VLÁDA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky

Číslo: 691/2000

604

VLÁDNY NÁVRH Zákon

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Návrh uznesenia:

Národná rada Slovenskej republiky

schvaľuje vládny návrh zákona ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Materiál predkladá:

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády Slovenskej republiky

Bratislava apríl 2000

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

II. volebné obdobie

604

VLÁDNY NÁVRH ZÁKON

z...................2000,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č: 103/1990 Zb., zákona č. 262/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 136/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1995 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 286/1996 Z. z., zákona č. 229/1997 Z. z. a zákona č. 175/1999 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. § 1 a 2 znejú:

,, § 1

(1)  Územným plánovaním sa sústavne a komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, určujú sa jeho zásady, navrhuje sa vecná a časová koordinácia činností ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja. 1)

(2)  Územné plánovanie utvára predpoklady pre šetrné využívanie prírodných zdrojov, zachovanie prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt a súlad všetkých činností v území, najmä so zreteľom na starostlivosť o životné prostredie, dosiahnutie ekologickej rovnováhy a zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja.

§2

(1) Územné plánovanie zahŕňa tieto úlohy a činnosti:

a)  určuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia,

b) určuje potrebné asanačné, rekonštrukčné alebo rekultivačné zásahy do územia a určuje spôsob jeho ďalšieho využívania,

c)  vymedzuje chránené územia, chránené objekty, oblasti pokoja a ochranné pásma (ďalej len "chránené časti krajiny"), pokiaľ nevznikajú podľa osobitných predpisov inak, a zabezpečuje ochranu všetkých chránených častí krajiny,

d)  určuje zásady a podmienky vecnej a časovej koordinácie miestne sústredenej výstavby jedného alebo viacerých stavebníkov,

e)  posudzuje a hodnotí územno-technické dôsledky pripravovaných stavieb a iných opatrení v území a navrhuje rozsah stavieb a opatrení, ktoré podmieňujú ich environmentálne vhodné a bezpečné využívanie,

f)  rieši umiestňovanie stavieb a určuje územno-technické, urbanistické, architektonické a evironmentálne požiadavky na ich projektovanie a uskutočňovanie,

g)  určuje zásady využívania prírodných zdrojov, podmienok územia a celého životného prostredia, aby sa činnosťami v ňom neprekročilo únosné zaťaženie územia, 1a) vytvárala a udržiavala ekologická stabilitalb) krajiny,

h) utvára podklady pre tvorbu koncepcií výstavby a technického vybavenia územia, i) navrhuje poradie výstavby a využívania územia,

j) navrhuje územno-technické a organizačné opatrenia nevyhnutné na zlepšenie životného prostredia, dosiahnutie ekologickej stability a zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja.

(2) Úlohy územného plánovania sa zabezpečujú

a) sledovaním, vyhodnocovaním a evidenciou údajov a informácií o území, najmä

1. trvalým sledovaním priestorového usporiadania a funkčného využívania územia, 2. pravidelným vyhodnocovaním uplatňovania regulatívov priestorového

usporiadania a funkčného využívania územia, 3. sledovaním ekologickej stability a únosnosti zaťažovania územia,

b) prevádzkovaním informačného systému o územnom plánovaní a informačného systému o výstavbe,

c)   územnoplánovacou činnosťou,

d)  rozhodovaním v územnom konaní.

(3) Územnoplánovacou činnosťou je

a)   obstarávanie a spracovanie územnoplánovacích podkladov a udržiavanie ich aktuálneho stavu,

b)    obstarávanie, spracovanie, prerokúvanie a schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie a udržiavanie jej aktuálneho stavu.

(4) Územnoplánovacia činnosť sa vykonáva podľa najnovších poznatkov spoločenských, prírodných a technických vied a poznatkov o stave životného prostredia, a to postupom a spôsobom podľa tohto zákona.

(5)  V územnoplánovacej činnosti sa používajú mapové podklady základného štátneho mapového diela, automatizovaného informačného systému geodézie, kartografie a katastra alebo iné účelové mapové podklady.

(6)   Na územnoplánovaciu činnosť sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. lc)

(7)    Základnými nástrojmi územného plánovania sú územnoplánovacie podklady, územnoplánovacia dokumentácia a územné rozhodnutie. ".

Poznámky pod čiarou k odkazom 1 až lc znejú: ,, 1) § 6 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí.

1a) §5 zákona č. 17/1992 Zb.

1b) §4 zákona č. 17/1992 Zb.

1c) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). ".

2. Za § 2 sa vkladá § 2a, ktorý vrátane nadpisu znie:

"§2a

Zabezpečovanie obstarávania územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie obcami

(1)   Obec zabezpečuje obstarávanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie prostredníctvom odborne spôsobilej osoby.

(2)   Odbornou spôsobilosťou sa rozumie vzdelanie, prax a súhrn teoretických vedomostí, praktických skúseností a znalosť všeobecne záväzných predpisov potrebných pre obstarávanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie.

(3)   Za odborne spôsobilú osobu možno ustanoviť fyzickú osobu, ktorá

a) je bezúhonná,

b) má vysokoškolské vzdelanie alebo bakalárske vzdelanie príslušného smeru a najmenej tri roky praxe v príslušnom odbore alebo má stredoškolské vzdelanie príslušného smeru ukončené maturitou a najmenej päť rokov praxe v príslušnom odbore,

c)  zloží požadovanú skúšku.

(4)   Odbornú spôsobilosť overuje Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") skúškou.

(5)   Odborná spôsobilosť sa osvedčuje vydaním preukazu o odbornej spôsobilosti a overuje sa každých 10 rokov.

(6)  Ministerstvo vedie register odborne spôsobilých osôb. ". 3. § 3 vrátane nadpisu znie:

"§3 Územnoplánovacie podklady

Územnoplánovacími podkladmi sú

a) urbanistická štúdia,

b) územný generel,

c) územná prognóza,

d) územno-technické podklady. ".

4. V § 4 ods. 1 druhá veta znie: "Spracúva sa pri príprave územného plánu ako návrh koncepcie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia alebo na spodrobnenie alebo overenie územného plánu a pri zmene a doplnkoch územného plánu alebo na riešenie niektorých špecifických územno-technických, krajinno-ekologických, environmentálnych, urbanistických alebo architektonických problémov v území, ako podklad pre územné rozhodovanie, alebo ak to ustanovuje osobitný právny predpis. ld)".

Poznámka pod čiarou k odkazu 1 d znie:

,, ld) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. ".

5. Doterajší text § 5 sa označuje ako odsek 1 a v druhej vete sa nahrádzajú slová "dalších kategórií alebo stupňov" slovom "ďalšej".

6.  V § 5 sa dopĺňa odsek 2, ktorý znie:

"(2) Obsah a rozsah územného generelu sa určuje v zadaní. Územný generel obstaráva príslušný orgán územného plánovania. ".

7.   § 6 vrátane nadpisu znie:

"§6 Územná prognóza

(1)  Územná prognóza preveruje možnosti dlhodobého priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Spracúva sa na základe rozboru a hodnotenia územnotechnických podmienok, environmentálnych podmienok, ekonomických podmienok a sociálnych podmienok územia, ako aj na základe rozboru a hodnotenia územného systému ekologickej stability, tendencií územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie.

(2)  Územnú prognózu obstaráva orgán územného plánovania. Obsah, ciele a rozsah územnej prognózy sa určujú v zadaní. Zadanie prerokuje orgán územného plánovania s dotknutými orgánmi štátnej správy a s dotknutými obcami. ".

8.   V § 7 ods. 3 sa slová "Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo")" nahrádzajú slovom "ministerstvo".

9.   § 7 sa dopĺňa odsekmi 4 až 6 ktoré znejú:

"(4) Územnotechnickým podkladom pre celé územie Slovenskej republiky je Stratégia územného rozvoja Slovenska, ktorá ustanovuje zásady, priority a ciele dlhodobého územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie na základe podmienok územia, stavu životného prostredia, potrieb jeho ochrany a tvorby krajiny a na základe posúdenia priestorových požiadaviek stratégie štátnej environmentálnej politiky, environmentálnych akčných programov a odvetvových koncepcií; obsahuje aj prieskumy, rozbory a hodnotenia pre spracovanie Koncepcie územného rozvoja Slovenska.

(5)  Za úplnosť a správnosť spracovaných územno-technických podkladov zodpovedá orgán územného plánovania, ktorý ich obstaráva pričom určí spôsob ich

a)   používania a uplatňovania podľa účelu, na ktorý boli spracované alebo na ktorý sú použiteľné,

b)   uloženia na orgánoch územného plánovania a v informačnom systéme o územnom plánovaní.

(6)   Orgány územného plánovania, ktoré územno-technické podklady obstarali, ich sprístupňujú podľa osobitného predpisu. le)".

Poznámka pod čiarou k odkazu le znie:

,, 1e) Zákon č. 171/1998 Z. z. o prístupe k informáciám o životnom prostredí.

Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 273/1998 Z. z. o úhradách za sprístupnenie informácií o životnom prostredí. ".

10. § 7a až 13 vrátane nadpisov znejú:

"§ 7a Ostatné podklady

(1)  V územnoplánovacej činnosti sa využívajú aj dokumenty a súbory informácií, ktoré obsahujú informácie o území (ďalej len "ostatné podklady").

(2) V územnoplánovacej činnosti sa záväzne využívajú

a)  stratégie štátnej environmentálnej politiky, environmentálne akčné programy a odvetvové koncepcie,

b) projekty pozemkových úprav, lesných, vodohospodárskych, závlahových a melioračných úprav pozemkov,

c) dokumenty územného systému ekologickej stability, územné priemety ochrany prírody a krajiny, programy starostlivosti o prírodu a krajinu,

d) programy ochrany kultúrneho a historického dedičstva,

e) programy odpadového hospodárstva,

f)   koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života obcí.

§ 8 Uzemnoplánovacia dokumentácia

(1) Uzemnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadame a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia.

(2) Územnoplánovaciu dokumentáciu tvoria

a) Koncepcia územného rozvoja Slovenska,

b) územný plán regiónu,

c) územný plán obce,

d) územný plán zóny.

(3)  Uzemnoplánovacia dokumentácia je základným nástrojom územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie Slovenskej republiky, regiónov a obcí. Odvetvové koncepcie ústredných orgánov štátnej správy a koncepcie rozvoja obcí a iné programy týkajúce sa hospodárskeho, sociálneho alebo kultúrneho rozvoja musia byť v súlade so záväznými časťami územnoplánovacej dokumentácie (§ 13).

§ 9 Koncepcia územného rozvoja Slovenska

(1) Koncepcia územného rozvoja Slovenska sa spracúva pre celé územie Slovenskej republiky. Rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia Slovenskej republiky a ustanovuje rámec sociálnych, ekonomických, environmentálnych a kultúrnych požiadaviek štátu na územný rozvoj, starostlivosť o životné prostredie a tvorbu krajiny Slovenskej

republiky a jej regiónov. Územnotechnickým podkladom pre jej spracovanie je Stratégia územného rozvoja Slovenska.

(2) Koncepcia územného rozvoja Slovenska ustanovuje najmä

a)  usporiadanie a hierarchizáciu štruktúry osídlenia a uzlov sídelných a hospodárskych aglomerácií v medzinárodných a celoštátnych súvislostiach,

b) rozvoj hlavných urbanizačných osí na území Slovenskej republiky,

c)   zásady usmerňovania územného rozvoja s cieľom utvárať rovnocenné životné podmienky na celom území Slovenskej republiky a vytvárať územné predpoklady pre zlepšenie životného prostredia, zabezpečenie ekologickej stability a pre trvalo udržateľný rozvoj.

§ 10 Územný plán regiónu

(1)  Územný plán regiónu sa spracúva pre časť krajiny s viacerými obcami, v ktorej je potrebné riešiť špecifické rozvojové zámery alebo vykonávať činnosti výrazne ovplyvňujúce priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia. Územný plán regiónu zohľadňuje záväznú časť Koncepcie územného rozvoja Slovenska a vychádza zo smernej časti Koncepcie územného rozvoja Slovenska.

(2) Územný plán regiónu ustanovuje najmä

a)     zásady a regulatívy štruktúry osídlenia, priestorového usporiadania a funkčného využívania územia z hľadiska jeho trvalo udržateľného rozvoja a rozvoja urbanizácie, priemyslu, poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, vodného hospodárstva, environmentalistiky a cestovného ruchu,

b)    zásady a regulatívy usporiadania verejného dopravného a technického vybavenia,

c)     zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability, tvorby krajiny a ochrany kultúrnych pamiatok, pamiatkových rezervácií a pamiatkových zón,

d)    zásady a regulatívy priestorových požiadaviek ochrany a využívania prírodných zdrojov a významných krajinných prvkov,

e)     vzájomnú nadväznosť územného rozvoja regiónu a obcí v ňom a väzby na susediace regióny,

f)     verejnoprospešné stavby a chránené časti krajiny.

(3) Vymedzenie hraníc riešeného územia určí orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územný plán regiónu, v zadaní.

Územný plán obce

(1) Územný plán obce sa spracúva pre územie jednej obce alebo pre územie dvoch alebo viacerých obcí. Územný plán obce sa spracúva v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice aj pre ich mestské časti.

(2) Mestá, mestské časti v Bratislave a v Košiciach a obce s viac ako 2000 obyvateľmi, sú povinné mať územný plán obce. Ostatné obce sú povinné mať územný plán obce, ak

a) je potrebné riešiť koncepciu ich územného rozvoja, uskutočňovať rozsiahlu novú výstavbu a prestavbu v obci alebo umiestniť verejnoprospešné stavby,

b) to vyplýva zo záväznej časti územného plánu regiónu, najmä na splnenie medzinárodných záväzkov alebo na umiestnenie verejného dopravného a technického vybavenia územia celoštátneho významu.

(3) Ak ide o obec s menej ako 2000 obyvateľmi, ktorej územie nie je riešené spoločným územným plánom obce podľa odseku 4, môže byť územný plán obce spracovaný s podrobnosťou územného plánu zóny. V takom prípade postup obstarania, spracovania a prerokovania zohľadňuje postupy aj pre územný plán obce aj pre územný plán zóny.

(4)  Ak sa na tom dohodnú dve obce alebo viac obcí, môžu mať jeden spoločný územný plán obcí.

(5)  Územný plán obce ustanovuje najmä

a)  zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti na okolité územie,

b)  prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch,

c)   zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability a tvorby krajiny, vrátane plôch zelene,

d)   zásady a regulatívy ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrnohistorických hodnôt a významných krajinných prvkov,

e)  hranice medzi súvisle zastavaným územím obce, alebo určeným na zastavanie (ďalej len "zastavané územie") a ostatným územím obce,

f)  zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho vybavenia,

g)  plochy pre verejnoprospešné stavby, pre vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny.

(6)  Územný plán obce ustanovuje, pre ktoré časti obce je potrebné obstarať a schváliť územný plán zóny.

(7)  Vo vojenskom obvode sa namiesto územného plánu obce spracúva územný plán vojenského obvodu. Územný plán vojenského obvodu sa rieši podľa rozhodnutia obstarávateľa v rozsahu spracovania územného plánu obce alebo územného plánu zóny.

§ 12 Územný plán zóny

(1) Územný plán zóny sa spracúva pre časť obce ak schválený územný plán obce určuje

a) obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce,

b) vymedziť pozemok alebo stavbu na verejnoprospešné účely.

(2) Územný plán zóny ustanovuje najmä

a) zásady a regulatívy podrobnejšieho priestorového usporiadania a funkčného využívania pozemkov, stavieb a verejného dopravného a technického vybavenia územia,

b) zásady a regulatívy umiestnenia stavieb na jednotlivých pozemkoch, urbánnych priestorov a zastavovacie podmienky jednotlivých stavebných pozemkov,

c)  pozemky, ktoré sú v zastavanom území obce, stavby na stavebných pozemkoch a podiel možného zastavania a únosnosť využívania územia,,

d) nezastavané pozemky za stavebné pozemky vrátane určenia pozemkov, ktoré podľa územného plánu nemožno trvalo zaradiť medzi stavebné pozemky,

e)  chránené časti krajiny,

f)  zásady a regulatívy nevyhnutnej vybavenosti stavieb a napojenie na verejné dopravné a technické vybavenie územia,

g)   zásady a regulatívy začlenenia stavieb do okolitej zástavby, do pamiatkových rezervácií, do pamiatkových zón a do ostatnej krajiny,

h) umiestnenie zelene, významných krajinných prvkov a ostatných prvkov územného systému ekologickej stability na jednotlivých pozemkoch, i) vecnú a časovú koordináciu novej výstavby a asanácie existujúcich stavieb, j) pozemky pre verejnoprospešné stavby, stavebnú uzáveru a pre vykonanie asanácie.

§ 13 Záväzná časť a smerná časť územnoplánovacej dokumentácie

(1)  Územnoplánovacia dokumentácia sa člení na záväznú časť a na smernú časť. V Koncepcii územného rozvoja Slovenska sa ako záväzné vymedzujú zásady a regulatívy, ktoré usmerňujú požiadavky najmä odvetvových koncepcií na priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia Slovenskej republiky a jej regiónov v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja, ochrany životného prostredia, prírodného a kultúrneho dedičstva.

(2)  Schvaľujúci orgán určí záväznú časť a smernú časť územnoplánovacej dokumentácie. V záväznej časti vždy určí verejnoprospešné stavby, stavebnú uzáveru a chránené časti krajiny.

(3) V záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa schvaľujú zásady a regulatívy

a)  v regióne štruktúry osídlenia, priestorového usporiadania a funkčného využívania územia, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny, ochrany a šetrného využívania prírodných zdrojov, ochrany kultúrnych pamiatok, pamiatkových rezervácií, pamiatkových zón a významných krajinných prvkov, usporiadania verejného dopravného a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby a pre chránené časti krajiny,

b)   v obci priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce, hranice zastavaného územia, usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby, vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrnohistorických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny, vrátane plôch zelene,

c)  v zóne podrobnejšieho priestorového usporiadania a funkčného využívania pozemkov, stavieb a verejného dopravného a technického vybavenia územia, umiestnenia stavieb na jednotlivých pozemkoch, urbánnych priestorov a zastavovacie podmienky jednotlivých stavebných pozemkov, nevyhnutnej vybavenosti stavieb a napojenie na verejné dopravné a technické vybavenie územia, začlenenia stavieb do okolitej zástavby, do pamiatkových rezervácií, do pamiatkových zón a do ostatnej krajiny.

(4) V záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa ustanovia

a)   v regióne verejnoprospešné stavby a chránené časti krajiny,

b)   v obci plochy pre verejnoprospešné stavby, pre vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny,

c) v zóne pozemky, ktoré sú v zastavanom území obce a pozemky pre verejnoprospešné stavby, stavebnú uzáveru a pre vykonanie asanácie. ".

11.   § 14 a l5 sa vypúšťajú.

12.  Nadpis nad § 16 znie: "Orgány územného plánovania".

13.   § 16 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

"(4) Orgánom územného plánovania, ktorý obstaráva územné plány vojenských obvodov, je Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo obrany"). ".

14.  § 17 ods. 1 znie:

(1) Orgány územného plánovania sú povinné obstarávať územnoplánovaciu dokumentáciu v súlade s potrebami územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie v primeranom a hospodárnom rozsahu. Územné plány obcí a územné plány zón sa obstarávajú vždy na výstavbu nových obcí, na umiestnenie verejnoprospešných stavieb a na podstatnú prestavbu, dostavbu alebo asanáciu existujúcich obcí alebo ich častí, s cieľom zlepšiť životné prostredie, zabezpečiť ekologickú stabilitu a trvalo udržateľný rozvoj.

15.   V § 18 ods. 1 a v § 26 ods. 1 sa slová "Koncepciu územného rozvoja Slovenskej republiky" nahrádzajú slovami "Koncepciu územného rozvoja Slovenska".

16.   V § 18 ods. 2 a v § 25 ods. 2 sa slová "veľký územný celok" vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami "región" v príslušnom tvare.

17.  V § 18 odsek 3 znie:

"(3) Ak riešenie územnoplánovacej dokumentácie regiónov zasahuje do územia dvoch alebo viacerých krajov, krajské úrady sa dohodnú, ktorý z nich ju obstará. Ak nedôjde k dohode, rozhodne o orgáne územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, ministerstvo. "

18.   V § 18 ods. 4 a v § 26 ods. 2 sa slová "sídelných útvarov" nahrádzajú slovom "obcí".

19.  V § 18 ods. 5 sa za slovo "územia" vkladajú slová "dvoch alebo".

20.  Za § 19 sa vkladajú § 19a až 19c, ktoré znejú:

,, § 19a

(1) Obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie zahŕňa

a)  prípravné práce,

b) zabezpečenie spracovania prieskumov a rozborov,

c) zabezpečenie spracovania zadania a jeho prerokovanie,

d)   zabezpečenie spracovania konceptu riešenia územnoplánovacej dokumentácie (ďalej len "koncept"), dohľad nad jeho spracovaním a jeho prerokovanie,

e) zabezpečenie spracovania návrhu územnoplánovacej dokumentácie

f) prípravu podkladov pre schválenie návrhu územnoplánovacej dokumentácie.

(2) Na zabezpečenie spracovateľa územnoplánovacej dokumentácie sa použijú všeobecné predpisy o verejnom obstarávaní. 1f) Spracovateľ zhotovuje prieskumy a rozbory, koncept a návrh územnoplánovacej dokumentácie.

§ 19b Prípravné práce

(1) Prípravné práce vykonáva orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu. Obsahom prípravných prác je

a)    zverejnenie oznámenia o začatí obstarávania územnoplánovacej dokumentácie spôsobom v mieste obvyklým,

b)     sústredenie existujúcich územnoplánovacích podkladov a ostatných podkladov, určenie ich záväznosti a vyhodnotenie možnosti ich využitia,

c)  určenie účelu a predmetu riešenia územnoplánovacej dokumentácie

d)  určenie hraníc riešeného územia.

(2)    Prípravné práce vykonáva orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu a zabezpečuje ich v spolupráci s ostatnými orgánmi štátnej správy, obcami a právnickými osobami a fyzickými osobami, ktoré sa podieľajú na využívaní územia.

(3)   Na základe prípravných prác orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu zabezpečí spracovanie prieskumov a rozborov nevyhnutných pre spracovanie zadania, konceptu a návrhu územnoplánovacej dokumentácie.

§ 19c Prieskumy a rozbory

(1) Cieľom prieskumov a rozborov je, najmä na základe existujúcich územnoplánovacích podkladov a záväzných ostatných podkladov, získanie poznatkov o stave a možnostiach vývoja priestorového usporiadania a funkčného využívania územia, určenie problémov a stretov záujmov v riešenom území, potrebných pre spracovanie zadania, konceptu a návrhu územnoplánovacej dokumentácie.

(2)  Pre územný plán regiónu a územný plán obce sa v rámci prieskumov a rozborov spracúva ekologicky optimálne priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia (ďalej len "krajinnoekologický plán").

(3)  Prieskumy a rozbory pre Koncepciu územného rozvoja Slovenska obsahuje Stratégia územného rozvoja Slovenska. ".

