S t e n o g r a f i c k á s p r á v a
o 4. schôdzi Národnej rady Slovenskej
republiky
konanej 19., 20., 25. a 26. januára
1995
____________________________________________________________
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážená Národná rada Slovenskej republiky,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
milí hostia,
otváram rokovanie 4. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky,
na ktorej vás všetkých vítam.
Dovoľte mi, aby som osobitne privítal
prezidenta Slo-
venskej
republiky pána Michala Kováča /potlesk/, členov vlá-
dy
Slovenskej republiky na čele s premiérom pánom Mečiarom
/potlesk/,
členov diplomatického zboru akreditovaných v Slo-
venskej
republike a ďalších pozvaných hostí /potlesk/.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte
mi pripomenúť, že
28. decembra 1994 navždy
opustil rady poslancov pán poslanec Ján
Michelko. Odišiel
uprostred
činorodej a zodpovednej poslaneckej
práce len pár
dní
po tom, čo skončilo naše rokovanie predošlej schôdze. Na
rokovaniach
schôdzí, ako aj na schôdzach výborov
bol aktív-
nym
poslancom, presadzoval verejné záujmy v prospech spoloč-
nosti
a svojich voličov.
Prosím vás, dámy a páni, aby sme si
minútou ticha ucti-
li
pamiatku zosnulého kolegu Jána Michelka.
/Minúta ticha./
Ďakujem pekne.
Skôr, ako pristúpime k rokovaniu,
dovoľte, aby som zis-
til
prítomnosť poslancov na schôdzi. Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 129 poslancov,
Národná rada je teda
uznášaniaschopná.
O
ospravedlnenie na tejto
schôdzi požiadali poslanci
Ľubomír
Fogaš, Robert Fico a František Gaulieder. Pán posla-
nec
Fogaš bude neprítomný až od poobedia.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
po dohode s podpredsedami Národnej rady
navrhujem prog-
ram
schôdze, ako ste ho dostali v pozvánke.
Pýtam sa, či má
niekto
návrh na zmenu alebo doplnenie programu.
Hlási sa pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Vážený pán prezident,
vážený pán predseda Národnej rady,
vážená vláda,
vážený slovenský snem,
vážení hostia,
článok 101 ods. 1 slovenskej ústavy
hovorí, že prezi-
dent
je hlavou Slovenskej republiky. Článok
102 ods. p/ Ús-
tavy
Slovenskej republiky hovorí, že
prezident má právo byť
prítomný na schôdzach Národnej rady Slovenskej
republiky.
Ako
porovnanie k tomu citujem článok 116 ods. 1, ktorý hovo-
rí,
že člen vlády je za výkon svojej
funkcie zodpovedný Ná-
rodnej rade Slovenskej republiky. Prezident
republiky ako
hlava
štátu teda stojí nad parlamentom a
nezodpovedá sa mu.
Pozvať
prezidenta republiky do Národnej rady
Slovenskej re-
publiky,
aby sa zodpovedal za výroky v liste, je preto poli-
ticky
a ústavne neadekvátne a nekultúrne. Žiadam preto v me-
ne poslancov KDH, aby bod 6 programu bol vyňatý
z tejto
schôdze.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďalej sa hlási pani poslankyňa Nováková.
Poslankyňa I. Nováková:
Vážený pán prezident,
vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán predseda vlády,
navrhujem doplniť program tejto schôdze o
nový bod čís-
lo
14, a to "Návrh na zmenu zloženia vyšetrovacej komisie na
objasnenie
príčin krízy ústavného zriadenia Slovenskej re-
publiky
v roku 1994".
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán prezident,
vážený pán predseda,
mám dve pripomienky k programu. Jedna je všeobecná, že
sa
do programu dostalo viacero bodov, ktoré nemajú parla-
mentnú
tlač. Neviem, ako by ste to vysvetlili, pán predseda,
ale
považujem to za neobvyklé.
A za chybu, ak si to môžem dovoliť takto
povedať, pova-
žujem
zaradenie bodu 11, kde sa hovorí o návrhu na vymenova-
nie
generálneho prokurátora Slovenskej
republiky a pod tým
je
napísané, že návrh podá skupina poslancov. Nemožno predsa
zaradiť
do programu bod, ktorý ešte neexistuje. Už sa to raz
stalo v tomto
volebnom období pri
rokovaní o programe 2.
schôdze.
Myslím si, že by sa to nemalo stávať.
Do tohto momentu ešte nikto z poslancov
nemá predložený
návrh
na vymenovanie generálneho prokurátora, aspoň na stole
som
ho nenašiel, a vo výboroch tento
materiál takisto pred-
ložený
nebol. Chcem sa opýtať, či máme o čom
rokovať v bode
11,
a ak máme, kde sú písomné podklady.
Inak navrhujem, aby
sme
tento bod z rokovania vypustili.
V druhej časti môjho krátkeho vystúpenia
chcem navrhnúť
takisto
nový bod na záver programu, ktorým
sú otázky a in-
terpelácie. Viem,
že odpoveďou môže
byť to, že sa ešte
vlastne neprerokovalo a neschválilo programové
vyhlásenie
vlády,
ktoré určí základný rámec činnosti vlády Slovenskej
republiky,
že teda kontrolná činnosť sa môže začať až potom.
Avšak vláda je
vymenovaná, vlastne viac
ako mesiac koná,
pôsobí
vo svojej funkcii, a preto si myslím,
že by mala byť
poslancom
daná možnosť kontrolovať vládu prostriedkami, kto-
ré
určuje ústava a rokovací poriadok.
Navrhujem teda zaradiť ako bod 14, ak
prejde návrh pani
poslankyne,
tak ako bod 15 otázky a interpelácie poslancov.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán
poslanec, na dve
otázky ste si odpovedali sám
s
tým, že keď bude schválený tento
program tak, ako je na-
vrhnutý,
materiály k voľbe generálneho
prokurátora okamžite
dostanete,
sú pripravené.
Na druhú otázku ste si tiež sám
odpovedali. Keďže vlád-
ne
vyhlásenie a schvaľovanie programu vlády je podmienené aj
dôverou
vlády, bod interpelácie zaradený nebol,
ak by došlo
k
niečomu inému. Samozrejme, budeme
hlasovať o tomto vašom
návrhu a od
budúcich schôdzí budú zaraďované
interpelácie
tak,
ako sa poslanci na tom dohodnú. V tomto nie je problém.
O
vašom návrhu na zaradenie tohto bodu dám hlasovať.
Pán poslanec Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Len veľmi krátko vzhľadom na to, že pán poslanec Ftáč-
nik objasnil obidva problémy. Myslím si,
že najmä prvému
problému
by sa predišlo, keby tak, ako bolo
predtým zvykom,
bolo
politické grémium pred každou schôdzou. Pán predseda,
odporúčam,
aby od budúcej schôdze niečo podobné
bolo. Pred-
išli
by sme rôznym nedorozumeniam.
Takisto klub Demokratickej únie podporuje
návrh, aby do
programu
bol zaradený bod interpelácie a otázky.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
vážený pán prezident,
vážení pán premiér,
vážená vláda,
kolegovia, kolegyne,
myslím si, že keď pred rečníckym
pultom vystupuje po-
slanec
a odvoláva sa na písomný materiál, je potrebné, aby
ho citoval presne. Ako predseda klubu
Slovenskej národnej
strany vám oznamujem, že sme pána
prezidenta nevolali na
zodpovednosť,
ako to uviedol pán poslanec Mikloško,
ale sme
pána
prezidenta požiadali, aby vysvetlil niektoré svoje tvr-
denia
v liste pánu Ormemu, ktoré podpísal ako prezident Slo-
venskej
republiky.
Po druhé
- vzhľadom na to, že pán poslanec Andel bol
zvolený
za podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky,
bol členom výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport,
chcel
by som poprosiť, aby ako bod 5 bola zaradená voľba no-
vého predsedu tohto výboru. Dali sme
písomný podnet pánu
predsedovi
Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec, ale navrhujem to
ako bod číslo
15
resp. 16, pretože, zatiaľ som od
vás ani podklady nedo-
stal.
Dám o tom hlasovať ako o bode číslo 15 alebo 16. podľa
toho,
ako bude schválený program. Súhlasíte?
Poslanec V. Moric:
Je to v poriadku, ale videlo sa mi to
logické preto, že
body
2, 3 a 4 sa týkali nových volieb. Súhlasíme, samozrejme.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Vážené panie poslankyne,
páni poslanci, ak
nikto
nemá ďalšie návrhy na zmenu alebo
doplnenie programu,
dám
hlasovať o jednotlivých návrhoch.
Prvý návrh predniesol pán poslanec Mikloško s tým, aby
sme
vypustili bod číslo 6.
Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď
aj hlasovali.
Kto
je za vypustenie bodu číslo 6, bude hlasovať áno, kto je
proti,
bude hlasovať nie.
Prezentovalo sa 135 poslancov.
Za návrh hlasovalo 51 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 84 poslancov.
Konštatujem, že bod číslo 6 ostáva tak,
ako bol pôvodne
navrhnutý
do programu.
Ďalší návrh dala pani poslankyňa Nováková, aby ako bod
číslo
14 bol navrhnutý návrh na doplnenie komisie, ktorú sme
schválili
na 2. schôdzi Národnej rady.
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Je to kvôli to-
mu, že
predsedníčkou tejto komisie
bola pani poslankyňa
Tóthová,
ktorá už nie je poslankyňou.
Prezentovalo sa 132 poslancov.
Za návrh hlasovalo 81 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasovalo 7 poslancov.
Bodom číslo 14 nášho rokovania bude voľba nového člena
komisie.
Ďalší návrh mal pán poslanec Ftáčnik, aby
ako bod číslo
15
boli zaradené do programu interpelácie.
Prosím, prezentujme sa a budeme hlasovať.
Prezentovalo sa 138 poslancov.
Za návrh hlasovalo 65 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme nezaradili
tento bod programu na
túto
schôdzu.
Pán poslanec ďalej navrhuje, aby sme
vypustili bod čís-
lo
11 - voľbu generálneho prokurátora.
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Kto je za vy-
pustenie,
hlasuje áno, kto je proti vypusteniu, hlasuje nie.
Prezentovalo sa 139 poslancov.
Za návrh hlasovalo 54 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Tento bod programu ostáva.
Ďalej pán poslanec Bajan navrhoval to isté, čo pán po-
slanec
Ftáčnik, zaradiť do programu interpelácie. O tom hla-
sovať
nebudeme.
Pán poslanec Moric navrhuje, aby sme zaradili do prog-
ramu
prevolenie predsedu výboru, ktorého
predsedom je teraz
pán
podpredseda Andel. Je daný aj návrh na nového predsedu.
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 92 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.
Nehlasovalo 5 poslancov.
Tento návrh sme schválili.
Týmto sme prešli všetky doplňovacie
návrhy. Dávam preto
hlasovať
o programe ako celku.
Prosím, aby sme sa prezentovali a
hneď aj hlasovali.
Kto
je za takto predložený návrh rokovania aj so schválenými
doplnkami?
Prezentovalo sa 137 poslancov.
Za návrh hlasovalo 87 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.
Môžem konštatovať, že sme schválili program 4. schôdze
Národnej
rady Slovenskej republiky.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
p r v ý m bodom programu je
Správa
Mandátového a imunitného
výboru Národnej rady
Slovenskej republiky
o nastúpení náhradníka na zaniknutý
mandát
poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Jána
Michelka.
Prosím predsedu Mandátového a imunitného výboru Národ-
nej
rady Slovenskej republiky pána poslanca Kočnára, aby po-
dal
správu.
Poslanec M. Kočnár:
Správa
Mandátového a imunitného
výboru Národnej rady
Slovenskej republiky
o nastúpení náhradníka na zaniknutý
mandát
poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán prezident,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
vážení členovia vlády,
mandátový a imunitný výbor ma poveril podať správu vý-
boru
o nastúpení náhradníka na zaniknutý mandát poslanca Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky. Dá sa povedať tesne pred
prahom
nového roku nás zasiahla smutná
udalosť, keď 28. de-
cembra
1994 náhle skonal náš kolega, poslanec
Národnej rady
Slovenskej republiky
za Hnutie za demokratické Slovensko
Ing.
Ján Michelko, ktorý bol členom výboru pre hospodárstvo,
privatizáciu a
podnikanie. V súvislosti
s tým mandátový
a
imunitný výbor na svojej schôdzi 19. januára 1995 preroko-
val
nastúpenie náhradníka na zaniknutý mandát poslanca.
V
prijatom uznesení výbor
konštatoval, že úmrtím po-
slanca
Jána Michelka 28. decembra 1994 došlo k zániku jeho
mandátu
poslanca Národnej rady Slovenskej
republiky. Posla-
nec
Ján Michelko ako kandidát koalície Hnutie za demokratic-
ké
Slovensko a Roľnícka strana Slovenska
bol zvolený vo vo-
lebnom
kraji Východoslovenskom. Výbor odporučil Národnej ra-
de
Slovenskej republiky vziať na
vedomie zánik mandátu po-
slanca
Jána Michelka z dôvodu jeho úmrtia dňom
28. decembra
1994.
Vážená Národná rada,
podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej
Národnej rady číslo
80/1990
Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení
neskorších
predpisov na uprázdnený mandát poslanca nastupuje
náhradník
tej istej politickej strany podľa
poradia, v akom
bol uvedený na
kandidátnej listine pre
voľby vo volebnom
kraji,
v ktorom bol kandidovaný poslanec,
ktorého mandát sa
uprázdnil. Ak však
boli na kandidátnej listine uplatnené
prednostné hlasy,
nastupuje kandidovaný poslanec,
ktorý
dostal
najvyšší počet prednostných hlasov.
Mandátový a imunitný výbor podľa spisov Slovenskej vo-
lebnej
komisie a tiež dokladov o nastupujúcom náhradníkovi
zistil,
že nastupujúcim náhradníkom koalície Hnutie za de-
mokratické
Slovensko a Roľnícka strana Slovenska vo volebnom
kraji
Východoslovenskom za poslanca Jána Michelka je pán Ján
Volný.
Ján Volný je slovenskej národnosti, štátna príslušnosť
Slovenská
republika. Narodil sa 20. októbra 1953
v Spišskom
Podhradí.
Zamestnaný je na Mestskom úrade v Spišskej Novej
Vsi,
kde pracuje ako vedúci oddelenia
kultúry, vzdelávania,
športu
a mládeže.
Výbor preskúmal platnosť nastúpenia
uvedeného náhradní-
ka
a tiež aj jeho voliteľnosť. Preskúmal
aj otázku nezluči-
teľnosti
funkcie poslanca s inou funkciou s tým, že podľa
predložených
dokladov takúto funkciu nevykonáva.
Mandátový a imunitný výbor odporučil predsedovi Národ-
nej
rady Slovenskej republiky, aby podľa § 48 odsek 6 zákona
Slovenskej
národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slo-
venskej
národnej rady v znení neskorších
predpisov vyhlásil
na zaniknutý mandát poslanca Jána Michelka
nastúpenie ná-
hradníka
Jána Volného a odovzdal mu osvedčenie o
tom, že sa
stal
poslancom Národnej rady Slovenskej republiky.
Na záver
navrhujem Národnej rade
Slovenskej republiky
v
uznesení vziať na vedomie zánik mandátu
poslanca Národnej
rady
Slovenskej republiky Jána Michelka z dôvodu jeho úmrtia
dňom
28. decembra 1994. Ďalej tiež navrhujem, aby Národná
rada
vzala so súhlasom na vedomie podanú
správu mandátového
a
imunitného výboru o nastupujúcom náhradníkovi.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
pánu poslancovi Kočnárovi.
Počuli ste návrh
predsedu
mandátového a imunitného výboru na uznesenie. Dávam
hlasovať
o schválení tohto uznesenia.
Prosím, pán poslanec Košnár.
Poslanec J. Košnár:
Pán predseda, chcem oznámiť, že budem
používať náhradnú
kartu.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec.
Prosím,
prezentujme sa a hlasujme o uznesení,
ktoré
predniesol
predseda mandátového a imunitného
výboru pán po-
slanec
Kočnár.
Prezentovalo sa 135 poslancov.
Za návrh hlasovalo 131 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme navrhnuté uznesenie
prijali.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
v súlade s odporúčaním mandátového a imunitného výboru
podľa § 48
ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady číslo
80/1990
Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení
neskorších predpisov som vyhlásil na zaniknutý
mandát po-
slanca Jána
Michelka nastúpenie náhradníka Jána Volného.
Osvedčenie,
o tom, že sa pán Ján Volný stal poslancom Národ-
nej
rady Slovenskej republiky 19. januára
1995, mu odovzdám
po
zložení sľubu.
Pristúpime k sľubu poslanca
Národnej rady Slovenskej
republiky.
Prosím pána Jána Volného, aby predstúpil pred rečnícke
miesto
a do mojich rúk zložil ústavou predpísaný sľub. Sú-
časne
prosím pána poslanca Sečánskeho, aby prečítal znenie
sľubu.
Prítomných prosím, aby v priebehu sľubu
stáli.
Poslanec M. Sečánsky:
"Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej
republike.
Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej obča-
nov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné
zákony a pracovať
tak,
aby sa uvádzali do života."
Poslanec J. Volný:
Sľubujem. /Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem vám všetkým. Želám pánu
poslancovi Volnému veľa
úspechov
v práci orgánov Národnej rady
Slovenskej republiky
i
v jeho poslaneckej činnosti.
Ď a l š í m bodom programu bude
Voľba poslanca do výboru Národnej rady
Slovenskej re-
publiky.
Na odporúčanie Klubu poslancov Hnutia za
demokratické
Slovensko
sa navrhuje, aby poslanec Ján Volný bol zvolený do
Výboru
Národnej rady Slovenskej republiky pre
hospodárstvo,
privatizáciu
a podnikanie.
Má niekto otázky alebo pripomienky k
tomuto návrhu?
/Nikto./
Ak nie, navrhujem, aby sme prijali
uznesenie tohto zne-
nia:
"Národná rada Slovenskej republiky
podľa § 4 písm. l/
zákona
Slovenskej národnej rady číslo 44/1989
Zb. o rokova-
com
poriadku v znení neskorších predpisov
zvolila Jána Vol-
ného
za člena Výboru Národnej rady
Slovenskej republiky pre
hospodárstvo,
privatizáciu a podnikanie.
Dávam hneď o tomto návrhu hlasovať.
Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj
hlasovali.
Prezentovalo sa 135 poslancov.
Za návrh hlasovalo 117 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme prijali aj návrh
tohto uznesenia.
N a s l e d u j ú c i m bodom je
Návrh na voľbu overovateľa Národnej rady
Slovenskej re-
publiky.
Národná
rada Slovenskej republiky
svojím uznesením
z
3. novembra 1994 číslo 7 určila, že bude mať 17 overovate-
ľov. Za
overovateľa Národnej rady
bol na ustanovujúcej
schôdzi
zvolený aj zosnulý pán poslanec Ján
Michelko. Preto
je
potrebné, aby sme do určeného počtu
zvolili jedného ove-
rovateľa Národnej rady. Keďže pán poslanec
Volný sa stal
poslancom
za pána poslanca Michelka, navrhujem,
aby za ove-
rovateľa
bol zvolený on.
Má niekto z poslancov pripomienky?
/Nikto./
Ak
nie, dám hlasovať. Prosím, prezentujme sa a hneď
hlasujme.
Prezentovalo sa 139 poslancov.
Za návrh hlasovalo 119 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada
zvolila pána poslanca
Volného
za overovateľa Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
ako
ď a l š í bod programu 4. schôdze nasleduje pre-
prerokovanie
Programového vyhlásenia vlády Slovenskej
republiky.
Vláda Slovenskej republiky podľa článku 113
Ústavy Slo-
venskej republiky predkladá Národnej rade svoj program so
žiadosťou
o vyslovenie dôvery.
Programové vyhlásenie vlády
Slovenskej republiky ste
dostali
ako tlač 74. Spoločnú správu o výsledku prerokovania
programového
vyhlásenia vo výboroch Národnej rady
máte pred
sebou
ako tlač 74a, ku ktorej je pripojený aj návrh na uzne-
senie
Národnej rady.
Za vládu Slovenskej republiky vystúpi a jej programové
vyhlásenie uvedie predseda vlády Slovenskej
republiky pán
Vladimír
Mečiar. Prosím, pán predseda vlády, aby ste sa uja-
li
slova.
Predseda vlády SR V.
Mečiar:
Vážený pán prezident,
vážený pán predseda Národnej rady,
vážená Národná rada,
členovia vlády Slovenskej republiky,
pred
Národnú radu so
svojím programovým vyhlásením
predstupuje
vláda, ktorá vzišla zo slobodných demokratických
volieb
a z tých subjektov, ktoré boli
ochotné a schopné sa
dohodnúť
a prevziať zodpovednosť za správu vecí verejných,
za
správu vecí štátnych a občianskych. Programové vyhlásenie
vlády
vám bolo doručené, máte ho pred sebou. Prostredníctvom
médií
sa mohli s ním oboznámiť všetci občania Slovenskej re-
publiky,
preto vás nebudem unúvať, vážené dámy a
páni, kom-
plexným
čítaním tohoto programového
vyhlásenia, dovolím sa
pozastaviť
iba pri niektorých čiastkových otázkach.
Vláda predstupuje pred vás s programom,
ktorý si kladie
za
úlohu vysoké ambície zabezpečiť základné strategické zme-
ny
a posuny vo vývoji Slovenskej republiky. Za svoje strate-
gické ciele
považuje na prvom
mieste program integrácie
Európy
uviesť do praxe, prejsť od teoretických
úvah k prak-
tickej
realizácii. Vláda v oblasti hospodárskej politiky po-
važuje
za nutné ukončiť etapu makroekonomickej reštriktívnej
politiky,
prejsť k politike rozvojovej, k
politike ozdravo-
vania,
k politike rozvoja všetkých spoločenských štruktúr.
Vláda považuje za nutné aktivovať a
rozvíjať svoju prá-
cu
tak, aby dosiahla vysoký stupeň
dynamizácie rozvoja spo-
ločnosti
tak, aby v priebehu jej funkčného
obdobia bola do-
končená transformácia školstva,
zdravotníctva, sociálnej
sféry,
aby mohli plniť svoje poslanie v súlade
so spoločen-
skými záujmami. Vláda si kladie za svoju úlohu napomáhať
rozvoju obnovy
humanizmu, morálky, medziľudských vzťahov
tak,
aby došlo k ich - nazvime to obrazne - poľudšteniu. Má-
me
záujem a budeme napomáhať tomu, aby sa upevňovala jednota
občanov Slovenskej republiky tam, kde
je nevyhnutná, pri
rešpektovaní
osobitosti a slobody osobnej, národnostnej, ná-
boženskej
i všetkých ostatných.
V súčasnosti vláda predstupuje pred
parlament s progra-
mom
v období premien a
preorganizovávania sa celej Európy.
Zjednotená
a solidárna Európa postavená na
hodnotách slobo-
dy,
demokracie, úcty k národnej identite, sa stáva cieľom
našich
praktických krokov. Úsilie o účasť v
takto sa integ-
rujúcej
a zjednocujúcej Európe si vyžaduje od nás mnoho úsi-
lia
za prekonanie prekážok na tejto ceste, ale aj odmietanie
toho,
čo je na nej negatívnym - xenofóbiu, rasovú
a etnickú
neznášanlivosť,
diskrimináciu ľudí. Na tejto ceste je
nutné
rešpektovať
práva všetkých menšín - etnických,
náboženských
i
iných tak, aby jednota spoločnosti sa dosahovala s rešpek-
tovaním
osobitosti a zvláštneho každého z nej. Od deklarova-
nia
cieľov, od úvah, v ktorom roku by sme sa mali stať člen-
mi integrovanej Európy, treba prejsť k praktickým krokom,
ktoré
ho naplnia zmyslom a konkrétnym obsahom.
Príprava na vstup do integrujúcej sa
Európy vyžaduje,
aby
sme zabezpečovali vlastnú dynamiku
vývoja. Pritom nemô-
žeme vychádzať iba z úrovne, ktorú sme dosiahli my
dnes
a
ktorú dnes predstavujú vyspelé
štáty Európy, ale predpo-
kladať
ich budúci rozvoj a vyrovnávať sa k ich budúcemu roz-
voju
v momente integrácie. Pri tejto ceste
zdôrazňujeme po-
trebu
hľadania postupnosti krokov tak, aby zodpovedali stavu
našej
spoločnosti, jej zdrojom a možnostiam
tak, aby zodpo-
vedali
stratégii, ktorá síce má jeden cieľ, ale mnoho ciest.
Hľadanie
vlastnej cesty nie je hľadaním tretej cesty, ale
zodpovedajúcich spôsobov
využitia zdrojov a
mobilizácie
všetkého,
čo nám je dostupné.
Pri tejto ceste budeme využívať aj
vnútorné zdroje štá-
tu
na prvom mieste, ale využívať aj všetky výhody medziná-
rodnej
integrácie. Slovenská republika jasne
deklaruje svoj
záujem o členstvo
v Európskej únii a vláda má ambíciu do
30.
júna tohoto roku podať prihlášku do Európskej únie. Slo-
venská republika jasne deklaruje svoj postoj
k európskym
bezpečnostným
štruktúram, snahu o začlenenie do Západoeuróp-
skej
únie i do NATO pri rešpektovaní
celoeurópskych bezpeč-
nostných
záujmov tak, aby v Európe bol bezpečný každý.
Vláda Slovenskej republiky považuje za nutné zdôrazniť
aj
veľkú pozornosť vzťahom s našimi susedmi.
Ide nám o roz-
voj
vzťahov dobrého susedstva, ktoré
musia byť založené na
rešpektovaní
suverenity, teritoriálnej integrity, politickej
nezávislosti
a odmietnutia politiky sily. Vláda v
tejto sú-
vislosti
konštatuje, že Rakúsko sa stalo naším susedom Eu-
rópskej
únie, osobitné vzťahy považujeme za dôležité upevňo-
vať s Českou
republikou, sme pripravení
výrazne prispieť
k
zlepšeniu vzťahov s Maďarskou
republikou, chceme pokračo-
vať v tradíciách spolupráce s Poľskou republikou, ako aj
s
Ukrajinskou republikou. Otázky súvisiace s hranicami možno
odstrániť
rokovaním. Problémy menšín by nemali
byť rozdeľo-
vacími,
ale naopak, spojovacími. V tomto smere
vláda očaká-
va,
že aj občania národnostných menšín žijúci v pohraničných
oblastiach budú prispievať k upevneniu a zlepšenie
medzi-
štátnych
vzťahov.
V otázkach celoeurópskej integrácie a
základných zahra-
ničnopolitických
cieľov nebolo ani pri prerokovaní programo-
vého
vyhlásenia zásadnejších pripomienok vo výboroch. Myslí-
me,
že v tejto situácii, aká dnes je, nie sú v parlamente
subjekty, ktoré by
jednoznačne odmietli alebo
spochybnili
tieto
ciele. Súhlas s programovým vyhlásením znamená aj sto-
tožnenie sa s
cieľmi. Odmietnutie programového
vyhlásenia
pod
akoukoľvek zámienkou znamená v
skutočnosti aj odmietnu-
tie
týchto globálnych zámerov a cieľov.
V oblasti hospodárskeho vývoja vláda
prvýkrát od vzniku
samostatnej
Slovenskej republiky definuje rámce hospodárskej
stratégie a stanovuje
hlavné ciele v dlhodobom
horizonte.
Strategickým
cieľom vlády je položiť základy na
dosiahnutie
porovnateľnej
úrovne ekonomiky a životnej úrovne obyvateľ-
stva
s vyspelými krajinami Európy najneskôr do roku 2010.
Len
toto umožní plnohodnotnú integráciu Slovenska
do európ-
skych
štruktúr. Vláda bude usilovať o
využitie ľudského po-
tenciálu a jeho
kvalifikačnej úrovne,
tvorivosti, invenč-
nosti
a spôsobilosti adaptácie na nové podmienky, produkčné-
ho
potenciálu s podstatne vyšším využitím
vlastnej základne
vedy,
výskumu a vývoja, špecifickosti jednotlivých regiónov,
geografických
daností, teritoriálne vyváženého rozvoja a ex-
panzie
zahranično-ekonomických aktivít Slovenska.
Postupné
začleňovanie Slovenskej
republiky do procesov
európskej integrácie
predpokladá upevniť v
hospodárskom
a
politickom systéme základné hodnoty
Európskej únie, akými
sú
trvalý mier, jednota, sloboda, rovnosť, solidárnosť, hos-
podárska
a sociálna istota. Postupne to znamená
prispôsobiť
legislatívne
a technické normy smerom k Európskej únii, for-
movať hospodársku stratégiu a k
tomu prispôsobiť nástroje
menovej,
fiškálnej, rozpočtovej a colnej politiky v súlade
s
podmienkami a kritériami Európskej
únie, uskutočňovať ak-
tívnu
liberalizáciu zahraničného obchodu,
zabezpečovať kon-
vertibilitu
meny a postupne sa pripravovať na spoločnú meno-
vú
úniu s Európskou úniou. Vláda zabezpečí
urýchlené dokon-
čenie
transformácie hospodárskeho systému, včítane vlastníc-
kych
vzťahov tak, aby sa vytváral systém postindustriálnej
spoločnosti.
Vláda sa bude usilovať, aby svojou politikou vytvorila
podmienky
na naplnenie nasledovných
makroekonomických záme-
rov:
udržať a postupne dynamizovať výkonnosť
ekonomiky tak,
aby sa priemerné medziročné tempo rastu hrubého domáceho
produktu v stálych
cenách blížilo k 5 %, postupne znížiť
mieru
nezamestnanosti pod úroveň 10 %, neprekročiť medziroč-
nú
mieru inflácie 10 % a vytvárať predpoklady na jej postup-
né znižovanie,
udržať pozitívny vývoj platobnej bilancie
a
rastom devízových rezerv vytvárať podmienky prechodu na
úplnú konvertibilitu slovenskej koruny, podiel
deficitu
štátneho
rozpočtu na hrubom domácom produkte
podľa metodiky
Medzinárodného menového fondu udržať do 3 % s klesajúcim
trendom,
celkovú zadĺženosť štátu udržať v
rozpätí porovna-
teľnom
s kritériami Európskej únie a postupne ju znižovať.
S týmto cieľom vláda taktiež zabezpečí,
aby bola uvede-
ná
do života široko chápaná priemyslová politika, ktorá pod-
porí
využitie pracovného potenciálu domácej
surovinovej zá-
kladne
a rozvoj cestovného ruchu. Podporí
investície do mo-
derných
a pokrokových technológií šetriace
energiu, životné
prostredie
a zvyšujúce konkurencieschopnosť
domácej produk-
cie.
Vláda vypracuje a bude uskutočňovať program verejných
investícií.
Vzhľadom na rozdielny multiplikačný efekt inves-
tícií
vláda určí priority ich realizácie.
Vláda podporí po-
kračujúci
proces transformácie družstevníctva na
princípoch
demokracie,
solidarity a dobrovoľnosti členstva ako
význam-
nej
súčasti ekonomického, výrobného a spoločenského poten-
ciálu.
Vláda vychádza z predpokladu a
skúseností, že kombi-
náciou
účelnej makroekonomickej regulácie s priemyslovou po-
litikou vytvorí
základ rozvojovo stabilizačnej politiky,
schopnej zabezpečiť prechod hospodárstva do fázy
trvalého
oživenia
a rastu.
Vláda v
čo najkratšom možnom čase prijme
opatrenia na
odstránenie
pretrvávajúcich nezdravých javov, ako
sú vysoká
platobná neschopnosť, finančná nedisciplinovanosť. Bude sa
zaoberať aj
finančnými vzťahmi a
finančným hospodárením
v
štátnych podnikoch a akciových
spoločnostiach s výrazným
podielom
majetkovej účasti Fondu národného
majetku a v ďal-
ších spoločnostiach nimi založených. V záujme mobilizácie
rozpočtových
zdrojov položí dôraz na sprísnenie
systému pl-
nenia
odvodových povinností voči štátnemu rozpočtu, zdokona-
lí
legislatívu, zvýši odbornosť, skvalitní
kontrolu, upraví
vzájomné
finančné väzby medzi obchodnými spoločnosťami a ich
dcérskymi
spoločnosťami, ktoré predstavujú
mimoriadny zdroj
únikov
príjmov zo štátneho rozpočtu.
Vláda má záujem skvalitniť prorastové
pôsobenie finanč-
nej politiky
zintenzívnením koordinácie a
previazanosti
opatrení tejto politiky s politikou menovou.
Vláda preto
iniciatívne
zabezpečí sprehľadnenie vzťahov a zlepšenie spo-
lupráce
s Národnou bankou Slovenska, zdokonalí aj legisla-
tívny
rámec vzájomných vzťahov. Na druhej strane vláda prij-
me
finančné a bude iniciovať a podporí menové opatrenia sme-
rujúce
k revitalizácii finančnej pozície
hospodárskych sub-
jektov
ako základného, trvalého oživenia rozvoja hospodár-
stva.
Vláda bude usilovať, aby pri tvorbe
rozpočtu v súlade
s
metodikou Medzinárodného menového fondu
deficit neprekro-
čil
hranicu 3 % hrubého domáceho produktu s
cieľom postupne
dosiahnuť
vyrovnaný štátny rozpočet. Vyžiada si
to uskutoč-
niť
niektoré zmeny v prístupoch pri tvorbe štátneho rozpočtu
už
na rok 1995 a zásadnú zmenu na rok 1996
tak, aby boli
v
súlade s rozpočtovými pravidlami
zaužívanými v krajinách
Európskej
únie. Bude preto potrebné vrátiť štátnemu rozpočtu
pôvodné
poslanie, t. j. bezprostredne
zabezpečovať financo-
vanie funkcií štátu a ústavou garantovaných
spoločenských
potrieb
najmä v školstve, zdravotníctve, kultúre a sociálnej
politike.
Doteraz
uplatňovanú dotačnú politiku
voči podnikateľ-
skej
sfére pri financovaní investičných aktivít vláda doplní
aj využitím
prostriedkov Fondu národného
majetku, resp.
uplatnením foriem nepriamej podpory daňovými
nástrojmi vo
vymedzených
smeroch, ako je podpora investícií, podpora vedy
a
techniky a exportu.
Osobitnú pozornosť bude vláda venovať
deblokácii pohľa-
dávok v zahraničí
tak, aby sa stali
výraznejším zdrojom
príjmov
štátneho rozpočtu. Zásadne novým systémovým prvkom
v
rozpočtovom hospodárení bude vybudovanie a zavedenie štát-
nej
pokladnice podľa vzoru zaužívaného v krajinách Európskej
únie.
Na základe dvojročných skúseností z uplatňovania sú-
časnej daňovej sústavy bude vláda zabezpečovať
jej ďalšie
zdokonaľovanie
tak, aby bola jednoznačná, spravodlivá, ob-
medzovala
možnosť daňových únikov a bola pre podnikateľské
subjekty
aj občanov zrozumiteľná.
Privatizáciu považuje vláda za jednu z ťažiskových ob-
lastí
procesu ekonomickej reformy. Jej pokračovanie a urých-
lenie patrí medzi
prioritné úlohy. Zmenou
vlastníctva si
vláda
kladie za cieľ dosiahnuť aktivizáciu ľudského činiteľa
a
zvýrazniť jeho osobnú zodpovednosť.
Procesom privatizácie
chce
vláda vytvoriť také vlastnícke štruktúry, v ktorých bu-
dú mať významný podiel domáci
podnikatelia i zamestnanci
privatizovaných
podnikov, čím sa vybuduje pevný základ
par-
ticipačnej
ekonomiky.
Tieto strategické ciele bude vláda
dosahovať predovšet-
kým
presadzovaním kombinácie štandardných metód v privatizá-
cii
s kupónovou privatizáciou. Budú sa uplatňovať súťaživé
formy predaja s
výberom nadobúdateľa na
základe precízne
formulovaného a zdôvodneného podnikateľského zámeru, ktorý
bude
rešpektovať osobitosti podniku a
potreby jeho rozvoja.
V
záujme podpory rozvoja domácej podnikateľskej vrstvy sa
budú
naďalej umožňovať splátkové formy
predaja so započíta-
vaním
investícií ako splátok kúpnej ceny. Kvôli zvýšeniu so-
ciálnej
priechodnosti procesu privatizácie v záujme vytvára-
nia
participačnej ekonomiky vláda bude presadzovať účasť za-
mestnancov
na privatizácii podnikov, v ktorých pracujú.
Vláda
podporí účelný vstup
zahraničného kapitálu do
slovenskej
ekonomiky, umožní zakladanie spoločných
podnikov
so zahraničnými investormi tak, aby
zahraničné finančné
zdroje
smerovali predovšetkým na modernizáciu a nákup nových
technológií
resp. finančné ozdravenie týchto podnikov. Ob-
dobné
hľadiská bude preferovať i pri predaji podnikov zahra-
ničným
investorom. Vláda zabezpečí, aby druhá vlna kupónovej
privatizácie
pokračovala bez zbytočného
odkladu, pričom do
kupónovej
privatizácie ponúkneme časť akcií akciových spo-
ločností
vzniknutých zo štátnych podnikov tak, aby majoritné
podiely
akcií boli privatizované predajom strategickým in-
vestorom pri zmluvne
zabezpečených podmienkach
dlhodobého
rozvoja
privatizovaných subjektov.
Vláda bude presadzovať, aby sa v rámci procesu
privati-
zácie dynamizovali aj aktivity, ktoré sú
neodlučiteľné od
procesu
privatizácie, avšak funkčne prináležia
Fondu národ-
ného
majetku. Ide o dôslednejšie vymáhanie pohľadávok, do-
siahnutie
väčšej platobnej disciplíny u veriteľov
Fondu ná-
rodného majetku a
dôslednejšiu kontrolu akciových
spoloč-
ností,
kde má Fond národného majetku majetkovú účasť.
Hospodárskou a priemyselnou politikou sa budú vytvárať
podmienky
na proces revitalizácie, reštrukturalizácie a zvy-
šovanie
konkurencieschopnosti priemyslu. Predpokladom využi-
tia
nášho potenciálu a polohovej renty
Slovenskej republiky
je
rozvinutie infraštruktúrnych systémov
dopravných, infor-
mačných,
telekomunikačných, energetických,
finančných a ich
integrita.
Za strategické ciele rozvoja priemyslu
vláda po-
važuje stabilizáciu odvetví, zvyšovanie ich
výkonnosti
s
udržaním podmienok programovo trvale udržateľného rozvoja,
zvyšovanie
exportu a konkurencieschopnosti produkcie, znižo-
vanie energetickej, surovinovej a materiálnej
náročnosti,
zvyšovanie využívania domácich surovín, dosahovanie vyššej
finalizácie
zvyšovaním pridanej hodnoty produkcie,
a tým aj
vyššie zhodnotenie národnej práce, zvyšovanie produktivity
práce
a súčasne vytváranie nových pracovných príležitostí,
ako
aj efektívne zhodnocovanie domácich
druhotných surovín.
Vláda zabezpečí vypracovanie analýz priemyslových odvetví
z
hľadiska komparatívnych výhod,
konkurencieschopnosti
a
perspektívy uplatnenia sa na domácom a zahraničnom trhu.
V odvetviach chemického a farmaceutického
priemyslu ako
aj
energetiky bude vláda venovať sústavnú
pozornosť v prog-
rame navrhnutých
prioritám. Podobne v
drevospracujúcom
a
spotrebnom priemysle budú podporené projekty rozvoja celu-
lózo-papierenského
priemyslu vo väzbe na vyššie
zhodnotenie
domácej
surovinovej základne.
V oblasti strojárstva a elektrotechniky
bude vláda hľa-
dať
formy podpory konkurencieschopných
výrob s dobrým tech-
nickým
a technologickým zázemím. Na podporu
zvyšovania kva-
lity bude
prijatý program kvality
zameraný na zvýšenie
ochrany
spotrebiteľa pred nebezpečnými nekvalitnými výrobka-
mi,
certifikáciu systémov riadenia, kvalitu výrobkov a upra-
ví
v tomto smere príslušné právne predpisy a normy.
Vláda bude iniciovať zásadnú úpravu trhových poriadkov,
sprísni
kontrolu predaja na trhoviskách. Zdôrazňujeme rozvoj
aktívneho cestovného ruchu, kúpeľníctva, zdravotnej a
vi-
dieckej
turistiky, ktorých prínosy pre ekonomiku by mali vý-
raznejšie
vzrásť.
Vláda zaktualizuje koncepciu
zahranično-obchodnej poli-
tiky
a posúdi hlavné úlohy zamerania zahraničného obchodu na
obdobie
rokov 1995-1996 s perspektívou do roku
2000, pričom
prijme
program podpory exportu, ktorý bude zameraný najmä na
presadzovanie Slovenska v
obchodno-politickom priestore na
trhoch
krajín vyspelých ekonomík, osobitne
krajín Európskej
únie,
a získanie nových trhov, podporu spolupráce s Českou
republikou v rámci
colnej únie, vrátane uzatvorenia
dohôd
garantujúcich
vzájomnú vyváženosť platobných vzťahov, rozši-
rovanie
Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode o nové člen-
ské
krajiny, postupné odstraňovanie bariér
vo vzájomnom ob-
chode
s priemyslovými a
poľnohospodárskymi výrobkami medzi
členskými
krajinami Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode,
rozšírenie medzivládnej dvojstrannej zmluvnej základne na
obchodnú
výmenu tovaru s dôrazom na krajiny
Blízkeho výcho-
du,
Afriky, Ázie, podobne podporu všetkých foriem medziná-
rodného
obchodu a ekonomických aktivít s Ruskou federáciou
a
ostatnými krajinami Spoločenstva nezávislých štátov s cie-
ľom dosiahnuť vyrovnanejšiu obchodnú bilanciu. Vláda bude
podporovať
vývoz investičných celkov a zariadení špičkovej
techniky
a iných významných exportných aktivít.
Významným inštitucionálnym nástrojom
vlády pri zabezpe-
čovaní
rozvoja sektoru malých a stredných
podnikov bude Ná-
rodná
agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania so
sieťou regionálnych poradenských a informačných centier
a
podnikateľských inovačných centier.
Dynamicky sa rozvíja-
júci
sektor malého a stredného podnikania, vrátane družstev-
níctva,
považuje vláda za významný nástroj
reštrukturalizá-
cie
a modernizácie národného
hospodárstva. Vláda bude ini-
ciovať
analýzu všeobecne záväzných predpisov z pohľadu zlep-
šenia legislatívnych podmienok vzniku a
rozvoja malého
a
stredného podnikania. Zameria sa najmä
na zákony týkajúce
sa
finančného zaťaženia, daňové úľavy stimulujúce investície
do
nových technológií a podporujúce
export. Zriadi osobitnú
finančnú
inštitúciu, ktorá bude prioritne podporovať aj roz-
voj
malého a stredného podnikania. Bude realizovať vzdeláva-
cie
projekty na poskytnutie školení,
tréningov a stáží, do-
buduje
sa informačný servis a rozšíri sa činnosť subkontrak-
tačnej
burzy na využitie voľných kapacít slovenského prie-
myslu
formou subdodávok.
Vláda bude vytvárať podmienky na vybudovanie takej do-
pravnej
a spojovej infraštruktúry, ktorá
zvýrazní najmä vý-
znam geografickej polohy Slovenska tak, aby sa Slovensko
stalo
zaujímavé nielen pre tranzitnú dopravu, ale i cestovný
ruch.
Rozvojovým programom dopravnej
infraštruktúry sa vy-
tvorí
štartovacia základňa na rozvoj
obchodných vzťahov me-
dzi
Východom a Západom. Vláda pripraví program dobudovania
diaľničnej
siete a modernizáciu železničnej siete.
V oblasti železničnej dopravy bude vláda vytvárať pod-
mienky
na lepšie využitie tohoto druhu dopravy vzhľadom na
jeho
ekologické prednosti. Prioritne vláda
zabezpečí moder-
nizáciu
severo-južného koridoru Balt-Jadran, t.j. u nás úse-
ku
Bratislava-Žilina-Čadca-Skalité-Zvardoň, prepojením cez
novovybudovaný
železničný hraničný priechod Bratislava Petr-
žalka-Kittsee,
zlepšenie prepravných podmienok Západ-Východ,
najmä
efektívne využívanie prevádzkových
kapacít medzi Slo-
venskou
republikou a Ukrajinskou republikou,
širokorozchod-
nej
trate a zrýchlením a skvalitnením
dopravy medzi Bratis-
lavou
a Košicami, modernizáciou zariadení východoslovenských
prekladísk,
modernizáciou a elektrifikáciou severo-južného
ťahu Plaveč-Košice-Čaňa, modernizáciou a obnovou mobilného
parku,
ako aj ďalšími aktivitami.
V roku 1995 počítame, že zaznamenáme prvé
väčšie inves-
tičné akcie v
rozvoji diaľničnej siete.
Predpokladáme, že
v
tomto roku bude dokončený diaľničný úsek D1 Hrádok-Hybe
a
v nasledujúcich rokoch diaľničný obchvat a príjazdové úse-
ky
ciest v Liptovskom Mikuláši,
Martine, Lučenci, preložky
v
Spišskej Novej Vsi a Košickej
Belej. Začne sa výstavba
diaľníc
a úsekov ciest, ktoré riešia prepojenie
na medziná-
rodnú
európsku cestnú sieť, predovšetkým
diaľnic zaradených
do
medzinárodných dopravných koridorov.
Výstavba prepojenia
diaľnic
na území Bratislavy bude organizovaná tak, aby sa
dosiahlo prepojenie na diaľničnú sieť Rakúska a
Maďarska.
Toto
sa začne už v tomto roku. Ďalej
predpokladáme, že ďal-
šími významnými stavbami sa stanú
diaľnice v úseku Horná
Streda-Trenčín a
Tunel pod Braniskom.
Na vnútroštátnych
cestných
ťahoch sa bude začínať s budovaním obchvatov Žarno-
vice,
Novej Bane, Čadce, Oravského Podzámku, Tornale, Košíc,
ako
aj rekonštrukcie na cestných ťahoch
Poprad-Kežmarok a
Levice-Šahy.
V
oblasti autobusovej dopravy
vláda pripraví zákon
o
cestnej doprave, zavedie
systém povolení na jednotlivé
autobusové
linky, dorieši systém poskytovania neinvestičných
dotácií
a sociálnych zliav. Vláda postupne presunie právomo-
ci
v oblasti autobusovej dopravy na regióny a obce, pričom
bude
pokračovať v transformácii štátnych podnikov Slovenskej
automobilovej
dopravy.
V leteckej doprave vytvoríme podmienky
pravidelného le-
teckého
spojenia Bratislavy a Košíc s inými štátmi.
V oblasti spojov bude vláda vychádzať
z prijatej Kon-
cepcie
rozvoja spojov do roku 2000, uváži možnosť ďalšieho
rozvoja
telekomunikácií z vlastných zdrojov v
kombinácii so
zahraničnými.
Vláda zabezpečí, aby sa pri distribúcii a šírení roz-
hlasového
a televízneho signálu vychádzalo z koncepcie po-
krytia
územia Slovenskej republiky rozhlasovým
a televíznym
signálom
do roku 2000.
Vláda vytvorí podmienky na rozširovanie
doplnkových te-
lekomunikačných
služieb, ktorých zavedenie umožňuje digitál-
na
technológia a po roku 1996 zabezpečí zavedenie digitálnej
siete
integrovaných služieb.
Uplatňovanie inštitútu územného
plánovania ako nástroja
aktivizácie
investičnej výstavby vytvorí podmienky na včasnú
prípravu
územia tak, aby jednotliví investori mohli realizo-
vať investičné
zámery. Zabezpečí podmienky na rýchlejšie
vypracovanie
územno-plánovacej dokumentácie, výkupu pozemkov
vo
verejnom záujme predovšetkým pre
výstavbu líniových sta-
vieb
v súlade s praxou uplatňovanou v štátoch Európskej únie
a
zjednoduší postupy pri príprave stavieb. Vláda vypracuje
program
verejných investícií na základe
rozvojových progra-
mov
jednotlivých rezortov a určí priority ich realizácie. Na
ich
finančné zabezpečenie bude využívať najmä mimorozpočtové
zdroje,
bude stimulovať čo najširšie využitie súkromných fi-
nančných
zdrojov. Vytvorí podmienky na
poskytovanie dlhodo-
bých
hypotekárnych úverov pri efektívnom
uplatňovaní zálož-
ného
práva.
Za závažnú celospoločenskú úlohu vláda
pokladá rozvoj
bývania. Je
najvyšší čas zastaviť
útlm bytovej výstavby
a
oživiť ju. I keď zabezpečenie bývania sa stáva vecou obča-
na,
štát sa nezbavuje spoluzodpovednosti za
riešenie tohoto
problému.
Preto vláda prehodnotí koncepciu štátnej bytovej
politiky a zabezpečí
zvyšovanie výstavby bytov.
Musí vy-
tvoriť aj
podmienky na poskytovanie hypotekárnych úverov
s
primerane dlhou dobou, približne 20 rokov, pričom časť
úrokov
bude uhrádzať zo štátneho rozpočtu.
Musí sa vytvoriť
aj
autonómny systém na podporu bytovej výstavby nižším príj-
movým
skupinám obyvateľov.
V oblasti pôdohospodárstva vláda bude
napĺňať strate-
gické
ciele, ktoré boli v tomto odvetví vytýčené a schválené
v
Národnej rade v koncepcii tzv. zelenej správy.
V agropotravinárskej koncepcii sú
založené podmienky na
udržanie
rovnovážnosti a stabilizovanosti
potravinového tr-
hu,
potravinovej bezpečnosti štátu,
ekonomickej a ekologic-
kej
stability, regionálnej vyváženosti
podnikania v poľno-
hospodárstve
a udržanie vidieckeho osídlenia. Kľúčovým bodom
je
hospodárne využívanie existujúceho technologického a sta-
vebného potenciálu,
poľnohospodárskej výroby a
ľudských
zdrojov
v podmienkach podnikateľskej súťaže pre všetky formy
podnikania
na pôde. Koncepcia ráta s prepájaním
poľnohospo-
dárskej
prvovýroby so spracovateľským priemyslom.
V lesníckej politike ide o zachovanie,
ochranu a zveľa-
ďovanie lesov. Vodohospodárska politika je
orientovaná na
ochranu
zdrojov povrchových a podzemných vôd so
zreteľom na
plynulé
zásobovanie a hospodárne využívanie pitnej a úžitko-
vej
vody.
V
prvej fáze realizácie
princípov koncepcie spolu
s
krokmi vlády v rokoch 1993 a 1994 bol
zastavený hospodár-
sky rozklad
poľnohospodárstva
naštartovaný v roku 1991.
Svedčí
o tom i skutočnosť, že kým v roku 1992 až 90 % podni-
kov
bolo na pokraji bankrotu, za rok 1994
takmer polovica
poľnohospodárskych družstiev
a tretina štátnych majetkov
hospodári
so ziskom. Sledujeme cieľ, aby podobne
ako v naj-
vyspelejších
štátoch Európskej únie bol aj v našich podmien-
kach
minimálne 70 - 80-percentný podiel subjektov hospodá-
riacich
na pôde schopných reprodukcie. Nenaplnili sa poli-
ticky
presadzované zámery likvidácie veľkovýroby.
Tradície
slovenského družstevníctva majú
150. výročie
práve
v roku 1995 a perspektívne predstavujú jednu z vhod-
ných
foriem hospodárenia na pôde. Rozvíjať
chceme aj ďalšie
formy
obchodných spoločností a individuálneho hospodárenia.
Vláda bude venovať veľkú pozornosť
konsolidácii vidiec-
keho života predovšetkým oživením základnej poľnohospodár-
skej
výroby chovom oviec, dobytka a podobne, rozvojom výroby
produktov
náročnejších na prácu a spracovanie, ako ovocie,
zelenina, hrozno,
technické a liečivé rastliny, podporou
spracovania poľnohospodárskej produkcie pre miestne trhy
a
výroby miestnych špecialít, podporou aj nepoľnohospodár-
skych
ekonomických činností a aktivít,
ako sú tradičné re-
meslá
v kooperácii s priemyslom a regionálne služby a rozvo-
jom
všetkých foriem vidieckej turistiky.
V
spracovateľskom priemysle bude vláda
podporovať rea-
lizáciu
odborových rozvojových koncepcií
spracovaných podľa
kritérií
konkurencieschopnosti v Európskej únii.
Opatrenia hospodárskej a sociálnej
politiky ako súčasti
celkovej
politiky vlády budú smerovať k založeniu trvalého
trendu
poklesu výdavkov obyvateľstva za
potraviny na celko-
vých
spotrebných výdavkov, ktoré v súčasnosti
dosahujú 38 %
a
dlhodobe by minimálne mali klesať o jedno percento ročne.
Za dlhodobé priority regionálneho rozvoja
vláda považu-
je
optimálne zladenie hospodárskeho a sociálneho rozvoja re-
giónov
s existujúcim potenciálom územia, s
jeho komparatív-
nymi
výhodami, s udržaním ekologickej stability územia.
Vláda bude vyvíjať veľké úsilie pre naplnenie
sociálnej
dimenzie
svojho programu, ktorý treba chápať v širších vzťa-
hoch,
než je otázka podpory a sociálneho zabezpečenia člove-
ka
v stave odkázanosti. Sociálny
systém chápeme ako úpravu
pracovno-právnych vzťahov, reguláciu trhu práce, čo by sa
malo
vykonať novým Zákonníkom práce a ostatnými normami. Zá-
sadne zmeny
na trhu práce
by sa mali dosiahnuť najmä
v
dôsledku cieľa, ktorý si vláda
vytyčuje, dosiahnuť pokles
nezamestnanosti
pod úroveň 10 % práceschopného obyvateľstva.
Vláda
si je vedomá, že ešte v časti priemyslu
existuje pre-
zamestnanosť,
že tlak na štrukturálne zmeny povedie k
uvoľ-
ňovaniu
nadbytočných pracovných síl i z
doterajších zamest-
naní.
Napriek tomu si takúto úlohu stavia nielen pre seba,
ale
pre spoločnosť ako celok.
Vláda považuje za potrebné napomáhať
upevňovaniu význa-
mu rodiny,
stabilizácii rodiny a
naplneniu všetkých jej
funkcií,
najmä pomoci mladým rodinám. Vláda považuje za nut-
né venovať
neustálu pozornosť vytváraniu
podmienok pre
výchovu
detí v rodinách, v tejto súvislosti i zabezpečovaniu
podmienok
bývania i všetkých funkcií, ktoré rodina plní.
Vláda odmieta návrhy na predĺženie veku
pre odchod do
dôchodku
nad doterajšiu hranicu 60 rokov a 57 rokov. Naopak,
chce ju nielen
stabilizovať, ale tam, kde to bude možné,
vyjsť v oprávnených prípadoch v ústrety. Vláda garantuje
poskytovanie
zákonom zaručených dávok občanom. Preto vláda
pre
budúce obdobie bude pripravovať celú koncepciu rozvoja
ľudských
zdrojov, pripraví množstvo zákonov -
Zákonník prá-
ce,
zákon o verejnej službe a podobne,
ktoré budú regulovať
základné
sociálne vzťahy a funkcie v spoločnosti.
Vláda bude venovať sústavnú pozornosť rozvoju zdravot-
níctva,
kde jediná cesta je dokončenie reformy začatej v ro-
ku
1992, prerušenej v roku 1993, nadviazanie na všetko pozi-
tívne, čo sa
v tejto oblasti urobilo, a dovŕšiť
ju chce
v
najkratšom čase. Je to v záujme spoločnosti, pracovníkov
v
zdravotníctve i všetkých jej občanov.
Vláda bude veľký dôraz
klásť aj na obnovu a pretrans-
formovanie
morálnych vzťahov našej
spoločnosti. Ide predo-
všetkým
o otázky zlepšovania medziľudských
vzťahov, vzájom-
nej
úcty, tolerancie, rešpektovanie znášanlivosti, upevňova-
nie
ducha občianskej spolupatričnosti. Ide o to, aby hodnoty
duchovné,
morálne a národné boli v spoločnosti upevňované,
posilňované
a nie potláčané.
Z nového hľadiska, najmä s ohľadom na vznik štátu k 1.
januára
1993, musíme postaviť otázku chápania jednoty spo-
ločnosti,
obnovy jednoty spoločnosti a ukončiť jej polarizá-
ciu
do rôznych táborov a zoskupení navzájom na seba nevraži-
vo
pozerajúcich. Ide o to, aby sa znovu obnovili hodnoty úc-
ty
spolupráce, aby sa nenapĺňalo
heslo "Človek človeku vl-
kom",
ale aby bol človek človeku priateľom.
Máme na čo nadväzovať - na cyrilometodskú tradíciu, na
odkazy
našich i svetových humanistov, ktorí nechali významné
hodnoty
a odkazy, ktoré si naša spoločnosť musí
obnoviť, ak
nechce
pokračovať ďalej vo vnútornej nestabilite a vnútor-
ných
politických zápasoch.
V oblasti kultúry chápeme kultúru Slovenskej republiky
ako
kultúru mnohonárodnostnú. Okrem
Slovákov je tu aj mnoho
národností,
ktoré všetky majú mať právo svoju kultúru vyjad-
rovať,
rozvíjať slobodne, teda jej chápanie je pluralitné.
Súčasne
pri rozvíjaní všetkých atribútov
pozitívneho v kul-
túre,
návratov k pôvodnej tvorbe, musíme ale odmietnuť vplyv
komercionalizácie, násilia
a pornografie, ktoré sa čoraz
častejšie
vydávajú za umenie a objavujú sa v
mnohých inšti-
túciách.
Vláda bude rešpektovať a ochraňovať
slobodu slova, bude
ochraňovať
pluralizmus, bude pomáhať budovaniu verejno-práv-
nych inštitúcií, ale súčasne musí pre
občanov garantovať
ochranu
pred zneužívaním občianskych slobôd na poškodzovanie
iných
osôb a iných záujmov. Často sa stretávame s otázkou
negatívneho chápania Slovenska. Nie sú
to len predsudky,
s
ktorými Slovensko vstúpilo na medzinárodnú scénu, sú to aj
mnohé,
ničím nepodložené z vnútra idúce
podnety do medziná-
rodného spoločenstva, ktoré vydávajú nepravdivé svedectvo
o
dianí u nás. Osobné pocity, subjektivizmus, urazenosť, ve-
ľa
razy neuspokojené osobné ambície vedú k tomu, že sú ľudia
schopní
pre svoje malicherné pocitové záujmy
poškodzovať aj
záujem štátu. Nemalo by to byť vlastné ani občanom, a už
vôbec
nie tým, ktorí vystupujú v mene jeho inštitúcií.
V národnostnej politike vláda sa plne
stavia za prevza-
tie
všetkých európskych záruk práv menšín, prijíma
kontrolu
uplatňovania
práv menšín Radou Európy a otvára právny systém
Slovenska
tak, aby tam, kde budú prijaté nové
normy, posky-
tujúce
väčší rozsah práv, sa tieto stali súčasťou právneho
poriadku
Slovenskej republiky.
Cirkev a náboženské spoločnosti pokladá vláda za nosi-
teľov
národného a kultúrneho dedičstva a
významných partne-
rov
pri formovaní duchovného života a morálky spoločnosti.
Vláda
sa hlási k podpore cirkví a k partnerskej spolupráci
s
nimi, má snahu doterajšie čestné
a ústretové vzťahy
k
cirkvám ďalej udržiavať. Súčasťou spoločenskej a ekonomic-
kej transformácie je aj proces usporiadania
vzťahov štátu
s
cirkvami a náboženskými spoločnosťami.
Vláda sa bude usi-
lovať o zmluvné
zabezpečenie novej kvality týchto
vzťahov
pri
rešpektovaní spoločenského postavenia a
významu jednot-
livých
cirkví a ich početnosti. Vláda má vôľu rozvíjať vzťa-
hy
medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou na zmluvnom
základe a osobitné
impulzy očakáva od plánovanej
návštevy
Svätého
otca na Slovensku.
Ďalšie
profilovanie financovania cirkví
bude závisieť
aj od reálneho
pôsobenia už prijatého zákona o zmiernení
niektorých
majetkových krívd spôsobených cirkvám a
nábožen-
ským
spoločnostiam. Vláda privíta súčinnosť
cirkví pri pre-
hlbovaní
medzinárodných vzťahov a pri vytváraní
pozitívneho
obrazu
Slovenska vo svete. Vláda vytvorí
podmienky na pôso-
benie
cirkví v oblasti sociálnej, charitatívnej, zdravotnej,
v
kultúre, školstve, športe aj v armáde.
Vláda si uvedomuje skutočnosť, že
rozhodujúcim predpok-
ladom
duchovného rozvoja hospodárskej prosperity nášho štátu
je účinný program pokračovania obnovy výchovno-vzdelávacej
sústavy. Dôležité je
uznanie rozličných názorov a
slobody
myslenia
za východisko všetkých obsahových zmien
vo výchove
a
vzdelávaní mládeže. O tejto otázke
sa vedie mnoho disku-
sií. Bohužiaľ, tieto diskusie idú mimo
podstaty problému.
Nediskutuje
sa o obsahu výuky, ale o organizácii školskej
sústavy,
ktorá na Slovensku bola mimoriadne
dobre vybudova-
ná.
A skôr sú opatrenia proti búraniu
dobrej výchovnovzde-
lávacej
sústavy a odsúvajú sa stranou otázky obsahovej nápl-
ne výuky, profesionálnej skladby absolventov a formovania
ich
vzťahov.
V konfrontácii vedomostnej úrovne obstáli naši občania
v
porovnaní so zahraničím veľmi dobre. Preto pôjde o to, aby
sa
nielen zachovali, ale aj znásobili tie
vlastnosti, ktoré
vytvárali
vedomostný základ duchovného rozvoja občanov a aby
tento
základ bol porovnateľný s európskou úrovňou. A tam,
kde
je vyšší, nemusí sa znižovať.
Za jednu
z priorít bude vláda považovať
rozvoj osob-
nosti učiteľa a
posilnenia jeho spoločenského
postavenia,
morálneho
a hmotného ocenenia i sociálnych istôt. Rozhodujú-
ce bude hľadať i v podmienkach
ekonomickej transformácie
všetky
možné zdroje na diferencované zvýšenie
miezd pedago-
gickým pracovníkom s preferovaním najkvalifikovanejších
a
najkvalitnejších pedagógov. V spolupráci s odbormi navrhne
časový harmonogram
riešenia mzdových problémov školstva.
Vláda
bude pokračovať vo vytváraní
primeraných podmienok na
rovnoprávnu existenciu
štátnych, cirkevných a súkromných
škôl.
Z
hľadiska rozvoja demokracie
vláda podporuje parla-
mentnú
demokraciu, ktorej výkonná moc vychádza z legislatív-
nej
väčšiny. Bude akceptovať názory opozície prospešné pre
spoločnosť,
vytvorí priestor aj pre menšinové názory záujmo-
vých
skupín, umožní im uchádzať sa o
ich podporu alebo ich
akceptovanie. Vláda
uvažuje pripraviť novelizáciu zákona
o
politických stranách, volebných zákonov
do Národnej rady
a
obecných zastupiteľstiev.
Vláda považuje za nutné znovu racionálne
inštitucionál-
ne usporiadať verejnú správu. To predovšetkým
predpokladá
vytvorenie
modernej a efektívnej miestnej správy,
ale v sú-
lade
s tým pokračovanie v reforme verejnej správy s cieľom
vytvoriť
taký systém správy, ktorý by lepšie
zodpovedal po-
trebám
občanov a bol jednoduchší, i finančne
menej náročný.
Za
cieľ si kladieme vytvorenie nového
územno-správneho čle-
nenia
Slovenska, pričom budeme vychádzať zo spoluzodpoved-
nosti
štátu za spoločenskú súdržnosť a koordináciu sociálne-
ho
a ekonomického rozvoja. Popri týchto aktivitách vláda bu-
de presadzovať
odbyrokratizovanie, skvalitnenie
profesnej
úrovne
aparátov štátnej správy.
Pri
rozvíjaní právneho štátu
bude vláda pokračovať
v
dobudovávaní nášho právneho poriadku
na princípoch demo-
kracie
a humanizmu. Bude dbať o rešpektovanie
zvrchovanosti
zákona.
Bude pokračovať v plnení koncepcie stabilizácie súd-
nictva
a zabezpečí jeho funkčnosť. Bude
vytvárať politické,
právne, organizačné, personálne a materiálno-technické ga-
rancie
nezávislého postavenia súdov a sudcov, pričom treba
zabezpečovať
aj efektívny výkon súdnictva. Predpokladáme, že
prokurátori
budú pružnejšie a nekompromisnejšie
reagovať na
prejavy nezákonnosti. Vláda pripraví rekodifikáciu právnej
úpravy
postavenia a úloh prokuratúry tak, aby
v nadväznosti
na
rekodifikáciu trestného práva
procesného prispela k zvý-
šeniu
podielu na plynulom a spravodlivom fungovaní systému
trestnej
justície a na ochrane občanov.
V nadväznosti na mieru získaných bezpečnostných garan-
cií a
stabilnú politickú orientáciu
na transatlantické
a
európske bezpečnostné štruktúry a
na ekonomické možnosti
štátu vláda bude
iniciovať rozpracovanie
dlhodobého plánu
rozvoja
armády a riadenia jej ľudských zdrojov
s cieľom vy-
budovať relatívne
malú, ale primerane vyzbrojenú armádu,
ktorá
úrovňou svojej pripravenosti bude garantom obrany štá-
tu,
jeho suverenity a územnej integrity.
Z hľadiska nevyhnutnosti potláčania
kriminality považu-
je
vláda za nutné vytvoriť optimálnu organizačnú štruktúru
orgánov
polície na úrovni centra a regiónov s
presným urče-
ním
ich kompetencií a osobnej zodpovednosti
riadiacich pra-
covníkov.
Budú prijaté opatrenia na zníženie
administratív-
nej
zaťaženosti Policajného zboru s cieľom presunúť niektoré
správne
agendy do oblasti verejnej správy, pritom
sa položí
dôraz na
decentralizáciu niektorých policajných činností
z
centra na nižšie organizačné stupne.
Vláda v snahe eliminovať korupciu, ako aj všetky formy
nestatočného
nadobúdania majetku, nech sa ho dopúšťa ktokoľ-
vek,
pripraví a bude dôsledne presadzovať
komplexný program
čistých rúk vo
verejnom živote. Pôjde o zvýšenie morálky
a
disciplíny, o bezúhonnosť a nepodplatiteľnosť štátnych or-
gánov.
To umožní aj pozitívne ovplyvňovanie
disciplíny, mo-
rálky a statočnosti občanov. V tejto
súvislosti sa stane
prínosom
aj urýchlené prerokúvanie a prijatie zákona o stre-
te záujmov. Vláda bude pokračovať v
realizácii schválenej
koncepcie
väzenstva.
Vláda sa obráti na Radu Európy s podnetom
na znovuposú-
denie
otázky, či aj v situácii, keď preventívne opatrenia
ani výnimočné tresty neznižujú vzrastajúci
počet brutálne
páchaných trestných
činov, je opodstatnený trvalý zákaz
ukladania
trestu smrti, ktorý vyplýva z
podpísania medziná-
rodných
dokumentov.
V legislatívnej oblasti bude vláda pokračovať v tvorbe
právneho
systému zvrchovanej Slovenskej republiky so zamera-
ním
na to, aby sa náš právny poriadok vo svojich základoch
stabilizoval
a bude sa podieľať aj na príprave systémových
opatrení na skvalitnenie legislatívneho procesu.
Vláda sa
zasadí
o aktualizovanie právnych predpisov
vydaných orgánmi
bývalej
federácie, ktoré sú súčasťou nášho právneho poriadku
a
doteraz nestratili platnosť.
Významnou úlohou v legislatíve je zabezpečenie postup-
nej harmonizácie právneho poriadku Slovenskej
republiky
s
právom Európskej únie. Táto vyplýva zo
zahraničnopolitic-
kej
orientácie vlády na začlenenie Slovenskej republiky do
európskych
integračných procesov a konkrétne z Európskej do-
hody
o pridružení Slovenskej republiky k Európskym spoločen-
stvám.
Vážené dámy a páni,
tretíkrát ako predseda vlády predstupujem pred Národnú
radu
s návrhom na schválenie
programového vyhlásenia a vy-
slovenie
dôvery vláde. Tretíkrát
predstupujem pred Národnú
radu
ako predseda vlády, ktorá vzišla z demokratických vo-
lieb.
Je to šiesta vláda, ktorú má
Slovensko od roku 1989.
Základnou
podmienkou naplnenia týchto cieľov je stabilizácia
politickej situácie
vo vnútri Slovenska, zabrániť ďalšej
deštrukcii
a rozkladu štruktúr, ktoré vzišli z
volieb. Pre-
to
je úloha spoločná pre vládu, pre parlament, pre politické
štruktúry,
i pre občanov tohto štátu nedopustiť ďalší vnú-
torný rozklad, nedopustiť ďalší vnútorný politický zápas.
Máme
skúsenosti, že vždy došlo k veľkým morálnym, politic-
kým,
ale aj materiálnym škodám.
Slovensko je našou spoločnou vlasťou,
naším spoločným
domovom. Za jeho
rozkvet a prosperitu
zodpovedáme všetci
-
parlament, vláda, prezident, všetky ústavné a štátne orgá-
ny,
ktoré tento štát má. Slovensko sa dostáva na križovatku,
pri
ktorej jedna cesta vedie k rastu, prosperite, začleňova-
niu do európskych štruktúr, druhá k
stagnácii, vnútornému
nepokoju, vnútorným konfliktom. Je spoločnou úlohou vlády
a
parlamentu rozhodnúť, ktorou cestou
sa dáme. Vláda pred-
kladá
návrh cesty k prosperite.
Každý proces má svoje zákonitosti
vyplývajúce zo stupňa
poznania
rozvoja spoločnosti, ale aj zo schopnosti spoloč-
nosti
sústrediť svoje sily na naplnenie daných cieľov. Urob-
me
tak v záujme našej spoločnej vlasti - Slovenskej republi-
ky.
Preto vás prosím o vyslovenie dôvery vláde, preto prosím
o
schválenie programového vyhlásenia vlády. Nenechajme sa
znovu
ako toľkokrát v minulosti
malichernosťami straníckych
záujmov
dostávať na scestie vnútornej nejednotnosti a rozpo-
rov.
Slovensko v tomto zápase bude úspešné aj vďaka vám.
Ďakujem.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu predsedovi vlády. Prosím
predsedu Výboru
Národnej
rady pre financie, rozpočet a menu pána
poslanca
Miroslava
Maxona, aby podal správu o výsledku prerokovávania
programového
vyhlásenia vlády vo výboroch Národnej rady Slo-
venskej
republiky.
Poslanec M. Maxon:
Vážený pán prezident,
vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán predseda vlády,
dámy, páni,
predsedom Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnu-
tím číslo 117
bolo pridelené Programové
vyhlásenie vlády
Slovenskej
republiky všetkým výborom Národnej rady Sloven-
skej
republiky, samozrejme, okrem
mandátového a imunitného
výboru,
na prerokovanie do 18. januára 1995.
Súčasne svojím
rozhodnutím
číslo 117 určil ako príslušný Výbor Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý
pripravil
návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej repub-
liky a skoordinoval stanoviská výborov v
spoločnej správe
výborov
Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorú ste obdr-
žali
ako tlač číslo 74a.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet
a menu súhlasil s tým, aby ako predseda
výboru som
bol
spoločným spravodajcom k
Programovému vyhláseniu vlády
Slovenskej
republiky.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vás obo-
známil
s priebehom a výsledkom prerokovania tohto dokumentu.
Programové vyhlásenie vlády Slovenskej
republiky prero-
kovali
v stanovenom termíne všetky výbory Národnej rady Slo-
venskej
republiky, prirodzene, okrem mandátového a imunitné-
ho
výboru. S Programovým vyhlásením vlády
Slovenskej repub-
liky
súhlasilo a odporučilo ho Národnej rade
Slovenskej re-
publiky
schváliť a zároveň vysloviť dôveru
vláde Slovenskej
republiky
osem výborov - Výbor Národnej rady pre financie,
rozpočet a menu,
Ústavnoprávny výbor Národnej
rady, Výbor
Národnej
rady pre pôdohospodárstvo, Výbor
Národnej rady pre
verejnú
správu, územnú samosprávu a národnosti, Výbor Národ-
nej
rady pre ochranu a bezpečnosť, Zahraničný výbor Národ-
nej
rady, Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru
a
šport a Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu
a
podnikanie.
Vážené dámy, páni, Programové vyhlásenie vlády Sloven-
skej republiky neodporučil schváliť a
zároveň neodporučil
vysloviť
dôveru vláde Slovenskej republiky jeden výbor - Vý-
bor
Národnej rady Slovenskej republiky pre
životné prostre-
die
a ochranu prírody. Výbor
konštatoval, že vláda Sloven-
skej
republiky porušila článok 113 Ústavy
Slovenskej repub-
liky
tým, že nepredstúpila pred Národnú radu
Slovenskej re-
publiky
so svojím programom do tridsať dní po svojom vymeno-
vaní.
Platné
uznesenie o výsledku
prerokovania Programového
vyhlásenia
vlády Slovenskej republiky neprijal
Výbor Národ-
nej
rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne
veci,
pretože podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej
rady
číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej ná-
rodnej
rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním
súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Výbor
prijal
osobitné uznesenie k časti 3
programového vyhlásenia
-
sociálne vzťahy. V ňom prijal osobitné
úlohy pre rezortnú
ministerku,
ktoré nie sú súčasťou tejto spoločnej správy.
Vážené dámy, vážení páni, v spoločnej
správe, tlač čís-
lo
74a pod bodom B sú odporúčania
výborov pre Národnú radu
Slovenskej
republiky, v časti C odporúčania pre vládu Slo-
venskej
republiky a v časti D odporúčania výborov pre minis-
terstvá.
Dovoľte mi, aby som vám predložil návrh o hlasovaní
k
týmto častiam B, C a D s tým, že
odporúčam, aby sa hlaso-
valo
an blok o jednotlivých častiach tak, ako vám to odporu-
čím.
Vážené dámy, vážení páni, v časti B odporúčam ako spo-
ločný spravodajca
na prijatie ako
rozšírenie uznesenia
k
programovému vyhláseniu tieto body: v
časti B bod 1, 2a,
2b,
v časti 3 body 3a, 3b, 3c,
3d, a v časti D bod 4 na
strane
8. Moje odporúčanie je hlasovať an blok o tých bo-
doch,
o ktorých som hovoril, s odporúčaním
spoločného spra-
vodajcu
prijať tieto odporúčania.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby
som vám odpo-
ručil
hlasovať an blok s návrhom spoločného
spravodajcu ne-
prijať
nasledujúce odporúčania: v časti B pod písmenom 3e
kompletne a 4a
až f, v časti C odporúčania výborov vláde
Slovenskej
republiky bod 1 a odporúčanie výborov
pre minis-
terstvá
v časti D body 1, 2a, b, c, d, f, a v časti D bod 3.
Vážené
dámy, vážení páni,
súčasťou spoločnej správy
74a
je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky
k
Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky. Ako
spoločný
spravodajca odporúčam toto uznesenie schváliť.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby
som vás veľmi
pekne
požiadal, pokiaľ by boli doplňujúce návrhy na rozšíre-
nie
uznesenia, aby tie návrhy mi boli predložené písomne,
a
ak môžem poprosiť aj v čitateľnej forme. Pokiaľ nedostanem
písomné
návrhy, ústne prednesené návrhy ako spoločný spravo-
dajca
nebudem akceptovať.
Vážené dámy, vážení páni, ďakujem vám
veľmi pekne za
pozornosť a prosím
pána predsedu Národnej rady
Slovenskej
republiky
o otvorenie rozpravy k tomuto bodu rokovania.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Po
dohode vo ve-
dení
Národnej rady Slovenskej republiky po vašom vystúpení
bude
prestávka, kde sa vedenie Národnej rady
stretne so zá-
stupcami
diplomatických zborov akreditovaných na Slovensku.
Prosím, ešte pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený
pán predseda Národnej rady,
ďakujem, že ste mi
udelili
slovo. Mám vyslovene procedurálnu poznámku k návrhu,
ktorý
predniesol pán spoločný
spravodajca, nie je to teda
súčasť
rozpravy. Vážim si dobrý úmysel pána spravodajcu
vy-
jadriť
sa aj k bodom C a D, ktoré sú zaradené v spoločnej
správe,
ale tie body sú tam na informáciu, pretože to sú od-
porúčania
výborov, ktoré boli právoplatne
prijaté, voči mi-
nisterstvám
resp. v jednom prípade odporúčanie vláde a Ná-
rodná rada ich
nemôže zmeniť, to už prebehlo hlasovaním.
Berme
teda jeho návrhy smerom k bodu B, ktorý
sa týka odpo-
rúčaní
pre Národnú radu Slovenskej republiky resp. pre vládu
Slovenskej
republiky.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, toto všetko môžeme urobiť
po prestávke.
Poslanec M. Ftáčnik:
Dobre.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Po prestávke začíname o 14.00 hodine s tým, že pozývam
pánov
zástupcov diplomatických zborov akreditovaných na Slo-
vensku
do priestorov predsedu Národnej rady Slovenskej re-
publiky.
Samozrejme, aj pána prezidenta a predsedu vlády.
/Po prestávke./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené panie kolegyne, páni kolegovia, budeme pokračo-
vať
v zasadaní 4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že pán spoločný spravodajca
je na svojom
mieste.
Dovoľte mi, aby som otvoril rozpravu k tomuto bodu
programu.
Do
rozpravy som v tomto momente dostal 47 písomných
prihlášok.
Ako prvý sa prihlásil do rozpravy pán poslanec
Langoš.
Pán spoločný spravodajca sa chce ešte
vyjadriť.
Poslanec M. Maxon:
Vážené dámy,
vážení páni,
ak dovolíte, vyjadril by som svoje
stotožnenie sa s ná-
vrhom
pána poslanca Ftáčnika v tom zmysle, že o bode C - od-
porúčanie
výborov vláde Slovenskej republiky by sme hlasova-
li
osobitne a bod D vzhľadom na to, že výbory prijali platné
uznesenia,
ktoré sú záväzné pre jednotlivé
ministerstvá, by
nebol predmetom rokovania k Programovému vyhláseniu vlády
Slovenskej
republiky.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. To stačilo povedať
aj potom, keď
budeme
hlasovať, ale aspoň vieme, na čom sme.
Prosím, pán poslanec Langoš.
Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán
poslanec Haťap-
ka
a potom pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec K. Haťapka:
Prosím, aby odsek C bod 1 bol vyňatý zo
spoločného hla-
sovania.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, keď prídeme k hlasovaniu,
potom uplatníme
niektoré
názory na procesno-právny postup.
Pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Pán predseda, chcel by som, aby ste uplatnili § 16 od-
sek
3, že pri otvorení rozpravy by ste mali oznámiť všetkých
prihlásených
rečníkov, nielen prvého, aby sme mali
predsta-
vu,
aký bude sled diskusie, teda v akom
poradí sa rečníci
prihlásili.
Zodpovedá to zneniu § 16 ods. 3 a mohli sme sa
troška lepšie zariadiť a zorientovať v tom, aký bude mať
diskusia
priebeh.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Myslím si, že bude lepšie, keď to nepoviem, aby ste tu
všetci
sedeli, lebo keď to prečítam, tak odídete.
Ako druhý za pánom Langošom sa
pripraví pán poslanec
Kamil
Haťapka.
Poslanec J. Langoš:
Vážený pán predseda,
vážené panie kolegyne,
páni kolegovia,
vážená vláda,
dámy a páni na galérii,
budem stručný, lebo vecne sa nedá toho
veľa povedať.
O
texte programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky
sa vecne
ťažko dá hovoriť.
Nebudem sa zaoberať šiframi
D
2 a D 61, ktoré nie sú mojou parketou,
ani bublinami, ako
je
zriadenie pravidelných leteckých liniek
do iných štátov.
Na
to stačilo pred dvoma rokmi zriadiť na niekoľkých sloven-
ských letiskách colné, vízové a pasové
služby, ktoré tam
dodnes
nie sú.
Záhodno
je však všimnúť si
niektoré rysy, ktoré sú
v
texte dostatočne výrazné. Pri letmom pohľade môže byť sym-
patický
prvý pokus o formulovanie štátnej vízie Slovenska,
ale
stavať ju na výzve vytvoriť politický
národný front, to
teda
nie. Väčšine z nás 40-ročná skúsenosť s jednofarebnou
pluralitou
stačila. Ďalším rysom je trúfalé odhodlanie vlády
pustiť
sa za pasy s desiatkami konkrétnych problémov
- od
obecných
až po ministerské.
Vládne vyhlásenie nesie niektoré znaky socialistických
projektov,
niektoré znaky starých režimov.
Socialisti vedia
krásne rozprávať a
sľubovať hory - doly,
ale skúsenosti
z
európskych štátov hovoria o tom, že za sebou nechávajú dl-
hy
a prázdnu štátnu pokladnicu. Čítanie rezortných kapitol
z
programového vyhlásenia vlády však môže u niektorých vyvo-
lať
nostalgiu za odborníckymi podkladmi štátnych plánovacích
komisií
pre vypracovanie päťročných
plánov. Tu sa zastavím
pri
niektorých ilustrujúcich podrobnostiach.
Vláda
chce - citujem:
"organizačnými aktivitami pri-
spieť
k stabilnej demokratickej
spoločnosti". Na tomto, ale
aj
na mnohých iných miestach sa vyjavuje
zámer vlády vytvá-
rať
silnú byrokratickú štruktúru, nové komisie, vládne a iné
orgány,
nevládne agentúry, úrady a direktívne pomocou naria-
dení
riadiť spoločnosť. Do strany 37 som ich napočítal - tu-
ším
15 - potom ma to už omrzelo. Jedno z
najfrekventovanej-
ších
slov v tomto texte je "transformácia", použitá v naj-
rozličnejších
súvislostiach, ale ani v jednom prípade
vláda
nepopisuje
cieľ, na ktorý sa má premeniť transformovaná sku-
točnosť.
Očividným návratom pred rok 1989 je
vytvorenie in-
štitútu územného
plánovania v súvislosti
so zriadením
ústredného orgánu
štátnej správy - ministerstva výstavby
a
verejných prác. Okrem zbytočného mrhania - podľa mňa - da-
ní
občanov je to vylúčenie miest a obcí, kam tento inštitút,
ak
má byť štátna moc decentralizovaná, prirodzene patrí.
Vláda síce nehovorí o vytvorení voľného
trhu s prevahou
reálnych vlastníkov, ale je odhodlaná urobiť
poriadok na
obecných
trhoviskách. Jeden sľub je však múdry. Vláda sľubu-
je
vytvoriť prostredie, v ktorom budú
podmienky na to - ci-
tujem
- "aby si každý občan našiel svoje miesto pre slobodnú
činnosť
a osobné šťastie", ale ani slovom nesľubuje zvýšenie
životnej úrovne, lebo dôsledným pridržiavaním
sa vládneho
vyhlásenia
sa tak - podľa môjho názoru - ani nemôže stať.
Jedna
vec je ľahko znepokojujúca a jedna zarážajúca.
Vláda
hovorí veľmi všeobecne o legislatívnej
úprave vzťahov
s
Národnou bankou Slovenska a súčasne
ráta s jej účelovými
úvermi
pre preferované vládne projekty. Len
nezávislosť Ná-
rodnej
banky na politických zámeroch vlády
môže byť zárukou
tvrdosti
slovenskej koruny. O tom sa už vie niekoľko rokov.
Zarážajúce je, že pri
vysokej kriminalite, nových
a
veľmi nebezpečných formách organizovanej kriminality, kto-
rá nerešpektuje hranice, šíriacej sa
drogovej závislosti,
venuje svojím zámerom v oblasti vnútornej
bezpečnosti 15
viet,
a pritom právo občana na vlastnú bezpečnosť, ochranu
života a majetku
a povinnosť vlády toto právo zabezpečiť
alebo
zabezpečovať, je hádam jediná vec, na ktorej sa dnešná
koalícia
s opozíciou môžu a dokážu jednoznačne zhodnúť.
Ak
vezmeme programové vyhlásenie
vlády ako celok
a
v úplnosti, potom tu máme pred sebou najrozsiahlejší ústup
od
projektu rýchlej a radikálnej reformy z roku 1990 a sumár
nesplniteľných
snov rozrastajúcej sa štátnej
byrokracie.
Už
pred tridsiatimi rokmi
Nikita Sergejevič Chruščov
začal
raziť heslo "Dobehneme a predbehneme". Nedobehli sme
a
nepredbehli. Pripomenulo mi to
odhodlanie vlády vyrovnať
sa
najvyspelejším európskym krajinám. Učme
sa reálne vnímať
naše
vlastné danosti, našu mentalitu, naše
schopnosti, kra-
jinu,
susedov, ale pritom aj európsku
spolupatričnosť a po-
cit
spoluzodpovednosti za Európu - bez
športovectva, prete-
kov
a siláckych kúskov. Pre svoje a naše sebavedomie a iden-
titu
toto nepotrebujeme.
Ďakujem za pozornosť.
/Potlesk./
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi Langošovi. Ďalej je prihlásený
pán
poslanec Haťapka a po ňom pán poslanec Hofbauer.
Poslanec K. Haťapka:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán predseda vlády,
vážení členovia vlády,
vážení kolegovia poslanci Národnej rady Slovenskej re-
publiky,
som presvedčený, že šport a kultúra sú najlepšími re-
prezentantmi našej
vlasti najmä v zahraničí.
Napriek tomu
mám
pocit, že šport je diskriminovaný, teda, že duševná kul-
túra
má svoje ministerstvo, ale telesná kultúra svoje minis-
terstvo
nemá. Preto chcem poukázať na to, že šport má viace-
ro
atribútov, ktoré v celom svete vplývajú
na jeho chápanie
ako
na významný spoločenský a v poslednom období i hospodár-
sky fenomén. Je
napríklad významným prostriedkom
výchovy,
boja
proti negatívnym spoločenským javom, sociálnej integrá-
cie
občanov, medzinárodnej spolupráce,
upevňovania zdravia,
rekreácie, zábavy, zvyšovania telesnej i pracovnej
výkon-
nosti
a zdatnosti a reprezentácie štátu.
Jednoducho poveda-
né,
významne ovplyvňuje kvalitu života
jednotlivých občanov
a
obohacuje spoločenský život. Z pohľadu hospodárstva kraji-
ny
ovplyvňuje ekonomiku práce,
rozširuje pracovné príleži-
tosti,
zvyšuje obchodný obrat, obohacuje a
skvalitňuje eko-
nomiku
služieb, zábavy, cestovného ruchu, podnecuje technic-
ký
rozvoj a podobne.
V
mnohých krajinách sa z
tohoto titulu prestali na
šport
pozerať ako na konzumenta, ktorý
neustále žiada pros-
triedky
zo štátnej či obecnej pokladnice. Chápu, že šport je
aktívnym činiteľom
všestranného rozvoja spoločnosti. Aj
u
nás sa oprávnene stal predmetom štátnej
politiky, predme-
tom
politických strán a hnutí a súčasťou programového vyhlá-
senia
vlády, ktorá má záujem viesť spoločnosť cestami roz-
voja.
Na území Slovenska má šport bohaté, vyše storočné tra-
dície
a veľa skúseností. Môžeme sa ešte stále
opierať o so-
lídne
teoretické a vedecké poznatky, dobrovoľnú prácu veľké-
ho
množstva organizátorov, trénerov a cvičiteľov, slušnú ma-
teriálnu základňu,
pretrvávajúci záujem mládeže
o šport
a
podobne.
Napriek týmto priaznivým východiskám a
množstvu pozi-
tívnej
práce, ktorá sa v transformácii športu po roku 1989
vykonala,
sa v súčasnosti šport dostal
do slepej uličky.
Ťažko
prekonáva prekážky v oblasti ekonomiky, legislatívy,
stagnuje
vzdelávanie profesionálnych i dobrovoľných odborní-
kov,
veda a výskum, zdravotnícka starostlivosť o športujú-
cich,
programová starostlivosť o mládež,
údržba, modernizá-
cia
a rozvoj materiálnej základne. Nefunguje informačný sys-
tém.
Centrálne finančné zdroje sa neustále
znižujú a nie sú
vytvorené
optimálne podmienky na tvorbu
miestnych zdrojov
resp. samofinancovania telovýchovných a športových subjek-
tov.
Vo väčšine prípadov je v tejto oblasti miestna a regio-
nálna
politika nedostatočná, čomu tiež zodpovedá nevysporia-
daný resp.
neusporiadaný majetkový stav. Nechcem maľovať
čerta
na stenu, ale pokiaľ sa skutočnosť
nezmení, šport ne-
bude
môcť plniť svoju spoločenskú funkciu. Fakty k niektorým
problémom
som vám dal k dispozícii pre informáciu a ilustrá-
ciu,
každý z poslancov to dostal.
Spolu
s kolegami poslancami vo Výbore Národnej rady
Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru
a šport
sme
dospeli k názoru, že problém nevyhnutne treba začať rie-
šiť
od systému organizácie a riadenia
telovýchovy a športu.
Transformácia
v tejto oblasti ostala na polceste a prejavuje
sa
to negatívne. Súčasné postavenie, kompetencie a vybavenie
štátneho
orgánu na centrálnej i miestnej úrovni
sú neposta-
čujúce,
viazne medzirezortná koordinácia a vertikálne riade-
nie
štátnej správy.
Telovýchovné a športové hnutie tvorené
veľkým množstvom
občianskych
združení je väčšinou organizačne i obsahovo roz-
trieštené, bez zjednocujúceho alebo zastrešujúceho orgánu,
bez
spoločného programu, vzájomnej koordinácie aktivít a po-
dobne.
Do štátnej športovej politiky prakticky
nie sú zapo-
jené
obecné zastupiteľstvá a
rozrastajúci sa súkromný sek-
tor. Občianske združenia, ktoré sú
vo viacerých prípadoch
vybavené
lepšie ako štátna správa aparátom, materiálnou zák-
ladňou
i odborníkmi, nezodpovedajú za plnenie úloh štátnej
politiky
a objektívne nemôžu zaručovať rozvoj tejto oblasti.
Chceme tým povedať, že ryba smrdí od
hlavy, že postupné
riešenie všetkých
závažných problémov telesnej
výchovy
a
športu, ale aj mládeže, o ktorej som síce nehovoril, no
rovnako
ju pociťujeme, je nevyhnutne riešiť
zriadením auto-
nómneho
orgánu štátnej správy pre šport a mládež na centrál-
nej i
miestnej úrovni. Z
hľadiska kompetencií riadenia,
spravovania osobitnej kapitoly štátneho rozpočtu, legisla-
tívnej
činnosti a podobne považujeme za
optimálny orgán mi-
nisterstvo.
Môžeme sa pritom oprieť o skúsenosti viacerých
európskych i ďalších
krajín, kde sa obdobný model použil
a
osvedčil, ako napríklad vo Francúzsku, Rumunsku, Luxembur-
sku,
Maďarsku, Poľsku a inde.
Vážené dámy,
vážení páni,
sme presvedčení, že všetci máme záujem,
aby štátna sta-
rostlivosť
o šport a mládež zodpovedajúco fungovala a pri-
spievala
k všestrannému úžitku a rozvoju Slovenskej republi-
ky. Je potrebné
pre to ešte veľa urobiť, ale za aktuálny
krok
považujeme zmenu zákona číslo 347/1990
Zb. o organizá-
cii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej
správy
v zmysle zriadenia ústredného orgánu štátnej správy
pre
šport a mládež na úrovni kompetencií
ministerstva. Teda
nemusí
to byť ministerstvo, ale v každom prípade v kompeten-
cii
by to malo mať ministerstvo tak,
ako je to v odporúča-
niach vláde Slovenskej republiky ods. c/
bod 1 spoločnej
správy.
Verím, že nakoľko to nebude orgán s veľkým aparátom,
ale
s veľkými úlohami, tento návrh
podporíte a budú ho ak-
ceptovať
aj členovia vlády Slovenskej republiky.
Pochopiteľne, že pri vzniku ministerstva
alebo podobné-
ho
štátneho úradu je obava o nárast
veľkého počtu pracovní-
kov
a ich mzdových fondov. Neprichádzame
však s požiadavkou
vybudovať
prebujnelý aparát, so zvyšovaním pracovníkov, kto-
rých
je dnes podľa tých tabuliek v
telovýchove 611, ale na-
opak,
znížiť tento stav a efektívne využiť prostriedky vo
výške
viac ako 38 miliónov Sk, ktoré v súčasnosti ročne ply-
nú
do rôznych občianskych združení a asociácií na mzdy ich
pracovníkov,
ako to vyplýva z tabuliek.
To neznamená, že chceme likvidovať
občianske združenia,
ale štátne prostriedky musia byť využívané
pre slovenskú
štátnu
reprezentáciu v úspešných športových odvetviach, pre-
dovšetkým
olympijských. Ak ministerstvo
školstva podľa vy-
jadrenia pani ministerky si chce ponechať oblasť
mládeže,
potom
by vlastne išlo len o šport a telovýchovu.
Aj
týmto svojím vystúpením
chcem podporiť programové
vyhlásenie
vlády. Žiadam však, aby odsek C bod 1 spoločnej
správy
bol vyňatý zo spoločného hlasovania a bolo o ňom hla-
sované
osobitne.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi Haťapkovi.
Vystúpi pán poslanec
Hofbauer
a po ňom pán poslanec Benčík.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predseda,
vážený pán premiér,
vážená vláda,
panie poslankyne, páni poslanci,
dokument, ktorého prerokúvaním v Národnej
rade sa práve
zaoberáme,
je materiálom výnimočného významu aj
dosahu. Vý-
nimočnosť prerokúvaného programového
vyhlásenia vlády je
fakt,
že ide o prvé Programové vyhlásenie vlády Slovenskej
republiky,
ktorá vzišla z parlamentných
volieb na pôde sa-
mostatnej
Slovenskej republiky. Preto je nesmierne dôležité,
aké
trajektórie nášho vývoja programové
vyhlásenie predzna-
čuje,
akým smerom z volieb ustanovená vláda sa v zásadných
smeroch
orientuje vo všetkých jeho oblastiach.
Je zaujímavé
a
mimoriadne dôležité, aká je táto
strategická štúdia nášho
ďalšieho celospoločenského smerovania, pretože
programové
vyhlásenie
vlády takouto strategickou štúdiou nesporne je,
či
je principiálne správna, celospoločensky pozitívna, vecne
a
obsahovo úplná a najmä reálna.
Ako nesporné kľúčové sú tri zásadné
zámery, ktoré sú
formulované
a deklarované hneď na prvých stranách
programo-
vého
vyhlásenia vlády. Prvým je zámer pokračovania vo vytvá-
raní
sociálne trhového demokratického
priestoru, ktorý bude
kompatibilný
s priemyselne rozvinutými demokraciami vo svete
a
smerovanie Slovenska do európskych
a atlantických štruk-
túr. Druhým je
zámer pri rozvoji Slovenska nadviazať na
všetky
pozitívne trendy bez ohľadu na to, kto
ich nastolil,
s
potrebou spolupráce aj
spoluzodpovednosti všetkých parla-
mentných
a mimoparlamentných subjektov. Tretím zámerom, kto-
rý považujem za výnimočne dôležitý, je
jasné deklarovanie
presadzovania a obhajoby
slovenských národných a štátnych
záujmov.
Z týchto troch zásadných zámerov vlády sa odvíja stra-
tegický
cieľ tohto úsilia, a tým je položenie základov na
dosiahnutie
porovnateľnej úrovne výkonnosti
slovenskej eko-
nomiky
a životnej úrovne nášho obyvateľstva s vyspelými kra-
jinami
Európy na prelome tisícročí, najneskôr
do roku 2010.
Ak
sa teraz snemovňa má rozhodnúť, či
programové vyhlásenie
vlády
v uvedených úsekoch schváliť či zamietnuť, rozhodujeme
teda
o tom, či tieto zámery sú správne a či strategický je
žiadúci.
O tom, že na obidve takto postavené otázky je možné
odpovedať
pozitívne, niet pochýb.
Výbor
pre hospodárstvo, privatizáciu
a podnikanie sa
preto veľmi
detailne zaoberal predovšetkým tými časťami
programového vyhlásenia vlády, ktoré gestorsky zastrešuje.
Ide
o výnimočne rozsiahlu a aj výnimočne významnú oblasť,
v
ktorej sú obsiahnuté problematiky priemyslu, obchodu, ces-
tovného
ruchu, medzinárodných hospodárskych
vzťahov, priva-
tizácie, ochrany
hospodárskej súťaže, malého a stredného
podnikania, dopravy a
spojov, výstavby a
verejných prác.
Veľmi
podrobná rozprava k týmto častiam
programového vyhlá-
senia
vlády sa uskutočnila za účasti príslušných ministrov
a
štátnych tajomníkov. Žiadny námet zo
strany poslancov ne-
bol
odmietnutý a ani jediná otázka zo strany nezostala ne-
zodpovedaná.
Dvojdenná rozprava bola nesporne obohatením pre obidve
zúčastnené
strany. A čo je hodné neponechať mlčaním, rozpra-
va
bola motivovaná profesne, odborne
a vecne pri plnej ko-
rektnosti
a kultúrnej úrovni politického dialógu, a to aj
v
prípadoch, keď názory diskutujúcich partnerov neboli zhod-
né. Rozprava zvýraznila a potvrdila
naznačené strategické
smery
rozvoja spoločnosti. Súčasne pre vedúcich predstavite-
ľov rezortov
bola i predznačením ďalšieho dopracúvania
v
rámci následných koncepčných materiálov rezortov a ich od-
vetví v nadväznosti na programové vyhlásenie
vlády, ktoré
zrejme
budú predmetom prerokúvania vo vláde.
V rámci privatizácie a ochrany
hospodárskej súťaže vlá-
da
jednoznačne kvalifikuje pokračovanie a
urýchlenie priva-
tizácie
medzi svoje prioritné úlohy. Pri tomto procese vláda
chce
vytvoriť také vlastnícke štruktúry, v ktorých
budú mať
významný
podiel domáci podnikatelia aj
zamestnanci privati-
zovaných podnikov. Vzájomnú kooperáciu zakladateľských re-
zortov - ministerstva pre správu a privatizáciu
národného
majetku
a Fondu národného majetku, a to aj pri druhej vlne
kupónovej privatizácie, vláda vzájomne prepojí iniciovaním
vydania právneho
predpisu, ktorý sprehľadní
a komplexne
upraví
proces privatizácie.
V oblasti priemyslu vláda deklaruje
strategické ciele
jeho
rozvoja, stanovuje prioritné programy
rozvoja priemys-
lu.
V štátnych podnikoch a v akciových
spoločnostiach s vý-
znamnou účasťou
štátu a Fondu
národného majetku výkonom
vlastníckych
práv a povinností poverí zakladateľský rezort
a
jednoznačne sprísni mechanizmus
motivácie a kontroly ma-
nažmentov. Tu si
nie je možné miešať výrazné
sprísnenie
vplyvu
štátu návratom k akémusi centrálnemu dirigizmu. Je to
jednoducho zvýšenie
nárokov na zodpovednosť za riadenie
štátneho podniku
alebo akciovej spoločnosti
s významnou
účasťou
štátu.
Zásadnou
formou vláda bude iniciovať úpravy trhových
poriadkov,
sprísnenie kontroly predaja na
trhoviskách spolu
s
obmedzovaním predaja spotrebných
výrobkov na trhoviskách,
ako
aj vylúčenie stretu záujmov zamestnancov štátnych podni-
kov s nimi
uskutočňovanou podnikateľskou
činnosťou. Tento
bod
považujem za mimoriadne dôležitý.
Rozprava
vo výbore podčiarkla
dôležitosť cestovného
ruchu,
ktorého zásadné smerovanie a rozvojovú koncepciu je
žiadúce
spracovať a posúdiť tak, aby mohla po schválení vo
vláde
byť zásadným vodítkom pre túto dôležitú
oblasť národ-
ného
hospodárstva.
Sektor malého a stredného podnikania,
vrátane družstev-
níctva,
vláda oprávnene deklaruje za veľmi
významný nástroj
reštrukturalizácie
a modernizácie národného hospodárstva. Vo
vyspelých štátoch
sveta tento sektor
tvorí potenciál
z
dvoch tretín pracovných príležitostí a
svojím rozmerom je
výrazným
faktorom modernizácií a inovácií. Rozprava vo výbo-
re
súčasne zvýraznila potrebu naliehavého riešenia podpory
malého
a stredného podnikania, pomoci pri štartovacích a ri-
zikových
investíciách a zdokonalenie systému
preberania zá-
ruk
za úvery poskytnuté malým a stredným podnikateľom.
V rezorte dopravy a spojov vláda nadviaže na schválené
koncepcie
rozvoja dopravy a schválené koncepcie spojov, kto-
ré
vláda schválila v marci a auguste
roku 1993. Vláda bude
hľadať
cesty urýchlenia realizácie dopravnej a
spojovej in-
fraštruktúry,
a to ako po stránke investorskej a projektovej
prípravy
stavieb, získavaní investičných
potrieb z vnútro-
rozpočtových
aj mimorozpočtových zdrojov, i stavebných kapa-
cít.
Rozprava však odkryla nevyhnutnosť urýchleného vypraco-
vania
radu legislatívnych dokumentov, ktoré
výrazne zjedno-
dušia
a urýchlia celý investičný proces.
Program rozvoja a realizácie verejných
investícií a by-
tovej
výstavby vláda zdynamizuje ustanovením
osobitného or-
gánu
štátnej správy. Bytová výstavba a jej zabezpečovanie je
síce
predovšetkým vecou občana, štát sa však
nezbavuje spo-
luzodpovednosti
za riešenie tohto problému. Rozprava vo
vý-
bore
zvýraznila nadväzujúcu nevyhnutnosť
komplexného rieše-
nia
finančnej dostupnosti bytovej výstavby, a to aj pre oby-
vateľov
priemernej solventnosti, no aj pre
občanov sociálne
odkázaných.
Rozprava súčasne odkryla aj nepokryté miesto po-
sudzovania stavebnej efektívnosti stavieb financovaných zo
štátnych
prostriedkov.
Vážené
panie poslankyne, páni
poslanci, v priebehu
dvoch
dní prerokúvania programového vyhlásenia
vlády vo vý-
bore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie
rozprava
nepriniesla
žiadne také podnety, konštatovania alebo závery,
ktoré by dokumentovali nesprávnosť programového vyhlásenia
vlády, neprijateľnosť jej krokov, nevhodnosť
opatrení, či
nereálnosť
cieľov. Práve naopak, programové vyhlásenie vlády
sa
potvrdilo ako koncepčne a strategicky
správne a realizo-
vateľné.
Rozpracovanie jeho jednotlivých častí a
statí bude
predmetom
práce jednotlivých rezortov v bezprostredne nadvä-
zujúcom
čase a prerokúvania a prijímania na
zodpovedajúcich
úrovniach.
V súlade
s tým Výbor Národnej rady
pre hospodárstvo,
privatizáciu a
podnikanie odporučil predložiť programové
vyhlásenie
na rokovanie schôdze, prijať ho, a tým
súčasne
slovenskej
vláde vysloviť dôveru.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi Hofbauerovi.
Vystúpi pán posla-
nec
Benčík. Pripraví sa pán poslanec Tužinský.
Poslanec M. Benčík:
Vážený pán predseda,
milé kolegyne,
vážení kolegovia,
vážený pán predseda vlády,
členovia vlády,
programové vyhlásenie vlády, posúdenie
a schválenie
ktorého
je v našej ústave spojené s uchádzaním sa o vyslove-
nie
dôvery vláde, je veľmi významným dokumentom, ktorý vy-
medzuje
rámec smerovania, obsahu a spôsob vládnutia. Poteši-
lo
ma, a predpokladám, že aj prevažnú časť mojich voličov,
že
tento návrh obsahuje ústretovosť vlády
k spolupráci, ale
aj
spoluzodpovednosť všetkých
parlamentných subjektov, pro-
fesných, odborových a iných združení, cirkví
a masmédií.
A
pokiaľ ide o časť ekonomických zámerov, že sa na viacerých
miestach
zdôrazňuje rozvojové smerovanie s využitím domáceho
potenciálu
v kombinácii so zahraničnými ekonomickými a fi-
nančnými
zdrojmi.
Vítam a podporujem obidve tieto
skutočnosti, t. j. koo-
peratívnosť
spôsobu vládnutia a rozvojové smery ekonomického
rozvoja.
Záujem ochoty spolupracovať zo strany
vládnej koa-
lície
sa síce zatiaľ doteraz veľmi nepreukazuje, ale je mož-
né
a pevne verím, že sa to zmení k
lepšiemu. Z našej strany
v
tomto smere ochota chýbať nebude.
Aj keď môj ekonomický rozhľad je laický, za problémové
považujem stanovenie rozvojových smerov ekonomiky. Pokiaľ
určené ciele, napríklad nárast hrubého domáceho
produktu,
miera
inflácie, programový pokles
nezamestnanosti a ďalšie
sú
príťažlivé, želateľné, mne však
chýba v návrhu ich kon-
kretizácia
a aspoň minimálna časová postupnosť.
Žiaľ, prílišná všeobecnosť a absencia
aspoň orientač-
ných
časových postupov je vlastná aj tej
časti návrhu prog-
ramového
vyhlásenia vlády, ktorou by som sa chcel podrobnej-
šie zaoberať, t. j. časti rozvoja
demokracie, politického
systému
a práva. A práve všeobecnosť stanovenia cieľov bez
aspoň
približného vymedzenia zdrojov, postupov, orientačných
časových úsekov, je
najvážnejším nedostatkom posudzovaného
návrhu.
Týka sa to v plnom rozsahu už spomenutej časti návr-
hu
uvedeného pod bodom 5, strana 69 až 74.
Len ťažko by som
však
našiel také ciele a úlohy, ktoré táto časť návrhu v ne-
jakej podobe
neobsahuje. Správne sa stanovuje orientácia
vlády
na právny štát, politickú a ekonomickú pluralitu, par-
lamentnú
demokraciu, racionálne usporiadanie
štátnej správy
a
samosprávy, na stabilizáciu súdneho
konania, na nové vy-
medzenie
postavenia prokuratúry, hľadanie ciest
na obmedze-
nie kriminality a zvýšenie úrovne
legislatívneho procesu,
vrátane úlohy zameranej na zbližovanie nášho
právneho po-
riadku
s právnym poriadkom Európskej únie a tak ďalej.
To znamená, že v návrhu sú obsiahnuté
aktuálne a sku-
točne
akútne základné problémy rozvoja
demokratického štátu
a
práva. A to je dobré, lebo
správne vytypovanie úloh je
svedectvom
toho, že tieto poznáme a vieme -
ako sa ľudovo
hovorí
- kde nás topánka tlačí. K tomu, aby sa programové
vyhlásenie
nestalo len všeobecným súpisom hoc aj správnych
cieľov,
ale aby vytvorilo rámec a základ vládnej činnosti
kontrolovanej parlamentom, sa však okrem správnych
cieľov
vyžaduje
aj určitý stupeň - podčiarkujem a opakujem sa - ur-
čitý
stupeň konkretizácie nielen úloh, ale
načrtnutie urči-
tých
vecných a časových postupov a najmä potom presvedčivých
praktických
krokov. Aby som nebol všeobecný, na podopretie
svojho
tvrdenia sa pokúsim byť celkom konkrétny.
Práve z hľadiska prílišnej všeobecnosti a
nevyváženosti
celej
časti návrhu bude prácne - aj keď
uznávam, že nie ne-
možné - zostaviť
reálnu koncepciu legislatívnej
činnosti.
Okrem určitej
roztrúsenosti legislatívnych zámerov podľa
úsekov
činnosti rezortov mne chýba hierarchizácia týchto zá-
merov
a ich zaradenie podľa vecnej dôležitosti a významu.
Takto
sa nám môže stať, že pre spoločenský a ekonomický roz-
voj dôležité legislatívne predlohy budú pripravené až ku
koncu volebného obdobia a naopak. Napríklad
z niektorých
vystúpení
a formulácií vedúcich rezortov vzniká dojem ako by
nové
zákony o voľbách do Národnej rady, ale
aj do miestnych
samosprávnych
orgánov, bolo už akútne pripravovať teraz, ho-
ci je zrejmé,
že ich schválenie by malo byť programované
a
orientované - ak len koalícia nepredpokladá predčasné voľ-
by,
ale pevne verím, že nie - potom tak,
aby boli účinné až
k
budúcim voľbám.
Odporúčam preto, aby vláda nadväzne na
znenie programo-
vého
vyhlásenia vlády do 30. júna 1995 schválila vecný a ča-
sový
harmonogram prípravy legislatívnych
predlôh podľa jed-
notlivých
rokov. S tým úzko súvisí určenie úlohy zameranej
na
celkové skvalitnenie legislatívneho procesu a približova-
nie nášho právneho poriadku k právnemu
poriadku Európskej
únie.
Aj tieto úlohy sú správne a potrebné, ale podmienkou
splnenia
týchto úloh je v každom prípade rozvoj vedy, kompa-
rácie
v oblasti štátu a práva. O tom niet
zmienky v návrhu.
Pritom stav akademických pracovísk je viac
ako povážlivý
a
rezortný aplikovaný výskum v oblasti
štátu je pred záni-
kom. Nestačí
sa len hlásiť k princípom
právneho štátu
a
k skvalitňovaniu ústavnosti a právnych základov štátu, ale
je
dôležité dodržiavať ústavu a platné zákony.
Nehodlám viac dramatizovať, ako je
zdramatizovaný vzťah
ústavných
a štátnych orgánov k samotnej ústave a zdôrazňovať
často
účelový výklad a aplikáciu trebárs aj rozhodnutí Ús-
tavného
súdu. Skôr len chcem upriamiť vašu pozornosť na fun-
govanie
tých mechanizmov, úlohou ktorých je výkon spravodli-
vosti
a ochrany práv občana, t. j. súdov,
prokuratúry a po-
lície.
Hoci v návrhu programového vyhlásenia vlády je zakot-
vená
legislatívna úloha odstrániť roztrieštenosť, neprehľad-
nosť
a zabezpečiť obsahovú previazanosť základnej občiansko-
právnej,
obchodno-právnej úpravy, nemyslím si, že z hľadiska
možností
občana dovolať sa svojich
práv či už vo veciach
občiansko-právnych,
obchodných resp. pracovno-právnych spo-
číva
len v právnej úprave. Aj v tomto smere bude treba vyko-
nať
premyslené konkrétne a pre subjekt domáhajúci sa svojich
práv
opatrenia, ktoré odstránia zdĺhavé vybavovanie podaní
občana
na súd. Čo z toho, že občan sa súdnou
cestou v širo-
kom
rozsahu môže domáhať náhrady škôd, zaplatenia pohľadá-
vok,
ochrany práv vyplývajúcich z pracovno-právnych vzťahov,
keď
rozhodnutie súdu, a tým viac jeho výkon sa oneskoruje
a
skutočná satisfakcia je tým
vzdialená? Právna ochrana sa
tak
stáva iluzórnou a smeruje k
nebezpečenstvu uplatňovania
si
svojpomoci. Stretávame sa s tým.
Vážny je v tomto smere stav najmä v obchodnej a dedič-
skej agende.
Mechanizmus súdneho rozhodovania z hľadiska
reálnej
ochrany práv občana, ale aj iných
právnických osôb,
je
zdĺhavý. Príčin je viac a zrejme nespočívajú len v legis-
latívnej
úprave alebo len v nedostatočnom
personálnom a ma-
teriálnom
vybavení súdov. A preto odporúčam do
návrhu uzne-
senia
zakotviť úlohu, aby vláda prijala opatrenia na postup-
né
zníženie nevybavených vecí, najmä v obchodnej, dedičskej,
rodinnej
a pracovnoprávnej agende. Kvitujem, že na návrh ús-
tavnoprávneho
výboru aj pán spravodajca túto úlohu
akceptu-
je.
Trochu odlišná je situácia v
trestno-právnej oblasti.
Na
tomto úseku, neviem, či z nepoznania
veci alebo z iných
dôvodov,
za enormný nárast kriminality sa paušálne vinia or-
gány
súdov, prokuratúry a polície. Bez toho, aby som sa púš-
ťal
do podrobností so zdôraznením, že tieto
orgány len rea-
gujú
zákonným postihom na javy, ktoré sú výsledkom
zlyhania
resp.
absencie výchovy, resocializácie, ochrany
a kontroly,
resp. nedostatočného uplatňovania inej, napríklad občian-
skoprávnej,
pracovnoprávnej a
administratívnoprávnej zodpo-
vednosti,
aj tak je vhodné rozlišovať rozsah
podielu súdov,
prokuratúry
a polície na účinnom postihu páchateľov trest-
ných
činov. Niekoľko štatistických
údajov. V roku 1989 na
území
Slovenskej republiky bolo spáchaných 45 tisíc evidova-
ných
trestných činov a súdy v trestnom konaní odsúdili 32
tisíc páchateľov. V roku 1993 bolo spáchaných 155 tisíc
trestných
činov, ale súdy odsúdili sotva 30 tisíc páchate-
ľov.
Je samozrejmé, že súdy môžu odsúdiť len tých páchate-
ľov,
ktorí boli orgánmi polície odhalení a na ktorých proku-
rátor
podá obžalobu.
Ako vidieť, trvalý problém v uplatňovaní
trestnoprávne-
ho
postihu páchateľov trestných činov je v nedostatočnom od-
haľovaní
páchateľov. Vysoká miera pravdepodobnosti neodhale-
nia
páchateľov trestných činov vytvára potencionálny zdroj
a
podhubie kriminálneho správania
sa. Podľa mňa z tohto
reálneho
faktu by malo v príslušnej časti
vychádzať aj zne-
nie
programového vyhlásenia vlády. Na strane 72 v druhom od-
seku
sa k tejto problematike dočítame, že
vláda bude hľadať
prostriedky
a cesty na potláčanie kriminality, a potom sa už
hovorí
o zámeroch vykonať zmeny v organizačnej štruktúre or-
gánov
polície a podobne. To považujem za
správne a primera-
né,
ale podľa tohto znenia vláda vykonaním týchto a iných
zmien
v organizácii policajných zborov splní na úseku potlá-
čania
kriminality svoj vládny program bez
toho, aby sa kri-
minalita
skutočne znížila, a najmä bez toho, aby
sa zvýšilo
odhaľovanie
páchateľov trestných činov, t. j., aby sme
sa
priblížili
k stavu, že väčšia časť páchateľov
trestných či-
nov
bude postavená pred súd a potom spravodlivo odsúdená.
Všeobecnosť, až protichodnosť vo
formuláciách návrhu sa
vyskytuje aj v
iných častiach. Napríklad v druhom odseku
strany
74 sa hovorí, že sa vyžaduje novelizovať, prípadne
rekodifikovať
základné trestnoprávne predpisy. Úloha tu bude
splnená
vypracovaním seriózne pripraveného
nového Trestného
zákona
a Trestného poriadku, a toto by bolo
nanajvýš žiadú-
ce,
ale aj vykonaním nevýznamnej novely Trestného
poriadku,
o
ktorej sa už teraz začína
hovoriť. A preto odporúčam
v
časti týkajúcej sa kriminality v uznesení vyjadriť, že
vláda vykoná
také opatrenia -
legislatívne, organizačné
atď., ktoré povedú k zníženiu kriminality a oproti roku
1994
aj k zníženiu podielu neobjasnenosti
páchateľov trest-
ných
činov. Tento týždeň bolo uverejnené, že v roku 1993 od-
halenosť
bola 36 % a vlani sa to zvýšilo na 37 %. Ak sa zvý-
ši
nad 37 %, už konkrétne by sme
videli, čo sa v tom robí.
A
ďalej odporúčam, aby
vláda pripravila a Národnej rade
predložila
návrh legislatívnych predlôh základných
trestno-
právnych
noriem.
A na záver marginálnu poznámku: Je v
prospech ústavnos-
ti,
že v návrhu niet zmienky o snahe v najbližšom období me-
niť
platnú ústavu, aj keď všetci vieme, že vo viacerých sme-
roch
je táto medzerovitá a pripúšťa aj protichodný výklad.
Viac
však mrzí, že sa výklad niekedy
zneužíva, a to aj vte-
dy,
keď už o tom rozhodol Ústavný súd. Ten
posledný príklad
o
nerešpektovaní nálezu k liečebnému
poriadku je toho prí-
kladom.
Aj tak si však ústava vyžaduje úctu a relatívnu sta-
bilitu.
Som rád, že je to v programovom
vyhlásení takto po-
vedané.
Na prípadnú a odôvodnenú zmenu ústavy sa
však treba
starostlivo
a kvalifikovane včas pripraviť.
Viem si pred-
staviť,
a hovoril som o tom aj za prítomnosti
pána predsedu
vlády
v ústavnoprávnom výbore, že by bolo
užitočné vytvoriť
pracovnú
skupinu, ktorá by pozostávala z poslancov, zo zá-
stupcov
výkonnej moci, ústavnoprávnych
odborníkov a zástup-
cov
politických strán, ktorá by evidovala, zovšeobecňovala
a
študovala poznatky z aplikácie ústavy. Zmyslom a cieľom
takejto pracovnej
skupiny by bolo
spracovanie podkladov
a
návrhu zásad možných ústavných zmien tak, aby sme takýto
starostlivo
pripravený a kvalifikovaný materiál poskytli bu-
dúcej
Národnej rade, ktorá bude zvolená v budúcich parla-
mentných
voľbách.
Vážení kolegovia, ďakujem, že ste ma vypočuli a poteší
ma, ak
pri hlasovaní k
mojim názorom prihliadnete. Dva
z
predložených návrhov už akceptovali
výbory a sú súčasťou
správy
pána spravodajcu. Zostávajúce
návrhy odovzdávam pí-
somne.
Ďakujem vám za pozornosť.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi. Ďalej je do
rozpravy prihláse-
ný
pán poslanec Tužinský. Po ňom sa pripraví pán poslanec
Fekete.
Poslanec J. Tužinský:
Vážený pán predseda,
vážený pán premiér,
vážená vláda,
vážení kolegovia,
milí hostia,
je veľmi
pekné v tomto parlamente, ako sa
tu vie vždy
všetko
zdôvodniť a ako sa vie o všetkom pekne hovoriť, a na-
pokon
všetko neprijať. Vychádzam zo
zásadnej veci a zo zá-
sadného
poznania, pretože máme základné poznania ako prebeh-
la
diskusia a hlasovanie v jednotlivých výboroch.
Čiže ele-
gancia,
s akou sa v tomto parlamente odpisujú najlepšie myš-
lienky
a predsavzatia v záujme efektnej a niekedy aj veľmi
úbohej ekvilibristiky, je skutočne pozoruhodná. V záujme
tejto
málo trvácnej a pre slovenskú
spoločnosť aj málo pro-
spešnej
nedvižnosti, v záujme takmer predsudkov v závislosti
na
straníckosti sa tu obetuje akákoľvek prospešná činnosť,
a
to činnosť v rovine perspektívnych
a možných zámerov pre
celú
spoločnosť. Hovorím zámerov, lebo programové vyhlásenie
je
a musí vo svojej podstate byť
predovšetkým zámerom, sme-
rovaním
a cieľom, cestou, po ktorej by sme sa ako spoločnosť
mohli
ubrať a dosiahnuť vážne výsledky, výsledky štátu a ná-
roda,
o ktorom údajne máme všetci takú
bytostne vážnu pred-
stavu.
Pri najlepšej snahe o porozumenie
výsledok jednotlivých
námietok
vo výboroch vo mne vyvoláva predstavu, podľa ktorej
sa
napĺňa myšlienka, že diskusia upevňuje
protivníkov v ich
pôvodných omyloch.
Teda, vcelku je
to diskusia neplodná
a
pravdepodobne v tejto rovine aj
zostane, pretože všetky
veci
sa vyčleňujú negatívne, čo je síce samozrejmé, ale na
druhej strane je
to nepozitívne. Tu, páni,
zrejme nejde
o
to, ako niečo vylepšiť, ale
naopak, celkom vedomo, ba až
cieľavedome niečo
zničiť, alebo aspoň spochybniť. Takmer
všetko
pozitívne sa tu iste budeme snažiť a snažíme vyčleňo-
vať negatívne, pretože vždy sa niečo negatívne
vyčleňuje.
Ale
je tu pozitívny program, to by sme si mali uvedomiť.
Ak niekto povie, že programové vyhlásenie
je nepochybne
smelé,
odvážne a nezabudne pripomenúť, že je málo
reálne,
tak
výsledok nám je jasný, aspoň výsledok, akým sa bude hla-
sovať.
Ak pripustí, že je reálne, nezabudne podotknúť, že
predsa
len existuje veľa prekážok na to, aby sa tieto reálne
ciele
dali dosiahnuť. Ak sa v programovom vyhlásení pripustí
isté
hľadanie ciest ako tieto "neprekonateľné" prekážky mož-
no
odstrániť, poukáže sa súčasne na skutočnosť, že takéto
prekážky sú aj
tak neprekonateľné. To je, povedané veľmi
slušne, dosť
čudná logika. Zrejme
teda ide o
cielené
spochybnenie snahy
pripustiť toto programové
vyhlásenie
k
takému koncu, aby vláda mala priestor
na jeho realizáciu.
To
je, podľa mňa, základné.
Samozrejme, mal by som sa dotýkať najmä
tej časti, kto-
rá
hovorí o kultúre. Kultúra je v spoločnosti fenomén, ktorá
integruje
jednotlivé činnosti, a preto je dominantná v tomto
návrhu.
Je vynikajúce, že sa konečne v rámci programového
vyhlásenia
nedostala kultúra na samotný jeho
koniec, ako to
obvykle
býva, že to je už to, po čom nič nemá vlastne nasle-
dovať. Ale myslím
si, že je to to najzákladnejšie, je to
všetko to, čo
integruje bytie tohto
štátu. A tak, ako je
koncipované
toto programové vyhlásenie o kultúre, skutočne
už
mnohé a mnohé roky absentovalo.
Preto skutočne apelujem na všetkých
súdnych ľudí v tej-
to
miestnosti, aby ste toto vyhlásenie podporili, aby sme sa
viac
vzájomne počúvali. To je výzva do radov
vlastných ľudí
aj
do radov opozície, pretože táto vláda
má nárok na štvor-
ročný
priestor, aby dokázala realizovať ciele, o ktorých ste
mnohí
povedali a aj v tlači ste sa vyjadrili, že sú smelé.
Tak doprajme tejto vláde práve tento
priestor, aby tieto
smelé
predsavzatia mohla realizovať.
Rozpor medzi súčasnou
realitou
a medzi tým, čo by mohlo byť, je len v tom, že je
v
nenaplnení týchto cieľov, ale na ich naplnenie je nutný
priestor,
nie je nutné ich negatívne vyčleňovanie.
Ďakujem vám za pozornosť.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec
Fekete, po ňom pani
poslankyňa
Bauerová.
Poslanec J. Fekete:
Na samom
začiatku svojho vystúpenia sa v
podobe motta
chcem
spýtať, či všetci, čo tu sedíme, chceme, aby sa Slo-
vensko
konečne pohlo dopredu, aby sme vytvorili viac zdro-
jov,
znížili nezamestnanosť, znížili infláciu a zvýšili pro-
dukciu,
a tak následne zvýšili životnú úroveň. Predpokladám,
že
áno, že to chceme všetci.
Vážený pán predseda,
vážená vláda,
ctený parlament,
ctení hostia,
zaoberáme sa materiálom, ktorý by mal štyri roky pôso-
biť
- povedzme - ako Magna charta rozvoja Slovenska. Je ním,
radšej
to pripomeniem a spresním, Programové vyhlásenie vlá-
dy
Slovenskej republiky. Vo svojom vystúpení sa zameriam iba
na
tú časť programového vyhlásenia,
ktorá má názov kultúra
a
v predloženom materiáli ju máme na stranách 56 až 60. Táto
časť
programového vyhlásenia má čosi nad 100 riadkov a pres-
ne
20 odsekov. Na prvý pohľad to môže byť málo, ale treba si
uvedomiť, že v
tejto časti textu je uvedených až 40 úloh
a
cieľov, ktoré chce vláda v oblasti kultúry dosiahnuť.
Viac
ako polovica úloh a cieľov je
- to pripomínam
-
úplne nová, plná nápadov a múdrych a
dobrých predsavzatí.
Spomeniem
iba niektoré, ktoré sú podľa mňa najzávažnejšie:
pripraviť
zákon o štátnom jazyku, zabezpečiť systém starost-
livosti o
duševné vlastníctvo, vyriešiť
vzťahy knižnej
a
umeleckej distribúcie, chrániť a
podporovať národné kul-
túrne
hodnoty, ktoré sú podstatou a zmyslom
štátnosti, pod-
porovať
umeleckú činnosť v oblasti
miestnej kultúry a ume-
leckého
školstva, starostlivosť o našich krajanov v zahrani-
čí,
obmedziť vplyv komercializácie kultúry, zlepšiť starost-
livosť o kultúrne
pamiatky, dať Matici slovenskej
zákonný
priestor pre
všestranné kultúrne, spoločenské
aktivity,
prispieť
k estetizácii prírodného
prostredia a k zaradeniu
ďalších
objektov do zoznamu svetového kultúrneho a prírodné-
ho
dedičstva atď.
Časť Programového vyhlásenia vlády
Slovenskej republiky
venovaná
kultúre sa nesie, čo vysoko oceňujem, v
duchu his-
torického
poučenia, že Veľká Morava ako štátny útvar presta-
la
jestvovať, lebo stratila svoju kultúrnu
identitu. Svedčí
o
tom aj úvodná časť kapitoly, ktorá sa začína - citujem:
"Vláda
bude vo svojej kultúrnej politike
dôsledne vychádzať
zo
všeobecných demokratických princípov a
národných hodnôt.
Cieľom
takejto politiky je upevniť
štátnosť a pripraviť ju
na
efektívnejší proces kultúrnej a
politickej medzinárodnej
výmeny
a postupnej integrácie." Koniec citátu.
Vážené dámy,
vážení páni,
ciele a úlohy programového vyhlásenia v
oblasti kultúry
ako
základného nástroja zveľadenia ľudských
sŕdc a ľudského
ducha
sa podarí splniť iba vtedy, keď si na ne takpovediac
zarobíme.
Ekonomická a národohospodárska časť programového
vyhlásenia
vlády splnenie týchto cieľov a úloh v štvorročnom
časovom
horizonte ponúka. Je to dobrý program - tvorivý, od-
vážny, podnecujúci
a predovšetkým vyzývajúci na vzájomnú
spoluprácu.
Dámy a
páni, v Biblii je napísané, že
jestvuje všetko
čo
chceme. Je to veleba vôle, tajuplnej a
neraz nedocenenej
energie
ducha. Oživme ju, chyťme sa jej, zabudnime na jej
protiklad
- zlovôľu, a čiňme a chcime. Chcime v duchu spome-
nutej
biblickej myšlienky. Predložené
Programové vyhlásenie
vlády
Slovenskej republiky si to zaslúži. /Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Pani poslankyňa
Bauerová. Pri-
praví
sa pán poslanec Volf.
Poslankyňa E. Bauer:
Vážený pán predseda,
vážený pán premiér,
vážená vláda,
ctená Národná rada,
vo svojom príspevku sa chcem vyjadriť
k niektorým sú-
vislostiam
cieľových zámerov v hospodárskej a
sociálnej po-
litike
vlády.
Hospodársko-politické ciele uvedené v programovom vy-
hlásení
vlády sú naozaj ambiciózne a úctyhodné.
Pán premiér
mal
pravdu, keď konštatoval, že ťažko namietať proti päťper-
centnému
medziročnému rastu hrubého domáceho produktu, potla-
čeniu
inflácie pod 10 % a miery nezamestnanosti tiež pod tú-
to
hranicu. Nemožno s nimi
nesúhlasiť, iba namietať, že sú
asi
príliš optimistické pre obdobie štyroch rokov.
Napriek tomu, že programové vyhlásenie vlády sa rodilo
v
čase, keď svetovú recesiu máme asi za
sebou, pri znalosti
váhy, akou len
dlhová služba zaťažuje
rozpočet, udržanie
rozpočtového deficitu
pod 3 % hrubého domáceho
produktu
predpokladá
veľmi dynamický rast hrubého domáceho
produktu,
v
každom prípade vyššiu mieru jeho rastu, ako dlhovej služby
a
postupného vyrovnania vnútornej zadĺženosti jednotlivých
sektorov verejnej spotreby. Je síce pravda, že
programové
vyhlásenie
vlády má generovať určité pozitívne očakávania,
ako sa vyjadril
štátnik susednej krajiny,
nemôže sa však
uchýliť
do ríše zbožných želaní. Nie je to úlohou vládneho
programu.
V
tomto zmysle strategický
cieľ vlády formulovaný na
strane
10 ods. 2 - položiť základy na dosiahnutie porovna-
teľnej
úrovne výkonnosti ekonomiky a životnej
úrovne obyva-
teľstva
s vyspelými krajinami Európy na prelome tisícročí,
najneskôr
do roku 2010, teda za 5 až 15 rokov, je formulova-
né
predsavzatie, ktoré je, žiaľ, notoricky známe zo začiatku
sedemdesiatych
a ďalších rokov, lenže vtedy i teraz sa
opo-
mína
jednoduchý fakt, že ekonomicky vyspelé krajiny nezasta-
via svoj rozvoj, kým ich dobehneme. Za vymedzený časový
úsek,
obávam sa, ťažko dosiahneme úroveň výkonnosti českej
ekonomiky.
Pri takomto spôsobe vymedzenia zámerov sa
vláda nemohla
vyhnúť
protirečeniam. Hneď v ďalšom odseku na
strane 10 od-
sek
3 vláda spája vytvorenie fungujúceho
trhového hospodár-
stva
s úsilím generácií. Ak by vytvorenie
fungujúceho trho-
vého hospodárstva malo trvať generácie, nielenže
vylučuje
cieľ
v predchádzajúcom odseku, ale nemohli
by sme ani ašpi-
rovať
na členstvo v Európskej únii, čo považujem za mimo-
riadne
závažné, a zrútila by sa aj celková ekonomika Sloven-
ska.
Zamieňanie fungujúcej trhovej ekonomiky
s úrovňou roz-
voja,
teda s produkčnou schopnosťou
ekonomiky, považujem za
hrubú
koncepčnú chybu. Nie vytvorenie trhovej ekonomiky, ale
pravdepodobne
občianskej spoločnosti nám zaberie
život nie-
koľkých
generácií. Práve v tejto súvislosti by sa žiadalo
jasnejšie
ohraničiť a krokovať časový úsek prípravy integrá-
cie
do Európskej únie.
Ďalším závažným problémom je koncepcia
rozvoja makro-
ekonomických
veličín a ich vzťahu. Predložený
program neob-
sahuje
zdôvodnenie predpokladu, že hospodársky rast meraný
hrubým domácim produktom zaznamenaný v uplynulom
roku sa
stáva
trvalou resp. udržovateľnou
tendenciou. Rast hrubého
domáceho
produktu v roku 1994 bol podmienený
rastom vývozu,
čo bolo
v podstate dosiahnuté
rekonštrukciou odbytových
ciest
po rozpade federácie, a teda nemožno očakávať opakova-
nie
expanzie vývozu v ďalších rokoch. Tvorba fixného kapitá-
lu
však na druhej strane i v uplynulom
roku sa vyvíjala ne-
gatívne.
Bariérou rastu je obmedzenosť celkového agregátneho
dopytu,
vrátane spotreby obyvateľstva a verejného sektoru.
Obidve
tieto veličiny sú však regulované resp. obmedzované
reštrikciou
rozpočtových výdavkov.
Za
prehnane optimistické, nereálne
možno považovať
i
stlačenie inflácie a nezamestnanosti do koridoru pod 10 %.
Ak
sa nevyskytuje nadmerný dopyt alebo ponukový šok, ak fun-
guje
trhová ekonomika, tieto veličiny sa nepohybujú ľubovoľ-
ne,
ale určitou zákonitosťou vzájomných súvislostí. Ak bude-
me
vychádzať z overeného poznatku makroekonómie, že existuje
prirodzená
miera nezamestnanosti, ktorú, žiaľ, u
nás zatiaľ
nevieme
celkom presne určiť, a určitá inertná
inflácia, po-
tom požiadavka rovnosmerného poklesu miery nezamestnanosti
a
inflácie zhruba rovnakou dynamikou,
navyše tak výrazného,
by
sa rovnala takmer ekonomickému zázraku. Samozrejme, ne-
chcem
podozrievať vládu, že tieto základné učebnicové súvis-
losti
nepozná, vzniká však oprávnená otázka,
ako chce tieto
zákonitosti
jednoducho prekročiť.
V
tejto súvislosti ďalšia
požiadavka formulovaná na
strane 50, že
hospodárska sústava musí
každému občanovi,
ktorý
chce pracovať, zabezpečiť možnosť vhodného zamestna-
nia,
vyvoláva otázku, či vláda, ktorá deklaruje takéto pred-
savzatie, je si
vedomá svojich možností
ovplyvniť trhovú
ekonomiku. Pre ekonomiku vôbec neplatí to, čo tvrdil pán
poslanec
Fekete, že všetko sa môže stať, čo
chceme. Dovolím
si
vás upozorniť len na prízemný problém zemiakov. Vzniká
potom
ďalšia otázka, či sa chce opustiť cieľ
vytvorenia tr-
hovej
ekonomiky. Nešlo by totiž o nič menej,
ako o vytvore-
nie
zhruba 330 tisíc pracovných miest pri zhruba päťpercent-
nej
nezamestnanosti. Bolo by však
potrebné v tomto prípade
počítať
s výrazným rastom inflácie.
V tejto i v ďalšej súvislosti vzniká
principiálna otáz-
ka,
ako definuje vláda úlohu štátu a vlastnú úlohu v trhovom
hospodárstve.
Z formulácií na strane 15 odsek 3
vyplýva, že
vláda
počíta s Fondom národného majetku ako trvalým podnika-
teľským
subjektom štátu, pričom napríklad v Nemecku sa Treu-
hand
postupne likviduje. Treba teda konštatovať, že pri kon-
štituovaní tohoto
orgánu takýto zámer nebol deklarovaný.
Tento
orgán je zákonom Národnej rady vyňatý spod kontroly
vlády.
Potom je oprávnená otázka, čie záujmy
bude presadzo-
vať.
V tejto súvislosti nie menej závažná je
aj ďalšia otáz-
ka:
Štát si nárokuje byť trvale najväčším podnikateľom? Čo
to
znamená pre ekonomiku a daňových poplatníkov, sa dosta-
točne
dokázalo v západoeurópskych krajinách,
ale aj v našej
histórii,
nehovoriac o tom, že ak by mal Fond
národného ma-
jetku
plniť úlohu generálneho podnikateľa, musel by byť ináč
personálne
vybavený.
Dovoľujem si upozorniť na
protirečivosť deklarovaných
zámerov
vlády v deregulácii cien. Na druhej
strane však le-
gislatívnou
úpravou chce zabezpečiť možnosť zasahovania do
cenotvorby.
Čo je ešte zaujímavejšie, chce osobitne
upravo-
vať režim oceňovania verejných investícií a
rozhodujúcich
vstupov
do nich - strana 18 odsek 3. Vstupy do verejných in-
vestícií
sú podobné ako vstupy do súkromných. Chce vláda za-
viesť
dvojaké ceny? Dodávateľmi vstupov sú totiž aj súkromné
firmy.
Vzniká oprávnená obava, že takéto zásahy do trhovej
ekonomiky
by vážne narušili jej samotnú podstatu.
Vnútorné
protirečenia zabudované do
programu vlády
v
konečnom dôsledku spochybňujú i
pozitívne zámery. Je fak-
tom,
že rozvoj ekonomiky, nielen kapitálového trhu, na stra-
ne 19
potrebuje i politickú
stabilitu. Zámery zakotvené
najmä
v časti 4 však nenaznačujú, že by vláda skutočne chce-
la
dosiahnuť tento stav, keďže táto časť predznačuje celý
rad konfliktogenných oblastí rozdelením občanov na tých,
ktorí
sú v hlbokej morálnej kríze, a na tých,
ktorí v kríze
nie
sú, na tých, ktorých identitu treba chrániť a upevniť,
a
na tých, ktorých identitu treba spochybniť.
Vláda, žiaľ, na druhej strane
nemanifestuje vo svojom
programovom
vyhlásení cieľ, ktorý by bol splniteľný za obdo-
bie 4 rokov,
a to zavŕšenie procesu privatizácie a jeho
ukončenie,
nielen urýchlenie postupov, tak ako je to konšta-
tované
na strane 21 odsek 1. Nezavŕšenie
procesu privatizá-
cie predlžuje transformačné obdobie so
všetkou záťažou na
obyvateľstvo,
ktoré, ako konštatuje aj predložený program,
sa nachádza pod neúnosnou ťarchou.
Konzervovanie prechod-
nosti
obdobia bráni stabilizácii trhovej ekonomiky a zvyšuje
sociálnu ťarchu transformácie. Navyše, vzbudzuje oprávnené
obavy
o oživení koncepcie akejsi nedefinovanej a pravdepo-
dobne
ani neexistujúcej tretej cesty. O tom svedčia okrem už
uvedených
aj ďalšie početné časti programového vyhlásenia,
z
ktorých uvediem ešte jeden uvedený
na strane 24 odsek 5.
Táto
časť deklaruje účasť vlády na
štrukturálnych premenách
ako princíp. Predpokladá prevzatie podnikateľskej funkcie
ministerstvami
- tiež strana 25, druhý odsek.
Vážená
vláda, s ľútosťou
konštatujem, že programové
prehlásenie nezodpovedá čestne, otvorene a
jednoznačne na
otázku
Quo vadis? - k trhovej ekonomike alebo
k plánovitému
riadeniu
národného hospodárstva.
Návrh uznesení, ktorými by sme chceli spresniť konkre-
tizáciu
úloh pre vládu, predloží náš klub spoločne.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pani poslankyni. Ďalej je
prihlásený pán posla-
nec
Volf. Pripraví sa pán poslanec Čarnogurský.
Poslanec J. Volf:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán predseda vlády,
dámy a páni,
vláda predstupuje pred Národnú radu Slovenskej
republi-
ky
so svojím programovým vyhlásením v čase, keď sociálna si-
tuácia väčšiny obyvateľstva nie je
dobrá, keď sa naďalej
prehlbujú
rozdiely v životnej úrovni spoločnosti a pokračuje
neprirodzené a nespravodlivé delenie na čoraz väčšiu
masu
chudobných
a úzku vrstvu bohatých.
Bolo by
určite žiadúce, aby sa tento
nepriaznivý stav
v
spoločnosti zmenil. Napriek tomu, že programové vyhlásenie
takéto
snahy deklaruje, napriek tomu, že
hovorí o ekonomic-
kej prosperite
a sociálne spravodlivej spoločnosti, dáva
v
skutočnosti len malé záruky na
dosiahnutie týchto cieľov.
Programové
vyhlásenie je totiž prevažne a predovšetkým súhr-
nom želaní, dlhodobých cieľov a smelých
predstáv, chýbajú
konkrétne
cesty a nástroje realizácie, a najmä, a to zdôraz-
ňujem,
zásadné opatrenia, ktoré by boli záväzné, termínované
a
ktoré by teda mohla Národná
rada Slovenskej republiky
a
občania kontrolovať.
V
rámci navrhovanej
stabilizačno-rozvojovej stratégie
je
si vláda dobre vedomá nedostatočnosti zdrojov a úspor,
a
preto navrhuje financovať investičné
aktivity aj pomocou
menových
opatrení zo strany Národnej banky Slovenska. Takýto
tlak
na nezávislú bankovú inštitúciu je podľa nás nebezpečný
a
hrozí rozkrútením inflačnej špirály so všetkými dôsledkami
na
rast životných nákladov a životnú úroveň obyvateľstva.
Osobitným problémom je privatizácia. V programovom vy-
hlásení
sa hovorí o záujme vlády urýchliť tento proces. Sku-
točnosťou
je však zabrzdená privatizácia, úmysel
vypracovať
ďalšiu,
za posledné 4 roky už štvrtú koncepciu
privatizácie
a
rozporuplný a politicky účelový
novelizovaný zákon o veľ-
kej
privatizácii. Namiesto kupónovej privatizácie, ktorá pri
všetkých
svojich nedostatkoch dávala možnosť získať účasť na
majetku
každému občanovi Slovenskej republiky, sa pripravuje
privatizácia
iná na prospech úzkej skupiny, umelo vytváranej
vrstvy
bohatých, bez záruky, že títo noví majitelia často
cenovo
a majetkovo podhodnotených podnikov
dokážu ich spra-
vovať
v záujme spoločnosti, svojho regiónu a našich občanov.
Navrhovaná splátková forma predaja
sa absolútne neo-
svedčila. Veľkí privatizéri voziaci sa na drahých
autách,
často
s politickým vplyvom, neplatia Fondu národného majetku
splátky
za kúpu podnikov a vymáhanie týchto
pohľadávok súd-
nou
cestou môže trvať aj niekoľko rokov.
Áno, sme za účasť
zamestnancov
v podnikoch, kde pracujú, ale nie tak, aby tvo-
rili
len štafáž vrcholovému manažmentu, ktorý získa nadpolo-
vičný
podiel v podniku a absolútnu moc často za minimálnu
cenu
a minimálne osobné riziko. Započítavanie investícií ako
splátky
kúpnej ceny musí upraviť jedine zákon. Pokiaľ sa tak
nestane,
ide jednoznačne o nástroj diskriminácie a výberu,
ktorý
má v rukách vládnúce politické zoskupenie a ktorý môže
odmeňovať
či trestať podľa svojho vlastného, teda stranícke-
ho
uváženia.
Vláda zmätočným a účelovým zákonom v decembri minulého
roku
presunula veľkú časť svojich právomocí v oblasti priva-
tizácie
na Fond národného majetku. O tento zákon tvrdo bojo-
vala
v parlamente. Dnes hovorí o nevyhnutnosti znova defino-
vať
vzťahy medzi Fondom národného majetku, zakladateľskými
ministerstvami
a ministerstvom pre správu a privatizáciu ná-
rodného
majetku. Pýtam sa: Má skutočne Národná
rada Sloven-
skej
republiky na riešenie málo problémov
ťaživých pre slo-
venskú
spoločnosť, aby sa musela v priebehu krátkeho času až
trikrát
zaoberať novelou jediného zákona? Ľudia sa nás pýta-
jú,
a vláda by to nemala nechať bez
odpovede, prečo umelo
brzdí
začatie druhej vlny kupónovej privatizácie. Veď nové
vedenie
Fondu národného majetku nezaložilo za obdobie svojej
existencie
ani jednu akciovú spoločnosť. Prečo znižuje objem
majetku
do nej vkladaný? Má snáď byť suma 15
tisíc Sk, teda
menej
ako polovica oproti prvej vlne, tým spravodlivým po-
dielom
občanov Slovenskej republiky z hodnôt, ktoré celé de-
saťročia
oni, ich otcovia, mamy na Slovensku spoluvytvárali?
Programové vyhlásenie charakterizuje
nevyváženosť medzi
cieľmi
sociálnej politiky a možnosťami, ktoré dáva predstava
o
ekonomickej politike. Iste je veľmi dobré, že vláda dokáže
pomenovať
základné problémy sociálnej
oblasti, že má pred-
savzatia
ísť do systémových zmien. Je však na škodu veci, že
nešpecifikuje,
v čom bude vlastne spočívať rozvojová straté-
gia
vlády pri riešení sociálnych problémov.
Rovnako
treba privítať snahu o znižovaní nezamestna-
nosti,
ktorá je skutočne urážkou dôstojnosti človeka, každé-
ho,
kto chce pracovať. Chýba však aspoň základná predstava
koncepcie
znižovania nezamestnanosti, najmä vo
väzbe na re-
gionálnu
politiku. Hasiť problémy až vtedy, keď nadobúdajú
takmer
katastrofálne rozmery - pozri okres Rimavská Sobota
-
je neskoro. Ako chceme riešiť rovnako hrozivú situáciu
v
okresoch Rožňava, Michalovce, Veľký
Krtíš, alebo na Kysu-
ciach?
