Slovenská národná rada
2. schôdzka
17. septembra 1964
STENOGRAFICKÁ ZPRÁVA
O SCHÔDZKACH SLOVENSKEJ
NÁRODNEJ RADY
Zloženie sľubu poslanca Tibora Bohdanovského.
Zpráva povereníka-predsedu Slovenskej komisie pre investičnú výstavbu inž. Jána Marku o súčasných úlohách v zabezpečovaní investičnej výstavby a o príprave plánu na rok 1965.
Prijatie uznesenia k tejto zpráve.
Návrh na doplnenie Slovenskej plánovacej komisie.
Bratislava 1964
IV. volebné obdobie
STENOGRAFICKÁ ZPRÁVA
o 2. schôdzke Slovenskej národnej rady v Bratislave 17. septembra 1964
Prítomní:
predseda SNR Michal C h u d í k
podpredsedovia: Vincent Krahulec, Jozef Kríž
podpredseda vlády a predseda Štátnej plánovacej komisie Jan Pilier
minister ťažkého strojárstva Josef Pešl minister. stavebníctva inž. Samuel Takáč vedúci pracovníci z prerokúvaných úsekov 84 poslancov podľa listiny o prítomnosti
(Začiatok schôdzky o 9. hod. ) Predseda Chudík:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!
Otváram 2. schôdzku Slovenskej národnej rady a zisťujem, že Slovenská národná rada je spôsobilá sa uznášať.
Na dnešnom rokovaní vítam delegáciu vlády našej republiky podpredsedu vlády s. Jana Pillera ministra ťažkého strojárstva s. Josefa Pešla a ministra stavebníctva s. inž. Samuela Takáča, ako aj všetkých ostatných. (Potlesk. )
Prv, ako prikročíme k rokovaniu, Predsedníctvo SNR navrhuje, aby podľa § 15 rokovacieho a pracovného poriadku pre dnešnú schôdzku si Slovenská národná rada zvolila overovateľov poslancov Viliama Š a l g o v i č a a Ervína P o l á k a.
Kto súhlasí s návrhom, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Je niekto proti?
(Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto. )
Ďakujem.
Overovatelia boli zvolení podľa návrhu.
Prikročíme ku schváleniu programu 2. schôdzky Slovenskej národnej rady.
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady navrhuje tento program:
1. Zloženie sľubu poslanca Tibora Bohdanovského.
2. Zpráva povereníka-predsedu Slovenskej komisie pre investičnú výstavbu inž. Jána Marku o súčasných úlohách v zabezpečovaní investičnej výstavby a o príprave plánu na rok 1965.
3. Návrh na doplnenie Slovenskej plánovacej komisie.
Máte, súdružky a súdruhovia poslanci, pripomienky k navrhnutému programu?
(Neboli. )
Keďže pripomienok niet, dávam o návrhu hlasovať.
Kto súhlasí s navrhnutým programom, nech zvidhne ruku! (Hlasovanie. )
Je niekto proti? (Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikto. )
Zisťujem, že Slovenská národná rada navrhnutý program schválila.
Pristúpime k prerokovaniu prvého bodu programu.
Na ustavujúcej schôdzke Slovenskej národnej rady 29. júna 1964 nebol prítomný poslanec Tibor Bohdanovský, ktorý preto dosiaľ nezložil Ústavou predpísaný sľub.
Keďže sa na dnešnú schôdzku dostavil, môžeme pristúpiť k zloženiu sľubu podľa článku 80 Ústavy, a to tým spôsobom, že Ústavou predpísaný sľub sa prečíta a súdruh Tibor Bohdanovský vykoná sľub podaním ruky a slovom "Sľubujem!".
Žiadam poslanca Bohdanovského, aby pristúpil na vykonanie sľubu a aby bol prečítaný text sľubu.
(Pracovník aparátu Slovenskej národnej rady súdruh Ilčík číta: )
Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem verný Československej socialistickej republike, veci socializmu a odkazu Slovenského národného povstania. Budem dbať na vôľu a záujmy ľudu, spravovať sa Ústavou a ostatnými zákonmi republiky a pracovať za to, aby sa zákony uvádzali do života.
(Poslanec Tibor Bohdanovský pristupuje k predsedovi SNR a podaním ruky a slovom,, Sľubujem!" skladá sľub. )
Predseda Chudík: Nasleduje druhý bod programu, ktorým je zpráva povereníka-predsedu Slovenskej komisie pre investičnú výstavbu inž. Jána Marku o súčasných úlohách v zabezpečovaní investičnej výstavby a o príprave plánu na rok 1965.
Táto zpráva bola súdruhom poslancom, ako aj pozvaným hosťom poslaná, preto sa nebude na dnešnej schôdzke prednášať.
Súdruh námestník predsedu Slovenskej komisie pre investičnú výstavbu Miloš Hrušovský v zastúpení povereníka-predsedu súdruha inž. Marku, ktorý sa pre ochorenie nemohol na dnešnú schôdzku dostaviť, požiadal o úvodné slovo do rozpravy.
Prosím ho, aby sa ujal slova.
Námestník predsedu Slovenskej komisie pre investičnú výstavbu Hrušovský:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia, investičná výstavba má rozhodujúci vplyv na realizáciu potrebných štrukturálnych zmien v československej ekonomike a na rozvíjanie materiálno-technickej základne socialistickej spoločnosti. Na Slovensku je význam investičnej výstavby zvýraznený aj tým, že je nástrojom postupného vyrovnávania ekonomickej a kultúrnej úrovne Slovenska na úroveň českých krajov.
XII. sjazd Komunistickej strany Československa určil pre úsek investičnej výstavby ako základnú úlohu najmä to, aby sa znížila nadmerná rozostavanosť a aby sa urýchlene uviedli do prevádzky rozostavané a pre spoločnosť naliehavo potrebné kapacity. Januárové plénum ÚV KSČ znovu zdôraznilo potrebu mobilizovať prostriedky a sústrediť pozornosť na úspešné dokončenie vybraných stavieb a sídlisk.
Našou úlohou je predovšetkým posúdiť to, akými cestami a prostriedkami sa tieto základné smernice v praxi uplatňujú a ako sa vytvárajú podmienky pre ďalší rozvoj a skvalitnenie investičnej výstavby.
Po viacerých rokoch neúspechov v plnení plánu investičnej výstavby črtá sa v tomto roku odlišný obraz. V predloženej písomnej zpráve sú uvedené podrobnejšie výsledky. Doplňujem ich v tom, že za prvých 7 mesiacov sa ročný plán investičnej výstavby na Slovensku splnil na 49, 4 %, z toho v stavebných prácach na 51, 5 %. Podľa predbežných údajov za mesiac august 1964 sa plán v stavebných prácach splnil na 101, 3 % a od začiatku roka na 103 %. Sú reálne predpoklady plánované úlohy v investičnej výstavbe v úhrnnom hodnotovom vyjadrení v tomto roku splniť. Vo vecnom plnení je situácia zložitejšia, najmä na niektorých významných stavbách, pričom aj tu možno zaznamenať oproti predchádzajúcemu obdobiu zlepšenie.
Tieto pozitívne prvky vo vývoji investičnej výstavby nijako nemožno chápať ako jednoznačný úspech a podliehať náladám sebauspokojenia. Nepodarilo sa zatiaľ dosiahnuť rozhodný obrat pri riešení základných úloh stanovených pre oblasť investičnej výstavby XII. sjazdom KSČ.
Jednou z najdôležitejších úloh investičnej výstavby je to, aby sa včas a kvalitne realizovali a dokončovali dôležité kapacity zaradené do kategórie prednostne zabezpečovaných stavieb. Tieto kapacity majú veľký význam pre ďalší rozvoj národného hospodárstva a pre odstránenie existujúcich disproporcií. V tomto roku je na Slovensku 39 prednostne zabezpečovaných stavieb, medzi nimi také významné akými sú Východoslovenské železiarne, parné elektrárne v Novákoch a vo Vojanoch, širokorozchodná trať a ďalšie. Na týchto stavbách sa má v tomto roku preinvestovať 3 miliardy 130 mil. Kčs. Za prvých 8 mesiacov sa na týchto stavbách realizovali práce a dodávky v hodnote 1 miliarda 835 mil. Kčs, čo je 58, 6 % ročného plánu. Plánované úlohy tak, ako boli rozpísané na jednotlivé štvrťroky a mesiace, sa vcelku síce plnia (na 100, 7 %), no pre ostávajúcu časť roka sú mesačne úlohy značne vyššie; pre dodávateľov stavebných prác len o 3 %, no pre dodávateľov technológie o 72 %. Je to veľmi náročná úloha už aj preto, že v tomto období je potrebné odovzdať rad kapacít do prevádzky, zabezpečiť dobrú prípravu zimných prác a utvoriť podmienky pre plynulú realizáciu stavieb v plánovaných termínoch v budúcom roku. Osobitne nástojčivé úlohy sú pred dodávateľmi z rezortu ťažkého strojárstva.
Sústredenú starostlivosť si vyžiada najmä výstavba Východoslovenských železiarní, parnej elektrárne vo Vojanoch a chemického kombinátu Duslo Šaľa.
Skúsenosti z doterajšieho priebehu realizácie prednostne zabezpečovaných stavieb potvrdzujú, že opatrenia vlády a Štátnej komisie pre investičnú výstavbu, zamerané na zvýšenie úrovne riadenia týchto stavieb a na ich preferenciu, sa vcelku osvedčili. Na základe uznesenia januárovej schôdzky Slovenskej národnej rady sa plnenie úloh na týchto stavbách na Slovensku stalo predmetom sústavnej a aktívnej starostlivosti Predsedníctva SNR a príslušných orgánov Slovenskej národnej rady, najmä Slovenskej komisie pre investičnú výstavbu, Slovenskej plánovacej komisie a Povereníctva SNR pre stavebníctvo, pričom sa dbalo na koordinovaný postup i s príslušnými ústrednými orgánmi a krajskými národnými výbormi a na bezprostredný kontakt s investormi a dodávateľmi. V rade prípadov sa tým pozitívne ovplyvnilo plnenie plánu na týchto významných stavbách.
Slovenská komisia pre investičnú výstavbu v súčinnosti s utvoreným aktívom Slovenskej národnej rady bude aj naďalej dbať na to, aby sa zdokonalili a plnšie uplatňovali nové nástroje riadenia investičnej výstavby na prednostne zabezpečovaných stavbách, najmä technické režimy stavieb, riadiaca práca vedenia stavieb, ako aj pružnejšie využívanie osobitných prémií a odmien, určených na urýchlenie a skvalitnenie výstavby prednostne zabezpečovaných stavieb.
Teraz niekoľko slov k problematike bytovej a občianskej výstavby. V štátnej, družstevnej a podnikovej výstavbe sa do konca augusta dokončilo 9 252 bytových jednotiek, čo je 56 % z ročnej úlohy (manko 671 bytových jednotiek) oproti krajským harmonogramom. Nepriaznivá situácia je v ukončovaní bytov v súkromnej výstavbe, kde z ročnej úlohy 13 800 bytov sa odovzdalo do konca augusta len 38 %. Je to spôsobené najmä nedostatočnou starostlivosťou príslušných národných výborov o pružné vydávanie užívacích povolení.
Málo účinné sa ukázali doterajšie opatrenia v zabezpečovaní občianskej a technickej vybavenosti sídlisk. Hlboko zaostáva plnenie plánovaných úloh na tomto úseku i tohto roku. Ako je známe, máme na Slovensku celý rad novovybudovaných sídlisk bez najnutnejších zariadení, čo vyvoláva oprávnenú nespokojnosť ich obyvateľov. Je nevyhnutné najmä zo strany krajských národných výborov účinnými opatreniami zabezpečiť, aby sa do konca roku zameškané úlohy splnili.
Obdobne budeme sa musieť účinnejšie starať o investičnú výstavbu na úseku školstva a zdravotníctva. Od začiatku roku sa odovzdalo do užívania 43 nových škôl so 606 učebňami, a to len vďaka tomu, že krajské stavebné podniky sa v letnom období sústredili na dokončovanie škôl, no naďalej je nepriaznivá situácia vo finančnom plnení i vo vecnej rozostavanosti všeobecnovzdelávacích škôl. Na úseku zdravotníctva i po istom zlepšení plnenia plánu oproti minulým rokom situácia nie je uspokojivá. Neboli odovzdané do užívania nemocnice v Starej Ľubovni a Kráľovskom Chlmci o celkovej kapacite 400 postelí, ako aj poliklinika v Poltári. Vážne je ohrozené odovzdanie kapacít psychiatrickej liečebne v Prešove s 300 posteľami a tuberkulózneho oddelenia nemocnice v Michalovciach so 150 posteľami.
V zmysle záverov XII. sjazdu Ksč sa zvýšila starostlivosť o kvalitatívne stránky investičnej výstavby, zahrňujúc v to technické, ekonomické, dispozičné i estetické hľadiská a požiadavky.
I keď kvalita stavebných prác sa oproti minulým rokom zlepšila a sústavne stúpa percento odovzdávaných stavieb vzornej kvality, značná časť stavieb, postavených doteraz tradičnými alebo progresívnymi technológiami, vykazuje ešte nie malé nedostatky, čím je ich užívateľnosť znížená. Je to zapríčinené nedôslednou prácou projektantov, pracovníkov investorských útvarov a samej stavebnej výroby.
Na zlepšenie kvality stavebných prác bol a je realizovaný rad opatrení na úseku projekcie, stavebných dozorov investorov i dodávateľských podnikov. Je však potrebné vyžadovať od všetkých účastníkov oveľa vyššiu náročnosť na kvalitu, zvýšiť zodpovednosť stavebných organizácií za rýchle a bezchybné odstránenie kolaudačných a skrytých závad a v plnom rozsahu uplatňovať hmotné stimuly za kvalitu stavieb.
Osobitne dôležité je zvýšiť kvalitu bytovej výstavby. Tejto úlohe sa v poslednom čase venuje zvýšená pozornosť, a to nielen pokiaľ ide o vlastné stavebné práce, ale aj v otázkach uplatnenia vysokého bytového štandardu. Ide v podstate o účelnejšie dispozičné riešenie, o vyššiu vybavenosť bytu a o správnu kategorizáciu a skladbu nového bytového fondu. Dosiahol sa síce pomerne vysoký stupeň typizácie, prefabrikácie a montovateľnosti objektov, kvalita stavebných prác sa čiastočne zlepšila, utvorili sa priaznivé predpoklady pre účelnú tvorbu životného prostredia v niektorých nových sídliskách, no s druhovosťou použiteľných typových podkladov nemôžeme byť spokojní, keďže nevyhovujú požiadavkám optimálneho štandardu s prihliadnutím na terajšiu a predpokladanú štruktúru domácností. Bude preto potrebné urýchliť prechod na nové typy bytových objektov zodpovedajúce týmto požiadavkám. Nové pripravované typy sú vcelku progresívnejšie v dispozičnom riešení, v uplatňovanej technológii a v dosahovanom štandarde a v priemere budú mať väčší počet izieb. Nedoriešená je zatiaľ príprava a realizácia výstavby podľa týchto typov. Zaostávanie materiálno-technickej základne obmedzuje úsilie o zvyšovanie kvality bytovej výstavby. Bude potrebné, aby Ministerstvo stavebníctva v spolupráci s ďalšími orgánmi túto problematiku čím skôr úspešne doriešilo.
V oblasti posudzovania ekonomickej efektívnosti investícií Štátna a Slovenská komisia pre investičnú výstavbu a iné orgány preverili priemyselné stavby uvedené do prevádzky v rokoch 1960-1963 a zistili vážne nedostatky s nepriaznivými dôsledkami pre naše hospodárstvo. Nápravné opatrenia pripravujú jednotliví ústrední investori. Nedostatky zistené pri tejto previerke sa budú musieť podľa uznesenia vlády v najkratšom možnom čase odstrániť, a to aj realizáciou doplňujúcich investičných zásahov, podmieňujúcich dodržanie projektovaných parametrov.
Poprednou úlohou na úseku investičnej výstavby je zníženie terajšej nadmernej rozostavanosti, urýchlenie postupu realizácie výstavby, čo najrýchlejšie odovzdávanie nových kapacít do prevádzky a ich plné využívanie pri dodržiavaní projektom stanovených technicko-ekenomických parametrov. To predpokladá, že kým sa terajšia nadmerná rozostavanosť nezníži na optimálny rozsah, je potrebné obmedzovať výstavbu nových objektov a sústreďovať kapacitu dodávateľských organizácií na urýchlené dokončenie rozostavaných akcií. Nové stavby povoľovať len v tých prípadoch, ak sú naliehavo potrebné pre likvidáciu terajších disproporcií, pre výrazné zvýšenie efektívnosti alebo pre iné závažné príčiny. Pritom bezpodmienečne trvať na starostlivej príprave nových stavieb.
Napriek čiastkovým úspechom v urýchľovaní ukončovacích prác na rozostavaných stavbách a v obmedzovaní počtu stavieb (napr. za rok 1963 sa znížil na Slovensku počet rozostavaných stavieb z 5105 na 4876), napriek tomu nepodarilo sa dosiahnuť výraznejšie úspechy v celkovej rozostavanosti. Dosiahnuť optimálnu rozostavanosť bude možné až v priebehu niekoľkých rokov, po utvorení podmienok zo strany všetkých partnerov investičnej výstavby. Z technického hľadiska považujeme za základné kritérium pre optimálnu rozostavanosť v danom čase - dodržiavanie doby výstavby podľa technicky daných podmienok všetkými partnermi investičného cyklu na ucelené objekty schopné prevádzky, za predpokladu účelného využitia viacsmennosti. Súčasne to predpokladá širšie uplatňovanie moderných plánovacích metód. Niektoré zahraničné skúsenosti ukázali, že tam, kde sa použili pri plánovaní a organizácii výstavby vedecky overené metódy, sú i pri tradičných formách konštrukcií ešte vždy veľké rezervy, ktoré dosahujú až niekoľko desiatok percent.
Nie menej dôležitou otázkou je i utvorenie kapacít dodávateľských organizácií podľa potrieb a charakteru investičnej výstavby, počnúc od dodávateľov projekcie, stavebných prác, strojárskych zariadení, montážnych podnikov, podnikov na výrobu a montáž technologických zariadení a pod. Otázku budovania potrebných kapacít treba chápať komplexne; ide tu o prípravu a výchovu kvalifikovaných pracovníkov podľa profesií, o riadne technické vybavenie stavebných organizácií, rátajúc v to aj miestne stavebníctvo a špecializované podniky, o včasné vybudovanie progresívnej materiálno-technickej základne stavebníctva a o doplnenie kapacít dodávateľských závodov na výrobu a montáž energetických, vzduchotechnických, technologických a iných zariadení. Osobitne dôležitou a naliehavou úlohou - vzhľadom na predpokladaný rozvoj investičnej výstavby do roku 1970 - je získanie potrebného počtu pracovníkov do podnikov stavebnej výroby, pretože jedným z rozhodujúcich článkov pre zostavenie investičného plánu a pre jeho úspešnú realizáciu na Slovensku je otázka podstatného rozšírenia stavebných kapacít.
Záverom niekoľko slov k situácii v projektovej príprave investičnej výstavby.
Dôležitým predpokladom plynulého procesu investičnej výstavby je včasné a kvalitné zabezpečovanie projektovej prípravy, opierajúc sa o stabilné výhľadové plány. Na príprave plánu na roky 1966-1970 sa v súčasnosti intenzívne pracuje. Na podklade schválených výhľadových plánov bude možné pristúpiť k včasnému vypracovaniu investičných úloh a skvalitniť ich obsah spracúvaním projektových štúdií a použitím metódy alternatívnych riešení.
Tieto predpoklady chýbali v minulých rokoch, čo malo svoj negatívny odraz na včasné a kvalitné spracovanie investičných úloh a na projektovú prípravu.
Pre projektovú nepripravenosť povolila vláda výnimky pri 41 % menovite schvaľovaných stavbách určených na začatie v tomto roku. Podľa predbežných výsledkov projektovej prípravy na rok 1965 sa situácia už podstatne zlepšila. Z nových stavieb, ktoré podľa schválených smerných úloh a ďalších uznesení vlády prichádzajú na Slovensko do úvahy na zaradenie v budúcom roku, má projektovú prípravu 80 % stavieb. V občianskej a bytovej výstavbe v porovnaní s minulým rokom znížilo sa omeškávanie projektovej prípravy zhruba o 4-6 mesiacov.
Súdružky a súdruhovia,
súhrnné výsledky doterajšieho plnenia úloh na úseku investičnej výstavby ukazujú, že opatrenia Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a vlády republiky pozitívne ovplyvnili priebeh investičnej výstavby v tomto roku a ukazujú sa náznaky trvalého zlepšenia. V súčasnom období je potrebné sústrediť úsilie nás všetkých na to, aby sa tohoročné úlohy plánu investičnej výstavby v plnom rozsahu splnili a aby sme súčasne starostlivou prípravou utvorili čo najlepšie predpoklady pre plynulý priebeh investičnej výstavby v roku 1965 a v ďalších rokoch. (Potlesk. )
Predseda Chudík:
Ďakujem súdruhovi námestníkovi Hrušovskému za úvodné slovo.
Súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci,
dostali ste návrh uznesenia k zpráve súdruha povereníka inž. Marku. Prosím, aby ste svoje pripomienky, prípadne námety k návrhu uznesenia odovzdali zpravodajcovi pre uznesenie, poslancovi pplk. Ladislavovi Pittnerovi, alebo predniesli na dnešnej schôdzke.
Prikročíme k rozprave,
do ktorej sa zatiaľ prihlásili poslanec inž. Emil P í š
poslanec Jozef Bednár
povereník SNR pre financie František H a g a r a
poslanec dr. h. c. Alexander Horák
povereník SNR pre stavebníctvo Ladislav Kompiš
člen Slovenskej komisie pre investičnú výstavbu inž. Ján Longauer
člen Slovenskej komisie pre investičnú výstavbu inž. arch. Štefan Svetko.
Dávam slovo poslancovi inž. Emilovi Píšovi. Poslanec inž. Píš:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia poslanci!
Na širokom pozadí stáleho rozvoja národného hospodárstva má svoje miesto s veľkým významom investičná výstavba, rozsiahla, so snahou zabezpečiť na každej jednotlivej stavbe Čo najvhodnejšie parametre. Činnosť v investičnej výstavbe nech je akokoľvek progresívnou, prináša sériu nedostatkov, často veľmi vážnych, postavených pred fórum ostrej kritiky. A tento moment si žiada vedľa dosiahnutých veľkých úspechov, pranierovať korene nedostatkov a hľadať ich nápravu v spolupráci so zúčastnenými partnermi.
V zpráve povereníka s. inž. Marku uvedené čísla investičnej výstavby vykazujú systematický vzostup objemu investičných celkov na Slovensku oproti uplynutým rokom. Priaznivý je i podiel investícií medzi jednotlivými odvetviami, so vzrastom chemického a hutníckeho priemyslu. A priaznivým výsledkom je aj to, že potreba budovania nových podnikov a ich rozvetvenia podľa účelu a oblastí sa starostlivo zvážila a pripravila, so snahou vylúčiť rozporovosť a nedostatky už v projekčnej dokumentácii. Celoslovenské čísla sú potom veľmi priaznivé, poznačené tendenciou vyvarovať sa všetkých nedostatkov, ktoré nám dodnes prinášala skúsenosť v investičnej výstavbe. Na pozadí týchto priaznivých čísiel by som sa chcel dotknúť užšej oblasti - investičnej výstavby v rámci potravinárskeho priemyslu tak v rezortnom, ako v krajovom meradle.
V rámci plánu investičnej výstavby potravinárskeho priemyslu v roku 1964 sa zabezpečovali prednostne Západoslovenské konzervárne a liehovary Leopoldov s výrobou kyseliny citrónovej (3220) t ročne) a toruly (6000 ton ročne), Sladovňa Michalovce s kapacitou 15 000 ton ročne a potravinársky kombinát v Rimavskej Sobote, t. j. cukrovar (2500 t/24 hod. ), sladovňa (15 000 ton ročne) a pivovar (300 000 hl/rok). Na týchto stavbách plnenie plánu nie je uspokojivé a dochádza k oneskoreniu termínov stavebnej pripravenosti a uvádzania kapacít do prevádzky, ako je to v Rimavskej Sobote, kde manko v plnení plánu stavebných prác dosahuje za polročné obdobie takmer 2 mil. Kčs, a to na hlavných výrobných objektoch. V Michalovciach 7-mesačné manko predstavuje 3 mil. Kčs. Nedostatky v postupe stavebných prác i v dokončujúcich montážnych prácach strojno-technologického zariadenia sa síce prerokúvajú vo vedení stavby na jednotlivých akciách, prijaté opatrenia však nie sú dostačujúce na odstránenie nedostatkov. Ani opatrenia prevádzané zo strany Ministerstva stavebníctva nie sú účinné, hoci technické režimy boli odsúhlasené na úrovni námestníkov ministra. Jednotlivé stavby nie sú dostatočne zabezpečené potrebnými počtami kvalifikovaných pracovníkov, najmä pracovníkov pridruženej stavebnej výroby. Vedie to k nesplneniu jednotlivých termínov a následne i zo strany organizácií, zaisťujúcich montáž strojnotechnologického zariadenia a komplexné skúšky. To vedie k značnej akumulácii prác pred termínom uvádzania kapacít do prevádzky, k zbytočnej šturmovčine, ktorá má vplyv na kvalitu prác i na bezpečnosť pracovníkov.
