Dokument je dostupný aj vo formátoch: zazn.pdf

Stenozáznam

Stenozáznam


Snem Slovenskej republiky 1942

I. volebné obdobie. 7. zasadanie.

Zpráva

o 87. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v piatok 15. mája 1942.

Obsah:

Strana:

Oznámenia predseda:

 

Otvorenie zasadnutia ............

..... 3

Ospravedlnenie neprítomnosti .........

..... 3

Imunitnému výboru pridelené ......

..... 3

Rozdaná tlač ................

..... 3

4. bod sňatý s programu ........

..... 8

Vyhlásenie predsedu o budúcom zasadnutí....

..... 9

Zakľúčenie zasadnutia ............

..... 9

Program:

 

1. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu ústavného zá-

 

kona o vysťahovaní Židov ..............

4

Reč zpravodajcu Dr. Orlického .............

4

Koniec rozpravy ...................

4

Pozmeňovací návrh poslanca Dr. Mateja Huťku a spoločníkov.

5

Zpravodajca s navrhovanou zmenou súhlasí .........

5

Hlasovanie o návrhu ..................

5

Prijatie pozmeňovacieho návrhu hlasovaním.

5

Prijatie ďalšej časti návrhu hlasovaním.

5

Rezolučný návrh hlasovaním prijatý ......

5

2. Zpráva sociálneho a zdravotného a rozpočtového výboru o vlád-

 

nom návrhu zákona o povinnom štepení proti záškrtu .....

5

Reč zpravodajcu Dr. Rosivala ..............

5

Reč zpravodajcu Moravčíka ...............

6

Rozprava odpadá ...................

7

Hlasovanie o návrhu ..................

7

Prijatie návrhu hlasovaním ..........

7

3. Zpráva národohospodárskeho a ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o hlásení a nútenom prenájme niektorých živnostenských miestností.....

7

Reč zpravodajcu Petroviča.. ............

7

Reč zpravodajcu Dr. Orlického ............

7

Rozprava odpadá.... ............

8

Hlasovanie o návrhu.....

8

Prijatie návrhu hlasovaním......

8

5. Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom

 

návrhu zákona o zvýšení dane z liehu.......

8

Reč zpravodajcu Husárka.. ...........

8

Rozprava odpadá... .............

8

Hlasovanie o návrhu... .............

8

Prijatie návrhu hlasovaním....

9

6. Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o prirážkach k všeobecnej dani nápojovej, dávke zo šumivého vína a dani z piva.......

9

Reč zpravodajcu Petroviča......

9

Rozprava odpadá......

9

Hlasovanie o návrhu........

9

Prijatie návrhu hlasovaním.

9

87. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky dňa 15. mája 1942.

Zasadnutie otvorené o 17. hod. 46. min. Prítomní:

Predseda Dr. Martin Sokol.

Podpredsedovia: Dr. Karol Mederly, Dr. Pavol Opluštil. 59 poslancov podľa listiny o prítomnosti.

Členovia vlády: generál I. tr. Ferdinand Čatloš, Alexander Mach, Dr. Gejza Medrický a Dr. Mikuláš Pružinský.

Za Najvyšší účtovný kontrolný úrad: predseda Štefan Šebej. Za Slovenskú národnú banku: guvernér Dr. Imrich Karvaš.

Za Sekretariát Snemu: tajomník-Snemu Dr. František Foltin a ministerský radca Dr. Alexius Čelko.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Otváram 87. zasadnutie Snemu Slovenskej republiky a zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Ospravedlnenie neprítomnosti.

Svoju neprítomnosť ospravedlnili páni poslanci Dr. Ing. Peter Zaťko, Teodor Turček, Dr. František Hrušovský, Jozef Šrobár, Siegmund Keil, Anton Hancko, Ján Danko a Andrej Tomko.

Imunitnému výboru prideľujem:

Žiadosť Župného úradu v Bratislave zo dňa 24. apríla 1942 o súhlas Snemu so stíhaním poslanca Dr. Ferdinanda Ďurčanského pre priestupok neprihlásenia motorového vozidla k súpisu.

