-

lošná predstava, že akcie budú dostávať zadarmo.

 

     Osobitnú pozornosť si  zasluhuje kupónová privatizácia.

Úplne prvým  riadiacim krokom pána Kozlíka  ako ministra fi-

nancií bolo, že zrušil začiatok predkola druhej vlny kupóno-

vej privatizácie  vyhlásený predchádzajúcou vládou.  Dňa 22.

decembra všetky noviny oznamovali výrok pána ministra Kozlí-

ka,  že predkolo  možno začne  už 23.  januára 1995. Dnes je

20. január, ale  programové vyhlásenie  nielenže nestanovuje

konkrétny termín, ale hovorí  o analýze, odpočte, inventari-

zácii a  prehodnocovaní ponuky. Naviac,  od viacerých členov

vlády sa  dozvedáme, že bude  krátená ponuka možno  až na 50

miliárd Sk.  Keďže predchádzajúca vláda  pripravovala 70 mi-

liárd, krátenie ponuky o 20 miliárd by znamenalo, že na jed-

ného vlastníka  kupónovej knižky by nepripadlo  20 tisíc ko-

rún, ale len 14 285, teda v  priemere temer o 6 tisíc Sk me-

nej. A  to považujem voči  3,5 milióna občanov  Slovenska za

nespravodlivé.  Rád  by  som  predišiel zbytočným polemikám,

a preto  v záujme  týchto ľudí  vlastniacich kupónovú knižku

podávam dva návrhy do uznesenia.

 

     Prvý  návrh:  Národná  rada  Slovenskej republiky žiada

vládu, aby vyhlásila začiatok predkola druhej vlny kupónovej

privatizácie najneskôr do 31. januára 1995.

 

     Druhý návrh: Národná rada  žiada vládu, aby zabezpečila

majetok podnikov zaradených do  druhej vlny kupónovej priva-

tizácie v objeme aspoň 70 miliárd Sk v bilančnej hodnote.

 

     Panie poslankyne, páni  poslanci, programové vyhlásenie

hovorí, že vláda podporí založenie osobitnej bankovej inšti-

túcie zameranej  na úverovanie malých  a stredných podnikov,

vybraných infraštruktúrnych projektov  a ďalších prioritných

programov. Programové vyhlásenie  však tento zámer neodôvod-

ňuje ani  jedinou vetou. Pritom  vláda Vladimíra Mečiara 

jeden  neúspešný pokus  - postaviť  banku za  štátne peniaze

urobila. Bol  ohlásený dokonca zámer  konštituovať celé nové

bankové centrum. Hovorím o banke Slovakia. Z diskusie vo vý-

bore vyplynulo, že tento  zámer stroskotal. Bude druhý pokus

úspešnejší? Koľko štátnych peňazí  minula doteraz vláda Vla-

dimíra Mečiara  na tento neúspešný  pokus? Prečo nepostačuje

súčasná štruktúra  bánk? Nie je ani  jedna zo súčasných slo-

venských bánk schopná  financovať podnikateľov a infraštruk-

túrne projekty?  Prečo programové vyhlásenie  neobsahuje ani

jednu vetu zdôvodnenia?

 

     Na strane 17 programového  vyhlásenia sa píše, že vláda

navrhne zákonom určenie podielu miest a obcí na výnose z da-

ní. Moja  otázka vo výbore znela,  či to bude robiť  tak ako

doteraz,  že obciam  vždy stanovil  podiel na  daniach zákon

o štátnom  rozpočte a  doposiaľ vždy  menší percentuálny po-

diel, alebo či to bude  osobitným zákonom, kde bude fixovaný

podiel obcí a miest na  jednotlivých daniach trvale. Obce by

tak mali  istou stálych príjmov  a mohli by  lepšie plánovať

svoj rozvoj. Ani tu som nedostal vecnú odpoveď. Dozvedel som

sa, že ide - citujem - o strednodobú úlohu, ktorú bude vláda

riešiť až po prevode viacerých  kompetencií do miest a obcí.

Mal som dojem, že ide o zámer mimo mandátneho obdobia súčas-

nej vlády.

 

     Na záver by som chcel  ešte oceniť dobre spracované pa-

sáže programového vyhlásenia vlády týkajúce sa dopravy, spo-

jov a verejných prác. Upozorním len na niektoré nepresnosti,

ktorých  odstránenie materiál  ešte viac  vylepší. Na strane

31 sa píše, že vláda pripraví program dobudovania diaľničnej

siete. Program je pripravený  vo viacerých variantoch, treba

si len  vybrať. Jeden z  variantov bol 13.  decembra, práve,

keď nastupovala poobede súčasná vláda, rozosielaný na medzi-

rezortné konanie. Ale k dispozícii  sú aj ďalšie, s kratšími

obdobiami realizácie. Program teda netreba pripravovať, tre-

ba  urýchlene prijať  jeden z  pripravených variantov. Medzi

diaľničné priority odporúčam doplniť úsek D 18. Ide o celkom

nový odsek spájajúci Žilinu, Čadcu, Skalité a Bialsku Bialú.

Ide o úsek, ktorý bol 6.  až 8. decembra 1994 po niekoľkome-

sačnom úsilí zaradený do systému TEM - Transeurópskych diaľ-

ničných a cestných sietí a ktorý treba čo najskôr začať sta-

vať, lebo konkurenčný tlak Českej republiky je tu veľmi sil-

ný a mohli by sme  prísť o značnú finančnú podporu Európskej

únie.

 

     Na strane 34 sa píše, že vláda pripraví zákon o cestnej

doprave. Zásady  zákona prešli výbormi Národnej  rady 11. až

20. apríla 1994, samotný zákon bol predložený do Legislatív-

nej rady vlády 27. septembra 1994. Zákon teda nie je potreb-

né pripravovať, ale prerokovať vo  vláde a čo najskôr schvá-

liť v Národnej rade  Slovenskej republiky. Do pozornosti re-

zortu odporúčam aj úspešné dokončenie transformácie Poštovej

novinovej služby vo väzbe na distribučný zákon zabezpečujúci

potrebnú celoplošnú distribúciu tlače.

 

 

     Panie  poslankyne,  páni  poslanci,  všetky smelé plány

môže vláda splniť, ale predovšetkým  vtedy, keď bude na Slo-

vensku pokoj, politická stabilita a právny štát. Aj vláda si

je toho  vedomá, preto prvá veta  - kapitola rozvoj demokra-

cie, politického systému a  práva znie: "Základným a trvalým

cieľom  vlády je  demokratický právny  štát." Koniec citátu.

Každý z nás  iste bude súhlasiť, že jeho  základom je Ústava

Slovenskej republiky  a jej dodržiavanie. Článok  73 odsek 2

Ústavy  Slovenskej republiky  hovorí -  citát: "Poslanci 

zástupcovia občanov.  Mandát vykonávajú osobne  podľa svojho

svedomia a  presvedčenia a nie sú  viazaní príkazmi." Koniec

citátu. Časopis Extra dňa  12. januára 1995 priniesol rozho-

vor s poslancom Národnej rady Slovenskej republiky za Hnutie

za demokratické  Slovensko pánom Cuperom. Na  otázku - citu-

jem:  "Nehrozia  Hnutiu  za  demokratické Slovensko opätovné

prestupy niektorých poslancov  do iných politických zoskupe-

ní, najmä do Demokratickej únie?" - pán poslanec Cuper odpo-

vedá: "Nemyslím si, že  poslanci HZDS budú kupovateľní. Keby

aj, tak budú veľmi drahí.  Každopádne drahší ako 5 miliónov.

Bude sa však o tom vedieť, čo by bola pre nich veľká morálna

prehra." Nasleduje  otázka: "Tých 5 miliónov,  natoľko sa vy

sám  oceňujete?" Odpoveď  pána poslanca  Cupera: "Nie, každý

náš poslanec totiž podpísal, že toľko dlhuje hnutiu za pred-

volebnú kampaň."

 

     Dámy a páni, uvedené  vyvoláva prinajmenšom tri otázky.

Ak predvolebná kampaň jedného poslanca Hnutia za demokratic-

ké Slovensko  stála 5 miliónov,  a poslancov HZDS  je tu 61,

odkiaľ vzalo  Hnutie za demokratické  Slovensko 305 miliónov

korún na kampaň poslancov HZDS. /Šum v sále./ Pani poslanky-

ňa Bieliková, dúfam, že aj občania Slovenska, daňoví poplat-

níci sa teraz tak z chuti smejú ako vy.

 

     Druhá otázka: Ako je to so svedomím poslancov Hnutia za

demokratické Slovensko? Celkom prakticky  sa pýtam, ako budú

hlasovať, ak niečo  nebude v súlade s ich  svedomím, keď nad

nimi visí hrozba 5 miliónov korún.

 

     A po tretie - ako to bude s právnosťou nášho štátu, keď

ústava hovorí  jedno, programové vyhlásenie vlády  to na pa-

pieri rešpektuje,  ale praktické politické  kroky najsilnej-

šieho člena vládnej koalície sú s tým v rozpore.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     Kresťanskodemokratické hnutie vždy  podporí veci, ktoré

sú prospešné pre Slovensko, pre jeho ekonomiku, pre jeho ob-

čanov bez ohľadu na to, či sme vo vláde alebo v opozícii. Aj

vy už máte  s nami jednu takúto skúsenosť.  Hlasovali sme za

opatrenia, ktorými sa  spravuje súčasné obdobie rozpočtového

provizória, lebo  je lepšie mať nejaké  opatrenia, ako nemať

žiadne. Aj hlasovanie o dôvere  vláde bude hlasovaním o tom,

čo je, podľa nášho názoru, lepšie pre Slovensko a jeho obča-

nov. Preto sme veľmi dôsledne posudzovali a posudzujeme nie-

len to,  čo je napísané,  čo je vyrieknuté,  ale aj to,  ako

vláda a členovia vládnej koalície konajú.

 

     Ďakujem vám.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Predtým  ako vystúpi pán  poslanec Delinga, sú

faktické poznámky. Prvú má pán podpredseda Húska.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Dovoľte krátku poznámku k vystúpeniu pána poslanca Dzu-

rindu. Nejdem sa zapodievať problematikou, že sa odchádza od

témy, to nie je teraz  dôležité, ale chcem upozorniť, že na-

ozaj chceme urýchliť privatizáciu a že urýchlenie privatizá-

cie v našom prípade predstavuje aj taký postup, ktorý je na-

koniec nielen legitímny, ale  podobne uskutočňovaný v Českej

republike, že definujeme, čo je  a v akom rozsahu je verejný

sektor, že teda vyčleníme z ďalšej privatizácie niektoré ob-

lasti, ktoré nesporne do privatizácie patriť nemajú a patria

tradične  do oblasti  verejného sektoru,  alebo v niektorých

prípadoch dokonca do riešenia zmiešanej ekonomiky. To zname-

ná, že  takýmto spôsobom sa  tiež bude riešiť  tento problém

a je to veľmi vážny postup.

 

     Okrem toho  si naozaj nerobíme problémy  s tým, či máme

alebo nemáme zaradiť veľa do kupónovej privatizácie. Keby to

bolo  podľa  pána  Janičinu,  v  jednej interpretácii hovorí

o 90 až 100 alebo 110 miliardách. Nám ide práve o to, aby to

bola menšia časť.  Ukazuje sa /ako je to  vidno napríklad aj

z dnešného komentára pani novinárky Durianovej, ktorá opisu-

je  prípad  operácie  zníženia   základného  imania  vo  VÚB

Kupóne/, že sa odborníci na slovenský kapitálový trh priklá-

ňajú k názoru, že cena akcií VÚB Kupónu je momentálne hlboko

pod úrovňou  skutočnej hodnoty majetku. To  je naozaj prípad

väčšiny  investičných  kupónov.  Nechceme  podporovať  tento

priebeh znižovania hodnoty akcií fondov. Preto je realizova-

ná kontrola privatizačných fondov,  aby sme vlastne vylúčili

operácie, ktoré potom vykazujú  vo fondoch celkom inú trhovú

hodnotu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Cuper.

 

 

 

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený predsedajúci,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

     milí hostia,

 

     dva dni som tu nevystupoval  a ani som nemal záujem vy-

stúpiť, i keď som mal niekedy dojem, že toto zhromaždenie si

poniektorí poslanci opozície pletú  so zjazdami kedysi komu-

nistickej strany  a stále navrhujú vládnej  koalícii, aby im

predložila  rozpracovanie záverov  zjazdu na  konkrétne pod-

mienky.

 

     Súhlasím  s  pani  poslankyňou  Gbúrovou, že programové

vyhlásenie má  byť všeobecným dokumentom a  má dávať filozo-

fiu, nie ciele a prostriedky  účelovo. Prekvapuje ma, že po-

slanci  KDH sa  uchýlili k   takému - s prepáčením  za výraz

- hlúpemu účelovému politickému útoku na programové vyhláse-

nie. Tam, kde chýbajú argumenty, hľadajú sa politické a úče-

lové spojenia.

 

     Ak pán Čarnogurský včera  spojil morálny útok proti mi-

nisterke  školstva s  pamiatkou troch  slovenských biskupov,

vysvetľoval som si to asi  tým spôsobom, že sa chcel zapáčiť

kňazom v Spišskej kapitule  a poslucháčom  kňazského seminá-

ra, pretože viem dobre, a to som si vyčítal ešte z novín, že

práve poslucháči  kňazského seminára ešte  pri návšteve pána

prezidenta  v Spišskej  kapitule  vyjadrili  na zadnú stranu

obrazu Vincenta  Hložníka lojalitu pánu  prezidentovi, takže

som si  myslel, že to je  akási predpríprava na bod  6 tejto

schôdze, keď tu  mal byť pán prezident a  malo sa diskutovať

o liste.

 

     Ale keď  pán Dzurinda -  s prepáčením za  výraz - hlúpo

spojil článok  ústavy s mojím  výrokom v Extra  S, v ktorom,

samozrejme, som hovoril  to, čo som si myslel,  že budem ho-

voriť, a čo nemusí byť vôbec  pravda /smiech v sále/, tak sa

mi zdá veľmi smiešne  najmä obviňovať Hnutie za demokratické

Slovensko, že  mohlo vydať viac  prostriedkov, ako navrhoval

kedysi vo  svojom geniálnom návrhu zákona  o obmedzení pros-

triedkov na volebnú kampaň  politických strán obmedziť pros-

triedky na 12 miliónov. Osobne taký zákon v nijakom demokra-

tickom  štáte nepoznám,  pretože je  asi zrejme  pozostatkom

alebo rezíduom  totalitného myslenia niektorých  členov KDH.

Všade  v  demokratických  štátoch  sa  iba ukladá politickým

stranám povinnosť zverejniť výšku prostriedkov, ktoré dosta-

nú od iných subjektov nad  istú hranicu. Napríklad v Nemecku

je to nad 20 tisíc mariek.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, máte 20 sekúnd.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Áno, končím. Takže, neviem o  tom, že by poslancom Hnu-

tia  za demokratické  Slovensko niekto  bol niečím  viazaný.

Každý bude rozhodovať určite podľa svojho najlepšieho svedo-

mia. A to,  aké má záväzky k Hnutiu  za demokratické Sloven-

sko, to  je vnútorná jeho  záležitosť, pretože ústava  jasne

hovorí, že  politické strany sú na  štáte nezávislé inštitú-

cie.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Hofbauer.

 

 

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Vážený pán predseda,

     dámy a páni,

 

     začatie predkola kupónovej privatizácie stanoviť termí-

nom  mi pripadá  presne tak,  že zemiaková  kampaň sa skončí

k výročiu  Októbrovej revolúcie.  To sa  proste začne vtedy,

keď kupónová privatizácia pripravená  bude. A keď pripravená

nebola, nemohla  sa začať, pretože ak  by odštartovala v tom

termíne, ako to ohlasovala  predchádzajúca vláda, rád by som

videl tú zábavu na súdoch  so 140 tisíc viacnásobne evidova-

nými  a s  tým  neuveriteľným  neporiadkom, ktorý  náš výbor

a kontrola, dohľad nad procesom privatizácie konštatovala.

 

     A k  druhému bodu - nesmierne  mám rád moravského alebo

českého  humoristu  Vladimíra  Renčína.  Má nesmierne bystré

a inteligentné vtipy a postrehy.  Na jednom obrázku má nama-

ľovaných dvoch  partnerov, ako stoja  pred plagátom s  takým

pornom ako  hrom a druhý hovorí  prvému: Je to prekvapujúce,

ale ty si prvý  človek v tomto štáte,  ktorý vyjadruje obavu

pred  svojím vlastným  mravným narušením.  Všetci sa obávali

mravného narušenia tých druhých.  Takže, mne pripadá tak, že

KDH  doteraz vyjadrila  obavy z  mravného narušenia svedomia

všetkým politických subjektov s výnimkou seba. Som tomu rád,

že ste jediní mravne a čo sa týka svedomia nenarušení.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Černák.

 

 

 

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán  predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     na rozdiel od kolegu Cupera vonkoncom nepovažujem slová

kolegu Dzurindu za hlúpy politický účelový útok na programo-

vé vyhlásenie vlády. Naopak,  gratulujem mu k jasne formulo-

vanej otázke.  Pán Cuper sa vo  svojej odpovedi síce strašne

zamotal, skončil s 20 tisíc markami, ale vôbec nevylúčil, že

to nie je  pravda. Preto žiadam, aby premiér  Mečiar v záve-

rečnom slove jednoznačne formuloval odpovede na otázky, kto-

ré naniesol pán Dzurinda: Je pravda, že poslanci HZDS podpi-

sovali záväzky 5 miliónov korún  pred voľbami? Je pravda, že

kampaň stála vyše 300 miliónov  korún? Ak bude toto formulo-

vať a jasne odpovedať,  občania Slovenskej republiky si sami

urobia záver, či tí, ktorí robia kauzu z porušenia volebného

zákona spochybňovaním petičných hárkov, sa nedopustili oveľa

väčšieho  prehrešku,  pretože  obmedzili  svojich poslancov.

Žiadam odpoveď od pána premiéra v záverečnom slove.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Som rád, že pán poslanec Cuper potvrdil tých 5 miliónov

korún, ale  musím sa zastať pani  poslankyne Bielikovej. Po-

znám ju už  dlhšie a jej šarm osobne  hodnotím omnoho vyššie

ako 5 miliónov. 5 miliónov korún je iba cena bežného poslan-

ca HZDS. /Smiech v sále./

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Bojím sa spýtať na cenu ostatných.

 

     Pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán predseda,  k pánu kolegovi  Cuperovi - povedal,  že

nepozná zákon o obmedzení  výdavkov politických strán vo vo-

lebnej kampani  v demokratických krajinách. Chcel  by som mu

povedať,  že taký  zákon  existuje  v Anglicku,  existuje vo

Francúzsku, určite a zrejme v ďalších krajinách. A pokiaľ sa

pamätá,  asi pred  dvoja rokmi  aj v  našej tlači  sa písalo

o súdnom procese vo Francúzsku, keď bývalý francúzsky minis-

ter kultúry  Jack Lenk musel  v súdnom konaní  dokazovať, že

neprekročil vo svojej volebnej kampani v jednomandátovom ob-

vode stanovenú maximálnu sumu volebných výdavkov. Ten proces

vyhral, ale keby ho bol prehral, bol by stratil mandát.

 

     Ale pán kolega Cuper ešte hovoril, že poslanci KDH majú

hlúpu argumentáciu. Dovoľte, aby som kolegom z HZDS dal jed-

nu právnu radu, ktorú možno budú potrebovať, dúfam, že nebu-

de hlúpa, pracoval  som jeden čas ako advokát.  Chcel by som

vás informovať o tom, že  podľa Občianskeho zákonníka je ne-

platný právny úkon, ktorý je  v rozpore so zákonom alebo ob-

chádza zmysel  zákona. To znamená, že  záväzok na zaplatenie

5 miliónov korún, ktorý ste  podpísali, je neplatný, pretože

sa prieči ústave. Preto jednoducho sa nemusíte obávať, nemá-

te  povinnosť platiť  5  miliónov  korún v  žiadnom prípade.

/Smiech v sále./

 

     Ďakujem.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec, oni  to podpisovali práve preto,

že vedeli, že to neplatí.

 

     Pán poslanec Líška.

 

Poslanec S. Líška:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     pán poslanec Dzurinda  vo svojom predchádzajúcom vystú-

pení  podrobil skutočne  náročnej analýze  a zasypal  sériou

pripomienok až výčitiek väčšiu časť hospodárskej časti prog-

ramového vyhlásenia  vlády, snáď s  výnimkou rezortu dopravy

a spojov. Položil som si otázku, prečo asi a rád by som pri-

pomenul,  že istý  nemenovaný pán  minister dopravy,  spojov

a verejných prác vo vláde pána Moravčíka skutočne veľmi ori-

ginálnym a svojským spôsobom si predstavil odpočet programo-

vého  vyhlásenia vlády,  ktorej bol  členom, za  svoj rezort

v decembri minulého  roku. V prvom kole  pokusu nášho výboru

po získaní odpočtu na základe platného uznesenia nám predlo-

žil s bohorovným úsmevom prehľad  materiálov, kde by sme náš

výbor zaujímajúce podklady našli. Podivné, skutočne podivné.

Následne s  nemalou dávkou ostrovtipu  jemu vlastného, bohu-

žiaľ, hraničiaceho až s  aroganciou, si dovolil poučovať vý-

bor o tom, čo je obvyklou náplňou odpočtu rezortu príslušnej

kapitoly programového vyhlásenia a ako má vyzerať po obsaho-

vej i formálnej stránke.  Svoje vystúpenie pritvrdil katego-

rickým vyhlásením, že on veru  slohové úlohy pre výbor robiť

nebude.

 

     Vážené dámy, vážení páni, je to vskutku svojský prístup

a výklad významného predstaviteľa  súčasnej opozície z radov

KDH o naplnenie kontrolnej funkcie parlamentného výboru voči

rezortu  spadajúcemu pod  jeho gesciu.  Pán poslanec  Langoš

poukázal vo svojom vystúpení na 15-riadkový rozsah časti tý-

kajúcej sa bezpečnostnej problematiky v programovom vyhláse-

ní vlády pána Mečiara, ktoré  v súčasnej dobe teraz prerokú-

vame. Kapitola dopravy a spojov v programovom vyhlásenie do-

časnej vlády pozostávala z 33 riadkov, no pánu Dzurindovi sa

ani po  dvoch vystúpeniach vo  výbore nepodarilo výbor  pre-

svedčiť, či sa mu z  jeho zámerov obsiahnutých v programovom

vyhlásení v kapitole rezortu dopravy a spojov podarilo vôbec

niečo splniť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR  I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Chcem poďakovať pánu poslancovi  Mikloškovi, že tak vy-

soko hodnotil pani poslankyňu Bielikovú, ale chcem odpovedať

pánu poslancovi Čarnogurskému. Áno,  išlo o súdne spory, ale

išlo vždy  o to, či  dotyčný kandidát na  poslanca alebo ne-

skorší poslanec prekročil prijatú sumu od jednej osoby alebo

od jedného  právnického subjektu, nie o  sumu, ktorá by bola

pre všetkých,  a najmä politické  strany rovnaká. Je  predsa

nezmysel prijať zákon o tom, že strana, ktorá trebárs pôsobí

v regionálnych podmienkach, bude mať  také isté možnosti po-

užiť finančné  prostriedky na volebnú kampaň,  ako tá, ktorá

pôsobí v celoštátnom meradle. To je  po prvé. Po druhé - ďa-

kujem pánu  poslancovi Čarnogurskému, že povedal  to, čo som

ja povedal  v jedných novinách  práve vtedy, keď  sa to per-

traktovalo počas  volebnej kampane, aj  pred volebnou kampa-

ňou. Ale tým aj odpovedal pánu Černákovi, ktorý sa ako druhý

chytil toho, že  skutočne, ak by aj k  takému aktu došlo, je

nezmyselné ho  spájať s nejakou imunitou  alebo svedomím po-

slancov.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR  I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Mušková.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Vážená Národná rada,

 

     hovorilo sa tu o nezákonnosti,  o morálke, o zmenách na

rôznych postoch, akoby to, čo sa dialo po marci 1994, nebola

pravda,  akoby  vtedy  nebol  odvolaný prezident Policajného

zboru, predstavitelia Najvyššieho kontrolného úradu, Štatis-

tického úradu, Tlačovej  agentúry, spomínaných 26 prednostov

a ďalší. Nedá mi nespomenúť odvolanie televíznej rady, ktorá

sa  bezprecedentne  odvolávala  na  pôde  parlamentu dvakrát

v priebehu jednej hodiny, pretože prvýkrát bol odvolaný aku-

rát jeden člen rady, ale  druhýkrát už poslanci odvolali ra-

du, teda  volili nie podľa svojho  svedomia, ale podľa stra-

níckej disciplíny.

 

Predseda NR SR  I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Husár.

 

Poslanec S. Husár:

 

     Mňa by ani tak veľmi netrápilo to, čo si o 5 miliónoch,

ktoré som niekomu dlžný, myslí  pán Černák, ale trápi ma to,

že to prostredníctvom rozhlasu  a televízie počúva moja man-

želka. Preto zneužívam tento  priamy prenos a oznamujem: Ne-

ver nikomu, nie som nikomu nič dlžný. /Smiech v sále./

 

     Ale keďže  aj pán poslanec Cuper  sa zamotal a nehovorí

celkom pravdu, ja  by som tú pravdu povedal.  Nie je pravda,

že sme  zaviazaní. My sme  sa skladali. Správcom  pokladu je

pán Cuper.  A aby bol  konečne pokoj, odporúčam,  aby ďalšie

podpisové vzory pre tento určilo KDH a prípadne pán Černák.

 

Predseda NR SR  I. Gašparovič:

 

     Zoberte si aj nejakého advokáta. /Smiech v sále./

 

     Pán poslanec Cingel.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Je mi naozaj ľúto, že sme skĺzli do nejakej roviny, kde

sme zrejme nechceli a márnime  čas svoj, aj tých, čo sledujú

toto naše  zasadanie. Napriek tomu  prijímam hodenú rukavicu

a pýtam sa. Keď  som cestoval raz domov, v  susednom kupé sa

bavili bývalí členovia vlády. Je to "zaručená správa". A tak

si hovoria: Predstav si, keď Mečiar padol, už sme vedeli, že

ideme do vlády, tak sme  sa stretli na tzv. nultom zasadnutí

vlády. S hrôzou sme zistili,  že ministri za KDH si doniesli

so sebou celé pripravené projekty na konkrétnu privatizáciu,

a tam sme pochopili, do akej búdy sme spadli. Tragédia bola,

že Moravčík  to pochopil až v  polovici augusta. A najlepšie

zapracoval Harach, pretože keby  nebol dal učiteľom na pred-

volebnú kampaň 50 miliónov, tak prepadneme vo voľbách. Váže-

ní, toto sú tiež zaručené správy.

 

     Pán Černák, pýtam sa, zodpovedia  všetci, čo som ich tu

menoval, na  túto otázku tak ako  vyžadujete, aby tu premiér

Mečiar odpovedal neustále na vaše invektívy, ktoré tu vnáša-

te, ktorými rozdrobujete toto  rokovanie o tak dôležitom do-

kumente ako  je programové vyhlásenie  vlády. Vážení, vráťme

sa ku konštruktívnemu rokovaniu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Tiež  si myslím, že aj  keď zrejme divákom pri

televíznych obrazovkách  sa toto páči, vráťme  sa k predmetu

vlastného rokovania.

 

     Prosím, pán poslanec Tkáč.

 

Poslanec V. Tkáč:

 

     Domnievam  sa, že  je množstvo  divákov a  poslucháčov,

ktorým sa to nemôže páčiť.  Vážení, spamätajme sa! Vo vystú-

peniach poslancov je zaujímavé, že  z toho istého klubu zvr-

hávate aj  inak konštruktívne myšlienky  do osobných záleži-

tostí, provokujete diskusiu,  reakcie, vzbudzujete negatívne

emócie. Spamätajte sa, prosím vás.

 

Predseda NR SR  I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem pekne. Chcel som pripomenúť predovšetkým to, že

dnes prerokúvame otázku vyslovenia  dôvery tejto vláde alebo

tej časti, ktorú tu dnes vidíme a ktorú tu dnes máme. Prero-

kúvame jej programové vyhlásenie.  S tým rozhodne treba spá-

jať aj doterajšie kroky jej členov. Nehovoríme tu o tej vlá-

de, ktorú  nazývate dočasnou a ktorá  teraz prešla do opozí-

cie, ktorá nepochybne bude  taktiež dočasnou. Ale musím rea-

govať na  slová pána Cingela.  Pán Cingel, sám  hovoríte, že

ste to počuli vo vlaku. Jednoducho je to lož. Neviem, kde tá

lož vznikla, či v tom vlaku  alebo vo vašej hlave, a neviem,

či vy viete, že to je  lož. Nebudem vás preto obviňovať, ale

nie je to pravda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Baránik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Chcel by  som odpovedať pánu  poslancovi Dzurindovi, že

som bol  prítomný na rokovaní výboru  pre financie, rozpočet

a menu, keď postavil otázky  podpredsedovi vlády pánu Kozlí-

kovi. Odpovede  pána podpredsedu vlády  som vysoko hodnotil,

pochopil som, že to chápe presne a má konkrétnu presnú pred-

stavu, ako to chce realizovať. Zrejme pochopenie či nepocho-

penie závisí od stupňa poznania konkrétneho problému.

 

Predseda NR SR  I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán poslanec Cingel, opakujem to, čo povedal pán posla-

nec Šimko, že  je to lož a ako predseda  klubu KDH vás vyzý-

vam, aby ste  povedali presne, kedy to bolo,  kto tam sedel.

/Smiech v sále./  Vážení páni, je vám veselo,  ale tak to je

v civilizovanom svete. Takéto sú pravidlá hry.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Bieliková.

 

Poslankyňa A. Bieliková:

 

     Ďakujem pekne za slovo. Chcem sa poďakovať pánu Mikloš-

kovi za poklonu,  on je v podstate vždy  galantný, ale chcem

ubezpečiť, že nikdy v živote,  už teda do konca môjho života

nebudem mať 5 miliónov korún, takže ich nikdy nikomu nebudem

môcť  vrátiť, ani  v prípade,  že by  som sa  zaviazala, ale

pochybujem,  že by  som sa  zaviazala, lebo  ich fakt nemám,

nikdy v živote mať nebudem.

 

     Ale chcela by som povedať jedno. Je jedno také latinské

príslovie, pán Mikloško ho bude poznať. Si duo faciunt idem,

non est idem - keď dvaja  robia to isté, nie  je to to isté.

Všetci, vlastne  aj koalícia aj opozícia  tu hovoríme o Slo-

vensku, o jeho prosperite, o jeho rozvoji, o jeho napredova-

ní,  ale všimnite  si akým  spôsobom. Už  veľmi veľa kolegov

poslancov vystúpilo z opozície, ale bohužiaľ, neviem, či som

si to nevšimla, alebo tu nebolo nič konštruktívne, nič pros-

pešné  v prospech  tohto programového  vyhlásenia. Tá podaná

ruka na spoluprácu, ako sa  to dosť často v médiách opakuje,

že sme  ju nechceli -  prosím vás pekne,  stále len hádzanie

kritiky, hádzanie polien pod nohy  a tak ďalej. Som presved-

čená,  že nám  všetkým ide  o to  Slovensko, tak pristupujme

všetci konštruktívne k tomu, o čom sa tu rokuje.

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Vaškovič.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Ďakujem. Je tu výzva,  aby sme postupovali konštruktív-

ne, tak  chcem  zareagovať na stanovisko  pána poslanca Hof-

bauera k predkolu. Predkolo slúži  iba na to, aby sa umiest-

nili body MIK-ov do  investičných fondov. Môže trvať mesiac,

tri mesiace, aj rok, nie je k tomu potrebný ešte definitívny

zoznam. Preto odkladanie začatia  tohto predkola je politic-

kého charakteru a nemá nijaké ekonomické opodstatnenie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Cingel.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Pán kolega  Mikloško a pán  kolega Šimko, ak  si chcete

vypočuť záznam z  toho, čo som povedal, povedal  som, že som

počul zo susedného kupé, že sú to také "zaručené správy" ako

JPP, ako vy tu používate,  takže som chcel povedať, že jedna

pani povedala. Aj som to tak  zobral, ale ak by sme to takto

hovorili, čo ste  vypočuli vy a čo sme počuli  my a každý by

tu mal dávať odpočet, to  nie je konštruktívne, vážení páni.

Čiže som povedal, počul som  zo susedného kupé ako takto ho-

voria a  takto to aj  beriem. Ak si  budeme takýmto spôsobom

odpovedať, prosím, to je všetko.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Pittner.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Vážený pán predseda, chcel  by som reagovať na poznámku

alebo kritiku zo strany pani poslankyne Muškovej, pokiaľ ide

o prepustenie resp.  uvoľnenie z funkcie prezidenta Policaj-

ného zboru pána Krajču. Chcem  povedať, že ak som toto opat-

renie vláde navrhol a vláda ho schválila, dodnes som rád, že

som to  urobil. A o tom,  že som to urobil  dobre, svedčí aj

to, že nový minister a nová vláda pána Krajču do tejto funk-

cie nedala.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Slota.

 

Poslanec J. Slota:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení prítomní,

 

     osobne si myslím, že za tieto  dva dni bolo tu dosť po-

vedané /smiech v sále/. Osobne  si myslím, že programové vy-

hlásenie vlády Slovenskej republiky je veľmi dobré a dalo by

sa povedať, že nijaká vláda, nijaká  vláda na svete by sa za

takéto programové vyhlásenie nemusela hanbiť. V žiadnom prí-

pade nie.  Bohužiaľ, opozícia si stále  myslí, bohužiaľ, len

myslí, že je konštruktívna, pretože  je na hony vzdialená od

konštruktívnosti, a  robí všetko pre to,  aby znevážila sku-

točne veľmi dobré programové vyhlásenie vlády. Či už je spl-

niteľné alebo  nesplniteľné, nech to nechajú  na vládu, nech

sa tým netrápia. Oni mali  možnosť, aby splnili svoje sľuby.

Veľmi pochybujem,  že ich splnili vo  svojom programovom vy-

hlásení dočasnej vlády.

 

     Tie nechutnosti, ktoré tu boli povedané niektorými ľuď-

mi, trebárs aj na našu ministerku - mne sa  zdá,  že to bolo

tak nechutné,  dá sa povedať až  hnusné a odporné. Skutočne,

keď to počujem z úst  človeka, ktorý v hlbokej totalite štu-

doval na Karlovej univerzite, jeho brat chodil po zahraničí,

vieme veľmi dobre, keď vtedy  títo ľudia mohli chodiť po za-

hraničí,  čoho museli  byť súčasťou,  jeho sestra  študovala

čínštinu tiež na Karlovej  univerzite alebo na nejakej vyso-

kej škole, nehovorme o utláčaní  a kto bol utlačovateľ a kto

bol utláčaný, pretože tá hranica je skutočne veľmi problema-

tická. Mali by sme všetci,  koľkí sme tu, predovšetkým bojo-

vať za to,  aby sme všetci bojovali v  prospech tohto národa

a nie v prospech našich  zahraničných sponzorov a v prospech

svojich vlastných vrecák. To je meritum veci. A z toho dôvo-

du, pretože som technik a  pragmatik a nie som človek, ktorý

sa  živil   len  tým,  že  veľa   rozprával  na  straníckych

schôdzach, žiadam, pán predseda, a dávam procedurálny návrh,

aby sme ukončili túto neproduktívnu a dá sa povedať dehones-

tujúcu  rozpravu, pretože  Slovensko sa  na nás  pozerá a je

znechutené. Žiadam, aby táto rozprava bola ukončená.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte  s faktickou sa hlási  poznámkou pán Dzu-

rinda.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Chcel  by som  uvítať informáciu  alebo prístup,  ktorý

oznámil  podpredseda Národnej  rady pán  Húska, že analyzujú

skúsenosti  českej privatizácie,  o to  viac, keď  Česi majú

druhú vlnu  kupónovej privatizácie za  sebou, my sme  ju ani

nezačali, a  80 % majetku  sa im podarilo  dať do privátneho

sektoru.  V  tomto  prípade  poukazujem  na dobré skúsenosti

s fondmi,  nie zlými, a na  diskusiu, či hrozí alebo nehrozí

výpredaj, kladiem otázku, o čo väčšie riziko je, že k výpre-

daju dôjde  cez fondy, ako keď  majetok predá fyzická osoba,

ktorá sprivatizuje  väčšinovú časť. Predsa  súkromnej osobe,

ak chcete väčšinovo predávať fyzickým osobám, nikto nezabrá-

ni, keď to bude chcieť tiež predať do cudziny.

 

     Pán Cuper, možno som hlúpo  spojil ústavu s tým, čo som

čítal, ale  verím, že po  mojom vystúpení sa  nájde dostatok

kvalifikovaných  právnikov, múdrych  právnikov, ktorí  tieto

súvislosti lepšie vystihnú. Mňa  jednoducho váš rozhovor vy-

desil  ako ekonóma,  aj ako  poslanca. Zábava  na súde by sa

žiadna nekonala, pretože kupónová privatizácia je pripravená

a práve predkolo  slúži okrem iného  aj na odstránenie  tých

duplicít, ku ktorým došlo teraz  práve tak, ako v prvej vlne

kupónovej privatizácie.

 

     Pán poslanec Líška, nemal som záujem presviedčať vás vo

výbore, lebo som bol po demisii a jednoducho  som sa neuchá-

dzal o vašu  dôveru, ale keď sa o ňu  uchádzať budem, dám si

záležať omnoho  viac, to vám sľubujem.  Myslím, že na druhej

strane za človeka v konečnom dôsledku  hovoria výsledky, nie

to, čo niekde narozpráva.

 

     Pán poslanec Cingel, naozaj je  to absurdné, čo ste po-

vedali. Prišli ste - ľudovo povedané - s pletkou, ale ja som

citoval výroky vášho kolegu, ktoré priniesol časopis a ponú-

kam vám ich.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Slota ma upozorňuje,  že dal pro-

cesný návrh  a o procesnom  návrhu sa hlasuje  bez rozpravy.

Lenže  táto rozprava  nie je  k vášmu  návrhu, pán poslanec.

Tieto faktické poznámky musím nechať vyčerpať.

 

     Pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Vzdávam sa v rámci racionalizácie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Vavrík.

 

Poslanec R. Vavrík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte, aby som sa aj ja vyjadril k poznámke pani Muš-

kovej. Pán exminister Pittner diskutoval na tému policajného

prezidenta, ja si dovolím  diskutovať na tému 26 prednostov.

Všetkým v  tejto sále, aj  celému obyvateľstvu Slovenska  je

známa  skutočnosť, že  týchto 26  prednostov obvinilo  hlavu

štátu,  čiže  pána  prezidenta,  z  demontáže demokratických

princípov mladej  Slovenskej republiky. Z  toho dôvodu vláda

pána Moravčíka týchto prednostov odvolala.

 

     V žiadnom štáte na svete neexistuje systém, že vysunuté

ruky vlády v území, čiže naši prednostovia okresných úradov,

môžu útočiť  na hlavu štátu. Po  nástupe terajšej vlády boli

odvolaní tí istí prednostovia na  týchto 26 okresoch z poli-

tických dôvodov.

 

     Chcel by som sa opýtať, ako je možné, že včera prebehol

konkurz na  ďalších prednostov okresných  úradov v počte  8,

pričom títo prednostovia ešte neboli odvolaní a vypísané vý-

berové konanie bolo na obsadené miesta.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Chcem  dať  do  pozornosti  pánu  poslancovi Dzurindovi

a pánu poslancovi  Černákovi, aby svoje  návrhy na uznesenie

doplnili. Práve tu čítam, že okrem toho, čo mi vyčítali, som

aj majiteľom  tejto budovy parlamentu,  lebo som ju  čerstvo

sprivatizoval. Je to v dnešnej Smene na šiestej strane.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Weiss.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     nechcem sa  miešať do série  faktických poznámok. Chcem

len požiadať pána predsedu Slovenskej národnej strany, pred-

sedu jednej  z koaličných strán,  aby stiahol svoj  návrh na

ukončenie diskusie, pretože drvivá väčšina poslancov k prog-

ramovému vyhláseniu diskutovala  vecne, sú pripravené ďalšie

vystúpenia s konkrétnymi návrhmi na uznesenie k tomuto prog-

ramovému vyhláseniu.  Dialóg je predpokladom akejkoľvek spo-

lupráce. Ak tento dialóg  takýmto spôsobom ukončíme, bude to

škoda aj pre  prácu vlády, aj pre ďalšiu  atmosféru v parla-

mente. Ešte raz vás teda žiadam, pán poslanec Slota, aby ste

svoj návrh stiahli.

 

Predseda NR SR  I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Bajan.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vzhľa-

dom aj na návrh, aj  vzhľadom na skutočnosť, že predovšetkým

faktické pripomienky majú  veľmi málo produktívny charakter,

odporúčam  a  žiadam  v  prípade,  že  sa  pridá jeden klub,

v zmysle § 11 o zvolanie politického grémia, aby sme posúdi-

li, čo ďalej.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Maxon.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dámy, páni,  ak dovolíte, veľmi  krátko. Dnes vystúpilo

v rozprave  14 poslancov  a poslankýň,  odznelo približne 52

faktických poznámok, do tejto  chvíle som obdržal 7 pozmeňo-

vacích návrhov. Svedčí to zrejme o výkonnosti a produktivite

našej dnešnej práce.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Slota.

 

Poslanec J. Slota:

 

     Pán predseda, chcel by som znova zdôrazniť, že skutočne

si myslím a som  presvedčený, že programové vyhlásenie vlády

je veľmi dobré.  A keď pán Weiss si myslí,  že po 33 poslan-

coch,  ktorí vystúpili  v rozprave,  stále ešte  niekto kon-

štruktívne môže  prispieť k rozvoju  programového vyhlásenia

vlády, ja hlboko o  tom pochybujem. Vyzývam všetkých poslan-

cov, aby sme predovšetkým  svojou podporou vlády a programo-

vého vyhlásenia  vyjadrili svoju účasť na  podpore a rozvoji

mladej Slovenskej republiky. Všetko  ostatné je len skutočne

kamufláž - kamufláž rozvratu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Mikloško.

 

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     V prvom rade sa pripájam  k návrhu pána poslanca Bajana

na zvolanie  politického grémia, čiže  v tomto smere  sme už

dvaja. A pánu poslancovi Maxonovi by som povedal, že progra-

mové vyhlásenie vlády je dokument, na ktorom nemožno nič me-

niť. Možno ho schváliť,  alebo zamietnuť. Preto počet pozme-

ňovacích návrhov na uznesenie  nezodpovedá kvalite alebo ne-

súvisí s tým, že rokujeme o programovom vyhlásení vlády.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Weiss.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Pánu poslancovi Slotovi by  som odpovedal celkom jedno-

ducho. Pán poslanec, je ťažko  podporiť niečo, k čomu nemáte

možnosť sa ani vyjadriť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

      Pán poslanec Komlósy.

 

Poslanec Zs. Komlósy:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Vo svojom vystúpení som  vyslovil tri domnienky ohľadne

programového  vyhlásenia vlády.  Po vystúpení  pána poslanca

Slotu je mi už celkom jasné a som presvedčený o tom, že jed-

na z týchto domnienok je  pravdivá, a to, že vládna koalícia

nepočíta s  konštruktívnosťou opozície a  s aktívnou účasťou

naplnenia tohto programového vyhlásenia.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Slota.

 

Poslanec J. Slota:

 

     Pán poslanec  Komlósy, ak pokladáte  za konštruktívnosť

to, čo máte vo svojom  programovom cieli - rozvrat tejto re-

publiky, tak určite to nie je pre mňa konštruktívnosť.

 

     K pánu  poslancovi Weissovi by som  chcel zdôrazniť, že

pán premiér Mečiar ako aj ostatní koaliční partneri vyzývali

všetky politické sily, parlamentné  politické sily k spoluú-

časti na vláde a k  zodpovednosti, pretože takto by ste pre-

dovšetkým mali prejaviť lojálnosť  voči tomuto národu a voči

tomuto mladému štátu.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Mušková.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Dovolím si len malú  opravu. Ten list pánu prezidentovi

podpísalo 21 prednostov, odvolaných bolo 26.

 

Predseda I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Bárdos.

 

Poslanec Gy. Bárdos:

 

     Ďakujem pekne,  pán predseda. Je  zaujímavé, že keď  sa

objaví  pán predseda  Slota, vládna  koalícia funguje  veľmi

dobre a to  časovanie je výborné. Nie je  tu prítomný, a keď

sa objaví, dá  povel na ukončenie rozpravy. Je  to veľmi za-

ujímavé.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán Poslanec Pokorný.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Veľmi stručne  sa chcem vyjadriť  k tomu, čoho  som bol

nielen ja svedkom za posledné  dva dni, kedy prebiehala roz-

prava. V  rozprave vystúpilo 31 poslancov.  Tak, ako povedal

pán spravodajca Maxon, bolo  veľmi veľa faktických pripomie-

nok, ktoré  aj podľa môjho  názoru nič neriešili  a väčšinou

boli podané ako  útoky na toho, kto chcel  a snažil sa niečo

konštruktívne povedať.

 

     Žiaľ, za  celé dva dni nikto  nehovoril o problematike,

ktorú aj  vďaka poslancov Strany zelených  na Slovensku máme

zakotvenú v  ústave ako jedno  zo základných práv,  právo na

zdravé životné  prostredie a právo  a povinnosť ho  chrániť.

Naposledy sme počuli o  problematike ochrany a tvorby život-

ného  prostredia  od  politikov  na predvolebných mítingoch.

Žiaľ, občania si budú musieť  počkať na ďalšie voľby, aby sa

dozvedeli čo  je nové a  aké problémy nás  trápia v životnom

prostredí. V mojom príspevku  sa chcem konštruktívne zapojiť

do rozpravy o programovom  vyhlásení, preto tu poctivo sedím

a slušne čakám, kedy budem mať túto možnosť.

 

     Vo  výbore pre  životné prostredie,  ktorý rokoval  dva

dni, sme diskutovali aj  o kompetenciách, o snahe zakompono-

vať v  programovom vyhlásení v časti  2/6 Výstavba a verejné

práce tie  kompetencie, ktoré sú dodnes  na ministerstve ži-

votného prostredia.  Ide o územný plán  a stavebný poriadok.

Prijali sme aj iné návrhy  vo výbore pre životné prostredie,

ale  spoločný spravodajca  ich odporučil  an blok  neprijať.

Preto som chcel navrhnúť, aby  sme prijali uznesenie, o kto-

rom by sa hlasovalo samostatne - citujem:

 

     "Národná rada Slovenskej  republiky odporúča vláde Slo-

venskej  republiky ponechať  kompetencie v  oblasti územného

plánovania a  stavebného poriadku v  rezorte životného pros-

tredia."

 

     Myslím  si, že  dikcia uvedená  v programovom vyhlásení

určitým  spôsobom  pripravuje  pôdu  pre  kompetenčný  zákon

v neprospech  Ministerstva  životného  prostredia Slovenskej

republiky.  Návrh uznesenia  nie je  nad rámec  programového

vyhlásenia.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, máte 20 sekúnd.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Ďalej som  chcel diskutovať o energetike,  k časti 2/8,

kapitola priemysel. V súčasnosti  sa veľmi hovorí o projekte

jadrovej elektrárne Mochovce, ktorý pripomienkuje verejnosť.

Podľa môjho  názoru projektom Mochovce  by sa mala  zaoberať

i Národná rada Slovenskej republiky.

 

     Mám  aj konštruktívne  návrhy a  od prijatia  uvedeného

uznesenia záleží postoj poslancov Strany zelených na Sloven-

sku k podpore programového vyhlásenia vlády.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Rózsa.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán premiér,

     kolegyne, kolegovia,

 

     považujem za potrebné protestovať proti výroku pána ko-

legu Slotu, že Spolužitie  má vo svojom programe rozvracanie

republiky. Pán Slota ako poslanec  by mal vedieť, že rozvra-

canie republiky  je trestným činom.  Preto, ak pán  poslanec

tento svoj výrok neodvolá,  budeme musieť sa brániť právnymi

prostriedkami.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem za  slovo, pán predseda. Ja  tvrdím, pán kolega

Rózsa, že  nemáte vo svojom  programe rozvracanie republiky.

Máte priamo zničenie Slovenskej republiky. A žalujte sa, kde

chcete.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Panie poslankyne, páni  poslanci, je tu proce-

durálny návrh pána poslanca Slotu.

 

     Ešte pán poslanec Sopko.

 

 

 

 

Poslanec V. Sopko:

 

     Vážený pán  predsedajúci, som tiež jeden  z tých, ktorý

tu trpezlivo čaká, kedy bude môcť vystúpiť pred Národnou ra-

dou so svojím názorom  na programové vyhlásenie. Pokladám to

za dokument veľmi významný a  myslím si, že bolo by správne,

keby aj 150 poslancov  vystúpilo k takémuto programovému ma-

teriálu. Ak sme chceli obmedzovať diskusiu, vedeli sme, koľ-

ko poslancov je prihlásených do diskusie, myslím, že bolo by

správnejšie, ak by sa boli vystúpenia jednotlivcov obmedzili

časove, a nie teraz to  uzatvárať. Pretože sme niektorí noví

poslanci, zrejme sa učíme, že niekedy je správne neprihlásiť

sa  do diskusie,  ale niekoľkokrát,  aj dvadsaťkrát vystúpiť

s faktickými pripomienkami ako niektorí kolegovia, a povieme

všetko, čo povedať chceme.  Prosím teda kolegyne aj kolegov,

aby sme dobre zvážili obmedzenie diskusie k tomuto dokumentu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predseda, len podotýkam, že sme mysleli na zvolanie

politického  grémia pred  hlasovaním o  návrhu pána poslanca

Slotu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Návrh  pána poslanca  Slotu bol  k rozprave  a o tom sa

hlasuje bez rozpravy, pán  poslanec, ale dávam desaťminútovú

prestávku a prosím, aby prišli ku mne predsedovia klubov.

 

     /Po prestávke./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     prosil by  som predsedov klubov, aby  mi nahlásili, kto

za ktorý klub bude vystupovať v rozprave. Nahlásil to jedine

klub KDH, ktorý mi oznámil, že budú vystupovať v rámci limi-

tu páni Brocka, Mikolášik a Figeľ.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dostal som návrhy na vystúpenie z toho dôvodu, že v po-

litickom grémiu boli zastúpení predsedovia jednotlivých klu-

bov a dohodli sa, že  kluby budú vystupovať od počtu najmen-

šieho klubu  po počtom najväčší s  tým, že každý klub  má 15

minút. To znamená, že buď vystúpi jeden, alebo vystúpia via-

cerí,  ale len  v limite  15 minút.  Takže dostal  som návrh

z klubu KDH,  kde sú páni Brocka,  Mikolášik, Figeľ, z klubu

MKDH páni Szigeti, Farkas, Ásványi,  z klubu ZRS páni Poliak

a Ľupták, z klubu SNS pán Andel, z klubu Spoločná voľba páni

Weiss a Pokorný,  z klubu DÚ - páni Kováč  a Černák, z klubu

Együttélés  páni Rózsa  a Nagy,  z klubu  HZDS páni Delinga,

Tkáč, pani Lazarová a pán Andrejčák.

 

     Budem  skutočne dodržiavať  čas, preto  prosím, aby ste

upustil od  akýchkoľvek zvukových protestov.  Keď poviem ko-

niec, tak  koniec. Tak sa dohodlo  grémium. Samozrejme, hneď

na začiatku musím dať hlasovať  o návrhu pána poslanca Slotu

s tým, že  pán poslanec navrhol,  aby sme ukončili  rozpravu

a prešli hneď k hlasovaniu.

 

 

     Najskôr sa spýtam pána poslanca  Slotu, či trvá na svo-

jom návrhu.

 

Poslanec J. Slota:

 

     Áno.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené panie poslankyne,  vážení páni poslanci, prosím,

budeme sa prezentovať. Budeme hlasovať o návrhu pána poslan-

ca Slotu.

 

     Prosím, pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Budem hlasovať s náhradnou kartou číslo 6.

 

Predseda NR SR  I. Gašparovič:

 

     Dobre. Prosím,  hlasujeme o návrhu  pána poslanca Slotu

o tom, aby sme skončili rozpravu.

 

     Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 23 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže, budeme pokračovať v schôdzi tak, ako bolo dohod-

nuté v politickom grémiu.

 

     Myslím si,  že klub, ktorý  má najmenší počet,  je klub

MKDH.

 

     Vystúpi teda pán poslanec Szigeti. Budem merať čas.

 

Poslanec L. Szigeti:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán premiér,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     vo  svojom  pôvodnom  vystúpení  som  sa chcel vyjadriť

k tej časti programového vyhlásenia,  ktorá sa zaoberá škol-

stvom. Vzhľadom na krátkosť času  dovoľte mi sústrediť sa na

jeden  pre mňa  veľmi  závažný  problém z  oblasti školstva,

a tým je zámer vlády  Slovenskej republiky na konštituovanie

dvojjazyčného  alternatívneho vyučovania  v štátnych školách

pôsobiacich na národnostne zmiešanom území Slovenska. To, že

právo národnostných  menšín na osvojenie  si štátneho jazyka

bude v popredí pozornosti vlády  a že na národnostne zmieša-

ných  územiach  Slovenskej  republiky  vytvára podmienky pre

dôsledné osvojenie si slovenského jazyka, som hodnotil klad-

ne. Bol som  však sklamaný spôsobom, akým to  chce vláda do-

siahnuť. Deklarácia konštituovania alternatívneho vyučovania

znepokojuje nielen  mňa, ale aj  ostatných kolegov poslancov

Maďarskej koalície, ba aj  celú maďarskú národnostnú menšinu

žijúcu na  Slovensku. Som presvedčený, že  tento krok určite

nebude v súlade  s ďalším zámerom vlády -  citujem zo strany

61 programového vyhlásenia:  "Všestranne podporíme utváranie

kladného vzťahu  národnostných menšín k  Slovenskej republi-

ke."

 

     Samozrejme,  princíp  alternatívneho  vyučovania  treba

chápať  diferencovane z  hľadiska jednotlivých národnostných

menšín žijúcich v Slovenskej  republike. Určite to pozitívne

hodnotí  nemecká, možno  aj ukrajinská  národnostná menšina,

ale pre maďarskú menšinu je to neprijateľné a negatívne dis-

kriminujúce riešenie.  MKDH zastáva stanovisko,  že alterna-

tívne vyučovanie menšinového  obyvateľstva je hrubým porušo-

vaním  ľudských práv  a slobôd,  je protiústavným  riešením,

a preto bude vždy a všade  vystupovať proti nemu. Pre maďar-

skú koalíciu je prijateľný jedine otvorený a slobodný systém

výchovy  a  vzdelávania,  ktorý  je  nezávislý  od ideológie

a cieľov akejkoľvek mocenskej  štruktúry a uprednostňuje zá-

kladné ľudské hodnoty.

 

     Snahy o zavedenie alternatívneho vyučovania sú nám zná-

me  z minulosti  najmä z  obdobia budovania  socializmu, keď

v sedemdesiatych rokoch súdruh  Pezlár, neskoršie súdruh Bu-

ša,  alebo súdružka  Vláčihová sa  usilovali o presadzovanie

tejto koncepcie.  Našťastie tieto návrhy  vždy vyvolali vlnu

protestov rodičovskej  a občianskej verejnosti  z dôvodu, že

jeho zavedenie  by bolo antidemokratické  a neakceptovateľné

z hľadiska pedagogicko-psychologického a  došlo by k naruše-

niu základných ľudských práv.

 

     Napriek  jasnému odmietavému  stanovisku širokej verej-

nosti dodnes sa objavujú  pokusy o realizáciu základnej myš-

lienky tohto návrhu s  jasným zámerom rozkladu národnostného

školstva prostredníctvom  obmedzenia vyučovania materinského

jazyka. S ľútosťou konštatujem, že od roku 1989 prvýkrát bo-

lo  deklarované v  programovom vyhlásení  nastupujúcej vlády

zavedenie alternatívneho vyučovania. Žiaľ, argumentácie typu

možnosť uplatnenia  sa, stať sa  plnoprávnym a plnohodnotným

občanom Slovenskej republiky s  uplatnením sa na celom území

Slovenska sú zavádzajúce a dehonestujúce.

 

     Alternatíva  pre maďarskú  národnostnú menšinu  v tejto

republike existuje  v podstate už od  roku 1949. Každý rodič

sa môže  rozhodnúť, do akej školy  môže zapísať svoje dieťa.

Ak si  vybral, nikto nemá právo  jeho rozhodnutie spochybniť

a ani vyvíjať na neho nátlak.

 

     Z pedagogicko-psychologických hľadísk rozhodnutie vzde-

lávať sa  v materinskom jazyku je  najsprávnejšie a jeho vý-

znam  pre získanie  dobrej vedomostnej  úrovne od  čias Jána

Ámosa Komenského je  základným pedagogickým princípom. Ľudo-

vít Štúr okrem iného povedal: "Keď ale vyučovanie má byť vy-

učovaním opravdivým,  musí sa konať  v reči národnej,  alebo

inými slovami v reči  materinskej národa. Inakšie vyučovanie

nestojí za nič, je práca mechanická, bez všetkého obsahu."

 

     Súhlasím  s tým,  že skutočne  treba vytvárať podmienky

pre dôsledné osvojenie si  slovenského jazyka na národnostne

zmiešaných územiach Slovenska, ale nie za cenu zavedenia al-

ternatívneho vyučovania. V  Slovenskej republike je množstvo

vynikajúcich  odborníkov-pedagógov,  ktorí  by  určite našli

prijateľný spôsob riešenia tejto problematiky, ktorý by vie-

dol ku konsenzu. Ja osobne,  nakoľko som pedagóg, vidím rie-

šenie tejto problematiky  v zavedení moderných progresívnych

metód vo  výuke slovenského jazyka  na školách s  vyučovacím

jazykom  maďarským.  Uplatnenie  týchto  prvkov vo vyučovaní

slovenského jazyka  by viedlo ku  kvalitatívne vyššej úrovni

osvojenia  si  slovenského  jazyka  na národnostne zmiešanom

území Slovenska. Je to  závažný problém, ktorý riešiť treba.

A dovoľte mi citovať pani ministerku Slavkovskú z tohto týž-

dňa z Republiky: "Problémy sú na to, aby sa riešili, a ak je

dobrá vôľa,  tak sa riešiť dajú."  Dúfam, že podľa uvedeného

citátu spoločným  úsilím ministerstva na čele  s pani minis-

terkou Slávkovskou  za aktívnej účasti  národnostných menšín

žijúcich na Slovensku tento problém sa čo najskôr vyrieši.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     /Potlesk./

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dohodnime  sa ešte,  pán poslanec,  že do  30 sekúnd sa

prikloním k nižšej časovej hodnote a nad 30 sekúnd k vyššej,

aby som  nemusel hovoriť po  sekundách. Hovorili ste  teda 6

minút, nie 6,30.

 

     Prosím, pán poslanec.

 

Poslanec P. Farkas:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená vláda,

     vážená Národná rada,

 

     predložené programové vyhlásenie vlády v oblasti poľno-

hospodárstva  vychádza z  prerokovanej a  prijatej Koncepcie

zásad poľnohospodárskej politiky. Nebudem hodnotiť predlože-

ný materiál  z hľadiska jeho obsahu,  poukazovať na niektoré

existujúce protirečenia a negatíva  alebo pozitíva. To už do

určitej  miery  urobili  kolegovia,  ktorí vystupovali predo

mnou. Skôr  by som chcel  hovoriť o tom,  čo by malo,  podľa

mňa, obsahovať  predložené programové vyhlásenie  vlády a čo

mi v ňom chýba.

 

     Väčšia  časť opatrení  a návrhov  je šitá  tzv. plošnou

ihlou  alebo spôsobom  ana  partes  pre všetkých,  resp. pre

väčšinu  výrobcov. Takýto  prístup, podľa  mňa, nedáva veľké

nádeje  na  úspech  koncepcie  navrhovanej cenovej, daňovej,

subvenčnej a ochranárskej  politiky, pretože jednoznačne ne-

položí základy pre budúci strategický rozvoj. Východiskom zo

súčasnej nepriaznivej  situácie by mala  byť zmena výrobných

štruktúr, ktoré minulý režim vytvoril v priestore celej kra-

jiny.  Preto prikladám  principiálny význam  diferencovanému

riešeniu vzťahov medzi rastlinnou a živočíšnou výrobou v ce-

lom  priestore Slovenska.  Išlo by  o prirodzenejšie sústavy

hospodárenia na pôde, a to  aj v záujme potravinovej bezpeč-

nosti, kvality potravín alebo ekologizácie výroby.

 

     Prírodno-výrobné  podmienky  slovenského poľnohospodár-

stva treba  oveľa viac než doposiaľ  rešpektovať a v oblasti

subvenčnej politiky nepodceňovať produkčnú funkciu poľnohos-

podárstva, ako je  to v súčasnej dobe. Na  úkor podpory pro-

dukčnej schopnosti by sme nemali nadsadzovať a dotačnými ti-

tulmi osobitne podporovať  mimoprodukčnú funkciu poľnohospo-

dárstva. Môže sa nám to jednoducho vypomstiť a ohroziť domá-

cu potravinovú  bezpečnosť najmä z  hľadiska zásobenia trhu,

t.j. kvalitnými domácimi potravinami. Tu predovšetkým mám na

mysli potrebu výraznejšej podpory intenzívnej poľnohospodár-

skej výroby  zo strany vlády  a rezortu. Súčasná  podpora je

nedostačujúca, najmä  pokiaľ ide o  najintenzívnejšie poľno-

hospodárske  oblasti  v  okresoch  Galanta, Dunajská Streda,

Nitra, Komárno, Trnava a iné.  V týchto okresoch v roku 1993

pripadali dotácie na 1 ha pôdy systémovo, fakultatívne spolu

iba  od 800  do 1100  korún. Iba  pre porovnanie uvádzam, že

v extenzívnych poľnohospodárskych okresoch  Čadca, Stará Ľu-

bovňa, Banská Bystrica, Dolný Kubín a ďalšie uvedené dotácie

v prepočte na 1 ha pôdy činili od 3400 do 4200 korún. Podiel

dotácií na výrobe v  týchto z hľadiska poľnohospodárstva ex-

tenzívnych okresoch činí  35 až 62 % a  v intenzívnych iba 5

až 8 %. Pre zaujímavosť  ešte uvádzam, že produktivita práce

v intenzívnych okresoch je vysoká, od 200 do 300 tisíc Sk na

jedného pracovníka  a v extenzívnych  okresoch je to  iba od

100 tisíc  do 170 tisíc  korún. Tu mám  na mapke vypracované

jednotlivé  okresy podľa  dotácií, teraz  nemám čas  bližšie

o tom hovoriť.

 

     Dúfam, že  ste ma pochopili.  Nie som proti  systémovým

dotáciám,  len treba  tieto dotácie  objektívne diferencovať

a viazať na produkciu alebo na konkrétnu činnosť v poľnohos-

podárstve, ale som maximálne  za lepšie a optimálnejšie, vý-

raznejšie  využitie intenzifikačných  faktorov v poľnohospo-

dárstve na cenové prijateľné potraviny  na trhu a na prospe-

rujúce poľnohospodárstvo.  Bez účinnej a  efektívnej podpory

intenzívnej poľnohospodárskej výroby zo strany vlády a štátu

je to v súčasnej dobe nemysliteľné, a chýba mi to aj v pred-

loženom programovom vyhlásení vlády.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Hovorili ste 4 minúty  a 37 sekúnd, čiže 5 mi-

nút. Ďakujem.  Ešte je prihlásený pán  poslanec Ásványi. Pán

poslanec, máte 4 minúty.

 

Poslanec L. Ásványi:

 

     Vážený pán predseda,

     dámy a páni,

 

     po prečítaní prvých odsekov úvodu programového vyhláse-

nia vlády som sa potešil, že v spolupráci nastal zlom k dob-

rému. Dozvedel som sa, že  vláda sa zariaďuje na celé štvor-

ročné funkčné  obdobie a k  spolupráci vyzýva všetky  parla-

mentné subjekty,  do ktorých som počítal  opozičné strany a,

samozrejme, aj tri politické subjekty Maďarskej koalície. Za

prevzatie  spoluzodpovednosti,  za  konštruovanie spoločného

diela vláda  sľubuje ústretovosť pri  vytváraní spoločenskej

participácie. Po preštudovaní celého  materiálu som mal ešte

stále  nádej, že  časti programu,  ktoré nekonvenujú každému

politickému  subjektu a  združeniu skupiny  občanov, sa dajú

v rámci  konsenzu pozmeniť  počas prerokovávania,  veď podľa

úvodných slov sa malo  vytvoriť spoločné dielo pri spoločnej

zodpovednosti. Nevyšlo to, rovnako  ako pri skoršom podávaní

pravice na ustanovujúcej schôdzi novozvoleného parlamentu.

 

 

     V gesčnom Výbore Národnej rady pre financie a rozpočet,

v ktorom medzi členmi sú štyria exministri a ďalší traja vy-

sokoškolskí  učitelia, ekonomickí  odborníci, neprešiel  ani

jeden zo  7 či 8  návrhov na doplnenie  uznesenia. Neboli to

návrhy na odmietnutie programu, skôr požiadavky na poskytnu-

tie východiskových, spresňujúcich a priebežných výsledkových

informácií. Jeden-dva odporučil aj  pán poslanec Lysák. Boli

by prospeli  spoločnej veci. Bol však  prijatý pôvodný návrh

uznesenia bez  akejkoľvek zmeny zvyčajným  väčšinovým počtom

hlasov. O zložení výboru podľa politickej príslušnosti, mys-

lím, je zbytočne hovoriť.

 

     Takýto postup a  zarmucujúci výsledok kolektívnej práce

je na škodu. Môže aj tá najmúdrejšia vláda na svete na 4 ro-

ky predpokladanej doby činnosti  vytvoriť program, ktorý ne-

môže byť  hneď pri štarte  zdokonalený, doplnený, podmienený

spresňujúcimi prvkami zo  strany odborníkov tých politických

subjektov,  ktoré boli  vyzvané na  spoluprácu? Rozčarovanie

pominulo už druhýkrát, treba sa vrátiť do sveta existujúcich

a nie veľmi  potrebných vzťahových antagonizmov,  aj keď na-

stúpený rok 1995 je vyhlásený ako rok tolerancie.

 

     Predsavzatiam a cieľom  vlády vyjadreným makroekonomic-

kými ukazovateľmi, aj keď  to vyzneje nepresvedčivo, úprimne

fandíme,  aj pomôžeme  k ich  splneniu, veď  ide o dobro nás

všetkých. Žiadanú spoluzodpovednosť však  za ich plnenie po-

slanci MKDH  nepreberajú. Nepripustili ste  nás k spoločnému

dielu, nepotrebujete našu spoluúčasť. Výzva k spolupráci bo-

la iba lacným populizmom.

 

     Nemôžeme prevziať spoluzodpovednosť  za splnenie cieľo-

vých ukazovateľov, keď program nekonkretizuje hmotné a zdro-

jové zabezpečenie týchto cieľov.  Veď vláda nemieni zvyšovať

daňové zaťaženie, dokonca sadzbu dane z pridanej hodnoty bu-

de znižovať,  nechce sa ďalej  zadlžovať a prijať  akékoľvek

investície zo zahraničia. Na  druhej strane sľubuje zachova-

nie úrovne  sociálneho a dôchodkového zabezpečenia  a k tomu

ešte v nastúpenej  expanzívnej rozvojovej hospodárskej poli-

tike. To sú tendencie  protipólové, veľmi náročné a zabezpe-

čenie týchto cieľov nie  je preukázané. Spoliehanie na mimo-

rozpočtové zdroje je iluzórne. Veď tieto ešte nikto nezmapo-

val, nespočítal.  Tieto iste existujú, ale  nebude ich možné

všetky zmobilizovať.

 

     Kritizovali sme, že  vláda nenaznačuje žiadny konkrétny

zámer na využitie možností cestovného ruchu dané prízvukova-

nou polohovou rentou Slovenska  a darom prírody. Obchodu ide

vláda pomôcť iba sprísnením kontroly  predaja na trhu. To je

veľmi chudobný program na štyri roky.

 

     Vážení členovia vlády,

     vážené kolegyne, kolegovia poslanci,

 

     nemyslíte  si, že  po skutočnom  dialógu a  akceptovaní

konštruktívnych pripomienok  a návrhov mohlo  byť Programové

vyhlásenie  vlády Slovenskej  republiky a  k nemu  prijímané

uznesenie prijaté v takej podobe, aby bolo prijateľné a jeho

uskutočňovanie podporované nielen väčšinou v parlamente, ale

väčšinou obyvateľov Slovenskej republiky, ktorých sa to bez-

prostredne a životne dotýka?

 

     Ďakujem.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  a ja.  Presne vám  to vyšlo.  Druhým najmenším

klubom je SNS.

 

     Pán podpredseda Andel, máte 15 minút.

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     v parlamente Slovenskej republiky  som vlastne už piaty

rok. Mal som možnosť porovnávať programové vyhlásenia viace-

rých vlád Slovenskej republiky, či už to bolo ešte v bývalej

federatívnej republike alebo  za existencie samostatnej Slo-

venskej  republiky, vychádzajúc  z rokovaní  výborov, ale aj

z vystúpení jednotlivých opozičných  poslancov, ktorí tvrdi-

li, že programové vyhlásenie,  ktoré dnes bolo predložené na

naše rokovanie, je nekonkrétne,  je deklaratívne. Vždy v mi-

nulosti som porovnával programové vyhlásenia.

 

     Preto mi dovoľte, aby som urobil stručný rozbor progra-

mového  vyhlásenia vlády  pána Jozefa  Moravčíka z  hľadiska

vecnej náplne a konkretizácie  postupov pri dosahovaní prog-

ramových cieľov. Neviem či máte pri sebe programové vyhláse-

nie predošlej vlády. Prosím ak  máte, žiadal by som vás, aby

ste so mnou v tomto programovom vyhlásení listovali a osvie-

žili si pamäť.

 

     Tak napríklad v  programovom vyhlásení predošlej vlády,

vlády pána Jozefa Moravčíka  tri strany obsahujú iba kritiku

predchádzajúcej  vlády. Ďalej  strana  3  ods. 3  - citujem:

"A  ďalej  obsahuje  výlučne  deklaratívny postup vyjadrenia

cieľov, napríklad  vláda chce a musí."  Odsek 4: "budeme po-

kračovať  vo všetkých  pozitívach". Odsek  5: "považujeme za

svoje hlavné úlohy a  ďalej chceme sebavedome obhájiť zahra-

ničnopolitické záujmy". Prepáčte,  budem trošku zdĺhavý, ale

vy ste povedali, že táto vláda predložila niečo nekonkrétne,

niečo deklaratívne. Na strane 4, ak listujete so mnou, môže-

te v  odseku 2 nájsť:  "vláda sa zaväzuje"  - nič konkrétne.

Odsek 3: "vynaložíme maximálne úsilie o vytvorenie makroeko-

nomickej stability"  - opäť žiadna  konkretizácia ako. Odsek

4:  "vláda  bude  postupovať  tak,  aby  získala dôveru doma

i v zahraničí". A podobne bez akejkoľvek konkretizácie až po

stranu 5 odsek 2.

 

     Ďalej  programové vyhlásenie  obsahuje analytickú  časť

pod  názvom "Riziká  východiskovej situácie",  v ktorej opäť

obviňuje predchádzajúcu  vládu, pozrite si stranu  7 ods. 2:

"naši  predchodcovia nesú  zodpovednosť". Strana  7 odsek  1

prezentuje základné hospodárske zámery a ciele. Všetky záme-

ry sú  podané vo všeobecnej  forme. Napríklad strana  8 ods.

1: "jednoznačným  zámerom vlády je" -  opäť niečo všeobecné.

"Opäť  naštartujeme  proces  privatizácie",  "zaväzujeme  sa

zachovať sociálnu únosnosť",  "osobitnú pozornosť budeme ve-

novať", atď. - ďalej bez konkrétnych metodických postupov.

 

     Nasleduje kapitola "Východiská makroekonomickej politi-

ky".  V  kapitole  sa  neuvádzajú  žiadne konkrétne postupy.

Strana  7 odsek  1: "znamená  to, že  v roku  1994 chceme sa

priblížiť  nulovému rastu  HDP". Ďalej:  "predpokladáme rast

čistých devízových rezerv". Ďalej odsek 2: "Vláda sa sústre-

dí na uzatvorenie  nepriaznivého rozpočtového hospodárenia."

Strana 9  odsek 4: "Vláda rozpracuje  návrh štátneho rozpoč-

tu", atď.  až po stranu  10 bez konkretizácie  ako dosiahnuť

deklarované ciele.

 

     V kapitole "Mikroekonomická politika", ktorá je segmen-

tovaná na subkapitoly, sa nenachádza okrem všeobecných odvo-

lávok  na  makroekonomické  opatrenia  a legislatívne kroky,

žiadna  konkretizácia. Kapitola  neobsahuje žiadny konkrétny

postup realizácie cieľov subkapitol,  ktoré sú naviac posta-

vené skôr populisticky ako hierarchicky podľa reálnych prio-

rít. Napríklad  strana 12 odsek  2: "preto chceme  urýchlene

odstraňovať prekážky, pomáhať pri  riešení a ďalej podporíme

súkromné aktivity"  - bez konkretizácie  cieľov. Pozoruhodný

je najmä odsek 4 na strane 12: "jedným z dynamizujúcich prv-

kov hospodárstva budú zahraničné investície. Chceme vytvárať

stabilné  prostredie,   podporíme  zahraničných  investorov"

atď., atď. - nič konkrétne.

 

     Takto môžme pokračovať až po kapitolu "Regionálna poli-

tika" na strane 14, ktorá vrátane následnej sektorovej poli-

tiky už obsahuje prakticky len modifikované riešenia predoš-

lej vlády pána Mečiara, ktorá bola veľmi, veľmi kritizovaná.

Určité náznaky konkrétneho postupu sú citeľné iba v subkapi-

tole  doprava, spoje  a verejné  práce, strana  14 odsek  2:

"vláda vypracuje  návrh novely zákona  o dávkach, zdravotnom

poistení"  atď., atď.  Slúži vám  to za  česť, pán Dzurinda.

Opäť však môžno povedať,  že bez obsahového vyjadrenia aspoň

v rámcovej forme.

 

     V  subkapitole  "pôdohospodárstvo"  sú charakteristické

príklady absolútne všeobecnej  formulácie vyhlásenia, naprí-

klad strana  17 ods. 4: "vláda  použije na dotváranie ekono-

mického  prostredia" atď.  atď. "trhovo  komfortné nástroje"

atď.  v nasledujúcich  subkapitolách. /Pripomienka  z pléna,

aby sa hovorilo k veci./ Pán kolega, nemôžem ísť k veci, le-

bo Moravčíkovo  programové vyhlásenie bolo  veľmi všeobecné.

A ty si tu kritizoval Mečiara. Chcem,  aby si sa nad tým za-

myslel.

 

     V  kapitole  "Zahraničnoekonomická  politika,  ekológia

a hospodárska  politika"    klasické  príklady  deklarácie

prázdnych slov. Následne v  kapitole "Sociálna sféra" je vý-

počet úloh v závere kapitoly  v piatich bodoch, z ktorých je

iba prvý bod viac-menej konkrétny. Ostatné body neprekračujú

- prepáčte za  výraz - obsahovo  rozmer deklarácie volebného

letáku.

 

     V štýle dokumentovanom  predchádzajúcimi kapitolami po-

kračuje aj pojednávanie  samostatných kapitol zdravotníctva,

školstva, vzdelania a vedy,  s určitou konkretizáciou cieľov

v kapitole kultúra na strane 30 ods.  1 a na strane 31. Snáď

najkonkrétnejšia  je kapitola  "Národnostná politika", ktorá

explicitne  obsahuje  doriešenie  otázky  označovania  miest

a obcí a otázky mena a priezviska v záväznej formulácii. Ka-

pitola "Štát,  demokracia, právo a verejný  poriadok je cha-

rakteristická výpočtom želaní a zámerov po formálnej i obsa-

hovej stránke.

 

     Charakteristické formulácie  sú napríklad na  strane 33

ods.  2: "považujeme  za dôležité  vytvárať podmienky"  atď.

atď., odsek 3: "našou úlohou je pokračovať v demokratizácii"

atď. atď., odsek 4: "zámerom vlády v tejto oblasti je súbež-

ne  podporovať ideu  konštrukcionalizmu" atď.  atď. Kapitola

"Ciele a  úlohy legislatívy je podaná  natoľko všeobecne, že

by zniesla skôr názov "ideové zámery v legislatíve". Kapito-

la  "Bezpečnosť a  obrana štátu"  sa pomerne  vymyká z rámca

všeobecných  deklarácií   programového  vyhlásenia,  rovnako

i kapitola "Zahraničná politika". Tieto kapitoly sú praktic-

ky  preformuláciou programového  vyhlásenia predošlej  vlády

pána Vladimíra Mečiara.

