Ďalej Tripartitum juris consuetudinarii inclytae regni Hungariae partiumque eius adnexarum. Právne predpisy, obsažené v Planum tabulare. Decízie, pokiaľ boly ako generálne právne predpisy prehlásené. Obyčajové právo v najrozličnejších formách, pokiaľ jeho text možno zistiť. Dispozície absolutistickej doby Bachovej, pokiaľ ich judexkuriálna konferencia prevzala, alebo pokiaľ ich obyčajové právo legitimovalo.
Z československých prameňov možno spomenúť: rozličné typy zákonov (ústavné, obyčajové atď.), vládne nariadenia, nariadenia jednotlivých ministrov pod najrôznejšími pomenovaniami, autonomné usnesenia snemové, nálezy ústavného súdu o neplatnosti zákonov a o opatreniach Stáleho výboru, štátne smluvy prehlásené za vnútrozemské právo, prezidentské nariadenia (vojenské a všeobecná amnestia), nariadenia štátneho úradu štatistického, nariadenia politických úradov a orgánov teritoriálnej samosprávy (často štatútami nazývané), rozličné dispozície odbornej samosprávy (zemedelskej rady, obilného ústavu atď.) iné delegované dispozície (cirkevné právo atď.), textované obyčajové právo. Toto sostavenie je len schematické, neobsahuje rôzne jednacie poriadky, i keď sú generálnymi právnymi predpismi (na pr. jednací poriadok najvyššieho správneho súdu) a neobsahujú predpisy ako na pr. rozličné nariadenia býv. ministra pre správu Slovenska atď.
Slávna snemovňa! Keď platné právo prýšti z toľko prameňov, veď tie pramene už je ťažko prehliadnuť, je samozrejmé, že v tomto labyrinte, v tomto pralese je veľmi ťažko sa vyznať.
Per curiosum citujem z diela prvého prezidenta najvyššieho správneho súdu Emila Háchu, z článku, ktorý uverejnil vo Slovníku českého práva verejného o najvyššom správnom súde a ktorý vyšiel ako separátny otisk (čte): "Při rozhárané úpravě kompetence na Slovensku bývá nesnadné poznati, který úřad je stolicí nejvyšší, a strany pak pykají za nedostatky zákonodárstva". Tedy taká autorita, ako je prvý prezident najvyššieho správneho súdu, tvrdí, že na Slovensku je často ťažko rozoznať, či správny úrad je už konečnou inštanciou v záležitosti, v ktorom páde je možná sťažnosť proti rozhodnutiu k najvyššiemu správnemu súdu, a či to je nie konečná inštancia.
Že čo zapríčiňuje to, že máme staré právo? Veď triciatkový poriadok pochádza z r. 1788 a je platný pre obor nepriamych daní v dôchodkovom trestnom pokračovaní, teda vo veľmi vážnych záležitostiach. Že toto právo ako pôsobí, dovolím si citovať z diela docenta dr Hexnera toto (čte): "Priamo klasickým príkladom pre tento problém je platnosť t. zv. triciatkového poriadku z r. 1788 pre obor nepriamych daní a dávok na Slovensku a Podkarpatskej Rusi (mimo cla). Kto si prečíta nález najvyššieho správneho súdu Boh. fin. 3041, získa priamo romantický obraz o tom, ako sa udržujú dôležité časti nášho práva a na základe akých predpisov sa judikuje nad osobnou a majetkovou slobodou občanov."
Ale nielen preto je nesnadné najsť právnu normu vo verejnej správe, lebo je naše správne právo veľmi neprehľadné, ale i preto, lebo dakedy je ťažko prijsť k tomu exempláru, k tej knihe, ktorá toto právo obsahuje. Docent dr Hexner uvádza vo svojom diele toto (čte): "Pre naše pomery je príznačné, že pôvodný text triciatkového poriadku majú finančné úrady len v jednom exemplári. Používa sa text čiastočne publikovaný v Rendeletek Tára ex 1893, ktorý v jednom pôvodnom exemplári má generálne finančné riaditeľstvo v Bratislave." Keď je autentický text zákona na celom Slovensku len v jednom exemplári, nedivme sa. že úradníci, ktorí majú aplikovať správne právo, sa často pomýlia.
