Odpis.

S l o v e n s k ý s n e m 1939.

I. volebné obdobie.

1. zasedanie.

Tesnopisecká zpráva

o 1. schôdzke slovenského snemu, ktorá sa začala v Bratislave v utorok dňa 14. marca 1939 ako 3. schôdzka a 2. zasedanie snemu slovenskej

krajiny.

O b s a h:

strana:
Oznámenie predsedníctva:
Svolanie Snemu na jarné zasedanie.......................	2
Zrieknutie sa mandátu poslanca dr. Klindu	2
Poslanecký sľub poslanca dr. Tvrdého	3
Vyhlásenie schôdzky za dôvernú	3
Sľub tesnopiscu Leonarda Miku	1
Prerušenie schôdzky .......................... .............	4
Program:
Reč ministerského predsedu Sidora	4
Vyhlásenie o vzdaní sa vlády	5
Reč poslanca dr. T i s u	6
Prerušenie schôdzky a jej znovuotvorenie	11
Vyhlásenie samostatného slovenského štátu	12
Prerušenie schôdzky a jej znovuotvorenie	12

strana
Prečítanie a odhlasovanie zákona o samostatnom Sloven-
skom štáte	12
Oznámenie vymenovania slovenskej vlády a prísaha jej
prítomných členov	13
Určenie budúcej schôdzky	14

1. schôdzka Slovenského snemu dňa 14. marca 1939.

/Začiatok schôdzky o 10. hod. 57 min. dopol. /

Podpredseda dr. M e d e r l y.

Zapisovatelia: Š r o b á r, H u s á r e k, G e r m u š k a, D r o b n ý.

57 poslancov podľa listiny prítomnosti.

Členovia vlády: predseda vlády S i d o r, ministri dr. S ok o l, S t a n o, dr. ing. Z a ť k o, dr. H r n č i a r, dr. F r i t z.

Z kancelárie Slovenského snemu: tajomník snemu P o l t í n a jeho ad hoc zástupca dr. C s e l k o.

Podpredseda snemu dr. Karol M e d e r l y /zvoní/: otváram tretiu schôdzku snemu Slovenskej krajiny, prvú schôdzku druhého zasedania prvého volebného obdobia.

Zisťujem, že dnes je schopný sa usnášať, oznamujem, že podľa prípisu predsedu vlády Slovenskej krajiny zo dňa 6. marca 1939, čís. 2056 a 37/1939, prezident republiky rozhodnutím zo dňa 3. marca 1939 vyhlásil jesenné zasedanie snemu Slovenskej krajiny dňom 7. marca 1939 za ukončené. Z rozhodnutím zo dňa 13. marca 1939 svolal Snem Slovenskej krajiny na riadne jarné zasedanie do Bratislavy na deň 14. marca 1939.

Oznamujem, že poslanec dr. Ferdiš K l i n d a oznámil listom zo dňa (nečitateľné) februára 1939, že sa vzdal poslaneckého mandátu.

Ministerstvo vnútra Slovenskej krajiny oznámilo predsedníctvu snemu prípisom zo dňa 7. marca 1939 č. 467/7/1939, že na miesto, uvoľnené rezignáciou poslanca dr. K l i n d u, povoláva

-  podľa § 52 volebného poriadku do krajinského zastupiteľstva náhradníka dr. Vojtecha T v r d é h o, pravotára v Žiline a že mu vydalo overovací list poslanecký.

Pán posl. dr. Vojtech T v r d ý dostavil sa na dnešnú schôdzku snemu a nakoľko podľa 6. rokovacieho poriadku podpísal v kancelárii snemu formulu sľubu, prikročíme k složeniu sľubu podľa (nečitateľné) ústavnej listiny a 6. rokovacieho poriadku tým spôsobom, že sa prečíta predpisový formulár sľubu a pán poslanec dr. Vojtech T v r d ý pristúpi ku snemu a složí sľub podaním ruky a slovom sľubujem.

Podpredseda dr. M e d e r l y: prosím pána tajomníka Snemu Františka P o l t í n a, aby prečítal formulu sľubu a pána poslanca dr. T v r d é h o, aby pristúpil ku snemu a složil sľub.