Poznámka pod čiarou k odkazu lf znie:

,, lf) Zákon č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. ".

21. § 20 až 24 vrátane nadpisov znejú:

"§ 20 Zadanie

(1) V súlade s výsledkom prieskumov a rozborov orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, zabezpečí spracovanie zadania. Zadanie

obsahuje najmä hlavné ciele a požiadavky, ktoré treba riešiť v obstarávanej územnoplánovacej dokumentácii a podrobné požiadavky na formu, rozsah a obsah spracovania územnoplánovacej dokumentácie.

(2)  Zadanie prerokuje príslušný orgán územného plánovania s dotknutými obcami a s dotknutými právnickými osobami a dohodne ho s dotknutými orgánmi štátnej správy. Obec prerokuje zadanie pre územný plán obce s krajským úradom a zadanie pre územný plán zóny s okresným úradom, ktoré spracúvajú súhrnné stanovisko za všetky dotknuté orgány štátnej správy. Krajský úrad prerokuje zadanie pre územný plán regiónu s ministerstvom. Ak ide o spracovanie zadania na vypracovanie Koncepcie územného rozvoja Slovenska, určí spôsob prerokovania ministerstvo.

(3)   Na prerokovanie zadania podľa odseku 2 určí obstarávateľ územnoplánovacej dokumentácie primeranú lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní odo dňa doručenia oznámenia o prerokovaní návrhu zadania. Ak sa dožiadaný orgán nevyjadrí v určenej lehote, predpokladá sa, že nemá pripomienky k zadaniu, ak sa s obstarávateľom územnoplánovacej dokumentácie nedohodol inak.

(4) Prerokované zadanie po odstránení rozporov schvaľuje

a)   vláda Slovenskej republiky (ďalej len "vláda"), ak ide o zadanie na spracovanie Koncepcie územného rozvoja Slovenska alebo územného plánu regiónu,

b) obec, ak ide o územný plán obce alebo zóny.

(5) Prerokované zadanie pre územné plány obcí a zón schvaľuje obec. Obec nemôže schváliť zadanie v rozpore so stanoviskom okresného úradu alebo krajského úradu. Ak by obec napriek tomu takéto rozporné zadanie schválila, schválenie je v celom rozsahu neplatné.

§ 21 Koncept

(1) Spracovateľ územnoplánovacej dokumentácie spracuje na základe schváleného zadania a pod dozorom orgánu územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu jej koncept. Koncept sa spracúva vo variantoch.

(2)   Koncept nie je potrebné spracovať, ak ide o územný plán obce, ktorý rieši územie s menej ako 2000 obyvateľmi, alebo o územný plán zóny. Ak sa nevypracúva koncept, spracovateľ spracuje na základe schváleného zadania návrh územného plánu.

(3)   Orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu prerokuje koncept s obcami, ktorých územia sa dotýka, s dotknutými orgánmi štátnej správy, s dotknutými fyzickými osobami a dotknutými právnickými osobami; toto prerokovanie je verejné. Orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu oznámi uskutočnenie verejného prerokovania spôsobom v mieste obvyklým, najmenej 30 dní pred rokovaním a zabezpečí, aby v tejto lehote bol koncept vystavený na verejné nahliadnutie. Na verejnom prerokovaní konceptu orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu zabezpečí všeobecne zrozumiteľný výklad. Dotknutým orgánom štátnej správy, obciam a príslušnému orgánu územného plánovania orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu doručí oznámenie o verejnom prerokovaní konceptu riešenia jednotlivo a súčasne ich vyzve, aby svoje stanovisko uplatnili do 30 dní odo dňa doručenia oznámenia. Na stanoviská uplatnené po tejto lehote sa neprihliada.

(4)  Ministerstvo, ktoré obstaráva Koncepciu územného rozvoja Slovenska

a)   zverejní podstatné údaje o koncepte v aspoň jednom celoštátnom denníku s uvedením miesta, kde sa možno s konceptom oboznámiť podrobne a zároveň informuje verejnosť o možnosti vyjadriť sa k nemu v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní,

b)   upovedomí medzinárodné organizácie zaoberajúce sa územným plánovaním.

(5) Orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územný plán regiónu

a)    požiada obce, ktoré sú v riešenom území, aby spôsobom v mieste obvyklým zverejnili upozornenie verejnosti, že sa môže vyjadriť ku konceptu v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní, a aby oznámili výsledné stanovisko ku konceptu,

b)    zabezpečí upovedomenie orgánov územného plánovania štátu susediaceho s regiónom.

(6) Účelom prerokovania konceptu je najmä

a)  posúdenie správnosti a komplexnosti riešenia priestorového usporiadania a funkčného využívania územia v súlade so zadaním a právnymi predpismi o územnom plánovaní,

b)   posúdenie únosnosti zaťaženia územia, šetrného využívania prírodných zdrojov, zabezpečenia územného systému ekologickej stability a kapacity verejného dopravného a technického vybavenia územia,

c)    overenie vhodnosti navrhnutého riešenia umiestnenia verejného dopravného a technického vybavenia územia a verejnoprospešných stavieb,

d)     kontrola zohľadnenia hlavných cieľov a požiadaviek uvedených v zadaní, súladu s regulatívmi záväznej časti schválenej územnoplánovacej dokumentácie a s limitmi riešeného územia,

e) posúdenie a výber variantov.

(7)  Podľa výsledkov prerokovania konceptu spracuje orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu súborné stanovisko. V prípade potreby nariadi nové prerokovanie konceptu. Ak na základe výsledkov prerokovania konceptu dôjde k zmene zadania, musí sa súborné stanovisko, vrátane zmeny zadania predložiť na schválenie tomu orgánu, ktorý schválil pôvodné zadanie.

(8)   Od spracovania konceptu možno na návrh orgánu územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu upustiť pri schválení zadania, ak sa pred zadaním riešenie preverilo urbanistickou štúdiou prerokovanou podľa odsekov 3, 5 a 6. Zadanie musí v tomto prípade spĺňať aj funkciu súborného stanoviska.

§ 22 Návrh územnoplánovacej dokumentácie

(1) Prerokovanie návrhu územnoplánovacej dokumentácie oznámi orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu verejnosti spôsobom v mieste obvyklým. Návrh územnoplánovacej dokumentácie musí byť vystavený po dobu 30 dní na verejné nahliadnutie. Verejnosť je oprávnená podať pripomienky k návrhu územnoplánovacej dokumentácie do 30 dní odo dňa oznámenia.

(2)  O prerokúvaní návrhu územnoplánovacej dokumentácie upovedomí orgán územného plánovania dotknuté obce a dotknuté orgány štátnej správy vždy jednotlivo.

(3) Návrh územnoplánovacej dokumentácie prerokuje orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu s dotknutými obcami, ktorých územia sa riešenie týka a s dotknutými právnickými osobami.

(4) Návrh územnoplánovacej dokumentácie orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu dohodne s dotknutými orgánmi štátnej správy.

(5)  Obce a dotknuté orgány štátnej správy sú povinné oznámiť svoje stanovisko k návrhu územnoplánovacej dokumentácie do 30 dní odo dňa, keď o ňom boli upovedomené. Ak sa dožiadaný orgán nevyjadrí v určenej lehote, predpokladá sa, že nemá pripomienky k návrhu územnoplánovacej dokumentácie.

(6)  Ak sa prerokúva návrh územnoplánovacej dokumentácie, ktorá rieši územie so zložitými vzťahmi, môže orgán územného plánovania lehotu podľa odseku 1 primerane predĺžiť.

§ 23 Návrh územného plánu zóny

(1)  Návrh územného plánu zóny obec zverejní na úradnej tabuli najmenej na 30 dní a vyzve fyzické osoby a právnické osoby, aby sa k nemu vyjadrili. Pred uplynutím lehoty na vyjadrenie obec zvolá verejné prerokovanie pre obyvateľov obce; na verejnom prerokovaní obec zabezpečí odborný výklad spracovateľa.

(2)  Obec oznámi dotknutým orgánom štátnej správy, fyzickým osobám a právnickým osobám, ktorých vlastnícke práva sú riešením územného plánu zóny dotknuté, a vlastníkom verejného dopravného a technického vybavenia územia, termín prerokovania návrhu územného plánu zóny jednotlivo a písomne.

(3) Obec je povinná návrh územného plánu zóny prerokovať s vlastníkmi pozemkov, na ktoré sa navrhujú zastavovacie podmienky, regulatívy neprípustného funkčného využívania pozemkov alebo stavebná uzávera, a s vlastníkmi stavieb verejného dopravného a technického vybavenia riešeného územia.

(4) Obec vyhodnotí stanoviská k územnému plánu zóny v spolupráci so spracovateľom. Tie stanoviská od osôb podľa odseku 3, ktoré nemožno zohľadniť, prerokuje s tými, ktorí ich uplatnili, ak sa bezprostredne týkajú ich vlastníckych práv alebo iných práv k pozemkom alebo k stavbám.

§ 24 Podklady pre schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie

Orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu predloží schvaľujúcemu orgánu správu o prerokovaní územnoplánovacej dokumentácie spolu s vyhodnotením všetkých stanovísk a pripomienok a s návrhom na rozhodnutie o námietkach

a pripomienkach, návrh územnoplánovacej dokumentácie a návrh všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územnoplánovacej dokumentácie. ".

22. § 25 znie:

"§ 25

(1) Pred predložením návrhu územného plánu zóny na schválenie sa preskúma, či je

a)   obsah návrhu v súlade so záväznou časťou schválenej územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa,

b)   obsah návrhu a postup jeho obstarania a prerokovania v súlade s príslušnými právnymi predpismi,

c)   návrh v súlade so zadaním,

d)   návrh v súlade s rozsahom územného plánu,

d) záväzná časť územného plánu navrhovaná na vyhlásenie všeobecne záväzným právnym predpisom v súlade s § 13.

(2)   Podkladom na preskúmanie podľa odseku 1 je návrh územného plánu, vyhodnotenie stanovísk a pripomienok z prerokovania návrhu a návrh všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu. Výsledok posúdenia podľa odseku 1 so súhlasným alebo nesúhlasným stanoviskom k návrhu územného plánu s jeho zdôvodnením oznámi príslušný orgán obstarávateľovi do 30 dní.

(3)  O preskúmanie súladu návrhu územného plánu regiónu podľa odseku 1 krajský úrad požiada ministerstvo.

(4) O preskúmanie súladu územného plánu obce podľa odseku 1 obec požiada krajský úrad.

(5)  O preskúmame súladu územného plánu zóny podľa odseku 1 požiada obec okresný úrad.

(6)  Návrh územného plánu, ktorého obsah nie je v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa alebo s príslušnými právnymi predpismi alebo ktorého postup obstarania a prerokovania nie je v súlade s príslušnými právnymi predpismi, nie je možné schváliť. Pokiaľ by prišlo k schváleniu napriek takémuto rozporu, schválenie je v celom rozsahu neplatné.

23.  V § 26 sa vypúšťa odsek 3.

24.  Nad § 27 sa vkladá nový oddiel 6, ktorý vrátane nadpisu znie:

"ODDIEL 6 ZÁVÄZNOSŤ ÚZEMNOPLÁNOVACEJ DOKUMENTÁCIE

§ 27

(1) Záväzné časti vládou schválenej územnoplánovacej dokumentácie vyhlási vláda nariadením. Záväzné časti územného plánu vojenského obvodu sa nezverejňujú.

(2)   Obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením.

(3) Obec zverejní záväzné časti územnoplánovacej dokumentácie

a)  vyvesením na úradnej tabuli najmenej na 30 dní, ako aj iným v mieste obvyklým spôsobom,

b) doručením dotknutým orgánom štátnej správy.

(4)  Obec o schválení územného plánu zóny individuálne upovedomí osoby, s ktorými návrh územného plánu prerokovala jednotlivo.

(5)  Schválená územnoplánovacia dokumentácia je v určenom rozsahu záväzným alebo smerným podkladom na vypracovanie a schvaľovanie ďalšej územnoplánovacej dokumentácie, na územné rozhodovanie a na vypracovanie dokumentácie stavieb.

§ 28 Uloženie územnoplánovacej dokumentácie

(1) V schválenej územnoplánovacej dokumentácii orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu označí textovú časť územnoplánovacej dokumentácie, hlavné výkresy a záväznú časť schvaľovacou doložkou, ktorá obsahuje

a) označenie schvaľovacieho orgánu,

b) číslo uznesenia a dátum schválenia,

c) odtlačok pečiatky, meno oprávnenej osoby a jej podpis.

(2)  Územnoplánovacia dokumentácia, ktorú schválila vláda, je uložená na ministerstve. Územné plány regiónov sú uložené aj na krajských úradoch a okresných úradoch; územné plány vojenských obvodov sú uložené na ministerstve obrany.

(3)  Schválený územný plán obce je uložený v obci, na stavebnom úrade a na krajskom úrade.

(4) Schválený územný plán zóny je uložený v obci a na príslušnom stavebnom úrade.

(5)   Orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu vyhotoví o obsahu územného plánu registračný list, ktorý spolu s kópiou uznesenia o schválení doručí ministerstvu. ".

25.  Doterajší oddiel 6 sa označuje ako oddiel 7 a jeho nadpis znie:

"ODDIEL 7 AKTUALIZÁCIA ÚZEMNOPLÁNOVACEJ DOKUMENTÁCIE".

26.    § 29 sa vypúšťa.

27.  Doterajší text § 30 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekmi 2 a 3, ktoré znejú:

"(2) Obec obstará zmenu alebo doplnok územného plánu obce, ak je to potrebné pre zosúladenie s územným plánom regiónu alebo jeho zmenami a doplnkami.

(3) Obec je povinná pravidelne, najmenej však raz za štyri roky, preskúmať schválený územný plán, či nie sú potrebné jeho zmeny alebo doplnky alebo obstaranie nového územného plánu".

28. V § 31 odsek 2 znie:

"(2) Pri obstarávaní a prerokúvaní zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie sa postupuje podľa ustanovení § 21 až 25 primerane. Ak z povahy alebo rozsahu zmien alebo doplnkov územnoplánovacej dokumentácie vyplýva, že niektoré úkony nie sú potrebné, obstarávateľ územnoplánovacej dokumentácie od nich upustí; nemôže však upustiť od prerokovania konceptu zmeny alebo doplnku územnoplánovacej dokumentácie, ak sa týkajú jej záväzných častí. ".

29.  Doterajší oddiel 7 sa označuje ako oddiel 8.

30.  § 33a sa vypúšťa.

31.  § 34 vrátane nadpisu znie:

" § 34 Účastníci územného konania

(1) Účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitných predpisov. lg)

(2) V územnom konaní o umiestnení stavby a o využívaní územia sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám, vrátane bytov, môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.

(3) Účastníkmi územného konania nie sú nájomcovia bytov a nebytových priestorov. ".

Poznámka pod čiarou k odkazu lg znie:

,, lg) Napríklad § 9 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. ".

32. V § 35 ods. 1 sa slová "odborne spôsobilou osobou" nahrádzajú slovami "oprávnenou osobou (§ 45 ods. 4)".

33. V § 37 ods. 1 sa v prvej vete slová "a územné projekty" nahrádzajú slovami "obcí a zón" a v druhej vete sa slová "alebo územný projekt" nahrádzajú slovami "obce alebo zóny, ani urbanistická štúdia. ".

34.  V § 38 sa vypúšťa odsek 1.

35.  Za § 39 sa vkladajú § 39a až § 39d, ktoré vrátane nadpisov znejú:

"§ 39a Rozhodnutie o umiestnení stavby

(1) Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky pre umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah

projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

(2) V podmienkach pre umiestnenie stavby sa určia požiadavky

a)     na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie,

b)    na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, výšku stavby, pre prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch,

c)    vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti,

d)    vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy.

(3) Rozhodnutie o umiestnení stavby sa nevyžaduje na

a)  stavby, ktorých podmienky na umiestnenie podrobne rieši územný plán zóny, ak je to v jeho záväznej časti uvedené,

b)  drobné stavby,

c)  stavebné úpravy a udržiavacie práce,

d)  stavby umiestňované v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, ak sa nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru,

e)  informačné zariadenia, reklamné zariadenia a propagačné zariadenia.

(4) Stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny.

§ 39b Rozhodnutie o využívaní územia

(1) Rozhodnutím o využívaní územia sa povoľuje nové využívanie územia, určujú sa jeho podmienky a čas jeho platnosti.

(2) V podmienkach nového využívania územia sa určí najmä spôsob, akým sa má územie upraviť, usporiadať, zalesniť, odvodniť, pripojiť na pozemné komunikácie, na siete a zariadenia technického vybavenia územia, zabezpečenia požiadaviek vyplývajúcich z blízkosti chránených častí krajiny a zo stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy a požiadavky na ochranu existujúcich stavieb a zelene.

(3) Rozhodnutie o využívaní územia sa vyžaduje na

a)   vykonávanie terénnych úprav, ktorými sa podstatne mení územný systém ekologickej stability, vzhľad krajiny, využitie významných krajinných prvkov alebo odtokové pomery v území, najmä na výkop alebo zasypanie priekop, zavážky, na násypy a na meliorácie,

b)   zriadenie alebo zrušenie verejných sadov, parkov, okrasných záhrad a inej zelene ak sú spojené s terénnymi prácami, s odstraňovaním zelene, s vybavením chodníkmi a inými spevnenými plochami, s umiestnením drobnej záhradnej architektúry a technickým prevádzkovým zariadením na osvetlenie a údržbu zelene,

c)   zriadenie alebo zrušenie športových ihrísk, odstavných a skladovacích plôch,

d)    delenie a sceľovanie pozemkov, pokiaľ podmienky pre ne nie sú určené územným plánom zóny, projektom pozemkových úprav, iným rozhodnutím alebo opatrením,

e)   ťažobné práce, im podobné práce a s nimi súvisiace práce, ak osobitný predpis neustanovuje inak. lh)

(4) Stavebný úrad môže v rozhodnutí o využívaní územia určiť, že sa upúšťa od povolenia terénnych úprav.

(5) Rozhodnutie o využívaní územia sa zlúči s rozhodnutím o umiestnení stavby, ak sa má na pozemku, ktorého sa rozhodnutie týka, uskutočniť aj stavba.

§ 39c Rozhodnutie o chránenej časti krajiny

(1)  Rozhodnutím o chránenej časti krajiny sa ustanovujú jej hranice, zakazujú alebo obmedzujú určité činnosti z dôvodov ochrany verejného záujmu 1i) a určujú sa podmienky jej ochrany, najmä ktoré činnosti v území nemožno vykonávať, a ktoré činnosti možno vykonávať iba pri splnení určených podmienok.

(2)  Podmienkami rozhodnutia podľa odseku 1 sa určí spôsob ochrany, najmä zákaz, obmedzenie alebo spôsob uskutočňovania stavieb, terénnych úprav, ťažobných prác, výsadby stromov a postreku stromov, hnojenia pôdy, prevádzky vysokofrekvenčných prístrojov, zabezpečujú sa požiadavky dotknutých orgánov štátnej správy a pod..

(3)  Ak sa niektorá z chránených častí krajiny, najmä chránené územie alebo ochranné pásmo, vymedzí všeobecne záväzným právnym predpisom alebo rozhodnutím príslušného správneho orgánu podľa neho vydaným, rozhodnutie o chránenej časti krajiny sa nevydáva.

(4) Ak zanikne účel, na ktorý bolo vydané rozhodnutie o chránenej časti krajiny alebo to isté územie rieši schválený územný plán zóny, stavebný úrad zruší rozhodnutie aj bez návrhu. Ak bolo rozhodnutím zriadené vecné bremeno zapísané v katastri nehnuteľností, stavebný úrad podá návrh na jeho výmaz po zrušení rozhodnutia alebo po uplynutí času, na ktorý bola obmedzená jeho platnosť.

§ 39d Rozhodnutie o stavebnej uzávere

(1) Rozhodnutím o stavebnej uzávere sa vymedzuje územie, v ktorom sa dočasne zakazuje alebo obmedzuje stavebná činnosť, najmä pokiaľ by mohla sťažiť alebo znemožniť budúce využívanie územia alebo jeho organizáciu podľa pripravovaného územného plánu.

(2)  Stavebnú uzáveru možno určiť iba na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na päť rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o stavebnej uzávere.

(3)   Rozhodnutím o stavebnej uzávere nemožno zakázať, ani obmedziť vykonávanie udržiavacích prác.

(4) Ak pominuli dôvody, pre ktoré bolo vydané rozhodnutie o stavebnej uzávere, alebo to

isté územie rieši schválený územný plán zóny, stavebný úrad zruší rozhodnutie aj bez návrhu. Ak bolo rozhodnutím zriadené vecné bremeno zapísané v katastri nehnuteľností, po zrušení rozhodnutia alebo po uplynutí času, na ktorý bola obmedzená jeho platnosť, stavebný úrad podá návrh na jeho výmaz. ".

Poznámky pod čiarou k odkazom 1h a 1i znejú:

,, 1h) § 27 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon)

v znení zákona č. 498/1991 Zb.

1i) Napr. zákon č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší), zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon),

zákon č......../2000 Z. z. o telekomunikáciách, zákon Národnej rady slovenskej republiky č.

164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. 58/1997 Z. z., zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii. ".

36. V § 40 odseky 2 a 3 znejú:

"(2) Čas platnosti rozhodnutia o chránenej časti krajiny, ako aj rozhodnutia o stavebnej uzávere, určí stavebný úrad. Ak sa platnosť rozhodnutia nemôže vopred časove obmedziť, rozhodne stavebný úrad o skončení jeho platnosti, ak zanikne účel, na ktorý bolo rozhodnutie vydané.

(3)Čas platnosti územného rozhodnutia môže stavebný úrad predĺžiť na žiadosť navrhovateľa, pokiaľ ju podal pred uplynutím lehoty. Čas platnosti rozhodnutia o stavebnej uzávere ani po predĺžení nesmie presiahnuť päť rokov odo dňa, keď územné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Čas platnosti územného rozhodnutia nemožno predĺžiť, ak bol na to isté územie schválený územný plán zóny, ktorý rieši predmet územného rozhodnutia. ".

37. V druhej časti oddiely 1 až 3 vrátane nadpisov znejú:

"ODDIEL 1 ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 43 Stavba

Stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo jej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie

a)   spojenie pevným základom,

b)   upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu,

c)   ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe,

d)   pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia,

e)   umiestnenie pod zemou.

§ 43a

Členenie stavieb

(1)  Stavby sa podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu členia na pozemné stavby a inžinierske stavby.

(2) Pozemné stavby sú priestorovo sústredené zastrešené budovy vrátane podzemných priestorov, ktoré sú stavebnotechnicky vhodné a určené na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí; nemusia mať steny, ale musia mať strechu. Podľa účelu sa členia na bytové budovy a nebytové budovy.

