Plénum Slovenskej národnej rady.

Stenografický zápis

o priebehu 11. zasadania pléna Slovenskej národnej rady konaného dňa 23. a 24. augusta 1945 v Bratislave.

Stenografický zápis o priebehu 11. zasadania pléna SNR konaného dňa 23. augusta 1945 od 16. - 21. hod.

Prítomní: podľa listiny o prítomnosti.

Zasadanie otvoril predseda SNR Dr. Lettrich slovami:

" Slávna Slovenská národná rada! Otváram jedenáste zasadnutie pléna Slovenskej národnej rady a zisťujem, že Slovenská národná rada je schopná usnášať sa. Na dnešnom zasadnutí rozdala sa táto tlač:

Zápis o zasadnutí pléna Slovenskej národnej rady zo dňa 24. a 25. júla 1945.

Návrh povereníka SNR pre školstvo a osvetu na vydanie nariadenia o náhrade za majetok poštátnený nariadením č. 47/1945 Sb. n. SNR.

Návrh povereníka SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu na vydanie nariadenia o rozdelení podniku" Štátne lesy a majetky".

Tieto 3 nariadenia pridelilo Predsedníctvo výborom: právnemu, hospodársko-sociálnemu a rozpočtovému.

Zpráva právneho a hospodársko-sociálneho výboru o návrhu Predsedníctva Slovenskej národnej rady na vydanie nariadenia o splnomocnení Sboru povereníkov Slovenskej národnej rady k mimoriadnym opatreniam vo veci rekonštrukcie.

Zpráva právneho a rozpočtového výboru o návrhu povereníka Slovenskej národnej rady pre veci vnútorné na vydanie nariadenia o niektorých opatreniach súvisiacich so zrušením župnej samosprávy.

Zpráva právneho a hospodársko-sociálneho výboru o návrhu povereníka Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu na vydanie nariadenia o úprave vlastníctva k niektorým domácim zvieratám.

Zpráva právneho a rozpočtového výboru o návrhu povereníka Slovenskej národnej rady pre pošty na vydanie nariadenia o zrušení oslobodenia od poštovného.

Zpráva právneho, hospodársko-sociálneho a rozpočtového výboru o návrhu povereníka Slovenskej národnej rady pre sociálnu starostlivosť na vydanie nariadenia o dočasnej úprave štátnej starobnej podpory.

Zpráva právneho, hospodársko-sociálneho a rozpočtového výboru o návrhu povereníka Slovenskej národnej rady pre financie na vydanie nariadenia, ktorým sa zrušuje nariadenie č. 17/1944 Sb. n. SNR.

Zpráva právneho, hospodársko-sociálneho a rozpočtového výboru o návrhu povereníka Slovenskej národnej rady pre veci vnútorné na vydanie nariadenia o úprave služobného pomeru štátnych a verejných zamestnancov.

Zpráva právneho výboru o návrhu Predsedníctva Slovenskej národnej rady na vydanie nariadenia o založení" Radu slovenského národného povstania".

Zpráva právneho výboru o návrhu Predsedníctva Slovenskej národnej rady na vydanie nariadenia o založení"Radu za hrdinstvo v práci".

Zpráva právneho a hospodársko-sociálneho výboru o návrhu člena a podpredsedu Slovenskej národnej rady Dr. Jána Čecha na vydanie nariadenia o národnej správe v peňažných ústavoch a poisťovniach,

Zpráva právneho a hospodársko-sociálneho výboru o návrhu povereníka Slovenskej národnej rady pre veci vnútorné na vydanie nariadenia o zriadení pracovných táborov.

Zpráva právneho a hospodársko-sociálneho výboru o návrhu povereníka Slovenskej národnej rady pre veci vnútorné na vydanie nariadenia o zavedení všeobecnej pracovnej povinnosti.

Zpráva právneho a hospodársko-sociálneho výboru o návrhu povereníka Slovenskej národnej rady pre veci vnútorné na vydanie nariadenia o prísnejšom trestaní niektorých priestupkov.

Zpráva právneho, hospodársko-sociálneho a rozpočtového výboru o návrhu povereníka Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu, na vydanie nariadenia o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa.

Návrh povereníka SNR pre veci vnútorné na vydanie nariadenia o zavedení všeobecnej pracovnej povinnosti? návrh bol pridelený výboru právnemu a hospodársko-sociálnemu.

Návrh Predsedníctva Slovenskej národnej rady na vydanie nariadenia o založení Radu slovenského národného povstania; návrh bol pridelený výboru právnemu.

Návrh Predsedníctva Slovenskej národnej rady na vydanie nariadenia o založení Radu. za hrdinstvo v práci; návrh bol pridelený výboru právnemu.

Oznamujem, že sa poštou rozoslala táto tlač:

Návrh povereníka Slovenskej národnej rady pre veci vnútorné na vydanie nariadenia o úprave služobného pomeru štátnych a verejných zamestnancov; návrh bol pridelený výboru právnemu, hospodársko-sociálnemu a rozpočtovému.

Návrh povereníka Slovenskej národnej rady pre financie na vydanie nariadenia, ktorým sa zrušuje nariadenie č. 17/1944 Sb. n. SNR; návrh bol pridelený výboru právnemu, hospodársko-sociálnemu a rozpočtovému.

Návrh povereníka Slovenskej národnej rady pre veci vnútorné na vydanie nariadenia o zriadení pracovných táborov; návrh bol pridelený výboru právnemu, hospodársko-sociálnemu a rozpočtovému.

Návrh povereníka Slovenskej národnej rady pre financie na vydanie nariadenia o dočasnej úprave vyrubenia dane dôchodkovej a všeobecnej zárobkovej; návrh bol pridelený výboru právnemu.

Návrh povereníka Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu na vydanie nariadenia o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku. Nemcov, Maďarov ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa; návrh bol pridelený výboru právnemu, hospodársko-sociálnemu a rozpočtovému.

Návrh povereníka Slovenskej národnej rady pre financie na vydanie nariadenia o poskytovaní preddavku na náhradu škôd, spôsobených vojnovými udalosťami; návrh bol pridelený výboru právnemu, hospodársko-sociálnemu a rozpočtovému.

Návrh povereníka Slovenskej národnej rady, pre sociálnu starostlivosť na vydanie nariadenia o dočasnej úprave štátnej starobnej podpory; návrh bol pridelený výboru právnemu, hospodársko-sociálnemu a rozpočtovému.

Návrh povereníka Slovenskej národnej rady pre pošty

na vydanie nariadenia o zrušení oslobodenia od poštovného; návrh bol pridelený výboru právnemu a rozpočtovému.

Návrh povereníka Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu na vydanie nariadenia o úprave vlastníctva k niektorým domácim zvieratám; návrh bol pridelený výboru právnemu a hospodársko-sociálnemu.

Návrh člena a podpredsedu Slovenskej národnej rady Dr. Jána Čecha na vydanie nariadenia o národnej správe v peňažných ústavoch a poisťovniach; návrh bol pridelený výboru právnemu a hospodársko-sociálnemu.

Návrh povereníka Slovenskej národnej rady pre veci vnútorné na vydanie nariadenia o niektorých opatreniach, súvisiacich so zrušením župnej samosprávy; návrh bol pridelený výboru právnemu a rozpočtovému.

Návrh Predsedníctva SNR na vydanie nariadenia o splnomocnení Sboru povereníkov Slovenskej národnej rady k mimoriadnym opatreniam vo veciach rekonštrukcie; návrh bol pridelený výboru právnemu a hospodársko-sociálnemu.

Predseda Dr. Lettrich /cengá/.

Začneme rokovať o prvom bode programu, ktorým je:

Usnesenie o skončení členstva Slovenskej národnej rady o voľbe nových členov a o sotrvaní Predsedníctva a Sboru povereníkov v ich funkciách, Zpravodajcom je pán podpredseda

Dr. Husák.

Dr. Husák: Slávna Slovenská národná rada! V terajšom obsadení členstvo v Slovenskej rade bolo tak po kúskoch priberané a doplňované, ako to vyžadovala doba. Najprv k ilegálnym členom SNR pribratí boli v Banskej Bystrici v istom počte ďalší členovia, potom v Banskej Bystrici niekoľko ráz sa členstvo doplňovalo, ďalej po oslobodení východného Slovenska zase z východu boli pribratí iní členovia a takto teda postupným vývojom dosiahli sme dnešný stav asi 70-75 členov Národnej rady, ačkoľvek poriadok, ktorý bol prijatý pre Slovenskú národnú radu vyžaduje 100, Predsedníctvo uvažovalo o tejto veci a prišlo k názoru, že práve z príležitosti prvého výročia bude veľkým demokratickým činom, aby členstvo Slovenskej národnej rady bolo riadne delegátmi volené, nakoľko sme

už v tom štádiu konsolidácie, že túto voľbu previesť možno. Z toho dôvodu tiež dalo bez predbežného vypočutia pléna rady, nakoľko to technicky možné nebolo rada nezasadala, na program sjazdu Národných výborov v Banskej Bystrici i voľbu členov Slovenskej národnej rady. Je preto potrebné, aby plénum Slovenskej národnej rady sa v tomto smere usnieslo, čím jednak krok Predsedníctva dodatočne sankcionuje a jednak dá riadny základ k voľbe nových členov. Preto Predsedníctvo navrhuje, a Slovenská národná rada prijala toto usnesenie:

Členstvo Slovenskej národnej rady sa končí dnom 28. augustom 1945. Okresní delegáti národných výborov na sjazde v Banskej Bystrici dňa 28. augusta 1945 vyvolia nových Členov Slovenskej národnej rady. Podľa § 4 ods. 2 dočasného rokovacieho poriadku doterajšie Predsedníctvo a Sbor povereníkov ostávajú vo svojich funkciách dotiaľ, kým nové plénum Slovenskej národnej rady vyvolí nové Predsedníctvo a kým toto nové Predsedníctvo rozhodne o nových povereníkoch.

Doporučujem, aby tento návrh Predsedníctva bol plénom prijatý, tým viacej, že to považujeme za krok k demokratizácii, demokratickejšiemu zvoleniu členov Slovenskej národnej rady a tým i k zvýšeniu autority jednak jednotlivých členov Národnej rady i Slovenskej národnej rady ako celku.

Dr. Lettrich: Otváram rozpravu o tomto návrhu, kto sa hlási k slovu? Keď nikto, prikročujeme k hlasovaniu. Kto je za prijatie usnesenia, nech zodvihne ruku. Je to jednomyseľné. Vyhlasujem unesenie za prijaté.

Druhým bodom je rezolúcia Slovenskej národnej rady. o pomeroch v pohraničných krajoch východného Slovenska. Zpravodajcom je člen Rady pán Folta.

P. Folta: Slávna Slovenská národná rada! Predsedníctvo Ukrajinskej národnej rady poslalo nasledujúce memorandum:

I.

Terajší stav.

Dňa 5. mája 1945 navštívila delegácia predsedníctva UNRP námestka predsedu vlády Klementa Gottwalda a pána predsedu SNR Karola Šmidkeho v Košiciach a jednala o situácii v okresoch východného Slovenska, menovite v okresoch medzilaboreckom, sninskom, svidníckom a stropkovskom, obývaných prevážne Ukrajincami a ktoré boly vojnovými udalosťami najviac postihnuté.

Situácia v menovaných okresoch je takáto:

V okrese Medzilaborce bolo zničených zo 49 obcí 18 obcí. Počet dobytka klesol na 20% predvojnového stavu,

V okresoch Snina je vypálené 75% všetkých obcí.

V okrese svidníckom ostalo z 50 obcí len 4 nedotknutých. Z 2833 domov v okrese je zničené 2351 domov. Stav dobytka klesol asi na 20%.

V stropkovskom okrese je z 50 obcí 31 úplne vypálených, 15 čiastočne a len 4 obce sú celé. Z 1785 domov bolo 1435 zničených, 8000 ľudí je úplne bez prístrešia.

Delegácia UNRP predložila konkrétny návrh pre zrušenie problémov nestrpiacich odkladu, Návrh delegácie nebol síce v pôvodnej forme prijatý, bolo však sľúbené predstaviteľmi ústrednej vlády, tak aj p. predsedom SNR Šmidkem, že jednotlivé povereníctva vykonajú všetko potrebné, aby katastrofálny stav v horespomenutých okresoch bol odstránený.

Predsedníctvo UNRP s poľutovaním konštatuje, že od tej doby nebadať žiadnu činnosť so strany vlády a SNR, ktorá by smerovala k zlepšeniu životných pomerov v štyroch najviac postihnutých okresoch. Okrem svojpomocných akcií miestneho občianstva nestalo sa nič, takže je oprávnená obava, že obyvateľstvo sa dostane na jeseň a v zime do katastrofálneho položenia, hlavne čo sa týka ubytovania a zásobovania.

Predsedníctvo UNRP dôrazne upozorňuje na mimoriadnu vážnosť situácia, ktorá sa v spomenutých okresoch vytvára. Preto predsedníctvu SNR predkladá v ďalšom svoje konkrétne návrhy pre riešenie nastalej situácie.

Mimoriadne pomery vyžadujú opatrenie neobyčajného rázu, ktoré sú snáď v rozpore so vžitými administratívnymi metódami. Predsedníctvo UNRP navrhuje ich však presto, súc si vedomé ďalekosiahlych zásahov do kompetencie jednotlivých povereníctiev, pretože všetky iné cesty doteraz zlyhaly,

Predsedníctvu UNRP sa obracia s plnou dôverou na

Predsedníctvo SNR a je presvedčené, že odpoveďou na toto memorandum bude konkrétna a účinná pomoc. Netreba zvlášť zdôrazniť, že táto pomoc bude len vtedy účinná, keď bude poskytnutá čo najskôr. Treba obzvlášť upozorniť na neobyčajne vážne politické následky, ktoré by sa ukázaly pri ďalšom otálaní s konkrétnou pomocou. Viedlo by to k úplnému podrytiu dôvery nášho ukrajinského ľudu k SNR. Že sa to doteraz nestalo, treba pričítať disciplinovanosti nášho ľudu, ktorý znáša s veľkým sebazaprením neslýchané strádanie a ťažkosti. Miera je však dovŕšená.

II. Organizačné opatrenia.

Hlavným úkolom rekonštrukčných prác v štyroch ukrajinských okresoch je:

1/ zabezpečenie dostatočného počtu budov pre prezimovanie obyvateľstva,

2/ zabezpečenie dopravných strojov pre dovoz potravín a stavebného materiálu a k tomu nutných dopravných prostriedkov,

3/ zabezpečenie zásobovania týchto okresov pevným prídelom potravín,

4/ odmínovanie Nemcami zriadených mínových polí,

5/ dodanie dobytka a koní.

K zvládnutiu týchto úkolov navrhujeme tieto opatrenia:

1. Zriadenie zvláštnej trojčlennéj, ústrednej, rekonštrukčnej komisie v Košiciach. Táto komisia nech je vybavená s plnou mocou Predsedníctva SNR pre všetky otázky, uvedené v prvom odstavci pod č, 1 až 5 pre okresy Medzilaborce, Snina, Svidník a Stropkov. Komisia nech je oprávnená objednať a zadávať všetky nutné práce, ktoré vyplývajú z jej kompetencie. Nech je dotovaná preddavkom 50 miliónov korún, ktoré vyúčtuje Predsedníctvu SNR.

2. Pri tejto komisii nech sa zriadi zvláštny štátny, rekonštrukčný, stavebný úrad na okresy Medzilaborce, Snina, Svidník, Stropkov, so sídlom v Stropkove. Jeho kompetencie sa rozšíria na opravu všetkých budov na štátne útraty, núdzových domov a všetky neškodné práce v horespomenutých okresoch, ktoré sú potrebné pre zaistenie úkolu č. 1 - 5, uvedených v prvom

odstavci.

3. Zriadenie trojčlennej rekonštrukčnej komisie v každom zo štyroch okresoch, pozostávajúcich taviacich z predsedu ONV, z technického odborníka a administratívneho odborníka. Komisie podliehajú ústrednej rekonštrukčnej komisii a sú jej výkonnými orgánmi. Pretože niet potrebných odborníkov v okresoch, je nutné prideliť ich zo západného Slovenska, a to 8 slovenských odborníkov a 8 administratívnych odborníkov.,

4. Vydanie nariadenia SNR o financovaní a organizácii rekonštrukčných prác a na základe horeuvedených návrhov,

III. Okamžitá pomoc.

Ako najnutnejšie opatrenie- nestrpiace odkladu, navrhujeme:

1. Prideliť okresom Medzilaborce, Snina, Svidník, Stropkov so 5 nákladných aut, aspoň tri s príslušnými pohonnými látkami, dovedna 20 nákladných aut.

2. Dodať pre tieto okresy 10 vagónov stav. železa, raf. železa, klincov, píl. a sekier,

3. Dodať 5 vagónov tabuľového skla,

4. Dodať 10 vagónov lepenky na krytinu.

5. Dodať do poloviny septembra osivo pre okresy,

6. Dodať 2000 koní a 6000 kráv.

7. Dodať čo najnutnejšie množstvo pluhov, brán a

iných hospodárskych strojov. 8. Prideliť každému ONV osobné auto.

IV.

Je nesporné, že prevedenie opatrení tu navrhnutých Predsedníctvom UNRP narazí na rôzne ťažkosti materiálneho alebo kompetenčného rázu. Doterajší výsledok rekonštrukčných a konsolidačného procesu v našich okresoch plne nás oprávňuje k tomu, aby sme hľadali a navrhli nové spôsoby riešenia týchto problémov, ktoré sú prinesené mimoriadnym pomerom v nemalej miere, spôsobeným nejestvujúcou dopravou a excentrickým umiestnením ústredných úradov.

Z toho vyplýva, že je nutne vytvoriť orgán, ktorý má možnosť rýchlo rozhodovať a ktorý má dostatočne širokú právomoc, aby svoje rozhodnutia mohol uskutočniť, a to v Košiciach, ktoré sú pomerne blízko k okresom, o ktoré sa v prvom rade jedná.

Zvláštne komisie v okresoch treba zriadiť preto, lebo z týchto okresov evakuovalo všetko úradníctvo, až na nepatrné výnimky a doteraz sa nevrátilo. Okresy nie sú preto v stave dať sami k dispozícii potrebné odborné sily a nemajú ani možnosti zaistiť riadny chod administratívy. Je preto potrebná pomoc z vonku.

Predsedníctvo UNRP verí, že toto memorandum, predložené vo vedomí veľmi vážnej situácii Ukrajincov na východnom Slovensku nájde pochopenie u Predsedníctva SNR a že Predsedníctvo SNR ihneď prikročí k realizácii konkrétnej a súrnej pomoci najviac postihnutému, bratskému národu.

Predsedníctvo ukrajinskej národnej rady Prešovčiny:

P. J. Rohál v. r. Babej v. r.

tajomník. podpredseda.

Dr. Lettrich: Otváram rozpravu o tomto memorande. Kto sa hlási k slovu? Pán podpredseda Dr. Čech.

Podpredseda Dr. Čech: Slávna Národná rada! Už v Košiciach sme všetci skonštatovali, že územia, ktoré sú obývané podkarpatskými Ukrajincami, okresy karpatské boly touto vojnou najviac postihnuté. Nielen že vojna tam veľmi prudko prešla, ale i viedly sa tatu tuhé boje a front dlho stál, dôsledkom čoho bolo značné zničenie tohoto územia. Viackrát už padlo rozhodnutie, viackrát už sme vyprávali o konkrétnej pomoci pre týchto. Ako odpoveď na túto rezolúciu už nestačia ani slová, ale sú potrebné činy. Je preto žiaducné, aby priamo Slovenská národná rada svojou autoritou zasiahla na všetky kompetentné úrady, ktoré malý doteraz vykonať pomoc pre týchto obyvateľov vojnou tak ťažko postihnutých a ďalej, aby Slovenská národná rada zo svojho stredu vyslala niekoľko členov, ktorí by na tri miesta preskúmali konkrétne potreby pre tieto kraje a aby buď na mieste alebo potom na kompetentných úradoch, či už na východnom Slovensku, či už od kompetentných úradov ústredných od poverenictiev žiadali okamžitú a urýchlenú pomoc. Čo sa týče zásobovania, čo sa týče dopravy tých potravín, isteže pomery sa už zlepšily a je možné, aby sme in poskytli pomoc po tejto stránke. Zrovna tak je možno zariadiť, aby títo ľudia dôsledkom zlepšenia dopravných spojov dostali plánované provizórne baraky, v ktorých by sa ubytovali a prípadne, aby dostali prostriedky na výstavbu postihnutých domov alebo budov hospodárskych. Preto by som žiadal, keď zdôrazňujem tuná, že nestačia už len sľuby, alebo rozhodnutia, a že musíme na túto rezolúciu odpovedať priamo činmi, aby sme zaviazali jednotlivé povereníctva, aby v svojej kompetencii Povereníctvo pre zásobovanie a výživu, Povereníctvo pre starostlivosť, Povereníctvo pre dopravu a verejné práce, všetko čo je v ich silách a možnostiach, urobily pre tieto kraje. Zároveň navrhujem, aby Slovenská národná rada vyslala 6 člennú komisiu do týchto krajov, ktorá by preskúmala potreby a zariadila na mieste alebo prostredníctvom SNR na povereníctvach nápravu a pomoc pre tieto kraje. Dovolím si navrhovať nasledovných pánov členov Slovenskej národnej rady: p, Foltu, p, Harčára, p. podpredsedu Stýka, p. Valu, p. 0ndruša a p. Strechaja.

Dr. Lettrich: Počuli ste návrh. Kto sa hlási ďalej k slovu? Pán povereník Ing. Kornel Filo.

Ing. K. Filo: Slávna Slovenská národná rada! K tomu bodu rezolúcie, ktorá sa týka tých dopravných prostriedkov chcem podotknúť toto: Ešte prv než rezolúcia došla k nám som nariadil, aby z nákladných vozov na dieslov pohon, teda na naftový pohon, východné Slovensko dostalo bezpodmienečne 25 kusov. Že sa tak doteraz nestalo bolo dôvodom toho to, že vozidlá na naftu sme nemali. My máme síce v Košiciach dostatočný počet aut na pohon benzínom, ale Košice stále zápasily a absolútnym nedostatkom benzínu, takže benzínové vozidlá by im neboly bývali nič platné. Konvoj, ktorý včera opustil Prahu pôjde cez Bratislavu priamo na východné Slovensko, a síce tak, aby z Bratislavy už mohol naložiť určitý náklady železo, hrebíky a podobný stavebný materiál, Tieto vozidlá budú disponované, akonáhle bude náklad naložený, priamo na východné Slovensko. Mimo toho východné Slovensko dostane 10 autobusov. Týchto 10 autobusov je v Prahe už pripravené na odoslanie na Slovensko a pôjdu cez Bratislavu, aby si mohly nabrať dostatočné množstvo pohonných hmôt a odísť do tých krajov, ktoré sú komunikačné neprístupné. Že doteraz východná Slovensko nedostalo ani jednoho autobusu, dôvodom toho bolo to že proste autobusov sme nemali a až teraz pri posledných jednôckach s ministrom gen. Hasalom sa nám podarilo, že nám uvoľní 16 autobusov typu gräfstift, z ktorých 10 pôjde na východné Slovensko. Akonáhle Škodové závody v Mladej Boleslavi budú mať dohotovenú sériu nákladných aut 3 tonových s pohonom na drevopli z tohoto oddisponujeme 10-15 kusov ešte na východné Slovensko. Tak predbežne behom tohoto týždňa alebo začiatkom budúceho týždňa najneskoršie odídu nákladné autá s naftovým pohonom a odídu tam tiež autobusy na pohon naftou. Toto je opatrenie, ktoré sme mohli teraz núdzové učiniť, bohužiaľ viac urobiť nedozerné, poneváč zápasíme aj my s absolútnym nedostatkom áut. To čo nám prišlo minulý týždeň a predminulý týždeň z Prahy to je vrak. To sú autá a autobusy k jazde neschopné, prišly nie vlastnej ose, ale prišly na koľajach, teda na vagónoch a stoja nám v garážach do tej doby, než ich budeme môcť opraviť. Podotýkam, že oprava týchto vozidiel vyžiada si dlhšej doby, poneváč máme absolútny nedostatok náhradného materiálu. Tento náhradný materiál si budeme musieť obstarávať zase z tej obsadenej zóny anglo-americkej. Toto by som rád poznamenať k tej rezolúcii a prosím, aby slávna Národná rada vzala toto moje sdelenie láskavé na vedomie.

Dr. Lettrich: Kto sa hlási k slovu? Pán člen rady Peja.

P. Peja: Slávna Slovenská národná rada! K tomu memo

randu sa primlúvam už aj za to, že sú tam obce nielen rusinské ale sú tam aj slovanské obce. Na príklad v humennskom okrese potom aj v stropkovskon, nižné kraje okresu, sú tam tedy menšia polovica síce ale aj slovenské obce. Príklad vezmene jak je na príklad tam 10 obcí nižšie, čo sú úplne vypálené a to sú rýdze slovenské obce a nie rusinské, menšina sú tam Rusinci, tak by som sa k tomu prihováral a by som prosil slávnu Národnú radu, aby sa o to ujala už ako aj len preto, že nespomína tu memorandúm síce len ruský, ale tam sú aj Slováci, ktorí utrpeli túto škodu, najmä že po tých horách a po tých okresoch boli partizánske oddiely a preto Nemci to úplne vypaľovali. Príkladom Darko

Bačkov, Kraviany, Ozorovce, Malé Ozorovce, Veľké, Dávidov, Sabov, to sú všetky skoro slovenské obce, ktoré úplne už týždeň pred odchodom Nemci úplne do základu vypálili. A tí ľudia chodia na mňa a že už som im sľuboval pomoc atď, a nič sa im neposkytuje. Prosil by som, aby to bolo vzaté do úvahy.

Dr. Lettrich: Kto sa ďalej hlási k slovu? Pán povereník Kvetko.

Dr. Kvetko: Slávna Národná rada! Ja som došiel uprostred jednania, uprostred debaty vo veci predloženej rezolúcie Ukrajinskej národnej rady. Mal som príležitosť túto rezolúciu V našej rezortnej pôsobnosti posúdiť. Chcem konštatovať len toľko: Tých prostriedkov, ktoré sú tu k obnove hospodárskeho života nie je k dispozícii toľko, ako by bolo treba. To znamená ovšem, že by nikto z nich východu nechcel priať. Niekoľkokrát práve z Povereníctva pre pôdohospodárstvo bolo nabídnuté, bol vyzvaný východ, aby sa hlásil. Vážení priatelia, nemôžeme za to, niektoré národné výbory vo východných okresoch a konkrétne aj v tých štyroch, o ktorých je reč, neprejavujú taký záujem a takú dravosť o potreby svojho kraja, ako okresy druhé. Je nemožné proste pri tých skromných prostriedkoch, ktoré sú k dispozícii ubrániť sa pred návalom požiadavkov z iných okresov keď tieto okresy zostávajú po zadu. Chcem po tejto stránke posvietiť na konkrétny prípad, ktorý sa vyskytol práve u nás na Povereníctve pre pôdohospodárstvo asi pred 14 dňami. Z vlasnej iniciatívy, ale opravujem sa, z iniciatívy pána predsedu Okresného národného výboru a člena Národnej rady v Turč. Sv. Martine Jána Mazúra, vyzval som okresy najviac postihnuté vojnovými udalosťami, aby prišly na Povereníctvo pre pôdohospodárstvo, aby sme sa usniesli na najnutnejších opatreniach hospodárskeho a sociálneho rázu, ktoré po tej stránke treba pre jednotlivé okresy, tie spomínané v memorandu. Skoro všetky okresy východu, a že tieto okresy tam neprišly, na túto schôdzu neprišly a že nebolo možno bez nich a o nich jednať. Že sme na tejto porade, ktorá mala iste veľmi priaznivý význam, priaznivý výsledok pre obnovu hospodárskeho života, pre rekonštrukciu poškodených budov a poľnohospodárskych usadlostí, že sme nemenili práve uvítať zástupcov okresných národných výborov tých okresov, aby predložili svoje požiadavky. Konštatujem dnes, že práve z našej iniciatívy Predsedníctvo Slovenskej národnej rady na usnesenie Sboru povereníkov urýchleným pokračovaním, pred vydaním normy o čiastočnej náhrade válečných škôd, vyplatilo už do dnes asi 170, 000. 000 korún pre obnovu hospodárskeho života, pre opravu najnutnejších vecí pre opravu budov a hospodárskych stavísk. Je žiadúcne, aby tieto okresy prejavovaly väčší záujem a je žiadúcne, aby tieto okresy prišly a prezentovaly svoje požiadavky, tak ako to robia iné okresy. Naše ťažkosti sú veľmi vážne a veľmi veľké a dnes obvykle, či už právom alebo neprávom dosiahne určitého výsledku len ten, kto je dravejší, kto je rozhodnejší. Pokladaní to nie za hriech, pretože nikde nezapravujeme alebo nikde nedávame také prostriedky, ktoré by nebolo treba dať, ale všade zaplátame tie najväčšie medzery, tie najväčšie sociálne krivdy a všade ich dávame také, aké si jednotlivé národné výbory žiadajú, aké si prezentujú pred Predsedníctvo národnej rady alebo pred jednotlivé povereníctva. Po tejto stránke urobili sme prípravy nielen čo sa týka stránky finančnej, ale i stránky hospodárskej. Dotovanie tých nešťastných koní, ktorých sa skutočne na Slovensko nedostalo, ja musím konštatovať tu, že ani po tejto stránke okresné národné výbory neprišly s takými a neuplatňovaly tak vehementne a tak odhodlane požiadavky svoje, ako iné okresné národné výbory. A všade je toho treba práve tak ako na východe, prepadne na východe ešte viac, ale v tom prípade práve okresné národné výbory z východu a z tých okresov, ktoré dnes memorandum predkladalo, by maly uplatňovať s väčšou rozhodnosťou svoje požiadavky. Nechcem hovoriť proti ním. Urobili sme my práve na poľnohospodárstve; čo sa týka presídlenia alebo dotovania určitých potrieb hospodárskeho rázu, tak ako to memorandom sporíme, dodávky dobytka, dodávky hospodárských strojov, potreby kolonizácie, urobili sme právo opatrenia, aby po tejto stránke skutočne sa urobily rázne kroky za zmiernenie tých najväčších sociálných krívd i na zmiernenie čím najväčších hospodárských nedostatkov. Zajtra vychádza z Povereníctva pre pôdohospodárstvo tiež úradný personál, vybavený mocou rozhodovať tak na mieste ako je to treba. Ja vítam návrh p. podpredsedu Dr. Čecha, že

je tu podaný návrh, aby Slovenská národná rada vyslala komisiu,

ktorá by sama presvedčila sa o stave a sama rozhodovala. Ja prosím, aby práve tým úradníkom, ktorí sú z Povereníctva pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu vyslaní k účelu zjednať nápravu, vyšla všemožne v ústrety a zjednala v prvom rade náležitú autoritu po stránke prevádzania ich úkolu, ktorý im bol daný. Nechcem, znovu opakujem, tvrdil oproti požiadavkám tu vzneseným, pokladám ich za správne a spravodlivé a som presvedčený, že Národná rada vykoná všetky akcie, ktoré by smerovaly k zmierneniu biedy, ale je žiaducné, aby okresné národné výbory tamojšie, podľa môjho súdu vykonaly väčšiu potreba, väčšiu aktivitu pre zmiernenie hospodárskej a sociálnej biedy, ktorá sa tam javí. Ja zo svojho stanoviska sľubujem, že takúto iniciatívu okresných národných výborov po uvítaní budem plne rešpektovať a podporovať.

Dr. Lettrich: Kto sa hlási ďalej k slovu? Pán člen rady Strechaj,

P. Strechaj: Slávna Slovenská národná rada! k spomenutej rezolúcii môže každý člen Národnej rady len jedno povedať, že pomoc východu je nutná a pomoc okamžitá má byť poskytnutá. Je síce pravdou, že tuná padnul návrh p. podpredsedu Národnej rady Dr. Čecha, aby tam bola vyslaná delegácia. Táto delegácia však, prv kým by tam bola vyslaná, pripadne po vašom schválení, bolo by nutné, aby si predebatovala tieto otázky, ktoré v rezolúcii Národná rada Ukrajincov spomína, s patričnými povereníkmi a aby už aj s hotovými vecami mohla prípadne na ten východ sa odobral. Ale ísť na východ znovu so sľubami, viete, že by sme

tam neobstáli. Lepšie by bolo, keby tá delegácia zároveň so sebou nejaké tie potrebné články, ktorých sa Národná rada Ukrajín cov domáha sobrala. Preto by som navrhoval dodatok k tomu návrhu p. podpredsedu Dr. Čecha, aby prípadne prv kým tá delegácia by sa vybrala na východ, predebatovala tieto otázky s patričnými povereníkmi, a aby mohla veci, ktoré prípadne povereníci jednotliví môžu poskytnúť, okamžite so sebou sobrať.

Dr. Lettrich: Kto sa ďalej hlási? Nikto. Prikročíme k hlasovaniu o návrhu p. podpredsedu Dr. Čecha. Kto je za prijatie návrhu p. podpredsedu Čecha, nech zodvihne ruku. To je jednomyseľné. Pokladám návrh za prijatý.