Chyby legislatívy už vypočítal pán referent dr Meissner. Ja si dovolím jeho vyvody doplniť, a síce poukázať na to, ako osudné je v našich zákonoch slovo "obdobné" a dovolím si citovať z docenta Hexnera toto (čte): "Veľmi nedokonalé, ba so stanoviska legislatívnej techniky ostrých výrazov hodné sú zákony, ktoré zachovávajú v platnosti "obdobné ustanovenia" starých zákonov (na pr. § 1 zákona čís. 117/1926). Keď ten ministerský úradník, ktorý návrh zákona koncipoval, nevedel presne, čo chcel zachovať v platnosti, lebo ho presne neoznačil, - ako to má vedeť zákonodarca, ako to má vedeť ten, kto aplikuje zákon, keď najde v niektorom zákone takýto výraz: zachovávajú sa "obdobné ustanovenia" toho a toho zákona? Čo má vlastne znamenať tá "obdobnosť"? To je ako guma, to sa môže vytiahnuť a to sa môže pustiť. To je tiež chybou našej zákonodarnej techniky."
Podobnou chybou našej zákonodarnej techniky je i to, že jeden zákon sa odvoláva na druhgý, druhý na tretí, tretí na štvrtý atď. V minulom parlamentnom období, pamätám sa, raz kol. dr Rosche, aby nám to znázornil, dal sem priniesť všetky zákony, na ktoré sa jeden zákon odvolával. I toto zapríčiňuje, že sa správny úradník aplikujúci správne právo pomýli.
Slávna snemovňa! Hovorí sa, že kardinál Mezoffanti ovládal 70 rečí. Ja tomu verím, ale neverím, že by sa v republike našiel jeden človek, ktorý by znal všetky právne predpisy až do popodrobností. (Výkřiky.) Preto, slávna snemovňa, táto okolnosť, že náš platný právny poriadok je ak ýmsi bludišťom, labyrintom, zapríčiňuje i to, že sa veľa vyskytujú vadné správne akty. Tento stav nie je demokratický. Demokratický princíp vyžaduje, aby platné právo bolo srozumiteľné, aby i ten človek, ktorý neni praktickým právnikom, sa v hrubých rysoch vyznal v platnom práve. Čím menej je srozumiteľné platné právo, tým menej je demokratické. Treba tomu odpomocť zjednodušením platného práva, vynechaním, čo sa opakuje, roz umnou unifikáciou, aby toto platné právo nevyzeralo tak, ako nejaké bludište, ale ako účelne vystavený dom, v ktorom sa každý môže snadno orientovať. (Posl. dr Macek: Plurimae leges, pessima civitas!) Ano, toľko to vadí, že naše platné právo je príliš neprehľadné, tažko sa v ňom orientovať a preto vznikajú vadné správne akty.
Druhá vec je, že naše správne právo je málo racionalizované. (Předsednictví se ujal předseda Malypetr.)
Slávna snemovňa! Čítal som v jednej knihe, že začiatkom minulého storočia navštívil istý Bavorák Rakúsko. Konal tam študijnú cestu. A potom, keď prišiel nazpäť do Bavorska, pýtali sa ho, čo vlastne skusil v Rakúsku, ako sa tam úraduje, lebo on skúmal administratívu. On povedal: V Rakúsku je to všeobecne dosť pekné, ale môj názor je, že sa tam príliš mnoho exhibuje, inhibuje, replikuje, duplikuje, fatýruje, decernuje atď.
