Digitálna knižnica

VLADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Na rokovanie

Národnej rady Slovenskej republiky

Číslo: 4266/1999

444

VLÁDNY NÁVRH zákon o daniach z príjmov

Návrh uznesenia:

Národná rada Slovenskej republiky

schvaľuje

vládny návrh zákona o daniach z

príjmov

Predkladá:

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády Slovenskej republiky

Bratislava, november 1999

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY II. volebné obdobie

444

Vládny návrh

Zákon z................1999

o daniach z príjmov Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

PRVÁ ČASŤ VŠEOBECNÉ USTANOVENIE

§ 1

Tento zákon upravuje

a) daň z príjmov fyzických osôb,

b) daň z príjmov právnických osôb,

c) spôsob platenia a vyberania daní z príjmov.

DRUHÁ ČASŤ DAŇ Z PRÍJMOV FYZICKÝCH OSÔB

§ 2 Daňovníci dane z príjmov fyzických osôb

(1) Daňovníkmi dane z príjmov fyzických osôb sú fyzické osoby, ktorým plynú príjmy podliehajúce dani podľa tohto zákona (ďalej len "daňovníci").

(2) Daňovníci, ktorí majú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo ktorí majú povolenie na dlhodobý pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky (d'alej len "bydlisko") alebo sa tu obvykle zdržiavajú, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje na príjmy plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky a na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.

(3) Daňovníci, ktorí nemajú na území Slovenskej republiky bydlisko ani sa tu obvykle nezdržiavajú, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje na príjmy plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky ( § 22).

(4) Daňovníci, ktorí sa obvykle zdržiavajú na území Slovenskej republiky sú tí, ktorí sa tu zdržiavajú aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach s výnimkou tých daňovníkov, ktorí sa tu zdržiavajú za účelom štúdia alebo liečenia. Do tohto obdobia sa započítava každý začatý deň pobytu s výnimkou daňovníka, ktorému zo zdrojov na území Slovenskej republiky plynú príjmy zo závislej činnosti a hranice do Slovenskej republiky prekračuje denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len za účelom výkonu tejto činnosti.

(5) Daňovníci s bydliskom v zahraničí, ktorí boli zahraničnou právnickou osobou vyslaní ako odborníci za účelom poskytnutia odbornej pomoci právnickým osobám so sídlom v Slovenskej republike a zdržiavajú sa v Slovenskej republike len za účelom poskytnutia tejto odbornej pomoci, sa považujú za daňovníkov s daňovou povinnosťou vzťahujúcou sa len na príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky.

§ 3 Predmet dane z príjmov fyzických osôb

(1) Predmetom dane z príjmov fyzických osôb (ďalej len "daň") sú

a) príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky ( § 6),

b) príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti ( § 7),

c) príjmy z kapitálového majetku ( § 8),

d) príjmy z prenájmu ( § 9),

e) ostatné príjmy ( § 10).

(2) Príjmom podľa odseku 1 sa rozumie peňažný príjem i nepeňažný príjem dosiahnutý aj zámenou.

(3) Nepeňažný príjem sa oceňuje cenou bežne používanou v mieste a v čase plnenia, a to podľa jeho druhu a kvality, prípadne jeho stavu a miery opotrebenia, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

(4) Predmetom dane nie sú

a) príjmy získané nadobudnutím cenných papierov podľa osobitného zákona, 1) zdedením, 2) vydaním3) alebo darovaním4) nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci alebo majetkového práva s výnimkou príjmov z nich plynúcich a s výnimkou darov poskytovaných v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 6 alebo podľa § 7,

b) úvery a pôžičky.

§ 4 Oslobodenie od dane

(1) Od dane je oslobodený príjem

a) z predaja bytu alebo obytného domu s najviac dvoma bytmi vrátane súvisiacich pozemkov, ak ho predávajúci vlastnil a súčasne mal v ňom trvalý pobyt najmenej po dobu dvoch rokov bezprostredne pred predajom; od dane nie je oslobodený príjem z predaja takéhoto bytu alebo domu, ak o ňom daňovník účtoval5) ako o majetku využívanom na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom alebo ho evidoval podľa § 9 ods. 4 ako majetok prenajímaný, a to do piatich rokov od skončenia tejto činnosti; ak takýto byt alebo dom daňovník využíval len sčasti na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo ak ich daňovník prenajímal len sčasti, pri určení tej časti príjmu z ich predaja, ktorá nie je oslobodená od dane, sa vychádza z rovnakého pomeru, v akom ich daňovník využíval na uvedené činnosti;

1) Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

2) Napríklad § 460 až 487 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

1) Napríklad zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov, zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov, zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov, zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií v znení neskorších predpisov, zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších predpisov.

4) Napríklad § 628 až 630 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

b) z predaja nehnuteľností, na ktoré sa nevzťahuje oslobodenie podľa písmena a), ak doba medzi nadobudnutím a predajom presiahne päť rokov; od dane nie je oslobodený príjem z predaja nehnuteľností, ktoré sú alebo boli predmetom podnikania daňovníka; od dane nie je oslobodený príjem z predaja nehnuteľností, o ktorých daňovník účtoval5) ako o majetku využívanom na podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom alebo ich evidoval podľa § 9 ods. 4 ako majetok prenajímaný, a to do piatich rokov od ukončenia činnosti; od dane nie je oslobodený príjem, ktorý plynie daňovníkovi na základe zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej v čase do piatich rokov od jej nadobudnutia, aj keď kúpna zmluva bude uzavretá až po piatich rokoch od jej nadobudnutia; ak takéto nehnuteľnosti daňovník využíval len sčasti na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo ich daňovník prenajímal len sčasti, pri určení tej časti príjmu z ich predaja, ktorá nie je oslobodená od dane, sa vychádza z rovnakého pomeru, v akom ich daňovník využíval na uvedené činnosti;

c) z predaja hnuteľných vecí; od dane nie je oslobodený príjem z predaja motorových vozidiel, lietadiel a lodí, ak doba medzi nadobudnutím a predajom nepresahuje jeden rok; od dane nie je oslobodený príjem z predaja hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom podnikania daňovníka alebo o nich daňovník účtoval5) ako o majetku využívanom na podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom [§ 9 ods. 1 písm. b)], alebo ich evidoval podľa § 9 ods. 4 ako majetok využívaný na prenájom [ § 9 ods. 1 písm. b)], a to do piatich rokov od ukončenia činnosti; od dane nie je oslobodený príjem, ktorý plynie daňovníkovi na základe zmluvy o budúcom predaji hnuteľnej veci uzavretej v čase do piatich rokov od jej nadobudnutia, aj keď kúpna zmluva bude uzavretá až po piatich rokoch od jej nadobudnutia; ak takéto hnuteľné veci daňovník využíval len sčasti na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť, pri určení tej časti príjmu z ich predaja, ktorá nie je oslobodená od dane, sa vychádza z rovnakého pomeru, v akom tieto veci daňovník využíval na uvedené činnosti;

d) z predaja cenných papierov, ak doba medzi nadobudnutím a predajom presahuje tri roky; predajom cenného papiera na účely tohto zákona je aj spätný predaj (vyplatenie) podielových listov. Ak doba medzi nadobudnutím a predajom tuzemských verejne obchodovateľných cenných papierov6) vrátane spätného predaja tuzemských podielových listov nepresiahne tri roky, oslobodený od dane je príjem z ich predaja znížený o výdavky podľa § 10 ods. 5, v sume neprevyšujúcej 50 000 Sk v kalendárnom roku; od dane nie je oslobodený príjem z predaja cenných papierov, o ktorých daňovník účtoval5) a na príjem z kapitálového majetku ( § 8);

e) z predaja nehnuteľností alebo hnuteľných vecí vydaných oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov, 3) úroky zo štátnych dlhopisov vydaných v súvislosti s rehabilitačným konaním o nápravách krívd a prijaté náhrady oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov; 3)

f) z prevádzky malých vodných elektrární do inštalovaného výkonu 1 MW, veterných elektrární, tepelných čerpadiel, solárnych zariadení, zariadení na výrobu bioplynu, zariadení na výrobu biologicky rozložiteľných látok, ktorých doba rozkladu je kratšia ako polovica doby rozkladu porovnateľných látok neupravených týmto zariadením, s výnimkou prírodných látok a materiálov, ktoré sú svojou povahou rozložiteľné bez ďalších úprav, zariadení na využitie geotermálnej energie a zariadení so združenou výrobou tepla a elektriny; od dane nie je oslobodený príjem dosiahnutý v kalendárnom roku, v ktorom sa tieto zariadenia uviedli do prevádzky, a v bezprostredne nasledujúcich piatich rokoch; za prvé uvedenie do prevádzky sa považujú aj prípady, kedy boli zariadenia rekonštruované, ak príjmy z prevádzky týchto zariadení neboli už oslobodené do dane;

5) Zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

6) § 8 ods. 3 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov.

g) z výroby zariadení na zber, zhromažďovanie a prepravu nebezpečných odpadov, z prevádzky zariadení na recykláciu nebezpečných odpadov, z prevádzky zariadení alebo technológií na úpravu nebezpečných odpadov, ktorou sa zníži ich nebezpečnosť, objem alebo hmotnosť, z prevádzky skládok alebo ich častí slúžiacich na ukladanie nebezpečných odpadov, 7) z prevádzky skládok registrovaných ako osobitne určená skládka8) a z vykonávania sanácií starých skládok nebezpečných odpadov a z prevádzky spaľovní na spaľovanie nebezpečných odpadov;

h) z prevodu členských práv družstva alebo z prevodu účasti na obchodných spoločnostiach, ak nejde o predaj cenných papierov, ak doba medzi nadobudnutím a prevodom presahuje dobu piatich rokov; od dane nie sú oslobodené príjmy z prevodu členských práv družstva alebo z prevodu účasti na obchodných spoločnostiach ak o ich obstaraní daňovník účtoval, 5) a to do piatich rokov od skončenia podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti; od dane nie sú oslobodené príjmy, ktoré plynú daňovníkovi na základe zmluvy o budúcom prevode členských práv družstva alebo o prevode účasti na obchodných spoločnostiach v dobe do piatich rokov od nadobudnutia, aj keď zmluva o prevode bude uzatvorená až po piatich rokoch od ich nadobudnutia;

i) z odpisu záväzkov pri vyrovnaní vykonanom podľa osobitného predpisu; 9)

j) zo speňaženia konkurznej podstaty; 9)

k) poskytovaný formou dávok, podpôr a služieb z povinného zdravotného poistenia, 10) nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia11) a z poistenia v nezamestnanosti12) a plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu, ako aj formou sociálnych dávok poskytovaných namiesto dávok z povinného poistenia;

1) prijatý v rámci plnenia vyživovacej povinnosti podľa osobitného predpisu. 13)

7) Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 19/1996 Z. z., ktorou sa ustanovuje kategorizácia odpadov a vydáva Katalóg odpadov.

8) v § 21 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 606/1992 Zb. o nakladaní s odpadmi.

9) Zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. 10) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov. 11) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, § 4 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov. 12) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov. 13) Zákon č. 94/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov.

(2) Od dane sú oslobodené tiež

a) dávky sociálnej pomoci, sociálne služby a peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, 14) štátne dávky a štátne sociálne dávky upravené osobitnými predpismi 15) a ďalšie dávky sociálneho zabezpečenia; 16)

b) plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce, 17) s výnimkou platieb prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 7;

c) plnenia poskytované ozbrojenými silami vojakom základnej služby, vojakom náhradnej služby, vojakom zdokonaľovacej služby, vojakom prípravnej služby a žiakom vojenských škôl podľa osobitných predpisov; 18)

d) plnenia poskytované v cudzej mene vojakom ozbrojených síl, ktorí sú vyslaní mimo územia Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu; 19)

e) sociálne dávky a dávky výsluhového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby podľa osobitných predpisov; 20)

f) disciplinárne odmeny poskytované príslušníkom ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby podľa osobitných predpisov; 21)

14) Zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.

15) Napríklad zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov, zákon č. 382/1990 Zb. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti v znení neskorších predpisov, zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičov, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony, zákon č. 236/1998 Z. z. o zaopatrovacom príspevku, zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb, zákon č. 265/1998 Z. z. o pestúnskej starostlivosti a príspevkoch pestúnskej starostlivosti.

16) Napríklad zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. 17) § 79 až 111 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. v znení zákona č. 386/1997 Z. z. 18) Napríklad zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe, zákon č. 380/1997 Z. z. o peňažných náležitostiach vojakov.

19) § 2 ods. 2 zákona č. 351/1997 Z. z. Branný zákon. 20) Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 114/1998 Z. z. v znení zákona č. 131/1999 Z. z. Zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení zákona č. 54/1999 Z. z. 21) Napríklad zákon č. 370/1997 Z. z., zákon č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, Zákon č. 200/1998 Z. z. v znení zákona č. 54/1999 Z. z.

g) plnenia poskytované občanom v súvislosti s výkonom civilnej služby; 22)

h) časť platu a časť náhrady platu za dovolenku v cudzej mene zamestnancov zahraničnej služby; 23)

i) vecné alebo peňažné dary poskytované príslušníkom, zamestnancom a členom jednotiek požiarnej ochrany a fyzickým osobám pri záchrane života a majetku; 24)

j) odmeny vyplácané zdravotníckou správou darcom za odber krvi a iných biologických materiálov z ľudského organizmu;

k) plnenia z poistenia osôb s výnimkou plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku a z dôchodkového poistenia;

1) prijaté náhrady škôd, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu s výnimkou platieb prijatých ako

1. náhrada za stratu príjmu,

2. náhrada za škodu spôsobenú na majetku, o ktorom v čase vzniku škody daňovník účtoval5) ako o majetku využívanom na podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom alebo ktorý evidoval podľa § 9 ods. 4,

3. náhrada za škodu spôsobenú v súvislosti s podnikaním alebo inou samostatnou zárobkovou činnosťou ( § 7) daňovníka a za škodu spôsobenú daňovníkom v súvislosti s prenájmom ( § 9);

m) štipendiá25) zo štátneho rozpočtu a takéto plnenia poskytované zo zahraničia, podpory a príspevky z prostriedkov nadácií a občianskych združení26) vrátane nepeňažného plnenia, podpory a príspevky27) z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí a štátnych fondov vrátane nepeňažného plnenia a plnenia poskytované neziskovou organizáciou28) s výnimkou platieb prijatých ako náhrada za stratu príjmu alebo v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 6 a 7;

n) prijaté ceny a výhry v hodnote neprevyšujúcej 5 000 Sk za cenu alebo výhru, pričom od dane nie sú oslobodené príjmy zo súťaží vyhlásených zamestnávateľom pre svojich zamestnancov a na ceny zo športových súťaží prijatých daňovníkmi, ktorých športová činnosť

22) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z. o civilnej službe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákona Slovenskej národnej rady č. 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti v znení neskorších predpisov a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z.

23) § 9 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 169/1993 Z. z. o platových pomeroch zamestnancov zahraničnej služby.

24) § 91 zákona Slovenskej národnej rady č. 126/1985 Zb. o požiarnej ochrane v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 525/1990 Zb.

25) Napríklad vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a telesnej výchovy Slovenskej republiky č. 326/1990 Zb. o poskytovaní štipendií študentom vysokých škôl v znení neskorších predpisov.

26) Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov.

27) Napríklad § 10 zákona Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov.

28) § 2 ods. 3 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby.

§ 2 ods. 2 zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1996 Z. z. je inou samostatnou zárobkovou činnosťou ( § 7); cena z verejnej súťaže a podobná cena plynúca zo zahraničia je oslobodená od dane v plnej výške, ak ju príjemca daroval na účely uvedené v § 12 ods. 10 v plnej výške obci alebo právnickej osobe so sídlom na území Slovenskej republiky; cenou alebo výhrou sa rozumie

1. cena z verejnej súťaže, cena zo súťaže, v ktorej je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, s výnimkou odmeny zahrnutej do tejto ceny za použitie diela alebo výkonu, ak je súčasťou tejto ceny,

2. výhra z reklamnej súťaže alebo zo žrebovania,

3. cena zo športovej súťaže.

o) úroky z vkladov zo stavebného sporenia vrátane úrokov zo štátnej podpory podľa osobitného predpisu; 29)

p) úrokové výnosy z hypotekárnych záložných listov; 30)

r) výnosy z cenných papierov vydaných Národnou bankou Slovenska znejúcich na cudziu menu; 31)

s) výnosy zo štátnych dlhopisov znejúcich na cudziu menu, 30)

t) úroky z preplatku na dani zapríčineného správcom dane, 32)

u) peňažné náhrady z garančného fondu. 12)

§ 5 Základ dane

(1) Základom dane je suma, o ktorú príjmy plynúce daňovníkovi v kalendárnom roku (ďalej len "zdaňovacie obdobie") presahujú výdavky preukázateľne vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie, ak ďalej pri jednotlivých druhoch príjmov ( § 6 až 10) nie je ustanovené inak.

(2) Základom dane daňovníka, ktorému plynú v zdaňovacom období súbežne dva alebo viac druhov príjmov uvedených v § 6 až 10, je súčet čiastkových základov dane zistených podľa jednotlivých druhov príjmov s použitím ustanovenia odseku 1.

(3) Ak podľa účtovníctva alebo evidencie vedenej podľa § 9 ods. 4 výdavky presiahnu príjmy uvedené v § 7 a 9, je rozdiel stratou. O stratu upravenú podľa § 23 (ďalej len "daňová strata") sa zníži úhrn čiastkových základov dane zistených podľa jednotlivých druhov príjmov uvedených v § 7 až 10 s použitím ustanovenia odseku 1. Odpočítavaná daňová strata sa nezvyšuje o príjmy, o ktorých daňovník účtuje, 5) ak sú zdaňované osobitnou sadzbou dane (§ 36). Daňovú stratu alebo jej časť. ktorú nemožno uplatniť pri zdanení príjmov v zdaňovacom období, v ktorom vznikla, možno odpočítať od úhrnu čiastkových základov dane zistených podľa jednotlivých druhov príjmov uvedených v § 7 až 10 v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach podľa ustanovení § 34.

(4) Príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky ( § 6) plynúce daňovníkovi najdlhšie do 31. januára po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, sa považujú za príjmy plynúce daňovníkovi v tomto zdaňovacom období. U daňovníka s príjmami podľa § 7 a 9 sa

29) Zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

30) Zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov.

31) § 29 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska. 32) § 63 ods.. 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. prihliadne na zásoby obstarané aj v kalendárnom roku, ktorý predchádzal roku, v ktorom daňovník začal činnosť. Rovnako sa posudzujú aj iné nevyhnutne vynaložené výdavky daňovníka spojené so začatím činnosti.

(5) Do základu dane sa nezahŕňajú príjmy oslobodené od dane a príjmy, pre ktoré je ďalej ustanovené, že sa z nich daň vyberá osobitnou sadzbou podľa § 36 zo samostatného základu dane.

(6) Príjmy uvedené v § 8 až 10, ktoré plynú manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa zdaňujú u jedného z nich.

§ 6 Príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky

(1) Príjmami zo závislej činnosti sú

a) príjmy zo súčasného alebo predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru alebo členského pomeru alebo obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov z praktického výcviku,

b) príjmy za prácu členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby,

c) odmeny členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb,

d) odmeny obvinených vo väzbe33) a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody poskytované podľa osobitného predpisu, 34)

e) príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa osobitného predpisu, 35)

f) príjmy plynúce daňovníkovi v súvislosti s výkonom závislej činnosti alebo funkcie, aj keď sa vyplácajú ako náhrada za stratu týchto príjmov platiteľom, u ktorého daňovník nevykonáva, alebo nevykonával túto závislú činnosť alebo funkciu,

g) obslužné. 36)

(2) Daňovník s príjmami zo závislej činnosti a funkčnými požitkami sa ďalej označuje ako "zamestnanec", platiteľ príjmu ako "zamestnávateľ". Zamestnávateľom na účely tohto zákona je aj platiteľ príjmu uvedený v § 2 ods. 2 alebo v § 17 ods. 2, u ktorého zamestnanec vykonáva prácu podľa jeho príkazov, aj keď príjem za túto prácu je na základe zmluvného vzťahu vyplácaný prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí. Na účely ďalších ustanovení tohto zákona sa takto vyplácaný príjem považuje za príjem, ktorý vypláca daňovník uvedený v § 2 ods. 2 alebo v § 17 ods. 2. Ak v úhradách zamestnávateľa osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí nie je preukázaná skutočná výška príjmov zamestnancov, považuje sa za príjem zamestnancov celá úhrada.

(3) Príjmami podľa odseku 1 sú bez ohľadu na ich právny nárok pravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti alebo funkcie. Takýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré dostáva osoba, na ktorú prešlo príslušné právo na tieto príjmy.

33) § 16 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 156/1993 Z. z. o výkone väzby.

34) § 19 ods. 2 písm. e), § 29 ods. 1 a § 29a zákona č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov. 35) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov. 36) Napríklad § 39 zákona č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov.

(4) Príjmy podľa odseku 1 písm. a) a f) a odseku 9 plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ktorých úhrnná výška od toho istého zamestnávateľa nepresiahne v kalendárnom mesiaci sumu 4 000 Sk, sú po znížení podľa odseku 12 písm. a) samostatným základom dane ( § 36). Uvedené platí v prípade, ak ide o príjmy plynúce zamestnancovi od zamestnávateľa, u ktorého zamestnanec neuplatňuje nezdaniteľné Časti základu dane na výpočet preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov.

(5) Príjmy uvedené v odseku 1 písm. e) sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane ( § 36).

(6) Príjmom zamestnanca, ktorému zamestnávateľ poskytuje motorové vozidlo na používanie na služobné a súkromné účely, je suma vo výške 1 % z ceny obstarania vozidla, za každý aj začatý kalendárny mesiac používania na takéto účely, najmenej však 2 000 Sk za kalendárny mesiac. Ak ide o prenajaté vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny vozidla u pôvodného vlastníka, a to aj v prípade, že dôjde k následnej kúpe prenajatého vozidla. Ak v obstarávacej cene vozidla nie je zahrnutá daň z pridanej hodnoty, na účely tohto ustanovenia sa o túto daň cena zvýši.

(7) Za príjem zo závislej činnosti sa nepovažuje a predmetom dane, okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 3 ods. 4, nieje

a) náhrada cestovných výdavkov poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vzniká zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov 37) ako aj vreckové pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné ustanovené týmito predpismi, 37)

b) hodnota poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia vrátane ich udržiavania (napr. pracovné odevy, uniformy),

c) suma prijatá zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa, aby ju v jeho mene vydal, alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky, ktoré za zamestnávateľa vynaložil zo svojho tak, akoby ich vynaložil priamo zamestnávateľ,

d) suma do výšky ustanovenej osobitným predpisom38) na úhradu niektorých výdavkov zamestnanca.

e) hodnota poskytovaných rekondičných pobytov, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej starostlivosti v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom. 39)

(8) Od dane sú oslobodené, okrem príjmov uvedených v § 4, aj a) nepeňažné príjmy zamestnanca poskytnuté ako

1. suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo podnikaním zamestnávateľa; toto oslobodenie sa nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancovi ako náhrada za ušlý príjem,

2. hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku, alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov.

37) Napríklad zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. 38) Napríklad nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 170/1993 Z. z. o poskytovaní náhrad niektorých výdavkov zamestnancom zahraničnej služby v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 189/1996 Z. z. 39) Napríklad zákon č. 65/1965 Zb. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

3. hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku.,

4. použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia zamestnávateľa zamestnancom; rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby ( § 12),

5. zvýhodnenie plynúce zamestnancovi z nižšieho úroku, pri poskytnutí pôžičky od zamestnávateľa, ako je bežne používaný úrok v mieste a v čase poskytnutia tejto pôžičky, ak úhrnná suma pôžičiek poskytnutých zamestnancovi nepresiahne 50 000 Sk v kalendárnom roku; ak úhrnná suma pôžičiek presiahne 50 000 Sk v kalendárnom roku, peňažné zvýhodnenie vzťahujúce sa k celej sume je predmetom dane podľa odseku 3,

6. poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové zabezpečenie a príspevky na poistenie v nezamestnanosti podľa osobitných predpisov40) (ďalej len "povinné poistné"), ktoré je zamestnávateľ povinný platiť za zamestnanca,

7. príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca podľa osobitného predpisu; 41)

b) príspevky zamestnávateľa na vstupenky na kultúrne programy a športové akcie vrátane poskytnutia vstupeniek; rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby ( § 12),

c) príjmy členov bytových družstiev z osobného plnenia pri svojpomocnej družstevnej bytovej výstavbe, ktoré sa im nevyplácajú v hotovosti, ale pripisujú sa na ich členské podiely;

d) príjmy získané nadobudnutím zamestnaneckých akcií podľa osobitného predpisu42) za nižšiu ako menovitú hodnotu s výnimkou príjmov z nich plynúcich a príjmov plynúcich zo spätného odpredaja (vrátenia) týchto akcií za vyššiu ako nadobúdaciu hodnotu;

c) príjmy zo závislej činnosti plynúce daňovníkom uvedeným v § 2 ods. 3 od zamestnávateľa so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ak nejde o príjmy z činností vykonávaných v stálej prevádzkarni ( § 22 ods. 2);

f) náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, ak táto náhrada bola určená pevnou sumou právoplatným rozhodnutím súdu pred 1. januárom 1993. (9) Funkčnými požitkami na účely tohto zákona sú

a) platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov Slovenskej republiky ustanovené osobitnými predpismi. 43) prokurátorov Slovenskej republiky a vedúcich ústredných orgánov štátnej správy.

b) odmeny za výkon funkcie v orgánoch územnej samosprávy, v štátnych orgánoch, v občianskych združeniach26) a iných záujmových združeniach alebo spoločenstvách a v profesijných komorách.

40) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.

41) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

42) § 158 Obchodného zákonníka.

(10) Príjmami podľa odseku 9 a predmetom dane nie sú náhrady výdavkov a plnenia poskytované v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov, 43) s výnimkou náhrady ušlého príjmu a náhrady za stratu času.

(11) Ustanovenia odsekov 6 až 8 sa použijú rovnako aj na plnenia poskytované v súvislosti s výkonom funkcie.

(12) Základom dane (čiastkovým základom dane) sú príjmy zo závislej činnosti alebo funkčné požitky, s výnimkou uvedenou v odsekoch 4 a 5 znížené o

a) povinné poistné, 40) ktoré je povinný platiť zamestnanec alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu;

b) príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu. 41)

§ 7

Príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti

(1) Príjmami z podnikania sú

a) príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, 44)

b) príjmy zo živnosti, 45)

c) príjmy z podnikania vykonávaného na základe iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, 46)

d) podiely spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti na zisku podľa odsekov 5 a 6.

(2) Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov uvedených v § 6, sú príjmy

43) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

44) § 12a zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb.

§ 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách.

45) Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

46) Napríklad zákon č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 149/1994 Z. z., zákon Slovenskej národnej rady č. 10/1992 Zb. o súkromných veterinárnych lekároch a o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky v znení zákona č. 337/1998 Z. z., zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1992 Zb. o audítoroch a Slovenskej komore audítorov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov, zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení zákona č. 232/1995 Z. z.

a) z použitia alebo poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, vrátane práv príbuzných autorskému právu, 47) a to vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady,

b) z činností, 48) ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním podľa osobitných predpisov,

c) znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu. 49)

(3) Príjmom podľa odsekov 1 a 2 je aj

a) príjem z akéhokoľvek nakladania s majetkom, o ktorom daňovník účtuje5) ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť,

b) úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sú používané v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti,

c) príjem z predaja podniku alebo jeho časti ( § 23 ods. 18) na základe zmluvy o predaji podniku. 50)

(4) Základom dane (čiastkovým základom dane) sú príjmy uvedené v odsekoch 1 a 2 s výnimkou uvedenou v odseku 8, znížené o daňové výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie ( § 24). Na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) sa použijú ustanovenia § 23 až 34. Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa môžu znížiť len za podmienok uvedených v odseku 7. Príjmy uvedené v § 22 ods. 1 písm. d) bodoch 1 až 3 plynúce daňovníkom uvedeným v § 2 ods. 3 sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane ( § 36).

(5) Základom dane (čiastkovým základom dane) spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti je Časť základu dane verejnej obchodnej spoločnosti zisteného podľa § 23 až 33. Táto časť základu dane sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje zisk podľa spoločenskej zmluvy, inak rovnakým dielom. 51) Ak vykáže verejná obchodná spoločnosť podľa § 23 až 33 daňovú stratu, rozdeľuje sa na spoločníka časť tejto straty rovnako ako základ dane. Do základu dane sa zahrnie aj podiel spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti.

(6) Základom dane (čiastkovým základom dane) komplementára komanditnej spoločnosti je časť základu dane komanditnej spoločnosti zisteného podľa § 23 až 33 pripadajúca na komplementára. Táto časť základu dane sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pripadajúca na komplementára podľa spoločenskej zmluvy, inak rovnakým dielom. 52) Ak vykáže komanditná spoločnosť podľa § 23 až 33 daňovú stratu, rozdeľuje sa na komplementára časť tejto straty rovnako ako základ dane. Do základu dane sa zahrnie aj podiel komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti.

(7) Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa znižujú o povinné poistné, 40) ktoré je povinný platiť spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementár komanditnej

47) Zákon č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 383/1997 Z. z. Autorský zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Colný zákon v znení neskorších predpisov. 48) Napríklad zákon č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, § 58 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení zákona č. 155/1999 Z. z. 49) Zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch. 50) § 476 až 488 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 264/1992 Zb. 51) § 82 ods. 1 Obchodného zákonníka. 52) § 100 ods. 2 Obchodného zákonníka. spoločnosti za predpokladu, že toto povinné poistné nie je nákladom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti. Povinné poistné platené verejnou obchodnou spoločnosťou za spoločníkov alebo komanditnou spoločnosťou za komplementárov je u spoločníkov alebo u komplementárov oslobodené od dane.

(8) Samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36) sú príjmy uvedené v odseku 2 písm. a) plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ak

a) ide o príjmy za príspevky do novín, časopisu, rozhlasu alebo televízie s výnimkou umeleckých výkonov 53) a súčasne

b) ich úhrn nepresiahne u toho istého platiteľa v kalendárnom mesiaci 4 000 Sk.

(9) Ak daňovník neuplatní daňové výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu, môže uplatniť výdavky s výnimkou uvedenou v § 11 ods. 2 vo výške

a) 60 % z príjmov z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, 44)

b) 35 % z príjmov uvedených v odseku 2 písm. a), s výnimkou príjmov podľa odseku 8,

c) 25 % z príjmov zo živnosti, z podnikania vykonávaného na základe iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov a z príjmov uvedených v odseku 2 písm. b) a c).

Daňovník počas uplatňovania výdavkov týmto spôsobom je povinný viesť evidenciu o príjmoch v časovom slede, o zásobách a o pohľadávkach.

(10) Ak daňovník uplatní výdavky podľa odseku 9, sú v sumách výdavkov zahrnuté všetky výdavky daňovníka vynaložené v súvislosti s dosahovaním, zabezpečením a udržaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Ak daňovník uplatní výdavky podľa odseku 9, je povinný používať takýto spôsob uplatnenia výdavkov aj pri ostatných druhoch príjmov uvedených v odsekoch 1 a 2.

(11) O hnuteľných veciach a nehnuteľnostiach v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré využívajú na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť obaja manželia, účtuje5) ako o majetku využívanom na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť jeden z manželov.

(12) Výdavky súvisiace s využívaním hnuteľných vecí a nehnuteľností podľa odseku 11 sa rozdelia medzi oboch manželov v pomere, v akom ich využívajú pri svojej činnosti.

(13) Príjem z predaja hnuteľných vecí alebo nehnuteľností manželov sa zdaňuje tomu manželovi, ktorý o nich účtoval. 5)

(14) Príjmy uvedené v odseku 1 písm. a) a v odseku 2 písm. a), ktoré sú výsledkom niekoľkoročnej činnosti daňovníka alebo plynú z využitia veci a práv naraz za viac rokov, možno rozdeliť rovnomerne na zdaňovacie obdobie, v ktorom sa dosiahli, a na zdaňovacie obdobie predchádzajúce, najviac však na tri pomerné časti. Príjmy z lesného hospodárstva dosiahnuté ťažbou dreva možno rozdeliť najviac na desať pomerných častí. Na výdavky vzťahujúce sa na tieto príjmy, ktoré sa už uplatnili pri zdanení príjmov v minulých zdaňovacích obdobiach sa neprihliadne. Jedna pomerná časť sa zahrnie do základu dane daňovníka v tom zdaňovacom období, v ktorom daňovník dosiahol príjem a zistí sa percento dane zo základu dane. Týmto percentom sa vypočíta daň zo zostávajúcej časti, prípadne zostávajúcich častí príjmu, ktorý daňovník dosiahol za niekoľko zdaňovacích období. Na výpočet dane sa použije sadzba dane najmenej vo výške 12 %.

53) § 45 zákona č. 383/1997 Z. z.

§ 8 Príjmy z kapitálového majetku

(1) Príjmami z kapitálového majetku, ak nejde o príjmy podľa § 6 ods. 1 alebo § 7 ods. 1 písm. d), sú

a) úroky a ostatné výnosy z cenných papierov, podiely na zisku akciovej spoločnosti (dividendy) a podiely na zisku z účastí v spoločnostiach s ručením obmedzeným a z účastí komanditistov v komanditných spoločnostiach, podiely na zisku a obdobné plnenia z členstva v družstvách a podiely členov pozemkových spoločenstiev na výnosoch a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkových spoločenstiev; 54)

b) úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách, vrátane úrokov z peňažných prostriedkov na vkladovom účte a z bežného účtu, s výnimkou úrokov uvedených v § 7 ods. 3;

c) úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a úroky z hodnoty splateného vkladu v dohodnutej výške spoločníkov verejných obchodných spoločností;

d) podiely na zisku tichého spoločníka z účasti na podnikaní, ak sa nepoužijú na doplnenie vkladu zníženého o podiely na stratách do pôvodnej výšky;

e) plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku alebo z dôchodkového poistenia s výnimkou plnení z dôchodkového zabezpečenia a z doplnkového dôchodkového poistenia podľa osobitného predpisu41) znížené o zaplatené poistné; na výpočet základu dane sa použije § 10 ods. 3 písm. e);

f) výnosy zo zmeniek.

(2) Príjmom z kapitálového majetku je aj

a) výnos, ktorý vzniká pri splatnosti cenného papiera z rozdielu medzi menovitou hodnotou cenného papiera a nižšou predajnou hodnotou pri jeho vydaní alebo pri vrátení zamestnaneckej akcie z rozdielu medzi jej menovitou hodnotou a nižšou predajnou hodnotou pri jej vydaní; v prípade predčasného spätného nákupu sa použije namiesto menovitej hodnoty cena spätného nákupu;

b) príjmy z prevodu predkupného práva na cenné papiere.

(3) Príjmy uvedené v odseku 1 písm. a), b), d) a e) a v odseku 2 písm. a), plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane ( § 36); v prípade štátnych dlhopisov, ktorých výnos je určený pevnou úrokovou sadzbou, sa tento výnos u majiteľa zahrnie do základu dane pri splatnosti dlhopisu. Ak tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa § 5 ods. 2.

(4) Príjmy uvedené v odseku 1 písm. c) a f) neznížené o výdavky a príjmy uvedené v odseku 2 písm. b) znížené o cenu obstarania predkupného práva sú základom dane (čiastkovým základom dane).

(5) Úroky a iné výnosy plynúce z vkladov, ktoré prijíma banka alebo pobočka zahraničnej banky55) iba od svojich zamestnancov za iných podmienok ako od ostatných fyzických osôb. sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane ( § 36).

54) § 13 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 181/1995 Z. z.

55) § 1 ods. 1 a 5 zákona č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov.

§ 9 Príjmy z prenájmu

(1) Príjmami z prenájmu, ak nejde o príjmy uvedené v § 6 až 8, sú príjmy

a) z prenájmu nehnuteľností (ich častí) alebo bytov (ich častí),

b) z prenájmu hnuteľných vecí s výnimkou príležitostného prenájmu podľa § 10 ods. 1 písm. b).

(2) Základom dane (čiastkovým základom dane) sú príjmy uvedené v odseku 1 znížené o daňové výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie (§ 24). Na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) sa použijú ustanovenia § 23 až 34. Príjem z prenájmu, ktorý plynie daňovníkovi uvedenému v § 2 ods. 3, je samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane ( § 36).

(3) Ak daňovník neuplatní daňové výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu, môže ich uplatniť vo výške 25 % z úhrnu príjmov uvedených v odseku 1. Ak daňovník uplatní výdavky podľa tohto odseku, sú v sumách výdavkov zahrnuté všetky výdavky daňovníka vynaložené v súvislosti s dosahovaním, zabezpečením a udržaním príjmov z prenájmu. Daňovník počas uplatňovania výdavkov týmto spôsobom je povinný viesť evidenciu o príjmoch v časovom slede, o zásobách a o pohľadávkach.

(4) Ak daňovník uplatňuje pri príjmoch uvedených v odseku 1 preukázateľne vynaložené daňové výdavky, vedie počas celého zdaňovacieho obdobia evidenciu o

a) príjmoch a daňových výdavkoch v časovom slede,

b) hmotnom majetku a nehmotnom majetku, ktorý možno odpisovať,

c) tvorbe a použití rezervy na opravy hmotného majetku, ak rezervu vytvára,

d) zásobách, pohľadávkach a záväzkoch v zdaňovacom období, v ktorom sa končí prenájom.

(5) Evidenciu podľa odseku 4 je daňovník povinný uchovávať po dobu, v ktorej zanikne právo daň vyrubiť alebo dodatočne vyrubiť podľa osobitného predpisu. 56)

(6) Ak sa daňovník, ktorý má príjmy podľa odseku 1 a uplatňuje pri týchto príjmoch preukázateľne vynaložené daňové výdavky, rozhodne namiesto vedenia evidencie podľa odseku 4 účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva alebo podvojného účtovníctva, aj keď táto povinnosť daňovníkovi nevyplýva z osobitných predpisov, 5) je povinný podľa týchto predpisov postupovať počas celého zdaňovacieho obdobia.

§ 10 Ostatné príjmy

(1) Ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 6 až 9, sú najmä

a) príjmy z príležitostných činností, náhodné a jednorazové príjmy,

b) príjmy z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí,

c) príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, ak nejde o činnosť vykonávanú v rámci podnikania [ § 7 ods. 1 písm. a)],

d) príjmy z predaja vlastných nehnuteľností alebo hnuteľných vecí a cenných papierov s výnimkou uvedenou v § 4,

e) príjmy z prevodu účasti na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva s výnimkou uvedenou v § 4,

56) § 45 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení zákona č. 219/1999 Z. z.

f) príjmy zo zdedených práv z priemyselného a iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv príbuzných autorskému právu, 57)

g) prijaté výživné, dôchodky58) a obdobné opakujúce sa požitky s výnimkou uvedenou v písm. m) a v § 4,

h) podiel spoločníka obchodnej spoločnosti s výnimkou spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti alebo podiel člena družstva na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti alebo družstva,

i) vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti s výnimkou spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti alebo pri zániku členstva v družstve,

j) výhry v lotériách, stávkach a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží a žrebovaní s výnimkou uvedenou v odseku 2 písm. b) a v § 4,

k) ceny z verejných súťaží a zo športových súťaží s výnimkou uvedenou v § 4,

l) podiel na spoločne dosiahnutých príjmoch vypomáhajúcich osôb,

m) dávky poskytované z doplnkového dôchodkového poistenia podľa osobitného predpisu. 41)

(2) Od dane sú okrem príjmov uvedených v § 4 oslobodené aj

a) príjmy podľa odseku 1 písm. a) až c), ak ich úhrn u daňovníka nepresiahne v zdaňovacom období 6 000 Sk,

b) výhry z lotérií, stávok a podobných hier prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa osobitných predpisov59) v hodnote neprevyšujúcej 300 000 Sk za každú výhru.

(3) Základom dane (čiastkovým základom dane) je príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v odseku 1 vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada. Základom dane (čiastkovým základom dane)

a) pri príjmoch z predaja tuzemských verejne obchodovateľných cenných papierov6) vrátane spätného predaja (vyplatenia) tuzemských podielových listov znížených o výdavky podľa odseku 5, suma prevyšujúca 50 000 Sk,

b) pri príjmoch podľa odseku 1 písm. j) a k), ktoré plynú zo zdrojov v zahraničí, je príjem neznížený o výdavky,

c) pri nepeňažnom vklade do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva u spoločníka obchodnej spoločnosti alebo člena družstva je rozdiel, ktorý vznikne pri jeho ocenení podľa § 29 ods. 1 písm. c) a jeho obstarávacou cenou podľa § 29 ods. 1 písm. a) alebo zostatkovou cenou zistenou podľa § 29 ods. 2 v tom zdaňovacom období, v ktorom sa vklad realizuje, ak je vkladom majetok, ktorý sa podľa tohto zákona odpisoval; uvedený postup sa neuplatní, ak je vkladom majetok, pri ktorom príjmy z jeho predaja sú oslobodené od dane podľa § 4 ods. 1 písm. a), b) a e),

d) pri predaji osobných dopravných prostriedkov o ktorých daňovník účtoval, 5) s limitovanou vstupnou cenou podľa § 24 ods. 2 písm. a) alebo limitovaným nájomným podľa § 24 ods. 3 písm. f), je zostatková cena a časť predajnej ceny podľa § 23 ods. 20,

e) je dôchodok podľa osobitných predpisov58) po znížení o sumu ceny obstarania rovnomerne rozdelenú na obdobie poberania dôchodku; toto obdobie sa zistí ako rozdiel medzi strednou dĺžkou života podľa údajov vyhlasovaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky a vekom daňovníka v čase, keď dôchodok začne po prvý raz poberať. Dôchodky

57) § 45 až 52 zákona č. 383/1997 Z. z.

58) Napríklad § 842 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.

59) Zákon Slovenskej národnej rady č. 194/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

poskytované zamestnávateľom svojim zamestnancom, a to aj bývalým zamestnancom, sú príjmami podľa § 6.

(4) Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnú aj príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) a e), ktoré plynú zo splátok na základe uzavretej kúpnej zmluvy alebo prevodu, alebo z preddavku na základe uzavretej zmluvy o budúcom predaji alebo prevode v tom zdaňovacom období, v ktorom boli dosiahnuté.

(5) Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. d) je výdavkom

a) kúpna cena, ktorú daňovník za vec preukázateľne zaplatil,

b) cena zistená na účely dane z dedičstva alebo z darovania, 60) ak daňovník vec nadobudol dedením alebo darovaním,

c) zostatková cena podľa § 29 ods. 2, ak ide o majetok, o ktorom daňovník účtoval5) ako o majetku využívanom na podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom (§ 9) alebo ho evidoval podľa § 9 ods. 4 ako majetok využívaný na prenájom,

d) cena veci zistená v čase jej nadobudnutia, ak ju daňovník získal zámenou,

e) finančné prostriedky, ktoré daňovník preukázateľne vynaložil na technické zhodnotenie, opravu a údržbu veci vrátane ďalších výdavkov súvisiacich s predajom veci s výnimkou výdavkov na osobné účely daňovníka,

f) zaplatená daň z prevodu a prechodu nehnuteľností, 60) ak ide o príjem z predaja nehnuteľnosti,

g) výdavky súvisiace s nadobudnutím a predajom cenných papierov,

h) výdavky, ktoré daňovník preukázateľne vynaložil, ak ide o majetok, ktorý daňovník obstaral alebo vyrobil vo vlastnej réžii.

(6) Výdavkom podľa odseku 5 nie je hodnota daňovníkovej vlastnej práce na veci, ktorú si sám vyrobil alebo ju vlastnou prácou zhodnotil.

(7) Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. e), h) a i) sa za výdavok považuje vklad alebo nadobúdacia cena podielu. Nepeňažný vklad sa oceňuje rovnako ako nepeňažný príjem v čase vykonania vkladu do obchodnej spoločnosti alebo družstva ( § 3 ods. 3). Ak je vkladom majetok, ktorý bol na účely tohto zákona odpisovaný, považuje sa za výdavok zostatková cena podľa § 29 ods. 2. Ak je vkladom nehnuteľnosť obstaraná alebo nadobudnutá v čase kratšom ako dva roky pred vložením do spoločnosti alebo družstva, považuje sa za obstarávací alebo nadobúdací výdavok cena tejto nehnuteľnosti alebo zostatková cena podľa § 29 ods. 2, ak ide o nehnuteľnosť už odpisovanú podľa tohto zákona.

(8) Výdavky, ktoré prevyšujú príjmy podľa odseku 1 písm. d) a e) v tom zdaňovacom období, v ktorom po prvý raz plynú splátky alebo preddavky na predaj hnuteľných vecí, cenných papierov, nehnuteľností alebo na prevod obchodného podielu spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistu komanditnej spoločnosti alebo členských práv člena družstva, sa môžu uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky týchto príjmov. Ak tieto príjmy plynú aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa rovnako, a to až do výšky celkovej sumy, ktorú možno podľa tohto ustanovenia uplatniť.

(9) Ak daňovník pri príjmoch podľa odseku 1 písm. c) neuplatní výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie príjmu, môže uplatniť výdavky vo výške 50 % z týchto príjmov.

(10) Príjmy podľa odseku 1 písm. h) až k) a m) plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane ( § 36). Ak plynú tieto príjmy zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa § 5 ods. 2.

60) Zákon Slovenskej národnej rady č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov.

(11) Príjmy z cien z verejných súťaží, zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže alebo ide o súťažiacich vybraných usporiadateľom súťaže a zo športových súťaží plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane ( § 36). Ak je v cene z verejnej súťaže zahrnutá odmena za použitie diela alebo výkonu, zníži sa o sumu pripadajúcu na túto odmenu základ dane zdaňovaný osobitnou sadzbou dane a táto suma sa zahrnie do príjmov uvedených v § 7. U daňovníkov ( § 2 ods. 2), u ktorých je športová činnosť inou samostatnou zárobkovou činnosťou, sa považujú prijaté ceny zo športových súťaží za príjmy uvedené v § 7. Ak príjmy z cien z verejných súťaží a zo športových súťaží plynú zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa § 5 ods. 2. Príjmy zo súťaží vyhlásených zamestnávateľom pre svojich zamestnancov sa považujú za príjmy uvedené v § 6.

§ 11

Výpočet príjmu spoluvlastníka, účastníka združenia, ktoré nieje právnickou osobou a vypomáhajúcej osoby

(1) Príjmy dosiahnuté spoločne dvoma alebo viacerými daňovníkmi z titulu spoluvlastníctva k veci alebo zo spoločných práv a spoločné výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie sa rozdeľujú medzi daňovníkov podľa ich spoluvlastníckych podielov. 61)

(2) Príjmy dosiahnuté daňovníkmi pri spoločnom podnikaní alebo spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti ( § 7) s výnimkou príjmov, ktoré sa zdaňujú podľa § 14 a 15, na základe písomnej zmluvy o združení62) alebo písomného vyhlásenia o združení sa63) a daňové výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov sa rozdeľujú medzi daňovníkov rovným dielom, ak nie je v zmluve o združení určené inak. Rovnako sa rozdeľujú príjmy a daňové výdavky pri spoločnom podnikaní ( § 7) na základe písomnej zmluvy o združení62) medzi fyzickými osobami a právnickými osobami.

(3) Príjmy podľa § 7 ods. 1 písm. a) až c) a § 7 ods. 2 s výnimkou príjmov účastníkov združenia61) a spoločníkov pozemkových spoločenstiev63) a príjmov uvedených v § 7 ods. 1 písm. a) a b), ktoré sa zdaňujú podľa § 14 a 15, dosiahnuté za výpomoci osôb, ktoré žijú v domácnosti64) s daňovníkom, a výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie sa rozdeľujú na tieto vypomáhajúce osoby tak, aby ich podiel na spoločných príjmoch a výdavkoch bol v úhrne najviac 20 %. Príjmy nemožno rozdeľovať na deti povinné školskou dochádzkou ani v kalendárnom roku, v ktorom ju ukončia, a na deti a manželku (manžela), ak sa uplatňujú ako vyživované osoby (5 12).

61) § 137 až 142 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. 62) § 829 až 841 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. 63) § 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 181/1995 Z. z. 64) § 115 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.

§ 12 Zníženie základu dane

(1) Základ dane sa zníži o nezdaniteľné časti základu dane podľa odsekov 2 a 3 a o hodnotu darov podľa odseku 10.

(2) Nezdaniteľné časti základu dane sú sumy

a) 38 760 Sk ročne na daňovníka;

b) 11 400 Sk ročne na vyživované dieťa žijúce v domácnosti64) s daňovníkom; prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti64) nemá vplyv na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane; táto suma sa zvyšuje na dvojnásobok ročne, ak podľa rozhodnutia alebo posudku posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovne ide o dieťa dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté, ktoré vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť;

c) 12 000 Sk ročne na manželku (manžela) žijúcu s daňovníkom v domácnosti, 64) ak nemá vlastné príjmy presahujúce 38 760 Sk ročne. Do vlastného príjmu sa nezahŕňa zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky15) a štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie;

d) 8 400 Sk ročne, ak daňovník poberá čiastočný invalidný dôchodok;

e) 16 800 Sk ročne, ak daňovník poberá invalidný dôchodok alebo iný dôchodok, ktorého jednou z podmienok na priznanie je invalidita, alebo je daňovník podľa osobitných predpisov invalidný, ale jeho žiadosť o invalidný dôchodok bola zamietnutá z iných dôvodov ako z dôvodu jeho invalidity.

(3) Ak je daňovník držiteľom preukazu o ťažkom zdravotnom postihnutí, zvyšuje sa suma podľa odseku 2 písm. d) alebo e) na 48 000 Sk ročne, a to aj keď nepoberá čiastočný invalidný dôchodok alebo invalidný dôchodok. Tieto sumy možno uplatniť aj pri súbehu nároku na starobný dôchodok, výsluhový dôchodok, 65) výsluhový príspevok vyplácaný, ak služobný pomer trval aspoň 15 rokov, 66) invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok.

(4) Základ dane daňovníka sa neznižuje o sumu podľa odseku 2 písm. a), ak daňovník je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, dôchodku za výsluhu rokov z dôchodkového zabezpečenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku65) alebo výsluhového príspevku vyplácaného, ak služobný pomer trval aspoň 15 rokov66) (ďalej len "dôchodky") alebo mu tieto dôchodky boli priznané spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia a sú vyššie ako suma, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2 písm. a). Ak suma týchto dôchodkov neprevyšuje sumu. o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2 písm. a), zníži sa základ dane podľa odseku 2 písm. a) len vo výške rozdielu medzi vyplatenou sumou týchto dôchodkov a sumou, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2 písm. a). Na prídavky na deti a na príplatok k prídavkom na deti sa neprihliada.

(5) Daňovníkovi uvedenému v § 2 ods. 3 sa základ dane neznižuje o sumy uvedené v odseku 2 písm. b) až e) a v odseku 3.

(6) Za vyživované dieťa daňovníka (vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, dieťa druhého z manželov a vnuk. ak jeho rodičia nemajú príjmy, z ktorých by mohli zníženie uplatniť) sa považuje

65) Zákon č. 114/1998 Z. z. v znení zákona č. 131/1999 Z. z. 66) § 211 ods. 1 písm. d) zákona č. 73/1998 Z. z. § 202 ods. 1 písm. d) zákona č. 200/1998 Z. z.

a) maloleté dieťa,

b) plnoleté dieťa až do dovŕšenia veku 26 rokov, ak nepoberá invalidný dôchodok a

1. sústavne sa pripravuje na budúce povolanie67) štúdiom alebo predpísaným výcvikom, alebo

2. nemôže sa pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané pre chorobu, alebo

3. pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nie je schopné sa sústavne pripravovať na budúce povolanie, alebo

4. na budúce povolanie je schopné sa pripravovať len za mimoriadnych podmienok.

(7) Ak dieťa uvedené v odseku 6 uzavrie manželstvo a žije v domácnosti 64) s manželom (manželkou), môže uplatniť manžel (manželka) zníženie základu dane podľa odseku 2 písm. c). Ak manžel (manželka) nemá príjmy, z ktorých by mohol (mohla) toto zníženie základu dane uplatniť, môže uplatniť zníženie základu dane podľa odseku 2 písm. b) rodič dieťaťa alebo daňovník, u ktorého ide vo vzťahu k dieťaťu o starostlivosť nahrádzajúcu starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, ak dieťa s ním žije v spoločnej domácnosti. 64)

(8) Ak v rámci jednej domácnosti64) vyživujú dieťa (deti) viacerí daňovníci (napr. manželia), môže ho (ich) na účely dane uplatniť len jeden z nich. Pri použití odseku 9 môže uplatniť dieťa (deti) po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov. Ak podmienky nároku spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, nárok si uplatní alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.

(9) Daňovník, u ktorého podmienky na zníženie základu dane podľa odseku 2 písm. b) až e) a odseku 3 trvajú len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, si môže znížiť základ dane len o sumu vo výške jednej dvanástiny za každý kalendárny mesiac, na ktorého začiatku boli splnené podmienky. Zníženie základu dane na dieťa uplatní daňovník už v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa narodilo alebo v ktorom sa začína sústavná príprava plnoletého dieťaťa na budúce povolanie.

(10) Od základu dane možno odpočítať hodnotu darov poskytnutých obciam a iným právnickým osobám so sídlom na území Slovenskej republiky na financovanie vedy a vzdelania, kultúry vrátane obnovy kultúrnych pamiatok, školstva, na požiarnu ochranu, na podporu mládeže, na ochranu a bezpečnosť obyvateľstva, na ochranu zvierat, na sociálne, zdravotnícke, ekologické, humanitárne, charitatívne, náboženské účely pre štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, a na telovýchovné a športové účely, ak úhrnná hodnota darov v zdaňovacom období je aspoň 500 Sk; v úhrne možno odpočítať najviac 10 % zo základu dane nezníženého o nezdaniteľné časti základu dane podľa odsekov 2 a 3; ako dar na zdravotnícke účely sa hodnota jedného odberu krvi a iných biologických materiálov bezpríspevkového darcu oceňuje sumou 2 000 Sk.

(11) Súčasťou hodnoty darov daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, ktorú je možné odpočítať od základu dane podľa odseku 10 je aj časť hodnoty darov poskytnutých verejnou obchodnou spoločnosťou na účely vymedzené v odseku 10, určená v rovnakom pomere, ako sa rozdeľuje základ dane alebo daňová strata podľa § 7 ods. 5.

(12) Súčasťou hodnoty darov daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, ktorú je možné odpočítať od základu dane podľa odseku 10 je aj časť hodnoty darov poskytnutých komanditnou spoločnosťou na účely vymedzené v odseku 10, pripadajúca na komplementára v pomere, v akom sa rozdeľuje na jednotlivých komplementárov základ dane alebo daňová strata podľa § 7 ods. 6.

67) § 5 zákona č. 193/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.

§ 13 Sadzba dane

(1) Daň zo základu dane s výnimkou základu dane podľa § 14 ods. 5, zníženého podľa § 12 zaokrúhleného na celé stovky Sk nadol sa vypočíta

nad Sk	do Sk
-	90 000		12%
90 000	150 000	10 800 Sk 20 % zo základu presahujúceho 90 000 Sk
150 000	240 000	22 800 Sk 25 % zo základu presahujúceho 150 000 Sk
240 000	396 000	45 300 Sk 30 % zo základu presahujúceho 240 000 Sk
396 000	564 000	92 100 Sk 35 % zo základu presahujúceho 396 000 Sk
564 000	1 128 000	150 900 Sk 40 % zo základu presahujúceho 564 000 Sk
1 128 000	a viac	376 500 Sk 42 % zo základu presahujúceho 1 128 000 Sk

(2) Daň vypočítaná podľa odseku 1 sa znižuje o sumy podľa § 35 ods. 16.