Samotné úvahy o systémových
zmenách v sociálnej ob-
lasti
ešte v priebehu rokov 1995 a 1996 sú aj
podľa názorov
ľudí
z praxe nereálne. Pretláčanie týchto zmien len v legis-
latívnej
rovine, na čo má, samozrejme, vláda v Národnej rade
potrebnú
väčšinu, bez nevyhnutnej prípravy v
oblasti výkon-
nej i praktickej, je málo. Výsledkom
môže byť len chaos,
každodenné problémové situácie nášho občana, akých sme už
v
nedávnej minulosti zažili viac ako
dosť. Radového občana,
poistenca,
by určite skôr zaujímalo, kedy a ako vláda zabez-
pečí,
aby si štát plnil svoje záväzky voči
poisťovni a pla-
til
svoje platby bez privilégií a úľav na
úkor väčšiny oby-
vateľov. Práve tak
by zaujímalo dôchodcov, kedy a v akej
výške
sa dočkajú zvýšenia a valorizácie dôchodkov, učiteľov,
kedy
sa dočkajú sľúbeného zvýšenia platov a
zákonom uprave-
ného
postavenia spoločnosti, lekárov, či ich bude opäť stra-
šiť
toľkokrát zavrhovaný bodovník.
Treba
oceniť zahranično-politickú časť
programového
vyhlásenia.
Deklarovanie nášho smerovania do
Európskej únie
je
určite správne. Nemôžem však súčasne nepripomenúť, že to-
to
smerovanie len ťažko podporia také snahy, ako je úsilie
riadiť
či aspoň ovplyvňovať masmediálnu politiku, zakladať
domobranu,
uvažovať o zaradení civilných bezpečnostných slu-
žieb
do ústredného bezpečnostného systému, hovoriť do mandá-
tu
poslancov, či účelovo meniť volebný
systém v záujme zís-
kania absolútnej väčšiny v parlamente. Nás ako
sociálnych
demokratov
zaráža aj tá časť, ktorá hovorí o
vrátení robot-
níckych domov, teda
bývalého majetku Sociálnej
demokracie
a
robotníckych telovýchovných jednôt na Slovensku, akýmsi
bližšie
neurčeným občianskym robotníckym
združeniam. Keď už
štát chce vracať
skonfiškovaný majetok nad rámec
platných
zákonov,
mal by ho vrátiť skutočnému bývalému
majiteľovi či
jeho
právnemu nástupcovi. Určite by však nemali zostať bokom
ani
družstevné zväzy, ani Slovenský zväz protifašistických
bojovníkov
s ich oprávnenými nárokmi.
Veľmi nás zaujala myšlienka tzv. programu čistých rúk.
Radi
by sme verili, že sa konečne nájde dosť síl a odvahy na
zastavenie
korupcie, daňových únikov,
špekulantstva a zne-
užívania úradu. Moc
úradníkov, moc byrokracie
zatiaľ je,
žiaľ,
skutočnosťou, a my, páni poslanci a
panie poslankyne,
sme zatiaľ akosi imúnni proti tejto
pliage. Mali by sme
nájsť dosť dobrej
vôle a odvahy a konečne schváliť zákon
o
strete záujmov. Ľudia okolo nás,
naši voliči to od nás
očakávajú.
Sociálnodemokratická strana
Slovenska napriek týmto
výhradám, napriek personálnej politike súčasného vládneho
zoskupenia
na ústrednej a regionálnej úrovni, s ktorou ne-
súhlasíme, je
ochotná spolupracovať na príprave všetkých
konkrétnych
opatrení na prospech Slovenska a jeho občanov.
Tak,
ako sme to už dokázali aj svojím
hlasovaním, podporíme
aj každý vládny či poslanecký návrh,
ktorý bude užitočný
a
prospešný pre rozvoj našej slovenskej spoločnosti. Predlo-
žené
programové vyhlásenie však zatiaľ takéto návrhy a opat-
renia
v dostatočnej miere neobsahuje, a preto, že samo osebe
nedáva
ani dostatočné záruky naplnenia
predsavzatí a cieľov
novej
vlády, poslanci Sociálnodemokratickej strany Slovenska
toto
programové vyhlásenie nepodporia.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ďalej je prihlásený do rozpravy
pán poslanec
Čarnogurský.
Pripraví sa pán poslanec Lysák.
Poslanec J. Čarnogurský:
Vážený pán predseda,
vážená vláda,
vážená Národná rada,
v
časti IV programového
vyhlásenia - morálna obroda
spoločnosti
- sa uvádza, že pozostatkom dávnejšej i nedávnej
minulosti,
ktorý zjavne znepokojuje občanov, je prerušenie
využívania duchovnej
skúsenosti, hlboká mravná
kríza,
spochybnenie
hodnôt osobnej statočnosti a vernosti základným
duchovnomravným
a ľudským hodnotám. Vláda preto musí
svojou
činnosťou utvárať podmienky na obnovu významu a
pôsobenia
morálnych
hodnôt vo vzťahu medzi ľuďmi. Je to
pravdivé kon-
štatovanie
a chvályhodné predsavzatie vlády, ale
bolo by aj
vierohodné,
keby členovia vlády boli príkladom, teda príkla-
dom
pozitívnym, nie negatívnym.
Osobná statočnosť a vernosť duchovnomravným a ľudským
hodnotám sa vždy
viaže na konkrétnu osobu a nezakryje ju
žiadna
inštitúcia. Zlyhanie osobnej
statočnosti a vernosti
nemusí
človeka natrvalo odpísať, ak si dotyčný prizná zlyha-
nie
a aspoň na nejaký čas sa nesnaží byť
ministrom. Ale bu-
dem
konkrétny.
Ministerka školstva a vedy pani Eva
Slavkovská pracova-
la
pred novembrom 1989 ako historička a hojne publikovala
v
rôznych časopisoch. Špecializovala sa na vzťahy štátu
a
cirkví, odbory, odborové hnutie a februárové udalosti roku
1948,
osobitne na akčné výbory Národného
frontu. Vo svojich
článkoch stála
pevne na pozíciách
komunizmu. Dovoľte na
ilustráciu
niekoľko citátov z jej článkov.
V článku Revolučné odborové hnutie v procese upevňova-
nia
víťazstva robotníckej triedy na Slovensku - Historický
časopis
číslo 2/1986 pani ministerka píše - citujem: "Víťaz-
stvo
robotníckej triedy vo Februári 1948 vytvorilo u nás ob-
jektívne
podmienky pre socialistickú výstavbu a
vznik poli-
tického
systému, ktorý zabezpečoval
potláčateľskú i budova-
teľskú
stránku diktatúry proletariátu.
Jednou z prvoradých
úloh po
nastolení diktatúry proletariátu bolo upevnenie
a
zabezpečenie februárového víťazstva,
aby sa jeho výsledky
mohli
stať východiskom pre ďalšiu prácu strany a pracujú-
cich."
V článku Slovenský národný front,
špecifická súčasť po-
litického
systému v päťdesiatych rokoch - Historický časopis
číslo
2/1983 pani ministerka píše: "KSČ opierajúc sa o širo-
kú
iniciatívu más prekonala vo februári
vládnu krízu a spl-
nila
svoje historické poslanie. Pozbavila
buržoáziu všetkej
moci a
nastolila diktatúru proletariátu. Obrodený..."
/vypnutie
mikrofónu/ - jedna nula pre obsluhu. "Obrodený Ná-
rodný
front spolu s ostatnými zložkami
pofebruárového poli-
tického
systému plnil náročné úlohy aj pri
upevňovaní, kon-
solidovaní
a zabezpečovaní februárového víťazstva
v procese
triedneho
boja uvedomujúc si hlbokú pravdu jednej zo základ-
ných
strategických leninských poučiek
aplikovaných aj Kle-
mentom
Gottwaldom, že vybudované pozície treba upevniť a za-
bezpečiť
skôr, ako sa môže ísť ďalej tak, aby boli východis-
kom
k ďalším úspechom." Toľko citát.
Pani
ministerka, ktorá je dnes veľkou bojovníčkou za
Slovensko,
v citovanom článku "Slovenský Národný front, špe-
cifická súčasť politického systému v päťdesiatych
rokoch"
napísala
okrem iného - citujem: "Na jeseň 1948 došlo k orga-
nizačnému
zjednoteniu KSČ a KSS, pretože víťazstvo vo feb-
ruári
odstránilo dôvody pre organizačnú samostatnosť Komu-
nistickej
strany Slovenska potrebnú v období prerastania ná-
rodnej a demokratickej revolúcie v
socialistickú. Tým sa
významne upevnila
jednota strany v celoštátnom meradle."
V
článku "Vzťah štátu k cirkvám v prvých rokoch výstavby so-
cializmu
na Slovensku" - Historický časopis číslo 2/1982 pí-
še:
"Silné pozície náboženskej ideológie na Slovensku prame-
nili
z ekonomickej zaostalosti a slabo
rozvinutej sociálnej
a
kultúrnej úrovne jeho obyvateľov."
Pani ministerka, hovo-
ríte,
že kultúrna úroveň obyvateľov Slovenska
je slabo roz-
vinutá?
V citovanom článku "Slovenský
Národný front, špecifická
súčasť
politického systému v päťdesiatych rokoch" zase vy-
zdvihujete
situáciu v Čechách v porovnaní so situáciou na
Slovensku, keď
píšete: "Ak porovnávame
výsledky volieb
v
Čechách a na Slovensku v roku 1948, priaznivejšie výsledky
dosiahol
Národný front v Čechách, kde za jednotnú kandidátku
bolo
89,2 % voličov. Väčší počet bielych
lístkov na Sloven-
sku
môžeme pripísať vplyvu katolíckeho
episkopátu na obyva-
teľstvo,
ktoré sa stavalo proti novému zriadeniu v Českoslo-
vensku.
Výsledky volieb znamenali veľké víťazstvo politiky
KSČ
a Národného frontu Čechov a Slovákov." Koniec citátu.
Pani ministerka, uvedené články ste písali ako vedecká
pracovníčka Historického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Bez
ohľadu na vládnúci politický režim ako vedecká pracov-
níčka
ste boli povinná skúmať pravdu a písať
pravdu v rámci
svojej
vedeckej disciplíny. Pri svojich článkoch máte roz-
siahly
poznámkový aparát, kde sa odvolávate na
archívne do-
kumenty.
To znamená, že ste mali prístup do
archívov, mohli
ste
v nich študovať a bolo čisto na vás,
ktoré archívne do-
kumenty
použijete a či ich budete používať
objektívne alebo
jednostranne.
A žiaľ, ...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán Čarnogurský, dovoľujem si vás
upozorniť podľa roko-
vacieho
poriadku, aby ste hovorili k veci.
Poslanec J. Čarnogurský:
Hovorím k veci, pán predseda,
neprerušujte ma.
Žiaľ, musím konštatovať, že ste si
vybrali účelovo jed-
nostranné
archívne dokumenty, aby ste mohli vo svojich člán-
koch odvolávajúc sa na archívne dokumenty
skresľovať uda-
losti. Uvediem niekoľko ilustrácií. V článku
"Vzťah štátu
k
cirkvám v prvých rokoch výstavby
socializmu na Slovensku"
-
Historický časopis číslo 2/1982 píšete - citujem: "Dňa
16.
augusta 1948 sa v Nitre zišli
biskupi a ordinári a vy-
pracovali
memorandum vláde, v ktorom sa snažili
dokázať, že
napätý
vzťah medzi cirkvou a vládou zavinila
vláda, pretože
obmedzuje
náboženskú slobodu. Memorandum obsahovalo nepodlo-
žené
tvrdenie o prenasledovaní cirkví a skrytom protinábo-
ženskom
boji." Pani ministerka, píšete, že
memorandum obsa-
hovalo
nepodložené tvrdenie o prenasledovaní
cirkví a skry-
tom
protináboženskom boji. Nuž, mali ste možnosť oboznámiť
sa s
archívnym dokumentom potvrdzujúcim, že komunistická
strana
mala za cieľ likvidáciu náboženstva. Historik ...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, dovoľte mi, aby som vám
zacitoval rokova-
cí
poriadok: "Poslanec, ktorému sa udelilo slovo, má hovoriť
k
prerokúvanej veci. Ak sa od neho
odchyľuje, alebo ak pre-
kročí
určenú rečnícku lehotu, predsedajúci
môže poslanca na
to
upozorniť." Pán poslanec, ja
som vás upozornil. Odsek 2
tohto
§ 21 hovorí: "Poslancovi, ktorý sa odchyľuje od prero-
kúvanej
veci, po opätovnom upozornení môže
predsedajúci od-
ňať
slovo. Ak má poslanec k tomu námietky,
o námietkach po-
slanca sa rozhodne
hlasovaním bez rozpravy."
Odnímam vám
slovo.
Máte proti tomuto námietky? /Potlesk a piskot v sále./
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán predseda, hovorím tu k programovému
vyhláseniu vlá-
dy,
k časti o morálnej obrode spoločnosti.
Toto je téma na
morálnu
obrodu spoločnosti.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ale, pán poslanec. Dávam hlasovať o mojom
návrhu.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pani ministerka, píšete, že memorandum obsahovalo ne-
podložené
tvrdenia o prenasledovaní cirkví a
skrytom proti-
náboženskom
boji. Nuž, mali ste možnosť oboznámiť sa s ar-
chívnym
dokumentom potvrdzujúcim, že komunistická strana ma-
la za cieľ
likvidáciu náboženstva. Historik
Karel Kaplan
v
zbierke dokumentov "Štát
a cirkev v
Československu
1948-1953 /potlesk/, vydanej v Brne v roku 1993, na strane
257 a nasledujúcich uverejňuje návrh na
riešenie nábožen-
ských
otázok ČSR schválený na porade Jiřího
Hendrycha, Ale-
xeja
Čepičku a Jarmily Taussigovej a zástupcov cirkevnej ko-
misie
Ústredného Akčného výboru Národného frontu 30. augusta
1948.
V dokumente sa v časti "C" s podnadpisom "K otázke ko-
nečnej
likvidácie náboženstva" píše -
citujem: "Otázka lik-
vidácie
náboženského vplyvu na myslenie más a likvidácia ná-
boženstva
vôbec je tesne spätá s postupom socializmu, lebo
bez
odstránenia sociálnych koreňov
náboženstva nemožno ani
očakávať
koniec náboženstva. Je ovšem možné
zániku nábožen-
stva
napomáhať použitím všetkých
prostriedkov, ktoré sú po-
ruke."
Koniec citátu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán
poslanec, opätovne vás
prosím, aby ste skrátili
svoj
prejav.
Poslanec J. Čarnogurský:
Tragickou kapitolou našich novodobých dejín sú procesy
päťdesiatych
rokov. Pani ministerka, vy o niektorých
týchto
procesoch píšete takto: V článku "Vzťah štátu k cirkvám
v
prvých rokoch výstavby socializmu na Slovensku" píšete:
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, odnímam vám slovo. Ak máte
proti tomu ná-
mietky,
dávam hlasovať o vašich námietkach.
Prosím, aby ste
vypli
mikrofón.
Poslanec J. Čarnogurský:
"V niektorých obciach boli zakladané
tajné organizácie.
Napríklad
rímskokatolícky farár z Ťahanoviec
založil Spolok
svätého
ruženca /6 400 členov/, kde ako
predseda vychovával
mládež
proti ľudovodemokratickému zriadeniu.
Pretože cirkev
sa
takto stále viac dostávala do rozporu so zákonom, mnohí
kňazi
boli súdení podľa zákona na ochranu republiky." Koniec
citátu.
O procese s katolíckymi biskupmi píšete v
článku "Vzťah
štátu
k cirkvám v prvých rokoch výstavby
socializmu na Slo-
vensku"
/šum a prejavy nesúhlasu v sále/ - citujem: "Závažné
skutočnosti
o protištátnej činnosti časti slovenskej kato-
líckej
hierarchie sa odhalili aj v súdnom
procese v Bratis-
lave
začiatkom roku 1951 s troma slovenskými
biskupmi Jánom
Vojtaššákom,
Michalom Buzalkom a
gréckokatolíckym biskupom
Pavlom Gojdičom.
Obžalovaní boli obvinení
z velezrady,
z
rozvracania ľudovodemokratického režimu v spolupráci s ľu-
dáckou
emigráciou a ľudáckym podzemím na
Slovensku." Koniec
citátu.
Pani ministerka, o procesoch s týmito
biskupmi rozhodlo
dávno
pred ich začatím Predsedníctvo ÚV
KSČ na návrh Zděn-
ka
Fierlingera. Citujem z Fierlingerovho návrhu pre Predsed-
níctvo
ÚV KSČ na politické procesy s cirkevnou hierarchiou
z
12. septembra 1950. Tento archívny dokument uverejňuje Ka-
rel
Kaplan v citovanej publikácii na strane 410 - citujem:
"Vedený
všetkými týmito úvahami usudzujem, že
procesy by sa
mali
skončiť tým, že by bola stanovená priama trestná zodpo-
vednosť
obžalovaných a že by im boli uložené aj zodpovedajú-
ce
zákonné sankcie. U ordinárov, ktorí sa
nedopustili pria-
meho
trestného činu, by však procesy
odhalili ich politickú
zodpovednosť,
čo by nám dovolilo kedykoľvek ich
zbaviť úra-
du,
izolovať v kláštore a prípadne aj
v budúcnosti - ak to
bude
potrebné - potrestať". Pani ministerka, prečo ste neci-
tovali
vo svojej práci aj tento archívny
dokument? Pani mi-
nisterka,
biskup Gojdič zomrel v Leopoldove a biskup Vojtaš-
šák
sa do smrti nesmel vrátiť na Slovensko.
Ďalšou
tragickou kapitolou je
likvidácia kláštorov
v
noci z 13. na 14. apríla 1950. Pani ministerka, vy o tejto
udalosti
píšete v citovanom článku "Vzťah štátu k cirkvám
v
prvých rokoch výstavby socializmu na
Slovensku" na strane
244
takto: "Vzhľadom na vážnosť
obvinení, ktoré sa dokázali
pri
súdnom procese v marci 1950 s
predstaviteľmi niektorých
kláštorov, prikročil štát k opatreniam, ktoré mali
vrátiť
rehole
ich pravému poslaniu. Niektoré rehole zrušili, ostat-
né
sústredili do niekoľkých kláštorov,
kde sa im dala mož-
nosť
venovať sa čisto náboženskému poslaniu."
Karel Kaplan v citovej publikácii uvádza
návrh Štátneho
úradu pre veci
cirkevné na postup voči kláštorom a rádom
z
marca 1950 na strane 384. V dokumente sa
okrem iného uvá-
dza: "Zásah
proti jezuitom a
nemeckým rytierom. Výnosom
Štátneho
úradu pre veci cirkevné v dohode s
ministerstvom
vnútra bude obom
rádom zastavená činnosť. Výnos sa bude
vzťahovať tiež na
všetku činnosť voľných združení laikov
okolo
týchto rádov. Vo výnose bude uvedené, že rehoľníci ma-
jú
alebo prejsť do iných rádov, alebo nastúpiť laické za-
mestnanie.
Ešte pred uverejnením výnosu budú všetky kláštory
týchto
dvoch rádov vypratané a rehoľníci sústrední v jezuit-
skom
kláštore v Bohosudove. Súčasne
budú do Bohosudova sú-
stredení príslušníci
oboch rádov, ktorí
dosiaľ pôsobia
v
duchovnej správe. Zásah bude prevedený v celej krajine na-
raz.
Akciu vykoná Štátna bezpečnosť, a to tak, že v rovnakom
čase
v noci obsadí všetky kláštory určené na vypratanie a
centralizačný kláštor v
Bohosudove. Zo všetkých
kláštorov
budú predovšetkým vybraní predstavení a iniciátori proti-
štátnej
činnosti, ktorí budú po prechodnom
pobyte vo vyšet-
rovacej
väzbe umiestnení v internačnom kláštore. Ostatní re-
hoľníci
budú ihneď zvezení do Bohosudova. V Bohosudove sa
medzitým vykonajú opatrenia na ich ubytovanie,
zvezie sa
pripravený
materiál /slamníky a podobne/. Kláštor
bude uza-
tvorený,
takže v ňom budú rehoľníci internovaní."
Kardinál Ján Chryzostom Korec zažil onú noc v kláštore
a
popisuje ju vo svojej knihe "O
barbarskej noci" na strane
9
a nasledujúcich takto: "Bol som
vtedy v jezuitskom domove
v
Trnave. Študovali sme teológiu. V noci z 13. na 14. apríla
1950 sme zrazu
začuli na chodbe nášho veľkého domu rázne
kroky,
mnoho krokov. O chvíľu nám ktosi búchal
na dvere ru-
kami i pažbami.
Boli to milicionári, príslušníci
Verejnej
bezpečnosti
i tajnej polície. Ako sme zistili neskôr, krátko
po polnoci popreskakovali vysoké múry
- ohradu trnavského
jezuitského
kláštora - vnikli do dvora a do domu a rozišli
sa
po všetkých chodbách. Vedúci výpravy milicionárov v kože-
nom
kabáte nám oznámil, že z rozkazu
vlády - tak nejako to
formuloval
- sa máme ísť do izieb pobaliť, vrátiť sa a potom
autobusmi
odísť s nimi. Na pobalenie nám dával dvadsať mi-
núť."
Pani ministerka, vláda, ktorej ste členkou, vyzýva na
obnovu vedomia morálnej zodpovednosti a naplnenia
ideálov
humanizmu
a cyrilometodskej tradície. Chápal by som ako pre-
jav vedomia
morálnej zodpovednosti vašej
osobnej, vašej
strany
SNS, ktorá vraj združuje skutočných kresťanov a záro-
veň
ako prvý krok k plneniu predloženého programového vyhlá-
senia,
keby ste sa teraz prihlásili do diskusie a povedali
by
ste jedinú vetu: "Národná
rada, ľutujem svoju publicitu
z
osemdesiatych rokov".
Vážený pán predseda, kolegyne a
kolegovia, chcem sa eš-
te
vyjadriť k časti programového vyhlásenia, týkajúceho sa
armády
a obrany. Konštatujem, že táto časť je veľmi všeobec-
ná,
koncepčne neujasnená a obsahuje zámery, ktoré bojaschop-
nosť Armády Slovenskej republiky nezvýšia. Najpodrobnejšie
sa
táto časť zaoberá papierovými dokumentmi, ktoré minister-
stvo
obrany hodlá vypracovať.
Vo
vyhlásení sa píše, že bude dopracovaný dokument Zák-
ladné ciele a
zásady národnej bezpečnosti,
ďalej Národná
obranná
stratégia a Systém obrany Slovenskej republiky. Prvá
otázka
znie, aký bude rozdiel medzi týmito dokumentmi a či
by nestačil jeden dokument, prinajmenšom v
rámci šetrenia
našich
lesov. Závažnejšou otázkou však je, že Ministerstvo
obrany Slovenskej republiky rozpracovalo ešte pod vedením
ministra
Andrejčáka dokument Obranná doktrína Slovenskej re-
publiky.
Vláda prijala tento dokument v minulom roku a tento
parlament ju schválil
30. júna minulého roku. Programové
vyhlásenie
sa však o ňom vôbec nezmieňuje, neuvádza, aký bu-
de
rozdiel medzi schválenou obrannou doktrínou a ďalšími do-
kumentmi,
ktoré majú byť iba rozpracované.
Treba
pozitívne hodnotiť zámer
vlády pokračovať
v
transformácii armády, ktorú
začala ešte predchádzajúca
vláda. Vytvorením generálneho štábu a
zborov jednotlivých
vojsk
boli položené základy transformácie
armády. Je správ-
ne,
že vláda chce v transformácii
pokračovať a treba dúfať,
že
vláda dodrží časové horizonty ďalších krokov. Naproti to-
mu
z vyhlásenia nie je zrejmé, čo sa
rozumie pod posilnením
mechanizmov
civilnej demokratickej kontroly ozbrojených síl.
Predsa
existuje kontrola armády
prostredníctvom parlamentu,
minister
obrany a dokonca aj štátny tajomník sú civili.
Z
vládneho vyhlásenia ďalej
vyplýva, že vláda hodlá
pristúpiť
k budovaniu domobrany. Tento zámer
vlády si vyža-
duje komentár najmä preto, že v
programovom vyhlásení sa
bližšie
neuvádza, čo za domobranu chce vláda zriadiť. Táto
skutočnosť umožňuje najrôznejšie interpretácie. Lepšou in-
terpretáciou
by bolo považovať domobranu za druh teritoriál-
neho
vojska, s ktorým sa už v súčasnosti počíta v operačných
dokumentoch
armády a aj v prijatom dokumente Obranná doktrí-
na Slovenskej
republiky. Teritoriálne vojsko zabezpečuje
obranu územia štátu popri poľnej armáde.
Jednoducho, časť
odvedencov
je zaradená do teritoriálneho vojska a časť do
poľnej
armády, ale obe sú pod jednotným armádnym velením. Ak
vláda
pod domobranou rozumie takéto teritoriálne vojsko, je-
ho
prípadné posilnenie či prebudovanie, podporujeme vyhláse-
nie
v tejto časti, aj keď si myslíme, že
armáda má v súčas-
nosti
iné priority.
Horšia interpretácia pojmu domobrany
vyvoláva asociácie
na
neblahé príklady z našej minulosti alebo zo zahraničnej
prítomnosti. Domobranou svojho druhu boli predsa aj Ľudové
milície.
Rôzne milície vznikli po páde komunizmu na území
bývalej
Juhoslávie a bývalého Sovietskeho zväzu. Vyznačovali
sa tým,
že nepodliehali centrálnemu
armádnemu veleniu
a
umožnili rozdelenie zbraní
medzi civilné obyvateľstvo,
ktoré po prepuknutí konfliktu sčasti použilo
zbrane proti
svojim
spoluobčanom. Existencia domobrany tohto druhu neoby-
čajne
eskalovala vnútroštátny konflikt a
znásobila krvipre-
lievanie.
Nezanedbateľnou by bola v takomto prípade aj otáz-
ka,
kto by zbrane dostal a kto by zbrane nedostal. Spoločným
znakom
tohoto druhu domobrany je skutočnosť, že nepodlieha
armádnemu
veleniu a jej výzbroj nie je v držbe a pod kontro-
lou
armády. Vytvorenie takéhoto typu
domobrany na Slovensku
Kresťanskodemokratické
hnutie za žiadnych okolností nepodpo-
rí.
Politika vyňatia zbraní z výlučnej
kontroly armády, se-
lektívneho
vyzbrojovania obyvateľstva v kombinácii s vyvolá-
vaním obrazu
vnútroštátneho nepriateľa by bola vražednou
a
samovražednou politikou. KDH bude
klásť takejto politike
všestranný
odpor.
Budovanie domobrany v našich podmienkach vyvoláva ešte
iné
otázniky. Pre početný stav našej armády je záväzná Zmlu-
va
o konvenčných ozbrojených silách v Európe. Naša armáda
dosahuje približne počty stanovené touto zmluvou.
Je vše-
obecne
známe, že bojaschopnosť riadnej vojenskej jednotky je
ďaleko
vyššia ako bojaschopnosť jednoty domobrany rovnakej
veľkosti.
Ak jednotky domobrany nemajú byť iba dobrovoľným
zborom
amatérov, započítavajú sa tiež do počtov podľa Zmluvy
o
konvenčných ozbrojených silách. Pri súčasnom stave sloven-
skej
armády by jednotky domobrany prekročili povolenú hrani-
cu.
Znižovať však stav armády preto, aby namiesto riadnej
armády
bolo možné postaviť jednotky domobrany, by bol predsa
nezmyselný
krok, pretože by znižoval celkovú bojaschopnosť
armády.
Podľa
názoru Kresťanskodemokratického
hnutia priority
slovenskej
armády spočívajú niekde inde, než v
budovaní do-
mobrany.
Domobrana je pasívnou obrannou silou, jej odstrašu-
júca
kapacita je minimálna. V prechodnom období do zaradenia
Slovenska
do širšej medzinárodnej obrannej aliancie je po-
trebné
budovať slovenskú armádu tak, aby predstavovala pre
potencionálneho
útočníka neprijateľné riziko. To však zname-
ná
udržiavať v prevádzkyschopnom stave moderné zbraňové sys-
témy, ktoré slovenská armády má k
dispozícii. To znamená
zvyšovať
vycvičenosť napríklad pilotov
vojenských lietadiel
zvýšením
počtu nalietaných hodín, obsluhe iných zbraňových
systémov umožniť účasť a cvičenie v zahraničí. To všetko
predstavuje
iný smer posilňovania armády, než
budovanie do-
mobrany.
V programovom vyhlásení sa o tomto nič nehovorí.
V programovom vyhlásení sa uvádza, že Slovenská repub-
lika
nepociťuje nijaké bezprostredné
ohrozenie a nepovažuje
ani jeden cudzí
štát za svojho nepriateľa. Je to správne
konštatovanie. Potom je
však armáda až na
treťom mieste
v
poradí dôležitosti oblastí, ktoré ovplyvňujú bezpečnosť
štátu.
Predchádzajú stav ekonomiky štátu a
zahraničná poli-
tika,
ale to sú už témy, o ktorých hovorili a
ešte budú ho-
voriť
moji kolegovia.
Ďakujem za pozornosť tým, ktorí počúvali.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi. O slovo sa prihlásil podpred-
seda
vlády a minister financií pán Kozlík.
Podpredseda vlády a
minister financií SR S. Kozlík:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán premiér a členovia vlády,
vážená Národná rada,
s veľkou
vážnosťou som vypočul slová, bol
som určite
z
tých, ktorí počúvali slová pána Čarnogurského. V mene vlá-
dy
by som chcel vyjadriť úctu kresťanským
obetiam, ktoré tu
spomenul,
ale spôsob, pán Čarnogurský, akým ste vystúpili,
si
nemyslím, že bol adekvátny tomu, čo sa
tu teraz prerokú-
valo.
Aj členovia vlády v danom období
boli buď deťmi, po-
niektorí
možno ani neboli na svete, keď tieto veci sa diali.
Nemyslím
si, že toto bol adekvátny priestor, kde
bolo treba
takto
vystúpiť.
Znovu opakujem, máme hlbokú úctu k tým
obetiam, ktoré
v
danom období boli položené. Preto toto
vystúpenie zaznelo
ako
zbytočné spolitizovanie celej
záležitosti okolo progra-
mového vyhlásenia vlády a vaše vystúpenie nadobudlo
skutoč-
ne
charakter politického školenia mužstva. Prekvapuje ma, že
podobné
vystúpenie ste nemali, pán Čarnogurský,
v čase, keď
nastúpila
po marci vláda pána Moravčíka, keď sa to leninský-
mi
iskričkami a členmi Ústredného výboru Komunistickej stra-
ny
Československa vo vláde len tak
hmýrilo. To len na margo
vášho prejavu /potlesk/. Bol to typický prejav
politickej
intolerancie,
nie politickej tolerancie, ktorú
opozícia do-
posiaľ
hlásala. Bolo to nedôstojné, agresívne,
nekolegiálne
vystúpenie.
Hovorím to ale svojimi slovami, hovorím to sám
za
seba.
Pripomenul by som niektoré postoje, ktoré
ste mali, pán
Čarnogurský,
v čase, keď vznikal samostatný štát,
keď vzni-
kal
zvrchovaný štát, ktorého programové vyhlásenie minimálne
na
strednodobé obdobie vláda teraz predkladá, keď sa hovori-
lo
z vašich úst o tom, že táto republika nemá šancu existen-
cie, trvalej existencie, keď sa v čase,
keď sme bojovali
o
ekonomické prežitie, z vašich úst
ozývali slová o tom, že
treba
30-percentnú devalváciu, že jednoducho tento štát nemá
šancu
ako taký prežiť. Proste,
navrhovali ste kroky, ktoré
by
skutočne smerovali k zrúteniu tohto
štátu. Ale to len na
margo
toho vystúpenia, pretože nemyslím si, že bolo adekvát-
ne
prerokovanej téme.
Znovu teda idem k podstate, k meritu veci. To naznaču-
je,
kam súčasná opozícia chce smerovať svoje vystúpenia. Po-
menoval
by som ich. Opozícia na jednej strane uznáva smelosť
zámerov
a dokonca hovorí, že má želanie, že by bolo dobré
tieto
zámery dosiahnuť. Na druhej strane idú už prekonané
ošumelé,
zatuchnuté slová - že, pán Langoš? - o
možných ná-
vratoch
pred rok 1989. To už sa, preboha, v tomto parlamente
vari
nebude nosiť. Jednoznačne a nezvratne smerujeme k trhu,
ale
k trhu, ktorý bude mať vysoké parametre, že to nebude
trh
džungle.
Pokiaľ hovoríme o niektorých prvkoch či
organizácie, či
určitého usmernenia, nevymykajú sa tieto
kroky z krokov,
ktoré
používali dnes vyspelé krajiny v čase, keď prechádzali
najťažším
transformačným obdobím. Toľko k tým rizikám, ktoré
tu
dnes ešte možno dvadsaťkrát budeme
počuť o štátnom diri-
gizme,
o návrate k centrálnemu plánovaniu a rôzne iné ne-
zmysly,
ktoré tu ešte zaznejú.
Namietajú sa riziká v hospodárskej, v sociálnej sfére.
Určite
zaznejú aj kultivované vystúpenia opozície. Počul som
vo
výboroch viacero takýchto vystúpení a
nebojím sa ich po-
menovať.
Bol to exminister pán Brocka, bol to exminister pán
Dzurinda.
Zazneli mnohé uvážlivé, racionálne slová aj z dru-
hej
strany, aby som to vyvážil, od pani
Schmögnerovej, pána
Košnára a ďalších,
trebárs aby sme nevynechali aj stred
-
pána Černáka. Bol by som veľmi rád, keby tento konštruk-
tívny
tón sa preniesol aj do pléna
Národnej rady, keď uza-
tvárame
programové vyhlásenia.
Uznávam a pripúšťa aj vláda, že skutočne v programovom
vyhlásení
sú riziká, ale pohyby dopredu, či išlo
o ľudstvo,
či sa to
týkalo národov, či sa týkalo jednotlivých osôb,
vždy
boli poznamenané rizikami. Rizikom bolo
vytváranie sa-
mostatného
štátu, rizikom bolo ísť do nulového rastu hrubého
domáceho produktu v
roku 1994. Všetko je to za
nami. Na
všetko
sme akosi zabudli. A dnes, keď vláda
ide s ambicióz-
nym
programom, znovu sa kričí, že sú tu riziká. Áno, uznáva-
me,
sú tu riziká, musíme ich podstúpiť. Vláda dáva svoju ko-
žu
na bubon. Dáva ju s vedomím týchto
rizík a dáva šancu aj
opozícii, pokiaľ
nedodržíme svoje programové vyhlásenie,
roztrhať
nás na kúsky. Jednoducho dáva priestor na kritiku.
Sme si vedomí, do čoho ideme, ale znovu
opakujem, ideme
do
toho s plným poznaním jednotlivých rizík, ideme s progra-
mom,
ktorý je vnútorne previazaný. Veľmi
radi si vypočujeme
názory
opozície, ktoré budú smerovať k meritu veci, ktoré
budú,
pokiaľ možno, pre nás aj poučné v orientácii.
Uznávam
jedno také vystúpenie
pani Bauerovej, ktoré
smerovalo
k meritu, ktoré hovorilo o možných rizikách. Sa-
mozrejme,
dá sa o tom veľa hovoriť. Ona končila s tým, že tu
chceme hovoriť znovu o nejakom hospodárskom
zázraku. Áno,
jeden
hospodársky zázrak sa tu už odohral. Uznala to aj Ame-
rika,
minister obchodu Spojených štátov amerických, uznáva
to
už aj dnes veľa expertov v
zahraničí, nehovorím o blíz-
kych nám,
ani politicky ani
orientáciou, ktorí hovoria
o
tom, že skutočne na Slovensku po roku 1993 v tých podmien-
kach, ktoré malo,
sa odohral hospodársky
zázrak. A prečo
v
ňom nepokračovať? /Potlesk./
Nechcem
hovoriť dlho, radšej dám priestor poslancom,
poslankyniam,
ale prečo teda ten program tak
tvrdo - už to
viackrát
zaznelo vo výboroch - chceme smerovať
do Európskej
únie? Tento
cieľ je nesmierne
náročný. Nechcem hovoriť
o
tom, že chceme dobehnúť, predbehnúť, my chceme smerovať do
Európskej
únie.
Ak chceme smerovať do Európskej únie a
chceme preto vy-
konať
reálne kroky, program to musí vyjadriť. Musí to vy-
jadriť
svojimi parametrami, ktoré tu už boli viackrát per-
traktované.
To sú tvrdé parametre. A musia k tomu smerovať
aj jednotlivé kroky, či sa týkajú
hospodárskej politiky,
rozvoja
investícií, transformácie, sociálnej
sféry v širšom
slova
zmysle, či celkovej transformácie spoločnosti. Sú to
obrovsky
náročné kroky a nechcel by som hovoriť o optimizme.
Chceme
hovoriť o tvrdej robote a chceme hovoriť o dobrých
nápadoch.
Tvrdá robota bez dobrých nápadov je šľapanie ka-
pusty.
To znamená, že musíme mať aj dobré nápady. Myslím si,
že
vláda, ktorá stojí tu, za mojím chrbtom, má tieto nápady.
Programové vyhlásenie všetko detailne
neobsiahne, obsa-
huje
len celkový rámec, ale myslím si,
že mnohé veci sú už
na
dobrej ceste. To isté sa týka aj vzťahu
vlády k Národnej
banke. Bolo to
tu spomínané, bude to tu spomínané. Nejde
o
žiadny diktát, ide o možno tvrdé, ale korektné rokovania
medzi
vládou a Národnou bankou, pretože sa nemôžeme navzájom
klamať.
Chceme robiť rozvojovú stabilizačnú politiku. Stabi-
lizáciu
bez Národnej banky nie je možné
zabezpečiť a rozvoj
takisto bez Národnej banky nejde, samozrejme, s podpornými
opatreniami
vlády.
Takže, končil by som tým, že opozícia plače nad nároč-
nosťou
programu, ale má dva varianty - ak to vyjde, bude ču-
šať,
nepochváli, pomlčí, bude hľadať svoju príležitosť. Ak
to
nevyjde, bude hovoriť, však sme hovorili, že to je ex-
trémne,
že jednoducho je to nereálne, a znovu môže získať
určité
body.
Charakterizoval by som situáciu tak, že sme na štarte
Grand Prix.
Nevychádzame z výhodnej
pozície, sme kdesi
v
hĺbke štartového poľa z hľadiska Európy, z hľadiska postu-
pu
smerom k Európskej únii. Ale máme program, predložili sme
ho.
Myslím si, že máme aj nápady ako sa k jednotlivým cieľom
dobrať.
Chceme podniknúť reálne riziká. Chápeme tieto riziká
ako
reálne a predpokladáme a máme názory na to, že by sme
ich
skutočne vedeli reálne prekonať. To znamená, že ak chce-
me
ísť do Európskej únie, musíme sa cez tieto riziká pre-
kliesniť. To znamená,
že ak parlament schváli programové
vyhlásenie
vlády, vlastne odmáva štart do Grand
Prix. Pevne
verím,
že spoločne, ale aj s pomocou kdesi zhora sa nám toto
podarí.
Ďakujem pekne za pozornosť.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán podpredseda. Páni poslanci, panie poslan-
kyne,
vidím, že je spústa faktických
pripomienok. Prosil by
som,
aby sme neskĺzli na túto cestu rokovania cez faktické
poznámky. Prenesme sa cez to, čo tu doteraz bolo a poďme
vecne
rokovať. Napriek tomu musím dať týmto faktickým po-
známkam
prednosť.
Pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán premiér,
vážená vláda,
vážené kolegyne, kolegovia,
nebudem tajiť, veľmi som chcel byť členom
Národnej rady
Slovenskej
republiky a svoje prvé vystúpenie som
si chystal
k
programovému vyhláseniu vlády. Jeden
zo základných bodov
programu
Slovenskej národnej strany, ktorej som mal česť byť
prvým
predsedom po jej obnovení v roku 1990, bola samostatná
Slovenská
republika. Dnes ju tu máme, a zisťujem,
že nielen
Kristus,
ale aj táto naša vlasť má svojich
neprajníkov a má
svojho
Judáša, ktorého iste vedie Satan.
Nesúhlasil som s protestmi svojich
kolegov, ktorí ne-
súhlasili
s vystúpením pána poslanca
Čarnogurského, pretože
nebolo
to správne. Každý človek má nárok povedať svoj názor.
Názor
som mal nárok povedať aj ja v roku 1990
na Hlinkových
oslavách
v Ružomberku, kde pán poslanec Čarnogurský ma chcel
nechať
vyviesť za mesto políciou, mňa, poslanca
vtedajšieho
Federálneho
zhromaždenia, aby som na tomto zhromaždení nemo-
hol
vystúpiť. Čo to je za človeka, ktorý tu takto špiní dru-
hého keď vystúpi? Sedí tu, nehanbí sa, že sedí v
parlamente
republiky, ktorú
nechcel. Jasne deklaroval,
že je proti
zvrchovanosti Slovenskej republiky. Existujú rôzne sliny.
Tie
sliny, ktoré jeho špinili a pľuvali na
neho pri jazyko-
vom
zákone, a takým istým dojmom pôsobia jeho slová, ktoré
tu
vyslovil pred chvíľkou. Škoda, že nerečnil dlhšie, boli
by
ste počuli, že pani ministerka Slavkovská zradila komu-
nizmus
tak, ako pán poslanec Čarnogurský zradil kresťanstvo.
Ďakujem.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Dzurinda - faktická
poznámka.
Poslanec M. Dzurinda:
Vážený pán podpredseda vlády Kozlík, chcel
by som vám
povedať,
že ja si nemyslím, že vystúpenie pána poslanca Čar-
nogurského
bolo neadekvátne, ale naopak, že bolo adekvátne.
A
skôr niektoré vaše poznámky, ktoré sa
viazali k iným vlá-
dam,
neboli náležité, lebo dnes rokujeme o dôvere vašej vlá-
de.
Tiež sa mi zdá, že pán predseda
Národnej rady zasahoval
veľmi nešťastne v
priebehu vystúpenia pána
Čarnogurského.
To, že jeho
vystúpenie bolo adekvátne a náležité, opriem
o
dve skutočnosti.
Po prvé
- dnes vyvrcholí rozprava
hlasovaním o dôvere
vláde.
Nuž, a dôverychodnosť vlády skúmame a
odvodzujeme aj
od
dôveryhodnosti jej jednotlivých členov.
To bola prvá po-
známka.
A druhá - naozaj vláda Vladimíra Mečiara
má v programo-
vom
vyhlásení viacero smelých,
odvážnych a aj ušľachtilých
plánov
a programov. Jedným z nich je program s názvom "Čisté
ruky".
Vnímal som vystúpenie pána poslanca Čarnogurského ako
jeho
príspevok k programu "Čisté ruky" v školstve.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Andel.
Poslanec M. Andel:
Ďakujem. Začal by som tam, kde skončil
môj kolega pán
Moric.
Vážený pán Čarnogurský, mali ste pravdu. Niekto zradil
marxizmus,
niekto zradil kresťanstvo. Neviem, čo je väčším
hriechom. Jedno z
božích prikázaní vraví:
Miluj blížneho
svojho
ako seba samého. Ak by som si urobil analýzu vašich
vystúpení
v novozvolenom parlamente, prišiel by
som k záve-
ru, že vy
sám seba úžasne nenávidíte, pretože nemilujete
blížneho
svojho, najmä z koalície.
Po
druhé - chcel by som vám
položiť otázku, k čomu
vlastne viedlo
vaše vystúpenie. Mali
sme sa vyjadrovať
k
Programovému vyhláseniu vlády
Slovenskej republiky a nie
k
minulosti. Ale prosím, ak minulosť, tak minulosť. Chcem sa
vás
spýtať, či vám nevadilo spolu s mojím priateľom Ferkom
Mikloškom,
ak ho môžem takto nazvať, a členom VPN a tvrdým
antikomunistom,
že v Predsedníctve Slovenskej národnej
rady
bol
najmä pán Miroslav Kusý, ktorý bol ideologickým tajomní-
kom
ÚV KSS. To bol váš priateľ, proste to bol ktosi, ktorého
ste
za jeho myšlienky, za jeho články najmä v päťdesiatych
rokoch,
i jeho niektoré konkrétne realizácie nekritizovali.
Ďalej - súhlasím s vami, že päťdesiate
roky boli tragé-
diou
najmä slovenského národa. To, čo ste tu povedali, bohu-
žiaľ,
je pravdou. Iba ma mrzí, keď sa uzatvárala koalícia po
14.
marci 1994, keď bola druhá vláda Vladimíra Mečiara nede-
mokratickým
spôsobom vlastne odvolaná,
nepýtali ste sa, či
pán
nový premiér slovenskej vlády - tak ako bolo naznačené
-
pán Moravčík bol členom Leninskej iskry, čo pani minister-
ka
Slavkovská nebola. Nemienim ju
zastávať. Takisto ste sa
nepýtali,
keď sa vytvárala koalícia KDH, SDĽ, DÚ atď., či
v
tomto parlamente nesedeli ľudia, alebo aj nesedia dnes,
ktorí
v päťdesiatych rokoch robili nejaké
konkrétne opatre-
nia,
nejaké konkrétne veci.
A budem končiť. Slovenská národná strana,
pán Čarnogur-
ský,
nezdružuje iba kresťanov, i bývalých straníkov, samo-
zrejme. Ale Slovenská národná strana sa
snaží združiť vo
svojom spektre
všetkých obyvateľov Slovenskej republiky,
slovenskej národnosti, ktorí sú či bývalí straníci,
alebo
kresťania.
Zatiaľ sa nám to darí.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pani poslankyňa Zelenayová.
Poslankyňa E.
Zelenayová:
Pán
poslanec Čarnogurský, hovorili
ste tu o morálke.
Myslím
si, že je nemorálne práve to, že
nepoviete kresťanom
na
Slovensku to, čo ste povedali na
tlačovej besede. Totiž,
že
Kresťanskodemokratické hnutie nie
je stranou pre veria-
cich,
že je otvorenou občianskou
stranou, otvorenou aj pre
ateistov. Ak
ste predsedom takej
strany, v ktorej majú
priestor
aj ateisti, vyslovujem počudovanie nad
tým, že ste
tu
obhajovali krivdy cirkví z minulosti.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Vážený pán predseda, týmto
programovým vyhlásením sa
vláda
uchádza o dôveru. Na čele ministerstva školstva a vedy
stojí
pani doktorka Slavkovská, ktorá bola
vedeckou pracov-
níčkou,
a ako vedecká pracovníčka písala tieto články. Ona
má riadiť rezort vedy. Ona má viesť a byť
zodpovedná za
výchovu
našich detí. Ona písala v osemdesiatych rokoch člán-
ky,
aké sa nepísali v tom čase už ani v Sovietskom zväze.
Mala
možnosť sa k tomu vyjadriť. Pýtame sa,
čo je nemorálne
na
tom, že túto otázku otvárame a pýtame
sa, ako vláda chce
tento
problém riešiť, ak má byť dôveryhodná.
A k podpredsedovi vlády pánu Kozlíkovi -
prosil by som,
aby
ste citovali, kedy Ján Čarnogurský povedal, že Slovenská
republika
sa prepadne. Nikdy nič také nepovedal.
Naopak, ak
dovolíte, v Respekte
z roku 1991 toto tvrdí terajší pán
predseda
vlády.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte
mi zapochybovať o
efektívnosti debaty o tom,
o
koľko viac nomenklatúrnych kádrov je v jednej alebo v dru-
hej
vláde. Skôr je tragédiou našej generácie, že práve tieto
kádre majú ambície morálne obrodiť
spoločnosť, ku ktorej
prispievali
vyše štyridsať rokov a dostali ju tam, kde je.
To
je jedna poznámka.
Druhá
poznámka - pán podpredseda vlády, dovoľte, aby
som
zaprotestoval voči vášmu vyjadreniu o
nezmysloch, ktoré
tu
zazneli. Bolo to pomerne nekorektné vyjadrenie a predpok-
ladám, že ste
medzi ne zaradili niekoľko predchádzajúcich
vyhlásení
aj poslancov vládnej koalície. Takže, nedeklasifi-
kujme
vystúpenie ústavných činiteľov na to, čo vy považujete
za
zmyselné a nezmyselné. Vedeli by sme použiť niekoľko kon-
krétnych
príkladov skôr opačne.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Moravčík.
Poslanec J. Moravčík:
Nie som priateľom faktických poznámok,
ale na túto hru-
bú demagógiu sa musím ozvať. Týka sa to Leninskej iskry,
ktorú
spomenuli pán podpredseda Kozlík a pán poslanec Bajan,
a
ktorú s obľubou po celom Slovensku roznášal pán Mečiar,
terajší
predseda vlády. Vážení, pre raz navždy, táto skupina
-
Leninská iskra - bola kamufláž a táto
skupina bola sledo-
vaná
Štátnou bezpečnosťou. Aké boli jej ciele, o tom ste sa,
pán
Mečiar, mali možnosť dozvedieť v spise,
ktorý sa nazýva
Skarabeus
a ktorý tak veľmi často spomínate. Pozrite sa do
toho
spisu všetci, ktorí ste citovali a
spomínali túto sku-
pinu.
Pozrite sa a dozviete sa, čo robila a
ako sa celá zá-
ležitosť
zo strany ŠtB skončila.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Husár.
Poslanec S. Husár:
Pán poslanec Čarnogurský vystúpil, pán
poslanec Mikloš-
ko nám vysvetlil, ako vystúpil a prečo tak vystúpil. Pre
druhýkrát
by bolo možno možné, keby pisateľ aj sám prečítal.
To
však nie je to najdôležitejšie. Možno
to vystúpenie bolo
hlbokou
urážkou pani ministerky, možno aj
niektorých členov
parlamentu,
ale predovšetkým bolo hlbokou urážkou všetkých
obetí, ktoré tu
pán Čarnogurský spomínal,
pretože takáto
vážna,
tragická, všetku úctu si zasluhujúca téma bola použi-
tá
na obyčajnú politickú provokáciu.
Ďakujem, pán Čarnogur-
ský,
ako nastupujúci poslanec za veľmi účinnú ukážku tole-
rancie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Vážený pán predseda,
vážený pán premiér,
vážená vláda,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovolím si prihovoriť sa vám možno tak zvláštne. Divím
sa,
alebo čudujem, že vy sa čudujete
vystúpeniu pána Čarno-
gurského.
Naopak, ja som sa už naozaj bál, že pán
Čarnogur-
ský
sa zmenil a naozaj začne hlásať lásku. Myslím si, že to,
čo tu pán
Čarnogurský prečítal, je v podstate programové
vyhlásenie
KDH a dá sa charakterizovať veľmi
jednoducho, že
na
perách med a v rukách jed. Myslím si,
že nám ukázal, ako
si
KDH predstavuje spoluprácu a zmierenie v rámci našej spo-
ločnosti.
Ešte k pánu poslancovi Moravčíkovi - ešte nás nakoniec
presvedčí,
že kamuflážou bola aj KSČ, že tu
vlastne nikdy
nebola.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Miklušičák.
Poslanec J. Miklušičák:
Vážený pán predseda,
vážená vláda,
kolegyne, kolegovia,
viackrát tu dnes padli slová, ktoré súdia konanie toho
alebo
onoho ako nekresťanské a či to bolo
kresťanské. Kto
vám
dáva právo súdiť, čo je kresťanské,
nekresťanské, páni?
Kde
beriete tú drzosť? Ste snáď teológovia, cirkevní hodnos-
tári? Nechajte to
každý, prosím vás, na nich, na cirkev,
nech
hodnotí, čo je kresťanské a nekresťanské.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Andel.
Poslanec M. Andel:
Pán kolega, máte pravdu, ale chcem sa
vás opýtať, kto
vám
dáva právo súdiť, čo je národné a nie
národné. O tom by
sme sa mohli
hádať do rána. Myslím si, že kresťanstvo je
osobnou
záležitosťou každého z nás. Nechoďme do kostola vte-
dy,
keď budú za nami kamery. Buďme kresťania v každodennom
živote.
S tým musím s vami súhlasiť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prihlásil sa pán minister Zlocha.
Poslanec M. Andel:
Ešte som neskončil.
Poslanec M. Andel:
Chcel by
som sa ospravedlniť pánu
Moravčíkovi, expre-
miérovi
slovenskej vlády, že som ho tiež vo svojom vystúpení
označil za člena
Leninskej iskry. Pán poslanec,
prepáčte,
nemal
som možnosť čítať nejaké materiály, ktoré sa volajú
Skarabeus,
ale vychádzal som jednoducho zo zápisníc, ktoré
Leninská
iskra z každého svojho rokovania dávala
na ÚV KSS.
A
nie som tu sám, ktorý mal možnosť do
toho i dnes nahliad-
nuť.
Takže sa vám oficiálne ospravedlňujem. /Smiech v sále./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán minister Zlocha.
Minister životného
prostredia SR J. Zlocha:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán predseda vlády,
vážená vláda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
nedá mi, aby som k vystúpeniu pána poslanca nevyjadril
svoje
pocity. To, čo tu pred chvíľou
predviedol, mňa osobne
plne
presvedčilo, že prvá veta vládneho programu - v časti
morálna
obroda spoločnosti, kde sa hovorí o
hlbokej mravnej
kríze
našej spoločnosti, je správna, že sa treba
usilovať
o
zásadné zlepšenie dodržiavania morálnych pravidiel v poli-
tike
i v každodennom živote našich ľudí.
Moji rodičia a môj prvý kňaz pán
doktor Albert Masár,
ktorí
ma v mojej rodnej dedine učili základom náboženstva,
ma
učili, že kresťanstvo je dobrota, pokora, úcta a láska
k
blížnemu, schopnosť odpúšťať a pomáhať.
Výkon, ktorý tu
predviedol
pán poslanec, mi skôr pripomenul výkon inkvizíto-
ra a medzi
inkvizítormi a angažovanými
komunistami, ktorí
toho
v päťdesiatych rokoch narobili dosť, myslím si, je veľ-
mi
blízky, ak nie zhodný.
Ďakujem pekne.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení
páni poslanci,
keďže
sme sa trochu spotili, vyhlasujem prestávku do 16.45
hodiny.
/Po prestávke./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
prosím, aby ste
zaujali svoje
miesta, budeme pokračovať
v rokovaní 4.
schôdze
Národnej rady.
Do rozpravy je ďalej prihlásený pán
poslanec Lysák.
Poslanec L. Lysák:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán premiér,
panie ministerky,
páni ministri,
vážení kolegovia,
dámy a páni,
vláda nám predložila na posúdenie
programové vyhláse-
nie,
ktoré, ako to vyplýva z doterajšej
diskusie, je tu po-
sudzované
- zhruba povedané - z dvoch rovín, z dvoch
uhlov:
z
toho konštruktívneho a toho druhého.
V zásade si myslím,
že
aj vláda, aj tí, ktorým leží na srdci predovšetkým rozvoj
a
prosperita Slovenska, môžu byť v
podstate spokojní. Dote-
raz
nezaznela jedna-jediná zásadná výhrada voči tomuto prog-
ramovému
vyhláseniu. A dôležité je aj to, že zrejme nielen
predo mnou vystupujúci, ale viacerí ďalší sa zhodneme na
tom,
že ide o veľmi ambiciózny, a dovolím si z hľadiska mak-
roekonomického
povedať svoj skromný názor, že ide aj o veľmi
seriózne
prepracovaný, kompatibilný program,
a ten niekedy
doslova
vyvoláva otázku, prečo si vláda dáva
tak vysoko am-
biciózny
program, že vyvoláva istý údiv na jednej strane,
a
niekedy je aj podceňovaný.
Je pravda, že uvažovaných 5 % rastu
hrubého domáceho
produktu
priemerne, že previs do 3 % rozsahu štátneho roz-
počtu,
že znižovanie inflácie až na jednociferné číslo, zni-
žovanie
teraz vysokej, nepríjemnej nezamestnanosti zo zhruba
15
% v tomto roku pod 10 % je skutočne mimoriadne závažný
program.
Myslím si, že toto môže hovoriť
veľmi veľa, že to
je
skutočne veľmi dobrý signál. Dobrý signál pre podnikateľ-
skú
sféru, dobrý signál pre zahraničie. Ale je to dobrý sig-
nál
aj pre našich občanov. Hovorí, že táto vláda ponúka ruku
na
kooperáciu, ako to už tu zaznelo aj z opozície, ponúka
ruku
aj na spoluúčasť na zodpovednosti. Hovorí to za všetko,
za
všetky komentáre, či už budú vysoko
alebo menej negatív-
ne.
Priznávam, že to vláda postavila ozaj
tvrdo. Pri kon-
verzii,
ktorá štrašidelne - o 90 % -
zdegradovala zbrojný
priemysel,
po rozpade východných trhov a všetkých
ostatných
negatívach. Pri
nedostatočnom využívaní základných pros-
triedkov alebo
presnejšie výrobno-technickej a
vedeckový-
skumnej
základne - potvrdím číslom: za vyše 600
miliárd ko-
rún
výrobno-technických prostriedkov sa
nevyužíva, bolo vy-
počítané,
že okolo 35 miliárd stojí nezamestnanosť. Pritom
všetkom
vláda postavila takýto náročný
program. Je to teda
reálne?
Pýtali sa ma na to aj z jednej ambasády teraz, keď vy-
šlo toto vládne
vyhlásenie. Myslím si, že vláda do
toho
v
podstate musela ísť. Nehovorím lacnú propagandu. V podsta-
te
po poklese hrubého domáceho produktu v
roku 1993 o vyše
4
% oproti roku 1992, po pluse v tomto roku vyše 4 %, po os-
tatných
pozitívach, ktoré sú tu, a potom,
keď si vláda po-
stavila
taký tvrdý cieľ, ako je dosiahnuť na
prelome tisíc-
ročia
alebo najneskôr do roku 2010 priemernú úroveň výkon-
nosti
európskych krajín aj životnú úroveň ľudí, vlastne vlá-
da
ani iné urobiť nemohla. Nemohla si dať do programu de-
štrukciu.
Program nesporne vyvoláva isté riziká.
Bolo tu už
predo
mnou naznačené jednak vicepremiérom, ale aj niektorými
ďalšími,
že vláda si je týchto rizík vedomá.
To je, myslím, dobrý signál. Osobne, a
možno aj za via-
cerých
kolegov som rád, že vláda týmto
prístupom k formova-
niu
vládneho vyhlásenia i k stanoveniu takýchto tvrdých cie-
ľov
dala na vedomie, vážené kolegyne, kolegovia, že akceptu-
je
mienku tých ekonómov, ktorí poznajúc
potenciál Slovenska
-
ľudský, technický, geopolitický, geoekonomický - tvrdili
ešte
pred vznikom Slovenskej republiky, že vydržíme. Tvrdili
sme,
že nedlho po odčlenení z bývalej federácie Slovensko
začne
pozitívny vzostup. Som veľmi šťastný,
priznám sa, keď
to
môžem konštatovať tu, pred týmto cteným publikom a hosťa-
mi,
že my sme mali pravdu a nie veštci, tí
vizionári, ktorí
strašidelne
ohlupovali často za judášsky groš našich ľudí,
ale
najmä v zahraničí.
Myslím si, že by bolo nesprávne, ak by
som nepripomenul
alebo
nedokumentoval, že to, čo hovorím, je pravdivé. Naše
analytické
aj programové práce sa berú akoby boli
samozrej-
mosťou.
Niekto ich dokonca označuje za národne
orientované.
Nehanbím
sa za to, že pracujeme na tom už
desiatky rokov.
Tam
smerovali všetky naše práce a snahy, aby prosperovala
táto
republika, tento národ, tento štát. Vážení kolegovia,
dovolím
si upozorniť na to, že popri štúdiách rakúskych, ne-
meckých,
anglických bánk aj ďalšie /Financial Times a iné/
oznamujú,
že Slovensko prekvapuje pozitívne. Bolo
to aj pá-
nom
premiérom, aj vicepremiérom tu už spomínané.
Dovolím
si ešte pripomenúť,
že Slovenská republika
najmä
z hľadiska prorastových faktorov, najmä západná časť
republiky, z hľadiska
prorastových faktorov bola
spomedzi
400
skúmaných oblastí v celej Európe vyhodnotená ako najlep-
šia.
A čuduj sa svete, je tu potvrdenie toho, čo sa nachádza
v
programovom vyhlásení našej vlády. Najväčší význam pri tom
zohrala skutočnosť,
že máme na
Slovensku dobre vyvinutú
vedecko-výskumnú
základňu a perspektívy gradovať našu zahra-
nično-ekonomickú
expanziu.
Vážení, patríme k málo štátom, ktoré v
priebehu jediné-
ho roka dokázali zvýšiť export či už do Rakúska alebo do
niektorých
ďalších štátov Európskej únie až o
48 %. Ak ka-
nadská
firma NOVA prehlási, že Slovensko a
jeho plynárenský
priemysel
patrí medzi veľmi progresívne oblasti plynárenstva
Európy, hovorí to
veľmi veľa pre zahraničných
investorov.
Takto
by som mohol pokračovať. Chcem tým
aspoň trošku odpo-
vedať
na niektoré spochybňujúce, možno niekedy aj dobre mie-
nené
otázky, či naozaj je a čím je podložené
odvážne vystú-
penie
vlády s týmto programom.
Prečo si teda myslím, že je reálne toto
vládne vyhláse-
nie v ekonomickej časti, ktorá predstavuje
okolo polovice
celého
materiálu? Už som spomínal, ako veľa
je u nás nevy-
užitého
vedeckotechnického potenciálu. Tu sú
veľké rezervy.
A
je tu ešte jedna neinvestičná oblasť, a
to je oblasť re-
štrukturalizácie.
V tomto materiáli je uvádzaná podľa jed-
notlivých
odvetví. Osobne by som privítal - povedzme - popri
poľnohospodárstve,
popri zahraničných vzťahoch aj
zvýrazne-
nie
veľkých komplexných programov typu -
povedzme - automo-
bilový
priemysel a podobne. Ale zrejme by som opakoval chybu
všetkých,
ktorí by chceli mať z tohoto programu kuchárku.
Rozhodne
však predpokladám, že v ďalšom kroku sa
hlbšie po-
súdia
pasáže o postindustriálnej spoločnosti.
Vážení, mrzí ma, že sa pridržiavame teoretických prác,
ktoré
už sú dosť zastarané. Ani jedna prosperujúca ekonomika
nedovolila,
tak ako my sme dovolili, rozbiť vysoko prosperu-
júce
jednotky v priemysle, poľnohospodárstve
i v niektorých
ďalších
odvetviach. Preto si myslím, že by bolo
načase aj
teoretikom trošku
viac sa zamyslieť nad tým, čo hovorili
J.
Zysman, S. S. Cohen /v knihe s
podtitulkom Mýtus postin-
dustriálnej
ekonomiky/ a niektorí ďalší ekonómovia dávnej-
šie,
že nemožno stále hovoriť len o
postindustriálnom obdo-
bí,
ide o "koindustriálnu" éru, kedy práve v dôsledku sofis-
tikácie
produkcie a procesov dochádza k oveľa vyššej efek-
tívnosti
primárneho a sekundárneho sektoru, teda tých odvet-
ví,
ktoré boli vyhlásené div že nie za
nepriateľské. Aj pod
škodlivým
heslom postindustrializmu boli,
bohužiaľ, na našu
škodu,
zlikvidované viaceré nosné fabriky v našej republike.
Vážené dámy a páni, myslím si, že nedocenená bola ešte
skutočnosť,
ktorú v súlade s celosvetovými globálnymi európ-
skymi
i celosvetovými tendenciami táto vláda
kladie na Slo-
vensku
do popredia - zahraničné vzťahy a
najmä zahranično-
ekonomické
vzťahy. Podľa môjho hlbokého presvedčenia, a nie-
len
môjho, je to zdroj intenzifikácie slovenskej ekonomiky
-
veľmi dôležitý. Samozrejme, ako už tu bolo spomínané a ako
to nachádzame aj v programovom vyhlásení
a v doplňujúcej
sprievodnej
správe, nemôže ísť len o akúkoľvek kooperáciu,
o
akýkoľvek príliv kapitálu. Ale bez zahraničného kapitálu
najmä v podobe
investícií by viaceré programy zostali na
polceste,
alebo ich realizácia by sa omeškala.
Preto
vítam a podporujem fakt, že tieto
otázky boli
postavené
do čela celého programu. Nemohlo byť lepším signá-
lom
pre zahraničie, že Slovenská republika jednoznačne de-
monštruje
záujem o vstup do Európskej únie, do transatlan-
tických
štruktúr a súčasne nezanedbáva dobré
kontakty všet-
kými smermi, k
najbližším susedom, V-4,
ale aj na východ
k
Ruskej federácii, k zdrojom surovín,
plynu, ropy i k ďal-
ším
partnerom mimo Európy.
Je
to mimoriadne cenný
program. Keby nebola bývala
predchádzajúca
dlhá diskusia, možno by som bol niektoré veci
ešte
rozviedol. Ale myslím si, že natoľko je
to tu rozvede-
né,
že to postačí na zdôvodnenie záveru,
ktorý by som teraz
chcel
uviesť.
Dámy a
páni, priatelia z koalície i z
opozície, tento
program,
nech ho akokoľvek budeme hodnotiť,
myslím si, sku-
točne
dáva priestor, aby sa prijali mnohé múdre a seriózne
názory
podporné tomuto programu, ktoré zazneli v našom výbo-
re
pre financie, rozpočet a menu aj z úst opozičných pred-
staviteľov,
že nájde podporu aj v stanovisku k
nemu. Ale čo
chcem
osobitne zdôrazniť, priatelia, napriek všetkým pozití-
vam,
ktoré som tu spomenul, a všetkým tým,
ktoré som nesti-
hol
alebo myslím, že by boli nad rámec
takéhoto vystúpenia,
objavujú
sa u nás z domácich pozícií i zahraničia niektoré
výroky a vystúpenia, ktoré dehonestujú dobrú
snahu vlády
a
jej osobností vo svete i pro domo. Ako možno brať seriózne
do úvahy tie
zdroje, ktoré - povedzme - v The Economiste
zhadzujú výsledky
volieb a perspektívu
tejto vlády? Keď
predstavitelia
niektorých hnutí vyhlásia, že to je len otáz-
ka
niekoľkých mesiacov, kým táto
vláda pod vedením Mečiara
potrvá? Ako možno
súhlasiť, že týmto ľuďom ide o to, aby
splnili všetky sľuby, ktoré dávali v
predvolebnom období?
Preto
si, vážení prítomní, myslím, že ak budú pokračovať ta-
kéto
vystúpenia, ktoré hlboko poškodzujú všetkých nás, okrá-
dajú
tento štát, občanov tohoto štátu o miliardy, je dôvod
na
to, aby som podal návrh na prijatie zákona na ochranu re-
publiky.
Vážení,
vzhľadom na to, čo som spomínal, z hľadiska
konkrétnych
zámerov i podľa mňa postačujúcich zdrojov a sme-
rov
zabezpečenia toho veľkého programu, ktorý
tu bol uvede-
ný,
chcel by som ešte podčiarknuť jedno, aby do zahraničných
služieb
boli vyberaní ľudia nielen podľa toho, či ovládajú
jazyk
a gramatiku jazyka, ale predovšetkým či to budú ľudia,
ktorí
sú spôsobilí presadzovať záujmy Slovenskej republiky
a
jej občanov. Lebo poznáme dosť
prípadov z minulosti
i
z nedávnej doby, keď tam boli vysielaní
síce znalci jazy-
ka,
ale ktorí narobili veľa škôd. Niektorí odtiaľ odišli,
neviem,
či všade sa tak stalo, ako sa stať malo. Preto odpo-
rúčam,
aby vláda pri ďalšom riešení týchto otázok aj na tie-
to
skutočnosti prihliadla.
Vzhľadom na to, čo som uviedol, pokladám
za opodstatne-
né,
aby sme jednoznačne podporili programové vyhlásenie vlá-
dy
preto, že podporuje dobré trendy, ktoré tu existujú, pre-
to,
že chce riešiť množstvo ťaživých
problémov. Súčasne od-
porúčam, aby bola
vyslovená dôvera vláde. A aby sa podľa
možností
zapracovali všetky racionálne návrhy,
ktoré tu od-
znejú,
do konkrétnych programov vychádzajúcich
z tohoto vy-
hlásenia.
Ďakujem vám všetkým za pozornosť.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Hrnko, pripraví
sa pán poslanec
Magvaši.
Najskôr s faktickou poznámkou vystúpi
pán poslanec
Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Mal by som otázku na pána poslanca Lysáka. Povedal, že
je
ochotný iniciovať zákon na ochranu republiky. Pravdepo-
dobne,
pán poslanec, ste nezbadali, že už
tu nie sú päťde-
siate
roky, ktoré si dobre pamätáte, ale už
sú roky deväde-
siate
a že už to nebude také jednoduché.
Poslanec A. Hrnko:
Vážená pán predseda,
vážený pán predseda vlády,
vážená vláda,
vážené dámy,
vážení páni,
dnes, keď pristupujeme k prerokovaniu vládneho
vyhláse-
nia
druhej vlády v podmienkach samostatného Slovenska, treba
nám
predovšetkým konštatovať, že
Slovensko za posledné dva
roky
prešlo hodný kus cesty vo svojom
vlastnom sebapoznaní.
Aj
keď do štátnej samostatnosti išlo Slovensko v podstate
rozdelené
na dva tábory, v ktorých jeden
samostatnú sloven-
skú
štátnosť vítal a druhý túto štátnosť prijímal viac-menej
nejednoznačne,
dnes možno povedať, že slovenská
štátnosť je
prijímaná
všeobecne. To je bezosporu pozitívna stránka uply-
nulých
dvoch rokov.
Menej pozitívnou stránkou však je, že
historicky zdede-
né
rozdelenie slovenskej spoločnosti sa nepodarilo prekonať,
a
k tomuto prekonaniu boli skutočne veľmi dobré podmienky.
Pritom počas
celej doterajšej slovenskej histórie nebolo
priaznivejšieho
momentu na prekonanie tohto rozdelenia,
ako
v
čase po vzniku slovenskej štátnej samostatnosti. Nad celo-
národnými
záujmami však zvíťazili úzko stranícke
záujmy, čo
nielen
upevnilo rozdelenie slovenskej spoločnosti, ale možno
povedať,
že túto polarizáciu aj prehĺbilo. Nie je to dobrý
jav
a mali by sme sa nad ním zamyslieť aj v súvislosti s ná-
stupom novej vlády a prerokovávaním jej vládneho vyhláse-
nia.
Veď vláda síce vzišla z vládnej koalície, ale v podsta-
te
by mala byť vládou všetkých občanov,
vládnuť v ich mene
a
v ich prospech. Slovensko netvoria len stúpenci vládnej
koalície,
Slovensko sme my všetci, myslím tým občania.
Preto, ak vláda chce prekonať
rozdelenie spoločnosti,
mala
by sa riadiť nielen svojimi mocenskými
záujmami, záuj-
mami
koalovaných strán, ale mala by vypočuť aj druhú stranu.
Pritom
hlas opozície by nemala brať ako nepriateľské štvanie
proti
sebe, ale ako zrkadlo svojej vlastnej práce. Ak však
bude
opozíciu brať nie ako oponenta, ale ako
svojho nepria-
teľa,
akokoľvek sa bude usilovať, v konečnom dôsledku sa ne-
vyhne
neúspechu a zlyhaniu.
Vážené
panie poslankyne, páni
poslanci, Slovensko sa
dnes
nachádza v štádiu budovania svojej štátnosti. V tomto
storočí
to nie je po prvýkrát. Myslím, že by
sme si mali
z
nášho prvého pokusu vziať určité poučenie. Predovšetkým
to,
že štát nie je možné budovať na
nenávisti voči iným ná-
rodom
a národnostiam, na nenávisti voči iným vierovyznaniam,
na
nenávisti voči ináč politicky zmýšľajúcim. Štát nie je
možné
budovať tým, že si ho privlastní jedno politické zo-
skupenie a
politické snaženia ináč orientovaných občanov
a
politických strán vyhlási za protištátnu a protinárodnú
činnosť.
Štát nie je možné budovať tak, že sa vytvorí pries-
tor
pre politickú kariéru a kariéru v štátnej správe len pre
politicky
verných a politicky poslušných občanov
a ostatným
sa,
či už otvorene alebo skryte k takejto kariére prístup
zamedzí. Všetko toto už bolo v našich
pomeroch vyskúšané.
Skončilo
to všeobecným kolapsom nielen politickej moci, kto-
rá
to realizovala, ale aj kolapsom štátu.
Štát takisto nemôže byť iba vecou politikov, vecou ich
vzájomných šarvátok a
sporov. Štát musí byť vlastníctvom
všetkých
občanov a ako taký musí mať svoju ideu,
svoju myš-
lienku,
pretože, a to plne súhlasím s Tomášom Garriqueom Ma-
sarykom,
štáty sa udržiavajú myšlienkou, z ktorej vznikli.
Žiaľ,
tak ako prvý slovenský štát v roku 1939, aj náš v roku
1993
vznikol skôr zásluhou vonkajších a negativistickým úsi-
lí
vnútorných síl, ako na báze pozitívnej
myšlienky. Jediný
pozitívny
obraz samostatného Slovenska, ktorý bol vypracova-
ný
v rámci vtedajšej Slovenskej národnej strany, sa nereali-
zoval,
a možno konštatovať, že súčasné vedenie
tejto strany
sa
ho už dávno vzdalo.
Vážené dámy, vážení páni, ako politici sme povinní dať
tomuto
národu to, čo mu najviac chýba - pozitívny obraz do
budúcnosti.
Obyvateľstvo Slovenska už dokázalo, že vie vydr-
žať
omnoho viac, ako si mnohí mysleli, že
samo unesie. Azda
aj
my ako volení zástupcovia nášho ľudu by
sme mu mohli po-
skytnúť
obraz budúcnosti, ktorý by bol hodnoverný a urobil
zmysluplnými všetky
obete, ktoré naši
občania priniesli
v
procese transformácie i osamostatňovania.
Žiaľ,
musím konštatovať, že
vládne vyhlásenie popri
všetkých
svojich nesporne pozitívnych stránkach stále z toh-
to
zorného uhla neponúka to najpodstatnejšie. Neponúka obraz
Slovenska,
jeho víziu a najmä konkrétne časované kroky k jej
naplneniu,
aký chceme mať náš štát v roku
3, v roku 4, 5
a
6 našej samostatnosti a k akému cieľu vo vzdialenej budúc-
nosti
to všetko bude smerovať, s čím by sa
vedela stotožniť
nielen
dnešná vládna koalícia, nielen vláda, ktorá je teraz,
ale
aj tie vlády, ktoré prídu v budúcnosti
po nás. To mi tu
chýba.
Mnohé všeobecné deklaratívne ciele, ktoré
sú obsiahnuté
vo
vládnom vyhlásení, sú, myslím,
všeobecne akceptovateľné.
Je
potešiteľné, že napriek vyhláseniam niektorých predstavi-
teľov
koaličných strán vláda vo svojom vyhlásení zotrvala na
základnom smerovaní
zahraničnej politiky minulých
vlád,
najmä
čo sa týka Európskej únie a NATO. Nech si však nikto
nemyslí, že
zahraničie nás bude
posudzovať podľa našich
predsavzatí
a nie podľa našich skutkov.
Základným predpokladom, aby sme boli
akceptovateľní pre
európsku
a transatlantickú vojenskú a politickú integráciu
je,
aby sa naše slová zhodovali s našimi
skutkami. Hocikto,
aj keď sa
slovne hlási k
euroatlantickej integrácii, ale
vecne postupuje proti princípom právneho štátu,
princípom
demokracie
a plurality, je proti našej integrácii západným
smerom.
Toho si musíme byť všetci, ako sme tu,
vedomí. Pri-
tom
pre Slovensko neexistuje cesta neangažovanosti. K integ-
rovaniu
sa smerom na Západ existuje iba jedna alternatíva
a
tou je naša integrácia, naše smerovanie smerom na Východ.
Som
presvedčený, že nikto v tejto sále nespochybňuje
význam
našich vzťahov s Ruskom, ale skutočná bezpečnosť Slo-
venska,
jeho skutočná prosperita je len v takom zoskupení,
v
ktorom sa budú nachádzať aj naši partneri z Vyšehradskej
štvorky.
Iné zaradenie Slovenska je v
principiálnom rozpore
s
elementárnymi záujmami slovenského
národa a v konečnom
dôsledku
by mohlo viesť k podkopaniu základov
samotnej slo-
venskej
štátnosti.
Som tiež rád, že vláda pokladá za svoj
trvalý a základ-
ný
cieľ demokratický právny štát a napriek rôznym vyhláse-
niam
zo strany čelných predstaviteľov, najmä HZDS, bude pod-
porovať
systém parlamentnej demokracie,
ktorej výkonná moc
vychádza
z parlamentu. Avšak z tohto pohľadu už menej chá-
pem,
prečo sa vzpiera uznať napríklad záväznosť a nespochyb-
niteľnosť
rozhodnutí Ústavného súdu a vo svojom vyhlásení sa
stotožňuje
s údajným zmýšľaním občanov, podľa ktorých vraj
je
zbytočný luxus, ak má krajina tri vlády do roka. Podľa
môjho
názoru nie luxus, ale nevídaný prepych pre národ je
najmä to, ak
má vládu nekompetentnú.
Držať nekompetentnú
vládu,
ale aj neschopných jednotlivých jej členov, by nemalo
byť
v záujme nikoho.
Dúfam, že pán Mečiar neurobí vo
svojom novom vládnom
období
tú istú chybu, čo v predchádzajúcom, a bude obhajovať
svojich
nekompetentných ministrov. Pritom
nehovorím nič do-
predu,
že by niekto mal byť nekompetentný. Patrí k normálne-
mu
demokratickému bontónu, že sa nekompetentní alebo poli-
ticky
neúnosní vystriedajú, a nikto to nepovažuje za nič mi-
moriadneho.
V Taliansku by museli mať od konca druhej sveto-
vej
vojny minimálne 54 komisií na vyšetrenie parlamentných
pučov.
Úprimne povedané nechápem, prečo vláda vo
svojom vyhlá-
sení oddeľuje národné a štátne záujmy.
Skôr by som chcel
veriť,
že v tomto prípade ide skôr o preklep ako o zámer.
V
Slovenskej republike predsa všetko to, čo je v záujme štá-
tu,
musí byť aj v záujme slovenského
národa. Lojalita všet-
kých
občanov k štátu, ktorá môže viesť len cez naplnenie ich
legitímnych
ľudských a občianskych práv, je v
najelementár-
nejšom
záujme slovenského národa. Preto nie je možné oddeľo-
vať
národné a štátne záujmy Slovákov v Slovenskej republike.
Musíme si zvyknúť nielen na svoj
vlastný štát, ale aj
na
to, že v tomto štáte budeme sami
rozhodovať, ale aj sami
niesť
za tieto naše rozhodnutia dôsledky. Nemôžeme napríklad
na
jednej strane kritizovať niekoho, že sa presadili zákony,
napríklad
tabuľový zákon, zákon o mene a priezvisku, budovať
si
na tom image vo vnútri štátu, image národovca, a tých os-
tatných
ako protinárodné sily, a na druhej
strane na medzi-
národnom
poli si robiť zásluhy, že takýto zákon prijatý bol,
ako sme sa
s tým stretli v minulom volebnom období. Aj
v
tomto, dámy a páni najmä z
koalície, by mal byť súzvuk
medzi
slovami a skutkami.
Vo
vládnom vyhlásení existuje
mnoho vyjadrení, ktoré
svojou nejednoznačnosťou poskytujú viacero výkladov. Pri
jednej
interpretácii by sa dali jednoznačne podporiť, v inej
interpretácii by
človek musel svoju
podporu zvážiť. Ako
príklad
možno uviesť záväzok vlády prijať zákon o štátnom
jazyku.
Ak by tento zákon opäť navrátil česť takým slovám
ako
účastina, účastinná spoločnosť, slovám
hlavný, zhromaž-
denie,
tlačovka, obchod, obchodný dom a podobne a vytlačil
nezmyselné výpožičky z
angličtiny a češtiny, revidoval
by
našu zákonodarnú činnosť z hľadiska
jazykového a prinútil
niektorých
poslancov z SNS, seba z toho nevynímam, hovoriť
správne
po slovensky, myslím, že takýto zákon by bol potreb-
ný
a nemal byť nedostať podporu. Ak by však takýto zákon mal
byť
nástrojom diskriminácie, musel by som
si najskôr zodpo-
vedať
otázku, ako takýto zákon prospeje slovenským štátnym
záujmom,
a teda aj záujmom Slovákov.
Ďalej by som chcel upozorniť, čo tu už
bolo povedané na
adresu
budovania domobrany. Samozrejme, myslím
si, že otáz-
ka
teritoriálneho vojska už bola
prijatá, i názov. Ak však
použijeme
názov domobrana, ktorý už na Slovensku
raz použi-
tý
bol, a bola to súčasť Slovenskej armády, ktorá bola budo-
vaná
v čase Slovenského národného povstania Haššíkovým mi-
nisterstvom
obrany, a použila sa najmä na potlačenie povsta-
nia
a na represálie proti slovenskému obyvateľstvu, vzniká
otázka, či použitím
tohto termínu sa chceme prihlásiť aj
k
tradícii domobrany. Myslím si, že v
každom prípade aj pri
vyberaní termínov by
sme sa mali riadiť tým, čo bude ne-
spochybniteľné.
Vážené dámy, vážení páni, aj keď
nepatrím k stúpenom
Macchiavelliho,
niektoré myšlienky tohto génia renezancie by
sme
si mali dnes povšimnúť, alebo nenechať ich nepovšimnuté.
Vo svojom dielku Vladár, v ktorom
radí vladárovi, ako si
udržať moc, zdôrazňuje - citujem: "Vladár sa má vyhýbať
všetkému,
čo by ho mohlo urobiť nenávideným a opovrhnutia-
hodným."
Posúďme sami, čo sme z tohto pohľadu urobili pre
to,
aby v našej rozdelenej spoločnosti mohol niekto úspešne,
bezkonfliktne,
ale najmä dlhodobo vládnuť.
Ak nevnesieme do našej spoločnosti pokoj,
úctu k svojim
spolupracovníkom i
oponentom, nikdy nevytvoríme stabilnú
spoločnosť
s dlhodobou perspektívou. Vláda najmä z
hľadiska
pripravovaných
celoplošných zmien by mala vziať na vedomie
aj
ďalšiu radu od Macchiavelliho, a to - citujem: "zmena to-
tiž
plodí vždy dôvod na prípravu ďalšej". Nikto, kto sa dnes
na
základe nie odborných, ale politických
kritérií usadí na
nejakom
poste, nemôže nepredpokladať, že v budúcnosti sa je-
ho
funkcia nebude považovať za politickú,
bez ohľadu na to,
či
budúcnosť bude za 4 roky, za 8
rokov alebo za 10 rokov.
Spoliehať
sa v tomto prípade na krátkosť pamäti je, myslím
si,
neadekvátne.
Vážené
poslankyne, vážení poslanci,
keďže hlasovanie
o
vládnom vyhlásení je súčasne vyslovovaním dôvery vláde,
ale
aj jednotlivým členom, musím
konštatovať, že ho svojím
hlasom
nepodporím. Nie, že by v ňom neboli aj veci, ktoré by
sa
nedali podporiť, avšak ako hovorili starí Rimania - nomen
omen,
teda meno je osud. Som presvedčený, a
moje presvedče-
nie
je pomerne hlboké, že mnohí súčasní členovia vlády nema-
jú
predpoklady, aby svoju funkciu zvládli. Len váženie si
tradície
demokracie, a medzi ne patrí stodňová lehota pokoja
pre
vládu, mi nedovoľuje už teraz vysloviť
konkrétnu kriti-
ku. Verím však,
že o tomto nedostatku vie aj pán premiér
a
v budúcnosti sa bude snažiť napraviť tieto omyly.
A keďže
som už dvakrát citoval
Macchiavelliho, myslím
si,
že nezaškodí vypočuť si aj jeho
tretiu radu - citujem:
"Ľudia
sú už takí, že ak od niekoho čakajú len všetko zlé,
a
potom sa od neho dočkajú dobra, tým väčšmi sa mu cítia za-
viazaní".
Želám vláde hodne úspechov a budem
rád, ak sa vo
svojom
stanovisku budem mýliť.
Ďakujem.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ďalej pán poslanec Magvaši.
Ešte s faktickou
poznámkou
sa hlási pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem, pán predseda, za slovo.
Vážené dámy,
vážení páni,
naozaj meno je osud. Meno Hrnko má osud zradcu Sloven-
skej
národnej strany, meno Moric má osud vernosť k Sloven-
skej
národnej strane. Načo ty, prosím ťa pekne, pán posla-
nec,
rozprávaš o Slovenskej národnej strane?
Ty si odišiel,
zradil
si Slovenskú národnú stranu, nerozprávaj o nej. Odísť
tiež
treba vedieť. Rozprávaš tu o straníckosti vo vykonávaní
nejakého
programu. Ty si predsa v rozhovore v auguste roku
1990
povedal, že som negatívom Slovenskej národnej strany,
pretože
pod mojím vedením - obrazne povedané - citujem: "Na-
ša
strana robila inžinierske siete a
Kresťanskodemokratické
hnutie
chodilo už po hotových
chodníkoch".
Z pléna poslanec A. Hrnko: To ja nie, to
Miškovský.
Vy ste obidvaja rovnakí vtáci! /Smiech v sále/. Takže,
prosím
ťa pekne, neber meno najstaršej strany na Slovensku
do úst, strany, ktorá prvá vyšla s programom samostatnej
Slovenskej
republiky. Neber jej meno do úst nadarmo. Súčasné
vedenie
Slovenskej národnej strany trvá na základných výcho-
diskových
pozíciách s tým, že programom našej
strany je du-
ševný
a materiálny blahobyt občanov Slovenska.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Faktická poznámka - pani
poslankyňa Garajová.
Poslankyňa E. Garajová:
Svoju krátku faktickú poznámku adresujem
tiež pánu Hrn-
kovi.
Nespoliehajte sa, pán poslanec, na
krátku pamäť ľudí,
hoci
ju máte sám veľmi krátku. Môžem vám ju osviežiť niekoľ-
kými
videokazetami zo stretnutia Slovákov z
južného Sloven-
ska v Šuranoch,
kde ste hovorili úplne inak o tabuliach,
o
štátnom jazyku, a dokonca i o
domobrane. Divím sa, a ne-
viem,
kedy a kde ste tak diametrálne zmenili svoj názor.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Hrnko.
Poslanec A. Hrnko:
Pani Garajová, to by ste museli
dokumentovať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Magvaši. Pripraví sa pán
poslanec Borovský.
Poslanec P. Magvaši:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážení členovia vlády,
kolegyne, kolegovia,
bolo tu už niekoľkokrát povedané, že programové vyhlá-
senie
vlády predkladá smelé ciele, ktoré chce táto vláda do-
siahnuť v štvorročnom horizonte. V tomto horizonte by sa
vlastne
mali vytvoriť podmienky pre plnoprávne členstvo Slo-
venska
v Európskej únii najneskôr v roku 2000
a v roku 2010
dosiahnuť
porovnateľnú úroveň výkonnosti
ekonomiky a život-
nej
úrovne obyvateľstva s vyspelými krajinami Európy. Áno,
sú
to smelé a ambiciózne plány. Osobne ich
plne podporujem.
Samozrejme,
že na ceste ich dosiahnutia nás všetkých, teda
nielen vládu a
vládnu koalíciu, očakáva
veľa rizík a ná-
strah.
Treba ich otvorene povedať, lebo zavierať pred nimi
oči
je nečestné najmä pred občanmi tejto krajiny.
Stotožňujem sa s prorastovo orientovanou
makroekonomic-
kou
politikou predloženou vo vládnom
vyhlásení. Samozrejme,
že
si táto politika vyžiada veľmi citlivý postup a dobre or-
ganizované
a previazané politiky, ako finančnú,
zahranično-
ekonomickú, priemyselnú a poľnohospodársku politiku. Totiž
nebezpečenstvo
rakoviny inflácie je príliš veľké. Ono
totiž
môže
zrútiť všetky ušľachtilé a odvážne ciele v ekonomike,
a
najmä môže znamenať veľmi tvrdý
dopad aj do sociálnych
istôt
našich ľudí. Samozrejme, že rakovina inflácie môže mať
aj kladný efekt. Totiž, neovládaná
inflácia bude mať pre
splátkových
privatizérov zvýhodnenie ich dlhu pre privatizo-
vaný
majetok.
Preto navrhujem prijať uznesenie, v
ktorom Národná rada
Slovenskej
republiky žiada vládu Slovenskej
republiky usku-
točňovať
zámery jej hospodárskej politiky vyváženým uplatňo-
vaním
prorastových a stabilizačných prvkov tak, aby sa nena-
rušila
mena Slovenskej republiky a nezávislosť Národnej ban-
ky
Slovenska.
Rast výkonnosti slovenskej ekonomiky nie
je možné do-
siahnuť
iba rastom verejných investícií, tak
ako sa to mno-
hokrát
pri programovom vyhlásení
zdôrazňuje. Myslím si, že
musia
oveľa výraznejšie rásť predovšetkým
súkromné investí-
cie,
ale aj výdavky obyvateľstva na tovary dlhodobej spotre-
by
a rast služieb. To však ale súvisí s príjmami obyvateľ-
stva.
Totiž administratívny a plošný prístup
k tzv. regulá-
cii
mzdovej politiky je protirečivý. Zvýšenie príjmov obyva-
teľstva
je totiž zdrojom inflácie, ale zároveň je aj dyna-
mickým
prvkom ekonomického rozvoja.
Preto
si myslím, že práve rast súkromných investícií
treba
chápať ako dôležitý prvok zvyšovania
efektívnosti re-
produkčného
procesu a prirodzeného rastu produktivity práce,
teda
neadministratívnych zásahov na otázku
regulácie, väzby
na produktivitu práce. Preto si
myslím, že tu musí vláda
vytvoriť
zdravé a správne prostredie, minimalizovať adminis-
tratívne
obmedzenia prostredia pre tvorivý a
rozvojový cha-
rakter
podnikateľskej sféry.
Zámery vlády v privatizácii budú určite
výrazne ovplyv-
nené
novelizáciou zákona číslo 92,
ktorá bola schválená na
minulej
schôdzi Národnej rady. Osobne
predpokladám, že ini-
ciatíva vlády
na vydanie právneho predpisu
sprehľadní a
upraví
proces privatizácie a vzťahy s
Fondom národného ma-
jetku.
Mám obavy, aby sme nenovelizovali to,
čo sme noveli-
zovali na minulej
schôdzi. Parlament musí mať
totiž nad
privatizáciou
výraznú kontrolu, a to nie iba prostredníctvom
jednofarebnej
komisie pre privatizáciu výboru pre
hospodár-
stvo,
privatizáciu a podnikanie. Navrhujem
prijať v oblasti
privatizácie
tri takéto uznesenia:
1. Národná rada Slovenskej republiky
žiada vládu Slo-
venskej
republiky predložiť do 15. 2. 1995 vecnú a časovú
predstavu
o ďalšom postupe v privatizácii.
2. Národná rada Slovenskej republiky
žiada vládu Slo-
venskej
republiky, aby pri transformácii
vlastníckych vzťa-
hov,
vytváraní participačnej ekonomiky a presadzovaní účasti
zamestnancov na
privatizácii štátnych podnikov vytvárala
rovnaké
podmienky a šance pre všetkých zamestnancov.
3. Národná rada Slovenskej republiky
žiada vládu Slo-
venskej
republiky, aby v privatizačnom procese uplatňovala
autoritu
štátu na potlačenie spontánnej privatizácie.
V zahranično-ekonomickej činnosti za
kritický považujem
spôsob,
akým sa dnes zabezpečuje zahranično-obchodná činnosť
v
rámci zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahra-
ničí.
Navrhujem preto ďalšie uznesenie, v ktorom Národná ra-
da Slovenskej republiky žiada vládu
Slovenskej republiky,
aby
do konca marca 1995 informovala Národnú
radu Slovenskej
republiky
o tom, ako vyriešiť inštitucionálne a finančné za-
bezpečenie zahranično-obchodnej činnosti, ktorá sa doteraz
uskutočňuje
v rámci zastupiteľských úradov Slovenskej repub-
liky
v zahraničí.
Schopnosť byť na svetovom trhu konkurencieschopným, a
tým
práve cestou exportnej dynamiky zvyšovať
výkonnosť slo-
venskej
ekonomiky, sa dá dosiahnuť len premyslenou priemy-
selnou
ekonomikou. Tá, žiaľ, ale nemôže byť
založená na od-
vetvovom
protekcionizme, ako sa to trošku čiastočne naznaču-
je
vo vládnom programe, ale musí byť
založená na nástrojoch
komformnej
trhovej ekonomiky. K tomu bude potrebná aj väčšia
iniciatíva
vlády Slovenskej republiky pri diverzifikácii za-
bezpečenia strategických surovín pre slovenskú ekonomiku.
Priemyselná politika nie je možná bez dynamizácie ve-
decko-technického pokroku, sofistikovanej výroby, intelek-
tualizácie práce. Tomu
vláda zostala vo svojom vyhlásení
dosť
dlžná. Chcem veriť, že v reálnej výkonnej činnosti ten-
to
imperatív konca 20. storočia naplní.
Preto sú však nevy-
hnutné
aj také zákonné opatrenia, ako zákony o
verejnopráv-
nych
inštitúciách a zákon o holdingových súročenstvách. Oča-
kávam,
že ich vláda Národnej rade Slovenskej republiky čo-
skoro
predloží.
Regionálna politika sa stáva dôležitým
nástrojom rozvo-
ja
štátu. Náš vstup do Európskej únie
nie je možný bez mo-
dernej
a aktívnej - podčiarkujem - aktívnej
regionálnej po-
litiky.
Navrhovaný postup v programovom
vyhlásení je v dosť
značnej
miere pasívny, ale vyslovujem presvedčenie, že vláda
bude
tejto problematike venovať koncepčnú a systémovú pozor-
nosť.
Preto navrhujem prijať uznesenie,
ktorým Národná rada
Slovenskej
republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby
do
konca marca 1995 predložila regionálnu politiku s návrhom
spôsobu
jej inštitucionálneho riešenia.
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
vláda
vo svojom programovom
vyhlásení postavila pred
Slovensko
ambiciózny program. Pre jeho naplnenie nás v prog-
ramovom
vyhlásení vyzvala k stabilnému
politickému a ekono-
mickému
prostrediu. Samozrejme, treba povedať,
že aj stabi-
lita
zvykne bývať deštrukčná, ak sa dosahuje jednofarebnou
pravdou.
Osobne vyzývam k stabilite tvorivej a mnohofareb-
nej,
lebo veľké a trvalé ciele sú nedosiahnuteľné iba jedin-
cami,
hoci títo jedinci sú geniálni a neprekonateľní.
Ďakujem.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi Magvašimu. Ďalej je prihlásený
pán
poslanec Borovský. Pripraví sa pán poslanec Šimko.
Poslanec J. Borovský:
Vážený pán predseda,
vážená vláda,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej
republiky je
veľmi
správne obsiahnutá oblasť protidrogovej
prevencie. Na
rozdiel
od predchádzajúcich programových vyhlásení sa dnes
konečne
naliehavo hovorí v tejto súvislosti aj o rehabilitá-
cii a resocializácii. Odborníci dobre vedia,
prečo musíme
takto
postupovať. Náš poslanecký klub aj celé
Združenie ro-
botníkov Slovenska
vidí drogový problém
ako veľmi vážny
a
naliehavý. Preto sme si jeho riešenie dali do volebného
programu,
a preto podporujeme aktivity programového vyhláse-
nia,
ktoré by mali byť zárukou komplexnej protidrogovej pre-
vencie,
teda tak primárnej ako sekundárnej, či terciárnej.
Nebudem
hovoriť o represii, lebo to je vecou
zložiek minis-
terstva
vnútra.
Združenie robotníkov Slovenska vidí v
praktickej rovine
riešenie
problému takto: Protidrogové aktivity,
ak majú byť
konečne
efektívne a nemajú byť len spoločným želaním ako do-
posiaľ,
musia dostať tak v riadiacej zložke,
ako aj v kon-
trolnej,
štátnu podporu. Ukázala sa nevyhnutnosť
vytvorenia
nadrezortnej
funkčnej inštitúcie, nech sa už bude
volať ako
chce,
ale musí byť nadrezortná, ktorá bude
mať práva i po-
vinnosti.
Túto inštitúciu nesmie nahrádzať či suplovať komi-
sia
pri vláde. Protidrogové aktivity
nemôže riadiť len mi-
nisterstvo vnútra.
Naviac, a to
hovorím veľmi naliehavo
a
podčiarkujem to, nadrezortný
protidrogový mechanizmus ne-
smú
riadiť ľudia, ktorí majú sami problémy so závislosťou
alebo
tejto problematike nerozumejú.
Náš poslanecký klub Združenia robotníkov
Slovenska pod-
poruje aj tú
časť programového vyhlásenia,
ktorá obsahuje
riešenie protidrogového vládneho programu. Program, ktorý
skoncipuje,
bude riadiť a za jeho plnenie vo
všetkých rovi-
nách
sa bude zodpovedať vláde i širokým vrstvám občanov tej-
to
krajiny nadrezortná protidrogová inštitúcia. Tá by nemala
dopustiť,
aby sme do dnešného dňa nemali v Slovenskej repub-
like ani jedno
rehabilitačné či resocializačné
zariadenie
pre
narkomanov, aby sa na detoxikáciu
nečakalo tri mesiace.
Vo
svete nikde nedávajú závislých do psychiatrických liečeb-
ní.
Uvediem niekoľko čísiel: Pobyt jedného narkomana počas
jedného
dňa v Centre pre liečbu drogových závislostí stojí
štát
700 až 1 000 korún. On je tam, ak predpokladáme, že vy-
drží,
10 až 13 týždňov. Potom by mal prebudovať svoj životný
štýl.
Pýtam sa, kde, keď u nás nič nie je,
kde by sa robila
komplexná
terapia? Nič také tu neexistuje a tak spokojne vy-
hadzujeme
peniaze zo štátnej kasy do vzduchu, a aj tých cen-
tier
je málo. Pokiaľ viem, funkčné je jedno tu, v Bratislave
a
jedno v Nových Zámkoch.
Prevencia v školách je ďalší osobitný
problém. Najzá-
kladnejšia
je prevencia v rodine. Pýtam sa,
koľkí z nás si
uvedomujeme tento problém, ktorý už dnes hýbe populáciou
a
bude problémom stále väčším. Dovolím si tvrdiť, že buď ne-
vieme,
alebo sa tvárime, že sa nás to netýka.
Či chceme do-
pustiť,
aby sa z našich detí či vnukov stali pokusní králici
manipulácie s drogou?
V Združení robotníkov
Slovenska to
nechceme.
Aj preto podporujeme Programové vyhlásenie vlády
Slovenskej republiky. V ňom sú obsiahnuté náčrty
riešenia
tohto
problému.
Osobný príklad, teda naše osobné
prístupy k riešeniu
budú
odpoveďou pre voličov, či sme to s podporou programové-
ho
vyhlásenia vlády mysleli vážne.
Naša strana dáva všetky
svoje
kroky pod verejnú kontrolu, a ak budeme
hlasovať za
prijatie
Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky,
budeme hlasovať
aj za vytvorenie funkčného nadrezortného
protidrogového
úradu.
Ďakujem za pozornosť.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Šimko, pripraví sa
pán
poslanec Duka-Zólyomi.
Poslanec I. Šimko:
Vážený pán predseda,
vážená vláda,
dámy a páni,
37 dní po svojom vymenovaní predstupuje
vláda so svojím
programom
pred tento ctihodný zbor a uchádza sa o našu dôve-
ru. Všetci sme
schopní pochopiť, že boli Vianoce a vláda
niekoľko pracovných
dní stratila, avšak
plných sedem je
dosť. Čo však
je dôležitejšie, bolo by statočné, keby to
vláda
chlapsky priznala a neusilovala sa akrobatickým výkla-
dom
postaviť na hlavu vcelku zrozumiteľný text článku 113
ústavy.
Ak základným a trvalým cieľom vlády je
demokratický
a
právny štát, ako sa to uvádza na strane 69 programového
vyhlásenie,
jasné prekročenie 30-dňovej ústavnej lehoty, ale
predovšetkým
neochota to priznať, nie je práve
najšťastnej-
ším
prejavom predstavy vlády o
zvrchovanosti zákona v našom
štáte.
Ale to
nie je jediný z konkrétnych
činov vlády, ktorá
sa
dnes uchádza o našu dôveru, svedčiaci o
tom, akú má úctu
pred
platným právnym poriadkom v tejto republike. Iste možno
mať
rozličné politické náhľady na lustračný zákon. Možno na-
mietať, že dnes
nejestvuje použiteľný
mechanizmus na jeho
aplikáciu,
ale nemožno tvrdiť, že neplatí. Nemožno sa tváriť
akoby
tento zákon nejestvoval. Ale pokračujme:
29. decembra
1994
bol vyhlásený nález Ústavného súdu
Slovenskej republi-
ky,
ktorý rozhodol, že vyhláška ministerstva zdravotníctva
číslo
221/1991 Zb. o rozsahu a podmienkach úhrad poisťovne
za poskytnutú zdravotnícku starostlivosť zmluvným zdravot-
níckym
zariadeniam je v rozpore s Ústavou
Slovenskej repub-
liky. Podľa ústavy dňom vyhlásenia nadobudol
tento nález
účinnosť v celom
svojom rozsahu, čo je
napokon výslovne
v
náleze uvedené. Chápem, že stav, ktorý vláde týmto vznikol
a
ktorý - to prízvukujem - ona priamo
nespôsobila, je nemi-
lý.
Mohla mu však zabrániť, keby bola mala skutočný záujem
o
riadne preberanie funkcií od predchádzajúcej vlády. Ale
nestalo sa. Napriek
tomu v právnom štáte treba mať
pred
platným a
účinným právnym stavom
úctu a dodržiavať ho
i
v prípade, že sa v jednej chvíli vytvorí nemilá situácia.
Minister zdravotníctva, ktorý je členom vlády uchádza-
júcej
sa dnes o našu dôveru, vyriešil situáciu príznačne.
Jasný,
ale pre vládu nepríjemný právny stav sa stal odrazu
interpretačným
sporom, až napokon ministerstvo vydalo pokyn,
aby
sa nález fakticky nerešpektoval. Stalo sa tak v dňoch
3.
a 4. januára tohto roku.
To
sú, dámy a páni, niektoré doterajšie činy vlády,
ktorá
nám dnes predkladá svoj program, ktorý
si kladie, ako
tu
už mnohokrát bolo povedané, ambiciózne a miestami i vzne-
šené
ciele. Zdôrazňuje svoju európsku orientáciu. Len slovné
spojenie
Európska únia sa na 74 stranách vyhlásenia vyskytu-
je
47-krát. Program ho vo viacerých prípadoch používa ako
akýsi
čarovný prútik na riešenie problémov tam, kde konkrét-
na
predstava ich riešenia chýba. Ale prosím, európske rieše-
nie,
ktoré veľmi často vládny program deklaruje ako svoj zá-
mer,
je skutočne často životom dobre preverené, a preto aj
životaschopné
riešenie. Avšak i tu je pre rozhodovanie či
môžeme
vláde vyjadriť svoju dôveru alebo nie, zásadné, či
deklarované
zámery sú aj skutočne zamýšľané. Veď napríklad
na
strane 73 sa v programe píše o úmysle vlády obrátiť sa na
Radu
Európy s podnetom na znovuposúdenie otázky, či je opod-
statnený trvalý zákaz ukladania trestu smrti.
Plne chápem
dôvody,
pre ktoré sa znovu a znovu
diskusia o tejto otázke
otvára.
Deje sa tak nielen na Slovensku. Avšak pre mňa je
dôležité
poznať, čo tým vláda naozaj sleduje. Preto som sa
na rokovaní
ústavnoprávneho výboru opýtal
pána ministra
spravodlivosti,
akú odpoveď od Rady Európy očakáva. A pán
minister
napokon otvorene - a ja si to vážim - povedal, že
zápornú.
Lenže to sa potom natíska otázka, načo vláda dekla-
ruje
vo svojom programe čosi, keď už
dopredu vie, aká bude
v
tejto politicky i
ľudsky tak citlivej otázke odpoveď.
Žonglovanie slov
hodné kráľa Šalamúna.
Vecne však, dámy
a
páni, tejto krajine nepomôže ani za mak.
Ponechajme však na chvíľu otázku dôveryhodnosti bokom,
i
keď ona je v tejto chvíli základná, a poďme priamo k textu
programového
vyhlásenia. Po jeho prvom čítaní sme sa viacerí
zhodli,
že je napísané naozaj šikovne. O
smelosti jeho cie-
ľov
v zásade pravicového ekonomického
programu bude hovoriť
poslanec
za KDH Mikuláš Dzurinda.
Chcel
by som, vážené
poslankyne, vážení poslanci,
upriamiť
vašu pozornosť predovšetkým na tie časti vyhláse-
nia, ktoré nám
naznačujú predstavy vlády o vzťahu štátu,
a
toho, čomu sa v slobodných demokratických krajinách hovorí
občianska
spoločnosť, to znamená sféry, ktorej štát predo-
všetkým
legislatívou určí istý rámec, avšak
potom ona žije
relatívne
samobytne. Čím viac prvkov samosprávnosti
v tejto
oblasti
spoločenských vzťahov je, tým plnší a slobodnejší je
rozvoj
občanov v krajine. Z toho dôvodu sa už
v programovom
vyhlásení
vlády Jozefa Moravčíka objavila pasáž dotýkajúca
sa
osobitne rozvoja tzv. neziskového sektoru.
Neziskové organizácie,
občianske združenia, nadácie
a
podobne zohrávajú v živote slobodnej občianskej spoloč-
nosti
veľmi významnú úlohu. Dokážu lepšie a
adresnejšie za-
bezpečovať
jej život v dotyku s človekom i tam, kam sa orgá-
ny štátu dostanú ťažko, neadresne, bez
možnosti postihnúť
rozmanitosť
situácií, ktoré prináša sám život. Navyše, ne-
ziskový
sektor môže nie zanedbateľne odľahčiť i rozpočtové
prerozdeľovacie
procesy a orientovať ľudskú solidaritu podľa
vôle
solidarizujúceho a potrieb toho, komu je jeho solidari-
ta
určená. Hoci život neziskovej
sféry v slobodnej spoloč-
nosti prebieha relatívne autonómne, predsa treba
preň vy-
tvoriť
dostatočné predpoklady. My v tejto
oblasti máme ešte
čo doháňať. I
z toho dôvodu mnoho prostriedkov, ktoré by
takto
bez požiadaviek na vlastný profit darcov mohlo prísť
na
Slovensko a pomáhať tu našim ľuďom, smeruje do krajín,
ktoré
majú tieto otázky vyriešené
lepšie. Mrzí ma, že táto
oblasť
zostala úplne mimo sféry záujmu predkladaného progra-
mového
vyhlásenia.
Program, ktorý tu posudzujeme, je
programom štátu, kto-
rý
má ambície pevnou rukou siahať i tam,
kde to v slobodnej
spoločnosti
nie je obvyklé. Určovať charakter univerzít čo
ako
v dobrej vôli, či bohoslužobný jazyk,
to je pri všetkej
úcte vecou
akademických orgánov univerzít
či cirkevných
vrchností.
V programe sa naznačuje i to, ako si vláda predstavuje
organizáciu
moci v štáte. Plne rozumiem dôvodom, ktoré ju
viedli
k zámeru vyjadrenému už na druhej strane textu, kde
sa uvádza
cieľ znemožniť zmeny
zaradenia poslancov
k
tomu-ktorému politickému
zoskupeniu. Iba upozorňujem, že
tu
bude potrebná zmena ústavy, ktorá zvolených poslancov Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky zatiaľ charakterizuje ako
zástupcov občanov vykonávajúcich svoj mandát
osobne podľa
svojho
svedomia a presvedčenia, pričom nie sú
viazaní žiad-
nymi
príkazmi. Zámer vlády vyjadrený v jej
programe je kon-
cepciou
straníckeho mandátu vyžadujúcou
príslušnú zmenu ús-
tavy.
Vláda ďalej na strane 69 vyjadruje svoju
podporu parla-
mentnej forme
demokracie. Je to
potešujúce, pretože pán
predseda
vlády v závere minulého roka o tejto veci nehovoril
ešte
tak jednoznačne, keď podľa tlače doslovne povedal, že
"ak
nebude chuť a ochota správať sa podľa ústavy, ozaj treba
mať
pripravené varianty iného ústavného riešenia". Programo-
vé
vyhlásenie však varianty iného ústavného riešenia nede-
klaruje,
takže vláda zrejme spomínanú ochotu a
chuť napokon
predsa
našla, čo možno hodnotiť iba pozitívne.
Všeobecné zámery, ktoré vláda uvádza v oblasti súdnic-
tva,
sú nepochybne kontinuitou s prestavbou
tejto nesmierne
významnej
moci v štáte. Obidva zákony, ktoré sa v súvislosti
so
súdnictvom vo vyhlásení uvádzajú, sú potrebné
a sme pri-
pravení
spolupracovať na ich príprave.
Vážené dámy, vážení páni, doterajšie
pôsobenie vlády,
koalície,
ktorá ju vytvorila, ako aj samotný text
programo-
vého vyhlásenia nám poskytuje, podľa môjho
názoru, vcelku
dostatočne zreteľný obraz o tom, aký charakter moci bude
vláda
na Slovensku uplatňovať. Môžeme dlho diskutovať o jed-
notlivostiach, o konkrétnych ustanoveniach textu programu.
Na
mnohé z nich máme rozličné názory,
mnohé však môžu pod-
poriť azda aj
všetci poslanci parlamentu. Vo
všeobecnosti
a
vcelku sa nám však dnes predstavila vláda, ktorá si je ve-
domá
svojej moci, vláda, ktorá je rozhodnutá hľadať prevodo-
vé
mechanizmy umožňujúce jej vnikať do
všetkých sfér života
spoločnosti,
vláda, ktorá veľmi pragmaticky vyhľadáva dohodu
iba do takej
miery, ktorá jej zabezpečí jej existenciu.
Orientuje
krajinu na kroky, ktoré by jej mali
priniesť úži-
tok v pomerne
krátkom čase. Nehľadá
hlbšie korene našich
problémov.
Zatvára oči pred historickou reflexiou, ktorá ne-
vyhnutne
musí obsahovať i fakt, že naša krajina
bola na de-
saťročia
komunistického režimu odtrhnutá od žíl životodarnej
sústavy
európskej kultúry a že predovšetkým k
tejto kultúre
sa
treba vrátiť. Nestačí iba ekonomické know how.
Vážená Národná rada, na Slovensku sa
vykryštalizovali
dve
koncepcie moci - autoritatívna, taká, ktorá sa svoje zá-
mery
rozhodne presadiť bez ohľadu na iné
názory, a kooperu-
júca,
spolupracujúca, hľadajúca čo najširšiu
dohodu spoloč-
nosti.
Pri hlasovaní o dôvere tejto vláde je dobré mať na
mysli
tú koncepciu moci, ktorú ona
predstavuje. Ktorýsi po-
slanec
terajšej vládnej koalície na minulej schôdzi požiadal
o
ukončenie diskusie, pretože, ako sa
vyjadril, koalícia si
aj
tak schváli čo chce. Ak má byť toto krédom moci pre budú-
ce
obdobie, v takom prípade sa rád
pripojím k predvianočným
slovám
našej kolegyne a spolu s ňou vyjadrím
vrúcnu prosbu:
Daj
Boh šťastia tejto zemi!
Ďakujem.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Dovolím si pánu poslancovi Šimkovi zacitovať
článok
113 ústavy, na ktorý sa odvoláva, ktorý hovorí, že
vláda
je povinná do 30 dní po svojom vymenovaní predstúpiť
pred
Národnú radu Slovenskej republiky, predložiť jej svoj
program
a požiadať ju o vyslovenie dôvery. Vláda to do 30
dní
urobila a povinnosťou Národnej
rady podľa § 84 rokova-
cieho
poriadku je: "Po vymenovaní vlády Slovenskej republiky
zaradí
predsedníctvo" - teraz predseda
Národnej rady - "na
program
najbližšej schôdze Národnej rady Slovenskej republi-
ky Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a jej
žiadosť
o vyslovenie dôvery." Tým bol naplnený zákon abso-
lútne,
vláda neporušila nič a rozhodla Národná rada.
Pokiaľ ide o otázku zákona, platenia či
neplatenia lie-
kov,
dovoľujem si vás, pán poslanec,
upozorniť na jedno, že
Ústavný
súd rozhodol pred niekoľkými mesiacmi o tom, že zru-
šil
vyhlášku vlády, pretože tam musí byť zákon. Vláda, mi-
nisterstvo
zdravotníctva dávno mohlo takýto návrh zákona dať
Národnej
rade a bola by ho schválila. Pokiaľ ide o to, či sa
platí
alebo neplatí, dovolím si do pozornosti zacitovať člá-
nok 40 ústavy,
ktorý hovorí: "Každý
má právo na ochranu
zdravia.
Na základe zdravotného poistenia majú občania právo
na
bezplatnú zdravotnú starostlivosť
a na zdravotnícke po-
môcky
za podmienok, ktoré ustanoví
zákon." Takže, skúsme to
vykladať, ale nechcem, aby som neprejudikoval
rozhodnutie
Najvyššieho súdu. Zákon
nebol, čiže neboli stanovené
pod-
mienky,
to znamená, že ostali podmienky, ako
boli pred sta-
noveným
zákonom. Len toľko som chcel povedať.
Prosím, pán minister.
Minister zdravotníctva
SR Ľ. Javorský:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážená vláda,
poslankyne, poslanci,
pán doktor Šimko veľmi správne poznamenal,
že 29. de-
cembra
bol publikovaný v Zbierke zákonov výrok Ústavného sú-
du
zo 6. októbra 1994 o liečebnom poriadku. Ale v čase vyda-
nia nálezu
Ústavného súdu bol
už platný zákon
číslo
273/1994
Z. z. o zdravotnom poistení, prijatý 25. augusta
1994
Národnou radou, ktorý tiež upravuje
rozsah zdravotného
poistenia.
Nie je tu teda upravený rozsah poskytovania zdra-
votného poistenia.
Nebol tiež braný do úvahy zákon číslo
277/1994 Z. z.
o zdravotnej starostlivosti,
ktorý takisto
upravuje,
že sa zdravotná starostlivosť poskytuje na základe
zdravotného
poistenia.
Už od 6. októbra bolo známe, že treba
pracovať na novom
liečebnom
poriadku. My sme nastúpili 13. decembra a od 16.
decembra skutočne sme začali na tomto
liečebnom poriadku
pracovať,
aby sme ho dali do právnej formy. Zákon Národnej
rady
číslo 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti rozli-
šuje
v § 5 poskytovanie zdravotnej
starostlivosti za úhradu
a
zdravotnú starostlivosť poskytovanú bezplatne. Odsek písm.
a/
citovaného paragrafu uvádza, že zdravotná starostlivosť
sa
poskytuje osobám bezplatne na základe
povinného zdravot-
ného
poistenia s odvolávkou na liečebný poriadok.
Nález Ús-
tavného
súdu číslo 8/1994 napáda právnu formu liečebného po-
riadku,
že liečebný poriadok mal byť vydaný formou zákona
a
nie nariadením vlády a vôbec
nespochybňuje rozlišovanie
zdravotnej
starostlivosti bezplatne a za úhradu.
Toho času sa finišuje na príprave nového zákona o lie-
čebnom
poriadku, ktorý už reaguje i na zákon
273/1994 Z. z.
o
zdravotnom poistení, financovaní
zdravotného poistenia,
o
zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a
o zriaďovaní
rezortných
odvetvových a podnikových a občianskych
poisťov-
ní.
Návrh zákona už prešiel medzirezortným
pripomienkovaním
a
na budúci týždeň by mal byť prerokovaný v legislatívnej
rade.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán minister. Faktická poznámka
- pán poslanec
Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Ak dovolíte, tiež by som chcel zareagovať
na vystúpenie
pána
poslanca Šimka. Pán poslanec Šimko ako
mnohí iní, opä-
tovne
našli právny kapric v tom smere, že
programové vyhlá-
senie
nebolo predložené resp. prerokované včas, teda v trid-
saťdňovej
lehote. Dovolím si dať do pozornosti pána poslanca
Šimka
stenografický záznam o 29. schôdzi
Národnej rady Slo-
venskej
republiky, z ktorého okrem iného vyplýva, že vláda
pána
Moravčíka bola menovaná 10. marca 1994...
/Hlas z pléna, že 16. marca./
Poslanec P. Brňák:
Šestnásteho? Takže beriem späť. Je tam
asi preklep.
A v súvislosti so sľubmi, o ktorých hovoril pán posla-
nec
Šimko, dovolím si odcitovať tiež vtedajšie jeho vystúpe-
nie
počas tejto schôdze - citujem: "Áno budeme pokračovať vo
všetkom
dobrom, čo minulá vláda pripravila a
nielen čo pri-
pravila
minulá vláda, ale čo pripravilo
množstvo kvalifiko-
vaných
a pracovitých úradníkov tejto vlády,
ktorí pracovali
aj
na úseku legislatívy. V tomto zmysle toto množstvo pra-
covníkov pripravilo aj množstvo návrhov zákonov,
ktoré si
bývala
vláda predsavzala, že ich presadí v Národnej rade.
Jedným
z takýchto zákonov bol aj zákon o
zamedzení stretu
záujmov.
Problémom tohoto zákona nebola jeho príprava, ale
presadenie
v Národnej rade. Táto vláda si dáva za
úlohu ako
jednu
zo svojich ťažiskových úloh, že tento zákon Národnej
rade
naozaj predloží v paragrafovanom znení a presadí ho.
Vaša
vláda to, pani poslankyňa, za dva roky
neurobila." Ko-
niec
citátu. A dovolím si dodať, že ani vaša
vláda, pán po-
slanec Šimko,
nedokázala počas svojho obdobia zabezpečiť
a
presadiť tento návrh zákona.
Na
záver svojho vystúpenia
alebo tejto faktickej po-
známky
si dovolím polemizovať s jeho názorom v tej súvis-
losti,
kde vyjadril obavu o možnosť skoršieho ukončenia roz-
pravy
poslancami koalície. Pomôžem si
opätovne touto steno-
grafickou
správou o 29. schôdzi Národnej rady Slovenskej re-
publiky,
na ktorej sa rokovalo o programovom vyhlásení vlády
pána
Moravčíka. Bol to práve pán poslanec Šimko, poslanec
Kresťanskodemkratického hnutia, ktorý najskôr po neslušnej
urážke
všetkých poslancov vtedajšej opozície navrhol ukonče-
nie
rozpravy k tak závažnému dokumentu, ako je programové
vyhlásenie
vlády, a to, podotýkam, bolo prihlásených 40 reč-
níkov
do rozpravy a v tom čase, keď toto
navrhol, vystúpili
4
poslanci vtedajšej koalície, 8 členovia
vlády a len 9 po-
slanci
opozície.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Hofbauer - faktická
poznámka.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán kolega Šimko, keď vy prehovoríte
o Slovenskej re-
publike,
tak to vždy má charakter a tón nekrológu. Osobne sa
tomu
nedivím, pretože počujúc vaše
vystúpenie vo federálnom
parlamente
pri príležitosti prijatia zákona o zániku federá-
cie,
keď ste sa vyjadrili, že ide o niečo podobné ako rozpad
rímskej
ríše, chápem, že žijete v štáte, ktorý ste nechceli,
nechcete
a chcieť nebudete. Boh vás trpí, musíme
vás trpieť
aj
my.
Ešte
by som sa rád dotkol jednej vety, ktorú nám tu
systematicky
podsúvate. Je to lustračný zákon. Prosím vás,
mali
ste na to čas trištvrte roka - buď ho zrušiť, buď ho
uviesť
do života. Vaša vláda nespravila ani
jedno, ani dru-
hé,
tak nezametajte vašu špinu pod náš koberec.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Hrnko.
Poslanec A. Hrnko:
Vážený pán predseda, hlboko si vážim
vaše právne zna-
losti, ale
podľa môjho skromného
názoru, keď vediete
schôdzu,
mali by ste ju viesť, ale nie komentovať. Ak chcete
komentovať,
keby ste odovzdali vedenie schôdze.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážený pán poslanec Hrnko, naproti vám vôbec
si nevážim
vás
a chcem povedať, že som to komentovať
musel, pretože tu
bolo
povedané, že bola porušená ústava a ústavu by potom po-
rušila
Národná rada. Preto som musel komentovať, že to nie
je
tak. Ďakujem.
Pán poslanec Tkáč.
Poslanec V. Tkáč:
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
chcel
by som potvrdiť slová predsedajúceho tejto
schôdze. Pán
poslanec Šimko tu
blahosklonne novej vláde
uznal
vianočné sviatky a novoročné sviatky.
Chcem vás ubez-
pečiť,
že v čase vianočných a novoročných sviatkov táto vlá-
da tvrdo pracovala. A na rozdiel od predchodcov, bývalej
vlády,
ktorí viac boli v zahraničí než robili, to, čo sme
mali
do marca rozbehnuté my, sme už
pracovali aj na ďalších
koncepčných
záležitostiach.
Chcel by
som vám odporučiť ešte jednu
skutočnosť, že
poradcovia,
ktorí vám pripravovali toto vystúpenie,
by mali
byť
viac v knižniciach, študovať, pretože
to, čo ste tvrdi-
li, je nepravdivé vo viacerých smeroch.
Poviem konkrétny
príklad.
Spomínali ste problematiku nadácií
neštátnych sub-
jektov,
že v tomto texte to nie je. To je nepravda. Keď si
zoberieme
koncepciu transformácie sociálnej
sféry, tam sme
mali koncepčné riešenia, aj komplexné riešenie vstupu ne-
štátnych
subjektov do sociálnej oblasti. Moravčíkova vláda
v
programovom vyhlásení - budem citovať
presne a na rozdiel
od
niektorých poslancov časti opozície, nie všetkých, my sme
nečítali
programové vyhlásenie s nenávisťou,
hnusom a odpo-
rom,
aby sme tam našli len zlo, ale hľadali sme fakty, argu-
menty,
proti ktorým sme aj vystupovali a tak
ho aj hodnotí-
me
- Moravčíkova vláda mala v programovom vyhlásení - tam
ste
boli podpredsedom - formuláciu "postupne budeme zavádzať
vstup
neštátnych subjektov".
Viete, čo ste zaviedli za ten čas? Nič,
to je to slušné
slovo.
Ak si zoberiete programové vyhlásenie, tam sa hovorí,
že
urýchlime komplexné a koncepčné riešenie vstupu neštát-
nych
subjektov do sociálnej sféry - ich razantný vstup. Tak-
že,
ak si zoberiem koncepciu transformácie
programového vy-
hlásenia
vašej vlády, ktorú ste reprezentovali, a toto prog-
ramové
vyhlásenie, občania musia jasné argumenty pochopiť,
akceptovať,
že ste nemali pravdu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Lauko bol prihlásený s faktickou
poznámkou.
Poslanec P. Lauko:
Pán predseda, chcem doplniť vaše vyjadrenie k tomu, čo
ste
povedali, že predchádzajúca vláda mala
šancu alebo mož-
nosť
prijať zákon o liečebnom poriadku - asi v tomto zmysle.
Mal
ho aj parlament v predchádzajúcom volebnom období pri
prerokovávaní
zákona o Národnej poisťovni.
Určite si na to
pamätáte,
bolo to na konci roku 1993, a vtedy skupina po-
slancov
koalície mohla prejaviť svoje
odhodlanie alebo vôľu
spolupracovať
aj s opozíciou na rozumných veciach,
pretože,
keď
si zoberiete záznam, tak z mnohých návrhov, ktoré som
vtedy
predniesol ako poslanec, bol jeden prijať liečebný po-
riadok
vo forme zákona. Bohužiaľ, tento môj
pozmeňovací ná-
vrh
nebol prijatý.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Nebudem odpovedať na všetky poznámky,
ktoré tu odzneli.
Považujem
to za známku toho, že vystúpenie je zaujímavé, keď
vzbudí
ďalšiu diskusiu. Chcel by som iba povedať pánu po-
slancovi
Brňákovi, že pri prerokúvaní
programového vyhláse-
nia
vlády Jozefa Moravčíka nemohol žiaden poslanec Šimko na-
vrhnúť ukončenie
rozpravy, pretože žiaden poslanec Šimko
vtedy
v tomto parlamente nesedel.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nepovedal.
Poslanec I. Šimko:
Povedal. Ja si väčšinou svoje meno
všimnem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Šimko, pán poslanec Brňák
hovorí, že pove-
dal
"Pán poslanec Šimko, niekto z KDH", takže vás oslovil.
Poslanec I. Šimko:
V poriadku, len upozorňujem, že som v
tom čase nebol
poslancom,
takže návrh na ukončenie rozpravy som nemohol dať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Hlási sa pán poslanec Javorský,
neviem, koho
zapne
technika, lebo predtým bol pán poslanec
Ftáčnik. Pro-
sím,
zapnite najskôr pána poslanca Ftáčnika.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predseda,
nechcem sa miešať do interpretačného sporu ohľadne ús-
tavy,
ale nie je vašou povinnosťou reagovať
na výklad ústa-
vy.
Na to máme iné orgány. Myslím si,
že to nie je v tejto
chvíli
dôležité, lebo by sme sa tu o
tom zbytočne hádali.
Faktom
je, že sme dostali do 30 dní text programového vyhlá-
senia
a o dôveru vláda požiadala dnes.
Možno, že to niekto
chápe,
že požiadala jedenásteho, ale
zbytočne sa o tom ne-
sporme.
Nechcem o tom hovoriť, lebo ľudia aj tak mávnu rukou
a
povedia, že ich to nezaujíma.
To, čo
ich zaujíma, je to, čo
nepovedal pán minister
zdravotníctva.
Ten povedal, že sa pracuje na zákone, ktorý
uvedie
do súladu právny stav a výrok Ústavného súdu, teda
zákon
o liečebnom poriadku - nazvem to veľmi
voľne, neviem,
ako
sa ten zákon bude volať. Ale to, o čom
tu hovoril práv-
nik,
a mohli by hovoriť aj ďalší právnici, je to, čo sa sta-
ne
dovtedy, pán minister. Najbližšia
schôdza podľa všetkého
je
plánovaná na 8. 3. Verím, že koalícia bude natoľko šikov-
ná, že
zvolá mimoriadnu schôdzu
k tomuto - pokiaľ viem
-
rozsahom obrovskému zákonu. Ale čo má byť dovtedy? Majú
občania
platiť za lieky, alebo nemajú?
O tom je ten spor, a to by tu mal ktosi jasne povedať,
pretože
všetkým nám je jasné, že ten zákon to zase uvedie do
právneho
stavu, ale dnešný právny stav podľa všetkých ostat-
ných
je taký - podľa ministerstva možno nie -, že sa za lie-
ky neplatí. To
povedal Ústavný súd svojím
nálezom. Plne
s
vami súhlasím, že mal byť spracovaný
zákon. Od 6. októbra
malo
ministerstvo zdravotníctva pracovať na tejto norme, aby
to
parlament v decembri mohol urobiť.
Nestalo sa, môžeme to
kritizovať, ale
nezmeníme tým právny
stav. Právny stav
-
o tom tu hovoril právnik - podľa
všetkého je taký, že ná-
lez
Ústavného súdu platí a akékoľvek vaše
výklady sú irele-
vantné.
Mali by ste to teda nahlas povedať.
Preto som navr-
hoval
bod otázky a interpelácie, lebo som sa to chcel opýtať
tam,
na príslušnom mieste, na aktuálnu vec, ktorá ľudí za-
ujíma,
teda ako to je s platením za lieky.
Myslím si, že by
ste
to tu mali povedať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nechcem komentovať, pán poslanec Ftáčnik,
len toľko, že
čítal
som článok 40 ústavy a tam je to povedané jednoznačne.
Povedal
som aj to, že nechcem prejudikovať rozhodnutie Ús-
tavného súdu,
ale podľa vyjadrenia
Ústavného súdu nikto
z
Ústavného súdu nepovedal, že za lieky
sa neplatí. Ústavný
súd
len zrušil rozhodnutie vlády resp. ministerstva zdravot-
níctva
a podľa článku 40 sa za lieky platí. Pozrite sa do
ústavy,
teraz som to citoval.
Ďakujem. Pán poslanec Javorský.
Poslanec F. Javorský:
Vážený pán predseda,
verím, že ani mojím vystúpením sa
nevyrieši spor, či
bola porušená ústava alebo nie, ale podľa toho, ako
ste
všetci
reagovali - z jednej i z druhej strany,
chcel by som
k
tomu povedať niekoľko slov. Chcel som si to
ujasniť, či
naozaj
termín "predstúpiť pred
parlament" je totožný s ter-
mínom "doručiť" alebo
"predložiť". Pani podpredsedníčka
Tóthová
v našom výbore mi odpovedala neuspokojivo a tvrdila,
že
je to prakticky významovo jedno. Predsa
len by som chcel
priniesť
trošičku svetla do tohoto sporu, a to
tým, že by
som
autorov alebo tých, ktorí toto tvrdia,
odkázal na slov-
ník
slovenského jazyka, kde termín
"predstúpiť" znamená po-
staviť
sa pred niekoho, pred niečo.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, beriem si faktickú poznámku. Citoval som
§
84 rokovacieho poriadku. Prosím, keby
ste si ho pozreli.
Ústava
hovorí... - ja konám podľa ústavy a podľa rokovacieho
poriadku.
Ale nehovorme o tom, nemá to význam. Dohodli sme
sa,
rokujeme o vládnom programe.
Poslanec F. Javorský:
Dodal by
som toľko, že treba navrhnúť
zmenu slovníka
slovenského
jazyka v tomto bode.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Faktická poznámka - pán poslanec Hrnko.
Poslanec A. Hrnko:
Nechcem už zdržiavať, ale bol by som rád,
pán predseda,
keby
ste citovali vždy presne, čo bolo povedané. Nepovedal
som,
že si vážim vás, ale že si vážim vaše znalosti, a to je
rozdiel.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Neviem, čo povedal. Pán poslanec Kováč
Roman.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predseda,
dovoľte, aby som zareagoval na vystúpenie
pána poslanca
Tkáča. Mňa udivuje, že hovorí o neziskových
organizáciách
iba
v sociálnej sfére, ako keby tieto organizácie pôsobili
len tam. K
tejto problematike chcem
vystúpiť v rozprave,
pretože skutočne, vládny program, žiaľ, s
výnimkou práve
tejto
oblasti, ktorú spomína pán docent Tkáč,
nespomína ni-
kde
tretí sektor.
Rozhodne neziskové organizácie existujú v oblasti kul-
túry,
v oblasti vzdelávania, v oblasti zdravotníctva a mohol
by
som citovať množstvo ďalších oblastí. Skutočne - a to som
chcel
pri ďalšom rokovaní zdôrazniť, jedine v kapitole o so-
ciálnych
veciach je spomínaný razantný nástup neštátnych or-
ganizácií
do sociálnej starostlivosti.
Všetka úcta, že ste
si
na to spomenuli, ale neziskový sektor je širší, to nie je
len
sociálna oblasť.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Šagát.
Poslanec T. Šagát:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
dovoľte v obecnej rovine niekoľko slov k
liečebnému po-
riadku.
Nariadením vlády a vyhláškou ministerstva zdravot-
níctva
číslo 221 bol uvedený liečebný poriadok
k 1. októbru
1993.
Stalo sa tak napriek tomu, že to bolo v
rozpore s ná-
zorom
tripartity, teda sociálnych partnerov, ale aj legisla-
tívnej
rady vlády. Na ministerstve zdravotníctva je dokumen-
tácia
poradcov z odboru legislatívy - jeden
z nich tu sedí
a
je poslancom, nebudem ho menovať,
nie je to podstatné,
ktorí
argumentovali, že je to možné urobiť iba nariadením
vlády.
Takto vznikla kolízia, ktorú treba riešiť a riešiť ju
treba
vo vecnej rovine.
Ústavný súd rozhodol, 6. októbra to bolo skutočne zná-
me,
a začali práce na príprave liečebného poriadku. Pokiaľ
bude
pán minister Javorský korektný partner, potvrdí, že pri
odchode,
to znamená 13. decembra bol expedovaný liečebný po-
riadok
na medzirezortné pripomienkovanie. Pokiaľ vieme ako
prebieha celý legislatívny proces, najskôr ho
bolo možné
predložiť
v januári. Vzhľadom na závažnosť celého problému
skutočne
by sme tak mali urobiť čo najskôr. My sme kvantifi-
kovali
aj to, čo by to znamenalo pre štátny rozpočet.
Pravdepodobne vás bude zaujímať, vážení páni poslanci,
poslankyne,
koľko sme zaplatili za lieky v minulom roku, te-
da
občania. Za prvý polrok boli vydané
na lieky 2 miliardy
korún
a bolo realizovaných 20 miliónov receptov, z toho 96 %
zaplatila poisťovňa a asi 5,6 % zaplatili občania. To zna-
mená,
že zo 100 korún občan zaplatil za lieky asi 6 korún.
Za
týchto okolností možno predpokladať,
že jeden mesiac by
mali
byť lieky zadarmo, taký výklad podali
legislatívci po-
kiaľ
som bol na ministerstve zdravotníctva,
a pokiaľ by sme
sa
veľmi pousilovali, tak január 1995 by bol dostatočný na
to,
aby sa toto dalo do súladu s ústavou.
Upozorňujem ale na jednu veľmi vážnu vec, i keď sa to
netýka
priamo programového vyhlásenia. Ak
chceme robiť lie-
kovú
politiku tak, ako je správne
naformulovaná v programe,
to
je jedna časť, s ktorou súhlasím, liečebný poriadok vo
forme zákona,
ktorý bude obsahovať kategorizáciu liečiv,
treba
obnovovať každý polrok, aby reagoval na ceny liekov
a
na kvalitu liekov, ktoré sú
dostupné. A lieková politika
by
mala garantovať občanovi dostupnosť najkvalitnejších lie-
kov,
samozrejme, aj cenove dostupných
pre ekonomiku. Ak to
budeme
robiť cestou zákona, je to cesta veľmi zdĺhavá, nebu-
de
to pružné a nebude to dobré pre liekovú politiku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, máte ešte 20 sekúnd.
Poslanec T. Šagát:
Ďakujem za upozornenie. Nemyslel som, že budem hovoriť
viac.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Tkáč.
Poslanec V. Tkáč:
Ak dovolíte, ešte by som chcel
reagovať na vystúpenie
pána
poslanca Javorského, pretože sme často svedkami poli-
tickej
interpretačnej hry o ústavu. Táto interpretačná vý-
kladová
hra o Ústavu Slovenskej republiky sa
často zneužíva
aj
v masmédiách. Znovu by som radil mnohým
tým, ktorí takto
pracujú,
aby si posedeli v knižniciach, alebo dali si nejaké
kurzy
práva, pretože sa dezorientuje verejnosť.
Pokiaľ ide o problematiku "predstúpiť" a metódu, ktorú
ste
použili, tá sa učí v podstate na prvých seminároch na
právnickej fakulte v
oblasti teórie práva. Existujú
rôzne
formy
výkladu práva. Vy ste použili tzv. jazykovú formu ale-
bo sémantickú metódu prostredníctvom výkladu
pojmu. Okrem
toho,
vďaka Bohu, je ešte aj metóda
logická, kde sa aj lo-
gicky
vykladajú jednotlivé sémantické pojmy,
pretože jazyk,
ako
vieme, je nedokonalý. Logický výklad v tomto smere je
jednoznačný v tom,
že tu treba skutočne vidieť, a to pán
predsedajúci
uviedol, väzbu ústavy spolu so zákonom
o roko-
vacom
poriadku.
V
tomto zmysle znamená, a platí to
aj pre iné formy
práva a právne
odvetvia, pokiaľ ide o doručovanie písom-
ností.
Poznáme tzv. termín dať sa do dispozičnej sféry adre-
sáta,
či už ide o doručovanie písomností, dostaviť sa pred
nejaký
orgán a podobne. V tomto prípade otázku
predstúpenia
a
požiadania o dôveru a predloženia
programového vyhlásenia
táto
vláda splnila v ústavnom termíne, do 30
dní ho dala do
dispozície
Národnej rade. Ďalší postup Národnej rady v tomto
smere
už upravuje rokovací poriadok, ktorý
nie je dokonalý,
ale
platí.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Niekto vás vypol, ale myslím, že ste už
aj skončili.
Poslanec V. Tkáč:
Ďakujem vám za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Skončili sme s faktickými poznámkami.
Ďalej vystúpi pán
poslanec
Duka-Zólyomi, pripraví sa pán poslanec Moric.
Poslanec Á.
Duka-Zólyomi:
Vážená pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážená vláda Slovenskej republiky,
vážený premiér,
programové vyhlásenie je veľmi závažný dokument, ktorý
by
mal odzrkadliť nielen programové ciele jednotlivých strán
vládnej
koalície, ale aj také predstavy a konkrétne úlohy
rozvoja
tejto republiky, ktoré sú vyjadrením túžby a snáh
väčšiny
obyvateľov, poťažne občanov, ktorí chcú
byť produk-
tívni
v prospech štátu, ale súčasne chcú mať aj pocit istoty
a
sociálnej spokojnosti. Jeho
poslaním je determinovať
politicko-spoločenský
a hospodársky vývoj Slovenskej repub-
liky
v nastávajúcom volebnom období. Síce
pre vládnu koalí-
ciu
to znamená jedinečnú možnosť
transformácie svojich cie-
ľov
a predstáv do každodenného života, ale súčasne pri danom
politicko-hospodárskom
stave Slovenskej republiky je to aj
ťažké
bremeno, veľká zodpovednosť. A pri tom všetkom musí
byť
v rámci ústavnosti s dodržiavaním
všetkých platných zá-
konov,
zákonných noriem a základných princípov a pravidiel
demokracie.
Vážená Národná rada, napriek odznelým
vysvetleniam mi
dovoľte,
aby som tlmočil náš nesúhlas s postupom predloženia
programového
vyhlásenia vlády Národnej rade Slovenskej re-
publiky,
ktorým bola porušená Ústava Slovenskej republiky,
a
to článok 113. Považujeme za veľmi zvláštnu a špecifickú
interpretáciu,
že akt odovzdania dokumentu do rúk pána pred-
sedu
Národnej rady je to, čo požaduje ústava. Právnym nedos-
tatkom
je, že neexistujú mechanizmy
sankcií pre tento prí-
pad.
K predchádzajúcemu vyhláseniu pána predsedu chcem len
podotknúť, že zákon
číslo 44, čiže rokovací poriadok, je
nižšej
právnej sily ako Ústava Slovenskej republiky.
Programové vyhlásenie koaličnej vlády
sľubuje nesmierne
veľa,
najmä hospodársko-ekonomická kapitola
je veľmi ambi-
ciózna.
Sľubné sú plánované makroekonomické ukazovatele, ich
naznačený vývoj
vsugeruje maximálnu pružnosť. Predložený
program
obsahuje sympatické ciele, ale zdá sa,
že sú to len
populistické
sľuby. Sú málo konkrétne a nejasné.
Nejasné sú
najmä
spôsoby ako ich dosiahnuť. Nedostatočná je analýza sú-
časnej situácie.
Napríklad nedáva jednoznačnú odpoveď na
otázku
ako a kedy sa zmení, resp. zlepší sociálne postavenie
občanov,
konkrétne, akým spôsobom sa má znižovať miera neza-
mestnanosti
a ako sa budú vytvárať potrebné
pracovné príle-
žitosti.
Program obsahuje veľa protirečení. O
jednom sa zmienim.
Vieme, že veľmi
dôležitou úlohou v procese
demokratizácie
a
budovania právneho štátu je rozšírenie
a upevnenie kompe-
tencie samospráv.
Program sa odvoláva
a Európsku chartu
miestnych
samospráv. V duchu tejto charty mieni
vláda budo-
vať
systém samospráv Slovenskej
republiky. Ale prečo potom
vláda
nedeklaruje ochotu čo najrýchlejšie
pristúpiť k tejto
charte?
Záväzné osvojenie si jej téz by
bolo na osoh celej
republiky.
Súčasne by som sa chcel zmieniť o druhom veľmi dôleži-
tom
medzinárodnom dokumente, o Európskej charte regionálnych
alebo menšinových
jazykov, o ktorej
nie je ani zmienky
v
predloženom materiáli, avšak vieme, že ešte predchádzajúca
vláda
pána Mečiara sľúbila, že urobí analýzu možnosti pri-
stúpenia
Slovenskej republiky k tejto charte.
V prvej kapitole predloženého programu
vláda Slovenskej
republiky
konštatuje, že v oblasti zahraničnej politiky jed-
noznačne
chce zachovať kontinuitu jej smerovania s definova-
ným
cieľom integrácie do európskych a
transatlantických po-
litických,
bezpečnostných a ekonomických štruktúr.
Akcepto-
vanie
a osvojenie si spomínaných dokumentov
by malo byť or-
ganickou
súčasťou takéhoto procesu.
V ďalšom sa zmienim o koncepcii, obsahu a skladbe tých
kapitol, ktoré sa
nás, príslušníkov národnostných menšín
veľmi
citlivo dotýkajú. Je to kapitola kultúry, kapitola ná-
rodnostnej
politiky a vzťahov k cirkvám, kapitola
školstva,
vzdelávania,
vedy, športu a mládeže a čiastočne aj
kapitola
zahraničnej
politiky. Ciele a plány v týchto
oblastiach od-
zrkadľujú
prevažne národný program Slovenskej národnej stra-
ny
a Matice slovenskej a občiansky princíp
sa stráca niekde
v
pozadí. Prekvapuje nás, že najsilnejšie vládne hnutie dáva
taký
neúmerne široký priestor uplatneniu
predstavám svojich
koaličných
partnerov. Ciele a plány sú skoncipované na jasne
deklarovanom
národnom, presnejšie národno-štátnom
princípe.
Všade
sa zdôrazňujú národné záujmy, akoby Slovenská republi-
ka
nebola štátom aj občanov inej
národnosti ako slovenskej.
V
popredí sú národné záujmy, ktoré determinujú stupeň voľ-
nosti
pre príslušníkov menšín. Pre nich zostáva len to, čo
takýto
národný program dovolí. Čiže, nevychádza zo záujmov
občanov
bez rozdielu na národnosť. Všeobecne ľudské práva sú
iné
pre jednu skupinu národného
spoločenstva, ako pre druhé
skupiny.
Vieme, že vládna politika odmieta,
odsudzuje kolektívne
práva
menšín, ale tento program deklaruje výsostné kolektív-
ne
práva väčšinového národa a pre príslušníkov národnostných
menšín
platia len všeobecné, presnejšie citujem "individuál-
ne
práva občanov" - pozri strana 61.
Takto nemá ani filozo-
fické
opodstatnenie negovať toto právo pre
iné komunity. Na
podloženie
predchádzajúcej úvahy by som vymenoval niektoré
konkrétnosti.
Na uskutočňovanie národných záujmov štátotvor-
ného národa sa
plánuje zákon pre ochranu štátneho jazyka
-
strana 57. Proti komu a čomu sa má uplatňovať takýto zá-
kon?
Cieľom je obmedzenie oprávnených záujmov a práv prí-
slušníkov národnostných menšín používať vlastný materinský
jazyk?
Veď osvojenie si štátneho jazyka je v
záujme každého
občana.
A na druhej strane je to individuálne
právo každého
človeka.
Programové vyhlásenie vlády zavádza
nový pojem "obec
s
jazykovo zmiešaným obyvateľstvom".
Akoby bol len rozdiel
v
jazyku a nie aj v iných národných charakteristikách, ktoré
sú
rozhodujúce parametre identity daného národného spolo-
čenstva.
Toto označenie je rovnakým nezmyslom
ako pojem ná-
rodnostne
zmiešané oblasti.