Poslanci vstávajú.

Tajomník snemu P o l t í n /číta/:

''Sľubujem, že budem verný Slovenskej krajine - republike Česko-Slovenskej, že budem zachovávať zákony a mandát svoj plniť podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia".

Podpredseda dr. M e d e r l y: Pán poslanec dr. Vojtech T v r d ý.

Poslanec dr. T v r d ý /podáva podpredsedovi ruku/:

Sľubujem !

/Poslanci si sadnú/.

Podpredseda dr. M e d e r l y /zvoní/: Podľa 38. rokovacieho poriadku navrhujem, aby ďalšie rokovanie Snemu vyhlásené bolo za dôverné.

Kto súhlasí s týmto mojím návrhom, nech zdvihne ruku. /Deje sa/.

Zisťujem, že návrh, aby ďalšie rokovanie Snemu bolo vyhlásené za dôverné, Snem prijal jednohlasne. Preto vyhlasujem ďalšie rokovanie Snemu za dôverné.

Oznamujem, že na tejto dôvernej schôdzke okrem poslancov Snemu Slovenskej krajiny a členov vlády môžu brať účasť podľa 38 rokovacieho poriadku len tajomník Snemu P o l t í n, jeho zástupca hlav. radca dr. C s e l k o a tesnopisec M i k a, ktorý má složiť sľub v smysle 38 rokovacieho poriadku a to tým spôsobom, že pán tajomník Snemu prečíta formulu sľubu a pán stenograf Mika pristúpením ku mne a podaním ruky složí sľub slovom: Sľubujem.

Tajomník Snemu Poltín /číta/: "Sľubujem, že zachovám úradné tajomstvo".

Podpredseda dr. M e d e r l y: Pán stenograf Mika. Stenograf M i k a /podáva podpredsedovi ruku/: Sľubujem !

Podpredseda dr. M e d e r l y: Prerušujem schôdzku na 5 minút.

Schôdzka prerušená o 11. hod. 04 min., znovu otvorená o 11. hod. 10 min. /.

Podpredseda dr. M e d e r l y /zvoní/: Prerušenú schôdzku znovu otváram. K slovu sa prihlásil pán ministerský predseda S i d o r. Dávam mu slovo. /Potlesk/.

Ministerský predseda S i d o r: Slávny Snem! Vo vážnych a historických chvíľach predstupujem pred Vás páni poslanci, aby som Vám podal stručný prehľad udalostí. Dekrétom prezidenta Republiky zo dňa 9. marca t. r. pozbavená bola vláda dr. T i s u svojej funkcie s výnimkou dvoch ministrov, ktorí boli poverení vedením všetkých vládnych vecí na Slovensku do tých čias, kým sa nová vláda neutvorí. Ako námestník predsedu ústrednej vlády dozvedel som sa o tomto fakte z úst prezidenta republiky 9. marca o 12 hodine v noci. Teda ako o hotovom fakte. Po oznámení složil som protest proti takémuto postupovaniu a povedal som prezidentovi Republiky a o hodinu neskoršie aj predsedovi ústrednej vlády Rudolfovi B e r a n ovi, že sa solidarizujem so slovenskou vládou a svoje miesto v ústrednej vláde opúšťam.

Po ďalšom rozhovore svoju demisiu urobil som odvislou od usnesenia porady s mojími politickými priateľmi v Bratislave. Do Bratislavy došiel som na druhý deň v piatok 10. marca večer, kde som sa zúčastnil porady užšieho predsedníctva strany a predsedníctva Slovenského snemu. Tieto dve reprezentatívne a rozhodujúce fóra slovenského národa rozhodli, aby som demisiu nepodával, naopak, aby som prijal i kandidatúru na funkciu predsedu slovenskej vlády vtedy, keď by navrhovaná nami osoba dr. Jozefa Tisu nemohla byť akceptovaná. Majúc toto pred sebou na mieste v piatok v noci o 1. hodine napísal som 8 bodov mojich podmienok, pod ktorými som ochotný ujať sa predsedníctva vlády a to vtedy, keď tieto moje podmienky budú v ustálený čas splnené. Predsedníctvo Slovenského snemu odišlo do Prahy a tam ústavnými činiteľmi bola schválená a potvrdená moja vláda.