§ 14

Osobitný spôsob zdaňovania príjmov daňovníkov vykonávajúcich poľnohospodársku výrobu, lesné a vodné hospodárstvo

(1) Daňovník, ktorý má príjmy podľa § 7 ods. 1 písm. a) a tieto v zdaňovacom období nepresiahnu 1 500 000 Sk, môže uplatniť výdavky vo výške 65 % z týchto príjmov, ak

a) nemá iné druhy príjmov uvedené v § 6 až 10 okrem príjmov, ktoré sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36),

b) nie je registrovaný ako platiteľ dane z pridanej hodnoty, 68)

c) nie je registrovaný ako platiteľ spotrebnej dane, 69)

68) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. 69) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 309/1993 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu v znení neskorších predpisov.

d) neuplatňuje daňové výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov ( § 24) alebo výdavky podľa § 7 ods. 9.

(2) Ak daňovník uplatní výdavky podľa odseku 1, sú v sumách výdavkov zahrnuté všetky výdavky daňovníka vynaložené v súvislosti s dosahovaním, zabezpečením a udržaním príjmov z podnikania okrem zaplateného povinného poistného, 40) ktoré je daňovník povinný platiť podľa osobitného predpisu a ktoré môže uplatniť naviac v preukázateľnej výške.

(3) Daňovník, ktorý má príjmy podľa § 7 ods. 1 písm. a) a uplatňuje pri týchto príjmoch výdavky podľa odsekov 1 a 2, vedie počas celého zdaňovacieho obdobia evidenciu o

a) príjmoch v časovom slede,

b) hmotnom majetku a nehmotnom majetku využívanom na podnikanie,

c) pohľadávkach a záväzkoch,

d) prijatých a vydaných účtovných dokladoch. 5)

(4) Daňovník je povinný evidenciu podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov70) uchovávať po dobu, v ktorej zanikne právo daň vyrubiť alebo dodatočne vyrubiť. 56)

(5) Základom dane je rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odsekov 1 a 2.

(6) Daň zo základu dane zníženého podľa § 12 zaokrúhleného na celé stovky Sk nadol je 7 %. Vypočítaná daň sa neznižuje o sumy podľa § 35 ods. 16.

(7) Daňovníkovi, ktorý spĺňa podmienky podľa predchádzajúcich odsekov, sa poskytuje úľava na dani vo výške 100 % dane vykázanej v daňovom priznaní počas obdobia prvých troch bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov počítaných od roku, v ktorom dosiahol po prvýkrát príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva za podmienok, ak

a) ide o daňovníka, ktorému prvé osvedčenie na poľnohospodársku výrobu, lesné a vodné hospodárstvo44) nadobudlo právoplatnosť po 31. decembri 1999,

b) pokračuje vo vykonávaní tejto činnosti po dobu aspoň troch bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov od roku, za ktorý sa mu poskytla úľava na dani,

c) nárok na úľavu na dani uplatní v daňovom priznaní ( § 38).

(8) Ak daňovník nesplní podmienky uvedené v odseku 7, je povinný sumu dane vo výške poskytnutej úľavy zaplatiť v lehote do 30 dní odo dňa vzniku skutočnosti preukazujúcej ich nesplnenie. Ak v tejto lehote daňovník daň nezaplatí, správca dane dorubí daň a vyrubí penále a úrok podľa § 55.

(9) Na daňovníka, ktorý platí daň podľa odseku 6, sa nevzťahujú ustanovenia o platení preddavkov ( § 40).

§ 15

Osobitný spôsob zdaňovania príjmov daňovníkov prevádzkujúcich niektoré živnosti

(1) Daňovník, ktorý má príjmy podľa § 7 ods. 1 písm. b) z činností uvedených v prílohe č. 1. sa môže rozhodnúť pre osobitný spôsob zdaňovania a platenia dane (ďalej len "paušálna daň") z týchto príjmov na bežné zdaňovacie obdobie.

(2) Paušálnu daň môže platiť daňovník

70) Napríklad vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou v znení neskorších predpisov.

a) ktorý má živnostenské oprávnenie len na činnosti podľa odseku 1 a

b) ktorého úhrn príjmov z činností podľa odseku 1 v predchádzajúcom zdaňovacom období s výnimkou príjmov zdaňovaných osobitnou sadzbou dane ( § 36) nepresiahol 1 500 000 Sk a

c) ktorý nemal v predchádzajúcom zdaňovacom období iné druhy príjmov uvedených v § 6 až 10 s výnimkou príjmov, ktoré sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane ( § 36) a príjmov oslobodených od dane a

d) ktorý nie je registrovaný ako platiteľ dane z pridanej hodnoty68) a

e) ktorý nie je registrovaný ako platiteľ spotrebnej dane. 69)

(3) Daňovník, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 2 a rozhodne sa pre platenie paušálnej dane, vedie na daňové účely počas celého zdaňovacieho obdobia evidenciu o

a) príjmoch v časovom slede preukázateľným spôsobom, 70)

b) hmotnom majetku a nehmotnom majetku využívanom na podnikanie,

c) pohľadávkach a záväzkoch,

d) prijatých a vydaných účtovných dokladoch. 5)

(4) Daňovník je povinný evidenciu podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov70) uchovávať po dobu, v ktorej zanikne právo paušálnu daň vyrubiť alebo dodatočne vyrubiť. 56)

(5) Ak daňovník podá daňové priznanie k paušálnej dani a v bežnom zdaňovacom období

a) úhrn jeho príjmov z činností podľa odseku 1, s výnimkou príjmov zdaňovaných osobitnou sadzbou dane ( § 36), v bežnom zdaňovacom období, presiahne sumu 1 500 000 Sk alebo

b) daňovníkovi začnú plynúť v zdaňovacom období, aj iné druhy príjmov uvedené v § 6 až 10 s výnimkou príjmov, ktoré sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane ( § 36) a príjmov oslobodených od dane alebo

c) sa stane registrovaným platiteľom dane z pridanej hodnoty68) alebo

d) sa stane registrovaným platiteľom spotrebnej dane, 69) je povinný odo dňa vzniku týchto skutočností viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu5) a za celé zdaňovacie obdobie je povinný vypočítať základ dane podľa § 5, podať daňové priznanie podľa § 38 a zaplatiť daň podľa § 13. Zaplatená paušálna daň sa považuje za preddavok na daň na celé bežné zdaňovacie obdobie.

(6) Paušálna daň sa platí na bežné zdaňovacie obdobie v lehote na podanie daňového priznania k paušálnej dani podľa odsekov 7 a 8. O zaplatení paušálnej dane vydá správca dane potvrdenie podľa osobitného predpisu. 71)

(7) Daňovník, ktorý sa rozhodne pre platenie paušálnej dane, je povinný podať daňové priznanie k paušálnej dani do 31. januára bežného zdaňovacieho obdobia. V tomto daňovom priznaní si vypočíta paušálnu daň z príjmov dosiahnutých v predchádzajúcom zdaňovacom období z činností podľa odseku 1.

(8) Daňovník, ktorý začne vykonávať činnosť podľa odseku 1 po 31. januári bežného zdaňovacieho obdobia a rozhodne sa pre platenie paušálnej dane, je povinný podať daňové priznanie k paušálnej dani do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti živnostenského oprávnenia. V tomto daňovom priznaní si vypočíta paušálnu daň, najmenej však 4 000 Sk, z predpokladanej výšky príjmov z činností podľa odseku 1.

71) § 30 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

(9) Sadzba paušálnej dane z príjmov zaokrúhlených na celé koruny nadol je

2 %	z príjmov do 500 000 Sk
2, 25 %	z príjmov do 1 000 000 Sk
2, 5 %	z príjmov do 1 500 000 Sk

(10) Paušálna daň sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.

(11) Paušálna daň vypočítaná podľa odseku 9 sa neznižuje o sumy podľa § 35 ods. 16.

(12) Na platenie paušálnej dane sa nevzťahujú ustanovenia § 38 až 40.

§ 16

Úľava na paušálnej dani

(1) Daňovníkovi s príjmami podľa § 7 ods. 1 písm. b) dosiahnutými z činností podľa § 15 ods. 1, ktorého prvé živnostenské oprávnenie nadobudlo právoplatnosť po 31. decembri 1999, sa poskytne úľava na paušálnej dani (§ 15) vo výške 100 % tejto dane uvedenej v daňovom priznaní v prvých dvoch rokoch vykonávania činnosti a vo výške 50 % tejto dane uvedenej v daňovom priznaní v treťom roku vykonávania činnosti, ak

a) daňovník bol bezprostredne pred začatím vykonávania činnosti evidovaný nepretržite aspoň 12 mesiacov v evidencii Národného úradu práce ako nezamestnaný občan hľadajúci zamestnanie, alebo

b) daňovník zamestnáva aspoň dvoch zamestnancov počas týchto troch celých zdaňovacích období, ktorí boli bezprostredne pred prijatím do zamestnania k daňovníkovi nepretržite evidovaní aspoň šesť mesiacov v evidencii Národného úradu práce ako nezamestnaní občania hľadajúci zamestnanie.

(2) Ak daňovník nepokračuje vo vykonávaní činností podľa § 15 ods. 1 po dobu aspoň troch bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov od roku, za ktorý sa mu poskytla úľava na paušálnej dani a nesplní podmienku uvedenú v odseku 1 písm. a) alebo b), je povinný sumu dane vo výške poskytnutej úľavy zaplatiť v lehote do 30 dní odo dňa vzniku skutočnosti preukazujúcej jej nesplnenie. Ak v tejto lehote daňovník daň nezaplatí, správca dane dorubí daň a vyrubí penále a úrok podľa § 55.

TRETIA ČASŤ Daň z príjmov právnických osôb

§ 17 Daňovníci dane z príjmov právnických osôb

(1) Daňovníkmi dane z príjmov právnických osôb sú právnické osoby a subjekty, ktoré nie sú ani fyzickými osobami ani právnickými osobami (ďalej len "daňovníci").

(2) Daňovníci, ktorí majú na území Slovenskej republiky svoje sídlo, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje na príjmy plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky, ale aj na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.

(3) Daňovníci, ktorí nemajú na území Slovenskej republiky svoje sídlo, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje iba na príjmy zo zdroja na území Slovenskej republiky ( § 22).

§ 18 Predmet dane

(1) Predmetom dane sú príjmy (výnosy) zo všetkej činnosti a z nakladania so všetkým majetkom (ďalej len "príjmy"), ak nie je ďalej ustanovené inak. Príjmom na účely tohto zákona je peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia.

(2) Predmetom dane nie sú príjmy získané nadobudnutím akcií podľa osobitného predpisu, 1) zdedením2) alebo darovaním4) nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci, prípadne majetkového práva s výnimkou z nich plynúcich príjmov a s výnimkou darov, ktoré boli prijaté na účely podľa § 12 ods. 10 a § 20 ods. 7, ak sa nepoužili na ustanovené účely.

(3) Predmetom dane u investičnej spoločnosti vytvárajúcej podielové fondy72) sú všetky príjmy investičnej (správcovskej) spoločnosti a príjmy podielových fondov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou ( § 36).

(4) Predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, 73) sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov a príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou ( § 36).

(5) Daňovníkmi podľa odseku 4 sú záujmové združenia právnických osôb, ak majú tieto združenia právnu subjektivitu, profesijné komory, občianske združenia vrátane odborových organizácií, politické strany a politické hnutia, štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, neziskové organizácie poskytujúce všeobecné prospešné služby, nadácie, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pozemkové spoločenstvá, obce, rozpočtové a príspevkové organizácie, štátne fondy, neinvestičné fondy, doplnkové dôchodkové poisťovne, 41) zdravotné poisťovne, Sociálna poisťovňa, Národný úrad práce, Fond ochrany vkladov. Slovenský pozemkový fond, Slovenský rozhlas, Slovenská televízia a Fond na podporu zahraničného obchodu.

(6) Predmetom dane verejnej obchodnej spoločnosti, Národnej banky Slovenska74) a Fondu národného majetku Slovenskej republiky75) sú iba príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou ( § 36).

(7) Predmetom dane daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, je tiež časť základu dane verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúca na spoločníka.

(8) Predmetom dane daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, je tiež časť základu dane komanditnej spoločnosti pripadajúca na komplementára.

72) Zákon č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch v znení neskorších predpisov. 73) § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. 74) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. 75) § 27 zákona č. 92/1991 Zb.

§ 19 Oslobodenie od dane

(1) Od dane sú oslobodené

a) príjmy daňovníkov uvedených v § 18 ods. 5 plynúce z činnosti, za účelom ktorej daňovník vznikol, ak táto činnosť nezakladá cenovú konkurenciu voči iným osobám, a ktorá je ich základným poslaním vymedzeným osobitným predpisom, s výnimkou príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou ( § 36); v rozpočtových a príspevkových organizáciách sú od dane oslobodené aj príjmy z činnosti, ktorá je vymedzená zriaďovateľom v zriaďovacej listine na plnenie jej základného účelu 76) s výnimkou príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou ( § 36) a príjmy z prenájmu zohľadnené vo vzťahu k rozpočtu zriaďovateľa;

b) príjmy daňovníkov uvedených v § 18 ods. 5, ak nepresiahli za zdaňovacie obdobie 300 000 Sk, okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou ( § 36) a príjmov oslobodených od dane podľa tohto zákona; pri predaji majetku, ktorý daňovník využíval na výkon svojej činnosti, sa do ustanoveného limitu započíta rozdiel, o ktorý príjem z predaja tohto majetku prevyšuje výdavok na jeho obstaranie. Ak takto vymedzené príjmy presiahnu 300 000 Sk, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad uvedenú sumu. Výdavky nezahrnované do základu dane priraďované k sume oslobodených príjmov sa určia v rovnakom pomere ako je suma oslobodených príjmov k celkovým príjmom zahrnovaným do základu dane;

c) príjmy z prevádzky malých vodných elektrární do inštalovaného výkonu 1 MW, veterných elektrární, tepelných čerpadiel, solárnych zariadení, zariadení na výrobu bioplynu, zariadení na výrobu biologicky rozložiteľných látok, ktorých doba rozkladu je kratšia ako polovica doby rozkladu porovnateľných látok neupravených týmto zariadením, s výnimkou prírodných látok a materiálov, ktoré sú svojou povahou rozložiteľné bez ďalších úprav, zariadení na využitie geotermálnej energie, zariadení so združenou výrobou tepla a elektriny do inštalovaného výkonu 1 MW, a to v kalendárnom roku, v ktorom boli po prvýkrát uvedené do prevádzky, a y bezprostredne nasledujúcich piatich rokoch. Za prvé uvedenie do prevádzky sa považujú aj prípady, kedy boli zariadenia rekonštruované, ak príjmy z prevádzky týchto zariadení neboli už oslobodené;

d) príjmy štátnych fondov a príjmy Fondu ochrany vkladov, 77) ktoré sú ustanovené ako zdroj príjmov osobitnými predpismi, 78) okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou ( § 36);

c) príjmy plynúce z odpisu záväzkov pri vyrovnaní vykonanom podľa osobitného predpisu: 9)

f) príjmy plynúce zo speňaženia konkurznej podstaty; 9)

g) príjmy obci z prenájmu nebytových priestorov pri obciach do 1000 obyvateľov s bydliskom na území obce podľa stavu k 31. decembru zdaňovacieho obdobia.

76) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. 77) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/1996 Z. z. 78) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 95/1991 Zb. o Štátnom fonde kultúry v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 128/1991 Zb. o Štátnom fonde životného prostredia Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

(2) Od dane sú oslobodené aj

a) členské príspevky podľa stanov, štatútu, zriaďovacích alebo zakladateľských listín prijaté záujmovými združeniami právnických osôb, profesnými komorami, občianskymi združeniami vrátane odborových organizácií, politickými stranami a politickými hnutiami;

b) výnosy z kostolných zbierok, príjmy za cirkevné úkony a príspevky členov štátom uznaných cirkví a náboženských spoločností;

c) výnosy zo štátnych dlhopisov znejúcich na cudziu menu; 30)

d) výnosy z cenných papierov vydaných Národnou bankou Slovenska znejúcich na cudziu menu; 31)

e) úrokové výnosy z hypotekárnych záložných listov; 30)

f) rozdiel, o ktorý príjmy prevyšujú súvisiace výdavky, ak tieto príjmy plynú z výroby zariadení na zber, zhromažďovanie a prepravu nebezpečných odpadov, z prevádzky zariadení na recykláciu nebezpečných odpadov, z prevádzky zariadení alebo technológií na úpravu nebezpečných odpadov, ktorou sa zníži ich nebezpečnosť, objem alebo hmotnosť, z prevádzky skládok alebo ich častí slúžiacich na ukladanie nebezpečných odpadov, 7) z prevádzky skládok registrovaných ako osobitne určená skládka8) a z vykonávania sanácií starých skládok nebezpečných odpadov a z prevádzky spaľovní na spaľovanie nebezpečných odpadov;

g) príjmy bytových družstiev z nájomného za družstevné byty a družstevné garáže a poplatky za výkon správy bytov vo vlastníctve bytových družstiev a za výkon správy bytov spoločenstvami vlastníkov bytov,

h) úroky z preplatku na dani zapríčineného správcom dane. 32)

§ 20 Zistenie základu dane

(1) Základ dane sa zistí podľa § 23 až 34.

(2) Základom dane daňovníkov, ktorí sa zrušujú likvidáciou alebo vyhlásením konkurzu alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku79) v zdaňovacom období podľa § 49, je hospodársky výsledok zistený podľa osobitného predpisu5) upravený podľa § 23. Na zníženie základu dane počas likvidácie alebo počas konkurzu sa nepoužijú ustanovenia odseku 12 a § 34.

(3) Základ dane investičnej (správcovskej) spoločnosti vytvárajúcej podielové fondy72) sa zisťuje len za investičnú (správcovskú) spoločnosť.

(4) Základ dane komanditnej spoločnosti sa zisťuje za spoločnosť ako celok podľa § 23 až 33. Od takto zisteného základu dane sa odpočíta podiel pripadajúci na komplementárov, ktorý sa určí v rovnakom pomere, v akom sa delí zisk pred zdanením medzi komanditistov a komplementárov. 80) Zostávajúci základ dane je základom dane komanditnej spoločnosti. Daňová strata komanditnej spoločnosti sa rozdeľuje rovnako ako základ dane.

(5) Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, je aj časť základu dane alebo časť daňovej straty verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúca na spoločníka podľa § 23 ods. 11.

(6) Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, je aj časť základu dane alebo daňovej straty komanditnej spoločnosti pripadajúcej na jednotlivého komplementára; pritom táto časť základu dane sa stanoví v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pred zdanením pripadajúca na komplementárov medzi jednotlivých komplementárov. 52)

79) § 68 ods. 3 písm. f) Obchodného zákonníka.

80) § 100 ods. 1 Obchodného zákonníka.

(7) Od základu dane možno odpočítať hodnotu darov peňažnej i nepeňažnej povahy vrátane poskytnutých služieb obciam a iným právnickým osobám so sídlom na území Slovenskej republiky, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k poskytnutiu daru, ak hodnota poskytnutého daru je aspoň 2 000 Sk, pritom v úhrne možno odpočítať najviac 2 % zo základu dane. Odpočítať je možné len dary poskytnuté na financovanie vedy a vzdelania, kultúry vrátane obnovy kultúrnych pamiatok, školstva, na požiarnu ochranu, na podporu mládeže a bezpečnosť obyvateľstva, na ochranu zvierat, na sociálne, zdravotnícke, ekologické, humanitárne, charitatívne, náboženské účely pre štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, na telovýchovné a športové účely, do Štátneho fondu rozvoja bývania na výstavbu nájomných bytov.

(8) Ustanovenie odseku 7 sa nevzťahuje na štátne podniky a obchodné spoločnosti, ktorých jediným spoločníkom alebo akcionárom je Slovenská republika a na daňovníkov uvedených v § 18 ods. 5.

(9) Hodnota darov poskytnutých komanditnou spoločnosťou na účely podľa odseku 7 sa rozdeľuje medzi komplementárov a komanditistov v rovnakom pomere, v akom sa znižuje základ dane podľa odseku 4. Časť hodnoty darov pripadajúca na komplementárov sa delí medzi jednotlivých komplementárov v rovnakom pomere ako sa delí základ dane podľa odseku 6.

(10) Súčasťou hodnoty darov, ktorú možno odpočítať od základu dane podľa odseku 7 u daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti je aj časť hodnoty darov poskytnutých komanditnou spoločnosťou, pripadajúca na jednotlivého komplementára podľa odseku 9.

(11) Súčasťou hodnoty darov, ktorú možno odpočítať od základu dane podľa odseku 7 u daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti je aj časť hodnoty darov poskytnutých verejnou obchodnou spoločnosťou na účely podľa odseku 7, stanovená v rovnakom pomere ako sa rozdeľuje základ dane alebo daňová strata podľa § 23 ods. 11.

(12) Od základu dane možno odpočítať aj príspevok do výšky 0, 2 % z objemu zúčtovaných miezd, zaplatený najviac jednému združeniu právnických osôb, vyplývajúci z členstva v tomto združení, založenému za účelom ochrany záujmov platiteľa, okrem príspevku, ktorého povinnosť úhrad vyplýva priamo zo zákona a príspevok je súčasťou výdavkov podľa § 24 ods. 3 písm. a).

§ 21 Sadzba dane

(1) Sadzba dane s výnimkou odsekov 2 a 3, je 30 % zo základu dane zníženého o položky odpočítateľné od základu dane podľa tohto zákona.

(2) Sadzba dane u daňovníka zabezpečujúceho poľnohospodársku výrobu, ktorého tržby z rastlinnej a živočíšnej výroby vrátane ďalších činností nadväzujúcich na túto výrobu tvoria viac ako 50 % z celkových tržieb, je 18 %.

(3) Sadzba dane u daňovníka, ktorý zamestnáva najmenej 20 zamestnancov, ak súčasne podiel zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou12) a zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím12) predstavuje viac ako 50 % z priemerného prepočítaného počtu zamestnancov, je 18 %. Na výpočet je rozhodujúci priemerný prepočítaný počet týchto zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou12) a zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím12) v

zdaňovacom období podľa spôsobu výpočtu určeného Štatistickým úradom Slovenskej republiky.

ŠTVRTÁ ČASŤ SPOLOČNÉ USTANOVENIA

§ 22 Zdroj príjmov

(1) Príjmom plynúcim zo zdroja na území Slovenskej republiky u daňovníkov uvedených v § 2 ods. 3 a § 17 ods. 3 je peňažné plnenie a nepeňažné plnenie

a) z činností vykonávaných prostredníctvom stálej prevádzkarne, vrátane príjmov z nakladania s jej majetkom;

b) zo závislej činnosti, ak nejde o príjmy uvedené v písmene d) bod 3, ktorá sa vykonáva na území Slovenskej republiky alebo na plavidlách plávajúcich pod slovenskou štátnou vlajkou alebo na palubách slovenských lietadiel;

c) z obchodného, technického alebo iného poradenstva, poskytovania služieb, riadiacej a sprostredkovateľskej činnosti a podobných činností poskytovaných na území Slovenskej republiky, ak nejde o príjmy podľa písmena a);

d) z úhrad od právnických osôb alebo fyzických osôb so sídlom alebo s bydliskom na území Slovenskej republiky, ak nejde o príjmy podľa písmena a) a od stálych prevádzkarní daňovníkov so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ktorými sú najmä

1. odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softver), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how),

2. odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu,

3. príjmy odborníka z právnej a účtovnej činnosti, prednášajúceho, umelca, architekta, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb a ďalších podobných činností osobne vykonávaných alebo zhodnocovaných na území Slovenskej republiky bez ohľadu na to, či príjmy plynú týmto osobám priamo alebo cez sprostredkujúcu osobu,

4. podiely na zisku, vyrovnacie podiely, podiely na likvidačnom zostatku obchodných spoločností a družstiev a iné príjmy z držby kapitálového majetku; za podiel na zisku sa na účely tohto zákona považuje aj rozdiel medzi cenou dojednanou zahraničnými závislými osobami a cenou používanou medzi nezávislými osobami v obchodných vzťahoch ( § 23) a úroky, ktoré sa neuznávajú ako daňový výdavok (náklad) podľa § 25 ods. 1 písm. w),

5. časť zisku po zdanení vyplácaná tichému spoločníkovi,

6. úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a z vkladov na vkladných knižkách, z vkladov peňažných prostriedkov na bežných a vkladových účtov a z cenných papierov.

7. príjmy z nájomného týkajúceho sa veci umiestnenej na území Slovenskej republiky,

8. odmeny členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb,

9. výhry v stávkach, lotériách a iných podobných hrách, výhry z reklamných súťaží a zo žrebovania, ceny z verejných súťaží a zo športových súťaží,

10. výživné, dôchodky a podobné plnenia,

11. príjmy z predaja nehnuteľností alebo ich častí, vrátane bytov umiestnených na území Slovenskej republiky,

12. príjmy z predaja hnuteľných vecí umiestnených na území Slovenskej republiky, cenných papierov emitovaných daňovníkmi so sídlom na území Slovenskej republiky, majetkových práv registrovaných na (území Slovenskej republiky a z prevodu účasti alebo podielu na obchodnej spoločnosti alebo členského práva v družstve so sídlom na území Slovenskej republiky.

(2) Stála prevádzkareň na účely tohto zákona je trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činností, ktorého prostredníctvom daňovníci uvedení v § 2 ods. 3 alebo v § 17 ods. 3 vykonávajú úplne alebo sčasti svoju činnosť na území Slovenskej republiky, a to najmä miesto vedenia, pobočka, kancelária, dielňa, miesto predaja, technické zariadenie alebo miesto prieskumu a ťažby prírodných zdrojov. Stavenisko, miesto vykonávania stavebných projektov a montážnych projektov sú stálou prevádzkarňou, ak trvajú dlhšie ako šesť mesiacov. Vykonávanie opravárenskej činnosti, poskytovanie činností a služieb uvedených v odseku 1 písm. c) daňovníkom, zamestnancami daňovníka alebo osobami pre neho pracujúcimi, sa považuje za stálu prevádzkareň len vtedy, ak trvanie činností presiahne v úhrne 183 dní, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v priebehu dvanásť kalendárnych mesiacov nasledujúcich po sebe; za stálu prevádzkareň sa považuje aj osoba, ktorá koná v mene subjektu so sídlom alebo bydliskom v zahraničí a obvykle uzatvára v jeho mene zmluvy na základe splnomocnenia.

(3) Príjem dosahovaný v stálej prevádzkarni je aj príjem spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti, ktorí sú daňovníkmi podľa § 2 ods. 3 a § 17 ods. 3 a ktorý im plynie z účasti v týchto spoločnostiach a z úverov a pôžičiek poskytnutých týmto spoločnostiam. Na zabezpečenie preddavku na daň z uvedených príjmov sa použije § 53 ods. 2.

§ 23 Základ dane

(1) Základom dane je rozdiel medzi príjmami, s výnimkou príjmov, ktoré nie sú predmetom dane. príjmov oslobodených od dane a daňovými výdavkami ( § 24), a to pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti v danom zdaňovacom období. Ak daňové výdavky presahujú príjmy, rozdiel je daňovou stratou.

(2) Pri zisťovaní základu dane podľa odseku 1 sa vychádza

a) u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva5) z rozdielu medzi príjmami a výdavkami.

b) u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva5) z hospodárskeho výsledku.

(3) Hospodársky výsledok alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 2 pri zisťovaní základu dane sa

a) zvýši o sumy. ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré do daňových výdavkov boli zahrnuté v nesprávnej výške,

b) zvýši o sumy. ktoré neoprávnene skrátili príjmy,

c) zvýši o sumy. ktoré neboli zaplatené do konca zdaňovacieho obdobia, ak ide o sumy podľa § 24 ods. 3.

d) zvýši o sumy. ktoré neboli zaplatené a zníži o sumy, ktoré neboli prijaté do konca zdaňovacieho obdobia, ak ide o sumy podľa odseku 16,

e) zníži o sumy. ktoré boli zaplatené, ak ide o sumy podľa § 24 ods. 3, a to v zdaňovacom období, v ktorom k úhrade došlo.

f) zníži o sumy, ktoré boli zaplatené a zvýši o sumy, ktoré boli prijaté, ak ide o sumy podľa odseku 16, a to v zdaňovacom období, v ktorom k úhrade došlo.

(4) Do základu dane podľa odseku 1 sa nezahŕňa

a) príjem, z ktorého sa daň vyberá osobitnou sadzbou ( § 36), vybraním ktorej je daňová povinnosť splnená,

b) príjem z nákupu vlastných akcií za hodnotu nižšiu ako je ich menovitá hodnota, pri následnom znížení základného imania,

c) suma, ktorá už bola u toho istého daňovníka zdanená podľa tohto zákona alebo podľa doterajších predpisov,

d) daň z pridanej hodnoty, na ktorú si platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatnil nárok na odpočet pri registrácii podľa osobitného predpisu, 68) vzťahujúca sa na hmotný majetok a nehmotný majetok a u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva aj na zásoby, pričom o túto daň je daňovník povinný znížiť vstupnú cenu hmotného majetku a nehmotného majetku a daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva aj cenu zásob,

e) výnos z dlhopisov 30) alebo jeho pomerná časť zahrnovaná do nákladov alebo príjmov pri predaji dlhopisov,

f) suma rovnajúca sa hodnote 45 % z rozdielu, o ktorý úhrn výdavkov (nákladov) z prevádzky vlastného stravovacieho zariadenia prevyšuje úhrn príjmov,

g) výnos z odpísaného záväzku, plnenie ktorého je prevzaté a uhradené novým dlžníkom,

h) zúčtovaný výnos prislúchajúci k výdavku (nákladu), ktorý nebol uznaný za daňový výdavok podľa § 24,

i) strata vzniknutá pri predaji podniku predávajúcemu v prípade, ak kúpna cena nebola určená súčtom cien podľa jednotlivých druhov predávaného majetku, ale ako celok jednou sumou.

(5) Súčasťou základu dane podľa odseku 1 je aj nepeňažný príjem.

(6) Súčasťou základu dane závislých osôb je aj rozdiel dohodnutých cien medzi závislými osobami (ďalej len "rozdiel") vypočítaný podľa odsekov 7 až 9, pričom na účely tohto zákona je

a) závislou osobou, majetkovo alebo personálne prepojená osoba,

b) tuzemskou závislou osobou, vzájomne prepojená tuzemská fyzická osoba s tuzemskou právnickou osobou alebo tuzemské fyzické osoby navzájom alebo tuzemské právnické osoby navzájom,

c) zahraničnou závislou osobou, vzájomne prepojená tuzemská fyzická osoba alebo tuzemská právnická osoba so zahraničnou fyzickou osobou alebo zahraničnou právnickou osobou,

d) majetkovým prepojením, viac ako 25 % účasť na základnom imaní druhých osôb alebo viac ako 25 % podiel na hlasovacích právach druhých osôb, ako aj obchodný vzťah medzi blízkymi osobami 81) navzájom.

e) personálnym prepojením, účasť na riadení alebo na kontrole druhej osoby, a to aj prostredníctvom blízkych osôb alebo spoločníkov obchodnej spoločnosti a ich blízkych osôb.

(7) Rozdiel, ktorý je súčasťou základu dane podľa odseku 6 sa vyčísli vtedy, ak pri obchodných vzťahoch sú ceny medzi zahraničnými závislými osobami vrátane cien za poskytnuté služby, pôžičky a úvery odlišné, ako ceny používané medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch, pričom táto odchýlka znížila základ dane. Za cenu, ktorá by bola dohodnutá medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch pri stanovení výšky úroku a pôžičky, sa na účely tohto ustanovenia považuje úrok vo výške 140 % diskontnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v čase uzatvorenia zmluvy. Bližšie podrobnosti o princípoch tvorby cien, o metódach tvorby cien a o spôsobe zisťovania rozdielu medzi cenou dohodnutou závislými osobami pri obchodných vzťahoch a cenou používanou medzi nezávislými osobami v bežných obchodných vzťahoch ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Daňovník môže písomne požiadať správcu dane o odsúhlasenie konkrétnej metódy tvorby cien podľa všeobecne záväzného právneho predpisu. Ak správca dane odsúhlasí daňovníkom navrhovanú metódu tvorby cien, uplatní sa táto metóda najmenej počas jedného zdaňovacieho obdobia, pričom k jej zmene nemôže dôjsť v priebehu zdaňovacieho obdobia.

81) § 116 a 117 Občianskeho zákonníka.

(8) Správca dane môže povoliť zahraničnej závislej osobe na území Slovenskej republiky úpravu základu dane, ak daňová správa krajiny, s ktorou má Slovenská republika uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, vykonala úpravu základu dane závislej osoby v zahraničí. Povolenie takejto úpravy správca dane písomne oznámi daňovníkovi.

(9) Súčasťou základu dane podľa odseku 6 je aj rozdiel v cenách dohodnutý medzi tuzemskými závislými osobami, ak tieto ceny nezohľadňujú vynaložené náklady a primeraný zisk, ktorý by inak zohľadňovali vo vzťahu k nezávislým osobám.

(10) Základ dane stálej prevádzkarne ( § 22 ods. 2) daňovníka so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí ( § 2 ods. 3 a § 17 ods. 3), vykázaný podľa odseku 1, nemôže byť nižší, ako by dosiahol z tej istej alebo podobnej činnosti za rovnakých alebo podobných podmienok daňovník so sídlom alebo s bydliskom na území Slovenskej republiky. Na jeho úpravu sa použije aj postup uvedený v odsekoch 6 a 7. Ak nie je možné určiť základ dane týmto spôsobom, na jeho určenie je možné použiť aj pomer zisku k nákladom alebo k hrubým príjmom pri porovnateľných činnostiach alebo porovnateľnú výšku obchodného rozpätia a podobné porovnateľné ukazovatele v prípade, ak sa preukázateľnejšie vyčísli základ dane. Rovnako je možné použiť metódu rozdelenia celkových ziskov zriaďovateľa stálej prevádzkarne jeho rôznym častiam alebo organizačným zložkám. Daňovník môže písomne požiadať správcu dane o odsúhlasenie konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne. Ak správca dane odsúhlasí navrhovanú metódu určenia základu dane, uplatní sa táto daňovníkom navrhnutá a odôvodnená metóda najmenej počas jedného zdaňovacieho obdobia, pričom k zmene metódy nemôže dôjsť v priebehu zdaňovacieho obdobia.

(11) Verejná obchodná spoločnosť zisťuje základ dane za spoločnosť ako celok ( § 23 až 33). Tento základ dane sa delí medzi jednotlivých spoločníkov tak, ako sa rozdeľuje zisk52) podľa spoločenskej zmluvy. Ak v spoločenskej zmluve nie je rozdelenie zisku určené, základ dane sa delí medzi jednotlivých spoločníkov rovným dielom. Daňová strata verejnej obchodnej spoločnosti sa delí rovnako ako základ dane.

(12) Základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k skončeniu podnikania ( § 7 a § 49 ods. 4 a 7), alebo v ktorom dochádza k skončeniu inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 7) alebo prenájmu (§ 9). upraví daňovník, ktorý

a) účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 9 ods. 4, o cenu nespotrebovaných zásob, zostatky vytvorených rezerv a opravných položiek, výšku záväzkov, ktorých úhrada sa považuje za daňový výdavok podľa § 24 a výšku pohľadávok s výnimkou pohľadávok uvedených v § 24 ods. 2 písm. s) a o pomernú výšku nájomného vrátane nájomného pri dojednaní práva kúpy prenajatej veci, ktorá pripadá na príslušné zdaňovacie obdobie alebo jeho časť; pri ďalšom predaji nespotrebovaných zásob sa zahrnie do základu dane iba rozdiel, o ktorý prevyšuje cena, za ktorú boli nespotrebované zásoby predané, cenu nespotrebovaných zásob už zahrnutých do základu dane;

b) účtuje v sústave podvojného účtovníctva, o zostatky vytvorených rezerv a opravných položiek, príjmov budúcich období, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období a nákladov budúcich období s výnimkou tých, ktoré preukázateľne súvisia s obdobím likvidácie alebo konkurzu;

c) uplatňuje výdavky podľa § 7 ods. 9, § 9 ods. 3 alebo § 14 ods. 1 a 2, o cenu nespotrebovaných zásob a o výšku pohľadávok s výnimkou pohľadávok uvedených v § 24 ods. 2 písm. s).

(13) Na účely zistenia základu dane fyzickej osoby podľa odseku 12 skončením podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu podľa tohto zákona, je zánik oprávnenia, osvedčenia alebo iného rozhodnutia na výkon činnosti, prerušenie a neobnovenie podnikania do lehoty na podanie daňového priznania, skončenie poberania príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo poberania príjmov z prenájmu.

(14) Daňovník, ktorý zmenil spôsob uplatňovania výdavkov podľa § 24 na spôsob podľa § 7 ods. 9 alebo § 9 ods. 3 alebo § 14 ods. 1 a 2, alebo ak začal účtovať po období, v ktorom nebol účtovnou jednotkou, 5) upraví základ dane podľa odseku 12 za zdaňovacie obdobie, ktoré predchádzalo tejto zmene.

(15) Do základu dane daňovníkov podľa odseku 1 sa zahŕňajú aj úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách a úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch a vkladových účtoch okrem daňovníkov, ktorým sa daň z týchto príjmov vyberá osobitnou sadzbou ( § 36), vybraním ktorej je daňová povinnosť splnená.

(16) Do základu dane daňovník zahŕňa zmluvné pokuty a úroky z omeškania82) v tom zdaňovacom období, v ktorom ich prijal. Úrokom z omeškania na účely tohto zákona sa rozumie aj rozdiel medzi výškou úroku dohodnutou pri riadnom a včasnom splácaní úveru a výškou, na ktorú sa úrok zvyšuje v prípade omeškania dlžníka so splácaním úveru.

(17) Daňovník, ktorý účtoval o náklade, ktorý je daňovým výdavkom podľa § 24 ods. 3, zahrnie tento do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom bol uhradený.

(18) Do základu dane u daňovníka, ktorý predáva podnik alebo jeho časť sa zahrnie aj rozdiel, o ktorý príjem z predaja podniku v dohodnutej kúpnej cene zvýšenej o záväzky, upravenej (zníženej) o stav prevádzaných peňažných prostriedkov na bankových účtoch a v hotovosti, prevyšuje hodnotu predávaného podniku alebo jeho časti zahrnovanú do výdavkov (nákladov). Daňovník, ktorý vedie jednoduché účtovníctvo, zahrnie do výdavkov aj sumu záväzkov vzťahujúcich sa na výdavky, ktoré, ak by boli uhradené pred predajom podniku, boli by u predávajúceho daňovým výdavkom podľa § 24. Príjem z predaja podniku sa zahrnie do základu dane daňovníka v zdaňovacom období, v ktorom nadobudla účinnosť zmluva o predaji podniku.

(19) Súčasťou základu dane daňovníka, s príjmami podľa § 7 a 9, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 9 ods. 4 alebo 15 ods. 3. alebo ktorý uplatňuje výdavky podľa § 7 ods. 9, § 9 ods. 3 alebo § 14 ods. 1 a 2 pri vklade pohľadávky do obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo pri postúpení pohľadávky je hodnota tejto pohľadávky, a to aj v prípade, ak ide o pohľadávku, ktorú daňovník vložil alebo postúpil za cenu nižšiu, ako je jej hodnota. Pri vklade pohľadávky alebo jej postúpení za cenu vyššiu, ako je jej hodnota, sa za príjem považuje táto vyššia cena.

(20) Do základu dane sa pri predaji osobných dopravných prostriedkov s limitovanou vstupnou cenou podľa § 24 ods. 2 písm. a) zahrnie aj zostatková cena z určeného limitu a súčasne časť predajnej ceny, ktorá zodpovedá pomeru určeného limitu k obstarávacej cene tohto osobného dopravného prostriedku. Pri predaji osobných dopravných prostriedkov s limitovaným nájomným podľa § 24 ods. 3 písm. f) sa do základu dane zahrnie časť predajnej ceny. ktorá zodpovedá pomeru ustanoveného limitu k celkovému zaplatenému nájomnému. Rovnako ako pri predaji osobných dopravných prostriedkov s limitovanou vstupnou cenou sa postupuje aj pri ich vklade do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva.

82) Napríklad § 369 Obchodného zákonníka.

(21) Súčasťou základu dane je aj rozdiel medzi vyšším ocenením nepeňažného vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva u spoločníka obchodnej spoločnosti alebo člena družstva podľa § 29 ods. 1 písm. c) a jeho

a) zostatkovou cenou zistenou podľa § 29 ods. 2 v tom zdaňovacom období, v ktorom sa vklad realizuje za predpokladu, že ide o právnickú osobu ( § 17) alebo fyzickú osobu ( § 2), ktoré na účely tohto zákona už majetok odpisovali,

b) obstarávacou cenou podľa § 29 ods. 1 písm. a) za predpokladu, že fyzická osoba na jeho ocenenie nedodrží postup ustanovený v § 29 ods. 1 písm. a) bod 1 až 3, a to v čase vkladu.

(22) Súčasťou základu dane daňovníka podľa § 2 ods. 2 a § 17 ods. 2 je aj časť základu dane stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí, s výnimkou prípadu, ak základom dane stálej prevádzkarne je daňová strata. Na prepočet sa použije kurz slovenskej koruny k cudzím menám vyhlásený Národnou bankou Slovenska k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia.

(23) Súčasťou základu dane daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva je aj daň z pridanej hodnoty, na ktorú si platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatnil nárok na odpočet pri registrácií podľa osobitného predpisu, 68) okrem dane, ktorá sa podľa odseku 4 písm. d) nezahŕňa do základu dane.

Daňové výdavky

§ 24

(1) Daňovým výdavkom je výdavok (náklad) daňovníkom preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, zaúčtovaný v účtovníctve5) daňovníka. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, 83) preukázaný výdavok (náklad) je možné zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon, preukázaný výdavok (náklad) je možné zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone.

(2) Daňové výdavky podľa odseku 1, ktoré je možné uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone sú

a) odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku ( § 26 až 33) s výnimkou uvedenou v § 25: /. dopravných prostriedkov využívaných daňovníkom pravidelne aj na iné účely ako na priame zabezpečovanie príjmov formou poskytovania služieb sa do daňových výdavkov zahŕňajú takto

1. z osobných automobilov vrátane osobných terénnych automobilov (kód Klasifikácie produkcie 34. 10. 2), a nákladných terénnych automobilov (kód Klasifikácie produkcie 34. 10. 54) s výnimkou osobných dodávkových automobilov najviac zo sumy 450 000 Sk, ktorá sa na účely odpisovania považuje za vstupnú cenu ( § 29),

2. z osobných dopravných prostriedkov (kód Klasifikácie produkcie 35. 12 - Rekreačné a športové člny a 35. 3 - Lietadlá) s obstarávacou cenou neprevyšujúcou 1 400 000 Sk najviac /zo sumy 700 000 Sk. ktorá sa na účely odpisovania považuje za vstupnú cenu ( § 29),

3. z osobných dopravných prostriedkov (kód Klasifikácie produkcie 35. 12 a 35. 3) s obstarávacou cenou prevyšujúcou 1 400 000 Sk zo sumy rovnajúcej sa 50 % z obstarávacej ceny, ktorá sa na účely odpisovania považuje za vstupnú cenu ( § 29);

83) Napríklad § 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.

b) zostatková cena ( § 29 ods. 2) hmotného majetku a nehmotného majetku len do výšky príjmov z jeho predaja alebo do výšky náhrad zahrnutých do základu dane s výnimkou uvedenou v písmene c) a s výnimkou zostatkovej ceny bytu v bytovom dome prevádzaného právnym nástupcom štátneho podniku 1) do vlastníctva doterajšieho nájomcu, ak je predaj uskutočnený za najvyššiu cenu ustanovenú podľa osobitného predpisu; 84)

c) zostatková cena ( § 29 ods. 2) pestovateľských celkov trvalých porastov a zvierat podľa prílohy č. 2 pri ich vyradení;

d) zostatková cena ( § 29 ods. 2) hmotného majetku, ktorý je daňovník povinný odovzdať podľa osobitných predpisov85) aj po 30. júni 1998, znížená o prijaté dotácie na jeho obstaranie;

e) pri predaji hmotného majetku vylúčeného z odpisovania podľa § 27 výdavok (náklad) spojený s jeho nadobudnutím, pričom pri predaji majetku uvedeného v § 27 písm. e), f), g), j) a 1) a pozemkov nedotknutých ťažbou je možné výdavok spojený s jeho nadobudnutím zahrnúť len do výšky príjmu z predaja;

f) výdavky (náklady), na ktorých úhradu je daňovník povinný podľa osobitných zákonov; 86)

g) výdavky (náklady) na prevádzku vlastného zariadenia na ochranu životného prostredia podľa osobitných predpisov; 87)

h) vytvorené rezervy vo výške podľa osobitného predpisu88) alebo rezervy, pri tvorbe ktorých osobitný zákon ustanoví, že sú výdavkom (nákladom) podľa odseku 1; rezerva na opravu hmotného majetku sa môže tvoriť podľa vypracovaného rozpočtu nákladov na opravu len rovnomerne počas najmenej dvoch rokov, a to najviac do výšky 80 % vstupnej ceny alebo zvýšenej vstupnej ceny hmotného majetku evidovanej ku koncu zdaňovacieho obdobia roku, ktorý predchádza roku, v ktorom sa začala rezerva tvoriť s výnimkou nehnuteľností obstaraných pred 31. decembrom 1992, pri ktorých sa vstupná cena zvyšuje o vykonané technické zhodnotenie do 31. decembra 1998;

i) výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na

1. bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk,

2. starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi a na vlastné závodné zdravotnícke zariadenia, 89)

3. vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov, vlastné vzdelávacie zariadenia, výchovu žiakov a na stredné odborné učilištia, ak ich nie je povinný uhrádzať príslušný orgán štátnej správy.

84) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

85) Zákon č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon) v znení neskorších predpisov.

86) Napríklad zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov.

87) Napríklad zákon č. 238/1991 Zb. o odpadoch v znení zákona 255/1993 Z. z., zákon č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov.

88) Zákon č. 610/1992 Zb. o rezervách pre zistenie základu dane z príjmov.

89) Zákon Slovenskej národnej rady č. 419/1991 Zb., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré predpisy v oblasti zdravotníctva v znení neskorších predpisov. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

4. príspevky na stravovanie zamestnancov, poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom, 90)

5. mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu danom pracovnoprávnymi predpismi, 91)

j) výdavky (náklady) na pracovné cesty, 92) a to do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných predpisov, 92) pritom

1. na ubytovanie, dopravu hromadnými dopravnými prostriedkami a na nevyhnutné výdavky spojené s pracovnou cestou v preukázanej výške,

2. ak pracovnú cestu vykonáva zamestnanec podľa § 6 motorovým vozidlom, ktoré mu neposkytol zamestnávateľ, vo výške náhrady výdavkov za spotrebované pohonné látky a sadzby základnej náhrady,

3. stravné a vreckové pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné podľa osobitného predpisu, 92)

4. stravné pri tuzemských pracovných cestách, a to iba pre zamestnancov podľa § 6;

k) daňovníkom nezavinené škody

1. vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy (požiaru a výbuchu, blesku, víchrice s rýchlosťou nad 75 km/h, povodne, záplavy, krupobitia, zosuvu pôdy, skál a lavín a zemetrasenia),

2. spôsobené podľa potvrdenia polície neznámym páchateľom, ak od vzniku tejto škody uplynul najmenej jeden kalendárny rok;

1) výdavky (náklady) civilnej ochrany spojené s prípravou na sebaochranu a vzájomnú pomoc a so starostlivosťou o prostriedky individuálnej ochrany;

m) výdavky (náklady) na zabezpečenie požiarnej ochrany; 93)

n) výdavky (náklady) spojené s uchovaním výrobných schopností na zabezpečenie obranyschopnosti štátu; 94)

o) výdavky vo výške úhrnu cien obstarania5) cenných papierov s výnimkou zmeniek v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich predaju, pri

1. cenných papieroch, s ktorými sa obchoduje na trhu kótovaných cenných papierov, ak cena obstarania nie je vyššia a príjem z predaja nie je nižší ako odchýlka o 10 % od priemerného kurzu v deň nákupu alebo predaja zverejneného burzou cenných papierov,

2. ostatných cenných papieroch vrátane cenných papierov, pri ktorých nie je dodržaná podmienka uvedená v bode 1 najviac do výšky príjmov z ich predaja; toto ustanovenie sa nepoužije na cenné papiere daňovníkov, ktorí vykonávajú obchodovanie s cennými papiermi na základe osobitného zákona; 95)

90) § 140 ods. 3 a 4 Zákonníka práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 43/1998 Z. /... ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce a menia sa a dopĺňajú zákony v oblasti zamestnanosti.

91) § 20 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. Zákon č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov. § 3 zákona č. 195/1991 Zb. o odstupnom poskytovanom pri skončení pracovného pomeru v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1993 Z. z.

92) Zákon č. 119/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

93) Zákon Slovenskej národnej rady č. 126/1985 Zb. v znení neskorších predpisov.

94) Nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej republiky č. 284/1992 Zb. o opatreniach hospodárskej mobilizácie.

95) Zákon č. 600/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 248/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Do úhrnu cien obstarania a cien predaja cenných papierov sa nezahrnú ceny obstarania a ceny predaja tých cenných papierov, ktoré sú predmetom obchodov uzavretých na burze cenných papierov, u ktorých je súčasne dohodnutý spätný termínový obchod. Ustanovenie bodov 1 a 2 sa použije v prípade, ak úhrn cien obstarania cenných papierov predaných v zdaňovacom období je vyšší ako úhrn príjmov z ich predaja; p) výdavky vo výške ceny obstarania

1. obchodného podielu na obchodnej spoločnosti alebo družstve, s výnimkou ceny obstarania podielu na akciovej spoločnosti (akcie), pre ktorú platí ustanovenie písmena o),

2. zmenky, o ktorej je účtované5) ako o cennom papieri, pri ich predaji len do výšky príjmov z predaja, posudzovaná za každý predaj jednotlivo;

r) hodnota pohľadávky pri jej postúpení do výšky príjmu plynúceho z postúpenia a cena obstarania5) pohľadávky nadobudnutej postúpením, a to do výšky príjmu plynúceho z jej úhrady dlžníkom alebo postupníkom pri jej následnom postúpení;

s) výdavok vo výške odpisu nominálnej hodnoty pohľadávky5) alebo jej neuhradenej časti alebo cena obstarania pohľadávky nadobudnutej postúpením voči dlžníkovi u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva

1. u ktorého súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,

2. na základe výsledku konkurzného alebo vyrovnacieho konania,

3. ktorý zomrel a pohľadávka nemohla byť uspokojená ani vymáhaním na dedičoch dlžníka,

4. ktorá nepresahuje 1 000 Sk, ak sa trvale upúšťa od jej vymáhania z dôvodu, že náklady na jej vymáhanie by presiahli hodnotu pohľadávky,

5. ak majetok dlžníka nepostačuje na krytie nákladov exekučného konania alebo krytie trov výkonu súdneho rozhodnutia a súd exekúciu na návrh oprávneného alebo výkon rozhodnutia zastaví,

6. ak pohľadávka bola klasifikovaná ako stratová a ak na túto pohľadávku je možno tvoriť opravnú položku zahrnovanú do výdavkov (nákladov) podľa osobitného zákona vo výške 100 % nominálnej hodnoty pohľadávky;

t) výdavok vo výške odvodu z výťažku; 59)

u) výdavky (náklady) na reklamu tovarov, služieb a iných výkonov súvisiacich s dosiahnutím príjmov daňovníka, a to formou

1. inzercie v periodických a neperiodických publikáciách a iných tlačovinách, na audiovizuálnych nosičoch, v elektronických médiách, a to najmä v televízii, rozhlase, na internete, v satelitnom a káblovom vysielaní.

2. zverejňovania plagátov, reklamných nápisov, transparentov,

3. propagácie a vystavovania exponátov,

4. priamych výdavkov súvisiacich so zhotovením reklám vo vlastnej réžii;

v) výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase použitia vozidla, prepočítané podľa spotreby uvedenej v technickom preukaze alebo ak sa táto spotreba v technickom preukaze neuvádza, podľa spotreby preukázanej iným podobným preukazným dokladom. Pri výpočte spotreby pohonných látok sa postupuje spôsobom ustanoveným osobitným predpisom. 96) Pri osobných automobiloch vrátane osobných terénnych automobilov (kód Klasifikácie produkcie 34. 10. 2), a nákladných terénnych automobilov (kód Klasifikácie produkcie 34. 10. 54) s výnimkou osobných dodávkových automobilov z dopravných prostriedkov využívaných daňovníkom pravidelne aj na iné účely ako na priame zabezpečovanie príjmov formou poskytovania služieb, najviac však do výšky 85 % z takto preukázaných výdavkov;

96) § 7 ods. 4 zákona č. 119/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

w) výdavky, na úhradu ktorých boli poskytnuté dotácie, podpory a príspevky zo štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, štátnych fondov a Národného úradu práce. I7) (3) Daňovými výdavkami podľa odseku 1 len po zaplatení sú

a) príspevky právnickým osobám, ak táto povinnosť vyplýva zo zákona;

b) poistné uhrádzané daňovníkom, ak súvisí s príjmom, ktorý je predmetom dane;

c) poistné na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a príspevok na poistenie v nezamestnanosti hradené verejnou obchodnou spoločnosťou za spoločníkov tejto spoločnosti, komanditnou spoločnosťou za komplementárov a poistné hradené zamestnávateľom podľa osobitných predpisov40) a výdavky na sociálne dávky poskytované namiesto dávok povinného poistenia;

d) daň z nehnuteľností, a to aj v prípade, ak bude zaplatená pôvodným vlastníkom pri zmene vlastníckych práv k nehnuteľnosti počas zdaňovacieho obdobia, daň z prevodu a prechodu nehnuteľností zaplatená daňovníkom alebo ručiteľom, cestná daň, ako aj ďalšie dane, s výnimkou uvedenou v § 25, a poplatky vzťahujúce sa na činnosti, z ktorých príjmy podliehajú dani, daň z pridanej hodnoty, ktorá súvisí s výdavkami (nákladmi) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu

1. ktorú je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný odviesť pri zrušení registrácie podľa osobitného predpisu, 68) s výnimkou dane z pridanej hodnoty, ktorá sa vzťahuje na hmotný majetok a na nehmotný majetok, a u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva aj na zásoby, pričom o túto daň z pridanej hodnoty je daňovník povinný zvýšiť vstupnú cenu hmotného majetku a nehmotného majetku a daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva aj cenu zásob,

2. ak na jej odpočet platiteľ dane z pridanej hodnoty nemá nárok alebo ak uplatňuje nárok na odpočet dane koeficientom s výnimkou dane z pridanej hodnoty, ktorá sa vzťahuje na hmotný majetok a nehmotný majetok a je súčasťou vstupnej ceny podľa § 29 ods. 4;

e) úhrady podľa § 22 ods. 1 písm. c) a písm. d) body 1 a 2 plynúce daňovníkom uvedeným v § 2 ods. 3 a § 17 ods. 3;

f) nájomné, vrátane nájomného za veci s právom kúpy prenajatej veci, ale u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva len vo výške pripadajúcej na príslušné zdaňovacie obdobie; pri dopravných prostriedkoch využívaných daňovníkom pravidelne aj na iné účely ako na priame zabezpečovanie príjmov formou poskytovania služieb, sa do daňových výdavkov zahrnie zaplatené nájomné rovnomerne počas doby trvania nájomnej zmluvy takto

1. pri osobných automobiloch (kód Klasifikácie produkcie 34. 10. 2) s výnimkou dodávkových automobilov a z motorových vozidiel na špeciálne účely inde neuvedených (kód Klasifikácie produkcie 34. 10. 54) len pri terénnych vozidlách najviac suma 550 000 Sk,

2. pri osobných dopravných prostriedkoch (kód Klasifikácie produkcie 35. 12 a 35. 3) s dohodnutým nájomným neprevyšujúcim 1 600 000 Sk najviac suma 800 000 Sk,

3. pri osobných dopravných prostriedkoch (kód Klasifikácie produkcie 35. 12 a 35. 3) s dohodnutým nájomným prevyšujúcim 1 600 000 Sk suma rovnajúca sa 50 % nájomného, a to vrátane kúpnej ceny, za ktorú prevzal nájomca prenajímanú vec do vlastníctva;

g) úhrady za iné obchodné služby (kód Klasifikácie produkcie 74. 1);

h) odplaty (provízie) za sprostredkovanie, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo podobných zmluv, 97) ak súvisia s dosahovanými príjmami uhrádzané fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá vykonáva sprostredkovanie podľa osobitného predpisu, 98) s výnimkou odplaty (provízie) za sprostredkovanie stavebného sporenia a poistenia, ktorá sa zahrnie do výdavkov (nákladov) po jej zaplatení fyzickej osobe alebo právnickej osobe a s výnimkou provízie podľa § 25; provízie za sprostredkovanie predaja tovaru sa zahrnú do výdavkov najviac vo výške rozdielu, o ktorý príjmy z predaja tovaru prevyšujú náklady vynaložené na predaný tovar, s výnimkou nákladov na sprostredkovanie kúpy predávaného tovaru;

i) príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnancov podľa osobitného predpisu41) do výšky 3 % úhrnu miezd zúčtovaných do výdavkov (nákladov) zamestnávateľa;

j) úroky z omeškania zaplatené veriteľovi za neplnenie peňažného záväzku alebo jeho časti v určenom termíne do výšky určenej osobitným predpisom, 99)

k) úroky z úverov a pôžičiek, s výnimkou úrokov platených subjektom, ktoré sú založené v súlade s osobitnými predpismi na tento účel;

1) dobrovoľné príspevky tuzemských vývozcov a tuzemských dovozcov platené do Fondu na podporu zahraničného obchodu najviac do sumy 1 % zo základu dane;

m) provízie za vymáhanie pohľadávky, ak vyplatená provízia preukázateľne súvisí s dosiahnutým príjmom a jej výšku daňovník preukázateľne odôvodní a ak Vymožená suma pohľadávky je najmenej vo výške vyplatenej provízie.