 

     Takže, dámy a páni, ak  tu čosi kritizujete, skúsme po-

rovnávať programové  vyhlásenie jednej  vlády  s programovým

vyhlásením druhej vlády. Myslím  si, že včerajšie vystúpenie

pána premiéra Mečiara konkretizovalo jednotlivé úlohy v jed-

notlivých kapitolách nášho programového vyhlásenia - progra-

mového vyhlásenia  koaličnej vlády. Preto  Slovenská národná

strana bude bezo zvyšku  Programové vyhlásenie vlády Sloven-

skej republiky podporovať. /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec hovorili ste 9 minút a 31 sekúnd.

Teraz by mal nasledovať pán poslanec Rózsa.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Vážená Národná rada,

 

     vzhľadom na  obmedzený časový priestor  poviem len nie-

koľko poznámok k programovému  vyhláseniu.

 

     V piatej časti je  uvedené: "Základným a trvalým cieľom

vlády  je demokratický  právny štát  založený na  politickej

a ekonomickej pluralite, na  základných sociálnych istotách,

na humanizme a porozumení, národnostnej, etnickej a nábožen-

skej tolerancii." Považujem  túto časť vyhlásenia prinajmen-

šom za neúprimnú a rozporuplnú  najmä preto, že pojem dikta-

túra  sa  zamieňa  s  demokraciou,  samospráva  s  nástrojom

ústrednej moci, verejná správa so správou jedného politické-

ho zoskupenia.  Ide o  disharmóniu rozdelenia  moci v štáte,

o koncentráciu moci,  moc výkonnú, ktorá  vnucuje svoju vôľu

prostredníctvom  formálnych demokratických  inštitúcií celej

spoločnosti. Vo vzťahu k  národnostným menšinám namiesto de-

klarovaného  porozumenia a  tolerancie predpokladá  unáhlené

kroky, netrpezlivo  a navonok zákonnými  prostriedkami hodlá

dokončiť násilnú asimiláciu, čo  sa doposiaľ nepodarilo vlá-

dam v minulosti od vzniku Československej republiky.

 

     Ešte niekoľko  poznámok k piatej časti:  Chce vláda vy-

pracovať návrh  nového zákona o  politických stranách, zákon

o voľbách do Národnej rady  a obecných zastupiteľstiev a vy-

tvoriť  legálne podmienky  vlády jednej  strany? Chce  vláda

prijatím  zákona o  strete záujmov  vytvoriť podmienky,  aby

parlament bol zhromaždením  poslušných úradníkov? Pokiaľ ide

o inštitucionálne  usporiadanie verejnej  správy, má  to byť

prostriedok  na  upevnenie  výkonnej moci  vo forme  štátnej

správy  a  odsunutie  samospráv  na  druhé  podradné  miesto

v správe krajiny vôbec?

 

     Ďalšia poznámka:  Nepovažujem za potrebný  a zdôvodnený

zámer vlády  o budovaní útvarov a  zväzkov  domobrany a kon-

štituovaní civilných bezpečnostných služieb. Je to nebezpeč-

ná a  nezodpovedná hra so zbraňami,  lebo v tomto prechodnom

období budovania  občianskej spoločnosti sa  môžu stať pros-

triedkom  na odstránenie  a nedajbože  likvidáciu zdanlivých

alebo označených nepriateľov ľudu,  ktorými môžu byť aj men-

šiny.

 

     Je mi  nejasný na všetky možnosti  a prípady použiteľný

komplexný program čistých rúk,  lebo je to rozdeľovanie spo-

ločnosti na  dobrých a zlých, na  čistých a nečistých. Tento

program mi veľmi pripomína program a činnosť akčných výborov

Národného  frontu  z  roku  1948  a  obávam sa, že pôsobenie

a činnosť úderných pätiek v  jednotlivých okresoch našej re-

publiky toho času takisto pokračuje.

 

     Chcem však opätovne vyhlásiť: nie sme proti slovenskému

národu, nie sme proti  Slovenskej republike. Napriek všetké-

mu, čo sa udialo v minulosti, podávame priateľskú ruku v zá-

ujme porozumenia a dobrého  spolužitia so všetkými, ktorí si

to želajú.

 

     Bolo  by prospešnejšie  pre Slovenskú  republiku, ak by

vláda  umožnila príslušníkom  národnostných menším  účasť vo

verejnom živote, aby neobmedzovala ich účasť na rozvoji hos-

podárstva republiky  a regiónov a  podporila ich hospodársku

aktivitu, aby namiesto podozrievania z nezmyselných predstáv

o odtrhnutí sa  od republiky vytvorila  systém ich samospráv

na  ústavnoprávnych zásadách,  namiesto škandalizovania  ich

legitímnych zástupcov  pristúpila k vecnému  rokovaniu o ich

právnom postavení v  republike, namiesto postupného obmedzo-

vania národnostného školstva dala voľný priebeh pre ich roz-

voj, tak ako sa rozvíja školstvo väčšinového slovenského ná-

roda.

 

     Záverom mi dovoľte  vyjadriť presvedčenie, že slovenská

spoločnosť nájde  v sebe dostatok síl  a porozumenia, že ne-

dôjde k  zámene demokracie s diktatúrou,  že nedôjde ku kon-

frontácii medzi  väčšinovým národom a  menšinami a že  vláda

opätovne zváži všetky kroky pri uskutočňovaní svojho progra-

mového vyhlásenia.  Potom, a len potom  si každý občan nájde

svoje miesto  pre slobodnú činnosť a  osobné šťastie v našej

republike.

 

     Ďakujem.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Hovorili ste 5 minút  a 15 sekúnd. Prosím, pán

poslanec Nagy.

 

Poslanec L. Nagy:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán predseda vlády,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     v súvislosti  s plánovaným zavedením  dvojjazyčného al-

ternatívneho  vyučovania  upozorňujem  vládu  na dve skutoč-

nosti. Po prvé - už táto súčasná vláda vyhlásila, že Rámcový

dohovor Rady Európy o  ochrane národnostných menšín pre seba

pokladá za záväzný. Tento právny  dokument sa vo veci národ-

nostného školstva jednoznačne vyjadruje, že signatárske štá-

ty sa  zaväzujú, aby sa  v rámci svojej  vzdelávacej sústavy

menšiny mohli vzdelávať vo  svojom materinskom jazyku, alebo

dostávať inštrukcie vo svojom jazyku. Po druhé - táto otázka

na Slovensku je politickou otázkou  a má svoju bohatú histó-

riu.

 

     Za éry ideologického tajomníka Pezlára v sedemdesiatych

rokoch na báze prirodzeného odporu voči pokusom o zavádzanie

alternatívneho  dvojjazyčného školstva  vznikol maďarský di-

sent. Za organizáciu vlny odporu  bol v tejto súvislosti ža-

lárovaný Miklós Duray a  mnohí iní perzekvovaní tajnou Štát-

nou bezpečnosťou.  Tradícia a skúsenosti zo  zápasu za demo-

kratické práva maďarskej menšiny,  zápasu za obhajobu vlast-

ného národnostného školstva,  tvoria súčasť politickej iden-

tity maďarskej menšiny a jej súčasnej politickej reprezentá-

cie. Kto to nechce vidieť, trpí politickou slepotou, za kto-

rú sa platí.

 

     V súvislosti s odhodlaním vlády pripraviť zákon o štát-

nom jazyku  dovoľte mi pripomenúť skutočnosť,  že ústavy de-

mokratických  štátov Európy,  pokiaľ sa  zaoberajú jazykovou

otázkou, požívajú termín "úradný  jazyk". Termín "štátny ja-

zyk" sa nepoužíva, lebo jeho zavedenie by evokovalo existen-

ciu nerovnosti, prípadne menejcennosti medzi jazykmi rôznych

národných a  etnických spoločenstiev. Jednoducho  by to bolo

považované  za nedemokratické.  Výnimku v  posledných rokoch

tvorili iba Francúzi, ktorí svojím jazykovým zákonom zavied-

li pojem štátneho jazyka. Autori zákona sa však dlho neteši-

li, lebo  Ústavný súd Francúzskej  republiky práve odvolaním

sa na  rovnocennosť jazykov zrušil  používanie pojmu "štátny

jazyk".

 

     V ďalšom vo vládnom programe  sa uvádza, že budú vypra-

cované normy  pre podporu menšinových  kultúr a tie  sa budú

odvíjať okrem iných od záujmov Slovenskej republiky a od ob-

čianskej lojality. Tento prístup i vo všeobecnosti považujem

za pomýlený. Normy by sa mali  v prvom  rade odvíjať od vnú-

torných potrieb rozvoja národnostnej kultúry. Zavedenie kri-

téria lojality do kultúry nás zavádza do sveta prisluhovačov

a kultúrnych lokajov politických režimov.

 

 

     Programové vyhlásenie pre označenie národnostne zmieša-

ného územia zavádza nový  termín "jazykovo zmiešané územie".

Tento staronový termín vyvoláva v  nás obavy. Obávame sa to-

tiž toho, že takisto ako v rokoch 1945 - 1948, v dobe temna,

sa pod týmto pojmom skrýva neochota vlády prijať fakt, že na

Slovensku  žije  maďarská  menšina  charakterizovaná  svojím

vlastným jazykom,  kultúrou, tradíciami a  históriou. Slovné

spojenie "jazykovo zmiešané územie" totiž predpokladá, že na

južnom Slovensku žijú iba  Slováci hovoriaci iba rôznymi ja-

zykmi - buď hovoria po maďarsky alebo po slovensky.

 

     A ešte jeden bonbónik z  vládneho programu - trest smr-

ti.  Vo všetkých  dokumentoch Rady  Európy zaoberajúcich  sa

touto problematikou  Rada Európy odmieta  trest smrti. Preto

je  nepochopiteľné,  keď  vláda  na  jednej strane deklaruje

približovanie a  začlenenie sa do  západoeurópskych štruktúr

a na druhej strane dá do svojho programového vyhlásenia také

ciele, ktoré súvisia so znovuzavedením trestu smrti.

 

     Ďalej mi nejde do hlavy,  že ak v programovom vyhlásení

sú zakotvené proeurópske a proatlantické priority, prečo re-

feroval  pán minister  Sitek  o  zasadnutí vlády  3. januára

1995, o vzniku 1. medzištátnej zmiešanej  komisie na vládnej

úrovni s  Ruskou federáciou a zároveň  aj o vzniku zmiešanej

rezortnej komisie medzi ministerstvami obrany Ruskej federá-

cie a Slovenskej republiky. Logické by bolo, keby prvá taká-

to zmiešaná komisia sa vytvorila medzi Slovenskou republikou

a niektorou krajinou Európskej únie alebo krajinou Severoat-

lantického paktu. Mám  obavy, že aj v tejto  relácii sa roz-

chádzajú slová so skutočnosťou.

 

     Tiež som  nepochopil, prečo zámery  vlády v oblasti ná-

rodnostnej  politiky sa  nachádzajú v kapitole o zahraničnej

politike. Že by sa národnostná  politika u nás mala stať do-

ménou zahraničnej politiky? Zvláštne. Nie? Avšak aj od tejto

skutočnosti je zarážajúcejší fakt, že najvýznamnejším očaká-

vaním  vlády voči  národnostiam  je  ich lojalita.  Ako keby

príslušníci menšín boli akýmsi cudzorodým elementom v štáte.

Prečo nevyžaduje vláda lojalitu od predstaviteľov väčšinové-

ho národa,  teda od Slovákov?  Že by to  bolo absurdné? Áno,

bolo by to  absurdné, ale verte mi, že  rovnako absurdné je,

keď sa toto nevyžaduje od Slovákov, vyžadovať to od menšín.

 

     Ďakujem pekne.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dohromady ste hovorili 16 minút  40 sekúnd. Ďalej by to

malo byť ZRS, pán poslanec Poliak.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán premiér,

     vážené členky, členovia vlády,

     vážené kolegyne, kolegovia poslanci,

 

     vzhľadom  na to,  že sme  prijali racionálne  opatrenie

skrátiť svoje  diskusné príspevky, budem  musieť aj ja  svoj

príspevok zhutniť.  Na úvod by  som chcel však  povedať myš-

lienku, že tak vážny dokument, akým je programové vyhlásenie

vlády, musí dať priestor povedať každému poslancovi svoj ná-

zor  k   nemu.  To  je,   prosím  vás,  prejav   demokracie.

/Potlesk./ Až rozhodneme, tak  musíme dať priestor aj opozí-

cii na vyslovenie  svojho názoru. Tu by však  bolo ale treba

povedať, že názory aj opozície by sa mali zakladať na racio-

nálnom, vecnom základe  a nie tak, ako sme  boli svedkami aj

dnes, že sa mnoho hovorilo o ničom a potom sme museli prijať

takéto opatrenie.

 

 

     Moje vystúpenie bude  smerovať do poľnohospodárstva. Aj

keď som  člen Združenia robotníkov  Slovenska, som profesio-

nálne poľnohospodár  a myslím si, že  tak robotnícke povola-

nia, ako aj povolania v  poľnohospodárstve sú v mnohej miere

robotníckeho charakteru.

 

     Poľnohospodárstvo  v Slovenskej  republike sa  nachádza

v takom stave,  v akom sa nachádza,  najmä z týchto dôvodov:

došlo k  rýchlejšiemu rastu cien  vstupov približne o  119 %

oproti  rastu  nákupných  cien  poľnohospodárskych produktov

približne o  28 %, došlo  k neproporcionálnemu vývoju  medzi

mzdami  a cenami  potravín a  taktiež došlo  k neadekvátnemu

zníženiu dotácií do  poľnohospodárstva až o 60 %.  To je si-

tuácia,  ktorá je  skutočne dnes  v poľnohospodárstve,  a je

veľmi vážna, ak nie kritická.

 

     Som rád,  že v programovom vyhlásení  vlády je založená

už stabilizačno-rozvojová tendencia a trendy a že pôdohospo-

dárstvo ako  rezort je v jej  programe prioritou. S rámcami,

ktoré sú v rezorte poľnohospodárstva, nemôžem nič len súhla-

siť.  Osobitne by  som sa  však zmienil  a zaujal stanovisko

k aukčnému systému prideľovania licencií v poľnohospodárstve

a v  lesnom hospodárstve.  Isteže, toto  stanovisko bude  vo

väzbe  na požiadavky  spoločnosti. Je  to dobrý  systém, ale

skutočne musí byť  rešpektovaná otázka požiadavky Slovenskej

republiky. Svoj názor budem ilustrovať na prípade a príklade

zemiakov, ktorý tu už bol raz spomenutý.

 

     Skutočne v  rokoch 1991, 1992, 1993  došlo k tzv. rela-

tívnemu prebytku zemiakov na našom trhu, boli dávané ešte aj

licencie na dovoz, aby sa umele vytvoril pretlak zemiakov na

našom trhu. Tým došlo  k maximálnemu a extrémnemu znižovaniu

cien, no  a zákonite zemiaky sa  stávali pre producentov ne-

zaujímavé a  nerealizovateľné. Z toho  dôvodu došlo k  úplne

prirodzenej reakcii pestovateľov, k zníženiu pestovateľských

plôch, a  na nešťastie alebo našťastie  - zoberme ako chceme

- v roku 1994 bol extrémne  suchý rok na pestovanie zemiakov

a výsledok máme taký, aký je  teraz. Isteže, tejto veci bolo

treba venovať  koncepčne pozornosť už od  augusta roku 1994,

pretože  o tomto  stave sa  vedelo, tento  stav sa očakával,

a aj keď  sa prijali niektoré  opatrenia, že treba  do našej

republiky  dokúpiť 150  tisíc  ton  zemiakov, v  starom roku

1994 sa ich  dokúpilo zhruba 50 tisíc a  teraz v podstate na

našom trhu zemiaky nemáme.

 

     Ďalší dôvod môjho konštatovania je ten, že sa postavila

maximálna cena zemiakov 12 Sk za kilo, a teda za týchto pod-

mienok, aj keby sme dnes dávali automaticky licencie, už ze-

miaky  ťažko do  republiky dovezieme.  Samozrejme, že  chcem

pripomenúť,  že túto  skutočnosť by  som nepodsúval terajšej

vláde, ale upozorňujem, že  koncepčne sa týmto otázkam treba

venovať, aby sa situácia z roku 1994 a teraz neopakovala.

 

     Ďalej by som tu chcel upozorniť na ďalšiu otázku posky-

tovania  aukčného systému  a prideľovania  licencií v súvis-

losti s  lesmi a drevospracujúcimi podnikmi.  Boli sme aj na

návšteve v  akciovej spoločnosti Bučina Zvolen,  kde u gene-

rálneho  riaditeľa sme  sa dozvedeli  veľmi závažné  skutoč-

nosti. Akciová spoločnosť Bučina Zvolen je schopná svoju vý-

robu  rozšíriť  zhruba  dvojnásobne,  ale  nemôže  to urobiť

z dôvodu nedostatku suroviny. Pritom ale lesné závody predá-

vajú túto  surovinu mnohokrát do  zahraničia za devízy,  ako

vieme, a asi  tam budú aj otázky určitých  provízií, keď nie

sú ochotní predávať túto surovinu pre akciovú spoločnosť Bu-

čina Zvolen. Pán generálny riaditeľ mi povedal, že sú ochot-

ní platiť aj svetové ceny. Napriek tomu sa táto situácia do-

teraz neriešila, a  bol by som rád, keby  sa aj ministerstvo

hospodárstva aj ministerstvo pôdohospodárstva týmito otázka-

mi zaoberali vo vzťahu v  prvom rade riešenia svojich otázok

a požiadaviek spoločnosti, to  znamená Slovenskej republiky.

Ide nám aj o otázku zamestnanosti,  kde v tom prípade, až by

sa  táto výroba  rozšírila, môže  sa rozšíriť  zamestnanosť,

a v  neposlednom  rade  aj  o  otázku zefektívňovania výroby

a jej hospodárenia v lesnom hospodárstve. Ak predávame suro-

vé drevo za podstatne nižšie ceny ako finálne výrobky, je na

zváženie, či nie je  skutočne lepšie predávať preglejku, po-

ťažne bukasky alebo iné výrobky Bučiny Zvolen.

 

     Chcel by  som upozorniť aj  na skutočnosť, aby  náš trh

nestál na voľnom priestore. Skutočne nie som zástancom diri-

gizmu, ale  aspoň vybrané komodity musia  byť regulované. To

súvisí aj s tým, čo som povedal v prípade zemiakov a obdobná

situácia bola s olejninami.

 

     Zaujal ma trend trvalého poklesu výdavkov obyvateľov za

potraviny. Je to v súčasnosti zhruba 38 % z celkových nákla-

dov  obyvateľov. Isteže,  je tam  naznačený systém  a spôsob

- minimálne 1  % ročne, čiže môže  byť aj viac, ale  mali by

sme tam  postaviť aj nejakú hranicu,  kde teda táto spotreba

by mala  skončiť, aby sme  nemuseli konštatovať, že  to môže

byť aj tak, že potraviny budeme vyrábať aj zadarmo. Ak je to

- povedzme - v  európskych podmienkach zhruba tých 7  - 8 %,

nech je u nás táto hladina 8  - 10 %, kde by sa tento ukazo-

vateľ mal zastaviť.

 

     V tejto súvislosti chcem vysloviť aj názor na dotovanie

poľnohospodárstva.  Dotovanie poľnohospodárstva  je skutočne

otázka dotovania potravín. Pre  výrobcov je otázka cien pot-

ravín v podstate zaujímavá do tej miery, že ak úhradu nákla-

dov majú riešiť len ceny, je to ...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  uplynulo desať minút. Ešte  máte päť mi-

nút, ak ich chcete dať pánu Ľuptákovi.

 

 

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Dobre. V  tomto prípade skutočne si  myslíme, že úhrada

nákladov má ísť nielen cenami, ale aj dotáciami.

 

     Podporujem smerovanie Slovenskej republiky do Európskej

únie a harmonizáciu  legislatívnych, obchodných, technických

noriem, ale pri zvážení objektívnych ekonomických podmienok,

za ktorých chceme z hľadiska konkurencieschopnosti do týchto

európskych štruktúr vstúpiť.

 

     V programovom  vyhlásení vlády si,  podľa môjho názoru,

každý z nás môže nájsť to, čo od neho očakáva, čo v ňom hľa-

dá. Jeden autoritatívnu politiku,  iný populizmus, ďalší li-

berálnu ekonómiu. Ja a mnohí z  nás v ňom vidia reálny, kom-

plexný,  no pritom  veľmi náročný  dokument, pre  realizáciu

ktorého  treba aktívny  prístup všetkých  členov vlády,  nás

- poslancov, ako aj  celej podnikateľskej a nepodnikateľskej

sféry.  Preto dávam  programovému vyhláseniu  vlády podporné

stanovisko a budem hlasovať za vyjadrenie dôvery vláde.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Hovorili ste presne 12 minút a 30 sekúnd, tak-

že pán podpredseda Ľupták má 3 minúty.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte, aby som aj ja na úvod povedal pár slov, aj keď

nie toľko ako môj kolega, tomu sme dali väčší priestor.

 

     Chcem povedať, že sme čakali  viac spŕšky na našu hlavu

- na Združenie robotníkov Slovenska.  Pretým, než sa progra-

mové  vyhlásenie  vlády  prijímalo,  noviny nás očierňovali,

špinili a neviem  čo robili, aj mnohí politici.  No dnes som

nepočul nikoho, aby nás osočoval. Asi si uvedomili, že už tu

nie je Jano Ľupták, ale už tu je strana robotníkov, ktorá má

veľkú podporu v spoločnosti.

 

     Chcem povedať, že sa  tu spomenuli päťdesiate roky. Keď

boli päťdesiate  roky, mal som sedem  rokov. A neviem, prečo

sa toto znova vyťahuje. Mnohí, ktorí tu sedíme, sme boli eš-

te deťmi. Ale chcem len povedať, aby si uvedomili tí politi-

ci, ktorí tu sedia z opozície, že nie je ani osemdesiaty de-

viaty rok,  že už robotníkov  nikto nenahovorí, tak  ako pán

Kňažko, pán  Čarnogurský, Langoš, Mikloško a  ďalší - Tatár,

Sládek, Badalová a ďalší z iných strán, na námestie. Už nie.

Môžete si vy vašich študentov nahovoriť na námestie, ale ro-

botníkov na  námestie nenahovoríte. A budete  veľmi dlho ča-

kať. A ak prídu na námestie, môžete nanajvýš dostať do hlavy

vajcia. /Smiech v sále./

 

     Vážení,  chcem len  toľko povedať:  Kto zapríčinil celú

ekonomickú  transformáciu tak,  ako ju  zapríčinil: Vy,  pán

Mikloško,  ste  boli  ten  prvý.  Pamätám  sa, keď som sedel

v parlamente, vaše  múdre hlavy, tých,  ktorých som menoval,

tak ďaleko túto ekonomiku dotiahli. Pamätám si, keď pán Čar-

nogurský voči  mne vystupoval ako premiér,  keď som vystúpil

a povedal  som: "Takú  ekonomickú reformu  by ani  môj starý

otec  v histórii  nebol robil,  ako robil  pán Čarnogurský."

Áno,  bola potrebná  transformácia ekonomiky,  bola potrebné

zavádzať trhovú ekonomiku, ale nie tak ako sa robila. Myslím

si, že od prvu bola chyba v spoločnosti, že v parlamente ne-

sedeli výrobári  - inžinieri, technici,  ktorí dennodenne sa

borili s problémami. Nie vy, ktorí ste v živote nevideli ro-

botu,  ani   ste  nechceli  poctivo   v  spoločnosti  robiť.

/Potlesk./ Vážený pán Javorský, aj  vy ste tam boli. Dnes už

tak nehovoríte, ako ste hovorili predtým.

 

     Myslím si, že nebudem  sa ďalej rozširovať. Uvedomte si

jedno - viem, čoho sa  bojíte a prečo narážate na päťdesiate

roky. Ja vám to musím povedať. Odzbrojili ste milície.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán podpredseda, ešte máte 30 sekúnd.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Keď za milícií bolo  popravených neviem koľko ľudí, ako

to hovoril pán Čarnogurský,  koľko bolo zo súkromných podni-

kateľov zabitých ľudí dnes  v spoločnosti, koľko bolo vrahov

vypustených z  väznice za pána  Langoša? To ste  nepovedali,

nikto. Koľko nevinných ľudí padlo? /Potlesk./ To ste nepove-

dali, nikto. /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte ste mali 15 sekúnd, pán podpredseda.

 

     Teraz by  mali vystúpiť páni  poslanci  z Demokratickej

únie. Ako prvého mi napísali, že vystúpi pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená vláda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     včera tu  z úst pána podpredsedu  Kozlíka odzneli slová

o hospodárskom zázraku Slovenska v rokoch 1993 a 1994. I keď

asi máme rôzny názor na  obsah pojmu "zázrak", nesporne eko-

nomika Slovenska najmä v roku 1994 ukázala skutočne pozitív-

ne  trendy. Som  vďačný pánu  podpredsedovi Kozlíkovi, ktorý

svojimi slovami o hospodárskom zázraku, prednesenými na tej-

to vážnej pôde, definitívne pochoval falošný mýtus o tom, že

Moravčíkova  vláda privodila  hospodársku katastrofu.  Tieto

dve tvrdenia - tvrdenie o "zázraku" priamo vylučuje tvrdenie

o hospodárskej katastrofe.

 

     Pri posudzovaní celého programu, ak dovolíte, sa zamys-

lím  nad  slovami  nebohého  poslanca  Kočtúcha, nad slovami

o veľkom trojuholníku úspechu.  Ten trojuholník znie: chcieť

- môcť - vedieť. Po prečítaní programu je mi jasné, že tento

program, ktorý  je označený ako  bezprecedentný, grandiózny,

je plný toho "chcieť". Tento  program ukazuje aj ako "môcť".

K tomu sú  tam návody na zmenu  volebných systémov a ďalšie,

ktoré smerujú  do určitých úprav  v politickom živote  tejto

krajiny  a ktoré  majú zabezpečiť  stabilitu. Žiaľ, práve tá

posledná  a veľmi  dôležitá zložka  "vedieť", tá  mi v tomto

programe absentuje. Vedieť znamená  odpovedať na otázku ako.

Asi sa  pýtate, prečo trvám  na tom, že  by tam malo  byť to

"ako". Znovu sa obrátim  k slovám pána vicepremiéra Kozlíka,

ktorý spomínal,  že tento program prináša  veľké riziká. Ale

to  nie sú  riziká pre  vládu. To  sú riziká  pre spoločnosť

a pre občanov tejto spoločnosti. A  občan by mal vedieť, aké

nástroje má vláda k tomu, aby tieto riziká minimalizovala.

 

     Dovoľte, aby som sa obrátil  do oblasti, ktorá je bliž-

šia môjmu  srdcu, to je oblasť  zdravotníctva. Vo výbore sme

veľmi vážnym  spôsobom rozoberali túto  časť programu a  pán

minister vie  veľmi presne o  výhradách, ktoré sme  k tomuto

programu mali. Myslím si, že  v stručnosti, ak vymenujem zo-

pár bodov,  bude asi viacerým  jasné, o čo  nám šlo. Chýbala

nám tam rozpracovaná  štruktúra, riadenie zdravotníctva, fi-

nancovanie, nové pohyby  v liečebnej starostlivosti, plnenie

Národného programu podpory zdravia a zdravotnej výchovy, má-

lo  rozpracované poisťovníctvo,  pomerne dobre  rozpracovaná

lieková služba a privatizácia,  málo pozornosti venované ve-

deckej a výskumnej základni  v zdravotníctve a ďalšie. Preto

dovoľte, aby  som predložil návrh  na uznesenia v  tejto ob-

lasti.

 

     1. Národná  rada Slovenskej republiky  žiada vládu, aby

riešila  odmeňovanie  zdravotníckych  pracovníkov  v termíne

predkladania návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1995.

 

     2. Národná  rada Slovenskej republiky  žiada vládu, aby

predložila Národnej rade Slovenskej republiky koncepciu ria-

denia a  organizácie zdravotníctva, jeho  financovania a in-

vestičnej politiky. Termín do 30. 5. 1995.

 

     Dovoľte ešte malú poznámku. Tak, ako v ekonomickej sfé-

re je privatizácia, podpora  súkromného vlastníctva i rozvoj

malého i stredného  podnikania prejavom liberalizácie ekono-

miky, tak  v ostatných oblastiach  je týmto prejavom  rozvoj

samosprávy,  posilnenie  jej  kompetencií  a rozvoj tretieho

sektoru. Aj keď v programovom vyhlásení je samospráva spome-

nutá na viacerých miestach, podľa môjho názoru nedostatočne,

pretože je málo platné, že proklamujeme vo všeobecnej  rovi-

ne posilnenie  právomocí samosprávy,  keď v kapitole životné

prostredie,  sociálne vzťahy,  zdravotníctvo, kultúra, škol-

stvo, mládež  a šport niet  o možnosti konkretizovať  podiel

samosprávy v týchto sférach ani slovka.

 

     Čo však nie je v  tomto programe spomenuté vôbec, to je

oblasť tretieho sektoru, s výnimkou  - s úctou sa vyjadrujem

k zástupcom  ministerstva práce,  sociálnych vecí  a rodiny,

kde sú o treťom sektore tieto slová "razantný nástup neštát-

nych subjektov do sociálnej  oblasti". Pretože sa domnievam,

že  rozvoju tretieho  sektoru je  potrebné venovať minimálne

takú istú  pozornosť ako všetkým  ostatným, navrhujem ďalšie

uznesenie:

 

     Národná  rada  Slovenskej  republiky  žiada  vládu, aby

predložila koncepciu podpory rozvoja tretieho sektoru a jeho

legislatívneho zabezpečenia s termínom do 30. 6. 1995.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Hovorili ste 5 minút a 20 sekúnd. Ďalej by mal

za DÚ vystúpiť pán poslanec Švec.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán premiér vlády Slovenskej republiky,

     vážené dámy ministerky,

     vážení páni ministri vlády Slovenskej republiky,

     kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,

     ctení hostia,

 

     miesto  úvodu mi  dovoľte konštatovať,  že vysoké školy

v Slovenskej republike sú  vrcholné výchovnovzdelávacie, ve-

decké, kultúrne  a umelecké ustanovizne  slovenského národa.

Zabezpečujú primeranú vzdelanostnú úroveň spoločnosti, ktorá

je jednou z najzákladnejších podmienok prosperity nášho štá-

tu a na splnenie požiadaviek kladených na nás, na našej ces-

te  do integrovanej  mnohonárodnej a  mnohokultúrnej Európy.

Toto  postavenie vysokých  škôl deklarované  v legislatívach

všetkých vyspelých európskych a zámorských štátov  a v memo-

randách  všetkých   medzinárodných  nevládnych  organizácií,

ktorých  je  Slovenská  republika  členom,  je  polemizované

v kapitole 4.3 Programového  vyhlásenia vlády Slovenskej re-

publiky.

 

 

     Vzhľadom na krátkosť času nebudem sa zaoberať jednotli-

vými staťami, ktoré sa týkajú vysokých škôl a vedy, vzhľadom

na to, že i táto  časť Programového vyhlásenia vlády Sloven-

skej republiky je podľa  mňa nedostatočne konkrétna, a preto

mi dovoľte, aby som svoje  názory a svoje požiadavky defino-

val v návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky

tohoto znenia:

 

     Národná rada  Slovenskej republiky žiada  vládu Sloven-

skej republiky,

 

     - aby  definovala vysoké školy  ako vedecké inštitúcie,

ktoré sú  súčasťou vedeckovýskumnej základne  Slovenskej re-

publiky,

 

     - začleniť vysoké školy  pod orgán štátnej správy koor-

dinujúci  rozvoj vysokoškolskej  vzdelávacej sústavy  a vedy

Slovenskej republiky,

 

     - definovať štátne priority  v rozvoji základného, teda

strategického  a  aplikovaného,  čiže  ekonomického  výskumu

a riešiť  hroziacu nezamestnanosť  36 tisíc  zamestnancov vo

výskumných a vedeckých inštitúciách  rezortov v dôsledku po-

stupujúcej privatizácie hospodárstva v Slovenskej republike,

 

     -  vrátiť do  Národnej rady  Slovenskej republiky návrh

novely zákona  o vysokých školách  v tej forme,  v ktorej ju

v spolupráci  so štátnou  správou pripravili  orgány sloven-

ských vysokých škôl,

 

     - riešiť platové pomery  učiteľov a ostatných pracovní-

kov vysokých škôl, zdravotníckych pracovníkov v návrhu defi-

nitívneho rozpočtu na rok 1995 podľa návrhu Konferencie rek-

torov slovenských vysokých škôl,

 

 

     -  koordinovať  reformu  slovenského  vysokého školstva

v súvislosti  s odporúčaniami  Evaluačnej komisie  OBSE Rady

Európy a UNESCO v súvislosti s odporúčaniami na reprofilizá-

ciu  absolventov, v  súvislosti s  požiadavkami meniaceho sa

trhu práce, a to národného i medzinárodného,

 

     - ďalej  financovať vysoké školy  tak, aby sa  umožnilo

študovať stúpajúcemu počtu študentov, aby v časovom horizon-

te vstupu  Slovenskej republiky do  Európskej únie mohlo  na

slovenských vysokých školách študovať 25 až 30 % absolventov

stredoškolského štúdia.

 

     Vážené dámy a  páni, som veľmi rád, že  pri tomto mojom

príspevku je  prítomný premiér pán  Mečiar, s ktorým  sme už

tieto  požiadavky  vysokých  škôl  alebo návrhy konzultovali

niekoľkokrát od roku 1992 a verím, že podporí túto požiadav-

ku akademickej obce.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, hovorili ste 4 minúty 45 sekúnd, čiže 5 minút.

Ešte je ďalej možnosť pre pána Černáka, 5 minút.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená vláda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     poslanci Demokratickej  únie a profesné  teamy Demokra-

tickej únie veľmi  pozorne naštudovali programové vyhlásenie

vlády. Prakticky každý náš poslanec mal pripravené konkrétne

vystúpenie, ale vzhľadom na krátkosť času mi dovoľte vymeno-

vať len tie najdôležitejšie, ktoré moji kolegovia ešte neme-

novali.

 

     Podľa  nášho  názoru  je  potrebné ponechať kompetencie

v oblasti územného plánu a  stavebného poriadku na Minister-

stve životného prostredia  Slovenskej republiky. Je potrebné

stanoviť  konkrétny  termín  začatia  druhého kola kupónovej

privatizácie s objemom majetku minimálne 65 mld korún. Podľa

nášho názoru nie je potrebné vytvárať ministerstvo výstavby,

ale rozdeliť ministerstvo hospodárstva na dve - ministerstvo

hospodárstva a ministerstvo  priemyslu, obchodu a cestovného

ruchu, čím  sa vytvorí predpoklad pre  realizáciu úloh v ob-

lasti  exportu a  cestovného ruchu,  ktorému, mimochodom, sú

v programovom vyhlásení  venované tri vety.  Nie je potrebné

vytvárať  novú   finančnú  inštitúciu  pre   podporu  malého

a stredného podnikania, ale využiť existujúcu, napríklad Zá-

ručnú banku alebo pripravovanú Banku Slovakia.

 

     Za osobitne závažnú považujeme zmienku o tom, že na ob-

ce a mestá sa odovzdajú vodovodné siete. Je to danajský dar,

ak im k tomu nedáme aj prostriedky na dotácie pre ich opravu

a údržbu, hoci  pán Kozlík vo  výbore povedal, že  toto odo-

vzdávanie  bude  sprevádzané  aj  s  príslušným  nehnuteľným

a hnuteľným  majetkom z  Vodární a  kanalizácií. Bol  by som

rád, keby to v záverečnom slove potvrdil.

 

     Dámy a páni, vo výboroch naši poslanci podávali jednot-

livé návrhy aj v časti Národná rada žiada Slovenskú republi-

ku. Dovoľte mi, aby som zacitoval body, ktoré máme v spoloč-

nej správe v časti B:

 

     Odporúčame, aby  Národná rada Slovenskej  republiky po-

žiadala Fond  Národného majetku, poslancov  koalície a vládu

Slovenskej republiky, aby v súlade s predloženým programovým

vyhlásením

 

     -  upustila  od  personálnych  a politicky motivovaných

čistiek  predovšetkým  v  oblasti  štátnej  správy a urobila

opatrenia na zamedzenie tzv. úderných pätiek,

 

     - upustila od krokov  vedúcich k destabilizácii funkcie

prezidenta Slovenskej  republiky a k útokom  proti osobe te-

rajšieho prezidenta,

 

     -  upustila od  protiprávnych a  diskriminačných krokov

proti opozičným politickým stranám, vrátane krokov pripravo-

vaných proti Demokratickej únii,

 

     -  vytvorila podmienky  pre objektívnosť  a nestrannosť

Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie ako verejnopráv-

nych inštitúcií,  ktoré by mali  zrkadliť kultúrnu, názorovú

a politickú pluralitu názorov slovenskej spoločnosti,

 

     - za zvlášť dôležité považujeme,  aby až do vydania ná-

lezu Ústavným súdom Slovenskej republiky vláda zachovala sú-

časný stav, teda vláda a Fond národného majetku, t. j. neme-

nila vlastnícke vzťahy u  tých subjektov, ktorých privatizá-

cia bola zrušená zákonom  Národnej rady Slovenskej republiky

a ktorý  skupina poslancov  pokladá za  protiústavný a  dala

podnet na Ústavný súd.

 

     Dámy a páni, už som  citoval, čo povedal pán Mečiar 11.

marca vo vzťahu k  členom predchádzajúcej vlády. Citujem len

poslednú  vetu:  "Nie  je  veľa  takých  politikov, ktorí sú

ochotní dať všetko. Rozhodnite akokoľvek, som hrdý na to, že

som mohol s nimi robiť. Sú  to statoční ľudia. Ak by som zo-

stavoval novú vládu v budúcnosti,  drvivá väčšina z nich tam

bude." Preto sa pýtam, kde  sú tí statoční? Prečo na piatich

rezortoch, ktoré obsadili kandidáti HZDS, začínajú znovu no-

ví ľudia, keď tí  predchádzajúci boli neopakovateľní a mohli

zachovať vami proklamovanú kontinuitu?  Môj osobný názor je,

že v minulosti ste skutočne  mali šťastnejšiu ruku a že vaša

predchádzajúca vláda  bola kvalitnejšia. Vzhľadom  na to, že

minimálne u tých členov novej vlády, ktorých dlhý čas osobne

poznám,  nemám záruku,  že ich  profesionalita postačuje  na

funkcie,  ktoré  zastávajú,  nemôžem  hlasovať za programové

vyhlásenie vlády, ktoré je  spojené s vyslovením dôvery vlá-

de.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Hovorili ste 4  minúty 30 sekúnd. Ďalší vystú-

pia páni poslanci z KDH. Ako prvý by mal vystúpiť pán posla-

nec Brocka.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená vláda,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte, aby  som na úvod  svojho vystúpenia zareagoval

na vystúpenie podpredsedu Národnej rady pána Ľuptáka, nakoľ-

ko jeho vystúpenie bolo nielen veľmi všeobecné, ale bolo ne-

bezpečne demagogické. Ten zoznam osôb zodpovedných podľa ne-

ho za transformáciu spoločnosti nebol úplný. Chcem mu pripo-

menúť, že  reformu spoločnosti začal na  jeseň roku 1990 pán

Mečiar a za 61 mesiacov od novembra 1989 bol pán Mečiar pre-

miérom 31 mesiacov. A nakoniec, vy, pán Ľupták, ste ešte ani

neboli vo  vláde, keď ste 60  miliónov prešustrovali v refe-

rende.

 

     Dovoľte však, aby som sa vrátil k programovému vyhláse-

niu. Ono sa dobre číta aj počúva, ťažšie to bude s jeho rea-

lizáciou  nielen preto,  že niektoré  zámery sú nepodložené,

akým spôsobom ich chce vláda dosiahnuť, nehovoriac o tom, že

sú tiež v rozpore s reálnymi krokmi, ktoré vláda už podnikla

alebo  podniká. A  úplne najťažšie  to bude  najmä preto, že

niektoré časti  programového vyhlásenia sú  v rozpore, alebo

sa navzájom vylučujú. Dovoľte jeden príklad.

 

     V tretej časti Sociálne  vzťahy  sa  konštatuje - citu-

jem: "Počas svojho pôsobenia bude vláda garantovať dosiahnu-

té nároky občanov v dôchodkovom zabezpečení, vrátane dôchod-

kového veku, vyrovnanie životnej úrovne dôchodcov s ostatný-

mi skupinami občanov." Koniec  citátu. V našich podmienkach,

v podmienkach Slovenskej republiky pri demografickom vývoji,

kde každým  rokom rastie počet občanov  v dôchodkovom, post-

produktívnom veku a znižuje sa počet produktívnych, je možné

tento cieľ  dosiahnuť jediným spôsobom, že  sa bude zvyšovať

prispievanie poistencov, zamestnávateľov, štátu, alebo inými

slovami produktívneho obyvateľstva do Fondu dôchodkového po-

istenia na neproduktívnych občanov. Keďže ale v druhej časti

programového vyhlásenia  Stratégia a základné  zámery hospo-

dárskeho rozvoja  sa píše, že  vláda nebude zvyšovať  daňové

zaťaženie a dokonca postupne ho  bude znižovať, ide o zjavný

rozpor lebo inými slovami  obidva prísľuby v programovom vy-

hlásení sú nezmyslom. Svoje tvrdenie opieram o výsledky ana-

lýzy finančnej situácie sociálneho zabezpečenia v Slovenskej

republike. Z nej vyplýva, že pri našom nepriaznivom demogra-

fickom vývoji bude u nás v  roku 2010 o 13 % dôchodcov viac,

t.j. 1 300 tisíc obyvateľov,  ale príjmy v dôchodkovom fonde

budú o 26 % nižšie  ako výdavky na dôchodky, a to bez uvažo-

vania  vyrovnávania  životnej  úrovne  dôchodcov s ostatnými

skupinami obyvateľov.

 

     Chcem sa preto spýtať vlády, akým spôsobom chce dosiah-

nuť sľúbené garantovanie nárokov  dôchodcov a vyrovnanie ich

životnej úrovne s ostatnými občanmi. Odpoveď - oživením eko-

nomiky, ktorú  som dostal vo  výbore pre rozpočet,  financie

a menu od  pána podpredsedu Kalmana,  považujem za všeobecnú

a nič nehovoriacu. Pán  podpredseda Kozlík vyslovil presved-

čenie, že  sa v rozprave na  pléne k nemu iste  vyjadrí pani

ministerka Keltošová.

 

     V časti programového vyhlásenia Sociálne vzťahy je veľa

zámerov a predsavzatí vlády,  ktoré nie sú ničím novým, lebo

už dávno existujú či  už v parlamente, alebo na ministerstve

práce, sociálnych  vecí a rodiny.  Spomeniem niektoré. Citu-

jem:  "Pripravíme základy  doplnkových poistných  systémov."

Pripomínam, že zákon  o doplnkovom dôchodkovom poistení, pa-

ragrafové znenie je v Národnej rade od novembra minulého ro-

ka, treba  ho len prideliť výborom  na prerokovanie. Na inom

mieste - citujem: "Pripravíme novú koncepciu zamestnanosti".

Zásady zákona boli v  decembri 1994 na medzirezortnom pripo-

mienkovom konaní.  Ďalej sa píše -  citujem: "Vláda pripraví

novelu platného  Zákonníka práce". Aj tá  je v Národnej rade

od novembra 1994. V programovom vyhlásení som sa však dozve-

del, prečo si ju  terajšia vláda neosvojila. Citujem: "Vláda

pripraví novú  novelu Zákonníka práce, v  rámci ktorej zvýši

právomoci odborových orgánov a  organizácií pri ich partici-

pácii na činnosti podnikov".

 

     V tejto oblasti, v  oblasti reformy pracovných vzťahov,

je programové vyhlásenie nevyvážené, nič nehovoriace o účas-

ti a participácii zamestnancov na činnosti podnikov tam, kde

napríklad neexistujú odbory. Pripomínam zároveň, že i zásady

nového Zákonníka  práce sú rovnako  vypracované na minister-

stve práce, sociálnych vecí a rodiny.

 

     Dámy a páni,

     vážení kolegovia,

 

     na záver by som rád  "vybojoval" niečo nielen pre tých,

ktorí na mítingoch HZDS pred  voľbami dostali prísľub, že sa

bude ženám pri starostlivosti o dieťa zaratúvať päť rokov do

zápočtu odpracovaných  rokov na dôchodok.  Keďže sa mi  táto

myšlienka veľmi páči a v  programovom vyhlásení som ju nena-

šiel, navrhujem prijať uznesenie, v ktorom Národná rada Slo-

venskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky predložiť

návrh novely zákona o sociálnom zabezpečení, ktorého obsahom

bude zvýšenie náhradnej doby pre zápočet rokov u žien, ktoré

sa starajú o dieťa vo veku do 5 rokov.

 

     Predseda vlády pán Mečiar  včera opätovne zdôraznil, že

vláda si považuje za  povinnosť stabilizovať rodiny a vytvá-

rať podmienky pre zabezpečenie výchovy detí. Účinok takéhoto

opatrenia nemusím zdôvodňovať. Verím, že sa pozitívne preja-

ví vo všetkých oblastiach nášho života.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, hovorili ste 6 minút  a 40 sekúnd, takže 7 mi-

nút.

 

     Pán Mikolášik.

 

Poslanec M. Mikolášik:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážení pán predseda vlády,

     vážená vláda,

     milé kolegyne, kolegovia,

 

     programové  vyhlásenie  vlády  si  ambiciózne kladie za

cieľ vyriešiť mnohé otázky ekonomiky, mravnej obrody, ale aj

zdravotníctva a  sociálnych vecí. Ako člen  výboru pre zdra-

votníctvo a sociálne veci považujem za veľmi dôležité pouká-

zať na dôležitú a alarmujúcu skutočnosť. Vláda Vladimíra Me-

čiara totiž zrušila vládny  výbor pre zdravotne postihnutých

občanov v  Slovenskej republike. Vládny  výbor pre zdravotne

postihnutých  občanov bol  doteraz podriadený  podpredsedovi

vlády a jeho členmi boli zástupcovia všetkých rezortov, kto-

rých sa život hendikepovaných spoluobčanov priamo dotýka. Je

nevyhnutné zdôrazniť,  že v našej  spoločnosti je okolo  500

tisíc až  600 tisíc zdravotne  postihnutých spoluobčanov, čo

predstavuje viac  ako 10 %  populácie. Vláda sa  odvoláva na

cyrilometodské tradície,  na ktorých mieni stavať  a o tieto

tradície sa aj programovo opierať. Táto odvolávka vlády však

vyznieva len málo presvedčivo a prázdno. Svätý Cyril a svätý

Metod v prvom rade hlásali dobrú správu, evanjelium, kde zá-

kladným leitmotívom je pomoc slabým a chorým.

 

     Áno, je  treba pomáhať slabým  a chorým, zdravotne  po-

stihnutým. Prečo  potom vláda Vladimíra  Mečiara začína tým,

že obratom ruky zrušila vládny výbor pre zdravotne postihnu-

tých spoluobčanov? V čase, keď  v spoločnosti sa venuje viac

pozornosti  ochrane zvierat,  keď sme  dojatí osudom chorých

a opustených zvierat, o koľko viac je žiadúce dbať o chorých

a vládou opustených ľudí. Veľmi nepresvedčivo vyznieva dote-

rajšie vysvetlenie  vlády, že otázka  zdravotne postihnutých

sa bude riešiť pri  ministerstve pani ministerky Oľgy Kelto-

šovej.  Toto ministerstvo  pri najlepšej  vôli a možnostiach

ministerstva a napriek nevšedným  a známym schopnostiam pani

ministerky nie je a nebude schopné prinútiť z rezortného vý-

boru napríklad  ministerstvo dopravy a  spojov, aby vykonalo

účinné  opatrenia, ministerstvo  financií, priemyslu,  škol-

stva, zdravotníctva, ministerstvo hospodárstva atď., atď.

 

     Neobstojí vonkoncom odôvodnenie,  že problematika zdra-

votne postihnutých vlastne stojí a padá s prideľovaním gran-

tov pre jednotlivé spoločnosti hendikepovaných. Chcem veriť,

že  vláda prehodnotí  tento svoj  nekoncepčný a  nesystémový

krok.

 

     Zdravotne postihnutí občania by zrejme mali pouvažovať,

či  by svoje  práva neobhájili  účinnejšie tak,  ako je tomu

napríklad  v Dánsku,  že budú  mať štatút  menšiny a ako pre

menšiny i pre zdravotne postihnutých občanov potom vláda bu-

de musieť venovať toľko pozornosti, akú si zaslúžia v moder-

nej európskej krajine.

 

     Som hlboko  presvedčený, že terajšia  vláda bude hľadať

optimálnejšie riešenie a vráti  výboru pre zdravotne postih-

nutých jeho  nezastupiteľné miesto a  faktickú účinnosť. KDH

bude  starostlivo sledovať  výsledky úsilia  tejto vlády pre

zdravotne postihnutých  občanov. Budeme sa  tešiť, skutočne,

budeme sa tešiť každému dobrému počinu, ale budeme aj kriti-

zovať nedostatky, ktoré by ukazovali na rozpor medzi vládny-

mi deklaráciami a holou  skutočnosťou. Nech aj občania posú-

dia fakty, nech porovnávajú  predvolebné sľuby vlády, vládny

program  so skutočnými  výsledkami podľa  známeho "strom  je

potrebné posudzovať podľa ovocia".

 

     Ďakujem pekne.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec, hovorili ste 3 minúty 35 sekúnd.

Prosím, pán poslanec Figeľ, máte 4 minúty.

 

Poslanec J. Figeľ:

 

     Vážená Národná rada,

     vážená vláda,

     ctení hostia,

 

     oprávnene sa zvykne hovoriť,  že zahraničná politika by

mala byť oblasťou najširšieho konsenzu medzi politickými si-

lami, mala  by odrážať záujem štátu,  ktorý je prienikom ich

partikulárnych pohľadov  a názorov na nás  a svet okolo nás.

Jednoznačne oceňujeme kontinuitu  smerovania zahraničnej po-

litiky  Slovenska a  jej ďalšieho  zbližovania s  európskymi

a transatlantickými štruktúrami. Toto  úsilie naozaj vytvára

podmienky na blízkosť názorov  parlamentných strán na zahra-

ničnú politiku. V  záujme dôveryhodnosti smerovania programu

vlády však  musí skončiť spochybňovanie  významu nášho člen-

stva v Rade Európy,  zrovnávanie súčasného Bruselu s bývalou

Moskvou, oplakávanie Varšavskej zmluvy a podobne, pretože ak

by  to  malo  takto  pokračovať,  poškodíme sami kredibilitu

svojho programu - myslím Slovenska.

 

     Pasážou  osobitnej dôležitosti  v programovom vyhlásení

je náš vzťah  k Európskej únii. Z hľadiska  našich plánov je

oveľa  dôležitejšie dokedy  chceme podať  prihlášku do únie,

než hovoriť len  o jej vypracovaní do 30.  júna. Nemožno sú-

hlasiť s vyjadrením ministra Juraja Schenka na zasadnutí za-

hraničného výboru, že je tento  termín uvedený preto - citu-

jem - "aby sme čosi kdesi mali,  aby sa to celkom nestratilo

do neurčita". Proces integrácie  do únie je veľmi rozsiahly,

náročný  a ovplyvní  všetky stránky  spoločenského života na

Slovensku. V programovom vyhlásení nám  preto chýba čo i len

minimálna predstava o  inštitucionálnom rámci pre zabezpeče-

nie procesu  integrácie. Preto plne  podporíme uznesenie za-

hraničného výboru, ktoré žiada  o predložiť do Národnej rady

návrh tohto inštitucionálneho rámca  spolu s textom prihláš-

ky.

 

     Vláda chce v zahranično-politických rámcoch konzultovať

prednostne kroky  s Európskou úniou. Ak  to máme brať vážne,

potom  si nešliapne  po jazyku  tým, že  budeme spochybňovať

význam a opodstatnenie demaršu  Európskej únie, ktorý reago-

val  na dianie  v Slovenskej  republike počas  a po pamätnej

veľkej novembrovej parlamentnej noci. To nie je forma bežnej

komunikácie medzi štátmi, ako  hovoril predseda nášho parla-

mentu.  To nie  je forma  priateľského listu,  ako to vnímal

predseda vlády.  Dvanásť štátov západnej  Európy sa podujalo

na  spoločné vyjadrenie  znepokojenia doteraz  len v prípade

Srbska, Slovenska a dvakrát Ruska.

 

     V  nesmierne zdvorilostnej  a zdržanlivej diplomatickej

reči vyjadrenie obáv znamená  hlboký nesúhlas. Demarš, ktorý

Slovensko dostalo, je oveľa viac výstrahou alebo pokarhaním,

ale nesporne je aj pomocou.  Pomocou asi v takom zmysle, ako

keď riaditeľ školy pri predbežnom hodnotení pošle študentovi

pokarhanie či napomenutie, že  jeho študijné výsledky sú ne-

uspokojivé a  ak sa nezlepší,  ohrozí tým svoje  pripustenie

k maturite.  Je to  pomoc? Je.  Myslí to  škola so študentom

dobre? Zaiste áno. V takom  zmysle chce Európska únia pomôcť

Slovensku. Študent,  ak je rozumný, zlepší  sa, ak nie, bude

sa vyhovárať na nepochopenie,  nedocenenie a nezoberie varo-

vanie vážne. Zachovajme sa ako rozumný a zodpovedný študent.

 

     Vrelo teda  vítam tento záväzok  vlády "prednostne kon-

zultovať s  Európskou úniou zásadné kroky".  Avšak hneď čer-

stvo bol spochybnený tým, že  napriek demaršu boli kroky sú-

visiace s novelami privatizačných  zákonov v parlamente koa-

líciou znovu potvrdené a  opatrenia v oblasti ovládnutia ve-

rejných elektronických médií ďalej rozvinuté.

 

     Oceňujeme ďalej zaradenie  Českej republiky na primárne

miesto medzi bilaterálnymi vzťahmi.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, máte 30 sekúnd.

 

Poslanec J. Figeľ:

 

     Hovorí sa to v  programovom vyhlásení. Vzhľadom na naše

historické väzby je Česká  republika naším najbližším priro-

dzeným partnerom.  Pred istým časom bývalý  minister za HZDS

pán Hofbauer  nazval Českú republiku  "análnym otvorom Euró-

py". Som veľmi rád, že pán Hofbauer sa už nepodieľa na prog-

rame tejto vlády ako minister. "Vo vzťahu k Poľskej republi-

ke sa  bude vláda podobne usilovať  o zvýšenie vzájomnej ob-

chodnej výmeny a hospodárskej spolupráce." Príklad posledné-

ho odsabotovania návštevy prezidenta  však bol pravým opakom

toho ešte v minulom období.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, ľutujem, je mi ľúto, uplynulo 15 minút.

Ďakujem pekne.

 

Poslanec J. Figeľ:

 

     Záverečné stanovisko. Klub poslancov ...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne. Tak sme sa dohodli, že nebudeme pokračo-

vať.

 

Poslanec J. Figeľ:

 

     Chcel  by som  vyjadriť, že  podporíme všetko pozitívne

v zahraničnom smerovaní Slovenska.

 

     Ďakujem.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, tak sme sa dohodli. Ďakujem pekne.

 

     Teraz vystúpia poslanci za  Spoločnú voľbu. Prvý by mal

vystúpiť pán poslanec Weiss.

 

 

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Dámy a páni,

 

     na úvod  by som chcel povedať,  že SDĽ si nepredstavuje

opozičnú politiku tak, ako  to včera predviedli pán poslanec

Čarnogurský a  pán poslanec Langoš,  ale zároveň si  dovolím

povedať niečo aj na adresu reakcií na ich vystúpenia. Škoda,

že niektorí z pánov poslancov takto smelo a principiálne ne-

hovorili už v roku 1990.

 

     Poslanci Strany  demokratickej ľavice prišli  do parla-

mentu  vecne diskutovať  k významnému  dokumentu, ktorým  je

programové vyhlásenie vlády, a nie vybíjať  sa vo faktických

poznámkach.  Rešpektujeme   výsledky  demokratických  volieb

a vládu, ktorá z nich vzišla. Programové vyhlásenie pokladá-

me za  spoločný názor vládnúcich  koaličných strán na  ciele

a metódy  vládnutia. Ako  opozičná strana  budeme podporovať

tie  ciele  a  prostriedky  na  ich  dosahovanie formulované

v programovom vyhlásení, ktoré sú v súlade s naším ľavicovým

programovým a  hodnotovým zameraním a  s našimi objektívnymi

odbornými  poznatkami o  stave spoločnosti,  o potrebách jej

modernizácie a dosahovania prosperity a sociálnej spravodli-

vosti. Naším cieľom v opozícii nie je deštrukcia vládnej mo-

ci,  ale jej  kontrola a  odborná oponentúra  a, samozrejme,

presadzovanie  našich programových  cieľov a  záujmov našich

voličov.

 

     Veľký  dôraz  budeme  klásť  na  dodržiavanie pravidiel

a rešpektovanie ducha demokracie a v súlade s naším volebným

programom aj na stabilitu  ústavného systému. Podľa toho bu-

deme hodnotiť aj konkrétne kroky vlády.

 

     SDĽ víta niektoré  jednoznačné formulácie v programovom

vyhlásení. Na prvom mieste by som spomenul prihlásenie sa ku

kontinuite  smerovania  zahraničnej  politiky.  Je dobré, že

vláda  za  prioritu  pokladá  cieľavedomé  približovanie  sa

k Európskej únii. Takéto úsilie je plne v súlade s programom

Strany demokratickej ľavice a  budeme ho podporovať s využi-

tím všetkých stykov a väzieb,  ktoré máme v zahraničí. Anga-

žovanosť v tejto veci pokladáme  za službu Slovensku, za po-

moc vytváraniu  predpokladov, aby sa  naša vlasť jednoznačne

zaradila do hlavného civilizačného prúdu, a nie za politickú

pomoc  niektorej z  vládnúcich strán.  V súvislosti  s naším

smerovaním do Európskej únie by  som rád počul odpoveď, kedy

v súlade  s požiadavkami  Združenia miest  a obcí  Slovenska

vláda vytvorí  predpoklady pre ratifikáciu  Európskej charty

miestnych samospráv  a v súlade  s požiadavkami odborov  pre

ratifikáciu Európskej sociálnej charty.

 

     Dámy  a páni,  k európskej  kultúre patrí  aj sekulárny

štát. Právne  riešenia vzťahov cirkví a  štátu sú rôzne, ale

v krajinách Európskej únie akceptujú  klasickú tézu o odluke

cirkví od  štátu. Moderný štát  je sekulárny, ale  garantuje

cirkvám  samostatnosť a  účasť na  duchovnom živote  spoloč-

nosti. Odluka cirkví od štátu teda nie je a nemôže byť nega-

tívna. Ide  len o to,  aby cirkvi boli  mimo bezprostredného

politického boja a aby  politické strany medzi sebou nebojo-

vali o cirkvi  a o vplyv na cirkvi, ako  sme toho aj my boli

svedkom včera večer. Po  prijatí zákona o reštitúcii cirkev-

ných majetkov sa začali  vytvárať ekonomické predpoklady pre

toto moderné  riešenie. Dozrel čas  vypracovať a prijať  zá-

kladný zákon o vzťahu štátu  k cirkvám a náboženským spoloč-

nostiam.

 

     V programovom vyhlásení vlády  sa hovorí o zmluvnom za-

bezpečení novej  kvality medzi štátom a  cirkvami a nábožen-

skými spoločnosťami a o rozvoji vzťahov medzi Slovenskou re-

publikou a Svätou stolicou na  zmluvnom základe. V tejto sú-

vislosti by  som chcel zdôrazniť,  že v demokratickom  štáte

musia byť všetky cirkvi a náboženské spoločnosti rovnoprávne

pred zákonom.  Zmluvná dohoda musí  byť podpísaná predstavi-

teľmi všetkých cirkví a  náboženských spoločností. V základ-

nom zákone musí byť upravený aj ďalší postup a proces odluky

cirkví  od štátu  práve preto,  aby cirkvi  nemohli byť  ani

predmetom ani subjektom politického  boja, aby sa nemohli už

nikdy  zopakovať  neblahé  historické  skúsenosti z násilnej

ateizácie spoločnosti,  alebo naopak z  klerikalizácie poli-

tického a duchovného života. Predpokladané prechodné obdobie

postupnej odluky cirkví od štátu 3 až 5 rokov sa ukazuje ako

nie  celkom reálne.  Tento proces  bude potrebné rozpracovať

zrejme na dlhšie obdobie,  pričom jednotlivé otázky sa musia

riešiť postupne, veľmi citlivo, v závislosti od ekonomických

možností cirkví, ako aj Slovenskej republiky. Zohľadniť tre-

ba nielen záujmy najväčšej cirkvi, rímsko-katolíckej, ale aj

špecifické požiadavky protestantských cirkví, ostatných men-

šinových  cirkví, ale  najmä ešte  stále komplikované vzťahy

grécko-katolíckej a pravoslávnej cirkvi.

 

     Navrhujem preto, aby  Národná rada Slovenskej republiky

odporučila  vláde Slovenskej  republiky vypracovať  a prijať

základný zákon  o vzťahu medzi štátom  a cirkvami a nábožen-

skými spoločnosťami, v ktorom  bude obsiahnutá nielen úprava

vzájomných vzťahov pri  rovnoprávnosti všetkých štátom uzna-

ných cirkví a náboženských  spoločností, ale aj presne vyme-

dzený postupný proces odluky. Tento základný dokument podpí-

sať s vedeniami všetkých cirkví a náboženských spoločností.

 

     Ďalej by som, dámy a  páni, chcel oceniť podporu, ktorú

vláda sľubuje rozvoju poľnohospodárskeho družstevníctva. Bu-

deme napomáhať úsiliam  o prepojenie poľnohospodárskej prvo-

výroby so  spracovateľským priemyslom. V  súlade s programom

našej strany  je aj zámer upustiť  od predaja štátnej poľno-

hospodárskej a lesnej pôdy. Očakávame, že vláda nájde dosta-

tok zdrojov v štátnom rozpočte už na rok 1995, aby sa zámery

pôdohospodárskej politiky mohli naplniť.

 

 

     Analýzu, o  ktorú sa programové  vyhlásenie opiera, ne-

pokladám v niektorých oblastiach za dostatočne hlbokú. Odka-

zy na hospodárske štatistiky tu nestačia. Naša spoločnosť je

v zložitej  situácii, je  polarizovaná nielen  politicky, vo

vzťahu k  spôsobu vykonávania moci  a v chápaní  demokracie,

ale aj kultúrne a najmä sociálne. Zdravotný stav našej popu-

lácie patrí k najhorším v  Európe. Samostatným a veľmi ťaži-

vým problémom  je sociálna a  vzdelanostná situácia rómskeho

obyvateľstva. Stále viac sa rozmáha organizovaná zločinnosť.

Týmto mimoriadne komplikovaným  problémom vláda, žiaľ, neve-

nuje dostatočnú pozornosť.

 

     Úlohu zmierniť  miestami až priepastnú  sociálnu nerov-

nosť  nepodloženú prácou,  výkonmi a  schopnosťami si  vláda

nekladie. Úplne chýba jasná predstava  ako za 4 roky dosiah-

nuť pozitívny zvrat v zdravotnom stave slovenského obyvateľ-

stva. Fungovanie zdravotníctva ako  činiteľa tu pôsobí, dámy

a páni,  len asi  z 20  %. Ostatok  je vec  výživy, ktorá sa

v dôsledku zbedačovania širokých vrstiev obyvateľstva výraz-

ne zhoršila,  vec spôsobu života,  pracovných podmienok atď.

Sú preto potrebné rýchle a  účinné štátne a verejné programy

na podporu zdravia. Podobne treba dať čo najskôr jasnú pred-

stavu o riešení rómskeho problému.

 

     Preto si  dovoľujem požiadať, aby  Národná rada Sloven-

skej  republiky  zaviazala  vládu  Slovenskej republiky, aby

v súvislosti  s odporúčaním  výboru pre  obranu a bezpečnosť

rozpracovala programové vyhlásenie do konkrétnych a termíno-

vaných úloh na rok  1995, predložila Národnej rade konkrétne

kroky, zamerané na boj s organizovaným zločinom, na riešenie

rómskeho problému, na  zlepšenie zdravotného stavu obyvateľ-

stva.

 

     Hoci demokratický  vývoj v Slovenskej  republike je ne-

rovnomerný  a  nepriaznivý,  vláda  tento  problém  obchádza

a neprekladá žiadnu  populačnú politiku ani  ucelenú rodinnú

politiku.  Chcem preto  vládu poprosiť,  aby tieto predstavy

predložila  Národnej rade  Slovenskej republiky  ešte v roku

1995. Veď mladé rodiny s  malými deťmi sú vari najohrozenej-

šou sociálnou skupinou v našej spoločnosti.

 

     Dámy a páni, v programovom vyhlásení sa hovorí o potre-

be spoluzodpovednosti všetkých  parlamentných subjektov. Ne-

bolo by dobré tieto  vyhlásenia naplniť napríklad takým kon-

krétnym činom, akým by  bolo zvolenie predstaviteľa opozície

za podpredsedu parlamentu?  Prejavom spoluzodpovednosti boli

aj vecné, odborne, nie  politicky motivované návrhy na uzne-

senie Národnej rady k  programovému vyhláseniu. Takéto uzne-

senia formulovali na zasadnutí výboru poslanci za Stranu de-

mokratickej  ľavice pani  Schmögnerová a  pán Košnár. Všetky

návrhy boli odmietnuté. Dnes  sme si museli skrátiť starost-

livo  pripravené vystúpenia.  Ako  je  to, prosím,  v súlade

s vyjadrením programového vyhlásenia, že vláda bude akcepto-

vať názory opozície prospešné  pre spoločnosť. Aj nám predsa

záleží na Slovensku a máme odborne podložené návrhy.

 

     V  programovom vyhlásení  sa píše,  že vláda  odsudzuje

všetky  prejavy netolerancie.  Chcem to  chápať ako  záväzok

členov vlády, že inak  zmýšľajúcich nositeľov opozičných ná-

zorov nebudú jej predstavitelia  označovať za zradcov či ja-

ničiarov a nebudú pri každom názore, ktorý sa im nepáči, vo-

lať po prijatí zákona na ochranu republiky. Nezamieňajme si,

priatelia,  lojalitu voči  Slovenskej republike  s lojalitou

voči momentálne  vládnúcim stranám a ich  politikom. V duchu

tolerancie treba rešpektovať tak  názor opozície, ako aj ná-

zor vlády.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Desať minút, pán poslanec.

 

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Ďakujem. Na viacerých miestach,  dámy a páni, sa hovorí

o potrebe politickej stability. Slovensko skutočne potrebuje

politickú stabilitu. Politickú stabilitu však nemožno nadlho

dosiahnuť  administratívnymi  metódami,  prijatím niektorých

zákonov, účelovými zmenami  ústavy, alebo dokonca vyšetrova-

cími  komisiami. Politická  stabilita vyžaduje  predovšetkým

demokratický,  kultúrny  a  vecne  správny spôsob vládnutia.

Vládnúce strany  majú v parlamente  pohodlnú väčšinu 83  po-

slancov. Udržanie tejto väčšiny,  to je vec vzájomných vzťa-

hov  koaličných strán,  ich schopnosti  rešpektovať vzájomné

dohody,  nepohádať sa  napríklad kvôli  privatizácii a aspoň

občas sa dohodnúť s opozíciou. A najmä účinne, odborne a de-

mokraticky vládnuť  aj tým, ktorí  vládnúce strany nevolili,

seriózne  splniť  ciele  stanovené  v  programovom vyhlásení

a sľuby dané vo volebnej kampani.  Ak to vládnúce strany do-

kážu urobiť, o  štyri roky môžu vyhrať voľby,  a nám, opozí-

cii, potom neostane nič iné iba im zatlieskať.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Hovorili ste 11 minúť a 25 sekúnd, takže osta-

li 4 minúty pre pána poslanca Pokorného.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená vláda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     v Ústave Slovenskej republiky zakotvené právo na priaz-

nivé životné prostredie a povinnosť chrániť ho je i zásluhou

poslancov Strany zelených na Slovensku ešte z roku 1991, keď

sme boli spoluautormi návrhu čistej Ústavy Slovenskej repub-

liky.  Oprávnene sme  teda  očakávali,  že jednou  z priorít

programového vyhlásenia a základnou stratégiou hospodárskeho

rozvoja bude nastolenie  trvalo udržovateľného rozvoja, čiže

takého napredovania Slovenska,  ktoré uspokojí naše potreby,

ale nebude na úkor tých, čo prídu po nás. Preto hodnotím po-

zitívne, že programové  vyhlásenie obsahuje samostatnú kapi-

tolu životného prostredia.

 

     Určitým náznakom postupného  odklonu od priority ekoló-

gie je vytratenie sa slova ekologický hneď v úvode programo-

vého vyhlásenia,  v odseku 4,  kde sa sociálne  a ekologicky

orientovaná trhová ekonomika -  článok 55 ústavy - nahradila

pojmom  sociálno-trhovým  ekonomickým  priestorom.  V druhej

časti - stratégia a základné zámery hospodárskeho rozvoja by

mala zarezonovať  základná stratégia, o  ktorej som hovoril.

V rovnakej časti - body 2  a 3 - priemysel, obchod, cestovný

ruch, strana 24, je  viacero progresívnych zámerov, ktoré sú

totožné s programom Strany zelených na Slovensku. Nie som si

ale istý, že 148 poslancov  tohto parlamentu a vláda Sloven-

skej  republiky je  vnútorne presvedčených,  že len  jadrová

energetika, výstavba Mochoviec,  nám zabezpečí dostatok lac-

nej energie. Z počtu 150 som odpočítal seba a kolegu Juriša.

 

     Ak  sa v  programovom vyhlásení  hovorí o  aktualizácii

energetickej  koncepcie  do  roku  2005,  to  je  pozitívum,

a v súčasnosti prebieha verejná  diskusia občanov k projektu

Mochovce, nerozhodujme politicky. Strana zelených na Sloven-

sku  považuje  presadzovanú  alternatívu  dokončenia  prvého

a druhého bloku jadrovej elektrárne Mochovce a prijatie pod-

mienok zahraničných  investorov za ekonomicky  nevýhodné pre

Slovensko. Podľa týchto podmienok bude Slovensko po dokonče-

ní dvoch  blokov splácať pôžičku na  dostavbu exportom ener-

gie tri roky  200 MW, ďalšie  roky po 30  MW - tu si myslím,

že ide o preklep v predkladanej štúdii, ale citujem to z ma-

teriálu,  ktorý  je k dispozícii  verejnosti,  je to fáza 2,

strana 48 - z celkového hrubého výkonu 880 MW. A teraz dobre

počúvajte - za cenu 11,2 haliera za kWh. Občan už dnes platí

za kWh desaťkrát viac. Opäť  je to citát z oficiálneho mate-

riálu, ktorý je k dispozícii  verejnosti, aby nás niekto ne-

mohol upodozrievať.

 

     Zároveň ďalšou podmienkou je,  že Slovensko musí odsta-

viť  dva  bloky  elektrárne  V1  Bohunice,  čiže  v konečnom

dôsledku budeme disponovať menšími zdrojmi energie, ako keby

sa táto akcia nerealizovala. Opäť na to ukazuje táto štúdia,

kde  sa tiež  konštatuje, že  ak export  energie začne 1. 1.

1997, stálo by za to  vybudovať 4 nové špičkové plynové tur-

bíny, ktoré by boli schopné pokryť toto zaťaženie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, máte 30 sekúnd.

 

poslanec J. Pokorný:

 

     Ďalej vo výbore pre životné prostredie sme jednomyseľne

prijali uznesenie - odovzdám ho písomne, ktoré vyjadruje ne-

súhlas s  presunom kompetencií na  úseku územného plánovania

a stavebného  poriadku z  Ministerstva životného  prostredia

Slovenskej republiky na plánované ministerstvo výstavby. Nie

je  to nad  rámec programového  vyhlásenia, ide  o to, že ak

uvedený návrh  prijmeme v programovom  vyhlásení, pripravíme

pôdu pre  kompetenčný zákon, ktorý  by oklieštil kompetencie

rezortu životného prostredia.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  Pán poslanec,  uplynul váš  čas, je  mi ľúto.

Vystúpia poslanci HZDS. Ako prvý  by mal vystúpiť pán posla-

nec Delinga za Roľnícku stranu.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán predseda vlády,

     panie poslankyne,

     páni poslanci,

     vážení členovia vlády,

     vážení prítomní,

 

     chcem konštruktívne podporiť za poslancov koalície Hnu-

tie za  demokratické Slovensko a  Roľníckej strany Slovenska

Programové vyhlásenie  vlády Slovenskej republiky  v tom, že

dáva pre  poľnohospodárstvo bez rozdielu  výrobných štruktúr

prioritu. A na rozdiel od pána poslanca Farkasa si nemyslím,

že vláda  má meniť výrobné  štruktúry poľnohospodárstva. Vý-

robné štruktúry musia meniť  tí, čo chcú v poľnohospodárstve

podnikať a  majú odborne na to.  Ale rešpektovaním koncepcie

agrárnej politiky  z roku 1993,  tak ako vláda  stanovila do

svojho programového  vyhlásenia, sa utvára  ekonomický a so-

ciálny priestor a dávajú podmienky na takéto podnikanie.

 

     Dávam ďalej konštruktívnu podporu  pre to a plne súhla-

sím s tým, že občania  musia na potraviny vynakladať v našom

štáte menej ako 38 %, lebo v USA je to okolo 13 %, v Holand-

sku 17  %, a pritom,  keď si  porovnáme  spotrebu na alkohol

v týchto vyspelých krajinách a u  nás, sú to dvoj až trojná-

sobné rozdiely. Samozrejme, kategórie  dôchodcov na to u nás

doplácajú ešte viac, pretože ich spotreba presahuje až 50 %.

Treba  dosiahnuť udržaním  cenovej  hladiny u potravín, zvy-

šovaním zárobkov u  obyvateľstva, teda rozvojovými programa-

mi, ale aj zvyšovaním výroby potravín to, aby na to nedopla-

tilo poľnohospodárstvo, ani občania.  Nemyslím si pritom, že

by sa k nám potraviny  mali vo veľkom množstve naďalej dová-

žať.

 

     Dávam konštruktívnu podporu v  tom, že vláda bude veľmi

jasne  a konkrétne  komunikovať s  Národnou bankou Slovenska

a celou  bankovou sférou  a  že  sa pripraví  osobitný zákon

o financovaní poľnohospodárskej produkcie. Dávam podporu to-

mu, že treba urýchlene prijať v čo najkratšom čase opatrenia

na odstránenie pretrvávajúcich nezdravých  javov, ako sú vy-

soká platobná neschopnosť a finančná nedisciplinovanosť, da-

ňové  úniky, ale  aj zabezpečenie  zvýšenej ochrany  občanov

a ich majetku.

 

     Dávam podporu v tom, že poľnohospodárstvo si berie tak-

tiež za svoje zveľaďovať vidiek,  regióny a že táto politika

je veľmi  nutná, aby sa  u nás naďalej  nevyľudňoval vidiek.

Dávam plnú podporu tomu,  že poľnohospodárstvo bude stabili-

zujúcim článkom celej ekonomiky národného hospodárstva a bu-

de výrazne prispievať k hrubému domácemu produktu.

 

     Nedávam však podporu takým návrhom tých poslancov, kto-

  vláde podsúvajú  a dopredu  predvídajú nesplnenie daných

cieľov v  programe, ktoré si  vláda vytýčila. Pokiaľ  tu ide

o spomínanie napríklad tých 60  miliónov na referendum a ob-

vinenie pána Ľuptáka, nemyslím si, že to zavinil on, pretože

on  nerozhodol, kedy  referendum bude.  A pokiaľ  ide o pre-

šustrovanie, myslím si, na margo  toho, čo tu bolo povedané,

že za včerajšok a  dnešok tu niektorí poslanci prešustrovali

na úkor dobrých návrhov strašne veľa času.

 

     Ďakujem pekne.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Hovorili ste 3 minúty a 35 sekúnd.

 

 

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán premiér,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     Programové vyhlásenie vlády  týkajúce sa rezortu život-

ného prostredia vychádza zo stratégie štátnej environmentál-

nej politiky,  ktorá bola prijatá  Národnou radou Slovenskej

republiky a vládou ešte v roku 1993 a ktorá je stále aktuál-

na. Ciele, ktoré sú v  ňom obsiahnuté, a ich realizácia zod-

povedá vcelku predstavám a je v súlade aj s programami zele-

ných strán Slovenskej republiky, t.j. Slovenskej zelenej al-

ternatívy, ale  myslím si, že v  podstate aj Strany zelených

na Slovensku.

 

     K programovému vyhláseniu vlády  v rámci rezortu život-

ného prostredia  neboli vznesené vážnejšie  výhrady, dokonca

ani vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre životné

prostredie a ochranu prírody aj  napriek tomu, že k programu

iných  rezortov  bolo  vznesených  viacero pripomienok. Tie,

ktoré boli vznesené, už tu odzneli.

 

     V programovom vyhlásení sa hovorí, že vláda bude podpo-

rovať zavádzanie nových  environmentálne vhodnejších techno-

lógií,  ako  aj  využívanie  alternatívnych  zdrojov energií

a pohonných hmôt,  výstavbu kanalizácie a  čistiarní odpado-

vých  vôd s  modernými čistiarenskými  technológiami. Štátna

environmentálna politika sa  sústreďuje najmä na odstraňova-

nie  príčin neúnosného  znečisťovania životného  prostredia.