Slávna snemovňa, môj názor je ten, že v našej republike to platí tiež. (Výborně!) U nás sa príliš mnoho úraduje na papieri a málo sa zabýva s meritom veci. Vlani, keď sme v rozpočtovom výbore pojednávali daňovú novelu, sám pán zpravodaj, pán posl. dr Meissner, upozornil na to, že sú veci, ktoré vyžaduje zákon, ktoré ale sú celkom zbytočné. Tak na pr. priznanie činžovej dane musí sa podať aj o takom dome, ktorý je od domovej dane vôbec oslobodený. Nech mi niekto povie, na čo sú domové výkazy! To je kazenie papiera. Podobne pri obratovej dani sa musí priznať nielen tržba, od ktorej poplatník bude platiť obratovú daň, ale i tržba, od ktorej obratovú daň platiť nebude, ktorá je krytá paušálom. No, na čo je toto?
Racionalizácia verejnej správy vyžaduje, aby sme odbremenili správneho úradníka od zbytočnej práce, lebo kvantita a kvalita práce stojí v istej miere v protivnom pomere. Čím viac niekto pracuje, tým menej kvalitná je ta práca. To sa vzťahuje nielen na duševnú prácu, ale aj na telesnú. Jestli chceme, aby tá administratíva bola dobrá, musíme to, čo je v nej zbytočné eliminovať, aby ten úradník mal viac času meritorne sa s tou záležitosťou zaoberať, rozmýšľať o tej veci, ako sa má meritorne lepšie vybaviť. Sem patrí účelné rozdelenie kompetencií. Konec koncov verejná správa sa má racionalizovať tým smerom, aby meritorné vybavenie správnych aktov bolo lepšie. Stane-li sa to, bude menej vadných správnych aktov, bude mať menej práce najvyšší správny súd. Žiaľbohu ale táto racionalizácia slimáčim krokom pokračuje. Musíme už nejaký spôsob vynajsť, aby sme samých racionalizátorov racionalizovali (Souhlas.), aby tu racionalizačnú prácu konali racionaliter, lebo ináč sa nedostaneme ďalej.
Tretia kategoria sú bludné názory. V našej verejnej správe sú aj bludné názory. Prv ale ako by som sa vyporiadal s týmito bludnými názormi, nech je mi dovolené citovať týždeník "Sobotu", lebo k tomu, čo prečítam, pripojím svoje poznámky. Tu uverejnil docent dr Ján Mertl článok pod titulom "Výměna generací v naší byrokracii". Aby pán docent Mertl nebol nesprávne posudzovaný, podotýkam, že čo prečítam, neni jeho vlastný názor, on len registruje isté faktá, on to netvrdí, že je to tak. Tedy pán dr Mertl píše toto (čte): "Zrychlené životní tempo celého společenského života a tím i veřejné správy staví do popředí typ úředníka jiných vlastností, než jakými se vyznačoval úředník z dob klidnějších a pomalejších. Rychle se měnící a vzrůstající potřeby veřejné správy vytvářejí samy změnu v základních postulátech, kladených veřejnou správou na vedoucího úředníka. Výkonnost se za těchto okolností stala postulátem hlavním. Tím ustupují do pozadí požadavky, týkající se jiných vlastností, typických pro úřednickou práci minulých dob.
Mladý úředník není již tak důkladný, jako byl úředník rakouský. Nemá mnoho pochopeni pro formální stránku svého úředního jednání. Stejně jako žadatelé nepředstupují před úřad s krasopisně napsanou žádostí, opatřenou zvláštním "rubrem" a řadou uctivých floskulí, nejedná ani úředník s onou formální důkladností, vyznačující úřednickou práci jeho předchůdců. Nával práce jej nutí k jednání rychlému a tím i mnohdy povrchnímu. Kromě toho i jeho vnitřní postoj k úřední práci v něm nestimuluje sklon k formalismu, neboť prestiž úřadů se, jak jsme viděli, podstatně zmenšila. Nával práce, jakož i nepřehlednost a právnětechnická nedokonalost republikánských zákonů" - čo som práve teraz dokazoval "vedou i k tomu, že se u mladší byrokracie podstatně změnil smysl pro důkladné pravní vypracování jednotlivých rozhodnutí. Ztráta vnějšího formalismu je takto doprovázena i ztrátou smyslu pro dokonalost vnitřních forem úředního jednání. Ukázali jsme, jak je oslabován smysl pro zákonnost veřejné správy úpadkem ideologie právního státu. Starší úředníci, kteří se nedovedli přizpůsobiti zryhlenému tempu a změněným požadavkům, utrpěli v nových poměrech často i zhroucení svých duševních sil, jak o tom svědčí na př. četné případy z řad našich soudců. U mladší úřednické generace, která přijímá tradice právního státu takto zeslabené, ztrácí se přirozeně smysl pro právní a odbornou bezvadnost úředního jednání a rozhodování ještě více. Nával práce, který není zvládnut případnou racionalisací veřejné správy, vede k povrchnosti a k známé snaze úředníka, aby co nejrychleji vyřídil co největší počet "kusů". Bylo by zajímavé sledovat, do jaké míry tuto povrchní "výkonnost" zvětšuje pochybená administrativně technická kontrola, při níž se práce úředníků oceňuje podle počtu vyřízených "kusů"."