Ja sám som do Prahy nešiel, sľub som nesložil, dekrét som nedostal, ale majúc úplnú dôveru predsedníctva strany a predsedníctva tohto zákonodarného Snemu, ujal som sa moci a plnil som podmienky, pod ktorými som predsedníctvo vlády prijal. Šlo mi menovite o prepustenie slovenských ľudí z väzenia z intervenovania. Veľká čiastka týchto je už na Slovensku a iní dochádzajú oslobodení znovu medzi nás. Včera som zariadil, aby činnosť celej armády bola usmernená slovenskými dôstojníkmi, ako dôverníkmi slovenskej vlády pri všetkých vojenských formáciách na Slovensku. Súčasne krajinský vojenský veliteľ dostal príkaz od ústavných činiteľov z Prahy, aby nezačal nijaké vojenské akcie na Slovensku, iba vtedy, keď k tomu ja, ako predseda slovenskej vlády, dám rozkaz.

Udalosti vyviňovaly sa rýchlym tempom. Moje sily už - už sa vyčerpávaly, ale držal som situáciu na Slovensku tak, aby netiekla slovenská krv a aby sme znovu mohli prísť do riadnych pomerov, ako sa na jeden uvedomelý národ patrí.

Konštatujem ešte raz ten fakt, že predošlá vláda bola protiústavne zmenená, moja vláda však vyšla presne podľa ústavy a z vôle na to kompetentných slovenských politických orgánov, ako reprezentantov národa. Predstupujem pred Vás, páni poslanci, a oznamujem Vám, že vzhľadom na zahraničnú situáciu nie som ďalej v stave sa svojou vládou vykonať to, čo som vykonať chcel. Preto v mene celej vlády podávan Slávnemu Snemu demisiu. V túto chvíľu oznamuje sa toto moje rozhodnutie aj ústavným činiteľom do Prahy a tým krátku činnosť mojej vlády vyhlasujem za skončenú.

Páni poslanci, prosím Vás o jednotnosť, sebavedomosť,

o vzájomnú dôveru, lebo len tak budem môcť z dnešnej ťažkej situácie dostať náš slovenský národ do pomerov konsolidovaných, pevných a stálych. Buďte presvedčení, že s celou svojou voľou a silou budem podporovať všetko, na čom sa Vy dohodnete. Nech žije slovenský národ, nech žije slobodná Slovenská krajina ! /Potlesk/.

/Predsedania ujíma sa predseda Snemu dr. S o k o l /.

Predseda dr. S o k o l: Ďalej sa prihlásil k slovu pán poslanec dr. Jozef T i s o. Dávam mu slovo. /Potlesk/.

Poslanec dr. T i s o: Slávny Snem ! Po vzrušujúcich udalostiach minulého týždňa v Bratislave a po Slovensku sa odohravších, v noci zo dňa 12. marca na 13. marca bolo mi doručené pozvanie pána ríšskeho kancelára Adolfa H i t l e r a, ktorý ma volal do Berlína na návštevu. Dostanúc toto pozvanie v noci ihneď som sa odobral do Bratislavy, aby sme sa o veciach poradili. V Bratislave po porade s našimi tu sa nachádzajúcimi činiteľmi a s tými, ktorých sme tu mohli nachytro pozvať, rozhodli sme sa o tomto pozvaní tak, ako to záujem vyžadoval, t. j., že do Berlína odcestujem. Na základe tohoto rozhodnutia vybral som sa do Berlína, kde sme došli v pondelok v podvečer.