Vytvoria sa podmienky na zavádzanie environmentálneho auditu

na zníženie počtu havárií a environmentálnych rizík. Bude sa

pokračovať v budovaní  komplexného environmentálneho monito-

rovacieho informačného  systému. Podporí sa  separovaný zber

odpadov a  komplex realizácií na  využívanie a správne  zne-

škodňovanie  odpadov  s  osobitným  zreteľom na rádioaktívny

a iný  nebezpečný  odpad.  Bude  sa  pokračovať v realizácii

programov vyplývajúcich z koncepcie územného rozvoja Sloven-

skej republiky a pre každý okres sa v tomto roku, t.j. v ro-

ku  1995,  zabezpečí  vypracovanie  koncepcie starostlivosti

o životné prostredie a skvalitnením výkonu štátnej správy sa

zabezpečí dotvorenie sústavy  environmentálneho práva, ktoré

sa bude  systematicky zosúlaďovať s  environmentálnymi pred-

pismi Európskej  únie. Pripravuje sa zákon  o prístupe k in-

formáciám  o životnom  prostredí a  bude sa  klásť dôraz  na

dôslednú kontrolu nad  dodržiavaním zákonnosti vrátane envi-

ronmentálnej inšpekcie.  Vláda sa taktiež  zaväzuje, že bude

presadzovať dôležité uplatňovanie najmä ekonomických nástro-

jov na ochranu a tvorbu životného prostredia.

 

     Toto je,  samozrejme, iba rámcový  prehľad toho, čo  je

obsiahnuté v komplexnom  systémovom pohľade na transformáciu

našej  krajiny a  spoločnosti v  environmentálnej sfére, ale

myslím si, že je dostačujúcim na to, aby z neho bolo zrejmé,

že jeho cieľom je priblížiť Slovenskú republiku k štandardom

starostlivosti o životné prostredie štátov Európskej únie.

 

     Námietka  opozície, týkajúca sa nielen  časti životného

prostredia, ale  celkove, že programové  vyhlásenie vlády je

veľmi všeobecné a nerozpracováva určité konkrétne úlohy, na-

ozaj neobstojí.  Samozrejme, že na  predkladaný program bude

nadväzovať podrobné rozpracovanie už konkrétnych úloh v jed-

notlivých rezortoch.

 

     Nielen ako predsedníčka Výboru Národnej rady pre život-

  prostredie a  ochranu prírody,  ale aj  ako predsedníčka

Slovenskej zelenej alternatívy, za ktorú som vo voľbách kan-

didovala, za  seba a za  jej členov vyslovujem  plnú podporu

programovému  vyhláseniu vlády,  ktoré v  časti týkajúcej sa

ochrany a tvorby životného prostredia nadväzuje na stratégiu

štátnej environmentálnej politiky. Pevne verím, že Slovensko

postupným  riešením  problémov  dosiahne  ekologicky  trvale

udržateľný rozvoj krajiny pri súčasnom raste životnej úrovne

jeho obyvateľov.

 

     Pán predseda, mám ešte chvíľu času?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hovoríte päť minút.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Päť minút? Ďakujem za pozornosť.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže ďalej  vystúpi pán poslanec  Andrejčák. Máte šesť

minút.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán premiér,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte  mi len  stručne reagovať  na niektorú  kritiku

v oblasti prednesenej pánom poslancom Čarnogurským. Nesúhla-

sím s  ocenením tejto časti, že  je všeobecná, koncepčne ne-

ujasnená a že bojaschopnosť nezníži. Uznávam vás, pán posla-

nec, ako  brilantného právnika, veď  aj za hlbokej  totality

ste mali to  šťastie, že ste nerobili veliteľa  čaty ako os-

tatní  absolventi vojenských  katedier -  právnici, ale boli

ste na privilegovanom mieste,  kam sa ani synkovia generálov

a vysokých  straníckych  funkcionárov  nedostali, takže  ste

celú dobu  praxovali v práve. Musím  ale povedať, že odpoveď

na otázku,  či program, ktorý predkladá  vláda pána Mečiara,

zabezpečuje bojaschopnosť, lepšie posúdia odborníci poznajú-

ci stratégiu a vojenské operačné umenie. Uisťujem vás, že ja

o to obavy nemám a hodnotím ho ako dobrý.

 

     Považujem za správne, že  v programovom vyhlásení vlády

je položený dôraz aj na základné dokumenty, ktoré budú nako-

niec všetky  posudzované po ich predložení  v Národnej rade.

Podstatnou časťou demokratickej civilnej kontroly okrem iné-

ho je aj spôsob a formy práce výboru pre obranu a bezpečnosť

a na nej sa budeme mať možnosť spolupodieľať.

 

     Ešte pár poznámok k domobrane. Myslím si, že by sme ne-

mali vyvolávať duchov, veď výbor  pre obranu a bezpečnosť má

možnosť tvorbu koncepcie ovplyvniť.  Ale uisťujem vás, váže-

ná Národná rada, že pri tvorbe koalície sme si dosť podrobne

vysvetlili naše predstavy a zjednotili sme sa. Domobrana bu-

de druhom vojska, ktorý bude podriadený náčelníkovi generál-

neho štábu vlastne podobne, ako je tomu v Nórsku už veľa de-

saťročí, a nazýva sa práve domobranou.

 

     Dúfam,  že som  aspoň čiastočne  odstránil obavy  pánov

poslancov  Hrnka a  Volfa. Rád  by som  pomohol odstrániť aj

niektoré obavy pána poslanca  Duka-Zólyomiho a pána poslanca

Rózsu.  Slovenská republika,  tak ako  demokratické Maďarsko

a iní deklarujú,  že nemajú vonkajšieho  nepriateľa. Napriek

tomu si  budujú útvary, ktoré nazývajú  rôznym spôsobom, ale

majú jednu a rovnakú úlohu. Až skončíme túto úpravu, vznikne

stav, kedy v Slovenskej republike  bude jedným z druhov voj-

ska Domobrana, v Maďarskej  republike bude Teritoriálne voj-

sko a v Českej republike sa to isté vojsko bude volať Vojsko

územnej obrany. Ich postavenie a úlohy budú veľmi identické,

takže  vlastne  sa budú  rozlišovať  iba názvom. Ale  veď aj

skloňovanie v materinskom jazyku majú tieto tri národy rôzne

a vôbec nám to nevadí. Nezamýšľame  urobiť nič viac, než to,

čo napríklad už urobilo Maďarsko, a ako viem, zatiaľ zo Slo-

venska sa protestný hlas neozval.

 

     Dovoľte ešte zareagovať na  názor pána poslanca Kováča.

Upútal ma  tým, že navrhuje,  aby v priebehu  troch mesiacov

vláda rýchle vypracovala niektoré  koncepcie. Ale pán posla-

nec, veď vy ste buď ako minister alebo ako podpredseda vlády

mali osobnú povinnosť riadiť vypracovanie týchto dokumentov.

Dávate vláde tri mesiace a vy ste na to spotrebovali tri ro-

ky.  Keby tieto  dokumenty boli  urobené, možno  by vláda do

troch mesiacov sa k nim  vyjadrila alebo urobila to, čo robí

v obrannej  politike  -  potvrdila  nemennosť  a pokračovala

v práci. Iba tak ma napadlo,  čo keď predsa pán poslanec Ko-

váč považuje túto vládu za dvanásťkrát lepšiu, než tú, ktorá

bola na minulých deväť mesiacov.  Ej, keby to tak bolo, bolo

by nám, Slovákom dobre!

 

     A ešte ku kritike vlády pánom poslancom Weissom. Škoda,

že odišiel. Doslova hovoril, že vláda neakceptovala ich pri-

pomienky  k programovému  vyhláseniu. Ale  veď, prosím  vás,

vláda o  tom nerozhoduje, o  tom rozhodujeme my,  je to naše

právo  a povinnosť.  Aspoň vidíme,  akým spôsobom  pristúpil

k veci, keď  tak pekne demokraticky hovoril  o tom, aké máme

názory.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Hovorili ste štyri  minúty aj necelých dvadsať

sekúnd. Takže, veľa vám neostalo, pán poslanec - dve minúty.

 

 

 

 

 

 

Poslanec V. Tkáč:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky,

     vážená vláda,

     vážená Národná rada,

 

     pripadla mi tá česť, že môžem vystúpiť po dohode klubov

ako posledný. Chcel by som  v tejto súvislosti zvýrazniť, že

bola naplnená Ústava Slovenskej  republiky a zákon o rokova-

com  poriadku Národnej  rady Slovenskej  republiky o postupe

pri predkladaní Programového vyhlásenia vlády Slovenskej re-

publiky Národnej rade Slovenskej republiky.

 

     Treba konštatovať, že  pri príprave programového vyhlá-

senia sa nepodieľala len vláda  a jej jednotlivé rezorty. Do

tvorby tohoto vyhlásenia boli zapojené odborové orgány a or-

ganizácie,  Asociácia zamestnávateľských  zväzov a združení,

vedecké  ústavy, poprední  predstavitelia spoločenskej poli-

tickej, kultúrnej  a sociálnej praxe.  Programové vyhlásenie

ako dokument má svoj štýl, obsah a má svoj význam. Po schvá-

lení v Národnej rade a  vyslovení dôvery vláde sa programové

vyhlásenie  stáva základnou  normou fungovania rozhodujúceho

orgánu výkonnej moci akým je vláda Slovenskej republiky.

 

     Treba vysloviť potešenie, že  debatu v parlamente k to-

muto  programovému vyhláseniu  mohla sledovať  aj verejnosť.

Pevne verím, že si  občania Slovenskej republiky urobili ná-

zor o parlamente  a o jeho jednotlivých členoch.  Len by som

chcel povedať na margo opozície: Spomeňte si na rozprávku od

Dobšinského o  sekere, ktorá visí na  rebríku. Mladá gazdiná

príde a plače,  že sa má narodiť decko.  To decko sa narodí,

a čo,  keď príde  pod tú  sekeru, tá  sekera na dieťa spadne

a zabije  ho.  Nepostupujeme  v  opozičnej politike podobným

strašením?  Nevidíme dopredu  len duchov?  Nevidíme len zlo?

Poďme spolu konštruktívne pomôcť tejto vláde, ktorá vyšla zo

slobodných demokratických parlamentných  volieb. Poďme spolu

pomôcť občanom Slovenskej republiky.

 

     Záverom mi dovoľte vysloviť  presvedčenie, že vláda pod

vedením Vladimíra Mečiara, aj tento parlament prispejú k to-

mu,  aby z  tohoto Programového  vyhlásenia vlády Slovenskej

republiky mal úžitok každý jeden občan Slovenskej republiky.

Poďme spolu do toho. /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ostalo vám ešte tridsať sekúnd.

 

     Vážení  páni poslanci,  panie poslankyne,  prichádza mi

ukončiť rozpravu.  Pýtam sa predsedu vlády  pána Mečiara, či

sa chce vyjadriť k rozprave.

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené dámy a páni poslanci a hostia,

 

     dovoľte trošku  spomínať. V roku  1990 som predstavoval

v Národnej rade program vlády po slobodných a demokratických

voľbách,  ktorý potom  ako sme  z vlády  odišli, bol prijatý

a akceptovaný aj novou vládou takmer  bez zmien. V roku 1992

som  predstavoval  program  cesty  k zvrchovanému Slovensku,

k budovaniu štátu,  ktorý sme naplnili.  Prišla zmena vlády,

nová na nás nabrýzgala, ale pokračovala v tom, čo sme vytvo-

rili. Predstavujem tretí program budovania modernej rozvinu-

tej  spoločnosti s  cieľom priamej  integrácie do európskych

štruktúr  a praktické  prípravy krokov  na túto  integráciu,

a znovu sa  opakuje atmosféra, ktorá  bola pri predchádzajú-

cich dvoch schvaľovaniach dôvery  vlády - atmosféra zavádza-

nia  neistoty, strachu,  podozrievania, vytvárania strašiaka

bez reálnych opodstatnení. Zrejme máme štát, máme novú budo-

vu,  ale tie  isté tváre  majú tie  isté zvyky.  Mohlo by to

skončiť. Ak voľby v roku  1994 skončili výsledkom, ktorý bol

jasný a  zrejmý, dali príkaz dohodnúť  sa. Tento príkaz dali

všetkým, čo do volieb išli  a majú zastúpenie v Národnej ra-

de. Bola iba jedna axióma  - bez Hnutia za demokratické Slo-

vensko žiadna vláda byť nemôže.

 

     Ponúkli sme dohodu každému,  kto sa dohodnúť chcel. Po-

núkli sme spoluprácu každému i za cenu, že by bola vláda bez

nás, alebo  že by bol predseda  vlády z inej strany.  Ale do

vlády ste nechceli a nejaká vláda  byť musí. Takže to, v tom

rozsahu, ako bola dohoda, ste neakceptovali. Pán Ftáčnik, aj

vám. A slušný človek neskáče do reči druhým, a vy sa považu-

jete za  slušného človeka. Ste dokonca  docentom. Pokiaľ ide

o tieto kroky,  ponuky boli, ale  realizácia ponúk nie.  Ale

niekto vo vláde byť musí.  Nechceli ste sami do vlády, nebu-

dete chcieť túto vládu. Čo  chcete? Aká je vlastne predstava

o tom, čo sa má u nás diať?

 

     Pokiaľ ide o vývoj politiky do budúcnosti, priniesol do

parlamentu nielen nové tváre, ale súčasne žiada nové pravid-

lá správania  sa politických subjektov  voči sebe. Politická

kríza, ktorá  bola v marci  1994, priniesla štátu  politické

škody, morálne  škody, aj ekonomické  škody. Zbytočne mi  tu

vystupuje bývalý  podpredseda vlády, akí  boli úspešní. Áno,

úspešní, odúčtovávali  začatú  prácu, ale že  na konto toho,

že vyčerpali štátne hmotné rezervy, že vyčerpali zdroje Fon-

du národného majetku, vyčerpali  zdroje štátu, dali nereali-

zovateľné prísľuby  do budúcnosti a  nezaložili budúce úspe-

chy, o tom sa už nehovorí. Nechcem im to vytýkať, pretože to

nie je vina  len osôb, ktoré vo vláde boli,  ale aj tých, čo

ich do vlády dostali. Ak  sa majú tieto chyby opakovať, bola

by to pre nás všetkých veľká tragédia.

 

     Spomeniem si ešte na  jeden príklad z volebnej kampane,

keď prišli za mnou dve mladé ženy a pýtali si prácu. Dostali

ju. Pracovali nežistne a mimoriadne obetavo celé volebné ob-

dobie. Potom som im poďakoval a  pýtal som sa, prečo to uro-

bili, veď som ich nikdy  nevidel a nepoznal. Povedali mi to-

to: pri vašom odvolávaní zomrel náš otec. Dostal infarkt pri

tom, keď videl, čo s vami robia v parlamente. Ako dcéry otca

sme považovali za povinnosť dokončiť jeho myšlienku a navrá-

tiť sa tam,  kde vás chcel vidieť on. Keby  to bol len tento

jeden jediný pobabraný život,  stálo vám tých deväť mesiacov

za to? Bude stáť akákoľvek nestabilita Slovenska za to? Pre-

to skúsme uvažovať v trošku iných reálnych hraniciach.

 

     Pokiaľ ide o náš  vývoj do budúcnosti, je determinovaný

nielen výsledkami  volieb, ale aj  medzinárodným vývojom. Ak

sa v roku 1996 majú uskutočniť zásadné rozhodnutia o organi-

zácii európskych štruktúr, ak náš  štát vážne myslí, že chce

byť  účastníkom týchto  zmien, aktívny  subjekt týchto zmien

a začleniť sa, bude mať niekto o nás záujem, ak budeme naďa-

lej navonok prejavovať  prvky neznášanlivosti a nestability?

Zanesie si niekto do svojho systému nespoľahlivého partnera,

s ktorým budú potom  starosti? Máme rok na to,  aby sme pre-

svedčili  Európu,  presvedčili  seba,  že  to  myslíme vážne

a prijímame  normy správania  politických subjektov  obvyklé

v týchto štátoch,  že prijímame pravidlá, ktoré  sú v týchto

štátoch samozrejmosťou. Nie je na  to veľa času. Je to jeden

rok. Možno, že pre  hodnotenie necelý, pre rozhodnutia niečo

viac ako rok.

 

     Pokiaľ ide o túto zahranično-politickú orientáciu, tre-

ba urobiť  veľké množstvo krokov  do vnútra i  okolo nás. Na

prvom mieste v tomto  smere považujem za podstatné zlepšenie

vzťahov s Maďarskou republikou, pretože stav, ktorý je medzi

nami, poškodzuje integračné záujmy obidvoch štátov. Za mimo-

riadne dôležité  považujem, aby sa  prebudovala celá zmluvná

báza vzťahov s Maďarskom,  pretože Slovensko je novým štátom

a pretože tie staré boli ešte postavené na princípoch socia-

listického plánovaného hospodárstva  a Rady vzájomnej hospo-

dárskej pomoci a my potrebujeme pomery nové. Potrebujeme dať

množstvo  pozitívnych  signálov  medzi  Maďarskou republikou

a Slovenskom o tom, že naše  napätie a nezrovnalosti vo vzá-

jomných vzťahoch sú minulosťou, že si ich vyriešime kultúrne

na  úrovni štátov  strednej Európy,  v záujme  občanov oboch

štátov.

 

     Práve preto hovorím o  tejto objektívnej nutnosti zlep-

šenia maďarsko-slovenských vzťahov, že  ich príčinou a kame-

ňom úrazu by nemala byť  maďarská menšina na Slovensku. Jed-

nak  preto, že  jej práva  sú garantované,  štandard práv na

Slovensku je  neobyčajne vysoký, a  mala by byť  spojovníkom

a nie rozdeľovníkom  v týchto dvoch  medzištátnych vzťahoch.

Ak  idem do  Budapešti budúci  týždeň a  chcem o tom rokovať

s predsedom vlády, parlamentu i  pánom prezidentom, a dozve-

dám sa, že slovenské politické strany občanov  maďarskej ná-

rodnosti idú do Budapešti o niečo skôr, čomu pomôžu? Aby sme

uzatvorili veľkú zmluvu? Utvoríte takú cestu, aby dohody bo-

li priechodné a možné v čo najkratšom období? Využijete svoj

politický vplyv na to? Ak áno, je to česť pre občanov tohoto

štátu i  poslancov tohoto parlamentu, česť  i pre národnosť,

ku ktorej sa hlásite. Ak budete postupovať opačne, poškodíte

všetkých trom - obidvom štátom, i menšinám.

 

     Pokiaľ ide  o otázky práv  menšín, na Slovensku  nebol,

nie je národnostný útlak.  Panuje jednota práv a povinností,

je úcta k  občanom všetkých národností. To, čo  som tu videl

a počul za to obdobie, čo som  tu bol, boli skôr náznaky ab-

surdných obrazov. Prosím vás, čo je na tom zlé, ak v niekto-

rých slovenských  školách, v niektorých  triedach na žiadosť

rodičov sa bude  vyučovať jazyk maďarský? Čo je  na tom zlé?

Nemajú Slováci právo tam, kde  chcú, učiť sa jazyk maďarský?

Veď sa učia anglický, francúzsky, nemecký a považujeme to za

súčasť kultúrneho rozvoja. Nikto  nehovorí a nebude zatvárať

školy s vyučovacím jazykom  maďarským. Budú existovať ďalej,

ale prečo nerozšíriť takúto  vyučovaciu možnosť aj inde, keď

existujú  dnes len  dve alternatívy  - buď  alebo, buď jazyk

slovenský  alebo vyučovací  jazyk maďarský.  Prečo by  to na

slovenských školách rodičia, ktorí  to urobiť chcú, nemohli?

To nie je porušovanie práv menšín. To je ochrana práv Slová-

kov vzdelávať sa a učiť aj iný jazyk, pokiaľ tak chcú.

 

     Pokiaľ ide o otázky menšinových práv i v ďalších európ-

skych  merítkach, dostávame  sa do  určitého problematického

stavu. Neustále sa hovorí  o požiadavkách nových politických

práv, ale v Európe neexistuje štát bez menšín. Tieto menšiny

v Európe majú kodifikované svoje práva a Slovenská republika

tento štandard dodržuje. Ak sú pochybnosti o tom, či áno, je

ochotná otvoriť svoj právny systém tomu, aby všetky európske

normy,  ktoré  garantujú  vyššie práva,  kedykoľvek v budúc-

nosti sa  automaticky stali súčasťou  právneho poriadku Slo-

venskej republiky. Ale nemôže si ani Slovenská republika do-

voliť  robiť experimenty,  ktoré prekračujú  hranice právnej

únosnosti európskeho  štandardu, pretože automaticky  sa vy-

tvárajú precedensy pre iné štáty.  To sú spojené nádoby. Ne-

môžu vznikať  zdroje a riešenia  v jednom štáte,  ktorými sa

prenesením  ich  prvkov  do  iných  štátov  narušujú systémy

v týchto štátoch. Sme ochotní a schopní garantovať vo vláde,

že sa budeme zasadzovať  za prijatie európskych noriem. Pri-

jímame kontrolu národnostných menšinových práv Radou Európy.

Zaväzujeme sa, kedykoľvek bude  prijatá vyššia forma ochrana

menšín,  prejsť na  túto vyššiu  ochranu, ale  my už dnes na

vyššej ochrane sme. Kde chceme ísť potom?

 

     Pokiaľ ide  o strany, o ktorých  som hovoril, veď ľudia

potrebujú - poľnohospodári siať, robotníci robiť, podnikate-

lia podnikať,  majú sociálne starosti. O  tých vás nepočujem

hovoriť,  alebo málokedy.  Skúsme  trochu  zmeniť tento tlak

čiste  z pozície národno-politickej,  národnostno-politickej

aj do akceptovania všetkých ostatných foriem spolupráce. Ne-

môžete sa sťažovať na nedostatok ochoty k spolupráci. S Hnu-

tím  za demokratické  Slovensko ako  najsilnejším politickým

subjektom v parlamente nechcete rokovať dodnes. Čo vás voziť

na vozíku?  To sa nedá,  preboha! Takže, tu  musí byť ochota

subjektov k spolupráci nielen  deklarovaná, ale aj vykonaná.

Kedykoľvek vy prejavíte záujem,  Hnutie za demokratické Slo-

vensko s  vami rokovať bude. Takže  nie vás niekto ignoruje,

vy  ignorujete niekoho  a nechcete  ísť do  reality. Stav je

opačný.

 

     Pokiaľ ide o  ostatné súvislosti stredoeurópskeho vývo-

ja, samozrejme,  že ešte bude mať  svoje zložitosti, i poli-

tické. Sú napätia medzi  ústavnými činiteľmi - pozri Poľsko,

istý čas bolo napätie v  Maďarsku, v Rusku dokonca prezident

a parlament po sebe strieľali.  Ďakujeme, neprosíme. Ale us-

tanovenie sa politického systému sa bude riešiť tu, v parla-

mente len zákonom. To inak  nie je možné. A účastníci tohoto

procesu budete všetci.  Nestabilita, zneisťovanie odvádza od

výkonnej produktívnej práce, má  veľmi vážne hodnotové dopa-

dy. Systém nestability alebo  napríklad kazenia mena Sloven-

ska nie  je len otázka srdca,  že ma to uráža,  to je otázka

peňaženky. Vytvára sa nedôvera  voči štátu, klesá dôveryhod-

nosť v zahraničí, klesá kredibilita štátu, znižuje sa rozsah

úverov,  znižuje sa  rozsah investícií,  zvyšujú sa  úrokové

sadzby pre pôžičky, ktoré ste  si v zahraničí žiadali. To je

druhá strana  tohoto procesu. Budeme  si sami sebe  sťažovať

a vyháňať našim  voličom peniaze z  vrecka, alebo im  budeme

pomáhať tak, aby ich zdroje boli využité na efektívnu prácu?

Česká republika je konkrétnou  ukážkou, ako priaznivé vytvá-

ranie  mienky pre  štát prinieslo  veľké investície  zvonku.

A my to nevieme? Keď už  sa nevieme poučiť z úspechov iných,

poučme sa aspoň z vlastných chýb a nerobme to.

 

     Preto aj správanie sa vo vzťahu k zahraničiu a vo vzťa-

hu k strednej Európe vyžaduje rozumné  politické dohody, vy-

žaduje  uvážlivé prístupy  vo vnútri.  Väčšinu zlej  povesti

v zahraničí si robíme sami. Niekomu sa niečo znepáči, a idem

do Rady Európy, zvolám tlačovku a  poviem. No a čo, komu tým

pomôžeš?  Tu treba riešiť problémy, kde vznikajú, tu, v par-

lamente, tu, v tomto štáte, a nie v medzinárodných organizá-

ciách medializovať svoje vnútorné pocity, neuspokojené osob-

né ambície alebo veľa razy chute iného charakteru.

 

     Pokiaľ ide o otázky  ďalších súvislostí, ktoré tu boli,

dovoľte, aby  som konštatoval, že  stranícke šarvátky, ktoré

tu boli predvedené, sú  zrejme doplnok parlamentného života,

nevidím  v tom  žiadnu tragédiu.  Poznám parlamenty,  kde sa

poslanci  bili, naposledy  v Taliansku  a o  chvíľu im padla

vláda. Poznáme takisto aj  iné systémy spolupráce, ktoré ste

žiadali po vláde a ktoré  nie je možné splniť. Ide napríklad

o veci, ktoré žiadate od vlády,  aby garantovala to, čo môže

zákon. Vláda môže garantovať výkon zákona, ale nemôže garan-

tovať prijatie zákona. To  je, prosím, vec parlamentu. Preto

tieto návrhy, hoci boli mnohé rozumné a dobré, môžeme využiť

len v legislatívnom procese pri príprave zákona, ale nemôže-

me prijať  ako program vlády, pretože  sú programom činnosti

parlamentu.  To bolo  napríklad  to,  čo hovoril  pán rektor

k vysokým školám, to by malo byť v zákone o vysokých školách

- takto  zakotvená preambula.  To boli  ďalšie návrhy, ktoré

hovorili o  tom, čo všetko  treba urobiť. To,  prosím, vláda

akceptovať nemôže.

 

     Pokiaľ ide  o otázky, ktoré boli  ďalej dané, konštatu-

jem, že alternatívny návrh k programovému vyhláseniu predlo-

žený nebol. Boli čiastkové  pripomienky k niektorým čiastko-

vým veciam, ale neboli  podané alternatívy k základným stra-

tegickým  smerom. Slovensko  smeruje do  európskych štruktúr

a dúfam, že  ak budem v  pondelok ráno rokovať  s generálnym

tajomníkom  NATO,  predsedom   Západoeurópskej  únie,  potom

s predstaviteľmi Európskej únie, že  im poviem, že parlament

Slovenskej republiky  sa postavil za  toto smerovanie jedno-

značne, nie s pochybnosťami, že tento strategický cieľ kvôli

nejakej  formulácii vety  kluby neupustia.  Postavili sme sa

jednoznačne za rast oživovania ekonomiky.  Sami uznávate, že

tie úlohy sú  veľmi zložité, ťažké. My ich  tak chápeme, ale

keď som  vám v decembri  roku 1993 pri  schvaľovaní rozpočtu

hovoril o výsledku roku 1994,  smiali ste sa mi, pokrikovali

ste po mne.  Dnes vám hovorím znovu niečo iné  a viem, že je

to reálne. Výsledok roku 1998, keď budeme rozumní, bude lep-

ší ako  to, čo hovoríme. Rast  nebude 5 %, v  roku 1998 môže

byť rast  8 %. Je to  v našich silách. Takže  5 % je stredná

hranica. Nešli sme  hore až na vrchol možností.  To je v si-

lách tohoto štátu. On má vnútorné zdroje, s ktorými zle hos-

podárime. Keď ich využijeme, tak to môže byť všetko lepšie.

 

     Pokiaľ ide o otázky hospodárskej politiky, pýtate sa na

riziká a na zdroje. Predovšetkým veľmi zle zhodnocujeme vnú-

torné zdroje. Napríklad na investičnú výstavbu bez verejných

prác treba 80  miliárd. Sú to zdroje, ktoré  sú v dispozícii

podnikov, miest, ktoré sú v dispozícii bánk, ktoré sú v dis-

pozícii štátu. Ich  harmonizácia užitia zvyšuje efektívnosť.

Nízka  efektívnosť užitia  je spôsobená  obrovskými stratami

pri príprave projektov, nerealizáciou projektov, ktoré zaťa-

žujú všetkých, nech je to ktokoľvek, či banka, či podnik, či

štát, vždy to platí občan  - občan svojimi úsporami v peňaž-

nom ústave,  občan svojimi daňami  štátu. Vždy sa  to obráti

proti nemu. Zaťaženie z rokov 1991 až 1995 v tejto finančnej

sústave, ktoré dopadne na občana, je mimoriadne zlé. Keď zo-

berieme napríklad odhad platobnej neschopnosti okolo 100 mi-

liárd, keď zoberieme množstvo  nezdravých úverov v peňažných

ústavoch, vážení, sú to tak vysoké percentá, že  sa to bojím

nahlas  povedať, ktoré  zaťažujú celú  finančnú sústavu. Keď

zoberiem, že  Slovensko vykazuje nízku  zaťaženosť vo vzťahu

k pôžičkám zo zahraničia, najnižšiu alebo jednu z najnižších

vôbec, ale  k pomere k  tvorbe hrubého domáceho  produktu na

hlavu obyvateľa je to predsa  len veľa. Hľadá sa cesta ústu-

pu. Tu  je jediný ústup dopredu.  Dozadu niet kde ustupovať.

Občas sa to hovorí, ja to  tak nazývam, je naša jediná stra-

tégia je útek  dopredu. Inde sa utekať nedá.  A len oživova-

ním, mobilizáciou týchto zdrojov dokážeme niečo urobiť.

 

     Pokiaľ ide  o zahraničné zdroje, samozrejme,  že s nimi

uvažujeme  v rôznej  podobe. Počítame  s tým,  že sa  viacej

otvoria dvere  pre lacnejšie úvery  zo zahraničia. Slovenská

republika má rating, má  voľný prístup ku kapitálovému trhu.

Dnes má  dosť ponúk zo  zahraničia. Opakujem, páni  poslanci

a panie poslankyne, má dosť finančných ponúk. Nemá efektívne

pripravené projekty ich užitia. V tom je dnes podstata našej

chyby, nie v zdrojoch. Táto  vláda ich vie zabezpečiť dosta-

tok na to obdobie a tie úlohy, čo chceme plniť. Programy ne-

máme. Takže vývoj sa bude  vedieť pomaly dostávať trošku ďa-

lej a predpokladám, že i na to budeme vedieť zodpovedať.

 

     Pokiaľ sa pýtate na riziká  vývoja, áno existujú, sú to

riziká spoznania zákonitostí prechodného  obdobia, sú to ri-

ziká spôsobu  aplikácie postupnosti krokov, sú  to riziká zo

stability  spoločnosti. Toto  politické v  súčasnosti nielen

ja, ale i mnohí považujeme pre túto spoločnosť za najväčšie.

Aby ju nepostihlo negatívne, môžme tomu brániť všetci.

 

     Pokiaľ ide o otázky toho, o čom ste tu hovorili, dovoľ-

te, aby som odpovedal ešte na niektoré, ktoré tu boli načrt-

nuté. Predovšetkým otázka vzťahu k cirkvám a prijatie zákona

o odluke štátu  a cirkví. Takýto  zákon  táto vláda  nemieni

predložiť. Zdanlivo humánny krok je v skutočnosti nie dobrý.

Došlo síce k tomu, že štát napráva niektoré čiastkové majet-

kové chyby vo vzťahu k cirkvám v tom, že im vrátila majetok.

Vracia sa len malá časť majetku v porovnaní s tým, ktorý ma-

la vtedy, pretože sa nedá  dokázať vlastnícky vzťah a zdroje

by nepostačili na autonómny život cirkví. Minimálne by nebo-

lo na mzdy kňazov a ostatných rehoľníkov. Môže si štát dovo-

liť toto  dnes urobiť, keď  hovoríme o tom,  že chceme niečo

iné?

 

     Takisto  sa  nestotožňujem  s  kritickými nápadmi alebo

s pripomienkami k  formovaniu vzťahov k cirkvám  na inom ako

zmluvnom základe. Predovšetkým  Vatikán musíme chápať nielen

ako sídlo kresťanstva, ale je to  štát a vzťahy so štátmi sa

robia  na  základe  medzištátnych  zmlúv.  Zvažovali sme dve

stratégie. Jedna  stratégia išla na  uzatvorenie nového kon-

kordátu, o ktorom som rokoval  v Ríme s pánom štátnym tajom-

níkom, to  je na úrovni predsedu  vlády. Druhá stratégia ide

k tomu, že uzatvoríme čiastkové  zmluvy k otázkam sociálnym,

vzdelávacím, slobody a ostatných, ktoré postupom času budeme

vykonávať.

 

     Na  Slovensku  očakávame  v roku  1995 návštevu Svätého

otca,  ktorá by  mala byť  jedným z  vrcholov diplomatických

i spoločenských a  náboženských aktivít na  Slovensku. Vláda

urobí všetko  pre to, aby  táto návšteva bola  dôstojná. Tým

chceme zachovať rovnaké prístupy k iným cirkvám, i keď v po-

rovnaní s rímskokatolíckou sú značne menšie. Cirkev sa u nás

teší úcte, bez nej morálna  obroda spoločnosti nie je možná.

Preto  prijať zákon  o odluke  štátu a  cirkví, prosím, môžu

ktorýkoľvek  páni  poslanci  iniciovať,  keď  to uznávajú za

správne, je  to ich vec,  vláda nehodlá takýto  krok urobiť,

preto o týchto otázkach hovorí vo vzťahu k tomu, ako sa bude

zabezpečovať ekonomická atmosféra cirkví.

 

     Ďalej - vo vzťahu  k otázkam školstva, zdravotníctva je

systém vzťahov veľmi zložitý. Reforma začatá v roku 1993 bo-

la prerušená.  Nastúpila nová ministerka  s absolútnou ener-

giou a oddanosťou zdravotníctvu. Boli  jej od prvého dňa há-

dzané polená  pod nohy. Nakoniec  jej práca bola  neukončená

vyslovením  nedôvery vláde.  Prichádza nový  minister, ktorý

hľadá inú koncepciu. Bezpochyby čestne  sa snažil veci v re-

zorte riešiť, ale trošku  inak. Kontinuita sa znovu prerušu-

je. Toto vedie ku  škode zdravotníctva, poškodzuje celý sys-

tém. Preto  sa prihovárame za to,  aby sa reforma dokončila.

O spôsobe ako - je tu množstvo kvalifikovaných ľudí v parla-

mente, ktorí  dokážu na to  reagovať a dokážu  posúdiť tento

spôsob.

 

     Podobne  v školstve.  Môžeme hovoriť  veľa pekných rečí

o tom, aké to bude pekné, ale to všetko vyžaduje cieľavedomú

prácu v  legislatíve, vo využívaní zdrojov,  aj v efektívnom

využívaní ľudí.  Áno, hovorí sa  aj o zvyšovaní  platov, ale

treba zvyšovať  platy pedagógom, ktorí  majú plný úväzok  na

škole alebo tým, čo majú na škole čiastočný a väčšinový úvä-

zok v  obchodnej činnosti mimo  školy? Treba platiť  vedcom,

ktorí nám  pomaly v akadémii vymierajú,  a čo mladšie uteká,

aby  produkovali, alebo  dôjde k  plošnému rozptýleniu medzi

nekvalifikovaných?  Treba si  túto stratégiu  jasne postaviť

- čo chceme. Globálny prístup  plošného riešenie nie je dob-

rý. Musí ísť k diferencovaným riešeniam. To je jediné, čo sa

dá urobiť.

 

     Pokiaľ ide  o ostatné otázky, zastavím  sa pri otázkach

bezpečnosti. Diskutovali ste o nich  dosť. Nehovorí sa mi na

túto  tému ľahko  najmä preto,  že som  zaznamenával od rána

priebeh jednej  mimoriadnej udalosti v našom  štáte. V Koši-

ciach pri výkone služby  dnes v dopoludňajších hodinách boli

zastrelení dvaja mladí  príslušníci Policajného zboru. Prav-

depodobní  páchatelia    cudzí  štátni  príslušníci, dvoch

z nich zadržali,  po ďalších sa  pátra. Predbežne z  dôvodov

neukončeného pátrania nie je nutné zverejňovať ďalšie fakty.

 

     Ale  chcem povedať  jedno -  i v  tejto súvislosti  boj

s kriminalitou  nie je  okrajový spoločenský  problém. Je to

jeden  zo  zásadných  spoločenských  problémov. Kriminalita,

ktorá presahuje  formami násilia, drog,  prostitúcie, ale aj

kriminalita iného druhu, kriminalita šedých a čiernych peňa-

zí v bielych golieroch, ktorá  sa podsúva do spoločného sys-

tému a  nahlodáva ho. Je  povinnosťou štátu v  týchto dobách

sústrediť všetku svoju silu a  udrieť proti tomu v dobe, keď

to ešte zvládnuť môže. V  opačnom prípade sa vymkne kontrola

inak  a  iní  budú  uskutočňovať  faktický  vplyv. Ak má byť

zachovaný  občiansky charakter  štátu, tak  práve potlačením

toho, čo tento občiansky charakter  štátu deformuje, a to už

je  dnes kriminalita  v tom  rozsahu, charaktere  a skladbe,

ktorá je na našom území  páchaná. Preto, vážení páni poslan-

ci, ak pôjdeme proti tým, čo kriminalitu páchajú, dúfame, že

v tom budeme mať vašu podporu, porozumenie, a že v tomto sme

názorovo  jednotní. Nechceme  robiť kroky  proti bezpečnosti

občanov, ani naháňať občianske  slobody a ukracovať ich, ale

nemôžeme ani pod zámienkou  občianskej slobody tolerovať to,

čo sa u nás deje. Musí dôjsť k rozumnému postaveniu právomo-

ci a síl.

 

     Mimochodom, tí obidvaja policajti, čo zomreli, boli že-

natí.  Jeden bol  narodený v  roku 1968,  druhý v roku 1969.

Každý mal po dve deti. Dnes  večer bude o štyri siroty viac,

už je o štyri siroty viac len preto, že chránili záujmy štá-

tu a občanov. Štát musí na to reagovať. To sa inak nedá.

 

     Pokiaľ ste sa pýtali na otázky štruktúry štátnych orgá-

nov a kompetencií, budeme  ich riešiť v kompetenčnom zákone.

Či má byť ministerstvo také alebo  onaké, to je vždy vec do-

hody a otázka, na čo položiť dôraz. Dôraz kladieme na oživo-

vanie  cestou rozvoja  investícií, cestou  rozvoja verejných

prác, cestou  oživovania veľkých projektov,  ktoré Slovensko

musí realizovať v krátkom čase.  Preto aj štruktúra štátu sa

dočasne prispôsobuje  týmto potrebám a  mienime navrhnúť Ná-

rodnej  rade  zriadenie  ministerstva  výstavby  a verejných

prác, alebo stavebníctva a verejných prác. Proste, to je eš-

te vec, ktorá  aj u nás dozrieva. Ale  nemyslím, že množstvo

a štruktúra štátnych  orgánov je ten  smer, kde by  sme mali

zväčšovať  počet pracovníkov  aparátu. Naopak,  do roku 1995

chceme  ukončiť revíziu  nutnosti zamestnávania  pracovníkov

v takom rozsahu a pripraviť  zásadnú koncepciu reformy štát-

nej správy. Vám  ju predložíme na schválenie, vy  o nej roz-

hodnete, ale je naša povinnosť ako výkonnej zložky, na tejto

príprave pracovať.

 

     Pokiaľ ide o otázky budúceho  vývoja, je dobré, že táto

rozprava bola, že sme sa  zjednotili. Myslím, že ak vnútorne

máte pocit,  že nie je  dobré, že ste  nepovedali všetci, čo

ste chceli, bude možno dobré,  keď v pondelok pôjdem do Bru-

selu s tým, že mám mandát Národnej rady. Možno, že tento as-

pekt  tiež zaváži  pre to,  aby sme  mohli presvedčiť. Preto

prosím, aby ste nechápali obmedzovanie diskusie v tomto sme-

re ako nástroj nátlaku, ale  ako tiež jeden z aspektov poli-

tiky, kde tento momentálny názor teraz v súčasnosti preváži.

 

     Prosím, aby  sme rešpektovali, čo  sú politické strany,

čo je parlament a čo je vláda. Hašterivosť politických strán

nepripisujte vláde. Vláda o ňu nemá záujem. Ponúka spoluprá-

cu a žiada spoluprácu.  Rokujeme aj s rozličnými politickými

subjektmi o tejto  spolupráci.  Vývoj bude zložitý ako každý

nový vývoj a nové prvky, ale môže byť úspešný. Zárukou tejto

úspešnosti ste  na prvom mieste vy,  na druhom vláda Sloven-

skej republiky, ale ten rozhodujúci, od ktorého všetci odvo-

dzujeme svoju existenciu, sú občania tohoto štátu. Čakajú na

naše pozitívne riešenia. Čakajú na to, že v krajine zavládne

kľud,  stabilita. Vláda  bude mať  podporu na  to, aby mohla

svoju činnosť vykonávať.

 

     V mene tých, ktorí nás volili,  aj vás, a vieme, čo vám

hovorili v auguste aj v septembri, prosím o schválenie Prog-

ramového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky ako uceleného

komplexného  dokumentu, ku  ktorému môžeme  mať výhradu, ale

nemáte  komplexnú  alternatívu.  Prosím  o schválenie dôvery

vláde  Slovenskej republiky,  ktorá vzišla  z vôle  všetkých

subjektov  - všetkých  subjektov nie  v tom  smere, že by ju

tvorili, ale v tom, že v nej nechceli byť. Verím, že sa tej-

to dôvery a uznania táto vláda od vás dočká.

 

     Ďakujem za vašu pozornosť.

     /Potlesk./

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  predsedovi  vlády.  Pýtam  sa  pána spoločného

spravodajcu, či chce mať záverečné slovo.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dámy, páni, ďakujem, nie, ale prosil by som 30-minútovú

prestávku na spracovanie pripomienok,  ktoré som počas roko-

vania obdržal.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Vyhlasujem 30-minútovú prestávku. Pán spoločný

spravodajca si potrebuje prichystať spracovanie pripomienok.

Chcem pochváliť kanceláriu za veľmi rýchlu službu a rozdanie

našich návrhov poslancom. Stretneme sa o 19.15 hodine.

 

 

     /Po prestávke./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené panie poslankyne,  vážení páni poslanci, prosím,

zaujmite  svoje  miesta,  budeme  pokračovať  v  rokovaní 4.

schôdze  Národnej  rady   Slovenskej  republiky.  Pristúpime

k hlasovaniu  o návrhu  uznesenia k  Programovému vyhláseniu

vlády Slovenskej republiky.

 

     Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Maxona, aby

uvádzal hlasovanie.

 

 

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán predseda vlády,

     dámy, páni,

 

     dovoľte mi,  aby sme po rozprave  k návrhu Programového

vyhlásenia  vlády Slovenskej  republiky, ktorý  ste obdržali

ako tlač číslo 74, pristúpili k hlasovaniu o tomto  dokumen-

te.

 

     Vážené dámy  a páni, tak, ako  som hovoril pri uvádzaní

spoločnej  správy,  budeme  hlasovať  o jednotlivých blokoch

B a  C an  blok s  tým, že  časť D  sme po  vzájomnej dohode

z hlasovania vylúčili, samozrejme, s rešpektovaním pripomie-

nok, že  v časti B ods.  2 písm. a/ sa  z hlasovania an blok

vylučuje. Rovnako v časti B odsek 3 písm. d/ sa zo spoločné-

ho hlasovania  vylučuje. Rovnako v časti  E sa zo spoločného

hlasovania vylučuje prvý odsek a v časti C - odporúčania vý-

borov vláde  Slovenskej republiky sa  číslo 1 zo  spoločného

hlasovania an blok vylučuje.

 

     Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vás teraz

požiadal o pozornosť. Budeme hlasovať  o časti B číslo 1, 2,

2b,  časti 3a,  3b, 3c  a 3d  spoločnej správy. Ako spoločný

spravodajca odporúčam tieto návrhy prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  spravodajca, predtým  ste  hovorili  o časti  D na

strane 8. To je samostatne?

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Áno, to je samostatne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte by som prosil pracovníkov kancelárie, aby

upozornili poslancov  klubu SDĽ, že už  rokujeme. Myslím si,

že zabudli, že je po prestávke.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Pán predseda, ak dovolíte  ešte jednu poznámku. O časti

D pri predkladaní spoločnej správy sme sa dohodli, že nebude

predmetom hlasovania pléna, lebo  sú to platné uznesenia vý-

borov voči jednotlivým ministerstvám.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Černák  ma upozornil, že mu práve

pripravujú náhradnú kartu, lebo niekto mu ju zobral.

 

     /Šum v sále./

 

     Pán poslanec  Roman Kováč, o  tom budeme hlasovať  tak,

ako predkladá  pán spravodajca. Ak by  niekto namietal proti

tomu hlasovaniu, potom by sme dali o tom hlasovať.

 

     Prosím technikov - po mojej pravej strane poslanci tvr-

dia, že nemajú funkčné hlasovacie zariadenie.

 

     Je to v poriadku? Dobre, ďakujem.

 

     Chyba je preto, že  prestavovali číselník na kartu pána

poslanca Černáka. Musím počkať, kým mi technika dá pokyn, že

môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

     Môžeme? Prosím, pán spravodajca.

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dámy, páni, je potrebné, aby som návrh zopakoval?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Faktické poznámky sú len  pri rozprave. Prosím, pán po-

slanec Černák chce zahlásiť, že hlasuje náhradnou kartou.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Pán  predseda,  oznamujem,  že  budem používať náhradnú

kartu číslo 7.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne. Konečne pristúpime k hlasovaniu.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Prosím, pán  predseda, môžete dať  hlasovať. Nebola po-

žiadavka na zopakovanie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Lazarová chce  tiež zahlásiť, že má ná-

hradnú kartu číslo 5.

 

     Pán spoločný spravodajca, konečne uvádzajte hlasovanie.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dámy, páni, zopakujem odporúčanie spoločného spravodaj-

cu. Budeme hlasovať  za časť B ods. 1, 2b,  3a, 3b, 3c a 3d.

Ako spoločný spravodajca odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím prezentujme sa a  hneď hlasujme. Pán spravodajca

odporúča prijať. Hlasujeme o spoločnej správe.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 135 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Takže sme schválili tieto body spoločnej správy.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     ako spoločný spravodajca vám prečítam návrhy, ktoré ne-

odporúčam prijať a boli zahrnuté v hlasovaní an blok. V čas-

ti B pod  číslom 3e, okrem toho čo  sme vyňali z hlasovania,

t. j.  ponechať kompetencie v oblasti  územného plánu a sta-

vebného poriadku na ministerstve životného prostredia, takže

časť e/  prvý, druhý, tretí, štvrtý,  piaty, šiesty, siedmy,

ôsmy  a deviaty  odsek ako  spoločný spravodajca neodporúčam

odsúhlasiť. Body pod číslom 4a, 4b,  4c, 4d a 4f rovnako ne-

odporúčam prijať. To je všetko.

 

     Prosím, pád predseda, môžete dať hlasovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže vlastne všetky tieto body zo spoločnej správy od-

porúčate neprijať.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Áno.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spravodajca

odporúča neprijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 87 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme neprijali tieto body spoločnej správy.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážené dámy, páni, teraz budeme hlasovať o bodoch, kto-

  boli  na  vaše  požiadanie  vyňaté  z hlasovania an blok

z časti B ods.  2 písm. a/ - pripraviť  a predložiť Národnej

rade  Slovenskej  republiky   návrh  legislatívnych  predlôh

trestno-právnych predpisov. Ako spoločný spravodajca neodpo-

rúčam  prijať s  tým, že  v návrhu  poslancov k programovému

vyhláseniu, ktorý  odznel v rozprave,  je presnejšia dikcia.

Neodporúčam schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, budeme hlasovať. Prezentujme  sa a hneď hlasuj-

me. Pán spoločný spravodajca neodporúča prijať.

 

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 18 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 88 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

 

     Takže sme neprijali tieto body.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážené dámy, vážení páni, teraz budeme hlasovať o časti

B ods. 3 písm.  e/ odsek 1 - ponechať  kompetencie v oblasti

územného plánu a stavebného  poriadku na Ministerstve život-

ného prostredia  Slovenskej republiky. Ako  spoločný spravo-

dajca neodporúčam tento návrh prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Takže sme neprijali tento bod.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážené  dámy,  vážení  páni,  budeme  hlasovať  o časti

B ods. 4 písm. e/. Ako spoločný spravodajca neodporúčam ten-

to návrh prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme sa prezentovať a  hneď aj hlasujme. Pán spoločný

spravodajca neodporúča prijať tento návrh.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Takže sme neprijali tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážené dámy, vážení páni, teraz budeme hlasovať o časti

C -  odporúčania výborov  vláde Slovenskej  republiky -  pod

písmenom 1. Ako spoločný spravodajca neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a  hneď hlasujme. Spoločný spra-

vodajca odporúča neprijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Tento návrh neprešiel.

 

 

 

     Pán  poslanec, faktické  poznámky sú  jedine k priebehu

hlasovania, k  ničomu inému, len  v tom prípade,  ak by vaša

poznámka smerovala k tomu, že sa porušil zákon.

 

     Pán poslanec Ftáčnik chce povedať, že sme pokazili hla-

sovanie. Zapnite mikrofón pánu poslancovi Ftáčnikovi.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda, nechcem nič rušiť ani pokaziť, len

chcem povedať,  že sme týmto  hlasovaním nezrušili uznesenie

výboru, ale hlasovali sme o návrhu pána Haťapku, aby Národná

rada odporučila  vláde tú skutočnosť, ktorá  je tu napísaná.

To pán  spravodajca nepovedal a  to som chcel  len spresniť,

aby nevznikol dojem, že uznesenie výboru môže zrušiť Národná

rada.

 

     To je všetko. Ďakujem vám veľmi pekne za slovo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Budeme pokračovať v hlasovaní.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážené dámy,  vážení páni, tým  sme skončili hlasovanie

o spoločnej správe  k Programovému vyhláseniu  vlády Sloven-

skej republiky.

 

     Dovoľte, aby som vás požiadal, aby ste si zobrali návr-

hy poslancov k Programovému  vyhláseniu vlády Slovenskej re-

publiky. Pre vašu informáciu  v rozprave vystúpilo presne 50

poslancov. Ak dovolíte, nebudeme  o týchto návrhoch hlasovať

an blok, ale jednotlivo postupne  o každom. Tie návrhy, kto-

rých dikcia je jasná a nedochádza tam k žiadnej zmene, nebu-

dem čítať, ale ak v priebehu rokovania došlo k nejakej zmene

a spresnila sa dikcia, tie si dovolím prečítať.

 

     Takže vážené  dámy, vážení páni, v  rámci rozpravy bola

požiadavka doplniť do uznesenia časť  C - Národná rada žiada

vládu Slovenskej republiky a prvú pripomienku budem citovať,

pretože s predkladateľom v tomto  smere došlo k dohode o is-

tej  zmene dikcie.  V časti  C bod  1 znie:  "schváliť vecný

a časový harmonogram prípravy  legislatívnych predlôh v jed-

notlivých rokoch do  30. 6. v danom roku  nadväzne na znenie

programového vyhlásenia vlády". Ako spoločný spravodajca od-

porúčam takto predložený návrh prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre, počuli  sme návrh aj so  zmenou. Prosím, prezen-

tujme sa a hneď  hlasujme. Pán spoločný spravodajca navrhuje

prijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 126 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Takže sme prijali tento doplňovací návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážené dámy, vážení páni, v časti C bod číslo 2 rovnako

odporúčam prijať.

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a  hneď hlasujme. Ten návrh máte

pred sebou, netreba ho opakovať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 129 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme prijali aj bod 2 pod písmenom C.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážené dámy, vážení páni, bod  3 pod písmenom C rovnako

odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  prezentujme a  hneď hlasujme.  Pán spravodajca

odporúča prijať, Je to návrh pána poslanca Magvašiho.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 130 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Takže sme prijali tento doplňovací návrh.

 

 

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dámy, páni,  v časti C  bod 4 ako  spoločný spravodajca

neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  prezentujme sa  hneď a  hlasujme. Pán spoločný

spravodajca neodporúča prijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže tento doplňovací návrh neprešiel.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dámy, páni, v časti C  návrh pod bodom 5 odporúčam pri-

jať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spravodajca

odporúča prijať tento doplňovací návrh.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 100 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme schválili tento doplňovací návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dámy, páni, v časti C návrh pod číslom 6 odporúčam pri-

jať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spravodajca

odporúča prijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 95 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Aj bod 6 sme prijali.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dámy, páni, návrh v časti C pod bodom 7 neodporúčam ako

spoločný spravodajca prijať. Chcel  by som vás upozorniť, že

po  dohode s  predkladateľom -  a už  sme to  aj odsúhlasili

v rámci  spoločnej správy  -  je  presnejšia dikcia  v časti

B v bode 3c.

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Prosím, prezentujme sa. /Šum v sále./

 

     Prosím, nehlasujeme. Pán  poslanec Magvaši stiahol svoj

návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Áno, ďakujem pekne. Dámy, páni, v časti C návrh pod bo-

dom 8 neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Spravodajca ne-

odporúča prijať bod 8 návrhu poslancov.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Čiže bod 8 sme neprijali do uznesenia.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dámy, páni,  bod 9 v  časti C ako  spoločný spravodajca

neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a hneď  hlasujme. Pán spoločný

spravodajca neodporúča bod 9 prijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

 

     Takže sme neprijali ani tento doplňovací návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dámy, páni,  bod 10 v časti  C ako spoločný spravodajca

odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím  prezentujme sa  a hneď  hlasujme. Pán  spoločný

spravodajca odporúča prijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 127 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

 

     Takže  sme schválili  návrh na  doplnenie uznesenia pod

bodom číslom 10.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 11  v časti C ako  spoločný spravodajca neodporúčam

prijať.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spravodajca

neodporúča prijať bod 11 návrhu poslancov.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže bod číslo 11 sme neprijali.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dámy a páni, bod 12 v časti C neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Spravodajca od-

porúča neprijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 33 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže tento doplnok neprešiel.

 

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 13 v časti C odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Spravodajca od-

porúča prijať tento návrh.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 118 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

 

     Takže tento návrh sme prijali.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dámy a páni, bod 14 v časti C neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spravodajca

neodporúča prijať návrh do uznesenia  pod bodom číslo 14 po-

slaneckých návrhov.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

 

     Takže sme neprijali tento bod.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dámy, páni, bod 15 v časti C neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Spravodajca ne-

odporúča prijať. Ide o bod 15 návrhu poslancov do uznesenia.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 29 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

 

     Takže sme neprijali tento doplnok uznesenia.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dámy a páni, bod 16  v časti C ako spoločný spravodajca

neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Spravodajca od-

porúča neprijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 19 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 83 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Návrh sme neprijali.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dámy a páni, bod 17 v časti C neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Spravodajca ne-

odporúča prijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 22 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh do uznesenia neprešiel.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dámy a páni, bod 18 v časti C neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Spravodajca od-

porúča neprijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 18 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 94 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh do uznesenia neprešiel.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 19  v časti C  ako spoločný spravodajca neodporúčam

prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Spravodajca od-

porúča neprijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 19 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 89 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Tento návrh do uznesenia neprešiel.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 20 v časti C neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  prezentujme sa  hneď hlasujme  o bode  20. Pán

spravodajca ho odporúča neprijať.

 

 

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 85 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

 

     Ani tento bod neprešiel.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážené dámy, vážení páni, bod 21 v časti C ako spoločný

spravodajca  neodporúčam prijať  s poznámkou,  že požiadavky

boli realizované.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže budeme  sa prezentovať a hneď  aj hlasovať s tým,

že spravodajca odporúča neprijať ako už splnenú požiadavku.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 84 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Ani tento návrh na doplnenie uznesenia neprešiel.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážené dámy, vážení páni, bod 22 v časti C ako spoločný

spravodajca odporúčam prijať.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Spravodajca od-

porúča prijať tento návrh do uznesenia.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 122 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže sme schválili tento návrh do uznesenia.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dámy a páni, bod 23 v časti C odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spravodajca

odporúča prijať bod 23 návrhov poslancov do uznesenia.

 

     Pán poslanec Mikloško navrhuje  o ostatných hlasovať an

blok. /Šum v sále./ Len nepovedal, či áno alebo nie.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 131 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

 

     Konštatujem, že sme návrh prijali.

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dámy, páni, bod 24 v časti C odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spravodajca

odporúča prijať.

 

     Pán poslanec Pittner  bude najúspešnejším navrhovateľom

návrhov do uznesenia.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 124 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Prešiel aj tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážené dámy, vážení páni,  o bode číslo 25 neodporúčam,

aby sme hlasovali, pretože sme ho už odsúhlasili v spoločnej

správe  v časti  B bod  3b/ s  presnejšou dikciou. Bohužiaľ,

predkladateľka tu nie je, ale myslím  si, že je to možné ak-

ceptovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Myslím si, že budeme  musieť hlasovať, keďže predklada-

teľka tu nie je.

 

 

     Prosím, dajte hlasovať s vaším odporúčaním.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Takže, dámy a páni, pod bodom  25 v časti C návrh neod-

porúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Spravodajca odporúča

neprijať, pretože tento návrh  je inde precíznejšie formulo-

vaný.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 18 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 83 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprešiel tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dámy a páni, bod 26 v časti C neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Spravodajca od-

porúča neprijať. Inak už sme raz o tom hlasovali a neprijali

sme to.

 

 

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dámy a páni, bod 27 v časti C odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spravodajca

odporúča prijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 127 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Prešiel tento návrh do uznesenia.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dámy, páni, bod 28 v časti C neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Spravodajca od-

porúča neprijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 139 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

 

     Neprešiel tento návrh do uznesenia.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dámy, páni, bod 29 v časti C neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spravodajca

odporúča  neprijať bod  29 v  časti C  návrhov poslancov  do

uznesenia.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprešiel tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážené dámy, vážení páni, bod  30 v časti C neodporúčam

prijať.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spravodajca

odporúča neprijať bod 30 v časti C návrhu poslancov.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 44 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Neprešiel tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 31 v časti C neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prezentujme  sa a  hneď hlasujme.  Spravodajca odporúča

neprijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

 

     Neprešiel tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 32 v časti C neodporúčam prijať.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme  sa a hneď aj hlasujme. Pán spravo-

dajca odporúča neprijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dámy a páni, bod 33 v časti C neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a hneď  aj hlasujme.  Spoločný

spravodajca odporúča neprijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprešiel tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dámy a  páni, bod číslo  34 v časti  C odporúčam prijať

s poznámkou, že definuje to zákon.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prezentujme sa a hlasujme. Spravodajca odporúča prijať.

Hlasujeme o bode 34 spoločných návrhov pod písmenom C.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 130 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Prijali sme tento návrh do uznesenia.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážené dámy a páni, bod 35 v časti C neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prezentujme sa a  hneď hlasujme. Spravodajca neodporúča

prijať. Hlasujeme o bode 35.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

 

 

     Neprešiel tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dámy, páni, bod 36 v časti C neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a hneď  hlasujme. Pán spoločný

spravodajca neodporúča prijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

 

     Všetci sme hlasovali, napriek  tomu neprešiel tento ná-

vrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dámy a páni, bod 37 v časti C neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  prezentujme  sa  a  hneď hlasujme. Spravodajca

neodporúča prijať tento návrh.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Neprešiel tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dámy a páni, bod 38 v časti C neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď aj hlasujme. Pán spoločný

spravodajca odporúča neprijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprešiel tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte  mi, aby  som využil  vašu dobrú  vôľu, pretože

body pod  číslom 39, 40, 41,  42, 43, 44 a  45 navrhujem ako

spoločný spravodajca  prijať a chcel  by som teda  navrhnúť,

aby sme o nich hlasovali an blok.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Myslím, že  kvitujeme váš nápad  a hneď sa  prezentujme

a hlasujme. Spravodajca  navrhuje prijať tieto  body an blok

a navrhuje ich prijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 119 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Takže sme tieto body poslaneckého návrhu prijali.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dámy a páni, z rozpravy návrh na doplnenie do uznesenia

v časti "Národná rada odporúča vláde" pod číslom 1 neodporú-

čam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a  hlasujme. Pán spravodajca ne-

odporúča prijať doplnok do uznesenia odporúčaný pod písmenom

D bod 1.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

 

     Neprešiel tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dámy a páni,  bod 2 v časti D  ako spoločný spravodajca

neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prezentujme  sa a  hneď hlasujme.  Spravodajca odporúča

neprijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 22 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

 

     Návrh neprešiel.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dámy a páni,  bod 3 v časti D  ako spoločný spravodajca

neodporúčam prijať s poznámkou, že rozhodujúca časť bola na-

plnená v správe spoločného spravodajcu pod časťou B bod 3d.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán poslanec neodpo-

rúča prijať tento návrh.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

     Takže tento návrh neprešiel.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážené dámy, páni, bod 4 v časti D ako spoločný spravo-

dajca neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Spoločný spravodajca

neodporúča prijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 24 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 92 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento posledný návrh poslancov na zarade-

nie do uznesenia.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážený pán predseda, dovoľte mi,  aby som vás teraz po-

žiadal, aby  sme hlasovali o  návrh na uznesenie,  ktoré ste

obdržali  ako prílohu  k spoločnej  správe 74a,  samozrejme,

s tými  návrhmi poslancov  k programovému  vyhláseniu, ktoré

sme teraz odsúhlasili.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dávam hlasovať o návrhu  uznesenia, ktorým Národná rada

Slovenskej  republiky schvaľuje  Programové vyhlásenie vlády

Slovenskej republiky v znení schválených pozmeňovacích a do-

plňovacích návrhov  a vyslovuje dôveru  vláde Slovenskej re-

publiky.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážené dámy,  páni, ako spoločný  spravodajca odporúčam

toto uznesenie prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď aj hlasujme. Pán spoločný

spravodajca odporúča prijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 139 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Ďakujem. /Potlesk./

 

     Môžem konštatovať, že 139 prezentovaných poslancov roz-

delilo hlasy za 83, proti 44, zdržalo sa 11 a 1 nehlasoval.

 

     Gratulujem  a prajem  veľa úspechov  našej vláde  v jej

štvorročnej práci.

 

 

 

     Vážení páni poslanci, panie poslankyne,

 

     ďakujem pánu  spoločnému spravodajcovi, ďakujem  aj vám

všetkým. Budeme pokračovať v stredu o 10.00 hodine.

 

     Odlet poslancov Národnej rady  z Bratislavy je zabezpe-

čený po schôdzi. Ak chcete ísť teraz, mikrobus od budovy Ná-

rodnej rady bude pristavený 15 minút po skončení schôdze.

 

     Pán poslanec Mikloško nás chce ešte osloviť s faktickou

poznámkou, ale schôdza už je prerušená.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán  predseda, v  mene poslancov  KDH blahoželám  vláde

k tomu, že  získala dôveru a želáme  jej veľa úspechov. /Po-

tlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem veľmi  pekne. Dúfam, že nám  nikto nebude vytý-

kať, že sme rokovali až do 20.20 hodiny.

 

                    Tretí deň rokovania

       4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     25. januára 1995

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     pokračujeme v  rokovaní prerušenej 4.  schôdze Národnej

rady Slovenskej republiky. Prosím, aby sme sa prezentovali.

 

     Konštatujem, že nás je  120, Národná rada je uznášania-

schopná.

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     v rokovaní 4. schôdze budeme pokračovať bodom číslo 6.

Je to

 

     Prerokovanie  odpovede prezidenta  Slovenskej republiky

na  list  výkonného  riaditeľa  Výboru  na ochranu novinárov

Williama Ormeho.

 

     Tento bod bol na program 4. schôdze zaradený na základe

písomnej požiadavky  poslancov z poslaneckých  klubov Hnutia

za  demokratické Slovensko,  Združenia robotníkov  Slovenska

a Slovenskej národnej strany.

 

     Vážené panie  poslankyne, páni poslanci,  pán prezident

k uvedenému bodu  programu 19. januára  1995 mi zaslal  list

tohto znenia:

 

     "Vážený pán predseda,

 

     listom z 10.  1. 1995 ste ma pozvali  na 4. schôdzu Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  a osobitne na prerokovanie

jej bodu 6, navrhnutého poslaneckými klubmi HZDS, ZRS a SNS,

predmetom ktorého má byť moja odpoveď na list výkonného ria-

diteľa Výboru na ochranu novinárov  W. A. Ormeho. O časových

a vecných  súvislostiach, ako aj o  zmysle mojej odpovede na

list americkej inštitúcie som dňa 16. 1. 1995 podrobne hovo-

ril  s Vami,  ako  aj  s predstaviteľmi  poslaneckých klubov

HZDS, ZRS a SNS. Vyjadril som  aj názor, že je nevhodné, aby

sa po vysvetlení predmetnej veci Vám a predstaviteľom posla-

neckých klubov rokovalo o nej  v pléne Národnej rady Sloven-

skej republiky.

 

     Súčasne som  vyslovil požiadavku, aby  poslanecké kluby

HZDS, ZRS  a SNS stiahli svoju  žiadosť o prerokovanie mojej

odpovede  na list  pána Ormeho  na 4.  schôdzi Národnej rady

Slovenskej republiky. Prerokovanie tejto záležitosti v pléne

Národnej rady Slovenskej republiky by totiž nijakým spôsobom

neprispelo  k posilneniu  ústavnosti a  zvýšeniu dôstojnosti

slovenskej štátnosti.

 

     Predpokladám, že  predstavitelia uvedených poslaneckých

klubov budú o celej  záležitosti rovnako podrobne informovať

svojich parlamentných kolegov.

 

     Po dôkladnom  zvážení Vášho pozvania a  vzhľadom na to,

že žiadosť  poslaneckých klubov nemá oporu  v Ústave Sloven-

skej republiky ani v iných  zákonoch, som dospel k rozhodnu-

tiu, že  sa prerokovanie šiesteho bodu  programu schôdze Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky nezúčastním."

 

     Vážené panie  poslankyne, páni poslanci,  napriek tomu,

že  pán  prezident  oznámil,  že  sa  nezúčastní  zasadnutia

schôdze Národnej  rady  ohľadne bodu číslo  6, budeme musieť

tento  bod  programu  prerokovať,  pretože  takto  ste si ho

schválili pri schvaľovaní programu.

 

     Podľa Ústavy Slovenskej republiky prezident má právo sa

kedykoľvek zúčastniť zasadnutia Národnej rady Slovenskej re-

publiky,  ale nemá  povinnosť, čiže  prezident tým neporušil

ústavu, keď na našu schôdzu neprišiel.

 

     Chcem povedať,  že ako podklad  k tomuto bodu  programu

vám bola rozdaná fotokópia  originálu listu výkonného riadi-

teľa Výboru  na ochranu novinárov Williama Ormeho, fotokópia

odpovede prezidenta Slovenskej republiky W. A. Ormemu a slo-

venské preklady obidvoch listov.

 

     V tejto  situácii prosím zástupcu  poslaneckých klubov,

pretože nemám napísané, kto  predloží návrh do diskusie, aby

uvedený bod programu uviedol.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážení pán predseda,

     členovia vlády,

     kolegyne, kolegovia,

 

     poslanecké  kluby  Hnutia  za  demokratické  Slovensko,

Združenia robotníkov Slovenska  a Slovenskej národnej strany

požiadali predsedu parlamentu pána Ivana Gašparoviča, aby na

4.  schôdzu Národnej  rady Slovenskej  republiky pozval pána

prezidenta, aby nám vysvetlil  niektoré svoje postoje, ktoré

uviedol v liste pánu Ormemu.

 

     Nebudem tu čítať ani  pôvodný list pána Ormeho, nebudem

ani čítať odpoveď pána  prezidenta, tieto materiály máme pí-

somne u seba. Dovoľte, aby som celú záležitosť uviedol v tom

zmysle, že  pán prezident si  pozval zástupcov týchto  troch

poslaneckých klubov na spoločné  stretnutie. Na tomto stret-

nutí sme si vydiskutovali niektoré jeho postoje, naše posto-

je. A opakujem tu znova to, čo som uviedol už aj pánu prezi-

dentovi, že parlament je tá  posvätná pôda, kde sa majú rie-

šiť problémy, ktoré  vzniknú medzi jednotlivými inštitúciami

Slovenskej republiky.

 

     Môžem povedať, že z  tohto rozhovoru nevyplynulo, že by

pán prezident  nemal záujem zúčastniť  sa tejto 4.  schôdze.

Nakoniec, kuriérom  tak ako ja, i  ostatní dvaja predsedovia

poslaneckých klubov sme dostali  list, v ktorom obdobne, ako

to napísal pánu predsedovi Gašparovičovi, píše aj nám, že sa

nezúčastní prerokovania  tohto bodu v  parlamente. Je to  na

škodu,  lebo problémy,  ktoré vzniknú,  je najlepšie  riešiť

v parlamente a nie cez médiá.

 

     Členovia  našich  poslaneckých  klubov    presvedčení

o tom, že majú morálne  právo požiadať prezidenta Slovenskej

republiky, aby im vysvetlil obsah listu, ktorý adresoval ako

odpoveď pánu Ormemu. Presvedčenie poslancov Národnej rady sa

opiera o skutočnosť, že prezidenta Slovenskej republiky volí

Národná rada,  a preto má  právo takéto vysvetlenie  žiadať.

Naši poslanci  vyslovujú poľutovanie nad tým,  že pán prezi-

dent neprijal  pozvanie a nevyhovel  žiadosti, aby vysvetlil

obsah listu, a to i  napriek skutočnosti, ktorú som už uvie-

dol, že zástupcovia poslaneckých  klubov prijali jeho pozva-

nie na stretnutie s ním.

 

     Podľa úprimného presvedčenia  poslancov obsah listu ob-

jektívne poškodzuje dobré meno Slovenskej republiky a je ne-

adekvátny postaveniu a  funkcii prezidenta Slovenskej repub-

liky. Podľa názoru poslancov  je úplne nepravdivé a zavádza-

júce tvrdenie, podľa ktorého  je na Slovensku ohrozená demo-

kracia v  masovokomunikačných prostriedkoch po  voľbách roku

1994. Takéto  tvrdenie sa v  ničom nezakladá na  pravde a je

úmyselnou účelovou  dezinformáciou, ktorá má  spochybniť de-

mokratický vývoj  na Slovensku. Zastávame  názor, že nie  je

adekvátne pre funkciu a osobu prezidenta Slovenskej republi-

ky,  aby odpovedal  na listy  rôznym nevládnym organizáciám,

aby  navyše  v  takejto  odpovedi  spochybňoval demokratické

princípy štátu, ktorý reprezentuje.

 

     Podľa názoru poslancov Národnej rady sú nepravdivé tvr-

denia  v spomínanom  liste, kde  pán prezident  tvrdí, že po

voľbách v  roku 1994 elektronické médiá  ovládla jedna poli-

tická strana. Personálne zmeny  vo vedení Slovenskej televí-

zie a Slovenského rozhlasu,  ktoré sú verejnoprávnymi inšti-

túciami,  mali za  cieľ väčšiu  profesionalitu týchto  médií

a predovšetkým väčšiu objektivitu  pri informáciách na vnút-

ropolitickej scéne.

 

     Naši  poslanci  konštatujú,  že  postoj pána prezidenta

Michala Kováča nebol dostatočne  vysvetlený a že jeho stano-

visko obsiahnuté v liste  pánu Ormemu poškodzuje záujmy Slo-

venskej  republiky. Upozorňujú  zároveň pána  prezidenta, že

takéto stanoviská  sú v rozpore  s duchom Ústavy  Slovenskej

republiky. Upozorňujú pána prezidenta, že opakovanie takých-

to názorov  a postojov by mohlo  viesť k vysloveniu nedôvery

pánu prezidentovi.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Cabajovi.

 

     Vážené panie poslankyne, páni poslanci,  pokiaľ otvorím

rozpravu k tomuto bodu programu,  chcel by som vás požiadať,

aby sme z  tohto bodu neurobili problém, v  rámci ktorého tu

budeme prezentovať svoje osobné názory, invektívy na kolegov

poslancov, na  ostatné orgány republiky.  Tento bod programu

bol skutočne zaradený len  kvôli vysvetleniu, čo viedlo pána

prezidenta  k tomu,  že takto  hodnotil situáciu.  Keďže pán

prezident tu nie je, bol by som skutočne rád, keby táto naša

diskusia sa venovala len obsahu tohto listu, ničomu inému.

 

     Vážené panie poslankyne,  páni poslanci, otváram disku-

siu k tomuto bodu s tým,  že do diskusie je zatiaľ prihláse-

ných 10  poslancov. Ako prvý sa  prihlásil pán poslanec Lan-

goš, za ním pán poslanec Slobodník.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené panie poslankyne, páni poslanci,

 

     sľubujem, že sa postarám o to, aby som čím skôr prestal

zdržiavať svojou pomalou  chôdzou zasadnutie tohoto váženého

parlamentu.

 

     Dámy a páni,

 

     prezidentova veta "ja ako prezident Slovenskej republi-

ky rozhodne  stojím na pozíciách  obrany nezávislosti žurna-

listiky  a verejnoprávnych  elektronických médií" vyjadruje,

podľa mňa,  absolútne prirodzený postoj  prezidenta demokra-

tického  štátu. Je  jasným vyjadrením  jeho ústavných povin-

ností a  nedáva nikomu najmenší dôvod  volať ho na zodpoved-

nosť. Naopak, pokus skupiny poslancov inscenovať v parlamen-

te výsluch  prezidenta, i keď  potvrdený hlasovaním väčšiny,

môže  založiť  neblahú  tradíciu  podriadenosti,  ktorá nemá

nikde v ústave oporu,  znižuje dôstojnosť parlamentu a hlavy

štátu.

 

     Práve prijaté programové vyhlásenie koaličnej vlády po-

važuje - citujem "prístup  k informáciám za základné občian-

ske právo". Dodávam, že  nielen občianske, ale ústavou zaru-

čené právo. A ako to už  v právnom štáte chodí, je povinnos-

ťou príslušných  ústavných orgánov zaručiť  každému občanovi

k tomuto právu  i prístup. Toto  právo spolu s  inými sme do

našej  ústavy   inkorporovali  z  Listiny   základných  práv

a slobôd  a opiera  sa  o  dlhé dobré  skúsenosti tradičných

európskych demokracií.  V tejto súvislosti  obviňovať prezi-

denta je nielen absurdné, ale škodí Slovenskej republike. Je

vcelku zrejmé, čo vás, poslancov vládnej koalície rozčertilo

- veta o  vládnom hnutí, ktoré sa  rozhodlo po voľbách vziať

elektronické médiá do vlastných rúk.

 

     Nebolo to  po posledných voľbách a  nič nezačína listom

prezidenta.  Namiesto všeobecných  úvah sa  vrátim k faktom.

Programy  vládnych  strán  a  zákony  prijaté  v rokoch 1990

- 1992 smerovali  k vytvoreniu elektronických  médií ako ve-

rejnoprávnych  inštitúcií a  k vytváraniu  duálneho systému.

V roku  1991 bol  prijatý zákon  o médiách,  ktorý zaručoval

proporčným systémom pri tvorbe Rozhlasovej a televíznej rady

ich  vyváženú kontrolu  aj zo  strany opozície,  nech je ňou

ktokoľvek.

 

     Po voľbách v roku 1992 iniciovalo Hnutie za demokratic-

ké Slovensko novelizáciu zákona o médiách, kde bol proporčný

systém nahradený systémom výberu  odborníkov, čo neznačí nič

iné, len to, že jednoduchá  väčšina v parlamente môže vyhlá-

siť za odborníka koho sama chce.  Po roku 1992 bola tiež za-

blokovaná tvorba duálneho systému,  okrem už vtedy čiastočne

sprivatizovaného  rozhlasu. Odvtedy  vlastne nevznikla prak-

ticky nijaká súkromná televízna ani rozhlasová spoločnosť.

 

     Po voľbách v roku 1994 boli koaličnými poslancami vyme-

nené televízna a rozhlasová rada, vymenení riaditelia za ľu-

dí z najbližšieho okruhu  HZDS. Dôsledkom postupného stotož-

ňovania HZDS s verejnoprávnymi  médiami je televízne spravo-

dajstvo, ktoré nie je  vecné, je nekritické, nezachytáva po-

litický život  na Slovensku v celej  šírke politického spek-

tra,  z médií  takmer  dokonale  vylučuje opozičné  alebo čo

i len kritické hlasy. Pre situáciu je charakteristický výrok

nového riaditeľa rozhlasu,  ktorý pripravuje rozsiahle opat-

renia  a vystavuje  redaktorov politickému  tlaku - citujem:

"Každý  zamestnanec bude  mať možnosť  sám sa  rozhodnúť, či

chce pri dodržiavaní stanovených  zásad pracovať vo verejno-

právnej inštitúcii,  alebo sa s ňou  rozísť." Nepripomína tu

niečo z minulosti?