(4) Nájomné pri dojednaní práva kúpy prenajatej veci podľa odseku 3 písm. f) sa uznáva do daňových výdavkov za podmienky, ak

a) doba nájmu prenajímanej veci je dlhšia ako 20 % určenej doby odpisovania uvedenej v § 30. najmenej tri roky, v prípade postúpenia nájomnej zmluvy pri dojednaní práva kúpy prenajatej veci bez zmeny podmienok na nového nájomcu platí podmienka pre zmluvu ako celok pre tých nájomcov, ktorí nájomné zahŕňajú do daňových výdavkov podľa odseku 3 písm. f) a

b) kúpna cena prenajatej veci nie je vyššia ako zostatková cena, ktorú by vec mala pri rovnomernom odpisovaní podľa tohto zákona a

c) po skončení doby nájmu prenajatej veci daňovník uvedený v § 2 bude o odkúpenej veci účtovať5) ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom alebo ho bude evidovať podľa § 9 ods. 4.

Ak došlo k porušeniu podmienok podľa písmen a) až c) do daňových výdavkov sa uzná nájomné do výšky odpisu podľa § 31; za porušenie podmienok podľa písmen a) až c) sa nepovažujú prípady, ak k ukončeniu nájomnej zmluvy došlo bez zavinenia daňovníka.

(5) Ak sa predáva prenajatá vec, ktorá bola predmetom nájomnej zmluvy po jej ukončení nájomcovi, v ostatných prípadoch, ako je uvedené v odseku 4, uznáva sa nájomné do daňových výdavkov iba za podmienky, že kúpna cena nebude nižšia než zostatková cena, ktorú by vec mala pri rovnomernom odpisovaní podľa tohto zákona. Ak kúpna cena bude nižšia, uznáva sa do daňových výdavkov nájomné do výšky odpisu podľa § 31.

97) § 642 až 651 Obchodného zákonníka.

98) Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 600/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 132/1990 Zb. o advokácii, zákon Slovenskej národnej rady č. 129/1991 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 149/1994 Z. z.

99) Napríklad § 369 a 502 Obchodného zákonníka, § 517 Občianskeho zákonníka.

(6) Cenou obstarania obchodného podielu na obchodnej spoločnosti alebo družstve sa na účely tohto zákona považuje hodnota splateného peňažného vkladu a nepeňažného vkladu spoločníka alebo člena družstva vrátane emisného ážia, alebo cena obstarania majetkovej účasti v prípade odplatného obstarania podielu, alebo cena stanovená na účely dane z dedičstva alebo z darovania v prípade nadobudnutia podielu zdedením alebo darovaním. Za splatený nepeňažný vklad sa nepovažuje zvýšenie základného imania obchodnej spoločnosti na základe rozhodnutia valného zhromaždenia. 100)

§ 25

(1) Daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov, i keď o týchto výdavkoch (nákladoch) daňovník účtoval, 5) výdavky (náklady), ktorých vynaloženie nie je dostatočne preukázané a ďalej

a) výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku ( § 26) a hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania ( § 27) vrátane splátok a úrokov z úverov spojených s ich obstaraním, ak sú súčasťou ich vstupnej ceny;

b) výdavky na zvýšenie základného imania vrátane splácania pôžičiek;

c) výdavky vo výške ceny obstarania cenných papierov a obchodných podielov na obchodnej spoločnosti alebo družstve s výnimkou uvedenou v § 24 ods. 2 písm. o) a p) a s výnimkou kladného rozdielu medzi cenou obstarania cenného papiera a hodnotou zúčtovanou pri splatnosti cenného papiera, ale len v prípade, ak bol cenný papier vydaný za vyššiu cenu ako je jeho menovitá hodnota;

d) výdavky vo výške odmien členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb;

e) výdavky na vyplácané podiely na zisku;

f) penále a pokuty s výnimkou zaplatených zmluvných pokút, zvýšenie dane, prirážky k poistnému platenému na zdravotné poistenie, úroky platené za obdobie odkladu platenia dane a cla;

g) prirážky k základným sadzbám poplatkov za znečisťovanie ovzdušia a za ukladanie odpadov; 101)

h) prirážky k základným odplatám za vypúšťanie odpadových vôd; 102)

i) výdavky (náklady) vynaložené na príjmy oslobodené od dane alebo príjmy nezahŕňané do základu dane;

j) výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi 89) 92) a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi. 103) ako aj výdavky poskytnuté na získanie neoprávneného prospechu;

k) výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb s výnimkou § 23 ods. 4 písm. f);

1) tvorba rezervných a ostatných účelových fondov, ak osobitný predpis neustanovuje inak;

100) § 144 a § 208 Obchodného zákonníka.

101)Zákon č. 238/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Zákon Slovenskej národnej rady č. 309/1992 Zb. o poplatkoch za uloženie odpadov v znení neskorších predpisov. 102) Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 35/1979 Zb. o odplatách vo vodnom hospodárstve v znení neskorších predpisov. 103) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení zákona č. 140/1998 Z. z.

m) vklad do základného imania a nákup podielov na základnom imaní obchodnej spoločnosti alebo družstva;

n) manká a škody5) presahujúce prijaté náhrady s výnimkou uvedenou v § 24 ods. 2 písm. k); pričom stratné v maloobchodnom predaji a nezavinené úhyny zvierat, ktoré nie sú na účely zákona hmotným majetkom, sa zahrnú do daňových výdavkov do výšky ekonomicky odôvodnenej normy úbytkov a stratného preukázanej daňovníkom. Škodou nie je preukázaný úhyn alebo nutná porážka zvieraťa základného stáda;

o) zostatková cena trvale vyradeného hmotného majetku a nehmotného majetku s výnimkou uvedenou v § 24 ods. 2 písm. b) a c);

p) výdavky na technické zhodnotenie (§ 33), s výnimkou technického zhodnotenia podľa § 26 ods. 6 písm. e) a f), u ktorého úhrn výdavkov (nákladov) vo vzťahu k jednotlivému majetku nepresiahne hranicu 20 000 Sk;

r) dane zaplatené za iného daňovníka, s výnimkou uvedenou v § 24 ods. 3 písm. d);

s) daň z dedičstva, daň z darovania, daň z príjmov fyzických osôb a daň z príjmov právnických osôb;

t) výdavky na reprezentáciu, s výnimkou uvedenou v § 34 ods. 1;

u) výdavky na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby daňovníka, jeho majetku nevloženého do podnikania, blízkych osôb daňovníka a majetku blízkych osôb daňovníka;

v) tvorba opravných položiek5) s výnimkou opravných položiek, o ktorých osobitný zákon ustanoví, že sú daňovým výdavkom podľa § 24 ods. 1;

w) úroky platené z úverov, pôžičiek, vydaných dlhopisov, vkladových listov, vkladových certifikátov a cenných papierov im na roveň postavených a zo zmeniek, vydaním ktorých získava zmenkový dlžník peňažné prostriedky (ďalej len "úvery a pôžičky") poskytnutých subjektmi, ktoré sa zúčastňujú priamo alebo nepriamo na vedení, kontrole alebo majetku príjemcu úveru alebo pôžičky; pričom do stavu úverov a pôžičiek sa nezahŕňajú úvery a pôžičky alebo ich časť, z ktorej úroky sú súčasťou vstupnej ceny majetku; účasťou na vedení, kontrole alebo majetku sa rozumie vlastníctvo viac než 25 % podielu na základnom imaní alebo 25 % podielu s hlasovacím právom, a to vo výške, o ktorú úhrn pôžičiek a úverov ku koncu zdaňovacieho obdobia presahuje

1. šesťnásobok výšky vlastného imania5) vykázaného ku koncu zdaňovacieho obdobia, ktoré predchádza zdaňovaciemu obdobiu, za ktoré je výška úrokov vyčísľovaná, ak je príjemcom úveru a pôžičky banka alebo poisťovňa,

2. štvornásobok výšky vlastného imania5) vykázaného ku koncu zdaňovacieho obdobia, ktoré predchádza zdaňovaciemu obdobiu, za ktoré je výška úrokov vyčísľovaná v ostatných prípadoch,

x) výdavky (náklady) na nákup vlastných akcií vo výške sumy presahujúcej nominálnu hodnotu akcií pri následnom znížení základného imania;

y) výdavok na zvýšenie vkladu spoločníka (akcionára) obchodnej spoločnosti pri zvýšení základného imania spoločnosti;

z ) daň z pridanej hodnoty u platiteľov tejto dane s výnimkou prípadov uvedených v § 24 ods. 3 písm. d).

(2) Za daňové výdavky nemožno uznať

a) odplaty (provízie) za sprostredkovanie, a to aj za sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo podobných zmluv, 97) s výnimkou uvedenou v § 24 ods. 3 písm. h),

b) výdavky (náklady) vrátane odpisov na obstaranie televíznych prijímačov a rozhlasových prijímačov a prístrojov pre záznam a reprodukciu zvuku alebo obrazu (kód Klasifikácie produkcie 32. 3) s výnimkou prípadov, ak sa využívajú na zabezpečovanie príjmov formou poskytovania služieb alebo sa používajú na účely zabezpečovania ochrany majetku daňovníka, c) nezaplatené sumy výdavkov (nákladov) uvedené v § 24 ods. 3.

§ 26 Odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku

(1) Odpisovaním sa na účely tohto zákona rozumie postupné zahrnovanie odpisov hmotného majetku a nehmotného majetku používaného na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, ktorý je evidovaný v majetku daňovníka, 5) do daňových výdavkov, vrátane hmotného majetku a nehmotného majetku evidovaného podľa § 9 ods. 4. Postup pri odpisovaní hmotného majetku je určený v § 30, § 31 alebo § 32, nehmotného majetku v § 26 ods. 8, s výnimkou hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania podľa § 27.

(2) Hmotným majetkom odpisovaným na účely tohto zákona, s výnimkou zásob, sú:

a) samostatné hnuteľné veci, prípadne súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie, ktorých vstupná cena je vyššia ako 20 000 Sk a prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok,

b) budovy a stavby, 104) s výnimkou

1. prevádzkových banských diel,

2. drobných stavieb vymedzených osobitným predpisom, l05)

3. oplotení slúžiacich k zabezpečovaniu lesnej výroby a poľovníctva, ktoré sú drobnou stavbou,

c) pestovateľské celky trvalých porastov106) podľa odseku 5 s dobou plodnosti dlhšou ako 3 roky,

d) zvieratá podľa prílohy č. 2 a základné stádo, 5)

e) iný majetok podľa odseku 6.

(3) Samostatnými hnuteľnými vecami sú aj výrobné zariadenia, zariadenia a predmety slúžiace na vykonávanie služieb, účelové predmety a iné zariadenia, ktoré s budovou alebo stavbou netvoria jeden funkčný celok, aj keď sú s ňou pevne spojené.

(4) Súborom hnuteľných vecí so samostatným technicko-ekonomickým určením je aj časť výrobného alebo iného celku. Súbor hnuteľných vecí sa eviduje samostatne tak, aby boli preukázateľne zabezpečené technické a hodnotové údaje jednotlivých vecí zaradených do súboru, určenie hlavnej funkčnej veci a o všetkých zmenách súboru (prírastky, úbytky) vrátane údajov o dátume vykonanej zmeny, rozsahu zmeny, vstupných a zostatkových cenách jednotlivých prírastkov a úbytkov, celkovej ceny súboru vecí, sumy odpisov vrátane ich zmien vyplývajúcich zo zmeny vstupnej ceny súboru hnuteľných vecí.

104)Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov. Vyhláška Federálneho štatistického úradu č. 124/1980 Zb. o jednotnej klasifikácií stavebných objektov a stavebných prác v znení neskorších predpisov.

l05) Zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov. Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 85/1976 Zb. o podrobnejšej úprave územného konania a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov.

106) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. Vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiach (katastrálny zákon).

(5) Pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky podľa odseku 2 sú

a) ovocné stromy vysádzané na súvislom pozemku s výmerou nad 0, 25 ha v hustote najmenej 90 stromov na 1 ha,

b) ovocné kríky vysádzané na súvislom pozemku s výmerou nad 0, 25 ha v hustote najmenej 90 kríkov na 1 ha

c) chmeľnice a vinice.

(6) Iným majetkom na účely tohto zákona sú výdavky

a) na otvárky nových lomov, pieskovní, hlinísk, skládok odpadov ak sa nezahrnujú do vstupnej ceny alebo zostatkovej ceny hmotného majetku,

b) na technické rekultivácie, ak osobitný predpis neustanovuje inak, 107)

c) na technické zhodnotenie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky vyššie ako 20 000 Sk,

d) na technické zhodnotenie plne odpísaného hmotného majetku a nehmotného majetku vyššie ako 20 000 Sk,

e) na technické zhodnotenie vyššie ako 20 000 Sk vykonané, uhradené a odpisované nájomcom na prenajatom majetku,

f) hradené nájomcom, ktoré podľa osobitných predpisov5) tvoria súčasť ocenenia hmotného majetku prenajatého zo zahraničia na základe nájomnej zmluvy s následnou kúpou prenajatej veci, ak prenajímateľ má bydlisko alebo sídlo v zahraničí.

(7) Nehmotným majetkom podľa tohto zákona sú práva priemyselného vlastníctva, 108) autorské práva109) vrátane programového vybavenia, projekty, výrobné a technologické postupy, utajované informácie, marketingové štúdie, lesné hospodárske plány, technické a hospodársky využiteľné znalosti, ktorých vstupná cena je vyššia ako 40 000 Sk a majú prevádzkovo-technické funkcie alebo použiteľnosť dlhšie ako jeden rok a sú obstarané odplatne alebo vytvorené vlastnou činnosťou za účelom obchodovania s nimi, aktivované náklady na vývoj5) a tiež zriaďovacie výdavky5) vyššie ako 40 000 Sk.

(8) Nehmotný majetok sa odpíše najneskôr do piatich rokov od jeho obstarania v súlade s účtovnými predpismi. 5)

(9) Odpisy daňovník nie je povinný uplatniť v každom zdaňovacom období, môže ich aj prerušiť a v ďalšom zdaňovacom období pokračovať v odpisovaní tak, ako keby k prerušeniu nedošlo. Prerušenie odpisovania nemôže uplatniť daňovník (vlastník ani nájomca), ak uplatňuje výdavky podľa § 7 ods. 9 alebo § 9 ods. 3 alebo § 14 ods. 1 a 2, alebo ak platí paušálnu daň ( § 15). Daňovník vedie odpisy len evidenčne a o túto dobu nemôže lehotu určenú na odpisovanie príslušného hmotného majetku a nehmotného majetku predĺžiť.

107) Napríklad zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 238/1991 Zb. o odpadoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 255/1993 Z. z.

108) Napríklad zákon č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch, zlepšovacích návrhoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1993 Z. z., zákon č. 174/1988 Zb. o ochranných známkach v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1993 Z. z., zákon č. 159/1973 Zb. o ochrane označení pôvodu výrobkov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1993 Z. z., zákon č. 529/1991 Zb. o ochrane topografií polovodičových výrobkov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1993 Z. z.

109) Zákon č. 383/1997 Z. z.

(10) Ročný odpis podľa § 31 alebo § 32 je možné uplatniť z hmotného majetku evidovaného v majetku daňovníka alebo hmotného majetku evidovaného podľa § 9 ods. 4 k 31. decembru príslušného zdaňovacieho obdobia vrátane prípadov uvedených v odseku 12 písm. d), e), f) a g). Ročný odpis z nehmotného majetku sa uplatní vo výške vypočítanej podľa osobitného predpisu. 5)

(11) Odpis vo výške jednej polovice z vypočítaného ročného odpisu podľa § 31 a 32 je možné uplatniť z hmotného majetku evidovaného v majetku daňovníka

a) k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, ak sa v priebehu tohto zdaňovacieho obdobia

1. vyradí majetok predajom alebo vkladom do obchodnej spoločnosti alebo družstva pred koncom zdaňovacieho obdobia pri dodržaní § 24 ods. 2 písm. b) s výnimkou daňovníkov uplatňujúcich odpisy podľa § 30 ods. 6 a 7,

2. prevedie majetok štátu na iné právnické osoby alebo fyzické osoby podľa osobitných predpisov, 110)

3. skončí podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť ( § 7) alebo prenájom ( § 9), daňovník sa zruší bez likvidácie, vstúpi do likvidácie alebo sa vyhlási konkurz,

4. predčasne skončí nájomná zmluva pri dojednaní práva kúpy prenajatej veci;

b) k 31. decembru, ak v priebehu zdaňovacieho obdobia nadobudne hmotný majetok už odpisovaný pôvodným vlastníkom podľa odseku 12 písm. a), b) a c).

(12) V odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku začatom pôvodným vlastníkom pokračuje

a) právny nástupca daňovníka, a to aj v prípade, ak bol majetok nadobudnutý odplatným prevodom podľa osobitného predpisu, 1)

b) daňovník, ktorý nadobudol hmotný majetok a nehmotný majetok v dôsledku delimitácie štátnych organizácií, 111c) daňovník, ktorý vstúpil do likvidácie, z hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorý sa využíva na skončenie činnosti počas likvidácie,

d) nájomca pri súbore hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí ( § 28 ods. 2),

e) daňovník, ktorý nadobudol právo na použitie hmotného hnuteľného majetku zmluvou o výpožičke 112) počas zabezpečenia záväzku prevodom práva ll3) k tomuto hmotnému hnuteľnému majetku.

f) manžel (manželka), ktorý účtuje5) o hmotnom majetku a nehmotnom majetku, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve alebo vedie evidenciu o tomto majetku podľa § 9 ods. 4, o ktorom už účtovala 5) alebo viedla evidenciu podľa § 9 ods. 4 manželka (manžel) a bol odpisovaný manželkou (manželom),

g) aj nájomca, ktorý odkúpil prenajatý hmotný majetok od prenajímateľa a o jeho obstarávaciu cenu zvýšil vstupnú cenu alebo zostatkovú cenu už odpisovaného iného majetku pri použití ročnej odpisovej sadzby platnej pre zvýšenú vstupnú cenu alebo koeficientu pre zvýšenú zostatkovú cenu.

110) Zákon č. 427/1990 Zb. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

111) Zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov.

112) § 659 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.

113) § 553 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.

§ 27 Hmotný majetok a nehmotný majetok vylúčený z odpisovania

Z odpisovania sú vylúčené:

a) pozemky,

b) pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky, ktoré nedosiahli plodonosnú starobu,

c) hydromeliorácie do dvoch rokov po ich dokončení,

d) ochranné hrádze a úpravy bystrín a lesnícko-technické meliorácie,

e) umelecké diela, 111) ktoré nie sú súčasťou stavieb a budov,

f) predmety múzejnej a galerijnej hodnoty, prípadne ich súbory v múzeách a pamiatkových objektoch, stále výstavné a knižničné zbierky knižníc jednotnej sústavy, prípadne iné zbierky,

g) hnuteľné kultúrne pamiatky 114) a ich súbory,

h) povrchové a podzemné vody, lesy, jaskyne, meračské značky, signály a iné zariadenia vybraných geodetických bodov a tlačové podklady štátnych mapových diel. (2) Z odpisovania je ďalej vylúčený

a) hmotný majetok prevzatý povinne bezodplatne podľa osobitných predpisov 85) a preložky energetických diel u ich vlastníkov, ak boli financované fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá potrebu tejto preložky vyvolala, 115)

b) bezodplatne prevedený hmotný majetok po ukončení nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci a hmotný majetok, pri ktorom náklady s obstaraním neprevýšia sumu 20 000 Sk pri zaradení do majetku podľa osobitného predpisu, 5)

c) nehmotný majetok vložený ako vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo členský vklad do základného imania družstva, ak bol nadobudnutý bezodplatne (napr. know-how, obchodná značka) a aj v prípade, ak podľa podmienok vkladu bolo obchodnej spoločnosti alebo družstvu poskytnuté len právo na použitie bez prevodu vlastníckych práv k nehmotnému majetku a bez možnosti poskytnutia práva na použitie iným osobám,

d) inventúrne prebytky hmotného majetku a nehmotného majetku zistené pri inventarizácii, 5)

e) hmotný hnuteľný majetok nadobudnutý veriteľom v dôsledku zabezpečenia záväzku prevodom práva 113) počas zabezpečenia tohto záväzku len za predpokladu, že na základe zmluvy o výpožičke 112) ho naďalej odpisuje pôvodný vlastník,

f) hmotný majetok a nehmotný majetok obstaraný úplne z dotácií zo štátneho rozpočtu a štátnych fondov alebo v pomernej časti, zodpovedajúcej výške použitej dotácie k celkovej obstarávacej cene. ak na jeho obstaranie sa použili aj vlastné prostriedky.

114) Zákon č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti.

115) Zákon č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

§ 28

(1) Hmotný majetok a nehmotný majetok odpisuje daňovník, ktorý má k tomuto majetku vlastnícke právo, alebo ktorý spravuje majetok štátu 116) alebo majetok obce 117) (ďalej len "vlastník") s výnimkou uvedenou v odseku 2.

(2) Prenajatý hmotný majetok môže odpisovať nájomca do výšky zaplateného nájomného po dobu trvania nájomnej zmluvy na základe písomnej zmluvy s vlastníkom vtedy, ak predmetom tejto zmluvy je súbor zahŕňajúci hnuteľné veci aj nehnuteľné veci využívané nájomcom na zabezpečenie príjmu po celé zdaňovacie obdobie ako celok (od 1. januára do 31. decembra). Toto ustanovenie možno využiť aj vtedy, ak nájomca má prenajatý súbor zahŕňajúci hnuteľné veci a nehnuteľné veci vo vlastníctve viacerých vlastníkov (spoluvlastníkov).

(3) Technické zhodnotenie prenajatého hmotného majetku uhradené nájomcom môže na základe písomnej zmluvy odpisovať nájomca, ak nebola vstupná cena u vlastníka hmotného majetku zvýšená o tieto výdavky. Pri odpisovaní technického zhodnotenia postupuje nájomca spôsobom ustanoveným pre hmotný majetok. Nájomca zaradí technické zhodnotenie do odpisovej skupiny, v ktorej je zaradený prenajatý hmotný majetok.

(4) Technické zhodnotenie plne odpísaného majetku sa považuje za iný majetok [ § 26 ods. 6 písm. d)], ktorý nezvyšuje vstupnú cenu ani zostatkovú cenu majetku a odpisuje sa v rovnakej odpisovej skupine, do ktorej bol zaradený pôvodný (plne odpísaný) majetok.

(5) Hmotný majetok a nehmotný majetok, ktorý je v spoluvlastníctve, odpisuje každý zo spoluvlastníkov zo vstupnej ceny, a to pomerne podľa výšky spoluvlastníckeho podielu.

(6) Pri odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorý sa iba sčasti používa na zabezpečenie zdaniteľného príjmu, sa do výdavkov na zabezpečenie zdaniteľného príjmu zahŕňa pomerná časť odpisov, pričom pri odpisovaní dopravných prostriedkov podľa § 24 ods. 2 písm. a) sa pomerná časť odpisov vypočíta z limitovanej vstupnej ceny.

(7) Nehmotný majetok okrem vlastníka môže odpisovať aj daňovník, ktorý k nemu nadobudol právo užívania za odplatu.

(8) Hmotný hnuteľný majetok pri prevode vlastníctva z dôvodu zabezpečenia záväzku prevodom práva113) na veriteľa môže počas zabezpečenia záväzku prevodom práva odpisovať pôvodný vlastník len za podmienky, že uzatvorí s veriteľom zmluvu o výpožičke 121) tohto majetku počas doby trvania zabezpečenia záväzku prevodom práva.

§ 29

(1) Vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku je

a) obstarávacia cena, 118) ak sa majetok obstaral odplatne. Obstarávacou cenou sa ocení aj majetok pri preradení z osobného užívania do podnikania upravenou o sumu odpisov vypočítanú podľa § 31. Obstarávacou cenou sa ocení aj nepeňažný vklad fyzickej osoby do základného imania obchodnej spoločnosti alebo do základného imania družstva, ak doba medzi nadobudnutím a vkladom (predajom) nie je dlhšia ako

1. jeden rok u hnuteľných vecí, na ktoré sa nevzťahuje oslobodenie podľa § 4 ods. 1 písm. c).

116) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

117) Zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.

118) § 25 ods. 4 zákona č. 563/1991 Zb.

2. dva roky u nehnuteľných vecí, na ktoré sa nevzťahuje oslobodenie podľa § 4 ods. 1 písm. a),

3. päť rokov u nehnuteľných vecí, na ktoré sa nevzťahuje oslobodenie podľa § 4 ods. 1 písm. b),

b) suma vo výške vlastných nákladov, 118) ak sa majetok vytvorí vlastnou činnosťou,

c) reprodukčná obstarávacia cena, 118) zistená podľa osobitných predpisov 119) alebo ak nie je možné takto cenu zistiť, stanovená súdnym znalcom. Reprodukčnou obstarávacou cenou sa na účely tohto zákona môže oceniť aj nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo do základného imania družstva s výnimkou prípadov podľa písmena a). Pri nehnuteľných kultúrnych pamiatkach sa reprodukčná obstarávacia cena stanoví ako cena stavby zistená podľa osobitného predpisu 119) bez prihliadnutia na kategóriu kultúrnej pamiatky, na jej historickú hodnotu a na cenu umeleckých a umelecko-remeselníckych prác, ktoré sú jej súčasťou,

d) cena zistená na účely dane z dedičstva alebo dane z darovania pri nadobudnutí majetku zdedením alebo darovaním,

e) suma vo výške nesplatenej pohľadávky, ktorá je zabezpečená prevodom vlastníckeho práva k hmotnému hnuteľnému majetku, ktorý prechádza do vlastníctva veriteľa. 113)

Súčasťou vstupnej ceny podľa písmen a) až c) je i technické zhodnotenie vykonané v prvom roku odpisovania.

(2) Za zostatkovú cenu sa na účely tohto zákona považuje rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do výdavkov na zabezpečenie zdaniteľného príjmu [§ 24 ods. 2 písm. a)].

(3) Technické zhodnotenie, okrem technického zhodnotenia odpisovaného samostatne nájomcom a technického zhodnotenia plne odpísaného majetku, na účely výpočtu ročnej výšky odpisu podľa § 31 a 32, a priradenia ročnej odpisovej sadzby alebo ročného koeficientu, zvyšuje vstupnú cenu s výnimkou uvedenou v odseku 1 (ďalej len "zvýšená vstupná cena") a zároveň zostatkovú cenu (ďalej len "zvýšená zostatková cena") príslušného majetku.

(4) Súčasťou vstupnej ceny je aj daň z pridanej hodnoty, a to ak ide o

a) daňovníkov, ktorí nie sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty,

b) platiteľov dane z pridanej hodnoty, ktorí nemajú nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, a platiteľov dane z pridanej hodnoty, ktorí uplatňujú nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty koeficientom podľa osobitného predpisu. 68)

(5) Súčasťou vstupnej ceny nie je daň z darovania, daň z dedičstva, daň z prevodu a prechodu nehnuteľnosti.

(6) Pri zvýšení alebo znížení vstupnej ceny, ku ktorému dochádza u už odpisovaného hmotného majetku z iného dôvodu ako je jeho technické zhodnotenie (ďalej len "upravená vstupná cena"), sa odpis stanoví z upravenej vstupnej (zostatkovej) ceny pri zachovaní platnej ročnej odpisovej sadzby alebo koeficientu podľa § 31 alebo § 32.

119) Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov a trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a o náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov.

§ 30 Postup pri odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku

(1) V prvom roku odpisovania zaradí daňovník hmotný majetok v triedení podľa Klasifikácie produkcie 120) do odpisových skupín uvedených v prílohe č. 2. Doba odpisovania

Odpisová skupina	Doba odpisovania
1	4 roky
2	8 rokov
3	15 rokov
4	30 rokov
5	40 rokov

Hmotný majetok, ktorý nemožno zaradiť do odpisových skupín podľa prílohy č. 2 a doba jeho použiteľnosti nevyplýva z iných predpisov, s výnimkou uvedenou v odsekoch 4, 6, 7 a 8, sa na účely odpisovania zaradí do odpisovej skupiny 2. Súbor hnuteľných vecí sa zaraďuje do odpisovej skupiny podľa hlavného funkčného celku.

(2) Daňovník vykonáva rovnomerné odpisovanie (§ 31) alebo zrýchlené odpisovanie ( § 32). Spôsob odpisovania určí pre každý novoobstaraný hmotný majetok vlastník a nemožno ho zmeniť po celú dobu jeho odpisovania. Právny nástupca daňovníka pokračuje v odpisovaní začatom pôvodným vlastníkom.

(3) Hmotný majetok a nehmotný majetok sa odpisuje najviac do vstupnej ceny alebo do výšky zvýšenej vstupnej ceny.

(4) Prenajaté veci na základe zmluvy o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci možno odpísať až do výšky 90 % vstupnej ceny rovnomerne po dobu trvania prenájmu za predpokladu, že doba prenájmu trvá minimálne 40 % doby odpisovania ustanovenej v odseku 1, najmenej však tri roky. Pri predĺžení doby prenájmu nad 40 % doby odpisovania možno odpísať za každé 1 % doby odpisovania ďalšie 1 % vstupnej ceny nad 90 % až do 100 % vstupnej ceny. Pri určení spôsobu odpisovania sa nepoužijú ustanovenia § 31 a 32, ale výška odpisu sa určí rovnomerne pomernou časťou pripadajúcou na každý mesiac doby prenájmu. Odpisy uplatnené prenajímateľom podľa tohto ustanovenia sa nemenia pri ukončení nájomnej zmluvy bez zavinenia nájomcu a prenajímateľa a pri postúpení nájomnej zmluvy s následnou kúpou prenajatej veci bez zmeny podmienok na nového prenajímateľa a nový prenajímateľ pokračuje v odpisovaní začatom pôvodným prenajímateľom.

(5) Pri odpisovaní kúpnej ceny hmotného majetku nadobudnutého na základe zmluvy o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci pri prevzatí do vlastníctva nájomcom, určenej podľa § 24 ods. 4 písm. b), doodpisuje vlastník sumu rovnajúcu sa kúpnej cene počas obdobia, ktoré vyplýva a pripadá na odpis prenajímanej veci podľa § 31, odo dňa odovzdania prenajatej veci nájomcovi na užívanie. Podobný postup odpisovania je aj pri odpisovaní zaplateného preddavku na budúcu kúpu prenajímanej veci (akontácia).

120) Opatrenie Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 172/1995 Z. z., ktorým sa vyhlasuje klasifikácia produkcie v znení opatrenia č. 24/1996 Z. z..

(6) Ročný odpis otvárok nových lomov, pieskovní, hlinísk a technickej rekultivácie, ak nie sú súčasťou hmotného majetku, do ktorého vstupnej ceny sú zahrnuté, dočasných stavieb121) a banských diel, sa určí ako podiel vstupnej ceny a určenej doby trvania.

(7) Pri formách, modeloch a šablónach (kódy Klasifikácie produkcie 28. 62. 5, 29. 52. 4 - len stroje na tvarovanie odlievacích foriem z piesku, 29. 56. 23, 29. 56. 24), sa ročný odpis určí ako podiel vstupnej ceny a ustanovenej doby použiteľnosti alebo určeného počtu vyrobených odliatkov alebo výliskov.

(8) Ročný odpis podľa odsekov 4, 6 a 7 sa určí s presnosťou na celé kalendárne mesiace počnúc mesiacom, v ktorom boli splnené podmienky na začatie odpisovania. Mesiacom splnenia podmienok je mesiac, v ktorom bol majetok zaúčtovaný (zaevidovaný)5) do majetku daňovníka a pri odpisovaní podľa odseku 4 súčasne kalendárny mesiac, v ktorom bola prenajatá vec (hmotný majetok) poskytnutá nájomcovi v súlade so zmluvou o kúpe prenajatej veci alebo v stave spôsobilom na zmluvne dohodnuté alebo obvyklé používanie. Pri tomto spôsobe odpisovania je možné v roku začatia a v roku ukončenia odpisovania uplatniť ročné odpisy len vo výške pripadajúcej na toto zdaňovacie obdobie v závislosti od počtu kalendárnych mesiacov, počas ktorých sa majetok využíval na zabezpečenie príjmov.

§ 31

Rovnomerné odpisovanie hmotného majetku

(1) Pri rovnomernom odpisovaní hmotného majetku sa odpisovým skupinám) priraďujú tieto ročné odpisové sadzby: ___________________________________

		Ročná odpisová sadzba
Odpisová
skupina	v prvom roku	v ďalších rokoch	pre zvýšenú vstupnú
	odpisovania	odpisovania	cenu
1	14. 2	28, 6	25
2	60. 2	13, 4	12, 5
3	3. 4	3, 9	6, 7
4	1. 4	3, 4	3, 4
5	1. 5	2, 5	2, 5

(2) Pri rovnomernom odpisovaní sa určia odpisy hmotného majetku za dané zdaňovacie obdobie vo výške jednej stotiny súčinu jeho vstupnej ceny a priradenej ročnej odpisovej sadzby.

(3) Pri rovnomernom odpisovaní zo zvýšenej vstupnej ceny hmotného majetku sa určia odpisy tohto majetku za dané zdaňovacie obdobie vo výške jednej stotiny súčinu jeho zvýšenej vstupnej ceny a priradenej ročnej odpisovej sadzby platnej pre zvýšenú vstupnú cenu.

(4) Odpisy určené podľa odsekov 2 a 3 sa zaokrúhľujú na celé koruny nahor.

121) Zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

§ 32 Zrýchlené odpisovanie hmotného majetku

(1) Pri zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku sa odpisovým skupinám priraďujú tieto koeficienty pre zrýchlené odpisovanie:

	Koeficient pre zrýchlené odpisovanie
Odpisová
skupina	v prvom roku -	v ďalších rokoch	- pre zvýšenú
	odpisovania	odpisovania	zostatkovú
			cenu
í	4	5	4
2	8	9	8
3	15	16	15
4	30	31	30
5	40	41	40

(2) Pri zrýchlenom odpisovaní sa určia odpisy z hmotného majetku:

a) v prvom roku odpisovania ako podiel jeho vstupnej ceny a priradeného koeficientu pre zrýchlené odpisovanie platného v prvom roku odpisovania,

b) v ďalších zdaňovacích obdobiach ako podiel dvojnásobku jeho zostatkovej ceny a rozdielu medzi priradeným koeficientom pre zrýchlené odpisovanie platným v ďalších rokoch odpisovania a počtom rokov, počas ktorých sa už odpisoval.

(3) Pri zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku zvýšeného o jeho technické zhodnotenie sa odpisy určujú

a) v roku zvýšenia zostatkovej ceny ako podiel dvojnásobku tejto ceny hmotného majetku a priradeného koeficientu zrýchleného odpisovania platného pre zvýšenú zostatkovú cenu,

b) v ďalších zdaňovacích obdobiach ako podiel dvojnásobku zostatkovej ceny hmotného majetku a rozdielu medzi priradeným koeficientom zrýchleného odpisovania platným pre zvýšenú zostatkovú cenu a počtom rokov, počas ktorých sa odpisoval zo zvýšenej zostatkovej ceny.

(4) Odpisy určené podľa odsekov 2 a 3 sa zaokrúhľujú na celé koruny nahor.

§ 33 Technické zhodnotenie hmotného majetku a nehmotného majetku

(1) Technickým zhodnotením sa na účely tohto zákona rozumejú výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy, l05) rekonštrukcie a modernizácie hmotného majetku a nehmotného majetku.

(2) Rekonštrukciou sa na účely tohto zákona rozumejú také zásahy do hmotného majetku, ktoré majú za následok zmenu jeho účelu použitia, kvalitatívnu zmenu jeho výkonnosti alebo technických parametrov. Za zmenu technických parametrov nie je možné považovať zámenu použitého materiálu pri dodržaní jeho porovnateľných vlastnosti.

(3) Modernizáciou sa na účely tohto zákona rozumie rozšírenie vybavenosti alebo použiteľnosti hmotného majetku a nehmotného majetku o také súčastí, ktoré pôvodný -

majetok neobsahoval, pričom tvoria neoddeliteľnú súčasť majetku. Za neoddeliteľnú súčasť majetku sa považujú samostatné veci, ktoré sú určené na spoločné použitie s hlavnou vecou a spolu s ňou tvoria jeden majetkový celok.

§ 34

Položky odpočítateľné od základu dane

(1) Základ dane (čiastkový základ dane), o ktorý príjmy prevyšujú daňové výdavky, s výnimkou základu dane daňovníka, ktorý uplatňuje výdavky podľa § 7 ods. 9, § 9 ods. 3 a § 14 ods. 1 a 2 a s výnimkou základu dane daňovníka podľa § 18 ods. 4, a daňovník podľa § 2, ktorý môže znížiť uvedeným spôsobom základ dane (čiastkový základ dane) len z príjmov podľa § 7 alebo 9, možno znížiť o

a) preukázateľne vynaložené prostriedky na reklamu výrobkov, služieb alebo inej činnosti daňovníka, na výhry a prémie z reklamných súťaží, predajných, žrebovacích, výherných a podobných podujatí prístupných verejnosti a ochutnávky výrobkov neuvedené v § 24 ods. 2 písm. u), najviac však vo výške 1 % zo základu dane,

b) preukázateľne vynaložené prostriedky na reklamné predmety označené obchodným menom alebo ochrannou známkou ich poskytovateľa, ak hodnota jedného predmetu nepresahuje 300 Sk, najviac však do výšky 0, 2 % zo základu dane.

(2) Od základu dane možno odpočítať daňovú stratu, ktorá vznikla v najviac troch zdaňovacích obdobiach predchádzajúcich obdobiu, v ktorom daňovník vykázal prvýkrát základ dane a daň, a to rovnomerne počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach za podmienky, že suma rovnajúca sa odpočítavanej daňovej strate bude preinvestovaná na obstaranie hmotného majetku do skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom je uplatňovaný odpočet straty; ak vznikne daňovníkovi ďalšia daňová strata, nemožno ju už od základu dane odpočítať. V treťom až piatom roku odpočtu straty sa zníženie základu dane o pomernú časť straty vykoná rovnomerne najviac však do sumy vykázaného základu dane prevyšujúceho 150 000 Sk. Ak vykázaný základ dane sa rovná alebo je nižší ako 150 000 Sk, nárok na odpočet pomernej časti straty zaniká.

(3) Možnosť odpočítavania daňovej straty sa nevzťahuje na daňovníkov, ktorí pri zdanení príjmov postupujú podľa § 15, na investičné (správcovské) fondy72) a na daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie ( § 18 ods. 5). Daňovník, ktorý odpočítava daňovú stratu a začne zdaňovať príjmy osobitným spôsobom podľa § 15, po skončení zdaňovania príjmov týmto spôsobom pokračuje v odpočte straty tak, že nárok na odpočet pomernej časti daňovej straty pripadajúcej na obdobie zdaňovania príjmov osobitným spôsobom podľa § 15 zaniká.

(4) Na určenie daňovej straty, ktorú možno odpočítať podľa odseku 2, platia ustanovenia § 23 až 33, ak nie je ďalej ustanovené inak. Odpočítavaná daňová strata sa neupravuje o

a) príspevok jednému združeniu právnickej osoby, ktorého je daňovník členom ( § 20 ods. 12)

b) položky, o ktoré je možné znížiť základ dane podľa odseku 2,

c) príjmy, o ktorých daňovník účtuje, 5) ak sú zdaňované osobitnou sadzbou dane ( § 36).

(5) Ak daňovník, ktorý začal odpočítavať daňovú stratu podľa odseku 2 zanikol v dôsledku zrušenia bez likvidácie, neprechádza časť odpočítavanej daňovej straty na jeho právneho nástupcu s výnimkou, ak daňovník zanikol v dôsledku zrušenia bez likvidácie premenou spoločnosti.

(6) Daňová strata u daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, sa upraví o časť základu dane alebo časť daňovej straty verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúcej na spoločníka.

(7) Daňová strata u daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti sa upraví o časť základu dane alebo daňovej straty komanditnej spoločnosti pripadajúcej na jednotlivého komplementára.

§ 35 Úľavy na dani

(1) Daňovníkovi dane z príjmov právnických osôb so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorý vznikol do 31. decembra 2002, s výnimkou daňovníka, ktorý vznikol premenou, splynutím, zlúčením alebo rozdelením spoločností, sa poskytne zníženie dane vykázanej v daňovom priznaní (ďalej len "daňový úver") vo výške 100 % dane na päť po sebe nasledujúcich zdaňovacích období počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom po nadobudnutí účinnosti tohto zákona prvý raz vykázal základ dane a daň, ak

a) daňovníkom je spoločnosť, ktorej hodnota splateného peňažného vkladu do základného imania k 31. decembru roka, za ktorý prvýkrát uplatní daňový úver, je najmenej

1. vo výške 5 000 000 EUR a predmet jej podnikania je uvedený v písmene c) bod 1,

2. vo výške 2 500 000 EUR a predmet jej podnikania je uvedený v písmene c) bod 1, ak zároveň sídlom a miestom podnikania spoločnosti je územie okresu s mierou nezamestnanosti prevyšujúcou 15 % k 31. decembru roku predchádzajúcemu roku vzniku spoločnosti,

3. vo výške 1 500 000 EUR a predmet jej podnikania je uvedený v písmene c) bod 2;

b) podiel splateného vkladu zahraničnej osoby zo zdrojov v zahraničí na základnom imaní spoločnosti podľa písmena a) počas celej doby čerpania daňového úveruje najmenej 75 %;

c) predmetom podnikania spoločnosti podľa písmena a) je

1. výroba tovaru, ktorý pred vznikom daňovníka čerpajúceho daňový úver bol na územie Slovenskej republiky len dovážaný alebo nebol vyrábaný alebo výroba tovaru určená na vývoz.

2. poskytovanie vybraných služieb; vybranými službami sa rozumejú hotelové služby (kód Klasifikácie produkcie 55. 1), doprava osôb lanovými dráhami, visutými dráhami a lyžiarskymi vlekmi (kód Klasifikácie produkcie 60. 21. 41), ostatná osobná doprava (kód Klasifikácie produkcie 61. 20. 12), služby spojené s vyhliadkovými jazdami autobusov (kód Klasifikácie produkcie 60. 23. 12), ostatné rekreačné činnosti (kód Klasifikácie produkcie 92. 72, 92. 33. 10), programové služby systému a používateľské programové nástroje (kód Klasifikácie produkcie 72. 20. 21), programové služby aplikačného softwaru (kód Klasifikácie produkcie 72. 20. 22), pričom tržby dosiahnuté z vykonávania týchto činností tvoria aspoň 60 % z celkových tržieb daňovníka,

d) splní podmienky uvedené v odseku 4 a odseku 8 v prvej vete.

(2) Daňovník uvedený v odseku 1 písm. a) bod 1 a 2 môže počas piatich po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím nasledujúcim po zdaňovacom období, v ktorom poslednýkrát čerpal daňový úver podľa odseku 1, každoročne čerpať ďalší daňový úver vo výške 50 % dane vykázanej v daňovom priznaní, ak splní podmienky podľa odseku 4 a odseku 8 prvej vety a počas obdobia čerpania daňového úveru podľa odseku 1 zvýši základné imanie spoločnosti ďalšími peňažnými vkladmi alebo vecnými vkladmi zo zdrojov v zahraničí o sumu zodpovedajúcu v prepočte najmenej

a) 5 000 000 EUR, ak ide o daňovníka podľa odseku 1 písm. a) bod 1,

b) 2 500 000 EUR, ak ide o daňovníka podľa odseku 1 písm. a) bod 2.

(3) Daňový úver podľa odseku 2 sa zvýši v každom zdaňovacom období o sumu zodpovedajúcu 20 % z celkovej výšky aktivovaných nákladov v zdaňovacom období vynaložených na vývoj, ktorý je výsledkom vlastnej činnosti daňovníka. 5)

(4) Daňový úver podľa odsekov 1 až 3 môže čerpať daňovník, ak

a) použije prostriedky získané čerpaním daňového úveru najneskôr do piatich rokov od skončenia zdaňovacieho obdobia, za ktoré bol poskytnutý daňový úver na obstaranie hmotného majetku a nehmotného majetku slúžiaceho predmetu jeho podnikania podľa odseku 1 písm. c).

b) tržby daňovníka s predmetom činnosti podľa odseku 1 písm. c) bod 2 za poskytovanie služieb podľa odseku 1 písm. c) bod 2 tvoria najmenej 60 % z jeho celkových tržieb,

(5) Daňovník podľa odsekov 1 a 2 môže počas čerpania daňového úveru odpisovať hmotný majetok podľa § 30 až 32 a nehmotný majetok podľa § 26 ods. 8 alebo

a) technologické zariadenia uvedené v prílohe č. 3, ktoré pred vznikom daňovníka neboli odpisované ani používané vo výrobnom procese na území Slovenskej republiky alebo v zahraničí, maximálnou ročnou odpisovou sadzbou 30 % z obstarávacej ceny tohto majetku na základe individuálne stanoveného odpisového plánu najdlhšie počas piatich rokov,

b) budovy a stavby uvedené v prílohe č. 2, ktoré pred vznikom daňovníka neboli odpisované ani používané vo výrobnom procese na území Slovenskej republiky, zaradené do odpisovej skupiny 4 a 5, ročnou odpisovou sadzbou 5 % z obstarávacej ceny,

c) technologické zariadenia neuvedené v prílohe č. 3 a nehmotný majetok podľa § 30 až 32,

d) odpis ako daňový výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov uplatní daňovník po prvýkrát najneskôr v tom zdaňovacom období, v ktorom začína čerpať daňový úver.

(6) Ak daňovník vytvára súbor predmetov z hmotného majetku odpisovaného podľa príloh č. 2 a 3, odpis podľa odseku 5 písm. a) môže uplatniť len vtedy, ak najmenej 70 % súboru predmetov tvorí hmotný majetok zaradený do prílohy č. 3.

(7) Po skončení čerpania daňového úveru podľa odsekov 1 až 3 hmotný majetok odpisovaný podľa odseku 5 písm. a) a b) zaradí daňovník do odpisových skupín v súlade s prílohou č. 2 a pokračuje v odpisovaní rovnomerným spôsobom podľa § 31 ročnou odpisovou sadzbou podľa údajov uvedených pod nadpisom "v ďalších rokoch odpisovania". Ročná odpisová sadzba platná "pre zvýšenú vstupnú cenu" sa použije len vtedy, ak technické zhodnotenie bolo vykonané po skončení čerpania daňového úveru.

(8) Nárok na daňový úver uplatní daňovník každoročne v daňovom priznaní spôsobom uvedeným v osobitnom predpise. 122) Daňové priznanie podáva do 30. júna roku, ktorý nasleduje po zdaňovacom období, za ktorý si daňovník uplatnil nárok na daňový úver. Na daňovníka, ktorý čerpá daňový úver sa nevzťahujú ustanovenia o platení preddavkov (§ 50) okrem prípadov, ak správca dane do 31. júla roku, v ktorom je podané daňové priznanie, písomne namieta plnenie podmienok čerpania daňového úveru. Ak daňovník písomne do 31. augusta roku, v ktorom bolo podané daňové priznanie, nepreukáže splnenie podmienok čerpania daňového úveru, počnúc mesiacom september roku, v ktorom bolo podané daňové priznanie, vzniká daňovníkovi povinnosť platiť preddavky ( § 50) s tým, že preddavky splatné do mesiaca septembra vyrovná daňovník do konca tohto mesiaca.

122) § 38 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

(9) Ak daňovník nesplní

a) len podmienku podľa odseku 4 písmeno a), nepoužitú sumu alebo jej časť získanú čerpaním daňového úveru je povinný vrátiť najneskôr v zdaňovacom období, do konca ktorého bol povinný prostriedky použiť a zaplatiť úrok vo výške 140 % diskontnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej ku koncu toho zdaňovacieho obdobia, ktorého sa vrátená suma týka,

b) aj ďalšie podmienky poskytnutia daňového úveru, je povinný zaplatiť daň pripadajúcu na daňový úver a zaplatiť penále. Penále sa vypočíta podľa § 55 zo sumy neoprávnene zadržanej dane za obdobie čerpania daňového úveru.

Na daňovníka, ktorý čerpá daňový úver sa vzťahujú ustanovenia o daňovej kontrole podľa osobitného predpisu. 123)

(10) Daňovník, ktorý čerpá daňový úver podľa odsekov 1 a 2 môže daňovú stratu, ktorá vznikla za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, za ktoré prvýkrát uplatňuje daňový úver, odpočítať od základu dane rovnomerne počas piatich zdaňovacích období nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom si poslednýkrát uplatnil daňový úver. V tomto prípade sa na daňovníka nepoužijú ustanovenia § 34.

(11) Zrušením daňovníka124) nárok na daňový úver zaniká, s výnimkou premeny daňovníka na inú právnu formu počas čerpania daňového úveru. 125)

(12) Ak sa počas čerpania daňového úveru daňovník zlúči 126) s ekonomicky prepojeným ( § 23 ods. 6) daňovníkom, ktorý si daňový úver neuplatňuje, nárok podľa odsekov 1 a 2 sa kráti v pomernej výške vypočítanej podľa odseku 13, a to počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom k zlúčeniu došlo. V ostatných prípadoch zlúčenia daňovníkov právo na čerpanie daňového úveru zaniká počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom k zlúčeniu došlo.

(13) Pri výpočte nároku podľa odseku 12 sa použije pomer základného imania daňovníka, ktorý si daňový úver uplatňoval, podľa stavu ku dňu predchádzajúcemu dňu zlúčenia, najviac však do výšky povinnej sumy vkladu podľa odsekov 1 a 2, k súčtu základného imania daňovníka uplatňujúceho čerpanie daňového úveru najviac do výšky povinnej sumy vkladu základného imania podľa odsekov 1 a 2 a sumy vlastného imania daňovníka, ktorý sa s ním zlúčil podľa stavu ku dňu predchádzajúcemu dňu zlúčenia. Tento podiel sa vypočíta na dve desatinné miesta bez zaokrúhlenia.

(14) Daňovník uvedený v § 17 s výnimkou daňovníka uvedeného v odseku 3, si môže znížiť daň v príslušnom zdaňovacom období o sumu zodpovedajúcu 20 % výšky aktivovaných nákladov za zdaňovacie obdobie, vynaložených na vývoj. 5)

(15) Zníženie dane podľa odseku 14 si možno uplatniť v úhrne najviac do výšky 10 % dane v zdaňovacom období, v ktorom boli náklady aktivované podľa písmena a) alebo majetok zaradený do užívania podľa písmena b).

(16) Daňovníkovi uvedenému v § 2 a daňovníkovi uvedenému v § 17 v prípade, ak nevyužije zníženú sadzbu dane podľa § 21 ods. 3, sa daň znižuje o

a) sumu 10 000 Sk za každého zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou, 12)

b) sumu 24 000 Sk za každého zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím. 12)

(17) Na výpočet zníženia dane podľa odseku 16 je rozhodujúci priemerný prepočítaný počet zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou a zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím v zdaňovacom období podľa spôsobu výpočtu určeného Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Úľava sa zaokrúhli na celé koruny nadol.

l23) Zákon Slovenskej Národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. 124) § 68 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 11/1998 Z. z. 125) § 69 ods. 2 Obchodného zákonníka. 126) § 69 ods. 3 Obchodného zákonníka.

§ 36 Osobitná sadzba dane

(1) Osobitná sadzba dane z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkovi uvedenému v § 2 ods. 3a § 17 ods. 3, s výnimkou príjmov plynúcich stálej prevádzkarne týchto daňovníkov (§ 22 ods. 2), je

a) 25 %

1. z príjmov z obchodného, technického, alebo iného poradenstva, poskytovania služieb, riadiacej a sprostredkovateľskej činnosti a podobných činností vykonávaných na území Slovenskej republiky [ § 22 ods. 1 písm. c)],

2. z odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva a z počítačových programov (softver), za použitie návrhov alebo modelov, plánov, za poskytnutie výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov [ § 22 ods. 1 písm. d) bod 1],

3. z odmeny za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu [ § 22 ods. 1 písm. d) bod 2],

4. z príjmu z nezávislej činnosti prednášajúceho, umelca, architekta, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb, vykonávanej alebo zhodnocovanej na území Slovenskej republiky [ § 22 ods. 1 písm. d) bod 3],

5. z úrokov a iných výnosov z poskytnutých úverov a pôžičiek, z vkladov na vkladných knižkách, z peňažných prostriedkov bežných účtov a z cenných papierov [ § 22 ods. 1 písm. d) bod 6] s výnimkou uvedenou v odseku 2 písm. c) a d),

6. z nájomného s výnimkou uvedenou v písmene b),

b) 1 % z nájomného pri dojednaní práva o kúpe prenajatej veci.