Referujem o tejto veci dosť dopodrobna, referujem bez rečníckeho pathosu, sucho, aby som zachytil všetky tie historické udalosti a všetky tie momenty, ktoré pri našom terajšom rozhodovaní do úvahy prichádzať majú. V Berlíne prijatý som bol so všetkými poctami suverénnej hlavy slobodného štátu. /Potlesk. / Hneď po príchode bol som prijatý na audiencii ríšským ministrom zahraničných vecí, šľachticom von Ribbentropom. Budem sa snažiť podľa značiek, ktoré som si v rozhovore s ním

naznačil, aspoň úryvkovite reprodukovať obsah tohoto rozhovoru. Pán minister zahraničných vecí von R i b b e n t r o p hneď nadviazal na naše rozhovory, ktoré sme mali spoločne v Mníchove a vo Viedni v októbri a poznamenal pritom, že je si dobre vedomý toho, že viedenské rozhodnutie nechalo v nás i nejaké trpké spomienky, že napriek všetkej dobrej vôli z jeho strany, aby sme udržali Košice, Košice padly a musely byť odstúpené Maďarom. Ale poznamenal, že Nemecko, čo moho urobiť v prospech a v záujme Slovenska, že to urobylo a keby bol býval lepšie informovaný o slovenskom národe, isteže by sa boli vynasnažili v jeho prospech ešte viac urobiť. Bohužial, vy ste - pokračoval pán minister von R i b b e n t r o p - neboli známi vo svete a tie informácie, čo sme mali o Vás, boly kusé. Robil som, čo som mohol na základe tých posledných dojmov, ktoré som získal a potom, myslím, uznáte, že zástoj môj niesol sa voči Vám tónom kladným. Od vtedy časy sa míňajú. Samému pánu ministrovi Chvalkovskému sme opätovne povedali, že v Čechách vládne i naďalej Benešov duch, zdôraznili sme mu to všetko do dôslednosti a upozornili sme ho, že mníchovská dohoda nie na to bola robená, aby Benešov duch ďalej žil a vládnul, ale že robili sme to, čo sme robili v Mníchove, v tej nádeji, že sa riadnou cestou vybaví likvidovanie benešovského ducha. No, v poslednej dobe musíme konštatovať tri udalosti, ktoré sú, ako nejaké zakliate kamene, priložené tak, že ich nebolo možno zamedziť. Je tu po prvé vojenská diktatúra, nastolená v Karpatskej Ukrajine, ktorá nasvedčuje, že ten Benešov duch, ten starý režim nijako nemieni zlikvidovať, a-le že si mieni svoje pozície

ešte viac posilniť. Ku tomuto sa pridružil bratislavský puč, ktorý dokazuje, že starý režim chce sa znovu usadiť, svoj základ postaviť a svoju politickú moc uplatniť a takýmto spôsobom splniť tie nádeje, v ktorých sa ten starý duch kochá. K týmto dvom bodom musíme konštatovať i zachádzanie s našími menšinami v českých krajinách, ktoré zachádzanie nemôžeme len tak bez slova nechať a ktoré zachádzanie je dôkazom toho, že starý duch vládne, že nevymiera a drží sa krčovite nádejí, že príde zase k veslu.

Vládu slovenskú, ktorá bola menovaná posledne, neuznávame. Za legálnu vládu jedine držíme tú, ktorej Snem 23. februára odhlasoval jednohlasne dôveru, ktorá vláda i dnes je pre nás zákonitou predstaviteľkou slovenského národa. Opatre-

nie prezidenta republiky bolo proti ústavné. Naši právnici preskúmali presne nielen ústavný zákon, ale aj zmocňovací zákon

a presvedčili sa, že prezident republiky nemal nijakého práva

bez odhlasovania nedôvery Snemom vládu pozbaviť. To, čo sa dialo potom ďalej pod vojenskou ochranou, to nasvedčuje, že ten starý duch sa cíti už dosť silný. Udalosti sa rútia rýchlym tempom napred a nemôžeme povedať, že čo všetko môže to vyvolať, jestli sa Slováci dostatočne a rýchlo neosvedčia, že sa nestotožňujú s týmto režimom, že sa nestotožňujú s českým národom. Nechcem byť prorokom, ale každý si domyslí, že týmto tempom sa rútiace udalosti môžu vyvolať situáciu takú, aká bola v Mníchove, že sme Vás dostatočne neznali a preto a pre sme Vás traktovali ako Čechoslovákov, lebo veď bývate v jednom štáte a my hľadíme na štát ako na jednotku. My nemôžeme proti nikomu viesť vojnu, že drží slovenské územie v moci, to sa nás netýka, to sa týka Vás, my sme nie na to povolaní, aby sme na-

miesto Vás išli vyhadzovať toho, kto by sa vrútil na Slovenské územie. Vieme, že Slováci sú pokojamilovný a pracovitý národ. Konštatujem, máme doklady o Vás, že chcete s nami dobre žiť a to vítame a kvitujeme vďačne.