(3) Inžinierske stavby sú

a)        diaľnice, cesty, miestne a účelové komunikácie, nábrežia, chodníky a nekryté parkoviská,

b)        železničné, lanové a iné dráhy,

c)        vzletové dráhy, pristávacie dráhy a rolovacie dráhy letísk,

d)        mosty, nadjazdy, tunely, nadchody a podchody,

e)        prístavy, plavebné kanály a komory, úpravy tokov, priehrady a ochranné hrádze, závlahové a melioračné sústavy,

f)         diaľkové ropovody a plynovody, miestne rozvody plynu,

g)        diaľkové a miestne rozvody vody alebo pary, úpravne vody, miestne kanalizácie a čistiarne odpadových vôd,

h) diaľkové a miestne telekomunikačné siete a vedenia, telekomunikačné stožiare, transformačné stanice,

i) diaľkové a miestne rozvody elektriny, stožiare, transformačné stanice, televízne káblové rozvody,

j) banské stavby a ťažobné zariadenia,

k) stavby energetických zariadení, plynárne a spaľovne odpadu,

1) stavby na spracovanie a ukladanie jadrového materiálu,

m) stavby chemických zariadení, rafinérie a koksovne,

n) stavby ťažkého priemyslu napr. vysoké pece, valcovne a zlievárne,

o) nekryté športové ihriská, automobilové, motocyklové a bicyklové dráhy, golfové ihriská, lyžiarske trate a vleky,

p) zábavné a oddychové parky, zoologické a botanické záhrady, r) ostatné inžinierske stavby, napr. skládky odpadu.

§ 43b Bytové budovy

(1) Bytové budovy sú stavby, v ktorých najmenej polovica ich podlahovej plochy je určená na bývanie. Medzi bytové budovy patria

a)   bytové domy,

b)   rodinné domy,

c)   ostatné budovy na bývanie, napr. detské domovy, študentské domovy, domovy dôchodcov a útulky pre bezdomovcov.

(2)  Bytový dom je budova určená na bývanie pozostávajúca zo štyroch a viacerých bytov so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie.

(3) Rodinný dom je budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným

vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie.

(4)   Byt je obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom, usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený na trvalé bývanie.

(5)  Obytná miestnosť je miestnosť, ktorá svojim stavebnotechnickým riešením a vybavením spĺňa podmienky na trvalé bývanie.

(6) Príslušenstvo bytu na účely tohto zákona sú miestnosti, ktoré plnia komunikačné, hospodárske alebo hygienické funkcie bytu.

§ 43c Nebytové budovy

(1)  Nebytové budovy sú stavby, v ktorých je viac ako polovica ich využiteľnej podlahovej plochy určená na nebytové účely. Medzi nebytové budovy patria

a)   hotely, motely, penzióny a ostatné ubytovacie zariadenia pre krátkodobé pobyty,

b)   budovy pre administratívu, správu a riadenie, banky a pošty,

c)   budovy pre obchod a služby vrátane autoservisov a čerpacích staníc,

d)   dopravné a telekomunikačné budovy, stanice, hangáre, depá, garáže a kryté parkoviská,

e)   priemyselné budovy a sklady, nádrže a silá,

f)    budovy pre kultúru a verejnú zábavu, múzeá, knižnice a galérie,

g)   budovy pre školstvo, vzdelávanie a výskum, h)   nemocnice, zdravotnícke a sociálne zariadenia, i)    kryté budovy pre šport,

j) poľnohospodárske budovy a sklady, stajne a maštale,

k) budovy a miesta pre vykonávame náboženských aktivít, krematóriá a cintoríny,

1) kultúrne pamiatky, ktoré nie sú bytovými budovami,

m) ostatné nebytové budovy napr. nápravné zariadenia alebo kasárne.

(2) Ak sú budovy určené na rôzne účely, rozlišujú sa podľa hlavného účelu, na ktorý pripadá najväčšia časť využiteľnej podlahovej plochy.

(3) Ak časť nebytovej budovy slúži na bývanie, vzťahujú sa na túto časť požiadavky na bytové budovy.

§ 43d Základné požiadavky na stavby

(1) Stavba musí po celý čas ekonomicky odôvodnenej životnosti vyhovovať základným požiadavkám na stavby. Základnými požiadavkami na stavby sú

a) mechanická odolnosť a stabilita stavby,

b) požiarna bezpečnosť stavby,

c) hygiena a ochrana zdravia a životného prostredia,

d) bezpečnosť stavby pri užívaní,

e) ochrana pred hlukom a vibráciami,

f) energetická úspornosť a ochrana tepla stavby.

(2)  Z hľadiska mechanickej odolnosti a stability sa musí stavba navrhnúť a postaviť tak, aby účinky, ktoré budú na ňu pravdepodobne pôsobiť v priebehu jej výstavby a počas jej užívania nespôsobili

a)  zrútenie celej stavby alebo jej časti,

b)  neprípustnú deformáciu,

c)  poškodenie ostatných častí stavby, zariadení alebo inštalácií v dôsledku deformácie nosnej konštrukcie stavby,

d)  poškodenie stavby, ktoré je neúmerné pôvodnej príčine.

(3)  Z hľadiska požiarnej bezpečnosti sa musí stavba navrhnúť a postaviť tak, aby pri požiari

a)   sa zachovala nosnosť a stabilita nosnej konštrukcie stavby po určený čas,

b)  sa obmedzil vznik a šírenie ohňa a dymu z ohniska požiaru v stavbe,

c)  sa obmedzila možnosť rozšírenia požiaru z ohniska požiaru na susedné stavby,

d)  mohli ľudia včas opustiť stavbu alebo zachrániť sa iným spôsobom,

e)  sa zaistila bezpečnosť jednotiek požiarnej ochrany.

(4) Z hľadiska hygieny a ochrany zdravia a životného prostredia sa musí stavba navrhnúť a postaviť tak, aby spĺňala environmentálnu vhodnosť a bezpečnosť a neohrozovala hygienu a zdravie jej užívateľov a susedov najmä v dôsledku

a)  vypúšťania znečisťujúcich látok,

b)  prítomnosti nebezpečných látok alebo plynov v ovzduší,

c)  emisie nebezpečného žiarenia,

d)  znečistenia až poškodenia životného prostredia vrátane zamorenia vôd alebo pôdy,

e)  nedostatočného zneškodňovania odpadových vôd, dymu a tuhého alebo tekutého odpadu,

f) výskytom vlhkosti v stavebných konštrukciách alebo na povrchoch vo vnútri stavby.

(5) Z hľadiska bezpečnosti stavby pri užívaní vrátane prevádzky sa musí stavba navrhnúť a postaviť tak, aby nevzniklo neprípustné nebezpečenstvo úrazu pošmyknutím sa, pádom, nárazom, porezaním sa, popálením sa, obarením sa, zásahom elektrického prúdu, výbuchom, pohybujúcim sa vozidlom alebo pádom uvoľnenej časti stavby.

(6) Z hľadiska ochrany pred hlukom a vibráciami sa musí stavba navrhnúť a postaviť tak, aby hluk a vibrácie vnímané užívateľmi stavby a osobami v jej blízkosti, neprekročili úroveň, ktorá ohrozuje ich zdravie a umožní im spať, odpočívať a pracovať v uspokojivých podmienkach.

(7)  Z hľadiska energetickej úspornosti a ochrany tepla stavby sa musí stavba a jej zariadenia na vykurovanie, ochladzovanie, vetranie a prípravu teplej vody navrhnúť a zhotoviť tak, aby energia spotrebovaná na ich prevádzku bola čo najmenšia vzhľadom na klimatické podmienky, umiestnenie stavby a požiadavky jej užívateľov.

(8)   Životnosťou stavby je čas, po ktorý ukazovatele úžitkových vlastností stavby zodpovedajú základným požiadavkám na stavby. Ak ukazovatele úžitkových vlastností stavby sú uvedené vo všeobecne záväznom právnom predpise1j) alebo v technických predpisoch, musí byť stavba navrhnutá, postavená a udržiavaná v súlade s nimi.

§ 43e Všeobecné technické požiadavky na výstavbu

Všeobecné technické požiadavky na výstavbu, vrátane všeobecných technických požiadaviek na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, určujú požiadavky na územno-technické riešenie výstavby, stavebno-technické a účelové riešenie stavieb, podľa ktorých sú právnické osoby, fyzické osoby, orgány štátnej správy a samosprávy povinné postupovať pri umiestňovaní, projektovaní, povoľovaní, uskutočňovaní, kolaudovaní, užívaní a odstraňovaní stavieb.

§ 43f Stavebné výrobky

Na uskutočnenie stavby možno navrhnúť a použiť iba stavebný výrobok, ktorý je podľa osobitných predpisovlk) vhodný na použitie v stavbe na zamýšľaný účel (ďalej len "vhodný stavebný výrobok").

§ 43g Stavebné práce

(1)  Stavebné práce sú odborné činnosti, ktorými sa uskutočňuje stavba zo stavebných výrobkov. Stavebnými prácami sú aj montážne práce, ak sa nimi

a)   trvale a pevne zabudovávajú do stavby alebo zo stavby vynímajú stavebné výrobky, najmä prevádzkové zariadenia a zariadenia technického, energetického a technologického vybavenia stavby,

b) stavba pripája na verejné dopravné a technické vybavenie územia.

(2) Ak sa podľa osobitných predpisov1l) vyžaduje na vykonávanie určitých stavebných prác odborná kvalifikácia a zdravotná spôsobilosť, môže ich vykonávať iba fyzická osoba, ktorá má požadovanú odbornú kvalifikáciu a zdravotnú spôsobilosť. Ak sa na stavebné práce vzťahujú bezpečnostné alebo hygienické predpisy, technické normy, všeobecne zaužívané pracovné postupy a návody výrobcu stavebných výrobkov na spôsob použitia, stavebné práce sa musia vykonať v súlade s nimi.

§ 43h Stavebný pozemok

(1)  Stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená územným plánom obce alebo územným plánom zóny alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou.

(2)  Nezastavaný pozemok, ktorý je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo lesného fondu, možno v územnom pláne zóny určiť za stavebný pozemok, ak sú splnené podmienky na jeho trvalé vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo lesného fondu, alebo ak je v zastavanom území.

§ 43i Stavenisko

(1) Stavenisko je priestor, ktorý je počas uskutočňovania stavby určený na vykonávanie stavebných prác na stavbe, na uskladňovanie stavebných výrobkov a dopravných a iných

zariadení potrebných na uskutočňovanie stavby a na umiestnenie zariadenia staveniska; zahŕňa stavebný pozemok, prípadne v určenom rozsahu aj iné pozemky alebo ich časti.

(2)  Zariadením staveniska sa rozumejú stavby a zariadenia, ktoré počas uskutočňovania stavby, zmeny stavby alebo udržiavacích prác slúžia prevádzkovým účelom, výrobným účelom, skladovacím účelom a sociálnym účelom; uvedeným účelom slúžia dočasne.

(3) Stavenisko musí

a)   byť zabezpečené pred vstupom cudzích osôb na miesta, kde môže dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia, a to prípadne aj úplným ohradením,

b) byť označené ako stavenisko s uvedením potrebných údajov o stavbe a účastníkoch výstavby,

c) mať zriadený vjazd a výjazd z miestnej komunikácie alebo z účelovej komunikácie na prísun stavebných výrobkov, na odvoz zeminy a stavebného odpadu a na prístup vozidiel zdravotníckej pomoci a požiarnej ochrany, ktorý sa musí čistiť,

d)  umožňovať bezpečné uloženie stavebných výrobkov a stavebných mechanizmov a umiestnenie zariadenia staveniska,

e)  umožňovať bezpečný pohyb osôb vykonávajúcich stavebné práce,

f)   mať zabezpečený odvoz alebo likvidáciu odpadu,

g)   mať vybavenie potrebné na vykonávanie stavebných prác a na pobyt osôb vykonávajúcich stavebné práce,

h) byť zriadené a prevádzkované tak, aby bola zabezpečená ochrana zdravia ľudí na stavenisku a v jeho okolí, 1m) ako aj ochrana životného prostredia podľa osobitných predpisov. 1n)

(4)  Ak ide o stavenisko v zastavanom území, stavenisko líniovej stavby alebo rozsiahle stavenisko inej inžinierskej stavby, stavebný úrad môže v stavebnom povolení upustiť od niektorých technických požiadaviek na stavenisko podľa odseku 3.

(5) Na stavenisku musí byť po celý čas výstavby projektová dokumentácia stavby overená stavebným úradom, potrebná na uskutočňovanie stavby a na výkon štátneho stavebného dohľadu. ".

ODDIEL 2

OPRÁVNENIE NA USKUTOČŇOVANIE STAVIEB A VYBRANÉ ČINNOSTI VO

VÝSTAVBE

§ 44 Oprávnenie na uskutočňovanie stavieb

(1)  Stavbu a jej zmenu môže uskutočňovať len právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na vykonávanie stavebných prác podľa osobitných predpisov2) a vedenie uskutočňovania stavby vykonáva stavbyvedúci.

(2)   Jednoduché stavby a ich zmeny môže uskutočňovať stavebník sám pre seba svojpomocou, ak vedenie ich uskutočňovania vykonáva stavebný dozor. Na uskutočňovanie jednoduchých stavieb [§ 139b ods. 1 písm. b) a c)], drobných stavieb a ich zmien svojpomocou postačuje, ak stavebník zabezpečí odborné vedenie ich uskutočňovania osobou, ktorá má vysokoškolské vzdelanie stavebného smeru alebo architektonického smeru alebo

odborné stredoškolské vzdelanie stavebného smeru a najmenej tri roky praxe v odbore (ďalej len "kvalifikovaná osoba"), pokiaľ sám nespĺňa uvedené požiadavky.

§ 45 Vybrané činnosti vo výstavbe

(1)  Vybrané činnosti, ktorých výsledok má vplyv na ochranu verejných záujmov vo výstavbe (ďalej len "vybrané činnosti vo výstavbe"), sú

a)   projektová činnosť,

b)   vedenie uskutočňovania stavieb,

c)   vybrané geodetické a kartografické činnosti. 2a)

(2) Projektovou činnosťou sa rozumie

a)   vypracovanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie,

b)   vypracovanie dokumentácie potrebnej na vydanie územného rozhodnutia,

c)    vypracovanie projektu stavieb potrebného na vydanie stavebného povolenia, vrátane statických a dynamických výpočtov konštrukcií stavieb.

(3) Vedením uskutočňovania stavieb sa rozumie organizovanie, riadenie a koordinovanie stavebných prác a iných činností na stavenisku a na stavbe, sledovanie spôsobu a postupu uskutočňovania stavby, zodpovednosť za súlad priestorovej polohy s dokumentáciou stavby a za dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu.

(4) Vybrané činnosti vo výstavbe môžu vykonávať len fyzické osoby, ktoré získali oprávnenie na výkon týchto činností (ďalej len "oprávnená osoba") podľa osobitných predpisov. 2b) Oprávnené osoby sú povinné pri tejto činnosti chrániť verejné záujmy.

(5)  Právnické osoby môžu vykonávať vybrané činnosti vo výstavbe, ak zabezpečia ich výkon oprávnenými osobami.

(6) Za vybrané činnosti sa nepovažuje

a)   vypracovanie dokumentácie a projektu jednoduchých stavieb, drobných stavieb a zmien týchto stavieb, ktoré môže vypracovať osoba s príslušným odborným vzdelaním (§ 44 ods. 2),

b)   vedenie uskutočňovania jednoduchých stavieb uvedených v § 139b ods. 1 písm. b) a c), drobných stavieb a zmien týchto stavieb.

§ 46 Projektant

Projektant vykonáva projektovú činnosť a zodpovedá za správnosť a úplnosť vypracovania dokumentácie podľa § 45 ods. 2. Projektant vypracovaného projektu stavby zodpovedá aj za jeho realizovateľnosť. Statický výpočet musí byť vypracovaný v takej forme, aby bol kontrolovateľný. Projektant je povinný prizvať na vypracovanie častí územnoplánovacích pokladov, návrhu územnoplánovacej dokumentácie alebo projektu stavby ďalších oprávnených projektantov, pokiaľ nie je oprávnený niektorú časť vypracovať sám.

§ 46a Stavbyvedúci

(1)  Stavbyvedúci organizuje, riadi a koordinuje stavebné práce a iné činnosti na stavenisku a na stavbe a vedie o nich evidenciu v stavebnom denníku.

(2) Stavbyvedúci je oprávnený

a)   určovať začatie a ukončenie jednotlivých stavebných prác a iných činností na stavenisku a na stavbe,

b)   dávať pokyny týkajúce sa vykonávania stavebných prác, organizácie práce a pohybu osôb na stavenisku a na stavbe,

c)   preberať stavebné výrobky, zisťovať ich vhodnosť a určovať ich umiestnenie a uskladnenie na stavenisku,

d)   dávať príkazy na okamžité zastavenie stavebných prác a iných činností na stavenisku a na stavbe, ak sa vyskytla prekážka, pre ktorú je ich ďalšie vykonávanie neprípustné,

e)   koordinovať poradie stavebných prác,

f)   vykázať cudziu osobu zo staveniska a zo stavby.

§ 46b Stavebný dozor

Osoba vykonávajúca stavebný dozor

a)  sleduje spôsob a postup uskutočňovania stavby tak, aby sa zaručila bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, riadna inštalácia a prevádzka technického vybavenia na stavbe, odborné ukladanie stavebných výrobkov a hmôt, vhodnosť ich použitia a odborné ukladanie strojov a zariadení; sleduje vedenie stavebného denníka,

b)  zodpovedá za súlad priestorovej polohy s dokumentáciou stavby, za dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu a spoluzodpovedá za dodržanie podmienok rozhodnutí vydaných na uskutočnenie stavby, najmä územného rozhodnutia a stavebného povolenia,

c)  vplýva na odstránenie závad, ktoré na stavbe zistil; ak nemožno závady odstrániť v rámci výkonu stavebného dozoru, bezodkladne ich oznámi stavebnému úradu.

§ 46c Geodet a kartograf stavby

Geodet a kartograf stavby je zodpovedný za riadne zriadenie a aktualizáciu geodetických bodov, vypracovanie návrhu vytyčovacích sietí, vybudovanie vytyčovacích sietí, vytyčovanie a kontrolné meranie geometrických parametrov priestorovej polohy stavby, vyznačenie existujúcich podzemných vedení na povrchu, meranie a zobrazenie predmetov skutočnej realizácie stavby v súlade s územným rozhodnutím a stavebným povolením.

§ 46d Stavebný denník

(1) Stavebný denník je dokument, ktorý je súčasťou dokumentácie uloženej na stavenisku; zaznamenávajú sa v ňom všetky podstatné udalosti, ktoré sa stali na stavenisku. Do stavebného denníka sa zapisujú všetky dôležité údaje o stavebných prácach, o vykonávaní štátneho stavebného dohľadu, štátneho dozoru, dozoru projektanta nad vykonávaním stavby a autorského dozoru a o iných činnostiach ovplyvňujúcich stavebné práce a priebeh výstavby.

(2)  Stavebný denník vedie stavbyvedúci alebo stavebník od prvého dňa prípravných prác až do ukončenia stavebných prác.

(3)  Do stavebného denníka sú oprávnené robiť zápisy, a to dátum návštevy staveniska, zistené skutočnosti a urobené opatrenia, tieto ďalšie osoby:

a)   osoba oprávnená vykonávať štátny stavebný dohľad,

b)   geodet a kartograf stavby,

c)    stavebník alebo jeho splnomocnený zástupca a vlastník stavby ak nie je stavebníkom,

d)   projektant a projektant čiastkových projektov stavby,

e)   zhotoviteľ (dodávateľ) stavby,

f)   osoba vykonávajúca stavebný dozor,

g)   osoba vykonávajúca štátny dozor.

ODDIEL 3 VŠEOBECNÉ TECHNICKÉ POŽIADAVKY NA VÝSTAVBU

§ 47 Všeobecné technické požiadavky na navrhovanie stavieb

Stavby sa musia navrhovať tak, aby boli po celý čas životnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami a boli zhotovené z vhodných stavebných výrobkov a pritom aby

a)   stavba bola začlenená do územia v súlade s urbanistickými, architektonickými a environmentálnymi zásadami a požiadavkami ochrany prírody a krajiny a pamiatkovej starostlivosti tak, aby sa vylúčili negatívne účinky stavby na okolie z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia, prípadne aby sa obmedzili na prípustnú mieru,

b)   stavba bola prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo z účelovej komunikácie,

c)   stavba stavebnotechnickým vybavením zodpovedala účelu a spôsobu užívania a ak ide o stavbu, ktorá je určená len na užívanie osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, alebo o stavbu, ktorá je prístupná širokej verejnosti, aby spĺňala aj osobitné požiadavky na užívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, najmä požiadavku bezbariérovosti,

d)    stavba bola napojená na verejný vodovod a verejnú kanalizáciu, ak v okolí stavby je dostatočne kapacitný verejný vodovod a verejná kanalizácia,

e)   energetické vybavenie stavby bolo čo najhospodárnejšie a čo najbezpečnejšie vzhľadom na klimatické podmienky miesta stavby a na účel a spôsob užívania stavby,

í)    odpadové vody vypúšťané do verejnej kanalizácie boli v súlade s požiadavkami osobitných predpisov2c) a v súlade s kanalizačným poriadkom, g) každá prípojka stavby na verejné technické vybavenie územia bola samostatne uzavierateľná alebo odpojiteľná a aby miesta uzáverov, odpojení a meracích zariadení boli ľahko prístupné a trvale označené,

h) bol zabezpečený odvoz alebo iný spôsob zneškodnenia odpadu z užívania stavby, i) dispozičné a prevádzkové riešenie stavby čo najviac zohľadňovalo klimatické podmienky miesta stavby a možnosti pozemku tak, aby sa čo najlepšie využilo slnečné žiarenie a denné svetlo,

j) bola zabezpečená čo najväčšia ochrana stavby pred vetrom, dažďom, hlukom, vibráciami, otrasmi, ionizačným žiarením z geologického podložia, vplyvom geopatogénnych zón, bludných prúdov a vplyvom podzemných a povrchových vôd.

k) emisie látok znečisťujúcich ovzdušie, svetelné, tepelné a ostatné elektromagnetické žiarenie a podmienky ich odvádzania do vonkajšieho prostredia boli pri realizácii stavby, prevádzke stavby a súvisiacich činnostiach riešené v súlade s požiadavkami osobitných predpisov; 3) ak takéto požiadavky nie sú ustanovené, aby boli riešené podľa aktuálneho stavu techniky v čase navrhovania konkrétnej stavby,

1) stavba s jadrovým zariadením spĺňala požiadavky osobitného predpisu. 4)

Všeobecné technické požiadavky na uskutočňovanie stavieb

§ 48

(1) Stavby sa musia uskutočňovať v súlade s overeným projektom a stavebným povolením a musia spĺňať základné požiadavky na stavby.

(2)  Stavby sa zakladajú spôsobom zodpovedajúcim základovým pomerom pozemku a režimu podzemných vôd. Pri zakladaní stavby sa musí dbať o to, aby sa zakladaním stavby neohrozila stabilita susedných stavieb a nezmenili sa základové pomery susedných pozemkov. Susedné stavby a pozemky, ktorých stabilita alebo základové pomery by sa mohli zakladaním stavby ohroziť, treba zabezpečiť ešte pred začatím stavebných prác.