 

     Za múrmi parlamentu je v týchto dňoch podpisovaná petí-

cia za obnovenie vysielania humoristických relácií. Podpísa-

li sme  ju a budeme  ju ďalej podporovať,  lebo humoristické

relácie vždy boli a ostanú lakmusovým papierikom demokratic-

kosti režimu.  Chceme, aby si televízny  divák mohol pozrieť

svoje Repete, ale rovnako chceme,  aby si mohol pozrieť Mar-

koviča, Halušky, Apropo, či Čo dokáže ulica. Má na to právo,

a to právo mu nesmieme brať.

 

     V tejto  pre občanov  a ich  právach dosť neudržateľnej

situácii  budeme  presadzovať  niekoľko  návrhov:

 

     1. novelou zákona o médiách obnoviť aspoň proporčné po-

litické zastúpenie v televíznej a rozhlasovej rade,

 

     2. vydávanie licencií na  súkromné vysielanie v televí-

zii a rozhlase,

 

     3. predĺženie vydaných licencií do roku 2000.

 

     4. vytvorenie parlamentnej  komisie zo zástupcov opozí-

cie, ktorá bude hodnotiť vysielanie verejnoprávnych elektro-

nických médií z hľadiska politickej proporčnosti.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     /Potlesk./

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Ďalej je pripravený pán poslanec Slobod-

ník, po ňom pán poslanec Kunc.

 

Poslanec D. Slobodník:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy a páni,

 

     len naivní  ľudia si môžu  myslieť, že to,  čo sa spája

s výmenou listov medzi pánom Williamom Ormem  mladším, pred-

sedom organizácie Committee to  Protect journalist, čiže Vý-

bor na ochranu novinárov, a prezidentom Slovenskej republiky

Michalom Kováčom, je pre  HZDS alebo koalíciu vítanou príle-

žitosťou pozvať si pána prezidenta  na koberec, ako to pove-

dal istý poslanec. Na druhej  strane však treba, čo sa pokú-

sim dokázať sémantickou a  logickou analýzou textov, konšta-

tovať jedno. V súčasnosti by  sa ťažko našiel prezident aké-

hokoľvek štátu, ktorý by sa odpoveďou na list plný lží, oso-

čovania a skreslení tak usiloval zdiskreditovať svoju vlasť,

vlasť aj tak nespravodlivo hanobenú,  ako to urobil pán pre-

zident Michal Kováč. Dovoľte mi najprv sémantickú, významovú

analýzu obidvoch textov.

 

     Z listu pána Ormeho  vyberiem len nepravdivé, tendenčné

a skreslené informácie, ktoré sa pán prezident ani len nepo-

kúsil vyvrátiť, zaujať k nim objektívne stanovisko, či ohra-

diť sa  proti vedome tendenčným tvrdeniam,  zaslaným zo Slo-

venska pánu Ormemu niektorými novinármi, ktorým leží sloven-

ská štátnosť v krku ako vianočná kosť z kapra.

 

     Hneď v prvom odseku listu Williama  Ormeho je diskrétne

skryté  odvolávanie televíznej  rady v  období po  17. marci

1994. Ako si mnohí pamätáte, odohralo sa to na dvakrát a se-

dí medzi nami  aj človek, ktorý robil všetko,  aby sa po ne-

úspešnom prvom kole odvolávania  televíznej rady ihneď usku-

točnilo kolo druhé. Bolo  úspešné. Pán prezident to nepokla-

dal za potrebné v odpovedi pripomenúť.

 

     V druhom odseku listu pána Ormeho sa hovorí o prepuste-

ní novinára TV pána Košického a pán Orme farbisto vylíčil aj

príbeh,  prečo pána  Košického prepustili.  Všetci vieme, že

pán Svetozár Košický neprerušene  pracuje v televízii ďalej,

moderuje Aktuality, moderoval napríklad  aj Pressklub s Vla-

dimírom Mečiarom a Sergejom  Kozlíkom. Rozhodne aj 8. decem-

bra 1994, v deň napísania odpovede pána prezidenta v televí-

zii pracoval. Pán prezident ani slovíčkom nespomenul, že in-

formácia  sprostredkovaná  Williamom  Ormem  je  zavádzajúca

a vystavuje Slovensku zlé,  nepravdivé, neobjektívne vysved-

čenie.

 

     Už aj  predseda Národnej rady  Slovenskej republiky pán

Ivan  Gašparovič  konštatoval  v  odpovedi  pánu  Ormemu, že

v treťom odseku spomínaný Ján  Tužinský nie je popredná pos-

tava v HZDS, zato je to popredný slovenský spisovateľ a pub-

licista.  Ako riaditeľ  rozhlasu nenastolil  v spravodajstve

80-percentný  režim v  prospech víťazov  volieb, aký  vládol

v čase jeho predchodcu. Aj  prepustenie pána Štefku bolo ok-

rem iného motivované nejasnosťami - povedzme to eufemisticky

- pri riešení ekonomických problémov, ktoré teraz prešetruje

prokuratúra.  Navyše, pán  Tužinský v  rozpore s  tým, čo sa

tvrdí v liste, neskrátil čas určený pre spravodajstvo, čo je

teda ďalšia lož v liste amerického obhajcu novinárov.

 

     K  tomu 80-percentnému  provládnemu režimu:  Za náhodne

vybrané obdobie od 10. 4. do  30. 4. 1994 sa v spravodajstve

rozhlasu venovalo vtedajším koaličným  stranám a ich otvore-

ným podporovateľom 212  minút, kým SNS a HZDS  iba 44 minút.

To je tých 80 %, v ktorých sa bilo najmä do HZDS a ich osob-

ností  hlava nehlava,  v  ktorých  sa vyrábala  účelová téza

o slovenskom nacionalizme.  Nemenej otrasný je  údaj o veľmi

často a  ozaj široko počúvaných  sobotných vnútropolitických

komentároch v rozhlase. Za obdobie od októbra 1993 po decem-

ber 1994 ich odvysielali len 49,  lebo boli voľby. Z toho sa

novinári obhajujúci názory blízke politickým subjektom, kto-

  od začiatku  nekompromisne presadzovali  slovenskú štát-

nosť, ušlo len desať. Tridsaťdeväť  razy mali mikrofón v ru-

kách tí,  ktorí nevedeli nájsť na  ceste kliesnenej tvorcami

našej  štátnosti jediný  hladký úsek,  len odbočenia,  slepé

uličky, výmole.  Čo na tom, že  Slovensko napredovalo a bude

napredovať? To ich nezaujímalo.  Len dvaja z týchto komentá-

torov -  pán Ivan Sámel a  pán Július Gembický boli  za toto

obdobie autormi 11 sobotných komentárov, teda len oni dvaja,

nehovoriac o iných, presiahli  celý register, celý počet ko-

mentárov z protiľahlého myšlienkového spektra. 39 : 10 to je

ďalšia  80-percentná  presilovka  rozhlasu  v  období, ktoré

v odpovedi pán prezident hodnotil  ako "nezávislé na štátnej

exekutíve" a objektívne. Pán  prezident si nedal urobiť ana-

lýzu ako  sa orientovali elektronické  médiá v spravodajstve

po 11. a 17. marci 1994, udelil im absolutórium.

 

     Poďme však ďalej. Podľa pána Ormeho sa do verejného vy-

sielania zavádza etos politickej  straníckosti, alebo ako to

pánu prezidentovi  zle preložil jeho  štáb, etos politického

partizánčenia. Aj táto svojvoľná téza z New Yorku, vysvetle-

ná povedané v úvodzovkách myšlienkou, že novinári vraj závi-

sia od dobrej vôle vládnych úradníkov - citujem z toho listu

- nenašla v  odpovedi pána prezidenta odozvu,  prijal ju bez

výhrad. Bez  otázky na pána Ormeho  ani len slovíčkom nespo-

chybnil jej logickú nekonzistentnosť.

 

     Nasleduje text v liste,  ktorý hovorí, kto dodal infor-

mačnú "surovinu" pre tento neodôvodnený útok na demokratickú

Slovenskú republiku.  Odcitujem vetu, ktorá  jasne dokazuje,

kto nás vo svete očierňuje, kto vyrába zo Slovenska poloslo-

bodnú krajinu.  Citujem: "Zdieľame obavy  našich slovenských

kolegov, že takýto vývoj obmedzí slobodný tok informácií, čo

je  podstatné  pre   demokratickú  spoločnosť  a  obsiahnuté

v článku 19 Všeobecnej deklarácie ľudských práv". Koniec ci-

tátu.

 

     Táto veta neodhaľuje len pôvodcov takýchto lživých dez-

informácií, ale  ukazuje, že Slovensko  sa nepriamo obviňuje

- treba dokazovať, že je to  lož na kvadrát? - zo zavádzania

cenzúry - to je tá  predchádzajúca narážka na svojvôľu vlád-

nych úradníkov - a už celkom nezastreto aj z porušenia člán-

ku 19  Všeobecnej deklarácie ľudských práv.  Nie náhodou po-

slal pán Orme kópiu  listu adresovaného prezidentovi Sloven-

skej republiky dvom organizáciám, ktoré majú taký dosť čudný

názov: článok 19 so sídlom vo Veľkej Británii a článok 19 so

sídlom v Holandsku.

 

     Zareagoval pán prezident na toto vážne obvinenie, ktoré

sa isto ako nevyvrátené, ba akceptované, takpovediac ratifi-

kované,  ocitne  v  správach  hodnotiacich úroveň demokracie

a slobody na  Slovensku? Ani slovíčkom,  prijal ho ako  číru

pravdu.

 

     Pán Orme na záver -  citujem - "odsudzuje každé opatre-

nie, ktoré  obmedzuje slobodu tlače"  - opakujem -  "slobodu

tlače  a  bráni  novinárom  poskytovať verejnosti objektívne

a pravdivé informácie" - potiaľ citát - a nabáda prezidenta,

aby  "umožnil Slovenskej  televízii a  Slovenskému rozhlasu,

ako aj ostatným médiám na Slovensku ďalej vykonávať ich čin-

nosť bez politických zásahov".  Koniec citátu. Keby sa aspoň

tu bola prebudila objektivita pána  prezidenta. Keď už v od-

povedi obhajoval údajnú  promečiarovskú straníckosť elektro-

nických médií  po voľbách, pravdaže  neexistujúcu, vymyslenú

tými, čo by ďalej  chceli hrať spomínanú 80-percentnú presi-

lovku  proti víťazom  volieb, mal  mu ten  najelementárnejší

zmysel  pre objektívnosť  našepkať,  že  tlač je  predsa nie

provládna, promečiarovská, proslotovská, proľuptákovská. Ne-

číta, nepozná Sme, Národnú obrodu, denník Smena, Smer, Dnes,

Slovenský východ, Nový čas? A to nevymenúvam všetky denníky,

ktoré často píšu to, čo im  je blízke a často kritizujú ces-

tu, ktorá  im je proti mysli  a spätá s víťazmi  volieb. Kto

podnikol - spytujem sa aj opozície - jeden jediný krok proti

slobode tlače? A spýtal by som  sa na to aj pána prezidenta,

ktorý sa  stotožnil s tvrdením  Williama Ormeho o  obmedzení

slobody tlače, keby bol prišiel.

 

     Pán Orme svoj list  adresoval dvom veľvyslancom, 25 me-

dzinárodným organizáciám, napríklad takým, ako Americká spo-

ločnosť  šéfredaktorov novín,  Amnesty International /zrejme

preto, aby  oslobodzovali zo slovenského  väzenia novinárov,

ktorých tam posadila dopisovateľka Evening Standard Sue Mas-

termannová, keď  napísala, že na Slovensku  väznia a dokonca

týrajú novinárov/. Ďalej Kanadskému výboru na ochranu  novi-

nárov, Kongresovému výboru na podporu spisovateľov a noviná-

rov, Medzinárodnej novinárskej federácii, Medzinárodnému PEN

klubu,  Medzinárodnému tlačovému  inštitútu /ak  na nemýlim,

sídli vo Viedni, a mal  som sa možnosť počas jednej diskusie

v rakúskej televízii presvedčiť, aké tendenčné informácie si

zo Slovenska  vyberá/. Ďalej Národnému  tlačovému klubu, Ce-

losvetovému výboru pre slobodu  tlače, Informátoru o cenzúre

- vidíte, už je  to tu, upozorňuje tento orgán  na to, že na

Slovensku je cenzúra a hurá proti nej. Ďalej Dozoru nad ľud-

ským právami, Asociácii rozhlasových pracovníkov a ešte ďal-

ším.

 

     Mimochodom, predbiehajúc udalosti, aj pán prezident, aj

človek  z jeho  najbližšieho okolia  zhodne tvrdili,  že pán

prezident poslal odpoveď len pánu Ormemu, ani jednej z oných

25 inštitúcií.  Ja o tom nepochybujem,  je to pravda. Vzniká

len otázka,  či si pán  prezident a onen  pán z najbližšieho

okolia myslia, že súhlasnú  odpoveď pána prezidenta na tento

register insinuácií, lží,  klebiet, skreslení a tendenčnosti

neposlal všetkým  tým inštitúciám pán  Orme. Svätá prostota,

sancta simplicitas!

 

     A po tejto smutnej analýze výmyslov obsiahnutých v lis-

te horlivého obhajcu slovenských  novinárov, teda ich časti,

ktorých nikto neohrozuje, dovoľte, aby som si všimol stručne

odpoveď pána prezidenta. Ešte prv však jedna poznámka: podľa

môjho  hlbokého presvedčenia  pán prezident  nemal na  tento

list vôbec reagovať. Neviem, či to bolo protokolárne vhodné.

Keby  napríklad Združenie  slovenských novinárov  poslalo do

Spojených  štátov prezidentovi  Clintonovi list protestujúci

proti nezmyslom  o Slovensku uverejneným  v New York  Times,

alebo  prezidentovi Mitterrandovi  list s  protestom, že  Le

Monde perom českého pravicového novinára posielajúceho navy-

še príspevky z Prahy  pána Martina Plichtu hanobí Slovensko,

ani jedna z prvých osôb,  z prvých občanov týchto štátov, by

určite na tento list nereagovala. Pán prezident Michal Kováč

a možno  ľudia z  jeho najbližšieho  teamu však  usúdili, že

treba si vyrovnať účty s víťazmi volieb, ktorí mali tú bezo-

čivosť, že  sa neuspokojili s výhrou  vo voľbách, ale chceli

ešte aj  vládnuť a nie  prenechať moc tým,  ktorí vo voľbách

neuspeli.  A  tak  sa  zrodila  odpoveď,  ktorá v slovenskom

pôvodnom  texte    aj  hriechy  proti spisovnej slovenčine

a štylistike. Prečítam vám ju.

 

     "Vážený pán riaditeľ,

 

     s plným porozumením som si  prečítal váš list, v ktorom

ste  komentovali  niektoré  personálne  zmeny  v slovenských

elektronických médiách, ktoré sa uskutočnili  v noci z 3. na

4. novembra 1994 na  2. schôdzi nového slovenského parlamen-

tu. Ďakujem vám za pozornosť, s akou sledujete dianie v mas-

médiách Slovenskej republiky, mladého štátu v Strednej Euró-

pe, ktorý sa usiluje  pevne etablovať princípy demokratickej

spoločnosti aj v oblasti žurnalizmu. Problémy, s ktorými zá-

pasíme, sú problémami počiatkov a  pevne verím, že naša kra-

jina ich v krátkom čase dokáže prekonať.

 

 

     Slovenský rozhlas i Slovenská televízia sú už od 1. jú-

la  1991 verejno-právnymi inštitúciami a  stali sa  nimi ako

vôbec prvé v bývalom socialistickom bloku. O to viac nás mr-

zí, že  títo priekopníci princípu  nezávislých verejno-práv-

nych  médií v  Strednej a  Východnej Európe  sa teraz ocitli

v stave, ktorý  vzbudil vaše obavy.  Najmä Slovenský rozhlas

mal  vysoký  kredit  domácej,  ale  i zahraničnej verejnosti

a vysokú mieru počúvanosti. Práve jeho úsilie byť nezávislým

na štátnej exekutíve a politických subjektoch sa stalo prob-

lémom, ktorý sa politické hnutie, ktoré získalo" - to sú tie

dvakrát ktorý,  ktoré - "vo  voľbách najväčší počet  hlasov,

rozhodlo riešiť ich prevzatím do vlastných rúk.

 

     Aj  v slovenskej  verejnosti a  vo väčšine  politických

strán tento akt vyvolal vlnu nevôle a nesúhlasu. Ja ako pre-

zident  Slovenskej  republiky  rozhodne  stojím na pozíciách

obrany nezávislosti žurnalistiky a verejno-právnych elektro-

nických  médií. Moje  ústavné právomoci  mi však nedovoľujú,

aby som do riešenia situácie priamo zasiahol. Verím však, že

stav, ktorý nastal v Slovenskej  republike po voľbách v roku

1994 v oblasti médií, je len prechodný a slovenskí žurnalis-

ti  a masmediálne  inštitúcie budú  o krátky  čas znovu môcť

pracovať na princípoch demokracie  a plurality."

 

     S pozdravom a podpis.

 

     "S plným porozumením som  si prečítal váš list", začína

sa odpoveď, plne porozumemie, plný súhlas, ratifikácia všet-

kého, čo  splodil s pomocou  slovenských dezinformátorov pán

Orme. A pán prezident  vôbec neprezidensky, teda majestátne,

ako by  mal, ale prikyvujúc ďakuje  pánu Ormemu za pozornosť

venovanú nášmu mladému štátu a z New Yorku tlmočeným obavám.

Odsek o rozhlase a televízii pripomína, to je len domnienka,

pero riaditeľa, ktorý sa presťahoval z Mýtnej ulice na Hrad,

a ak to písal on, chcel si zrejme postaviť ako voľakedy Puš-

kin nehynúci pomník za zásluhy a  za to, že bol podľa svojho

presvedčenia objektívny a nezávislý.

 

     Dobre si všimnite, prosím, posledné vety predposledného

odseku listu. V nich sa  útok proti víťazovi volieb graduje.

Hnutie, ktoré  získalo vo voľbách najväčší  počet hlasov, sa

vraj  rozhodlo prevziať  rozhlas do  vlastných rúk,  píše sa

v odpovedi. Áno,  Ján Tužinský ako  poslanec z HZDS  sa stal

riaditeľom  rozhlasu, ale  zavládli tam  tie neskrývané pro-

vládne pomery ako za  predchádzajúceho riaditeľa? Už som vám

to aj štatistiky doložil. Slovenskí občania počúvajú spravo-

dajstvo rozhlasu, výbery z  domácej i zahraničnej tlače, kde

sa im servírujú horory  z Lidových novín, Frankfurter Allge-

meine Zeitung, a dokonca jeden z objektívnych, dúfam, že ste

počuli  aj úvodzovky,  zahranično-politických komentárov  po

šikovnom, čítaj rafinovanom salte, zamontoval do zahranično-

politického komentára v nedeľu  v negatívnom výpade aj pred-

sedu Národnej rady a prerokúvanie vládneho programu v Národ-

nej  rade Slovenskej  republiky. Reálne  nikto spravodajstvo

rozhlasu ani televízie neovládol. Netrúfol si to priamo, ako

som ho žiadal, spochybniť ani  pán Marián Leško vo včerajšej

Pravde. Dovolávať sa toho,  že v slovenskej verejnosti vyvo-

lala zmena v rozhlase vlnu nevôle a nesúhlasu, je, žiaľ, buď

pokus fandiť si alebo neobjektívna informácia určená pre pá-

na Ormeho a 25 inštitúcií, ktoré si to prečítajú.

 

     S výsledkom  sa čoskoro zoznámime.  Slovensko je zatiaľ

vo štvrtom koši slobodných krajín so známkou 2,5. Naši suse-

dia sú oveľa  vyššie. Južní i západní. Majú  známku 1,5 a sú

v druhom koši. Keď nás teraz zásluhou pokorného súhlasu pána

prezidenta  s urážkami  na adresu  Slovenska preradia  medzi

čiastočne  slobodné krajiny,  budem mať  aspoň jednu útechu,

budeme vedieť, komu za to ďakovať, kto z nás vyrobil nepria-

teľov slobody  a demokracie. A záver  listu pána prezidenta,

to je  už vec, na  ktorú po analýze  predchádzajúcich útokov

proti  víťazom volieb,  ako sa  to hovorí  v liste, sa ťažko

hľadá odpoveď. Sémantická,  významová analýza poslednej vety

v kontexte predchádzajúcich výrokov je totiž predzvesťou no-

vých 11. marcov 1994. Kto  ich chce iniciovať, kto chce dví-

hať moc z ulice? Kto sa  o to chce pokúsiť? Kto sa zaväzuje,

že  sa tieto  vyhrážky splnia?  Tu už  musím presiahnuť text

listu  a hovoriť  o tom,  o čom  sa pán  prezident rozprával

s predstaviteľmi troch koaličných klubov, s ktorými sa v sú-

vislosti s výmenou listov stretol.

 

     Podľa jednej verzie, ním vyslovenej, list podpísal, ho-

ci  sa s  jeho textom  dobre a  či vôbec nezoznámil. Prosím,

pripusťme a na chvíľu zabudnime,  že pán prezident ako každý

významný verejný činiteľ by si vari mal prečítať list, ktorý

podpisuje, najmä do cudziny a najmä s takou háklivou témati-

kou. Ak to teda písal iný  a pán prezident s textom odpovede

teraz nesúhlasí, prečo neprezradí  meno toho, čo list písal,

pravdaže s dôsledkami, ktoré z nesúhlasu s textom listu a so

situáciou, do ktorej list Slovensko uvrhol, vyplývajú?

 

     Podľa druhej  verzie to vraj pán  prezident myslel tak,

že tá náprava má prísť o krátky čas, keď pominie, ako sa pí-

še v liste, tento prechodný čas a citujem ďalej, keď sloven-

skí  žurnalisti  a  masmediálne  inštitúcie  budú môcť, teda

v budúcnosti, pracovať na princípoch demokracie a plurality,

v jeho chápaní sa spájala s nástupom novej vlády pána Mečia-

ra.

 

     Teda, teraz médiá nepracujú,  podľa pána prezidenta, na

princípoch demokracie  a plurality, ale budú.  Teraz je teda

Slovensko masmediálne totalitné, pravdaže, podľa pána prezi-

denta. Poviem to slušne a  neútočne. Takýto výklad je v roz-

pore s elementárnou logikou. Po  prvé - ešte aj 8. decembra,

ako  je  odpoveď  datovaná,  bola  nová  vláda vo hviezdach.

A udalosti dostali spád až po  tom, keď sa víťazi volieb ko-

lektívne ráznejšie postavili za vymenovanie vlády. Nebolo to

pred rokmi, každý, kto chce, si pamätá sled udalostí.

 

     Po  druhé -  v predchádzajúcom  odseku listu  sa predsa

otvorene vyhlasuje, že HZDS prevzalo  do svojich rúk - to je

výraz z listu, len v  inej gramatickej forme - teda prevzalo

rozhlas,  a tón  tejto  informácie, ktorej reálnu platnosť a

nie iba fakt menovanie  riaditeľa, som sa usiloval vyvrátiť,

vylučuje takú interpretáciu udalostí. Za čas potrebný na na-

písanie jedného odseku sa zo zlého HZDS podľa ponúknutej in-

terpretácie pána prezidenta,  reálnu situáciu ponechajme bo-

kom, mala stať sila, ktorá všetky problémy médií vyrieši.

 

     Po tretie - teraz, teda  8. decembra, médiá nemôžu vraj

pracovať na  princípe demokracie a plurality.  Kto im bráni?

Parlament,  neexistujúca vláda,  ktorej už  8. decembra  pán

prezident veril?

 

     A po štvrté  - je to dátum 8. december.  V ten istý deň

pán Findra  prečítal na Námestí  SNP v Bratislave  list pána

prezidenta študentom.  Hovorí sa v ňom  okrem iného, citujem

na  preskáčku, vynechávam  niektoré opakujúce  sa tézy.  "Po

piatich  rokoch sa  u mnohých  zahniezdila obava,  že sa nám

vracajú niektoré  praktiky a maniere, ktoré  poznáme z rokov

totality. To nie sú dobré signály  a nemožno sa na ne prize-

rať, pasívne vyčkávať nie je  možné, ako sa veci nejakým sa-

mopohybom vyvinú." A ďalej  z toho istého prejavu: "Demokra-

cia, to nie je diktát  väčšiny  nad menšinou, to nie je vnu-

covanie jedného spôsobu myslenia ostatným", atď.

 

     Vzdávam sa  sémantickej analýzy týchto,  poviem to naj-

miernejšie ako viem, jednostranných výrokov pána prezidenta.

Ale bože môj, ako tie útoky na údajný diktát väčšiny idú do-

kopy s tvrdením vysloveným pánom prezidentom pred predstavi-

teľmi koaličných klubov, že sa  spolieha na to, keď o krátky

čas urobia nápravu ľudia, na  ktorých ešte 8. decembra sypal

hromy, blesky, a to na dvoch frontoch? To sa volá contradic-

tio in adiecto, rozpor dvoch paralelne a súčasne vyslovených

myšlienok, s logikou to nemá  nič spoločné. S chlapským pri-

znaním chyby ešte menej.

 

     Takže  záver: Keby  Slovensko bolo  nositeľom hriechov,

ktoré mu za výdatnej  pomoci niektorých novinárov, oných ko-

legov zo Slovenska predhodil pán  Orme, pripustil by som, že

aj prezident republiky má právo tieto chyby pranierovať, ho-

ci aj pred  25 inštitúciami vo svete. V  tomto prípade by mu

síce takisto bolo možné  zazlievať, že nevyužil možnosti vy-

riešiť veci doma,  ale na pravdu by právo  bol mal, lebo ako

sa hovorí, Platón je veľký priateľ, ale pravda väčší.

 

     Keď však ako  významová, faktografická, logická analýza

odpovede  pána prezidenta  ukázala, že  obvinenia na  adresu

Slovenska nezodpovedajú skutočnosti, keď sa Slovenská repub-

lika ako  normálna demokratická krajina bude  na základe ta-

kejto odpovede podpísanej v rozpore s realitou mediálnej si-

tuácie prvým občanom tohto  štátu hodnotiť ako poloslobodná,

potláčajúca slobodu tlače, objektivitu poskytovania informá-

cií občanom, musím jednoznačne konštatovať, že pán prezident

Michal Kováč právo, morálne právo, pravdaže, na takú odpoveď

nemal a že  to je vec pre prezidenta  akéhokoľvek štátu bez-

precedentná a nenáležitá.

 

     Pán prezident, pán neprítomný prezident, Slovensko pre-

dierajúce sa cez úskalia zákernosti, lží a falošných obvine-

ní, ktoré odhalíme, máme už niektoré nitky, ako tieto infor-

mácie idú  do sveta a budem  aj o tom ešte  hovoriť pri inej

príležitosti, si potvrdenie lží, poloprávd a skreslení, kto-

  reprezentuje  vaša  odpoveď,  nezaslúžilo. Dejiny takéto

účelové lži neodpúšťajú. Dejiny neodpúšťajú štátnikom, ktorí

z úsilia znevážiť politických protivníkov diskreditujú svoju

vlasť.

 

     Ďakujem.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pánu  poslancovi.  Ďalej  vystúpi pán poslanec

Kunc. Pripraví sa pán  poslanec Pacola. Medzitým s faktickou

poznámkou pán poslanec Hrnko.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Ďakujem, pán predseda.  Nemienim reagovať na vystúpenie

pána Slobodníka  ako celok, bolo  by to zbytočné,  ale jednu

vec si neodpustím, a to je jeho štatistika. V nej hovorí, že

vlastne v masmédiách  bola 80-percentná presilovka vtedajšej

vládnej koalície. Urobil som si,  kým rečnil, taký menší vý-

počet a zistil som, že vládna  koalícia sa skladala z 5 sub-

jektov, ktoré boli podpísané na koaličnej dohode, okrem toho

v parlamente boli  ešte dva subjekty,  ktoré vládu viacmenej

podporovali. Pre týchto 7 subjektov bolo podľa čísiel, ktoré

povedal  pán Slobodník,  212  minút,  teda na  jeden subjekt

vychádza 30 minút, pre dva subjekty SNS a HZDS 44 minút, te-

da pre každý subjekt 22 minút.

 

     Keď zoberieme  to, že vláda okrem  iného aj vo verejnom

záujme sa  dostávala do masmédií ako  vláda, na tomto pomere

nie je nič zvláštneho, je to normálny pomer medzi politický-

mi subjektmi, pretože tie neboli  len vo vláde, každý aj po-

liticky pôsobil a do masmédií  sa o ich pôsobnosti dostávali

správy  napríklad  z  ústredných   rád  atď.  Takže,  žiadna

80-percentná presilovka, ale  normálny vyvážený priestor pre

každý politický subjekt.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Lazarová.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Vážený pán predseda,

     poslankyne a poslanci,

 

     na všetky otázky resp. problémy, ktoré tu odzneli, môže

byť rôzny názor, na jednu otázku však v žiadnom prípade nie.

A ak poslanci z opozície majú iba trochu zodpovednosti k to-

muto národu, musia taktiež so mnou súhlasiť. Bola tu predne-

sená  informácia, že  pán prezident  na svoje ospravedlnenie

uviedol, že podpisoval anglický text, preto nevedel, čo pod-

pisuje. Pri tejto informácií mi  stuhla krv v žilách. Ak pán

prezident podpíše text v angličtine, že treba vyvraždiť celý

slovenský národ, tiež sa potom ospravedlní, že nevedel, ale-

bo nebol správne informovaný  čo podpísal? Beda národu majú-

cemu na  čele prezidenta, ktorý podpisuje  s plnou zodpoved-

nosťou dokumenty, ktorých obsah mu nie je dostatočne známy.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Pán predseda  zahraničného výboru, ako  poslanec zahra-

ničného výboru  som si na  diskusie, aké ste  tu teraz pred-

viedli, na pôde zahraničného  výboru už zvykol, pretože nie-

koľkokrát sme už diskutovali na  tému, ako sa šíri meno Slo-

venska v zahraničí. Možno, že toto bude v zahraničnom výbore

pokračovať. Je to všetko v poriadku, je to diferenciácia ná-

zorov na nejakú vec a nevyhýbam  sa, ani v budúcnosti sa ne-

budem takýmto diskusiám vyhýbať. Ale pýtam sa vás, ako pred-

seda zahraničného výboru sa  stretávate s diplomatmi, s veľ-

vyslancami v  našej republike aj  v zahraničí a  tu, na pôde

parlamentu ste sa zapojili  do konfrontačného spôsobu vyjad-

rovania a argumentácie voči  prezidentovi republiky. Ako ako

predseda zahraničného  výboru budete vystupovať  pred týmito

zahraničnými  diplomatmi  a  veľvyslancami?  Budete  hovoriť

v konfrontačnom tóne proti prezidentovi republiky, alebo bu-

dete hovoriť ako diplomat?

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     s číslami  sa dá veľmi  pekne hrať. To  je odpoveď pánu

Hrnkovi. Preto ho prosím, aby si prepočítal, nie na politické

subjekty, ale  na počet poslancov  z vládnej koalície  počas

vlády pána premiéra Moravčíka a opozície, koľko minút pripad-

lo  na koho a zistí, že  správnejší výsledok  je ten,  ktorý

uviedol poslanec a  predseda zahraničného výboru pán Slobod-

ník, pretože  so štatistikami sa dá  všelijako zavádzať, keď

sa začnú  vytrhávať z kontextu. Toto  je totiž jediný objek-

tívny obraz,  keď sa to  prepočíta na počet  poslancov, teda

koľko minút pripadlo na  hlavu jedného poslanca vládnej koa-

lície a koľko poslanca opozície.  Tam hneď uvidíme ten veľký

rozdiel.

 

     A čo sa týka pána poslanca  Lauka, bol by som veľmi ne-

rád, keby  sme skĺzli z roviny  demokratickej Slovenskej re-

publiky do systému nedotknuteľnosti niektorých osôb, pretože

toto viedlo  ku kultu osobnosti  a totalitným režimom.  A už

vôbec nemôžeme pripustiť, aby  sa ktorákoľvek osoba ako jed-

notlivec stotožňovala so štátom.

 

    Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Volf.

 

Poslanec J. Volf:

 

     Odznelo tu veľa slov o tom, ako je vlastne v našej mas-

mediálnej politike všetko v  poriadku. Nechcem opakovať fak-

ty, ktoré nakoniec sú všeobecne známe, ktoré sa týkajú otáz-

ky  zloženia masmediálnych  parlamentných rád,  otázky osob-

ností na čele rozhlasu a televízie, otázky programovej zmeny

vo vysielaní  Slovenskej televízie. Chcem  len položiť jednu

otázku, ktorá  tu zatiaľ nebola,  či skutočne je  príspevkom

k nezávislosti novinárov a slobody tlače pripravovaná charta

rozhlasových pracovníkov, ktorá  nemá byť dohodou redaktorov

o svojom pôsobení, ale vlastne materiálom vedenia Slovenské-

ho rozhlasu a ktorá  pravdepodobne  práve poslúži ako účinný

nástroj personálnej politiky.

 

     Myslím si, že na toto by  sme mali dostať odpoveď v ča-

se, keď  sa pýtame, či  ozaj je všetko  v našej masmediálnej

politike v poriadku.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predseda, pán  Slobodník vo svojom vystúpení

niekoľkokrát hovoril o tendenčnom  skresľovaní faktov. Už po

jeho článku v Republike som si nechal urobiť predbežnú hrubú

analýzu. Obdobie od 10. 4. do 30. 4. nie je náhodne vybraným

obdobím, je  to obdobie, kedy  bol tento pomer,  o ktorom už

hovoril  kolega Hrnko,  najnepriaznivejší. Priemerné obdobie

počas  vládnutia  Jozefa  Moravčíka  vychádza podstatne ináč

a je skutočne rovnomerne rozložené medzi politické subjekty.

 

     Pani poslankyňa  Lazarová, ekologický výbor,  ktorý bol

poukladaný tak, ako bol  poukladaný, toleruje, že vaše pred-

sedníctvo  bolo politické  rozhodnutie, toleruje  aj spôsob,

ktorým  tento výbor  vediete, ale  to, ako  ste sa vyjadrili

dnes,  neadekvátny príklad,  ktorý  ste  vybrali, nie  je na

prospech Slovensku a je hanbou slovenského parlamentu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Slobodník.

 

Poslanec D. Slobodník:

 

     Chcel by som odpovedať  pánu poslancovi Laukovi. Myslím

si, že to je  predovšetkým otázka zahraničného výboru reago-

vať na to, čo sa vo svete rozširuje o Slovensku, tie neprav-

dy, lži  a skreslenia. Takže  je absolútne normálne,  že som

s tým vystúpil  ja a nie -  povedzme - môj kolega,  pán Rea,

predseda výboru pre samosprávu,  čím mu nechcem prípadne zo-

brať slovo, ale to je eminentná vec zahraničného výboru.

 

     A druhá vec - ako sa budem stretávať s diplomatmi. Nuž,

pán Lauko,  vy ma nekontrolujete, ale  stretávam sa s diplo-

matmi doma aj vo svete  a hovorím to isté. Obhajujem Sloven-

sko. A keď  sa spytujú na noc z  tretieho na štvrtého novem-

bra, tak im odpovedám: prosím vás, začnime od 17. marca, keď

nastúpila nová vláda, a  vymenujem im všetky opatrenia. Mys-

lím si, že získavajú plastickejší obraz o vývine Slovenska.

 

     Pánu Černákovi  - ja viem, Moskva  slzám neverí, ako sa

hovorilo po rusky, a  opozícia neverí čestným slovám. Môžete

si to vysvetľovať ako chcete, ale dávam vám čestné slovo, že

som si  toto obdobie vybral z  osobných dôvodov. Narodil som

sa 11. 4., tak som si  povedal, nože skúsim, ako to bolo me-

dzi tým 10. 4. a 30. 4.  Ale som presvedčený, a verím a pro-

sím aj riaditeľa rozhlasu pána Tužinského, aby dal pokyn ob-

jektívne, s  právom opozície kontrolovať  výsledky, preveriť

aj ďalšie obdobia. A moja pamäť je dobrá, viem, že tento po-

mer 80 : 20  alebo 78 : 22  trval po celé obdobie a  ešte aj

dlho po 3. novembri.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Fogaš.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

 

     rád by som sa vrátil k tónu, ktorý tu odznel pri uvede-

ní tohto bodu programu a rád  by som odcitoval článok 26 ús-

tavy, ktorý hovorí o tom, že každý má právo vyjadrovať svoje

názory slovom i písmom. Tak  ako pán Slobodník, pán predseda

parlamentu, pán premiér,  ich má aj prezident. A  aby sme aj

z tohto pohľadu chápali postoje, ktoré boli vyjadrené.

 

 

     Druhú krátku poznámku chcem povedať na margo štatistík.

Mám pred sebou zverejnenú štatistiku za obdobie marec až máj

1993, teda  za obdobie, v  ktorom boli už  zmenené politické

štruktúry príslušných  rád. A chcem vám  povedať, že z tejto

štatistiky jednoznačne  vyplýva, že HZDS malo 301 minút, SDĽ

54 minút, SNS 22 minút, KDH  30 minút. Chcem tým len povedať

toľko, že je z toho jasne vidieť, že sa i v rozhlase snažili

všetkým subjektom dávať  priestor približne podľa rozloženia

síl  v parlamente,  teda i  podľa toho,  koľko je poslancov.

Myslím si, že je prirodzené,  že v tom období existovali ta-

kéto rozdiely  práve preto, že existovala  vláda, ktorá mala

určité zloženie a ktorá sa  môže viac alebo menej v rozhlase

prezentovať.

 

     Prosím vás, aby sme  neskĺzli do osobných súbojov. Nemá

to zmysel. Len aby sme boli presní pri vyjadrovaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Belohorská.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Ďakujem. Vážení kolegovia,  kolegyne, chcela som popro-

siť tak ako vždy, aby sme hovorili k meritu veci, aby sme si

tu nedávali štatistiky, ktoré každý si doplní svojimi čísla-

mi, ale aby  sme hovorili k listu pána  prezidenta a aby sme

takisto  rozlíšili  dve veci - post  prezidenta a osobný čin

pána prezidenta  vyjadrený jeho "osobným  názorom na slobodu

tlače na Slovensku".

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Mušková.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Vážené dámy a páni,

 

     dovolila by som si  pánu poslancovi Langošovi poopraviť

jeho interpretáciu o tom,  že neboli udelené žiadne licencie

po roku 1992, po nástupe  pána Vladimíra Mečiara. Citujem zo

správy Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie, ktorá nám

bola predložená do nášho výboru pre vzdelanie, vedu a kultú-

ru. Na základe dokladov pripravených licenčným referátom ra-

da v roku 1993 prerokovala a udelila 12 licencií na vysiela-

nie lokálneho a regionálneho  charakteru, 12 licencií na te-

levízne vysielanie,  z toho 3 licencie  na vysielanie éterom

a 9 licencií na vysielanie na  tzv. infokanáli a 10 licencií

na vysielanie nezmenených  programov prostredníctvom infoka-

nála. Pripravené boli taktiež konkurzné konania na obsadenie

strednovlnovej  rozhlasovej frekvencie  1521 a  na televízne

vysielanie STV 2.

 

     Ďalej by som chcela povedať ešte pánu poslancovi, že ak

sa mu  zdá, že predchádzajúci zákon,  kde do rady navrhovala

po jednom členovi každá politická strana a hnutie, ktoré bo-

li v Národnej rade, po  troch odporúčala vláda a štyroch sám

ústredný riaditeľ,  ktorého táto rada má  kontrolovať a tiež

odvolávať  a menovať,  ak toto  sa pokladá  za demokratické,

viac nepokračujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Aibeková.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Iba veľmi stručne

chcem doplniť  pani poslankyňu Muškovú,  keďže sa už  dotkla

vystúpenia  pána poslanca  Langoša. On  vo svojom  vystúpení

tvrdil, že sme zablokovali  vznik duálneho systému v televí-

zii, myslel tým HZDS. Pán poslanec, nie je  to pravda. Návrh

na obsadenie,  teda privatizáciu druhého  televízneho kanálu

v Slovenskej televízii bol predložený  v čase, keď bolo HZDS

a SNS v menšine, keď sme boli v opozícii.

 

     To, že obidva návrhy rady pre udeľovanie licencií, teda

Rady pre rozhlasové a  televízne vysielanie neprešli, na tom

nemá podiel HZDS. Ak ste  chceli obsadiť STV 2, teda vtedaj-

šia koalícia, mali ste na to dostatok hlasov.

 

     A  k spomenutej  novele  zákona  o zmene  v obsadzovaní

všetkých troch  rád, ktoré ste uviedli,  že bolo znovu HZDS,

nie je  to pravda. Bol  to vládny návrh  novely v čase,  keď

HZDS nemalo  dostatok hlasov, bolo  v menšine v  parlamente.

Čiže, bez prispenia a podporenia ostatných politických strán

by sme  neboli uspeli, resp. vláda  by nebola uspela. Takže,

prosím vás, uvádzajme veci pravdivé  a neznižujme sa k neja-

kým osobným názorom, ktoré nie sú pravdivé.

 

     Ďakujem vám.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Prosím,  pán poslanec Kunc  a pripraví sa  pán

poslanec Pacola.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení členovia vlády,

     vážené kolegyne poslankyne,

     vážení kolegovia poslanci,

 

     nie je to po prvý  raz, a predpokladám, že ani posledný

raz, že  sa v parlamentnej  rozprave dostávame do  bezprece-

dentnej situácie. A keď to tvrdím, nezveličujem a nemôžem to

nepovedať.  V čom  je  táto  bezprecedentnosť? V  tom, panie

a páni, že  ako poslanci Národnej  rady Slovenskej republiky

volení jej  občanmi, majúci rovnaké  výsadné postavenie, veď

máme poslaneckú imunitu, disponujúci rovnakými právami a za-

viazaní rovnakými povinnosťami, nerovnako vidíme a hodnotíme

výroky, ktoré  tento štát svojou  nepravdivosťou a hrubosťou

urážajú a v očiach  svetovej verejnosti ho predstavujú taký,

aký v skutočnosti nie je, že ho očierňujú a osočujú.

 

     Panie a páni,  je úplne jedno, kto, kde,  kedy a s akým

úmyslom tie  výroky napísal. Pritom odlišujem  výroky od in-

formácií, na základe ktorých tie výroky vyslovil. Bolo totiž

jeho povinnosťou, aby si pred  ich vyslovením overil, či na-

stali okolnosti a skutočnosti, o  ktoré sa vo svojich tvrde-

niach opiera  a ktoré predpokladá.  Ak sa tak  nestalo, evi-

dentne porušil  princípy nielen novinárskej,  ale všeobecnej

etiky, jeho  výroky sú nepravdivé a  hodné zavrhnutia. Najmä

čudná je jeho neinformovanosť o  stave vecí, pretože v tomto

prípade ide o výkonného  riaditeľa novinárskej ochrannej or-

ganizácie. Predsa  o takomto človeku  musím predpokladať, že

keby išlo o akýkoľvek štát a hovorí k týmto veciam, musí ve-

dieť,  že tu    verejnoprávne  mediálne prostriedky  a nie

štátne, a  musí vedieť aj  to, že prezident  nemá pôsobnosť,

ktorou by mohol priamo ovplyvňovať ich postavenie a ich čin-

nosť.

 

     To však  nie je také bezprecedentné,  zrejme je to dosť

zvyčajné a človek sa s  tým nestretáva v tomto našom prípade

po prvý raz. Bezprecedentné je ale  to, že, ako som už uvie-

dol, náš postoj k veci je  taký odlišný a že rozdeľuje tento

parlament v takej  vážnej veci, ako je obraz  nášho štátu vo

svete, jeho dobré meno a  jeho obrana proti osočovaniu. Pri-

tom si myslím, že obrana čistého štítu, a Slovenská republi-

ka dodnes tento čistý štít má,  a dobrého mena štátu, je po-

vinnosťou poslancov  a vyplýva priamo  z poslaneckého sľubu.

To pravda neznamená, že nemáme  pôsobiť tak, aby sme zákono-

darnou činnosťou i  ostatnými poslaneckými aktivitami vytvá-

rali všetky  predpoklady a podmienky na  to, aby obraz našej

vlasti aj skutočne  taký bol. Na to sme  tu, preto tu sedíme

a preto nás občania tohto štátu  sem vyslali. Teda toto máme

robiť. Ale bude to môcť riadne a dobre robiť parlament takto

rozdelený  v takejto podstatnej  veci, dosť úspešne? Je naj-

vyšší čas, dámy a páni, aby sme sa nad tým zamysleli a spra-

vili si jasno v tom, či budete pritakávať zahraničným osočo-

vateľom štátu, ktorého ste ústavnými predstaviteľmi a ktoré-

mu ste sľubovali vernosť, alebo daný sľub čestne splníte.

 

     Prezident republiky ako hlava štátu i jeho občan má is-

te právo  na svoj názor práve  tak, ako každý z  nás a práve

tak slobodne  ho môže vysloviť.  Ale ním vyslovený  názor má

pre štát omnoho ďalekosiahlejší význam a dosah, ktorým potom

operuje svet. A preto beda, ak svojím názorom čo aj v názna-

koch potvrdí nepravdivý a osočujúci výrok hoc aj nevládneho,

ale  pôsobnosťou významného  činiteľa ochrannej  organizácie

novinárov. Som  presvedčený o tom,  že je povinnosťou  tohto

parlamentu zaujať stanovisko a pána prezidenta s ním obozná-

miť pri vyslovení poľutovania nad  tým, že sme to stanovisko

prijali bez jeho účasti na rokovaní.

 

     Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako výsledok rokova-

nia o tomto bode navrhujem dva závery:

 

     1. Navrhujem pána  výkonného riaditeľa Ormeho považovať

z hľadiska Slovenskej republiky za  personu non grata najme-

nej na dva roky. /Šum v sále./

 

     2. Poveriť predsedu  Národnej rady Slovenskej republiky

pána Ivana Gašparoviča, aby  navštívil pána prezidenta a tl-

močil mu výsledok prerokovania  veci. Ak toto neurobíme, pá-

ni, a týka  sa to aj vás, ani nám  to dejiny neodpustia, ale

ani jednému z vás. /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi. Ďalej je prihlásený pán posla-

nec Pacola. Pripraví sa pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení členovia vlády,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

     vážení hostia,

 

     dosť ťažko sa mi začína diskutovať, keď je naše Združe-

nie robotníkov Slovenska neprávom  osočované aj v súvislosti

s listom, o ktorom je tu reč. O čo ide? Pán prezident si za-

volal zástupcu nášho poslaneckého klubu na prerokovanie lis-

tu. Naši  zástupcovia - predseda poslaneckého  klubu pán Bo-

rovský a pán poslanec Garai  sa zúčastnili rozhovoru s pánom

prezidentom na  túto tému. Rozhovor sme  v klube vyhodnotili

ako  informatívny a  verili sme  slovám pána  prezidenta, že

o stretnutí nebude v masmédiách  informovať. Povedali sme si

aj dôvody prečo. Zbytočne medializovať tento problém Združe-

nie  robotníkov Slovenska  nechcelo,  lebo  sa to  vo vzťahu

k funkcii pána prezidenta ani nepatrí.

 

     Denník Práca a Nový čas uverejnili však už na druhý deň

informáciu o tomto stretnutí a napísali, že naši poslanci za

Združenie robotníkov Slovenska o liste pána Ormeho ani neve-

deli. Buď napísali nepravdu Práca a Nový čas, alebo funkcio-

nársky štáb pána prezidenta  nerešpektuje pokyny pána prezi-

denta, vedome dáva na verejnosť nepravdu vo vzťahu k Združe-

niu robotníkov  Slovenska, lebo nepripúšťame,  aby svoj sľub

porušil sám pán prezident. V  každom prípade sme sa opäť raz

stretli so zneužívaním  nášho Združenia robotníkov Slovenska

vo verejnosti. Naši voliči, poslanci i vedenie Združenia ro-

botníkov Slovenska  by sa radi  dozvedeli, kto nás  ponížil,

kto bol iniciátorom nepravdy  o nepoznaní tohto problému po-

slancami Zduženia robotníkov Slovenska.

 

     Skutočnosť je však iná.  Každý poslanec si pozorne pre-

čítal list  pána Ormeho, ktorý  adresoval prezidentovi našej

Slovenskej republiky pánu Kováčovi. Podľa nás už list výkon-

ného  riaditeľa Výboru  pre ochranu  novinárov obsahuje dosť

nepresných a zavádzajúcich informácií,  voči ktorým sa podľa

našej mienky mal pisateľ odpovede  ohradiť. Ak v ničom inom,

tak aspoň v odseku, kde píše, že by novinári u nás mali vraj

závisieť od dobrej vôle  vládnych úradníkov. Ja, ani viacerí

moji kolegovia  poslanci sme nikdy  úradníkmi neboli. Robili

sme vo fabrikách a dobre počujeme hlas robotníkov, družstev-

níkov, inteligencie, či jednoduchých vrstiev obyvateľstva.

 

     Na parlamentnej  pôde sa demokratickou  cestou rozhodlo

o zmenách tak  v Rade Slovenského rozhlasu  ako aj Rade Slo-

venskej televízie. Prečo sa  tak rozhodlo, naši voliči dobre

vedia.  Súhlasia s  tým, lebo  písať nepravdy,  vysielať ich

v rozhlase a v televízii, zdôrazňujem, verejno-právnou tele-

víziou a  vo verejno-právnom rozhlase  nedovolíme. Aj urážok

na adresu robotníkov  bolo v našej televízii a  v našom roz-

hlase dosť. Pýtam sa, toto je demokracia, keď sa uráža, cie-

lene podvádza  a píšu sa nepravdy?  Podľa nás, členov posla-

neckého klubu Združenia robotníkov  Slovenska je to nehoráz-

nosť nebývalých rozmerov. Voláme po tolerancii a pozeráme sa

na intoleranciu.

 

     Nesúhlasíme s viacerými  názormi pána prezidenta, ktoré

adresoval pánu Ormemu. To však neznamená, že si funkciu pre-

zidenta nevážime.  Naopak. Nemôžeme však súhlasiť  s tým, že

pán prezident v  zahraničí spochybňuje verejno-právne inšti-

túcie, a to v čase, keď ešte len začali pracovať. Náš posla-

necký klub i sám podpredseda Národnej rady Slovenskej repub-

liky Ján Ľupták musel aj  teraz v Medzilaborciach a v Barde-

jove pred vyše 800 občanmi odpovedať na kritiku, prečo v zá-

bavných reláciách osočujú robotníkov. Pýtali sa, či pani Sa-

melová brala a berie mzdu  v Slovenskom rozhlase zo zahrani-

čia, ale pýtali sa aj to, či ju berie za osočovanie.

 

     Dovoľujem si pána prezidenta poprosiť o vysvetlenie je-

ho postojov  k tomu, čo  povedal a poprosiť  ho o objasnenie

jeho konštatovania z listu  - citujem: "Slovenskí žurnalisti

a masmediálne inštitúcie budú o krátky čas znovu môcť praco-

vať na  princípoch demokracie a  plurality." Zdôrazňujem, že

my zo Združenia robotníkov  Slovenska si post prezidenta re-

publiky, osobu, ktorá zastáva  tento post, budeme vážiť, ale

nedovolíme písať  polopravdy o Slovenskej  republike. Tie sú

totiž horšie, ako klamstvá. Nemyslíme si, že by v súčasnosti

Slovenský rozhlas a Slovenská televízia boli nedemokratické.

Budeme brániť, aby početné televízne štáby poskytovali služ-

by súkromným spoločnostiam, hoci aj prostredníctvom televíz-

nej techniky,  a súkromníci za tieto  služby naviac účtovali

televízii nemalé sumy. Vieme dobre,  že aj tak sa dajú okrá-

dať robotníci  a inteligencia. Rozpočet  televízie je predsa

tvorený z daní nás všetkých. Či  takto si páni z hradu pred-

stavujú demokraciu? My si  ju predstavujeme ináč. A robotní-

kov a všetkých slušných ľudí sa budeme zastávať.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán  poslanec. Prosím, pán  poslanec Mikloško.

Pripraví sa pán poslanec Kukan.  Medzitým sa s faktickou po-

známkou hlási pán poslanec Hrnko.

 

 

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Ďakujem, pán  predseda. Chcel by  som len upozorniť  na

jednu vec. Pán Pacola,  nehovorte vo vzťahu Združenie robot-

níkov  a robotníci.  Demokratickú úniu  a iné  strany volili

taktiež robotníci, majú na vašu politiku iný názor, ako máte

vy. Keď už niekto si robí vtipy zo Združenia robotníkov, ro-

bí si  ich aj z HZDS,  robí si ich aj  z Demokratickej únie.

Neberte to tak, že si niekto robí srandu z robotníkov. Robia

si srandu - pardon za výraz  - z politickej strany. A myslím

si, že to je všetko v poriadku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem  pekne, pán  predseda. Pán poslanec Pacola, pri

výpočte možností, ako sa mohla dostať informácia o stretnutí

vašich zástupcov s pánom  prezidentom na verejnosť, ste opo-

menuli jednu  možnosť. Len kvôli úplnosti  ju chcem doplniť,

že mohli to byť taktiež vaši koaliční partneri.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem za  slovo, vážený pán  predseda. Dnes výnimočne

súhlasím s pánom kolegom Hrnkom a tiež by som chcel poprosiť

pána Pacolu, aby nespomínal  robotníkov v spojení so Združe-

ním robotníkov  Slovenska, ale až potom,  keď pán Hrnko pre-

stane  demokraciu  spomínať  v  súvislosti  s  Demokratickou

úniou. /Potlesk./ Pán kolega Pacola, to, čo ste povedali, sa

dotklo aj mňa, pretože ste mohli  čítať ešte aj ďalej. V tom

citáte bolo povedané, že som hovoril v našom mene. Môžem po-

vedať, že to nie je  pravda. Prezidentská kancelária ak toto

vydala, vydala  zlú správu. Mám  na to svedka  kolegu Kunca.

Združenie robotníkov Slovenska  sme ani nespomenuli. Napísal

som v tomto smere pánu riaditeľovi Sitkovi, riaditeľovi Prá-

ce list, kde som mu napísal - citujem: "že som nikdy nehovo-

ril v  mene Združenia robotníkov  Slovenska. Naopak, neviem,

prečo niektorí poslanci a novinári sa s takou radostnou zlo-

bou vyjadrujú o Združení robotníkov Slovenska. Svojich kole-

gov predo mnou považujem za odborníkov a myslím si, že svoju

prácu robia s entuziazmom, vlastenectvom na vysokej odbornej

úrovni."  Toto je  z listu,  ktorý som  poslal pánu  Sitkovi

a ktorý v Práci nebol.

 

     Ďakujem za slovo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Pán Pacola  v závere povedal, že  robotníkov a všetkých

slušných ľudí bude  vždy zastávať. Hlásim sa k  tomu, že ro-

botníkov a  všetkých slušných ľudí  budeme aj my  vždy tvrdo

zastávať,  ale  spôsob,  ktorým  sa  prerokúva  dnešný  bod,

a vôbec už to,  že sa objavil na programe  Národnej rady, je

nevyčísliteľná škoda, ktorá je podstatne vyššia ako list dá-

kemu Williamovi Ormemu, ak vôbec  rozoberáme, že v tom liste

bola napísaná pravda. A to je zásadná vec.

 

     Pán kolega Moric, ty nehodnoť demokraciu. A neviem pre-

čo práve ty  máš ťažké srdce na Demokratickú  úniu, ktorá ťa

nechala  vo funkcii  riaditeľa, ktorú  aj doteraz  zastávaš.

O demokracii ťažko môže hovoriť človek, ktorý dosiahol prav-

depodobne európsky  primát v tom, že  vybil novinára na pôde

parlamentu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  pán poslanec  Mikloško, ale  ešte predtým  pán

poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Nikdy by som si nedovolil hodnotiť, pán predseda, váže-

ní kolegovia, a nikdy som to ja nehodnotil, len som hovoril,

že nie je  správne, keď sa skrýva za  mená. Keď sa kresťania

skrývajú  za meno  Kresťanskodemokratické hnutie, Národnode-

mokratická strana keď sa skrýva  za národ a demokratov, atď.

Božechráň. Nikdy by som si nedovolil hodnotiť. Myslím si, že

každý máme tu svoj význam a svoje miesto. Tak prosím ťa pek-

ne, pán kolega,  nevkladaj mi do úst slová,  ktoré som nikdy

nepoužil.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení páni ministri,

     vážený snem,

 

     už vo  svojom vystúpení na  začiatku tejto schôdze  som

žiadal stiahnuť  tento bod z  rokovania pléna ako  politicky

a ústavne neadekvátny a nekultúrny.  Veľmi jasne som citova-

ním  troch článkov  Ústavy Slovenskej  republiky ukázal,  že

prezident Slovenskej republiky podľa ústavy stojí nad parla-

mentom a nezodpovedá sa mu. Z  toho, že tento bod teraz pre-

rokúvame,  teda  vyplýva,  že  nadpolovičná väčšina rozhodla

o tom, že sa niektorí  poslanci chcú zaoberať prezidentovými

výrokmi v liste výkonnému  riaditeľovi Výboru na ochranu no-

vinárov W. A.  Ormemu. Ale iste nielen tým.  Takto totiž po-

prední  predstavitelia  koalície  prezentujú  v  médiách, že

v prípade prezidenta Slovenskej republiky ide aj o iné zále-

žitosti, ako  napríklad udalosti okolo 11.  marca 1994 a po-

dobne.

 

     Bez toho, aby som musel  veci príliš dokladovať, ide tu

o spochybňovanie  pozície tohto  konkrétneho prezidenta, ale

tým aj  o spochybnenie pozície prezidenta  v systéme štátnej

moci vôbec.  Toto spochybňovanie pozície  prezidenta Michala

Kováča sa deje sústavne, či  už na stránkach denníka Sloven-

ská republika, kde redaktor Štrelinger už naznačuje, že kro-

ky prezidenta sú v rozpore  s demokratickým a ústavným zria-

dením v  Slovenskej republike, či  už skandovaním na  Prima-

ciálnom námestí "Radšej občiansku  vojnu ako takéhoto prezi-

denta" - pokiaľ viem, nikto sa od takýchto výrokov nedištan-

coval,  či    zriadením  vyšetrovacej komisie, skracovaním

počtu  pracovníkov prezidentskej  kancelárie alebo  nakoniec

prerokovaním tohto  bodu programu. A  to už nespomínam  celú

predvolebnú kampaň HZDS, a najmä výroky jej predsedu.

 

     Spochybňovanie  pozície  prezidenta  je  spochybňovaním

základov štátu. Tak ako v rodine vznikne napätie vo vzťahoch

a môžu to byť len  niektoré základné a nespochybniteľné nor-

my, ktoré dokážu  toto napätie preklenúť, tak i  v štáte, ak

vzniknú problémy, istota je práve v nedotknuteľnosti niekto-

rých  inštitúcií, ako  sú post  prezidenta, mandát poslanca,

ústava republiky, Ústavný súd a podobne.

 

     Ale na prípade prezidenta možno ukázať ešte ďalšiu vec,

takisto vážnu  a podstatnú. Uznesenie  Národnej rady Sloven-

skej republiky číslo 26 zo  4. novembra 1994 zriadilo vyšet-

rovaciu komisiu - citát "na objasnenie príčin krízy ústavne-

ho zriadenia Slovenskej republiky v roku 1994". Koniec citá-

tu.  Vážené dámy  a páni,  neišlo o  žiadnu krízu  ústavného

zriadenia Slovenskej  republiky, išlo o krízu  v HZDS, alebo

inak povedané, povadili ste sa  medzi sebou. Povadili ste sa

medzi sebou a stratili ste  väčšinu v parlamente. Táto zmena

jazyka, táto  mätež pojmov vytvára ale  prostredie, v ktorom

je všetko nakoniec dovolené.

 

     Vy, páni poslanci a  poslankyne z vládnej koalície, ste

dali návrh a dôveru  ústrednému riaditeľovi Slovenskej tele-

vízie doktorovi Jozefovi  Darmovi. Terajší ústredný riaditeľ

Slovenskej televízie má za  sebou bohatú publikačnú činnosť:

Pravda  chudoby  v  boji  za  založenie  a boľševizáciu KSČ,

1961,  M. O.  Kalinin  a problémy  novinárskej tvorby, 1963,

a v roku 1970, teda už po vpáde sovietskych vojsk je to die-

lo "Lenin a žurnalistika". Po  roku 1989 sa terajší riaditeľ

televízie stal predsedom  Združenia slovenských novinárov za

pravdivý obraz Slovenska. Toto už  zrejme stačilo na to, aby

ideovo formoval  najsilnejšie médium -  televíziu. Pýtam sa,

prečo ste nežiadali doktora Darma vysvetliť publikácie skôr,

ako  ste  ho  schválili  za  riaditeľa Slovenskej televízie.

/Potlesk./

 

     Pre pána poslanca Slobodníka sa stalo akýmsi hobby pri-

pomínať ľuďom  ich výroky. Robí  to vždy nielen  na začiatku

zahraničného výboru,  robí to na adresu  poslancov nielen od

rečníckeho pultu,  ale i súkromne.  Aj ja mám  takúto skúse-

nosť. Dovoľte, pán poslanec Slobodník,  aby som vám i ja za-

citoval jeden váš písomný výrok. Nedeľa, príloha Nového slo-

va 7, Nro 9 z 3. marca 1988, strana 2. Vtedy na tomto mieste

ste napísali  - citát: "Presadzovanie  revolučnej podoby so-

cializmu,  plné využitie  pozitívnych spoločenských momentov

je šanca pre literatúru. Literatúra, ako to pripomenul Miloš

Jakeš  na vlaňajšom  spisovateľskom zjazde  na Dobříši, musí

byť pomocníkom pri presadzovaní politiky komunistickej stra-

ny. Tým pozitívne nadväzuje na živé ideály Februára." Koniec

citátu. /Potlesk./ Teda, žiadny  slovenský a žiadny národný.

Miloš  Jakeš -  presadzovanie politiky  komunistickej strany

a živé ideály Februára.

 

     Pán poslanec, v čase, keď  ste toto písali, my sme boli

volaní  týždenne na  výsluchy na  Štátnu bezpečnosť.  Noviny

o nás písali,  že sme pohrobkovia  a zradcovia. Po  novembri

1989 vy, pán poslanec, ste  zdvihli národnú zástavu a my sme

znovu renegáti a zradcovia. Pýtam sa, prečo parlament nežia-

dal  pána poslanca  Slobodníka, aby  vysvetlil svoje  výroky

skôr,  ako si  ho  zvolil  za predsedu  zahraničného výboru.

/Potlesk./

 

     Slovenská republika pod vedením pána poslanca Smolca po

veľkej reportáži o generálovi Lorencovi, po rozhovore s jed-

ným najväčších normalizátorov  na Slovensku  Vojtechom Mihá-

likom zavŕšila  tento veľký comme back  článkom pri príleži-

tosti 82. nedožitých narodením Gustáva  Husáka, kde ho v ko-

nečnom  dôsledku predstavila  ako obeť  už nie komunistickej

ideológie, v  ktorú celý život veril  a vyznával, ale Prahy.

A pán poslanec Cuper, do  roku 1989 internacionalista, v po-

slednom rozhovore pre Extra S  povie na adresu KDH, že možno

by sa s nimi aj dalo, len sú príliš internacionalisti.

 

     Dámy a páni, táto mätež  jazyka a pojmov umožňuje všet-

ko  najmä tým,  ktorí sú pri moci a ktorým  ide v prvom rade

o moc. A  výroky sa skúmajú  podľa toho, či  niekto poslúcha

alebo  neposlúcha. Mnohí  z tých,  ktorí nás  ešte donedávna

učili kto je dobrý internacionalista, nás predsa dnes nemôžu

a nebudú  poučovať o  tom, kto  je dobrý  Slovák. Naša pamäť

o úcte  a práci  pre Slovensko  siaha ďalej,  ako siaha vaša

pamäť. Nevnútite  ani nám, ani  verejnosti žiadny iný  obraz

o nás. Nevnútite  ani nám, ani  verejnosti žiadny iný  obraz

o prezidentovi  Slovenskej  republiky.   Ako  vlastenci  sme

ochotní podporiť každú dobrú  vec, ale neurobíme ani polkrok

spoločný na takej  ceste, akú ste ukázali v noci  z 3. na 4.

novembra a akú ukazujete dnes. Ako vlastenci bránime v tejto

chvíli prezidenta  republiky, ktorý sa  odrazu stal pre  vás

nepohodlný len preto, že sa vzoprel diktátu jednej strany.

 

     To, čo  dnes prerokúvame, nemá nič  spoločné s hľadaním

východísk pre  Slovenskú republiku. Je to  len druhá stránka

podanej  ruky, ktorá  sa  realizuje  v kádrových  zmenách na

všetkých úrovniach štátneho a  spoločenského života na celom

Slovensku a ktorá o chvíľu postihne možno aj mnohých z vás.

 

     Dámy  a páni,  my, ktorí  sme v  politike už dlhší čas,

nestrácame však pokoj. Videli sme už mnohé príchody a odcho-

dy, mnohé  vzostupy a pády.  A pánu poslancovi  Cabajovi len

toľko, že k odvolaniu prezidenta potrebujete 90 hlasov.

 

     Ďakujem.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec Kukan.  Pripraví sa  pán poslanec  Šimko.

S faktickou poznámkou ešte pán poslanec Slota.

 

Poslanec J. Slota:

 

     Vážení prítomní,

 

     keď som si vypočul  tieto slová pána poslanca Mikloška,

tak neviem, určite by som vedel zareagovať aj trošku polopa-

tickejšie smerom k nemu, pretože  sa mi zdá úplne nehorázne,

keď takto  znevažuje pred očami  národa a očami  slovenského

parlamentu  pána poslanca  Slobodníka, ktorého  si nesmierne

vážim, ktorý vytrpel určite  za svojho života podstatne viac

ako vy, pán  Mikloško, a určite spravil pre  tento národ ti-

sícnásobne viac ako vy, pretože  vy, podľa môjho názoru, ste

v živote v  podstate nič nespravili,  akurát okrem toho,  že

ste dobrý klaun, myslím, že nič iné nie ste.

 

     K celej tejto kauze, ktorá sa tu odohráva, by som chcel

zdôrazniť  - niektorý  môj kolegu  tu vystúpil,  že základom

štátu  je prezident,  alebo  povedal  niečo v  tejto polohe.

Osobne si myslím, že  nespochybniteľný je štátotvorný národ,

lebo tento  je základom štátu a  ostatné inštitúcie, včítane

prezidenta, sú len  reprezentáciou tohto štátotvorného náro-

da. Takže si zase nemýľme pojmy s dojmami.

 

     Chcel by som znovu zdôrazniť, že táto kauza vznikla len

z toho dôvodu, že pán  prezident skutočne veľmi klamlivo in-

terpretoval situáciu, ktorá nastala po parlamentných voľbách

a vytvára v zahraničí dojem,  že vývoj po parlamentných voľ-

bách ide nedemokratickou cestou.  Chcel by som zdôrazniť, že

za demokraciu asi opozícia považuje to, keď väčšina masmédií

a poniektorí poslanci v parlamente znevažujú národné cítenie

Slovákov a špinia v našich, ako aj v zahraničných masmédiách

svoju vlasť za  špinavý judášsky groš. To asi  podľa nich je

tá demokracia.  Podľa mňa to  teda od demokracie  má strašne

ďaleko.  Osobne si  myslím, že  keď pán  prezident je hlavou

tohto štátu, mal by sa správať tak, aby zastupoval tento ná-

rod a štát, štátotvorný národ a nemal by sa správať tak, aby

špinil túto vlasť a tento štátotvorný národ.

 

     Chcel by  som ešte na adresu  pána Mikloška povedať, že

keď ste taký veľký vlastenec...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, máte 20 sekúnd.

 

 

 

Poslanec J. Slota:

 

     mali ste  sa aj pri  hlasovaní prejaviť ako  vlastenec,

keď sa hlasovalo o Ústave Slovenskej republiky a keď sa hla-

sovalo vôbec o vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Vie-

me všetci veľmi dobre ako ste hlasoval.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, skončili tri  minúty. Ďakujem. Pán posla-

nec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Pán  poslanec Mikloško,  pre osvieženie  pamäti -  hold

a úctu  Gustávovi  Husákovi  nevzdali  páni  poslanci Smolec

s Cuperom, ale pán Čarnogurský  s pánom Mikloškom účasťou na

jeho pohrebe.  To je tá posledná  úcta, posledný hold, ktorý

bolo možné mu odovzdať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán podpredseda Húska.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ak dovolíte, rád by som upozornil, že je to bod, v kto-

rom sa  prerokováva práve problematika  korešpondencie medzi

pánom prezidentom a pánom Ormem. Myslím si, že by sme sa ma-

li vrátiť k meritu  a neobchádzali problematiku riešenia ko-

misie. Chcem len povedať, že  takéto komisie sú nielen u nás

celkom bežné.  Nepresvedčujme sa navzájom  o  tom, že nie je

možné  tu vytvárať  komisie na  prešetrovanie určitých  čin-

ností. Naopak,  všetci, ktorí máme  svoju pamäť, vieme,  ako

boli  vytvárané komisie  na prešetrovanie  činnosti ministra

vnútra a  akým spôsobom sa vykonávali.  Vieme, akým spôsobom

sa vykonávali nekonečné ataky  proti pánu Mečiarovi a zakaž-

dým v  podstate s prabiednou argumentáciou,  ktorá sa nedala

ničím podložiť. Keby sa bola  dala niečím podložiť, tak vte-

dajšia mocenská  štruktúra mohla zomlieť  každého z takýchto

napadnutých ľudí. Takže, prosím  vás, vyhnime sa obezličkám,

nechoďme do tejto polohy. Fakt je ten, že ani by nebolo dob-

  porovnávať záležitosti  trpenia v  gulagoch s výsluchami

a pohovormi na Štátnej bezpečnosti. Preboha, zachovajme vnú-

torný rozmer v tejto oblasti. Je to jednoducho nesúmerateľná

vec a myslím, že by sme ju nemali robiť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán poslanec Slota položil  rečnícku otázku, alebo jed-

noducho povedal,  že František Mikloško nič  pre tento národ

neurobil. Pán  poslanec Slota, František  Mikloško začiatkom

marca 1988 oznámil na  národný výbor uskutočnenie demonštrá-

cie, manifestácie 25. marca na Hviezdoslavovom námestí. Ten-

to deň, na pamäť tejto demonštrácie, ktorú ohlásil František

Mikloško pod svojím menom,  bol zákonom Národnej rady vyhlá-

sený za  pamätný deň Slovenskej  republiky. To je  napríklad

jedna z vecí, ktoré František  Mikloško urobil pre tento ná-

rod. Pán  poslanec Slota, nechcite,  aby sme začali  hovoriť

o tom, čo ste vy v tej dobe robili.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Tarčák.

 

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Pán Mikloško, chcel  by som sa vyjadriť k  tomu, že ste

opreli svoje vystúpenie  o mätenie pojmov a o  to, že by sme

sa nemali snažiť o vnútenie  obrazu pána prezidenta v očiach

občanov  Slovenskej  republiky.  Predovšetkým  ste  hovorili

o tom, že prezident stojí nad parlamentom. Postavenie prezi-

denta, jeho  práva a povinnosti  definuje ústava v  článkoch

101 až 107. Prosím, keby ste definovali článok či pasáž, kde

sa hovorí,  že stojí nad  parlamentom. Minimálne musíme  ho-

voriť, že i v sľube pán prezident konštatoval alebo povedal,

že svoje povinnosti bude vykonávať v záujme občanov. Neviem,

či jeho  stanovisko je v záujme  občanov. Nebudem komentovať

to, že hodnotíte jednotlivé osobnosti tak, ako hodnotíte, na

to si už pomaly začíname zvykať  a je dobre, že sa prezentu-

jete  pred verejnosťou  tak, ako  posledne pán  Čarnogurský.

A o tom, že sa nemáme snažiť vnútiť nejaký obraz o preziden-

tovi pred očami verejnosti, hovoria predsa štatistiky. Ak si

dobre pamätám,  i v takom  erudovanom denníku  ako  Nový čas

poklesla  dôvera  občanov  Slovenska  voči  prezidentovi pod

10 %. Páni, vo všetkých  vyspelých  demokraciách ak poklesne

dôvera  prezidenta pod  30 %,  okamžite váži  svoju činnosť,

prehodnocuje  ju  a  odstupuje,  abdikuje.  Bohužiaľ, zrejme

u nás nie sú zaužívané tieto etické normy platné vo všetkých

krajinách Európy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Slota.

 

Poslanec J. Slota:

 

     Na oplátku by som  chcel zdôrazniť, že niekto pracoval,

i keď možno za totality pracoval. Pracoval ako technik a bol

možno v tej práci dobrý. A ja  sa nehanbím za to, že som bol

dobrý vedúci strediska. Áno, určite  sa nehanbím. Ty sa rad-

šej nesmej,  tam vľavo. Ty  sa veľmi hlasno  smeješ, ale asi

nad tou svojou prácou za to  obdobie, za túto prácu sa teraz

hanbíš, v tej histórii, ktorú si  tam tak domotal. Ale ja sa

za svoju prácu nemusím  hanbiť. Vieš? Niekto organizoval de-

monštrácie, ktoré boli už pripravené dopredu, pretože každý,

aj slepý vedel, že sa to tu ide prevrátiť, a robil si záslu-

hy päť  minút pred revolúciou, ktorá  sa dohodla možno medzi

niektorými politikmi z bývalého Sovietskeho zväzu a Ameriky,

a niekto si dopredu  robil na tom zásluhy. A  dáva to tu ako

prácu pre národ? Bol by som strašne zvedavý, čo ste skutočne

odviedli, akú prácu. Prácu, nie nejaké gestá.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Tkáč.

 

Poslanec V. Tkáč:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení prítomní,

 

     už pri prerokovávaní  programového vyhlásenia vlády som

apeloval na etiku konania poslancov.  Mrazí ma, že už druhý-

krát v tejto miestnosti, v  tejto sále počúvame slová, ktoré

sú protiústavné. Ak citát, že pán prezident je nad parlamen-

tom, má  zaznieť v tejto  sále, ako právnikovi  mi nedá, aby

som sa nevrátil k Ústave  Slovenskej republiky. Nikto nie je

v tejto  krajine  nad  Národnou  radou Slovenskej republiky,

pretože takto hovorí Ústava  Slovenskej republiky. Stačí za-

citovať  Montesquieua,  ktorý  stanovil  demokratické pomery

medzi  jednotlivými  ústavnými  orgánmi,  najvyššími orgánmi

štátnej moci, kde hovorí o  deľbe moci a brzdách moci. Hlava

štátu, prezident Slovenskej republiky ako funkcia je v ústa-

ve jasne  definovaná ako orgán výkonnej  moci. A zákonodarný

orgán má v Ústave Slovenskej republiky osobitné postavenie.

 

     Hlboko  si ctím  a vážim  funkciu prezidenta Slovenskej

republiky, ale parlament má  právo zaujať postoj k jednotli-

vým  krokom konkrétnej  osoby, ktorá  túto funkciu  zastáva.

A parlament má  právo vyjadriť svoj názor,  tak ako má právo

vyjadriť svoj  názor na činnosť  parlamentu konkrétna osoba,

ktorá  zastáva funkciu  prezidenta Slovenskej  republiky. Ak

z ústavy vyplýva aj určitý  morálny aspekt funkcie preziden-

ta, ktorý by mal byť skutočne  nadstranícky, tak nie je mož-

né, a to sa stalo aj  v predvolebnej kampani, aj nakoniec na

jar  tohoto roku,  aby hlava  štátu, konkrétna  osoba, ktorú

nespochybňujem,  diskriminovala niektoré  subjekty v osobnej

aj v  politickej rovine. Domnievam sa,  že stanovovať takýto

výklad ústavy je  niečo, z čoho mi ide mráz  po chrbte a na-

dvihlo mi to obočie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

 

     len  by som  na  odpoveď  kolegovi Tarčákovi  dodal, že

zrejme nesleduje veľmi pozorne  štatistiky o prieskumoch ve-

rejnej  mienky,  pretože  práve  posledná štatistika ukazuje

51-percentnú  dôveru pánu  prezidentovi, 51-percentnú dôveru

pánu Gašparovičovi a až o 20 % nižšiu dôveru pánu Mečiarovi.

Bolo by dobré, keby uvádzal fakty tak, ako sú v skutočnosti.

 

     Ale dovoľte, aby som sa  zmienil o jednom, dúfam, že sa

vojdem  do tých  troch minút.  Problém prečo  sa prerokováva

tento list, by  sa dal pomenovať tak, že  poslanci, ktorí ho

navrhli prerokovať,  spochybňujú alebo dávajú  do úst prezi-

dentovi spochybnenie verejnoprávnej  inštitúcie ako nezávis-

lej inštitúcie. Tak tomu rozumiem.  A toto by malo byť dôvo-

dom, prečo je meno Slovenska  vonku poškodené. Tak som rozu-

mel tomu podaniu a tak  som rozumel aj pánu Slobodníkovi. Na

druhej  strane sa  domnievam, že  by sme  mali potom brať na

zodpovednosť aj  ostatných verejnoprávnych činiteľov  za ich

výroky a žiadať ich, aby ich tu vysvetlili.