V investičnej výstavbe potravinárskeho priemyslu prípravné práce sa robia so všetkou svedomitosťou. Na kapacity, uvádzané do prevádzky, sa pripravujú tzv. generálne plány, ktoré zabezpečujú úlohy, vyplývajúce zo zaistenia kádrov pre nové kapacity v celej komplexnosti úloh, súvisiacich so zaisťovaním surovín, pomocných materiálov, vykonávaním skúšok, zavedením plánovanej údržby, zavádzaním vodného hospodárstva a pod. Má to za cieľ čo najviac skrátiť dobu skúšobnej prevádzky a utvoriť tak podmienky pre bezporuchovú a plnú prevádzku nových kapacít. Pravda, stavebno-strojné nedostatky vcelku túto snahu môžu úplne zmenšiť. Preto zaistenie úloh na rok 1965 si žiada urobiť celú sériu organizačných opatrení, aby sa dodržali všetky termíny. V rámci menovite schvaľovanej výstavby v potravinárskom priemysle bude v roku 1965 uvedená do prevádzky kapacita cukrovaru a sladovne v Rimavskej Sobote, hydinársky závod v Ivánke pri Dunaji, II. etapa pivovaru v Topoľčanoch a dokončí sa rekonštrukcia a modernizácia závodu na výrobu obalov v Novom Meste nad Váhom. V tomto roku boli zahájené výstavby dôležitých kapacít na Slovensku, a to rekonštrukcia mäsného závodu v Žiline, cukrovar v Dunajskej Strede, mliekáreň v Prievidzi a v predstihu sa pripravuje začatie výstavby pivovaru vo Veľkom Šariši. V roku 1965 sa plánuje začiatok výstavby priemyselného kombinátu v Nitre, sladovne v Hurbanove, torulárne a energetiky v cukrovare Trebišov a závod mäsného priemyslu v Košiciach. Pričom nezostane bokom ani výstavba skladovacích priestorov hlavne za konzervárenský priemysel.
V rámci Západoslovenského kraja investičná výstavba potravinárskych kapacít nesie stopy už tu vymenovaných nedostatkov a komplikácií.
Jednou z najväčších akcií, dnes už v konečnom štádiu, je výstavba závodu Západoslovenských konzervárni a liehovarov Leopoldov. Stavebné manko tu dosiahlo od začiatku roku 1, 9 mil. Kčs a spôsobuje ťažkosti hlavne na objekte kvasiarne kyseliny citrónovej, kde mali byť všetky stavebné práce potrebné pre začatie skúšobnej prevádzky dokončené k 15. 8. 1964. Aby sa mohol dodržať termín uvedenia kyseliny citrónovej ako celku do skúšobnej prevádzky dňom 15. 9. 1964, bolo treba kumulovať dokončovacie stavebné práce, montážne práce a práce na komplexnom vyskúšaní, čo je náročné na systematické organizačné zásahy. Vedľa toho viaznu dokončovacie stavebné práce na pomocných objektoch, čo odďalujú montážne práce na dodávkach strojno-technologického zariadenia. Tým sa skracuje termín komplexného odskúšania a vzniknuté závady treba potom odstraňovať až v priebehu skúšobnej prevádzky, ktorá sa tým len predlžuje a vplýva na nedodržiavanie technických režimov stavby. Napr. na silocentrále druhej kotlovej jednotky a turbogenerátora bol pôvodne určený technický režim s termínom 15. 5. 1964 dohodnutý na 30. 7. 1964 v dôsledku presunov stavebných a montážnych prác. Až uvedené náhradné termíny sa tu dodržali. Od 15. 8. 1964 v tomto objekte prebieha skúšobná prevádzka výroby toruly, ktorá v doterajšom priebehu vykazuje tak poruchovosť hlavne dávkovacích čerpadiel, ako i nedostatočné vystihnutie technológie výroby v celkovej projekčnej koncepcii.
Rovnocenným prípadom a príkladom týchto nedostatkov je rovnako koncipovaná výroba toruly v Západoslovenských konzervárňach a liehovaroch Trenčín s ročnou kapacitou 4000 ton sušeného produktu, ktorá je od začiatku augusta v skúšobnej prevádzke. A tá je len neprestajnou improvizáciou a akousi čiastkovou výrobou, s nedodržaním projekčných parametrov. Táto stavba má nevýhodu v tom, že nedostala príslušný punc dôležitosti, a teda ani generálneho dodávateľa. Stala sa kusovou dodávkou a zodpovední pracovníci za výstavbu a prevádzku stoja pred problémom, ako odstrániť alebo nedostatky strojového zariadenia, alebo pochybenú projekčnú koncepciu. V prevádzke napr. zlyhali dávkovacie čerpadlá, dodané Sigmou Lutín, miešadlá a prevodovka fermentačných kadí, dodané Závodmi vítězného února Hradec Králové so subdodávateľom prevodoviek Východoslovenských strojární Košice, dimenzie potrubí, čerpadiel, ich diaľkové ovládanie atď., čo spôsobuje vyradenie mechanizovaného prevádzkovania a jeho nahrádzanie ručným spôsobom, ako napr. dávkovanie živín sa musí robiť vo vedrách. Je to typický prípad dostatočne neoverenej koncepcie vcelku i v detailoch ešte pred začatím projekčných prác a príklad nedostatočnej kvality dodaného strojového zariadenia. Na tejto stavbe vedenej ako výstavba výrobne toruly, rekonštrukcia energetického centra a dostavba závodu, vecné plnenie plánu za polrok nebolo priaznivé pre oneskorenie dodávok a montáže niektorých strojno-technologických zariadení, ako i stavebných prác. Nezačala sa montáž 1, 5 MW turbíny pre stavebnú nepripravenosť, zaostala montáž elektrotechnických zariadení pre oneskorené dodávky a pre nezaistenie súladu medzi prevádzkou závodu a postupom stavebných a montážnych prác rekonštruovaných objektov a tiež pre nedostatok pracovníkov. V I. polroku výstavby pracovalo na stavbe len 60 % plánovaného stavu pracovníkov. Až po preradení stavby do vyššej kategórie dôležitosti sa pomery zlepšili, včítane vecného zaostávania, ktoré sa len pomaly doháňalo. Harmonogram výstavby, ako najdôležitejšia časť POV, sa počas výstavby často menil pre odďaľovanie termínov a nutnosť až v priebehu výstavby hlbšie diferencovať objektovú sústavu až na podobjekty.
Kvalita hotových a vykonávaných prác pri striktnom uplatňovaní ekonomických ukazovateľov finačného plnenia a produktivity sa zanedbáva. Tento zásadný rozpor v plánovanej metodike ťažko možno odstraňovať činnosťou investorských dozorov na stavbe. Podobne kolaudačné závady sa neodstraňujú v termínoch, preto investor je nútený použiť príslušné sankcie, čo napomôže zlepšiť prevádzku kolaudovaných objektov. Pri tejto stavbe projekčná organizácia zlyhala pri príprave dokumentácie a pri odstraňovaní jej nedostatkov alebo zmien počas výstavby. Generálny projektant nevykonával autorský dozor pohotove a podľa potreby, čím vznikali prieťahy a komplikácie v normálnom postupe výstavby.
Pri dostavbe závodu Palma v Bratislave tohoročné plnenie finančného plánu je veľmi priaznivé s celkovým plnením na 110 %, teda s predstihom zásluhou združeného socialistického záväzku. Plnenie vecných úloh však zaostáva v čiastkových termínoch pri odovzdávaní objektov, najmä vinou remeselníckych prác. Na celú stavbu, ako aj na jednotlivé objekty sú spracované finančné a vecné harmonogramy, s pravidelnou kontrolou.
Pôvodné POV sa nedodržalo a oneskorenie predstavuje až jeden rok, pretože počas trvania celej výstavby musia byť staré prevádzky závodu v chode. Práca PSV vykazuje trvalý nedostatok odborníkov, hlavne elektrikárov, stolárov a izolatérov, a tieto remeslá robia pri dokončovacích prácach najväčšie ťažkosti. Kvalita prác až na povrchové úpravy býva dobrá. Najviac sa reklamuje omietka, začisťovanie pri dverách a oknách a potom remeselnícke práce dodávané ako kompletizovaný celok. Kolaudačné chyby a nedorobené práce sa tu odstraňujú veľmi zdĺhavou.
Slovenské sladovne Trnava okrem Michaloviec zaisťujú výstavbu pivovaru a sladovne v Topoľčanoch, kde sa uspokojivo plní finančný aj časový plán. V dôsledku toho sa tu i začala skúšobná prevádzka 9 dní pred určeným termínom. Okrem týchto stavieb má podnik v roku 1965 prestavať na menovite schválených akciách pivovaru vo Veľkom Šariši 12, 6 mil. Kčs a sladovne v Hurbanove s čiastkou 13, 7 mil. Kčs. Tieto objemy možno pre-
stavať iba za podmienok, že sa s akciami začne už vo IV. štvrťroku 1964, hlavne s pozemnými prácami.
Západoslovenský mäsový priemysel nemá v tomto roku v pláne akcie investičného charakteru, sledované vládou. V roku 1965 však začne s výstavbou potravinárskeho kombinátu v Nitre s objemom 6, 1 mil. Kčs. Nedostatkom tu je, že generálni dodávatelia predbežne neodsúhlasili POV. Vznikol tým rozpor, ktorý sa bude riešiť až na úrovni ministerstva. Je preto dôležité, ak sa má akcia rozbehnúť, aby došlo k urýchlenému vyriešeniu a schváleniu POV.
Spojené cukrovary Trnava prednostne zaisťujú stavbu potravinárskeho kombinátu v Rimavskej Sobote. Celkové plnenie plánu je 90, 4 % hlavne pre zaostávanie stavebných prác, a to pre nedostatok reziva a tesárov. Technický režim výstavy sa neplní v Stavoindustrii, ktorá si rozpisuje operatívny plán nižší než je plán režimu výstavby. Oproti režimu je stav pracovníkov vyšší o stavebných pracovníkov, z toho však chýbajú tesári a murári. Vinárske závody Bratislava zaisťujú výstavbu Vinárskeho závodu v Košiciach s kapacitou fľaškovania 100 000 hl vína. Náklad na stavbu presiahne 25 mil. Kčs. Plnenie plánu v tomto roku je len 60 % pre projekčnú nepripravenosť zaisťovanú podnikom Pozemných stavieb v Košiciach. Tohoročné manko sa nevyrovná a stavba sa nedokončí v termíne roku 1963.
Slovenské škrobárne Trnava robia rekonštrukciu závodu v Spišskej Novej Vsi. Plnenie plánu zaostáva pre stavebné práce Pozemných stavieb z Popradu, čo vplýva na oneskorenosť montážnych prác. Zaostávanie má pôvod v nedostatku pracovníkov, hlavne remeselníkov, a v nedostatku úzkoprofilového materiálu.
I tu projekcia nebola starostlivo pripravená a jej nedostatky sa musia dostraňovať počas výstavby. Projektant - Potravinoprojekt Bratislava - však nedodŕža termíny na odstránenie nedostatkov. Tým je termín začatia kampane k 1. 10. 1964 ohrozený a okrem uvedeného sú tu i mnohé iné nesplnené dodávky, ako napr. rafinačné a trenkové odlučovače a pneumatická sušiareň od Strojární potravinárskeho priemyslu Pacov, čerpadlá Sigmy Hranice atď. Reálnym sa potom zdá byť termín kampane až 1. 12. 1964.
Okrem tohto investičného celku nedoriešenou ostáva výstavba bakteriálnych amyláz v Dolnej Krupej s nákladom 3, 1 mil. Kčs v roku 1965, ktorá bola zo strany Združenia liehovarov a konzervárni Bratislava oneskorene zahlásená. Podstatná časť strojového zariadenia je síce zabezpečená, zatiaľ nie je však zaistený dodávateľ stavebných prác. Keďže však ide o výstavbu prevádzky, ktorej finálny výrobok nahradí dosiaľ dovážané suroviny z dolárových oblastí pre textilný priemysel, bolo by veľmi žiadúce, aby výstavba bakteriálnych amyláz v Dolnej Krupej bola pojatá do plánu v niektorej stavebnej organizácii už v roku 1965.
A ešte by som mal jednu prosbu na s. ministra inž. Takáča, aby bol taký dobrý a poslal do Leopoldova izolatérov, ktorí minulý týždeň v piatok jednoducho odišli a viac ich niet. Ako som už spomenul, 15. t. m. sa začalo s nasádzaním kyseliny citrónovej v kvasných komorách a tie prirodzene idú potom na citrokryštalizáciu, a keď tam nebudú zaizolované prístroje, tak sa to bude musieť pustiť do kanála. Tak neviem si to predstaviť, chodíme teraz skutočne každých 14 dní počnúc od ÚV KSČ, ÚV KSS, z ministerstva, z povereníctva, chodí nás tam 30 ľudí a nikto zatiaľ nevie zistiť, čo je hlavnou príčinou, že sa toto potom zasa bude odďaľovať atď., nehovoriac o tom, že skúšobná prevádzka sa robí v nadčase, čo zbytočne strpčuje život veľa a veľa ľuďom na tejto stavbe v Leopoldove.
Vážené súdružky a súdruhovia!
Ak menujeme všteky tieto skutočnosti, vypuklými ostávajú mnohé nedostatky podľa investičných úspechov. Nedostatky sú v projekčných koncepciách a pripravenosti, v zaisťovaní strojových dodávok a montáží a predovšetkým v zaostávaní stavebného priemyslu. Sú to veľmi vážne nedostatky, zapadajúce svojimi vlastnosťami do mnohých celoštátnych nedostatkov. Vieme o nich, diskutujeme a píšeme o nich, a predsa k náprave nedochádza ani po mnohých programovaných opatreniach, snažiacich sa investičnú výstavbu prísne regulovať tak vcelku, ako i v detailoch a v koordinácii zodpovedných hospodárskych úsekov. Z toho vyplýva, že dodnes sme nenašli účinné spôsoby, ako s úspechom čeliť všetkým tým nedostatkom, ktoré investičnú výstavbu preťahujú a odovzdávajú často v nekvalitnom stave s mnohými kolaudačnými závadami, mnohokrát principiálneho charakteru.
Tieto nedostatky včítane projekcie a dodávok musia sa preto stať terčom pozornosti nás poslancov v príslušnom volebnom obvode. Vyžadujú si úzky kontakt s pracovníkmi zodpovednými za investičné napredovanie, pravidelnú návštevu koordinačných porád a výrobných porád priamo na stavbách a každodennú starosť o všetky ťažkosti a prekážky, ktoré sú v ceste splneniu harmonogramu technických režimov. Zdolanie jednotlivých ťažkostí je v mnohom i v našich rukách, a preto očakáva našu bezprostrednú pomoc.
Som pevne presvedčený, že táto problematika pre svoj celonárodný význam stane sa nám programom dňa a nájde nás všetkých pripravených v našich volebných obvodoch, aby sme tak splnili našu povinnosť v prospech rozvoja našej socialistickej vlasti. (Potlesk. )
Predseda Chudík:
Ďakujem.
Dávam slovo poslancovi Jozefovi Bednárovi. Poslanec Bednár:
Vážená Slovenská národná rada,
vo výstavbe našich miest a dedín sme v poslednom období dosiahli na Slovensku výrazné úspechy. Mnohé mestá, ako napr. Bratislava, Košice, Banská Bystrica, Nitra, Martin, Žiar nad Hronom, Humenné a rad ďalších dostali novú tvár. Výstavba sídlisk má kladný ohlas medzi našimi pracujúcimi.
Napriek týmto prevažne kvantitatívnym úspechom, naša výstavba neuspokojuje požiadavky, ktoré na ňu kladie náš ľud, ako jej užívateľ, hlavne svojou nízkou kvalitou.
Neuspokojuje nás, že veľké výhody a možnosti socialistického zriadenia nie sú plne využité, že naše sídliská sú neupravené, nevybavené potrebnými zariadeniami a službami. Neuspokojuje nás, že naše stavby sú prevedené nekvalitne, bez technickej znalosti v konštrukciách, bez okolitej úpravy a bez riadne doriešenej dopravy, vody a ďalších technických zariadení.
Korene týchto nedostatkov treba odhaľovať v celom procese investičnej výstavby od plánovania cez predprojektovú a projektovú prípravu až po realizáciu a jej preberanie do užívania.
Malý predstih a časté zmeny v perspektívnom plánovaní, jeho často úzke ekonomické odborové hľadisko bez priemetu do územia, bez väzby na ostatné druhy investičnej výstavby, trendy bez dôkladného zváženia materiálových a výrobných možností, to sú prvé a základné príčiny následných nedostatkov a problémov, ktoré majú za dôsledok zníženie kvality projektov i vlastnej realizácie.
Často kritizovaná neukončenosť sídlisk, množstvo provizórií, neucelená etapovitosť sú taktiež v mnohom dôsledkom nekvalitnej plánovacej prípravy.
Nízka koncepčnosť a technicko-ekonomická úroveň predprojektovej prípravy u investorov, ktorá skĺza často v administratívno-právne vybavovanie zmlúv medzi partnermi, bez dôkladného zváženia, čo, kedy a kde stavať, má azda najvážnejšie dôsledky na kvalitu výstavby a jej konečný politický a spoločenský efekt.
Projektová príprava, ktorá by mala byť nositeľkou pokrokových dispozícií, konštrukcií a výtvarno-estetických podnetov, ktorá by mala prenášať najnovšie poznatky vedy a techniky, sa stala takmer výrobcom priemerných remeselne fabrikovaných plánov. Typizácia ako prostriedok pre priemyslovú, masovú a kvalitnú výstavbu bola povýšená na cieľ. Nemôžeme byť s jej úrovňou v súčasnom období vôbec spokojní.
Realizácia výstavby je príliš zdĺhavá a hlavne v dokončovacích prácach nedosahuje požadovanú kvalitu.
Je teda čo robiť, aby naša výstavba miest a dedín dosiahla vyšší kvalitatívny stupeň.
Slovenská komisia pre investičnú výstavbu vykonala za účasti krajských národných výborov a ich zložiek ínvetarizáciu sídlištnej výstavby a prikročila ku spracovaniu celkovej koncepcie výstavby sídlisk do roku 1970. Vychádza pritom z koncepcie foriem bytovej výstavby prijatých Ekonomickou komisiou ÚV KSS do roku 1970 a rozpracúva ju z technicko-ekonomickej stránky.
Prvou najzávažnejšou úlohou je zladiť rozmiestenie bytovej a občianskej výstavby do roku 1970 s rozvojom výrobných síl a s tendenciami prestavby sídelnej štruktúry Slovenska. Treba, aby sa nová výstavba uskutočňovala tam, kde sa rozvíja výrobná základňa a súčasne, aby bola optimálne koncentrovaná, čím sa popri vyššom politicko-spoločenskom a kultúrnom efekte dosiahne i vyšší ekonomický efekt.
Ďalšou dôležitou úlohou je zladiť bytovú výstavbu s potrebami vyplývajúcimi z demografických rozborov a stavu bytového fondu, aby bytový štandard nového bytového fondu bol v súlade s potrebami obyvateľstva tej-ktorej oblasti alebo mesta.
Efektívnosť výstavby miest nevyplýva len z ekonomického vyprojektovania a postavenia sídliska, ale i zo zladenosti a vzájomného využitia časového i vecného spojenia hlavne zdrojových investícií tepla, vody, spoločného odkanalizovania a čistenia s priemyslovými závodmi, či už existujúcimi, alebo novobudovanými. Časové a vecné zladenie zasahuje i do systému plánovania a bude potrebné v zdôvodnených prípadoch urobiť i úpravy v investičných plánoch.
Projektová príprava sídlisk i vlastná realizácia naráža často na veľké problémy v materiálovej základni stavebníctva. Neujasnenosť v materiáloch na obvodové plášte mala za dôsledok pre pracúvanie hotových projektov, čo pri značných stratách na kapacite projektových ústavov a zbytočne vyhodených prostriedkov má za dôsledok i nekvalitu narýchlo prepracovaných projektov, a tým i nekvalitu konečného diela. Bude preto potrebné, aby sa na tejto časti koncepcie výstavby sídlisk do roku 1970 aktívne zúčastnili i výrobcovia stavebných hmôt a stavebno-montážnych organizácií. Je potrebné zladiť nielen výrobu so spotrebou, ale i ekonomicky únosnú prepravu, pretože ide o materiály veľkej váhy, a preto náročné na dopravu.
V typizácii a vlastnom projektovaní sa ako-tak s veľkými problémami a ťažkosťami podarilo dosiahnuť istú úroveň typizácie v bytovej výstavbe. Horšia je však situácia v občianskej vybavenosti. Tam chýbajú najzákladnejšie podklady od prevodzovateľov a ich nadriadených rezortov a ich výskumných ústavov. Úzko rezortné a často priam na súčasnú organizáciu úsekov viazané požiadavky na prevádzku vedú k úplne rozdrobeným, výhľadove neúnosným rozbitým dispozíciám a z toho vyplývajúcim konštrukčným systémom. Je potrebné ujasniť prevádzkovo-technologické vzťahy a snažiť sa združovať zariadenia pre služby do univerzálnych, ľahko montovateľných a v interiéroch jednoducho prestavovateľných hál so spoločnými skladovacími priestormi, administratívou a sociálnym zariadením, ktoré sú nielen ekonomickejšie, ucelenejšie a pre návštevníka orientačne výhodnejšie, ale skôr znesú zmenu bez väčších adaptácií.
Občianska a technická vybavenosť je vôbec najboľavejšou stránkou v našich sídliskách. Pri inventarizácii sa zistilo, že za cca 460 mil. Kčs investícií tohto druhu chýba len v už obývaných alebo rozostavaných sídliskách v pomere k potrebám. Potreba nebola vystihnutá dostatočne ani v pláne, kde sa zakotvila nie podľa skutočných potrieb v tom-ktorom sídlisku, ale podľa celoštátnych ukazovateľov, hlavne však v realizácii. Ani to málo, čo sa na vybavenosť počítalo, sa neprestavalo. Plnenie plánu vo výstavbe občianskej a technickej vybavenosti sa notoricky zanedbáva. Najviac však to postihuje terénne a sadové úpravy, ktoré tvoria v jednotlivých prípadoch 0, 4 - 1, 2 % z celkových nákladov na sídliská, pritom však majú podstatne väčší vplyv na celkovú hygienu, kultúru a konečný efekt celého diela. Preto opatrenie vlády, budovať sídliská ako ucelené stavby, je potrebné pokladať za zásadný prístup k riešeniu problému komplexnosti výstavby sídlisk. Je potrebné, aby túto líniu nepresadzovala len Slovenská komisia pre investičnú výstavbu, ale i krajské plánovacie orgány a aby ju zabezpečovali i dodávateľské organizácie.
K uskutočneniu celkovej koncepcie bytovej a občianskej výstavby, ktorá je zameraná i na prestavbu sídelnej štruktúry, prispeje zásadne nové uznesenie vlády o formách bytovej výstavby, ktoré zvýhodňuje či už družstevníkov, alebo individuálnych stavebníkov, ktorí budú stavať tam, kde to naša spoločnosť potrebuje, a to, čo je spoločensky najefektívnejšie. Pomôže to nielen k stabilizácii kádrov, zníženiu neúnosných dochádzok, ale i k šetreniu poľnohospodárskou pôdou, k zvýšeniu kultúrnosti bývania a zefektívneniu výstavby občianskej a technickej vybavenosti.
Značný efekt pri bytovej a občianskej výstavbe možno dosiahnuť intenzívnejším spriemyselnením stavebníctva. Jednou zo základných požiadaviek je zníženie váhy konštrukcií na účelovú jednotku, lebo len tak sa uplatní prefabrikácia, ktorá je pre priemyselnú výrobu potrebná.
Z pôvodných 200 ton na bytovú jednotku typu 13 a 15 sa táto váha znižovala na 150 ton pri type 16, 120 ton pri type 03B, pri priečnych LB systémoch a panelových systémoch na 70 ton a pri najnovších T 08B (budovaných v Košiciach) už na 50 ton. Ak však porovnáme celkovú pracnosť a dobu výstavby, ktoré majú byť jednými z ukazovateľov spriemyselnenia, vidíme, že sa naše celomontované súbory príliš nelíšia od tradičných, alebo čiastočne montovaných stavieb v technicky vyspelých štátoch.
Samostatnou prefabrikáciou sa spriemyselnenie nedosiahne, ak sa súčasne nevytvoria konštrukcie na vyššej technickej úrovni s vyššou funkčnou účinnosťou použitých hmôt.
Vážené súdružky a súdruhovia!
Mnoho dalších problémov je potrebné riešiť v územnom a technickom priemete koncepcie bytovej a občianskej výstavby na Slovensku do roku 1970. Avšak treba, aby sa týmto problémom v súčasnosti s plnou vážnosťou zaoberali všetci partneri investičnej výstavby, a to tak na národných výboroch, ako i na Slovenskej národnej radé a venovali jej najväčšiu pozornosť. (Potlesk. )
Predseda Chudík: Ďakujem.
Dávam slovo povereníkovi Slovenskej národnej rady pre financie Františkovi Hagarovi.
Povereník Hagara:
Vážená Slovenská národná rada, súdruhovia poslanci!
Rýchly rozvoj našej republiky a menovite Slovenska sa odráža predovšetkým v rozsiahlej investičnej výstavbe všetkých úsekov nášho národného hospodárstva - v priemysle, poľnohospodárstve i v bytovej a občianskej výstavbe. Dôležitosť investičnej výstavby z hľadiska našich súčasných i budúcich úloh stavia ju do popredia pozornosti všetkých straníckych a hospodárskych orgánov i všetkých našich pracujúcich. Sústavne sa hodnotia dosahované výsledky v porovnaní s úlohami, ktoré sme si vytýčili, zvažujú sa klady a nedostatky a na základe toho postupne riešia tie problémy, ktoré v perspektívnom zameraní, koncepcii a realizácii ešte máme.
Ako vyplýva z rozboru plnenia úloh v investičnej výstavbe v hospodárstve na Slovensku za január až júl 1964, ktorý tu dnes prerokúvame, situácia v zabezpečení investičnej výstavby, najmä na prednostne zabezpečovaných stavbách, sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom zlepšila. Svedčia o tom i preinvestované sumy, ktoré sú oproti roku 1963 vyššie za I. polrok o takmer 3/4 miliardy Kčs. V porovnaní s minulými rokmi zlepšila sa tiež čiastočne situácia v plánovacej a projektovej pripravenosti stavieb, vo vyjasňovaní odberateľsko-dodávateľských vzťahov a v zabezpečovaní vlastnej realizácie stavieb.