Žiadosť Štátneho policajného úradu vo Zvolene zo dňa 13. mája 1942 o súhlas Snemu so stíhaním poslanca Martina Morháča pre priestupok nepodania predpísaného výkazu na mesiac marec 1942 ako producent palivového dreva.

Rozdaná tlač.

Na dnešnom zasadnutí sa rozdala táto tlač:

Zpráva o 86. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky.

Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu ústavného zákona o vysťahovaní Židov.

Zpráva sociálneho a zdravotného a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o povinnom štepení proti záškrtu.

Zpráva národohospodárskeho a ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o hlásení a nútenom prenájme niektorých živnostenských miestností.

Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o zvýšení existenčného minima v exekučnom pokračovaní.

Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o zvýšení dane z liehu.

Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o prirážkach k všeobecnej dani nápojovej, dávke zo šumivého vína a dani z piva.

Vládny návrh zákona o výmaze zániklých firiem z firemného registra z úradnej moci. Návrh prideľujem výboru ústavnoprávnemu.

Vládny návrh zákona o prepadnutí niektorých židovských hnuteľností v prospech štátu. Návrh prideľujem výboru rozpočtovému a ústavnoprávnemu.

Vládny návrh zákona o zriadení Ústredného sväzu družstiev a o úprave niektorých pomerov v družstevníctve. Návrh prideľujem výboru národohospodárskemu a ústavnoprávnemu.

Návrh poslanca Dr. Karola Mederlyho a spoločníkov na vydanie ústavného zákona o Najvyššom kontrolnom dvore. Návrh prideľujem výboru ústavnoprávnemu, rozpočtovému a úspornému a kontrolnému.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Začneme rokovať o 1. bode programu, ktorým je:

1. Zpráva ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu ústavného zákona o vysťahovaní Židov.

Zpravodajcom je pán poslanec Dr. František Orlický.

Dávam mu slovo. Zpravodajca Dr. Orlický:

Slávny Snem!

Ústavnoprávny výbor rokoval o vládnom návrhu ústavného zákona o vysťahovaní Židov na zasadnutiach 11. a 15. mája 1942 a prijal zásadne stanovisko, že v súvislosti s vysťahovaním Židov treba vyriešiť najmä aj otázku štátneho občianstva vysťahovaných Židov. Pri úprave jednotlivých otázok sa výbor čiastočne odchýlil od vládnej osnovy a túto pozmenil a doplnil.

V § 2 osnovy sa vyslovilo, na ktoré osoby sa nemá vzťahovať všeobecné ustanovenie § l o vysťahovaní.

Do ods. 1 boly pojaté osoby, ktoré majú na území Slovenska ostať trvalé. Osoby uvedené v ods. 2 sú zpod všeobecnej zásady určenej v § l vyňaté iba do toho času, dokiaľ zostáva v platnosti rozhodnutie prezidenta republiky alebo príslušného ministerstva, na ktorom sa ich oslobodenie zakladá.

Ustanovenie ods. 1 písm. a) sa vzťahuje na osoby, ktoré sa stály príslušníkmi niektorého kresťanského vierovyznania najneskoršie 14. marca 1939, lebo u týchto osôb odôvodnene možno predpokladať, že sa pokrstily z pohnútok duchovno-náboženských a nie pod tlakom právnych opatrení, smerujúcich k vyradeniu Židov zo slovenského hospodárskeho a spoločenského života.

Ustanovenie ods. 1 písm. b) sa vzťahuje na osoby, ktoré žijú v platnom manželstve s nežidovskou osobou, ak ich manželstvo bolo uzavreté pred 10. septembrom 1941, to jest pred účinnosťou nariadenia č. 198/1941 Sl. z. o právnom postavení Židov, - lebo pred týmto dňom neplatil zákaz uzavierať manželstvo medzi kresťanmi a Židmi.

Dočasné oslobodenie podľa ods. 2 sa vzťahuje na osoby, ktorých pracovné schopností sú predbežne potrebné vo verejnom záujme.

V ods. 3 sa vyslovila zásada, že výnimky podľa ods. 1 a 2 vzťahujú sa aj na manželov, rodičov a na maloleté deti vyňatých osôb, lebo odporovalo by právnemu i mravnému cíteniu trhať rodinné sväzky osôb, ktoré sú úzkym rodinným putom sviazané.