(3)  Zemné práce pri zakladaní stavby a pri umiestňovaní podzemných stavieb, ktoré sa uskutočňujú v rovnakom čase a na rovnakom mieste, sa musia koordinovať. Výkopy a skládky nesmú znemožňovať prístup alebo príjazd k susedným stavbám a pozemkom. Výkopy na pozemných komunikáciách a na verejných priestranstvách sa musia primerane vybaviť dostatočne bezpečnými a kapacitne vyhovujúcimi priechodmi, priecestiami alebo obchádzkami a musia sa označiť.

(4)  Základy stavieb musia bezpečne prenášať do podložia stavieb zaťaženie vyvolané stavebnými konštrukciami a úžitkovým zaťažením. Základová škára sa musí založiť v nepremŕzajúcej hĺbke.

(5) Nosné konštrukcie musia trvale a bezpečne odolávať zaťaženiu vyvolanému stavbou, užívaním stavby a vonkajšími vplyvmi a toto zaťaženie prenášať do základov stavby. Nosné konštrukcie musia trvale a bezpečne odolávať aj požiarnemu zaťaženiu.

(6)  Stavby na pozemkoch v dosahu účinkov banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom alebo v dosahu podzemných stavieb musia spĺňať požiadavky na zakladanie stavieb a na stavebné konštrukcie zodpovedajúce aj týmto podmienkam.

(7)  Stavby na území so seizmickým ohrozením musia spĺňať požiadavky zodpovedajúce stupňu možnej seizmicky územia.

§ 49

(1) Steny a stropy stavieb musia podľa druhu stavieb vykazovať potrebné izolačné vlastnosti.

(2) Obvodové steny stavieb musia odolávať všetkým vonkajším klimatickým vplyvom.

(3) Strechy stavieb musia zachytávať a odvádzať zrážky a zabraňovať ich vnikaniu do stavebných konštrukcií.

(4) Strešná krytina musí byť odolná proti klimatickým vplyvom a účinkom a proti zaťaženiu spôsobenému snehom.

§ 50

(1) Schodištia musia byť prevádzkovo bezpečné a primerané druhu stavby, účelu a spôsobu užívania stavby.

(2) Priestory schodíšť musia byť dostatočne osvetlené a musia byť vybavené bezpečným zábradlím konštrukčne primeraným druhu stavby, účelu a spôsobu užívania stavby.

(3)   Počet schodíšť v stavbách musí zodpovedať ich prevádzkovým podmienkam a požiadavkám požiarnej ochrany.

§ 51

(1) Komíny a výduchy musia bezpečne odvádzať odpadové plyny zo zariadení na spaľovanie palív a z iných technologických zariadení do vonkajšieho ovzdušia a odolávať účinkom spalín.

(2) Komíny sa musia konštrukčne postaviť tak, aby ich bolo možné čistiť.

§ 52

(1)  Vnútorné rozvody musia byť bezpečné a musia umožňovať užívanie stavby podľa účelu, na ktorý je určená.

(2) Vnútorné rozvody veľkých a viacposchodových stavieb musia mať aj vo vnútri stavby uzávery umožňujúce uzavrieť alebo prerušiť prívod energie alebo vody do časti stavby v prípade poruchy alebo pri údržbe.

§ 53

Technologické vybavenie stavieb musí umožňovať technologický proces, na ktorý je určené a zároveň spĺňať požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení, požiarnej ochrany, ochrany zdravia ľudí a ochrany životného prostredia. ".

Poznámky pod čiarou k odkazom 1j 1k, 11, 1m, 1n, 2, 2a, 2b, 2c, 3 a 4 znejú: ,, 1j) § 3 zákona č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch.

1k) Zákon č. 90/1998 Z. z.

11) Zákon Národnej rady slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí.

1m) Napríklad, zákon č. 272/1994 Z. z.

1n) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení zákona č. 222/1996 Z. z., zákon č. 309/1991 Zb., zákon č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon) v znení neskorších predpisov.

2) § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka.

2a) § 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii. 2b) Zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a

autorizovaných stavebných inžinieroch v znení zákona č........../2000.

§ 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 216/1995 Z. z. o komore geodetov a kartografov. 2c) Zákon č. 138/1973 Zb.

3) Napríklad zákon č. 309/1991 Zb.

4)  Zákon č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie v znení neskorších predpisov. ".

38.  V § 55 sa odsek 2 dopĺňa písmenami d) až f), ktoré znejú:

,, d) pri telekomunikačných stavbách (nosiče telekomunikačných zariadení) umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 6 m, šírku 2, 5 m a nezasahujú do nosných konštrukcií stavby,

e)  pri prízemných telekomunikačných stavbách, pokiaľ ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 4, 5 m,

f)  pri výmene alebo doplnení telekomunikačných zariadení na existujúcich telekomunikačných stavbách, kde nedôjde ku zmene stavby. ".

39.  V § 55 sa vypúšťa odsek 3.

40.   § 56 sa dopĺňa písmenami i) a j), ktoré znejú:

"i) pri nadzemných a podzemných vedeniach neverejných telekomunikačných sietí, vrátene oporných a vytyčovacích bodov, j) pri rozvodoch telekomunikačných sietí a zvodoch antén, ktoré sú umiestňované v uzavretých priestoroch stavieb. ".

41.  V § 57 ods. 2 sa vkladá nová druhá veta, ktorá znie:

"K písomnému oznámeniu stavebný úrad pripojí overený jednoduchý situačný výkres. ".

42.  § 57 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

"(5) Oznámenie stavebného úradu nenahrádza rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy alebo iné opatrenia dotknutých orgánov štátnej správy požadované podľa osobitných predpisov. 1n) Stavebný úrad v oznámení na to upozorní stavebníka vrátane povinnosti dodržať pri uskutočňovaní a užívaní stavby príslušné slovenské technické normy. ".

43.   Nad označenie § 58 sa vkladá nadpis "Žiadosť o stavebné povolenie" a zároveň sa vypúšťa nadpis pod § 58.

44. V § 58 odsek 1 znie:

"(1) Žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas ukončenia stavby a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby. ".

45. V § 58 ods. 4 sa slová "užívacie právo k pozemku, prípadne súhlas vlastníka alebo užívateľa pozemku či stavieb" nahrádzajú slovami "iné právo k pozemku alebo stavbám".

46. Za § 58 sa vkladá § 58a, ktorý znie:

"§ 58a

(1) Žiadosť o stavebné povolenie sa podáva pre

a)  samostatnú stavbu alebo jej zmenu,

b)  súbor stavieb vrátane stavieb zariadenia staveniska,

c) jednotlivé stavby súboru stavieb podľa písmena b), ak budú po dokončení schopné samostatného užívania,

d)  podmieňujúce preložky sietí a zariadení technického vybavenia.

(2) Stavebný úrad môže stavebníkovi oznámiť, že vykoná stavebné konanie až po rozšírení žiadosti na ďalšie stavby, prípadne na celý súbor stavieb [§ 62 ods. 1 písm. b) a c) ]. ".

47. § 59 vrátane nadpisu znie:

"§ 59 Účastníci stavebného konania

(1) Účastníkmi stavebného konania sú

a) stavebník,

b)   osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich, vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté,

c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitných predpisov, lg)

d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba,

e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.

(2)  Stavebný úrad môže prizvať na stavebné konanie aj ďalšie osoby, najmä nájomcov bytov a nebytových priestorov a zhotoviteľa stavby; tieto osoby nie sú účastníkmi stavebného konania. ".

48.  V § 60 ods. 2 písmeno a) znie:

"a) nepredložil dokumentáciu vypracovanú oprávnenou osobou, ".

49.  V § 60 sa odsek 2 dopĺňa písmenom e), ktoré znie: "e) vzal žiadosť o stavebné povolenie späť. ".

50.  V § 61 ods. 1 v tretej vete sa vypúšťajú slová "alebo územného projektu zóny".

51.  V § 61 ods. 4 sa na konci pripája táto veta:

"Rovnako sa postupuje pri oznámení začatia stavebného konania nájomcom bytov a nebytových priestorov, prizvaným podľa § 59 ods. 2. ".

52.  V § 62 ods. 1 písmená a), b) a d) znejú:

"a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia,

b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, 4a)

d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb alebo, ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po ukončení výberového konania. ".

Poznámka pod čiarou k odkazu 4a znie

,, 4a) Napríklad Vyhláška Ministerstva vnútra slovenskej republiky č. 297/1994 Z. z. o stavebnotechnických požiadavkách na stavby a o technických podmienkach zariadení vzhľadom na požiadavky civilnej ochrany v znení vyhlášky č. 349/1998 Z. z., vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 406/1992 Zb. o požiadavkách na obmedzenie ožiarenia z radónu a ďalších prírodných rádionuklidov, vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 138/1995 Z. z., ktorou sa ustanovujú zásady požiarnej bezpečnosti pri výstavbe a užívaní prevádzkarní a iných priestorov, v ktorých sa vykonáva povrchová úprava výrobkov náterovými hmotami. ".

53.   V § 64 ods. 2 sa slová "podmienkam územného rozhodnutia" nahrádzajú slovami "podmienkam určeným v územnom pláne zóny".

54.  Doterajší text § 66 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekmi 2 a 3, ktoré znejú:

-(2) Záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí

a)   umiestnenie stavby na pozemku, v prípadoch spojeného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním,

b)     ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia,

c)  dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie,

d)  lehotu na dokončenie stavby,

e)  plnenie požiadaviek uplatnených obcou a dotknutými orgánmi štátnej správy, ak nie sú určené správnymi rozhodnutiami, prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného dopravného technického vybavenia na napojenie na tieto siete,

ť) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba,

f)   použitie vhodných stavebných výrobkov, lk)

g)   povinnosť oznámiť začatie stavby.

(3) V záväzných podmienkach uskutočňovania stavby sa podľa potreby ďalej určí

a)   predloženie podrobnejšej dokumentácie ešte pred začatím stavby, ktorá je potrebná pre kontrolu dodržania podmienok určených pre vyhotovenie stavby,

b)    oznámenie určitého štádia stavby za účelom výkonu štátneho stavebného dohľadu,

c)  predloženie dokladov, odborných expertíz, meraní a posudkov,

d)    podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie, odvádzanie povrchových vôd, úpravy okolia stavby a podmienok ochrany zelene, prípadne jej premiestnenia,

e)   vymedzenie nevyhnutného rozsahu plôch pozemkov, ktoré budú tvoriť súčasť staveniska,

f) podrobnosti pre opatrenia na susednom pozemku alebo stavbe podľa § 135,

g)  spodrobnenie statických výpočtov pre vyhotovenie stavby,

h) oznámenie mena (názvu) a adresy (sídla) zhotoviteľa stavby, ak bude určený vo

výberovom konaní [§ 62 ods. 1 písm. d)], i) úľavy pre vytýčenie stavby(§ 75a ods. 1), j) požiadavky na označenie stavby na stavenisku. ".

55.  Doterajší text § 67 sa označuje ako odsek 2 a dopĺňa sa odsekom 1, ktorý znie:

"(1) Stavebný úrad po vydaní stavebného povolenia zašle v jednom overenom vyhotovení projektovú dokumentáciu stavebníkovi, obci, v ktorej územnom obvode sa stavba bude uskutočňovať a vlastníkovi stavby, ak nie je stavebníkom; jedno vyhotovenie projektovej dokumentácie si stavebný úrad ponechá. Pri líniových stavbách môže zaslať obci len príslušnú časť dokumentácie. ".

56.  Za § 75 sa vkladá § 75a, ktorý znie:

"§ 75a

(1)  Stavebný úrad môže pri jednoduchých, drobných a dočasných stavbách, zmenách týchto stavieb a pri terénnych úpravách menšieho rozsahu upustiť od vytýčenia oprávnenými osobami podľa § 45 ods. 4.

(2)  Za súlad priestorovej polohy stavby s dokumentáciou overenou v stavebnom konaní, pri ktorej sa upustilo od vytýčenia na to oprávnenými osobami podľa odseku 1, zodpovedá stavebník.

(3) Za určenie priestorovej polohy terénnych úprav, pri ktorých sa upustilo od vytýčenia na to oprávnenými osobami, zodpovedá ten, kto požiadal stavebný úrad o ich povolenie.

(4)  Doklady o vytýčení priestorovej polohy predloží stavebník stavebnému úradu pri kolaudácii. Pri stavbách a terénnych úpravách, ktoré nevyžadujú kolaudáciu, pripojí stavebník doklad o vytýčení k dokumentácii ním uchovávanej. ".

57.  V § 79 ods. 2 druhá veta znie:

"V návrhu sa uvedie označenie a miesto stavby, terénnych úprav alebo miesto ťažobných prác, predpokladaný termín dokončenia stavby alebo terénnych úprav alebo ťažobných prác, vrátane vypratania staveniska a dokončenia úprav okolia stavby a údaj o tom, či sa bude vykonávať skúšobná prevádzka a čas jej trvania. ".

58.  V § 80 ods. 1 sa za slová "účastníkom konania" vkladá čiarka a slovo "obci" a slová "7 dní" sa nahrádzajú slovami "10 dní".

59.  V § 81 ods. 1 sa za slovo "dodržali" vkladajú slová "zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo" a slová "záujmy spoločnosti" sa nahrádzajú slovami "verejný záujem".

60.  V § 81 ods. 2 sa vypúšťajú slová "štátnych technických noriem alebo iných".

61. Za § 81 sa vkladajú § 81a až 81c, ktoré znejú:

"§ 81a

(1) Stavebný úrad spíše o ústnom konaní protokol, ktorý obsahuje

a)   označenie stavby,

b)   zistenie, či sa dodržali podmienky územného rozhodnutia a stavebného povolenia a či sa vyhovelo všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu,

c)     porovnávanie skutočného realizovania dokončenej stavby s projektovou dokumentáciou overenou stavebným úradom,

d)    súpis zistených odchýlok od skutočného realizovania stavby, prípadne odkaz na podklady kolaudačného rozhodnutia,

e)   námietky účastníkov konania,

f)   stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy.

(2) Protokol podľa odseku 1 môže stavebný úrad nahradiť jednoduchým záznamom, najmä ak sa stavba dokončila v súlade s overenou dokumentáciou a ak pri nej nie sú zistené odchýlky od skutočného realizovania stavby a neboli podané námietky účastníkov konania.

§ 81b

Kolaudačné rozhodnutie sa nevydá, ak nie je zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia ľudí a životného prostredia, ako aj riadne užívanie stavby na určený účel, najmä

a)   nie je podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní zabezpečené vykurovanie stavby a pripojenie na rozvod vody, elektriny a na kanalizačnú sieť,

b)    nie je zaistená bezpečná a plynulá prevádzka výťahov podľa overenej dokumentácie,

c)  nie je zaistený bezpečný prístup a príchod k stavbám,

d) nie sú splnené podmienky stavebného povolenia na nevyhnutnú komplexnosť výstavby a na vylúčenie negatívnych účinkov stavby na okolité životné prostredie, prípadne ich obmedzenie na prípustnú mieru,

e)   nie sú predložené doklady o vyhovujúcich výsledkoch predpísaných skúšok a doklady o overení vhodných stavebných výrobkov (§ 43f).

§ 81c

Stavebný úrad môže od kolaudácie upustiť, ak ide o

a)  drobné stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce, pri ktorých stavebný úrad po ich ohlásení určil, že podliehajú stavebnému povoleniu,

b) jednoduché stavby a ich zmeny, s výnimkou stavieb na bývanie, stavieb na individuálnu rekreáciu, garáží a stavieb s prevádzkovým alebo výrobným zariadením. ".

62. V § 82 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:

"(3) V podmienkach užívania stavby stavebný úrad podľa druhu a účelu stavby uloží najmä vyznačenie drobných odchýlok do overenej dokumentácie stavby, ktoré stavebný úrad vzal na vedomie a ďalšie povinnosti na zabezpečenie verejných záujmov, na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov, na zabezpečenie záujmov starostlivosti o životné prostredie, bezpečnosť a ochranu zdravia ľudí, požiarnu bezpečnosť a zabezpečenie prístupnosti osobám s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie".

Doterajší odsek 3 označuje ako odsek 4.

63.  § 84 znie:

"§ 84

(1)       Pri stavbách, kde komplexné vyskúšanie plynule prechádza do skúšobnej prevádzky, môže sa skúšobná prevádzka začať so súhlasom stavebného úradu a za podmienok určených po dohode s obcou a dotknutými orgánmi štátnej správy.

(2)   Ak na posúdenie spôsobilosti stavby na užívanie treba zhodnotiť priebeh skúšobnej prevádzky alebo jej časového úseku, rozhodne stavebný úrad po dohode s dotknutými orgánmi štátnej správy o dočasnom užívaní stavby na skúšobnú prevádzku a určí pre ňu podmienky.

(3) Po skončení a vyhodnotení skúšobnej prevádzky alebo jej časového úseku vydá stavebný úrad na návrh stavebníka kolaudačné rozhodnutie. ".

64.  V § 85 ods. 1 druhá veta znie:

"Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a podstatnom rozšírení výroby alebo činností, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby; na konanie o zmene v užívaní stavby sa vzťahujú primerane ustanovenia § 34, 76, 77, 79 až 84. ".

65.  V § 86 ods. 2 sa za slová "stavebný úrad" vkladajú slová "vo verejnom záujme".

66.  § 87 vrátane nadpisu znie:

"§ 87 Nevyhnutné úpravy

(1) Ak stavba nezodpovedá základným požiadavkám na stavby (§ 43 d), a tým ohrozuje alebo obťažuje užívateľov alebo okolie stavby, stavebný úrad vo verejnom záujme nariadi vlastníkovi stavby uskutočniť nevyhnutné úpravy na stavbe alebo na stavebnom pozemku. Nariadené úpravy je vlastník povinný vykonať na vlastné náklady.

(2) Ak sa pre uskutočnenie nevyhnutnej úpravy vyžaduje dokumentácia alebo iné podklady, stavebný úrad uloží vlastníkovi stavby alebo stavebného pozemku ich predloženie v určenom rozsahu a lehote. V prípade nesplnenia uloženej povinnosti môže stavebný úrad obstarať potrebnú dokumentáciu alebo podklady na náklady povinného. Po ich zabezpečení stavebný úrad nariadi vykonanie úpravy a určí podmienky a lehotu jej uskutočnenia.

(3) Ak nevyhnutná úprava, ktorá sa má nariadiť, nevyžaduje dokumentáciu alebo iné podklady, uloží stavebný úrad vlastníkovi stavby alebo stavebného pozemku vykonanie úpravy a určí rozsah, spôsob, podmienky a lehotu jej uskutočnenia.

(4) Stavbu alebo jej časť, na ktorej boli nariadené nevyhnutné stavebné úpravy možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia, ak stavebný úrad od ich kolaudácie neupustil. ".

67.   V § 88 ods. 1 písm. b), § 98 ods. 1. § 101, § 102 ods. 5 písm. b) sa slová " záujem spoločnosti" vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami "verejný záujem" v príslušnom tvare.

68.  V § 88 ods. 2 na konci pripája táto veta:

"V žiadosti o povolenie vlastník stavby uvedie druh, účel, miesto a označenie stavby, dôvody odstránenia stavby a dátum predpokladaného začatia a skončenia prác, či stavbu odstráni svojpomocne alebo prostredníctvom zhotoviteľa, ako sa naloží s odpadom a s uvoľneným pozemkom a aké opatrenia sú potrebné na zabezpečenie susedných pozemkov a stavieb. ".

69. § 88a sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:

"(7) Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66. ".

70. V § 90 sa za odsek 2 vkladajú nové odseky 3 a 4, ktoré znejú: "(3) Podmienkami rozhodnutia o odstránení stavby stavebný úrad zabezpečí najmä

a) dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu,

b) dodržanie požiadaviek dotknutých orgánov štátnej správy a obce,

c) ochranu práv a právom chránených záujmov účastníkov konania,

d)  vykonanie prác pri odstránení stavby na to oprávnenou právnickou osobou alebo

fyzickou osobou; pri stavbách, ktoré nebude odstraňovať takáto osoba, určí osobu, ktorá bude zabezpečovať odborný dozor nad prácami.

(4) Stavebný úrad môže v podmienkach rozhodnutia o odstránení stavby

a)  uložiť povinnosť, oznámiť určité štádium prác na zabezpečenie výkonu štátneho stavebného dohľadu,

b)  uložiť vlastníkom susedných pozemkov, aby znášali po určený čas vykonávanie niektorých prác zo svojich pozemkov alebo stavieb,

c)  určiť podrobnejšie podmienky postupu a spôsobu prác, najmä na zabezpečenie stability susedných stavieb, na zaručenie bezpečného užívania susedných stavieb, premávky na priľahlých komunikáciách a pod.,

d)    uložiť povinnosť upraviť po odstránení stavby pozemok, zabezpečiť odvádzanie povrchových vôd a vysadiť zeleň,

e)    uložiť povinnosť odovzdať dokumentáciu stavby na účely evidencie a archivovania. ".

Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 5.

71.    V § 94 odsek 2 sa vypúšťajú slová "alebo montážne" a slová "a pôsobí v blízkosti ohrozenej stavby".

72.   V § 97 odsek 2 sa slová "pozemkom alebo stavbe" nahrádzajú slovami "bytu alebo k nebytovému priestoru".

73.  Doterajší text § 98 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie: "(2) Orgány štátneho stavebného dohľadu sú oprávnené zisťovať, či

a)    sa stavba, stavebné úpravy alebo udržiavacie práce vykonávajú podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia,

b)  sú splnené podmienky pre uskutočňovanie stavby podľa § 44,

c)    sa na stavbe nachádza projekt stavby overený v stavebnom konaní a či sa vedie stavebný denník,

d)   sa pri uskutočňovaní stavby, stavebných úprav alebo udržiavacích prácach dodržiavajú podmienky stavebného povolenia a právne predpisy a technické normy vzťahujúce sa na stavebné práce a stavebné výrobky,

e) sa stavba užíva spôsobom povoleným v kolaudačnom rozhodnutí,

f) sa stavba udržiava,

g)  sa dodržiavajú podmienky povolenia alebo nariadenia odstránenia stavieb alebo nariadených stavebných úprav a udržiavacích prác,

h) sa terénne úpravy alebo ťažobné práce vykonávajú podľa povolenia,

i) sa odstraňovaním stavby neohrozujú susedné pozemky a stavby na nich. ".

74.  V § 99 písm. b) sa vypúšťajú slová "ktoré nie sú stavebnými úradmi, ".

75.   V § 102 ods. 5 písmeno c) znie:

,, c) oznámi stavebnému úradu, že oprávnené osoby nevykonávajú na stavenisku činnosť v súlade so svojím oprávnením; stavebný úrad môže dať návrh na ich preskúšanie. ".

76.   V § 105 ods. 1 písm. a) sa vypúšťajú slová "stavebnému úradu".

77.   V § 105 ods. 1 písm. b) sa čiarka za slovom "úpravy" nahrádza slovom "a" a vypúšťajú sa slová "a zariadenia".

78.  V § 105 ods. 1 písm. f) znie:

,, f) vykonáva vedenia uskutočňovania stavby a napriek výzve orgánu štátneho stavebného dohľadu neplní svoje povinnosti, ".