 

     Pokúsim sa uviesť dva citáty dvoch ľudí, ktorých by sme

rovnako mohli zavolať, aby vysvetlili svoje názory a aby po-

vedali, či to nie je spochybnenie verejnoprávnosti. Prvý ci-

tát pána Mečiara na adresu pána Stadtruckera: "Čo z toho, že

nám bol  blízky a politicky  poslušný." - Riaditeľ  verejno-

právnej inštitúcie politicky poslušný Hnutiu za demokratické

Slovensko?  Ďalej pokračujem  v citáte:  "Ukázal sa  ako ne-

schopný, nemáme právo  ho tam držať." Kto nemá  právo ho tam

držať? To je verejnoprávna  inštitúcia. Teda nie tento výrok

spochybňuje verejnoprávnosť inštitúcie? Nie je to ten výrok,

ktorý by sme tu mali  skúmať? A dovoľte ďalší citát predsedu

zahraničného výboru pána Slobodníka: "Podstatné je mať elek-

tronické médiá. Keď ich budeme mať v rukách, situácia sa bu-

de meniť, nebudú tie sobotné komentáre." Pokračujem: "Skrát-

ka končím. Hawk".  Elektronické médiá dostať do rúk a všetko

bude vyzerať  celkom ináč. Nie  je toto výrok,  ktorý by mal

byť skúmaný, či poškodzuje  alebo nepoškodzuje meno verejno-

právnej inštitúcie? Či  poškodzuje alebo nepoškodzuje verej-

noprávnosť tejto inštitúcie? Nemáme právo ako poslanci pýtať

sa aj na takéto výroky?

 

     Ďakujem.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Moravčík.

 

 

 

Poslanec J. Moravčík:

 

     Ďakujem.  Pán poslanec  Tkáč, vypočuli  sme si,  že vám

mráz chodí po chrbte. Pýtam sa,  či vám tento mráz po chrbte

nebehal vtedy, keď ste schvaľovali zjavne protiústavný zákon

o zrušení niektorých privatizačných rozhodnutí, ktorým došlo

v rozpore  s  ústavou  k  prevodu  vlastníctva zákonom. Áno,

dnešné naše  rokovanie je aj otázka  etiky. Hovorím, že toto

naše rokovanie je veľkou fraškou a vôbec nie je etické tento

problém, ktorý ste tu  nastolili, takýmto spôsobom nastoliť.

Totiž, ak ste spomínali,  pán poslanec Tkáč, trojdelenie mo-

ci,  spomínali  ste  Montesquieua,  na  základe tejto teórie

existuje aj určitá nezávislosť moci.  Ak je navzájom moc zá-

vislá, potom nejde o trojdelenie moci, ale o totalitné uspo-

riadanie  moci. A  toto nebezpečenstvo  tu hrozí. Inštitúcia

prezidenta má jasne vymedzené právomoci v ústave. Inštitúcia

parlamentu Národnej rady má takisto jasne vymedzené právomo-

ci. Ich závislosť je presne definovaná. Ísť nad tieto presné

definované hranice  je znovu v rozpore  s ústavou. Čiže táto

kauza, to, že ste to tu predložili, je v rozpore s ústavou.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, dvadsať sekúnd.

 

Poslanec J. Moravčík:

 

     Otázka pravdy. Prezident má pravdu, parlament má pravdu

definovanú hlasmi 83 poslancov. Keď sú tieto moci nezávislé,

kto  rozhodne, kto  má pravdu?  Musíte rešpektovať  právomoc

prezidenta.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, ďakujem pekne.

 

Poslanec J. Moravčík:

 

     Je to vyjadrené v ústave.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Tkáč.

 

Poslanec V. Tkáč:

 

     Ďakujem za svojrázny  výklad Ústavy Slovenskej republi-

ky. Už  som zvyknutý od  pána poslanca Moravčíka  aj v tejto

miestnosti na podobné úvahy,  kde zlyhávajú jednotlivé formy

výkladu. Jednoznačne  som formuloval aj  ctihodného francúz-

skeho filozofa o deľbe moci a brzdách moci, takže som v syn-

chróne s vami, aspoň sčasti.  Chcem vám povedať, že ten mráz

mi behal po chrbte, aj keď vy ste uznesením vlády likvidova-

li privatizačné  rozhodnutia, a to  nielen zákonom. A  môžem

ako odborník-právnik mať aj názor na riešenie privatizačných

rozhodnutí formou zákona, pretože svojrázny výklad ústavy je

aj ten,  že sa vytrhávajú  niektoré časti ústavy  len vtedy,

keď je to  niekomu vhodné. Ale súhlasím s  vami, že existuje

nezávislosť  jednotlivých  orgánov  a  že existuje väčšinový

princíp, ktorý je vyjadrený vo  voľbách. Takže ten počet 83,

ktorý ste tu  spomínali, nie je spôsobený tým,  že ľudia po-

prechádzali z  jednej strany do druhej  a potom si vytvorili

vládu, ktorú nechcela väčšina v zmysle demokratických pravi-

diel.

 

     Inak vám ďakujem za svojrázny výklad, ale trvám na tom,

čo som povedal pred chvíľou, že si ctím a vážim funkciu pre-

zidenta, ale  mám plné právo ako  slobodný občan hodnotiť aj

konkrétne kroky osoby, ktorá túto funkciu využíva na diskri-

mináciu niektorých subjektov  a niektorých politických strán

a hnutí. V tomto  smere si myslím, že má  každý z nás právo,

a občania to nakoniec prejavili  aj v slobodných demokratic-

kých voľbách - komentovať to a zaujať stanovisko ku konkrét-

nym krokom. Dnes riešime konkrétny krok pána Michala Kováča,

ktorý zastáva v súčasnosti funkciu prezidenta Slovenskej re-

publiky.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Slobodník.

 

Poslanec D. Slobodník:

 

     Chcem sa spýtať pána poslanca  Kováča, či by kúpil ile-

gálne nadobudnuté auto. Asi nie. Verím. Takisto protizákonne

nadobudnuté informácie zo zasadnutia  vlády využívať je bez-

charakterné. Bola emocionálna debata  a, samozrejme, keď som

hovoril získať rozhlas a televíziu do rúk neznamenalo získať

100 % alebo 80 %, ako ste  to chceli vy. A po druhé - nezna-

mená táto veta - získať elektronické médiá, že vláda, v kto-

rej ste aj vy boli,  pán Kováč, tieto elektronické médiá ne-

mala? To znamená, že boli v rukách tých, ktorí nevládli? Za-

myslite sa  nad podstatou tohto  výroku "získať elektronické

médiá" a nepripisujte mi, že získať znamená v mojom slovníku

100 %. Získať ich tak, aby ste napríklad ako opozičná nemali

v nich slovo. To iste nie.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán podpredseda Húska.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Navrhujem znovu vrátiť sa  k pôvodnej téme. Prosím vás,

to trvalé sugestívne  zdôrazňovanie neústavnosti, pán posla-

nec, jednoducho nie je žiadny argument. To je proste len po-

kus slovného  strašenia. Tento spôsob  by sme naozaj  nemali

používať. A rád by som k tomu povedal aj toľko, že keď už sa

hovorí o etike, vieme, ako spor rástol a vieme aj o tom, ako

ste v  podstate neboli ochotní naše  politické štruktúry in-

formovať o tom, ako konáte, kde konáte, na ktorej strane ste

atď.  To    vážne  etické  problémy.  Ale vráťme sa radšej

k problematike, ktorú prerokúvame.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Chcem  upozorniť, že je 12  hodín, mali by sme

urobiť prestávku.  Zatiaľ je ešte  šesť faktických poznámok,

takže prosím o stručnosť.

 

     Pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený  pán kolega,  rozmýšľal som,  či povedať  kolega

Tkáč alebo pán štátny tajomník Tkáč, stretol som ľudí, ktorí

vás poznali  z vašej predchádzajúcej praxe,  a všetci zhodne

tvrdili, že ste dobrý odborník,  ale vyjadrili sa, že nechá-

pu, čo sa s vami robí v poslednej dobe. Vy svojrázne vysvet-

ľujete ústavu. Na vysvetľovanie ústavy je Ústavy súd a nemô-

žeme postupovať  tak, že keď vynesie  nález ústavný súd, po-

vieme, že  je to ďalší chorý  prvok na slovenskej politickej

scéne. Prosím, keď ste profesionál, postupujte profesionálne

a neobviňujte  svojich kolegov  zo svojrázneho vysvetľovania

ústavy.

 

     Mám otázku  na predsedu Slotu,  žiaľ, teraz tu  nie je,

ale dúfam, že ma počuje: Čo sa zmenilo odvtedy, ako pán Slo-

ta verejne  deklaroval, že má korektný  vzťah k prezidentovi

a že nikdy nepôjde  proti prezidentovi Slovenskej republiky?

Čo sa zmenilo odvtedy, ako si  s hrdosťou pán Moric písal za

meno poradca prezidenta Slovenskej republiky, a pán Haťapka,

ako aj pani Bieliková robili v jeho aparáte? Poznáte dokona-

le metódy  práce tohto človeka.  Viete, že je  nadstranícky.

Prečo  ste sa  teraz takto  otočili? Všetci  vieme, že je tu

animozita dvoch vedúcich politických osobností. Po víťazných

voľbách už len  delegácia osôb za HZDS, ktorá  išla k prezi-

dentovi, bola náznakom tohto  vzťahu. Nenechajme sa ako par-

lament vmanipulovať  do situácie, že je  tu nejaká animozita

medzi prezidentom  a parlamentom, ako  sa vyjadril pán  pre-

miér, že je to vzťah parlamentu a prezidenta a jeho nezaují-

ma. My sme parlament,  buďme skutočne parlamentom Slovenskej

republiky. Nevynášajme  súdy preto, že  jeden muž javí  evi-

dentne snahu  politickými krokmi oslabiť  svojho protivníka.

Je mnoho štátov na svete,  kde sa prezident a premiér neboz-

kávajú,  ale dokážu  to zakryť,  dokážu diplomaticky rokovať

a podanie ruky nie je len prázdnou fraškou tak, ako bolo pri

menovaní vlády Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Cabaj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predseda,

     dámy a páni,

 

     pán Roman Kováč si kladie otázku, či by nebolo potrebné

sa spýtať  na odpoveď niektorých  iných ústavných činiteľov.

Len mu pripomínam, neviem, či tu bol alebo nebol pri otvore-

  4. schôdze  Národnej rady,  keď pán  predseda Gašparovič

uviedol, že na marcovú  schôdzu bude zaradený bod interpelá-

cie.  To znamená,  že má  možnosť členov  vlády interpelovať

a pýtať sa na  tie nezrovnalosti, ktoré má on.  My plne reš-

pektujeme rozhodnutie pána prezidenta, to, čo nám napísal do

listu,  že prerokovania  tohto  bodu  sa nezúčastní,  ale už

v úvode som  vyjadril ľútosť, že nevyužil  túto možnosť, keď

sme ho pozvali, aby na posvätnej pôde parlamentu sa preroko-

val problém, ktorý vznikol.  A kolegovi Mikloškovi chcem po-

ďakovať za upozornenie o 90  hlasoch, ktoré sú potrebné. To-

tiž len sa vraciam späť k  úvodnému slovu, ja som totiž žia-

den  návrh  na  odvolanie  pána  prezidenta nedával. Neviem,

o čom to hovoril.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     dovolím si odpovedať  pánu poslancovi Slobodníkovi. Pán

poslanec, ja nezneužívam žiadne  vedomosti, ktoré som získal

na zasadnutí vlády. Tie dva citáty, ktoré som tu povedal, sú

dnes uverejnené v Národnej obrode a odtiaľ som si ich prepí-

sal v túto chvíľu na papier,  z ktorého som čítal. Alebo ich

popriete, alebo  poviete, že ste ich  ozaj vyslovili. Vy ste

tu predviedli elegantnú sémantickú a logickú analýzu výrokov

pána  prezidenta. Nuž,  ja nie  som ani  sémantický analytik

a nechcem tu robiť ani logickú analýzu, ale keď niekto povie

elektronické médiá dostať do rúk  a všetko bude vyzerať cel-

kom ináč, tak aj logicky aj sémanticky to, podľa môjho názo-

ru,  jednoznačne spochybňuje  verejnoprávnosť inštitúcií  vo

vašom pohľade. A ak sa tu hovorí o poškodzovaní mena Sloven-

ska v  zahraničí, tak tieto  dva výroky, ktoré  som citoval,

poškodili Slovensko  v zahraničí oveľa  viac, ako to,  čo je

v liste pána prezidenta.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Hrnko.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Ďakujem, pán predseda. Chcel  by som len pripomenúť, že

v každej demokratickej krajine nie  je neetické získavať in-

formácie.  Informácie  sa  získavajú  akýmkoľvek spôsobom a,

žiaľ,  vidíme, aké  škandály napríklad  vypukajú v  Amerike,

v Anglicku, všade, kde  novinári získavajú informácie. Avšak

politik si musí  byť vedomý, že tieto informácie  o ňom budú

získavať a  budú ich zverejňovať,  a keď nechce  poškodzovať

svoje  postavenie a  cez toto  postavenie i  meno Slovenska,

resp. krajiny,  ktorej je politikom, musí  si dávať pozor na

to, čo povie.  A neetický je ten výrok,  ktorý sa povie, nie

keď sa zverejní.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Cingel.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Myslím si,  že sme sa nechali  vtiahnuť do pripraveného

scenára faktických  pripomienok a v  podstate sme odišli  od

merita veci. Predsa mi nedá,  aby som aj sám nezareagoval na

pripomienku pána Kováča, ktorý citoval z Národnej obrody vý-

roky  k masmédiám.  Dovolím si  povedať, že  by som súhlasil

s tým, keby pán prezident bol reagoval týmto listom pána Or-

memu vtedy, keď  bol odvolaný pán premiér Mečiar  a pán Mik-

loško prišiel k pultu a  povedal: Nepustíme vás do rozhlasu,

do televízie, zídete  z očú a zídete z  mysle. Nech teda pán

Mikloško povie, akým spôsobom chcel verejnoprávnu inštitúciu

zmanipulovať, aby to  takto urobil. Toto by som  bral. Ak sa

tu začne citovať, tak sa tu citujme navzájom. /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Gaulieder.

 

Poslanec F. Gaulieder:

 

     Vážený pán predseda, vzhľadom  na priebeh tohto rokova-

nia o  tomto bode programu  tejto schôdze by  som navrhoval,

aby ste  vybrali termín a zvolali  schôdzu Národnej rady len

k jednému bodu programu -  o poznatkoch, ktoré majú poslanci

na svojich kolegov z minulosti,  z prítomnosti a prípadne aj

z budúcnosti.

 

     Ďakujem.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Vzdávam sa  slova. Odpoviem pánu  kolegovi Černákovi vo

svojom diskusnom príspevku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Polka.

 

 

 

 

Poslanec L. Polka:

 

     Vážení  kolegovia, kolegyne,  dovoľte mi,  aby som  vás

poprosil, prípadne, aby sme o tom dali hlasovať - vzdajme sa

v tomto bode programu faktických pripomienok v duchu pripra-

vovaného rokovacieho  poriadku. Nech vystúpia  tí kolegovia,

ktorí sú prihlásení alebo ktorí sa chcú prihlásiť do rozpra-

vy, a tým by sme túto kauzu uzavreli. Myslím si, že priestor

pre  faktické  poznámky  by  mohol  pán  predseda riešiť tým

spôsobom, že  sa otvorí kinosála, tam  by si poslanci, ktorí

si majú čo povedať,  mohli tieto veci vydiskutovať, prípadne

ochranka by mohla potom zabezpečiť  aj ďalšie veci, ktoré by

z toho vyplynuli.

 

     Ďakujem.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Polka, povedali ste to tak vážne,

že teraz neviem, či mám dať o tom hlasovať alebo nie. Dúfam,

že ste to nedali ako procedurálny návrh.

 

Poslanec L. Polka:

 

     To ukončenie faktických poznámok áno.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ale tú kinosálu nie.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Tú kinosálu - to záleží na vás, pán predseda.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Tarčák.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Opoziční poslanci  používajú termín, že  sme si pozvali

pána  prezidenta, aby  sa zodpovedal,  že ho  chceme brať na

zodpovednosť. Nie  páni, my sme  ho požiadali o  vysvetlenie

a myslím si, že jeho neúčasť na tomto bode je hrubou urážkou

parlamentu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Glinský.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Dovolím si súhlasiť s  tvrdením, že Slovensko je masme-

diálne totalitné, ak totalitu chápeme ako duchovné znásilňo-

vanie väčšiny malou menšinou.  Sociologické výskumy totiž po

mnoho rokov, vrátane rokov a mesiacov posledných ukazujú, že

hodnotová orientácia veľkej väčšiny Slovákov bola, aj zosta-

la ľavicová.  V posledných piatich rokoch  sme však svedkami

až brutálnej, takmer  totálnej masmediálnej dehonestácie ľa-

vicových hodnôt. Dôsledok tejto totality je tragický - mamo-

nokracia, zlaté  teľa ako najmocnejšie  božstvo, majetok ako

najmocnejšia miera moci a  bezmoci, slobody a neslobody, ma-

sové  zbedačovanie,  masové  vyvlastňovanie,  divoko západné

obohacovanie, genocída celých  druhov kultúrnych, umeleckých

a iných tvorivých činností. Dovolím  si teda súhlasiť s tvr-

dením, že u nás nie je demokracia, vláda ľudu ľudom pre ľud.

V spoločnosti,  kde peniaze  sú až  na prvom  mieste, nemôže

vládnuť úcta k ľudu ani úcta  k človeku. Demokracia je u nás

len mýtom, surovo pravicová masmediálna totalita realitou.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Vážené panie  poslankyne, páni poslanci, keďže

návrh pána Polku o tom, aby  sme v rámci tohto bodu preroko-

vávania  neschvaľovali faktické  poznámky, je  procedurálnym

návrhom, musím dať o ňom hlasovať bez rozpravy.

 

     Prosím, pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Pán  predseda, nemôžete  dať hlasovať  o tomto  návrhu,

pretože je proti rokovaciemu poriadku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     O tom sa hlasuje bez  rozpravy, pán poslanec. Je to ná-

vrh.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Nesmiete  dať hlasovať  o protizákonnej  veci. Faktické

pripomienky vychádzajú z rokovacieho  poriadku, ktorý je zá-

konom. Pán poslanec Polka  formuloval návrh, ktorý je proti-

zákonný.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec, nemienim  teraz viesť  s vami  právnickú

rozpravu, len vám poviem, že  nemáte pravdu. Musím dať o tom

hlasovať.

 

     Prosím, ešte pán poslanec Čarnogurský.

 

 

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán predseda,  v poriadku, ale  nech hlasovanie dopadne

akokoľvek, aj keby dopadlo  tak, že sa nepripúšťajú faktické

poznámky, keď  sa niekto prihlási potom  s faktickou poznám-

kou, musíte  mu dať právo  hovoriť, pretože je  to podopreté

zákonom o rokovacom poriadku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, dúfam, že ako právnici si to nebudeme te-

raz vysvetľovať.  Ak dám hlasovať a  rozhodnete sami v tejto

sieni, že nebudete prijímať  faktické poznámky, tak nebudete

prijímať faktické poznámky.

 

     Pán poslanec Polka.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Ďakujem pekne. Vážení  kolegovia, kolegyne, obrátil som

sa na vás s prosbou, aby  sme v duchu nového rokovacieho po-

riadku dali prioritu na príspevky,  ktoré sú uvedené do roz-

pravy a aby sme sa dobrovoľne, trebárs i po hlasovaní, vzda-

li faktických  pripomienok k šiestemu  bodu programu. Ak  sa

ich dobrovoľne vzdáme, samozrejme,  to nenaruší rokovací po-

riadok.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, ak to nestiahnete, musím dať o tom hlaso-

vať.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Verím,  že sa  dobrovoľne vzdávate  faktických poznámok

a sťahujem svoj návrh. /Potlesk./

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci,  panie poslankyne, teraz  mal v rozprave

vystúpiť pán  poslanec Kukan, ale je  štvrť na jednu. Chcete

pokračovať v  rozprave, alebo urobíme  pravidelnú obedňajšiu

prestávku? /Všeobecná požiadavka na prestávku./

 

     Prosím,  bude prestávka  do 14.00  hodiny. Po prestávke

vystúpi pán poslanec Kukan.

 

     /Po prestávke./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste

zaujali svoje miesta, budeme pokračovať v rozprave k šieste-

mu bodu  4. schôdze Národnej rady.  Ešte raz prosím všetkých

pánov poslancov a panie poslankyne, aby zaujali svoje miesta.

 

     Prosím pána poslanca Kukana.

 

Poslanec E. Kukan:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážení páni ministri,

     kolegyne a kolegovia poslankyne a poslanci,

 

     to, že bod, o ktorom práve teraz rokujeme, bol zaradený

na program zasadnutia Národnej  rady, považujem za politickú

chybu.  Pri rokovaní  o akejkoľvek  otázke by  malo byť vždy

rozhodujúce, aký cieľ si kladieme a čo sa prerokovaním tejto

otázky má  dosiahnuť. Tu, na  pôde najvyššieho zákonodarného

orgánu našej  krajiny prerokúvame otázky,  ktoré majú riešiť

aktuálne problémy  rozvoja Slovenska predovšetkým  v zákono-

darnej, ale aj v ďalších oblastiach. Je ich mnoho, až príliš

mnoho, najmä preto, že sme mladý štát, ktorý rieši svoje ak-

tuálne vnútorné problémy za situácie, keď sa súčasne etablu-

je v  medzinárodných vzťahoch. Preto  je tiež postavený  pod

prísny mikroskop medzinárodného spoločenstva, ktoré nás sle-

duje cez  optiku uchádzača o miesto  v európskych a transat-

lantických  organizáciách.  Niekedy  je  táto  optika príliš

prísna, príliš kritická, niekedy  možno až tendenčná. Musíme

si však  na ňu zvyknúť,  nemáme iného východiska.  Ak chceme

presvedčiť  oných zahraničných  pozorovateľov, dosiahneme to

iba konkrétnymi pozitívnymi výsledkami, dôkazmi, že sme zre-

lí pre členstvo v rodine západoeurópskych štátov.

 

     Zahraničie  teda  reaguje  citlivo,  často spontánne na

udalosti na  našej politickej scéne.  Komentuje ich, apeluje

v prípadoch, keď sa domnieva, že  niečo nie je podľa ich ná-

zoru v poriadku. Do kategórie  takýchto apelov patrí aj list

výkonného riaditeľa Výboru na ochranu novinárov pána Willia-

ma Ormeho, ktorý bol  zaslaný prezidentovi Slovenskej repub-

liky pánu  Michalovi Kováčovi so žiadosťou  o jeho komentár.

Pán  prezident pánu  Ormemu odpovedal.  V odpovedi  vyjadril

svoj názor na danú problematiku. Tu by som chcel povedať, že

prezident republiky ako najvyšší ústavný činiteľ má možnosť,

a dokonca sa  to od neho  očakáva, vyjadrovať sa  k závažným

udalostiam  politického  a  verejného  života.    možnosť,

a podľa mňa dokonca povinnosť, komunikovať s masmédiami, do-

mácimi i zahraničnými,  vládnymi i nevládnymi organizáciami,

ich predstaviteľmi, podľa svojho uváženia. Ak zvolil uvedenú

formu komunikácie s pisateľom listu,  nemalo by to byť pred-

metom posudzovania v parlamente.

 

     Ak ide o obsah odpovede, treba ju zrejme vidieť v dvoch

rovinách.  Po  prvé  -  to,  že  prezident odpovedal takýmto

spôsobom, je  odzrkadlením pocitu potreby  vysvetľovať v za-

hraničí javy a skutočnosti,  ktoré naozaj vzbudili pozornosť

zahraničia, a to pozornosť, ktorá  nie je v prospech povesti

Slovenska, nech to bolo organizátormi onej parlamentnej noci

myslené akokoľvek. Myslím si, že prezident v odpovedi nezni-

žuje  autoritu štátu,  ktorý navonok  reprezentuje. Po druhé

- to,  že prezident  odpovedal takýmto  spôsobom je  zároveň

prejavom jeho osobného názoru  na situáciu. Tento osobný ná-

zor predsa nemusí byť identický  s názorom vlády alebo vlád-

nej koalície.  To, že ústavné orgány  nemajú úplne identické

názory na všetko, čo sa  deje v politickom živote, je jedným

z neklamných  znakov  fungujúcej  demokracie.  Pravda, ak sa

z takýchto názorov  a vyjadrení neurobí  kauza, ako je  tomu

v tomto prípade.

 

     Nepatrí  sa pri  tejto príležitosti  spomínať konkrétne

analógie  so zahraničím,  nebolo  by  to podľa  bontónu, ale

predsa len všeobecne. Spomeňme si predsa na rôznosti názorov

prezidentov  takmer  všetkých  susedných  štátov s tamojšími

vládami, tie rôznosti, ktoré  boli komentované v masmédiách,

rozoberané v tlači, v televízii, v rozhlase, niekedy dokonca

veľmi široko. Nikdy, opakujem, nikdy sa však nestali predme-

tom rokovania parlamentu.

 

     Výsledok tejto našej dnešnej rozpravy je, obávam sa, že

pred demokratickou  Európou alebo pred  demokratickým svetom

sa jednoducho zosmiešňujeme. Myslím si, že iniciátori prero-

kovania tohto bodu na  dnešnej našej schôdzi celú záležitosť

zveličili neadekvátnym spôsobom.  Opakujem, že zahraničie je

zvyknuté na korešpondenciu, o ktorej tu hovoríme. Je to bež-

ný obvyklý  spôsob komunikácie a  vyjadrovania názorov. Nie-

ktorí štátnici sú dosť často veľmi kritickí, niekedy až prí-

liš k situácii  vo vlastnej krajine a hovorí sa  o tom i ve-

rejne. Je to považované za normálnu a bežnú vec.

 

     Viem, môžte namietať, že  Slovensko je mladé, potrebuje

si budovať svoj imidž a podobne.  Aj tak však Západ a zahra-

ničie, tak  ako ho ja  poznám, nepochopí a  prijme negatívne

toto dnešné naše rokovanie.  Nepochopí to, že parlament kra-

jiny pozval prezidenta republiky, hlavu štátu, aby vysvetľo-

val -  aby som použil  správnu terminológiu -  svoje názory,

s ktorými vládna koalícia nesúhlasí. Myslím  si, že ak ju to

až natoľko znepokojilo, mohla  požiadať prezidenta o vysvet-

lenie. To by som považoval  za normálne. Mohli by ho navští-

viť, porozprávať sa  s ním o tom, alebo  nájsť si nejakú inú

adekvátnu formu. Som presvedčený,  že pán prezident by nebol

proti takejto diskusii. A pokiaľ  viem, ono sa to už vlastne

stalo a myslím si, že na tom to malo aj skončiť.

 

     Na záver snáď ešte raz len  to, že tí, čo trvali na tom

a odhlasovali  zaradenie tohto  bodu do  programu rokovania,

neurobili dobrú  službu Slovensku. Nech bol  ich úmysel aký-

koľvek, výsledkom budú iba  nové otázniky zahraničných pozo-

rovateľov o vývoji situácie v našej vlasti. Slovensko potre-

buje vo svete dobrý, kladný  obraz, potrebuje, aby bolo vní-

mané  ako demokratická  a civilizovaná  krajina. Myslím,  že

dnes sme tu svedkami niečoho, čo úplne protirečí týmto záme-

rom.

 

     Ďakujem, pán predseda.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ďalej bol prihlásený  do rozpravy pán poslanec

Šimko. Pripraví  sa pán poslanec  Ftáčnik. Faktickú poznámku

má pán podpredseda  Andel. Chcem vám oznámiť, že  s tými, čo

som čítal, mám ešte deväť písomných prihlášok.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Vážené dámy a páni,

 

     spustila sa tu lavína  verbálnych útokov a protiútokov,

čo si navrhovatelia tohto  bodu rokovania neželali. Uvedomme

si - a čiastočne by som nadviazal na vystúpenie pána Kukana,

že  ak hlava  štátu, prvý  občan Slovenskej  republiky a jej

najvyšší ústavný činiteľ  konštatuje porušenie princípov de-

mokracie a plurality, my,  poslanci Národnej rady Slovenskej

republiky bez  rozdielu straníckej príslušnosti  máme predsa

povinnosť požiadať pána prezidenta  o vysvetlenie jeho názo-

ru. Sme predsa jediným ústavnoprávnym a zákonodarným orgánom

Slovenskej republiky. A ak sa porušujú základné princípy de-

mokracie, porušujú  sa zároveň základné  princípy existencie

našej spoločnosti, porušuje sa  základný kameň nášho zákono-

darstva, a to Ústava Slovenskej republiky.

 

     Verím, že nás všetkých spája  jeden spoločný cieľ, a to

je snaha  dosiahnuť, aby naša mladá  republika bola demokra-

tickým a  právnym štátom. Každé  odbočenie z cesty  k tomuto

cieľu je  veľmi citlivou a závažnou  politickou otázkou. Tak

ako hovoril  pán Kukan, podľa  článku 102 písmeno  o/ Ústavy

Slovenskej republiky, na základe ktorého má prezident repub-

liky podávať Národnej rade Slovenskej republiky správy o zá-

važných politických  otázkach, a myslím si,  že toto je sku-

točne  závažná politická  otázka, mali  sme všetci spoločne,

bez rozdielu straníckych farieb,  spolu s pánom prezidentom,

samozrejme, bez emócií, vzájomných  invektív a urážok riešiť

problém, ktorým sa teraz zaoberáme.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte pán Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     V rámci faktickej poznámky  by som rád formuloval otáz-

ku. Z masmédií som zachytil, že podobný list v tom istom ča-

se bol  adresovaný aj predsedovi Národnej  rady. Čo podnikol

pán predseda Národnej rady?  Či kontaktoval pána prezidenta,

či spolu konzultovali, proste aký bol postup?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ak dovolíte,  môžem odpovedať hneď. Dostal  som nie po-

dobný, dostal som  ten istý list. Aj moja  adresa, aj prezi-

dentova adresa boli na jednom  liste. Po prečítaní som pove-

dal, že na tento list  nemienim odpovedať, ani som neodpove-

dal. Až keď som si prečítal odpoveď pána prezidenta, odpove-

dal som na tento list v mojom mene. Bol zverejnený aj v tla-

či. To je všetko.

 

     Prosím, pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Vážený pán predseda,

     dámy a páni,

 

     som rád, že ten, kto podľa ústavy zastupuje túto repub-

liku  navonok, kto  je jej  hlavou, a  teda symbolizuje našu

spoločnú vlasť, prezident  Slovenskej republiky neprijal po-

nižujúcu požiadavku  navrhovateľov tohoto bodu  zúčastniť sa

rokovania o  ňom, aby ako  žiačik pristihnutý pri  lapajstve

vysvetľoval to, čo napokon i  tak každý chápe. Zámer pozýva-

teľov je  nielen nedôstojný a nezdvorilý,  ale navyše poško-

dzuje i to, o čom tak radi rozprávajú, totiž obraz Slovenska

ako demokratickej krajiny, v ktorej  má každý občan právo na

svoj vlastný názor. Úsilie vnútiť hlave štátu svoje straníc-

ke videnie,  vyjadrovať ich názory, pozvánka  akoby na kobe-

rec, to všetko je atavizmom minulosti. Kam by to viedlo? Az-

da v ďalšom by mandátový a imunitný začal škandalizovať hla-

vu štátu  za nejaký drobný dopravný  priestupok z minulosti.

Dámy a páni, však by sme ako republika boli na smiech.

 

     Reč ústavy je v tejto veci jasná. Zachováva glanc hlavy

štátu, pretože  je to zároveň  i symbolom vonkajšieho  lesku

tejto republiky. Ak stíhať, tak iba za to, čo je tejto funk-

cii primerané. Citujem článok  107: "Prezidenta možno stíhať

len pre vlastizradu. Obžalobu na prezidenta republiky podáva

Národná rada Slovenskej republiky.  O obžalobe rozhoduje Ús-

tavný súd Slovenskej republiky."  Volať na koberček, škanda-

lizovať, to nie sú maniere hodné tohoto zhromaždenia.

 

     Vážené  dámy, vážení  páni, pozrime  sa však  na to, čo

zavdalo príčinu  pre toto trápne  rokovanie. Na počiatku  tu

bol list pána Williama Ormeho, výkonného riaditeľa Výboru na

ochranu novinárov, ktorému potom prezident republiky zdvori-

le odpovedal. Odhliadnuc od  práva hlavy štátu vyjadrovať sa

k životu vo svojej krajine,  formulovať svoj postoj tak, ako

ho sám vidí, prípadne i odlišne od toho, ako by to rád videl

dakto iný, predsa len sústreďme svoju pozornosť na to, čo sa

píše v  tom najpôvodnejšom liste, ktorý  celú polemiku vyvo-

lal.  Pán  Slobodník  citoval  odpoveď  pána prezidenta, ale

z toho pôvodného listu si  vybral iba niektoré citáty. Kvôli

záznamu dovolím si list pána Ormeho prečítať:

 

     "Vaša excelencia,

 

     Výbor na  ochranu novinárov je  hlboko znepokojený tým,

že 4.  novembra 1994 boli  s výnimkou jednej  osoby odvolaní

18  členovia Rozhlasovej  rady  a  Televíznej rady.  Toto je

štvrté veľké  pretvorenie týchto najmä  odborných a technic-

kých orgánov za menej ako  dva roky. Krátko po odvolaní čle-

nov  rád nasledovalo  uvoľnenie dvoch  novinárov pracujúcich

pre štátne vysielače.

 

     Svetozár Košický, vedúci  jedného zo spravodajských od-

delení  Slovenskej televízie  bol uvoľnený  /anglický termín

"dismisset" je termínom, ktorý je možné preložiť ako uvoľne-

ný,  nie  ako  prepustený  a  môže  to znamenať aj uvoľnenie

z funkcie/ týždeň po zmenách uskutočnených v radách. Miestni

pozorovatelia sa nazdávajú, že  príčinou uvoľnenia bol obsah

Aktualít,  pretože,  ako  vravia,  nepodporoval nové vedenie

slovenského  parlamentu. Oficiálnym  dôvodom odvolania  pána

Košického bolo to, že  dostatočne nepracoval s mladými kole-

gami.

 

     Vladimír Štefko, riaditeľ národného rozhlasu od zvrhnu-

tia  komunizmu  pred  piatimi  rokmi  bol takisto prepustený

v rovnakom čase,  ako pán Košický  a nahradený Jánom  Tužin-

ským, poprednou postavou v HZDS, v strane, ktorá ovláda par-

lament. Jedným z prvých činov  pána Tužinského v novej funk-

cii bol sľub, že skráti najpopulárnejší spravodajský program

Slovenského rozhlasu Rádiožurnál z hodiny  na 20 minút.  Pri

svojom menovaní  pán Tužinský povedal, že  v Slovenskom roz-

hlase je priveľa spravodajstva  a komentárov a že poslucháči

by radšej chceli počúvať hudbu a kultúrne programy.

 

     To, že  by novinári mali závisieť  od dobrej vôle vlád-

nych úradníkov, ako to  spôsobili uvedené opatrenia, zavádza

do verejného vysielania  etos politickej straníckosti. Výbor

na ochranu novinárov sa nazdáva, že tieto opatrenia najväčš-

mi poškodia obyvateľov Slovenska,  ktorým sa odoprie možnosť

spoznávať v  budúcich politických debatách  rozličné názory.

Zdieľame obavy  našich slovenských kolegov,  že takýto vývoj

obmedzí slobodný  tok informácií, čo je  podstatné pre demo-

kratickú spoločnosť a obsiahnuté  v článku 19 Všeobecnej de-

klarácie ľudských práv OSN.

 

     Ako nestranná organizácia, zameraná  na obranu práv na-

šich kolegov na celom svete Výbor pre obranu novinárov rázne

odsudzuje  každé  opatrenie,  ktoré  obmedzuje slobodu tlače

a bráni novinárom poskytovať verejnosti objektívne a pravdi-

vé informácie. S úctou sa  obraciame na Vašu excelenciu, aby

ste umožnili Slovenskej televízii  a rozhlasu, ako aj ostat-

ným médiám na Slovensku, ďalej vykonávať ich činnosť bez po-

litických zásahov.

 

     Ďakujeme za  Vašu pozornosť a budeme  vďační za Váš ko-

mentár."

 

     Toľko list Williama  Ormeho, výkonného riaditeľa Výboru

pre  obranu novinárov.  Môžete namietať  drobné nepresnosti,

napríklad, že sľub riaditeľa rozhlasu skrátiť Rádiožurnál sa

napokon, alebo ešte nerealizoval, ale inak je to, vážené dá-

my,  vážení páni,  predsa všetko  svätá pravda.  Asi by bolo

zbytočné sa pohoršovať. Všetci sme vedeli, ako ťažko znášajú

protagonisti  terajšej vládnej  moci nekontrolovanú  slobodu

slova, osobitne toho verejne  predneseného. Áno, halia svoju

nevôľu do pekných slov  o potrebe objektívneho informovania,

o tom, že zabezpečia  vylúčenie tendenčných verejných infor-

mácií, ale vo chvíli, keď  sa dakto nadaný mocou v pluralit-

nej spoločnosti pasuje za arbitra,  ktorý rozhodne o tom, čo

je  objektívne a  čo nie,  čo je  tendenčné a  čo nie, v tej

chvíli práve zrušil slobodu slova.

 

     Ale  poďme  k  faktom.  Predseda  vlády Vladimír Mečiar

v závere  minulého roka  povedal -  citujem: "Musím vyvrátiť

tvrdenia, že  osemdesiattrojka má v  rukách elektronické mé-

diá. Na  Slovensku bola prijatá zásada,  že tieto inštitúcie

budú verejnoprávne  a že nebudú patriť  žiadnej strane." Ko-

niec citátu. Tvrdil, že v radách Slovenskej televízie a Slo-

venského rozhlasu  nie je ani jeden  člen niektorej zo strán

vládnej koalície. Nuž hej, ale všetkých táto koalícia navrh-

la. Je to po prvýkrát v dvojročnej histórii televízie a roz-

hlasu ako  verejnoprávnych inštitúcií, keď sa  do týchto rád

nedostal ani jeden člen navrhovaný opozíciou. Ako potom môžu

zabezpečiť programovú  objektívnosť a nezávislosť,  ktorú im

ukladá zákon?

 

     Rýchlosť, s  ktorou sa takáto "nezávislá  rada" hneď po

svojom zvolení  hlboko v noci  z 3. na  4. novembra minulého

roku  zišla, zhodla  sa na  odvolaní dovtedajšieho riaditeľa

rozhlasu, ako aj na návrhu na nového riaditeľa, je najlepším

dôkazom o  nezávislosti myslenia a  rozhodovania jej členov.

Ale  napokon, vo  familiárnejšom prostredí  týždenníka Zmena

pán predseda vlády o  tom všetkom hovoril oveľa otvorenejšie

- citujem: "Otvorenú cestu budeme  mať do rozhlasu. Riaditeľ

je človek, ktorého sme si vybrali.  Podobné to bude aj v te-

levízii. Predpokladáme,  že vznikne aj  inštitúcia, ktorá sa

začne zaoberať tvorbou verejnej mienky." Koniec citátu.

 

     Tvrdiť, že po nočnej výmene všetky tri masmediálne rady

zaručujú nestrannosť vysielania  televízie, rádia a nestran-

nosť  prideľovania  licencie  súkromným  staniciam,  znamená

vlastne vysmievať  sa zdravému úsudku občana.  A výsledky sa

dostavili takmer okamžite. Televízne spravodajstvo napríklad

po schválení programového  vyhlásenia vlády prinieslo rozho-

vor s premiérom Mečiarom, avšak pohľad z druhej strany názo-

rového spektra  chýbal. Ba dokonca v  priamom prenose z roz-

pravy k programu vlády došlo i  k tomu, že v rozhlasovom vy-

sielaní vypadol zvuk z  časti vystúpenia predsedu opozičného

KDH poslanca Čarnogurského. Ako  sa nám neskôr podarilo zis-

tiť, napriek  výhovorkám, nedošlo v tom  čase k žiadnemu vý-

padku elektrického prúdu.

 

     To,  že sa  zo spravodajstva  týchto médií  razom akoby

vytrácal život, že  sa stáva sterilné a nudné,  je iste sub-

jektívny názor a môžu si  ho osvojiť hoci aj všetci občania,

nedá sa  objektívne dokázať. Ale skutočnosť,  že z obrazovky

museli zmiznúť humoristické  relácie s najvyššou sledovanos-

ťou, svedčí  o tom, že  súčasná moc sa  obáva i toho,  čo je

v demokracii  tým  najlepším  liekom  pred  márnomyseľnosťou

a nevyhýbali sa tomu  ani veľkorysí, absolutistickí mocnári.

Bolo vždy zlé, ak panovník umlčal svojho klauna.

 

     Sen o ovládnutí elektronických masmédií sa stal skutoč-

nosťou. V  televízii už prebehli čistky,  vysielanie je jed-

nostranné. Ďalšou  kapitolou bude tlač. Pán  William Orme sa

vo  svojom  liste  právom  obáva  politických zásahov nielen

v Slovenskej televízii  a rozhlase, ale i  voči ostatným mé-

diám. Pán  dnešný premiér ešte v  júni minulého roku hovoril

o osvojovaní  si  veľkých  periodík  zahraničným  kapitálom.

Označil to ako neorganizované a živelné vytváranie informač-

ného systému  štátu. Bohužiaľ, ale  práve taká neorganizova-

nosť a  spontánnosť je jedinou zárukou  slobody tlače v slo-

bodných  demokraciách. Slová  o potrebe  vybudovať absolútne

nový  informačný  systém  dávajú  tušiť  temnú hrozbu smutne

slávneho Úradu pre tlač a informácie.

 

     A pokiaľ  ide o zahraničný kapitál,  pravda je taká, že

ten vstupuje takým či onakým  podielom na masmediálny trh vo

všetkých okolitých  krajinách. V zahraničí  je to jav  úplne

samozrejmý. Vďaka tomuto vstupu  sa mohli slovenské redakcie

vybaviť redakčnými  systémami a modernou  technikou. To však

nemá žiaden  vplyv na mzdy či  názorovú orientáciu periodík.

A napokon,  najlepšou zbraňou  proti akejkoľvek  jednostran-

nosti je pluralita a nie zákazy či diskriminujúce podmienky.

 

     Vážené dámy,  vážení páni, nie prezident  by tu mal byť

na pranieri. To, čo ste  tu však mimovoľne dnes otvorili, je

pre zdravý  vývoj našej spoločnosti  nesmierne dôležité. Do-

stane verejne vyslovené či  napísané slovo na Slovensku opäť

okovy? Bude  objektívnym obrazom Slovenska  iba obraz, ktorý

je prifarbený  na ružovo? Cesta,  ktorú týmto naznačujú  tí,

ktorí kritizujú postoj prezidenta, je cestou tých, ktorí vy-

žadujú vždy a všade súhlas.

 

     Nebezpečného ducha vyvolávate, ducha, o ktorom už v ro-

ku 1956  majstrovsky písal Tatarka  - citujem: "Naša  ideová

organizácia iba odsúhlasúva,  prehlasúva, normalizuje a val-

cuje ľudí. Neraz ma  už zmliaždila, prehlasovala, zosmiešni-

la,  ba i  za zradcu  ľudu vyhlásila.  Ustavične ma zraňuje,

ustavične v nej s akousi  nevyhnutnosťou i ja svojich druhov

a priateľov  zraňujem, odtŕham  od práce,  od ich vnútorného

toku poézie, radosti a nadšenia." Koniec citátu.

 

     Priatelia, majme na pamäti  túto varovnú skúsenosť tra-

gických desaťročí,  najmä vy z  vládnej koalície, ktorí  ste

akoby zmámení možnosťou odhlasovať čokoľvek. Nedopusťte, aby

sa v  našej krajine opäť  vynoril tento démon  súhlasu. /Po-

tlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ďalej  vystúpi pán poslanec  Ftáčnik. Pripraví

sa pán  poslanec Kňažko. S faktickou  poznámkou sa hlási pán

poslanec Vicen.

 

Poslanec V. Vicen:

 

     Pán predseda,  aj celé plénum,  prepáčte, že vystupujem

s pripomienkou, i keď sme si dali úzus, že nebudeme, ale na-

ozaj na tieto náznaky sa nedá neodpovedať. My sa tu máme za-

oberať  duchaplným listom  pána prezidenta.  Ako býva dobrým

zvykom, zase opozícia to  zvrátila, že hodnotíme pána Mečia-

ra,  hodnotíme HZDS  a zaoberáme  sa vlastne  tým, čo robíme

zle, alebo robíme dobre my, nie tým, čo je podstatou veci.

 

     Chcel by som vás, pán  predseda, požiadať, aby ste odo-

berali  v týchto  prípadoch slovo,  pretože tieto  otázky sa

vôbec ani nepribližujú  k meritu veci. Vy máte  na to právo.

A neviem, prečo  by mala debata okolo  toho trvať tri hodiny

a rozprávame o Mečiarovi.

 

     Keď som  už pri tejto  veci, pán Šimko  tu strašil, kto

vyvoláva zasa pocit ohrozenia  a vyhľadávanie nepriateľa. Je

to pán prezident, ktorý pre  Slovenský východ povedal 22. 9.

1994, a teraz citujem, že "pán  Mečiar by rád vytváral u ob-

čanov pocit  ohrozenia krajiny z takých  alebo onakých dôvo-

dov". Takisto  duchaplné vyjadrenie. A  ten istý človek  20.

9. v Humennom vyvolával, podľa  mňa, pocit ohrozenia u obča-

nov, keď opakovane vyhlasoval  - znova citujem "mám mrazenie

z toho, čo  sa deje a  čo sa môže  diať". Opätovne ten  istý

človek, pán prezident vyvolával, podľa mňa, strach a strašil

občanov a tvrdil a vyriekol pozoruhodnú informáciu, že totiž

podľa  neho existuje  ústavný poriadok,  ako eliminovať  ne-

priaznivé výsledky volieb.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predseda, pravdepodobne ste nepochopili moju

otázku, pretože to, čo ste odpovedali, poznám aj z masmédií.

Zopakujem otázku ešte raz.  22. novembra bol adresovaný list

pána Ormeho, 8. decembra písal pán prezident odpoveď. Keď je

ten list taký  dôležitý, čo ste podnikli za  tých 17 dní? Čo

ste podnikli od 22. novembra  do 8. decembra? Tak znela moja

otázka.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Zvykol som aj na fakulte vysvetľovať tým, ktorí nemuse-

li rozumieť, ale tých bolo strašne málo, vždy rozumeli. Opa-

kujem to, čo som povedal. Keď som dostal tento list, nepova-

žoval som za potrebné naň odpovedať. Keď som si prečítal od-

poveď pána  prezidenta, považoval som  za potrebné odpovedať

a odpovedal som. Neviem,  čo iné vám mám na  to povedať, pán

poslanec.

 

     Pán poslanec Húska.

 

Podpredseda NR SR M. A. Húska:

 

     Ďakujem. S dovolením, chcel  by som pripomenúť tu všet-

kým, ktorí nám veľmi dojemne  znova pripomínajú obavy z tem-

na, hovoria  o okovách, atď.,  že treba mať stále  na pamäti

jednu skutočnosť.  Tu sa naozaj  viedla mediálna vojna,  ale

mediálna  vojna jednej  velikej väčšiny  masmediálnych pros-

triedkov proti určitému politickému zoskupeniu a proti urči-

tým smerom v slovenskej politike. A  práve o to ide, aby sme

zabránili, aby tento stav absolútne nezhodujúci sa s výsled-

kami názorov verejnej mienky  ďalej neexistoval. My tu obha-

jujeme práve slobodu tlače,  obhajujeme tu práve slobodu to-

ho, aby  nám neboli podsúvané sústavne  obrazy, ktoré nemajú

nič spoločné s pravdou. Ak  sa dáke očerňovanie robí sústav-

ne, tak sa to robí vo  veľkom napríklad o terajšom premiéro-

vi. Keby jedna tisícina bola z toho pravdivá, tak by už dáv-

no bol politickou mŕtvolou. Skutočnosť je celkom iná.

 

     Treba nám každopádne začať ctiť si skutočnosť, že je tu

väčšina mienky spoločnosti taká, že ciele rozvoja slovenskej

štátnosti sú prvoradé a že  sily, ktoré stoja za týmto, dos-

távajú väčšinovú podporu. Tá väčšinová podpora predsa nebola

nejako kamuflovaná,  vznikla z volieb. Prosím,  aby sme toto

naozaj  začali brať  na vedomie.  Je jednoducho nezodpovedné

pokúšať sa sústavne obviňovať tých, ktorí sú trvale pod paľ-

bou, pod masívnou paľbou masmédií  z toho, že ohrozujú takto

vytvorený monopolný  masmediálny tábor. Je  to jednostranné.

Práve tu  nebolo nijakej plurality,  bolo stále jednostranné

útočenie na určité smery v slovenskom politickom živote.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Cabaj.

Poslanec T. Cabaj:

 

     Pán predseda, chcem iba reagovať na kolegu Šimka, ktorý

nech mi dovolí, aby som aj ja vyslovil svoj názor k tomu, čo

povedal.

 

     Pán kolega,  veď vy si  odporujete navzájom. Na  jednej

strane  hovoríte,  že  každý  občan    právo na svoj názor

a hneď na druhej strane hovoríte, že nemáme právo - poslanci

HZDS, SNS a ZRS - mať  svoj názor, keď 83 poslancov svoj ná-

zor vyjadrilo a pozvalo  pána prezidenta do parlamentu. Mys-

líte si, že keď 67 poslancov  asi s týmto nesúhlasí, že tých

83 nemôže mať ten názor?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Pittner.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Vážená národná rada,

 

     chcel by som mať poznámku k  dvom veciam. Po prvé - nie

som ten, ktorý by podceňoval elektronické médiá alebo masmé-

diá vôbec,  ale na druhej strane  si myslím, že či  jedni či

druhí  preceňujeme význam  týchto elektronických alebo vôbec

masmédií. Veď väčšina z nás je pamätníkmi nielen predchádza-

júceho komunistického režimu, ale do istej miery aj fašizmu.

Vtedy stopercentne všetko - i za fašizmu, i za komunizmu bo-

lo pod  kuratelou vládnúcej moci. A  napriek tomu vieme, ako

to dopadlo. Chcem teda len povedať, aby sme si uvedomili, že

ak dnes stále viac ľudí prestáva počúvať, pozerať televíziu,

či to je náš cieľ.  Veď predsa nielen susedné štáty vysiela-

jú, ale  máme tu aj káblovú  televíziu, kde niektoré stanice

nie  sú naklonené  tým cieľom,  ktoré i  opozícia i koalícia

v tomto  štáte sleduje.  Nenahrávame tým  niekomu? Bez toho,

aby som maľoval čerta na stenu.

 

     A po  ďalšie - otázka  prezidenta. Som toho  názoru, že

prezident  nestojí nad  parlamentom, ale  prezident je hlava

štátu.  A  chcem  povedať  moju  krátku  skúsenosť  z prvého

i z druhého pôsobenia. Pri  prvom pôsobení vo funkcii minis-

tra vnútra  sa mi istými spôsobmi  s mojimi spolupracovníkmi

podarilo dostať z vtedajšieho Sovietskeho zväzu časť archívu

prezidenta Tisu.  V druhom mojom pôsobení  minister Jerin mi

poskytol záruky  a čiastočne sa aj  naplnili, ďalších týchto

materiálov. Veľmi  by som odporúčal  všetkým poslancom najmä

z koalície preštudovať  si tieto materiály.  Sú v slovenskom

archíve. To, čo sa tu dnes deje, je história, páni, i keď je

zasadená  do špecifických  podmienok slovenského parlamentu,

ale je  to história. Pamätáte sa  viacerí na vystúpenia pred

Národným súdom Tuku, Machu  alebo vtedajšieho prezidenta Ti-

su. Bez toho,  že by som si dovolil  hodnotiť ich objektívne

pôsobenie, chcem  povedať, že naši neprajníci  už raz sa nám

vysmiali. Nechcime, aby sa nám smiali druhýkrát.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Hrnko.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Musím  polemizovať hoci  nechtiac s  pánom podpredsedom

Húskom v  jednej veci. Cieľom  nemôže byť žiadna  ideológia,

cieľom nemôže byť štát. Cieľom musí byť človek a všetko musí

byť podriadené človeku. Už sme tu mali ciele - šírenie kres-

ťanstva, mali sme tu inkvizíciu, mali sme tu budovanie štátu

a mali sme tu to, o čom  hovoril pán Pittner. Už sme tu mali

budovanie socializmu a tiež sme  mali niečo, čo sa nám nepá-

čilo.  Mňa nikto nemôže obviniť, že som nebol a nie som stú-

pencom samostatnej slovenskej štátnosti, ale nikdy vo svojom

živote som nehovoril,  že to je cieľ. To  môže byť len pros-

triedok k naplneniu ľudských túžob. Nerobte ciele z toho, čo

majú byť len prostriedky.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Tarnóczy.

 

Poslanec A. Tarnóczy:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený parlament,

 

     v nedeľu  v Hovoroch z Lán  predniesol prezident Českej

republiky pán Havel vetu: "V Čechách demokracia nie je ohro-

zená." Novinári, ktorí mu  podkladali a dávali otázky smerom

k ohrozeniu demokracie práve pre odpočúvacie a iné problémy,

ktoré dnes rezonujú v masmédiách Českej republiky, mali jed-

noznačné vyhlásenie  na ochranu Českej  republiky. Mňa mimo-

riadne zaráža a vychádza mi  to tak, že pravdepodobne infor-

mátori  pána Ormeho  o situácii,  ktorá je  na Slovensku, sú

dnes aj najväčšími zástancami toho, že náš pán prezident ne-

mal toľko  sily, ako pán  prezident Havel. Mrzí  ma, že tými

kazateľmi práva  a správneho sú  poslanci, ktorí sú  buď ka-

riérni politici  s históriou spred  novembra resp. minimálne

aktívni kolaboranti z  abrevendy možnosti vyštudovania alebo

iného.  To, čo  ste tu  dnes už  všetko povedali k minulosti

niekoľkých ľudí, aj vzájomne medzi sebou, je bolesťou tohoto

národa. A možno je veľmi málo tých, ktorí majú morálne právo

o tej dobe vôbec hovoriť.

 

     Ďakujem.

     /Potlesk./

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Prosím, pán poslanec  Ftáčnik. Pripraví sa pán

poslanec Kňažko.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení páni ministri,

     vážené dámy a páni,

 

     ak sme mali ozajstný záujem rokovať o slobode či neslo-

bode masmédií na Slovensku, mali sme vyjsť z faktu, že list,

ktorý napísal  pám Orme, adresoval  dvom ústavným činiteľom,

a to prezidentovi Slovenskej  republiky a predsedovi sloven-

ského parlamentu. Ak sa obaja  páni unúvali a napísali odpo-

veď, mali sme zrejme dostať aj odpoveď predsedu Národnej ra-

dy, pretože aj ona obsahuje tvrdenia, s ktorými nie všetkými

môžem súhlasiť. A  na jedno z nich si  vás dovolím upozorniť

vo svojom vystúpení.

 

     Myslím si,  že podstatou našej  diskusie by nemali  byť

formulácie, ale  mali by byť  fakty. Sústredím sa  na fakty,

ktoré súvisia  s dvoma tvrdeniami, ktoré  sa tu pertraktujú,

či vládnúce hnutie zobralo  alebo nezobralo masmédiá do svo-

jich rúk a o tom, či  čoskoro budú opäť pracovať na princípe

demokracie a plurality. Dovoľte uviesť  fakt prvý, že za dva

roky došlo k trom plošným  výmenám v Rade Slovenskej televí-

zie a k  jednej výmene v Rozhlasovej rade.  Z toho tri zmeny

uskutočnilo HZDS a jeho spojenci,  a to preto,  aby vymenili

riaditeľa príslušnej  inštitúcie. Jednu výmenu  Rady Sloven-

skej televízie  uskutočnila koalícia po marci  1994, ale nie

preto, aby vymenila riaditeľa,  ale preto, aby zvýšila prog-

ramovú objektívnosť a nezávislosť Slovenskej televízie. Pri-

tom, ako povedal pán predseda HZDS, riaditeľom televízie bol

vtedy človek politicky poslušný tomuto hnutiu.

 

     Všetky zmeny,  okrem posledných dvoch  v novembri, reš-

pektovali princíp zastúpenia opozície. To tu už zaznelo, ale

treba  to znovu  a znovu  pripomenúť. To  znamená vždy aspoň

časť  rady bola  nositeľom  iného  názoru a  prispievala tak

k pluralitnému pohľadu tohto  orgánu. Chcem ešte pripomenúť,

že Rada Slovenského rozhlasu sa  po marci 1994 nezmenila. Ak

boli nejaké výhrady k  objektívnosti a nezávislosti rozhlasu

a televízie  po marci  1994, ak  tu naozaj  bola masmediálna

vojna, ako  to povedal pán  podpredseda Národnej rady,  bola

možnosť upozorniť na to priamo  v rade, ktorej to vyplýva zo

zákona, alebo vo výbore pre  vzdelanie, vedu a kultúru tohto

parlamentu. Pokiaľ viem, vo výbore  sa nič také nestalo, ne-

viem, aké  protesty vznášala vtedajšia opozícia  v oboch ra-

dách.

 

     Dovoľte v tejto súvislosti faktickú poznámku. Musím po-

vedať, že  delenie pána poslanca  Slobodníka na proslovenské

a protimečiarovské príspevky  alebo názory ma  hlboko uráža.

Som hrdý na to, že som  Slovák, som hrdý na Slovenskú repub-

liku, ale to neznamená, že musím vo všetkom súhlasiť s pánom

Slobodníkom alebo s pánom Mečiarom.

 

     Dovoľte uviesť fakt druhý. Sú  dôkazy, že Hnutie za de-

mokratické Slovensko dlhodobo plánovalo  dostať do rúk elek-

tronické médiá.  Potom mala situácia  na Slovensku, ako  sme

počuli, vyzerať  inak. To, čo  ste tu zrežírovali  na nočnom

zasadnutí parlamentu, dokazuje, že ste tento úmysel ovládnuť

médiá mysleli vážne. Zmeny v radách bolo možné očakávať, ale

nie to, čo ste urobili z 3. na 4. novembra.

 

     Fakt tretí:  Spôsob, akým parlamentná  väčšina vymenila

obe rady, bol nedemokratický a v rozpore so všetkými doteraz

rešpektovanými pravidlami. Vysvetlím  prečo. V pravidlách sa

rešpektovalo, že  ak nebola rada úplná,  kandidátov na člen-

stvo v rade môžu navrhovať  nielen poslanci, ale aj významné

združenia, ako Matica  slovenská, Slovenský syndikát noviná-

rov, Únia televíznych tvorcov a podobne. V tomto prípade na-

vrhla členov rád len parlamentná väčšina, hoci som si so zá-

ujmom  prečítal  v  odpovedi  pána  predsedu  Národnej  rady

Williamovi Ormemu, že kandidátov navrhli nezávislé spoločen-

ské organizácie. Neviem, ako to stihli v období medzi polno-

cou alebo  časom, keď ste  odvolali jednu alebo  druhú radu,

a piatou hodinou  rannou, keď bola  volená nová rada.  To je

vec, s ktorou nemôžem súhlasiť  a neviem ako by ju vysvetlil

pán predseda.

 

     Ďalej  z týchto  pravidiel sa  doteraz rešpektovalo, že

zloženie rady  má byť pluralitné,  to znamená, aby  odrážalo

rozličné  názory  na  objektívnosť  vysielania.  O  to totiž

v týchto radách ide. Opozičný, teda menšinový názor dnes ne-

reprezentuje ani v jednej, ani v druhej rade nikto, čo pova-

žujem za nedemokratické. Rád  by som niektorým poslancom vy-

svetlil, že  demokracia to nie  je len vláda  väčšiny, to je

len jedna súčasť demokracie, ale je to aj rešpektovanie prá-

va tých,  ktorí sú v menšine.  Aj tento názor má  svoju váhu

a nemožno ho  prevalcovať v spoločnosti  väčšinovým hlasova-

ním. Nemožno, či sa vám to  páči alebo nie, nemožno. Inak to

nie je demokracia.

 

     Ak bude  odpoveďou to, že bolo  zvolených 9 nezávislých

osobností, ako  som sa dočítal  kdesi v novinách,  odpovedám

dovoľte, aby som sa mierne pousmial. 9 členov rady zvolených

nadránom,  odvolalo bez  argumentov, analýzy  a bez  osobnej

účasti riaditeľa rozhlasu, navrhlo  bez konkurzu alebo aspoň

bez alternatívnych  návrhov počas tej  istej noci kandidáta,

poslanca HZDS, a parlament bez rozpravy vo výbore tohto kan-

didáta zvolil.  Aká je to  nezávislosť? Veď to  je slepá po-

slušnosť, dámy a páni.

 

     Fakt štvrtý: Riaditeľ rozhlasu  je človek Hnutia za de-

mokratické Slovensko a riaditeľ televízie tiež. Dokladajú to

výroky predsedu HZDS, ktoré tu  boli citované, dokladá to aj

postup  Rady  Slovenskej  televízie.  Pripravila si postupne

pôdu a odvolala jedného poslušného, ale neschopného a zvoli-

la iného. Začali zmeny. Prepustili sa nepohodlné redaktorky.

Zastavili obľúbené  programy a opozície je  na obrazovke ako

šafránu. Keď bude k  dispozícii analýza minút pre jednotlivé

politické  strany,  čo  verím,  že  bude,  budeme môcť o nej

znovu a nahlas hovoriť.

 

     Z toho,  čo tu zaznelo, z  tých štyroch faktov, myslím,

že  je jasné,  že Hnutie  za demokratické  Slovensko zobralo

rozhlas a televíziu do svojich  rúk. Podľa jeho zámerov bude

teda  potom na  Slovensku vyzerať  všetko ináč.  Ak sa teraz

sťažujete, že ktosi napísal, že  verí, že takýto stav je len

prechodný a čoskoro budú môcť žurnalisti pracovať na princí-

poch demokracie  a plurality, verím v  to aj ja, a  vôbec si

nemyslím, že sa  to dá dosiahnuť zmenou vlády.  Verím, že vy

sami pochopíte,  že týmto škodíte Slovensku  a jeho demokra-

tickej  povesti a  prehodnotíte svoj  postoj.

 

     Prosil by  som vás, keby  ste prehodnotili svoj  postoj

k zloženiu rád,  ktoré majú dozerať  na programovú objektív-

nosť a nezávislosť, ako to hovorí zákon o verejnoprávnej in-

štitúcii tak,  aby v nich boli  zastúpení aj kandidáti, kto-

rých  navrhne  opozícia.  Verím,  že  prehodnotíte politickú

príslušnosť alebo aspoň poslaneckú činnosť riaditeľa rozhla-

su, aby  nebol aktívny politik na  mieste riaditeľa verejno-

právnej inštitúcie. Po tretie - verím, že sa dokážete zamys-

lieť, a možno spolu s nami, s opozíciou, nad tým, ako zabez-

pečiť  pluralitu v  masmédiách. A  to inak  ako len  delením

príspevkov  na proslovenské  a protimečiarovské.  Najmä táto

posledná prosba nie  je iste ľahkou úlohou, ale  mali by sme

sa poučiť aj z iných  krajín, kde majú so zabezpečovaním ob-

jektívnosti vysielania nemalé skúsenosti, tak, aby sme našli

riešenie, ktoré bude hodné demokratického Slovenska.

 

     Dámy a páni,  dovoľte mi na záver opýtať  sa, prečo bol

vlastne tento bod zaradený do programu. Nešlo zrejme o vecné

vysvetlenia, o ktorých tu hovorili viacerí poslanci, pretože

takéto vysvetlenia zrejme poskytol prezident zainteresovaným

poslaneckým  klubom počas  ich  prijatia  u neho.  Obávam sa

skôr, rád by  som sa v tomto mýlil, že  ide o jeden z krokov

k postupnej diskreditácii a znevažovaniu hlavy štátu, ktoré-

ho výsledkom môže byť pripravená atmosféra na zmenu ústavné-

ho zriadenia.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ďalej  do rozpravy je  prihlásený pán poslanec

Kňažko a pripraví sa pán poslanec Moric. S faktickou poznám-

kou sa ešte hlási pán poslanec Tarčák.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Chcel by som poprosiť  našich opozičných poslancov, aby

neodbočovali  od veci,  ktorú tu  prerokovávame. To  je list

a stanovisko pána prezidenta, k  tomu treba zaujať stanovis-

ko. Úplne  chápem pána Ftáčnika, že  by privítal skutočnosť,

že by  sa s televíziou veľmi  jemne narábalo, pretože vieme,

že televízia je  kolos, kde pracuje takmer 3  tisíc ľudí. Tí

boli vyškolení,  pripravení a prijatí za  bývalého režimu a,

samozrejme, z toho môžeme vyvodiť,  že sú veľmi dobre ladení

smerom k SDĽ i pánu Ftáčnikovi.  Takže chápem, že by v tomto

stave bolo dobré zotrvať. Prosím vás, obviňovať z toho HZDS,

že  sa vymení  jedna osoba  z tej  hierarchie, ktorá tam je,

z toho monštra,  a hovoriť o  tom, že to  máme v rukách,  je

skutočne zavádzajúce.

 

 

     Čo sa týka spôsobu, akým sa to stalo, práve vy ste pri-

jali istý úzus, ktorý tu  pokračuje, po marci, keď ste odvo-

lali bez toho,  že by ste zdôvodnili, ba  navyše, keď sa vám

to  nepodarilo po  prvýkrát, tak  ste neváhali  to zopakovať

vzápätí, čím  sa založil precedens, ktorý  nemá v parlamente

obdobu. Teraz apelovať na väčšinu, menšinu - prečo sme neho-

vorili vtedy, keď  to bolo presne naopak a  keď iní poslanci

hovorili o  tom, ako treba  rešpektovať väčšinu, vôľu  tohto

parlamentu a  svedomia nás poslancov, keď  vieme, ako sa za-

ujali stanoviská iného klubu k jednému z tých členov, keď sa

pomýlil. Takže,  treba zvažovať a  trochu zaloviť v  pamäti,

v minulosti.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Prosím,  pán poslanec Kňažko.  Pripraví sa pán

poslanec Moric.

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     ctené kolegyne a kolegovia,

     vážení členovia vlády, obidvaja,

     milí hostia,

 

       vyše roka  v našom  štáte prebieha škandalizovanie,

cieľavedomá kampaň,  ktorá má za  úlohu zdiskreditovať osobu

prezidenta spoločensky, politicky, ľudsky. Prečo už viac ako

rok sme  svedkami tejto hanebnej kampane?  Týka sa len osoby

prezidenta? Nie je to  znevažovanie nášho spoločného úsilia?

Úsilia všetkých občanov  Slovenska vybudovať fungujúci demo-

kratický  štát? Komu  stoja v  ceste demokratické inštitúcie

v našej krajine? Zásadná otázka týchto dní však znie, k aké-

mu cieľu nás má priviesť táto cesta.

     Len tento rok nám poskytol dostatok argumentov na vyda-

nie bielej knihy, ako bola a je stále viac ohrozená demokra-

cia na Slovensku. Ak bol  uplynulý rok zápasom o demokraciu,

tak tento rok môžeme o ňu naozaj prísť. Pán prezident zobral

vážne podanie  ruky na zmierenie a  jeho odpoveď riaditeľovi

Výboru pre  ochranu novinárov Williamovi  Ormemu nemohla byť

zmierlivejšia a optimistickejšia. List pána prezidenta totiž

nevyjadruje závažnosť zásahov do verejno-právnych inštitúcií

na  Slovensku. Myslím  si, že  pánu Ormemu  sme zostali veľa

dlžní a mali by sme mu napísať celú pravdu.

 

     Len pre  oživenie pamäti uvediem naozaj  iba zopár prí-

kladov. Darmo  budeme hovoriť o pluralite,  keď takmer každý

krok vládnej moci premyslene smeruje k totalite. Spomeňme si

napríklad na hysterickú kampaň proti humoristickým programom

v Slovenskej  televízii.  Nový  riaditeľ  nerešpektuje  vôľu

a práva divákov. Najsledovanejšie programy úslužne a bez vá-

hania  zrušil. Zo  strany Hnutia  za demokratické Slovensko,

Združenia  robotníkov Slovenska,  Slovenskej národnej strany

to  bola príznačná  politická likvidácia.  Likvidácia z vôle

moci, na akú sa pamätáme z čias prvých rokov normalizácie.

 

     Spoločnosť, v ktorej sa na humor neodpovedá humorom, na

vtip vtipom, ale zauchom či kopancami pod krycím názvom "ad-

ministratívne opatrenia",  čo v ľudskej  reči znamená rušiť,

zakazovať, odvolávať - takáto  spoločnosť len ťažko môže do-

spieť k demokracii. Ľudia, ktorí  sa znižujú k takýmto metó-

dam  uplatňovania  moci,  vydávajú  to  najhoršie  svedectvo

o svojich  mravných  a  ľudských  danostiach viesť slovenskú

spoločnosť.

 

     Citát z programového vyhlásenia  vlády znie: "Vláda po-

važuje prístup  k informáciám za  základné občianske právo."

Náš občan, divák, poslucháč sa môže nad tým, teda nad svoji-

mi právami  len trpko pousmiať.  Televízne spravodajstvo po-

skytuje jednostranné  informácie a zo  Slovenskej televízie,

ktorá  je zo  zákona verejno-právnou  inštitúciou a  má teda

slúžiť všetkým občanom Slovenskej republiky, sa stalo inter-

né vysielanie Hnutia za demokratické Slovensko.

 

     Priepasť medzi  slovami a skutkami  vidíme aj v  ďalšom

citáte  Programového vyhlásenia  vlády Slovenskej  republiky

- citujem: "Tento duch  tolerancie a rešpektovania názorovej

plurality by mal byť nielen  v kultúre prvkom, ktorý zjedno-

cuje  slovenskú  pospolitosť."  Koniec  citátu.  Som  trochu

v rozpakoch,  o akého  ducha  ide.  O toho  ducha tolerancie

k prezidentovi, ktorý  znížil o 50 %  rozpočet pre jeho čin-

nosť?  Alebo  o  ducha  tolerancie  pri  voľbe členov do rád

verejno-právnych inštitúcií - Slovenskej televízie a Sloven-

ského rozhlasu? Ako vieme, boli zvolené len "nezávislé osob-

nosti" navrhované stranami vládnej  koalície. Či v duchu to-

lerancie označil premiér súčasnej vlády Ústavný súd za - ci-

tujem "ďalší chorý prvok na  scéne"? Má byť Ústavný súd ďal-

šou obeťou, ktorá stojí na  ceste k absolútnej moci? Myslíte

si, že  môže byť v demokratickom  štáte premiérom vlády nie-

kto, kto takýmto spôsobom zneváži Ústavný súd?

 

     Pristavme sa  pri ďalšom probléme, ktorý  leží na srdci

"duchu  tolerancie".  Nájsť vinníka,  nájsť  ďalšie obete za

údajný krízový vývoj v marci 1994. Čo to bolo za ducha tole-

rancie, ktorý sa vysmial  z odbornosti poslancov Kresťansko-

demokratického  hnutia, Spoločnej  voľby, Demokratickej únie

a Maďarskej koalície  tým, že vytvoril z  výboru pre životné

prostredie trestnú rotu? Kvôli  čomu? Kvôli komu bola zásad-

ným spôsobom oslabená odbornosť  a funkčnosť najvyššieho zá-

konodarného zboru?

 

     Mohol by  som ešte spomenúť  prípad obsadenia riaditeľa

Slovenského rozhlasu  poslancom Hnutia za  demokratické Slo-

vensko, čo sa po roku 1989 stalo po prvýkrát, aby do funkcie

riaditeľa  verejno-právnej  inštitúcie  zasadol reprezentant

politickej strany.

 

     Ešte dlho, bohužiaľ, príliš  dlho by sa dalo pokračovať

v uvádzaní ďalších argumentov, ale  to, čo som spomenul, há-

dam stačí na to, aby sa každý súdny človek presvedčil o tom,

že Hnutie za demokratické Slovensko naďalej uplatňuje metódy

vulgárnej moci. Márne ich  skrýva za panelmi popísanými hes-

lami  o tolerancii.  Ako nazvať  priateľské podanie  ruky na

zmierenie? Ide,  prosím, o výsmech  slušnosti, cynizmus, po-

šliapanie občianskych práv a samotného zmyslu slova toleran-

cia.

 

     Pri tejto  príležitosti by som  chcel znovu pripomenúť,

že nie  slová, ale skutky  vytvárajú obraz o  našej krajine.

Obraz Slovenska v zahraničí bude vždy len odrazom našej sku-

točnosti, našej vnútornej reality. Dámy a páni, ak nám zále-

ží na  tom, aby naša skutočnosť  vydávala priaznivejšie sve-

dectvo o  našom obraze, ak nám  všetkým 150 poslancom záleží

na Slovensku  a na jeho demokratickej  budúcnosti, skúste si

prosím spomenúť na tú dávno zabudnutú pesničku, v ktorej bo-

la taká krásna veta: "Už nikdy žiaden svár."

 

     Ďakujem.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Moric. Pripraví sa pani Rusnáková.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     keď  človek počúva  rozpravu o  našom pozvaní  pre pána

prezidenta, uvedomí  si, že žijeme vo  veľmi zvláštnom štáte

a vo zvláštnej dobe. Chlap hrubo  urazí chlapa a jeho matku,

a keď mu to tento krátko  a dôrazne vysvetlí, mnohí to pova-

žujú za vyhlásenie 2. svetovej  vojny. Alebo ak vznikne tat-

ranský šum v istej finančnej a obchodnej záležitosti, sú ta-

kí, čo sa skoro rozplačú.

 

     Vo  volebnej kampani  v roku  1972 sa  americký senátor

Masky, keď ho novinári kritizovali, rozplakal na verejnosti,

a spôsobilo to veľmi vážne  problémy v americkej verejnosti.

Chlapi neplačú,  poslanci neplačú, ministri  neplačú, chlapi

sa nevyhovárajú, prezident sa tiež nesmie vyhovárať.

 

     Keď som  sa pána prezidenta  spýtal ako to  myslel, keď

napísal, že  masmediálne inštitúcie budú o  krátky čas znovu

môcť pracovať  na princípe demokracie,  plurality, odpovedal

mi v  prítomnosti môjho kolegu  Kunca, že list  písal 8. 12.

1994, teda pred ustanovením Mečiarovej  vlády, a teda, že to

myslel tak, že  po ustanovení Mečiarovej vlády sa  k nám na-

vráti demokracia. To som veľmi rád, len neviem, akú demokra-

ciu to  myslel, či tú,  ako píše pán  Nagy v Nedeli  z 1. 1.

1995 - citujem: "Jedno oko mi  plače, aj napriek tomu, že na

jar sa nám podarilo zvrhnúť Vladimíra Mečiara a národu svit-

la nádej,  že vieme na Slovensku  vytvoriť normálnu európsku

spoločnosť. Táto nádej sa teraz rozpadáva. Všetko nasvedčuje

tomu, že nová vláda už nebude taká demokratická, ako bol Mo-

ravčíkov kabinet. Podľa mňa HZDS,  SNS a ZRS nebudú pracovať

bez  problémov ani  z domáceho  ani zo  zahraničného pohľadu

a maďarské politické strany spolu s demokratickými silami aj

po tretí  raz zvrhnú silnú  centralistickú Mečiarovu vládu."

 

     To je citát  pána poslanca, za to by  mal byť žalovaný.

Neviem, o  akom národe hovorí, keď  hovorí, že národu svitla

nádej. Slovenskému  národu určite nie  a Maďari tu,  v tomto

štáte boli, sú a vždy len budú národnosťou, nikdy nebudú ná-

rodom. Alebo  či ide o  takú demokraciu, ako  píše denník La

Libre, keď hovorí, že  "po vytvorení spojenectva s fašizoid-

nou Slovenskou národnou stranou a extrémne ľavicovým Združe-

ním robotníkov Slovenska, ktoré  sú nepriateľské k Európskej

únii a k NATO, sa Mečiar snaží utíšiť hru". Takže vlastenec-

ká strana  je pre tento denník  fašizoidná a združenie ľudí,

ktorí sa  živia prácou svojich rúk  a rozumu, svojou prácou,

je pre tých, ktorí nikdy nič nevytvorili, extrémne ľavicové.

Aj tak, chválabohu, že sa už  hovorí len o strane. Ale potom

by  som musel  byť aj  ja fašista.  Som synom človeka, ktorý

prežil fašistický  láger. To by fašistami  musel byť aj celý

nórsky národ, ktorý je hlboko demokratický, pretože odmietol

vstúpiť do Európskej únie - ak toto má byť meradlom.

 

     Niekto  sa usiluje  na tomto  svete všetko  unifikovať,

spôsobiť, aby  všetko bolo jednofarebné, ale  pre ľudstvo je

cenné to,  že každý národ, každá  kultúra prichádza s niečím

novým. Zvyšuje  sa tým možnosť pre  slobodu. Máme 160 krajín

a ešte viac národov. Potom  je väčší predpoklad pre slobodu.