Prikročíme k tretiemu bodu rokovania, a síce k zpráve právneho a hospodársko-sociálneho výboru o návrhu Predsedníctva Slovenskej národnej rady no vydanie nariadenia o splnomocnení Sboru povereníkov Slovenskej národnej rady k mimoriadnym opatreniam vo veciach rekonštrukcie. Zpravodajcom je p. Alexander Bahurinský.

P. A. Bahurinský: Slávna Slovenská národná rada! Predsedníctvo Slovenskej národnej rady v úsilí prinavrátiť do normálnych koľají hospodársky život, rozrušený následkami vojnových udalostí, predložilo návrh Slovenskej národnej rade, aby táto splnomocnila Sbor povereníkov na vydanie nariadení a to vo všetkých veciach, ktoré sú potrebné na odstránenie následkov vzniklých vojnou na slovenskom národnom živote. Výbor právny a hospodársko-sociálny, uznávajúc potreby rýchleho zapojenia hospodárskeho života do výstavby štátu, osvojily si návrh Predsedníctva Slovenskej národnej rady a vzaly ho za základ pri svojich rokovaniach. V celku v pripravovanom návrhu urobily len niektoré nepatrné zmeny. V § 1. ods. 1 k vôli jasnosti a presnosti previedly niektoré štylistické zmeny. Navrhované ustanovenie v § 3., výbory uznaly za nepotrebné, nakoľko nesúhlas Slovenskej národnej rady s nariadením Sboru povereníkov, musí obsahovať aj ustanovenia, ktoré vyriešia situáciu vzniklú so zrušením nariadenia Sboru povereníkov v 6 mesačnej lehote. Nakoľko navrhovaným nariadením Slovenská národná rada vzdáva sa čiastky zákonodarnej moci v prospech Sboru povereníkov, výbory obmedzily platnosť tohto nariadenia do 31. augusta 1946. Výbory právny a hospodársko-sociálny odporúčajú Slovenskej národnej rade navrhované nariadenie v predloženej forme prijať, ktoré znie nasledovne:

§ 1.

/1/ Sbor povereníkov Slovenskej národnej rady sa splnomocňuje, aby so súhlasom Predsedníctva Slovenskej národnej rady nariadením robil opatrenie, ktoré sú potrebné vo veciach rekonštrukcie vojnou poškodeného hospodárstva.

/2/ Nariadenia Sboru povereníkov vydané podľa ods. 1. majú platnosť nariadení Slovenskej národnej rady, podpisujú ich predsedovia Slovenskej národnej rady a povereník, ktorý má nariadenie vykonať a vyhlasujú sa v Sbierke nariadení Sloven

skej národnej rady.

§ 2.

/1/ Nariadenie Sboru povereníkov vydané podľa § 1 ods. 1 Predsedníctvo Slovenskej národnej rady súčasne a jeho vyhlásením predloží Slovenskej národnej rade.

/2/ Slovenská národná rada môže do 6 mesiacov počítaných odo dňa nadobudnutia účinnosti nariadenia vysloviť s ním svoj nesúhlas a vysloviť, ktorým dňom stráca nariadenie svoju platnosť.

/3/ Usnesenie Slovenskej národnej rady o nesúhlase podľa ods. 2 sa vyhlasuje v Sbierke nariadení Slovenskej národnej rady.

§ 3.

Toto nariadenie platí do 31. augusta 1946, vykoná ho Predsedníctvo Slovenskej národnej rady so Sborom povereníkov.

Dr. Lettrich: Otváram rozpravu, kto sa hlási k slovu? Kedže nikto prikročíme k hlasovaniu, kto je za prijatie osnovy nech zodvihne ruku. Je to jednomyseľné. Vyhlasujem osnovu za nariadenie Slovenskej národnej rady.

Prikročujeme k štvrtému bodu programu, t. j. k zpráve právneho a rozpočtového výboru o návrhu povereníka Slovenskej národnej rady pre veci vnútorné na vydanie nariadenia o niektorých opatreniach, súvisiacich so zrušením župnej samosprávy.

Prosím p. zpravodajca, člena rady Lietavca, aby saujal slova.

P. Lietavec: Slávna Slovenská národná rada! Vydaním nariadenia zo dňa 7. apríla 1945 č. 26 Sb. n. SNR bol položený základ k vybudovaniu verejnej správy vnútornej v duchu ľudovodemokratickom. Spravovanie verejných vecí a úprava záležitostí občianstva ako aj jednotlivých občanov bolo spomenutým nariadením odovzdané do rúk národných výborov, ktoré boly zriadené bučí ako miestne národné výbory pre správu obcí, buď ako okresné národné výbory pre správu okresov. Úrady a orgány, ktoré doteraz obstarávaly podľa zákona č. 190/1939 Sl. z. verejnú správu vnútornú, prestaly existovať, nakoľko ich právomoc prešla jednak na miestne jednak na okresné národné výbory, Pokial ide o správu okresov prešla táto podľa § 3 cit. nariadenia

č. 26/1945 Sb. n, SNR na okresné národné výbory, ktoré teraz vykonávajú právomoc, ktoré doteraz malo okresné zastupiteľstvo, okresný úrad a okresný náčelník. Okresné úrady boly zrušené. Taktiež boly podľa § 5 cit, nariadenia č. 26/1945 Sb. n. SNR zrušené aj župné úrady a právomoc, ktorú vykonávaly župné zastupiteľstvá, župné úrady D župani, prešla buď na Povereníctvo SNR pre veci vnútorné, buď na okresné národné výbory. Spomenuté nariadenie č. 26/1945 Sb. n, SNR je však len rámcovým právnym predpisom, ktorý utvoril základ pre ďalšie vybudovanie verejnej správy vnútornej a ukazuje smer, v ktorom treba pokračovať, aby sa docielil, pokiať možno v najkratšom čase, výsledok týmto predpisom sledovaný: zabezpečenie takej demokratickej správy v okresoch, ktorá by vyhovovala všetkým požiadavkám občianstva a bola vedená naozaj v duchu ľudovodemokratickom.

Samozrejme nemohlo toto nariadenie obsahovať všetky detailne predpisy, ktoré sú potrebné na úspešné usporiadanie všetkých otázok súvisiacich s vyriešením tak komplikovanej. sústavy verejnej správy v nižších inštanciách. Už sama skutočnosť, že značná časť právomoci zrušených župných úradov, ako aj županov prešla na okresné národné výbory a že okrem toho majú tieto národné výbory vykonával aj právomoc župného zastupiteľstva, resp. župného výboru, vyžaduje, aby organizácia okresnej správy bola určená novým podrobným právnym predpisom v ktorom bude treba veľmi pečlivo stanoviť jednotlivé úlohy a úkony nových správnych orgánov okresov, Takýto právny predpis, ktorý sa už pripravuje, musí sa však vzťahovať na celoštátne územie, čo vyplýva z požiadavky jednotného spravovania okresoch na celom území Československej republiky a bude preto vydaný s platnosťou pre celé štátne územie.

Do toho času, kým sa tak nestane, treba však rozriešiť otázky, ktoré bezprostredne súvisia so zrušením doteraších úradov a orgánov a najmä s usporiadaním vecí, na ktoré sa doteraz vzťahovala pôsobnosť župných výborov, teda a likvidáciou župnej samosprávy s majetkom a záväzkami žúp. K tomuto cieľu slúži predložená osnova. Je nepochybné, že zrušením správnych orgánov župy prestala aj potreba existencie župnej samosprávy, treba to však právnym predpisom vysloviť, čo sa stalo ustanovením § 1 osnovy, nakoľko nariadenie č. 26/1945

Sb. n. SNR takého ustanovenia výslovne neobsahuje. Ako likvidujúci úrad určuje osnova Povereníctvo SNR pre veci vnútorné, ktoré má po ruke potrebný prehľad o majetku a záväzkov resp. môže stav veci, potrebný k účelnému vyriešeniu s likvidáciou súvisiacich otázok zistiť prostredníctvom podriadených orgánov.

Je ďalej nepochybné, že okresné národné výbory, ak majú okresné záležitosti s úspechom spravovať, treba vybaviť právomocou samosprávneho orgánu podobne ako to určil zákon zo dňa 14. júla 1927 č. 125 Sb. z. a n., teda treba okresy určiť ako samosprávne jednotky - právnické osoby - aby in bolo možné odovzdať časť majetku, poťažne prikázať záväzky príslušnej likvidovanej župy. Tento ciel sleduje ustanovenie § 2 osnovy.

K § 3: Župný majetok sa rozdeľuje podľa stavu ku

dňu 7. IV. 1945, t. j. ku dňu zrušenia župných úradov podľa nariadenia SNR č. 26/1945, a to tým spôsobom, že všetky fondy, majetkové práva, aktívne a pasívne závislosti, ako aj dlhodobé pôžičky, ktoré župy prevzaly podľa § 79 zák. č. 190/1939 Sl. z. od býv. okresov, sa týmto okresom vracajú zpäť a to so stavom, aký tento majetok vykazuje ku dňu 7. IV. 1945. Na úhradu týchto záväzkov, ktoré týmto spôsobom prechádzajú na okresy / O. N. V. / sa i pokladničný zbytok župného hospodárstva rozdeľuje medzi okresy a to podľa percentuelného kľúča vypočítaného na základe prirážkových základov okresov.

Obdobný spôsob sa uplatňuje i pri rozdelení majetku žúp na znovu oslobodenom území.

Tento spôsob rozdelenia majetku žúp je najspravodlivejší, lebo týmto spôsobom jednotlivé okresy dostanú zpäť ten majetok, ktorý im pôvodne patril. Vrátiť pôvodne odovzdané sumy a majetky nie je možné, lebo s týmito majetkami hospodárily župy niekoľko rokov a je prirodzené, že sa stav týchto majetkov zmenil a vzhľadom na spoločné hospodárenie nie je dnes ani zistiteľný.

Z § 4: Župani vyzdvihnuté dlhodobo pôžičky podľa tohoto návrhu prechádzajú na štát, Toto opatrenie sa odôvodňuje tým, že spravodlivé rozdelenie týchto na okresy by narážalo na veľké ťažkosti, lebo pôžičky neboly vyzdvihnuté na presne určené práce, ale kumulatívne na elektrizáciu obcí vicinálne cesty a prípadné iné investície. Následkom toho i v peňažných ústavoch by rozdelenie týchto narážalo na ťažkosti. Ináč štát týmto nebude zaťažený, lebo v celku sa jedná okrúhle o K 30. - 40. 000, 000. - /Bratislava K 2, 000, 000. -, Trenčín O/, Nitra 8 - 12, 000. 000. -, B. Bystrica 8 - 12. 000. 000. -, Rušonberok pravdepodobne 0 a Prešov asi 2 - 3, 000. 000, - / a podla § 7 na úhradu týchto dlžôb sa prenechávajú štátu nedoplatky jednotnej samosprávnej prirážky vybratej po 31. XII. 1945. Jednotná samosprávna prirážka vyniesla ročne okrúhle K 100. 000, 000, - z toho patrilo štátu 54% a ostatok dostával sanesprávny fond manipulovaný býv. min. vnútra.

K § 5: Župná hospodárska železnica Degeš - Branč bola vybudovaná v rokoch 1941 - 1944 hlavne za účelom zvážania cukrovej repy pre nitrianske cukrovary. Železnica je úplne dohotovená a podľa uprav vojnou bola len veľmi málo poškodená, takže je schopná prevozu. Reprezentuje hodnotu asi 10, - 15. 000. 000 K. Vzhľadom na veľkosť tohoto podniku nie je pravdepodobné, aby mohol jeden okres sám vydržiavať a preto sa navrhuje, aby bol prevzatý štátom.

K § 6: Toto ustanovenie upravuje ďalší služobný pomer zamestnancov zrušených žúp.

K § 7: Vyberanie a vyrubovanie jednotnej samosprávnej prirážky sa navrhuje ponechať do konca bežného roku a to preto, Že okresy dosiaľ nemajú žiadne vlastné príjmy ale úlohy majú a tieto musia aj pínií. Preto je potrebné tieto príjmy zachovať, aby okresom sverené úlohy mohly byť riadne financované.

Pri tomto sa počíta s tým, že nový organizačný zákon pre ONV bude do konca b. r. vydaný.

Z výnosu jednotnej samosprávnej prirážky, po odpočítaní 54%, ktoré prináležia štátu na plnenie úloh prevzatých od býv. krajinského úradu, sa navrhuje polovicu prideliť Povereníctvu SNR pre verejné práce na udržovanie vic. ciest, ktoré podľa § 9 prechádzajú do správy uvedeného rezortu. Za základ ustálenia tohoto percentuálneho pomeru boly vzaté skutočné náklady na vie. cesty v dobe, keď túto spravovaly býv. župné úrady.

Obdobné opatrenie sa predvída v § 8 i pre prinavrátené územie.

K § 9 - 16: Vicinálne cesty sa odovzdávajú do správy Povereníctva SNR pre verejné práce z toho dôvodu, že podľa došlých zpráv boly vicinálne cesty vojnovými udalosťami ešte horšie postihnuté, ako štátne cesty. Na opravu týchto ciest by vzhľadom na nedostatok Školeného technického personálu ONV neboly schopné a poneváč je v záujme rýchlej konsolidácie Slovenska, aby doprava bola čím prv a riadne obnovená, je nutné, aby tieto práce boly prevádzané odborníkmi.

Náklad na opravu vicinálnych ciest aspoň v takej miere, aby sa stály sjazdnými bol vypočítaný približne na 64. 000. 000. - K a to tým spôsobom, že sa na jeden, km počíta okrúhle K 10. 000. - Dĺžka vic. ciest činí okrúhle 6. 400 km á K 10.000.- spolu K 64. 000.000,- Na úhradu tohoto nákladu sa na vrhuje povoliť z prostriedkov určených na rekonštrukciu hospodárskeho života podľa nariadenia SNR čís. 45/1945 K 50.000.000 a zbytok bude. podľa § 7 uhradený zo samosprávneho fondu.

Na území po 30. septembri 1938 dočasne okupovanom cudzou mocou, na ktorom pomery doteraz nie sú ešte celkom vyjasnené, má sa správa vicinálnych ciest obdobne usporiadať, ako to určujú predošlé ustanovenia.

Podrobnejšie úpravy o správe vicinálnych ciest, nakoľko to bude potrebné, vydá Povereníctvo SNR pre dopravu a verejné práce po dohode B Povereníctvom SNR pre veci vnútorné

K §§ 17 a 18: Tieto ustanovenia majú zabezpečiť účelné riešenie všetkých otázok, spojených s likvidáciou žúp, teda najmä špeciálnych otázok, ktoré sa môžu vyskytovať behom likvidácie, na ktoré nebolo však možné brať zreteľ pri všeobecnej úprave, ako aj umožniť konečné vybavenie jednotlivých v inštančnom postupe ešte neskončených záležitostí.

Výbory vykonály na osnove len menšie zmeny rázu štylárneho a odporúčajú plénu Slovenskej národnej rady, aby osnovu prijalo.

Výbory právny a ostatné vykonaly na tejto osnove len menšie nepatrnejšie zmeny rázu štylárneho a odporúča preto právny výbor Sláv. plénu Slovenskej národnej rady, aby osnovu tak ako je predkladaná prijalo.

Dr. Lettrich: Ďakujem. Otváram rozpravu k prednesenej

zpráve. Kto sa hlási k slovu. Nikto. Prikročíme k hlasovaniu. Kto je za prijatie osnovy tak ako bola predostretá a prednesená pánom referentom, nech zodvihne ruku. To je jednomyseľnosť. Vyhlasujem zprávu za prijatú a osnovu za schválenú. Tým istým vyhlasujem za nariadenie Slovenskej národnej rady.

Prikročíme k piatemu bodu programu t. j. k zpráve právneho a hospodársko-sociálneho výboru o návrhu povereníka Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu, na vydanie nariadenia o úprave vlastníctva k niektorým domácim zvieratám. Zpravodajcom je člen rady pán Ing. Gašperík.

P. Gašperík: Slávna Národná rada! Iste je Vám veľmi dobre známe, koľko škôd máme v našom poľnom hospodárstve. Jak naše dvory a hospodárstva zostaly bez chvosta, bez hovädzieho dobytka. Koľko strát sme mali na koňoch, na hovädzom dobytku, ošípaných a ostatnom zvieratstve a že je treba tuná niečo robiť, to je tiež nám veľmi dobre známe a zrejmé. To je ale jedna vec. Druhá vec je, že postupujúce jednotky opotrebované zvieratá nechávaly. Len čo sa front trocha skonsolidoval, zostaly tam nielen kravy opotrebované, zostaly tam aj kone a iné zvieratá. Samozrejme ľudia, keď sa front trošku, skonsolidoval, začali si svoje zvieratá hľadať. A kde tu si a j našli svoje zvieratko. A tu bol oheň na streche. Nastaly konflikty, nastaly ne- dorozumenia a nebolo tu právneho poriadku, právnej úpravy, ako by bolo možné tieto problémy riešiť, týchto malých drobných ľudí. Kone, dobytok o iné kupovaly sa za babku. Takéto opotrebované zvieratá za špiritus, za pár stovák boly predávané a tak nadobúdané od cudzích, ktoré zase pátrali po tomto svojom stratenom majetku. To by ale nebolo to veľké zlo ešte. Horšie zlo bo

lo ovšem s koňmi. Kone tie sa v prvom slova smysle kradly a kradnú sa aj dnes, vážení pánovia o kone je ruvačka, nie dračka. Kone niet, záprahov niet a kurz ťažnej sily hospodárskeho zVieratstva dnes veľmi stúpol. Ale nie len toto, že sa kradnú, kradly a snáď ešte nemôžeme tomuto zlorádu zabrániť, ale do tohto sa vklínili priekupníci. Vklínili sa priekupníci, ktorí z tohoto ťažia a kazia nám dobré mravy a toto nemôže trpieť ani štátna správa. V dôsledku týchto okolností bolo potrebné urobiť isté opatrenia, poťažne podať návrh, aby sme my zvieratá, ktorých majitelia sú zistení a vodia sa dostatočne preukázať, že sú ich vlastníctvom, aby tieto zvieratá boly vrátené. Aby mohly byť vrátené v prvom rade je treba, aby ich niekto mal. Ten tretí, to je ten štát. Keď táto totožnosť majiteľom je preukázaná, preukázaná je vlastníctvo zvierat, tak potom možno týmto ľužom tieto zvieratá vrátiť. Okrem toho tieto zvieratá je potrebne dať v prvom rade tým, ktorí vojnovými udalosťami boli poškodení na hospodárskych zvieratách. A tým, ktorí tieto zvieratá v prvom rade potrebujú. A že kto tieto zvieratá potrebuje v prvom rade, o tom sú kompetentné riešiť a podať nám návrhy a dobrozdania okresné národné výbory. Nuž toto je stručne cieľ a smyseľ nariadenia, ktoré dnes máte, ktoré máme tuná odhlasovať. Bol som upozornený medzi tým, že nie je potrebné nariadenie čítať. Ja od toho upúšťam, ale zo svojho hľadiska by som prosil, keby sme doplnili § 1 bod 2 písm. e/ tým, že na konci pridáme, tedy začína to e. / rozhodnutím okresného národného výboru vydaným na základe výpovede aspoň dvoch vierohodných svedkov a ja by som to chcel doplniť:" alebo preukazom od jednotky Červenej armády". Lebo máme pripády, že predsa len niektorí dostali preukaz od Červenej armády, že toho koná kúpili. Tak keď takýto vierohodný preukaz od vojenskej jednotky má taký človek, tak možno to vziať za preukázanie a bolo by to účelné, keby sme tento prvý § týmto dodatkom ešte doplnili. Ináč dovoľujem si pozname nať, že výbory právny a hospodársko-sociálny s touto osnovou sa zaoberaly, že ju doplnily, dostatočne jednotlivé paragrafy uvážily a právo preto z týchto dôvodov dovoľujem si ju navrhnúť k schváleniu.

Dr. Lettrich: Otváraní rozpravu. Kto sa hlási k slovu? Prosím pán Ondruš.

P. Ondruš: Slávna Slovenská národná rada! Počuli sme tu z úst p. povereníka niekoľko slov o usporiadaní týchto pomerov, ktoré boly zapríčinené prechodom frontu a vojny na šom poľnohospodárstve. Pri tejto príležitosti by som chcel jed no konštatovať, že toto nariadenie prichádza nie trošku, ale až veľmi opozodene. Prichádza vtedy, keď väčšia časí týchto koní ktorých bola reč, je prekšeftovaná krížom krážom. Môžem povedať na jednotlivé prípady, roľníci, ktorí mali viac peňazí, nakoľko tu hovoril p. referent, že sa jednalo o drobných ľudí, je asi

troška na omylu. Kone dostali bohatší ľudia do ruky, ktorí kšeftovali s týmto. A už tie kone sú až v ôsmich rukách, bez pasu, bez akýchkoľvek právnych dokladov. A neviem, že ako to pán referent teraz by nám vysvetlil, dalo sa to tak skutočne usporiadať, aby sme tak na poriadku mali, ako si praje p. referent. Pripomenul tu tiež sa pálenku a iné, keď sa vtedy toho času ešte nedalo zamedziť, znovu pripomínam, že práve neboli to chudobní roľníci, ale tí bohatší, tí ktorí už z tamtej vojny troškn rozumu mali a sa pripravili na tú špekuláciu aj teraz. A títo roľníci kšeftovali krížom krížom a o drobných tu nebolo ani pomyslenia. Mimo toho bolo tu spomenuté, že dostali jednotliví. Ale ja môžem smelo tu potvrdiť, že právo títo dostali čo nepotrebovali. Tí čo to potrebovali, nedostali. Naopak živorili celá túto jar, museli sa prosiť týmto bohatším roľníkom, naopak prví títo bohatí roľníci svojo obrobili a tak no veľké pýtanie tým drobnejším roľníkom pomohli. Teraz ale prišiel mesiac jún a júl tedy akcia o kone tak tíško sa rozvinula k ušom týmto zase bohatším a dostali sa títo páni skorej na Moravu pre kone, ako tí chudobnejší, ktorí by boli to právo potrebovali, A výsledok tohoto: Minule pán povereník tu nám povedal, že sa rozdelilo tak cca 5000-5500 koní a že nebolo možné zabrániť, že prišlo tato 20.000 ľudí do Hodonína a že so to muselo tak urobiť, ako to vtedy bolo nožné. A ja ale som sa dopočul niečo viac, lebo ja žijem medzi ľudom, nie tu v Bratislave, že týchto koni bolo o hodne viac. Nám sa dostalo na Slovensko približne až 10.000 koní a práve by bolo na mieste, aby sme zistili, kde je týchto 10.000 koní, to znamená o 4. 500 koní viac "U koho sa nachodia, či sa nachodia u týchto drobných, ktorých tu spomína pán referent, alebo zasa na nejakou špekulačnom trhu. Mimo toho dostalo sa na Slovensko tiež, ako som zistil, pri prevoze týchto koní, niekoľko mladých žriebat ročných, poldruharočných, polročných a všelijakých, ako to bolo možné vtedy. Znovu môžem potvrdiť tu smelo, že práve títo čo mala peniaze a mali už doma záprah, najali si silu, táto sila doma robila po objarovaní, oborávala zemiaky, atď a bohatší roľníci išli znova na špekuláciu a táto

špekulácia, nechcem priamo potvrdiť, ale myslím, že práve za to sa im podarila, že Povereníctvo bolo slabé a nevedelo tonu dostatočne zamedziť, lebo neverím, že by v krajinách českých a Moravy nebolo hlásené, keď také množstvo žriebat a koní bolo prevážané cez hranice, že by tomu nebolo možno včas zamedziť. Nejde tu o to, že by sme snáď chceli zamedziť prievodu koní, ale práve, či sa nám tieto osoby 7 krát alebo 5 krát neobrátily z Moravy a z Čiech a koňmi a týmto chudobným nebolo dopriano. Mimo toho to bola akcia jún a júl, v júli znova bolo isté množstvo koní pridelené, síce v tomto mesiaci už môžem povedať, že dostaly isté okresné národné výbory telegramy, že práve na dnešný deň sa maly dostaviť do Nového Meste n/Váhom. Neviem ešte, to bude predmetom až na budúce, že či dľa týchto telegramov, skutočne títo roľníci dostali kone. Ale teraz je nová otázka, práve títo páni, ktorí došikovali kone v noci, bohatší roľníci, zato im hovoria páni, predali kone a svoje zase uplatňujú. A práve môj apel vtedy na pána povereníka bol, do dneska ešte sa nestalo to skutkom, že prosím, aby na všetky okresné národné výbory boly dané soznamy, kto kone došikoval. Komu tieto kone boly dané, aby my sme ešte s tým málom, čo sa nám už ušlo pre týchto drobných, sme vedeli aspoň s touto malou čiastkou spravodlivo naložiť, aby sme týchto štyridsať koní, čo poprípade pre náš okres, ja nechcem honoriť, lebo o ostatných neviem, ale práve pre náš okres, aby sme vedeli čo najspravodlivejšie rozdeliť. Do dneška práve sa to nestalo. Teda ja nechcem podozrievať, ale úprimne hovorím od srdca, že je za tým niečo, že z povereníctva o pridelení niektorých koní do dneska nepodali soznam. Ja znovu prosím, aby Povereníctvo pre pôdohospodárstvo tieto soznamy okresom dalo, aby my sme konkrétne vedeli, ako vecí tuto v Národnej rade si musíme úprimne povedať, nie je možné, aby my sme ťažkosti zapríčinené niekým druhým, po prípade jeho neopatrnosťou alebo nešikovnosťou, my museli, my okresní predsedovia znášať. Ja nechcem volať niekoho, aby to potvrdil, ale verím, že keď sa opýtam, že všetci mi povedia, že sú s tým ťažkosti v každom okrese. Nemáme roľníka takého, ktorý skutočne potreboval pomoc a bol by ju dostal. Ani jedného nenájdete, práve tí čo silu menej potrebovali, mali dva kone doma, ďalšie 2-3 dostali a na týchto drobných jedine sa pamätalo teraz, že pri veľkom prosení n rôznej apelácii a taktiež chodily tam aj osoby samy intervenovať, dostala sa nám pomoc čisto od vojska, nijak nie od Povereníctva pre pôdohospodárstvo. Práve ja

by som z tohoto miesta prosil a žiadam, aby v tomto smere bola urobená skutočná náprava, lebo keď táto náprava, tento soznan nebude daný, nie je možné toto čo tu je žiadané usporiadať. Lebo dáme takému, alebo priznáme takému kone a dáme mu pasy, všelijak sa to vycigáni, vykrúti, prosím pekne, lebo už sú na to tak šikovní, že sa vedia prispôsobiť všelijakému vykrúcaniu a naši dobrí roľníci, ktorí skutočne mali jedného koňa po prípade si ho dobre držal, bol veľmi dobrý, tohto vojak ČA alebo čsl. armády, keď ho potreboval sobral, tento roľník do dneska čaká, a nedostal nič. Práve by som z tohoto miesta prosil, aby v tomto smere to bolo usporiadané, ináč neni nožné o ton ani hovoriť, že či skutočne tieto kone boly spravodlivé rozdelené, dokiaľ my tieto soznany okresné národné výbory nedostaneme a sa nepresvedčíme, že ako bolo rozdelené toto veľké množstvo koní, ktoré som tu uviedol. To je len zhruba, možno že toho je ešte viac. Ja neviem, ale za to, že žijem medzi ľudom, môžem aspoň čiastočne naznačiť ako je to. Mimo toho, tieto kone, čo sa dostaly tu vyššie, zase nechcem podozrievať, ale skutočne ten kraj, z ktorého aj ja prichádzam, ktorý bol na 90% obsiaty, pri menšom poč

te ťažných zvierat, skutočne sme sa snažili dňom i nocou, mimo toho neviem či Povereníctvo vie o tom, alebo či samo nepomohlo k tomu, stávajú sa prípady, že na rekonštrukčné práce k mostom a k dovážaniu rôzneho materiálu niet koní, ale na prevážanie istých osôb Vrútky-Žilina, atď., sú tam v noci i vo dne nájdete aj 10-12-15 povozníkov, tu sedia 2 páni, tu 4, tu 5, tu jedna panička, atď. Prečo? Lebo tam sa dá skutočne zarobiť 2 až 3. 000, - korún za taký prevoz a potom pravda je, že naše rekonštrukčné práce takto ostávajú a potom my takto nemôžeme nijako sa dostať z východu na západ, nielen že by sme sa my chceli dostať, nie my, ale toto usporiadanie života na východe za to je také trápne, lebo skutočne tuto nesnažia sa o to, aby bolo zamedzené, aby toto prevážanie ľudí skutočne na najnižšiu mieru sa snažili zamedziť a privážali materiál k rekonštrukčným prácam. Ja verím, že mnoho týchto koní, ktoré takto neprávom sa dostaly k jednotlivým roľníkom, slúžia len k tomu kšeftovaniu, k tomu prevážaniu na vysoké zárobky. /Potlesk. /

Dr. Lettrich: K slovu sa hlási ďalej p. povereník Dr. Kvetko.

Dr. Kvetko: Slávna Národná rada! Dovoľte, aby som proti vývodom, ktoré tu boly vznesené, povedal svoje návrhy. Predne dostal som, síce nie dosť určité, ale predsa len zprávy, že pán člen Národnej rady Ondruš ohradil sa aj iným spôsobom proti tejto akcii, ktorú SNR, resp, jej Povereníctvo pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu v akcii koni vykonalo. To bude ovšem predmetom jaksi jednania inde, o tom sa nechcem zmieniť, o tých obvineniach, ktoré sú nezodpovedné, Chcem pripomenúť len toľko: Dnes predkladáme nariadenie SNR o vyhlásení niektorých zvierat, koní a rožného dobytka za národný majetok. Vážení páni toto nariadenie nemá nič spoločného s akciou, ktorá sme prevádzali, dotovania Slovenska koňmi, trofejnými, vojenskými. Toto nariadenie sa držby tých koní, ktoré armáda zo svojich trofejných prostriedkov dala k dispozícii Slovensku, vôbec netýka, A po tejto stránke každá kritika a každé vznesenie námietok proti vykonanej práci neni predmetom k jednaniu danému. Toto nariadenie na za význam jedno: My vieme, že na Slovensku je v niektorých obciach viac koní, ako tomu bolo dosiaľ, My vieme, že držbu týchto koní zavinili, teda neprávom, nezodpovedajúcu hospodárskym potrebám, zavinily vojnové pomery.My vieme aj to, že nie všade práve tí strední, alebo tí majetní roľníci, ale na niektorých miestach aj tí drobní roľníci, ba aj nie roľníci držia dnes kone, ktoré nevyužívajú, v prospech hospodárskej obnovy pôdohospodárskeho života. A toto nariadenie má na mysli jedno. Zjednať v tomto ohľade poriadok, Toto nariadenie nemá na mysli zamedziť kšeftáreniu s koňmi, ktoré dala vojenská sráva ba z trofejných koní Slovensku, Konštatujem, že kto z prídele ných koní vojenskou správou, prostredníctvom Povereníctva pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu predal niekde kone, že spreneveril Štátny majetok, bude sa to zodpovedný. Nie je možné a myslím, že sa ani tak nestalo, že by rezervné kone, vojenskou správou pridelene prostredníctvom Povereníctva pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu, niekomu, že tieto vojenské kone boly predané, že boly tieto predmetom obchodu, toto myslím, že sa nestalo. Ak sa stala po tejto stránke nejaká výnimka, že niekto vojenskými koňmi rezervnými či už by ich bolo 5.000

alebo 10, ako p. člen Rady Ondruš priznáva, alebo ja priznávam, že podľa posledne dodaných správ, že tých koní je už 20.000, tak ak z týchto koní niekto predával niečo, tak s tými ľudmi si poriadok urobí Ministerstvo národnej obrany, pretože tieto kone sú majetkom Ministerstva národnej obrany a neni treba mať po tejto stránke obavy a my sme, Povereníctvo pre pôdohospodárstvo a podenkovú reformu, nič nemalo na mysli, len tieto kone, ktoré dávalo Ministerstvo národnej obrany k dispozícii pre hospodársku obnovu Slovenska, že tieto kone podľa našich možností a našich schopností pridelí tam, kde hospodársky proces na pôdohospodárstvo to najviac vyžaduje. Ak po tejto stránke prídelci urobili určité chyby, predávali kone, je vecou Ministerstva národnej obrany, aby čo najprísnejšie potrestalo tých, ktorí spreneverili štátny majetok. Toto nariadenie ale má na mysli predovšetkým vo vnútri Slovenska zjednať nápravu tam, kde sú majitelia ťažných zvierat, koní, prípadne i rožného dobytka, ktorí ich neprávom držia, neprávom vlastnia a nie je potrebné, aby ich z hospodárskych dôvodov držali ďalej. Z toho dôvodu myslím a navrhujem, aby ani pripomienka, ktorú referent Ing. Gašperík navrhol, nebola prijatá, a síce preto, že preukaz, že niekto kúpil kone od ČA by nestačil pre priznanie vlastníctva koňa, z toho dôvodu, že je možné sa domnievať, že toto nebolo náležitým spôsobom po stránke obchodnej vykonané. Je dostačujúce, aby 2 svedkovia dosvedčili, že menovaný, ktorý musí koňa predviesť, dostal, obdržal, alebo stal sa vlastníkom týchto koní správnym úkonom obchodným. My si predstavujeme celú vec zariadiť tak, že v jednotlivých okresoch nariadime povinné svo-dy všetkých koní a majitelia musia preukázať vlastníctvo na tie kone buď s pasom, alebo tak, ako osnova navrhuje, vierohodnými svedkami, že ten majiteľ získal správnym obchodným úkonom tieto kone. Ten kto sa prekazom takýmto nemôže preukázať, či už bude zo sociálne slabých vrstiev, alebo o či bude zo sociálne silnejších vrstiev, ten bude prehlásený za držiteľa koňa, ale nie za vlastníka a tomu príležitostne, podľa potreby môže byť kôň, alebo ťažné zviera odobrané a dané tam, kde to hospodárske pomery vyžadujú. O tomto budú rozhodovať Okresné národné výbory tak, ako to nariadenie predkladá, ako to nariadenie uzákoňuje. Tedy nebude sa jednať o nejaký svojvoľný, alebo byrokratický zásah úradu.