79.    V § 105 sa odsek 1 dopĺňa písmenom g), ktoré znie:

"g) uskutočňuje alebo užíva informačné, reklamné alebo propagačné zariadenia, bez povolenia alebo v rozpore s ním. ".

80.  V § 105 ods. 2 písm. b) sa na konci pripájajú slová: " alebo ako vlastník stavby, či iný oprávnený na jej užívanie umožní inej osobe užívanie stavby pred vydaním kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním".

81.  V § 105 ods. 3 sa v úvodnej vete vypúšťajú slová "od 100 000 Sk".

82.   V § 105 ods. 3 písm. a) sa vypúšťajú slová: "o využití územia, o chránenom území alebo ochrannom pásme".

83.  V § 105 ods. 4 sa vypúšťajú slová "od 1 milióna Sk".

84.  V § 106 ods. 1 v úvodnej vete sa vypúšťajú slová: "od 100 000 Sk ".

85.  V § 106 ods. 1 písm. a) sa vypúšťajú slová "stavebnému úradu".

86.   V § 106 ods. 1 písm. b) sa čiarka za slovom "úpravy" nahrádza slovom "a" a vypúšťajú sa slová: "a zariadenia".

87.  V § 106 ods. 1 písmeno e) znie:

" e) uskutočňuje alebo užíva informačné, reklamné alebo propagačné zariadenia, bez predpísaného povolenia alebo v rozpore s ním. ".

88.  V § 106 ods. 2 sa v úvodnej vete vypúšťajú slová "od 500 000".

89.  V § 106 ods. 2 písm. a) znie:

"a) použila na zhotovenie stavby stavebný výrobok, ktorý nie je vhodný (§ 43 f), ".

90.  V § 106 ods. 2 sa vypúšťa písmeno f) a g). Doterajšie písmená h) a i) sa označujú ako písmená f) a g).

91.  V § 106 ods. 3 sa v úvodnej vete vypúšťajú slová " od 2 miliónov Sk".

92.   V § 106 ods. 3 písm. a) sa vypúšťajú slová "o využití územia, o chránenom území alebo ochrannom pásme".

93.  V § 106 ods. 3 písm. d) sa na konci pripájajú slová " alebo ako vlastník stavby, či iný oprávnený na jej užívanie umožní inej osobe užívanie stavby pred vydaním kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním".

94.  V § 107 ods. 2 sa na konci pripája táto veta:

"Pokuty uložené obcou sú príjmom rozpočtu obce. "

95.   V § 108 ods. 3 v druhej vete sa vypúšťajú slová "(stavby pre zneškodňovanie odpadov, pre zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd a ich čistenie, pre verejnú dopravu, pre verejné školstvo, pre verejnú správu a pod. )".

96.   § 112 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú:

"(3) Návrh na vyvlastnenie obsahuje označenie účastníkov konania, označenie vyvlastňovaného pozemku alebo stavby, navrhovaný rozsah a dôvod vyvlastnenia, návrh náhrady a dôkaz o tom, že pokus o získanie práva k pozemku alebo k stavbe dohodou bol bezvýsledný. Podrobnosti o obsahu návrhu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis [§ 143 ods. 1 písm. c)].

(4) Bezvýslednosť dohody sa preukazuje doručenkou zaslanej písomnej výzvy na uzavretie dohody, obsahujúcou požiadavku žiadateľa, dôvody požadovaného prevodu práva alebo vzniku vecného bremena, návrh odplaty najmenej vo výške ceny zistenej podľa osobitného predpisu 10k) a upozornenie, že ak na výzvu vlastník pozemku alebo stavby neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia, bude sa predpokladať, že dohodu odmieta. ".

97.  V § 114 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

"(2) Rozhodnutie o vyvlastnení okrem náležitostí ustanovených osobitným predpisomlc) určuje najmä

a)   predmet, rozsah a účel vyvlastnenia,

b)   náhradu za vyvlastnenie a spôsob jej úhrady,

c)   lehotu, do ktorej sa musí začať s užívaním pozemku a stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnili,

d)   podmienky pre podanie žiadosti o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení. ".

Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.

98.  V § 116 ods. 1 sa vypúšťa posledná veta.

99.  Zrušuje sa členenie piatej časti na oddiely a vypúšťajú sa nadpisy oddielov 1 až 4.

100.    Nad § 117 sa vkladá nadpis, ktorý znie "Stavebné úrady".

101.  V § 117 sa odsek 2 dopĺňa písmenami e) a f), ktoré znejú:

"e) § 90 a § 93 pre informačné, propagačné a reklamné zariadenia, f) § 105 ods. 1 písm. a) a g) a § 106 ods. 1 písm. a) a e) pre prejednávanie priestupkov a ukladanie pokút. ".

102.   § 120 odsek 1 znie:

(1) Pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch letísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných komunikácií, pri vodohospodárskych dielach vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu, s výnimkou právomoci vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia, orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených úsekoch podľa osobitných predpisov (ďalej len "špeciálne stavebné úrady"). "

103.   V § 121 ods. 1 a 2, § 125 ods. 2 a 4 sa slová "Ministerstvo obrany Slovenskej republiky" vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami "ministerstvo obrany" v príslušnom tvare.

104.   V § 121 ods. 2 písm. b) sa za slová "Policajného zboru" vkladá čiarka a slová "Slovenskej informačnej služby".

105.  V § 121 sa vypúšťa odsek 3.

106.  § 122 sa dopĺňa odsekom 3 ktorý znie:

"(3) Obec vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti a k využívaniu miestnych zdrojov11a) prekonania podľa tohto zákona, ak v nich nie je obstarávateľom, správnym orgánom, ani účastníkom konania. Záväzné stanovisko musí byť v súlade splatnou územnoplánovacou dokumentáciou a všeobecne záväzným nariadením obce, ktorým sa vyhlasuje jej záväzná časť, inak sa na ne neprihliada. ".

Poznámka pod čiarou k odkazu 11a znie:

,, 11a) § 4 ods. 3 písm. d) zákona 369/1990 Zb. ".

107.  Poznámka pod čiarou k odkazu 12 znie:

"12) Zákon č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch. ".

108. Za § 127 sa vkladá § 127a, ktorý vrátane nadpisu znie:

"§ 127a Úľavy pri živelných pohromách a pri haváriách

(1) Ak v dôsledku živelnej pohromy, havárie alebo inej mimoriadnej udalosti alebo ich bezprostrednej hrozby je nevyhnutné uskutočniť stavbu, odstrániť stavbu, vykonať stavebné úpravy alebo zabezpečovacie práce na stavbách a uskutočniť terénne úpravy na pozemkoch, možno ich začať bez predchádzajúceho povolenia alebo ohlásenia. Ten, kto ich uskutočňuje, je povinný ich uskutočnenie bezodkladne ohlásiť stavebnému úradu, ktorý určí ďalší postup.

(2)   Ak sa majú obnoviť stavby alebo pozemky poškodené alebo zničené živelnou pohromou, haváriou alebo inou mimoriadnou udalosťou v súlade s pôvodnými povoleniami, postačuje, aby sa ich obnova vopred ohlásila obci. Na postup sa vzťahuje primerane ustanovenie § 57.

(3) Ak je nevyhnutné na zmiernenie následkov alebo odvrátenie hrozby živelnej pohromy, havárie alebo inej mimoriadnej udalosti uskutočniť stavbu, stavebné úpravy alebo terénne úpravy, stavebný úrad môže

a)   obmedziť rozsah žiadosti o stavebné povolenie alebo návrhu na povolenie terénnych úprav a ich príloh na nevyhnutný rozsah potrebný na posúdenie a rozhodnutie,

b)   upustiť od územného konania alebo spojiť územné konanie so stavebným konaním alebo s inými konaniami,

c)  umožniť predloženie dokladov až dodatočne,

d)   vydať predbežné povolenie, v ktorom sa určí lehota na dodatočné predloženie dokladov; po ich predložení vykoná stavebný úrad konanie a vydá rozhodnutie. ".

109. Za § 129 sa vkladá § 130, ktorý vrátane nadpisu znie:

"§ 130 Informačné systémy

(1)  Ministerstvo je prevádzkovateľom informačného systému o územnom plánovaní a informačného systému o výstavbe. Informačné systémy sú časťami štátneho informačného systému.

(2) V rozsahu svojej pôsobnosti sa podieľajú na vykonávaní informačných činností podľa štandardov a na základe schválených projektov aj krajské úrady, okresné úrady a obce.

(3)  Obsah informačných systémov podľa odseku 1 je založený na jednotnom spôsobe územnej identifikácie a štruktúry údajov a informácií získaných a spracovaných podľa jednotnej metodiky a vedie sa na jednotných registračných listoch.

(4) Informačný systém o územnom plánovaní obsahuje

a)  územnoplánovacie podklady a ďalšie údaje a informácie o stave územia, najmä o priestorovom usporiadaní a funkčnom využívaní územia a o limitoch vzťahujúcich sa na územie,

b) územnoplánovaciu dokumentáciu,

c) ostatné podklady.

(5) Informačný systém o výstavbe obsahuje

a)  údaje a informácie o stavbách a o stavebných pozemkoch, najmä o ich druhu, funkčnom využívaní, umiestnení, o ich vlastníkoch a o zastavovacích podmienkach, ktoré sa naň vzťahujú,

b)   rozhodnutia stavebných úradov a obcí, najmä územné rozhodnutia, stavebné povolenia a kolaudačné rozhodnutia. ".

110.   V § 134 ods. 1 sa slová "Pracovníci a funkcionári obecných úradov" nahrádzajú slovami " Starosta a zamestnanci obcí".

111.  V § 138 sa vypúšťa odsek 4.

112.  Za § 139 sa vkladajú § 139a a 139b, ktoré vrátane nadpisov znejú:

"§ 139a Pojmy územného plánovania

(1)   Regulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania územia je záväzná smernica, ktorou sa usmerňuje umiestnenie a usporiadanie určitého objektu alebo vykonávanie určitej činnosti v území. Je vyjadrený hodnotami vlastností prvkov krajinnej štruktúry slovne, číselne a podľa možností aj graficky. Regulatív má charakter zákazov, obmedzení alebo podporujúcich faktorov vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia. Regulatív tým určuje zakázanú, obmedzenú a prípustnú činnosť alebo funkciu v území.

(2)  Priestorové usporiadanie a funčné využívanie územia je komplexný proces vzájomného zosúlaďovania požiadaviek hospodárskych a iných činností človeka v životnom prostredí.

(3)   Krajina je komplexný systém priestoru, polohy, georeliéfu a ostatných vzájomne funkčne prepojených hmotných prirodzených a človekom pretvorených aj vytvorených prvkov, najmä geologického podkladu a pôdotvorného substrátu, vodstva, pôdy, rastlinstva a živočšístva, umelých objektov a prvkov využitia územia, ako aj ich väzieb vyplývajúcich zo sociálno-ekonomických javov v krajine. Krajina je životným prostredím človeka a ostatných živých organizmov.

(4)  Ekologicky optimálne priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia (krajinnoekologický plán) je komplexný proces vzájomného zosúlaďovania priestorových požiadaviek hospodárskych a iných činností človeka s krajinno-ekologickými podmienkami, ktoré vyplývajú zo štruktúry krajiny. Ekologicky optimálne priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia súčasne zabezpečuje vyhovujúcu ekologickú stabilitu priestorovej štruktúry krajiny, ochranu a racionálne využívanie prírody, biodiverzity a prírodných zdrojov, tvorbu a ochranu územného systému ekologickej stability a bezprostredného životného prostredia človeka. Štruktúra krajiny a jej prvky sa prejavujú ako limity, obmedzenia, alebo podporujúce faktory voči požadovaným činnostiam v danom území.

(5)  Stav a podmienky územia vyjadrujú údaje o priestorovom usporiadaní a funkčnom využívaní územia a o záväzných obmedzeniach vyplývajúcich z právnych predpisov, zo schválenej územnoplánovacej dokumentácie a z platných správnych rozhodnutí, ktoré sa naň vzťahujú.

(6)  Urbánny priestor je časť urbanizovaného prostredia obce, v ktorom sa uplatňujú hmotne-priestorové a funkčné princípy urbanizmu; je ním najmä ulica, dvor a priestor vytvorený kompaktnou alebo rozvoľnenou zástavbou.

(7)  Územný rozvoj je rozvoj, ktorý trvalo udržateľným spôsobom uspokojuje základné životné potreby ľudí v krajine, pričom neznižuje jej diverzitu, zabezpečuje optimálne priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, environmentálnu bezpečnosť a vhodnosť stavieb a zariadení, tvorbu a zachovanie územného systému ekologickej stability, šetrné využívanie prírodných zdrojov, ochranu prírodného a kultúrneho dedičstva.

(8)  Zastavané územie obce tvorí jedno alebo viac priestorovo oddelených zastavaných území v katastrálnom území obce, resp. v súbore katastrálnych území v správe obce. Zastavané územie je súbor

a)  stavebných pozemkov, zastavaných plôch, dvorov a susedných parciel, ktoré sa užívajú, na účel pre ktorý boli stavby uskutočnené,

b) poľnohospodárskych pozemkov a vodných plôch obklopených parcelami uvedenými v písmene a),

c) pozemkov ostatných plôch,

d) pozemkov vhodných na zastavanie vymedzených na tento účel schváleným územným plánom obce alebo schváleným územným plánom zóny.

(9)  Zeleňou sú vysadené alebo udržiavané rastliny v sídlach a v ich okolí, ako aj pozdĺž líniových stavieb v ostatnej krajine.

(10) Verejným dopravným a technickým vybavením územia sú

a) diaľnice, cesty a miestne komunikácie,

b) celoštátne a regionálne železničné dráhy, električkové dráhy, trolejbusové dráhy a špeciálne dráhy

c) letiská,

d) prístavy,

e) jednotná telekomunikačná sieť,

f) vedenia a zariadenia verejného rozvodu elektrického prúdu a verejné

elektrické osvetlenie,

g) plynovody tranzitnej prepravy plynu a zariadenia verejného rozvodu plynu, h) tepelné siete verejného rozvodu tepla,

i) vodohospodárske diela na verejné zásobovanie obyvateľstva vodou, vodovodné rady na verejné zásobovanie pitnou vodou a kanalizačné rady s čistiarňami odpadových vôd z verejnej kanalizácie, priehrady, vodné nádrže, prieplavy a plavebné kanály,

j) hate a otvorené privádzače vody,

k) ochranné hrádze vodných tokov a iné stavby povodňovej ochrany územia,

1) skládky odpadu a ďalšie stavby na nakladanie s odpadom,

m) ochranné stavby civilnej ochrany obyvateľstva.

§ 139b Pojmy stavebného poriadku

(1) Jednoduchými stavbami sú

a)   stavby na bývanie, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 300 m, a majú jedno nadzemné podlažie; môžu mať aj podkrovie,

b) stavby na individuálnu rekreáciu,

c)   prízemné stavby a stavby zariadenia staveniska, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a výšku 15 m,

d)  oporné múry,

e)  podzemné stavby, pokiaľ ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a hĺbka 6 m.

(2) Za jednoduché stavby sa nepovažujú stavby skladov horľavín a výbušnín, stavby pre civilnú ochranu, stavby pre požiarnu ochranu, stavby uránového priemyslu a jadrovoenergetických zariadení.

(3) Zmenami stavieb pred ich dokončením sa rozumejú zmeny vo vzťahu k stavebnému povoleniu, prípadne vo vzťahu k dokumentácii stavby overenej stavebným úradom v stavebnom konaní.

(4) Zmenami dokončených stavieb sú

a)  nadstavby, ktorými sa stavby zvyšujú,

b)    prístavby, ktorými sa stavby pôdorysne rozširujú a ktoré sú navzájom prevádzkove spojené s doterajšou stavbou,

c)   stavebné úpravy, pri ktorých sa zachováva vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby.

(5)   Drobnými stavbami sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu), a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie, a to

a)   prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, napríklad kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby pre chov drobného zvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení,

b)  podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbka 3 m, napr. pivnice, žumpy.

(6) Za drobné stavby sa považujú aj

a)   stavby organizácií na lesnej pôde slúžiace na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva, pokiaľ ich zastavaná plocha nepresahuje 30 m2 a výška 5 m, napr. sklady krmiva, náradia alebo hnojiva,

b)  oplotenie,

c)  prípojky stavieb na verejné rozvodné siete a kanalizáciu všetkých stavieb a pripojenie drobných stavieb na rozvodné siete a kanalizáciu hlavnej stavby,

d)   nástupné ostrovčeky hromadnej verejnej dopravy, prechody cez chodníky a na susedné pozemky, priepusty a pod.

(7) Za drobné stavby sa nepovažujú stavby garáži, skladov horľavín a výbušnín, stavby pre civilnú ochranu, stavby pre požiarnu ochranu, stavby uránového priemyslu a jadrovoenergetických zariadení a vodohospodárske diela.

(8) Za stavby vojenskej správy mimo územia vojenských obvodov 12) sa považujú stavby slúžiace na obranu štátu zriaďované v pôsobnosti ministerstva obrany.

(9)    Za stavby pre bezpečnosť štátu sa považujú stavby v správe Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Policajného zboru a Slovenskej informačnej služby užívané pre služobné účely a ostatné stavby týchto orgánov určené pre služobnú potrebu.

(10)    Za stavby Zboru Väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky sa považujú stavby pre služobnú činnosť tejto stráže a stavby v jej správe a užívaní na služobné účely ich útvarov.

(11)    Za stavby uránového priemyslu sa považujú stavby postavené alebo slúžiace na účely ťažby, spracovania, transportu a ukladania rádioaktívnych surovín na území vyhradenom na tieto účely.

(12)  Stavbami v povrchových lomoch a skrývkach sú stavby vnútri hraníc vymedzených čiarou skutočne realizovanej skrývky alebo uskutočnenej ťažby, prípadne v území vystavenom priamym účinkom ťažby (napr. trhacích prác), pokiaľ pozemky neboli rekultivované.

(13) Na stavby jadrových energetických zariadení sa vzťahujú osobitné predpisy. 4)

(14)  Udržiavacími prácami, pri ktorých nie je potrebné ani ohlásenie (bežné udržiavacie práce) sú najmä

a) opravy fasády, opravy a výmena strešnej krytiny alebo povrchu plochých striech, výmena odkvapových žľabov a odtokových zvodov, opravy oplotenia a výmena jeho častí, ak sa tým nemení jeho trasa,

b)  opravy a výmena nepodstatných stavebných konštrukcií, najmä vnútorných priečok, omietok, obkladov stien, podláh a dlažby, komínov, okien, dverí a schodiskových zábradlí,

c) údržba a opravy technického, energetického alebo technologického vybavenia stavby, ako aj výmena jeho súčastí, ak sa tým zásadne nemení jeho napojenie na verejné vybavenie územia, ani nezhorší vplyv stavby na okolie alebo na životné prostredie najmä výmena klimatizačného zariadenia, výťahu, vykurovacích kotlov a telies a vnútorných rozvodov,

d) výmena zariad'ovacích predmetov, najmä kuchynských liniek, vaní, vstavaných skríň,

e) maliarske a natieračské práce.

113. V §141 odsek 3 znie:

"(3) Obce ustanovené v § 11 ods. 2, ktoré nemajú územný plán obce, sú povinné ho obstarať a schváliť do 30. júna 2005. ".

114. § 143 odsek 1 znie: "(1) Podrobnosti o

a) obsahu a spôsobe spracovania územnoplánovacích podkladov, územných plánov a ich zadaní a registračných listov územných plánov a o obsahu územnoplánovacích činností,

b) obsahu žiadosti o overení odbornej spôsobilosti na obstarávanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie obcí a o spôsobe jej overenia,

c)   obsahu rozhodnutí, návrhov na jeho vydanie a rozsahu a obsahu prikladanej dokumentácie, ohlásení drobných stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác,

d) všeobecných technických požiadavkách na výstavbu, a všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. ".

115. Za § 144 sa vkladá § 144a, ktorý znie:

"§ 144a

Zrušujú sa

1. § 1 ods. 2 písm. d) a § 13 ods. 5 a položky 28 až 33 prílohy A, položky 14 a 15 prílohy B, položky 69 až 90 prílohy C, položky 5 až 25 prílohy D, príloha E a zákona Slovenskej národnej rady č. 595/1990 Zb. o štátnej správe pre životné prostredie v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 494/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 134/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z.,

2.       nariadenie Zboru povereníkov č. 128/1945 Zb. SNR o výstavbe miest a obcí na Slovensku v znení zákona č. 280/1949 Zb. o územnom plánovaní a výstavbe obcí,

3.        nariadenie Slovenskej národnej rady č. 51/1946 Zb. SNR o vyvlastnení na účely stavby a rozšírenia výrobných podnikov,

4.       vyhláška Štátneho plánovacieho a štatistického úradu č. 90/1946 Zb. SNR, ktorou sa vydáva návod na vyhotovenie regulačných plánov miest a obcí na Slovensku,

5.      vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 83/1976 Zb. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu v znení vyhlášky č. 45/1979 Zb. a vyhlášky č. 376/1992 Zb a vyhlášky č. 204/1996 Z. z.,

6.      vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 84/1976 Zb. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii v znení vyhlášky č. 377/1992 Zb.

7.        vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 85/1976 Zb. o podrobnejšej úprave územného konania a stavebnom poriadku v znení vyhlášky č. 155/1980 Zb. a vyhlášky č. 378/1992 Zb. ".

Čl. II

Zákon č. 69/1998 Z. z. o Štátnom fonde životného prostredia sa mení a dopĺňa takto:

1.  V § 2 ods. 3 sa slovo "11" nahrádza slovami "najviac 21".

2.  V § 4 ods. 5 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a dopĺňajú sa slová: "Koncepciou územného rozvoja Slovenska a schválenými územnými plánmi. ".

Čl. III

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 58/1997 Z. z., zákona č. 229/1997 Z. z., zákona č. 281/1997 Z. z., zákona č. 288/1997 Z. z., zákona č. 384/1997 Z. z., zákona č. 117/1998 Z. z., zákona č. 195/1998 Z. z., zákona č. 241/1998 Z. z., zákona č. 337/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999 Z. z., zákona č. 263/1999 Z. z., zákona č. 313/1999 Z. z. a zákona č. 83/2000 Z. z. sa mení takto:

1.  V § 5 ods. 3 písm. a) sa slová "obcí okrem územného plánu hlavného mesta Slovenskej republiky a mesta Košice" nahrádzajú slovom "zón".

2.  V § 6 ods. 2 písm. c) sa slová "hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a mesta Košice" nahrádzajú slovom "obce".

Čl. IV

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ako vyplýva zo zmien a doplnkov vykonaných zákonom č. 103/1990 Zb., zákonom č. 262/1992 Zb., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 136/1995 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1995 Z. z., nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 286/1996 Z. z., zákonom č. 229/1997 Z. z., zákonom č. 175/1999 Z. z. a týmto zákonom.