(2) Osobitná sadzba dane z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom uvedeným v § 2 a 17, pričom sa základ dane tvorený príjmami uvedenými v bodoch 2 a 3 znižuje o vklad spoločníka, členský vklad alebo nadobúdaciu cenu podielu, ak nie je v odseku I uvedené inak, je

a) 25 %

1. z podielov na zisku tichého spoločníka,

2. z vyrovnacieho podielu pri zániku účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistu v komanditnej spoločnosti alebo pri zániku členstva v družstve,

3. z podielov na likvidačnom zostatku akcionára v akciovej spoločnosti vrátane akciovej spoločnosti, ktorej jediným akcionárom je štát, komanditistu v komanditnej spoločnosti alebo člena družstva v družstve;

b) 20 %

1. z úrokov a iných výnosov plynúcich z vkladov prijímaných bankou alebo pobočkou zahraničnej banky 55) iba od svojich zamestnancov za výhodnejších podmienok ako od ostatných fyzických osôb ( § 8 ods. 5),

2. z výhier v lotériách, stávkach a iných podobných hrách a z výhier z reklamných súťaží a žrebovaní s výnimkou výhier z lotérií, stávok a podobných hier prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa osobitných predpisov 59) v hodnote neprevyšujúcej 300 000 Sk za každú výhru a s výnimkou výhier oslobodených od dane podľa § 4,

3. z cien z verejných súťaží a zo športových súťaží s výnimkou cien oslobodených od dane podľa § 4;

c) 15 %

1. z výnosov z akcií a dočasných listov,

2. z výnosov z podielových listov, z výnosov30) z dlhopisov, z výnosov z vkladových certifikátov, depozitných certifikátov, pokladničných poukážok, vkladových listov a z iných cenných papierov, im na roveň postavených,

3. z podielov na zisku z účastí v spoločnostiach s ručením obmedzeným a z účastí komanditistov v komanditných spoločnostiach,

4. z podielov na zisku a obdobného plnenia z členstva v družstvách,

5. z podielov členov pozemkových spoločenstiev na výnosoch a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkových spoločenstiev [ § 8 ods. 1 písm. a)],

6. z plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku alebo z dôchodkového poistenia s výnimkou plnení z dôchodkového zabezpečenia a z doplnkového dôchodkového poistenia podľa osobitného predpisu 41) znížené o zaplatené poistné [ § 8 ods. 1 písm. e)],

7. z príjmov plynúcich fyzickým osobám z úrokov, výhier a iných výnosov z vkladov na vkladných knižkách vrátane úrokov z peňažných prostriedkov na vkladovom účte a na bežnom účte [ § 8 ods. 1 písm. b)] s výnimkou úrokov z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sú používané v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré sa zdaňujú podľa bodu 8 a s výnimkou príjmov zdaňovaných podľa písmena e),

8. z úroku, výhry alebo z iného výnosu plynúceho z vkladov na vkladných knižkách, z peňažných prostriedkov bežných účtov a z vkladových účtov, ak je príjemcom úroku, výhry alebo výnosu daňovník podľa § 17 s výnimkou bánk alebo pobočkou zahraničnej banky 55) a daňovníkov uvedených v bode 9 alebo ak ide o príjem daňovníka fyzickej osoby podľa § 7 ods. 3, pričom daň vyberaná osobitnou sadzbou dane sa považuje za preddavok a celý príjem sa zdaní ako súčasť základu dane podľa § 7 alebo podľa § 23 ods. 15 v zdaňovacom období, v ktorom došlo k zrazeniu preddavku, okrem prípadov, ak suma preddavku presahuje vypočítanú výšku dane daňovníka v daňovom priznaní, keď je odvedená suma preddavku považovaná za splnenie daňovej povinnosti; pri vyberaní preddavku sa postupuje rovnako ako pri dani vyberanej zrážkou podľa § 52 ods. l až 3,

9. z úroku, výhry alebo iného výnosu plynúceho z vkladov na vkladných knižkách, z bežných účtov a z vkladových účtov, ak je príjemcom úroku, výhry alebo výnosu daňovník, ktorý platí paušálnu daň. daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie ( § 18 ods. 4), daňovník vykonávajúci poisťovaciu činnosť, Fond národného majetku Slovenskej republiky a investičný (správcovský) fond a podielový fond vrátane investičnej (správcovskej) spoločnosti a Národná banka Slovenska, u ktorých sa vybraním dane považuje daňová povinnosť za splnenú.

10. z dávok poskytovaných z doplnkového dôchodkového poistenia podľa osobitného predpisu. 40) [§ 10 ods. 1 písm. m)];

d) 10 %

1. z príjmov z prostriedkov sociálneho fondu [ § 6 ods. 1 písm. e)],

2. z príjmov zo závislej činnosti plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ktorých úhrnná výška od toho istého zamestnávateľa nepresiahne v kalendárnom mesiaci 4 000 Sk ( § 6 ods. 4).

3. z príjmov autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie, ak ich úhrn nepresiahne od toho istého platiteľa v kalendárnom mesiaci 4 000 Sk ( § 7 ods. 8),

4. z výnosov z dlhopisov vydávaných obcami na financovanie komplexnej bytovej výstavby a mestskej dopravy;

e) 5 % z úroku alebo z iného výnosu plynúceho fyzickým osobám z viazaných vkladov najmenej po dobu troch rokov, ktoré nie sú určené na podnikanie za podmienky, že výber istiny a úroku nastane na základe dohodnutých zmluvných podmienok až po uplynutí stanoveného obdobia.

(3) Základom dane pre osobitnú sadzbu dane, ktorý tvoria príjmy uvedené v odsekoch 1 a 2, je iba príjem, ak sa v tomto zákone neustanovuje inak. Základ dane a daň sa zaokrúhľuje na celé koruny nadol. V prípade účtov znejúcich na cudziu menu sa základ dane určí v cudzej mene, a to bez zaokrúhlenia.

(4) Ak plynú výnosy z cenných papierov príjemcovi od investičných (správcovských) spoločností a od investičných fondov, 72) je základom dane pre osobitnú sadzbu dane uvedenú v odseku 2 písm. c) vyplácaný výnos z cenných papierov znížený o príjmy prijaté investičnými (správcovskými) spoločnosťami a investičnými fondami, z ktorých bola daň vybratá osobitnou sadzbou.

(5) Ak plynú dividendy a podiely na zisku od obchodnej spoločnosti alebo družstva právnickej osobe, ktorá má najmenej 25 % podiel na základnom imaní týchto spoločností, základ dane pre osobitnú sadzbu dane podľa ods. 2 písm. c) sa znižuje o sumu týchto prijatých zdanených príjmov.

§ 37 Stanovenie prepočítacieho kurzu

(1) Na daňové účely, s výnimkou uvedenou v odsekoch 2 a 3, sa používa kurz slovenskej koruny k cudzím menám vyhlásený Národnou bankou Slovenska (ďalej len "kurz") uplatnený v účtovníctve daňovníka. 5)

(2) Ak daňovník nie je účtovnou jednotkou, použije sa s výnimkou uvedenou v odseku 3 jednotný kurz. Tento kurz sa určí ako ročný priemer kurzov alebo priemer kurzov za obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie, vyhlásených Národnou bankou Slovenska posledný deň každého mesiaca zdaňovacieho obdobia. Jednotný kurz sa použije aj na príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky a na zápočet dane zaplatenej v zahraničí.

(3) Pri prepočte dane z úrokov na účtoch v cudzej mene a vkladových listoch znejúcich na cudziu menu. z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou podľa § 36, sa použije kurz vyhlásený Národnou bankou Slovenska v deň pripísania úrokov daňovníkovi. Takto vypočítaná daň sa zaokrúhľuje na celé koruny nadol.

PIATA ČASŤ VYBERANIE A PLATENIE DANÍ Z PRÍJMOV

Prvý oddiel Daň z príjmov fyzických osôb

§ 38 Daňové priznanie

(1) Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok.

(2) Daňové priznanie (ďalej len "priznanie") za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je povinný podať v lehote podľa osobitného predpisu l22) každý, kto má ročné príjmy presahujúce 10 000 Sk, ktoré sú predmetom dane z príjmov fyzických osôb a ak nejde o príjmy od dane oslobodené, o príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou ( § 36) a len o príjmy vylúčené zo zdanenia. Priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorého ročné príjmy, ktoré sú predmetom dane z príjmov fyzických osôb, nepresiahli 10 000 Sk, ale vykazuje daňovú stratu ( § 5 ods. 3).

(3) Priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorý má v zdaňovacom období príjmy len podľa § 6, plynúce

a) od viacerých zamestnávateľov súčasne,

b) od zamestnávateľa so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ktorý nemá v Slovenskej republike stálu prevádzkareň ( § 22 ods. 2), alebo

c) zo zdrojov v zahraničí, ak nejde o príjmy od dane oslobodené, príjmy vylúčené zo zdanenia podľa § 54 a o príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou ( § 36). Priznanie je povinný podať daňovník aj vtedy, ak nie je možné zraziť preddavok na daň alebo daň ( § 41).

(4) Priznanie nie je povinný podať daňovník, ktorý má v zdaňovacom období príjmy len podľa § 6 od jedného zamestnávateľa alebo od viacerých zamestnávateľov postupne, ak nejde o zamestnávateľa podľa § 44 ods. 10 a ktorý nie je povinný podať priznanie podľa odseku 3.

§ 39 Minimálna výška dane

Daň alebo daň vrátane jej zvýšenia sa nevyrubí a neplatí, ak nepresiahne v zdaňovacom období 100 Sk, alebo celkové zdaniteľné príjmy v zdaňovacom období nepresiahnu 10 000 Sk. To neplatí, ak sa daň alebo preddavky na daň vyberajú zrážkou.

§ 40 Platenie preddavkov na daň

(1) Preddavky na daň platí daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 10 000 Sk.

(2) Daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 10 000 Sk a nepresiahla 500 000 Sk, platí štvrťročné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/4 poslednej známej daňovej povinnosti. Štvrťročné preddavky na daň sú splatné do konca každého kalendárneho štvrťroka.

(3) Daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 500 000 Sk, platí mesačné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti. Mesačné preddavky na daň sú splatné do konca každého kalendárneho mesiaca.

(4) Daňovník, ktorého základ dane tvorí súčet čiastkových základov dane a jedným z nich je aj čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov, preddavok podľa odsekov 2 a 3 neplatí v prípade, ak tento čiastkový základ dane tvorí viac ako 50 % z celkového základu dane. Ak čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov tvorí 50 % a menej, preddavky na daň vypočítané podľa odsekov 2 a 3 sa platia v polovičnej výške.

(5) Poslednou známou daňovou povinnosťou na účely tohto zákona je suma, ktorú si daňovník sám vypočítal a uviedol v poslednom (dodatočnom) priznaní, a po doručení platobného výmeru (dodatočného) suma vyrubená (dorubená) týmto výmerom. Pri zmene poslednej známej daňovej povinnosti v bežnom zdaňovacom období sa preddavky na daň splatné do tejto doby nemenia. Ak sa posledná známa daňová povinnosť týkala aspoň šiestich mesiacov zdaňovacieho obdobia, daňovník je povinný pri platení preddavkov na daň dopočítať si poslednú daňovú povinnosť tak, ako by sa týkala celého zdaňovacieho obdobia. Prepočet sa vykoná tak, že posledná známa daňová povinnosť, ktorá sa týka tejto časti zdaňovacieho obdobia, sa vydelí počtom mesiacov, za ktoré daňovník poberal príjmy podliehajúce dani a vynásobí sa dvanástimi.

(6) Ak posledná známa daňová povinnosť bola vypočítaná zo základu dane, ktorý tvoril úhrn čiastkových základov dane podľa § 7 až 10, pričom daňovník preukáže, že v bežnom zdaňovacom období nebude poberať príjmy podľa § 8 až 10, alebo tieto príjmy budú nižšie ako v predchádzajúcom zdaňovacom období, môže správca dane určiť preddavky na daň inak s tým, že zohľadní len očakávané zníženie príjmov podľa § 8 až 10 v bežnom zdaňovacom období. Rozhodnúť o platení preddavkov na daň inak môže správca dane aj v prípade, ak sa preddavky na daň platia podľa odseku 4.

(7) Daňovníkovi, ktorému začali plynúť príjmy podliehajúce dani pred skončením zdaňovacieho obdobia, môže správca dane na základe žiadosti alebo z vlastného rozhodnutia určiť preddavky na daň s prihliadnutím na očakávaný príjem daňovníka a na ostatné skutočnosti rozhodujúce na vyrubenie dane.

(8) Proti rozhodnutiu o určení preddavkov na daň podľa odsekov 6 a 7 je možné podať odvolanie.

(9) Ak daňovník prestal vykonávať činnosť alebo poberať príjmy podliehajúce dani, nie je povinný platiť preddavky na daň, a to od splátky nasledujúcej po dni, v ktorom došlo k zmene rozhodujúcich skutočností; tieto skutočnosti oznámi daňovník správcovi dane. 127)

(10) Preddavky na daň podľa predchádzajúcich odsekov neplatí daňovník, ktorý poberal v predchádzajúcom zdaňovacom období len príjmy uvedené v § 8 a 10.

(11) Platenie preddavkov na daň podľa predchádzajúcich odsekov sa nevzťahuje na príjmy zdaňované paušálnou daňou ( § 15) a osobitnou sadzbou dane ( § 36) a na príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky, ak nemá daňovník súčasne iné príjmy podliehajúce dani.

127) § 31 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

§ 41

Vyberanie a platenie dane z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov

(1) Platiteľ dane128) vyberie preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov (ďalej len "preddavok") zo zdaniteľnej mzdy. Zdaniteľnou mzdou je úhrn príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov (ďalej len "mzda") zúčtovaných a vyplatených daňovníkovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie, okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou ( § 36), znížený o

a) sumy, ktoré sú od dane oslobodené,

b) sumy zrazené na povinné poistné,

c) príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, 41)

d) nezdaniteľné časti základu dane; základ dane na výpočet preddavku za kalendárny mesiac sa zníži o 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane. Na preukázanú nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) podľa § 12 ods. 2 písm. c), na sumu, o ktorú sa znižuje základ dane u požívateľa dôchodkov uvedených v § 12 ods. 4, a na hodnotu darov ( §12 ods. 10) platiteľ dane prihliadne až pri ročnom zúčtovaní preddavkov za zdaňovacie obdobie.

(2) Preddavok zo zdaniteľnej mzdy zaokrúhlenej do 100 Sk na celé koruny nahor a nad 100 Sk na celé stokoruny nahor zúčtovanej a vyplatenej za kalendárny mesiac je

nad Sk	do Sk
-	7 500	12%
7 500	12 500	900 Sk 20 % zo základu presahujúceho 7 500 Sk
12 500	20 000	1 900 Sk 25 % zo základu presahujúceho 12 500 Sk
20 000	33 000	3 775 Sk 30 % zo základu presahujúceho 20 000 Sk
33 000	47 000	7 675 Sk 35 % zo základu presahujúceho 33 000 Sk
47 000	94 000	12 575 Sk 40 % zo základu presahujúceho 47 000 Sk
94 000	a viac	31 375 Sk 42 % zo základu presahujúceho 94 000 Sk.

(3) Preddavok sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní alebo pri pripísaní mzdy daňovníka k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa mzda vypláca. Ak platiteľ dane vykonáva vyúčtovanie miezd mesačne, zrazí preddavok pri vyúčtovaní mzdy za uplynulý mesiac. Daňovníkovi, ktorého mene. Uvedené sa vzťahuje na zahraničných spravodajcov (korešpondentov) Tlačovej agentúry Slovenskej republiky, Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, zamestnancov generálnych zastupiteľstiev Železníc Slovenskej republiky a vojakov v činnej službe Armády Slovenskej republiky študujúcich na školách a v kurzoch v zahraničí, ktorí boli alebo sú na výkon práce alebo štúdium v zahraničí vyslaní platiteľom dane so sídlom na území Slovenskej republiky.

a) zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť mzdy, keď nie je možné zrážku vykonať, sa preddavok zrazí dodatočne pri najbližšom peňažnom plnení, alebo sa daň vyrovná pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň ( § 44) alebo pri podaní priznania ( § 38). Uvedený postup možno uplatniť aj pri zdanení príjmov podľa § 6 ods. 4, ktoré spočívajú v nepeňažnom plnení;

b) plat a náhrada platu za dovolenku sa skladá z korunovej časti a z časti v cudzej mene, pričom časť v cudzej mene je určená najviac do výšky a podľa podmienok určených podľa osobitného predpisu, 129) sa preddavok zrazí pred rozdelením na korunovú časť a Časť v cudzej

128) § 5 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb.

129) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 169/1993 Z. z. v znení nariadenia vlády

(4) Platiteľ dane, ktorý vypláca zdaniteľnú mzdu naraz za viac kalendárnych mesiacov, vypočíta preddavok tak, akoby bola mzda vyplatená v jednotlivých mesiacoch, ak je tento spôsob zdanenia pre daňovníka výhodnejší. Uvedený postup nemožno uplatniť pri zdanení príjmov podľa § 6 ods. 4.

(5) Ak daňovník poberá mzdu súčasne od viacerých platiteľov dane za rovnaký kalendárny mesiac, zrazia platitelia dane, u ktorých daňovník neuplatňuje nárok na nezdaniteľné časti základu dane, preddavky zo mzdy zníženej len o sumy, ktoré sú od dane oslobodené, o povinné poistné a o sumu podľa § 6 ods. 12-písm. b).

(6) Ak platiteľ dane vykonáva vyúčtovanie miezd mesačne alebo pravidelne v dlhších časových obdobiach, odvedie preddavky za uplynulý kalendárny mesiac najneskôr do piatich dní po vykonanom vyúčtovaní miezd. Ostatní platitelia dane odvedú preddavky do piatich dní po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zraziť preddavky.

§ 42

Uplatnenie nezdaniteľných častí základu dane pri výpočte preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov

(1) Daňovník je povinný preukázať platiteľovi dane skutočnosti rozhodujúce na priznanie nezdaniteľných častí základu dane (ďalej len "rozhodujúce skutočnosti") pri výpočte preddavkov najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom tieto skutočnosti nastali. Na predložené doklady platiteľ dane prihliadne, začínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom sa platiteľovi preukážu. Pri nástupe do zamestnania platiteľ dane prihliadne na rozhodujúce skutočnosti už v kalendárnom mesiaci, v ktorom daňovník nastúpil do zamestnania, ak ich daňovník preukáže do 30 dní odo dňa nástupu do zamestnania.

(2) Ak sa daňovníkovi narodí dieťa, platiteľ dane naň prihliadne už v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa narodilo, ak daňovník predloží doklad o jeho narodení do 30 dní po jeho narodení. Rovnaký postup sa uplatní aj pri začatí sústavnej prípravy plnoletého dieťaťa na budúce povolanie.

(3) Ak daňovník poberá v kalendárnom mesiaci mzdu súčasne alebo postupne od viacerých platiteľov dane, prihliadne na nezdaniteľné časti základu dane iba jeden platiteľ dane, u ktorého daňovník uplatni nárok podľa odsekov 1 a 2.

(4) Ak daňovník nepreukáže rozhodujúce skutočnosti v priebehu zdaňovacieho obdobia, prihliadne platiteľ dane na tieto skutočnosti dodatočne pri ročnom zúčtovaní preddavkov, ak ich daňovník preukáže najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia alebo si ich daňovník uplatní pri podaní daňového priznania.

(5) Platiteľ dane prihliadne na nezdaniteľné časti základu dane len vtedy, ak daňovník podpíše do 30 dní po vstupe do zamestnania a každoročne najneskôr do 15. februára alebo v priebehu zdaňovacieho obdobia písomné vyhlásenie o tom,

Slovenskej republiky č. 157/1995 Z. z.

a) aké skutočnosti sú u neho dané na priznanie nezdaniteľných častí základu dane, prípadne kedy a ako sa zmenili,

b) že súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje nárok na nezdaniteľné časti základu dane u iného platiteľa dane a že nárok na nezdaniteľné časti základu dane na tie isté osoby súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje iný daňovník,

c) či je poberateľom dôchodkov uvedených v § 12 ods. 4.

(6) Ak dôjde v priebehu roka k zmene rozhodujúcich skutočností, daňovník je povinný oznámiť ich písomne (napr. zmenou vo vyhlásení) platiteľovi dane najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala. Platiteľ dane poznamená zmenu na mzdovom liste.

(7) Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia príde k zmene platiteľa dane, u ktorého si daňovník uplatňuje nárok na nezdaniteľné časti základu dane, daňovník je povinný túto skutočnosť potvrdiť svojím podpisom vo vyhlásení u platiteľa dane, u ktorého si daňovník uplatňoval nárok na nezdaniteľné časti základu dane ku dňu, keď táto skutočnosť nastala.

§ 43

Spôsob preukazovania nároku na zníženie základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov

(1) Nárok na zníženie základu dane preukazuje daňovník platiteľovi dane

a) predložením dokladu o oprávnenosti nároku na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 12 ods. 2 písm. b) a c);

b) potvrdením školy a u žiakov učilíšť potvrdením učilišťa, že plnoleté dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti64) študuje;

c) rozhodnutím o priznaní invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku a dokladom o vyplácaní dôchodku, ak daňovník uplatňuje nárok na zníženie dane z titulu nezdaniteľnej časti základu dane z dôvodu, že poberá invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok;

d) predložením preukazu o ťažkom zdravotnom postihnutí, ak je daňovník jeho držiteľom;

e) rozhodnutím o priznaní dôchodkov uvedených v § 12 ods. 4 a dokladom o výplate týchto dôchodkov, ak je daňovník ich príjemcom a ak ročne neprevyšujú hranicu ustanovenú v § 12 ods. 4;

f) rozhodnutím alebo posudkom posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia sociálnej poisťovne o tom. že dieťa je dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté a vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť, ak daňovník uplatňuje nárok na zníženie dane z titulu nezdaniteľnej časti základu dane z dôvodu, že vyživuje v domácnosti 64) takéto dieťa;

g) potvrdením správcu dane príslušného podľa miesta bydliska daňovníka o tom, že

1. spĺňa podmienky uvedené v § 12 ods. 6 písm. b) bodoch 2 až 4 na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 12 ods. 2 písm. b),

2. poberá iný dôchodok, ktorého jednou z podmienok na priznanie je invalidita, alebo je daňovník podľa osobitných predpisov invalidný, ale jeho žiadosť o invalidný dôchodok bola zamietnutá z iných dôvodov ako z dôvodov jeho invalidity, ako aj pri súbehu nároku na dôchodky uvedené v § 12 ods. 4, na invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok;

h) potvrdením príjemcu o výške, účele a dátume poskytnutého daru ( § 12 ods. 10).

(2) Doklady uvedené v odseku 1 písm. a), c) až f) platia dovtedy, kým nedôjde k zmene údajov v nich uvedených. Platnosť dokladov uvedených v odseku 1 písm. c) a e) je podmienená tým, že daňovník každoročne predloží najneskôr do 15. februára doklad o výplate dôchodku. Doklady uvedené v odseku 1 písm. b) platia vždy pre školský rok, pre ktorý boli vydané. Doklady platia za predpokladu, že u daňovníka a ním vyživovaných osôb sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na uznanie nezdaniteľných častí zo základu dane.

§ 44

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov

(1) Daňovník, ktorý v zdaňovacom období poberal zdaniteľnú mzdu len od jedného platiteľa dane alebo od viacerých platiteľov dane postupne, môže písomne požiadať najneskôr do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia posledného platiteľa dane, u ktorého uplatňoval alebo ktorý dodatočne prihliadne na nezdaniteľné časti základu dane ( § 42 ods. 4) o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov z úhrnu zdaniteľných miezd od všetkých platiteľov dane. Ak uvedený daňovník nepožiada o ročné zúčtovanie preddavkov a súčasne nie je povinný podať priznanie ( § 38), jeho daňová povinnosť sa zrazením preddavkov v správnej výške považuje za splnenú v termíne na podanie priznania. 122)

(2) Daňovník, ktorý poberal v zdaňovacom období zdaniteľnú mzdu súčasne od viacerých platiteľov dane, je povinný podať priznanie ( § 38).

(3) Ročné zúčtovanie preddavkov vykoná na žiadosť daňovníka posledný platiteľ dane alebo platiteľ dane, u ktorého daňovník v uplynulom zdaňovacom období uplatňoval nárok na nezdaniteľné časti základu dane alebo ktorý dodatočne prihliadne na nezdaniteľné časti základu dane. Ak daňovník neuplatňoval uvedené nároky v zdaňovacom období u žiadneho platiteľa dane, vykoná na žiadosť daňovníka ročné zúčtovanie preddavkov posledný platiteľ dane v zdaňovacom období, za ktoré sa zúčtovanie preddavkov vykonáva.

(4) Platiteľ dane vykoná ročné zúčtovanie preddavkov podľa odsekov 1 a 3 len u daňovníka, ktorý nieje povinný podať priznanie podľa § 38.

(5) Platiteľ dane vykoná výpočet dane a zúčtovanie preddavkov a súčasne prihliadne na nezdaniteľnú časť na manželku (manžela), na nezdaniteľnú sumu u poberateľa dôchodkov uvedených v § 12 ods. 4 a na hodnotu darov poskytnutých za uplynulé zdaňovacie obdobie, ak daňovník do 15. februára podpíše písomné vyhlásenie, v ktorom uvedie

a) že nepoberal v uplynulom zdaňovacom období okrem mzdy, príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou ( § 36) a okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené, iné príjmy podliehajúce dani z príjmov fyzických osôb,

b) či poberal v uplynulom zdaňovacom období postupne od ďalších platiteľov dane príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou ( § 36) a okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené,

c) že manželka (manžel) žijúca v domácnosti64) nemala (nemal) v uplynulom zdaňovacom období vlastný príjem presahujúci ročne hranicu uvedenú v § 12 ods. 2 písm. c),

d) sumu dôchodkov uvedených v § 12 ods. 4, ak v uplynulom zdaňovacom období nepresiahla sumu uvedenú v § 12 ods. 4,

e) hodnotu poskytnutých darov podľa § 12 ods. 10.

(6) Platiteľ dane vykoná ročné zúčtovanie preddavkov podľa odsekov 1 a 3 len na základe dokladov o vyplatenej mzde, o zrazenom povinnom poistnom, o uplatnených sumách podľa § 6 ods. 12 písm. b), o nezdaniteľných častiach základu dane, o zrazených preddavkoch a o poskytnutých daroch. Daňovník je povinný doklady za uplynulé zdaňovacie obdobie predložiť platiteľovi dane najneskôr do 15. februára nasledujúceho roka od všetkých platiteľov dane. Ak daňovník, ktorý poberal počas uplynulého zdaňovacieho obdobia mzdu postupne od viacerých platiteľov dane a ktorý nepredložil platiteľovi dane uvedenému v odseku 3 ani na jeho písomnú výzvu v ním určenej lehote uvedené doklady, platiteľ dane ročné zúčtovanie preddavkov nevykoná. Túto skutočnosť oznámi platiteľ dane do 31. marca správcovi dane, ktorý je príslušný podľa bydliska daňovníka a ktorému súčasne predloží doklady na ročné zúčtovanie preddavkov na ďalšie konanie. Správca dane oznámi daňovníkovi výsledky výpočtu dane rozhodnutím.

(7) Ročné zúčtovanie preddavkov a výpočet dane vykoná platiteľ dane najneskôr do 31. marca roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Rozdiel preddavkovo zrazenej dane a vypočítanej dane v prospech daňovníka vráti platiteľ dane daňovníkovi najneskôr pri zúčtovaní mzdy za marec v roku, v ktorom sa zúčtovanie preddavkov vykonáva. -

(8) Nedoplatok dane vyplývajúci z ročného zúčtovania preddavkov zrazí platiteľ dane daňovníkovi zo mzdy najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa vykonalo ročné zúčtovanie preddavkov. Platiteľ dane odvedie zrazený nedoplatok správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov.

(9) Ak daňovník uvedený v odseku 1 namiesto ročného zúčtovania preddavkov u platiteľa dane využije možnosť podať priznanie príslušnému správcovi dane a daňovník, ktorý je povinný podať priznanie ( § 38), je povinný túto skutočnosť oznámiť poslednému platiteľovi dane (napr. vo vyhlásení) v lehote do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia. V tomto prípade sa postup podľa predchádzajúcich odsekov nepoužije.

(10) Ak daňovník nemôže požiadať posledného platiteľa dane v zdaňovacom období, za ktoré sa ročné zúčtovanie preddavkov vykonáva, o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov z dôvodu zániku platiteľa dane bez právneho nástupcu, podá priznanie podľa § 38.

§ 45

Povinnosti platiteľa dane z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov

(1) Platiteľ dane je povinný viesť pre daňovníkov s príjmami podľa § 6 mzdové listy, s výnimkou uvedenou v odseku 3, a výplatné listiny vrátane ich rekapitulácie za každý kalendárny mesiac i za celé zdaňovacie obdobie.

(2) Mzdový list musí na daňové účely obsahovať

a) meno a priezvisko daňovníka, a to aj predchádzajúce,

b) rodné číslo daňovníka,

c) bydlisko daňovníka.

d) mená, priezviská a rodné čísla osôb, na ktoré daňovník uplatňuje nárok na zníženie základu dane, výšku jednotlivých nezdaniteľných častí základu dane s uvedením dôvodu ich priznania,

e) za každý kalendárny mesiac

1. počet dní výkonu práce,

2. úhrn zúčtovaných zdaniteľných miezd bez ohľadu na to, či sú vyplatené v peniazoch alebo v naturáliách, alebo spočívajú v inej forme plnenia vykonávanej zamestnávateľom za zamestnanca,

3. sumy oslobodené od dane,

4. sumy podľa § 6 ods. 12 písm. a) a b),

5. základ dane, nezdaniteľné časti základu dane, zdaniteľnú mzdu, preddavok na daň,

6. súčet jednotlivých údajov uvedených v bodoch 2 až 5 za celé zdaňovacie obdobie,

7. príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou ( § 36) a daň vybratú z týchto príjmov.

(3) Ak platiteľ dane pre daňovníkov uvedených v § 6 ods. 4 a pre daňovníkov s príjmami len podľa § 6 ods. 6 nevedie mzdové listy, je povinný viesť evidenciu (zoznam) obsahujúcu meno a priezvisko daňovníka, a to aj predchádzajúce, rodné číslo, bydlisko, údaj o trvaní pracovnej činnosti, úhrn zúčtovaných miezd bez ohľadu na to, či sú vyplatené v peniazoch alebo v naturáliách, alebo spočívajú v inej forme plnenia vykonávanej zamestnávateľom za zamestnancov, povinné poistné, základ dane a daň. Platiteľ dane je povinný takúto evidenciu viesť aj o príjmoch daňovníkov, u ktorých nie sú splnené podmienky na zdanenie osobitnou sadzbou dane podľa § 36 z dôvodu, že úhrnná výška príjmu presiahla v kalendárnom mesiaci sumu 4 000 Sk a o preddavkoch.

(4) Platiteľ dane je povinný za obdobie, za ktoré daňovníkovi vyplácal mzdu, vystaviť na jeho žiadosť doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste, prípadne v evidencii podľa odseku 3, ktoré sú rozhodujúce pre výpočet zdaniteľnej mzdy, preddavkov a dane za príslušné zdaňovacie obdobie.

§ 46

Zodpovednosť platiteľa dane z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov

(1) Daňovníkovi, ktorému platiteľ dane zrazil vyššiu daň, ako je ustanovené, vráti platiteľ dane preplatok, ak neuplynuli tri roky od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom preplatok vznikol. Ak platiteľ dane zrazil daňovníkovi v bežnom zdaňovacom období preddavky vyššie, ako mal, vráti daňovníkovi vzniknutý preplatok na preddavkoch v nasledujúcom mesiaci, najneskôr do 31. marca nasledujúceho roku ak mu do tohto termínu nebolo vykonané ročné zúčtovanie preddavkov alebo ak nepodal priznanie. O vrátený preplatok dane alebo preplatok na preddavku zníži platiteľ dane najbližší odvod preddavkov správcovi dane.

(2) Platiteľ dane, ktorý nezrazil alebo nevybral od daňovníka daň v ustanovenej výške, môže ju dodatočne zraziť iba vtedy, ak od doby, keď sa daň nesprávne vybrala, neuplynulo viac ako 12 mesiacov. Platiteľ dane, ktorý nezrazil daňovníkovi preddavok v ustanovenej výške, môže tento nedoplatok dodatočne zraziť za uplynulé zdaňovacie obdobie najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka.

(3) Daň. ktorú platiteľ dane nezrazil alebo zrazil v nesprávnej výške zavinením daňovníka, môže vrátane príslušenstva zraziť do troch rokov od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k jej nesprávnej zrážke alebo nebola zrazená vôbec.

(4) Ak nemôže platiteľ dane nedoplatok na dani podľa odseku 3 a nedoplatok, ktorý vyplýva z ročného zúčtovania preddavkov na daň zraziť z daňovníkovej mzdy z dôvodu, že mu už nevypláca mzdu, alebo z dôvodu, že nemožno daňovníkovi podľa osobitných predpisov zrážku vykonať, vyberie nedoplatok správca dane príslušný podľa bydliska daňovníka, ktorému zašle platiteľ dane doklady o výške nedoplatku na ďalšie konanie do 30 dni odo dňa. keď táto skutočnosť nastala alebo ju platiteľ dane zistil. Tento daňovník je povinný nedoplatok na dani a nedoplatok na dani vzniknutý jeho zavinením vrátane príslušenstva uhradiť miestne príslušnému správcovi dane najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom správca dane úkon vykonal, alebo v ktorom bolo rozhodnutie o tomto nedoplatku daňovníkovi doručené. Ak nedoplatok nepresiahne sumu 100 Sk, správca dane konanie nezačne.

(5) Platiteľ dane uplatní postup podľa odsekov 2, 3 alebo 4 aj vtedy, ak daňovníkovi, ktorému sa nevykonalo ročné zúčtovanie preddavkov na daň a ktorý nebol povinný podať priznanie, nebol zrazený preddavok na daň v správnej výške alebo nebol zrazený vôbec.

(6) Dodatočne zrazenú alebo vybratú daň alebo preddavok podľa odsekov 2, 3 a 5 platiteľ dane odvedie správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov.

(7) Dodatočne vyrubenú daň a preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti uhradí platiteľ dane správcovi dane do piatich dní po doručení dodatočného platobného výmeru.

§ 47

Zaokrúhľovanie

(l) Daň a penále sa zaokrúhľujú na celé koruny nahor.

(2) Preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov sa zaokrúhľujú na celé koruny nahor.

(3) Ostatné preddavky na daň ( § 40) sa zaokrúhľujú na celé stovky nahor.

(4) Výpočet daňovej sadzby, koeficientov a ukazovateľov sa vykonáva s presnosťou na dve platné desatinné miesta. Postupné zaokrúhľovanie v dvoch alebo viacerých stupňoch je neprípustné. Čísla podľa tohto odseku sa zaokrúhľujú tak, že sa vynechajú všetky číslice za poslednou platnou číslicou zaokrúhľovaného čísla a táto číslica sa ďalej upraví podľa číslic, ktoré nasledujú po poslednej platnej číslici zaokrúhľovaného čísla tak, že

a) zaokrúhľovaná číslica, po ktorej nasleduje číslica menšia ako päť, zostáva bez zmeny,

b) zaokrúhľovaná číslica, po ktorej nasleduje číslica päť alebo číslica väčšia ako päť, zväčšuje sa o jednu.

§ 48

Vyhlásenie o možnosti použiť zaplatenú daň na verejnoprospešný účel

(1) Daňovník môže predložiť správcovi dane vyhlásenie, v ktorom uvedie, že 1 % ním zaplatenej dane sa použije na verejnoprospešný účel, a to v prospech ním určenej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Takéto vyhlásenie je pre správcu dane záväzné.

(2) Za použitie prostriedkov na verejnoprospešný účel podľa odseku 1 sa považuje poskytnutie peňažných prostriedkov na úhradu výdavkov na vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť, sociálnu starostlivosť, na telovýchovu, šport, ochranu životného prostredia, kultúru a obnovu kultúrnych pamiatok.

(3) Lehota, do ktorej je možné predložiť správcovi dane vyhlásenie podľa odseku 1, jeho náležitosti, postup a lehoty jeho vykonávania ako aj postup v prípade, ak vyhlásenie podľa odseku 1 nie je vykonávateľné, ustanovuje osobitný predpis. 123)

Druhý oddiel Daň z príjmov právnických osôb

§ 49 Zdaňovacie obdobie a daňové priznanie

(1) Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, ak tento zákon alebo osobitný predpis 122) neustanovuje inak.

(2) Daňové priznanie (ďalej len "priznanie") za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je povinný podať v ustanovenej lehote 122) daňovník dane z príjmov právnických osôb. Daňovník, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie, nemusí podať priznanie, ak má iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane a príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou. Rozpočtové a príspevkové organizácie nemusia podať priznanie aj v tom prípade, ak majú okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou len príjmy oslobodené od dane.

(3) Za daňovníka, ktorý zanikol bez likvidácie, podáva priznanie jeho právny nástupca. Za daňovníka, ktorý bol zrušený vyhlásením konkurzu, podáva priznanie správca konkurznej podstaty.

(4) Ak zániku daňovníka predchádza jeho zrušenie s likvidáciou, zdaňovacie obdobie sa končí dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie.

(5) Zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorý vstúpil do likvidácie, sa začína dňom jeho vstupu do likvidácie a končí sa dňom skončenia likvidácie. 130) Ak likvidácia neskončí do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, končí sa toto zdaňovacie obdobie ku dňu 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie.

(6) Ak daňovník neskončil likvidáciu do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, je až do skončenia likvidácie zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak sa likvidácia skončí v priebehu kalendárneho roku, končí sa toto zdaňovacie obdobie dňom skončenia likvidácie.

(7) Pri zrušení daňovníka vyhlásením konkurzu 9) alebo ak je na daňovníka vyhlásený konkurz alebo povolené vyrovnanie, končí sa zdaňovacie obdobie dňom predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu alebo povolenia vyrovnania.

(8) Zdaňovacie obdobie daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, alebo ktorému bolo povolené vyrovnanie, sa začína dňom vyhlásenia konkurzu alebo povolením vyrovnania a končí sa dňom zrušenia konkurzu, v prípade daňovníka, ktorému bolo povolené vyrovnanie, končí sa 31. decembra roku, v ktorom bolo povolené vyrovnanie a ďalej je zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak konkurz nebol zrušený do 31. decembra druhého roku nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do konkurzu, končí sa toto zdaňovacie obdobie ku dňu 31. decembra druhého roku nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do konkurzu.

(9) Ak konkurz nebol zrušený do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do konkurzného konania, je až do zrušenia konkurzu zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak sa konkurz zruší v priebehu kalendárneho roka, končí sa toto zdaňovacie obdobie dňom skončenia konkurzného konania. Po zrušení konkurzu sa zdaňovacie obdobie začína dňom nasledujúcom po zrušení konkurzu a končí 31. decembra kalendárneho roka. v ktorom bol zrušený konkurz.

(10) Ak sa na daňovníka v likvidácii podľa odseku 5 vyhlási konkurz, zdaňovacie obdobie podľa odseku 5 sa končí ku dňu podľa odseku 7.

(11) Ak sa na daňovníka v likvidácií podľa odseku 6 vyhlási konkurz, zdaňovacie obdobie podľa odseku 6 sa končí dňom podľa odseku 7.

(12) Ak sa po skončení konkurzu

a) začne likvidácia, zdaňovacie obdobie daňovníka v likvidácii sa začína dňom jeho vstupu do likvidácie a konči sa podľa odsekov 5 a 6,

130) § 75 ods. 1 Obchodného zákonníka.

b) pokračuje v likvidácií, zdaňovacie obdobie daňovníka v likvidácii sa začína dňom nasledujúcim po ukončení konkurzu a končí sa podľa ustanovenia odseku 6.

(13) Pri zrušení daňovníka zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku sa zdaňovacie obdobie končí dňom predchádzajúcim dňu zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku daňovníka.

(14) Ak sa zrušil daňovník zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, začína sa zdaňovacie obdobie dňom jeho zrušenia a končí sa dňom, ku ktorému sa vykoná posledná účtovná závierka pred podaním návrhu na výmaz z obchodného registra.

§ 50 Platenie preddavkov na daň

(1) Daňovník, ktorého daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie presiahla 500 000 Sk, platí, počínajúc januárom nasledujúceho roka, mesačné preddavky na daň vo výške 1/12 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vždy do konca príslušného kalendárneho mesiaca. Preddavok na daň za mesiac december sa platí v polovičnej výške a daňovník vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie priznania.

(2) Daňovník, ktorého daň v predchádzajúcom zdaňovacom období nepresiahla 500 000 Sk, platí štvrťročné preddavky na daň za bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/4 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Štvrťročné preddavky na daň sú splatné do konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Preddavok na daň za štvrtý štvrťrok sa platí v polovičnej výške a daňovník vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie priznania.

(3) Preddavky na daň neplatí daňovník, ktorého daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie nepresiahla 50 000 Sk. Daň sa vyrovná v lehote na podanie priznania.

(4) Daňovník, ktorý vznikol počas kalendárneho roka, a ktorému začali plynúť príjmy podliehajúce dani pred skončením zdaňovacieho obdobia, vrátane daňovníka, ktorému nevznikla povinnosť zaplatiť daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, platí preddavky na daň vo výške a v termínoch určených na základe predpokladanej dane. Daňovník je povinný nahlásiť výšku predpokladanej dane správcovi dane do konca mesiaca januára roku, za ktoré sú platené preddavky na daň. ak ide o daňovníka, ktorý vznikol počas kalendárneho roka do konca nasledujúceho mesiaca po vzniku daňovníka.

(5) Ak sa daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie týkala len časti zdaňovacieho obdobia, daňovník je povinný si pri platení preddavkov na daň dopočítať daňovú povinnosť tak, ako by sa týkala celého zdaňovacieho obdobia. Prepočet sa vykoná tak, že daň za časť zdaňovacieho obdobia sa vydelí počtom mesiacov odo dňa vzniku daňovníka do konca zdaňovacieho obdobia a vynásobí sa dvanástimi. Ak doba trvania daňovníka za predchádzajúce zdaňovacie obdobie bola kratšia ako šesť mesiacov, vzťahuje sa na takého daňovníka spôsob platenia preddavkov na daň podľa odseku 4.

(6) Daňou za predchádzajúce zdaňovacie obdobie sa rozumie daň uvedená v priznaní podanom za zdaňovacie obdobie bezprostredne predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu za ktoré sú platené preddavky na daň. vypočítaná zo sadzby podľa § 21 použitej v období za ktoré bolo podávané priznanie, znížená o úľavy vyplývajúce z tohto zákona a o zápočet dane zaplatenej v zahraničí a o zápočet preddavkovo vybranej dane.

(7) Do termínu podania priznania, v ktorom je uvedená daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie platí daňovník preddavky na daň vypočítané z dane na základe poslednej známej daňovej povinnosti uvedenej v priznaní podanom za zdaňovacie obdobie pred predchádzajúcim zdaňovacím obdobím.

(8) Daňovník, ktorý podáva priznanie prvýkrát, platí preddavky na daň do termínu na podanie priznania z výpočtu podľa predpokladanej dane, ktorá bude uvedená v priznaní. Výšku predpokladanej dane je daňovník povinný nahlásiť správcovi dane do konca mesiaca januára roku, za ktorý sú platené preddavky na daň.

(9) Ak zaplatené preddavky na daň podľa odsekov 7 a 8 sú nižšie ako vyplývajú z výpočtu podľa priznania, v ktorom je uvedená daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel vzniknutý na zaplatených preddavkoch na daň od začiatku zdaňovacieho obdobia do 30 dní po termíne na podanie priznania.

(10) Správca dane môže určiť daňovníkovi so sídlom v cudzine vykonávajúceho činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom stálej prevádzkarne -rovnaký spôsob platenia preddavkov na daň, aký platí pre daňovníka so sídlom na území Slovenskej republiky.

(11) Správca dane môže určiť platenie preddavkov na daň inak v prípade, ak ide o ich platenie na základe výšky predpokladanej dane podľa odsekov 4 a 8 a v prípade, ak daň uvedená v priznaní, na základe ktorej sú platené preddavky na daň bola zmenená rozhodnutím správcu dane.

(12) Ak daň vypočítaná v priznaní je vyššia ako zaplatené preddavky na daň, je daňovník povinný zaplatiť rozdiel v lehote na podanie priznania.

§ 51 Zaokrúhľovanie

Základ dane uvedený v priznaní sa zaokrúhľuje na celé tisícky Sk nadol, daň sa zaokrúhľuje na stovky nahor. Preddavky na daň sa zaokrúhľujú na tisícky nadol. Penále sa zaokrúhľuje na desiatky nadol.

Tretí oddiel

Spoločné ustanovenia na vyberanie a platenie daní z príjmov fyzických osôb a právnických osôb

§ 52 Daň vyberaná zrážkou

(1) Daň je vyberaná zrážkou z tých príjmov, na ktoré sa vzťahuje osobitná sadzba dane ( § 36). Zrážku je povinný vykonať platiteľ dane, ktorý má sídlo alebo bydlisko na území Slovenskej republiky a zahraničný platiteľ dane ( § 56) pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka. Pri štátnych dlhopisoch a štátnych pokladničných poukážkach sa prednostne uplatní spôsob vyberania dane podľa podmienok emisie, ak sú tieto určené. Pri výnosoch z cenných papierov plynúcich príjemcovi od investičných (správcovských) spoločnosti a od investičných fondov sa daň vyberá aj v prípade, ak výnos nebol vyplatený a to najneskôr v termíne do 30. júna roka, ktorý nasleduje po zdaňovacom období, za ktorý je vykázaný základ dane podľa § 36 ods. 4.

(2) Platiteľ dane je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac. Zrážka dane sa vykonáva zo sumy úhrady alebo pripísania dlžnej sumy v prospech daňovníka. Za úhradu je považované aj nepeňažné plnenie. Túto skutočnosť, ktorá sa dotýka len daňovníkov uvedených v § 2 ods. 3 a § 17 ods. 3, je súčasne povinný oznámiť správcovi dane, ak správca dane na žiadosť platiteľa dane neurčí inak.

(3) Ak platiteľ dane nevykoná zrážku dane alebo zrazenú daň včas neodvedie, bude sa od neho vymáhať rovnako ako ním nezaplatená daň. Podobne sa postupuje, ak platiteľ dane nezrazí daň v správnej výške.

(4) Daňová povinnosť daňovníka, ak ide o príjmy, z ktorých sa zráža daň, sa považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 53 Zabezpečenie dane

(1) Správca dane môže rozhodnutím uložiť fyzickým osobám a právnickým osobám, aby pri peňažnom plnení v prospech daňovníkov zrážali až 10 % peňažného plnenia na zabezpečenie dane ako preddavok na daň. Pri určovaní výšky zrážky preddavku na daň sa vychádza zo sumy zabezpečovanej dane.

(2) Na zabezpečenie dane z príjmov fyzických osôb a právnických osôb zo zdaniteľných príjmov okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, sú fyzické osoby a právnické osoby, ktoré majú bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky a zahraniční platitelia dane ( § 56), ktorí vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú úhrady v prospech daňovníka, vrátane daňovníkov, ktorým uplynutím času vznikne na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, povinné zrážať preddavok na daň vo výške 15 % daňovníkom, ktorí nemajú na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo, ani sa tu obvykle nezdržiavajú, s výnimkou prípadov, keď sa zráža preddavok podľa § 41. Ak ide o podiel spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti alebo o podiel komplementára komanditnej spoločnosti na zisku spoločnosti, zráža sa preddavok na daň bez ohľadu na vyplatenie podielu na zisku najneskôr do 31. marca roku nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia vo výške vypočítanej podľa § 13, ak ide o fyzickú osobu a podľa § 21, ak ide o právnickú osobu.

(3) Preddavok na daň podľa odseku 2 vo výške 30 % zrazí platiteľ dane v prípade úhrady v prospech daňovníkov s bydliskom alebo sídlom v daňových územiach, zoznam ktorých vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

(4) Preddavky na daň (zabezpečenie dane) zrážané fyzickým osobám alebo právnickým osobám podľa predchádzajúcich odsekov sa odvádzajú do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac príslušnému správcovi dane. O tejto skutočnosti je platiteľ dane povinný predložiť oznámenie príslušnému správcovi dane daňovníka, ak tento správca dane na žiadosť platiteľa dane neurčí inak.

(5) Ak je daň zabezpečená platením preddavkov na daň podľa § 40 alebo § 50 môže správca dane rozhodnúť, že preddavok na daň podľa odseku 2 sa nebude zrážať.

(6) Zrazením preddavku na daň podľa odsekov 2 a 3 môže správca dane považovať daňovú povinnosť daňovníka za splnenú.

(7) Platiteľ, ktorý nevykoná zrážku preddavku na daň podľa predchádzajúcich odsekov, alebo zrazí preddavok na daň v nesprávnej výške alebo zrazenú sumu včas neodvedie, zodpovedá za túto daň rovnako, ako za ním nezaplatenú daň.

§ 54

Vylúčenie dvojitého zdanenia príjmov, ktoré plynú zo zdrojov v zahraničí

(1) Ak plynú daňovníkovi príjmy zo štátu, s ktorým Slovenská republika uzavrela zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri vylúčení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy. Daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte sa však započíta na úhradu dane najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná v súlade so zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia.

(2) Príjmy zo závislej činnosti, ktoré daňovníkovi uvedenému v § 2 ods. 2 plynú zo zdrojov v zahraničí

a) od zamestnávateľa so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí alebo

b) od zamestnávateľa so sídlom alebo s bydliskom v Slovenskej republike, ak sú tieto príjmy zahrnuté do výdavkov (nákladov) stálej prevádzkarne v zahraničí, sa vylučujú zo zdanenia v Slovenskej republike. Z ostatných príjmov daňovníka sa daň vypočíta percentom daňového zaťaženia. Percento daňového zaťaženia sa zistí zo základu dane nezníženého o príjmy vylúčené zo zdanenia. V prípade ak je to pre daňovníka výhodnejšie, použije sa pri zdanení týchto príjmov postup podľa odseku 1.

(3) Ak plynú daňovníkovi príjmy zo zdrojov v zahraničí, kde sa zdaňovacie obdobie líši od zdaňovacieho obdobia v Slovenskej republike a v lehote na podanie priznania 122) nemá doklad o zaplatenej dani od správcu dane v zahraničí, uvedie v daňovom priznaní predpokladanú výšku príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí a daň pripadajúcu na tieto príjmy za zdaňovacie obdobie, za ktoré je priznanie podané.

(4) Ak daňovník zistí, že z dôvodu rozdielneho určenia základu dane správcom dane v zahraničí je jeho daňová povinnosť v Slovenskej republike iná, ako priznal v priznaní, postupuje podľa osobitného predpisu. 131)

§ 55 Penále a úrok

(1) Ak neboli preddavky na daň zaplatené v správnej výške v lehote ich splatnosti, je daňovník alebo platiteľ dane alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je povinná zrážať preddavok na daň podľa § 53 na zabezpečenie dane (ďalej len "daňový dlžník") povinný zaplatiť za každý deň omeškania penále vo výške 0, 1 % z dlžnej sumy, s výnimkou podľa odseku 5 a úrok vo výške ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom. Penále a úrok sa počítajú za každý deň omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti preddavkov na daň až do dňa platby vrátane, najdlhšie však v lehote na podanie priznania; 123) pri omeškaní s platením preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov do vykonania ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov, najdlhšie však do 31. marca roku nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, s výnimkou podľa odseku 5.

(2) Ak nebola daň zaplatená najneskôr v deň jej splatnosti v správnej výške, daňový dlžník je povinný zaplatiť penále vo výške 5 % z dlžnej sumy za každý aj začatý kalendárny mesiac omeškania, najviac však do výšky 100 % dlžnej sumy, a úrok vo výške ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom.

(3) Z rozdielu medzi daňou uvedenou v priznaní a vyššou daňou uvedenou daňovníkom v dodatočnom priznaní, alebo ak rozdiel dane zistil platiteľ dane, vypočíta sa penále polovičnou sadzbou. Obdobne sa kráti aj výška úroku ustanovená všeobecne záväzným právnym predpisom.

(4) Správca dane vyrubí rozdiel dane, penále a úrok v lehote pre zánik práva vyrubenia dane vyplývajúcej z osobitného predpisu 56) platobným výmerom alebo ak ide o preddavky na daň, najneskôr do skončenia dvoch kalendárnych rokov po ukončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré mali byť uhradené s výnimkou odseku 5. Penále a úrok sú splatné do 15 dní odo dňa doručenia platobného výmeru.

131) § 39 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

(5) Ak daňovník nepožiadal o ročné zúčtovanie preddavkov ( § 44 ods. 1) a nie je povinný podať priznanie ( § 38), uplatní sa po termíne na vykonanie ročného zúčtovania ( § 44 ods. 7) výška penále a lehota na vyrubenie penále a úroku za nesprávne platenie preddavkov ako pri nedoplatku na dani podľa odsekov 1 až 3.

(6) Ak bola rozhodnutím o odvolaní proti vyrubenej dani alebo iným rozhodnutím o daňovej povinnosti daň celkom alebo sčasti odpísaná, odpíše sa z úradnej moci v pomernej časti aj penále a úrok, ktoré z odpísanej dane boli vyrubené, ak v rozhodnutí nie je určené inak.

(7) Penále a úrok sa nevyrubí, ak nepresiahne v úhrne sumu 100 Sk za jedno zdaňovacie obdobie.

(8) Úrok za neplatenie daní alebo preddavkov na daň môže ustanoviť Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom najneskôr posledný deň pred začatím zdaňovacieho obdobia.

§ 56 Zahraničný platiteľ dane

(1) Platiteľom dane128) podľa § 41, § 52 a § 53 je aj daňovník uvedený v § 2 ods. 3 a § 17 ods. 3, ktorý

a) má na území Slovenskej republiky stálu prevádzkareň ( § 22 ods. 2) alebo

b) zamestnáva na území Slovenskej republiky svojich zamestnancov dlhšie ako 183 dní alebo osoby s bydliskom na území Slovenskej republiky, s výnimkou

1. prípadov poskytovania služieb uvedených v § 22 ods. 1 písm. c), ak daňovník nemá na území Slovenskej republiky stálu prevádzkareň a 2. zahraničných zastupiteľských úradov.

(2) V prípade uvedenom v § 6 ods. 2 v druhej vete a tretej vete nie je platiteľom dane daňovník uvedený v § 2 ods. 3 a § 17 ods. 3.

ŠIESTA ČASŤ SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 57

Ustanovenia tohto zákona sa nepoužijú, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, ustanovuje inak.

§ 58

(1) Na daňové povinnosti a odvodové povinnosti, vrátane penále a úroku za rok 1999 a predchádzajúce roky a na zdanenie príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov, zúčtovaných do decembra 1999, sa použijú doterajšie predpisy.

(2) Oslobodenie, úľavy a iné zvýhodnenie uplatnené podľa doterajších predpisov, sa uplatnia až do uplynutia lehoty, do ktorej sa na ne oslobodenie, úľavy alebo iné zvýhodnenie vzťahuje.

(3) Pri hmotnom majetku odpisovanom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ktorého nadobúdacia (vstupná) cena bola 20 000 Sk a menej, môže daňovník zostatkovú cenu zahrnúť plne do výdavkov (nákladov) v roku 2000 alebo pokračovať v začatom odpisovaní podľa § 31 alebo § 32.

(4) Pri zmene odpisovej skupiny hmotného majetku a nehmotného majetku, vykonanej v prílohe č. 2, pri zmene doby odpisovania, ročnej odpisovej sadzby a koeficientu, je daňovník povinný vykonať zmenu už odpisovaného majetku a postupovať podľa nej v tom zdaňovacom období, v ktorom zmena nadobudla účinnosť, pričom už uplatnené odpisy sa spätne neupravujú, s výnimkou postupu podľa odseku 3.

(5. ) Daňovník, ktorý znižoval základ dane o stratu vykázanú pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona pokračuje v jej odpočte podľa doterajších predpisov a pri odpočte ďalšej daňovej straty sa postupuje podľa § 34 ods. 2.

(6) Za zdaňovacie obdobie roku 1999 sa ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov vykoná podľa doterajších predpisov.

(7) Daňovník, ktorý sa rozhodne na zdaňovacie obdobie roka 2000 uplatniť osobitný spôsob zdaňovania príjmov podľa § 15, oznámi túto skutočnosť do 31. januára 2000 miestne príslušnému správcovi dane. Daňové priznanie k paušálnej dani na zdaňovacie obdobie roka 2000 je daňovník povinný podať do 31. marca 2000 a v tejto lehote je povinný paušálnu daň aj zaplatiť.

(8) Ustanovenie § 4 ods. 1 písm. d) a § 10 ods. 3 písm. a) sa použije len v prípade cenných papierov nadobudnutých po účinnosti tohto zákona.

(9) Ustanovenie § 6 ods. 8 písm. g) sa použije na peňažné zvýhodnenie v súvislosti s pôžičkami poskytnutými po účinnosti tohto zákona a v súvislosti s pôžičkami poskytnutými pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ak ich nesplatená suma ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona nepresiahne 50 000 Sk.