Plánuje sa vypracovanie noriem pre podporu menšinových
kultúr,
ktorá sa má odvíjať od národných
záujmov Slovenskej
republiky
a bude podmienená občianskou lojalitou
príslušní-
kov
národnostných menšín - strana 61. Čo je to lojalita? Ta-
kýto
pojem v demokratickej resp. občianskej
spoločnosti ne-
existuje.
Existujú len práva a povinnosti občanov. Na strane
61
sa konštatuje, že bohoslužby v obciach, kde žijú prísluš-
níci
národnostnej menšiny, sa budú
konať v štátnom jazyku.
Stratilo
sa asi slovíčko "aj". Veď je
to proti elementárnym
ľudským
právam, proti základným kresťanským
princípom a sú-
časne je aj
zasahovaním do suverenity cirkví. Na druhej
strane
- na strane 62 sa popri tom deklaruje, že vláda učiní
všetko,
aby príslušníci slovenskej menšiny v
susedných štá-
toch
mohli navštevovať náboženské obrady v
slovenskom jazy-
ku.
Podľa programového vyhlásenia vláda mieni na územiach,
kde
žijú príslušníci národnostných menšín
zavedením dvojja-
zyčného
alternatívneho vyučovania vytvárať podmienky osvoje-
nia
si štátneho jazyka. Už viackrát sme sa vyslovili proti
zavedeniu
alternatívneho vyučovania. Je to najlepšia cesta
plánovanej asimilácie. Svojimi podpismi na
petičných hár-
koch,
ktoré boli odovzdané predsedovi
Národnej rady Sloven-
skej
republiky, viac ako 46 tisíc rodičov sa vyslovilo proti
takému násilnému
zásahu súčasného systému
národnostného
školstva. Dokonca
aj Učiteľské fórum
Slovenska spolu so
Zväzom maďarských pedagógov na Slovensku nedávno odsúdili
zavedenie tejto
formy vyučovania ako nedemokratické. Nie
takto,
ale skvalitnením výuky slovenského jazyka na národ-
nostných
školách treba stav zlepšiť.
S veľkými obavami berieme na vedomie, že vláda plánuje
zorganizovať
útvary a zväzky domobrany a legislatívne pri-
praviť
konštituovanie činnosti civilných bezpečnostných slu-
žieb. Vychádzajúc
z obrannej doktríny
a z konštatovania
v
kapitole zahraničnej politiky tohoto
materiálu môžeme vy-
hlásiť, že
Slovenská republika nemá žiadneho vonkajšieho
nepriateľa.
Z toho vyplýva, že spomínané útvary môžu byť vy-
užívané
len proti vnútornému nepriateľovi. Ale
proti akému?
Vláda
snáď v budúcnosti počíta s vnútornými nepokojmi a kon-
fliktmi
v tomto štáte?
Vážená Národná rada, v takomto tóne,
presnejšie v zá-
vislosti
od národných záujmov sa majú riešiť problémy, práv-
ne
postavenie národnostných menšín. Čiže apriori
sa odmieta
uplatnenie elementárneho ľudského práva a
práva slobody
príslušníkov
národnostných menšín rozhodovať o veciach, kto-
ré
sa ich bezprostredne dotýkajú, najmä v oblasti zachovania
a
rozvíjania svojej identity. V uvedených
súvislostiach po-
tom vyznieva paradoxne, že vláda
mieni zabezpečiť vysokú
úroveň
ochrany oprávnených záujmov a práv príslušníkov ná-
rodnostných
menšín v Slovenskej republike - strana
57. Neu-
stále hlásanie
toho, že sa
akceptujú medzinárodné normy
a
konvencie v oblasti práv národnostných
menšín, ba dokonca
toho,
že u nás je právna istota nadštandardná, dostáva fa-
lošný
tón.
Čo
je štandardom v tejto problematike? Veď v každom
štáte,
tak aj v Slovenskej republike žijú
rôzne národnostné
menšiny s odlišnými
špecifikami a požiadavkami, z
ktorých
treba
vychádzať a ktoré treba akceptovať pri
budovaní práv-
nym
systémom podloženej ucelenej
národnostnej politiky. Me-
dzinárodné
dokumenty môžu byť len vodítkom a znamenajú urči-
té
minimum, pod ktoré by sa nemalo ísť pri zabezpečovavaní
právneho postavenia
menšín v demokratickom štáte. Áno,
v
programovom vyhlásení na rôznych miestach sa zdôrazňuje
maximálna
podpora záujmov a dodržiavanie práv
národnostných
menšín, ale na
pozadí výlučných národných
záujmov z toho
vzniká
nejednoznačná protirečivá zmes.
Vážená Národná rada, vymenoval som
niekoľko takých plá-
nov
a zámerov vlády, s ktorými nemôžeme
súhlasiť a ktoré sú
z
hľadiska uskutočňovania pravdivej a demokratickej národ-
nostnej politiky utlmujúce a nebezpečné. Vyvolávajú
v nás
obavy,
že demokratický vývoj v tejto republike sa postupne
spochybňuje
a naberá nesprávny smer. Takýto silný
nátlak na
uplatnenie
práv národnostných menšín môže vyvolať len nežia-
dúcu
reakciu a zosilnenie odporu, čo si
nikto z nás neželá.
Nie
je to dobrá politika. Spravodlivé
riešenie právneho po-
stavenia
národnostných menšín v duchu demokratických princí-
pov
je tiež nutným predpokladom dosiahnutia
politickej sta-
bility
tejto republiky, bez ktorej je ťažko predstaviteľná
hospodársko-ekonomická stabilita a
nadväzne tak nutná so-
ciálna
stabilita našej spoločnosti.
Vážená Národná rada, na záver mi
dovoľte, aby som vám
predložil návrh poslancov Maďarskej koalície na
doplnenie
návrhu
uznesenia Národnej rady Slovenskej
republiky k Prog-
ramovému
vyhláseniu vlády Slovenskej republiky v časti A.
Národná rada Slovenskej republiky žiada
vládu Sloven-
skej
republiky
1. Deklarované ciele v oblasti rozvoja
ekonomiky Slo-
venska
konkretizovať do termínovaných úloh a zároveň predlo-
žiť Národnej rade Slovenskej republiky aj
prehľad zdrojov
ich
financovania súčasne s predložením návrhu zákona o štát-
nom
rozpočte Slovenskej republiky na rok 1995.
2. V zmysle zákona o rozpočtových pravidlách predložiť
Národnej
rade návrh zákona o štátnom rozpočte Slovenskej re-
publiky
na rok 1995 do 15. 2. 1995.
3. V návrhu zákona o štátnom rozpočte
osobitne vyčleniť
účelové prostriedky
na financovanie kultúr národnostných
menšín
úmerne k počtu obyvateľov.
4. Upustiť od mzdovej regulácie vo
všetkých vlastníc-
kych
formách podnikania.
5. V oblasti privatizácie uplatniť kupónovú privatizá-
ciu
a zachovať prevahu štandardných metód.
6. Určiť začiatok predkola kupónovej privatizácie dňom
15.
2. 1995.
7.
Zachovať samostatnosť špeciálnej
štátnej správy
v
oblasti životného prostredia a v oblasti školstva.
8. Upustiť od zámeru predloženia návrhu
zákona o ochra-
ne
štátneho jazyka.
9.
Pri financovaní kultúr
národných menšín vychádzať
z
vnútorných potrieb rozvoja kultúr národných menšín.
10. Upustiť od zámeru zavedenie dvojjazyčného alterna-
tívneho
vyučovania.
11. Pri novom územno-správnom členení
Slovenskej repub-
liky
sa riadiť odporúčaniami Rady Európy a vysokého komisára
OBSE.
12. Upustiť od zámeru vytvárania útvaru
domobrany.
13. V plnom rozsahu realizovať odporúčania zahrnuté do
protokolu
Rady Európy pri prijímaní Slovenskej republiky
za
člena
Rady Európy.
A teraz časť B - Národná rada Slovenskej republiky od-
porúča
vláde Slovenskej republiky
1. Pristúpiť k Európskej charte miestnych samospráv do
konca
roka 1995.
2. Pristúpiť k Európskej charte
regionálnych alebo men-
šinových
jazykov do konca roka 1995.
Vážená Národná rada, žiadame osobitne
hlasovať o bode
3
časti A a o bodoch 1 a 2 časti B.
Ďakujem pekne za vašu pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi Duka-Zólyomimu.
Ďalej je prihlá-
sený
pán poslanec Moric, pripraví sa pán poslanec Pittner.
S
faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Fekete.
Poslanec J. Fekete:
Prepáčte, ale musím odpovedať pánu poslancovi Duka-
Zólyomimu
na jeho otázku, čo to je nadštandard. Mal na mysli
venovanie
sa kultúrnym aktivitám národnostných menšín. Môžem
mu
povedať príklad. Na Slovensku je 7
spisovateľských orga-
nizácií.
Jedna z nich sa volá Spoločnosť maďarských spisova-
teľov.
Na Slovensku je v nej evidovaných 91 spisovateľov,
z
toho sú dvaja slovenskí. Vlani vďaka dotáciám ministerstva
kultúry
vyšlo 89 maďarským spisovateľom 51 kníh. V
týchto
ďalších
spisovateľských spolkoch a združeniach
je okolo 620
spisovateľov.
Škoda, že tu nie je pán minister Roman, aby odpovedal,
koľkí
títo spisovatelia dostali z
ministerstva financií do-
tácie. V Spolku
slovenských spisovateľov je
približne 350
spisovateľov, a vyrátajme
si, koľko by teda muselo vyjsť
kníh
im. Dovolím si tvrdiť, robil som si presné prepočty, že
nikde
na svete na počet obyvateľov nevychádza toľko maďar-
ských
kníh, ako u nás na Slovensku. Mimochodom, v Maďarsku
vlani
vyšli tri knihy a prestal vychádzať jediný kultúrny
časopis,
ktorý sa volá SME.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Prosím, pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán premiér,
vážení členovia vlády,
vážení kolegovia,
vláda,
ktorá nám predložila svoj program, vychádzala
z
reálnych predpokladov. Čo môžeme a čo
je nám treba. Avšak
pri prerokovaní programového vyhlásenia vlády vo výboroch
som
bol prekvapený niektorými
výhradami niektorých svojich
kolegov
z opozície k istým častiam tohto vyhlásenia. Naprík-
lad
nie je tam boj s nezamestnanosťou, nie
je tam ako zame-
dziť
zväčšovaniu rozdielov medzi chudobnými
a bohatými atď.
Naozaj
to tam nie je. Nie je tam povedané o boji s nezamest-
nanosťou,
ale je tam povedané ako znížiť nezamestnanosť. Nie
je
tam naozaj ako zamedziť zväčšovaniu
rozdielov medzi chu-
dobnými
a bohatými, ale je tam to, ako na to,
aby u nás ne-
boli
chudobní. Je to v kapitole druhej - stratégia a základ-
né
zámery hospodárskeho rozvoja. Vláda naozaj v tomto svojom
vyhlásení
ponúkla podmienky na to, aby si každý občan našiel
svoje
miesto pre slobodnú činnosť a šťastie.
Nikomu nie sme
nič
dlžní. Nám zostali dlžní. Vykročili sme ráznym krokom
dopredu.
Žijeme na svojom, po svojom a hlavne zo svojho.
Veľmi citlivo vláda pristupuje k
privatizácii. Chce vy-
užiť
kombináciu štandardných metód
privatizácie s kupónovou
privatizáciou.
Je to zatiaľ najlepší spôsob riešenia problé-
mu.
Citujem: "Účasť zamestnancov
na privatizácii podnikov,
v
ktorých pracujú", je dôležitým
konštatovaním. Teda nielen
manažmentu,
v mnohých prípadoch nehodných vedúcich pracovní-
kov,
ktorí vedú fabriku ku krachu, aby ju mohli za lacný pe-
niaz kúpiť. Účasť zamestnancov umožní aj
účasť robotníkov
a
radových technických pracovníkov. To je,
myslím, to, čo
potrebujeme.
V programovom vyhlásení vlády je
vidieť, že vláda sa
bude
snažiť o akúsi dohodu medzi
zamestnávateľmi i podnika-
teľmi
na jednej strane a pracujúcimi na druhej strane. Hovo-
rím
o skutočných podnikateľoch, ktorí podnikajú
podľa záko-
nov Slovenskej republiky, a skutočných pracujúcich, ktorí
chcú
tvoriť hodnoty. Vláda chce zriadiť finančnú inštitúciu,
ktorá
bude podporovať rozvoj podnikania. To je veľmi dôleži-
té.
Samozrejme, predpokladám, že táto úverová inštitúcia bu-
de, musí byť
prístupná chudobným,
začínajúcim. V tvorivej
ekonomike
sú úvery potrebné, pretože ak má človek nápad, eš-
te
nič nevytvoril, nevyrobil. A kým to
nevyrobí, nebude mať
nijaké
peniaze, ktorými môže realizovať svoj nápad. Preto je
potrebná
inštitúcia, ktorá požičiava peniaze
chudobným, aby
mohli
podnikať. Ľuďom nemajetným. Niektorí ľudia majú schop-
nosť
k podnikaniu tak, ako iní k umeniu alebo k športu. Je
to
vidieť najmä u ľudí nemajetných. V rodinách s nedostatkom
peňazí. Vynikajúci umelci, športovci, najväčšie ekonomické
talenty pochádzajú z najchudobnejších rodín,
preto je po-
trebná
inštitúcia, ktorá umožní získať chudobným ľuďom úver,
aby
mohli rozvíjať svoj talent. Toto sa
nám potom vráti aj
s
úrokmi.
Mnohí
medzi nami závidia
podnikateľom, ale nemajú čo
závidieť.
Podnikateľ totiž nie je vlk, ktorého
treba zabiť,
ani
koza, ktorú treba podojiť.
Podnikateľ je človek, ktorý
pred sebou tlačí
ťažkú, nesmierne ťažkú
káru, a preto ho
treba
podporiť. Je však treba povedať, že
vláda nemôže pod-
porovať všetko a
každého. Budeme sa musieť rozhodnúť, čo
chceme
byť, čím chceme byť. Čo budú naše priority, ktoré od-
vetvia. Či
chceme rozvíjať, najmä turistiku, strojárstvo
a
chémiu alebo niečo iné. A potom podnikanie v tejto oblasti
musí
byť podporené legislatívnymi úpravami.
Je veľmi dobré, že vláda dáva náležitý význam niekdaj-
šej pýche
slovenského priemyslu -
strojárstvu, vrátane
obranného
priemyslu. Je naozaj potrebné rozvinúť
strojársky
priemysel,
kde sa prejavila vysoká zručnosť a kvalifikácia
slovenských
robotníkov a technikov.
Programové vyhlásenie
slovenskej vlády je vyvážené.
Kladie
si reálne ciele. Voľakedy, ešte za "totáča" môj pria-
teľ
prišiel zo Švajčiarska a povedal:
Viete, nežobrete, ne-
máte
sa zle, ale neviete, čo to je mať sa
dobre. Toto prog-
ramové
vyhlásenie hovorí o tom, že zajtra sa môžeme mať lep-
šie
ako dnes a pozajtra sa môžeme mať dobre. Poslanci Národ-
nej
rady Slovenskej republiky zo Slovenskej
národnej strany
toto
programové vyhlásenie podporia.
Ďakujem za pozornosť.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi Móricovi. Prosím pána poslanca
Pittnera
a tým budeme dnes končiť.
Poslanec L. Pittner:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
vážený pán predseda vlády,
vážená vláda,
vážení hostia,
tak
ako v ostatných
postkomunistických krajinách, aj
u
nás po páde komunistického režimu,
otvorení hraníc, ne-
správnym
pochopením demokracie a slobody u značnej časti ob-
čanov
nastal nielen enormný nárast
kriminality, ale aj vý-
skyt
takých trestných činov, ktoré sa predtým alebo nevysky-
tovali,
resp. ak, tak len ojedinele. Také
trestné činy, ako
nezákonné finančné
operácie, daňové úniky, drogy, obchod
s
bielym mäsom, ekonomická kriminalita,
reketing, vraždy na
objednávku,
terorizmus, organizované krádeže áut a
postupne
rozvíjaný organizovaný zločin vôbec sprevádzaný korupciou,
to
všetko viedlo k potrebe urýchleného prebudovania legisla-
tívy, najmä
Trestného zákona a
Trestného poriadku, ako
i
k organizačným zmenám v polícii.
Ukázalo
sa, že čiastkové zmeny riešené aktualizáciou
príslušných zákonov nie
sú efektívnym riešením.
Preto po
nástupe
vlády Jozefa Moravčíka v marci 1994 boli okamžite
zriadené
medzirezortné pracovné teamy zložené z
pracovníkov
rezortov spravodlivosti, Generálnej prokuratúry a rezortu
vnútra. Ich
úlohou bolo spracovať
zásady rekodifikácie
Trestného
zákona a Trestného poriadku, pričom prvým reali-
začným výstupom,
prvou etapou rekodifikácie bola novela
Trestného
zákona, Trestného poriadku,
priestupkového zákona
a
návrhu zákona o boji proti organizovanému zločinu. Pre po-
tieranie trestnej činnosti polície bola spracovaná
novela
zákona
o Policajnom zbore Slovenskej
republiky, ktorej úče-
lom bolo zriadenie inšpekcie ministra vnútra
s osobitnými
oprávneniami.
Všetky tieto novely a návrhy zákonov mali za
cieľ
zefektívniť boj s trestnou činnosťou, najmä s organizo-
vaným
zločinom. Národná rada Slovenskej republiky v predchá-
dzajúcom období
túto prvú etapu
rekodifikácie schválila
i
vďaka vtedajšej opozícii a tieto novely resp. zákony nado-
budli
účinnosť od 1. októbra 1994.
Po prijatí týchto noviel zákonov sa
zjednodušilo prí-
pravné
konanie, ktoré bolo najväčšou
administratívnou záťa-
žou
práce polície, ale najmä zaviedli sa také inštitúty, ako
ochrana
svedka, policajný agent, kontrola
kontrabandu a po-
dobne,
ale i ďalšie zmeny, napríklad v trestných sadzbách sa
úmyselný
trestný čin, čo všetko verejnosť privítala a právom
očakáva
efektívnejšiu prácu orgánov činných v trestnom kona-
ní.
Aby sa tak stalo, bude potrebné venovať
patričné úsilie
osvojeniu
si týchto inštitútov príslušníkmi polície a ostat-
ných orgánov,
ale najmä vyriešeniu súčinnostných vzťahov
medzi
ich jednotlivými zložkami. Preto nás
veľmi prekvapuje
a
znepokojuje, že v programovom vyhlásení vlády absentuje
program
ďalšieho postupu rekodifikácie najmä
hmotnoprávnych
a
procesných predpisov trestného práva.
Spomína sa len ich
prípadná rekodifikácia. Ústup od tohto
programu bude mať
veľmi
nepriaznivé dopady na boj s kriminalitou so všetkými
dôsledkami
vnútroštátnymi a medzinárodnými. Mám tu
na mysli
najmä
to, že bolo by stratou, bolo by chybou a stratou stra-
tiť ten kredit,
ktorý sme získali dohodami s FBI a inými
štátnymi i nadštátnymi organizáciami nielen v
Európe, ale
i
v rámci celého sveta.
Nástup organizovaného zločinu, ktorý, ako
to konštatujú
príslušné
nadnárodné inštitúcie, nadobúda dokonca
transkon-
tinentálny
charakter, a práve tento nástup vyžaduje si zmeny
i
v organizácii polície a v jej riadení. Tento zločin sa ne-
obmedzuje
len na okres, región, resp. na príslušný štát. Je-
ho akčný rádius prekračuje tieto
teritoriálne vymedzenia,
a
preto boj proti nemu musí byť centrálne riadený s prepoje-
niami
tak do vnútra štátu, ako i na
bezpečnostné služby os-
tatných
štátov a nadnárodné bezpečnostné inštitúcie. To však
nevylučuje, ale naopak,
predpokladá rozmiestnenie policaj-
ných
orgánov, najmä kriminálky, tak z hľadiska teritoriálne-
ho
členenia, ako i z hľadiska rizikových inštitúcií.
Naznačené zmeny v organizácii
a riadení polície, tak
ako
sú veľmi nejasne načrtnuté v programovom vyhlásení vlády
skôr
navodzujú predstavu návratu k bývalej
organizácii spo-
čívajúcej
na krajských a okresných správach Zboru národnej
bezpečnosti,
čo by viedlo k zbytočným medzičlánkom a najmä
by
znemožnilo účinnú organizáciu a riadenie boja s nadnárod-
ne
organizovaným zločinom.
Poslednou, i keď vôbec nie z hľadiska
významu, je prob-
lematika
finančných prostriedkov pre políciu a
jej potreby.
Návrh
rozpočtu Moravčíkovej vlády na rok 1995 nepokrýval sí-
ce
potreby polície približne o 1,5 miliardy korún, čo zname-
nalo
obmedzenie investičných prostriedkov,
teda potreby pre
telekomunikáciu a jej
digitalizáciu, obmeny
automobilovej
techniky
a podobne, no na druhej strane umožňoval prijatie
približne
1 000 policajtov, čo by výrazne posilnilo výkon
polície.
Prijatie provizórneho rozpočtu na
rok 1995 s pri-
hliadnutím
na prvý štvrťrok 1994 znamená nielen
nenaplnenie
investičných
potrieb polície, ale i zrušenie možnosti zvýše-
nia
stavov polície.
Záverom mi teda dovoľte do uznesenia
navrhnúť tri opat-
renia,
ktoré si myslím, že sú v záujme našej spoločnosti bez
ohľadu
na to, z akej sme strany alebo hnutia.
1.
Uviesť konkrétny program
rekodifikácie hmotnopráv-
nych
a procesných predpisov trestného práva.
2. Centralizovať riadenie boja s
organizovaným zločinom
a
vylúčiť zbytočné medzičlánky.
3. V
rozpočte na rok 1995 oživiť
zvýšenie neinvestič-
ných
prostriedkov na umožnenie náboru stavov polície.
Ďakujem za pozornosť.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Pittnerovi.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
dnes končíme.
Prerušujem
4. schôdzu s tým, že si vám dovoľujem
dať do po-
zornosti,
že mám ešte 40 písomných prihlášok do rozpravy.
Zajtra ráno začíname o 9.00 hodine.
Druhý deň rokovania
4. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
20. januára 1995
____________________________________________________________
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
Prosím všetkých, ktorí sú v budove Národnej rady, aby
zaujali
svoje miesta. Budeme pokračovať v rozprave k bodu
Programové
vyhlásenie vlády Slovenskej republiky.
Včera som
povedal, že k
tomuto bodu programu mám ešte 40 písomných
prihlášok
do rozpravy.
Ako prvý v rozprave vystúpi pán poslanec
Moravčík. Pro-
sím,
pán poslanec.
Poslanec J. Moravčík:
Vážený pán predseda,
dámy a páni,
aj dokument, ktorý teraz prerokúvame, ale najmä disku-
sia
k nemu odzrkadľuje mnoho z toho, čo je v nás, ľuďoch,
ktorí
žijeme v tejto krajine. Žiaľ, v tejto miestnosti je
príliš
veľa nenávisti, ľudskej tuposti a
neokrôchanosti. Ak
niekto
trpí na ilúzie o pravde alebo spravodlivosti, môže
prísť
do tohto parlamentu, rýchlo sa z nich
vylieči. Tu ako
keby neplatila logika. Pravda je klamstvo a
klamstvo je
pravda.
Je to bieda slovenskej politiky. Áno, táto spoloč-
nosť
potrebuje morálnu obrodu. Ak si ju vláda dala do svojho
programu,
je to správne, ale mala by začať od seba. To bol
zmysel
včerajšieho vystúpenia pána Čarnogurského.
Aj napriek tomu verím, že je stále
ešte dosť takých,
ktorých
neopúšťa nádej, že pravda raz aj tu
bude pravdou,
klamstvo klamstvom a
spravodlivosť bude na svojom
mieste.
Takáto
viera a takáto nádej je súčasťou
zvláštneho idealiz-
mu,
ktorý Európu priviedol tam, kde je. Verím, že neopustí
ani Slovensko. Či si to uvedomujeme
alebo nie, či si to
chceme
alebo nechceme pripustiť, máme čosi spoločné. Platí
to
bez ohľadu na to, či sa máme radi, alebo sa nenávidíme,
či sme v
tej strane, alebo sme v inej
strane, či sme sa
rozišli,
alebo znovu stretli. Sú to spoločne
prežité stáro-
čia, spoločne vytváraná kultúra, ktorej dôverne
rozumieme
rovnako,
ako jej rozumeli naši predkovia po desaťročia, ba
stáročia.
Je to aj to, čo nám chýba. A práve to
je dôležité
vedieť
- schopnosť sebareflexie a túžba po
sebazdokonaľova-
ní
je prednosťou európskej kultúry.
Sme na
začiatku budovania našej štátnosti.
Myslím si,
že
je potrebné pozrieť sa predovšetkým na naše chyby. Parla-
mentarizmus,
ktorý sme uviedli našou ústavou a ktorý
zaiste
chceme všetci rozvíjať, je založený na
oponentúre. Najmä
včera
tu zaznievali slová o jednote.
Oprávnene, pretože ur-
čitá
miera jednoty je potrebná. Nemožno ju však nadekréto-
vať.
Môžeme ju dosiahnuť tým, že pošleme nenávisť do kúta.
Keď
budeme spolupracovať, budeme sa viac vzájomne potrebo-
vať. Miera
jednoty bude väčšia.
Nesmieme však potláčať
rôznosť.
Spáchali by sme zločin, keby sme pripustili, aby sa
rôznosť
zlikvidovala. Verím, že slová o jednote
v programo-
vom
vyhlásení a slová predsedu vlády nemajú
takýto likvi-
dačný rozmer. Kritika je motorom
parlamentarizmu, a preto
neopätujme
kritiku nenávisťou.
V programe sa volá po politickej stabilite. Všetci po-
ciťujeme jej
nutnosť. Podmienkou politickej stability je
stabilita
politických strán. Povedzme si však jasne, že sta-
bilita
vlády, a to, či vydrží štyri roky, závisí len a len
od
vládnej koalície. Má 83 mandátov v
Národnej rade, všetko
závisí
od jej vnútornej súdržnosti a od jej spôsobilosti vy-
vinúť
dostatočnú politickú silu nielen vo
volebnej kampani,
ale
udržať si ju až do konca volebného obdobia. Zoberte si
poučenie
z marca minulého roku. Netreba zamieňať
svoju vnú-
tornú krízu, krízu strany, ktorá vyhrala
voľby, za krízu
parlamentarizmu
alebo dokonca za krízu spoločnosti.
Pri čítaní programového vyhlásenia, aj
pri počúvaní to-
ho,
čo na úvod povedal predseda vlády, som prišiel k záveru,
že
vládna koalícia si túto skutočnosť ešte dostatočne neuve-
domila,
čo môže byť zdrojom zbytočných konfliktov. Ak si to-
tiž
niekto neuvedomuje mieru vlastnej zodpovednosti, hľadá
ju
potom mimo seba. To je najlepšia cesta k smutne známej
praxi
vytvárania nepriateľa za každú cenu.
Posudzujeme toto Programové vyhlásenie
vlády Slovenskej
republiky,
ktorá vznikla z prvých volieb v
samostatnom Slo-
vensku.
Neslúži jej celkom ku cti, ak sa tento akt hneď spá-
ja
s ústavným interpretačným problémom, či
bolo podané včas
alebo
nie, či bola alebo nebola porušená ústava. Doteraz ni-
jaká
vláda sa do takej časovej tiesne nedostala. Ak sa vláda
bude sústavne pohybovať na hranici ústavnosti,
alebo bude
ústavu
dokonca porušovať, znamená to škody, ktoré síce teraz
nevidíme,
ale ktoré sú nesmierne, nedajú sa
vyčísliť. Ak sa
bude
totiž sústavne porušovať ústavnosť,
zrúti sa celá naša
štátnosť
a slová o národnej hrdosti budú potom
znieť trošku
groteskne.
Považujeme za veľmi pozitívne,
že si vláda osvojila
európsku
prointegračnú politiku predchádzajúcich
vlád a že
sa
prihlásila k náročnému cieľu - plnému členstvu v Európ-
skej
únii okolo roku 2000. Myslím si, že aj
zásady a smero-
vanie hospodárskej politiky, ak sa
dopracujú a upresnia,
v
podstate zodpovedajú integračnému programu. Hospodárska
politika
naznačená v programovom vyhlásení obsahuje niektoré
liberálne
prvky. V makroekonomickom rámci sa podobá hospo-
dárskej politike,
ktorú prijala predchádzajúca vláda.
S
čiastkovými výhradami ju možno akceptovať, môže byť akcep-
tovateľná zo
strany Európskej únie. Napokon, hospodárske
výsledky
za minulý rok dostatočne preukázali, že Slovensko
má
postačujúci potenciál na smelé ciele.
Na to
však, aby sme mohli presadiť
našu prihlášku do
Európskej
únie, potrebujeme mať určitým spôsobom usporiadanú
nielen
ekonomiku, ale musia byť tiež garantované aj ostatné,
predovšetkým politické práva a slobody občanov.
Medzi ne
patria
aj právo na informácie a právo na
ochranu proti pre-
nasledovaniu
za prejavený politický názor alebo presvedče-
nie,
alebo za príslušnosť k politickej
strane. Súčasné prá-
vo,
žiaľ, umožňuje, aby sa parlamentná väčšina ujala kontro-
ly
nad elektronickými masmédiami - televíziou a rozhlasom.
Bolo
nám predvedené na 2. nočnej schôdzi
Národnej rady, ako
sa
aplikáciou zákona dá porušovať ústavné právo. Preto treba
takéto zákony
zmeniť, aby sa
nedali zneužiť jednoduchou
väčšinou
v parlamente.
Je
smutné, že sa teraz objavujú prípady prepúšťania
pracovníkov štátnej
správy za ich politickú príslušnosť,
alebo
sa politickej príslušnosti dáva väčšia dôležitosť, ako
odbornej
spôsobilosti. To sú nešváry, ktoré
treba praniero-
vať
a ktoré treba odstraňovať, lebo nám narobia veľké škody.
Občania
potrebujú mať popri sociálnych aj
politické istoty.
Všetci,
nielen tí, ktorí podporujú stranu, ktorá je vo vláde
a
ktorá vyhrala voľby, a jej koaličných partnerov.
Demokratické práva a slobody patria v
Európe nerozlučne
k
tomu, čo nazývame kvalitou života. Mnoho schopných ľudí
u
nás je hlboko znechutených rozsahom hrubej demagógie a po-
pulizmu, s ktorým
sa uplatňuje niekedy štátna moc. Mnohí
z
nich uvažujú o emigrácii. /Potlesk a
smiech v sále./ Zís-
kali
sme samostatnosť. O to viac nám musí záležať na tom,
aby
sme si takýmto spôsobom nevyháňali ľudí z ich vlasti. Ak
nepresadíme
do všetkých sfér nášho politického života zák-
ladné
normy správania, na ktoré si civilizovaný svet už zvy-
kol,
nebudeme úspešní ani v našej prointegračnej politike,
aj
napriek liberálnej hospodárskej
politike. Taká koncepcia
môže
byť úspešná v niektorých latinskoamerických alebo ázij-
ských
krajinách, nemá šancu na úspech na našom kontinente.
Ešte jednu poznámku: Predstavitelia vlády
veľmi vehe-
mentne
kritizovali privatizáciu v oblasti
energetiky a ply-
nárenstva
najmä pred voľbami. Takisto sa
kategoricky vyjad-
rovali
aj proti použitiu prostriedkov z Fondu
národného ma-
jetku
na úhradu štátneho dlhu. Vládny program sa hlási aj
k
jednému aj k druhému. To je dobré.
Nemôžu mať však dôveru
tí,
ktorí dokážu v priebehu veľmi krátkej
doby zásadne zme-
niť
stanovisko, pretože niekoho zavádzali. Občanov, voličov.
Povedzme
si, kto klamal svojich voličov, kto sa dostal k ich
hlasom
podvodom.
Ďakujem.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Teraz vystúpi pán poslanec
Baránik, pripraví
sa pani poslankyňa Gbúrová. Najskôr s
faktickou poznámkou
pán
poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predseda,
vážená snemovňa,
s
veľkou pozornosťou som si vypočul vystúpenie pána
poslanca
Moravčíka, ktoré sa hmýrilo pojmami
parlamentariz-
mus,
demokracia, politická morálna čistota a politické práva
a
slobody. Včera som sa na to už nechcel
pýtať, lebo sa mi
to
zdalo nadpočetné, ale teraz by som sa
rád opýtal pána
poslanca
Moravčíka. V nadväznosti na Leninskú iskru ste vče-
ra
uviedli, že celá táto záležitosť je predsa
dokumentovaná
v
spise Skarabeus, ktorý dokumentuje,
že ide o záležitosť
proti
komunistickej strane. Pýtam sa a žiadam vás, aby ste
tento
spis predložili mandátovému a
imunitnému výboru, aby
si
to teda mohol preštudovať, alebo nám, poslancom. Lebo "co
je
psáno, to je dáno".
Druhá záležitosť - pokiaľ
tento spis náhodou, nedajbo-
že, nemáte, a mali ste si ho možnosť
preštudovať, uveďte,
prosím
vás, kde ste si ho preštudovali a kto
vám to umožnil
/pán
Hrnko, držte kultúru, ale u vás je to
zrejme nadpočet-
né/,
pretože v tlači som sa dozvedel,
že tento spis je sú-
časťou dokumentácie Štátnej bezpečnosti. Neviem, či je to
tak.
Tretia záležitosť - je veľmi nezvyklé, keď v prospech
niektorého
politického subjektu alebo jeho vedúcej osobnosti
lobuje
niektorá netradičná zložka. V prípade Demokratickej
strany
a vašej osoby v predvečer volieb loboval nikto iný,
ako
riaditeľ Slovenskej informačnej služby, pán Mitro, ktorý
sa
vyjadril o tejto kauze a o tomto spise. Prečo tak urobil,
mohli
by ste to vysvetliť?
A
štvrtá záležitosť - možno uniklo, že okrem pána gene-
rála
Pittnera, čo veľmi klalo oči kdekomu, v predvečer od-
stúpenia
vašej vlády do generálskej funkcie bol
povýšený aj
riaditeľ
Slovenskej informačnej služby pán
Mitro. Nebolo to
náhodou
za služby, ktoré preukázal vašej vláde
v kauze Ska-
rabeus?
Ďakujem, to je všetko.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Nováková.
Poslankyňa I. Nováková:
Pán bývalý premiér Moravčík, hovoriť o
výmenách v štát-
nej
správe predo mnou a ďalšími mojimi kolegami, bývalými
26
prednostami odvolanými z okresných úradov, považujem skôr
za
nevydarený vtip, pretože všetci veľmi dobre vieme, aké
prenasledovanie
sa voči nám dialo, ako sme boli daní na
ve-
rejný pranier vašou vládou, keď nás
vyzývala, aby sme sa
vzdali
svojich funkcií. Dokonca bol to morálny
apel, ako mi
pomáha
kolega. Čakali ste snáď, že nás národ odsúdi. Neviem,
či
ste čakali päťdesiate roky.
Tisovský rodák Štefan Marko
Daxner
povedal: "Ja veľkú dôveru mám v zdravý rozum národa
slovenského".
A to sa ukázalo tesne aj po
našom odvolaní.
Takže
neviem, ako smelo sa nám teraz môžete
pozrieť do očí,
keď
rozprávate o výmenách v štátnej správe.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán podpredseda Ľupták.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Chcem pánu expremiérovi Moravčíkovi len
pripomenúť, že,
žiaľ, väčšina spoločnosti sú robotníci vyhodení na ulicu.
O
tých sa nezaujímate. Zaujímate sa o
médiá. Je to zaujíma-
vé, skutočne.
Len vám pripomeniem - v televízii pracuje
2
600 ľudí a na to, aby Ľuptáka niekto v
televízii ponížil,
si
zoberú ešte externého pracovníka, ktorý za 13 minút zobe-
rie
ktovie aké peniaze. Tak treba tu spraviť poriadok, asi
nie
taký, aby bol nejaký diktát, ale aby televízia objektív-
ne
a spravodlivo informovala ľud tejto krajiny o všetkom.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Tkáč.
Poslanec V. Tkáč:
Vážený pán predseda,
vážení prítomní,
vypočuli sme si tu vysoko kvalifikovanú lekciu
o morál-
ke.
O tom, čo táto vláda, ktorá predstupuje
pred parlament,
má
pred sebou a za sebou. O morálnych aspektoch marca 1994
netreba
hovoriť, fakty hovoria samé za seba. O
útokoch na
masmédiá
stačí snáď len skúsenosť, ktorú sme
mali s niekto-
rými pánmi, aj
s tým, ktorý tu pred nami vystupoval pred
chvíľou,
že som sa bál zapnúť televíziu, ak bude
vysielať
predpoveď
počasia, aby som tam pána Moravčíka
nevidel, pre-
tože
vo všetkých blokoch sa masmédiá
monopolizovali v tomto
smere.
O čistkách a výmenách - je otázka, akým
spôsobom bývalá
vláda
pokračovala a naplnila to, čo pred
voľbami sami funk-
cionári tejto vlády
hlásali, že má byť
pripravený zákon
o
štátnych úradníkoch. Kde je tento
zákon? Kde je právna
úprava
verejnej služby, kde sme počítali s
tvrdým odpoliti-
zovaním
funkcií vo verejnej službe? V tejto situácii si mys-
lím, že ďalšie
voľby napĺňa heslo
"Pán boh s nami a zlé
preč".
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Moravčík.
Poslanec J. Moravčík:
Veľmi stručne k tým, čo sa pýtali a chcú
počuť odpoveď.
Pán poslanec Hofbauer, spis Skarabeus sa
nachádza v ar-
chívoch
Slovenskej informačnej služby. Budem
veľmi rád, keď
ho
prinesú ktorékoľvek noviny celý, tak ako je.
Dvadsaťšesť prednostov bolo odvolaných
preto, lebo uro-
bili
niečo proti prezidentovi, proti hlave
štátu, čo nie je
prípustné,
ak posudzujeme a berieme do ohľadu všetky zvyk-
losti a morálne
zásady, alebo akékoľvek
zásady, ktoré sa
uplatňujú
v oblasti parlamentarizmu.
Pán podpredseda Ľupták, veľmi rád by som si s vami po-
diskutoval
na otázku, kto z nás viac pretláča práva robotní-
kov.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Hrnko.
Poslanec A. Hrnko:
Pán docent Tkáč, som veľmi rád, že
nám dávate takéto
morálne lekcie, ale
povedzte mi, ako stíhate robiť toľko
funkcií
naraz - aj predsedu výboru, aj štátneho tajomníka.
Je
to všetko v súlade s morálkou?
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Kolega Moravčík, uhol si s odpoveďou.
Tlač nemá čo pri-
nášať
dokumenty Štátnej bezpečnosti. Otázky boli formulované
naprosto
ináč, naprosto taxatívne. Žiadam, aby si na ne zod-
povedal.
Ty si hovoril o spise Skarabeus, to
znamená, ty si
k
nemu mal prístup. Máš ho, tak ho predlož. Ak si ho mal
k
dispozícii, kto ti umožnil vstup do týchto archívov?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Páni poslanci, chcem na vás
apelovať tak ako
včera,
aby sme sa vrátili k vecnému
prerokúvaniu terajšieho
programu,
aby sa naša diskusia nerozchádzala.
Prosím, pán poslanec Gaulieder.
Poslanec F. Gaulieder:
Chcel by som apelovať na pána Moravčíka v jednej veci,
aby
sa o kauze 26 prednostov hovorilo veľmi
opatrne, preto-
že,
keď hovoríme o niečom, tak to treba dokázať. A po ďalšie
-
keď sme podozrievali týchto 26
prednostov, že neboli lo-
jálni,
pýtam sa, ako postupovali tí, ktorí
boli dosadení za
týchto
26 prednostov, podľa akého kľúča, podľa
akých krité-
rií.
Mám obavy, či to bolo aj podľa odbornosti.
Po ďalšie - chcel by som upozorniť
väčšinu tu prítom-
ných,
aby s pojmom morálka narábali veľmi opatrne, pretože
je
to slovo, ktoré môže byť niekedy
použité aj proti tomu,
kto
ho používa.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Tkáč.
Poslanec V. Tkáč:
Chcel by som reagovať na vystúpenie pána poslanca Hrn-
ka,
že ak je nemorálne to, že človek
pracuje pre spoločnosť
bez
víkendov, sviatkov a 20 hodín denne,
máme asi rozdielne
názory
na morálku.
A pokiaľ by išlo o to, čo ste asi
naznačili, o príjmy
z
tejto činnosti, chcem vás
ubezpečiť, že jeden plat odo-
vzdávam
ústavom sociálnej starostlivosti,
čiže aj tú druhú
funkciu
navyše robím pre túto spoločnosť gratis.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Moravčík.
Poslanec J. Moravčík:
Už len celkom stručne. Pán poslanec
Hofbauer, moje slo-
vá
bolo treba chápať tak, že požiadam Slovenskú informačnú
službu,
aby odtajnila toto zaklínadlo, ktoré sa
vyťahuje po
celom
Slovensku proti mojej osobe,
pretože tam nie je nič,
čo
by uškodilo štátnym záujmom a konečne sa do celého prípa-
du
môže vniesť jasno.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Hornáček.
Poslanec V. Hornáček:
Vážená Národná rada,
dovoľte, aby som pripomenul fakt, keď je tu taká veľká
obava
o totalitu v masmédiách, o ovládnutie jednou stranou
alebo jedným hnutím, že ani nie mesiac po odvolaní vlády
Vladimíra
Mečiara bol vo vysielaní Rádiožurnálu takýto pomer
-
je to štatistika, ktorú vypracoval
Slovenský rozhlas: Tie
parlamentné
subjekty, ktoré sa podieľali na
odvolaní Mečia-
rovej
vlády, mali v období medzi 10. aprílom
až 30. aprílom
1994
spolu 230 minút a koalícia HZDS a SNS, ktorá bola odvo-
laná,
mala 64 minút. Myslím, že to hovorí za všetko.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Prosím, pán poslanec Baránik.
Pripraví sa pani
poslankyňa
Gbúrová.
Poslanec M. Baránik:
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
milí hostia,
dovoľte mi, aby som vyjadril svoj
názor na hodnotené
programové
vyhlásenie vlády. Pri hodnotení tohoto
programo-
vého
vyhlásenia si musíme uvedomiť jedno, že
každá dokonale
organizovaná
societa, a predovšetkým štát, musí mať predo-
všetkým
presne definované svoje ciele. Toto programové vy-
hlásenie definovalo
dva ciele, a to politický a
sociálne-
ekonomický
bez toho, aby sme mali vydefinovaný štátnopoli-
tický
záujem. Definovať štátnopolitický záujem je úlohou na-
šej spoločnosti, aby sme vedeli, kde sme, kam chceme ísť
a
ako sa tam máme dostať. Štátnopolitický
záujem by mal vy-
tvárať
rámce pre definovanie ostatných základných cieľov na-
šej
spoločnosti.
Nová vláda formulovala politický cieľ -
vstup do európ-
skych
integračných štruktúr. Ako ekonomický cieľ dosiahnutie
výkonnosti
ekonomiky a životnej úrovne porovnateľnej s vy-
spelými
trhovými ekonomikami do roku 2010, alebo priblíženie
sa k tejto
úrovni na báze dokončenia transformácie našej
spoločnosti
a ekonomiky. Treba si uvedomiť jedno, že väčšina
úspešne
sa rozvíjajúcich krajín boli a sú programovo riadené
na základe exaktne formulovaných cieľov,
vymedzenia pros-
triedkov
a voľby vhodných nástrojov. V podmienkach pôsobenia
trhových
vzťahov je to využívanie len nástrojov trhovej eko-
nomiky,
čiže nepriamych, najmä finančných nástrojov. Preto
sa
vláda zaväzuje, že súčasne zabezpečí taký rozsah využíva-
nia
ekonomických nástrojov, aký je
porovnateľný s vyspelými
trhovými
európskymi krajinami.
Vzniká
otázka, prečo programové
vyhlásenie postavilo
taký
náročný cieľ, ako to tu bolo niekoľkokrát konštatované.
Treba
si uvedomiť jedno, že vyspelé európske
ekonomiky pri-
jímajú
medzi seba predovšetkým prosperujúcich
partnerov. Na
druhej strane
podmienky pre širokú
spoluprácu, ktoré sa
vstupom
do Európskej únie vytvoria, dokáže
využiť len pros-
perujúca
ekonomika. Ak by sme nechali vývoj
našej ekonomiky
len
na pôsobenie trhových síl, potom by sa ekonomika správa-
la
podľa zásady zo dňa na deň alebo od
mantinelu k mantine-
lu. Vzhľadom na
to, že trhový mechanizmus má sklon k zo-
trvačnosti
konzervovať východiskový stav, v našom prípade by
to
znamenalo štrukturalizáciu ekonomiky
na báze statických
komparatívnych
výhod, čiže zotrvanie a preferovanie jedno-
duchých
výrob, a tým prehlbovanie našej zaostalosti a závis-
losti.
Na základe skúseností iných krajín vieme,
že v súčasnej
etape aplikácie vedy a poznatkov vôbec
nemožno ekonomiku
nechať
na voľné pôsobenie trhových síl. O príklady netreba
ísť
ani ďaleko, ani do hlbokej minulosti.
Súčasné oživenie,
ktoré
v našej ekonomike nastalo, je vyvolané najmä tým, že
ekonomika
funguje podľa štruktúr, ktoré boli
založené v mi-
nulosti.
Už menej nás trápi to, že vyvážame
minimum zhodno-
tenia
národnej práce. Vývoz je najväčším
iniciátorom ožive-
nia
našej ekonomiky. Vyvážame prevažne
produkty, ktoré spo-
trebovali materiál,
suroviny, polotovary, námezdnú prácu
a
podobne. A touto cestou, vážený
parlament, nemôžeme ďalej
ísť.
Nevedie k úspechu, ale k postupnému zaostávaniu. A tomu
musíme
zabrániť.
Ak vláda
má ambície v uvedenom horizonte
priblížiť sa
v
rozvoji ekonomiky a životnej úrovne k vyspelým trhovým
ekonomikám,
musíme rozvoj opierať o precízne spracovanú kon-
cepciu stratégie. Koncepcia ekonomicko-sociálnej stratégie
by
mala byť spracovaná vo viacerých variantoch. Mali by ju
spracovať
nezávislé inštitúcie, ktoré by predložili variant-
né
riešenie vláde, a tá by mala najvhodnejší variant predlo-
žiť parlamentu na prerokovanie. Za tým
účelom chce vláda
iniciovať
zriadenie inštitúcie pre stratégiu a
vedu. Myslím
si, že to
je veľmi rozumný krok. Spracovaná stratégia po
prerokovaní
v parlamente, ak by ju akceptovala väčšina poli-
tických
subjektov, mala by byť záväznou smernicou, samozrej-
me,
nie v zmysle starej predstavy o záväznosti,
ale základ-
nou
orientáciou pre formovanie hospodárskej politiky na kon-
krétne
volebné obdobie. Vláda by vecne mala
vychádzať z ta-
kejto stratégie, ale mala by voľnosť pri
voľbe spôsobov
a
nástrojov realizácie svojej predstavy hospodárskej politi-
ky.
Makroekonomické rámce formulované v programovom vyhlá-
sení
sú formované tak, aby zabezpečili realizáciu strategic-
kého
cieľa, ktorý je uvedený v programovom
vyhlásení. Vláda
tieto
makroekonomické rámce vypracovala na základe zhodnote-
nia
a serióznej analýzy východiskového
stavu a využitia po-
tencionálnych zdrojov vlastných, aj zdrojov vyplývajúcich
z
možnej spolupráce so zahraničím. Premeniť zámery na reálnu
skutočnosť
si vyžiada vykonať hlbokú analýzu vlastných zdro-
jov
a vyhodnotiť skúsenosti ekonomík s
podobnou štruktúrou,
ako
sa tieto dostali v ekonomike do
vysokých obrátok. Samo-
zrejme,
že niektoré poznatky úspešne sa rozvíjajúcich ekono-
mík
sú nám známe.
Okrem toho sa musíme vyporiadať s niektorými závažnými
problémami
ako pozostatkom z minulosti - dávnejšej aj nedáv-
nej. K nim
patria predovšetkým dôsledky
nevhodnej cenovej
politiky
z minulosti, dlhodobé podceňovanie ceny
práce, po-
treba revitalizovať inštitúcie vedy, výskumu, vývoja ako
najdôležitejšieho
zdroja invencií, a potom, samozrejme, kva-
lity
a konkurenčnej schopnosti našej produkcie.
Neriešenie uvedených problémov
vplýva a pôsobí na sku-
točnosť,
ktorá nás vedie k tomu, že sa len veľmi ťažko vypo-
riadavame
s niektorými problémami, ktoré zaťažujú
našu sku-
točnosť. Ale z
hľadiska celkového chápania
efektov našej
ekonomiky
sa nachádzame teraz v medzinárodnom porovnaní na
veľmi
nelichotivom mieste, ktoré nás zaraďuje
do piatej de-
siatky
svetových krajín - objemom produkcie zhruba na úrovni
2000
amerických dolárov v nominálnom vyjadrení. Je to pramá-
lo
a svedčí o tom, že skutočne musíme
urobiť všetko pre to,
aby
sme našu ekonomiku dostali do obrátok. Iná situácia je
vo
vecnom vyjadrení. Tam sme na tom lepšie
triapolkrát. Ale
ani
to nás nezaraďuje medzi vyspelé
krajiny, pretože porov-
nateľné
krajiny v Európe majú minimálne 30 000 dolárov na
jedného
obyvateľa.
Ak
sa chceme stať rovnocennými partnermi s krajinami
Európskej
únie, musíme do termínu prijatia za člena do Eu-
rópskej
únie rozdiel v produktivite výrazne znížiť. A nebude
to
jednoduchá záležitosť. Z rozvinutej
spolupráce medzi vy-
spelými
krajinami vždy má väčší efekt ten, kto
je výkonnej-
ší. Zabezpečiť preto rýchly ekonomický rast je imperatívom
našej
hospodárskej politiky v budúcich rokoch. Preto vláda
správne za prioritu
svojej hospodárskej politiky
považuje
investičnú
politiku, to znamená zrýchlenie realizácie inves-
tícií,
pretože tieto sú najväčším a
najvýraznejším rastovým
zdrojom,
samozrejme, ak sú cielené efektívne do produkčnej
sféry.
Štát aj
v trhových ekonomikách
intenzívne sleduje in-
vestičnú
politiku, vysokým podielom na nej participuje. Robí
to
preto, aby stabilizoval investičnú
činnosť, zvyšoval jej
objem
a ovplyvňoval predovšetkým štruktúru. V
takom prípade
investície
plnia funkciu motora konjunktúry, iniciátora ras-
tu,
nástroja štrukturálnych zmien, tvorby
nových pracovných
miest,
realizácie regionálnej politiky,
zábezpeky životného
prostredia,
ale najmä sú nástrojom prenosu invencií z výsku-
mu,
vývoja a vedy do výroby.
Investičnou činnosťou chce vláda riešiť základné prob-
lémy našej ekonomiky. Samozrejme, že ak chceme
realizovať
rozsiahlu
investičnú politiku, musíme mať k tomu primerané
zdroje.
Preto vláda v programovom vyhlásení uvádza, ako chce
využiť daňovú a
úverovú politiku, vytvárať
podmienky pre
prísun
zahraničného kapitálu, ako využiť zdroje Fondu národ-
ného
majetku, podporuje malé a stredné
podnikanie a plánuje
vyčleniť prostriedky na financovanie projektov štrukturál-
nych
zmien a tiež intenzívny rozvoj verejných prác.
Programové vyhlásenie počíta s plným využitím všetkých
nástrojov
hospodárskej politiky, predovšetkým monetárnej po-
litiky,
rozpočtovej politiky, menovej politiky a zahranično-
obchodnej
politiky. Ucelená predstava o využití týchto ná-
strojov
vo vyváženej podobe umožní zrealizovať
náročné cie-
le. Preto programové vyhlásenie predstavuje
ucelený doku-
ment,
ktorý je vyvážený a ktorý je zábezpekou, že naša vláda
môže
našu ekonomiku a spoločnosť doviesť do
vytýčeného cie-
ľa. Preto odporúčam programové vyhlásenie
schváliť a vy-
jadriť
dôveru vláde.
Vážené dámy, vážení páni, ešte by som
rád reagoval na
niektoré
pripomienky výsostne z teoretického
aspektu, ktoré
boli
vznesené k programovému vyhláseniu vo
včerajšej disku-
sii.
Rád by som začal tým, čo uviedla pani
kolegyňa poslan-
kyňa
Bauerová, keď sa pokúšala aplikovať
teóriu Philipsovej
krivky
na skúmanie vzťahu inflácie a nezamestnanosti a robi-
la
závery pre našu hospodársku prax. Nechcem vyvracať jej
názory,
chcem tieto poznatky doplniť a uviesť
na pravú mie-
ru.
Treba uviesť k tomu toľko, že teória
Philipsovej krivky
sa
používa na hodnotenie vývoja ekonomiky
a predovšetkým na
skúmanie
uvedených vzťahov, ale Philips skúmal
alebo analy-
zoval
britskú ekonomiku za iných podmienok, a preto dokázal,
že
Philipsova krivka má priebeh o skúmaní vzájomných vzťahov
od
ľavého horného rohu do pravého dolného rohu. Ale akonáhle
sa
pokúšali túto metódu využiť v ďalšom
období iné inštitú-
cie,
ukázalo sa, a to bolo práve v období ropného šoku, že
vzájomný
vzťah týchto veličín sa posunul naprosto inde. Na
základe
toho vznikli teórie, že Philipsova krivka nemá apli-
kovateľnosť
v hospodárskej praxi. Chcem
povedať, že to nie
je
pravda. Má, ale vzhľadom na zmenu podmienok, a to je prá-
ve
u nás, v našom prípade, že inflácia a
nezamestnanosť nie
je
dôsledkom logického vývoja našej
ekonomiky, ale vplyvom,
ktoré nastali na
základe zmien v mechanizme a vonkajších
vplyvov.
Príčiny inflácie u nás sú, a snáď ani to
nie je tak in-
flácia,
to je predovšetkým jednoduchý rast cien v dôsledku
zavedenia
liberalizácie cien, čiže navedenie cien, aby plni-
li
svoju ekonomickú funkciu miery hodnôt. V raste cien sa
odrazila
aj skutočnosť, že sa likvidovali dotácie do cien
potravín
a niektorých priemyselných výrobkov, automaticky na
základe
toho ceny vzrástli. Ďalej je to nefunkčnosť trhového
prostredia.
Nezamestnanosť taktiež nie je dôsledkom hospo-
dárskeho
cyklu, čo je bežné vo svetových ekonomikách, ale je
to
predovšetkým dôsledok rozpadu trhov
RVHP, konverzie, de-
valvácie
meny, nefunkčnosti trhového
prostredia a prudkého
poklesu
dopytu v dôsledku reštriktívnej politiky. Na základe
toho
priebeh Philipsovej krivky má celkom inú podobu.
Treba ešte uviesť, že naši podnikatelia -
a to na potvr-
denie
toho, čo povedala pani kolegyňa
Bauerová - zneužívajú
nefunkčnosť
nášho trhového mechanizmu a zvyšujú ceny vplyvom
tzv.
inertnej inflácie. To je pravda. Samozrejme, že vláda
momentálne
nemá nijaké nástroje, aby týmto
praktikám podni-
kateľskej
sféry zabránila.
Ďalší problém, ktorý sa tu vyskytol,
bola obava o to,
že
vláda chce intenzívne pôsobiť na Národnú banku Slovenska.
Vážení
prítomní, v pondelok sme prerokovali vo výbore pre
financie,
rozpočet a menu menový program Národnej banky Slo-
venska
za trištvrte roka 1994. Vážení, z
prerokovania tohto
menového
programu musím konštatovať, že šéfovia najznámejšej
svetovej finančnej inštitúcie, a to
je Federálny rezervný
fond
v Spojených štátoch, ktorý plní podobnú funkciu ako na-
ša
Národná banka, musia roniť
krokodílie slzy nad tým, aký
majú
málo liberálny vzťah kongresu k nim v porovnaní s našou
Národnou
bankou. Naša Národná banka je samostatná inštitú-
cia,
ktorú nikto nekontroluje, len to, že
podáva parlamentu
správu
o svojej činnosti a o svojich hospodárskych výsled-
koch.
To znamená, že je úplne autonómna.
Ďalší problém, ku ktorému boli uvedené pripomienky je,
že
programové vyhlásenie predpokladá
reguláciu miezd. Váže-
ní,
zamyslime sa nad tým. Programové vyhlásenie, vláda to už
predtým spomenula,
chce robiť reguláciu
miezd, ale len
v
tých prípadoch štátnych podnikov a štátnych akciových spo-
ločností,
ktoré pracujú pri zlých hospodárskych výsledkoch
a
ktoré sú v strate. Vážení prítomní, uvedomme si, čo zname-
ná,
ak nezavedieme prísnejší režim do týchto hospodárskych
subjektov.
Znamená to, že tieto inštitúcie sú vedené k stra-
te, ktorá sa
bude likvidovať na účet
základného imania,
a
fakticky následne v podstate k rozkrádaniu národného ma-
jetku.
A tomu vláda musí zabrániť. Preto
bude účelné a po-
trebné,
aby sme takýto program podporili, aby vláda skutočne
mohla
realizovať reguláciu miezd, ale len v konkrétnych prí-
padoch,
kde podobné nebezpečenstvo hrozí.
Niekoľkokrát sa tu objavili
názory, že predloženie
programového
vyhlásenia znamenalo súčasne porušenie
ústavy.
Do
politických škriepok sa nechcem pliesť,
ale chcel by som
povedať
jedno, že ak by bola predchádzajúca vláda predložila
štátny
rozpočet v riadnom termíne -
samozrejme, môžeme dis-
kutovať,
čo je riadny termín - a parlament by ho
bol prero-
koval,
nová vláda by bola mala dosť
priestoru na to, ak by
nebola
musela zostavovať provizórium štátneho
rozpočtu, aby
pripravila
programové vyhlásenie. A možno, že za týchto pod-
mienok
by sme ho boli prerokovali v období medzi sviatkami.
Ďalej by som chcel uviesť jednu poznámku,
a to je otáz-
ka
toho, že niektorí poslanci
namietajú, že programové vy-
hlásenie
je nekonkrétne. Vážení, uvedomme si
jedno, že keby
vláda
prišla s takým programovým
vyhlásením, kde by makro-
ekonomické
parametre konkretizovala do podoby
časového har-
monogramu
a súčasne uviedla prostriedky na ich realizáciu,
všetci
by ste tu apelovali, že vláda chce zavádzať socialis-
tický
systém plánovania, pretože tam to tak bolo. A preto
vláda
logicky sa musela tomu vyhnúť. Ale ani pôsobenie trho-
vej
ekonomiky jej neumožňuje nič
takého. Musela využiť ná-
stroje, ktoré sú
vhodné pre pôsobenie
trhovej ekonomiky.
A
vláda si trhovú ekonomiku váži a chce ju ďalej rozvíjať.
Chcel by som ešte uviesť jednu poznámku,
a to je otázka
kupónovej privatizácie. Stále sa tu
vyskytujú názory, že
vláda
ju chce pozastaviť. Ak mám vyjadriť vlastný názor, po-
viem
vám úprimne, že kupónovú privatizáciu absolútne nepova-
žujem
za privatizáciu, pretože kupónová
privatizácia nie je
nič
iné, ako mechanické socialistické
rozdeľovanie majetku.
Okrem toho
nevedie k vytváraniu
skutočných vlastníckych
vzťahov,
pretože MIK alebo predtým DIK nie je nijakým vlast-
níkom,
aspoň sa ním necíti. Síce má výpis z registra kupóno-
vej
privatizácie o tom, že je vlastníkom niekoľkých akcií,
ale
nemôže uplatniť svoje vlastnícke právo. A tým, že nemôže
uplatniť
svoje vlastnícke právo, nie je vlastníkom. Z vlast-
níckeho
práva vyplývajú dve skutočnosti, a to jednak
sta-
rostlivosť
o rozvoj majetku a zodpovednosť za
svoje rozhod-
nutie
na účet majetku. A toto kupónová privatizácia nezabez-
pečuje.
Môj názor je, že ak sa vláda má zachovať úctivo a zod-
povedne voči našim
obyvateľom, musí zvoliť takú
politiku,
aby
minimalizovala rozsah majetku, ktorý
pôjde do kupónovej
privatizácie.
Pre vyspelé trhové ekonomiky je charakteris-
tické,
ako sa v programovom vyhlásení niekoľkokrát uvádza,
že
využívajú princíp participácie na majetku. Moderné ekono-
miky
a ich úspechy sú založené na využívaní
tohto princípu.
Kupónová
privatizácia bráni realizácii tohto
princípu, čiže
racionálnemu
regulovaniu ekonomiky. Netýka sa to len manažé-
rov, ale
všetkých pracovníkov, ktorí
chcú participovať
a
participáciou sa podieľať na prosperite
svojich ekonomic-
kých
subjektov.
Preto som za to, aby sa podiel
kupónovej privatizácie
na
privatizácii znížil na únosnú mieru,
aby sme nezabránili
tomu,
aby sa u nás vytvorila silná vlastná domáca podnika-
teľská
sféra, ale súčasne aby sme nebránili tomu, aby sme
v
budúcnosti mohli racionálne riešiť vzťahy rozvoja našej
spoločnosti.
Okrem toho uvedomme si jedno, že
kupónová pri-
vatizácia
je najvhodnejšou metódou úniku vlastníctva nášho
majetku do zahraničia, a to predovšetkým cez
privatizačné
fondy, za
ktorými stojí zahraničný
kapitál. Nechcem tu
v
tejto súvislosti uvádzať svoju predstavu, o aký zahraničný
kapitál
ide.
Ďakujem za pozornosť.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Ďalej je prihlásená pani poslankyňa Gbúrová
a
pripraví sa pán poslanec Kunc. Pardon, najskôr s faktickou
poznámkou
pán poslanec Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
nebudem polemizovať s mojím kolegom z výboru, ale na-
priek
tomu som rád, že povedal, že ide o jeho
osobný názor,
týkajúci
sa kupónovej privatizácie, ktorý,
našťastie, neob-
sahuje
programové vyhlásenie vlády. Vlastník kupónovej kniž-
ky
je jednoznačne určený, našťastie, ako
jednoznačný vlast-
ník,
takže tam by sme naozaj problém nemali
hľadať. Nebudem
to
ďalej rozširovať, ale myslím si, že naozaj treba sa držať
toho,
čo je v programovom vyhlásení, aspoň čo sa týka zmien-
ky
o kupónovej privatizácii.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Dzurinda.
Poslanec M. Dzurinda:
Chcel
by som povedať pánu poslancovi Baránikovi, že
tiež vlastním
akcie z prvej
vlny kupónovej privatizácie
a
cítim sa ako vlastník. Prinajmenšom
sledujem pohyb kurzov
mojich
akcií na kapitálovom trhu. Teším sa, keď ide smerom
nahor
a smútim, keď ide smerom nadol.
Odporúčam mu, aby sa
opýtal
ľudí, ktorí, povedzme, z predaja svojich akcií získa-
li
100 000 Sk, ako jeden môj priateľ, o ktorom som už verej-
ne
hovoril, či sa cítia vlastníkmi týchto peňazí.
Druhý moment, ktorý som chcel zvýrazniť
je, že naozaj
budem
so záujmom sledovať, ako bude hlasovať pán poslanec
Baránik,
lebo vláda akcentuje kupónovú
privatizáciu vo svo-
jom programovom vyhlásení ako jednu
z rovnocenných metód
a
hovorí, že urobí všetko pre to, aby pokračovala bez zby-
točného
odkladu.
A na záver, pán poslanec Baránik, dovoľte osobnú otáz-
ku.
Máte akcie z prvej vlny a máte kupónovú knižku pre druhú
vlnu?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
To vám
pán poslanec povie cez prestávku
a nie teraz.
Pán
poslanec Vaškovič.
Poslanec V. Vaškovič:
Vážený pán predseda,
vážené dámy,
vážení páni,
pán
poslanec Baránik upozornil
na niekoľko závažných
problémov
tejto spoločnosti. V prvom rade by som chcel zare-
agovať
na to, že vláda má veľkú starostlivosť o štrukturálne
zmeny. Je to
veľmi správna orientácia,
ale zároveň chcem
upozorniť,
že proces štrukturálnych zmien sa dá
regulovať
rôznym
spôsobom. A v programovom vyhlásení nie je presvedči-
vo a jasne naznačený spôsob, ako regulovať tieto zmeny,
resp.
z toho, čo je tam, jednoznačne vyplýva,
že ide o sys-
tém
regulácie po jednotlivých priemyselných odvetviach. Mys-
lím
si, že tento spôsob už v dnešnej dobe nie je moderný
a
treba voliť iné prostriedky.
Pokiaľ ide o iniciovanie štrukturálnych
zmien z hľadis-
ka
posunu k sofistikovaným výrobám, plne
súhlasím s tým, že
v
doterajšej etape sa
podcenila úloha
vedeckotechnického
rozvoja
a úloha vedy a techniky. Ale tu by si
mali spytovať
svedomie
všetky doterajšie vlády aj parlament, akým spôsobom
sa zachovali
k tejto sfére
doteraz. Totiž efekty vedy
a
techniky, čím neskôr začneme v tejto
oblasti zavádzať mo-
tivačné
mechanizmy, o to neskôr sa prejavia. To
nie je sfé-
ra,
kde možno očakávať po investíciách alebo po nepriamych
nástrojoch
efekty za rok, za dva, alebo za tri. To je niečo,
čo
sa ukáže ako pozitívne za 5, 10 alebo 15 rokov. Preto od-
klad
riešenia týchto problémov je
skutočne alarmujúci a tu
chápem
toto vystúpenie ako aj sebakritiku.
Pokiaľ ide o investičnú činnosť, takisto
by sme mohli
tieto
problémy rozvádzať. Chcem upozorniť iba
na jednu vec.
Zrejme
v tejto etape je potrebná nejaká
podpora investičnej
činnosti,
ale zároveň si treba uvedomiť, že ak neexistuje
systém
optimálnej alokácie zdrojov, ak systém
nefunguje op-
timálne,
potom aj zvýšený objem investičných prostriedkov sa
nevyužíva
efektívne. Toto je veľmi dôležité upozornenie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán poslanec. Ďalej bola prihlásená pani
poslankyňa
Bauerová.
Poslankyňa E. Bauer:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
uvedomujem si, že nie je tu miesto pre
odborné disku-
sie,
ale musím upozorniť na to, že vo svojom
diskusnom prí-
spevku
som netvrdila, že Philipsova krivka u nás stopercent-
ne
funguje, pretože nie sú vytvorené podmienky trhového hos-
podárstva.
Ja si to v plnej miere uvedomujem.
Chcela
som iba upozorniť
na to, že mieru inflácie
a
mieru nezamestnanosti nie je možné
ovplyvňovať, alebo ne-
jakým
ľubovoľným spôsobom vytvárať takú mieru inflácie a ta-
kú
mieru nezamestnanosti, akú by sme
chceli. Jednoducho me-
dzi
týmito veličinami existuje zákonitosť, ktorú nie je mož-
né
prekročiť. Nepovedala som, že nie je možné ovplyvniť, ale
nie
je možné v žiadnom prípade prekročiť. Medzi podmienky
fungovania
Philipsovej krivky a tejto zákonitosti patrí tiež
inertná
inflácia, čo nie je výsledkom toho, že
podnikatelia
sa nemorálne
správajú. Podnikatelia sa
správajú trhovo
a
inertná inflácia závisí od niečoho iného.
Ďakujem, len toľko som chcela dodať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
som pevne presvedčený, že pán profesor Baránik prezen-
toval
len svoje osobné názory a že toto si neosvoja vládni
ekonómovia a vedúci
ekonómovia hnutia. Viem, že kupónová
privatizácia
nie je všeliekom a sú podniky, kde je
potrebné
hľadať
iné metódy, ale vo všeobecnosti kupónová metóda je
najspravodlivejšia.
Veľmi uznávam schopné manažmenty a zamestnancov podni-
ku,
ale keby privatizovali len títo, tak vynechávame z hry
učiteľov, zdravotníkov a celú terciárnu
sféru. Kupónová
knižka,
ktorú si kúpilo na Slovensku 3,5 milióna dikov, je
majetkom.
Mám susedu kaderníčku, ktorá zhodou
okolností mi-
nulý
týždeň predala plnú knižku bodov na VSŽ a dostala za ňu
43
tisíc korún v hotovosti. Sama sa rozhodla, či to predá či
nie.
Je kaderníčkou a keby sa použila vaša
metóda, tak nemá
žiadne
peniaze, pretože robí vo sfére, ktorá nemá možnosť
privatizovať.
Takisto démonizovanie zahraničného
kapitálu. Pán profe-
sor,
čo by si robil s tehlou zlata,
keby si bol na ostrove
sám?
Dva dni by si sa na ňu pozeral a
po dvoch dňoch by si
ju
vďačne vymenil za kus chleba. Načo nám
je pekná fabrika,
ktorá
neprodukuje a nezamestnáva ľudí? Ak ju rozumne spriva-
tizujeme,
bez ohľadu na to, či tam bude
zahraničný kapitál,
ak
budeme šikovní, že zahraničný kapitál
bude vytvárať pra-
covné
príležitosti pre našich ľudí, všetkým to pomôže.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Baránik.
Poslanec M. Baránik:
Rád
by som odpovedal pánu poslancovi Dzurindovi. Som
vlastníkom
akcií. Mám akcie najúspešnejšej slovenskej firmy,
ale
sa necítim absolútne nijakým vlastníkom. Cítim sa jedine
vlastníkom
zadného kolesa auta, na ktorom sa vozí
pán gene-
rálny
riaditeľ tejto spoločnosti, nič viac. Vážení,
chápte,
že
kupónová privatizácia je perfektný návod brnkania ľuďom
popod
nos s tým, že budú vlastníkmi,
majiteľmi. Nemá to ab-
solútne
nič spoločné so sociálnou
spravodlivosťou. Pánu ko-
legovi
Černákovi to osobne vysvetlím.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Filkus.
Poslanec R. Filkus:
Vážený pán predseda,
vážení kolegovia,
niekedy má človek taký zlý pocit, či
vôbec vstúpiť do
diskusie,
aby sa nedehonestoval. Táto diskusia však nemá len
odbornú
dimenziu, ale politickú, tak by
som chcel k tomu
niečo
povedať.
Všetci dobre vieme a vieme si aj prediskutovať negatí-
va,
pozitíva kupónovej metódy privatizácie, ale fakt, že bo-
li
milióny ľudí v prvej a v druhej vlne, fakt, že sme x-krát
vyhlásili, že
našim občanom chceme
niečo kompenzovať za
predchádzajúce
roky, chceme im odovzdať kus vlastníctva vo
forme
tejto metódy kupónovej privatizácie,
fakt, že sa stá-
vajú
ihneď vlastníkmi a môžu s tým podľa
svojej úvahy nará-
bať,
a ak niekto dnes toto všetko
spochybňuje, je to vážna
politická
chyba. Našťastie, som veľmi rád, že je to v rozpo-
re s programovým vyhlásením vlády, že
táto vláda má iný
prístup
k metóde kupónovej privatizácie. Ale toto povedať na
pôde
parlamentu, toto povedať na pôde, kde občania si majú
možnosť
skontrolovať ako rozmýšľame, je hrubá politická chy-
ba.
Bolo by skutočne dehonestovaním,
aby som hovoril k od-
bornej
časti takýchto prístupov, lebo to sú
veci, ktoré sme
si
už dávno, dávno prediskutovali. Sú príklady, ako pôsobí
metóda
kupónovej privatizácie. Vieme o jej pozitívach, vieme
o
jej negatívach, ale úplne znížiť jej pôsobenie v ďalšom
procese
- toto nášmu občanovi takto servírovať nesmieme.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Vaškovič.
Poslanec V. Vaškovič:
Vážený pán predseda,
dámy a páni,
nechcem polemizovať už o kupónovej
privatizácii, ale na
tú
spŕšku invektív, ktorá tu bola na
investičné fondy, teda
zareagovať
musím.
Prosil by som pána profesora, aby
pokiaľ ide o inves-
tičné
fondy, chápal ich funkciu nielen v
súvislosti s kupó-
novou
privatizáciou, ale v súvislosti aj s
rozvojom kapitá-
lového
trhu a ich postavením v trhovej
ekonomike. Ak to do-
teraz
neurobil, odporúčam mu, aby tieto kapitoly z trhovej
ekonomiky
doštudoval.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Baránik.
Poslanec M. Baránik:
Pánu kolegovi Filkusovi chcem povedať, že považujem ku-
pónovú
privatizáciu za najnevhodnejšiu metódu, ktorej reali-
zácia
bráni perspektívnemu riešeniu
ekonomických a sociál-
nych otázok
našej spoločnosti na
efektívnej úrovni. Nič
viac.
Vo svojom vystúpení som povedal, že treba použiť kupó-
novú
privatizáciu tak, aby bolo realizované
minimum majetku
touto
formou.
Pánu poslancovi Vaškovičovi odpovedám, že
abecedu z tr-
hovej
ekonomiky nepotrebujem, lebo som ju už dávno zvládal a
mám
o tom náležitý doklad.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Tkáč.
Poslanec V. Tkáč:
Dámy a páni,
už včera
som tu hovoril o knižnici, pán
Vaškovič dnes
zase
radí študovať učebnice. Tak mi napadlo,
a treba si to
vysvetliť, podľa mojej
mienky, aby verejnosť
nebola dez-
orientovaná z tejto
diskusie, akým spôsobom
treba chápať
postoj
vládnej strany.
Keď
sme pripravovali ešte
volebný program aj teraz
programové
vyhlásenie vlády, samozrejme, o tom
diskusia bo-
la.
Treba raz a navždy zastaviť politizovanie týchto názo-
rov,
pretože tento názor má pán profesor, ja
mám iný názor,
ako
má on, a vôbec nevidím v tom nejaký
problém. Nechcem ho
ani
obhajovať, len sa chcem vrátiť k učebnici od Samuelsona,
kde
v podstate výsledok kupónovej privatizácie, proti ktorej
nie
som, a súhlasím s pánom poslancom
Černákom aj Filkusom,
že
to je jediná najspravodlivejšia forma,
ale sám Samuelson
v
tejto učebnici hovorí o tom, že aj vo
vyspelých štátoch
existujú
tzv. veľké korporácie. Tak to on nazýva. To znamená
hospodárske, obchodné organizácie, ktoré majú
veľký počet
vlastníkov,
čo má dopad na to, že títo vlastníci
nemôžu re-
álne
participovať a spolurozhodovať o osude
firmy. Dopad to
má
ten, že manažment sa odtrhne od vlastníckej bázy a takúto
firmu
de facto ovláda manažment. Zrejme bude
treba, aby sme
už
našli riešenie v najbližších obdobiach.
Treba brať výsledok kupónovej
privatizácie ako realitu,
ale bolo by
treba zvážiť, akým spôsobom vláda, parlament
alebo
legislatívne miesta by mohli - povedal
by som - moti-
vovať
participáciu týchto vlastníkov,
aby skutočne majiteľ
akcií
mal možnosť určitým spôsobom participovať na postojoch
manažmentu
a zabezpečiť, aby fabrika alebo podnik
mal pros-
peritu.
Učebnica Samuelsona hovorí presne
o tom, čo aj pán
profesor
Baránik a čo je vlastne realita
kupónovej privati-
zácie, tzv. veľké
korporácie s veľkým počtom vlastníkov,
ktorí
nemôžu participovať na osudoch firmy.
Riešenie vidím v tom, aby sa našli aj legislatívne pá-
ky,
aby sa mohla zabezpečiť účasť vlastníkov - dikov, dnes
mikov
- aj po druhej vlne na reálnom riadení svojho vlast-
níctva.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán podpredseda Húska.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia,
rád by som povedal pár slov k tejto problematike, pre-
tože
je to veľmi dôležité.
Pingpongujeme teraz problematiku
kupónovej privatizácie
a
fakt je ten, že je realitou a že máme nejaké záväzky, kto-
ré
sú spoločenské a politické záväzky, ale
na druhej strane
nemôžeme
nepovedať, že treba v podstate obmedziť vplyv kupó-
novej
privatizácie v transformačnom procese. Je to mimoriad-
ne
dôležité. Napríklad museli sme sa veľmi
výrazne postaviť
proti tomu, aby
sa tie časti strategických odborov nášho
hospodárstva,
ktoré majú veľmi lukratívnu povahu,
nedostali
do
privatizácie. Na prvý pohľad bolo
populisticky a demago-
gicky hovorené, že tým vlastne chceme
ochudobniť budúcich
držiteľov
- dikov alebo mikov, ale v podstate
išlo o to, že
napríklad
v ropnom priemysle, v energetike, v plynárenstve
aj
v ťažkej chémii produkujeme pri exporte jeden dolár za
4
až 9 korún, v niektorých vybraných
prípadoch za 11 korún.
To
znamená, že keď dáme majetok, ktorý je
určovaný relačnou
hodnotovou
cenou 33 korún za jeden dolár do kupónovej priva-
tizácie,
vlastne zhadzujeme kapitálovú cenu majetku, ktorá
je celkom
iná, a je to vlastne ožobráčenie, pretože sú
ústretové
voči zahraničným záujmom, ktoré sú vo obsiahnuté
vo
fondoch. A vieme, že pôvodná koncepcia
fondov bola taká,
že
nemalo byť pripustené, aby vošiel do kupónovej privatizá-
cii
zahraničný kapitál najmenej dva roky.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán podpredseda, máte 20 sekúnd.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Len zhodou okolností manevráciou federálnej
vlády, kto-
rá sabotovala prijatie takéhoto zákona, sa to zamedzilo.
Z
týchto dôvodov treba rátať s tým, že
by bola veľká chyba
niektoré
časti majetku odovzdať von pod hodnotu.
A
ešte jednu celkom
malú poznámku: Fondy napríklad
enormným
spôsobom - ako samy upozorňujú - vložili už miliar-
dy do reklám.
Veď to sú prostriedky, ktoré sú v podstate
zobraté
z očakávaného majetku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán
podpredseda, vážim si vašu funkciu, ale uplynuli
3
minúty. Ďakujem.
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Som rád, že táto tematika vzbudila takú odozvu a ponú-
kam
pôdu výboru pre hospodárstvo,
privatizáciu a podnikanie
na
pokračovanie tohoto tvorivého dialógu. Prosil by som, ke-
by
sme sa vrátili k programovému vyhláseniu vlády.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Pán podpredseda Húska hovoril o jednej
metóde, na zá-
klade
ktorej dospel k názoru, že znižujeme kapitálovú cenu
majetku.
Rád by som uviedol iný príklad ako sa dá znížiť ka-
pitálová
cena majetku. Sú to priame predaje, ktoré urobil
Fond
národného majetku 16. januára, keď predal akcie veľkých
podnikov
za cenu, ktorá je o miliardu nižšia ako je cena ka-
pitálového
trhu. Takže, celý tento balík problémov je sku-
točne
potrebné posudzovať zo všetkých uhlov a nespochybňovať
kupónovú
privatizáciu, dôveruje jej 3,5 milióna obyvateľov
Slovenska.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Cingel.
Poslanec T. Cingel:
Nesmierne si vážim pána profesora
Baránika, že vyprovo-
koval
túto diskusiu, lebo z vystúpení členov
opozície jasne
vyplynulo
- či už páni Černák, Bajan, Filkus aj pán Vaško-
vič,
aj pán Dzurinda vlastne obhajovali návrh programového
vyhlásenia
vlády. Z toho usudzujem, že vlastne ho pri hlaso-
vaní
podporia.
Ďakujem.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja. Takže konečne príde na rad pani poslan-
kyňa
Gbúrová.
Poslankyňa M. Gbúrová:
Vážený pán predseda,
vážení predstavitelia vlády,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
programové vyhlásenia vlád ako
politické dokumenty,
s
ktorými predstupujú vlády pred
svoje parlamenty, majú vo
svete
všeobecný charakter. Miera ich
konkretizácie je rôzna
a
nie je nikde apriori daná.
Programové vyhlásenia vlád by
mali
naznačiť aj spôsoby realizácie svojich proklamovaných
vyhlásení a téz.
Je to potrebné aj z toho
dôvodu, že až
v
spôsoboch realizácie sa
prejaví to, nakoľko ušľachtilé
a
zaujímavé myšlienky boli úprimné a pravdivé. To po prvé.
Po druhé - je potrebné povedať, že až možnosť praktic-
kej
realizácie uvedených teoretických úvah ukáže, nakoľko sa
môžu
stať skutočnosťou. Ak myšlienka z programového vyhláse-
nia
vlády, ktorá hovorí o plnom vedomí si toho faktu, že so-
ciálne
postavenie občanov je v mnohých oblastiach na hranici
sociálnej
únosnosti, vyplynula zo znalosti stavu
našej eko-
nomiky a štádia
transformačného procesu, sú
ciele stavané
v
uvedenom dokumente skôr ideálom, ku
ktorým sa chceme pri-
blížiť o 10
až 15 rokov. To bolo možno
potrebné úprimne
v
programovom vyhlásení vlády konštatovať.
Ak
dovolíte, prejdem k
niektorým konkrétnym častiam.
Nebudem
analyzovať pojem "morálna obroda spoločnosti". Necí-
tim
sa dosť teoreticky ani prakticky
vyzbrojená pre to, aby
som
potvrdila, či nepotvrdila slová o morálnej kríze v našej
spoločnosti, resp. definovala jej obsah a základné znaky
a
prejavy. Viem však, že morálka sa okrem zákonov udržiava
prostredníctvom
verejnej mienky, slobodou informácií, preja-
vu
a tlače a tiež rešpektovaním
všeľudských hodnôt, občian-
skych princípov
a inštitúcií. Práve absencia občianskych
princípov
a inštitúcií na jednej strane a akcent
na národný
fenomén
na strane druhej necháva v tejto časti
programového
vyhlásenia
viac než neistotu o smerovaní našej spoločnosti
a
vytvára priestor pre úvahy o vzniku
centra pre otázky po-
sudzovania,
čo morálne je a čo už nie je.
V časti kultúra sa deklaruje záujem
štátotvorného náro-
da
v ochrane jeho jazyka a v príprave zákona o štátnom jazy-
ku.
Tento zámer vychádza z Ústavy Slovenskej republiky člán-
ku
6 ods. 1 - citujem: "Na území
Slovenska je štátnym jazy-
kom
slovenský jazyk". Netreba však zabúdať aj na druhý odsek
tohto
článku, ktorý hovorí, že "používanie iných jazykov než
štátneho
jazyka v úradnom styku ustanoví
zákon" a článok 34
ods.
2, ktorý hovorí: "Občanom patriacim k národnostným men-
šinám
alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanovených
zákonom
zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka
aj
právo na vzdelanie v ich jazyku a právo
používať ich ja-
zyk
v úradnom styku."
Vážená Národná rada,
už v súvislosti s tzv. matričným zákonom som upozorni-
la,
že sa pojmy "štátny" a
"úradný" nesprávne chápu ako sy-
nonymá, čo komplikuje legislatívnu realizáciu problematiky
štátotvorného
národa a národností žijúcich na území
Sloven-
skej
republiky. Upozornila som na štáty,
ktoré okrem integ-
rujúceho
štátneho jazyka poznajú aj štatút úradných jazykov,
rešpektujúc územné
a percentuálne kritériá.
Z uvedeného
dôvodu
by bolo objektívne a politologicky i
politicky čisté
a
ústretové deklarovať záujem a ochotu
pripraviť zákon aj
o
úradnom jazyku, ktorý by definoval jeho používanie v úrad-
nom
styku v zmysle európskych skúseností a Ústavy Slovenskej
republiky. Príprava a
realizácia zákona o štátnom jazyku
a
zákona o úradnom jazyku by stlmila ohnisko napätia a vy-
tvorila
dostatočný priestor pre
vnútroštátnu i medzištátnu
komunikáciu
v národnostnej problematike.
Pozitívne hodnotím záujem vlády
podporovať pôvodnú
tvorbu
a vyriešenie vzťahov knižnej a umeleckej distribúcie,
záujem
o šírenie hodnotného umenia, podporu prekladateľského
umenia
a záchranu slovenskej kinematografie. Pevne verím, že
v
oblasti pôvodnej tvorby sa myslelo
aj na pôvodnú vedeckú
tvorbu z oblasti
vied o spoločnosti, človeka v dejinách,
o
kultúre a prírode, t. j. toho, čo za
nás nik vo svete ne-
urobí
a v čom sme originálni.
Je sympatické, že vláda prejavuje snahu a
záujem rozví-
jať záujmovú umeleckú činnosť, miestnu kultúru
a umelecké
školstvo. A je
tiež sympatické, že vláda prejavuje snahu
o
zabezpečenie slobody informácií a
vylúčenie možnosti, aby
mal
ktorýkoľvek subjekt monopolné postavenie vo sfére infor-
mácií.
Verím, že to nie je len
deklarovaná snaha a bude sa
dotýkať
aj verejnoprávnych inštitúcií, elektronických masmé-
dií.
Pripomínam, že nie je potrebné, a to
nechávam na zváže-
nie
vláde Slovenskej republiky, uvádzať pojem "národno-štát-
ny
záujem". Tento pojem bol aktuálny a v rámci súladu obsahu
a
formy presný v čase smerovania a zavŕšenia našej štát-
nosti.
Od 1. januára 1993 máme svoj štát a tak
by bolo žia-
dúce
používať skôr pojem "štátny
záujem". Považujem za pre-
zieravé
a správne navrhnúť v Rade Európy a OBSE
spracovanie
komparatívnej štúdie vychádzajúcej z postavenia národnost-
ných menšín.
Napriek tomu som
skeptická, že sa podarí
utvoriť isté univerzum, resp. štandard záväzný
pre všetky
európske štáty. Vychádzam totiž zo skutočnosti,
že každý
štát disponuje národnosťou nachádzajúcou sa na rozdielnom
stupni sebauvedomovacieho procesu s rozdielnymi
cieľmi
a
predstavami o svojom postavení v štáte, s rozdielnymi tra-
díciami,
históriou, kultúrou a s rozdielnou kvantitou. Ide
často o
jedinečné, neopakovateľné črty,
typické pre
tú-ktorú
národnosť. Preto vytvoriť všeobecný model bude veľ-
mi
zložité pre celú Európu a v dôsledku obáv zo straty jedi-
nečnosti môže skôr
vyvolať odpor ako súhlas.
Nepochybujem
však,
že sa práva národnostných menšín na Slovensku vyhodno-
tia
ako kvalitné a rozsiahle.
Ak dovolíte, upozorním ešte na jeden
dôležitý moment.
V
programovom vyhlásení vlády absentuje občiansky princíp,
a
to nielen v časti, ktorá sa dotýka
národnostnej problema-
tiky. Je to
nedostatok tohto dokumentu,
nakoľko občiansky
princíp
nie je opakom národného a neznamená ani jeho stratu.
Medzi
týmito pojmami totiž neexistuje priama
súvislosť, iba
sprostredkovaná.
Národné má priamu väzbu na všeľudské hodno-
ty.
Občiansky princíp je politická kategória.
Je to sústava
zákonov,
inštitúcií a všetkých súčastí
politického systému,
prostredníctvom
ktorých sa národné a národnostné realizuje
a
pred ktorými sme si všetci, bez ohľadu
na rasu, národnosť
a
presvedčenie rovní. Som za to, aby sa národnostná otázka
riešila
citlivo a za účasti všetkých, ktorých sa týka. Každé
direktívne
rozhodnutie môže byť signálom, že sa v
tejto ob-
lasti
hrá nečisto a môže spustiť prirodzené,
obranné mecha-
nizmy
s nežiadúcimi dôsledkami. Iba dôsledné rešpektovanie
občianskych
princípov je bariérou proti všetkým
jednostran-
nostiam.
Preto veta na strane 61, ktorá hovorí o vypracovaní
noriem
pre podporu menšinových kultúr, ktoré sa budú odvíjať
od
záujmov Slovenskej republiky, je takouto jednostrannosťou
a
navodzuje bez účasti národnostných
menšín viac než dojem,
že
ide o direktívny čin.
Vážená Národná rada,
je mi ľúto, že na strane 62 v treťom
odseku, v ktorom
sa
hovorí o našej podpore pre príslušníkov slovenskej národ-
nostnej menšiny najmä v Česku, Maďarsku,
Poľsku, Rumunsku
a
Chorvátsku, sa zabudlo uviesť aj
Srbsko. Uvedomujem si
príčiny,
prečo sa tak zrejme stalo, ale treba si uvedomiť,
že
v Srbsku máme jednu z najväčších a najaktívnejších národ-
nostných
menšín a v roku dvestého výročia
príchodu Slovákov
na
Dolnú zem by si to, predpokladám, boli
bývali zaslúžili.
Nech
nám je príkladný vzťah Maďarska k
svojej menšine v Ba-
náte,
v Báčke na Vojvodine.
Som nesmierne rada, že sa v programovom
vyhlásení vlády
spĺňa
tak trochu moja dvojročná snaha na pôde tohto parla-
mentu riešiť
sprehľadnenie a diferencovanie financovania
základného
a aplikovaného výskumu a vytvorenia, žiaľ, opäť
opatrne
podopreté slovkom "zvážiť", inštitúcie štátnej správy
pre
stratégiu rozvoja spoločnosti a vedu, ktorá by - citujem
"formovala zámery
dlhodobej perspektívy a
zabezpečovala
koordináciu
štátnej vednej a technickej
politiky." Napokon,
že
sa už so spomínaným otvorením vysokých škôl navrhne zosú-
ladiť
aj systém vedeckej a pedagogickej výchovy a udeľovania
vedeckých a
pedagogických hodností v Slovenskej akadémii
vied
a na vysokých školách.
Vážení poslanci,
vážené poslankyne,
dovoľte mi pred svojou záverečnou časťou
odcitovať myš-
lienku
významného socialistu, štátnika, prezidenta Francúzka
Francoisa
Mitterranda, ktorý vo svojom štrnástom a zároveň
poslednom
novoročnom prejave pred májovým odchodom z funkcie
zdôraznil
niekoľko skutočností, ktoré pokladá za
najdôleži-
tejšie.
Citujem: "Nikdy neodlučovať slobodu od rovnosti. Ho-
ci
je veľmi ťažké dosiahnuť oba tieto
ideály, práve ony sú
podstatou
demokracie."
Každá
vláda rieši dilemu, ktorá spočíva v rozhodnutí
koľko
slobody obetuje rovnosti a koľko slobody obetuje po-
riadku.
Každá vláda musí rozhodnúť, ktorý z
fenoménov poli-
tického
systému bude dominantný, ktorému dá prednosť. A keď-
že
tieto fenomény tvoria základ každého politického systému,
každého
zákona, aj toho najvyššieho, musí sa vláda rozhodnúť
vždy.
Sloboda, rovnosť, poriadok. Podľa ich
poradia sa hod-
notia
typy politických systémov, také, ktoré
posilňujú štát
a
také, ktoré štátne zásahy do
ekonomického a politického
života
obmedzujú. Tie prvé akcentujú
poriadok a rovnosť na
úkor
slobody, tie druhé slobodu a rovnosť na
úkor poriadku.
Toto programové
vyhlásenie vlády patrí
do prvej skupiny
a
jasne odhaľuje spôsob jeho realizácie.
V
politike práve spôsob
realizácie odhalí nielen typ
politickej strany, politického systému a
jeho smerovania,
ale aj možnú
mieru spolupráce politických
strán. Politika
totiž
nie je len väzba medzi programom a jeho cieľmi, ale aj
medzi
spôsobom jeho realizácie, a ten nás môže spájať, ale
môže
nás aj rozdeľovať. V politike je to však prirodzené,
potrebné
a zákonité. Moc a opozícia sú prirodzeným atribútom
demokratického
režimu. Snaha po jednote moci a opozície je
v
politike neprirodzená a nereálna. Čo je však prirodzené
a
reálne, je vôľa byť konštruktívnou a nie deštruktívnou
opozíciou,
a to je možné viac než deklarovať.
Ďakujem za pozornosť.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
pani poslankyni Gbúrovej.
Faktická poznámka
-
pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Pani poslankyňa Gbúrová, nakoľko máte
dilemu, čo je po-
liticky
morálne a čo je nemorálne, za politicky nemorálne
považujem,
keď sa niekto dá zvoliť do parlamentu za politic-
ky
subjekt a potom zmení svoju stranícku
príslušnosť v roz-
pore
s tým, čo sľúbil svojim voličom a občanom. To na vy-
svetlenie
pre vašu vnútornú dilemu, s ktorou
zrejme zápasí-
te.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Pán poslanec Kunc. Pripraví sa pán poslanec
Kukan.
Pán poslanec Sopko - faktická poznámka.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
je naozaj otázne, koľkokrát môže jeden poslanec vystu-
povať
s faktickou pripomienkou. Chcem sa prihovoriť pánu po-
slancovi
Hofbauerovi. Ak chce reagovať na každé
vystúpenie,
nech
si pripraví diskusný príspevok na záver rokovania Ná-
rodnej
rady, bude to asi lepšie.
Ďakujem pekne.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Prosím, pán poslanec.
Poslanec B. Kunc:
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
vážené poslankyne,
kolegovia poslanci,
milí hostia,
dovoľte mi začať malou replikou.
Popieram, že by v tej-
to
miestnosti bolo plno nenávisti. V tejto miestnosti je len
to,
čo každý deň sem so sebou prinesieme. Že nosíme aj nená-
visť,
to je vec nášho svedomia a našej morálky. Myslím si
opak.
Myslím si, že tu je prinajmenej jeden predmet, ktorý
nás
vedie, alebo aspoň pobáda k jednote a k správaniu, ktoré
by
malo byť dôstojné, tvorivé, jednoducho
- poslanecké. Po-
kiaľ
nemáme slepé oči, potom ten predmet
všetci dobre vidí-
me.
Je to slovenský štátny znak, v mene ktorého tu sedíme
a
ktorého stálosť, význam a pre
nás jednoznačnú štátnosť
predstavuje.
Pokúsme sa správať podľa toho.
Svoje vystúpenie chcem uviesť krátkou
novinovou správou
o
našom včerajšom rokovaní, ktorú
však považujem za súčasť
svojho
vystúpenia. Znie nasledujúco: "Na 4. schôdzi Národnej
rady
Slovenskej republiky sa včera začala a pokračovala roz-
prava o Programovom vyhlásení vlády
Slovenskej republiky.
Jej
spôsob i tón sa napriek vážnosti prerokúvanej veci až
príliš
podobal tomu zvyčajnému, na aký si, žiaľ, postupne
zvykáme. V tomto
smere sa teda nestalo nič pozoruhodné,
najmä
nie žiadna zmena. Pozoruhodné však bolo niečo iné. Po-
zorovateľ
mohol s prekvapením pobadať, že časť
poslancov zo
135
prítomných akoby bola z iného sveta, či prinajmenšom as-
poň
z iného štátu. Ich stanoviská a pripomienky totiž buď
smerovali
inam, než ako by to zodpovedalo predmetu rokova-
nia,
alebo o ňom hovorili tak, ako by malo obsahovať program
pre
nejakú celkom inú krajinu, než je
Slovensko so všetkými
jeho čiastkovo prekonanými, jestvujúcimi i očakávateľnými
ťažkosťami
a problémami na jeho ceste k rozvoju a k reálnemu
členstvu v európskych integračných štruktúrach. Očakávame,
že
dnešné pokračovanie rozpravy bude mať šťastie poskytnúť
účastníkom
schôdze i televíznym divákom a poslucháčom vec-
nejšiu
a cieľavedomejšiu diskusiu a vláde
Slovenskej repub-
liky
tvorivejšie podnety na jej štvorročné funkčné obdobie."
Toľko
tá správa.
Ale nehľadajte ju, prosím, v novinách.
Žiaľ, také novi-
ny
nemáme, čo by si z tohto hľadiska a takto boli naše roko-
vanie
všimli. Považujte to, prosím, za môj malý
úskok, za
ktorý
sa ospravedlňujem. Nie je tak dávno, čo sme stáli tak-
to
zoči voči voličom, občanom tejto
republiky. Som presved-
čený
o tom, pretože som sa zúčastnil aj niektorých tzv. opo-
zičných
predvolebných schôdzí a vypočul som si,
čo sa vcel-
ku,
všeobecne hovorilo o programoch a čo sa voličom sľubova-
lo.
Trúfam si to na účel svojho vystúpenia veľmi krátko zhr-
núť,
čo sme vtedy voličom sľúbili.
Myslím si, že to, že navodíme a
dosiahneme stav žela-
teľnej
politickej stability, že v hospodárstve
začneme res-
pektíve
urýchlime tie procesy, ktoré zabezpečia a dokončia
jeho
premenu na sociálne orientované trhové hospodárstvo za-
ložené
prevažne na súkromnom vlastníctve a oživíme ho, že
zastavíme
pokles sociálnej úrovne obyvateľstva obnovením za-
mestnanosti
a racionálnej i spravodlivej sociálnej
politiky
a
pomoci, že zabezpečíme všetky funkcie verejného sektoru
tak,
ako nám to káže ústava a právny poriadok tohto štátu
a
že budeme garantovať všetky funkcie
štátnej moci tak, aby
si
plne získala a udržala dôveru všetkých štátnych občanov
tejto
krajiny. Som presvedčený o tom, že toto
sme sľubovali
všetci. A som
dokonca presvedčený aj o tom, že keby bola
vládny
program zostavovala iná politická štruktúra, povedzme
terajšia
politická opozícia, bola by do toho programu presne
tak
zahrnula asi tento rámcový obsah, tak
ako to robí pred-
ložený
vládny program. O tom som tiež presvedčený.
Ale bez
ohľadu na to, kto je
nositeľom moci, pôsobia
dve
železné nevyhnutnosti. Tá prvá -
pokračovanie všestran-
nej
premeny postkomunistickej spoločnosti na
slobodnú a de-
mokratickú
so všetkou už známou a do istej miery dodnes úpl-
ne
nepoznanou zložitosťou tohoto procesu.
Tvrdím, že je to
niečo,
o čom ponúkané a odporúčané vzory západného sveta ne-
majú
ani tušenia, a tak nám doteraz radili a radia, dajme
tomu
dobromyseľne, ale nie vždy dobre. Tá druhá nevyhnutnosť
je
neprerušiteľnosť či plynulosť života spoločnosti, čo zna-
mená,
že každá zmena alebo zavedenie niečoho nového sa stre-
táva
s určitým odporom i prekážkami, a preto
ich presadenie
a
zaúčinkovanie vyžaduje svoj čas. Neodhadnutie, a tobôž ne-
poskytnutie toho zákonitého času často môže vyvolať ne-
úspech,
ba aj diskreditovanie ináč dobrých
zámerov, či spo-
malenie
postupu na ceste k cieľom.
O predloženom programovom vyhlásení vlády
podľa môjho
názoru
platí, že sa s oboma týmito nevyhnutnosťami vyrovnáva
dobre.
A zdôrazniť chcem najmä to, že nepreceňuje sociálne
a
morálne prostredie hlboko poznačené
duchovnými i hmotnými
rezíduami komunizmu, ale berie ho také, aké je v skutoč-
nosti,
to znamená aj s tými príznakmi, ktorými ho poznačil
už
niekoľkoročný vývin k slobode a demokracii. A vieme, že
nepoznačil
to vždy pozitívne.
Po druhé - plne si uvedomuje na jednej strane vstup do
prebiehajúcej množiny
politických, hospodárskych,
sociál-
nych,
kultúrnych i duchovných procesov, vrátane ich medziná-
rodných
väzieb, a na druhej strane to, že väčšinu z nich ne-
bude
môcť vo svojej réžii uzavrieť, a
teda ani zožať slávu
alebo
hanu za vlastnú úspešnosť. Jednoducho
povedané uvedo-
muje
si svoje pôsobenie ako službu občanom tohoto štátu, ča-
sovo
síce obmedzenú, ale so zodpovednosťou
siahajúcou ďalej
do
budúcnosti za lepší život, ktorého
základy svojou pôsob-
nosťou
kladie.
Rozpravu charakterizuje určité volanie po skonkrétnení
programového
vyhlásenia v zmysle podrobnejšieho znenia. Tre-
ba
však povedať, že medzi konkrétnosťou a podrobnosťou je
určitá
pojmová odlišnosť. Programové vyhlásenie je konkrétne
tým,
že sa vyčerpávajúco zaoberá všetkými oblasťami života
spoločnosti
a jestvovania štátu, aj keď v strategickej prog-
ramovej
rovine. Veď ide o programové vyhlásenie, nie o vy-
hlásenie
metód a nástrojov vládnutia. Na tie aj táto vláda
potrebuje
určitý čas, najmä pokiaľ sú nové. Tie sú v podsta-
te
dané platným právnym poriadkom štátu a
len v jeho rámci
sa
môžu používať a zdokonaľovať, či prípadne meniť.
Preto nie sú namieste obavy vyslovené na
rokovaní výbo-
rov,
napríklad že vláda pri uskutočňovaní svojej hospodár-
skej
stratégie a rozvojovej politiky naruší stabilitu meny
a
nebude rešpektovať nezávislosť Národnej banky Slovenska,
ktorú,
mimochodom, ochraňuje zákon. Veď by to bolo v rozpore
s
jej rozvojovo-stabilizačnou stratégiou.
Na druhej strane,
ak
vláda spoznala, že jestvujúca
záručná banka vzhľadom na
svoje
osobitné poslanie nemôže súbežne plniť funkciu finanč-
nej
inštitúcie na podporu malého a stredného podnikania, po-
tom
je nevyhnutné, aby vznik takejto
neštátnej alebo na čas
aj
štátnej inštitúcie iniciovala a
podnietila svojou pôsob-
nosťou.
Je pozoruhodné, že vo viacerých súvislostiach bolo po-
čuť
názor, že v programovom vyhlásení je snaha utajiť prí-
lišný
etatizmus, ba dokonca štátny dirigizmus. Mám dojem, že
sa
neodlišuje to, čo tu odlíšiť treba
a čo vyplýva z nevy-
hnutnosti
označenej predtým ako číslo jedna, že totiž pre-
bieha
proces premeny, ktorý nemožno ani spomaliť, ani zasta-
viť.
Ale treba si uvedomiť, že rad dejov v tomto procese mu-
sí
iniciovať vláda a v určitom zmysle aj organizovať tieto
procesy.
Vo svetle toho potom nejde o štátny dirigizmus, ani
o
etatizmus, ale o to, aby služba štátu, občanovi i celej
štátnej
pospolitosti bola úplná a
nepredpokladala samovoľný
vývin
tam a v tom, v čom sa predpokladať nedá alebo nemá.
A
dnes vidíme, že sú tu samovoľné procesy, ktoré vlastnému
procesu
premeny spoločnosti škodia, a to po
každej stránke.
A
práve, že zatiaľ nenachádzame nástroje ako ich zastaviť.
Ide
tu teda o iniciačnú funkciu štátu. Chcel by som
zdôrazniť,
že túto iniciačnú účinnosť je vláda povinná vyko-
návať
aj v hospodárstve. Alebo sa nazdávame,
že také ťaživé
problémy,
ako je platobná neschopnosť, ktorá sa týka pri-
bližne
80 % podnikov a firiem, nedostatok tak prevádzkového,
ako aj investičného kapitálu, malá reálna
účinnosť takého
významného
kódexu, ako je Obchodný zákonník a iné ďalšie,
a
také procesy ako je reštrukturalizácia priemyslu, vytvore-
nie podmienok a
podpora exportnej schopnosti sa
vyriešia,
respektíve
rozbehnú a budú prebiehať samovoľne,
bez inicio-
vania,
bez podpory? Za týchto okolností vidieť vládu Sloven-
skej
republiky v praktickej pôsobnosti
tak, ako vlády dáv-
nych
demokracií, bez ohľadu na jej politický
pôvod i zlože-
nie
by bolo prinajmenšom omylom.
Je
veľmi sympatické, že časť programového vyhlásenia
o
rozvíjaní zahraničných vzťahov
prijíma aj opozícia ako
programovo
správnu a realizačne nevyhnutnú. To je dobre, ale
len
čo sa v programovom vyhlásení objavili určité zámery za-
merané na určité
vnútorné potreby štátu,
vyjadrujúce jeho
zvrchovanosť
a sledujúce jeho vnútornú pevnosť,
charakteri-
zuje
sa ako rozporné a brániace uskutočneniu
programu. Zna-
mená
to vari, že vstup do európskych
štruktúr je nevyhnutne
spojený
so zrieknutím sa vlastnej identity a zvrchovanosti
a
bezpodmienečné prijatie určitej
cudzej, hoc aj nejakej
paneurópskej
neidentifikovateľnej identity a stať sa
jedno-
značne
poslušným jej autorom a využívateľom aj
ako nástroja
ovládania?
Potom by
bolo jednoduchšie prihlásiť sa
bez problémov
hoc
aj dnes za autsidera Európskej únie a za prísľub, že nás
nenechá
zomrieť hladom, dať k dispozícii územie Slovenskej
republiky
a seba samých za gastarbaitrov na akékoľvek pod-
radné
práce. Bude to jednoduché a rýchle a naši paneurópania
budú
šťastní. Pýtam sa však, či si slovenský národ po tom
všetkom,
čo v histórii strednej Európy vykonal
za historic-
kých
štrnásť storočí na jej obranu i rozvoj, nezaslúži lepší
osud. Som rád,
že predložené programové
vyhlásenie vlády
chce
pripraviť slovenskému národu a aj národnostiam, ktoré
v
tomto štáte žijú, dôstojný osud predovšetkým pričinením
tejto
vlády i parlamentu a, pochopiteľne, ich pokračovateľmi.
Nemôžem si odpustiť ešte jeden
poznatok, ktorý až do
týchto
chvíľ tak prierezovo cez naše schôdze
prebieha. Člo-
vek tu vidí
vysoko autochtónne a sebavedome
vystupujúcich
poslancov.
To samo by isteže nebolo chybou. Takí máme byť,
ibaže
prinajmenšom by sme mali v tejto veci sledovať tvorivé
vzory.
Povedzme, že členovia anglickej Dolnej
snemovne majú
taký
vzor vo Winstonovi Churchillovi, ako som
to už počul.
Myslím
si, že my taký vzor máme. 14. januára bolo 139. výro-
čie
smrti Ľudovíta Štúra, prvého
slovenského poslanca niek-
dajšieho
Uhorského stavovského snemu. Ľudovít Štúr už v roku
1842 vyslovil takéto jasnozrivé poznanie: Ak
chce Uhorsko
historicky
prežiť, musí sa sfederalizovať a vo
sfederalizo-
vanom
Uhorsku musí mať slovenský národ svoje územie a svoj
snem.
Pochopiteľne, že nepovedal to potom na
marcovom rokova-
ní
stavovského snemu v Bratislave v roku 1847, a vieme si
predstaviť
prečo, že by ho snáď boli vtedy aj ukameňovali,
keby
s takým niečím prišiel, ale rovno na rokovaní vo svojej
snemovej
reči predniesol také poznanie, taký rozbor politic-
kého
i hospodárskeho fungovania Uhorska,
že aj dnes je to,
priatelia,
obdivuhodné a bolo by veľmi dobré, keby sme si
Štúrovu
snemovú reč nielen prečítali, ale preštudovali, pre-
tože
o demokracii a o liberalizme už vtedy, pred vyše 150
rokmi
povedal všetko to, čo dnes platí. A nielen to, ale ve-
del
aj o liberalizme vtedy hovoriť v takých
dimenziách, ako
to
potrebuje aj slovenský národ. Už vtedy povedal, čo je li-
beralizmus
a čo z neho bude také, čo aj naďalej
bude podpo-
rovať
rozvoj slovenského národa. V tom by mal
byť Ľudovít
Štúr
naším vzorom, ktorý už vtedy - a na
sneme to jasne do-
kázal
- o hlavu prevýšil tých najväčších uhorských politi-
kov,
ktorí na sneme vystupovali. Z histórie
by ste mali ve-
dieť,
ktorí to boli.
A, priatelia, na zakončenie chcem
vysloviť jedno požia-
danie.
Včera som si vypočul niečo pre mňa
dovtedy neslýcha-
né,
ale ukázalo sa, že snáď sú medzi nami poslanci, ktorí vo
svojom
slovníku nemajú pojem, teda slovo lojálnosť a v poli-
tike
ho už vonkoncom neuznávajú vo vzťahu
občan - štát. Nuž
priatelia,
ak sú medzi nami takí poslanci tohto štátu, potom
ich
prosím, aby svoj mandát vrátili.
Ďakujem.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi. Pán poslanec Kukan a pripraví
sa
pán poslanec Rea.
Poslanec E. Kukan:
Vážený pán predseda Národnej rady
Slovenskej republiky,
vážení členovia vlády,
vážené kolegyne a kolegovia,
chcem vo svojom vystúpení predniesť niekoľko poznámok,
rozhodne
si nerobím nárok na analýzu, k tej
časti programo-
vého
vyhlásenia vlády, ktorou tento dokument
začína a ktorá
sa
zaoberá zahraničným vzťahmi. V súčasnej etape vývoja Slo-
venska
je táto otázka osobitne dôležitá a má aj osobitné as-
pekty,
ktoré si treba pri formovaní a realizácii celej sú-
časnej
politiky u nás uvedomiť. Špecifika spočíva
v tom, že
dnes
omnoho viac ako inokedy vystupuje do popredia skutoč-
nosť,
že zahraničná politika sa robí doma, vo vnútri štátu.
Línia zahraničnej politiky, jej priority,
aktuálne, ako
aj
perspektívne úlohy sú v programovom vyhlásení formulované
správne.
Bolo dôležité potvrdiť kontinuitu
zahranično-poli-
tického
smerovania nášho štátu pre vlády
štátov, členov po-
litických, ekonomických a bezpečnostných organizácií,
o
členstvo ktorých usilujeme. Vyhlásenia premiéra Mečiara po
nástupe
novej vlády v tomto zmysle, teda jednoznačné a kate-
gorické,
boli správne a boli navyše správne načasované. Bolo
to
o to väčšmi dôležité, lebo čelní
predstavitelia politic-
kých
strán členov vládnej koalície mali prehlásenie, ktoré
obsahovalo
niečo iného. Osobne si myslím, že ich
význam ne-
treba
preceňovať, netreba to zveličovať,
faktom však zostá-
va,
že tieto vyhlásenia vyvolali mnohé otázniky, nedorozume-
nia
a nepochopenie.
Zahraničie vezme toto programové
vyhlásenie vlády na
vedomie.
Domnievam sa, že jeho časť - zahraničné vzťahy bude
prijatá
všeobecne pozitívne. To však, prosím, nie je plné
konštatovanie o situácii,
ktorá vzniká. Rozhodujúce totiž
bude,
akým spôsobom bude tento dokument, a zdôrazňujem, celý
tento
dokument realizovaný v praxi. Bude to, trúfam si pove-
dať,
rozhodujúci a jediný prvok, podľa
ktorého sa bude hod-
notiť situácia na
Slovensku. Slová akokoľvek
sú správne,
nestačia,
platiť budú iba vtedy, keď budú
podložené skutka-
mi. Práve preto
nemožno hodnotiť iba
zahranično-politickú
časť samotnú oddelene, samostatne a robiť o
nej závery.
Všetky
ďalšie časti vyhlásenia s ňou priamo súvisia a budú
mať
na ňu priamy vplyv. Legislatíva, ktorú budeme prijímať
tu, na pôde
Národnej rady, rozhodnutia
vlády, dokončenie
ekonomickej transformácie, posilňovanie demokratických in-
štitúcií,
masmediálna politika a mnohé
ďalšie oblasti - to
všetko bude mať
priamy dopad na zahraničnú politiku a na
medzinárodné
postavenie Slovenska. Mám teraz na mysli pre-
dovšetkým
cieľ, z pohľadu ktorého bude toto hodnotenie vzni-
kať,
teda záujem o členstvo v európskych a transatlantických
organizáciách.
Nemožno totiž opakovane a jednoznačne
dekla-
rovať
záujem o členstvo v Európskej únii a
pritom napríklad
prijímať
zákony, ktoré protirečia jej zásadám a princípom.
Alebo
takéto zákony prijímať možno, ale potom
naše vyhláse-
nia
o integrácii do európskych štruktúr nebude brať nikto
vážne.
Treba
tu jasne povedať, že
sme sa sami, dobrovoľne
a
bez akéhokoľvek nátlaku rozhodli o tom,
že miesto Sloven-
ska
je v európskych organizáciách, že tam prirodzene, logic-
ky
historicky a kultúrne patríme. Neškodí si čas od času tú-
to
vec pripomenúť, pamätať si ju a najmä podľa nej sa chovať
a
postupovať. Neznamená to však, že treba apriori automatic-
ky
a nekriticky prijímať všetko, čo s členstvom v únii súvi-
sí.
Samozrejme, že podpísané dohody a dokumenty meniť nemož-
no,
ale pri ich implementácii musíme vedieť
brániť naše zá-
ujmy
- hospodárske, politické,
sociálne, kultúrne a všetky
ďalšie.
Veď aj ostatné krajiny, ktoré usilovali o členstvo
v
Európskej únii, alebo aj jej samotní členovia často v tvr-
dých
diskusiách, v ostrých negociáciách obhajujú vlastné zá-
ujmy.
Bude preto veľmi dôležité, aby sme aj my boli na také-
to
diskusie a rokovania pripravení, fundovaní a vedeli si
presadiť
to svoje. Aj toto bude kritériom úspešnosti vládnej
reprezentácie.
Mimochodom, podobne sa tento aspekt
vzťahuje
aj
na všetky rokovania s medzinárodnými ekonomickými organi-
záciami, Medzinárodným menovým fondom, Svetovou
bankou,
Európskou
bankou pre obnovu a rozvoj a podobne.
V tejto súvislosti jedna poznámka: dňa 1.
februára toh-
to roku vstúpi
do platnosti Európska
dohoda o pridružení
Slovenskej
republiky k Európskej únii, teda
Asociačná doho-
da.
Je to pre nás dôležitý krok na nastúpenej ceste. Čo uro-
bila
zatiaľ táto vláda? Bola zrušená Rada vlády pre imple-
mentáciu
Asociačnej dohody, nový orgán bol uznesením vlády
vytvorený,
ale iba teraz sa vytvára jeho štatút, zloženie
a
podobne. V texte programového vyhlásenia vlády je jedna
všeobecná
veta o tom, že vláda pripraví zodpovedajúci inšti-
tucionálny
rámec na zabezpečovanie úspešnej prípravy Sloven-
ska
pre vstup do Európskej únie, aby mohli rezorty aktívne
participovať.
Pýtam sa, prečo strácame čas, prečo sa nevy-
užíva zabehnutá, fungujúca štruktúra z
obdobia fungovania
predchádzajúcej
vlády. Táto štruktúra už pracovala,
mala aj
konkrétne
výsledky. Prečo sa v tom nepokračuje? Niekedy sa
mi
zdá, prosím, nie vždy, ale niekedy sa
mi zdá, že obdobie
marec
až december 1994 sa ignoruje, vynecháva, akoby neexis-
tovalo. Nuž, a
to je chyba, lebo toto obdobie existovalo
a
prinieslo aj výsledky, a bolo by dobré
tam, kde sú dobré,
na
ne nadviazať.
Chcel by som sa stručne vyjadriť i k otázke informova-
nia
o Slovensku. Vo vládnom vyhlásení sa zdôrazňuje úloha
poskytovať
objektívne a pravdivé informácie o Slovensku. Tá-
to
úloha je určená našim zastupiteľským úradom
v zahraničí.
Nemyslím
si však, že iba im, je to otázka omnoho širšia, do-
týka
sa všetkých našich inštitúcií, vrátane tých, čo pôsobia
u
nás doma na Slovensku. Naše veľvyslanectvá a ďalšie diplo-
matické
zastúpenia môžu v krajinách svojej pôsobnosti spros-
tredkovať
a prezentovať iba to, čo sa u nás doma
udeje. Sa-
mozrejme,
že to majú prezentovať pravdivo a objektívne. Tu
však
vzniká problém, čo znamená pravdivo a
objektívne. Chá-
peme
to všetci rovnako? Keď napríklad Národná rada odhlasuje
zákon,
ktorý opozícia označí za protiústavný,
prezident re-
publiky
ho vráti Národnej rade na
znovuprerokovanie, a táto
ho
znovu schváli, ide teda o zákon
kontraverzný, a opoziční
poslanci
sa obrátia na Ústavný súd, a preto, že
ide o zákon
dôležitý,
povedzme aj z pohľadu nášho členstva v Európskej
únii,
táto celý spomenutý proces sleduje veľmi pozorne. Naše
veľvyslanectvá,
naši diplomati poskytujú, samozrejme, infor-
mácie
o tomto procese. Podľa môjho názoru
pravdivo a objek-
tívne
znamená prezentovať všetky,
opakujem, všetky aspekty
tohto
procesu. Prirodzene, o argumentoch vládnej koalície,
ktorá
tento zákon presadila,
odhlasovala, ale určite treba
informovať
aj o ďalších veciach, ktoré s tým súvisia. Bolo
by
podľa mňa zlé, keby informácie o akýchkoľvek iných inter-
pretáciách, ako
sú interpretácie vládnej
koalície, boli
označované
za osočovanie alebo škodenie Slovensku. Mám troš-
ku obavy, aby
naša zahraničná služba,
naši diplomati, sa
nestali
akýmsi fackovacím panákom v takýchto prípadoch.
Aj formulácie o potrebe ďalšieho
skvalitňovania našej
zahraničnej
služby, zvyšovania jej
profesionalizácie, vyso-
kej
morálnej kvality, to je všetko v
poriadku, to je všetko
o.
k., tak by to malo byť. Je len otázne, ako sa to bude in-
terpretovať.
Aby sme si totiž pod profesionalizmus a
vysoké
morálne
kvality nedosadzovali iba -
opakujem - iba to, ako
sa
kto vie biť do pŕs a vykrikovať,
aký on je dobrý Slovák
a
ako mu prudko bije srdce pre Slovensko.
V niektorých diskusných vystúpeniach tu
odznelo, že nie
jazykové
znalosti, ale to, ako vedia ľudia presadzovať záuj-
my
Slovenska, by malo byť rozhodujúce pri vysielaní našich
diplomatov
do zahraničia. Je to zjednodušená
predstava. Sa-
mozrejme,
že to musia byť ľudia, ktorí budú
presadzovať zá-
ujmy
Slovenska, ale musia mať k tomu mnohé ďalšie odborné
predpoklady.
Akékoľvek nadsadzovanie iba jedného z nich, iba
jedného
z nich, neprinieslo nikdy nič dobrého. Nerád hovorím
o
veciach, ktoré sa ešte nestali, ešte ich iba anticipujeme,
ale
niekedy je dobré vysloviť nahlas veci dopredu, aby sme
predišli
chybám a zabránili škodám.
Vážený pán predseda,
kolegyne a kolegovia,
na záver by som sa rád vrátil k tomu, z
čoho som začal.
Ak
má byť Slovensko v snažení, s ktorým začalo, úspešné, mám
na
mysli - citujem z vládneho vyhlásenia -
"vytvorenie hos-
podársky
úspešnej, politicky a právne stabilnej
demokratic-
kej spoločnosti, ktorá je vybudovaná na pevných
morálnych
zásadách,
kde si každý občan bude môcť vytvoriť
pokojný do-
mov"
- koniec citátu, a keď sa táto
spoločnosť - zasa citu-
jem
- "má stať plnoprávnou súčasťou európskych a transatlan-
tických
štruktúr", bude musieť vláda Slovenska, parlament,
prezident
a všetci jeho obyvatelia urobiť maximum pre splne-
nie
tejto úlohy. Je to úloha komplexná, zahrňujúca všetky
sféry
spoločnosti. Keď to prenesiem do programového vyhláse-
nia
vlády, nie je možné separovať jednu
jeho časť od ostat-
ných.
Je to jeden celok, a preto všetky jeho časti musia byť
reálne,
konkrétne, kontrolovateľné a
splniteľné. Ak je, po-
vedzme, jedna časť
tohto celku správna,
obsahuje správne
formulácie
či postuláty a ďalšie časti, aj keby to
bola len
jedna
z nich, v poriadku nie sú, potom nemožno schváliť celý
tento
dokument.
Ako
vyplynulo z hodnotenia
mnohých predchádzajúcich
rečníkov,
ja sa k nim pripojujem, všetky časti
vládneho vy-
hlásenia
tieto kritériá nespĺňajú, preto aj ja
budem hlaso-
vať
proti jeho schváleniu. Odmietam
interpretáciu, ktorá tu
zaznela
na úvod diskusie o tom, že kto bude hlasovať proti
vládnemu
vyhláseniu, je proti vstupu Slovenska
do Európskej
únie,
do NATO, je za rozklad Slovenska. Myslím si, že takáto
logika,
ak to možno nazvať logikou, je príliš silne pritiah-
nutá
za vlasy a jednoducho neobstojí.
Dovoľte
mi ešte jednu osobnú poznámku. Vystupujem tu
dnes
prvý raz, som tu nový, stále sa zatiaľ
iba ešte orien-
tujem,
pozorujem, ako funguje tento najvyšší zákonodarný or-
gán
Slovenskej republiky. Z toho, čo tu
vidím, počúvam, za-
žívam, niekedy musím krútiť hlavou. Prekvapuje
ma osobná
animozita
vedúcich politických predstaviteľov na to, ako má-
me mladý štát.
Jej intenzita je skutočne vysoká. Ak máme
fungovať
v parlamente tak, ako by to malo byť, ak sa má jeho
činnosť
zefektívniť, domnievam sa, že by bolo veľmi správne,
aby
táto animozita išla stranou, aby sme prestali s osočova-
ním,
osobným napádaním, historickými rekrimináciami a podob-
ne.
Omnoho častejšie by sa - podľa mňa - mali používať aj
také
vlastnosti, ktoré by mali patriť do
repertoáru každého
politika,
ako je veľkorysosť a zhovievavosť. Myslím si, že
by to veľmi
pomohlo poslancom, tomuto
parlamentu a celej
tejto
krajine.
Pán predseda, ďakujem.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
aj ja. Faktickú poznámku má pani
poslankyňa
Schmögnerová.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci,
podľa § 16 ods. 3 ro-
kovacieho
poriadku pri otvorení rozpravy predsedajúci oznámi
prihlásených
rečníkov a udeľuje im slovo v poradí, v akom sa
o
slovo prihlásili. Vzhľadom na to, že
mám isté podozrenie,
že
neudeľujete slovo podľa poradia ako sme sa prihlásili, by
som
vás chcela poprosiť, aby ste boli taký
dobrý a dodržali
§
16 ods. 3 a oznámili mám prihlásených rečníkov.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno, pani poslankyňa. Už som to urobil na žiadosť pána
poslanca
Ftáčnika, povedal som počet, koľko ich
je, a hovo-
rím
vždy nasledujúceho, ktorý ide podľa poradia. Čiže, takto
sa
vykladá ustanovenie rokovacieho poriadku.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
Myslím si, že to je opäť svojvoľná
interpretácia.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
To je váš názor, pani poslankyňa. Pán
poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Chcel by som sa pripojiť k tomu, čo
hovorí pani poslan-
kyňa
Schmögnerová. Chcem k tomu ešte povedať toľko, že včera
pred
začiatkom rozpravy som prišiel trochu skôr,
pretože ma
požiadal
pán poslanec Čarnogurský, aby som podal jeho pri-
hlášku.
Podal som jeho prihlášku, dostala číslo
6, nevystú-
pil
šiesty, ale vystúpil asi desiaty a počul som také vy-
svetlenie,
že niektorí ľudia podávajú prihlášky tebe, nie-
ktorí
ľudia podávajú prihlášky vonku.
Fakt je, že rokovací
poriadok
hovorí o tom, že poslanci majú dostávať slovo v po-
radí,
v akom sa prihlásili. Takže, bolo by
dobré zorganizo-
vať podávanie prihlášok pre budúcnosť tak, aby jednoducho
toto
poradie bolo dodržané. Myslím si, že v
tejto chvíli,
aby
sme aspoň vedeli o tom poradí, by bolo
naozaj užitočné,
a
nakoniec, ukladá to aj rokovací poriadok, aby si prečítal,
v
akom poradí sú prihlásení.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nie je to tak, ako ste to povedali,
pán poslanec, ale
mne to nerobí
problém. Prvý podal
prihlášku pán poslanec
Langoš,
nie pri stole, ale inde. Tým sa to
rozdelilo na dve
kôpky. A tak,
ako som ich dostával, tak to
dávam. Takže
striedam
to. Je tu jedna kopa, ktorá bola na stole, a jedna,
ktorá
išla ku mne. Dávam to raz z tejto, raz z tejto. Vy-
svetľoval
som to už aj predsedom klubov. Ak
chcete, môžem
ich
všetky teraz prečítať ako idú za sebou, mne to nerobí
problém.
Podľa poradia, ktoré bolo na stole, teraz je pri-
hláška
číslo 12, je ňou Rea - budem ich čítať tak, ako to tu
je,
potom si to môžete skontrolovať: Rea, Kvarda, Komlósy,
Schmögnerová, Dzurinda,
Pásztor, Sopko, Láska, Tarnóczy,
Nagy,
Rózsa, Černák, Zoričák, Boros, Brocka,
Aibeková, Fil-
kus,
Bugár, Farkas, Almási, Urban, Figeľ,
Rusnáková, Pokor-
ný.
Na druhej strane to ide takto:
Hornáček, Garajová, Hús-
ka,
Kolesárová, Lazarová, Delinga,
Andrejčák, Tkáč, Weiss,
Vaškovič, Mikolášik, Lexa, Ftáčnik, Polka, Kňažko,
Kováč,
Švec.
Tak som ich dostal. Ani jednu som nepreložil. Môžete
si
to kontrolovať, budem to ďalej uvádzať po rade.
Faktická poznámka - pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne. Chcem len dokončiť. Chcem poprosiť pána
predsedu,
keby nabudúce mohla byť len jedna kôpka.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Samozrejme, doteraz to vždy tak bolo.
Poslanec I. Šimko:
Keby si
to zorganizoval tak, aby bola
len jedna kôpka
a
nevznikali z toho takéto nedorozumenia.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Áno, pán
poslanec. Vysvetlil som, že
začal to váš po-
slanec
- pán poslanec Langoš. Jedni išli tak a jedni tak.
Poslanec I. Šimko:
Nie je
to celkom tak, pretože, keď
som včera prišiel
pred
pult, kde dávame normálne prihlášky do rozpravy, tak
číslo
1 mal Langoš. On bol tam a zrejme bol aj v tej kôpke.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, nehovorme o tom. Príďte
ku mne, ukážem
vám
všetkých, ktorí boli a ktorí budú a bude to bez diskusie.
Pán poslanec Szigeti.
Poslanec L. Szigeti:
Pán predseda, prosím vás, ja som dostal poradové číslo
20
a mňa ste vôbec nečítali.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Číslo 20 je Szigeti, ale nevedel som to
prečítať. Je tu
László
a čítal som to ako Láska. /Smiech v sále./ Takže, má-
te
číslo 20 tak, ako ste povedali.
Prosím, pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predseda, som veľmi rád,
že môj kolega pán
poslanec
Kukan mohol vystúpiť, ale prihlásil sa
do diskusie
až
po mne. To sme spolu konzultovali. Ja
mám poradové číslo
24
a asi sa nedostanem na poradie.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno, to je asi tak. Pán poslanec Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Pán
predseda, chápem to tak, že keď
sa už situácia
utvorila
tak, že tu máme dve kôpky, tak budeš ich naďalej
striedať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno, tak ako som povedal. Prosím, pán
poslanec Rea.
Poslanec J. Rea:
Ďakujem pekne, ale ak by niekto skutočne
chcel, ja mu
za
malý úplatok aj to poradie prepustím. Ale už teraz na-
ozaj.
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
milí hostia,
dovoľte, aby som aj ja k programovému vyhláseniu vlády
k
problematike, ktorá je blízka problematike nášho výboru
pre
verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, zaujal
stanovisko.
Naopak, voči iným kolegom budem programové vy-
hlásenie
vlády podporovať, pretože zhutnený text, ktorý je
v
programovom vyhlásení vlády, bol vo
výbore predkladateľom
zdôvodnený,
a to veta po vete. Ja som si tiež pre poslaneckú
snemovňu
niektoré vety trošku pripravil a
rozvinul, aby sme
mali istotu, že
môžeme v takto prijatom vládnom programe
vládu
v nasledujúcom období dokonale
kontrolovať, čo súvisí
aj
s predmetom činnosti Národnej rady ako kontrolného orgánu
voči
vláde.
V časti 5 programového vyhlásenia vlády - rozvoj demo-
kracie,
politického systému a práva sú nasledujúce otázky:
racionálne
a inštitucionálne usporiadanie a efektívne fungo-
vanie
verejnej správy. Táto veta - podľa mňa - obsahuje ale-
bo
dá sa takto rozvinúť: Pod verejnou
správou rozumieme tak
štátnu
správu, ako aj samosprávu. Miestnu
štátnu správu vy-
konávajú
okresné a obvodné úrady a tiež špecializované úrady
miestnej
štátnej správy. Návrh pripravovanej reformy pred-
pokladá,
že tieto úrady sa spoja do jedného úradu, čím sa
umožní,
aby občan prichádzal do styku len s jedným úradom,
ale
aby bolo zabezpečené odborné riadenie, odvetvový výkon
štátnej
správy budú naďalej riadiť a kontrolovať príslušné
ministerstvá. Docieli sa
lepšia koordinácia v plnení úloh
a
funkcií miestnej štátnej správy a zjednoduší sa styk obča-
na
s úradmi. Predpokladá sa zároveň aj legislatívne usporia-
danie
medzi týmito orgánmi a orgánmi samosprávy.
Ďalej v
programovom vyhlásení je veta:
vytvorenie mo-
dernej
a efektívnej miestnej správy.
Nadväzujem: Integrácia
úradov
miestnej štátnej správy umožní racionálnejšie organi-
začné
usporiadanie úradov. Odstráni sa
duplicita niektorých
obslužných
činností, ktorými sú samostatne vybavené terajšie
úrady.
Dôjde zároveň k prepojeniu
informačných tokov a ra-
cionálnejšiemu
využitiu výpočtovej techniky a využitiu
ľud-
ského
činiteľa.
Viackrát
bola interpretovaná otázka
Európskej charty
miestnej
samosprávy. V programovom vyhlásení
vlády je napí-
sané
- citujem: "V súlade s Európskou chartou miestnej sa-
mosprávy
nadviažeme na doterajšie pozitívne prvky fungovania
samosprávy
miest a obcí, ďalšie posilňovanie kompetencií sú-
časne
s postupným zlepšovaním jej finančných podmienok." Ko-
niec
citátu. Slovenská republika ešte
neratifikovala Európ-
sku
chartu miestnej samosprávy, pretože
doterajší transfor-
mačný
proces najmä v oblasti tvorby
finančných zdrojov, ne-
umožnil v plnej
miere uplatniť princípy
Európskej charty
miestnej samosprávy.
Treba poznamenať, že podstatná časť
princípov
Európskej charty miestnej samosprávy je premietnu-
tá
už do existujúceho zákona o obecnom zriadení a v praktic-
kej
samosprávnej činnosti obcí sa osvedčujú.
Pôjde o to vy-
tvoriť legislatívne a finančné podmienky,
zdôrazňujem fi-
nančné podmienky,
pre plné fungovanie
samosprávy nielen
v
obciach, ale i v budúcich vyšších územných samosprávnych
celkoch.
Cieľom je dosiahnuť také fungovanie samosprávnych
orgánov,
aby mali vytvorené podmienky pre samostatné a trva-
lé
príjmy do rozpočtov obcí, ktoré im
umožnia aj z perspek-
tívneho
hľadiska riešiť rozvoj obce.
Ďalej citujem z programového vyhlásenia
vlády: "Reforma
verejnej
správy schválená Národnou radou v roku
1994" - ko-
niec citátu.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením
číslo
435 z minulého roku vzala na vedomie koncepciu organi-
zácie
miestnej a regionálnej samosprávy. Odporúčala niektoré
námety, ako
napríklad definovať región
ako vyšší územný
správy
celok, ďalej zmeniť samosprávu vyšších
územných cel-
kov,
kontrolnú funkciu vo vzťahu k uzneseniam a všeobecným
nariadeniam
miestnej samosprávy a podobne.
Predložený návrh
koncepcie
sleduje posilnenie pôsobnosti miestnej samosprávy,
konštituovanie miestnej samosprávy vyšších územných celkov
a
presun jednotlivých administratívno-správnych
a hospodár-
sko-riadiacich pôsobností z orgánov štátu na
tieto samo-
správne
orgány. Národná rada súčasne odporučila
vláde pred-
ložiť
jej pred rokovaním jednotlivých
návrhoch zákonov uce-
lenú
koncepciu organizácie a výkonu verejnej správy. V tejto
oblasti
máme už konkrétne námety napríklad na kontrolu po-
stupu
vlády pri plnení tejto koncepcie.
Ďalej citujem z programového vyhlásenia: "V deľbe kom-
petencie
medzi štátnou správou a samosprávou vypracujeme ná-
vrh
na ich racionálnejšiu deľbu, vrátane
prvkov horizontál-
nej
integrácie štátnej správy s cieľom
posilniť koordinačnú
funkciu
štátu v území." To je koniec
citátu. V súčasnom ob-
dobí
je najmä oblasť hospodárskeho riadenia ešte značne cen-
tralizovaná.
To si žiada presunúť pôsobnosti hospodárskeho
riadenia
na samosprávne orgány obcí, taktiež na
samosprávne
orgány
budúcich regiónov. Pôjde napríklad o školy, ďalej so-
ciálne
a zdravotnícke zariadenia, ďalej napríklad vodovody
a
kanalizácie, ktorých transformácia je
už v procese reali-
zácie.
Presun pôsobnosti hospodárskeho riadenia orgánov štátu
na
orgány samosprávy predpokladá zároveň legislatívne riešiť
i
vzťah štátu k týmto samosprávnym orgánom. Malo by ísť pre-
dovšetkým
o formu koordinácie a kontrolu štátu
pri zabezpe-
čovaní
jednotnej školskej politiky,
zdravotníckej a sociál-
nej
starostlivosti a podobne. Hospodárske riadenie
verejno-
prospešných
zariadení by orgány samosprávy zabezpečovali sa-
mostatne
bez vzájomnej podriadenosti.
Ďalej
citujem vetu z
programového vyhlásenia vlády:
"Uskutočníme
postupnú funkčnú decentralizáciu výkonnej moci"
-
koniec citátu. Tu sa postupne vytvoria právne podmienky na
presun administratívno-správnej pôsobnosti z orgánov štátu
na
orgány samosprávy s tým, aby boli čo najbližšie k občano-
vi
tak, aby o jeho právom chránených záujmoch rozhodovali
orgány,
ktoré sú mu najbližšie.
Ďalej je v programovom vyhlásení vlády
jednoznačne uve-
dené,
že si vláda kladie za cieľ vytvorenie
nového územno-
správneho
členenia Slovenskej republiky. Je to v programovom
vyhlásení
vlády uvedené tak, že si to vláda
kladie za cieľ,
to
znamená, že v priebehu štvorročného funkčného pôsobenia
uskutoční územno-správne členenie. Podľa toho
základnou
územnou jednotkou
Slovenskej republiky podľa
zákona
517/1990
Zb. o územnom a správnom členení je obec. Slovenská
republika
sa nečlení na vyššie územné celky, napríklad býva-
lé
kraje. Z hľadiska administratívneho sa Slovensko člení na
okresy. Ústava Slovenskej republiky predpokladá vytvorenie
samosprávnych
vyšších územných celkov. V zmysle navrhovaných
reformných
postupov sa predpokladá konštituovanie
regionál-
nych územných celkov, v ktorých bude
realizovaná funkcia
predovšetkým
hospodárskeho riadenia a regionálne orgány budú
zodpovedať
za riešenie, budú zodpovedať za
zabezpečenie vy-
váženého
sociálno-ekonomického rozvoja a regiónu.
Ďalej
budem citovať z
programového vyhlásenia vlády:
"Spoluzodpovednosť
štátu za spoločenskú súdržnosť a
koordi-
náciu
sociálno-ekonomického rozvoja" - koniec citátu. Rieše-
nie
sociálno-ekonomických problémov vo vyšších územných cel-
koch, pracovne ich nazývame ešte zatiaľ
regióny, vyžaduje
účasť
štátu, ako i samosprávnych orgánov. Účasť štátu sa bu-
de predovšetkým orientovať na koordináciu riešenia týchto
problémov,
v stanovovaní nástrojov na ich riešenie.
Ďalej veta z programového vyhlásenia
vlády: "Pri týchto
aktivitách vláda
bude presadzovať skvalitnenie profesnej
úrovne
aparátu štátnej správy a
samosprávy." Koniec citátu.
Docielenie týchto zámerov sa predpokladá najmä
vytvorením
uceleného systému zvyšovania odbornej spôsobilosti aparátu
štátnej
správy a samosprávy. Ministerstvo
vnútra pripravuje
koncepciu
vzdelávania pracovníkov vo verejnej správe, v kto-
rej
sú zahrnuté ako štátna správa, tak i samospráva. Zároveň
s
týmto príslušné ministerstvá pripravujú legislatívne úpra-
vy
o službe vo verejnej správe.
Ďalej je v programovom vyhlásení vlády uvedené - citu-
jem:
"Vláda pripraví novelizáciu zákona
o politických stra-
nách,
volebných zákonov do Národnej rady a obecných zastupi-
teľstiev."
Koniec citátu. Tiež tu bola otázka
viackrát pre-
diskutovaná.
Výsledky volieb do Národnej rady a do orgánov
samosprávy
vykonané v roku 1994 poukázali na viaceré problé-
my a nedostatky pri uplatňovaní volebného
práva občanov.
Programové
vyhlásenie preto počíta s novelami
volebných zá-
konov, ktoré by
mali upraviť niektoré
volebné inštitúty,
napríklad predkladanie registrácie
kandidátnych listín,
preskúmanie petičných
listín, proces riešenia
volebných
sťažností
a odmeňovanie členov komisií.
S problematikou volieb úzko súvisí aj činnosť politic-
kých strán
a politických hnutí.
V novele zákona číslo
424/1991
Zb. o združovaní v politických stranách
a politic-
kých
hnutiach bude potrebné premietnuť doterajšie skúsenosti
Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky získané pri
regis-
trácii politických strán. Problémové okruhy tvoria
otázky
procesných
lehôt týkajúcich sa styku orgánu štátu a zaklada-
júceho
výboru, spôsobu kreovania organizačných jednotiek po-
litickej strany na
území Slovenska a určenia
štatutárnych
zástupcov. Tieto problémové okruhy treba vidieť
najmä vo
vzťahu utvárania
volebných orgánov a
účasti politických
strán
vo voľbách. V súvislosti s komplexnou
reformou verej-
nej
správy bude ministerstvo vnútra
participovať aj na prí-
prave
legislatívnych riešení postavenia zamestnanca verejnej
správy.
A
nakoniec citát: "Budú
prijaté opatrenia na presun
niektorých správnych agend z Policajného zboru do
oblasti
verejnej
správy." Koniec citátu. Pri presadzovaní odbyrokra-
tizovania
štátnej správy budú racionalizačné opatrenia orga-
nizačného
a vecného charakteru podporené aplikáciou infor-
mačných
technológií najmä vo výkonnej úrovni štátnej správy.
Za efektívnu aplikáciu informatiky v štátnej správe vláda
považuje využívanie výpočtovej techniky, ktorá zjednoduší,
zrýchli
a skvalitní vybavovanie záležitostí občanov a výraz-
ne
zníži rutinné administratívne činnosti
pracovníkov štát-
nej
správy. Minimalizáciu požiadaviek štátnej správy na úda-
je
od občana pri vybavovaní jeho
záležitostí zabezpečí nový
projekt
evidencie obyvateľstva Slovenskej republiky. Koncep-
ciu
tohto projektu ministerstvo vnútra predloží do 30. 6.
tohto roku. Jeho
realizáciou bude začatý
postupný presun
niektorých
správnych agend z Policajného zboru do orgánov
verejnej
správy. Nový projekt evidencie
obyvateľstva zabez-
pečí
vybudovanie hlavného integračného
registračného infor-
mačného systému verejnej správy v Slovenskej
republike do
konca roku 1998.
Koncepcia projektu bude
komplexne riešiť
využívanie
základných identifikačných a lokačných dát vo ve-
rejnej
správe, teda zahrnie aj problematiku voličských zo-
znamov.
Vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia,
rozvinul som skutočne iba niektoré veci
tak, ako boli
predložené
predkladateľom na rokovaní výboru
Národnej rady.
Z
tohto dôvodu osobne, pochopiteľne, programové vyhlásenie
vlády
podporím. Našiel som tam ja, aj
členovia môjho výboru
dostatočný
priestor na to, aby sme mohli vládu v
nasledujú-
com
období kontrolovať v intenciách
programového vyhlásenia
vlády.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi. V rozprave
vystúpi ďalej pán
poslanec
Hornáček, pripraví sa pán poslanec Kvarda.
Poslanec V. Hornáček:
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
vážení hostia,
o záujme ochoty terajšej vlády zabezpečiť
podmienky pre
podporu
a rozvoj vedy Slovenskej republiky okrem programové-
ho
vyhlásenie svedčí aj to, že vyhovela požiadavke Sloven-
skej
akadémie vied a poskytla pre jej činnosť prostriedky
navyše
oproti vlastnému návrhu v rámci rozpočtového provizó-
ria.
Hoci sa od programového vyhlásenia vlády
nezvykne vyža-
dovať
podrobné detailizovanie jeho téz, dovolím si bližšie
objasniť
jednotlivé tézy predloženého
programu vládu v ob-
lasti
podpory a rozvoja vedy v Slovenskej republike.
Prvá téza znie: "V oblasti vedy a
techniky vláda novými
sytémovými
opatreniami zabráni rozpadu
výskumu a vývojovej
základne
na Slovensku a zabezpečí jej novú
funkčnosť a sta-
bilizáciu."
Áno, v doterajšom priebehu
transformácie pretr-
vávajú
isté nedostatky. Napríklad štrukturálne zmeny v ob-
lasti
vedy a techniky prebiehajú v prostredí nepriaznivom na
rozvoj inovácie.
Chýbajú potrebné ekonomické,
technické
a
sociálne zdroje a
štruktúry, ktoré sú predpokladom
pre
uplatnenie
vedy a techniky v celkovom rozvoji spoločnosti.
Pretrváva
ťažkopádnosť vo využívaní nových myšlienok a nápa-
dov
produkovaných vo sfére vedy, výskumu a vývoja.
Podiel výdavkov na výskumno-vývojovú základňu zo štát-
neho
rozpočtu Slovenskej republiky dosahoval v osemdesiatych
rokoch
okolo 2,5 až 3 % s vrcholom v roku 1989. V rokoch
1990
až 1992 v dôsledku reštriktívnej rozpočtovej politiky
tento podiel klesol pod 2 % a v súčasnosti sa priblížil
k
hranici okolo 1,6 %. Preto zámerom
štátnej vednej a tech-
nickej
politiky je dosiahnutie a udržanie stavu s celkovým
objemom
prostriedkov vynakladaných na vedu a
techniku okolo
2,5
% z hrubého domáceho produktu. To umožní postupne kvali-
tatívne
prebudovať sektor vedy a techniky tak, že sa vytvorí
priestor na
realizáciu ambicióznej vednej
a technickej,
a
tým aj hospodárskej politiky Slovenskej republiky v me-
dzinárodnom
kontexte.
Ďalšia téza znie: "V tejto súvislosti
vláda bude pre-
sadzovať
financovanie vedy a techniky formou grantového sys-
tému
štátnych objednávok a daňových
nástrojov, vytvorí pod-
mienky,
aby časť získaných finančných prostriedkov zostala
na riešiteľských pracoviskách." K tomu
bude potrebné, aby
v
súlade s princípmi trhovej ekonomiky bol položený dôraz
na
zmluvnú, tzv. účelovú formu financovania vedy a techniky,
ktorá
sa bude realizovať dvojakým spôsobom:
1. prostredníc-
tvom rozpočtových kapitol príslušných ústredných orgánov
štátnej správy
formou financovania štátnych
objednávok
a
formou dotácií a návratných finančných výpomocí právnickým
osobám
a podnikateľom, 2. prostredníctvom Štátneho fondu ve-
dy
a techniky formou poskytovania grantov.