Čl. V

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. augusta 2000.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

I

Navrhovaný zákon je novelou zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ktorá sa dotýka všetkých jeho Častí. Hlavným dôvodom tejto novely je skutočnosť, že podľa súčasne platnej úpravy je podstatná časť problematiky územného plánovania a stavebného poriadku podrobnejšie upravená vo vykonávacích vyhláškach. V nich sú aj ustanovenia, ktoré z hľadiska Ústavy Slovenskej republiky môžu byť upravené len zákonom (práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb, kompetencie stavebných úradov a iných orgánov štátnej správy a obcí). Hoci predchádzajúce novely stavebného zákona prijaté po roku 1992 (rok prijatia Ústavy SR) niektoré problémové okruhy už vyriešili, ich rozhodujúca väčšina zostala v nezmenenom rozdelení medzi zákonom a vyhláškami, ktoré po roku 1992 neboli novelizované. Existujúca právna úprava územného plánovania a stavebného poriadku preto nie je úplne v súlade s Ústavou SR a v dôsledku zmien, ktoré boli vykonané po roku 1992 v stavebnom zákone sa postupne prehlboval aj vecný rozpor medzi zákonnou úpravou v platnom znení stavebného zákona a jeho vyhláškami. Dosiahnuť súlad s Ústavou SR a odstrániť tento rozpor nie je možné len prijatím nových vyhlášok, pretože takéto riešenie neumožňuje vykonať presun a úpravu tých ustanovení, ktoré patria do zákona.

Navrhovaná novela stavebného zákona reaguje aj na už vykonané novelizácie ostatných súvisiacich právnych predpisov a rieši aj ďalšie nové požiadavky, najmä harmonizáciu zákona sústavou Slovenskej republiky (najmä s článkami 2, 13, 16, 29, 30 a 46) a ďalšie priblíženie sa právu Európskej únie a iným medzinárodnoprávnym dokumentom (najmä Európskej charte územného plánovania z roku 1983). Pri navrhovaní jednotlivých ustanovení boli v návrhu zohľadnené aj dokumenty Medzinárodnej únie architektov o medzinárodných normách výkonu povolania v architektonickej praxi a niektoré zahraničné právne úpravy (najmä česká a rakúska).

Aj po navrhovaných zmenách zostane zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) spolu s vyhláškami komplexnou kodifikáciou v oblasti územného plánovania a stavebno-správnych noriem, vrátane základnej úpravy vyvlastnenia.

Návrh zákona nebol prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky podľa zákona č. 106/1999 Z. z.

II

Navrhovaný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Viaceré navrhované zmeny sú vyvolané práve doterajším stavom, ktorý v mnohých častiach nie je v súlade s ústavou. Náprava sa týka najmä úpravy a) kompetencií štátnych orgánov a obcí, ktoré sa novelou dávajú do súladu s čl. 2 ods. 2, čl.

44 ods. 1 a 2, čl. 64 ods. 2, čl. 65 až 68, čl. 119 písm. d) a 1) a čl. 123;

b) práv a povinností stavebníkov a vlastníkov stavieb a pozemkov, ktoré sa dávajú do súladu s čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1, čl. 20 a čl. 44 ods. 2 a 3;

c)  verejného prerokúvania v rámci obstarávania územnoplánovacích dokumentov, ktoré sa dávajú do súladu s čl. 30 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2.

III

Navrhovaný zákon svojimi zmenami a doplnkami nemá dopad na štátny rozpočet.

Rozšírením obsahu prieskumov a rozborov pre územné plány veľkých územných celkov sa zvýšia náklady na ich obstarávanie o cca 15 %. Vzhľadom na skutočnosť, že územné plány veľkých územných celkov boli v roku 1998 schválené pre všetky kraje Slovenskej republiky, nepredpokladá sa obstaranie nového územného plánu veľkého územného celku v najbližšom desaťročí.

Uložením povinnosti obciam s viac ako 2000 obyvateľmi mať územný plán obce sa nezvýšia nároky na rozpočty obcí, pretože kompetencia obstarávania a schvaľovania územných plánov bola obciam ako ich originárna kompetencia zverená už zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Z obcí s počtom obyvateľov nad 2000 nemá územný plán 91 (z toho obcí zo štatútom mesta 14).

Navrhovaný zákon nemá svojimi zmenami a doplnkami dopad na rozpočty iných právnických osôb a nezaťaží občanov.

Je však potrebné upozorniť na to, že výkon štátneho stavebného dohľadu podľa zákona č. 50/1976 Zb. vždy predpokladal kontrolnú činnosť na mieste stavieb. Úspornými opatreniami a reorganizáciami štátnej stavebnej správy v rokoch 1988, 1990, 1996 a 1999 bola činnosť stavebných úradov, ktorých poverení zamestnanci sú zároveň orgánmi štátneho stavebného dohľadu, natoľko personálne zoslabená, že za tohto stavu nemajú možnosť vyčleniť špecializovaných zamestnancov na výkon štátneho stavebného dohľadu. Dozor vykonávajú zamestnanci stavebných úradov sporadicky popri svojej správnej agende, a preto jeho výkon nie je systematický. Zamestnanci stavebného úradu popri svojej agende ( uskutočňovanie konaní a vydávanie rozhodnutí predpísaných na povolenie stavieb a kolaudáciu ) vykonávajú štátny stavebný dohľad iba v jednotlivých prípadoch (ad hoc) na základe konkrétnych oznámení. Neumožňuje to vykonávať dostatočné opatrenia z hľadiska dodržiavania zákonnosti a disciplíny vo výstavbe. Tento nevyhovujúci stav bude potrebné v budúcnosti riešiť vzhľadom na požiadavky skvalitnenia výkonu štátnej správy.

IV

Doložka zlúčiteľnosti

1.  Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky.

2.  Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.  V práve Európskej únie je problematika návrhu zákona upravená

a)   čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii v znení Amsterdamskej zmluvy a čl. 1 protokolu č. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách;

b)   smernicou Rady z 21. decembra 1988 č. 89/106/EHS o zbližovaní zákonov a ďalších právnych predpisov a správnych rozhodnutí členských štátov týkajúcich sa stavebných výrobkov v znení smernice Rady z 22. júla 1993 č. 93/68/EHS;

c) smernicou Rady z 24. júna 1992 č. 92/57/EHS o splnení minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadaviek na dočasných alebo mobilných staveniskách.

4.  Návrh zákona, predmetom úpravy čiastočne zasahuje do problematiky, ktorá patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva, a to v častiach týkajúcich sa

-     čl. 70 (ochrana zdravia a života ľudí, zvierat a rastlín, technické predpisy a normy a životné prostredie),

-     čl. 81 body 2 a 3 (informačný systém o stave životného prostredia a o územnom plánovaní a zbližovanie právnych noriem),

-     čl. 82 bod 2 (územné plánovanie a podpora prepojenia cestnej a železničnej dopravy),

-     čl. 87 (výmena informácií o regionálnej politike a politike územného plánovania) Európskej dohody o pridružení.

Zároveň v čiastkových veciach návrh zákona patrí medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie (tzv. Bielej knihy) ako opatrenia prvej etapy aproximácie, a to

-     kapitola 2 "Voľný pohyb a bezpečnosť priemyselných výrobkov" vo vzťahu k základným požiadavkám na stavby a na stavebné práce a vhodnosti stavebných výrobkov (smernica Rady č. 89/106/EHS),

-     kapitola 4 "Sociálne záležitosti" vo vzťahu k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (smernica Rady č. 92/57/EHS).

5.  Charakteristika právnych noriem Európskej únie, ktorými je upravená problematika návrhu zákona:

a)   Čl. 1 protokolu č. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách sa vzťahuje na držbu majetku a jeho ochranu. V návrhu zákona sa obsah protokolu premietol do ustanovení zabezpečujúcich ochranu práv vlastníkov pozemkov a stavieb v územnom plánovaní, povoľovaní stavieb a terénnych úprav a vo vyvlastňovaní, a to konkrétne

-     v procese obstarávania územnoplánovacej dokumentácie úpravou verejného prerokúvania konceptu riešenia územného plánu, individuálneho prerokúvania návrhu územného plánu zóny, vybavovania námietok občanov a právnických osôb v obci, vyhlasovania stavebnej uzávery a určovaním pozemkov za stavebné pozemky,

-    v územnom konaní úpravou časového limitovania platnosti stavebnej uzávery a úpravou vyhlasovania pozemkov za stavebné pozemky,

-    v povoľovaní stavieb, stavebných úprav a terénnych úprav spresnením postavenia účastníkov konania, rozšírením okruhu účastníkov konania,

vo vyvlastnení upresnením verejnoprospešných stavieb v územnoplánovacej dokumentácii;

b)  smernica Rady z 21. decembra 1988 č. 89/106/EHS o zbližovaní zákonov a ďalších právnych predpisov a správnych rozhodnutí členských štátov týkajúcich sa stavebných výrobkov v znení smernice Rady z 22. júla 1993 č. 93/68/EHS (a na jej základe vydané oznámenie Komisie č. 94/c62/01 o interpretačných dokumentoch k smernici č. 89/106/EHS) upravuje základné požiadavky na stavby, na stavebné výrobky a na stavebné práce, vymedzuje pojmy "stavba" a "životnosť stavby", upravuje členenie stavieb na pozemné stavby (budovy) a na inžinierske stavby a ustanovuje požiadavku bežnej údržby stavby počas celej životnosti stavby.

Táto smernica sa do právneho poriadku Slovenskej republiky implementovala zákonom NR SR č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch. Do návrhu zákona sa však premietajú jej články o úprave základných požiadaviek na stavby, na stavebné výrobky a na stavebné práce, ako aj vymedzenie pojmu stavba a členenie stavieb na pozemné stavby a na inžinierske stavby;

c) smernica Rady z 24. júna 1992 č. 92/57/EHS o splnení minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadaviek na dočasných alebo mobilných staveniskách sa týka požiadaviek na bezpečnosť pri stavebných prácach.

Obsah smernice sa do návrhu prebral čiastočne v ustanoveniach druhej časti (Stavebný poriadok), a to právnou úpravou staveniska, organizácie práce na stavenisku, úpravou zodpovednosti za chod staveniska, požiadavkami na odbornú a zdravotnú spôsobilosť osôb vykonávajúcich vybrané činnosti vo výstavbe a stavebné práce na stavbe, úpravou právomocí stavbyvedúceho a kompetencií štátneho stavebného dohľadu;

6. Stupeň kompatibility s právnymi normami Európskej únie ako celok je čiastočný.

Viaceré úpravy v novelách zákonov, ktoré sú obsahom materiálu (napr. základné požiadavky na stavby, stavebné výrobky a stavebné práce, a pod. ), sú však v úplnom súlade s vyššie citovanými právnymi normami Európskej únie.

Tabuľka zhody (Table of Concordance)

Právny predpis EU	Právny predpis SR
Council Directive 89/106/EEC of 21	Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
December 1988 on the approximation of	stavebnom poriadku (stavebný zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
laws, regulations and administrative	- čl. 1
provisions of the Member States relating to
constructions products

1	2	3	4	5	6	7	8
Článok	Text právneho predpisu EÚ	Spôsob transpozície	§	Text slovenského právneho predpisu	Zhoda	Administratívna infraštruktúra	Poznámky
1 a 2		N		zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných	Y	MVRR
				výrobkoch		SR
3 ods. 1	The essential requirements applicable to works which may influence the technical characteristics of a product are set out in	N	43d	/1/ Stavba musí po celý čas svojej životnosti vyhovovať základným požiadavkám na stavby. Základnými	Y	MŽP SR	§ 2 zák. č. 90/1998
			ods. 1			MVRR SR	Z. z.
				požiadavkami na stavby sú		stavebné úrady
	terms of objectives in			a) mechanická odolnosť a stabilita
	Annex I. One, some or all			stavby,
	of these requirement may			b) požiarna bezpečnosť stavby,
	apply; they shall be
	satisfied during an			c) hygiena a ochrana zdravia a životného
	economically reasonable			prostredia,
	working life.			d) bezpečnosť stavby pri užívaní,
				e) ochrana pred hlukom a vibráciami zo
				stavby,

Tabuľka zhody (Table of Concordance)

Právny predpis EU	Právny predpis SR
Council Directive 92/57/EEC of 24 June	Návrh stavebného zákona
1992 on the implementation of minimum
safety of health requirements at temporary
or mobile construction

1	2	3	4	5	6	7	8
Článok	Text právneho predpisu EÚ	Spô-	§	Text slovenského právneho predpisu	Zhoda	Admini-	Poznámky
		sob				stratívna
		trans-				infraštruk-
		pozí-cie				túra
2	Definitions	N			N		Preberanie definícií sa
	Temporary or mobile						bude riešiť v r. 2001
	construction sites -						/návrh nového
	means any construction						stavebného zákona/
	site at which building or
	civil engineering works
	are carried out
	Client - any natural or legal
	person for whom a
	project is carried out
	Project supervisor - any
	natural or legal person
	responsible for
	design/execution/supervis
	ion, acting on behalf of
	the client
	Self - employed person -

8	- choosing the location of		§ 43h	s uvedením potrebných údajov o stavbe
	workstations bearing in			a účastníkoch výstavby,
	mind how access to			c) mať zriadený vjazd a výjazd z miestnej
	these workplaces is			komunikácie alebo z účelovej
	obtained;			komunikácie na prísun stavebných
	- the conditions under			výrobkov, na odvoz zeminy a
	which various materials			stavebného odpadu a na prístup
	are handled;			vozidiel zdravotníckej pomoci a
	- technical maintenance,			požiarnej ochrany, ktorý sa musí čistiť,
	pre-commissioning;			d)umožňovať bezpečné uloženie
	checks and regular			stavebných výrobkov a stavebných
	checks on instalations			mechanizmov a umiestnenie dočasných
	and equipment with a			staveništných stavieb a zariadení,
	view to correcting any			e) umožňovať bezpečný pohyb osôb
	faults which might			vykonávajúcich stavebné práce,
	affect the safety and			f) mať zabezpečený odvoz alebo likvidáciu
	health of workers;			odpadu,
	- the demarcation and			g) mať vybavenie potrebné na vykonávanie
	laying-out of areas for			stavebných prác a na pobyt osôb
	storage of various			vykonávajúcich stavebné práce.
	materials used are			h) byť zriadené a prevádzkované tak, aby
	removed;			bola zabezpečená ochrana zdravia ľudí
	- the storage and disposal			na stavenisku ako aj ochrana životného
	or removal of waste and			prostredia podľa osobitných
	debris;			predpisov1k).
	- the adaptation, based on
	progress made with the
	site, of the actual period
	to be allocated for the
	various types of work or
	work stages;

II	involving particular risks						BOZ
	to the safety and health
	of workers referred to in
	art. 3 /2/
ANNEX	Content of the prior notice	N					Upravujú predpisy
III	referred to in art. 3 /3/						BOZ
ANNEX	Minimum safety and health	N					Upravujú predpisy
IV	requirements for						BOZ
	construction sites

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodom

K bodu 1:

Ustanovením § 1 odsek 1 sa upresňuje cieľ územného plánovania. Zároveň z neho vyplývajú hlavné činnosti, ktoré ho charakterizujú. Návrh vychádza z Európskej charty územného plánovania a vyjadruje skutočnosť, že pre akúkoľvek činnosť v území je najdôležitejšie zistiť možnosti územia, určiť možnosti jeho použitia a skoordinovať možné a dovolené aktivity v ňom. Ustanovením sa vyjadruje aj nadväznosť na zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, ktorý vymedzuje obsah princípov trvalo udržateľného rozvoja vo vzťahu k akémukoľvek územiu. Tieto princípy sú kritériom plánovania a uskutočňovania každej ľudskej činnosti v území. Iba tie činnosti by sa mali v území vykonávať, ktoré toto územie nezdevastujú, ale ho uchovajú pre ďalšie generácie v nezmenenom alebo vo zlepšenom stave.

Navrhované nové znenie § 2 spresňuje úlohy územného plánovania podľa najnovších poznatkov teórie, podľa terminológie používanej v slovenskom právnom poriadku a podľa skutočných požiadaviek, ktoré sú rozdielne v porovnaní s rokom 1976 z hľadiska miesta územného plánovania v spoločnosti.

Regulatívy sú najdôležitejším praktickým výstupom územného plánovania a sú súčasťou záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie, a preto sa ich určovanie uvádza medzi úlohami územného plánovania na prvom mieste (písmeno a).

V písmene f) sa vyjadrujú zmeny v ďalších ustanoveniach zákona, najmä v úprave obsahu územného plánu zóny a v územnom rozhodovaní a v úprave všeobecných požiadaviek na navrhovanie a uskutočňovanie stavieb.

Zásada nepresiahnutia únosného zaťaženia územia vyplýva zo zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí (v ňom je aj jej obsah vyjadrený). Keďže ide o základný princíp, musí sa vyjadriť v úlohách územného plánovania (písmeno g).

Ustanovenie § 2 ods. 2 nahrádza odseky, ktoré nepatria medzi úlohy územného plánovania. Návrh (odsek 1) uvádza taxatívnym spôsobom formy, ktorými sa plnia úlohy územného plánovania vo fáze analytickej, vo fáze syntetickej a programovej a vo fáze realizačnej. Tu uvedené formy činnosti sú činnosťami, ktoré sa v praxi používajú, ale zákon ich používanie neustanovuje.

V  ďalších ustanoveniach § 2 sa preklenujú chýbajúce vyjadrenie vzťahu medzi cieľmi a úlohami územného plánovania a samotným územným plánovaním ako odbornou činnosťou s konkrétnymi výstupmi. Výraz "územnoplánovacie činnosti" sa používa aj teraz, ale nie je popísaný v zákone, a preto jeho obsah v praxi nie dostatočne presný.

Územnoplánovacie činnosti sú jadrom územného plánovania ako odbornej činnosti, ktorou sa napĺňajú ciele a úlohy územného plánovania vyjadrené v § 1 a 2. Väčšina ich obsahu však je teraz upravená vyhláškou č. 84/1976 Zb. a nie priamo zákonom.

V odseku 6 sa tieto činnosti vynímajú z režimu správneho poriadku. Je to aj doterajší stav. Takáto exempcia musí byť priamo v zákone. Územné plány a územnoplánovacie dokumenty nie sú individuálnymi rozhodnutiami správnych orgánov, ktoré riešia konkrétnu vec, ale programové dokumenty všeobecného charakteru.

V odseku 7 sú významné základné nástroje územného plánovania, ktorými sú územnoplánovacie podklady, územnoplánovacia dokumentácia a územné rozhodnutia.

K bodu 2:

Upravuje sa povinnosť obstarávať územnoplánovacie podklady obcí a územné plány obcí, t. j. územný plán obce a územný plán zóny, prostredníctvom oprávnenej osoby. Ministerstvo životného prostredia zabezpečí odbornú prípravu osôb na obstarávanie, odborné skúšky a vydanie preukazov oprávnenia na obstarávanie územných plánov. Ustanovenie rieši nežiadúci súčasný stav, keď spracovanie územnoplánovacích podkladov a dokumentácie zabezpečujú odborne spôsobilé osoby, obstarávanie územnoplánovacích podkladov a dokumentácie, ktoré obstarávajú krajské úrady je zabezpečované pracovníkmi štátnej správy s odbornou spôsobilosťou podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 157/1997 o osobitných kvalifikačných predpokladoch na výkon niektorých činností v krajských a okresných úradoch. Iba územnoplánovacie podklady a územné plány obcí môže obstarať ktokoľvek, čo spôsobuje neodbornosť a nezákonnosť v postupe obstarávania.

Obec môže oprávnenú osobu zamestnávať trvale alebo iba na čas potreby. Navrhované ustanovenie nerieši postavenie oprávnených osôb z hľadiska pracovných vzťahov.

Podrobnejšia úprava spôsobu získania odborného oprávnenia na obstarávanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie bude ustanovená vyhláškou.

K bodu 3:

Ustanovenie je obsahovou zmenou v porovnaní s terajším stavom v tom, že ide o taxatívny výpočet (doteraz demonštratívny) a že územná prognóza sa zaraďuje medzi územnoplánovacie podklady (doteraz územnoplánovací dokument).

K bodu 4:

Teraz platné ustanovenie sa upresňuje v súlade so skutočným používaním urbanistickej štúdie.

K bodu 5:

Vypúšťajú sa slová, ktoré z dôvodu zrušenia kategórií a stupňov územnoplánovacej dokumentácie nemajú opodstatnenie.

K bodu 6:

Ustanovením sa vymedzuje kompetencia na obstarávanie územného generelu, ktorá je teraz vyjadrená iba vo vyhláške.

K bodu 7:

Územná prognóza má analytický obsah, a preto sa zaraďuje medzi územnoplánovacie podklady. Použije sa ako podklad pri príprave územnoplánovacej dokumentácie.

K bodu 8:

Uplatňuje sa zavedená legislatívna skratka (v § 2a) namiesto plného názvu ministerstva.

K bodu 9:

Dopĺňajú sa povinnosti obstarávania územno-technických podkladov, ktoré majú byť upravené zákonom, o určovanie ich používania, ukladanie a poskytovanie orgánom verejnej správy a ostatným fyzickým a právnickým osobám. Stratégia územného a priestorového usporiadania Slovenska je vo svojej podstate a účele spracovania územnotechnickým podkladom na celoštátnej úrovni, ktorý je jedným z podkladov pre spracovanie Koncepcie územného rozvoja Slovenska. Stratégia sa spracúva aj teraz, nie je však vyjadrená v zákone. Ministerstvo obstaráva stratégiu prostredníctvom Slovenskej agentúry životného prostredia.

K bodu 10:

V § 7a sa upravuje sa účel tzv. ostatných podkladov a zákon sa dopĺňa o výpočet najčastejšie používaných podkladov. Ostatné podklady nie sú druhom územnoplánovacích podkladov, ako to ustanovuje teraz platný zákon. Využívajú sa však na účely územného plánovania.

Ostatnými podkladmi sú aj odvetvové koncepcie zabezpečované organizáciami v pôsobnosti jednotlivých ministerstiev. Medzi ostatné podklady patria napr. dokumenty regionálnej politiky (národný rozvojový plán, integrovaný plán regionálneho a sociálneho rozvoja, regionálne operačné programy), koncepcie ochrany poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu, vodohospodárske koncepcie, dokumenty o podmienkach ochrany kultúrnych pamiatok a pamiatkových území (dokumenty o kultúrnych pamiatkach a pamiatkových územiach a o lokalitách zapísaných v zozname svetového dedičstva UNESCO, program záchrany a revitalizácie kultúrnych pamiatok a pamiatkových území).

V dôsledku vypustenia územného projektu zo zákona, presunu územnej prognózy medzi územnoplánovacie podklady a opisu obsahu a účelu Koncepcie územného rozvoja Slovenska je potrebné zmeniť celý oddiel. Ustanovenia jednotlivých paragrafov tohto oddielu sa spodrobňujú a upravujú v podstate prevzatím obsahu vyhlášky č. 84/1976 Zb. V zákone doteraz chýba vymedzenie obsahu a účelu územnoplánovacej dokumentácie. Preto sa zákon o takéto ustanovenie § 8 ods. 2 a 3 dopĺňa.

Koncepcia územného rozvoja Slovenska (§ 9) sa ustanovuje ako celoštátny územnoplánovací dokument. Je ním síce aj teraz, ale jej obsah a účel nie je v zákone vyjadrený a spracúva sa podľa internej metodiky.