Po tomto rozhovore ja som si dovolil poznámku, v ktorej poznámke usiloval som sa vychytiť práve ten najhlbší smysel celej tej argumentácie a upozornil som na vládne vyhlásenie, odznelé práve v tomto Sneme dňa 21. februára t. r., v ktorom som poznamenal, že vládne vyhlásenie bolo založené na vete: Slovenský národ buduje si svoj štát, buduje si svoj nový štát, buduje si svoj slovenský štát. Dôkazom toho je, že slovenský nacionalizmus žije, slovenské nacionálne povedomie že pracuje, organizuje si svoju službu štátu, aby takto dokázal, že chce svojský žiť podľa toho principu, ktorý je dnes svetovým motom: národnosť. Prehlásil som ďalej čo sa týka nášho spolunažívania s Čechmi, čo som nemeckým činiteľom dosiaľ niekoľkokrát prehlásil, že iniciatívne my nikdy nedáme impulz k tomu, aby bola republika likvidovaná, ale jestli budeme vidieť, že beh udalostí sa bude vyvinovať tak, že to bude prospešnejšie, budeme si pokladať za povinnosť voliť vhodnú chvíľu, aby sme sa odtrhli. Držel som to za potrebné, aby som to nemeckým činiteľom znovu zdôraznil a zdôraznil som to znovu. Na to mi bolo poznamenané, že prečo táto váhavosť. Ja som poznamenal, že nie pre nedostatok svojho nacionálneho cítenia, nie pre nedostatok vôle, akoby sme my nechceli svojský štát mať, ale s poukazom na malú vyškolenosť nášho ľudu, ktorá malá vyškolenosť by začiatky nášho štátneho života nechcela dostatočne - povedal by som - odosobniť poťažne od udalostí

odlúčiť a trpko by znášala a výčitky by nám robila naša politická vospolnosť, - keby z toho vyplývajúce počiatočné prekážky a ťažkosti musela znášať - že preto sú tie tažkosti, že sme to spravili. Ale keď náš ľud bude vedieť, že udalosti sa rútily tak, že jediné východisko bude to, aby sme sa osamostatnili, vtedy si každý Slovák pritiahne remeň, uskromní sa a bude vedieť snášať i menšie výhody a povie si, že nebolo možno ináč robiť.

Dostal som plné uznanie a pochopenie tohoto nášho stanoviska. Potom stalo sa to, aby som z úst najpovolanejšieho, teda z úst samého Führera počul, aké sú plány nemeckej ríše na tomto poli a aby sa vedel podľa toho slovenský národ

prispôsobiť. Na to pán zahraničný minister von R i b b e nt r o p povedal, že ďalej nejde hovoriť, že ďalšie počujem čoskoro z povolaných úst. Týmto bol náš rozhovor so zahraničným ministrom von R i b b e n t r o p o m skončený.

Za krátky čas boli sme predvedení k pánu ríšskemu kancelárovi Adolfovi Hitlerovi, v nových sieňach ríšskeho kancelárstva, kde opätovne čestná rota vzdala poctu a kde sa nám dostalo plného oficiálneho a slávnostného prijatia, ako to pri takýchto príležitostiach býva. Po prijatí pri samom rozhovore mimo mňa a kolegu dr. Ďurčanského prítomní boli dvaja generáli a ešte dvaja diplomati, takže naše prijatie išlo v rámci úradnom a slávnostnom. Pán ríšsky kancelár začal rozhovor týmto: Ich habe mir erlaubt. Sie zu bitten, dass Sie zu mir kommen, um mit Ihnen die Xlärung der Situation zu besprechen.