Keď by bolo všetko homogénne,  bolo by to strašné. Sledujeme

vo svete  dva smery. Jeden je  ekonomické prepájanie a druhý

je súčasne hľadanie svojich vlastných koreňov každého národa

a odpor k  homogenizácii. Len byrokrati  môžu byť homogénni.

 

     V liste, ktorý som dostal  od pána prezidenta, sa píše,

že "podrobne som vysvetlil časové a vecné súvislosti, ako aj

zmysel  mojej odpovede  na list  americkej inštitúcie".  Pán

prezident nepísal nijakej inštitúcii, ani americkej, ani so-

vietskej, písal  "váženému pánu riaditeľovi".  To je nadpis.

Prezident republiky  píše súkromnej osobe  - prezident samo-

statného štátu. Štátu,  ktorý rešpektuje všetky medzinárodné

dohody.  Štátu, ktoré  aj pri  svojom najzložitejšom štádiu,

svojom vlastnom zrode, ukázal  svetu demokraciu. Ukázal sve-

tu, že vie stavať, že  vie budovať. Štátu, ktorý dáva národ-

nostným menšinám nadštandardné práva, najväčšie na svete, na

moje gusto až 300 %. Tento prezident píše nekritickú odpoveď

na list chlapovi, ktorý na Slovensku možno nikdy nebol a dú-

fam, že ani nebude.

 

 

     Ďalej pán prezident píše: "Prerokovávanie tejto záleži-

tosti v  pléne Národnej rady  Slovenskej republiky by  totiž

nijakým spôsobom neprospelo k posilneniu ústavnosti a zvýše-

niu dôstojnosti  slovenskej štátnosti." My  si to nemyslíme.

Poslanci  Slovenskej národnej  strany, Združenia  robotníkov

Slovenska a  Hnutia za demokratické Slovensko  si myslia, že

naopak, prerokovanie by ukázalo našu ústavnosť, posilnilo by

ju a zvýšilo by  dôstojnosť slovenskej štátnosti. Zvýšilo by

dôstojnosť prezidenta, keby prišiel do parlamentu na žiadosť

83 poslancov, t.j. zástupcov  ľudu nadpolovičnej väčšiny vo-

ličov. Toto sa nedialo  nikdy.  Mnohí  sa pamätáte na príbeh

z Biblie  o Sodome  a Gomore,  aby Pán  Boh nezničil  Sodomu

a Gomoru ak tam bude 50, 40, 30, nakoniec Pán Boh sľúbil, ak

tam bude desať spravodlivých, nezničí ju. Tu je 83 žiadostí,

a obyčajný človek,  nie Boh, nepríde sem, do parlamentu, aby

vysvetlil to, čo napísal.

 

     A  nakoniec  pán  prezident  píše,  vidíte,  že hovorím

k listu, že "žiadosť poslaneckých klubov nemá oporu v Ústave

Slovenskej republiky, ani v iných zákonoch". Je to možné, že

nemá oporu  v ústave, ani  v zákonoch. Zvieratá  tiež nemajú

ústavu, ani legislatívu, majú reflexy, podľa ktorých sa cho-

vajú. Človek má ľudskosť, vieru a dušu. V tomto prípade mala

duša, etiketa presvedčiť prezidenta o tom, že aj keď žiadosť

poslaneckých klubov  nemá oporu v ústave  a zákonoch, predsa

len predstavujú nadpolovičnú  väčšinu voličov. Prezident nie

je nad národom a nie  je teda ani nad parlamentom. Prezident

Michal Kováč  mal prísť pred parlament,  pred zástupcov ľudu

a povedať, prečo napísal o svojej vlasti to, čo napísal. Bo-

hužiaľ, neprišiel.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     /Potlesk./

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková. Pripraví sa pán po-

slanec Figeľ.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený parlment,

     vážení členovia vlády,

 

     prerokovávaním  bodu 6  programu schôdze  Národnej rady

koalícia má možnosť hovoriť o dvoch veciach a dosiahnuť naj-

menej veci  tri. Koalícia hovorí o  tom, že prezident poško-

dzuje  záujmy Slovenska,  lebo pravdepodobne  k tomu smeruje

záverečný  návrh  uznesenia  Národnej  rady. Koalícia hovorí

o nepriateľských, zaujatých, neobjektívnych novinároch, kto-

rí píšu to, čo im je blízke a nie to, čo je pravda.

 

     Nielen komici,  ale aj novinári  sú tí, ktorí  kolú oči

vládnej koalícii. Len nedávno  poslanci vládnej štvorky cha-

rakterizovali novinárov  ako ľudí, ktorí  vyštudovali za so-

cializmu a zo dňa na deň sa z nich stali najväčší demokrati,

ktorí  teraz poúčajú  ostatných a  nič dobré  nevidia. Je to

práve také isté smiešne, ako  keď ste, vážení poslanci vlád-

nej koalície, nedávno, minulý týždeň pri prerokúvaní progra-

mového vyhlásenia vlády hovorili, kto bol kedy v komunistic-

kej strane.

 

     Kde tieto dve témy smerujú? Smerujú po prvé - k prípra-

ve  verejnosti  na  odvolanie   pána  prezidenta.  Po  druhé

- k tlačovému zákonu, ktorý bude znamenať obmedzenie slobody

slova a prejavu. Po tretie - k situácii, kde znovu parlament

dorieši osobný  problém pána premiéra  ako  sa zbaviť prezi-

denta, ktorý je ústavnou prekážkou naplnenia úžasnej koncep-

cie  Vladimíra Mečiara  ako na  Slovensku uchopiť  a dlho si

udržať moc.

 

     Vážený parlament, podľa mňa pán prezident napísal prav-

du, a to ju napísal ešte veľmi jemne. /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Figeľ. Pripraví  sa pán poslanec Tužinský.

Ešte s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Pani kolegyňa Rusnáková, na  Slovensku moc Mečiar nikdy

neuchopuje, on ju získava vo  voľbách. Na Slovensku, ako ste

mohli postrehnúť, moc uchopuje úplne niekto iný.

 

     Ďakujem.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, pán  poslanec Figeľ. Ešte  predtým pán poslanec

Hrnko.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Ešte by  som doplnil pána poslanca  Hofbauera: preto mu

ju ale  musel niekto vziať,  že ju nebol  schopný pán Mečiar

udržať. To je tiež ďalšia stránka veci.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, pán poslanec Figeľ.

 

 

Poslanec J. Figeľ:

 

     Ďakujem.  Keď sa  stráca význam  pojmov, býva  ohrozená

sloboda.

 

     Vážená Národná rada,

     vážení členovia vlády,

     milí hostia,

 

     dovolím si tu predstúpiť,  pretože dnes som mal rozprá-

vať vo výbore Rady Európy pre ekonomický rozvoj a ekonomické

záležitosti, ale  keďže mi nebola  schválená cesta, využívam

príležitosť, že som tu, a  chcem povedať svoj názor na prob-

lematiku, ktorá sa tu rozoberá.

 

     V  minulom  týždni  v  piatok  sme  ukončili  rokovanie

o programe vlády, schválili ho, skončilo sa prvé hlavné váž-

ne rozdeľovanie  funkcií, skončila sa  istým spôsobom "nede-

ľa", začínajú sa všedné dni,  keď bude treba konať, keď bude

treba odovzdávať výsledky, na ktoré ľudia čakajú.

 

     Vo svojom programe, ktorý dnes už platí a podľa ktorého

vládna koalícia pôjde, sa hovorí, že "vláda sa bude podieľať

na aktivitách v oblasti ľudských práv na pôde medzinárodných

organizácií,  pričom  bude  využívať  a propagovať pozitívne

skúsenosti Slovenskej republiky". Chcem k tomu dodať, že po-

zitívne skúsenosti treba nielen  odovzdávať, ale aj prijímať

a zbierať. Pán  Slobodník pripomenul, že "niet takéto prezi-

denta  v Európe",  v istej  súvislosti chcem  povedať, že vo

vyspelej Európe nie je ani jeden jediný štát, kde by na čele

verejnoprávnej  inštitúcie žijúcej  zo štátnych prostriedkov

a z príspevkov občanov bol člen  nejakej strany, hoci aj po-

slanec. Nenamietam pritom voči osobe, ale voči princípu.

 

     Veľmi často počuť vo výboroch, v médiách, tu, na pléne,

vo vláde,  ako nás dráždi  obraz Slovenska v  zahraničí, ako

nás dráždi pán Slobodník, že  sme vo štvrtom koši slobodných

krajín. Sú  len dve možnosti:  Nevšímať si tieto  názory ako

nedôležité, málo relevantné, alebo ako apriori neobjektívne,

alebo zmeniť vnímanie Slovenska  a oficiálnej politiky, zme-

niť teda domácu scénu,  domácu politiku. Totiž zrkadlo sveta

nevymeníme. Veľmi rád si  spomínam na nebohého Hvezdoňa Koč-

túcha, ktorý  s úsmevným tónom  tu často citoval  príslovia,

bájoslovia  a raz  povedal: "Nenadávaj  na zrkadlo,  keď máš

krivé gamby". Autorom bol jeden  ruský spisovateľ, ale je to

jedno veľmi dôležité poučenie do života, aj spoločnosti.

 

     Ďalej  sa hovorí,  že "vláda  chce prijať  a realizovať

projekt prezentácie  Slovenska v zahraničí  a aktívne spolu-

pracovať  so zahraničnými  médiami". V  rozpočte bude pritom

vyčlenená značná  čiastka. Treba k tomu  dodať tri fakty. Po

prvé -  účinok prezentácie bude  veľmi slabý, ba  negatívny,

budú to  stratené prostriedky a stratená  energia, ak nebude

táto prezentácia podporená pozitívnou domácou politikou.

 

     Po  druhé -  táto spolupráca  bude okamžite  prvým dňom

spochybnená, ak budeme spochybňovať  tieto médiá, ich objek-

tívnosť alebo ich pôsobenie,  ak budeme vypínať ich vysiela-

nie, ak  nebudeme vytvárať pokojné  prostredie pre pôsobenie

médií  nielen zahraničných,  ale i  domácich, pretože  mnohí

členovia HZDS považujú aj domáce  médiá za v podstate zahra-

ničné.

 

     A po  tretie - za minulej  vlády Vladimíra Mečiara bolo

Slovensko hodnotené ako čiastočne slobodná krajina podľa or-

ganizácie Freedom House  a 24  konkrétnych kritérií. Obdobie

roku 1994 bolo  poznamenané už aj inou vládou  za tých 9 me-

siacov a v podstate  Slovensko zaradila táto organizácia me-

dzi slobodné krajiny. Nebol by  som to tu vyťahoval, keby to

predrečník za zahraničný výbor  nebol povedal. Tento účinok,

táto zmena sa dosiahla bez investícií na nejakú prezentáciu,

na  rozširovanie  bulletinov  alebo  časopisov.  Zmena totiž

k pozitívnemu hodnoteniu nastala zmenou  doma a nie v zahra-

ničných médiách. Záver  z toho je asi taký,  že na pozitívnu

zmenu obrazu Slovenska vo svete, v zrkadle, ktoré určite ne-

vymeníme, treba najmä pozitívnu domácu politiku a nie inves-

tície do brožúr, bulletinov.

 

     Nie bitky s novinármi na  námestiach, či na pôde parla-

mentu. Nie bránenie vstupu  zahraničných médií na Slovensko,

či dokonca,  ako pán Kunc navrhoval, vyhlásiť pána Ormeho za

personu non grata.  Naopak,  jeho pozvanie na Slovensko! Nie

neopodstatnenú kritiku  našich diplomatov. Totiž  môžeme mať

vonku  "anjelov",  neviem  ako  schopných odborníkov, nebudú

schopní zvrátiť  obraz krajiny, ktorý  vychádza z domu.  Oni

môžu nanajvýš tak korigovať, komentovať, dementovať.

 

     Pán predseda zahraničného výboru nám naozaj veľmi často

prednáša zrána desaťminútovky, ktoré veľmi pripomínajú poli-

tické  školenie mužstva,  včítane výstrižkov  zo zahraničnej

tlače, a  odcudzujúce výroky k nim,  ktoré veľmi pripomínajú

doby minulé, keď sme hodnotili na pracoviskách a kritizovali

zlý  obraz Slovenska  alebo Československa  v zahraničí, keď

strana  a  pracujúci  ľud  sa  snažili  o lepšiu spoločnosť,

o svetlejšie zajtrajšky, a  pritom zahraničie nám podkladalo

nohy. Obraz štátu sa pritom, samozrejme, nemenil.

 

     Dnešná diskusia  mi pripomína mnohé,  čo od nás  voliči

žiadali, v  tom negatívnom zmysle. Od  augusta sme neprijali

v podstate žiadnu  legislatívnu pozitívnu zmenu,  akurát tak

rušenie niečoho. Legislatíva ako naša hlavná činnosť je jed-

noducho na vedľajšej koľaji. Tu nejde o nejednotnosť názorov

v tomto pléne,  názorov na obraz  Slovenska alebo na  záujmy

Slovenska, tu už sa vyskytujú,  pretože pán Kunc túto otázku

nastolil, zásadne rozporné názory na otázky demokracie, plu-

ralizmu,  plurality, slobody  verejnoprávnych médií,  parla-

mentnej kontroly. Kto má pritom  pravdu? Na jednej strane je

vládna koalícia, časť  verejnosti, médiá, predovšetkým kríž-

nik Slovenská republika a torpédoborec Zmena, keď som sa po-

mýlil alebo ich vymenil,  prepáčte, bola ovládnutá televízia

a rozhlas. Na druhej strane prezident, opozícia, časť verej-

nosti, médií a zahraničné organizácie.  Čo z toho asi vyplý-

va, kto má pravdu? Tu nejde  jednoducho o list, o odpoveď na

list, o  stanovisko k listu. Tu  ide o viac. Toto  je ďalšia

fáza  valcovania. Boli  médiá, iné  súvislosti, prokuratúra,

privatizácia a  teraz nasleduje prezident. Buď  sa valec za-

staví alebo nie. Je to vo vašich rukách.

 

     Po druhé - keď sa  stráca pravý význam slov, býva ohro-

zená sloboda. Tým som začínal.  V poslednej dobe naozaj máme

mnohí pocit strácania pravého významu pojmov. Snažme sa pre-

to hľadať a nestrácať pravý  význam slov a konať podľa toho.

To pomôže Slovensku najviac.

 

     Pán Tarnóczy,  situáciu v Českej republike  a v Sloven-

skej republike  jednoducho nie je  možné porovnávať, pretože

je natoľko  odlišná, že prezident  Václav Havel a  prezident

Michal Kováč  nemôžu hovoriť to isté,  pretože jeden z nich,

podľa mňa, ten druhý, náš prezident, by klamal.

 

     A po  tretie - s demokraciou  je to ako s  úsmevom. Nič

nestojí,  ale prináša  veľa. V  spoločnosti, v  hospodárstve

prináša rozvoj, slobodu i pozitívny obraz súčasne. Odporúčam

teda aplikovať  tento lacný liek na  spory ústavných činite-

ľov, problémy Slovenska, jeho obrazu vo svete i jeho rozvoja.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej  vystúpi pán  poslanec Tužinský.  Pripraví sa pán

poslanec  Weiss s  tým, že  faktickú poznámku  uplatňuje pán

poslanec Cingel.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     myslím si, že keď som  vyslovil názor, že sa vzďaľujeme

od problému, treba sa vrátiť  k meritu veci. Na celý problém

pozvania pána prezidenta sa treba  dívať tak, že každý občan

má právo vyjadrovať na istú  vec svoj názor. Keď to pozrieme

z hľadiska kategórie ako práce,  práca je ako ekonomická ka-

tegória, ale keď hovoríme o  konkrétnej práci ako o uvedome-

lej ľudskej činnosti, ktorej  výsledkom je nejaká produkcia,

môžeme hovoriť o práci murára, stolára, potom môžeme hovoriť

o práci učiteľa,  môžeme hovoriť o  práci poslanca, premiéra

vlády a prezidenta republiky.

 

     Ak si vyberieme meradlo  jednotlivej práce, ak hovoríme

o tom, ktorá práca je  najviac honorovaná, tak pravdepodobne

je honorovaná preto, že najviac ovplyvňuje ostatných občanov

tohto štátu. Keď povieme, že  robotník menej zarába ako pre-

zident, tak je to zrejme preto,  že keď vyrobí zmätok a nie-

kto sa ho opýta, prečo  ho vyrobil, možno povie, pomýlil som

sa, alebo niečo  takéto. A možno mu ho  dajú k náhrade, celý

ten výrobok zaplatiť. Ak vyrobí  zmätok niekto iný, škoda je

menšia. Ak  pán prezident, ak jeho  hodnotíme z pohľadu kon-

krétnej práce, ktorú vykonal vo svojom úrade, ovplyvňuje os-

tatných občanov,  keď sa pomýli  veľmi, lebo zhoršuje  imidž

v zahraničí a má to vplyv  na úvery a postavenie každého ob-

čana tohto štátu. Zmyslom  pozvania pána prezidenta bolo len

to, že  svojou konkrétnou prácou,  kde mal zastávať  občanov

tohto štátu, vyrobil zmätok a my  sme sa ho chceli opýtať či

sa  pomýlil, alebo  či to  urobil vedome.  Mal to  prísť sem

zdôvodniť ako chlap. To je všetko.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Tarnóczy.

 

Poslanec A. Tarnóczy:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Figeľ, ne-

súhlasím s  vami minimálne polovicu  toho, čo ste  povedali,

ale máte  demokratické právo vysloviť  svoj názor. Trvám  na

svojom  názore, že  sa minimálne  tak mohol  zachovať aj pán

prezident  Kováč, ako  pán prezident  Havel. Mám  na to tiež

svoje dôvody a zrejme aj svoje práva.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Andel.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Nechcem  vyvolávať  konfrontácie,  nechcem  byť útočný,

pretože to nie je  cesta hľadania nejakých spoločných výcho-

dísk, ale  napriek tomu musím  reagovať, pretože pán  kolega

Figeľ vo  svojom vystúpení konštatoval, že  obraz krajiny vo

svete  sa musí  vytvárať z  domu. Vy  ste spomínali nebohého

profesora Kočtúcha. Chcem sa vás spýtať, pán kolega, pozera-

li ste sa vlastne vy do  zrkadla? Veď vy zo Slovenska robíte

koncentračný tábor.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán podpredseda Húska.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     chcem  sa zastaviť  pri niektorých  poznámkach pána po-

slanca Figeľa, pretože si  naozaj myslím, že táto predstava,

že máme  vlastne pracovať takým  spôsobom, aby sme  sa stali

zaujímavými a  ulahodili druhým, vychádza  z veľmi ideálneho

stavu, ako  keby naše okolie nebolo  poznačené vlastnými se-

bectvami. Existujú ekonomické  záujmy, štátne ekonomické zá-

ujmy rôznych národov, ktoré objektívne odrážajú aj parameter

tohoto sebectva  a nie vždy pochvala  zo strany vonkajška je

práve najlepšia. Mal som príležitosť vypočuť si hlbokomyseľ-

né úvahy delegácií zo zahraničia,  ktoré, dajme tomu, mi vy-

svetľovali ich predstavy o našej privatizácii. Boli to dele-

gácie, ktoré predstavovali zástupcov štátnych organizácií na

Západe a vysvetľovali mi, ako  práve v tej oblasti, v ktorej

oni vykonávajú ako štátne organizácie svoju činnosť, obhaju-

júc ekonomické, strategické záujmy krajiny, máme my uskutoč-

niť privatizáciu. Toto totiž nie je celkom pravda, že by sme

mali vytvárať  svoj obraz jedine  takým spôsobom, že  budeme

veľmi ústretoví  voči vonkajšku. Voči  vonkajšku totiž vieme

veľmi presne, že mnohé  z článkov kritizujúcich Slovensko sú

kupované, sú normálne kupované články. Vieme, že aj naši su-

sedia platia  príslušnú a veľmi  rozsiahlu sumu zo  štátnych

rozpočtov na to, aby vytvárali  tzv. kladnú informáciu v za-

hraničí o svojich krajinách. A takisto platia aj to, aby bo-

li zobrazované  pomery na Slovensku takým  spôsobom, aby bol

vyvíjaný na  príslušnú reprezentáciu Slovenska  tlak. Takáto

je skutočnosť.

 

     Naopak, potrebujeme  byť jednoznační vo  svojich posto-

joch a sme povinní obhajovať  záujmy tejto krajiny, jej eko-

nomické záujmy, jej politické  záujmy. Podľa toho dokonca je

dokladom účinnosti nášho obhajovania práve stav, ak niektorí

v zahraničí sklamaní z  nesplnenia svojich ekonomických cie-

ľov sa vŕšia tým, že skresľujú obraz o nás. Musíme vykonávať

prácu pre  dobro tohoto štátu,  pre dobro jeho  občanov, pre

jeho rozvoj. Som presvedčený, že to je najlepšia cesta k to-

mu, aby tí, ktorí chcú mať  pravdivý obraz, mali o nás dobrý

obraz. Tí,  ktorí chcú byť  kritickí, budú aj  tak kritickí.

A to, čo sa u nás deje,  že niektorí, ktorí vo voľbách nedo-

stali  dostatok politickej  sily, sa  pokúšajú nahrádzať  to

podporou zo zahraničia, považujem za veľmi nebezpečnú cestu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Pani poslankyňa Lazarová.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcela by som len zopa-

kovať vetu, ktorú tu povedal pán poslanec Figeľ, že "nenadá-

vaj  na zrkadlo,  keď máš krivé gamby". Počúvame často z úst

poslancov KDH o demokracii, ako  má byť ponímaná. Mňa by za-

ujímalo, ako poníma demokraciu poslanecký klub KDH napríklad

v prípade poslanca  Ľubomíra Romana, keď  hlasoval za vládny

program.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Figeľ,  mňa by zaujímalo, či toho

pána Ormeho  pozvete vy ako  osoba, KDH ako  strana alebo to

odporučíte kancelárii prezidenta. Osobne  som pred časom po-

zval senátorov pána de Concini  a Hoyera na Slovensko. Poďa-

kovali mi a povedali, že tu neboli, že sem ani neprídu a ďa-

kujú za pozvanie, oni  sem prísť nepotrebujú, pretože dostá-

vajú informácie zo zdrojov, ktoré  si vyžiadajú. Tie im sta-

čia.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec Hrnko.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Ďakujem, pán predseda. Pán podpredseda Húska, máte sto-

percentnú pravdu, štáty si platia peniaze na to, aby sa pro-

pagovali, aby  sa o nich šíril  dobrý chýr vo svete,  ale na

druhej strane  sú to vyhodené  peniaze, keď to,  čo sa šíri,

nie je  pravda. Taká propaganda,  ktorá hovorila niečo  iné,

ako bol skutok,  ešte nikdy neuspela. A ak  chceme, aby sku-

točne o nás bol dobrý obraz, nemôžeme vynakladať len peniaze

na lacnú  propagandu, ale musíme vytvárať  aj podmienky, aby

naša vlastná propaganda bola prijímaná.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Budem veľmi  stručný a pokročím  tam, kde kolega  Hrnko

skončil. Myslím si, že nám vôbec nejde o nejaké lacné poklo-

ny alebo pochvaly zo strany  iných krajín, ale jednoducho sa

musíme sami  rozhodnúť, či chceme  rešpektovať isté pravidlá

hry, ktoré používajú oni a  považujú ich za základné a pomo-

cou nich dosahovať ciele, ktoré  si sami stanovíme aj z hľa-

diska vnútornej politiky, aj zahraničnej, alebo používať iné

metódy, iné nástroje, ale potom ťažko môžme očakávať, že nás

budú brať za partnerov. Toto je náš problém.

 

     Chcel by som ešte poprosiť,  lebo som možno zle rozumel

pána podpredsedu. Má konkrétne informácie o tom, že existujú

štáty, ktoré dávajú štátne  peniaze na propagandu proti Slo-

vensku? Ak má, mohol by tu,  ak to nepovažuje za vhodné, tak

minimálne v  zahraničnom výbore takúto  informáciu konkrétne

zverejniť. Takto  som mu porozumel. Takže,  keby spresnil tú

svoju faktickú poznámku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Figeľ.

 

Poslanec J. Figeľ:

 

     Pán  predseda, senátori  de Concini  a Hoyer,  aspoň de

Concini sa tu nezastavil kvôli tomu, že náhla zmena udalostí

alebo diania  v bývalej Juhoslávii mu  vtedy zabránila sa tu

zastaviť, ale verím, že  na základe medzistraníckych vzťahov

medzi Demokratickou  stranou a HZDS, ktoré  sú tu často pre-

zentované, pozvanie  znovu prijme a zúčastní  sa. To by bola

naozaj vítaná návšteva.

 

     Čo  sa týka  pána poslanca  Ľuba Romana,  myslím si, že

zostane medzi  nami a obnovovanie dôvery,  ktorá sa v piatok

takto  vyvinula -  samozrejme, nie  sme tomu  radi ani jedna

stránka, ani druhá -, dospeje k  tomu, že po krátkom čase sa

znovu  vráti. Jednoducho,  Ľubo Roman  zostáva pracovať  pri

klube KDH a verím, že krátka budúcnosť ukáže, ako ďalej.

 

     Čo sa týka pána Ormeho, pán predseda vo svojom liste ho

pozýva, ocenil by jeho návštevu  Slovenska, takže nie je po-

trebné, aby som sa tým ja zaoberal, pán Hofbauer.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Belohorská.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Ďakujem pekne za slovo. Mňa  by len zaujímalo, koľko je

tu ešte poslancov, ktorí  nehovorili, alebo urobiť štatisti-

ku,  koľkí  hovorili,  čo nás  ešte čaká  a neminie. A chcem

upozorniť na  jednu vec tak,  ako som už  upozorňovala alebo

prosila, aby sme sa ozaj držali témy. Všetci mi môžete pove-

dať, že aj toto s tým súvisí, ale skutočne treba vidieť mož-

no hru,  ktorá je okolo tohoto  všetkého, pretože pán prezi-

dent mohol medzi nás prísť a  mohli sme si za hodinu v pria-

teľskom  rozhovore  veci  vysvetliť,  alebo  veci  napraviť.

/Smiech v  sále./ Možno je vám  to do smiechu, ale  učíme sa

demokracii. A myslím si, že cťou prezidenta každého štátu je

navštíviť parlament.  Ak sa mýlim,  skutočne vám dokladujem,

že ako  členka zahraničného výboru  požiadam iné parlamenty,

poprosím ich, nech nám povedia, akým spôsobom oni komunikujú

s prezidentom. Aj to možno  mohla byť odpoveď na spoluprácu.

Ak počujeme,  že je určitá disharmónia  medzi dvomi vedúcimi

osobnosťami nášho štátu, sme možno aj my mohli robiť nejaké-

ho prostredníka.

 

     Myslím si takisto druhú vec,  že všetkým z našej opozí-

cie je  veľmi cenné, že máme  nadstraníckeho prezidenta. Mne

nie, pretože pevne verím,  že napríklad prezident Clinton si

váži stranu, ktorá ho vyniesla do tohoto postu, a myslím si,

že ju nikdy  nezaprie a nebude tvrdiť to,  že z tejto strany

nepochádza, alebo otočí svoje politické snaženie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Černák.

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Pána  podpredsedu Húsku  som pochopil  tak, že skutočne

existuje reklama platená a neplatená.  V čase, keď Česká re-

publika napríklad  tesne po vzniku platila  veľké peniaze za

to, aby  vo Finantional Times bola  celá dvojstrana o Českej

republike,  ktorá propagovala  jej krásy,  jej hospodárstvo,

bola táto platená reklama podopretá masívnou proreformou po-

litikou  a oficiálnou  propagandou premiéra  a členov vlády.

V tomto čase Slovensko si urobilo neplatenú propagandu. Také

kauzy, ako Trnavská univerzita, kauza Smena, výroky na adre-

su rómskeho obyvateľstva zadarmo obleteli celý svet a urobi-

li nám  imidž, aký nám urobili.  Myslím, že dnešné rokovanie

sa bude dať pripočítať k týmto kauzám.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Poliak.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     chcel by som sa len opýtať,  teda mali by sme sa všetci

zamyslieť nad tým,  kto robí zlé meno našej  republike v za-

hraničí. Ak  tu bolo spomenuté obdobie  pred 11. marcom 1994

a teraz, po posledných parlamentných  voľbách, myslím si, že

toto meno a  tento imidž robí v zlom  slova zmysle opozícia.

Ak  sa takto  dostáva na  vedomie a  do povedomia zahraničia

Slovenská republika, je to vždy záležitosť opozície.

 

     A ak  sa hovorilo o  tom, že Slovensko  sa prezentovalo

ako  úplne demokratické  v období  vládnutia predchádzajúcej

vlády, tak asi opozícia, ktorá  tu v tom čase bola, nerobila

tieto zlé  a nepotrebné kroky v  politike štátu. Podľa môjho

názoru nikomu z nás nejde o to, aby sa šlo proti prezidento-

vi ako najvyššiemu ústavnému činiteľovi alebo ako osobe, ale

ide o štátnosť a stabilitu  Slovenskej republiky a tu by mal

okrem parlamentu,  vlády a občanov svoju  činnosť zamerať aj

pán prezident.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážení kolegovia,  dovoľte, aby som  vám odporúčal, aby

ste  sa  zamysleli,  ako  prispeje  k  stabilite pozitívneho

imidžu Slovenska napríklad návrh  pána poslanca Kunca vyhlá-

siť pána  Ormeho za personu  non grata. Koľko  brožúr budeme

musieť vydať  o vysoko kvalitnom  demokratickom spôsobe Slo-

venska, kým tento návrh napravíme.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Prosím, ešte pani Nováková.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Chcem len pripomenúť, že dnes vehementne obhajujete ná-

zor pána  prezidenta a 26  prednostov okresných úradov  bolo

verejne vyzvaných, aby sa  vzdali svojich funkcií len preto,

že prezentovali svoj názor.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Zelenayová.

 

Poslankyňa E. Zelenayová:

 

     Pán Černák,  keby som nebola  pracovala vtedy v  Smene,

keď vznikla kauza Smena, asi by  som sa  neozvala, ale je mi

veľmi smiešne, keď hovoríte o  tom, že kauza Smena preletela

celý  svet. Nuž,  pripomeniem vám,  že táto  kauza spočívala

v tom, že v Smene klesal náklad za šéfredaktora Ježíka, pre-

tože orientácia Smeny bola taká aká bola, čiže bola protiná-

rodná. Keďže klesal náklad a denník bol v rukách štátu, štát

sa rozhodol,  že zmení šéfredaktora,  čo je celkom  normálne

v každom jednom denníku.

 

     Vtedy  sa  pán  šéfredaktor  chytil  tejto príležitosti

a urobil z toho  takú kauzu, akú urobil, že  tu nie je demo-

kracia, atď. Samozrejme, že sa spojil so zahraničím, a keďže

podaktorým  novinárom nevyhovovala  orientácia na  pána Gála

a na kapitál z iných krajín  ako zo Slovenska, podaktorí sme

v tej  Smene ostali  a ostatní  odišli, a  dnes je to denník

Sme. Neviem,  prečo by toto  mala byť kauza,  ktorá obletela

svet. Bol to jednoducho klesajúci  náklad Smeny a s tým spo-

jená výmena šéfredaktora.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Gaulieder.

 

Poslanec F. Gaulieder:

 

     Chcel  by  som  nadviazať  na  výrok kolegyne Novákovej

ohľadom odvolania 26 prednostov.  Za vyslovenie svojho názo-

ru som bol tiež medzi tými  26 prednostami, len s údivom som

konštatoval, že  som nestihol vysloviť  ešte ani názor  a už

som bol aj odvolaný.

 

    Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, pán poslanec Tužinský  a pripraví sa pán posla-

nec Weiss. Ešte kým príde pán poslanec k pultu, pán poslanec

Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán  poslanec Gaulieder,  chcem vám  len pripomenúť, že

váš podpis  bol tiež na prehlásení  proti prezidentovi. Bola

tam istá nezrovnalosť, že ste boli vtedy na zasadnutí Národ-

nej rady, pokiaľ si matne spomínam, ale v každom prípade váš

podpis bol na tom prehlásení proti prezidentovi, a preto ste

boli odvolaný oprávnene.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Gaulieder.

 

Poslanec F. Gaulieder:

 

     Pán kolega  Čarnogurský, veľmi ma  mrzí, ale keďže  som

sedel v parlamente, tak som  tam nemohol byť podpísaný a po-

tvrdil to aj váš kolega pán poslanec Hrušovský. Ostatné, nie

je umenie podpis dorobiť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Nováková.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Môžem zdokladovať, že poslanec Gaulieder nebol podpísa-

ný, mám tu kópiu toho prehlásenia. Nebolo to prehlásenie vo-

či  prezidentovi, ale  bolo to  prehlásenie k  jeho prejavu,

s ktorým sme nesúhlasili, pretože tam nebola povedaná pravda

tak, aká bola.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, pán poslanec Tužinský.

 

Poslanec J. Tužinský:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení členovia vlády,

     vážení kolegovia,

 

     ustavične mi schádza na  um, keď počúvam túto diskusiu,

schádzajú  mi na  um slová  Salvatora Dalího,  ktorý povedal

svojho času,  že nech sa len  o mne hovorí, aj  keby to malo

byť v dobrom.  Je to skutočne hovorenie za  každú cenu a do-

mnievam sa, že nejdeme k podstate problému. Podstata problé-

mu je naozaj pravdivosť  alebo nepravdivosť tohto listu. Ne-

môžem inak  ako hovoriť naozaj tak,  pretože každý človek má

svoj vlastný  názor a vlastné  poznanie, a domnievam  sa, že

mám aspoň  toľko poznania o  Slovenskom rozhlase ako  každý,

kto sedí v tejto rokovacej miestnosti a prinajmenej o trošku

viac.

 

     Chcel by som vás upozorniť na  to, čo sa stalo pred od-

volaním tejto  rady a ako dlho  trvalo odvolanie tejto rady,

ktorá skutočne bola nefunkčná. Prečítam vám list pracovníkov

Slovenského rozhlasu - odborárov, ak ešte rešpektujeme niečo

také, ako sú odbory, ktorí sa obrátili na predsedu Rozhlaso-

vej rady Pavla Dvořáka 22. 12. 1993.

 

     "Vážený pán  predseda, dovoľte, aby sme  sa obrátili na

vás a vaším prostredníctvom na Rozhlasovú radu s informáciou

o tom, že  odborová organizácia pri  Slovenskom rozhlase po-

žiadala dňa 22. 12.  na mítingu zamestnancov vedenia Sloven-

ského rozhlasu  o odstúpenie z  funkcií. Požiadavku vyslovil

závodný výbor odborovej organizácie  preto, že ani po viace-

rých odporúčaniach  a žiadostiach nepripravilo  vedenie Slo-

venského  rozhlasu  koncepciu  na  rok  1994,  ale aj širšie

a s perspektívou na ďalšie obdobie tak, aby riešila pretrvá-

vajúce problémy ekonomické, programové i organizačné."

 

     Nebudem vás  ďalej zaťažovať týmto  listom, pretože na-

ozaj problémy ekonomické,  programové a organizačné pretrvá-

vajú v rozhlase do  dnešných dní. Vedenie rozhlasu podpísalo

prinajmenej  tri nevýhodné  zmluvy, ktoré  Slovenský rozhlas

privádzajú stále a isto do  ťažkostí, z ktorých sa podľa bý-

valého  pána riaditeľa  rozhlas  v  1994 roku  dostával, ale

všetko to  naozaj boli ťažkosti,  z ktorých sa  dostával len

vďaka  tomu, že  vedenie Slovenského  rozhlasu ho  do týchto

ťažkostí doviedlo. To je akože  základ vecí. A to si myslím,

je dostatočný dôvod na  odvolanie riaditeľa Slovenského roz-

hlasu, pretože bol zodpovedný  za podpísanie takýchto zmlúv,

ktoré pre  rozhlas boli nevýhodné, a  aj celého vedenia. Bol

to dôvod na odvolanie Rozhlasovej rady, pretože dlhodobe ne-

riešila  problémy pracovníkov  a problémy,  ktoré sa  týkali

programu. To  si myslím, že je  dostatočné zdôvodnenie. Skôr

ma udivuje, že parlament neriešil tiež túto situáciu, preto-

že pokiaľ viem, pracovníci  Slovenského rozhlasu sa obrátili

na  slovenský parlament  verejným listom. Prekvapuje ma, pán

Ftáčnik, že  ste o tom nevedeli,  pretože tento materiál bol

dostupný a je dostupný v tlači.

 

     Rád by som ešte odpovedal  na niektoré otázky, ktoré sa

týkajú etiky novinára a  pravidiel hry vo verejnoprávnej in-

štitúcii. Existuje rezolúcia 1003 Parlamentného zhromaždenia

Rady Európy, kde sa hovorí: "Profesia novinára obsahuje prá-

va i povinnosti, slobodu  i zodpovednosť." Nemienim tu čítať

všetky veci, ktoré  sa týkajú etiky, tak ako  to hovoril pán

Hrnko, ale  čosi také, ako  etická regulácia naozaj  exituje

a exituje o  tom celkom vážny  a zodpovedný dokument.  Stále

hovoríme o  Rade Európy, ako ju  rešpektujeme, ako ju nereš-

pektujeme, a na druhej strane  nie sme ochotní brať do úvahy

základné ustanovenia tohto orgánu.

 

     Pán Volf,  myslím, tu naznačil otázku,  že vedenie Slo-

venského  rozhlasu vymedzuje  priestor rozhlasovou  chartou.

Prepáčte mi, ale v každom  médiu, v každých novinách, v kaž-

dej  fabrike,  v  akomkoľvek  spoločenstve  musia nevyhnutne

existovať pravidlá hry. Bez toho,  že tieto pravidlá hry ne-

existujú, nevieme, podľa čoho  sa máme správať. Nemôžeme po-

vedať napríklad o dopravných predpisoch, že sú nedemokratic-

ké. To sú veci, ktoré hovoria  jasne o živote a smrti člove-

ka, ktorý sa do premávky dostane. Takisto musia existovať vo

verejnoprávnom rozhlase stanovené kritériá a pravidlá, podľa

ktorých  sa pracovník  takéhoto média  musí správať  a podľa

ktorých je prizývaný na zodpovednosť až po riaditeľa Sloven-

ského rozhlasu,  ktorý sa zodpovedá  v konečnom dôsledku  aj

tomuto parlamentu. Nevidím v  tom nejaké nedemokratické rie-

šenie. Práve vidím chybu vedenia v tom, že vlastne neexisto-

vali takéto pravidlá, a preto  som ani nepristúpil k nejakým

represiám alebo hromadným vyhadzovaniam,  ako sa o tom hovo-

rilo v  tlači, kde naši  novinári, žiaľ, veľmi  rýchlo varia

z klebiet na základe dezinformácií.  Keby si prečítali, keby

si preštudovali túto rezolúciu 1003, ktorá je pre nich závä-

zná, pochopili by, že klebeta je do istej miery trestná vec.

 

     Je  preto  úplne  pochopiteľné,  že vedenie Slovenského

rozhlasu analyzovalo z dostupných materiálov všetkých verej-

noprávnych rozhlasov v Európe, od BBC až po Švajčiarsky roz-

hlas, základné  pravidlá hry. Na  základe tejto analýzy  sme

vypracovali  základnú koncepciu,  akou sa  Slovenský rozhlas

ako verejnoprávna  inštitúcia má uberať.  A ubezpečujem vás,

že sme základ veci  postavili na verejnoprávnosti. Ale dote-

raz sa tu hovorilo o verejnoprávnosti, súvisí to aj s listom

pána Ormeho, aj so stanoviskom pána prezidenta, ale ju nikto

nedefinoval. Toto médium ju jednoducho do tejto chvíle nema-

lo. Treba si uvedomiť, že zákon je predsa len v tomto prípa-

de široká norma. A treba  si možno uvedomiť aj taký základný

fakt, že je tu značná neskúsenosť. Preto sa mi ustavične vi-

dí, a  všetko aj v  tomto parlamente nasvedčuje  tomu, čo by

sme mohli  definovať ako netrpezlivosť  v stave zrodu.  Táto

netrpezlivosť a z nej  prameniace nedorozumenia vyplývajú zo

základného zdroja  všetkých nešťastí, a  to je porovnávanie.

Porovnávanie môže  totiž pozitívne limitovať  len to, čo 

pozitívne je.  V opačnom prípade  podliehame optickému klamu

a zápasíme len s celkovou nepripravenosťou na fakt, že zdan-

livo pozitívna skúsenosť nemusí byť ani pozitívna, ani prav-

divá, ale, a to najmä,  zabúdame na skutočnosť, že akákoľvek

skúsenosť je v podstate  neprenosná. V spoločenských väzbách

najmä táto neskúsenosť so  skúsenosťou môže zapríčiniť vážne

kolapsy. Táto neskúsenosť  so skúsenosťou spečaťuje zlyhania

akýchkoľvek poradcov.  A v tejto  krajine, žiaľ, máme  práve

s poradcami tie najbolestnejšie  skúsenosti. Len si spomeňte

na päťdesiate roky.

 

     Biológovia  by nás  vedeli dostatočne  a aj  dostatočne

exaktne  presvedčiť aj  o tom,  prečo sú  vnútorne stanovené

hranice neprenosné.  Pomôžem si príkladom  z literatúry, ne-

pôjdem do biológie. Maďarský  prozaik Ferenc Szánta v románe

"Dvanásť hodín" zobrazuje  starnúceho šľachtica, ktorý expe-

rimentuje  s dvoma  mraveniskami. Prenos  mravcov z  jedného

spoločenstva do  druhého neznamená vyššiu  organizáciu alebo

prenos skúseností,  ale opak, znamená  rozvrat nového mrave-

niska. Čiže niet skúsenosti, ktorá nevyplýva z nejakého kon-

krétneho príkladu. Ako vidieť,  takáto skúsenosť je varovná.

Poradenstvá ako imputovať do konkrétnej spoločnosti konkrét-

nu skúsenosť môžu byť lákavé,  ale vcelku nám veľa osohu ne-

priniesli.  A ak,  tak nás  to ako  spoločnosť stálo nemálo.

Zaplatili sme však  vždy a aj v budúcnosti  budeme platiť za

fakt, že našu kašu nejedávame  za spoločným stolom. Preto sa

vždy nájde  nejaký Loktibrada a  zaskočí nás otázkou  "varíš

kašu, varíš, ale  jesť ju nebudeš". Najmä sa  mi žiada dolo-

žiť, nebudeš  ju jesť doma a  ani nebude prichutená domácimi

ingredienciami.

 

     Zhruba to hovorí vo svojom liste pán Orme. V tom liste,

o ktorom sa  tu toľko hovorí  a ktorý je  tak málo pravdivý,

ako  je aj  málo  vecný,  kvalifikovaný, lebo  vychádza viac

z domienok ako  zo skutočnosti samotnej.  Nejde tu však  ani

o skutočnosť, ani  o fakty. Pán Orme  iste len hmlisto tuší,

kde sa asi nachádza Slovenská republika. O tom, v akom stave

sa nachádza Slovenský rozhlas, má pravdepodobne veľmi zaned-

bateľné  vedomosti. Takisto  nepredpokladám, že  by sledoval

Slovenskú televíziu.  Pán Orme by však  dosť dobre mohol ve-

dieť, že aj  v krajine, ktorú pozná dôverne,  môže byť novi-

nár, šéfredaktor i riaditeľ média prepustený na hodinu. A aj

sa to  veľmi často stáva.  To je všeobecná  rovina problému.

Ale v krajine pána Ormeho  sa toto aj všeobecne prijíma. Ni-

komu nezíde  na um vyvodzovať  z takejto skutočnosti  závery

o neslobode tlače alebo masmédií. V prípade odvolania riadi-

teľa niektorej z verejnoprávnych  inštitúcií sa iste neobíde

takáto udalosť bez  povšimnutia, ale je to len  udalosť a po

nej nasledujú udalosti iné. U nás  je to zrejme tak, že musí

reagovať priamo  pán prezident. A aby  to malo patričnú úro-

veň, pán  prezident reaguje napokon aspoň  štatisticky mi to

tak  vychodí, veľmi  rád. A  potom už  reagujú všetci, ktorí

nestihli. A  čuduj sa svete, reagujú  práve v tých neslobod-

ných médiách, o ktorých sa  toľko - prepáčte - jalových rečí

naozaj povyslovuje.

 

     Je faktom,  že verejnoprávne médiá  sa dopúšťajú veľkej

neprávosti  a idú  mimo zákon,  že dovolia  osočovať. To  je

proste neprípustné v masmédiách, ktoré sa označujú za verej-

noprávne. A ak sa majú stanoviť takéto kritériá, neviem pre-

čo kričíme, že je zle,  ak sa stanovujú takéto pravidlá. Veď

je to, myslím si, prospešné  pre všetkých. V Haškovom románe

Dobrý vojak Švejk protagonista s  láskou spomína na svoj po-

byt v blázninci slovami: "Byl tu taký jeden muž a tvrdil, že

uvnitř zeměkoule je jěšte jedna, ale věčší." Z odpovede pána

prezidenta na list  pána Ormeho mi vychodí, že  aj vo vnútri

tohto štátu je ešte jeden, ale inakší. Zrejme o tom sa veľmi

často vyjadruje, a  je zaujímavé, že v období  od marca 1994

pánu prezidentovi nijako zvlášť  neprekážalo, že aj verejno-

právny  rozhlas,  aj  verejnoprávna  televízia  takmer alebo

vôbec nepripustila  vôbec do vysielania  zástupcov opozície,

a nebola to opozícia malá. Mala čo povedať, chcela sa k vše-

ličomu vyjadriť.  Toto obdobie bolo  tichom, ktoré bolo  pre

médiá príznačné. A ticho bol aj pán Orme.

 

     Štrajková pohotovosť v  Slovenskom rozhlase, neusporia-

dané pomery v oblasti jeho ekonomiky, séria nevýhodne podpí-

saných dohôd a zmlúv jasne signalizovali, že rozhlas je pred

kolapsom.  Ale netrápilo  to zrejme  nikoho z kompetentných.

Vtedy bol pán prezident spokojný.  A spokojní boli zrejme aj

prezidentoví poradcovia. A výsostne s takýmto nekompetentným

riadením rozhlasu bola spokojná  aj vtedajšia Rozhlasová ra-

da, o ktorej  som už hovoril, ktorá za  celé obdobie hlbokej

morálnej a finančnej krízy nezaujala jasné stanovisko, ktoré

by takúto  situáciu pomohlo riešiť. Pán  riaditeľ sa nedávno

v Národnej obrode  naozaj dal počuť, že  rozhlas sa postupne

v roku 1994 dostával z finančnej krízy, ale musím to zopako-

vať, z tej, do ktorej ho dostal.

 

     V rovine verejnoprávnosti sa presadzovala idea, že roz-

hlas má kontrolovať vládu, ale tým sa vlastne rozhlas celkom

alebo aspoň do značnej miery  priklonil k opozícii a po pre-

vzatí moci touto opozíciou sa s ňou aj stotožnil. Žiaľ, veľ-

mi výrazne a veľmi  presvedčivo. Denno-denne sa tu prestupo-

val a aj sa prestupuje  zákon o Slovenskom rozhlase. Naozaj,

veci sa nedajú rýchlo urobiť, ak sa chcú urobiť kultivovane.

Aj tak to poviem. Nevyváženosť informácií, emociálna zaťaže-

nosť tvorcov v oblasti  spravodajstva, tendenčnosť vo výbere

materiálu, neoverenie fakticity spravodajstva, to sú sústav-

né nedostatky a do tejto chvíle nectia vysielanie Slovenské-

ho rozhlasu.  Ale o tom  sa list pána  prezidenta nezmieňuje

a nezmienili sa o tom ani  páni poslanci sediaci v tejto ro-

kovacej  sieni. Pokojne  to však  vyslovia vo verejnoprávnom

médiu,  kedykoľvek, vždy  a všeobecne.  Uznávam kritiku, nič

nie je  dokonalé, ale naozaj kritika  by mala byť konkrétna.

Nemôžeme povedať, že médiá  sú neslobodné a vo všeobecnosti.

Kto z vás, páni, sa nedostal do verejnoprávneho rozhlasu? To

treba vecne povedať, že kedy.

 

     Popísalo sa a pohovorilo sa o rozhlasových čistkách to-

ho požehnane.  Nič konkrétne, lebo  nič také nejestvuje.  To

však neznamená, že v  kompetencii riaditeľa Slovenského roz-

hlasu  alebo televízie  nie je  aj prepustenie  pracovníkov,

ktorí Slovenský rozhlas alebo Slovenskú televíziu poškodzujú

finančne, profesionálne, zavádzaním  verejnosti. To je právo

každého vedúceho pracovníka, ktorý je zodpovedný za riadenie

akejkoľvek oblasti.

 

     Základná  filozofia  verejnoprávneho  média Slovenského

rozhlasu je vypracovaná. Pri jej tvorbe sme naozaj vychádza-

li z materiálov verejnoprávnych médií v celej Európe. Riadi-

li  sme sa  rezolúciou 1003  Parlamentného zhromaždenia Rady

Európy o etike žurnalistiky.  Neviem, nechcem vedieť, či mal

pán prezident  na mysli výrokom "Verím  však, že stav, ktorý

nastal v Slovenskej republike po  voľbách 1994 v oblasti mé-

dií, je  len prechodný a slovenskí  žurnalisti a masmediálne

inštitúcie budú o krátky čas pracovať na princípoch demokra-

cie,  plurality." Je  to tiež  všeobecná formulácia, vlastná

textom, na aké sme zvyknutí od poradcov pána prezidenta. Bo-

lo by celkom namieste, aby ju pán prezident vysvetlil. Nezá-

leží na forme. Možno sa mýlim  a ide len o nešťastnú štylis-

tickú figúru, ale keď je to figúra s vážnou možnosťou poško-

diť dobré  meno firmy alebo  štátu, ten, kto  ju vypustil do

priestoru, mal  by ju patrične zdôvodniť  a vysvetliť. To si

naozaj myslím, pretože  na to má každý človek  právo, aby sa

bránil a každý  človek má právo aj na to,  keď mu niekto po-

škodí, aby mu vysvetlil, prečo tak urobil.

 

     Pán Figeľ,  pokiaľ ide o  to, že nepoznáme v Európe mé-

dium, na  čele ktorého by  stál človek s  nejakou straníckou

príslušnosťou, nie  je to pravda.  Existuje, samozrejme, ne-

preveroval som si všetky,  ale konkrétne poznám, že riaditeľ

fínskeho rozhlasu, a to  je nejaký verejnoprávny rozhlas, je

členom zhodou okolností  Komunistickej strany Fínska. Nikomu

to neprekáža, pretože ak existujú pevné pravidlá hry, tak aj

riaditeľ  je  kontrolovaný,  či  sa  dopúšťa alebo nedopúšťa

straníckosti v riadení.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Do  rozpravy je ďalej  prihlásený pán poslanec

Peter  Weiss. Po  ňom sa  pripraví pán  poslanec Ján Smolec.

Faktické poznámky - s prvou vystúpi pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Budem veľmi stručný, ale keďže som bol dvakrát oslovený

pánom poslancom, veľmi stručne a fakticky zareagujem. Ak som

aj ja kritizoval  jeho členstvo a to, že  je poslancom a sú-

časne  riaditeľom, mal  som na  mysli, že  riaditeľ fínskeho

rozhlasu má  právo na svoje  politické presvedčenie, ako 

právo každý občan tejto krajiny,  s výnimkou toho, kde mu ho

ústava alebo  zákony odoberajú. Ale  ak ten človek  vykonáva

aktívnu politickú činnosť na  verejnosti a súčasne je riadi-

teľom verejnoprávnej inštitúcie, to je to, čo sme kritizova-

li.

 

     Druhá bola otázka, či sme nevedeli vo výbore o sťažnos-

tiach na  problémy Slovenského rozhlasu. Hovoril  som o inej

veci. O týchto sťažnostiach,  o ktorých hovoril pán poslanec

Tužinský, sme vedeli, rokovali sme o nich a v rámci právomo-

ci výboru sme navrhovali riešenia. Pripomeniem mu, že Národ-

ná rada  na návrh nášho výboru  schválila podnet na Najvyšší

kontrolný  úrad, aby  prešetrili isté  veci, ktoré  súviseli

s tými  ťažkosťami,  ktoré  tu  spomínal,  a niektoré ďalšie

otázky. Pravda je taká, že ani  náš výbor nemá právo a neja-

kým spôsobom možnosť ukladať  úlohy Rade Slovenského rozhla-

su, čiže niektoré veci bolo treba riešiť cez Radu Slovenské-

ho rozhlasu. Ak som hovoril, že výbor nedostal žiadne podne-

ty alebo  nerokoval, tak nerokoval o  veciach, ktoré súvisia

s objektívnosťou vysielania Slovenského  rozhlasu, alebo sú-

viseli v čase medzi marcom a - povedzme - decembrom minulého

roku, tak  ako to tu spochybňovali  minimálne dvaja páni po-

slanci.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Macuška.

 

Poslanec D. Macuška:

 

     Chcel by  som oznámiť, že  budem hlasovať, keď  sa bude

hlasovať, s náhradnou kartou číslo 8.

 

     A už  keď som pri slove,  zobral by som si  aj diskusný

príspevok. Rád by som sa vyjadril k otázke, ktorá tu už bola

viackrát omieľaná,  či prezident mal  prísť za tým  alebo za

iným účelom. Chcel by som upozorniť na skutočnosť, že prezi-

dent v každom prípade mal sem  prísť, nemal sem prísť na ko-

berec, nemal sem prísť na žiadne perzekúcie, ale úplne kľud-

ne sme sa  ho mohli opýtať na základnú  otázku, ku ktorej sa

vyjadril,  a nevyjadril  sa hocikomu,  ale priamo predsedovi

parlamentu, na  otázku vo vzťahu  k listu, kde  sa konkrétne

vyjadril, že o obsahu listu nevedel, bol písaný v angličtine

a takto ho aj podpisoval. Aspoň ohľadom tejto skutočnosti sa

v každom prípade  vyjadriť mal, či  si tento text  osvojuje,

alebo si tento text ani dodatočne neosvojil.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení kolegovia, kolegyne,

     vážený pán poslanec Tužinský,

 

     neviem, či vás má teraz osloviť ako vážený pán riaditeľ

alebo  vážený pán  poslanec. Vo  svojom príspevku  ste veľmi

presne popísali dôvody odvolania riaditeľa. Žiaľ, nezmienili

ste sa, alebo nehovorili ste k  tomu faktu, o ktorom sme ho-

vorili viacerí,  a to je otázka  vzťahu poslanec a riaditeľ.

Hovorili ste, že Národná rada v konečnom dôsledku kontroluje

riaditeľa.

 

     Dovoľte, aby som vám  položil niekoľko konkrétnych otá-

zok. Ako ste ako poslanec  Národnej rady hlasovali o zložení

rady, ktorá vás navrhla  na funkciu riaditeľa rozhlasu? Pro-

sím, nehovorte mi, že ste o tejto kandidatúre nevedeli, pre-

tože v tom prípade by som musel veľmi vážne pochybovať o ná-

vrhu. Ten návrh musí totiž  obsahovať životopis a musí obsa-

hovať  všetky  náležité  fakty,  to  znamená,  že ste museli

o tomto návrhu vedieť. To je prvá otázka.

 

     Druhá otázka:  Predstavte si hypoteticky,  že parlament

bude hodnotiť vašu prácu ako  riaditeľa. Ako vy ako poslanec

budete hodnotiť sám seba  ako riaditeľa? Predstavte si hypo-

teticky, že by vás parlament navrhol na odvolanie. Budete tu

vystupovať ako poslanec alebo ako riaditeľ?

 

     A  dovoľte ešte  poslednú otázku:  Chápem to,  že ak je

niekto člen politickej strany,  má isté politické presvedče-

nie a je niekde vo funkcii, isté názory ovplyvňujú jeho cho-

vanie. My tu ale  nehovoríme o jednoduchom členovi, hovoríme

tu  o poslancovi  a  poslanec  patrí k  vrcholným politikom.

Proste hovoriť  o tom, že poslanec  nepatrí medzi vrcholných

politikov, je  dehonestácia nás všetkých, ktorí  tu sme. Po-

slanec  je vrcholný  politik za  stranu, ktorú reprezentuje,

pretože presadzuje  jej názory. Tváriť  sa na jednej  strane

ako vrcholný  politik, ktorý presadzuje názory,  a na druhej

strane sa tváriť ako  nestranný, je istým spôsobom rozpolte-

nie osobnosti, pretože nie je to možné. Bol by som rád, keby

ste mohli trošku  viac povedať snáď aj k  tej otázke, ako sa

dívate  na to,  aby sa  vrcholný politik  závislý na strane,

pretože strana ho nominovala, môže  ho istým spôsobom aj od-

volať z tejto funkcie poslanca, stal riaditeľom verejnopráv-

nej inštitúcie.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Haťapka.

 

 

 

Poslanec K. Haťapka:

 

     Vážený pán predseda, nakoľko sa tu nedodržuje návrh pá-

na Polku, aby nebolo  toľko technických poznámok, navrhujem,

aby bol predložený návrh  na uznesenie a ukončenie rozpravy.

Žiadam, aby sa o tom hlasovalo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení kolegovia,

 

     4. novembra 1994 boli vytvorené rady rozhlasu a televí-

zie z členov navrhnutých tromi stranami parlamentnej väčšiny

- HZDS, SNS,  ZRS. V týchto radách  nie sú zástupcovia žiad-

nych iných parlamentných strán. Pred chvíľou tu vystúpil pán

poslanec a  zároveň riaditeľ Slovenského  rozhlasu, verejno-

právnej inštitúcie. Pýtam sa najmä pána poslanca, ako je za-

ručená  nezávislosť  vysielania  v  Slovenskom  rozhlase pri

týchto  skutočnostiach? Pán  poslanec tu  hovoril o určitých

ekonomických dôvodoch  odvolania predchádzajúceho riaditeľa.

My, ktorí sme boli v  minulom parlamente, veľmi dobre vieme,

aké boli ťažkosti Slovenského  rozhlasu pri schvaľovaní roz-

počtu a ostatných veciach. Tým, že nepovedal konkrétne dôvo-

dy, vlastne spochybnil svoje  argumenty. A sám sa vyjadroval

ku kritike a ja sa len  pripájam, že kritika musí byť aj ob-

jektívna.

 

     A nakoniec - už tu bol spomínaný článok 26 ústavy z ka-

pitoly základných  ľudských práv a slobôd.  Pýtam sa, ako sa

bude dodržiavať alebo má  dodržiavať za takéhoto stavu odsek

1 - sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Andel.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Chcel  by som  reagovať na  vystúpenie kolegu Ftáčnika.

Áno, je pravdou, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky

pre vzdelanie, vedu a kultúru  sa 13. mája 1994 zaoberal pe-

tíciou  pracovníkov Slovenského  rozhlasu, Odborového  zväzu

masmédií  pri Slovenskom  rozhlase a  takisto medziiným, ako

konštatoval, odporučil Najvyššiemu kontrolnému úradu, aby sa

zaoberal  komerčnými aktivitami  Slovenského rozhlasu. Bohu-

žiaľ, musím  konštatovať, že výbor nedotiahol  vec do konca,

nakoľko  Najvyšší kontrolný  úrad odovzdal  správu o šetrení

komerčných  aktivít Slovenského  rozhlasu. Táto  správa mala

byť už vtedy podkladom  na odvolanie pána riaditeľa. Skutoč-

ne, výsledky kontroly nie sú kladné, ale skôr naopak.

 

     Mimo iného by som si  dovolil citovať i vtedajšieho mi-

nistra zahraničných vecí pána  Eduarda Kukana, ktorý odpove-

dal na otázku Najvyššieho kontrolného úradu, že zmluvy, pre-

tože tam išlo aj o tzv.  tajné zmluvy, ktoré nemali byť zve-

rejnené, alebo zmluva, ktorej účelom je obchádzanie rakúske-

ho  zákonodarstva,  je  v  rozpore  so zásadami priateľských

vzťahov  medzi krajinami  a záujmom  Slovenskej republiky na

vzájomne výhodnej spolupráci s touto  krajinou a - to by som

chcel podčiarknuť - ako také i v rozpore so zahranično-poli-

tickými záujmami Slovenského rozhlasu. Prečo som tú poslednú

vetu zdôraznil?  Lebo človek, ktorý sa  dostal do postavenia

poradcu prezidenta, vlastne škodí i ďalej.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Tužinský.

 

Poslanec J. Tužinský:

 

     Predovšetkým odpoviem pánu Kováčovi  asi takto: Tam ne-

ďaleko vás sedí napríklad  vysoký akademický funkcionár. Ako

vieme, vysoké školy majú byť takisto nezávislé, má sa v nich

rešpektovať  prísna apolitickosť  a takisto  sa to nezlučuje

s vysokým postavením v oblasti politiky. To je jedna vec.

 

     Druhá vec - pán Kováč, vy ste boli ako podpredseda vlá-

dy  zodpovedný za  masmédiálnu politiku,  pokiaľ viem, okrem

iného, a teda časť zodpovednosti za to, čo som hovoril, padá

aj na vás. To znamená, že asi ste v danej situácii neriešili

situáciu, ktorá  v tomto médiu bola.  Aspoň ste ju neriešili

včas. Ak sa dovolávate svedomia, svedomie je taká kategória,

ktorá je síce pekná, ale to je z oblasti etiky. A tu hovorí-

me o  práve, sme na  pôde parlamentu. Tu  síce platia etické

pravidlá, tak  ako v každom dobrom  spoločenstve, ale predo-

všetkým tu platí zákon. Nijaký zákon nehovorí o tom, že ria-

diteľ verejnoprávnej  inštitúcie, ako je  Slovenský rozhlas,

nemôže byť poslancom. Bol som riadne zvolený v parlamentných

voľbách a som zodpovedný svojím  voličom za výkon svojho po-

slaneckého mandátu, kým mi to zákon umožňuje.

 

     Ďalšia vec - pán Lauko,  aby som mu odpovedal, ale sku-

točne nemienim  sa tu dať  vypočúvať, to je  zas ďalšia vec.

Odpoviem aj na otázku pána Lauka, ako sa stotožňuje právo na

informácie alebo  na verejné vystupovanie  vo verejnoprávnom

médiu, keď tam sedí riaditeľ z istého postu. Prosím vás, dú-

fam,  že  si  nemyslíte,  že  dennodenne  asi stihnem sedieť

v každej redakcii. To je  vec výkonu konkrétnych redaktorov.

To je  ich miera slobody, s  akou vykonávajú svoje povolanie

a pre čo sa rozhodnú. Ale  nie je pravda, že vo verejnopráv-

nom rozhlase môže každý chodiť  tárať. To zas by som nepove-

dal. Verejnoprávny  rozhlas má isté  nároky na vystupovanie,

má isté nároky na etické normy a tie sa jednoducho musia do-

držiavať. Právo  z ústavy ešte  nezaručuje právo jednotlivca

na takéto vystúpenie, pretože nemusí byť naň dostatočne kva-

lifikovaný.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Weiss.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Mám  opakovanú skúsenosť,  že keď  sa chystám  vystúpiť

v rozprave, tak sa dá  návrh na prerušenie rozpravy. Dovoľte

mi preto, keďže nepochybujem  o výsledku hlasovania, aby som

zareagoval aspoň faktickou poznámkou.

 

     Dámy a  páni, robí sa  tu diskusia o  liste prezidenta,

ale  v  skutočnosti  sa  tu  diskutuje  o chápaní demokracie

a slobody tlače,  o spôsobe vykonávania  moci, a čo  je ešte

dôležitejšie, o kultúre narábania s mocou. Práve v tejto ve-

ci, dámy a páni, sa  žiaľ, rozdelila nielen koalícia, opozí-

cia, ale celá slovenská spoločnosť, a tu sa začína odohrávať

najväčšia dráma slovenskej politiky.

 

     Po druhé by som chcel povedať, že imidž Slovenska robia

predovšetkým slová a skutky  slovenských politikov a nie no-

vinári. To,  že imidž Slovenska sa  za predchádzajúcej vlády

zlepšil, je výsledok konkrétnych krokov a štýlu vlády, ktorá

tu bola a nie spôsobu písania o nej. Chcel by som tiež pove-

dať, že je zbytočné urážať sa na novinárov a humoristov. My,

politici sme s nimi na  jednej lodi. Spoločne zodpovedáme za

to, či tu bude alebo nebude demokracia, resp. akú podobu bu-

de mať naša demokracia.

 

     Chcel by  som tiež povedať, aby  sme prestali zotrvávať

v presvedčení, že tu stále  niekto organizuje nejaké sprisa-

hanie voči  Slovenskej republike. Keby  to tak bolo,  tak by

Slovenskú republiku  nebolo uznalo toľko  krajín. Prosím vás

pekne, prečo sa správame tak, ako by sme mali nejaké komple-

xy menejcennosti, ako by sme mali nedostatok sebadôvery?

 

     Pána poslanca Kunca by som  sa rád spýtal, či si myslí,

že  jeho návrh,  aby pán  Orme bol  vyhlásený za personu non

grata v Slovenskej republike, prispeje k tomu, že zahraniční

žurnalisti sa  viac vcítia do zložitej  situácie mladej Slo-

venskej republiky a pri písaní  o jej problémoch budú láska-

vejší. Chcel by som spýtať,  o čo opiera toto svoje presved-

čenie.

 

     A  ešte jedna  poznámka, dámy  a páni.  Hovorilo sa  tu

o komentároch v Slovenskom rozhlase  a o politickej orientá-

cii  novinárov. Chcem  sa preto  spýtať, či  existujú nejaké

zoznamy novinárov podľa ich  politickej príslušnosti, na zá-

klade ktorých  sa robí, alebo bude  robiť selekcia, kto bude

alebo nebude mať možnosť vystúpiť s komentárom.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, máte ešte 20 sekúnd.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     A  na záver  by som  chcel povedať  už len  jedno. Dámy

a páni, hovorme o tom, ako dospieť k skutočne verejnoprávnym

inštitúciám a nerobme tu ping-pong, kto viacej ovládal alebo

ovláda masovokomunikačné prostriedky.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, uplynuli tri minúty.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Už len jednu vetu. Mali by sme raz na program rokovania

Národnej  rady zaradiť  diskusiu o  verejnoprávnych inštitú-

ciách a  zrejme  sa dopracovať k  takej podobe zákona, ktorá

tieto konflikty zavŕši.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predseda.  Pán poslanec Tužinský, nazdávam

sa, že ste inteligentný človek a ani nemôžete veriť tomu ar-

gumentu, ktorý  ste použili, keď  ste hovorili o  tom, že tu

sedí taktiež vysoký akademický  funkcionár a ako je zabezpe-

čená jeho nezávislosť. Predsa  on je volený akademickými or-

gánmi a ide o úplne  inú nezávislosť. V tomto prípade, ktorý

sa dotýka vás - vyzývali ste tu, aby sme boli konkrétni, tak

vari by bolo najlepšie začať od vás priamo - ste sám poveda-

li, že v konečnom dôsledku kontrolu riaditeľa rozhlasu usku-

točňuje tento  parlament. Hovoríte, že by  nemal do verejno-

právnej inštitúcie každý chodiť  tárať. Lenže kto to posúdi,

kto tára? Možno máte dojem, že ja táram, ja môžem mať dojem,

že tu ktosi iný tára. A práve  z toho dôvodu by mal byť ria-

diteľ rozhlasu nezávislý, aby  nebol priamo účastníkom sporu

- povedal by som. Z toho dôvodu  si myslím, že tento váš ar-

gument vonkoncom neobstojí.

 

     Ale pôvodne  som sa hlásil s  faktickou poznámkou kvôli

procedurálnemu návrhu, ktorý tu odznel. Znel tak, pokiaľ to-

mu rozumiem, že  sa má dať návrh na uznesenie  a potom sa má

ukončiť rozprava. Je to tak? Nazdávam  sa, že to nie je mož-

né,  pretože návrh  na uznesenie  možno dať  len v rozprave.

Takže, pokiaľ chcem, a každý, kto vystupuje v rozprave, môže

dať návrh na uznesenie a je tu poradie, ktoré vlastne nie je

možné zmeniť, jedine, že by sa tí, ktorí sú prihlásení už do

rozpravy, vzdali  svojho poradia. Pokiaľ je  tu vôľa, aby sa

nejaké uznesenie navrhlo, rozprava musí proste pokračovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Cingel.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Chcel by som zareagovať na  to, čo hovoril pán poslanec

Weiss. Položil si niekoľko otázok a zároveň aj odpovedal. Dá

sa povedať, že sa zameral na  to, že ako sa tvorí imidž Slo-

venska v zahraničí.  Potom hovoril o tom, ako  dospieť k ve-

rejnoprávnym inštitúciám.  Myslím si, že túto  otázku si sám

zodpovedal vtedy, keď riadil schôdzu Národnej rady pri odvo-

lávaní televíznej rady, kde v  prvom kole jednoducho sme te-

levíznu  radu  neodvolali,  tak  to konštatovali skrutátori,

a pán predsedajúci Weiss nechal jednoducho túto voľbu opako-

vať, pokiaľ jeho poslušní príslušníci v druhom kole túto ra-

du neodvolali. Čiže, aj toto  je metóda ako dospieť k verej-

noprávnym inštitúciám, keď už je tu položená táto otázka. Aj

takto  nás zahraničie  vtedy vnímalo  a pýtam  sa, či nás má

dnes vnímať nejako ináč.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

   Ďakujem. Pán poslanec Macuška.

 

Poslanec D. Macuška:

 

     Chcel by som dokázať, že konkrétne tento list pána pre-

zidenta sa nedá vytrhnúť z  celého kontextu jeho rôznych re-

akcií a nedá sa vytrhnúť  ani zo stanovísk prezidenta a pre-

zidentskej kancelárie.  Tento stav nie  je nový. Tento  stav

bol už aj  v minulosti. Dovolím si v  tej súvislosti citovať

z Literárneho týždenníka, ktorý v článku ešte zo 14. októbra

1994, kde sa pýtali... /prerušený mikrofón/.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Máte zapnutý mikrofón, pán poslanec.

 

Poslanec D. Macuška:

 

     Tu by som si dovolil citovať slová pána predsedu parla-

mentu, kde konkrétne uvádza: "Myslím, že robil správne", ho-

vorí sa o pánu prezidentovi "pokiaľ sa vyhlásil za preziden-

ta  všetkých  občanov  Slovenska.  Prezident  nesporne  túto

správnu ideu - po čase sa  táto idea kamsi vyparila a prezi-

dent sa začal správať zvláštne. Obklopil sa poradcami, a po-

radcami takých protirečivých politických  prúdení, že z toho

mohol vzniknúť len názorový  chaos. Najmä predstavitelia bý-

valej  VPN boli  pri prezidentovi  veľmi aktívni,  nešetrili

energiou a ani účelovým  poklonkovaním. Čoskoro sa prezident

stal hovorcom svojich poradcov.  Začal podnikať kroky, ktoré

boli v rozpore  s jeho právomocami a ktoré,  podľa môjho ná-

hľadu, objektívne  škodili Slovenskej republike  tým, že de-

stabilizovali  vnútornú a  vnútropolitickú scénu."  Chcel by

som zdôrazniť, že tento stav existuje aj v súčasnosti a ten-

to list je práve toho dôkazom.

 

     Chcel by som zdôrazniť, že prezident má vlastne odvode-

nú silu od  parlamentu. Ale od koho má  odvodenú silu prezi-

dentská kancelária, keď v  skutočnosti túto obrovskú silu de

facto  aj vykonáva?  Preto by  som rád  upozornil na  článok

102, kde  je uvedené, čo  všetko prezident môže:  "zastupuje

Slovenskú republiku  navonok, prijíma a  poveruje veľvyslan-

cov, zvoláva  ustanovujúcu schôdzu Národnej  rady, môže roz-

pustiť Národnú  radu v určitých  prípadoch". A takto  by som

citoval, až by som sa dostal  k určitému bodu, k bodu j/ "je

hlavným  veliteľom ozbrojených  síl". Potom  mi znie strašne

paradoxne, že niekto také  dôležité rozhodnutia v prezident-

skej  kancelárii pripraví,  pán prezident  si ho  neprečíta,

podpíše.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kunc.

 

Poslanec B. Kunc:

 

     Rád vysvetlím, hoci som  to na začiatku svojho vystúpe-

nia povedal.  Ak si pán Orme  neoveril informácie, ktoré do-

stal - neviem,  aké všelijaké boli - a  vyslovil tie výroky,

ktoré vyslovil  a ktoré považujem  za nepravdivé a  za hodné

zavrhnutia,  tak z  toho vychádzam,  že aj  z titulu  svojej

funkcie zanedbal niečo, čo  nemal. Veď je riaditeľom význam-

nej organizácie na ochranu novinárov, takže nie je jedno, čo

napíše.  A tak  si myslím,  že keby  som také  niečo napísal

o určitej krajine  a, pochopiteľne, že to  sa vzťahuje aj na

jej občanov, na  jej štátne spoločenstvo, tak by  som sa bez

ohľadu  na to, či by ma  kvalifikovali za  personu non grata

alebo nie, neukázal v nej nie dva roky, ale aj päť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Haťapka.

 

Poslanec K. Haťapka:

 

     Vážený pán predseda, vzhľadom na  to, že skutočne tu by

sme  o tomto  bode mohli  hovoriť aj  tri dni, navrhoval som

a navrhujem predložiť uznesenie a ukončiť rozpravu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, pán poslanec o  tom, že navrhujete ukončiť rozpra-

vu,  sa hlasuje  bez rozpravy,  ale netýka  sa to, žiaľbohu,

faktických poznámok.  Z pozície predsedajúceho  musím udeliť

slovo tomu, kto žiada faktickú poznámku. Po skončení faktic-

kých poznámok môžeme hlasovať o vašom návrhu.

 

     Pán poslanec Weiss.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Chcel by som povedať iba to, že ak si všetci spomíname,

vtedy pri tom hlasovaní  boli rozdielne interpretácie obsahu

lístkov, bolo zmätočné  hlasovanie. Ako predsedajúci schôdze

som jednoducho reagoval na  informáciu, na stanovisko, ktoré

sa  zrodilo na  základe hlasovania  poslancov - skrutátorov.

Nebolo v mojej moci, aby som robil niečo iné.

 

     Diskusia, dámy  a páni, smeruje tak,  že sa odvádza po-

zornosť od príčin k dôsledku.  Totiž príčiny sú tu jasné. Tu

sa stali určité konkrétne  kroky. Nekultúrnym spôsobom došlo

onej noci k prevoleniu rád Slovenskej televízie a Slovenské-

ho rozhlasu tak, že nemajú pluralitné zloženie. Za riaditeľa

Slovenského  rozhlasu bol  zvolený poslanec  za HZDS. Myslím

si, že to sú fakty, o ktorých sa treba rozprávať a nie odvá-

dzať pozornosť na to, že niekto na tieto fakty reagoval.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kňažko.

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Dámy a  páni, chcel by som  iba upozorniť na to,  že už

viackrát  zaznelo v  tejto sále,  že pán  prezident podpísal

niečo, čo si neprečítal. Rád by  som upozornil na to, že pán

poslanec Slobodník to povedal ako  dohad, že to vyslovil ako

neoverenú správu, a  teraz sa to používa a  použil to aj pán

poslanec  Macuška ako  argument. Navyše,  ako argument alebo

objektívnu skutočnosť používa komentár z Literárneho týžden-

níka. Myslím si,  že sa tu naozaj miešajú  hrušky s jablkami

a upozorňujem na túto skutočnosť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predseda, návrh  kolegu Haťapku je zmätočný,

pretože môže dať návrh na ukončenie rozpravy, ale v tom prí-

pade v  rozprave neodznel žiadny návrh  na uznesenie a tento

bod končí. V takom prípade budem  hlasovať aj ja za. Ale ne-

môžete porušiť poradie prihlásených, aby teraz niekto vystú-

pil. Buď  končíme rozpravu a bez  uznesenia, alebo pokračuje

rozprava, pokiaľ nezaznejú v rozprave návrhy na uznesenie.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán podpredseda Húska.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Chcel by  som znova upozorniť, že  naozaj odchádzame od

hlavného  bodu. Bodom  je tu  práve posúdenie korešpondencie

pána prezidenta s pánom Ormem a  toto by sme mali v podstate

prerokovávať.  Zároveň  s  celou  rozhodnosťou  by som chcel

zdôrazniť, že sústavne sa predkladá  zdanie, že tu sa udiali

nejaké nedemokratické kroky presilovky. Celý čas, už tri ro-

ky  prebiehala trvalá  masmediálna presilovka  proti určitým

prúdom  a určitým  smerom v  slovenskej politike,  a to bolo

podľa tých,  ktorým slúžila, všetko v  poriadku. Volebné vý-

sledky však dvakrát ukázali, že stanovisko veľkej časti oby-

vateľstva nie  je toho názoru,  ako presila masmédií.  Tieto

sily mali možnosť sústavne  mať mocenské pozície v rozhlase.