Ale bude sa jednať o to, aby práve sme zamedzili čiernemu obchodu, ktorý sa rozvinul a tých majiteľov, ktorí nezodpovedným a nie správnym obchodom dostali do vlastníctva určité zvieratá. Ten, kto v Čechách si kúpil kone, alebo kto si tu kúpi za 70.000 korún pár koní, ten tieto kone ďalej predávať nebude. Takému sme povinní, keď si dokáže riadne svedkami, dať výmer o ton, aby dostal pas, ako právny preukaz vlastníctva. Ten, kto dostal za liter slivovice koňa, alebo za iné statky, neeodpovedajúce úderne cene, tomuto je treba tieto kone odobrať, nie je nutné a nie je žiadúcne, aby bolo priznané vlastnícke

právo, a právo ak niekto obchoduje s koňmi, tak to nie sú tí ľudia, ktorí dostali z prídelov vojenských, teda z toho kontingentu, ktorý nám dala československá armáda, aby sme ich rozdelili, ale obchodujú práve tí ľudia s koňmi, ktorí kone dostávali, či už od partizánov, alebo od červenej armády, alebo od rumunskej armády, alebo od kohokoľvek za neúmernú hodnotu, teda za tú slivovicu a za iné statky, títo obchodujú s koňmi. A ja som presvedčený, že niet jednoho prípadu, aby stredný roľník, ktorý má doma kone, dostal bol ešte z toho kontingentu vojenských koní ešte ďalších 4 až 6 koní, tak ako to pán člen Rady Ondruš prednáša. Vážení priatelia, celú akciu, tak ako som ju predostrel vo Sbore povereníkov, malo prevádzať Povereníctvo pre pôdohospodárstvo a posádkovú reformu, ktoré sa malo dotýkať len distribúcie týchto koní. Vypracovali sme plán, ktorý by mal znamenať, že národné výbory na nieste budú určovať, komu tie kone patria, aj dnes na ton trváme, že národné výbory budú určovať z tých skromných kontingentov, ktoré in dávané k dispozícii, komu tieto kone nmajú patriť. Po tejto stránke z našej strany nestalo sa vina. Ak ale húfy, tak ako mi posledne bolo telefonované a bol som požiadaný Ministerstvom zemedelstva, aby sme zakročili proti tomu, aby húfy našich roľníkov nešli do Čiech a nekupovali si kone tam na mieste, alebo neforzírovali si na Ministerstve národnej obrany alebo na niektorých členoch našej vlády, prídeľ týchto koní z kontingentu. Prosím, to je mimo rámec akcie, ktorú prevádzalo Povereníctvo pre pôdohospodárstvo, proti ktorej sme sa ohradzovali a ohradzujeme sa ešte dnes a z tých skromných prostriedkov, ktoré sú dávané k dispozícii, chceme len Povereníctvo pre pôdohospodárstvo

prostredníctvom okresných národných výborov dávať k dispozícii tieto ťažné sily, tam kde to okresné národné výbory za najvhodnejšie uznajú, aby sa tata tieto kone dostaly. Ja som sa po tejto stránke dostal do veľmi ostrého rozporu s niektorými Okresnými národnými výbormi a bol to aj Okresný národný výbor v Turč. Sv. Martine, ktorý mi prišiel hlásiť, že si ide sám od Ministerstva národnej obrany vyžiadať 500 koní, aby len pre tento okres prišlo. Dostal som sa do rozporu aj s p. štát. tajomníkom gen. Dr. Ferjenčíkom, ktorý našim úradníkom naposledy vyslaným na zjednanie kontingentu týchto koní trofejných, nariadil, aby okres Banská Bystrica dostala 300 koní, odpovedal som, že toto nemôžem prijať, že s tým nemôžem súhlasiť, lebo takých prostriedkov nie je, aby jeden Okresný národný výbor takéto kvantum koní dostal. A ak Okresný národný výbor v Turč. Sv. Martine proti tomuto môjmu rozhodnutiu a proti tomuto môjmu želaniu vykonal si to, to je mimo rámec pôsobnosti Povereníctva pre pôdohospodárstvo a ak p. gen. Ferjenčík cez to urobí určité opatrenia, tak to je tiež mimo rámec pôsobnosti našej. Tedy prosím, aby slávna Národná rada pri odhlasovaní tohto nariadenia, pri posudzovaní otázky potreby ťažnej sily pre naše pôdohospodárstvo rozoznávala rozdiel medzi tým, aké boly možnosti poskytovania ťažných síl pre naše pôdohospodárstvo z trofejných koní, aby nezamieňala otázku kšeftovania s týmito trofejnýni koňmi, pretože to je nesprávne a nemožné to menovať a spolu dávať dohromady a s tým, čo toto nariadenie navrhuje, totiž, aby sme si s vlastnými prostriedkami ťažnej sily konskej urobili sami poriadok doma, aby sme tu pomocou národných výborov zjednali nápravu v tom smere, aby nevlastnili ťažné koňské sily tí ľudia, ktorí na to nemali nárok, ani právna ani hospodársku potrebu. Zároveň si dovoľujem pridať, že ani Povereníctvo pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu neni ani v jednom úseku, tedy ani v úseku medzi Ružomberkom a Vrútkami, Povereníctvom pre dopravu, ktoré by malo zjednávať doprava medzi prepravou Ružomberkom a ak sa také veci dejú, tak to rozhodne nepatrí do kompetencie Povereníctva pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu, ale snáď niekoho iného.

Dr. Lettrich: Kto sa ďalej hlási k slovu? Keďže nikto, prikročíme k hlasovaniu o prednesenej zpráve a osnove. Kto je za prijatie osnovy, tak ako bola p. referentom prednesení, nech zodvihne ruku. Je to jednomyseľnosť. Vyhlasujem osnovu za nariadenie Slovenskej národnej rady.

Prikročujeme k šiestemu bodu programu, zpráve právneho a rozpočtového výboru o návrhu povereníka SNR pre pošty na vydanie nariadenia o zrušení oslobodenia od poštovného. Slovo má spravodajca p. člen Rady Dr, Ing. Zaťko.

Ing. Zaťko: Slávna Národná rada! Problém, ktorý má riešiť osnova, ktorá leží pred nami, je problémom, už veľmi starým. Už mnoho rokov, i v prvom Československu zaoberali sa otázkou zrušenia oslobodenia od poštovného, a síce preto, lebo podľa mienky všetkých tých, ktorí túto otázku sledovali toto poštovné, toto oslobodenie od poštovného, nebolo hospodársky odôvodnené. Je to prežitok, ktorý sme zdedili z čias veľmi dávnych, prežitok, ktorý v iných štátoch európskych už dávno odstránili. Je teda na čase, aby sme aj my prikročili k odstráneniu. Zrušením od oslobodenia poštovného, ako som už spomenul, odstránia sa všelijaké ťažkosti, ktoré toto oslobodenie spôsobovalo poštovej správe. Zabráni sa tiež ďalšiemu rozširovaniu tejto výhody a urobí sa koniec zneužívaniu oslobodenia od poštovného pre súkromné ciele. Dosiahnu sa tiež príjmy nové, asíce z poplatkov za dopravu poštových zásielok verejnoprávnych korporácií a pod., ktoré dnes používajú oslobodenie od poštovného a ktoré v budúcnosti budú musieť poštové poplatky hradiť z vlastných prostriedkov. Ďalej z poplatku za súkromnú korešpondenciu, ktorá je dnes i keď neodôvodnene, neoprávnene dopravovaná bezplatne. Dá sa očakávať, že zrušenie oslobodenia od poštovného prispeje aj k urýchleniu úradovania štátnej administratíve, lebo nebude sa zbytočne korešpondovať s podriadenými úradmi. Keď úrad, ktorý odosiela poštu bude vedieť, že dopravu musí aj zaplatiť, rozmyslí si, či má poslať písomne takú zprávu, takú vec, ktorú jste posielať nemusel. Dovoľujem si podotknúť, že zásada, ktorú sleduje tento návrh, nariadenia, nie je ani v našom zákonodarstve nová, lebo už od telegrafných a telefónnych poplatkov, podľa zákona č. 60/23 Sb. z. a n,, nie je oslobodený ani štát. Zrušením oslobodenia od poštovného nevzniknú štátu nové výdavky, lebo sumu, ktorú zaplatí štát, resp, jednotlivé jeho rezorty, pošte za dopravu úradných zásielok, dostane zase zpät vo zvýšenom príjme podniku československá pošta, prípadne Československé dráhy. Okrem tohoto získané tiež lepší prehľad, správnejší obraz o hospodárení jednotlivých rezortov, pretože dnes čiastočne jednotlivé rezorty, hospodária vlastne na úkor, na účet poštovej stravy. Právny a rozpočtový výbor, ktorý sa touto osnovou zaoberal, navrhujú, aby bola prijatá v tom znení, ako bola predložená. No ja dovoľujem si navrhnúť určitú zmenu. A to zmenu u § 4. Pôvodné znenie § 4 hovorilo, že osnovné nariadenie nadobúda účinnosti dňom 1. novembra r. 1945. Výbory pozmenily toto znenie v ton smysle, že nariadenie má nadobudnúť účinnosť 1, januárom 1946. Výbory odhodlaly sa k tomuto pozmeneniu preto, lebo boly toho názoru, že teraz, keď v rozpočtoch jednotlivých rezortov položka poštovného nefiguruje, spôsobilo by to určite ťažkosti, keby sa tieto položky znovu musely voliť a znovu dotovať a tiež boly toho názoru, že tie 2 mesiace, ktoré zvyšujú ešte do konca tohoto roku, nemôžu už hrať rolu tak závažnú, aby sa mohli odhodlať i k tomuto eventuelnému malému chaosu, ku ktorému by došlo v účtovaní jednotlivých rezortov. Na od tých čias poštová správa zaslala Predsedníctvu národnej rady prípis, v ktorom predsa len žiada, aby účinnosť tohto nariadenia bola už od 1. novembra a to s tým odôvodnením, že do tohto dňa budú sjednotené všetky poštovú predpisy v republike Československej a toto by bola vlastne jediní ustanovizeň, ktorá by nás ešte oddelovala, odlišovala. Mohly by z tohoto vzniknúť pri vzájomnej preprave medzi českými krajinani a Slovenskom rozličné nedorozumenia, ktorým sa treba vyhnúť. Námietke, ktorú malý výbory proti tomuto dňu účinnosti chce vyhovieť Povereníctvo pre pošty tým spôsobom, že chce všetkým rezortom až do konca tohto roku poskytnúť úver na poštovou, tak že by tá obava, že by sa musely zakladať nové položky a že by so znova musely dotovať rozpočty týchto rezortov, odpadla. Ja následkom tohto návrhu Povereníctva pre pošty navrhujem, aby § 4 bol pozmenený a aby znel tak ako znel pôvodne, keď ho výborom Predsedníctvo rady predložilo. To znamená, toto nariadenie nadobúda účinnosti dňom 1. novembra 1945, vykoná ho povereník Slovenskej národnej rady pre pošty.

Dr. Lettrich: Otváram rozpravu o prednesenou referáte. Kto sa hlási k slovu? Prosím pán člen Rady Jeleň.

J. Jeleň: Slávna Rada! Myslím, že predložený návrh je opodstatnený a že ho radi vítame. Ale zdá sa mi, že keď rozprávame o rekonštrukcii Slovenska, myslíme stále len a sústreďujeme svoju pozornosť hlavne na rekonštrukciu ciest a železníc. A jaksi si nevšímame otázku poštového rezortu, ktorý tiež reprezentuje určitý druh spojenia, sprostredkovania. A myslím, že vyjadrujem dojem všetkých členov Rady, keď konštatujem, že i tuná je treba určitého zlepenia v tom tempe, v tej rekonštrukcii. Uvediem na príklad nasledujúce: Minulý týždeň som poslal telegram z Popradu do Bratislavy a prešlo 7 i pol dňa, než ten telegram bol doručený. Myslím tedy, že služba telegrafná a telefónna nie je obnovovaná v takom tempe, ako by to vyžadoval záujem Slovenska, Myslím, že sa nič, alebo veľmi málo pracuje vo veci diaľkového káblu, ktorý spojuje východ so západom. Dosiaľ som spozoroval len na jednom mieste, že sa pracuje na kabele, a síce u mostov, ktoré sú zničené pri Strečne. Myslím ďalej, že aj otázka listovej prepravy, o balíkovej ani nehovoriac, nie je tak organizovaná, aby vyhovovala požiadavkom našej doby, ale hlavne, aby po tých siedmich alebo šiestich mesiacoch, po oslobodení vykazovala nejaké zvláštne úspechy. My vieme, že keď pošleme na príklad list z Popradu do Košíc, alebo z Košíc do Popradu, trvá to niekedy aj 14 dní, než ten list je doručený. Ďalej by ma veľmi zaujímalo a by som prosil pána povereníka, aby nás informoval, či sa niečo deje v organizácii rádiotelegrafickej siete, či sa tuná robily nejaké pokusy, aby sa s vojenskou správou spojila správa poštová a aby sa spravil určitý plán pre rádiotelegrafické spojenie. Vôbec by som prosil pána povereníka pre pošty, aby nás informoval, jako, podľa akého plánu pokračuje rekonštrukcia všetkých vecí, ktoré podliehajú správe poštovej.

Dr. Lettrich: Kto sa ďalej hlási k slovu? Nikto. Rozpravu zakľučujem a prikročíme k hlasovaniu o osnove. Kto je za prijatie osnovy v tom znení, ako bola referentom prednesená, nech zdvihne ruku. To je väčsina. Vyhlasujem osnovu, za nariadenie Slovenskej národnej rady.

Prikročujeme k siedmemu bodu programu, k zpráve právneho, hospodársko-sociálneho a rozpočtového výboru o návrhu povereníka Slovenskej národnej rady pre sociálnu starostlivosť na vydanie nariadenia o dočasnej úprave štátnej starobnej podpory.

Referentom je člen SNR p. Ing. Takáč.

Ing. Takáč: Vážení páni! Povereník pre sociálnu starostlivosť predložil návrh nariadenia na úpravu štátnej starobnej podpory. Výbory a to rozpočtový, právny a hospodársko-sooiálny sa s týmto návrhom zaoberaly a až na malé zmeny predkladajú teraz návrh tohto nariadenia Slovenskej národnej rade na schválenie. V podstate kde o štátnu starobnú podporu pre tých, ktorí sú nemajetní a u ktorých niet nikoho, kto by sa o nich staral. Táto vec bola upravená posledne býv. Slovenskou, vládou, ale podľa nariadenia SNR táto úprava nie je platná. Proti tejto poslednej úprave je podstatná zmena v tom, že štátna starobná podpora je zvýšená z 1000, - korún ročne na 1, 440 korún, to znamená mesačne 120 korún. Vieme, že táto starobná podpora je i v tejto výške veľmi malá a to špeciálne na dnešné pomery, No jednako bude vyžadovať ročitého nákladu 44 miliónov podľa predbežných odhadov. Riešenie toto nie je definitívne a bude neskoršie, myslím, riešené v rámci národného poistenia, ktoré sa bude týkať všetkých občanov. Doporučujem plénu SNR, aby návrh, ako ho majú pred sebou, prijali a aby sa z návrhu stalo nariadenie SNR.

Dr. Lettrich: Otváram rozpravu o prednesenej zpráve. Kto sa hlási k slovu? Pán povereník Dr. Ivan Horvát,

Dr. Horvát: Slávna Slovenská národná rada! I keď je povedané, že návrh tohto nariadenia predkladá Povereníctvo pre sociálnu starostlivosť, musím konštatovať, že toto nariadenie sa v mnohom odchyľuje od toho návrhu, ktorý Povereníctvo pôvodne vypracovalo. Odchýlky sú odôvodnené jednania s Povereníctvom pre financie, jednak boly prevedené výbormi. Vzdor tomu, že Je to návrh Povereníctva pre sociálnu starostlivosť, ja sám som nútený predložiť k nemu niektoré pozmeňovacie návrhy, I keď je povedané, že toto je dočasná úprava a dúfame, že je to len dočasná úprava, lebo to, čo sa tu dáva, je zase len almužnou, tak ako doteraz a že táto otázka bude vyriešená v národnom poistení, vzdor tomu nedržia za potrebnej aby účinnosť tohto nariadenia bola terminovaná, ako je to v prvom paragrafe uvedené., kde je povedané, že štátnu starobnú podporu dostanú osoby, ktoré dosiahly, alebo do 31. decembra 1946 dosiahnu 65-tý rok veku. Takýto limit bol v starých nariadeniach a nepovažujem za potrebné, aby takéto ustanovenie aj v tomto nariadení bolo, Ha túto starobnú podporu majú mať nárok všetky osoby, ktoré dosiahly 65-tý rok, alebo hocikedy ho dosiahnu, netreba tam uvádzať, že do ktorého data. Navrhujem preto, aby paragraf prvý bol pozmenený tak, že čekoslovenským štátnym občanom, bývajúcim na úze~ mí Slovenska, ktorí dosiahli, alebo dosiahnu 65-tý rok svojho veku, možno poskytnúť a ako je to ďalej povedané. Slovom, aby bolo vynechané "do 31 decembra 1946", ktoré dátum ničím odôvodnené neni. Ďalší môj pozmeňovací návrh sa dotýka § 7 ods. 3, kde je povedané, že ak je náhrada predpísaná podľa ods. 1., alebo podľa ods. 2., nevymožiteľná, alebo jej vymáhaním by bola výživa osoby ohrožená, náhradu môže odpísať do 1, 000 korún. Povereníctvo SNR pre sociálnu starostlivosť, nad 1, 000 korún Povereníctvo SNR pre sociálnu starostlivosť v dohode s Povereníctvom SNR pre financie. Keď je táto náhrada nevymožiteľná a keď jej vymáhaním je výživa osoby ohrožená, je celkom zbytočné, aby o týchto okolnostiach rozhodovaly až dve povereníctva. Aby sa pri takýchto obnosoch, ktoré sú rozhodne nepatrné obnosy, viedla papierová vojna medzi dvoma povereníctvami, Navrhujem preto, aby bol tento ods, 3 štylizovaný takto: "Ak je náhrada predpísaná podľa ods. 1., alebo ods, 2., nevymožiteľná, alebo jej vymáhaním by bola osoba ohrožená, môže ju Povereníctvo SNR pre sociálnu starostlivosť odpísať. " Neni žiadneho zvláštneho dôvodu, aby tam bola hranica do 1, 000 korún a nad 1, 000 korún. pri takýchto obnosoch. Tretí môj pozmeňovací návrh sa dotýka § 8 ods, 3, kde je povedané: "Nevyplatenú podporu sročnú v deň úmrtia podporovaného, možno vyplatiť jeho pozostalým, alebo

iným osobám, ak ho ošetrovaly, alebo mu vypravily pohreb- alebo pohrebom

najviac do výšky výdavkov spojených s ošetrovaním, poťažne s /

podporovaného. " Jedná sa tu asi o obnos 360. - až 450. - korún. Výdavky spojené s ošetrovaním, alebo pohrebom podporovaného za každý pád musia presahovať tento obnos. Ustanovenie, že "Alebo najviac do výšky výdavkov", nemá žiadneho zvláštneho významu a zaťažovalo by zbytočne, lebo by Povereníctvo muselo zisťovať, že koľko vlastne tieto výdavky činia, pri každom tom prípade, čo by rozhodne štátnu správu stálo viacej toto zisťovanie, než by sa mohlo na tom ušetriť. Navrhujem preto, aby z tohto odseku bolo vynechané ustanovenie: " Alebo najviac do výšky výdavkov, spojených s ošetrovaním, poťažne s pohrebom podporovaného." Toto sú moje pozmeňovacie návrhy k tomuto nariadeniu.

Dr. Lettrich: Kto sa ďalej hlási k slovu? Keď nikto, prosím p. referenta, aby sa ujal záverečného slova,

Ing. Takáč: Súhlasím s tými pozmeňujúcimi navrhni,

Dr. Lettrich: Prikročíme k hlasovaniu. Najprv o pozmeňujúcich návrhoch p. pov. Dr. Ivana Horváta. Kto je za pozmenenie paragrafov 1, 7 a 8 v tom smysle, ako to predniesol, p. povereník Dr. Ivan Horvát, nech zodvihne ruku. To je jednomyseľné. Teraz hlasujeme za osnovu a pozmeňujúcim návrhom, ktorý bol odhlasovaný. Kto je za prijatie osnovy? To je jednomyseľné. Vyhlasujem osnovu za nariadenie Slovenskej národnej rady.

Dovoľujem si oznámiť slávnej Slovenskej národnej rade, že bod 8, z technických dôvodov bude zaradený až za bod 17. programu.

Prikročíme k prerokovaniu 9. bodu programu, to je k zpráve právneho, hospodársko-sociálneho výboru a rozpočtového výboru o návrhu povereníka SNR pre veci vnútorné na vydanie nariadenia o úprave služobného pomeru štátnych a verejných zamestnancov. Zpravodajcom je p. Dr. Beharka.

Dr. Beharka: Slávna Národná rada! Nariadením SNR zo dňa 25, mája 1945 č, 44/1945 Sb. n. SNR sledovali sme cieľ očistiť štátne a verejné úrady od zradcov a kolaborantov. Toto nariadenie najmä tým, že vyslovilo paušálnu neplatnosť všetkých dišpenzov, ako aj povýšení okrem jedného, vykonaných po 29. septembri 1938 fašistickou slovenskou vládou, alebo jej orgánom, ukázalo sa v praxi takmer neprevediteľným! V mnohých smeroch je nejasné a má značné materiálne nedostatky, ako je to

zrejmé z dôvodovej zprávy. Predložená osnova zo získaných skúseností pri preverovaní, usiluje sa dosiahnuť účelu tak, že všetky nedostatky odstraňuje, celé pôvodné nariadenie novelizuje. Zachycuje všetky kategórie, tedy i verejných zamestnancov a preverovaniu podriaďuje i tých bývalých zamestnancov zo Slovenska, ktorí po oslobodení nastúpili miesto v Čechách v ranči percentuelného zastúpenia Slovákov v ministerstvách. Osnova miesto doterajšieho zrušenia všetkých opatrení, dišpenzov, povýšení a pod., prevedených fašistickou slovenskou vládou a jej orgánmi do 1. IX. 1944 navrhuje len preskúšanie týchto príslušnými povereníkmi, alebo u verejných zamestnancov príslušnými orgánmi, a to do 3 mesiacov. Tretie povýšenie zásadne sa u zamestnancov neuznáva. A neplatné sú tiež všetky povýšenia výninky a odchýlky a prijatia zamestnancov, ktoré boly prevedené po 1. IX. 1944. Toto vyplýva logicky z nariadenia č. 1/1944 Sb. n. SNR. Pri ton však je možnosť, aby povereníci, resp. Sbor povereníkov, Predsedníctvo SNR, alebo u verejných zamestnancov príslušný orgán, mohli previesť príslušné opatrenia, ktorými by sa zachovalý spravodlivé práva nadobudnuté po tejto dobe, pričom by sa obdobne s novými povýšeniami a ostatnými opatreniami maly napraviť krivdy tých zamestnancov, ktorí z politických príčin neboli povýšení. Som presvedčený, že navrhovanou novelizáciou dosiahne sa urýchlene poriadku v osobných záležitostiach štátnych a verejných zamestnancov, že sa ďaleko účelnejšie. prevedie očista medzi úradníctvom, a že sa tiež urýchlene odčinia krivdy na tých štátnych a verejných zamestnancoch, ktorí pre svoje demokratické protifašistické presvedčenie a vernosť Československej republike, slobode a demokracii boli stále tisovským režimom odstrkávaní a obchádzaní.

Výbory právny, hospodársko-sociálny a rozpočtový navrhujú, aby slávna Slovenská národná rada, túto osnovu, tak ako je navrhovaná, prijala. Pri tom dovoľujem si poznamenať, že do osnovy, ako bola rozdaná, po dohode výborov sa na dvoch miestach vsúvajú malinké doplnky a to: v §-e 10. povereník, Sbor povereníkov, prípadne Predsedníctvo SNR a doplnok "A u verejných zanestnancov príslušný orgán, môže do 1. januára 1946 povýšiť zamestnanca za fašistického režimu ukrivdeného" a to z toho dôvodu, že pôvodná osnova týmto §-om zachycovala len štátnych zamestnancov a pritom verejní zamestnanci by neboli podliehali tomuto ustanoveniu. A potom v §-e 17, čisté nedopatrenia pri prepisovaní vypadlo v ods. 2., pri citácii paragrafov, ešte jeden paragraf a to za §-Om 12, § 13 ods. 2, To vyplýva logicky z celého tohto nariadenia. Odporúčam, aby toto nariadenie bolo schválené, a prijaté ako nariadenie Slovenskej národnej rady.

Dr. Lettrich: Otváram rozpravu o prednesenej zpráve. Kto sa hlási k slovu? Keďže nikto. /Dodatočne sa hlási p. podpredseda Dr. Čech / Prosím p. podpredseda.

Dr. Čech: Navrhoval by som predsa, aby sa táto osnova prečítala, nakoľko je to veľmi dôležitá osnova a už raz sa chybilo natoľko, že sa musela novelizovala tuná iste budú mať členovia Národnej rady svoje pripomienky, alebo ich môžu po prečítaní mať.

Dr. Lettrich: Vzhľadom na to, že táto osnova už dávnejšie bola rozposlaná člena Rady /hlasy: nedostali sme ju!/. Prosím preto p. referenta, aby osnovu prečítal.

Dr. Beharka: /Číta osnovu nariadenia č. 54 s opravou §-u 5, ods, 5 miesto "môžu", "možno"./

Vážená Slovenská národná rada! Pokiaľ ide o dotazník, ako nasleduje. Tuná nenastaly žiadne zmeny a obsahuje všetky údaje, ako obsahoval dotazník pri nar. č. 44/45. Vzhľadom na to, aby znova nemusel byť rozdávaný všetkým zamestnancom, vypĺňaný a skúmaný, pretože všetky podstatné náležitosti, ktoré sa naň kladú, sú v ňom i tak obsiahnuté.

Dr. Lettrich: Otváram rozpravu o prednesenej zpráve. Kto sa hlási k slovu? Pán člen Rady Lietavec:

Lietavec: Vážení pánovia! Preverovanie doposiaľ tak, ako bolo prevádzané a uskutočňované, neplnilo vždy svoj účel a v mnohých prípadoch a v častých, ani nedosiahlo svojho účelu. V mnohých úradoch centrálnych, už či v Bratislave, alebo mimo Bratislavu, po Slovensku vo verejných a hospodárskych podnikoch viacej menej hovorí sa, že preverovanie je uskutočnené. Že zamestnanci bývalého Slovenského štátu, bývalí kolaboranti, bývalí nepriatelia všetkého toho, čo tu dnes je, boli vraj preskúmaní, či ozaj sú nepriateľmi a preverovacia komisia mala rozhodnúť, či menované osoby môžu i dnes nastávať vo verejnom, politickom

živote menej, alebo viacej dôležité miesta. A dodatočne zisťujeme, že i v úradoch, a to veľmi významných si sedia osoby, ktorým preverovacia komisia mýlne, bez príslušných patričných informácií o ich predchádzajúcej činnosti vystavila dekrét, ktorým sa hovorí, že dotyčný je spôsobilý, aby plnil funkciu služby i dnes. Nariadenie, ktoré je tu dnes predkladané, sleduje hlavne ten účel, aby raz navždy do budúca mohli sme s čistým svedomím povedať, že sme sa vyporiadali so všetkými prvkami fašistickými a zo všetkými súčasne tými osobami, ktoré by v inej forme, inými heslami, inými metodami, chcely hatiť vývoj novej ľudovodemokratickej republiky. Reakcia, nepriatelia a odchovanci bývalého fašistického štátu ešte nie sú definitívne vyradení z politickej arény. Ešte nie sú navždy porazení a zneškodnení. Prv vystupovali s heslami otvorene fašistickými, otvorene hlásili sa k programu národného socializmu, otvorene chceli uskutočňovať 14 bodov Tukových. Dnes v tejto situácii, týmito slovami, týmito metódami pracovať nemôžu. Hovoria o demokracii, bijú sa v prsia, že sú najlepší demokrati, bijú sa v prsia a hovoria, že sú za ľudovodemokratickú republiku. Prinášajú nesčetné množstvo potvrdení, papierov, prehlásení o tom, že dávali tisíce, desaťtisíce pre partizánov, metrické centy pre bojujúce jednotky, že ukrývali význačných činiteľov odboja, teda že sa zaslúžili o dnešok, že tiež brali účasť na tom, čo tu dneska prežívame. Ale na druhej strane týmto sledujú len jedno, zamaskovať, dostať sa do našich radov a postupne novými metódami, napr. protižidovskými heslami, že národné výbory nie sú schopné vládnuť, heslami, že dnešné zriadenie to nevyhovuje, že to staré v mnohých prípadoch bolo lepšie, podobnými heslami a metódami snažia sa rozvracať terajšiu konsolidáciu a rušiť výstavbu Slovenska a republiky.

Prial by som si a želal, aby predtým než preverovacia komisia, ktorá podľa tohto nariadenia bude zasadať a preverovať, aby si uvedomila a mala pred sebou obraz tých obetí, ktoré padly v boji za našu slobodu, aby si uvedomily, že desaťtisíce našich najlepších synov vinou kolaborantov, vinou aj tých ľudí, ktorí ešte dnes tu sedia, neni medzi nami, že desaťtisíce a desaťtisíce mrzákov, ktorí sú tu, desaťtisíce vdov, ktoré sú dnes odkázané na 1. 440 korún ročnej podpory, tak ako

to dnešné nariadenie odhlasovalo, že tieto obete boly zapríčinenč do určitej Diery i týma, ktorí ešte neboli vyradení z verejného a politického života, ktorí tu ešte sú, ktorým mnohoraz samotné preverovacie komisie daly potvrdenie o tom, že sú spolahlivé a Že oni používajú dôveru. Bez dôkladne očisty nebol by zaručený kľudný a zdarilý vývoj lepšieho Slovenska a ľudovodemokratickej republiky, ktorá chce byť šťastným domovom ako Slovákov, tak aj Čechov a to bez akýchkoľvek zakuklených nepriateľov /Potlesk/.

Dr. Lettrich: Ďakujem, kto sa hlási ešte k slovu? Pán člen Rady Šenšel.

Šenšel: Slávna Slovenská národná rada! Moje poznámky sa budú vzťahovať na paragraf tretí. Nariadenie vzťahuje sa aj na duchovných, recipovaných cirkví a štátom uznaných náboženských spoločností. Podľa §-u 3, nesmie byť zamestnancom, kto bol podľa nariadenia č. 30, pardon §-u 5, zamestnanci nemeckej, alebo maďarskej národnosti prepúšťajú sa zo služieb bez akýchkoľvek nárokov. To znamená, že sa znemožňuje zamestnanie farárov nemeckej a maďarskej národnosti. Iným slovom okolo 700. 000 Maďarov zostane bez duchovných správcov, bez farárov. /Hlasy: Von s nimi /.

Správne. Vec by bola vyriešená, keby sa podarilo všetkých Maďarov, všetkých Nemcov odsunúť. Toto však ťažko sa dá docieliť. Ak tu zostane len 1/4, pánom prezidentom avizovaná, to bude skoro 200.000 ľudí. 200. 000 ľudí nechať bez duchovnej opatery predsa len nejde, /Hlasy: Nechať ich s takými akí sú, bolo by ešte horšie, /

Slovákov im nemožno dať, lebo ich nie je dostatok. Neni dostatok ani pre slovenských veriacich, nemáme ich dosť evanjelici, nemajú ich ani katolíci, u kalvínov sú pomery priam

katastrofálne. Zostanú teda bez duchovnej opatery. /Hlasy: Pozrite si vo Vagovciach toho kaplána!/

Ráčte potom sen prísť a rečniť.