Vylúčenie slov "kategórie a stupne" sleduje lepšie vyjadriť ich druhovú príbuznosť a odlišnosť a hierarchiu v časti, ktorá je záväznou, založenú nie na hierarchii orgánov (v roku 1976 až 1990 národných výborov), ale na hierarchii záujmov (celospoločenské, regionálne a miestne).

Ustanovenie podrobnejšie upravuje obsah a účel územného plánu regiónu. Doteraz takáto úprava vyplývala zväčša z vyhlášky č. 84/1976 Zb., resp. z internej metodiky.

Územný plán obce je základným územnoplánovacím dokumentom na úrovni obcí. V ňom dochádza k prieniku celoštátnych záujmov a potrieb (vyplývajúcich z Koncepcie územného rozvoja Slovenska) a regionálnych potrieb (vyplývajúcich z územného plánu regiónu) s miestnymi záujmami a potrebami. Preto je dôležité priamo v zákone vymedziť obsah a účel takéhoto územnoplánovacieho dokumentu.

Obstaranie územného plánu je finančne nákladné, a preto zákon ustanovuje povinnosť mať územný plán iba obciam, v ktorých potreba územného plánu je jednoznačne prevyšujúca priame náklady na jeho obstaranie. V malých obciach, v ktorých nedochádza k podstatným zmenám v priestorovom usporiadaní a vo funkčnom využívaní územia, je možnosť obstarať územný plán v prípade potreby.

Výrazom "obec" sa vyjadruje, že územný plán je treba vypracovať pre celé územie správnej jednotky bez ohľadu na to, či sa vnútorne člení na miestne časti alebo nie.

Územný plán obce môže byť obstaraný aj pre dve obce, ktoré urbanisticky splynuli a oddeľuje ich iba administratívna hranica a dopravná značka. Je nemysliteľné, aby ich rozvoj bol oddelený a samostatný z hľadiska úloh územného plánovania. Sú totiž závislé svojou infraštruktúrou, pohybom zamestnaných osôb a žiakov škôl, výstavbou a pod.

Územný plán obce môže byť obstaraný aj pre časť obce, ktorá je urbanisticky oddelená od ostatných častí obce, najmä ak má vlastnú alebo autonómnu infraštruktúru, iné smerovanie pohybu obyvateľstva za prácou a štúdiom, iné predpoklady a požiadavky na výstavbu, rekreáciu, poľnohospodársku výrobu, a pod.

Kritériom, či sa vypracúva územný plán obce, musia byť jednoznačne územnoplánovacie hľadiská, aby bolo možné v plnom rozsahu realizovať ciele a úlohy územného plánu v konkrétnom území.

V súlade so zahraničnými poznatkami sa umožňuje spracovanie jedného územného plánu pre dve alebo viac obcí (odsek 4), ak je to výhodnejšie z hľadiska územnoplánovacích dôvodov (ale aj finančných). Toto riešenie je vhodné napríklad pre územný plán pre sídelnú aglomeráciu, čím sa rozumie mesto a susediace malé obce tvoriace zázemie mesta, ktoré sú

závislé na vybavenosti mesta (pracovné príležitosti, školy, zdravotnícke a kultúrne zariadenia) a mesto ich potrebuje ako oddychové a rekreačné zázemie s perspektívou rozširovania sa. Obdobne to môže byť účelné pre viacero malých obcí, ktoré majú spoločnú infraštruktúru alebo spoločný vývin v dôsledku prírodného usporiadania, pričom jednotlivo pre nich územný plán nemá natoľko veľký význam, ako komplexné riešenie územia zahŕňajúceho viacero obcí (napr. riešenie celej doliny).

Odsek 7 ustanovuje úlohu a obsah územného plánu vojenského obvodu, ktorý sa obstaráva aj teraz, ale zákon sa ním nezaoberá.

Územný plán zóny (§ 12) je hierarchicky najnižším a najpodrobnejším územnoplánovacím dokumentom, pretože rieši najmenšie územie (zónu) a v zásade vykonáva územný plán obce na konkrétne územie. Jeho obsah upravovala najmä vyhláška č. 84/1976 Zb., čo bolo v podmienkach národných výborov dostačujúce, ale vzhľadom na čl. 67 ústavy je potrebná zákonná úprava.

Zmenou v porovnaní s platným stavom je vymedzenie zóny. Zónou už nebude územie vymedzené funkčne (napr. obytná zóna, oddychová zóna, priemyselná zóna), ale územie, ktoré je potrebné z nejakého dôvodu regulovať (t. j. určiť regulatívy), napr. z dôvodu výstavby. Táto zmena sa premieta aj do obsahu územného plánu zóny, ktorý tak bude plniť funkciu bývalého regulačného plánu. Zónou tak môže byť určitá štvrť, pár pozemkov alebo len jeden pozemok. Územný plán zóny môže obec obstarať aj pre akúkoľvek inú časť obce ak sa tak rozhodne.

Územný plán zóny bude priamym základom pre povoľovanie stavieb bez potreby územného rozhodovania, pre vyvlastňovanie práv k pozemkom a stavbám, pre vymedzovanie zastavaného územia a ostatného územia obce, pre určenie stavebného uzáveru, atď. Tým sa zvýši jeho význam v praktickom živote obce.

V § 13 sa naznačuje členenie územnoplánovacej dokumentácie. Z doterajšej vyhlášky sa prevzal obsah záväznej časti územných plánov.

K bodu 11:

Zrušujú sa ustanovenia, ktoré z dôvodu zrušenia kategórií územnoplánovacej dokumentácie už stratili opodstatnenie.

K bodu 12:

Navrhovaný nadpis lepšie vystihuje obsah § 16 až 18. Ustanovenia nevymedzujú príslušnosť (teda procesnoprávnu zložku), ale pôsobnosť (teda hmotnoprávnu zložku).

K bodu 13:

Zákon sa dopĺňa v nadväznosti na úpravu územného plánu vojenského obvodu o kompetenciu ministerstva obrany.

K bodu 14:

Ide o legislatívnu úpravu v nadväznosti na vypustenie územných projektov zo zákona, na presun územnej prognózy medzi územnoplánovacie podklady a na nahradenie územného plánu sídelného útvaru za územný plán obce.

K bodu 15:

Ide o náhradu nepoužívaného pomenovania územnoplánovacej dokumentácie obstarávanej pre celoštátnu úroveň bežne zaužívaným pojmom, pod ktorým je táto dokumentácia známa širokej odbornej verejnosti a pod ktorým ju v súčasnosti MŽP SR obstaráva v súlade s uznesením vlády SR č. 903/1997.

K bodu 16:

Ide o náhradu starého pojmu novo zavedeným pojmom región.

K bodu 18:

Ide o legislatívnu úpravu v nadväznosti na nahradenie územného plánu sídelného útvaru za územný plán obce.

K bodu 17:

V § 18 odsek 3 ide o náhradu starého pojmu novo zavedeným pojmom región a o opravu zrejmej nesprávnosti. Riešenie územného plánu totiž nemôže zasahovať do kompetencie úradov, ale do územia administratívnych jednotiek.

K bodu 19:

Ustanovenie sa upravuje podľa vzoru odseku 3 tak, že riešenie môže zasahovať do územia aj dvoch obcí.

K bodu 20:

Doplnenie nových paragrafov je spôsobené prebratím úpravy procesu obstarávania z vykonávacej vyhlášky do zákona. Úprava procesných práv a povinností obstarávateľa, spracovateľa, dotknutých orgánov štátnej správy, obcí a obyvateľov obcí patrí do zákona.

Povinnosť zverejnenia prípravy a spracovaného zadania vyplýva z Európskej charty územného plánovania a je samozrejmou požiadavkou na spravodlivé a demokratické obstarávanie územnoplánovacích dokumentov, pretože z riešenia v územnoplánovacích dokumentoch vyplývajú závažné dôsledky na život v území.

Z doterajšej vyhlášky sa do § 19c preberá základný obsah prieskumov a rozborov. Podstatnou zmenou v novelizovanej úprave prieskumov a rozborov je zaradenie časti ekologicky optimálneho priestorového usporiadania územia ako integrálnej súčasti prieskumov a rozborov pre územné plány veľkých územných celkov a obcí.

Stavebný zákon ani návrh vyhlášky sa nezaoberá metódou vypracovania ekologicky optimálneho priestorového usporiadania územia ako celku vrátane krajiny. Spôsob spracovania bude upravený metodickým usmernením ministerstva, ktoré je podľa ustanovenia § 17 ods. 3 záväzné pre všetky orgány územného plánovania. V súčasnosti sa na určenie ekologicky optimálneho priestorového usporiadania územia využíva metóda krajinnoekologického plánovania LANDEP ako otvorený systém, do ktorého vstupujú analytické podklady v závislosti od základných podmienok procesu krajinnoekologického plánovania, najmä vymedzenia územia a jeho prírodných a sociálno-ekonomických podmienok. Začlenenie tejto časti sa odráža aj v novelizácii zákona č. 138/1992 Zb., pretože pre jej spracovanie sa vyžaduje oprávnenie podľa osobitného predpisu. Hlavným výstupom je vymedzenie jestvujúcich predpokladaných stretov záujmov, ktoré je hlavným predpokladom správneho zadania ozrejmujúceho hlavné ciele a východiskové požiadavky obstarávateľa na spracovanie novej územnoplánovacej dokumentácie.

Prieskumy a rozbory pre koncepciu územného rozvoja Slovenska sú súčasťou sústavnej činnosti ministerstva v rámci prognózovania strategických možností priestorového a územného rozvoja Slovenska.

K bodu 21:

Zadanie je základným prípravným dokumentom, v ktorom sa vymedzia ciele a úlohy územného plánovania na konkrétne územie. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva podľa zadania. Podrobnejšie obsah zadania upravuje vyhláška. V § 20 sa prerokovanie upravuje rovnako ako to upravuje § 20 súčasného zákona. Podstatnou zmenou je úprava prerokovania s dotknutými orgánmi miestnej štátnej správy, kde sa uplatňuje pôsobnosť krajského úradu podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona č. 222/1996 Z. z. tak, aby výsledkom súčinnosti orgánov miestnej štátnej správy bolo vzájomne zosúladené stanovisko k návrhu zadania od všetkých dotknutých orgánov štátnej správy. Okruh účastníkov prerokovania je rozšírený o dotknuté právnické osoby, ktorými sú predovšetkým správcovia sietí technickej infraštruktúry.

Ustanovenia § 21 upravujú proces spracovania a prerokúvania konceptu riešenia územnoplánovacej dokumentácie v súlade s požiadavkou na verejnú kontrolu, ktorá vyplýva z Európskej charty územného plánovania. Vzhľadom na úpravu procesných práv a povinností

jeho účastníkov je potrebná zákonná úprava (doteraz iba vo vyhláške). Tým sa umožní aj vymožiteľnosť práv a povinností, pretože každý sa bude môcť domáhať ich ochrany na súde.

Ustanovenie § 22 upravuje prerokúvanie návrhu územnoplánovacej dokumentácie tak, ako to upravoval § 21 stavebného zákona. Jednoznačne vymedzuje podmienku dosiahnutia dohody s dotknutými orgánmi štátnej správy o návrhu územného plánu. Podstatnou zmenou je úprava prerokovania s dotknutými orgánmi miestnej štátnej správy, kde sa uplatňuje pôsobnosť krajského úradu podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona č. 222/1996 Z. z. tak, aby výsledkom súčinnosti orgánov miestnej štátnej správy bolo vzájomne zosúladené stanovisko k návrhu územného plánu od všetkých dotknutých orgánov štátnej správy. Ustanovenie odseku 5 umožňuje zamedziť obštrukcie pri jeho prerokúvaní. Okruh účastníkov prerokovania je rozšírený o dotknuté právnické osoby, ktorými sú predovšetkým správcovia sietí technickej infraštruktúry.

Novým ustanovením § 23 sa podrobne upraví proces prerokúvania územného plánu zóny. Dôvodom je, že územný plán zóny je priamym podkladom pre povoľovanie stavieb a pre vyvlastňovanie práv k nehnuteľnostiam., ďalej určuje konkrétne zastavovacie podmienky každej novej stavby, určuje stavebnú uzáveru, určuje nezastavané pozemky za stavebné parcely, atď.

V novom § 24 je určený rozsah informácií a dokladov, ktoré obstarávateľ predloží schvaľujúcemu orgánu pred schválením územného plánu. Schvaľujúci orgán sa s nimi musí vopred oboznámiť, pretože v niektorých prípadoch môže byť predmetom schválenia i zasahovanie do vlastníckych a iných práv a následné vyvlastňovanie, resp. vymožiteľnosť práv na súde.

K bodu 22:

Ide o doplnenie rozsahu oblastí posudzovania územného plánu, aby bolo jasné, že pri jeho obstarávaní boli dodržané všetky obsahové a procedurálne náležitosti dokumentu, ktorého časť sa stane všeobecne záväzným predpisom.

Ustanovenie odseku 2 upravuje podklady, ktoré sú potrebné na posúdenie podľa § 25 ods. 1 zákona.

Ustanovenia odsekov 4 a 5 upravujú kompetenciu preskúmavať návrh územného plánu. V porovnaní s teraz platným stavom ide o zmenu v kompetenciách krajského úradu v súvislosti s jeho obstarávateľskými kompetenciami pre územný plán regiónu. Okresnému úradu sa rozsah preskúmavania zúžil na územný plán zóny.

K bodu 23:

Ide o legislatívnu úpravu v nadväznosti na presun územnej prognózy medzi územnoplánovacie podklady.

K bodu 24:

Ustanovenie § 27 upravuje spôsob schvaľovania a spôsob vyhlasovania záväzných častí územnoplánovacej dokumentácie. Hoci podstata je bez zmeny, navrhujú sa niektoré čiastkové obsahové zmeny a úprava kompetencií, ktorá teraz vyplýva iba z vyhlášky.

Schválenú záväznú časť Koncepcie územného rozvoja Slovenska a územných plánov regiónov vyhlasuje vláda svojím nariadením uverejňovaným v Zbierke zákonov.

Obec vyhlasuje schválenú záväznú časť územného plánu všeobecne záväzným nariadením, pre zverejnenie ktorého sa dopĺňajú podrobnosti. Osobitným spôsobom sa upravuje oznámenie schváleného územného plánu zóny dotknutým vlastníkom nehnuteľností.

Ustanovenie § 28 sa s úpravami preberá z doterajšej vyhlášky. Vzhľadom na to, že sa ním ukladajú povinnosti, je úprava potrebná priamo v zákone. Oprávnenú osobu na podpis schvaľovacej doložky vymedzuje interný právny predpis príslušného úradu.

K bodu 25:

Navrhuje sa zmeniť nadpis označujúci oddiel 7, vzhľadom na navrhnuté zmeny paragrafov.

K bodu 26:

Vzhľadom na nové znenie § 27 sa vypúšťa § 29, upravujúci teraz rovnakú problematiku.

K bodu 27:

Ustanovujú sa pravidlá aktualizácie územného plánu, ktoré doteraz v zákone chýbali. Niektoré kompetencie však vyplývali iba z vyhlášky.

K bodu 28:

Ide o upresňujúcu úpravu doterajšieho ustanovenia § 31 ods. 2 (prvá veta) a prevzatie ustanovenia z doterajšej vyhlášky (druhá veta), ktoré patrí do zákona, pretože upravuje kompetenciu.

K bodu 29:

Ide o legislatívnotechnickú úpravu v súvislosti s vložením nového oddielu 5.

K bodu 30:

Obsah ustanovenia § 33a sa vypúšťa, pretože podmienky vydávania rozhodnutí o umiestnení stavby sú koncentrované v novej úprave § 39a.

K bodu 31:

Okruh účastníkov každého územného konania sa rozširuje o obec, ktorá doteraz mala postavenie účastníka konania iba pri konaní o umiestnení stavby a o využití územia. Keďže vymedzenie stavebnej uzávery alebo ochranného pásma výrazne zasahujú do rozvoja obce a do práv obyvateľov obcí k nehnuteľnostiam, je potrebné, aby obec mala práva a povinnosti účastníka konania aj v týchto konaniach a mohla tak účinne obhajovať miestne záujmy a práva svojich obyvateľov.

Pri vymedzení okruhu účastníkov konania sa tiež zohľadňuje úprava v zák. č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, podľa ktorého občianske združenie spĺňajúce podmienky ustanovené v § 9 ods. 4 cit. zákona je tiež účastníkom správneho konania.

K bodu 32:

Ide o úpravu nadväzujúcu na novú úpravu § 45 a zavedenie legislatívnej skratky.

K bodu 33:

Ide o legislatívnu úpravu v nadväznosti na vypustenie územných projektov zo zákona.

K bodu 34:

Odsek 1 sa vypúšťa ako nadbytočný pretože ochrana vlastníckeho práva k pozemku v územnom konaní je docielená súhlasom vlastníka, ktorý sa vyžaduje na umiestnenie stavby.

K bodu 35:

Ide o ustanovenia, ktoré sú doposiaľ zaradené vo vyhláške a presúvajú sa do zákona pričom sa zároveň upravujú. Keďže ide o dôležité ustanovenia upravujúce rozhodnutie o umiestnení stavby, o využití územia, o chránenom území a ochrannom pásme a o stavebnej uzávere, z ktorých vyplývajú kompetencie stavebného úradu a práva a povinnosti účastníkov územného konania, je potrebné ich zaradenie priamo v zákone. Podrobnosti ustanoví vykonávací predpis.

K bodu 36:

Časové obmedzenie platnosti rozhodnutia o stavebnej uzávere je zhodné s úpravou ako pri ostatných územných rozhodnutiach podľa § 40 ods. 3 prvá veta. Navrhovaným doplnením textu o druhú vetu sa sleduje to, aby platnosť rozhodnutia o stavebnej uzávere ani po predĺžení nepresiahla päť rokov.

Navrhovaným doplnením textu o tretiu vetu sa do zákona premieta zmenené postavenie územného konania a rozhodnutia, ktoré je adekvátnou náhradou k schváleniu územného plánu zóny v prípade, že tento územný plán neexistuje.

K bodu 37:

Stavebný zákon v súčasne platnom znení neobsahuje vymedzenie jedného zo základných pojmov, a to pojem "stavba". Ani platný Občiansky zákonník nevymedzuje pojem stavba ako občianskoprávnu inštitúciu, na rozdiel od Občianskeho zákonníka z roku 1950. Opisným spôsobom možno pojem stavba pre potreby stavebného zákona vyvodiť iba z § 1 vyhlášky č. 85/1976 Zb. v znení neskorších predpisov. V novom § 43 sa navrhuje definícia stavby prevzatá zo smernice č. 89/106/EHS (odsek 1 prvá veta) s tým, že sa upresňuje výraz "pevné spojenie so zemou" vymenovaním všetkých možných technických spôsobov a to z dôvodu právnej istoty.

Nejde o vymedzenie pojmu stavba na občianskoprávne účely, ale výlučne o administratívnoprávne vymedzenie na účely stavebného zákona a jeho vykonávacích predpisov, čím sa vyhovelo požiadavkám odbornej verejnosti. Občiansky zákonník v súvislosti so stavbami rozlišuje hnuteľné veci a nehnuteľné veci. Za nehnuteľnosť považuje iba stavbu spojenú so zemou pevným základom, t. j. spôsobom upevnenia podľa § 43 písm. a) návrhu, takže stavby využívajúce ostatné formy pevného spojenia so zemou sú stavbami, ktoré z občianskoprávneho hľadiska budú tak, ako doteraz, hnuteľnosťami (napr. stožiare, mosty, nafukovacie haly).

V plamom stavebnom zákone ďalej chýbala úprava členenia stavieb, najmä vo väzbe na pozemné stavby (budovy) a inžinierske stavby, hoci predchádzajúce právne úpravy ho obsahovali. Členenie stavieb a vymedzenie pojmov "pozemné stavby (budovy)" a "inžinierske stavby" (§ 43a, 43b, 43c) je prevzaté z medzinárodnej štatistickej klasifikácie stavieb UNESCO, vypracovanej na báze Európskeho štandardu Classification of Types of Construction - CC (EUROSTAT, august 1997), ktorú rešpektujú aj právne predpisy Európskej únie a technické normy a ktorá je v súčasnosti predmetom aproximácie práva EU v oblasti štatistiky. Časť týkajúca sa bytových budov (§ 43b) je zároveň zosúladená s pojmami STN 73 4301 Budovy na bývanie.

Aj ostatné ustanovenia nových paragrafov obsahujú úpravu, ktorá buď chýbala, alebo bola iba vo vykonávacích vyhláškach. Vzhľadom na ich význam je potrebná ich zákonná úprava.

Ustanovenie § 43d o základných požiadavkách na stavby je prevzaté zo smernice Rady č. 89/106/EHS (z jej prílohy I). Takto ho prevzali aj členské štáty Európskej únie do svojich právnych poriadkov a takto ho prevzal aj zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch. Podrobnosti o základných požiadavkách na stavby budú v podzákonných právnych predpisoch (v značnom rozsahu už aj sú) vydávaných na vykonanie zákonov o požiarnej ochrane, o civilnej ochrane, o ochrane zdravia a ďalších, ako aj v technických normách týkajúcich sa projektovania a uskutočňovania stavieb a stavebných konštrukcií.

V navrhovanom § 43e sa určuje záväznosť všeobecných technických požiadaviek na výstavbu doteraz určených vykonávacími predpismi, čím sa sleduje ústavnosť právnej úpravy.

Vymedzenie pojmu "stavebné práce" (§ 43g ods. 1) je tiež prevzaté zo smernice Rady č. 89/106/EHS a najmä z jej interpretačných dokumentov. Požiadavka na odbornú kvalifikáciu a zdravotnú spôsobilosť vo vzťahu k stavebným prácam (§ 43g ods. 2) je iniciovaná smernicou č. 92/57/EHS. Ide tu o súhrn požiadaviek osobitných predpisov upravujúcich odborné a zdravotné predpoklady na výkon niektorých stavebných prác (napr. na zváračské práce, elektroinštalačné práce, stavebné práce vo výškach, práce pod zemou a pod. ).

Problematiku stavebných výrobkov upravuje zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch, ktorý vo vzťahu k stavebnému zákonu má postavenie špeciálneho zákona. Z tohto dôvodu v stavebnom zákone postačuje ustanoviť iba základnú požiadavku na stavebné výrobky (§ 43f). Ide o obdobu terajšieho § 47 stavebného zákona.

Obsah § 43i a § 43h, ktoré upravujú pojmy stavebný pozemok a stavenisko, je prevzatý z vykonávacích predpisov k stavebnému zákonu a upravený vo väzbe na osobitné predpisy.

Upravujú sa oprávnenia na uskutočňovanie stavieb.

Uskutočňovanie stavby, ako stavebná činnosť, nie je regulovaným povolaním ani podľa nášho práva, ani v zahraničí, a preto jediným odborným predpokladom na vydanie živnostenského oprávnenia na stavebnododávateľské činnosti sú aj na účely stavebného zákona len požiadavky na vzdelanie a na odbornú prax podľa prílohy č. 2 skupiny 213 živnostenského zákona. Ako jedinou regulovanou činnosťou v oblasti uskutočňovania stavieb sa navrhuje činnosť "vedenie uskutočňovania stavieb", t. j. činnosť stavbyvedúceho a stavebného dozora ( § 44 ods. 1 a 2). Obdobné postavenie bolo zakotvené u nás aj v právnych úpravách v minulosti ( do roku 1958 ) a je v súčasnosti zakotvené aj v právnych úpravách v Českej republike, Rakúsku a Nemecku. Preukázanie oprávnenia na vedenie uskutočňovania stavieb, ako vybranej činnosti vo výstavbe, bude podkladom pre vydanie živnostenského oprávnenia.