Pokiaľ
ide o Štátny fond vedy a
techniky, ten by sa
zriadil ako
samostatná právnická osoba
s prevoditeľnými
prostriedkami. To
by umožnilo nielen zmienené pružnejšie
účelové
financovanie projektov, ale tiež
získavanie zdrojov
na
podporu vedy a techniky aj mimo štátny rozpočet, najmä
z
príspevkov a darov tuzemských a zahraničných subjektov
a
z príjmov z vlastnej činnosti,
napríklad predajom výsled-
kov
výskumu financovaného fondom a podobne.
Ako ďalšie formy podpory vedy a techniky bude potrebné
uplatňovať
neštandardné nástroje na podporu výskumu a vývoja
priemyselných podnikov formou účelových dotácií zameraných
na
udržanie a rast výskumného potenciálu
priemyselných pod-
nikov,
podporu zakladania firiem, podporu
inovačného poten-
ciálu
firiem, podporu kľúčových technologických oblastí zve-
rených
príslušným orgánom spolu s celkovým
objemom plánova-
ných
prostriedkov. Dotácie sa budú udeľovať priebežne pokiaľ
sa
nevyčerpá plánovaný objem
prostriedkov na daný podporný
zámer.
Týmto postupom by sa uprednostnili
flexibilné firmy,
ktoré dokážu dostatočné pružne reagovať na
ponuky štátu,
podporu vzniku priemyselných výskumných
združení, podporu
kooperácie
vo výskume medzi priemyslom a vedeckými
inštitú-
ciami
a podporu zmluvného výskumu.
K
nasledujúcej téze: "Vláda
zváži možnosť vytvorenia
inštitúcie
štátnej správy pre stratégiu rozvoja spoločnosti
a
vedu, ktorá by formovala zámery
dlhodobej perspektívy
a
zabezpečovala koordináciu štátnej
vednej a technickej po-
litiky."
V súčasnosti plní funkciu ústredného orgánu štátnej
správy
pre vedu a techniku Ministerstvo školstva a vedy Slo-
venskej
republiky.
Príslušná inštitúcia by mala
plniť v oblasti vedy
a
techniky nasledovné úlohy: vypracúvať
v súčinnosti s os-
tatnými
ústrednými orgánmi štátnej správy návrhy koncepcií
štátnej vednej a technickej politiky, utvárať podmienky na
proporcionálny rozvoj vedy
a techniky z hľadiska zámerov
štátnej vednej
a technickej politiky
a v súčinnosti
s
ústrednými orgánmi štátnej správy navrhovať Ministerstvu
financií Slovenskej
republiky celkový objem a rozdelenie
prostriedkov
zo štátneho rozpočtu vedených na podporu vedy
a
techniky. Ďalej - kontrolovať účelnosť
a hospodárnosť vy-
užitia
finančných prostriedkov poskytnutých na
podporu vedy
a
techniky, ďalej utvárať
podmienky na medzinárodnú
vedecko-technickú
spoluprácu v oblasti vedy a techniky, hod-
notiť
stav a potreby vedy a techniky a ich prínos pre so-
ciálny,
ekonomický a kultúrny rozvoj. Ďalej zabezpečovať bu-
dovanie
a rozvoj informačného systému v oblasti vedy a tech-
niky
a utvárať podmienky na šírenie
vedeckých a technických
informácií
a ich výmenu so zahraničím.
Napokon k téze: "Vláda podporí vznik
Slovenskej učenej
spoločnosti zo špičkových vedeckých a pedagogických
kapa-
cít."
Doteraz funkciu najvyššieho odborného a
poradného or-
gánu
pre oblasť vedy a techniky plnila Rada vlády Slovenskej
republiky
pre vedu a techniku. Prax ukazuje potrebu inštitu-
cionalizovať
takýto orgán formou zriadenia Slovenskej učenej
spoločnosti,
ktorá by mala plniť tieto úlohy.
a/
posudzovať návrhy koncepcií
vedeckej a technickej
politiky
Slovenskej republiky,
b/ posudzovať navrhované prioritné oblasti a navrhovať
nové
prioritné oblasti vedy sa techniky,
c/ prerokúvať zásadné otázky súvisiace so zabezpečova-
ním
výskumnej a vývojovej základne
spoločnosti a návrhy le-
gislatívnych
úprav v oblasti vedy a techniky,
d/ prerokúvať zásadné otázky súvisiace s medzinárodnou
vedecko-technickou
spoluprácou, vyjadrovať sa k návrhom na
objem
a rozdelenie prostriedkov na
podporu vedy a techniky
a
zároveň plniť funkciu najvyššieho
reprezentatívneho orgá-
nu
v oblasti vedy vo vzťahu k zahraničiu.
Vážené dámy,
vážení páni,
prvou
fázou zostavenia, vzniku spoločnosti a každého
štátu
všade na svete je, a treba to
otvorene povedať, boj
o
moc v štáte. K tejto moci sa možno dostať zásadne dvoma
spôsobmi
- čestne a demokraticky na základe
výsledkov demo-
kratických
volieb alebo rôznymi čachrami a špekuláciami, či-
že
pohŕdaním vôľou väčšiny a negovaním
výsledkov volieb. Ak
v
parlamente sedia zástancovia jedných
i druhých spôsobov,
je
spolupráca takto rôznorodých síl veľmi ťažká. Vzhľadom na
našu
historickú tradíciu kultúrneho
kresťanského národa je
dvojnásobne
smutné, že na čele politických síl
nespolupráce
stojí
práve politický subjekt honosiaci sa prívlastkom kres-
ťanský.
Ešte nedávno aj vlastný samostatný štát bol pre mno-
hých
Slovákov privysokým a nereálnym cieľom a boli odhodlaní
sa
ešte ďalších tisíc rokov pýtať, čo na to, ak si uplatníme
svoje
základné národné právo, povie svet,
Európa alebo naši
susedia.
Ak by tí, ktorí sa o vznik
nášho vlastného samo-
statného
štátu zaslúžili, počúvali a počúvli strašidelné re-
či
našich domácich politických prognostikov o našej totálnej
medzinárodnej
izolácii, ekonomickom krachu "do
března 1993"
a
podobne, bol by slovenský národ
dodnes iba živoriacim
etnikom
zapriahnutým do chomúta cudzích záujmov.
Program,
ktorý predkladá súčasná
vláda, je programom
tých,
ktorí sa neboja vysokých cieľov, veria vo vlastné sily
a
neboja sa práce. Len takýchto ľudí tento program aj osloví
a
budú ho podporovať. Preto sa
obraciam na všetkých, ktorí
chcú
Slovenskú republiku ako skutočne suverénny štát. Uvedo-
mujem
si, že v programe vlády obsiahnuté ušľachtilé a sku-
točne
ambiciózne zámery a ciele možno uskutočniť iba v pros-
tredí
politickej a sociálnej stability. Je to najzávažnejšou
úlohou
všetkých nás, ktorí tu sedíme a ktorým
na pozitívnom
smerovaní
Slovenskej republiky záleží. Jedným z krokov tejto
stability
je aj podporenie a prijatie predloženého Programo-
vého
vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.
Ďakujem vám za pozornosť.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi. Pán poslanec
Kvarda a pripraví
sa
podpredseda Húska.
Poslanec J. Kvarda:
Vážený pán predseda parlamentu,
vážená vláda,
vážený snem,
v
predloženom Programovom
vyhlásení vlády Slovenskej
republiky v
časti rozvoj demokracie, politického systému
a
práva sa hovorí o tom, že vláda sa bude
zasadzovať za ra-
cionálne
usporiadanie a efektívne fungovanie
verejnej sprá-
vy.
Táto verejná správa v podobe miestnej správy bude moder-
ná a efektívna, tak ako to povedal aj pán
Rea, predseda
príslušného
výboru.
Na základe týchto všeobecných konštatovaní by sa mohlo
predpokladať,
že ratifikácia Európskej charty miestnej sa-
mosprávy
je len otázkou času resp. formálnou záležitosťou.
Skutočnosť
je však tá, že tento problém tak životne dôležitý
pre
samosprávy, regionálne združenia
miest a obcí, ako aj
pre
samotný ZMOS v programovom vyhlásení je vyriešený jednou
vetou,
ktorá však nič nehovorí. Táto veta znie nasledovne
-
citujem: "V súlade s Európskou chartou miestnej samosprávy
nadviažeme na doterajšie pozitívne prvky
fungovania samo-
správy
miest a obcí." Koniec citátu.
Rád by som pripomenul váženému snemu, že
Európsku char-
tu
miestnej samosprávy predložila na schválenie Stála konfe-
rencia
miestnych a regionálnych orgánov Európy
pri Rade Eu-
rópy
a bola schválená práve pred desiatimi rokmi, t.j. v ro-
ku
1985. Tento medzinárodný dokument
pripúšťa brať do úvahy
rozdiely
medzi právnymi poriadkami príslušných
štátov a ich
administratívne
tradície, pričom sa však musí zohľadniť
ur-
čitý
stupeň prispôsobenia sa. To znamená, že vlády jednotli-
vých
krajín majú možnosť zohľadniť
jednotlivé články charty
na
základe vlastných podmienok.
I napriek uvedeným skutočnostiam vláda
Slovenskej re-
publiky
v ďalších štyroch rokoch nemieni sa
pripojiť k spo-
mínanému
medzinárodnému dokumentu. Natíska sa tu otázka pre-
čo.
Odpoveď je celkom prozaická. Charta totiž požaduje od
ratifikujúcich
strán uplatnenie štyroch hlavných záruk nezá-
vislosti
miestnych orgánov, a to politickú,
legislatívnu,
administratívnu
a finančnú autonómiu. Tak, teda preto.
Je potrebné konštatovať, že z povinných odsekov charty
odstáva
sporné naplnenie článku III ods. 1, kde
sa hovorí
o
základnej filozofii miestnej samosprávy. Táto filozofia je
jednoznačne
založená na zásade subsidiarity. Dovoľte mi, vá-
žení
poslanci, aby som odcitoval tento odsek. "Miestna sa-
mospráva je výrazom
práva a schopnosti
miestnych orgánov
v
rámci svojej zodpovednosti a v záujme miestneho obyvateľ-
stva
regulovať a riadiť podstatnú časť
verejných vecí." Ko-
niec
citátu.
V tejto
súvislosti je potrebné zdôrazniť,
že na úseku
matrík, evidencie
obyvateľstva,
zdravotníctva, financií,
územného
a stavebného konania, školstva, sociálneho zabezpe-
čenia,
ochrany prírody a kultúrnych pamiatok je žiadúce kom-
petencie
obcí podstatne posilniť, čím by sa
naplnila požia-
davka
riadiť podstatnú časť miestnych verejných záležitostí.
Z povinných odsekov ostáva sporným aj
článok IX ods.
2
charty, ktorý hovorí, že finančné zdroje miestnych orgánov
sú
úmerné ich zodpovednosti. V tejto
súvislosti snáď je na-
mieste
pripomenúť silne reštriktívny dopad
parlamentom pri-
jatého
rozpočtového provizória pre obce.
Z takzvaných nepovinných odsekov zatiaľ u
nás úplne nie
sú
naplnené nasledovné odseky charty:
1. Článok 4 ods. 6, ktorý znie:
"S miestnymi orgánmi
sa,
pokiaľ je to možné, v určenom čase a určeným spôsobom
prerokúvajú
otázky plánovania a rozhodovania vo všetkých zá-
ležitostiach,
ktoré sa ich bezprostredne dotýkajú.
2. Článok 9 ods. 4, 5, 6, 7 až 8, kde sú
stanovené tie-
to
okruhy problémov: ochrana finančne slabších miestnych or-
gánov
cez inštitút finančného vyrovnávania resp. kompenzácie
nerovnomerného
rozdelenia potenciálnych finančných
zdrojov,
životaschopný
a pestrý finančný systém zabezpečujúci
zdroje
miestnych
orgánov.
3. Riadne prerokovanie spôsobu
prideľovania prerozdele-
ných
zdrojov pre miestne orgány.
4. Poskytovanie dotácií nemá obmedzovať základnú
slobo-
du miestnych orgánov uskutočňovať svoju
vlastnú komunálnu
politiku
v rámci svojej jurisdikcie.
5. Umožnenie prístupu miestnych orgánov
na kapitálový
trh
pre získavanie úverov na rozvojové investície obcí.
Tu uvedené oprávnenia vláda nechce
priznať samosprávam,
lebo sa
dotýkajú oblasti skutočnej decentralizácie moci.
Z
uvedeného jednoznačne vyplýva, že vláda
neskrýva svoj zá-
mer,
neochotu pripojiť sa k medzinárodnému
dokumentu, k Eu-
rópskej
charte samospráv. Cez prideľovanie
finančných pros-
triedkov
zo štátneho rozpočtu vláda bude
neustále zasahovať
do
života štvrtej moci, teda do života samospráv. Vláda si
je
vedomá aj toho, že prípadné pristúpenie
k medzinárodnému
dokumentu
by znamenalo rešpektovať kontrolné mechanizmy Rady
Európy
na území Slovenska aj v oblasti
samospráv. Táto sku-
točnosť
by mohla byť zjavne nepohodlná.
Na záver
k návrhu poslancov Maďarskej
koalície, ktorý
včera predložil pán Duka-Zólyomi, predkladám
tento návrh:
Žiadam
osobitne hlasovať aj o bode 11 časti a/, t.j. pri no-
vom
územnosprávnom členení sa riadiť
odporúčaniami Rady Eu-
rópy
a vysokého komisára OBSE.
A úplne na záver jednu otázku príslušným členom vlády,
či
niekto môže presne definovať pojem civilné bezpečnostné
služby.
Ďakujem.
/Potlesk./
Predseda I. Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi. Pán podpredseda
Húska a pri-
praví
sa pán Komlósy.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
vážené kolegyne a kolegovia,
milí hostia,
dovoľte, aby som upriamil vašu pozornosť
na problemati-
ku
vzťahu štátu a cirkví obsiahnutú vo vládnom programovom
vyhlásení.
Snáď nikto u nás nepochybuje o tom, že naša spoločnosť
sa
nachádza v ťažkej morálnej kríze. Rast
korupcie, prienik
obchodu
s drogami z cudziny, prienik medzinárodného pašerác-
tva, prienik svetových finančných špekulácií,
prienik ma-
fióznych praktík sú
nové skutočnosti, ktoré
intenzifikujú
priebeh
domácej krízy. Treba teda priznať, že naša morálna
kríza
je násobená aj krízou svetovej spoločnosti.
Industriálna spoločnosť priniesla
obrovské zvýšenie vý-
robných
síl a produkcie. Tam, kde bola
industriálna spoloč-
nosť
dobudovaná, priniesla nadprodukciu a veľká časť spoloč-
nosti
stráca spôsobilosť čeliť stále
premyslenejšiemu tlaku
reklamy.
Reklama robí z konzumujúceho občana zmanipulovaného
rukojemníka
nadmerných ponúk.
Materializácia vyvolaná rastúcim
konzumom stavia pred
spoločnosť klamné ciele bezhraničného užívania.
Nemali by
sme
zabudnúť na hlbokú múdrosť z
legendy o Odysei. Tam, na
ostrove
blahobytu ponúkla čarodejnica Kirke všetkým návštev-
níkom
preťažené hodovné stoly, ale všetkých, ktorí zasadli
k
bezhraničnému hodovaniu, premenila
zakliatím na čriedu
krochkajúcich
štvornožcov.
Kríza hodnotového systému a neochota hľadania nestar-
núcich
hodnôt v morálnej skúsenosti ľudstva vedie k tomu, že
sa
zoslabuje účinnosť pôsobenia
duchovných ustanovizní pri
upevňovaní
mravných postojov. Cirkvi ako systémy, ktoré udr-
žujú
duchovnú skúsenosť ľudstva, musia sa
opäť stať ustano-
vizňami
na podnecovanie a generovanie spoločenského dobra.
Programové
vyhlásenie vlády dokazuje, že sa chce
inšpirovať
duchovnými a
mravnými i kultúrnymi hodnotami kresťanskej
tradície,
a to transformáciou spoločnosti na jednej strane
na
modernú postindustriálnu, ale na druhej
strane na vysoko
solidárnu
a v tradíciách zakotvenú spoločnosť.
Cirkvi tvorili a tvoria súčasť imunitného systému slo-
venskej
spoločnosti proti všetkým sociálnym neduhom a vládny
program
sa usiluje vytvoriť plnú súčinnosť ich
pôsobenia vo
výchove
mladej generácie, v prestavbe ekonomiky
a v upevňo-
vaní kultúrnej
identity. Tento postup dovolí ústretovosť
štátu a cirkví
navzájom tak, aby ostali
obaja suverénni
a
aby ich vzťahy dostali pevnú, stálu, solidárnu a podľa
možnosti
zmluvnú podobu. Programové vyhlásenie jasne prehla-
suje, že tak
ako predchádzajúca Mečiarova
vláda, aj táto
podporí
ekonomické konsolidovanie cirkví a
podporí zabezpe-
čenie ich pôsobenia v školstve, v
charitatívnej činnosti,
v
športe, v kultúre, a v ozbrojených silách.
Istotne,
program morálnej obrody nie je len aktuálna
úloha
jedného funkčného obdobia, jednej vlády. Uvedomujeme
si, že zdokonaľovanie spoločnosti a jednotlivca
je večná
úloha.
Tu viac ako kdekoľvek inde platí múdrosť zo stredove-
kej legendy o
svätom Grále, že nie je tak dôležité svätý
Grál
nájsť, ale dôležité je ho trvale a
poctivo hľadať. Som
presvedčený, že
predkladaný program má
pozitívny vzťah
k
duchovným hodnotám a robí všetko pre
harmonizovanie pôso-
benia hodnotového systému založeného na duchovných tradí-
ciách.
Prosím, neurobme otázku cirkví a ich pôsobenia predme-
tom
politického sporu a privlastňovania. Cirkvi ako inštitú-
cie
akumulovania duchovnej skúsenosti
patria celej spoloč-
nosti.
Nepatria žiadnej strane, nepatria žiadnemu hnutiu.
Vládny program citlivo a jednoznačne
akceptuje to, čo
cíti naše slovenské spoločenské vedomie, že
totiž nebude
skutočnej a
úspešnej transformácie do postindustriálnej,
alebo
ak chcete, informatickej spoločnosti, ak sa neodhodlá-
me vrátiť k
našim vnútorným rezervám
duchovnej a mravnej
skúsenosti. Nemáme veľa
hmotných rezerv. Slovensko nie
je
bohaté
na prírodné zdroje, ale máme takmer
bezlimitné množ-
stvo
duševných rezerv. Medzi rezervy spoločnosti, ktoré môžu
zabezpečiť
udržateľný ekonomický rozvoj, patria
totiž v ne-
malej
miere aj také hodnoty, ako je vytrvalosť, premýšľa-
vosť,
hĺbavosť, stálosť, usilovnosť, čestnosť, zodpovednosť,
pracovitosť a vernosť.
Zapojenie duchovných inštitúcií do
prestavby spoloč-
nosti
dáva aj ekonomike veľké stimulačné impulzy a minimali-
zuje
objem zmarenej energie zo zbytočných konfliktov. Vládny
program
chce preto zapojiť duchovnú energiu do súčinnostného
úsilia spoločnosti. Duchovné rezervy patria totiž tiež do
makroekonomického
inštrumentária. Vo svetle toho prosím, aby
ste
podporili vládne vyhlásenie. Je to podporenie pozitívne-
ho
úsilia.
Ďakujem.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu podpredsedovi. Ďalej vystúpi pán poslanec
Komlósy.
Pripraví sa pani poslankyňa Garajová.
Prosím, pán poslanec Čarnogurský.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán
predseda, chcel by som len povedať, že diskusný
príspevok pána podpredsedu Húsku pokladám za veľmi
dobrý,
a
keby bol problém morálnej obnovy spoločnosti postavený
tak,
ako som ho počul v diskusnom príspevku pána podpredsedu
Húsku,
tak by sa s tým dalo súhlasiť.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dalo, alebo malo?
Poslanec J. Čarnogurský:
Dalo. Z mojej strany prinajmenšom.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec
Komlósy.
Poslanec Zs. Komlósy:
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
vážené kolegyne, kolegovia,
milí hostia,
vo svojom vystúpení chcem vyjadriť
niekoľko mojich myš-
lienok v súvislosti s tou časťou
Programového vyhlásenia
vlády
Slovenskej republiky, ktorá sa zaoberá stratégiou vlá-
dy
a jej základnými zámermi v oblasti rozvoja hospodárstva
Slovenskej
republiky.
Prvé, čo ma zarazilo pri študovaní tejto
časti dokumen-
tu,
bolo veľmi smelé, ba priamo grandiózne
a z pohľadu se-
badôvery
vlády závideniahodné vyhlásenie strategického cieľa
-
dosiahnutie porovnateľnej úrovne
výkonnosti ekonomiky
a
životnej úrovne obyvateľstva s
vyspelými krajinami Európy
na
prelome tisícročí. Škoda, že vzápätí je
uvedený aj dove-
tok
najneskôr do roku 2010. Ak si to
premietneme ináč, zna-
mená
to, že tento cieľ dosiahneme o 5 alebo najneskôr o 15
rokov,
čo je podstatný rozdiel. Ak chcem byť ešte konkrét-
nejší,
znamená to, že na konci funkčného obdobia tejto vlády
budeme
už veľmi blízko úrovne vyspelých európskych krajín,
alebo ešte
budeme značne zaostávať,
povedzme minimálne
o
10-11 rokov.
Takáto nepresnosť, nekonkrétnosť, a
nielen v rovine ča-
sového
harmonogramu, ale všeobecne pri
jednotlivých konšta-
táciách
plánovaných postupných krokov vlády je
charakteris-
tická pre
celý predkladaný dokument.
Opatrnosť vlády je
pochopiteľnejšia
a priehľadnejšia, ak uvediem vyhlásenie
ko-
legu
z HZDS vo výbore pre hospodárstvo,
privatizáciu a pod-
nikanie,
podľa ktorého vláda vo svojom programovom vyhlásení
nemôže
uviesť podrobný itinerár postupných
krokov, lebo tým
by
si uplietla na seba bič a dala priestor
opozícii, aby ju
bičovala na každej
schôdzi Národnej rady pre nedodržanie
svojho
programu. Z toho pre mňa vyplýva niekoľko možných do-
hadov.
Po prvé - vláda nepočíta s konštruktívnosťou a aktív-
nou
spoluúčasťou opozície pri napĺňaní programového vyhláse-
nia,
alebo vláda ešte nemá takýto itinerár, nemá pripravené,
alebo
nevie ako z časového a vecného hľadiska
naplniť ciele
programového
vyhlásenia, alebo vláda nemyslí vážne tie pred-
savzatia,
ktoré sú uvedené v programovom vyhlásení. Ak je aj
iné
vysvetlenie, budem veľmi rád, ak nám
to niekto z vlády
vysvetlí.
Pretože tak, ako som už uviedol, je
programové vyhláse-
nie
veľmi všeobecné, obsahuje len veľmi málo konkrétností,
nebudem sa
ani ja vyjadrovať podrobnejšie. Pokladám to
v
tomto štádiu za zbytočné. Musím
konštatovať, že vláda
spravila
v mnohých smeroch podrobnú
inventarizáciu toho, čo
nám
ešte chýba na dosiahnutie v úvode naznačeného strategic-
kého
cieľa - dobehnúť úrovňou hospodárstva vyspelé krajiny
Európy.
Škoda, že to postavila len do roviny
sľubov s veľmi
široko koncipovaným časovým ohraničením, alebo v mnohých
prípadoch bez takéhoto ohraničenia a bez
toho, aby aspoň
rámcovo
naznačila cestu, niektoré dôležité
čiastkové kroky,
ktoré
mieni vláda vo svojom funkčnom období urobiť, ktoré by
sa
mohli reálne posúdiť, či vedú a
akým tempom k vytúženým
cieľom.
Napríklad v oblasti nezamestnanosti aké to budú sys-
témové
riešenia, ktoré budú kompatibilné s
prístupmi krajín
Európskej
únie, v oblasti daní zbližovanie súčasných dvoch
sadzieb
dane z pridanej hodnoty sa bude blížiť k dolnej ale-
bo
hornej hranici súčasnej sadzby.
Podiel obcí na výnose daní bol aj doteraz
stanovený zá-
konom,
iba sa ročne menil v rámci zákona o rozpočte, a to
s
klesajúcim trendom. V čom spočíva zmena
naznačená v prog-
ramovom vyhlásení?
Akými metódami chce
vláda zabezpečiť
účinný
a efektívny výkon regulačnej funkcie štátu na kapitá-
lovom
trhu? Dôležité sú právne predpisy v oblasti procesu
privatizácie a vzájomných vzťahov Fondu národného
majetku
a
vlády, ale aké sú predstavy a najmä zásady úpravy tejto
časti
legislatívy? Aké sú podľa vlády optimálne podmienky na
realizáciu
transformačného procesu ekonomiky
Slovenskej re-
publiky?
A tak ďalej.
Napriek tomu mi dovoľte vyjadriť sa ešte k veľmi dôle-
žitej
časti, a to k privatizácii, konkrétne k
vybudovaniu
pevných
základov participačnej ekonomiky, teda
k účasti za-
mestnancov
na privatizácii podnikov, v ktorých
pracujú. Ne-
viem
si celkom vysvetliť, akým spôsobom a
prečo zvyšuje ta-
káto
preferencia sociálnu priechodnosť procesu privatizácie.
Ak
chcem použiť takúto terminológiu, potom najväčšiu sociál-
nu
priechodnosť, ak sa pod ňou rozumie účasť a spokojnosť čo
najväčšieho
počtu obyvateľov, má predsa kupónová
privatizá-
cia.
Veď ako ináč sa môžu vo väčšom počte zúčastniť privati-
zácie
tí, čo už pracujú v súkromnom sektore
alebo v štátnom
sektore,
ktorý nepodlieha privatizácii, v štátnych službách,
čo
s obyvateľmi, ktorí vôbec nepracujú, ako sú nezamestnaní,
dôchodcovia,
študenti, atď.?
Ak sa pod pojmom sociálna priechodnosť
myslí zabezpeče-
nie
sociálnych istôt tých, ktorí pracujú v
danom privatizo-
vanom
podniku, nevidím východisko práve v takomto riešení.
Nevidím
žiadne garancie zabezpečenia prosperity alebo zníže-
nia rizika podnikania v tom, že sa zamestnanci zúčastnia
privatizácie
svojho pracoviska, ba skôr naopak, pripadá mi
to
ako nová forma kolektivizácie, ktorá nič dobré neveští.
Popritom vláda bola aj v tomto prípade
veľmi opatrná.
Pri
spomínaní účasti zamestnancov v privatizácii sa už nedi-
ferencuje,
či ide o uprednostnenie privatizačných
projektov
predkladaných
doterajším vedením, vedúcimi
pracovníkmi pod-
nikov,
alebo zamestnaneckou akciovou spoločnosťou so širokou
účasťou
všetkých zamestnancov. Ale najpravdepodobnejší sa mi
zdá
variant, ktorý síce nesie hrdý názov zamestnanecká akci-
ová spoločnosť,
ale v podstate ide o
to, že približne
51-percentný
podiel akcií bude v rukách obmedzeného počtu,
povedzme,
5-6 vedúcich pracovníkov doterajšieho
manažmentu,
ale
na znášanie počiatočných nákladov, ktoré sú nutné k pri-
vatizácii, sú prizvaní
všetci zamestnanci, za čo im bude
poskytnutý
súhrnne minoritný podiel akcií.
Aby som bol správne pochopený, chcem zdôrazniť, že pri
štandardných
metódach privatizácie, najmä pri súťažných for-
mách nevylučujem účasť aj takýchto subjektov,
ba naopak,
podporujem
čo najširšiu paletu skupín a spoločností, ktoré
sa
budú uchádzať o privatizáciu
jednotlivých podnikov. Vadí
mi
len určitá apriorná preferencia, ani nie
metódy privati-
zácie,
ale jednej formy podnikateľského subjektu v tých prí-
padoch,
kde by mala v rozhodujúcej miere
dominovať efektív-
nosť, prosperita, garancie v oblasti
sociálnej sféry, za-
mestnanosti,
ekológie, atď., teda krátko - podnikateľský zá-
mer.
Dovoľte mi na záver vysloviť názor, ako si vysvetľujem
sociálnu priechodnosť procesu privatizácie tak, ako je to
v
tomto dokumente uvedené. Je to vlastne
priechodnosť Prog-
ramového
vyhlásenia vlády Slovenskej republiky vo vláde a vo
vládnej koalícii v
súvislosti s postojom jedného
vládneho
koaličného
subjektu.
Ďakujem za pozornosť.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Keďže som už zahlásil ďalšieho vystupujúceho, po tomto
vystúpení
si urobíme obedňajšiu prestávku.
Prosím, pani poslankyňa Garajová.
Poslankyňa E. Garajová:
Vážený pán predseda,
vážená vláda,
vážená Národná rada,
od narodenia som obyvateľkou jazykovo
zmiešaného úze-
mia.
Problematike národnostných menšín
sa venujem niekoľko
rokov, takže dovolím si tvrdiť, že
problematiku dokonale
poznám.
Z postojov a vystúpení predstaviteľov maďarských po-
litických
strán v parlamente či v masmédiách jasne vidieť,
že
síce vyhlasujú, že majú záujem o integráciu so všetkými
občanmi
Slovenskej republiky, ale neustále nadraďujú etnický
princíp
nad princíp občiansky, t.j. sami oddeľujú menšinu od
väčšiny,
sami sa vyčleňujú z radov obyvateľov Slovenskej re-
publiky.
Týka sa to jazyka, školstva, kultúry, územno-správ-
neho
členenia a podobne. Usilujú sa najmä o
zachovanie svo-
jej
národnej identity, čo je samozrejmé a
pochopiteľné, ale
práve to,
že si dodnes zachovali
spoločenskú, kultúrnu,
školskú
i demokratickú vitalitu a schopnosť vytvárať dokonca
i
samostatné štruktúry, jasne dokazuje,
že mali a majú vy-
tvorené
všetky podmienky pre svoj rozvoj.
Vážení páni poslanci, hovoríte, že z vašej
strany ide
o
úsilie o úplnú národnú sebarealizáciu.
Zamyslime sa, pro-
sím, nad významom uvedených slov. Maďari
ako národ sa už
dávno
národne realizovali vznikom Maďarskej
republiky. Vaše
neúnavné
snahy o národnú sebarealizáciu
vytvárajú na južnom
Slovensku
atmosféru existenčnej a národnej neistoty Slovákov
v
jazykovo zmiešaných oblastiach našej vlasti. Vy ako zá-
stupcovia
maďarskej menšiny v slovenskom
parlamente sa usi-
lujete
najmä o kultúrnu, vzdelanostnú a regionálnu samosprá-
vu
národností.
Vážení páni poslanci, kultúru si
prostredníctvom svo-
jich
kultúrnych spolkov, ustanovizní a inštitúcií spravujete
sami
už desiatky rokov. I peniaze zo štátneho rozpočtu si
rozdeľujete
sami, takže de facto kultúrnu samosprávu už dáv-
no
máte. Neobstojí ani názor, že je nižšie financovaná ako
slovenská,
pretože kultúru v meste a v obci
financujú mest-
ské
alebo obecné zastupiteľstvá, ktoré sú
na južnom Sloven-
sku
naďalej v rukách maďarských poslancov. Nebudem teda rad-
šej
hovoriť o tom, ako je to so slovenskou
kultúrou na juž-
nom
či juhovýchodnom Slovensku.
Vzdelanostná či školská samospráva
je iný problém.
Štátne
školy má spravovať štát. Je to mimoriadne dôležité
z
hľadiska pestovania a upevňovania
slovenskej štátnej myš-
lienky.
Nemožno zveriť výchovu mladej generácie
do rúk jed-
notlivcov
či skupín, lebo na budúcnosti našej
mladej repub-
liky
nám musí záležať predovšetkým. Štát
musí mať dozor nad
všetkými školami, nielen štátnymi, ale i
neštátneho typu,
ako
sú súkromné, cirkevné, či nadačné.
Ďalej ste hovorili o regionálnej
samospráve menšín. Tá-
to
myšlienka na južnom a juhovýchodnom
Slovensku je nereál-
na, pretože v
žiadnej oblasti Slovenskej
republiky nežijú
občania
maďarskej národnosti v diaspóre, sú tu len väčšie či
menšie
enklávy. Celkovo na juhu Slovenska žije
necelých pol
milióna
Maďarov, ale viac ako 600 tisíc Slovákov. Dotkli ste
sa,
vážení páni poslanci, aj
územno-správneho členenia Slo-
venskej
republiky. Vraj treba rešpektovať etnické zloženie
regiónov
a oprávnené záujmy menšín. Všetky oblasti južného
a
juhovýchodného Slovenska sú jazykovo
zmiešané a práve pre
ochranu
príslušníkov štátotvorného národa
treba pripraviť
územno-správne
členenie veľmi citlivo, aby sa ešte
viac ne-
prehĺbila etnická segregácia na južnom Slovensku.
Občania
maďarskej národnosti by boli vyčlenení z
radov ostatných
obyvateľov
Slovenska.
Veľmi často spomínate hrozbu tzv. alternatívnych dvoj-
jazyčných
škôl či tried. Keďže v tlači, a najmä v
našej ma-
ďarskej
tlači, sa neustále uvádza iba polopravda o koncepcii
týchto
škôl, dovoľte, aby som podčiarkla, že tento typ bi-
lingválnej
školy je rozšírením možnosti výberu
národnostnej
školy. Popri jestvujúcich maďarských školách s
vyučovacím
jazykom
maďarským to bude taký typ školy, kde
učebné osnovy
umožnia
niektoré predmety vyučovať v
materinskom jazyku ná-
rodností
a ďalšie podľa variantov a podľa výberu v jazyku
slovenskom.
Nie je to nič nové. Podobné bilingválne základné
a
stredné školy máme na východe
Slovenskej republiky s vy-
učovacím
jazykom ukrajinským a máme s nimi veľmi
dobré skú-
senosti.
Žiaci týchto škôl už na prvom stupni základnej ško-
ly nemajú žiadne problémy s ovládaním
slovenského jazyka,
zatiaľ čo žiaci
maďarských základných škôl
majú obrovské
problémy
aj pri prechode na slovenské stredné, ba ešte i vy-
soké
školy. Tu je práve koreň nižšej vzdelanosti občanov ma-
ďarskej
národnosti. Pre slabé ovládanie slovenského jazyka
majú
skutočne nižšie percento vysokoškolsky vzdelaných ľudí.
Koncepcia bilingválnych škôl či tried je
skutočne demo-
kratická.
Ak si takúto školu resp. triedu žiaci či rodičia
nezvolia,
tak nebude jestvovať. Tento typ školy je prijateľ-
ný
pre všetky ostatné národnosti okrem maďarskej. Som pre-
svedčená,
že je to predovšetkým názor
predstaviteľov maďar-
ských
politických strán, pretože zo strany
žiakov i rodičov
je
o tento typ školy záujem. Bude to ďalší
typ bilingválnej
školy
v rade iných základných a stredných
škôl v Slovenskej
republike, teda popri
anglických, francúzskych, nemeckých,
španielskych,
talianskych, ukrajinských, možno v
budúcnosti
i
rómskych, budeme mať
i maďarské bilingválne
základné
a
stredné školy.
Ak chcete argumentovať petičnými hárkami proti dvojja-
zyčnému
vyučovaniu, dovoľte môj osobný názor. Petičné hárky,
ktoré
iniciovali politické strany u
riaditeľov škôl a ria-
ditelia
ich predložili učiteľom, učitelia
študentom a rodi-
čom, považujem to ja, ako dlhoročný
pedagóg za politický
nátlak.
Po 27 rokoch vyučovania slovenského jazyka a litera-
túry
v maďarských triedach gymnázia mám vlastné, a opačné
skúsenosti. Myšlienka
dvojjazyčného
maďarsko-slovenského
vzdelávania
vyšla práve z maturitných tried s vyučovacím ja-
zykom
maďarským, zo strachu študentov pred prijímacími skúš-
kami
na vysokých školách. Študenti tried s
vyučovacím jazy-
kom
maďarským sa totiž boja dvakrát - raz prijímacích skúšok
ako všetci študenti, ale navyše i z toho, že na skúškach
a
testoch po slovensky neobstoja. Mne
je ich na rozdiel od
vás
skutočne ľúto. Mali by ste aspoň v tejto otázke zabudnúť
na
politiku a myslieť viac na svoju vlastnú mladú generáciu.
Nedopusťte,
aby sa čo len raz v živote pre svoju
jazykovú
negramotnosť
cítili vo svojej vlasti menejcenní.
V
Programovom vyhlásení vlády
Slovenskej republiky
v
kapitole Národnostná politika je záruka, že vláda zabezpe-
čí
práva a podmienky na občiansky
plnohodnotný život národ-
nostných
menšín v zmysle Ústavy Slovenskej republiky, akcep-
tovaných
medzinárodných noriem a konvencií,
ktoré sa zaobe-
rajú
právami a slobodami občanov patriacich k národnostným
menšinám.
Vláda garantuje všetky práva
národnostných menšín
ako
individuálne práva občanov. Na túto vetu chcem upozorniť
špeciálne
pani poslankyňu Gbúrovú. Vláda sa zaručuje, že bu-
de vychádzať zo zásady rovnosti
národnostných kultúr bez
ohľadu
na početnosť ich nositeľov. Zabezpečí
objektívnu in-
formovanosť príslušníkov národnostných menšín prostredníc-
tvom
tlače, rozhlasu a televízie.
Zaväzuje sa, že prispeje
k
vzájomnému porozumeniu a priateľstvu občanov slovenskej
národnosti
s príslušníkmi patriacimi k národnostným menši-
nám.
Na jazykovo zmiešanom území bude vytvárať podmienky pre
dôsledné
osvojenie si štátneho jazyka.
Je samozrejmé, že starostlivosť o Slovákov na jazykovo
zmiešaných
územiach pokladá vláda za jednu z
priorít. Preto
sa
bude usilovať o vytváranie
podmienok na priateľské, ko-
rektné vzťahy všetkých občanov. Politika vlády
Slovenskej
republiky k národnostným menšinám bude garantovať
všetkým
občanom
rovnaké práva i povinnosti bez rozdielu
národnosti,
rasy,
pohlavia a náboženského presvedčenia.
Vážení páni poslanci, každý reálny a triezvo uvažujúci
človek
musí tento program len podporiť.
Ďakujem za pozornosť.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pani poslankyni. Oznámil som, že bude obedňaj-
šia prestávka. Je to doobeda posledné
vystúpenie v rámci
rozpravy,
ale ešte vybavíme dve faktické poznámky. Pán po-
slanec
Bugár.
Poslanec B. Bugár:
Ďakujem pekne, pán predseda. Mal by som
tri poznámky.
Prvá poznámka sa týka - povedal by som - vašej povin-
nosti. Včera ste
vypli mikrofón pánu
Čarnogurskému. Pani
poslankyňa
prvých 10 minút nehovorila k
programovému vyhlá-
seniu,
teda k veci, ale hodnotila názory a
ciele maďarských
politických
strán. To bola moja prvá poznámka.
Druhá - neviem, pani poslankyňa, akým právom hovoríte,
že
rodičia maďarskej národností si želajú
alternatívne ško-
ly.
Sama viete, že toto nie je pravda.
Tretia poznámka - spomínali ste jazykovú negramotnosť.
Dovolil
by som si upriamiť vašu pozornosť na článok tajomní-
ka
Matice slovenskej pána Bajaníka v
Národnej obrode v roku
1993,
v ktorom konštatuje, že 90 % občanov
Slovenska maďar-
skej národnosti ovláda slovenský jazyk tak,
že nerobí im
problém
komunikácia v slovenskom jazyku.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Musím odpovedať pánu poslancovi
Bugárovi po-
kiaľ ide o
vypínanie mikrofónu. Bol by som rád, keby pán
poslanec
Bugár prišiel sem ku mne, pretože som sedel cez ce-
lý
prejav pána Čarnogurského na tejto
stoličke, aby mi pri-
šiel
ukázať, kde sa to dá vypnúť. Ak si spomeniete, včera
trikrát
vypadol prúd. Pán poslanec Bugár, včera trikrát ale-
bo
štyrikrát vypadol elektrický prúd,
bolo to vidieť aj na
display.
Poslanec B. Bugár:
Pán predseda, beriem vašu pripomienku.
Samozrejme, máte
pravdu, ale
vy ste upozorňovali pána
Čarnogurského, aby
prestal,
a pani poslankyňu ste neupozornili.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nemal som dôvod. Ďalej vystúpi pán
poslanec Duray.
Poslanec M. Duray:
Vážený pán predseda,
nechcem sa púšťať do diskusie s pani
Garajovou, kolegy-
ňou,
lebo parlament nie je miestom takých debát a takých vý-
mien
názorov, ktoré by sa mali robiť v úzkom
kruhu odborní-
kov.
Ona totiž preukázala, že má veľmi
nedostatočné znalos-
ti,
aj odborné, čo sa týka autonómie resp. samosprávy a práv
občanov.
Totiž sama povedala, že školy, v
ktorých by sa vy-
učovalo
v jazyku menšín, by mali byť súkromné,
takže v pod-
state
by to znamenalo, že popiera platiteľom
daní nesloven-
skej
národnosti, aby chodili do teraz
existujúcich štátnych
škôl, kde sa
vyučuje ešte, ale podľa tohoto programového
vyhlásenia
asi nie dlho, v ich materinskom jazyku.
Nepúšťam
sa
do diskusie o týchto otázkach. Veľmi
ma to potešilo, že
tak
pozorne sledovala diskusné vystúpenie pani kolegyne Gbú-
rovej,
ale predsa to asi nepočúvala dosť pozorne, lebo asi
ju
nepochopila. Preto jej nechcem dávať nejaké zásadné odpo-
vede,
lebo nechcem rozosievať neznášanlivosť
medzi Slovákmi
a
neslovákmi.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predseda, teraz ste povedali, že nemáte nič s tým,
že
včera bol vypätý rozhlas.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nie že nič nemám, že som nič nevypol.
Poslanec F. Mikloško:
...že nič ste nevypli, áno. Ďakujem vám za to, aj tomu
verím,
ale prosil by som pána poslanca
Tužinského, ktorý je
riaditeľom
rozhlasu, ktorý sa včera k nám veľmi pekne priho-
voril,
pozeral sa na nás, či by nám mohol podať vysvetlenie,
prečo
vypadol rozhlas počas prejavu pána Čarnogurského, pre-
tože dovoľte, aby som povedal, že to je prvýkrát od roku
1989,
čo sa niečo takéto stalo.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Vicen.
Poslanec V. Vicen:
Kolegovia, naozaj nechcem vždy zastávať pani doktorku
z
nášho okresu, ale takisto žijeme na
zmiešanom území. Mys-
lím
si, že sa stretávame s občanmi maďarskej národnosti mož-
no
častejšie ako pán Bugár. Myslím si, že ste si písali svoj
príhovor, takisto s
pánom Nagyom, keď ho chytila polícia
v
tom aute v podnapilom stave,
inak by ste museli svoj
vlastný
prejav hodnotiť triezvejšie. Nechcem povedať, že pán
Duka-Zólyomi
tu vlastne včera vyzval menšinu k tomu,
aby sa
správala
neposlušne, povedal, že budú sa
vytvárať podmienky
k
tomu, aby sa menšina tvárila, že
je väčší odpor z jej
strany.
To ste, pán Duka-Zólyomi,
povedali. Pán Bugár dnes
povedal,
že na Slovensku pôsobia maďarské
politické strany,
s
čím takisto nemôžem súhlasiť, takže darmo vyzývate k zmie-
reniu,
keď tu pani doktorku Garajovú
nazývate šovinistkou
a
za vlastné názory a poznatky, ktoré má z tohoto územia, ju
vlastne
politicky prenasledujete. Prosil by
som, aby ste sa
jej
za to ospravedlnili, lebo to netrvá ten mesiac, čo je
ona
v parlamente, ale štyri roky, ktoré sa poznáme.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predseda, som veľmi rád,
že ste potvrdili,
že
ste nevypli mikrofóny, ale dovoľte jedno malé upozorne-
nie.
V takýchto situáciách je dobré vypnúť si vlastný mikro-
fón,
pretože len z úcty k vášmu úradu nebudem opakovať to,
čo
ste do toho mikrofónu povedali.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ja to môžem zopakovať, pán poslanec.
Poslanec R. Kováč:
Dobre, buďte taký láskavý.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dvakrát som upozornil pána poslanca
Čarnogurského, že
mu
beriem slovo a po tom druhom
upozornení som povedal, že
vypnite
to. Ale to sa nedá vypnúť. Ubezpečujem vás.
Poslanec R. Kováč:
Verím vám, len s dovetkom, takže ten
dovetok nebudeme
opakovať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
To nepopieram, ale to sa nedá vypnúť,
opakujem.
Poslanec R. Kováč:
Dobre, ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Žiaľbohu, nemám tú moc.
Nemyslím konkrétne na to.
/Potlesk./
Pán poslanec Tužinský.
Poslanec J. Tužinský:
Pán poslanec Mikloško, pravdepodobne si
nemyslíte, že
z
tejto miestnosti a odtiaľto som vypol vysielaciu linku. Je
celkom
samozrejmé, že došlo k výpadku prúdu. Osobne ma veľmi
mrzí,
veľmi ma mrzí, že tento prejav pána
Čarnogurského ne-
zaznel,
naši poslucháči by sa určite boli poučili.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Bugár.
Poslanec B. Bugár:
Chcel by
som upozorniť pána poslanca
Vicena, že pani
poslankyňu Garajovú nikto politicky neprenasleduje,
aspoň
neviem
o tom, že by to niekto robil.
Druhá moja poznámka: prosil by som
vás, pán poslanec,
aby
ste nehovoril o podnapilom stave určitých poslancov, le-
bo vieme, že
existujú fotografie, ktoré
robili "nezávislí
fotografi",
teda podľa vašej mienky, o určitých poslancov,
ktorí
tu ležali na schodoch.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Slobodník.
Poslanec D. Slobodník:
Vážený pán Bugár, pán poslanec Bugár,
najmä na vás by
som sa obrátil,
vy máte zvláštnu argumentáciu.
Vytiahnete
nejaký
citát, ako v tomto prípade citát z
výroku pána Baja-
níka. Je to
časť súvislej taktiky. Keď som sa
rozprával
s
predstaviteľom maďarskej televízie, prečo
nie sú ekviva-
lentne
slovenské školy v Maďarsku - tri gymnáziá, dostal som
už
vopred pripravenú odpoveď, že preto, že
ináč by si rodi-
čia
napríklad v Budapešti nezapisovali deti
do tejto školy,
keby
sa tam všetko vyučovalo po slovensky. Ale chcem povedať
iné
aj k tomu citátu. Vy ste sa stotožnili s citátom pána
Bajaníka povedaným
pri inej príležitosti. Navrhujem vám
stávku o tie
milióny forintov, o ktorých ste mi hovorili
vlani,
keď sme sa stretli, keď som bol ešte ministrom, alebo
predvlani,
stavím sa s vami, že nie 90 % občanov maďarskej
národnosti
vie po slovensky, a nikto to ani nežiada od star-
ších
ľudí, ale chcem sa s vami staviť, a my sa postaráme,
aby
sa tieto skúšky aj s medzinárodnou verejnosťou dokázali,
že
absolventi maďarských stredných škôl neovládajú - nehovo-
rím,
že žiaden, iste, že sú takí -, ale
väčšina absolventov
maďarských škôl
neovláda slovenčinu v náležitom rozsahu.
A
všetci zabúdate na
jedno, že vo
všetkých uzneseniach
-
toľko ich nie je - Rady Európy, Kodanskej konferencie sa
hovorí,
že povinnosť poznať jazyk štátu, v ktorom národná
menšina
žije, je záväzná. Takže, nesmiete sa čudovať, keď
budeme veľmi dôrazne kontrolovať úroveň
poznania štátneho
jazyka,
ako sa to cituje - pani Gbúrová to odcitovala, že
slovenčina
je štátny jazyk -, aká je úroveň poznania na ško-
lách
s vyučovacím jazykom maďarským.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Vicen.
Poslanec V. Vicen:
V každom prípade, pán Bugár, ak máte také
dôkazy, ktoré
ste
povedali, že máte fotografie,
prosím, určite Új szó to
uverejní,
ale v každom prípade som nespravil taký počin, ako
nezvládol
rokovanie výboru pán poslanec Duray a
vyziapal sa
na
krehkú ženu, podpredsedníčku vlády pani
Katarínu Tóthovú
ako príslušník utláčanej národnostnej menšiny. To som
ja
nikdy nespravil. Vyziapal sa
na ňu, vykričal jej všetko
a
choval sa ako hulvát. To som ja nikdy nespravil. I keď má-
te
možno fotografie, že niekto tu ležal na
schodoch, čo dú-
fam,
že nemáte, pretože by ste ich boli veľmi radi zverejni-
li.
A takisto ležať na schodoch nie je trestný čin /smiech
v
sále/, ale riadiť vozidlo v podnapilom stave, to je trest-
ný
čin.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Bugár. Páni
poslanci, upozorňujem
vás,
že už ste mali obedovať.
Poslanec B. Bugár:
Má pravdu pán Vicen, nie je to trestný
čin, ale je to
skutočnosť.
Ale chcel by som sa obrátiť na pána
Slobodníka.
Ja
som nepovedal citát, to nie je citát pána Bajaníka, on to
napísal.
Je to jeho článok. Ak chcete, dnes to tu nemám, ale
zajtra
vám to môžem doniesť - Národná obroda z roku 1993.
A
čo sa týka toho, kto ako pozná jazyk štátu, nikto z maďar-
ských
poslancov, teda z poslancov maďarskej koalície nehovo-
rí,
že nie je potrebné poznať jazyk štátu,
v ktorom žijeme,
ale
treba potom skvalitniť výuku slovenského jazyka a nie
nasilu
zaviesť systém, ktorý zničí menšinové školstvo.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Duka-Zólyomi.
Poslanec Á. Duka-Zólyomi:
Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Vicen, chcel
by
som povedať len toľko, aby ste nazavádzali. Nepovedal som
nič
takého, že budeme vytvárať podmienky
nejakého organizo-
vaného
odporu. To som nepovedal. Zdôraznil som len to, že
takouto
národnostnou politikou, ktorá je naznačená v progra-
me,
sa dosiahne len väčšia pravdepodobnosť
reakcie a zvýše-
nia
odporu, čo si nežiadame. Takto to asi odznelo.
A čo sa týka vystúpenia pani poslankyne Garajovej, nás
to
ani neprekvapuje. Už viackrát sme boli
svedkami toho, že
sú
takí poslanci alebo osoby, ktoré lepšie
vedia, čo potre-
bujeme my, aké
práva a aké nedostatky a medzery sú práve
v
národnostnej politike tohoto štátu.
A pán Slobodník, ja by som to neformuloval tak, že mu-
sia
sa naučiť jazyk - v žiadnom dokumente to tak neexistuje.
Treba
umožniť, aby ovládali jazyk. To je asi všetko.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predseda, už niekoľkokrát
sme upozorňovali
na
to, že je veľký rozdiel medzi rétorikou súčasnej vlády
a
konkrétnymi praktickými krokmi, ktoré realizuje. Takisto
aj včera aj
televízni diváci mali
možnosť vidieť, ako si
-
podľa mojej vedomosti a pamäti - dvakrát vyzval, aby vypli
mikrofóny.
Že sa to technicky nedá realizovať, je už druhá
otázka,
ale jednoznačne pokus z tvojej strany bol.
Dozvieme sa, je pripravené odvolanie
riaditeľa Stadt-
ruckera
a potom sa prehlási, že pán predseda o
tom nevedel,
že
len z novím si prečítal, kto je novým riaditeľom. Pripra-
vujú
sa výmeny na okresoch, chodia vaši
predsedovia a ponú-
kajú
miesta v štátnej správe, ale tu, na
pôde parlamentu sa
prehlásilo,
že nič sa o tom nevie. Veľký rozpor.
Dovoľte, aby som skončil krátkou citáciou z 11. marca.
Vo
svojej veľmi impozantnej reči pred televíznymi kamerami
pán
premiér Mečiar povedal - citujem: "Ak boli so mnou vo
vláde
ľudia, ktorí tam prišli na moje
pozvanie a z ktorých
si každý jeden
musel získavať dôveru občanov,
prosím vás,
správajte
sa k týmto ľuďom s dôverou, s úctou. Tí
vám v ni-
čom
nepoškodili a dali vám a štátu všetko,
čo mohli, dávali
zdravie,
dávali osobný záujem, dávali svoje
rodiny, už majú
len
svoje životy. Dali všetko. Nie je veľa takých politikov,
ktorí
to všetko sú ochotní dať. Rozhodnite akokoľvek, som
hrdý
na to, že som mohol s nimi robiť. Sú to statoční ľudia.
Ak by som
zostavoval vládu v budúcnosti, drvivá väčšina
z
nich v nej bude." Moja otázka je,
kde sú tí ľudia, kde je
pán
premiér, ktorý ignoruje slovenský parlament a s podpred-
sedami
vlády nesedí pri prerokúvaní
programového vyhlásenia
vlády.
Dúfam, že poobede sa zúčastní rokovania.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem,
pán predseda. Mám iba drobnú poznámku ešte
k
tomu mikrofónu. Chcel by som ťa informovať, aby si pre bu-
dúcnosť
vedel, že technicky ide vypnúť mikrofón vo vnútri,
pretože včera
splnili pracovníci kancelárie
tvoj príkaz
a
vypli mikrofón. Vonku a
hore na balkóne to jednoducho
z
reproduktorov nešlo.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vnútorný okruh - to môže byť pravda, ale neviem o ňom.
Mikrofón
nie, len reproduktory.
Pán poslanec Cingel.
Poslanec T. Cingel:
Vážený pán predseda,
nedá mi, aby som nezareagoval na to, čo
sa tu snaží ko-
lega
pán poslanec Černák vniesť, aj z
toho dôvodu, že robí
prenos
televízia. Balamúti a zavádza občanov. Chcem povedať,
že
ak tu hovorí, že je rozdiel medzi tým,
čo bolo v minulej
vláde,
v minulej koalícii a teraz, dovoľte, aby som aj ja
zacitoval
niečo, aby sme si pripomenuli, ako to vlastne bolo
minule.
Myslím si, že teraz sa dáva priestor
každému. Nikto
tu
žiadnu demokraciu nepotláča, nikoho.
Ale spomeňme si na
to,
vážení kolegovia, ako pán poslanec Kvasnička za koalíciu
KDH
v minulom parlamente pôsobil a obmedzil túto demokraciu,
ktorú
teraz podsúvate nám.
Citujem: "Keď som bol zvolený za
poslanca Národnej rady
a
končil som svoju psychiatrickú kariéru,
myslel som si, že
už
budem mať so psychiatriou skutočne pokoj. No nestalo sa
tak.
Mám pocit, že vlastne stále som vo svojom zamestnaní.
/Smiech
v sále./ Ako tak sledujem od včerajšia vaše vystúpe-
nia,
kolegovia, najmä zo zadných lavíc,
stále mám pocit, že
vidím
pred sebou prejavy psychopatológie,
ktoré, ak dovolí-
te,
by som vám vymenoval. Nehovorím konkrétne o nikom. Ak
dovolíte,
tieto symptómy, ktoré sa mi javia ako psychiatrovi
úplne
evidentne, by som chcel vymenovať. Sú to konfabulácie,
lož, pseudológia, fantastika, bludné presvedčenia, poruchy
myslenia,
najmä bludy, paranoida, poruchy emotivity, narcis-
tické prejavy, pomätenosť mysle, afekty zlosti, tendencia
k
impulzivite, pocity bezmocnosti, nadmerné slintanie, pre-
javy
urazenej ješitnosti, prejavy nenávisti a rôzne iné pre-
javy psychopatických osobností, schizoidné prejavy, atď.,
atď.
A práve z týchto dôvodov, vážení pán predsedajúci, by
som
vás chcel poprosiť, aby sme ukončili tieto psychopatolo-
gické
prejavy a navrhujem, aby sa ukončila rozprava." Teda
takto
to bolo v minulom parlamente, keď ste vy boli pri vlá-
de.
Pýtam sa, pán kolega Černák, toto
si mal na mysli, keď
si
chcel porovnať minulé a terajšie? /Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Andrejčák -
faktická poznámka.
Poslanec I. Andrejčák:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
chcem poďakovať pánu poslancovi Černákovi, že pripome-
nul
veľmi priaznivé hodnotenie minulej vlády pána Mečiara,
pretože
málokto si to uvedomuje, že sme skutočne poriadne
robili.
Ale ubezpečujem vás, pán poslanec, že sme po pánu
Mečiarovi
nežiadali záruky, že budeme ministrami,
nežiadali
sme
záruky, ani nám nikomu nesľuboval
záruky, že budeme mi-
nistrami.
A keby sme boli vyhrali voľby o 5 %
viac, možno
väčšina
tu naozaj sedí, ale preto, že sme ich mali menej,
našli
sme si partnerov ochotných niesť
zodpovednosť za Slo-
vensko
s nami. A tak je tu koaličná vláda. Ale ďakujem, že
ste
pripomenuli priaznivé hodnotenie. Bolo
to pravdivé hod-
notenie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Rea - faktická poznámka.
Poslanec J. Rea:
Vážený pán predseda,
vážení kolegovia,
myslím, že budem posledný než pôjdeme na
obed. Skutočne
by
som chcel pripomenúť, že niektoré
požiadavky aj pána po-
slanca
Šimka, aby sa tie kôpky robili nabudúce jedna, dve
alebo
tri - sú také spoločenstvá, čo sa hrajú
na škrupinky,
tam
sa môže ísť pán poslanec poučiť a potom ten návod sem
preniesť.
Ale táto konečná rozprava vedie asi k
tomu - pre-
čítam iba pár
slov zo záznamu vykonaných inšpekcií na 10
základných
školách s vyučovacím jazykom maďarským. Nebudem
to
čítať celé, iba také závery, kde deti 3. ročníka majú asi
takúto
znalosť zo slovenčiny, kde tvorenie nesprávnych pádo-
vých
koncoviek vyzerá asi takto: napríklad
fialové pulóver,
kockový
košeľa, nohavice a papuč. Čo prosíš?
Modrý pulóver.
To je výsledok vyučovania slovenčiny na
maďarských ško-
lách. A siedmaci
to hovoria ešte lepšie. Príklad: Potkan
v
zákrute stretol s levom. Lev
spadol do sieťa, vstúpil do
sieťa, potkan prehrýzla sieť, potkan ho
vyslobodila. Lev
a
potkol. Hytili leva, lebo sa
raňajkoval, už na okraj jeho
ceste.
Prosím vás pekne, aj celá diskusia mi pripadá tak,
ako
by sme sa boli poučili z tohto záznamu, ktorý urobil in-
špektor
školskej správy, nebudem rozprávať ktorej, na desia-
tich
základných školách s vyučovacím jazykom maďarským.
Prosím vás pekne, bol by
som skutočne rád, aby sme
prestali
poučovať sa zo svojej politickej rétoriky a venova-
li
sa iba problematike, ktorá je skutočne programovým vyhlá-
sením
vlády. Keď niekto si tam chce nájsť pozitívne, nájde
si,
keď si tam to pozitívne nikto nenájde,
nech dá skutočne
vecné niektoré pripomienky, ktoré mu
zasa tu demokratický
parlament prijme alebo neprijme. Takto sa k Programovému
vyhláseniu
vlády Slovenskej republiky stavajme.
Ďakujem.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Pán Cingel mi položil priamu otázku a predpokladám, že
len
z dôvodu, že nechcel prekročiť časový rozsah faktickej
poznámky,
nečítal ten záznam ďalej. Pretože jednotliví pred-
stavitelia
vo svojich vyjadreniach potom označili toto vy-
jadrenie
za osobné a pán doktor Kvasnička sa ospravedlnil.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Bugár.
Poslanec B. Bugár:
Skutočne ma mrzí táto rozprava, ale
pán Rea, chcel by
som
sa vás opýtať, či je spisovne správny
výraz, keď niekto
povie
"chcejú" alebo "predsi".
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Vážení páni poslanci,
končím, je prestávka.
Začíname
o 14.00 hodine.
/Po prestávke./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, panie poslankyne, prosím,
keby ste za-
ujali
svoje miesta, budeme pokračovať v rokovaní schôdze Ná-
rodnej
rady.
Chcem upozorniť tých, ktorí cestujú
našimi Aerolíniami,
že
sa majú prihlásiť, aby sme mohli vedieť počet. Lietadlo
odletí
podľa toho, ako skončí schôdza. Predpokladám, že dnes
skončíme
o 15.00 - 16.00 hodine, aby ste za vidna išli na
letisko.
Budeme pokračovať s tým, že do diskusie je ako ďalšia
prihlásená
pani poslankyňa Schmögnerová a pripraví sa pani
poslankyňa
Kolesárová.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážená Národná rada,
vláda Vladimíra Mečiara preberá vládnutie
v období, keď
sa podarilo dosiahnuť v slovenskom
hospodárstve pomerne
priaznivé
výsledky, a to 4,2-percentný prírastok hrubého do-
máceho
produktu v porovnaní so 4,1-percentným
poklesom hru-
bého domáceho produktu v roku 1993, fiškálny deficit na
úrovni
4 % z hrubého domáceho produktu v porovnaní s rokom
1993,
kedy bol 6,8-percentný resp.
8,9-percentný po započí-
taní
výsledkov clearingového zúčtovania s Českou republikou,
keď sa spomalila inflácia zhruba na
polovicu úrovne roku
1993, keď sa
v porovnaní s rokom 1993 namiesto deficitu
v
zahraničnom obchode vo výške 25,6 miliárd Sk môže čakať
pozitívny výsledok, lebo za prvých jedenásť
mesiacov sme
v
zahraničnom obchode dosiahli pozitívnu bilanciu 3,5 mi-
liárd
Sk, a keď sa zoštvornásobili čisté devízové
rezervy
Národnej
banky v porovnaní s rokom 1993. Tieto výsledky sa
iba
postupne začínajú odrážať v zlepšovaní
sociálnej situá-
cie
ľudí, ktorá - ako správne konštatuje programové vyhláse-
nie
- pre mnohých je na hranici sociálnej únosnosti.
Či sa zlepšujúca makroekonomická situácia skutočne od-
razí
v zlepšení sociálneho postavenia väčšiny spoločnosti,
bude
záležať aj od toho, či sa nebudú
presadzovať prerozde-
ľovacie
procesy v prospech úzkej skupiny ľudí a v neprospech
väčšiny.
Nepochybne uvádzané výsledky
predstavujú dobrý od-
razový
mostík pre novú vládu. Súčasne ju i zaväzujú. Zaväzu-
jú
ju, aby na ne nadviazala a ďalej ich zlepšovala.
Okrem pomerne pozitívnych vnútorných
podmienok vytvára-
jú
sa aj priaznivé vonkajšie podmienky.
Západoeurópske štá-
ty, ktoré
sa stali naším
najväčším zahranično-obchodným
partnerom,
prekonali od osemdesiatych rokov
najväčšiu rece-
siu
a predpokladá sa, že nasledujúce štyri
roky budú zazna-
menávať
rast. Pre nás to znamená zvýšené
možnosti vývozu na
ich trhy,
ktoré sa pre
nás napĺňaním Asociačnej dohody
a
rozširovaním Európskej únie ďalej
zväčšujú. Európska únia
reaguje
na očakávaný rozvoj odbúravaním ochranných opatrení.
Najnovšie
napríklad pre Slovenskú republiku sa
uvoľňujú ob-
chodné
obmedzenia pri dovoze textilu. Pre slovenské hospo-
dárstvo,
ktorého rast v roku 1994, a nepochybne aj v roku
1995
a čiastočne i v nasledujúcich rokoch,
bude založený na
raste
exportu, sú tieto vonkajšie podmienky preto mimoriadne
dôležité
a pozitívne. Bude teda naozaj záležať na tom, ako
vláda
tieto priaznivé východiskové podmienky využije.
Dámy a
páni, je nepochybne nedostatkom,
keď vo svojom
programovom vyhlásení vláda nepokladala za dôležité
aspoň
stručne zhodnotiť východiskovú situáciu, v
ktorej preberá
slovenské
hospodárstvo. Nielen členovia Národnej rady, voli-
či
vládnych strán, ale aj nevoliči budú od
vlády žiadať od-
počet, budú chcieť
porovnať východisko s
dosiahnutými vý-
sledkami v hodnotenom roku. Asi radového voliča
odkazovať
napríklad
v roku 1997, aby si zaobstaral štatistickú ročenku
z
roku 1994, je ignorovaním diferencovanosti voličstva.
A nielen to. Vláda vo svojom programovom
vyhlásení mala
zhodnotiť
nielen východiskovú hospodársku a
sociálnu situá-
ciu,
ale celkovú situáciu v slovenskej spoločnosti, o ktorej
štatistická
ročenka nič nehovorí, ako napríklad dosiahnutý
stav
rozvoja demokracie, nadobudnutú pozíciu v medzinárodnom
spoločenstve
a podobne. Nazdávam sa, že aj výsledky
dosiah-
nuté
v tomto smere si zaslúžili zhodnotenie.
Na
druhej strane chcem
vyzdvihnúť, že nová
vláda
v
programovom vyhlásení explicitne
nadväzuje na mnohé dobré
kroky,
ktoré sa v predchádzajúcich mesiacoch i
rokoch usku-
točnili.
Nadväzuje na doterajšie smerovanie Slovenskej re-
publiky
do Európskej únie, ktoré chceme v plnej šírke pod-
poriť.
Tento proces je mnohostranný, zahrňuje nielen pribli-
žovanie
v hospodárskej sfére, ale i v legislatívnej sfére,
v
inštitucionálnej sfére a tak ďalej. Ak chceme tento proces
urýchliť a
zvládnuť, pokladáme za nevyhnutné koordinovať
prípravu
vstupu do Európskej únie. Preto by som chcela na-
vrhnúť,
aby Národná rada zaviazala vládu inštitucionálne za-
bezpečiť
prípravu Slovenskej republiky na vstup do Európskej
únie
tak, ako je to napríklad v Maďarskej republike alebo
v
Poľskej republike.
Vláda
nadväzuje na desiatky
rozbehnutých projektov
z
minulých rokov a mesiacov,
napríklad na podporný úverový
program,
ktorý sa rozbehol v septembri 1994, na pokrok do-
siahnutý v uzatváraní dohôd napríklad o
vzájomnej ochrane
investícií,
o zabránení dvojitého zdanenia atď., na projekty
rozbehnuté
napríklad na finančnú
reštrukturalizáciu komerč-
ných
bánk a podnikovej sféry a podobne, ale aj na rozbehnuté
projekty
v deblokácii pohľadávok, a to nielen v Rusku, ale
aj
inde. Pokladám to za racionálne a chcela by som tieto zá-
mery
pokračovať v doterajších
pozitívnych krokoch predchá-
dzajúcich
vlád podporiť.
Hospodárske ciele vlády na nasledujúce
roky sú náročné.
Po
určitom zreálnení predpokladanej
priemernej miery rastu
hrubého
domáceho produktu na úroveň 3 - 4 % za priaznivých
východiskových
domácich a zahraničných podmienok a za
pred-
pokladu
kompetentnej hospodárskej politiky
sa dajú dosiah-
nuť.
Znovu sa ale ukazuje, ako tomu bolo v rokoch 1992 a
1993,
že čiastkové politiky na dosiahnutie týchto cieľov nie
sú
dostatočne previazané a v niektorých prípadoch si odporu-
jú.
Ako príklad uvediem napríklad protirečenie medzi fiškál-
nou
politikou zameranou na znižovanie deficitu štátneho roz-
počtu
a sociálnou politikou zameranou
napríklad na znižova-
nie
veku odchodu do dôchodku, na zvýšenie sociálnych dávok
a
podobne.
V programovom vyhlásení sa pripúšťa už
aj možnosť vy-
užiť prostriedky Fondu národného majetku na
krytie časti
štátnej
dlhovej služby. Ťažko dnes preto
pochopiť, prečo sa
pán premiér
k návrhu štátneho
rozpočtu, ktorý pripravil
predchádzajúci
kabinet, vyjadril ako o úplne
neprijateľnom,
keď
návrh štátneho rozpočtu v porovnaní s provizóriom sa od-
lišoval predovšetkým riešením dlhovej služby štátu. Ak sa
ale
bude podporovať vo veľkom rozsahu predaj majoritných po-
dielov
podniku na splátky so zahrnutím
investícií do kúpnej
ceny
a nezastaví sa kupónová privatizácia, a
zároveň sa ne-
predpokladá rozsiahlejšia účasť zahraničných investorov
v
privatizačnom procese, Fond národného
majetku nezíska ani
prostriedky
na pokrytie záväzkov z predchádzajúcich rokov.
Vláda na jednej strane chce pokračovať v stabilizačnej
politike,
udržať štátny deficit nie vyšší ako 3 %
z hrubého
domáceho
produktu, rast spotrebných cien pod 10 % a podobne,
na
druhej strane za hlavný zdroj rastu
investičných zdrojov
pokladá
úverové zdroje. Ak sa ale majú ciele stabilizačnej
politiky dodržať, tieto možnosti sú veľmi
limitované. Už
v
roku 1994, keď menový ukazovateľ,
tzv. ukazovateľ M2
vzrástol
o 18,6 % pri miere rastu hrubého
domáceho produktu
o
4,2 % a ročnej inflácii 13,4 %, si Národná banka Slovenska
uvedomila,
že sa dostala na hranice možností úverovej emi-
sie,
ak len nechce iniciovať inflačné impulzy. Práve preto
je potrebné podporiť žiadosť pána poslanca
Magvašiho, aby
Národná
rada zaviazala vládu koordinovať hospodársku politi-
ku
s menovou politikou Národnej banky
Slovenska tak, aby sa
neohrozila
stabilita meny a aby sa udržala nezávislosť Ná-
rodnej
banky Slovenska.
Podotýkam, že založenie tzv. rozvojovej
banky s expert-
nou
pomocou nemeckej Kreditanstalt sa
diskutovalo už v roku
1994
a v treťom štvrťroku roku 1994
vznikol aj projekt jej
vytvorenia. Nová banka
ale nerieši nedostatok zdrojov
ani
v
súkromnej sfére, ani vo verejnej sfére.
Potrebné bude analyzovať sociálne
implikácie predpokla-
danej
hospodárskej politiky, ktoré sú, ako som už naznačila,
rozporné
s niektorými sociálnymi cieľmi. Napríklad zbližova-
nie sadzieb dane z pridanej hodnoty
bude mať za následok
zvýšenie
cien základných potravín, čo je v rozpore so snahou
ich
znižovať.
Znižovanie disproporcií
v cenách energií, dopravných
taríf
a podobne - rozumej ich zvýšenie,
žiaľbohu - bude mať
negatívne
sociálne dopady, ak sa nebudú čiastočne
kompenzo-
vať
aspoň pre sociálne najslabších. Chcela
by som požiadať,
aby
sa aspoň čiastočne pomohlo zlepšiť sociálnu situáciu so-
ciálne najslabších
skupín. Je to
možné uskutočniť takým
spôsobom,
aby sa zároveň neohrozili ciele
rozpočtového hos-
podárenia
na tento a budúce roky. Chcela by som preto požia-
dať Národnú radu, aby zaviazala vládu
urýchlene pripraviť
návrh
zvýšenia najnižších dôchodkov, ktoré sú
jediným zdro-
jom
príjmov, napríklad starobné a vdovské dôchodky, a aby
legislatívne
pripravila zvýšenie minimálnej mzdy.
Privatizačná politika založená na
predaji majoritných
podielov
na splátky je bezprecedentnou pákou prerozdeľovania
v
prospech úzkej skupiny vlastníkov a je
to v protiklade so
sociálnou solidaritou, ku ktorej sa programové
vyhlásenie
prihlasuje.
Je to v protiklade so zastavením explozívne ras-
túcej
sociálnej diferenciácie, ktorú,
žiaľ, programové vy-
hlásenie
ani neidentifikuje ako sociálne zlo.
Chcela by som
preto
navrhnúť, aby Národná rada zaviazala vládu, aby pri
transformácii vlastníckych vzťahov formou
zamestnaneckých
účastín
vytvárala rovnaké príležitosti pre
všetkých zamest-
nancov
a nezvýhodňovala iba jednu
skupinu. A chcela by som
osobitne preto poprosiť poslancov za Združenie
robotníkov
Slovenska,
aby toto uznesenie podporili.
Mnohé
z horeuvedených protirečení
je výsledkom toho,
že,
ako som už uviedla, jednotlivé čiastkové politiky nie sú
dostatočne
v programovom vyhlásení previazané. Aby aj v kon-
krétnej vládnej
politike pravidelne nevznikali konflikty
z
nekoordinovanosti čiastkových politík,
navrhujem, aby sme
vládu
zaviazali vytvoriť koordinačný
orgán pre hospodársku
politiku.
Záverom chcela by som vyjadriť
presvedčenie, že poslan-
ci
za Stranu demokratickej ľavice budú
podporovať tie ciele
a
kroky vlády na ich dosiahnutie, ktoré nie sú v rozpore
s
našimi programovými cieľmi. Nepodporíme
a nebudeme podpo-
rovať
vládu v tých krokoch, kde nehodlá a nebude plniť záuj-
my
a potreby veľkej väčšiny našej spoločnosti, ktorá má prá-
vo na demokratický a sociálne spravodlivejší
život. Prvou
skúškou
vládnúcich strán bude, či návrhy
opozičných poslan-
cov
smerujúce práve k dosiahnutiu tohto cieľa podporia, ale-
bo
an blok zavrhnú, ako sme toho boli,
žiaľ, svedkom na ro-
kovaní
výboru pre financie, rozpočet a menu.
Ďakujem za pozornosť.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pani poslankyni Schmögnerovej.
Ďalej v rozprave
vystúpi
pani poslankyňa Kolesárová a pripraví
sa pán posla-
nec
Dzurinda. Pardon, ešte s faktickou
poznámkou pán posla-
nec
Tkáč.
Poslanec V. Tkáč:
Ak dovolíte, skutočne by som chcel
poprosiť, aby to, čo
poviem,
nebolo chápané konfrontačne, ale som si s veľkým zá-
ujmom vypočul
odporúčania pani poslankyne
Schmögnerovej
v
sociálnej oblasti a myslím si, že mala dostatok možností
ako podpredsedníčka vlády tieto odporúčania
realizovať
v
praxi v čase, keď ešte bola vo vláde.
Pokiaľ
by išlo o skupiny sociálne najviac ohrozené,
treba
povedať, a to prosím, zase neberte konfrontačne, ale
ako
fakt, že bola to Mečiarova vláda, ktorá v § 8
zákona
o
štátnom rozpočte na
rok 1994 určila
sumu na zvýšenie
dôchodkov
a aj expresis verbis, teda veľmi jednoznačne urči-
la,
ktorým skupinám dôchodcov sa valorizácia má dostať. Išlo
o
dôchodky, ktoré sú jediným zdrojom príjmu, išlo o zvýšenie
dôchodkov
pre bezvládnosť, zvýšenie dôchodkov
obetiam býva-
lého
režimu. Treba povedať, že dôchodky, ktoré sú jediným
zdrojom
príjmu, aj napriek predvolebnému
cukríku, dôchodco-
via
zvýšené nemali. A je to najviac ohrozená skupina občanov
v
súčasnosti. Chcel by som ubezpečiť pani poslankyňu, že
v
súčasných hodinách robíme veľmi vážne
prepočty, aby sme
mohli
práve tieto najviac sociálne ohrozené skupiny obyvate-
ľov
uspokojiť pri zvýšení dôchodkov v čo najkratšej dobe.
A už keď
som pri slove, treba si vstúpiť
aj do svedo-
mia, akým spôsobom sa vyjednávalo s
Medzinárodným menovým
fondom,
akým spôsobom sa robili prídavky na deti v minulom
roku
a akým spôsobom zvýšenie daní malo dopad na sociálnu
skladbu
práve týchto najslabších skupín obyvateľov, o kto-
rých
pani poslankyňa v súčasnosti hovorí.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán podpredseda Húska.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia,
chcel
by som zdôrazniť k slovám
pani poslankyne
Schmögnerovej, že nie
je celkom namieste
očakávať, že vo
vládnom
uznesení bude obsiahnutá dôkladná
analýza štartova-
cích
podmienok. Nie je ju možné v podstate
urobiť, ale cel-
kom určite budú
predmetom dôkladnej analýzy v
budúcnosti.
Nechceme
totiž napodobňovať ten postup, ktorý použil vtedaj-
ší
premiér pán Moravčík, ktorý keď predkladal svoj vládny
návrh
programu, v podstate uskutočnil veľmi rozsiahlu, ale
ničím nepodloženú
kritiku predchádzajúcej vlády.
Tento
spôsob
terajšia vláda nechcela opakovať. Ubezpečujem, že bu-
deme
na základe analýz vedieť hovoriť veľmi konkrétne na-
príklad o praktikách, veľmi čudných praktikách,
ktoré sa
uskutočnili
v oblasti práce s hmotnými štátnymi rezervami,
kde
sa išlo nadmerne uznesením vlády číslo
886 z roku 1994
k
zníženiu rezervných prahov a kde mnohé
predaje komodít sa
uskutočňovali
vysoko pred respiračnou dobou a
nakupovali sa
tie
isté komodity za oveľa drahšie podmienky, s oveľa horšou
kvalitou,
a prípadne mnohé iné opatrenia, ktoré budú dôklad-
ne
analyzované a verejnosť o nich bude vedieť.
Pokiaľ
ide o splátkovanie v privatizácii, myslím, že
netreba
znova viac razy opakovať, že je nevyhnutné v pod-
mienkach
obmedzených zdrojov. Aj tak sa môžu
orientovať len
na
zdroje, ktoré sú v bankovej sieti, teda splátkovanie je
nevyhnutné.
Tento postup koniec-koncov volila aj predchádza-
júca
vláda a neviem, prečo teraz by nemal byť prijateľný.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán podpredseda. Ďalej s
faktickou poznámkou
vystúpi
pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predseda.
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
keď som v auguste prišiel s tézou, že
naša ekonomika je
daňovo
preťažená a treba znížiť daňové zaťaženie, zniesla sa
na
moju hlavu kritika, ba búrka kritiky z vtedajšej vlády,
a
pokiaľ si dobre spomínam, aj z úst dnešnej poslankyne,
vtedajšej podpredsedníčky vlády pani Schmögnerovej - čím
chcem
naplniť štátny rozpočet, ak by sa znížili dane. Ako sa
ukázalo
a nakoniec museli priznať aj členovia vlády pána Mo-
ravčíka,
zvýšenie dane neprinieslo efekt, ktorý
mu pripiso-
vali,
ale naopak, prinieslo opačný efekt a ukázalo sa, že
správna bola moja
analýza a nie analýza vtedajšej vlády.
Prečo
o tom hovorím? Pretože to dáva určitý obraz o vážnosti
alebo
možnej vieryhodnosti analýz, ktoré dnes opäť dostávame
z
tej strany a ktorá dnes populisticky
hovorí o možnostiach
alebo potrebách starostlivosti o určité
sociálne skupiny,
o
ktoré sa nedokázali postarať vtedy, keď boli pri moci oni.
Naopak,
myslím si, že programové
vyhlásenie je v tejto ob-
lasti
nesmierne vyvážené a práve ukazuje možnosť, ako sku-
točne
zabezpečiť zdroje pre naplnenie potrieb tých, ktorí sú
na
to sociálne odkázaní.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Na faktické poznámky chce odpo-
vedať
pani poslankyňa Schmögnerová. Prosím.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
Ďakujem pekne. Mala by som asi prejaviť radosť z toho,
že
pre tých ľudí, o ktorých som hovorila, pripravujete opat-
renia,
ktoré by mali pomôcť. Myslím si, že v tejto chvíli
naozaj
by tu nemalo ísť o nejaké politické body a budem sku-
točne
rada, ak sa týmto ľuďom pomôže, pretože v našej voleb-
nej
kampani to bol jediný sľub, konkrétny sľub, ktorý sme
dali,
že ak budeme môcť, uskutočníme ho. Som skutočne rada
a
oceňujem tento váš krok.
Na
druhej strane iste viete, že bola
to naša vláda,
ktorá pripravila a realizovala zvýšenie
dôchodkov v čase,
keď sme sa
museli potýkať s deficitom štátneho rozpočtu,
o
ktorom som hovorila. Veľmi dobre
viete, že časť nákladov
hradil
štátny rozpočet, časť išla z Fondu dôchodkového za-
bezpečenia.
Takže, napriek tomu a s rizikami, ktoré
sme mu-
seli
vtedy riešiť, sme aspoň v rámci možností, ktoré boli,
uskutočnili
úpravu dôchodkov, samozrejme, smerom nahor.
Nechcem sa znovu vracať k argumentácii, ktorá tu, mys-
lím, že na
predchádzajúcej schôdzi Národnej
rady odznela,
pravdepodobne neboli ste
tu prítomný, keď som sa snažila
vysvetliť
účinky niektorých daňových
opatrení. Bola by som
veľmi
rada, aby ste si pozreli záznam, kde
som to vysvetľo-
vala.
Ale chcela by som povedať, že mali sme k dispozícii
6
mesiacov a za 6 mesiacov, myslím, že ani kúzelník by nebol
schopný stabilizovať štátny rozpočet bez toho, aby určité
daňové
úpravy nebol robil. A tieto daňové úpravy boli robené
s
takým zámerom, aby sme nepoškodili práve sociálne najslab-
šie
vrstvy, ale aby došlo k istému prerozdeľovaniu od so-
ciálne
lepšie situovaných vrstiev k sociálne slabším. Ak nám
to
nie v každom prípade vyšlo, je to naša chyba a niesli sme
za
to zodpovednosť.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Filkus - faktická
poznámka.
Poslanec R. Filkus:
Je pravda, pán poslanec Prokeš, že daň z pridanej hod-
noty,
jej zvýšenie, resp. zvýšenie spotrebných daní nepri-
nieslo
očakávaný efekt. Ja som to priznal aj v
tejto miest-
nosti. Ale je pravda, pán Prokeš,
že ste v predvolebných
stretnutiach,
v rámci predvolebnej kampane, hovorili
o zní-
žení
dane z pridanej hodnoty z 25 na 6 %. Dokonca sa to sta-
lo,
pekne sa to hovorí, bon mottom tejto predvolebnej kampa-
ne,
čo by premenené na "drobné"
znamenalo znížiť balík dane
z
pridanej hodnoty o pätinu, t. j. 20
mld korún. Pre tento
štátny
rozpočet je 20 mld korún pekná suma. Nerád používam
tento
konfrontačný tón, ale keď ste ho už vy
zvolili, musím
naň
zareagovať.
Keď si spomínam na preambulu tohto programového vyhlá-
senia,
kde sa hovorí, že je to výsledok programu štyroch po-
litických
strán, v týchto programoch politických
strán bolo
aj
to, čo ste teraz pekne nazvali - "zníženie daní". Dokonca
ste
to povedali aj v číslach. Samozrejme, povedali sa aj iné
veci
- zvýšenie platov pedagogických pracovníkov, zdravot-
níckych
pracovníkov zo 6 tisíc na 12 tisíc. Tam
boli presne
čísla.
Toto všetko sa teraz vo vládnom programe, chválabohu,
takto
neinterpretovalo, čo považujem, samozrejme, za správne
a
vhodné. Len vás veľmi pekne prosím,
nerobte si zásluhu na
tom,
že ste prišli s týmto nápadom, lebo realizácia tohto
nápadu
by bola katastrofou pre štátny
rozpočet, pre dôchod-
kové
toky štátneho rozpočtu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Tkáč.
Poslanec V. Tkáč:
Už len skutočne veľmi stručne. Pokiaľ
ste, pani poslan-
kyňa,
formulovali veci tak, že vy ste pripravili podmienky
pre
zvýšenie dôchodkov, tak ako ste
tvrdili, že som nečítal
protokol
z minulej schôdze, si myslím, že potom ste nečítali
§
8 zákona o štátnom rozpočte na rok 1994, ktorý zaväzoval
v
podstate aj vládu aj parlament sám seba tým, že boli pres-
ne určené skupiny dôchodcov, na ktoré
bola pripravená aj
v
pripravovanom deficitnom štátnom
rozpočte masa finančných
prostriedkov,
ktoré boli vlastne zákonným prísľubom
pre so-
ciálne
najslabšie skupiny obyvateľstva. Budem znovu citovať,
o
ktoré skupiny išlo. Išlo o občanov, u
ktorých dôchodok je
jediným zdrojom
príjmu, ďalej išlo
o účastníkov odboja,
o
obete bývalého režimu a zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.
Iste si spomínate, že v parlamente na
podnet poslankyne
HZDS
pani Keltošovej došlo len k zvýšeniu o
60 korún v tre-
tej
a štvrtej skupine účastníkov odboja, ostatné záležitosti
nebolo
možné v tomto čase presadiť, a bývala
vláda porušila
zákon o štátnom
rozpočte, ktorý vlastne určoval
taxatívne
skupiny
a adresátov tohoto zvýšenia. Pokiaľ ide
o ďalší ko-
mentár,
myslím si, že to v poslednej vete pani poslankyňa
povedala
presne - išlo o ich chybu a
nesú si za to svoju
zodpovednosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predseda. Rád by som upozornil ctené plé-
num
na to, že som nikdy netvrdil, že všetky
spotrebné resp.
dane
z pridanej hodnoty majú ísť na 6 %. Hovoril som o prie-
mere.
Naopak, vždy som vysvetľoval, že niektoré budú na 6,
niektoré budú na vyššie, ale že v
priemere musia ísť dane
z
pridanej hodnoty dolu.
Po druhé - veľmi ma mrzí, pán poslanec
Filkus, že znova
tu
dokumentujete, že v podstate ekonomika,
ktorú vy prezen-
tujete,
sa nedokáže pohnúť z lineárneho modelu, keď tu hovo-
ríte
o tom, že by to bola strata -20 miliárd pre štátny roz-
počet,
keby sa znížili dane na 6 % tak, ako ste hovorili,
pretože
je to presne ten istý model, podľa ktorého ste počí-
tali,
že keď zvýšite dane, dostanete prírastok do štátneho
rozpočtu,
čo sa nestalo.
Dovolím si vás upozorniť na to, že my sa pohybujeme na
zostupovej
krivke príjmu do štátneho rozpočtu, to znamená,
čím budeme ďalej zvyšovať dane, tým
bude menší príjem do
štátneho
rozpočtu, pretože zablokujeme spotrebu
kvôli vyso-
kým
daniam, a teda reálne neprístupnýn cenám pre spotrebite-
ľa.
Naopak, keď ich uvoľníme, zvýši sa spotreba, zvýši sa
obrat,
a tým sa naplní aj štátny rozpočet. Veľmi ma mrzí, ak
by
sa naša ekonomika, resp. ak by sme sa
my mali riadiť li-
neárnymi
teóriami, ktoré dávno už v ekonomike neplatia.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Fekete.
Poslanec J. Fekete:
Veľmi krátko chcem upozorniť na jeden sémantický prob-
lém. Pán poslanec Filkus povedal, že
pán poslanec Prokeš
použil
konfrontačný tón. To nebol konfrontačný tón, bol to
polemický
tón. Keby sme v tomto duchu potom aj v
budúcnosti
pokračovali a tieto
termíny používali, pretože medzi
kon-
frontáciou
a polemikou je rozdiel.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Filkus.
Poslanec R. Filkus:
Navrhujem pánu poslancovi Prokešovi
diskusiu na túto
tému
mimo miestnosti tohto parlamentu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Môže vystúpiť pani
poslankyňa Kolesárová.
Pripraví
sa pán poslanec Dzurinda.
Poslankyňa A.
Kolesárová:
Ctihodný pán predseda Národnej rady,
vážení členovia vlády,
vážené dámy a páni,
vážení prítomní,
rada by som zamerala pozornosť na
niektoré otázky súvi-
siace
s programom vlády v oblasti zdravotníckej starostli-
vosti.
Iste nikto z nás nepochybuje o tom, že
zdravotníctvo
sa
v Slovenskej republike nachádza vo
vážnej situácii. Prí-
činy
existujúceho stavu je možné vidieť v dvoch základných
rovinách,
a to jednak v opatreniach a krokoch, ktoré sa uro-
bili
priamo v rezorte zdravotníctva, a jednak ide o dopady
na
zdravotníctvo, ktoré vyplývajú z
transformácie hospodár-
skej
sféry v našej republike po roku 1989.
Dovoľte, aby som
poukázala
na niektoré kroky, ktoré sa týkajú práve rezortu
zdravotníctva.
Napriek pozitívnym črtám, ktoré v sebe predchádzajúci
systém zdravotníctva mal, zanechal nám aj rad
negatívnych
stôp.
Úsilie transformovať zdravotníctvo naráža preto na rad
rezíduí,
ktoré sú v systéme, ale aj v ľuďoch
hlboko zakore-
nené
a veľmi ťažko sa menia. Vykonať dôsledné systémové zme-
ny
v zdravotníctve je práca mimoriadne náročná s potrebou
zohľadňovať vždy aj
sociálne dopady každej
zmeny. Pritom
treba
spomenúť, že nie vždy všetky kroky v doterajšej trans-
formácii boli zvolené šťastne. Ako príklad
uvediem predo-
všetkým
dekompozíciu okresných ústavov národného zdravia, na
ktorú
mali nadväzovať ďalšie kroky.
Nepripravenosť tejto zmeny, kedy sa vykonala len deli-
mitácia
jednotlivých zariadení z OÚNZ, rezultovala do náras-
tu
množstva nových právnych subjektov a absencie dôslednej
kontroly riadiacej činnosti v zdravotníckych zariadeniach.
S
tým, pochopiteľne, súvisí nedostatočná hospodárnosť pri
získavaní nových
technologických zariadení, prístrojovej
techniky,
množstva nových investičných akcií a podobne. Fak-
ticky
došlo k výraznej redukcii finančných zdrojov a aj dnes
sa
na tieto kroky dopláca.
V roku
1992 bola začatá systémová
transformácia zdra-
votníctva
vnášaním nových prvkov, ktorá mala ambíciu
posta-
viť
slovenské zdravotníctvo na úroveň zrovnateľnú s vyspelý-
mi
štátmi sveta. Možno spomenúť napríklad
zavedenie odmeňo-
vania zdravotníkov a financovania zdravotníckych zariadení
na
základe výkonnostných ukazovateľov, priamu snahu o ekono-
mizáciu prevádzky
zdravotníckych zariadení, vypracovanie
a
zavedenie kategorizácie liekov do
praxe, prechod na pois-
ťovací
systém atď. Nástupom vlády pána
premiéra Moravčíka
sa
od niektorých zámerov ustúpilo. Jednou z najkritizovanej-
ších aktivít
sa stalo uplatňovanie hodnotiaceho kritéria
lôžkodeň.
Prax totiž potvrdila, že takýto ukazovateľ nevy-
tvára dostatočný priestor pre motiváciu špecialistov, ani
erudovaných odborných pracovníkov nemocníc, pretože vedie
k
snahe maximálne obsadzovať lôžka nemocníc často aj neopod-
statnene.
Vážení
prítomní, samozrejme, že procesu
transformácie
zdravotníctva bude nová
vláda venovať významnú
pozornosť,
a
to najmä preto, že chce zabezpečiť jednak kvalitu a jednak
dostupnosť
týchto služieb všetkým občanom, ako to
deklaruje
hneď
v úvode svojho vyhlásenia. Nadväzuje
pritom aj na úlo-
hy,
ktoré vyplývajú zo štátnej zdravotnej politiky, programu
Svetovej
zdravotníckej organizácie "Zdravie
pre všetkých do
roku
2000", Národného programu na podporu zdravia a s tým
súvisiacimi projektmi,
ako je Cindi, Zdravé pracoviská,
Školy
podporujúce zdravie a iné. Vláda chce
dôsledne podpo-
rovať a rozvíjať
programy: onkologický,
kardiovaskulárny,
transplantačný,
plazmaferetický a dializačný.
Zdravotnícka starostlivosť sa sústredí aj na koncepčné
a
komplexné riešenie závažných
alergických, neurologických,
psychiatrických,
infekčných i neinfekčných ochorení.
Inten-
zívnymi
výchovno-vzdelávacími aktivitami a včasným odhaľova-
ním
chce prispieť spolu s inými rezortmi,
napríklad vnútra,
alebo
sociálnych vecí k riešeniu problematiky drogovej zá-
vislosti,
toxikománie, fajčenia, alkoholizmu, a
to osobitne
v
skupine mladých ľudí. Nemieni zanedbať ani výchovu k part-
nerstvu,
rodičovstvu, manželstvu a
prevenciu sexuálne pre-
nosných
chorôb, vrátane HIV a AIDS.
Zabezpečenie týchto náročných cieľov spája vláda s ce-
lým
radom navzájom poprepájaných aktivít, akými sú napríklad
zmeny
a transformácia pregraduálnej a postgraduálnej prípra-
vy
všetkých zdravotníckych pracovníkov,
pokračovanie priva-
tizácie
v oblasti primárnej starostlivosti i špecializovanej
ambulantnej
starostlivosti, v liekovej
politike, v rozvoji
a
využívaní výsledkov vedecko-výskumných
a výskumno-vývojo-
vých
pracovísk a ich spolupráci so zahraničnými partnermi,
s
rozvojom poisťovacieho systému a doriešením spôsobu finan-
covania
zdravotníctva, s dopracovaním
výkonových ukazovate-
ľov a
ich potupnou štandardizáciou,
posilnením kontrolnej
činnosti
atď.
Záverom mi dovoľte, aby som veľmi
pozitívne ocenila dl-
hú
vecnú diskusiu, ktorá o zložitej situácii v oblasti zdra-
votníctva prebiehala v gesčnom zdravotnom výbore
Národnej
rady. V rámci
nej pán minister naším opozičným partnerom
a
pánu exministrovi Šagátovi, členovi nášho výboru a spravo-
dajcovi
k tomuto bodu odpovedal na nastolené otázky i pripo-
mienky.
Reagoval s vedomím všetkej zložitosti, ktorá v tejto
oblasti
existuje so zreteľom na to, že mnohé doteraz otvore-
né
otázky bude potrebné postupne riešiť.
Vážení prítomní, z programového vyhlásenia vyplýva, že
vláda
je rozhodnutá zaoberať sa všetkými pálčivými probléma-
mi
v tejto oblasti tak, aby sa
starostlivosť o zdravie pri-
blížila
v rámci objektívnych možností čo najviac skutočným
potrebám všetkých
skupín obyvateľstva. Jej podporenie je
preto
jednou z hlavných záruk rozvoja nielen
zdravotníctva,
ale
aj našej mladej Slovenskej republiky.
Preštudujúc si aj
programové
vyhlásenie vlády pána premiére
Moravčíka dovoľu-
jem
si povedať - nechajme prehovoriť skutky, ktoré najlepšie
zdokumentujú
všetky proklamované slová.
Ďakujem za pozornosť.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, pán poslanec Dzurinda. Pripraví
sa pán poslanec
Delinga.
Poslanec M. Dzurinda:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážení členovia vlády,
panie poslankyne, páni poslanci,
ekonomická časť programového vyhlásenia
vlády ma zauja-
la
smelými cieľmi najmä v oblasti
dosiahnutia hospodárskeho
rastu,
predpokladanej inflácie a miery nezamestnanosti. Sú
to
odvážne ciele, ktoré je však zodpovednou hospodárskou po-
litikou a
zabezpečením demokracie a politickej stability
možné
dosiahnuť. Výsledky roku 1994 s prvým rastom hrubého
domáceho
produktu po viacerých rokoch, polovičnou mierou in-
flácie
oproti roku 1993, aktívnou platobnou bilanciou a iný-
mi
ukazovateľmi sú pre takéto ciele dobrým východiskom. Veľ-
mi
som sa potešil dôrazu na rozvoj diaľníc, železníc, bytov,
verejných
investícií. Je evidentné, že toto - mohutný rozvoj
verejných
investícií, je nosným programom vlády.
Tretím
pozitívom súvisiacim s
programovým vyhlásením
vlády
sú integračné snahy vlády. Je to správne, lebo naša
malá
ekonomika so silným produkčným
potenciálom musí hľadať
uplatnenie
svojich výrobkov aj na zahraničných
trhoch. Dalo
by
sa trochu zjednodušene povedať, že základný plán stavby
sa
zdá byť naozaj v poriadku.
Pozrime sa teraz na to, z čoho, z akých
materiálov chce
vláda
stavať a aké pracovné postupy chce pri tom použiť. Tak
napríklad
na strane 12 sa uvádza, že vláda bude uskutočňovať
program
verejných investícií, bude dávať hojné štátne objed-
návky.
Na tej istej strane je zámer znižovať zadĺženosť štá-
tu.
Na strane 15 je zámer znižovania
deficitu štátneho roz-
počtu
a na tej istej strane je aj zámer odpájať financovanie
verejných investícií
od štátneho rozpočtu.
Nuž, logická
otázka
tu zrazu znie: Odkiaľ teda vezmeme peniaze? Z rozpoč-
tu
nie, z bánk nie, tak odkiaľ? Fond národného majetku má
veľkú
dieru. Súčasní ministri hovoria o 10 miliardách Sk.
Privatizovať
do cudziny vláda veľmi nechce, chce
podporovať
predaje podnikov
na splátky, znižovanie kúpno-predajných
cien
o investované peniaze. Celkom správne, ale kde potom
jednoducho
budeme hľadať peniaze? A nejde o drobnosti. Prog-
ramové
vyhlásenie vlády síce neuvádza žiadne
cifry, ale pán
premiér
v Pressklube minulý týždeň 10. januára ohlásil len
na
diaľnice tohoto roku 3 200 miliónov a
do konca roku 1996
dokonca
16 miliárd korún.
Toto boli moje základné otázky na rokovaní výborov Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky v minulých dňoch. Žiaľ, ne-
dostal
som na ne odpoveď. Podpredseda vlády a minister fi-
nancií
pán Kozlík nevedel povedať konkrétnejšie údaje o výš-
ke
pripravovaných investícií, o krytí ich
potrieb, o očaká-
vaných
príjmoch Fondu národného majetku a
podobne. Osobitne
ma
to zarazilo v prípade zdrojov Fondu národného majetku.
Programové
vyhlásenie uvažuje na viacerých miestach s krytím
potrieb
prostriedkami tohoto fondu. Keď som sa však pána mi-
nistra
financií opýtal, aký príjem Fondu národného majetku
za
4 roky odhaduje a s akou čiastkou
zhruba počíta vláda na
rozvojové
programy, povedal, že ešte nevie, že sa
teraz ro-
bia
analýzy a výsledok bude známy vo februári.
Vážení prítomní, pri zostave a
prerokúvaní programového
vyhlásenia
som sa tohoto roku stretol so
zaujímavou skutoč-
nosťou.
Členovia vlády poskytujú mnohé konkrétne údaje ve-
rejnosti, a to
prostredníctvom masmédií.
Hovoria o niečom
celkom
novom. Pán podpredseda vlády hovorí o
tzv. bezprece-
dentnosti
programového vyhlásenia, skrátka o tom, že tu bude
čosi,
čo tu ešte nebolo. V odbornej rozprave na rokovaní vý-
borov
však pán podpredseda vlády nepotvrdil publikované úda-
je a neposkytol iné konkrétnejšie údaje.
Údaje, ktoré by
presvedčili,
že nejde o projekty na vode, ale naozaj serióz-
ne,
reálne zámery. Teda postup by bol
dôveryhodný, keby bol
skôr
opačný - menej dávať - ľudovo povedané - na bubon, viac
mať
pripravené v aktovke. Je mi jasné, že detaily do progra-
mového
vyhlásenia nepatria, ale keď ide o debatu medzi po-
slancami,
ktorá ústi do hlasovania o dôvere, treba vytiahnuť
takpovediac
aj veci z aktovky, aby poslanci videli, že se-
riózne
plány a prepočty existujú.
Výsledkom je zdanie, že projekt na
stavbu by aj bol,
chýba
však materiál a dostatok potrebných majstrov. A na-
viac,
otázka stojí aj tak, aká bude
spolupráca týchto majs-
trov na
stavbe. Nebude jeden
stavať múr a druhý mu ho
z
opačného konca rozoberať? Príklad: programové vyhlásenie
hlása
potrebu urýchlenia privatizácie, spoluprácu s Medziná-
rodným menovým fondom, úsilie rýchlo vstúpiť do
Európskej
únie.
Ba na jednom z prvých rokovaní súčasnej vlády dostal
pán minister
zahraničných vecí úlohu pripraviť prihlášku
Slovenskej
republiky do Európskej únie už v prvom
polroku
1995.
Ale počas uplynulej soboty Združenie robotníkov Slo-
venska
podpísalo so Stranou pracujúcich Francúzska dokument,
v
ktorom označujú politiku Európskej únie ako politiku, kto-
rá
uvrhuje celý svet do barbarstva. To je citát. Nechce sa
veriť,
že by Združenie robotníkov Slovenska
úsilie o urých-
lený
vstup do Európskej únie podporovalo
preto, aby to uvr-
hovalo
Slovensko do barbarstva.
Znepokojuje ma aj prístup k
privatizácii, a tu najmä
dva
momenty - po prvé, že do kupónovej privatizácie budú po-
núkané
zásadne len menšinové časti majetku podnikov, po dru-
hé,
že vláda bude presadzovať účasť zamestnancov na privati-
zácii
podnikov, v ktorých pracujú. Prvý
prístup znamená, že
podniky
budú dlho väčšinovo štátne, lebo privatizácia pre-
dajmi
väčšinových častí podnikov bude trvať dlho. A to je
v
rozpore so zámerom programového vyhlásenia urýchliť priva-
tizáciu
tak, ako to čítame napríklad na strane 11. Veď kupó-
nová privatizácia je najrýchlejšou metódou privatizácie.
Druhý
prístup znamená, že budú ukrátení učitelia, zdravotní-
ci,
policajti, vojaci, dôchodcovia,
študenti, ale aj želez-
ničiari,
družstevníci a ďalšie profesné a
sociálne skupiny.
Pritom
medzi robotníkmi - vážne sa obávam - sa rozširuje fa-
lošná
predstava, že akcie budú dostávať zadarmo.
Osobitnú pozornosť si zasluhuje kupónová privatizácia.
Úplne
prvým riadiacim krokom pána Kozlíka ako ministra fi-
nancií
bolo, že zrušil začiatok predkola druhej vlny kupóno-
vej
privatizácie vyhlásený predchádzajúcou
vládou. Dňa 22.
decembra
všetky noviny oznamovali výrok pána ministra Kozlí-
ka, že predkolo
možno začne už 23. januára 1995. Dnes je
20.
január, ale programové vyhlásenie nielenže nestanovuje
konkrétny
termín, ale hovorí o analýze, odpočte,
inventari-
zácii
a prehodnocovaní ponuky. Naviac, od viacerých členov
vlády
sa dozvedáme, že bude krátená ponuka možno až na 50
miliárd
Sk. Keďže predchádzajúca vláda pripravovala 70 mi-
liárd,
krátenie ponuky o 20 miliárd by znamenalo, že na jed-
ného
vlastníka kupónovej knižky by
nepripadlo 20 tisíc ko-
rún,
ale len 14 285, teda v priemere temer o
6 tisíc Sk me-
nej.
A to považujem voči 3,5 milióna občanov Slovenska za
nespravodlivé. Rád
by som predišiel zbytočným polemikám,
a
preto v záujme týchto ľudí
vlastniacich kupónovú knižku
podávam
dva návrhy do uznesenia.
Prvý
návrh: Národná rada
Slovenskej republiky žiada
vládu,
aby vyhlásila začiatok predkola druhej vlny kupónovej
privatizácie
najneskôr do 31. januára 1995.
Druhý návrh: Národná rada žiada vládu, aby zabezpečila
majetok
podnikov zaradených do druhej vlny
kupónovej priva-
tizácie
v objeme aspoň 70 miliárd Sk v bilančnej hodnote.
Panie poslankyne, páni poslanci, programové vyhlásenie
hovorí,
že vláda podporí založenie osobitnej bankovej inšti-
túcie
zameranej na úverovanie malých a stredných podnikov,
vybraných
infraštruktúrnych projektov a ďalších
prioritných
programov.
Programové vyhlásenie však tento zámer
neodôvod-
ňuje
ani jedinou vetou. Pritom vláda Vladimíra Mečiara už
jeden neúspešný pokus - postaviť banku za štátne peniaze
urobila.
Bol ohlásený dokonca zámer konštituovať celé nové
bankové
centrum. Hovorím o banke Slovakia. Z diskusie vo vý-
bore
vyplynulo, že tento zámer stroskotal.
Bude druhý pokus
úspešnejší?
Koľko štátnych peňazí minula doteraz
vláda Vla-
dimíra
Mečiara na tento neúspešný pokus? Prečo nepostačuje
súčasná
štruktúra bánk? Nie je ani jedna zo súčasných slo-
venských
bánk schopná financovať podnikateľov a
infraštruk-
túrne
projekty? Prečo programové
vyhlásenie neobsahuje ani
jednu
vetu zdôvodnenia?
Na strane 17 programového vyhlásenia sa píše, že vláda
navrhne
zákonom určenie podielu miest a obcí na výnose z da-
ní.
Moja otázka vo výbore znela, či to bude robiť tak ako
doteraz, že obciam
vždy stanovil podiel na daniach zákon
o
štátnom rozpočte a doposiaľ vždy menší percentuálny po-
diel,
alebo či to bude osobitným zákonom, kde
bude fixovaný
podiel
obcí a miest na jednotlivých daniach
trvale. Obce by
tak
mali istou stálych príjmov a mohli by
lepšie plánovať
svoj
rozvoj. Ani tu som nedostal vecnú odpoveď. Dozvedel som
sa,
že ide - citujem - o strednodobú úlohu, ktorú bude vláda
riešiť
až po prevode viacerých kompetencií do
miest a obcí.
Mal
som dojem, že ide o zámer mimo mandátneho obdobia súčas-
nej
vlády.
Na záver by som chcel ešte oceniť dobre spracované pa-
sáže
programového vyhlásenia vlády týkajúce sa dopravy, spo-
jov
a verejných prác. Upozorním len na niektoré nepresnosti,
ktorých odstránenie materiál ešte viac
vylepší. Na strane
31
sa píše, že vláda pripraví program dobudovania diaľničnej
siete.
Program je pripravený vo viacerých
variantoch, treba
si
len vybrať. Jeden z variantov bol 13. decembra, práve,
keď
nastupovala poobede súčasná vláda, rozosielaný na medzi-
rezortné
konanie. Ale k dispozícii sú aj ďalšie,
s kratšími
obdobiami
realizácie. Program teda netreba pripravovať, tre-
ba urýchlene prijať jeden z pripravených
variantov. Medzi
diaľničné
priority odporúčam doplniť úsek D 18. Ide o celkom
nový
odsek spájajúci Žilinu, Čadcu, Skalité a Bialsku Bialú.
Ide
o úsek, ktorý bol 6. až 8. decembra
1994 po niekoľkome-
sačnom
úsilí zaradený do systému TEM - Transeurópskych diaľ-
ničných
a cestných sietí a ktorý treba čo najskôr začať sta-
vať,
lebo konkurenčný tlak Českej republiky je tu veľmi sil-
ný
a mohli by sme prísť o značnú finančnú
podporu Európskej
únie.
Na strane 34 sa píše, že vláda pripraví
zákon o cestnej
doprave.
Zásady zákona prešli výbormi
Národnej rady 11. až
20.
apríla 1994, samotný zákon bol predložený do Legislatív-
nej
rady vlády 27. septembra 1994. Zákon teda nie je potreb-
né
pripravovať, ale prerokovať vo vláde a
čo najskôr schvá-
liť
v Národnej rade Slovenskej republiky.
Do pozornosti re-
zortu
odporúčam aj úspešné dokončenie transformácie Poštovej
novinovej
služby vo väzbe na distribučný zákon zabezpečujúci
potrebnú
celoplošnú distribúciu tlače.
Panie
poslankyne, páni poslanci,
všetky smelé plány
môže
vláda splniť, ale predovšetkým vtedy,
keď bude na Slo-
vensku
pokoj, politická stabilita a právny štát. Aj vláda si
je
toho vedomá, preto prvá veta - kapitola rozvoj demokra-
cie,
politického systému a práva znie:
"Základným a trvalým
cieľom vlády je
demokratický právny štát."
Koniec citátu.
Každý
z nás iste bude súhlasiť, že jeho základom je Ústava
Slovenskej
republiky a jej dodržiavanie.
Článok 73 odsek 2
Ústavy Slovenskej republiky hovorí -
citát: "Poslanci sú
zástupcovia
občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho
svedomia
a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi." Koniec
citátu.
Časopis Extra dňa 12. januára 1995
priniesol rozho-
vor
s poslancom Národnej rady Slovenskej republiky za Hnutie
za
demokratické Slovensko pánom Cuperom.
Na otázku - citu-
jem: "Nehrozia Hnutiu za demokratické Slovensko opätovné
prestupy
niektorých poslancov do iných
politických zoskupe-
ní,
najmä do Demokratickej únie?" - pán poslanec Cuper odpo-
vedá:
"Nemyslím si, že poslanci HZDS
budú kupovateľní. Keby
aj,
tak budú veľmi drahí. Každopádne drahší
ako 5 miliónov.
Bude
sa však o tom vedieť, čo by bola pre nich veľká morálna
prehra."
Nasleduje otázka: "Tých 5
miliónov, natoľko sa vy
sám oceňujete?" Odpoveď pána poslanca Cupera: "Nie, každý
náš
poslanec totiž podpísal, že toľko dlhuje hnutiu za pred-
volebnú
kampaň."
Dámy a páni, uvedené vyvoláva prinajmenšom tri otázky.
Ak
predvolebná kampaň jedného poslanca Hnutia za demokratic-
ké
Slovensko stála 5 miliónov, a poslancov HZDS je tu 61,
odkiaľ
vzalo Hnutie za demokratické Slovensko 305 miliónov
korún
na kampaň poslancov HZDS. /Šum v sále./ Pani poslanky-
ňa
Bieliková, dúfam, že aj občania Slovenska, daňoví poplat-
níci
sa teraz tak z chuti smejú ako vy.
Druhá otázka: Ako je to so svedomím
poslancov Hnutia za
demokratické
Slovensko? Celkom prakticky sa pýtam,
ako budú
hlasovať,
ak niečo nebude v súlade s ich svedomím, keď nad
nimi
visí hrozba 5 miliónov korún.
A po tretie - ako to bude s právnosťou
nášho štátu, keď
ústava
hovorí jedno, programové vyhlásenie
vlády to na pa-
pieri
rešpektuje, ale praktické
politické kroky najsilnej-
šieho
člena vládnej koalície sú s tým v rozpore.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
Kresťanskodemokratické hnutie vždy podporí veci, ktoré
sú
prospešné pre Slovensko, pre jeho ekonomiku, pre jeho ob-
čanov
bez ohľadu na to, či sme vo vláde alebo v opozícii. Aj
vy
už máte s nami jednu takúto
skúsenosť. Hlasovali sme za
opatrenia,
ktorými sa spravuje súčasné obdobie
rozpočtového
provizória,
lebo je lepšie mať nejaké opatrenia, ako nemať
žiadne.
Aj hlasovanie o dôvere vláde bude
hlasovaním o tom,
čo
je, podľa nášho názoru, lepšie pre Slovensko a jeho obča-
nov.
Preto sme veľmi dôsledne posudzovali a posudzujeme nie-
len
to, čo je napísané, čo je vyrieknuté, ale aj to, ako
vláda
a členovia vládnej koalície konajú.
Ďakujem vám.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Predtým ako vystúpi pán poslanec Delinga, sú
faktické
poznámky. Prvú má pán podpredseda Húska.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Dovoľte krátku poznámku k vystúpeniu pána
poslanca Dzu-
rindu.
Nejdem sa zapodievať problematikou, že sa odchádza od
témy,
to nie je teraz dôležité, ale chcem
upozorniť, že na-
ozaj
chceme urýchliť privatizáciu a že urýchlenie privatizá-
cie
v našom prípade predstavuje aj taký postup, ktorý je na-
koniec
nielen legitímny, ale podobne
uskutočňovaný v Českej
republike,
že definujeme, čo je a v akom rozsahu
je verejný
sektor,
že teda vyčleníme z ďalšej privatizácie niektoré ob-
lasti,
ktoré nesporne do privatizácie patriť nemajú a patria
tradične do oblasti
verejného sektoru, alebo v
niektorých
prípadoch
dokonca do riešenia zmiešanej ekonomiky. To zname-
ná,
že takýmto spôsobom sa tiež bude riešiť tento problém
a
je to veľmi vážny postup.
Okrem toho si naozaj nerobíme problémy
s tým, či máme
alebo
nemáme zaradiť veľa do kupónovej privatizácie. Keby to
bolo podľa
pána Janičinu, v
jednej interpretácii hovorí
o
90 až 100 alebo 110 miliardách. Nám ide práve o to, aby to
bola
menšia časť. Ukazuje sa /ako je to vidno napríklad aj
z
dnešného komentára pani novinárky Durianovej, ktorá opisu-
je prípad
operácie zníženia základného
imania vo VÚB
Kupóne/,
že sa odborníci na slovenský kapitálový trh priklá-
ňajú
k názoru, že cena akcií VÚB Kupónu je momentálne hlboko
pod
úrovňou skutočnej hodnoty majetku.
To je naozaj prípad
väčšiny investičných kupónov. Nechceme podporovať
tento
priebeh
znižovania hodnoty akcií fondov. Preto je realizova-
ná
kontrola privatizačných fondov, aby sme
vlastne vylúčili
operácie,
ktoré potom vykazujú vo fondoch celkom
inú trhovú
hodnotu.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený predsedajúci,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
milí hostia,
dva dni som tu nevystupoval a ani som nemal záujem vy-
stúpiť,
i keď som mal niekedy dojem, že toto zhromaždenie si
poniektorí
poslanci opozície pletú so zjazdami
kedysi komu-
nistickej
strany a stále navrhujú vládnej koalícii, aby im
predložila rozpracovanie záverov zjazdu na
konkrétne pod-
mienky.
Súhlasím
s pani poslankyňou Gbúrovou, že
programové
vyhlásenie
má byť všeobecným dokumentom a má dávať filozo-
fiu,
nie ciele a prostriedky účelovo.
Prekvapuje ma, že po-
slanci KDH sa
uchýlili k takému - s
prepáčením za výraz
-
hlúpemu účelovému politickému útoku na programové vyhláse-
nie.
Tam, kde chýbajú argumenty, hľadajú sa politické a úče-
lové
spojenia.
Ak
pán Čarnogurský včera spojil morálny
útok proti mi-
nisterke školstva s
pamiatkou troch slovenských
biskupov,
vysvetľoval
som si to asi tým spôsobom, že sa chcel
zapáčiť
kňazom
v Spišskej kapitule a poslucháčom kňazského seminá-
ra,
pretože viem dobre, a to som si vyčítal ešte z novín, že
práve
poslucháči kňazského seminára ešte pri návšteve pána
prezidenta v Spišskej
kapitule vyjadrili na zadnú stranu
obrazu
Vincenta Hložníka lojalitu pánu prezidentovi, takže
som
si myslel, že to je akási predpríprava na bod 6 tejto
schôdze,
keď tu mal byť pán prezident a malo sa diskutovať
o
liste.
Ale keď
pán Dzurinda - s prepáčením
za výraz - hlúpo
spojil
článok ústavy s mojím výrokom v Extra S, v ktorom,
samozrejme,
som hovoril to, čo som si myslel, že budem ho-
voriť,
a čo nemusí byť vôbec pravda /smiech v
sále/, tak sa
mi
zdá veľmi smiešne najmä obviňovať
Hnutie za demokratické
Slovensko,
že mohlo vydať viac prostriedkov, ako navrhoval
kedysi
vo svojom geniálnom návrhu zákona o obmedzení pros-
triedkov
na volebnú kampaň politických strán
obmedziť pros-
triedky
na 12 miliónov. Osobne taký zákon v nijakom demokra-
tickom štáte nepoznám, pretože je asi
zrejme pozostatkom
alebo
rezíduom totalitného myslenia
niektorých členov KDH.
Všade v
demokratických štátoch sa
iba ukladá politickým
stranám
povinnosť zverejniť výšku prostriedkov, ktoré dosta-
nú
od iných subjektov nad istú hranicu.
Napríklad v Nemecku
je
to nad 20 tisíc mariek.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, máte 20 sekúnd.
Poslanec J. Cuper:
Áno, končím. Takže, neviem o tom, že by poslancom Hnu-
tia za demokratické Slovensko niekto bol
niečím viazaný.
Každý
bude rozhodovať určite podľa svojho najlepšieho svedo-
mia.
A to, aké má záväzky k Hnutiu za demokratické Sloven-
sko,
to je vnútorná jeho záležitosť, pretože ústava jasne
hovorí,
že politické strany sú na štáte nezávislé inštitú-
cie.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predseda,
dámy a páni,
začatie predkola kupónovej privatizácie
stanoviť termí-
nom mi pripadá
presne tak, že zemiaková kampaň sa skončí
k
výročiu Októbrovej revolúcie. To sa
proste začne vtedy,
keď
kupónová privatizácia pripravená bude.
A keď pripravená
nebola,
nemohla sa začať, pretože ak by odštartovala v tom
termíne,
ako to ohlasovala predchádzajúca vláda,
rád by som
videl
tú zábavu na súdoch so 140 tisíc
viacnásobne evidova-
nými a s
tým neuveriteľným neporiadkom, ktorý náš výbor
a
kontrola, dohľad nad procesom privatizácie konštatovala.
A k
druhému bodu - nesmierne mám rád
moravského alebo
českého humoristu
Vladimíra Renčína. Má nesmierne bystré
a
inteligentné vtipy a postrehy. Na
jednom obrázku má nama-
ľovaných
dvoch partnerov, ako stoja pred plagátom s takým
pornom
ako hrom a druhý hovorí prvému: Je to prekvapujúce,
ale
ty si prvý človek v tomto štáte, ktorý vyjadruje obavu
pred svojím vlastným mravným narušením. Všetci
sa obávali
mravného
narušenia tých druhých. Takže, mne
pripadá tak, že
KDH doteraz vyjadrila obavy z mravného
narušenia svedomia
všetkým
politických subjektov s výnimkou seba. Som tomu rád,
že
ste jediní mravne a čo sa týka svedomia nenarušení.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
na rozdiel od kolegu Cupera vonkoncom
nepovažujem slová
kolegu
Dzurindu za hlúpy politický účelový útok na programo-
vé
vyhlásenie vlády. Naopak, gratulujem mu
k jasne formulo-
vanej
otázke. Pán Cuper sa vo svojej odpovedi síce strašne
zamotal,
skončil s 20 tisíc markami, ale vôbec nevylúčil, že
to
nie je pravda. Preto žiadam, aby
premiér Mečiar v záve-
rečnom
slove jednoznačne formuloval odpovede na otázky, kto-
ré
naniesol pán Dzurinda: Je pravda, že poslanci HZDS podpi-
sovali
záväzky 5 miliónov korún pred voľbami?
Je pravda, že
kampaň
stála vyše 300 miliónov korún? Ak bude
toto formulo-
vať
a jasne odpovedať, občania Slovenskej
republiky si sami
urobia
záver, či tí, ktorí robia kauzu z porušenia volebného
zákona
spochybňovaním petičných hárkov, sa nedopustili oveľa
väčšieho prehrešku,
pretože obmedzili svojich poslancov.
Žiadam
odpoveď od pána premiéra v záverečnom slove.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Som rád, že pán poslanec Cuper potvrdil
tých 5 miliónov
korún,
ale musím sa zastať pani poslankyne Bielikovej. Po-
znám
ju už dlhšie a jej šarm osobne hodnotím omnoho vyššie
ako
5 miliónov. 5 miliónov korún je iba cena bežného poslan-
ca
HZDS. /Smiech v sále./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Bojím sa spýtať na cenu ostatných.
Pán poslanec Čarnogurský.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán predseda, k pánu kolegovi Cuperovi
- povedal, že
nepozná
zákon o obmedzení výdavkov politických
strán vo vo-
lebnej
kampani v demokratických krajinách.
Chcel by som mu
povedať, že taký
zákon existuje v Anglicku,
existuje vo
Francúzsku,
určite a zrejme v ďalších krajinách. A pokiaľ sa
pamätá, asi pred
dvoja rokmi aj v našej tlači
sa písalo
o
súdnom procese vo Francúzsku, keď bývalý francúzsky minis-
ter
kultúry Jack Lenk musel v súdnom konaní dokazovať, že
neprekročil
vo svojej volebnej kampani v jednomandátovom ob-
vode
stanovenú maximálnu sumu volebných výdavkov. Ten proces
vyhral,
ale keby ho bol prehral, bol by stratil mandát.
Ale pán kolega Cuper ešte hovoril, že
poslanci KDH majú
hlúpu
argumentáciu. Dovoľte, aby som kolegom z HZDS dal jed-
nu
právnu radu, ktorú možno budú potrebovať, dúfam, že nebu-
de
hlúpa, pracoval som jeden čas ako
advokát. Chcel by som
vás
informovať o tom, že podľa Občianskeho
zákonníka je ne-
platný
právny úkon, ktorý je v rozpore so
zákonom alebo ob-
chádza
zmysel zákona. To znamená, že záväzok na zaplatenie
5
miliónov korún, ktorý ste podpísali, je
neplatný, pretože
sa
prieči ústave. Preto jednoducho sa nemusíte obávať, nemá-
te povinnosť platiť 5 miliónov korún v
žiadnom prípade.
/Smiech
v sále./
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec, oni to podpisovali práve preto,
že
vedeli, že to neplatí.
Pán poslanec Líška.
Poslanec S. Líška:
Vážený pán predseda,
vážené dámy,
vážení páni,
pán poslanec Dzurinda vo svojom predchádzajúcom vystú-
pení podrobil skutočne náročnej analýze a
zasypal sériou
pripomienok
až výčitiek väčšiu časť hospodárskej časti prog-
ramového
vyhlásenia vlády, snáď s výnimkou rezortu dopravy
a
spojov. Položil som si otázku, prečo asi a rád by som pri-
pomenul, že istý
nemenovaný pán minister
dopravy, spojov
a
verejných prác vo vláde pána Moravčíka skutočne veľmi ori-
ginálnym
a svojským spôsobom si predstavil odpočet programo-
vého vyhlásenia vlády, ktorej bol členom,
za svoj rezort
v
decembri minulého roku. V prvom
kole pokusu nášho výboru
po
získaní odpočtu na základe platného uznesenia nám predlo-
žil
s bohorovným úsmevom prehľad
materiálov, kde by sme náš
výbor
zaujímajúce podklady našli. Podivné, skutočne podivné.
Následne
s nemalou dávkou ostrovtipu jemu vlastného, bohu-
žiaľ,
hraničiaceho až s aroganciou, si
dovolil poučovať vý-
bor
o tom, čo je obvyklou náplňou odpočtu rezortu príslušnej
kapitoly
programového vyhlásenia a ako má vyzerať po obsaho-
vej
i formálnej stránke. Svoje vystúpenie
pritvrdil katego-
rickým
vyhlásením, že on veru slohové úlohy
pre výbor robiť
nebude.
Vážené dámy, vážení páni, je to vskutku
svojský prístup
a
výklad významného predstaviteľa
súčasnej opozície z radov
KDH
o naplnenie kontrolnej funkcie parlamentného výboru voči
rezortu spadajúcemu pod jeho gesciu. Pán
poslanec Langoš
poukázal
vo svojom vystúpení na 15-riadkový rozsah časti tý-
kajúcej
sa bezpečnostnej problematiky v programovom vyhláse-
ní
vlády pána Mečiara, ktoré v súčasnej
dobe teraz prerokú-
vame.
Kapitola dopravy a spojov v programovom vyhlásenie do-
časnej
vlády pozostávala z 33 riadkov, no pánu Dzurindovi sa
ani
po dvoch vystúpeniach vo výbore nepodarilo výbor pre-
svedčiť,
či sa mu z jeho zámerov obsiahnutých v
programovom
vyhlásení
v kapitole rezortu dopravy a spojov podarilo vôbec
niečo
splniť.
Ďakujem.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Chcem poďakovať pánu poslancovi Mikloškovi, že tak vy-
soko
hodnotil pani poslankyňu Bielikovú, ale chcem odpovedať
pánu
poslancovi Čarnogurskému. Áno, išlo o
súdne spory, ale
išlo
vždy o to, či dotyčný kandidát na
poslanca alebo ne-
skorší
poslanec prekročil prijatú sumu od jednej osoby alebo
od
jedného právnického subjektu, nie
o sumu, ktorá by bola
pre
všetkých, a najmä politické strany rovnaká. Je predsa
nezmysel
prijať zákon o tom, že strana, ktorá trebárs pôsobí
v
regionálnych podmienkach, bude mať také
isté možnosti po-
užiť
finančné prostriedky na volebnú
kampaň, ako tá, ktorá
pôsobí
v celoštátnom meradle. To je po prvé.
Po druhé - ďa-
kujem
pánu poslancovi Čarnogurskému, že
povedal to, čo som
ja
povedal v jedných novinách práve vtedy, keď sa to per-
traktovalo
počas volebnej kampane, aj pred volebnou kampa-
ňou.
Ale tým aj odpovedal pánu Černákovi, ktorý sa ako druhý
chytil
toho, že skutočne, ak by aj k takému aktu došlo, je
nezmyselné
ho spájať s nejakou imunitou alebo svedomím po-
slancov.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pani poslankyňa Mušková.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Vážená Národná rada,
hovorilo sa tu o nezákonnosti, o morálke, o zmenách na
rôznych
postoch, akoby to, čo sa dialo po marci 1994, nebola
pravda, akoby
vtedy nebol odvolaný prezident Policajného
zboru,
predstavitelia Najvyššieho kontrolného úradu, Štatis-
tického
úradu, Tlačovej agentúry, spomínaných
26 prednostov
a
ďalší. Nedá mi nespomenúť odvolanie televíznej rady, ktorá
sa bezprecedentne odvolávala na pôde
parlamentu dvakrát
v
priebehu jednej hodiny, pretože prvýkrát bol odvolaný aku-
rát
jeden člen rady, ale druhýkrát už
poslanci odvolali ra-
du,
teda volili nie podľa svojho svedomia, ale podľa stra-
níckej
disciplíny.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Husár.
Poslanec S. Husár:
Mňa by ani tak veľmi netrápilo to, čo si
o 5 miliónoch,
ktoré
som niekomu dlžný, myslí pán Černák,
ale trápi ma to,
že
to prostredníctvom rozhlasu a televízie
počúva moja man-
želka.
Preto zneužívam tento priamy prenos a
oznamujem: Ne-
ver
nikomu, nie som nikomu nič dlžný. /Smiech v sále./
Ale keďže aj pán poslanec Cuper sa
zamotal a nehovorí
celkom
pravdu, ja by som tú pravdu
povedal. Nie je pravda,
že
sme zaviazaní. My sme sa skladali. Správcom pokladu je
pán
Cuper. A aby bol konečne pokoj, odporúčam, aby ďalšie
podpisové
vzory pre tento určilo KDH a prípadne pán Černák.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Zoberte si aj nejakého advokáta. /Smiech
v sále./
Pán poslanec Cingel.
Poslanec T. Cingel:
Je mi naozaj ľúto, že sme skĺzli do
nejakej roviny, kde
sme
zrejme nechceli a márnime čas svoj, aj
tých, čo sledujú
toto
naše zasadanie. Napriek tomu prijímam hodenú rukavicu
a
pýtam sa. Keď som cestoval raz domov,
v susednom kupé sa
bavili
bývalí členovia vlády. Je to "zaručená správa". A tak
si
hovoria: Predstav si, keď Mečiar padol, už sme vedeli, že
ideme
do vlády, tak sme sa stretli na tzv.
nultom zasadnutí
vlády.
S hrôzou sme zistili, že ministri za
KDH si doniesli
so
sebou celé pripravené projekty na konkrétnu privatizáciu,
a
tam sme pochopili, do akej búdy sme spadli. Tragédia bola,
že
Moravčík to pochopil až v polovici augusta. A najlepšie
zapracoval
Harach, pretože keby nebol dal učiteľom
na pred-
volebnú
kampaň 50 miliónov, tak prepadneme vo voľbách. Váže-
ní,
toto sú tiež zaručené správy.
Pán Černák, pýtam sa, zodpovedia všetci, čo som ich tu
menoval,
na túto otázku tak ako vyžadujete, aby tu premiér
Mečiar
odpovedal neustále na vaše invektívy, ktoré tu vnáša-
te,
ktorými rozdrobujete toto rokovanie o
tak dôležitom do-
kumente
ako je programové vyhlásenie vlády. Vážení, vráťme
sa
ku konštruktívnemu rokovaniu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Tiež si myslím, že aj keď
zrejme divákom pri
televíznych
obrazovkách sa toto páči, vráťme sa k predmetu
vlastného
rokovania.
Prosím, pán poslanec Tkáč.
Poslanec V. Tkáč:
Domnievam sa, že je množstvo divákov a
poslucháčov,
ktorým
sa to nemôže páčiť. Vážení, spamätajme
sa! Vo vystú-
peniach
poslancov je zaujímavé, že z toho
istého klubu zvr-
hávate
aj inak konštruktívne myšlienky do osobných záleži-
tostí,
provokujete diskusiu, reakcie,
vzbudzujete negatívne
emócie.
Spamätajte sa, prosím vás.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne. Chcel som pripomenúť
predovšetkým to, že
dnes
prerokúvame otázku vyslovenia dôvery
tejto vláde alebo
tej
časti, ktorú tu dnes vidíme a ktorú tu dnes máme. Prero-
kúvame
jej programové vyhlásenie. S tým
rozhodne treba spá-
jať
aj doterajšie kroky jej členov. Nehovoríme tu o tej vlá-
de,
ktorú nazývate dočasnou a ktorá teraz prešla do opozí-
cie,
ktorá nepochybne bude taktiež dočasnou.
Ale musím rea-
govať
na slová pána Cingela. Pán Cingel, sám hovoríte, že
ste
to počuli vo vlaku. Jednoducho je to lož. Neviem, kde tá
lož
vznikla, či v tom vlaku alebo vo vašej
hlave, a neviem,
či
vy viete, že to je lož. Nebudem vás
preto obviňovať, ale
nie
je to pravda.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Baránik.
Poslanec M. Baránik:
Chcel by
som odpovedať pánu poslancovi
Dzurindovi, že
som
bol prítomný na rokovaní výboru pre financie, rozpočet
a
menu, keď postavil otázky podpredsedovi
vlády pánu Kozlí-
kovi.
Odpovede pána podpredsedu vlády som vysoko hodnotil,
pochopil
som, že to chápe presne a má konkrétnu presnú pred-
stavu,
ako to chce realizovať. Zrejme pochopenie či nepocho-
penie
závisí od stupňa poznania konkrétneho problému.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán poslanec Cingel, opakujem to, čo
povedal pán posla-
nec
Šimko, že je to lož a ako predseda klubu KDH vás vyzý-
vam,
aby ste povedali presne, kedy to
bolo, kto tam sedel.
/Smiech
v sále./ Vážení páni, je vám
veselo, ale tak to je
v
civilizovanom svete. Takéto sú pravidlá hry.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Bieliková.
Poslankyňa A. Bieliková:
Ďakujem pekne za slovo. Chcem sa
poďakovať pánu Mikloš-
kovi
za poklonu, on je v podstate vždy galantný, ale chcem
ubezpečiť,
že nikdy v živote, už teda do konca
môjho života
nebudem
mať 5 miliónov korún, takže ich nikdy nikomu nebudem
môcť vrátiť, ani
v prípade, že by som sa
zaviazala, ale
pochybujem, že by
som sa zaviazala, lebo ich fakt nemám,
nikdy
v živote mať nebudem.
Ale chcela by som povedať jedno. Je jedno
také latinské
príslovie,
pán Mikloško ho bude poznať. Si duo faciunt idem,
non
est idem - keď dvaja robia to isté,
nie je to to isté.
Všetci,
vlastne aj koalícia aj opozícia tu hovoríme o Slo-
vensku,
o jeho prosperite, o jeho rozvoji, o jeho napredova-
ní, ale všimnite si akým spôsobom. Už veľmi veľa kolegov
poslancov
vystúpilo z opozície, ale bohužiaľ, neviem, či som
si
to nevšimla, alebo tu nebolo nič konštruktívne, nič pros-
pešné v prospech
tohto programového vyhlásenia.
Tá podaná
ruka
na spoluprácu, ako sa to dosť často v
médiách opakuje,
že
sme ju nechceli - prosím vás pekne, stále len hádzanie
kritiky,
hádzanie polien pod nohy a tak ďalej.
Som presved-
čená, že nám
všetkým ide o to Slovensko, tak pristupujme
všetci
konštruktívne k tomu, o čom sa tu rokuje.
Ďakujem pekne za slovo.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Vaškovič.
Poslanec V. Vaškovič:
Ďakujem. Je tu výzva, aby sme postupovali konštruktív-
ne,
tak chcem zareagovať na stanovisko
pána poslanca Hof-
bauera
k predkolu. Predkolo slúži iba na to,
aby sa umiest-
nili
body MIK-ov do investičných fondov.
Môže trvať mesiac,
tri
mesiace, aj rok, nie je k tomu potrebný ešte definitívny
zoznam.
Preto odkladanie začatia tohto predkola
je politic-
kého
charakteru a nemá nijaké ekonomické opodstatnenie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Cingel.
Poslanec T. Cingel:
Pán kolega Mikloško a pán kolega
Šimko, ak si chcete
vypočuť
záznam z toho, čo som povedal,
povedal som, že som
počul
zo susedného kupé, že sú to také "zaručené správy" ako
JPP,
ako vy tu používate, takže som chcel
povedať, že jedna
pani
povedala. Aj som to tak zobral, ale ak
by sme to takto
hovorili,
čo ste vypočuli vy a čo sme počuli my a každý by
tu
mal dávať odpočet, to nie je
konštruktívne, vážení páni.
Čiže
som povedal, počul som zo susedného
kupé ako takto ho-
voria
a takto to aj beriem. Ak si budeme
takýmto spôsobom
odpovedať,
prosím, to je všetko.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Pittner.
Poslanec L. Pittner:
Vážený pán predseda, chcel by som reagovať na poznámku
alebo
kritiku zo strany pani poslankyne Muškovej, pokiaľ ide
o
prepustenie resp. uvoľnenie z funkcie
prezidenta Policaj-
ného
zboru pána Krajču. Chcem povedať, že ak
som toto opat-
renie
vláde navrhol a vláda ho schválila, dodnes som rád, že
som
to urobil. A o tom, že som to urobil dobre, svedčí aj
to,
že nový minister a nová vláda pána Krajču do tejto funk-
cie
nedala.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Slota.
Poslanec J. Slota:
Vážený pán predseda,
vážení prítomní,
osobne si myslím, že za tieto dva dni bolo tu dosť po-
vedané
/smiech v sále/. Osobne si myslím, že
programové vy-
hlásenie
vlády Slovenskej republiky je veľmi dobré a dalo by
sa
povedať, že nijaká vláda, nijaká vláda
na svete by sa za
takéto
programové vyhlásenie nemusela hanbiť. V žiadnom prí-
pade
nie. Bohužiaľ, opozícia si stále myslí, bohužiaľ, len
myslí,
že je konštruktívna, pretože je na hony
vzdialená od
konštruktívnosti,
a robí všetko pre to, aby znevážila sku-
točne
veľmi dobré programové vyhlásenie vlády. Či už je spl-
niteľné
alebo nesplniteľné, nech to
nechajú na vládu, nech
sa
tým netrápia. Oni mali možnosť, aby
splnili svoje sľuby.
Veľmi
pochybujem, že ich splnili vo svojom programovom vy-
hlásení
dočasnej vlády.
Tie nechutnosti, ktoré tu boli povedané
niektorými ľuď-
mi,
trebárs aj na našu ministerku - mne sa
zdá, že to bolo
tak
nechutné, dá sa povedať až hnusné a odporné. Skutočne,
keď
to počujem z úst človeka, ktorý v
hlbokej totalite štu-
doval
na Karlovej univerzite, jeho brat chodil po zahraničí,
vieme
veľmi dobre, keď vtedy títo ľudia mohli
chodiť po za-
hraničí, čoho museli
byť súčasťou, jeho sestra študovala
čínštinu
tiež na Karlovej univerzite alebo na
nejakej vyso-
kej
škole, nehovorme o utláčaní a kto bol
utlačovateľ a kto
bol
utláčaný, pretože tá hranica je skutočne veľmi problema-
tická.
Mali by sme všetci, koľkí sme tu,
predovšetkým bojo-
vať
za to, aby sme všetci bojovali v prospech tohto národa
a
nie v prospech našich zahraničných sponzorov
a v prospech
svojich
vlastných vrecák. To je meritum veci. A z toho dôvo-
du,
pretože som technik a pragmatik a nie
som človek, ktorý
sa živil
len tým, že
veľa rozprával na
straníckych
schôdzach,
žiadam, pán predseda, a dávam procedurálny návrh,
aby
sme ukončili túto neproduktívnu a dá sa povedať dehones-
tujúcu rozpravu, pretože Slovensko sa na nás pozerá a je
znechutené.
Žiadam, aby táto rozprava bola ukončená.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ešte s faktickou sa hlási
poznámkou pán Dzu-
rinda.
Poslanec M. Dzurinda:
Chcel
by som uvítať informáciu alebo prístup, ktorý
oznámil podpredseda Národnej rady pán
Húska, že analyzujú
skúsenosti českej privatizácie, o to
viac, keď Česi majú
druhú
vlnu kupónovej privatizácie za sebou, my sme ju ani
nezačali,
a 80 % majetku sa im podarilo dať do privátneho
sektoru. V
tomto prípade poukazujem
na dobré skúsenosti
s
fondmi, nie zlými, a na diskusiu, či hrozí alebo nehrozí
výpredaj,
kladiem otázku, o čo väčšie riziko je, že k výpre-
daju
dôjde cez fondy, ako keď majetok predá fyzická osoba,
ktorá
sprivatizuje väčšinovú časť.
Predsa súkromnej osobe,
ak
chcete väčšinovo predávať fyzickým osobám, nikto nezabrá-
ni,
keď to bude chcieť tiež predať do cudziny.
Pán Cuper, možno som hlúpo spojil ústavu s tým, čo som
čítal,
ale verím, že po mojom vystúpení sa nájde dostatok
kvalifikovaných právnikov, múdrych právnikov, ktorí tieto
súvislosti
lepšie vystihnú. Mňa jednoducho váš
rozhovor vy-
desil ako ekonóma, aj ako poslanca.
Zábava na súde by sa
žiadna
nekonala, pretože kupónová privatizácia je pripravená
a
práve predkolo slúži okrem iného aj na odstránenie tých
duplicít,
ku ktorým došlo teraz práve tak, ako v
prvej vlne
kupónovej
privatizácie.
Pán poslanec Líška, nemal som záujem
presviedčať vás vo
výbore,
lebo som bol po demisii a jednoducho
som sa neuchá-
dzal
o vašu dôveru, ale keď sa o ňu uchádzať budem, dám si
záležať
omnoho viac, to vám sľubujem. Myslím, že na druhej
strane
za človeka v konečnom dôsledku hovoria
výsledky, nie
to,
čo niekde narozpráva.
Pán poslanec Cingel, naozaj je to absurdné, čo ste po-
vedali.
Prišli ste - ľudovo povedané - s pletkou, ale ja som
citoval
výroky vášho kolegu, ktoré priniesol časopis a ponú-
kam
vám ich.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Slota ma
upozorňuje, že dal pro-
cesný
návrh a o procesnom návrhu sa hlasuje bez rozpravy.
Lenže táto rozprava nie je k vášmu návrhu, pán poslanec.
Tieto
faktické poznámky musím nechať vyčerpať.
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Vzdávam sa v rámci racionalizácie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Vavrík.
Poslanec R. Vavrík:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
dovoľte, aby som sa aj ja vyjadril k
poznámke pani Muš-
kovej.
Pán exminister Pittner diskutoval na tému policajného
prezidenta,
ja si dovolím diskutovať na tému 26
prednostov.
Všetkým
v tejto sále, aj celému obyvateľstvu Slovenska je
známa skutočnosť, že týchto 26 prednostov
obvinilo hlavu
štátu, čiže
pána prezidenta, z
demontáže demokratických
princípov
mladej Slovenskej republiky. Z toho dôvodu vláda
pána
Moravčíka týchto prednostov odvolala.
V žiadnom štáte na svete neexistuje
systém, že vysunuté
ruky
vlády v území, čiže naši prednostovia okresných úradov,
môžu
útočiť na hlavu štátu. Po nástupe terajšej vlády boli
odvolaní
tí istí prednostovia na týchto 26
okresoch z poli-
tických
dôvodov.
Chcel by som sa opýtať, ako je možné, že
včera prebehol
konkurz
na ďalších prednostov okresných úradov v počte 8,
pričom
títo prednostovia ešte neboli odvolaní a vypísané vý-
berové
konanie bolo na obsadené miesta.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Chcem
dať do pozornosti pánu poslancovi Dzurindovi
a
pánu poslancovi Černákovi, aby
svoje návrhy na uznesenie
doplnili.
Práve tu čítam, že okrem toho, čo mi vyčítali, som
aj
majiteľom tejto budovy parlamentu, lebo som ju
čerstvo
sprivatizoval.
Je to v dnešnej Smene na šiestej strane.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
nechcem sa miešať do série
faktických poznámok. Chcem
len
požiadať pána predsedu Slovenskej národnej strany, pred-
sedu
jednej z koaličných strán, aby stiahol svoj návrh na
ukončenie
diskusie, pretože drvivá väčšina poslancov k prog-
ramovému
vyhláseniu diskutovala vecne, sú
pripravené ďalšie
vystúpenia
s konkrétnymi návrhmi na uznesenie k tomuto prog-
ramovému
vyhláseniu. Dialóg je predpokladom
akejkoľvek spo-
lupráce.
Ak tento dialóg takýmto spôsobom
ukončíme, bude to
škoda
aj pre prácu vlády, aj pre ďalšiu atmosféru v parla-
mente.
Ešte raz vás teda žiadam, pán poslanec Slota, aby ste
svoj
návrh stiahli.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Vážený pán predseda, vážené kolegyne,
kolegovia, vzhľa-
dom
aj na návrh, aj vzhľadom na skutočnosť,
že predovšetkým
faktické
pripomienky majú veľmi málo produktívny
charakter,
odporúčam a
žiadam v prípade,
že sa pridá jeden klub,
v
zmysle § 11 o zvolanie politického grémia, aby sme posúdi-
li,
čo ďalej.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Dámy, páni, ak dovolíte, veľmi
krátko. Dnes vystúpilo
v
rozprave 14 poslancov a poslankýň, odznelo približne 52
faktických
poznámok, do tejto chvíle som obdržal 7
pozmeňo-
vacích
návrhov. Svedčí to zrejme o výkonnosti a produktivite
našej
dnešnej práce.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Slota.
Poslanec J. Slota:
Pán predseda, chcel by som znova
zdôrazniť, že skutočne
si
myslím a som presvedčený, že programové
vyhlásenie vlády
je
veľmi dobré. A keď pán Weiss si
myslí, že po 33 poslan-
coch, ktorí vystúpili v rozprave, stále
ešte niekto kon-
štruktívne
môže prispieť k rozvoju programového vyhlásenia
vlády,
ja hlboko o tom pochybujem. Vyzývam
všetkých poslan-
cov,
aby sme predovšetkým svojou podporou
vlády a programo-
vého
vyhlásenia vyjadrili svoju účasť
na podpore a rozvoji
mladej
Slovenskej republiky. Všetko ostatné je
len skutočne
kamufláž
- kamufláž rozvratu.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
V prvom rade sa pripájam k návrhu pána poslanca Bajana
na
zvolanie politického grémia, čiže v tomto smere sme už
dvaja.