Tedy pán docent Mertl tuná vraví, že na mnohých miestach prevláda názor, že prvým požiadavkom vo verejnej správe je čo najrýchlejšie vybaviť kus. K čomu toto vedie? Ako sa môže ten správny akt najrýchlejšie vybaviť, tedy tak, že napíšeme dve "a" (ad acta) alebo ho vybavíme lakonickým výrokom: "Nelzä vyhoveť." Tým je správny akt vybavený. Nedivme sa, že sa nelzismus potom vzmáha, najmä na Slovensku, keď prevláda taký názor, že najhlavnejšou vecou je, aby človek ten správny akt čo najrýchlejšie vybavil. Pýtam sa: Kde je spravedlivosť, kde je iustitia distributiva? Ja som za to, aby administratíva nebola príliš ťažkopádna, ale prvým požiadavkom u administratívy je, aby ten akt vyhovel iustitiae distributivae, spravedlivosti, platným zákonom, a len potom príde požiadavok rýchlosti.
Slavná snemovňa! Je snáď opodstatnené, že jestvujú rýchlosprávkarne obuvi, ale nie je opodstatnené, aby jestvovaly aj rýchlovýrobne správnych aktov. Jestli prevláda taký názor, nedivme sa, slávna snemovňa, že počet vadných správnych aktov je tak veľký.
Prepolitizovanosť, to je štvrtá kategoria; to skoro každý rečník, aj pán zpravodaj spomenul a spomínam i ja. Pri tom sa neodvolávam na orgány našej strany, neodvolávam sa na "Slováka" a "Slovenskú Pravdu", neodvolávam sa na Hlinkovcov, ale odvolávam sa na vládne orgány, čo písalo "Právo lidu", orgán veľkej koaličnej strany, nedávno. Písalo to, že rezorty treba vymieňať, jedna strana nech drží najviac cez jedno volebné obdobie, tedy 6 rokov, jeden vládny rezort a potom nech sa to vymení. Čo to znamená? Neznamená to toľko, než že naša verejná správa je prepolitizovaná?
A pozrime si, čo hovorí "Sobota" o prepolitizovanosti. Je veľmi zaujímavé tiež orgán jednej vládnej strany slyšať (čte): "Proniknutí naší byrokracie stranicko-politickými vlivy muselo by pravděpodobně vésti k daleko škodlivějším důsledkům pro státní správu, kdyby se přece jen nezmirňovalo vlivem úředníků, kteří si v dnešní době zachovali něco z tradičních postojů nestrannosti, spravedlnosti a věrného plnění svěřených povinností, na nichž byla původně budována rakouská byrokracie. Také jejich stavovská prestiž, přes všechno oslabení, jež během doby doznala, působila ke zmírnění stranickosti a osobního sobectví úředníků ve veřejné správě.
Problém nedostatku pevnějších mravních hodnot a státně politické ideologie u vedoucího úřednictva vyvstane v plné míře, až bude stará rakouská byrokracie plně vystřídána novou generací, pro niž vyprchal životný obsah z hodnot a postojů, jimiž žila generace předcházející."