§ 59 Zrušovacie ustanovenie

Zrušujú sa

1. zákon č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení zákona č. 626/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 124/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 326/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 172/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 367/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 368/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 281/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej

K tlači č. 444 vymeniť túto stranu

republiky č. 304/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 126/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., zákona č. 289/1997 Z. z., zákona č. 60/1998 Z. z., zákona č. 173/1998 Z. z., zákona č. 397/1998 Z. z. a zákona č. 64/1999 Z. z., 2. vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 639/1992 Zb. o výpočte preddavku na daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných požitkov na mesačné obdobie v znení vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 327/1993 Z. z. a vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 119/1998 Z. z.,

§ 60

Tento zákona nadobúda účinnosť 1. januára 2000 okrem § 48, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2002.

Príloha č. 1 k zákonu č.... /1999 Z. z.

Zoznam činností vykonávaných podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, príjmy z ktorých sa zdaňujú paušálnou daňou

a) remeselné živnosti (podľa prílohy č. 1 živnostenského zákona)

zo skupiny 101 - Výroba kovov a kovových výrobkov

Zámočníctvo Výroba nástrojov

Brúsenie a leštenie kovov s výnimkou brúsenia nožov, nožníc a jednoduchých nástrojov

Kovoobrábanie Galvanizácia kovov Smaltovanie

skupina 103 - Výroba motorových a ostatných dopravných prostriedkov

Opravy motorových vozidiel

Výroba a opravy poľnohospodárskych strojov

Opravy karosérií

zo skupiny 104 - Výroba zdravotníckych výrobkov, presných a optických prístrojov a hodín

Výroba protetických výrobkov Výroba ortopedickej obuvi Jemná mechanika Hodinárstvo

zo skupiny 106 - Výroba a spracovanie kameniva a zemín, keramika

Spracovanie kameňa

zo skupiny 108 - Výroba potravín a nápojov

Výroba hotových jedál a polotovarov

Výroba mliečnej zmrzliny a smotanových krémov

Výroba pekárskych výrobkov

Výroba cukrárskych výrobkov

zo skupiny 110 - Výroba kože, kožených výrobkov (vrátane obuvi), výroba gumových výrobkov a výrobkov z plastických látok

Kožušníctvo a farbenie kožušín

zo skupiny 111 - drevárska, výroba nábytku, hudobných nástrojov a ostatných výrobkov

Stolárstvo

Zlatníctvo a striebomíctvo, klenotníctvo a kovotepectvo

skupina 113 - Stavebníctvo

Murárstvo

Obkladačské práce

Tesárstvo

Pokrývačstvo

Klampiarstvo

Vykonávanie tepelných a hlukových izolácií

Pozlacovačstvo

Štukatérstvo

Podlahárstvo

Vodoinštalatérstvo

Kúrenárske práce

Vŕtanie studní

skupina 114 - Ostatné

Očná optika - prax 5 rokov ( § 21 ods. 1)

Holičstvo

Kaderníctvo

Kozmetické služby

Čistenie odevov, bytového textilu a podlahových krytín

b) viazané živnosti (podľa prílohy č. 2 živnostenského zákona)

zo skupiny 202 - Výroba strojov a prístrojov všeobecná a pre určité hospodárske odvetvia

Revízie a skúšky vyhradených tlakových zariadení

Individuálne vyskúšanie, overovacie skúšky, revízie a revízne skúšky vyhradených zdvíhacích zariadení

Montáž, opravy a revízie vyhradených plynových zariadení

Revízie a skúšky vyhradených plynových zariadení

skupina 204 - Výroba zdravotníckych výrobkov, presných a optických prístrojov a hodín

Výroba, opravy a montáž meradiel

zo skupiny 205- Výroba elektrických prístrojov

Montáž, oprava, údržba vyhradených elektrických 'zariadení a výroba rozvádzačov nízkeho napätia

Revízia vyhradených elektrických zariadení Projektovanie elektrických zariadení

Výroba, inštalácia a opravy elektrických strojov a prístrojov Montáž a opravy kancelárskej a reprodukčnej techniky

Výroba, montáž a opravy výrobkov a zariadení spotrebnej elektroniky - len montáž a opravy

Výroba, inštalácia a opravy chladiarenských zariadení - len inštalácia a opravy Výroba, inštalácia a opravy ústredného vykurovania a vetrania - len inštalácia a opravy

Výroba a opravy elektrických šijacích strojov a elektrických prístrojov pre domácnosť - len opravy

Montáž a opravy meracej a regulačnej techniky

zo skupiny 214 - Ostatné

Masérske služby

Opravy, plnenia a revízie hasiacich prístrojov

Projektovanie, inštalovanie, oprava a vykonávanie revízií elektrickej požiarnej signalizácie - len inštalovanie, oprava a vykonávanie revízií

Projektovanie, inštalovanie, oprava a vykonávanie revízií stabilných hasiacich zariadení len inštalovanie, oprava a vykonávanie revízií

Pedikúra

c) koncesované živnosti (podľa prílohy č. 3 živnostenského zákona)

zo skupiny 304 - Výroba zdravotníckych výrobkov, presných a optických prístrojov a hodín

Výroba, opravy lekárskych prístrojov a nástrojov a zdravotníckych potrieb - len opravy

zo skupiny 314 - Ostatné

Taxi služba Kominárstvo

d) voľné živnosti

Fotografické služby

Požičiavanie a distribúcia videa

Oprava obuvi a iných výrobkov z kože

Krajčírstvo

Výroba pletených a háčkovaných výrobkov

Oprava tovaru osobnej spotreby a potrieb pre domácnosť (napr. oprava bicyklov, oprava a údržba sporákov pre domácnosť, oprava a údržba zariadení pre ústredné vykurovanie pre domácnosť)

Príloha č. 2

k zákonu č....../1999 Z. z.

Zaradenie hmotného majetku a nehmotného majetku do odpisových skupín

		Odpisová skupina 1
Položka *)	KP**)	Názov***)
1-1	01. 21. 11	Hovädzí dobytok plemenný a chovný
1-2	01. 22. 11	Ovce plemenné a chovné
1-3	01. 22. 12	Kozy plemenné a chovné
1-4	01. 22. 13	Len: Somáre, muly a mulice plemenné
1-5	01. 23. 10	Ošípané plemenné a chovné
1-6	01. 24. 1	Hydina plemenná a chovná: len husi a gunáre
1-7	25. 24. 25	Ochranné pokrývky hlavy: klobúky a iné pokrývky z kaučuku
		alebo plastov
1-8	25. 24. 27	Kancelárske a školské potreby z plastov
1-9	26. 15. 23	Laboratórne sklo, sklo pre zdravotníctvo a farmaceutické účely
1-10	26. 24. 1	Laboratórna chemická alebo iná technická keramika
1-11	26. 81. 11	Mlynské kamene, brúsne kamene, brúsne kotúče a podobné
		výrobky
1-12	28. 62	Nástroje s výnimkou 28. 62. 50 - ostatné nástroje
1-13	29. 32. 14	Rozmetávače hnoja a umelých hnojív
1-14	29. 32. 4	Mechanické prístroje na striekanie, rozstrekovanie a
		rozprašovanie kvapalín alebo práškov pre poľnohospodárstvo
		alebo záhradníctvo
1-15	29. 32. 5	Samonakladacie alebo samovýklopné prívesy a návesy na
		poľnohospodárske účely
1-16	29. 32. 65	Stroje a prístroje pre poľnohospodárstvo, záhradníctvo,
		lesníctvo, hydinárstvo a včelárstvo inde nezaradené
1-17	29. 40. 5	Ručné náradie pneumatické alebo s vlastným motorom
1-18	30. 0	Kancelárske stroje a počítače
1-19	32. 20. 11	Vysielacie prístroje pre rádiotelefóniu, rádiotelegrafiu.
		rozhlasové alebo televízne vysielanie
1-20	32. 20. 12	Televízne kamery
1-21	32. 20. 20	Elektrické prístroje pre drôtové telefóny a telegrafiu
1-22	32. 30. 11	Rozhlasové prijímače okrem autorádií fungujúcich bez
		vonkajšieho zdroja energie
1-23	32. 30. 44	Prijímacie prístroje pre rádiotelefóniu alebo rádiotelegrafiu inde
		neuvedené
1-24	33. 2	Meracie, kontrolné, testovacie, navigačné a iné prístroje a
		zariadenia
1-25	33. 3	Zariadenia na riadenie výrobných procesov
1-26	33. 40. 22	Binokulárne, monokulárne ďalekohľady a ostatné optické
		teleskopy, ostatné astronomické prístroje

1-27	34. 10. 2	Ostatné automobily (vrátane dodávkových do užitočného
		zaťaženia 1, 5 t)
1-28	34. 10. 3	Motorové vozidlá na prepravu 10 a viac osôb (autobusy) okrem
		trolejbusov a elektrobusov
1-29	34. 10. 4	Motorové vozidlá pre nákladnú dopravu s užitočným
		zaťažením nad 1, 5 t
1-30	34. 10. 53	Motorové vozidlá na jazdu na snehu, špeciálne vozidlá na
		prepravu osôb na golfových ihriskách a pod., s motorom
1-31	35. 42	Bicykle
1-32	36. 5	Hry a hračky: okrem 36. 50. 4 výrobky pre lunaparky, stolové
		alebo spoločenské hry
1-33	36. 63. 2	Písacie potreby
1-34	36. 63. 72	Kočíky
1-35	36. 63. 74	Nástroje, prístroje a modely určené na predvádzacie účely
1-36	36. 63. 76	Umelé kvety, lístie, ovocie a ich súčasti
1-37	36. 63. 77	Ostatné rozličné výrobky inde neuvedené

Odpisová skupina 2

Položka *)	KP**)	Názov***)
2-1	01. 22. 13	Len: Kone plemenné, úžitkové a chovné
2-2	17. 40. 2	Ostatné konfekčné výrobky
2-3	17. 51. 1	Koberce a dlážkové textílie
2-4	1. 7. 52	Povraznícke výrobky, šnúry, laná, sieťoviny, motúzy
2-5	17. 54	Ostatné textílie inde neuvedené
2-6	19. 2	Brašnárske a sedlárske výrobky a iné výrobky z kože
2-7	20. 30. 2	Montované stavby z dreva: pokiaľ nie sú samostatnými
		stavebnými objektmi alebo technologickým zariadením (podľa
		rozhodnutia príslušného úradu životného prostredia)
2-8	22. 1	Knihy, noviny a ostatné tlačiarenské materiály a záznamové
		média
2-9	25. 23. 2	Montované stavby z plastov (prefabrikované bunky), ak nie sú
		samostatnými stavebnými objektmi alebo technologickým
		zariadením (podľa rozhodnutia príslušného úradu životného
		prostredia)
2-10	25. 24	Ostatné výrobky z plastov
		okrem:
		- 25. 24. 25 - Ochranné pokrývky hlavy
		- 25. 24. 27 - Kancelárske a školské potreby z plastov
2-11	28. 61	Nožiarsky tovar
2-12	28. 63	Zámky a kovanie
2-13	28. 71	Oceľové sudy a podobné nádoby
2-14	28. 72	Nádoby z ľahkých kovov
2-15	29. 11. 11	Prívesné lodné motory
2-16	29. 12	Čerpadlá a kompresory
2-17	29. 22. 14	Len: Žeriavy stavebné (konštruované pre stavebníctvo)
2-18	29. 22. 15	Vidlicové stohovacie vozíky, iné vozíky vybavené zdvíhacím a
		manipulačným zariadením, malé ťahače používané na
		železničných staniciach

2-19	29. 22. 17	Pneumatické a ostatné elevátory a dopravníky pre nepretržité
		premiestňovanie tovaru a materiálov
2-20	29. 22. 18	Ostatné zdvíhacie, manipulačné, nakladacie alebo vykladacie
		zariadenia
2-21	29. 23. 13	Chladiace a mraziace stroje, tepelné čerpadlá, okrem zariadení
		pre domácnosť
2-22	29. 24. 2	Stroje a prístroje na čistenie alebo sušenie fliaš, balenie a
		váženie, striekacie a rozstrekovacie prístroje, kovoplastické
		tesnenia
2-23	29. 24. 3	Odstredivky, kalandre a predajné automaty
2-24	29. 24. 4	Stroje, prístroje a laboratórne zariadenia inde neuvedené na
		spracovanie materiálu výrobnými postupmi spočívajúcimi v
		zmene teploty
2-25	29. 24. 6	Umývačky riadu priemyselného charakteru
2-26	29. 31	Traktory pre poľnohospodárstvo a lesníctvo
2-27	29. 32	Ostatné stroje pre poľnohospodárstvo a lesníctvo
		okrem:
		- 29. 32. 14 - Rozmetače hnoja a umelých hnojív
		- 29. 32. 4 - Mechanické prístroje na striekanie,
		rozstrekovanie alebo rozprašovanie kvapalín alebo
		práškov pre poľnohospodárstvo alebo záhradníctvo
		- 29. 32. 5 - Samonakladacie alebo samovýklopné prívesy
		a návesy na poľnohospodárske účely
		- 29. 32. 65 - Stroje a prístroje pre poľnohospodárstvo,
		záhradníctvo, lesníctvo, hydinárstvo a včelárstvo
2-28	29. 4	Obrábacie stroje okrem 29. 40. 5 - ručné náradie
		pneumatické alebo s vlastným motorom
2-29	29. 52. 1	Stroje pre hlbinnú ťažbu
2-30	29. 52. 2	Stroje na premiestňovanie zeminy a povrchovú ťažbu s
		vlastným pohonom okrem kolesových rýpadiel a nakladačov
2-31	29. 52. 3	Ostatné stroje na povrchovú ťažbu
2-32	29. 52. 4	Stroje a zariadenia na triedenie, rozdrvenie, zmiešavanie a
		jednoduché spracovanie zeminy, kameňa, rúd a ostatných
		nerastných látok
2-33	29. 52. 5	Pásové traktory
2-34	29. 53. 1	Stroje pre potravinársky priemysel a spracovanie tabaku
2-35	29. 54	Stroje pre textilný, odevný a kožiarsky priemysel
2-36	29. 56	Ostatné účelové stroje
2-37	29. 6	Zbrane a munícia
2-38	29. 7	Prístroje pre domácnosť inde nedefinované
2-39	31. 10. 31	Elektrické generátorové agregáty s piestovým vznetovým
		motorom s vnútorným spaľovaním
2-40	31. 4	Akumulátory, galvanické články a batérie
2-41	31. 5	Elektrické zdroje svetla a svietidlá
2-42	31. 62	Ostatné elektrické vybavenie
2-43	32. 20	Televízne a rozhlasové vysielače, drôtové telefóny a
		ďalekopisné prístroje
		okrem:
		- 32. 20. 12 - Televízne kamery

		-32. 20. 11-Vysielacie prístroje pre rádiotelefóniu,
		rádiotelegrafiu, rozhlasové alebo televízne
		vysielanie
2-44	32. 30	Televízne a rozhlasové prijímače, prístroje na záznam a
		reprodukciu zvuku alebo obrazu
		okrem:
		- 32. 30. 44 - Prijímacie prístroje pre rádiotelefóniu alebo
		rádiotelegrafiu
		- 32. 20. 11 - Rozhlasové prijímače okrem autorádií fungujúcich
		bez vonkajšieho zdroja energie
2-45	33. 10	Zdravotnícke a chirurgické zariadenia, prístroje na ortopedické
		účely
2-46	33. 20. 3	Presné váhy, kresliace, rysovacie, počítacie, meracie prístroje a
		nástroje a pod.
2-47	33. 4	Optické nástroje a fotografické zriadenia
		okrem:
		- 33. 40. 22 - Binokulárne, monokulárne ďalekohľady a ostatné
		optické teleskopy, ostatné astronomické prístroje:
		optické mikroskopy
2-48	33. 50. 1	Hodiny a hodinky
2-49	34. 10. 3	Len: Trolejbusy a elektrobusy
2-50	34. 10. 51	Terénne vyklápacie vozy (dampery)
2-51	34. 10. 52	Žeriavové automobily
2-52	34. 10. 54	Motorové vozidlá na špeciálne účely inde neuvedené
2-53	34. 20. 2	Prívesy a návesy: kontajnery
. 2-54	34. 30. 20	Ostatné samostatné predmety pre motorové vozidlá.
2-55	35. 12	Rekreačné a športové člny
2-56	35. 20. 33	Len: Vozidlá koľajové banské a lokálky (železnice osobitného
		určenia)
2-57	35. 3	Lietadlá a kozmické lode
2-58	35. 41. 1	Motocykle a prívesné vozíky k motocyklom
2-59	35. 43	Vozíky pre invalidov
2-60	35. 50. 1	Ostatné dopravné zariadenia inde neuvedené
2-61	36. 1	Nábytok
2-62	36. 3	Hudobné nástroje
2-63	36. 4	Športové výrobky
2-64	36. 50. 4	Výrobky pre lunaparky, pre stolové alebo spoločenské hry
2-65	36. 63. 1	Kolotoče, hojdačky, strelnice a ostatné lunaparkové atrakcie

Odpisová skupina 3

Položka*)	KP**)	Názov***)
3-1	26. 61. 20	Montované stavby z betónu (prefabrikované bunky), pokiaľ nie
		sú samostatnými stavebnými objektmi alebo technologickým
		zariadením (podľa rozhodnutia príslušného úradu životného
		prostredia)
3-2	28. 11. 10	Montované stavby z kovov (prefabrikované bunky plechové),
		pokiaľ nie sú samostatnými stavebnými objektmi alebo

		technologickým zariadením (podľa rozhodnutia príslušného
		úradu životného prostredia)
3-3	28. 21	Nádrže, cisterny, kade a podobné zásobníky z kovov
3-4	28. 30	Generátory na výrobu pary okrem kotlov na centrálny ohrev
		teplej vody
3-5	28. 75. 21	Pancierové a spevnené skrine, pancierové priehradky a dvere z
		obyčajných kovov
3-6	28. 75. 22	Kartotékové skrine, zoraďovače spisov a pod.
3-7	28. 75. 24	Sošky a podobné dekoračné predmety, rámy na obrazy a
		zrkadlá
3-8	28. 75. 27	Ostatné výrobky z obyčajných kovov inde neuvedené
3-9	28. 75. 3	Meče, tesáky, bodáky, kopije a podobné sečné a bodné zbrane
3-10	29. 11. 12	Zážihové spaľovacie piestové lodné motory, ostatné motory
3-11	29. 11. 13	Piestové vznetové motory s vnútorným zapaľovaním 1
3-12	29. 11. 2	Turbíny
3-13	29. 21. 1	Pece, horáky a ich súčasti
3-14	29. 22	Zdvíhacie a dopravné zariadenia
3-15	29. 23. 11	Výmenníky tepla, prístroje a zariadenia na skvapaľňovanie
		vzduchu alebo iných plynov
3-16	29. 23. 12	Klimatizačné zariadenia
3-17	29. 23. 14	Stroje a prístroje na filtrovanie a čistenie plynov inde
		neuvedené
3-18	29. 23. 2	Ventilátory (okrem stolových)
3-19	29. 24. 1	Plynové generátory, destilačné, filtračné alebo rektifikačné
		prístroje
3-20	29. 51	Stroje pre metalurgiu
3-21	29. 52. 2	Len: Rýpadlá a kolesové nakladače
3-22	31. 10	Elektromotory, generátory a transformátory
3-23	31. 2	Elektrické rozvodné a spínacie zariadenia
3-24	35. 11	Lode
3-25	35. 20	Železničné a električkové lokomotívy, vozňový park a ich
		súčasti okrem:
		- 35. 20. 33 - Vozidlá koľajové banské a lokálky (železnice
		osobitného určenia)
3-26		Pestovateľské celky trvalých porastov s časom plodnosti dlhším
		ako tri roky
3-27		odbor 828 8 JKSO - Vedenie podzemné slaboprúdové káblové
3-28		Drobné stavby vymedzené osobitným predpisom105)

Odpisová skupina 4

Položka*)	JKSO****)	Názov***)
4-1	813	Veže, stožiare a komíny
4-2	824 2	Zvršok železničných a ďalších koľajových dráh
4-3	827	Diaľkové a prípojné rúrové vedenia
4-4	828	Vedenia elektrické a visuté dráhy okrem odboru 828 8
		- vedenie podzemné slaboprúdové káblové
4-5	801, 802, 811,

	812	V rámci uvedených odborov len stavebné objekty na
		povrchových baniach v oblasti banského poľa
4-6		Len skrývkové a uhoľné koľaje pevné na povrchových baniach
4-7	801, 802, 803,
	811, 812	V rámci uvedených odborov len budovy a stavby z
		dreva a ľahkých stavebných látok

Odpisová skupina 5

Položka*)	JKSO****)	Názov***)
	801, 802, 803
	811, 812	Budovy a haly okrem budov a hál z dreva a ľahkých stavebných
		látok
		Stavby s výnimkou odborov uvedených v 4. odpisovej skupine

Poznámky:

*) - položka - označuje číslo odpisovej skupiny (1 až 5) a poradové číslo položky v príslušnej odpisovej skupine

**) - KP - kód klasifikácie produkcie (KP) vyhlásenej Opatrením Štatistického úradu SR č. 172/1995 Z. z. rozhodujúci na zaradenie hmotného majetku do odpisovej skupiny. V prípade, ak pre stručnosť textácie je názov vymedzený inak, je rozhodujúci kód KP.

***) - názov - obsahové vymedzenie jednotlivých položiek a kódov, prevažne s použitím textácie KP.

****)- JKSO - súčasťou KP nie je nová klasifikácia stavebných objektov. Na účely zákona o daniach z príjmov preto rovnako ako na štatistické účely ostáva v platnosti JKSO (Jednotná klasifikácia stavebných objektov a stavebných prác výrobnej povahy) pre triedenie budov a stavieb.

*****)-súčasťou stavby je zariadenie tvoriace technické vybavenie stavby, ktoré zabezpečuje jej prevádzkovú funkciu alebo účel, na ktorý bola stavba zhotovená; súčasťou stavby je toto zariadenie odo dňa jeho pevného zabudovania do stavby.

Príloha č. 3 k zákonu č..... 1999 Z. z.

Hmotný majetok určený na osobitný (progresívny) spôsob odpisovania, klasifikovaný podľa Harmonizovaného systému kombinovanej nomenklatúry colného sadzobníka na účely úľavy na dani ( § 35)

Číselný znak
Colného	Názov tovaru (hmotného majetku)
sadzobníka (CS)
8401	Jadrové reaktory; nevyhorené palivové články (kazety) na jadrové
	reaktory; stroje a prístroje na oddeľovanie izotopov
8402	Generátory na výrobu vodnej alebo inej pary - parné kotly (iné ako
	nízkotlakové kotly na ústredné kúrenie schopné dodávať tak teplú
	vodu, ako aj paru); kotly nazývané "na prehriatu vodu"
8403	Kotly na ústredné kúrenie, iné ako PHS 8402
8404	Pomocné prístroje a zariadenia na kotly PHS 8402 alebo 8403 (napr.
	ohrievače vody tzv. ekonomizéry, prehrievače pary, odstraňovače
	sadzí, zariadenia na rekuperáciu plynov); parné kondenzátory alebo
	iné pomocné jednotky
8405	Plynové generátory na generátorový alebo vodný plyn, tiež vybavené
	čističmi plynov; vyvíjače acetylénu a podobné generátory na vyvíjanie
	plynu mokrou cestou, tiež vybavené čističmi plynov
8406	Turbíny na vodnú a inú paru
8407	Vratné alebo rotačné zážihové spaľovacie piestové motory
8408	Piestové vznetové motory (dieselové motory alebo motory so žiarovou
	hlavou)
8410	Vodné turbíny, vodné kolesá a ich regulátory
8411	Prúdové motory, turbovrtuľové pohony a ostatné plynové turbíny
8412	Ostatné motory a pohony
8413	Čerpadlá na kvapaliny, tiež vybavené meracím zariadením; elevátory
	na kvapaliny
8414	Vzduchové čerpadlá alebo vývevy, kompresory a ventilátory na
	vzduch alebo iný plyn; ventilačné alebo recirkulačné odsávače s
	ventilátorom, tiež so vstavaným filtrom
8415	Klimatizačné stroje a prístroje, skladajúce sa z ventilátora so
	vstavaným motorom a zo strojov a prístrojov na zmenu teploty a
	vlhkosti, vrátane strojov a prístrojov, v ktorých nemôže byť vlhkosť
	regulovaná oddelene

8416	Horáky na kúreniská na tekuté, práškové alebo na plynné palivá;
	mechanické prikladacie zariadenia, vrátane ich mechanických roštov,
	mechanické zariadenia na odstraňovanie popola a podobné zariadenia
8417	Priemyselné alebo laboratórne kúreniská a pece vrátane spaľovacích,
	neelektrické
8419	Prístroje, stroje alebo laboratórne zariadenia, tiež s elektrickým
	ohrevom, na spracovávanie materiálu výrobnými postupmi,
	zakladajúcimi sa na zmene teploty ako je ohrievanie, varenie,
	praženie, destilácia, rektifikácia, sterilizácia, pasterizácia, parenie,
	sušenie, vyparovanie, odparovanie, kondenzovanie alebo chladenie,
	okrem prístrojov a zariadení pre domácnosť; prietokové alebo
	zásobníkové ohrievače vody, neelektrické
8420	Kalandre alebo iné valcovacie stroje, s výnimkou strojov na
	valcovanie kovov alebo skla, valce na tieto stroje
8421	Odstredivky, vrátane sušiacich odstrediviek; prístroje na filtrovanie
	alebo na čistenie tekutín alebo plynov
8422 20 00	Stroje a prístroje na čistenie alebo na sušenie fliaš alebo iných obalov
8422 30 00	Stroje a prístroje na plnenie, uzatváranie, pečatenie, alebo označovanie
	fliaš, plechoviek, krabíc, vriec alebo podobných obalov; prístroje na
	prevzdušňovanie nápojov
8422 40 00	Ostatné baliace stroje a prístroje (vrátane termosterilizačných
	obalových strojov)
8424	Mechanické prístroje (tiež ručné) na striekanie, rozstrekovanie alebo
	rozprašovanie tekutín alebo práškov; hasiace prístroje, tiež s náplňou;
	striekacie pištole a podobné prístroje; dúchadlá na vrhanie piesku
	alebo na vháňanie pary a podobné vstrekovacie prístroje
8425	Kladkostroje, zdvíhacie zariadenia a výťahy iné ako skipové výťahy;
	rumpály a zvislé navijaky; zdviháky
8426	Lodné otočné stĺpové žeriavy, žeriavy vrátane lanových žeriavov;
	mobilné zdvíhacie rámy, zdvižné obkročné vozíky, portálové
	nízkozdvižné vozíky a žeriavové vozíky;
	Pojazdné mostové žeriavy, prepravné žeriavy, portálové žeriavy,
	mobilné zdvíhacie rámy, zdvižné obkročné vozíky a portálové
	nízkozdvižné vozíky
8427	Vidlicové stohovacie vozíky; iné vozíky vybavené zdvíhacím a
	manipulačným zariadením
8428	Ostatné zdvíhacie, manipulačné, nakladacie a vykladacie zariadenia
	(napr. výťahy, eskalátory, dopravníky, lanovky)
8429	Buldozéry, angledozéry, zrovnávače, stroje na planírovanie terénu,
	škrabače. mechanické lopaty, rýpadlá a lopatové nakladače, ubíjadlá a
	cestné valce, s vlastným pohonom
8430	Ostatné stroje a zariadenia planírovacie, škrabacie, hĺbiace,
	udusávacie, zhutňovacie, stroje na ťažbu alebo vŕtanie zeme, rúd a
	nerastov; baranidlá a vyťahovače pilót; snehové pluhy a snehové frézy

8432	Stroje pre poľnohospodárstvo, záhradníctvo alebo lesníctvo, na
	prípravu alebo na obrábanie pôdy; valce na úpravu trávnikov alebo
	športových plôch
8433	Žacie a mlátiace stroje a zariadenia, vrátane zariadení na lisovanie
	zelených krmovín a slamy; kosačky na trávu a zelené krmoviny; stroje
	na čistenie, triedenie vajec, ovocia a ostatných poľnohospodárskych
	výrobkov okrem strojov a prístrojov PHS 8437
8434	Dojacie stroje a mliekarenské stroje a zariadenia
8436	Ostatné stroje a zariadenia pre poľnohospodárstvo, záhradníctvo,
	lesníctvo, hydinárstvo a včelárstvo, vrátane zariadení na klíčenie
	rastlín a ich mechanického alebo tepelného vybavenia; umelé liahne a
	umelé kvočky pre hydinárstvo
8437	Stroje na čistenie, triedenie alebo na preosievame semien, zrna alebo
	sušených strukovín; stroje a prístroje používané v mlynárstve alebo pri
	spracúvaní obilia alebo suchých strukovín, iné ako stroje a zariadenia
	poľnohospodárskeho typu
8438	Stroje a zariadenia na priemyselnú prípravu alebo na výrobu potravín
	alebo nápojov, inde v tejto kapitole neuvedené ani nezahrnuté, iné ako
	stroje a zariadenia na extrakciu alebo prípravu živočíšnych alebo
	rastlinných stužených tukov alebo olejov
8439	Stroje a zariadenia na výrobu papieroviny z celulózovej vlákniny
	alebo na výrobu alebo konečnú úpravu papiera, kartónu alebo lepenky
8440	Stroje a zariadenia na brožovanie a väzbu kníh, vrátane strojov na
	zošívanie kníh
8441	Ostatné stroje a prístroje na spracovanie buničiny (papieroviny),
	papiera, kartónu alebo lepenky, vrátane rezačiek všetkých druhov
8442	Stroje a zariadenia (iné ako obrábacie a tvárniace stroje PHS 8456 až
	8465), na liatie alebo na sádzanie písma, na prípravu a zhotovovanie
	štočkov, dosiek, valcov a iných tlačiarskych pomôcok; tlačiarske typy,
	štočky, tlačiarske dosky a valce, litografické kamene upravené na
	grafické účely (napr. hladené, zrnené, leštené)
8443	Tlačiarenské stroje a zariadenia vrátane tryskových, okrem zariadení
	PHS 8471; pomocné tlačiarenské zariadenia
8444 00	Stroje na vytláčanie, preťahovanie, tvarovanie alebo strihanie
	chemických textilných materiálov
8445	Stroje na prípravu textilných vlákien; stroje na spriadanie a
	dopriadanie, zdvojovanie alebo na krútenie a ostatné stroje a
	zariadenia na výrobu textilných priadzí; stroje na navíjanie a súkanie
	(vrátane útkových súkacích strojov) a stroje na prípravu textilných
	vlákien na spracovanie na strojoch PHS 8446 alebo 8447
8446	Tkáčske krosná
8447	Pletacie stroje a krosná, stroje na spevnenie prešitím, opriadacie stroje,
	stroje na výrobu tylu, čipiek, výšiviek, lemoviek a prámikov,
	pletených alebo sieťovinových a stroje na výrobu strapcov

8449 00 00	Stroje a zariadenia na výrobu a konečnú úpravu plsti alebo netkaného
	textilu ako metrového alebo tvarovaného tovaru, vrátane strojov a
	prístrojov na výrobu plstených klobúkov; formy na výrobu klobúkov
8451	Stroje a zariadenia (iné ako PHS 8450) na pranie, čistenie, žmýkanie,
	sušenie, žehlenie (vrátane žehliacich strojov a mangľov), bielenie,
	farbenie, apretovanie, ovíjanie alebo impregnovanie textilných priadzí,
	látok alebo celkom zhotoveného textilného tovaru a stroje na
	preťahovanie tkanín alebo iných podložiek používaných na výrobu
	dlážkových krytín ako je linoleum; stroje na navíjanie, odvíjanie,
	skladanie a plisovanie, strihanie, zúbkovanie alebo vykrajovanie
	textílií
8453	Stroje a zariadenia na prípravu, Vyčiňovanie alebo spracovanie koží
	alebo usní alebo na zhotovovanie alebo opravy obuvi alebo výrobkov
	z koží a usní, s výnimkou šijacích kožušníckych strojov
8454	Konvertory, lejacie panvy, kokily na ingoty a odlievacie stroje pre
	metalurgiu a zlievárne kovov
8455	Valcovacie stolice a valcovacie trate, ako aj valce na ne
8456	Obrábacie stroje na spracovanie všetkých materiálov ich úberom
	pomocou lasera alebo pomocou iných svetelných alebo fotónových
	zväzkov, ultrazvuku, elektroerózie, elektrochemických reakcií,
	elektrónových zväzkov ionizujúceho žiarenia alebo oblúkových
	výbojov v plazme
8457	Obrábacie centrá, stavebnicové obrábacie stroje jednopolohové a
	viacpolohové na obrábanie kovov
8458	Sústruhy (vrátane sústružníckych obrábacích centier), na obrábanie
	kovov
8459	Obrábacie stroje (vrátane strojov s pohyblivou hlavou) na vŕtanie,
	vyvrtávanie, frézovanie, rezanie závitov alebo na rezanie vnútorných
	závitov úberom kovu, iné ako sústruhy (vrátane sústružníckych
	obrábacích centier) PHS 8458
8460	Obrábacie stroje na odstraňovanie rozstrapenia (ostrapkov), ostrenie,
	brúsenie, honovanie, lapovanie, dohladzovanie povrchu, leštenie alebo
	na inú konečnú opravu kovov, cermentov, pomocou brúsnych
	kameňov (brúsív) alebo leštiacich prostriedkov, okrem strojov na
	obrábanie a dokončovanie ozubených kolies PHS 8461
8461	Obrábacie stroje na hobľovanie, obrážanie (vodorovné aj zvislé),
	drážkovanie, preťahovanie, obrábanie ozubených kolies, brúsenie
	ozubených kolies alebo ich dokončovacie operácie, strojové píly,
	odrezávacie stroje a ostatné obrábacie stroje pracujúce metódou úberu
	kovov alebo cermetov, ktoré nie sú inde uvedené alebo zahrnuté

8462	Tvárniace stroje (vrátane lisov) na opracovanie kovov kovaním,
	razením alebo lisovaním v zápustke, padacie buchary, pákové buchary
	a iné buchary, obrábacie stroje (vrátane lisov) používané na tvárnenie
	kovov ohýbaním, drážkovaním (plechu) a prekladaním,
	vyrovnávaním, rovnaním a rozkutím, strihaním, dierovaním a
	prebíjaním alebo narezávaním, nastrihovaním alebo vrúbkovaním, lisy
	na tvárnenie kovov alebo kovových karbidov tu neuvedené ani
	nezahrnuté
8463	Iné tvarovacie stroje na opracovanie kovov alebo cermetov, pracujúce
	inak ako úberom materiálu
8464	Obrábacie stroje na kameň, keramické látky, betón, azbestový cement
	alebo podobné nerastné materiály alebo stroje na obrábanie skla za
	studena
8465	Obrábacie stroje (vrátane strojov na pribíjanie klincov, spájanie
	sponkami, glejenie alebo iné spájanie), na opracovávanie dreva, korku,
	kostí, ebonitu, tvrdých plastov alebo podobných tvrdých materiálov
8467	Ručné náradie pneumatické, hydraulické alebo s vlastným motorom,
	iným ako elektrickým
8468	Stroje a prístroje na spájkovanie alebo na zváranie, tiež na rezanie, iné
	ako PHS 8515; plynové stroje a prístroje na povrchové kalenie
8474	Stroje a prístroje na triedenie, preosievame, oddeľovanie, pranie,
	drvenie, mletie, miešanie a miesenie zemín, kameňov, rúd a iných
	pevných nerastných látok (aj v tvare prášku alebo kaše), stroje na
	aglomerovanie, lisovanie a tvárnenie pevných nerastných palív,
	keramických látok, cementu, sadry a iných práškovitých alebo
	kašovitých nerastných látok; stroje na tvarovanie odlievacích foriem z
	piesku
8475	Stroje a zariadenie na montáž žiaroviek alebo elektrónových svietidiel,
	trubíc, elektrónok alebo výbojok alebo bleskových žiaroviek, v
	sklenených puzdrách; stroje na výrobu alebo na opracovanie skla
	alebo sklenených výrobkov za tepla
8477	Stroje a prístroje na spracovanie kaučuku alebo plastov alebo na
	zhotovovanie výrobkov z týchto materiálov, inde neuvedené ani
	nezahrnuté v tejto kapitole
8478	Stroje a prístroje na prípravu alebo na spracovanie tabaku, v tejto
	kapitole inde neuvedené ani nezahrnuté
8479	Stroje a mechanické prístroje s vlastnou individuálnou funkciou, v
	tejto kapitole inde neuvedené ani nezahrnuté
8480	Formovacie rámy pre zlievárne kovov; formovacie základne; modely
	na formy, formy na kovy (iné ako ingotové formy), karbidy kovov,
	sklo, nerastné materiály, kaučuk alebo plasty
8482	Guľkové, alebo Valčeková ložiská
8501	Elektrické motory a generátory (okrem generátorových agregátov)
8502	Elektrické generátorové agregáty a rotačné meniče (konvertory)

8504	Elektrické transformátory, statické meniče (napr. usmerňovače) a
	induktory
8505	Elektromagnety, permanentné magnety a výrobky určené na
	zmagnetizovanie; upínacie dosky, skľučovadlá a iné podobné upínacie
	zariadenia s elektromagnetmi alebo s permanentnými magnetmi;
	elektromagnetické spojky a brzdy, elektromagnetické zdvíhacie hlavy
8506	Galvanické články a batérie
8507	Elektrické akumulátory, vrátane separátorov, tiež s pravouhlým
	prierezom (vrátane štvorcového)
8508	Elektromechanické ručné nástroje so vstavaným elektrickým motorom
8511	Prístroje a elektrické zapaľovacie alebo spúšťacie zariadenie na
	zážihové a vznetové spaľovacie motory s vnútorným zapaľovaním
	(napr. magnetické zapaľovače [magnetá], zapaľovacie cievky,
	zapaľovanie a žeraviace sviečky, spúšťače); generátory (napr.
	dynamá, alternátory) a regulačné spínače používané s týmito motormi
8512	Elektrické prístroje osvetľovacie a signalizačné (okrem výrobkov PHS
	8539), stierače, rozmrazovače a odhmlievače, elektrické, na bicykle a
	motorové vozidlá
8514	Elektrické pece priemyselné alebo laboratórne (vrátane indukčných
	alebo dielektrických); ostatné priemyselné alebo laboratórne indukčné
	alebo dielektrické ohrievacie zariadenia
8515	Zariadenia a stroje elektrické (aj elektricky vyhrievaný plyn), laserové
	alebo používajúce iné svetelné či fotónové zväzky, ultrazvukové,
	využívajúce elektrónové zväzky, magnetické impulzy alebo plazmové
	výboje na spájkovanie alebo zváranie, tiež schopné rezania; elektrické
	stroje a prístroje na striekanie kovov alebo cermetov za tepla
8530	Elektrické prístroje signalizačné, bezpečnostné alebo na kontrolu a
	riadenie železničnej, električkovej, cestnej a riečnej dopravy, na
	parkovacie zariadenia a na vybavenie prístavov a letísk (iné PHS
	8608)
8535	Elektrické prístroje na vypínanie, alebo na ochranu elektrických
	obvodov, na ich spájanie do elektrického obvodu (napr. odpájače.
	spínače, poistky, bleskoistky, obmedzovače napätia, obmedzovače
	prúdových rázov, zásuvky, rozvodné skrine) na napätie väčšie ako
	1 000V
8543	Elektrické stroje a zariadenia a prístroje, ktoré majú individuálne
	funkcie a nie sú uvedené ani zahrnuté inde v tejto kapitole
8701	Traktory a ťahače (okrem traktorov PHS 8709)
8705	Motorové vozidlá na zvláštne účely, iné ako tie, ktoré sú konštruované
	hlavne na osobnú alebo na nákladnú dopravu (napr. vyslobodzovacie
	automobily, požiarne automobily, žeriavové nákladné automobily,
	nákladné automobily s miešačkou na betón, zametacie automobily,
	kropiace automobily, pojazdné dielne, pojazdné röntgenové stanice)

8709	Vozíky s vlastným pohonom bez zdvíhacieho zariadenia, typy
	používané v továrňach, skladoch, prístavoch alebo na letiskách na
	prepravu na krátke vzdialenosti; malé ťahače používané na
	železničných staniciach; ich časti a súčasti

Dôvodová správa

K Čl. I

Všeobecná časť Úvod

Daňová reforma, ktorá sa začala uplatňovať v Slovenskej republike od 1. januára 1993, vytvorila taký daňový systém, ktorý je v mnohých prvkoch porovnateľný s daňovým systémom vyspelých krajín.

Ako súčasť daňovej reformy bola zavedená do sústavy daní daň z príjmov fyzických a právnických osôb. Táto daň - koncipovaná ako "univerzálna" daň nahradila do roku 1992 uplatňovanú sústavu odvodov zo zisku.

Skutočné príjmy plynúce do štátneho rozpočtu z dane z príjmov predstavujú významný podiel na celkových daňových príjmoch štátneho rozpočtu.

V roku 1993 teda v prvom roku pôsobenia novej daňovej sústavy, podiel dane z príjmov na celkových daňových príjmoch štátneho rozpočtu predstavoval 25, 1 %, čo v absolútnom vyjadrení je 35, 9 mld. Sk. V roku 1998 tento podiel bol 34, 7 %.

Týmto absolútnym a relatívnym hodnotám zodpovedá daňové zaťaženie príjmov zamestnancov a zamestnávateľov - právnických osôb a fyzických osôb.

Daňové zaťaženie zamestnancov fyzických osôb sa v roku 1998 pohybovalo v priemere okolo 11 % po zohľadnení všetkých faktorov ovplyvňujúcich toto zaťaženie.

Rovnako to možno konštatovať aj o daňovom zaťažení zamestnávateľov - fyzických osôb, ktoré sa pohybuje v priemere 23, 0 % a právnických osôb v priemere okolo 38 % (údaje sú za rok 1998), taktiež po zohľadnení faktorov ovplyvňujúcich ich daňové zaťaženie.

Budúcim zámerom v oblasti zdaňovania daňou z príjmov v Slovenskej republike je postupné zníženie daňového zaťaženia a to zmenou pomeru zdaňovania v prospech nepriamych daní a posilnením úlohy majetkových daní, a to v závislosti od reálnej možnosti štátneho rozpočtu.

Zdaňovanie príjmov fyzických osôb a právnických osôb v súčasnosti 1. Základné zásady dane z príjmov fyzických osôb

V súlade s celkovou koncepciou daňovej reformy uplatňovanej u nás od 1. 1. 1993 jednotlivé druhy príjmov fyzických osôb, ktoré podliehajú dani z príjmov fyzických osôb, sú rozdelené do 5 okruhov a tvoria predmet dane.

Sú to príjmy plynúce

zo závislej činnosti a funkčné požitky

- z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (napr. príjmy zo živností)

- z kapitálového majetku, z prenájmu,

- ostatné príjmy.

Výsledná daňová povinnosť fyzickej osoby sa určí ako kumulatív, keď všetky príjmy sa kumulujú do jednej výslednej sumy a zdaňujú sa jednou daňou bez ohľadu na ich druhové členenie, na rozdiel od daňového systému platného pred daňovou reformou. Týmto systémom zdaňovania je zabezpečené druhové neutrálne hľadisko zdaňovania príjmov v závislosti iba od ich výšky progresívnou sadzbou dane.

Základom dane (čiastkovým základom dane) je všeobecne suma, o ktorú príjmy plynúce daňovníkovi v kalendárnom roku presahujú výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Pre každého z vyššie uvedených druhov príjmov fyzických osôb je základ dane (čiastkový základ dane) určený osobitne, presne určenými odchýlkami.

Pri výpočte základu dane (čiastkového základu dane) najpočetnejšej skupiny fyzických osôb, t. j, tých, ktorí poberajú príjmy len, resp, prevažne zo závislej činnosti (ďalej len "zamestnanci"), najvýznamnejšiu položku, ktorá znižuje zdaniteľné príjmy tvoria povinné odvody do fondov ustanovené zákonmi pre zdravotné poistenie, sociálne poistenie a príspevky na poistenie v nezamestnanosti.

Tieto odvody tvoria významnú súčasť výdavkov aj v prípade fyzických osôb, ktoré majú príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (napríklad živnostníci).

Ďalším významným faktorom, ktorý ovplyvňuje zníženie základu dane je nezdaniteľná časť základu dane. Od 1. januára 1993 došlo k úprave jednotlivých druhov nezdaniteľnej časti základu dane takto:

Nezdaniteľné časti základu dane

Druh nezdaniteľnej časti základu dane	Od 1. 1. 1993	Od 1. 1. 1994
		(a v súčasnosti)
a) na daňovníka	20 400	21 000
b) na vyživované dieťa	9 000	9 000
na ťažko zdravotne postihnuté dieťa	-	18 000
c) na manželku	12 000	12 000
d) na čiastočne invalidného dôchodcu	6 000	6 000
e) na invalidného dôchodcu	12 000	12 000
f) na držiteľa preukazu ZŤP-S	36 000	36 000

Základnú - najvyššiu sumu nezdaniteľnej časti základu dane z príjmov na daňovníka predstavuje suma, ktorá je odvodená od životného minima.

Táto suma bola upravená v súlade so zmenami v sociálnej oblasti, resp. v nadväznosti na celkový sociálno-ekonomický vývoj, doteraz len raz k 1. januáru 1994. Konštrukcia uvedenej sumy pri jej vzniku vychádzala z priemernej výšky životného minima na jednotlivca, ako aj z nákladov na domácnosť.

Ostatné nezdaniteľné položky rovnako odrážajú postavenie daňovníka - fyzickej osoby a premietajú sa do nich najmä sociálne dôvody. Počas uplynulých rokov - od roku 1994 sa zaviedol nový právny titul - možnosť zníženia základu dane v prípade vyživovania dlhodobo ťažko zdravotne postihnutého dieťaťa. Počas rokov 1995 - 1999 nedošlo k úprave uvedených položiek. Okrem sociálnych hľadísk na účely určenia základu dane sa uznávajú aj iné celospoločenské hľadiská. Napríklad funkciou odpočítateľnej položky z titulu poskytnutia daru je pozitívne motivovať daňové subjekty na podporu určitých celospoločensky uznaných aktivít (sociálne, športové, kultúrne, charitatívne, resp. iné taxatívne vymedzené činnosti), ktoré patria prevažne do pôsobnosti štátu, obcí, prípadne rozpočtových organizácií.

Príjmy fyzických osôb na účely výpočtu dane sú zatriedené do jednotlivých daňových pásiem (v súčasnosti 6 pásiem). Príjmy fyzických osôb sa zdaňujú progresívne kĺzavými sadzbami dane v rozpätí od 15 % do 42 % v závislosti od výšky príjmov.

V súčasnosti platná maximálna sadzba dane pre najvyšší základ dane je platná od 1. 1. 1994 (v zdaňovacom období roku 1993 sa uplatňovala maximálna sadzba pre najvyššie príjmy vo výške 47 %). V prechodnom období rokov 1998 a 1999 sa uplatňuje tzv. milionárska daň na princípe prirážky k dani v rozpätí od 5 % do 30 % pri základe presahujúcom sumu 1 080 000 Sk, v dôsledku čoho predstavuje najvyššia sadzba dane 55 %.

Prehľad platných daňových pásiem a daňových sadzieb fyzických osôb

Základ dane v Sk		Sadzba dane
nad Sk	do Sk
-	60 000	15%
60 000	120 000	9 000 Sk 20 % zo základu presahujúceho 60 000 Sk
120 000	180 000	21 000 Sk 25 % zo základu presahujúceho 120 000 Sk
180 000	540 000	36 000 Sk 32 % zo základu presahujúceho 180 000 Sk
540 000	1 080 000	151 000 Sk 40 % zo základu presahujúceho 540 000 Sk
1 080 000	a viac	367 200 Sk 42 % zo základu presahujúceho 1 080 000 Sk
Vypočítaná daň
nad Sk	do Sk		sa zvyšuje o
367 200	1 274 400		5 %
1 274 400	3 996 000		10%
3 996 000	8 985 600		20%
8 985 600	a viac		30%

2. Základné zásady dane z príjmov právnických osôb

V súčasnosti platná daň z príjmov právnických osôb je koncipovaná ako univerzálna daň.

Osobitné postavenie medzi právnickými osobami má Národná banka Slovenska, ktorá je od dane z príjmov oslobodená. Daňovníkmi dane z príjmov právnických osôb nie sú verejné obchodné spoločnosti z dôvodu, že pri tejto forme spoločnosti podľa spoločenskej zmluvy sa rozdeľuje príjem spoločnosti na jednotlivých spoločníkov a každý spoločník si príjem zdaní príslušnou daňou.

V porovnaní s daňovým systémom používaným pred rokom 1993 okruh daňovníkov sa rozšíril o právnické osoby nezriadené na podnikanie (rozpočtové a príspevkové organizácie, združenia právnických osôb, zväzy družstiev, telovýchovné a spoločenské organizácie a pod. ), a to z príjmov, ktoré týmto daňovníkom plynú z podnikania.

Predmetom dane sú príjmy (výnosy) zo všetkej činnosti a z nakladania so všetkým majetkom. Z hľadiska zdrojov príjmov, ktoré podliehajú zdaneniu, daňovníci - právnické osoby sa delia na dve skupiny, a to na:

daňovníkov s príjmami plynúcimi zo zdroja na území Slovenskej republiky daňovníkov s príjmami plynúcimi zo zdroja v zahraničí.

Predmetom dane z príjmov právnických osôb so sídlom v zahraničí sú iba príjmy plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky.

Široké vymedzenie predmetu dane pokrýva všetky príjmy zo všetkých činností vykonávaných právnickou osobou (hlavná činnosť, vedľajšia činnosť, mimoriadne výnosy a pod. ). Do predmetu dane sa nezahŕňajú napr. príjmy získané dedením a darovaním.

Daňovníkom, ktorí nie sú zriadení alebo založení na podnikane, sa zdaňujú iba príjmy z činností vykonávaných za účelom dosiahnutia zisku alebo z činností, ktorých vykonávaním je možné zisk dosiahnuť a príjmy z výnosov z cenných papierov. Príjmy plynúce týmto daňovníkom z vlastnej - z hľadiska ich poslania originálnej činnosti, ktorá nemôže byť predmetom súťaže s inými osobami, sú od dane oslobodené, pokiaľ sú úmerné k vynaloženým nákladom.

Základom dane je v zásade rozdiel medzi príjmami a výdavkami vynaloženými na dosiahnutie príjmov.

Sadzba dane z príjmov právnických osôb je lineárna a je určená vo výške 40 % zo základu dane upraveného o vymedzené výdavky. Táto sadzba dane nadobudla účinnosť 1. januárom 1994. V prvom roku zavedenia dane z príjmov právnických osôb bola sadzba dane vo výške 45 % zo základu dane upraveného o položky vymedzené zákonom.

Výdavky (náklady) vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov sa pre zistenie základu dane odpočítajú vo výške preukázanej daňovníkom, resp. ustanovenej zákonom o daniach z príjmov a osobitnými predpismi.

Tieto výdavky sú vymedzené rámcovo a pri ich posudzovaní je dôležité vychádzať z charakteru činnosti konkrétneho daňovníka. Veľký význam má ich vymedzenie, pretože priamo ovplyvňujú výšku daňového základu. Niektoré výdavky sa uplatňujú v plnej výške v zdaňovacom období, kedy boli vynaložené (spotreba energie, spotreba materiálu, mzdy a pod. ), ďalšie výdavky sú z hľadiska ich uplatňovania pri výpočte základu dane z príjmov určitým spôsobom limitované (odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku, cestovné náhrady, výdavky súvisiace s vytváraním určitých sociálnych podmienok pre zamestnancov a pod. ).

Okrem výdavkov, ktoré je možné uplatniť pri výpočte základu dane sú vymedzené aj výdavky, ktoré vôbec nie je možné uplatniť pri výpočte základu dane z príjmov. Týmito ustanoveniami sa sleduje zámer zabrániť nadmernému znižovaniu daňového základu a tým aj daňového výnosu, resp. obmedzenie možnosti participácie štátu na konečnej spotrebe daňovníka.

Od základu dane je možné odpočítať stratu vzniknutú v najbližšom predchádzajúcom zdaňovacom období. Odpočet straty sa vykoná rovnomerne po dobu piatich bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období. Ak vznikne daňovníkovi ďalšia strata, nemožno ju odpočítať od základu dane. Odpočítať možno len tú časť straty, ktorú nemožno kryť z rezervného fondu.

Od základu dane je možné odpočítať hodnotu darov v limitovanej výške (najviac do výšky 2 % základu dane) peňažnej i nepeňažnej povahy vrátane poskytnutých služieb obciam a právnickým osobám so sídlom na území Slovenskej republiky. Poskytnuté dary sa môžu použiť na účely vymedzené priamo v zákone (vo všeobecnosti na verejnoprospešné účely).

Dôležitou položkou, ktorá znižuje základ dane a tým aj daňové zaťaženie sú náklady spojené s obstaraním hmotného majetku a nehmotného majetku, ktoré sa vo výdavkoch odpočítateľných od zdaniteľných príjmov uplatňujú vo forme odpisov postupom stanoveným priamo zákonom o daniach z príjmov (všeobecným pravidlom je možnosť rovnomerného alebo zrýchleného odpisovania).

V súčasnosti platný zákon o daniach z príjmov bol počas uplynulých rokov viackrát novelizovaný a je možné konštatovať, že rozsah novelizácie v súčasnosti prekročil únosnú mieru. Z uvedeného dôvodu sa predkladá nový návrh zákona, ktorého cieľom je komplexne riešiť problematiku dane z príjmov tak fyzických osôb, ako aj právnických osôb, maximálne zjednodušiť a sprehľadniť právnu normu a v neposlednom rade premietnuť do neho aj v súlade s integračnými snahami Slovenskej republiky aj niektoré odporúčania EÚ a OECD najmä na úseku medzinárodného zdaňovania (napr. zabránenie voči transférom zisku do tzv. daňových rajov).

3. Daň z príjmov uplatňovaná v niektorých krajinách Európskej únie a v Českej republike

Z hľadiska porovnania návrhu zákona o daniach z príjmov s podobnými daňovými zákonmi iných štátov je najvhodnejšie porovnanie s Českou republikou, s ktorou mala Slovenská republika rovnakú právnu úpravu v podstate do roku 1994.

V rámci porovnania ide predovšetkým o porovnanie výšky nezdaniteľnej časti základu dane, daňových príjmov u fyzických osôb a daňových sadzieb.

Základ dane	Do	Daň	Zo základu dane
0	102 000	15%
102 000	204 000	15 300 20 %	102 000
204 000	312 000	35 700 25 %	204 000
312000	1 104 000	62 700 32 %	312 000
1 104 000	Viac	316 140 40 %	1 104 000

V roku 1999 platí v Českej republike výška nezdaniteľnej časti základu dane:

- na daňovníka 34 920 Kč ročne

- na vyživované dieťa 21 600 Kč ročne

- na manželku 19 884 Kč ročne

- na poberateľa čiast. invalid. dôchodku 6 540 Kč ročne

- na poberateľa invalidného dôchodku 13 080 Kč ročne

- na držiteľa preukážky ZŤP-S 45 780 Kč ročne

Paušálna suma na úhradu niektorých výdavkov zamestnancov v súvislosti s výkonom práce (napr. 300 Sk mesačne za dopravu do zamestnania) bola zrušená už v roku 1994 (v SR platí dodnes diferencovane).

Rozpätie daňových pásiem fyzických osôb v roku 1999 v Českej republike je nasledovné v Kč

Sadzba dane z príjmov právnických osôb v ČR v roku 1999 je 35 % s niektorými odchýlkami.

Pokiaľ ide o daň z príjmov fyzických osôb podľa štatistiky OECD (1996) hraničná sadzba dane predstavovala najviac 61 % vo Fínsku, 60 % v Portugalsku a v Holandsku a najmenej 11, 5 % vo Švajčiarsku. V ostatných krajinách sa pohybovala okolo 40 -50 %. Je však potrebné zdôrazniť, že tieto hodnoty nemožno brať za rozhodujúce, ale len orientačne pokiaľ nie je známy systém stanovenia základu dane v príslušnej krajine ako aj rozsah nezdaniteľnej časti základu dane.