V § 3 ods. 1 sa vyslovuje, že štátne občianstvo strácajú nielen Židia vysťahovaní, ale aj Židia, ktorí územie štátu opustili, či už preto, aby sa vyhli opatreniam na vyradenie Židov, alebo z hocakých iných príčin

S ustanovením ods. 1 súvisí zásada, že majetok osôb tam uvedených prepadá v prospech štátu. Štát, preberajúci ich majetok, ručí veriteľom len do výšky prevzatého majetku.

Ustanovenie § 4 ods. 1, podľa ktorého sa hnuteľný majetok osôb uvedených v § 2 ponecháva v ich držbe a vlastníctve, vyplýva vlastne z výnimiek, určených v § 2, lebo ide o veci, potrebné na živobytie a najmä na výkon pracovných povinností týchto osôb. Druhá veta tohto odseku vylučuje možnosť uplatňovať súdnou cestou nároky na vrátenie vecí, odňatých podľa predpisov doteraz platných.

Ustanovenie § 5 ods. 2 sa vzhľadom na ďalekosiahlu delegáciu normotvornej pôsobnosti pozmenilo tak, že nariadenia podľa ods. 1 vydané podpisujú okrem predsedu vlády aj všetci jej členovia.

Do § 6 vložil výbor ustanovenie, že sa zrušujú predpisy o obmedzení osobných a majetkových pomerov nežidovského manžela (manželky) Žida. Tento doplnok osnovy je potrebný, lebo zaistenie majetku Židov je už prevedené a preto nehrozí nebezpečenstvo majetkových machinácií, ktoré predtým odôvodňovalo obmedzovanie týchto Nežidov.

Výbor prijal aj rezolúciu a to v záujme kresťanov, na ktorých sa výnimky podľa tohto zákona nevzťahujú; rezolúcia žiada od vlády, aby takýmto osobám umožnené bolo osobitné usídlenie, nehatene náboženské žitie a nábožensko-mravná výchova.

Ústavnoprávny výbor navrhuje slávnemu Snemu, aby Snem túto osnovu prijal a tiež aj rezolúciu schválil. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Žiadam prečítať pozmeňovací návrh. Tajomník Snemu Dr. Foltín (číta):

Pozmeňovací návrh poslanca Dr. Mateja Huťku a spoločníkov na zmenu § 2 ods. 3 vládneho návrhu ústavného zákona o vysťahovaní Židov.

Podpísaní navrhujú:

Paragraf 2 ods. 3 hore označeného návrhu zákona nech je prijatý v tomto pozmenenom znení:

,, (3) Vyňatie zpod vysťahovania (ods. 1 a 2) platí aj na manželku (manžela), na maloleté deti a v prípade ods. 1 písm. a) aj na rodičov vyňatých osôb. "

V Bratislave 15. mája 1942.

Podpísaní sú: Dr. Huťka, Dr. Hudec, Dr. Orlický, Dr. Tvrdý, Dr. Mederly, Dr. Vančo, Drobný, Dr. Florek, Klimko a Guzikiewicz.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Záverečné slovo má zpravodajca pán poslanec Dr. Orlický:

Žiadam ho, aby sa vyslovil hlavne o tom, či s navrhovanou zmenou súhlasí.

Zpravodajca Dr. Orlický: S navrhovanou zmenou súhlasím. Predseda Dr. Sokol: Zisťujem, že pán zpravodajca s navrhovanou zmenou súhlasí.

Budeme hlasovať o osnove ústavného zákona o vysťahovaní Židov.

Podľa § 21 ods. 2 Ústavy k usneseniu o ústavnom zákone je potrebná prítomnosť 23 všetkých poslancov a 3/5 väčšina prítomných.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 7 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Keďže bol podaný pozmeňovací návrh, chcem dať hlasovať najprv o pozmeňovacom návrhu poslanca Dr. Mateja Huťku a spoločníkov a potom, ak by sa pozmeňovací návrh prijal, o ďalšej čiastke osnovy podľa zprávy výborovej. Ak sa však pozmeňovací návrh zamietne, o celej osnove naraz podľa zprávy výborovej.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Kto súhlasí s pozmeňovacím návrhom poslanca Dr. Mateja Huťku a spoločníkov, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem pozmeňovací návrh prijal Ústavou požadovanou kvalifikovanou väčšinou.