Tieto výsledky svedčia o správnom zameraní opatrení, ktoré sa na riešenie problémov v investičnej výstavbe prijali. Treba však v nich vidieť aj významný prínos aktívnych opatrení prijatých pracujúcimi podnikov na splnenie uznesenia januárového pléna ÚV KSČ a záväzkového hnutia pri príležitosti osláv 20. výročia Slovenského národného povstania, ktoré umožnili najmä stavebným dodávateľským podnikom pri tohtoročných lepších poveternostných podmienkach výrazné zlepšenie plnenia plánovaných úloh.
Popri kvantitatívnom plnení úloh vo výstavbe a problémoch, ktoré tu máme, sa však treba zaoberať i niektorými otázkami kvalitatívnej stránky investičnej výstavby a jej efektívnosti, na ktoré nás orientoval i XII. sjazd KSČ.
Z tohto hľadiska v našich podmienkach závažnou otázkou investičnej politiky, ktorá vo veľkej miere rozhoduje o národnohospodárskej efektívnosti navrhovaných investícií i efektívnosti ich prevádzky, je optimálne využívanie našich vlastných surovinových zdrojov s prihliadnutím na terajšie a najmä perspektívne exportné možnosti i uspokojovanie potrieb obyvateľstva.
Veľa ráz sa konštatovalo, že v lesnom bohatstve máme na Slovensku jeden z najväčších a pritom ustavične sa obnovujúcich surovinových zdrojov. Čo do zamestnanosti je lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel na druhom mieste v celkovom poradí. Požiadavky našej spoločnosti na výrobky z dreva stále vzrastajú a rovnako je tomu i s exportnými možnosťami, kde vývoz dreva a výrobkov z dreva tvorí významnú časť celkového vývozu do kapitalistických štátov. Napriek tomu sa však tieto priaznivé faktory nevyužívajú dostatočne, resp. správnym smerom, najmä v ťažbe a zúžitkovaní listnatého dreva, kde sa únosná ťažba listnáčov dnes na Slovensku využíva len na 93 %, v Západoslovenskom kraji na 83 %, aj pre roky 1964-1970 sú požiadavky nižšie ako naše zdroje. Pritom v skladbe porastov sú zastúpené na Slovensku listnáče 57 %-ami, zatiaľ čo napríklad v českých krajoch iba 13 %-ami. Príčinou tohto stavu pri súčasnej napätej situácii v ihličnatom dreve je i skutočnosť, že sa drevospracujúce kapacity a výrobné technológie nedostatočne prispôsobujú druhovej skladbe našej surovinovej základne. Bude preto treba výraznejšie orientovať náš drevopriemysel na využívanie listnatého dreva. Dobudovanie našich kombinátov Bučiny vo Zvolene a Drevokombinátu v Hencovciach je však zdĺhavé a problémy sú i vo výstavbe ďalších kapacít, ktoré by pomohli pri riešení disproporcií medzi surovinovou základňou a výrobou. Pritom dobudovaním kombinátu vo Zvolene by sa pri zvýšenej spotrebe dreva o 17 % zvýšila výroba tovaru o 75 %, produktivita práce o 56 % a investícia by sa navrátila za necelé 3 roky.
Dosiaľ velké zdroje máme v intenzívnom využívaní drevnej suroviny, kde do finálnych výrobkov v drevopriemysle prechádza cca 40-50 % základných surovín a z odpadu sa zužitkúva iba cca 15 %. Pri výrobe celulózy a papiera takmer 45 % drevnej suroviny tvorí odpad, z ktorého vieme zužitkovať iba malú časť. Celoštátne tento nevyužitý odpad v drevospracujúcom a celulózopapierenskom priemysle predstavuje 3, 5 mil. plm drevnej suroviny ročne. Okrem toho sa dosiaľ u nás priemyselne nevyužívajú ani ďalšie zdroje v menejhodnotnom dreve, ktoré tvoria dodatočnú surovinovú rezervu zodpovedajúcu ťažbe cca 2 mil. plm. Využitie všetkých týchto zdrojov si bude vyžadovať rýchlejší rozvoj kapacít na chemické spracovanie drevnej suroviny a odpadu.
Značné možnosti sú i vo zvyšovaní technickej a ekonomickej úrovne výroby. V lesnom hospodárstve pri zaostávajúcej mechanizácii prác (pri ťažbe dreva je zmechanizovaných cca 22 % prác, pri približovaní cca 47 %) dosahovaná produktivita práce na jedného robotníka je pod úrovňou ostatných odvetví. Rovnako neuspokojivá je technologická a technická úroveň v drevárskom i celulózo-papierenskom priemysle, lebo nedosahuje svetovú úroveň.
Domnievam sa, že problémy rozvoja nášho lesného hospodárstva a priemyselných odvetví nadväzujúcich na jeho surovinovú základňu by bolo treba nástojčivejšie riešiť. Urýchlené riešenie týchto a ďalších problémov v jednom z najvýznamnejších odvetví na Slovensku, ktoré budeme musieť i my v rámci Slovenskej národnej rady sústavne sledovať, by vzhľadom na priaznivé ekonomické podmienky a efektívne výsledky znamenalo závažný prínos v rámci celoštátnej ekonomiky. Prínos pre export i zásobovanie nášho obyvateľstva priemyselnými výrobkami.
V realizácii investičnej výstavby i pri niektorých pozitívnych javoch nemožno nespomenúť vážne problémy, ktoré pri zabezpečovaní kvalitatívnych stránok ešte stále máme a ktoré si budú vyžadovať zvýšené úsilie všetkých technikov, ekonómov a organizátorov pracujúcich na tomto úseku. Jedným z nich je zabezpečenie plynulosti vo výstavbe a optimálneho objemu rozostavanosti. Výsledky I. polroka ukazujú, že v tomto smere sa situácia nezlepšila a plánom predpokladané zníženie rozostavanosti sa nepodarilo dosiahnuť. Podľa časového plánu sa malo k 1. VII. začať 2714 stavieb a dokončiť 2814 stavieb. V skutočnosti však i pri splnení plánu začínania stavieb iba na 63, 6 % sa plán dokončovania splnil iba na 47, 9 %. Teda počet stavieb vzrástol o ďalších 370 a objem investičných prostriedkov viazaných v rozostavaných investíciách o 1, 2 mld Kčs. Celkový objem nedokončenej výstavby predstavuje k 30. VI. 1964 14, 2 mld Kčs.
Treba sa pozastaviť nad tým, že napriek všetkým ekonomickým i administratívnym opatreniam nepodarilo sa nám doteraz zabezpečiť plynulejšie začínanie a dokončovanie stavieb.
Príčiny tohto nežiadúceho stavu sú tak v dodávateľských organizáciách, ako aj u investorov. Investori disponujú obmedzeným množstvom investičných prostriedkov, ktoré už v pláne rozdeľujú podľa miestnych potrieb a nie z hľadiska ich koncentrácie na urýchlené dokončenie stavieb. Pri zostavovaní návrhov plánov dožadujú sa investori často všemožnými prostriedkami - nevynímajúc ani intervencie - prideľovania investičných prostriedkov včítane prostriedkov na nové stavby, síce z miestneho hľadiska účelné a potrebné, ale ktorých výstavba by sa s ohľadom na ich efektívnosť a na súčasnú situáciu v našom hospodárstve dala istotne časove odsunúť. Tento nezdravý zjav, žiaľ, môžeme pozorovať i v priebehu roku pri začínaní nových stavieb, resp. pri uplatňovaní ich požiadaviek na viac práce.
O nedostatočnej práci investorov svedčí aj skutočnosť, že často sa už v samotnom investičnom pláne v rozpore s normami určenými vyhláškou, resp. i schválenými harmonogramami počíta s neprimerane dlhou dobou výstavby. Tak napr. pre výstavbu tuberkulóznej liečebne Humenné-Podskalka sa podľa plánu na rok 1964 ráta s dobou výstavby 63 mesiacov, kým podľa normy by mala výstavba trvať cca 24 mesiacov. S výstavbou sa začalo v roku 1960 a dokončenie sa plánuje v decembri 1965. Do 31. 12. 1963 sa z celkovej hodnoty stavebných prác 16, 5 mil. Kčs preinvestovalo 4, 2 mil. Kčs a plán na rok 1964 ráta so sumou 3 mil. Kčs. V roku 1965 sa má teda prestavať 9, 3 mil Kčs, čo je viac ako za predchádzajúce 4 roky.
Ako vidieť z vyššieho počtu začínaných stavieb ako dokončovaných, i dodávateľské organizácie sa podieľajú na neuspokojivom vývoji v rozostavanosti, u ktorých zlaďovanie na dokončovacie práce sa nerieši v súlade s požiadavkami.
Bude preto potrebné pri zostavovaní návrhov plánov na rok 1965, ich preverovaní a ďalšom rozpracovaní i realizácii dôsledne presadzovať sústreďovanie prostriedkov na znižovanie rozostavanosti a dokončovanie stavieb, nekompromisne presadzovať celospoločenské záujmy voči miestnym záujmom a vytvárať pre splnenie tejto úlohy reálne predpoklady v dodávateľských organizáciách.
Chcel by som ďalej poukázať na vážny kvalitatívny problém v investičnej výstavbe - na prekračovanie rozpočtových cien stavieb. Tento nezdravý stav trvá už niekoľko rakov a situácia sa nezlepšuje ani v tomto roku. Len za I. štvrťrok tohto roku došlo napríklad vo Východoslovenskom kraji k zvýšeniu rozpočtových cien pri 138 stavbách s celkovou rozpočtovou hodnotou 388 mil. Kčs k zvýšeniu o 51, 2 mil. Kčs, t. j. o 13, 2 % z pôvodnej rozpočtovej hodnoty.
Okrem prípadov vyvolaných hospodárskou nutnosťou vyplývajú prekračovania rozpočtových cien stavieb poväčšine z nedostatkov v príprave projektov a rozpočtov, z nedostatočnej práce investorov a ich požiadaviek na rozšírenie a doplnenie pôvodne schválených zámerov počas realizácie stavby a zo zmien koncepcie výstavby. Napríklad rozpočtová cena stavby Mestskej nemocnice v Bratislave-Kramáre sa v priebehu výstavby zvýšila z pôvodne schválených 89, 5 mil. Kčs na 116, 3 mil. Kčs, pričom nie je vylúčené, že aj táto suma sa ďalej zvýši. Ako dôvody sa uvádza okrem iného i celý rad nákladov, na ktoré sa zabudlo pri vypracúvaní projektu a nákladov vyplývajúcich z nedostatkov v geologickom prieskume.
Priamymi dôsledkami prekračovania rozpočtových cien stavieb sú nielen predlžovanie doby výstavby, a tým znižovanie spoločenskej efektívnosti investičnej výstavby, a narušovanie odberateľsko-dodávateľských vzťahov, ale aj odčerpávanie ďalších prostriedkov navyše, ktoré by sme mohli efektívnejšie využiť, či už v investičnej výstavbe, alebo v spotrebe.
Vážnym nedostatkom riadiacej a organizátorskej práce na úseku investičnej výstavby je neplnenie povinností investorov pri zhodnocovaní uvádzaných kapacít do prevádzky. Pri príprave investícií a presadzovaní ich zaradenia do plánu vynakladajú investori veľké úsilie, aby dokázali efektívnosť a opodstatnenosť investícií. Po skončení výstavby však neskúmajú, či sa skutočne dosiahli výsledky, s akými rátal projekt. V mnohých prípadoch ide o podstatné odchýlky oproti uvažovaným a schváleným parametrom, ktoré menia pôvodné ekonomické zhodnotenie. Napríklad na dokončenej panelárni n. p. Západoslovenské tehelne Pezinok v Trnave dosahuje sa iba 86, 4 % projektovanej hrubej výroby pri vyššom stave pracovníkov o 25 %. Dosahuje sa nižšia produktivita o 31 % pri vyšších nákladoch na 1 m3 panelu a takmer 27 %.
Investori nerobia ani dostatočné opatrenia na odstránenie nedostatkov, prípadne na zlepšenie dosahovaných parametrov. Napriek ustanoveniam platných predpisov, ktoré presne vymedzujú povinnosť investora pri preberaní stavby od dodávateľa, jej uvádzaní do trvalej prevádzky a pri komplexnom zhodnocovaní, niektoré stavby sa ešte stále dávajú do prevádzky iba na základe komisionálneho konania o odovzdávaní a prevzatí stavby, prípadne pri niektorých objektoch aj bez neho.
Ak chceme dosiahnuť zvýšenie efektívnosti investičnej výstavby a zvýšenie úrovne plánovania, budeme musieť vyžadovať od pracovníkov na úseku investičnej výstavby zodpovednejší prístup k zhodnocovaniu dokončených investícií a k dodržiavaniu platných predpisov tak, aby sa táto fáza stala neoddeliteľnou súčasťou celého procesu investičnej výstavby.
Osobitne by som sa chcel zmieniť o niektorých nedostatkoch v plnení investičnej výstavby na národných výboroch, a to najmä na úseku spoločenskej spotreby - v školskej a zdravotníckej výstavbe. Zaostávanie výstavby na národných výboroch je predmetom kritiky pracujúcich viac než na ostatných úsekoch, pretože jeho dôsledky sa ich bezprostredne dotýkajú. Už podľa terajšieho stavu v plnení sa predpokladá, že celkove sa na národných výboroch na Slovensku nepreinvestuje v tomto roku cca 150 mil. Kčs, z čoho vo Východoslovenskom kraji cca 70 mil. Kčs.
Práve zaostávanie investičnej výstavby a nevyužívanie prostriedkov zabezpečených v pláne, čoho sme svedkami už počas niekoľkých rokov, vo veľkej miere ovplyvňuje proces vyrovnávania úrovne krajov na Slovensku.
V školskej investičnej výstavbe sa odovzdalo v roku 1963 1227 učební na školách I. a II. cyklu. Nevyčerpaná suma viac ako 30 mil. Kčs predstavuje takmer desať nových škôl.
Zo sumy 249, 3 mil. Kčs zabezpečenej v pláne investičnej výstavby na tento rok na výstavbu 77 škôl s 872 triedami použili národné výbory za január až júl len 107, 3 mil. Kčs, t. j. 43 %.
Neplnením investičnej výstavby na úseku školstva dochádza k zvýšeniu smennosti na školách. Kým v školskom roku 1962/63 sa učilo v druhej smene 26, 3 % žiakov, v školskom roku 1963/64 je to 26, 6 % žiakov. Rovnako nepriaznivá situácia je aj v mimoškolských zariadeniach. Kým v školských jedálňach na Slovensku sa stravuje 14, 3 % žiakov základných deväťročných škôl, v českých krajoch je to 38 %. V materských školách sa stravuje na Slovensku 58 % detí, kým v celoštátnom meradle 78 % detí.
V družinách mládeže sa výchovná starostlivosť poskytuje na Slovensku 5 % žiakov a v Čechách 14 % žiakov. Porovnanie týchto ukazovateľov uvádzam na lepšie objasnenie úloh, ktoré pred nami na tomto úseku stoja. Na ich riešenie sa každoročne v plánoch venujú značné investičné prostriedky. Na nás záleží, aby sme vedeli zabezpečiť správne a plné využitie týchto prostriedkov.
V tejto súvislosti chcem upriamiť pozornosť tiež na niektoré ďalšie dôsledky neplnenia školskej investičnej výstavby - na čerpanie prostriedkov na prevádzku škôl a školských zariadení.
V roku 1962 sa nevyužilo 47 mil. Kčs, v roku 1963 až 62 mil. Kčs.
V tomto roku najmä pre nedostatok priestorov predpokladáme, že sa nevyčerpá z rozpočtu 30 mil. Kčs.
Rovnaké nedostatky sa prejavujú i v zdravotníckej investičnej výstavbe. Nedodržiavanie normovaných lehôt výstavby a oneskorené odovzdávanie kapacít do trvalej prevádzky a užívania v zdravotníctve sa v plnej miere odráža v zaostávaní zdravotníckych služieb. Už vlani mali byť odovzdané napr. nemocnice v Kráľovskom Chlmci s kapacitou 220 postelí a v Starej Ľubovni s kapacitou 180 postelí, no ani v náhradných termínoch v tomto roku sa nedokončili a neodovzdali do užívania. Rovnako pri stavbách,
ktoré sa majú odovzdať do užívania v tomto roku, sa termíny dokončenia nedodŕžajú a viaceré stavby znova prejdú ako rozostavané do roku 1965.
Vážené súdružky a súdruhovia,
význam plnenia úloh v investičnej výstavbe v tomto roku a čo najlepšej prípravy pre budúci rok budú si z hľadiska celkového ďalšieho rozvoja Slovenska vyžadovať, aby sme otázkam investičnej výstavby vo všetkých fázach venovali zvýšenú starostlivosť.
Na riešenie problémov v investičnej výstavbe uvádzaných v samotnej zpráve i v diskusii iste príjme Slovenská národná rada rad opatrení pre jednotlivé komisie a povereníctva, i pre prácu národných výborov. Bude treba, aby sme sa i my poslanci na ich zabezpečovaní aktívne podieľali, aby sme vo svojich volebných obvodoch sledovali plnenie úloh v investičnej výstavbe, preverovali postup prác pri ich zabezpečovaní a navrhovali, resp. presadzovali na podnikoch a na zasadnutiach národných výborov a ich komisií opatrenia na riešenie problémov.
Bude potrebné, aby sme kontrolovali plnenie opatrení prijatých Slovenskou národnou radou na dnešnom zasadnutí, overovali ich účinnosť na podnikoch a národných výboroch, a pomáhali tak zabezpečovať kvalitnejšiu prípravu a včasnú realizáciu investičnej výstavby už od začiatku roka.
Pri zaisťovaní kvantitatívnych a kvalitatívnych úloh v investičnej výstavbe a osobitne pri urýchľovaní uvádzania kapacít do prevádzky a užívania bude dôležité správne a účinne využívať všetky formy hmotnej zainteresovanosti. Doteraz sa osobitné prémie za prípravu realizácie a za uvádzanie nových kapacít do prevádzky ešte výraznejšie neprejavili, keď celkove na Slovensku okrem elektrárne v Novákoch sa vyplatilo v ojedinelých prípadoch zhruba 35 tis. Kčs. Splnenie náročných úloh výstavby v II. polroku si bude vyžadovať využívanie doteraz utvorených predpokladov a sústavne pripravovať včas ďalšie podmienky na pôsobenie hmotných podnetov.
Ešte viac a účinnejšie bude treba prehlbovať spoluprácu orgánov národných výborov a podnikov s pobočkami Štátnej banky československej a využívať skúsenosti jej pracovníkov pri riešení problémov efektívnosti výstavby a zabezpečovaní jej plynulej a včasnej realizácie. (Potlesk. )
Predseda Chudík:
Ďakujem povereníkovi Hagarovi za prejav.
Vyhlasujem, súdružky, súdruhovia, 25-minútovú prestávku. (Prestávka. ) (Po prestávke: ) Podpredseda Krahulec:
Vážené súdružky a súdruhovia poslanci!
Pokračujeme v rokovaní.
Ako ďalší sa do diskusie prihlásil poslanec dr. h. c. Alexander Horák.
Dávam mu slovo. Poslanec dr. h. c. Horák:
Vážená Slovenská národná rada!
V komentári k plneniu zdravotníckej výstavby sú uvedené percentá z ročného plánu, ktoré v celkovom hodnotení prvého polroka sú dosť uspokojivé. Už niekoľko rokov sme neboli svedkami takého vysokého plnenia stavebných prác na zdravotníckych stavbách ako tohto roku. Napriek tomuto pomerne dobrému plneniu, ukazujú sa naďalej vážne nedostatky v zabezpečovaní zdravotníckej výstavby, a to tak zo strany stavebnej výroby, ako zo strany investora, najmä krajských investorských útvarov, ktoré sú z väčšej časti priamymi investormi zdravotníckej výstavby. Ďalej je v zpráve kritizované neuspokojivé plnenie odovzdávania kapacít do užívania. V roku 1964 sa má uskutočniť a dať verejnosti do užívania 1000 postelí v nemocničných pavilónoch a tri polikliniky v Hlohovci, v Košiciach-severe a v Poltári.
Sklz v dokončievaní nemocníc je 3 až 5 mesiacov, pri poliklinikách sa vyrátať nedá, lebo tieto stavby kĺžu z termínu do termínu a z roka do roka. Napríklad poliklinika Poltár budovaná nákladom cca 5 mil. Kčs sa stavia už 57 mesiacov, t. j. bez 3 mesiacov 5 rokov a podľa tempa stavebnej výroby na tejto stavbe nebude ešte tohto roku dokončená. Ďalším posunom v termínoch dokončievania dochádza pri poliklinike Hlohovec a poliklinike Košice-sever. Bude potrebné sa spýtať zodpovedných súdruhov na podnikovom riaditeľstve Pozemných stavieb v Banskej Bystrici, či náhodou u nich poliklinika Poltár nevypadla z plánu?
V tomto mesiaci - zajtra - sa odovzdá do užívania 180-posteľová nemocnica v Starej Ľubovni a v októbri nemocnica v Kráľovskom Chlmci s 220 posteľami. Ohrozené sú psychiatrická liečebňa Prešov s 300 posteľami a tuberkulózno-chirurgický pavilón Michalovce so 150 posteľami. Obe tieto stavby budujú Pozemné stavby v Prešove a môžem povedať, že podľa tempa prác by sa dalo povedať, že im nezáleží, kedy stavby dokončia. Takéto tempo na stavbách nectí našich stavbárov a národné hospodárstvo ochudobňujeme o značné investície, ktoré neprinášajú žiaden osoh, naopak, pri poliklinike Poltár sa bude musieť prikročiť ku generálnej oprave stavby ešte pred jej vlastným dokončením. Na stavbe nemocnice vo Veľkom Krtíši napriek zníženiu plánu a napriek rôznym organizačným opatreniam klesá percento plnenia plánu. Podľa výrobno-technického režimu sa plní plán len na 74, 5 %. Neuspokojujúce plnenie plánu je na stavbe Hospodárska budova Čsl. štátnych kúpeľov v Piešťanoch, a to 57, 9 %, a na lôžkovom reumatologickom ústave v Trenčianskych Tepliciach.
Z 22 vybraných zdravotníckych stavieb ešte štyri stavby do konca augusta nedosiahli ani 50 % plnenia plánu z ročného objemu. Sú to: infekčný pavilón Banská Bystrica, nemocnica Veľký Krtíš, tuberkulózna liečebňa Michalovce a psychiatrická liečebňa Prešov. Okrem toho 2 stavby dosiahli za 8 mesiacov tohto roku len 50 % plnenie, a to: poliklinika Poltár, obvodné zdravotné stredisko Ulič. Pri mestskej nemocnici Kramáre sa veľa diskutuje o tom, či sa má robiť reprofilizácia, alebo nie. Myslím, že uznesenie rady Západoslovenského kraja v tejto otázke je veľmi jasné a treba ho plniť tak zo strany investora, projektanta, ako aj pokiaľ sa týka stavebnej výroby. Doterajšie meškanie 2, 7 mil. Kčs je odrazom a cenou dlhých diskusií. Bude záležať na organizátoroch výroby, aby sa s neplnením vyrovnali ešte pred koncom roka. Možno povedať, že doteraz mestská nemocnica na Kramároch bola jednou zo stavieb, ktorá mala všetku starostlivosť zo strany generálneho dodávateľa Pozemné stavby Bratislava. Prečo by tomu malo byť odteraz inak?
Isté problémy vo výstavbe neopustili ani nemocnicu v Šali. Nemocnica je v hrubej stavbe hotová a len otázka vzduchotechniky nebola doteraz riešená. Investor pri preberaní dokumentácie zabudol, že pre stavbu treba objednať vzduchotechniku. Tým sa
stalo, že vzduchotechnika bude namontovaná až v roku 1966. Ináč táto zábudlivosť, pokiaľ ide o vzduchotechniku pri zdravotníckych stavbách, je dosť častým zjavom, alebo to zapríčiňuje ešte stále nevyriešená otázka finálneho dodávateľa?
Stavebná výroba nedoceňuje zdravotnú investičnú výstavbu najmä v obsadzovaní zdravotníckych stavieb kvalifikovanými majstrami a stavbyvedúcimi a v nemalej miere remeselníkmi, ktorí sú potrební najmä pri dokončievacích prácach. Zdravotnícke stavby nie sú v termínoch zabezpečované potrebným stavebným materiálom, čím vznikajú vysoké prestoje, následkom čoho sú robotníci ukracovaní na mzdách a zo zdravotníckych stavieb odchádzajú. Náročnosť na kvalitu zdravotníckych stavieb je vyššia, ako i na organizáciu práce, najmä pri zladení prác hrubej stavebnej výroby a pridruženej stavebnej výroby.
Nechcem rozvádzať ďalšie dôsledky vyplývajúce z neplnenia plánu priamo pre stavebné podniky. Treba však brať do úvahy, že neúmerné predlžovanie doby výstavby nemocníc nesie so sebou rad nedostatkov. Jedným z hlavných nedostatkov je napr. odstup projektovaného diela a realizácie k vlastnému vybaveniu nemocníc lekárskymi prístrojmi. Rozvoj zdravotníckej techniky ide veľmi rýchlo dopredu, a preto dokončované nemocnice sú vybavované už morálne opotrebovanou zdravotníckou technikou. Investor ani generálny dodávateľ lekárskych prístrojov n. p. Presná mechanika nedodávajú najnovšie prístroje, ale už zastaraného typu.