Môže to byť i pre štátnu bezpečnosť veľmi nebezpečné. Maďari, Nemci sa totižto môžu vrhnúť do náručia sektárov. A tí sektári môžu byť politickí agenti. A títo politickí agenti budú Maďarov a Nemcov shromažďovať pod rúškom náboženstva a po doaácnostiach za zatvorenými dvermi budú politizovať, pestovať

iredentu, A čo je lepšie, či služby božie v kostole v maďarskej reči, alebo pod kontrolou verejnosti a či sektársko-politickd schôdzky bez možnosti akejkoľvek kontroly. Preto navrhujem, aby ako lit. b. / do §-u 3, ods. 1. /, bolo prijaté toto ustanovenie: Na priechodnú dobu, kým sa v štáte ponechaní Maďari a Nemci, čiastočne nenaučia štátnu reč, na návrh a na norálnu zodpovednosť cirkevnej vrchnosti recipovaných. cirkví a štátom, uznaných náboženských spoločností, môžu byť v službe duchovní maďarskej a nemeckej národnosti. "

Mám návrh aj ku 7. odstavcu §-u 7. Tu sa hovorí o ľudovej demokracii. Proti tomuto výrazu hlási sa môj rečový cit. Demokracia je ľudovláda. Keď som smädný, nepijem vodovú vodu. Keď som hladný, nenasýtim sa mäsitým mäsom. A keď robím politiku, nemôžem robiť ľudovú ľudovládu /hlasy: Prečo nie?/. Lebo stačí ľudovláda /hlasy: Ale bola aj iná ľudovláda/. Tak nebola demokracia. Na politických schôdzkach a v časopisoch možno hovoriť o ľudovej demokracii, ale do zákona, ktorý musí vynikať správnou slovenčinou tento termínus technikus ťažko môže vojsko ak chceme šetriť pravidlá slovenskej reči. Aby som dokončil svoje poznámky ku §-u 3, dovoľujem si len toľko poznamenať, že sú veci, ktoré sa nedajú vyriešiť preverovaním, ani žandárom, ale skôr taktom a porozumením. A ja úctivé prosím o tento takt

a toto porozumenie.

Dr. Lettrich: Kto sa hlási ďalej k slovu? Pán povereník Dr. Horváth.

Dr. Horváth: Slávna Slovenská národná rada! Moje poznámky sa dotýkajú len §-u 13 navrhovaného nariadenia. V tomto §-e je hovorené o výsledkoch doterajšieho preverovania. A sú tu dve ustanovenia. Že preverovanie vykonané komisiou vedenou podľa rozhodnutia splnomocneného Predsedníctva, sú platné, ak dotyční zamestnanci boli ponechaní v službe. Ak neboli ponechaní, tak ich treba znovu preveriť. Na základe tohto rozhodnutia splnomocneného Predsedníctva, ktoré bolo vydané ihneď po obsadení Bratislavy, boli prepúšťaní tí najväčší vinníci. Bolo tuná postupované tak, že predovšetkým boli eliminovaní tí, ktorí podľa všeobecnej známosti tam nepatrili, Teraz je však povedané, že tí, ktorí boli ponechaní, ohľadne tých je

to platné, tí ktorí boli ale ako najväčší vinníci ihneď prepustení, tých treba znovu preskúmať. Teda je tu sledovaná opačná zásada, než hovoril pán člen Rady Lietavec. Nie, že by preverovanie malo byť prísnejšie, ale to čo bolo mierne, má byť ponechané a to čo bolo prísna, to treba znovu revidovať. Myslím, že toto nezodpovedá intencii tohto nariadenia. Navrhujem preto, aby tento § 15 bol štylizovaný nasledovne: "Preverovania vykonané komisiou zriadenou podľa rozhodnutia splnomocneného Predsedníctva Slovenskej národnej rady zo dňa 16. apríla 1945 č. 3, teraz vynechajúc zbytok tohto odstavca, pripojí sa odstavec 2.: "A usnesenia preverovacej komisie a rozhodnutie učinené podľa ustanovenia nariadenie č. 44/45 Sb. n. SNR zostávajú, v platnosti, Ak toto nariadenie neustanovuje inak /§ 9., ods. 6. /, a ak príslušný povereník sám, alebo na žiadosť zamestnanca nenariadi nové preverenie podľa tohto nariadenia"

Slovom tá možnosť bude ponechaná i naďalej, ale nebude kategoricky nariadené, že ohľadne týchto najväčších vinníkov treba znovu zamestnávať preverovacie komisie.

Dr. Lettrich: Pán člen Rady Jeleň.

Jeleň: Vážení páni! Ja bych len reagoval na slová pána seniora Šenšela, ktorý sa dožaduje toho, aby sme generálne všetkým, duchovným maďarským a nemeckým dali generálny pardon. Ja tuná vidím pod tým §-om 3 ods. 4., toto: Výnimky odôvodnených prípadov, menovite ak ide o osobu, ktorá sa vždy hlásila k demokratickému a protifašistickému smeru, jedná sa o Maďarov a Nemcov, alebo sa zúčastnila na boji proti fašizmu, alebo zradcom, môže povoliť príslušný povereník po preverení podľa tohto nariadenia výnimku. A tu je celkom jasný rečené. Necháme si tuná slušných Maďarov a Nemcov a k nim si necháme aj slušných duchovných /potlesk/.

Dr. Lettrich: Kto sa ďalej hlási k slovu? Pán člen Rady Lietavec.

Lietavec: Poznámku k referátu pána člena Rady Šenšela. Hovoril, že aby sa nepoužívalo pri slove demokracia aj Slovo ľudová demokracia. Demokracia bola i prv. dávno. My sme poznali už domokraciu dávno, niekoľko desaťročí. Bola to ale demokracia nie ľudová. Bola to demokracia na úkor ľudu. Bola to

demokracia úzkych kruhov nepriateľov tohto ľudu. Demokracia veľkokapitálu, reakcie, veľkopánov, trustov a monopolov. Tá demokracia, tak ako sme ju poznávali doposiaľ z vlastných skúseností a zo skúseností iných národov, mnohoráz zapríčinila svojou nedôslednosťou, svojou nedemokratičnosťou vývoj udalostí, ktorý prišiel po r. 1938. Preto chceme dnes práve tým slovom ľudová demokracia, tým slovom ľudová, zdôrazniť, že to je demokracia iná, demokracia drobného človeka, demokracia ozaj ľudu. Tak ju chápe náš ľud, v tomto smysle pre ňu, koniec koncom, prebiehalo aj národné povstanie slovenské a preto to slovo ľudová navrhujem a samozrejme myslím, že bude i naďalej spolu so slovom demokracia používané /potlesk/.

Dr. Lettrich: Kto sa ďalej hlási k slovu? Keďže nikto, uzavieram rozpravu a udeľujem slovo p. referentovi Dr. Beharkovi.

Dr. Beharka: Vážení pánovia, pokiaľ ide o námietky pána člena Rady sen. Šenšela, aby § 3, bol zmenený v tom smere, že by na prechodnú dobu boli ponechaní farári nemeckí a maďarskí, som tej mienky, že pán člen Rady Jeleň, toto vyjadril správne. Pretože § 3, ods. 4. túto možnosť, aby nemeckí a maďarskí farári mohli zostať ďalej v službe a svoj úrad vykonávať ďalej, že je to dosť zaistené. Rozhodne, keď tento § alebo toto ustanovenie žiada, aby takíto farári boli skutočne demokratického založenia, aby ho preukázali, dokonca toto nariadenie, tato novela, proti pôvodnému nariadeniu 44, kde bolo súčasne povedané, že dotyčný musí byť demokratického presvedčenia a súčasne aktívne sa zapojiť do boja proti fašizmu, teraz neviažeme, stačí nám, keď naozaj nás presvedčí, že naozaj bol tým demokratom, že nemal nič spoločného s fašizmom, myslím, že je to minimálna požiadavka, ktorú môžme od týchto ľudí žiadať, a keď sa s týmto opokojíme, tak sa môžu spokojiť aj tieto menšiny /potlesk/. A som presvedčený, že podľa tohto nariadenia, alebo podľa týchto ustanovení nájde sa i v kruhoch maďarskej menšiny a snáď aj nemeckej dostačujúce množstvo duchovných, ktorí budú môcť túto službu svojmu národu vykonávať ďalej. Pokiaľ ide o námietku p. Dr. Horvátha v §-e 13, aby rozhodnutie splnomocneného Predsedníctva SNR č. 3, aby bolo uznané, resp.

rozhodnutia podľa neho, aby boly uznané a ponechané v platností, túto námietku by som prijal a odporúčam tiež, tedy nemám námietok, aby sa toto spojilo do jedného odseku, takže by bolo na roveň postavené 44. Chcem pri tejto príležitosti naviazať na slová pána člena Rady Lietavca. Je správne, že sa usilujeme očistiť náš verejný život a predovšetkým Štátne a verejné úrady od živlov kolaborantských. Ale na druhej strane treba nám lojálne priznať, že tí zamestnanci, ktorá sa snáď v prvých chvíľach pozabudli, alebo sa zmýlili a vykonali niečo, čo rozhodne s demokraciou alebo s demokratickým smyšľaním nesúhlasí., keď zavčasu zbadali svoj omyl a reparovali svoju minulosť, práve tým spôsobom, ako to má na mysli § 7 nariadenia 44, respektíve obdobné ustanovenia novely, aby v takýchto prípadoch skutočne k tej činnosti, ktorú títo ľudia vykonali neskoršie, skutočne prihliadnuté bolo. Aby nakoniec, tak ako sme to hovorili u Ľudových súdov, aj toto nariadenie nečrtalo sa metlou v niektorých úradoch, kde stoja v preverovacích komisiách zase ľudia, ktorí všetkých ľudí pomaličky by týmto spôsobom chceli kráglovať a odstrániť. Týmto spôsobom rozhodne by sme nápravu nedosiahli, najmä vtedy nie, keď by sme súčasne trestali ľudí, ktorí si to naozaj nezaslúžia. Rozhodne dosiahli by sme opaku, než to, čo má na mysli toto nariadenie a čo si všetci tiež želáme. Treba apelovať na príslušných činiteľov, najmä na členov týchto preverovacích komisií, aby pokračovali skutočne. prísne podľa tohto nariadenia, ale pokračovali pritom spravodlivé, aby konečne zamestnanectvo v štátnych úradoch, dosial to bohužiaľ neni, malo konečne istotu a mohlo sa kľudne venovať práci bez obáv, že čo bude s ním, bez strachu, že stratia existenciu, alebo že snáď ľubovôľou niektorých ľudí budú perzekvovaní neprávom a nevinne. Neznamená to toľko, že by som snáď chcel útočiť na niekoho, vytýkať, ale viem o konkrétnych prípadoch, kde sa pokračovalo zase týmto smerom, tiež neželateľným, aby tuná skutočne bolo dosiahnuté toho účelu, ktorý máme na mysli, aby sa pokračovalo síce prísne, ale pritom spravodlive.

Dr. Lettrich: Prikročíme k hlasovaniu. Kto je za prijatie osnovy, poťažne zprávy tak, ako bola predostretá pánom referentom a pozmenená v jeho záverečnom slove, nech zodvihne

ruku. To je jednomyseľnosť. Vyhlasujem týmto zprávu a osnovu za prijatú a sa nariadenie SNR.

Prikročíme k 10. bodu programu, to jest k zpráve právneho výboru o návrhu Predsedníctva SNR na vydanie nariadenia o založení "Radu slovenského národného povstania". Prosím p, podpredsedu Dr. Belluša, ako zpravodajcu, aby sa ujal slova:

Dr. Belluš; Slávna Slovenská národná rada! Býva tradičným zvykom významu nie malého, a je vecou zaslúžilého uznania, jestliže z príležitosti určitých výročí, udalostí národne a štátne dôležitých bývajú osoby, ktoré sa pričinily o uskutočnenie týchto udalostí vyznamenané a odmenené vo forme udelenia radu. Predsedníctvo SNR sa preto rozhodlo, že z príležitosti prvého výročia národného povstania v ranči osláv celonárodných budú osoby, ktoré sa zvláštnym spôsobom zaslúžilý o prípravy v národnom povstaní, povstaní samom a inak preukázaly úspešné a obetavé činy vojenské, činy partizánske, činy organizačné, že tieto osoby budú vyznamenané a bude in udelený " Rad národného povstania". Predsedníctvo SNR sa preto obracia na plénum SNR so žiadosťou o prijatie tohto nariadenia, ktorého text dovoľujem si prečítať vzhľadom jednak na jeho význam a jednak na to, že v textácii sú určité zmeny. Text tohto nariadenia znie takto: Nariadenie Slovenskej národnej rady zo dňa 23. augusta 1945 o založení Radu slovenského národného povstania. Slovenská národná rada usniesla sa na tomto nariadení. § 1. Ako vyznamenanie pre osoby, ktoré sa vynikajúcim spôsobom zaslúžilý o odboj, zúčastnily sa príprav na odboji, aj samotného odboja, a národného povstania, alebo prejavily v ňom vynikajúce úspešné činy veliteľské, organizačne alebo bojové, pri ktorých boly osobne vystavené nebezpečiu života alebo život obetovaly, zriaďuje sa Rad slovenského národného povstania, § 2. odstavec 1. Sad má dve triedy a pamätnú medailu. Odstavec 2. Rad udeľuje Predsedníctvo Slovenskej národnej rady. Ods. 3. Podrobnejšie ustanovenie o Rade obsahujú stanovy, ktorá vydá Predsedníctvo Slovenskej náročnej rady. "

Ako ráčite vidieť, odstavce 3. pôvodného textu vypadá. § 3. odst. 1 Rad stráca, kto bol súdom odsúdený za taký trestný čin, ktorý mal v zapätí., stratu tuzemských radov, prípadne civilných alebo vojenských čestných odznakov. Ods. 2.: radový

odznak odsúdeného má sa vrátiť Predsedníctvu Slovenskej národnej rady, § 4. ods. 1. / Priestupku sa dopúšťa, kto neoprávnene užíva odznakov radu týmto nariadením zriadeného. Ods. 2./ Priestupky trescú úrady alebo orgány, ktoré vykonávajú policajnú právomoc, zavretím do dvoch mesiacov a peňažným trestom do K 50. 000. - Za nedobytný peňažný trest treba uložiť náhradný trest zavretia do dvoch mesiacov, Ods. 3. / Priestupky podľa tohto nariadenia sú trestné aj vtedy, keď československí štátni občania ich spáchali v cudzine. § 5. Toto nariadenie vykoná Predsedníctvo Slovenskej národnej rady. Právom udeliť rad podľa tohto nariadenia prislúcha Predsedníctvu Slovenskej národnej rady a nositeľom tohto radu, môžu byť osoby tak civilné, ako tiež určité korporácie a osoby právnické.

2 fyzických osôb prichádzajú do úvahy osoby vojenské, osoby partizánske a osoby civilné. Z právnických prichádzajú do úvahy mestá a dediny, ktoré v národnom povstaní masové sa do tohto zapojily a jestliže priniesly drahú daň krvi a zpustošenia svojich domovov. Rady môžu byť udelené tiež osobám mŕtvym in memoriam. Právny výbor zaoberal sa touto osnovou, navrhuje ju plénu Rady, aby bola prijatá.

Dr. Lettrich: Otváram rozpravu o prednesenom referáte. Kto sa hlási k slovu? Pán podpredseda Dr. Čech.

Dr. Čech: Slávna Národná rada! Naše slovenské povstanie je v našej histórii iste svetlou dobou a i zhodnotenie, ktoré sa dáva účastníkom, bojovníkom, vojakom, partizánom, i civilným osobám má zhodnotiť práve ten entuziasmus, to nadšenie a ich činy, zásluhou ktorých slovenské povstanie sme priviedly k takému významu a obdivu celého sveta. Je ale žiaduce, aby v stanovách, ktoré v smysle nariadenia majú byť vypracované a Predsedníctvom schválené, aby bolo vyslovené, že sa nemajú tieto vyznamenania udeľovať paušálne osobám, ktoré sú prípadne nie hodné tohoto vyznamenania a najmä, aby sa tohoto účelu dosiahlo, je žiadúcne, aby v týchto stanovách bola určená komisia k prevereniu a k navrhovaniu dotyčných osôb vyznamenaných. Najmä, aby v tejto komisii boli zastúpení partizáni svojim Sväzom partizánov, ďalej aby boli zastúpení vojaci a ilegálni politickí pracovníci, organizátori tých ktorých okresov.

Chystané vyznamenanie hodlá Predsedníctvo udeliť až 29. augusta na slávnostiach, ktoré budú v Banskej Bystrici. Pri tejto, príležitosti sa vyznamenajú iste takí ľudia zaslúžilí, u ktorých je to bezesporné a u ktorých to, že im toto vyznamenanie patrí, nemôže byť námietok iných. Iste, že po preverení resp, po patričnom pokračovaní, v smysle toho ako som i tuná navrhol a v smysle jak stanovami tohoto radu bude určené, budú odmenení všetci tí statoční bojovníci a činitelia, ktorí prispeli v odboji a ktorí slovenské povstanie priniesli k takému peknému úspechu,

Dr. Lettrich: Kto sa ďalej hlási k slovu? Nikto. Prikročíme k hlasovaniu. Kto je za prijatie osnovy tak ako bola prednesená? Ďakujem. To je jednomyselné. Vyhlasujem túto osnovu za nariadenie Slovenskej národnej rady.

Prikročujeme k 11. bodu programu o zpráve právneho výboru o návrhu Predsedníctva Slovenskej národnej rady na vydanie nariadenia o založení "Radu za hrdinstvo v práci". Zpravodajcom je pán Dr. Belluš.

Dr. Belluš: Slávna Slovenská národná rada J Na minulom zasadaní pléna Slovenskej národnej rady, sme adresovali výzvu na naše obyvateľstvo, aby zmobilizovalo všetky obetavé a Široké vrstvy nášho ľudu k práci na hospodárskej rekonštrukcii, k práci na znovuvýstavbe nášho, vojnou a povstaním tak ťažko poškodeného kraja. Tenkrát sme proklamovali, že osoby, ktorých výkon zaslúži si zvláštneho ocenenia, osoby fyzické a tiež spolky a korporácie, ktoré samy od seba a spoločne pomôžu tejto hospodárskej výstavbe, budú odmenené verejne za ich činnosť, za ich prevedenú prácu, že budú vyznamenané vo forme taktiež udelenia príslušného radu. Predsedníctvo Slovenskej národnej rady týmto len formálne predkladá plénu Slovenskej národnej rady svoj návrh, aby rad takýto, Ktorý sa má volať "Rad za hrdinstvo v práci", bol vo forme poriadania prijatý,, Text tohto nariadenia je podobný textu nariadenia prvého z toho taktiež odpadá v § 2, odst. 3 a ods. 3. § 2. slovo "ďalšie" doplňuje sa slovom " podrobnejšie ustanovenia". Podobná tu ako i v prvou nariadení o zriadení Radu národného povstania, ide o nariadenie rámcové, kde podrobné ustanovenie o udelení radu

bude prevedené v stanovách, ktoré Predsedníctvo Slovenskej národnej rady za tým účelom vydá ako som už spomenul ide o odmenenie za výkon v práci, za podnietenie ľudí k ďalšej práci na hospodárskej výstavbe Slovenska, ide o osoby fyzické, o robotníkov, o roľníkov, technikov, intelektuálnych pracovníkov a tiež o organizácie, ktoré dopomohly a osvedčily sa pri rekonštrukčných prácach v znovuvýstavbe Slovenska. Navrhujem za právny výbor, aby táto osnova bola plénom prijatá.

Dr. Lettrich: Otváraní rozpravu. Kto sa hlási k slovu? Kedže nikto, prikročujeme k hlasovaniu. Kto je za prijatie návrhu, ako bol predostretý? Konštatujem, že je to jednomyseľné. Vyhlasujem osnovu za nariadenie SNR,

Pretože 12, bod súvisí s 8., prekladá sa tento ako 17, bod programu.

Prikročíme k prerokovaniu 13, bodu:

Zpráva právneho a hospodársko-sociálneho výboru o návrhu povereníka SNR pre voči vnútorné o vydanie nariadenia o zriadení pracovných táborov. Zpravodajcom je pán podpredseda a povereník Dr. Husák.

Dr. Husák: Slávna Slovenská národná rada: Nariadenie o zriadení pracovných táborov, ktoré Vám bolo predložené, ako č. 65 s dvomi malými doplnkami, resp. s tromi, navrhujem k prijatiu.

Doplnky sú tieto: V § 2. za slová" Do pracovných táborov / § 1 / má sa zaradiť v smysle § 10. " V § 10 navrhuje sa táto zmena: Slovo podobné sa škrtá a znie: " Predpisy o, " teraz sa zaradí slovo: "o zaradení". Teda znie: 'Predpisy o zaradení organizácií a o správe pracovných táborov atď. A § 12 doplňuje sa novou vetou: Toto nariadenie platí od 1. mája 1945 na dobu 2 rokov, "

Dôvody, pre ktoré toto nariadenie sa predkladá sú viacero. Jak ráčite vedieť, zo Slovenska prevážna väčšina Nemcav, menovite mužského obyvateľstva, utiekla. Po oslobodení celého Československa začali sa nám hromadne vracať. Medzitým boly už nemecké, alebo čiastočne nemecké dediny obsadené slovenským obyvateľstvom, prichádzalo k chaozu, často k úteku slovenského obyvateľstva, museli sme toto nemecké obyvateľstvo.

štátne a národne nespoľahlivé sústrediť do pracovných táborov. Tieto opatrenia museli sme do značnej miery urobiť aj s fašistickými elementami maďarskými, ďalej nariadenie 33 o ľudových súdoch má ustanovenie, že možno odsúdiť previnilcov i na odpracovanie v pracovnom výbore. Pracovných táborov sme nemali. A konečne i zaistenci, ktorí pred ľudové súdy patrili, boli z dôvodov urýchlenej rekonštrukcie používaní na rekonštrukčné práce, k čomu zase riadneho zákonného titulu nebolo. To sú 4 najzávažnejšie dôvody, pre ktoré muselo byť predložené toto nariadenie o pracovných táboroch, aby celé počínanie Povereníctva pre vnútro, ktoré si vyžiadala sama doba, bolo legalizované a na zákonnom podklade vedené. Ovšem sú tu ešte dôvody aj ďalšie, ktoré konečne i z textácie nariadenia, menovite §-u 2. vyplývajú. Vtedy, keď chceme mobilizovať celé obyvateľstvo k práci, je tu dosť značné čiastka ľudí, ktorí sa práci vyhýbajú, čiže ako sa in ľudovo hovorí, sú to povalači, ktorí nevedia nájsť v sebe dosť dobrej vôle, aby užitočnú prácu pre celok robili. Je taká mienka, väčšiny nášho obyvateľstva a aj také rozhodnutie Sboru povereníkov, že takéto elementy treba k práci donútiť a to inak možné neni, ako v pracovných táboroch. Ďalej čierny obchod. Je tak neobyčajne rozvetvený na Slovensku, že normálne zásobovanie by ani najväčší umelec u nás nevedel zariadiť, keby sme čo najenergickejšie nelikvidovali všetko čierne kšeftovanie, keťasenia, prekupovanie. Tresty, ktoré policajné trestné súdy za prestupky predražovania vynášaly, sú úplne smiešne. Poviem otvorene, že tu nastala istá demoralizácia. Na východnom Slovensku mal som poradu a okresnými veliteľmi Národnej bezpečnosti a medzi iným aj na tento bol som sa ich pýtal. Uvádzali konkrétne prípady, chytili auto plné rôzneho tovaru, potravín alebo čoho na čierno. Doviezli ho k Okresnému národnému výboru. Okresný národný výbor tovar zhabal a dal mu pokutu 200 K. Pritom sa obecne vedelo, že jeden raz tovar zhabal a desať raz nezhabal. Že vtedy, keď v istých okresoch je vyslovený nedostatok potravín, vtedy sú v každom okrese desiatky ľudí, ktorí s týmito tovarmi špekulujú, ktorí tieto tovary odnímajú normálnemu zásobovaniu a podobne. A špekuluje sa so všetkými inými tovarmi. Pretože nevieme nápravu dosť rýchle zaviesť cestou priestupkového pokračovania že

tam, kde špekulanti zarábajú milióny, tam dostávaju pokuty len tisícové, alebo desaťtisícové, teda je to vždy pre nich výnosný trest a k väzeniu takmer vôbec neboli odsudzovaní, je veľmi potrebné v záujme ozdravenia nášho zásobovania a i tejto morálky, aby všetci títo špekulanti, tak ako to Sbor povereníkov už prijal, v každom prípade a bezvýnimočne boli zaraďovaní do pracovných táborov a to na dobu dosť dlhú, aby sa naučili tam rozmýšľať o serióznej a poctivej práci.

Toto by boly skôr momenty hospodárske. Je tu však. ešte jeden moment politický, o ktorom sa trocha tuná diskutovalo v súvislosti s novelizáciou nariadenia o preverovaní zamestnancov.

Vážení páni, taká divná psychóza sa u nás rozmáha, vyzerá to tak, že sa budeme sa chvíľu omlúvať všetkým veliteľom Hlinkovej gardy, všetkým ľudáckym poslancom, za to, že sme boli tak smelí a ich na mesiac na dva zatvorili. Neni takmer jediného prípadu kolaboranta, aby zaňho množstvo ľudí, skutočne ľudí čestných, neintervenovalo, aby neprinášalo tisíce rôznych potvrdení a dôvodov, pre ktoré sedieť nemá a nesmie, a aby takýmto spôsobom úplne nedosahovalo líniu, ktorú SNR v nariadení 33 prijala. Od prijatia nariadenia 33 uplynulo, ak sa nemýlim, asi 3 mesiace. Povedali sme si vtedy, tuná a to všetci jednomyseľne, že DUSÍ veľmi rýchle byť očistené Slovensko od elementov, koloboranských a takých, ktoré škodily národu a republike. Po týchto 3 mesiacoch, ja poviem otvorene, ľudové súdy na celej čiare skrachovaly. Viete dobre na západnom a strednom Slovensku, koľko ľudových súdov funguje. Na východnom Slovensku som sa zase o túto prácu interesoval, Z 29 okresov, pracovaly doteraz iba 2 ľudové súdy a to v Prešove veľmi statoč ne a v smysle nariadenia a v Michalovciach sa sišiel Okresný ľudový súd len preto, aby dvoch kolaborantov oslobodil a odvtedy o ďalšiu prácu neprejavuje žiadny záujem, /Hlasy: Poprad/ Poprad tiež patrí do východu? / Hlasy: do Košíc /, tak potom o toto sa číslo to o to skoriguje, lebo tam veliteľa z Popradu, myslím, nebolo. Pýtal som sa okresných veliteľov, prečo tento stav je. Bolo mi odpovedané, že materiál v každom okrese buď" už bol predložený priamo ľudovým súdom, alebo je pripravený k predloženiu, ale v prevážnej väčšine okresov, myslím dokonca,

že z tých 29 je to číslo asi 23 lebo 24, neboli ešte menovaní verejní obžalobcovia a súd vôbec neprikročil ani len k svojmu ustaveniu, nie to ešte k zahájeniu činnosti. My sme sa dopustili pri nariadení 33 jednej vážnej chyby, že sme ho limitovali na 1 rok. Všetky mäkkosrdcé a sabotérske elementy špekulujú na to, že tento rok uplynie a prípady, ktoré nebudú vybavené, zostanú už na ruchu. Bude úkolom, najbližších zasadnutí Národnej rady, aby túto mienku špekulantov veľmi energicky vyvrátila a v tomto smere korekciu urobila. A po nej navrhla ďalšie opatrenia, aby očista prevedená bola, Ale domnievajú sa niektorí ľudia, že keď voláme po očiste verejného života, že snáď je v tom dajaký osobný sadizmus, alebo kus politickej msty. Je možné, že v jednotlivých prípadoch si ľudia osobné účty vybavovat chcú, ale v celku tá skutočnosť, že tak ako pri preverovaní zamestnancov, tak pri súdení kolaborantov a zradcov sa postupovalo mäkko, sa postupovalo benevolentne a sa postupovalo osobničkársky a kamarátsky, sa nám dneska neobyčajne vymstila. Na východnom Slovensku bolo asi 8 demonštrácií v okresných mestách. Z rôznych titulov, niekde z titulu zásobovania, inde to bolo kombinované s protižidovskými demonštráciami, niekde dokonca proti Okresným národným výborom, atď., atď. Pri podrobnejšom zisťovaní v každom jednotlivom prípade bolo videť, že reakčné elementy, gardistické elementy a tie, ktoré s dnešným režimom na Slovensku sa nevedia a nechcú smieriť, sa všade zúčastňovali týchto demonštrácií, alebo posielaly tam svoje ženy, posielaly tam ženy zaistených kolaborantov a gardistov, aby takýmto spôsobom svoju lojalitu k Československej republike ukázaly. Ani jedna z týchto demonštrácií neni taká, ktorú by veľmi spravodlivý a kritický človek mohol nazvať čisté zásobovacie, lebo že to vybuchne proste z nejakej nespokojnosti pre nedostatok masti, alebo niečoho iného. Všade sa k tomu pridali, a ja tvrdím, že i inšpirovali ich tie reakčné elementy, na ktoré s takým mäkkým srdcom sme sa tuná dívali. Preto som toho názoru, že ťažkosti by na Slovensku tým tempom stúpaly, akým by sme my odkladali dôsledne prevedenú očistu. To za tieto mesiace mohlo sa už ukázať, kto vážne sa demokratickému režimu prispôsobil a prispôsobiť chcel a kto nachádza všetky možné cesty k rozoštvávaniu obyvateľova, k zvaľovaniu zodpovednosti no SNR za

terajší stav a k tajnému vychvaľovaniu toho stavu, ktorý tuná Tiso za dierových, pomerne dierových dôb, vytvoril. Keď prichádzalo na demonštráciách k výkrikom, my chceme katolícky Štát, keď" tam prichádza k výkrikom, zrušiť národné výbory a podobne, tak na mysli môžu mať títo ľudia len to, proti čomu celá SNR a drtivá väčšina nášho obyvateľstva i so zbraňami i politicky pracovala / potlesk /,

Objavujú sa u nás aj isté známky nespokojnosti a terorizmu v maďarských oblastiach. Sú Vám dobre známe z tlače prípady v Tornale, prípady v Gorfe vo feledínskom okrese a je prípadov ešte viacej. Zase koreň je v ton, že sme hneď v prvú chvíľu nevyčistili dokonale n energicky maďarské obyvateľstvo od nyilašských a fašistických elementov. Zase je v tom mäkkosť ľudí, ktorí pre každého, raz z titulu cirkevného, raz z titulu statkárskeho, raz z titulu iného vedia dať svedectvo a vedia hľadať preňho ochranu. Neni možná symbioza, vážení páni, medzi režimom fašistickým a medzi režimom demokratickým, nejakými zástancami jednoho a druhého. Je nožná u jednotlivca, ktorý nemá pevný charakter a ktorý sleduje svoje osobné ciele a svoje pozície, ale nie Je nožná T národe a neni nožné postupné vžívanie sa týchto elementov do štátneho aparátu. Všade sú ešte na vysokých miestach v okresoch, v obciach i v povereníctvach ľudia, ktorí podľa 44 by tam sedeť nemali, keby boli riadne preverení a ktorí dneská, či už úmyselne, alebo z istej národnej alebo štátnej ľahostajnosti hamujú celú našu prácu a rozleptávajú verejnosť. Raz sa presunie zodpovednosť na komunistov, raz na demokratov, raz na celú národnú radu, atď., atď., ale chcú zdiskreditoval proste dnešný stav. Preto používane tejto príležitosti pri návrhu na pracovné tábory, aby som aspoň za svoju osobu úplne nespokojnosť nad tempom preverovania a súdenia kolaborantov, aké tuná je, vyslovil a apeloval na SNR, aby tie tendencie a tie línie, ktoré si tuná už raz prijala, tiež vo všetkých úsekoch presadzovala a Preto je tuná tiež ods. v § druhom, b. / v ktorom ja povedané, že osoby, ktoré svojou činnosťou ohrozujú výstavbu štátu v duchu ľudovodemokratickom/ a neni to žiadne protirečenie, ako už tu spomenuté bolo, keď hovoríme ľudovej demokracii. Prostý človek, ten má so slovom demokracia spojené staré časy a čaká od dnešných čias nové riešenie. Preto, či už je to filologicky správne, lebo nie, toto jedno slovíčko jasno naznačuje istú časť nového obsahu, / Teda osoby ktoré ohrozujú výstavbu, bezpečnosť, poriadok atď., ktoré predražujú, ktoré úmyselne prekážajú rekonštrukcii, tiež sabotéri atď., majú byť tiež daní do pracovných táborov. Bola tuná v diskusii vyslovená obava, že je to niečo podobného ako Machov zákon o Ilave, že sa to nože zo strany bezpečnostných orgánov zneužívať a že nikto nebude mať osobnú slobodu garantovanú. Vážení páni, myslím, že sa všetci dívame i na slobodu osobnú i na tieto garancie politicky. Že chcenie každému štátu a národu oddanému človekovi garantovať jeho slobodu a jeho práva do maximálnej miery, ale že nebudeme žiadnemu kolaborantovi, sabotérovi a tomu, kto poškodzuje národné záujmy garantovaí slobodu nijako. Pre nás neplatí, aspoň pre mňa osobne, sloboda v starom liberalistickom chápaní, že ju má každý jednako, pretože ju jednako nikto nikdy nemal. Mali ju tí, ktorí mali vplyv politický v rukách, ktorí mali orgány v rukách, tí mali slobodu a tí čo stáli pod dozorom týchto orgánov, ju nemali. Dívame sa na to politicky a to je tu veľmi jasne vyjadrené, Pokiaľ by mohla byť obava zo zneužívania, od toho je tu plénum SNR, ako najvyšší náš orgán zákonodarný, od toho je tu Sbor povereníkov alebo Predsedníctvo, aby kontrolovalo postup a aby pokyny tuná dávali. Keď odporúčam toto nariadenie na prijatie, znovu dovolávam sa toho, aby sme aspoň teraz, kým ešte poriadok sa neurobí, nedávali sa unášať sentimentalitou, nedávali sa unášať všelijakými ohradmi a velikým odpúšťaním, aby sme nechodili intervenovať za náčelníkov štábu HG, za poslancov ľudáckych a aby sme nenachádzali všelijaké dôvody pre nich. Príde čas aj na veľké amnestie a snáď na veľké odpúšťanie. Ale vtedy, keď uvidíme, že doma niet žiadnej prekážky ku kľudnému rozvoju v prospech celého nášho obyvateľstva, keď uvidíme, že aspoň pevný fundament máme preto, čo si Národná rada i vláda naša do programu vzali /potlesk/,