Sú nejaké návrhy na opravy ostatného textu?

Zpravodajca Dr. Orlický: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s celou ďalšou čiastkou osnovy ústavného zákona, s jej nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborovej, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu ústavného zákona podľa zprávy výborovej so zmenou v § 2 ods. 3 Ústavou požadovanou kvalifikovanou väčšinou.

Napokon hlasujeme o rezolúcii, ktorá nasleduje za výborovou zprávou.

Kto súhlasí s rezolúciou, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem rezolúciu schvaľuje.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 1. bod programu. Nasleduje 2. bod, ktorým je:

2. Zpráva sociálneho a zdravotného a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o povinnom štepení proti záškrtu.

Zpravodajcom za výbor sociálny a zdravotný je pán poslanec Dr. Ernest Rosival a za výbor rozpočtový pán poslanec Vladimír Moravčík.

Dávam slovo zpravodajcovi za výbor sociálny a zdravotný pánu poslancovi Dr. Rosivalovi.

Zpravodajca Dr. Rosival:

Slávny Snem!

Záškrt (difteria) patrí medzi tie choroby, ktoré sú známe od pradávna. Vieme, že endemický sa vyskytovala v starom Egypte a prebiehala veľmi zhubne. Záškrt popisuje aj Hypokrates. Bezbranne stálo ľudstvo cez celé stáročia proti tejto zhubnej chorobe. Kde zavítal záškrt, tam kosila smrť.

U nás na Slovensku záškrt vyskytoval sa endemický ako sa o tom dočítame v Ballusovej knihe z roku 1822. Ako vážne sa brala táto choroba, vidíme z toho, že vtedajší okresní náčelníci boli splnomocnení zakročovať brachiálnou mocou, pomocou žandárstva a v prípade potreby i pomocou vojska.

Takýmto drakonickým spôsobom mohly sa vykonávať potrebné opatrenia, aby sa nemocní izolovali a zabránilo sa šíreniu epidémie. Nedivme sa! Boly roky, keď viac ako 2/3 onemocnelých zomrelo. V Bratislave napríklad v rokoch 1881-1890 úmrtnosť činila 55. 6% z onemocnelých ako to opisuje mestský fyzikus Dr. Tauscher.

V roku 1890 vystúpil Behring, jeden z najslávnejších mužov medicínskych dejín. Publikoval svoje poznatky o liečení záškrtu krvným sérom. Jeho jedinečné veľkolepé dielo umlčalo všetkých jeho odporcov a pochybovačov. Behom niekoľko rokov Behringova metóda rozšírila sa po celom svete a úmrtnosť na záškrt podarilo sa snížiť na 10%.

Na tejto hranici pohybuje sa úmrtnosť i dnes vo všetkých tých krajoch, kde doteraz nezaviedli preventívne očkovanie proti záškrtu. Stlačiť úmrtnosť pod túto hranicu nepodarilo sa napriek všetkým zdokonaleniam imúnno-biologickým.

Behringovým sérom vnášame do tela obranné látky, protijedy až vtedy, keď to dieťa je už nemocné na záškrt.

Týmto štepením ideme ďalej. Vplyvom tohto štepenia detské telo samé si vytvorí obranné látky, keď je ešte zdravé a v dôsledku toho ubráni sa tomu, aby vôbec onemocnelo. A toto je ideálom lekárskej vedy.

Nie sme snílkovia, že by sme si namýšľali, že sa nám podarí okamžite vyriešiť otázku záškrtu. Bohužiaľ, táto choroba týmto činom sa ešte nevymaže zo slovníku lekárskeho.

V krajoch, kde toto štepenie systematicky prevádzali, nemocnosť-morbidita na záškrt stužila sa až o 95% voči predošlému stavu. Je teda našou ľudskou povinnosťou snažiť sa toto tiež dosiahnuť.