Podľa štatistiky OECD priemerná sadzba dane z príjmov právnických osôb 26 členských štátov k 1. 1. 1996 bola 37, 71%, pričom najvyššiu sadzbu vykazuje Taliansko 53, 2 %, Spolková republika Nemecko 45 % a najnižšiu sadzbu vykazujú severské štáty Fínsko, Nórsko, Švédsko 28 %.

Slovenská republika so sadzbou dane z príjmov právnických osôb 40 % sa zaraďuje medzi také vyspelé štáty ako napr. Belgicko, Luxembursko, USA, Portugalsko a teda pred štáty Taliansko, Japonsko, Kanada, Spolková republika Nemecko, Turecko.

Pre objektívnosť je však potrebné uviesť, že porovnanie sa s vyspelými ekonomikami často zavádza k nesprávnym záverom z dôvodu, že reálny stav v zdaňovaní ktorejkoľvek krajiny je zahmlievaný platnou legislatívou, najmä s rozsahom odpočítateľných položiek, oslobodení od dane, ako aj s výškou povinnosti, resp, dobrovoľnosti príspevkov na sociálne a zdravotné zabezpečenie, ako aj s uplatňovaným systémom nepriamych daní a zaťaženosťou majetkovými daňami. Z uvedeného dôvodu akéhokoľvek porovnania sú len orientačné z dôvodu, že skutočné daňové zaťaženie závisí od fíškálnej politiky a v rámci nej od rozpočtovej politiky konkrétnej krajiny.

Paušálne dane v zahraničí

V niektorých daňových systémoch krajín EÚ sa paušálny spôsob zdaňovania daňovníkom umožňuje; jeho uplatnenie nie je povinné. Obdobne je to aj v ostatných okolitých krajinách Európy, pričom sa využívajú rôzne formy paušálneho zdaňovania. Spoločnou črtou paušálneho zdaňovania je, že sa zavádza pre subjekty, ktoré podnikajú v nie veľkom rozsahu. Cieľom paušálnej dane je z pohľadu daňového subjektu zjednodušiť vedenie evidencie a z pohľadu správcu dane odbremeniť správu daní a zefektívniť výber daní. Existuje viacero foriem paušálneho zdaňovania, pričom každá krajina si tieto prispôsobuje svojim vlastným podmienkam. Daň môže byť určená dopredu (ex ante) v závislosti od druhu podnikateľskej činnosti, lokality podnikania (veľkosť obce, stupeň zamestnanosti). Naproti tomu pri dani stanovenej z celkovej výšky obratu sa vychádza z údajov ex post, t. j. na konci zdaňovacieho obdobia, prípadne z celkového obratu za predchádzajúci rok.

Rakúsko

Paušálom možno stanoviť základ dane alebo len výdavky. Priemerné hodnoty sa stanovujú na základe skúseností podľa hospodárskych priemerov jednotlivých skupín daňovníkov. Minister financií je pritom splnomocnený nariadením (vyhláškou) vymedziť skupiny daňovníkov, rozlišujúce prvky pre odstupňovanie (napr. miestna poloha, počet pracovných síl, konkurečné pomery), stanoviť sadzbu čistého zisku pre jednotlivé skupiny.

Maďarsko

Paušálne zdaňovanie sa aplikuje na podniky malého rozsahu zahrnujúce malé poľnohospodárske alebo priemyselné podniky, spracovateľské alebo opravárenské činnosti a drobných obchodníkov. Podmienkou je, že celkový obrat za predchádzajúci rok nepresiahol 3, 5 mil. HUF (15 mil. HUF u drobných obchodníkov). Za zdaniteľný príjem sa považuje 20% obratu (pre drobných obchodníkov 27 - 33 %) a zdaňuje sa sadzbami od 12, 5 do 35 %.

Bulharsko

Daň je fixná položka, ktorá závisí na osobitých faktoroch obchodnej aktivity. Napr. pri hoteloch - počet lôžok, pre veľkoobchodníkov - veľkosť skladov, pre služby - počet pracovníkov. Dôležité je tiež miesto, kde sa takéto aktivity vykonávajú. Obrat za predchádzajúce obdobie by nemal byť menší ako 7 mil. BGL.

Poľsko

Existujú tu dva druhy paušálnej dane a to

- tzv. daňová karta

- paušálna daň stanovená percentom z príjmov.

1. Daňová karta - výška daňovej povinnosti je stanovená dopredu určenou sumou pre určené okruhy činností (napr. reštauračné služby, maloobchodný predaj, dopravné služby používajúce jedno vozidlo a pod. ). Daňová karta sa priznáva na základe žiadosti do 31. decembra predchádzajúceho roku (prípadne pri začatí činnosti). Daňové priznanie sa nepodáva, daň sa platí mesačne. Správca dane je oprávnený zvýšiť alebo znížiť mesačnú sumu.

2. Paušálna daň percentom z príjmov - pre vymedzené druhy činností. Nemôžu ju využiť daňovníci, ktorí platia daň daňovou kartou. Daňový subjekt je povinný viesť evidenciu príjmov, hmotného investičného majetku, mzdovú evidenciu zamestnancov, uskutočňovať pravidelnú inventarizáciu, archivovať doklady 5 rokov. Sadzby dane sa pritom menia v závislosti od valorizácie cien v porovnaní s predchádzajúcim rokom a pohybujú sa v rozpätí 3 - 9 %.

Ďalšími krajinami, kde sa používa paušálne zdaňovanie sú Taliansko, Francúzsko, Nemecko, Írsko, Portugalsko. Situácia v Českej republike je v prípade paušálneho zdaňovania fyzických osôb obdobná ako na Slovensku.

Paušálne dane v Slovenskej republike

Z historického pohľadu možno konštatovať, že už od vzniku prvej republiky sa paušálne zdaňovanie využívalo v rôznej forme a miere v každom doteraz platnom zákone o dani z príjmov.

V zákone o dani z príjmov obyvateľstva č. 145/1961 Zb., ktorý platil od roku 1962 bola paušálna daň stanovená pre drobných živnostníkov, prevádzkovateľov ľudovej zábavy, podomových a kočovných živností, ako aj pre daňovníkov, ktorí poskytovali služby na základe povolenia národného výboru. Národný výbor mohol určiť daň paušálnou sadzbou bez toho, že by zisťoval základ dane spôsobom uvedeným v zákone (t. j. ako rozdiel príjmov a výdavkov).

Podľa zákona č. 389/1990 Zb. o dani z príjmov obyvateľstva platnom v rokoch 1990 až 1992 existovala daň ustanovená paušálnou sumou. Mohol ju určiť správca dane, pričom jej výšku určil v závislosti na výške predpokladaných príjmov s prihliadnutím na okolnosti, rozhodujúce pre výpočet dane daňovníkom (mohli sa tu napr. zohľadniť aj odpočítateľné položky), ktorí vykonávali zárobkovú činnosť bez výpomoci pracovníkov, alebo najviac s jedným pracovníkom. Správca dane mal možnosť upraviť výšku dane alebo zrušiť určenie dane paušálnou sumou pre obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom bolo zistené, že jej výška už nezodpovedá príjmom dosahovaným z činností, ktoré sú predmetom dane alebo došlo ku zmene okolností, rozhodujúcich pre výpočet dane.

V súčasnosti platnom zákone o daniach z príjmov č. 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov sa pojem paušálna daň nevyskytuje, ale daňovníkom z príjmov fyzických osôb je umožnené uplatniť si výdavky príslušným percentom z príjmov (tzv. paušálom).

4. Návrh zákona o daniach z príjmov

Predkladaný návrh zákona o daniach z príjmov s navrhovanou účinnosťou od 1. januára 2000 vychádza predovšetkým zo základného cieľa "znížiť daňové zaťaženie fyzických osôb a právnických osôb" s prihliadnutím na možnosti štátneho rozpočtu kompenzovať toto zníženie inými formami získavania príjmov (napr. s príjmami plynúcimi z majetkových daní). Ďalším cieľom je sprehľadniť právnu úpravu, zaviesť zjednodušenie pre zdaňovanie určitej skupiny podnikateľov - živnostníkov, zavedenie paušálnej dane, premietnutie zámerov o odpisovej politike s cieľom podporiť investovanie do modernej technológie. Uvedený cieľ je vyjadrený najmä týmito konkrétnymi navrhovanými zmenami:

A) Pre fyzické osoby

1) valorizáciou nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka na 38 760 Sk (zo súčasných 21 000 SK)

2) zvýšením nezdaniteľnej časti základu dane na vyživované dieťa na 11 400 Sk

3) zvýšením nezdaniteľnej časti základu dane, ak daňovník poberá dôchodok z titulu invalidity na 8 400 Sk, resp. 16 800 Sk

4) úpravou daňových pásiem, a znížením sadzby dane v prvom daňovom pásme a rovnomernejším rozložením daňového zaťaženia.

Porovnanie navrhovanej úpravy zákona o daniach z príjmov so súčasným stavom návrh daňových pásiem a sadzby dane zo základu dane daň zo základu presahujúceho

nad Sk		do Sk
-	90 000	12 %
90 000	150 000	10 800 Sk 20 %	90 000 Sk
150 000	240 000	22 800 Sk 25 %	150 000 Sk
240 000	396 000	45 300 Sk 30 %	240 000 Sk
396 000	564 000	92 100 Sk 35 %	396 000 Sk
564 000	1 128 000	150 900 Sk 40 %	564 000 Sk
1 128 000	a viac	376 500 Sk 42%	1 128 000 Sk

Na porovnanie navrhovaných úprav v zdaňovaní príjmov fyzických osôb zamestnancov je možné uviesť tento modelový prepočet pod bodom A) a B).

A) Modelový príklad porovnania návrhu zdaňovania príjmov zo závislej činnosti Zamestnanec

	súčasnosť	návrh zákona
ročný hrubý príjem	60 000	60 000
poistné	- 7 200	-7 200
výdavky spojené s výkonom práce	- 3 600	-
nezdaniteľná časť na daňovníka	- 21 000	- 38 760
na vyživované dieťa	- 9 000	-11 400
znížený základ dane	19 200	2 640
daň	2 880	312
daňové zaťaženie	4, 8%	0, 52%

ročný hrubý príjem	120 000	120 000
poistné	-14 400	-14 400
výdavky spojené s výkonom práce	- 3 600	-
nezdaniteľná časť na daňovníka	- 21 000	- 38 760
na vyživované dieťa	- 9 000	-11 400
znížený základ dane	72 000	55 440
daň	11 400	6 648
daňové zaťaženie	9, 5 %	5, 54%

ročný hrubý príjem	200 000	200 000
poistné	- 24 000	- 24 000
výdavky spojené s výkonom práce	-3 600	-
nezdaniteľná časť na daňovníka	- 21 000	- 38 760
na vyživované dieťa	- 9 000	-11 400
znížený základ dane	142 400	125 840
daň	26 600	17 960
daňové zaťaženie	13, 3 %	8, 98%

ročný hrubý príjem	500 000	500 000
poistné	- 60 000	- 60 000
výdavky spojené s výkonom práce	-3 600	-
nezdaniteľná časť na daňovníka	- 21 000	- 38 760
na vyživované dieťa	- 9 000	- 11 400
znížený základ dane	406 400	389 840
daň	108 448	90 240
daňové zaťaženie	21, 6 %	18, 05 %

B) Modelový príklad porovnania návrhu zdaňovania príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti

	súčasnosť	návrh zákona
základ dane 1)	60 000	60 000
nezdaniteľná časť	-21 000	- 38 760
daň	5 850	2 544
daňové zaťaženie	9, 75 %	4, 24 %

základ dane0	120 000	120 000
nezdaniteľná časť	-21 000	- 38 760
daň	16 800	9 744
daňové zaťaženie	14%	8, 12 %
základ dane 1)	200 000	200 000
nezdaniteľná časť	-21 000	- 38 760
daň	35 750	25 600
daňové zaťaženie	17, 88 %	12, 8 %
základ dane 1)	500 000	500 000
nezdaniteľná časť	-21 000	-38 760
daň	131 680	114 920
daňové zaťaženie	26, 34 %	22, 98 %

1) základom dane je príjem daňovníka, znížený o výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu.

5) zavedením paušálnej dane pre ohraničenú skupinu živnostníkov.

Princíp paušálnej dane spočíva v tom, že príjmy daňovníka sú rozdelené do troch pásiem, pričom ako maximálne je stanovené pásmo príjmov do 1, 5 mil. Sk. Príjmy sa neznižujú o výdavky, teda ani o povinné odvody do fondov, čo znamená, že základom dane sú hrubé príjmy daňovníka.

Daň sa vypočíta vynásobením príjmu s určeným percentom. Takto vypočítaná daň je definitívnou daňovou povinnosťou daňovníka. Využitie možnosti paušálnej dane sa viaže na tieto podmienky:

Predovšetkým je založený na princípe voľby, t. j. na posúdení výhody alebo nevýhody samotným daňovníkom. Takúto možnosť voľby môže mať daňovník, ktorému príjmy plynú z prevádzkovania niektorých živností. Ide najmä o živnosti vyrobené a službové.

Daňovník je povinný viesť na daňové účely evidenciu predovšetkým

- o príjmoch v časovom slede

- o hmotnom majetku a nehmotnom majetku, ktorý využíva na podnikanie o pohľadávkach a záväzkoch o prijatých a vydaných účtovných dokladoch.

Daňovník, ktorý sa rozhodne, že uplatní v zdaňovacom období zdaňovanie príjmov formou paušálnej dane, je povinný daň zaplatiť najneskôr do 31. januára bežného zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka), v roku 2000 sa navrhuje prechodne do 31. marca. Ide o formu tzv. predplatenia si ročnej daňovej povinnosti.

Výška sadzby paušálnej dane a tým aj daňové zaťaženie je stanovená na základe týchto pomocných prepočtov z dôvodu, že v súčasnosti nie je možné dostupným spôsobom získať údaje o príjmoch živnostníkov, vykonávajúcich navrhovaný okruh živnostníkov z dôvodu, že platný spôsob zdaňovania je založený na vykázaní tzv. úhrnnej daňovej povinnosti, ktorá je súčtom čiastkových základov dane podľa jednotlivých príjmových druhov daňovníka:

zo skutočne zaplatenej dane živnostníkmi v roku 1998, podľa evidencie daňovej správy, ktoré mali príjmy len zo živností

zo skutočných príjmov živnostníkov v roku 1998, pričom limitujúcim faktorom bola hranica príjmu do 1, 5 mld. Sk,

z evidovaného počtu živnostníkov v roku 1998, ktorí podali daňové priznanie a priznali daň,

z odhadu, že na dosiahnutie 1 Sk príjmu živnostník vynaloží priemerne 0, 85 Sk výdavku, t. j. pridaná hodnota živnostníka je cca 0, 15 Sk, resp. pohybuje sa y rozpätí od 10 do 20% diferencovane podľa druhu činností, ktoré vykonáva,

na základe takto vytvorenej základne pre určenie výšky sadzby dane sa navrhla percentuálna výška paušálnej dane.

Modelové príklady porovnania zdaňovania príjmov živnostníkov

I. Porovnanie zdaňovania príjmov v nadväznosti na zavedenie paušálnej dane

1. Príjem živnostníkov do 500 000 Sk

Súčasnosť:

a) Daňovník, ktorý uplatňuje výdavky preukázateľne vynaložené

príjem	500 000	500 000	500 000
výdavky	-375 000 (75%) 1)	-400 000 (80%)2)	-425 000 (85%)3)
nezdaniteľná časť	-21 000	-21 000	-21 000
základ dane po znížení	104 000	79 000	54 000
daň	17 800	12 800	8 100
daňové zaťaženie	3, 56%	2, 56%	1, 62%

b) Daňovník, ktorý uplatňuje výdavky zákonom ustanoveným percentom z príjmov

(25%)

príjem	500 000
výdavky	-125 000 4)
nezdaniteľná časť	-21 000
základ dane po znížení	354 000
daň	91 680
daňové zaťaženie	18, 34%

1) výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu

(podľa štatistiky ÚDR SR)

2a3) modelové prepočty MF SR

4) výdavky uplatňované % z príjmu

Návrhy paušálnej dane

príjem	500 000
daň	10 000
daňové zaťaženie	2, 0%5)

5) návrh sadzby paušálnej dane (daňové zaťaženie príjmov)

2. Príjem živnostníka do 1 500 000 Sk

Súčasnosť:

a) Daňovník, ktorý uplatňuje výdavky preukázateľne vynaložené

príjem	1 500 000	1 500 000	1 500 000
výdavky	-1 125 000 (75%)	-1 200 000 (80%)	-1 275 000 (85%)
nezdaniteľná časť	-21 000	-21 000	-21 000
základ dane po znížení	354 000	279 000	204 000
daň	91 680	67 680	43 680
daňové zaťaženie	6, 11%	4, 51%	2, 91%

b) Daňovník, ktorý uplatňuje výdavky zákonom ustanoveným percentom z príjmov

(25%)

príjem	1 500 000
výdavky	-375 000
nezdaniteľná časť	-21 000
základ dane po znížení	1 104 000
daň	396 144
daňové zaťaženie	26, 41%

Návrh paušálnej dane

príjem	1 500 000
daň	37 500
daňové zaťaženie	2, 5 %5

f) zavedením systému úľavy z povinnosti platiť paušálnu daň pre tzv. novovzniknutých živnostníkov. Navrhuje sa, aby systém úľavy - t. j. neplatenia paušálnej dane si uplatnili tí živnostníci, ktorí počnúc 1. januárom roku 2000 sa rozhodli podnikať vo vymedzených živnostiach a pred týmto obdobím boli 12 mesiacov v evidencii Národného úradu práce ako aj tí daňovníci, ktorí zamestnávajú pracovníka evidovaného úradom práce.

g) zavedením zjednodušeného spôsobu výpočtu dane pre daňovníkov podnikajúcich v poľnohospodárskej výrobe, v lesnom a vodnom hospodárstve.

h) zavedením systému úľav pre daňovníkov, ktorým plynú príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva. Rovnako ako pre začínajúcich živnostníkov aj pre túto skupinu daňovníkov sa navrhuje zaviesť úľava na dani, ako stimulácia pre podnikanie, vo výške 100 %.

B) Pre právnické osoby

a) znížením sadzby dane z príjmov zo 40 % na 30 % s výnimkami pre daňovníkov zabezpečujúcich poľnohospodársku výrobu pričom ich tržby z rastlinnej a živočíšnej výroby sú vyššie ako 50 % a daňovníkov, ktorí zamestnávajú pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou, kde je sadzba dane 18 %,

b) spresnením podmienok pre čerpanie daňového úveru - odstránenie podmienky viazať poskytnutie úveru na požiadavku založiť akciovú spoločnosť, ohraničenie lehoty možnosti čerpať daňový úver, viazanie podmienok čerpania daňového úveru na obdobie keď daňovník vykazuje daňovú povinnosť, upresnenie požiadavky na umiestnenie výrobnej produkcie,

c) podporou investovania, zavedením možnosti zahrnutia do daňových výdavkov hodnotu vyradeného hmotného investičného majetku,

d) podporou výskumu t. j. umožnením znížiť základ dane do výšky 20 % v roku vynaloženia výdavkov na výskum,

e) upresnenie podmienok umorovania straty a viazanie na konkrétne podmienky,

f) upresnenie definície niektorých daňových výdavkov teda tých výdavkov, o ktoré môže daňovník znížiť príjmy.

Okrem uvedených zmien návrh zákona rieši aj ochranu pred transférom zisku do krajín, ktoré sú známe ako daňové raje. Konkrétne riešenie spočíva v zavedení povinnosti zabezpečiť daň vo výške 30 % v prípadoch, ak platby zo Slovenskej republiky smerujú do týchto krajín. Ide o správne územia - krajiny, ktoré podľa metodiky sledovania OECD sú považované za daňové raje.

Návrh zákona si ďalej kladie za cieľ v maximálnej možnej miere sprehľadniť jej časti a logické usporiadanie. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o komplikovanú právnu normu, ktorá vzhľadom na jej charakter musí odkazovať na ďalšie právne normy, je len veľmi ťažko možné túto normu maximálne zjednodušiť. Jeho spresnená štruktúra však dáva predpoklady pre vyššiu zrozumiteľnosť a prehľadnosť.

5. Vyjadrenie finančného vplyvu na štátny rozpočet

Zákon o daniach z príjmov, ktorý sa v Slovenskej republike uplatňuje v súčasnosti predstavuje zabezpečenie 403 % príjmov štátneho rozpočtu (podľa údajov z roku 1998). Z celkových príjmov plynúcich z priamych daní do štátneho rozpočtu pripadá na daň z príjmu fyzických osôb 29, 4 mld. Sk a právnických osôb 24, 6 mld. Sk a na príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou pri zdroji 7, 6 mld. Sk.

V Slovenskej republike podľa údajov Ústredného daňového riaditeľstva SR Banská Bystrica v roku 1998 bolo registrovaných 876 454 daňovníkov dane z príjmov fyzických osôb (v tomto údaji nie je zahrnutý údaj o počte daňovníkov, ktorí majú príjmy iba zo závislej činnosti a ich daňovú povinnosť vysporiadavajú zamestnávatelia) a 76 358 právnických osôb.

Návrh predloženého zákona Národnej rady SR o daniach z príjmov obsahuje oproti doteraz platnému zákonu rad spresňujúcich ustanovení, ktorých vplyv na príjmy štátneho rozpočtu sa prejaví po roku 2000, ale aj ustanovenia, ktorých uplatnenie po schválení bude mať vplyv na príjmy štátneho rozpočtu už v roku 2000.

V roku 2000 navrhované zmeny - úpravy zákona sa plne prejavia iba pri príjmoch plynúcich z dane z príjmov fyzických osôb z dôvodu, že príjmy ktoré budú plynúť v roku 2000 do štátneho rozpočtu budú tvoriť preddavky platené fyzickými osobami v upravenej výške z dôvodu vykonaných zmien.

Pôjde o

- zvýšenie nezdaniteľných častí základu dane - (položiek ktoré sa odpočítajú od základu dane) a vykonané zmeny v daňových pásmach (ich zvýšenie). Tieto zmeny budú znamenať zníženie daňového zaťaženia príjmov fyzických osôb, ale aj zníženie príjmov plynúcich do štátneho rozpočtu, a to vtedy, ak zníženie dane nebude kompenzované rastom zdaniteľných príjmov.

Pri vyčíslení ekonomického dopadu na príjmy plynúce do štátneho rozpočtu z dane z príjmov fyzických osôb sa vychádzalo z mierneho medziročného nárastu priemerných zárobkov v roku 2000 oproti roku 1999 a z navrhovaných zmien v zdaňovaní (t. j. z valorizácie nezdaniteľných častí základu dane a z úprav daňových pasiem). Ďalej sa zohľadnil stav vo vývoji nezamestnanosti s očakávaním možného mierneho poklesu v roku 2000 oproti roku 1999, a to aj z dôvodu zavedenia daňovej motivácie pre rozvoj živnostenského podnikania.

Na základe tejto skutočnosti je možné predpokladať, že výnos dane z príjmov plynúci zo závislej činnosti v roku 2000 oproti roku 1999 bude nižší o 3, 2 mld. Sk.

Pokiaľ ide n zavedenie paušálnej dane je potrebné uviesť, že v súčasnosti z dôvodu rozdielnej konštrukcie zdaňovania, nedisponuje daňová správa s porovnateľnými a spoľahlivými údajmi, z ktorých by sa mohlo vychádzať pri analýze dopadu zo zavedenia paušálnej dane na príjmy štátneho rozpočtu.

Z dôvodu, že v súčasnosti nie je možné vykonať relevantné prepočty pre chýbajúcu podrobnú a porovnateľnú evidenciu o príjmoch živnostníkov, pre ktorých sa navrhuje uplatnenie paušálnej dane bolo možné len odhadom určiť vplyv zavedenia tejto dane na príjmy štátneho rozpočtu. Z odhadu a podľa údajov Ústredného daňového riaditeľstva SR vyplýva, že uplatnením paušálnej dane v navrhovanej podobe, je možné získať príjmy cca vo výške 0, 6 mld. Sk, čo je viac o cca 400 mil. oproti skutočne zaplatenej dane s porovnateľnou skupinou daňovníkov v roku 1998, pričom je potrebné poznamenať, že ide o modelovú vzorku daňovníkov. Napriek uvedenému je potrebné v roku 2000 uvažovať s rizikom spomalenia rastu príjmov štátneho rozpočtu z dane z príjmov fyzických osôb.

Na základe nastavených parametrov - percentuálnej výšky paušálnej dane - je možné predpokladať, že zavedenie paušálnej dane nebude mať výrazný negatívny dopad na príjmy štátneho rozpočtu plynúce z dane z príjmov, z dôvodu, že sa predpokladá, že túto daň budú platiť aj tí živnostníci, ktorí doteraz vykázali stratu a podľa platnej metodiky pre určenie základu dane nemali žiadnu daňovú povinnosť. Keďže v návrhu sa uvažuje, že daň bude odvodená od príjmov, vyššiu daň zaplatia tí daňovníci, ktorí doteraz síce príjmy vykázali, ale ich výdavky boli vysoké, a preto im vznikla len minimálna daňová povinnosť.

Nový systém zdaňovania príjmov živnostníkov s maximálnym ročným príjmom 1, 5 mil. Sk znamená zníženie ich daňového zaťaženia diferencovane podľa navrhovaných pásiem príjmov, pričom pri návrhu výšky samotnej sadzby dane sa vychádzalo z priemernej výšky pridanej hodnoty 15% ako aj z predpokladu, že pri priemernej mzde v národnom hospodárstve, osobný príjem živnostníka by nemal byť výrazne nižší ako táto hodnota.

V súvislosti s kvantifikáciou je potrebné poznamenať aj tú skutočnosť, že v súlade s požiadavkou nevyhnutnej miery opatrnosti bolo v základných číselných podkladoch započítané riziko, ktoré plynie najmä z toho, že za základ všetkých prepočtov bol použitý rok 1998.

Pri vyčíslení ekonomického dopadu z navrhovaného zákona na štátny rozpočet za daň z príjmov právnických osôb sa vychádzalo najmä:

z navrhovaného zníženia sadzby dane o 10 bodov pri úrovni príjmov roku 1998 s prihliadnutím na vývoj v roku 1999.

Za predpokladu, že v roku 2000 nedôjde k výrazným zmenám, ktoré by ovplyvňovali ekonomickú situáciu právnických osôb (pokles ziskovosti, pokles daňovníkov a pod. ) je potom možné uvažovať v roku 2001 s nižším príjmom štátneho rozpočtu plynúceho z dane z príjmov právnických osôb cca o 75 - 8, 0 mld. Sk. Uvedená suma bola odhadnutá na základe údajov o výške základu dane daňovníkov právnických osôb v roku 1998. Zároveň obsahuje aj odhad možného dopadu zo schválenia zákona o rezervách ako aj riziko, že v roku 1999 základ dane daňovníkov dane z príjmov môže byť nižší v porovnaní s rokom 1998.

Ostatné navrhované úpravy v oblasti čerpania daňového úveru, podpory rozvoja vedy a výskumu nie je možné odhadnúť z dôvodu, že ide o motivačné opatrenia, ktoré vytvárajú priestor, ale ktorých skutočné využitie závisí od voľby daňovníka. Je však možné predpokladať, že "strata príjmov" z titulu ich uplatnenia bude kompenzovaná celkovým ekonomickým rastom sprevádzaným aj vznikom nových subjektov a tým aj rastom príjmov. Tieto tendencie budú kompenzovať negatívny dopad s titulu zníženia základu dane.

Súhrnný dopad z navrhovanej úpravy - zákona o daniach z príjmov na príjmy štátneho rozpočtu v roku 2000 sa preto odhaduje na - 3, 1 mld. Sk, pričom v tejto sume je zohľadnený vplyv rastu príjmov plynúcich z dane vyberanej zrážkou vo výške 0, 1 mld. Sk.

Tabuľky zhody k návrhu zákona o daniach z príjmov

Smernica 77/799/EHS	Návrh zákona o daniach z príjmov	Komentár, hodnotenie stupňa kompatibility
		N - problematika smernice je riešená v zákone
		č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o
		zmenách v sústave územných finančných
		orgánov v znení neskorších predpisov.

Smernica 69/335EHS	Návrh zákona o daniach z príjmov	Komentár, hodnotenie stupňa kompatibility
		N - až k termínu vstupu SR do EÚ

Smernica 90/434/EHS	Návrh zákona o daniach z príjmov	Komentár, hodnotenie stupňa kompatibility
Čl. 4	§ 23 ods. 21	P
Zlúčenie alebo rozdelenie nemá mať za
následok akékoľvek zdanenie kapitálových
ziskov, počítaných ako rozdiel medzi reálnou
hodnotou prevedených aktív a záväzkov a ich
hodnotou pre daňové účely.
Čl. 5
Tam, kde zásoby alebo rezervy sú čiastočne	§ 23 ods. 12	P
alebo úplne vyňaté z dane a nie sú odvodené
od trvalého podniku za hranicami, takéto
zásoby alebo rezervy môžu byť prenesené s
tým istým vyňatím z dane.

Smernica 90/43 5/EHS	Návrh zákona o daniach z príjmov	Komentár, hodnotenie stupňa kompatibility
Čl. 4	§ 36 ods. 5	P
Tam, kde materská spoločnosť v dôsledku
asociácie so svojou dcérskou spoločnosťou
príjme rozdelený zisk, štát materskej
spoločnosti zdaní takýto zisk a súčasne opravní
materskú spoločnosť odčítať z hodnoty
daňovej povinnosti tú časť dane zo zisku
spoločnosti platenú dcérskou spoločnosťou,
ktorá sa vzťahuje na tieto zisky.
Čl. 5	§ 36 ods. 5	Y
Zisky, rozdelené dcérskou spoločnosťou svojej
materskej spoločnosti, treba odčítať zo
zrážanej dane tam, kde materská spoločnosť
má v holdingu najmenej 25 % kapitálu
dcérskej spoločnosti.
Čl. 6
Členský štát materskej spoločnosti nemusí	§ 56 ods. 1	Y
vybrať daň zrazenú zo ziskov, ktoré takáto
spoločnosť dostane od svojej dcérskej
spoločnosti.

Dohovor 90/436/EHS	Návrh zákona o daniach z príjmov	Komentár, hodnotenie stupňa kompatibility
Čl. 14	§ 23 ods. 8	F
Dvojité zdanenie ziskov je považované za
eliminované, ak buď:
a) zisky sú zahrnuté do výpočtov zdaniteľných
ziskov len v jednom štáte, alebo
b) daň, ktorá má byť zaplatená z týchto ziskov
v jednom štáte je znížená o čiastku, ktorá sa
rovná dani zo ziskov v druhom štáte.
Čl. 15	§ 23 ods. 8	F
Nič v tejto konvencii nesmie ovplyvniť plnenie
širších záväzkov, pokiaľ ide o zamedzenie
dvojakého zdanenia v prípade úpravy ziskov
pridružených podnikov, vyplývajúcich buď z
inej konvencie, ktorej zmluvné štáty sú alebo
sa stanú stranami, alebo z domácich zákonov
zmluvných štátov.

Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona:

Zákon o daniach z príjmov.

3. V práve Európskej únie je problematika návrhu zákona upravená:

- v smernici Rady 90/434/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme daní platných pre fúzie, rozdelenie, prevod aktív a výmenu akcií medzi podnikmi v rozličných členských štátoch (OJL 225 z 20. 8. 1990)

- v smernici Rady 90/435/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme daní platných pre materské a dcérske spoločnosti v rozdielnych členských štátoch (OJL 225 z 20. 8. 1990)

- v Dohovore členských štátov 90/436/EHS z 23. júla 1990 o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou ziskov pridružených podnikov (OJL 225 z 20. 8. 1990)

- v smernici Rady 69/335/EHS zo 17. júla 1969 o nepriamych daniach z navŕšenia kapitálu v znení zmien a doplnkov (OJL 249 z 3. 10. 1969)

- v smernici Rady 77/799/EHS z 19. 12. 1977 o vzájomnej pomoci kompetentných úradov členských štátov v oblasti priamych a nepriamych daní (OJL 336 z 27. 12. 1977) pozmenená smernicou 79/1070/EHS (OJL 331 z 27. 12. 1979 a smernicou 92/12/EHS (OJL 76 z 23. 3. 1992).

4. Návrh zákona svojou problematikou patrí:

a) medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku 70 Európskej dohody o pridružení,

b) medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie - kapitola 10 Priame zdaňovanie Bielej knihy.

5. Charakteristika právnych noriem Európskej únie, ktorými je upravená problematika návrhu zákona:

- Smernica 90/434/EHS zakotvuje základné zásady spoločného daňového systému, ktorého cieľom je vyhnúť sa zdaňovaniu v súvislosti so zlučovaním, rozdeľovaním a prevodmi aktív alebo výmenou akcií a súčasne chráni finančné záujmy štátu prevádzajúcej alebo nadobúdajúcej spoločnosti.

- Smernica 90/435/EHS vytvára právny základ harmonizovaného spoločného daňového systému so zreteľom na vzájomné zoskupovanie obchodných spoločností z rozličných štátov, ktoré by boli neutrálne z hľadiska súťaže, aby sa umožnilo podnikom prispôsobiť sa požiadavkám vnútorného trhu, s cieľom zvýšiť ich produktivitu a zlepšiť ich konkurenčnú silu na medzinárodnej úrovni.

- Dohovor o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou ziskov združených podnikov 90/436 (ďalej len "dohovor") definuje základné princípy vykonávania tejto dohody.

Ustanovenia Článku 4 Dohovoru vymedzujú nasledujúce princípy, ktoré je potrebné dodržiavať pri uplatňovaní Dohovoru:

1. Tam, kde:

a) podnik zmluvného štátu sa priamo alebo nepriamo zúčastňuje na riadení, kontrole alebo kapitále podniku iného zmluvného štátu, alebo

b) rovnaké osoby sa zúčasťňujú priamo alebo nepriamo na riadení, kontrole alebo kapitále podniku jedného zmluvného štátu a podniku iného zmluvného štátu, a v každom z prípadov sú podmienky vytvorené alebo uplatnené medzi týmito dvomi podnikmi v ich komerčných alebo finančných vzťahoch tak, že sa odlišujú od tých, ktoré by boli vytvorené medzi nezávislými podnikmi, potom všetky zisky, ktoré by z hľadiska týchto podmienok, boli započítané jednému z týchto podnikov, avšak v dôsledku týchto podmienok, tak započítané neboli, sa môžu zarátať do ziskov tohoto podniku a náležite zdaňovať.

2. Ak podnik zmluvného štátu podniká v inom zmluvnom štáte pomocou trvale založeného podniku so sídlom v danom štáte, tomuto trvale založenému podniku by mali byť priradené zisky, ktoré sú očakávané, že by ich mohol vytvoriť, ak by bol oddeleným podnikom, zaoberajúcim sa rovnakými alebo podobnými aktivitami, za rovnakých alebo podobných podmienok, a obchodujúci úplne nezávislé od podniku, ktorého je trvale založeným podnikom.

- Smernica Rady 69/335/EHS zakladá univerzálne štandardy harmonizácie daní z navŕšeného kapitálu a zakladá členským štátom povinnosť odstránenia právnych prekážok, ktoré sú v protiklade s koncepciou spoločného trhu.

Na súčasnom trhu by sa mali platiť dane len raz a úroveň týchto daní by mala byť rovnaká vo všetkých členských štátoch.

Podľa ustanovení článku 8 smernice členský štát môže čiastočne alebo úplne oslobodiť od kapitálovej dane transakcie vzťahujúce sa na:

- verejné služby,

- charitatívne, podporné alebo vzdelávacie činnosti.

- Smernica 77/799/EHS vymedzuje formu kooperačných aktivít za účelom výmeny informácií medzi príslušnými inštitúciami daňovej správy v členských štátoch. Zároveň definuje oprávnenosť osôb poskytovať informácie a používanie týchto informácií v danej oblasti. Cieľom tohto normatívu je aj zabrániť medzinárodným daňovým podvodom.

6. Vyjadrenie stupňa kompatibility s právnou normou EÚ:

V prípade aplikácie primárnej a sekundárnej legislatívy EÚ možno konštatovať, že návrh zákona svojou koncepciou nevytvára právne prekážky fungovania vnútorného trhu.

Zákon o daniach z príjmov je čiastočne kompatibilný s právnymi normami EÚ. Úplná aproximácia s právom EÚ sa očakáva v roku 2002 tak, ako je stanovené v Národnom programe preberania aquis communautaire vnútorného trhu.

Osobitná časť

Zákon upravuje v prvej časti zdaňovanie príjmov fyzických osôb ( § 2 až l6) a v druhej časti zdaňovanie príjmov právnických osôb ( § 17 až 21). V tretej časti ( § 22 až 37) sú obsiahnuté spoločné ustanovenia pre fyzické osoby a pre právnické osoby. Štvrtá časť ( § 38 až 56) obsahuje spôsob platenia a vyberania daní z príjmov.

K § 2

Ustanovenie vymedzuje daňovníka dane z príjmov fyzických osôb a rozsah daňovej povinnosti daňovníka. Daňovníkom dane z príjmov fyzických osôb je fyzická osoba, ktorá poberá príjmy, ktoré sú predmetom dane.

Ustanovenie vymedzuje aj rozsah daňovej povinnosti daňovníka. Tento rozsah je závislý od bydliska daňovníka a od dĺžky pobytu na území Slovenskej republiky.

Daňovník, ktorý má bydlisko na území Slovenskej republiky alebo sa tu zdržiava viac ako 183 dní v kalendárnom roku, má tzv. neobmedzenú daňovú povinnosť. Daňová povinnosť tohto daňovníka sa vzťahuje na všetky jeho príjmy, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ale aj zo zdrojov v zahraničí.

Daňovník, ktorý nemá na území Slovenskej republiky bydlisko ani sa tu obvykle nezdržiava (183 dní), má tzv. obmedzenú daňovú povinnosť. Daňová povinnosť tohto daňovníka sa vzťahuje (obmedzuje) len na príjmy, ktorých zdroj je na našom území. Ktoré príjmy sa pokladajú u týchto daňovníkov za zdroj príjmov na našom území, určujú ustanovenia § 22.

Predmetom dane sú v zásade všetky príjmy fyzických osôb s výnimkou príjmov vylúčených z predmetu dane. Rozdelenie príjmov podľa jednotlivých druhov, ktoré sú bližšie špecifikované v § 6 až 10, zodpovedá potrebe rešpektovať rozdiely pri zisťovaní základu dane a pri vyberaní dane.

Ustanovenie taxatívne vymedzuje, ktoré príjmy nie sú predmetom dane.

K § 4

Oslobodenie od dane z príjmov sa vzťahuje len na tie príjmy, ktoré sú podľa zákona predmetom dane. Ustanovenie obsahuje taxatívny výpočet príjmov oslobodených od dane.

Pri niektorých druhoch oslobodených príjmov je oslobodenie viazané na splnenie ustanovenej podmienky, napr. príjem je vyplatený podľa všeobecne záväzného predpisu (napr. dôchodky z dôchodkového zabezpečenia), alebo je príjem oslobodený na určitú dobu (príjmy z prevádzky malých vodných elektrární) alebo až po uplynutí určitej lehoty (príjem z predaja motorových vozidiel, cenných papierov).

Podľa odseku 1 písm. a) pri predaji bytu alebo obytného domu s najviac dvoma bytmi (ide aj o rodinné domy s jedným bytom, maximálne s dvoma bytmi) vrátane súvisiacich pozemkov, sa na účely oslobodenia podľa odseku 1 písm. a) skúma dĺžka trvalého pobytu daňovníka bezprostredne pred predajom a dĺžka doby vlastníctva. Ak daňovník túto nehnuteľnosť vlastnil a súčasne mal v nej trvalý pobyt pred predajom najmenej po dobu dvoch rokov, príjem z predaja je od dane oslobodený. Cieľom ustanovenia podmienky vlastníctva uvedených nehnuteľností bolo obmedziť predaj bytov bezprostredne po ich nadobudnutí do vlastníctva daňovníka.

V prípade, ak daňovník predá nehnuteľnosť, na ktorú sa nevzťahuje oslobodenie od dane podľa písmena a), napr. pozemok, garáž, byt alebo dom, v ktorom nemal trvalý pobyt alebo v ktorom mal trvalý pobyt po dobu kratšiu ako dva roky pred predajom, je príjem z predaja takejto nehnuteľnosti oslobodený od dane podľa odseku 1 písm. b) po piatich rokoch od nadobudnutia nehnuteľnosti.

Z okruhu oslobodených príjmov sa vylučujú príjmy z predaja nehnuteľností, v ktorých daňovník vykonával podnikateľskú činnosť alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo ktoré prenajímal v prípade, ak sa predaj uskutoční počas vykonávania uvedenej činnosti alebo do piatich rokov od skončenia tejto činnosti. Ide o nehnuteľnosti, o ktorých daňovník účtoval alebo o ktorých viedol evidenciu podľa § 9 ods. 4. Neskúma sa doba, ktorá uplynula odo dňa nadobudnutia nehnuteľnosti do dňa jej predaja, ale dĺžka doby, ktorá uplynula medzi skončením predmetnej činnosti a predajom.

Daňovník, ktorý predá hnuteľný majetok (ak nejde o motorové vozidlá, lietadlá a lode) používaný len na osobné účely, má podľa odseku 1 písm. c) od dane oslobodený príjem z predaja takéhoto majetku. Príjmy z predaja motorových vozidiel, lietadiel a lodí sú oslobodené od dane, ak k predaju dôjde po uplynutí jedného roka odo dňa ich nadobudnutia. Oslobodenie sa však nevzťahuje na príjem z predaja hnuteľných vecí, o ktorých daňovník účtoval alebo ktoré evidoval podľa § 9 ods. 4.

Príjem z predaja cenných papierov je podľa ods. 1 písm. d) oslobodený od dane, ak k predaju dôjde po troch rokoch od ich nadobudnutia. Účelom úpravy je zvýhodniť dlhodobú držbu cenných papierov. Oslobodený je od dane aj zisk (rozdiel medzi príjmom z predaja a výdavkami ustanovenými v § 10 ods. 5) z predaja tuzemských verejne obchodovateľných cenných papierov v sume neprevyšujúcej 50 000 Sk v kalendárnom roku, dosiahnutý v uvedenom 3 ročnom časovom teste. Cieľom tohto ustanovenia je podpora ukladania úspor domácností do produktov kapitálového trhu. Podľa cit. ustanovenia sa na účely tohto zákona príjem zo spätného predaja (vyplatenia) podielového listu posudzuje rovnako ako príjem z predaja.

Pri predaji nehnuteľností alebo hnuteľných vecí, vydaných podľa osobitných predpisov (napr. v rámci reštitúcií) oprávnenej osobe, je podľa odseku 1 písm. e) príjem od dane oslobodený bez splnenia ďalších podmienok.

Podľa odseku 1 písm. f) a g) sú od dane oslobodené niektoré príjmy dosiahnuté z výroby elektrickej energie, bioplynu, biologicky rozložiteľných látok, príjmy zo zariadení na využitie geotermálnej energie a zariadení so združenou výrobou tepla a elektriny z dôvodu podpory ekologicky čistej technológie, a to konkrétne v roku začatia činnosti a v nasledujúcich piatich rokoch.

Oslobodený od dane je aj príjem z prevodu členských práv družstva alebo z prevodu účasti na obchodných spoločnostiach [odsek 1 písm. h)], ak sa tento prevod uskutoční po piatich rokoch od nadobudnutia členských práv alebo účasti. Na príjem z prevodu uvedených členských práv alebo účasti, o ktorých daňovník účtoval, sa oslobodenie nevzťahuje, ak k prevodu dôjde do piatich rokov od skončenia podnikania.

Medzi príjmy oslobodené od dane patrí podľa odseku 1 písm. i) aj príjem z odpisov záväzkov pri vyrovnaní (podľa zákona o konkurze a vyrovnaní). Ide o príjem keď vzniká len účtovný výnos, ktorý nie je krytý finančnými prostriedkami. Súčasne sa oslobodzuje [ods. 1 písm. j)] aj hospodársky výsledok (zisk) alebo rozdiel, o ktorý príjmy prevyšujú výdavky, ktoré plynú zo speňaženia konkurznej podstaty. V oboch prípadoch ide o rovnaké posudzovanie takýchto príjmov ako u právnických osôb.

Podľa odseku 2 písm. k) sú oslobodené od dane plnenia z poistenia osôb s výnimkou plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku. Plnením z poistenia pre prípad dožitia určitého veku je najmä plnenie zo životných poistení a zo združených poistení vtedy, ak obsahujú plnenia z poistenia na dožitie. Tento príjem sa považuje za príjem z kapitálového majetku a na výpočet základu dane sa použije ustanovenie § 10 ods. 3 písm. e). Zdaneniu podlieha aj plnenie z dôchodkového poistenia s výnimkou plnenia z dôchodkového zabezpečenia, ktoré je oslobodené od dane podľa odseku 1 písm. k).

Podľa odseku 2 písm. 1) sú oslobodené od dane aj prijaté náhrady škôd, plnenia z poistenia majetku a plnenie zodpovednosti za škodu; nesmie však ísť o náhradu za stratu príjmu. Oslobodenie sa nevzťahuje ani na náhradu za škodu spôsobenú na majetku, o ktorom v čase vzniku škody daňovník účtoval ako majetku využívanom na podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom, ale ani na náhradu za škodu spôsobenú v súvislosti s podnikaním alebo inou samostatnou zárobkovou činnosťou ani s prenájmom.

Podľa odseku 2 písm. m) je oslobodený príjem, resp. štipendiá, podpory a príspevky z verejných prostriedkov, napr. zo štátneho rozpočtu, zo štátnych fondov a z prostriedkov nadácií. Nesmie však ísť o prijaté náhrady za stratu príjmu a platby prijaté ako prijatá náhrada v súvislosti s výkonom činností podľa § 6 a 7.

Oslobodené od dane podľa odseku 2 písm. n) sú ceny a výhry z verejnej súťaže a zo športovej súťaže v hodnote neprevyšujúcej 5 000 Sk. za cenu alebo výhru Oslobodená je aj cena z verejnej súťaže a obdobná cena, plynúca zo zahraničia, ale len v tom prípade, ak ju príjemca v plnej výške daroval na účely uvedené v § 12 ods. 10 právnickej osobe so sídlom na území SR alebo obci. U športovcov, ktorí športovú činnosť podľa svojho vyhlásenia vykonávajú zárobkovo ako svoje povolanie (nie však v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom vzťahu), takáto cena nie je oslobodená od dane, ide o príjem podľa § 7 ods. 2 písm. b), t. j. o príjem z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním podľa osobitných predpisov. Oslobodenie sa nevzťahuje ani na príjmy zo súťaží vyhlásených zamestnávateľom pre svojich zamestnancov z dôvodu, že poskytovaním cien by zamestnávateľ mohol nahrádzať zamestnancovi mzdu týmito cenami. V týchto prípadoch ide teda o príjem podľa § 6.

Pri ostatných druhoch príjmov uvedených v odseku 1 písm. k) a 1), v odseku 2 písm. a) až h), o) a t) sa skúma, či sú vyplatené podľa všeobecne záväzných predpisov, na ktoré sa zákon odkazuje.

K § 5

Základom dane je všeobecne rozdiel medzi príjmami, ktoré sú predmetom dane a výdavkami vynaloženými na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie, s výnimkou príjmov od dane oslobodených a s nimi súvisiacich výdavkov a príjmov, ktoré sú samostatným základom dane. Základ dane sa zisťuje ako súčet čiastkových základov dane. Príjmy, ktoré sú samostatným základom dane, budú daňovo vysporiadané zrážkou dane vykonanou pri ich zdroji. Čiastkové základy dane sa zisťujú z príjmov, ktoré sú uvedené v § 6 až 10.

Vykázaná strata z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti ( § 7) a z prenájmu ( § 9) upravená podľa § 23, teda daňová strata, sa v roku jej vzniku odpočíta od úhrnu čiastkových základov dane z príjmov uvedených v § 7 až 10. Ak nemá daňovník takýto úhrn čiastkových základov dane v príslušnom zdaňovacom období, nemôže v roku jej vzniku túto stratu takto odpočítať, ale môže ju odpočítať podľa § 34, t. j. v nasledujúcich piatich zdaňovacích obdobiach.

Podľa odseku 4 príjmy zo závislej činnosti, ktoré plynú zamestnancovi do 31. januára, ak sa týkajú minulého roka, patria do jeho čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti tohto minulého zdaňovacieho obdobia. Podľa tohto ustanovenia sa tiež prihliada aj na zásoby a iné výdavky nevyhnutne vynaložené so začatím činnosti ( § 7 a 9).

V odseku 6 sa spresňuje zdanenie príjmov uvedených v § 8 až 10, plynúcich manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva, pretože nie je možné v týchto prípadoch zistiť skutočný podiel manželov. Tieto príjmy sa zdaňujú u jedného z manželov.

Uvedené sa nevzťahuje na príjmy, ktoré plynú niektorému z manželov na základe ich výlučného vlastníctva k veci alebo výlučného vlastníctva práva, ani na príjmy, ktoré dosiahne niektorý z manželov pri výkone činnosti.

K § 6

Ustanovenie upravuje príjmy, ktoré sa považujú za príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky, pre ktoré je podmienkou skutočnosť, že daňovník je povinný dodržiavať príkazy platiteľa príjmu. Sú to najmä príjmy za prácu na základe pracovnoprávnych a služobných pomerov, ale napríklad aj príjmy spoločníkov spoločností s ručením obmedzeným, ktorí nemajú so svojou spoločnosťou uzatvorený pracovný pomer podľa Zákonníka práce, ale poberajú príjem za prácu pre spoločnosť, príjmy obvinených vo väzbe, odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody poskytované podľa osobitného predpisu, príjmy zo sociálneho fondu. Do zákona boli doplnené aj príjmy za prácu žiakov a študentov stredných odborných učilíšť, ktoré sú tiež príjmami zo závislej činnosti. Za príjmy zo závislej činnosti sa navrhuje považovať aj také príjmy, ktoré súvisia s výkonom závislej činnosti, ale ktoré vypláca iný platiteľ - je to napr. výplata náhrad za stratu príjmu vyplácaná poisťovňou, ktorá sa v súčasnosti považuje za ostatný príjem podľa § 10, v niektorých prípadoch príjmy rozhodcov pri športových podujatiach, výplata ušlej mzdy súdom a pod.

Za príjem sa považuje tiež obslužné, prijaté v súvislosti s výkonom závislej činnosti.

V odseku 2 je charakteristika pojmu zamestnávateľ a zamestnanec a to aj v súvislosti s "medzinárodným prenájmom pracovných síl" a tiež skutočnosť, že ak z účtovných dokladov poskytnutých zahraničným platiteľom nie je preukázateľná fakturovaná výška príjmov "prenajatých" zamestnancov, v tom prípade sa za ich príjmy považuje celá fakturovaná čiastka.

V odsekoch 4 a 5 sú uvedené príjmy, ktoré sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou.

V odseku 6 sa definuje príjem zamestnanca z použitia motorového vozidla zamestnávateľa zamestnancom aj na súkromné účely (navrhuje sa ako východisková základňa pre výpočet príjmu obstarávacia cena vozidla vrátane DPH a mesačný limit najmenej 2 000 Sk).

V odsekoch 7 a 8 sú uvedené príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky, ktoré nie sú predmetom dane a ktoré sú od dane oslobodené. Predmetom dane nie sú napr. náhrady cestovných výdavkov poskytovaných v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky podľa všeobecne platných záväzných predpisov, hodnota poskytovaných osobných ochranných prostriedkov poskytovaných podľa osobitných predpisov a pod. Taxatívne sa uvádza, že predmetom dane nie je nepeňažné plnenie - ak zamestnávateľ hradí zamestnancovi rekondičný, rehabilitačný pobyt a preventívnu zdravotnú starostlivosť. Podmienkou je, aby takáto povinnosť zamestnávateľa vyplývala napr. zo Zákonníka práce.

Medzi príjmami od dane oslobodenými sú napr. také príjmy, ako je hodnota stravy poskytovaná ako nepeňažné plnenie zamestnancom od zamestnávateľa na spotrebu na pracovisku, sumy vynaložené zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnancov, ktoré súvisí s činnosťou zamestnávateľa, povinné poistné, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za svojich zamestnancov podľa osobitných predpisov. V súvislosti s kultúrnymi a športovými akciami budú oslobodené len príspevky na vstupenky a navrhuje sa oslobodiť peňažné zvýhodnenie vyplývajúce z rozdielnej výšky úroku pri poskytovaní pôžičiek zamestnávateľom svojmu zamestnancovi. Toto oslobodenie je limitované výškou pôžičiek 50 000 Sk za zdaňovacie obdobie, kde je výpočet dane z rozdielnej sadzby úrokov prácny a na daňové účely s malým efektom a zároveň neboli oslobodené zvýhodnenia, ktoré vyplývajú z poskytnutia bezúročných pôžičiek vo vyššej hodnote, kde je zdanenie tohto zvýhodnenia daňovým prínosom pre štát. Ak úhrnná výška pôžičiek presiahne v zdaňovacom období daný limit, zdaňuje sa zvýhodnenie vzťahujúce sa k celej sume.

Ustanovenie v odsekoch 9 až 11 upravuje funkčné požitky, to znamená napr. platy a funkčné príplatky členov vlády, platy poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, vedúcich ústredných orgánov štátnej správy atď. Za funkčný požitok, z dôvodu rovnakej povahy veci sa navrhuje považovať okrem platov, odmien za výkon funkcie, náhrady za stratu zárobku a pod. aj náhrada za stratu času, poskytovaná napr. podľa zákona č. 73/1992 Zb. o audítoroch a slovenskej komore audítorov v znení neskorších predpisov, ktorá má podobný charakter ako náhrada za stratu zárobku.

V odseku 12 je ustanovený výpočet základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov.

K § 7

V tomto ustanovení sa taxatívne uvádza výpočet príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

V záujme jednoznačnosti a spresnenia sa medzi príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti menovite zaradili do odseku 2 písm. c) príjmy znalcov a tlmočníkov [do 31. 12. 1999 patrili medzi príjmy podľa odseku 2 písm. b)].

Medzi príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa odseku 3 patria aj príjmy, ktoré plynú daňovníkovi z akéhokoľvek nakladania s majetkom o ktorom daňovník účtuje ako o majetku využívanom na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť (obchodný majetok). Príjem daňovník zaradí medzi príjmy z činností, pri ktorých majetok využíval (nejde ale o príjem pri preradení takéhoto majetku na osobné účely).

Medzi príjmy podľa tohto ustanovenia patrí aj príjem, ktorý daňovník dosiahne predajom podniku, t. j. vecí, práv a iných majetkových hodnôt, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť.

Patria sem aj úroky z vkladov na bežných účtoch, ktoré využíva daňovník v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti

Podľa odseku 4 sa špecificky vypočítava základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Príjmy sa znižujú o preukázateľne vynaložené výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu (daňové výdavky). Z niektorých druhov príjmov uvádzaných v tomto ustanovení sa y prípade, ak plynú daňovníkovi, ktorý nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt ani sa tu obvykle nezdržiava, daň vyberá osobitnou sadzbou podľa § 36.

Podiely spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti (ak ide o fyzické osoby), ktorí vzhľadom na osobné ručenie v týchto obchodných spoločnostiach nie sú zdaňované daňou z príjmov právnických osôb, ale sú zdaňované daňou z príjmov fyzických osôb. Výpočet základu dane u týchto spoločníkov je upravený v odsekoch 5 až 7.

Podľa odseku 8 z príjmov autorov [ § 7 ods. 2 písm. a)] za príspevky do novín, časopisu, rozhlasu alebo televízie, sa daň vyberá osobitnou sadzbou dane podľa § 36 za podmienky, že úhrn týchto príjmov nepresiahne u toho istého platiteľa v kalendárnom mesiaci 4 000 Sk.