Tedy tuná p. docent Mertl hovorí, že ešte tí starí Rakušáci, tí starí byrokrati sú ešte tak nestranní, ale tí mladí? Čo bude, keď tí starí odchádzajú a prídu tí mladí? Pekné potešenie je to pre prívržencov jednej opozičnej strany, ale dúfam, že to nebude tak zlé.
Hovorí sa o rezortných záujmoch. Je to chorobné a rezortný záujem vlastne by nemal existovať. Ako som hovoril, má panovať iustitia distributiva, nie toľko práv má niekto mať, koľko si politickým vlivom vymôže, ale aby som to triviálne riekol, len to, čo nám patrí. (Výborne!)
Prameňom štátno-občianskych práv je nie príslušnosť k jednej vládnej strane, ale plnenie štátno-občianskych povinností. (Tak jest!) A práve keď sa jedná o povinnosti, nerobí nikto rozdiel medzi opozičníkom a vládnym, aj my opozičníci plníme naše povinnosti, aj my pplatíme dane, slúžime u vojska atď.
Pán dr Rašín spomenul príkladu Veľkej Britanie, že tam verejný úradník, správny úradník by považoval za hrubú urážku to, jestli by sa ho niekto pýtal, ku ktorej politickej partaji prislúcha a akú politickú legitimáciu má vo vrecku. (Hlasy: Mňa sa pýtal jeden úradník v ministerstve zemedelstva, za akú stranu to intervenujem!) To by bolo vo Veľkej Britanii nemožné. A čo vidíme? Abych to, čo pán dr Rašín povedal, doplnil, vravím: Vo Veľkej Britanii nemajú vlastne správneho súdnictva v tom smere ako u nás, tam správne súdnictvo vy konáva najvyšší súd, High court, jedným oddelením, ktoré, ak sa dobre pamätám, menuje sa Queens bench. Ale vo Veľkej Britanii je veľmi zriedkavý prípad, že takto sa sťažuje k najvyššiemu správnemu súdu, lebo vo Veľkej Britanii je verejná správa nie prepolitizovaná, tam ten Angličan má povedomie, že úrad Jeho Veličenstva kráľa anglického rozhoduje skutočne nestranne, a tam je veľmi zriedkavý prípad, že takto sa ide ku správnemu súdnictvu. To je najeklatantnejším dôkazom toho, čo stále tvrdím tuná: Čím lepšia je administratíva, tým menej práce má správne súdnictvo, a opačne, čím horšia je administratíva, tým viac práce má najvyšší správny súd. Tedy to je štvrtá príčina, prečo je u nás mnoho nesprávnych aktov, prečo je preťažený najvyšší správny súd, lebo naša verejná správa je prepolitizovaná.
A idem k piatej a poslednej príčine, ktorú príčinu naznačuje aj rezolučný návrh. Tedy piata príčina je tá, že u nás § 92 ústavnej listiny ešte nie je prevedený. Totiž § 92 úst. listiny hovorí, že má sa vy niesť zákon, ktorým sa upraví ručenie úradníctva za škody, ktoré toto úradníctvo spôsobilo. Mali sme iniciatívny návrh v minulom volebnom období od posl. Kafku, teraz máme rezolučný návrh neviem ako to bude. Samozrejme, že jestli sa vynesie takýto zákon, s tým sa zlepší verejná správa, bude menej vadných aktov a bude menej práce mať najvyšší správny súd.
Slávna snemovňa, dovolím si to, čo som povedal, rezumovať. Naša verejná správa vykazuje vážne vady. Je viac vadných, chybných správnych aktov, ako by to bolo normálne a zdravé. Na príčiny tejto okolnosti som poukázal. Treba odstrániť príčiny, a liečená bude choroba. Treba vytvoriť prehľadnejší, srozumiteľnejší, jednodušší právny poriadok, treba racionalizovať verejnú správu tým cieľom, aby vybavenie aktov bolo meritorne lepšie. Treba rozhodne odpolitizovať verejnú správu a bude pomožené tým, že klesnú vadné správne akty, bude pomožené nielen najvyššiemu správnemu súdu, ale aj samej verejnej správe. Jednou ranou zabijeme dve muchy. Odbremenením najvyššieho správneho súdu zlepšíme verejnú správu.