U rodičov je obava, že toto štepenie je nariadené na veľmi útly vek. Musíme podotknúť, že dieťa pri narodení donesie so sebou určitú prirodzenú odolnosť a táto je podporovaná materským mliekom. Táto vrodená odolnosť behom mesiacov sa stratí a môžeme s ňou rátať najvýš do konca

prvého roku. So štepením musíme teda začať včasné. Už i z dôvodov technických, lebo musíme rátať aj na to, že každá takáto akcia behom prevádzania o niekoľko mesiacov vždy sa pretiahne.

U nás na Slovensku prvé rozsiahle štepenie proti záškrtu v Bratislave zaviedol v roku 1927 profesor Chura, terajší prednosta kliniky pre choroby detské. Máme teda na tomto poli 15-ročné vlastné skúsenosti a to veľmi uspokojivé.

Samé štepenie nie je spojené so žiadnym nebezpečenstvom. Vyskytujú sa tu a tam menšie nepríjemnosti ako zvýšená teplota po injekcii, bolestivosť alebo prechodné opuchnutie v mieste vpichu. V literatúre je zaznamenaný aj taký prípad, že k takejto injekcii pridružila sa aj ruža. Sú to ojedinelé, až výnimočné prípady, ktoré sú možné pri ktoromkoľvek bežnom lekárskom zákroku a preto nemôžu nás odrádzať od tohto štepenia.

Naše komunikačné pomery miestami sú veľmi ťažké. Včasná lekárska pomoc - dôležitá zvlášť u záškrtu - je mnohoráz značne znesnadnená. Už i z toho dôvodu je podstatné zlepšenie doterajšieho stavu.

Sociálny a zdravotný výbor navrhuje, aby slávny Snem prijal vládny návrh zákona v predloženom znení. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol ( cengá):

Dávam slovo spravodajcovi za výbor rozpočtový pánu poslancovi Moravčíkovi:

Zpravodajca Moravčík:

Slávny Snem!

Rozpočtový výbor prerokoval osnovu dna 5. mája 1942 a urobil v nej žiadúce zmeny formálnej povahy.

V názve osnovy sa vynechal prívlastok "povinnom" z toho dôvodu, lebo obsah i účel navrhovaného zákona zrejme označuje, že ide o takýto druh štepenia.

Po stránke rozpočtovej dôvodová zpráva vládneho návrhu pripomína, že finančné náklady za prvý rok budú očakávateľne vyššie, ak sa však vezme do ohľadu, že za rodinných príslušníkov poistencov verejnoprávneho poistenia budú hradiť trovy poisťovne, náklady so strany štátu, spojené s povinným štepením, budú minimálne a môžu byť uhradené zo zdravotných a zdravotnesociálnych položiek štátneho rozpočtu.

So zreteľom na sociálne-zdravotný význam osnovy, odporúča ju výbor v predloženom znení prijať. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať a osnove zákona o štepení proti záškrtu.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 10 paragrafov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Dr. Rosival: Nie sú.

Zpravodajca Moravčík: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej 10 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových.

Predseda Dr. Sokol (cengá): Týmto je vybavený 2. bod programu. Nasleduje 3. bod, ktorým je:

3. Zpráva národohospodárskeho a ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o hlásení a nútenom prenájme niektorých živnostenských miestností.

Zpravodajcom za výbor národohospodársky je pán poslanec Ján Petrovič a za výbor ústavnoprávny pán poslanec Dr. František Orlický.

Dávam slovo zpravodajcovi za výbor národohospodársky pánu poslancovi Petrovičovi.

Zpravodajca Petrovič:

Slávny Snem!

Podľa zákona č. 335/1939 Sl. z. v znení

zákona č. 234/1941 Sl. z. okresný (mestský notársky) úrad má možnosť:

1. určiť nájomcu do 31. decembra 1941 pre také obchodné a živnostenské miestnosti, ktoré následkom odňatia živnostenského oprávnenia alebo iného jeho zániku sa nepoužívajú na obchodné a živnostenské ciele;

2. zrušiť nájomné smluvy, ktoré boly uzavreté bez úradného príkazu po 1. júli 1941, a prikázať uvedené miestnosti určenému nájomcovi.