Daňovník podľa odseku 9 môže znižovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (s výnimkou príjmov účastníka združenia, ktoré nemá právnu subjektivitu) o ustanovené percento (25 % a 35 %), ak daňovník neuplatňuje preukázateľné daňové výdavky.

Daňovník podľa odseku 10 uplatní len jeden z dvoch možných spôsobov odpočítavania výdavkov pri všetkých dosahovaných príjmoch z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Je na rozhodnutí daňovníka, ktorý zo spôsobov si zvolí.

Z odsekov 11 a 12 vyplýva postup pri uplatňovaní výdavkov súvisiacich s využívaním majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ak tento majetok využívajú na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť manželia.

Okrem uvedeného z odseku 13 vyplýva aj spôsob zdanenia príjmov z predaja takéhoto majetku. Majetok využívaný na podnikanie a inú samostatnú zárobkovú činnosť oboma manželmi, pričom tento je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, eviduje ako majetok využívaný pri podnikaní alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti len jeden z manželov.

Ustanovenie odseku 14 umožňuje rozloženie daňovej progresie pri taxatívne vymedzených druhoch príjmov, ktoré sú výsledkom niekoľkoročnej činnosti daňovníka, pritom z ustanovenia nevyplýva daňovníkovi povinnosť uplatniť uvedený spôsob výpočtu dane z príjmov dosiahnutých za viac zdaňovacích období; má len možnosť rozhodnúť sa pre jeho využitie pri určených druhoch príjmov. Príjmy, ktoré sú výsledkom niekoľkoročnej činnosti daňovníka možno rozdeliť na tri, resp. pri príjmoch dosiahnutých ťažbou dreva na 10 pomerných častí, vždy však len na toľko častí, koľko rokov daňovník činnosť vykonával. Súčasne z tohto ustanovenia vyplýva aj minimálna výška dane.

K § 8

Príjmy, ktoré patria do tohto ustanovenia, sú vyplácané na základe určitej kapitálovej (peňažnej alebo majetkovej) účasti na podnikaní, napr. na základe vkladu do obchodnej spoločnosti, vkladu peňazí do peňažného ústavu, zakúpením akcií. Pri zdaňovaní prevažnej časti príjmov z kapitálového majetku sa uplatňuje osobitná sadzba dane podľa § 36 v rozpätí 15 až 25 % bez ohľadu na výšku príjmu. Takéto zdanenie sa uplatňuje pri príjmoch z kapitálového majetku, ktoré plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky. Príjmy z kapitálového majetku, ktoré plynú zo zdrojov v zahraničí sú podľa tohto ustanovenia samostatným základnom dane podľa § 5 ods. 2.

Príjmy, ktoré sú uvedené v odseku 1 písm. c) a í), neznížené o výdavky, sú základom dane (čiastkovým základom dane). Pri príjme z predaja predkupného práva na akcie [ § 8 ods. 2 písm. b)] sa uplatňuje ako výdavok cena obstarania predkupného práva.

Medzi príjmy podľa tohto ustanovenia nepatria podiely alebo iné odmeny zo zisku vyplácané zamestnancom na spôsob podielov na hospodárskych výsledkoch v súvislosti s výkonom práce (závislou činnosťou), ktoré patria medzi príjmy uvedené v § 6.

Úroky a iné výnosy z vkladov, ktoré prijíma banka alebo pobočka zahraničnej banky iba od svojich zamestnancov za iných podmienok než od ostatných fyzických osôb, sa podľa odseku 5 zdaňujú osobitnou sadzbou dane vo výške 20 %.

K § 9

Ustanovenie rieši zdaňovanie príjmov z prenájmu v prípadoch, ak nejde o príjmy z prenájmu fyzických osôb v rámci živnosti. Príjmy z prenájmu tvoria samostatný základ dane.

Do tohto ustanovenia nepatria tiež príjmy z prenájmu hnuteľných vecí, ak ide o príležitostný prenájom. Tieto príjmy sa zaraďujú medzi ostatné príjmy podľa § 10.

Spôsob výpočtu základu dane (čiastkového základu dane) podľa odseku 2 pri týchto príjmoch je rovnaký ako pri príjmoch z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti ( § 7). Príjmy sa znižujú o výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie. Daňovník na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) použije ustanovenia

§ 23 až 34.

Ak príjem z prenájmu plynie daňovníkom, ktorí majú na našom území obmedzenú daňovú povinnosť ( § 2 ods. 3), tento tvorí samostatný základ dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane podľa § 36 vo výške 25 % s výnimkou nájomného pri dojednaní práva o kúpe prenajatej veci, pri ktorom platí osobitná 1 %-ná sadzba dane.

Daňovník, ak nebude uplatňovať výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie (daňové výdavky) zdaniteľného príjmu, môže uplatňovať výdavky percentom z príjmu vo výške 25 % z úhrnu obidvoch druhov príjmov.

Z odseku 4 vyplýva povinnosť vedenia evidencie o príjmoch a výdavkoch v časovom slede, o majetku, ktorý využíva na prenájom a na daňové účely sa môže odpisovať, o tvorbe a použití rezerv v prípadoch, ak daňovník uplatní na daňové účely preukázateľné výdavky. Títo daňovníci nie sú účtovnou jednotkou podľa zákona o účtovníctve a Obchodného zákonníka. V roku, v ktorom daňovník končí prenájom, je povinný viesť aj evidenciu o zásobách, pohľadávkach a záväzkoch.

Podľa odseku 5, ak daňovník nebude viesť povinnú evidenciu (podľa odseku 4), môže vykázať základ dane z jednoduchého účtovníctva alebo z podvojného účtovníctva. V tomto prípade musí postupovať podľa vydaných príslušných účtovných smerníc počas celého zdaňovacieho obdobia.

Ak daňovníkovi s príjmami z prenájmu podľa účtovníctva (ale aj podľa evidencie o príjmoch a výdavkoch) výdavky prevýšia príjmy, vykáže daňovú stratu, ktorú odpočítava podľa § 5 ods. 3 a § 34.

K § 10

Medzi ostatné príjmy sa zahŕňajú všetky príjmy, ktoré sú predmetom dane a nepatria medzi tie druhy príjmov, ktoré sú uvedené v § 6 až 9.

Pri výpočte základu dane (čiastkového základu dane) z týchto príjmov je možné odpočítať len výdavky na dosiahnutie zdaniteľného príjmu. Ak výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedenom v odseku 1 prevyšujú príjem, na rozdiel sa neprihliada. To znamená, že ak má daňovník viacej druhov príjmov uvedených v jednotlivých písmenách odseku 1 [napr. v písmene d)], kompenzuje navzájom príjmy, ale aj výdavky a tieto výdavky sa môžu uplatniť najviac vo výške dosiahnutého príjmu.

Výdavky vynaložené na dosiahnutie týchto príjmov sa odpočítajú v preukázanej výške. Pri príjmoch z poľnohospodárskej výroby, je možné výdavky uplatniť aj percentom z príjmov (50 %).

Odsek 3 ustanovuje, akým spôsobom sa zisťuje základ dane. Pri príjmoch z predaja tuzemských verejne obchodovateľných cenných papierov vrátane spätného predaja (vyplatenia) tuzemských podielových listov znížených o výdavky podľa ods. 5, sa do základu dane zahrnie len suma prevyšujúca 50 000 Sk v kalendárnom roku. To znamená, že sa zdaňuje len suma zisku dosiahnutého predajom, ktorá prevyšuje sumu 50 000 Sk. Do sumy 50 000 Sk je uvedený zisk z predaja podľa § 4 oslobodený od dane. Z ustanovenia ďalej vyplýva ako sa zisťuje základ dane spoločníka obchodnej spoločnosti alebo člena družstva pri nepeňažnom vklade do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva.

Z odseku 5 vyplýva, čo sa považuje za výdavok pri príjmoch z predaja vlastných nehnuteľností alebo hnuteľných vecí a cenných papierov v závislosti od spôsobu ich nadobudnutia (kúpou, dedením, darovaním alebo výmenou) a v závislosti od toho, či ide o predaj majetku o ktorom daňovník účtoval ako o majetku využívanom pri podnikaní alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo pri prenájme alebo majetku využívaného na osobné účely. Výdavkom podľa tohto ustanovenia je napr. aj poplatok súvisiaci s nadobudnutím a predajom cenného papiera alebo poplatok za znalecký posudok hodnoty predávaného majetku.

Ak daňovník predáva vec, ktorú si sám vyrobil alebo predáva vec, ktorú vlastnou prácou zhodnotil (napr. vykonal opravu nehnuteľnosti), podľa odseku 6 si nemôže vo výdavkoch uplatniť hodnotu vlastnej práce.

V odsekoch 4 a 8 sa uvádza postup zdanenia príjmov z predaja vlastných nehnuteľností, hnuteľných vecí vrátane cenných papierov a z prevodu účasti na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva a uplatnenia výdavkov v prípadoch, keď daňovníkovi plynú takéto príjmy zo splátok na základe uzavretej kúpnej zmluvy alebo z preddavku na základe uzavretej zmluvy o budúcom predaji alebo prevode. Takto dosiahnuté príjmy sa zahrnú do základu dane (čiastkového základu dane) v tom zdaňovacom období, v ktorom sa dosiahli. Súvisiace výdavky, ktoré prevyšujú príjmy plynúce zo splátok alebo preddavkov, sa v príslušnom zdaňovacom období môžu uplatniť len do výšky príjmov.

Pri cenách z verejných súťaží a zo športových súťaží a pri výhrach v lotériách, stávkach a iných podobných hrách a výhrach z reklamných súťaží a žrebovaní (v hodnote prevyšujúcej 5 000 Sk) sa uplatňuje osobitná sadzba dane 20 %. Ceny zo športových súťaží sa u daňovníkov uvedených v § 2 ods. 2, u ktorých je športová činnosť inou samostatnou zárobkovou činnosťou, nezdaňujú osobitnou sadzbou dane, ale sa zahŕňajú do základu dane medzi príjmy podľa § 7.

Výhry z lotérií, stávok a podobných hier prevádzkovaných na základe povolenia podľa zákona č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov sú podľa odseku 2 od dane oslobodené v hodnote neprevyšujúcej 300 000 Sk za každú výhru. Od dane sú podľa tohto odseku oslobodené aj príjmy uvedené v odseku 1 písm. a) až c), ak ich úhrn nepresiahne v zdaňovacom období 6000 Sk.

K § 11

V tomto ustanovení sa určujú pravidlá na rozdelenie spoločných príjmov viacerých daňovníkov, či už z titulu spoluvlastníctva alebo z dôvodu spoločného podnikania alebo spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti (s výnimkou príjmov, ktoré sa zdaňujú podľa § 14 a 15) na základe zmluvy o združení alebo na základe písomného vyhlásenia o združení sa spoločníkov pozemkových spoločenstiev, ktoré nemajú právnu subjektivitu.

Podľa odseku 3 tohto ustanovenia sa môžu rozdeľovať aj príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti uvedené v § 7 (opäť s výnimkou príjmov, ktoré sa zdaňujú podľa § 14 a 15) dosiahnuté za výpomoci osôb, ktoré žijú v spoločnej domácnosti s daňovníkom a výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie. Tieto sa rozdeľujú na vypomáhajúce osoby podielom na spoločných príjmoch a výdavkoch, ktorý zodpovedá v úhrne najviac 20 %. Tento podiel zaradí vypomáhajúca osoba medzi ostatné príjmy [ §10 ods. 1 písm. 1)].

K § 12

Podľa tohto ustanovenia sa znižuje základ dane, vypočítaný podľa § 5 o taxatívne vymenované nezdaniteľné časti základu dane, a to hlavne zo sociálnych dôvodov. Pri týchto sumách sa zohľadňuje zvýšenie životného minima, minimálnej mzdy a čiastočne aj inflácia.

Základná nezdaniteľná časť základu dane sa navrhuje v sume 38 760 Sk ročne na daňovníka. Poberateľ starobného dôchodku nemá nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v prípade, ak jeho starobný dôchodok je rovnaký ako táto suma alebo je vyšší za ustanovených podmienok. Okrem týchto daňovníkov, teda starobných dôchodcov, nemajú na túto sumu nárok ani tí daňovníci, ktorí poberajú dôchodky za výsluhu rokov z dôchodkového zabezpečenia a dôchodky obdobné zo zahraničia, výsluhové dôchodky alebo výsluhové príspevky vyplácané, ak služobný pomer trval aspoň 15 rokov, pretože tieto majú rovnaký charakter ako starobné dôchodky z dôchodkového zabezpečenia. Nárok na celú sumu 38 760 Sk má každý daňovník (aj cudzinec so zdaniteľnými príjmami na našom území), ak teda nejde o poberateľa zákonom ustanovených dôchodkov, bez ohľadu na to, či mu plynuli príjmy počas celého zdaňovacieho obdobia alebo len za časť.

Na vyživované dieťa je to nezdaniteľná časť základu dane v sume 11 400 Sk ročne, resp. 22 800 Sk na ťažko zdravotne postihnuté dieťa.

Ak daňovník poberá čiastočný invalidný dôchodok, ide o sumu 8 400 Sk ročne. U poberateľa invalidného dôchodku je to suma 16 800 Sk ročne a v prípade, že pôjde o držiteľa preukážky ZŤP-S, tieto sumy sa zvýšia na 48 000 Sk, pričom nemusí v týchto prípadoch daňovník poberať čiastočný invalidný dôchodok alebo invalidný dôchodok.

Ak vlastné príjmy manželky (manžela) daňovníka v zdaňovacom období nepresiahnu sumu 38 760 Sk ročne, môže si ju (jeho) daňovník uplatniť ako vyživovanú osobu a znížiť základ dane o 12 000 Sk ročne.

V odseku 8 okrem iného sa rieši aj situácia, ak sa napr. manželia nedohodnú, ktorý z nich si prednostne uplatní dieťa ako vyživovanú osobu. Táto skutočnosť vyplýva z praxe, keď napr. rodičia v rozvodovom konaní uplatnili v rovnakom čase tie isté osoby ako vyživované.

Podľa odseku 9 sa okrem nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka vypočítava 1/12 ostatných ročných nezdaniteľných súm základu dane pri splnení ich nároku na začiatku kalendárneho mesiaca. Dieťa môže daňovník uplatniť ako vyživované už v kalendárnom mesiaci v ktorom sa narodilo, alebo v ktorom sa začína sústavná príprava plnoletého dieťaťa na budúce povolanie.

V odseku 10 sa zohľadňuje poskytovanie darov na ustanovené účely, pričom sa určuje spodná a vrchná hranica ich výšky a hodnota jedného odberu krvi bezpríspevkového darcu.

V odsekoch 11 a 12 sa rieši odpočet poskytnutých darov u členov verejnej obchodnej spoločnosti a u komplementára komanditnej spoločnosti.

K § 13

Z tohto ustanovenia vyplýva sadzba dane pre fyzické osoby. Je kĺzavo progresívna v závislosti od výšky príjmu. Uplatní sa vždy zo základu dane zníženého o nezdaniteľné časti základu dane podľa § 12, ktorý sa zaokrúhľuje na celé stovky nadol. Táto sadzba dane sa neuplatní pri zdanení príjmov, pri ktorých daňovník uplatní postup podľa § 14 a 15.

K § 14

Zavádza sa nový spôsob zdanenia príjmov z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, dosiahnutých samostatne hospodáriacimi roľníkmi. Ide o zjednodušené a zvýhodnené zdaňovanie príjmov samostatne hospodáriacich roľníkov, ktorí v priebehu zdaňovacieho obdobia nedosiahli vyšší príjem ako 1 500 000 Sk. Daňovník si môže uplatniť výdavky percentom z takého príjmu vo výške 65 % a naviac preukázateľne zaplatené povinné poistné. Nebude viesť účtovníctvo, ale zavádza sa mu predpísaná evidencia, napr. o príjmoch a výdavkoch. Pri takto zistenom základe dane si bude uplatňovať aj nezdaniteľné časti základu dane podľa § 12 a po zaokrúhlení na celé stovky nadol si vypočíta 7 % daň z príjmov. Samostatne hospodáriaci roľník má teda možnosť si vybrať z dvoch možných spôsobov zdanenia takýchto príjmov. Môže sa rozhodnúť uplatňovať výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmov (podľa účtovníctva), tzv. daňové výdavky podľa § 24 alebo výdavky % z príjmu podľa § 7 ods. 9 a sadzbu dane podľa § 13 alebo pre spôsob zdanenia podľa tohto ustanovenia. Daňovník musí splniť všetky podmienky tu ustanovené aby mohol uplatniť zdanenie podľa tohto ustanovenia.

Začínajúci samostatne hospodáriaci roľník (SHR) môže využiť ustanovenie odseku 7, podľa ktorého v prvých troch rokoch bezprostredne po sebe nasledujúcich bude mať SHR príjmy z tejto činnosti oslobodené od dane. Ak poruší tu ustanovené podmienky, podľa odseku 8 sumu vypočítanú v daňovom priznaní do 30 dní od porušenia podmienok doplatí bez penále. Penále podľa § 55 zaplatí až keď doplatí túto sumu dane po tejto lehote.

Daňovník neplatí pri takomto spôsobe zdanenia príjmov preddavky na daň.

K § 15

V tomto ustanovení sa zavádza nový spôsob zdanenia príjmov dosiahnutých z výkonu niektorých činností podľa Živnostenského zákona, teda paušálna daň. Zoznam činnosti je uvedený v prílohe č. 1 zákona.

Z odseku 2 vyplývajú ďalšie podmienky, ktoré musí daňovník s príjmami zo živnosti splniť. Živnostník v týchto prípadoch nebude viesť účtovníctvo, ale musí viesť predpísanú evidenciu. Ak daňovník ustanovené podmienky poruší, musí svoju daňovú povinnosť vysporiadať podľa § 13, to znamená, že zistí základ dane podľa § 7 ods. 4 a odo dňa, kedy k porušeniu ustanovených podmienok došlo, je povinný viesť účtovníctvo podľa zákona o účtovníctve. Paušálna daň sa platí vždy do 31. januára bežného zdaňovacieho obdobia ustanoveným percentom v závislosti od výšky príjmov a vypočítava sa z príjmov dosiahnutých v predchádzajúcom zdaňovacom období. Daňovník, ktorý platí paušálnu daň, podáva zjednodušené daňové priznanie. Ak pôjde o daňovníka, ktorý začne podnikať v priebehu zdaňovacieho obdobia, teda po 31. januári, priznaní k paušálnej dani je povinný podať do 30 dní odo dňa právnej účinnosti živnostenského oprávnenia; v tomto priznaní je daňovník povinný uviesť predpokladanú výšku príjmov a dane. Výška tejto dane musí však predstavovať minimálne sumu 4000 Sk.

K § 16

Podľa tohto ustanovenia sa daňovníkovi v prvých dvoch rokoch vykonávania činnosti poskytne 100 % úľava na dani a v treťom roku vykonávania činnosti 50 % úľava na dani, ak ide o živnostníka, ktorého prvé živnostenské oprávnenie bude vydané od 1. januára 2000. Podmienkou uplatnenia úľavy je, že daňovník bol bezprostredne pred začatím vykonávania činnosti evidovaný nepretržite aspoň 12 mesiacov v evidencii Národného úradu práce ako nezamestnaný občan hľadajúci zamestnanie alebo, že počas troch zdaňovacích období, v ktorých sa mu poskytuje úľava, bude zamestnávať aspoň dvoch zamestnancov, ktorý pred prijatím do zamestnania k daňovníkovi boli nepretržite evidovaní aspoň 6 mesiacov v evidencii Národného úradu práce ako nezamestnaní občania hľadajúci zamestnanie.

Ak daňovník nepokračuje vo vykonávaní predpísaných činností po dobu aspoň troch bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov od roku, za ktorý sa mu poskytla úľava na dani a nesplní ustanovenú podmienku na poskytnutie daňovej úľavy, je povinný sumu dane vo výške poskytnutej úľavy zaplatiť v lehote do 30 dní odo dňa vzniku skutočnosti preukazujúcej jej nesplnenie. Ak v tejto lehote daňovník daň nezaplatí, správca dane mu dorubí daň a penále podľa § 55.

K § 17

Daňovníkmi dane z príjmov právnických osôb sú právnické osoby a osoby, ktoré nepodliehajú ani dani z príjmov fyzických osôb ani dani z príjmov právnických osôb. Pod pojmom osoby, ktoré podliehajú dani z príjmov právnických osôb, sa rozumejú právnické osoby vznikajúce na základe príslušných zákonov. V prípade ak by pri subjekte, ktorý vznikol v súlade s existujúcim právnym stavom nebolo možné jednoznačne určiť či spĺňa podmienky právnickej osoby je tento subjekt rovnako zdanený daňou z príjmov právnických osôb. Daňový zákon vzťahuje daňovú povinnosť aj na daňovníkov, ktorí majú sídlo v cudzine a zdroj ich príjmu je na území SR. Týmto daňovníkom je vo väčšine prípadov vyberaná daň zrážkou pri výplate príjmu z územia SR, t. j. platiteľom, ktorý vypláca úhradu do cudziny. Taký spôsob vyberania dane zaistí daň a príjem do štátneho rozpočtu už od subjektu, ktorý má sídlo na území SR, a je aj kontrolovateľný daňovými orgánmi. Daňovníci, ktorí majú na území Slovenskej republiky svoje sídlo, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje tak na príjmy plynúce zo zdroja na území SR, ako aj na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. Daňovníci, ktorí nemajú na území Slovenskej republiky svoje sídlo, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje iba na príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky. U týchto daňovníkov môžu medzištátne zmluvy o zamedzení dvojakého zdanenia rozsah zdaniteľných príjmov modifikovať.

K § 18

Predmetom dane sú podľa odseku 1 príjmy (výnosy) zo všetkej činnosti a z nakladania so všetkým majetkom. Ide o príjmy peňažné, ako aj nepeňažné plnenie (§ 23 ods. 6 zákona). Zákon zvolil legislatívny pojem "príjmy" zahŕňajúci v sebe pojem účtovných "príjmov v sústave jednoduchého účtovníctva", ako aj "výnosov v sústave podvojného účtovníctva". V ustanovení § 18 sú ďalej vymedzené príjmy, ktoré nie sú predmetom dane právnickej osoby a to vzhľadom na zdroj týchto príjmov, ako i na činnosť z ktorej plynú. Predmetom dane nie sú príjmy získané nadobudnutím akcií podľa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Akcie, ktoré investičné privatizačné fondy nadobudli podľa právnych predpisov o veľkej privatizácii, nie sú predmetom dane, ale výnosy plynúce z predaja akcií sú predmetom dane. Predmetom dane nie sú ďalej príjmy získané zdedením vecí a práv, ale príjem plynúci zo zdedených vecí a majetkových práv je už predmetom dane. Rovnako ani príjmy získané na základe darovania hnuteľnej veci alebo nehnuteľnosti nie sú predmetom dane. Príjmy plynúce z využívania darovaných vecí sú predmetom dane. Pri investičnej (správcovskej) spoločnosti sú predmetom dane príjmy, ktoré plynú tejto spoločnosti, pri podielových fondoch sú predmetom dane len príjmy zdaňované osobitnou sadzbou dane vyberanou platiteľom. Podporuje sa tak spôsob kolektívneho investovania, pričom výnos plynúci investorom je zdaňovaný len 1 krát obdobným spôsobom ako by investor vykonal investíciu priamo bez prostredníka (podielového fondu). Ustanovenie odseku 4 vymedzuje príjmy, ktoré sú predmetom dane daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie. Ide z činností, ktorými sa dosahuje alebo sa dá dosiahnuť zisk, a to vrátane príjmov z nájomného a reklám a tiež príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou podľa § 36 zákona. Ustanovenie odseku 5 vymedzuje rozsah daňovníkov, ktorí sú na daňové účely zdaňované podľa odseku 4.

Z dôvodu špecifickej činnosti resp. i zdaňovania verejnej obchodnej spoločnosti, FNM SR a Národnej banky Slovenska sú u týchto daňovníkov predmetom dane iba príjmy zdaňované osobitnou sadzbou dane, ktorú za daňovníka odvádza platiteľ dane.

K § 19

Ustanovenie § 19 vymedzuje príjmy, ktoré sú oslobodené od dane. To znamená, že v prvom rade ide o príjmy, ktoré sú predmetom dane podľa § 18, ale na základe ustanovenia § 19 sú oslobodené od dane. Ide o príjmy, ktoré na rozdiel od príjmov, ktoré neboli zaradené do predmetu dane, zo spoločensko-ekonomických dôvodov sú oslobodené od dane.

Oslobodenie podľa odseku 1 písm. a) u daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie sa vzťahuje k činnosti, za účelom ktorej daňovník vznikol. Ide o činnosti, ktoré sú poslaním týchto daňovníkov a vyplývajú z osobitných predpisov na základe ktorých vznikli, konkretizované ďalej štatútom, stanovami, zriad'ovateľskými a zakladateľskými listinami. Uvedené oslobodenie sa nevzťahuje na príjmy ak činnosť daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie je charakterom činnosti, ktorou sa dosahuje zisk alebo je možné dosiahnuť zisk a ak táto činnosť zakladá cenovú konkurenciu voči iným osobám (napr. výkon prednáškovej činnosti, ktorá však môže byť alebo je vykonávaná aj subjektami, ktoré sú zriadené na podnikanie). Ak daňovník má napr. príjmy, ktoré získa predajom odpísaného, resp. už nepoužiteľného majetku používaného pri jeho Činnosti (t. j. nie predaj majetku za iným - obchodno-ziskovým účelom), nie sú takéto príjmy predmetom dane (nejedná sa o príjmy, z ktorých sa dosahuje zisk pri porovnaní ceny obstarania k dosiahnutému príjmu). Príjmy z prenájmu majetku dosahované rozpočtovými a príspevkovými organizáciami sú oslobodené od dane, a to vo výške zahrnutej v rozpočte a zároveň zohľadnenej vo vzťahu k rozpočtu zriaďovateľa. Dosiahnutý vyšší príjem už bude zdanený.

Podľa odseku 1 písm. b), organizácie uvedené v § 18 ods. 4 a 5 (nezaložené, resp. nezriadené na podnikanie) sú zvýhodnené ďalším oslobodením [aj ak ide o príjem na ktorý sa nevzťahuje oslobodenie podľa § 19 ods. 1 písm. a)], ak ide o príjmy nepresahujúce za zdaňovacie obdobie 300 000 Sk. Do uvedeného limitu sa nezapočítavajú príjmy, z ktorých bola daň vybraná podľa osobitnej sadzby ( § 36 zákona o daniach z príjmov) a ostatné príjmy, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 19. Do uvedeného limitu sa nadväzne nezapočítavajú ani príjmy, ktoré nie sú predmetom dane. Pri predaji majetku, ktorý bol daňovníkom používaný k výkonu jeho činnosti sa do uvedeného limitu započíta len suma rovnajúca sa zisku z realizovaného predaja. Ak daňovník vykáže vyššie príjmy podliehajúce dani ako je oslobodzovaná suma 300 000 Sk zdaní sa len suma nad uvedenú hranicu.

Podľa odseku 1 písm. c) až h) sú od dane oslobodené príjmy z výroby energeticky nenáročnej a ekologicky výhodnej elektrickej energie a ekologické projekty, príjmy štátnych fondov a príjmy ochrany vkladov v prípade, príjmov plynúcich z odpisu záväzkov pri vyrovnaní vykonanom podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov a príjmy plynúce zo speňaženia konkurznej podstaty.

Podľa odseku 2 sa od dane oslobodzujú príjmy charakter ktorých je ekonomicky i spoločensky výhodné vybrať zo systému dane (napr. členské príspevky prijaté daňovníkmi nezaloženými na podnikanie, výnosy kostolných zbierok, príjmy za cirkevné úkony a pravidelné príspevky členov pri štátom uznaných cirkvách a náboženských spoločnostiach, výnosy zo štátnych dlhopisov znejúcich na cudziu menu, výnosy z cenných papierov vydaných Národnou bankou Slovenska znejúcich na cudziu menu a pod. ).

K § 20

Ustanovenie rieši stanovenie základu dane právnických osôb.

Pre daňovníkov, u ktorých dochádza k zrušeniu s likvidáciou, alebo konkurzom je v súlade s odsekom 2 základom dane účtovný hospodársky výsledok dosiahnutý počas obdobia likvidácie resp. konkurzu daňovníka upravený podľa § 23 (základ dane). Základ dane sa vyčísľuje počas zdaňovacieho obdobia, dĺžka ktorého je uvedená v § 49. V súlade s odsekom 3 pri investičných (správcovských) spoločnostiach vytvárajúcich podielové fondy sa základ dane určuje samostatne za investičnú spoločnosť. Za jednotlivé podielové fondy sa základ dane samostatne neurčuje, nakoľko podielové fondy sú zdaňované len z príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa osobitnej sadzby dane ( § 36). Odseky 4, 5 a 6 spresňujú spôsob zisťovania základu dane komanditnej spoločnosti, daňovníka ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti a daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti. Ustanovenie odsekov 7 až 11 o odpočte darov pre právnické osoby umožňuje znižovať základ dane o hodnotu poskytnutých darov v prípade, ak sú poskytnuté na zákonom vymedzené účely. Možnosť zníženia základu dane o hodnotu darov sa neuplatňuje pri štátnych podnikoch a obchodných spoločnostiach, ktorých jediným spoločníkom alebo zakladateľom je Slovenská republika a pri daňovníkoch nezaložených alebo nezriadených na podnikanie. Uvedené obmedzujúce ustanovenie by malo prispieť k hospodárnejšiemu vynakladaniu výdavkov štátnych spoločností, a to vo väzbe na príjmy z podnikateľskej činnosti. Zamedzí sa tak i prípadnému presadzovaniu individuálnych záujmov pri rozhodovaní o poskytovaní darov z výsledku hospodárskej činnosti všetkých zamestnancov.

K § 21

Sadzba dane je 30 %. Základ dane sa upravuje o daňovo uznané výdavky, ktoré zákon o daniach z príjmov umožňuje zahrnúť do výdavkov len v obmedzenej výške. Z takto vypočítaného základu dane (v daňovom priznaní uvedený ako upravený základ dane) sa vypočíta daň, ktorá sa ďalej znižuje o prípadne poskytnuté úľavy a už odvedenú časť dane (zápočet dane).

Sadzba dane sa znižuje na polovicu u daňovníkov zabezpečujúcich poľnohospodársku prvovýrobu (18 %) a u daňovníkov zamestnávajúcich najmenej 20 zamestnancov, pričom podiel pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou predstavuje viac ako 50 % priemerného prepočítaného počtu pracovníkov.

K § 22

Ustanovenie vymedzuje zdroj príjmov na území Slovenskej republiky tých daňovníkov, ktorí nemajú na jej území trvalý pobyt, ani sa tu obvykle nezdržiavajú (fyzické osoby) a ktorí nemajú na území Slovenskej republiky sídlo (právnické osoby). Ide o nerezidentov, ktorým plynú príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky. Zákon rozlišuje nerezidentov, ktorí majú príjmy zo stálej prevádzkarne umiestnenej na území Slovenskej republiky a iných nerezidentov, ktorí nemusia byť prítomní na území Slovenskej republiky.

Podľa odseku 1 písm. a), je vymedzený zdroj príjmu z činností vykonávaných prostredníctvom stálych prevádzkarní. Ustanovenie odseku 2 priamo definuje stálu prevádzkareň ako zariadenie na výkon činnosti daňovníkov so sídlom alebo trvalým pobytom v zahraničí umiestnené na území Slovenskej republiky pri stanovení ďalších podmienok uvedených v zákone. Pri vymedzení pojmu stálej prevádzkarne, a pri zdanení daňovníka so sídlom mimo územia SR, podnikajúceho na našom území prostredníctvom stálej prevádzkarne, je potrebné vychádzať zo zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia a definície stálej prevádzkarne v týchto zmluvách, ktoré majú prednosť pred vnútorným daňovým systémom.

Ak organizačná zložka subjektu so sídlom mimo územia Slovenskej republiky zamestnáva pracovníkov, je platiteľom dane zo závislej činnosti a funkčných požitkov. V odseku 1 písm. b) zákon konkretizuje pojem závislej činnosti aj pre prípady jej výkonu na plavidlách plávajúcich pod Slovenskou štátnou vlajkou a na palubách slovenských lietadiel.

Za príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky sú podľa písmena c) považované príjmy z obchodného, technického alebo iného poradenstva, služieb, riadiacej a sprostredkovateľskej činnosti a obdobných činností poskytovaných na území Slovenskej republiky. Nerezident teda nemusí mať na území Slovenskej republiky organizačnú zložku či stálu prevádzkareň na to, aby jeho príjem podliehal dani.

Príjmy z úhrad od právnických osôb alebo fyzických osôb so sídlom alebo trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a od stálych prevádzkarní sú podľa písmena d) zdaňované osobitnou sadzbou dane vyberanou zrážkou alebo sú zdaňované na základe podaného daňového priznania s vykonaním zábezpeky dane (preddavková daň). Zákon priamo v písmene d) vymedzuje najzávažnejší zdroj týchto príjmov podľa jednotlivých druhov.

Cieľom formulácie tohto ustanovenia bolo v maximálnej miere vymedziť zdaniteľný zdroj príjmov plynúci z územia SR a to vrátane takých príjmov ako sú:

- úroky z úverov medzi majetkovo naviazanými subjektami, ktoré nie je možné uznať ako výdavok podľa § 25 zákona a ktoré sú považované na účely zákona za podiely na zisku,

- výživné, dôchodky a obdobné plnenia,

- výhry v stávkach, lotériách, výhry z reklamných súťaží, ceny z verejných a športových súťaží,

- príjmy z predaja nehnuteľností, hnuteľných vecí, cenných papierov, registrovaných majetkových práv a podielov v obchodnej spoločnosti alebo v družstve.

K § 23

Ustanovenie § 23 obsahuje spoločnú úpravu na vymedzenie základu dane pre fyzické osoby a právnické osoby. Ak ide o fyzické osoby, vzťahuje sa len na príjmy dosiahnuté z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti a na príjmy z prenájmu.

Základ dane je v súlade s odsekom 1 až 3 definovaný ako rozdiel medzi príjmami (výnosmi), ktoré sú predmetom dane, okrem príjmov (výnosov) od dane oslobodených a výdavkami (nákladmi) vynaloženými na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie, a to pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti v zdaňovacom období. Zákon predpokladá vecnú a časovú súvislosť príjmov a výdavkov v zdaňovacom období, ktorá vyplýva aj zo zákona o účtovníctve a príslušných smerníc používaných daňovníkom k zaisteniu účtovania hospodárskeho výsledku, ktorý sa ďalej upravuje na účely stanovenia základu dane. Pri vyčíslení základu dane sa vychádza z účtovníctva a hospodárskeho výsledku, ktorý je vyčíslený na základe príslušných smerníc k účtovej osnove, ktorý je ďalej upravovaný podľa jednotlivých ustanovení zákona. Účtovne vykázaný hospodársky výsledok sa upraví o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do výdavkov (nákladov) alebo sú do nich zahrnuté v nesprávnej výške ( § 24 a 25 zákona) a o všetky sumy neoprávnene skracujúce príjmy (vrátane uplatnenia obvyklej ceny). Zákon rešpektuje i limity nákladov, ktoré určujú osobitné zákony, napr. zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách, ktorý umožňuje zahrnúť do výdavkov nárokové cestovné náhrady do ustanoveného maximálneho limitu alebo odstupné poskytované pri ukončení pracovného pomeru podľa zákona č. 195/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

Ďalšie ustanovenia zákona, počnúc § 23 ods. 4 obsahujú osobitné ustanovenia o konkrétnych položkách upravujúcich základ dane a konkrétnych činnostiach s potrebou osobitného stanovenia základu dane. Ide konkrétne o úpravu základu dane o príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou dane, príjmy z nákupu vlastných akcií pod menovitú hodnotu pri následnom znížení základného imania, sumy ktoré už boli u toho istého daňovníka zdanené podľa tohto zákona alebo podľa doterajších predpisov, daň z pridanej hodnoty pripadajúca na majetok daňovníka do dňa registrácie podľa príslušných ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty, výnosy z dlhopisov, úprava základu dane závislých osôb, stratu z prevádzky vlastného stravovacieho zariadenia, výnos z odpísaného, ale uhradeného záväzku novým dlžníkom a o zúčtované výnosy k nákladom, neuznaným za výdavok. Osobitne je riešený aj výpočet základu dane stálej prevádzkarne, základ dane daňovníkov, ktorí ukončujú činnosť, spôsob vyčíslenia základu dane pri zmene spôsobu preukazovania výdavkov a začatí účtovania fyzických osôb, základ dane pri predaji podniku a pri vklade pohľadávky do obchodnej spoločnosti alebo družstva a pri jej postúpení.

Zákon priamo v ustanovení § 23 ods. 4 písm. f), g) a h) rieši spôsob zahrňovania straty stravovacieho zariadenia, výnosu z odpísaného záväzku a zúčtovaných výnosov, prislúchajúcim k nákladom ktoré nie sú považované za daňový výdavok. Konkrétne daňovníkom, ktorí prevádzkujú vlastné stravovacie zariadenie, je možné do základu dane zahrnúť 45 % zo straty, ak túto zariadenie vykáže. Pre porovnanie strata z prevádzky ostatných zariadení slúžiacich na uspokojovanie potrieb zamestnancov (napr. kultúrnych, športových a rekreačných zariadení) nemôže vôbec ovplyvniť daňový základ [ § 25 ods. 1 písm. k)]. Do základu dane sa nezahŕňa výnos z odpísaného záväzku, plnenie ktorého bolo prevzaté a uhradené novým dlžníkom (napr. § 531 Občianskeho zákonníka o prevzatí dlhu). Pri prevzatí záväzku a jeho náhradným plnením novým dlžníkom účtovaný náklad nie je považovaný za daňový výdavok z dôvodu, že nesúvisí s príjmami nového dlžníka. Do základu dane sa nezahrnujú zúčtované výnosy, prislúchajúce k nákladom, ktoré nie sú považované za daňový výdavok. Uvedené ustanovenie právne zjednoznačňuje napr. rozpustenie opravných položiek a rezerv do účtovných výnosov, ktorých tvorba nebola uznaná za daňový výdavok.

V § 23 ods. 6 až 9 sú definované na účely úpravy základu dane ekonomicky alebo personálne vzájomne prepojené tuzemské fyzické osoby alebo právnické osoby so zahraničnými fyzickými osobami alebo právnickými osobami a to na princípe cien, ktoré sa používajú pri predaji porovnateľných tovarov alebo služieb v rámci obchodných vzťahov medzi nezávislými osobami.

Cieľom tohto ustanovenia je obmedzenie daňových únikov v oblasti stanovenia cien v obchodných transakciách medzi závislými osobami, nakoľko transferové oceňovanie poskytuje takúto možnosť. Transferové ceny do veľkej miery určujú príjmy a výdavky, a tým zdaniteľné zisky závislých osôb, ktoré sa zdaňujú v rôznych štátoch. Prostredníctvom stanovenia cien v transakciách medzi závislými osobami sa presúvajú zisky medzi členmi skupiny nadnárodných spoločností do štátov, v ktorých je výhodnejší režim zdanenia.

Transfer ziskov sa môže realizovať aj medzi závislými osobami so sídlom v tom istom štáte. V takomto prípade sa síce neuskutočňuje transfer ziskov do zahraničia, ale cieľom je znížiť celkové daňové zaťaženie závislých osôb na kompenzáciu strát druhej osoby. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné rozšíriť toto ustanovenie v zákona o daniach z príjmov aj na tuzemské závislé osoby (novela definuje tuzemské závislé osoby a zahraničné závislé osoby). Týmto je možné postihnúť najmä prípadné presuny či transfery zisku do stratových spoločností, resp. do príjmov subjektu, ktorý je zdanený nižšou sadzbou, pretože spadá z hľadiska progresivity dane do nižšieho pásma a tak zámerne znížiť daň. Takéto transfery sú teda možné predovšetkým pri závislých osobách.

Spôsob a metódy, ktoré použije správca dane pri kontrole na zisťovanie rozdielu medzi cenami, ktoré závislé osoby dohodli pri obchodných vzťahoch a cenami, ktoré používajú medzi nezávislými osobami v obchodných vzťahoch, určí Ministerstvo financií SR vyhláškou.

V súvislosti s odporúčaním Rady OECD pre vymedzenie ocenenia medzi zahraničnými závislými osobami bolo potrebné spresniť nielen spôsob a metódy zisťovania rozdielu medzi cenou dohodnutou závislými osobami pri obchodných vzťahoch a cenou používanou medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch ale aj na oblasť "opatrení predchádzajúcich oceneniu" a oblasť "korešpondujúcej úpravy daňovej povinnosti". Vzhľadom na uvedené odporúčanie bolo ustanovenie doplnené o odsek 7 a 8.

V nadväznosti na znenie odseku 7 Ministerstvo financií SR vydá vyhlášku o spôsobe, metódach a princípe zisťovania rozdielu medzi cenou dohodnutou závislými osobami pri obchodných vzťahoch a cenou používanou medzi nezávislými osobami v bežných obchodných vzťahoch. Uvedená vyhláška bude vychádzať zo Smernice o transferovom oceňovaní, to znamená spôsob zisťovania rozdielu medzi transferovou cenou a cenou obvyklou na trhu bude závisieť od výberu a použitia metódy na transferové oceňovanie pri dodržaní princípu nezávislého vzťahu, ktorý zabezpečuje rozsiahlu rovnoprávnosť zdanenia nadnárodných spoločností a nezávislých spoločností.

V súlade so znením odseku 21 sa za príjem považuje aj rozdiel, ktorý vznikne pri ocenení nepeňažného vkladu reprodukčnou obstarávacou cenou a jeho zostatkovou alebo obstarávacou cenou pri vklade spoločníka alebo člena družstva do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva.

K § 24 a 25

Vo všeobecnosti ustanovenia § 24 a 25 akceptujú náklady a výdavky tak, ako vyplývajú z účtovníctva. Za daňové výdavky sa považujú výdavky (náklady) vymedzené v účtovníctve, vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov a ktoré sú v účtovníctve zachytené na príslušných nákladových účtoch. Vymedzované sú priamo len výdavky, ktoré sú na daňové účely určitým spôsobom limitované prípadne upravované.

Spojenie ustanovenia § 24 s § 25 zákona (ustanovenie § 25 vymedzuje výdavky, ktoré nie sú uznané na účely znižovania zdaniteľných príjmov) vytvára rozdiel medzi účtovným hospodárskym výsledkom a základom dane. Rozdiely medzi nákladmi pred zdanením v účtovníctve a nákladmi z hľadiska vyčíslenia dane z príjmov vyplývajú najmä z aplikácie ustanovenia § 25, resp. § 24 zákona a sú:

- trvalého charakteru v prípadoch, keď zákon výslovne tieto náklady na krátenie základu dane neuznáva. Znamená to, že uvedené náklady musí podnik hradiť zo svojho čistého zisku (zisku po zdanení) ako napr. náklady na reprezentáciu, odmeny členom orgánov spoločnosti a družstva, ostatné sociálne poistenie, prirážky k poistnému platenému do fondov zdravotných poisťovní, cestovné ak ide o sumy, ktoré sa hradia nad limity stanovené zákonom o cestovných náhradách, nájomné pri dojednaní práva kúpy najatej veci, ak nie sú splnené podmienky daňového zákona, prirážky k základným odplatám za vypúšťanie odpadových vôd, ostatné sociálne náklady, náklady nad limity stanovené zákonom o daniach z príjmov alebo rozdiel medzi nákladmi a výnosmi v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb, prirážky k základným sadzbám poplatkov za znečisťovanie ovzdušia a daň z dedičstva a darovania, zostatková cena predaného nehmotného majetku a hmotného investičného majetku, dary, ktoré v zmysle zákona o daniach z príjmov nie je možné odpočítať od základu dane, pretože nespĺňajú stanovený účel alebo určenie pre vybraný okruh príjemcov, prípadne cenovú hranicu vo výške 2 000 Sk v jednotlivom prípade, resp. stanovený percentuálny limit zo základu dane, platené pokuty a penále, príspevky právnickým osobám, ktorých poskytovanie nie je stanovené zákonom, úroky platené z úverov a pôžičiek poskytnutých subjektami, ktoré nemajú sídlo alebo bydlisko v tuzemsku (postup výpočtu je stanovený daňovým zákonom), poistné, ktoré nesúvisí s príjmom, sumy, o ktoré manká a škody presahujú náhrady, s výnimkou škôd zo živelných pohrôm, dane zaplatené za iného daňovníka,

- dočasné, ktoré vyplývajú z časového posunu medzi obdobím, keď sú ako náklady zahrnuté do účtovníctva a obdobím, v ktorom sú podľa daňového zákona uznané ako náklady ako napr. rozdiely medzi účtovnými a daňovými odpismi.

Ku dňu nadobudnutia účinnosti nového zákona sa spresňuje znenie niektorých ustanovení § 24 a § 25, ktoré v súčasnom období neboli jednoznačne riešené. Konkrétne ustanovenie § 24 ods. 2 písm. h) spresňuje výšku vstupnej ceny, ktorá je limitom pre tvorbu rezervy, § 24 ods. 2 písm. i) bod 4 spresňuje výdavky na stravovanie zamestnancov tak, že tieto uznáva aj na daňové účely v takej výške, ako ustanovuje či ustanoví Zákonník práce, v § 24 ods. 2 písm. k) sú priamo definované škody v dôsledku živelnej pohromy uznané za výdavok, § 24 ods. 2 písm. o) upresňuje používanie testu pre uznávanie straty z predaja cenných papierov do výdavkov tak, že test je vykonávaný len v prípade, ak predaj cenných papierov je v úhrne stratový, ustanovenie § 24 ods. 2 písm. p) určuje spôsob zahrňovania ceny obstarania obchodného podielu do daňových výdavkov, ustanovenie § 24 ods. 6 určuje preukázateľnosť ceny obstarania obchodného podielu zahrnovanú do výdavkov pri predaji, v § 25 ods. 1 písm. w) sa spresňuje výpočet úrokov z úverov a pôžičiek platených medzi ekonomicky a personálne prepojenými osobami. Rovnako sa priamo v zákone vymedzujú prípady, v ktorých nedobytná pohľadávka, ktorá je účtovaná ako náklad sa uzná za daňový výdavok. Vymedzuje sa tiež spôsob stanovenia výdavku pri postúpení pohľadávky.

K § 26

Definuje pojmy hmotný majetok, nehmotný majetok, iný majetok a technické zhodnotenie na účely tohto zákona.

Vzhľadom na niekoľkonásobné zvýšenie cien majetku od roku 1990, zvyšuje sa aj hranica rozhodujúca pre zaradenie do odpisovaného hmotného majetku z doterajšej sumy 10 000 Sk na 20 000 Sk. Zamedzí sa tak zbytočne náročnej evidencii majetku s nízkou obstarávacou cenou na účely odpisovania a zjednoduší administratívne náročná kontrola správnosti určenia základu dane.

Spresňuje sa pojem samostatná hnuteľná vec a súbor hnuteľných vecí, spôsob ich evidencie, vykonanie jednotlivých zmien a zaradenie do príslušnej odpisovej skupiny.

Na účely tohto zákona sa spresňuje pojem technického zhodnotenia, pričom na rozdiel od doterajšej úpravy sa za technické zhodnotenie považujú len výdavky na dokončené nadstavby, prístavby, stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie, ktorými sa vstupná cena majetku v danom zdaňovacom období zvýši o viac ako 20 000 Sk. Súčasne platná úprava neustanovuje žiadnu dolnú hranicu technického zhodnotenia a tak každý, aj minimálny náklad charakteru technického zhodnotenia zvyšuje vstupnú cenu alebo zostatkovú cenu majetku a tým je administratívne veľmi náročný.

V definícii nehmotného majetku zákon o daniach z príjmov v plnom rozsahu nadväzuje na definíciu nehmotného majetku na účely účtovné, odstraňujú sa doterajšie odlišnosti v definovaní tohto majetku a rovnako aj odpisovanie nehmotného majetku plne korešponduje so zásadami platnými v účtovníctve.

Ďalej sa novo upravuje právo a povinnosť daňovníka na uplatnenie odpisov ako daňového výdavku. Vzhľadom na to, že odpis je položkou znižujúcou základ dane z príjmov fyzických osôb aj právnických osôb, vychádza sa v ústrety podnikateľom tým, že odpis v príslušnom zdaňovacom období daňovník nemusí uplatniť a pri jeho neuplatnení môže predĺžiť dobu odpisovania. Za tým účelom sa ukladá povinnosť viesť dôkladnú evidenciu o daňových odpisoch v jednotlivých zdaňovacích obdobiach.

V ďalšom texte sa presne špecifikujú situácie, za ktorých je daňovník oprávnený uplatniť ročný daňový odpis a polročný daňový odpis.

K § 27

Toto ustanovenie definuje okruh hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorý je na účely tohto zákona vylúčený z odpisovania. Vzhľadom na to, že od 1. 7. 1998 nadobudol účinnosť energetický zákon, upravujú sa povinnosti daňovníkov pri bezodplatných prevodoch majetku na základe osobitných predpisov a z odpisovania sa vylučujú preložky energetických diel u ich vlastníkov, ak boli financované fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá ich potrebu vyvolala. Tak ako doteraz tieto preložky sú vyvolanými investíciami a vstupujú do obstarávacej ceny tej hmotnej investície v súvislosti s ktorou boli vykonané.

K § 28

Definuje sa subjekt odpisovania hmotného majetku a nehmotného majetku, a to ako vlastník, ktorý má k tomuto majetku vlastnícke právo, resp. spravuje majetok štátu alebo obce.

Pri prenesení práva odpisovania hmotného majetku na nájomcu sa zvýrazňuje skutočnosť, že toto právo sa môže preniesť na nájomcu len do výšky zaplateného nájomného, čím sa zabráni rôznym špekuláciám ku ktorým dochádza v súčasnosti pri tomto ustanovení zákona o daniach z príjmov. Bližšie je postup nájomcu a prenajímateľa upravený aj účtovnými postupmi platnými od 1. 1. 1998.

Osobitná úprava je zakotvená pri nehmotnom majetku, ku ktorému daňovník nenadobudol vlastnícke právo, ale len právo užívania.

K § 29

Zadefinovaná je na účely tohto zákona vstupná cena hmotného majetku a nehmotného majetku. Spresňuje sa ocenenie nepeňažného vkladu do obchodnej spoločnosti alebo družstva, majetku určeného fyzickou osobou na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť a ocenenie nehnuteľných kultúrnych pamiatok, ak sú tieto využívané na podnikanie. Ďalej sa spresňuje technika výpočtu pri zvýšenej vstupnej ceny a zvýšenej zostatkovej cene, ku ktorej môže dôjsť len z titulu technického zhodnotenia, nie z dôvodu úpravy vstupnej ceny pri zahrnovaní DPH do vstupnej ceny, resp. z dôvodu napr. zliav a množstevných rabatov.

K § 30

V tomto ustanovení sa určuje 5 odpisových skupín s priradenými lehotami odpisovania. Hmotný majetok na účely odpisovania sa zatriedi v súlade s Opatrením ŠÚ SR č. 172/1995 Z. z., ktorým sa vyhlasuje Klasifikácia produkcie a na základe takto vykonaného zatriedenia sa majetok podľa prílohy č. 2 zákonu zaradí do príslušnej odpisovej skupiny. Spresňujú sa ustanovenia týkajúceho sa spôsobu výpočtu mesačného odpisu (časová metóda) a spôsob odpisovania nehmotného majetku.

K § 31 a 32

V týchto dvoch ustanoveniach je obsiahnutá úprava a spôsob výpočtu rovnomerného a zrýchleného odpisovania.

K § 33

V tomto ustanovení sa definuje pojem technického zhodnotenia, a to v nadväznosti na stavebno-technické predpisy a rekonštrukcia a modernizácia.

K § 34

Podľa odseku 1 sa umožňuje znížiť základ dane o preukázateľne vynaložené prostriedky na reklamu výrobkov, služieb alebo inej činnosti daňovníka, na výhry a prémie z reklamných súťaží, predajných, žrebovacích, výherných a podobných podujatí prístupných verejnosti, neuvedené v § 24 ods. 2 písm. v) najviac vo výške 1 % zo základu dane; preukázateľne vynaložené prostriedky na reklamné predmety označené obchodným menom alebo ochrannou známkou ich poskytovateľa najviac do výšky 0, 2 % zo základu dane. Takýto postup neuplatní daňovník, ktorý uplatňuje výdavky percentom z príjmov ( § 7 ods. 9, § 9 ods. 3 a § 14 ods. 1 a 2).

Podľa odseku 2 až 7 je od základu dane možné odpočítať stratu, ktorá vznikla najdlhšie v troch zdaňovacích obdobiach predchádzajúcich obdobiu, v ktorom daňovník vykázal prvýkrát od svojho vzniku základ dane a daň. Ak vznikne daňovníkovi ďalšia strata nemožno ju odpočítať od základu dane. Odpočet straty v 3 až 5 roku je podmienený minimálnou výškou vykázaného a zdaňovaného základu dane. Stratu, ktorá sa odpočítava, nie je možné zvyšovať o poskytované úhrady, resp. náklady, ktoré sa podľa zákona môžu poskytovať vo výške vymedzenej limitom vzťahujúcim sa prepočítaním na základ dane. Odpočítavať nie je možné stratu, resp. zvýšenie straty z titulu nezahrnutia príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou dane. Pri vymedzení výdavkov sa na účely kvantifikácie straty postupuje podľa príslušných ustanovení zákona o daniach z príjmov, kedy sa účtovný hospodársky výsledok upraví podľa príslušných ustanovení zákona o daniach z príjmov.

K § 35

Podľa odsekov 1 až 13, sa daňovníkom dane z príjmov právnických osôb so sídlom na území SR poskytuje "daňový úver" t. j. oslobodenie od dane pri splnení stanovených podmienok v dĺžke 5 zdaňovacích období počnúc zdaňovacím obdobím kedy prvýkrát vykáže základ dane a daň po nadobudnutí účinnosti tohto zákona a to vo výške 100 % dane, v dĺžke ďalších 5 zdaňovacích období v polovičnej výške s možnosťou jej navýšenia, pričom po skončení týchto období je možno umorovať stratu vykázanú v zdaňovacom období pred prvým uplatnením nároku na oslobodenie od dane. Ak daňovníkovi vznikol nárok na čerpanie daňového úveru už v zdaňovacom období roku 1999 (vznik daňovníka po 1. 4. 1999) vzťahujú sa na čerpanie daňového úveru ustanovenia doterajších predpisov ( § 59 ods. 1 Prechodné a záverečné ustanovenia).

Základnou podmienkou možnosti čerpania daňového úveru je peňažný vklad, výška ktorého je závislá od predmetu podnikania a sídla daňovníka. Ide o vklad minimálne v úhrnnej výške 5, ďalej 2, 5 a 1, 5 mil. EUR k 31. decembru roka, za ktorý subjekt prvýkrát uplatní daňový úver. Minimálny podiel zahraničného vkladateľa je vo výške 75 % základného imania.

Podľa odsekov 14 a 15 daňovník dane z príjmov právnických osôb so sídlom na území SR si môže ďalej znížiť svoju daňovú povinnosť o sumu zodpovedajúcu 20 % výšky aktivovaných nákladov za zdaňovacie obdobie, vynaložených na vývoj. Zníženie dane si možno uplatniť v úhrne najviac do výšky 10 % dane.

Podľa odsekov 16 a 17, sa znižuje daň daňovníkom uvedeným v § 2 a 17 o sumu 10 000 Sk za každého pracovníka so zmenenou pracovnou schopnosťou a o sumu 24 000 Sk za každého pracovníka so zmenenou pracovnou schopnosťou a ťažším zdravotným postihnutím.