Dr. Lettrich: Otváram rozpravu o prednesenom referáte. Kto sa hlási k slovu? Pán člen rady Dr. Kočvara,

Dr. Kočvara: Vážení pánovia! Snáď by som sa ani nebol ujal slova, keby pán povereník nebol vyslovil sa tuná o tom,

že naše ľudové súdy skrachovaly a keby som si akosi nepovažoval za povinnosť vziať do ochrany, jestli je to ovšem potrebné, priateľa Dr. Ivana Štefánika, ako povereníka pravosúdia s ktorým práve v týchto otázkach pokiaľ ide o ľudové súdnictvo, od krátkej doby spolu pracujeme. Vážení pánovia! Ja Vám môžem zo svojej skúsenosti celkom úprimne povedať, že nezáleží, alebo nie je to vinou justičnej správy a Povereníctva pravosúdia, že ľudové súdy posiaľ nesplnily tie nádeje, ktoré sme od nich očakávali a ktoré ešte aj dnes od nič očakávané. Je nám

veľmi dobre známe, totiž musí nám byť známe, ako k utváraniu týchto ľudových súdov, resp, jednotlivých orgánov, účinkujúcich verejných súdov domácich dochádza. Bolo spomenuté prosím, Že neviem v koľkých okresoch neboli posial menovaní obžalobcovia, Pánovia ja Vám musím povedať, keď sa tak nestalo posiaľ, stalo sa tak z viny patričného Okresného národného výboru, ktorý nepredložil príslušný návrh, aby menovanie mohlo byť prevedené. Ja si dovolím zajtra pánu pov. Dr. Husákovi zaslať referenta, ktorý mu ukáže jeden list, prosím, akým grobianským spôsobom odpovedajú nám Okresný národné výbory, totiž Povereníctvu pravosúdia, keď povereníctvo vykoná v tejto veci povinnosť. /Hlasy: Obežníky chodia stále/ Áno, áno, obežníky chodia stále, prosím. Včera som podpisoval zas hromadu obežníkov. Teda toľkoto len na adresu ľudového súdnictva. Je samozrejmé, pánovia a myslím, že o tom nebude nikto pochybovať, že všetci sme za to, aby tá očista bola prevedená dôkladne, aby boly znemožnené všetky elementy, ktoré výstavbu tohto nášho Štátu hamujú a ktoré by nám chcely znemožniť záchranu všetkých tých mravných statkov, ktorý nám tento štát predstavuje. Jedným takýmto prostriedkom, nie snáď k záchrane tohto štátu, lebo tento štát nie je ohrožený, ale k pokojnej výstavbe tohto štátu má slúžiť aj osnova, ktorá leží práve pred nami a o ktorej teraz pojednávame. Sám som sa zúčastnil v právnom výbore na práci pri príprave tejto osnovy a môžem Vám povedať, že bolo posial veľmi, ale veľmi málo návrhov, ktorým by výbory, resp. jednotliví členovia venovali toľko pozornosti, ako práve tejto. Preto, poneváč túto osnovu považujeme za potrebnú. Áno, treba znemožniť všetkých ľudí, ako som už naznačil, ktorí hamujú výstavbu štátu, ktorí nás ohrozujú, teda jednotlivé

právne statky, ktoré nám tento štát chráni. Lenže pánovia, tuná prichádza, resp. sme svedkami určitého Konfliktu, ako to bolo od začiatku histórie odkedy je človek človekom, vždy prichádzal do konfliktu záujem verejný, záujem štátu, so záujmom jednotlivca. Natoľko prosím, že určité práva jednotlivcov bolo treba behom historického vývoja chrániť ústavnými alebo základnými zákonmi. Tak je tomu aj pokiaľ sa týka tej osobnej slobody. Ja ako právnik, ktorý sa v mnohých a teda v premnohých veciach, myslím, stotožňujem s názormi pána povereníka. nemôžem s ním súhlasiť v tom, že na osobnú slobodu my musíme pozerať politicky. Nie, pánovia. Na osobnú slobodu my musíme pozerať právnicky. Lebo osobná sloboda je takým mravným, takým právnym statkom, že túto osobnú slobodu, zvlášť moderná doba, chráni ďaleko siahajúcimi zákonmi. A tento návrh, o ktorom pojednávame, túto osobnú slobodu ide obmedzovať. Samozrejmá vec, že obmedziť ju musíme. Doporučujem vám aj sám, aby ste tú osnovu tak, ako bola predložená, schválili. Mám ovšem k tomu jedeň doplnok, na ktorý sa vrátim. Pánovia, my si nemôžeme dovoliť, ani so strany domácich, ale ani so strany, najmä so strany zahraničných kritikov, aby sa nám vytýkala reakcia oproti minulosti. Ja som tento názor presadzoval v právnom výbore, bohužiaľ sa mi ho presadiť nepodarilo, ja som tvrdil, že, táto osnova je reakcionárska, maly by byť v nej určité pokrokové prvky. Vzhľadom však na to, že i dnes ešte pred zasadaním pléna, zasadnul právny výbor, tam sa dosiahlo dohody v tom zmysle, ako tá osnova bola predložená, práve preto ja sa tejto veci nebudem dotýkať a priznávam legálne, že sme ju všetci tú osnovu prijali tak, ako Vám bola predložená.

Ja by som pánovia, len sa vrátil ešte akosi k odôvodneniu toho dodatku, ktorý Vám chcem predniesť, k tým určitým orgánom, ktoré majú do činenia s tou osobnou slobodou. Tuná sa nemôžem vyhnúť prosím, aby som nespomenul Národnú bezpečnosť. Že ľudové súdy, akosi sú nám nevyhovujú, resp. neplnia naše očakávania, pánovia nie súdy sú na vine, naopak Národná bezpečnosť je na vine. Prečo? So záujmom sledujem tieto veci. chodievam aj sám na pojednávanie tuná, len ako divák ovšem, tuná v Bratislave, a musím Vám prezradiť pánovia, že v jednom týždni, bolo to myslím, na ú dátume nezáleží, tak sa mi zdá,

že to bolo medzi 29. júlom a 4. augustom. V tomto týždni z 9 prípadov obžalovaných, prosím, bolo ich 5 oslobodených. Prečo pánovia? Preto, poneváč neboly produkované žiadne dôkazy oproti obžalovaným, Ráčte mi dovoliť, ten súd nemôže uznať vinným a nemôže potrestať, čo ja vien koľko ročným žalárom človeka, oproti ktorému nemá absolútne žiadnych dôkazov. No a ten súd, totiž ten predseda toho súdu a tí prísediaci, tí nemôžu ísť sháňať tie dôkazy, tí môžu len prijímať tie dôkazy na tom pojednávaní, a uvažovať o nich, tieto dôkazy má sohnať Národní bezpečnosť. To je povinnosť, prosím. A keď Národná bezpečnosť predloží 9 prípadov a z tých 5 takých, ktoré nie sú náležité vyšetrené, nie je to chyba ani vada súdu, ľudového súdu prosím, že nesplní naše očakávania, Ja by som, pánovia mal omluvu pre Národnú bezpečnosť. Je samozrejmé, že v nových časoch nemohli sme potrebovať a nemôžeme potreboval všelijakých tých ÚŠB-ákov, či ako sa menovali, gestapákov /hlasy: ÚŠB bolo malé gestapo /. Prosím? Áno, áno, no teda nemôžeme všetkých týchto ľudí v našom Štáte potrebovať, ktorí slúžili ozaj teda tomu fašizmu, resp. tomu gestapu. Ale pánovia, právo preto netreba to brať tak tragicky, nie tragicky, ale tak si to veľmi pripúšťať k srdcu, ako pán povereník si to pripúšťa, Pánovia, ja som si to nevzťahoval na seba, lebo ja som nebol intervenovať za žiadneho kolaboranta, ale tu som nabídnul vysvetlenie o jednej osobe, ktorá je už 3 mesiace, prosím, zaistená, bez toho, že by bola bývala len vypočutá. Je to človek, prosím, ktorý sa odvoláva na niekoľkých vysokých dôstojníkov, našich československých. Chce dokazovať, že so zbraňou v ruke bojoval proti Nemcom minulej jesene a tomuto človekovi sa ten dôkaz dosiaľ neumožnil, neumožnilo sa mu, aby si toto mohol dokázať. Pánovia, je to našou povinnosťou, aby sme my Národnú bezpečnosť, resp. administratívne alebo bezpečnostné orgány, upozorňovali na to, že medzi tými zaistencami nachodia sa aj osoby, ktorých nie je tam miesto, ale ich miesto je v budovateľskej pozícii Slovenska, resp. štátu. Pánovia, poneváč, ako som povedal, naša Národná bezpečnosť nemôže byť ešte na tej výške, ktorá sa od nej vyžaduje, je tam mnoho ľudí ešte teoreticky nevyškolených, prakticky neskúsených, práve preto je treba, aby sme my dali možnosť aj, aby som povedal,

civilnému živlu, aby spolupracoval v tom smere, pokiaľ sa týka prevádzania tohto nariadenia o pracovných táboroch a z tohoto dôvodu nevezme mi to za zlé pán povereník, že dodatočne jaksi, mimo tej dohody, alebo nad tú dohodu, ktorá bola už dosiahnutá z dôvodov, ktoré som uviedol, navrhujem pánovia, aby sme za paragraf 10, ako nový paragraf prijali toto: " Ku kontrole zákonných predpokladov zaradenia do pracovných táborov, ich organizácie a správy zvolí SNR 4 člennú komisiu., ktorá môže navrhnúť aj prepustenie z pracovného tábora. "

Ja myslím, že keď my akosi teda ponúkame spolučinnosť členov Národnej rady pri prevádzaní tohto nariadenia, že to musí byť administratívnym orgánom len vítané a z toho dôvodu by som prosil, aby ste tento môj doplňujúci návrh láskavé prijali /potlesk/.

Dr. Lettrich: Pán Peja:

Peja: Slávna Národná rada! Ja by mal k tomu dve

poznámky sa svoju osobu. Ja som teraz menovaný do Ľudového súdu v Sečovciach. Pýtam sa pána povereníka, aby mi odpovedal, či by to nemohlo byť, že by z okresu druhého bol niekto preložený k nám a od nás, po prípade bol na druhý okres daný. Napríklad keby to bol ten prísediaci z Košíc, Kdežto ja teraz, familiárny človek, ako ja mám súdiť tých starých známych a priateľov, ktorých som poznal osobne a teraz mám toho človeka súdiť, mám, musím, je pravda, že prijať funkciu musím, lebo som trestaný že áno. Či by nemohlo sa vzťahovať, nariadenie tak, že by tu z toho mestečka, lebo z toho súdu na druhý bol preložený a z druhého mesta bol tam prísediaci. Ja by napr, bol v Michalovciach, vo Vranove atď., prídem potom domov po čase, sa mi nemôže stať ničo Teraz ja zo svojej obci, zo svojho okolia, atď., musím toho človeka podľa paragrafu súdiť. Jedno, že akosi, srdce predsa človek má, neznám /hlasy: netreba prijať funkciu/ prosia, však ja nehovoria, len či by sa nemohlo toto tak urobiť, však človek keď musí súdiť. tak súdi, len že už akosi nie tak prísne, ako by človek mal. /Hlasy: Kto sa bojí, nech nechodí do lesa. / Prosím, však moment, moment, Potom máme tu prípad, pán povereník neviem či Vám je známe, ako tu podotýkal p. Dr. Kočvara, člen Národnej rady, že tam dajaký Rob sedí

už tam 4 mesiace. Nič nežiada, ten človek chodí ku mne, chodí pravda na slobode, chodí ku mne stále a stále, že by žiadal, aby ho jeden znalec súdny vyšetril, po prípade že by bol sem dovedený, že je tu obvinený, že tu v Bratislave preberal nejaké peniaze na partizánov, Štátny kapitál mal vo funkcii, pri partizánoch bol. Ja nechcem intervenovať, lebo ja neznám jeho činy a osobne ho neznám. Ja ani dnes sa tu neopovážim, zakročiť za neho, lebo ja ho nepoznám. Ale on chodí na mne, aby ja som tu povedal, že či taký človek musí ísť míny odmínovať / hlasy: Vy neviete, ale my vieme za čo sedí /, a že neviem, že žiada si, aby sa vyšetril, že by tu on predniesol. Tak prosím, doniesol som tu aj jeden prípis, lebo na mňa píše, prosí, aby ja som tu pred Národnou radou vypovedal, či taký človek, ktorý prosím dôkazy na neho nie sú, žiada, aby bol vyšetrený. Ja sa len prihováram / predseda cengá, hlasy / ja neviem, pánovia odpustite, neintervenujem, on žiada, aby bol vyšetrený a potrestaný,

Dr. Lettrich: Kto sa hlási ďalej k slovu? Pán povereník Dr. Štefánik.

Dr. Štefánik: Slávna Slovenská národná rada! Pokiaľ sa týka predloženej osnovy nariadenie, mal by som jeden pozmeňovací, vlastne len upravovací návrh a síce k §-u 2., navrhoval by som, aby ustanovenie litery a/ bolo v §-e 2 uvedené ako ods. 2. /, v znení, že "v pracovných táboroch odpykajú si tresty tiež osoby, odsúdené podľa nariadenia č. 53/1945 Sb. n. SNR, ktoré majú časť, alebo celý trest na slobode odpykať v osobitných pracovných útvaroch, ako aj osoby odsúdené podľa, atď. Tento pozmeňovací návrh dovoľujem si odôvodniť tým, že trest na slobode, resp. trest odpykania v pracovných útvaroch ukladá súd, K výkonu trestu odsúdení sú odovzdávaní príslušnému štátnemu zastupiteľstvu, podľa nar. č. 33. Toto štátne zastupiteľstvo dodá toho patričného do príslušného pracovného útvaru. Je nemysliteľné preto, aby Povereníctvo pre veci vnútorné ho zaraďovalo, lebo však on ex lege, poťažne podľa jemu uloženého trestu musí byť zaradený do toho pracovného útvaru, v danom prípade do pracovného tábora. Za to myslím, že by bolo správnejšie, keby sme tú literu a. / uviedli ako ods. 2. /, že asi tam odpykávajú, Štátnym zastupiteľstvom tieto osoby na

výkon trestu dodané do pracovného táboru. Tieto osoby netreba už zaraďovať do pracovných táborov.

Pokiaľ sa týka fungovania ľudových súdov a Národného súdu, súhlasia s pánom povereníkom pre veci vnútorné, že 8 činnosťou Ľudových súdov, doteraz vykonávanou, nie sme spokojní. Očakávali sme od Ľudového súdnictva iste, že bude pokračovať rýchlejšie, že v termíne, ktorý je stanovený v nariadení 33 do 23. mája 1946 všetky prípady, ktoré sa vyskytnú, budú riadne prejednané a všetcia vinníci budú odsúdení a dodaní na výkon trestu, Obávam sa ale pánovia, že informácie, ktoré obdržal pán povereník pre veci vnútorné na východe nezodpovedajú skutočnosti, že sú mýlne. Jestli si prajete ja Vám prečítam všetky osoby, ktoré sú menované predsedami, žalobcami v Krajských súdoch v Košiciach a na východe.

Krajský súd v Košiciach: Okresný ľudový súd Košice, predseda Štefan Janda, obžalobca Dr. Andrej Buza,

Okresný ľudový súd Humenné/ Dr. Jozef Jančo a Felix Dunský, ako žalobca.

Okresný ľudový súd Michalovce! Arnošt Fetkovič, obžalobca Dr. Ján Koptula,

Okresný ľudový súd Moldava n/Bodvou: Dr. Ladislav Gazdak, obžalobca Ľudovít Dudič,

Okresný ľudový súd Sečovce: resp. Trebišov: preds. Dr. Eugen Moré, obžalobca Ján Karel.

Okresný ľudový súd Stropkov: predseda Dr. Vojtech Mochnáč, obžalobca Dr. Edmund Čerňanský,

Okresný ľudový súd Sobrance: radca Králik, ako predseda, obžalobca Dr. Ladislav Dudáš,

Okresný ľudový súd vo Vranove: predseda Dr. Karol Skípala, obžalobca Dr. Michal Belluš.

V obvode Krajského súdu v Košiciach dnes nie je menovaný Okresný ľudový súd v 3 okresoch a to vo Veľkých Kapušanoch, odkiaľ napriek telegrafickému vyzvaniu, vyzvaniu rádiovému dosiaľ nedošiel vôbec nijaký návrh. Pravdepodobne tam nie je, je to okres maďarský, tam snáď Okresný národný výbor nie je zriadený /Ing. Styk: je!/. Odtiaľ nemôžeme nič dostať. Podobná situácia je oj z okresu Kráľovský Chlumec a tiež podobná situácia je, aj z okresu Medzilaborce. Pánovia, na východe veľmi dobre poznáte v akom, by som povedal, v zúboženom stáva sú Medzilaborce. Tam ani nie je súd kde umiestniť a pomýšľa sa na to, že sídlo tohoto okresného súdu snáď bude treba preložiť niekam inde. To je v obvode Krajského súdu košického v týchto troch okresoch, nefungujú tie súdy.

Krajský súd v Levoči: Okresný ľudový súd Levoča: predseda Karol Medrna, obžalobca Dr. Ján Feješ.

Okresný ľudový súd Gelnica: preds. Július Timko, obžalobca Dr. Ján Čapoš.

Okresný ľudový súd Kežmarok: preds. Dr. Tibor Paško, obžalobca Dr. Michal Spišiak,,

Okresný ľudový súd Spišská Nová Ves: preds. Karol Šperl, obžalobca Dr. Andrej Vrchovina.,

Okresný ľudový súd Spišská Sobota: preds. Dr. Oldrich Mifek, obžalobca Dr. Peter Slabej.

Okresný ľudový súd Spišská Stará Ves: preds. Dr. Semen Bošovský, obžalobca Jozef Vingart.

Okresný ľudový súd Stará Ľubovňa: preds. Dr. Ladislav Boskoványi, obžalobca Ján Feješ. Všetky okresné ľudové súdy sú ustálené.

Obvod Krajského súdu Prešov, Okresný ľudový súd v Prešove: preds. Dr. Vojtech Vagašský, obžalobca Dr. Pavel Kiráj. Okresný ľudový súd Bardejov preds. Alexej Bogdanov, obžalobca Dr. Dezider Fejér.

Okresný ľudový súd Giraltovce: preds. Dr. Vojtech Perec, obžalobca Jozef Bednárik.

Okresný ľudový súd Sabinov: preds. Imrich Džupa, obžalobca Július Friedmann.

Okresný ľudový súd Svidník: preds. Dr. Vojtech Morháč, obžalobca Juraj Kudla. Obvody všetkých ľudových súdov sú vymenované.

Krajský súd Rimavská Sobota. Okresný ľudový súd Rim. Sobota: preds. Dr. Július Valach, obžalobca Dr. Andrej Homola. Okresný ľudový súd Feledince: preds. Viliam Klein, obžalobca Dr. Mikuláš Józa.

Okresný ľudovy súd Revúca: preds. Dr. Ladislav Demčák, obžalobca Juraj Rica. Okresný ľudový súd Rožňava: preds. Ladislav Kováčik, obžalobca

Ján Ušiak.

Okresný ľudový súd Tornala: preds. Július Hubay, obžalobca Dr.

Zolo Daniš.

Vážení pánovia! Ako som prečítal, až na tri okresy, vo všetkých okresoch východného Slovenska sú ustanovení - nenovaní jak predsedovia tak aj obžalobcovia Okresných ľudových súdov. Menovanie týchto osôb z východu išlo pomaly. Urgovali sme obežníkmi, urgovali sme telegraficky, urgovali sme rádiom návrhy na menovanie týchto osôb. Behom 48 hodín sú menovacie dekréty a upovedomenia, akonáhle dôjdu na Povereníctvo pre pravosúdie vyexpedované. Povereníctvo pre pravosúdie opätovne obežníkmi a posledne rádiom dôrazne upozorňovalo predsedov, resp. Okresné ľudové súdy, aby s urýchlením pokračovaly v činnosti. Aby vypisovali verejná pojednávania, aby konaly svoju povinnosť a súdily.

Vážení pánovia, jedno nutno predsa len poznamenať, okolnosť, ktorá tu bola dnes spomenutá. Tú si môžeme overiť aj tuná v Bratislave, kde tie súdy i Národný súd máme po ruke. Materiál, ktorý je dodávaný Okresným ľudovým súdom i Národnému súdu, pánovia, je kusý, je tak medzerovitý, tak nedostatočný, že obžalobcovia tento materiál zpravidla vracajú nazpäť na doplnenie. Doplňovanie tohto dôkazového materiálu trvá iste dosť dlhý čas. Ja chápem a viem, že ako napríklad v Bratislave, kde je zaistených snáď, neviem koľko, počúvam, že asi 1. 200 lebo 1. 300 osôb, že šetrenie týchto osôb, zistenie skutkových podstát, trestných činov vyžaduje čas. Ale domnievam sa, že bude treba nasadiť so strany všetkých nás všetko, aby ľudové súdy splnily ten úkol, splnily tú svoju povinnosť, ktorá in nariadením č. 33 bola uložená a že bude povinnosťou každého z nás, ktorí sme zodpovední za fungovanie týchto súdov podľa tej zodpovednosti, ktorá nám je uložená, platnými predpismi, aby sme podľa tej zodpovednosti vykonali všetko. Pokiaľ sa týka Povereníctva pre pravosúdie, vážení pánovia, ja Vám prehlasujem, že Povereníctvo pre pravosúdie vykonalo svoju povinnosť / potlesk /.

Dr. Lettrich: Kto sa ešte hlási k slovu? Pán Dr. Belluš.

Dr. Belluš: Slávna Slovenská národná rada! Isteže sa všetci pamätáte na tie hlasy našej tlače, ktorá sa domáhala a to dosť bojovým spôsobom, aby boly uzákonené ľudové súdy. Je už 4 mesiace tomu, čo ľudové súdy boly uzákonené a výsledok, konštatovanie pána povereníka pre veci vnútorné, že ľudové súdy skrachovaly. Pán povereník pre pravosúdie taktiež to konštatovanie predniesol. Ja zaznamenávaní toto konštatovanie preto, že padlo z úst ľudí, ktorí s ľudovými súdmi majú najviac čo spoločného, tedy že všetko. Nikto, druhý nemôže byť v tejto otázke vinený len tí, ktorí ľudové súdy na starosti mali. Že sa to týka pána povereníka pre pravosúdie práve tak, ako pána povereníka pre veci vnútorné. Nechcem s týmto zaznamenaním, že ľudové súdy skrachovaly, byť spokojný, ale chcem Vám doložiť, prečo ľudové súdy skrachovaly. Ja Vám neprezradím žiadnu tajnosť, keď Vám poviem, že Predsedníctvo SNR otázkou nečinnosti ľudových súdov sa zaoberalo, chcelo túto nečinnosť vyriešiť a pozvalo si pána predsedu Národného súdu, žalobcov i prísediacich na poradu do Predsedníctva. Tam predseda Národného súdu a prísediaci žiadali, aby osoby ktoré, sú zaistené a ktoré prichádzajú do úvahy postavenia pred ľudové súdy, boly z Národnej bezpečnosti vybrané a dané do kompetencie Národných súdov. Pán povereník pre veci vnútorné proti tomuto brojil. Ja som mal na pána predsedu Národného súdu jednu otázku: Či tým spôsobom, keď sa mu urobí po vôli, ľadové súdy budú fungovať a on mi odpovedal áno. Vážení páni, dokiaľ medzi Národnou bezpečnosťou a ľudovými súdmi je. takýto pomer, takýto vzťah, nemožno od ľudových súdov očakávať žiadneho výsledku,, Na vine sú jedni a na vine sú i druhí. Oslobodzovacie rozsudky, ktoré nesporne veľmi podrývajú autoritu nášho štátu, ktoré podrývajú autoritu SNR, nielen že výsledok ľudového súdnictva negujú, ale, prosím pekne, práve opačný výsledok prinášajú. Každý oslobodzovací rozsudok podvracia autoritu Štátu a každý oslobodzovací rozsudok, prosím pekne, má v zapätí radosť všetkých tých našich zakuklencov a tu vina nemôže byť na ľudovom súdnictve, ale na tých orgánoch, ktoré pripravujú materiál pre tieto ľudové súdy. Národná bezpečnosť nesporne neni na výške. Pokiaľ Národná bezpečnosť bude preťažená prípadmi do istej miery zbytočnými, pokiaľ Národná bezpečnosť nebude mať dostatočný personál na vyšetrovanie týchto prípadov, dotiaľ od ľudového súdnictva nedostaneme žiadny výsledok. Ja keď končím, chcem končiť len tým, že treba ísť na koreň veci tam, kde to zlo je. A predovšetkým viniť treba tých, ktorí majú povinnosť, aby odstránili tieto prekážky.

Dr. Lettrich: Kto sa ďalej hlási k slovu? Keďže nikto, záverečné slovo má pán zpravodajca, podpredseda Dr. Husák.

Dr. Husák. Vážení pánovia! Najprv sa dotknem pozmeňovacích návrhov, ktoré tuná boly predložené. S návrhom p. povereníka Dr. Štefánika súhlasím, lebo neni vôbec v rozpore s intenciami, ktoré toto nariadenie sleduje. S návrhom p. Dr. Kočvaru nesúhlasím z dôvodov, ktoré prednesiem.

Keď som pri navrhovaní tohto nariadenia dotkol sa ľudového súdnictva, chcel som len poukázať na istý všeobecný rys u nás a nijako nie kritizovať Povereníctvo pre pravosúdie. Dúfam, že mi ani tak nebolo rozumené a tým menej snáď osobou p. Dr. Štefánika. O tom nemôže byť ani reči, a ak tonu niekto tak rozumel, tak prosím, aby si mienku korigoval. Pokiaľ ide o teoretickú debatu o osobnej slobode tuná, ja by som bol veľmi rád, keby pán člen Rady Dr. Kočvara nešiel v koncipovaní pojmu osobná sloboda, nevychádzal len od oslobodenia územia Slovenska alebo Československej republiky, ale keby tak išiel, povedané tak od 6. októbra 1938, alebo aspoň od doby, kedy bolo povstanie a kedy Nemci osobnú slobodu a gardisti na Slovensku určovali jej pojem. A potom myslím, že by sme k tejto otázke sa dívali trošku ináč. Vážení páni, z jednej strany sú tuná sťažnosti, že je príliš veľa ľudí zaistených a zatvorených a z druhej strany, kde sa človek pohne v ktoromkoľvek okrese počuje stále jednu mienku, že veľký počet kolaborantov a takých ľudí sedí v úradoch, že behá po slobode, že sú prepúšťaní a to sú podľa môjho názoru ľudia najstatočnejší, to sú partizáni, to sú drobní vojaci, ktorí sa vracajú z armády, na miestach miesto seba nachádzajú tam spústu kolaborantov, ktorí oddane slúžili Tisovi a podobne. Sú to politickí väzni, ktorí roky presedeli v žalároch a dneská musia chodiť službičkovať a poklonkovať tým istým pánom, ktorí ich priamo alebo nepriamo do väzenia posielali. Preto ani právnicky, ani inak nemôžem na pojem osobnej slobody sa dívať, ako politicky, to znamená z toho hľadiska, aký záujem štátny a národný tuná je. Ovšem keď už polemika 3 ľudovými súdmi sa nadhodila, chcel by som uviesť niekoľko prípadov. Bolo spomenuté, že Okresný ľudový súd v Bratislave oslobodil niekoľko ľudí. Ja by som to slovo ľudí nahradil iným: "niekoľký esesákov". Dokázané bolo priznaniu i svedkami, že istý pán slúžil u zbraní SS. Je pravda, že nebolo dokázané, že osobne vraždil v Kremničke, alebo na Brezine, alebo niekde inde našich občanov, to sme nedokázali, ale bez všetkých sporov on u zbraní SS slúžil. A to myslím, že Čosi v našej histórii znamená. Napriek tonu bol. oslobodený, ačkoľvek bola daná možnosť udeliť mu aspoň ten minimálny trest, zbaviť ho občianskych práv a poslať na práce Nestalo sa. Vážení páni, dostal sa mi do ruky spis o jednom súde, pred asi 7 mesiacmi, ktorý bol v obci Šajba, kde u jedného roľníka, Slováka, našli tie ampule z telefónnych stĺpov a niekoľko patrónov, ktoré tam nechala československá armáda, -u jeho decka-. Na druhý deň bol otec, syn a tretí človek, ktorý tam sa náhodou zablúdil už obesení na námestí za podporovanie partizánskej činnosti. Ale esesák, ktorý poldruha roka bojoval z presvedčenia v SS zbraniach, to neni dostatočným dôvodom pre udelenie aspoň toho minimálneho trestu. Nech mi niekto povie, že toto odpovedá tak princípu osobnej slobody, ako to u nás národ chápe a chce chápať, nech to ide vysvetliť do tej Šajby, že musí byť esesák oslobodený za takýchto okolností /hlasy/, A takých prípadov je plno. Preto hovorím, keď sa my chceme dostať do rozporu s obecnou mienkou, mienkou tých drobných malých ľudí, kade esesáci prešli, tak pokračujme len takto. Kľudne oslobodzujme.