Národohospodársky výbor prijal stanovisko vládneho návrhu, podľa ktorého predlženie lehoty na uvedené opatrenia je dôležitými hospodárskymi záujmami skutočne odôvodnené. Lehota, v ktorej okresný (mestský notársky) úrad môže určiť nájomcu, je obmedzená termínom: 31. decembrom 1943. Lehota, v ktorej môže okresný (mestský notársky) úrad zrušiť nájomné smluvy, sa ukončuje dňom 30. júna 1942. Túto poslednú lehotu určil národohospodársky výbor so zreteľom na to, že ide tu o značný zásah do súkromnoprávnych pomerov, ktorý možno povoliť iba na čas nevyhnutnej potreby.

Národohospodársky výbor odporúča osnovu v predloženom znení prijať. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol:

Dávam slovo zpravodajcovi za výbor ústavnoprávny pánu poslancovi Dr. Orlickému.

Zpravodajca Dr. Orlický:

Slávny Snem!

Ústavnoprávny výbor rokoval o osnove dňa 6. mája 1942 a priklonil sa k stanovisku národohospodárskeho výboru, podľa ktorého poskytnutie ďalšej lehoty na výnimočné opatrenia, ktoré osnova pripúšťa, je dôležitými hospodárskymi záujmami náležite odôvodnené.

Ústavnoprávny výbor prejavil súhlas s časovým obmedzením, na ktoré sú predmetné mimoriadne opatrenia viazané, jednak preto, lebo ide tu o zásah do súkromného vlastníctva a do súkromnoprávnych pomerov, jednak preto, lebo samotná povaha týchto opatrení - ako to aj dôvodová zpráva vládneho návrhu zdôrazňuje vyžaduje rýchly výkon, takže fixné časové termíny, určené v osnove, neznamenajú ohrozovanie hospodárskeho účelu, ktorý sa má navrhovaným zákonom docieliť.

Ústavnoprávny výbor navrhuje, aby slávny Snem osnovu prijal. (Potlesk. ) Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona, ktorým sa mení zákon o hlásení a nútenom prenájme niektorých živnostenských miestností.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má dva články, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zpráv výborových.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Petrovič: Nie sú.

Zpravodajca Dr. Orlický: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej dvoma článkami, nadpisom a úvodnou formulou podľa zpráv výborových, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zpráv výborových.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 3. bod programu. 4. bod programu snímam s denného poriadku. Nasleduje 5. bod, ktorým je:

5. Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o zvýšení dane z liehu.

Zpravodajcom je pán poslanec Vojtech Husárek.

Dávam mu slovo. Zpravodajca Husárek: Slávny Snem!

Národohospodársky a rozpočtový výbor prerokovaly tento vládny návrh zákona na spoločnom zasadnutí dňa 5. mája 1942.

Výbory zaujaly k návrhu kladné stanovisko, lebo je plne odôvodnené, aby sa pri

stále rastúcich nárokoch na štátnu pokladnicu hľadaly nové štátne príjmy, a to v prvom rade tam, kde to neznamená existenčné zaťaženie občianstva.

S hľadiska rozpočtového treba na odôvodnenie tohto zákona pripomenúť, že sa pri odhlasovaní zákona o Slovenskej pracovnej službe predpokladalo hľadanie nových príjmov na zaokrytie s menovaným zákonom spojených nákladov a podľa odôvodnenia vlády je tento zákon jedným z týchto úhradových zákonov.

Zvýšenie dane z liehu s doterajších Ks 29. - na Ks 53. - je citeľné, je to asi o 80% viacej, no záujmy štátu v mimoriadnych pomeroch aj toto vysoké zvýšenie odôvodňujú.

V texte zákona výbory uskutočnily len tú vecnú zmenu, že zákon nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia, lebo v návrhu pojaté dátum účinnosti 1. máj 1942 sa stalo medzi časom neaktuálnym. Tomu zodpovedne sa prispôsobily aj v zákone sa vyskytujúce lehoty.

Pokiaľ ide o výsledok zákona, očakáva sa nový príjem pre štátnu pokladnicu v sume Ks 50 miliónov. Tento výpočet je, pravda, len teoretický, lebo nemožno spotrebu liehu po zvýšení presne odhadnúť.

Výbory navrhujú, aby Snem túto osnovu zákona uzákonil v znení, ako nasleduje za touto zprávou. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona o zvýšení dane z liehu.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má 4 paragrafy, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborov.