Pán bývalý riaditeľ rozhlasu predsa denno-denne demonštroval

svoju straníckosť, svoju  jednostrannosť, svoju neobjektivi-

tu. Bez takéhoto  videnia pôsobenia verejnoprávneho rozhlasu

a televízie je  veľmi ťažko inak  chápať oprávnenú nespokoj-

nosť s takouto praxou. Prosím,  uvedomme si to. Je to jedno-

ducho trvalá jednostrannosť, ktorá sa vo verejnoprávnom roz-

hlase a  televízii diala a  ide o nápravu,  ide o narovnanie

riešenia. Nejde o mantinelový prevod z jednej strany na dru-

hú. To nie  je pravda, veď vy to  sami, vážení páni poslanci

z opozičného  tábora, veľmi  dobre viete.  Viete si spočítať

periodiká, viete si spočítať rozsah tlačeného slova a viete,

v akom rozdelení vlastne pôsobí.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Slobodník.

 

 

Poslanec D. Slobodník:

 

     Chcel by  som reagovať najprv na  pána Kňažku. Nebol to

dohad, ale  boli to informácie  od členov delegácií  klubov,

ktoré navštívili  pána prezidenta. Ale opozícii  sa tu darí,

ako vždy sa darilo  tejto opozícii, krásne obchádzať podsta-

tu. Chcel  by som počuť  priame odpovede. Je  napríklad veta

- len jednu citujem, lebo mám krátky čas - o tom, že na Slo-

vensku nie je sloboda tlače, platná alebo nie? Je na Sloven-

sku sloboda tlače alebo nie je? Ak nie je, tak má pán prezi-

dent pravdu, ak je, a vy všetci viete, že je, to netreba ani

dokazovať, pán prezident mal prinajmenej na to reagovať. Vy,

pán Šimko, a tutti quanti, to  je môj obľúbený výraz, ako mi

to opozícia  vyčíta, chodíte okolo  horúcej kaše. Odpovedzte

na konkrétny  text sémanticky, ktorý pán  Kováč tak spochyb-

nil, na  konkrétny význam listu  jedného, listu druhého.  To

ste sa ani jeden nepokúsili.  Pán Šimko nám tu prečítal lek-

ciu o  tom, že vlastne má  pán Orme pravdu, tak  to vyznelo,

ale keď to rozmelníme na drobné, tak pravdu nemá. Všetky je-

ho  tvrdenia sú  nepravdivé, začínajúc  pánom Košickým, atď.

O to teraz ide.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predseda, vzhľadom na to,  že tu doteraz nebol daný

návrh  na  uznesenie,  navrhujem  takéto uznesenie: Poslanci

HZDS, ZRS a SNS sa zaväzujú,  že výsledky pamätnej noci z 3.

na 4. novembra dajú na poriadok a ospravedlňujú sa preziden-

tovi republiky.  Prosím, aby o mojom  návrhu na uznesenie sa

hlasovalo bez rozpravy. /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Musím  vás upozorniť,  že návrh  bol daný  aj v prejave

predsedu klubu  HZDS pána Cabaja,  a takisto bol  daný pánom

poslancom Haťapkom.

 

     Návrh na uznesenie bol, že treba prijať uznesenie.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Ale nebol  daný text. Ja  som dal text.  Text nedal pán

Haťapka, čiže ho dopĺňam.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Bude sa k nemu  otvárať diskusia. Pani poslankyňa Aibe-

ková.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Vážené kolegyne,  kolegovia, ospravedlňujem sa,  že vy-

stupujem v tejto diskusii, pretože som to vôbec neplánovala,

ale nakoľko sa neustále spomína rokovanie parlamentu z 3. na

4. novembra a  všetko sa vlastne odvíja od  tohto, chcem vám

pripomenúť, dámy a páni z terajšej opozície, že ste sa vtedy

schôdze nezúčastnili, dobrovoľne ste  odišli, a preto ste sa

vzdali aj  možnosti predkladať nejaké návrhy  na členov rady

a na všetky pozmeňovacie návrhy, ktoré tu odzneli. Zostal tu

jeden jediný poslanec. A keďže sa držíte toho hesla, že brv-

no vo svojom oku nevidíte,  ale smietku v oku opozície vidí-

te, dovolím  si aj ja  odcitovať zo stenografického  záznamu

30. schôdze Národnej rady, a  to práve pána poslanca Mikloš-

ka, ktorý sa takto prihovoril vtedajšej opozícii: "Chcem len

v mene nášho  klubu pripomenúť, že dnes  ťaháme dovtedy, do-

kiaľ schôdzu  neskončíme. Ak ste unavení,  môžete odísť. Po-

kiaľ budeme uznášaniaschopní, budeme pokračovať. To znamená,

že  táto schôdza  skončí a  bude pokračovať  ďalšia schôdza,

ktorá je mimoriadna." Takže  pripomínate niečo, čo ste dávno

urobili v apríli roku 1994.

 

     Ďakujem.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Weiss.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Vážená  kolegyňa Aibeková,  viete, tá  dlhá parlamentná

noc z 3. na 4. či sa nám to páči alebo nie, kultúrne a poli-

ticky rozdelila  túto spoločnosť. /Šum v  sále./ Mali by sme

smerovať k niečomu inému, aby  sme tú medzeru medzi nami za-

tvárali a nie, aby sme  ju ešte viacej rozširovali. Preto by

som sa chcel vrátiť k slovám, ktoré tu povedal môj ctený ko-

lega Augustín Marián Húska. Myslím si,  že ide o to, aby sme

spoločne dospeli k  skutočne verejnoprávnym inštitúciám, aby

sme všetci mali vždy istotu,  že ku každej politickej strane

a ku  každému  politikovi  sa  bude verejno-právny Slovenský

rozhlas a Slovenská televízia správať podľa rovnakých pravi-

diel, že v období  predvolebnej kampane sa počas televíznych

novín nebudú  vysielať šoty z volebných  mítingov neskôr ví-

ťazného hnutia, ktorému bol, ako sa potom povedalo, riaditeľ

politicky poslušný, atď.

 

     Preto sa vraciam k tomu,  čo som už povedal. Pripravme,

možno aj na základe  stretnutí predsedov poslaneckých klubov

spoločne program  na niektorú zo schôdzí  Národnej rady, aby

sme všetky problémy, ktoré okolo verejnoprávnych elektronic-

kých masmédií sú, spoločne vyriešili tak, aby sme sa presta-

li podozrievať, aby  sme mali tú istotu, o  ktorej som teraz

hovoril.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán  predseda, chcel by som  odpovedať pánu Slo-

bodníkovi, ktorý  dal konkrétnu otázku,  či veta, ktorú  pán

prezident napísal  v liste, že  na Slovensku nie  je sloboda

tlače, je  pravdivá alebo nie. Teraz  veľmi zvažujem, či pán

Slobodník nemá iný list ako ja, pretože ani v anglickom tex-

te ani v slovenskom takáto veta uvedená nie je, takže sa ne-

dá vyjadriť,  či je pravdivá  alebo nie je  pravdivá. Prosím

vás, keď chceme konkrétne  otázky, hovorme skutočne konkrét-

ne. Nerobme tu ekvilibristiku so sémantikou a logikou, ktorá

navyše nie je celkom presná,  ale buďme takí dobrí a ohľadu-

plní k sebe a pýtajme sa potom na konkrétne veci.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán podpredseda Ľupták. Prepáčte, pán poslanec

Kňažko, nebolo  tam zase vaše meno.  Prosím, najskôr pán po-

slanec Kňažko. Prosím, keby ho technika prepojila.

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Ďakujem za slovo. Chcel by  som upozorniť na jednu vec,

o ktorej sme tu  dnes hovorili, ale hovorili málo.  V tú pa-

mätnú noc tu síce nesedeli opoziční poslanci, ale do hlbokej

noci tu sedeli zástupcovia  diplomatických zborov, sedeli tu

zahraniční novinári. Neboli to a  nie sú to nepriatelia Slo-

venska. Svoje  veľké znepokojenie vyjadrili  demaršom, veľmi

zrozumiteľným. Druhé  znepokojenie nastalo, keď  ste to, pán

predseda,  vysvetľovali  a  interpretovali  tento demarš ako

vyznamenanie. A to sú,  prosím, faktory, ktoré vytvárajú ob-

raz o našej spoločnosti,  o riešení našich vnútropolitických

pomerov. Nie  zlí novinári, nie  zlí opoziční poslanci,  ale

to, čo sa tu dialo v tú noc. Na základe ich vlastných analýz

a pozorovaní dospeli k takémuto názoru. To jednoducho nemož-

no poprieť.

 

     Rád by  som ešte odpovedal priamo  pánu poslancovi Slo-

bodníkovi. Áno, je tu  hrubo zmanipulovaná slovenská televí-

zia,  ktorá počas  volebnej kampane  porušila volebný zákon.

Konštatovala to  volebná komisia, konštatovala  to Rada Slo-

venskej televízie.  Ten skeč, ktorý mal  vyzerať ako náhoda,

plus  tá správa  z Tomášikovej  z HZDS,  to všetko  prispelo

k zmanipulovaniu  volieb a  k porušeniu  zákona. A televízia

i po výmene  riaditeľa, zrejme rovnako  poslušného, a prajem

vám väčšieho odborníka, ostáva rovnako zmanipulovaná.

 

     A ešte jednu poznámku na  záver, ktorá sa týka poslanca

a riaditeľa  rozhlasu  pána  Tužinského.  Nechcem pochybovať

o vašich odborných kompetenciách.  Je zbytočné porovnávať to

s čímkoľvek, s  univerzitou, atď. Asi  sme prepočuli to,  čo

povedal pán Ftáčnik. Niet  v demokratickej krajine riaditeľa

verejnoprávnej inštitúcie, ktorý je takto angažovaný v poli-

tickej strane. Tým, že zotrvávate  v tejto funkcii a súčasne

ste poslancom politickej strany, robíte oveľa viac zlého pre

obraz  Slovenska, ako  ktoríkoľvek zlí  a neprajní  novinári

platení zahraničnými agentúrami, ktorých nitky už pomaly za-

čínate pociťovať, pán Slobodník.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Najskôr  kým vystúpi  pán podpredseda  Ľupták, pánu po-

slancovi Kňažkovi:  Pán poslanec, dobre viete,  že z každého

stretnutia /šum v sále/ - pán poslanec Kňažko ma vyzval, som

povinný mu odpovedať. Viete, že  z každého stretnutia so za-

hraničnou delegáciou alebo s niekým,  s ktorým sa riešia po-

litické  otázky, sa  robí zápis.  V tomto  zápise, keď si ho

pozriete, je  napísané, že tieto  slová použili páni  veľvy-

slanci,  ktorí demarš  doniesli,  aby  sme to  považovali za

priateľské upozornenie. Nič iné som nepovedal. Ja to v zápi-

se, môžete si to pozrieť.

 

     Prosím, pán podpredseda Ľupták.

 

Podpredseda J. Ľupták:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     chcem na  niektoré otázky a vyjadrenia  aj ja reagovať.

Pán Kňažko, povedali ste, že televízia je manipulovaná. Pred

dvoma týždňami  sme dali avízo do  televízie, že naša strana

zasadá a že je tu hosť z Francúzska, aby televízia  natočila

naše zasadnutie. Neprišla, nič sa  nevidelo. A je to strana,

ktorá je vo vládnej koalícii. Vy ste v Uľanke zasadli za je-

den stôl a už aj o vás vysielali minulý týždeň. Ako je mani-

pulovaná, pýtam sa? Prečo plačete nad rozliatym mliekom? Ma-

li ste  možnosť, ukážte ľudu tejto  krajiny, že budete robiť

takú politiku, aby vás ľud bral. Aj my ju musíme robiť takú.

A divím sa  vám, keby minulý režim  nebol existoval, neviem,

čo  by ste  boli vynášali  na svetlo  sveta. Ale  všetci ste

v tom mali vzdelanie, všetci ste ho získali, teda musíme po-

vedať, že ste ho získali  podvodom, keď osočujete ten režim.

Museli ste  ho získať podvodom. Mne  nebolo dopriane to, aby

som mohol  ísť študovať, pretože som  sa postavil proti tomu

režimu takisto. Bol som vyhodený,  ale vy, čo ste získali aj

dva-tri tituly, dnes tu osočujete.

 

     Prečo plačeme nad jedným  televíznym redaktorom a mode-

rátorom, ktorého prepustíme? Nad 350  tisíc robotníkmi nikto

neplače, ani pán Orme sa nepýta, koľko u nás zarábajú robot-

níci, ženy  na východe, atď.  Nikto sa nebude  pýtať, len tu

ideme plakať, čo  sa tu len stalo a čo  sa tu deje. Pre Boha

živého! Myslím si, že by sme  sa mali zaujímať o to, ako ľu-

dia žijú  dole. A o to  sa, pán Kňažko, nezaujímate  ani vy,

ani pán Černák, ani nikto z vás, ani pán Čarnogurský.

 

     Ďalej vám chcem povedať, že  som nikdy nebol proti tomu

a vždy som aj v minulom  režime hovoril, že režim padol pre-

to, že nedovolil novinárom  písať pravdu, nedovolil kritizo-

vať. Nie režim, ale politici, lebo režim nie je zlý. Ani je-

den režim - povedal by som - nemusí byť zlý. Ale režim robia

ľudia a záleží na tom,  ako ho robia. Žurnalisti, spisovate-

lia v ťažkej dobe ľud tejto krajiny pomýkali dopredu, snaži-

li sa ho zjednocovať, no  dnes mnohí sa snažia rozbíjať. Po-

viem príklad.  Prečo sa o nás  alebo o mne toľko  hovorí, že

som radikál, že som ultraľavičiar a neviem čo všetko, že na-

ša strana  je neviem aká. Pýtam  sa vás, pán Kňažko,  asi sa

nebudete smiať, musím to otvorene  povedať, kto ženie do ra-

dikalizmu ľud tejto krajiny? Na to sa pozrime. Kto ženie ro-

botníkov do  radikalizmu? Ak žena,  ktorá zarába vo  Vranove

nad Topľou 3  300 Sk, asi sa smiať  nebudete, keď príde sem,

a príde  sem dav  ľudí a  spýta sa  vás. Tí  už nebudú kolom

búchať na dvere ako na  starej Národnej rade, ale spravia tu

poriadky. Áno, my politici ich  ženieme do radikalizmu. A to

si uvedomte.

 

       Myslím si,  že netreba robiť z  toho nejakú tragédiu,

pretože, môže o mne písať redaktor novín, či Nového času pán

Škorňa, či v ktorýchkoľvek iných časopisoch, pán Bača v SME,

ale nemôže ma dehonestovať. Nemôže ponižovať moju rodinu. To

je setsakramentský rozdiel. Keby  redaktor na Západe spravil

to,  čo spravili  v Novom  čase, že  fotografiu mojej netere

zverejnili na prvej strane Nového času, čo vôbec nebola ona,

nikdy v  histórii nebola v Bratislave,  oni ju vyfotografujú

a napíšu, že strýko ako robotnícky boss sa chváli, že sa bu-

de voziť v Hyundai. Pýtam sa vás, pre Boha živého, keby toto

spravil novinár na Západe,  tak majiteľ denníka si nedovolí,

aby ho  ďalej držal a  ten by už  nikdy v histórii  do novín

neprišiel písať, aby jeho denník  zlikvidoval. Ale my tu ta-

kýchto ľudí platíme. Nech ma kritizujú, nech píšu, Ľupták je

taký alebo onaký, ale nech ma nedehonestujú, nech ma neponi-

žujú.

 

     Všimnite si, aj včera brat  pána Ftáčnika ako len múdro

hovoril, ako len hovoril, ako murári tu nemôžu byť, lebo vy-

murujú krivú stenu, a tí múdri tu musia byť. Veď ste tu boli

štyri roky. Kam ste tento ľud doviedli? Pýtam sa: Kam? Neob-

hajujem minulý režim, ale vás sa pýtam, kam ste ho doviedli.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán podpredseda, máte dvadsať minút.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Obohacujete sa  na tomto ľude,  ktorý tu tvorí  majetok

štyridsať rokov. A  ja som ho tvoril, ako  vy všetci, ale vy

bohatnete a ľud  ženiete do chudoby. Kedy sa  vy, pán Čarno-

gurský, pán Mikloško, ako povedal, že chce prijať uznesenie,

kedy sa oni ospravedlnia ľudu tejto krajiny? Som zvedavý.

 

     Ďakujem vám.

     /Potlesk./

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Hrnko.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Mám inú  záležitosť, ale pán  podpredseda Národnej rady

Ján Ľupták, vy  ste ústavný činiteľ, vy ste  jeden z najvyš-

ších  ústavných činiteľov  tohto štátu,  a preto  by som vás

žiadal, aby ste sa  nevyhrážali ostatným ústavným činiteľom,

že použijete neústavné prostriedky na to, aby ste ich umrav-

nili. To vás žiadam. Prečítajte si, čo ste povedali a zamys-

lite sa nad tým, a neobviňujte novinárov, že niečo o vás pí-

šu. To je jedna vec.

 

     Druhá vec,  aby som bol  trošku ústretový voči  vládnej

koalícii, musím povedať, že v  jednom s ňou súhlasím: Nie je

to pravdivo uvedené ani v liste pána Ormeho, ani v liste pá-

na  prezidenta. Tie  skutočnosti, ktoré  sú tam kritizované,

nenastali po voľbách roku 1994,  nastali až 3. a 4. novembra

1994.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Poslanec Slobodník.

 

Poslanec D. Slobodník:

 

     Pán poslanec Kováč už dnes zahral menej inteligentného,

než je. Vážim si jeho inteligenciu, preto hovorím. Najprv sa

zatváril,  že iba  z Národnej  obrody sa  dočítal o utajenom

zázname zo  zasadnutia vlády v  čase, keď on  bol - a  teraz

poprosím  pána premiéra,  aby  vytiahol  ten záznam,  aby sa

všimlo, čo  povedal vtedy pán podpredseda  vlády Kováč. Bolo

to vo februári 1994, keď ešte verne slúžil aj s pánom Morav-

číkom pánu  Mečiarovi, teda vláde. Takisto  sa zahral, totiž

podsunul mi  myšlienku, že citujem  z listu pána  prezidenta

Kováča - myšlienku o slobode  tlače. Tá myšlienka je obsiah-

nutá v liste pána Ormeho. A  síce, hovorí sa tam, mám tu ten

text, bohužiaľ, čítam z angličtiny, tak prepáčte nejaké kos-

trbatosti - Výbor na ochranu novinárov prísne odsudzuje kaž-

dé opatrenie,  ktoré obmedzuje slobodu  tlače a vyzýva  pána

prezidenta, aby to napravil. Čiže, povedal to pán Orme.

 

     Pán Kňažko takisto chytrým,  šikovným ťahom sa presunul

z tlače do  televízie. Tlač je  tlač, a to  vari vie aj  pán

Kňažko. Je tu vyhrážka, lepšie povedané konštatovanie, že tu

nie je sloboda tlače. Pýtam sa  ešte raz všetkých vás z opo-

zície, je tu  sloboda tlače? Nech niekto vstane  a povie, že

na Slovensku nie je sloboda  tlače. Trúfne si to niekto? Do-

konca aj pán Leško v odpovedi, z ktorej dnes pán Kováč cito-

val, si netrúfol na túto  otázku odpovedať ináč, ako sa pat-

rí, že teda sloboda tlače tu  je, len tú druhú otázku už po-

tom prihral čitateľom, pretože  sa neodvážil na ňu odpovedať

v nezhode s pravdou.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kňažko.

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Som  rád, že  pán kolega  Slobodník potvrdil,  že forma

spolupráce s pánom Mečiarom znamená slúžiť Mu. Prajem mu na-

ďalej veľa úspechov. /Potlesk./ To po prvé.

 

     Po druhé - hovoril som  o televízii s veľmi konkrétnymi

argumentmi, ale tie si akosi prepočul. Rovnako v rozhlase.

 

 

     Rád  by som  ešte povedal  pánu podpredsedovi Ľuptákovi

- pán  kolega, vy  sa nestavajte  do čela  ľudu, ani do čela

všetkých robotníkov. Možno 12, 13 % robotníkov verí tomu, čo

hovoríte, a  možno veľká časť z  nich, tých ďalších, rovnako

ako ja sa smejeme, pretože na  to, že ste vysoký ústavný či-

niteľ, by ste mali trošku viac  vedieť o tom, čo robíte. Ale

to je  vaša vec. A okrem  toho dovoľte mi, aby  som sa znovu

zasmial a budem sa smiať, pretože do roku 1989 nás často od-

sudzovali za protisocialistické  intonácie alebo protisocia-

listické  smiechy. Dnes  už to,  dúfam, nie  je možné, i keď

viem, že  pociťujete istú nostalgiu  za tými časmi,  keď ste

pôsobili ako úderník. Ale vy  už nie ste päť rokov robotník,

vy už možno vôbec neviete, čo to je. Zamyslite sa nad tým.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ste vy múdry človek.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Bajan.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Vážený pán  predseda, dovoľte mi  zareagovať jednou po-

známkou. Pán podpredseda Ľupták,  dovoľte, aby som si vypro-

sil - použili ste jednu  vetu, dovolím si citovať: "Keby ne-

bol minulý  režim, na čo by  sme sa vyhovárali?" Upozorňujem

vás, že  keby nebol minulý režim,  tak aj robotníci, ktorých

sa  snažíte zastávať,  sú presne  na tej  istej úrovni,  ako

všetky okolité civilizované štáty. Takže, naozaj táto vetič-

ka je nemiestna a kolegom ju dávam veľmi do pozornosti, pre-

tože sa  obávam, že podobné útoky  spochybňujú vývoj po roku

1989 a je to skôr hrozba,  ktorú sa nám snažia kolegovia im-

plantovať. Je to veľmi nebezpečné, dávajte na to pozor.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán  podpredseda Ľupták, pokiaľ  skutočne ste sa

nevyhrážali neústavnými krokmi, tak  ako hovoril kolega Hrn-

ko,  to znamená,  že  sem  prídu robotníci  alebo robotníčka

z Vranova a  spravia poriadok, tak ak  sem skutočne príde tá

žena, ktorá zarába 3 300  korún a skutočne jej treba pomôcť,

tak v parlamentne fungujúcej  demokracii sa opýta vás, vlád-

nej koalície, opýta sa vás konkrétne, ako ste mohli podporiť

také rozpočtové  provizórium, ktoré je  vyslovene proti ľudu

tejto krajiny. Tá robotníčka je  z Vranova nad Topľou a pre-

zident má vysokú  podporu vo  Východoslovenskom kraji, takže

opýta sa vás konkrétne, prečo zabíjate čas v parlamente tým,

že napádate hlavu  štátu, ktorú si vaši voliči  ctia, a pre-

dovšetkým na  východnom Slovensku, a prečo  neriešite to, čo

skutočne ich trápi a čo im pomôže.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem,  pán  predseda.  Pán  kolega  Slobodník, nikto

z nás  nie  je  povinný  odpovedať  na  vaše otázky, ale tým

spresnením  formulácie vašej  otázky ste  práve vy  povedali

nepriamo, že nie je sloboda  slova v televízii a v rozhlase,

teda vo verejnoprávnych inštitúciách.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán podpredseda Andel.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Chcel  by som  reagovať na  pán Kňažka.  Tvrdil, že bol

pred rokom 1989 prenasledovaný za takzvané protisocialistic-

ké smiechy. Keď sledujem  Slovenskú televíziu a najmä záznam

inscenácií, ktoré išli pred  rokom 1989, prepáčte, pán Kňaž-

ko, je to skutočne  analýza programu Slovenskej televízie od

apríla do novembra 1994, myslím  si, že ste boli jediným so-

cialistickým hercom na Slovensku. Veď zo 62 inscenácií z to-

talitného obdobia ste vy, pán Kňažko, vystupovali v 32, teda

vlastne v každej druhej inscenácii.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán podpredseda Ľupták.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Chcem len pánu Černákovi povedať - myslím si, že bol si

výrobár, pán poslanec,  ty si bol minister. Bol  si? Bol. Ja

som x-krát povedal, že transformácia ekonomiky a trhová eko-

nomika sa  dala robiť úplne ináč.  Ľud tejto krajiny nemusel

prísť tak dobitý, ako prišiel. Je to vaším pričinením, ktorí

ste to robili. Vtedy ste ma nepočúvli, ani ty sám osobne. Ja

sa nevyhrážam,  len hovorím to,  čo ľudia hovoria.  A myslím

si, že mám  právo verejne vám tu povedať  to, čo mi povedali

nie tisíc  ľudí, ale desaťtisíce ľudí.  Tak len hovorím, aby

sme si uvedomili  tu všetci, takisto ja ako  všetci, aby sme

sa zamysleli nad tým, čo sa robí v tejto krajine.

 

     Ďalej, chcem vám mnohým povedať, že vám ani jeden režim

nevyhovoval, ani socialistický,  ani kapitalistický vám dnes

nevyhovuje,  lebo chcete  vládnuť. Ale  utrpeli ste  porážku

a musíte pochopiť, že na to sú štyri roky, aby ste si uvedo-

mili, že  treba robiť takú  politiku pre ľud  tejto krajiny,

aby vás volil, aby nás nevolil,  aby mňa a moju stranu nevo-

lil. Robte takú  politiku. Nič iné od vás  nežiadam. Ale ne-

rýpte, prosím vás, nepodrývajte  a nedehonestujte mojich ľu-

dí. To nerobme  jeden voči druhému. Nič inšie  od vás nepro-

sím.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Glinský.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Vážení kolegovia, ktorí teraz  svorne bojujete za demo-

kraciu, ja  sám už viac týždňov  čelím ostrým útokom svojich

voličov a kolegov v Združení robotníkov Slovenska. "Načo sme

vás volili?" - rozhorčujú sa,  "aká je to demokracia, aký je

to slobodný štát,  ak si väčšina nemôže dovoliť  zmenu v re-

dakciách, v televízii a v rozhlase. Maďarská vláda napríklad

si môže dovoliť odvolať z televízie  aj dvesto ľudí a vy ne-

môžete ani dvoch?" "Nemôžeme" - zvyčajne odpovedám - "väčši-

na je, žiaľ, zatiaľ slabšia, než menšina."

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Volf.

 

Poslanec J. Volf:

 

     Vážená Národná rada, veľká časť z vás sa tu oháňa záuj-

mami ľudí,  záujmami spoločnosti. Myslím, že  by sme si mali

každý z nás zodpovedať na otázku, či skutočne toho obyčajné-

ho človeka, možno aj tú  robotníčku z Vranova, ale aj spústu

iných ľudí zaujíma toto naše celodenné pitvanie jedného lis-

tu prezidenta, či skutočne ich zaujímajú všetky tie invektí-

vy a vzájomné ostrovtipy, ktoré si tu vymieňame, či nemá tá-

to spoločnosť iné problémy,  ktorým sme venovali oveľa menej

času a ktoré sa ukončovali ukončením rozpravy. Myslím si, že

by  bolo potrebné  v  tomto  prípade túto  rozpravu skutočne

ukončiť,  lebo  tento  bod  veľmi  nectí  túto Národnú radu.

/Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kňažko.

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Naprosto súhlasím s tým,  čo povedal pán poslanec Volf.

Zvyčajne  sa nehlásim  do faktických  pripomienok, ale keďže

dnešný deň  je typickou prehliadkou strateného  času, tak si

myslím, že už  tých 10 minút menej alebo  viac tejto trápnej

fraške,  tomuto zboru    viac  neublíži, ako  jej ublížilo

predloženie tohto bodu programu.

 

     Ctenému kolegovi pánu Andelovi by som chcel povedať, že

práca  v televízii,  vo filme  bola vždy  na základe  ponuky

a dopytu. Viete, tam sa  nedalo presadiť iným spôsobom. Hral

som vo viac ako 200  inscenáciách a desiatkach filmov. A po-

kiaľ ide o tie protisocialistické  smiechy, to bolo v divad-

le, ale tam  ste vy nechodili. To ste  ešte nevedeli, že raz

na vaše určite najväčšie prekvapenie budete predsedom výboru

pre vedu, školstvo, vzdelanie a kultúru.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Pittner.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Vážená Národná rada,

 

     chcel by  som povedať, že raz  pán podpredseda Národnej

rady Augustín Marián Húska povedal jednu úvahu, že Slovensko

je križované  siločiarami záujmov rôznych  mocností. Neviem,

či je  to úplne tak,  nechcem robiť Slovensko  pupkom sveta,

ale na druhej strane chcem povedať, že naozaj mám aj ja také

skúsenosti, že tie krajiny, ktoré  budú rozhodovať o tom, či

sa  dostaneme do  tých spoločenstiev,  do ktorých smerujeme,

alebo nie, majú až  neuveriteľne podrobné informácie. Naprí-

klad také, a možno to vyvolá  trošku úsmev, že pri istej od-

ľahčenej diskusii  už po hlavnom rokovaní  sa ma istý vysoký

činiteľ  senátu spýtal,  ako sa  má pani  Barby. Zostal  som

v rozpakoch, vtedy som ešte nevedel, kto túto prezývku u nás

má. Až potom som sa to dozvedel. Ale to len na okraj.

 

     Chcem povedať, že ak tu ide  o to, či tento list, ktorý

prerokúvame, je pravdivý, alebo nie je pravdivý, na to môže-

me dať odpoveď všetci. Ak naozaj  sa ukáže, že v našej tele-

vízii, v našom rozhlase zatiaľ  demokracia ešte stále má ur-

čitú líniu, i keď za to pán riaditeľ Tužinský v istých novi-

nách začína byť tzv. čitateľmi kritizovaný, myslím si, že ak

dokážeme, že toto všetko tu funguje a že je to demokratické,

potom aj  títo páni, ktorí  sa na nás  obrátili, alebo tento

pán  riaditeľ dostane  odpoveď, či  tento stav  je pravdivý,

alebo nie. Je to teda v našich rukách.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán podpredseda Ľupták.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ešte raz  odpoviem pánu Kňažkovi. Áno,  bol som úderní-

kom, možno som bol aj  priekopníkom. Nikdy sa za svoju prácu

hanbiť nebudem, tak ako ste sa  hanbili vy. Ja som tú čiernu

jamu nevybudoval, pán  Kňažko. Ja sa nehanbím za  to, čo som

spravil. Nikdy nebudem ponižovať  svoju prácu, ktorú som vy-

konal v  tejto spoločnosti, lebo išla  na prospech ľudu. Ale

vás sa chcem spýtať, pán Kňažko - pána Valacha ako herca vy-

hodili za  to, že odmietol hrať  proticirkevné úlohy, ale vy

ste socialistických hrdinov hrali. /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán podpredseda Húska.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážení kolegovia,  dovoľte, aby som  upriamil pozornosť

na jednu  vetu v liste pána  Ormeho. Z toho vidíme,  do akej

miery sú tie nitky spojené  nielen s nejakým vonkajším pozo-

rovaním, ale predovšetkým s  prisúvaním materiálu od nás. Tá

veta je:  "Ako horeuvedené príklady dokazujú,  uvádza do ve-

rejného  vysielania etiku  politického partizánčenia". Pojem

partizánčenie sa v podstate v západnom slangu v terminológii

jednoducho nepoužíva. To je  pojem, ktorý je vyslovene našej

domácej proveniencie a celkom určite odtiaľto prihratý.

 

     A ešte jedno by som  prosil. Môžeme mať rozdielne názo-

ry, prosím vás, ale neútočme  na niekoho v takom slova zmys-

le, že ho obviňujeme, že  je nedostatočne kultúrny, atď. Ta-

kéto diskvalifikovanie by nebolo dobré. Pán poslanec Kňažko,

myslím si, že to nerobí dobre,  predsa nie sme tu na to, aby

sme  posudzovali mieru  kultúrnosti navzájom.  Je to nedobrý

spôsob.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Andel.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ak  si pán  kolega Kňažko  spomína na  roky pred  rokom

1989, veľmi  dobre vie, že 40  % vstupeniek bolo vypredaných

odborom. A ako učiteľ odborovej školy, bohužiaľ, som povinne

musel  ísť pozerať  sa i  na vás.  To je  prvý moment. Druhý

- aká bola hlúpa  tá ŠtB, keď na divadelných  doskách ste sa

usmievali ako protisocialistický živel,  v rozhlase, v tele-

vízii  a vo  filme ste  boli predstaviteľom  socialistického

realizmu. Ja som s invektívami nezačal.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kňažko.

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Odpusťte, ale dnes tu posudzujeme prvého človeka v tom-

to štáte a hovoríme o jeho  kultúre, alebo hovoríme o tom či

mohol, alebo nemohol prejaviť svoj  názor a či ten názor po-

škodil,  alebo nepoškodil  túto krajinu,  takže zákonite  sa

dostávame  týmto komparatívnym  spôsobom aj  k nám samotným,

a myslím si, že na niečo to je užitočné. Ak niekto je vo vy-

sokej funkcii, ktorá si vyžaduje určitú odbornosť, samozrej-

me, musíme ju posudzovať a musíme vo vysokej štátnej funkcii

posudzovať aj kultúru prejavu. To  je, myslím si, celkom zá-

konité. A je pravda to, čo  povedali pán kolega Ľupták a pán

kolega Andel, kým som bol ešte mladý, nerozhľadený a povedz-

me si to rovno hlúpy, hral  som aj vás - socialistických hr-

dinov. /Smiech v sále./

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej  rady, moja poznámka je

čisto jazyková, ale prosím, keby sme tu nevnášali veci, kto-

ré nie sú  celkom pravdivé. Nemyslím, že by  ste mali povin-

nosť vedieť anglicky, ale  slovo partisanship neznamená par-

tizánčenie,  ale  straníckosť,  ako  bolo  správne preložené

v dokumentoch, ktoré sme dostali, a  používa sa bežne v ang-

lickom jazyku, pretože party je strana a straniť sa nedá vy-

jadriť  inak ako  týmto spôsobom.  Angličania teda používajú

slovo partisan,  non partisan, ako  stranícky a nestranícky,

bipartisan ako dvojstranícky a podobne. Nám to znie smiešne,

lebo slovo partizán používame  v inom zmysle, ale angličtina

ho v takomto zmysle pozná  a nie je to slovenskej provenien-

cie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážení páni poslanci, panie poslankyne, trpezlivo počú-

vam všetkých,  podľa rokovacieho poriadku  vám všetkým dávam

právo  vyjadriť sa  v rámci  troch minút,  ale prosil by som

vás, keby  číslo tri s  menom Marián Andel  bolo už v  rámci

faktických  poznámok posledné,  aby sme  sa vrátili skutočne

k tomu, o čom chceme rozhodnúť.

 

     Prosím, sa páči pán poslanec Slota.

 

 

 

 

 

Poslanec J. Slota:

 

     Vážení prítomní,

 

     chcel by som len zdôrazniť, že skutočne, ako tu viacerí

predrečníci povedali, aby sme sa držali merita veci a neroz-

právali o niečom inom. Chcel by som zdôrazniť kolegovi Kňaž-

kovi, že rozprávame tu o prvom  človeku štátu, ako to on vy-

jadril. Osobne si myslím, že prvý, druhý, tretí - kto je pr-

vý a kto je tretí? Osobne pre  mňa je v tomto štáte na prvom

mieste záujem štátotvorného národa. A hocikto v tomto  štáte

bude robiť  proti záujmu tohto  národa, nech je  to hocikto,

tak bude  prerokovávaný v tejto inštitúcii,  pretože toto je

najvyšší orgán  štátu. Zatiaľ Slovenská  republika je parla-

mentnou demokraciou a v parlamentnej demokracii  číslo jedna

je  parlament. Čiže,  nehovorme o  jednotke, dvojke, trojke.

Keď niekto robí proti tomuto štátotvornému národu, tak sa to

tu bude prerokovávať a ten človek by mal mať toľko úcty, aby

v parlamente  vyjadril svoj  názor  k  tomu listu,  ako bola

vznesená požiadavka zo strany parlamentu.

 

     Chcel by som ešte zdôrazniť,  že mnohokrát tu bolo per-

traktovaná skutočnosť, či je tu demokratická, nedemokratická

tlač, či sa niekto utláča, alebo neutláča. Osobne si myslím,

že napríklad národná tlač  je totálne utláčaná, pretože sku-

točne nemá prostriedky. A zhodou okolností tá pseudodemokra-

tická nemá absolútne nijaké problémy. Určite financie na to,

aby  nemala problémy,  nedostáva od  našej opozície, dostáva

ich, samozrejme, zo zahraničia, a  určite sú to veľmi presné

a identifikovateľne  smerované investície  so  svojím účelom

a efektom. Bohužiaľ, tu niekto demokraticky chce silou-mocou

presviedčať Slovákov o tom, že  táto demokratická tlač je tá

najdemokratickejšia? Osobne  si myslím, že je  to pravý opak

toho, čo sa tu tvrdí.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Gaulieder.

 

Poslanec F. Gaulieder:

 

     Vážené  dámy, vážení  páni, čo  som napočítal,  odznelo

zhruba 34 faktických pripomienok  alebo poznámok. Dovoľte mi

z tohto miesta v mene svojom a v mene môjho kolegu pána Pol-

ku ukloniť sa  pred politickou prezieravosťou predstaviteľov

maďarských politických strán, ktorí tu po celý deň mlčia.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Andel.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Chcel by som zopakovať  druhýkrát, že s invektívami som

nezačal, ale  prosím. Chcel by som  reagovať na pána Kňažka.

Pán Kňažko,  súhlasím s vami,  že nie ste  mladý, ale o  tom

druhom, čo ste tvrdili, dovoľte mi vážne pochybovať. A podľa

vystúpenie zrejme nie som  sám v tejto rokovacej miestnosti,

kto je presvedčený o tom, že hlúposť nestárne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Bugár.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Ďakujem  pekne. Chcel  by som  vás upozorniť  na to, že

i napriek tomu, že sme mlčali,  ste sa niektorí snažili tri-

krát otvoriť maďarskú otázku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Využívam to, že  sa nikto nehlási a vyhlasujem

prestávku do 17.15 hodiny.

 

 

     /Po prestávke./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, dohodli sme sa,

že budeme pokračovať o 17.15  hodine, už je vyše desať minút

naviac, prosím, aby ste zaujali svoje miesta.

 

     Panie  poslankyne, páni  poslanci, predtým,  ako sme sa

rozišli  na prestávku,  ako som  prerušil rokovanie schôdze,

pán poslanec  Haťapka dal procedurálny  návrh, ktorý hovorí,

že treba  prijať uznesenie a ukončiť  rozpravu. Pán poslanec

Mikloško dal druhý procedurálny návrh na prijatie uznesenia.

Prosím, aby ho sformuloval presne,  lebo ho mám napísané len

v bodoch a budem musieť dať hlasovať aj o tomto návrhu.

 

     Do rozpravy  sú ešte prihlásení pán  Smolec, pán Cabaj,

pán Hofbauer.

 

     Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať

o návrhu pána  poslanca Haťapku, aby  bolo prijaté uznesenie

a ukončená rozprava.  To znamená, že najskôr  musí byť známe

uznesenie, musí  byť predložené. Pán Cabaj  bol v rámci roz-

pravy prihlásený  k tomuto uzneseniu,  preto ho prosím,  aby

predniesol návrh na uznesenie.

 

     Pán poslanec Čarnogurský - faktická poznámka.

 

 

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán  predseda, návrh  uznesenia predsa  dal František

Mikloško, ja ho tu mám a môžem ho zopakovať.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, budeme o ňom hlasovať. To som predsa povedal.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     To je prvý návrh.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie. Prvý návrh mal pán Haťapka.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán Haťapka mal len procedurálny návrh.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme hlasovať  aj o návrhu  pána Mikloška, neprejdeme

ho bez hlasovania. To som  predsa povedal. Pán Cabaj ide čí-

tať podľa návrhu pána Haťapku uznesenie, veď si pozrite, ako

ide poradie. Bude  sa hlasovať aj o návrhu  pána Mikloška na

uznesenie.  Pán Cabaj  teraz nevystupuje  v rámci  rozpravy,

vystupuje s návrhom na uznesenie, ktoré dostanete hneď doru-

čené, ako ho bude čítať.

 

     Prosím, pán poslanec Šimko.

 

 

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem pekne. Pán predseda,  veľmi nerád, ale môžeš mi

povedať, podľa akého  ustanovenia rokovacieho poriadku pred-

kladá teraz pán Cabaj návrh  uznesenia? On nie je momentálne

v poradí prihlásených do rozpravy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     V poradí prihlásených je pán Ján Smolec. Pán Ján Smolec

sa vzdal, nasleduje Tibor Cabaj, potom ide Hofbauer.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Pán Haťapka dal návrh na  ukončenie rozpravy a o tom sa

bez rozpravy hlasuje.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán Haťapka dal najskôr návrh na prednesenie uznesenia,

pán poslanec, pozrite si zápis, prosím, aby ste ma teraz ne-

rušili.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ale musí sa o tom hlasovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Samozrejme.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     O  procedurálnom návrhu  sa musí  najskôr bez  rozpravy

hlasovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ale o procedurálnom návrhu na ukončenie rozpravy sa mu-

sí dať hlasovať. Pán Cabaj  vystupuje ešte v rámci rozpravy.

Prihlásil sa s faktickou poznámkou.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Pán predseda, to nemôže.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Cabaj vystupuje s faktickou poznámkou.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Neprihlásil sa, ale veľmi dobre  sme počuli, že pán po-

slanec Haťapka dal procedurálny návrh. O tomto procedurálnom

návrhu je potrebné hlasovať. Nie  je možné predsa dať proce-

durálny návrh,  o ktorom sa bude  hlasovať, keď nastanú také

a také skutočnosti. Proste to bol procedurálny návrh.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, pán Haťapka dal presne návrh, aby sa pri-

jal návrh uznesenia a aby sa skončila rozprava.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Návrh uznesenia bol doteraz  podaný, v doterajšom prie-

behu. Bol  podaný návrh uznesenia. Je  tu procedurálny návrh

na ukončenie rozpravy. Neviem, prečo sa tomu tak brániš.

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, dajme si to do poriadku. A prosím, budeme

hovoriť podľa toho ako sa  hlásime. Bola tu rozprava k šies-

temu bodu  programu. K tejto  rozprave bolo povedané,  že sa

prijme návrh na uznesenie. Predniesol to pán poslanec Haťap-

ka, čiže treba predniesť návrh  na uznesenie. Návrh na uzne-

senie  sa prednesie.  Musí sa  hlasovať o  skončení rozpravy

a musí sa hlasovať o  návrhu uznesenia pána poslanca Mikloš-

ka. Toto je  postup, ktorý chcem zachovať, nič  iné, ani nič

menej.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Viem, len upozorňujem, že  pán poslanec Haťapka dal ná-

vrh, aby sa dal návrh uznesenia a potom sa hlasovalo o ukon-

čení rozpravy. Nepovedal, že to má pán Cabaj predniesť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie, to nepovedal.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Návrh uznesenia bol podaný,  takže teraz nastáva situá-

cia, o ktorej pán poslanec Haťapka hovoril, aby sa hlasovalo

o ukončení rozpravy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  je to  presne to  isté. Ak  nechcete, aby bolo

prečítané uznesenie, tak je to  presne ten postup, ako pove-

dal pán poslanec Šimko. Ak  chcete, aby bolo prečítané uzne-

senie, tak je to, čo hovorím ja. Neviem, pán poslanec Šimko,

prečo sa  my dvaja teraz tým  zaoberáme, keď chceme obidvaja

to isté.

 

     Pán poslanec Černák má faktickú poznámku.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Pán predseda, chcem vás poprosiť, aby ste odpovedali na

otázku pána  Šimka, podľa akého  ustanovenia rokovacieho po-

riadku postupujete, pretože teraz  je na poradí procedurálny

návrh Kamila  Haťapku, o ktorom  musíme hlasovať. Ak  ho ne-

stiahne, musíme o ňom hlasovať.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pánu  poslancovi Šimkovi  som dal  jednoznačne odpoveď,

takže nie je tu problém.  Pán poslanec Haťapka chce svoj ná-

vrh skonkretizovať. Prosím, pán poslanec Haťapka.

 

Poslanec K. Haťapka:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení páni kolegovia, panie kolegyne,

 

     som strašne rád, že sú  tu také rozruchy, konečne budem

zasa v novinách. Chcel by som  to spresniť takto: Som za to,

aby v rozprave vystúpili tí  traja, čo sú prihlásení do roz-

pravy a  potom dávam návrh na  ukončenie rozpravy a sťahujem

pôvodný návrh, aby tu bolo ešte viac zmätkov. /Šum v sále./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dovolíte,  páni poslanci?  Pán poslanec,  neviem, ktorý

návrh sťahujete. Celý návrh sťahujete?

 

 

Poslanec K. Haťapka:

 

     Áno.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre,  ak ho  sťahujete, tak  pokračujeme v  rozprave.

V rozprave vystupuje  pán poslanec Smolec.  Predtým ešte pán

Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán predseda, dávam návrh  na ukončenie debaty bez roz-

pravy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič.

 

     Áno, s tým, že  najskôr bude prednesené uznesenie. /Šum

v sále./  Dobre,  pán  poslanec  Čarnogurský. Páni poslanci,

kľud,  však sa  nič nedeje,  ešte vždy  sme sa dohodli, vždy

z tohoto parlamentu vyšlo rozhodnutie. Pán poslanec dáva ná-

vrh na ukončenie rozpravy.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Pokračujeme. Prosím, pán poslanec Smolec.

 

Poslanec J. Smolec:

 

     Vážený pán predseda,

     páni ministri,

     panie poslankyne, páni poslanci,

 

     keď sa mi prvýkrát dostal do rúk návrh slovenskej ústa-

vy, rýchlo som v ňom zalistoval a prvú som si prečítal šies-

tu hlavu  ústavy, v ktorej sa  hovorí o prezidentovi. Patril

som popri Romanovi Kaliskom  i napríklad tu prítomnými Jánom

Cuperom,  Bartolomejom Kuncom,  Viliamom Hornáčkom,  Romanom

Hofbauerom a ďalšími k tým publicistom, ktorí za hlbokej fe-

derácie nastoľovali nielen otázku  zvrchovanosti, ale aj in-

štitút slovenského prezidenta. Žiaľ, mnohí terajší, i tu se-

diaci poslanci, nepohli prstom pre to,  aby sa inštitút slo-

venského  prezidenta zakotvil  v ústave  a obnovil.  Naopak,

skôr tento úrad spochybňovali, odmietali. Druhého prezidenta

máme iba  necelé dva roky.  Možno aj preto  priam úzkostlivo

sledujeme každý jeho krok,  každé rozhodnutie napísané i vy-

slovené slovo.

 

     Odpoveď pána prezidenta na  list Williama Ormeho, buďme

presní, jedného z riaditeľov mnohých komisií v OSN na ochra-

nu žurnalistov, v ktorom nás obviňuje, že u nás je porušova-

ná sloboda  tlače, časť verejnosti, ako  aj novinárov, ktorí

ho  podporovali, zarmútila  i rozhorčila.  Pán prezident buď

o veciach  nemá prehľad,  alebo, čo  je horšie,  sa prikláňa

k dezinformátorom,  ktorí  sa  usilujú  dostať  Slovensko do

zlého svetla. Pán prezident neinformoval pána Ormeho pravdi-

vo o skutočnom stave v slovenských masmédiách. S plným poro-

zumením  si prečítal  jeho list,  ale vo  svojej odpovedi sa

vôbec  nezmienil, ako  to už  mnohí predo  mnou podotkli, že

napríklad  Svetozár  Košický  zo  Slovenskej televízie nebol

vôbec odvolaný. Čistky medzi novinármi, ktorí mnohí chcú po-

rovnávať s normalizačnými čistkami po roku 1968, sa nekonali

a nebudú sa  konať. Potvrdzujú to  aj fakty. Okrem  iného aj

skutočnosť,  že  odvolaný  novinár  po  tzv. odvolaní viedol

v Slovenskej  televízii s  novým  premiérom  prvý Pressklub,

a pokiaľ  ste včera  sledovali Slovenskú  televíziu, tak  ho

viedol takisto.

 

     Druhý odvolaný novinár, z ktorého chcel pán Orme, prav-

daže, zásluhou informátorov  zo Slovenska, vyrobiť prenasle-

dovaného  hrdinu  novinára,  pán  Vladimír  Štefko, zakotvil

v prezidentskej  kancelárii.  Mimochodom, keď  sa  v  rokoch

1991-1992 medzi novinármi vášnivo hovorilo o slovenskom štá-

te  i o  slovenskom prezidentovi,  pán Štefko  sa ktovie ako

o tieto veci nezaujímal.

 

     Žiaľ, u  nás sa po  vzniku slovenského štátu  paradoxne

začali na niektorých  inštitúciách rozdávať "dobré trafiky",

najmä tým ľuďom, ktorí proti slovenskej štátnosti prejavova-

li odpor. Napríklad niektorí poslanci Federálneho zhromažde-

nia, ktorí hlasovali za samostatnosť Slovenska, ale aj novi-

nári, ktorí bojovali za samostatné Slovensko, ostali po roz-

delení takpovediac  na ulici. No tým,  ktorí hlasovali proti

samostatnosti alebo spochybňovali  vznik Slovenskej republi-

ky, sa ponúkli teplé miestečka  na Hrade. Novinárov a publi-

cistov, ktorí sa pričinili o slovenskú štátnosť, doslova šo-

kovala časť  odpovede prezidenta, v ktorej  píše, že súčasný

stav v oblasti  médií je len prechodný a  novinári - citujem

"o krátky  čas budú môcť  pracovať na princípoch  demokracie

a plurality"  - koniec  citátu. Vari  máme túto  vetu chápať

tak, že sa s pomocou  istého podplácania a intríg znovu zor-

ganizuje nejaký parlamentný puč a destabilizuje sa situácia?

Veď je tu vyslovená istá  hrozba.  Podľa pána  prezidenta je

ohrozená sloboda tlače.

 

     Podľa niektorých, a medzi  nich patrí aj pán prezident,

sa sloboda tlače vzorne dodržiavala  za éry vlády Jozefa Mo-

ravčíka. Pozrime  sa preto na niektoré  fakty. Pán prezident

akosi nepostrehol, že za éry  spomínanej vlády sa tak vzorne

dodržiavala pluralita názorov, že predseda najväčšieho poli-

tického  subjektu sa  na televíznej  obrazovke objavoval  do

marca 1994 iba zriedkavo.  Ďakujeme pekne za takú pluralitu.

V Slovenskom rozhlase sa sobotňajšie komentáre a nedeľné ži-

  slová  objednávali  zväčša od  novinárov a  publicistov,

ktorí slovenskej štátnosti  neprejavovali náklonnosť. Členo-

via Združenia  slovenských novinárov, ktorých  je 800, ktorí

za slovenský štát aj za slovenského prezidenta nebojácne bo-

jovali, sa k mikrofónom Slovenského rozhlasu nedostávali.

 

     Pán prezident si nevšímal, že sa pred televíznymi kame-

rami a mikrofónmi  promenádovali politici, ktorí reprezento-

vali 1 či 2 % voličov. Najparadoxnejšie na tom bolo, ži títo

minipolitici, alebo ak  chcete, politici ministrán bohorovne

rozdávali rady,  ako a kam má  Slovenská republika smerovať,

kráčať, ako  má postupovať. Podobní  politici sa v  rakúskej

televízii dostanú  k slovu raz  za rok alebo  raz za 4  roky

tesne pred voľbami, aj to iba na pár sekúnd. Politici, ktorí

reprezentovali u nás 35 % voličov, sa vyložene zámerne igno-

rovali.

 

     Pán prezident neprotestoval, keď sa po marci 1994 odvo-

lávala Rada Slovenskej televízie,  keď sa odvolával riaditeľ

tlačovej agentúry, keď sa vyvíjal politický tlak zlikvidovať

jediný opozičný  denník Republika. Tvrdenie  pána prezidenta

v liste, že politické hnutie,  ktoré získalo vo voľbách naj-

väčší počet hlasov, prevzalo Slovenskú televíziu i Slovenský

rozhlas do  vlastných rúk, je  zavádzajúce, nezodpovedné, je

lžou. Jeho spolupracovníci a poradcovia ho asi zámerne nein-

formujú o objektívnej realite. Je potešujúce, že z dominant-

ných masmédií sa už dnes prestali vysielať urážky a posmešky

na adresu  Slovákov, slovenskej štátnosti,  ale niektorí re-

daktori majú  ešte stále veľmi  ďaleko k skutočnej  nezávis-

losti  a objektívnosti.  Príliš sú  spriahnutí s politickými

subjektami, ktoré voľby prehrali.  Mnohí sa chovajú tak, ako

by  verejno-právne inštitúcie  patrili iba  im ako  súkromné

vlastníctvo. Kto sledoval nedávny rozhovor redaktora Sloven-

skej televízie s podpredsedom  Národnej rady Jánom Ľuptákom,

isto moje slová potvrdí.  Redaktor si obliekol prokurátorsky

či sudcovský talár.  Pritom si pamätáme ako sa  ten istý re-

daktor servilne rozprával s pánom prezidentom.

 

     Slovenská televízia i Slovenský rozhlas ostali a ostanú

ďalej verejno-právnymi inštitúciami.  Demokracia a pluralita

sa v Slovenskej republike nelikviduje a ani sa nemôže likvi-

dovať, veď sú už  vybudované pevné demokratické základy, ba-

riéry, ktoré  to, chválabohu, nedovolia.  Pán prezident však

vyslal do sveta signál, že sa u nás sloboda tlače likviduje.

Žiaľ, pripojil sa k tým dezinformátorom, ktorí Slovensko ha-

nia. Pán prezident možno  neúmyselne poškodil záujmy Sloven-

ska.

 

     Na záver  mi dovoľte dve poznámky.  Osobne zastávam ná-

zor, že pána  Ormeho treba pozvať na Slovensko,  aby sa pre-

svedčil  aká je  tu sloboda  tlače. Nebojme  sa, máme sa čím

pochváliť.

 

     Po druhé - pán Mikloško nie  je tu, ale zhrozil som sa,

keď som  počul, ako má  byť pán prezident  nedotknuteľný. To

sme počúvali  za totality od  Stalina cez Brežneva.  A teraz

opäť počúvame, že náš prezident Michal Kováč je nedotknuteľ-

ný!  Pre novinárov  je to  nebezpečné, lebo  sa môže zaviesť

cenzúra  na články,  ktoré budú  kritizovať pána prezidenta.

Pán Mikloško vytýkal aj  mne ako šéfredaktorovi, že spochyb-

ňujeme  pána  prezidenta.   Aj  prezidenta  Nixona  novinári

spochybňovali a dosiahli víťazstvo  nad ním. Pripomenuli nám

to i ľudia, ktorí boli v delegácii kongresmanov v Papiernič-

ke. Rozprávali sme sa s jedným členom, ktorý pripravoval ža-

lobu na prezidenta Nixona.

 

     Vyčítate  mi tiež  publicistiku o  Husákovi, Lorencovi.

Prečo mi pán Mikloško  nespomenul alebo nepripomenul aj pub-

licistiku o prvom slovenskom prezidentovi doktorovi Jozefovi

Tisovi? Áno, písal som o týchto ľuďoch, písal som preto, aby

som objasnil  ich činy, ich  chyby, lebo sa  začalo šíriť do

sveta, že  Slovensko plodí len zločincov.  Osobne si myslím,

že ani prezident Tiso, ani  prezident Husák neboli takí zlo-

činci,  akých ich  vykresľovali ľavé  alebo pravé  politické

kruhy či  už domáce alebo  zahraničné. Osobne som  kvitoval,

keď pán  Čarnogurský aj pán  Mikloško sa zúčastnili  pohrebu

prezidenta JUDr.  Gustáva Husáka. Oceňujem to  preto, že pri

majestáte smrti treba vysloviť  úctu aj svojmu nepriateľovi.

Kiež by sme sa takto v  praxi chovali. Zoberme si aj z tohto

príklad.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Hrnko má faktickú poznámku.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Ďakujem, pán  predseda. Pán poslanec Smolec, myslím, že

ste úplne len nedopatrením pri výpočte ľudí, ktorí sa zaslú-

žili,  resp. bojovali  za slovenskú  ústavu, za  slovenského

prezidenta, neskončili aj na druhej strane tohto pléna, pre-

tože si  myslím, že medzi tými,  ktorých ste menovali, možno

dohromady o tej veci napísali všetci toľko koľko ja. Ale ne-

budem sa teraz chváliť, len sa chválim tým, že som volil pá-

na prezidenta Kováča a s jeho prácou ako prezidenta som spo-

kojný, pretože  ako prezident musí  akceptovať, že slovenská

spoločnosť  sa  skladá  z  približne  5,5 milióna obyvateľov

a nie z  1,1 milióna voličov HZDS.  A ešte jedna vec  - svoj

politický postoj ste už svojimi číslovkami dali jasne najavo.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Do rozpravy je prihlásený pán Tibor Cabaj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predseda,

     dámy a páni,

 

     som vám povďačný, že takmer po štvorhodinovom pingpongu

v tomto parlamente sa dostávam  k slovu. Nechcem už diskuto-

vať na túto tému, pretože už sa tu povedalo dosť. Mohlo toho

byť  možno podstatne  menej za  prítomnosti pána prezidenta.

Jednu hodinu  - dlhšie nemusela táto  rozprava trvať a mohli

sme mať  dnes prijaté už  ďalšie body, ďalšie  návrhy, ktoré

máme ešte  v programe 4. schôdze  Národnej rady. Preto budem

veľmi stručný a predložím návrh na uznesenie z tejto rozpra-

vy:

 

     "Národná  rada Slovenskej  republiky v zhode s prijatým

programom  4. schôdze  prerokovala a  posúdila vecný  obsah,

zahranično-politický dosah a  primeranosť vzájomnej korešpo-

dencie medzi prezidentom Slovenskej republiky Michalom Ková-

čom a výkonným riaditeľom CPJ Williamom A. Ormem.

 

     Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky sú presved-

čení o  tom, že majú morálne  právo požiadať prezidenta Slo-

venskej republiky, aby im vysvetlil obsah listu, ktorý adre-

soval ako odpoveď Williamovi A. Ormemu. Presvedčenie poslan-

cov Národnej  rady Slovenskej republiky sa  opiera o skutoč-

nosť, že  prezidenta Slovenskej republiky  volí Národná rada

Slovenskej  republiky a  preto má  právo takéto  vysvetlenie

žiadať.

 

 

     Poslanci  Národnej rady  Slovenskej republiky vyslovujú

poľutovanie nad  tým, že prezident  Slovenskej republiky ne-

prijal  pozvanie a  nevyhovel žiadosti,  aby vysvetlil obsah

listu Williamovi A. Ormemu.

 

     Podľa názoru poslancov  Národnej rady Slovenskej repub-

liky je úplne nepravdivé  a zavádzajúce tvrdenie, podľa kto-

rého je na Slovensku  ohrozená demokracia v masovokomunikač-

ných prostriedkoch po voľbách  roku 1994. Takéto tvrdenie sa

v ničom nezakladá na pravde  a je úmyselnou, účelovou dezin-

formáciou, ktorá má spochybniť demokratický vývoj na Sloven-

sku.

 

     Podľa názoru poslancov  Národnej rady Slovenskej repub-

liky nie je adekvátne pre funkciu a osobu prezidenta Sloven-

skej republiky, aby odpovedal  na listy rôznym nevládnym or-

ganizáciám a aby navyše  v takejto odpovedi spochybňoval de-

mokratické princípy štátu, ktorý reprezentuje.

 

     A.  k o n š t a t u j e , že

 

         1.  odpoveď  prezidenta  Slovenskej  republiky bola

neprimeranou, nedomyslenou  a nešťastnou reakciou  na hlboko

skreslenú a Slovensko ohovárajúcu informáciu Williama A. Or-

meho a  prepožičala sa poškodzovaniu  dobrej povesti Sloven-

skej republiky vo svete,

 

         2. rozhodnutie prezidenta  Slovenskej republiky ne-

prijať pozvanie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

svedčí o tom, že neprikladá dostatočnú váhu požiadavkám naj-

vyššieho zákonodarného orgánu a  že neprehodnotil svoje jed-

nostranné postoje vyslovené v liste Williamovi A. Ormemu;

 

 

 

 

     B.  v y s l o v u j e

 

         prezidentovi Slovenskej republiky hlboké znepokoje-

nie  a sklamanie  nad unáhlenou  a neobjektívnou  odpoveďou,

ktorá svedčí o nízkej  profesionalite štábnej práce v prezi-

dentovom okolí, ako aj zoslabenej schopnosti prezidenta Slo-

venskej republiky brať na vedomie realitu výsledkov demokra-

tických volieb;

 

     C.  ž i a d a

 

         prezidenta  Slovenskej republiky,  aby sa  v budúc-

nosti vyhol jednostranným postojom;

 

     D.  o d p o r ú č a

 

         predsedovi Národnej rady  Slovenskej republiky, aby

osobne odovzdal prezidentovi Slovenskej republiky toto uzne-

senie a aby tlmočil  odhodlanie Národnej rady Slovenskej re-

publiky brániť praxi zneužívania nadstraníckeho postu prezi-

denta  Slovenskej republiky  na účelové  skresľovanie obrazu

demokratickej spoločnosti."

 

     Ďakujem, skončil som.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Gaulieder.

 

Poslanec F. Gaulieder:

 

     Pán predseda, dávam procedurálny návrh po ukončení fak-

tických pripomienok hlasovať o  ukončení rozpravy a hlasovať

o prednesenom uznesení.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte, aby som vyjadril skutočnosť, že toto uznesenie

je zavádzajúce. Prosil by som pána poslanca Cabaja, aby pre-

čítal tú pasáž, kde hovorí, že nepravdivé je tvrdenie, že je

ohrozená  demokracia v  masmédiách. Ja  som takéto tvrdenie,

takto formulované tvrdenie v tom  uznesení nenašiel. A v tom

prípade,  ak chceme  byť presní,  formulujte svoje uznesenie

presne. To po prvé.

 

     A po druhé - dovoľte  mi vyjadriť jeden môj názor. Uro-

bili ste  neskonalú hlúposť v tomto  uznesení, a síce preto,

že ste tam napísali, že v súvislosti s verejnoprávnou inšti-

túciou  pán prezident  nerešpektuje výsledky  demokratických

volieb. Ak  ste chceli toto  uznesenie dať, tak  ste ho mali

dať inde, ale  nie v otázkach, kde sa  hovorí o nezávislosti

médií, pretože  médiá musia byť nezávislé  bez ohľadu na to,

ako  vyzerajú voľby.  Takže ste  to dokonale  sami priznali,

presne tie faktory prezident v tomto liste potvrdzoval.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Bajan.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Vážený pán predseda, pretože predpokladám, že kolegovia

z Národnej rady dávajú toto uznesenie písomne do lavíc, túto

časť si  odpustím. Druhá vec, že  pred záverečným hlasovaním

vás žiadam o  prestávku na poradu klubov vzhľadom  na to, že

uznesenie má dosť veľký rozsah a niektoré pasáže sú minimál-

ne tak zaujímavé, že by sme  sa k tomu chceli vyjadriť a po-

radiť sa. Takže, žiadam  10-minútovú prestávku pred závereč-

ným hlasovaním o uznesení, ak sa pridá nejaký kolega.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Chcem iba  upozorniť ctený parlament,  že teraz vlastne

prvýkrát bude Národná rada rozhodovať o  tom, čo je a čo nie

je morálnym právom. To je, podľa môjho názoru, absurdné.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Hrušovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pán predseda, pripájame sa  k poslaneckému klubu na vy-

hlásenie prestávky.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme hlasovať o ukončení rozpravy s tým, že potom bu-

de prestávka a po prestávke  budeme hlasovať o dvoch uznese-

niach, o uzneseniach pána Cabaja a pána Mikloška.

 

     Prosím, aby sme sa  prezentovali a hneď hlasovali. Hla-

sujeme o ukončení rozpravy.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 101 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Tým je k šiestemu bodu ukončená rozprava v Národnej ra-

de.

 

     Na  základe našej  dohody,  že  ak dva  kluby požiadajú

o prestávku, vyhlasuje sa  prestávka, vyhlasujem 10-minútovú

prestávku. Pokračujeme o 18.10 hodine.

 

     /Po prestávke./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, aby ste zauja-

li svoje miesta, budeme pokračovať.

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Hrušovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážené pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi,  aby som vám oznámil  stanovisko klubu KDH,

ktorý sa v prestávke rokovania veľmi podrobne zaoberal pred-

loženým návrhom na uznesenie. Nesúhlasí  s ním a bude hlaso-

vať proti takto predloženému návrhu na uznesenie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte  s faktickou  poznámkou sa  hlási pani  poslankyňa

Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     vzhľadom  na to,  že predpokladám,  že v  Národnej rade

prejde návrh uznesenia, dovoľte mi, aby som prečítala stano-

visko poslaneckého klubu Demokratickej únie.

 

     "Národná rada nemá právo  žiadať prezidenta, aby sa ne-

vyjadroval k dianiu v našej spoločnosti, nemá právo kvalifi-

kovať odpoveď  pána prezidenta ako  neobjektívnu a unáhlenú,

keď skutočnosť  v oblasti médií dokazuje  pravý opak. Prezi-

dent má právo zúčastniť sa rokovania Národnej rady. Je preto

neprípustné odsudzovať ho za  neprítomnosť na rokovaní k bo-

du, ktorý má hodnotiť obsah jeho korešpondencie.

 

     Dobrú povesť Slovenska  nepoškodzuje prezident, ale po-

litika vládnej koalície, ktorá prestala rešpektovať princípy

demokratického   parlamentarizmu  a   demokracie.  Rokovanie

o tomto bode a prijatie uznesenia bude a je hrubým porušením

ústavy. Je  to súčasť prípravy verejnosti  na odvolanie pána

prezidenta."

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Bugár.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Vážená Národná rada,

 

     poslanci Maďarského kresťanskodemokratického hnutia po-

važujú toto uznesenie za  krok, ktorý poškodzuje záujmy Slo-

venskej  republiky, za  krok, ktorý  vedie k  odvolaniu pána

prezidenta, a preto budeme hlasovať proti.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Chcel by som informovať o stanovisku klubu Strany demo-

kratickej  ľavice,  Sociálnodemokratickej  strany Slovenska,

Strany zelených na Slovensku  a Hnutia poľnohospodárov, teda

Spoločnej  voľby.  Predložený  text  uznesenia považujeme za

jednostranný  pohľad vládnej  koalície na  problém, o ktorom

sme tu diskutovali, a preto  budeme hlasovať proti jeho pri-

jatiu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Duka-Zólyomi.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Ďakujem, pán predseda. Vystupujem  v mene klubu poslan-

cov Maďarskej koalície a  oboznámim vás s naším stanoviskom.

Tento postup, útok na  pána prezidenta považujem za protiús-

tavný, nemorálny čin, ktorý je v rozpore s parlamentnou eti-

kou. Konštatujeme,  že nemienime iniciovať  a byť účastníkmi

tohoto postupu,  ktorého cieľom je  skutočne asi odstránenie

pána prezidenta. Budeme hlasovať proti tomuto uzneseniu.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem. Poslanci Slovenskej  národnej strany budú hla-

sovať za toto uznesenie. Utvrdilo nás v tom ešte rozhodnutie

poslancov Maďarskej  koalície. Ak tí  budú proti,  tak je to

určite dobre. /Smiech v sále./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Keďže  nie sú faktické  poznámky, dovoľte, aby

sme  pristúpili k  hlasovaniu o  predmetnom uznesení,  ktoré

predniesol pán poslanec Cabaj.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali. /Šum v sále./

 

     Dobre,  zrušte hlasovanie,  pôjdeme znovu.  Najskôr vám

prečítam celé vystúpenie pána poslanca Mikloška. Jeho vystú-

penie znie: "Pán predseda, vzhľadom na to, že tu doteraz ne-

bol  daný návrh  na uznesenie,  navrhujem takéto  uznesenie:

Poslanci HZDS,  ZRS a SNS sa  zaväzujú, že výsledky pamätnej

noci z 3. na 4. novembra dajú na poriadok a ospravedlňujú sa

prezidentovi republiky."

 

     O tomto texte na uznesenie dávam hlasovať.

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Toto uznesenie parlament neprijal.

 

     Pristúpime k  hlasovaniu o uznesení,  ktoré navrhol pán

poslanec Cabaj.

 

    Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

 

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme toto uznesenie prijali.

 

     Vážené  panie  poslankyne,  páni  poslanci,  pristúpime

k  s i e d m e m u  bodu, ktorým je

 

     Návrh na pristúpenie Slovenskej republiky k Viedenskému

dohovoru o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody a

k Spoločnému protokolu týkajúcemu  sa uplatnenia Viedenského

dohovoru a Parížskeho dohovoru.

 

     Návrh vlády  ste dostali ako  tlač číslo 59  a spoločnú

správu výborov ako tlač číslo 59a.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh uvedie

člen vlády pán Ján Mráz. Prosím pána ministra.

 

 

Minister vlády SR J. Mráz:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     zahraniční dodávatelia technológie a zariadení pre jad-

rové elektrárne Mochovce a Jaslovské Bohunice nepovažujú le-

gislatívnu  úpravu občianskoprávnej  zodpovednosti za  škody

spôsobené  jadrovou udalosťou  u nás  za dostatočnú. Obávajú

sa, že  v prípade jadrových  nehôd by poškodení  uplatňovali

finančné  nároky na  náhradu škody  na nich  ako dodávateľov

technológií a zariadení. Z uvedených dôvodov  zahraniční do-

dávatelia podmieňujú dodávky pristúpením Slovenskej republi-

ky k  Viedenskému dohovoru o  občianskoprávnej zodpovednosti

za jadrové škody. Rovnako Európska banka pre obnovu a rozvoj

vydala prehlásenie, podľa ktorého neumožní čerpanie úveru za

dostavbu I. a II. bloku Jadrovej elektrárne Mochovce, pokiaľ

Slovenská republika nepristúpi k Viedenskému dohovoru.

 

     Podľa  Viedenského dohovoru  je prevádzkovateľ jadrovej

elektrárne zodpovedný za  škodu spôsobenú jadrovou udalosťou

minimálne vo výške 5 miliónov amerických dolárov pri hodnote

dolára vyjadrenej  v zlate ku  dňu 20. apríla  1963, t.j. 35

amerických dolárov za jednu trójsku uncu zlata, čo pri dneš-

nej cene  zlata znamená asi dnešných  50 miliónov amerických

dolárov.

 

     Prevádzkovateľ je  podľa článku 7  Viedenského dohovoru

povinný  zabezpečiť krytie  svojej zodpovednosti  za jadrovú

škodu poistením alebo iným  druhom finančnej zábezpeky. Slo-

venské poisťovne v súčasnosti nie sú schopné zabezpečiť svo-

jimi prostriedkami poistenie prevádzkovateľa za jadrovú ško-

du v požadovanej výške. Zahraničné poisťovne si ako základnú

podmienku  na zaistenie  slovenských poisťovní  pri poistení

prevádzkovateľa jadrových elektrární na Slovensku pre prípad

jadrových  nehôd  kladú   pristúpenie  Slovenskej  republiky

k Viedenskému dohovoru.

 

     Z uvedených dôvodov uplatnilo Ministerstvo hospodárstva

Slovenskej republiky u  Ministerstva financií Slovenskej re-

publiky vytvorenie rezervy v štátnom rozpočte Slovenskej re-

publiky na rok  1995 vo výške 2 mld  Sk ako krytie zodpoved-

nosti prevádzkovateľa v  zmysle Viedenského dohovoru. Preto,

vážené panie poslankyne, vážení  páni poslanci, bude potreb-

né,  aby v  prípade vyslovenia  vášho súhlasu  s pristúpením

Slovenskej  republiky k  Viedenskému dohovoru  ste uvažovali

s riešením  krytia prevádzkovateľa  pri schvaľovaní štátneho

rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1995.

 

     Neschválenie pristúpenia Slovenskej republiky k Vieden-

skému dohovoru môže vážne ohroziť, resp. až znemožniť dokon-

čenie I. a II.  bloku Jadrovej elektrárne Mochovce, postupnú

rekonštrukciu blokov V1 a dodávky pre zvýšenie jadrovej bez-

pečnosti v blokoch V2  Jadrovej elektrárne Jaslovské Bohuni-

ce.

 

     Vláda Slovenskej republiky schválila návrh na pristúpe-

nie  Slovenskej republiky  k Viedenskému  dohovoru o občian-

skoprávnej  zodpovednosti za  jadrové škody  a k  Spoločnému

protokolu  týkajúcemu  sa  uplatnenia  Viedenského  dohovoru

a Parížskeho dohovoru uznesením číslo 758 na svojom zasadnu-

tí dňa 2. augusta 1994.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu ministrovi a prosím povereného člena Výbo-

ru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie

a ochranu  prírody  pána  poslanca  Kňažka,  aby  informoval

o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy a páni,

 

     dovoľte, aby som vám  prečítal spoločnú správu Ústavno-

právneho výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky, Zahra-

ničného výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky a Výboru

Národnej  rady Slovenskej  republiky pre  životné prostredie

a ochranu prírody o výsledku  prerokovania návrhu na pristú-

penie Slovenskej republiky k  Viedenskému dohovoru o občian-

skoprávnej  zodpovednosti za  jadrové škody  a k  Spoločnému

protokolu  týkajúcemu  sa  uplatnenia  Viedenského  dohovoru

a Parížskeho dohovoru.

 

     Návrh na pristúpenie Slovenskej republiky k Viedenskému

dohovoru o  občianskoprávnej zodpovednosti za  jadrové škody

a k Spoločnému protokolu týkajúcemu sa uplatnenia Viedenské-

ho dohovoru a Parížskeho dohovoru pridelil predseda Národnej

rady  Slovenskej republiky  svojím rozhodnutím  číslo 107 zo

dňa 2. 1. 1995 na prerokovanie do 18. 1. 1995 Ústavnoprávne-

mu výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky, Zahraničnému

výboru Národnej rady Slovenskej  republiky a Výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky pre životné  prostredie a ochranu

prírody a zároveň určil posledný menovaný výbor ako prísluš-

ný podať  správu o výsledku  prerokovania návrhu v  určených

výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Všetky  uvedené výbory  prerokovali návrh  v stanovenej

lehote, vyslovili  s ním súhlas  a odporúčajú Národnej  rade

Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e/ Ústavy Sloven-

skej republiky vysloviť s ním súhlas.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi. Prosím,  aby zaujal miesto pre

spravodajcov.

 

     Otváram rozpravu k tomuto  bodu programu. Oznamujem, že

som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy.

 

     Hlási sa pán poslanec Nagy.

 

Poslanec L. Nagy:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     diskusie o potrebe všeobecne záväzných zmlúv týkajúcich

sa jadrovej  bezpečnosti prebiehajú už  od čias uvedenia  do

prevádzky  prvých komerčných  jadrových zariadení.  Prekážky

vytvorené nesprávne chápanými  národnými a ideologickými zá-

ujmami sa  nakoniec prekonali len  po černobyľskej tragédii,

ktorá rukolapne dokázala,  že rádioaktívne zamorenie nepozná

hranice. Vďaka tomu napríklad v zmysle predloženého dohovoru

o jadrovej bezpečnosti každá strana  prijíma na svojom území

inšpekčné misie, rešpektuje ich odporúčania, organizuje hod-

notiace stretnutia, na ktorých prerokujú národné správy.

 

     Skúsme teraz  porozmýšľať o tom, čo  môže nasledovať po

ratifikácii dohody,  veď dôležitým ustanovením  dokumentu je

povinnosť  podávania informácií  o vykonaných bezpečnostných

opatreniach. Musíme si uvedomiť, že sme krajinou, ktorá pro-

dukovala jednu z  najväčších jadrových havárií predčernobyľ-

skej éry, ktorá spôsobila  vyradenie Elektrárne A1 v Jaslov-

ských Bohuniciach z prevádzky, a mnohé štáty ešte neprekona-

li dodnes nedôveru vyplývajúcu z tejto udalosti.

 

     Neviem, aký bol informačný tok smerom k inštitúciám ty-

pu Medzinárodná  agentúra pre atómovú energiu,  ale je isté,

že domáca verejnosť sa dozvedela len v posledných rokoch, že

žije v blízkosti havarovaného reaktora s poškodenými palivo-

vými článkami.  Žiaľ, tento problém  vôbec nie je  jediný na

domácej jadrovej  scéne. Dokonca s  malou nadsádzkou by  som

mohol povedať,  že čo jadrové zariadenie,  to problém. Stačí

spomenúť  napríklad nejasnosti  okolo budúcnosti  elektrárne

V 1 alebo  absenciu dlhodobej koncepcie  uloženia vysoko rá-

dioaktívneho odpadu.

 

     Otázka je  veľmi aktuálna aj v  týchto dňoch, keď účasť

našich zodpovedných firiem na  zahraničných diskusiách o do-

stavbe elektrárne Mochovce sa stala predmetom korešpondencie

najvyšších predstaviteľov Slovenska a Rakúska. Je síce prav-

dou, že mochoveckú elektráreň v poslednej dobe z rôznych as-

pektov preverilo viacero medzinárodných  misií, ale treba si

uvedomiť, že nekorektné  absolvovanie povinnej verejnej dis-

kusie  môže  vážne  poškodiť  imidž  Slovenska. Ak zostaneme

v mochoveckom regióne,  v zmysle dohody vláda  musí byť pri-

pravená aj  na otázky týkajúce sa  regionálneho úložiska rá-

dioaktívneho  odpadu. V  tejto súvislosti  sa tiež  vynorilo

niekoľko problémov, ktoré mohli  spôsobiť aj nápadné mlčanie

kontrolovaného aj kontrolóra o nedávnej zahraničnej previer-

ke úložiska.