V § 44 ods. 2 návrhu sa umožňuje uskutočňovanie stavieb svojpomocou, čo je v našich pomeroch

ešte pretrvávajúci dôsledok pomerov spred roku 1989, ale v štátoch Európskej únie je neprípustný. Stavba svojpomocou sa umožňuje fyzickým osobám i právnickým osobám, avšak sa zužuje ich možný okruh iba na jednoduché stavby a ich zmeny, u ktorých sa predpokladá, že nemajú závažný dopad na okolie stavby, ani životné prostredie. Zároveň sa svojpomocná výstavba podriaďuje väčšej kontrole obcí a stavebných úradov.

Podľa § 45 novely sú vybranými činnosťami vo výstavbe, ktoré vyžadujú preukázanie odborných znalostí overených komorami: projektová činnosť, vedenie uskutočňovania stavieb a vybrané geodetické a kartografické činnosti. Podrobnosti o oprávneniach na vybrané činnosti vo výstavbe, o spôsobe a podmienkach ich nadobudnutia a zániku ustanovujú zák. č. 138/1992 Zb. v znení navrhovanej úpravy a zák. č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v súčinnosti so zák. č. 216/1995 Z. z. o komore geodetov a kartografov. Vo väzbe na to sa vymedzujú jednotlivé pojmy a obsah týchto činností ( § 45, 46, 46a, 46b a 46c).

Dopĺňa sa podrobnejšia úprava postavenia a úloh projektanta, stavbyvedúceho, stavebného dozoru, geodeta a kartografa stavby. Tým sa odstránia určité nejasnosti terajšej právnej úpravy a lepšie sa vymedzujú ich verejnoprávne práva a povinnosti voči stavebnému úradu, orgánom štátneho stavebného dohľadu a obci, a to bez ujmy ich súkromnoprávnych vzťahov so stavebníkom na základe zmlúv.

Projektant stavby (len autorizovaný architekt alebo autorizovaný stavebný inžinier) je rozhodujúcim činiteľom, ktorý architektonicky stvárňuje predstavy stavebníka pri dodržaní verejnoprávnych požiadaviek (na urbanistické a krajinotvorné požiadavky, zastavovacie podmienky územného plánu zóny alebo územného rozhodnutia, umiestnenie stavby, architektonické a stavebnotechnické riešenie stavby a požiadavky jej užívania). To znamená, že nie je iba zmluvným partnerom stavebníka (občianskoprávny vzťah), ale je aj verejnoprávnym prvkom, ktorý zodpovedá za nesplnenie požiadaviek verejných záujmov (voči stavebnému úradu, obci, dotknutým orgánom štátnej správy) a požiadaviek na odborný výkon činnosti (voči verejnoprávnym profesiovým komorám). Podrobnosti obsahu dokumentácie k územnému a stavebnému konaniu upraví vykonávacia vyhláška. Podľa § 45 ods. 2 písm. c) návrhu sa projektovou činnosťou rozumie aj vypracovanie statických a dynamických výpočtov konštrukcií stavieb statikom (len autorizovaný stavebný inžinier).

Stavbyvedúci a stavebný dozor (§ 46b a 46c) boli aj doteraz osobou, ktorá musela preukazovať odbornú spôsobilosť. Obsah ich oprávnení a zodpovednosti z hľadiska verejnoprávnych požiadaviek sa upravuje podrobne v samostatných paragrafoch.

Stavebný denník (§ 46d) sa vymedzuje ako dokument o priebehu uskutočňovania stavby. Zapisujú sa do neho všetky podstatné udalosti, ktoré sa stali na stavenisku, čo má význam pre účel kontroly priebehu výstavby i určenia zodpovednosti za škody. Platný stavebný zákon jeho úpravu doposiaľ neobsahoval; táto bola vymedzená iba vo vyhláške. Podrobnosti o stavebnom denníku upraví vykonávací predpis.

Všeobecné technické požiadavky na výstavbu v stavebnom zákone doposiaľ neboli upravené. Do samostatného oddielu 3 boli včlenené niektoré všeobecné požiadavky upravené doposiaľ vo vyhláške. Podrobné všeobecné technické požiadavky upraví vykonávací predpis a dopĺňajú ich technické normy týkajúce sa projektovania stavieb a uskutočňovania stavieb, najmä stavebných prác a stavebných konštrukcií.

K bodu 38 a 40:

Upresňuje sa vymedzenie stavieb a stavebných úprav, na ktoré postačí ohlásenie a tých, kde sa ohlásenie nevyžaduje, podľa požiadaviek rezortu dopravy, pôšt a telekomunikácií, čím sa odstraňujú nejasnosti v praxi.

K bodu 39:

Vypúšťa sa § 55 odsek 3 pretože uvedená úprava je už obsiahnutá priamo v stavebnom zákone.

K bodom 41 a 42:

Spresňuje sa oprávnenie obce pri vykonávaní inštitútu ohlasovania, ktoré je upravené v § 57. Odstraňujú sa tým nepresnosti a z toho vyplývajúce nejasnosti v praxi a sleduje sa zosúladenie s Ústavou SR.

K bodu 43:

Vzhľadom na vloženie § 58 sa zavádza spoločný nadpis nad § 58.

K bodu 44:

Ustanovenie sa dopĺňa o náležitosti žiadosti o stavebné povolenie, ktoré doteraz v zákone chýbajú, hoci nedostatok podania má pre účastníka konania závažné dôsledky. Podrobné vymedzenie obsahu žiadosti o stavebné povolenie, jeho príloh a projektovej dokumentácie vymedzí vykonávací predpis.

K bodu 45:

Ustanovením sa vylučujú zmluvy s užívateľmi bez vedomia vlastníka a súhlasy k stavbe vydané užívateľmi v nadväznosti na § 139, pretože súčasný stav nebol v súlade s ústavnou ochranou vlastníckych práv.

K bodu 46:

Úprava, ktorá bola doposiaľ iba vo vykonávacej vyhláške (§ 19 vyhl. č. 85/1976 Zb. v znení neskorších predpisov), sa zaraďuje do zákona z dôvodu jej všeobecnej záväznosti.

K bodu 47:

Popri formulačných upresneniach sa navrhuje aj vecná zmena vo vymedzení účastníkov stavebného konania - účastníkom stavebného konania, ale iba v časti týkajúcej sa projektu stavby, bude aj projektant. Táto úprava je odôvodnená tým, že projektant stavby je v súlade s jeho postavením podľa § 46 a podľa zák. č. 138/1992 Zb. v navrhovanom znení nositeľom verejnoprávnych práv a povinností a nie iba zástupcom stavebníka podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o zastupovaní.

K bodu 48:

Ide o úpravu terajšieho dôvodu na zastavenie konania. Dôvodom je, že statické a dynamické výpočty konštrukcií stavieb sú už súčasťou projektu stavby vypracovaného pre vydanie stavebného povolenia [§ 45 ods. 2 písm. c)].

K bodu 49:

V navrhovanom ustanovení sa upravuje postup stavebného úradu a procesné práva účastníkov konania odlišne od všeobecnej úpravy správneho konania. Umožní sa tak zastaviť stavebné konanie aj vtedy, ak stavebník vezme svoju žiadosť o stavebné povolenie späť.

K bodu 50:

Ide o legislatívnu úpravu vyplývajúcu z vypustenia územných projektov zóny zo stavebného zákona.

K bodu 51:

Navrhovanou formuláciou sa umožňuje stavebnému úradu oznámiť začatie stavebného konania verejnou vyhláškou nájomcom bytov a nebytových priestorov v prípade, že ich prizve na stavebné konanie podľa § 59 ods. 2. Táto možnosť doteraz v zákone nebola.

K bodu 52 a 53:

Ide o legislatívnotechnickú úpravu § 62 písm. a) a § 64 ods. 2 vyvolanú tým, že zastavovacie podmienky budú vyplývať predovšetkým z územného plánu zóny (§13 ods. 3 písm. c) návrhu).

Ide o sprehľadnenie postupu stavebného úradu v stavebnom konaní uvedením úplného znenia jednotlivých písmen § 62 vo vzťahu k použitiu pojmu "územný plán zóny" a k spôsobu realizácie stavby

K bodu 54:

Navrhovaná úprava spodrobňuje a upresňuje obsah stavebného povolenia a záväzných podmienok uskutočňovania stavby uvedených doteraz len vo vyhláške č. 85/1976 Zb..

Dopĺňa sa povinnosť stavebníka použiť vhodné stavebné výrobky (§ 43 f) a tiež povinnosť, aby stavebník stavebnému úradu oznámil začatie stavby, čím sa vyhovelo požiadavke rezortu výstavby a regionálneho rozvoja vo vzťahu k štatistickým zisťovaniam rozostavanosti stavieb.

K bodu 55:

Do zákona sa zakotvujú povinnosti stavebného úradu, ktorými sú zaslanie overenej dokumentácie po vydaní stavebného povolenia a vymedzenie subjektov, ktorým sa poskytuje.

K bodu 56:

Do zákona sa zakotvujú úľavy na vytyčovanie jednoduchých, drobných a dočasných stavieb, zmien týchto stavieb a terénnych úprav menšieho rozsahu. Tieto úľavy sú doposiaľ uvedené vo vyhláške č. 85/1976 Zb.. Ustanovuje sa zodpovednosť za nesúlad priestorovej polohy stavieb a terénnych úprav, pri ktorých sa upustilo od vytýčenia na to oprávnenými osobami.

K bodu 57:

Ustanovenie upravujúce obsah návrhu na kolaudáciu sa dopĺňa o základné náležitosti návrhu, ktoré následne spodrobňuje vykonávacia vyhláška.

K bodu 58:

Úprava sa týka oznámenia začatia kolaudačného konania, ktoré stavebný úrad bude zasielať aj obci. Zároveň sa predlžuje lehota na oznámenia z doterajších 7 na 10 dní pred ústnym konaním. Dôvodom je posilnenie postavenia účastníkov konania a dotknutých orgánov štátnej správy, aby sa mohli lepšie pripraviť na ústne konanie vzhľadom na uplatnenie koncentračnej zásady.

K bodu 59:

Úprava je vyvolaná tým, že zastavovacie podmienky sa určujú už v územnom pláne zóny a iba ak územný plán zóny nie je schválený, tak v územnom rozhodnutí. Navrhovaná úprava túto skutočnosť zohľadňuje.

K bodu 60:

Zmena je vyvolaná skutočnosťou, že technické normy sa už nečlenia na štátne, odborové a podnikové.

K bodu 61: Postup stavebného úradu a jeho povinnosti v kolaudačnom konaní ( spísanie protokolu o ústnom konaní ), doposiaľ upravené vyhláškou č. 85/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, sú zakotvené do zákona v súlade s Ústavou SR. Vymedzuje sa, kedy sa kolaudačné rozhodnutie nevydá a kedy sa môže od kolaudácie upustiť.

K bodu 62: Obsah podmienok pre užívanie stavby, ktoré sa uvádzajú v kolaudačnom rozhodnutí, sa vymedzuje v zákone, so zdôraznením podmienok pre zabezpečenie prístupnosti osobám s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.

K bodu 63: Návrhom sa sleduje zjednotenie právneho postavenia právnických osôb a fyzických osôb v kolaudačnom konaní aj z toho dôvodu, že v kolaudačnom konaní je pre skúšobnú prevádzku podstatná stavba a jej parametre a nie osoba vlastníka stavby. Z dôvodu nejasností pri aplikácii sa upresňuje postup stavebného úradu pri vydávaní súhlasu na skúšobnú prevádzku, ktorému predchádza dohoda s obcou a dotknutými orgánmi štátnej správy.

K bodu 64: Ustanovením sa upresňujú vecné podmienky, ktorých splnenie vyžaduje rozhodnutie stavebného úradu o zmene užívania stavby a rieši sa procesný postup s poukázaním na kolaudačné konanie, ako aj vymedzenie účastníkov konania s poukázaním na § 34.

K bodu 65: Úpravou sa zdôrazňuje, že stavebný úrad môže nariadiť údržbu stavby iba vo verejnom záujme.

K bodu 66: Navrhované ustanovenie o nariadení nevyhnutných úprav nahradzuje výraz "ak to vyžaduje záujem spoločnosti" výrazom "verejný záujem" vo vzťahu k splneniu základných požiadaviek na stavby ( § 43d ). V súlade s Ústavou SR musí byť takáto úprava zakotvená priamo v zákone, pretože ide o ukladanie povinností vlastníkom stavieb niečo vykonať na vlastné náklady. Upresňuje sa postup stavebného úradu v konaní o nariadení nevyhnutných stavebných úprav na stavbe alebo stavebnom pozemku.

K bodu 67: Nahrádza sa výraz "záujem spoločnosti" výrazom "verejný záujem" v súlade s terminológiou Ústavy SR.

K bodu 68: Základné obsahové náležitosti žiadosti o odstránenie stavby sa zakotvujú do zákona. Podrobný obsah žiadosti upraví vykonávací predpis.

K bodu 69: Upresňuje sa postup stavebného úradu v konaní o dodatočnom povolení stavby s poukázaním na ustanovenia o stavebnom konaní.

K bodu 70: Obsah podmienok určovaných v rozhodnutí o odstránení stavby, ktoré sú doposiaľ uvedené vo vyhláške č. 85/1976 Zb., sa zakotvujú do zákona.

K bodu 71: Úprava súvisí jednak z vymedzením pojmu "stavebné práce", ktorý v sebe zahŕňa aj montážne práce, a jednak s tým, že slová "pôsobenie v blízkosti stavby" je vágne vymedzenie a naviac ide o nevhodnú zákonnú podmienku. Požadovanú úlohu môže splniť aj stavebná organizácia, ktorá nepôsobí v blízkosti stavby.

K bodu 72: Upresňuje sa nezrozumiteľný text. Užívatelia bytov a nebytových priestorov užívajú byty a nebytové priestory, nejedná sa o užívanie pozemkov a stavieb.

K bodu 73: V stavebnom zákone sa doposiaľ podrobnejšie neuvádzali úlohy štátneho stavebného dohľadu. Preto sa § 98 dopĺňa o nový odsek 2, v ktorom sa ustanovujú oprávnenia orgánov štátneho stavebného dohľadu.

K bodu 74: Úprava sa navrhuje vo väzbe na pôsobnosť obcí podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, zákona č. 595/1990 Zb. o štátnej správe pre životné prostredie v znení neskorších predpisov a vo väzbe na § 117.

K bodu 75: Ide o upresnenie úpravy terajšej oznamovacej povinnosti orgánov štátneho stavebného dohľadu na staveniskách vo vzťahu k činnosti oprávnených osôb.

K bodu 76 a 85: Ide o legislatívnu úpravu. Orgánom, ktorý prijíma a vybavuje ohlásenia stavebníkov je obec a nie stavebný úrad.

K bodom 77, 79, 86 a 87: Zavádza sa osobitná skutková podstata správnych deliktov nepovoleného uskutočňovania alebo užívania informačných, reklamných a propagačných zariadení najmä so zreteľom na to, že právomoc na jeho prerokovanie bola prenesená na obce.

K bodu 78: Úprava vyplýva z úpravy § 44 ods. 2 a týka sa činnosti vedenia uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou.

K bodom 80 a 93: Rozširuje sa sankcionovanie za nepovolené užívanie stavby aj na osoby, ktoré takéto nepovolené užívanie umožnia.

K bodom 81, 83, 84, 88 a 91: Odstraňujú sa dolné hranice sadzieb pokút, vzhľadom na poznatky z praxe. Ustanovenie dolných hraníc sadzieb pokút neumožňovalo, aby stavebné úrady použili správnu úvahu v jednotlivých prípadoch vzhľadom na osobitné okolnosti zavinenia.

K bodom 82 a 92: Sankcionovanie sa rozširuje na skutkovú podstatu umiestnenie stavby bez územného rozhodnutia, čím sa vzťahuje na všetky druhy územných rozhodnutí podľa § 32.

K bodu 89: Sankcionuje sa konanie osoby, ktorá použila nevhodný výrobok na stavbu namiesto pôvodnej úpravy, podľa ktorej bol sankcionovaný dodávateľ stavebných výrobkov (vzhľadom na úpravu § 43f).

K bodu 90: Vypustené skutkové podstaty sa týkajú zákona č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch a inej problematiky (preukazovania zhody stavebných výrobkov).

K bodu 94: Prenesením kompetencie na sankcionovanie niektorých správnych deliktov na obce sa upravili aj výnosy pokút.

K bodu 95: Príkladmý výpočet nie je opodstatnený, je v právomoci schvaľovateľa územnoplánovacej dokumentácie vymedziť tie stavby, ktoré sú verejnoprospešné v intenciách úpravy § 108 ods. 3.

K bodu 96: Navrhované nové odseky o náležitostiach návrhu na vyvlastnenie sa súpravami preberajú z vykonávacej vyhlášky č. 85/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

Ide o práva a povinnosti účastníkov vyvlastňovacieho konania, ktoré majú byť upravené priamo zákonom v súlade s Ústavou SR.

K bodu 97: V zákone sa zakotvili tie okruhy otázok, ktoré sú predmetom vyvlastňovacieho konania a musia byť uvedené v rozhodnutí o vyvlastnení.

K bodu 98: Vypustenie poslednej vety je odôvodnené tým, že ide o prechodné ustanovenie, ktoré je už nepoužiteľné.

K bodom 99 a 100: Ide o legislatívnotechnickú úpravu. Piata časť upravovala kompetencie rôznych stupňov národných výborov a iných štátnych orgánov pri vykonávaní kompetencií stavebných úradov. Zrušením sústavy národných výborov a ďalšími úpravami sa zmysel členenia stratil. Piata časť upravuje kompetencie stavebných úradov.

K bodu 101: Obsah odseku 2 sa dopĺňa, aby kompetencia obcí bola vyjadrená v zákone na jednom mieste.

K bodu 102: Ide o upresnenie kompetencie špeciálneho stavebného úradu podľa požiadavky rezortu dopravy, pôšt a telekomunikácií.

K bodom 103: Ide o legislatívnotechnickú úpravu. Legislatívna skratka pre Ministerstvo obrany SR je zavedená už v predchádzajúcom ustanovení návrhu zákona (§ 16 ods. 4).

K bodu 104: Ide o upresnenie pôsobnosti iných stavebných úradov podľa požiadavky rezortu vnútra.

K bodu 105: Ustanovenie sa vypúšťa z toho dôvodu, že splnomocňovacie ustanovenia sú sústredené v § 143 stavebného zákona, ako aj z toho dôvodu, že vykonávacím predpisom nemožno ustanoviť kompetencie správnych orgánov.

K bodu 106: Navrhované ustanovenie je formulačnou úpravou jednotlivých kompetencií podľa terminológie stavebného zákona po jeho úprave.

K bodu 107: Ide o legislatívnotechnickú úpravu v súvislosti s prijatím nového zákona o vojenských obvodoch.

K bodu 108: Navrhované ustanovenie je novým ustanovením v stavebnom zákone. Doteraz bol postup pri živelných pohromách uvedený vo vykonávacom predpise (§ 59 vyhl. č. 85/1976 Zb. v znení neskorších predpisov ). Ide však o úpravu kompetencií štátnych orgánov a obcí a úpravu práv a povinností fyzických osôb a právnických osôb v prípade živelnej pohromy, havárie alebo inej nečakanej udalosti, a preto sa táto úprava zakotvuje v zákone v súlade s Ústavou SR.

K bodu 109: Aj toto ustanovenie je nové v stavebnom zákone. Ministerstvo je, vzhľadom na jeho kompetencie ústredného orgánu štátnej správy, prevádzkovateľom informačného systému o územnom plánovaní a o výstavbe.

K bodu 110: Ustanovenie je iba formulačnou zmenou. Nahrádzajú sa slová, ktoré vyjadrovali vzťah k národným výborom. Okrem toho právnu subjektivitu v pracovnoprávnych vzťahoch (zamestnávateľ ) nemá obecný úrad, ale obec.

K bodu 111: Vypúšťa sa ustanovenie, ktoré nemá po roku 1989 svoje opodstatnenie a nie je v súlade s čl. 2 ods. 3 Ústavy SR. Jednak už nie sú štátne normy a jednak technickými normami nemožno založiť povinnosť právnickej osoby čokoľvek predávať alebo darovať.

K bodu 112: V návrhu zákona sa vymedzujú pojmy územného plánovania a stavebného poriadku, ktoré boli doposiaľ v prevažnej miere definované vo vykonávacej vyhláške.

K bodu 113: Dopĺňa sa prechodné ustanovenie pre obce s viac ako 2000 obyvateľmi, ktoré doteraz nevyužili svoju pôsobnosť podľa zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a nemajú územný plán obce. Umožňuje sa im splniť povinnosť uloženú § 11 ods. 2 tohto zákona v lehote do 5 rokov odo dňa účinnosti tohto zákona.

K bodu 114: Navrhuje sa nové znenie § 143 ods. 1 v členení podľa predpokladaných vykonávacích predpisov.

K bodu 115: K bodu 1: Navrhuje sa zrušiť položky, ktorými sa presúvali kompetencie po zrušení národných výborov a stali sa obsolentnými novými právnymi predpismi upravujúcimi kompetencie orgánov štátnej správy a obcí.

K bodom 2, 3 a 4: Navrhuje sa zrušiť obsolentné právne predpisy slovenských orgánov z rokov 1945 a 1946, ktoré ešte formálne platia.

K bodom 5, 6 a 7: Navrhuje sa zrušiť vykonávacie vyhlášky k stavebnému zákonu z dôvodu ich nahradenia novými podľa § 143 ods. 1 návrhu stavebného zákona.

K čl. II

Navrhuje sa doplnenie kritéria poskytovania prostriedkov štátneho fondu životného prostredia o súlad s celoštátnou územnoplánovacou dokumentáciou a s územnými plánmi. Bez existencie územného plánu obce, ktorý zosúlaďuje všetky aktivity na území obce a umožňuje komplexne posúdiť navrhovanú investíciu, nemožno poskytnúť prostriedky z fondu. Táto požiadavka sa premieta aj do nutnosti zrušiť limitovanie počtu členov Rady fondu, ktorá bude musieť mať viac členov.

K čl. III

Vzhľadom na úpravu kompetencií krajských úradov a okresných úradov pri prerokúvaní územných plánov obcí a zón a pri posudzovaní návrhu územných plánov obcí a zón vykonané novelou stavebného zákona, navrhujú sa zmeniť niektoré ustanovenia zákona 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

K čl. IV

Vzhľadom k rozsiahlosti navrhovanej novely stavebného zákona navrhuje sa jeho vyhlásenie v úplnom znení v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

K čl. V

Účinnosť zákona sa navrhuje dňa 1. augusta 2000.

Bratislava 20. 4. 2000

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády Slovenskej republiky

László Miklós

minister životného prostredia

Slovenskej republiky