Dôvodová zpráva hovorí: "Není bezdůvodná jistá skepse o trvalé účinnosti opatření na ulehčení nejvyššímu správnímu soudu." Túto skepsiu sdeľujeme aj my. Aj my skepticky hľadíme na túto osnovu, a síce z toho presvedčenia, že jestli sa nezlepší sama administratíva, najvyšší správny súd i naďalej bude zápasiť s ťažkosťami. Hľadieť len na najvyšší správny súd znamená vec chytiť u konca, na chvoste, hľadieť pri najvyššom správnom súde aj na celú verejnú správu znamená ísť na koreň.
Čo sa detailov týče, dovolím si len poznamenať toľko, že úplne súhlasím s vývodmi pána rečníka predo mnou, dr Rašína, veď v ústavne-právnom výbore bol som ja jediný, ktorý som za jeho návrh hlasoval, totižto aby ohľadom výberu členov najvyššieho správneho súdu zostal dosavádny poriadok, totižzto aby najmenej jedna polovica bola bratá zo sudcov. Za to, ako som to obšírnejšie predniesol v ústavno-právnom výbore, hovorí tá okolnosť, že ten sudca je vychovaný k objektívite, ten súdca nežije v ríši rezortných záujmov, ten sudca dosiaľ žil v ríši objektívity. On je v istej miere vychovaný k objektívite a verejná mienka predpokladá, že bývalý sudca jako člen najvyššieho správneho súdu bude objektívnejšie judikovať než iný. Proti starému ustanoveniu vrele sa debatovalo a vrele sa brojilo tým, že veď sudca zo súdov riadnych nezná správneho práva; preto vraj treba viac takých sudcov u najvyššieho správneho súdu, ktorí vyšli zo správnych úradov, lebo tí znajú správne právo. Slávna snemovňa, objektívne si môžem mysleť, že Mezoffanti ovládal 70 jazykov, ale neverím, že by niekto vedel až do detailov všetky právne normy, ktoré sú platné v tejto republike. Povedzme, príde tam správny úradník, ktorý sa zaoberal vodnými záležitosťami; čo ten sa rozumie do živnostenského práva? Príde finančný úradník, ktorý pracoval, povedzme, v poplatkoch. Čo sa ten rozumie v školskej správe? Veď správny úradník zná Ien istý úsek verejnej správy! Teda tento dôvod, že sudcovia neznajú správne právo, ale administratívni úradníci že ho znajú, padá, lebo aj ten administratívny úradník je orientovaný len na istom úseku. Teda ohľadom výberu členov najvyššieho správneho súdu som tej mienky ako pán rečník predo mnou, dr Rašín, že terajší poriadok je rozhodne lepší ako nová kontemplácia, aby len 2/5 boly braté zo sudcov.
Osnova má dozaista svoje svetlé stránky, čo možno ďakovať hlavne tej okolnosti, že ústavne-právny výbor, poťažne jeho subkomitét, do ktorého boli pribraní aj zástupcovia opozičných strán, zmenil dôkladne vládny návrh. Ja to uznávam, že tak, ako je teraz osnova predložená, má svoje svetlé stránky: bagatelné veci sa nevylučujú, nahliadnutie do spisov atď. Ale tieto svetlé stránky nepochádzajú od vlády, to je prínos z parlamentu. Zásluhu má na tom, ze táto osnova má svetlé stránky, sám parlament.
Poneváč som opozičným rečníkom a poneváč je čas na krátko vymeraný - hneď tá hodina uplynie - podrobné vypočítanie svetlých stránôk osnovy ponechám kolegom rečníkom z vládnych strán.