A pánu poslancovi Maxonovi by som povedal, že progra-
mové
vyhlásenie vlády je dokument, na ktorom nemožno nič me-
niť.
Možno ho schváliť, alebo zamietnuť.
Preto počet pozme-
ňovacích
návrhov na uznesenie nezodpovedá
kvalite alebo ne-
súvisí
s tým, že rokujeme o programovom vyhlásení vlády.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Pánu poslancovi Slotovi by som odpovedal celkom jedno-
ducho.
Pán poslanec, je ťažko podporiť niečo,
k čomu nemáte
možnosť
sa ani vyjadriť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Komlósy.
Poslanec Zs. Komlósy:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Vo svojom vystúpení som vyslovil tri domnienky ohľadne
programového vyhlásenia vlády. Po vystúpení pána
poslanca
Slotu
je mi už celkom jasné a som presvedčený o tom, že jed-
na
z týchto domnienok je pravdivá, a to,
že vládna koalícia
nepočíta
s konštruktívnosťou opozície a s aktívnou účasťou
naplnenia
tohto programového vyhlásenia.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Slota.
Poslanec J. Slota:
Pán poslanec Komlósy, ak pokladáte za
konštruktívnosť
to,
čo máte vo svojom programovom cieli -
rozvrat tejto re-
publiky,
tak určite to nie je pre mňa konštruktívnosť.
K pánu
poslancovi Weissovi by som chcel
zdôrazniť, že
pán
premiér Mečiar ako aj ostatní koaliční partneri vyzývali
všetky
politické sily, parlamentné politické
sily k spoluú-
časti
na vláde a k zodpovednosti, pretože
takto by ste pre-
dovšetkým
mali prejaviť lojálnosť voči tomuto
národu a voči
tomuto
mladému štátu.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pani poslankyňa Mušková.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Dovolím si len malú opravu. Ten list pánu prezidentovi
podpísalo
21 prednostov, odvolaných bolo 26.
Predseda I. Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Bárdos.
Poslanec Gy. Bárdos:
Ďakujem pekne, pán predseda. Je
zaujímavé, že keď sa
objaví pán predseda Slota, vládna koalícia
funguje veľmi
dobre
a to časovanie je výborné. Nie je tu prítomný, a keď
sa
objaví, dá povel na ukončenie rozpravy.
Je to veľmi za-
ujímavé.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán Poslanec Pokorný.
Poslanec J. Pokorný:
Veľmi stručne sa chcem vyjadriť k tomu,
čoho som bol
nielen
ja svedkom za posledné dva dni, kedy
prebiehala roz-
prava.
V rozprave vystúpilo 31 poslancov. Tak, ako povedal
pán
spravodajca Maxon, bolo veľmi veľa
faktických pripomie-
nok,
ktoré aj podľa môjho názoru nič neriešili a väčšinou
boli
podané ako útoky na toho, kto
chcel a snažil sa niečo
konštruktívne
povedať.
Žiaľ, za
celé dva dni nikto nehovoril o
problematike,
ktorú
aj vďaka poslancov Strany zelených na Slovensku máme
zakotvenú
v ústave ako jedno zo základných práv, právo na
zdravé
životné prostredie a právo a povinnosť ho chrániť.
Naposledy
sme počuli o problematike ochrany a
tvorby život-
ného prostredia
od politikov na predvolebných mítingoch.
Žiaľ,
občania si budú musieť počkať na ďalšie
voľby, aby sa
dozvedeli
čo je nové a aké problémy nás trápia v
životnom
prostredí.
V mojom príspevku sa chcem
konštruktívne zapojiť
do
rozpravy o programovom vyhlásení, preto
tu poctivo sedím
a
slušne čakám, kedy budem mať túto možnosť.
Vo
výbore pre životné
prostredie, ktorý rokoval dva
dni,
sme diskutovali aj o kompetenciách, o
snahe zakompono-
vať
v programovom vyhlásení v časti 2/6 Výstavba a verejné
práce
tie kompetencie, ktoré sú dodnes na ministerstve ži-
votného
prostredia. Ide o územný plán a stavebný poriadok.
Prijali
sme aj iné návrhy vo výbore pre životné
prostredie,
ale spoločný spravodajca ich odporučil an blok neprijať.
Preto
som chcel navrhnúť, aby sme prijali
uznesenie, o kto-
rom
by sa hlasovalo samostatne - citujem:
"Národná rada Slovenskej republiky odporúča vláde Slo-
venskej republiky ponechať kompetencie v oblasti
územného
plánovania
a stavebného poriadku v rezorte životného pros-
tredia."
Myslím
si, že dikcia uvedená v programovom vyhlásení
určitým spôsobom
pripravuje pôdu pre
kompetenčný zákon
v
neprospech Ministerstva životného
prostredia Slovenskej
republiky. Návrh uznesenia nie je nad rámec programového
vyhlásenia.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, máte 20 sekúnd.
Poslanec J. Pokorný:
Ďalej som chcel diskutovať o energetike,
k časti 2/8,
kapitola
priemysel. V súčasnosti sa veľmi hovorí
o projekte
jadrovej
elektrárne Mochovce, ktorý pripomienkuje verejnosť.
Podľa
môjho názoru projektom Mochovce by sa mala
zaoberať
i
Národná rada Slovenskej republiky.
Mám
aj konštruktívne návrhy a od prijatia
uvedeného
uznesenia
záleží postoj poslancov Strany zelených na Sloven-
sku
k podpore programového vyhlásenia vlády.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Rózsa.
Poslanec E. Rózsa:
Vážený pán predseda,
vážený pán premiér,
kolegyne, kolegovia,
považujem za potrebné protestovať proti výroku
pána ko-
legu
Slotu, že Spolužitie má vo svojom
programe rozvracanie
republiky.
Pán Slota ako poslanec by mal vedieť,
že rozvra-
canie
republiky je trestným činom. Preto, ak pán poslanec
tento
svoj výrok neodvolá, budeme musieť sa
brániť právnymi
prostriedkami.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja
tvrdím, pán kolega
Rózsa,
že nemáte vo svojom programe rozvracanie republiky.
Máte
priamo zničenie Slovenskej republiky. A žalujte sa, kde
chcete.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Panie poslankyne, páni poslanci, je tu proce-
durálny
návrh pána poslanca Slotu.
Ešte pán poslanec Sopko.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predsedajúci, som tiež jeden
z tých, ktorý
tu
trpezlivo čaká, kedy bude môcť vystúpiť pred Národnou ra-
dou
so svojím názorom na programové
vyhlásenie. Pokladám to
za
dokument veľmi významný a myslím si, že
bolo by správne,
keby
aj 150 poslancov vystúpilo k takémuto
programovému ma-
teriálu.
Ak sme chceli obmedzovať diskusiu, vedeli sme, koľ-
ko
poslancov je prihlásených do diskusie, myslím, že bolo by
správnejšie,
ak by sa boli vystúpenia jednotlivcov obmedzili
časove,
a nie teraz to uzatvárať. Pretože sme
niektorí noví
poslanci,
zrejme sa učíme, že niekedy je správne neprihlásiť
sa do diskusie, ale niekoľkokrát, aj
dvadsaťkrát vystúpiť
s
faktickými pripomienkami ako niektorí kolegovia, a povieme
všetko,
čo povedať chceme. Prosím teda kolegyne
aj kolegov,
aby
sme dobre zvážili obmedzenie diskusie k tomuto dokumentu.
Ďakujem za pozornosť.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja. Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predseda, len podotýkam, že sme mysleli
na zvolanie
politického grémia pred
hlasovaním o návrhu pána
poslanca
Slotu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Návrh
pána poslanca Slotu bol k rozprave
a o tom sa
hlasuje
bez rozpravy, pán poslanec, ale dávam
desaťminútovú
prestávku
a prosím, aby prišli ku mne predsedovia klubov.
/Po prestávke./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
prosil by som predsedov klubov, aby
mi nahlásili, kto
za
ktorý klub bude vystupovať v rozprave. Nahlásil to jedine
klub
KDH, ktorý mi oznámil, že budú vystupovať v rámci limi-
tu
páni Brocka, Mikolášik a Figeľ.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dostal som návrhy na vystúpenie z toho
dôvodu, že v po-
litickom
grémiu boli zastúpení predsedovia jednotlivých klu-
bov
a dohodli sa, že kluby budú vystupovať
od počtu najmen-
šieho
klubu po počtom najväčší s tým, že každý klub má 15
minút.
To znamená, že buď vystúpi jeden, alebo vystúpia via-
cerí, ale len
v limite 15 minút. Takže dostal som návrh
z
klubu KDH, kde sú páni Brocka, Mikolášik, Figeľ, z klubu
MKDH
páni Szigeti, Farkas, Ásványi, z klubu
ZRS páni Poliak
a
Ľupták, z klubu SNS pán Andel, z klubu Spoločná voľba páni
Weiss
a Pokorný, z klubu DÚ - páni Kováč a Černák, z klubu
Együttélés páni Rózsa
a Nagy, z klubu HZDS páni Delinga,
Tkáč,
pani Lazarová a pán Andrejčák.
Budem
skutočne dodržiavať čas,
preto prosím, aby ste
upustil
od akýchkoľvek zvukových
protestov. Keď poviem ko-
niec,
tak koniec. Tak sa dohodlo grémium. Samozrejme, hneď
na
začiatku musím dať hlasovať o návrhu
pána poslanca Slotu
s
tým, že pán poslanec navrhol, aby sme ukončili rozpravu
a
prešli hneď k hlasovaniu.
Najskôr sa spýtam pána poslanca Slotu, či trvá na svo-
jom
návrhu.
Poslanec J. Slota:
Áno.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím,
budeme
sa prezentovať. Budeme hlasovať o návrhu pána poslan-
ca
Slotu.
Prosím, pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Budem hlasovať s náhradnou kartou číslo
6.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Dobre. Prosím, hlasujeme o návrhu pána
poslanca Slotu
o
tom, aby sme skončili rozpravu.
Prosím, prezentujme sa a zároveň
hlasujme.
Prezentovalo sa 132 poslancov.
Za návrh hlasovalo 23 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže, budeme pokračovať v schôdzi tak,
ako bolo dohod-
nuté
v politickom grémiu.
Myslím si, že klub, ktorý má
najmenší počet, je klub
MKDH.
Vystúpi teda pán poslanec Szigeti. Budem
merať čas.
Poslanec L. Szigeti:
Vážený pán predseda,
vážený pán premiér,
vážené dámy,
vážení páni,
vo
svojom pôvodnom vystúpení
som sa chcel vyjadriť
k
tej časti programového vyhlásenia,
ktorá sa zaoberá škol-
stvom.
Vzhľadom na krátkosť času dovoľte mi
sústrediť sa na
jeden pre mňa
veľmi závažný problém z
oblasti školstva,
a
tým je zámer vlády Slovenskej republiky
na konštituovanie
dvojjazyčného alternatívneho vyučovania v štátnych školách
pôsobiacich
na národnostne zmiešanom území Slovenska. To, že
právo
národnostných menšín na osvojenie si štátneho jazyka
bude
v popredí pozornosti vlády a že na
národnostne zmieša-
ných územiach
Slovenskej republiky vytvára podmienky pre
dôsledné
osvojenie si slovenského jazyka, som hodnotil klad-
ne.
Bol som však sklamaný spôsobom, akým
to chce vláda do-
siahnuť.
Deklarácia konštituovania alternatívneho vyučovania
znepokojuje
nielen mňa, ale aj ostatných kolegov poslancov
Maďarskej
koalície, ba aj celú maďarskú
národnostnú menšinu
žijúcu
na Slovensku. Som presvedčený, že tento krok určite
nebude
v súlade s ďalším zámerom vlády - citujem zo strany
61
programového vyhlásenia:
"Všestranne podporíme utváranie
kladného
vzťahu národnostných menšín k Slovenskej republi-
ke."
Samozrejme, princíp
alternatívneho vyučovania treba
chápať diferencovane z hľadiska jednotlivých národnostných
menšín
žijúcich v Slovenskej republike. Určite
to pozitívne
hodnotí nemecká, možno aj ukrajinská národnostná
menšina,
ale
pre maďarskú menšinu je to neprijateľné a negatívne dis-
kriminujúce
riešenie. MKDH zastáva stanovisko, že alterna-
tívne
vyučovanie menšinového obyvateľstva je
hrubým porušo-
vaním ľudských práv a slobôd, je
protiústavným riešením,
a
preto bude vždy a všade vystupovať
proti nemu. Pre maďar-
skú
koalíciu je prijateľný jedine otvorený a slobodný systém
výchovy a
vzdelávania, ktorý je
nezávislý od ideológie
a
cieľov akejkoľvek mocenskej štruktúry a
uprednostňuje zá-
kladné
ľudské hodnoty.
Snahy o zavedenie alternatívneho
vyučovania sú nám zná-
me z minulosti
najmä z obdobia budovania socializmu, keď
v
sedemdesiatych rokoch súdruh Pezlár,
neskoršie súdruh Bu-
ša, alebo súdružka Vláčihová sa usilovali o
presadzovanie
tejto
koncepcie. Našťastie tieto návrhy vždy vyvolali vlnu
protestov
rodičovskej a občianskej
verejnosti z dôvodu, že
jeho
zavedenie by bolo antidemokratické a neakceptovateľné
z
hľadiska pedagogicko-psychologického a
došlo by k naruše-
niu
základných ľudských práv.
Napriek
jasnému odmietavému stanovisku
širokej verej-
nosti
dodnes sa objavujú pokusy o realizáciu
základnej myš-
lienky
tohto návrhu s jasným zámerom rozkladu
národnostného
školstva
prostredníctvom obmedzenia vyučovania
materinského
jazyka.
S ľútosťou konštatujem, že od roku 1989 prvýkrát bo-
lo deklarované v programovom vyhlásení
nastupujúcej vlády
zavedenie
alternatívneho vyučovania. Žiaľ, argumentácie typu
možnosť
uplatnenia sa, stať sa plnoprávnym a plnohodnotným
občanom
Slovenskej republiky s uplatnením sa na
celom území
Slovenska
sú zavádzajúce a dehonestujúce.
Alternatíva pre maďarskú národnostnú
menšinu v tejto
republike
existuje v podstate už od roku 1949. Každý rodič
sa
môže rozhodnúť, do akej školy môže zapísať svoje dieťa.
Ak
si vybral, nikto nemá právo jeho rozhodnutie spochybniť
a
ani vyvíjať na neho nátlak.
Z pedagogicko-psychologických hľadísk
rozhodnutie vzde-
lávať
sa v materinskom jazyku je najsprávnejšie a jeho vý-
znam pre získanie dobrej vedomostnej úrovne
od čias Jána
Ámosa
Komenského je základným pedagogickým
princípom. Ľudo-
vít
Štúr okrem iného povedal: "Keď ale vyučovanie má byť vy-
učovaním
opravdivým, musí sa konať v reči národnej, alebo
inými
slovami v reči materinskej národa.
Inakšie vyučovanie
nestojí
za nič, je práca mechanická, bez všetkého obsahu."
Súhlasím
s tým, že skutočne treba vytvárať podmienky
pre
dôsledné osvojenie si slovenského
jazyka na národnostne
zmiešaných
územiach Slovenska, ale nie za cenu zavedenia al-
ternatívneho
vyučovania. V Slovenskej republike je
množstvo
vynikajúcich odborníkov-pedagógov, ktorí
by určite našli
prijateľný
spôsob riešenia tejto problematiky, ktorý by vie-
dol
ku konsenzu. Ja osobne, nakoľko som
pedagóg, vidím rie-
šenie
tejto problematiky v zavedení moderných
progresívnych
metód
vo výuke slovenského jazyka na školách s vyučovacím
jazykom maďarským.
Uplatnenie týchto prvkov vo vyučovaní
slovenského
jazyka by viedlo ku kvalitatívne vyššej úrovni
osvojenia si
slovenského jazyka na národnostne zmiešanom
území
Slovenska. Je to závažný problém, ktorý
riešiť treba.
A
dovoľte mi citovať pani ministerku Slavkovskú z tohto týž-
dňa
z Republiky: "Problémy sú na to, aby sa riešili, a ak je
dobrá
vôľa, tak sa riešiť dajú." Dúfam, že podľa uvedeného
citátu
spoločným úsilím ministerstva na
čele s pani minis-
terkou
Slávkovskou za aktívnej účasti národnostných menšín
žijúcich
na Slovensku tento problém sa čo najskôr vyrieši.
Ďakujem za pozornosť.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dohodnime sa ešte, pán
poslanec, že do 30 sekúnd sa
prikloním
k nižšej časovej hodnote a nad 30 sekúnd k vyššej,
aby
som nemusel hovoriť po sekundách. Hovorili ste teda 6
minút,
nie 6,30.
Prosím, pán poslanec.
Poslanec P. Farkas:
Vážený pán predseda,
vážená vláda,
vážená Národná rada,
predložené programové vyhlásenie vlády v
oblasti poľno-
hospodárstva vychádza z
prerokovanej a prijatej
Koncepcie
zásad
poľnohospodárskej politiky. Nebudem hodnotiť predlože-
ný
materiál z hľadiska jeho obsahu, poukazovať na niektoré
existujúce
protirečenia a negatíva alebo pozitíva.
To už do
určitej miery
urobili kolegovia, ktorí vystupovali predo
mnou.
Skôr by som chcel hovoriť o tom, čo by malo, podľa
mňa,
obsahovať predložené programové
vyhlásenie vlády a čo
mi
v ňom chýba.
Väčšia
časť opatrení a návrhov je šitá
tzv. plošnou
ihlou alebo spôsobom ana partes pre všetkých, resp. pre
väčšinu výrobcov. Takýto prístup, podľa mňa,
nedáva veľké
nádeje na
úspech koncepcie navrhovanej cenovej, daňovej,
subvenčnej
a ochranárskej politiky, pretože
jednoznačne ne-
položí
základy pre budúci strategický rozvoj. Východiskom zo
súčasnej
nepriaznivej situácie by mala byť zmena výrobných
štruktúr,
ktoré minulý režim vytvoril v priestore celej kra-
jiny. Preto prikladám principiálny význam
diferencovanému
riešeniu
vzťahov medzi rastlinnou a živočíšnou výrobou v ce-
lom priestore Slovenska. Išlo by
o prirodzenejšie sústavy
hospodárenia
na pôde, a to aj v záujme potravinovej
bezpeč-
nosti,
kvality potravín alebo ekologizácie výroby.
Prírodno-výrobné podmienky
slovenského poľnohospodár-
stva
treba oveľa viac než doposiaľ rešpektovať a v oblasti
subvenčnej
politiky nepodceňovať produkčnú funkciu poľnohos-
podárstva,
ako je to v súčasnej dobe. Na úkor podpory pro-
dukčnej
schopnosti by sme nemali nadsadzovať a dotačnými ti-
tulmi
osobitne podporovať mimoprodukčnú
funkciu poľnohospo-
dárstva.
Môže sa nám to jednoducho vypomstiť a ohroziť domá-
cu
potravinovú bezpečnosť najmä z hľadiska zásobenia trhu,
t.j.
kvalitnými domácimi potravinami. Tu predovšetkým mám na
mysli
potrebu výraznejšej podpory intenzívnej poľnohospodár-
skej
výroby zo strany vlády a rezortu. Súčasná podpora je
nedostačujúca,
najmä pokiaľ ide o najintenzívnejšie poľno-
hospodárske oblasti
v okresoch Galanta, Dunajská Streda,
Nitra,
Komárno, Trnava a iné. V týchto
okresoch v roku 1993
pripadali
dotácie na 1 ha pôdy systémovo, fakultatívne spolu
iba od 800
do 1100 korún. Iba pre porovnanie uvádzam, že
v
extenzívnych poľnohospodárskych okresoch
Čadca, Stará Ľu-
bovňa,
Banská Bystrica, Dolný Kubín a ďalšie uvedené dotácie
v
prepočte na 1 ha pôdy činili od 3400 do 4200 korún. Podiel
dotácií
na výrobe v týchto z hľadiska
poľnohospodárstva ex-
tenzívnych
okresoch činí 35 až 62 % a v intenzívnych iba 5
až
8 %. Pre zaujímavosť ešte uvádzam, že
produktivita práce
v
intenzívnych okresoch je vysoká, od 200 do 300 tisíc Sk na
jedného
pracovníka a v extenzívnych okresoch je to iba od
100
tisíc do 170 tisíc korún. Tu mám na mapke vypracované
jednotlivé okresy podľa dotácií, teraz nemám
čas bližšie
o
tom hovoriť.
Dúfam, že ste ma pochopili. Nie som
proti systémovým
dotáciám, len treba
tieto dotácie objektívne
diferencovať
a
viazať na produkciu alebo na konkrétnu činnosť v poľnohos-
podárstve,
ale som maximálne za lepšie a
optimálnejšie, vý-
raznejšie využitie intenzifikačných faktorov v poľnohospo-
dárstve
na cenové prijateľné potraviny na trhu
a na prospe-
rujúce
poľnohospodárstvo. Bez účinnej a efektívnej podpory
intenzívnej
poľnohospodárskej výroby zo strany vlády a štátu
je
to v súčasnej dobe nemysliteľné, a chýba mi to aj v pred-
loženom
programovom vyhlásení vlády.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Hovorili ste 4 minúty a 37 sekúnd, čiže 5 mi-
nút.
Ďakujem. Ešte je prihlásený pán poslanec Ásványi. Pán
poslanec,
máte 4 minúty.
Poslanec L. Ásványi:
Vážený pán predseda,
dámy a páni,
po prečítaní prvých odsekov úvodu
programového vyhláse-
nia
vlády som sa potešil, že v spolupráci nastal zlom k dob-
rému.
Dozvedel som sa, že vláda sa zariaďuje
na celé štvor-
ročné
funkčné obdobie a k spolupráci vyzýva všetky parla-
mentné
subjekty, do ktorých som počítal opozičné strany a,
samozrejme,
aj tri politické subjekty Maďarskej koalície. Za
prevzatie spoluzodpovednosti, za
konštruovanie spoločného
diela
vláda sľubuje ústretovosť pri vytváraní spoločenskej
participácie.
Po preštudovaní celého materiálu som
mal ešte
stále nádej, že
časti programu, ktoré
nekonvenujú každému
politickému subjektu a
združeniu skupiny občanov, sa
dajú
v
rámci konsenzu pozmeniť počas prerokovávania, veď podľa
úvodných
slov sa malo vytvoriť spoločné dielo
pri spoločnej
zodpovednosti.
Nevyšlo to, rovnako ako pri skoršom
podávaní
pravice
na ustanovujúcej schôdzi novozvoleného parlamentu.
V gesčnom Výbore Národnej rady pre
financie a rozpočet,
v
ktorom medzi členmi sú štyria exministri a ďalší traja vy-
sokoškolskí učitelia, ekonomickí odborníci, neprešiel ani
jeden
zo 7 či 8 návrhov na doplnenie
uznesenia. Neboli to
návrhy
na odmietnutie programu, skôr požiadavky na poskytnu-
tie
východiskových, spresňujúcich a priebežných výsledkových
informácií.
Jeden-dva odporučil aj pán poslanec
Lysák. Boli
by
prospeli spoločnej veci. Bol však prijatý pôvodný návrh
uznesenia
bez akejkoľvek zmeny zvyčajným väčšinovým počtom
hlasov.
O zložení výboru podľa politickej príslušnosti, mys-
lím,
je zbytočne hovoriť.
Takýto postup a zarmucujúci výsledok kolektívnej práce
je
na škodu. Môže aj tá najmúdrejšia vláda na svete na 4 ro-
ky
predpokladanej doby činnosti vytvoriť
program, ktorý ne-
môže
byť hneď pri štarte zdokonalený, doplnený, podmienený
spresňujúcimi
prvkami zo strany odborníkov tých
politických
subjektov, ktoré boli
vyzvané na spoluprácu?
Rozčarovanie
pominulo
už druhýkrát, treba sa vrátiť do sveta existujúcich
a
nie veľmi potrebných vzťahových
antagonizmov, aj keď na-
stúpený
rok 1995 je vyhlásený ako rok tolerancie.
Predsavzatiam a cieľom vlády vyjadreným makroekonomic-
kými
ukazovateľmi, aj keď to vyzneje
nepresvedčivo, úprimne
fandíme, aj pomôžeme
k ich splneniu, veď ide o dobro nás
všetkých.
Žiadanú spoluzodpovednosť však za ich
plnenie po-
slanci
MKDH nepreberajú. Nepripustili ste nás k spoločnému
dielu,
nepotrebujete našu spoluúčasť. Výzva k spolupráci bo-
la
iba lacným populizmom.
Nemôžeme prevziať spoluzodpovednosť za splnenie cieľo-
vých
ukazovateľov, keď program nekonkretizuje hmotné a zdro-
jové
zabezpečenie týchto cieľov. Veď vláda
nemieni zvyšovať
daňové
zaťaženie, dokonca sadzbu dane z pridanej hodnoty bu-
de
znižovať, nechce sa ďalej zadlžovať a prijať akékoľvek
investície
zo zahraničia. Na druhej strane sľubuje
zachova-
nie
úrovne sociálneho a dôchodkového
zabezpečenia a k tomu
ešte
v nastúpenej expanzívnej rozvojovej
hospodárskej poli-
tike.
To sú tendencie protipólové, veľmi
náročné a zabezpe-
čenie
týchto cieľov nie je preukázané.
Spoliehanie na mimo-
rozpočtové
zdroje je iluzórne. Veď tieto ešte nikto nezmapo-
val,
nespočítal. Tieto iste existujú,
ale nebude ich možné
všetky
zmobilizovať.
Kritizovali sme, že vláda nenaznačuje žiadny konkrétny
zámer
na využitie možností cestovného ruchu dané prízvukova-
nou
polohovou rentou Slovenska a darom
prírody. Obchodu ide
vláda
pomôcť iba sprísnením kontroly predaja
na trhu. To je
veľmi
chudobný program na štyri roky.
Vážení členovia vlády,
vážené kolegyne, kolegovia poslanci,
nemyslíte si, že po skutočnom dialógu a
akceptovaní
konštruktívnych
pripomienok a návrhov mohlo byť Programové
vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a k nemu prijímané
uznesenie
prijaté v takej podobe, aby bolo prijateľné a jeho
uskutočňovanie
podporované nielen väčšinou v parlamente, ale
väčšinou
obyvateľov Slovenskej republiky, ktorých sa to bez-
prostredne
a životne dotýka?
Ďakujem.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
a ja. Presne vám to vyšlo.
Druhým najmenším
klubom
je SNS.
Pán podpredseda Andel, máte 15 minút.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Vážené dámy,
vážení páni,
v parlamente Slovenskej republiky som vlastne už piaty
rok.
Mal som možnosť porovnávať programové vyhlásenia viace-
rých
vlád Slovenskej republiky, či už to bolo ešte v bývalej
federatívnej
republike alebo za existencie
samostatnej Slo-
venskej republiky, vychádzajúc z rokovaní
výborov, ale aj
z
vystúpení jednotlivých opozičných
poslancov, ktorí tvrdi-
li,
že programové vyhlásenie, ktoré dnes
bolo predložené na
naše
rokovanie, je nekonkrétne, je
deklaratívne. Vždy v mi-
nulosti
som porovnával programové vyhlásenia.
Preto mi dovoľte, aby som urobil stručný
rozbor progra-
mového vyhlásenia vlády pána Jozefa Moravčíka
z hľadiska
vecnej
náplne a konkretizácie postupov pri
dosahovaní prog-
ramových
cieľov. Neviem či máte pri sebe programové vyhláse-
nie
predošlej vlády. Prosím ak máte, žiadal
by som vás, aby
ste
so mnou v tomto programovom vyhlásení listovali a osvie-
žili
si pamäť.
Tak napríklad v programovom vyhlásení predošlej vlády,
vlády
pána Jozefa Moravčíka tri strany
obsahujú iba kritiku
predchádzajúcej vlády. Ďalej strana 3 ods. 3
- citujem:
"A ďalej
obsahuje výlučne deklaratívny postup vyjadrenia
cieľov,
napríklad vláda chce a musí." Odsek 4: "budeme po-
kračovať vo všetkých
pozitívach". Odsek 5:
"považujeme za
svoje
hlavné úlohy a ďalej chceme sebavedome
obhájiť zahra-
ničnopolitické
záujmy". Prepáčte, budem trošku
zdĺhavý, ale
vy
ste povedali, že táto vláda predložila niečo nekonkrétne,
niečo
deklaratívne. Na strane 4, ak listujete so mnou, môže-
te
v odseku 2 nájsť: "vláda sa zaväzuje" - nič konkrétne.
Odsek
3: "vynaložíme maximálne úsilie o vytvorenie makroeko-
nomickej
stability" - opäť žiadna konkretizácia ako. Odsek
4: "vláda
bude postupovať tak,
aby získala dôveru doma
i
v zahraničí". A podobne bez akejkoľvek konkretizácie až po
stranu
5 odsek 2.
Ďalej
programové vyhlásenie obsahuje
analytickú časť
pod názvom "Riziká východiskovej situácie", v ktorej opäť
obviňuje
predchádzajúcu vládu, pozrite si
stranu 7 ods. 2:
"naši predchodcovia nesú zodpovednosť". Strana
7 odsek 1
prezentuje
základné hospodárske zámery a ciele. Všetky záme-
ry
sú podané vo všeobecnej forme. Napríklad strana 8 ods.
1:
"jednoznačným zámerom vlády
je" - opäť niečo všeobecné.
"Opäť naštartujeme proces
privatizácie",
"zaväzujeme sa
zachovať
sociálnu únosnosť", "osobitnú
pozornosť budeme ve-
novať",
atď. - ďalej bez konkrétnych metodických postupov.
Nasleduje kapitola "Východiská
makroekonomickej politi-
ky". V
kapitole sa neuvádzajú
žiadne konkrétne postupy.
Strana 7 odsek
1: "znamená to, že v roku
1994 chceme sa
priblížiť nulovému rastu HDP". Ďalej:
"predpokladáme rast
čistých
devízových rezerv". Ďalej odsek 2: "Vláda sa sústre-
dí
na uzatvorenie nepriaznivého
rozpočtového hospodárenia."
Strana
9 odsek 4: "Vláda rozpracuje návrh štátneho rozpoč-
tu",
atď. až po stranu 10 bez konkretizácie ako dosiahnuť
deklarované
ciele.
V kapitole "Mikroekonomická
politika", ktorá je segmen-
tovaná
na subkapitoly, sa nenachádza okrem všeobecných odvo-
lávok na
makroekonomické opatrenia a legislatívne kroky,
žiadna konkretizácia. Kapitola neobsahuje žiadny konkrétny
postup
realizácie cieľov subkapitol, ktoré sú
naviac posta-
vené
skôr populisticky ako hierarchicky podľa reálnych prio-
rít.
Napríklad strana 12 odsek 2: "preto chceme urýchlene
odstraňovať
prekážky, pomáhať pri riešení a ďalej podporíme
súkromné
aktivity" - bez konkretizácie cieľov. Pozoruhodný
je
najmä odsek 4 na strane 12: "jedným z dynamizujúcich prv-
kov
hospodárstva budú zahraničné investície. Chceme vytvárať
stabilné prostredie, podporíme
zahraničných investorov"
atď.,
atď. - nič konkrétne.
Takto môžme pokračovať až po kapitolu
"Regionálna poli-
tika"
na strane 14, ktorá vrátane následnej sektorovej poli-
tiky
už obsahuje prakticky len modifikované riešenia predoš-
lej
vlády pána Mečiara, ktorá bola veľmi, veľmi kritizovaná.
Určité
náznaky konkrétneho postupu sú citeľné iba v subkapi-
tole doprava, spoje a verejné práce,
strana 14 odsek 2:
"vláda
vypracuje návrh novely zákona o dávkach, zdravotnom
poistení" atď., atď.
Slúži vám to za česť, pán Dzurinda.
Opäť
však môžno povedať, že bez obsahového
vyjadrenia aspoň
v
rámcovej forme.
V
subkapitole
"pôdohospodárstvo" sú
charakteristické
príklady
absolútne všeobecnej formulácie
vyhlásenia, naprí-
klad
strana 17 ods. 4: "vláda použije na dotváranie ekono-
mického prostredia" atď. atď. "trhovo komfortné nástroje"
atď. v nasledujúcich subkapitolách. /Pripomienka
z pléna,
aby
sa hovorilo k veci./ Pán kolega, nemôžem ísť k veci, le-
bo
Moravčíkovo programové vyhlásenie
bolo veľmi všeobecné.
A
ty si tu kritizoval Mečiara. Chcem, aby
si sa nad tým za-
myslel.
V
kapitole
"Zahraničnoekonomická
politika, ekológia
a
hospodárska politika" sú
klasické príklady deklarácie
prázdnych
slov. Následne v kapitole
"Sociálna sféra" je vý-
počet
úloh v závere kapitoly v piatich
bodoch, z ktorých je
iba
prvý bod viac-menej konkrétny. Ostatné body neprekračujú
-
prepáčte za výraz - obsahovo rozmer deklarácie volebného
letáku.
V štýle dokumentovanom predchádzajúcimi kapitolami po-
kračuje
aj pojednávanie samostatných kapitol
zdravotníctva,
školstva,
vzdelania a vedy, s určitou
konkretizáciou cieľov
v
kapitole kultúra na strane 30 ods. 1 a
na strane 31. Snáď
najkonkrétnejšia je kapitola
"Národnostná politika", ktorá
explicitne obsahuje
doriešenie otázky označovania
miest
a
obcí a otázky mena a priezviska v záväznej formulácii. Ka-
pitola
"Štát, demokracia, právo a
verejný poriadok je cha-
rakteristická
výpočtom želaní a zámerov po formálnej i obsa-
hovej
stránke.
Charakteristické formulácie sú napríklad na strane 33
ods. 2: "považujeme za dôležité
vytvárať podmienky" atď.
atď.,
odsek 3: "našou úlohou je pokračovať v demokratizácii"
atď.
atď., odsek 4: "zámerom vlády v tejto oblasti je súbež-
ne podporovať ideu konštrukcionalizmu" atď.
atď. Kapitola
"Ciele
a úlohy legislatívy je podaná natoľko všeobecne, že
by
zniesla skôr názov "ideové zámery v legislatíve". Kapito-
la "Bezpečnosť a obrana štátu" sa
pomerne vymyká z rámca
všeobecných deklarácií
programového vyhlásenia, rovnako
i
kapitola "Zahraničná politika". Tieto kapitoly sú praktic-
ky preformuláciou programového vyhlásenia predošlej vlády
pána
Vladimíra Mečiara.
Takže, dámy a páni, ak tu čosi kritizujete, skúsme po-
rovnávať
programové vyhlásenie jednej vlády
s programovým
vyhlásením
druhej vlády. Myslím si, že včerajšie
vystúpenie
pána
premiéra Mečiara konkretizovalo jednotlivé úlohy v jed-
notlivých
kapitolách nášho programového vyhlásenia - progra-
mového
vyhlásenia koaličnej vlády. Preto Slovenská národná
strana
bude bezo zvyšku Programové vyhlásenie
vlády Sloven-
skej
republiky podporovať. /Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec hovorili ste 9
minút a 31 sekúnd.
Teraz
by mal nasledovať pán poslanec Rózsa.
Poslanec E. Rózsa:
Vážená Národná rada,
vzhľadom na obmedzený časový priestor
poviem len nie-
koľko
poznámok k programovému vyhláseniu.
V piatej časti je uvedené: "Základným a trvalým cieľom
vlády je demokratický právny štát založený
na politickej
a
ekonomickej pluralite, na základných
sociálnych istotách,
na
humanizme a porozumení, národnostnej, etnickej a nábožen-
skej
tolerancii." Považujem túto časť
vyhlásenia prinajmen-
šom
za neúprimnú a rozporuplnú najmä preto,
že pojem dikta-
túra sa
zamieňa s demokraciou, samospráva s nástrojom
ústrednej
moci, verejná správa so správou jedného politické-
ho
zoskupenia. Ide o disharmóniu rozdelenia moci v štáte,
o
koncentráciu moci, moc výkonnú,
ktorá vnucuje svoju vôľu
prostredníctvom formálnych demokratických inštitúcií celej
spoločnosti.
Vo vzťahu k národnostným menšinám
namiesto de-
klarovaného porozumenia a tolerancie predpokladá
unáhlené
kroky,
netrpezlivo a navonok zákonnými prostriedkami hodlá
dokončiť
násilnú asimiláciu, čo sa doposiaľ
nepodarilo vlá-
dam
v minulosti od vzniku Československej republiky.
Ešte niekoľko poznámok k piatej časti:
Chce vláda vy-
pracovať
návrh nového zákona o politických stranách, zákon
o
voľbách do Národnej rady a obecných
zastupiteľstiev a vy-
tvoriť legálne podmienky vlády jednej strany?
Chce vláda
prijatím zákona o
strete záujmov vytvoriť
podmienky, aby
parlament
bol zhromaždením poslušných úradníkov?
Pokiaľ ide
o
inštitucionálne usporiadanie
verejnej správy, má to byť
prostriedok na
upevnenie výkonnej moci vo forme
štátnej
správy a
odsunutie samospráv na
druhé podradné miesto
v
správe krajiny vôbec?
Ďalšia poznámka: Nepovažujem za potrebný a zdôvodnený
zámer
vlády o budovaní útvarov a zväzkov
domobrany a kon-
štituovaní
civilných bezpečnostných služieb. Je to nebezpeč-
ná
a nezodpovedná hra so zbraňami, lebo v tomto prechodnom
období
budovania občianskej spoločnosti
sa môžu stať pros-
triedkom na odstránenie a nedajbože likvidáciu
zdanlivých
alebo
označených nepriateľov ľudu, ktorými
môžu byť aj men-
šiny.
Je mi
nejasný na všetky možnosti a
prípady použiteľný
komplexný
program čistých rúk, lebo je to
rozdeľovanie spo-
ločnosti
na dobrých a zlých, na čistých a nečistých. Tento
program
mi veľmi pripomína program a činnosť akčných výborov
Národného frontu
z roku 1948 a obávam sa, že pôsobenie
a
činnosť úderných pätiek v jednotlivých
okresoch našej re-
publiky
toho času takisto pokračuje.
Chcem však opätovne vyhlásiť: nie sme
proti slovenskému
národu,
nie sme proti Slovenskej republike.
Napriek všetké-
mu,
čo sa udialo v minulosti, podávame priateľskú ruku v zá-
ujme
porozumenia a dobrého spolužitia so
všetkými, ktorí si
to
želajú.
Bolo
by prospešnejšie pre
Slovenskú republiku, ak by
vláda umožnila príslušníkom národnostných menším účasť vo
verejnom
živote, aby neobmedzovala ich účasť na rozvoji hos-
podárstva
republiky a regiónov a podporila ich hospodársku
aktivitu,
aby namiesto podozrievania z nezmyselných predstáv
o
odtrhnutí sa od republiky
vytvorila systém ich samospráv
na ústavnoprávnych zásadách, namiesto škandalizovania ich
legitímnych
zástupcov pristúpila k vecnému rokovaniu o ich
právnom
postavení v republike, namiesto
postupného obmedzo-
vania
národnostného školstva dala voľný priebeh pre ich roz-
voj,
tak ako sa rozvíja školstvo väčšinového slovenského ná-
roda.
Záverom mi dovoľte vyjadriť presvedčenie, že slovenská
spoločnosť
nájde v sebe dostatok síl a porozumenia, že ne-
dôjde
k zámene demokracie s diktatúrou, že nedôjde ku kon-
frontácii
medzi väčšinovým národom a menšinami a že vláda
opätovne
zváži všetky kroky pri uskutočňovaní svojho progra-
mového
vyhlásenia. Potom, a len potom si každý občan nájde
svoje
miesto pre slobodnú činnosť a osobné šťastie v našej
republike.
Ďakujem.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Hovorili ste 5 minút a 15 sekúnd. Prosím, pán
poslanec
Nagy.
Poslanec L. Nagy:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán predseda vlády,
vážené dámy,
vážení páni,
v súvislosti s plánovaným zavedením
dvojjazyčného al-
ternatívneho vyučovania
upozorňujem vládu na dve skutoč-
nosti.
Po prvé - už táto súčasná vláda vyhlásila, že Rámcový
dohovor
Rady Európy o ochrane národnostných
menšín pre seba
pokladá
za záväzný. Tento právny dokument sa vo
veci národ-
nostného
školstva jednoznačne vyjadruje, že signatárske štá-
ty
sa zaväzujú, aby sa v rámci svojej vzdelávacej sústavy
menšiny
mohli vzdelávať vo svojom materinskom
jazyku, alebo
dostávať
inštrukcie vo svojom jazyku. Po druhé - táto otázka
na
Slovensku je politickou otázkou a má
svoju bohatú histó-
riu.
Za éry ideologického tajomníka Pezlára v
sedemdesiatych
rokoch
na báze prirodzeného odporu voči pokusom o zavádzanie
alternatívneho dvojjazyčného školstva vznikol maďarský di-
sent.
Za organizáciu vlny odporu bol v tejto
súvislosti ža-
lárovaný
Miklós Duray a mnohí iní perzekvovaní
tajnou Štát-
nou
bezpečnosťou. Tradícia a skúsenosti
zo zápasu za demo-
kratické
práva maďarskej menšiny, zápasu za
obhajobu vlast-
ného
národnostného školstva, tvoria súčasť
politickej iden-
tity
maďarskej menšiny a jej súčasnej politickej reprezentá-
cie.
Kto to nechce vidieť, trpí politickou slepotou, za kto-
rú
sa platí.
V súvislosti s odhodlaním vlády pripraviť
zákon o štát-
nom
jazyku dovoľte mi pripomenúť
skutočnosť, že ústavy de-
mokratických štátov Európy, pokiaľ sa zaoberajú
jazykovou
otázkou,
požívajú termín "úradný
jazyk". Termín "štátny ja-
zyk"
sa nepoužíva, lebo jeho zavedenie by evokovalo existen-
ciu
nerovnosti, prípadne menejcennosti medzi jazykmi rôznych
národných
a etnických spoločenstiev.
Jednoducho by to bolo
považované za nedemokratické. Výnimku v posledných
rokoch
tvorili
iba Francúzi, ktorí svojím jazykovým zákonom zavied-
li
pojem štátneho jazyka. Autori zákona sa však dlho neteši-
li,
lebo Ústavný súd Francúzskej republiky práve odvolaním
sa
na rovnocennosť jazykov zrušil používanie pojmu "štátny
jazyk".
V ďalšom vo vládnom programe sa uvádza, že budú vypra-
cované
normy pre podporu menšinových kultúr a tie sa budú
odvíjať
okrem iných od záujmov Slovenskej republiky a od ob-
čianskej
lojality. Tento prístup i vo všeobecnosti považujem
za
pomýlený. Normy by sa mali v prvom rade odvíjať od vnú-
torných
potrieb rozvoja národnostnej kultúry. Zavedenie kri-
téria
lojality do kultúry nás zavádza do sveta prisluhovačov
a
kultúrnych lokajov politických režimov.
Programové vyhlásenie pre označenie
národnostne zmieša-
ného
územia zavádza nový termín
"jazykovo zmiešané územie".
Tento
staronový termín vyvoláva v nás obavy.
Obávame sa to-
tiž
toho, že takisto ako v rokoch 1945 - 1948, v dobe temna,
sa
pod týmto pojmom skrýva neochota vlády prijať fakt, že na
Slovensku žije
maďarská menšina charakterizovaná svojím
vlastným
jazykom, kultúrou, tradíciami a históriou. Slovné
spojenie
"jazykovo zmiešané územie" totiž predpokladá, že na
južnom
Slovensku žijú iba Slováci hovoriaci
iba rôznymi ja-
zykmi
- buď hovoria po maďarsky alebo po slovensky.
A ešte jeden bonbónik z vládneho programu - trest smr-
ti. Vo všetkých
dokumentoch Rady Európy
zaoberajúcich sa
touto
problematikou Rada Európy odmieta trest smrti. Preto
je nepochopiteľné, keď vláda na
jednej strane deklaruje
približovanie
a začlenenie sa do západoeurópskych štruktúr
a
na druhej strane dá do svojho programového vyhlásenia také
ciele,
ktoré súvisia so znovuzavedením trestu smrti.
Ďalej mi nejde do hlavy, že ak v programovom vyhlásení
sú
zakotvené proeurópske a proatlantické priority, prečo re-
feroval pán minister Sitek o zasadnutí vlády 3. januára
1995,
o vzniku 1. medzištátnej zmiešanej
komisie na vládnej
úrovni
s Ruskou federáciou a zároveň aj o vzniku zmiešanej
rezortnej
komisie medzi ministerstvami obrany Ruskej federá-
cie
a Slovenskej republiky. Logické by bolo, keby prvá taká-
to
zmiešaná komisia sa vytvorila medzi Slovenskou republikou
a
niektorou krajinou Európskej únie alebo krajinou Severoat-
lantického
paktu. Mám obavy, že aj v tejto relácii sa roz-
chádzajú
slová so skutočnosťou.
Tiež som
nepochopil, prečo zámery vlády v
oblasti ná-
rodnostnej politiky sa
nachádzajú v kapitole o zahraničnej
politike.
Že by sa národnostná politika u nás
mala stať do-
ménou
zahraničnej politiky? Zvláštne. Nie? Avšak aj od tejto
skutočnosti
je zarážajúcejší fakt, že najvýznamnejším očaká-
vaním vlády voči
národnostiam je ich lojalita. Ako keby
príslušníci
menšín boli akýmsi cudzorodým elementom v štáte.
Prečo
nevyžaduje vláda lojalitu od predstaviteľov väčšinové-
ho
národa, teda od Slovákov? Že by to
bolo absurdné? Áno,
bolo
by to absurdné, ale verte mi, že rovnako absurdné je,
keď
sa toto nevyžaduje od Slovákov, vyžadovať to od menšín.
Ďakujem pekne.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dohromady ste hovorili 16 minút 40 sekúnd. Ďalej by to
malo
byť ZRS, pán poslanec Poliak.
Poslanec A. Poliak:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán premiér,
vážené členky, členovia vlády,
vážené kolegyne, kolegovia poslanci,
vzhľadom
na to, že sme prijali racionálne opatrenie
skrátiť
svoje diskusné príspevky, budem musieť aj ja svoj
príspevok
zhutniť. Na úvod by som chcel však povedať myš-
lienku,
že tak vážny dokument, akým je programové vyhlásenie
vlády,
musí dať priestor povedať každému poslancovi svoj ná-
zor k
nemu. To je,
prosím vás, prejav
demokracie.
/Potlesk./
Až rozhodneme, tak musíme dať priestor
aj opozí-
cii
na vyslovenie svojho názoru. Tu by
však bolo ale treba
povedať,
že názory aj opozície by sa mali zakladať na racio-
nálnom,
vecnom základe a nie tak, ako sme boli svedkami aj
dnes,
že sa mnoho hovorilo o ničom a potom sme museli prijať
takéto
opatrenie.
Moje vystúpenie bude smerovať do poľnohospodárstva. Aj
keď
som člen Združenia robotníkov Slovenska, som profesio-
nálne
poľnohospodár a myslím si, že tak robotnícke povola-
nia,
ako aj povolania v poľnohospodárstve sú
v mnohej miere
robotníckeho
charakteru.
Poľnohospodárstvo v Slovenskej republike sa nachádza
v
takom stave, v akom sa nachádza, najmä z týchto dôvodov:
došlo
k rýchlejšiemu rastu cien vstupov približne o 119 %
oproti rastu
nákupných cien poľnohospodárskych produktov
približne
o 28 %, došlo k neproporcionálnemu vývoju
medzi
mzdami a cenami
potravín a taktiež došlo k neadekvátnemu
zníženiu
dotácií do poľnohospodárstva až o 60
%. To je si-
tuácia, ktorá je
skutočne dnes v
poľnohospodárstve, a je
veľmi
vážna, ak nie kritická.
Som rád,
že v programovom vyhlásení vlády
je založená
už
stabilizačno-rozvojová tendencia a trendy a že pôdohospo-
dárstvo
ako rezort je v jej programe prioritou. S rámcami,
ktoré
sú v rezorte poľnohospodárstva, nemôžem nič len súhla-
siť. Osobitne by
som sa však zmienil a zaujal stanovisko
k
aukčnému systému prideľovania licencií v poľnohospodárstve
a
v lesnom hospodárstve. Isteže, toto stanovisko bude vo
väzbe na požiadavky spoločnosti. Je to
dobrý systém, ale
skutočne
musí byť rešpektovaná otázka požiadavky
Slovenskej
republiky.
Svoj názor budem ilustrovať na prípade a príklade
zemiakov,
ktorý tu už bol raz spomenutý.
Skutočne v rokoch 1991, 1992, 1993
došlo k tzv. rela-
tívnemu
prebytku zemiakov na našom trhu, boli dávané ešte aj
licencie
na dovoz, aby sa umele vytvoril pretlak zemiakov na
našom
trhu. Tým došlo k maximálnemu a
extrémnemu znižovaniu
cien,
no a zákonite zemiaky sa stávali pre producentov ne-
zaujímavé
a nerealizovateľné. Z toho dôvodu došlo k úplne
prirodzenej
reakcii pestovateľov, k zníženiu pestovateľských
plôch,
a na nešťastie alebo našťastie - zoberme ako chceme
-
v roku 1994 bol extrémne suchý rok na
pestovanie zemiakov
a
výsledok máme taký, aký je teraz.
Isteže, tejto veci bolo
treba
venovať koncepčne pozornosť už od augusta roku 1994,
pretože o tomto
stave sa vedelo, tento stav sa očakával,
a
aj keď sa prijali niektoré opatrenia, že treba do našej
republiky dokúpiť 150
tisíc ton zemiakov, v
starom roku
1994
sa ich dokúpilo zhruba 50 tisíc a teraz v podstate na
našom
trhu zemiaky nemáme.
Ďalší dôvod môjho konštatovania je ten,
že sa postavila
maximálna
cena zemiakov 12 Sk za kilo, a teda za týchto pod-
mienok,
aj keby sme dnes dávali automaticky licencie, už ze-
miaky ťažko do
republiky dovezieme. Samozrejme,
že chcem
pripomenúť, že túto
skutočnosť by som nepodsúval
terajšej
vláde,
ale upozorňujem, že koncepčne sa týmto
otázkam treba
venovať,
aby sa situácia z roku 1994 a teraz neopakovala.
Ďalej by som tu chcel upozorniť na ďalšiu
otázku posky-
tovania aukčného systému a prideľovania licencií v
súvis-
losti
s lesmi a drevospracujúcimi podnikmi. Boli sme aj na
návšteve
v akciovej spoločnosti Bučina
Zvolen, kde u gene-
rálneho riaditeľa sme sa dozvedeli veľmi
závažné skutoč-
nosti.
Akciová spoločnosť Bučina Zvolen je schopná svoju vý-
robu rozšíriť
zhruba dvojnásobne, ale
nemôže to urobiť
z
dôvodu nedostatku suroviny. Pritom ale lesné závody predá-
vajú
túto surovinu mnohokrát do zahraničia za devízy, ako
vieme,
a asi tam budú aj otázky určitých provízií, keď nie
sú
ochotní predávať túto surovinu pre akciovú spoločnosť Bu-
čina
Zvolen. Pán generálny riaditeľ mi povedal, že sú ochot-
ní
platiť aj svetové ceny. Napriek tomu sa táto situácia do-
teraz
neriešila, a bol by som rád, keby sa aj ministerstvo
hospodárstva
aj ministerstvo pôdohospodárstva týmito otázka-
mi
zaoberali vo vzťahu v prvom rade
riešenia svojich otázok
a
požiadaviek spoločnosti, to znamená
Slovenskej republiky.
Ide
nám aj o otázku zamestnanosti, kde v
tom prípade, až by
sa táto výroba
rozšírila, môže sa rozšíriť zamestnanosť,
a
v neposlednom rade aj o
otázku zefektívňovania výroby
a
jej hospodárenia v lesnom hospodárstve. Ak predávame suro-
vé
drevo za podstatne nižšie ceny ako finálne výrobky, je na
zváženie,
či nie je skutočne lepšie predávať
preglejku, po-
ťažne
bukasky alebo iné výrobky Bučiny Zvolen.
Chcel by
som upozorniť aj na skutočnosť,
aby náš trh
nestál
na voľnom priestore. Skutočne nie som zástancom diri-
gizmu,
ale aspoň vybrané komodity musia byť regulované. To
súvisí
aj s tým, čo som povedal v prípade zemiakov a obdobná
situácia
bola s olejninami.
Zaujal ma trend trvalého poklesu výdavkov
obyvateľov za
potraviny.
Je to v súčasnosti zhruba 38 % z celkových nákla-
dov obyvateľov. Isteže, je tam
naznačený systém a spôsob
-
minimálne 1 % ročne, čiže môže byť aj viac, ale mali by
sme
tam postaviť aj nejakú hranicu, kde teda táto spotreba
by
mala skončiť, aby sme nemuseli konštatovať, že to môže
byť
aj tak, že potraviny budeme vyrábať aj zadarmo. Ak je to
-
povedzme - v európskych podmienkach
zhruba tých 7 - 8 %,
nech
je u nás táto hladina 8 - 10 %, kde by
sa tento ukazo-
vateľ
mal zastaviť.
V tejto súvislosti chcem vysloviť aj
názor na dotovanie
poľnohospodárstva. Dotovanie poľnohospodárstva je skutočne
otázka
dotovania potravín. Pre výrobcov je
otázka cien pot-
ravín
v podstate zaujímavá do tej miery, že ak úhradu nákla-
dov
majú riešiť len ceny, je to ...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, uplynulo desať minút. Ešte
máte päť mi-
nút,
ak ich chcete dať pánu Ľuptákovi.
Poslanec A. Poliak:
Dobre. V
tomto prípade skutočne si
myslíme, že úhrada
nákladov
má ísť nielen cenami, ale aj dotáciami.
Podporujem smerovanie Slovenskej
republiky do Európskej
únie
a harmonizáciu legislatívnych,
obchodných, technických
noriem,
ale pri zvážení objektívnych ekonomických podmienok,
za
ktorých chceme z hľadiska konkurencieschopnosti do týchto
európskych
štruktúr vstúpiť.
V programovom vyhlásení vlády si, podľa
môjho názoru,
každý
z nás môže nájsť to, čo od neho očakáva, čo v ňom hľa-
dá.
Jeden autoritatívnu politiku, iný
populizmus, ďalší li-
berálnu
ekonómiu. Ja a mnohí z nás v ňom vidia
reálny, kom-
plexný, no pritom
veľmi náročný dokument, pre realizáciu
ktorého treba aktívny prístup všetkých členov
vlády, nás
-
poslancov, ako aj celej podnikateľskej
a nepodnikateľskej
sféry. Preto dávam
programovému vyhláseniu vlády
podporné
stanovisko
a budem hlasovať za vyjadrenie dôvery vláde.
Ďakujem za pozornosť.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Hovorili ste presne 12 minút a
30 sekúnd, tak-
že
pán podpredseda Ľupták má 3 minúty.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte, aby som aj ja na úvod povedal
pár slov, aj keď
nie
toľko ako môj kolega, tomu sme dali väčší priestor.
Chcem povedať, že sme čakali viac spŕšky na našu hlavu
-
na Združenie robotníkov Slovenska.
Pretým, než sa progra-
mové vyhlásenie
vlády prijímalo, noviny nás očierňovali,
špinili
a neviem čo robili, aj mnohí
politici. No dnes som
nepočul
nikoho, aby nás osočoval. Asi si uvedomili, že už tu
nie
je Jano Ľupták, ale už tu je strana robotníkov, ktorá má
veľkú
podporu v spoločnosti.
Chcem povedať, že sa tu spomenuli päťdesiate roky. Keď
boli
päťdesiate roky, mal som sedem rokov. A neviem, prečo
sa
toto znova vyťahuje. Mnohí, ktorí tu sedíme, sme boli eš-
te
deťmi. Ale chcem len povedať, aby si uvedomili tí politi-
ci,
ktorí tu sedia z opozície, že nie je ani osemdesiaty de-
viaty
rok, že už robotníkov nikto nenahovorí, tak ako pán
Kňažko,
pán Čarnogurský, Langoš, Mikloško
a ďalší - Tatár,
Sládek,
Badalová a ďalší z iných strán, na námestie. Už nie.
Môžete
si vy vašich študentov nahovoriť na námestie, ale ro-
botníkov
na námestie nenahovoríte. A budete veľmi dlho ča-
kať.
A ak prídu na námestie, môžete nanajvýš dostať do hlavy
vajcia.
/Smiech v sále./
Vážení,
chcem len toľko povedať: Kto zapríčinil celú
ekonomickú transformáciu tak, ako ju zapríčinil: Vy, pán
Mikloško, ste
boli ten prvý.
Pamätám sa, keď som sedel
v
parlamente, vaše múdre hlavy,
tých, ktorých som menoval,
tak
ďaleko túto ekonomiku dotiahli. Pamätám si, keď pán Čar-
nogurský
voči mne vystupoval ako premiér, keď som vystúpil
a
povedal som: "Takú ekonomickú reformu by ani môj starý
otec v histórii
nebol robil, ako robil pán Čarnogurský."
Áno, bola potrebná transformácia ekonomiky,
bola potrebné
zavádzať
trhovú ekonomiku, ale nie tak ako sa robila. Myslím
si,
že od prvu bola chyba v spoločnosti, že v parlamente ne-
sedeli
výrobári - inžinieri, technici, ktorí dennodenne sa
borili
s problémami. Nie vy, ktorí ste v živote nevideli ro-
botu, ani
ste nechceli poctivo
v spoločnosti robiť.
/Potlesk./
Vážený pán Javorský, aj vy ste tam
boli. Dnes už
tak
nehovoríte, ako ste hovorili predtým.
Myslím si, že nebudem sa ďalej rozširovať. Uvedomte si
jedno
- viem, čoho sa bojíte a prečo narážate
na päťdesiate
roky.
Ja vám to musím povedať. Odzbrojili ste milície.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán podpredseda, ešte máte 30 sekúnd.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Keď za milícií bolo popravených neviem koľko ľudí, ako
to
hovoril pán Čarnogurský, koľko bolo zo
súkromných podni-
kateľov
zabitých ľudí dnes v spoločnosti, koľko
bolo vrahov
vypustených
z väznice za pána Langoša? To ste nepovedali,
nikto.
Koľko nevinných ľudí padlo? /Potlesk./ To ste nepove-
dali,
nikto. /Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ešte ste mali 15 sekúnd, pán podpredseda.
Teraz by
mali vystúpiť páni poslanci z Demokratickej
únie.
Ako prvého mi napísali, že vystúpi pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predseda,
vážená vláda,
vážené kolegyne, kolegovia,
včera tu
z úst pána podpredsedu Kozlíka
odzneli slová
o
hospodárskom zázraku Slovenska v rokoch 1993 a 1994. I keď
asi
máme rôzny názor na obsah pojmu
"zázrak", nesporne eko-
nomika
Slovenska najmä v roku 1994 ukázala skutočne pozitív-
ne trendy. Som
vďačný pánu podpredsedovi
Kozlíkovi, ktorý
svojimi
slovami o hospodárskom zázraku, prednesenými na tej-
to
vážnej pôde, definitívne pochoval falošný mýtus o tom, že
Moravčíkova vláda privodila hospodársku katastrofu.
Tieto
dve
tvrdenia - tvrdenie o "zázraku" priamo vylučuje tvrdenie
o
hospodárskej katastrofe.
Pri posudzovaní celého programu, ak
dovolíte, sa zamys-
lím nad
slovami nebohého poslanca
Kočtúcha, nad slovami
o
veľkom trojuholníku úspechu. Ten
trojuholník znie: chcieť
-
môcť - vedieť. Po prečítaní programu je mi jasné, že tento
program,
ktorý je označený ako bezprecedentný, grandiózny,
je
plný toho "chcieť". Tento
program ukazuje aj ako "môcť".
K
tomu sú tam návody na zmenu volebných systémov a ďalšie,
ktoré
smerujú do určitých úprav v politickom živote tejto
krajiny a ktoré
majú zabezpečiť stabilitu. Žiaľ,
práve tá
posledná a veľmi
dôležitá zložka
"vedieť", tá mi v
tomto
programe
absentuje. Vedieť znamená odpovedať na
otázku ako.
Asi
sa pýtate, prečo trvám na tom, že
by tam malo byť to
"ako".
Znovu sa obrátim k slovám pána
vicepremiéra Kozlíka,
ktorý
spomínal, že tento program prináša veľké riziká. Ale
to nie sú
riziká pre vládu. To sú riziká
pre spoločnosť
a
pre občanov tejto spoločnosti. A občan
by mal vedieť, aké
nástroje
má vláda k tomu, aby tieto riziká minimalizovala.
Dovoľte, aby som sa obrátil do oblasti, ktorá je bliž-
šia
môjmu srdcu, to je oblasť zdravotníctva. Vo výbore sme
veľmi
vážnym spôsobom rozoberali túto časť programu a pán
minister
vie veľmi presne o výhradách, ktoré sme k tomuto
programu
mali. Myslím si, že v stručnosti, ak
vymenujem zo-
pár
bodov, bude asi viacerým jasné, o čo
nám šlo. Chýbala
nám
tam rozpracovaná štruktúra, riadenie
zdravotníctva, fi-
nancovanie,
nové pohyby v liečebnej starostlivosti,
plnenie
Národného
programu podpory zdravia a zdravotnej výchovy, má-
lo rozpracované poisťovníctvo, pomerne dobre rozpracovaná
lieková
služba a privatizácia, málo pozornosti
venované ve-
deckej
a výskumnej základni v zdravotníctve a
ďalšie. Preto
dovoľte,
aby som predložil návrh na uznesenia v tejto ob-
lasti.
1. Národná rada Slovenskej republiky
žiada vládu, aby
riešila odmeňovanie
zdravotníckych pracovníkov v termíne
predkladania
návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1995.
2. Národná rada Slovenskej republiky
žiada vládu, aby
predložila
Národnej rade Slovenskej republiky koncepciu ria-
denia
a organizácie zdravotníctva, jeho financovania a in-
vestičnej
politiky. Termín do 30. 5. 1995.
Dovoľte ešte malú poznámku. Tak, ako v
ekonomickej sfé-
re
je privatizácia, podpora súkromného
vlastníctva i rozvoj
malého
i stredného podnikania prejavom
liberalizácie ekono-
miky,
tak v ostatných oblastiach je týmto prejavom rozvoj
samosprávy, posilnenie
jej kompetencií a rozvoj tretieho
sektoru.
Aj keď v programovom vyhlásení je samospráva spome-
nutá
na viacerých miestach, podľa môjho názoru nedostatočne,
pretože
je málo platné, že proklamujeme vo všeobecnej
rovi-
ne
posilnenie právomocí samosprávy, keď v kapitole životné
prostredie, sociálne vzťahy, zdravotníctvo, kultúra, škol-
stvo,
mládež a šport niet o možnosti konkretizovať podiel
samosprávy
v týchto sférach ani slovka.
Čo však nie je v tomto programe spomenuté vôbec, to je
oblasť
tretieho sektoru, s výnimkou - s úctou
sa vyjadrujem
k
zástupcom ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny,
kde
sú o treťom sektore tieto slová "razantný nástup neštát-
nych
subjektov do sociálnej oblasti".
Pretože sa domnievam,
že rozvoju tretieho sektoru je potrebné
venovať minimálne
takú
istú pozornosť ako všetkým ostatným, navrhujem ďalšie
uznesenie:
Národná
rada Slovenskej republiky
žiada vládu, aby
predložila
koncepciu podpory rozvoja tretieho sektoru a jeho
legislatívneho
zabezpečenia s termínom do 30. 6. 1995.
Ďakujem za pozornosť.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Hovorili ste 5 minút a 20
sekúnd. Ďalej by mal
za
DÚ vystúpiť pán poslanec Švec.
Poslanec J. Švec:
Vážený pán predseda,
vážený pán premiér vlády Slovenskej
republiky,
vážené dámy ministerky,
vážení páni ministri vlády Slovenskej
republiky,
kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,
ctení hostia,
miesto
úvodu mi dovoľte
konštatovať, že vysoké školy
v
Slovenskej republike sú vrcholné
výchovnovzdelávacie, ve-
decké,
kultúrne a umelecké ustanovizne slovenského národa.
Zabezpečujú
primeranú vzdelanostnú úroveň spoločnosti, ktorá
je
jednou z najzákladnejších podmienok prosperity nášho štá-
tu
a na splnenie požiadaviek kladených na nás, na našej ces-
te do integrovanej mnohonárodnej a
mnohokultúrnej Európy.
Toto postavenie vysokých škôl deklarované v legislatívach
všetkých
vyspelých európskych a zámorských štátov
a v memo-
randách všetkých
medzinárodných nevládnych organizácií,
ktorých je
Slovenská republika členom,
je polemizované
v
kapitole 4.3 Programového vyhlásenia
vlády Slovenskej re-
publiky.
Vzhľadom na krátkosť času nebudem sa
zaoberať jednotli-
vými
staťami, ktoré sa týkajú vysokých škôl a vedy, vzhľadom
na
to, že i táto časť Programového
vyhlásenia vlády Sloven-
skej
republiky je podľa mňa nedostatočne
konkrétna, a preto
mi
dovoľte, aby som svoje názory a svoje
požiadavky defino-
val
v návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky
tohoto
znenia:
Národná rada Slovenskej republiky žiada
vládu Sloven-
skej
republiky,
- aby
definovala vysoké školy ako
vedecké inštitúcie,
ktoré
sú súčasťou vedeckovýskumnej
základne Slovenskej re-
publiky,
- začleniť vysoké školy pod orgán štátnej správy koor-
dinujúci rozvoj vysokoškolskej vzdelávacej sústavy a vedy
Slovenskej
republiky,
- definovať štátne priority v rozvoji základného, teda
strategického a
aplikovaného, čiže ekonomického výskumu
a
riešiť hroziacu nezamestnanosť 36 tisíc
zamestnancov vo
výskumných
a vedeckých inštitúciách rezortov v
dôsledku po-
stupujúcej
privatizácie hospodárstva v Slovenskej republike,
-
vrátiť do Národnej rady Slovenskej republiky návrh
novely
zákona o vysokých školách v tej forme, v ktorej ju
v
spolupráci so štátnou správou pripravili orgány sloven-
ských
vysokých škôl,
- riešiť platové pomery učiteľov a ostatných pracovní-
kov
vysokých škôl, zdravotníckych pracovníkov v návrhu defi-
nitívneho
rozpočtu na rok 1995 podľa návrhu Konferencie rek-
torov
slovenských vysokých škôl,
-
koordinovať reformu slovenského
vysokého školstva
v
súvislosti s odporúčaniami Evaluačnej komisie OBSE Rady
Európy
a UNESCO v súvislosti s odporúčaniami na reprofilizá-
ciu absolventov, v súvislosti s požiadavkami
meniaceho sa
trhu
práce, a to národného i medzinárodného,
- ďalej
financovať vysoké školy tak, aby
sa umožnilo
študovať
stúpajúcemu počtu študentov, aby v časovom horizon-
te
vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie mohlo na
slovenských
vysokých školách študovať 25 až 30 % absolventov
stredoškolského
štúdia.
Vážené dámy a páni, som veľmi rád, že
pri tomto mojom
príspevku
je prítomný premiér pán Mečiar, s ktorým sme už
tieto požiadavky
vysokých škôl alebo návrhy konzultovali
niekoľkokrát
od roku 1992 a verím, že podporí túto požiadav-
ku
akademickej obce.
Ďakujem za pozornosť.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, hovorili ste 4 minúty 45 sekúnd,
čiže 5 minút.
Ešte
je ďalej možnosť pre pána Černáka, 5 minút.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predseda,
vážená vláda,
kolegyne, kolegovia,
poslanci Demokratickej únie a profesné teamy Demokra-
tickej
únie veľmi pozorne naštudovali
programové vyhlásenie
vlády.
Prakticky každý náš poslanec mal pripravené konkrétne
vystúpenie,
ale vzhľadom na krátkosť času mi dovoľte vymeno-
vať
len tie najdôležitejšie, ktoré moji kolegovia ešte neme-
novali.
Podľa
nášho názoru je
potrebné ponechať kompetencie
v
oblasti územného plánu a stavebného
poriadku na Minister-
stve
životného prostredia Slovenskej
republiky. Je potrebné
stanoviť konkrétny
termín začatia druhého kola kupónovej
privatizácie
s objemom majetku minimálne 65 mld korún. Podľa
nášho
názoru nie je potrebné vytvárať ministerstvo výstavby,
ale
rozdeliť ministerstvo hospodárstva na dve - ministerstvo
hospodárstva
a ministerstvo priemyslu, obchodu a
cestovného
ruchu,
čím sa vytvorí predpoklad pre realizáciu úloh v ob-
lasti exportu a
cestovného ruchu, ktorému,
mimochodom, sú
v
programovom vyhlásení venované tri
vety. Nie je potrebné
vytvárať novú
finančnú inštitúciu pre
podporu malého
a
stredného podnikania, ale využiť existujúcu, napríklad Zá-
ručnú
banku alebo pripravovanú Banku Slovakia.
Za osobitne závažnú považujeme zmienku o
tom, že na ob-
ce
a mestá sa odovzdajú vodovodné siete. Je to danajský dar,
ak
im k tomu nedáme aj prostriedky na dotácie pre ich opravu
a
údržbu, hoci pán Kozlík vo výbore povedal, že toto odo-
vzdávanie bude
sprevádzané aj s
príslušným nehnuteľným
a
hnuteľným majetkom z Vodární a
kanalizácií. Bol by som
rád,
keby to v záverečnom slove potvrdil.
Dámy a páni, vo výboroch naši poslanci
podávali jednot-
livé
návrhy aj v časti Národná rada žiada Slovenskú republi-
ku.
Dovoľte mi, aby som zacitoval body, ktoré máme v spoloč-
nej
správe v časti B:
Odporúčame, aby Národná rada Slovenskej
republiky po-
žiadala
Fond Národného majetku, poslancov koalície a vládu
Slovenskej
republiky, aby v súlade s predloženým programovým
vyhlásením
-
upustila od personálnych a politicky motivovaných
čistiek predovšetkým v oblasti štátnej
správy a urobila
opatrenia
na zamedzenie tzv. úderných pätiek,
- upustila od krokov vedúcich k destabilizácii funkcie
prezidenta
Slovenskej republiky a k útokom proti osobe te-
rajšieho
prezidenta,
-
upustila od protiprávnych a diskriminačných krokov
proti
opozičným politickým stranám, vrátane krokov pripravo-
vaných
proti Demokratickej únii,
-
vytvorila podmienky pre
objektívnosť a nestrannosť
Slovenského
rozhlasu a Slovenskej televízie ako verejnopráv-
nych
inštitúcií, ktoré by mali zrkadliť kultúrnu, názorovú
a
politickú pluralitu názorov slovenskej spoločnosti,
- za zvlášť dôležité považujeme, aby až do vydania ná-
lezu
Ústavným súdom Slovenskej republiky vláda zachovala sú-
časný
stav, teda vláda a Fond národného majetku, t. j. neme-
nila
vlastnícke vzťahy u tých subjektov,
ktorých privatizá-
cia
bola zrušená zákonom Národnej rady
Slovenskej republiky
a
ktorý skupina poslancov pokladá za
protiústavný a dala
podnet
na Ústavný súd.
Dámy a páni, už som citoval, čo povedal pán Mečiar 11.
marca
vo vzťahu k členom predchádzajúcej
vlády. Citujem len
poslednú vetu:
"Nie je veľa
takých politikov, ktorí sú
ochotní
dať všetko. Rozhodnite akokoľvek, som hrdý na to, že
som
mohol s nimi robiť. Sú to statoční
ľudia. Ak by som zo-
stavoval
novú vládu v budúcnosti, drvivá väčšina
z nich tam
bude."
Preto sa pýtam, kde sú tí statoční?
Prečo na piatich
rezortoch,
ktoré obsadili kandidáti HZDS, začínajú znovu no-
ví
ľudia, keď tí predchádzajúci boli
neopakovateľní a mohli
zachovať
vami proklamovanú kontinuitu? Môj
osobný názor je,
že
v minulosti ste skutočne mali
šťastnejšiu ruku a že vaša
predchádzajúca
vláda bola kvalitnejšia. Vzhľadom na to, že
minimálne
u tých členov novej vlády, ktorých dlhý čas osobne
poznám, nemám záruku, že ich profesionalita
postačuje na
funkcie, ktoré
zastávajú, nemôžem hlasovať za programové
vyhlásenie
vlády, ktoré je spojené s vyslovením
dôvery vlá-
de.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Hovorili ste 4 minúty 30 sekúnd. Ďalší vystú-
pia
páni poslanci z KDH. Ako prvý by mal vystúpiť pán posla-
nec
Brocka.
Poslanec J. Brocka:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážená vláda,
vážená Národná rada,
dovoľte, aby som na úvod svojho
vystúpenia zareagoval
na
vystúpenie podpredsedu Národnej rady pána Ľuptáka, nakoľ-
ko
jeho vystúpenie bolo nielen veľmi všeobecné, ale bolo ne-
bezpečne
demagogické. Ten zoznam osôb zodpovedných podľa ne-
ho
za transformáciu spoločnosti nebol úplný. Chcem mu pripo-
menúť,
že reformu spoločnosti začal na jeseň roku 1990 pán
Mečiar
a za 61 mesiacov od novembra 1989 bol pán Mečiar pre-
miérom
31 mesiacov. A nakoniec, vy, pán Ľupták, ste ešte ani
neboli
vo vláde, keď ste 60 miliónov prešustrovali v refe-
rende.
Dovoľte však, aby som sa vrátil k
programovému vyhláse-
niu.
Ono sa dobre číta aj počúva, ťažšie to bude s jeho rea-
lizáciou nielen preto, že niektoré zámery sú
nepodložené,
akým
spôsobom ich chce vláda dosiahnuť, nehovoriac o tom, že
sú
tiež v rozpore s reálnymi krokmi, ktoré vláda už podnikla
alebo podniká. A
úplne najťažšie to bude najmä preto, že
niektoré
časti programového vyhlásenia sú v rozpore, alebo
sa
navzájom vylučujú. Dovoľte jeden príklad.
V tretej časti Sociálne vzťahy
sa konštatuje - citu-
jem:
"Počas svojho pôsobenia bude vláda garantovať dosiahnu-
té
nároky občanov v dôchodkovom zabezpečení, vrátane dôchod-
kového
veku, vyrovnanie životnej úrovne dôchodcov s ostatný-
mi
skupinami občanov." Koniec citátu.
V našich podmienkach,
v
podmienkach Slovenskej republiky pri demografickom vývoji,
kde
každým rokom rastie počet občanov v dôchodkovom, post-
produktívnom
veku a znižuje sa počet produktívnych, je možné
tento
cieľ dosiahnuť jediným spôsobom,
že sa bude zvyšovať
prispievanie
poistencov, zamestnávateľov, štátu, alebo inými
slovami
produktívneho obyvateľstva do Fondu dôchodkového po-
istenia
na neproduktívnych občanov. Keďže ale v druhej časti
programového
vyhlásenia Stratégia a základné zámery hospo-
dárskeho
rozvoja sa píše, že vláda nebude zvyšovať daňové
zaťaženie
a dokonca postupne ho bude znižovať,
ide o zjavný
rozpor
lebo inými slovami obidva prísľuby v
programovom vy-
hlásení
sú nezmyslom. Svoje tvrdenie opieram o výsledky ana-
lýzy
finančnej situácie sociálneho zabezpečenia v Slovenskej
republike.
Z nej vyplýva, že pri našom nepriaznivom demogra-
fickom
vývoji bude u nás v roku 2010 o 13 %
dôchodcov viac,
t.j.
1 300 tisíc obyvateľov, ale príjmy v
dôchodkovom fonde
budú
o 26 % nižšie ako výdavky na dôchodky,
a to bez uvažo-
vania vyrovnávania životnej úrovne dôchodcov s ostatnými
skupinami
obyvateľov.
Chcem sa preto spýtať vlády, akým spôsobom
chce dosiah-
nuť
sľúbené garantovanie nárokov dôchodcov
a vyrovnanie ich
životnej
úrovne s ostatnými občanmi. Odpoveď - oživením eko-
nomiky,
ktorú som dostal vo výbore pre rozpočet, financie
a
menu od pána podpredsedu Kalmana, považujem za všeobecnú
a
nič nehovoriacu. Pán podpredseda Kozlík
vyslovil presved-
čenie,
že sa v rozprave na pléne k nemu iste vyjadrí pani
ministerka
Keltošová.
V časti programového vyhlásenia Sociálne
vzťahy je veľa
zámerov
a predsavzatí vlády, ktoré nie sú ničím
novým, lebo
už
dávno existujú či už v parlamente,
alebo na ministerstve
práce,
sociálnych vecí a rodiny. Spomeniem niektoré. Citu-
jem: "Pripravíme základy doplnkových poistných systémov."
Pripomínam,
že zákon o doplnkovom dôchodkovom
poistení, pa-
ragrafové
znenie je v Národnej rade od novembra minulého ro-
ka,
treba ho len prideliť výborom na prerokovanie. Na inom
mieste
- citujem: "Pripravíme novú koncepciu zamestnanosti".
Zásady
zákona boli v decembri 1994 na
medzirezortnom pripo-
mienkovom
konaní. Ďalej sa píše - citujem: "Vláda pripraví
novelu
platného Zákonníka práce". Aj
tá je v Národnej rade
od
novembra 1994. V programovom vyhlásení som sa však dozve-
del,
prečo si ju terajšia vláda neosvojila.
Citujem: "Vláda
pripraví
novú novelu Zákonníka práce, v rámci ktorej zvýši
právomoci
odborových orgánov a organizácií pri
ich partici-
pácii
na činnosti podnikov".
V tejto oblasti, v oblasti reformy pracovných vzťahov,
je
programové vyhlásenie nevyvážené, nič nehovoriace o účas-
ti
a participácii zamestnancov na činnosti podnikov tam, kde
napríklad
neexistujú odbory. Pripomínam zároveň, že i zásady
nového
Zákonníka práce sú rovnako vypracované na minister-
stve
práce, sociálnych vecí a rodiny.
Dámy a páni,
vážení kolegovia,
na záver by som rád "vybojoval" niečo nielen pre tých,
ktorí
na mítingoch HZDS pred voľbami dostali
prísľub, že sa
bude
ženám pri starostlivosti o dieťa zaratúvať päť rokov do
zápočtu
odpracovaných rokov na dôchodok. Keďže sa mi
táto
myšlienka
veľmi páči a v programovom vyhlásení
som ju nena-
šiel,
navrhujem prijať uznesenie, v ktorom Národná rada Slo-
venskej
republiky žiada vládu Slovenskej republiky predložiť
návrh
novely zákona o sociálnom zabezpečení, ktorého obsahom
bude
zvýšenie náhradnej doby pre zápočet rokov u žien, ktoré
sa
starajú o dieťa vo veku do 5 rokov.
Predseda vlády pán Mečiar včera opätovne zdôraznil, že
vláda
si považuje za povinnosť stabilizovať
rodiny a vytvá-
rať
podmienky pre zabezpečenie výchovy detí. Účinok takéhoto
opatrenia
nemusím zdôvodňovať. Verím, že sa pozitívne preja-
ví
vo všetkých oblastiach nášho života.
Ďakujem vám za pozornosť.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, hovorili ste 6 minút a 40 sekúnd, takže 7 mi-
nút.
Pán Mikolášik.
Poslanec M. Mikolášik:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážení pán predseda vlády,
vážená vláda,
milé kolegyne, kolegovia,
programové vyhlásenie vlády si
ambiciózne kladie za
cieľ
vyriešiť mnohé otázky ekonomiky, mravnej obrody, ale aj
zdravotníctva
a sociálnych vecí. Ako člen výboru pre zdra-
votníctvo
a sociálne veci považujem za veľmi dôležité pouká-
zať
na dôležitú a alarmujúcu skutočnosť. Vláda Vladimíra Me-
čiara
totiž zrušila vládny výbor pre
zdravotne postihnutých
občanov
v Slovenskej republike. Vládny výbor pre zdravotne
postihnutých občanov bol
doteraz podriadený podpredsedovi
vlády
a jeho členmi boli zástupcovia všetkých rezortov, kto-
rých
sa život hendikepovaných spoluobčanov priamo dotýka. Je
nevyhnutné
zdôrazniť, že v našej spoločnosti je okolo 500
tisíc
až 600 tisíc zdravotne postihnutých spoluobčanov, čo
predstavuje
viac ako 10 % populácie. Vláda sa
odvoláva na
cyrilometodské
tradície, na ktorých mieni stavať a o tieto
tradície
sa aj programovo opierať. Táto odvolávka vlády však
vyznieva
len málo presvedčivo a prázdno. Svätý Cyril a svätý
Metod
v prvom rade hlásali dobrú správu, evanjelium, kde zá-
kladným
leitmotívom je pomoc slabým a chorým.
Áno, je
treba pomáhať slabým a chorým,
zdravotne po-
stihnutým.
Prečo potom vláda Vladimíra Mečiara začína tým,
že
obratom ruky zrušila vládny výbor pre zdravotne postihnu-
tých
spoluobčanov? V čase, keď v spoločnosti
sa venuje viac
pozornosti ochrane zvierat, keď sme dojatí osudom
chorých
a
opustených zvierat, o koľko viac je žiadúce dbať o chorých
a
vládou opustených ľudí. Veľmi nepresvedčivo vyznieva dote-
rajšie
vysvetlenie vlády, že otázka zdravotne postihnutých
sa
bude riešiť pri ministerstve pani
ministerky Oľgy Kelto-
šovej. Toto ministerstvo pri najlepšej vôli a
možnostiach
ministerstva
a napriek nevšedným a známym
schopnostiam pani
ministerky
nie je a nebude schopné prinútiť z rezortného vý-
boru
napríklad ministerstvo dopravy a spojov, aby vykonalo
účinné opatrenia, ministerstvo financií, priemyslu, škol-
stva,
zdravotníctva, ministerstvo hospodárstva atď., atď.
Neobstojí vonkoncom odôvodnenie, že problematika zdra-
votne
postihnutých vlastne stojí a padá s prideľovaním gran-
tov
pre jednotlivé spoločnosti hendikepovaných. Chcem veriť,
že vláda prehodnotí tento svoj nekoncepčný
a nesystémový
krok.
Zdravotne postihnutí občania by zrejme
mali pouvažovať,
či by svoje
práva neobhájili účinnejšie
tak, ako je tomu
napríklad v Dánsku,
že budú mať štatút menšiny a ako pre
menšiny
i pre zdravotne postihnutých občanov potom vláda bu-
de
musieť venovať toľko pozornosti, akú si zaslúžia v moder-
nej
európskej krajine.
Som hlboko presvedčený, že terajšia vláda
bude hľadať
optimálnejšie
riešenie a vráti výboru pre zdravotne
postih-
nutých
jeho nezastupiteľné miesto a faktickú účinnosť. KDH
bude starostlivo sledovať výsledky úsilia tejto vlády pre
zdravotne
postihnutých občanov. Budeme sa tešiť, skutočne,
budeme
sa tešiť každému dobrému počinu, ale budeme aj kriti-
zovať
nedostatky, ktoré by ukazovali na rozpor medzi vládny-
mi
deklaráciami a holou skutočnosťou. Nech
aj občania posú-
dia
fakty, nech porovnávajú predvolebné
sľuby vlády, vládny
program so skutočnými výsledkami podľa známeho
"strom je
potrebné
posudzovať podľa ovocia".
Ďakujem pekne.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec, hovorili ste 3
minúty 35 sekúnd.
Prosím,
pán poslanec Figeľ, máte 4 minúty.
Poslanec J. Figeľ:
Vážená Národná rada,
vážená vláda,
ctení hostia,
oprávnene sa zvykne hovoriť, že zahraničná politika by
mala
byť oblasťou najširšieho konsenzu medzi politickými si-
lami,
mala by odrážať záujem štátu, ktorý je prienikom ich
partikulárnych
pohľadov a názorov na nás a svet okolo nás.
Jednoznačne
oceňujeme kontinuitu smerovania
zahraničnej po-
litiky Slovenska a
jej ďalšieho zbližovania s európskymi
a
transatlantickými štruktúrami. Toto úsilie
naozaj vytvára
podmienky
na blízkosť názorov parlamentných strán
na zahra-
ničnú
politiku. V záujme dôveryhodnosti
smerovania programu
vlády
však musí skončiť spochybňovanie významu nášho člen-
stva
v Rade Európy, zrovnávanie súčasného
Bruselu s bývalou
Moskvou,
oplakávanie Varšavskej zmluvy a podobne, pretože ak
by to
malo takto pokračovať,
poškodíme sami kredibilitu
svojho
programu - myslím Slovenska.
Pasážou
osobitnej dôležitosti v
programovom vyhlásení
je
náš vzťah k Európskej únii. Z
hľadiska našich plánov je
oveľa dôležitejšie dokedy chceme podať prihlášku do únie,
než
hovoriť len o jej vypracovaní do
30. júna. Nemožno sú-
hlasiť
s vyjadrením ministra Juraja Schenka na zasadnutí za-
hraničného
výboru, že je tento termín uvedený
preto - citu-
jem
- "aby sme čosi kdesi mali, aby sa
to celkom nestratilo
do
neurčita". Proces integrácie do
únie je veľmi rozsiahly,
náročný a ovplyvní
všetky stránky spoločenského
života na
Slovensku.
V programovom vyhlásení nám preto chýba
čo i len
minimálna
predstava o inštitucionálnom rámci pre
zabezpeče-
nie
procesu integrácie. Preto plne podporíme uznesenie za-
hraničného
výboru, ktoré žiada o predložiť do
Národnej rady
návrh
tohto inštitucionálneho rámca spolu s
textom prihláš-
ky.
Vláda chce v zahranično-politických
rámcoch konzultovať
prednostne
kroky s Európskou úniou. Ak to máme brať vážne,
potom si nešliapne po jazyku tým, že budeme spochybňovať
význam
a opodstatnenie demaršu Európskej únie,
ktorý reago-
val na dianie
v Slovenskej republike
počas a po pamätnej
veľkej
novembrovej parlamentnej noci. To nie je forma bežnej
komunikácie
medzi štátmi, ako hovoril predseda
nášho parla-
mentu. To nie
je forma priateľského
listu, ako to vnímal
predseda
vlády. Dvanásť štátov západnej Európy sa podujalo
na spoločné vyjadrenie znepokojenia doteraz len v prípade
Srbska,
Slovenska a dvakrát Ruska.
V
nesmierne zdvorilostnej a
zdržanlivej diplomatickej
reči
vyjadrenie obáv znamená hlboký
nesúhlas. Demarš, ktorý
Slovensko
dostalo, je oveľa viac výstrahou alebo pokarhaním,
ale
nesporne je aj pomocou. Pomocou asi v
takom zmysle, ako
keď
riaditeľ školy pri predbežnom hodnotení pošle študentovi
pokarhanie
či napomenutie, že jeho študijné
výsledky sú ne-
uspokojivé
a ak sa nezlepší, ohrozí tým svoje pripustenie
k
maturite. Je to pomoc? Je.
Myslí to škola so študentom
dobre?
Zaiste áno. V takom zmysle chce
Európska únia pomôcť
Slovensku.
Študent, ak je rozumný, zlepší sa, ak nie, bude
sa
vyhovárať na nepochopenie, nedocenenie
a nezoberie varo-
vanie
vážne. Zachovajme sa ako rozumný a zodpovedný študent.
Vrelo teda vítam tento záväzok vlády
"prednostne kon-
zultovať
s Európskou úniou zásadné
kroky". Avšak hneď čer-
stvo
bol spochybnený tým, že napriek demaršu
boli kroky sú-
visiace
s novelami privatizačných zákonov v
parlamente koa-
líciou
znovu potvrdené a opatrenia v oblasti
ovládnutia ve-
rejných
elektronických médií ďalej rozvinuté.
Oceňujeme ďalej zaradenie Českej republiky na primárne
miesto
medzi bilaterálnymi vzťahmi.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, máte 30 sekúnd.
Poslanec J. Figeľ:
Hovorí sa to v programovom vyhlásení. Vzhľadom na naše
historické
väzby je Česká republika naším
najbližším priro-
dzeným
partnerom. Pred istým časom bývalý minister za HZDS
pán
Hofbauer nazval Českú republiku "análnym otvorom Euró-
py".
Som veľmi rád, že pán Hofbauer sa už nepodieľa na prog-
rame
tejto vlády ako minister. "Vo vzťahu k Poľskej republi-
ke
sa bude vláda podobne usilovať o zvýšenie vzájomnej ob-
chodnej
výmeny a hospodárskej spolupráce." Príklad posledné-
ho
odsabotovania návštevy prezidenta však
bol pravým opakom
toho
ešte v minulom období.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, ľutujem, je mi ľúto,
uplynulo 15 minút.
Ďakujem
pekne.
Poslanec J. Figeľ:
Záverečné stanovisko. Klub poslancov ...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne. Tak sme sa dohodli, že
nebudeme pokračo-
vať.
Poslanec J. Figeľ:
Chcel by som vyjadriť, že podporíme všetko pozitívne
v
zahraničnom smerovaní Slovenska.
Ďakujem.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, tak sme sa dohodli. Ďakujem
pekne.
Teraz vystúpia poslanci za Spoločnú voľbu. Prvý by mal
vystúpiť
pán poslanec Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Dámy a páni,
na úvod
by som chcel povedať, že SDĽ si
nepredstavuje
opozičnú
politiku tak, ako to včera predviedli
pán poslanec
Čarnogurský
a pán poslanec Langoš, ale zároveň si dovolím
povedať
niečo aj na adresu reakcií na ich vystúpenia. Škoda,
že
niektorí z pánov poslancov takto smelo a principiálne ne-
hovorili
už v roku 1990.
Poslanci Strany demokratickej ľavice prišli
do parla-
mentu vecne diskutovať k významnému dokumentu,
ktorým je
programové
vyhlásenie vlády, a nie vybíjať sa vo
faktických
poznámkach. Rešpektujeme výsledky
demokratických volieb
a
vládu, ktorá z nich vzišla. Programové vyhlásenie pokladá-
me
za spoločný názor vládnúcich koaličných strán na ciele
a
metódy vládnutia. Ako opozičná strana budeme podporovať
tie ciele
a prostriedky na
ich dosahovanie formulované
v
programovom vyhlásení, ktoré sú v súlade s naším ľavicovým
programovým
a hodnotovým zameraním a s našimi objektívnymi
odbornými poznatkami o stave spoločnosti, o
potrebách jej
modernizácie
a dosahovania prosperity a sociálnej spravodli-
vosti.
Naším cieľom v opozícii nie je deštrukcia vládnej mo-
ci, ale jej
kontrola a odborná
oponentúra a, samozrejme,
presadzovanie našich programových cieľov a
záujmov našich
voličov.
Veľký
dôraz budeme klásť
na dodržiavanie pravidiel
a
rešpektovanie ducha demokracie a v súlade s naším volebným
programom
aj na stabilitu ústavného systému.
Podľa toho bu-
deme
hodnotiť aj konkrétne kroky vlády.
SDĽ víta niektoré jednoznačné formulácie v programovom
vyhlásení.
Na prvom mieste by som spomenul prihlásenie sa ku
kontinuite smerovania
zahraničnej politiky. Je dobré, že
vláda za
prioritu pokladá cieľavedomé
približovanie sa
k
Európskej únii. Takéto úsilie je plne v súlade s programom
Strany
demokratickej ľavice a budeme ho
podporovať s využi-
tím
všetkých stykov a väzieb, ktoré máme v
zahraničí. Anga-
žovanosť
v tejto veci pokladáme za službu
Slovensku, za po-
moc
vytváraniu predpokladov, aby sa naša vlasť jednoznačne
zaradila
do hlavného civilizačného prúdu, a nie za politickú
pomoc niektorej z
vládnúcich strán. V
súvislosti s naším
smerovaním
do Európskej únie by som rád počul
odpoveď, kedy
v
súlade s požiadavkami Združenia miest a obcí Slovenska
vláda
vytvorí predpoklady pre
ratifikáciu Európskej charty
miestnych
samospráv a v súlade s požiadavkami odborov pre
ratifikáciu
Európskej sociálnej charty.
Dámy
a páni, k európskej kultúre patrí aj sekulárny
štát.
Právne riešenia vzťahov cirkví a štátu sú rôzne, ale
v
krajinách Európskej únie akceptujú
klasickú tézu o odluke
cirkví
od štátu. Moderný štát je sekulárny, ale garantuje
cirkvám samostatnosť a účasť na duchovnom
živote spoloč-
nosti.
Odluka cirkví od štátu teda nie je a nemôže byť nega-
tívna.
Ide len o to, aby cirkvi boli mimo
bezprostredného
politického
boja a aby politické strany medzi sebou
nebojo-
vali
o cirkvi a o vplyv na cirkvi, ako sme toho aj my boli
svedkom
včera večer. Po prijatí zákona o
reštitúcii cirkev-
ných
majetkov sa začali vytvárať ekonomické
predpoklady pre
toto
moderné riešenie. Dozrel čas vypracovať a prijať zá-
kladný
zákon o vzťahu štátu k cirkvám a
náboženským spoloč-
nostiam.
V programovom vyhlásení vlády sa hovorí o zmluvnom za-
bezpečení
novej kvality medzi štátom a cirkvami a nábožen-
skými
spoločnosťami a o rozvoji vzťahov medzi Slovenskou re-
publikou
a Svätou stolicou na zmluvnom základe.
V tejto sú-
vislosti
by som chcel zdôrazniť, že v demokratickom štáte
musia
byť všetky cirkvi a náboženské spoločnosti rovnoprávne
pred
zákonom. Zmluvná dohoda musí byť podpísaná predstavi-
teľmi
všetkých cirkví a náboženských
spoločností. V základ-
nom
zákone musí byť upravený aj ďalší postup a proces odluky
cirkví od štátu
práve preto, aby cirkvi nemohli byť
ani
predmetom
ani subjektom politického boja, aby sa
nemohli už
nikdy zopakovať
neblahé historické skúsenosti z násilnej
ateizácie
spoločnosti, alebo naopak z klerikalizácie poli-
tického
a duchovného života. Predpokladané prechodné obdobie
postupnej
odluky cirkví od štátu 3 až 5 rokov sa ukazuje ako
nie celkom reálne. Tento proces bude
potrebné rozpracovať
zrejme
na dlhšie obdobie, pričom jednotlivé
otázky sa musia
riešiť
postupne, veľmi citlivo, v závislosti od ekonomických
možností
cirkví, ako aj Slovenskej republiky. Zohľadniť tre-
ba
nielen záujmy najväčšej cirkvi, rímsko-katolíckej, ale aj
špecifické
požiadavky protestantských cirkví, ostatných men-
šinových cirkví, ale
najmä ešte stále komplikované
vzťahy
grécko-katolíckej
a pravoslávnej cirkvi.
Navrhujem preto, aby Národná rada Slovenskej republiky
odporučila vláde Slovenskej republiky vypracovať a
prijať
základný
zákon o vzťahu medzi štátom a cirkvami a nábožen-
skými
spoločnosťami, v ktorom bude obsiahnutá
nielen úprava
vzájomných
vzťahov pri rovnoprávnosti všetkých
štátom uzna-
ných
cirkví a náboženských spoločností, ale
aj presne vyme-
dzený
postupný proces odluky. Tento základný dokument podpí-
sať
s vedeniami všetkých cirkví a náboženských spoločností.
Ďalej by som, dámy a páni, chcel oceniť podporu, ktorú
vláda
sľubuje rozvoju poľnohospodárskeho družstevníctva. Bu-
deme
napomáhať úsiliam o prepojenie
poľnohospodárskej prvo-
výroby
so spracovateľským priemyslom. V súlade s programom
našej
strany je aj zámer upustiť od predaja štátnej poľno-
hospodárskej
a lesnej pôdy. Očakávame, že vláda nájde dosta-
tok
zdrojov v štátnom rozpočte už na rok 1995, aby sa zámery
pôdohospodárskej
politiky mohli naplniť.
Analýzu, o ktorú sa programové
vyhlásenie opiera, ne-
pokladám
v niektorých oblastiach za dostatočne hlbokú. Odka-
zy
na hospodárske štatistiky tu nestačia. Naša spoločnosť je
v
zložitej situácii, je polarizovaná nielen politicky, vo
vzťahu
k spôsobu vykonávania moci a v chápaní
demokracie,
ale
aj kultúrne a najmä sociálne. Zdravotný stav našej popu-
lácie
patrí k najhorším v Európe. Samostatným
a veľmi ťaži-
vým
problémom je sociálna a vzdelanostná situácia rómskeho
obyvateľstva.
Stále viac sa rozmáha organizovaná zločinnosť.
Týmto
mimoriadne komplikovaným problémom
vláda, žiaľ, neve-
nuje
dostatočnú pozornosť.
Úlohu zmierniť miestami až priepastnú
sociálnu nerov-
nosť nepodloženú prácou, výkonmi a
schopnosťami si vláda
nekladie.
Úplne chýba jasná predstava ako za 4
roky dosiah-
nuť
pozitívny zvrat v zdravotnom stave slovenského obyvateľ-
stva.
Fungovanie zdravotníctva ako činiteľa
tu pôsobí, dámy
a
páni, len asi z 20 %. Ostatok je vec
výživy, ktorá sa
v
dôsledku zbedačovania širokých vrstiev obyvateľstva výraz-
ne
zhoršila, vec spôsobu života, pracovných podmienok atď.
Sú
preto potrebné rýchle a účinné štátne a
verejné programy
na
podporu zdravia. Podobne treba dať čo najskôr jasnú pred-
stavu
o riešení rómskeho problému.
Preto si
dovoľujem požiadať, aby Národná
rada Sloven-
skej republiky
zaviazala vládu Slovenskej republiky, aby
v
súvislosti s odporúčaním výboru pre
obranu a bezpečnosť
rozpracovala
programové vyhlásenie do konkrétnych a termíno-
vaných
úloh na rok 1995, predložila Národnej
rade konkrétne
kroky,
zamerané na boj s organizovaným zločinom, na riešenie
rómskeho
problému, na zlepšenie zdravotného
stavu obyvateľ-
stva.
Hoci demokratický vývoj v Slovenskej republike je ne-
rovnomerný a
nepriaznivý, vláda tento
problém obchádza
a
neprekladá žiadnu populačnú politiku
ani ucelenú rodinnú
politiku. Chcem preto
vládu poprosiť, aby tieto
predstavy
predložila Národnej rade Slovenskej republiky ešte
v roku
1995.
Veď mladé rodiny s malými deťmi sú vari
najohrozenej-
šou
sociálnou skupinou v našej spoločnosti.
Dámy a páni, v programovom vyhlásení sa
hovorí o potre-
be
spoluzodpovednosti všetkých parlamentných
subjektov. Ne-
bolo
by dobré tieto vyhlásenia naplniť
napríklad takým kon-
krétnym
činom, akým by bolo zvolenie
predstaviteľa opozície
za
podpredsedu parlamentu? Prejavom
spoluzodpovednosti boli
aj
vecné, odborne, nie politicky
motivované návrhy na uzne-
senie
Národnej rady k programovému
vyhláseniu. Takéto uzne-
senia
formulovali na zasadnutí výboru poslanci za Stranu de-
mokratickej ľavice pani
Schmögnerová a pán Košnár.
Všetky
návrhy
boli odmietnuté. Dnes sme si museli
skrátiť starost-
livo pripravené vystúpenia. Ako
je to, prosím, v súlade
s
vyjadrením programového vyhlásenia, že vláda bude akcepto-
vať
názory opozície prospešné pre
spoločnosť. Aj nám predsa
záleží
na Slovensku a máme odborne podložené návrhy.
V
programovom vyhlásení sa
píše, že vláda odsudzuje
všetky prejavy netolerancie. Chcem to
chápať ako záväzok
členov
vlády, že inak zmýšľajúcich nositeľov
opozičných ná-
zorov
nebudú jej predstavitelia označovať za
zradcov či ja-
ničiarov
a nebudú pri každom názore, ktorý sa im nepáči, vo-
lať
po prijatí zákona na ochranu republiky. Nezamieňajme si,
priatelia, lojalitu voči Slovenskej republike s
lojalitou
voči
momentálne vládnúcim stranám a ich politikom. V duchu
tolerancie
treba rešpektovať tak názor opozície,
ako aj ná-
zor
vlády.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Desať minút, pán poslanec.
Poslanec P. Weiss:
Ďakujem. Na viacerých miestach, dámy a páni, sa hovorí
o
potrebe politickej stability. Slovensko skutočne potrebuje
politickú
stabilitu. Politickú stabilitu však nemožno nadlho
dosiahnuť administratívnymi metódami, prijatím
niektorých
zákonov,
účelovými zmenami ústavy, alebo dokonca
vyšetrova-
cími komisiami. Politická stabilita vyžaduje predovšetkým
demokratický, kultúrny
a vecne správny spôsob vládnutia.
Vládnúce
strany majú v parlamente pohodlnú väčšinu 83 po-
slancov.
Udržanie tejto väčšiny, to je vec
vzájomných vzťa-
hov koaličných strán, ich schopnosti
rešpektovať vzájomné
dohody, nepohádať sa napríklad kvôli
privatizácii a aspoň
občas
sa dohodnúť s opozíciou. A najmä účinne, odborne a de-
mokraticky
vládnuť aj tým, ktorí vládnúce strany nevolili,
seriózne splniť
ciele stanovené v
programovom vyhlásení
a
sľuby dané vo volebnej kampani. Ak to
vládnúce strany do-
kážu
urobiť, o štyri roky môžu vyhrať
voľby, a nám, opozí-
cii,
potom neostane nič iné iba im zatlieskať.
Ďakujem za pozornosť.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Hovorili ste 11 minúť a 25
sekúnd, takže osta-
li
4 minúty pre pána poslanca Pokorného.
Poslanec J. Pokorný:
Vážený pán predseda,
vážená vláda,
kolegyne, kolegovia,
v Ústave Slovenskej republiky zakotvené
právo na priaz-
nivé
životné prostredie a povinnosť chrániť ho je i zásluhou
poslancov
Strany zelených na Slovensku ešte z roku 1991, keď
sme
boli spoluautormi návrhu čistej Ústavy Slovenskej repub-
liky. Oprávnene sme teda očakávali, že jednou
z priorít
programového
vyhlásenia a základnou stratégiou hospodárskeho
rozvoja
bude nastolenie trvalo udržovateľného
rozvoja, čiže
takého
napredovania Slovenska, ktoré uspokojí
naše potreby,
ale
nebude na úkor tých, čo prídu po nás. Preto hodnotím po-
zitívne,
že programové vyhlásenie obsahuje
samostatnú kapi-
tolu
životného prostredia.
Určitým náznakom postupného odklonu od priority ekoló-
gie
je vytratenie sa slova ekologický hneď v úvode programo-
vého
vyhlásenia, v odseku 4, kde sa sociálne a ekologicky
orientovaná
trhová ekonomika - článok 55 ústavy -
nahradila
pojmom sociálno-trhovým ekonomickým
priestorom. V druhej
časti
- stratégia a základné zámery hospodárskeho rozvoja by
mala
zarezonovať základná stratégia, o ktorej som hovoril.
V
rovnakej časti - body 2 a 3 -
priemysel, obchod, cestovný
ruch,
strana 24, je viacero progresívnych
zámerov, ktoré sú
totožné
s programom Strany zelených na Slovensku. Nie som si
ale
istý, že 148 poslancov tohto parlamentu
a vláda Sloven-
skej republiky je vnútorne presvedčených,
že len jadrová
energetika,
výstavba Mochoviec, nám zabezpečí
dostatok lac-
nej
energie. Z počtu 150 som odpočítal seba a kolegu Juriša.
Ak
sa v programovom vyhlásení hovorí o
aktualizácii
energetickej koncepcie
do roku 2005,
to je pozitívum,
a
v súčasnosti prebieha verejná diskusia
občanov k projektu
Mochovce,
nerozhodujme politicky. Strana zelených na Sloven-
sku považuje
presadzovanú alternatívu dokončenia
prvého
a
druhého bloku jadrovej elektrárne Mochovce a prijatie pod-
mienok
zahraničných investorov za
ekonomicky nevýhodné pre
Slovensko.
Podľa týchto podmienok bude Slovensko po dokonče-
ní
dvoch blokov splácať pôžičku na dostavbu exportom ener-
gie
tri roky 200 MW, ďalšie roky po 30
MW - tu si myslím,
že
ide o preklep v predkladanej štúdii, ale citujem to z ma-
teriálu, ktorý
je k dispozícii verejnosti, je to fáza 2,
strana
48 - z celkového hrubého výkonu 880 MW. A teraz dobre
počúvajte
- za cenu 11,2 haliera za kWh. Občan už dnes platí
za
kWh desaťkrát viac. Opäť je to citát z
oficiálneho mate-
riálu,
ktorý je k dispozícii verejnosti, aby
nás niekto ne-
mohol
upodozrievať.
Zároveň ďalšou podmienkou je, že Slovensko musí odsta-
viť dva
bloky elektrárne V1
Bohunice, čiže v konečnom
dôsledku
budeme disponovať menšími zdrojmi energie, ako keby
sa
táto akcia nerealizovala. Opäť na to ukazuje táto štúdia,
kde sa tiež
konštatuje, že ak export energie začne 1. 1.
1997,
stálo by za to vybudovať 4 nové
špičkové plynové tur-
bíny,
ktoré by boli schopné pokryť toto zaťaženie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, máte 30 sekúnd.
poslanec
J. Pokorný:
Ďalej vo výbore pre životné prostredie
sme jednomyseľne
prijali
uznesenie - odovzdám ho písomne, ktoré vyjadruje ne-
súhlas
s presunom kompetencií na úseku územného plánovania
a
stavebného poriadku z Ministerstva životného prostredia
Slovenskej
republiky na plánované ministerstvo výstavby. Nie
je to nad
rámec programového vyhlásenia,
ide o to, že ak
uvedený
návrh prijmeme v programovom vyhlásení, pripravíme
pôdu
pre kompetenčný zákon, ktorý by oklieštil kompetencie
rezortu
životného prostredia.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Pán poslanec, uplynul váš čas, je
mi ľúto.
Vystúpia
poslanci HZDS. Ako prvý by mal vystúpiť
pán posla-
nec
Delinga za Roľnícku stranu.
Poslanec P. Delinga:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán predseda vlády,
panie poslankyne,
páni poslanci,
vážení členovia vlády,
vážení prítomní,
chcem konštruktívne podporiť za poslancov
koalície Hnu-
tie
za demokratické Slovensko a Roľníckej strany Slovenska
Programové
vyhlásenie vlády Slovenskej
republiky v tom, že
dáva
pre poľnohospodárstvo bez rozdielu výrobných štruktúr
prioritu.
A na rozdiel od pána poslanca Farkasa si nemyslím,
že
vláda má meniť výrobné štruktúry poľnohospodárstva. Vý-
robné
štruktúry musia meniť tí, čo chcú v
poľnohospodárstve
podnikať
a majú odborne na to. Ale rešpektovaním koncepcie
agrárnej
politiky z roku 1993, tak ako vláda stanovila do
svojho
programového vyhlásenia, sa utvára ekonomický a so-
ciálny
priestor a dávajú podmienky na takéto podnikanie.
Dávam ďalej konštruktívnu podporu pre to a plne súhla-
sím
s tým, že občania musia na potraviny vynakladať
v našom
štáte
menej ako 38 %, lebo v USA je to okolo 13 %, v Holand-
sku
17 %, a pritom, keď si
porovnáme spotrebu na alkohol
v
týchto vyspelých krajinách a u nás, sú
to dvoj až trojná-
sobné
rozdiely. Samozrejme, kategórie
dôchodcov na to u nás
doplácajú
ešte viac, pretože ich spotreba presahuje až 50 %.
Treba dosiahnuť udržaním cenovej hladiny u
potravín, zvy-
šovaním
zárobkov u obyvateľstva, teda
rozvojovými programa-
mi,
ale aj zvyšovaním výroby potravín to, aby na to nedopla-
tilo
poľnohospodárstvo, ani občania.
Nemyslím si pritom, že
by
sa k nám potraviny mali vo veľkom
množstve naďalej dová-
žať.
Dávam konštruktívnu podporu v tom, že vláda bude veľmi
jasne a konkrétne
komunikovať s Národnou bankou
Slovenska
a
celou bankovou sférou a
že sa pripraví osobitný zákon
o
financovaní poľnohospodárskej produkcie. Dávam podporu to-
mu,
že treba urýchlene prijať v čo najkratšom čase opatrenia
na
odstránenie pretrvávajúcich nezdravých
javov, ako sú vy-
soká
platobná neschopnosť a finančná nedisciplinovanosť, da-
ňové úniky, ale
aj zabezpečenie zvýšenej
ochrany občanov
a
ich majetku.
Dávam podporu v tom, že poľnohospodárstvo
si berie tak-
tiež
za svoje zveľaďovať vidiek, regióny a
že táto politika
je
veľmi nutná, aby sa u nás naďalej nevyľudňoval vidiek.
Dávam
plnú podporu tomu, že poľnohospodárstvo
bude stabili-
zujúcim
článkom celej ekonomiky národného hospodárstva a bu-
de
výrazne prispievať k hrubému domácemu produktu.
Nedávam však podporu takým návrhom tých
poslancov, kto-
rí vláde podsúvajú a dopredu predvídajú
nesplnenie daných
cieľov
v programe, ktoré si vláda vytýčila. Pokiaľ tu ide
o
spomínanie napríklad tých 60 miliónov
na referendum a ob-
vinenie
pána Ľuptáka, nemyslím si, že to zavinil on, pretože
on nerozhodol, kedy referendum bude. A
pokiaľ ide o pre-
šustrovanie,
myslím si, na margo toho, čo tu bolo
povedané,
že
za včerajšok a dnešok tu niektorí
poslanci prešustrovali
na
úkor dobrých návrhov strašne veľa času.
Ďakujem pekne.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Hovorili ste 3 minúty a 35
sekúnd.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán premiér,
vážené poslankyne, poslanci,
Programové vyhlásenie vlády týkajúce sa rezortu život-
ného
prostredia vychádza zo stratégie štátnej environmentál-
nej
politiky, ktorá bola prijatá Národnou radou Slovenskej
republiky
a vládou ešte v roku 1993 a ktorá je stále aktuál-
na.
Ciele, ktoré sú v ňom obsiahnuté, a ich
realizácia zod-
povedá
vcelku predstavám a je v súlade aj s programami zele-
ných
strán Slovenskej republiky, t.j. Slovenskej zelenej al-
ternatívy,
ale myslím si, že v podstate aj Strany zelených
na
Slovensku.
K programovému vyhláseniu vlády v rámci rezortu život-
ného
prostredia neboli vznesené
vážnejšie výhrady, dokonca
ani
vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre životné
prostredie
a ochranu prírody aj napriek tomu, že k
programu
iných rezortov
bolo vznesených viacero pripomienok. Tie,
ktoré
boli vznesené, už tu odzneli.
V programovom vyhlásení sa hovorí, že
vláda bude podpo-
rovať
zavádzanie nových environmentálne
vhodnejších techno-
lógií, ako
aj využívanie alternatívnych zdrojov energií
a
pohonných hmôt, výstavbu kanalizácie
a čistiarní odpado-
vých vôd s
modernými čistiarenskými
technológiami. Štátna
environmentálna
politika sa sústreďuje najmä na
odstraňova-
nie príčin neúnosného znečisťovania životného
prostredia.
Vytvoria
sa podmienky na zavádzanie environmentálneho auditu
na
zníženie počtu havárií a environmentálnych rizík. Bude sa
pokračovať
v budovaní komplexného
environmentálneho monito-
rovacieho
informačného systému. Podporí sa separovaný zber
odpadov
a komplex realizácií na využívanie a správne zne-
škodňovanie odpadov
s osobitným zreteľom na rádioaktívny
a
iný nebezpečný odpad.
Bude sa pokračovať v realizácii
programov
vyplývajúcich z koncepcie územného rozvoja Sloven-
skej
republiky a pre každý okres sa v tomto roku, t.j. v ro-
ku 1995,
zabezpečí vypracovanie koncepcie starostlivosti
o
životné prostredie a skvalitnením výkonu štátnej správy sa
zabezpečí
dotvorenie sústavy environmentálneho
práva, ktoré
sa
bude systematicky zosúlaďovať s environmentálnymi pred-
pismi
Európskej únie. Pripravuje sa
zákon o prístupe k in-
formáciám o životnom
prostredí a bude sa klásť dôraz
na
dôslednú
kontrolu nad dodržiavaním zákonnosti
vrátane envi-
ronmentálnej
inšpekcie. Vláda sa taktiež zaväzuje, že bude
presadzovať
dôležité uplatňovanie najmä ekonomických nástro-
jov
na ochranu a tvorbu životného prostredia.
Toto je,
samozrejme, iba rámcový prehľad
toho, čo je
obsiahnuté
v komplexnom systémovom pohľade na
transformáciu
našej krajiny a
spoločnosti v environmentálnej
sfére, ale
myslím
si, že je dostačujúcim na to, aby z neho bolo zrejmé,
že
jeho cieľom je priblížiť Slovenskú republiku k štandardom
starostlivosti
o životné prostredie štátov Európskej únie.
Námietka
opozície, týkajúca sa nielen
časti životného
prostredia,
ale celkove, že programové vyhlásenie vlády je
veľmi
všeobecné a nerozpracováva určité konkrétne úlohy, na-
ozaj
neobstojí. Samozrejme, že na predkladaný program bude
nadväzovať
podrobné rozpracovanie už konkrétnych úloh v jed-
notlivých
rezortoch.
Nielen ako predsedníčka Výboru Národnej
rady pre život-
né prostredie a ochranu prírody, ale
aj ako predsedníčka
Slovenskej
zelenej alternatívy, za ktorú som vo voľbách kan-
didovala,
za seba a za jej členov vyslovujem
plnú podporu
programovému vyhláseniu vlády, ktoré v časti týkajúcej
sa
ochrany
a tvorby životného prostredia nadväzuje na stratégiu
štátnej
environmentálnej politiky. Pevne verím, že Slovensko
postupným riešením
problémov dosiahne ekologicky
trvale
udržateľný
rozvoj krajiny pri súčasnom raste životnej úrovne
jeho
obyvateľov.
Pán predseda, mám ešte chvíľu času?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hovoríte päť minút.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Päť minút? Ďakujem za pozornosť.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže ďalej vystúpi pán poslanec
Andrejčák. Máte šesť
minút.
Poslanec I. Andrejčák:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán premiér,
vážená Národná rada,
dovoľte
mi len stručne reagovať na niektorú
kritiku
v
oblasti prednesenej pánom poslancom Čarnogurským. Nesúhla-
sím
s ocenením tejto časti, že je všeobecná, koncepčne ne-
ujasnená
a že bojaschopnosť nezníži. Uznávam vás, pán posla-
nec,
ako brilantného právnika, veď aj za hlbokej totality
ste
mali to šťastie, že ste nerobili
veliteľa čaty ako os-
tatní absolventi vojenských katedier -
právnici, ale boli
ste
na privilegovanom mieste, kam sa ani
synkovia generálov
a
vysokých straníckych funkcionárov nedostali, takže ste
celú
dobu praxovali v práve. Musím ale povedať, že odpoveď
na
otázku, či program, ktorý
predkladá vláda pána Mečiara,
zabezpečuje
bojaschopnosť, lepšie posúdia odborníci poznajú-
ci
stratégiu a vojenské operačné umenie. Uisťujem vás, že ja
o
to obavy nemám a hodnotím ho ako dobrý.
Považujem za správne, že v programovom vyhlásení vlády
je
položený dôraz aj na základné dokumenty, ktoré budú nako-
niec
všetky posudzované po ich
predložení v Národnej rade.
Podstatnou
časťou demokratickej civilnej kontroly okrem iné-
ho
je aj spôsob a formy práce výboru pre obranu a bezpečnosť
a
na nej sa budeme mať možnosť spolupodieľať.
Ešte pár poznámok k domobrane. Myslím si,
že by sme ne-
mali
vyvolávať duchov, veď výbor pre obranu
a bezpečnosť má
možnosť
tvorbu koncepcie ovplyvniť. Ale
uisťujem vás, váže-
ná
Národná rada, že pri tvorbe koalície sme si dosť podrobne
vysvetlili
naše predstavy a zjednotili sme sa. Domobrana bu-
de
druhom vojska, ktorý bude podriadený náčelníkovi generál-
neho
štábu vlastne podobne, ako je tomu v Nórsku už veľa de-
saťročí,
a nazýva sa práve domobranou.
Dúfam,
že som aspoň čiastočne odstránil obavy pánov
poslancov Hrnka a
Volfa. Rád by som pomohol odstrániť aj
niektoré
obavy pána poslanca Duka-Zólyomiho a
pána poslanca
Rózsu. Slovenská republika, tak ako
demokratické Maďarsko
a
iní deklarujú, že nemajú
vonkajšieho nepriateľa. Napriek
tomu
si budujú útvary, ktoré nazývajú rôznym spôsobom, ale
majú
jednu a rovnakú úlohu. Až skončíme túto úpravu, vznikne
stav,
kedy v Slovenskej republike bude jedným
z druhov voj-
ska
Domobrana, v Maďarskej republike bude
Teritoriálne voj-
sko
a v Českej republike sa to isté vojsko bude volať Vojsko
územnej
obrany. Ich postavenie a úlohy budú veľmi identické,
takže vlastne
sa budú rozlišovať iba názvom. Ale veď aj
skloňovanie
v materinskom jazyku majú tieto tri národy rôzne
a
vôbec nám to nevadí. Nezamýšľame urobiť
nič viac, než to,
čo
napríklad už urobilo Maďarsko, a ako viem, zatiaľ zo Slo-
venska
sa protestný hlas neozval.
Dovoľte ešte zareagovať na názor pána poslanca Kováča.
Upútal
ma tým, že navrhuje, aby v priebehu troch mesiacov
vláda
rýchle vypracovala niektoré koncepcie.
Ale pán posla-
nec,
veď vy ste buď ako minister alebo ako podpredseda vlády
mali
osobnú povinnosť riadiť vypracovanie týchto dokumentov.
Dávate
vláde tri mesiace a vy ste na to spotrebovali tri ro-
ky. Keby tieto
dokumenty boli urobené,
možno by vláda do
troch
mesiacov sa k nim vyjadrila alebo
urobila to, čo robí
v
obrannej politike -
potvrdila nemennosť a pokračovala
v
práci. Iba tak ma napadlo, čo keď
predsa pán poslanec Ko-
váč
považuje túto vládu za dvanásťkrát lepšiu, než tú, ktorá
bola
na minulých deväť mesiacov. Ej, keby to
tak bolo, bolo
by
nám, Slovákom dobre!
A ešte ku kritike vlády pánom poslancom
Weissom. Škoda,
že
odišiel. Doslova hovoril, že vláda neakceptovala ich pri-
pomienky k programovému vyhláseniu. Ale veď, prosím vás,
vláda
o tom nerozhoduje, o tom rozhodujeme my, je to naše
právo a povinnosť. Aspoň vidíme, akým
spôsobom pristúpil
k
veci, keď tak pekne demokraticky
hovoril o tom, aké máme
názory.
Ďakujem za pozornosť.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Hovorili ste štyri minúty aj necelých dvadsať
sekúnd.
Takže, veľa vám neostalo, pán poslanec - dve minúty.
Poslanec V. Tkáč:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán predseda vlády Slovenskej
republiky,
vážená vláda,
vážená Národná rada,
pripadla mi tá česť, že môžem vystúpiť po
dohode klubov
ako
posledný. Chcel by som v tejto
súvislosti zvýrazniť, že
bola
naplnená Ústava Slovenskej republiky a
zákon o rokova-
com poriadku Národnej rady Slovenskej republiky
o postupe
pri
predkladaní Programového vyhlásenia vlády Slovenskej re-
publiky
Národnej rade Slovenskej republiky.
Treba konštatovať, že pri príprave programového vyhlá-
senia
sa nepodieľala len vláda a jej jednotlivé
rezorty. Do
tvorby
tohoto vyhlásenia boli zapojené odborové orgány a or-
ganizácie, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení,
vedecké ústavy, poprední predstavitelia spoločenskej poli-
tickej,
kultúrnej a sociálnej praxe. Programové vyhlásenie
ako
dokument má svoj štýl, obsah a má svoj význam. Po schvá-
lení
v Národnej rade a vyslovení dôvery
vláde sa programové
vyhlásenie stáva základnou normou fungovania rozhodujúceho
orgánu
výkonnej moci akým je vláda Slovenskej republiky.
Treba vysloviť potešenie, že debatu v parlamente k to-
muto programovému vyhláseniu mohla sledovať aj verejnosť.
Pevne
verím, že si občania Slovenskej
republiky urobili ná-
zor
o parlamente a o jeho jednotlivých
členoch. Len by som
chcel
povedať na margo opozície: Spomeňte si na rozprávku od
Dobšinského
o sekere, ktorá visí na rebríku. Mladá gazdiná
príde
a plače, že sa má narodiť decko. To decko sa narodí,
a
čo, keď príde pod tú sekeru, tá sekera na dieťa spadne
a
zabije ho. Nepostupujeme v opozičnej politike podobným
strašením? Nevidíme dopredu len duchov? Nevidíme len
zlo?
Poďme
spolu konštruktívne pomôcť tejto vláde, ktorá vyšla zo
slobodných
demokratických parlamentných volieb.
Poďme spolu
pomôcť
občanom Slovenskej republiky.
Záverom mi dovoľte vysloviť presvedčenie, že vláda pod
vedením
Vladimíra Mečiara, aj tento parlament prispejú k to-
mu, aby z
tohoto Programového vyhlásenia
vlády Slovenskej
republiky
mal úžitok každý jeden občan Slovenskej republiky.
Poďme
spolu do toho. /Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ostalo vám ešte tridsať sekúnd.
Vážení
páni poslanci, panie
poslankyne, prichádza mi
ukončiť
rozpravu. Pýtam sa predsedu vlády pána Mečiara, či
sa
chce vyjadriť k rozprave.
Predseda vlády SR V.
Mečiar:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené dámy a páni poslanci a hostia,
dovoľte trošku spomínať. V roku 1990 som
predstavoval
v
Národnej rade program vlády po slobodných a demokratických
voľbách, ktorý potom
ako sme z vlády odišli, bol prijatý
a
akceptovaný aj novou vládou takmer bez
zmien. V roku 1992
som predstavoval program cesty k zvrchovanému Slovensku,
k
budovaniu štátu, ktorý sme
naplnili. Prišla zmena vlády,
nová
na nás nabrýzgala, ale pokračovala v tom, čo sme vytvo-
rili.
Predstavujem tretí program budovania modernej rozvinu-
tej spoločnosti s cieľom priamej integrácie
do európskych
štruktúr a praktické
prípravy krokov na túto integráciu,
a
znovu sa opakuje atmosféra, ktorá bola pri predchádzajú-
cich
dvoch schvaľovaniach dôvery vlády -
atmosféra zavádza-
nia neistoty, strachu, podozrievania, vytvárania strašiaka
bez
reálnych opodstatnení. Zrejme máme štát, máme novú budo-
vu, ale tie
isté tváre majú tie isté zvyky.
Mohlo by to
skončiť.
Ak voľby v roku 1994 skončili
výsledkom, ktorý bol
jasný
a zrejmý, dali príkaz dohodnúť sa. Tento príkaz dali
všetkým,
čo do volieb išli a majú zastúpenie v
Národnej ra-
de.
Bola iba jedna axióma - bez Hnutia za
demokratické Slo-
vensko
žiadna vláda byť nemôže.
Ponúkli sme dohodu každému, kto sa dohodnúť chcel. Po-
núkli
sme spoluprácu každému i za cenu, že by bola vláda bez
nás,
alebo že by bol predseda vlády z inej strany. Ale do
vlády
ste nechceli a nejaká vláda byť musí.
Takže to, v tom
rozsahu,
ako bola dohoda, ste neakceptovali. Pán Ftáčnik, aj
vám.
A slušný človek neskáče do reči druhým, a vy sa považu-
jete
za slušného človeka. Ste dokonca docentom. Pokiaľ ide
o
tieto kroky, ponuky boli, ale realizácia ponúk nie. Ale
niekto
vo vláde byť musí. Nechceli ste sami do
vlády, nebu-
dete
chcieť túto vládu. Čo chcete? Aká je
vlastne predstava
o
tom, čo sa má u nás diať?
Pokiaľ ide o vývoj politiky do
budúcnosti, priniesol do
parlamentu
nielen nové tváre, ale súčasne žiada nové pravid-
lá
správania sa politických subjektov voči sebe. Politická
kríza,
ktorá bola v marci 1994, priniesla štátu politické
škody,
morálne škody, aj ekonomické škody. Zbytočne mi tu
vystupuje
bývalý podpredseda vlády, akí boli úspešní. Áno,
úspešní,
odúčtovávali začatú prácu, ale že na konto toho,
že
vyčerpali štátne hmotné rezervy, že vyčerpali zdroje Fon-
du
národného majetku, vyčerpali zdroje
štátu, dali nereali-
zovateľné
prísľuby do budúcnosti a nezaložili budúce úspe-
chy,
o tom sa už nehovorí. Nechcem im to vytýkať, pretože to
nie
je vina len osôb, ktoré vo vláde
boli, ale aj tých, čo
ich
do vlády dostali. Ak sa majú tieto
chyby opakovať, bola
by
to pre nás všetkých veľká tragédia.
Spomeniem si ešte na jeden príklad z volebnej kampane,
keď
prišli za mnou dve mladé ženy a pýtali si prácu. Dostali
ju.
Pracovali nežistne a mimoriadne obetavo celé volebné ob-
dobie.
Potom som im poďakoval a pýtal som sa,
prečo to uro-
bili,
veď som ich nikdy nevidel a nepoznal.
Povedali mi to-
to:
pri vašom odvolávaní zomrel náš otec. Dostal infarkt pri
tom,
keď videl, čo s vami robia v parlamente. Ako dcéry otca
sme
považovali za povinnosť dokončiť jeho myšlienku a navrá-
tiť
sa tam, kde vás chcel vidieť on.
Keby to bol len tento
jeden
jediný pobabraný život, stálo vám tých
deväť mesiacov
za
to? Bude stáť akákoľvek nestabilita Slovenska za to? Pre-
to
skúsme uvažovať v trošku iných reálnych hraniciach.
Pokiaľ ide o náš vývoj do budúcnosti, je determinovaný
nielen
výsledkami volieb, ale aj medzinárodným vývojom. Ak
sa
v roku 1996 majú uskutočniť zásadné rozhodnutia o organi-
zácii
európskych štruktúr, ak náš štát vážne
myslí, že chce
byť účastníkom týchto zmien, aktívny subjekt
týchto zmien
a
začleniť sa, bude mať niekto o nás záujem, ak budeme naďa-
lej
navonok prejavovať prvky
neznášanlivosti a nestability?
Zanesie
si niekto do svojho systému nespoľahlivého partnera,
s
ktorým budú potom starosti? Máme rok na
to, aby sme pre-
svedčili Európu,
presvedčili seba, že
to myslíme vážne
a
prijímame normy správania politických subjektov obvyklé
v
týchto štátoch, že prijímame pravidlá,
ktoré sú v týchto
štátoch
samozrejmosťou. Nie je na to veľa času.
Je to jeden
rok.
Možno, že pre hodnotenie necelý, pre
rozhodnutia niečo
viac
ako rok.
Pokiaľ ide o túto zahranično-politickú
orientáciu, tre-
ba
urobiť veľké množstvo krokov do vnútra i
okolo nás. Na
prvom
mieste v tomto smere považujem za
podstatné zlepšenie
vzťahov
s Maďarskou republikou, pretože stav, ktorý je medzi
nami,
poškodzuje integračné záujmy obidvoch štátov. Za mimo-
riadne
dôležité považujem, aby sa prebudovala celá zmluvná
báza
vzťahov s Maďarskom, pretože Slovensko
je novým štátom
a
pretože tie staré boli ešte postavené na princípoch socia-
listického
plánovaného hospodárstva a Rady
vzájomnej hospo-
dárskej
pomoci a my potrebujeme pomery nové. Potrebujeme dať
množstvo pozitívnych
signálov medzi Maďarskou republikou
a
Slovenskom o tom, že naše napätie a
nezrovnalosti vo vzá-
jomných
vzťahoch sú minulosťou, že si ich vyriešime kultúrne
na úrovni štátov strednej Európy, v
záujme občanov oboch
štátov.
Práve preto hovorím o tejto objektívnej nutnosti zlep-
šenia
maďarsko-slovenských vzťahov, že ich
príčinou a kame-
ňom
úrazu by nemala byť maďarská menšina na
Slovensku. Jed-
nak preto, že
jej práva sú garantované, štandard práv na
Slovensku
je neobyčajne vysoký, a mala by byť
spojovníkom
a
nie rozdeľovníkom v týchto dvoch medzištátnych vzťahoch.
Ak idem do
Budapešti budúci týždeň a chcem o tom rokovať
s
predsedom vlády, parlamentu i pánom
prezidentom, a dozve-
dám
sa, že slovenské politické strany občanov
maďarskej ná-
rodnosti
idú do Budapešti o niečo skôr, čomu pomôžu? Aby sme
uzatvorili
veľkú zmluvu? Utvoríte takú cestu, aby dohody bo-
li
priechodné a možné v čo najkratšom období? Využijete svoj
politický
vplyv na to? Ak áno, je to česť pre občanov tohoto
štátu
i poslancov tohoto parlamentu,
česť i pre národnosť,
ku
ktorej sa hlásite. Ak budete postupovať opačne, poškodíte
všetkých
trom - obidvom štátom, i menšinám.
Pokiaľ ide o otázky práv menšín, na
Slovensku nebol,
nie
je národnostný útlak. Panuje jednota
práv a povinností,
je
úcta k občanom všetkých národností. To,
čo som tu videl
a
počul za to obdobie, čo som tu bol,
boli skôr náznaky ab-
surdných
obrazov. Prosím vás, čo je na tom zlé, ak v niekto-
rých
slovenských školách, v niektorých triedach na žiadosť
rodičov
sa bude vyučovať jazyk maďarský? Čo
je na tom zlé?
Nemajú
Slováci právo tam, kde chcú, učiť sa
jazyk maďarský?
Veď
sa učia anglický, francúzsky, nemecký a považujeme to za
súčasť
kultúrneho rozvoja. Nikto nehovorí a
nebude zatvárať
školy
s vyučovacím jazykom maďarským. Budú
existovať ďalej,
ale
prečo nerozšíriť takúto vyučovaciu
možnosť aj inde, keď
existujú dnes len
dve alternatívy - buď alebo, buď jazyk
slovenský alebo vyučovací jazyk maďarský. Prečo
by to na
slovenských
školách rodičia, ktorí to urobiť chcú,
nemohli?
To
nie je porušovanie práv menšín. To je ochrana práv Slová-
kov
vzdelávať sa a učiť aj iný jazyk, pokiaľ tak chcú.
Pokiaľ ide o otázky menšinových práv i v
ďalších európ-
skych merítkach, dostávame sa do
určitého problematického
stavu.
Neustále sa hovorí o požiadavkách
nových politických
práv,
ale v Európe neexistuje štát bez menšín. Tieto menšiny
v
Európe majú kodifikované svoje práva a Slovenská republika
tento
štandard dodržuje. Ak sú pochybnosti o tom, či áno, je
ochotná
otvoriť svoj právny systém tomu, aby všetky európske
normy, ktoré
garantujú vyššie práva, kedykoľvek v budúc-
nosti
sa automaticky stali súčasťou právneho poriadku Slo-
venskej
republiky. Ale nemôže si ani Slovenská republika do-
voliť robiť experimenty, ktoré prekračujú hranice
právnej
únosnosti
európskeho štandardu, pretože
automaticky sa vy-
tvárajú
precedensy pre iné štáty. To sú spojené
nádoby. Ne-
môžu
vznikať zdroje a riešenia v jednom štáte, ktorými sa
prenesením ich
prvkov do iných
štátov narušujú systémy
v
týchto štátoch. Sme ochotní a schopní garantovať vo vláde,
že
sa budeme zasadzovať za prijatie
európskych noriem. Pri-
jímame
kontrolu národnostných menšinových práv Radou Európy.
Zaväzujeme
sa, kedykoľvek bude prijatá vyššia
forma ochrana
menšín, prejsť na
túto vyššiu ochranu, ale my už dnes na
vyššej
ochrane sme. Kde chceme ísť potom?
Pokiaľ ide o strany, o ktorých som
hovoril, veď ľudia
potrebujú
- poľnohospodári siať, robotníci robiť, podnikate-
lia
podnikať, majú sociálne starosti.
O tých vás nepočujem
hovoriť, alebo málokedy. Skúsme trochu zmeniť tento tlak
čiste z pozície národno-politickej, národnostno-politickej
aj
do akceptovania všetkých ostatných foriem spolupráce. Ne-
môžete
sa sťažovať na nedostatok ochoty k spolupráci. S Hnu-
tím za demokratické Slovensko ako
najsilnejším politickým
subjektom
v parlamente nechcete rokovať dodnes. Čo vás voziť
na
vozíku? To sa nedá, preboha! Takže, tu musí byť ochota
subjektov
k spolupráci nielen deklarovaná, ale aj
vykonaná.
Kedykoľvek
vy prejavíte záujem, Hnutie za
demokratické Slo-
vensko
s vami rokovať bude. Takže nie vás niekto ignoruje,
vy ignorujete niekoho a nechcete ísť do reality. Stav je
opačný.
Pokiaľ ide o ostatné súvislosti stredoeurópskeho vývo-
ja,
samozrejme, že ešte bude mať svoje zložitosti, i poli-
tické.
Sú napätia medzi ústavnými činiteľmi -
pozri Poľsko,
istý
čas bolo napätie v Maďarsku, v Rusku
dokonca prezident
a
parlament po sebe strieľali. Ďakujeme,
neprosíme. Ale us-
tanovenie
sa politického systému sa bude riešiť tu, v parla-
mente
len zákonom. To inak nie je možné. A
účastníci tohoto
procesu
budete všetci. Nestabilita,
zneisťovanie odvádza od
výkonnej
produktívnej práce, má veľmi vážne
hodnotové dopa-
dy.
Systém nestability alebo napríklad
kazenia mena Sloven-
ska
nie je len otázka srdca, že ma to uráža, to je otázka
peňaženky.
Vytvára sa nedôvera voči štátu, klesá
dôveryhod-
nosť
v zahraničí, klesá kredibilita štátu, znižuje sa rozsah
úverov, znižuje sa
rozsah investícií, zvyšujú
sa úrokové
sadzby
pre pôžičky, ktoré ste si v zahraničí
žiadali. To je
druhá
strana tohoto procesu. Budeme si sami sebe sťažovať
a
vyháňať našim voličom peniaze z vrecka, alebo im budeme
pomáhať
tak, aby ich zdroje boli využité na efektívnu prácu?
Česká
republika je konkrétnou ukážkou, ako
priaznivé vytvá-
ranie mienky pre
štát prinieslo veľké
investície zvonku.
A
my to nevieme? Keď už sa nevieme poučiť
z úspechov iných,
poučme
sa aspoň z vlastných chýb a nerobme to.
Preto aj správanie sa vo vzťahu k
zahraničiu a vo vzťa-
hu
k strednej Európe vyžaduje rozumné
politické dohody, vy-
žaduje uvážlivé prístupy vo vnútri. Väčšinu
zlej povesti
v
zahraničí si robíme sami. Niekomu sa niečo znepáči, a idem
do
Rady Európy, zvolám tlačovku a poviem.
No a čo, komu tým
pomôžeš? Tu treba riešiť problémy, kde vznikajú, tu,
v par-
lamente,
tu, v tomto štáte, a nie v medzinárodných organizá-
ciách
medializovať svoje vnútorné pocity, neuspokojené osob-
né
ambície alebo veľa razy chute iného charakteru.
Pokiaľ ide o otázky ďalších súvislostí, ktoré tu boli,
dovoľte,
aby som konštatoval, že stranícke šarvátky, ktoré
tu
boli predvedené, sú zrejme doplnok
parlamentného života,
nevidím v tom
žiadnu tragédiu. Poznám
parlamenty, kde sa
poslanci bili, naposledy v Taliansku a o chvíľu im padla
vláda.
Poznáme takisto aj iné systémy
spolupráce, ktoré ste
žiadali
po vláde a ktoré nie je možné splniť. Ide
napríklad
o
veci, ktoré žiadate od vlády, aby
garantovala to, čo môže
zákon.
Vláda môže garantovať výkon zákona, ale nemôže garan-
tovať
prijatie zákona. To je, prosím, vec
parlamentu. Preto
tieto
návrhy, hoci boli mnohé rozumné a dobré, môžeme využiť
len
v legislatívnom procese pri príprave zákona, ale nemôže-
me
prijať ako program vlády, pretože sú programom činnosti
parlamentu. To bolo
napríklad to, čo hovoril
pán rektor
k
vysokým školám, to by malo byť v zákone o vysokých školách
-
takto zakotvená preambula. To boli
ďalšie návrhy, ktoré
hovorili
o tom, čo všetko treba urobiť. To, prosím, vláda
akceptovať
nemôže.
Pokiaľ ide o otázky, ktoré boli
ďalej dané, konštatu-
jem,
že alternatívny návrh k programovému vyhláseniu predlo-
žený
nebol. Boli čiastkové pripomienky k
niektorým čiastko-
vým
veciam, ale neboli podané alternatívy k
základným stra-
tegickým smerom. Slovensko smeruje do európskych
štruktúr
a
dúfam, že ak budem v pondelok ráno rokovať s generálnym
tajomníkom NATO,
predsedom Západoeurópskej únie,
potom
s
predstaviteľmi Európskej únie, že im
poviem, že parlament
Slovenskej
republiky sa postavil za toto smerovanie jedno-
značne,
nie s pochybnosťami, že tento strategický cieľ kvôli
nejakej formulácii vety kluby neupustia.
Postavili sme sa
jednoznačne
za rast oživovania ekonomiky. Sami
uznávate, že
tie
úlohy sú veľmi zložité, ťažké. My
ich tak chápeme, ale
keď
som vám v decembri roku 1993 pri schvaľovaní rozpočtu
hovoril
o výsledku roku 1994, smiali ste sa mi,
pokrikovali
ste
po mne. Dnes vám hovorím znovu niečo
iné a viem, že je
to
reálne. Výsledok roku 1998, keď budeme rozumní, bude lep-
ší
ako to, čo hovoríme. Rast nebude 5 %, v roku 1998 môže
byť
rast 8 %. Je to v našich silách. Takže 5 % je stredná
hranica.
Nešli sme hore až na vrchol
možností. To je v si-
lách
tohoto štátu. On má vnútorné zdroje, s ktorými zle hos-
podárime.
Keď ich využijeme, tak to môže byť všetko lepšie.
Pokiaľ ide o otázky hospodárskej
politiky, pýtate sa na
riziká
a na zdroje. Predovšetkým veľmi zle zhodnocujeme vnú-
torné
zdroje. Napríklad na investičnú výstavbu bez verejných
prác
treba 80 miliárd. Sú to zdroje,
ktoré sú v dispozícii
podnikov,
miest, ktoré sú v dispozícii bánk, ktoré sú v dis-
pozícii
štátu. Ich harmonizácia užitia zvyšuje
efektívnosť.
Nízka efektívnosť užitia je spôsobená obrovskými
stratami
pri
príprave projektov, nerealizáciou projektov, ktoré zaťa-
žujú
všetkých, nech je to ktokoľvek, či banka, či podnik, či
štát,
vždy to platí občan - občan svojimi
úsporami v peňaž-
nom
ústave, občan svojimi daňami štátu. Vždy sa to obráti
proti
nemu. Zaťaženie z rokov 1991 až 1995 v tejto finančnej
sústave,
ktoré dopadne na občana, je mimoriadne zlé. Keď zo-
berieme
napríklad odhad platobnej neschopnosti okolo 100 mi-
liárd,
keď zoberieme množstvo nezdravých
úverov v peňažných
ústavoch,
vážení, sú to tak vysoké percentá, že
sa to bojím
nahlas povedať, ktoré zaťažujú celú finančnú
sústavu. Keď
zoberiem,
že Slovensko vykazuje nízku zaťaženosť vo vzťahu
k
pôžičkám zo zahraničia, najnižšiu alebo jednu z najnižších
vôbec,
ale k pomere k tvorbe hrubého domáceho produktu na
hlavu
obyvateľa je to predsa len veľa. Hľadá
sa cesta ústu-
pu.
Tu je jediný ústup dopredu. Dozadu niet kde ustupovať.
Občas
sa to hovorí, ja to tak nazývam, je
naša jediná stra-
tégia
je útek dopredu. Inde sa utekať
nedá. A len oživova-
ním,
mobilizáciou týchto zdrojov dokážeme niečo urobiť.
Pokiaľ ide o zahraničné zdroje, samozrejme,
že s nimi
uvažujeme v rôznej
podobe. Počítame s tým, že sa
viacej
otvoria
dvere pre lacnejšie úvery zo zahraničia. Slovenská
republika
má rating, má voľný prístup ku
kapitálovému trhu.
Dnes
má dosť ponúk zo zahraničia. Opakujem, páni poslanci
a
panie poslankyne, má dosť finančných ponúk. Nemá efektívne
pripravené
projekty ich užitia. V tom je dnes podstata našej
chyby,
nie v zdrojoch. Táto vláda ich vie
zabezpečiť dosta-
tok
na to obdobie a tie úlohy, čo chceme plniť. Programy ne-
máme.
Takže vývoj sa bude vedieť pomaly
dostávať trošku ďa-
lej
a predpokladám, že i na to budeme vedieť zodpovedať.
Pokiaľ sa pýtate na riziká vývoja, áno existujú, sú to
riziká
spoznania zákonitostí prechodného
obdobia, sú to ri-
ziká
spôsobu aplikácie postupnosti krokov,
sú to riziká zo
stability spoločnosti. Toto politické v súčasnosti
nielen
ja,
ale i mnohí považujeme pre túto spoločnosť za najväčšie.
Aby
ju nepostihlo negatívne, môžme tomu brániť všetci.
Pokiaľ ide o otázky toho, o čom ste tu
hovorili, dovoľ-
te,
aby som odpovedal ešte na niektoré, ktoré tu boli načrt-
nuté.
Predovšetkým otázka vzťahu k cirkvám a prijatie zákona
o
odluke štátu a cirkví. Takýto zákon
táto vláda nemieni
predložiť.
Zdanlivo humánny krok je v skutočnosti nie dobrý.
Došlo
síce k tomu, že štát napráva niektoré čiastkové majet-
kové
chyby vo vzťahu k cirkvám v tom, že im vrátila majetok.
Vracia
sa len malá časť majetku v porovnaní s tým, ktorý ma-
la
vtedy, pretože sa nedá dokázať
vlastnícky vzťah a zdroje
by
nepostačili na autonómny život cirkví. Minimálne by nebo-
lo
na mzdy kňazov a ostatných rehoľníkov. Môže si štát dovo-
liť
toto dnes urobiť, keď hovoríme o tom, že chceme niečo
iné?
Takisto
sa nestotožňujem s
kritickými nápadmi alebo
s
pripomienkami k formovaniu vzťahov k
cirkvám na inom ako
zmluvnom
základe. Predovšetkým Vatikán musíme
chápať nielen
ako
sídlo kresťanstva, ale je to štát a
vzťahy so štátmi sa
robia na
základe medzištátnych zmlúv.
Zvažovali sme dve
stratégie.
Jedna stratégia išla na uzatvorenie nového kon-
kordátu,
o ktorom som rokoval v Ríme s pánom
štátnym tajom-
níkom,
to je na úrovni predsedu vlády. Druhá stratégia ide
k
tomu, že uzatvoríme čiastkové zmluvy k
otázkam sociálnym,
vzdelávacím,
slobody a ostatných, ktoré postupom času budeme
vykonávať.