Druhý prípad: Keď som sa vracal z východu, zastavil som sa v jednom okrese, neni to konečne tajnosť, v Rimavskej. Sobote, Sťažovali sa mi tam. Národná bezpečnosť predložila spisy Okresnému ľudovému súdu, Vyšetrená tak, jak vedela. Ešte sa vrátim k tomuto. Netvrdím, že sú to špecialisti, cvičení na gestapáckych kurzoch. Sú to mladí drobní ľudia, partizáni, vojaci, tí ktorých sme tam dostať mohli. Národná bezpečnosť vyšetrila tak jak vedela. Súdy nefungujú, lebo, že ten materiál nestačí, musia si to vyšetrovať. To by som uznal, ale 80% ľudí, ktorí tam boli predložení, prepustil Okresný ľudový súd na slobodu a potom začal svoje vyšetrovanie robiť. A to

nie prípad len Rimavskej Soboty, to je prípad Nitry, to je prípad Žiliny, to je prípad skoro všade, Okresné ľudové súdy začínajú svoju prácu tak, že prepustia ľudí, povedia, že NB nedala materiál a potom svojim spôsobom, hádam dobrým, hádam zlým, začínajú vyšetrovať. A toto národ vidí. Vidí, že tá bezpečnosť ho zavrela, že to dala súdu, súd, aby mohol povedaí, tak chlapci toto neni dobre vyšetrené, musíme to vyšetriť lepšie, tedy pustiť na slobodu, rehabilituje ich a potom bude čakať. Jeden z tých prípadov je zvlášť markantný. Bol tam zaistený župný inšpektor Hlinkovej gardy, to tiež čosi znamená y obecnej terminológii. Keď bol niekto od začiatku do konca župným inšpektorom Hlinkovej gardy, keby bol seba lepší človek, tak nesie tú politickú zodpovednosť za všetko, čo sa tuná robilo. Okresný ľudový súd ho bez všetkého prepustil na slobodu. Som sa pýtal prečo? Že neni dostatočný počet dôkazov. Formálne môže to byť pravda. Ale každému prostému občanovi stačí, že ten pán bol župným inšpektorom gardy a súd, keď materiál dostatočný nemá, tak je povinný ho zistiť. Ale nie pustiť župného inšpektora na slobodu a provokovať celý kraj vyslovene takýmto svojím opatrením. Takýchto prípadov je celá séria. Teraz z toho chcem vyvodiť. Jak sa tuná poníma, jednak tá osobná sloboda, ako sa poníma fungovanie súdnictva. Nie Povereníctvo pre pravosúdie, ja som presvedčený, že pán povereník Štefánik a vedúci úradníci veľmi správne a čestne splnili svoju povinnosť zo svojej strany, ale dolu jednotlivé orgány vysvetlujú si to po svojom. Ohľadne obsadenia ľudových súdov na východnom Slovensku, opätovne sa pridržiavala svojho tvrdenia. Ja som netvrdil, že v sozname Povereníctva pre pravosúdie nie sú títo obžalobcovia zapísaní, ale tvrdím, že tam neexistujú, že v tých okresoch nie sú, že sa neujali funkcie, že neurobili ani prvý krok, ani tú literu a/, toto tvrdím celkom pozitívne, tak ako na niektorých miestach som. si to osobne overil a v iných som sa veľmi podrobne vypytoval na túto záležitosť. Jedna vec je menovať a druhá vec je skutočne do Života to uviesť. Pokiaľ ide o zaistencov. Spomínal p, Dr. Kočvara, že tam môžu byť ľudia nevinní a pod. To je kľudne pripúšťam. Národná bezpečnosť dostala mnohoráz príkaz,

aby prešla všetky prípady, že tie drobné prípady, aby boly

prepustené a vážnejšie vyšetrované a odovzdané súdu. Poslednú dobu i v Bratislave bol prepustený veľký počet ľudí a do konca tohoto mesiaca majú byť prepustení ľudia, proti ktorým niet závažnejších dôvodov. Ale, vážení pánovia, to neni tak jednoduchá záležitosť. Nechcem tu spomínať mená, ale mohol bych uviesť niekoľko prípadov. Keď toto plénum jednomyseľne sa usnieslo, že ten človek je korupčník, politický korupčník, zneužívaním úradnej noci sa k tomu majetku dostal, že bol i v garde atď., a predsa o tých miliónových korupciách nikto nikde tie dôkazy nevie vyhrabať. Tak môže byť i taký názor, že taký človek má kľudne behať na slobode, o byť ďalej ministerským radcom. Ja som ale názoru opačného. Teda drobní ľudia prepustení budú. z väzenia. Ale i veľké prípady sú tu, i veľkí ľudia, nad ktorými niektorý má z nás príliš mäkké srdce. Nespokojnosť s týmto je dosť značná, vážení pánovia. Nalhávali by sme si, keď by sme si mysleli, že dolu to národ berie tak, ako sa mu to často servíruje len. Veľmi kriticky sa díva na všetky tieto opatrenia a veľmi časté a kritické hlasy sa ozývajú, že si tu budú robiť poriadok ešte druhí ľudia. Proti nám hádam. Neviem. Pokiaľ ide o návrh p. Dr. Kočvaru, hovoril, že by sme nemali odmietnuť štyrčlennú komisiu, ktorá chce pomáhať Povereníctvu pre právosúdie a kontrolovať ho. Nuž, ja by som veľmi uvítal, ako to pán Dr, Kočvara navrhol, štyrčlennú komisiu, ktorá bude pomáhať stíhať tieto prípady čierneho obchodu, povalačstva, udavačstva a rozvratnej činnosti, v tom by som videl skutočne pomoc. Keď tu má byť ale komisia, ktoré za každého bude intervenovať, prepúšťať, úplne viazať ruky bezpečnostným a ostatným orgánom, nemôžem to inak nazvať, ako kurátorstvom nad tým, aby sme toto nariadenie neprevádzali riadne a dokonale a musím ho z toho dôvodu odmietnuť. Pri ľudových súdoch, ktoré tuná boly nadhodené, spomenul p. Dr. Štefánik, že i Národný súd nemôže riadne fungovať. Ja som sa nechcel úmyselne otázky Národného súdu dotknúť. Keď nadhodená bola, musím. Vážení páni! Pred Národný súd dostaly sa spisy, ktoré som si ja sám pozrel. Preto, že bolo spomínané, že nie sú dostatočne urobené. Ja ako právnik som pevného presvedčenia, že a každým tým spisom mohol byť započatý proces. Poviem len jeden prípad. To je prípad Šmiglovského. Kto bol v Banskej Bystrici, pozná tohoto veliteľa posádky v Nitre. Prípad jasne priznaný, na dajakých 30 stranách, dokázaný a napriek tomu, že je tento spis odovzdaný asi od polovice júna, do dnešného dňa sa pred Národný súd nedostal. Pán Dr. Belluš úplne demagogicky obracia túto otázkam, /nech mi prepáči za výraz/ a snaží sa tuná zamotať ju, ako by tu bol voľajaký spor medzi Národnou bezpečnosťou a ľudovými súdmi, ako by tu bolo treba záhadné korene zla hľadať atď. Predovšetkým odmietam, že má vnútro niečo spoločného s ľudovými súdmi, až na to, že pripravuje materiál, a odmietam, že tu bol nejaký napätý pomer. O tom nemôže byť ani reči. A jestli chce niekto takto históriu vykladať, tak si nevidí na 5 krokov od nos, potom chce tu vynášať isté záležitosti, ktoré nie sú. Keby som bol počítal s touto polemikou, tak by som predložil konkrétna čísla, že Okresné ľudové súdy na toľkých percentách inú činnosť doteraz neprevádzaly, jako že prepúšťaly kolaborantov a ľudí, ktorí im boli predložení k súdeniu. /Dr. Belluš: Prečo neprevádzaly? / Pretože to patrí do môjho rezortu! Preto neprevádzaly / hlasy: Prečo právnicky skrachovaly?/Nechcem sa tuná dotýkať politicky týchto záležitostí, potom by bola záležitosť troška jasnejšia, prečo neprevádzaly.

Pokiaľ ide o Národnú bezpečnosť, my sme mohli veľmi kľudne sobrať ten starý aparát, ale sme si povedali, že bezpečnosť národa a štátu neni možné urobiť z ľudí, ktorí robili bezpečnosť Tisovho štátu proti nám všetkým. Preto sme vo veľkom počte vyhádzali ÚŠB-ákov a takých členov, proti ktorým boly námietky z radov obyvateľstva. Že preverovanie na Policajnom riaditeľstve konalo sa verejne, pri preverovaní na Policajnom riaditeľstve zúčastnilo sa niekedy až 100 ľudí z radov publika, ktorí veľmi mnoho okolností v prospech aj neprospech preverovaných vedeli uviesť a vyrazili sme odtiaľ všetkých tých ľudí, ktoré dnes na NB nepatria. Samozrejme, že nemožno za dva mesiace vycvičiť nových kvalifikovaných odborníkov. Ale jedno čo u týchto ľudí je, je čestný, politický názor, taký s akým národná rada išla do povstania. A jej nikto uprieť nesmie. Upierajú jej to iba tí, ktorí sedia na paragrafoch, /hlasy: ktorí majú strach, že v budúcnosti pred ľudové súdy prídu/ a smejú sa z neznalosti týchto nových mladých ľudí, autoritu ktorých sa snažia všemožne podkopať /potlesk/ /hlasy/

Všetkým možným spôsobom sa táto kampaň tuná väčší. Nedostatku Národnej bezpečnosti sme si veľmi dobre vedomí. A robíme veľmi mnohé opatrenia reorganizačné, personálne, výcvikové atď., ktoré majú zvýšiť úroveň Národnej bezpečnosti, zlepšiť ich prácu, zlepšiť ich neutrálnosť a zlepšiť ich výkon celý. Ale toľko viem, že to neni aparát najhorší, ktorý na slovenskom území funguje a že keby boly ostatné rezorty vo svojom úseku toľko urobily ako Národná bezpečnosť pri očiste verejného života, boli by sme dneska o veľký kus ďalej bývali v celom tomto. Teda veľmi by som prosil, aby sa nerobila z tejto otázky otázka demagogická, aby sa tuná nehľadaly jakési zádrapky, ktoré veľmi pekne majú nám tú situáciu vylíčiť. Pekná na žiaden pád neni, to je fakt. Rozrastajú sa nám tuná reakčné živly, jak sme si to nikdy nepredstavovali. Či v Maďarsku, či v Rakúsku, alebo v ktorýchkoľvek štátoch okolitých ľudové súdy fungovaly troška rýchlejšie, aj princíp osobnej slobody chápaly trochu odlišnejšie, ako sa chápe u nás, chápaly ho tak, ako ich to naučily esesáci u nás v Šajbe a v ostatných dedinkách, chápaly to tak, ako to prostý človek sám u seba formulované mal. A preto sme to nazvali ľudovými súdmi a preto sme chceli, aby skutočne tento politický pochop, to prosté ľudové chápanie spravodlivosti politickej a odplaty bol do tohoto súdnictva zanesený, Toto sa nám nepodarilo. V tom vidím ja chybu, nie chybu v Povereníctve pre pravosúdie, ale v celej réžii tejto očisty verejného Života. Toľko len k poznámkam, ktoré tuná odznely. Inak prihováram sa, aby bolo prijaté navrhované nariadenie ako som ho prečítal s doplnkom pána povereníka Dr. Štefánika.

Dr. Lettrich: Prikročíme k hlasovaniu. K slovu sa hlási ešte p. podpredseda Dr. Belluš.

Dr. Belluš: Slávna Slovenská národná rada! Nechcem sa pánu povereníkovi pre veci vnútorné revanžovať takým výrazom, akým on označil moje. Hoci by som mal preto snáď viac príčin. Chcel by som mať na neho jednu otázku. Nech mi povie, čo v tom bolo demagogické, nech mi povie či Národný súd, ktorý bol asi pred 2 mesiacmi na Predsedníctve Národnej rady, neobviňoval Národnú bezpečnosť z toho, že Národný súd nemôže

pracovať. Ak mi odpovie kladnú otázku, tak som ja cigán. Ak nie tak neviem.

Dr. Lettrich: Prikročíme k hlasovaniu.

Dr. Husák: Pán Dr. Belluš sa dostatočne diskvalifikoval tým spôsobom, ako sa vyjadril. Nebudem preto na jeho reč odpovedať.

Dr. Lettrich: Prikočíme k hlasovaniu. Je tu pozmeňovací návrh p. Dr. Kočvaru, ohľadom kontroly a možnosti prepustenia z pracovných táborov štvorčlennou komisiou. Kto je za prijatie tohoto pozmeňujúceho návrhu. Prosím skrutátorov p. podpredsedu Dr. Čecha a p, Dr. Thurzu, aby spočítali hlasy/18/. Kto je proti tomuto návrhu p. Dr. Kočvaru: /21/. Páni skrutátori hlasovali? /Áno/, Návrh sa zamieta.

Kto je za prijatie osnovy, ako bola naposled v záverečnom slove prednesená pánom zpravodajcom. Pôvodné znenie je doplnené návrhom pána povereníka pre pravosúdie Dr. Štefánika, nech zodvihne ruku. To je väčšina. Vyhlasujem osnovu za nariadenie SNR /potlesk/.

Prikročíme k 14. bodu programu, to je zpráva právneho a hospodársko-sociálneho výboru o návrhu povereníka SNR pre. veci vnútorné na vydanie nariadenia o zavedení všeobecnej pracovnej povinnosti. Zpravodajcom je p. podpredseda a povereník Dr. Husák.

Dr. Husák: Slávna Slovenská národná rada! Tento návrh doporučujem sňať z programu s tým, že je tu pripravovaný celoštátny dekrét o zavedení pracovnej povinnosti, ktorý upravuje matériu do istej miery inak, menovite prevádza tu istú právomoc na úrady ochrany práce, ktoré sa tuná majú zriadiť a nepovažujem za osožné, aby sa celkom inak tá matéria riešila, keď bude výhodnejšie riešiť ju jednotne. Preto doporučujem, aby bol sňatý z programu tento bod.

Dr. Lettrich: Je tu formálny návrh na snatie z programu tejto osnovy. Dávam o nej hlasovať. Kto je za prijatie nech zodvihne ruku. Je to väčšina za jej sňatie, tento bod teda odpadá z programu.

Prikročíme k 15. bodu programu: Zpráva právneho a hospodársko-sociálneho výboru o návrhu povereníka SNR pre veci vnútorné o prísnejšom trestaní niektorých priestupkov. Zpravodajcom je pán podpredseda Dr. Husák.

Dr. Husák: Vážení pánovia! Návrh, ktorý je Vám predložený pod č. 65 je Vám známy. Nemám k nemu iných doplnkov a. vysvetliviek. Smeruje k tomu, aby predražovanie a osoby, ktoré sa zaoberajú čiernym obchodom, mohly byť dávané do pracovných táborov, čo podľa doterajšej našej legislatívy možné nebolo. Sbor povereníkov sa na tomto usnesení už usniesol asi pred 14 dňami. Niekoľko prípadov na výstrahu už sa aj stalo, je treba zase túto normu sankcionovať.

Ináč len mimo tohto nariadenia by som poznamenal ako poučenie pre budúcnosť, že keď sa obidve politické strany vo výbore dohodnú na istej formulácii nariadenia a potom člen výboru sám podáva pozmeňujúci návrh, ktorý je dosť politicky stavaný, nepovažujem to za veľmi šťastný precedens pre budúcnosť. Toto nariadenie doporučujem schváliť.

Dr. Lettrich: Otváram rozpravu, kto sa hlási k slovu.

Keďže nikto, prikročíme k hlasovaniu. Kto je za prijatie návrhu tak, ako bol predostretý, nech zodvihne ruku. To je väčšina. Vyhlasujem osnovu za nariadenie SNR.

Prikročíme k 16. bodu programu, to jest k prerokovaniu zprávy právneho, hospodársko-sociálneho a rozpočtového výberu o návrhu povereníka SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu na vydanie nariadenia o skonfiškovaní a rozdelení pôdohospodárskeho majetku Maďarov, Nemcov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa. Zpravodajcom je pán Dr. Kvetko.

Dr. Kvetko: Slávna Národná rada! Predložené nariadenie je novelizáciou nariadenia č. 4/45 Sb. n. SNR, Predsedníctva SNR z 23. februára 1945. Novelizáciu tohto nariadenia vyžiadala si skúsenosť a skutočnosť, ktorá ukazovala, že sú v nariadení č. 4 veľké materiálne i administratívne nedostatky, ktoré treba odstrániť. Pôvodne navrhovali sme, aby novelizácia bola prevedená nie vyslovením zrušenia nar. č. 4, ale proste doplňujúcim nariadením a to navrhovali sme tak preto, že nariadenie č. 4/1945 je jedno z najznámejších nariadení na Slovensku a je to jedno z nariadení, ktoré splní jeden z veľmi dôležitých programových bodov politického a sociálneho programu SNR. Vyskytly sa ťažkosti a námietky, že by bolo žiaducnejšie, aby matéria tohto druhu bola shrnutá do jedného nariadenia, aby bola prehľadná hlavne preto, že výkon tohto nariadenia dáva sa ľudovým orgánom našej správy, Okresným a miestnym národným výborom a tak predkladáme Vám nariadenie, ktoré formálne zrušuje nar. č. ale preberá v podstate jeho matériu, dopĺňa ju a upravuje. Ja nebudem, dovolíte, aby som nečítal celé nariadenie, tak ako je predložené, chcem sa dotknúť len tých nových materiálnych alebo iných zmien, formálnych zmien, ktoré nariadenie navrhuje. Predne je tu § 1. Paragraf prvý normuje konfiškáciu pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov a zradcov. Ukázalo sa, že ho treba doplniť predovšetkým literou e/, podľa

ktorého odstavca má byť konfiškovaný majetok právnických osôb, ktorých kapitálovú, alebo majetkovú účasť ku dňu 1. marca 1945 vlastnily osoby, prevážne nemeckej alebo maďarskej národnosti, pokiaľ nepreukážu, že sa činne zúčastnily na protifašistickom boji. Tedy toto je matéria nová, ktorá má postihnúť právnické osoby. V nariadení č. 4 sa na toto nepamätalo. Inak ods. 2 je tiež doplnením nariadenia č. 4, ktorým sa vyslovuje konfiškácia aj na podiely na pôdohospodárskom majetku, ktoré vlastnia uvedené osoby v ods. 1. Inak ostatný paragraf je až po menších štylistických zmenách rovný s paragrafom nariadenia č. 4, §-om 1. Paragraf 2. Vypočítava a presne definuje podstatu pôdohospodárskeho majetku. Paragraf 3 upravuje matériu v tom smere, že normuje akým spôsobom sa má priznať 50 ha pôdohospodárskej pôdy, ktorá nemá byť konfiškovaná Maďarom a Nemcom, preukázavším svoju účasť v protifašistickom boji. Paragraf 4 dotýka sa árend a je v podstate prebraný z nariadenia č. 4 Podobne § 5. Paragrafom 6, začína druhá časť, tak zvaná prídelová časť nariadenia č. 4 a je vlastne tiež len rozvedená o nejaké iné, o kvalifikovanie iných uchádzačov, ktorí majú možnosť dostať pôdu. Tu by som chcel poukázať len na to, že sme vsunuli literu e/. Je možno prideliť pôdu obciam a okresom na verejné ciele, f/ stavebným, regulačným a iným družstvám a potom ako novú literu g/ priemyselným podnikom alebo iným podnikom na ciele prevádzkové a sociálne ak potreba prídelu je náležité odôvodnená. Povereníctvom SNR pre priemysel a obchod, poťažne Povereníctvom SNR pre zdravotníctvo, alebo Povereníctvom SNR pre sociálnu starostlivosť. Ukázala sa potreba takéhoto doplnku. Paragraf

7 ustanovuje, že žiadateľom v rámci vnútornej kolonizácie je možno prideliť až do 20 ha. Bolo nutné urobiť tak preto, aby sme prípadne získali možnosť uchádzačov pre maďarské okresy. A ods. 2 tohto paragrafu je zase vynútený praxou, že nám niektorí uchádzači, niektorí vlastníci pôdy chcú zanechať majetok pôdohospodársky v mieste, ktorý dnes majú v slovenských okresoch, chcú ísť kolonizovať v južných okresoch maďarských a pokladali sme to za nutné, aby táto možnosť bola tu daná z toho dôvodu, že obvykle tam v mieste v slovenskom prostredí je uchádzačov veľa, nárokov na pôdu je veľa, kdežto dole, už aj z technických a ubytovacích potrieb je kolonizácia veľmi sťaže ná. Paragraf 8 týka sa repatriácie Slovákov, ktorým prípadne môže byť pridelená výmera až do 50 ha. Paragraf 9 vyslovuje dôležité ustanovenia o nedeliteľnosti prideleného majetku, sleduje teda určité úpravy, ktoré boly vyslovené už aj zákonom o pozemkovej reforme v bývalej republike. Paragraf 10 je v podstate shodný s ustanoveniami nariadenia č. 4. Dovolil by som si upozorniť, že v § 11 ods. 1/ je zmena, že pri cyklostylovaní stala sa chyba. Ods. 1/ znie: Súvislé lesné plochy vo výmere nad 50 ha a nie 500 ha, ako aj lesné plochy bez ohľadu na výmeru, ktoré so štátnymi lesmi susedia, treba spojiť v súvislý celok. Toto nariadenie je doslovne prebraté z nariadenia č. 4. Paragraf 12 vyslovuje tiež normovanú už zásadu v nariadení č. 4, že prednostné právo majú vojaci, partizáni a ich rodinní príslušníci. Paragrafom 13 začína normovanie prideľovania, ustanovenia roľníckych komisií a vypracovanie návrhov a náhrad, celý paragraf, celá matéria je len štylisticky upravená a je v podstate, čo do obsahu totožná s príslušnými paragrafmi nariadenia č. 4. To samé týka sa aj § 14, 15 a 16. Paragraf 17 je tiež shodný. Paragrafom 18 upravuje sa matéria o slovenskom pozemkovom fonde, do ktorého, ktorý má mať charakter účtovníckeho fondu, do ktorého majú plynúť všetky prostriedky s konfiškáciou a hospodárením na týchto statkoch spojeným. V podstate len rozširuje a osvetluje matériu, ktorá bola už vyslovená v paragrafoch nariadenia č, 4. Paragraf 19 určuje splátky, možnosť splátok a náhrad a v podstate je tým samým paragrafom vyčerpáva tú samú matériu, ako nariadenie č. 4. Paragraf 20 predkladá matériu novú, ktorou sa zriaďuje správa majetkov pre pozemkovú reformu a vymedzuje

sa činnosť tejto správy v tom smere, že majú spravovať až do odovzdania prídelcom pôdohospodárskych majetkov, konfiškovaných podľa § 1, napomáhať prídelcom pri hospodarení, najmä pri vnútornej kolonizácii, dozerať na hospodárenie prídelcov. Je nutné ustaviť túto správu majetkov pre pozemkovú reformu jednak preto, že je treba napomáhať našim novým kolonistom a novým roľníkom, bývalým deputátnikom a poľnohospodárskym robotníkom radou, pomocou i finančnou a je treba jednak dozerať na ich hospodárenie a preto je ustanovenie tejto správy žiadúcne. Paragraf 21 určuje zase možnosti výberu, možnosti, akým spôsobom má byť oddelená časť vo výmere 50 ha Maďarom a Nemcom, ktorým sa majetok má ponechať. Paragraf 22 je nová matéria, doplňujúca sankciu, že scudziť, ale do árendy dať /prenajať/ a zaťažií tento majetok, tých nových prídelcov je možno len po schválení Povereníctva Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu. Je žiaducné teto vysloviť preto, aby za pomerne nízko ceny prídelové, aké roľnícke komisie ustanovia, nedošlo potom k ďalšiemu kupčeniu s pôdou, ktorú im pridelíme, a to azda nie teraz, ale prípadne aj v najbližších rokoch a po tejto stránke nechcene, aby sa tuná vyvinula špekulácia s pôdou a preto týmto spôsobom im obmedzujeme práve vlastníctvom. Paragraf 23 Určuje zase dozor nad riadnym hospodárenia a ukladá novým prídelcom povinnosť riadneho hospodárenia. Paragraf 24 je matéria nová, ktorú si vyžiadala prax a síce v tom smere, že je nutné sa postarať aj o bývalých zamestnancov na týchto veľkostatkom, pokiaľ sú slovenskej národnosti, politicky a národne bezúhonní. A to sa môže stať tak, ako nám paragraf 24 navrhuje, buď prídelom pôdy, odškodnenia v peniazoch, prijatím do štátnej služby, jednýn z týchto spôsobov. Paragraf 25 ustanovujo, že toto nariadenie platí aj pre majetok pôdohospodársky ktorý prepadol v prospech štátu, podľa nariadenia č. 33, to jest ľudových súdov a č. 55. Nariadenie v §-u 26 vyslovuje formálne zrušenie nar. č, 4, ale zároveň ustanovuje, že úkony a rozhodnutia, ktoré boly po tejto stránke vykonané dosiaľ, zostávajú v platnosti, pretože sú už aj vie facti prevedené. Paragraf 27 vyslovuje zásadu, že toto nariadenie platí od 1. marca 1945.

Okrem toho nám ešte jeden doplňujúci návrh, pri §-e 4.

navrhujem vsunúť odstavec 6, ktorý by znel:"Dňom 1. septembra 1945 zrušujú sa všetky smluvy, týkajúce sa lesov, spadajúcich, pod konfiškáciou, ktorými boly odpredané pôvodnými vlastníkmi /§1/, teda Maďarmi a Nemcami, etáty lesných ťažieb, iné produkty lesného hospodárstva, lesného priemyslu podľa § 2 a vôbec výťažky lesnej, poťažne k lesu patriacej pôdy. Ohľadom náhrady škody a ušlého zisku ako aj investícií, platia obdobné ustanovenia ods. 1 až 3"

To znamená, že zrušujeme smluvy, ktoré bývalí majitelia na svoje etáty uzavreli, pretože ukázala sa skutočnosť, že mnohé hospodárstva lesné majú už predom zaviazanosti až na 10 rokov, prípadne na viac a tieto by prípadne bolo nutné splniť, keďby nebola vyslovená zásada o ich zrušení. Je táto zásada o zrušení nutná i vtedy, pretože obvykle sa v týchto lesoch hospodárilo, že to etáty boly veliké, keď by sme si ponechali, znamenalo by to poškodenie podstaty lesného hospodárenia a je nutné, aby toto bolo vyslovené. Slávna Národná rada, myslím, že neni treba zvláštneho odôvodnenia k tomuto nariadeniu, ktoré je tak všeobecne známe a ktoré je jaksi najzákladnejšia bodom nášho politického a sociálneho programu a preto prosím, aby bolo prijaté tak, ako bolo navrhnuté.

Dr. Lettrich: Otváram rozpravu. Kto sa hlási k slovu? Pán podpredseda Dr. Čech.

Dr. Čech: Ja, slávna Národná rada, chcem len doplniť a upraviť návrh pána povereníka Kvetku v tom smysle, ako tento návrh bol prevedený vo výbore právnom a hospodárskom. A síce

v tom smysle, že k §-u 1 za ods, e/ má byť ešte vsunutý odsek F. / v tomto mení: " Účastinných a iných spoločností a právnických osôb, ktorých správa zámerne a aktívne slúžila nepriateľskému vedeniu vojny alebo nacistickým a fašistickým účelom. Výnimky tohto ustanovenia povoľuje Predsedníctvo Slovenskej národnej rady. "

Dr. Lettrich: Kto má ďalšie slovo? Kedže tomu tak neni prikročíme k hlasovaniu Kto je za prijatie tejto osnovy tak ako bola prečítaná pánom zpravodajcom a doplnená pánom podpredsedom Dr. Čechom, nech zodvihne ruku.

To je jednomyseľné. Vyhlasujem osnovu za nariadenie.

Zisťujem, že 8. bod programu môžeme prerokovať a prosím pána referenta Dr. Ing. Zaťku, aby predniesol zprávu právneho, hospodársko-sociálneho a rozpočtového výboru o návrhu povereníka SNR pre financie na vydanie nariadenia, ktorým sa zrušuje nariadenie č. 17/1944 Sb. n. SNR. Je to formálne nariadenie, ktoré si nevyžiada značnejšieho prerokovania.

Dr. Ing. Zaťko: Slávna Národná rada! V Banskej Bystrici, keď sme začali žiť vlastným životom, bolo nutné usporiadať aj otázky súvisiace s cedulovým ústavom. A keďže v Banskej Bystrici bola iba filiálka Slovenskej národnej banky, bolo potrebné previesť kompetenciu hlavného ústavu na túto filiálku. To sa stalo nariadením Slovenskej národnej rady č. 17 z minulého roku. Je len pochopiteľné, že keď Národná rada prešla do Bratislavy, po oslobodení, že funkciu hlavného ústavu, cedulového ústavu začala vykonávať zase Slovenská národná banka v Bratislave. Vykonávala ju až doteraz vlastne nezákonne, pretože táto funkcia patrila, podľa toho nariadenia č. 17 z minulého roku ešte vždy filiálke v Banskej Bystrici. Preto je tu predkladaná táto osnova nariadenia, a nebudem ani ďalej vykladať, lebo je jasné, že je nutná, a odporúčam ju v mene výborov, ktoré o nej rokovaly na prijatie v tom znení, ako leží pred Vami, len s tým malým pozmenením, viac menej pravopisným, na konci prvého paragrafu, nie "dňom 11. aprílom, ale dnom 11. apríla".

Dr. Lettrich: Otváram rozpravu, kto sa hlási k slovu? Nikto. Prikročíme k hlasovaniu. Kto je za prijatie osnovy, ako bola predostretá. To je jednomyseľné, Vyhlasujem ju za nariadenie SNR.

Slávna Slovenská národná rada, podľa programu zbúda nám k prerokovaniu 12. bod programu, Pretože nedošlo ešte k dohode ohľadom formulácie niektorých miest tejto ináč veľmi závažnej osnovy, je možnosť túto osnovu učiniť predmetom rokovania na zajtrajšom zasadnutí Národnej rady, ktoré by sme za tým účelom odročili, alebo prerokovaniu na budúcom zasadnutí, snáď najbližšom. Prosím, aby ste sa vyjadrili, či kvôli tejto jednej osnove pokračujeme zajtra alebo či ju prerokujeme na najbližšom zasadnutí.

Dávam hlasovať. Kto je za to, aby sme túto osnovu prerokovali zajtra.

Ing. Takáč: Ešte pred hlasovaním. Máme ešte jeden návrh, veľmi dôležitý, osnovy ohľadom, majetku, ktorý má prevziať Sväz odborových organizácií na Slovensku.

Dr. Lettrich: Na vysvetlenie p. členovi Rady Ing. Takáčovi musím objasniť, že naša legislatívna práca je naozaj veľmi rýchla. Ráčte si predstaviť na jednom zasadnutí máme 16 osnov, lebo 14 osnov. No ja už neviem, čo je súrnejšie.

Prosím p. podpredsedu SNR Dr. Husáka.

Dr. Husák: Navrhujem, aby sa nehlasovalo o tejto záležitosti / osnove nariadenia SNR o národnej správe v peňažných ústavoch a poisťovniach /, lebo je to vec tak krajne politického významu, že keby sme ju teraz nerozhodli, bolo by to veľmi zle chápané vo verejnosti. Doporučujem, aby p. predseda ex praesidio určil zasadnutie Rady a nedal o veci hlasovať.

Dr. Lettrich: Prosím, tak odročujeme, ale je tu formálny návrh, musíme podľa Rokovacieho poriadku rozhodnúť. Prosím ráčte sa hlasovaním vyjadriť, či ste za to, aby sme zajtra o 9. pokračovali. Tak prosím pánov skrutátorov, pána Dr. Čecha a pána Dr. Thurzu, aby spočítali hlasy / 21 hlasov /. Koľko je prítomných? /46/ Tak hlasujeme, kto je proti tomu, aby sme zajtra pokračovali o tejto osnove, nech zodvihne ruku /21 hlasov /. Odročujem dnešné rokovanie na zajtra na 9. hodinu /potlesk/.

Pokračovanie zasadnutia pléna SNR, konané dňa 24. augusta

1945 o 10. hodine.

Dr. Lettrich: /cengá/ Slávna Slovenská národná rada! Dovoľte, aby som otvoril dnešné pokračovanie zasadnutia pléna SNR a konštatoval, Že sme usnášania schopní.

Prikročíme k prerokovaniu 12. bodu nášho programu, to jest k zpráve právneho a hospodársko-sociálneho výboru o návrhu člena a podpredsedu SNR Dr. Jána Čecha na vydanie nariadenia o národnej správe v peňažných ústavoch a poisťovniach. Prosím pána zpravodajcu, aby sa ujal slova.

Dr. Čech: Slávna Národná rada! Sme pred výročím slovenského povstania, ktoré slovenské povstanie, prinieslo nový duch a nové zásady do hospodárskeho Apolitického a sociálneho života. Tak ako sme pre našich roľníkov nariadením SNR o pozemkovej reforme pôdu zabezpečili našim bezzemkom, našim deputátnikom a malým roľníkom, tak ako sme naše podniky, ktoré boly pod vplyvom alebo v sfére istého kapitálu, predovšetkým nemeckého, tak i je žiaduce, aby sme v tomto duchu na banky, peňažné ústavy a poisťovne, ktoré vo väčšine boly v cudzích rukách uvalili národnú správu. Nemci so svojím úsilím a snahami o nadvládu nachádzali práve výdatnú podporu v záujmových kruhoch a inštitúciách peňažných, bankách, poisťovniach i mimo Nemecka, Úplne systematicky a zámerne pred vojnou a za vojnou priamo alebo nepriamo organizáciami, inštitúciami, exponentným primyslom a peňažníctva nemecký vplyv vnikal do hospodárskeho života štátov Európy a podriaďoval ho nemeckému vojenskému úsiliu v boji proti Sovietskemu sväzu a spojencom v celom Československu i na Slovensku, peňažné podniky, priemyselné podniky, ktoré boly vo vlastníctve nemeckom, ako i také, ktoré boly pod ich vplyvom v rôznom spojení, podriaďovaly hospodársku činnosť vojenskému priemyslu a vojenskému úsiliu Nemecka, Je isté, že vnikanie do hospodárskeho života a ovládanie peňažníctva Nemcami dialo sa rôznymi metódami, počnúc od násilia a končiac, žiaľbohu, i dobrovoľnosťou zradcov a zapredancov minulého režimu, ktorí boli vedení ziskuchtivosťou svojou, aby v peňažníctve atď. využívali v svoj vlastný prospech, Československá vláda v snahe očistiť peňažníctvo, poisťovníctvo a priemysel od kolaborantských a zradcovských živlov a vymaniť ho z vplyvu záujmových skupín kompromitovaných spoluprácou s Nemcami, najmä však v snahe postaviť peňažníctvo, poisťovníctvo a priemysel a hospodársku výrobu do služieb národa a poválečnej rekonštrukcie, v svojom vládnom programe to zdôrazne vyhlásila.

V dobe prechodnej budú zaistené a pod národnú správu dané ihneď majetky všetkého druhu, pokiaľ sú v držbe, vo vlastníctve, alebo v správe občanov nepriateľských štátov, najmä Nemecka a Maďarska, nemeckých a maďarských občanov Československej republiky, ktorí aktívne napomáhali rozbitie a okupáciu Československa, ostatných občanov Československej republiky, ktorí zradili národ a aktívne podporovali nemeckých a maďarských okupantov, v akciových a iných spoločnostiach, v ktorých správe sa nachodily osoby patriace do vyššie uvedených troch kategórií. Ďalej v duchu zodpovedajúcom dnešnej dobe a náplni ľudovodemokratického zriadenia Československa v hlave 12. vládneho programu je prehlásené. "Postaviť celý peňažný a úverný systém, klúčové podniky, priemyslové podniky, poisťovníctvo, prírodné a energické zdroje pod všeobecné štátne vedenie a do služieb znovuvýstavby národného hospodárstva a znovuoživenia výroby a obchodu. Dôsledkom toho, dekrétom prezidenta republiky boly dané pod národnú správu všetky priemyselné podniky a peňažné ústavy na území Česka a Moravy. SNR vydala nariadenie d. 50 o národnej správe na priemyslové podniky, vyjmúc peňažných ústavov a poisťovní, na ktoré sa toto nevzťahovalo.