Tiež zmena výrobného programu v Presnej mechanike neprispieva ku konsolidácii vybavovania nemocníc lekárskymi prístrojmi. Presná mechanika v zmysle uznesenia vlády č. 50 z roku 1963 zrušila výrobu polvlnných pojazdných roentgenových prístrojov, ako zdraviu škodlivých prístrojov, avšak doteraz výroba náhradu nevyvinula a nevyrobila iné, a tak sa odovzdávajú nové nemocnice bez pojazdných roentgenových prístrojov. Pojazdné roentgenové prístroje neboli zabezpečené ani z dovozu. Tak sa musia voziť pacienti po operáciách a fraktúrach na centrálne roentgenové pracoviská. Taký istý je stav, čo sa týka dietických varných súprav. Po zrušení výroby sa náhrada z dovozu nezaistila, takže nové ústavy sa dávajú do užívania bez týchto batérií. Podobne sa pripravuje zastavenie výroby niektorých druhov autoklávov.
Úroveň u nás vyrábanej klimatizácie je dobre známa. Ďaleko zaostáva za svetovou úrovňou. Vláda vedomá si týchto nedostatkov, uložila Vzduchotechnickým závodom Milevsko, vyvinúť nový druh klimatizácie, ktorý by zodpovedal doteraz známym druhom zahraničnej klimatizácie. Vzduchotechnické závody začali s vývojom nového druhu klimatizačného zariadenia, avšak tento vývoj a najmä jeho realizácia je ešte od nás veľmi vzdialená a nik nevie povedať, kedy sa ukončí.
V roku 1965 sa začnú stavať nemocnice v Dolnom Kubíne, Brezne a v Poprade. Okrem toho sa začne Dojčenský ústav v Nitre. Týmto stavbám bude potrebné venovať už od začiatku zvýšenú pozornosť, aby sa odstránili tie nedostatky, ktoré sa bežne objavujú na zdravotníckych stavbách. Pôjde najmä o to: prekontrolovať zabezpečenie dodávok materiálov, napojenie na verejné inžinierske siete a vyjasniť všetky subdodávateľské vzťahy už v priebehu spracovania projektovej dokumentácie vykonávacieho projektu. Že je potrebné zvýšiť starostlivosť o prípravu zdravotníckych investícií, to nám potvrdilo i uznesenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady, aby do konca roka bol vybudovaný projektový ateliér s celoslovenskou pôsobnosťou pre projektovanie zdravotníckych stavieb. Zdravotnícka výstavba svojou špecifickosťou si vynútila takéto riešenie, keďže v krajských projektových ústavoch prevláda náplň v projektovaní bytovej a občianskej výstavby, projektovaní smerných plánov a veľkých urbanistických celkov. Zdravotnícke stavby projektujú krajské projektové ústavy a projekty vznikajú bez aktívnej tvorivej odbornej poradenskej práce odborníkov-lekárov, čo je pre dobrý projekt zdravotníckych ústavov nemysliteľné. Projektové stredisko ponesie v plnom rozsahu zodpovednosť za kvalitu, ako i hospodárnosť a vysokú spoločenskú hodnotu zdravotníckej investičnej výstavby. Z investorského úseku treba vytknúť formálne schvaľovanie, ktoré je na nízkej odbornej úrovni. Tento stav sa odzrkadľuje už v predprojektovej príprave, čo má za následok oneskorenú projektovú prípravu. I kontrola vykonávaných prác na zdravotníckych stavbách nie je zo strany krajských investorských útvarov na žiadúcej úrovni. Jeden pracovník vykonáva dozor na viacerých i nezdravotníckych stavbách, čo má za následok, že mu ujde z pozornosti nekvalitné vykonávanie prác na zdravotníckych stavbách. Návrh zriadenia rezortného investorského útvaru treba podporovať.
V krátkom prehľade o priebehu výstavby zdravotníckych investičných stavieb chcel som poukázať na dôležitosť a problémy investičnej výstavby na úseku zdravotníctva, aby dobre vybudované nemocnice a liečebné ústavy vracali ľuďom stratené zdravie a navrátili ich nazpäť do výrobného procesu.
Na základe poznatkov uvedených v mojom diskusnom príspevku navrhujem urobiť tieto opatrenia:
Pozemné stavby Banská Bystrica - zlepšiť organizáciu práce na stavbe nemocnice vo Veľkom Krtíši a na poliklinike v Poltári a dotovať stavby dostatočným počtom pracovníkov, aby najmä poliklinika Poltár bola tohto roku dokončená a aby sa skončil tento priamo krikľavý stav.
Pozemné stavby Prešov - venovať oveľa väčšiu pozornosť dokončovacím prácam psychiatrickej liečebne v Prešove, najmä dotovaním stavby dostatočným počtom kvalifikovaných remeselníkov pre dokončovacie práce.
Krajský projektový ústav Bratislava - spolu s Krajským investorským útvarom Banská Bystrica nech urýchlene doriešia napojenie inžinierskych sietí (kanalizácie na verejnú kanalizačnú sieť mesta Kubín), aby toto nebolo prekážkou začatia výstavby.
Odporúčať ministrovi strojárstva poveriť vývojovú výrobu vzduchotechnických zariadení, určených na odskúšanie v nemocnici Čadca, s ukončením v roku 1966. Nemocnica v Čadci práve túto vývojovú výrobu čaká, pretože bola určená pre ňu. Odporúčať krajským investorským útvarom v Bratislave, Banskej Bystrici a v Košiciach, aby v úzkej súčinnosti s krajskými projektovými ústavmi urýchlene odstránili závady v projekcii, ktoré sú obsiahnuté v pripomienkach k úvodnému projektu zo strany Povereníctva zdravotníctva a Slovenskej komisie pre investičnú výstavbu, a odsúhlasili projektovú dokumentáciu komplexne v nadväznosti na ostatných finálnych dodávateľov (presná mechanika, Vzduchotechnika a kúrenie).
Toľkoto, vážené súdružky a súdruhovia, ako príspevok člena Komisie Slovenskej národnej rady pre zdravotníctvo k preberanému materiálu - k zpráve s. Marku o investičnej výstavbe na Slovensku. (Potlesk. )
Podpredseda Krahulec:
Ďakujem poslancovi dr. h. c. Horákovi.
Ďalej sa do diskusie prihlásil podpredseda vlády súdruh Ján Piller.
Podpredseda vlády Piller:
Vážená Slovenská národní rado, soudružky a soudruzi!
Ve zprávě, která byla předložena k dnešnímu jednání Slovenské národní radě o současných problémech investiční výstavy, i v úvodním slovu soudruha Hrušovského je možné vidět a posoudit celkové problémy investiční výstavby nejenom na Slovensku, ale i v celé naší republice. Nebudu si proto dělat právo tady nejakým všeobsáhlým způsobem hovořit o celkové problematice investiční výstavby, ale dotknu se jenom několika málo problémů, které pokládám za důležité. Po mně ještě vystoupí soudruh ministr Pešl, který seznámí Slovenskou národní radu s tím, jak jsou v tomto roce a v příštím roce zajišťovány rozhodujíci stavby na Slovensku, zejména Východoslovenské železárny, Vojany, technologickým zřízením.
Myslím, že bez nadsázky můžeme říci, že urychlení, zlevnění a zkvalitnění investiční výstavby, rozumné využívání všech prostředků, jež nám svěřuje strana a vláda, jejich správne zaměření, že rozhodující měrou ovlivní rozvoj naši ekonomiky. Složitost celého procesu investiční výstavby vyžaduje neustále - a na to nesmíme zapomenout - shromažďovat zkušenosti, vyhodnocovat je a správně uplatňovat v další praktické činnosti. Jestliže z tohoto hlediska posuzujeme naši činnost v minulém období, můžeme říci, že jsme získali řadu velmi cenných zkušeností, a to jak v oblasti přípravy, tak v oblasti realizace investic. Vy sami dobře víte, že např. ustavení vedení staveb na rozhodujících, vládou sledovaných stavbách se ukazuje velkým přínosem, i když počátky byly trochu těžké. Bylo nutno v polovině roku zvolat vedení staveb rezortů za účelem výměny zkušeností, aby někteří soudruzi si uvědomili tu obrovskou zodpovědnost, kterou mají za průběh výstavby té-které investice, a řadu dalších věcí, které jsme v průběhu roku od ustavení Státní komise pro investiční výstavbu a Slovenské komise pro investiční výstavbu udělali. Zkušenosti ukazují, že základní otázkou, které musíme věnovat daleko více pozornosti než v minulosti, je včasná a kvalitní příprava. I tady platí to suvorovovské "více potu na cvičišti, méně krve na bojišti". Tedy více usilovné práce v přípravě, potom lacinější, rychlejší a kvalitnější realizace. Mám na mysli samozřejmě celou oblast přípravy, plánovací, územní, projektovou i technickou. Přes některé nesporně kladné výsledky máme prává v této oblasti stále vážné slabiny. Vezměme si např. stálé žádosti o povolování výjimek z projektové připravenosti. Když jsem o těchto otázkach loňského roku mluvil se soudruhem Novikovem předsedou Gosstroje SSSR a náměstkem předsedy rady ministrů, tak mi řekl, že kdyby nic jiného -jednu zkušenost - abych si dobře pamatoval, tu že mi chce jaksi předat, že jestliže chcete mít pořádek v investiční výstavbě, zabraňte za každou cenu, ať to bolí koho chce, zahajování výstavby bez řádné projektové přípravy, poněvádž to nám nejenom prodlužuje výstavbu, nejenom nám to vnáší chaos do stavebních organizací, ale vnáší nám to chaos do podniků, kde vyrábíme technologické zařízení a nám to strašně prodražuje investiční výstavbu. Já vám řeknu, že právě to povolování výjimek z projektové nepřipravenosti nás stálo za poslední létá více než 14 miliard Kčs jako vícenáklady, které nám vyvstali a museli jsme potom zvyšovat rozpočtové ceny ve vládě. Tuto zásadu obecně všichni uznáváme - ve vládě, Národním shromaždění, prostě v ekonomické komisi ÚV, Slovenské národní radě, všichni ji uznáváme a pokládáme ji za správnou, ovšem v praktické činnosti jsou stále předkládány žádosti o výjimku z projektové přípravy. Skoumáme-li příčinu těchto žádostí, pak se vždycky dostávame k tomu, že pramení z liknavého a neúplného řešení koncepčních otázek a z nedostatečného úsilí o včasné zpracování projektové dokumentace. Výsledkem toho potom je chaos v organizaci investiční výstavby a růst rozpočtových cen, jak jsem se o tom zmínil. Já si myslím, soudružky a soudruzi, že stojí za to, abychom tady opravdu tvrdou rukou řídili tyto otázky a nastoupili takový kurs, že prostě bez ohledu na osoby, nepovolíme, dokud nebude stavba dobře projekčně připravena, protože si nemůžeme dovolit neustále ten luxus, který z toho pramení, ty dlouhé průběžné lhůty v investiční výstavbě, kterou uvádíme do provozu, zatímco jsme už třeba plánovali jistou výrobu a musíme potom, poněvadž to už nedokážeme sladit při té velké rozestavěnosti, dovážet suroviny ze zahraničí, platit zato valuty, kterých máme nedostatek, atd. Jestliže mluvíme o včasnosti a kvalitě přípravy investic, pak zvláštní důraz musíme položit na jednu otázku, která není dosud plně doceněná. Je to úloha územního plánování. Velmi správně význam územního plánování zdůraznil ve svém úvodním slově s. Hrušovský a ukázal v této souvislosti i úlohy národních výborů. Chtěl bych k tomu pouze dodat, že naším cílem musí být rychle a kvalitně vypracovat územní plány pro všechny oblasti, řádně je vzájemně sladit a vytvořit jediný, řekl bych celostátní, územní plán, tzv. projekt republiky. Mně bylo uloženo, abych v prosinci letošního roku předložil Předsednictvu Ústředního výboru strany zprávu o tom, jak probíhají práce na tomto velkém díle, kterým bezesporu projekt republiky je. Já nechci do všech detailů to tady rozvádět, jistě jste všichni informování, pokud ne, tak aspoň jednou větou, že projekt republiky má být základním technicko-územním dokumentem plánu investiční výstavby, který bude obsahovat řadu důležitých údajů pro rozvoj národního hospodářství. Např. vyhodnocení územno-technických podmínek, územních důsledků vyvolaných umístěním dosavádních i nověnavrhovaných staveb do jednotlivých oblastí s ohledem na pracovní sily, dopravu, suroviny, vodní režim, využíti společných zařízení atd. V této náročné práci má každý svou významnou úlohu při zpracovávání tohoto materiálu, národní výbory, orgány Slovenské národní rady i všechny centrální orgány. Tady bude obzvláště třeba úzce spolupracovat se všemi krajskými národními výbory za účelem kvalitního zpracování tohoto dokumentu, který bude potom takovou osnovou a základem pro naši další investiční činnost pro budoucnost. Vycházíme-li z charakteristiky rozvoje Slovenska v budoucích létech a investiční výstavby, která tu má být realizována, je zřejmé, že úkolům v oblasti územního plánování bude třeba věnovat opravdu mimořádnou pozornost. Je tomu tak proto, že na Slovensku je umísťována záměrně a správně výstavba velkých rozvojových investičních celků, které mají hluboký vliv na oblast celého území naší republiky. Máme i zkušenosti z východního Slovenska, kde realizujeme výstavbu Východoslovenských železáren a dalších velkých investičních akcí. Přesto, že této problematice byla a je věnována soustavná pozornost, musíme stále ještě dodatečně řešit některé problémy, které by při důsledné projektové a územní přípravě byly včas zjištěny a řešeny. Připravujeme další výstavbu rozsáhlých staveb chemického průmyslu, vodních a energetických děl a podobně. Počítá se s rozsáhlou bytovou a občanskou výstavbou na Slovensku. V této oblasti - v této souvislosti bych se rád dotkl dvou aktuálních úkolů. V Západoslovenském kraji budou budována rozsáhlá vodní díla, Bezprostředné stojí před námi výstavba vodních děl na Dunaji, která svým rozsahem zemních prací nemá vůbec u nás obdoby. Objem zemních prací pro vaši informaci podle současných podklad má činit 180 mil. m3, což je téměř patnáctinásobek naší největší zemní hráze, vodní nádrže u Neplavic. Podle předběžných propočtů očekávají stavební organizace, že na vodních dílech na Dunaji bude pracovat na 5 tis. lidí. Má být zabrána pro vodní dílo na československém území celková plocha asi 9. 000 ha, z čeho činí orná půda 2000 hektárů. Výstavbou tohto vodního díla vůbec se ovlivní celé okolní území. Značný vliv bude mít výstavba na hydrologické poměry, a to pokud jde o hladinu podzemních vod v oblasti Žitného ostrova a území dolního toku Váhu, Nitry, Hronu a Iplu. S tím je spojeno i řešení příslušných vodohospodářských úprav, zejména odvodnění, výstavba, rekonstrukce, kanalizace studní a vodovodů přilehlých obcí. Velmi dobře jsou o těchto věcech informováni soudruh Žák a soudruh Šebesta, kteří zde jsou též přítomni.
Dopravní poměry budou rovněž dotčeny. Týká se to jak silnic, tak železnic, zejména v obcích Chlaby, Kravany, Vojka a Gabčíkovo. Zvláštní péči musíme věnovat vytvoření vhodných pracovních a životních podmínek pro velký počet pracujících na stavbě i pro přesídlené obyvatelstvo. To jsou úkoly skutečně mimořádně veliké a náročné. Vyjasňováním koncepce výstavby vodního díla se intenzívně zabýváme. Pro schválení optimálního technicko-ekonomického řešení je rovněž důležité, aby byl urychleně dořešen rozsah vyvolaných investic. Právě na tomto úseku očekáváme skutečně iniciativní přístup Západoslovenského krajského národního výboru. My máme s definitivní platnosti o variantě rozhodnout v Předsednictvu Ústředního výboru strany do konce října. Nyní se zpracovávají všechny podklady. Přecházíme prostě od takového toho lehčího tónu, kdy se mohlo nezávazně říci udělejme raději tohle, protože to bude lepší, - k takovému tónu závaznému. To znamená, něž materiál předložíme Předsedníctvu strany a něž ho předložíme vládě, bude muset být od všech odborníků, akademiků a prostě všech odpovědných lidí podepsáno, že u těch-kterých alternativ ať budeme mít tu nebo tu, že se vyskytují ještě takové a takovéhle pochyby, které ovšem odborníci v tom a v tom složení takto rozhodně a podloženě vyvracejí a tí tam všichni musí být podepsáni, poněvádž to není možné, abychom si jaksi do budoucnosti tady nějak anonymně hráli v takových věcech, kde jsou v dosahu prostě miliardové částky.
Druhým problémem, o kterém bych se chtěl zmínit, je občanská bytová výstavba. O některých problémech zde hovořil už poslanec soudruh Bednár. Rozmístnění bytové výstavby je určováno pochopitelně potřebou národního hospodářství a demografickým vývojem obyvatelstva. Je nutno proto sledovat neustále stav výrobních investic a bytové výstavby, aby byla potřeba bytů v souladě s uváděním výrobních kapacit do provozu. Největší efektivnosti dosahujeme při sídlištní soustředěné výstavbě, měřeno investičními a provozními náklady, mírou vybavenosti i dobou-délkou výstavby. O tom, jak nedostatečně tyto možnosti u nás využíváme, svědčí současný stav, kdy téměř 70 % obytných souborů má menší počet bytů něž sedm set. Přitom je velký podíl těch, které nedosahují 300 bytů a jejich výstavba často trvá déle něž 5 let.
Samostatným problémem je soustřeďování individuální bytové výstavby. Nemůže být žádných pochyb o tom, jaký přínos pro řešení bytového problému v naší republice má individuální výstavba. Na druhé straně ale zase nikdo z nás jistě nechce nevidět, jaké negativní důsledky má rozptylování bytové výstavby na tvorbu životního prostředí, vybavenost a architektonické ztvárnění obcí. Zvlášť výrazné je to pro Slovensko, kde již v současné době je realizováno víc jak 50 % z celkového počtu individuální výstavby celé republiky. Dá se předpokládat, že nová opatření strany a vlády k podpoře individuální bytové výstavby povedou k dalšímu rozšíření této formy. Proto také je nutno důslednému řešení této problematiky věnovat zvýšenou pozornost a soustavnou nepřetržitou péči. Jedině to je reálná cesta, abychom si otevřeli možnost řešit v nejbližší budoucnosti nejvýhodněji celospolečenské potřeby v sídlištích. Je pochopitelné, že úkoly v oblasti, o které jsem hovořil, jsou mnohém rozsáhlejší. Považoval jsem však za správné orientovat pozornost pouze k těm otázkam, jejichž řešení považuji za mimořádně naléhavé. Soudruzi poslanci Slovenské národní rady jistě ve svých volebních obvodech podle místních podmínek povedou národní výbory k takové činnosti, aby úkolům při vypracováváni územních piána a jejich využití pro řízení investiční výstavby byla věnována skutečné potřebná pozornost. I my v centrále věnujeme nyní této činnosti zvýšenou pozornost. Bylo nám uloženo předložit Ústřednímu výboru strany, jak jsem se zmínil, zprávu o tom. jako pokračují práce na územno-technickém řešení republiky, a chci dále dodat, že je třeba si uvědomit, že mezi oblastním a celostátním územním řešením je velmi úzka souvislost, a proto musí být i úzká, velmi úzká spolupráce. Jsme si vědomí, že vyzývámeli k aktivní práci národní výbory a orgány Slovenské národní rady, že je naší povinností zajistit jim také na druhé straně aktivní pomoc a spolupráci Státní komise pro investiční výstavbu a samozřejmě Slovenské komise pro investiční výstavbu a všech ministerstev a ostatních centrálních orgánů. Já jsem, soudružky a soudruzi, hovořil o úkolech, které musíme v současné době řešit a dořešit v souvislosti s dúkladnou a věcnou přípravou naší ekonomiky, bydlení a životního prostředí v příštích létech. V nejbližší době musíme společně připravit řadu ďalších podkladů pro vážná rozhodnutí, která bude Ústřední výbor strany a vláda v nejbližší době přijímat. Program práce vlády na druhé pololetí, který vychází z úkolů, uložených Ústředním výborem strany, jejichž zabezpečení bylo projednáno v pondělí na poradě Předsednictva strany s členy vlády za přítomnosti krajských vedoucích tajemníku strany a vedoucích oddělení ÚV, dáva nám všem jasný program nejdůležitějších současných úkolů.
Nakonec bych chtěl vyslovit dík Slovenské národní radě za pozornost, kterou věnuje řešení základních konkrétních otázek rozvoje národního hospodářství a vyjádřiť plné přesvědčení, že tuto plodnou práci budeme nadále úspěšně rozvíjel. Děkují vám. (Potlesk. )
Podpredseda Krahulec:
Ďakujem podpredsedovi vlády súdruhovi Pillerovi.
Do diskusie sa ďalej prihlásil minister ťažkého strojárstva s. Josef Pešl. Dávam mu slovo.
Minister Pešl:
Vážená Slovenská národní rado, vážení soudruzi poslanci!
pro doplnění zprávy, kterou zde přednesl místopředseda vlády soudruh Piller, chtěl bych vás orientovat v situaci, která je při slovenské investiční výstavbě s hlediska výroby, dodávek a montáží technologického zařízení z podniků rezortu těžkého strojírenství. Je jistě samozřejmé, že se zde nemohu vyjádřovat ke každé stavbě, neboť těch problémů je jistě velmi mnoho a přes úspěšné plnění, které za první dvě čtvrtletí dosahujeme, je zde i mnoho problémů, které konečně byly uvedeny ve zprávě pro Slovenskou národní radu.
Já bych proto doporučoval, abych mohl předat do zápisu stanovisko ke zprávě povereníka-předsedy Slovenské komise pro investiční výstavbu, aby tato správa nebo tento podklad byl součástí protokolu, abychom jí mohli buď projednat pak přímo na investiční komisi, nebo jiným způsobem a tak se společně podílet na zajištění našich společných povinností, které zde máme (viz příloha).
Ministerstvo těžkého strojírenství má opravdu zde na Slovensku velmi mnoho úkolů z hlediska investiční výstavby. Jen pro vaši informaci: je to celkem 207 jmenovité schvalovaných staveb, kde podle investorů je to pro Ministerstvo paliv 5 staveb, Ústřední správu energetiky 11, Ministerstvo hutí a dolů 35, chemický průmysl 28, těžké strojírenství 4, všeobecné 19, pro Ministerstvo stavebnictví 9 staveb, pro potravináře 14 staveb, pro spotřební průmysl 16 staveb, pro dopravu 12 staveb, pro Ústřední správu spojů 6 staveb, pro Ministerstvo zemědělství 16 staveb, pro Ústřední správu výkupu, žel, jen 1 stavba, pro zdravotnictví 2 stavby pro školství 3, pro vnitřní obchod 1, pro Československou akademii věd 1 stavba, a tam, kde jsou investoři krajské národní výbory, je to v Západoslovenském kraji 8 staveb, ve Středoslo-
venském kraji 9 staveb, ve Východoslovenském kraji 7 staveb; tudíž celkem 207 jmenovitě schvalovaných investičních staveb na Slovensku, které realizujeme teď v roku 1964.
Jaké je dosavadní plnění. Můžeme říci, absolutně za první 2 čtvrtletí, že na plán dodávek technologického zařízení za 579 miliónů je plnění 622, 5 mil., t. j. na 108 % a z ročního průměru je to plnění 43 %.
Pro vládou sledované stavby rezortu je to při absolutním plnění plánu za I. pololetí 294 mil., plnění 329, t. j. plnění 112 %, z ročního průměru je to 40 %. Když se ovšem podíváme, jak se plní projektové rezorty, projektové odvětví, tak můžeme konstatovat, že ku příkladu pro Ministerstvo hutí a rudných dolů je plnění za 1. pololetí na 128 % a podíl z roku 46 %; pro chemii je to 103 % za polovinu roka z ročního podílu, nebo průměru 44 %; ale pro Ústřední správu energetiky je to pouze 79 % plnění za I. půlrok a z ročního průměru jen 22 %. Ukazuje se tudíž, že relativně s hlediska plnění investic na Slovensku v tom globále je plnění uspokojivé, ale v energetice že máme hlavní podíl a hlavní problémy, plánovány na II. pololetí, na III. a IV. čtvrtletí 1964, a budeme muset udělat velmi mnoho pro to, abychom úkoly splnili.
V úvodním slově s. náměstka předsedy Slovenské komise pro investiční výstavbu bylo hovořeno o mnohých stavbách, ale nejvíce pozornosti věnoval stavbám: Východoslovenských železáren Košice, Duslo Šaľa a Vojany. Já jen velmi stručně chtěl bych ujistit, že těmto stavbám osobně i celé vedení našeho rezortu věnuje mimořádnou pozornost; pokud se týka Východoslovenských železáren, tam se situace podstatně zlepšila, to mohou soudruzi z Východoslovenského kraje potvrdit. My provádíme pravidelné měsiční kontroly prvních náměstků ministrů, kteří situaci podrobně znají a minimálně jedenkrát za 2 měsíce jsou pod vedením místopředsedy vlády soudruha Piller a pravidelně porady ministrů, kde otázky podrobně rozebíráme.
Já mám zde podrobně každou stavbu, všechny dodávky podchyceny a myslím, že bych s tím unavoval. Další náš kontrolní den, porada ministrů, bude teď ke konci devátého měsíce, nebo na počátku desátého měsíce a jistě i vaše příslušné komise se této porady zúčastní a budou informovány.
Pokud se týká elektrárny Vojany, tam je situace trošinku obtížnější. My v současné době prověřujeme celé Vojany, máme ujištění výrobních závodů, že jak první blok, tak i druhý blok bude uveden v termínu včas do provozu a přes potíže s pracovními silami, které tam máme, přes některé zpožďování stavební připravenosti, přes celkem nedobrou situaci v sociálním zařízení máme zatím ujištění a předpoklady, že elektrárnu Vojany splníme v termínech plánovaných vládou.