Na
Slovensku očakávame v roku
1995 návštevu Svätého
otca, ktorá by
mala byť jedným z vrcholov diplomatických
i
spoločenských a náboženských aktivít
na Slovensku. Vláda
urobí
všetko pre to, aby táto návšteva bola dôstojná. Tým
chceme
zachovať rovnaké prístupy k iným cirkvám, i keď v po-
rovnaní
s rímskokatolíckou sú značne menšie. Cirkev sa u nás
teší
úcte, bez nej morálna obroda
spoločnosti nie je možná.
Preto prijať zákon o odluke štátu a cirkví, prosím, môžu
ktorýkoľvek páni
poslanci iniciovať, keď
to uznávajú za
správne,
je to ich vec, vláda nehodlá takýto krok urobiť,
preto
o týchto otázkach hovorí vo vzťahu k tomu, ako sa bude
zabezpečovať
ekonomická atmosféra cirkví.
Ďalej - vo vzťahu k otázkam školstva, zdravotníctva je
systém
vzťahov veľmi zložitý. Reforma začatá v roku 1993 bo-
la
prerušená. Nastúpila nová
ministerka s absolútnou ener-
giou
a oddanosťou zdravotníctvu. Boli jej od
prvého dňa há-
dzané
polená pod nohy. Nakoniec jej práca bola neukončená
vyslovením nedôvery vláde. Prichádza nový minister,
ktorý
hľadá
inú koncepciu. Bezpochyby čestne sa
snažil veci v re-
zorte
riešiť, ale trošku inak. Kontinuita sa
znovu prerušu-
je.
Toto vedie ku škode zdravotníctva,
poškodzuje celý sys-
tém.
Preto sa prihovárame za to, aby sa reforma dokončila.
O
spôsobe ako - je tu množstvo kvalifikovaných ľudí v parla-
mente,
ktorí dokážu na to reagovať a dokážu posúdiť tento
spôsob.
Podobne
v školstve. Môžeme hovoriť veľa pekných rečí
o
tom, aké to bude pekné, ale to všetko vyžaduje cieľavedomú
prácu
v legislatíve, vo využívaní
zdrojov, aj v efektívnom
využívaní
ľudí. Áno, hovorí sa aj o zvyšovaní platov, ale
treba
zvyšovať platy pedagógom, ktorí majú plný úväzok na
škole
alebo tým, čo majú na škole čiastočný a väčšinový úvä-
zok
v obchodnej činnosti mimo školy? Treba platiť vedcom,
ktorí
nám pomaly v akadémii vymierajú, a čo mladšie uteká,
aby produkovali, alebo dôjde k plošnému
rozptýleniu medzi
nekvalifikovaných? Treba si
túto stratégiu jasne postaviť
-
čo chceme. Globálny prístup plošného
riešenie nie je dob-
rý.
Musí ísť k diferencovaným riešeniam. To je jediné, čo sa
dá
urobiť.
Pokiaľ ide o ostatné otázky, zastavím
sa pri otázkach
bezpečnosti.
Diskutovali ste o nich dosť. Nehovorí
sa mi na
túto tému ľahko
najmä preto, že som zaznamenával od rána
priebeh
jednej mimoriadnej udalosti v
našom štáte. V Koši-
ciach
pri výkone služby dnes v dopoludňajších
hodinách boli
zastrelení
dvaja mladí príslušníci Policajného
zboru. Prav-
depodobní páchatelia
sú cudzí štátni
príslušníci, dvoch
z
nich zadržali, po ďalších sa pátra. Predbežne z dôvodov
neukončeného
pátrania nie je nutné zverejňovať ďalšie fakty.
Ale
chcem povedať jedno - i v
tejto súvislosti boj
s
kriminalitou nie je okrajový spoločenský problém. Je to
jeden zo
zásadných spoločenských problémov. Kriminalita,
ktorá
presahuje formami násilia, drog, prostitúcie, ale aj
kriminalita
iného druhu, kriminalita šedých a čiernych peňa-
zí
v bielych golieroch, ktorá sa podsúva
do spoločného sys-
tému
a nahlodáva ho. Je povinnosťou štátu v týchto dobách
sústrediť
všetku svoju silu a udrieť proti tomu v
dobe, keď
to
ešte zvládnuť môže. V opačnom prípade
sa vymkne kontrola
inak a
iní budú uskutočňovať faktický vplyv. Ak má byť
zachovaný občiansky charakter štátu, tak
práve potlačením
toho,
čo tento občiansky charakter štátu
deformuje, a to už
je dnes kriminalita v tom rozsahu,
charaktere a skladbe,
ktorá
je na našom území páchaná. Preto,
vážení páni poslan-
ci,
ak pôjdeme proti tým, čo kriminalitu páchajú, dúfame, že
v
tom budeme mať vašu podporu, porozumenie, a že v tomto sme
názorovo jednotní. Nechceme robiť kroky proti
bezpečnosti
občanov,
ani naháňať občianske slobody a
ukracovať ich, ale
nemôžeme
ani pod zámienkou občianskej slobody
tolerovať to,
čo
sa u nás deje. Musí dôjsť k rozumnému postaveniu právomo-
ci
a síl.
Mimochodom, tí obidvaja policajti, čo
zomreli, boli že-
natí. Jeden bol
narodený v roku 1968, druhý v roku 1969.
Každý
mal po dve deti. Dnes večer bude o
štyri siroty viac,
už
je o štyri siroty viac len preto, že chránili záujmy štá-
tu
a občanov. Štát musí na to reagovať. To sa inak nedá.
Pokiaľ ste sa pýtali na otázky štruktúry štátnych orgá-
nov
a kompetencií, budeme ich riešiť v
kompetenčnom zákone.
Či
má byť ministerstvo také alebo onaké,
to je vždy vec do-
hody
a otázka, na čo položiť dôraz. Dôraz kladieme na oživo-
vanie cestou rozvoja investícií, cestou
rozvoja verejných
prác,
cestou oživovania veľkých
projektov, ktoré Slovensko
musí
realizovať v krátkom čase. Preto aj
štruktúra štátu sa
dočasne
prispôsobuje týmto potrebám a mienime navrhnúť Ná-
rodnej rade
zriadenie ministerstva výstavby
a verejných
prác,
alebo stavebníctva a verejných prác. Proste, to je eš-
te
vec, ktorá aj u nás dozrieva. Ale nemyslím, že množstvo
a
štruktúra štátnych orgánov je ten smer, kde by sme mali
zväčšovať počet pracovníkov aparátu. Naopak, do roku
1995
chceme ukončiť revíziu nutnosti zamestnávania
pracovníkov
v
takom rozsahu a pripraviť zásadnú
koncepciu reformy štát-
nej
správy. Vám ju predložíme na
schválenie, vy o nej roz-
hodnete,
ale je naša povinnosť ako výkonnej zložky, na tejto
príprave
pracovať.
Pokiaľ ide o otázky budúceho vývoja, je dobré, že táto
rozprava
bola, že sme sa zjednotili. Myslím, že
ak vnútorne
máte
pocit, že nie je dobré, že ste nepovedali všetci, čo
ste
chceli, bude možno dobré, keď v
pondelok pôjdem do Bru-
selu
s tým, že mám mandát Národnej rady. Možno, že tento as-
pekt tiež zaváži
pre to, aby sme mohli presvedčiť. Preto
prosím,
aby ste nechápali obmedzovanie diskusie v tomto sme-
re
ako nástroj nátlaku, ale ako tiež jeden
z aspektov poli-
tiky,
kde tento momentálny názor teraz v súčasnosti preváži.
Prosím, aby sme rešpektovali, čo sú
politické strany,
čo
je parlament a čo je vláda. Hašterivosť politických strán
nepripisujte
vláde. Vláda o ňu nemá záujem. Ponúka spoluprá-
cu
a žiada spoluprácu. Rokujeme aj s
rozličnými politickými
subjektmi
o tejto spolupráci. Vývoj bude zložitý ako každý
nový
vývoj a nové prvky, ale môže byť úspešný. Zárukou tejto
úspešnosti
ste na prvom mieste vy, na druhom vláda Sloven-
skej
republiky, ale ten rozhodujúci, od ktorého všetci odvo-
dzujeme
svoju existenciu, sú občania tohoto štátu. Čakajú na
naše
pozitívne riešenia. Čakajú na to, že v krajine zavládne
kľud, stabilita. Vláda bude mať podporu na to, aby mohla
svoju
činnosť vykonávať.
V mene tých, ktorí nás volili, aj vás, a vieme, čo vám
hovorili
v auguste aj v septembri, prosím o schválenie Prog-
ramového
vyhlásenia vlády Slovenskej republiky ako uceleného
komplexného dokumentu, ku ktorému môžeme mať
výhradu, ale
nemáte komplexnú
alternatívu. Prosím o schválenie dôvery
vláde Slovenskej republiky, ktorá vzišla z vôle všetkých
subjektov - všetkých
subjektov nie v tom smere, že by ju
tvorili,
ale v tom, že v nej nechceli byť. Verím, že sa tej-
to
dôvery a uznania táto vláda od vás dočká.
Ďakujem za vašu pozornosť.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
predsedovi vlády. Pýtam
sa pána spoločného
spravodajcu,
či chce mať záverečné slovo.
Poslanec M. Maxon:
Dámy, páni, ďakujem, nie, ale prosil by
som 30-minútovú
prestávku
na spracovanie pripomienok, ktoré som
počas roko-
vania
obdržal.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Vyhlasujem 30-minútovú
prestávku. Pán spoločný
spravodajca
si potrebuje prichystať spracovanie pripomienok.
Chcem
pochváliť kanceláriu za veľmi rýchlu službu a rozdanie
našich
návrhov poslancom. Stretneme sa o 19.15 hodine.
/Po prestávke./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím,
zaujmite svoje
miesta, budeme pokračovať
v rokovaní 4.
schôdze Národnej
rady Slovenskej republiky.
Pristúpime
k
hlasovaniu o návrhu uznesenia k
Programovému vyhláseniu
vlády
Slovenskej republiky.
Prosím spoločného spravodajcu pána
poslanca Maxona, aby
uvádzal
hlasovanie.
Poslanec M. Maxon:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán predseda vlády,
dámy, páni,
dovoľte mi, aby sme po rozprave k
návrhu Programového
vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, ktorý ste
obdržali
ako
tlač číslo 74, pristúpili k hlasovaniu o tomto
dokumen-
te.
Vážené dámy a páni, tak, ako som
hovoril pri uvádzaní
spoločnej správy,
budeme hlasovať o jednotlivých blokoch
B
a C an
blok s tým, že časť D
sme po vzájomnej dohode
z
hlasovania vylúčili, samozrejme, s rešpektovaním pripomie-
nok,
že v časti B ods. 2 písm. a/ sa z hlasovania an blok
vylučuje.
Rovnako v časti B odsek 3 písm. d/ sa zo spoločné-
ho
hlasovania vylučuje. Rovnako v
časti E sa zo spoločného
hlasovania
vylučuje prvý odsek a v časti C - odporúčania vý-
borov
vláde Slovenskej republiky sa číslo 1 zo
spoločného
hlasovania
an blok vylučuje.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby
som vás teraz
požiadal
o pozornosť. Budeme hlasovať o časti B
číslo 1, 2,
2b, časti 3a,
3b, 3c a 3d spoločnej správy. Ako spoločný
spravodajca
odporúčam tieto návrhy prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán
spravodajca, predtým ste hovorili
o časti D na
strane
8. To je samostatne?
Poslanec M. Maxon:
Áno, to je samostatne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ešte by som prosil pracovníkov
kancelárie, aby
upozornili
poslancov klubu SDĽ, že už rokujeme. Myslím si,
že
zabudli, že je po prestávke.
Poslanec M. Maxon:
Pán predseda, ak dovolíte ešte
jednu poznámku. O časti
D
pri predkladaní spoločnej správy sme sa dohodli, že nebude
predmetom
hlasovania pléna, lebo sú to platné
uznesenia vý-
borov
voči jednotlivým ministerstvám.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Černák
ma upozornil, že mu práve
pripravujú
náhradnú kartu, lebo niekto mu ju zobral.
/Šum v sále./
Pán poslanec Roman Kováč, o tom budeme
hlasovať tak,
ako
predkladá pán spravodajca. Ak by niekto namietal proti
tomu
hlasovaniu, potom by sme dali o tom hlasovať.
Prosím technikov - po mojej pravej strane
poslanci tvr-
dia,
že nemajú funkčné hlasovacie zariadenie.
Je to v poriadku? Dobre, ďakujem.
Chyba je preto, že prestavovali číselník na kartu pána
poslanca
Černáka. Musím počkať, kým mi technika dá pokyn, že
môžeme
pristúpiť k hlasovaniu.
Môžeme? Prosím, pán spravodajca.
Poslanec M. Maxon:
Dámy, páni, je potrebné, aby som návrh
zopakoval?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Faktické poznámky sú len pri rozprave. Prosím, pán po-
slanec
Černák chce zahlásiť, že hlasuje náhradnou kartou.
Poslanec Ľ. Černák:
Pán
predseda, oznamujem, že
budem používať náhradnú
kartu
číslo 7.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne. Konečne pristúpime k
hlasovaniu.
Poslanec M. Maxon:
Prosím, pán predseda, môžete dať
hlasovať. Nebola po-
žiadavka
na zopakovanie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Lazarová chce tiež zahlásiť, že má ná-
hradnú
kartu číslo 5.
Pán spoločný spravodajca, konečne
uvádzajte hlasovanie.
Poslanec M. Maxon:
Dámy, páni, zopakujem odporúčanie
spoločného spravodaj-
cu.
Budeme hlasovať za časť B ods. 1,
2b, 3a, 3b, 3c a 3d.
Ako
spoločný spravodajca odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spravodajca
odporúča
prijať. Hlasujeme o spoločnej správe.
Prezentovalo sa 136 poslancov.
Za návrh hlasovalo 135 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Takže sme schválili tieto body spoločnej
správy.
Poslanec M. Maxon:
Vážené dámy,
vážení páni,
ako spoločný spravodajca vám prečítam
návrhy, ktoré ne-
odporúčam
prijať a boli zahrnuté v hlasovaní an blok. V čas-
ti
B pod číslom 3e, okrem toho čo sme vyňali z hlasovania,
t.
j. ponechať kompetencie v oblasti územného plánu a sta-
vebného
poriadku na ministerstve životného prostredia, takže
časť
e/ prvý, druhý, tretí, štvrtý, piaty, šiesty, siedmy,
ôsmy a deviaty
odsek ako spoločný spravodajca
neodporúčam
odsúhlasiť.
Body pod číslom 4a, 4b, 4c, 4d a 4f
rovnako ne-
odporúčam
prijať. To je všetko.
Prosím, pád predseda, môžete dať
hlasovať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže vlastne všetky tieto body zo
spoločnej správy od-
porúčate
neprijať.
Poslanec M. Maxon:
Áno.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Pán spravodajca
odporúča
neprijať.
Prezentovalo sa 137 poslancov.
Za návrh hlasovalo 45 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 87 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže sme neprijali tieto body spoločnej
správy.
Poslanec M. Maxon:
Vážené dámy, páni, teraz budeme hlasovať
o bodoch, kto-
ré boli
na vaše požiadanie
vyňaté z hlasovania an blok
z
časti B ods. 2 písm. a/ -
pripraviť a predložiť Národnej
rade Slovenskej
republiky návrh legislatívnych predlôh
trestno-právnych
predpisov. Ako spoločný spravodajca neodpo-
rúčam prijať s
tým, že v návrhu poslancov k programovému
vyhláseniu,
ktorý odznel v rozprave, je presnejšia dikcia.
Neodporúčam
schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, budeme hlasovať. Prezentujme sa a hneď hlasuj-
me.
Pán spoločný spravodajca neodporúča prijať.
Prezentovalo sa 136 poslancov.
Za návrh hlasovalo 18 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 88 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.
Takže sme neprijali tieto body.
Poslanec M. Maxon:
Vážené dámy, vážení páni, teraz budeme
hlasovať o časti
B
ods. 3 písm. e/ odsek 1 - ponechať kompetencie v oblasti
územného
plánu a stavebného poriadku na Ministerstve
život-
ného
prostredia Slovenskej republiky.
Ako spoločný spravo-
dajca
neodporúčam tento návrh prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 135 poslancov.
Za návrh hlasovalo 54 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Takže sme neprijali tento bod.
Poslanec M. Maxon:
Vážené
dámy, vážení páni,
budeme hlasovať o časti
B
ods. 4 písm. e/. Ako spoločný spravodajca neodporúčam ten-
to
návrh prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Budeme sa prezentovať a hneď aj hlasujme. Pán spoločný
spravodajca
neodporúča prijať tento návrh.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 50 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Takže sme neprijali tento návrh.
Poslanec M. Maxon:
Vážené dámy, vážení páni, teraz budeme
hlasovať o časti
C
- odporúčania výborov vláde Slovenskej republiky - pod
písmenom
1. Ako spoločný spravodajca neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Spoločný spra-
vodajca
odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 40 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Tento návrh neprešiel.
Pán
poslanec, faktické poznámky
sú jedine k priebehu
hlasovania,
k ničomu inému, len v tom prípade, ak by vaša
poznámka
smerovala k tomu, že sa porušil zákon.
Pán poslanec Ftáčnik chce povedať, že sme
pokazili hla-
sovanie.
Zapnite mikrofón pánu poslancovi Ftáčnikovi.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predseda, nechcem nič rušiť
ani pokaziť, len
chcem
povedať, že sme týmto hlasovaním nezrušili uznesenie
výboru,
ale hlasovali sme o návrhu pána Haťapku, aby Národná
rada
odporučila vláde tú skutočnosť,
ktorá je tu napísaná.
To
pán spravodajca nepovedal a to som chcel len spresniť,
aby
nevznikol dojem, že uznesenie výboru môže zrušiť Národná
rada.
To je všetko. Ďakujem vám veľmi pekne za
slovo.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Budeme pokračovať v hlasovaní.
Poslanec M. Maxon:
Vážené dámy, vážení páni, tým sme
skončili hlasovanie
o
spoločnej správe k Programovému
vyhláseniu vlády Sloven-
skej
republiky.
Dovoľte, aby som vás požiadal, aby ste si
zobrali návr-
hy
poslancov k Programovému vyhláseniu
vlády Slovenskej re-
publiky.
Pre vašu informáciu v rozprave
vystúpilo presne 50
poslancov.
Ak dovolíte, nebudeme o týchto návrhoch
hlasovať
an
blok, ale jednotlivo postupne o každom.
Tie návrhy, kto-
rých
dikcia je jasná a nedochádza tam k žiadnej zmene, nebu-
dem
čítať, ale ak v priebehu rokovania došlo k nejakej zmene
a
spresnila sa dikcia, tie si dovolím prečítať.
Takže vážené dámy, vážení páni, v
rámci rozpravy bola
požiadavka
doplniť do uznesenia časť C - Národná
rada žiada
vládu
Slovenskej republiky a prvú pripomienku budem citovať,
pretože
s predkladateľom v tomto smere došlo k
dohode o is-
tej zmene dikcie. V časti C bod 1 znie:
"schváliť vecný
a
časový harmonogram prípravy
legislatívnych predlôh v jed-
notlivých
rokoch do 30. 6. v danom roku nadväzne na znenie
programového
vyhlásenia vlády". Ako spoločný spravodajca od-
porúčam
takto predložený návrh prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dobre, počuli sme návrh aj so zmenou.
Prosím, prezen-
tujme
sa a hneď hlasujme. Pán spoločný
spravodajca navrhuje
prijať.
Prezentovalo sa 132 poslancov.
Za návrh hlasovalo 126 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Takže sme prijali tento doplňovací návrh.
Poslanec M. Maxon:
Vážené dámy, vážení páni, v časti C bod
číslo 2 rovnako
odporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Ten návrh máte
pred
sebou, netreba ho opakovať.
Prezentovalo sa 135 poslancov.
Za návrh hlasovalo 129 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže sme prijali aj bod 2 pod písmenom
C.
Poslanec M. Maxon:
Vážené dámy, vážení páni, bod 3 pod písmenom C rovnako
odporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím,
prezentujme a hneď
hlasujme. Pán spravodajca
odporúča
prijať, Je to návrh pána poslanca Magvašiho.
Prezentovalo sa 136 poslancov.
Za návrh hlasovalo 130 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Takže sme prijali tento doplňovací návrh.
Poslanec M. Maxon:
Dámy, páni, v časti C bod 4 ako spoločný spravodajca
neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím,
prezentujme sa hneď a hlasujme. Pán spoločný
spravodajca
neodporúča prijať.
Prezentovalo sa 137 poslancov.
Za návrh hlasovalo 53 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže tento doplňovací návrh neprešiel.
Poslanec M. Maxon:
Dámy, páni, v časti C návrh pod bodom 5 odporúčam pri-
jať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Pán spravodajca
odporúča
prijať tento doplňovací návrh.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 100 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže sme schválili tento doplňovací
návrh.
Poslanec M. Maxon:
Dámy, páni, v časti C návrh pod číslom 6
odporúčam pri-
jať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Pán spravodajca
odporúča
prijať.
Prezentovalo sa 136 poslancov.
Za návrh hlasovalo 95 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Aj bod 6 sme prijali.
Poslanec M. Maxon:
Dámy, páni, návrh v časti C pod bodom 7
neodporúčam ako
spoločný
spravodajca prijať. Chcel by som vás
upozorniť, že
po dohode s
predkladateľom - a už sme to
aj odsúhlasili
v
rámci spoločnej správy -
je presnejšia dikcia v časti
B
v bode 3c.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Prosím, prezentujme sa. /Šum v
sále./
Prosím, nehlasujeme. Pán poslanec Magvaši stiahol svoj
návrh.
Poslanec M. Maxon:
Áno, ďakujem pekne. Dámy, páni, v časti C návrh pod bo-
dom
8 neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Spravodajca ne-
odporúča
prijať bod 8 návrhu poslancov.
Prezentovalo sa 136 poslancov.
Za návrh hlasovalo 53 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Čiže bod 8 sme neprijali do uznesenia.
Poslanec M. Maxon:
Dámy, páni, bod 9 v časti C ako spoločný spravodajca
neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím,
prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spoločný
spravodajca
neodporúča bod 9 prijať.
Prezentovalo sa 136 poslancov.
Za návrh hlasovalo 46 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Takže sme neprijali ani tento doplňovací
návrh.
Poslanec M. Maxon:
Dámy, páni, bod 10 v časti C ako
spoločný spravodajca
odporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím
prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spoločný
spravodajca
odporúča prijať.
Prezentovalo sa 135 poslancov.
Za návrh hlasovalo 127 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Takže
sme schválili návrh na doplnenie uznesenia pod
bodom
číslom 10.
Poslanec M. Maxon:
Bod 11
v časti C ako spoločný
spravodajca neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spravodajca
neodporúča
prijať bod 11 návrhu poslancov.
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Za návrh hlasovalo 41 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže bod číslo 11 sme neprijali.
Poslanec M. Maxon:
Dámy a páni, bod 12 v časti C neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Spravodajca od-
porúča
neprijať.
Prezentovalo sa 136 poslancov.
Za návrh hlasovalo 33 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Takže tento doplnok neprešiel.
Poslanec M. Maxon:
Bod 13 v časti C odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Spravodajca od-
porúča
prijať tento návrh.
Prezentovalo sa 136 poslancov.
Za návrh hlasovalo 118 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Takže tento návrh sme prijali.
Poslanec M. Maxon:
Dámy a páni, bod 14 v časti C neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Pán spravodajca
neodporúča
prijať návrh do uznesenia pod bodom
číslo 14 po-
slaneckých
návrhov.
Prezentovalo sa 137 poslancov.
Za návrh hlasovalo 46 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Takže sme neprijali tento bod.
Poslanec M. Maxon:
Dámy, páni, bod 15 v časti C neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Spravodajca
ne-
odporúča
prijať. Ide o bod 15 návrhu poslancov do uznesenia.
Prezentovalo sa 138 poslancov.
Za návrh hlasovalo 29 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.
Takže sme neprijali tento doplnok
uznesenia.
Poslanec M. Maxon:
Dámy a páni, bod 16 v časti C ako spoločný spravodajca
neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Spravodajca od-
porúča
neprijať.
Prezentovalo sa 135 poslancov.
Za návrh hlasovalo 19 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 83 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Návrh sme neprijali.
Poslanec M. Maxon:
Dámy a páni, bod 17 v časti C neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Spravodajca ne-
odporúča
prijať.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 22 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento návrh do uznesenia neprešiel.
Poslanec M. Maxon:
Dámy a páni, bod 18 v časti C neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Spravodajca od-
porúča
neprijať.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 18 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 94 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento návrh do uznesenia neprešiel.
Poslanec M. Maxon:
Bod 19
v časti C ako spoločný
spravodajca neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Spravodajca od-
porúča
neprijať.
Prezentovalo sa 137 poslancov.
Za návrh hlasovalo 19 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 89 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Tento návrh do uznesenia neprešiel.
Poslanec M. Maxon:
Bod 20 v časti C neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím,
prezentujme sa hneď
hlasujme o bode 20. Pán
spravodajca
ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 137 poslancov.
Za návrh hlasovalo 37 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 85 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.
Ani tento bod neprešiel.
Poslanec M. Maxon:
Vážené dámy, vážení páni, bod 21 v časti
C ako spoločný
spravodajca neodporúčam prijať s poznámkou, že
požiadavky
boli
realizované.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže budeme sa prezentovať a hneď aj
hlasovať s tým,
že
spravodajca odporúča neprijať ako už splnenú požiadavku.
Prezentovalo sa 135 poslancov.
Za návrh hlasovalo 34 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 84 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Ani tento návrh na doplnenie uznesenia
neprešiel.
Poslanec M. Maxon:
Vážené dámy, vážení páni, bod 22 v časti
C ako spoločný
spravodajca
odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Spravodajca od-
porúča
prijať tento návrh do uznesenia.
Prezentovalo sa 135 poslancov.
Za návrh hlasovalo 122 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Takže sme schválili tento návrh do
uznesenia.
Poslanec M. Maxon:
Dámy a páni, bod 23 v časti C odporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Pán spravodajca
odporúča
prijať bod 23 návrhov poslancov do uznesenia.
Pán poslanec Mikloško navrhuje o ostatných hlasovať an
blok.
/Šum v sále./ Len nepovedal, či áno alebo nie.
Prezentovalo sa 137 poslancov.
Za návrh hlasovalo 131 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Konštatujem, že sme návrh prijali.
Poslanec M. Maxon:
Dámy, páni, bod 24 v časti C odporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Pán spravodajca
odporúča
prijať.
Pán poslanec Pittner bude najúspešnejším navrhovateľom
návrhov
do uznesenia.
Prezentovalo sa 135 poslancov.
Za návrh hlasovalo 124 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Prešiel aj tento návrh.
Poslanec M. Maxon:
Vážené dámy, vážení páni, o bode číslo 25 neodporúčam,
aby
sme hlasovali, pretože sme ho už odsúhlasili v spoločnej
správe v časti
B bod 3b/ s presnejšou dikciou. Bohužiaľ,
predkladateľka
tu nie je, ale myslím si, že je to
možné ak-
ceptovať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Myslím si, že budeme musieť hlasovať, keďže predklada-
teľka
tu nie je.
Prosím, dajte hlasovať s vaším
odporúčaním.
Poslanec M. Maxon:
Takže, dámy a páni, pod bodom 25 v časti C návrh neod-
porúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Spravodajca odporúča
neprijať,
pretože tento návrh je inde
precíznejšie formulo-
vaný.
Prezentovalo sa 138 poslancov.
Za návrh hlasovalo 18 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 83 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprešiel tento návrh.
Poslanec M. Maxon:
Dámy a páni, bod 26 v časti C neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Spravodajca od-
porúča
neprijať. Inak už sme raz o tom hlasovali a neprijali
sme
to.
Prezentovalo sa 138 poslancov.
Za návrh hlasovalo 54 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec M. Maxon:
Dámy a páni, bod 27 v časti C odporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Pán spravodajca
odporúča
prijať.
Prezentovalo sa 138 poslancov.
Za návrh hlasovalo 127 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Prešiel tento návrh do uznesenia.
Poslanec M. Maxon:
Dámy, páni, bod 28 v časti C neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Spravodajca od-
porúča
neprijať.
Prezentovalo sa 139 poslancov.
Za návrh hlasovalo 54 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Neprešiel tento návrh do uznesenia.
Poslanec M. Maxon:
Dámy, páni, bod 29 v časti C neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Pán spravodajca
odporúča neprijať bod 29 v časti C návrhov poslancov do
uznesenia.
Prezentovalo sa 137 poslancov.
Za návrh hlasovalo 43 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Neprešiel tento návrh.
Poslanec M. Maxon:
Vážené dámy, vážení páni, bod 30 v časti C neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Pán spravodajca
odporúča
neprijať bod 30 v časti C návrhu poslancov.
Prezentovalo sa 137 poslancov.
Za návrh hlasovalo 44 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Neprešiel tento návrh.
Poslanec M. Maxon:
Bod 31 v časti C neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prezentujme sa a hneď hlasujme. Spravodajca odporúča
neprijať.
Prezentovalo sa 138 poslancov.
Za návrh hlasovalo 56 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Neprešiel tento návrh.
Poslanec M. Maxon:
Bod 32 v časti C neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď aj hlasujme. Pán spravo-
dajca
odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 137 poslancov.
Za návrh hlasovalo 55 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec M. Maxon:
Dámy a páni, bod 33 v časti C neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím,
prezentujme sa a hneď aj hlasujme. Spoločný
spravodajca
odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 138 poslancov.
Za návrh hlasovalo 55 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprešiel tento návrh.
Poslanec M. Maxon:
Dámy a
páni, bod číslo 34 v časti C odporúčam prijať
s
poznámkou, že definuje to zákon.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prezentujme sa a hlasujme. Spravodajca
odporúča prijať.
Hlasujeme
o bode 34 spoločných návrhov pod písmenom C.
Prezentovalo sa 138 poslancov.
Za návrh hlasovalo 130 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Prijali sme tento návrh do uznesenia.
Poslanec M. Maxon:
Vážené dámy a páni, bod 35 v časti C
neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prezentujme sa a hneď hlasujme. Spravodajca neodporúča
prijať.
Hlasujeme o bode 35.
Prezentovalo sa 136 poslancov.
Za návrh hlasovalo 46 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Neprešiel tento návrh.
Poslanec M. Maxon:
Dámy, páni, bod 36 v časti C neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím,
prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spoločný
spravodajca
neodporúča prijať.
Prezentovalo sa 137 poslancov.
Za návrh hlasovalo 55 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Všetci sme hlasovali, napriek tomu neprešiel tento ná-
vrh.
Poslanec M. Maxon:
Dámy a páni, bod 37 v časti C neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím,
prezentujme sa a
hneď hlasujme. Spravodajca
neodporúča
prijať tento návrh.
Prezentovalo sa 136 poslancov.
Za návrh hlasovalo 52 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Neprešiel tento návrh.
Poslanec M. Maxon:
Dámy a páni, bod 38 v časti C neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď aj
hlasujme. Pán spoločný
spravodajca
odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 135 poslancov.
Za návrh hlasovalo 55 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprešiel tento návrh.
Poslanec M. Maxon:
Vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte
mi, aby som využil vašu dobrú
vôľu, pretože
body
pod číslom 39, 40, 41, 42, 43, 44 a 45 navrhujem ako
spoločný
spravodajca prijať a chcel by som teda
navrhnúť,
aby
sme o nich hlasovali an blok.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Myslím, že kvitujeme váš nápad a
hneď sa prezentujme
a
hlasujme. Spravodajca navrhuje prijať
tieto body an blok
a
navrhuje ich prijať.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 119 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Takže sme tieto body poslaneckého návrhu
prijali.
Poslanec M. Maxon:
Dámy a páni, z rozpravy návrh na
doplnenie do uznesenia
v
časti "Národná rada odporúča vláde" pod číslom 1 neodporú-
čam
prijať.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spravodajca ne-
odporúča
prijať doplnok do uznesenia odporúčaný pod písmenom
D
bod 1.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 43 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Neprešiel tento návrh.
Poslanec M. Maxon:
Dámy a páni, bod 2 v časti D ako
spoločný spravodajca
neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prezentujme sa a hneď hlasujme. Spravodajca odporúča
neprijať.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 22 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.
Návrh neprešiel.
Poslanec M. Maxon:
Dámy a páni, bod 3 v časti D ako
spoločný spravodajca
neodporúčam
prijať s poznámkou, že rozhodujúca časť bola na-
plnená
v správe spoločného spravodajcu pod časťou B bod 3d.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán
poslanec neodpo-
rúča
prijať tento návrh.
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Za návrh hlasovalo 37 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Nehlasovalo 5 poslancov.
Takže tento návrh neprešiel.
Poslanec M. Maxon:
Vážené dámy, páni, bod 4 v časti D ako
spoločný spravo-
dajca
neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Spoločný spravodajca
neodporúča
prijať.
Prezentovalo sa 131 poslancov.
Za návrh hlasovalo 24 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 92 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento posledný návrh
poslancov na zarade-
nie
do uznesenia.
Poslanec M. Maxon:
Vážený pán predseda, dovoľte mi, aby som vás teraz po-
žiadal,
aby sme hlasovali o návrh na uznesenie, ktoré ste
obdržali ako prílohu
k spoločnej správe 74a, samozrejme,
s
tými návrhmi poslancov k programovému vyhláseniu, ktoré
sme
teraz odsúhlasili.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dávam hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada
Slovenskej republiky schvaľuje Programové vyhlásenie vlády
Slovenskej
republiky v znení schválených pozmeňovacích a do-
plňovacích
návrhov a vyslovuje dôveru vláde Slovenskej re-
publiky.
Poslanec M. Maxon:
Vážené dámy, páni, ako spoločný
spravodajca odporúčam
toto
uznesenie prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hneď aj
hlasujme. Pán spoločný
spravodajca
odporúča prijať.
Prezentovalo sa 139 poslancov.
Za návrh hlasovalo 83 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Ďakujem. /Potlesk./
Môžem konštatovať, že 139 prezentovaných
poslancov roz-
delilo
hlasy za 83, proti 44, zdržalo sa 11 a 1 nehlasoval.
Gratulujem a prajem veľa
úspechov našej vláde v jej
štvorročnej
práci.
Vážení páni poslanci, panie poslankyne,
ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi, ďakujem aj vám
všetkým.
Budeme pokračovať v stredu o 10.00 hodine.
Odlet poslancov Národnej rady z Bratislavy je zabezpe-
čený
po schôdzi. Ak chcete ísť teraz, mikrobus od budovy Ná-
rodnej
rady bude pristavený 15 minút po skončení schôdze.
Pán poslanec Mikloško nás chce ešte
osloviť s faktickou
poznámkou,
ale schôdza už je prerušená.
Poslanec F. Mikloško:
Pán
predseda, v mene poslancov KDH blahoželám vláde
k
tomu, že získala dôveru a želáme jej veľa úspechov. /Po-
tlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem veľmi pekne. Dúfam, že nám
nikto nebude vytý-
kať,
že sme rokovali až do 20.20 hodiny.
Tretí deň rokovania
4. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
25. januára 1995
____________________________________________________________
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
pokračujeme v rokovaní prerušenej 4.
schôdze Národnej
rady
Slovenskej republiky. Prosím, aby sme sa prezentovali.
Konštatujem, že nás je 120, Národná rada je uznášania-
schopná.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
v rokovaní 4. schôdze budeme pokračovať
bodom číslo 6.
Je
to
Prerokovanie odpovede prezidenta
Slovenskej republiky
na list
výkonného riaditeľa Výboru
na ochranu novinárov
Williama
Ormeho.
Tento bod bol na program 4. schôdze
zaradený na základe
písomnej
požiadavky poslancov z
poslaneckých klubov Hnutia
za demokratické Slovensko, Združenia robotníkov Slovenska
a
Slovenskej národnej strany.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
pán prezident
k
uvedenému bodu programu 19.
januára 1995 mi zaslal list
tohto
znenia:
"Vážený pán predseda,
listom z 10. 1. 1995 ste ma pozvali na
4. schôdzu Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky a osobitne na
prerokovanie
jej
bodu 6, navrhnutého poslaneckými klubmi HZDS, ZRS a SNS,
predmetom
ktorého má byť moja odpoveď na list výkonného ria-
diteľa
Výboru na ochranu novinárov W. A.
Ormeho. O časových
a
vecných súvislostiach, ako aj o zmysle mojej odpovede na
list
americkej inštitúcie som dňa 16. 1. 1995 podrobne hovo-
ril s Vami,
ako aj s predstaviteľmi
poslaneckých klubov
HZDS,
ZRS a SNS. Vyjadril som aj názor, že je
nevhodné, aby
sa
po vysvetlení predmetnej veci Vám a predstaviteľom posla-
neckých
klubov rokovalo o nej v pléne Národnej
rady Sloven-
skej
republiky.
Súčasne som vyslovil požiadavku, aby
poslanecké kluby
HZDS,
ZRS a SNS stiahli svoju žiadosť o prerokovanie mojej
odpovede na list
pána Ormeho na 4. schôdzi Národnej rady
Slovenskej
republiky. Prerokovanie tejto záležitosti v pléne
Národnej
rady Slovenskej republiky by totiž nijakým spôsobom
neprispelo k posilneniu ústavnosti a zvýšeniu
dôstojnosti
slovenskej
štátnosti.
Predpokladám, že predstavitelia uvedených poslaneckých
klubov
budú o celej záležitosti rovnako
podrobne informovať
svojich
parlamentných kolegov.
Po dôkladnom zvážení Vášho pozvania a
vzhľadom na to,
že
žiadosť poslaneckých klubov nemá
oporu v Ústave Sloven-
skej
republiky ani v iných zákonoch, som
dospel k rozhodnu-
tiu,
že sa prerokovanie šiesteho bodu programu schôdze Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky nezúčastním."
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
napriek tomu,
že pán
prezident oznámil, že
sa nezúčastní zasadnutia
schôdze
Národnej rady ohľadne bodu číslo 6,
budeme musieť
tento bod
programu prerokovať, pretože
takto ste si ho
schválili
pri schvaľovaní programu.
Podľa Ústavy Slovenskej republiky
prezident má právo sa
kedykoľvek
zúčastniť zasadnutia Národnej rady Slovenskej re-
publiky, ale nemá
povinnosť, čiže prezident tým
neporušil
ústavu,
keď na našu schôdzu neprišiel.
Chcem povedať, že ako podklad k tomuto
bodu programu
vám
bola rozdaná fotokópia originálu listu
výkonného riadi-
teľa
Výboru na ochranu novinárov Williama
Ormeho, fotokópia
odpovede
prezidenta Slovenskej republiky W. A. Ormemu a slo-
venské
preklady obidvoch listov.
V tejto
situácii prosím zástupcu
poslaneckých klubov,
pretože
nemám napísané, kto predloží návrh do
diskusie, aby
uvedený
bod programu uviedol.
Poslanec T. Cabaj:
Vážení pán predseda,
členovia vlády,
kolegyne, kolegovia,
poslanecké kluby Hnutia za
demokratické Slovensko,
Združenia
robotníkov Slovenska a Slovenskej
národnej strany
požiadali
predsedu parlamentu pána Ivana Gašparoviča, aby na
4. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky
pozval pána
prezidenta,
aby nám vysvetlil niektoré svoje
postoje, ktoré
uviedol
v liste pánu Ormemu.
Nebudem tu čítať ani pôvodný list pána Ormeho, nebudem
ani
čítať odpoveď pána prezidenta, tieto
materiály máme pí-
somne
u seba. Dovoľte, aby som celú záležitosť uviedol v tom
zmysle,
že pán prezident si pozval zástupcov týchto troch
poslaneckých
klubov na spoločné stretnutie. Na tomto
stret-
nutí
sme si vydiskutovali niektoré jeho postoje, naše posto-
je.
A opakujem tu znova to, čo som uviedol už aj pánu prezi-
dentovi,
že parlament je tá posvätná pôda, kde
sa majú rie-
šiť
problémy, ktoré vzniknú medzi
jednotlivými inštitúciami
Slovenskej
republiky.
Môžem povedať, že z tohto rozhovoru nevyplynulo, že by
pán
prezident nemal záujem zúčastniť sa tejto 4.
schôdze.
Nakoniec,
kuriérom tak ako ja, i ostatní dvaja predsedovia
poslaneckých
klubov sme dostali list, v ktorom
obdobne, ako
to
napísal pánu predsedovi Gašparovičovi, píše aj nám, že sa
nezúčastní
prerokovania tohto bodu v parlamente. Je to na
škodu, lebo problémy, ktoré vzniknú, je
najlepšie riešiť
v
parlamente a nie cez médiá.
Členovia
našich poslaneckých klubov
sú presvedčení
o
tom, že majú morálne právo požiadať
prezidenta Slovenskej
republiky,
aby im vysvetlil obsah listu, ktorý adresoval ako
odpoveď
pánu Ormemu. Presvedčenie poslancov Národnej rady sa
opiera
o skutočnosť, že prezidenta Slovenskej republiky volí
Národná
rada, a preto má právo takéto vysvetlenie žiadať.
Naši
poslanci vyslovujú poľutovanie nad
tým, že pán prezi-
dent
neprijal pozvanie a nevyhovel žiadosti, aby vysvetlil
obsah
listu, a to i napriek skutočnosti,
ktorú som už uvie-
dol,
že zástupcovia poslaneckých klubov
prijali jeho pozva-
nie
na stretnutie s ním.
Podľa úprimného presvedčenia poslancov obsah listu ob-
jektívne
poškodzuje dobré meno Slovenskej republiky a je ne-
adekvátny
postaveniu a funkcii prezidenta
Slovenskej repub-
liky.
Podľa názoru poslancov je úplne
nepravdivé a zavádza-
júce
tvrdenie, podľa ktorého je na Slovensku
ohrozená demo-
kracia
v masovokomunikačných prostriedkoch
po voľbách roku
1994.
Takéto tvrdenie sa v ničom nezakladá na pravde a je
úmyselnou
účelovou dezinformáciou, ktorá má spochybniť de-
mokratický
vývoj na Slovensku. Zastávame názor, že nie je
adekvátne
pre funkciu a osobu prezidenta Slovenskej republi-
ky, aby odpovedal na listy rôznym nevládnym
organizáciám,
aby navyše
v takejto odpovedi
spochybňoval demokratické
princípy
štátu, ktorý reprezentuje.
Podľa názoru poslancov Národnej rady sú
nepravdivé tvr-
denia v spomínanom liste, kde pán
prezident tvrdí, že po
voľbách
v roku 1994 elektronické médiá ovládla jedna poli-
tická
strana. Personálne zmeny vo vedení
Slovenskej televí-
zie
a Slovenského rozhlasu, ktoré sú
verejnoprávnymi inšti-
túciami, mali za
cieľ väčšiu profesionalitu
týchto médií
a
predovšetkým väčšiu objektivitu pri
informáciách na vnút-
ropolitickej
scéne.
Naši
poslanci konštatujú, že
postoj pána prezidenta
Michala
Kováča nebol dostatočne vysvetlený a že
jeho stano-
visko
obsiahnuté v liste pánu Ormemu
poškodzuje záujmy Slo-
venskej republiky. Upozorňujú zároveň pána prezidenta, že
takéto
stanoviská sú v rozpore s duchom Ústavy Slovenskej
republiky.
Upozorňujú pána prezidenta, že opakovanie takých-
to
názorov a postojov by mohlo viesť k vysloveniu nedôvery
pánu
prezidentovi.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi Cabajovi.
Vážené panie poslankyne, páni
poslanci, pokiaľ otvorím
rozpravu
k tomuto bodu programu, chcel by som
vás požiadať,
aby
sme z tohto bodu neurobili problém,
v rámci ktorého tu
budeme
prezentovať svoje osobné názory, invektívy na kolegov
poslancov,
na ostatné orgány republiky. Tento bod programu
bol
skutočne zaradený len kvôli
vysvetleniu, čo viedlo pána
prezidenta k tomu,
že takto hodnotil situáciu. Keďže pán
prezident
tu nie je, bol by som skutočne rád, keby táto naša
diskusia
sa venovala len obsahu tohto listu, ničomu inému.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram disku-
siu
k tomuto bodu s tým, že do diskusie je
zatiaľ prihláse-
ných
10 poslancov. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Lan-
goš,
za ním pán poslanec Slobodník.
Poslanec J. Langoš:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
sľubujem, že sa postarám o to, aby som
čím skôr prestal
zdržiavať
svojou pomalou chôdzou zasadnutie
tohoto váženého
parlamentu.
Dámy a páni,
prezidentova veta "ja ako prezident
Slovenskej republi-
ky
rozhodne stojím na pozíciách obrany nezávislosti žurna-
listiky a verejnoprávnych elektronických médií" vyjadruje,
podľa
mňa, absolútne prirodzený postoj prezidenta demokra-
tického štátu. Je
jasným vyjadrením jeho ústavných
povin-
ností
a nedáva nikomu najmenší dôvod volať ho na zodpoved-
nosť.
Naopak, pokus skupiny poslancov inscenovať v parlamen-
te
výsluch prezidenta, i keď potvrdený hlasovaním väčšiny,
môže založiť
neblahú tradíciu podriadenosti, ktorá nemá
nikde
v ústave oporu, znižuje dôstojnosť
parlamentu a hlavy
štátu.
Práve prijaté programové vyhlásenie
koaličnej vlády po-
važuje
- citujem "prístup k informáciám
za základné občian-
ske
právo". Dodávam, že nielen
občianske, ale ústavou zaru-
čené
právo. A ako to už v právnom štáte
chodí, je povinnos-
ťou
príslušných ústavných orgánov
zaručiť každému občanovi
k
tomuto právu i prístup. Toto právo spolu s inými sme do
našej ústavy
inkorporovali z Listiny
základných práv
a
slobôd a opiera sa
o dlhé dobré skúsenosti tradičných
európskych
demokracií. V tejto súvislosti obviňovať prezi-
denta
je nielen absurdné, ale škodí Slovenskej republike. Je
vcelku
zrejmé, čo vás, poslancov vládnej koalície rozčertilo
-
veta o vládnom hnutí, ktoré sa rozhodlo po voľbách vziať
elektronické
médiá do vlastných rúk.
Nebolo to po posledných voľbách a
nič nezačína listom
prezidenta. Namiesto všeobecných úvah sa
vrátim k faktom.
Programy vládnych
strán a zákony
prijaté v rokoch 1990
-
1992 smerovali k vytvoreniu
elektronických médií ako ve-
rejnoprávnych inštitúcií a k vytváraniu duálneho
systému.
V
roku 1991 bol prijatý zákon o
médiách, ktorý zaručoval
proporčným
systémom pri tvorbe Rozhlasovej a televíznej rady
ich vyváženú kontrolu aj zo strany
opozície, nech je ňou
ktokoľvek.
Po voľbách v roku 1992 iniciovalo Hnutie
za demokratic-
ké
Slovensko novelizáciu zákona o médiách, kde bol proporčný
systém
nahradený systémom výberu odborníkov,
čo neznačí nič
iné,
len to, že jednoduchá väčšina v
parlamente môže vyhlá-
siť
za odborníka koho sama chce. Po roku
1992 bola tiež za-
blokovaná
tvorba duálneho systému, okrem už vtedy
čiastočne
sprivatizovaného rozhlasu. Odvtedy vlastne nevznikla prak-
ticky
nijaká súkromná televízna ani rozhlasová spoločnosť.
Po voľbách v roku 1994 boli koaličnými
poslancami vyme-
nené
televízna a rozhlasová rada, vymenení riaditelia za ľu-
dí
z najbližšieho okruhu HZDS. Dôsledkom
postupného stotož-
ňovania
HZDS s verejnoprávnymi médiami je
televízne spravo-
dajstvo,
ktoré nie je vecné, je nekritické,
nezachytáva po-
litický
život na Slovensku v celej šírke politického spek-
tra, z médií
takmer dokonale vylučuje opozičné alebo čo
i
len kritické hlasy. Pre situáciu je charakteristický výrok
nového
riaditeľa rozhlasu, ktorý pripravuje
rozsiahle opat-
renia a vystavuje
redaktorov politickému tlaku - citujem:
"Každý zamestnanec bude mať možnosť sám sa rozhodnúť, či
chce
pri dodržiavaní stanovených zásad
pracovať vo verejno-
právnej
inštitúcii, alebo sa s ňou rozísť." Nepripomína tu
niečo
z minulosti?
Za múrmi parlamentu je v týchto dňoch podpisovaná
petí-
cia
za obnovenie vysielania humoristických relácií. Podpísa-
li
sme ju a budeme ju ďalej podporovať, lebo humoristické
relácie
vždy boli a ostanú lakmusovým papierikom demokratic-
kosti
režimu. Chceme, aby si televízny divák mohol pozrieť
svoje
Repete, ale rovnako chceme, aby si
mohol pozrieť Mar-
koviča,
Halušky, Apropo, či Čo dokáže ulica. Má na to právo,
a
to právo mu nesmieme brať.
V tejto
pre občanov a ich právach dosť neudržateľnej
situácii budeme
presadzovať niekoľko návrhov:
1. novelou zákona o médiách obnoviť aspoň
proporčné po-
litické
zastúpenie v televíznej a rozhlasovej rade,
2. vydávanie licencií na súkromné vysielanie v televí-
zii
a rozhlase,
3. predĺženie vydaných licencií do roku
2000.
4. vytvorenie parlamentnej komisie zo zástupcov opozí-
cie,
ktorá bude hodnotiť vysielanie verejnoprávnych elektro-
nických
médií z hľadiska politickej proporčnosti.
Ďakujem za pozornosť.
/Potlesk./
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem aj ja. Ďalej je pripravený pán
poslanec Slobod-
ník,
po ňom pán poslanec Kunc.
Poslanec D. Slobodník:
Vážený pán predseda,
vážené dámy a páni,
len naivní ľudia si môžu myslieť, že
to, čo sa spája
s
výmenou listov medzi pánom Williamom Ormem
mladším, pred-
sedom
organizácie Committee to Protect
journalist, čiže Vý-
bor
na ochranu novinárov, a prezidentom Slovenskej republiky
Michalom
Kováčom, je pre HZDS alebo koalíciu
vítanou príle-
žitosťou
pozvať si pána prezidenta na koberec,
ako to pove-
dal
istý poslanec. Na druhej strane však
treba, čo sa pokú-
sim
dokázať sémantickou a logickou analýzou
textov, konšta-
tovať
jedno. V súčasnosti by sa ťažko našiel
prezident aké-
hokoľvek
štátu, ktorý by sa odpoveďou na list plný lží, oso-
čovania
a skreslení tak usiloval zdiskreditovať svoju vlasť,
vlasť
aj tak nespravodlivo hanobenú, ako to
urobil pán pre-
zident
Michal Kováč. Dovoľte mi najprv sémantickú, významovú
analýzu
obidvoch textov.
Z listu pána Ormeho vyberiem len nepravdivé, tendenčné
a
skreslené informácie, ktoré sa pán prezident ani len nepo-
kúsil
vyvrátiť, zaujať k nim objektívne stanovisko, či ohra-
diť
sa proti vedome tendenčným
tvrdeniam, zaslaným zo Slo-
venska
pánu Ormemu niektorými novinármi, ktorým leží sloven-
ská
štátnosť v krku ako vianočná kosť z kapra.
Hneď v prvom odseku listu Williama Ormeho je diskrétne
skryté odvolávanie televíznej rady v
období po 17. marci
1994.
Ako si mnohí pamätáte, odohralo sa to na dvakrát a se-
dí
medzi nami aj človek, ktorý robil
všetko, aby sa po ne-
úspešnom
prvom kole odvolávania televíznej rady
ihneď usku-
točnilo
kolo druhé. Bolo úspešné. Pán prezident
to nepokla-
dal
za potrebné v odpovedi pripomenúť.
V druhom odseku listu pána Ormeho sa
hovorí o prepuste-
ní
novinára TV pána Košického a pán Orme farbisto vylíčil aj
príbeh, prečo pána
Košického prepustili. Všetci
vieme, že
pán
Svetozár Košický neprerušene pracuje v
televízii ďalej,
moderuje
Aktuality, moderoval napríklad aj
Pressklub s Vla-
dimírom
Mečiarom a Sergejom Kozlíkom. Rozhodne
aj 8. decem-
bra
1994, v deň napísania odpovede pána prezidenta v televí-
zii
pracoval. Pán prezident ani slovíčkom nespomenul, že in-
formácia sprostredkovaná Williamom Ormem je
zavádzajúca
a
vystavuje Slovensku zlé, nepravdivé,
neobjektívne vysved-
čenie.
Už aj
predseda Národnej rady
Slovenskej republiky pán
Ivan Gašparovič
konštatoval v odpovedi
pánu Ormemu, že
v
treťom odseku spomínaný Ján Tužinský
nie je popredná pos-
tava
v HZDS, zato je to popredný slovenský spisovateľ a pub-
licista. Ako riaditeľ rozhlasu nenastolil v
spravodajstve
80-percentný režim v
prospech víťazov volieb,
aký vládol
v
čase jeho predchodcu. Aj prepustenie
pána Štefku bolo ok-
rem
iného motivované nejasnosťami - povedzme to eufemisticky
-
pri riešení ekonomických problémov, ktoré teraz prešetruje
prokuratúra. Navyše, pán
Tužinský v rozpore s tým, čo sa
tvrdí
v liste, neskrátil čas určený pre spravodajstvo, čo je
teda
ďalšia lož v liste amerického obhajcu novinárov.
K
tomu 80-percentnému provládnemu
režimu: Za náhodne
vybrané
obdobie od 10. 4. do 30. 4. 1994 sa v
spravodajstve
rozhlasu
venovalo vtedajším koaličným stranám a
ich otvore-
ným
podporovateľom 212 minút, kým SNS a
HZDS iba 44 minút.
To
je tých 80 %, v ktorých sa bilo najmä do HZDS a ich osob-
ností hlava nehlava, v ktorých sa vyrábala
účelová téza
o
slovenskom nacionalizme. Nemenej otrasný
je údaj o veľmi
často
a ozaj široko počúvaných sobotných vnútropolitických
komentároch
v rozhlase. Za obdobie od októbra 1993 po decem-
ber
1994 ich odvysielali len 49, lebo boli
voľby. Z toho sa
novinári
obhajujúci názory blízke politickým subjektom, kto-
ré od začiatku
nekompromisne presadzovali
slovenskú štát-
nosť,
ušlo len desať. Tridsaťdeväť razy mali
mikrofón v ru-
kách
tí, ktorí nevedeli nájsť na ceste kliesnenej tvorcami
našej štátnosti jediný hladký úsek, len
odbočenia, slepé
uličky,
výmole. Čo na tom, že Slovensko napredovalo a bude
napredovať?
To ich nezaujímalo. Len dvaja z týchto
komentá-
torov
- pán Ivan Sámel a pán Július Gembický boli za toto
obdobie
autormi 11 sobotných komentárov, teda len oni dvaja,
nehovoriac
o iných, presiahli celý register, celý
počet ko-
mentárov
z protiľahlého myšlienkového spektra. 39 : 10 to je
ďalšia 80-percentná presilovka rozhlasu v
období, ktoré
v
odpovedi pán prezident hodnotil ako
"nezávislé na štátnej
exekutíve"
a objektívne. Pán prezident si nedal
urobiť ana-
lýzu
ako sa orientovali elektronické médiá v spravodajstve
po
11. a 17. marci 1994, udelil im absolutórium.
Poďme však ďalej. Podľa pána Ormeho sa do
verejného vy-
sielania
zavádza etos politickej straníckosti,
alebo ako to
pánu
prezidentovi zle preložil jeho štáb, etos politického
partizánčenia.
Aj táto svojvoľná téza z New Yorku, vysvetle-
ná
povedané v úvodzovkách myšlienkou, že novinári vraj závi-
sia
od dobrej vôle vládnych úradníkov - citujem z toho listu
-
nenašla v odpovedi pána prezidenta
odozvu, prijal ju bez
výhrad.
Bez otázky na pána Ormeho ani len slovíčkom nespo-
chybnil
jej logickú nekonzistentnosť.
Nasleduje text v liste, ktorý hovorí, kto dodal infor-
mačnú
"surovinu" pre tento neodôvodnený útok na demokratickú
Slovenskú
republiku. Odcitujem vetu, ktorá jasne dokazuje,
kto
nás vo svete očierňuje, kto vyrába zo Slovenska poloslo-
bodnú
krajinu. Citujem: "Zdieľame
obavy našich slovenských
kolegov,
že takýto vývoj obmedzí slobodný tok informácií, čo
je podstatné
pre demokratickú spoločnosť
a obsiahnuté
v
článku 19 Všeobecnej deklarácie ľudských práv". Koniec ci-
tátu.
Táto veta neodhaľuje len pôvodcov
takýchto lživých dez-
informácií,
ale ukazuje, že Slovensko sa nepriamo obviňuje
-
treba dokazovať, že je to lož na
kvadrát? - zo zavádzania
cenzúry
- to je tá predchádzajúca narážka na
svojvôľu vlád-
nych
úradníkov - a už celkom nezastreto aj z porušenia člán-
ku
19 Všeobecnej deklarácie ľudských
práv. Nie náhodou po-
slal
pán Orme kópiu listu adresovaného
prezidentovi Sloven-
skej
republiky dvom organizáciám, ktoré majú taký dosť čudný
názov:
článok 19 so sídlom vo Veľkej Británii a článok 19 so
sídlom
v Holandsku.
Zareagoval pán prezident na toto vážne
obvinenie, ktoré
sa
isto ako nevyvrátené, ba akceptované, takpovediac ratifi-
kované, ocitne
v správach hodnotiacich úroveň demokracie
a
slobody na Slovensku? Ani
slovíčkom, prijal ho ako číru
pravdu.
Pán Orme na záver - citujem - "odsudzuje každé opatre-
nie,
ktoré obmedzuje slobodu
tlače" - opakujem - "slobodu
tlače a
bráni novinárom poskytovať verejnosti objektívne
a
pravdivé informácie" - potiaľ citát - a nabáda prezidenta,
aby "umožnil Slovenskej televízii a
Slovenskému rozhlasu,
ako
aj ostatným médiám na Slovensku ďalej vykonávať ich čin-
nosť
bez politických zásahov". Koniec
citátu. Keby sa aspoň
tu
bola prebudila objektivita pána
prezidenta. Keď už v od-
povedi
obhajoval údajnú promečiarovskú
straníckosť elektro-
nických
médií po voľbách, pravdaže neexistujúcu, vymyslenú
tými,
čo by ďalej chceli hrať spomínanú
80-percentnú presi-
lovku proti víťazom volieb, mal mu ten najelementárnejší
zmysel pre objektívnosť našepkať, že tlač je
predsa nie
provládna,
promečiarovská, proslotovská, proľuptákovská. Ne-
číta,
nepozná Sme, Národnú obrodu, denník Smena, Smer, Dnes,
Slovenský
východ, Nový čas? A to nevymenúvam všetky denníky,
ktoré
často píšu to, čo im je blízke a často
kritizujú ces-
tu,
ktorá im je proti mysli a spätá s víťazmi volieb. Kto
podnikol
- spytujem sa aj opozície - jeden jediný krok proti
slobode
tlače? A spýtal by som sa na to aj pána
prezidenta,
ktorý
sa stotožnil s tvrdením Williama Ormeho o obmedzení
slobody
tlače, keby bol prišiel.
Pán Orme svoj list adresoval dvom veľvyslancom, 25 me-
dzinárodným
organizáciám, napríklad takým, ako Americká spo-
ločnosť šéfredaktorov novín, Amnesty International /zrejme
preto,
aby oslobodzovali zo slovenského väzenia novinárov,
ktorých
tam posadila dopisovateľka Evening Standard Sue Mas-
termannová,
keď napísala, že na Slovensku väznia a dokonca
týrajú
novinárov/. Ďalej Kanadskému výboru na ochranu
novi-
nárov,
Kongresovému výboru na podporu spisovateľov a noviná-
rov,
Medzinárodnej novinárskej federácii, Medzinárodnému PEN
klubu, Medzinárodnému tlačovému inštitútu /ak na nemýlim,
sídli
vo Viedni, a mal som sa možnosť počas
jednej diskusie
v
rakúskej televízii presvedčiť, aké tendenčné informácie si
zo
Slovenska vyberá/. Ďalej Národnému tlačovému klubu, Ce-
losvetovému
výboru pre slobodu tlače, Informátoru o
cenzúre
-
vidíte, už je to tu, upozorňuje tento
orgán na to, že na
Slovensku
je cenzúra a hurá proti nej. Ďalej Dozoru nad ľud-
ským
právami, Asociácii rozhlasových pracovníkov a ešte ďal-
ším.
Mimochodom, predbiehajúc udalosti, aj pán
prezident, aj
človek z jeho
najbližšieho okolia zhodne
tvrdili, že pán
prezident
poslal odpoveď len pánu Ormemu, ani jednej z oných
25
inštitúcií. Ja o tom nepochybujem, je to pravda. Vzniká
len
otázka, či si pán prezident a onen pán z najbližšieho
okolia
myslia, že súhlasnú odpoveď pána
prezidenta na tento
register
insinuácií, lží, klebiet, skreslení a
tendenčnosti
neposlal
všetkým tým inštitúciám pán Orme. Svätá prostota,
sancta
simplicitas!
A po tejto smutnej analýze výmyslov
obsiahnutých v lis-
te
horlivého obhajcu slovenských
novinárov, teda ich časti,
ktorých
nikto neohrozuje, dovoľte, aby som si všimol stručne
odpoveď
pána prezidenta. Ešte prv však jedna poznámka: podľa
môjho hlbokého presvedčenia pán prezident nemal na tento
list
vôbec reagovať. Neviem, či to bolo protokolárne vhodné.
Keby napríklad Združenie slovenských novinárov poslalo do
Spojených štátov prezidentovi Clintonovi list protestujúci
proti
nezmyslom o Slovensku uverejneným v New York
Times,
alebo prezidentovi Mitterrandovi list s
protestom, že Le
Monde
perom českého pravicového novinára posielajúceho navy-
še
príspevky z Prahy pána Martina Plichtu
hanobí Slovensko,
ani
jedna z prvých osôb, z prvých občanov
týchto štátov, by
určite
na tento list nereagovala. Pán prezident Michal Kováč
a
možno ľudia z jeho najbližšieho teamu
však usúdili, že
treba
si vyrovnať účty s víťazmi volieb, ktorí mali tú bezo-
čivosť,
že sa neuspokojili s výhrou vo voľbách, ale chceli
ešte
aj vládnuť a nie prenechať moc tým, ktorí vo voľbách
neuspeli. A
tak sa zrodila odpoveď, ktorá v slovenskom
pôvodnom texte
má aj hriechy proti spisovnej
slovenčine
a
štylistike. Prečítam vám ju.
"Vážený pán riaditeľ,
s plným porozumením som si prečítal váš list, v ktorom
ste komentovali
niektoré personálne zmeny
v slovenských
elektronických
médiách, ktoré sa uskutočnili v noci z
3. na
4.
novembra 1994 na 2. schôdzi nového
slovenského parlamen-
tu.
Ďakujem vám za pozornosť, s akou sledujete dianie v mas-
médiách
Slovenskej republiky, mladého štátu v Strednej Euró-
pe,
ktorý sa usiluje pevne etablovať
princípy demokratickej
spoločnosti
aj v oblasti žurnalizmu. Problémy, s ktorými zá-
pasíme,
sú problémami počiatkov a pevne verím,
že naša kra-
jina
ich v krátkom čase dokáže prekonať.
Slovenský rozhlas i Slovenská televízia
sú už od 1. jú-
la 1991 verejno-právnymi inštitúciami a stali sa
nimi ako
vôbec
prvé v bývalom socialistickom bloku. O to viac nás mr-
zí,
že títo priekopníci princípu nezávislých verejno-práv-
nych médií v
Strednej a Východnej Európe sa teraz ocitli
v
stave, ktorý vzbudil vaše obavy. Najmä Slovenský rozhlas
mal vysoký
kredit domácej, ale
i zahraničnej verejnosti
a
vysokú mieru počúvanosti. Práve jeho úsilie byť nezávislým
na
štátnej exekutíve a politických subjektoch sa stalo prob-
lémom,
ktorý sa politické hnutie, ktoré získalo" - to sú tie
dvakrát
ktorý, ktoré - "vo voľbách najväčší počet hlasov,
rozhodlo
riešiť ich prevzatím do vlastných rúk.
Aj
v slovenskej verejnosti a vo väčšine
politických
strán
tento akt vyvolal vlnu nevôle a nesúhlasu. Ja ako pre-
zident Slovenskej
republiky rozhodne stojím na pozíciách
obrany
nezávislosti žurnalistiky a verejno-právnych elektro-
nických médií. Moje
ústavné právomoci mi však
nedovoľujú,
aby
som do riešenia situácie priamo zasiahol. Verím však, že
stav,
ktorý nastal v Slovenskej republike po
voľbách v roku
1994
v oblasti médií, je len prechodný a slovenskí žurnalis-
ti a masmediálne inštitúcie budú o
krátky čas znovu môcť
pracovať
na princípoch demokracie a
plurality."
S pozdravom a podpis.
"S plným porozumením som si prečítal váš list", začína
sa
odpoveď, plne porozumemie, plný súhlas, ratifikácia všet-
kého,
čo splodil s pomocou slovenských dezinformátorov pán
Orme.
A pán prezident vôbec neprezidensky,
teda majestátne,
ako
by mal, ale prikyvujúc ďakuje pánu Ormemu za pozornosť
venovanú
nášmu mladému štátu a z New Yorku tlmočeným obavám.
Odsek
o rozhlase a televízii pripomína, to je len domnienka,
pero
riaditeľa, ktorý sa presťahoval z Mýtnej ulice na Hrad,
a
ak to písal on, chcel si zrejme postaviť ako voľakedy Puš-
kin
nehynúci pomník za zásluhy a za to, že
bol podľa svojho
presvedčenia
objektívny a nezávislý.
Dobre si všimnite, prosím, posledné vety
predposledného
odseku
listu. V nich sa útok proti víťazovi
volieb graduje.
Hnutie,
ktoré získalo vo voľbách najväčší počet hlasov, sa
vraj rozhodlo prevziať rozhlas do vlastných
rúk, píše sa
v
odpovedi. Áno, Ján Tužinský ako poslanec z HZDS sa stal
riaditeľom rozhlasu, ale zavládli tam tie
neskrývané pro-
vládne
pomery ako za predchádzajúceho
riaditeľa? Už som vám
to
aj štatistiky doložil. Slovenskí občania počúvajú spravo-
dajstvo
rozhlasu, výbery z domácej i
zahraničnej tlače, kde
sa
im servírujú horory z Lidových novín,
Frankfurter Allge-
meine
Zeitung, a dokonca jeden z objektívnych, dúfam, že ste
počuli aj úvodzovky, zahranično-politických komentárov po
šikovnom,
čítaj rafinovanom salte, zamontoval do zahranično-
politického
komentára v nedeľu v negatívnom výpade
aj pred-
sedu
Národnej rady a prerokúvanie vládneho programu v Národ-
nej rade Slovenskej republiky. Reálne nikto
spravodajstvo
rozhlasu
ani televízie neovládol. Netrúfol si to priamo, ako
som
ho žiadal, spochybniť ani pán Marián
Leško vo včerajšej
Pravde.
Dovolávať sa toho, že v slovenskej
verejnosti vyvo-
lala
zmena v rozhlase vlnu nevôle a nesúhlasu, je, žiaľ, buď
pokus
fandiť si alebo neobjektívna informácia určená pre pá-
na
Ormeho a 25 inštitúcií, ktoré si to prečítajú.
S výsledkom sa čoskoro zoznámime.
Slovensko je zatiaľ
vo
štvrtom koši slobodných krajín so známkou 2,5. Naši suse-
dia
sú oveľa vyššie. Južní i západní.
Majú známku 1,5 a sú
v
druhom koši. Keď nás teraz zásluhou pokorného súhlasu pána
prezidenta s urážkami
na adresu Slovenska
preradia medzi
čiastočne slobodné krajiny, budem mať aspoň jednu
útechu,
budeme
vedieť, komu za to ďakovať, kto z nás vyrobil nepria-
teľov
slobody a demokracie. A záver listu pána prezidenta,
to
je už vec, na ktorú po analýze
predchádzajúcich útokov
proti víťazom volieb, ako sa to hovorí v liste, sa ťažko
hľadá
odpoveď. Sémantická, významová analýza
poslednej vety
v
kontexte predchádzajúcich výrokov je totiž predzvesťou no-
vých
11. marcov 1994. Kto ich chce
iniciovať, kto chce dví-
hať
moc z ulice? Kto sa o to chce pokúsiť?
Kto sa zaväzuje,
že sa tieto
vyhrážky splnia? Tu už musím presiahnuť text
listu a hovoriť
o tom, o čom sa pán
prezident rozprával
s
predstaviteľmi troch koaličných klubov, s ktorými sa v sú-
vislosti
s výmenou listov stretol.
Podľa jednej verzie, ním vyslovenej, list
podpísal, ho-
ci sa s
jeho textom dobre a či vôbec nezoznámil. Prosím,
pripusťme
a na chvíľu zabudnime, že pán prezident
ako každý
významný
verejný činiteľ by si vari mal prečítať list, ktorý
podpisuje,
najmä do cudziny a najmä s takou háklivou témati-
kou.
Ak to teda písal iný a pán prezident s
textom odpovede
teraz
nesúhlasí, prečo neprezradí meno toho,
čo list písal,
pravdaže
s dôsledkami, ktoré z nesúhlasu s textom listu a so
situáciou,
do ktorej list Slovensko uvrhol, vyplývajú?
Podľa druhej verzie to vraj pán
prezident myslel tak,
že
tá náprava má prísť o krátky čas, keď pominie, ako sa pí-
še
v liste, tento prechodný čas a citujem ďalej, keď sloven-
skí žurnalisti
a masmediálne inštitúcie
budú môcť, teda
v
budúcnosti, pracovať na princípoch demokracie a plurality,
v
jeho chápaní sa spájala s nástupom novej vlády pána Mečia-
ra.
Teda, teraz médiá nepracujú, podľa pána prezidenta, na
princípoch
demokracie a plurality, ale budú. Teraz je teda
Slovensko
masmediálne totalitné, pravdaže, podľa pána prezi-
denta.
Poviem to slušne a neútočne. Takýto
výklad je v roz-
pore
s elementárnou logikou. Po prvé - ešte
aj 8. decembra,
ako je
odpoveď datovaná, bola
nová vláda vo hviezdach.
A
udalosti dostali spád až po tom, keď sa
víťazi volieb ko-
lektívne
ráznejšie postavili za vymenovanie vlády. Nebolo to
pred
rokmi, každý, kto chce, si pamätá sled udalostí.
Po
druhé - v predchádzajúcom odseku listu sa predsa
otvorene
vyhlasuje, že HZDS prevzalo do svojich
rúk - to je
výraz
z listu, len v inej gramatickej forme -
teda prevzalo
rozhlas, a tón
tejto informácie, ktorej reálnu
platnosť a
nie
iba fakt menovanie riaditeľa, som sa
usiloval vyvrátiť,
vylučuje
takú interpretáciu udalostí. Za čas potrebný na na-
písanie
jedného odseku sa zo zlého HZDS podľa ponúknutej in-
terpretácie
pána prezidenta, reálnu situáciu
ponechajme bo-
kom,
mala stať sila, ktorá všetky problémy médií vyrieši.
Po tretie - teraz, teda 8. decembra, médiá nemôžu vraj
pracovať
na princípe demokracie a plurality. Kto im bráni?
Parlament, neexistujúca vláda, ktorej už
8. decembra pán
prezident
veril?
A po štvrté - je to dátum 8. december.
V ten istý deň
pán
Findra prečítal na Námestí SNP v Bratislave list pána
prezidenta
študentom. Hovorí sa v ňom okrem iného, citujem
na preskáčku, vynechávam niektoré opakujúce sa tézy. "Po
piatich rokoch sa
u mnohých zahniezdila
obava, že sa nám
vracajú
niektoré praktiky a maniere, ktoré poznáme z rokov
totality.
To nie sú dobré signály a nemožno sa na
ne prize-
rať,
pasívne vyčkávať nie je možné, ako sa
veci nejakým sa-
mopohybom
vyvinú." A ďalej z toho istého
prejavu: "Demokra-
cia,
to nie je diktát väčšiny nad menšinou, to nie je vnu-
covanie
jedného spôsobu myslenia ostatným", atď.
Vzdávam sa sémantickej analýzy týchto,
poviem to naj-
miernejšie
ako viem, jednostranných výrokov pána prezidenta.
Ale
bože môj, ako tie útoky na údajný diktát väčšiny idú do-
kopy
s tvrdením vysloveným pánom prezidentom pred predstavi-
teľmi
koaličných klubov, že sa spolieha na
to, keď o krátky
čas
urobia nápravu ľudia, na ktorých ešte
8. decembra sypal
hromy,
blesky, a to na dvoch frontoch? To sa volá contradic-
tio
in adiecto, rozpor dvoch paralelne a súčasne vyslovených
myšlienok,
s logikou to nemá nič spoločné. S
chlapským pri-
znaním
chyby ešte menej.
Takže
záver: Keby Slovensko bolo nositeľom hriechov,
ktoré
mu za výdatnej pomoci niektorých
novinárov, oných ko-
legov
zo Slovenska predhodil pán Orme,
pripustil by som, že
aj
prezident republiky má právo tieto chyby pranierovať, ho-
ci
aj pred 25 inštitúciami vo svete.
V tomto prípade by mu
síce
takisto bolo možné zazlievať, že
nevyužil možnosti vy-
riešiť
veci doma, ale na pravdu by právo bol mal, lebo ako
sa
hovorí, Platón je veľký priateľ, ale pravda väčší.
Keď však ako významová, faktografická, logická analýza
odpovede pána prezidenta ukázala, že obvinenia
na adresu
Slovenska
nezodpovedajú skutočnosti, keď sa Slovenská repub-
lika
ako normálna demokratická krajina bude na základe ta-
kejto
odpovede podpísanej v rozpore s realitou mediálnej si-
tuácie
prvým občanom tohto štátu hodnotiť ako
poloslobodná,
potláčajúca
slobodu tlače, objektivitu poskytovania informá-
cií
občanom, musím jednoznačne konštatovať, že pán prezident
Michal
Kováč právo, morálne právo, pravdaže, na takú odpoveď
nemal
a že to je vec pre prezidenta akéhokoľvek štátu bez-
precedentná
a nenáležitá.
Pán prezident, pán neprítomný prezident,
Slovensko pre-
dierajúce
sa cez úskalia zákernosti, lží a falošných obvine-
ní,
ktoré odhalíme, máme už niektoré nitky, ako tieto infor-
mácie
idú do sveta a budem aj o tom ešte hovoriť pri inej
príležitosti,
si potvrdenie lží, poloprávd a skreslení, kto-
ré reprezentuje vaša odpoveď, nezaslúžilo. Dejiny takéto
účelové
lži neodpúšťajú. Dejiny neodpúšťajú štátnikom, ktorí
z
úsilia znevážiť politických protivníkov diskreditujú svoju
vlasť.
Ďakujem.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
pánu poslancovi. Ďalej
vystúpi pán poslanec
Kunc.
Pripraví sa pán poslanec Pacola.
Medzitým s faktickou
poznámkou
pán poslanec Hrnko.
Poslanec A. Hrnko:
Ďakujem, pán predseda. Nemienim reagovať na vystúpenie
pána
Slobodníka ako celok, bolo by to zbytočné, ale jednu
vec
si neodpustím, a to je jeho štatistika. V nej hovorí, že
vlastne
v masmédiách bola 80-percentná
presilovka vtedajšej
vládnej
koalície. Urobil som si, kým rečnil,
taký menší vý-
počet
a zistil som, že vládna koalícia sa skladala
z 5 sub-
jektov,
ktoré boli podpísané na koaličnej dohode, okrem toho
v
parlamente boli ešte dva subjekty, ktoré vládu viacmenej
podporovali.
Pre týchto 7 subjektov bolo podľa čísiel, ktoré
povedal pán Slobodník, 212 minút, teda na
jeden subjekt
vychádza
30 minút, pre dva subjekty SNS a HZDS 44 minút, te-
da
pre každý subjekt 22 minút.
Keď zoberieme to, že vláda okrem iného
aj vo verejnom
záujme
sa dostávala do masmédií ako vláda, na tomto pomere
nie
je nič zvláštneho, je to normálny pomer medzi politický-
mi
subjektmi, pretože tie neboli len vo
vláde, každý aj po-
liticky
pôsobil a do masmédií sa o ich
pôsobnosti dostávali
správy napríklad
z ústredných rád
atď. Takže, žiadna
80-percentná
presilovka, ale normálny vyvážený
priestor pre
každý
politický subjekt.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pani poslankyňa Lazarová.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Vážený pán predseda,
poslankyne a poslanci,
na všetky otázky resp. problémy, ktoré tu
odzneli, môže
byť
rôzny názor, na jednu otázku však v žiadnom prípade nie.
A
ak poslanci z opozície majú iba trochu zodpovednosti k to-
muto
národu, musia taktiež so mnou súhlasiť. Bola tu predne-
sená informácia, že pán prezident na svoje
ospravedlnenie
uviedol,
že podpisoval anglický text, preto nevedel, čo pod-
pisuje.
Pri tejto informácií mi stuhla krv v
žilách. Ak pán
prezident
podpíše text v angličtine, že treba vyvraždiť celý
slovenský
národ, tiež sa potom ospravedlní, že nevedel, ale-
bo
nebol správne informovaný čo podpísal?
Beda národu majú-
cemu
na čele prezidenta, ktorý
podpisuje s plnou zodpoved-
nosťou
dokumenty, ktorých obsah mu nie je dostatočne známy.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Lauko.
Poslanec P. Lauko:
Pán predseda zahraničného výboru, ako
poslanec zahra-
ničného
výboru som si na diskusie, aké ste tu teraz pred-
viedli,
na pôde zahraničného výboru už zvykol,
pretože nie-
koľkokrát
sme už diskutovali na tému, ako sa šíri
meno Slo-
venska
v zahraničí. Možno, že toto bude v zahraničnom výbore
pokračovať.
Je to všetko v poriadku, je to diferenciácia ná-
zorov
na nejakú vec a nevyhýbam sa, ani v
budúcnosti sa ne-
budem
takýmto diskusiám vyhýbať. Ale pýtam sa vás, ako pred-
seda
zahraničného výboru sa stretávate s
diplomatmi, s veľ-
vyslancami
v našej republike aj v zahraničí a tu, na pôde
parlamentu
ste sa zapojili do konfrontačného
spôsobu vyjad-
rovania
a argumentácie voči prezidentovi
republiky. Ako ako
predseda
zahraničného výboru budete
vystupovať pred týmito
zahraničnými diplomatmi
a veľvyslancami? Budete
hovoriť
v
konfrontačnom tóne proti prezidentovi republiky, alebo bu-
dete
hovoriť ako diplomat?
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
s číslami sa dá veľmi pekne hrať.
To je odpoveď pánu
Hrnkovi.
Preto ho prosím, aby si prepočítal, nie na politické
subjekty,
ale na počet poslancov z vládnej koalície počas
vlády
pána premiéra Moravčíka a opozície, koľko minút pripad-
lo na koho a zistí, že správnejší výsledok je ten,
ktorý
uviedol
poslanec a predseda zahraničného výboru
pán Slobod-
ník,
pretože so štatistikami sa dá všelijako zavádzať, keď
sa
začnú vytrhávať z kontextu. Toto je totiž jediný objek-
tívny
obraz, keď sa to prepočíta na počet poslancov, teda
koľko
minút pripadlo na hlavu jedného
poslanca vládnej koa-
lície
a koľko poslanca opozície. Tam hneď
uvidíme ten veľký
rozdiel.
A čo sa týka pána poslanca Lauka, bol by som veľmi ne-
rád,
keby sme skĺzli z roviny demokratickej Slovenskej re-
publiky
do systému nedotknuteľnosti niektorých osôb, pretože
toto
viedlo ku kultu osobnosti a totalitným režimom. A už
vôbec
nemôžeme pripustiť, aby sa ktorákoľvek
osoba ako jed-
notlivec
stotožňovala so štátom.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Volf.
Poslanec J. Volf:
Odznelo tu veľa slov o tom, ako je
vlastne v našej mas-
mediálnej
politike všetko v poriadku. Nechcem
opakovať fak-
ty,
ktoré nakoniec sú všeobecne známe, ktoré sa týkajú otáz-
ky zloženia masmediálnych parlamentných rád, otázky osob-
ností
na čele rozhlasu a televízie, otázky programovej zmeny
vo
vysielaní Slovenskej televízie.
Chcem len položiť jednu
otázku,
ktorá tu zatiaľ nebola, či skutočne je príspevkom
k
nezávislosti novinárov a slobody tlače pripravovaná charta
rozhlasových
pracovníkov, ktorá nemá byť dohodou
redaktorov
o
svojom pôsobení, ale vlastne materiálom vedenia Slovenské-
ho
rozhlasu a ktorá pravdepodobne práve poslúži ako účinný
nástroj
personálnej politiky.
Myslím si, že na toto by sme mali dostať odpoveď v ča-
se,
keď sa pýtame, či ozaj je všetko v našej masmediálnej
politike
v poriadku.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predseda, pán Slobodník vo svojom vystúpení
niekoľkokrát
hovoril o tendenčnom skresľovaní
faktov. Už po
jeho
článku v Republike som si nechal urobiť predbežnú hrubú
analýzu.
Obdobie od 10. 4. do 30. 4. nie je náhodne vybraným
obdobím,
je to obdobie, kedy bol tento pomer, o ktorom už
hovoril kolega Hrnko, najnepriaznivejší. Priemerné obdobie
počas vládnutia
Jozefa Moravčíka vychádza podstatne ináč
a
je skutočne rovnomerne rozložené medzi politické subjekty.
Pani poslankyňa Lazarová, ekologický výbor,
ktorý bol
poukladaný
tak, ako bol poukladaný, toleruje, že
vaše pred-
sedníctvo bolo politické rozhodnutie, toleruje aj
spôsob,
ktorým tento výbor
vediete, ale to, ako ste sa vyjadrili
dnes, neadekvátny príklad, ktorý
ste vybrali, nie je na
prospech
Slovensku a je hanbou slovenského parlamentu.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Slobodník.
Poslanec D. Slobodník:
Chcel by som odpovedať pánu poslancovi Laukovi. Myslím
si,
že to je predovšetkým otázka
zahraničného výboru reago-
vať
na to, čo sa vo svete rozširuje o Slovensku, tie neprav-
dy,
lži a skreslenia. Takže je absolútne normálne, že som
s
tým vystúpil ja a nie - povedzme - môj kolega, pán Rea,
predseda
výboru pre samosprávu, čím mu nechcem
prípadne zo-
brať
slovo, ale to je eminentná vec zahraničného výboru.
A druhá vec - ako sa budem stretávať s
diplomatmi. Nuž,
pán
Lauko, vy ma nekontrolujete, ale stretávam sa s diplo-
matmi
doma aj vo svete a hovorím to isté.
Obhajujem Sloven-
sko.
A keď sa spytujú na noc z tretieho na štvrtého novem-
bra,
tak im odpovedám: prosím vás, začnime od 17. marca, keď
nastúpila
nová vláda, a vymenujem im všetky
opatrenia. Mys-
lím
si, že získavajú plastickejší obraz o vývine Slovenska.
Pánu Černákovi - ja viem, Moskva slzám
neverí, ako sa
hovorilo
po rusky, a opozícia neverí čestným
slovám. Môžete
si
to vysvetľovať ako chcete, ale dávam vám čestné slovo, že
som
si toto obdobie vybral z osobných dôvodov. Narodil som
sa
11. 4., tak som si povedal, nože
skúsim, ako to bolo me-
dzi
tým 10. 4. a 30. 4. Ale som
presvedčený, a verím a pro-
sím
aj riaditeľa rozhlasu pána Tužinského, aby dal pokyn ob-
jektívne,
s právom opozície kontrolovať výsledky, preveriť
aj
ďalšie obdobia. A moja pamäť je dobrá, viem, že tento po-
mer
80 : 20 alebo 78 : 22 trval po celé obdobie a ešte aj
dlho
po 3. novembri.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Vážené kolegyne, kolegovia,
rád by som sa vrátil k tónu, ktorý tu
odznel pri uvede-
ní
tohto bodu programu a rád by som
odcitoval článok 26 ús-
tavy,
ktorý hovorí o tom, že každý má právo vyjadrovať svoje
názory
slovom i písmom. Tak ako pán Slobodník,
pán predseda
parlamentu,
pán premiér, ich má aj prezident.
A aby sme aj
z
tohto pohľadu chápali postoje, ktoré boli vyjadrené.
Druhú krátku poznámku chcem povedať na
margo štatistík.
Mám
pred sebou zverejnenú štatistiku za obdobie marec až máj
1993,
teda za obdobie, v ktorom boli už zmenené politické
štruktúry
príslušných rád. A chcem vám povedať, že z tejto
štatistiky
jednoznačne vyplýva, že HZDS malo 301
minút, SDĽ
54
minút, SNS 22 minút, KDH 30 minút.
Chcem tým len povedať
toľko,
že je z toho jasne vidieť, že sa i v rozhlase snažili
všetkým
subjektom dávať priestor približne
podľa rozloženia
síl v parlamente, teda i podľa toho, koľko je poslancov.
Myslím
si, že je prirodzené, že v tom období
existovali ta-
kéto
rozdiely práve preto, že
existovala vláda, ktorá mala
určité
zloženie a ktorá sa môže viac alebo menej
v rozhlase
prezentovať.
Prosím vás, aby sme neskĺzli do osobných súbojov. Nemá
to
zmysel. Len aby sme boli presní pri vyjadrovaní.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I.
Belohorská:
Ďakujem. Vážení kolegovia, kolegyne, chcela som popro-
siť
tak ako vždy, aby sme hovorili k meritu veci, aby sme si
tu
nedávali štatistiky, ktoré každý si doplní svojimi čísla-
mi,
ale aby sme hovorili k listu pána prezidenta a aby sme
takisto rozlíšili
dve veci - post prezidenta a
osobný čin
pána
prezidenta vyjadrený jeho
"osobným názorom na slobodu
tlače
na Slovensku".
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pani poslankyňa Mušková.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Vážené dámy a páni,
dovolila by som si pánu poslancovi Langošovi poopraviť
jeho
interpretáciu o tom, že neboli udelené
žiadne licencie
po
roku 1992, po nástupe pána Vladimíra
Mečiara. Citujem zo
správy
Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie, ktorá nám
bola
predložená do nášho výboru pre vzdelanie, vedu a kultú-
ru.
Na základe dokladov pripravených licenčným referátom ra-
da
v roku 1993 prerokovala a udelila 12 licencií na vysiela-
nie
lokálneho a regionálneho charakteru, 12
licencií na te-
levízne
vysielanie, z toho 3 licencie na vysielanie éterom
a
9 licencií na vysielanie na tzv.
infokanáli a 10 licencií
na
vysielanie nezmenených programov
prostredníctvom infoka-
nála.
Pripravené boli taktiež konkurzné konania na obsadenie
strednovlnovej rozhlasovej frekvencie 1521 a
na televízne
vysielanie
STV 2.
Ďalej by som chcela povedať ešte pánu
poslancovi, že ak
sa
mu zdá, že predchádzajúci zákon, kde do rady navrhovala
po
jednom členovi každá politická strana a hnutie, ktoré bo-
li
v Národnej rade, po troch odporúčala
vláda a štyroch sám
ústredný
riaditeľ, ktorého táto rada má kontrolovať a tiež
odvolávať a menovať,
ak toto sa pokladá za demokratické,
viac
nepokračujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Iba
veľmi stručne
chcem
doplniť pani poslankyňu Muškovú, keďže sa už
dotkla
vystúpenia pána poslanca Langoša. On vo
svojom vystúpení
tvrdil,
že sme zablokovali vznik duálneho
systému v televí-
zii,
myslel tým HZDS. Pán poslanec, nie je
to pravda. Návrh
na
obsadenie, teda privatizáciu
druhého televízneho kanálu
v
Slovenskej televízii bol predložený v
čase, keď bolo HZDS
a
SNS v menšine, keď sme boli v opozícii.
To, že obidva návrhy rady pre udeľovanie
licencií, teda
Rady
pre rozhlasové a televízne vysielanie
neprešli, na tom
nemá
podiel HZDS. Ak ste chceli obsadiť STV
2, teda vtedaj-
šia
koalícia, mali ste na to dostatok hlasov.
A
k spomenutej novele zákona
o zmene v obsadzovaní
všetkých
troch rád, ktoré ste uviedli, že bolo znovu HZDS,
nie
je to pravda. Bol to vládny návrh novely v čase, keď
HZDS
nemalo dostatok hlasov, bolo v menšine v
parlamente.
Čiže,
bez prispenia a podporenia ostatných politických strán
by
sme neboli uspeli, resp. vláda by nebola uspela. Takže,
prosím
vás, uvádzajme veci pravdivé a
neznižujme sa k neja-
kým
osobným názorom, ktoré nie sú pravdivé.
Ďakujem vám.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Prosím, pán poslanec Kunc a pripraví sa pán
poslanec
Pacola.
Poslanec B. Kunc:
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
vážené kolegyne poslankyne,
vážení kolegovia poslanci,
nie je to po prvý raz, a predpokladám, že ani posledný
raz,
že sa v parlamentnej rozprave dostávame do bezprece-
dentnej
situácie. A keď to tvrdím, nezveličujem a nemôžem to
nepovedať. V čom
je táto bezprecedentnosť? V tom, panie
a
páni, že ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky
volení
jej občanmi, majúci rovnaké výsadné postavenie, veď
máme
poslaneckú imunitu, disponujúci rovnakými právami a za-
viazaní
rovnakými povinnosťami, nerovnako vidíme a hodnotíme
výroky,
ktoré tento štát svojou nepravdivosťou a hrubosťou
urážajú
a v očiach svetovej verejnosti ho
predstavujú taký,
aký
v skutočnosti nie je, že ho očierňujú a osočujú.
Panie a páni, je úplne jedno, kto, kde,
kedy a s akým
úmyslom
tie výroky napísal. Pritom
odlišujem výroky od in-
formácií,
na základe ktorých tie výroky vyslovil. Bolo totiž
jeho
povinnosťou, aby si pred ich vyslovením
overil, či na-
stali
okolnosti a skutočnosti, o ktoré sa vo
svojich tvrde-
niach
opiera a ktoré predpokladá. Ak sa tak
nestalo, evi-
dentne
porušil princípy nielen
novinárskej, ale všeobecnej
etiky,
jeho výroky sú nepravdivé a hodné zavrhnutia. Najmä
čudná
je jeho neinformovanosť o stave vecí,
pretože v tomto
prípade
ide o výkonného riaditeľa novinárskej
ochrannej or-
ganizácie.
Predsa o takomto človeku musím predpokladať, že
keby
išlo o akýkoľvek štát a hovorí k týmto veciam, musí ve-
dieť, že tu
sú verejnoprávne mediálne prostriedky a nie
štátne,
a musí vedieť aj to, že prezident nemá pôsobnosť,
ktorou
by mohol priamo ovplyvňovať ich postavenie a ich čin-
nosť.
To však
nie je také bezprecedentné,
zrejme je to dosť
zvyčajné
a človek sa s tým nestretáva v tomto
našom prípade
po
prvý raz. Bezprecedentné je ale to, že,
ako som už uvie-
dol,
náš postoj k veci je taký odlišný a že
rozdeľuje tento
parlament
v takej vážnej veci, ako je obraz nášho štátu vo
svete,
jeho dobré meno a jeho obrana proti
osočovaniu. Pri-
tom
si myslím, že obrana čistého štítu, a Slovenská republi-
ka
dodnes tento čistý štít má, a dobrého
mena štátu, je po-
vinnosťou
poslancov a vyplýva priamo z poslaneckého sľubu.
To
pravda neznamená, že nemáme pôsobiť
tak, aby sme zákono-
darnou
činnosťou i ostatnými poslaneckými
aktivitami vytvá-
rali
všetky predpoklady a podmienky na to, aby obraz našej
vlasti
aj skutočne taký bol. Na to sme tu, preto tu sedíme
a
preto nás občania tohto štátu sem
vyslali. Teda toto máme
robiť.
Ale bude to môcť riadne a dobre robiť parlament takto
rozdelený v takejto podstatnej veci, dosť úspešne? Je naj-
vyšší
čas, dámy a páni, aby sme sa nad tým zamysleli a spra-
vili
si jasno v tom, či budete pritakávať zahraničným osočo-
vateľom
štátu, ktorého ste ústavnými predstaviteľmi a ktoré-
mu
ste sľubovali vernosť, alebo daný sľub čestne splníte.
Prezident republiky ako hlava štátu i
jeho občan má is-
te
právo na svoj názor práve tak, ako každý z nás a práve
tak
slobodne ho môže vysloviť. Ale ním vyslovený názor má
pre
štát omnoho ďalekosiahlejší význam a dosah, ktorým potom
operuje
svet. A preto beda, ak svojím názorom čo aj v názna-
koch
potvrdí nepravdivý a osočujúci výrok hoc aj nevládneho,
ale pôsobnosťou významného činiteľa ochrannej organizácie
novinárov.
Som presvedčený o tom, že je povinnosťou tohto
parlamentu
zaujať stanovisko a pána prezidenta s ním obozná-
miť
pri vyslovení poľutovania nad tým, že
sme to stanovisko
prijali
bez jeho účasti na rokovaní.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako
výsledok rokova-
nia
o tomto bode navrhujem dva závery:
1. Navrhujem pána výkonného riaditeľa Ormeho považovať
z
hľadiska Slovenskej republiky za
personu non grata najme-
nej
na dva roky. /Šum v sále./
2. Poveriť predsedu Národnej rady Slovenskej republiky
pána
Ivana Gašparoviča, aby navštívil pána
prezidenta a tl-
močil
mu výsledok prerokovania veci. Ak toto
neurobíme, pá-
ni,
a týka sa to aj vás, ani nám to dejiny neodpustia, ale
ani
jednému z vás. /Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi. Ďalej je
prihlásený pán posla-
nec
Pacola. Pripraví sa pán poslanec Mikloško.
Poslanec M. Pacola:
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
vážení hostia,
dosť ťažko sa mi začína diskutovať, keď
je naše Združe-
nie
robotníkov Slovenska neprávom osočované
aj v súvislosti
s
listom, o ktorom je tu reč. O čo ide? Pán prezident si za-
volal
zástupcu nášho poslaneckého klubu na prerokovanie lis-
tu.
Naši zástupcovia - predseda
poslaneckého klubu pán Bo-
rovský
a pán poslanec Garai sa zúčastnili
rozhovoru s pánom
prezidentom
na túto tému. Rozhovor sme v klube vyhodnotili
ako informatívny a verili sme slovám
pána prezidenta, že
o
stretnutí nebude v masmédiách
informovať. Povedali sme si
aj
dôvody prečo. Zbytočne medializovať tento problém Združe-
nie robotníkov Slovenska nechcelo,
lebo sa to vo vzťahu
k
funkcii pána prezidenta ani nepatrí.
Denník Práca a Nový čas uverejnili však
už na druhý deň
informáciu
o tomto stretnutí a napísali, že naši poslanci za
Združenie
robotníkov Slovenska o liste pána Ormeho ani neve-
deli.
Buď napísali nepravdu Práca a Nový čas, alebo funkcio-
nársky
štáb pána prezidenta nerešpektuje
pokyny pána prezi-
denta,
vedome dáva na verejnosť nepravdu vo vzťahu k Združe-
niu
robotníkov Slovenska, lebo
nepripúšťame, aby svoj sľub
porušil
sám pán prezident. V každom prípade sme
sa opäť raz
stretli
so zneužívaním nášho Združenia
robotníkov Slovenska
vo
verejnosti. Naši voliči, poslanci i vedenie Združenia ro-
botníkov
Slovenska by sa radi dozvedeli, kto nás ponížil,
kto
bol iniciátorom nepravdy o nepoznaní
tohto problému po-
slancami
Zduženia robotníkov Slovenska.
Skutočnosť je však iná. Každý poslanec si pozorne pre-
čítal
list pána Ormeho, ktorý adresoval prezidentovi našej
Slovenskej
republiky pánu Kováčovi. Podľa nás už list výkon-
ného riaditeľa Výboru pre ochranu novinárov
obsahuje dosť
nepresných
a zavádzajúcich informácií, voči ktorým
sa podľa
našej
mienky mal pisateľ odpovede ohradiť. Ak
v ničom inom,
tak
aspoň v odseku, kde píše, že by novinári u nás mali vraj
závisieť
od dobrej vôle vládnych úradníkov. Ja,
ani viacerí
moji
kolegovia poslanci sme nikdy úradníkmi neboli. Robili
sme
vo fabrikách a dobre počujeme hlas robotníkov, družstev-
níkov,
inteligencie, či jednoduchých vrstiev obyvateľstva.
Na parlamentnej pôde sa demokratickou
cestou rozhodlo
o
zmenách tak v Rade Slovenského
rozhlasu ako aj Rade Slo-
venskej
televízie. Prečo sa tak rozhodlo, naši
voliči dobre
vedia. Súhlasia s
tým, lebo písať nepravdy, vysielať ich
v
rozhlase a v televízii, zdôrazňujem, verejno-právnou tele-
víziou
a vo verejno-právnom rozhlase nedovolíme. Aj urážok
na
adresu robotníkov bolo v našej
televízii a v našom roz-
hlase
dosť. Pýtam sa, toto je demokracia, keď sa uráža, cie-
lene
podvádza a píšu sa nepravdy? Podľa nás, členov posla-
neckého
klubu Združenia robotníkov Slovenska je
to nehoráz-
nosť
nebývalých rozmerov. Voláme po tolerancii a pozeráme sa
na
intoleranciu.
Nesúhlasíme s viacerými názormi pána prezidenta, ktoré
adresoval
pánu Ormemu. To však neznamená, že si funkciu pre-
zidenta
nevážime. Naopak. Nemôžeme však
súhlasiť s tým, že
pán
prezident v zahraničí spochybňuje
verejno-právne inšti-
túcie,
a to v čase, keď ešte len začali pracovať. Náš posla-
necký
klub i sám podpredseda Národnej rady Slovenskej repub-
liky
Ján Ľupták musel aj teraz v
Medzilaborciach a v Barde-
jove
pred vyše 800 občanmi odpovedať na kritiku, prečo v zá-
bavných
reláciách osočujú robotníkov. Pýtali sa, či pani Sa-
melová
brala a berie mzdu v Slovenskom
rozhlase zo zahrani-
čia,
ale pýtali sa aj to, či ju berie za osočovanie.
Dovoľujem si pána prezidenta poprosiť o
vysvetlenie je-
ho
postojov k tomu, čo povedal a poprosiť ho o objasnenie
jeho
konštatovania z listu - citujem:
"Slovenskí žurnalisti
a
masmediálne inštitúcie budú o krátky čas znovu môcť praco-
vať
na princípoch demokracie a plurality." Zdôrazňujem, že
my
zo Združenia robotníkov Slovenska si
post prezidenta re-
publiky,
osobu, ktorá zastáva tento post, budeme
vážiť, ale
nedovolíme
písať polopravdy o Slovenskej republike. Tie sú
totiž
horšie, ako klamstvá. Nemyslíme si, že by v súčasnosti
Slovenský
rozhlas a Slovenská televízia boli nedemokratické.
Budeme
brániť, aby početné televízne štáby poskytovali služ-
by
súkromným spoločnostiam, hoci aj prostredníctvom televíz-
nej
techniky, a súkromníci za tieto služby naviac účtovali
televízii
nemalé sumy. Vieme dobre, že aj tak sa
dajú okrá-
dať
robotníci a inteligencia. Rozpočet televízie je predsa
tvorený
z daní nás všetkých. Či takto si páni z
hradu pred-
stavujú
demokraciu? My si ju predstavujeme
ináč. A robotní-
kov
a všetkých slušných ľudí sa budeme zastávať.
Ďakujem vám za pozornosť.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Prosím, pán
poslanec Mikloško.
Pripraví
sa pán poslanec Kukan. Medzitým sa s
faktickou po-
známkou
hlási pán poslanec Hrnko.
Poslanec A. Hrnko:
Ďakujem, pán predseda. Chcel by som
len upozorniť na
jednu
vec. Pán Pacola, nehovorte vo vzťahu Združenie
robot-
níkov a robotníci. Demokratickú úniu a
iné strany volili
taktiež
robotníci, majú na vašu politiku iný názor, ako máte
vy.
Keď už niekto si robí vtipy zo Združenia robotníkov, ro-
bí
si ich aj z HZDS, robí si ich aj z Demokratickej únie.
Neberte
to tak, že si niekto robí srandu z robotníkov. Robia
si
srandu - pardon za výraz - z politickej
strany. A myslím
si,
že to je všetko v poriadku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem
pekne, pán predseda. Pán
poslanec Pacola, pri
výpočte
možností, ako sa mohla dostať informácia o stretnutí
vašich
zástupcov s pánom prezidentom na
verejnosť, ste opo-
menuli
jednu možnosť. Len kvôli úplnosti ju chcem doplniť,
že
mohli to byť taktiež vaši koaliční partneri.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem za slovo, vážený pán
predseda. Dnes výnimočne
súhlasím
s pánom kolegom Hrnkom a tiež by som chcel poprosiť
pána
Pacolu, aby nespomínal robotníkov v
spojení so Združe-
ním
robotníkov Slovenska, ale až
potom, keď pán Hrnko pre-
stane demokraciu
spomínať v súvislosti
s Demokratickou
úniou.
/Potlesk./ Pán kolega Pacola, to, čo ste povedali, sa
dotklo
aj mňa, pretože ste mohli čítať ešte aj
ďalej. V tom
citáte
bolo povedané, že som hovoril v našom mene. Môžem po-
vedať,
že to nie je pravda. Prezidentská
kancelária ak toto
vydala,
vydala zlú správu. Mám na to svedka kolegu Kunca.
Združenie
robotníkov Slovenska sme ani
nespomenuli. Napísal
som
v tomto smere pánu riaditeľovi Sitkovi, riaditeľovi Prá-
ce
list, kde som mu napísal - citujem: "že som nikdy nehovo-
ril
v mene Združenia robotníkov Slovenska. Naopak, neviem,
prečo
niektorí poslanci a novinári sa s takou radostnou zlo-
bou
vyjadrujú o Združení robotníkov Slovenska. Svojich kole-
gov
predo mnou považujem za odborníkov a myslím si, že svoju
prácu
robia s entuziazmom, vlastenectvom na vysokej odbornej
úrovni." Toto je
z listu, ktorý som poslal pánu
Sitkovi
a
ktorý v Práci nebol.
Ďakujem za slovo.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Pán Pacola v závere povedal, že
robotníkov a všetkých
slušných
ľudí bude vždy zastávať. Hlásim sa
k tomu, že ro-
botníkov
a všetkých slušných ľudí budeme aj my vždy tvrdo
zastávať, ale
spôsob, ktorým sa
prerokúva dnešný bod,
a
vôbec už to, že sa objavil na
programe Národnej rady, je
nevyčísliteľná
škoda, ktorá je podstatne vyššia ako list dá-
kemu
Williamovi Ormemu, ak vôbec rozoberáme,
že v tom liste
bola
napísaná pravda. A to je zásadná vec.
Pán kolega Moric, ty nehodnoť demokraciu.
A neviem pre-
čo
práve ty máš ťažké srdce na
Demokratickú úniu, ktorá ťa
nechala vo funkcii
riaditeľa, ktorú aj doteraz zastávaš.
O
demokracii ťažko môže hovoriť človek, ktorý dosiahol prav-
depodobne
európsky primát v tom, že vybil novinára na pôde
parlamentu.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím,
pán poslanec Mikloško, ale ešte predtým pán
poslanec
Moric.
Poslanec V. Moric:
Nikdy by som si nedovolil hodnotiť, pán
predseda, váže-
ní
kolegovia, a nikdy som to ja nehodnotil, len som hovoril,
že
nie je správne, keď sa skrýva za mená. Keď sa kresťania
skrývajú za meno
Kresťanskodemokratické hnutie, Národnode-
mokratická
strana keď sa skrýva za národ a
demokratov, atď.
Božechráň.
Nikdy by som si nedovolil hodnotiť. Myslím si, že
každý
máme tu svoj význam a svoje miesto. Tak prosím ťa pek-
ne,
pán kolega, nevkladaj mi do úst
slová, ktoré som nikdy
nepoužil.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Vážený pán predseda,
vážení páni ministri,
vážený snem,
už vo
svojom vystúpení na začiatku
tejto schôdze som
žiadal
stiahnuť tento bod z rokovania pléna ako politicky
a
ústavne neadekvátny a nekultúrny. Veľmi
jasne som citova-
ním troch článkov Ústavy Slovenskej
republiky ukázal, že
prezident
Slovenskej republiky podľa ústavy stojí nad parla-
mentom
a nezodpovedá sa mu. Z toho, že tento
bod teraz pre-
rokúvame, teda
vyplýva, že nadpolovičná väčšina rozhodla
o
tom, že sa niektorí poslanci chcú
zaoberať prezidentovými
výrokmi
v liste výkonnému riaditeľovi Výboru na
ochranu no-
vinárov
W. A. Ormemu. Ale iste nielen tým. Takto totiž po-
prední predstavitelia koalície prezentujú v
médiách, že
v
prípade prezidenta Slovenskej republiky ide aj o iné zále-
žitosti,
ako napríklad udalosti okolo 11. marca 1994 a po-
dobne.
Bez toho, aby som musel veci príliš dokladovať, ide tu
o
spochybňovanie pozície tohto konkrétneho prezidenta, ale
tým
aj o spochybnenie pozície
prezidenta v systéme štátnej
moci
vôbec. Toto spochybňovanie pozície prezidenta Michala
Kováča
sa deje sústavne, či už na stránkach
denníka Sloven-
ská
republika, kde redaktor Štrelinger už naznačuje, že kro-
ky
prezidenta sú v rozpore s demokratickým
a ústavným zria-
dením
v Slovenskej republike, či už skandovaním na Prima-
ciálnom
námestí "Radšej občiansku vojnu
ako takéhoto prezi-
denta"
- pokiaľ viem, nikto sa od takýchto výrokov nedištan-
coval, či
už zriadením vyšetrovacej komisie, skracovaním
počtu pracovníkov prezidentskej kancelárie alebo nakoniec
prerokovaním
tohto bodu programu. A to už nespomínam celú
predvolebnú
kampaň HZDS, a najmä výroky jej predsedu.
Spochybňovanie pozície prezidenta je
spochybňovaním
základov
štátu. Tak ako v rodine vznikne napätie vo vzťahoch
a
môžu to byť len niektoré základné a
nespochybniteľné nor-
my,
ktoré dokážu toto napätie preklenúť,
tak i v štáte, ak
vzniknú
problémy, istota je práve v nedotknuteľnosti niekto-
rých inštitúcií, ako sú post prezidenta,
mandát poslanca,
ústava
republiky, Ústavný súd a podobne.
Ale na prípade prezidenta možno ukázať
ešte ďalšiu vec,
takisto
vážnu a podstatnú. Uznesenie Národnej rady Sloven-
skej
republiky číslo 26 zo 4. novembra 1994
zriadilo vyšet-
rovaciu
komisiu - citát "na objasnenie príčin krízy ústavne-
ho
zriadenia Slovenskej republiky v roku 1994". Koniec citá-
tu. Vážené dámy
a páni, neišlo o žiadnu krízu ústavného
zriadenia
Slovenskej republiky, išlo o krízu v HZDS, alebo
inak
povedané, povadili ste sa medzi sebou.
Povadili ste sa
medzi
sebou a stratili ste väčšinu v
parlamente. Táto zmena
jazyka,
táto mätež pojmov vytvára ale prostredie, v ktorom
je
všetko nakoniec dovolené.
Vy, páni poslanci a poslankyne z vládnej koalície, ste
dali
návrh a dôveru ústrednému riaditeľovi
Slovenskej tele-
vízie
doktorovi Jozefovi Darmovi. Terajší
ústredný riaditeľ
Slovenskej
televízie má za sebou bohatú publikačnú
činnosť:
Pravda chudoby
v boji za založenie a boľševizáciu KSČ,
1961, M. O.
Kalinin a problémy novinárskej tvorby, 1963,
a
v roku 1970, teda už po vpáde sovietskych vojsk je to die-
lo
"Lenin a žurnalistika". Po
roku 1989 sa terajší riaditeľ
televízie
stal predsedom Združenia slovenských
novinárov za
pravdivý
obraz Slovenska. Toto už zrejme stačilo
na to, aby
ideovo
formoval najsilnejšie médium - televíziu. Pýtam sa,
prečo
ste nežiadali doktora Darma vysvetliť publikácie skôr,
ako ste
ho schválili za
riaditeľa Slovenskej televízie.
/Potlesk./
Pre pána poslanca Slobodníka sa stalo
akýmsi hobby pri-
pomínať
ľuďom ich výroky. Robí to vždy nielen na začiatku
zahraničného
výboru, robí to na adresu poslancov nielen od
rečníckeho
pultu, ale i súkromne. Aj ja mám
takúto skúse-
nosť.
Dovoľte, pán poslanec Slobodník, aby
som vám i ja za-
citoval
jeden váš písomný výrok. Nedeľa, príloha Nového slo-
va
7, Nro 9 z 3. marca 1988, strana 2. Vtedy na tomto mieste
ste
napísali - citát:
"Presadzovanie revolučnej podoby
so-
cializmu, plné využitie pozitívnych spoločenských momentov
je
šanca pre literatúru. Literatúra, ako to pripomenul Miloš
Jakeš na vlaňajšom spisovateľskom zjazde na Dobříši,
musí
byť
pomocníkom pri presadzovaní politiky komunistickej stra-
ny.
Tým pozitívne nadväzuje na živé ideály Februára." Koniec
citátu.
/Potlesk./ Teda, žiadny slovenský a
žiadny národný.
Miloš Jakeš -
presadzovanie politiky
komunistickej strany
a
živé ideály Februára.
Pán poslanec, v čase, keď ste toto písali, my sme boli
volaní týždenne na
výsluchy na Štátnu
bezpečnosť. Noviny
o
nás písali, že sme pohrobkovia a zradcovia. Po novembri
1989
vy, pán poslanec, ste zdvihli národnú
zástavu a my sme
znovu
renegáti a zradcovia. Pýtam sa, prečo parlament nežia-
dal pána poslanca Slobodníka, aby vysvetlil
svoje výroky
skôr, ako si
ho zvolil za predsedu
zahraničného výboru.
/Potlesk./
Slovenská republika pod vedením pána poslanca
Smolca po
veľkej
reportáži o generálovi Lorencovi, po rozhovore s jed-
ným
najväčších normalizátorov na
Slovensku Vojtechom Mihá-
likom
zavŕšila tento veľký comme back článkom pri príleži-
tosti
82. nedožitých narodením Gustáva
Husáka, kde ho v ko-
nečnom dôsledku predstavila ako obeť
už nie komunistickej
ideológie,
v ktorú celý život veril a vyznával, ale Prahy.
A
pán poslanec Cuper, do roku 1989
internacionalista, v po-
slednom
rozhovore pre Extra S povie na adresu
KDH, že možno
by
sa s nimi aj dalo, len sú príliš internacionalisti.
Dámy a páni, táto mätež jazyka a pojmov umožňuje všet-
ko najmä tým,
ktorí sú pri moci a ktorým ide v
prvom rade
o
moc. A výroky sa skúmajú podľa toho, či niekto poslúcha
alebo neposlúcha. Mnohí z tých, ktorí nás ešte donedávna
učili
kto je dobrý internacionalista, nás predsa dnes nemôžu
a
nebudú poučovať o tom, kto
je dobrý Slovák. Naša pamäť
o
úcte a práci pre Slovensko siaha
ďalej, ako siaha vaša
pamäť.
Nevnútite ani nám, ani verejnosti žiadny iný obraz
o
nás. Nevnútite ani nám, ani verejnosti žiadny iný obraz
o
prezidentovi Slovenskej republiky.
Ako vlastenci sme
ochotní
podporiť každú dobrú vec, ale neurobíme
ani polkrok
spoločný
na takej ceste, akú ste ukázali v
noci z 3. na 4.
novembra
a akú ukazujete dnes. Ako vlastenci bránime v tejto
chvíli
prezidenta republiky, ktorý sa odrazu stal pre vás
nepohodlný
len preto, že sa vzoprel diktátu jednej strany.
To, čo
dnes prerokúvame, nemá nič
spoločné s hľadaním
východísk
pre Slovenskú republiku. Je to len druhá stránka
podanej ruky, ktorá
sa realizuje v kádrových
zmenách na
všetkých
úrovniach štátneho a spoločenského
života na celom
Slovensku
a ktorá o chvíľu postihne možno aj mnohých z vás.
Dámy
a páni, my, ktorí sme v
politike už dlhší čas,
nestrácame
však pokoj. Videli sme už mnohé príchody a odcho-
dy,
mnohé vzostupy a pády. A pánu poslancovi Cabajovi len
toľko,
že k odvolaniu prezidenta potrebujete 90 hlasov.
Ďakujem.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán
poslanec Kukan. Pripraví sa pán poslanec Šimko.
S
faktickou poznámkou ešte pán poslanec Slota.
Poslanec J. Slota:
Vážení prítomní,
keď som si vypočul tieto slová pána poslanca Mikloška,
tak
neviem, určite by som vedel zareagovať aj trošku polopa-
tickejšie
smerom k nemu, pretože sa mi zdá úplne
nehorázne,
keď
takto znevažuje pred očami národa a očami slovenského
parlamentu pána poslanca Slobodníka, ktorého si
nesmierne
vážim,
ktorý vytrpel určite za svojho života
podstatne viac
ako
vy, pán Mikloško, a určite spravil
pre tento národ ti-
sícnásobne
viac ako vy, pretože vy, podľa môjho
názoru, ste
v
živote v podstate nič nespravili, akurát okrem toho, že
ste
dobrý klaun, myslím, že nič iné nie ste.
K celej tejto kauze, ktorá sa tu
odohráva, by som chcel
zdôrazniť - niektorý
môj kolegu tu vystúpil, že základom
štátu je prezident, alebo povedal niečo v
tejto polohe.
Osobne
si myslím, že nespochybniteľný je
štátotvorný národ,
lebo
tento je základom štátu a ostatné inštitúcie, včítane
prezidenta,
sú len reprezentáciou tohto
štátotvorného náro-
da.
Takže si zase nemýľme pojmy s dojmami.
Chcel by som znovu zdôrazniť, že táto
kauza vznikla len
z
toho dôvodu, že pán prezident skutočne
veľmi klamlivo in-
terpretoval
situáciu, ktorá nastala po parlamentných voľbách
a
vytvára v zahraničí dojem, že vývoj po
parlamentných voľ-
bách
ide nedemokratickou cestou. Chcel by
som zdôrazniť, že
za
demokraciu asi opozícia považuje to, keď väčšina masmédií
a
poniektorí poslanci v parlamente znevažujú národné cítenie
Slovákov
a špinia v našich, ako aj v zahraničných masmédiách
svoju
vlasť za špinavý judášsky groš. To
asi podľa nich je
tá
demokracia. Podľa mňa to teda od demokracie má strašne
ďaleko. Osobne si
myslím, že keď pán prezident je hlavou
tohto
štátu, mal by sa správať tak, aby zastupoval tento ná-
rod
a štát, štátotvorný národ a nemal by sa správať tak, aby
špinil
túto vlasť a tento štátotvorný národ.
Chcel by
som ešte na adresu pána Mikloška
povedať, že
keď
ste taký veľký vlastenec...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, máte 20 sekúnd.
Poslanec J. Slota:
mali ste
sa aj pri hlasovaní prejaviť
ako vlastenec,
keď
sa hlasovalo o Ústave Slovenskej republiky a keď sa hla-
sovalo
vôbec o vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Vie-
me
všetci veľmi dobre ako ste hlasoval.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, skončili tri minúty. Ďakujem. Pán posla-
nec
Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán
poslanec Mikloško, pre
osvieženie pamäti - hold
a
úctu Gustávovi Husákovi
nevzdali páni poslanci Smolec
s
Cuperom, ale pán Čarnogurský s pánom
Mikloškom účasťou na
jeho
pohrebe. To je tá posledná úcta, posledný hold, ktorý
bolo
možné mu odovzdať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán podpredseda Húska.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ak dovolíte, rád by som upozornil, že je
to bod, v kto-
rom
sa prerokováva práve problematika korešpondencie medzi
pánom
prezidentom a pánom Ormem. Myslím si, že by sme sa ma-
li
vrátiť k meritu a neobchádzali
problematiku riešenia ko-
misie.
Chcem len povedať, že takéto komisie sú
nielen u nás
celkom
bežné. Nepresvedčujme sa navzájom o
tom, že nie je
možné tu vytvárať
komisie na prešetrovanie
určitých čin-
ností.
Naopak, všetci, ktorí máme svoju pamäť, vieme, ako
boli vytvárané komisie na prešetrovanie činnosti
ministra
vnútra
a akým spôsobom sa vykonávali. Vieme, akým spôsobom
sa
vykonávali nekonečné ataky proti pánu
Mečiarovi a zakaž-
dým
v podstate s prabiednou
argumentáciou, ktorá sa nedala
ničím
podložiť. Keby sa bola dala niečím
podložiť, tak vte-
dajšia
mocenská štruktúra mohla zomlieť každého z takýchto
napadnutých
ľudí. Takže, prosím vás, vyhnime sa
obezličkám,
nechoďme
do tejto polohy. Fakt je ten, že ani by nebolo dob-
ré porovnávať záležitosti trpenia v
gulagoch s výsluchami
a
pohovormi na Štátnej bezpečnosti. Preboha, zachovajme vnú-
torný
rozmer v tejto oblasti. Je to jednoducho nesúmerateľná
vec
a myslím, že by sme ju nemali robiť.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Čarnogurský.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán poslanec Slota položil rečnícku otázku, alebo jed-
noducho
povedal, že František Mikloško nič pre tento národ
neurobil.
Pán poslanec Slota, František Mikloško začiatkom
marca
1988 oznámil na národný výbor
uskutočnenie demonštrá-
cie,
manifestácie 25. marca na Hviezdoslavovom námestí. Ten-
to
deň, na pamäť tejto demonštrácie, ktorú ohlásil František
Mikloško
pod svojím menom, bol zákonom Národnej
rady vyhlá-
sený
za pamätný deň Slovenskej republiky. To je napríklad
jedna
z vecí, ktoré František Mikloško urobil
pre tento ná-
rod.
Pán poslanec Slota, nechcite, aby sme začali hovoriť
o
tom, čo ste vy v tej dobe robili.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Tarčák.
Poslanec J. Tarčák:
Pán Mikloško, chcel by som sa vyjadriť k tomu, že ste
opreli
svoje vystúpenie o mätenie pojmov a
o to, že by sme
sa
nemali snažiť o vnútenie obrazu pána
prezidenta v očiach
občanov Slovenskej
republiky. Predovšetkým ste
hovorili
o
tom, že prezident stojí nad parlamentom. Postavenie prezi-
denta,
jeho práva a povinnosti definuje ústava v článkoch
101
až 107. Prosím, keby ste definovali článok či pasáž, kde
sa
hovorí, že stojí nad parlamentom. Minimálne musíme ho-
voriť,
že i v sľube pán prezident konštatoval alebo povedal,
že
svoje povinnosti bude vykonávať v záujme občanov. Neviem,
či
jeho stanovisko je v záujme občanov. Nebudem komentovať
to,
že hodnotíte jednotlivé osobnosti tak, ako hodnotíte, na
to
si už pomaly začíname zvykať a je
dobre, že sa prezentu-
jete pred verejnosťou tak, ako posledne
pán Čarnogurský.
A
o tom, že sa nemáme snažiť vnútiť nejaký obraz o preziden-
tovi
pred očami verejnosti, hovoria predsa štatistiky. Ak si
dobre
pamätám, i v takom erudovanom denníku ako Nový čas
poklesla dôvera
občanov Slovenska voči
prezidentovi pod
10
%. Páni, vo všetkých vyspelých demokraciách ak poklesne
dôvera prezidenta pod 30 %, okamžite váži svoju činnosť,
prehodnocuje ju
a odstupuje, abdikuje.
Bohužiaľ, zrejme
u
nás nie sú zaužívané tieto etické normy platné vo všetkých
krajinách
Európy.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Slota.
Poslanec J. Slota:
Na oplátku by som chcel zdôrazniť, že niekto pracoval,
i
keď možno za totality pracoval. Pracoval ako technik a bol
možno
v tej práci dobrý. A ja sa nehanbím za
to, že som bol
dobrý
vedúci strediska. Áno, určite sa
nehanbím. Ty sa rad-
šej
nesmej, tam vľavo. Ty sa veľmi hlasno smeješ, ale asi
nad
tou svojou prácou za to obdobie, za
túto prácu sa teraz
hanbíš,
v tej histórii, ktorú si tam tak
domotal. Ale ja sa
za
svoju prácu nemusím hanbiť. Vieš?
Niekto organizoval de-
monštrácie,
ktoré boli už pripravené dopredu, pretože každý,
aj
slepý vedel, že sa to tu ide prevrátiť, a robil si záslu-
hy
päť minút pred revolúciou, ktorá sa dohodla možno medzi
niektorými
politikmi z bývalého Sovietskeho zväzu a Ameriky,
a
niekto si dopredu robil na tom zásluhy.
A dáva to tu ako
prácu
pre národ? Bol by som strašne zvedavý, čo ste skutočne
odviedli,
akú prácu. Prácu, nie nejaké gestá.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Tkáč.
Poslanec V. Tkáč:
Vážený pán predseda,
vážení prítomní,
už pri prerokovávaní programového vyhlásenia vlády som
apeloval
na etiku konania poslancov. Mrazí ma,
že už druhý-
krát
v tejto miestnosti, v tejto sále
počúvame slová, ktoré
sú
protiústavné. Ak citát, že pán prezident je nad parlamen-
tom,
má zaznieť v tejto sále, ako právnikovi mi nedá, aby
som
sa nevrátil k Ústave Slovenskej
republiky. Nikto nie je
v
tejto krajine nad Národnou radou Slovenskej republiky,
pretože
takto hovorí Ústava Slovenskej
republiky. Stačí za-
citovať Montesquieua, ktorý stanovil demokratické pomery
medzi jednotlivými ústavnými orgánmi, najvyššími orgánmi
štátnej
moci, kde hovorí o deľbe moci a brzdách
moci. Hlava
štátu,
prezident Slovenskej republiky ako funkcia je v ústa-
ve
jasne definovaná ako orgán
výkonnej moci. A zákonodarný
orgán
má v Ústave Slovenskej republiky osobitné postavenie.
Hlboko
si ctím a vážim funkciu prezidenta Slovenskej
republiky,
ale parlament má právo zaujať postoj k
jednotli-
vým krokom konkrétnej osoby, ktorá túto
funkciu zastáva.
A
parlament má právo vyjadriť svoj
názor, tak ako má právo
vyjadriť
svoj názor na činnosť parlamentu konkrétna osoba,
ktorá zastáva funkciu prezidenta Slovenskej
republiky. Ak
z
ústavy vyplýva aj určitý morálny aspekt
funkcie preziden-
ta,
ktorý by mal byť skutočne nadstranícky,
tak nie je mož-
né,
a to sa stalo aj v predvolebnej
kampani, aj nakoniec na
jar tohoto roku, aby hlava štátu,
konkrétna osoba, ktorú
nespochybňujem, diskriminovala niektoré subjekty v osobnej
aj
v politickej rovine. Domnievam sa, že stanovovať takýto
výklad
ústavy je niečo, z čoho mi ide
mráz po chrbte a na-
dvihlo
mi to obočie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážené kolegyne, kolegovia,
len
by som na odpoveď
kolegovi Tarčákovi dodal, že
zrejme
nesleduje veľmi pozorne štatistiky o
prieskumoch ve-
rejnej mienky,
pretože práve posledná štatistika ukazuje
51-percentnú dôveru pánu
prezidentovi, 51-percentnú dôveru
pánu
Gašparovičovi a až o 20 % nižšiu dôveru pánu Mečiarovi.
Bolo
by dobré, keby uvádzal fakty tak, ako sú v skutočnosti.
Ale dovoľte, aby som sa zmienil o jednom, dúfam, že sa
vojdem do tých
troch minút. Problém prečo sa prerokováva
tento
list, by sa dal pomenovať tak, že poslanci, ktorí ho
navrhli
prerokovať, spochybňujú alebo
dávajú do úst prezi-
dentovi
spochybnenie verejnoprávnej inštitúcie
ako nezávis-
lej
inštitúcie. Tak tomu rozumiem. A toto
by malo byť dôvo-
dom,
prečo je meno Slovenska vonku
poškodené. Tak som rozu-
mel
tomu podaniu a tak som rozumel aj pánu
Slobodníkovi. Na
druhej strane sa
domnievam, že by sme mali potom brať na
zodpovednosť
aj ostatných verejnoprávnych
činiteľov za ich
výroky
a žiadať ich, aby ich tu vysvetlili.
Pokúsim sa uviesť dva citáty dvoch ľudí,
ktorých by sme
rovnako
mohli zavolať, aby vysvetlili svoje názory a aby po-
vedali,
či to nie je spochybnenie verejnoprávnosti. Prvý ci-
tát
pána Mečiara na adresu pána Stadtruckera: "Čo z toho, že
nám
bol blízky a politicky poslušný." - Riaditeľ verejno-
právnej
inštitúcie politicky poslušný Hnutiu za demokratické
Slovensko? Ďalej pokračujem v citáte: "Ukázal
sa ako ne-
schopný,
nemáme právo ho tam držať." Kto
nemá právo ho tam
držať?
To je verejnoprávna inštitúcia. Teda
nie tento výrok
spochybňuje
verejnoprávnosť inštitúcie? Nie je to ten výrok,
ktorý
by sme tu mali skúmať? A dovoľte ďalší
citát predsedu
zahraničného
výboru pána Slobodníka: "Podstatné je mať elek-
tronické
médiá. Keď ich budeme mať v rukách, situácia sa bu-
de
meniť, nebudú tie sobotné komentáre." Pokračujem: "Skrát-
ka
končím. Hawk". Elektronické médiá
dostať do rúk a všetko
bude
vyzerať celkom ináč. Nie je toto výrok, ktorý by mal
byť
skúmaný, či poškodzuje alebo
nepoškodzuje meno verejno-
právnej
inštitúcie? Či poškodzuje alebo
nepoškodzuje verej-
noprávnosť
tejto inštitúcie? Nemáme právo ako poslanci pýtať
sa
aj na takéto výroky?
Ďakujem.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Moravčík.
Poslanec J. Moravčík:
Ďakujem.
Pán poslanec Tkáč, vypočuli sme si,
že vám
mráz
chodí po chrbte. Pýtam sa, či vám tento
mráz po chrbte
nebehal
vtedy, keď ste schvaľovali zjavne protiústavný zákon
o
zrušení niektorých privatizačných rozhodnutí, ktorým došlo
v
rozpore s ústavou k prevodu
vlastníctva zákonom. Áno,
dnešné
naše rokovanie je aj otázka etiky. Hovorím, že toto
naše
rokovanie je veľkou fraškou a vôbec nie je etické tento
problém,
ktorý ste tu nastolili, takýmto
spôsobom nastoliť.
Totiž,
ak ste spomínali, pán poslanec Tkáč,
trojdelenie mo-
ci, spomínali
ste Montesquieua, na
základe tejto teórie
existuje
aj určitá nezávislosť moci. Ak je
navzájom moc zá-
vislá,
potom nejde o trojdelenie moci, ale o totalitné uspo-
riadanie moci. A
toto nebezpečenstvo tu hrozí.
Inštitúcia
prezidenta
má jasne vymedzené právomoci v ústave. Inštitúcia
parlamentu
Národnej rady má takisto jasne vymedzené právomo-
ci.
Ich závislosť je presne definovaná. Ísť nad tieto presné
definované
hranice je znovu v rozpore s ústavou. Čiže táto
kauza,
to, že ste to tu predložili, je v rozpore s ústavou.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, dvadsať sekúnd.
Poslanec J. Moravčík:
Otázka pravdy. Prezident má pravdu, parlament
má pravdu
definovanú
hlasmi 83 poslancov. Keď sú tieto moci nezávislé,
kto rozhodne, kto má pravdu? Musíte
rešpektovať právomoc
prezidenta.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, ďakujem pekne.
Poslanec J. Moravčík:
Je to vyjadrené v ústave.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Tkáč.
Poslanec V. Tkáč:
Ďakujem za svojrázny výklad Ústavy Slovenskej republi-
ky.
Už som zvyknutý od pána poslanca Moravčíka aj v tejto
miestnosti
na podobné úvahy, kde zlyhávajú
jednotlivé formy
výkladu.
Jednoznačne som formuloval aj ctihodného francúz-
skeho
filozofa o deľbe moci a brzdách moci, takže som v syn-
chróne
s vami, aspoň sčasti. Chcem vám
povedať, že ten mráz
mi
behal po chrbte, aj keď vy ste uznesením vlády likvidova-
li
privatizačné rozhodnutia, a to nielen zákonom. A môžem
ako
odborník-právnik mať aj názor na riešenie privatizačných
rozhodnutí
formou zákona, pretože svojrázny výklad ústavy je
aj
ten, že sa vytrhávajú niektoré časti ústavy len vtedy,
keď
je to niekomu vhodné. Ale súhlasím
s vami, že existuje
nezávislosť jednotlivých orgánov a že existuje väčšinový
princíp,
ktorý je vyjadrený vo voľbách. Takže
ten počet 83,
ktorý
ste tu spomínali, nie je spôsobený
tým, že ľudia po-
prechádzali
z jednej strany do druhej a potom si vytvorili
vládu,
ktorú nechcela väčšina v zmysle demokratických pravi-
diel.
Inak vám ďakujem za svojrázny výklad, ale
trvám na tom,
čo
som povedal pred chvíľou, že si ctím a vážim funkciu pre-
zidenta,
ale mám plné právo ako slobodný občan hodnotiť aj
konkrétne
kroky osoby, ktorá túto funkciu využíva na diskri-
mináciu
niektorých subjektov a niektorých
politických strán
a
hnutí. V tomto smere si myslím, že
má každý z nás právo,
a
občania to nakoniec prejavili aj v
slobodných demokratic-
kých
voľbách - komentovať to a zaujať stanovisko ku konkrét-
nym
krokom. Dnes riešime konkrétny krok pána Michala Kováča,
ktorý
zastáva v súčasnosti funkciu prezidenta Slovenskej re-
publiky.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Slobodník.
Poslanec D. Slobodník:
Chcem sa spýtať pána poslanca Kováča, či by kúpil ile-
gálne
nadobudnuté auto. Asi nie. Verím. Takisto protizákonne
nadobudnuté
informácie zo zasadnutia vlády využívať
je bez-
charakterné.
Bola emocionálna debata a, samozrejme,
keď som
hovoril
získať rozhlas a televíziu do rúk neznamenalo získať
100
% alebo 80 %, ako ste to chceli vy. A
po druhé - nezna-
mená
táto veta - získať elektronické médiá, že vláda, v kto-
rej
ste aj vy boli, pán Kováč, tieto
elektronické médiá ne-
mala?
To znamená, že boli v rukách tých, ktorí nevládli? Za-
myslite
sa nad podstatou tohto výroku "získať elektronické
médiá"
a nepripisujte mi, že získať znamená v mojom slovníku
100
%. Získať ich tak, aby ste napríklad ako opozičná nemali
v
nich slovo. To iste nie.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán podpredseda Húska.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Navrhujem znovu vrátiť sa k pôvodnej téme. Prosím vás,
to
trvalé sugestívne zdôrazňovanie
neústavnosti, pán posla-
nec,
jednoducho nie je žiadny argument. To je proste len po-
kus
slovného strašenia. Tento spôsob by sme naozaj nemali
používať.
A rád by som k tomu povedal aj toľko, že keď už sa
hovorí
o etike, vieme, ako spor rástol a vieme aj o tom, ako
ste
v podstate neboli ochotní naše politické štruktúry in-
formovať
o tom, ako konáte, kde konáte, na ktorej strane ste
atď. To
sú vážne etické
problémy. Ale vráťme sa radšej
k
problematike, ktorú prerokúvame.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Chcem upozorniť, že je 12
hodín, mali by sme
urobiť
prestávku. Zatiaľ je ešte šesť faktických poznámok,
takže
prosím o stručnosť.
Pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený
pán kolega, rozmýšľal som, či povedať
kolega
Tkáč
alebo pán štátny tajomník Tkáč, stretol som ľudí, ktorí
vás
poznali z vašej predchádzajúcej
praxe, a všetci zhodne
tvrdili,
že ste dobrý odborník, ale vyjadrili
sa, že nechá-
pu,
čo sa s vami robí v poslednej dobe. Vy svojrázne vysvet-
ľujete
ústavu. Na vysvetľovanie ústavy je Ústavy súd a nemô-
žeme
postupovať tak, že keď vynesie nález ústavný súd, po-
vieme,
že je to ďalší chorý prvok na slovenskej politickej
scéne.
Prosím, keď ste profesionál, postupujte profesionálne
a
neobviňujte svojich kolegov zo svojrázneho vysvetľovania
ústavy.
Mám otázku na predsedu Slotu, žiaľ,
teraz tu nie je,
ale
dúfam, že ma počuje: Čo sa zmenilo odvtedy, ako pán Slo-
ta
verejne deklaroval, že má korektný vzťah k prezidentovi
a
že nikdy nepôjde proti prezidentovi
Slovenskej republiky?
Čo
sa zmenilo odvtedy, ako si s hrdosťou
pán Moric písal za
meno
poradca prezidenta Slovenskej republiky, a pán Haťapka,
ako
aj pani Bieliková robili v jeho aparáte? Poznáte dokona-
le
metódy práce tohto človeka. Viete, že je nadstranícky.
Prečo ste sa
teraz takto otočili? Všetci vieme, že je tu
animozita
dvoch vedúcich politických osobností. Po víťazných
voľbách
už len delegácia osôb za HZDS,
ktorá išla k prezi-
dentovi,
bola náznakom tohto vzťahu. Nenechajme
sa ako par-
lament
vmanipulovať do situácie, že je tu nejaká animozita
medzi
prezidentom a parlamentom, ako sa vyjadril pán pre-
miér,
že je to vzťah parlamentu a prezidenta a jeho nezaují-
ma.
My sme parlament, buďme skutočne
parlamentom Slovenskej
republiky.
Nevynášajme súdy preto, že jeden muž javí evi-
dentne
snahu politickými krokmi oslabiť svojho protivníka.
Je
mnoho štátov na svete, kde sa prezident
a premiér neboz-
kávajú, ale dokážu
to zakryť, dokážu diplomaticky
rokovať
a
podanie ruky nie je len prázdnou fraškou tak, ako bolo pri
menovaní
vlády Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predseda,
dámy a páni,
pán Roman Kováč si kladie otázku, či by
nebolo potrebné
sa
spýtať na odpoveď niektorých iných ústavných činiteľov.
Len
mu pripomínam, neviem, či tu bol alebo nebol pri otvore-
ní 4. schôdze
Národnej rady, keď pán predseda Gašparovič
uviedol,
že na marcovú schôdzu bude zaradený bod
interpelá-
cie. To znamená,
že má možnosť členov vlády interpelovať
a
pýtať sa na tie nezrovnalosti, ktoré má
on. My plne reš-
pektujeme
rozhodnutie pána prezidenta, to, čo nám napísal do
listu, že prerokovania tohto bodu sa nezúčastní, ale už
v
úvode som vyjadril ľútosť, že
nevyužil túto možnosť, keď
sme
ho pozvali, aby na posvätnej pôde parlamentu sa preroko-
val
problém, ktorý vznikol. A kolegovi
Mikloškovi chcem po-
ďakovať
za upozornenie o 90 hlasoch, ktoré sú
potrebné. To-
tiž
len sa vraciam späť k úvodnému slovu,
ja som totiž žia-
den návrh
na odvolanie pána
prezidenta nedával. Neviem,
o
čom to hovoril.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
dovolím si odpovedať pánu poslancovi Slobodníkovi. Pán
poslanec,
ja nezneužívam žiadne vedomosti, ktoré
som získal
na
zasadnutí vlády. Tie dva citáty, ktoré som tu povedal, sú
dnes
uverejnené v Národnej obrode a odtiaľ som si ich prepí-
sal
v túto chvíľu na papier, z ktorého som
čítal. Alebo ich
popriete,
alebo poviete, že ste ich ozaj vyslovili. Vy ste
tu
predviedli elegantnú sémantickú a logickú analýzu výrokov
pána prezidenta. Nuž, ja nie som ani sémantický analytik
a
nechcem tu robiť ani logickú analýzu, ale keď niekto povie
elektronické
médiá dostať do rúk a všetko bude
vyzerať cel-
kom
ináč, tak aj logicky aj sémanticky to, podľa môjho názo-
ru, jednoznačne spochybňuje verejnoprávnosť inštitúcií vo
vašom
pohľade. A ak sa tu hovorí o poškodzovaní mena Sloven-
ska
v zahraničí, tak tieto dva výroky, ktoré som citoval,
poškodili
Slovensko v zahraničí oveľa viac, ako to, čo je
v
liste pána prezidenta.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Hrnko.
Poslanec A. Hrnko:
Ďakujem, pán predseda. Chcel by som len pripomenúť, že
v
každej demokratickej krajine nie je
neetické získavať in-
formácie. Informácie
sa získavajú akýmkoľvek spôsobom a,
žiaľ, vidíme, aké
škandály napríklad vypukajú
v Amerike,
v
Anglicku, všade, kde novinári získavajú
informácie. Avšak
politik
si musí byť vedomý, že tieto
informácie o ňom budú
získavať
a budú ich zverejňovať, a keď nechce poškodzovať
svoje postavenie a cez toto postavenie
i meno Slovenska,
resp.
krajiny, ktorej je politikom, musí si dávať pozor na
to,
čo povie. A neetický je ten výrok, ktorý sa povie, nie
keď
sa zverejní.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Cingel.
Poslanec T. Cingel:
Myslím si, že sme sa nechali
vtiahnuť do pripraveného
scenára
faktických pripomienok a v podstate sme odišli od
merita
veci. Predsa mi nedá, aby som aj sám
nezareagoval na
pripomienku
pána Kováča, ktorý citoval z Národnej obrody vý-
roky k masmédiám. Dovolím si povedať,
že by som súhlasil
s
tým, keby pán prezident bol reagoval týmto listom pána Or-
memu
vtedy, keď bol odvolaný pán premiér
Mečiar a pán Mik-
loško
prišiel k pultu a povedal: Nepustíme
vás do rozhlasu,
do
televízie, zídete z očú a zídete z mysle. Nech teda pán
Mikloško
povie, akým spôsobom chcel verejnoprávnu inštitúciu
zmanipulovať,
aby to takto urobil. Toto by som bral. Ak sa
tu
začne citovať, tak sa tu citujme navzájom. /Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Gaulieder.
Poslanec F. Gaulieder:
Vážený pán predseda, vzhľadom na priebeh tohto rokova-
nia
o tomto bode programu tejto schôdze by som navrhoval,
aby
ste vybrali termín a zvolali schôdzu Národnej rady len
k
jednému bodu programu - o poznatkoch,
ktoré majú poslanci
na
svojich kolegov z minulosti, z
prítomnosti a prípadne aj
z
budúcnosti.
Ďakujem.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Vzdávam sa slova. Odpoviem pánu
kolegovi Černákovi vo
svojom
diskusnom príspevku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Polka.
Poslanec L. Polka:
Vážení
kolegovia, kolegyne, dovoľte
mi, aby som vás
poprosil,
prípadne, aby sme o tom dali hlasovať - vzdajme sa
v
tomto bode programu faktických pripomienok v duchu pripra-
vovaného
rokovacieho poriadku. Nech
vystúpia tí kolegovia,
ktorí
sú prihlásení alebo ktorí sa chcú prihlásiť do rozpra-
vy,
a tým by sme túto kauzu uzavreli. Myslím si, že priestor
pre faktické
poznámky by mohol
pán predseda riešiť tým
spôsobom,
že sa otvorí kinosála, tam by si poslanci, ktorí
si
majú čo povedať, mohli tieto veci
vydiskutovať, prípadne
ochranka
by mohla potom zabezpečiť aj ďalšie
veci, ktoré by
z
toho vyplynuli.
Ďakujem.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Polka, povedali ste
to tak vážne,
že
teraz neviem, či mám dať o tom hlasovať alebo nie. Dúfam,
že
ste to nedali ako procedurálny návrh.
Poslanec L. Polka:
To ukončenie faktických poznámok áno.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ale tú kinosálu nie.
Poslanec L. Polka:
Tú kinosálu - to záleží na vás, pán
predseda.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Tarčák.
Poslanec J. Tarčák:
Opoziční poslanci používajú termín, že sme si pozvali
pána prezidenta, aby sa zodpovedal, že ho chceme brať na
zodpovednosť.
Nie páni, my sme ho požiadali o vysvetlenie
a
myslím si, že jeho neúčasť na tomto bode je hrubou urážkou
parlamentu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Glinský.
Poslanec J. Glinský:
Dovolím si súhlasiť s tvrdením, že Slovensko je masme-
diálne
totalitné, ak totalitu chápeme ako duchovné znásilňo-
vanie
väčšiny malou menšinou. Sociologické
výskumy totiž po
mnoho
rokov, vrátane rokov a mesiacov posledných ukazujú, že
hodnotová
orientácia veľkej väčšiny Slovákov bola, aj zosta-
la
ľavicová. V posledných piatich
rokoch sme však svedkami
až
brutálnej, takmer totálnej masmediálnej
dehonestácie ľa-
vicových
hodnôt. Dôsledok tejto totality je tragický - mamo-
nokracia,
zlaté teľa ako najmocnejšie božstvo, majetok ako
najmocnejšia
miera moci a bezmoci, slobody a
neslobody, ma-
sové zbedačovanie, masové
vyvlastňovanie, divoko západné
obohacovanie,
genocída celých druhov kultúrnych,
umeleckých
a
iných tvorivých činností. Dovolím si teda
súhlasiť s tvr-
dením,
že u nás nie je demokracia, vláda ľudu ľudom pre ľud.
V
spoločnosti, kde peniaze sú až
na prvom mieste, nemôže
vládnuť
úcta k ľudu ani úcta k človeku.
Demokracia je u nás
len
mýtom, surovo pravicová masmediálna totalita realitou.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, keďže
návrh
pána Polku o tom, aby sme v rámci tohto
bodu preroko-
vávania neschvaľovali faktické poznámky, je procedurálnym
návrhom,
musím dať o ňom hlasovať bez rozpravy.
Prosím, pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Pán
predseda, nemôžete dať
hlasovať o tomto návrhu,
pretože
je proti rokovaciemu poriadku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
O tom sa hlasuje bez rozpravy, pán poslanec. Je to ná-
vrh.
Poslanec Ľ. Černák:
Nesmiete
dať hlasovať o
protizákonnej veci. Faktické
pripomienky
vychádzajú z rokovacieho poriadku,
ktorý je zá-
konom.
Pán poslanec Polka formuloval návrh,
ktorý je proti-
zákonný.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán
poslanec, nemienim teraz
viesť s vami právnickú
rozpravu,
len vám poviem, že nemáte pravdu. Musím
dať o tom
hlasovať.
Prosím, ešte pán poslanec Čarnogurský.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán predseda, v poriadku, ale nech
hlasovanie dopadne
akokoľvek,
aj keby dopadlo tak, že sa nepripúšťajú
faktické
poznámky,
keď sa niekto prihlási potom s faktickou poznám-
kou,
musíte mu dať právo hovoriť, pretože je to podopreté
zákonom
o rokovacom poriadku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, dúfam, že ako právnici si
to nebudeme te-
raz
vysvetľovať. Ak dám hlasovať a rozhodnete sami v tejto
sieni,
že nebudete prijímať faktické poznámky,
tak nebudete
prijímať
faktické poznámky.
Pán poslanec Polka.