Slávna snemovňa! Naša strana nebude hlasovať za osnovu, poneváč je presvedčená, že bez odstránenia istých vád verejnej správy nebude z valnej čiastky odpomožené ani najvyššiemu správnemu súdu, ani samej správe. Ďalej ako strana opozičná (Výkřiky odporu.) zaujíma zásadne k osnove zákona opozičné stanovisko. A týmto aj končím. (Potlesk poslanců slovenské ľudové strany.)
Předseda (zvoní): Přerušuji projednávání pořadu této schůze.
Jest mou smutnou povinností (Poslanci povstávají.) sděliti ještě před ukončením schůze poslanecké sněmovně, že dnes v hodinách poledních dotrpěl její místopředseda, poslanec a kanovník Štefan Onderčo.
Narodil se 19. srpna 1884 v Močidlanech na Slovensku, v bývalé župě šarišské. Vystudovav střední školství v Sabinově, Prešově a v Košicích jal se rovněž v Košicích studovati bohosloví. Pod vlivem slovenských národovců, s nimiž se stýkal již za svých středoškolských studií, stal se uvědomělým Slovákem. Jako bohoslovec zorganisoval malou skupinu svých kolegů, s nimiž tajně se zúčastňoval cyrilomethodějských slavností na moravském Velehradě. Tato buditelská činnost mladého klerika donesla se k sluchu orgánům maďarské vlády a byla by málem ohrozila jeho kněžské svěcení. Přirozeně že po vysvěcení se mu nedostalo místa v krajině, ve které by mohl politicky a národně působit, jeho slovanství bylo již příliš známé, přes to však jeho vzácná povaha milého a nad pomyšlení skromného člověka získávala mu přátele i mezi jeho farníky jiného smýšlení.
Státní převrat zastihl jej jako faráře v jeho dnešním působišti v Ňaršanech. Na dvoře jeho fary konala se 17. prosince 1918 jedna z prvých politických schůzí na východním Slovensku, a to za účasti nejen celého Šarišska, ale také maďarských četníků. Byl to on, který na tomto shromáždění prohlásil, že i východní Slovensko stejně jako západní náleží k Československé republice.
Za svoje zásluhy stal se členem revolučního Národního shromáždění, v roce 1920 byl pak zvolen poslancem a zůstal jím až do své smrti. Byl obětavým a nenáročným pracovníkem své strany, jež jeho činnost ocenila také tím, že jej ze sebe vyslala do předsednictva posl. sněmovny. Byv jmenován sídelním kanovníkem košické kapituly podržel si faru v Ňaršanech, na jejímž hřbitově, kde sám tolikrát své farníky ukládal k věčnému odpočinku, sám bude pochován.
Ve sněmovně byl členem výboru vyšetřovacího, zahraničního, zdravotnického, živn.-obchodního, rozpočtového, inkompatibilitního a náhradníkem člena Stálého výboru. Z toho je nejlépe viděti jeho široký zájem o věci státu. Nejvíce upínal svoji pozornost k státnímu rozpočtu a k prohlášením vládním, k nimž mluvíval ve všech volebních obdobích.
Máme jej v paměti jako člověka vzácného a jemného srdce a taktu. Loučíme se s ním těžce a zachováme mu věčnou paměť. (Poslanci usedají.)
Na výraz smutku končím schůzi a sděluji, že se předsednictvo usneslo, aby se příští schůze konala zítra ve čtvrtek dne 1. dubna 1937 o 10. hod. dopol. s
1. Nevyřízený odstavec pořadu této schůze.
2. Zpráva výboru imunitního o žádosti disc. rady adv. komory v Praze v disc. věci posl. dr Kellnera (tisk 727).
3. Zpráva výboru imunitního o žádosti okr. soudu trest. v Brně v trest. věci posl. dr Neuwirtha (tisk 731).
4. Zpráva výboru imunitního o žádosti kraj. soudu trest. v Praze v trest. věci posl. Sandnera (tisk 733).
5. Zpráva výboru imunitního o žádosti vrch. stát. zastupitelství v Bratislavě v trest. věci posl. Hlinky (tisk 742).
Končím schůzi.
Konec schůze v 6 hod. 54 min. večer.