My budeme do 14 dnů projednávat na kolégiu ministra celou situaci na Vojanech a přizveme také k tomuto jednání vaše zástupce. Pokud se týká situace na Šale, tam je zatím situace vážná z hlediska neuvedení do provozu těch velikých kompresoru, které nemohly být vyzkoušeny v závodě, neboť zkušebna je prakticky celý chemický kombinát, všechny ty media, která se tam vyrábějí, jsou podmínkou k vyzkoušení a nemohli jsme toto provést. Dnes je situace na stavbě taková, že za posledních 7 dnů bylo vyrobeno asi 762 tun čpavku, jeden kompresor II. -13. 9. byl opraven motor, 15. 9. byl opraven kompresor, probíha zaběhávání, 19. bude ukončeno, takže budeme mít k dispozici prakticky 2 kompresory. Dále zajišťujeme další rezervu, a to třetí kompresor bude uveden do zkušebního provozu 15. X., čtvrtý kompresor 30. 11. a vláda rozhodla před třemi týdny, že pátý kompresor zdvojený, to znamená s dvojí kapacitou, než jsou ty, které jsou tam teď instalovány, že budou dovezeny z kapitalistických států, abychom si mohli ověřit situaci, měli rezervu a také získali zkušenosti, neboť obdobné závody bude těžké strojírenství vyvážet do Sovětského svazu a jinde. Já jsem byl na Šale před 14 dny, nabyl jsem přesvědčení a ujištění všech pracovníků, kterých je tam nespočet, včetně našich vědeckých institucí, že věří tomu poslednímu řešení a já myslím, že se nám toto skutečně podaří uvést do provozu. Situace na III. čtvrtletí je také celkem příznivá, my překročíme plnění plánu, také investiční výstavbu III. čtvrtletí a překročíme i více než jsme to udělali za první 2 čtvrtletí. My jsme totiž byli nuceni za první 2 čtvrtletí maximum dát pro export, abychom tak pomohli celkově nedobré bilanci, která z hlediska zahraničního obchodu vznikla, abychom tak získali více zdrojů pro nákup toho, co naše národní hospodářství a výživa lidu potřebuje. Rovněž tak máme předpoklady pri splnění plánu investiční výstavby ve čtvrtém čtvrtletí a tím i celého roku. My jsme prověřili a objeli všechny naše investični stavby, upřesnili režim výstavby, provedli opatření, takže v globále plán splníme a ostatní nepřesnosti a sporné otázky ve velmi operativním a úzkem styku, ve spolupráci s ostatními orgány zajišťujeme. Nyní bude hlavní problém provést maximální opatření pro podmínky montování v zimě, tzv. zimní opatření, bude to znamenat i mnoho politické práce mezi lidmi a zde bych vás prosil o pomoc, neboť v takových Vojanech jistě ty podmínky příznivé nejsou a budeme-li chtít splnit termíny, nesmíme zimu vzít vůbec na vědomí, ovšem musíme vytvořit k tomu i podmínky. Vypsali jsme celkem vysoké prémie pro uvedení staveb do provozu, takže i hmotný interes je. Pokud se týka roku 1965, tak my máme indexy v investiční výstavbě mezi 107 a 109 % pro jednotlivé resorty, zvyšujeme objem dodávek pro investice, snižujeme na příští rok dodávky pro vývoz, abychom zajistili to, co v naší republice je. Zatím nám naše výrobně-hospodářské jednotky nezajištují cca 140 mil. dodávek pro investice, v tom je nezajištěno zatím 13 mil. montáží hlavně z hlediska nedostatku pracovních sil. Nám totiž t. č., kdy odešli montéři na vojenskou prezenční službu a druzí měli prodlouženou vojenskou prezenční službu, nám t. č. chybí 3 000 montérů v montážních závodech těžkého strojírenství. Já bych přitom chtěl poprosit, abyste při výkonu vašich poslaneckých povinností ve vašich volebních okresech neopomněli připomínat vládní usnesení č. 866 z roku 1963, podle kterého jsou povinny okresy 20 % potřebných pracovníků zajišťovat z vlastních zdroje. Zatím se nám to nedeje, je to velmi obtížné a i když se nedíváme na ten skutečný nedostatek pracovních sil, který v místech výstavby máme, tak je ten fakt, že nejlepší provozovatel je ten, který se zúčastňuje projekce, konstrukce, výroby a montáže, v tomto případě hlavně pro montáže by nás mel nutit k tomu, abychom maximum těch lidí získali při montáži a tak je přitom prakticky vyškolili. Vážnou situaci máme ještě v celkem nedokončeném ujasnění koncepce investiční výstavby v naší Československé socialistické republice do roku 1970 a my jako těžké strojírenství velmi intenzívně bojujeme na Státní plánovací komisi a jinde Poslední příslib je, že do konce října by mela být otázka vyjasněna. My totiž máme situaci takovou, že přes vysoko přeplněné kapacity v roce 1965 máme nedostatek zákazkové náplně v roce 1966 a některé výrobně-hospodářské jednotky nemáme naplněny ani na 40 %. Když si pak uvědomíme, že následuje vyjasnění technologie, projekce, konstrukce, objednání materiálu, výroba, montáž, objednání subdodávek a podíváme se na ty průběžné doby, hlavně ty, ve kterých bychom měli montovat, tak zde vidíme hlavní příčinu a velké zdroje toho, že naše průběžné doby jsou dlouhé, i když proti té pětiroční výstavbě nemocnice jsme skutečně pasáci a naši ředitelé VHJ, kteří tam vzadu sedí, se těší, že ještě na tom nejsme tak špatně. Já myslím, že bude-li investiční výstavba vyjasněna dopředu, že dokážeme divy a naši zaměstnanci ve výrobě i na montáži jsou připraveni tyto povinnosti plnit. Já bych chtěl ujistit vás, soudružky a soudruzi poslanci, členové Slovenské národní rady, že z hlediska rezortu těžkého strojírenství uděláme všechno pro to, aby investiční výstavba, která je hlavním posláním podniků a Ministerstva těžkého strojírenství, byla splněna. Děkuji. (Potlesk. )
Podpredseda Krahulec:
Ďakujem ministrovi P e š l o v i.
Ďalej sa prihlásil povereník Slovenskej národnej rady pre stavebníctvo Ladislav K o m p i š.
Dávam mu slovo.
Povereník Kompiš:
Vážená Slovenská národná rada,
dovoľte mi, aby som v nadväznosti na zprávu povereníka-predsedu Slovenskej komisie pre investičnú výstavbu aj úvodného slova rozviedol niektoré otázky stavebníctva na Slovensku súvisiace s celkovým zabezpečovaním investičnej výstavby.
V tomto roku úlohy plánu v stavebných organizáciách na Slovensku sa plnia a prekračujú. Kým v minulom roku sme za osem mesiacov mali značné manko, v tomto roku do konca prvej septembrovej dekády máme predstih viac ako 100 mil. Kčs; plán sa plní na 103 %. Plnia a prekračujú sa úlohy v produktivite práce, vyrovnali sme sa s neplnením zisku a čerpanie priemerných zárobkov je v relácii s produktivitou.
Priaznivé plnenie objemu výroby sa kladne prejavilo predovšetkým na plnení stavebných prác prednostne zabezpečovaných stavieb; na tých sme za osem mesiacov úlohy prekročili a predstih je okolo 30 mil. Kčs. Pritom však neplníme úlohy rovnomerne na všetkých prednostne zabezpečovaných stavbách. Na zaostávajúcich, najmä na Elektrárni vo Vojanoch, Dusikárni v Šali, Chemlone II, Sladovni v Michalovciach, Potravinárskom kombináte v Rimavskej Sobote a ďalších robíme opatrenia na splnenie úloh. Osobitnú pozornosť musíme venovať výstavbe Východoslovenských železiarní najmä v tomto období, keď budeme uvádzať do prevádzky viaceré nové kapacity. K plneniu plánu na sledovaných stavbách, ako je to aj v zpráve uvedené, prestáva byť obmedzujúcim činiteľom stavebná výroba; ťažisko problematiky sa presúva na strojno-technologické dodávky a ich montáž. Táto situácia spôsobuje niektoré ťažkosti aj stavebným organizáciám, ktorých súhrnným dôsledkom je požiadavka nárazového nasadzovania kapacít pre dokončovacie práce, čo má nepriaznivý vplyv na plynulosť, ale aj na kvalitu diela. Osobitným problémom sú dodávky oceľových konštrukcií, vzduchotechniky a ich montáž. V dôsledku nedostatočnej kapacity vo výrobe, ako aj montáže nastávajú sklzy v termínoch, čo má zlý vplyv na postup investičnej výstavby a včasné odovzdávanie kapacít do prevádzky zo strany oboch generálnych dodávateľov.
V bytovej výstavbe sme do konca prvej septembrovej dekády odovzdali 9132 bytov, t. j. 57, 9 % z ročnej úlohy. Celkove možno povedať, že situácia v odovzdávaní bytov a rozostavanosti sa zlepšila, a tým sú vytvorené predpoklady na splnenie celoročnej úlohy bez tradičného šturmu a v lepšej kvalite ako v predchádzajúcich rokoch.
Vážnym problémom ostáva aj naďalej plnenie úloh komplexného budovania sídlisk. V tomto smere neuspokojivé sú výsledky v plnení plánu technickej a občianskej vybavenosti.
V školskej výstavbe dosiahlo sa isté zlepšenie; k začiatku nového školského roku sme odovzdali 546 učební, a tak sme úlohu prekročili o 42. Sú reálne predpoklady, že celoročné úlohy v učebniach splníme. V tomto období robíme spolu s Povereníctvom SNR pre školstvo a kultúru opatrenia, aby sa začali všetky plánované školy, ktoré neboli z akýchkoľvek dôvodov doteraz začaté, aby sa tak utvoril pracovný fond pre ukončenie v roku 1965, i zlepšilo finančné plnenie.
V zdravotníckej výstavbe po opatreniach urobených Predsedníctvom Slovenskej národnej rady sa situácia čiastočne zlepšila, no i tak sa prestavalo do konca júla len 47, 5 % z ročnej úlohy. Do konca tohto roku máme ešte odovzdať nemocnice s kapacitou 1000 postelí. V spolupráci s Povereníctvom SNR pre zdravotníctvo robíme opatrenia na zlepšenie plnenia najmä vecných úloh. V zdravotníckej výstavbe nám ovplyvňujú plnenie časté zmeny v priebehu výstavby a značná projekčná nepripravenosť.
Osobitne by som chcel spomenúť výstavbu novobudovaných zariadení na zvýšenie cestovného ruchu, ktoré bolo potrebné zabezpečovať osobitnými opatreniami tak, aby ešte v tohoročnej sezóne priniesli národnému hospodárstvu úžitok. Ide najmä o motely a autocampingy v Bratislave, Banskej Bystrici, Jasnej, Vrátnej, Javorine, Štrbe, ktoré napriek veľmi krátkej projektovej príprave a veľmi napätým termínom výstavby boli včas odovzdané svojmu účelu. K výstavbe týchto chcel by som poznamenať, že bude potrebné zvážiť a prehodnotiť uplatňovanie používaných konštrukcií, ktoré vzhľadom na klimatické podmienky nie sú najideálnejšie. Ich údržba bude veľmi nákladná a životnosť neúmerne krátka v porovnaní s vynaloženými prostriedkami.
Na dôležitých poľnohospodárskych stavbách plníme úlohy len na 91 %.
Na zlepšenie robíme opatrenia vo výrobe prefabrikovných prvkov pre výstavbu kravínov, skvalitňujeme výrobu drenážnych rúrok a zabezpečujeme plynulejšie dodávky dlažobného kameňa.
Vo výrobe stavebných hmôt máme na Slovensku 7-dňový predstih v plnení. Prekračujú sa i menovité úlohy. Napríklad vo výrobe cementu máme v nadpláne vyrobené 8000 ton, v stavebných dielcoch 22 000 m3. Je to tak aj v ďalších výrobkoch. I pri týchto výsledkoch nedostáva sa nám niektorých dôležitých výrobkov, hlavne prefabrikátov pre bytovú a školskú výstavbu, keďže výroba nie je vo všetkých sortimentoch v súlade s potrebami. Tieto otázky riešime konkrétnymi opatreniami pre zladenie odberateľsko-dodávateľských vzťahov.
Dosiahnuté výsledky v stavebnej výrobe i vo výrobe stavebných hmôt ukazujú, najmä ak ich porovnáme s predchádzajúcimi rokmi, že došlo v plnení k zlepšeniu a že sa vytvárajú predpodklady pre splnenie a prekročenie celoročných úloh.
K pomerne dobrým výsledkom účinne pomohli predovšetkým opatrenia našej strany a vlády, prijaté na zvýšenie osobnej hmotnej zainteresovanosti a na zlepšenie súčasného stavu investičnej výstavby, ktoré zohľadňujú špecifickosť a osobitný charakter stavebnej výroby. Z konkrétnych opatrení ide najmä o uplatňovanie akordného odmeňovania, mzdovej preferencie, riešenie postavenia majstrov, stavbyvedúcich a ich platov, vyriešenie odlučného a ďalšie.
Teraz stojí pred nami úloha tieto opatrenia ďalej uplatňovať a prehlbovať ich účinnosť, pretože nám pomáhajú stabilizovať a získavať nových pracovníkov, čo súhrnne dáva potom možnosti lepšie organizovať prácu na stavbách a tým zvyšovať produktivitu.
Ku kladným výsledkom prispela vo veľkej miere i zvýšená iniciatíva a úsilie pracujúcich, podnietená záväzkovým hnutím k 20. výročiu Slovenského národného povstania, ako aj súťaž o čestný názov závodu, stavby, výrobne, podniku "20. výročia SNP" a dlhodobé záväzky k 20. výročiu oslobodenia našej vlasti sovietskou armádou.
Dovoľte mi teraz niekoľko slov k niektorým problémom stavebníctva.
V prvom rade o technickom rozvoji a novej technike.
Pri plnení produktivity v tomto roku vo zvýšenej miere zohral úlohu technický rozvoj, nová technika.
V bytovej výstavbe je to výsledok zvýšeného podielu progresívnych metód. Kým v uplynutom roku odovzdali stavebné organizácie z celkového počtu bytov 47 % progresívnymi technológiami, hlavne systémom celostenových panelov, paneloblokmi a liatym betónom, v tomto roku k 1. augustu bola taká rozostavanosť bytov progresívnymi technológiami, ktorá nám dáva predpoklady splniť plánovanú úlohu a odovzdať v tomto roku 70 % bytov progresívnymi metódami.
V najbližších rokoch bude tento podiel stále stúpať, pretože sa pripravuje výstavba bytov podľa nových typov, ktoré nahradia doterajšie s nižšou progresivitou, a tak vylúčia ďalšiu časť tradičnej výstavby a pritom zvýšia aj kultúru bývania. Prvé takéto byty boli postavené v Košiciach. Odporúčal by som súdruhom poslancom Slovenskej národnej rady, aby vo svojich obvodoch urobili prísnu kontrolu a zhodnotili tieto nové byty T 08 B, pretože toto budú typy budúcnosti, ktoré v najbližších rokoch budeme stavať.
V občianskej výstavbe v porovnaní s výstavbou bytov zaostávame v uplatňovaní progresívnych technológií, čo sa prejavuje v relatívne dlhodobej výstavbe. Robíme opatrenia v projektovej príprave i v materiálno-výrobnej základni pre širšie uplatnenie progresívnych metód i v tomto smere výstavby. Vypracované sú už typové podklady, prevedená typizácia prvkov a v niektorých podnikoch sa už prikročilo aj k realizácii. Napríklad v Priemstave Bratislava, ktorý stavia výškové montované ubytovne na Východoslovenských železiarňach, Ostravsku a inde.
I v priemyslovej výstavbe budeme podiel montovaných objektov ďalej rozširovať. V súčasnom období montujú sa priemyslové a skladové haly zo železobetónových dielcov; túto metódu používajú takmer vo všetkých našich podnikoch. Pristúpili sme k zvýšeniu stupňa montovateľnosti použitím panelov pre obvodové plášte, ako napríklad na výstavbe BEZ Bratislava na Východoslovenských železiarňach a mnohých ďalších.
V inžinierskej výstavbe, najmä v dopravných stavbách, uplatňujeme prefabrikované železobetónové konštrukcie pri budovaní mostov, používame nový spôsob ich zakladania na širokopriemerových železobetónových pilotách, ďalej letnú betonáž mostných polí a pod. Týmto systémom bol postavený i most cez Váh v Hlohovci, ktorý sme odovzdali do užívania pri príležitosti 20. výročia Slovenského národného povstania.
V súvislosti s uplatňovaním technického rozvoja a novej techniky nie sú uspokojivé výsledky v oblasti dokončovania stavieb. Pomaly sa uplatňujú najmä nové materiály, hlavne plastické hmoty a ľahké kovy, novodobé úpravy povrchov. Brzdou je tu slabo rozvinutý spracovateľský priemysel jednak v rezorte stavebníctva, ale hlavne v rezorte chémie, strojárstva a spotrebného priemyslu. Osobitne treba pritom zdôrazniť nedostatočné uplatňovanie malej mechanizácie pri dokončovacích prácach na stavbách.
Pre zlepšenie na tomto dôležitom úseku zorganizovali sme v apríli tohto roku celoslovenskú výmenu skúseností odborníkov a prijali závery pre riešenie úloh vo výskume, vývoji a pre široké uplatňovanie doriešených technológií, či už našich alebo zahraničných.
S uplatňovaním technického rozvoja, novej techniky úzko súvisí budovanie materiálno-výrobnej základne.
V tejto oblasti významným prínosom je uskutočňovaná výstavba závodov ľahkých plnív - menovite pórobetónu, nových závodov na výrobu prefabrikátov vrátane modernizácie výrobných liniek pre nové typy bytovej a občianskej výstavby, ďalej rekonštrukcie cementárni, výstavba nových ťažobní štrkopieskov a príprava výstavby kapacít na využitie ďalších nerudných surovín na Slovensku.
Osobitným problémom je správne využitie kapacity 4 nových závodov na výrobu pórobetónu, kde popri tvárniciach a izolačných doskách postupne rozširujeme výrobu veľkorozmerových prvkov na obvodové plášte a na zastrešenie budov.
Plné uplatnenie týchto prvkov vyžaduje doriešiť ešte niektoré otázky, či už v projekcii, alebo vo výrobe, ich kvalitu, prepravu na staveniská, povrchové úpravy a pod., ale aj ich dobudovanie. Na doriešenie problémov urobili sme v úzkej spolupráci s Ministerstvom stavebníctva, výskumnými ústavmi a podnikmi opatrenia, zamerané na modernizáciu výroby v rámci investícií a na ukončenie niektorých výskumných a vývojových úloh.
Na využitie cenných zdrojov nerudných surovín, ako napríklad halloyzitu, kaolínu, perlitu, bentonitu, viatych pieskov, čadiča a ďalších sú v behu prípravné práce pre investičnú výstavbu výrobných kapacít. Je našou naliehavou úlohou v úzskej spolupráci s Ministerstvom stavebníctva urýchliť projektovú prípravu a začať s realizáciou.
Za jednu z rozhodujúcich úloh v stavebníctve považujeme kvalitu. Vychádzajúc z uznesení, ktoré prijala vláda, rozpracovali sme spolu s Ministerstvom stavebníctva konkrétne opatrenia na zlepšenie kvality výrobkov stavebných hmôt i v stavebnej výrobe. V závodoch a v podnikoch boli dobudované útvary technickej kontroly, sprísnil sa režim vstupnej a výstupnej kontroly.
Doteraz vykonané opatrenia priniesli čiastočné zlepšenie. Tak napríklad v podnikoch Krajského združenia stavebníctva v Banskej Bystrici za T. polrok 1964 odovzdali 47 % objektov vo vzornej kvalite; dobré výsledky dosahujú v Pozemných stavbách Poprad, Pozemné stavby Bratislava a ďalšie.
V stavebnej výrobe najcitlivejším miestom kvality je bytová výstavba. Nekvalita sa tu prejavovala hlavne v panelovej výstavbe. Na základe rozhodnutia vlády pre odstránenie závad vykonali sme opatrenia vo výrobniach panelov i pri montáži, skvalitnili sme tepelno-izolačné vlastnosti obvodových panelov, zosilnili, sme ich hrúbku, sprísnili režim technológie ich výroby vrátane výroby ľahkých plnív. Pri montáži venuje sa zvýšená pozornosť pri zálievke a tmelení škár. Týmito opatreniami sa vylučuje opakovanie doteraz vyskytujúcich sa závad.
V odstraňovaní nedostatkov v kvalite na výstavbe panelových domov, postavených pred týmito opatreniami, robia sa opravy fasád; pristúpilo sa tiež k vnútorným opravám, kde sa teraz overujú rôzne technológie týchto opráv. Je to však len malý krôčik na ceste k zlepšeniu. Našou trvalou úlohou bude stále bojovať za vyššiu úroveň dostavaného diela. Zvyšovať technologickú disciplínu, vstupná, ale aj medzioperačnú kontrolu. Skrátka vytvárať podmienky, aby užívatelia boli s našou prácou spokojní.
Ďalším vážnym problémom je plynulosť, plánovité odovzdávanie stavieb do užívania, s čím úzko súvisí rozostavanosť v investičnej výstavbe. V tomto smere sa nám doteraz nepodarilo dosiahnuť také tempo v ukončovaní, ktoré by zabezpečovalo zníženie rozostavanosti tak, ako to pred nás postavil XII. sjazd našej strany. Výsledky za uplynuté obdobie ukazujú, že v plnení tejto úlohy zaostávame. Tak napríklad podľa plánu za rok 1963 mala sa rozpočtová hodnota rozostavaných objektov v stavebných organizáciách na Slovensku znížiť o 11, 3 %; v skutočnosti sa znížila len o 1, 8 %. Tento vývoj pokračuje aj v tomto roku.
V druhom polroku tohto roku sme uskutočnili niektoré opatrenia na splnenie úloh v rozostavanosti. Sú vypracované plány odovzdávania, ktorých plnenie priebežne kontrolujeme a pracovníkov na stavbách i v podnikoch hmotne zainteresúvame na dodržiavaní, prípadne skracovaní termínov odovzdávania objektov do užívania. Pravda, tu nám musia pomôcť aj súdruhovia zo strojárstva, spotrebného priemyslu a ďalší, lebo bez ich dodávok a montáží by sme úlohu splniť nemohli.
Za naliehavú úlohu považujeme ďalej budovať stavebné kapacity a získať stále pracovné sily pri súčasnom zlepšení skladby odborných robotníkov.
Predpokladom pre vyriešenie tohto problému je plánovitá výchova učňovského dorastu a včasné budovanie potrebných ubytovacích a vyučovacích zariadení pre tento účel.
Pripravujeme príslušné návrhy na komplexné riešenie terajšieho stavu, ktoré sú zamerané na úspešný nábor do učebného pomeru a na udržanie vyučencov po skončení výuky v materskom podniku.
Potreba budovania ďalších výchovných zariadení je zrejmá aj z toho, že z terajšieho celkového počtu 9260 učňov je len asi polovica umiestená v učňovských strediskách. Robíme opatrenia na výstavbu trvalých stavbárskych domovov, aby sme tak vytvárali lepšie ubytovacie a hygienické podmienky pre robotníkov, ktorí pracujú na našich stavbách. V súčasnosti máme vybudovaných 18 stavbárskych domovov a 33 ubytovní trvalého charakteru, kde sa môže ubytovať okolo 9000 pracovníkov. Tieto stavbárske domovy sú dobre vybavené, popri stravovacích zariadeniach majú zdravotné strediská a sú v nich potrebné priestory pre spoločenský a kultúrny život. To je však len malé percento robotníkov z celkového počtu, ktorí sú takto na stavbách ubytovaní.
Zostaviť kvalitný reálny plán na budúci rok a utvoriť podmienky pre jeho plnenie predpokladá dobre splniť tohtoročné úlohy.
Priebeh prác na pláne 1965 nasvedčuje, že stavebné organizácie k príprave pristupujú s plnou vážnosťou, i keď v úlohách je značná napätosť. Pritom orientujeme pozornosť naďalej na dokončovanie a znižovanie rozostavanosti.
Robíme opatrenia, aby podniky v roku 1965 prevzali v objeme výroby o 40-50 mil. viacej, ako určovali smerné čísla vlády, čo by znamenalo zvýšenie úloh oproti očakávanej skutočnosti tohto roku zhruba o 8, 4 %.
Výrobný program výrobno-hospodárskych jednotiek a podnikov nie je ešte celkom uzavretý. Nie je najmä ujasnená otázka súvisiaca s výstavbou vodného diela Liptovská Mara, rozsah výpomoci Severomoravskému kraju a zaradenie menších limitovaných stavieb do výrobného programu ústrednými investormi.
Návrhy podnikových plánov počítajú s ďalším zvyšovaním zamestnanosti. Kým zvýšenie stavu pracovníkov podľa očakávanej skutočnosti v tomto roku v porovnaní s rokom minulým sa predpokladá o 2200 pracovníkov, zatiaľ na zabezpečenie úloh v roku 1965 sa vyžaduje zvýšenie stavu pracovníkov o 2400-2700.
Ako najbližšia úloha z hľadiska plnenia plánu v roku 1965 je príprava prác na zimné obdobie. Túto úlohu zabezpečujeme už od júla tohto roku výberom vhodných objektov, predzásobením potrebnými materiálmi, zabezpečovaním technických opatrení a podobne. Súčasne preverujeme správne vybilancovanie potrebných materiálov pre zimné obdobie.
Z hľadiska budúceho roku vyvíjame úsilie zladiť výrobu so spotrebou, aby sme sa vyhli chybám, ktoré sa nám vyskytujú tohto roku. Preto sa dôslednejšie ako predtým staráme o nadväznosť plánu výroby na plán spotreby. Keďže však prevažná časť spotreby stavebných hmôt spadá do oblasti národných výborov, bude veľmi záležať na tom, aby požiadavky na stavebné hmoty boli zostavené čo najpresnejšie, aby tak bilancie výroby a spotreby boli v súlade.