Poslanec L. Polka:
Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, kolegyne, obrátil som
sa
na vás s prosbou, aby sme v duchu
nového rokovacieho po-
riadku
dali prioritu na príspevky, ktoré sú
uvedené do roz-
pravy
a aby sme sa dobrovoľne, trebárs i po hlasovaní, vzda-
li
faktických pripomienok k šiestemu bodu programu. Ak sa
ich
dobrovoľne vzdáme, samozrejme, to
nenaruší rokovací po-
riadok.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, ak to nestiahnete, musím
dať o tom hlaso-
vať.
Poslanec L. Polka:
Verím,
že sa dobrovoľne vzdávate faktických poznámok
a
sťahujem svoj návrh. /Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, panie poslankyne, teraz
mal v rozprave
vystúpiť
pán poslanec Kukan, ale je štvrť na jednu. Chcete
pokračovať
v rozprave, alebo urobíme pravidelnú obedňajšiu
prestávku?
/Všeobecná požiadavka na prestávku./
Prosím,
bude prestávka do 14.00 hodiny. Po prestávke
vystúpi
pán poslanec Kukan.
/Po prestávke./
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
prosím, aby ste
zaujali
svoje miesta, budeme pokračovať v rozprave k šieste-
mu
bodu 4. schôdze Národnej rady. Ešte raz prosím všetkých
pánov
poslancov a panie poslankyne, aby zaujali svoje miesta.
Prosím pána poslanca Kukana.
Poslanec E. Kukan:
Vážený pán predseda Národnej rady
Slovenskej republiky,
vážení páni ministri,
kolegyne a kolegovia poslankyne a
poslanci,
to, že bod, o ktorom práve teraz
rokujeme, bol zaradený
na
program zasadnutia Národnej rady,
považujem za politickú
chybu. Pri rokovaní o akejkoľvek otázke
by malo byť vždy
rozhodujúce,
aký cieľ si kladieme a čo sa prerokovaním tejto
otázky
má dosiahnuť. Tu, na pôde najvyššieho zákonodarného
orgánu
našej krajiny prerokúvame otázky, ktoré majú riešiť
aktuálne
problémy rozvoja Slovenska
predovšetkým v zákono-
darnej,
ale aj v ďalších oblastiach. Je ich mnoho, až príliš
mnoho,
najmä preto, že sme mladý štát, ktorý rieši svoje ak-
tuálne
vnútorné problémy za situácie, keď sa súčasne etablu-
je
v medzinárodných vzťahoch. Preto je tiež postavený pod
prísny
mikroskop medzinárodného spoločenstva, ktoré nás sle-
duje
cez optiku uchádzača o miesto v európskych a transat-
lantických organizáciách. Niekedy je táto
optika príliš
prísna,
príliš kritická, niekedy možno až
tendenčná. Musíme
si
však na ňu zvyknúť, nemáme iného východiska. Ak chceme
presvedčiť oných zahraničných pozorovateľov, dosiahneme to
iba
konkrétnymi pozitívnymi výsledkami, dôkazmi, že sme zre-
lí
pre členstvo v rodine západoeurópskych štátov.
Zahraničie teda reaguje citlivo,
často spontánne na
udalosti
na našej politickej scéne. Komentuje ich, apeluje
v
prípadoch, keď sa domnieva, že niečo
nie je podľa ich ná-
zoru
v poriadku. Do kategórie takýchto
apelov patrí aj list
výkonného
riaditeľa Výboru na ochranu novinárov pána Willia-
ma
Ormeho, ktorý bol zaslaný prezidentovi
Slovenskej repub-
liky
pánu Michalovi Kováčovi so
žiadosťou o jeho komentár.
Pán prezident pánu Ormemu odpovedal. V
odpovedi vyjadril
svoj
názor na danú problematiku. Tu by som chcel povedať, že
prezident
republiky ako najvyšší ústavný činiteľ má možnosť,
a
dokonca sa to od neho očakáva, vyjadrovať sa k závažným
udalostiam politického
a verejného života.
Má možnosť,
a
podľa mňa dokonca povinnosť, komunikovať s masmédiami, do-
mácimi
i zahraničnými, vládnymi i nevládnymi
organizáciami,
ich
predstaviteľmi, podľa svojho uváženia. Ak zvolil uvedenú
formu
komunikácie s pisateľom listu, nemalo by
to byť pred-
metom
posudzovania v parlamente.
Ak ide o obsah odpovede, treba ju zrejme
vidieť v dvoch
rovinách. Po
prvé - to, že prezident odpovedal takýmto
spôsobom,
je odzrkadlením pocitu potreby vysvetľovať v za-
hraničí
javy a skutočnosti, ktoré naozaj
vzbudili pozornosť
zahraničia,
a to pozornosť, ktorá nie je v prospech
povesti
Slovenska,
nech to bolo organizátormi onej parlamentnej noci
myslené
akokoľvek. Myslím si, že prezident v odpovedi nezni-
žuje autoritu štátu, ktorý navonok
reprezentuje. Po druhé
-
to, že prezident odpovedal takýmto spôsobom je zároveň
prejavom
jeho osobného názoru na situáciu. Tento
osobný ná-
zor
predsa nemusí byť identický s názorom
vlády alebo vlád-
nej
koalície. To, že ústavné orgány nemajú úplne identické
názory
na všetko, čo sa deje v politickom
živote, je jedným
z
neklamných znakov fungujúcej
demokracie. Pravda, ak sa
z
takýchto názorov a vyjadrení
neurobí kauza, ako je tomu
v
tomto prípade.
Nepatrí
sa pri tejto príležitosti spomínať konkrétne
analógie so zahraničím, nebolo by to podľa
bontónu, ale
predsa
len všeobecne. Spomeňme si predsa na rôznosti názorov
prezidentov takmer
všetkých susedných štátov s tamojšími
vládami,
tie rôznosti, ktoré boli komentované v
masmédiách,
rozoberané
v tlači, v televízii, v rozhlase, niekedy dokonca
veľmi
široko. Nikdy, opakujem, nikdy sa však nestali predme-
tom
rokovania parlamentu.
Výsledok tejto našej dnešnej rozpravy je,
obávam sa, že
pred
demokratickou Európou alebo pred demokratickým svetom
sa
jednoducho zosmiešňujeme. Myslím si, že iniciátori prero-
kovania
tohto bodu na dnešnej našej schôdzi
celú záležitosť
zveličili
neadekvátnym spôsobom. Opakujem, že
zahraničie je
zvyknuté
na korešpondenciu, o ktorej tu hovoríme. Je to bež-
ný
obvyklý spôsob komunikácie a vyjadrovania názorov. Nie-
ktorí
štátnici sú dosť často veľmi kritickí, niekedy až prí-
liš
k situácii vo vlastnej krajine a hovorí
sa o tom i ve-
rejne.
Je to považované za normálnu a bežnú vec.
Viem, môžte namietať, že Slovensko je mladé, potrebuje
si
budovať svoj imidž a podobne. Aj tak
však Západ a zahra-
ničie,
tak ako ho ja poznám, nepochopí a
prijme negatívne
toto
dnešné naše rokovanie. Nepochopí to, že
parlament kra-
jiny
pozval prezidenta republiky, hlavu štátu, aby vysvetľo-
val
- aby som použil správnu terminológiu - svoje názory,
s
ktorými vládna koalícia nesúhlasí. Myslím
si, že ak ju to
až
natoľko znepokojilo, mohla požiadať
prezidenta o vysvet-
lenie.
To by som považoval za normálne. Mohli
by ho navští-
viť,
porozprávať sa s ním o tom, alebo nájsť si nejakú inú
adekvátnu
formu. Som presvedčený, že pán
prezident by nebol
proti
takejto diskusii. A pokiaľ viem, ono sa
to už vlastne
stalo
a myslím si, že na tom to malo aj skončiť.
Na záver snáď ešte raz len to, že tí, čo trvali na tom
a
odhlasovali zaradenie tohto bodu do
programu rokovania,
neurobili
dobrú službu Slovensku. Nech bol ich úmysel aký-
koľvek,
výsledkom budú iba nové otázniky
zahraničných pozo-
rovateľov
o vývoji situácie v našej vlasti. Slovensko potre-
buje
vo svete dobrý, kladný obraz,
potrebuje, aby bolo vní-
mané ako demokratická a civilizovaná krajina.
Myslím, že
dnes
sme tu svedkami niečoho, čo úplne protirečí týmto záme-
rom.
Ďakujem, pán predseda.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ďalej bol prihlásený do rozpravy pán poslanec
Šimko.
Pripraví sa pán poslanec Ftáčnik. Faktickú poznámku
má
pán podpredseda Andel. Chcem vám
oznámiť, že s tými, čo
som
čítal, mám ešte deväť písomných prihlášok.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Vážené dámy a páni,
spustila sa tu lavína verbálnych útokov a protiútokov,
čo
si navrhovatelia tohto bodu rokovania
neželali. Uvedomme
si
- a čiastočne by som nadviazal na vystúpenie pána Kukana,
že ak hlava
štátu, prvý občan
Slovenskej republiky a jej
najvyšší
ústavný činiteľ konštatuje porušenie
princípov de-
mokracie
a plurality, my, poslanci Národnej rady
Slovenskej
republiky
bez rozdielu straníckej
príslušnosti máme predsa
povinnosť
požiadať pána prezidenta o vysvetlenie
jeho názo-
ru.
Sme predsa jediným ústavnoprávnym a zákonodarným orgánom
Slovenskej
republiky. A ak sa porušujú základné princípy de-
mokracie,
porušujú sa zároveň základné princípy existencie
našej
spoločnosti, porušuje sa základný kameň
nášho zákono-
darstva,
a to Ústava Slovenskej republiky.
Verím, že nás všetkých spája jeden spoločný cieľ, a to
je
snaha dosiahnuť, aby naša mladá republika bola demokra-
tickým
a právnym štátom. Každé odbočenie z cesty k tomuto
cieľu
je veľmi citlivou a závažnou politickou otázkou. Tak
ako
hovoril pán Kukan, podľa článku 102 písmeno o/ Ústavy
Slovenskej
republiky, na základe ktorého má prezident repub-
liky
podávať Národnej rade Slovenskej republiky správy o zá-
važných
politických otázkach, a myslím si, že toto je sku-
točne závažná politická otázka, mali sme všetci
spoločne,
bez
rozdielu straníckych farieb, spolu s
pánom prezidentom,
samozrejme,
bez emócií, vzájomných invektív a
urážok riešiť
problém,
ktorým sa teraz zaoberáme.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ešte pán Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
V rámci faktickej poznámky by som rád formuloval otáz-
ku.
Z masmédií som zachytil, že podobný list v tom istom ča-
se
bol adresovaný aj predsedovi
Národnej rady. Čo podnikol
pán
predseda Národnej rady? Či kontaktoval
pána prezidenta,
či
spolu konzultovali, proste aký bol postup?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ak dovolíte, môžem odpovedať hneď. Dostal
som nie po-
dobný,
dostal som ten istý list. Aj moja adresa, aj prezi-
dentova
adresa boli na jednom liste. Po
prečítaní som pove-
dal,
že na tento list nemienim odpovedať,
ani som neodpove-
dal.
Až keď som si prečítal odpoveď pána prezidenta, odpove-
dal
som na tento list v mojom mene. Bol zverejnený aj v tla-
či.
To je všetko.
Prosím, pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Vážený pán predseda,
dámy a páni,
som rád, že ten, kto podľa ústavy
zastupuje túto repub-
liku navonok, kto je jej hlavou, a teda symbolizuje našu
spoločnú
vlasť, prezident Slovenskej republiky
neprijal po-
nižujúcu
požiadavku navrhovateľov tohoto
bodu zúčastniť sa
rokovania
o ňom, aby ako žiačik pristihnutý pri lapajstve
vysvetľoval
to, čo napokon i tak každý chápe. Zámer
pozýva-
teľov
je nielen nedôstojný a nezdvorilý, ale navyše poško-
dzuje
i to, o čom tak radi rozprávajú, totiž obraz Slovenska
ako
demokratickej krajiny, v ktorej má
každý občan právo na
svoj
vlastný názor. Úsilie vnútiť hlave štátu svoje straníc-
ke
videnie, vyjadrovať ich názory,
pozvánka akoby na kobe-
rec,
to všetko je atavizmom minulosti. Kam by to viedlo? Az-
da
v ďalšom by mandátový a imunitný začal škandalizovať hla-
vu
štátu za nejaký drobný dopravný priestupok z minulosti.
Dámy
a páni, však by sme ako republika boli na smiech.
Reč ústavy je v tejto veci jasná.
Zachováva glanc hlavy
štátu,
pretože je to zároveň i symbolom vonkajšieho lesku
tejto
republiky. Ak stíhať, tak iba za to, čo je tejto funk-
cii
primerané. Citujem článok 107:
"Prezidenta možno stíhať
len
pre vlastizradu. Obžalobu na prezidenta republiky podáva
Národná
rada Slovenskej republiky. O obžalobe
rozhoduje Ús-
tavný
súd Slovenskej republiky." Volať
na koberček, škanda-
lizovať,
to nie sú maniere hodné tohoto zhromaždenia.
Vážené
dámy, vážení páni, pozrime sa však
na to, čo
zavdalo
príčinu pre toto trápne rokovanie. Na počiatku tu
bol
list pána Williama Ormeho, výkonného riaditeľa Výboru na
ochranu
novinárov, ktorému potom prezident republiky zdvori-
le
odpovedal. Odhliadnuc od práva hlavy
štátu vyjadrovať sa
k
životu vo svojej krajine, formulovať
svoj postoj tak, ako
ho
sám vidí, prípadne i odlišne od toho, ako by to rád videl
dakto
iný, predsa len sústreďme svoju pozornosť na to, čo sa
píše
v tom najpôvodnejšom liste, ktorý celú polemiku vyvo-
lal. Pán
Slobodník citoval odpoveď
pána prezidenta, ale
z
toho pôvodného listu si vybral iba
niektoré citáty. Kvôli
záznamu
dovolím si list pána Ormeho prečítať:
"Vaša excelencia,
Výbor na
ochranu novinárov je hlboko
znepokojený tým,
že
4. novembra 1994 boli s výnimkou jednej osoby odvolaní
18 členovia Rozhlasovej rady
a Televíznej rady. Toto je
štvrté
veľké pretvorenie týchto najmä odborných a technic-
kých
orgánov za menej ako dva roky. Krátko
po odvolaní čle-
nov rád nasledovalo uvoľnenie dvoch novinárov
pracujúcich
pre
štátne vysielače.
Svetozár Košický, vedúci jedného zo spravodajských od-
delení Slovenskej televízie bol uvoľnený /anglický termín
"dismisset"
je termínom, ktorý je možné preložiť ako uvoľne-
ný, nie
ako prepustený a
môže to znamenať aj uvoľnenie
z
funkcie/ týždeň po zmenách uskutočnených v radách. Miestni
pozorovatelia
sa nazdávajú, že príčinou uvoľnenia bol
obsah
Aktualít, pretože,
ako vravia, nepodporoval nové vedenie
slovenského parlamentu. Oficiálnym dôvodom odvolania pána
Košického
bolo to, že dostatočne nepracoval s
mladými kole-
gami.
Vladimír Štefko, riaditeľ národného
rozhlasu od zvrhnu-
tia komunizmu
pred piatimi rokmi
bol takisto prepustený
v
rovnakom čase, ako pán Košický a nahradený Jánom Tužin-
ským,
poprednou postavou v HZDS, v strane, ktorá ovláda par-
lament.
Jedným z prvých činov pána Tužinského v
novej funk-
cii
bol sľub, že skráti najpopulárnejší spravodajský program
Slovenského
rozhlasu Rádiožurnál z hodiny na 20
minút. Pri
svojom
menovaní pán Tužinský povedal, že v Slovenskom roz-
hlase
je priveľa spravodajstva a komentárov a
že poslucháči
by
radšej chceli počúvať hudbu a kultúrne programy.
To, že
by novinári mali závisieť od
dobrej vôle vlád-
nych
úradníkov, ako to spôsobili uvedené
opatrenia, zavádza
do
verejného vysielania etos politickej
straníckosti. Výbor
na
ochranu novinárov sa nazdáva, že tieto opatrenia najväčš-
mi
poškodia obyvateľov Slovenska, ktorým
sa odoprie možnosť
spoznávať
v budúcich politických debatách rozličné názory.
Zdieľame
obavy našich slovenských kolegov, že takýto vývoj
obmedzí
slobodný tok informácií, čo je podstatné pre demo-
kratickú
spoločnosť a obsiahnuté v článku 19
Všeobecnej de-
klarácie
ľudských práv OSN.
Ako nestranná organizácia, zameraná na obranu práv na-
šich
kolegov na celom svete Výbor pre obranu novinárov rázne
odsudzuje každé
opatrenie, ktoré obmedzuje slobodu tlače
a
bráni novinárom poskytovať verejnosti objektívne a pravdi-
vé
informácie. S úctou sa obraciame na
Vašu excelenciu, aby
ste
umožnili Slovenskej televízii a
rozhlasu, ako aj ostat-
ným
médiám na Slovensku, ďalej vykonávať ich činnosť bez po-
litických
zásahov.
Ďakujeme za Vašu pozornosť a budeme
vďační za Váš ko-
mentár."
Toľko list Williama Ormeho, výkonného riaditeľa Výboru
pre obranu novinárov. Môžete namietať drobné
nepresnosti,
napríklad,
že sľub riaditeľa rozhlasu skrátiť Rádiožurnál sa
napokon,
alebo ešte nerealizoval, ale inak je to, vážené dá-
my, vážení páni, predsa všetko svätá
pravda. Asi by bolo
zbytočné
sa pohoršovať. Všetci sme vedeli, ako ťažko znášajú
protagonisti terajšej vládnej moci nekontrolovanú
slobodu
slova,
osobitne toho verejne predneseného.
Áno, halia svoju
nevôľu
do pekných slov o potrebe objektívneho
informovania,
o
tom, že zabezpečia vylúčenie
tendenčných verejných infor-
mácií,
ale vo chvíli, keď sa dakto nadaný
mocou v pluralit-
nej
spoločnosti pasuje za arbitra, ktorý
rozhodne o tom, čo
je objektívne a čo nie, čo je tendenčné a
čo nie, v tej
chvíli
práve zrušil slobodu slova.
Ale
poďme k faktom.
Predseda vlády Vladimír Mečiar
v
závere minulého roka povedal -
citujem: "Musím vyvrátiť
tvrdenia,
že osemdesiattrojka má v rukách elektronické mé-
diá.
Na Slovensku bola prijatá zásada, že tieto inštitúcie
budú
verejnoprávne a že nebudú patriť žiadnej strane." Ko-
niec
citátu. Tvrdil, že v radách Slovenskej televízie a Slo-
venského
rozhlasu nie je ani jeden člen niektorej zo strán
vládnej
koalície. Nuž hej, ale všetkých táto koalícia navrh-
la.
Je to po prvýkrát v dvojročnej histórii televízie a roz-
hlasu
ako verejnoprávnych inštitúcií, keď
sa do týchto rád
nedostal
ani jeden člen navrhovaný opozíciou. Ako potom môžu
zabezpečiť
programovú objektívnosť a
nezávislosť, ktorú im
ukladá
zákon?
Rýchlosť, s ktorou sa takáto "nezávislá
rada" hneď po
svojom
zvolení hlboko v noci z 3. na
4. novembra minulého
roku zišla, zhodla sa na odvolaní
dovtedajšieho riaditeľa
rozhlasu,
ako aj na návrhu na nového riaditeľa, je najlepším
dôkazom
o nezávislosti myslenia a rozhodovania jej členov.
Ale napokon, vo
familiárnejšom prostredí
týždenníka Zmena
pán
predseda vlády o tom všetkom hovoril
oveľa otvorenejšie
-
citujem: "Otvorenú cestu budeme
mať do rozhlasu. Riaditeľ
je
človek, ktorého sme si vybrali. Podobné
to bude aj v te-
levízii.
Predpokladáme, že vznikne aj inštitúcia, ktorá sa
začne
zaoberať tvorbou verejnej mienky." Koniec citátu.
Tvrdiť, že po nočnej výmene všetky tri masmediálne
rady
zaručujú
nestrannosť vysielania televízie, rádia
a nestran-
nosť prideľovania licencie súkromným staniciam,
znamená
vlastne
vysmievať sa zdravému úsudku
občana. A výsledky sa
dostavili
takmer okamžite. Televízne spravodajstvo napríklad
po
schválení programového vyhlásenia vlády
prinieslo rozho-
vor
s premiérom Mečiarom, avšak pohľad z druhej strany názo-
rového
spektra chýbal. Ba dokonca v priamom prenose z roz-
pravy
k programu vlády došlo i k tomu, že v
rozhlasovom vy-
sielaní
vypadol zvuk z časti vystúpenia
predsedu opozičného
KDH
poslanca Čarnogurského. Ako sa nám
neskôr podarilo zis-
tiť,
napriek výhovorkám, nedošlo v tom čase k žiadnemu vý-
padku
elektrického prúdu.
To,
že sa zo spravodajstva týchto médií razom akoby
vytrácal
život, že sa stáva sterilné a
nudné, je iste sub-
jektívny
názor a môžu si ho osvojiť hoci aj
všetci občania,
nedá
sa objektívne dokázať. Ale
skutočnosť, že z obrazovky
museli
zmiznúť humoristické relácie s
najvyššou sledovanos-
ťou,
svedčí o tom, že súčasná moc sa obáva i toho, čo je
v
demokracii tým najlepším
liekom pred márnomyseľnosťou
a
nevyhýbali sa tomu ani veľkorysí,
absolutistickí mocnári.
Bolo
vždy zlé, ak panovník umlčal svojho klauna.
Sen o ovládnutí elektronických masmédií
sa stal skutoč-
nosťou.
V televízii už prebehli čistky, vysielanie je jed-
nostranné.
Ďalšou kapitolou bude tlač. Pán William Orme sa
vo svojom
liste právom obáva
politických zásahov nielen
v
Slovenskej televízii a rozhlase, ale
i voči ostatným mé-
diám.
Pán dnešný premiér ešte v júni minulého roku hovoril
o
osvojovaní si veľkých periodík zahraničným
kapitálom.
Označil
to ako neorganizované a živelné vytváranie informač-
ného
systému štátu. Bohužiaľ, ale práve taká neorganizova-
nosť
a spontánnosť je jedinou zárukou slobody tlače v slo-
bodných demokraciách. Slová o potrebe
vybudovať absolútne
nový informačný
systém dávajú tušiť
temnú hrozbu smutne
slávneho
Úradu pre tlač a informácie.
A pokiaľ
ide o zahraničný kapitál, pravda
je taká, že
ten
vstupuje takým či onakým podielom na
masmediálny trh vo
všetkých
okolitých krajinách. V zahraničí je to jav
úplne
samozrejmý.
Vďaka tomuto vstupu sa mohli slovenské
redakcie
vybaviť
redakčnými systémami a modernou technikou. To však
nemá
žiaden vplyv na mzdy či názorovú orientáciu periodík.
A
napokon, najlepšou zbraňou proti akejkoľvek jednostran-
nosti
je pluralita a nie zákazy či diskriminujúce podmienky.
Vážené dámy, vážení páni, nie prezident
by tu mal byť
na
pranieri. To, čo ste tu však mimovoľne
dnes otvorili, je
pre
zdravý vývoj našej spoločnosti nesmierne dôležité. Do-
stane
verejne vyslovené či napísané slovo na
Slovensku opäť
okovy?
Bude objektívnym obrazom Slovenska iba obraz, ktorý
je
prifarbený na ružovo? Cesta, ktorú týmto naznačujú tí,
ktorí
kritizujú postoj prezidenta, je cestou tých, ktorí vy-
žadujú
vždy a všade súhlas.
Nebezpečného ducha vyvolávate, ducha, o
ktorom už v ro-
ku
1956 majstrovsky písal Tatarka - citujem: "Naša ideová
organizácia
iba odsúhlasúva, prehlasúva,
normalizuje a val-
cuje
ľudí. Neraz ma už zmliaždila,
prehlasovala, zosmiešni-
la, ba i
za zradcu ľudu vyhlásila. Ustavične ma zraňuje,
ustavične
v nej s akousi nevyhnutnosťou i ja
svojich druhov
a
priateľov zraňujem, odtŕham od práce,
od ich vnútorného
toku
poézie, radosti a nadšenia." Koniec citátu.
Priatelia, majme na pamäti túto varovnú skúsenosť tra-
gických
desaťročí, najmä vy z vládnej koalície, ktorí ste
akoby
zmámení možnosťou odhlasovať čokoľvek. Nedopusťte, aby
sa
v našej krajine opäť vynoril tento démon súhlasu. /Po-
tlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ďalej vystúpi pán poslanec
Ftáčnik. Pripraví
sa
pán poslanec Kňažko. S faktickou poznámkou sa hlási pán
poslanec
Vicen.
Poslanec V. Vicen:
Pán predseda, aj celé plénum, prepáčte,
že vystupujem
s
pripomienkou, i keď sme si dali úzus, že nebudeme, ale na-
ozaj
na tieto náznaky sa nedá neodpovedať. My sa tu máme za-
oberať duchaplným listom pána prezidenta. Ako býva
dobrým
zvykom,
zase opozícia to zvrátila, že hodnotíme
pána Mečia-
ra, hodnotíme HZDS a zaoberáme sa
vlastne tým, čo robíme
zle,
alebo robíme dobre my, nie tým, čo je podstatou veci.
Chcel by som vás, pán predseda, požiadať, aby ste odo-
berali v týchto
prípadoch slovo, pretože
tieto otázky sa
vôbec
ani nepribližujú k meritu veci. Vy
máte na to právo.
A
neviem, prečo by mala debata okolo toho trvať tri hodiny
a
rozprávame o Mečiarovi.
Keď som
už pri tejto veci, pán
Šimko tu strašil, kto
vyvoláva
zasa pocit ohrozenia a vyhľadávanie
nepriateľa. Je
to
pán prezident, ktorý pre Slovenský
východ povedal 22. 9.
1994,
a teraz citujem, že "pán Mečiar by
rád vytváral u ob-
čanov
pocit ohrozenia krajiny z takých alebo onakých dôvo-
dov".
Takisto duchaplné vyjadrenie. A ten istý človek 20.
9.
v Humennom vyvolával, podľa mňa, pocit
ohrozenia u obča-
nov,
keď opakovane vyhlasoval - znova
citujem "mám mrazenie
z
toho, čo sa deje a čo sa môže
diať". Opätovne ten istý
človek,
pán prezident vyvolával, podľa mňa, strach a strašil
občanov
a tvrdil a vyriekol pozoruhodnú informáciu, že totiž
podľa neho existuje ústavný poriadok, ako
eliminovať ne-
priaznivé
výsledky volieb.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predseda, pravdepodobne ste
nepochopili moju
otázku,
pretože to, čo ste odpovedali, poznám aj z masmédií.
Zopakujem
otázku ešte raz. 22. novembra bol
adresovaný list
pána
Ormeho, 8. decembra písal pán prezident odpoveď. Keď je
ten
list taký dôležitý, čo ste podnikli
za tých 17 dní? Čo
ste
podnikli od 22. novembra do 8.
decembra? Tak znela moja
otázka.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Zvykol som aj na fakulte vysvetľovať tým,
ktorí nemuse-
li
rozumieť, ale tých bolo strašne málo, vždy rozumeli. Opa-
kujem
to, čo som povedal. Keď som dostal tento list, nepova-
žoval
som za potrebné naň odpovedať. Keď som si prečítal od-
poveď
pána prezidenta, považoval som za potrebné odpovedať
a
odpovedal som. Neviem, čo iné vám mám
na to povedať, pán
poslanec.
Pán poslanec Húska.
Podpredseda NR SR M. A.
Húska:
Ďakujem. S dovolením, chcel by som pripomenúť tu všet-
kým,
ktorí nám veľmi dojemne znova
pripomínajú obavy z tem-
na,
hovoria o okovách, atď., že treba mať stále na pamäti
jednu
skutočnosť. Tu sa naozaj viedla mediálna vojna, ale
mediálna vojna jednej velikej väčšiny
masmediálnych pros-
triedkov
proti určitému politickému zoskupeniu a proti urči-
tým
smerom v slovenskej politike. A práve o
to ide, aby sme
zabránili,
aby tento stav absolútne nezhodujúci sa s výsled-
kami
názorov verejnej mienky ďalej
neexistoval. My tu obha-
jujeme
práve slobodu tlače, obhajujeme tu
práve slobodu to-
ho,
aby nám neboli podsúvané sústavne obrazy, ktoré nemajú
nič
spoločné s pravdou. Ak sa dáke
očerňovanie robí sústav-
ne,
tak sa to robí vo veľkom napríklad o
terajšom premiéro-
vi.
Keby jedna tisícina bola z toho pravdivá, tak by už dáv-
no
bol politickou mŕtvolou. Skutočnosť je celkom iná.
Treba nám každopádne začať ctiť si
skutočnosť, že je tu
väčšina
mienky spoločnosti taká, že ciele rozvoja slovenskej
štátnosti
sú prvoradé a že sily, ktoré stoja za
týmto, dos-
távajú
väčšinovú podporu. Tá väčšinová podpora predsa nebola
nejako
kamuflovaná, vznikla z volieb.
Prosím, aby sme toto
naozaj začali brať
na vedomie. Je jednoducho
nezodpovedné
pokúšať
sa sústavne obviňovať tých, ktorí sú trvale pod paľ-
bou,
pod masívnou paľbou masmédií z toho, že
ohrozujú takto
vytvorený
monopolný masmediálny tábor. Je to jednostranné.
Práve
tu nebolo nijakej plurality, bolo stále jednostranné
útočenie
na určité smery v slovenskom politickom živote.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Pán predseda, chcem iba reagovať na
kolegu Šimka, ktorý
nech
mi dovolí, aby som aj ja vyslovil svoj názor k tomu, čo
povedal.
Pán kolega, veď vy si odporujete
navzájom. Na jednej
strane hovoríte,
že každý občan
má právo na svoj názor
a
hneď na druhej strane hovoríte, že nemáme právo - poslanci
HZDS,
SNS a ZRS - mať svoj názor, keď 83
poslancov svoj ná-
zor
vyjadrilo a pozvalo pána prezidenta do
parlamentu. Mys-
líte
si, že keď 67 poslancov asi s týmto
nesúhlasí, že tých
83
nemôže mať ten názor?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Pittner.
Poslanec L. Pittner:
Ďakujem, pán predseda.
Vážená národná rada,
chcel by som mať poznámku k dvom veciam. Po prvé - nie
som
ten, ktorý by podceňoval elektronické médiá alebo masmé-
diá
vôbec, ale na druhej strane si myslím, že či jedni či
druhí preceňujeme význam týchto elektronických alebo vôbec
masmédií.
Veď väčšina z nás je pamätníkmi nielen predchádza-
júceho
komunistického režimu, ale do istej miery aj fašizmu.
Vtedy
stopercentne všetko - i za fašizmu, i za komunizmu bo-
lo
pod kuratelou vládnúcej moci. A napriek tomu vieme, ako
to
dopadlo. Chcem teda len povedať, aby sme si uvedomili, že
ak
dnes stále viac ľudí prestáva počúvať, pozerať televíziu,
či
to je náš cieľ. Veď predsa nielen
susedné štáty vysiela-
jú,
ale máme tu aj káblovú televíziu, kde niektoré stanice
nie sú naklonené tým cieľom, ktoré i opozícia i koalícia
v
tomto štáte sleduje. Nenahrávame tým niekomu? Bez toho,
aby
som maľoval čerta na stenu.
A po
ďalšie - otázka prezidenta. Som
toho názoru, že
prezident nestojí nad
parlamentom, ale prezident je
hlava
štátu. A
chcem povedať moju
krátku skúsenosť z prvého
i
z druhého pôsobenia. Pri prvom pôsobení
vo funkcii minis-
tra
vnútra sa mi istými spôsobmi s mojimi spolupracovníkmi
podarilo
dostať z vtedajšieho Sovietskeho zväzu časť archívu
prezidenta
Tisu. V druhom mojom pôsobení minister Jerin mi
poskytol
záruky a čiastočne sa aj naplnili, ďalších týchto
materiálov.
Veľmi by som odporúčal všetkým poslancom najmä
z
koalície preštudovať si tieto
materiály. Sú v slovenskom
archíve.
To, čo sa tu dnes deje, je história, páni, i keď je
zasadená do špecifických podmienok slovenského parlamentu,
ale
je to história. Pamätáte sa viacerí na vystúpenia pred
Národným
súdom Tuku, Machu alebo vtedajšieho
prezidenta Ti-
su.
Bez toho, že by som si dovolil hodnotiť ich objektívne
pôsobenie,
chcem povedať, že naši neprajníci už raz sa nám
vysmiali.
Nechcime, aby sa nám smiali druhýkrát.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Hrnko.
Poslanec A. Hrnko:
Musím
polemizovať hoci nechtiac s pánom podpredsedom
Húskom
v jednej veci. Cieľom nemôže byť žiadna ideológia,
cieľom
nemôže byť štát. Cieľom musí byť človek a všetko musí
byť
podriadené človeku. Už sme tu mali ciele - šírenie kres-
ťanstva,
mali sme tu inkvizíciu, mali sme tu budovanie štátu
a
mali sme tu to, o čom hovoril pán
Pittner. Už sme tu mali
budovanie
socializmu a tiež sme mali niečo, čo sa
nám nepá-
čilo. Mňa nikto nemôže obviniť, že som nebol a nie
som stú-
pencom
samostatnej slovenskej štátnosti, ale nikdy vo svojom
živote
som nehovoril, že to je cieľ. To môže byť len pros-
triedok
k naplneniu ľudských túžob. Nerobte ciele z toho, čo
majú
byť len prostriedky.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Tarnóczy.
Poslanec A. Tarnóczy:
Vážený pán predseda,
vážený parlament,
v nedeľu
v Hovoroch z Lán predniesol
prezident Českej
republiky
pán Havel vetu: "V Čechách demokracia nie je ohro-
zená."
Novinári, ktorí mu podkladali a dávali
otázky smerom
k
ohrozeniu demokracie práve pre odpočúvacie a iné problémy,
ktoré
dnes rezonujú v masmédiách Českej republiky, mali jed-
noznačné
vyhlásenie na ochranu Českej republiky. Mňa mimo-
riadne
zaráža a vychádza mi to tak, že
pravdepodobne infor-
mátori pána Ormeho
o situácii, ktorá je na Slovensku, sú
dnes
aj najväčšími zástancami toho, že náš pán prezident ne-
mal
toľko sily, ako pán prezident Havel. Mrzí ma, že tými
kazateľmi
práva a správneho sú poslanci, ktorí sú buď ka-
riérni
politici s históriou spred novembra resp. minimálne
aktívni
kolaboranti z abrevendy možnosti
vyštudovania alebo
iného. To, čo
ste tu dnes už všetko povedali k minulosti
niekoľkých
ľudí, aj vzájomne medzi sebou, je bolesťou tohoto
národa.
A možno je veľmi málo tých, ktorí majú morálne právo
o
tej dobe vôbec hovoriť.
Ďakujem.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Prosím, pán poslanec Ftáčnik. Pripraví sa pán
poslanec
Kňažko.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predseda,
vážení páni ministri,
vážené dámy a páni,
ak sme mali ozajstný záujem rokovať o
slobode či neslo-
bode
masmédií na Slovensku, mali sme vyjsť z faktu, že list,
ktorý
napísal pám Orme, adresoval dvom ústavným činiteľom,
a
to prezidentovi Slovenskej republiky a
predsedovi sloven-
ského
parlamentu. Ak sa obaja páni unúvali a
napísali odpo-
veď,
mali sme zrejme dostať aj odpoveď predsedu Národnej ra-
dy,
pretože aj ona obsahuje tvrdenia, s ktorými nie všetkými
môžem
súhlasiť. A na jedno z nich si vás dovolím upozorniť
vo
svojom vystúpení.
Myslím si, že podstatou našej
diskusie by nemali byť
formulácie,
ale mali by byť fakty. Sústredím sa na fakty,
ktoré
súvisia s dvoma tvrdeniami, ktoré sa tu pertraktujú,
či
vládnúce hnutie zobralo alebo nezobralo
masmédiá do svo-
jich
rúk a o tom, či čoskoro budú opäť
pracovať na princípe
demokracie
a plurality. Dovoľte uviesť fakt prvý,
že za dva
roky
došlo k trom plošným výmenám v Rade
Slovenskej televí-
zie
a k jednej výmene v Rozhlasovej
rade. Z toho tri zmeny
uskutočnilo
HZDS a jeho spojenci, a to preto, aby vymenili
riaditeľa
príslušnej inštitúcie. Jednu
výmenu Rady Sloven-
skej
televízie uskutočnila koalícia po
marci 1994, ale nie
preto,
aby vymenila riaditeľa, ale preto, aby
zvýšila prog-
ramovú
objektívnosť a nezávislosť Slovenskej televízie. Pri-
tom,
ako povedal pán predseda HZDS, riaditeľom televízie bol
vtedy
človek politicky poslušný tomuto hnutiu.
Všetky zmeny, okrem posledných dvoch v
novembri, reš-
pektovali
princíp zastúpenia opozície. To tu už zaznelo, ale
treba to znovu
a znovu pripomenúť. To znamená vždy aspoň
časť rady bola
nositeľom iného názoru a
prispievala tak
k
pluralitnému pohľadu tohto orgánu.
Chcem ešte pripomenúť,
že
Rada Slovenského rozhlasu sa po marci
1994 nezmenila. Ak
boli
nejaké výhrady k objektívnosti a
nezávislosti rozhlasu
a
televízie po marci 1994, ak
tu naozaj bola masmediálna
vojna,
ako to povedal pán podpredseda Národnej rady, bola
možnosť
upozorniť na to priamo v rade, ktorej
to vyplýva zo
zákona,
alebo vo výbore pre vzdelanie, vedu a
kultúru tohto
parlamentu.
Pokiaľ viem, vo výbore sa nič také
nestalo, ne-
viem,
aké protesty vznášala vtedajšia
opozícia v oboch ra-
dách.
Dovoľte v tejto súvislosti faktickú
poznámku. Musím po-
vedať,
že delenie pána poslanca Slobodníka na proslovenské
a
protimečiarovské príspevky alebo názory
ma hlboko uráža.
Som
hrdý na to, že som Slovák, som hrdý na
Slovenskú repub-
liku,
ale to neznamená, že musím vo všetkom súhlasiť s pánom
Slobodníkom
alebo s pánom Mečiarom.
Dovoľte uviesť fakt druhý. Sú dôkazy, že Hnutie za de-
mokratické
Slovensko dlhodobo plánovalo dostať do
rúk elek-
tronické
médiá. Potom mala situácia na Slovensku, ako sme
počuli,
vyzerať inak. To, čo ste tu zrežírovali na nočnom
zasadnutí
parlamentu, dokazuje, že ste tento úmysel ovládnuť
médiá
mysleli vážne. Zmeny v radách bolo možné očakávať, ale
nie
to, čo ste urobili z 3. na 4. novembra.
Fakt tretí: Spôsob, akým parlamentná
väčšina vymenila
obe
rady, bol nedemokratický a v rozpore so všetkými doteraz
rešpektovanými
pravidlami. Vysvetlím prečo. V
pravidlách sa
rešpektovalo,
že ak nebola rada úplná, kandidátov na člen-
stvo
v rade môžu navrhovať nielen poslanci,
ale aj významné
združenia,
ako Matica slovenská, Slovenský
syndikát noviná-
rov,
Únia televíznych tvorcov a podobne. V tomto prípade na-
vrhla
členov rád len parlamentná väčšina, hoci som si so zá-
ujmom prečítal
v odpovedi pána
predsedu Národnej rady
Williamovi
Ormemu, že kandidátov navrhli nezávislé spoločen-
ské
organizácie. Neviem, ako to stihli v období medzi polno-
cou
alebo časom, keď ste odvolali jednu alebo druhú radu,
a
piatou hodinou rannou, keď bola volená nová rada. To je
vec,
s ktorou nemôžem súhlasiť a neviem ako
by ju vysvetlil
pán
predseda.
Ďalej
z týchto pravidiel sa doteraz rešpektovalo, že
zloženie
rady má byť pluralitné, to znamená, aby odrážalo
rozličné názory
na objektívnosť vysielania.
O to totiž
v
týchto radách ide. Opozičný, teda menšinový názor dnes ne-
reprezentuje
ani v jednej, ani v druhej rade nikto, čo pova-
žujem
za nedemokratické. Rád by som niektorým
poslancom vy-
svetlil,
že demokracia to nie je len vláda väčšiny, to je
len
jedna súčasť demokracie, ale je to aj rešpektovanie prá-
va
tých, ktorí sú v menšine. Aj tento názor má svoju váhu
a
nemožno ho prevalcovať v
spoločnosti väčšinovým hlasova-
ním.
Nemožno, či sa vám to páči alebo nie,
nemožno. Inak to
nie
je demokracia.
Ak bude
odpoveďou to, že bolo zvolených
9 nezávislých
osobností,
ako som sa dočítal kdesi v novinách, odpovedám
dovoľte,
aby som sa mierne pousmial. 9 členov rady zvolených
nadránom, odvolalo bez argumentov, analýzy a
bez osobnej
účasti
riaditeľa rozhlasu, navrhlo bez
konkurzu alebo aspoň
bez
alternatívnych návrhov počas tej istej noci kandidáta,
poslanca
HZDS, a parlament bez rozpravy vo výbore tohto kan-
didáta
zvolil. Aká je to nezávislosť? Veď to je slepá po-
slušnosť,
dámy a páni.
Fakt štvrtý: Riaditeľ rozhlasu je človek Hnutia za de-
mokratické
Slovensko a riaditeľ televízie tiež. Dokladajú to
výroky
predsedu HZDS, ktoré tu boli citované,
dokladá to aj
postup Rady
Slovenskej televízie. Pripravila si postupne
pôdu
a odvolala jedného poslušného, ale neschopného a zvoli-
la
iného. Začali zmeny. Prepustili sa nepohodlné redaktorky.
Zastavili
obľúbené programy a opozície je na obrazovke ako
šafránu.
Keď bude k dispozícii analýza minút pre
jednotlivé
politické strany,
čo verím, že
bude, budeme môcť o nej
znovu
a nahlas hovoriť.
Z toho,
čo tu zaznelo, z tých štyroch
faktov, myslím,
že je jasné,
že Hnutie za demokratické Slovensko zobralo
rozhlas
a televíziu do svojich rúk. Podľa jeho
zámerov bude
teda potom na
Slovensku vyzerať všetko
ináč. Ak sa teraz
sťažujete,
že ktosi napísal, že verí, že takýto
stav je len
prechodný
a čoskoro budú môcť žurnalisti pracovať na princí-
poch
demokracie a plurality, verím v to aj ja, a
vôbec si
nemyslím,
že sa to dá dosiahnuť zmenou
vlády. Verím, že vy
sami
pochopíte, že týmto škodíte
Slovensku a jeho demokra-
tickej povesti a
prehodnotíte svoj postoj.
Prosil by som vás, keby ste
prehodnotili svoj postoj
k
zloženiu rád, ktoré majú dozerať na programovú objektív-
nosť
a nezávislosť, ako to hovorí zákon o verejnoprávnej in-
štitúcii
tak, aby v nich boli zastúpení aj kandidáti, kto-
rých navrhne
opozícia. Verím, že
prehodnotíte politickú
príslušnosť
alebo aspoň poslaneckú činnosť riaditeľa rozhla-
su,
aby nebol aktívny politik na mieste riaditeľa verejno-
právnej
inštitúcie. Po tretie - verím, že sa dokážete zamys-
lieť,
a možno spolu s nami, s opozíciou, nad tým, ako zabez-
pečiť pluralitu v
masmédiách. A to inak ako len
delením
príspevkov na proslovenské a protimečiarovské. Najmä
táto
posledná
prosba nie je iste ľahkou úlohou,
ale mali by sme
sa
poučiť aj z iných krajín, kde majú so
zabezpečovaním ob-
jektívnosti
vysielania nemalé skúsenosti, tak, aby sme našli
riešenie,
ktoré bude hodné demokratického Slovenska.
Dámy a páni, dovoľte mi na záver opýtať
sa, prečo bol
vlastne
tento bod zaradený do programu. Nešlo zrejme o vecné
vysvetlenia,
o ktorých tu hovorili viacerí poslanci, pretože
takéto
vysvetlenia zrejme poskytol prezident zainteresovaným
poslaneckým klubom počas ich prijatia u neho.
Obávam sa
skôr,
rád by som sa v tomto mýlil, že ide o jeden z krokov
k
postupnej diskreditácii a znevažovaniu hlavy štátu, ktoré-
ho
výsledkom môže byť pripravená atmosféra na zmenu ústavné-
ho
zriadenia.
Ďakujem vám za pozornosť.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ďalej do rozpravy je prihlásený
pán poslanec
Kňažko
a pripraví sa pán poslanec Moric. S faktickou poznám-
kou
sa ešte hlási pán poslanec Tarčák.
Poslanec J. Tarčák:
Chcel by som poprosiť našich opozičných poslancov, aby
neodbočovali od veci,
ktorú tu prerokovávame. To je list
a
stanovisko pána prezidenta, k tomu
treba zaujať stanovis-
ko.
Úplne chápem pána Ftáčnika, že by privítal skutočnosť,
že
by sa s televíziou veľmi jemne narábalo, pretože vieme,
že
televízia je kolos, kde pracuje takmer
3 tisíc ľudí. Tí
boli
vyškolení, pripravení a prijatí za bývalého režimu a,
samozrejme,
z toho môžeme vyvodiť, že sú veľmi
dobre ladení
smerom
k SDĽ i pánu Ftáčnikovi. Takže chápem,
že by v tomto
stave
bolo dobré zotrvať. Prosím vás, obviňovať z toho HZDS,
že sa vymení
jedna osoba z tej hierarchie, ktorá tam je,
z
toho monštra, a hovoriť o tom, že to
máme v rukách, je
skutočne
zavádzajúce.
Čo sa týka spôsobu, akým sa to stalo,
práve vy ste pri-
jali
istý úzus, ktorý tu pokračuje, po
marci, keď ste odvo-
lali
bez toho, že by ste zdôvodnili, ba navyše, keď sa vám
to nepodarilo po prvýkrát, tak ste
neváhali to zopakovať
vzápätí,
čím sa založil precedens, ktorý nemá v parlamente
obdobu.
Teraz apelovať na väčšinu, menšinu - prečo sme neho-
vorili
vtedy, keď to bolo presne naopak a keď iní poslanci
hovorili
o tom, ako treba rešpektovať väčšinu, vôľu tohto
parlamentu
a svedomia nás poslancov, keď vieme, ako sa za-
ujali
stanoviská iného klubu k jednému z tých členov, keď sa
pomýlil.
Takže, treba zvažovať a trochu zaloviť v pamäti,
v
minulosti.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Prosím, pán poslanec Kňažko. Pripraví sa pán
poslanec
Moric.
Poslanec M. Kňažko:
Vážený pán predseda Národnej rady,
ctené kolegyne a kolegovia,
vážení členovia vlády, obidvaja,
milí hostia,
už
vyše roka v našom štáte prebieha škandalizovanie,
cieľavedomá
kampaň, ktorá má za úlohu zdiskreditovať osobu
prezidenta
spoločensky, politicky, ľudsky. Prečo už viac ako
rok
sme svedkami tejto hanebnej
kampane? Týka sa len osoby
prezidenta?
Nie je to znevažovanie nášho spoločného
úsilia?
Úsilia
všetkých občanov Slovenska vybudovať
fungujúci demo-
kratický štát? Komu
stoja v ceste demokratické
inštitúcie
v
našej krajine? Zásadná otázka týchto dní však znie, k aké-
mu
cieľu nás má priviesť táto cesta.
Len tento rok nám poskytol dostatok
argumentov na vyda-
nie
bielej knihy, ako bola a je stále viac ohrozená demokra-
cia
na Slovensku. Ak bol uplynulý rok
zápasom o demokraciu,
tak
tento rok môžeme o ňu naozaj prísť. Pán prezident zobral
vážne
podanie ruky na zmierenie a jeho odpoveď riaditeľovi
Výboru
pre ochranu novinárov Williamovi Ormemu nemohla byť
zmierlivejšia
a optimistickejšia. List pána prezidenta totiž
nevyjadruje
závažnosť zásahov do verejno-právnych inštitúcií
na Slovensku. Myslím si, že pánu Ormemu sme zostali veľa
dlžní
a mali by sme mu napísať celú pravdu.
Len pre
oživenie pamäti uvediem naozaj
iba zopár prí-
kladov.
Darmo budeme hovoriť o pluralite, keď takmer každý
krok
vládnej moci premyslene smeruje k totalite. Spomeňme si
napríklad
na hysterickú kampaň proti humoristickým programom
v
Slovenskej televízii. Nový
riaditeľ nerešpektuje vôľu
a
práva divákov. Najsledovanejšie programy úslužne a bez vá-
hania zrušil. Zo
strany Hnutia za demokratické
Slovensko,
Združenia robotníkov Slovenska, Slovenskej národnej strany
to bola príznačná politická likvidácia.
Likvidácia z vôle
moci,
na akú sa pamätáme z čias prvých rokov normalizácie.
Spoločnosť, v ktorej sa na humor
neodpovedá humorom, na
vtip
vtipom, ale zauchom či kopancami pod krycím názvom "ad-
ministratívne
opatrenia", čo v ľudskej reči znamená rušiť,
zakazovať,
odvolávať - takáto spoločnosť len ťažko
môže do-
spieť
k demokracii. Ľudia, ktorí sa znižujú k
takýmto metó-
dam uplatňovania moci, vydávajú to
najhoršie svedectvo
o
svojich mravných a
ľudských danostiach viesť
slovenskú
spoločnosť.
Citát z programového vyhlásenia vlády znie: "Vláda po-
važuje
prístup k informáciám za základné občianske právo."
Náš
občan, divák, poslucháč sa môže nad tým, teda nad svoji-
mi
právami len trpko pousmiať. Televízne spravodajstvo po-
skytuje
jednostranné informácie a zo Slovenskej televízie,
ktorá je zo
zákona verejno-právnou
inštitúciou a má teda
slúžiť
všetkým občanom Slovenskej republiky, sa stalo inter-
né
vysielanie Hnutia za demokratické Slovensko.
Priepasť medzi slovami a skutkami vidíme
aj v ďalšom
citáte Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky
-
citujem: "Tento duch tolerancie a
rešpektovania názorovej
plurality
by mal byť nielen v kultúre prvkom,
ktorý zjedno-
cuje slovenskú
pospolitosť." Koniec citátu.
Som trochu
v
rozpakoch, o akého ducha
ide. O toho ducha tolerancie
k
prezidentovi, ktorý znížil o 50 % rozpočet pre jeho čin-
nosť? Alebo
o ducha tolerancie
pri voľbe členov do rád
verejno-právnych
inštitúcií - Slovenskej televízie a Sloven-
ského
rozhlasu? Ako vieme, boli zvolené len "nezávislé osob-
nosti"
navrhované stranami vládnej koalície.
Či v duchu to-
lerancie
označil premiér súčasnej vlády Ústavný súd za - ci-
tujem
"ďalší chorý prvok na scéne"?
Má byť Ústavný súd ďal-
šou
obeťou, ktorá stojí na ceste k
absolútnej moci? Myslíte
si,
že môže byť v demokratickom štáte premiérom vlády nie-
kto,
kto takýmto spôsobom zneváži Ústavný súd?
Pristavme sa pri ďalšom probléme, ktorý
leží na srdci
"duchu tolerancie". Nájsť vinníka, nájsť ďalšie obete za
údajný
krízový vývoj v marci 1994. Čo to bolo za ducha tole-
rancie,
ktorý sa vysmial z odbornosti poslancov
Kresťansko-
demokratického hnutia, Spoločnej voľby, Demokratickej únie
a
Maďarskej koalície tým, že vytvoril
z výboru pre životné
prostredie
trestnú rotu? Kvôli čomu? Kvôli komu
bola zásad-
ným
spôsobom oslabená odbornosť a funkčnosť
najvyššieho zá-
konodarného
zboru?
Mohol by
som ešte spomenúť prípad
obsadenia riaditeľa
Slovenského
rozhlasu poslancom Hnutia za demokratické Slo-
vensko,
čo sa po roku 1989 stalo po prvýkrát, aby do funkcie
riaditeľa verejno-právnej inštitúcie zasadol
reprezentant
politickej
strany.
Ešte dlho, bohužiaľ, príliš dlho by sa dalo pokračovať
v
uvádzaní ďalších argumentov, ale to, čo
som spomenul, há-
dam
stačí na to, aby sa každý súdny človek presvedčil o tom,
že
Hnutie za demokratické Slovensko naďalej uplatňuje metódy
vulgárnej
moci. Márne ich skrýva za panelmi
popísanými hes-
lami o tolerancii. Ako nazvať priateľské
podanie ruky na
zmierenie?
Ide, prosím, o výsmech slušnosti, cynizmus, po-
šliapanie
občianskych práv a samotného zmyslu slova toleran-
cia.
Pri tejto príležitosti by som chcel
znovu pripomenúť,
že
nie slová, ale skutky vytvárajú obraz o našej krajine.
Obraz
Slovenska v zahraničí bude vždy len odrazom našej sku-
točnosti,
našej vnútornej reality. Dámy a páni, ak nám zále-
ží
na tom, aby naša skutočnosť vydávala priaznivejšie sve-
dectvo
o našom obraze, ak nám všetkým 150 poslancom záleží
na
Slovensku a na jeho demokratickej budúcnosti, skúste si
prosím
spomenúť na tú dávno zabudnutú pesničku, v ktorej bo-
la
taká krásna veta: "Už nikdy žiaden svár."
Ďakujem.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Moric. Pripraví sa pani
Rusnáková.
Poslanec V. Moric:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
keď človek počúva rozpravu o
našom pozvaní pre pána
prezidenta,
uvedomí si, že žijeme vo veľmi zvláštnom štáte
a
vo zvláštnej dobe. Chlap hrubo urazí
chlapa a jeho matku,
a
keď mu to tento krátko a dôrazne
vysvetlí, mnohí to pova-
žujú
za vyhlásenie 2. svetovej vojny. Alebo
ak vznikne tat-
ranský
šum v istej finančnej a obchodnej záležitosti, sú ta-
kí,
čo sa skoro rozplačú.
Vo
volebnej kampani v roku 1972 sa
americký senátor
Masky,
keď ho novinári kritizovali, rozplakal na verejnosti,
a
spôsobilo to veľmi vážne problémy v
americkej verejnosti.
Chlapi
neplačú, poslanci neplačú,
ministri neplačú, chlapi
sa
nevyhovárajú, prezident sa tiež nesmie vyhovárať.
Keď som
sa pána prezidenta spýtal ako
to myslel, keď
napísal,
že masmediálne inštitúcie budú o krátky čas znovu
môcť
pracovať na princípe demokracie, plurality, odpovedal
mi
v prítomnosti môjho kolegu Kunca, že list písal 8. 12.
1994,
teda pred ustanovením Mečiarovej vlády,
a teda, že to
myslel
tak, že po ustanovení Mečiarovej vlády
sa k nám na-
vráti
demokracia. To som veľmi rád, len neviem, akú demokra-
ciu
to myslel, či tú, ako píše pán Nagy v Nedeli z 1. 1.
1995
- citujem: "Jedno oko mi plače, aj
napriek tomu, že na
jar
sa nám podarilo zvrhnúť Vladimíra Mečiara a národu svit-
la
nádej, že vieme na Slovensku vytvoriť normálnu európsku
spoločnosť.
Táto nádej sa teraz rozpadáva. Všetko nasvedčuje
tomu,
že nová vláda už nebude taká demokratická, ako bol Mo-
ravčíkov
kabinet. Podľa mňa HZDS, SNS a ZRS
nebudú pracovať
bez problémov ani z domáceho ani zo zahraničného pohľadu
a
maďarské politické strany spolu s demokratickými silami aj
po
tretí raz zvrhnú silnú centralistickú Mečiarovu vládu."
To je citát pána poslanca, za to by
mal byť žalovaný.
Neviem,
o akom národe hovorí, keď hovorí, že národu svitla
nádej.
Slovenskému národu určite nie a Maďari tu, v tomto
štáte
boli, sú a vždy len budú národnosťou, nikdy nebudú ná-
rodom.
Alebo či ide o takú demokraciu, ako píše denník La
Libre,
keď hovorí, že "po vytvorení
spojenectva s fašizoid-
nou
Slovenskou národnou stranou a extrémne ľavicovým Združe-
ním
robotníkov Slovenska, ktoré sú
nepriateľské k Európskej
únii
a k NATO, sa Mečiar snaží utíšiť hru". Takže vlastenec-
ká
strana je pre tento denník fašizoidná a združenie ľudí,
ktorí
sa živia prácou svojich rúk a rozumu, svojou prácou,
je
pre tých, ktorí nikdy nič nevytvorili, extrémne ľavicové.
Aj
tak, chválabohu, že sa už hovorí len o
strane. Ale potom
by som musel
byť aj ja fašista. Som synom človeka, ktorý
prežil
fašistický láger. To by fašistami musel byť aj celý
nórsky
národ, ktorý je hlboko demokratický, pretože odmietol
vstúpiť
do Európskej únie - ak toto má byť meradlom.
Niekto
sa usiluje na tomto svete všetko unifikovať,
spôsobiť,
aby všetko bolo jednofarebné, ale pre ľudstvo je
cenné
to, že každý národ, každá kultúra prichádza s niečím
novým.
Zvyšuje sa tým možnosť pre slobodu. Máme 160 krajín
a
ešte viac národov. Potom je väčší
predpoklad pre slobodu.
Keď
by bolo všetko homogénne, bolo by to
strašné. Sledujeme
vo
svete dva smery. Jeden je ekonomické prepájanie a druhý
je
súčasne hľadanie svojich vlastných koreňov každého národa
a
odpor k homogenizácii. Len
byrokrati môžu byť homogénni.
V liste, ktorý som dostal od pána prezidenta, sa píše,
že
"podrobne som vysvetlil časové a vecné súvislosti, ako aj
zmysel mojej odpovede na list americkej
inštitúcie". Pán
prezident
nepísal nijakej inštitúcii, ani americkej, ani so-
vietskej,
písal "váženému pánu
riaditeľovi". To je nadpis.
Prezident
republiky píše súkromnej osobe - prezident samo-
statného
štátu. Štátu, ktorý rešpektuje všetky
medzinárodné
dohody. Štátu, ktoré aj pri svojom
najzložitejšom štádiu,
svojom
vlastnom zrode, ukázal svetu
demokraciu. Ukázal sve-
tu,
že vie stavať, že vie budovať. Štátu,
ktorý dáva národ-
nostným
menšinám nadštandardné práva, najväčšie na svete, na
moje
gusto až 300 %. Tento prezident píše nekritickú odpoveď
na
list chlapovi, ktorý na Slovensku možno nikdy nebol a dú-
fam,
že ani nebude.
Ďalej pán prezident píše:
"Prerokovávanie tejto záleži-
tosti
v pléne Národnej rady Slovenskej republiky by totiž
nijakým
spôsobom neprospelo k posilneniu ústavnosti a zvýše-
niu
dôstojnosti slovenskej štátnosti."
My si to nemyslíme.
Poslanci Slovenskej národnej strany, Združenia robotníkov
Slovenska
a Hnutia za demokratické Slovensko si myslia, že
naopak,
prerokovanie by ukázalo našu ústavnosť, posilnilo by
ju
a zvýšilo by dôstojnosť slovenskej
štátnosti. Zvýšilo by
dôstojnosť
prezidenta, keby prišiel do parlamentu na žiadosť
83
poslancov, t.j. zástupcov ľudu
nadpolovičnej väčšiny vo-
ličov.
Toto sa nedialo nikdy. Mnohí
sa pamätáte na príbeh
z
Biblie o Sodome a Gomore,
aby Pán Boh nezničil Sodomu
a
Gomoru ak tam bude 50, 40, 30, nakoniec Pán Boh sľúbil, ak
tam
bude desať spravodlivých, nezničí ju. Tu je 83 žiadostí,
a
obyčajný človek, nie Boh, nepríde sem,
do parlamentu, aby
vysvetlil
to, čo napísal.
A
nakoniec pán prezident
píše, vidíte, že hovorím
k
listu, že "žiadosť poslaneckých klubov nemá oporu v Ústave
Slovenskej
republiky, ani v iných zákonoch". Je to možné, že
nemá
oporu v ústave, ani v zákonoch. Zvieratá tiež nemajú
ústavu,
ani legislatívu, majú reflexy, podľa ktorých sa cho-
vajú.
Človek má ľudskosť, vieru a dušu. V tomto prípade mala
duša,
etiketa presvedčiť prezidenta o tom, že aj keď žiadosť
poslaneckých
klubov nemá oporu v ústave a zákonoch, predsa
len
predstavujú nadpolovičnú väčšinu
voličov. Prezident nie
je
nad národom a nie je teda ani nad
parlamentom. Prezident
Michal
Kováč mal prísť pred parlament, pred zástupcov ľudu
a
povedať, prečo napísal o svojej vlasti to, čo napísal. Bo-
hužiaľ,
neprišiel.
Ďakujem vám za pozornosť.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková.
Pripraví sa pán po-
slanec
Figeľ.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Vážený parlment,
vážení členovia vlády,
prerokovávaním bodu 6 programu
schôdze Národnej rady
koalícia
má možnosť hovoriť o dvoch veciach a dosiahnuť naj-
menej
veci tri. Koalícia hovorí o tom, že prezident poško-
dzuje záujmy Slovenska, lebo pravdepodobne k tomu
smeruje
záverečný návrh
uznesenia Národnej rady. Koalícia hovorí
o
nepriateľských, zaujatých, neobjektívnych novinároch, kto-
rí
píšu to, čo im je blízke a nie to, čo je pravda.
Nielen komici, ale aj novinári sú tí,
ktorí kolú oči
vládnej
koalícii. Len nedávno poslanci vládnej
štvorky cha-
rakterizovali
novinárov ako ľudí, ktorí vyštudovali za so-
cializmu
a zo dňa na deň sa z nich stali najväčší demokrati,
ktorí teraz poúčajú ostatných a nič
dobré nevidia. Je to
práve
také isté smiešne, ako keď ste, vážení
poslanci vlád-
nej
koalície, nedávno, minulý týždeň pri prerokúvaní progra-
mového
vyhlásenia vlády hovorili, kto bol kedy v komunistic-
kej
strane.
Kde tieto dve témy smerujú? Smerujú po
prvé - k prípra-
ve verejnosti
na odvolanie pána
prezidenta. Po druhé
-
k tlačovému zákonu, ktorý bude znamenať obmedzenie slobody
slova
a prejavu. Po tretie - k situácii, kde znovu parlament
dorieši
osobný problém pána premiéra ako
sa zbaviť prezi-
denta,
ktorý je ústavnou prekážkou naplnenia úžasnej koncep-
cie Vladimíra Mečiara ako na Slovensku
uchopiť a dlho si
udržať
moc.
Vážený parlament, podľa mňa pán prezident
napísal prav-
du,
a to ju napísal ešte veľmi jemne. /Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Figeľ. Pripraví sa pán poslanec Tužinský.
Ešte
s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Pani kolegyňa Rusnáková, na Slovensku moc Mečiar nikdy
neuchopuje,
on ju získava vo voľbách. Na Slovensku,
ako ste
mohli
postrehnúť, moc uchopuje úplne niekto iný.
Ďakujem.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, pán poslanec Figeľ. Ešte
predtým pán poslanec
Hrnko.
Poslanec A. Hrnko:
Ešte by
som doplnil pána poslanca
Hofbauera: preto mu
ju
ale musel niekto vziať, že ju nebol
schopný pán Mečiar
udržať.
To je tiež ďalšia stránka veci.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, pán poslanec Figeľ.
Poslanec J. Figeľ:
Ďakujem.
Keď sa stráca význam pojmov, býva ohrozená
sloboda.
Vážená Národná rada,
vážení členovia vlády,
milí hostia,
dovolím si tu predstúpiť, pretože dnes som mal rozprá-
vať
vo výbore Rady Európy pre ekonomický rozvoj a ekonomické
záležitosti,
ale keďže mi nebola schválená cesta, využívam
príležitosť,
že som tu, a chcem povedať svoj názor
na prob-
lematiku,
ktorá sa tu rozoberá.
V
minulom týždni v
piatok sme ukončili
rokovanie
o
programe vlády, schválili ho, skončilo sa prvé hlavné váž-
ne
rozdeľovanie funkcií, skončila sa istým spôsobom "nede-
ľa",
začínajú sa všedné dni, keď bude treba
konať, keď bude
treba
odovzdávať výsledky, na ktoré ľudia čakajú.
Vo svojom programe, ktorý dnes už platí a
podľa ktorého
vládna
koalícia pôjde, sa hovorí, že "vláda sa bude podieľať
na
aktivitách v oblasti ľudských práv na pôde medzinárodných
organizácií, pričom
bude využívať a propagovať pozitívne
skúsenosti
Slovenskej republiky". Chcem k tomu dodať, že po-
zitívne
skúsenosti treba nielen odovzdávať, ale
aj prijímať
a
zbierať. Pán Slobodník pripomenul, že
"niet takéto prezi-
denta v Európe", v istej súvislosti
chcem povedať, že vo
vyspelej
Európe nie je ani jeden jediný štát, kde by na čele
verejnoprávnej inštitúcie žijúcej zo štátnych prostriedkov
a
z príspevkov občanov bol člen nejakej
strany, hoci aj po-
slanec.
Nenamietam pritom voči osobe, ale voči princípu.
Veľmi často počuť vo výboroch, v médiách,
tu, na pléne,
vo
vláde, ako nás dráždi obraz Slovenska v zahraničí, ako
nás
dráždi pán Slobodník, že sme vo štvrtom
koši slobodných
krajín.
Sú len dve možnosti: Nevšímať si tieto názory ako
nedôležité,
málo relevantné, alebo ako apriori neobjektívne,
alebo
zmeniť vnímanie Slovenska a oficiálnej
politiky, zme-
niť
teda domácu scénu, domácu politiku.
Totiž zrkadlo sveta
nevymeníme.
Veľmi rád si spomínam na nebohého
Hvezdoňa Koč-
túcha,
ktorý s úsmevným tónom tu často citoval príslovia,
bájoslovia a raz
povedal: "Nenadávaj na
zrkadlo, keď máš
krivé
gamby". Autorom bol jeden ruský
spisovateľ, ale je to
jedno
veľmi dôležité poučenie do života, aj spoločnosti.
Ďalej
sa hovorí, že "vláda chce prijať
a realizovať
projekt
prezentácie Slovenska v zahraničí a aktívne spolu-
pracovať so zahraničnými médiami". V rozpočte
bude pritom
vyčlenená
značná čiastka. Treba k tomu dodať tri fakty. Po
prvé
- účinok prezentácie bude veľmi slabý, ba negatívny,
budú
to stratené prostriedky a stratená energia, ak nebude
táto
prezentácia podporená pozitívnou domácou politikou.
Po
druhé - táto spolupráca bude okamžite prvým dňom
spochybnená,
ak budeme spochybňovať tieto médiá, ich
objek-
tívnosť
alebo ich pôsobenie, ak budeme vypínať
ich vysiela-
nie,
ak nebudeme vytvárať pokojné prostredie pre pôsobenie
médií nielen zahraničných, ale i
domácich, pretože mnohí
členovia
HZDS považujú aj domáce médiá za v
podstate zahra-
ničné.
A po
tretie - za minulej vlády
Vladimíra Mečiara bolo
Slovensko
hodnotené ako čiastočne slobodná krajina podľa or-
ganizácie
Freedom House a 24 konkrétnych kritérií. Obdobie
roku
1994 bolo poznamenané už aj inou
vládou za tých 9 me-
siacov
a v podstate Slovensko zaradila táto
organizácia me-
dzi
slobodné krajiny. Nebol by som to tu
vyťahoval, keby to
predrečník
za zahraničný výbor nebol povedal.
Tento účinok,
táto
zmena sa dosiahla bez investícií na nejakú prezentáciu,
na rozširovanie bulletinov alebo časopisov.
Zmena totiž
k
pozitívnemu hodnoteniu nastala zmenou
doma a nie v zahra-
ničných
médiách. Záver z toho je asi taký, že na pozitívnu
zmenu
obrazu Slovenska vo svete, v zrkadle, ktoré určite ne-
vymeníme,
treba najmä pozitívnu domácu politiku a nie inves-
tície
do brožúr, bulletinov.
Nie bitky s novinármi na námestiach, či na pôde parla-
mentu.
Nie bránenie vstupu zahraničných médií
na Slovensko,
či
dokonca, ako pán Kunc navrhoval,
vyhlásiť pána Ormeho za
personu
non grata. Naopak, jeho pozvanie na Slovensko! Nie
neopodstatnenú
kritiku našich diplomatov. Totiž môžeme mať
vonku "anjelov", neviem
ako schopných odborníkov, nebudú
schopní
zvrátiť obraz krajiny, ktorý vychádza z domu. Oni
môžu
nanajvýš tak korigovať, komentovať, dementovať.
Pán predseda zahraničného výboru nám
naozaj veľmi často
prednáša
zrána desaťminútovky, ktoré veľmi pripomínajú poli-
tické školenie mužstva, včítane výstrižkov zo
zahraničnej
tlače,
a odcudzujúce výroky k nim, ktoré veľmi pripomínajú
doby
minulé, keď sme hodnotili na pracoviskách a kritizovali
zlý obraz Slovenska alebo Československa v
zahraničí, keď
strana a
pracujúci ľud sa snažili o lepšiu spoločnosť,
o
svetlejšie zajtrajšky, a pritom
zahraničie nám podkladalo
nohy.
Obraz štátu sa pritom, samozrejme, nemenil.
Dnešná diskusia mi pripomína mnohé, čo od
nás voliči
žiadali,
v tom negatívnom zmysle. Od augusta sme neprijali
v
podstate žiadnu legislatívnu pozitívnu
zmenu, akurát tak
rušenie
niečoho. Legislatíva ako naša hlavná činnosť je jed-
noducho
na vedľajšej koľaji. Tu nejde o nejednotnosť názorov
v
tomto pléne, názorov na obraz Slovenska alebo na záujmy
Slovenska,
tu už sa vyskytujú, pretože pán Kunc
túto otázku
nastolil,
zásadne rozporné názory na otázky demokracie, plu-
ralizmu, plurality, slobody verejnoprávnych médií,
parla-
mentnej
kontroly. Kto má pritom pravdu? Na
jednej strane je
vládna
koalícia, časť verejnosti, médiá,
predovšetkým kríž-
nik
Slovenská republika a torpédoborec Zmena, keď som sa po-
mýlil
alebo ich vymenil, prepáčte, bola
ovládnutá televízia
a
rozhlas. Na druhej strane prezident, opozícia, časť verej-
nosti,
médií a zahraničné organizácie. Čo z
toho asi vyplý-
va,
kto má pravdu? Tu nejde jednoducho o
list, o odpoveď na
list,
o stanovisko k listu. Tu ide o viac. Toto je ďalšia
fáza valcovania. Boli médiá, iné súvislosti,
prokuratúra,
privatizácia
a teraz nasleduje prezident. Buď sa valec za-
staví
alebo nie. Je to vo vašich rukách.
Po druhé - keď sa stráca pravý význam slov, býva ohro-
zená
sloboda. Tým som začínal. V poslednej
dobe naozaj máme
mnohí
pocit strácania pravého významu pojmov. Snažme sa pre-
to
hľadať a nestrácať pravý význam slov a
konať podľa toho.
To
pomôže Slovensku najviac.
Pán Tarnóczy, situáciu v Českej republike
a v Sloven-
skej
republike jednoducho nie je možné porovnávať, pretože
je
natoľko odlišná, že prezident Václav Havel a prezident
Michal
Kováč nemôžu hovoriť to isté, pretože jeden z nich,
podľa
mňa, ten druhý, náš prezident, by klamal.
A po
tretie - s demokraciou je to ako
s úsmevom. Nič
nestojí, ale prináša
veľa. V spoločnosti, v hospodárstve
prináša
rozvoj, slobodu i pozitívny obraz súčasne. Odporúčam
teda
aplikovať tento lacný liek na spory ústavných činite-
ľov,
problémy Slovenska, jeho obrazu vo svete i jeho rozvoja.
Ďakujem za pozornosť.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďalej vystúpi pán poslanec Tužinský. Pripraví sa pán
poslanec Weiss s
tým, že faktickú poznámku uplatňuje pán
poslanec
Cingel.
Poslanec T. Cingel:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
myslím si, že keď som vyslovil názor, že sa vzďaľujeme
od
problému, treba sa vrátiť k meritu
veci. Na celý problém
pozvania
pána prezidenta sa treba dívať tak, že
každý občan
má
právo vyjadrovať na istú vec svoj
názor. Keď to pozrieme
z
hľadiska kategórie ako práce, práca je
ako ekonomická ka-
tegória,
ale keď hovoríme o konkrétnej práci ako
o uvedome-
lej
ľudskej činnosti, ktorej výsledkom je
nejaká produkcia,
môžeme
hovoriť o práci murára, stolára, potom môžeme hovoriť
o
práci učiteľa, môžeme hovoriť o práci poslanca, premiéra
vlády
a prezidenta republiky.
Ak si vyberieme meradlo jednotlivej práce, ak hovoríme
o
tom, ktorá práca je najviac honorovaná,
tak pravdepodobne
je
honorovaná preto, že najviac ovplyvňuje ostatných občanov
tohto
štátu. Keď povieme, že robotník menej
zarába ako pre-
zident,
tak je to zrejme preto, že keď vyrobí
zmätok a nie-
kto
sa ho opýta, prečo ho vyrobil, možno
povie, pomýlil som
sa,
alebo niečo takéto. A možno mu ho dajú k náhrade, celý
ten
výrobok zaplatiť. Ak vyrobí zmätok
niekto iný, škoda je
menšia.
Ak pán prezident, ak jeho hodnotíme z pohľadu kon-
krétnej
práce, ktorú vykonal vo svojom úrade, ovplyvňuje os-
tatných
občanov, keď sa pomýli veľmi, lebo zhoršuje imidž
v
zahraničí a má to vplyv na úvery a
postavenie každého ob-
čana
tohto štátu. Zmyslom pozvania pána
prezidenta bolo len
to,
že svojou konkrétnou prácou, kde mal zastávať občanov
tohto
štátu, vyrobil zmätok a my sme sa ho
chceli opýtať či
sa pomýlil, alebo či to urobil vedome. Mal to
prísť sem
zdôvodniť
ako chlap. To je všetko.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Tarnóczy.
Poslanec A. Tarnóczy:
Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán
poslanec Figeľ, ne-
súhlasím
s vami minimálne polovicu toho, čo ste povedali,
ale
máte demokratické právo vysloviť svoj názor. Trvám na
svojom názore, že
sa minimálne tak mohol zachovať aj pán
prezident Kováč, ako
pán prezident Havel. Mám na to tiež
svoje
dôvody a zrejme aj svoje práva.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Andel.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Nechcem
vyvolávať konfrontácie, nechcem
byť útočný,
pretože
to nie je cesta hľadania nejakých
spoločných výcho-
dísk,
ale napriek tomu musím reagovať, pretože pán kolega
Figeľ
vo svojom vystúpení konštatoval,
že obraz krajiny vo
svete sa musí
vytvárať z domu. Vy ste spomínali nebohého
profesora
Kočtúcha. Chcem sa vás spýtať, pán kolega, pozera-
li
ste sa vlastne vy do zrkadla? Veď vy zo
Slovenska robíte
koncentračný
tábor.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán podpredseda Húska.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia,
chcem
sa zastaviť pri niektorých poznámkach pána po-
slanca
Figeľa, pretože si naozaj myslím, že
táto predstava,
že
máme vlastne pracovať takým spôsobom, aby sme sa stali
zaujímavými
a ulahodili druhým, vychádza z veľmi ideálneho
stavu,
ako keby naše okolie nebolo poznačené vlastnými se-
bectvami.
Existujú ekonomické záujmy, štátne
ekonomické zá-
ujmy
rôznych národov, ktoré objektívne odrážajú aj parameter
tohoto
sebectva a nie vždy pochvala zo strany vonkajška je
práve
najlepšia. Mal som príležitosť vypočuť si hlbokomyseľ-
né
úvahy delegácií zo zahraničia, ktoré,
dajme tomu, mi vy-
svetľovali
ich predstavy o našej privatizácii. Boli to dele-
gácie,
ktoré predstavovali zástupcov štátnych organizácií na
Západe
a vysvetľovali mi, ako práve v tej
oblasti, v ktorej
oni
vykonávajú ako štátne organizácie svoju činnosť, obhaju-
júc
ekonomické, strategické záujmy krajiny, máme my uskutoč-
niť
privatizáciu. Toto totiž nie je celkom pravda, že by sme
mali
vytvárať svoj obraz jedine takým spôsobom, že budeme
veľmi
ústretoví voči vonkajšku. Voči vonkajšku totiž vieme
veľmi
presne, že mnohé z článkov kritizujúcich
Slovensko sú
kupované,
sú normálne kupované články. Vieme, že aj naši su-
sedia
platia príslušnú a veľmi rozsiahlu sumu zo štátnych
rozpočtov
na to, aby vytvárali tzv. kladnú
informáciu v za-
hraničí
o svojich krajinách. A takisto platia aj to, aby bo-
li
zobrazované pomery na Slovensku
takým spôsobom, aby bol
vyvíjaný
na príslušnú reprezentáciu
Slovenska tlak. Takáto
je
skutočnosť.
Naopak, potrebujeme byť jednoznační vo svojich posto-
joch
a sme povinní obhajovať záujmy tejto krajiny,
jej eko-
nomické
záujmy, jej politické záujmy. Podľa
toho dokonca je
dokladom
účinnosti nášho obhajovania práve stav, ak niektorí
v
zahraničí sklamaní z nesplnenia svojich
ekonomických cie-
ľov
sa vŕšia tým, že skresľujú obraz o nás. Musíme vykonávať
prácu
pre dobro tohoto štátu, pre dobro jeho občanov, pre
jeho
rozvoj. Som presvedčený, že to je najlepšia cesta k to-
mu,
aby tí, ktorí chcú mať pravdivý obraz,
mali o nás dobrý
obraz.
Tí, ktorí chcú byť kritickí, budú aj tak kritickí.
A
to, čo sa u nás deje, že niektorí,
ktorí vo voľbách nedo-
stali dostatok politickej sily, sa
pokúšajú nahrádzať to
podporou
zo zahraničia, považujem za veľmi nebezpečnú cestu.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja. Pani poslankyňa Lazarová.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcela by
som len zopa-
kovať
vetu, ktorú tu povedal pán poslanec Figeľ, že "nenadá-
vaj na zrkadlo,
keď máš krivé gamby". Počúvame často z úst
poslancov
KDH o demokracii, ako má byť ponímaná.
Mňa by za-
ujímalo,
ako poníma demokraciu poslanecký klub KDH napríklad
v
prípade poslanca Ľubomíra Romana,
keď hlasoval za vládny
program.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem. Pán poslanec Figeľ, mňa by zaujímalo, či toho
pána
Ormeho pozvete vy ako osoba, KDH ako strana alebo to
odporučíte
kancelárii prezidenta. Osobne som pred
časom po-
zval
senátorov pána de Concini a Hoyera na
Slovensko. Poďa-
kovali
mi a povedali, že tu neboli, že sem ani neprídu a ďa-
kujú
za pozvanie, oni sem prísť nepotrebujú,
pretože dostá-
vajú
informácie zo zdrojov, ktoré si
vyžiadajú. Tie im sta-
čia.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec Hrnko.
Poslanec A. Hrnko:
Ďakujem, pán predseda. Pán podpredseda
Húska, máte sto-
percentnú
pravdu, štáty si platia peniaze na to, aby sa pro-
pagovali,
aby sa o nich šíril dobrý chýr vo svete, ale na
druhej
strane sú to vyhodené peniaze, keď to, čo sa šíri,
nie
je pravda. Taká propaganda, ktorá hovorila niečo iné,
ako
bol skutok, ešte nikdy neuspela. A
ak chceme, aby sku-
točne
o nás bol dobrý obraz, nemôžeme vynakladať len peniaze
na
lacnú propagandu, ale musíme
vytvárať aj podmienky, aby
naša
vlastná propaganda bola prijímaná.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Budem veľmi stručný a pokročím tam,
kde kolega Hrnko
skončil.
Myslím si, že nám vôbec nejde o nejaké lacné poklo-
ny
alebo pochvaly zo strany iných krajín,
ale jednoducho sa
musíme
sami rozhodnúť, či chceme rešpektovať isté pravidlá
hry,
ktoré používajú oni a považujú ich za
základné a pomo-
cou
nich dosahovať ciele, ktoré si sami stanovíme
aj z hľa-
diska
vnútornej politiky, aj zahraničnej, alebo používať iné
metódy,
iné nástroje, ale potom ťažko môžme očakávať, že nás
budú
brať za partnerov. Toto je náš problém.
Chcel by som ešte poprosiť, lebo som možno zle rozumel
pána
podpredsedu. Má konkrétne informácie o tom, že existujú
štáty,
ktoré dávajú štátne peniaze na
propagandu proti Slo-
vensku?
Ak má, mohol by tu, ak to nepovažuje za
vhodné, tak
minimálne
v zahraničnom výbore takúto informáciu konkrétne
zverejniť.
Takto som mu porozumel. Takže, keby spresnil tú
svoju
faktickú poznámku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Figeľ.
Poslanec J. Figeľ:
Pán
predseda, senátori de
Concini a Hoyer, aspoň de
Concini
sa tu nezastavil kvôli tomu, že náhla zmena udalostí
alebo
diania v bývalej Juhoslávii mu vtedy zabránila sa tu
zastaviť,
ale verím, že na základe
medzistraníckych vzťahov
medzi
Demokratickou stranou a HZDS,
ktoré sú tu často pre-
zentované,
pozvanie znovu prijme a zúčastní sa. To by bola
naozaj
vítaná návšteva.
Čo
sa týka pána poslanca Ľuba Romana, myslím si, že
zostane
medzi nami a obnovovanie dôvery, ktorá sa v piatok
takto vyvinula -
samozrejme, nie sme tomu radi ani jedna
stránka,
ani druhá -, dospeje k tomu, že po
krátkom čase sa
znovu vráti. Jednoducho, Ľubo Roman zostáva
pracovať pri
klube
KDH a verím, že krátka budúcnosť ukáže, ako ďalej.
Čo sa týka pána Ormeho, pán predseda vo
svojom liste ho
pozýva,
ocenil by jeho návštevu Slovenska,
takže nie je po-
trebné,
aby som sa tým ja zaoberal, pán Hofbauer.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I.
Belohorská:
Ďakujem pekne za slovo. Mňa by len zaujímalo, koľko je
tu
ešte poslancov, ktorí nehovorili, alebo
urobiť štatisti-
ku, koľkí
hovorili, čo nás ešte čaká
a neminie. A chcem
upozorniť
na jednu vec tak, ako som už
upozorňovala alebo
prosila,
aby sme sa ozaj držali témy. Všetci mi môžete pove-
dať,
že aj toto s tým súvisí, ale skutočne treba vidieť mož-
no
hru, ktorá je okolo tohoto všetkého, pretože pán prezi-
dent
mohol medzi nás prísť a mohli sme si za
hodinu v pria-
teľskom rozhovore
veci vysvetliť, alebo
veci napraviť.
/Smiech
v sále./ Možno je vám to do smiechu, ale učíme sa
demokracii.
A myslím si, že cťou prezidenta každého štátu je
navštíviť
parlament. Ak sa mýlim, skutočne vám dokladujem,
že
ako členka zahraničného výboru požiadam iné parlamenty,
poprosím
ich, nech nám povedia, akým spôsobom oni komunikujú
s
prezidentom. Aj to možno mohla byť
odpoveď na spoluprácu.
Ak
počujeme, že je určitá disharmónia medzi dvomi vedúcimi
osobnosťami
nášho štátu, sme možno aj my mohli robiť nejaké-
ho
prostredníka.
Myslím si takisto druhú vec, že všetkým z našej opozí-
cie
je veľmi cenné, že máme nadstraníckeho prezidenta. Mne
nie,
pretože pevne verím, že napríklad
prezident Clinton si
váži
stranu, ktorá ho vyniesla do tohoto postu, a myslím si,
že
ju nikdy nezaprie a nebude tvrdiť
to, že z tejto strany
nepochádza,
alebo otočí svoje politické snaženie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Pána
podpredsedu Húsku som
pochopil tak, že skutočne
existuje
reklama platená a neplatená. V čase,
keď Česká re-
publika
napríklad tesne po vzniku platila veľké peniaze za
to,
aby vo Finantional Times bola celá dvojstrana o Českej
republike, ktorá propagovala jej krásy, jej
hospodárstvo,
bola
táto platená reklama podopretá masívnou proreformou po-
litikou a oficiálnou propagandou premiéra a
členov vlády.
V
tomto čase Slovensko si urobilo neplatenú propagandu. Také
kauzy,
ako Trnavská univerzita, kauza Smena, výroky na adre-
su
rómskeho obyvateľstva zadarmo obleteli celý svet a urobi-
li
nám imidž, aký nám urobili. Myslím, že dnešné rokovanie
sa
bude dať pripočítať k týmto kauzám.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Poliak.
Poslanec A. Poliak:
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
chcel by som sa len opýtať, teda mali by sme sa všetci
zamyslieť
nad tým, kto robí zlé meno našej republike v za-
hraničí.
Ak tu bolo spomenuté obdobie pred 11. marcom 1994
a
teraz, po posledných parlamentných
voľbách, myslím si, že
toto
meno a tento imidž robí v zlom slova zmysle opozícia.
Ak sa takto
dostáva na vedomie a do povedomia zahraničia
Slovenská
republika, je to vždy záležitosť opozície.
A ak
sa hovorilo o tom, že
Slovensko sa prezentovalo
ako úplne demokratické v období vládnutia
predchádzajúcej
vlády,
tak asi opozícia, ktorá tu v tom čase
bola, nerobila
tieto
zlé a nepotrebné kroky v politike štátu. Podľa môjho
názoru
nikomu z nás nejde o to, aby sa šlo proti prezidento-
vi
ako najvyššiemu ústavnému činiteľovi alebo ako osobe, ale
ide
o štátnosť a stabilitu Slovenskej
republiky a tu by mal
okrem
parlamentu, vlády a občanov svoju činnosť zamerať aj
pán
prezident.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážení kolegovia, dovoľte,
aby som vám odporúčal, aby
ste sa
zamysleli, ako prispeje
k stabilite pozitívneho
imidžu
Slovenska napríklad návrh pána poslanca
Kunca vyhlá-
siť
pána Ormeho za personu non grata. Koľko brožúr budeme
musieť
vydať o vysoko kvalitnom demokratickom spôsobe Slo-
venska,
kým tento návrh napravíme.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Prosím, ešte pani Nováková.
Poslankyňa I. Nováková:
Chcem len pripomenúť, že dnes vehementne
obhajujete ná-
zor
pána prezidenta a 26 prednostov okresných úradov bolo
verejne
vyzvaných, aby sa vzdali svojich
funkcií len preto,
že
prezentovali svoj názor.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pani poslankyňa Zelenayová.
Poslankyňa E.
Zelenayová:
Pán Černák, keby som nebola pracovala vtedy v Smene,
keď
vznikla kauza Smena, asi by som sa neozvala, ale je mi
veľmi
smiešne, keď hovoríte o tom, že kauza
Smena preletela
celý svet. Nuž,
pripomeniem vám, že táto kauza spočívala
v
tom, že v Smene klesal náklad za šéfredaktora Ježíka, pre-
tože
orientácia Smeny bola taká aká bola, čiže bola protiná-
rodná.
Keďže klesal náklad a denník bol v rukách štátu, štát
sa
rozhodol, že zmení šéfredaktora, čo je celkom normálne
v
každom jednom denníku.
Vtedy
sa pán šéfredaktor chytil tejto príležitosti
a
urobil z toho takú kauzu, akú urobil,
že tu nie je demo-
kracia,
atď. Samozrejme, že sa spojil so zahraničím, a keďže
podaktorým novinárom nevyhovovala orientácia na pána Gála
a
na kapitál z iných krajín ako zo
Slovenska, podaktorí sme
v
tej Smene ostali a ostatní
odišli, a dnes je to denník
Sme.
Neviem, prečo by toto mala byť kauza, ktorá obletela
svet.
Bol to jednoducho klesajúci náklad
Smeny a s tým spo-
jená
výmena šéfredaktora.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Gaulieder.
Poslanec F. Gaulieder:
Chcel
by som nadviazať na výrok kolegyne Novákovej
ohľadom
odvolania 26 prednostov. Za vyslovenie
svojho názo-
ru
som bol tiež medzi tými 26 prednostami,
len s údivom som
konštatoval,
že som nestihol vysloviť ešte ani názor a už
som
bol aj odvolaný.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, pán poslanec Tužinský a pripraví sa pán posla-
nec
Weiss. Ešte kým príde pán poslanec k pultu, pán poslanec
Čarnogurský.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán
poslanec Gaulieder, chcem
vám len pripomenúť, že
váš
podpis bol tiež na prehlásení proti prezidentovi. Bola
tam
istá nezrovnalosť, že ste boli vtedy na zasadnutí Národ-
nej
rady, pokiaľ si matne spomínam, ale v každom prípade váš
podpis
bol na tom prehlásení proti prezidentovi, a preto ste
boli
odvolaný oprávnene.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Gaulieder.
Poslanec F. Gaulieder:
Pán kolega Čarnogurský, veľmi ma
mrzí, ale keďže som
sedel
v parlamente, tak som tam nemohol byť
podpísaný a po-
tvrdil
to aj váš kolega pán poslanec Hrušovský. Ostatné, nie
je
umenie podpis dorobiť.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Nováková.
Poslankyňa I. Nováková:
Môžem zdokladovať, že poslanec Gaulieder
nebol podpísa-
ný,
mám tu kópiu toho prehlásenia. Nebolo to prehlásenie vo-
či prezidentovi, ale bolo to prehlásenie
k jeho prejavu,
s
ktorým sme nesúhlasili, pretože tam nebola povedaná pravda
tak,
aká bola.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, pán poslanec Tužinský.
Poslanec J. Tužinský:
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
vážení kolegovia,
ustavične mi schádza na um, keď počúvam túto diskusiu,
schádzajú mi na
um slová Salvatora Dalího, ktorý povedal
svojho
času, že nech sa len o mne hovorí, aj keby to malo
byť
v dobrom. Je to skutočne hovorenie
za každú cenu a do-
mnievam
sa, že nejdeme k podstate problému. Podstata problé-
mu
je naozaj pravdivosť alebo nepravdivosť
tohto listu. Ne-
môžem
inak ako hovoriť naozaj tak, pretože každý človek má
svoj
vlastný názor a vlastné poznanie, a domnievam sa, že
mám
aspoň toľko poznania o Slovenskom rozhlase ako každý,
kto
sedí v tejto rokovacej miestnosti a prinajmenej o trošku
viac.
Chcel by som vás upozorniť na to, čo sa stalo pred od-
volaním
tejto rady a ako dlho trvalo odvolanie tejto rady,
ktorá
skutočne bola nefunkčná. Prečítam vám list pracovníkov
Slovenského
rozhlasu - odborárov, ak ešte rešpektujeme niečo
také,
ako sú odbory, ktorí sa obrátili na predsedu Rozhlaso-
vej
rady Pavla Dvořáka 22. 12. 1993.
"Vážený pán predseda, dovoľte, aby sme sa obrátili na
vás
a vaším prostredníctvom na Rozhlasovú radu s informáciou
o
tom, že odborová organizácia pri Slovenskom rozhlase po-
žiadala
dňa 22. 12. na mítingu zamestnancov
vedenia Sloven-
ského
rozhlasu o odstúpenie z funkcií. Požiadavku vyslovil
závodný
výbor odborovej organizácie preto, že
ani po viace-
rých
odporúčaniach a žiadostiach
nepripravilo vedenie Slo-
venského rozhlasu
koncepciu na rok
1994, ale aj širšie
a
s perspektívou na ďalšie obdobie tak, aby riešila pretrvá-
vajúce
problémy ekonomické, programové i organizačné."
Nebudem vás ďalej zaťažovať týmto
listom, pretože na-
ozaj
problémy ekonomické, programové a
organizačné pretrvá-
vajú
v rozhlase do dnešných dní. Vedenie
rozhlasu podpísalo
prinajmenej tri nevýhodné zmluvy, ktoré Slovenský
rozhlas
privádzajú
stále a isto do ťažkostí, z ktorých sa
podľa bý-
valého pána riaditeľa rozhlas v 1994 roku
dostával, ale
všetko
to naozaj boli ťažkosti, z ktorých sa dostával len
vďaka tomu, že
vedenie Slovenského rozhlasu
ho do týchto
ťažkostí
doviedlo. To je akože základ vecí. A to
si myslím,
je
dostatočný dôvod na odvolanie riaditeľa
Slovenského roz-
hlasu,
pretože bol zodpovedný za podpísanie
takýchto zmlúv,
ktoré
pre rozhlas boli nevýhodné, a aj celého vedenia. Bol
to
dôvod na odvolanie Rozhlasovej rady, pretože dlhodobe ne-
riešila problémy pracovníkov a problémy,
ktoré sa týkali
programu.
To si myslím, že je dostatočné zdôvodnenie. Skôr
ma
udivuje, že parlament neriešil tiež túto situáciu, preto-
že
pokiaľ viem, pracovníci Slovenského
rozhlasu sa obrátili
na slovenský parlament verejným listom. Prekvapuje ma, pán
Ftáčnik,
že ste o tom nevedeli, pretože tento materiál bol
dostupný
a je dostupný v tlači.
Rád by som ešte odpovedal na niektoré otázky, ktoré sa
týkajú
etiky novinára a pravidiel hry vo
verejnoprávnej in-
štitúcii.
Existuje rezolúcia 1003 Parlamentného zhromaždenia
Rady
Európy, kde sa hovorí: "Profesia novinára obsahuje prá-
va
i povinnosti, slobodu i
zodpovednosť." Nemienim tu čítať
všetky
veci, ktoré sa týkajú etiky, tak
ako to hovoril pán
Hrnko,
ale čosi také, ako etická regulácia naozaj exituje
a
exituje o tom celkom vážny a zodpovedný dokument. Stále
hovoríme
o Rade Európy, ako ju rešpektujeme, ako ju nereš-
pektujeme,
a na druhej strane nie sme ochotní brať
do úvahy
základné
ustanovenia tohto orgánu.
Pán Volf, myslím, tu naznačil otázku,
že vedenie Slo-
venského rozhlasu vymedzuje priestor rozhlasovou
chartou.
Prepáčte
mi, ale v každom médiu, v každých
novinách, v kaž-
dej fabrike,
v akomkoľvek spoločenstve musia nevyhnutne
existovať
pravidlá hry. Bez toho, že tieto
pravidlá hry ne-
existujú,
nevieme, podľa čoho sa máme správať.
Nemôžeme po-
vedať
napríklad o dopravných predpisoch, že sú nedemokratic-
ké.
To sú veci, ktoré hovoria jasne o
živote a smrti člove-
ka,
ktorý sa do premávky dostane. Takisto musia existovať vo
verejnoprávnom
rozhlase stanovené kritériá a pravidlá, podľa
ktorých sa pracovník takéhoto média musí
správať a podľa
ktorých
je prizývaný na zodpovednosť až po riaditeľa Sloven-
ského
rozhlasu, ktorý sa zodpovedá v konečnom dôsledku aj
tomuto
parlamentu. Nevidím v tom nejaké
nedemokratické rie-
šenie.
Práve vidím chybu vedenia v tom, že vlastne neexisto-
vali
takéto pravidlá, a preto som ani nepristúpil
k nejakým
represiám
alebo hromadným vyhadzovaniam, ako sa o
tom hovo-
rilo
v tlači, kde naši novinári, žiaľ, veľmi rýchlo varia
z
klebiet na základe dezinformácií. Keby
si prečítali, keby
si
preštudovali túto rezolúciu 1003, ktorá je pre nich závä-
zná,
pochopili by, že klebeta je do istej miery trestná vec.
Je
preto úplne pochopiteľné, že vedenie Slovenského
rozhlasu
analyzovalo z dostupných materiálov všetkých verej-
noprávnych
rozhlasov v Európe, od BBC až po Švajčiarsky roz-
hlas,
základné pravidlá hry. Na základe tejto analýzy sme
vypracovali základnú koncepciu, akou sa
Slovenský rozhlas
ako
verejnoprávna inštitúcia má
uberať. A ubezpečujem vás,
že
sme základ veci postavili na
verejnoprávnosti. Ale dote-
raz
sa tu hovorilo o verejnoprávnosti, súvisí to aj s listom
pána
Ormeho, aj so stanoviskom pána prezidenta, ale ju nikto
nedefinoval.
Toto médium ju jednoducho do tejto chvíle nema-
lo.
Treba si uvedomiť, že zákon je predsa len v tomto prípa-
de
široká norma. A treba si možno uvedomiť
aj taký základný
fakt,
že je tu značná neskúsenosť. Preto sa mi ustavične vi-
dí,
a všetko aj v tomto parlamente nasvedčuje
tomu, čo by
sme
mohli definovať ako netrpezlivosť v stave zrodu. Táto
netrpezlivosť
a z nej prameniace nedorozumenia
vyplývajú zo
základného
zdroja všetkých nešťastí, a to je porovnávanie.
Porovnávanie
môže totiž pozitívne limitovať len to, čo
už
pozitívne
je. V opačnom prípade podliehame optickému klamu
a
zápasíme len s celkovou nepripravenosťou na fakt, že zdan-
livo
pozitívna skúsenosť nemusí byť ani pozitívna, ani prav-
divá,
ale, a to najmä, zabúdame na
skutočnosť, že akákoľvek
skúsenosť
je v podstate neprenosná. V
spoločenských väzbách
najmä
táto neskúsenosť so skúsenosťou môže
zapríčiniť vážne
kolapsy.
Táto neskúsenosť so skúsenosťou
spečaťuje zlyhania
akýchkoľvek
poradcov. A v tejto krajine, žiaľ, máme práve
s
poradcami tie najbolestnejšie
skúsenosti. Len si spomeňte
na
päťdesiate roky.
Biológovia by nás vedeli
dostatočne a aj dostatočne
exaktne presvedčiť aj o tom, prečo sú vnútorne stanovené
hranice
neprenosné. Pomôžem si príkladom z literatúry, ne-
pôjdem
do biológie. Maďarský prozaik Ferenc
Szánta v románe
"Dvanásť
hodín" zobrazuje starnúceho
šľachtica, ktorý expe-
rimentuje s dvoma
mraveniskami. Prenos mravcov
z jedného
spoločenstva
do druhého neznamená vyššiu organizáciu alebo
prenos
skúseností, ale opak, znamená rozvrat nového mrave-
niska.
Čiže niet skúsenosti, ktorá nevyplýva z nejakého kon-
krétneho
príkladu. Ako vidieť, takáto skúsenosť
je varovná.
Poradenstvá
ako imputovať do konkrétnej spoločnosti konkrét-
nu
skúsenosť môžu byť lákavé, ale vcelku
nám veľa osohu ne-
priniesli. A ak,
tak nás to ako spoločnosť stálo nemálo.
Zaplatili
sme však vždy a aj v budúcnosti budeme platiť za
fakt,
že našu kašu nejedávame za spoločným
stolom. Preto sa
vždy
nájde nejaký Loktibrada a zaskočí nás otázkou "varíš
kašu,
varíš, ale jesť ju nebudeš". Najmä
sa mi žiada dolo-
žiť,
nebudeš ju jesť doma a ani nebude prichutená domácimi
ingredienciami.
Zhruba to hovorí vo svojom liste pán
Orme. V tom liste,
o
ktorom sa tu toľko hovorí a ktorý je
tak málo pravdivý,
ako je aj
málo vecný, kvalifikovaný, lebo vychádza viac
z
domienok ako zo skutočnosti
samotnej. Nejde tu však ani
o
skutočnosť, ani o fakty. Pán Orme iste len hmlisto tuší,
kde
sa asi nachádza Slovenská republika. O tom, v akom stave
sa
nachádza Slovenský rozhlas, má pravdepodobne veľmi zaned-
bateľné vedomosti. Takisto nepredpokladám, že by
sledoval
Slovenskú
televíziu. Pán Orme by však dosť dobre mohol ve-
dieť,
že aj v krajine, ktorú pozná
dôverne, môže byť novi-
nár,
šéfredaktor i riaditeľ média prepustený na hodinu. A aj
sa
to veľmi často stáva. To je všeobecná rovina problému.
Ale
v krajine pána Ormeho sa toto aj
všeobecne prijíma. Ni-
komu
nezíde na um vyvodzovať z takejto skutočnosti závery
o
neslobode tlače alebo masmédií. V prípade odvolania riadi-
teľa
niektorej z verejnoprávnych inštitúcií
sa iste neobíde
takáto
udalosť bez povšimnutia, ale je to
len udalosť a po
nej
nasledujú udalosti iné. U nás je to
zrejme tak, že musí
reagovať
priamo pán prezident. A aby to malo patričnú úro-
veň,
pán prezident reaguje napokon
aspoň štatisticky mi to
tak vychodí, veľmi rád. A potom už reagujú všetci, ktorí
nestihli.
A čuduj sa svete, reagujú práve v tých neslobod-
ných
médiách, o ktorých sa toľko - prepáčte
- jalových rečí
naozaj
povyslovuje.
Je faktom, že verejnoprávne médiá sa
dopúšťajú veľkej
neprávosti a idú
mimo zákon, že dovolia osočovať. To je
proste
neprípustné v masmédiách, ktoré sa označujú za verej-
noprávne.
A ak sa majú stanoviť takéto kritériá, neviem pre-
čo
kričíme, že je zle, ak sa stanovujú
takéto pravidlá. Veď
je
to, myslím si, prospešné pre všetkých.
V Haškovom románe
Dobrý
vojak Švejk protagonista s láskou
spomína na svoj po-
byt
v blázninci slovami: "Byl tu taký jeden muž a tvrdil, že
uvnitř
zeměkoule je jěšte jedna, ale věčší." Z odpovede pána
prezidenta
na list pána Ormeho mi vychodí, že aj vo vnútri
tohto
štátu je ešte jeden, ale inakší. Zrejme o tom sa veľmi
často
vyjadruje, a je zaujímavé, že v
období od marca 1994
pánu
prezidentovi nijako zvlášť neprekážalo,
že aj verejno-
právny rozhlas,
aj verejnoprávna televízia
takmer alebo
vôbec
nepripustila vôbec do vysielania zástupcov opozície,
a
nebola to opozícia malá. Mala čo povedať, chcela sa k vše-
ličomu
vyjadriť. Toto obdobie bolo tichom, ktoré bolo pre
médiá
príznačné. A ticho bol aj pán Orme.
Štrajková pohotovosť v
Slovenskom rozhlase, neusporia-
dané
pomery v oblasti jeho ekonomiky, séria nevýhodne podpí-
saných
dohôd a zmlúv jasne signalizovali, že rozhlas je pred
kolapsom. Ale netrápilo to zrejme nikoho z
kompetentných.
Vtedy
bol pán prezident spokojný. A spokojní
boli zrejme aj
prezidentoví
poradcovia. A výsostne s takýmto nekompetentným
riadením
rozhlasu bola spokojná aj vtedajšia
Rozhlasová ra-
da,
o ktorej som už hovoril, ktorá za celé obdobie hlbokej
morálnej
a finančnej krízy nezaujala jasné stanovisko, ktoré
by
takúto situáciu pomohlo riešiť.
Pán riaditeľ sa nedávno
v
Národnej obrode naozaj dal počuť,
že rozhlas sa postupne
v
roku 1994 dostával z finančnej krízy, ale musím to zopako-
vať,
z tej, do ktorej ho dostal.
V rovine verejnoprávnosti sa presadzovala
idea, že roz-
hlas
má kontrolovať vládu, ale tým sa vlastne rozhlas celkom
alebo
aspoň do značnej miery priklonil k
opozícii a po pre-
vzatí
moci touto opozíciou sa s ňou aj stotožnil. Žiaľ, veľ-
mi
výrazne a veľmi presvedčivo.
Denno-denne sa tu prestupo-
val
a aj sa prestupuje zákon o Slovenskom
rozhlase. Naozaj,
veci
sa nedajú rýchlo urobiť, ak sa chcú urobiť kultivovane.
Aj
tak to poviem. Nevyváženosť informácií, emociálna zaťaže-
nosť
tvorcov v oblasti spravodajstva,
tendenčnosť vo výbere
materiálu,
neoverenie fakticity spravodajstva, to sú sústav-
né
nedostatky a do tejto chvíle nectia vysielanie Slovenské-
ho
rozhlasu. Ale o tom sa list pána prezidenta nezmieňuje
a
nezmienili sa o tom ani páni poslanci
sediaci v tejto ro-
kovacej sieni. Pokojne to však vyslovia vo
verejnoprávnom
médiu, kedykoľvek, vždy a všeobecne. Uznávam
kritiku, nič
nie
je dokonalé, ale naozaj kritika by mala byť konkrétna.
Nemôžeme
povedať, že médiá sú neslobodné a vo
všeobecnosti.
Kto
z vás, páni, sa nedostal do verejnoprávneho rozhlasu? To
treba
vecne povedať, že kedy.
Popísalo sa a pohovorilo sa o
rozhlasových čistkách to-
ho
požehnane. Nič konkrétne, lebo nič také nejestvuje. To
však
neznamená, že v kompetencii riaditeľa
Slovenského roz-
hlasu alebo televízie nie je aj
prepustenie pracovníkov,
ktorí
Slovenský rozhlas alebo Slovenskú televíziu poškodzujú
finančne,
profesionálne, zavádzaním verejnosti.
To je právo
každého
vedúceho pracovníka, ktorý je zodpovedný za riadenie
akejkoľvek
oblasti.
Základná
filozofia verejnoprávneho média Slovenského
rozhlasu
je vypracovaná. Pri jej tvorbe sme naozaj vychádza-
li
z materiálov verejnoprávnych médií v celej Európe. Riadi-
li sme sa
rezolúciou 1003 Parlamentného
zhromaždenia Rady
Európy
o etike žurnalistiky. Neviem, nechcem
vedieť, či mal
pán
prezident na mysli výrokom
"Verím však, že stav, ktorý
nastal
v Slovenskej republike po voľbách 1994
v oblasti mé-
dií,
je len prechodný a slovenskí žurnalisti a masmediálne
inštitúcie
budú o krátky čas pracovať na princípoch demokra-
cie, plurality." Je to tiež
všeobecná formulácia, vlastná
textom,
na aké sme zvyknutí od poradcov pána prezidenta. Bo-
lo
by celkom namieste, aby ju pán prezident vysvetlil. Nezá-
leží
na forme. Možno sa mýlim a ide len o
nešťastnú štylis-
tickú
figúru, ale keď je to figúra s vážnou možnosťou poško-
diť
dobré meno firmy alebo štátu, ten, kto ju vypustil do
priestoru,
mal by ju patrične zdôvodniť a vysvetliť. To si
naozaj
myslím, pretože na to má každý
človek právo, aby sa
bránil
a každý človek má právo aj na to, keď mu niekto po-
škodí,
aby mu vysvetlil, prečo tak urobil.
Pán Figeľ, pokiaľ ide o to, že
nepoznáme v Európe mé-
dium,
na čele ktorého by stál človek s nejakou straníckou
príslušnosťou,
nie je to pravda. Existuje, samozrejme, ne-
preveroval
som si všetky, ale konkrétne poznám, že
riaditeľ
fínskeho
rozhlasu, a to je nejaký verejnoprávny
rozhlas, je
členom
zhodou okolností Komunistickej strany
Fínska. Nikomu
to
neprekáža, pretože ak existujú pevné pravidlá hry, tak aj
riaditeľ je
kontrolovaný, či sa
dopúšťa alebo nedopúšťa
straníckosti
v riadení.
Ďakujem vám za pozornosť.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Do rozpravy je ďalej
prihlásený pán poslanec
Peter Weiss. Po
ňom sa pripraví pán poslanec Ján Smolec.
Faktické
poznámky - s prvou vystúpi pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Budem veľmi stručný, ale keďže som bol
dvakrát oslovený
pánom
poslancom, veľmi stručne a fakticky zareagujem. Ak som
aj
ja kritizoval jeho členstvo a to,
že je poslancom a sú-
časne riaditeľom, mal som na mysli, že riaditeľ fínskeho
rozhlasu
má právo na svoje politické presvedčenie, ako má
právo
každý občan tejto krajiny, s výnimkou
toho, kde mu ho
ústava
alebo zákony odoberajú. Ale ak ten človek vykonáva
aktívnu
politickú činnosť na verejnosti a
súčasne je riadi-
teľom
verejnoprávnej inštitúcie, to je to, čo sme kritizova-
li.
Druhá bola otázka, či sme nevedeli vo
výbore o sťažnos-
tiach
na problémy Slovenského rozhlasu.
Hovoril som o inej
veci.
O týchto sťažnostiach, o ktorých
hovoril pán poslanec
Tužinský,
sme vedeli, rokovali sme o nich a v rámci právomo-
ci
výboru sme navrhovali riešenia. Pripomeniem mu, že Národ-
ná
rada na návrh nášho výboru schválila podnet na Najvyšší
kontrolný úrad, aby
prešetrili isté veci, ktoré súviseli
s
tými ťažkosťami, ktoré
tu spomínal, a niektoré ďalšie
otázky.
Pravda je taká, že ani náš výbor nemá
právo a neja-
kým
spôsobom možnosť ukladať úlohy Rade
Slovenského rozhla-
su,
čiže niektoré veci bolo treba riešiť cez Radu Slovenské-
ho
rozhlasu. Ak som hovoril, že výbor nedostal žiadne podne-
ty
alebo nerokoval, tak nerokoval o veciach, ktoré súvisia
s
objektívnosťou vysielania Slovenského
rozhlasu, alebo sú-
viseli
v čase medzi marcom a - povedzme - decembrom minulého
roku,
tak ako to tu spochybňovali minimálne dvaja páni po-
slanci.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Macuška.
Poslanec D. Macuška:
Chcel by
som oznámiť, že budem hlasovať,
keď sa bude
hlasovať,
s náhradnou kartou číslo 8.
A už
keď som pri slove, zobral by som
si aj diskusný
príspevok.
Rád by som sa vyjadril k otázke, ktorá tu už bola
viackrát
omieľaná, či prezident mal prísť za tým alebo za
iným
účelom. Chcel by som upozorniť na skutočnosť, že prezi-
dent
v každom prípade mal sem prísť, nemal
sem prísť na ko-
berec,
nemal sem prísť na žiadne perzekúcie, ale úplne kľud-
ne
sme sa ho mohli opýtať na základnú otázku, ku ktorej sa
vyjadril, a nevyjadril sa hocikomu, ale priamo
predsedovi
parlamentu,
na otázku vo vzťahu k listu, kde sa konkrétne
vyjadril,
že o obsahu listu nevedel, bol písaný v angličtine
a
takto ho aj podpisoval. Aspoň ohľadom tejto skutočnosti sa
v
každom prípade vyjadriť mal, či si tento text osvojuje,
alebo
si tento text ani dodatočne neosvojil.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predseda,
vážení kolegovia, kolegyne,
vážený pán poslanec Tužinský,
neviem, či vás má teraz osloviť ako
vážený pán riaditeľ
alebo vážený pán
poslanec. Vo svojom
príspevku ste veľmi
presne
popísali dôvody odvolania riaditeľa. Žiaľ, nezmienili
ste
sa, alebo nehovorili ste k tomu faktu,
o ktorom sme ho-
vorili
viacerí, a to je otázka vzťahu poslanec a riaditeľ.
Hovorili
ste, že Národná rada v konečnom dôsledku kontroluje
riaditeľa.
Dovoľte, aby som vám položil niekoľko konkrétnych otá-
zok.
Ako ste ako poslanec Národnej rady
hlasovali o zložení
rady,
ktorá vás navrhla na funkciu riaditeľa
rozhlasu? Pro-
sím,
nehovorte mi, že ste o tejto kandidatúre nevedeli, pre-
tože
v tom prípade by som musel veľmi vážne pochybovať o ná-
vrhu.
Ten návrh musí totiž obsahovať
životopis a musí obsa-
hovať všetky
náležité fakty, to
znamená, že ste museli
o
tomto návrhu vedieť. To je prvá otázka.
Druhá otázka: Predstavte si hypoteticky,
že parlament
bude
hodnotiť vašu prácu ako riaditeľa. Ako
vy ako poslanec
budete
hodnotiť sám seba ako riaditeľa?
Predstavte si hypo-
teticky,
že by vás parlament navrhol na odvolanie. Budete tu
vystupovať
ako poslanec alebo ako riaditeľ?
A
dovoľte ešte poslednú
otázku: Chápem to, že ak je
niekto
člen politickej strany, má isté
politické presvedče-
nie
a je niekde vo funkcii, isté názory ovplyvňujú jeho cho-
vanie.
My tu ale nehovoríme o jednoduchom
členovi, hovoríme
tu o poslancovi a poslanec patrí k
vrcholným politikom.
Proste
hovoriť o tom, že poslanec nepatrí medzi vrcholných
politikov,
je dehonestácia nás všetkých,
ktorí tu sme. Po-
slanec je vrcholný
politik za stranu, ktorú
reprezentuje,
pretože
presadzuje jej názory. Tváriť sa na jednej strane
ako
vrcholný politik, ktorý presadzuje
názory, a na druhej
strane
sa tváriť ako nestranný, je istým
spôsobom rozpolte-
nie
osobnosti, pretože nie je to možné. Bol by som rád, keby
ste
mohli trošku viac povedať snáď aj
k tej otázke, ako sa
dívate na to,
aby sa vrcholný politik závislý na strane,
pretože
strana ho nominovala, môže ho istým
spôsobom aj od-
volať
z tejto funkcie poslanca, stal riaditeľom verejnopráv-
nej
inštitúcie.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Haťapka.
Poslanec K. Haťapka:
Vážený pán predseda, nakoľko sa tu
nedodržuje návrh pá-
na
Polku, aby nebolo toľko technických
poznámok, navrhujem,
aby
bol predložený návrh na uznesenie a
ukončenie rozpravy.
Žiadam,
aby sa o tom hlasovalo.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Lauko.
Poslanec P. Lauko:
Vážený pán predseda,
vážení kolegovia,
4. novembra 1994 boli vytvorené rady
rozhlasu a televí-
zie
z členov navrhnutých tromi stranami parlamentnej väčšiny
-
HZDS, SNS, ZRS. V týchto radách nie sú zástupcovia žiad-
nych
iných parlamentných strán. Pred chvíľou tu vystúpil pán
poslanec
a zároveň riaditeľ Slovenského rozhlasu, verejno-
právnej
inštitúcie. Pýtam sa najmä pána poslanca, ako je za-
ručená nezávislosť
vysielania v Slovenskom
rozhlase pri
týchto skutočnostiach? Pán poslanec tu
hovoril o určitých
ekonomických
dôvodoch odvolania predchádzajúceho
riaditeľa.
My,
ktorí sme boli v minulom parlamente,
veľmi dobre vieme,
aké
boli ťažkosti Slovenského rozhlasu pri
schvaľovaní roz-
počtu
a ostatných veciach. Tým, že nepovedal konkrétne dôvo-
dy,
vlastne spochybnil svoje argumenty. A
sám sa vyjadroval
ku
kritike a ja sa len pripájam, že kritika
musí byť aj ob-
jektívna.
A nakoniec - už tu bol spomínaný článok
26 ústavy z ka-
pitoly
základných ľudských práv a slobôd. Pýtam sa, ako sa
bude
dodržiavať alebo má dodržiavať za
takéhoto stavu odsek
1
- sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Andel.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Chcel
by som reagovať na vystúpenie kolegu Ftáčnika.
Áno,
je pravdou, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre
vzdelanie, vedu a kultúru sa 13. mája
1994 zaoberal pe-
tíciou pracovníkov Slovenského rozhlasu, Odborového zväzu
masmédií pri Slovenskom rozhlase a takisto
medziiným, ako
konštatoval,
odporučil Najvyššiemu kontrolnému úradu, aby sa
zaoberal komerčnými aktivitami Slovenského rozhlasu. Bohu-
žiaľ,
musím konštatovať, že výbor
nedotiahol vec do konca,
nakoľko Najvyšší kontrolný úrad odovzdal správu o
šetrení
komerčných aktivít Slovenského rozhlasu. Táto správa mala
byť
už vtedy podkladom na odvolanie pána
riaditeľa. Skutoč-
ne,
výsledky kontroly nie sú kladné, ale skôr naopak.
Mimo iného by som si dovolil citovať i vtedajšieho mi-
nistra
zahraničných vecí pána Eduarda Kukana,
ktorý odpove-
dal
na otázku Najvyššieho kontrolného úradu, že zmluvy, pre-
tože
tam išlo aj o tzv. tajné zmluvy, ktoré
nemali byť zve-
rejnené,
alebo zmluva, ktorej účelom je obchádzanie rakúske-
ho zákonodarstva, je v rozpore
so zásadami priateľských
vzťahov medzi krajinami a záujmom Slovenskej
republiky na
vzájomne
výhodnej spolupráci s touto krajinou a
- to by som
chcel
podčiarknuť - ako také i v rozpore so zahranično-poli-
tickými
záujmami Slovenského rozhlasu. Prečo som tú poslednú
vetu
zdôraznil? Lebo človek, ktorý sa dostal do postavenia
poradcu
prezidenta, vlastne škodí i ďalej.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Tužinský.
Poslanec J. Tužinský:
Predovšetkým odpoviem pánu Kováčovi asi takto: Tam ne-
ďaleko
vás sedí napríklad vysoký akademický
funkcionár. Ako
vieme,
vysoké školy majú byť takisto nezávislé, má sa v nich
rešpektovať prísna apolitickosť a takisto
sa to nezlučuje
s
vysokým postavením v oblasti politiky. To je jedna vec.
Druhá vec - pán Kováč, vy ste boli ako
podpredseda vlá-
dy
zodpovedný za masmédiálnu politiku,
pokiaľ viem, okrem
iného,
a teda časť zodpovednosti za to, čo som hovoril, padá
aj
na vás. To znamená, že asi ste v danej situácii neriešili
situáciu,
ktorá v tomto médiu bola. Aspoň ste ju neriešili
včas.
Ak sa dovolávate svedomia, svedomie je taká kategória,
ktorá
je síce pekná, ale to je z oblasti etiky. A tu hovorí-
me
o práve, sme na pôde parlamentu. Tu síce platia etické
pravidlá,
tak ako v každom dobrom spoločenstve, ale predo-
všetkým
tu platí zákon. Nijaký zákon nehovorí o tom, že ria-
diteľ
verejnoprávnej inštitúcie, ako je Slovenský rozhlas,
nemôže
byť poslancom. Bol som riadne zvolený v parlamentných
voľbách
a som zodpovedný svojím voličom za
výkon svojho po-
slaneckého
mandátu, kým mi to zákon umožňuje.
Ďalšia vec - pán Lauko, aby som mu odpovedal, ale sku-
točne
nemienim sa tu dať vypočúvať, to je zas ďalšia vec.
Odpoviem
aj na otázku pána Lauka, ako sa stotožňuje právo na
informácie
alebo na verejné vystupovanie vo verejnoprávnom
médiu,
keď tam sedí riaditeľ z istého postu. Prosím vás, dú-
fam, že
si nemyslíte, že
dennodenne asi stihnem sedieť
v
každej redakcii. To je vec výkonu
konkrétnych redaktorov.
To
je ich miera slobody, s akou vykonávajú svoje povolanie
a
pre čo sa rozhodnú. Ale nie je pravda,
že vo verejnopráv-
nom
rozhlase môže každý chodiť tárať. To
zas by som nepove-
dal.
Verejnoprávny rozhlas má isté nároky na vystupovanie,
má
isté nároky na etické normy a tie sa jednoducho musia do-
držiavať.
Právo z ústavy ešte nezaručuje právo jednotlivca
na
takéto vystúpenie, pretože nemusí byť naň dostatočne kva-
lifikovaný.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Mám
opakovanú skúsenosť, že keď sa chystám
vystúpiť
v
rozprave, tak sa dá návrh na prerušenie
rozpravy. Dovoľte
mi
preto, keďže nepochybujem o výsledku
hlasovania, aby som
zareagoval
aspoň faktickou poznámkou.
Dámy a
páni, robí sa tu diskusia o liste prezidenta,
ale v
skutočnosti sa tu
diskutuje o chápaní demokracie
a
slobody tlače, o spôsobe
vykonávania moci, a čo je ešte
dôležitejšie,
o kultúre narábania s mocou. Práve v tejto ve-
ci,
dámy a páni, sa žiaľ, rozdelila nielen
koalícia, opozí-
cia,
ale celá slovenská spoločnosť, a tu sa začína odohrávať
najväčšia
dráma slovenskej politiky.
Po druhé by som chcel povedať, že imidž
Slovenska robia
predovšetkým
slová a skutky slovenských politikov a
nie no-
vinári.
To, že imidž Slovenska sa za predchádzajúcej vlády
zlepšil,
je výsledok konkrétnych krokov a štýlu vlády, ktorá
tu
bola a nie spôsobu písania o nej. Chcel by som tiež pove-
dať,
že je zbytočné urážať sa na novinárov a humoristov. My,
politici
sme s nimi na jednej lodi. Spoločne
zodpovedáme za
to,
či tu bude alebo nebude demokracia, resp. akú podobu bu-
de
mať naša demokracia.
Chcel by
som tiež povedať, aby sme
prestali zotrvávať
v
presvedčení, že tu stále niekto
organizuje nejaké sprisa-
hanie
voči Slovenskej republike. Keby to tak bolo, tak by
Slovenskú
republiku nebolo uznalo toľko krajín. Prosím vás
pekne,
prečo sa správame tak, ako by sme mali nejaké komple-
xy
menejcennosti, ako by sme mali nedostatok sebadôvery?
Pána poslanca Kunca by som sa rád spýtal, či si myslí,
že jeho návrh,
aby pán Orme bol vyhlásený za personu non
grata
v Slovenskej republike, prispeje k tomu, že zahraniční
žurnalisti
sa viac vcítia do zložitej situácie mladej Slo-
venskej
republiky a pri písaní o jej problémoch
budú láska-
vejší.
Chcel by som spýtať, o čo opiera toto
svoje presved-
čenie.
A
ešte jedna poznámka, dámy a páni.
Hovorilo sa tu
o
komentároch v Slovenskom rozhlase a o
politickej orientá-
cii novinárov. Chcem sa preto spýtať, či existujú nejaké
zoznamy
novinárov podľa ich politickej
príslušnosti, na zá-
klade
ktorých sa robí, alebo bude robiť selekcia, kto bude
alebo
nebude mať možnosť vystúpiť s komentárom.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, máte ešte 20 sekúnd.
Poslanec P. Weiss:
A
na záver by som chcel povedať už len jedno. Dámy
a
páni, hovorme o tom, ako dospieť k skutočne verejnoprávnym
inštitúciám
a nerobme tu ping-pong, kto viacej ovládal alebo
ovláda
masovokomunikačné prostriedky.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, uplynuli tri minúty.
Poslanec P. Weiss:
Už len jednu vetu. Mali by sme raz na
program rokovania
Národnej rady zaradiť diskusiu o
verejnoprávnych inštitú-
ciách
a zrejme sa dopracovať k takej
podobe zákona, ktorá
tieto
konflikty zavŕši.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán
poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec Tužinský, nazdávam
sa,
že ste inteligentný človek a ani nemôžete veriť tomu ar-
gumentu,
ktorý ste použili, keď ste hovorili o tom, že tu
sedí
taktiež vysoký akademický funkcionár a
ako je zabezpe-
čená
jeho nezávislosť. Predsa on je volený
akademickými or-
gánmi
a ide o úplne inú nezávislosť. V tomto
prípade, ktorý
sa
dotýka vás - vyzývali ste tu, aby sme boli konkrétni, tak
vari
by bolo najlepšie začať od vás priamo - ste sám poveda-
li,
že v konečnom dôsledku kontrolu riaditeľa rozhlasu usku-
točňuje
tento parlament. Hovoríte, že by nemal do verejno-
právnej
inštitúcie každý chodiť tárať. Lenže
kto to posúdi,
kto
tára? Možno máte dojem, že ja táram, ja môžem mať dojem,
že
tu ktosi iný tára. A práve z toho
dôvodu by mal byť ria-
diteľ
rozhlasu nezávislý, aby nebol priamo
účastníkom sporu
-
povedal by som. Z toho dôvodu si
myslím, že tento váš ar-
gument
vonkoncom neobstojí.
Ale pôvodne som sa hlásil s faktickou
poznámkou kvôli
procedurálnemu
návrhu, ktorý tu odznel. Znel tak, pokiaľ to-
mu
rozumiem, že sa má dať návrh na
uznesenie a potom sa má
ukončiť
rozprava. Je to tak? Nazdávam sa, že to
nie je mož-
né, pretože návrh na uznesenie možno
dať len v rozprave.
Takže,
pokiaľ chcem, a každý, kto vystupuje v rozprave, môže
dať
návrh na uznesenie a je tu poradie, ktoré vlastne nie je
možné
zmeniť, jedine, že by sa tí, ktorí sú prihlásení už do
rozpravy,
vzdali svojho poradia. Pokiaľ je tu vôľa, aby sa
nejaké
uznesenie navrhlo, rozprava musí proste pokračovať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Cingel.
Poslanec T. Cingel:
Chcel by som zareagovať na to, čo hovoril pán poslanec
Weiss.
Položil si niekoľko otázok a zároveň aj odpovedal. Dá
sa
povedať, že sa zameral na to, že ako sa
tvorí imidž Slo-
venska
v zahraničí. Potom hovoril o tom,
ako dospieť k ve-
rejnoprávnym
inštitúciám. Myslím si, že túto otázku si sám
zodpovedal
vtedy, keď riadil schôdzu Národnej rady pri odvo-
lávaní
televíznej rady, kde v prvom kole
jednoducho sme te-
levíznu radu
neodvolali, tak to konštatovali skrutátori,
a
pán predsedajúci Weiss nechal jednoducho túto voľbu opako-
vať,
pokiaľ jeho poslušní príslušníci v druhom kole túto ra-
du
neodvolali. Čiže, aj toto je metóda ako
dospieť k verej-
noprávnym
inštitúciám, keď už je tu položená táto otázka. Aj
takto nás zahraničie vtedy vnímalo a
pýtam sa, či nás má
dnes
vnímať nejako ináč.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Macuška.
Poslanec D. Macuška:
Chcel by som dokázať, že konkrétne tento
list pána pre-
zidenta
sa nedá vytrhnúť z celého kontextu jeho
rôznych re-
akcií
a nedá sa vytrhnúť ani zo stanovísk
prezidenta a pre-
zidentskej
kancelárie. Tento stav nie je nový. Tento stav
bol
už aj v minulosti. Dovolím si v tej súvislosti citovať
z
Literárneho týždenníka, ktorý v článku ešte zo 14. októbra
1994,
kde sa pýtali... /prerušený mikrofón/.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Máte zapnutý mikrofón, pán poslanec.
Poslanec D. Macuška:
Tu by som si dovolil citovať slová pána
predsedu parla-
mentu,
kde konkrétne uvádza: "Myslím, že robil správne", ho-
vorí
sa o pánu prezidentovi "pokiaľ sa vyhlásil za preziden-
ta všetkých
občanov Slovenska. Prezident
nesporne túto
správnu
ideu - po čase sa táto idea kamsi
vyparila a prezi-
dent
sa začal správať zvláštne. Obklopil sa poradcami, a po-
radcami
takých protirečivých politických
prúdení, že z toho
mohol
vzniknúť len názorový chaos. Najmä
predstavitelia bý-
valej VPN boli
pri prezidentovi veľmi
aktívni, nešetrili
energiou
a ani účelovým poklonkovaním. Čoskoro
sa prezident
stal
hovorcom svojich poradcov. Začal
podnikať kroky, ktoré
boli
v rozpore s jeho právomocami a
ktoré, podľa môjho ná-
hľadu,
objektívne škodili Slovenskej
republike tým, že de-
stabilizovali vnútornú a
vnútropolitickú scénu."
Chcel by
som
zdôrazniť, že tento stav existuje aj v súčasnosti a ten-
to
list je práve toho dôkazom.
Chcel by som zdôrazniť, že prezident má
vlastne odvode-
nú
silu od parlamentu. Ale od koho má odvodenú silu prezi-
dentská
kancelária, keď v skutočnosti túto obrovskú
silu de
facto aj vykonáva? Preto by som rád upozornil na článok
102,
kde je uvedené, čo všetko prezident môže: "zastupuje
Slovenskú
republiku navonok, prijíma a poveruje veľvyslan-
cov,
zvoláva ustanovujúcu schôdzu
Národnej rady, môže roz-
pustiť
Národnú radu v určitých prípadoch". A takto by som
citoval,
až by som sa dostal k určitému bodu, k
bodu j/ "je
hlavným veliteľom ozbrojených síl". Potom mi znie strašne
paradoxne,
že niekto také dôležité rozhodnutia v
prezident-
skej kancelárii pripraví, pán prezident si ho neprečíta,
podpíše.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Kunc.
Poslanec B. Kunc:
Rád vysvetlím, hoci som to na začiatku svojho vystúpe-
nia
povedal. Ak si pán Orme neoveril informácie, ktoré do-
stal
- neviem, aké všelijaké boli - a vyslovil tie výroky,
ktoré
vyslovil a ktoré považujem za nepravdivé a za hodné
zavrhnutia, tak z
toho vychádzam, že aj z titulu
svojej
funkcie
zanedbal niečo, čo nemal. Veď je riaditeľom
význam-
nej
organizácie na ochranu novinárov, takže nie je jedno, čo
napíše. A tak
si myslím, že keby som také
niečo napísal
o
určitej krajine a, pochopiteľne, že
to sa vzťahuje aj na
jej
občanov, na jej štátne spoločenstvo,
tak by som sa bez
ohľadu na to, či by ma kvalifikovali za personu
non grata
alebo
nie, neukázal v nej nie dva roky, ale aj päť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Haťapka.
Poslanec K. Haťapka:
Vážený pán predseda, vzhľadom na to, že skutočne tu by
sme o tomto
bode mohli hovoriť aj tri dni, navrhoval som
a
navrhujem predložiť uznesenie a ukončiť rozpravu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno, pán poslanec o tom, že navrhujete ukončiť rozpra-
vu, sa hlasuje
bez rozpravy, ale netýka sa to, žiaľbohu,
faktických
poznámok. Z pozície predsedajúceho musím udeliť
slovo
tomu, kto žiada faktickú poznámku. Po skončení faktic-
kých
poznámok môžeme hlasovať o vašom návrhu.
Pán poslanec Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Chcel by som povedať iba to, že ak si
všetci spomíname,
vtedy
pri tom hlasovaní boli rozdielne
interpretácie obsahu
lístkov,
bolo zmätočné hlasovanie. Ako
predsedajúci schôdze
som
jednoducho reagoval na informáciu, na
stanovisko, ktoré
sa zrodilo na
základe hlasovania poslancov -
skrutátorov.
Nebolo
v mojej moci, aby som robil niečo iné.
Diskusia, dámy a páni, smeruje tak, že
sa odvádza po-
zornosť
od príčin k dôsledku. Totiž príčiny sú
tu jasné. Tu
sa
stali určité konkrétne kroky.
Nekultúrnym spôsobom došlo
onej
noci k prevoleniu rád Slovenskej televízie a Slovenské-
ho
rozhlasu tak, že nemajú pluralitné zloženie. Za riaditeľa
Slovenského rozhlasu bol zvolený poslanec za HZDS.
Myslím
si,
že to sú fakty, o ktorých sa treba rozprávať a nie odvá-
dzať
pozornosť na to, že niekto na tieto fakty reagoval.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Kňažko.
Poslanec M. Kňažko:
Dámy a
páni, chcel by som iba upozorniť
na to, že už
viackrát zaznelo v
tejto sále, že pán prezident podpísal
niečo,
čo si neprečítal. Rád by som upozornil
na to, že pán
poslanec
Slobodník to povedal ako dohad, že to
vyslovil ako
neoverenú
správu, a teraz sa to používa a použil to aj pán
poslanec Macuška ako
argument. Navyše, ako argument
alebo
objektívnu
skutočnosť používa komentár z Literárneho týžden-
níka.
Myslím si, že sa tu naozaj miešajú hrušky s jablkami
a
upozorňujem na túto skutočnosť.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predseda, návrh kolegu Haťapku je zmätočný,
pretože
môže dať návrh na ukončenie rozpravy, ale v tom prí-
pade
v rozprave neodznel žiadny návrh na uznesenie a tento
bod
končí. V takom prípade budem hlasovať
aj ja za. Ale ne-
môžete
porušiť poradie prihlásených, aby teraz niekto vystú-
pil.
Buď končíme rozpravu a bez uznesenia, alebo pokračuje
rozprava,
pokiaľ nezaznejú v rozprave návrhy na uznesenie.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán podpredseda Húska.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Chcel by
som znova upozorniť, že naozaj
odchádzame od
hlavného bodu. Bodom
je tu práve posúdenie
korešpondencie
pána
prezidenta s pánom Ormem a toto by sme
mali v podstate
prerokovávať. Zároveň
s celou rozhodnosťou by som chcel
zdôrazniť,
že sústavne sa predkladá zdanie, že tu
sa udiali
nejaké
nedemokratické kroky presilovky. Celý čas, už tri ro-
ky prebiehala trvalá masmediálna presilovka
proti určitým
prúdom a určitým
smerom v slovenskej politike, a to bolo
podľa
tých, ktorým slúžila, všetko v poriadku. Volebné vý-
sledky
však dvakrát ukázali, že stanovisko veľkej časti oby-
vateľstva
nie je toho názoru, ako presila masmédií. Tieto
sily
mali možnosť sústavne mať mocenské
pozície v rozhlase.
Pán
bývalý riaditeľ rozhlasu predsa denno-denne demonštroval
svoju
straníckosť, svoju jednostrannosť,
svoju neobjektivi-
tu.
Bez takéhoto videnia pôsobenia
verejnoprávneho rozhlasu
a
televízie je veľmi ťažko inak chápať oprávnenú nespokoj-
nosť
s takouto praxou. Prosím, uvedomme si
to. Je to jedno-
ducho
trvalá jednostrannosť, ktorá sa vo verejnoprávnom roz-
hlase
a televízii diala a ide o nápravu, ide o narovnanie
riešenia.
Nejde o mantinelový prevod z jednej strany na dru-
hú.
To nie je pravda, veď vy to sami, vážení páni poslanci
z
opozičného tábora, veľmi dobre viete. Viete si spočítať
periodiká,
viete si spočítať rozsah tlačeného slova a viete,
v
akom rozdelení vlastne pôsobí.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Slobodník.
Poslanec D. Slobodník:
Chcel by
som reagovať najprv na pána
Kňažku. Nebol to
dohad,
ale boli to informácie od členov delegácií klubov,
ktoré
navštívili pána prezidenta. Ale
opozícii sa tu darí,
ako
vždy sa darilo tejto opozícii, krásne
obchádzať podsta-
tu.
Chcel by som počuť priame odpovede. Je napríklad veta
-
len jednu citujem, lebo mám krátky čas - o tom, že na Slo-
vensku
nie je sloboda tlače, platná alebo nie? Je na Sloven-
sku
sloboda tlače alebo nie je? Ak nie je, tak má pán prezi-
dent
pravdu, ak je, a vy všetci viete, že je, to netreba ani
dokazovať,
pán prezident mal prinajmenej na to reagovať. Vy,
pán
Šimko, a tutti quanti, to je môj
obľúbený výraz, ako mi
to
opozícia vyčíta, chodíte okolo horúcej kaše. Odpovedzte
na
konkrétny text sémanticky, ktorý
pán Kováč tak spochyb-
nil,
na konkrétny význam listu jedného, listu druhého. To
ste
sa ani jeden nepokúsili. Pán Šimko nám
tu prečítal lek-
ciu
o tom, že vlastne má pán Orme pravdu, tak to vyznelo,
ale
keď to rozmelníme na drobné, tak pravdu nemá. Všetky je-
ho tvrdenia sú
nepravdivé, začínajúc pánom
Košickým, atď.
O
to teraz ide.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predseda, vzhľadom na to, že tu doteraz nebol daný
návrh na
uznesenie, navrhujem takéto uznesenie: Poslanci
HZDS,
ZRS a SNS sa zaväzujú, že výsledky
pamätnej noci z 3.
na
4. novembra dajú na poriadok a ospravedlňujú sa preziden-
tovi
republiky. Prosím, aby o mojom návrhu na uznesenie sa
hlasovalo
bez rozpravy. /Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Musím
vás upozorniť, že návrh bol daný
aj v prejave
predsedu
klubu HZDS pána Cabaja, a takisto bol daný pánom
poslancom
Haťapkom.
Návrh na uznesenie bol, že treba prijať
uznesenie.
Poslanec F. Mikloško:
Ale nebol daný text. Ja som dal
text. Text nedal pán
Haťapka,
čiže ho dopĺňam.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Bude sa k nemu otvárať diskusia. Pani poslankyňa Aibe-
ková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážené kolegyne, kolegovia, ospravedlňujem sa, že vy-
stupujem
v tejto diskusii, pretože som to vôbec neplánovala,
ale
nakoľko sa neustále spomína rokovanie parlamentu z 3. na
4.
novembra a všetko sa vlastne odvíja
od tohto, chcem vám
pripomenúť,
dámy a páni z terajšej opozície, že ste sa vtedy
schôdze
nezúčastnili, dobrovoľne ste odišli, a
preto ste sa
vzdali
aj možnosti predkladať nejaké
návrhy na členov rady
a
na všetky pozmeňovacie návrhy, ktoré tu odzneli. Zostal tu
jeden
jediný poslanec. A keďže sa držíte toho hesla, že brv-
no
vo svojom oku nevidíte, ale smietku v
oku opozície vidí-
te,
dovolím si aj ja odcitovať zo stenografického záznamu
30.
schôdze Národnej rady, a to práve pána
poslanca Mikloš-
ka,
ktorý sa takto prihovoril vtedajšej opozícii: "Chcem len
v
mene nášho klubu pripomenúť, že
dnes ťaháme dovtedy, do-
kiaľ
schôdzu neskončíme. Ak ste
unavení, môžete odísť. Po-
kiaľ
budeme uznášaniaschopní, budeme pokračovať. To znamená,
že táto schôdza skončí a bude
pokračovať ďalšia schôdza,
ktorá
je mimoriadna." Takže pripomínate
niečo, čo ste dávno
urobili
v apríli roku 1994.
Ďakujem.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Vážená
kolegyňa Aibeková, viete,
tá dlhá parlamentná
noc
z 3. na 4. či sa nám to páči alebo nie, kultúrne a poli-
ticky
rozdelila túto spoločnosť. /Šum v sále./ Mali by sme
smerovať
k niečomu inému, aby sme tú medzeru
medzi nami za-
tvárali
a nie, aby sme ju ešte viacej
rozširovali. Preto by
som
sa chcel vrátiť k slovám, ktoré tu povedal môj ctený ko-
lega
Augustín Marián Húska. Myslím si, že
ide o to, aby sme
spoločne
dospeli k skutočne verejnoprávnym
inštitúciám, aby
sme
všetci mali vždy istotu, že ku každej
politickej strane
a
ku každému politikovi sa bude verejno-právny Slovenský
rozhlas
a Slovenská televízia správať podľa rovnakých pravi-
diel,
že v období predvolebnej kampane sa počas
televíznych
novín
nebudú vysielať šoty z volebných mítingov neskôr ví-
ťazného
hnutia, ktorému bol, ako sa potom povedalo, riaditeľ
politicky
poslušný, atď.
Preto sa vraciam k tomu, čo som už povedal. Pripravme,
možno
aj na základe stretnutí predsedov
poslaneckých klubov
spoločne
program na niektorú zo schôdzí Národnej rady, aby
sme
všetky problémy, ktoré okolo verejnoprávnych elektronic-
kých
masmédií sú, spoločne vyriešili tak, aby sme sa presta-
li
podozrievať, aby sme mali tú istotu, o ktorej som teraz
hovoril.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predseda, chcel by som
odpovedať pánu Slo-
bodníkovi,
ktorý dal konkrétnu otázku, či veta, ktorú pán
prezident
napísal v liste, že na Slovensku nie je sloboda
tlače,
je pravdivá alebo nie. Teraz veľmi zvažujem, či pán
Slobodník
nemá iný list ako ja, pretože ani v anglickom tex-
te
ani v slovenskom takáto veta uvedená nie je, takže sa ne-
dá
vyjadriť, či je pravdivá alebo nie je pravdivá. Prosím
vás,
keď chceme konkrétne otázky, hovorme
skutočne konkrét-
ne.
Nerobme tu ekvilibristiku so sémantikou a logikou, ktorá
navyše
nie je celkom presná, ale buďme takí
dobrí a ohľadu-
plní
k sebe a pýtajme sa potom na konkrétne veci.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán podpredseda Ľupták.
Prepáčte, pán poslanec
Kňažko,
nebolo tam zase vaše meno. Prosím, najskôr pán po-
slanec
Kňažko. Prosím, keby ho technika prepojila.
Poslanec M. Kňažko:
Ďakujem za slovo. Chcel by som upozorniť na jednu vec,
o
ktorej sme tu dnes hovorili, ale
hovorili málo. V tú pa-
mätnú
noc tu síce nesedeli opoziční poslanci, ale do hlbokej
noci
tu sedeli zástupcovia diplomatických
zborov, sedeli tu
zahraniční
novinári. Neboli to a nie sú to
nepriatelia Slo-
venska.
Svoje veľké znepokojenie vyjadrili demaršom, veľmi
zrozumiteľným.
Druhé znepokojenie nastalo, keď ste to, pán
predseda, vysvetľovali a interpretovali tento demarš ako
vyznamenanie.
A to sú, prosím, faktory, ktoré
vytvárajú ob-
raz
o našej spoločnosti, o riešení našich
vnútropolitických
pomerov.
Nie zlí novinári, nie zlí opoziční poslanci, ale
to,
čo sa tu dialo v tú noc. Na základe ich vlastných analýz
a
pozorovaní dospeli k takémuto názoru. To jednoducho nemož-
no
poprieť.
Rád by
som ešte odpovedal priamo pánu
poslancovi Slo-
bodníkovi.
Áno, je tu hrubo zmanipulovaná
slovenská televí-
zia, ktorá počas
volebnej kampane porušila
volebný zákon.
Konštatovala
to volebná komisia, konštatovala to Rada Slo-
venskej
televízie. Ten skeč, ktorý mal vyzerať ako náhoda,
plus tá správa
z Tomášikovej z HZDS, to všetko
prispelo
k
zmanipulovaniu volieb a k porušeniu
zákona. A televízia
i
po výmene riaditeľa, zrejme
rovnako poslušného, a prajem
vám
väčšieho odborníka, ostáva rovnako zmanipulovaná.
A ešte jednu poznámku na záver, ktorá sa týka poslanca
a
riaditeľa rozhlasu pána
Tužinského. Nechcem pochybovať
o
vašich odborných kompetenciách. Je
zbytočné porovnávať to
s
čímkoľvek, s univerzitou, atď. Asi sme prepočuli to, čo
povedal
pán Ftáčnik. Niet v demokratickej
krajine riaditeľa
verejnoprávnej
inštitúcie, ktorý je takto angažovaný v poli-
tickej
strane. Tým, že zotrvávate v tejto
funkcii a súčasne
ste
poslancom politickej strany, robíte oveľa viac zlého pre
obraz Slovenska, ako ktoríkoľvek zlí a
neprajní novinári
platení
zahraničnými agentúrami, ktorých nitky už pomaly za-
čínate
pociťovať, pán Slobodník.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Najskôr
kým vystúpi pán podpredseda Ľupták, pánu po-
slancovi
Kňažkovi: Pán poslanec, dobre
viete, že z každého
stretnutia
/šum v sále/ - pán poslanec Kňažko ma vyzval, som
povinný
mu odpovedať. Viete, že z každého
stretnutia so za-
hraničnou
delegáciou alebo s niekým, s ktorým sa
riešia po-
litické otázky, sa
robí zápis. V tomto zápise, keď si ho
pozriete,
je napísané, že tieto slová použili páni veľvy-
slanci, ktorí demarš doniesli, aby sme to
považovali za
priateľské
upozornenie. Nič iné som nepovedal. Ja to v zápi-
se,
môžete si to pozrieť.