Po tomto preslove začal októbrovými udalosťami,

ktoré októbrové udalosti vylíčil v tom smysle, že "riešil som vtedy nastolený problém s nádejou, že pri dobrornyselnom postupe a pri loyálnom postupe voči Čechom upevním nádej, že oni v tom teritoriu, ako budú nechaní, zmenia svoj systém a že nebudeme mať žiadnych trpkých skúseností vzájomných. Nestalo sa tak, máme nové skúsenosti a komplikácie a tieto komplikácie sú nielen medzi nami, súsedmi, ale tieto vynášajú sa odtiaľ i do sveta. My sme nechceli krv prelievať a nechceli sme cudzích asimilovať. My nechceli sme krv prelievať a nedovolíme krv prelievať ani v budúcnosti. Nemecký národ má svoj Wirtschaftsraum a v tomto nesmie mu nikto prekážať. Musím ale konštatovať, že Nemci sú odstrkovaní v Čechách, kde sa viac a viac prejavuje nádej, že sa to všetko zmení, že sa vráti starý režím. Táto nádej stále sosilňuje a prejavuje sa mnohokrát spôsobom nekvalifikovaným. Vymýšľajú sa problémy, zahraničné plány a nastolujú sa otázky, ktoré nemajú s naším životom nič spoločného, len preto, aby budily nádej, že príde doba, že sa to všetko zvrtne a my zas prídeme k starému režímu a moci. No, v Europe viac ohnisko vojny nepotrebujeme a nedovolíme. Takéto ohnisko vojny sa nechá rozhádzať, rozmetáme ho, aby ani stopy z neho neostalo. V Prahe si myslia a plánujú, že vytúžia svoju nadvládu. Sem smeruje i to, čo sa stalo v Brne. Tí Nemci tam hovoria, že si to nedajú ľúbiť, čo Češi robia, Češi zase sa tu odvolávajú na rozvratné živly, takže to tu stále vrie, ohrožuje pokoj a poriadok a tým i Európa je ohrožená a ja nedovolím ohrožovať mier Europy. "

Tento úsek reči odznel ako výraz sklamania sa v Čechoch, sklamania sa v tých nádejách, ktoré sa kládly v nich po mníchovskom rozhodnutí. Humánne zachádzanie s Čechmi v Mní-

chove dalo im odvahu takto zariadiť svoj postup.

Prichádzal teraz druhý úsek, ktorý sa týkal nás. Sklamal som sa nielen v Čechoch, ale i v Slovákoch, pokračoval pán ríšsky kancelár. Priznávam, neznal som tento problém v bývalej republike. Nezaoberal som sa týmto problémom, iba naši viedenskí páni mi ho koľko-toľko vysvetlili a na základe týchto vysvetliviek, len náhodilých a príležitostných, nadobudnul som si presvedčenie, že slovenský národ chce žiť, že národne bojuje a preto som sa ho zastal, hoci - ako som povedal - nepoznal som bližšie tento problém, len na základe tých kusých informácií, ktoré som náhodile dostal. Bez tohoto zastania bolo by to ináč dopadlo s Vami. Znepriatelil som si Maďarov pre Vás, ktorým som povedal, že: Vy nemôžete mať žiadneho nároku na Slovákov, na územie nimi obývané, iba že by sa plebiscitom osvedčili, že chcú patriť k Vám. Nakoľko sa ale hlásia k svojskému životu, za ten sa osvedčujú, nemôžete si robiť na nich nárok. Nahnevali sa za toto maďarskí páni. Idem za princípom ďalej a teraz vidím, že i v Bratislave vládne starý duch. Nastolená vláda je toho dôkazom. My nechceme Slovákov, ale nebudeme sa ich zastávať, jestli oni dostatočne neprejavia, že chcú žiť svojim samostatným životom, do všetkých konzekvencií. A pri žiadnej príležitosti nepovieme Maďarom, že nepatria k nim, k Maďarom, že nemám záujem, že je to vec Slovákov.

Vycítil som, že tu je ten koreň, tu s tými Maďarmi a že tu je to nebezpečenstvo.