Na zabezpečenie plánu pre rak 1965 pripravujeme odborové a podnikové konferencie so zameraním na dôkladné objasnenie a zabezpečenie technicko-ekonomických opatrení zakotvených v pláne na rok 1965. Priebeh a výsledky konferencií nám ukážu, kde a v čom budú ťažiskové problémy plánu v roku 1965, ako k ich riešeniu treba pristupovať. Na príprave a realizovaní týchto konferencií pod vedením ÚV KSS sa v plnom rozsahu spolu s Ministerstvom stavebníctva podieľame a zabezpečujeme ich úspešný priebeh.
Záverom by som chcel Slovenskú národnú radu ubezpečiť, že stavbári na Slovensku majú reálnu možnosť ročné úlohy zvládnuť predčasne pri splnení kvalitatívnych ukazovateľov. Sme pripravení
- splniť a prekročiť úlohy na prednostne zabezpečovaných stavbách pri dodržaní termínov stavebnej pripravenosti k technologickej montáži, resp. pri uvedení súborov a stavieb do prevádzky,
- dokončiť plánované učebne v školskej a postele v zdravotníckej výstavbe,
- v predstihu odovzdať byty a utvoriť lepšie podmienky v jednotlivých stupňoch rozostavanosti pre rok 1965.
Sústavná starostlivosť najvyšších straníckych a hospodárskych orgánov o stavebníctvo, nedávne opatrenia na plnšie uplatnenie Slovenskej národnej rady v zmysle Ústavy a záverov XII sjazdu KSČ, úzka spolupráca s ministerstvom a opätovné zjednotenie stavebníctva, ktoré sa uskutoční od 1. januára budúceho roku, prispeje, aby obrat v stavebníctve bol trvalejší a aby sa úlohy plánu plnili a prekračovali. (Potlesk. )
Podpredseda Krahulec:
Ďakujem súdruhovi povereníkovi K o m p i š o v i.
Ďalej sa prihlásil do rozpravy poslanec súdruh Anton Ťažký, predseda Východoslovenského krajského národného výboru. Dávam mu slovo.
Poslanec Ťažký:
Vážené súdružky a súdruhovia!
Pri stretnutí so sovietskymi veteránmi vojny a partizánskymi veliteľmi, ktorí sa aj v našom kraji zúčastnili na rozličných besedách z príležitosti osláv 20. výročia Slovenského národného povstania, sme mnohokrát zožali veľa pochvalných uznaní na našu prácu za uplynutých dvadsať rokov. Mnohí súdruhovia, najmä tí, ktorí boli teraz u nás po dvadsiatich rokoch prvý raz, hovorili, že ak by neboli poznali dobre terén okolo našich dedín, lesy, v ktorých prežili viacej života počas svojej pôsobnosti na Slovensku v Slovenskom národnom povstaní a počas nášho oslobodzovania, viacej času ako v dedinách, že by ťažko vedeli, ako sa orientovať, či sú vlastne tam, kde boli pred dvadsiatimi rokmi, pretože dedina sa od základu zmenila, dediny sú skoro celé nové, zmenil sa život, na mnohých miestach vyrástli nové fabriky a vyrástli aj noví ľudia.
Súdruhovia správne hovorili, že za týmito výsledkami sa skrýva veľmi húževnatá, tvrdá a obetavá práca našej strany i všetkých pracujúcich. A súdruhovia, ja myslím, že to je správne posúdenie nášho úsilia i na úseku investičnej výstavby za uplynutých dvadsať rokov a isteže nás to všetkých, ktorí sa zúčastňujeme na plnení týchto úloh, aj prihrialo, pretože sme si všetci uvedomili, že skutočne svojou prácou dôsledne uskutočňujeme odkaz Slovenského národného povstania. No, pravda, súdruhovia, aj na tento rok, keď sa pozeráme - ako to už bolo správne hovorené - na plnenie úloh investičnej výstavby a porovnáme to s rokom 1963, všetci môžeme byť do určitej miery spokojnejší, pretože výsledky sú omnoho lepšie. Na úseku investičnej výstavby v celej republike sa dosiahne tohto roku takmer o jednu miliardu korún vyššie plnenie, ako to bolo v roku 1963, a to už niečo pre rozvoj nášho národného hospodárstva bude znamenať.
Tak je to i v našom kraji. Plán investičnej výstavby v podnikoch Krajského združenia stavebníctva i okresných stavebných podnikov za prvých osem mesiacov sa v základnej stavebnej výrobe nielen plní, ale aj prekračuje. Plní sa i plán produktivity prá-
ce. Avšak keď sme išli pri hodnotení a pri kontrole plnenia plánu investičnej výstavby hlbšie, zistili sme, že za týchto prvých osem mesiacov len podniky Krajského združenia stavebníctva majú manko v "S" hodnote viacej ako 16 mil. Kčs, a ak by sa situácia nezlepšila, toto manko do konca roku by mohlo ešte aj narastať.
Keď sme sa pozerali na plnenie plánu kvalitatívnych ukazovateľov, zistili sme, že sa znovu opakujú nedostatky z uplynutých rokov, že sa vysoko prekračujú vlastné náklady na investičnú výstavbu a že sme neodovzdali viacej ako 562 plánovaných objektov do prevádzky za toto obdobie. V dôsledku toho, že sa neodovzdali tieto objekty, ani sme plánovaný počet objektov nezačali. Aj keď sme nezačali plánovaný počet objektov, predsa sme neznížili rozostavanosť pod tým vplyvom, že sa 562 objektov neodovzdalo. A tu je veľmi vážny problém, ktorý sa nám nepodarilo riešiť ani napriek opatreniam, ktoré sa v stavebníctve v tomto roku urobili na základe uznesení Ústredného výboru strany. Za tie výsledky, ktoré sa dosiahli, za to isté zlepšenie oproti minulému roku vďačíme predovšetkým tým úpravám, ktoré vykonali Ústredný výbor strany a vláda, že sa upravili otázky hmotnej zainteresovanosti v stavebníctve, že sa upravili odmeny majstrov, stavbyvedúcich a vôbec že sa vyriešila otázka hmotnej zainteresovanosti pracujúcich cieľovými prémiami atď. Pravda, nevyriešili sa ani týmto tie základné problémy, ktoré na úseku investičnej výstavby sú a ktoré sa stávajú brzdou v investičnej výstavbe.
Súdružky a súdruhovia, ak porovnáme naše stavebníctvo dnes a pred desiatimi rokmi, isteže sa situácia u nás podstatne zmenila. Úlohy sú rozdielne. Uvediem len malý príklad. V roku 1959 sa v Košiciach stavalo 560 bytov, v tomto roku sa má postaviť len v samých Košiciach 3060 bytov, t. j. šesťkrát toľko ako pred piatimi rokmi. Isteže s výstavbou takéhoto množstva bytov je i viacej problémov. Rozdiel je aj v pripravenosti našich stavebnomontážnych organizácií dnes a pred desiatimi rokmi. Naše stavebno-montážne organizácie sú dobre pripravené na montážne práce - hrubé stavby, na práce zemné, dokonale sú vybavené strojmi a mechanizačnými prostriedkami. Myslím, že v tejto vybavenosti strojmi a mechanizáciou naše stavebníctvo zaujíma jedno z popredných miest na celom svete. A tu vieme dosiahnuť skutočne také výsledky ako málokde. Tu vieme dostať hrubú stavbu veľmi rýchle pod strechu, ale zladenosť v kooperačných vzťahoch, tá je veľmi nedostatočná a nazdávam sa, že v zladenosti kooperačných vzťahov sme ďaleko zaostali aj za kapitalistickými štátmi. Tu je podľa môjho názoru hlavný problém pri zabezpečovaní plnenia plánu investičnej výstavby, v kooperačných vzťahoch, ktoré sú stálo nedostatočné.
Tu bol kritizovaný niekoľkými súdruhmi, a oprávnene, postup pri zabezpečovaní napríklad zdravotníckej výstavby a boli uvádzané tie dve nemocnice niekoľkými súdruhmi - v Starej Ľubovni a v Kráľovskom Chlmci. Už aj súdruh poslanec Horák povedal, že tá v Starej Ľubovni bude odovzdaná zajtra do prevádzky, ale bez toho vzduchotechnického zariadenia, ktoré bude dodané do nemocnice len v štvrtom štvrťroku tohto roku. Zdravotníctvo prevezme budovu, bude to plniť i svoj cieľ, ale akcia bude sa vykazovať ako neodovzdaná a fakticky nedokončená. A mohol by som menovať celý rad takýchto prípadov na dôkaz toho, že u nás v zladenosti kooperačných vzťahov máme veľmi vážne nedostatky. Sú to detské jasle, detské škôlky, ktoré odovzdáme bez elektrických sporákov, ktoré nám nevedia dodať ani na základe toho, že poukazujeme, že východné Slovensko treba prednostne riešiť, že toto zabezpečuje taká komisia, onaká komisia, nie a nie tieto problémy doriešiť.
Súdruhovia tieto nedostatky kooperačných vzťahov v investičnej výstavbe sú spôsobené tým, že nám chýba koncepcia dlhodobého rozvoja celého nášho hospodárstva. To je odraz toho, že my aj keď máme plán a zostavujeme na základe tej koncepcie ročný plán, tak potom hľadáme, tú školu by sme. tú, tú, a podľa toho je to, ako kto mnohokrát si to ešte vie, pravda, zdôvodniť.
Ani plánovanie nie je zabezpečované na základe tej objektívnej skutočnosti a tých skutočne veľmi vážnych problémov. U nás sú i také prípady, to by bolo zbytočné zakrývať pred vami, súdružky a súdruhovia, napríklad v Šarišskom Jastrabí sa postavila nová škola, ale detí do tej školy niet. Stačila škola 4-triedna a postavila sa 10-triedna škola. A teraz, ak sa chce tá škola využiť, hovoria, musíte postaviť cestu, aby sa mohli z druhých dedín sem deti dovážať. A to nie je len jeden prípad, je ich viacej takýchto prípadov.
Teda skutočne, ak chceme zabezpečiť dôslednosť v plnení plánu investičnej výstavby, musíme mať dlhodobú koncepciu rozvoja celého nášho hospodárstva - školstva, zdravotníctva, kultúry atď. Myslíte si, že by sa plnil plán investičnej výstavby na Východoslovenských železiarňach, keby sa to nechalo len na tie kooperačné vzťahy, ktoré sú zabezpečované hospodárskymi zmluvami? Neplnilo by sa to. Keby tam nesedel každé dva mesiace s ministrami súdruh Piller, podpredseda vlády, tak tá stavba by sa tiež hádam namiesto 5 rokov stavala 10 rokov.
Aj to by bola otázka, či by sa to postavilo. To je tiež dôkaz toho, že nemáme domyslené otázky, nie je včas projekčná príprava, a to je len brzdou v plynulosti investičnej výstavby.
Bolo by treba skutočne mnoho vecí zmeniť. Ja vždy spomínam našim stavbárom, keď som bol v roku 1958 na svetovej výstave v Bruseli. Tam som si všímal výstavbu. Súdruhovia, v prízemí sa už predávalo a hore sa stavali byty na I. poschodí. V prízemí už obchod fungoval. A my postavíme obchodné miestnosti niekde a za 5 rokov ich nevieme dokončiť a 5 rokov tam už ľudia bývajú. To, súdruhovia, môžu mnohí potvrdiť. Tak to bolo aj tu v Bratislave na ulici Februárového víťazstva. A stavbárom to vyhovovalo, pretože tam mali sklad, kde mali byť obchody. Súdruh K i š í k ktorý je tu, sa na to dobre pamätá. Len keď sme ich pritlačili, tak potom sa obchody dokončili. Vyhovárali sa na jedľové profily (však, súdruh Š t e n c 1), že nemajú jedľové profily, a potom sme povedali, dajte dubové rámy tam a predávajte. Uvidíte, že 50 rokov to bude tam trvať. Aj tam sú dubové rámy a obchod plní svoje poslanie. Ale vyhovovalo to stavbárom, pretože na čo oni to mali dokončovať, keď tam mali zadarmo sklad na uloženie plynových sporákov.
Je celý rad problémov, ktoré treba riešiť, a ak sa nedoriešia tieto základné otázky v koncepcii a potom v predstavebnej príprave, nebude možné dosiahnuť definitívnu nápravu. My úspechy môžeme dosiahnuť aj cez tieto nedostatky, ale čo to stojí? Keby niekto len počítal, súdružky a súdruhovia, náklady, ktoré pracovníci Východoslovenského krajského národného výboru čerpali na cesty do rozličných závodov v Čechách i na Slovensku pri zháňaní materiálov na širokorozchodnú trať, tak by sa každý zhrozil a iste by to vyšlo aspoň na 2-3 km výstavby tejto rýchlodráhy Košice-Šaca. Iste by to vyšlo, pretože za každou koľajnicou sme museli chodiť po Prahe, po Ostrave, a len tak sa ako tak bude môcť s veľkým oneskorením dať rýchlodráha do prevádzky.
Bolo by skutočne treba teraz pri zostavovaní dlhodobého plánu rozvoja hospodárstva venovať pozornosť plánu investičnej výstavby všade, aby sa do plánu dostali tie akcie, ktoré sú skutočne nutné a ktoré pomôžu riešiť problémy, ktoré máme. Aby sme si v pláne rozvoja hospodárstva nechali isté rezervy, aby sme nevychádzali z postupu na 1., 2. a 3. miesto, aby sme si to tak zoradili, že ak sa bude môcť stavať v kraji v roku 1967 alebo 1968 50 škôl, aby to bolo tých prvých 50, a nie z tých 600 aby sme potom hľadali tých 50 škôl, lebo pri tom hľadaní sa narobí tých chýb mnoho a pri tom hľadaní, ktoré majú byť medzi tými päťdesiatimi prvými, sa narobia chyby v projekčnej príprave a potom sa musí žiadať mnohokrát výnimka z projekčnej nepripravenosti, čo uvádzal tu súdruh podpredseda vlády Piller. Ak zostavíme plán, ak budeme trvať na tom, aby sa tento plán do dôsledku uskutočňoval, budeme môcť zabezpečiť aj projekčnú prípravu, aj materiálovú prípravu, ktorá mnohokrát je brzdou celej výstavby.
Uvediem príklad pri zabezpečovaní občianskej vybavenosti sídlisk. Súdruhovia, mnohí to poznajú. Rada Východoslovenského krajského národného výboru povedala na svojom zasadnutí už pred dvoma rokmi, že postup investičnej výstavby sa bude sledovať takto: na prvé miesto obchod, zdravotnícke zariadenie, škola a tak byty. To bolo uložené uznesením (však súdruh F i š e r) riaditeľovi Krajského združenia stavebníctva aj riaditeľovi Krajského projektového ústavu. Myslíte si, že sa to dodržiava? A pritom sme povedali, že tento postup sa musí zadržať aj napriek tomu, že by sme nesplnili plán bytovej výstavby. Nedodržiava sa to. A keď sme kontrolovali, prečo, tak prišli sme k záveru, že ak by sme aj chceli presunúť tých ľudí, ktorí zabezpečujú bytovú výstavbu, na výstavbu školy alebo obchodu, tak by sme nič nezískali, pretože montážnici panelových domov, to už nie sú tí odborníci, ktorí môžu tradičným spôsobom tehlou murovať na obchodnom dome, ktorý je tak skomplikovaný, najmä na sídlisku, na Terase v Košiciach, viacej ako košický Dóm. Tam treba skutočne špecialistu-tesára, nie hocakého, ktorý vie len sekerou rúbať. To keby ste videli, súdruhovia, tak by ste povedali, že čo projektanti ušetrili na dreve pri výstavbe bytoviek, tak tu všetko ten jeden obchodný dom požral. Tak komplikovane to urobili, a preto je správne, že včera tu bolo povedané také stanovisko, že aj do mesta bude môcť prísť družstevný systém obchodu, ktorý podľa našich skúseností ďaleko pružnejšie a rýchlejšie zabezpečuje obchodnú vybavenosť na dedine ako štátny obchod v meste My, pravda my!
A preto, súdružky a súdruhovia, ak chceme vyriešiť tento problém zaostávania občianskej vybavenosti na nových sídliskách, tak tu treba doriešiť technológiu výstavby, tejto vybavenosti. Nie je možné zabezpečovať výstavbu tak, ako to robíme dnes. Treba, aby už tie výskumné ústavy doriešili výstavbu obchodov novou technológiou, škôl novou technológiou, pretože touto starou technológiou nie sme schopní držať krok za bytovou výstavbou novou technológiou. Alebo musí byť daný súhlas začať s výstavbou vybavenosti tri roky predtým, ako začneme montovať prvý byt. Jedine tak možno zabezpečiť a zladiť tie potreby, ktoré dnes tu sú. A ja si myslím, že to je už aj hanba na našich odborníkov, že tento problém doteraz nevyriešili.
Ďalej by som, súdruhovia, ešte chcel upozorniť na takúto situáciu: nevieme pochopiť, ako máme vyriešiť plnenie plánu poľnohospodárskej investičnej výstavby. Odkiaľ máme zobrať krytinu? Aby sme mohli splniť plán investičnej výstavby v poľnohospodárstve, chýba nám 126 tis. m2 vlnitej krytiny, chýba nám 50 tis. m2 heraklitu, 14 tis. m2 skla, 126 tis. m2 lepenky a 4 tis. m3 reziva. Odkiaľ to zobrať, dávam otázku. Ako to riešiť? A tento problém je spôsobený tiež tým, že plán poľnohospodárskej investičnej výstavby sa dáva vtedy, keď plán okresných stavebných podnikov je už hotový. Nevieme pochopiť, ako je možné, že keď sme pred dvoma rokmi ešte mali prebytok tehál, dnes ich máme nedostatok a okresné stavebné podniky ak chcú zabezpečiť, aby sa murovalo v ten bežný deň pracovný, musia vyslať autá a traktory pre tehlu do tehelne ráno o 3., o 4. hod., doobeda tam stoja, a niekedy sa stane, že napriek tomu, že majú určený vývozný deň, musia ísť autami naprázdno, pretože sa im tehly nedostali. Takýto stav dnes je pri zabezpečovaní stavebným materiálom.
Nazdávam sa, že to treba, súdruh T a k á č, zladiť. Ak nevedia podniky, ktoré sú riadené priamo ministerstvami, vyrobiť dostatok stavebného materiálu, musíme začať znovu tým, čo sa robilo pred desiatimi rokmi, malými poľnými teheľňami, ale takýto stav ďalej trpieť nemôžeme, pretože je to neudržateľné.
Minister inž. Takáč:
Alebo rýchle obnoviť výrobu tvárnic, ktorá tam vo vašom kraji bola.
Poslanec Ťažký:
Áno, ale to musíte vy, súdruh Takáč.
Minister inž. Takáč:
My v Prahe, alebo vy tam v Košiciach?
Poslanec Ťažký:
Len musíte vy dať k tomu súhlas, lebo to bude vyrábať váš podnik, ktorý je vami riadený. Ak to môžeme vyrábať my, nuž budeme to vyrábať my v okresných stavebných podnikoch, ak budete s tým súhlasiť. Ale zastavili ste to vy spolu s nami, lebo ste nás presvedčili, že je toho stavebného materiálu prebytok.
Tak teraz to treba spoločne riešiť. A to sú problémy, ktoré skutočne nám brzdia našu investičnú výstavbu a ja verím, že keď ich budeme riešiť od základu, môže i na tomto úseku nastať
zlepšenie. (Potlesk. ) Podpredseda Krahulec:
Ďakujem súdruhovi poslancovi Ťažkému.
Oznamujem 20-minútovú prestávku.
(Prestávka. ).
(Po prestávke: ) Podpredseda Kríž:
Pokračujeme v rokovaní.
Do rozpravy sa prihlásil povereník pre školstvo a kultúru súdruh dr. Matej L ú č a n.
Dávam mu slovo. Povereník dr. Lúčan:
Vážené súdružky, vážení súdruhovia!
Na predchádzajúcom zasadnutí Slovenskej národnej rady v súvislosti s programovým vyhlásením súdruha predsedu Slovenskej národnej rady som hovoril dosť podrobne o situácii v materiálnom zabezpečení školstva na Slovensku, o tom, aký bol doterajší vývoj, aký je súčasný stav a čo by školstvo potrebovalo, aby sme mohli vyriešiť najnaliehavejšie problémy na tomto veľmi citlivom, ale súčasne spoločensky veľmi dôležitom úseku.
Dnes preto nebudem tieto veci opakovať. Súčasne dnes nemôžem ani presnejšie povedať, čo budeme môcť do roku 1970 postaviť, vyriešiť, ako sa zlepší celkove ťaživá situácia v materiálnom vybavení školstva, pretože, ako viete, sme v štádiu príprav plánu do roku 1970 a dobre poznáte, že to nie je vec jednoduchá, že možnosti národného hospodárstva a spoločnosti nie sú neobmedzené.
Preto dnes chcem povedať niekoľko slov, povedal by som, k bežným problémom, avšak podľa môjho názoru veľmi významným z hľadiska školskej a kultúrnej investičnej výstavby. Povedať o nich tak, ako ich vidíme na Povereníctve školstva a kultúry, ako sa s nimi stretávame v živote. Je ich nemálo a dôsledok je, že sa plány na tomto úseku plnia nedostatočne, nedôsledne alebo len s veľkými ťažkosťami. Prejavuje sa to koniec-koncov aj tohto roku, ako to už niektorí súdruhovia v diskusii spomínali.
Plán menovite schvaľovanej investičnej výstavby v roku 1964 na školskom úseku sa plní za prvých osem mesiacov na 59, 1 %. To znamená, že z 35, 800 mil. Kčs sme prestavali takmer 20 mil. Kčs.
Plnenie plánu na menovite schvaľovaných stavbách v našom rezorte je teda vcelku uspokojivé tak vo finančnom plnení, ako aj vo vecnom plnení. Najúspešnejšie sa plní plán na výstavbe Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre. V priebehu mesiaca augusta sa vykonala kolaudácia na zootechnickom a technologickom pavilóne, ako aj dvoch posluchární. Okrem týchto objektov do konca mesiaca septembra majú byť odovzdané ďalšie dva objekty, a to chemický pavilón a pitevne.
Výstavba pedagogického inštitútu v Nitre tiež úspešne pokračuje a generálny dodávateľ Pozemné stavby v Nitre v predstihu odovzdal 1 výukový pavilón v tomto mesiaci a ďalšie 2 pavilóny odovzdajú do konca kalendárneho rolku. Podobne výstavba Pedagogického inštitútu v Trnave pokračuje úspešne. Veľké ťažkosti máme zatiaľ so zabezpečovaním výstavby Stavebnej fakulty Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, kde sú problémy so zabezpečovaním asanácie. Tieto problémy sa teraz riešia a sú predpoklady, že v priebehu mesiaca septembra bude možné pokračovať s ďalšou etapou výstavby. Takže pokiaľ ide o menovite schvaľované stavby nášho rezortu, predpokladáme, že plán bude úspešne splnený, okrem Stavebnej fakulty Vysokej školy technickej.
Investičná výstavba školských a kultúrnych zariadení, riadená národnými výbormi, aj keď bol počet učební, teda počet kapacít odovzdaný, ba prekročený do 1. septembra t. r., predsa plní sa neuspokojivo plán vo finančnom objeme. Z celoročného objemu 249 mil. Kčs do konca mesiaca augusta bolo splnené vo finančnom objeme len 131 mil. Kčs, t. j. 52, 7 %. Relatívne najlepšie si plní úlohy Východoslovenský kraj, potom Stredoslovenský kraj a najslabšie plnenie plánu vykazuje kraj Západoslovenský.
Teda pokiaľ ide o plnenie plánu v školskej investičnej výstavbe krajsky sledovanej, plnenie plánu nie je dobré, nie je uspokojivé.
Ja by som vás chcel ubezpečiť, súdružky a súdruhovia, že my z Povereníctva školstva robíme všetko, čo je v našich silách, aby sa plán tohto roku splnil, majúc na zreteli práve tie veľké problémy, ktoré na tomto úseku sú. Dokonca sledujeme takmer každú stavbu, priamo z Povereníctva školstva chodia naši pracovníci na tieto stavby a pomáhajú na mieste riešiť problémy. Treba však aby sa plneniu plánu venovala väčšia pozornosť na národných výboroch, na krajských i okresných národných výboroch. V tomto smere stretávame sa ešte s vážnymi nedostatkami a niekedy aj s nepochopením u niektorých súdruhov na našich národných výboroch.
Vidno teda, že plán aj tohto roku sa v školskej investičnej výstavbe plní s veľkými ťažkosťami a s maximálnym vypätím energie. To sa, pravda, opakuje z roka na rok a myslím si, že do budúcnosti nie je mysliteľné takto pracovať, najmä ak počítanie, že v nasledujúcich rokoch školská i kultúrna investičná výstavba, predovšetkým školská výstavba mala by sa uskutočňovať rýchlejším tempom. Preto si myslím, že treba riešiť niektoré základné problémy, aby sa úlohy zabezpečovali, povedal by som, prirodzenou cestou.
Pokiaľ ide o školskú investičnú výstavbu, vážne nedostatky sú vo všetkých základných oblastiach. Sú problémy a nedostatky tak v plánovacej príprave, ako aj v projektovej príprave, podobne ako aj v samej realizácii výstavby až po jej organizáciu. Poviem veľmi otvorene, že za mnohé z nich nesie zodpovednosť rezort školstva - Ministerstvo školstva spolu s nami, národné výbory, ale nenesie zodpovednosť za tieto nedostatky len on.