K § 36

Vo všeobecnosti je pri niektorých druhoch príjmov z hľadiska predchádzania daňovým únikom podľa zahraničných skúseností nevyhnutné vyberať daň priamo pri zdroji, pretože príjemca nemusí mať povinnosť preukazovať svoju totožnosť (napr. pri vyplácaní dividend na doručiteľa a úrokov z vkladov na doručiteľa) alebo môže byť subjektom so sídlom alebo bydliskom v cudzine, kde daňová povinnosť voči Slovenskej republike nemôže byť zabezpečená. Pre tieto príjmy je stanovená osobitná sadzba dane v zásade na úrovni sadzieb uplatňovaných v zahraničí.

Osobitná sadzba dane vyberaná zrážkou platiteľom či dlžníkom výnosu za daňovníka má však výhodu aj v administratívnom znížení výdavkov na správu daní u správcu dane i u daňovníka (najmä, ak ide o fyzickú osobu). Vykonaním zrážky dane, napr. z úrokov, nemusí fyzická osoba podávať priznanie k dani z príjmov, nakoľko zrážku vykonal peňažný ústav. Obdobne je to napr. i pri výplate výnosov z akcií.

Ustanovenie rieši v odseku 1 zdanenie príjmov plynúcich zo zdrojov na území SR daňovníkom s bydliskom alebo so sídlom mimo územia SR s výnimkou stálej prevádzkarne, ktorá vykazuje základ dane a daň podobne ako daňovník na území SR (odvádza daň na základe podaného priznania z rozdielu medzi príjmami a výdavkami, resp. dosiahnutého hospodárskeho výsledku).

Ustanovenie v odseku 2 rieši zdanenie príjmov ostatných daňovníkov s výnimkou daňovníkov a príjmov, ktoré sú zdanené podľa odseku 1.

Vo všeobecnosti je výška osobitnej sadzby dane v rozsahu od 25 % do 5 %, pričom najrozsiahlejší druh príjmov, ktorým sú najmä výnosy z cenných papierov a úroky z vkladov sú zdaňované 15 % sadzbou dane s výnimkou z vkladov peňažných prostriedkov, pri ktorých sa 15 % daň považuje za preddavok a zostatok je dodanený ako súčasť základu dane príjemcu. Úroky z vkladov samotných bánk (medzibankové účty), ktorých úverová činnosť je priamo ich poslaním a úrok zdrojom príjmov nie sú zdaňované osobitnou sadzbou dane a to ani preddavkovým spôsobom a sú súčasťou základu dane v tom období, kedy sa o nich účtuje t. j. rovnako ako v prípade tržieb u iných daňovníkov. K zdaneniu podľa platnej sadzby dane dochádza rovnako na základe podaného daňového priznania.

K § 37

Ustanovenie určuje použitie kurzov na daňové účely. Na daňové účely sa využíva pri prepočte účtovníctvo. Ak daňovník nie je účtovnou jednotkou, je priamo v tomto ustanovení uvedený spôsob výpočtu kurzu.

K § 38

Ustanovenie vymedzuje, ktorý daňovník - fyzická osoba je povinný podať v zdaňovacom období zo svojich príjmov daňové priznanie. Doplňuje sa povinnosť podať priznanie aj tomu daňovníkovi, ktorý má ročné príjmy, ktoré sú predmetom dane z príjmov nižšie ako 10 000 Sk, ale vykazuje daňovú stratu, ďalej daňovníkovi, ktorý má príjmy len podľa § 6 od viacerých zamestnávateľov v rovnakom čase súčasne a tiež vtedy, ak z jeho príjmov zo závislej činnosti nie je možné vykonať zrážku. Podľa tohto ustanovenia budú podávať daňové priznanie aj tí daňovníci (samostatne hospodáriaci roľníci), ktorí budú platiť daň nielen podľa § 13, ale aj tí, ktorí budú platiť daň podľa § 14. Podávať daňové priznanie budú aj vtedy, ak sa bude na nich vzťahovať daňová úľava podľa § 14 ods. 7 v prvých troch rokov bezprostredne po sebe nasledujúcich. Toto ustanovenie sa však nevzťahuje na daňovníkov (niektorých živnostníkov), ktorí budú vysporiadavať svoju daňovú povinnosť paušálnou daňou podľa § 15.

K § 39

Toto ustanovenie ustanovuje minimálnu výšku dane z príjmov fyzických osôb, resp. že daň alebo daň vrátane jej zvýšenia kedy sa nevyrubí a neplatí.

K § 40

Toto ustanovenie rieši platenie preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb na bežné zdaňovacie obdobie v závislosti od poslednej známej daňovej povinnosti, ako aj spôsob výpočtu preddavkov na daň a ich splatnosť. Podľa tohto ustanovenia neplatia preddavky na daň daňovníci, ktorí platia paušálnu daň podľa § 15, ale ani tí daňovníci (samostatne hospodáriaci roľníci), ktorí platia daň podľa § 14 ods. 6. Preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie neplatia ani tí daňovníci, ktorí poberali v predchádzajúcom zdaňovacom období len príjmy z kapitálového majetku ( § 8) a ostatné príjmy ( § 10). Platenie preddavkov na daň podľa tohto ustanovenia nevzťahuje ani na príjmy, pri ktorých sa uplatňuje osobitná sadzba dane ( § 36) a na príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky, ak nemá daňovník súčasne iné príjmy podliehajúce dani.

Platenie preddavkov na daň v prípade, ak základ dane tvorí súčet čiastkových základov dane a jedným z nich je čiastkový základ dane zo závislej činnosti a funkčných požitkov, vyplýva z odseku 4. Daňovník neplatí preddavky na daň podľa tohto ustanovenia v tých prípadoch, ak tento čiastkový základ dane tvorí viac ako 50 % z celkového základu dane. Ak tvorí 50 % a menej, potom daňovník platí preddavky na daň v polovičnej výške. Na toto ustanovenie sa však vzťahuje aj výnimka z cit. ustanovenia. Podľa odseku 6 môže správca dane rozhodnúť o platení preddavkov na daň inak. Sú to prípady, keď daňovník dosahoval v zdaňovacom období príjmy zo závislej činnosti len napr. 3 mesiace (už nie je zamestnaný) a poberá príjmy zo živnosti. V tomto prípade môže správca dane rozhodnúť o platení tak, že bude platiť daňovník preddavky v plnej výške, nie v polovičnej výške alebo žiadne.

Posledná známa daňová povinnosť je definovaná v odseku 5. Ak sa posledná známa daňová povinnosť týkala len časti zdaňovacieho obdobia, daňovník si túto musí prepočítať (spôsobom tam ustanoveným), aká by bola za celé zdaňovacie obdobie a z tejto bude daňovník platiť preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie.

Platiť preddavky na daň inak môže podľa odseku 6 aj daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť je vypočítaná zo základu dane, ktorý tvoril úhrn čiastkových základov dane podľa § 7 až 10. Správca dane v týchto prípadoch však môže o platení preddavkov na daň inak rozhodnúť s tým, že zohľadní len očakávané zníženie príjmov podľa § 8 až 10 a len za podmienky, ak daňovník preukáže, že v bežnom zdaňovacom období nebude poberať príjmy podľa § 8 až 10 alebo tieto príjmy budú nižšie.

Daňovník, ktorý prestal vykonávať činnosť alebo poberať príjmy podliehajúce dani, nie je povinný podľa odseku 9 platiť preddavky na daň od splátky nasledujúcej po dni, v ktorom došlo k zmene rozhodujúcich skutočností. Podmienkou však je, že tieto skutočnosti oznámi správcovi dane.

K § 41

V návrhu zákona sa zachováva preddavkový spôsob zdaňovania príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov; v ustanovení je výpočet zdaniteľnej mzdy. V odseku 2 sa uvádza výpočet preddavku zo zdaniteľnej mzdy za kalendárny mesiac, to znamená, že Ministerstvo financií SR nebude vydávať osobitný predpis (vyhlášku) na výpočet preddavkov s použitím sadzby dane prepočítanej z ročných sadzieb na mesačné obdobie, ako to bolo riešené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. V súvislosti so zmenou v § 12 ods. 2 písm. a) sa mení aj výpočet základu dane pri ročnom zúčtovaní v prípade, ak má daňovník príjmy do výšky limitu uvedeného v tomto ustanovení, kedy sa prihliada na zvýšenie nezdaniteľnej časti.

Navrhuje sa taxatívne v zákone uviesť spôsob splnenia si daňovej povinnosti, ak príjem zo závislej činnosti spočíva len v nepeňažnom plnení, spôsob zdanenia platu a náhrady platu za dovolenku u vybranej skupiny daňovníkov.

Ďalej z požiadaviek praxe vyplynul návrh taxatívne v zákone uviesť, že zákon neumožňuje (a ani doteraz neumožňoval) príjmy podľa § 6 ods. 4, ktoré sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane, ani ak boli vyplatené za viac kalendárnych mesiacov kumulatívne (napr. 6 000 Sk), zdaniť tak ako by boli vyplatené v jednotlivých mesiacoch.

Navrhuje sa tiež zrušenie štatútu jednorazovej mzdy ( v súčasnosti odsek 4), vzhľadom na nejednotnú interpretáciu pojmu a na to, že sa daňovníci v dôsledku iného; režimu zdanenia jednorazovej mzdy po skončení roka dostávali do daňových nedoplatkov.

K § 42

Ustanovenie ukladá daňovníkovi povinnosť preukazovania rozhodujúcich skutočností pri výpočte preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov a na druhej strane platiteľovi dane ustanovuje podmienky, kedy môže pri výpočte preddavkov na tieto skutočnosti prihliadnuť.

Pri uplatňovaní nezdaniteľných častí zo základu dane nejde o zásadnú zmenu, ale navrhuje sa v prípade, ak daňovník nepredloží doklady preukazujúce rozhodujúce skutočnosti platiteľovi dane (zamestnávateľovi) v ustanovenom termíne, daňovník si ich môže uplatniť pri podaní daňového priznania.

K § 43

Nadväzne na predchádzajúce ustanovenie, uplatnenie nezdaniteľných častí zo základu dane je potrebné preukazovať zákonom stanovenými druhmi úradných dokladov.

K § 44

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov sa navrhuje zjednodušiť a vykonávať ho na báze žiadosti (podobne ako v minulosti pri dani zo mzdy), ale len v prípadoch, ak daňovník poberal príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky od jedného platiteľa, alebo od viacerých platiteľov postupne. Ak takýto daňovník nepožiada o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov, jeho daňová povinnosť sa bude zrazením preddavkov v správnej výške považovať za splnenú. Ak bude mať daňovník príjmy zo závislej činnosti od viacerých zamestnávateľov súčasne, navrhuje sa pre neho povinnosť podať daňové priznanie, aj keby mal len príjmy podľa § 6.

Ďalej ustanovenie v odseku 8 upravuje postup platiteľa dane, ak tento nemôže zraziť nedoplatok z ročného zúčtovania preddavkov z dôvodov, že už daňovníkovi nevypláca mzdu.

V odseku 9 sa ukladá daňovníkovi jednoznačná povinnosť, aby platiteľovi dane oznámil, že podá zo svojich príjmov daňové priznanie, ale nielen v tých prípadoch, keď sa rozhodne daňové priznanie podať, ale aj vtedy, ak mu takáto povinnosť vyplýva priamo zo zákona. Táto oznamovacia povinnosť nebola doteraz zákonne riešená, aj keď sa väčšinou v praxi uplatňovala.

K § 45

V ustanovení sú uvedené povinnosti platiteľov pri evidencii príjmov zo závislej činnosti a vystavovaní potvrdení pre daňovníka. Navrhuje sa, aby predpísanú evidenciu viedli platitelia dane aj pre tých daňovníkov, ktorým nevyplácajú príjmy zo závislej činnosti, ale poskytujú im len naturálny požitok v podobe možnosti používať služobný automobil aj na súkromné účely.

K § 46

V ustanovení je upravená zodpovednosť platiteľa dane v prípadoch, ak daňovníkovi zrazil vyšší alebo nižší preddavok na daň alebo daň ako mal (aj zavinením daňovníka), v odseku 4 sa navrhuje komplexne riešiť situáciu vybratia nedoplatku na dani z príjmov zo závislej činnosti vtedy, ak už platiteľ daňovníkovi mzdu nevypláca a nemôže ho z jeho mzdy zraziť. Navrhuje sa postupovať rovnako ako pri nedoplatku vzniknutom z ročného zúčtovania aj v tých prípadoch, ak správca dane nevybral alebo nezrazil daň v určenej výške alebo nedoplatok vznikol zavinením daňovníka. Ide vlastne o zjednotenie postupu v identickej situácii, ktorá nebola doteraz v zákone o daniach z príjmov riešená.

V odseku 5 sa navrhuje, ako má postupovať platiteľ dane vtedy, ak sa nevykonalo ročné zúčtovanie preddavkov na daň a daňovník nebol povinný podať daňové priznanie a zároveň preddavok nebol zrazený v správnej výške (v súvislosti s novým prístupom, keď zrazením preddavkov v správnej výške je u tohto daňovníka daňová povinnosť splnená).

K § 47

Toto ustanovenie rieši zaokrúhľovanie dane z príjmov fyzických osôb, preddavkov na túto daň ale aj daňovej sadzby, koeficientov či iných ukazovateľov v súvislosti s výpočtom tejto dani.

K § 48

Daňovníkom sa umožňuje rozhodnúť o použití sumy vo výške 1 % zo zaplatenej dane na verejnoprospešné účely. Spôsob uplatnenia tohto rozhodnutia a ďalšie podrobnosti k tomuto ustanoveniu môže Ministerstvo financií SR upraviť všeobecne záväzným právnym predpisom.

K § 49

Daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je povinný podať každý, kto má príjmy, ktoré sú predmetom dane z príjmov právnických osôb. Daňovníci, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, nepodávajú daňové priznanie, ak majú iba príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou dane (36)a príjmy, ktoré nie sú predmetom dane.

U daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie je rozhodujúce či v zdaňovacom období realizovali príjmy, ktoré sú predmetom dane, pričom z nich nebola vybraná daň podľa osobitnej sadzby dane.

Ustanovenia odsekov 3 až 13 upravujú zdaňovacie obdobie (t. j. i povinnosť k podávaniu daňových priznaní) daňovníkov zrušených likvidáciou a na ktorých bol vyhlásený konkurz. U daňovníka, ktorý ukončil bežnú podnikateľskú činnosť a vstúpil do likvidácie alebo na ktorého bol vyhlásený konkurz sa končí jeho posledné zdaňovacie obdobie z bežnej podnikateľskej činnosti dňom predchádzajúcim jeho vstupu do likvidácie alebo dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu. Obdobie likvidácie alebo konkurzu je posudzované ako jeden celok. Končí sa dňom ukončenia likvidácie alebo dňom ukončenia konkurzného konania. Ak likvidácia alebo konkurz nie je dokončený do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie alebo do konkurzu, končí sa toto zdaňovacie obdobie dňom 31. decembra druhého roka, nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie alebo do konkurzu. Toto zdaňovacie obdobie môže trvať najviac tri roky za predpokladu, že daňovník vstúpil do likvidácie 1. januára. V nasledujúcich rokoch sa už daňové priznanie podáva každoročne až do ukončenia likvidácie alebo konkurzu. Ďalej je riešená aj problematika zdaňovacieho obdobia v prípadoch, keď na daňovníka v procese likvidácie bol vyhlásený konkurz, ako aj prípad zrušenia daňovníka zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku daňovníka.

K § 50

Obsahuje komplexnú úpravu platenia preddavkov na daň z príjmov právnických osôb. Podstatou platenia preddavkov na daň je systém založený na predpoklade, že daňovník v bežnom zdaňovacom období dosahuje zisk a základ dane v podstate porovnateľný s predchádzajúcim obdobím. Ak nie je známa daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie preddavky sa platia podľa poslednej známej daňovej povinnosti. Noví daňovníci platia daň na základe predpokladanej dane.

Daňovníci, ktorých daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie presiahla 500 000 Sk, platia počínajúc januárom nasledujúceho roka, mesačne preddavky vo výške 1/12 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vždy do konca príslušného kalendárneho mesiaca. Ak nepresiahla 500 000 Sk, platia štvrťročne preddavky na daň za bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/4 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Štvrťročné preddavky sú splatné do konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Preddavok za štvrtý štvrťrok sa platí v polovičnej výške a daňovník vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie priznania.

Povinnosť platenia preddavkov vyplýva priamo zo zákona a správca dane môže meniť výšku preddavku len v prípade platenia preddavkov na základe predpokladanej dane t. j. v prípade, kedy v presne vymedzených prípadoch samotný daňovník určuje výšku dane i výšku preddavkov. V tomto prípade by mohol správca dane na základe objektívnych znalostí upraviť preddavky najmä smerom nahor.

K § 51

Predmetné ustanovenie rieši spôsob zaokrúhľovania. Daň sa zaokrúhľuje na stovky nahor, preddavky na daň na tisícky nadol a penále na desiatky nadol. Uvedené zaokrúhľovanie dane nie je používané na osobitnú sadzbu dane vyberanú zrážkou.

K § 52

Ustanovenie ustanovuje osobitný spôsob vyberania dane, keď túto neuhrádza daňovník, ktorý dostáva príjmy ale platiteľ dane, resp. osoba, ktorá vypláca príjem daňovníkovi. Daň sa vyberá zrážkou z príjmov, na ktoré sa vzťahuje osobitná sadzba dane ( § 36). Zrážku je povinný vykonať platiteľ dane, ktorý má sídlo alebo trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, pri výplate, poukázaní alebo pripísaní úhrady v prospech daňovníka. Systém vyberania dane zrážkou u fyzických a právnických osôb je rovnaký, pričom stanovená doba je určená do 15 dní každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac. Ak platiteľ dane nevykoná zrážku dane alebo zrazenú daň včas neodvedie, bude sa od neho vymáhať ako jeho dlh resp. uplatnia sa rovnaké podmienky ako by dlžil platiteľ vlastnú daň. Daňová povinnosť daňovníka, ak ide o príjmy, z ktorých sa zráža daň, sa považuje, za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane, ak tento zákon neustanovuje inak. To znamená, že v prípade, ak zákon o daniach z príjmov ustanovil osobitnú sadzbu dane na určitý príjem, je vykonaním zrážky splnená daňová povinnosť. Ak však je suma zrazená podľa osobitnej sadzby dane uvedenej v § 36 považovaná len za preddavok, potom nie je splnená daňová povinnosť, a daňovník zrazenú daň dopočíta do svojej celkovej daňovej povinnosti.

K § 53

Ustanovenie (zabezpečenie dane) dáva širokú možnosť správcovi dane zaistiť daň iným spôsobom ako od daňovníka (odsek 1, podľa ktorého správca dane môže rozhodnutím uložiť právnickým osobám a fyzickým osobám, aby pri peňažnom plnení v prospech daňovníkov zrážali až 10 % peňažného plnenia na preddavok dane na jej zabezpečenie). Rovnako však zákon určuje v prípade právnických a fyzických osôb, ktoré majú sídlo alebo trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ktoré vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú úhrady v prospech daňovníka ktorý nemá na území SR bydlisko (sídlo), povinnosť zrážky preddavku na daň.

Zabezpečenie dane nie je teda daň vyberaná podľa osobitnej sadzby dane uvedenej v § 36 zákona, kedy je vybratím dane podľa určenej sadzby splnená daňová povinnosť. Zabezpečením dane iným subjektom ako daňovníkom je vlastne "poistený" zdaniteľný príjem už po jeho výplate.

K § 54

Ustanovenie umožňuje započítať daň zaplatenú v druhom štáte pri úhrade dane v Slovenskej republike. Možnosť takého zápočtu je však len v prípadoch, ak ide o uhradenú daň v štáte, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia.

K § 55

Ustanovenie určuje výšku penále za oneskorene alebo v nesprávnej výške uhradené preddavky na daň alebo oneskorene a lebo v nesprávnej výške uhradenú daň, a to na časovom princípe jeho výpočtu. Zákon zároveň určuje maximálnu výšku penále, ktoré je najviac do výšky dlžnej dane. Úrok je platený len v prípade, ak takto určí ministerstvo podľa § 39 zákona.

MF SR sa týmto ustanovením splnomocňuje vydať všeobecne záväzný predpis, ktorým sa môže určiť výška úroku za neplatenie daní (preddavkov na daň). Ak MF SR tento úrok neurčí, nie je úrok vyžadovaný. Predpokladá sa, že MF SR takéto splnomocnenie využije len v prípade, ak by sadzby penále neboli dostačujúce vo väzbe na výšku úrokov poskytovanú bankami (t. j. aby napr. daňovník neodkladal prostriedky pripadajúce na daň do peňažného ústavu z dôvodu, že úrok v banke by bol vyšší ako penále). Úrok je možné však určiť aj v inom prípade (napr. ak by nebola dostatočná daňová disciplína daňovníkov).

K § 56

V ustanovení je definovaný zahraničný platiteľ dane. Ide o daňovníka so sídlom alebo bydliskom mimo územia SR, ktorý vykonáva na území SR činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo zamestnáva na území SR svojich zamestnancov dlhšie ako 183 dní.

K § 57

Na zamedzenie dvojitého zdanenia toho istého príjmu v rôznych štátoch sú uzatvárané dohody o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré musia byť rešpektované. Zákon v tomto ustanovení priamo ustanovuje "nadradenosť" medzinárodných zmlúv nad ustanovenia zákona. Účelom týchto zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia uverejňovaných v Zbierke zákonov je zamedziť zdaneniu tohto istého daňovníka v súvislosti s rovnakým predmetom zdanenia v rovnakom zdaňovacom období tou istou alebo porovnateľnou daňou, a to takým spôsobom, že buď táto daň bude uložená len v jednom zo zmluvných štátov, alebo daňové zaťaženie bude rozložené a vzájomne započítateľné.

K § 58

Prechodné a záverečné ustanovenia riešia na daňové účely prechod zo zdanenia podľa princípov používaných do konca roka 1999. Na daňové povinnosti vzniknuté do konca roka 1999 sa nepoužijú ustanovenia tohto zákona.

K § 60

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. 1. 2000 okrem § 48, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2002.

Schválené vládou Slovenskej republiky 10. novembra 1999.

Mikuláš Dzurinda,

predseda vlády Slovenskej republiky

Brigita S ch m ö g e r o v á,

ministerka financií Slovenskej republiky

Návrh

Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky

z...............1999

o princípe tvorby cien, metódach tvorby cien a spôsobe zisťovania rozdielu medzi cenou dohodnutou závislými osobami pri obchodných vzťahoch a cenou používanou medzi nezávislými osobami v bežných obchodných vzťahoch.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky podľa zákona č....... o daniach z príjmov a o

zmene a doplnení niektorých zákonov ustanovuje:

§ 1 Predmet úpravy

Táto vyhláška upravuje princíp tvorby cien, metódy tvorby cien a spôsob zisťovania rozdielu medzi cenou dohodnutou závislými osobami 1) pri obchodných vzťahoch, (ďalej len "transferovou cenou") a cenou používanou medzi nezávislými osobami v bežných obchodných vzťahoch (ďalej len "cenou obvyklou na trhu"), pri stanovení základu dane z príjmov.

§ 2 Spôsob zisťovania rozdielu

(1) Spôsob zisťovania rozdielu medzi transferovou cenou a cenou obvyklou na trhu závisí od výberu a použitia metódy na transferové oceňovanie a od konkrétnych okolností a podmienok uskutočnených obchodných vzťahov.

(2) Správnosť použitia metódy na transferové oceňovanie, ako aj zisťovanie rozdielu medzi transferovou cenou a cenou obvyklou na trhu preverujú územné finančné orgány2) daňovou kontrolou. 3)

(3) Územné finančné orgány pri zisťovaní rozdielu medzi transferovou cenou a cenou obvyklou na trhu vychádzajú:

a) z princípu nezávislého vzťahu,

b) z použitej metódy transferového ocenenia,

c) z analýzy porovnateľnosti ocenenia.

1) § 23a ods. 1 zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení zákona č. 64/1999 Z. z.

2) § 4 ods. l a 2 zákona č. 254/1993 Z. z. o územných finančných orgánoch v znení neskorších predpisov.

3) § 15 zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zákon č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

§ 3 Princíp nezávislého vzťahu

(1) Princíp nezávislého vzťahu zabezpečuje rovnoprávnosť zdanenia závislých osôb a nezávislých osôb a zabraňuje vytváraniu daňových výhod alebo nevýhod tým, že kladie závislé osoby a nezávislé osoby z hľadiska zdanenia na rovnakú úroveň.

(2) Uplatňovanie princípu nezávislého vzťahu vychádza z porovnania podmienok medzi závislými osobami pri obchodných vzťahoch s podmienkami medzi nezávislými osobami v bežných obchodných vzťahoch.

§ 4 Metódy zisťovania rozdielu cien

Metódami zisťovania rozdielu cien pre úpravu základu dane z príjmov sú:

a) Metóda porovnateľnej nekontrolovanej ceny porovnáva cenu účtovanú za poskytnuté služby, pôžičky a majetok medzi závislými osobami pri obchodných vzťahoch s cenou používanou za poskytnuté služby, pôžičky a majetok medzi nezávislými osobami v bežných obchodných vzťahoch. Obvyklou trhovou cenou je cena, ktorú používajú nezávislé osoby v porovnateľných bežných obchodných vzťahoch a za porovnateľných podmienok.

b) Metóda porovnateľného obchodného rozpätia sa použije ako príslušná suma daného obchodného vzťahu, ktorá sa vypočíta odpočítaním zisku (zisk sa vypočíta vynásobením ceny opätovného predaja mierou zisku) od sumy za ktorú sa tento produkt kúpil a opätovne predal nezávislej osobe.

c) Metóda zvýšenia nákladov sa použije ako suma daného obchodného vzťahu, ktorá sa vypočíta prirátaním zisku (zisk sa vypočíta vynásobením ceny opätovného predaja mierou zisku) k sume nákladov, ktoré vynaložil predávajúci na to, aby tento produkt získal kúpou, jeho vyrobením alebo inak.

d) Ak sa nemôžu spoľahlivo použiť tradičné transakčné metódy tak, aby sa zabezpečil princíp nezávislého vzťahu, na ocenenie transferu je možné použiť tzv. metódy transakčného zisku:

- Metóda delenia zisku delí zisk medzi závislé osoby v obchodných vzťahoch na ktorých sa tieto podieľali. Zisk sa rozdelí medzi závislé osoby podľa ich podielu na dosiahnutom zisku za podmienok aké by dosiahli nezávislé osoby v bežných obchodných vzťahoch.

- Metóda čistého obchodného rozpätia, zisťuje vo vzťahu k danej základni (napríklad náklady, tržby, aktíva) ziskovú prirážku, ktorá plynie závislej osobe z obchodného vzťahu. Zisková prirážka z obchodného vzťahu sa stanovuje s ohľadom na ziskovú prirážku, ktorá sa dosiahla v porovnateľných bežných obchodných vzťahoch medzi nezávislými osobami.

e) Pri dodržaní princípu nezávislého vzťahu je možné použiť aj kombináciu metód podľa písmena a) až d) prípadne aj metódy, ktoré nie sú uvedené v týchto písmenách, ak spôsob ich určenia je uspokojivo doložený.

§ 5 Analýza porovnateľnosti ocenenia

(1) Analýza porovnateľnosti ocenenia prebieha porovnávaním podmienok pri obchodných vzťahoch medzi závislými osobami s podmienkami v bežných obchodných vzťahoch medzi nezávislými osobami.

(2) Pre vykonanie analýzy porovnateľnosti ocenenia sú potrebné porovnateľné príslušné ekonomické ukazovatele.

(3) Obchodné vzťahy závislých osôb sú porovnateľné:

a) ak žiadny rozdiel medzi nimi nemôže podstatne ovplyvniť skúmané faktory,

b) ak možno urobiť príslušné úpravy, ktoré zmenšujú podstatné vplyvy takéhoto rozdielu.

§ 6 Záverečné ustanovenia

Na preukázanie cien používaných medzi závislými osobami za rok 1999 a predchádzajúce roky sa použijú doterajšie predpisy.

§ 7 Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januára 2000.

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

Zákon o daniach z príjmov s účinnosťou od 1. januára 2000 metodicky rieši v ustanovení § 23, okrem iného aj úpravu základu dane z príjmov závislých osôb na základe cien, ktoré sa používajú pri predaji porovnateľných tovarov, cenných papierov alebo pri poskytovaní služieb vrátane prevodu práv v bežných obchodných vzťahoch.

V nadväznosti na citované ustanovenie, sa vydáva vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, o princípe tvorby cien, metódach tvorby cien (tradičné transakčné metódy a metódy transakčného zisku) a spôsobe zisťovania rozdielu medzi cenou dohodnutou závislými osobami v obchodných vzťahoch a cenou používanou medzi nezávislými osobami v bežných obchodných vzťahoch.

Účinnosť nadobudne zhodne zo zákonom o daniach z príjmov 1. januára 2000.

Návrh vyhlášky si nevyžaduje zvýšené náklady na štátny rozpočet.

Pripomienky odborov Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorým bol návrh vyhlášky predložený sú v predloženom materiály zapracované.

II. Osobitná časť K § 1

Navrhované znenie je v súlade so zmenou zákona o daniach z príjmov.

Uvedená metodika sa zavádza z dôvodu nevyhnutnosti rovnakého postupu pri stanovení základu dane medzi závislými osobami čo je jednou z hlavných priorít členských krajín OECD.

K § 3

Navrhované ustanovenie definuje princíp nezávislého vzťahu. Je to medzinárodná norma, na ktorej sa dohodli členské štáty OECD, ktorá sa musí používať pri zisťovaní rozdielu medzi transferovou cenou a cenou obvyklou na trhu pre daňové účely.

K § 4

Vymedzuje použitie tzv. tradičných transakčných metód na uplatňované ceny medzi závislými osobami. V prípade, ak sa nemôžu použiť uvedené metódy tak, aby sa zabezpečil princíp nezávislého vzťahu, je možné použiť aj metódy transakčného zisku, prípadne kombináciu metód ako aj metódy, ktoré nie sú uvedené vo vyhláške, ak spôsob ich určenia je uspokojivo doložený.

K § 5

Z dôvodu správnosti posúdenia a jednotného postupu územných finančných orgánov pri zisťovaní rozdielu medzi transferovou cenou a cenou obvyklou na trhu je potrebné vykonať analýzu porovnateľnosti ocenenia.

K § 6

Ide o legislatívno-technické spresnenie v súlade s platnými právnymi predpismi pre uvedenú oblasť pred účinnosťou tejto vyhlášky.

K § 7

Účinnosť vyhlášky sa navrhuje v nadväznosti na účinnosť zákona o daniach z príjmov.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

II. volebné obdobie

K číslu 1636/1999

444a Spoločná správa

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávneho Výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o daniach z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( tlač 444 ) v druhom čítaní ( podľa § 78 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky).

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ako gestorský výbor, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona:

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 588 z 12. novembra 1999 pridelila Vládny návrh zákona o daniach z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 444 ) týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky:

- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu

- Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie

Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne ihneď.

II.

Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o daniach z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 444 ) stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

III.

K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská:

Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi:

- Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky (uzn. č. 197 zo dňa 16. novembra 1999)

- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu (uzn.

č. 249 zo dňa 17. novembra 1999)

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie (uzn. č. 166 zo dňa 17. novembra 1999)

IV.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III. tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

l) K § 4ods. 1

V § 4 ods. 1 písm. f) v šiestom riadku vypustiť slovo "nie".

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu

Gestorský výbor odporúča schváliť

2) K § 4 ods. 1

V § 4 ods. 1 písm. d) znie:

"d) z predaja cenných papierov, ak doba medzi dňom nadobudnutia a dňom predaja presahuje 1 rok, predajom cenného papiera na účely tohto zákona je aj spätný predaj (vyplatenie) podielových listov. Ak doba medzi nadobudnutím a predajom tuzemských verejne obchodovateľných cenných papierov6) vrátane spätného predaja tuzemských podielových listov nepresiahne 1 rok, oslobodený od dane je príjem z ich predaja znížený o výdavky podľa § 10 ods. 5, v sume neprevyšujúcej 50 000 Sk v kalendárnom roku. Od dane nie je oslobodený príjem z predaja cenných papierov, o ktorých daňovník účtoval5) a príjem z kapitálového majetku ( § 8 ), "

Pôvodné znenie § 4 ods. 1 písm. d) podľa predkladaného vládneho návrhu (tlač č. 444) posúva investovanie do cenných papierov k hranici oslobodenia od dane pri investovaní do nehnuteľností ( 5 rokov), a to pri nepomerne väčšom riziku strát z takejto investície, najmä z dôvodov:

-investorom neovplyvniteľného a ťažko odhadnuteľného zhoršenia bonity cenného papiera v dôsledku výsledkov hospodárskej činnosti emitenta,

-nedostatočnej ( žiadnej) korelácie ceny cenného papiera s jeho hodnotou v závislosti od času, globálneho vývoja cien, inflácie ap. na nerozvinutom kapitálovom trhu,

- nemožnosti speňažiť na kapitálovom trhu v ktoromkoľvek období cenný papier vzhľadom na nízku likviditu trhu.

Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu Gestorský výbor odporúča schváliť

3) K § 4 ods. 2 písm. m)

V poznámke pod čiarou k odkazu 26 na konci pripojiť slová "zákon č. 207/1996 Z. z. o nadáciách".

Ide o úpravu textu vo väzbe na legislatívne pravidlá tvorby zákonov.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu

Gestorský výbor odporúča schváliť

4) K § 6 ods. 9

Znenie § 6 ods. 9 písm. a) upraviť takto:

"a) platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov Slovenskej republiky a prokurátorov Slovenskej republiky ustanovené osobitnými predpismi 43) a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky, ".

Poznámka pod čiarou k odkazu 43 znie:

" 43) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov v znení neskorších predpisov.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 66/1994 Z. z. o platových pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. "

Ide o významové precizovanie dikcie ustanovenia.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu

Gestorský výbor odporúča schváliť

5) K § 7 ods. 4

V § 7 ods. 4 slová "v odsekoch 1 a 2" nahradiť slovami "v odsekoch 1 až 3".

Ide o formulačné spresnenie.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu

Gestorský výbor odporúča schváliť

6) K § 7

V ods. 13 slovo "manželov" nahradiť slovami "uvedených v odseku 11".

Doplnením ustanovenia sa spresňuje, že postup zdanenia uvedený v tomto odseku sa vzťahuje na príjem z predaja majetku manželov využívaného na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť.

Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu Gestorský výbor odporúča schváliť

7) K § 12

V ods. 2, písm. b nahradiť číslovku " 11 400 Sk" číslovkou "18 000 Sk".

Nezdaniteľné položky, ich konštrukcia vychádza z výšky životného minima a premietajú sa do nich najmä sociálne dôvody, ale aj iné celospoločenské hľadiská. Určite medzi ne patrí i veľmi nepriaznivý demografický vývoj v SR a potreba reformy dôchodkového systému.

V súčasnosti platná odpočítateľná položka vo výške 9 000 Sk na nezaopatrené dieťa sa nemenila od 1. 1. 1993. Hoci v návrhu zákona sa nezdaniteľná časť základu dane daňovníka navrhuje upraviť takmer na dvojnásobok, z 21 000 Sk na 38 760 Sk, na nezaopatrené dieťa je návrh na zvýšenie iba minimálny. Pritom je evidentné, že podpora štátu rodinám s deťmi je nedostatočná, diskriminuje výraznú časť rodín s deťmi a formou štátnej sociálnej podpory je skôr demotivujúca. Sú časté prípady zamestnancov, ktorí nemajú "záujem" o zvýšenie príjmu zo zamestnania, lebo by stratili nárok na štátnu soc. dávku /prídavky na deti/.

Uvedený návrh neznamená zníženie dane z príjmov plynúcich do štátneho rozpočtu, práve naopak, patrí medzi prvky daňovej motivácie, lebo motivuje zamestnaných k vyšším zárobkom a nezamestnaných k tomu, aby sa zamestnali a tak vedie k rastu zdaniteľných príjmov. Len pre porovnanie uvediem príklad z ČR "Odpočítateľná" položka na vyživované dieťa je 21 600 Kč a na manželku je takmer 20 000 Kč. U nás sa táto položka nemení a zostáva na úrovni 12 000 Sk.

Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu Gestorský výbor odporúča schváliť.

8) K § 13

V ods. 1 zlúčiť tretí a štvrtý riadok tabuľky nasledovne:

nad Sk	do Sk
150 000	396 000	22 800 Sk 25 % zo základu presahujúceho 150 000 Sk

Ide o iné rozloženie daňových pásiem.

Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu Gestorský výbor odporúča schváliť

9) K § 14 ods, 1 a k §14 ods. 7

V § 14 ods. 1 v písmenách a), b) a c) na konci za čiarkou vložiť spojku "a".

V § 14 ods. 7 v písmenách a) a b) na konci za čiarkou vložiť spojku "a".

Ide o legislatívno-technické spresnenie.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu

Gestorský výbor odporúča schváliť

10) K § 15

V poznámke pod čiarou k odkazu 71 na začiatku za slová "§ 30" doplniť slová "ods. 6".

Návrh spresňuje textáciu vo väzbe na lepšiu aplikáciu tohto ustanovenia.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu

Gestorský výbor odporúča schváliť

11)K § 19

V poznámke pod čiarou k odkazu 77 slová "zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/1996 Z. z. " nahradiť slovami "zákona č. 154/1999 Z. z. ".

Ide o opravu zrejmej chyby.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu

Gestorský výbor odporúča schváliť

12) K §19

V poznámke pod čiarou k odkazu 78 upraviť takto:

" 78) Napríklad zákona Slovenskej národnej rady č. 95/1991 Zb. o štátnom fonde kultúry Pro Slovakia v znení neskorších predpisov, zákon č. 128/1991 Zb. o štátnom fonde životného prostredia Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. ".

Ide o opravu zrejmej chyby.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu

Gestorský výbor odporúča schváliť

13) K § 19 ods. 1

V § 19 ods. 1 slová za bodkočiarkou znejú:

" v rozpočtových a príspevkových organizáciách sú od dane oslobodené aj príjmy z činnosti, ktorá je vymedzená zriaďovateľom v zriaďovacej listine na plnenie jej základného účelu 76) a príjmy z prenájmu zahrnuté v rozpočte zriaďovateľa, s výnimkou príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou ( § 36); ".

Ide o formulačné spresnenie textu.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu

Gestorský výbor odporúča schváliť

14) K § 19 ods. 2 písm. f)

V § 19 ods. 2 písm. f) vypustiť slová "rozdiel o ktorý" a za slová "príjmy" doplniť slová" o ktoré".

Ide o formulačné spresnenie návrhu.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu

Gestorský výbor odporúča schváliť

15) K § 19

V ods. 1 písm. g) znie:

"Príjmy obcí z prenájmu a predaja majetku obcí".

Ide o oslobodenie príjmov z predaja hmotného majetku a z prenájmu.

Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu Gestorský výbor odporúča schváliť

16) K §21

V ods. 1 číslovku "30 %" nahradiť Číslovkou "29 %"

Návrhom sa dosiahne vyššia motivácia.

Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu Gestorský výbor odporúča schváliť

17) K § 23

V ods. 21 upraviť znenie písmena b) takto:

"b) obstarávacou cenou podľa § 29 ods. 1 písm. a) v tom zdaňovacom období, v ktorom sa vklad realizuje, ak fyzická osoba na ocenenie vkladu neuplatní postup ustanovený v § 29 ods. 1 písm. a) bod 1 až 3. ".

Úpravou sa ustanovenie spresňuje a zjednocuje sa znenie písmena a) a b) tohto ustanovenia.

Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu Gestorský výbor odporúča schváliť

18) K §24

V ods. 2 písm. v) vypustiť poslednú časť vety "..........najviac však do výšky 85 % z takto preukázaných výdavkov"

Ide o významové spresnenie.

Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu Gestorský výbor odporúča schváliť

19) K § 24 ods. 4

Znenie § 24 ods. 4 upraviť takto:

"(4) Pri splnení podmienok ustanovených v odseku 3 písm. f) sa nájomné pri dojednaní kúpy prenajatej veci uznáva do daňových výdavkov, ak".

Ide o významové spresnenie.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu

Gestorský výbor odporúča schváliť

20) K § 24

V ods. 2 písm. v) vypustiť slová " z dopravných prostriedkov".

Ide o precizovanie ustanovenia.

Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu Gestorský výbor odporúča schváliť

21) K § 25 ods. 1 písm. p)

V § 25 ods. 1 písm. p) sa slová "písm. e) a f)" nahrádzajú slovami "písm. c) až e)".

Ide o precizovanie textu vo väzbe na § 26 ods. 6.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu

Gestorský výbor odporúča schváliť

22) K § 26

V ods. 12 písm. f) vypustiť slová "ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve".

Po úprave ustanovenia vyplýva, že postup v odpisovaní majetku manželov sa uplatní nielen v prípade majetku, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve, ale aj v prípade majetku, ktorý bol v bezpodielovom spoluvlastníctve a po vysporiadaní alebo bezpodielového spoluvlastníctva prešiel do podielového vlastníctva jedného z manželov.

Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu Gestorský výbor odporúča schváliť

23) K 31 ods. 1

V § 31 ods. 1 v tabuľke v druhom stĺpci číslo "60, 2" nahradiť číslom "6, 2", v treťom stĺpci číslo "3, 9" nahradiť číslom "6, 9".

Ide o opravu zrejmej chyby.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu

Gestorský výbor odporúča schváliť

24) K § 31 ods. 2 a ods. 3

V § 31 ods. 2 a ods. 3 slovo "dané" nahradiť slovom "príslušné".

Ide o úpravu vo väzbe na inštitúty správy daní. Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu Gestorský výbor odporúča schváliť

25) K § 34 ods. 1

Znenie úvodnej vety v § 34 ods. 1 upraviť takto:

"Od základu dane (čiastkového základu dane) s výnimkou základu dane daňovníka, ktorý uplatňuje výdavky podľa § 7 ods. 9, § 9 ods. 3 a § 14 ods. 1 a 2 a s výnimkou základu dane daňovníka uvedeného v § 18 ods. 5 možno odpočítať"

Ide o formulačné spresnenie dikcie tohto ustanovenia.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu

Gestorský výbor odporúča schváliť

26) K § 34 ods. 4

V § 34 ods. 4 písm. b) slová "odseku 2" nahradiť slovami "odseku 1".

Ide o odstránenie chybného odkazu.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu

Gestorský výbor odporúča schváliť

27) K § 34

V ods. 5 vypustiť slová " s výnimkou, ak daňovník zanikol v dôsledku zrušenia bez likvidácie premenou spoločnosti".

Vzhľadom na skutočnosť, že v súlade so spoločnými, prechodnými a záverečnými ustanoveniami pokračuje v odpočítavaní straty vykázanej pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona len rovnaký daňovník, nie je uvedené znenie v súlade s týmto ustanovením. Rovnako z dôvodu, že možnosť odpočítavania straty podľa § 34 ods. 2 má možnosť uplatniť každý daňovník bez ohľadu na jeho vznik v prípade, ak takémuto daňovníkovi vznikne strata po nadobudnutí účinnosti nového zákona, možnosť pokračovania v odpočítavaní straty u nového daňovníka, ktorý vznikol premenou spoločnosti, by tohto daňovníka zvýhodňovala v porovnaní s ostatnými daňovníkmi.

Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu Gestorský výbor odporúča schváliť

28) K § 35

V ods. 1 písm. c) bod 2 vypustiť text na konci "... pričom tržby dosiahnuté z vykonávania týchto činností tvoria aspoň 60 % z celkových tržieb daňovníka".

Vzhľadom na to, že ustanovenie § 35 ods. 4 písm. b) už obsahuje rovnaký text, ktorý však platí pre daňovníkov, ktorí majú tržby z činností za poskytovanie služieb ( ods. 1 písm. c) bod 2), je u týchto daňovníkov dvakrát použitý rovnaký text, resp. podmienka. Vzhľadom na zabezpečenie jednoznačnosti znenia § 35, sa musí odsek 4 písm. b) legislatívne správne doplniť aj o podmienku požadovaného podielu tržieb u daňovníka, ktorý vznikol za účelom uvedeným v § 35 ods. 1 písm. c) bod 1. Zároveň sa z dôvodu duplicitnosti vypúšťa text v uvedenom § 35 ods. 1 písm. c) bod 2.

Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu Gestorský výbor odporúča schváliť

29) K § 35

V ods. 4 písm. b) upraviť takto:

"b) tržby daňovníka z predmetu podnikania podľa odseku 1 písm. c) bod 1a 2 tvoria najmenej 60 % z jeho celkových tržieb. ".

Ustanovenie sa upravuje vo väzbe na úpravu § 35 ods. 1 písm. c) bod 2.

Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu Gestorský výbor odporúča schváliť

30) K § 35

V ods. 15 vypustiť slová "podľa písmena a) alebo majetok zaradený do užívania podľa písmena b)".

Ustanovenie odseku 15 nadväzuje na text uvedený v odseku 14, v ktorom už nie sú uvedené písmená.

Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu Gestorský výbor odporúča schváliť

31) K § 35 ods. 5 písm, c)

V § 35 ods. 5 písm. c) vypustiť slová "a nehmotný majetok".

Ide o precizovanie textu.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu

Gestorský výbor odporúča schváliť

32) K § 36

V ods. 1 písm. a) upraviť znenie bodu 4 takto:

"4. z príjmu odborníka z právnej a účtovnej činnosti, prednášajúceho, umelca, architekta, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb a ďalších podobných činnosti osobne vykonávaných alebo zhodnocovaných na území Slovenskej republiky ( § 22 ods. 1 písm. d) bod 3), ".

Ustanovenie sa upravuje vo väzbe na znenie ustanovenia § 22 ods. 1 písm. d) bod 3.

Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu Gestorský výbor odporúča schváliť

33) K § 36

V ods. 2 písm. d) bod 2 za slovo "činnosti" vložiť slová "a z funkčných požitkov".

Ustanovenie sa spresňuje z dôvodu, že podľa § 6 ods. 4 sú samostatným základ dane na zdanenie osobitnou sadzbou podľa ustanovených podmienok aj funkčné požitky.

Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu Gestorský výbor odporúča schváliť

34) K § 48

§ 48 odsek 1 a odsek 2 zlúčiť do jedného textu v odseku 1:

"(1) Daňovník môže predložiť správcovi dane vyhlásenie, v ktorom uvedie, že 1 % ním zaplatenej dane sa použije na úhradu výdavkov na vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť, sociálnu starostlivosť, na telovýchovu, šport, ochranu životného prostredia, kultúru a obnovu kultúrnych pamiatok, a to v prospech ním určenej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Takéto vyhlásenie je pre správcu dane záväzné. ".

Následne odsek 3 prečíslovať na odsek 2.

Ide o spresnenie možnosti použiť zaplatenú daň na verejnoprospešný účel.

Ústavnoprávny výbor NR SR Gestorský výbor odporúča schváliť

35) K § 59

V § 59 sa vypúšťajú body 3 a 4 ak tieto body neboli vypustené zmenou v tlači 444 na str. 74.

Ide o úpravu vo väzbe na platný právny stav. Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu Gestorský výbor odporúča schváliť

36) V § 10 / Ostatné príjmy / ods. 2, písmeno a nahradiť sumu "6. 000, - Sk" sumou "10. 000, Sk"

Ide o dávno prekonanú sumu, ktorá bola stanovená ešte v roku 1992.

Výbor NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie Gestorský výbor odporúča schváliť

37) V § 12 / Zníženie základu dane /, ods. 10 nahradiť "10 %" v poslednej vete číslovkou "20%".

Podobne ako v predchádzajúcom bode percentuálna sadzba bola stanovená ešte v roku 1992 a dnes už nezohľadňuje skutočnú potrebu výšky tejto odpočítateľnej položky.

Výbor NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie Gestorský výbor odporúča neschváliť

38) V § 15 / Osobitný spôsob zdaňovania príjmov daňovníkov prevádzkujúcich niektoré živnosti / ods. c nahradiť " § 10" novým " §-om 8"

Pôvodné znenie vylučuje akékoľvek podnikanie pri prenájme aj pri splnení podmienky o maximálnom ročnom príjme 1, 5 mil. Sk ako aj vylučuje možnosť paušálnej dane pri náhodnom príjme.

obdobne nahradiť aj v ods. 5, písmeno b

Výbor NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie Gestorský výbor odporúča neschváliť

39) V § 16 / Úľava na paušálnej dani /, ods. 1a, nahradiť číslovku "12 mesiacov" číslovkou "6 mesiacov" a ods. 1b, nahradiť slová "šesť mesiacov" slovami "tri mesiace".

Uvedené termíny 12 a 6 mesiacov nie sú motivačným kritériom pre nezamestnaných, aby začali podnikať.

Výbor NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie Gestorský výbor odporúča schváliť

40) V § 24 / Daňové výdavky / ods. 2, písmeno a bod 1 nahradiť sumu "450. 000", - sumou "700 000".

Doteraz platná suma nezohľadňuje skutočné ceny osobných automobilov, ktoré sú pre podnikateľov nevyhnutné. Ide o sumu, ktorá je nadobúdacou cenou pri odpisovaní osobných automobilov.

Výbor NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie Gestorský výbor odporúča neschváliť

41) V § 24 / Daňové výdavky / ods. 2, písmeno i, bod 4 doplniť za slovo "stravovanie" slovo "zamestnávateľa a" a pokračovať slovom zamestnancov.

Podľa doterajšieho znenia zákona boli výdavky na stravovanie zamestnávateľa vylúčené z nákladov.

Výbor NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie Gestorský výbor odporúča neschváliť

42) V § 24 / Daňové výdavky / ods. 2, písmeno j, bod 4 vypustiť vo vete slová " a to iba pre zamestnancov podľa § 6".

Doterajšie znenie zákona diskriminuje zamestnávateľov pri účtovaní stravného pri tuzemských služobných cestách.

Výbor NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie Gestorský výbor odporúča neschváliť

43) V § 24 / Daňové výdavky / ods. 3, písmeno f, bod 1, nahradiť sumu "550. 000, - Sk" sumou "850. 000, -Sk".

Ide o sumu, ktorá je nadobúdacou cenou pri odpisovaní osobných automobilov pri leasingu, obdobne ak v bode 5 tohto návrhu pri priamej kúpe.

Výbor NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie Gestorský výbor odporúča neschváliť

44) V § 34 / Položky odpočítateľné od základu dane / ods. 2 vypustiť posledné dve vety.

Navrhované ustanovenie diskriminuje drobných podnikateľov, ktorých daňový základ je nižší ako 150. 000, -Sk.

Výbor NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie Gestorský výbor odporúča neschváliť

45) V § 58 doplniť odsek 10 v tomto znení:

"Daňovník, ktorý má príjmy z podnikateľských činnosti / § 7, ods. 1 /, si môže v prvom roku vzniku daňovej povinosti znížiť základ dane / čiastkový základ dane / z týchto príjmov o 50 %, v druhom roku o 30 % a v treťom roku o 25 %. Ak daňovník pokračuje v podnikateľskej činnosti podľa prvej vety aspoň po dobu troch rokov od roku, za ktorý si takto znížil daň a túto sumu vynaložil na rozvoj podnikania obstaraním hmotného alebo nehmotné majetku, odpisovaného podľa tohto zákona. Od povinnosti doplatiť daň je

oslobodený právny nástupca daňovníka, ktorý si uplatnil zníženie základu dane, ak sumu, o ktorú znížil základ dane, vynaložil na rozvoj podnikania podľa tohto ustanovenia.

Ide o možnosť zníženia daňového základu začínajúcim podnikateľom v prvých troch rokoch podnikania. Toto ustanovenie bolo v predchádzajúcich zneniach tohto zákona.

Výbor NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie Gestorský výbor odporúča neschváliť

46) Doplniť Prílohu č. 1 /Zoznam činnosti......príjmy ktorých sa zdaňujú paušálnou daňou / o tieto činnosti:

Remeselné živnosti:

Skupina 102 - Výroba a stavba strojov a prístrojov s mechanickým pohonom Skupina 106- Brúsenie a leptanie skla

Výroba cementového tovaru a umeleckého kameňa Skupina 108 - Mäsiarstvo a údenárstvo

Výroba mliečnych výrobkov Skupina 112 - Kníhtlač

Kameňotlač

Sieťotlač, gumotlač, chemigrafía, stereotypia, galvanoplastika, ofsetová tlač

Viazané živnosti:

Skupina 203 - Výroba a opravy ostatných motorových dopravných prostriedkov a motorových vozíkov

Skupina 213 - Výkon činnosti stavbyvedúceho

Výkon činnosti stavebného dozoru

Vykonávanie dopravných stavieb

Vykonávanie inžinierskych stavieb, priemyselných stavieb, bytových a občianskych stavieb / vrátane vybavenosti sídliskových celkov /

Staviteľ / vykonávanie jednoduchých stavieb a poddodávok pre vyššie uvedené stavby

Vykonávanie stavebných prác vo výškach pomocou horozeleckej alebo speleologickej techniky

Elektroinštalatérstvo

Skupina 214 - Vyučovanie vedenia motorových vozidiel Sprievodca cestovného ruchu

Geodetické a kartografické práce Vykonávanie ohňostrojových prác Nákup a predaj pyrotechnických výrobkov

Inseminácia

Koncesovaná živnosti:

Skupina 304 - Výroba, opravy lekárskych prístrojov a nástrojov a zdravotníckych potrieb - iba opravy

Hubenie škodlivých živočíchov, rastlín, mikroorganizmov a potláčanie ďalších škodlivých činiteľov jedmi v rátane ochrannej dezinfekcie, dezinsekcie, deratizácie

Skupina 305 - Montáž a opravy telekomunikačných zariadení mimo jednotnej telekomunikačnej siete

Montáž a opravy telekomunikačných zariadení pripojených k jednotnej telekomunikačnej sieti

Vykonávanie trhacích prác

Pohrebná služba vrátane prepravy zosnulých

Prevádzkovanie cintorínov a krematórií

Obchod so starožitnosťami

Prevádzkovanie cestovnej kancelárie

Ubytovacie služby v ubytovacích zariadeniach s prevádzkovaním pohostinských činnosti v týchto zariadeniach a v chatovej osade, v kempingoch

Pohostinská činnosť / bez ubytovacích zariadení /

Zasielateľstvo

Služby verejných nosičov a poslov

Podnikanie v oblasti nakladania s odpadmi

Voľné živnosti:

Kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi /maloobchod / alebo na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti / veľkoobchod /

Pôvodne predložený návrh prílohy č. 1 nezohľadňuje skutočné potreby drobných podnikateľov a podstatne zužuje okruh osôb, ktoré si môžu uplatňovať paušálnu daň. Navrhované doplnenie prílohy rozširuje pôsobnosť platcov paušálnej dane o ďalšie živnosti v malo a veľkoobchodnej činnosti.

Výbor NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie Gestorský výbor odporúča neschváliť

47) V § 21 ods. 1

Zmeniť sadzbu dane z "30 %" na "25 %" zo základu dane.

Návrhom sa dosiahne vyššia motivácia.

Výbor NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie Gestorský výbor odporúča neschváliť

48) V § 26 ods. 2

Zvýšiť spodnú hranicu vstupnej ceny z "20. 000, -Sk" na "25. 000 Sk".

Návrhom sa dosiahne vyššia motivácia

Výbor NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie Gestorský výbor odporúča neschváliť

49) V § 26 ods. 7

Zvýšiť spodnú hranicu ceny zo "40. 000, - Sk" na "45. 000, - Sk". Návrhom sa dosiahne vyššia motivácia.

Výbor NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie Gestorský výbor odporúča neschváliť

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k Vládnemu návrhu zákona o daniach z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 444 ) vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III. tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky

odporúča Národnej rade Slovenskej republiky

vládny návrh zákona o daniach z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 444) schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o Vládnom návrhu zákona o daniach z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( tlač 444a ) bola schválená uznesením gestorského výboru č. 260 zo 18. novembra 1999. Výbor určil poslanca Ferdinanda Petráka za spoločného spravodajcu výborov.

Zároveň ho poveril

1. predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

2. navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej ( § 83 ods 2, § 84 ods. 2 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z. )

Bratislava 18. novembra 1999

Pál F a r k a s v. r.

predseda Výboru NR SR pre financie, rozpočet a menu

Vládny návrh zákona o daniach z príjmov

Parlamentná tlač