Potom prečítal mi pán ríšsky kancelár zprávu Maďarskú, že Maďari sa usilujú obsadiť po tieto dni slovenské územie. A proti tonu treba sa osvedčiť. "Aber blitzschnell" tre-

ba sa osvedčiť. Toto osvedčenie dať patričným činiteľom na vedomie, že slovenský národ má svoj štát, má svoje územie a preto treba zabrániť tomu, aby ktokoľvek si mohol nárokovať prístup na slovenské územie a na slovenské obyvateľstvo. Niet času na vyčkávanie, nie dni, ale hodiny rozhodujú a preto - použil zas slova - "blitzschnell" riešime a rozriešime otázku tak, ako to nemecký záujem v Europe vyžaduje. Nebudem si viac voči nikomu a k vôli nikomu znepriateľovať druhých, budem si brániť len svojich, podľa toho principu "Volkstum". Ale kto podľa svojho národného charakteru žiť chce, ten padá do ochrany tohoto principu. O tom sa máte rozhodnúť, ako som povedal "blitzschnell"

Po tomto výklade dovolil son si pár slov pánu ríšskemu kancelárovi povedať, v duchu asi tom že: pod dojmami tejto reči, odpustíte, že Vám nič konkrétneho nepoviem, iba Vás uisťujem, že sa v slovenskom národe nikdy nesklamete a že Vám slovenský národ nedá príčinu, aby ste mali a mohli ľutovať to, čo ste za slovenský národ vykonali, za čo sme Vám vďační.

Toto bol asi podsatný a vecný, v krátkosti uvedený obsah týchto našich hovorov. Potom sme sa rozlúčili a odovzdali sme vec patričným referentom k prejednaniu, čo trvalo až do 2 hodiny v noci, takže sme na sľúbený čas o 12 hod. v noci nemohli prísť.

Slávny Snem ! Skladám tu pred Snem sucho shrnutý materiál mojej berlínskej návštevy, ktorý ste tu vypočuli a prosím Vás uvažujte, rozhodujte. /Potlesk/.

Predseda dr. Sokol /zvoní/: Schôdzku prerušujem na 15 minút.

/Schôdzka prerušená o 11. hod. 15 min., znovu otvorená o 12 hod. 6 min. /.

Predseda dr. S o k o l /zvoní/: Otváram znovu prerušenú schôdzku Snemu a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Vypočuli ste prejav predsedu vlády Karola S i d o r a a referát pána poslanca dr. Jozefa T i s u o jeho rozhovore s pánom ríšskym kancelárom Adolfom H i t l e r o m a ríšskym ministrom zahraničných vecí von Ribbentropom.

Teraz máme rozhodnúť hlasovaním o tom, či Snem Slovenskej krajiny je za samostatný slovenský štát, alebo nie.

Budeme hlasovať povstaním. Kto súhlasí s tým, aby vyhlásený bol samostatný slovenský štát, nech vstane.

/Deje sa o 12 hod. 7 min. 30 sek. /.

Predseda dr. S o k o l /zvoní/: Zisťujem, že Snem Slovenskej krajiny ako jediný kompetentný orgán politickej vôle suverenného slovenského národa usniesol sa, že je za samostatný slovenský štát. /Potlesk. /

Všetci prítomní povstávajú a spievajú hymnu "Hej, Slováci".

Predseda dr. S o k o l: Schôdsku prerušujem na 15 minút.

/Schôdzka prerušená o 12 hod. 9 min., znovu otvorená o 12 hod. 37 min. /

Predseda dr. S o k o l /zvoní/: Otváram prerušenú schôdzku Snemu a schôdzku vyhlasujem za verejnú. Navrhujem, aby Snem prijal tento zákon /číta/:

Zákon zo dňa (nečitateľné). marca 1939 o samostatnom Slovenskom štáte:

Slovenský Snem usniesol sa na tomto zákone: 1.

Slovenská krajina vyhlasuje sa za samostatný a neodvislý Slovenský štát. /Potlesk/. Snem Slovenskej krajiny pretvára sa na zákonodarný snem Slovenského štátu. /Potlesk/.

2.