Sú proti tomu námietky? (Námietky neboly. ) Námietky nie sú.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Husárek: Nie sú. Predseda Dr. Sokol: Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, t. j. s jej 4 paragrafmi, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborov, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborov.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je vybavený 5. bod programu.

Posledným bodom programu je:

6. Zpráva národohospodárskeho a rozpočtového výboru o vládnom návrhu zákona o prirážkach k všeobecnej dani nápojovej, dávke zo šumivého vína a dani z piva.

Zpravodajcom je pán poslanec Ján Petrovič.

Dávam mu slovo.

Zpravodajca Petrovič:

Slávny Snem!

Výbory národohospodársky a rozpočtový prerokovaly tento vládny návrh zákona na spoločnom zasadnutí dňa 5. mája 1942.

Zásadne sa oba výbory postavily na to stanovisko - kryjúce sa so stanoviskom vlády -, že pri hľadaní úhrad pre stále nové a aj ináč sa zvyšujúce výdavky štátnej pokladnice treba siahať na zvyšovanie tých verejných dávok, ktoré neznamenajú zdražovanie nevyhnutných životných potrieb občianstva. Preto v dnešných mimoriadnych časoch proti zvyšovaniu nápojových daní, akým je aj táto osnova, nemožno mať s hľadiska národohospodárskeho námietky a s hľadiska rozpočtového treba ho vítať.

Osnova v znení, v akom ju vláda predložila je vlastne doslovným zopakovaním zákona č. 132/1941 Sl. z., čo sa považuje za žiadúce v záujme prehľadnosti spotrebných daní. V texte vláda navrhuje len zvýšenie prirážok k všeobecnej dani nápojovej. Výbory však pokladajú v záujme rovnomernosti v zdaňovaní za potrebné a aj intenciou tohto vládneho návrhu zákona za odôvodnene aby sa pri zvýšení prirážok k všeobecne) daní nápojovej zvýšila aj dávka zo šumivého vína a to zvýšením doterajších sadzieb o 100%. V tomto smysle doplnily výbory článok II. návrhu zákona.

Článok VII. osnovy výbory pozmenily

v tom smysle, aby účinnosť zákona nastala dňom jeho vyhlásenia, čo bolo potrebné následkom neskoršieho prerokovania tejto osnovy, než bolo pôvodne očakávané.

Podľa odhadu vlády sa z tohto zvýšenia daní očakáva pre štátnu pokladnicu ročny príjem v sume Ks 3, 181. 000. -, k čomu pribudne určitá suma následkom zvýšenia dávky zo šumivého vína. V dnešných mimoriadnych časoch aj tento príjem je pre štátnu pokladnicu vítaný.

S týmito pripomienkami predkladajú výbory tento návrh zákona slávnemu Snemu na odhlasovanie v znení, ako nasleduje za výborovou zprávou. (Potlesk. )

Predseda Dr. Sokol (cengá):

K slovu sa nikto neprihlásil, preto rozprava nebude.

Nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o osnove zákona o prirážkach k všeobecnej dani nápojovej, dávke zo šumivého vína a dani z piva.

Zisťujem, že Snem je schopný sa usnášať.

Osnova má sedem článkov, nadpis a úvodnú formulu.

Pozmeňovacích návrhov niet, dám preto hlasovať o celej osnove naraz podľa zprávy výborov.

Sú proti tomu námietky?

(Námietky neboly. )

Námietky nie sú.

Sú návrhy na opravy alebo zmeny textu?

Zpravodajca Petrovič: Nie sú.

Predseda Dr. Sokol:

Zmeny nie sú.

Kto súhlasí s osnovou, to jest s jej siedmimi článkami, nadpisom a úvodnou formulou podľa zprávy výborov, nech zdvihne ruku.

(Deje sa. )

Zisťujem, že Snem prijal osnovu zákona podľa zprávy výborov.

Predseda Dr. Sokol (cengá):

Týmto je program dnešného zasadnutia vyčerpaný.

Oznamujem, že najbližšie zasadnutie Snemu svolám písomne.

Zakľučujem zasadnutie.

(Koniec zasadnutia o 18. hod. 18. min. )