Prosím, pán podpredseda Ľupták.
Podpredseda J. Ľupták:
Vážené dámy,
vážení páni,
chcem na
niektoré otázky a vyjadrenia aj
ja reagovať.
Pán
Kňažko, povedali ste, že televízia je manipulovaná. Pred
dvoma
týždňami sme dali avízo do televízie, že naša strana
zasadá
a že je tu hosť z Francúzska, aby televízia
natočila
naše
zasadnutie. Neprišla, nič sa nevidelo.
A je to strana,
ktorá
je vo vládnej koalícii. Vy ste v Uľanke zasadli za je-
den
stôl a už aj o vás vysielali minulý týždeň. Ako je mani-
pulovaná,
pýtam sa? Prečo plačete nad rozliatym mliekom? Ma-
li
ste možnosť, ukážte ľudu tejto krajiny, že budete robiť
takú
politiku, aby vás ľud bral. Aj my ju musíme robiť takú.
A
divím sa vám, keby minulý režim nebol existoval, neviem,
čo by ste
boli vynášali na svetlo sveta. Ale
všetci ste
v
tom mali vzdelanie, všetci ste ho získali, teda musíme po-
vedať,
že ste ho získali podvodom, keď
osočujete ten režim.
Museli
ste ho získať podvodom. Mne nebolo dopriane to, aby
som
mohol ísť študovať, pretože som sa postavil proti tomu
režimu
takisto. Bol som vyhodený, ale vy, čo
ste získali aj
dva-tri
tituly, dnes tu osočujete.
Prečo plačeme nad jedným televíznym redaktorom a mode-
rátorom,
ktorého prepustíme? Nad 350 tisíc
robotníkmi nikto
neplače,
ani pán Orme sa nepýta, koľko u nás zarábajú robot-
níci,
ženy na východe, atď. Nikto sa nebude pýtať, len tu
ideme
plakať, čo sa tu len stalo a čo sa tu deje. Pre Boha
živého!
Myslím si, že by sme sa mali zaujímať o
to, ako ľu-
dia
žijú dole. A o to sa, pán Kňažko, nezaujímate ani vy,
ani
pán Černák, ani nikto z vás, ani pán Čarnogurský.
Ďalej vám chcem povedať, že som nikdy nebol proti tomu
a
vždy som aj v minulom režime hovoril,
že režim padol pre-
to,
že nedovolil novinárom písať pravdu,
nedovolil kritizo-
vať.
Nie režim, ale politici, lebo režim nie je zlý. Ani je-
den
režim - povedal by som - nemusí byť zlý. Ale režim robia
ľudia
a záleží na tom, ako ho robia.
Žurnalisti, spisovate-
lia
v ťažkej dobe ľud tejto krajiny pomýkali dopredu, snaži-
li
sa ho zjednocovať, no dnes mnohí sa
snažia rozbíjať. Po-
viem
príklad. Prečo sa o nás alebo o mne toľko hovorí, že
som
radikál, že som ultraľavičiar a neviem čo všetko, že na-
ša
strana je neviem aká. Pýtam sa vás, pán Kňažko, asi sa
nebudete
smiať, musím to otvorene povedať, kto
ženie do ra-
dikalizmu
ľud tejto krajiny? Na to sa pozrime. Kto ženie ro-
botníkov
do radikalizmu? Ak žena, ktorá zarába vo Vranove
nad
Topľou 3 300 Sk, asi sa smiať nebudete, keď príde sem,
a
príde sem dav ľudí a spýta sa vás. Tí
už nebudú kolom
búchať
na dvere ako na starej Národnej rade,
ale spravia tu
poriadky.
Áno, my politici ich ženieme do
radikalizmu. A to
si
uvedomte.
Myslím si, že netreba robiť z toho
nejakú tragédiu,
pretože,
môže o mne písať redaktor novín, či Nového času pán
Škorňa,
či v ktorýchkoľvek iných časopisoch, pán Bača v SME,
ale
nemôže ma dehonestovať. Nemôže ponižovať moju rodinu. To
je
setsakramentský rozdiel. Keby redaktor
na Západe spravil
to, čo spravili
v Novom čase, že fotografiu mojej netere
zverejnili
na prvej strane Nového času, čo vôbec nebola ona,
nikdy
v histórii nebola v Bratislave, oni ju vyfotografujú
a
napíšu, že strýko ako robotnícky boss sa chváli, že sa bu-
de
voziť v Hyundai. Pýtam sa vás, pre Boha živého, keby toto
spravil
novinár na Západe, tak majiteľ denníka
si nedovolí,
aby
ho ďalej držal a ten by už
nikdy v histórii do novín
neprišiel
písať, aby jeho denník zlikvidoval. Ale
my tu ta-
kýchto
ľudí platíme. Nech ma kritizujú, nech píšu, Ľupták je
taký
alebo onaký, ale nech ma nedehonestujú, nech ma neponi-
žujú.
Všimnite si, aj včera brat pána Ftáčnika ako len múdro
hovoril,
ako len hovoril, ako murári tu nemôžu byť, lebo vy-
murujú
krivú stenu, a tí múdri tu musia byť. Veď ste tu boli
štyri
roky. Kam ste tento ľud doviedli? Pýtam sa: Kam? Neob-
hajujem
minulý režim, ale vás sa pýtam, kam ste ho doviedli.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán podpredseda, máte dvadsať minút.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Obohacujete sa na tomto ľude, ktorý tu
tvorí majetok
štyridsať
rokov. A ja som ho tvoril, ako vy všetci, ale vy
bohatnete
a ľud ženiete do chudoby. Kedy sa vy, pán Čarno-
gurský,
pán Mikloško, ako povedal, že chce prijať uznesenie,
kedy
sa oni ospravedlnia ľudu tejto krajiny? Som zvedavý.
Ďakujem vám.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Hrnko.
Poslanec A. Hrnko:
Mám inú
záležitosť, ale pán podpredseda
Národnej rady
Ján
Ľupták, vy ste ústavný činiteľ, vy
ste jeden z najvyš-
ších ústavných činiteľov tohto štátu, a preto by som vás
žiadal,
aby ste sa nevyhrážali ostatným
ústavným činiteľom,
že
použijete neústavné prostriedky na to, aby ste ich umrav-
nili.
To vás žiadam. Prečítajte si, čo ste povedali a zamys-
lite
sa nad tým, a neobviňujte novinárov, že niečo o vás pí-
šu.
To je jedna vec.
Druhá vec, aby som bol trošku ústretový
voči vládnej
koalícii,
musím povedať, že v jednom s ňou
súhlasím: Nie je
to
pravdivo uvedené ani v liste pána Ormeho, ani v liste pá-
na prezidenta. Tie skutočnosti, ktoré sú tam
kritizované,
nenastali
po voľbách roku 1994, nastali až 3. a 4.
novembra
1994.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Poslanec Slobodník.
Poslanec D. Slobodník:
Pán poslanec Kováč už dnes zahral menej
inteligentného,
než
je. Vážim si jeho inteligenciu, preto hovorím. Najprv sa
zatváril, že iba
z Národnej obrody sa dočítal o utajenom
zázname
zo zasadnutia vlády v čase, keď on bol - a teraz
poprosím pána premiéra, aby vytiahol ten záznam,
aby sa
všimlo,
čo povedal vtedy pán podpredseda vlády Kováč. Bolo
to
vo februári 1994, keď ešte verne slúžil aj s pánom Morav-
číkom
pánu Mečiarovi, teda vláde.
Takisto sa zahral, totiž
podsunul
mi myšlienku, že citujem z listu pána prezidenta
Kováča
- myšlienku o slobode tlače. Tá
myšlienka je obsiah-
nutá
v liste pána Ormeho. A síce, hovorí sa
tam, mám tu ten
text,
bohužiaľ, čítam z angličtiny, tak prepáčte nejaké kos-
trbatosti
- Výbor na ochranu novinárov prísne odsudzuje kaž-
dé
opatrenie, ktoré obmedzuje slobodu tlače a vyzýva pána
prezidenta,
aby to napravil. Čiže, povedal to pán Orme.
Pán Kňažko takisto chytrým, šikovným ťahom sa presunul
z
tlače do televízie. Tlač je tlač, a to
vari vie aj pán
Kňažko.
Je tu vyhrážka, lepšie povedané konštatovanie, že tu
nie
je sloboda tlače. Pýtam sa ešte raz
všetkých vás z opo-
zície,
je tu sloboda tlače? Nech niekto
vstane a povie, že
na
Slovensku nie je sloboda tlače. Trúfne
si to niekto? Do-
konca
aj pán Leško v odpovedi, z ktorej dnes pán Kováč cito-
val,
si netrúfol na túto otázku odpovedať
ináč, ako sa pat-
rí,
že teda sloboda tlače tu je, len tú
druhú otázku už po-
tom
prihral čitateľom, pretože sa neodvážil
na ňu odpovedať
v
nezhode s pravdou.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Kňažko.
Poslanec M. Kňažko:
Som
rád, že pán kolega Slobodník potvrdil, že forma
spolupráce
s pánom Mečiarom znamená slúžiť Mu. Prajem mu na-
ďalej
veľa úspechov. /Potlesk./ To po prvé.
Po druhé - hovoril som o televízii s veľmi konkrétnymi
argumentmi,
ale tie si akosi prepočul. Rovnako v rozhlase.
Rád
by som ešte povedal pánu podpredsedovi Ľuptákovi
-
pán kolega, vy sa nestavajte do čela ľudu, ani do čela
všetkých
robotníkov. Možno 12, 13 % robotníkov verí tomu, čo
hovoríte,
a možno veľká časť z nich, tých ďalších, rovnako
ako
ja sa smejeme, pretože na to, že ste
vysoký ústavný či-
niteľ,
by ste mali trošku viac vedieť o tom,
čo robíte. Ale
to
je vaša vec. A okrem toho dovoľte mi, aby som sa znovu
zasmial
a budem sa smiať, pretože do roku 1989 nás často od-
sudzovali
za protisocialistické intonácie alebo
protisocia-
listické smiechy. Dnes už to, dúfam, nie je možné, i keď
viem,
že pociťujete istú nostalgiu za tými časmi, keď ste
pôsobili
ako úderník. Ale vy už nie ste päť
rokov robotník,
vy
už možno vôbec neviete, čo to je. Zamyslite sa nad tým.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ste vy múdry človek.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Vážený pán predseda, dovoľte mi
zareagovať jednou po-
známkou.
Pán podpredseda Ľupták, dovoľte, aby
som si vypro-
sil
- použili ste jednu vetu, dovolím si
citovať: "Keby ne-
bol
minulý režim, na čo by sme sa vyhovárali?" Upozorňujem
vás,
že keby nebol minulý režim, tak aj robotníci, ktorých
sa snažíte zastávať, sú presne na tej istej úrovni, ako
všetky
okolité civilizované štáty. Takže, naozaj táto vetič-
ka
je nemiestna a kolegom ju dávam veľmi do pozornosti, pre-
tože
sa obávam, že podobné útoky spochybňujú vývoj po roku
1989
a je to skôr hrozba, ktorú sa nám
snažia kolegovia im-
plantovať.
Je to veľmi nebezpečné, dávajte na to pozor.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán podpredseda Ľupták, pokiaľ
skutočne ste sa
nevyhrážali
neústavnými krokmi, tak ako hovoril
kolega Hrn-
ko, to znamená,
že sem prídu robotníci alebo
robotníčka
z
Vranova a spravia poriadok, tak ak sem skutočne príde tá
žena,
ktorá zarába 3 300 korún a skutočne jej
treba pomôcť,
tak
v parlamentne fungujúcej demokracii sa
opýta vás, vlád-
nej
koalície, opýta sa vás konkrétne, ako ste mohli podporiť
také
rozpočtové provizórium, ktoré je vyslovene proti ľudu
tejto
krajiny. Tá robotníčka je z Vranova nad
Topľou a pre-
zident
má vysokú podporu vo Východoslovenskom kraji, takže
opýta
sa vás konkrétne, prečo zabíjate čas v parlamente tým,
že
napádate hlavu štátu, ktorú si vaši
voliči ctia, a pre-
dovšetkým
na východnom Slovensku, a prečo neriešite to, čo
skutočne
ich trápi a čo im pomôže.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem,
pán predseda. Pán
kolega Slobodník, nikto
z
nás nie je povinný odpovedať
na vaše otázky, ale tým
spresnením formulácie vašej otázky ste práve vy povedali
nepriamo,
že nie je sloboda slova v televízii a v
rozhlase,
teda
vo verejnoprávnych inštitúciách.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán podpredseda Andel.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Chcel
by som reagovať na pán Kňažka.
Tvrdil, že bol
pred
rokom 1989 prenasledovaný za takzvané protisocialistic-
ké
smiechy. Keď sledujem Slovenskú
televíziu a najmä záznam
inscenácií,
ktoré išli pred rokom 1989, prepáčte,
pán Kňaž-
ko,
je to skutočne analýza programu
Slovenskej televízie od
apríla
do novembra 1994, myslím si, že ste
boli jediným so-
cialistickým
hercom na Slovensku. Veď zo 62 inscenácií z to-
talitného
obdobia ste vy, pán Kňažko, vystupovali v 32, teda
vlastne
v každej druhej inscenácii.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán podpredseda Ľupták.
Podpredseda NR SR J. Ľupták:
Chcem len pánu Černákovi povedať - myslím
si, že bol si
výrobár,
pán poslanec, ty si bol minister.
Bol si? Bol. Ja
som
x-krát povedal, že transformácia ekonomiky a trhová eko-
nomika
sa dala robiť úplne ináč. Ľud tejto krajiny nemusel
prísť
tak dobitý, ako prišiel. Je to vaším pričinením, ktorí
ste
to robili. Vtedy ste ma nepočúvli, ani ty sám osobne. Ja
sa
nevyhrážam, len hovorím to, čo ľudia hovoria. A myslím
si,
že mám právo verejne vám tu
povedať to, čo mi povedali
nie
tisíc ľudí, ale desaťtisíce ľudí. Tak len hovorím, aby
sme
si uvedomili tu všetci, takisto ja
ako všetci, aby sme
sa
zamysleli nad tým, čo sa robí v tejto krajine.
Ďalej, chcem vám mnohým povedať, že vám
ani jeden režim
nevyhovoval,
ani socialistický, ani kapitalistický
vám dnes
nevyhovuje, lebo chcete
vládnuť. Ale utrpeli ste porážku
a
musíte pochopiť, že na to sú štyri roky, aby ste si uvedo-
mili,
že treba robiť takú politiku pre ľud tejto krajiny,
aby
vás volil, aby nás nevolil, aby mňa a
moju stranu nevo-
lil.
Robte takú politiku. Nič iné od
vás nežiadam. Ale ne-
rýpte,
prosím vás, nepodrývajte a
nedehonestujte mojich ľu-
dí.
To nerobme jeden voči druhému. Nič
inšie od vás nepro-
sím.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Glinský.
Poslanec J. Glinský:
Vážení kolegovia, ktorí teraz svorne bojujete za demo-
kraciu,
ja sám už viac týždňov čelím ostrým útokom svojich
voličov
a kolegov v Združení robotníkov Slovenska. "Načo sme
vás
volili?" - rozhorčujú sa,
"aká je to demokracia, aký je
to
slobodný štát, ak si väčšina nemôže
dovoliť zmenu v re-
dakciách,
v televízii a v rozhlase. Maďarská vláda napríklad
si
môže dovoliť odvolať z televízie aj
dvesto ľudí a vy ne-
môžete
ani dvoch?" "Nemôžeme" - zvyčajne odpovedám - "väčši-
na
je, žiaľ, zatiaľ slabšia, než menšina."
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Volf.
Poslanec J. Volf:
Vážená Národná rada, veľká časť z vás sa
tu oháňa záuj-
mami
ľudí, záujmami spoločnosti. Myslím,
že by sme si mali
každý
z nás zodpovedať na otázku, či skutočne toho obyčajné-
ho
človeka, možno aj tú robotníčku z
Vranova, ale aj spústu
iných
ľudí zaujíma toto naše celodenné pitvanie jedného lis-
tu
prezidenta, či skutočne ich zaujímajú všetky tie invektí-
vy
a vzájomné ostrovtipy, ktoré si tu vymieňame, či nemá tá-
to
spoločnosť iné problémy, ktorým sme
venovali oveľa menej
času
a ktoré sa ukončovali ukončením rozpravy. Myslím si, že
by bolo potrebné v tomto prípade túto rozpravu skutočne
ukončiť, lebo
tento bod veľmi
nectí túto Národnú radu.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Kňažko.
Poslanec M. Kňažko:
Naprosto súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Volf.
Zvyčajne sa nehlásim
do faktických pripomienok, ale
keďže
dnešný
deň je typickou prehliadkou
strateného času, tak si
myslím,
že už tých 10 minút menej alebo viac tejto trápnej
fraške, tomuto zboru už viac neublíži, ako jej ublížilo
predloženie
tohto bodu programu.
Ctenému kolegovi pánu Andelovi by som
chcel povedať, že
práca v televízii, vo filme bola vždy na základe
ponuky
a
dopytu. Viete, tam sa nedalo presadiť
iným spôsobom. Hral
som
vo viac ako 200 inscenáciách a
desiatkach filmov. A po-
kiaľ
ide o tie protisocialistické smiechy,
to bolo v divad-
le,
ale tam ste vy nechodili. To ste ešte nevedeli, že raz
na
vaše určite najväčšie prekvapenie budete predsedom výboru
pre
vedu, školstvo, vzdelanie a kultúru.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Pittner.
Poslanec L. Pittner:
Vážená Národná rada,
chcel by
som povedať, že raz pán
podpredseda Národnej
rady
Augustín Marián Húska povedal jednu úvahu, že Slovensko
je
križované siločiarami záujmov
rôznych mocností. Neviem,
či
je to úplne tak, nechcem robiť Slovensko pupkom sveta,
ale
na druhej strane chcem povedať, že naozaj mám aj ja také
skúsenosti,
že tie krajiny, ktoré budú rozhodovať o
tom, či
sa dostaneme do tých spoločenstiev, do
ktorých smerujeme,
alebo
nie, majú až neuveriteľne podrobné
informácie. Naprí-
klad
také, a možno to vyvolá trošku úsmev,
že pri istej od-
ľahčenej
diskusii už po hlavnom rokovaní sa ma istý vysoký
činiteľ senátu spýtal, ako sa má pani Barby. Zostal som
v
rozpakoch, vtedy som ešte nevedel, kto túto prezývku u nás
má.
Až potom som sa to dozvedel. Ale to len na okraj.
Chcem povedať, že ak tu ide o to, či tento list, ktorý
prerokúvame,
je pravdivý, alebo nie je pravdivý, na to môže-
me
dať odpoveď všetci. Ak naozaj sa ukáže,
že v našej tele-
vízii,
v našom rozhlase zatiaľ demokracia ešte
stále má ur-
čitú
líniu, i keď za to pán riaditeľ Tužinský v istých novi-
nách
začína byť tzv. čitateľmi kritizovaný, myslím si, že ak
dokážeme,
že toto všetko tu funguje a že je to demokratické,
potom
aj títo páni, ktorí sa na nás
obrátili, alebo tento
pán riaditeľ dostane odpoveď, či tento
stav je pravdivý,
alebo
nie. Je to teda v našich rukách.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán podpredseda Ľupták.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ešte raz
odpoviem pánu Kňažkovi. Áno, bol
som úderní-
kom,
možno som bol aj priekopníkom. Nikdy sa
za svoju prácu
hanbiť
nebudem, tak ako ste sa hanbili vy. Ja
som tú čiernu
jamu
nevybudoval, pán Kňažko. Ja sa nehanbím
za to, čo som
spravil.
Nikdy nebudem ponižovať svoju prácu,
ktorú som vy-
konal
v tejto spoločnosti, lebo išla na prospech ľudu. Ale
vás
sa chcem spýtať, pán Kňažko - pána Valacha ako herca vy-
hodili
za to, že odmietol hrať proticirkevné úlohy, ale vy
ste
socialistických hrdinov hrali. /Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán podpredseda Húska.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážení kolegovia, dovoľte, aby som upriamil pozornosť
na
jednu vetu v liste pána Ormeho. Z toho vidíme, do akej
miery
sú tie nitky spojené nielen s nejakým
vonkajším pozo-
rovaním,
ale predovšetkým s prisúvaním materiálu
od nás. Tá
veta
je: "Ako horeuvedené príklady
dokazujú, uvádza do ve-
rejného vysielania etiku politického partizánčenia". Pojem
partizánčenie
sa v podstate v západnom slangu v terminológii
jednoducho
nepoužíva. To je pojem, ktorý je
vyslovene našej
domácej
proveniencie a celkom určite odtiaľto prihratý.
A ešte jedno by som prosil. Môžeme mať rozdielne názo-
ry,
prosím vás, ale neútočme na niekoho v
takom slova zmys-
le,
že ho obviňujeme, že je nedostatočne
kultúrny, atď. Ta-
kéto
diskvalifikovanie by nebolo dobré. Pán poslanec Kňažko,
myslím
si, že to nerobí dobre, predsa nie sme
tu na to, aby
sme posudzovali mieru kultúrnosti navzájom. Je
to nedobrý
spôsob.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Andel.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Ak
si pán kolega Kňažko spomína na
roky pred rokom
1989,
veľmi dobre vie, že 40 % vstupeniek bolo vypredaných
odborom.
A ako učiteľ odborovej školy, bohužiaľ, som povinne
musel ísť pozerať
sa i na vás. To je
prvý moment. Druhý
-
aká bola hlúpa tá ŠtB, keď na
divadelných doskách ste sa
usmievali
ako protisocialistický živel, v rozhlase,
v tele-
vízii a vo
filme ste boli
predstaviteľom socialistického
realizmu.
Ja som s invektívami nezačal.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Kňažko.
Poslanec M. Kňažko:
Odpusťte, ale dnes tu posudzujeme prvého
človeka v tom-
to
štáte a hovoríme o jeho kultúre, alebo
hovoríme o tom či
mohol,
alebo nemohol prejaviť svoj názor a či
ten názor po-
škodil, alebo nepoškodil túto krajinu, takže
zákonite sa
dostávame týmto komparatívnym spôsobom aj
k nám samotným,
a
myslím si, že na niečo to je užitočné. Ak niekto je vo vy-
sokej
funkcii, ktorá si vyžaduje určitú odbornosť, samozrej-
me,
musíme ju posudzovať a musíme vo vysokej štátnej funkcii
posudzovať
aj kultúru prejavu. To je, myslím si,
celkom zá-
konité.
A je pravda to, čo povedali pán kolega
Ľupták a pán
kolega
Andel, kým som bol ešte mladý, nerozhľadený a povedz-
me
si to rovno hlúpy, hral som aj vás -
socialistických hr-
dinov.
/Smiech v sále./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán podpredseda Národnej rady, moja poznámka je
čisto
jazyková, ale prosím, keby sme tu nevnášali veci, kto-
ré
nie sú celkom pravdivé. Nemyslím, že
by ste mali povin-
nosť
vedieť anglicky, ale slovo partisanship
neznamená par-
tizánčenie, ale
straníckosť, ako bolo
správne preložené
v
dokumentoch, ktoré sme dostali, a
používa sa bežne v ang-
lickom
jazyku, pretože party je strana a straniť sa nedá vy-
jadriť inak ako
týmto spôsobom. Angličania teda
používajú
slovo
partisan, non partisan, ako stranícky a nestranícky,
bipartisan
ako dvojstranícky a podobne. Nám to znie smiešne,
lebo
slovo partizán používame v inom zmysle,
ale angličtina
ho
v takomto zmysle pozná a nie je to
slovenskej provenien-
cie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážení páni poslanci, panie poslankyne,
trpezlivo počú-
vam
všetkých, podľa rokovacieho
poriadku vám všetkým dávam
právo vyjadriť sa
v rámci troch minút, ale prosil by som
vás,
keby číslo tri s menom Marián Andel bolo už v rámci
faktických poznámok posledné, aby sme sa vrátili
skutočne
k
tomu, o čom chceme rozhodnúť.
Prosím, sa páči pán poslanec Slota.
Poslanec J. Slota:
Vážení prítomní,
chcel by som len zdôrazniť, že skutočne,
ako tu viacerí
predrečníci
povedali, aby sme sa držali merita veci a neroz-
právali
o niečom inom. Chcel by som zdôrazniť kolegovi Kňaž-
kovi,
že rozprávame tu o prvom človeku štátu,
ako to on vy-
jadril.
Osobne si myslím, že prvý, druhý, tretí - kto je pr-
vý
a kto je tretí? Osobne pre mňa je v
tomto štáte na prvom
mieste
záujem štátotvorného národa. A hocikto v tomto
štáte
bude
robiť proti záujmu tohto národa, nech je to hocikto,
tak
bude prerokovávaný v tejto
inštitúcii, pretože toto je
najvyšší
orgán štátu. Zatiaľ Slovenská republika je parla-
mentnou
demokraciou a v parlamentnej demokracii
číslo jedna
je parlament. Čiže, nehovorme o jednotke,
dvojke, trojke.
Keď
niekto robí proti tomuto štátotvornému národu, tak sa to
tu
bude prerokovávať a ten človek by mal mať toľko úcty, aby
v
parlamente vyjadril svoj názor
k tomu listu, ako bola
vznesená
požiadavka zo strany parlamentu.
Chcel by som ešte zdôrazniť, že mnohokrát tu bolo per-
traktovaná
skutočnosť, či je tu demokratická, nedemokratická
tlač,
či sa niekto utláča, alebo neutláča. Osobne si myslím,
že
napríklad národná tlač je totálne
utláčaná, pretože sku-
točne
nemá prostriedky. A zhodou okolností tá pseudodemokra-
tická
nemá absolútne nijaké problémy. Určite financie na to,
aby nemala problémy, nedostáva od našej
opozície, dostáva
ich,
samozrejme, zo zahraničia, a určite sú
to veľmi presné
a
identifikovateľne smerované
investície so svojím účelom
a
efektom. Bohužiaľ, tu niekto demokraticky chce silou-mocou
presviedčať
Slovákov o tom, že táto demokratická
tlač je tá
najdemokratickejšia?
Osobne si myslím, že je to pravý opak
toho,
čo sa tu tvrdí.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Gaulieder.
Poslanec F. Gaulieder:
Vážené
dámy, vážení páni, čo som napočítal, odznelo
zhruba
34 faktických pripomienok alebo
poznámok. Dovoľte mi
z
tohto miesta v mene svojom a v mene môjho kolegu pána Pol-
ku
ukloniť sa pred politickou
prezieravosťou predstaviteľov
maďarských
politických strán, ktorí tu po celý deň mlčia.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Andel.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Chcel by som zopakovať druhýkrát, že s invektívami som
nezačal,
ale prosím. Chcel by som reagovať na pána Kňažka.
Pán
Kňažko, súhlasím s vami, že nie ste
mladý, ale o tom
druhom,
čo ste tvrdili, dovoľte mi vážne pochybovať. A podľa
vystúpenie
zrejme nie som sám v tejto rokovacej
miestnosti,
kto
je presvedčený o tom, že hlúposť nestárne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Bugár.
Poslanec B. Bugár:
Ďakujem
pekne. Chcel by som vás upozorniť na to, že
i
napriek tomu, že sme mlčali, ste sa
niektorí snažili tri-
krát
otvoriť maďarskú otázku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Využívam to, že sa nikto nehlási a vyhlasujem
prestávku
do 17.15 hodiny.
/Po prestávke./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dohodli sme sa,
že
budeme pokračovať o 17.15 hodine, už je
vyše desať minút
naviac,
prosím, aby ste zaujali svoje miesta.
Panie
poslankyne, páni poslanci,
predtým, ako sme sa
rozišli na prestávku, ako som prerušil
rokovanie schôdze,
pán
poslanec Haťapka dal procedurálny návrh, ktorý hovorí,
že
treba prijať uznesenie a ukončiť rozpravu. Pán poslanec
Mikloško
dal druhý procedurálny návrh na prijatie uznesenia.
Prosím,
aby ho sformuloval presne, lebo ho mám
napísané len
v
bodoch a budem musieť dať hlasovať aj o tomto návrhu.
Do rozpravy sú ešte prihlásení pán
Smolec, pán Cabaj,
pán
Hofbauer.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
budeme hlasovať
o
návrhu pána poslanca Haťapku, aby bolo prijaté uznesenie
a
ukončená rozprava. To znamená, že
najskôr musí byť známe
uznesenie,
musí byť predložené. Pán Cabaj bol v rámci roz-
pravy
prihlásený k tomuto uzneseniu, preto ho prosím, aby
predniesol
návrh na uznesenie.
Pán poslanec Čarnogurský - faktická
poznámka.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán
predseda, návrh uznesenia
predsa dal František
Mikloško,
ja ho tu mám a môžem ho zopakovať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno, budeme o ňom hlasovať. To som predsa
povedal.
Poslanec J. Čarnogurský:
To je prvý návrh.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nie. Prvý návrh mal pán Haťapka.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán Haťapka mal len procedurálny návrh.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Budeme hlasovať aj o návrhu pána
Mikloška, neprejdeme
ho
bez hlasovania. To som predsa povedal.
Pán Cabaj ide čí-
tať
podľa návrhu pána Haťapku uznesenie, veď si pozrite, ako
ide
poradie. Bude sa hlasovať aj o
návrhu pána Mikloška na
uznesenie. Pán Cabaj
teraz nevystupuje v rámci rozpravy,
vystupuje
s návrhom na uznesenie, ktoré dostanete hneď doru-
čené,
ako ho bude čítať.
Prosím, pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne. Pán predseda, veľmi nerád, ale môžeš mi
povedať,
podľa akého ustanovenia rokovacieho
poriadku pred-
kladá
teraz pán Cabaj návrh uznesenia? On nie
je momentálne
v
poradí prihlásených do rozpravy.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
V poradí prihlásených je pán Ján Smolec.
Pán Ján Smolec
sa
vzdal, nasleduje Tibor Cabaj, potom ide Hofbauer.
Poslanec I. Šimko:
Pán Haťapka dal návrh na ukončenie rozpravy a o tom sa
bez
rozpravy hlasuje.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán Haťapka dal najskôr návrh na
prednesenie uznesenia,
pán
poslanec, pozrite si zápis, prosím, aby ste ma teraz ne-
rušili.
Poslanec I. Šimko:
Ale musí sa o tom hlasovať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Samozrejme.
Poslanec I. Šimko:
O
procedurálnom návrhu sa
musí najskôr bez rozpravy
hlasovať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ale o procedurálnom návrhu na ukončenie
rozpravy sa mu-
sí
dať hlasovať. Pán Cabaj vystupuje ešte
v rámci rozpravy.
Prihlásil
sa s faktickou poznámkou.
Poslanec I. Šimko:
Pán predseda, to nemôže.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Cabaj vystupuje s faktickou
poznámkou.
Poslanec I. Šimko:
Neprihlásil sa, ale veľmi dobre sme počuli, že pán po-
slanec
Haťapka dal procedurálny návrh. O tomto procedurálnom
návrhu
je potrebné hlasovať. Nie je možné
predsa dať proce-
durálny
návrh, o ktorom sa bude hlasovať, keď nastanú také
a
také skutočnosti. Proste to bol procedurálny návrh.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, pán Haťapka dal presne
návrh, aby sa pri-
jal
návrh uznesenia a aby sa skončila rozprava.
Poslanec I. Šimko:
Návrh uznesenia bol doteraz podaný, v doterajšom prie-
behu.
Bol podaný návrh uznesenia. Je tu procedurálny návrh
na
ukončenie rozpravy. Neviem, prečo sa tomu tak brániš.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, dajme si to do poriadku. A
prosím, budeme
hovoriť
podľa toho ako sa hlásime. Bola tu
rozprava k šies-
temu
bodu programu. K tejto rozprave bolo povedané, že sa
prijme
návrh na uznesenie. Predniesol to pán poslanec Haťap-
ka,
čiže treba predniesť návrh na
uznesenie. Návrh na uzne-
senie sa prednesie. Musí sa hlasovať o skončení rozpravy
a
musí sa hlasovať o návrhu uznesenia
pána poslanca Mikloš-
ka.
Toto je postup, ktorý chcem zachovať,
nič iné, ani nič
menej.
Poslanec I. Šimko:
Viem, len upozorňujem, že pán poslanec Haťapka dal ná-
vrh,
aby sa dal návrh uznesenia a potom sa hlasovalo o ukon-
čení
rozpravy. Nepovedal, že to má pán Cabaj predniesť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nie, to nepovedal.
Poslanec I. Šimko:
Návrh uznesenia bol podaný, takže teraz nastáva situá-
cia,
o ktorej pán poslanec Haťapka hovoril, aby sa hlasovalo
o
ukončení rozpravy.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím,
je to presne to isté. Ak
nechcete, aby bolo
prečítané
uznesenie, tak je to presne ten postup,
ako pove-
dal
pán poslanec Šimko. Ak chcete, aby bolo
prečítané uzne-
senie,
tak je to, čo hovorím ja. Neviem, pán poslanec Šimko,
prečo
sa my dvaja teraz tým zaoberáme, keď chceme obidvaja
to
isté.
Pán poslanec Černák má faktickú poznámku.
Poslanec Ľ. Černák:
Pán predseda, chcem vás poprosiť, aby ste
odpovedali na
otázku
pána Šimka, podľa akého ustanovenia rokovacieho po-
riadku
postupujete, pretože teraz je na poradí
procedurálny
návrh
Kamila Haťapku, o ktorom musíme hlasovať. Ak ho ne-
stiahne,
musíme o ňom hlasovať.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pánu
poslancovi Šimkovi som dal jednoznačne odpoveď,
takže
nie je tu problém. Pán poslanec Haťapka
chce svoj ná-
vrh
skonkretizovať. Prosím, pán poslanec Haťapka.
Poslanec K. Haťapka:
Vážený pán predseda,
vážení páni kolegovia, panie kolegyne,
som strašne rád, že sú tu také rozruchy, konečne budem
zasa
v novinách. Chcel by som to spresniť
takto: Som za to,
aby
v rozprave vystúpili tí traja, čo sú
prihlásení do roz-
pravy
a potom dávam návrh na ukončenie rozpravy a sťahujem
pôvodný
návrh, aby tu bolo ešte viac zmätkov. /Šum v sále./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dovolíte, páni poslanci? Pán
poslanec, neviem, ktorý
návrh
sťahujete. Celý návrh sťahujete?
Poslanec K. Haťapka:
Áno.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dobre,
ak ho sťahujete, tak pokračujeme v rozprave.
V
rozprave vystupuje pán poslanec
Smolec. Predtým ešte pán
Čarnogurský.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán predseda, dávam návrh na ukončenie debaty bez roz-
pravy.
Predseda
NR SR I. Gašparovič.
Áno, s tým, že najskôr bude prednesené uznesenie. /Šum
v
sále./ Dobre, pán poslanec Čarnogurský. Páni poslanci,
kľud, však sa
nič nedeje, ešte vždy sme sa dohodli, vždy
z
tohoto parlamentu vyšlo rozhodnutie. Pán poslanec dáva ná-
vrh
na ukončenie rozpravy.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 128 poslancov.
Za návrh hlasovalo 45 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Pokračujeme. Prosím, pán poslanec Smolec.
Poslanec J. Smolec:
Vážený pán predseda,
páni ministri,
panie poslankyne, páni poslanci,
keď sa mi prvýkrát dostal do rúk návrh
slovenskej ústa-
vy,
rýchlo som v ňom zalistoval a prvú som si prečítal šies-
tu
hlavu ústavy, v ktorej sa hovorí o prezidentovi. Patril
som
popri Romanovi Kaliskom i napríklad tu
prítomnými Jánom
Cuperom, Bartolomejom Kuncom, Viliamom Hornáčkom, Romanom
Hofbauerom
a ďalšími k tým publicistom, ktorí za hlbokej fe-
derácie
nastoľovali nielen otázku
zvrchovanosti, ale aj in-
štitút
slovenského prezidenta. Žiaľ, mnohí terajší, i tu se-
diaci
poslanci, nepohli prstom pre to, aby sa
inštitút slo-
venského prezidenta zakotvil v ústave
a obnovil. Naopak,
skôr
tento úrad spochybňovali, odmietali. Druhého prezidenta
máme
iba necelé dva roky. Možno aj preto priam úzkostlivo
sledujeme
každý jeho krok, každé rozhodnutie
napísané i vy-
slovené
slovo.
Odpoveď pána prezidenta na list Williama Ormeho, buďme
presní,
jedného z riaditeľov mnohých komisií v OSN na ochra-
nu
žurnalistov, v ktorom nás obviňuje, že u nás je porušova-
ná
sloboda tlače, časť verejnosti,
ako aj novinárov, ktorí
ho podporovali, zarmútila i rozhorčila. Pán prezident buď
o
veciach nemá prehľad, alebo, čo
je horšie, sa prikláňa
k
dezinformátorom, ktorí sa
usilujú dostať Slovensko do
zlého
svetla. Pán prezident neinformoval pána Ormeho pravdi-
vo
o skutočnom stave v slovenských masmédiách. S plným poro-
zumením si prečítal
jeho list, ale vo svojej odpovedi sa
vôbec nezmienil, ako to už mnohí predo mnou podotkli, že
napríklad Svetozár
Košický zo Slovenskej televízie nebol
vôbec
odvolaný. Čistky medzi novinármi, ktorí mnohí chcú po-
rovnávať
s normalizačnými čistkami po roku 1968, sa nekonali
a
nebudú sa konať. Potvrdzujú to aj fakty. Okrem iného aj
skutočnosť, že
odvolaný novinár po
tzv. odvolaní viedol
v
Slovenskej televízii s novým
premiérom prvý Pressklub,
a
pokiaľ ste včera sledovali Slovenskú televíziu, tak ho
viedol
takisto.
Druhý odvolaný novinár, z ktorého chcel
pán Orme, prav-
daže,
zásluhou informátorov zo Slovenska,
vyrobiť prenasle-
dovaného hrdinu
novinára, pán Vladimír
Štefko, zakotvil
v
prezidentskej kancelárii. Mimochodom, keď sa v rokoch
1991-1992
medzi novinármi vášnivo hovorilo o slovenskom štá-
te i o
slovenskom prezidentovi, pán
Štefko sa ktovie ako
o
tieto veci nezaujímal.
Žiaľ, u
nás sa po vzniku slovenského
štátu paradoxne
začali
na niektorých inštitúciách rozdávať
"dobré trafiky",
najmä
tým ľuďom, ktorí proti slovenskej štátnosti prejavova-
li
odpor. Napríklad niektorí poslanci Federálneho zhromažde-
nia,
ktorí hlasovali za samostatnosť Slovenska, ale aj novi-
nári,
ktorí bojovali za samostatné Slovensko, ostali po roz-
delení
takpovediac na ulici. No tým, ktorí hlasovali proti
samostatnosti
alebo spochybňovali vznik Slovenskej
republi-
ky,
sa ponúkli teplé miestečka na Hrade.
Novinárov a publi-
cistov,
ktorí sa pričinili o slovenskú štátnosť, doslova šo-
kovala
časť odpovede prezidenta, v ktorej píše, že súčasný
stav
v oblasti médií je len prechodný a novinári - citujem
"o
krátky čas budú môcť pracovať na princípoch demokracie
a
plurality" - koniec citátu. Vari máme túto vetu chápať
tak,
že sa s pomocou istého podplácania a
intríg znovu zor-
ganizuje
nejaký parlamentný puč a destabilizuje sa situácia?
Veď
je tu vyslovená istá hrozba. Podľa pána
prezidenta je
ohrozená
sloboda tlače.
Podľa niektorých, a medzi nich patrí aj pán prezident,
sa
sloboda tlače vzorne dodržiavala za éry
vlády Jozefa Mo-
ravčíka.
Pozrime sa preto na niektoré fakty. Pán prezident
akosi
nepostrehol, že za éry spomínanej vlády
sa tak vzorne
dodržiavala
pluralita názorov, že predseda najväčšieho poli-
tického subjektu sa
na televíznej obrazovke
objavoval do
marca
1994 iba zriedkavo. Ďakujeme pekne za
takú pluralitu.
V
Slovenskom rozhlase sa sobotňajšie komentáre a nedeľné ži-
vé slová
objednávali zväčša od novinárov a
publicistov,
ktorí
slovenskej štátnosti neprejavovali
náklonnosť. Členo-
via
Združenia slovenských novinárov,
ktorých je 800, ktorí
za
slovenský štát aj za slovenského prezidenta nebojácne bo-
jovali,
sa k mikrofónom Slovenského rozhlasu nedostávali.
Pán prezident si nevšímal, že sa pred televíznymi
kame-
rami
a mikrofónmi promenádovali politici,
ktorí reprezento-
vali
1 či 2 % voličov. Najparadoxnejšie na tom bolo, ži títo
minipolitici,
alebo ak chcete, politici ministrán
bohorovne
rozdávali
rady, ako a kam má Slovenská republika smerovať,
kráčať,
ako má postupovať. Podobní politici sa v rakúskej
televízii
dostanú k slovu raz za rok alebo raz za 4 roky
tesne
pred voľbami, aj to iba na pár sekúnd. Politici, ktorí
reprezentovali
u nás 35 % voličov, sa vyložene zámerne igno-
rovali.
Pán prezident neprotestoval, keď sa po
marci 1994 odvo-
lávala
Rada Slovenskej televízie, keď sa
odvolával riaditeľ
tlačovej
agentúry, keď sa vyvíjal politický tlak zlikvidovať
jediný
opozičný denník Republika.
Tvrdenie pána prezidenta
v
liste, že politické hnutie, ktoré
získalo vo voľbách naj-
väčší
počet hlasov, prevzalo Slovenskú televíziu i Slovenský
rozhlas
do vlastných rúk, je zavádzajúce, nezodpovedné, je
lžou.
Jeho spolupracovníci a poradcovia ho asi zámerne nein-
formujú
o objektívnej realite. Je potešujúce, že z dominant-
ných
masmédií sa už dnes prestali vysielať urážky a posmešky
na
adresu Slovákov, slovenskej
štátnosti, ale niektorí re-
daktori
majú ešte stále veľmi ďaleko k skutočnej nezávis-
losti a objektívnosti. Príliš sú spriahnutí s
politickými
subjektami,
ktoré voľby prehrali. Mnohí sa chovajú
tak, ako
by verejno-právne inštitúcie patrili iba
im ako súkromné
vlastníctvo.
Kto sledoval nedávny rozhovor redaktora Sloven-
skej
televízie s podpredsedom Národnej rady
Jánom Ľuptákom,
isto
moje slová potvrdí. Redaktor si
obliekol prokurátorsky
či
sudcovský talár. Pritom si pamätáme ako
sa ten istý re-
daktor
servilne rozprával s pánom prezidentom.
Slovenská televízia i Slovenský rozhlas
ostali a ostanú
ďalej
verejno-právnymi inštitúciami.
Demokracia a pluralita
sa
v Slovenskej republike nelikviduje a ani sa nemôže likvi-
dovať,
veď sú už vybudované pevné demokratické
základy, ba-
riéry,
ktoré to, chválabohu, nedovolia. Pán prezident však
vyslal
do sveta signál, že sa u nás sloboda tlače likviduje.
Žiaľ,
pripojil sa k tým dezinformátorom, ktorí Slovensko ha-
nia.
Pán prezident možno neúmyselne poškodil
záujmy Sloven-
ska.
Na záver
mi dovoľte dve poznámky. Osobne
zastávam ná-
zor,
že pána Ormeho treba pozvať na
Slovensko, aby sa pre-
svedčil aká je
tu sloboda tlače. Nebojme sa, máme sa čím
pochváliť.
Po druhé - pán Mikloško nie je tu, ale zhrozil som sa,
keď
som počul, ako má byť pán prezident nedotknuteľný. To
sme
počúvali za totality od Stalina cez Brežneva. A teraz
opäť
počúvame, že náš prezident Michal Kováč je nedotknuteľ-
ný! Pre novinárov je to nebezpečné,
lebo sa môže zaviesť
cenzúra na články,
ktoré budú kritizovať pána
prezidenta.
Pán
Mikloško vytýkal aj mne ako
šéfredaktorovi, že spochyb-
ňujeme pána
prezidenta. Aj prezidenta
Nixona novinári
spochybňovali
a dosiahli víťazstvo nad ním.
Pripomenuli nám
to
i ľudia, ktorí boli v delegácii kongresmanov v Papiernič-
ke.
Rozprávali sme sa s jedným členom, ktorý pripravoval ža-
lobu
na prezidenta Nixona.
Vyčítate
mi tiež publicistiku o Husákovi, Lorencovi.
Prečo
mi pán Mikloško nespomenul alebo
nepripomenul aj pub-
licistiku
o prvom slovenskom prezidentovi doktorovi Jozefovi
Tisovi?
Áno, písal som o týchto ľuďoch, písal som preto, aby
som
objasnil ich činy, ich chyby, lebo sa začalo šíriť do
sveta,
že Slovensko plodí len zločincov. Osobne si myslím,
že
ani prezident Tiso, ani prezident Husák
neboli takí zlo-
činci, akých ich
vykresľovali ľavé alebo
pravé politické
kruhy
či už domáce alebo zahraničné. Osobne som kvitoval,
keď
pán Čarnogurský aj pán Mikloško sa zúčastnili pohrebu
prezidenta
JUDr. Gustáva Husáka. Oceňujem to preto, že pri
majestáte
smrti treba vysloviť úctu aj svojmu
nepriateľovi.
Kiež
by sme sa takto v praxi chovali.
Zoberme si aj z tohto
príklad.
Ďakujem za pozornosť.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Hrnko má faktickú
poznámku.
Poslanec A. Hrnko:
Ďakujem, pán predseda. Pán
poslanec Smolec, myslím, že
ste
úplne len nedopatrením pri výpočte ľudí, ktorí sa zaslú-
žili, resp. bojovali za slovenskú ústavu,
za slovenského
prezidenta,
neskončili aj na druhej strane tohto pléna, pre-
tože
si myslím, že medzi tými, ktorých ste menovali, možno
dohromady
o tej veci napísali všetci toľko koľko ja. Ale ne-
budem
sa teraz chváliť, len sa chválim tým, že som volil pá-
na
prezidenta Kováča a s jeho prácou ako prezidenta som spo-
kojný,
pretože ako prezident musí akceptovať, že slovenská
spoločnosť sa
skladá z približne
5,5 milióna obyvateľov
a
nie z 1,1 milióna voličov HZDS. A ešte jedna vec - svoj
politický
postoj ste už svojimi číslovkami dali jasne najavo.
Ďakujem.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Do rozpravy je prihlásený pán
Tibor Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predseda,
dámy a páni,
som vám povďačný, že takmer po
štvorhodinovom pingpongu
v
tomto parlamente sa dostávam k slovu.
Nechcem už diskuto-
vať
na túto tému, pretože už sa tu povedalo dosť. Mohlo toho
byť možno podstatne menej za prítomnosti pána
prezidenta.
Jednu
hodinu - dlhšie nemusela táto rozprava trvať a mohli
sme
mať dnes prijaté už ďalšie body, ďalšie návrhy, ktoré
máme
ešte v programe 4. schôdze Národnej rady. Preto budem
veľmi
stručný a predložím návrh na uznesenie z tejto rozpra-
vy:
"Národná rada Slovenskej republiky
v zhode s prijatým
programom 4. schôdze
prerokovala a posúdila
vecný obsah,
zahranično-politický
dosah a primeranosť vzájomnej korešpo-
dencie
medzi prezidentom Slovenskej republiky Michalom Ková-
čom
a výkonným riaditeľom CPJ Williamom A. Ormem.
Poslanci Národnej rady Slovenskej
republiky sú presved-
čení
o tom, že majú morálne právo požiadať prezidenta Slo-
venskej
republiky, aby im vysvetlil obsah listu, ktorý adre-
soval
ako odpoveď Williamovi A. Ormemu. Presvedčenie poslan-
cov
Národnej rady Slovenskej republiky
sa opiera o skutoč-
nosť,
že prezidenta Slovenskej republiky volí Národná rada
Slovenskej republiky a
preto má právo takéto vysvetlenie
žiadať.
Poslanci
Národnej rady Slovenskej
republiky vyslovujú
poľutovanie
nad tým, že prezident Slovenskej republiky ne-
prijal pozvanie a
nevyhovel žiadosti, aby
vysvetlil obsah
listu
Williamovi A. Ormemu.
Podľa názoru poslancov Národnej rady Slovenskej repub-
liky
je úplne nepravdivé a zavádzajúce
tvrdenie, podľa kto-
rého
je na Slovensku ohrozená demokracia v
masovokomunikač-
ných
prostriedkoch po voľbách roku 1994.
Takéto tvrdenie sa
v
ničom nezakladá na pravde a je
úmyselnou, účelovou dezin-
formáciou,
ktorá má spochybniť demokratický vývoj na Sloven-
sku.
Podľa názoru poslancov Národnej rady Slovenskej repub-
liky
nie je adekvátne pre funkciu a osobu prezidenta Sloven-
skej
republiky, aby odpovedal na listy
rôznym nevládnym or-
ganizáciám
a aby navyše v takejto odpovedi
spochybňoval de-
mokratické
princípy štátu, ktorý reprezentuje.
A.
k o n š t a t u j e , že
1.
odpoveď prezidenta Slovenskej
republiky bola
neprimeranou,
nedomyslenou a nešťastnou reakciou na hlboko
skreslenú
a Slovensko ohovárajúcu informáciu Williama A. Or-
meho
a prepožičala sa poškodzovaniu dobrej povesti Sloven-
skej
republiky vo svete,
2. rozhodnutie prezidenta
Slovenskej republiky ne-
prijať
pozvanie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
svedčí
o tom, že neprikladá dostatočnú váhu požiadavkám naj-
vyššieho
zákonodarného orgánu a že neprehodnotil
svoje jed-
nostranné
postoje vyslovené v liste Williamovi A. Ormemu;
B.
v y s l o v u j e
prezidentovi Slovenskej republiky
hlboké znepokoje-
nie a sklamanie
nad unáhlenou a
neobjektívnou odpoveďou,
ktorá
svedčí o nízkej profesionalite štábnej
práce v prezi-
dentovom
okolí, ako aj zoslabenej schopnosti prezidenta Slo-
venskej
republiky brať na vedomie realitu výsledkov demokra-
tických
volieb;
C.
ž i a d a
prezidenta Slovenskej republiky, aby
sa v budúc-
nosti
vyhol jednostranným postojom;
D. o d p o r ú č a
predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, aby
osobne
odovzdal prezidentovi Slovenskej republiky toto uzne-
senie
a aby tlmočil odhodlanie Národnej rady
Slovenskej re-
publiky
brániť praxi zneužívania nadstraníckeho postu prezi-
denta Slovenskej republiky na účelové
skresľovanie obrazu
demokratickej
spoločnosti."
Ďakujem, skončil som.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec
Gaulieder.
Poslanec F. Gaulieder:
Pán predseda, dávam procedurálny návrh po
ukončení fak-
tických
pripomienok hlasovať o ukončení
rozpravy a hlasovať
o
prednesenom uznesení.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
dovoľte, aby som vyjadril skutočnosť, že
toto uznesenie
je
zavádzajúce. Prosil by som pána poslanca Cabaja, aby pre-
čítal
tú pasáž, kde hovorí, že nepravdivé je tvrdenie, že je
ohrozená demokracia v masmédiách. Ja som takéto
tvrdenie,
takto
formulované tvrdenie v tom uznesení
nenašiel. A v tom
prípade, ak chceme
byť presní, formulujte svoje
uznesenie
presne.
To po prvé.
A po druhé - dovoľte mi vyjadriť jeden môj názor. Uro-
bili
ste neskonalú hlúposť v tomto uznesení, a síce preto,
že
ste tam napísali, že v súvislosti s verejnoprávnou inšti-
túciou pán prezident nerešpektuje výsledky
demokratických
volieb.
Ak ste chceli toto uznesenie dať, tak ste ho mali
dať
inde, ale nie v otázkach, kde sa hovorí o nezávislosti
médií,
pretože médiá musia byť nezávislé bez ohľadu na to,
ako vyzerajú voľby. Takže ste to
dokonale sami priznali,
presne
tie faktory prezident v tomto liste potvrdzoval.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Vážený pán predseda, pretože
predpokladám, že kolegovia
z
Národnej rady dávajú toto uznesenie písomne do lavíc, túto
časť
si odpustím. Druhá vec, že pred záverečným hlasovaním
vás
žiadam o prestávku na poradu klubov
vzhľadom na to, že
uznesenie
má dosť veľký rozsah a niektoré pasáže sú minimál-
ne
tak zaujímavé, že by sme sa k tomu
chceli vyjadriť a po-
radiť
sa. Takže, žiadam 10-minútovú prestávku
pred závereč-
ným
hlasovaním o uznesení, ak sa pridá nejaký kolega.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Chcem iba upozorniť ctený parlament,
že teraz vlastne
prvýkrát
bude Národná rada rozhodovať o tom, čo
je a čo nie
je
morálnym právom. To je, podľa môjho názoru, absurdné.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Hrušovský.
Poslanec P. Hrušovský:
Pán predseda, pripájame sa k poslaneckému klubu na vy-
hlásenie
prestávky.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Budeme hlasovať o ukončení rozpravy s
tým, že potom bu-
de
prestávka a po prestávke budeme
hlasovať o dvoch uznese-
niach,
o uzneseniach pána Cabaja a pána Mikloška.
Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali. Hla-
sujeme
o ukončení rozpravy.
Prezentovalo sa 118 poslancov.
Za návrh hlasovalo 101 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Tým je k šiestemu bodu ukončená rozprava
v Národnej ra-
de.
Na
základe našej dohody, že ak
dva kluby požiadajú
o
prestávku, vyhlasuje sa prestávka,
vyhlasujem 10-minútovú
prestávku.
Pokračujeme o 18.10 hodine.
/Po prestávke./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, panie poslankyne, páni poslanci,
aby ste zauja-
li
svoje miesta, budeme pokračovať.
S faktickou poznámkou sa hlási pán
poslanec Hrušovský.
Poslanec P. Hrušovský:
Ďakujem pekne.
Vážené pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som vám oznámil
stanovisko klubu KDH,
ktorý
sa v prestávke rokovania veľmi podrobne zaoberal pred-
loženým
návrhom na uznesenie. Nesúhlasí s ním a
bude hlaso-
vať
proti takto predloženému návrhu na uznesenie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte
s faktickou poznámkou sa hlási pani
poslankyňa
Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
vzhľadom
na to, že predpokladám, že v
Národnej rade
prejde
návrh uznesenia, dovoľte mi, aby som prečítala stano-
visko
poslaneckého klubu Demokratickej únie.
"Národná rada nemá právo žiadať prezidenta, aby sa ne-
vyjadroval
k dianiu v našej spoločnosti, nemá právo kvalifi-
kovať
odpoveď pána prezidenta ako neobjektívnu a unáhlenú,
keď
skutočnosť v oblasti médií dokazuje pravý opak. Prezi-
dent
má právo zúčastniť sa rokovania Národnej rady. Je preto
neprípustné
odsudzovať ho za neprítomnosť na
rokovaní k bo-
du,
ktorý má hodnotiť obsah jeho korešpondencie.
Dobrú povesť Slovenska nepoškodzuje prezident, ale po-
litika
vládnej koalície, ktorá prestala rešpektovať princípy
demokratického parlamentarizmu a demokracie. Rokovanie
o
tomto bode a prijatie uznesenia bude a je hrubým porušením
ústavy.
Je to súčasť prípravy verejnosti na odvolanie pána
prezidenta."
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Bugár.
Poslanec B. Bugár:
Vážená Národná rada,
poslanci Maďarského
kresťanskodemokratického hnutia po-
važujú
toto uznesenie za krok, ktorý
poškodzuje záujmy Slo-
venskej
republiky, za krok, ktorý vedie k odvolaniu pána
prezidenta,
a preto budeme hlasovať proti.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Chcel by som informovať o stanovisku
klubu Strany demo-
kratickej ľavice,
Sociálnodemokratickej strany
Slovenska,
Strany
zelených na Slovensku a Hnutia
poľnohospodárov, teda
Spoločnej voľby.
Predložený text uznesenia považujeme za
jednostranný pohľad vládnej koalície na problém, o
ktorom
sme
tu diskutovali, a preto budeme hlasovať
proti jeho pri-
jatiu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Duka-Zólyomi.
Poslanec Á.
Duka-Zólyomi:
Ďakujem, pán predseda. Vystupujem v mene klubu poslan-
cov
Maďarskej koalície a oboznámim vás s
naším stanoviskom.
Tento
postup, útok na pána prezidenta
považujem za protiús-
tavný,
nemorálny čin, ktorý je v rozpore s parlamentnou eti-
kou.
Konštatujeme, že nemienime
iniciovať a byť účastníkmi
tohoto
postupu, ktorého cieľom je skutočne asi odstránenie
pána
prezidenta. Budeme hlasovať proti tomuto uzneseniu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem. Poslanci Slovenskej národnej strany budú hla-
sovať
za toto uznesenie. Utvrdilo nás v tom ešte rozhodnutie
poslancov
Maďarskej koalície. Ak tí budú proti,
tak je to
určite
dobre. /Smiech v sále./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Keďže nie sú faktické poznámky,
dovoľte, aby
sme pristúpili k hlasovaniu o predmetnom
uznesení, ktoré
predniesol
pán poslanec Cabaj.
Prosím, aby sme sa prezentovali. /Šum v
sále./
Dobre,
zrušte hlasovanie, pôjdeme
znovu. Najskôr vám
prečítam
celé vystúpenie pána poslanca Mikloška. Jeho vystú-
penie
znie: "Pán predseda, vzhľadom na to, že tu doteraz ne-
bol daný návrh
na uznesenie, navrhujem
takéto uznesenie:
Poslanci
HZDS, ZRS a SNS sa zaväzujú, že výsledky pamätnej
noci
z 3. na 4. novembra dajú na poriadok a ospravedlňujú sa
prezidentovi
republiky."
O tomto texte na uznesenie dávam
hlasovať.
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Prezentovalo sa 123 poslancov.
Za návrh hlasovalo 39 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Toto uznesenie parlament neprijal.
Pristúpime k hlasovaniu o uznesení,
ktoré navrhol pán
poslanec
Cabaj.
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Prezentovalo sa 130 poslancov.
Za návrh hlasovalo 81 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že sme toto uznesenie
prijali.
Vážené
panie poslankyne, páni
poslanci, pristúpime
k s i e d m e m u bodu, ktorým je
Návrh na pristúpenie Slovenskej republiky
k Viedenskému
dohovoru
o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody a
k
Spoločnému protokolu týkajúcemu sa
uplatnenia Viedenského
dohovoru
a Parížskeho dohovoru.
Návrh vlády ste dostali ako tlač
číslo 59 a spoločnú
správu
výborov ako tlač číslo 59a.
Z
poverenia vlády Slovenskej
republiky návrh uvedie
člen
vlády pán Ján Mráz. Prosím pána ministra.
Minister vlády SR J.
Mráz:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
zahraniční dodávatelia technológie a
zariadení pre jad-
rové
elektrárne Mochovce a Jaslovské Bohunice nepovažujú le-
gislatívnu úpravu občianskoprávnej zodpovednosti za škody
spôsobené jadrovou udalosťou u nás za dostatočnú.
Obávajú
sa,
že v prípade jadrových nehôd by poškodení uplatňovali
finančné nároky na
náhradu škody na nich ako dodávateľov
technológií
a zariadení. Z uvedených dôvodov
zahraniční do-
dávatelia
podmieňujú dodávky pristúpením Slovenskej republi-
ky
k Viedenskému dohovoru o občianskoprávnej zodpovednosti
za
jadrové škody. Rovnako Európska banka pre obnovu a rozvoj
vydala
prehlásenie, podľa ktorého neumožní čerpanie úveru za
dostavbu
I. a II. bloku Jadrovej elektrárne Mochovce, pokiaľ
Slovenská
republika nepristúpi k Viedenskému dohovoru.
Podľa
Viedenského dohovoru je
prevádzkovateľ jadrovej
elektrárne
zodpovedný za škodu spôsobenú jadrovou
udalosťou
minimálne
vo výške 5 miliónov amerických dolárov pri hodnote
dolára
vyjadrenej v zlate ku dňu 20. apríla 1963, t.j. 35
amerických
dolárov za jednu trójsku uncu zlata, čo pri dneš-
nej
cene zlata znamená asi dnešných 50 miliónov amerických
dolárov.
Prevádzkovateľ je podľa článku 7 Viedenského dohovoru
povinný zabezpečiť krytie svojej zodpovednosti za
jadrovú
škodu
poistením alebo iným druhom finančnej
zábezpeky. Slo-
venské
poisťovne v súčasnosti nie sú schopné zabezpečiť svo-
jimi
prostriedkami poistenie prevádzkovateľa za jadrovú ško-
du
v požadovanej výške. Zahraničné poisťovne si ako základnú
podmienku na zaistenie slovenských poisťovní pri
poistení
prevádzkovateľa
jadrových elektrární na Slovensku pre prípad
jadrových nehôd
kladú pristúpenie Slovenskej
republiky
k
Viedenskému dohovoru.
Z uvedených dôvodov uplatnilo
Ministerstvo hospodárstva
Slovenskej
republiky u Ministerstva financií
Slovenskej re-
publiky
vytvorenie rezervy v štátnom rozpočte Slovenskej re-
publiky
na rok 1995 vo výške 2 mld Sk ako krytie zodpoved-
nosti
prevádzkovateľa v zmysle Viedenského
dohovoru. Preto,
vážené
panie poslankyne, vážení páni poslanci,
bude potreb-
né, aby v
prípade vyslovenia vášho
súhlasu s pristúpením
Slovenskej republiky k
Viedenskému dohovoru ste
uvažovali
s
riešením krytia prevádzkovateľa pri schvaľovaní štátneho
rozpočtu
Slovenskej republiky na rok 1995.
Neschválenie pristúpenia Slovenskej
republiky k Vieden-
skému
dohovoru môže vážne ohroziť, resp. až znemožniť dokon-
čenie
I. a II. bloku Jadrovej elektrárne
Mochovce, postupnú
rekonštrukciu
blokov V1 a dodávky pre zvýšenie jadrovej bez-
pečnosti
v blokoch V2 Jadrovej elektrárne
Jaslovské Bohuni-
ce.
Vláda Slovenskej republiky schválila
návrh na pristúpe-
nie Slovenskej republiky k Viedenskému dohovoru o občian-
skoprávnej zodpovednosti za jadrové škody a k Spoločnému
protokolu týkajúcemu
sa uplatnenia Viedenského
dohovoru
a
Parížskeho dohovoru uznesením číslo 758 na svojom zasadnu-
tí
dňa 2. augusta 1994.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu ministrovi a prosím
povereného člena Výbo-
ru
Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie
a
ochranu prírody pána
poslanca Kňažka, aby
informoval
o
výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.
Poslanec M. Kňažko:
Vážený pán predseda,
vážené dámy a páni,
dovoľte, aby som vám prečítal spoločnú správu Ústavno-
právneho
výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Zahra-
ničného
výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru
Národnej rady Slovenskej republiky pre životné
prostredie
a
ochranu prírody o výsledku prerokovania
návrhu na pristú-
penie
Slovenskej republiky k Viedenskému
dohovoru o občian-
skoprávnej zodpovednosti za jadrové škody a k Spoločnému
protokolu týkajúcemu
sa uplatnenia Viedenského
dohovoru
a
Parížskeho dohovoru.
Návrh na pristúpenie Slovenskej republiky
k Viedenskému
dohovoru
o občianskoprávnej zodpovednosti
za jadrové škody
a
k Spoločnému protokolu týkajúcemu sa uplatnenia Viedenské-
ho
dohovoru a Parížskeho dohovoru pridelil predseda Národnej
rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 107 zo
dňa
2. 1. 1995 na prerokovanie do 18. 1. 1995 Ústavnoprávne-
mu
výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Zahraničnému
výboru
Národnej rady Slovenskej republiky a
Výboru Národnej
rady
Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu
prírody
a zároveň určil posledný menovaný výbor ako prísluš-
ný
podať správu o výsledku prerokovania návrhu v určených
výboroch
Národnej rady Slovenskej republiky.
Všetky
uvedené výbory prerokovali
návrh v stanovenej
lehote,
vyslovili s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade
Slovenskej
republiky podľa článku 86 písm. e/ Ústavy Sloven-
skej
republiky vysloviť s ním súhlas.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi. Prosím, aby zaujal miesto pre
spravodajcov.
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Oznamujem, že
som
nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy.
Hlási sa pán poslanec Nagy.
Poslanec L. Nagy:
Vážený pán predseda,
vážené dámy,
vážení páni,
diskusie o potrebe všeobecne záväzných
zmlúv týkajúcich
sa
jadrovej bezpečnosti prebiehajú už od čias uvedenia do
prevádzky prvých komerčných jadrových zariadení.
Prekážky
vytvorené
nesprávne chápanými národnými a
ideologickými zá-
ujmami
sa nakoniec prekonali len po černobyľskej tragédii,
ktorá
rukolapne dokázala, že rádioaktívne
zamorenie nepozná
hranice.
Vďaka tomu napríklad v zmysle predloženého dohovoru
o
jadrovej bezpečnosti každá strana
prijíma na svojom území
inšpekčné
misie, rešpektuje ich odporúčania, organizuje hod-
notiace
stretnutia, na ktorých prerokujú národné správy.
Skúsme teraz porozmýšľať o tom, čo
môže nasledovať po
ratifikácii
dohody, veď dôležitým ustanovením dokumentu je
povinnosť podávania informácií o vykonaných bezpečnostných
opatreniach.
Musíme si uvedomiť, že sme krajinou, ktorá pro-
dukovala
jednu z najväčších jadrových havárií
predčernobyľ-
skej
éry, ktorá spôsobila vyradenie
Elektrárne A1 v Jaslov-
ských
Bohuniciach z prevádzky, a mnohé štáty ešte neprekona-
li
dodnes nedôveru vyplývajúcu z tejto udalosti.
Neviem, aký bol informačný tok smerom k
inštitúciám ty-
pu
Medzinárodná agentúra pre atómovú
energiu, ale je isté,
že
domáca verejnosť sa dozvedela len v posledných rokoch, že
žije
v blízkosti havarovaného reaktora s poškodenými palivo-
vými
článkami. Žiaľ, tento problém vôbec nie je jediný na
domácej
jadrovej scéne. Dokonca s malou nadsádzkou by som
mohol
povedať, že čo jadrové zariadenie, to problém. Stačí
spomenúť napríklad nejasnosti okolo budúcnosti elektrárne
V
1 alebo absenciu dlhodobej
koncepcie uloženia vysoko rá-
dioaktívneho
odpadu.
Otázka je veľmi aktuálna aj v
týchto dňoch, keď účasť
našich
zodpovedných firiem na zahraničných
diskusiách o do-
stavbe
elektrárne Mochovce sa stala predmetom korešpondencie
najvyšších
predstaviteľov Slovenska a Rakúska. Je síce prav-
dou,
že mochoveckú elektráreň v poslednej dobe z rôznych as-
pektov
preverilo viacero medzinárodných misií,
ale treba si
uvedomiť,
že nekorektné absolvovanie povinnej
verejnej dis-
kusie môže vážne poškodiť imidž
Slovenska. Ak zostaneme
v
mochoveckom regióne, v zmysle dohody
vláda musí byť pri-
pravená
aj na otázky týkajúce sa regionálneho úložiska rá-
dioaktívneho odpadu. V
tejto súvislosti sa tiež vynorilo
niekoľko
problémov, ktoré mohli spôsobiť aj
nápadné mlčanie
kontrolovaného
aj kontrolóra o nedávnej zahraničnej previer-
ke
úložiska.
To sú teda niektoré problémy, na ktoré
pravdepodobne po
ratifikácii
dohovorov vláda v krátkom čase bude nútená po-
skytnúť
vyhovujúcu odpoveď. Samozrejme, takúto odpoveď by si
zaslúžila
aj naša domáca verejnosť a, samozrejme, aj najvyš-
ší zákonodarný zbor. Pri tejto príležitosti
by sme mohli
dostať aj odpoveď
na otázky, ktoré síce nesúvisia priamo
s
bezpečnosťou, ale tiež môžu vážne
ovplyvniť rozhodnutia
týkajúce
sa budúcnosti našich jadrových zariadení. Nevieme
napríklad,
či sú v zmluve o financovaní dostavby
elektrárne
v
Mochovciach zo zahraničných zdrojov zabudované primerané
cenové garancie za
vyvážanú elektrickú energiu. V
opačnom
prípade
totiž budeme musieť čeliť lacnej
konkurencii atómo-
vých
elektrární východne od nás, alebo
pôžičku budeme splá-
cať z devízových rezerv štátu. Je to teda vážny problém,
s
riešením ktorého by vláda mala
tiež oboznámiť verejnosť
ešte predtým,
než poskytne potrebnú garanciu zúčastneným
firmám.
Inak, samotný text tejto zmluvy odporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Nikto sa nehlási
do rozpravy ani
s
faktickou poznámkou, takže mi dovoľte,
aby som ukončil
rozpravu
k tomuto bodu programu.
Mojou
povinnosťou je spýtať sa pána ministra, či sa
chce
vyjadriť.
Minister vlády SR J.
Mráz:
Nie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nechce sa vyjadriť. Pán spoločný spravodajca,
chcete sa
vyjadriť?
Poslanec M. Kňažko:
Nie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nechce.
Prosím, pán spoločný
spravodajca, keby ste
uviedli
spoločné hlasovanie.
Nebudete uvádzať hlasovanie? Dobre,
urobím to ja.
Budeme hlasovať o návrhu uznesenia,
ktorým Národná rada
Slovenskej
republiky podľa článku 86 písmena f/
Ústavy Slo-
venskej
republiky vyhlasuje súhlas s
pristúpením Slovenskej
republiky
k Viedenskému dohovoru o občianskej
zodpovednosti
za jadrové škody a k Spoločnému protokolu týkajúcemu sa
uplatňovania
Viedenského dohovoru a Parížskeho dohovoru.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
prosím, aby sme
sa
prezentovali a súčasne hlasovali.
Prezentovalo sa 111 poslancov.
Za návrh hlasovalo 109 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme navrhované uznesenie k tejto zmlu-
ve
prijali.
Ďakujem pekne.
Pristúpime k ô s m e m u bodu
programu, ktorým je
Návrh na vyslovenie súhlasu s Dohovorom o
jadrovej bez-
pečnosti.
Návrh vlády ste dostali ako tlač
číslo 64 a spoločnú
správu
ako tlač číslo 64a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky
tento návrh opäť
prednesie
člen vlády pán Ján Mráz.
Minister vlády SR J.
Mráz:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
v predloženom materiáli predkladám Národnej
rade Slo-
venskej
republiky návrh na vyslovenie súhlasu s
pristúpením
Slovenskej
republiky k Dohovoru o jadrovej bezpečnosti.
Hlavné ciele dohovoru sú: dosiahnutie a udržanie vyso-
kej
úrovne jadrovej bezpečnosti v celosvetovom meradle pros-
tredníctvom rozšírenia národných opatrení a
medzinárodnej
spolupráce,
vytvorenie a udržanie účinnej ochrany v jadro-
vých zariadeniach voči rádiologickému riziku pre ochranu
osôb,
spoločnosti a životného prostredia a predchádzanie ha-
váriám s
rádiologickými dôsledkami a zmierňovanie týchto
prípadných
dôsledkov.
Dohovor je takto významným prínosom
medzinárodného spo-
ločenstva
pri zabezpečovaní jadrovej bezpečnosti v jadrových
elektrárňach,
ale aj jeho nástrojom pri kodifikácii medziná-
rodného
práva v uvedenej oblasti. Ide o veľmi významný doku-
ment,
ratifikáciou ktorého získa Slovenská republika podporu
medzinárodného
spoločenstva pri riešení problémov v
oblasti
jadrovej
energetiky, pričom z pristúpenia k dohovoru nevy-
plývajú
pre Slovenskú republiku žiadne finančné záväzky.
Dohovor
za Slovenskú republiku
podpísal na základe
uznesenia
vlády Slovenskej republiky číslo 973/1994 a splno-
mocnenia
prezidentom Slovenskej republiky dňa
20. septembra
1994
predseda Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky.
Týmto
uznesením vláda Slovenskej
republiky tiež odporučila
prezidentovi Slovenskej
republiky ratifikovať dohovor po
vyslovení
súhlasu Národnou radou Slovenskej republiky.
V nadväznosti na uvedené uznesenie predkladám vám, vá-
žené
dámy, vážení páni, tento návrh na vyslovenie súhlasu
s
pristúpením Slovenskej republiky
k Dohovoru o jadrovej
bezpečnosti
a jeho následnou ratifikáciou prezidentom Slo-
venskej
republiky.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
pekne, pán minister. Prosím povereného člena
Výboru
Národnej rady Slovenskej republiky pre
životné pros-
tredie
a ochranu prírody pána Kötelesa, aby
predniesol spo-
ločnú
správu výborov, informoval nás o výsledkoch prerokova-
nia.
Poslanec L. Köteles:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážená Národná rada,
dovoľte mi, aby som prečítal spoločnú správu Zahranič-
ného
výboru Národnej rady Slovenskej
republiky a Výboru Ná-
rodnej rady
Slovenskej republiky pre
životné prostredie
a
ochrany prírody o výsledku prerokovania návrhu na vyslove-
nie
súhlasu s Dohovorom o jadrovej bezpečnosti.
Návrh na vyslovenie súhlasu s Dohovorom o
jadrovej bez-
pečnosti
pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republi-
ky
svojím rozhodnutím číslo 97 zo dňa 19. 12. 1994 na prero-
kovanie
Zahraničnému výboru Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné
prostredie
a ochrany prírody a zároveň určil výbor pre ži-
votné
prostredie a ochranu prírody ako príslušný podať sprá-
vu
o výsledku prerokovania návrhu v uvedených výboroch Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky.
Obidva
výbory prerokovali návrh
v lehote, vyslovili
s
ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky
vysloviť
s Dohovorom o jadrovej bezpečnosti
podľa článku 86
písmeno
e/ Ústavy Slovenskej republiky súhlas.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste
zaujali miesto
pre
spoločného spravodajcu. Konštatujem, že ani k tomuto bo-
du programu
som nedostal žiadnu
prihlášku do diskusie.
S
faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Lazarová.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcela
by som len in-
formovať
poslancov, že na všetky otázky, ktoré tu vzniesol
pán
poslanec Nagy, bude zodpovedané 31.
januára na mítingu,
ktorý
sa koná o 16.00 hodine v Istropolise za prítomnosti
ako
odborníkov z Úradu jadrového
dozoru, tak ostatných od-
borníkov
z tejto oblasti, strán zelených, mimovládnych zele-
ných
organizácií a ďalších účastníkov. Takže, kto má záujem,
môže
na tento míting prísť a všetky otázky budú zodpovedané.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pani poslankyňa. Ak nikto nemá
žiadnu faktickú
poznámku,
nikto nie je prihlásený, končím
rozpravu k tomuto
bodu
programu. Pýtam sa ešte pána ministra, či chce vystú-
piť.
Minister vlády SR J.
Mráz:
Nie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nie. Ďakujem. Pán Köteles asi tiež nie,
takže môžeme
uvádzať
hlasovanie.
Poslanec L. Köteles:
Vážená Národná rada, navrhujem, aby
Národná rada Slo-
venskej
republiky podľa článku 86 písmena e/
Ústavy Sloven-
skej republiky
vyjadrila súhlas s
prístupom k Dohovoru
o
jadrovej bezpečnosti.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu tohto
uznesenia Ná-
rodnej
rady podľa článku 86 písmena e/ Ústavy Slovenskej re-
publiky
s tým, aby sme vyslovili súhlas s pristúpením Slo-
venskej
republiky k Dohovoru o jadrovej bezpečnosti.
Prosím, aby sme sa prezentovali a
hneď hlasovali. Pán
spravodajca
odporúča prijať toto uznesenie.
Prezentovalo sa 117 poslancov.
Za návrh hlasovalo 117 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že sme navrhované
uznesenie jednomyseľne
schválili.
D e v i a t y m bodom programu, panie poslankyne, páni
poslanci,
je
Návrh na voľbu členov správnej rady
Všeobecnej zdravot-
nej
poisťovne - zástupcov štátu
navrhovaných vládou Sloven-
skej
republiky.
Podľa § 42 ods. 3 zákona číslo 273/1994
Z. z. o zdra-
votnom
poistení, financovaní zdravotného
poistenia, o zria-
dení
Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o
zriaďovaní rezort-
ných,
odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných po-
isťovní sa
správna rada Všeobecnej zdravotnej poisťovne
skladá
zo siedmich zástupcov poistencov,
siedmich zástupcov
zamestnávateľov
a siedmich zástupcov štátu. Členov
správnej
rady
volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky.
Na svojej 3. schôdzi Národná rada zvolila
zástupcov po-
istencov
a zástupcov zamestnávateľov.
Zástupcovia štátu ne-
boli
zvolení.
Návrh vlády na voľbu zástupcov štátu
do správnej rady
Všeobecnej
zdravotnej poisťovne ste dostali ako tlač číslo
75.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky
návrh uvedie mi-
nister
zdravotníctva pán Ľubomír Javorský.
Medzitým má faktickú poznámku pán
poslanec Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Pán predseda, odporúčam, aby pán minister uviedol obi-
dva
body naraz a aby sme pristúpili aj k hlasovaniu o obi-
dvoch
bodoch naraz s tým, že výsledok
by sme sa dozvedeli
zajtra.
Urýchlili by sme celé rokovanie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
To nie je tajné hlasovanie. Dobre. Pán
minister, uveďte
obidva
návrhy naraz.
Panie poslankyne, páni poslanci, to
znamená, že prero-
kujeme
aj Návrh na voľbu členov správnej rady Sociálnej po-
isťovne
- zástupcov štátu navrhovaných vládou
Slovenskej
republiky.
Podľa § 7 ods. 2 zákona číslo 274/1994 Z. z. o Sociál-
nej
poisťovni správa rada Sociálnej poisťovne sa tvorí zo
siedmich
zástupcov navrhovaných odborovými
zväzmi a záujmo-
vými
združeniami občanov, zo siedmich
zástupcov navrhnutých
zamestnávateľskými zväzmi a
združeniami a zo siedmich zá-
stupcov
navrhovaných vládou Slovenskej
republiky. Aj tu po-
dľa
§ 7 ods. 3 uvedeného zákona členov
správnej rady volí
a
odvoláva Národná rada. Takisto na
tretej schôdzi neboli
zvolení.
Tento návrh ste dostali pod tlačou číslo
76.
Z poverenia vlády tento návrh
prednesie tiež minister
zdravotníctva pán Ľubomír
Javorský. Prosím, pán minister,
aby
ste uviedli obidva tieto návrhy.
Minister zdravotníctva
SR Ľ. Javorský:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážená Národná rada,
dovoľujem si predložiť návrh zástupcov štátu do správ-
nej
rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
Uznesením Národnej rady Slovenskej republiky číslo 573
prijatým
na 37. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky
bol
schválený návrh zákona Národnej rady Slovenskej republi-
ky
o zdravotnom poistení, financovaní
zdravotného poistenia
a
o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne, zákon číslo
273/1994
Z. z. V § 42 ods. 3 je upravené zloženie správnej
rady Všeobecnej
zdravotnej poisťovne. Siedmich zástupcov
štátu
navrhuje vláda Slovenskej republiky.
Vláda Slovenskej republiky na rokovaní dňa 10. 1. 1995
schválila
uznesením číslo 26 návrh zástupcov štátu do správ-
nej
rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne a
v súlade s § 42
ods.
3 citovaného zákona predkladá Národnej
rade Slovenskej
republiky
návrh zástupcov štátu do správnej rady. Sú to títo
kandidáti: MUDr. Štefan Zelník, MUDr. Danica
Šimkovičová,
Ing. Martin Oravec, MUDr. Ján Gajdoš,
MUDr. Karol Džupa,
PharmDr.
Dušan Mäsiar a JUDr. Jana Buchelová.
Zároveň
si dovoľujem prečítať návrh na voľbu
členov
správnej
rady Sociálnej poisťovne - zástupcov štátu
navrho-
vaných
vládou Slovenskej republiky schválený uznesením číslo
26
dňa 10. 1. 1995. Ako prvý Doc. JUDr. Vojtech Tkáč, Ing.
Elena
Beňová, MUDr. Štefan Paulov, Doc. JUDr.
Peter Škulté-
ty,
DrSc., Prof. RNDr. Ján Salaj, DrSc., Ing. Anastázia Mac-
ková,
Ing. Róbert Podolský. To sú navrhnutí kandidáti do ako
členovia
správnej rady Sociálnej poisťovne.
Oba návrhy odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán minister. Teraz prosím pána
poslanca Fran-
tiška
Šveca, aby podal informáciu o prerokovaní návrhu vo
Výbore
Národnej rady Slovenskej republiky pre
zdravotníctvo
a
sociálne veci.
Poslanec F. Švec:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
zákon
Národnej rady Slovenskej republiky číslo
273/1994
Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotné-
ho poistenia,
o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a
o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a ob-
čianskych
zdravotných poisťovní v § 42 určuje, že správna
rada je najvyšším samosprávnym orgánom
poisťovne. Správna
rady
Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa skladá zo siedmich
zástupcov
poistencov navrhnutých príslušnými
reprezentatív-
nymi orgánmi
zamestnancov a ďalších
záujmových skupín
a
združení občanov, zo siedmich zástupcov zamestnávateľov
navrhnutých
príslušnými reprezentatívnymi orgánmi
zamestná-
vateľov a zo
siedmich zástupcov štátu
navrhnutých vládou
Slovenskej
republiky. Členov správnej rady volí a odvoláva
Národná
rada Slovenskej republiky.
Príslušné reprezentatívne orgány zamestnancov, záujmo-
vých
skupín a združení občanov, reprezentatívne orgány za-
mestnávateľov,
i vláda Slovenskej republiky predložili návr-
hy na voľbu
členov správnej rady
poisťovne. Národná rada
Slovenskej
republiky na svojej 3. schôdzi 22.
decembra 1994
svojím
uznesením číslo 62 zvolila už siedmich
zástupcov po-
istencov i siedmich
zástupcov zamestnávateľov do
správnej
rady Všeobecnej
zdravotnej poisťovne, nezvolila však ani
jedného
z kandidátov na členstvo v správnej rade ako zástup-
cov
štátu navrhnutých vládou Slovenskej republiky.
V záujme urýchleného zvolenia doteraz ešte chýbajúcich
členov
správnej rady a sfunkčnenia tohoto
najvyššieho samo-
správneho
orgánu Všeobecnej zdravotnej poisťovne
vláda Slo-
venskej republiky
na svojom zasadnutí
10. januára 1995
schválila uznesením
číslo 26 nových
zástupcov štátu do
správnej
rady a predložila urýchlene návrh na ich zvolenie
do
Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím
číslo
119 z 13. januára 1995 pridelil návrh
zástupcov štátu
do
správnej rady Všeobecnej
zdravotnej poisťovne, tlač 75,
predložený
vládou Slovenskej republiky Výboru
Národnej rady
Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne
veci na
prerokovanie
do 8. januára 1995. Výbor uvedený návrh vlády
prerokoval na 6.
schôdzi 17. januára 1995, ale neprijal
k
nemu uznesenie, lebo
za žiadúce odporúčajúce
uznesenie
nehlasovala
väčšina všetkých členov výboru, ako to
požaduje
zákon
číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Národnej rady
v
znení neskorších predpisov v
ustanovení § 48 odsek 1.
Z
prítomných 11 členov výboru za prijatie návrhu hlasovalo
6
poslancov a 5 poslancov sa zdržalo hlasovania.
Stručné charakteristiky jednotlivých kandidátov sú ob-
siahnuté
v materiáli predloženom vládou
Slovenskej republi-
ky,
tlač 75. Jednotliví kandidáti predložili prehlásenie, že
s
kandidatúrou súhlasia a
že podľa §
41 zákona číslo
273/1994
Z. z. sú voliteľní do správnej rady. V záujme napl-
nenia
účelu zákona Národnej rady Slovenskej
republiky číslo
273/1994
Z. z. je žiadúce, aby Národná rada Slovenskej re-
publiky
zvolila na tejto 4. schôdzi doteraz ešte chýbajúcich
sedem
členov správnej rady Všeobecnej
zdravotnej poisťovne.
Tým sa vytvorí
základný predpoklad pre
riadnu samostatnú
činnosť Všeobecnej zdravotnej poisťovne ako verejnoprávnej
inštitúcie.
Vážené kolegyne, kolegovia,
predkladám vám teraz návrh uznesenia
Národnej rady Slo-
venskej
republiky na voľbu členov správnej rady Všeobecnej
zdravotnej
poisťovne v znení:
"Národná rada Slovenskej republiky
berie na vedomie, že
vláda
Slovenskej republiky ako
reprezentatívny orgán štátu
predložila
návrh na voľbu siedmich členov správnej rady Vše-
obecnej zdravotnej
poisťovne." V časti B: "Zvolila podľa
§
42 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky číslo
273/1994
Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotné-
ho poistenia,
o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a
o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a ob-
čianskych
zdravotných poisťovní ako zástupcov štátu navrhnu-
tých
vládou Slovenskej republiky týchto členov správnej rady
Všeobecnej zdravotnej
poisťovne: Štefana Zelníka, Danicu
Šimkovičovú,
Martina Oravca, Jána Gajdoša, Karola Džupu, Du-
šana
Mäsiara, Janu Buchelovú."
Odporúčam všetkých an blok odsúhlasiť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi. Ešte nemôžeme uviesť hlasova-
nie,
pretože som povinný sa spýtať, či má niekto pripomienky
alebo
námietky.
Pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predseda,
k predloženým kandidátom nemám ani
otázku, ani pripo-
mienku,
ani námietku, ale mám otázku na pána ministra, resp.
návrh,
ako by sme ten problém, ktorý uvedie,
mohli vyriešiť
k
už zvoleným členom, to znamená tým, ktorých navrhli za-
mestnávatelia resp. odbory. Dostali sa mi
informácie, že
niektorí z
navrhovaných členov správnej
rady Všeobecnej
zdravotnej poisťovne
sú členmi resp.
zakladateľmi iných
zdravotných
poisťovní.
Považoval by som za nelogické, aby štát
do správnej ra-
dy
svojej poisťovne, resp. verejnoprávnej
inštitúcie, ktorá
je poisťovňou, dával ľudí, ktorí chcú zakladať konkurenčné
inštitúcie
a konkurovať všeobecným zdravotným poistením ale-
bo takouto organizáciou našej poisťovni, ktorá funguje zo
zákona.
Prosil by som teda o informáciu teraz, alebo, aby
sme
dostali informáciu na najbližšom
zasadnutí Národnej ra-
dy,
ktorí z už schválených členov správnej rady Všeobecnej
zdravotnej
poisťovne si podali žiadosť, resp.
hodlajú zalo-
žiť
alebo fungovať v správnej rade niektorej z konkurenč-
ných,
teda tzv. zamestnaneckých zdravotných poisťovní.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán minister zrejme asi tu nebude môcť
hodnoverne odpo-
vedať,
takže to bude zrejme na budúcej schôdzi, alebo prosím
pána
poslanca, aby sa obrátil listom na pána ministra.
Ešte pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem
veľmi pekne za slovo, pán predseda. V tomto
prípade sa pripájam
k svojmu kolegovi Ftáčnikovi.
Nepočul
som to, priamo
som to videl, že existuje takáto žiadosť,
ktorá
nebola schválená. Ide najmä o pána
Benčata, voči kto-
rému
sú aj iné výhrady, a bol by som rád, keby sa o tomto
mohlo
diskutovať na budúcej schôdzi.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Medzi týmito navrhnutými nevidím
meno Benčat.
Poslanec V. Moric:
To je
už schválené. Sú tam traja,
ktorí majú žiadosť
o
inú poisťovňu, o poisťovňu na súkromnom základe.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dobre. Pán minister sa vyjadrí na budúcej
schôdzi alebo
listom.
Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.
Prosím,
prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia
k
návrhu na voľbu členov správnej rady Všeobecnej zdravotnej
poisťovne
- tlač číslo 75. Ide o pánov a panie Zelníka, Šim-
kovičovú,
Oravca, Gajdoša, Džupu, Mäsiara, Buchelovú.
Prezentovalo sa 119 poslancov.
Za návrh hlasovalo 82 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh uznesenia sme
prijali.
Prosil by som teraz pani poslankyňu
Aibekovú, aby nám
predniesla
názory z prerokovania vo výboroch - ide o návrh
na
voľbu členov správnej rady Sociálnej poisťovne, tlač čís-
lo
76.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán predseda,
vážení páni ministri,
vážené poslankyne, poslanci,
dovoľte
mi, aby som bola maximálne stručná a trošku
netradične
sa odvolala na správu Výboru Národnej rady Slo-
venskej
republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci k návrhu
na
voľbu členov správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťov-
ne,
ktorú predkladal pred chvíľočkou predo mnou pán poslanec
Švec,
pretože je tu veľká zhoda medzi týmito dvomi správami.
Bude
zmena iba v tom, že nepôjde o Všeobecnú zdravotnú pois-
ťovňu,
ale o Sociálnu poisťovňu a pôjde nie o zákon
číslo
273/1994
Z. z., ako bolo predtým, ale zákon Národnej rady
Slovenskej
republiky číslo 274/1994 Z. z. o
Sociálnej pois-
ťovni,
kde sa v § 7 ods. 2 určuje, z čoho je zložená správna
rada. Podľa toho
istého paragrafu v ods. 3 sa hovorí, že
členov
správnej rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej
republiky.
Oba body
boli vo výbore prerokované naraz
a uznesenie
k
tomu prijaté, resp. hlasovanie bolo úplne identické, to
znamená,
že výbor neprijal uznesenie k prerokovávaniu tohoto
bodu, lebo
za žiadúce odporúčajúce uznesenie nehlasovala
väčšina
všetkých členov výboru, ako to požaduje
zákon číslo
44/1989 Zb. o
rokovacom poriadku Slovenskej
národnej rady
v
znení neskorších predpisov. Inak sa postupovalo úplne rov-
nako,
že už boli zvolení na decembrovej
schôdzi zástupcovia
odborov,
zamestnávateľských organizácií a
občianskych zdru-
žení,
neboli zvolení iba zástupcovia štátu.
Návrh
za rezort, resp. za vládu predniesol minister
zdravotníctva
pán Javorský a ide o týchto
navrhovaných čle-
nov,
ešte vám ich zopakujem, máte ich písomne pred sebou,
ale
aby to bolo kvôli záznamu: ide o Vojtecha Tkáča, Elenu
Beňovú, Štefana
Paulova, Petra Škultétyho,
Jána Salaja,
Anastáziu
Mackovú a Róberta Podolského. Ide teda
o siedmich
zástupcov.
Vláda má možnosť resp. povinnosť navrhnúť sied-
mich zástupov. Preto prosím, aby sme o všetkých siedmich
zástupcoch hlasovali an blok. Potom, po
prebehnutí tohoto
aktu
môžeme prijať aj uznesenie tak, ako je
písomne predlo-
žené a v
podobnom duchu, ako ho predniesol pán poslanec
Švec,
iba znovu pôjde nie o Všeobecnú zdravotnú poisťovňu,
ale
o Sociálnu poisťovňu.
Prepáčte
mi takéto stručné
zhodnotenie, ale keďže na
návrh
pána poslanca Bajana sme postupovali v
takomto zrých-
lenom
duchu, dovolím si vás poprosiť o porozumenie
a dúfam,
že
takýto návrh podporíte. Ďakujem pekne.
Pán
predseda, môžete otvoriť
rozpravu k tomuto bodu
programu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pani poslankyňa. Hlási sa niekto do rozpravy?
Áno,
pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predseda, rád by som sa
opýtal pána Tkáča,
aby
nám povedal, či sa chce venovať parlamentu a ústavno-
právnemu
výboru, alebo ministerstvu a Sociálnej poisťovni.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec, myslím, že pán Tkáč nemusí na to odpove-
dať.
Chceš opovedať? Pán poslanec nemieni odpovedať.
Ak
nie sú žiadne ďalšie faktické pripomienky, končím
rozpravu
k tomuto návrhu a pristúpime k hlasovaniu.
Prosím, pani poslankyňa.
Poslankyňa M. Aibeková:
Dala
som návrh, aby sme an blok
o všetkých siedmich
predložených
hlasovali za. To je z mojej strany všetko.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Budeme hlasovať o návrhu uznesenia Národnej
rady
Slovenskej republiky k návrhu na voľbu
členov správnej
rady Sociálnej poisťovne, tlač číslo
76, Vojtecha Tkáča,
Alenu
Beňovú, Štefana Paulova, Petra
Škultétyho, Jána Sala-
ja,
Anastáziu Mackovú a Róberta Podolského.
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 78 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že podľa § 7 ods. 3 zákona
Národnej rady
Slovenskej
republiky číslo 274/1994 Z. z. Národná
rada Slo-
venskej republiky
zvolila členov správnej rady Sociálnej
poisťovne
navrhnutých slovenskou vládou.
Pristúpime ešte k j e d e n á s t e m
u bodu progra-
mu,
ktorým je
Návrh Národnej rady Slovenskej republiky
na vymenovanie
generálneho
prokurátora Slovenskej republiky.
Podľa článku 150 Ústavy Slovenskej
republiky generálne-
ho
prokurátora Slovenskej republiky
vymenúva prezident Slo-
venskej
republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republi-
ky.
Návrh máte rozdaný ako tlač číslo 77.
Návrh uvedie podpredseda Národnej rady
pán poslanec Au-
gustín
Marián Húska. Ešte medzitým s faktickou
poznámkou sa
hlási
pán poslanec Lauko.
Poslanec P. Lauko:
Len chcem upozorniť, pán predseda, že ste si možno ne-
všimli,
že je 19.01 hodín.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Všimol som si.
Poslanec P. Lauko:
Upozorňujem, že by sme mali skončiť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Všimol som si a chcel som sa
ešte spýtať, či by sme
neprerokovali
aj niektoré ďalšie body, aby sme
doobeda skôr
skončili.
Ak nie, prosím, po tomto bode ukončíme schôdzu.
Dohodneme
sa.
Prosím, pán podpredseda.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážený pán predseda,
vážení zástupcovia vlády,
vážené kolegyne a kolegovia,
dovoľte, aby som vám prečítal návrh na menovanie gene-
rálneho
prokurátora Slovenskej republiky.
Dr. Michal Vaľo, CSc., sa narodil
dňa 29. 9. 1948 vo
Vínnom, okr. Michalovce. Po skončení štúdia na
Právnickej
fakulte
Univerzity Komenského v Bratislave veľmi krátku dobu
pracoval
ako asistent na Právnickej fakulte Univerzity Pavla
Jozefa
Šafárika v Košiciach. Po absolvovaní vojenskej zák-
ladnej
služby sa stal právnym čakateľom a
neskôr vyšetrova-
teľom
Vojenskej obvodnej prokuratúry v Prešove. Odtiaľ bol
premiestnený na Hlavnú
vojenskú prokuratúru do Prahy,
kde
prešiel
postupne viacerými funkciami.
V roku 1989 mu vedecká rada Univerzity Karlovej
udelila
hodnosť kandidáta právnych vied v odbore trestného
práva.
V
októbri 1990 bol ustanovený do funkcie zástupcu hlavného
vojenského prokurátora ČSFR, ktorú zastával až do zániku
ČSFR,
kedy bol na vlastnú žiadosť premiestnený na Vojenskú
obvodnú
prokuratúru v Bratislave.
Po vzniku Hlavnej vojenskej prokuratúry Slovenskej re-
publiky bol
ustanovený do funkcie
náčelníka oddelenia,
neskôr riaditeľa odboru prokurátorského dozoru
Generálnej
prokuratúry
Slovenskej republiky - Hlavnej
vojenskej proku-
ratúry.
Je autorom viacerých odborných článkov a
publikácií. Vo
vojenskej
prokuratúre má povesť odborne
erudovaného, praco-
vitého
a zásadového pracovníka, ktorý je náročný aj na iných
a
na seba.
Je držiteľom negatívneho lustračného osvedčenia, ktoré
mu
bolo vydané ministrom vnútra ČSFR dňa
7. 4. 1992. Nie je
členom
ani aktivistom žiadnej politickej strany alebo hnu-
tia.
Býva v Bratislave, je ženatý a má jednu dcéru.
Chcem
vysloviť presvedčenie, že novozvolený
generálny
prokurátor
vnesie do činnosti prokuratúry takú dynamiku pro-
kurátorských
opatrení, ktorá by čelila hrozbe rastúcej dyna-
miky
zločinnosti a nezákonných aktivít. Každopádne to naša
spoločnosť
bude očakávať.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu podpredsedovi. Má niekto
otázky alebo pri-
pomienky?
Prosím, pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predseda, chcel by som sa vás opýtať, keďže
som
sa to už pýtal pri predkladaní programu, kedy ešte nebol
známy
návrh, ani nebol vôbec predložený a napriek tomu sme
rozhodli
o zaradení do programu, aké právo mali
ostatní po-
slanci,
okrem tejto trojice, predložiť návrh na
generálneho
prokurátora.
Ako ste to pojali vy ako predseda tohto
parla-
mentu
- právo poslancov navrhovať kandidátov
na generálneho
prokurátora?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, dostali ste viac ako
týždeň-dva dopredu
návrh
predbežného programu a tam bol aj tento
bod programu,
čiže
ktorýkoľvek poslanec mohol navrhnúť
poslanca resp. ob-
čana,
ktorý spĺňa podmienky pre funkciu prokurátora.
Poslanec M. Ftáčnik:
Pán predseda, nebolo to jasné z toho, čo
ste nám posla-
li.
Očakával by som, že podobne ako pri voľbe
predsedu Naj-
vyššieho kontrolného úradu stanovíte lehotu, do
ktorej je
možné
podávať návrhy a čo všetko sa vyžaduje pre predloženie
takého
návrhu. To by som považoval za normálne riešenie. To-
to
bolo také šalamúnske riešenie, že v programe bolo napísa-
né
- návrh podá skupina poslancov. Aká? Mohol ho podať aj
jednotlivý
poslanec. A bolo treba stanoviť termín.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vy ste
ho nestanovili a pri predkladaní
programu, ani
vtedy
ste neodpovedali, že ste dostali jeden či viac návr-
hov.
Tvárili ste sa akoby ten problém bol
riešený až potom,
keď
Národná rada rozhodne o jeho
prerokovaní, čo je prinaj-
menšom
neobvyklé a, podľa môjho názoru, aj neprofesionálne.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Dobre, pán poslanec. Budeme hlasovať o
tomto návrhu.
Prosím, aby sme sa prezentovali a
hneď aj hlasovali.
Hlasujeme
o návrhu na generálneho prokurátora. Kto je za ná-
vrh?
Pán spravodajca odporúča prijať.
Prezentovalo sa 91 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej
republiky na-
vrhnuté
uznesenie schválila.
Vážení páni poslanci, panie poslankyne,
chcem sa spý-
tať,
či budeme pokračovať v rokovaní schôdze, alebo preruší-
me
rokovanie a začneme tak, ako je to zvykom, ráno o 9.00
hodine.
Dám o tom hlasovať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Kto je
zato, aby sme
pokračovali
v rokovaní 4. schôdze?
Prezentovalo sa 114 poslancov.
Za návrh hlasovalo 71 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Nehlasovalo 5 poslancov.
Takže, budeme pokračovať v rokovaní.
D v a n á s t y m bodom programu je
Návrh na voľbu ďalších členov Rady
Slovenskej republiky
pre
rozhlasové a televízne vysielanie.
Podľa
zákona Slovenskej národnej
rady číslo 294/1992
Zb.
o Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne
vysielanie
v znení neskorších predpisov Rada
Slovenskej re-
publiky
pre rozhlasové a televízne
vysielanie má 9 členov,
ktorých
volí Národná rada. Národná rada na svojej 3. schôdzi
zvolila len sedem členov rady. Do
úplného počtu je preto
potrebné
zvoliť ešte dvoch členov.
Návrh na voľbu členov rady pripravil
Výbor Národnej ra-
dy Slovenskej
republiky pre vzdelanie,
vedu, kultúru
a
šport.
Návrh ste dostali ako tlač 73, vrátane uznesenia
Národ-
nej
rady.
Prosím pána poslanca Viliama Hornáčka,
aby návrh výboru
uviedol.
Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán
Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán
predseda. Pri admi-
nistrácií
došlo k chybe. Za Slovenskú národnú
stranu je tam
jediný
kandidát, a to je pán Debnár, nie dvaja. Takto sme to
povedali.
Zrejme došlo k administratívnej chybe, prosím, ke-
by
ste to ospravedlnili.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Koho mám vyčiarknuť, pán poslanec?
Poslanec V. Moric:
Pána Igora Laciaka vyčiarknuť. Jediný kandidát za Slo-
venskú
národnú stranu je pán Štefan Debnár.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dobre. Pán poslanec Hornáček, máte
uvádzať hlasovanie
k
voľbe ďalších členov Rady Slovenskej republiky pre rozhla-
sové
a televízne vysielanie.
Poslanec V. Hornáček:
Vážený pán predseda,
vážení kolegovia,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre vzdelanie,
vedu,
kultúru a šport prerokoval problematiku doplnenia čle-
nov
Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vy-
sielanie
a zaujal k nim toto stanovisko:
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre vzdelanie,
vedu, kultúru a
šport na 6. schôdzi konanej 16.
januára
1995
konštatoval, že na 3. schôdzi Národnej
rady Slovenskej
republiky
sa podľa § 3 ods. 1 zákona Slovenskej národnej ra-
dy
č. 294/1992 Zb. o Rade Slovenskej republiky pre rozhlaso-
vé
a televízne vysielanie v znení neskorších predpisov usku-
točnila
voľba členov Rady Slovenskej republiky pre rozhlaso-
vé
a televízne vysielanie. Národná rada Slovenskej republiky
uznesením
číslo 48 z 15. decembra 1994 zvolila Petra Alakšu,
Rudolfa
Dobiáša, Petra Kováča, Mojmíra Mamojku, Milana Ož-
volda,
Juraja Sarvaša a Pavla Števčeka za členov Rady Slo-
venskej
republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie.
Podľa § 3 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo
294/1992
Zb. rada má mať 9 členov, ktorých volí a odvoláva
Národná
rada Slovenskej republiky. Preto je potrebné doplniť
voľné
miesta voľbou dvoch členov rady z
týchto navrhovaných
kandidátov: Peter Jaroš, Tihomér Lacza, Ivan
Sečík, Elena
Šebová,
Dušan Mikolaj, Miroslav Pius, Andrej Červeňák, Ľubo-
mír
Frühwald, Peter Juráš, Štefan Debnár, Ivan Macko. Osobné
údaje
o navrhovaných kandidátoch sú uvedené v
tejto prílohe
správy.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre vzdelanie,
vedu,
kultúru a šport posúdil podané návrhy z
hľadiska spl-
nenia
kritérií podľa § 4 ods. 2 a 3 zákona Slovenskej národ-
nej
rady číslo 294/1992 Zb. a odporúča Národnej rade Sloven-
skej
republiky
1. zvoliť podľa § 3 ods. 1 zákona
Slovenskej národnej
rady
číslo 294/1992 Zb. dvoch členov rady z kandidátov navr-
hovaných
v prílohe tejto správy,
2. voľbu uskutočniť tajným hlasovaním.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Všetko, pán poslanec?
Poslanec V. Hornáček:
Áno.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi. Prosím, aby zaujal miesto pre
spravodajcov
výborov.
Pýtam sa či má niekto pripomienky? Pán
poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci, pýtam
10-minútovú prestávku na
poradu
klubu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán Moric.
Poslanec V. Moric:
Klub
Slovenskej národnej strany
sa pripája. Žiadame
10-minútovú
prestávku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážení páni poslanci, panie poslankyne, z
10 minút bude
20
minút, potom, kým budeme hlasovať, bude
polnoc. Prerušu-
jem dnešnú
schôdzu. Stretneme sa
zajtra o 9.00 hodine.
/Potlesk./
Štvrtý deň rokovania
4. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
26. januára 1995
____________________________________________________________
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
budeme pokračovať v prerušenej 4. schôdzi
Národnej rady
Slovenskej
republiky. Keďže pokračujeme už v rozdiskutovanom
bode
programu, pri ktorom je potrebná naša prezentácia, pre-
tože
budeme hneď hlasovať, prosím, aby sme sa najskôr pre-
zentovali.
Prezentovalo sa 76 poslancov, takže
môžeme pokračovať.
Najskôr
sa s faktickou poznámkou hlási pán
poslanec
Kočnár.
Poslanec M. Kočnár:
Chcel by
som poprosiť členov mandátového
a imunitného
výboru,
aby sme sa hneď po skončení tejto schôdze stretli
v
našej zasadačke na čísle 183.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Takže, mandátový a imunitný výbor po skončení
schôdze
bude mať stretnutie.
Ešte faktická poznámka - pán poslanec
Andrejčák.
Poslanec I. Andrejčák:
Chcem poprosiť členov výboru pre obranu
a bezpečnosť,
aby
sa pokúsili hneď v prvých voľbách odvoliť, aby sme sa
mohli
na chvíľu zísť.
Ďakujem.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Dobre. Takže, môžeme pokračovať. Včera
sme na žiadosť
dvoch
poslaneckých klubov prerušili schôdzu
pri prerokúvaní
dvanásteho
bodu programu s tým, že sme sa dohodli, že budeme
pokračovať
až dnes ráno. Po včerajšom uvedení bodu "Návrh na
voľbu
ďalších členov Rady Slovenskej republiky pre rozhlaso-
vé
a televízne vysielanie" povereným
členom výboru Národnej
rady
pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport pánom poslancom
Hornáčkom
boli prednesené návrhy. Mali ste hlasovací lístok.
Dnes
je hlasovací lístok upravený. Preto prosím pána poslan-
ca
Hornáčka, aby vysvetlil, prečo sme
dostali upravený hla-
sovací
lístok.
Poslanec V. Hornáček:
Vážený pán predseda,
vážené panie kolegyne,
páni poslanci,
včera po porade klubu HZDS došlo k zmene
na hlasovacích
lístkoch,
a preto vám oznamujem, že za klub HZDS, ktorý sa
rozhodol
stiahnuť z kandidátky pána Dušana Mikolaja, Miro-
slava
Piusa, Andreja Červenáka a Ľubomíra
Frühwalda, ostáva
na
novom hlasovacom lístku za klub HZDS
návrh na voľbu pána
Petra
Juráša. Ďalej podľa stanoviska klubu SNS, ktorý mi dal
pán
Móric, sťahujú kandidatúru pána Igora Laciaka a na novom
hlasovacom
lístku zostáva pán Štefan Debnár ako
jediný kan-
didát
za SNS.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno. Rozumieme tomu tak, že poslanecké
kluby HZDS a SNS
stiahli
kandidatúry navrhovaných kandidátov do rady.
Prosím, pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán predseda. Naozaj to
nechcem komplikovať,
ale tento bod
programu nepredkladajú kluby
poslancov, ale
Výbor
Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.
Nazdávam
sa, že by to mal byť výbor, ktorý to stiahne, alebo
oni
sami sa môžu vzdať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán
poslanec, to sú
návrhy jednotlivých politických
klubov,
ktoré predkladá výbor. Tak ako kluby predkladajú ná-
vrhy,
takisto tento návrh môžu upraviť, môžu ho stiahnuť. Je
to
logické. Tieto kluby nechcú, aby títo kandidáti boli na
kandidátkach.
Poslanec I. Šimko:
Rozumiem tomu, ale tú právnu
čistotu treba dodržať.
Viem,
že sú to v podstate návrhy klubov,
ale formálne ich
predkladá
výbor. Kluby to formálne predložili výboru a výbor
to
predložil Národnej rade.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, rozumiem vám, ale logický
výklad je taký,
aký
som dal. Nie je porušené žiadne právo,
ani žiadna zása-
da,
ale ak si to prajete, môžem urobiť
10-minútovú prestáv-
ku,
nech zasadne výbor a podá nové návrhy.
Poslanec I. Šimko:
Malo by to tak byť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nemusí to tak byť. Pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Pán poslanec Šimko, v podstate ten, kto
návrhy predkla-
dá,
má možnosť kedykoľvek tieto návrhy stiahnuť. Ak podáte
návrh
zákona na pôdu parlamentu a o ňom sa už
bude rokovať,
máte možnosť kedykoľvek bez zásahu parlamentu,
bez zásahu
výboru,
tento návrh zákona stiahnuť až dovtedy, kým sa ne-
začne
o ňom hlasovať. To je podobný prípad, takže neviem,
o
čom je tu reč.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem.
Pán poslanec Brňák, máte pravdu. Zoberte si
tlač
číslo 73 a pozrite si, čo je tam napísané. Je tam napí-
sané,
že predkladá Výbor Národnej rady
Slovenskej republiky
pre
vzdelanie, vedu, kultúru a šport. To isté by tam bolo
napísané,
keby som predkladal návrh zákona ja.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Andel.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Pán Šimko, chcel by som sa spýtať - ak by
ste boli kan-
didátom
do tejto rady vy, a poviete napriek
tomu, že sa te-
raz
ide rokovať, že nechcete byť členom a chcete sa vyčiark-
nuť,
musí o tom hlasovať výbor? Predsa to je
niečo podobné.
Podľa
môjho názoru to nemá logiku. Som predsedom výboru, vý-
bor
môže zasadnúť a môžeme o tom hlasovať,
ale viete, že je
to
formalita. Myslím, že je to v poriadku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Hornáček.
Poslanec V. Hornáček:
Ak
dovolíte, mám to tu podpísané, predsedovia klubov
pán
Cabaj a pán Moric ma poverili, aby som to takto prednie-
sol,
aby som to teda stiahol. Ak by bolo potrebné, nech to
prednesú
oni.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nie, pán
poslanec, v poriadku, predniesli
ste to tak,
ako
vás požiadali kluby. Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Samozrejme, oni sami ako kandidáti by sa
mohli vzdať.
Však
to som povedal hneď na začiatku, že sú dve možnosti.
Buď
ten, kto to predkladá, alebo oni sami sa môžu vzdať, ale
nemôže
to urobiť niekto tretí. V tomto smere
politický klub
je
niekto tretí, kto síce podal návrh, ale formálne to pred-
kladá
výbor.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Lazarová.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Pán predseda, prosím, aby tých 10 minút
bolo zachova-
ných,
je tu námietka. Za tú dobu, čo tu
hovoríme, už to vý-
bor
mohol prerokovať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa, to už nechajte na mňa. Opakujem ešte
raz
- ani formálne, ani procesne nebolo nič
porušené, ak na
základe
návrhu poslaneckých klubov, ktoré sa dohodli na zák-
lade
toho, že uvedení kandidáti nechcú kandidovať, predloži-
li
návrh na vyčiarknutie zo zoznamu. Napriek tomu, prosím,
bude
15-minútová prestávka. Pokračujeme
o pol desiatej. Je
to
váš čas, páni poslanci. Bude prestávka na zvolanie výboru
pána
poslanca Andela a vydanie rozhodnutia o tom, že títo
nekandidujú.
Prosím, pán Andel.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Prosil
by som členov Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky
pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, aby sa do-
stavili
do našej rokovacej miestnosti. Ďakujem pekne.
/Po prestávke./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, po pre-
rušení budeme pokračovať. Pán Andel, predseda
výboru nám
prečíta
uznesenie výboru.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som vás oboznámil s
uznesením Výboru
Národnej
rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kul-
túru
a šport.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre vzdelanie,
vedu, kultúru a
šport prerokoval rozhodnutie
poslaneckých
klubov
HZDS a SNS o stiahnutí návrhu niektorých kandidátov
na
členov Rady Slovenskej republiky
pre rozhlasové a tele-
vízne
vysielanie, tlač číslo 73.
A. Konštatuje, že stiahnuté návrhy niektorých kandidá-
tov
za členov Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a te-
levízne
vysielanie sú v súlade so zákonom číslo 294/1992 Zb.
o
Rade Slovenskej republiky pre
rozhlasové a televízne vy-
sielanie
v znení neskorších predpisov.
B. Odporúča Národnej rade Slovenskej
republiky z návrhu
kandidátov
za členov Rady Slovenskej republiky pre rozhlaso-
vé
a televízne vysielanie vypustiť týchto kandidátov: Dušana
Mikolaja,
Miroslava Piusa, Andreja Červeňáka, Ľubomíra Früh-
walda,
Igora Laciaka.
C.
Ukladá predsedovi výboru,
aby podal informáciu
o
prijatom uznesení.
To som vlastne týmto urobil.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení
páni poslanci,
budeme
môcť pristúpiť k hlasovaniu s tým, že výbor pre vzde-
lanie,
vedu, kultúru a šport odporučil, aby táto voľba sa
uskutočnila
tajným hlasovaním.
Podľa §
27 ods. 3 zákona o rokovacom
poriadku najskôr
Národná rada bez
rozpravy rozhodne, či o návrhu na voľbu
členov
Rady Slovenskej republiky pre
rozhlasové a televízne
vysielanie
budeme hlasovať tajne. Preto vás
prosím, aby sme
sa
najprv všetci prezentovali a hneď aj hlasovali. Hlasujeme
o
tom, či táto voľba bude tajná. Výbor navrhuje tajnú voľbu.
Zatiaľ
sme o všetkých komisiách hlasovali v tajnej voľbe.
Prezentovalo sa 104 poslancov.
Za návrh hlasovalo 93 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže prosím skrutátorov, aby rozdali lístky a pristú-
pime
k voľbe.
Ešte pán poslanec Andel.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Jeden zo skrutátorov ma požiadal, aby som vám oznámil,
že
si máte zobrať so sebou perá, pretože vzadu nie sú perá.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Haťapka má slovo.
Poslanec K. Haťapka:
Vážený pán predseda, vážené kolegyne,
kolegovia, zvolá-
vam
komisiu pre šport a mládež po
druhej voľbe - miestnosť
číslo
33 na prízemí.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dovoľte mi, kým budú rozdané lístky, aby
som vám pripo-
menul
zásady tajných volieb. Na hlasovacom lístku sú uvedení
kandidáti
podľa jednotlivých navrhovateľov. Hlasovací lístok
upravíte
tak, že na ňom ponecháte mená dvoch
kandidátov, za
ktorých
hlasujete. Mená ostatných kandidátov
vodorovne pre-
čiarknete.
Zvolení budú tí kandidáti, ktorí
získajú najviac
hlasov, najmenej však nadpolovičnú väčšinu
prítomných po-
slancov.
Hlasovať budeme obvyklým spôsobom. Najskôr budú hlaso-
vať
overovatelia a potom pôjdu ostatní poslanci.
/Vykonanie aktu tajného hlasovania./
Panie poslankyne, páni poslanci, všetci
ste si vyzdvih-
li
hlasovacie lístky a boli ste voliť?
Uzatváram voľby s tým, že vyhlasujem pätnásťminútovú
prestávku
na spočítanie hlasov.
/Po prestávke./
Panie poslankyne,
páni poslanci,
budeme
pokračovať v rokovaní
oznámením výsledkov vo-
lieb.
Prosím, aby ste sa všetci vrátili do
rokovacej miest-
nosti.
Vážené
panie poslankyne, páni
poslanci, pokračujeme
v
prerušenom rokovaní schôdze s tým,
že prosím povereného
overovateľa,
aby oznámil Národnej rade Slovenskej
republiky
výsledok
voľby.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Voľba členov Rady Slovenskej republiky
pre rozhlasové
a
televízne vysielanie sa konala
tajným hlasovaním dňa 26.
januára
1995.
Poslancom Národnej rady Slovenskej
republiky bolo vyda-
ných 126
hlasovacích lístkov. Overovatelia Národnej rady
Slovenskej
republiky zistili, že v tajnom hlasovaní na voľbu
členov
Rady Slovenskej republiky pre
rozhlasové a televízne
vysielanie
bolo odovzdaných 125 platných hlasovacích líst-
kov,
jeden neplatný hlasovací lístok a 0 poslancov neodo-
vzdalo
hlasovací lístok.
Overovatelia zistili, že
za kandidáta Petra Juráša hlasovalo 77
poslancov,
za kandidáta Štefana Debnára hlasovalo 79
poslancov,
za kandidáta Petra Jaroša hlasovalo 36
poslancov,
za kandidáta Tihoméra Laczu hlasovalo 13
poslancov,
za kandidátku Elenu Šebovú hlasovalo 0
poslancov,
za kandidáta Ivana Sečíka hlasoval 1
poslanec,
za kandidáta Ivana Macka hlasovalo 37
poslancov.
Na
zvolenie za členov Rady Slovenskej republiky pre
rozhlasové
a televízne vysielanie je potrebná nadpolovičná
väčšina
hlasov prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že Národná rada
Slovenskej re-
publiky
zvolila za členov Rady Slovenskej republiky pre roz-
hlasové
a televízne vysielanie Štefana Debnára a Petra Jurá-
ša.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem overovateľke pani poslankyni
Rusnákovej.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvo-
lila
kandidátov Juráša a Debnára za členov Rady Slovenskej
republiky
pre rozhlasové a televízne vysielanie.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
trinástym bodom nášho programu je Návrh na voľbu člena
Dozornej
rady Fondu národného majetku Slovenskej
republiky.
Podľa
§ 37 ods. 1 zákona číslo 92/1991 Zb. v znení neskor-
ších
predpisov členov Dozornej rady Fondu
národného majetku
Slovenskej republiky
na návrh výboru
Národnej rady volí
a
odvoláva Národná rada
Slovenskej republiky. Musím však
konštatovať,
že do tejto chvíle uvedený výbor mi
takýto ná-
vrh
nepodal. Preto tento 13. bod zo schôdze vypúšťam. Nemáme
kandidáta,
takže nebudeme o tomto bode rokovať.
Preto pristúpime k š t r n á s t e m u bodu programu,
ktorým
je
Návrh
poslankyne Národnej rady
Slovenskej republiky
Ivety Novákovej na zmenu zloženia
vyšetrovacej komisie na
objasnenie
príčin krízy ústavného zriadenia v roku 1994.
Návrh ste dostali ako tlač 78,
ktorého súčasťou je aj
návrh
uznesenia Národnej rady.
Prosím pani poslankyňu
Ivetu Novákovú, aby uviedla ná-
vrh.
Poslankyňa I. Nováková:
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
predkladám návrh na zmenu zloženia
vyšetrovacej komisie
na objasnenie príčin krízy ústavného zriadenia
Slovenskej
republiky
v roku 1994. Svoj návrh odôvodňujem nasledovne:
Uznesením Národnej rady Slovenskej republiky zo 4. no-
vembra
1994 číslo 26 Národná rada Slovenskej republiky podľa
§
55 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o ro-
kovacom
poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších
predpisov
zriadila vyšetrovaciu komisiu na objasnenie príčin
krízy
ústavného zriadenia Slovenskej
republiky v roku 1994
v
zložení: Katarína Tóthová,
predsedníčka, Marián Andel,
podpredseda,
Peter Baco, Sergej Kozlík, Ivan Lexa, Iveta No-
váková
a Jozef Prokeš, členovia komisie.
Z uvedených členov vyšetrovacej komisie poslanci Kata-
rína
Tóthová, Peter Baco a Sergej Kozlík boli 13. decembra
1994 vymenovaní
za členov vlády
Slovenskej republiky.
V
dôsledku toho podľa článku 77
odseku 2 Ústavy Slovenskej
republiky
ich mandáty poslancov Národnej rady Slovenskej re-
publiky sa neuplatňujú. Predseda Národnej rady
Slovenskej
republiky
rozhodnutím zo 14. decembra 1994 číslo 95 v súlade
s
odporúčaním Mandátového a imunitného
výboru Národnej rady
Slovenskej
republiky vyhlásil na neuplatňované mandáty Kata-
ríny Tóthovej, Petra Baca, Sergeja Kozlíka
nastúpenie ná-
hradníkov
14. decembrom 1994.
Vzhľadom na túto skutočnosť je potrebné
zmeniť zloženie
zriadenej
vyšetrovacej komisie a nahradiť
uvedených poslan-
cov
Národnej rady Slovenskej republiky novými členmi komisie
-
poslancami Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený
pán predseda, poslankyne,
poslanci, predkladám
návrh
na uznesenie v znení:
"Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu
na
zmenu v zložení vyšetrovacej komisie na objasnenie príčin
krízy
ústavného zriadenia Slovenskej republiky v roku 1994
Národná rada Slovenskej republiky
pozmeňuje svoje uzne-
senie
zo 4. novembra 1994 číslo 26 k
zriadeniu vyšetrovacej
komisie
na objasnenie príčin krízy ústavného
zriadenia Slo-
venskej
republiky v roku 1994 tak, že za členov komisie volí
namiesto
Kataríny Tóthovej za predsedu Dušana Macušku, na-
miesto
Petra Baca za člena Jozefa Reu, namiesto Sergeja Koz-
líka
za člena Tomáša Cingela."
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pani poslankyni. Páni poslanci,
panie poslanky-
ne,
počuli ste návrh na uznesenie. Prosím,
aby sme sa pre-
zentovali
a hneď aj hlasovali.
Prosím, nehlasujeme, zopakujeme
hlasovanie. S faktickou
poznámkou
sa hlási pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
dávam protinávrh na uznesenie v tomto znení: "Pretože
v
marci 1994 nešlo o krízu
ústavného zriadenia Slovenskej
republiky,
ale o vnútrostranícku krízu Hnutia za demokratic-
ké
Slovensko, Národná rada Slovenskej
republiky zrušuje ko-
misiu
na vyšetrenie krízy ústavného zriadenia Slovenskej re-
publiky
v marci 1994."
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Budeme hlasovať o uznesení, ktoré
predniesla pani po-
slankyňa
a budeme hlasovať o návrhu, ktorý predniesol pán
poslanec
Kováč na nové znenie uznesenia.
Pán poslanec Moravčík.
Poslanec J. Moravčík:
Najprv podľa zvyklostí, a myslím si, že
je to vyjadrené
v
rokovacom poriadku, sa hlasuje o protinávrhu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Tento návrh vyšiel z rozpravy, preto
sa najskôr bude
hlasovať o
návrhu z rozpravy
a potom sa bude hlasovať
o
uznesení.
Pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Pán predseda, návrh pána poslanca Kováča
nie je možné
chápať
ako protinávrh k návrhu, ktorý predniesla pani po-
slankyňa,
pretože schválený bod programu bol
zmenou, pokiaľ
ide
o členov tejto komisie. Pokiaľ pán
poslanec Kováč navr-
hol
zrušiť túto komisiu, bolo by vhodné
alebo žiadúce podľa
rokovacieho
poriadku, aby bol zaradený nový bod
programu na
rokovanie
tejto schôdze, pretože sa to tohto
programu nedo-
týka,
a až po schválení tohto dodatočného bodu programu, ako
ho navrhol pán
poslanec Kováč, bolo by možné riešiť túto
problematiku
navrhnutým spôsobom. Čiže, najskôr by bolo žia-
dúce,
aby jeho návrh bol chápaný ako návrh na zmenu alebo
doplnenie
programu schôdze, a až potom, ak bude zaradený, je
možné,
aby sa problematika otvorila.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Hrnko.
Poslanec A. Hrnko:
Ďakujem, pán predseda. Aj keď väčšinou
súhlasím s názo-
rom
pána Brňáka, myslím si, že v tomto nemá
pravdu, pretože
rokuje
sa o bode a návrh podaný pánom Kováčom je v tom zmys-
le
relevantný s prerokovávaným návrhom, pretože ide o počet.
Kým vládna koalícia navrhuje určitý počet,
my navrhujeme
zrušiť.
To je tiež počet - to je nula.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Lauko.
Poslanec P. Lauko:
Pán
predsedajúci, ďakujem za
slovo. Takisto, ako pán
Hrnko,
mám podobný názor. Nemyslím si, že pán Brňák hovorí
dobre,
pretože tento návrh, ktorý povedal pán poslanec Ko-
váč,
súvisí s predmetom rokovania tohto bodu. A takisto si
myslím a vyjadrujem stanovisko aj za náš klub, že
nešlo
o
krízu v štáte, ale išlo o krízu v jednom hnutí, ktorá sa
preniesla
a vyvrcholila tým, že táto skupina,
ktorá bola vo
vláde,
namala parlamentnú väčšinu, a to bol
hlavný dôvod na
odvolanie
premiéra, teda tak, ako dopadlo
hlasovanie, vtedy
bol
taký pomer síl. To bola hlavná príčina krízy.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem,
pán predseda. Chcem len upozorniť, že každý
bod
programu, ktorý najskôr uvedie
navrhovateľ, musí pokra-
čovať
tak, že predsedajúci otvorí rozpravu. V tejto rozprave
môžu
byť pozmeňovacie návrhy.
Pozmeňovacie návrhy môžu byť
aj
k textu uznesenia, alebo môžu byť aj k iným návrhom uzne-
senia,
pokiaľ súvisia s bodom, ktorý sa prerokúva. A v takom
prípade
naozaj § 36 hovorí, že sa o pozmeňovacích návrhoch
hlasuje
najskôr v poradí, v akom boli prednesené v rozprave.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Či išlo o krízu Hnutia za demokratické Slovensko alebo
o
krízu v spoločnosti, treba si pozrieť rozhovor pána prezi-
denta
v Slovenskej televízii z 15. 3. 1994.
Myslím si, že to sú dva návrhy, pretože v našom návrhu
ide
o zmenu zloženia a druhý návrh bol na
zrušenie komisie.
V
každom prípade sú to dva návrhy.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, s vý-
kladom, ktorý predniesol pán poslanec Hrnko a
pridal sa
k
nemu pán poslanec Lauko, nesúhlasím,
ale súhlasím s tým,
že
je to návrh, ktorý vzišiel z
rozpravy a považujem ho za
pozmeňovací
návrh pôvodného bodu programu, čiže dám o
ňom
hlasovať
ako o prvom.
Prosím, aby sme sa prezentovali a
hlasovali o návrhu,
ktorý
predniesol pán poslanec Kováč.
Poslankyňa I. Nováková:
Pozmeňovací návrh pána poslanca Kováča
odporúčam nepri-
jať,
čiže hlasovať záporne.
Prezentovalo sa 119 poslancov.
Za návrh hlasovalo 43 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento pozmeňovací návrh k tomuto bodu programu sme ne-
schválili.
Budeme hlasovať o uznesení, ktoré navrhla pani poslan-
kyňa.
Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali.
Poslankyňa I. Nováková:
Svoj návrh odporúčam prijať.
Prezentovalo sa 77 poslancov.
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Uznesenie sme prijali.
Poslankyňa I. Nováková:
Vážený
pán predseda, kolegyne, kolegovia, ďakujem za
spoluprácu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
P o s l e d n ý m bodom programu je
Návrh na voľbu predsedu Výboru Národnej
rady Slovenskej
republiky
pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
poslanec Marián
Andel
mi listom z 19. januára 1995 oznámil,
že v súvislosti
s
jeho zvolením za podpredsedu Národnej
rady Slovenskej re-
publiky
sa vzdáva funkcie predsedu Výboru Národnej rady Slo-
venskej
republiky pre vzdelanie, vedu,
kultúru a šport. Je
preto
potrebné, aby Národná rada Slovenskej
republiky uzne-
sením
vzdanie sa funkcie vzala na vedomie a aby podľa § 4
ods. 1 zákona
Slovenskej národnej rady
číslo 44/1989 Zb.
o
rokovacom poriadku odvolala ho z
funkcie predsedu tohto
výboru.
V tejto súvislosti chcem pripomenúť, že
podľa § 27 ods.
3
zákona o rokovacom poriadku na odvolanie predsedu výboru
Národnej rady Slovenskej republiky nie je
potrebné tajné
hlasovanie,
ale aj keď sa vzdal, musíme o tom hlasovať.
Pani poslankyňa Ďurišinová.
Poslankyňa M.
Ďurišinová:
Mám len
technickú poznámku. Prosím
členov komisie pre
mládež
a šport, aby išli hlasovať prví, aby sme sa mohli eš-
te
stretnúť. /Šum v sále./ Prepáčte, keďže to bude verejné
hlasovanie,
potom je moja poznámka bezpredmetná.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dávam hlasovať o návrhu uznesenia tohto
znenia:
"A. Národná rada Slovenskej
republiky berie na vedomie,
že
poslanec Marián Andel listom z 19.
januára 1995 sa vzdal
funkcie
predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky
pre
vzdelanie, vedu, kultúru a šport a tým prestáva byť čle-
nom
výboru a na základe toho podľa § 4 odsek 1 zákona Slo-
venskej
národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku
Slovenskej
národnej rady v znení neskorších predpisov
B. odvoláva poslanca Mariána Andela z funkcie predsedu
Výboru
Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, ve-
du,
kultúru a šport."
Prosím, aby sme sa prezentovali a
hneď aj hlasovali.
Odporúčam
prijať tento návrh.
Prezentovalo sa 112 poslancov.
Za návrh hlasovalo 100 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Konštatujem, že sme navrhované uznesenie
schválili.
Teraz pristúpime k
Voľbe predsedu výboru Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.
Návrh na
predsedu výboru podali poslanci
z klubu po-
slancov
SNS listom z 19. januára 1995.
Navrhovaným kandidá-
tom
na funkciu predsedu uvedeného
výboru je poslanec Kamil
Haťapka.
Pýtam sa, či má niekto otázky alebo
pripomienky.
Pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predseda, nespochybňujem návrh, ale dovoľte
jednu
otázku. V návrhu, ktorý predložil pán
Moric, je napí-
sané,
že táto funkcia je pridelená SNS.
Vždy som mal pred-
stavu, že funkcie
v parlamente sa volia a neprideľujú sa
a
že sa volia osoby alebo osobnosti. Samozrejme, že si veľmi
vážim
pána Kamila Haťapku, ale mne vadí práve
táto formulá-
cia
- "funkcia je pridelená". Potom sa pýtam, načo volíme?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Asi je to tam omylom. /Smiech v sále./
Poslanec R. Kováč:
Ale to je v dokumente.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Tak si to vyčiarknite, je to tam omylom.
Je to zrejme
dohoda z výboru
a výbor to takto napísal. Samozrejme, že
hlasuje
o tom celá Národná rada a nielen výbor.
Takže, máte
pravdu.
Pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Pán predseda, chcem si len overiť, či je
voľba tajná.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nie.
Poslanec P. Brňák:
Podľa článku 92 ústavy musí byť tajná
voľba.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno, tajné nie je schvaľovanie vzdania sa funkcie, ale
voľba
je tajná.
Pán poslanec Hrnko.
Poslanec A. Hrnko:
Ďakujem,
pán predseda. Vzhľadom na to, že
sme návrh
dostali
práve teraz na stôl, v mene poslaneckého klubu De-
mokratickej
únie žiadam 10-minútovú prestávku, ak
sa niekto
k
nám pripojí.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Kvôli čomu?
Poslanec A. Hrnko:
Chceme prerokovať tento návrh v klube.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Názov výboru je jednoznačný, je to Výbor Národnej rady
Slovenskej
republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.
Pána
Haťapku vnímam ako známeho športovca, dokonca by som
povedal
svetoznámeho, ale bol by som rád, keby
po prestávke
mohol
niekoľkými vetami povedať aké má
skúsenosti v oblasti
školstva,
vedy a kultúry.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem za slovo. Došlo tu k istej
nepresnosti. To slo-
vo
"pridelené" je myslené vo vzťahu HZDS a SNS. Nesprávne sa
tam
dostalo do textu. Samozrejme, že každý poslanec má právo
voliť
a navrhnúť si svojho kandidáta, ktorého
chce, takisto
aj
poslanci Demokratickej únie. Je to na základe politických
dohovorov.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Fico.
Poslanec R. Fico:
Pán predseda, v mene klubu Spoločnej voľby sa pridávam
k
návrhu na 10-minútovú prestávku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Zatiaľ ste jeden. Pán Hrnko nie je
predsedom klubu.
Pán podpredseda Andel.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Chcem sa opýtať pána Černáka, či to myslí vážne. Dote-
raz
žiaden kandidát na funkciu predsedu parlamentného výboru
sa
nepredstavoval a nebol skúšaný zo svojich vedomostí. Mys-
lím
si, že počas svojej činnosti a vystupovania vo výbore
pán
Haťapka dostatočne preukázal svoje
znalosti i z oblasti
školstva.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pripájam k žiadosti o 10-minútovú
prestávku. Len by som
pána
Haťapku prosil, som ochotný za neho
hlasovať, keby do-
šiel
do parlamentu na bicykli.
Poslanec V. Bajan:
Vzhľadom
na to, aby nevznikli nijaké dohady, prosím
o
10-minútovú prestávku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Musím
odpovedať pánu podpredsedovi
Andelovi. Áno, po
skúsenostiach vo výbore
pre životné prostredie to myslím
vážne.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážení
páni poslanci, bude
10-minútová prestávka. To
znamená,
že sa stretneme o 11.00 hodine.
/Po prestávke./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Panie poslankyne, páni poslanci, je koniec prestávky,
pokračujeme
v rokovaní.
Podľa
článku 92 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky
predsedov výborov
volí Národná rada Slovenskej republiky
tajným
hlasovaním. Na zvolenie predsedu výboru Národnej rady
sa
vyžaduje nadpolovičná väčšina
hlasov prítomných poslan-
cov.
Ešte kým
pristúpime k voľbe, pán poslanec
Haťapka sa
hlási
s faktickou poznámkou.
Poslanec K. Haťapka:
Chcel by som odpovedať pánu Černákovi. Sú
tam štyri od-
bory
- vzdelanie, veda, kultúra a šport
a neviem, kto toto
všetko
obsiahne absolútne, ale v každom
prípade v tomto vý-
bore
je pán exminister školstva, v tomto
výbore je extajom-
ník
školstva. Navyše, prihlásil sa pán rektor Švec, že nám
bude
pomáhať v školstve. Takže, nevidím dôvod, že by sa ten-
to
výbor nedal riadiť. A chcel by som povedať, že ten, kto
vedie
výbor, alebo čokoľvek, by mal byť
v prvom rade mana-
žér,
a tréneri sú manažéri.
Ďakujem vám.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Návrh, ktorý som vám prečítal,
rozširujem na
základe
listu, ktorý som dostal z klubu poslancov Národnej
rady
za Demokratickú úniu, ktorá navrhuje do tohto výboru
ako ďalšieho kandidáta pána Milana Ftáčnika. Pán
poslanec
Šimko,
dúfam, že nie je treba zvolať výbor.
Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, na hla-
sovacích
lístkoch budete mať napísané dve mená -
pána po-
slanca
Kamila Haťapku a pána poslanca Milana Ftáčnika.
Dovoľte ešte, aby som vám povedal, že zasa budeme hla-
sovať
tak, že vyjadríte svoju voľbu, keď na hlasovacom líst-
ku ponecháte meno toho pána poslanca, ktorého volíte za
predsedu.
Meno a priezvisko poslanca, za ktorého
nehlasuje-
te,
prečiarknete. Iné úpravy
hlasovacieho lístku hlasovací
lístok
anulujú, čiže nebude platný.
Prosím preto pánov overovateľov, aby nám
odovzdali hla-
sovacie
lístky.
Pani poslankyňa Ďurišinová sa hlási s
faktickou poznám-
kou.
Poslankyňa M.
Ďurišinová:
Teraz by som chcela
poprosiť členov komisie pre mládež
a
šport, aby išli hlasovať medzi prvými, aby sme sa mohli
stretnúť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Najskôr budú hlasovať overovatelia, potom členovia ko-
misie
pre šport.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi medzitým, kým máme chvíľku
čas, aby som sa
vrátil
k hlasovaniu o programe vlády a o dôvere vláde. Pán
poslanec
Roman a pán poslanec Andel ma navštívili so žiados-
ťou,
aby som dal preveriť hlasovaciu techniku. Naši odborní-
ci
jednoznačne konštatujú, že hlasovanie
obidvoch pánov po-
slancov
bolo regulérne a hlasovanie prebehlo tak, ako stači-
li
tlačidlá. Konštatoval to aj pán
poslanec Andel, že došlo
k
zavineniu ním. Takisto je to u pána poslanca Romana.
Chcem povedať, že v priebehu pokračovania
našej schôdze
technici
skúmali hlasovacie zariadenie, či môže
dôjsť k ne-
jakému
omylu techniky. Jednoznačne sa opäť
vyjadrili, že za
tento
čas nedošlo k žiadnemu omylu techniky,
ale predpokla-
dajú, že niekedy
v mikrofónoch dochádza k určitým zmenám
z
dôvodov mobilných telefónov, ktoré
máte pri sebe. Takže,
prijal som
rozhodnutie, že požiadame
firmu Philips, aby
prišla
a jednoznačne zistila, či tieto mobilné telefóny môžu
ovplyvniť
túto techniku. Dovtedy, kým zamestnanci firmy Phi-
lips
prídu, vás žiadam a zakazujem nosiť do tejto miestnosti
mobilné
telefóny. /Potlesk./
Ďakujem veľmi pekne za porozumenie. Je to
v prospech nás
všetkých.
Teraz
prosím členov komisie pre mládež a
šport, aby
uskutočnili
hlasovací akt.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené panie poslankyne, vážení páni
poslanci, kto ešte
nevykonal
akt voľby, prosím, nech tak učiní.
Zrejme sme sa už všetci zúčastnili
volieb. Oznamujem,
že
sa skrutátori odoberajú s volebnou urnou do miestnosti na
spočítanie
hlasov.
/Po prestávke./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, boli spočítané
hlasy,
pristúpime k vyhláseniu výsledkov volieb, ale najskôr
by
som prosil všetkých pánov
poslancov a panie poslankyne,
aby
zaujali svoje miesta v rokovacej miestnosti.
Prosím, aby ste neodchádzali, pretože
ešte budeme mu-
sieť
prijať jedno uznesenie. Ešte raz
vyzývam všetkým pánov
poslancov
a panie poslankyne, aby zaujali svoje miesta v ro-
kovacej
miestnosti.
Prosím
pani poslankyňu Rusnákovú,
aby nám predniesla
výsledky
volieb.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Zápisnica o výsledku voľby predsedu
Výboru Národnej ra-
dy Slovenskej
republiky pre vzdelanie,
vedu, kultúru
a
šport. Voľba predsedu Výboru Národnej
rady Slovenskej re-
publiky
pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport sa
konala taj-
ným hlasovaním 26. januára 1995. Poslancom
Národnej rady
Slovenskej
republiky bolo vydaných 123 hlasovacích lístkov.
Overovatelia zistili, že v tajnom hlasovaní na voľbu
predsedu
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzde-
lanie,
vedu, kultúru a šport bolo odovzdaných 122 platných
hlasovacích
lístkov, jeden neplatný hlasovací
lístok, 0 po-
slancov
neodovzdalo hlasovacie lístky.
Overovatelia zistili, že za kandidáta na
predsedu Výbo-
ru
Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu,
kultúru
a šport Kamila Haťapku bolo odovzdaných
77 platných
hlasovacích
lístkov.
Za kandidáta na predsedu Výboru
Národnej rady Sloven-
skej
republiky pre vzdelanie, vedu,
kultúru a šport Milana
Ftáčnika
bolo odovzdaných 43 platných hlasovacích lístkov.
Podľa článku 6 ods. 2 volebného
poriadku na zvolenie
predsedu výboru
Národnej rady je
potrebná nadpolovičná
väčšina
hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej
republiky.
Overovatelia konštatujú, že kandidát na
predsedu Výboru
Národnej
rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kul-
túru a
šport poslanec Kamil
Haťapka získal nadpolovičnú
väčšinu
hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej
republiky,
čím bol zvolený za predsedu Výboru
Národnej rady
Slovenskej
republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.
/Potlesk./
Kandidát
na predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky
pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport
poslanec Mi-
lan
Ftáčnik nezískal nadpolovičnú väčšinu
hlasov prítomných
poslancov
Národnej rady Slovenskej republiky, čím nebol zvo-
lený
za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky
pre
vzdelanie, vedu, kultúru a šport.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pani poslankyni.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvo-
lila v tajnom
hlasovaní za predsedu
Výboru Národnej rady
Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru
a šport
pána
poslanca Haťapku.
Prosím, pán poslanec Haťapka, aby ste ako predseda Vý-
boru
Národnej rady SR pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport
zaujali
miesto určené pre predsedov výborov. /Potlesk./
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
program 4. schôdze sme vyčerpali.
Nasledujúca schôdza
Národnej
rady sa bude konať pravdepodobne začiatkom marca.
Zatiaľ
predpokladáme, že by to mohol byť 8.
marec. Závažným
bodom programu bude prerokovanie návrhu
zákona o štátnom
rozpočte Slovenskej
republiky na rok
1995. V súvislosti
s
prípravou na rokovanie o tomto
bode programu navrhujem,
aby
sme prijali uznesenie tohto znenia:
"Národná rada Slovenskej republiky
v nadväznosti na
uznesenie
Národnej rady Slovenskej republiky z 20. januára
1995
číslo 69 k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej re-
publiky, v ktorom
Národná rada požiadala vládu
Slovenskej
republiky, aby predložila návrh zákona o štátnom
rozpočte
Slovenskej
republiky na rok 1995 do 15. februára 1995, žiada
podľa § 5 ods. 2
zákona Národnej rady Slovenskej republiky
číslo
39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom
úrade Slovenskej
republiky
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vy-
pracovať
pre potreby Národnej rady Slovenskej republiky sta-
novisko
k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na
rok
1995 po jeho predložení Národnej rade
Slovenskej repub-
liky
do 3. marca 1995."
Vyplýva to z Ústavy Slovenskej republiky.
Pýtam sa preto, či má niekto k tomuto
pripomienky alebo
návrh.
Prosím, pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán predseda. Nemám pripomienky
k tomuto vášmu
návrhu,
ale chcem požiadať o dovolenie prečítať po hlasovaní
jedno
stanovisko nášho klubu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno, samozrejme. Keď nemá nikto k tomuto pripomienky,
prosím,
aby sme sa prezentovali a hlasovali o tomto návrhu
uznesenia,
ktoré som predniesol.
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Prezentovalo sa 101 poslancov.
Za návrh hlasovalo 100 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Prijali sme uznesenie, ktorým zaväzujeme Najvyšší kon-
trolný
úrad Slovenskej republiky, aby vypracoval pre potreby
Národnej
rady Slovenskej republiky stanovisko k návrhu štát-
neho
rozpočtu.
Ďakujem pekne.
Ešte prosím, keby sme vypočuli pána
poslanca Šimku.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Dámy
a páni, prečítam vám stanovisko klubu poslancov
Národnej
rady.
"Uznesenie, ktoré dňa 25. januára 1995 prijala hlasmi
poslancov za Hnutie
za demokratické Slovensko,
Slovenskej
národnej
strany a Združenia robotníkov Slovenska Národná ra-
da
Slovenskej republiky, je prvým vážnym
schodíkom, po kto-
rom
by vládna koalícia chcela tlačiť prezidenta Slovenskej
republiky
na politické popravisko.
Je to po prvýkrát v histórii slovenského parlamentariz-
mu,
keď Národná rada v rozpore s
právomocami danými jej Ús-
tavou
Slovenskej republiky, ale i v rozpore so zdravým rozu-
mom,
hlasovala o tom, čo považuje za morálne právo. O morál-
ke
predsa nemožno rozhodovať hlasovaním.
Klub
poslancov Národnej rady
Slovenskej republiky za
KDH
ostro odmieta celý text uznesenia,
považuje ho za lživé
politikárčenie
nehodné dôstojnosti najvyššieho zákonodarného
zboru.
Klub konštatuje, že namiesto toho, aby
parlament prijí-
mal zákony, ktoré ľudia tejto krajiny
potrebujú, vládnúca
koalícia
využíva na to, aby škandalizovala hlavu tohoto štá-
tu."
Ďakujem pekne.
/Potlesk./
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
konštatujem, že program 4. schôdze
Národnej rady
Slovenskej republiky
sme vyčerpali. Ďakujem
vám za vašu
účasť
a 4. schôdzu považujem za skončenú.
Ďakujem, dovidenia.
Rokovanie schôdze skončilo o 12.00
hodine.