Na Slovensku ešte v marci Predsedníctvo SNR nariadením č. 17 upravovalo pomery v penažníctve. Vzhľadom na to, že nariadenie toto bolo vydané ešte pred vyhlásením vládneho programu československej vlády, svojím smyslom a duchom nekryje sa s tendenciami proponovanými vo vládnom programe, ani nevystihuje všetky potreby, pred ktoré sme riešenie otázok peňažníctva stavali. Dôsledkom toho bolo vypracované nariadenie o národnej správe tiež i na peňažné ústavy, ktoré bolo predložené legislatívnemu sboru, tiež i výborom a o ktorých sa ešte aj politické vedenie strany demokratickej a komunistickej radilo a prišlo k nasledovnej štylizácii, ktorú si dovolím slávnej Národnej rade predložiť a prečítať.

Nariadenie SNR o národnej správe v peňažných ústavoch a poisťovniach. Národnú správu v smysle § 2, až 6 nariadenia SNR zo dňa 5. júna 1945 č. 50 Sb. n. SNR treba ustanoviť u všetkých peňažných ústavoch a poisťovní na území Slovenska. § 2. Peňažnými ústavmi v smysle tohto nariadenia sú: všetky právnické a fyzické osoby, ktoré sú oprávnené prevádzať peňažné obchody. b/ sväzy peňažných ústavov, podľa bodu a. / ak samy prevádzajú peňažné obchody, č. / pobočné závody, filiálky zahraničných závodov a spoločností, bod d. / poisťovňami v smysle tohoto nariadenia sú: a/ súkromné poisťovne, zriadené pod vlád. nar. 307 z r. 1922 a zák. č. 147 ž r. 1936 Sb. z. a n. b/ cudzozemské poisťovne alebo poisťovacie ústavy, ich pobočné závody, expozitúry, platobne a jednateľstvá, reprezentácie. § 3 1. / Národnú správu uvaľuje a/ na úverné družstvá, ktorých obvod pôsobnosti nepresahuje obvod okresu, alebo mesta, ONV, b/ na všetky ostatné peňažné ústavy povereník SNR pre financie, c/ na všetky poisťovne v smysle tohoto nariadenia povereník SNR pre veci vnútorné. Národná správa sa ustanoví u peňažných ústavov a poisťovní, uvedených v ods. 1/ na návrh závodného výboru, závodnej rady, alebo dôverníka zamestnancov a po vyjadrení Miestneho národného výboru. Na družstvá, ktoré sú členom revízneho ústredia, majúce sídlo na Slovensku, príslušný okresný národný výbor uvalí národnú správu po vypočutí revízneho ústredia. § 4. Národná správa musí byť zrušená, len čo pominuly dôvody, pre ktoré bola zavedená. Zruší ju orgán, ktorý ju uvaľuje. 2/ Okrem prípadu uvedeného v ods. 1/ prestáva v družstvách uvedených v § 3 písmena a/ národná správa tiež, len čo si členovia družstva zvolia novú správu podľa stanov. Národná správa pred prevedením volieb, nových správnych orgánov podľa ods. 2/ je povinná preveriť členov družstva s hľadiska politickej a národnej spoľahlivosti a preskúmať ich spôsob nadobudnutia členských podielov. § 5. Národná správa pozostáva z 2 až 5 členov, ktorí nastupujú na miesto volených štatutárnych orgánov peňažných ústavov a poisťovní s právami a povinnosťami, ktoré týmto orgánom vymedzujú zákony a stanovy n rokovacie poriadky. 2/ Ustanovením národnej správy zaniká výkon funkcie valného shromnždenia, správnej a dozornej rady, orgánu stáleho dozoru, mimoriadneho dozoru alebo dočasnej spravý, ustanovenej podľa nar. č. 17/1945 Sb. n. SNR. Tento § teda je preformulovaný, ale obsahom je ten istý. § 6. Za člena národnej správy možno ustanoviť len osoba mravne bezúhonnú, národne a štátne spoľahlivú, s patričnými odbornými a praktickými znalosťami pri výbere členov národných správ má sa prihliadať v prvom rade ku schopným zamestnancom dotyčného ústavu a poisťovne. 2/ Za člena národnej správy nemá byť ustanovený dlžník značnejšie zainteresovaný u peňažného ústavu alebo poisťovne. 3/ Za člena národnej správy nemožno ustanoviť člena vlády Československej republiky, národného shromaždenia, člena alebo povereníka SNR a úradníka povereníctva príslušného podľa § 3. Tento § tiež bol čiastočne preštilizovaný, ale v zásade zostal totožný s návrhom, ktorý prešiel výbormi, § 6. Ustanovenie národnej správy, ako aj jej členov treba zapísať do firemného registra a doterajšie správne orgány z firemného registra vymazať z úradu na základe rozhodnutia povereníctva príslušného podľa § 3. 2/ Výmer o ustanovení národnej správy treba hneď doručiť ústavu, na ktorý je národná správa ustanovená, § 7 správy treba hneď doručiť ústavu na ktorých je národná správa ustanovená, predsedom národnej správy a firemného súdu. § 8. Národná správa spravuje peňažný ústav alebo poisťovňu danú pod národnú správu podľa platných zákonov, stanov a rokovacích poriadkov a zastupuje ich na vonok. Národná správa je povinná konať so starostlivosťou riadneho obchodníka a jej členovia sú solidárne zodpovední za škodu, ktorá vznikne zo zanedbania povinností. Úkonom osobitnej dôležitosti, ktoré presahujú rámec normálneho hospodárenia, menovite ale ty, ktoré spadajú do právomoci valného shromaždenia, potrebuje súhlas príslušného povereníctva. 2./ Národná správa môže prijímať a prepúšťať zamestnancov, podľa platných predpisov. V tomto § posledná veta 1. ods. bola preštylizovaná a jaksi rozšírená. Body, ktoré tu boly zachytené, boly presnejšie štylizované.

§ 9. Členovia národnej správy majú nárok na náhradu, hotových výdavkov a na odmenu, ktorej výšku určí príslušné povereníctvo podľa smerníc vydaných príslušným povereníctvom. Tieto náklady znáša spravovaný ústav. V tomto § bol pozmenený úsek podľa § 3. Právo na úženie výdavkov dáva sa ihneď povereníkov, poťažne povereníctvu dľa smerníc im vydaných, § 10. Proti rozhodnutiu okresného národného výboru podľa § 1. je prípustné odvolanie k povereníkovi Slovenskej národnej rady pre financie.

Ods. 2./ Proti rozhodnutiu príslušného povereníctva možno podať odvolanie predsedníctvu Slovenskej národnej rady. Rozhodnutie Predsedníctva SNR je konečné. Ods. 3/ Odvolacia lehota je 15 dní od doručenia, rozhodnutia: odvolanie nemá odkladný účinok. Ods. 4/ Sťažnosť na Najvyšší správny súd sa nepripúšťa, V tomto C vzhľadom na to, že sme teda voči pôvodnej osnove pozmenili túto v tom smysle, že do peňažných ústavov, teda družstiev, povahy družstevnej navrhuje Okresný národný výbor, ako bolo už prv povedané, v dôsledku toho ten ods. 1. bol škrtnutý a ods. 2. odsekom 1. / a miesto ods. 2. / sme vsunuli teda možnosť odvolanie z rozhodnutia povereníctva príslušného, či už pre financie alebo vnútra, predsedníctvo Slovenskej národnej rady, § 11. Ustanovenie §§ 2 až 6, 10, 13, 17, 18, 21 a 24 nariadenie č. 50/1945 Sb. n. SNR platia obdobne. § 12. Zrušujú sa § 1, § 5. ods. 3. / §§ 8 až 17 nariadenia č. 17/1945 Sb. n. SNR. § 13. Peňažné ústavy, na ktoré sa nevzťahuje § 1. tohoto nariadenia, povinné sú do 2 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia, svolať valné shromaždenie, za účelom prevedenia nových volieb. § 13. Toto nariadenie platí dnom vyhlásenia a vykonajú ho povereníci Slovenskej národnej rady pre financie a pre veci vnútorné so zúčastnenými povereníkmi. Vzhľadom na to, že táto osnova prejednaná bola výbormi viac ráz a prejednaná bola i politickými reprezentantmi veľmi pozorne a prihliadla na všetky momenty pri riešení tejto matérie, odporúčam Slovenskej národnej rade, aby bola prijatá v tomto znení.

Dr. Lettrich: Otváram rozpravu. Prosím kto sa hlási k slovu? Pán povereník Dr. Murtin.

Dr. Murtin: Slávna Slovenská národná rada! Žiaden sektor hospodárskej činnosti nie je v takom rozsahu a hĺbke podrobený štátnej regulácii, ako obchodné bankovníctvo. Máme celý rad predpisov, ktorými toto odvetvie hospodárskeho podnikania je úplne podrobené štátnej vôli a štátnym príkazom, takže niekedy určitá ťažkopádnosť bankovníctva je vyvolaná skôr príslušnými verejnými predpismi a úpravami, ako nejakou. zlou vôlou alebo vlastnou nemohúcnosťou predstaviteľov bankovníctva, Tak bankový zákon č. 239 z roku 1924 Sb. z. a n. v znení zák. č. 55/32 Sb. z. a n. má podrobné predpisy o tom, kto môže so súhlasom Ministerstva financií vydávať vkladné knižky, ďalej, že táto možnosť vydávania vkladných knižiek môže byť Ministerstvom financií kedykoľvek odvolaná. Zákon zakazuje tovarové obchody, obchody s nehnuteľnosťami za ziskovým účelom, ďalej zakazuje jednému dlžníkovi dať väčší úver, než činí 10% vlastných prostriedkov banky, tedy akciový kapitál a rezervy. Orgány bánk musia dbať o dobrú povesí ústavu svojim obchodným postupom. Formu a spôsob poskytovania úverov musia si banky dať schváliť Ministerstvom financií. Taktiež všetky druhy uzancií. V tomto zákone sú podrobné predpisy o povinnostiach zamestnancov správnej a dozornej rady, o revíziách bánk, ktoré predpisuje a dozerá a schvaľuje Ministerstvo financií. Ďalej sú tam vysoké tresty pre nedodržanie predpisov bankového zákona. Všemohúcnosť štátnej moci v bankovníctve je zabezpečená nariadením č. 11. z roku 1941 Sl. z. Toto nariadenie oprávňuje ministra financií, poťažne povereníka SNR pre financie menovať vládneho komisára. Tento podľa nariadenia SNR č. 17/ z r. 1945 má rozšírenú právomoc, môže nazerať do kníh, je oprávnený zúčastniť sa na všetkých zasadaniach bankových orgánov, môže zastaviť každé ich usnesenie, môže svolávať a rozpustiť tie orgány, keď sa ich rozhodovanie prieči platným predpisom. Podľa citovaného nariadenia č. 11/1941 Sl. z. sú peňažné ústavy povinné podávať Povereníctvu pre financie zprávu o svojej činnosti, o svojom stave a iných podrobnostiach, ktoré si želá povereníctvo. Per nažne ústavy sú povinné ukladať svoje voľné prostriedky tak, aby sa mohly čím najúčelnejšie využiť pre uspokojenie naliehavých potrieb, ktoré vyžaduje verejný a hospodársky záujem. Toto praktikuje, že bankovníctvo je úplne sviazané štátnou mocou, že ho povereníctvo úplne ovláda aj po obchodnej stránke a môže mu rozkázať kam a ako má použiť jemu sverené prostriedky. Tak je peňažníctvo úplne zapojené do finančnej politiky štátu. Povereníctvo môže nariadiť reorganizáciu, ekonomizáciu peňažného ústavu, ďalej zmenu, stanov, nariadiť fúziu, splynutie jedného ústavu s druhým, lebo likvidáciu tohoto. To všetko bez akéhokoľvek debatovania, keď uzná za vhodné a verejnému záujmu za vyhovujúce. Ešte silnejšie zasahuje do života peňažníctva známe nariadenie SNR č. 17/1945. Toto ustanovuje, že vedenie a správa peňažného ústavu musí byť v súlade s hospodárskymi i finančnými a

inými verejnými záujmami štátu. Aby tu nenastaly žiadne poruchy, nože povereníctvo nariadiť mimoriadnu revíziu, dosadiť mimoriadny dozor alebo dočasnú správu do peňažného ústavu. Tiež prepúšíanie štátnych definitívnych zamestnancov je tu zachytené. Po tejto stránke vzťahuje sa na banky aj nariadenie SNR č. 69/45 o preverovaní a prepúšťaní zamestnancov. Výnosové možnosti sú zásahom štátu silne regulované a to do tej miery, že v žiadnou inom podnikaní nie sú tak prísne ako práve v peňažníctve. U bánk au tieto výnosové možnosti upravené zákonnými predpismi o úrokovej miere tak nariadenia 348. z roku 1940 Sl. z, a vyhláškou 356/40 Sl. z. Bankovníctvo musí všemožne napomáhať štátny úver, preto musí čiastku vkladov z verejných prostriedkov uložiť do štátnych papierov. Keď povereníctvu ani to nestačí prirodzene si môže ďalšie prostriedky od banky vynútiť a to dľa už citovaného nariadenia č. 11 z r, 1941. Samozrejme musí túto politiku prevádzať tak, aby nebola narušená rovnováha ústavu. Peňažné ústavy musia tak ako iné podniky vytvoriť osobitný rezervný fond složením 15% základnej alebo účastinnej istiny do štátnych papierov podľa zákona č. 80 z r. 1942 Sl. z. SÚ podrobené revízii bankovej činnosti podľa nar. č. 11/1939 Sl. z. Podľa zák. č. 172/11 Sl. z. musia čiastku vkladového úrokomeru vypisovaného vkladateľom odvádzať Pomocnému fondu peňažníctva, aby sa takto z nahromadených prostriedkov mohla kryť prípadná strata peňažníctva a tým, aby stopercentne bola zaistená pohľadávka vkladateľov. Tento rad zákonných predpisov a zásahu štátnej moci do peňažného podnikania prakticky vyčerpáva všetky možnosti štátnej kontroly. Navrhovanou osnovou docieli sa tedy skôr politického požiadavku. Docieli sa ďalej súladu s dekrétom prezidenta republiky 5. 5/15 a s nariadenia SNR č. 50/45 o národných správach. Podľa oboch týchto predpisov treba však mať na zreteli, že národné správy majú byť dosadené len tam, kde sú do ústavovktoré sú nepriateľské alebo kolaborantské. Za účelom vyhovenia tomuto požiadavku som dal práve návrh na zmenu § 1., ale myslím, že tou zmenou, ktorú predniesol p. podpredseda Dr. Čech, by bolo

tejto požiadavke vyhovené, kedže sa tam vo všeobecnosti poukaje na § 1. nariadenia č. 50 z r. 1945 o národných správach v penažných podnikoch. Bola by tu aj alternatíva a snáď viac vyhovujúca požiadavka zmeniť tento § na nasledovné znenie: "Pod národnú správu sa dávajú všetky peňažné ústavy a poisťovne, ktorých správne orgány úmyselne a zámerne vykonávaly nepriateľskú činnosť uvedenú v §-e 4 písm. d/ nariadenia SNR č. 50 z r. 1945 Sb. n. SNR, alebo ktorých väčšinu kapitálovej alebo majetkovej účasti vlastnia alebo majú v držbe nepriateľské a nespoľahlivé osoby, uvedené v § 4. nar. SNR č. 50/1945 Sb. n. SNR. " Ďalej uvádzam, u nás niet v pravom slova smysle žiadnych veľkobánk. Tiež niet žiadnych veľkoakcionárov týchto bánk. Naše banky sú ústavmi, ktoré spravujú cudzie sverené prostriedky drobných ľudí. Ich účastinami sú tiež drobní ľudia. Osnova postráda akékoľvek ustanovenia o tom, čo sa stane s kapitálovou účasťou týchto drobných ľudí, keď táto prejde pod národnú správu a hlavne čo s čistým výnosom podniku. Je preto nutné ďalšími zákonnými úpravami túto otázku riešiť.

Ďalej navrhujem, aby ods. 2 § 3 bol vynechaný alebo nahradený týmto textom, ktorý je vyňatý z citovaného dekrétu prezidenta republiky, a síce dekrétu § 8. Znenie tohto odstavca by bolo: Rozhodnutie vo smysle tohto §-u má príslušný povereník vydať po vypočutí závodného výboru /závodnej rady/ alebo iných zástupcov zamestnancov podniku a Miestneho národného výboru. Navrhovaná osnova totiž hovorí, že sa tak má stať na návrh závodného výboru. Nie je možné, aby tak dôležité rozhodnutie, ktoré usmerňuje osud ústavu a osud majetku po väčšinou drobných vkladateľov bol určovaný stanoviskom alebo náladou niekoľko zamestnancov ústavu. Navrhujem ďalej zmenu, poťažne doplnenie § 8 takto: Posledná veta ods. 1 tohto §-u nech je doplnená na toto znenie: K úkonom osobitnej dôležitosti, ktoré presahujú rámec normálneho hospodárenia, menovite k tým, ktoré spadajú do právomoci valného shromaždenia, potrebuje súhlas príslušného povereníctva. Ako ods. 2. tohto § návrhujem vsunúť toto Ustanovenie: "Povereníctvo príslušné podľa § 3, dozerá na činnosť národnej správy. Národná správa je povinná skladať zo svojho hospodárenia účty v lehotách jej určených a podať kedykoľvek

potrebné alebo vyžiadané zprávy a vysvetlenia. K týmto doplnkom myslím, že netreba zvláštneho výkladu. Pán zpravodajca Dr. Čech, neviem či z nedopatrenia, alebo či to bolo po ďalšej dohode, alebo z jeho iniciatívy ako ďalší bod pozmenil § 2. navrhovanej osnovy a vynechal tam niečo, čo bolo pôvodne a čo je podľa môjho názoru nezbytné. A síce, kde uvádza nominatívne

tie peňažné ústavy, ktoré sa rozumejú podľa tohto nariadenia a ktoré majú prísť pod národné správy. Navrhujem, aby znenie § 2. / bolo ponechané tak, ako je v osnove, ako ju nato pôvodne pred sebou. Poukazujem tuná na jeden odstavce, a síce na ods. g/ tohto §-u: "Všetky ostatné fyzické a právnické osoby akokoľvek nazvané, ktoré prevádzajú, peňažné obchody s výnimkou cedulového ústavu. Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky a Poštovej sporiteľne. " Tieto ústavy tu menované, majú svoje stanovy určené normou a podľa stanov ustanovuje správne orgány, tuto vláda, tedy Sbor povereníkov, alebo Predsedníctvo SNR. Tedy štátny orgán vyšší než je povereník, poťažne orgány ešte vyššie ako sú národné výbory. Súto ústavy verejno-právne, kde štát má buď úplnú majoritu, alebo za ústav ručí svojim majetkom. Niet preto dôvodu zavádzať tri národné správy, kde je nožné už podľa zákona zaviesť stav definitívny, ktorý je vzhľadom na charakter orgánu, ktorý ho zariadil. Tieto pozmeňovacie návrhy by som mal k navrhovanej osnove a prosím, aby boly akceptované.

Dr. Lettrich: Kto sa ďalej hlási k slovu? Pán člen Rady Jeleň.

Jeleň: Vážení páni! Slovenská verejnosť veľmi netrpezlivo očakávala, kedy sa dostane do pléna SNR aj otázka národných správ na peňažné ústavy. Nariadením SNR č. 50 o národnej správe budovanie nášho hospodárskeho života bolo položené na nové ľudovodemokratické princípy, pod vedením a kontrolou štátu. Aby ľudovodemokratické princípy nadobudly plnú účinnosť v každom sektore hospodárskeho života, nemôžu sa uplatniť len v sektore priemyselných a obchodných podnikov, ale ich účinnosť treba rozšíriť aj na pole peňažníctva a poisťovní. Týka sa to nielen s hľadiska zachovania rovnakých organizačných foriem, ale najmä z dôvodu zakĺbenosti o predpletenosti hospodárskych záujmov, ako aj s hľadiska najužšieho zapojenia peňažníctva o poisťovníctva do súčasného hospodárskeho denia a zaistenia jeho trvalej spolupráce na budovaní a rekonštrukcii štátu. Peňažné ústavy, ako aj poisťovne majú za základnú úlohu sbierať úspory najširších vrstiev národa n nimi napomáhať výrobu a obeh statkov. Sú distribútormi platobných prostriedkov a sprostredkovateľmi zmeny hodnôt. Bez nich v dnešnom peňažnom hospodárstve nemožno si predstaviť správne a účelne fungovanie hospodárskeho života. Najširšie vrstvy občianstva a štátu, majú preto neodkladný záujem na tom, ako sa opatrujú a spravujú úspory vôbec, im sverené prostriedky, či ich používajú v súlade s celkovými, verejnými, finančnými a hospodárskymi záujmami štátu v prospech jeho želateľnej konsolidácie, na urýchlenie rekonštrukcie atď. Vážení páni! Je tu niekoľko veľmi závažných dôvodov prečo SNR musí túto otázku vyriešiť. V prvom rade by sami zdalo veľmi divným, že by SNR nepracovala v duchu vládneho programu, ktorý výslovne hovorí, že celý peňažný a úverový systém je potrebné postaviť na také základy, ktoré budú slúžiť znovuvýstavbe národohospodárskeho života štátu. My vieme veľmi dobre, že v českých zemiach už v tejto veci spravili rozhodujúce kroky. Bolo by podivné, keby SNR tiež v snahe synchronizovať všetky počiny smerujúce k výstavbe štátu, neučinila podobné rozhodnutia. Pôvodný text, ktorý nám bol zaslaný, bol zmenený a to môžem povedať veľmi významne a síce v §-e 1, pokiaľ som stačil sledovať v tom smysle, že poc. národnú správu sa dávajú všetky peňažné ústavy a poisťovne. Tedy ten § 1 je podstatne zmenený, čím sa samozrejme potom zjednodušuje všetko ostatné, hlavne v §-e 3 ods. 2/, kde sa hovorí o tom, kto má rozhodnúť o veci principiálne, o uvalení národnej správy na ten ktorý peňažný ústav. To znamená, keď majú všetky peňažné ústavy a poisťovne byť poštátnené, potom podľa toho ods. 2/ §-u 3 by ten návrh závodného výboru bol automatický, teda iniciatíva tomu, ktorý peňažný ústav alebo poisťovňa majú byť pod národnú správu dané, nebude vychádzať od závodného výboru, ale bude ten závodný výbor len vyzvaný k tomu, aby dal svoju mienku.

Vážená Slovenská národná rada! V drobnom živote my, ktorí pracujeme vonku, veľmi dobre vidíme, čo znamenajú peňažné ústavy a poisťovne. Predstavte si nasledujúci prípad. Na určitý podnik, ktorý sa predtým tešil veľmi dobrej povesti, ktorý veľmi dobre prosperoval, bol solídnym podnikom, na tento podnik bola uvalená národná správa. Je to priemyselný podnik, Tento priemyselný podnik mal s určitou bankou stále finančné styky. Dneská tento podnik pod národnou správou žiada od toho

istého bankového ústavu určitý úver a tento peňažný ústav odkazuje správe, že úver dá, ale dosadí si správou sama banka, resp. sama banka si bude navrhovať toho správcu tam len pod tou podmienkou. Tu je veľmi dobre vidieť, že v drobnom živote, ale myslím aj vo veľkom merítku, ako som napríklad informovaný o prípade Dunajplavby, kde sa tiež odopiera poskytnúť pomoc a kde hrozí, že celé zamestnanectvo bude treba rozpustiť, a kde preto odopierajú, poneváč je to tiež pod národnou správou, že tieto prípady ukazujú, že bankovo ústavy a finančné ústavy si chcú takýmto spôsobom vydobýjať určité hospodárske a politické postavenia a doslovne terorizujú, stavajú ku stene národné správy, aj národné výbory, ktoré rozhodujú o národných správach. Z toho dôvodu sa prihováram, slávna Slovenská národná rada, aby odhlasovala v tom znení návrh, ako ho predložil referent Dr. Čech /potlesk/.

Dr. Lettrich. Kto sa ďalej hlási k slovu? Pán člen Rady Dr. Beharka.

Dr. Beharka: Slávna Slovenská národná rada! Predkladané nariadenie o dosadení národnej správy do peňažných ústavov, sleduje ton istý cieľ, ako je nariadenie č. 50, kde národná správa bola dosadená do podnikov. Ide totiž v podstate o očistu týchto podnikov n peňažných ústavov, tak konečne ako sledujeme túto istú zásadu hádam samým nariadením č. 33 o ľudových súdoch a konečne podobne, ako sme to riešili aj u preverovania štátnych a verejných zamestnancov, nariadením, ktoré sme odhlasovali včera. V podstate ide o ten istý problém. Za 1/ v štátnych a verejných ústavoch, aby sme dosadili ľudí, ktorí skutočne súhlásia s dnešným vývinom vecí, ktorí tento vývin chcú všemožne podporovať a naopak odstrániť tých, ktorí proti dnešnej našej slobode vždy a všade vystupovali, ju hatili a snáď aj aktívne bojovali proti nám. Peňažné ústavy majú veľmi vážny význam v našom národnom hospodárstve. A rozhodne nemôže nám byť ľahostajné, akí ľudia dneska tieto ústavy vedú a akým smerom ich vedú. Tak ako v minulosti, konečne priznajme si, celý hospodársky potenciál, ktorý tuná bol, slúžil, či už vedome alebo z prinútenia, cieľom Nemecka a jeho spojencov, nuž prirodzene slúžily týmto cieľom tedy buď úmyseľne alebo i proti vôli ich vedúcich i peňažné ústavy. Keď dneska ideme dosadzovať národnú správu, konečno správa určitá tam už bola podľa 17, tak sledujeme len ten cieľ, aby sme túto očistu previedli do dôsledkov, aby skutočne peňažné ústavy, pretože ide o veľmi významného činiteľa národohospodárskeho, daly celý svoj potenciál znova do služieb národa a štátu, obnovy Slovenska a Československej republiky. Ja sa odvažujem tvrdiť, že peňažné ústavy a konečne aj iné súkromné podniky, by dneska svoje služby znova daly k dispozícii, ako ich dajú každému. Pretože je to ich záujmom, ich obchodným záujmom, ale na druhej strane morálka si žiada, aby tí ľudia, ktorí či už z prinútenia, tým horšie, ako to bolo z vlastného presvedčenia, svoje sily dávali do služieb našich nepriateľov, nebolo by morálne, aby tí istí ľudia znova tieto svoje služby dávali k dispozícii nám. Neznamená to toľko, že sme ich mali vymieňať, ale rozhodne aspoň navonok formálne musíme dať i tejto zásade výraz tým, že na čelo, pomocou národných správ, prídu tam skutočne ľudia, ktorí i svojou minu losťou vždy sledovali ten cieľ, ktorý dneská treba národne a hospodársky kapitálové podporiť.

Z týchto dôvodov prihováram sa za túto osnovu a budem za ňu hlasovať. Prosím však, aby slávna SNR, tie námietky, ktoré sú viac menej formálneho a technického rázu, ktoré tu predniesol p. povereník pre financie, aby ich láskavé akceptovala. Ide najmä o Národnú banku, o Hypotečnú banku a Poštovú sporiteľňu. Sú to štátne ústavy, národnými správami sledujeme v dôsledkoch poštátnenie. Bolo by anomáliou, keby sme dneska do štátnych ústavov dávali národnú správu, keď ináč máme v rukách všetky možnosti dosadiť tam tých ľudí, ktorých tam dosadiť chceme. A môžem povedať, že sa to konečne všadial už aj stalo. Správne rady a iné orgány, ktoré tam fungovaly za tých 6 rokov, sú už nie tu, boly sosadené. Tak čisté z týchto dôvodov je na mieste, aby skutočne tieto 3 špičkové ústavy štátne, boly zpod tejto osnovy vyňaté. Súčasne tiež prihováram sa za ten návrh, ktorý podal p. povereník pre financie, aby dosadzovanie národných správ sa dialo po vypočutí národných výborov. Som tej mienky, že týmto spôsobom rovnako dosiahneme účelu, ktorý máme na mysli, ale pri tom je tuná aj určitá zodpovednosť na tom Povereníctve pre financie a nielen na národných výboroch a keď by sa stal prípad, že by Povereníctvo pre financie, alebo vnútro postupovalo iným spôsobom, než je návrh toho národného výboru, rozhodne so, o tom navonok pred verejnosťou a konečne najmä v Národnej rade. Hocikedy taký prípad ty bolo možné prebrať a zdôvodnií, prečo nebol rešpektovaný takýto návrh. Je to len z hľadiakn akosi, tej ingerencie, ktorú zvlášť štát musí mať, to Povereníctvo pre financie, ide o veľmi vážne otázky, ide o to, aby sa do týchto národných správ dostali ľudia čestní, prirodzene aj odborníci, aby to vedeli viesť, aby totiž národné správy nakoniec nenarobily viacej škody než osohu, ktorý iste čakáme, že budú tedy sledovať, a že budú sledovať len prospech Q záujmy verejnej. Prosím,: aby a týmito pripomienkami osnova bola schválená.

Dr. Lettrich: Kto sa ďalej hlási k slovu? Prosím, pán člen Rady Strechay.

Strechay: Slávna Slovenská národná rada! Keď sa mám

prihováram za osnovu, ktorá tuná bola predložená referentom Dr. Čechom, kladiem si za povinnosť, aby som čiastočne vyslovil ťažkosti, s ktorými sa stretávame v priemysle. Hrozilo nebespečie v mnohých prípadoch, že jednotlivé podniky, veľké podniky, by boly zastavené, keď by naši českí bratia, neboli prípadne už urobili tie reformy, v tomto peňažníctve a neboli tie národné správy tam dali. Tak by to bolo bývalo pravdepodobne aj a Rybárpolom a s ostatnými podnikami, ktoré boly financovane svojho času. Živnobankou. Tie ťažkosti, s ktorými sa denne stretávame skutočne vyžadujú, aby tá osnova, ktorá bola dnes predložená, bola slávnou Slovenskou národnou radou v pôvodnom znení prijatá. Preto by som prosil, aby členovia Národnej rady osnovu prijali tak, ako bola daná.

Dr. Lettrich: Kto sa ďalej hlási k slovu? Slovo má pán zpravodajca Dr. Čech.

Dr. Čech: Slávna Národná rada! Prejavy a pripomienky, ktoré odznely pri prejednávaní osnovy nariadenia o národných správach na peňažné ústavy vyznely v ton smysle, že zásadne k celej osnove sa všetci rečníci prejavili kladne. Pripomienky, ktoré tuná boly prednesení Dr. Murtinom v §-e 1, sú vlastne povahy formálnej, štylistickej. On pokladá svoj návrh za formálne úhľadnejší, ja ale myslím, že formulácia, ktorou sa my odvolávame čiste na § 2. až 6. ustanovenia SNR, nariadenia č. 50/45 o národných správach na priemyselné podniky, že to postačí. Ba, dokonca, že týmto úplne deklaratorným spôsobom sa stotožňujeme s nar. č. 50, ktoré túto matériu rieši na priemyslové podniky. Ďalej boly tuná námietky k §-u 8, kde národná správa sa má uvalovať na návrh závodného výboru. Tuná snáď nedostatočnou informáciou, že v §-e 11 je táto námietka vznesená, nakoľko v §-e 11 tohoto nariadenia my sa odvolávame na § 10 z nariadenia č. 50/45, ktorý znie: Príslušný povereník SNR môže, ak to vyžaduje verejný záujem, zmeniť rozhodnutie ONV o uvalení národnej správy alebo o menovaní národných správcov a urobiť iné opatrenia. Pred takým to opatrením musí však vypočuť príslušný NV, prípadne ONV. Príslušný povereník SNR urobí tiež potrebné opatrenia na uvalenie národnej správy tam, kde príslušný ONV tak neučinil. Proste, aby sme tuná zachovali princíp ľudovej demokracie, aby sme tuná dávali týmto možnosť na návrh, ale zase vrchnostenskému orgánu, teda povereníka pro financie, resp. povereníkovi pre vnútro ponechávame kontrolu, dozor a i právo, aby takéto menovanie zrušili. Následkom toho myslím, že tuná táto zmena nie je potrebná.

Naproti tomu, pozmeňujúci návrh, ktorý predniesol p. Dr. Murtin a p. Dr. Beharka je oprávnený a stotožňujem sa s ním, že je tuná nutno vysloviť, aby podniky, na ktorých je štát zainteresovaný, resp., ktoré štátu patria a dozor v nich vykonáva, ba dokonca správne orgány menuje Sbor povereníkov, Predsedníctvo SNR, do Hypotečnej banky a do Poštovej sporiteľne a zase čo sa týče cedulového ústavu, nakoľko teda riešenie problému cedulového ústavu, bude riešené spoločnou normou, ten návrh prijímam a navrhujem, aby za § 13 bol vsunutý § 14 v tomto znení: Ustanovenia tohoto nariadenie nevzťahujú sa na Hypotečnú a komunálnu banku, na Poštovú sporiteľňu a na Cedulový ústav. V tomto smysle, v tomto doplnení odporúčam, aby plénum SNR nariadenie prijalo a o nariadení hlasovalo.

Dr. Lettrich: Žiadam p. povereníka pre financie Dr. Murtina, aby sa vyjadril, či tie návrhy, ktoré predniesol a p. zpravodajca Dr. Čech pokladá za formálneho rázu, či ich aj so svojej strany pokladá len za formálne alebo vecné návrhy.