 

     To sú teda niektoré problémy, na ktoré pravdepodobne po

ratifikácii dohovorov  vláda v krátkom čase  bude nútená po-

skytnúť vyhovujúcu odpoveď. Samozrejme, takúto odpoveď by si

zaslúžila aj naša domáca verejnosť a, samozrejme, aj najvyš-

ší  zákonodarný zbor.  Pri tejto  príležitosti by  sme mohli

dostať  aj odpoveď  na otázky,  ktoré síce  nesúvisia priamo

s bezpečnosťou,  ale tiež  môžu vážne  ovplyvniť rozhodnutia

týkajúce sa  budúcnosti našich jadrových  zariadení. Nevieme

napríklad, či sú v  zmluve o financovaní dostavby elektrárne

v Mochovciach  zo zahraničných  zdrojov zabudované primerané

cenové  garancie za  vyvážanú elektrickú  energiu. V opačnom

prípade totiž budeme musieť  čeliť lacnej konkurencii atómo-

vých elektrární východne od  nás, alebo pôžičku budeme splá-

cať  z devízových  rezerv štátu.  Je to  teda vážny problém,

s riešením  ktorého by  vláda mala  tiež oboznámiť verejnosť

ešte  predtým,  než  poskytne  potrebnú garanciu zúčastneným

firmám.

 

     Inak, samotný text tejto zmluvy odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Nikto sa nehlási do rozpravy ani

s faktickou  poznámkou, takže  mi dovoľte,  aby som  ukončil

rozpravu k tomuto bodu programu.

 

     Mojou  povinnosťou je  spýtať sa  pána ministra,  či sa

chce vyjadriť.

 

Minister vlády SR J. Mráz:

 

     Nie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nechce sa vyjadriť. Pán spoločný spravodajca, chcete sa

vyjadriť?

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Nie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nechce.  Prosím,  pán  spoločný  spravodajca,  keby ste

uviedli spoločné hlasovanie.

 

     Nebudete uvádzať hlasovanie? Dobre, urobím to ja.

 

     Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada

Slovenskej republiky podľa článku  86 písmena f/ Ústavy Slo-

venskej republiky vyhlasuje  súhlas s pristúpením Slovenskej

republiky k Viedenskému  dohovoru o občianskej zodpovednosti

za  jadrové škody  a  k  Spoločnému protokolu  týkajúcemu sa

uplatňovania Viedenského dohovoru a Parížskeho dohovoru.

 

     Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme

sa prezentovali a súčasne hlasovali.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 109 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme navrhované  uznesenie k tejto zmlu-

ve prijali.

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pristúpime k  ô s m e m u  bodu programu, ktorým je

 

     Návrh na vyslovenie súhlasu s Dohovorom o jadrovej bez-

pečnosti.

 

     Návrh vlády  ste dostali ako  tlač číslo 64  a spoločnú

správu ako tlač číslo 64a.

 

     Z poverenia vlády Slovenskej republiky tento návrh opäť

prednesie člen vlády pán Ján Mráz.

 

Minister vlády SR J. Mráz:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     v predloženom  materiáli predkladám Národnej  rade Slo-

venskej republiky návrh na  vyslovenie súhlasu s pristúpením

Slovenskej republiky k Dohovoru o jadrovej bezpečnosti.

 

     Hlavné ciele dohovoru sú:  dosiahnutie a udržanie vyso-

kej úrovne jadrovej bezpečnosti v celosvetovom meradle pros-

tredníctvom  rozšírenia národných  opatrení a  medzinárodnej

spolupráce, vytvorenie  a udržanie účinnej  ochrany v jadro-

vých  zariadeniach  voči  rádiologickému  riziku pre ochranu

osôb, spoločnosti a životného prostredia a predchádzanie ha-

váriám  s  rádiologickými  dôsledkami  a zmierňovanie týchto

prípadných dôsledkov.

 

     Dohovor je takto významným prínosom medzinárodného spo-

ločenstva pri zabezpečovaní jadrovej bezpečnosti v jadrových

elektrárňach, ale aj jeho nástrojom pri kodifikácii medziná-

rodného práva v uvedenej oblasti. Ide o veľmi významný doku-

ment, ratifikáciou ktorého získa Slovenská republika podporu

medzinárodného spoločenstva pri  riešení problémov v oblasti

jadrovej energetiky,  pričom z pristúpenia  k dohovoru nevy-

plývajú pre Slovenskú republiku žiadne finančné záväzky.

 

     Dohovor  za  Slovenskú  republiku  podpísal  na základe

uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 973/1994 a splno-

mocnenia prezidentom Slovenskej  republiky dňa 20. septembra

1994 predseda  Úradu jadrového dozoru  Slovenskej republiky.

Týmto uznesením  vláda Slovenskej republiky  tiež odporučila

prezidentovi  Slovenskej  republiky  ratifikovať  dohovor po

vyslovení súhlasu Národnou radou Slovenskej republiky.

 

     V nadväznosti na uvedené  uznesenie predkladám vám, vá-

žené dámy,  vážení páni, tento  návrh na vyslovenie  súhlasu

s pristúpením  Slovenskej  republiky  k  Dohovoru o jadrovej

bezpečnosti a  jeho následnou ratifikáciou  prezidentom Slo-

venskej republiky.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pekne, pán  minister. Prosím  povereného člena

Výboru Národnej rady Slovenskej  republiky pre životné pros-

tredie a ochranu prírody  pána Kötelesa, aby predniesol spo-

ločnú správu výborov, informoval nás o výsledkoch prerokova-

nia.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi, aby som  prečítal spoločnú správu Zahranič-

ného výboru Národnej rady  Slovenskej republiky a Výboru Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  pre  životné prostredie

a ochrany prírody o výsledku prerokovania návrhu na vyslove-

nie súhlasu s Dohovorom o jadrovej bezpečnosti.

 

     Návrh na vyslovenie súhlasu s Dohovorom o jadrovej bez-

pečnosti pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republi-

ky svojím rozhodnutím číslo 97 zo dňa 19. 12. 1994 na prero-

kovanie Zahraničnému výboru  Národnej rady Slovenskej repub-

liky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné

prostredie a  ochrany prírody a zároveň  určil výbor pre ži-

votné prostredie a ochranu prírody ako príslušný podať sprá-

vu o  výsledku prerokovania návrhu v  uvedených výboroch Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky.

 

     Obidva  výbory  prerokovali  návrh  v lehote, vyslovili

s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky

vysloviť s Dohovorom o  jadrovej bezpečnosti podľa článku 86

písmeno e/ Ústavy Slovenskej republiky súhlas.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán  poslanec. Prosím, aby  ste zaujali miesto

pre spoločného spravodajcu. Konštatujem, že ani k tomuto bo-

du  programu  som  nedostal  žiadnu  prihlášku  do diskusie.

S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Lazarová.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Ďakujem za  slovo, pán predseda. Chcela  by som len in-

formovať poslancov,  že na všetky otázky,  ktoré tu vzniesol

pán poslanec Nagy, bude  zodpovedané 31. januára na mítingu,

ktorý sa  koná o 16.00  hodine v Istropolise  za prítomnosti

ako odborníkov  z Úradu jadrového dozoru,  tak ostatných od-

borníkov z tejto oblasti, strán zelených, mimovládnych zele-

ných organizácií a ďalších účastníkov. Takže, kto má záujem,

môže na tento míting prísť a všetky otázky budú zodpovedané.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa. Ak nikto nemá žiadnu faktickú

poznámku, nikto nie je  prihlásený, končím rozpravu k tomuto

bodu programu.  Pýtam sa ešte pána  ministra, či chce vystú-

piť.

 

 

Minister vlády SR J. Mráz:

 

     Nie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie. Ďakujem.  Pán Köteles asi  tiež nie, takže  môžeme

uvádzať hlasovanie.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Vážená Národná  rada, navrhujem, aby  Národná rada Slo-

venskej republiky podľa článku  86 písmena e/ Ústavy Sloven-

skej  republiky  vyjadrila  súhlas  s  prístupom  k Dohovoru

o jadrovej bezpečnosti.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Budeme  hlasovať o návrhu  tohto uznesenia Ná-

rodnej rady podľa článku 86 písmena e/ Ústavy Slovenskej re-

publiky s  tým, aby sme vyslovili  súhlas s pristúpením Slo-

venskej republiky k Dohovoru o jadrovej bezpečnosti.

 

     Prosím, aby  sme sa prezentovali a  hneď hlasovali. Pán

spravodajca odporúča prijať toto uznesenie.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 117 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Konštatujem,  že sme  navrhované uznesenie jednomyseľne

schválili.

 

     D e v i a t y m  bodom programu, panie poslankyne, páni

poslanci, je

 

     Návrh na voľbu členov správnej rady Všeobecnej zdravot-

nej poisťovne - zástupcov  štátu navrhovaných vládou Sloven-

skej republiky.

 

     Podľa § 42  ods. 3 zákona číslo 273/1994  Z. z. o zdra-

votnom poistení, financovaní  zdravotného poistenia, o zria-

dení Všeobecnej zdravotnej poisťovne  a o zriaďovaní rezort-

ných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných po-

isťovní  sa  správna  rada  Všeobecnej zdravotnej  poisťovne

skladá zo siedmich  zástupcov poistencov, siedmich zástupcov

zamestnávateľov a siedmich  zástupcov štátu. Členov správnej

rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky.

 

     Na svojej 3. schôdzi Národná rada zvolila zástupcov po-

istencov a zástupcov  zamestnávateľov. Zástupcovia štátu ne-

boli zvolení.

 

     Návrh vlády  na voľbu zástupcov štátu  do správnej rady

Všeobecnej zdravotnej  poisťovne ste dostali  ako tlač číslo

75.

 

     Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie mi-

nister zdravotníctva pán Ľubomír Javorský.

 

     Medzitým má faktickú poznámku pán poslanec Bajan.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Pán predseda, odporúčam, aby  pán minister uviedol obi-

dva body naraz  a aby sme pristúpili aj  k hlasovaniu o obi-

dvoch bodoch naraz  s tým,  že výsledok  by sme sa dozvedeli

zajtra. Urýchlili by sme celé rokovanie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To nie je tajné hlasovanie. Dobre. Pán minister, uveďte

obidva návrhy naraz.

 

     Panie poslankyne, páni poslanci, to znamená, že prero-

kujeme aj Návrh na voľbu členov správnej rady Sociálnej po-

isťovne - zástupcov  štátu navrhovaných  vládou  Slovenskej

republiky.

 

     Podľa § 7 ods. 2 zákona  číslo 274/1994 Z. z. o Sociál-

nej poisťovni  správa rada Sociálnej  poisťovne sa tvorí  zo

siedmich zástupcov navrhovaných  odborovými zväzmi a záujmo-

vými združeniami občanov,  zo siedmich zástupcov navrhnutých

zamestnávateľskými  zväzmi a  združeniami a  zo siedmich zá-

stupcov navrhovaných vládou Slovenskej  republiky. Aj tu po-

dľa §  7 ods. 3  uvedeného zákona členov  správnej rady volí

a odvoláva  Národná rada.  Takisto na  tretej schôdzi neboli

zvolení.

 

     Tento návrh ste dostali pod tlačou číslo 76.

 

     Z poverenia  vlády tento návrh  prednesie tiež minister

zdravotníctva  pán Ľubomír  Javorský. Prosím,  pán minister,

aby ste uviedli obidva tieto návrhy.

 

Minister zdravotníctva SR Ľ. Javorský:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľujem si predložiť návrh  zástupcov štátu do správ-

nej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

 

     Uznesením Národnej rady  Slovenskej republiky číslo 573

prijatým na  37. schôdzi Národnej  rady Slovenskej republiky

bol schválený návrh zákona Národnej rady Slovenskej republi-

ky o zdravotnom  poistení, financovaní zdravotného poistenia

a o  zriadení Všeobecnej  zdravotnej poisťovne,  zákon číslo

273/1994 Z. z.  V § 42 ods. 3  je upravené zloženie správnej

rady  Všeobecnej  zdravotnej  poisťovne.  Siedmich zástupcov

štátu navrhuje vláda Slovenskej republiky.

 

     Vláda Slovenskej republiky na  rokovaní dňa 10. 1. 1995

schválila uznesením číslo 26 návrh zástupcov štátu do správ-

nej rady Všeobecnej  zdravotnej poisťovne a v súlade  s § 42

ods. 3 citovaného zákona  predkladá Národnej rade Slovenskej

republiky návrh zástupcov štátu do správnej rady. Sú to títo

kandidáti:  MUDr. Štefan  Zelník, MUDr.  Danica Šimkovičová,

Ing.  Martin Oravec,  MUDr. Ján  Gajdoš, MUDr.  Karol Džupa,

PharmDr. Dušan Mäsiar a JUDr. Jana Buchelová.

 

     Zároveň  si dovoľujem  prečítať návrh  na voľbu  členov

správnej rady Sociálnej poisťovne  - zástupcov štátu navrho-

vaných vládou Slovenskej republiky schválený uznesením číslo

26 dňa 10.  1. 1995. Ako prvý Doc.  JUDr. Vojtech Tkáč, Ing.

Elena Beňová, MUDr. Štefan  Paulov, Doc. JUDr. Peter Škulté-

ty, DrSc., Prof. RNDr. Ján Salaj, DrSc., Ing. Anastázia Mac-

ková, Ing. Róbert Podolský. To sú navrhnutí kandidáti do ako

členovia správnej rady Sociálnej poisťovne.

 

     Oba návrhy odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister. Teraz prosím pána poslanca Fran-

tiška Šveca,  aby podal informáciu  o prerokovaní návrhu  vo

Výbore Národnej rady  Slovenskej republiky pre zdravotníctvo

a sociálne veci.

 

 

 

Poslanec F. Švec:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     zákon   Národnej   rady   Slovenskej   republiky  číslo

273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotné-

ho  poistenia,  o  zriadení  Všeobecnej zdravotnej poisťovne

a o  zriaďovaní rezortných,  odvetvových, podnikových  a ob-

čianskych zdravotných  poisťovní v §  42 určuje, že  správna

rada  je najvyšším  samosprávnym orgánom  poisťovne. Správna

rady Všeobecnej  zdravotnej poisťovne sa  skladá zo siedmich

zástupcov poistencov  navrhnutých príslušnými reprezentatív-

nymi  orgánmi  zamestnancov   a  ďalších  záujmových  skupín

a združení  občanov, zo  siedmich zástupcov  zamestnávateľov

navrhnutých príslušnými  reprezentatívnymi orgánmi zamestná-

vateľov  a zo  siedmich zástupcov  štátu navrhnutých  vládou

Slovenskej republiky.  Členov správnej rady  volí a odvoláva

Národná rada Slovenskej republiky.

 

     Príslušné reprezentatívne  orgány zamestnancov, záujmo-

vých skupín  a združení občanov,  reprezentatívne orgány za-

mestnávateľov, i vláda Slovenskej republiky predložili návr-

hy  na voľbu  členov správnej  rady poisťovne.  Národná rada

Slovenskej republiky na svojej  3. schôdzi 22. decembra 1994

svojím uznesením číslo 62  zvolila už siedmich zástupcov po-

istencov  i siedmich  zástupcov zamestnávateľov  do správnej

rady  Všeobecnej  zdravotnej  poisťovne,  nezvolila však ani

jedného z kandidátov na členstvo v správnej rade ako zástup-

cov štátu navrhnutých vládou Slovenskej republiky.

 

     V záujme urýchleného  zvolenia doteraz ešte chýbajúcich

členov správnej rady a  sfunkčnenia tohoto najvyššieho samo-

správneho orgánu Všeobecnej  zdravotnej poisťovne vláda Slo-

venskej  republiky  na  svojom  zasadnutí  10.  januára 1995

schválila  uznesením  číslo  26  nových  zástupcov  štátu do

správnej rady  a predložila urýchlene návrh  na ich zvolenie

do Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 119 z 13. januára  1995 pridelil návrh zástupcov štátu

do správnej  rady Všeobecnej zdravotnej  poisťovne, tlač 75,

predložený vládou Slovenskej  republiky Výboru Národnej rady

Slovenskej  republiky pre  zdravotníctvo a  sociálne veci na

prerokovanie do  8. januára 1995. Výbor  uvedený návrh vlády

prerokoval  na 6.  schôdzi  17.  januára 1995,  ale neprijal

k nemu  uznesenie,  lebo  za  žiadúce odporúčajúce uznesenie

nehlasovala väčšina všetkých členov  výboru, ako to požaduje

zákon číslo  44/1989 Zb. o rokovacom  poriadku Národnej rady

v znení  neskorších predpisov  v  ustanovení  § 48  odsek 1.

Z prítomných 11  členov výboru za  prijatie návrhu hlasovalo

6 poslancov a 5 poslancov sa zdržalo hlasovania.

 

     Stručné charakteristiky jednotlivých  kandidátov sú ob-

siahnuté v materiáli  predloženom vládou Slovenskej republi-

ky, tlač 75. Jednotliví kandidáti predložili prehlásenie, že

s kandidatúrou  súhlasia  a  že  podľa  §  41  zákona  číslo

273/1994 Z. z. sú voliteľní do správnej rady. V záujme napl-

nenia účelu zákona Národnej  rady Slovenskej republiky číslo

273/1994 Z.  z. je žiadúce, aby  Národná rada Slovenskej re-

publiky zvolila na tejto 4. schôdzi doteraz ešte chýbajúcich

sedem členov správnej  rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

Tým  sa vytvorí  základný predpoklad  pre riadnu  samostatnú

činnosť  Všeobecnej zdravotnej  poisťovne ako verejnoprávnej

inštitúcie.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

 

     predkladám vám teraz návrh uznesenia Národnej rady Slo-

venskej republiky  na voľbu členov  správnej rady Všeobecnej

zdravotnej poisťovne v znení:

 

     "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie, že

vláda Slovenskej  republiky ako reprezentatívny  orgán štátu

predložila návrh na voľbu siedmich členov správnej rady Vše-

obecnej  zdravotnej  poisťovne."  V časti B:  "Zvolila podľa

§ 42 ods. 3 zákona Národnej  rady Slovenskej republiky číslo

273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotné-

ho  poistenia,  o  zriadení  Všeobecnej zdravotnej poisťovne

a o  zriaďovaní rezortných,  odvetvových, podnikových  a ob-

čianskych zdravotných poisťovní ako zástupcov štátu navrhnu-

tých vládou Slovenskej republiky týchto členov správnej rady

Všeobecnej  zdravotnej  poisťovne:  Štefana  Zelníka, Danicu

Šimkovičovú, Martina Oravca, Jána Gajdoša, Karola Džupu, Du-

šana Mäsiara, Janu Buchelovú."

 

     Odporúčam všetkých an blok odsúhlasiť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi.  Ešte nemôžeme uviesť hlasova-

nie, pretože som povinný sa spýtať, či má niekto pripomienky

alebo námietky.

 

     Pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda,

 

     k predloženým  kandidátom nemám ani  otázku, ani pripo-

mienku, ani námietku, ale mám otázku na pána ministra, resp.

návrh, ako by sme ten  problém, ktorý uvedie, mohli vyriešiť

k už zvoleným  členom, to znamená  tým, ktorých navrhli  za-

mestnávatelia  resp. odbory.  Dostali sa  mi informácie,  že

niektorí  z  navrhovaných  členov  správnej  rady Všeobecnej

zdravotnej  poisťovne    členmi  resp.  zakladateľmi iných

zdravotných poisťovní.

 

     Považoval by som za nelogické, aby štát do správnej ra-

dy svojej poisťovne,  resp. verejnoprávnej inštitúcie, ktorá

je  poisťovňou, dával ľudí, ktorí  chcú zakladať konkurenčné

inštitúcie a konkurovať všeobecným zdravotným poistením ale-

bo  takouto organizáciou  našej poisťovni,  ktorá funguje zo

zákona. Prosil  by som teda  o informáciu teraz,  alebo, aby

sme dostali informáciu na  najbližšom zasadnutí Národnej ra-

dy, ktorí  z už schválených členov  správnej rady Všeobecnej

zdravotnej poisťovne si podali  žiadosť, resp. hodlajú zalo-

žiť alebo  fungovať v správnej  rade niektorej z  konkurenč-

ných, teda tzv. zamestnaneckých zdravotných poisťovní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán minister zrejme asi tu nebude môcť hodnoverne odpo-

vedať, takže to bude zrejme na budúcej schôdzi, alebo prosím

pána poslanca, aby sa obrátil listom na pána ministra.

 

     Ešte pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem  veľmi pekne  za slovo,  pán predseda.  V tomto

prípade  sa pripájam  k svojmu  kolegovi Ftáčnikovi. Nepočul

som  to, priamo  som to  videl, že  existuje takáto žiadosť,

ktorá nebola schválená. Ide najmä  o pána Benčata, voči kto-

rému sú  aj iné výhrady, a  bol by som rád,  keby sa o tomto

mohlo diskutovať na budúcej schôdzi.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Medzi týmito navrhnutými nevidím meno Benčat.

 

 

 

 

Poslanec V. Moric:

 

     To je  už schválené. Sú  tam traja, ktorí  majú žiadosť

o inú poisťovňu, o poisťovňu na súkromnom základe.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre. Pán minister sa vyjadrí na budúcej schôdzi alebo

listom.

 

     Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

     Prosím,  prezentujme sa  a hlasujme  o návrhu uznesenia

k návrhu na voľbu členov správnej rady Všeobecnej zdravotnej

poisťovne - tlač číslo 75. Ide o pánov a panie Zelníka, Šim-

kovičovú, Oravca, Gajdoša, Džupu, Mäsiara, Buchelovú.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tento návrh uznesenia sme prijali.

 

     Prosil by  som teraz pani poslankyňu  Aibekovú, aby nám

predniesla názory  z prerokovania vo výboroch  - ide o návrh

na voľbu členov správnej rady Sociálnej poisťovne, tlač čís-

lo 76.

 

 

 

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení páni ministri,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     dovoľte  mi, aby  som bola  maximálne stručná  a trošku

netradične sa  odvolala na správu Výboru  Národnej rady Slo-

venskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci k návrhu

na voľbu členov správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťov-

ne, ktorú predkladal pred chvíľočkou predo mnou pán poslanec

Švec, pretože je tu veľká zhoda medzi týmito dvomi správami.

Bude zmena iba v tom, že nepôjde o Všeobecnú zdravotnú pois-

ťovňu, ale o Sociálnu  poisťovňu a pôjde  nie o zákon  číslo

273/1994 Z.  z., ako bolo  predtým, ale zákon  Národnej rady

Slovenskej republiky číslo 274/1994  Z. z. o Sociálnej pois-

ťovni, kde sa v § 7 ods. 2 určuje, z čoho je zložená správna

rada.  Podľa toho  istého paragrafu  v ods.  3 sa hovorí, že

členov správnej rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej

republiky.

 

     Oba body  boli vo výbore prerokované  naraz a uznesenie

k tomu  prijaté, resp.  hlasovanie bolo  úplne identické, to

znamená, že výbor neprijal uznesenie k prerokovávaniu tohoto

bodu,  lebo  za  žiadúce  odporúčajúce uznesenie nehlasovala

väčšina všetkých členov výboru,  ako to požaduje zákon číslo

44/1989  Zb. o  rokovacom poriadku  Slovenskej národnej rady

v znení neskorších predpisov. Inak sa postupovalo úplne rov-

nako, že už boli  zvolení na decembrovej schôdzi zástupcovia

odborov, zamestnávateľských organizácií  a občianskych zdru-

žení, neboli zvolení iba zástupcovia štátu.

 

     Návrh  za rezort,  resp. za  vládu predniesol  minister

zdravotníctva pán Javorský a  ide o týchto navrhovaných čle-

nov, ešte  vám ich zopakujem,  máte ich písomne  pred sebou,

ale aby to  bolo kvôli záznamu: ide o  Vojtecha Tkáča, Elenu

Beňovú,  Štefana  Paulova,  Petra  Škultétyho,  Jána Salaja,

Anastáziu Mackovú a Róberta  Podolského. Ide teda o siedmich

zástupcov. Vláda  má možnosť resp.  povinnosť navrhnúť sied-

mich  zástupov. Preto  prosím, aby  sme o  všetkých siedmich

zástupcoch  hlasovali an  blok. Potom,  po prebehnutí tohoto

aktu môžeme prijať aj uznesenie  tak, ako je písomne predlo-

žené  a v  podobnom duchu,  ako ho  predniesol pán  poslanec

Švec, iba  znovu pôjde nie o  Všeobecnú zdravotnú poisťovňu,

ale o Sociálnu poisťovňu.

 

     Prepáčte  mi takéto  stručné zhodnotenie,  ale keďže na

návrh pána poslanca Bajana  sme postupovali v takomto zrých-

lenom duchu, dovolím si vás poprosiť o porozumenie  a dúfam,

že takýto návrh podporíte. Ďakujem pekne.

 

     Pán  predseda, môžete  otvoriť rozpravu  k tomuto  bodu

programu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa. Hlási  sa niekto do rozpravy?

Áno, pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán  predseda, rád by som  sa opýtal pána Tkáča,

aby nám  povedal, či sa  chce venovať parlamentu  a ústavno-

právnemu výboru, alebo ministerstvu a Sociálnej poisťovni.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, myslím, že pán  Tkáč nemusí na to odpove-

dať. Chceš opovedať? Pán poslanec nemieni odpovedať.

 

     Ak  nie sú  žiadne ďalšie  faktické pripomienky, končím

rozpravu k tomuto návrhu a pristúpime k hlasovaniu.

 

     Prosím, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Dala  som návrh,  aby sme  an blok  o všetkých siedmich

predložených hlasovali za. To je z mojej strany všetko.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  Budeme hlasovať  o návrhu  uznesenia Národnej

rady Slovenskej republiky k  návrhu na voľbu členov správnej

rady  Sociálnej poisťovne,  tlač číslo  76, Vojtecha  Tkáča,

Alenu Beňovú, Štefana Paulova,  Petra Škultétyho, Jána Sala-

ja, Anastáziu Mackovú a Róberta Podolského.

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  podľa § 7 ods.  3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky číslo 274/1994  Z. z. Národná rada Slo-

venskej  republiky  zvolila  členov  správnej rady Sociálnej

poisťovne navrhnutých slovenskou vládou.

 

     Pristúpime ešte  k  j e d e n á s t e m u  bodu progra-

mu, ktorým je

 

     Návrh Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie

generálneho prokurátora Slovenskej republiky.

 

     Podľa článku 150 Ústavy Slovenskej republiky generálne-

ho prokurátora Slovenskej  republiky vymenúva prezident Slo-

venskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republi-

ky.

 

     Návrh máte rozdaný ako tlač číslo 77.

 

     Návrh uvedie podpredseda Národnej rady pán poslanec Au-

gustín Marián Húska. Ešte  medzitým s faktickou poznámkou sa

hlási pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Len chcem upozorniť, pán predseda,  že ste si možno ne-

všimli, že je 19.01 hodín.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Všimol som si.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Upozorňujem, že by sme mali skončiť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Všimol som  si a chcel  som sa ešte  spýtať, či by  sme

neprerokovali aj niektoré ďalšie  body, aby sme doobeda skôr

skončili. Ak  nie, prosím, po  tomto bode ukončíme  schôdzu.

Dohodneme sa.

 

     Prosím, pán podpredseda.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení zástupcovia vlády,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     dovoľte, aby som vám  prečítal návrh na menovanie gene-

rálneho prokurátora Slovenskej republiky.

 

     Dr. Michal  Vaľo, CSc., sa  narodil dňa 29.  9. 1948 vo

Vínnom,  okr. Michalovce.  Po skončení  štúdia na Právnickej

fakulte Univerzity Komenského v Bratislave veľmi krátku dobu

pracoval ako asistent na Právnickej fakulte Univerzity Pavla

Jozefa Šafárika  v Košiciach. Po  absolvovaní vojenskej zák-

ladnej služby sa stal  právnym čakateľom a neskôr vyšetrova-

teľom Vojenskej  obvodnej prokuratúry v  Prešove. Odtiaľ bol

premiestnený  na Hlavnú  vojenskú prokuratúru  do Prahy, kde

prešiel postupne viacerými funkciami.

 

     V roku 1989 mu vedecká rada Univerzity Karlovej udelila

hodnosť  kandidáta právnych  vied v  odbore trestného práva.

V októbri 1990  bol ustanovený do  funkcie zástupcu hlavného

vojenského  prokurátora ČSFR,  ktorú zastával  až do  zániku

ČSFR, kedy  bol na vlastnú žiadosť  premiestnený na Vojenskú

obvodnú prokuratúru v Bratislave.

 

     Po vzniku Hlavnej  vojenskej prokuratúry Slovenskej re-

publiky  bol  ustanovený  do  funkcie  náčelníka  oddelenia,

neskôr  riaditeľa odboru  prokurátorského dozoru  Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky  - Hlavnej vojenskej proku-

ratúry.

 

     Je autorom viacerých odborných článkov a publikácií. Vo

vojenskej prokuratúre má  povesť odborne erudovaného, praco-

vitého a zásadového pracovníka, ktorý je náročný aj na iných

a na seba.

 

     Je držiteľom negatívneho  lustračného osvedčenia, ktoré

mu bolo vydané ministrom vnútra ČSFR  dňa 7. 4. 1992. Nie je

členom ani  aktivistom žiadnej politickej  strany alebo hnu-

tia. Býva v Bratislave, je ženatý a má jednu dcéru.

 

     Chcem  vysloviť presvedčenie,  že novozvolený generálny

prokurátor vnesie do činnosti prokuratúry takú dynamiku pro-

kurátorských opatrení, ktorá by čelila hrozbe rastúcej dyna-

miky zločinnosti  a nezákonných aktivít.  Každopádne to naša

spoločnosť bude očakávať.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu podpredsedovi. Má niekto otázky alebo pri-

pomienky?

 

     Prosím, pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda, chcel by  som sa vás opýtať, keďže

som sa to už pýtal pri predkladaní programu, kedy ešte nebol

známy návrh,  ani nebol vôbec predložený  a napriek tomu sme

rozhodli o zaradení do programu,  aké právo mali ostatní po-

slanci, okrem tejto trojice,  predložiť návrh na generálneho

prokurátora. Ako ste to pojali  vy ako predseda tohto parla-

mentu - právo poslancov  navrhovať kandidátov na generálneho

prokurátora?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  dostali ste viac  ako týždeň-dva dopredu

návrh predbežného programu a tam  bol aj tento bod programu,

čiže ktorýkoľvek poslanec mohol  navrhnúť poslanca resp. ob-

čana, ktorý spĺňa podmienky pre funkciu prokurátora.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Pán predseda, nebolo to jasné z toho, čo ste nám posla-

li. Očakával by som, že  podobne ako pri voľbe predsedu Naj-

vyššieho  kontrolného úradu  stanovíte lehotu,  do ktorej je

možné podávať návrhy a čo všetko sa vyžaduje pre predloženie

takého návrhu. To by som považoval za normálne riešenie. To-

to bolo také šalamúnske riešenie, že v programe bolo napísa-

né -  návrh podá skupina  poslancov. Aká? Mohol  ho podať aj

jednotlivý poslanec. A bolo treba stanoviť termín.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vy ste  ho nestanovili a pri  predkladaní programu, ani

vtedy ste  neodpovedali, že ste dostali  jeden či viac návr-

hov. Tvárili ste sa akoby  ten problém bol riešený až potom,

keď Národná rada rozhodne o  jeho prerokovaní, čo je prinaj-

menšom neobvyklé a, podľa môjho názoru, aj neprofesionálne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre, pán poslanec. Budeme hlasovať o tomto návrhu.

 

     Prosím, aby  sme sa prezentovali  a hneď aj  hlasovali.

Hlasujeme o návrhu na generálneho prokurátora. Kto je za ná-

vrh? Pán spravodajca odporúča prijať.

 

 

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 91 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

 

     Konštatujem, že  Národná rada Slovenskej  republiky na-

vrhnuté uznesenie schválila.

 

     Vážení páni  poslanci, panie poslankyne,  chcem sa spý-

tať, či budeme pokračovať v rokovaní schôdze, alebo preruší-

me rokovanie  a začneme tak, ako  je to zvykom, ráno  o 9.00

hodine. Dám o tom hlasovať.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Kto je zato, aby sme

pokračovali v rokovaní 4. schôdze?

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

     Takže, budeme pokračovať v rokovaní.

 

     D v a n á s t y m  bodom programu je

 

     Návrh na voľbu ďalších členov Rady Slovenskej republiky

pre rozhlasové a televízne vysielanie.

 

     Podľa  zákona Slovenskej  národnej rady  číslo 294/1992

Zb. o  Rade Slovenskej republiky pre  rozhlasové a televízne

vysielanie v znení neskorších  predpisov Rada Slovenskej re-

publiky pre  rozhlasové a televízne vysielanie  má 9 členov,

ktorých volí Národná rada. Národná rada na svojej 3. schôdzi

zvolila  len sedem  členov rady.  Do úplného  počtu je preto

potrebné zvoliť ešte dvoch členov.

 

     Návrh na voľbu členov rady pripravil Výbor Národnej ra-

dy  Slovenskej   republiky  pre  vzdelanie,   vedu,  kultúru

a šport.

 

     Návrh ste dostali ako tlač 73, vrátane uznesenia Národ-

nej rady.

 

     Prosím pána poslanca Viliama Hornáčka, aby návrh výboru

uviedol.

 

     Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem veľmi  pekne za slovo, pán  predseda. Pri admi-

nistrácií došlo k chybe. Za  Slovenskú národnú stranu je tam

jediný kandidát, a to je pán Debnár, nie dvaja. Takto sme to

povedali. Zrejme došlo k administratívnej chybe, prosím, ke-

by ste to ospravedlnili.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Koho mám vyčiarknuť, pán poslanec?

 

Poslanec V. Moric:

 

     Pána Igora Laciaka vyčiarknuť.  Jediný kandidát za Slo-

venskú národnú stranu je pán Štefan Debnár.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre. Pán  poslanec Hornáček, máte  uvádzať hlasovanie

k voľbe ďalších členov Rady Slovenskej republiky pre rozhla-

sové a televízne vysielanie.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení kolegovia,

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie,

vedu, kultúru a šport prerokoval problematiku doplnenia čle-

nov Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vy-

sielanie a zaujal k nim toto stanovisko:

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie,

vedu,  kultúru a  šport na  6. schôdzi  konanej 16.  januára

1995 konštatoval, že na  3. schôdzi Národnej rady Slovenskej

republiky sa podľa § 3 ods. 1 zákona Slovenskej národnej ra-

dy č. 294/1992 Zb. o Rade Slovenskej republiky pre rozhlaso-

vé a televízne vysielanie v znení neskorších predpisov usku-

točnila voľba členov Rady Slovenskej republiky pre rozhlaso-

vé a televízne vysielanie. Národná rada Slovenskej republiky

uznesením číslo 48 z 15. decembra 1994 zvolila Petra Alakšu,

Rudolfa Dobiáša,  Petra Kováča, Mojmíra  Mamojku, Milana Ož-

volda, Juraja  Sarvaša a Pavla Števčeka  za členov Rady Slo-

venskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie.

 

     Podľa § 3 ods. 1  zákona Slovenskej národnej rady číslo

294/1992 Zb. rada  má mať 9 členov, ktorých  volí a odvoláva

Národná rada Slovenskej republiky. Preto je potrebné doplniť

voľné miesta voľbou dvoch  členov rady z týchto navrhovaných

kandidátov:  Peter Jaroš,  Tihomér Lacza,  Ivan Sečík, Elena

Šebová, Dušan Mikolaj, Miroslav Pius, Andrej Červeňák, Ľubo-

mír Frühwald, Peter Juráš, Štefan Debnár, Ivan Macko. Osobné

údaje o navrhovaných kandidátoch  sú uvedené v tejto prílohe

správy.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie,

vedu, kultúru a šport posúdil  podané návrhy z hľadiska spl-

nenia kritérií podľa § 4 ods. 2 a 3 zákona Slovenskej národ-

nej rady číslo 294/1992 Zb. a odporúča Národnej rade Sloven-

skej republiky

 

     1. zvoliť  podľa § 3 ods.  1 zákona Slovenskej národnej

rady číslo 294/1992 Zb. dvoch členov rady z kandidátov navr-

hovaných v prílohe tejto správy,

 

     2. voľbu uskutočniť tajným hlasovaním.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Všetko, pán poslanec?

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Áno.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi. Prosím,  aby zaujal miesto pre

spravodajcov výborov.

 

     Pýtam sa či má niekto pripomienky? Pán poslanec Cabaj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predsedajúci, pýtam 10-minútovú prestávku na

poradu klubu.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Klub  Slovenskej  národnej  strany  sa pripája. Žiadame

10-minútovú prestávku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážení páni poslanci, panie poslankyne, z 10 minút bude

20 minút, potom, kým budeme  hlasovať, bude polnoc. Prerušu-

jem  dnešnú  schôdzu.  Stretneme  sa  zajtra  o 9.00 hodine.

/Potlesk./

 

                   Štvrtý deň rokovania

       4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     26. januára 1995

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené panie poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     budeme pokračovať v prerušenej 4. schôdzi Národnej rady

Slovenskej republiky. Keďže pokračujeme už v rozdiskutovanom

bode programu, pri ktorom je potrebná naša prezentácia, pre-

tože budeme  hneď hlasovať, prosím, aby  sme sa najskôr pre-

zentovali.

 

     Prezentovalo sa 76 poslancov, takže môžeme pokračovať.

 

     Najskôr  sa s  faktickou poznámkou  hlási pán  poslanec

Kočnár.

 

Poslanec M. Kočnár:

 

     Chcel by  som poprosiť členov  mandátového a imunitného

výboru, aby  sme sa hneď  po skončení tejto  schôdze stretli

v našej zasadačke na čísle 183.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Takže, mandátový a  imunitný výbor po skončení

schôdze bude mať stretnutie.

 

     Ešte faktická poznámka - pán poslanec Andrejčák.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Chcem poprosiť  členov výboru pre  obranu a bezpečnosť,

aby sa  pokúsili hneď v  prvých voľbách odvoliť,  aby sme sa

mohli na chvíľu zísť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre. Takže,  môžeme pokračovať. Včera  sme na žiadosť

dvoch poslaneckých klubov  prerušili schôdzu pri prerokúvaní

dvanásteho bodu programu s tým, že sme sa dohodli, že budeme

pokračovať až dnes ráno. Po včerajšom uvedení bodu "Návrh na

voľbu ďalších členov Rady Slovenskej republiky pre rozhlaso-

vé a televízne vysielanie"  povereným členom výboru Národnej

rady pre  vzdelanie, vedu, kultúru  a šport pánom  poslancom

Hornáčkom boli prednesené návrhy. Mali ste hlasovací lístok.

Dnes je hlasovací lístok upravený. Preto prosím pána poslan-

ca Hornáčka, aby vysvetlil,  prečo sme dostali upravený hla-

sovací lístok.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené panie kolegyne,

     páni poslanci,

 

     včera po porade klubu HZDS došlo k zmene na hlasovacích

lístkoch, a preto  vám oznamujem, že za klub  HZDS, ktorý sa

rozhodol stiahnuť  z kandidátky pána  Dušana Mikolaja, Miro-

slava Piusa, Andreja Červenáka a Ľubomíra  Frühwalda, ostáva

na novom hlasovacom lístku za  klub HZDS návrh na voľbu pána

Petra Juráša. Ďalej podľa stanoviska klubu SNS, ktorý mi dal

pán Móric, sťahujú kandidatúru pána Igora Laciaka a na novom

hlasovacom lístku zostáva pán  Štefan Debnár ako jediný kan-

didát za SNS.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno. Rozumieme tomu tak, že poslanecké kluby HZDS a SNS

stiahli kandidatúry navrhovaných kandidátov do rady.

 

     Prosím, pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán  predseda. Naozaj to  nechcem komplikovať,

ale  tento bod  programu nepredkladajú  kluby poslancov, ale

Výbor Národnej  rady pre vzdelanie,  vedu, kultúru a  šport.

Nazdávam sa, že by to mal byť výbor, ktorý to stiahne, alebo

oni sami sa môžu vzdať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec,  to    návrhy jednotlivých politických

klubov, ktoré predkladá výbor. Tak ako kluby predkladajú ná-

vrhy, takisto tento návrh môžu upraviť, môžu ho stiahnuť. Je

to logické.  Tieto kluby nechcú, aby  títo kandidáti boli na

kandidátkach.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Rozumiem  tomu, ale  tú právnu  čistotu treba  dodržať.

Viem, že  sú to v  podstate návrhy klubov,  ale formálne ich

predkladá výbor. Kluby to formálne predložili výboru a výbor

to predložil Národnej rade.

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, rozumiem vám, ale logický výklad je taký,

aký som dal. Nie je  porušené žiadne právo, ani žiadna zása-

da, ale ak si to  prajete, môžem urobiť 10-minútovú prestáv-

ku, nech zasadne výbor a podá nové návrhy.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Malo by to tak byť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

      Nemusí to tak byť. Pán poslanec Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Pán poslanec Šimko, v podstate ten, kto návrhy predkla-

dá, má  možnosť kedykoľvek tieto návrhy  stiahnuť. Ak podáte

návrh zákona na pôdu parlamentu a  o ňom sa už bude rokovať,

máte  možnosť kedykoľvek  bez zásahu  parlamentu, bez zásahu

výboru, tento  návrh zákona stiahnuť až  dovtedy, kým sa ne-

začne o  ňom hlasovať. To  je podobný prípad,  takže neviem,

o čom je tu reč.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem.  Pán poslanec  Brňák, máte  pravdu. Zoberte si

tlač číslo 73 a pozrite si, čo je tam napísané. Je tam napí-

sané, že predkladá Výbor  Národnej rady Slovenskej republiky

pre vzdelanie,  vedu, kultúru a  šport. To isté  by tam bolo

napísané, keby som predkladal návrh zákona ja.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Andel.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán Šimko, chcel by som sa spýtať - ak by ste boli kan-

didátom do tejto rady vy, a  poviete napriek tomu, že sa te-

raz ide rokovať, že nechcete byť členom a chcete sa vyčiark-

nuť, musí o tom hlasovať  výbor? Predsa to je niečo podobné.

Podľa môjho názoru to nemá logiku. Som predsedom výboru, vý-

bor môže zasadnúť a môžeme o  tom hlasovať, ale viete, že je

to formalita. Myslím, že je to v poriadku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Hornáček.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Ak  dovolíte, mám  to tu  podpísané, predsedovia klubov

pán Cabaj a pán Moric ma poverili, aby som to takto prednie-

sol, aby som  to teda stiahol. Ak by  bolo potrebné, nech to

prednesú oni.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie, pán  poslanec, v poriadku, predniesli  ste to tak,

ako vás požiadali kluby. Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Samozrejme, oni  sami ako kandidáti by  sa mohli vzdať.

Však to  som povedal hneď  na začiatku, že  sú dve možnosti.

Buď ten, kto to predkladá, alebo oni sami sa môžu vzdať, ale

nemôže to urobiť niekto tretí.  V tomto smere politický klub

je niekto tretí, kto síce podal návrh, ale formálne to pred-

kladá výbor.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Lazarová.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Pán predseda,  prosím, aby tých 10  minút bolo zachova-

ných, je tu námietka. Za tú  dobu, čo tu hovoríme, už to vý-

bor mohol prerokovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa,  to už nechajte na  mňa. Opakujem ešte

raz - ani formálne, ani  procesne nebolo nič porušené, ak na

základe návrhu poslaneckých klubov, ktoré sa dohodli na zák-

lade toho, že uvedení kandidáti nechcú kandidovať, predloži-

li návrh  na vyčiarknutie zo zoznamu.  Napriek tomu, prosím,

bude 15-minútová  prestávka. Pokračujeme o  pol desiatej. Je

to váš čas, páni poslanci. Bude prestávka na zvolanie výboru

pána poslanca  Andela a vydanie  rozhodnutia o tom,  že títo

nekandidujú.

 

     Prosím, pán Andel.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosil  by som  členov Výboru  Národnej rady Slovenskej

republiky pre  vzdelanie, vedu, kultúru a  šport, aby sa do-

stavili do našej rokovacej miestnosti. Ďakujem pekne.

 

 

 

     /Po prestávke./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené panie poslankyne, vážení  páni poslanci, po pre-

rušení  budeme pokračovať.  Pán Andel,  predseda výboru  nám

prečíta uznesenie výboru.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi,  aby som vás  oboznámil s uznesením  Výboru

Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kul-

túru a šport.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie,

vedu,  kultúru a  šport prerokoval  rozhodnutie poslaneckých

klubov HZDS  a SNS o stiahnutí  návrhu niektorých kandidátov

na členov  Rady Slovenskej republiky pre  rozhlasové a tele-

vízne vysielanie, tlač číslo 73.

 

     A. Konštatuje, že  stiahnuté návrhy niektorých kandidá-

tov za členov Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a te-

levízne vysielanie sú v súlade so zákonom číslo 294/1992 Zb.

o Rade Slovenskej  republiky pre rozhlasové  a televízne vy-

sielanie v znení neskorších predpisov.

 

     B. Odporúča Národnej rade Slovenskej republiky z návrhu

kandidátov za členov Rady Slovenskej republiky pre rozhlaso-

vé a televízne vysielanie vypustiť týchto kandidátov: Dušana

Mikolaja, Miroslava Piusa, Andreja Červeňáka, Ľubomíra Früh-

walda, Igora Laciaka.

 

 

     C.  Ukladá  predsedovi  výboru,  aby  podal  informáciu

o prijatom uznesení.

 

     To som vlastne týmto urobil.

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

budeme môcť pristúpiť k hlasovaniu s tým, že výbor pre vzde-

lanie, vedu,  kultúru a šport  odporučil, aby táto  voľba sa

uskutočnila tajným hlasovaním.

 

     Podľa §  27 ods. 3 zákona  o rokovacom poriadku najskôr

Národná  rada bez  rozpravy rozhodne,  či o  návrhu na voľbu

členov Rady Slovenskej republiky  pre rozhlasové a televízne

vysielanie budeme hlasovať tajne.  Preto vás prosím, aby sme

sa najprv všetci prezentovali a hneď aj hlasovali. Hlasujeme

o tom, či táto voľba bude tajná. Výbor navrhuje tajnú voľbu.

Zatiaľ sme o všetkých komisiách hlasovali v tajnej voľbe.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 104 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 93 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže prosím skrutátorov, aby  rozdali lístky a pristú-

pime k voľbe.

 

     Ešte pán poslanec Andel.

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Jeden zo skrutátorov ma  požiadal, aby som vám oznámil,

že si máte zobrať so sebou perá, pretože vzadu nie sú perá.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Haťapka má slovo.

 

Poslanec K. Haťapka:

 

     Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, zvolá-

vam komisiu pre  šport a mládež po druhej  voľbe - miestnosť

číslo 33 na prízemí.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dovoľte mi, kým budú rozdané lístky, aby som vám pripo-

menul zásady tajných volieb. Na hlasovacom lístku sú uvedení

kandidáti podľa jednotlivých navrhovateľov. Hlasovací lístok

upravíte tak, že na ňom  ponecháte mená dvoch kandidátov, za

ktorých hlasujete. Mená  ostatných kandidátov vodorovne pre-

čiarknete. Zvolení budú tí  kandidáti, ktorí získajú najviac

hlasov,  najmenej však  nadpolovičnú väčšinu  prítomných po-

slancov.

 

     Hlasovať budeme obvyklým  spôsobom. Najskôr budú hlaso-

vať overovatelia a potom pôjdu ostatní poslanci.

 

     /Vykonanie aktu tajného hlasovania./

 

     Panie poslankyne, páni poslanci, všetci ste si vyzdvih-

li hlasovacie lístky a boli ste voliť?

 

     Uzatváram  voľby s  tým, že  vyhlasujem pätnásťminútovú

prestávku na spočítanie hlasov.

 

     /Po prestávke./

 

     Panie poslankyne,

     páni poslanci,

 

     budeme  pokračovať v  rokovaní oznámením  výsledkov vo-

lieb. Prosím, aby ste sa  všetci vrátili do rokovacej miest-

nosti.

 

     Vážené  panie  poslankyne,  páni  poslanci, pokračujeme

v prerušenom  rokovaní schôdze  s tým,  že prosím povereného

overovateľa, aby oznámil  Národnej rade Slovenskej republiky

výsledok voľby.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Voľba členov  Rady Slovenskej republiky  pre rozhlasové

a televízne vysielanie  sa konala tajným  hlasovaním dňa 26.

januára 1995.

 

     Poslancom Národnej rady Slovenskej republiky bolo vyda-

ných  126  hlasovacích  lístkov.  Overovatelia Národnej rady

Slovenskej republiky zistili, že v tajnom hlasovaní na voľbu

členov Rady Slovenskej republiky  pre rozhlasové a televízne

vysielanie bolo  odovzdaných 125 platných  hlasovacích líst-

kov, jeden  neplatný hlasovací lístok  a 0 poslancov  neodo-

vzdalo hlasovací lístok.

 

     Overovatelia zistili, že

 

     za kandidáta Petra Juráša hlasovalo 77 poslancov,

 

     za kandidáta Štefana Debnára hlasovalo 79 poslancov,

 

     za kandidáta Petra Jaroša hlasovalo 36 poslancov,

 

     za kandidáta Tihoméra Laczu hlasovalo 13 poslancov,

 

     za kandidátku Elenu Šebovú hlasovalo 0 poslancov,

 

     za kandidáta Ivana Sečíka hlasoval 1 poslanec,

 

     za kandidáta Ivana Macka hlasovalo 37 poslancov.

 

     Na  zvolenie za  členov Rady  Slovenskej republiky  pre

rozhlasové a  televízne vysielanie je  potrebná nadpolovičná

väčšina hlasov prítomných poslancov.

 

     Overovatelia konštatujú, že Národná rada Slovenskej re-

publiky zvolila za členov Rady Slovenskej republiky pre roz-

hlasové a televízne vysielanie Štefana Debnára a Petra Jurá-

ša. /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem overovateľke pani poslankyni Rusnákovej.

 

     Konštatujem, že Národná  rada Slovenskej republiky zvo-

lila kandidátov  Juráša a Debnára za  členov Rady Slovenskej

republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie.

 

     Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

 

     trinástym bodom nášho programu  je Návrh na voľbu člena

Dozornej rady Fondu  národného majetku Slovenskej republiky.

Podľa § 37  ods. 1 zákona číslo 92/1991  Zb. v znení neskor-

ších predpisov členov Dozornej  rady Fondu národného majetku

Slovenskej  republiky  na  návrh  výboru  Národnej rady volí

a odvoláva  Národná  rada  Slovenskej  republiky. Musím však

konštatovať, že do tejto chvíle  uvedený výbor mi takýto ná-

vrh nepodal. Preto tento 13. bod zo schôdze vypúšťam. Nemáme

kandidáta, takže nebudeme o tomto bode rokovať.

 

     Preto pristúpime k  š t r n á s t e m u  bodu programu,

ktorým je

 

     Návrh  poslankyne  Národnej  rady  Slovenskej republiky

Ivety  Novákovej na  zmenu zloženia  vyšetrovacej komisie na

objasnenie príčin krízy ústavného zriadenia v roku 1994.

 

     Návrh ste  dostali ako tlač 78,  ktorého súčasťou je aj

návrh uznesenia Národnej rady.

 

     Prosím pani  poslankyňu Ivetu Novákovú, aby uviedla ná-

vrh.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     predkladám návrh na zmenu zloženia vyšetrovacej komisie

na  objasnenie príčin  krízy ústavného  zriadenia Slovenskej

republiky v roku 1994. Svoj návrh odôvodňujem nasledovne:

 

     Uznesením Národnej rady Slovenskej  republiky zo 4. no-

vembra 1994 číslo 26 Národná rada Slovenskej republiky podľa

§ 55 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o ro-

kovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších

predpisov zriadila vyšetrovaciu komisiu na objasnenie príčin

krízy ústavného  zriadenia Slovenskej republiky  v roku 1994

v zložení:  Katarína  Tóthová,  predsedníčka,  Marián Andel,

podpredseda, Peter Baco, Sergej Kozlík, Ivan Lexa, Iveta No-

váková a Jozef Prokeš, členovia komisie.

 

 

     Z uvedených členov  vyšetrovacej komisie poslanci Kata-

rína Tóthová,  Peter Baco a Sergej  Kozlík boli 13. decembra

1994  vymenovaní  za   členov  vlády  Slovenskej  republiky.

V dôsledku toho  podľa článku 77 odseku  2 Ústavy Slovenskej

republiky ich mandáty poslancov Národnej rady Slovenskej re-

publiky  sa neuplatňujú.  Predseda Národnej  rady Slovenskej

republiky rozhodnutím zo 14. decembra 1994 číslo 95 v súlade

s odporúčaním Mandátového a  imunitného výboru Národnej rady

Slovenskej republiky vyhlásil na neuplatňované mandáty Kata-

ríny  Tóthovej, Petra  Baca, Sergeja  Kozlíka nastúpenie ná-

hradníkov 14. decembrom 1994.

 

     Vzhľadom na túto skutočnosť je potrebné zmeniť zloženie

zriadenej vyšetrovacej komisie  a nahradiť uvedených poslan-

cov Národnej rady Slovenskej republiky novými členmi komisie

- poslancami Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Vážený  pán predseda,  poslankyne, poslanci, predkladám

návrh na uznesenie v znení:

 

     "Uznesenie Národnej rady  Slovenskej republiky k návrhu

na zmenu v zložení vyšetrovacej komisie na objasnenie príčin

krízy ústavného zriadenia Slovenskej republiky v roku 1994

 

     Národná rada Slovenskej republiky pozmeňuje svoje uzne-

senie zo 4. novembra 1994  číslo 26 k zriadeniu vyšetrovacej

komisie na objasnenie príčin  krízy ústavného zriadenia Slo-

venskej republiky v roku 1994 tak, že za členov komisie volí

namiesto Kataríny  Tóthovej za predsedu  Dušana Macušku, na-

miesto Petra Baca za člena Jozefa Reu, namiesto Sergeja Koz-

líka za člena Tomáša Cingela."

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani poslankyni. Páni poslanci, panie poslanky-

ne, počuli ste  návrh na uznesenie. Prosím, aby  sme sa pre-

zentovali a hneď aj hlasovali.

 

     Prosím, nehlasujeme, zopakujeme hlasovanie. S faktickou

poznámkou sa hlási pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dávam protinávrh  na uznesenie v  tomto znení: "Pretože

v marci  1994 nešlo  o krízu  ústavného zriadenia Slovenskej

republiky, ale o vnútrostranícku krízu Hnutia za demokratic-

ké Slovensko, Národná rada  Slovenskej republiky zrušuje ko-

misiu na vyšetrenie krízy ústavného zriadenia Slovenskej re-

publiky v marci 1994."

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme hlasovať  o uznesení, ktoré  predniesla pani po-

slankyňa a  budeme hlasovať o  návrhu, ktorý predniesol  pán

poslanec Kováč na nové znenie uznesenia.

 

     Pán poslanec Moravčík.

 

Poslanec J. Moravčík:

 

     Najprv podľa zvyklostí, a myslím si, že je to vyjadrené

v rokovacom poriadku, sa hlasuje o protinávrhu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Tento návrh  vyšiel z rozpravy,  preto sa najskôr  bude

hlasovať  o  návrhu  z  rozpravy  a  potom  sa bude hlasovať

o uznesení.

 

     Pán poslanec Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Pán predseda,  návrh pána poslanca Kováča  nie je možné

chápať ako  protinávrh k návrhu,  ktorý predniesla pani  po-

slankyňa, pretože  schválený bod programu bol zmenou, pokiaľ

ide o členov tejto komisie.  Pokiaľ pán poslanec Kováč navr-

hol zrušiť túto komisiu, bolo  by vhodné alebo žiadúce podľa

rokovacieho poriadku, aby bol  zaradený nový bod programu na

rokovanie tejto schôdze, pretože  sa to tohto programu nedo-

týka, a až po schválení tohto dodatočného bodu programu, ako

ho  navrhol pán  poslanec Kováč,  bolo by  možné riešiť túto

problematiku navrhnutým spôsobom. Čiže, najskôr by bolo žia-

dúce, aby  jeho návrh bol  chápaný ako návrh  na zmenu alebo

doplnenie programu schôdze, a až potom, ak bude zaradený, je

možné, aby sa problematika otvorila.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Hrnko.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Ďakujem, pán predseda. Aj keď väčšinou súhlasím s názo-

rom pána Brňáka, myslím si,  že v tomto nemá pravdu, pretože

rokuje sa o bode a návrh podaný pánom Kováčom je v tom zmys-

le relevantný s prerokovávaným návrhom, pretože ide o počet.

Kým  vládna koalícia  navrhuje určitý  počet, my  navrhujeme

zrušiť. To je tiež počet - to je nula.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Pán  predsedajúci, ďakujem  za slovo.  Takisto, ako pán

Hrnko, mám  podobný názor. Nemyslím si,  že pán Brňák hovorí

dobre, pretože  tento návrh, ktorý povedal  pán poslanec Ko-

váč, súvisí  s predmetom rokovania tohto  bodu. A takisto si

myslím  a vyjadrujem  stanovisko aj  za náš  klub, že  nešlo

o krízu v štáte,  ale išlo o krízu v  jednom hnutí, ktorá sa

preniesla a vyvrcholila tým, že  táto skupina, ktorá bola vo

vláde, namala parlamentnú väčšinu, a  to bol hlavný dôvod na

odvolanie premiéra, teda tak,  ako dopadlo hlasovanie, vtedy

bol taký pomer síl. To bola hlavná príčina krízy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem,  pán predseda.  Chcem len  upozorniť, že každý

bod programu, ktorý najskôr  uvedie navrhovateľ, musí pokra-

čovať tak, že predsedajúci otvorí rozpravu. V tejto rozprave

môžu byť  pozmeňovacie návrhy. Pozmeňovacie  návrhy môžu byť

aj k textu uznesenia, alebo môžu byť aj k iným návrhom uzne-

senia, pokiaľ súvisia s bodom, ktorý sa prerokúva. A v takom

prípade naozaj  § 36 hovorí, že  sa o pozmeňovacích návrhoch

hlasuje najskôr v poradí, v akom boli prednesené v rozprave.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Či išlo o krízu  Hnutia za demokratické Slovensko alebo

o krízu v spoločnosti, treba si pozrieť rozhovor pána prezi-

denta v Slovenskej televízii z 15. 3. 1994.

 

     Myslím si, že to sú  dva návrhy, pretože v našom návrhu

ide o zmenu zloženia a  druhý návrh bol na zrušenie komisie.

V každom prípade sú to dva návrhy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Vážené panie poslankyne,  páni poslanci, s vý-

kladom,  ktorý predniesol  pán  poslanec  Hrnko a  pridal sa

k nemu pán  poslanec Lauko, nesúhlasím, ale  súhlasím s tým,

že je to  návrh, ktorý vzišiel z rozpravy  a považujem ho za

pozmeňovací návrh  pôvodného bodu programu,  čiže dám o  ňom

hlasovať ako o prvom.

 

     Prosím, aby  sme sa prezentovali a  hlasovali o návrhu,

ktorý predniesol pán poslanec Kováč.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Pozmeňovací návrh pána poslanca Kováča odporúčam nepri-

jať, čiže hlasovať záporne.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento pozmeňovací návrh k  tomuto bodu programu sme ne-

schválili.

 

     Budeme hlasovať o uznesení,  ktoré navrhla pani poslan-

kyňa. Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Svoj návrh odporúčam prijať.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 77 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Uznesenie  sme prijali.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážený  pán predseda,  kolegyne, kolegovia,  ďakujem za

spoluprácu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     P o s l e d n ý m  bodom programu je

 

     Návrh na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej

republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

 

     Vážené panie poslankyne, páni poslanci, poslanec Marián

Andel mi listom z 19.  januára 1995 oznámil, že v súvislosti

s jeho zvolením za podpredsedu  Národnej rady Slovenskej re-

publiky sa vzdáva funkcie predsedu Výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky  pre vzdelanie, vedu, kultúru  a šport. Je

preto potrebné, aby Národná  rada Slovenskej republiky uzne-

sením vzdanie  sa funkcie vzala na  vedomie a aby podľa  § 4

ods.  1 zákona  Slovenskej národnej  rady číslo  44/1989 Zb.

o rokovacom  poriadku odvolala  ho z  funkcie predsedu tohto

výboru.

 

     V tejto súvislosti chcem pripomenúť, že podľa § 27 ods.

3 zákona o  rokovacom poriadku na  odvolanie predsedu výboru

Národnej  rady Slovenskej  republiky nie  je potrebné  tajné

hlasovanie, ale aj keď sa vzdal, musíme o tom hlasovať.

 

     Pani poslankyňa Ďurišinová.

 

Poslankyňa M. Ďurišinová:

 

     Mám len  technickú poznámku. Prosím  členov komisie pre

mládež a šport, aby išli hlasovať prví, aby sme sa mohli eš-

te stretnúť.  /Šum v sále./ Prepáčte,  keďže to bude verejné

hlasovanie, potom je moja poznámka bezpredmetná.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dávam hlasovať o návrhu uznesenia tohto znenia:

 

     "A. Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie,

že poslanec Marián Andel listom  z 19. januára 1995 sa vzdal

funkcie predsedu  Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky

pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a tým prestáva byť čle-

nom výboru a  na základe toho podľa § 4  odsek 1 zákona Slo-

venskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku

Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov

 

     B. odvoláva poslanca Mariána  Andela z funkcie predsedu

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, ve-

du, kultúru a šport."

 

     Prosím, aby  sme sa prezentovali  a hneď aj  hlasovali.

Odporúčam prijať tento návrh.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 100 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

 

     Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

 

     Teraz pristúpime k

 

     Voľbe predsedu  výboru Národnej rady  Slovenskej repub-

liky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

 

     Návrh na  predsedu výboru podali  poslanci z klubu  po-

slancov SNS listom z  19. januára 1995. Navrhovaným kandidá-

tom na  funkciu predsedu uvedeného výboru  je poslanec Kamil

Haťapka.

 

     Pýtam sa, či má niekto otázky alebo pripomienky.

 

     Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,  nespochybňujem návrh, ale dovoľte

jednu otázku. V návrhu, ktorý  predložil pán Moric, je napí-

sané, že táto  funkcia je pridelená SNS. Vždy  som mal pred-

stavu,  že funkcie  v parlamente  sa volia  a neprideľujú sa

a že sa volia osoby alebo osobnosti. Samozrejme, že si veľmi

vážim pána Kamila Haťapku, ale  mne vadí práve táto formulá-

cia - "funkcia je pridelená". Potom sa pýtam, načo volíme?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Asi je to tam omylom. /Smiech v sále./

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Ale to je v dokumente.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Tak si to  vyčiarknite, je to tam omylom.  Je to zrejme

dohoda  z výboru  a výbor  to takto  napísal. Samozrejme, že

hlasuje o tom celá Národná  rada a nielen výbor. Takže, máte

pravdu.

 

     Pán poslanec Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Pán predseda, chcem si len overiť, či je voľba tajná.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Podľa článku 92 ústavy musí byť tajná voľba.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, tajné nie je  schvaľovanie vzdania sa funkcie, ale

voľba je tajná.

 

     Pán poslanec Hrnko.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Ďakujem,  pán predseda.  Vzhľadom na  to, že  sme návrh

dostali práve  teraz na stôl, v  mene poslaneckého klubu De-

mokratickej únie žiadam 10-minútovú  prestávku, ak sa niekto

k nám pripojí.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Kvôli čomu?

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Chceme prerokovať tento návrh v klube.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Názov výboru je jednoznačný,  je to Výbor Národnej rady

Slovenskej republiky  pre vzdelanie, vedu,  kultúru a šport.

Pána Haťapku  vnímam ako známeho  športovca, dokonca by  som

povedal svetoznámeho, ale bol by  som rád, keby po prestávke

mohol niekoľkými vetami povedať  aké má skúsenosti v oblasti

školstva, vedy a kultúry.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Moric.

 

 

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem za slovo. Došlo tu k istej nepresnosti. To slo-

vo "pridelené" je myslené vo vzťahu HZDS a SNS. Nesprávne sa

tam dostalo do textu. Samozrejme, že každý poslanec má právo

voliť a navrhnúť si  svojho kandidáta, ktorého chce, takisto

aj poslanci Demokratickej únie. Je to na základe politických

dohovorov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán predseda, v mene  klubu Spoločnej voľby sa pridávam

k návrhu na 10-minútovú prestávku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Zatiaľ ste jeden. Pán Hrnko nie je predsedom klubu.

 

     Pán podpredseda Andel.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Chcem sa opýtať pána Černáka,  či to myslí vážne. Dote-

raz žiaden kandidát na funkciu predsedu parlamentného výboru

sa nepredstavoval a nebol skúšaný zo svojich vedomostí. Mys-

lím si,  že počas svojej  činnosti a vystupovania  vo výbore

pán Haťapka dostatočne preukázal  svoje znalosti i z oblasti

školstva.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pripájam k žiadosti o 10-minútovú prestávku. Len by som

pána Haťapku prosil, som ochotný  za neho hlasovať, keby do-

šiel do parlamentu na bicykli.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Vzhľadom  na to,  aby nevznikli  nijaké dohady,  prosím

o 10-minútovú prestávku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Musím  odpovedať pánu  podpredsedovi Andelovi.  Áno, po

skúsenostiach  vo výbore  pre životné  prostredie to  myslím

vážne.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážení  páni poslanci,  bude 10-minútová  prestávka. To

znamená, že sa stretneme o 11.00 hodine.

 

     /Po prestávke./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Panie poslankyne,  páni poslanci, je  koniec prestávky,

pokračujeme v rokovaní.

 

     Podľa  článku  92  ods.  1  Ústavy Slovenskej republiky

predsedov  výborov  volí  Národná  rada Slovenskej republiky

tajným hlasovaním. Na zvolenie predsedu výboru Národnej rady

sa vyžaduje  nadpolovičná väčšina hlasov  prítomných poslan-

cov.

 

     Ešte kým  pristúpime k voľbe,  pán poslanec Haťapka  sa

hlási s faktickou poznámkou.

 

Poslanec K. Haťapka:

 

     Chcel by som odpovedať pánu Černákovi. Sú tam štyri od-

bory - vzdelanie,  veda, kultúra a šport a  neviem, kto toto

všetko obsiahne absolútne, ale v  každom prípade v tomto vý-

bore je pán exminister školstva,  v tomto výbore je extajom-

ník školstva.  Navyše, prihlásil sa pán  rektor Švec, že nám

bude pomáhať v školstve. Takže, nevidím dôvod, že by sa ten-

to výbor nedal  riadiť. A chcel by som  povedať, že ten, kto

vedie výbor, alebo  čokoľvek, by mal byť v  prvom rade mana-

žér, a tréneri sú manažéri.

 

     Ďakujem vám.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Návrh,  ktorý som vám  prečítal, rozširujem na

základe listu,  ktorý som dostal z  klubu poslancov Národnej

rady za  Demokratickú úniu, ktorá  navrhuje do tohto  výboru

ako  ďalšieho kandidáta  pána Milana  Ftáčnika. Pán poslanec

Šimko, dúfam, že nie je treba zvolať výbor.

 

     Vážení páni poslanci, vážené  panie poslankyne, na hla-

sovacích lístkoch  budete mať napísané  dve mená -  pána po-

slanca Kamila Haťapku a pána poslanca Milana Ftáčnika.

 

     Dovoľte ešte, aby som vám  povedal, že zasa budeme hla-

sovať tak, že vyjadríte svoju voľbu, keď na hlasovacom líst-

ku  ponecháte meno  toho  pána  poslanca, ktorého  volíte za

predsedu. Meno a priezvisko  poslanca, za ktorého nehlasuje-

te, prečiarknete.  Iné úpravy hlasovacieho  lístku hlasovací

lístok anulujú, čiže nebude platný.

 

     Prosím preto pánov overovateľov, aby nám odovzdali hla-

sovacie lístky.

 

     Pani poslankyňa Ďurišinová sa hlási s faktickou poznám-

kou.

 

Poslankyňa M. Ďurišinová:

 

     Teraz by som chcela  poprosiť členov komisie pre mládež

a šport, aby  išli hlasovať medzi  prvými, aby sme  sa mohli

stretnúť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Najskôr budú hlasovať  overovatelia, potom členovia ko-

misie pre šport.

 

     Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

 

     dovoľte mi  medzitým, kým máme chvíľku  čas, aby som sa

vrátil k hlasovaniu  o programe vlády a o  dôvere vláde. Pán

poslanec Roman a pán poslanec Andel ma navštívili so žiados-

ťou, aby som dal preveriť hlasovaciu techniku. Naši odborní-

ci jednoznačne konštatujú, že  hlasovanie obidvoch pánov po-

slancov bolo regulérne a hlasovanie prebehlo tak, ako stači-

li tlačidlá. Konštatoval to aj  pán poslanec Andel, že došlo

k zavineniu ním. Takisto je to u pána poslanca Romana.

 

 

     Chcem povedať, že v priebehu pokračovania našej schôdze

technici skúmali hlasovacie zariadenie,  či môže dôjsť k ne-

jakému omylu techniky. Jednoznačne  sa opäť vyjadrili, že za

tento čas nedošlo k  žiadnemu omylu techniky, ale predpokla-

dajú,  že niekedy  v mikrofónoch  dochádza k  určitým zmenám

z dôvodov mobilných  telefónov, ktoré máte  pri sebe. Takže,

prijal  som  rozhodnutie,  že  požiadame  firmu Philips, aby

prišla a jednoznačne zistila, či tieto mobilné telefóny môžu

ovplyvniť túto techniku. Dovtedy, kým zamestnanci firmy Phi-

lips prídu, vás žiadam a zakazujem nosiť do tejto miestnosti

mobilné telefóny. /Potlesk./

 

     Ďakujem veľmi pekne za porozumenie. Je to v prospech nás

všetkých.

 

     Teraz  prosím členov  komisie pre  mládež a  šport, aby

uskutočnili hlasovací akt.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, kto ešte

nevykonal akt voľby, prosím, nech tak učiní.

 

     Zrejme sme  sa už všetci  zúčastnili volieb. Oznamujem,

že sa skrutátori odoberajú s volebnou urnou do miestnosti na

spočítanie hlasov.

 

     /Po prestávke./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené panie poslankyne,  páni poslanci, boli spočítané

hlasy, pristúpime k vyhláseniu výsledkov volieb, ale najskôr

by som  prosil všetkých pánov poslancov  a panie poslankyne,

aby zaujali svoje miesta v rokovacej miestnosti.

 

     Prosím, aby  ste neodchádzali, pretože  ešte budeme mu-

sieť prijať jedno uznesenie.  Ešte raz vyzývam všetkým pánov

poslancov a panie poslankyne, aby zaujali svoje miesta v ro-

kovacej miestnosti.

 

     Prosím  pani poslankyňu  Rusnákovú, aby  nám predniesla

výsledky volieb.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Zápisnica o výsledku voľby predsedu Výboru Národnej ra-

dy  Slovenskej   republiky  pre  vzdelanie,   vedu,  kultúru

a šport. Voľba predsedu Výboru  Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre vzdelanie, vedu, kultúru  a šport sa konala taj-

ným  hlasovaním 26.  januára 1995.  Poslancom Národnej  rady

Slovenskej republiky bolo vydaných 123 hlasovacích lístkov.

 

     Overovatelia  zistili, že  v tajnom  hlasovaní na voľbu

predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzde-

lanie, vedu,  kultúru a šport bolo  odovzdaných 122 platných

hlasovacích lístkov, jeden neplatný  hlasovací lístok, 0 po-

slancov neodovzdalo hlasovacie lístky.

 

     Overovatelia zistili, že za kandidáta na predsedu Výbo-

ru Národnej  rady Slovenskej republiky  pre vzdelanie, vedu,

kultúru a šport Kamila  Haťapku bolo odovzdaných 77 platných

hlasovacích lístkov.

 

     Za kandidáta  na predsedu Výboru  Národnej rady Sloven-

skej republiky  pre vzdelanie, vedu, kultúru  a šport Milana

Ftáčnika bolo odovzdaných 43 platných hlasovacích lístkov.

 

     Podľa článku  6 ods. 2  volebného poriadku na  zvolenie

predsedu  výboru  Národnej  rady  je  potrebná  nadpolovičná

väčšina hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej

republiky.

     Overovatelia konštatujú, že kandidát na predsedu Výboru

Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kul-

túru  a  šport  poslanec  Kamil  Haťapka získal nadpolovičnú

väčšinu hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej

republiky, čím bol zvolený  za predsedu Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

/Potlesk./

 

     Kandidát  na predsedu  Výboru Národnej  rady Slovenskej

republiky pre vzdelanie, vedu,  kultúru a šport poslanec Mi-

lan Ftáčnik nezískal  nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných

poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, čím nebol zvo-

lený za  predsedu Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky

pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani poslankyni.

 

     Konštatujem, že Národná  rada Slovenskej republiky zvo-

lila  v tajnom  hlasovaní za  predsedu Výboru  Národnej rady

Slovenskej  republiky pre  vzdelanie, vedu,  kultúru a šport

pána poslanca Haťapku.

 

     Prosím, pán poslanec Haťapka,  aby ste ako predseda Vý-

boru Národnej  rady SR pre vzdelanie,  vedu, kultúru a šport

zaujali miesto určené pre predsedov výborov. /Potlesk./

 

     Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

 

     program 4.  schôdze sme vyčerpali.  Nasledujúca schôdza

Národnej rady  sa bude konať  pravdepodobne začiatkom marca.

Zatiaľ predpokladáme, že by to  mohol byť 8. marec. Závažným

bodom  programu bude  prerokovanie návrhu  zákona o  štátnom

rozpočte  Slovenskej  republiky  na  rok  1995. V súvislosti

s prípravou  na rokovanie  o tomto  bode programu navrhujem,

aby sme prijali uznesenie tohto znenia:

 

     "Národná  rada  Slovenskej  republiky  v nadväznosti na

uznesenie Národnej  rady Slovenskej republiky  z 20. januára

1995 číslo 69 k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej re-

publiky,  v ktorom  Národná rada  požiadala vládu Slovenskej

republiky,  aby predložila  návrh zákona  o štátnom rozpočte

Slovenskej republiky na rok 1995 do 15. februára 1995, žiada

podľa  § 5 ods. 2  zákona Národnej rady Slovenskej republiky

číslo 39/1993 Z. z.  o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej

republiky Najvyšší  kontrolný úrad Slovenskej  republiky vy-

pracovať pre potreby Národnej rady Slovenskej republiky sta-

novisko k  návrhu štátneho rozpočtu  Slovenskej republiky na

rok 1995 po jeho  predložení Národnej rade Slovenskej repub-

liky do 3. marca 1995."

 

     Vyplýva to z Ústavy Slovenskej republiky.

 

     Pýtam sa preto, či má niekto k tomuto pripomienky alebo

návrh.

 

     Prosím, pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predseda. Nemám pripomienky k tomuto vášmu

návrhu, ale chcem požiadať o dovolenie prečítať po hlasovaní

jedno stanovisko nášho klubu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, samozrejme.  Keď nemá nikto  k tomuto pripomienky,

prosím, aby  sme sa prezentovali a  hlasovali o tomto návrhu

uznesenia, ktoré som predniesol.

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

 

     /Hlasovanie./

 

     Prezentovalo sa 101 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 100 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Prijali sme uznesenie,  ktorým zaväzujeme Najvyšší kon-

trolný úrad Slovenskej republiky, aby vypracoval pre potreby

Národnej rady Slovenskej republiky stanovisko k návrhu štát-

neho rozpočtu.

 

     Ďakujem pekne.

 

     Ešte prosím, keby sme vypočuli pána poslanca Šimku.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Dámy  a páni,  prečítam vám  stanovisko klubu poslancov

Národnej rady.

 

     "Uznesenie, ktoré  dňa 25. januára  1995 prijala hlasmi

poslancov  za Hnutie  za demokratické  Slovensko, Slovenskej

národnej strany a Združenia robotníkov Slovenska Národná ra-

da Slovenskej republiky, je  prvým vážnym schodíkom, po kto-

rom by  vládna koalícia chcela  tlačiť prezidenta Slovenskej

republiky na politické popravisko.

 

     Je to po prvýkrát v histórii slovenského parlamentariz-

mu, keď Národná rada v  rozpore s právomocami danými jej Ús-

tavou Slovenskej republiky, ale i v rozpore so zdravým rozu-

mom, hlasovala o tom, čo považuje za morálne právo. O morál-

ke predsa nemožno rozhodovať hlasovaním.

 

     Klub  poslancov Národnej  rady Slovenskej  republiky za

KDH ostro odmieta celý text  uznesenia, považuje ho za lživé

politikárčenie nehodné dôstojnosti najvyššieho zákonodarného

zboru.

 

     Klub konštatuje, že namiesto toho, aby parlament prijí-

mal  zákony, ktoré  ľudia tejto  krajiny potrebujú, vládnúca

koalícia využíva na to, aby škandalizovala hlavu tohoto štá-

tu."

 

     Ďakujem pekne.

     /Potlesk./

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

 

     konštatujem,  že   program  4. schôdze   Národnej  rady

Slovenskej  republiky  sme  vyčerpali.  Ďakujem  vám za vašu

účasť a 4. schôdzu považujem za skončenú.

 

     Ďakujem, dovidenia.

 

 

 

 

     Rokovanie schôdze skončilo o 12.00 hodine.