Aké nedostatky vidíme v oblasti plánovacej prípravy na tomto úseku? V oblasti plánovacej prípravy stálym nedostatkom je, že nemáme - ako už hovoril tuná aj súdruh Ťažký - zatiaľ zostavený jasný menovitý soznam výstavby škôl, ktorý by bol zostavený podľa naliehavosti a dôležitosti výstavby. Takýto presný plán máme vypracovaný len za vysoké školy, čiastočne za školy II. cyklu, nie je však zatiaľ vypracovaný za školy I. cyklu. Dôsledok je, že národné výbory často menia program výstavby v priebehu vypracovania krajských harmonogramov podľa jednotlivých fáz výstavby, takže sa nedodržiavajú platné predpisy (vládne uznesenie č. 1075) pri odovzdávaní projektovej a rozpočtovej dokumentácie stavebným organizáciám. Tu je začiatok neplynulosti a šturmu pri zabezpečovaní školskej a kultúrnej investičnej výstavby.
Ale má to aj vážnejšie dôsledky ako to, že sa neplnia dôsledne vládne uznesenia v tomto smere stanovené. Vážnejšie v tom, že výstavba siete školských a kultúrnych zariadení sa realizuje bez zásadnejšej koncepcie čo do rozmiestenia a kapacít. Niekde sa stavia v stagnujúcich alebo zanikajúcich obciach, inde zasa v obciach so zabezpečeným rozvojom a vzrastom obyvateľstva nerealizuje sa výstavba žiadna. Na niektorých miestach sa stavajú zariadenia kapacitne poddimenzované, na iných vysoko predimenzované. Takto vznikajúce disproporcie a neplánovitosť zapríčiňujú národnému hospodárstvu veľké straty a výchovnovzdelávacej práci straty v kvalitách často nevyčísliteľné. Súčasnú školskú sieť máme rozdrobenú v ohromnom rozptyle (priemer 3-5 učební na jednu školu), čo, pochopiteľne, spôsobuje znížené výchovno-vyučovacie výsledky, nehospodárnosť a nekvalitu prevádzky.
Považujeme preto za jednu zo základných úloh v najbližšom období vypracovať jasný, veľmi cieľavedomý plán poradia naliehavosti školskej výstavby i výstavby kultúrnej, umiestenia týchto stavieb nie podľa toho, ako kto má silné lakte, ale podľa objektívnych potrieb a súčasne aby táto výstavba bola v súlade s rozvojom osídlenia, s rozvojom výroby i špecializácie atď. K tomu však je potrebné mať poruke takýto plán, o ktorý by sme sa mohli oprieť pri plánovaní školskej investičnej výstavby.
Ďalším takým problémom v školskej investičnej výstavbe, ktorý nám robí starosti, je to, že do menovitých zoznamov krajských harmonogramov sú školské akcie často zaraďované nízkymi finančnými sumami, čo má za následok, že tieto stavby sa začínajú až v III., resp. v IV. štvrťroku.
Ďalej sa nedodržiavajú normy lehôt výstavby. Stavebné podniky na takýchto objektoch nemôžu rozvinúť práce tak, aby mohla byť v zime trvalá prevádzka. To je tiež veľmi vážny problém, nad ktorým sa musíme v našej investičnej politike na tomto úseku zamyslieť.
Ďalej by som chcel poznamenať, že aj naďalej sa stáva, že niektoré akcie vypadnú z harmonogramu výstavby, alebo sa nezačína s výstavbou preto, že majetko-právne vzťahy, asanácie nie sú včas doriešené a stavenisko nie je v termíne odovzdané na zahájenie výstavby. A tu, súdružky a súdruhovia, popravde povediac, majú často veľkú vinu aj zodpovednosť príslušné národné výbory, najmä miestne národné výbory, ktoré síce školu chcú stavať, o ňu bojujú, ale o stavenisku sa dohodnúť nevedia alebo sa nevedia oň postarať. Niekedy tieto veci vedú priam do nechutností, v ktorých sa prejavujú veľmi silne lokálne záujmy niektorých miestnych funkcionárov. Takýchto problémov sme už nemálo rieši a medzi nimi taký typický v Západoslovenskom kraji - súdruh Janík by to mohol potvrdiť -, je to problém v Černíku a Mojzesová (ak sa nemýlim).
Známe je ďalej, že v školskej investičnej výstavbe vcelku sa darí odovzdať kapacity, aj vlani sme odovzdali počet učební, ale neplní sa plán vo finančnom vyjadrení a za štyri roky je to nemálo vo finančných objemoch, a to, prirodzene, okrem škôd vyvoláva aj nepriaznivý dojem, keď na jednej strane peniaze pre školstvo žiadame a na druhej strane peniaze nepreinvestujeme. Preto som sa aj osobne zaujímal, ako to vlastne s týmto problémom je. Je viac príčin, ktoré spôsobujú túto nepriaznivú situáciu. Jedna z príčin je, že sa nestavajú komplexné školy, alebo chýbajú niektoré základné zariadenia, takže sa školy nemôžu zavčasu dostavať. Ale jedna z príčin je aj v tom - ktorá sa v nemalej miere podieľa na tom, že vo finančných objemoch sa plán v školskej investičnej výstavbe z roka na rok neplní -, že súčasná metodika plánovania dáva skreslený obraz o finančnom objeme na školskú a kultúrnu investičnú výstavbu, pretože v tejto sume je zahrnutý aj finančný objem akcie,, Z", ktorý z celkového objemu, určeného pre rezort školstva a kultúry, dosahuje na Slovensku 30-35 %. Preto spolu s Ministerstvom školstva pri prerokúvaní metodických pokynov na zostavovanie plánu budeme uplatňovať požiadavku vyčlenenia objemu akcie "Z" z globálu školskej investičnej výstavby, aby bol jasnejší prehľad o skutočnom plnení účelovej školskej výstavby.
Popri nedostatku v oblasti plánovania školskej investičnej výstavby sú vážne nedostatky aj v projektovej oblasti na tomto úseku. Už minule som vo svojom diskusnom príspevku spomínal, že úroveň projekcie v školskej a kultúrnej investičnej výstavbe je veľmi neuspokojivá. Občania právom kritizujú nekvalitné projekty, ktoré sa často realizovali ako typové. To znamená v značnom meradle. Všeobecným zjavom je nekvalitný návrh, nekomplexnosť a nedokončenosť. Našich užívateľov hnevajú nedostatky priestorového prevádzkového riešenia škôl, vybavenia, zariadenia i poruchy stavieb a naliehavo žiadajú dokonalú prácu od projektantov i stavbárov. S týmto zjavom musíme skoncovať, aby sme sa - poviem to tak otvorene - nemuseli hanbiť pred dorastajúcimi generáciami. Aj tu nemôžeme ísť naďalej po takej ceste, že budeme za každú cenu šetriť, znižovať proste náklady na jednu učebňu alebo na jednu školu na úkor kvality, lebo koniec-koncov tie školy nestaviame na pár rokov, ale musia vydržať niekoľko desaťročí.
Veľkou chybou v projektovej oblasti je, že nemáme zabezpečený výber typov - to je zasa do značnej miery predovšetkým chybou rezortu -, čo spôsobuje veľké problémy v zabezpečovaní investičnej prípravy i hromadnej projekcie. Zásada, že stavba opakujúca sa má byť najkvalitnejšia práve preto, že sa opakuje, nebola uplatnená v typových projektoch škôl. Práce Študijného a typizačného ústavu, ktoré odovzdával k dispozícii pre hromadnú projekciu, v svojej kvalite sú hlboko pod úrovňou požiadaviek. Nedostatky Študijného a typizačného ústavu znásobuje to, že školy projektujú rôzne projektové organizácie, ktoré sú inak v projekcii zamerané, ako napríklad rudný projekt, hutný projekt, vojenský projekt, keramoprojekt a neviem ešte aký ďalší projekt.
Časté nezhody pri výklade technicko-hospodárskych ukazovateľov medzi krajskými investičnými útvarmi a projektantmi vyplývajú z toho, že finančné objemy technicko-hospodárskych ukazovateľov nie sú jednoznačne delené na čiastky, ktoré pripadajú na stavebné náklady, ďalej na rozvody v areále školy, na vonkajšie prípojky, na vnútorné zariadenia investičného charakteru, na učebné pomôcky a na ostatné vnútorné zariadenia tak, ako to bolo pri technicko-hospodárskych ukazovateľoch v minulých rokoch.
K zadávacím technickým projektom nie je vypracovaný menovitý zoznam vnútorného zariadenia investičného charakteru s presnými adresami výrobcov a dodávateľov.
Uvedomujeme si, súdružky a súdruhovia, že včasná a kvalitná projektová príprava výstavby škôl je jednou zo základných otázok, ktoré musíme riešiť na Ministerstve školstva i u nás na povereníctve, i na národných výboroch, ale nakoniec i v Slovenskej komisii pre investičnú výstavbu a na Slovensku plánovacej komisii. Preto sme prišli s návrhom na vybudovanie ústavu školských a kultúrnych stavieb, od ktorého chceme, aby realizoval rad vzorových projektov, najmä v odvetví školstva, predovšetkým so zameraním na odborné školstvo a uplatnil v nich najpokrokovejšie prevádzkové, technické, architektonické i pedagogické zásady, na základe čoho by sa potom rozvíjala hromadná projekcia.
Ďalej bude treba preveriť kapacity projektových ústavov tak, aby zvládli úlohy aj v školskej a kultúrnej investičnej výstavbe pre najbližšie obdobie. Problém je o to naliehavejší, že už dnes veľa akcií nezačíname alebo nie sme schopní vytvoriť väčší, efektívnejší pracovný front pre nedostatok projektovej kapacity. To znamená, že bude pravdepodobne treba školské ateliéry krajských projektových ústavov posilniť.
Nemenej problémov v školskej investičnej výstavbe i v kultúrnej investičnej výstavbe je aj v stavebnej realizácii výstavby. I keď s Povereníctvom SNR pre stavebníctvo máme dobrú spoluprácu a u súdruhov máme porozumenie a pomoc, pravda je taká, že školskej a kultúrnej investičnej výstavbe sa nevenuje v stavebných organizáciách taká pozornosť, akú by si zasluhovala. Pochopiteľne, že túto nepriaznivú situáciu objektívne podporuje existujúca metodika výstavby, kde sú jednotlivé stavby zaradené podľa dôležitosti, ako napríklad,, P" stavby, vládou sledované stavby, menovite schvaľované stavby, byty a pod., a školské stavby v priebehu celého roka nie sú dostatočne a rovnomerne dotované tak pracovnými silami, ako aj stavebnými mechanizmami a materiálom. Táto skutočnosť má za následok, že odovzdávanie kapacít do užívania podniky v podstatnej miere dokončujú v mesiacoch júl-august. To sa opakuje, ako je známe, každý rok. Táto nerovnomernosť často vyvoláva v uvedených mesiacoch šturmovčinu, čo má vplyv na kvalitu hlavne v remeselných prácach. Niekedy tieto remeselné práce sú až ostudne prevedené. Ja som sa na niektorých školách bol pozrieť a ťažko sa o tom lepším slovom vyjadriť.
Ako už bolo uvedené, stavebné podniky vzhľadom na nízke finančné objemy začínajú väčšiu časť škôl v II. polroku, tým školské stavby nie sú dostatočne pripravené na zimu a cez zimné mesiace je na stavbách stagnácia, to znamená potom nedodržiavanie normy lehôt výstavby a odovzdávanie sa sústreďuje k začiatku školského roku. Pre zlepšenie plynulosti a rovnomernosti výstavby škôl je potrebné, aby aj novozačínané školy sa dotovali zodpovedajúcimi finančnými prostriedkami tak, aby zodpovedali Úradnému vestníku č. 142/1959 a nezaraďovali sa do výstavby s minimálnym finančným objemom.
Výstavba komplexných škôl sa často buduje etapovite, to znamená, že sa postavia len učebňové pavilóny a dodatočne príslušenstvo, t. j. družina mládeže a telocvičňa, čo umožňujú už i samotné harmonogramy výstavby. Z hľadiska stavebnej výroby a celospoločenskej je to veľmi nehospodársky postup, lebo roztriešťuje kapacitu stavebných podnikov a úmerne predlžuje dokončenie celého školského areálu. Preto si myslíme, že je nevyhnutné, aby do výstavby boli zaradené komplexné školské areály.
V mnohých prípadoch sa nedokončujú spolu s učebnými pavilónmi aj ostatné školské zariadenia. Toto má za následok, že úplné dokončenie stavby sa odďaľuje o ďalšie mesiace. Túto okolnosť umožňuje aj tá skutočnosť, že pre dokončenie učebňovej
časti a ostatného zariadenia sú už v krajských harmonogramoch určené diferencované termíny. Bolo by preto vhodné pre úplné dokončenie školy určiť jediný a posledný záväzný termín komplexného ukončenia so zreteľom na premietnutie celkovej reálnej doby výstavby. Tuná sú príčiny, prečo je taký nízky počet detí, ktorým sa dostáva starostlivosť v družinách, kluboch, v školských jedálňach. A keď už hovoríme o školských jedálňach, jedným z najvážnejších problémov je dodávka veľkokuchynského zariadenia pre družiny mládeže a vnútorného zariadenia do škôl. Chýba aj zariadenie do telocviční investičného charakteru, a preto aj postavená telocvičňa sa nemôže niekedy využiť. Tento nedostatok okrem toho, že neumožňuje úplné dokončenie komplexných škôl, tiež dáva skreslený obraz o rozostavanosti, pretože takto neukončené školy sú stále evidované ako rozostavané, a čo je hlavné, z roka na rok neumožňujeme zabezpečiť plánované výkony v stravovaných žiakoch na všetkých druhoch škôl.
Aby sme odstránili nedostatky v realizácii školskej výstavby, spolu s Povereníctvom SNR pre stavebníctvo, Slovenskou plánovacou komisiou a vývojovými ústavmi budeme sa snažiť zaistiť väčší sortiment výrobkov, jednak aby tieto boli známe už v priebehu spracovania projekcie a boli k dispozícii i v období realizácie. Ďalej bude potrebné, aby dodávatelia - Pozemné stavby prideľovali na školské stavby skúsených majstrov a palierov. Treba totiž vychádzať z toho, že výstavba niektorých školských objektov je veľmi náročná, napríklad výstavba vysokých škôl alebo výstavba niektorých odborných škôl.
Na investorskom úseku chceme zaistiť vysokú kvalitu schvaľovacieho pokračovania a predovšetkým náročnosť schvaľovacieho pokračovania, ako aj odborného dozoru, keďže tieto úlohy sa plnia doteraz prevažne formálne s takým cieľom, aby sa dosiahla hlavne realizácia.
Ukázalo sa správne terajšie rozpísanie cieľových prémií na odovzdanie učebňových kapacít, pričom sme presvedčení, že s takýmto opatrením zo strany investora, ako aj prevádzajúceho podniku, sa stretneme aj v budúcich rokoch s pochopením a že tieto zásady sa stanú zaužívanými a samozrejmými.
Osobitne musíme riešiť v školskej a kultúrnej investičnej výstavbe otázku generálnych opráv. Tu sa plán každý rok, ako je známe, neplní. Pokladáme preto za nevyhnutné zabezpečiť v každom kraji aspoň jeden-dva stavebné podniky, ktoré by zabezpečovali generálne opravy na všetkých školských a kultúrnych zariadeniach, ktoré reprezentujú ročne na Slovensku 80-90 mil. Kčs. Skutočnosť je taká, že okresné stavebné podniky si (ako sa hovorí) preberajú tie najlepšie generálne opravy a o mnohé školy a kultúrne zariadenia nemajú záujem, resp. nemajú vytvorenú dostatočnú výrobnú kapacitu. A tak pomerne starý školský fond namiesto toho, aby sa udržiaval a jeho životnosť predlžovala, nám z roka na rok chátra. Táto otázka je v štádiu konzultácií a hľadania najvhodnejších foriem, ako ju vyriešiť.
Za vyčlenenie istej výrobnej kapacity hovorí aj tá skutočnosť, že v najbližších rokoch budeme musieť dokompletizovať cca 450 škôl, ktoré sme stavali ako nekomplexné doteraz, ku ktorým musíme postaviť jedálne a telocvične. Ak by sme riešili problémy takým spôsobom, ako to robíme doteraz, táto úloha by bola nesplniteľná.
Súdružky a súdruhovia.
na záver by som chcel povedať toto: v školskej a kultúrnej investičnej výstavbe, ako na iných úsekoch, sme veľa urobili. Svedčia o tom stovky nových škôl, kultúrnych domov i iných zariadení, s ktorými sa môžeme stretnúť v celej republike, i na Slovensku. Napriek tomu pravda je taká, že potreby nie sú zďaleka pokryté, že tu existuje veľká disproporcia medzi výkonmi a materiálnym zabezpečením, čo vytvára veľké ťažkosti pri zaškoľovaní detí. Tu už súdruhovia uvádzali čísla, v diskusii viacej súdruhov hovorilo o týchto veciach, ale to sa odráža aj na kvalite výchovno-vyučovacieho procesu. Tým horšie by bolo, keby sme nevyčerpali ani to, čo nám spoločnosť na riešenie týchto problémov dáva. Ja si myslím, aj tu máme možnosti, aby sa veci pohli dopredu. Treba len niektoré veci riešiť pružnejšie.
Za Povereníctvo pre školstvo a kultúru, za náš aparát môžem povedať, že nebudeme ľutovať síl, aby sme osobne pomohli vyriešiť rad problémov na tomto úseku a chcel by som vysloviť presvedčenie, že pri riešení týchto problémov môžeme počítať s aktívnou pomocou vás všetkých vo volebných obvodoch. (Potlesk. )
Podpredseda Kríž:
Ďakujem súdruhovi povereníkovi dr. Lúčanovi za prejav. Súdružky a súdruhovia poslanci,
v priebehu rokovania prihlásili sa do rozpravy ďalší súdruhovia poslanci. Sú to poslanec Ladislav Leco, Tibor Bohdanovský a Martin H r a š k o, takže spolu s čelnom Slovenskej komisie pre investičnú výstavbu inž. Jánom Longauerom sú ešte štyria prihlásení rečníci.
Dávam slovo poslancovi Ladislavovi Lecovi. Poslanec Leco:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia poslanci!
V zpráve povereníka-predsedu Slovenskej komisie pre investičnú výstavbu súdruha inž. Marku sú uvedené klady i nedostatky v plnení plánu investičnej výstavby v roku 1964, ako aj v príprave plánu na rok 1965.
V súvislosti s touto zprávou chcem Slovenskú národnú radu informovať o situácii na tomto úseku v oblasti Krajského združenia stavebníctva vo Východoslovenskom kraji. Budem stručný, lebo mnohé veci objasnil už vo svojom diskusnom príspevku predseda Východoslovenského KNV poslanec Slovenskej národnej rady súdruh Ťažký.
Na základe doterajšieho plnenia plánu je predpoklad, že objem výroby zabezpečovaný vlastnými pracovníkmi podnikov Krajského združenia stavebníctva bude v tomto roku splnený, avšak treba venovať sústavnú pozornosť hlavne dodávkam prefabrikovaných prvkov od národného podniku Prefa Krásna n/Hor. a zámočníckym výrobkom od národného podniku Stavokonstrukce Praha. Neplynulosť dodávok hlavne od tých dvoch dodávateľov môže podstatne narušiť prípravu plynulosti výstavby v I. štvrťroku 1965 pre nedostatočnú prípravu hrubých stavieb na zimné obdobie.
Docielené výsledky potvrdzujú, že opatrenia strany a vlády, najmä na úseku hmotnej zainteresovanosti, v značnej miere pomohli pri zabezpečovaní plánovaného objemu prác vlastnými pracovníkmi v hodnote základnej stavebnej výroby. Je potrebné ešte odstrániť isté nedostatky v dodávkach základných druhov stavebných materiálov a výrobkov, ktoré sú v súčasnom období brzdou v plynulej výrobe stavieb.
Napriek týmto dobrým výsledkom v hodnote ZSV vykazujú podniky Krajského združenia stavebnej výroby v Košiciach neplnenie v hodnote "S". Od začiatku roka sa neprestavalo - ako súdruh Ťažký už spomenul - zhruba 16 mil. Kčs. Najväčší podiel na neplnení je z titulu neplnenia objemu prác hlavne týmito subdodávateľskými podnikmi: Elektrorozvodné závody Košice, Inžinierske stavby Košice, Oborové združenie kameňa Praha, Inžinierske stavby Praha, Transporta Chrudim, Stavoizolácia Praha a ďalšie.
V prípade, že nedôjde v najbližšom období k plneniu úloh jednotlivými menovanými subdodávateľmi, dá sa očakávať nesplnenie v objeme "S" ku koncu roka vo výške cca 10 mil. Kčs.
Na prednostne sledovaných stavbách. - Sídlisko LUNÍK I a LUNÍK IV Košice, Prístavba závodu v Slavošovciach a ďalších sa plánovaný objem celkove plní na 112 %, pričom je naviac vyprodukovaný objem vo výške 4, 3 mil. Kčs. Na stavbe Prístavba závodu v Slavošovciach bol dodržaný stanovený termín 1. august 1964 pre odovzdanie k technologickej montáži a ďalšie termíny stanovené technickým režimom sa zabezpečujú a budú dodržané.
V obchodnej vybavenosti v Košiciach sa plánovaný objem prác od začiatku roka celkove plní na 100 %. Prekračovanie plánovaného objemu vykazujú všetky stavby až na obchodný dom Merkur, kde nastalo zdržanie pre nedostatok stropných prefabrikátov od národného podniku Prefa Krásna n/Hor. V súčasnom období sa postup prác brzdí nedodaním strešných dosák na obchodný dom Beta a Merkur, pričom podľa záväzku pracujúcich je obchodný dom Beta zabezpečovaný k predstihovému odovzdaniu ešte v tomto roku.
V menovite schvaľovanej výstavbe sa plánovaný objem prác plní na 97 %, čo je v podstatnej miere ovplyvnené projekčnou neujasnenosťou u investorov a z titulu neplnenia plánovaných úloh subdodávateľskými podnikmi.
Na úseku odovzdávania bytových jednotiek sa združené podniky od začiatku roka takmer vyrovnali s plánom. Do splnenia plánovaného počtu chýbalo ku koncu augusta odovzdať 13 bytových jednotiek. Operatívnymi plánmi na mesiac september sa u jednotlivých podnikov zabezpečuje splnenie úloh v odovzdávaní bytov za prvé tri štvrťroky 1964.
Z hľadiska ročného plnenia úloh je situácia nepriaznivá preto, že neboli realizované úlohy priamo riadenými podnikmi, ktoré mali vypomôcť pri kompletizácii bytov typu T08B, a to na 339 bytových jednotkách v Košiciach.
Opatrenia krajského združenia majú z uvedeného počtu 339 bytových jednotiek zabezpečiť odovzdanie 253 bytov, a to jednotlivými podnikmi takto: Pozemné stavby Košice 115 bytových jednotiek, Pozemné stavby Prešov 92 bytových jednotiek, Pozemné stavby Poprad 46 bytových jednotiek. Zbývajúcich 86 bytových jednotiek typu T08B nemôže byť ukončených a odovzdaných podnikmi v rámci krajského združenia v Košiciach pre oneskorené dodanie projektovej dokumentácie a z dôvodu neplynulej dodávky prefabrikátov nedodržaním sortimentnej skladby od národného podniku Prefa Krásna nad Hornádom. Z uvedených príčin bol požiadaný Východoslovenský krajský národný výbor o odpis 86 bytových jednotiek z ročného plánu Krajského združenia stavebníctva.
Odovzdávanie bytových jednotiek v Košiciach je okrem toho veľmi vážne ohrozené na 92 bytových jednotkách typu T08B, blok Karafiát a na 48 bytových jednotkách Košíkova ul. Košice, v technológii montovaného liateho betónu, ktoré zabezpečuje národný podnik Pozemné stavby Prešov. Na obidva bloky dodáva prefabrikované prvky národný podnik Prefa Krásna nad Hornádom, avšak oneskorene a nekompletne, takže výrobu hrubých stavieb silne narúša.
V zdravotníckej výstavbe sa plánovaný objem v hodnote "S" na sledovaných stavbách plní na 91 % od začiatku roka. Z jednotlivých menovitých stavieb neplní plánovaný objem stavba infekčného pavilónu v Košiciach pre projekčné neujasnenosti, stavbu Okresného ústavu národného zdravia Michalovce pre nevyriešenie montáže vzduchotechniky, Interná liečebňa a Psychiatrická liečebňa Prešov pre nedostatok kapacít remesiel. Poli klinika Sever v Košiciach pripravuje montáž zariadenia národným podnikom Chirana k 1. októbru 1964.
V školskej výstavbe plánované kapacity v počte tried boli združenými podnikmi k 1. septembru splnené nad 100 %. Bolo odovzdaných 78 tried, pričom 6 tried bolo odovzdaných nad plán. V predstihu bolo odovzdaných 27 tried školy Luník III v Košiciach. Z menovitých škôl neboli podľa plánu odovzdávania ukončené školy v Bidoviach a v Lipovci. Ku koncu roka však budú odovzdané všetky plánované školy.
Súdruh Ťažký spomenul nedostatočné odovzdávanie objektov. Jednou z hlavných príčin zaostávania v odovzdávaní objektov do užívania je práve nedostatočné plnenie subdodávok, ako som už spomenul.
Z úrovne Krajského združenia stavebníctva sa podnikli opatrenia na zabezpečenie odovzdania maximálneho počtu objektov do konca roku 1964. Medziiným sa vypracujú harmonogramy a zavedie sa ich dekádne sledovanie plnenia na úrovni podnikov aj Krajského združenia stavebníctva.