Dr. Murtin: Slávna Slovenská národná rada! Po súhlase s navrhovaným §-om 2, v inej forme než som to ja navrhoval, tedy pojatím do nového paragrafu o tých 3 ústavoch, nemám návrhov, po tejto stránke ďalších. Rozhodne však žiadam, aby bol, a opakujem ten návrh, aby bol vynechaný ods. 2/ §-u3, ako celkom zbytočný, keď sa máme odvolávať na § 10 nariadenia č, 50 o národných správach v peňažných podnikoch. Lebo tým sa stáva tento odsek celkom zbytočným. Tento odstavec totiž hovorí: Rozhodnutie o uvalení národnej správy má sa vydať u peňažných ústavov a poisťovní vedených v ods. 1/ na návrh závodného výboru, závodnej rady, alebo dôverníka zamestnancov a po vyjadrení MNV. Keď toto ustanovenie tam zostane a príde tam aj ustanovenie podľa § 10, nariadenia č. 50, tak si to vlastne protirečí, lebo prakticky ten povereník, môže, má rešpektovať návrh závodného výboru, ustanoví tú národnú správu, ale keď sa mu to nepáči, zase podľa toho ďalšieho ustanovenia môže toto ustanovenie zrušiť. Takže toto

ustanovenie je tuná celkom zbytočné.

Inak pripomienok nemám. Tie ostatné boly viac menej skutočne formálneho rázu a mimo toho vyčerpané sú tie návrhy skoro všetkými tými zákonnými ustanoveniami, ktoré som citoval o zásahu štátnej ruky do peňažných ústavov. Takže v smysle tých zákonov, ktoré i naďalej platia, môže povereník robiť aj to, čo som navrhoval, aby bolo pojaté i do tohoto nariadenia.

Dr. Lettrich: Prikročíme k hlasovaniu. Kto je za prijatie osnovy tak, ako bola p. zpravodajcom prednesená a behom debaty doplnená a síce p. Dr. Beharkom a potom tak, ako bola doplnená p. zpravodajcom pri záverečnom slove, nech zodvihne ruku. To je jednomyseľnosť. Vyhlasujem túto osnovu za nariadenie SNR,

K slovu sa prihlásil, vzhľadom na to, že je už náš program formálne vyčerpaný, pán člen Rady senior Šenšel.

Sen. Šenšel: Slávna Slovenská národná rada! Opytujem

sa p. povereníka SNR pre veci vnútorné, či vie, že v jeho rezorte za platné zákonné ustanovenia uznávajú zákony, bývalého nacistického režimu, ktoré sú v najhoršom smysle slova protidemokratické a ktoré boly nariadením SNR č. 1/44 za neplatné vyhlásené.

Ďalej sa opytujem, či chce p. povereník odvolať rozhodnutie Povereníctva SNR pre veci vnútorné III. odboru, ktoré bolo

vydané na základe týchto protidemokratických a teda duchu Československej republiky sa protiviacich zákonov. Na vysvetlenie tohto môjho dotazu uvádzam toto: Povereníctvo SNR vydalo toto rozhodnutie: č. 10027/1 III/3 z r. 1945 6. augusta 1945. "Povereníctvo pre veci vnútorné na základe ustanovenia vládneho nariadenia č. 140 z r. 1939 Sl. z. a zákon č. 50/44 Sl. z. rozpúšťa spolok Sväz evanjelickej mládeže na Slovensku. Podpísaný Lietavec. "

Vládne nariadenie č. 140/39 obsahuje niektoré opatrenia, tykajúce sa spolkov a družstiev. Na základe tohto nariadenia rozháňali voľakedy naše spolky, ale na SEM nesiahol ani Mach. Zákon č. 50/z r. 1944 je o ochrane vraj osobnej slobody, domáceho pokoja, ale aj o ich dočasnom obmedzení, ako aj o obmedzení iných práv a slobôd. Na základe tohto nariadenia spravil machovský režim z spokojných občanov štvanú zverinu. Na základe tohto zákona nám robili domové prehliadky, chytali, zatvárali, odvláčali našich najlepších pracovníkov. Zákon ten je večnou hanbou tukovsko-machovského režimu, v ňom sa vyvrcholily všetky chúťky nacistickej beštie. Je len prirodzené, že SNR hneď svojim najprvším nariadením zrušila platnosť všetkých zákonov, ktoré sa protivia duchu demokratickému. Zákon č. 50 z r. 1944 je teda nesporne neplatný v demokratickej Československej republike. Len ľutovať nám prichodí, že III. odbor Povereníctva SNR pre veci vnútorné, si túto skutočnosť neuvedomuje a svoje rozhodnutia opiera na najhanobnejšie zákony nacizmu a fašizmu. Je samozrejmé, že takýmto neplatným zákonom podložené nariadenia nemajú mať zákonitej platnosti a je morálnou povinnosťou Povereníctva, aby svojich neopatrných referentov samo sna sponte desavuovalo a mylný krok napravilo bez toho, aby sa postihnutý musel utekať o ochranu a zabezpečenie právnej istoty k Najvyššiemu správnemu súdu. Tým by som mohol tak skončiť, lebo vec je čistá a jasná po formálnej stránke. Ale žiada sa mi ešte toto povedať aj o meritu veci: Netreba sa mi hádam zmieňovať o Sväze evanjelickej mládeže. Citujem slová, ktorá v pléne SNR povedal Kolega Jeleň "Vážime si zástoj evanjelickej mládeže, ktorý prejavila táto mládež v dobách, keď slovenských národ prežíval svoje najvážnejšie historické chvíle. Večne bude slovenský národ vďačný tým tvrdohlavým slovenským luteránom za to, čo ukázali, keď národu bolo zle. "

Slová tieto nech mi je dovolené aplikovať aj na Sväz evanjelickej mládeže. Právom ho rátame medzi tých, ktorí pripravovali príchod dnešného rána. Keď to ráno prišlo, Sväz sa ozval a svojim 10. 000-kám členom vydal ohlas, v ktorom i toto čítame: Slobodní sme! Znova oslobodení drahí bratia a milé sestry. A zase v pokoji po toľkých rokoch, zase sme svoji, sme doma. Vrátení životu, pokoju a mieru. Znovu máme drahú Československú republiku na čele s milovaným prezidentom Dr. Benešom. Ako plesajú naše srdcia veľkou nekonečnou vďakou, vďakou a to najprv tomu, ktorý lúčištia láme. Ďakujeme všetkým tým, ktorí doma i v zahraničí pripravovali, bojovali i trpeli a pracovali na našom oslobodení. Vďační sme osloboditeľskej Červenej armáde a jej veliteľovi maršalovi Stalinovi, ako aj armádam západných spojencov a pocitom hlbokého pohnutia skláňame sa nad hrobkami tých, ktorí slobodu našu krvou vykúpili a posvätili. A ďalej pokračuje: "V oslobodenej vlasti utvoril sa Sväz slovenskej mládeže, ktorý má za cieľ zorganizovať všetku slovenskú mládež bez rozdielu. Vítame novoutvorený Sväz, pozdravujeme ho. Prosíme evanjelická, mládež, aby v plnom počte hlásila sa do Sväzu slovenskej mládeže a udržovala v nej dobrého slovenského a slovanského ducha, pravé slovenské a slovanské cítenie. " V každom, sbore podľa tejto výzvy mal byť sborový deň mládeže. A na tomto sborovom dni mal sa vydať účet z toho, čím prívrženci prispeli, ako celok, jednotlivé v postaní i potom i v bojoch, v práci za naše oslobodenie a obnovenie nasej milovanej vlasti Československej republiky. Toto bol vari jediný verejný krok, ktorý Sväz urobil od prvého dňa oslobodenia Republiky až do jeho rozpustenia. Ba predsa viem o jednom sdružení, ktoré verejne vystúpilo. Je to SEM Sklabiny, ktoré ruka v ruke so Sväzom slovenskej mládeže usporiadalo pietnu slávnosť za oslobodenie Sklabiny. Lenže v Sklabine usporiadať pietnu slávnosť bez tamojšieho SEM to by bolo tak bývalo, ako ísť na sobáš bez mladuchy. Ale ináče nebolo vari ani jednej schôdzky, prednášky, prejavu, ktorý by bol mal SEM, alebo jeho sdruženie. Ani len sekretariát nepracoval, tajomníci inde pracovali a vybavili len najpotrebnejšiu kancelársku agendu. Tu povereníctvo SNR pre veci vnútorné príde s takýmito dôvodmi účinkovanie tohto spolku zapríčinilo v slovenskej verejnosti nespokojnosť, ktorá zapríčinila verejnosti nespokojnosť, ktorá vyvrcholila v agresívnej ozvene v dennej tlači. Preto v záujme zachovania verejného pokoja poriadku treba spolok rozpustiť.

Škoda, že žil pred tisíc rokmi Esop, ktorý napísal bájku o baránkovi a vlkovi. Teraz by ju mohli napísať naši básnici. Denná tlač uverejní inšpirovanú ozvenu proti SEM, SEM sa na to ani vôbec neozve, ergo treba SEM rozpustiť. Ale odôvodnenie hovorí"Národný front sa usniesol, že SEM má byť rozpustený." Opytujem sa, i keď uznávam význam Národného frontu, Čo je viac. Slovenská národná rada a či Národný front? Kto tu rozhoduje, Národný front a či Slovenská národná rada? Ak Národný front prišiel k presvedčeniu, že účinkovanie SEM je škodlivé, malo sa sem prísť s novelou nariadenia č. 51/45. Slovenská národná rada povolila existovanie SEM-u, len SNR. môže meniť na svojom rozhodnutí, Pánovia, ja neviem, či takéto pokračovanie, nie je symptómom právnej neistoty. Ale vrchol nešikovnosti III, odboru Povereníctva je, že vo svojom nariadení zakazuje používať odznaky SEM. Niet nič nového pod slnkom, povedal ten Ben Akiba. Robieval toto aj Mach. Aj ten zakázal nosiť sokolské odznaky. Nosili sme ich pod záklopkou kabáta, A čo ak naša mládež bude nasledovní svojich starších bratov - sokolov? Tak sa zdá, orgány Národnej bezpečnosti nemajú čo robiť, nech teda behajú za sdružencami a nech pozerajú, či nenosia odznaky SEM pod záklopkou. Končím, Sväz evanjelickej mládeže si nezaslúžil, aby bol takýmto spôsobom rozpustený. Najmä však urážlivé je odôvodnenia, že ho treba rozpustiť v záujme verejného pokoja n poriadku. Ak kto je za pokoj, tak je to SEM. Ak kto je za poriadok, tak je to SEM. Prosím teda pána povereníka za odpoveď.

/Hlasy: A kto je za sjednotenie? /

Preds. Dr. Lettrich cengá.

Dr. Lettrich: Kto sa ďalej hlási k slovu? Pán povereník a podpredseda Dr. Husák.

Dr. Husák Slávna Slovenská národná rada! Podľa prednesú pána sen. Šenšela stal sa tuná nehorázny fašistický zločin. Dokonca ani ten Mach sa neodvážil siahnúť na SEM a tu naraz nejaké nekalé živly. Povereníctvo pre vnútro, rozpustily túto velmi zaslúžilú organizáciu tvrdohlavých luteránov, ako tuná bolo povedané, ja nebudem si spomínať na všetky bájky, ktoré som čítal od Ezopa až po dnešné doby, len stručne chcem vysvetliť, ako k tomu prišlo. Už za Banskej Bystrice myšlienka jednotnej organizácie mládeže stála na programe dňa. Prakticky sa aj vytvárala. Ovsení vedia Sväzu slovenskej mládeže rodiaceho sa, existovaly tuná ešte rôzne iné náboženské a nenáboženské organizácie mládeže. Národný front, ako vrcholná politická reprezentácia, to jest sdruženie, alebo už ako by sme to povedali, spoločné vedenie obidvoch politických strán a záujmových organizácii na jednej zo svojich schôdzí, ak sa nemýlim koncom júna, uvažovalo o organizáciách mládeže a dohodlo sa, že bude iba jedna a jednotná organizácia mládeže, Sväz slovenskej mládeže, do ktorej pre prvú chvíľu paritné obidve politické strany svojich ľudí pošlú, aby urobili všetky prípravné organizačné práce, k riadnemu staveniu tohto sväzu. Pri tej príležitosti bolo tiež rozhodnuté, že náboženské spolky a sväzy na spolkovom základe nemajú existovať, Že majú byť vytreté z registrov spolkových a Že jednotlivé cirkve, alebo náboženské hnutia v rámci svojej cirkevnej ústavy v rámci svojej cirkevnej autonómie majú a môžu si bez všetkého mládež vychovávať. Bolo uložené rane, ako povereníkovi pre vnútro, aby som túto čiastku, pokiaľ ide o vymazanie náboženských spolkov previedol. To sa aj stalo, náš III. odbor dostal pokyn, aby to previedol. Pretože je už zvykom, že sa nenapíše v 4 riadkoch, "Podľa usnesenia Národného frontu vytreme Vás zo spolku", ale že sa nájde na to paragraf, nájde sa na to nejaké pravidlo, nájde sa na to nejaký zákon, tak sa to stalo tým spôsobom, ako to pán senior Šenšel prečítal. Pritom všetkom ale vedenia obidvoch politických strán veľmi jasne vedely o čo ide, ako som ja bol informovaný, bolo hovorené s cirkevnými predstaviteľmi o tejto záležitosti vopred a veľmi jasné bolo o čo celé tu ide.

Ale od vtedy čo tento prípis prišiel na Sväz evanjelickej mládeže, toľko listov tuná už bolo a toľko intervencií kvôli tomu, že tam sú uvedené dôvody, ktoré vraj neobstoja. Tiež pán gen. biskup Čobrda napísal, a ja sa chystám dať mu odpoveď, že skutočne tieto dôvody nie sú šikovné. To ja kľudne priznávam, písal ich niektorý úradník a ja kľudne tieto dôvody

v mojom liste odvolám /sen, Šenšel: /"Tak o toto mi išlo!"/. Ale to sa dalo, pán senior, urobiť celkom hladko, celkom kľudne bez citovania fašistických zákonov a neviem akých opatrení a bez robenia veľkej vody.

Pokiaľ ide o to, či tu rozhoduje Národná rada, alebo Národný front, sú veci úplne jasné, že v zákonodarstve, rozhoduje Národná rada, pokiaľ ja viem, ale složenie Národnej rady neni sobraté nejak zo vzduchu, ale je složené z dvoch politických strán a domnievam sa, že rozhodnutia vedení obidvoch politických strán sú pre všetkých členov týchto politických strán záväzné a že členovia SNR sú členmi tiež istých politických strán. A že teda, keď tuná obidve strany sa na veci dohodly, predpokladám, že svojich členov informovaly a že toto rozhodnutie je tiež pre nich záväzné.

Preto pokiaľ ide o tieto dôvody, ja hovorím, že s nimi sám nesúhlasia, ale neprikladám im tú závažnosť, ktorú zavážnosť im prikladá pán senior Šenšel. Dôvody sa upravia, ale rozhodnutie treba rešpektovať a nerobiť z toho zbytočnú veľkú vodu a zbytočné nejaké ataky. To je celé, čo k tomuto sa dá akosi poznamenať bez satyry a bez irónie. Mohlo by sa teraz

z ostatných náboženských spolkov zase takto namietať atď. Obišli by sme myšlienku a sadli by sme si na maličkosti, tejto veci. Myšlienka je, že má byť jednotný sväz mládeže, tá bola prijatá, tá je všeobecne vítaná a po tej je volané. Náboženské organizácie v ranči cirkevnej ústavy a autonómie, majú všetku možnosť si mládež vychovávať. Rozhodnuté však bolo, že nie na spolkovom základe. Prosím, bolo vecou rezortu vnútra, aby toto previedlo. Tak neviem, čo v tou za tak veľké previnenie je. To je hádam všetko, čo by sa k veci dalo poznamenať.

Dr. Lettrich: K slovu sa hlási ešte p, Dr. Harčár:

Dr. Harčár: Veľavážení, dovolím si predostrieť plánu SNR interpeláciu slovenských vysokoškolákov bývalého odtrhnutého územia, ktorú si osvojili členovia Rady, Peja, sen. Šenšel, Ing. Filo, Folta, Devečka, ja a spoločníci ešte iní.

Viedenským diktátom z 2. novembra 1938 750 tisíc Slovákov pripadlo do kráľovstva maďarského. Boli to väčšinou roľníci a robotníci, nakoľko inteligencia, alebo z vlastnej vôle, alebo z prinútenia opustila tieto odtrhnuté kraje slovenského

etnika. Kultúrny život slovenský na tomto území začal sa teda budovať na inteligencii dovtedy na verejnom živote nezaangažovanej a na študujúcom doraste. Slovenským menšinovým pracovníkom podarilo sa zastaviť prúd dobrovoľného odchodu slovenskej mládeže, z odtrhnutého územia do tak zvaného Slovenského štátu a tak zostalo na maďarskej univerzite približne 120 vysokoškolákov, ktorí maturovali na slovenských menšinových gymnáziach v Košiciach, Šuranoch a Petrovci. Boli to synovia a dcéry slovenských roľníkov, zanietení čistou láskou k rodnej hrude a slovenskému národu, ktorí radšej volili tŕnistú cestu menšinového života, ako pohodlný študentský život, bez ideálov

snáď a bez práce v Bratislave.

Slovenskí vysokoškoláci v Maďarsku si utvorili spolok, ktorý maďarským Ministerstvom školstva bol práve pre jeho slovenskú a demokratickú činnosť len trpený. Spolok nikdy nebol schválený. Slovenskí vysokoškoláci v Maďarsku svojou prácou za daných podmienok vykonaly toľko, že ich práca cenená a odmenená byť musí. Títo slovenskí vysokoškoláci z Maďarska sa pred pol rokom vrátili po dokonalom menšinovom živote zpäť k svojej matke, zpäť medzi slovenských bratov-kolegov vysokoškolákov. Začiatkom júna delegácia Spolku slovenských vysokoškolákov v Maďarsku navštívila Povereníctvo SER pre školstvo bližšie prezídium Dr. Martinka -, rektoráty a jednotlivých dekanov, aby a nimi prejednali možnosti pokračovať na slovenských vysokých školách, bez akejkoľvek ujmy na vykonaných skúškach a absolvovaných semestroch. Povereníctvo pre školstvo bolo upozornené na skutočnosti, súvisiace práve s vysokoškolákmi z bývalého odtrhnutého územia, ako aj na to, že bez právnej úpravy toto zapojenie sa bude vyložene na dobrej alebo zlej vôli jednotlivých dekanov, po prípade pedelov na kvestúre. Od oslobodenia uplynulo pol roka a od týchto rozhovorov skoro 3 mesiace a dnes stojíme pred otvorením už druhého semestra na vysokých Školách, Slovenskí vysokoškoláci z Maďarska ešte dnes nevedia, či im bude ich Štúdium započítané, na aké skúšky nostrifikačné sa majú pripraviť a do ktorého postupného semestra sa majú zapisovať. Doterajšia prax poukazuje na absolútnu neinformovanosť kompetentných činiteľov, ktorí slovenských vysokoškolákov z Maďarska považujú za Maďarov a v najlepšom prípade za úbohých maďarónov, na ktorých platí generálne pravidlo cudzincov, po prípade pravidlo, že štúdium na maďarských a nemeckých vysokých školách sa neuznáva. Pol roka sa na úpravu čakalo a nesťažovali sme si, lebo sme verili v dobroprajnosť kompetentných činiteľov. No dnes, keď sa slovenskí vysokoškoláci z bývalého odtrhnutého územia vracajú od vojska ako národne nespoľahliví, a keď atoja dnes bezradne pred bránami kvestúr, sme presvedčení, že táto interpelácia dnes je celkom na mieste, nechce byť obvinením, len slúžiť za informáciu kvôli skorej náprave. Preto žiadame, any SNR dala úpravu Povereníctvu pre školstvo, aby sa s týmto problémom za pomoci predstaviteľov Spolku slovenských vysokoškolákov z Maďarska vážne a čo najrýchlejšie zaoberalo, aby boly dané úpravy všetkým Školským inštanciám, aby týchto

t

našich vysokoškolákov prijímaly pri najmenšom tak, ako ich prijímali nepriateľskí Maďari, aby sa všetci mohli zapísať bez väčších ťažkostí na nasledujúci postupný semester. Čo sa uznávania skúšok týka, Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre školstvo, mohlo vykonal obdobne, ako maďarské Ministerstvo školstva r roku 1938 pri posudzovaní vysokoškolákov študujúcich na vysokých školách v Československej republike. Zdôrazňujeme, že tu nejde o nostrifikovanie skúšok, ktoré boly vykonané v cudzine z osobného luxusu, ale o skúšky, ku ktorým bolo treba vynaložil tú najväčšiu námahu a to v záujme národnom. Keď hovoríme o slovenských vysokoškolákoch z Maďarska, hovoríme o nekompromisných národovcoch, a pri týchto našich požiadavkách nemyslíme na tých, ktorí v najťažších dobách zradili slovenský národ. Práve naopak. Žiadame, aby sa robil rozdiel medzi zradcami a pravými národovcami. V Košiciach 21. augusta 1945, podpísaný býv. tajomník a predseda spolku slovenských vysokoškolákov v Maďarsku, " K tejto interpelácii dovolil by som si len pripomenúť tú skutočnosť, že naskutku naši vysokoškoláci s ktorými som ja spolu žil a pracoval v Maďarsku, na vysokých školách našich boli prijatí, keď nie s neporozumením, tak iste aspoň s neláskavosťou. Skutočnosť, ktorú oni zažili v roku 1938 bola celkom iná ako sa pokračovalo, ako spomínajúc v danej interpelácii, so študentmi Maďarmi, ktorí sa vrátili vtedy do Maďarska, Maďarské Ministerstvo kultúry išlo tak ďaleko, Že pre týchto vysokoškolákov zriadilo 1 mesačný semester od 15. januára do

15. februára 1938. V ktorom semestri mohli zimný semester dokončiť na maďarských vysokých Školách. Zápis, pre týchto vysokoškolákov, ktorí sa vrátili do Maďarska bol za 60 filierov a odpustilo sa im školné a zriadil sa pre nich zvláštny internát Felvidékiinternátus, kde mali zadarmo miesta. Nepripomínam to preto, že by sme mali robiť obdobne, snaď tam boly ciele i myšlienky iné, ktoré viedly k tomu, ale jedine to, aby táto vec ozaj bola vzatá na vedomie a aby sa slovenským vysokoškolákom, ktorí dnes sa vrátili domov a ktorí v Maďarsku stáli na čele menšinového slovenského života a predseda spolku pravdepodobne nežije, bol zaistený 1943, odsúdený na poldruha roka a potom odvezený do koncentračného tábora v Nemecku, odkiaľ sa ešte nevrátil. To sú skutočnosti, ktoré naskutku zasluhujú si povšimnutia, Ďalej Slovenská národná rada, dovoľujem si predložiť a urgovať vybavenie otázky c prinavrátenie Vysokej školy technickej Milana Rastislava Štefánika do Košíc. V tejto veci z bežnej tlače zaiste ste už informovaní, že robily sa určité kroky i opatrenia so strany predstaviteľov mesta Košíc a aj úradov a politických predstaviteľov. Zriadil sa komitét pre návrat Vysokej školy technickej do Košíc v ktorom au zastúpené korporácie, Národný front, Expozitúra povereníctva Slovenskej národnej rady pre školstvo a osvetu a referát pre ukrajinské školstvo, Expozitúra Povereníctva SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu, Expozitúra Povereníctva SNR pre dopravu a verejné práce, rezort verejných prác, Okresný národný výbor v Košiciach, Správna komisia mesta Košíc, Veliteľstvo 10. divízie, Obchodná a priemyselná komora, I. a II. Štát. gymnázium v Košiciach, Štátna priemyselná škola v Košiciach, Štátna vyššia hospodárstva škola v Košiciach, Štátne výskumné ústavy poľnohospodárske v Košiciach, Sväz partizánov na Slovensku, východná oblasť Košice, Spolok východoslovenských akademikov, Sväz slovenskej mládeže, Matica slovenská, miestny odbor v Košiciach, Odborové sväzy Slovenska, Odborová rada Košice, potom aj iní jednotliví činitelia, ktorí stoja na čele politického života celého nášho štátu. Tento komitét podal dňa 5. júla 1945 žiadosť na Predsedníctvo SNR, ktorú hádam nebudem čítať celú, len začiatok, nakoľko tam je zachytená celá podstata veci. Komitét obracia sa týmto na Slávne Predsedníctvo SNR so žiadosťou, aby

Štátny vysoká škola technická Dr. Milana Rastislava Štefánika v Košiciach, nesúca toho čašu pomenovanie Slovenská vysoká škola technická v Bratislave, podľa nariadenia vlády slovenskej krajiny zo dňa 14. februára 1939 č. Sl. nariadení bola vrátená do Košíc, ako do svojho pôvodného sídla určeného zákonom zo dňa 25. júna 1937 č. 170 S. z. a n. Na túto žiadosť, ktorú poslal komitét na Predsedníctvo SNR, dodnes neprišla odpoveď, ani nebolo zaujaté žiadne úradné stanovisko a stojíme dnes pred začiatkom školského roku. V Košiciach boly urobené už určité technické prípravy na návrat Vysokej školy technickej a preto prosím, alebo žiadam, aby Slovenská národná rada zaujala v tejto veci stanovisko to, aby Predsedníctvo spolu s Povereníctvom školstva sa vyjadrilo o stave Vysokej školy technickej, či je možné, aby sa vrátila do Košíc, kde je zákonne ustanovená a odkiaľ odišla len prinútením, zmenami štátnych hraníc 1938 a potom úpravou slovenského zákonníka, kde bola len dočasne ustanovená v Bratislave, aby ti v tejto veci čo najrýchlejšie urobilo rozhodnutie, čo a kde Vysoká škola technická bude /potlesk/.

Dr. Lettrich: K slovu sa hlási pán člen Rady Rakacký.

Rakacký: Slávna Slovenská národná rada! Ja to chcem ešte povedať, čo koleda Dr. Harčar. My potrebujeme, aby sme v Košiciach mali tú Vysokú školu technickú,, Prečo? Lebo Košice, ako viete, sú dosť pomaďarčené. My chceme obnoviť život v Košiciach slovenských. V Košiciach slovenský život držali len tí študenti, ktorí ostali verní národu a svojmu rodu. A to študenti, ktorí boli organizovaní a vôbec, ktorí boli organizovaní v Slovenskej národnej jednote. Počúvam z jednotlivých hlasov, že Slovenská národná jednota jak by bola spojená so tisovsko-tukovskou vládou. Ja tvrdím, to neni pravda! Slovenská národná jednota práve vychovávala n udržovala ducha v tých Slovákoch, ktorí ostali i teraz verní. Tí práve, jak tu partizánčili naši partizáni tí partizánčili za svoje práva, za svoje práva tie, ktoré sú im najsvätejšie a najpotrebnejšie a to za svoju materskú reč. Tak vážení páni! Ja len jedno by som sa primlúval. Keď tí Slováci, ktorí ostali verní svojmu národu, ktorí nespreneverili sa pod nátlakom maďarských pánov a vôbec sa neodrodili, aspoň im to vyhovieť, aby Vysoká škola

technická prišla nazpäť do Košíc. To skutočne je všetkých nás z východu jedna požiadavka bez rozdielu, či je to demokrat alebo komunista, alebo bezpartajník, my všetci si prajeme, aby v Košiciach bola Slovenská Štefánikova technika, preto, aby sme z Košíc urobili Košice slovenské, také, ako boly. Lebo Košice nikdy neboly maďarské a ani nebudú. To dokázaly, lebo práve v Košiciach sa urobila buňka, ktorá prvá začala proti reakcii maďarskej a proti pánom maďarským pracovať. A síce sa založila

Slovenská národná jednota, v ktorej i ja som bol a všetci bez rozdielu. Tu je pán kolega Harčár, ktorý vie, že čo my sme podstúpili za tých 6 rokov. Ja som ja nechcem sa vychvaľovať, ale každý vie, že čo je, akú kalváriu ja som prešiel. Tak, akú kalváriu ja som postúpil, alebo Dr. Harčár, to vie každý Slovák v Maďarsku, čo bojoval za práva slovenského národa a to nič, za žiadne práva, len za materinskú reč a za školy. Tak vidíte nič sme nežiadali, len školy a že by sme mohli používať našu materinskú reč, Tak vidíte ešte to nám bránili. Tak my Slováci, zo zabraného územia sme štastní, že sme zas s Vami, my nechceme robiť rozdiel medzi východom, my nechceme robiť rozdiel medzi západom, my chceme byť Slováci takí, ako na východe alebo na západe, jednotní, lebo v jednote docielime to čo potrebujeme /potlesk/. V jednote docielime, že viacej nepríde na nás rok 1938, ktorý nás Slovákov 750 tisíc potlačili. Potlačili nás, väznili. Ja Vám poviem, že toľko na Slovensku nebolo uväznených za tých 6 rokov, jak z tých 750 tisíc Slovákov v Maďarsku. V Maďarsku byť väzňom, to každý vie čo znamená, ktorý pozná pomery maďarské. Tam zachádzali s človekom, nie po ľudsky, zachádzali s človekom ako by nebol človek, dostal svoje čo mu patrilo, dostal i bitky, nahladoval sa, vidíte ja sám sa priznám, že som dostal niekoľko. No ale darmo, bol som v moci maďarských žandárov, v moci maďarských pánov, tak i naši študenti, keď by ste boli videli, a sa presvedčila, že koľko tí bitky dostali, keď len slovensky si zaspievali. Bol som pri jedných bohoslužbách. To sa stalo v Ťachanovciach. Maďarská vláda dovolila, že slovenskú hymnu je dovolené zaspievať. A slovenskí študenti si zaspievali slovenskú by mu a za to boli bití, jak vyšli z kostola obstali ich žandári a boli hlava nehlava, žena nežena, bili každého. Tak vidíte, čo Slováci v Maďarsku podstúpili.

A to nielen v Ťahanovciach, ale na každej dedine to sa stávalo, Tak vidíte, my zo zabraného územia Slováci, sme sa neodrodili, ani sa neodrodíme, my ostaneme verní svojmu rodu a národu, na chceme, aby sme boli jednotní, my chceme, aby sme neboli odstrkovaní, nie tak ako teraz sa hovorí, no jedni anyasi pošli a druhí prišli. Tak to naši ľudia rozprávajú. To Vám poviem, verte mi, kto chce uplatňovať toto, že so tým Slovákoa krivdí, čo boli na zabratom území, a im krivdí, neoprávnene in krivdí, lebo sú to Slováci verní svojmu národu a rodu.

Bol som na jednom verejnom zhromaždení. Ztadiaľ jeden istý pán prišiel z Bratislavy a hovoril nám: A čo vy na zabratom území, čo však vy ste menejcenní Slováci. Páni, také dačo povedať, viete ja som nevedel čo mu urobiť. Keď ten človek za tých 6 rokov sa mal dobre, u nás otrhaný ten roľník, otrhaný ten robotník, viete že tam robotník u Maďarov nemal žiadnych práv, v Maďarsku jeden pracujúci človek neznamenal človeka, A vidíte, keď teraz príde taký pánko a si povie, že sme menejcenní, tak tedy neviem, som povedal vtedy a hneď som sa ozval, kde máme ísť, na mesiac, však my sme Slováci! My chcenie žiť, naša túžba len jedna bola vecí, vliať sa, vrátiť sa k svojim bratom a vrátiť sa k svojej materskej zemi. My 'Slováci sme boli Slovákmi. budeme a ostaneme verní na východe Vám všetkým /potlesk/.

Dr. Letrich: Tým je program nášho rokovania vyčerpaný.

Dovoľte vážení páni, aby som niekoľko slov povedal k záveru:

Slovenská národná rada dnešným dňom zakľučuje významnú fázu svojho vývoja. Zakončujeme prvý rok legálnej činnosti SNR ako politickej reprezentantky Slovenska, ktorá na zákonodarnú, vládnu a -výkonnú noc na Slovensku. Opakujem, že legálnej Slovenskej národnej rady. Pretože svoj rok strávila v ilegalite predtým, ako sme vstúpili do slovenského národného povstania. Za pár dní bude tonu rok, čo sa 1. sept. 1944 sišli revoluční pracovníci, aby vytvorili tento sbor, A teraz ideme do Banskej Bystrice v ranči slávnosti na pamäť 1. výročia slovenského národného povstania, pripomenúť si oné slávne boje, ktoré sa poja k povstaniu proti Nemcom, proti Maďarom a domácim fašistickým pomáhačom. Ideme do Banskej Bystrice robiť bilanciu našej dosavádnej Činnosti a skontrolovať si, či ideme po stopách ideálov, ktoré si písal náš odboj v ilegalite a za povstania. Z bansko-bystrického s jazdu delegátov Okresných národných výborov vyjdú noví členovia Slovenskej národnej rady, takže sa nám prichodí rozlúčiť dnes s niektorými našimi pracovníkmi, ktorí boli účastníkmi, dejateľmi a svedkami prác a povinností Slovenskej národnej rady v dosavádhom jej význannom účinkovaní a složení. Ďakujem preto všetkým členom za ducha svornej politickej spolupráce, za spontánnu jednotnosť a jednomyselnosť, vecnosť a porozumenie, s akým sledovali dosavádne práce v Slovenskej národnej rade, Želám si zo srdca, aby nová Slovenská národná rada ešte úspešnejšie a svornejšie riešila problémy slovenského verejného a československého Štátneho života.

Nech žije Československa republika, nech žije Slovenská národná rada! /potlesk/.

Zakľučujem dnešné zasadanie Slovenskej národnej rady.