Až do vydania ústavy Slovenského štátu celá vládna a výkonná moc je v rukách vlády, ktorú menuje predsedníctvo Snemu /Potlesk/.

3.

Všetky doterajšie zákony, nariadenia a opatrenia ostávajú v platnosti so zmenami, ktoré vyplývajú z ducha samostatnosti Slovenského štátu.

4.

Vláda sa splňomocňuje, aby cestou nariadenia vykonávala všetko, čo je v prechodnom čase potrebné na udržanie poriadku a na zabezpečenie záujmov Slovenského štátu.

5.

Zákon tento nadobúda účinnosti dnešným dňom a splní ho vláda.

Kto súhlasí s týmto návrhom zákona, nech zdvihne ruku.

/Deje sa/.

Zistujem, že Snem návrh tohoto zákona prijal jednohlasne. /Potlesk/.

Predseda dr. S o k o l /zvoní/: Oznamujem, že predsedníctvo Snemu slovenského štátu vymenovalo túto vládu:

Predseda dr. Jozef T i s o /potlesk/. Minister vnútra: Karol S i d o r /potlesk/. Minister a zástupca predsedu vlády: Dr. Vojtech

T u k a /potlesk/.

Minister zahraničia: Dr. Ferdinand Ď u r č a n s k ý /potlesk/.

Minister národnej obrany: podplukovník Ferdinand Č a t l o Š /potlesk/.

Minister školstva a národnej osvety: Jozef S i v á k /potlesk/.

Minister hospodárstva: Gejza M e d r i c k ý /po-

tlesk/.

Minister financií: dr. Mikuláš P r u ž i n s k ý

/potlesk/.

Minister dopravy a verejných prác: Július S t an o /potlesk/.

Minister pravosúdia: Dr. Gejza F r i t z /potlesk/

Teraz vymenovaná vláda složí prísahu do mojich r

Prosím pána tajomníka Snemu, aby prečítal formulu prísahy a pánov ministrov, aby podľa toho, ako budú vyvolávaní, pri-kročili ku mne a složili prísahu.

Tajomník Snemu Foltín /číta/: "Prisahám, že budem Slovenskému štátu verný, že budem ústavu štátu a jeho zákony splňovať a svoje povinnosti vykonávať svedomite a nestranne".

Predseda dr. S o k o l: Pán predseda vlády dr. Jozef T i s o.

Predseda vlády dr. T i s o /podávajúc predsedovi Snemu ruku/: Prisahám.

Predseda dr. S o k o l: pán minister vnútra Karol S i d o r.

Minister vnútra S i d o r /podávajúc predsedovi Snemu ruku/: Prisahám.

Predseda dr. S o k o l: pán minister financií dr. Mikuláš P r u ž i n s k ý.

Minister financií dr. P r u ž i n s k ý /podávajúc predsedopvi Snemu ruku/: Prisahám.

Predsa dr. S o k o l: pán minister zahraničia dr. Ferdinand Ď u r č a n s k ý.

Minister zahraničia dr. Ď u r č a n s k ý /podávajúc predsedovi Snemu ruku/: Prisahám.

Predseda dr. S o k o l: pán minister pravosúdia dr. Gejza F r i t z.

Minister pravosúdia dr. F r i t z /podávajúc predsedovi Snemu ruku/: Prisahám.

Predseda dr. S o k o l: pán minister dopravy a verejných prác Július S tano.

Minister dopravy a verejných prác S t a n o /podávajúc predsedovi Snemu ruku/: Prisahám.

Predseda dr. S o k o l: pán minister hospodárstva Gejza M e d r i c k ý.

Minister hospodárstva M e d r i c k ý /podávajúc predsedovi Snemu ruku/: Prisahám.

Predseda dr. S o k o l: Ostatní páni ministri, ktorí sú tu nie prítomní, složia prísahu do mojích rúk dodatočne.

Týmto je program dnešnej schôdzky Snemu vyčerpaný, preto schôdzku zakľučujem a oznamujem, že najbližšia schôdzka Snemu svolá sa písomne predsedníctvom Snemu /potlesk/.

/Schôdzka zakľúčená o 13 hod. 20 min. /.