Pre zabezpečenie úloh štátneho plánu združenými podnikmi v tomto roku je potrebné ešte raz upozorniť na nedostatkové materiály a výrobky od dodania ktorých záleží plnenie úloh v stavebnej výrobe. Treba poznamenať, že i keď plnenie hodnoty ZSV je v celku priaznivé, neprebieha podľa plánu stanoveného pre jednotlivé stavby a v plnení zaostávajú najmä bytové a občianske stavby v Košiciach. Takto vzniknuté neplnenie nahrádza sa zvyšovaním objemov stavebných prác v sídliskách mimo Košíc, zabezpečuje sa predstihové začínanie stavieb v prvej fáze, ktorá - nie je náročná na dodávku stavebných hmôt, ako dôsledok toho zvyšuje sa rozpracovanosť stavebných objektov. Plán na rok 1964 určoval maximálnu sústredenosť stavebných kapacít do Košíc, čo však z dôvodov nedostatočnej dodávky, najmä stavebných dielcov, sa nedá realizovať. Takýto stav je nežiadúci a je v rozpore s úlohami investičnej výstavby v Košiciach.
Súčasný stav a predpoklady v dodávkach stavebných hmôt a konštrukcií nedávajú do konca roka nádej na zlepšenie a v dôsledku toho bude postihnuté nielen odovzdávanie bytov, ale nedosiahne sa ani potrebná rozostavanosť v stupňoch na zabezpečenie úloh prvého štvrťroku a môže dôjsť k narušeniu plánu odovzdávania bytov v roku 1965.
Na neplnení dodávok participujú v hlavnej miere stavebné dielce pre typy T08B a MLB v Košiciach, ako aj na ostatné typizované a atypické stavby občianskej vybavenosti.
V danom prípade dodávky sa majú uskutočňovať podľa štvrťročných špecifikácií. Oproti dohodnutým a potvrdeným špecifikáciám združené podniky nemajú zvýšené nároky, treba však dosiahnuť urýchlene plynulosť dodávok v celej šírke výrobného sortimentu. Realizácia dosiaľ neprebieha podľa špecifikácií a z času na čas vyskytne sa nový nedostatok niektorého sortimentu.
V dodávke zámočníckych výrobkov je situácia naďalej nepriaznivá, i keď po reorganizácii prevzala výrobu zámočníckych výrobkov pre podniky nášho Krajského združenia stavebníctva Stavokonstrukce Praha, závod Prešov. Okrem vecného aj finančného neplnenia zámočníckych výrobkov je nevyhnutné sústavne meniť dokumentáciu, keďže výrobca nie je dotovaný materiálom v potrebnom množstve a sortimente. Neplnenie dodávok zámočníckych výrobkov nepriaznivo vplýva na odovzdávanie najmä účelových stavieb.
V dodávkach štrkopieskov je situácia naďalej veľmi kritická, hlavne čo sa týka predzásobenia štrkopieskami v požadovaných frakciách na zimné obdobie. Toho času združené podniky neskladujú ani potrebnú normu zásob, okrem podniku Pozemné stavby
Poprad. Nedostatok štrkopieskov bol síce riešený dodávkou z Brna-Hrušovian, odkiaľ bol daný prísľub vydodať 25 ucelených vlakov pre potrebu panelárne Pozemných stavieb Košice.
Z ostatných nedostatkových materiálov uvádzam nasledujúce: ešte na III štvrťrok 1964 potrebujú združené podniky 25 000 bm vodičov AGY 2X4, ktorého nedostatok ohrozuje dokončovanie stavieb a hlavne dokončenie bytových jednotiek. Dodávateľ Elektroodbyt Košice kryje potrebu len na 35 %.
Združené podniky Krajského združenia stavebníctva rozporujú 1500 m3 sklennej a tepelnej izolácie (rohože a matrace).
Dosiaľ nie sú doriešené náhradné strešné izolácie, ktoré rieši Ministerstvo stavebníctva a Dehto-Chema Praha. Pre nedostatok používaného sklobitu je potrebné uspokojiť požiadavku náhradných materiálov, a to: 177 028 m2 lepenky BITAGIT, 29 000 m2 TARIT, 31 000 m2 RUBEROIT a 26 000 m2 lepenky V-400, ako aj 189 ton asfaltu ČSN 233-2968.
Odbyt Armatúr Praha dosiaľ nepotvrdil dodávky redukčných ventilov podľa požiadavky na III. štvrťrok 1964.
Združené podniky dodnes nemajú vyriešený rozpor v podlahovinách PVC vo výške 8000 m2 a taktiež zámenu vinolitu vo výške 11 000 m2, čo ohrozuje ukončovanie bytových jednotiek.
V dodávke nástrekových hmôt sú zásoby v združených podnikoch minimálne a nezabezpečujú ukončovanie bytových jednotiek. Dodávateľ Barvy-laky Praha oznámil, že tento výrobok pre nedostatok základnej suroviny nebude vyrábať.
Elektrické sporáky SE-11 sú len na 30 % pôvodnej požiadavky. Potrebné sú na ukončenie škôl a družín. Výrobca Závody Vítězného února, závod 08 ALBA Hořovice oznámil zmenu vo výrobe, a to miesto výrobkov SE-11 bude vyrábať SE-20. Dodaním len jednej tretiny pôvodnej požiadavky 28 kusov, nedostane ich 19 škôl.
Združené podniky nemajú zaistené prísady do mált a betónov, bez ktorých dodávok je narušená plynulosť prác v zimnom období.
Keďže v roku 1965 čakajú naše združené podniky náročné úlohy tak na úseku zabezpečenia objemu, ako aj na úseku produktivity práce, musím záverom zdôrazniť nevyhnutnosť zabezpečenia plynulých dodávok materiálov a výrobkov, bez ktorých nemôže krajské stavebníctvo plánované úlohy splniť v daných termínoch a pri dodržaní plánovaných vlastných nákladov.
Ukazuje sa, že tento problém nie je momentálny a jednorazový a že ho budeme mať i v roku 1965, ak ho príslušné ústredné orgány nepomôžu vyriešiť.
Vážené súdružky a súdruhovia poslanci,
dovoľte, aby som na záver pripomenul, že situácia v čistote tokov vo Východoslovenskom kraji a iste aj v republike sa stáva na mnohých miestach veľmi kritickou. Napriek tomu sa nevenuje dostatočná pozornosť výstavbe čistiacich staníc, i keď o zvýšení pozornosti pre ich výstavbu hovorí už niekoľko vládnych uznesení. Okrem iných chcem uviesť veľkú dôležitosť a neodkladnosť výstavby čistiacich staníc hlavne pri liečebných ústavoch TBC, ako sú Vyšné Hágy, Štôla, Predná Hora pri Muráni i ďalšie. Navrhujem, aby sa v krátkej budúcnosti venovala aj týmto stavbám čo najväčšia pozornosť. (Potlesk. )
Podpredseda Kríž:
Ďakujem poslancovi Lecovi za prejav.
Slovo dávam poslancovi Tiborovi Bohdanovskému. Poslanec Bohdanovský:
Vážené súdružky a súdruhovia!
Ústredný výbor našej strany a vláda sa systematicky zaoberajú problémami investičnej výstavby a medzi nimi dôležité miesto patrí problémom investičnej výstavby v poľnohospodárstve, kde sa ona pri zvyšovaní intenzifikácie poľnohospodárstva stáva nepostrádateľnou súčasťou. Nedostatky na tomto úseku sú známe. Chcel by som sa zmieniť, aká je v tomto období situácia na Slovensku.
Jednou z ciest ďalšej intenzifikácie poľnohospodárskej výroby je zúrodňovanie pôdy melioráciami, hlavne odvodňovaním pozemkov, ochranou pôdy proti vonkajším vodám a budovaním závlah čistou vodou a hnojivých závlah.
V tomto roku určuje plán odvodniť na Slovensku 14 735 ha pôdy, vybudovať závlahy čistou vodou na ploche 9592 ha, hnojivé závlahy na ploche 9619 ha a upraviť poľnohospodárske toky v celkovej dĺžke 220 km. Tieto úlohy v melioračnej výstavbe na rok 1964 predstavujú v nových cenách hodnotu 355, 8 mil. Kčs.
Plnenie plánovaných úloh melioračnej výstavby je v tomto roku oproti posledným dvom rokom priaznivejšie a do konca augusta bolo prestavané 210 mil. Kčs, t. j. 59 % celoročných úloh.
Hlavne na menovite schvaľovaných stavbách sa dosiahli dobré výsledky, keď za obdobie január až august bolo splnené 64 % z celoročných úloh stavebných prác.
Aj celkové plnenie plánu melioračnej výstavby má za posledné štyri mesiace priaznivý vývoj a postupne sa vyrovnáva manko vzniknuté pri melioračnej výstavbe v zimných mesiacoch.
Oproti časovému harmonogramu síce plnenie ešte zaostáva o 2, 6 %, čo predstavuje hodnotu zhruba 9 mil. Kčs, avšak oproti roku 1963 je plnenie za to isté obdobie vyššie o 34 mil. Kčs, t. j. takmer o 9 %.
Pri doterajšom tempe plnenia úloh a pri priemerných klimatických podmienkach v nasledujúcom období sú predpoklady pomerne uspokojivého plnenia celoročného plánu melioračnej výstavby.
Melioračnú výstavbu na Slovensku najväčším podielom zabezpečujú krajské podniky poľnohospodárskych meliorácií. Z týchto podnikov svoje úlohy plnia krajské podniky v Nitre a vo Zvolene. Nepriaznivá situácia je v Košiciach, kde majú manko v plnení plánu do konca augusta vyše 6 mil. Kčs, čo bolo spôsobené nedobrou organizáciou práce, ale hlavne trvalým nedostatkom pracovných síl. Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo v dôsledku toho organizuje presun investičných prostriedkov tak, aby úlohy v rámci Slovenska boli zabezpečené.
Naďalej zaostáva odovzdávanie kapacít do užívania. Do konca augusta bolo uvedené do prevádzky 1756 ha závlah na veľkoplošnej závlahovej sústave Šaľa-Kolárovo a ďalších 318 ha závlah v Maduniciach. Celkom už bolo odovzdaných do užívania 4645 ha závlah, z toho 1945 ha hnojivých, 3145 ha odvodnení a 58 km upravených tokov. Pri odovzdávaní kapacít treba však brať do úvahy, že v I. polroku boli uprednosťované také stavby, ktoré nezaberali obsiatu pôdu, t. j. budovali sa hlavne melioračné kostry, pri ktorých sa kapacity neprejavili. Podstatná časť kapacít sa bude dokončovať a uvádzať do prevádzky najmä v tomto období. Treba tiež poznamenať, že v mnohých prípadoch stavby, hlavne hnojivé závlahy slúžia už svojmu účelu, avšak doteraz nie sú skolaudované, pretože pre ich úplnú kompletizáciu chýbajú niektoré súčiastky a zariadenia.
Hlavným nedostatkom pri zabezpečovaní úloh melioračnej výstavby je sústavné odsúvanie dodávok technologických zariadení, hlavne čerpacích staníc, a to aj pre menovite schvaľovanú výstavbu, ako napríklad stavbu Šaľa-Kolárovo, Perec pri Leviciach, Horný Žitný ostrov I a Medzibodrožie, čo by mohlo v tomto i budúcom roku ohroziť splnenie plánu v kapacitách. Na tomto úseku si svoje povinnosti a úlohy neplní rezort ťažkého strojárstva a menovite podnik Sigma Lutín. Očakávame, že pri melioračnej výstavbe si strojársky rezort bude musieť zodpovednejšie plniť svoje úlohy v dodávkach technologických zariadení. Napríklad pre sústavné odmietanie dodávok čerpacích staníc pre strednoplošné závlahy o výmere okolo 500 ha, o ktoré majú poľnohospodárske závody mimoriadny záujem, nemohli byť tieto stavby zaradené v tomto i budúcom roku vôbec do plánu výstavby.
Záverom treba poznamenať, že situácia pri zabezpečovaní melioračnej výstavby sa sústavne zlepšuje. Napríklad v tomto roku projekčná príprava, i keď boli ešte nedostatky, nebola už brzdou úspešného plnenia plánu a na rok 1965 je projektová príprava zabezpečená v termínoch. Do istej miery zlepšila sa tiež práca investorských a dodávateľských organizácií.
V tomto období sa usilujeme o dokončenie rozostavaných stavieb, najmä hnojivých závlah, o splnenie plánovaných úloh všetkými organizáciami a o vytvorenie priaznivých predpokladov na splnenie úloh v roku 1965.
Na úseku investičnej účelovej výstavby jednotných roľníckych družstiev za uplynutých sedem mesiacov bolo preinvestovaných 533 mil. Kčs, t. j. 51, 4 %, z čoho pri stavebných prácach 295 mil. a pri strojoch a zariadeniach 237, 8 mil. Kčs.
Do konca tohto roku je potrebné preinvestovať ešte 503 mil. Kčs, z toho pri stavebných prácach 320 mil. Kčs a pri strojoch a zariadeniach 182 mil. Kčs.
Vykazované plnenie plánu k 31. júlu 1964 nie je ešte uspokojivé v dôsledku schodku z I. polroku 1964. Schodok za I. polrok 1964 nepreinvestovaných prostriedkov predstavoval za slovenské kraje z celkového objemu 66 mil. Kčs, z toho na stavebných prácach 61 mil. Kčs a na strojoch a zariadeniach 4, 7 mil. Kčs.
Táto skutočnosť vyžadovala, aby sa v záujme splnenia celoročného objemu v III. štvrťroku plnil plán vo výške aspoň 10-12% za každý mesiac a vo štvrtom štvrťroku aspoň 8-9 % v každom mesiaci. Výsledky za mesiac júl 1964 naznačili, že stanovený trend plnenia plánu sa dodržiava, čo dokazuje tá skutočnosť, že aj kraj Stredoslovenský a Východoslovenský, ktoré mali väčší podiel na schodku v I. polroku, dosiahli v mesiaci júli plnenie po 11 % z celoročného plánu. Za mesiac júl bolo preinvestovaných celkom 91, 1 mil. Kčs, čo je oproti priemernému mesačnému plneniu v I. polroku 1964 vyššie o 34, 6 mil. Kčs.
Zlepšenie situácie v plnení plánu investičnej výstavby dosiahlo sa najmä týmito opatreniami: - spracovaním a dodaním projektových podkladov úpravy strešných plášťov havarijných objektov kravínov typu 174-3, zaradených do I. kategórie v počte 37 akcií. Tieto akcie sú zo stránky materiálových fondov, t. j. reziva, krytiny a čadičových rohoží plne dotované. V priebehu mesiaca augusta sa na všetkých akciách I. kategórie začali stavebnomontážne práce tak, aby boli ukončené v dobe nejpriaznivejšej z hľadiska poveternostného, t. j. do príchodu zimného obdobia. Pôvodne určený termín všetkých havarijných akcií I. kategórie nebude dodržaný preto, že projekčné podklady boli spracované a vydodané do konca mesiaca júla 1964;
- zvýšil sa pôvodný prídel stavebných úzkoprofilových materiálov, a to reziva o 1000 m3 a azbestocementovej vlnitej krytiny o 150 000 m2;
- urobili sa presuny investičných prostriedkov v mesiaci auguste a septembri medzi okresmi, kde je záruka preinvestovania stavebných prostriedkov.
Podľa predbežných zistení bol plán investičnej výstavby v auguste 1964 splnený na 11 % z celoročného priemeru, čím sa stanovený trend v tomto mesiaci dodržal.
Vážne problémy na začiatku roku boli na úseku výstavby silážnych priestorov a uznesenie Predsedníctva Ústredného výboru a Predsedníctva vlády urobilo mimoriadne opatrenia na zabezpečenie tejto dôležitej úlohy pri zabezpečovaní krmovinovej základne v poľnohospodárstve.
Na úseku silážnych priestorov je plnenie plánu k 5. septembru 1964 takéto: celkový počet akcií na celý rok je 2563 s kapacitou 847 675 m3. Začatých akcií z počtu 2536 je 2429, ukončených akcií je 1827 s kapacitou 600 tis. m3, čiže vidíme, že je tu ešte veľký rozdiel medzi dokončenými a začatými akciami.
Tempo výstavby silážnych priestorov oproti poslednému vykazovanému obdobiu nepoľavilo. Od 22. augusta 1964 do 5. septembra 1964, t. j. za 14 dní vzrástol počet odovzdaných silážnych jám do užívania o 460 akcií o kubatúre 153 tis. m3. K 6. IX. 1964 ostáva začať ešte výstavbu 174 akcií, čo prakticky znamená 5 % z celoročnej úlohy. Pri rozpracovaných akciách treba ukončiť do konca septembra 746 akcií o kubatúre 247 687 m3. Ak berieme do úvahy skutočnosť, že za posledné 14 dňové vykazovacie obdobie bolo dokončených 460 akcií, sú teda predpoklady, že začaté akcie v počte 746 akcií je možné v nasledujúcich 25 dňoch splniť a navyše aj schodok ešte nezačatých akcií, predstavujúcich 5 % z celoročnej úlohy.
Aj keď výsledky sú uspokojivé, treba pripomenúť, že Východoslovenský kraj najviac zaostal v plnení týchto úloh. Príčinou toho
bolo zaostávanie dodávok cestných panelov, najmä v mesiaci júli a auguste, kedy tieto panely boli prednostne expedované na výstavbu širokorozchodnej železnice a táto prednostná dodávka bude pokračovať aj v septembri a októbri. V dôsledku toho poľnohospodárski investori najmä v okresoch Michalovce, Trebišov, Spišská Nová Ves a Poprad nebudú môcť počítať so zrýchlením dodávok prefabrikovaných cestných panelov, a preto boli urobené nasledujúce opatrenia:
Národný podnik Prefa v Košiciach zaviedol náhradnú výrobu cestných panelov vo výrobni v Strede nad Bodrogom s plánovanou dennou kapacitou 20 kusov prírodným sušením, čo bude mať za následok predĺženie dodávky panelov oproti termínom, ktoré zabezpečovala výroba umelým dosušovaním. Ďalej bolo dohodnuté o presune 300 kusov cestných panelov z výrobne Orlov-Plaveč pre okres Michalovce.
Najvážnejšou otázkou ostáva dodržanie plánovanej výroby cestných panelov vo výrobni v Strede nad Bodrogom, ktorá výroba z hľadiska strojno-mechanizačného vybavenia nezaručuje ani plánovanú kapacitu. Táto skutočnosť môže mať za následok nesplnenie celoročnej úlohy v priemere o 2-3 %, t. j. cca 26 400 m3 silážnych priestorov, čo zodpovedá 87 silážnym jamám.
To by bol krátky prehľad o uskotočňovaní poľnohospodárskej investičnej výstavby. Sú to úlohy zložité, pretože stavby sú rozložené na celom území Slovenska. S tým väčšou zodpovednosťou budeme teda prikračovať k ich zabezpečovaniu, lebo sú jedným zo základných predpokladov rýchlejšieho rozvoja poľnohospodárskej výroby u nás, hlavne na úseku živočíšnej výroby. (Potlesk. )
Podpredseda Kríž:
Ďakujem poslancovi Bohdanovskému a dávam slovo poslancovi Martinovi H r a š k o v i.
Poslanec Hraško:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!
Dnes na pléne prerokúvame súčasné úlohy v zaisťovaní investičnej výstavby a prípravu plánu na rok 1965. Isteže je to vážna úloha a ja sa chcem zmieniť o otázkach týkajúcich sa okresu Lučenec, kde spadá aj môj volebný obvod, práve modrokamenská oblasť.
Mnohí predchádzajúci diskutéri zmieňovali sa o tom, ako sa plnia úlohy investičnej výstavby, či už na úseku zdravotníckom alebo na úseku školskom. Je to úloha, ktorá patrí aj nám všetkým poslancom a máme mať prehľad o tom vo svojom volebnom obvode, ako sa plní, a či národné výbory nepotrebujú našej pomoci, alebo zasa opačne, aby národné výbory pomohli nám. I keď bola spomínaná nemocnica v Krtíši, predsa mám k tomu niekoľko poznámok. Do 1. júla sa tu plnila investičná úloha na 72 %. Vzhľadom na to, že cez školské prázdniny sa nepracovalo na úseku tejto nemocnice, pretože sme vybavovali mnohé školy, ktoré mali generálne opravy a robili sa tiež menšie opravy, aby sa mohol začať nový školský rok, mnohé národné výbory k 20. výročiu Slovenského národného povstania v akcii "Z" zobrali si vec za svoju vlastnú a dokončili takto školy a mnohé kultúrne stánky. V mojom volebnom obvode sa takýmto spôsobom vystavala škola v Ipeľskom Predmostí, ktorá bola odovzdaná do užívania práve na začiatku školského roku.
Myslím, že nás ani teraz nečakajú menšie úlohy, a to vzhľadom na to, že sa blíži 20. výročie oslobodenia našej československej socialistickej vlasti slávnou sovietskou armádou, a že pri týchto úlohách sa budeme tiež môcť podieľať a prispieť k tomu, aby skutočne tie úlohy, ktoré nás čakajú, sme mohli aj splniť.
V predvolebnej kampani odznelo mnoho diskusných príspevkov, a preto pokladám dnes za vhodné o nich hovoriť, pretože sú dosahu finančného a bude hádam potrebné pojať ich do uznesenia a preskúmať celkovú situáciu.
Išlo by tu o železničnú trať Lučenec-Veľký Krtíš a Levice. Vzhľadom na to, že táto oblasť je dotovaná čiste automobilovou dopravou, čo z hľadiska celkového zásobovania a výroby poľnohospodárskych produktov nestačí. Samotní občania sa na každom zasadnutí národného výboru alebo na verejných zhromaždeniach dožadujú výstavby železničnej trate. Odporúčam Slovenskej plánovacej komisii preskúmať stav. Sú tri návrhy, nevieme, ktorý návrh by bol najvhodnejší vzhľadom na Modrokamenské uhoľné bane, ktoré majú ročne vyťažiť tisíce ton. Prepravuje sa cez územie Maďarska a za toto musíme platiť. Podľa perspektívnych prepočtov za 8-10 rokov by sa uhradili nášmu národnému hospodárstvu finančné náklady na túto výstavbu. V modrokamenskej oblasti 70 000 občanov by uvítalo novú železničnú trať, ktorá by spájala Stredoslovenský kraj so Západoslovenským. Toto by taktiež uvítali naši poľnohospodári, ktorí by tak znížili celkové náklady na doprave poľnohospodárskych produktov.
Jedna alternatíva je taká, vystavať dvojkoľajku na trati Košice-Plešivec-Lučenec-Zvolen. Toto by sme neodporúčali, lebo stavba by bola veľmi nákladná, terén je ťažký a treba tu prihliadať na efektívnosť. Nazdávam sa, že riešenie spadá do kompetencie samotného Ministerstva dopravy. I keď súdruh Piller tu vo svojom diskusnom príspevku hovoril o tratiach, ktoré sa budú stavať, prosím o preskúmanie možností aj u nás. Myslím si, že o vec by mal byť záujem, lebo vystavanie trate si vynucuje aj dostavba Východoslovenských železiarní.
Druhá vec by bola tá, že táto oblasť, modrokamenská časť, bývalý okres Šahy, bývalý okres Krupina nie je vybavená žiadnym priemyslom. Hovorí sa vo všeobecnosti, že zamestnanosť žien sa zvyšuje. V mojom volebnom obvode nie sú však žiadne možnosti umiestenia žien, okrem málo obchodov, v ktorých ženy sú zamestnané. Prosím, aby Slovenská plánovacia komisia preskúmala možnosti, či by sa v budove ONV v Modrom Kameni, nakoľko sa ONV presťahoval do Lučenca, nedal zriadiť podnik niektorého odvetvia ľahkého priemyslu, kde by bolo možné umiestniť ženy. Obyvateľstvo sa dožaduje tejto veci. (Potlesk. )
Podpredseda Kríž:
Ďakujem poslancovi Hraškovi za prejav.
Slovo dávam inž. Jánovi Longauerovi, členovi Slovenskej komisie pre investičnú výstavbu.
Inž. Ján Longauer:
Vážená Slovenská národná rada!
Problém rozostavanosti, ako to aj dnes ukázal úvodný referát a diskusia, je stredobodom pozornosti straníckych a vládnych orgánov už niekoľko rokov. No vývoj a stav rozostavanosti je krajne neuspokojivý.
Podľa materiálov Štátnej komisie pre investičnú výstavbu z júna tohto roku skutočná doba výstavby je zhruba dvojnásobná, ako by zodpovedala technicky zdôvodneným lehotám výstavby, a tak sú v investičnej výstavbe viazané desiatky miliárd prostriedkov z titulu predlžovania doby výstavby, nehľadiac na straty z oneskoreného uvádzania kapacít do prevádzky.
Ak v roku 1960 priemerná doba výstavby bola 4, 6 roka, zvýšila sa v roku 1963 na 5, 9 roka, pričom rozostavanosť v investičnej výstavke a s tým súvisiace rozptyľovanie investičných prostriedkov má svoje korene v súčasnom systéme plánovania a najmä v nedostatku dlhodobej koncepcie rozvoja národného hospodárstva tak, ako o tom hovoril súdruh poslanec Ťažký, ako základného predpokladu pre koncentráciu investičnej, a tým aj stavebnej činnosti na úlohy, ktoré treba z hľadiska tejto koncepcie pokladať v tom-ktorom období za kľúčové.
Problém rozostavanosti sa v minulých rokoch vystupňoval aj tým, že reálnosť investičných plánov nebola vždy dostatočne preverená, že sa možnosti investičnej výstavby z hľadiska kapacít a materiálnych podmienok často preceňovali, že pri nedostatku dlhodobej koncepcie sa o investície zvádzal každoročne boj medzi nárokovateľmi, ktorý sa obyčajne končil kompromisom nadmerného zaraďovania akcií do plánu a ktorá skutočnosť neumožňovala účelné zúženie frontu rozostavanosti, ba naopak, priamo ho podporovala.
Tento problém nemožno úspešne riešiť čiastkovými opatreniami v ročných plánoch investičnej výstavby, ako napríklad jednorazovým obmedzovaním nových stavieb, lineárnym alebo výberovým krátením investičných kvót. Skúsenosti z posledných dvoch rokov nám to jednoznačne potvrdili. V dôsledku obmedzovania začínania nových stavieb a sústreďovania kapacít na dokončovanie stavieb dochádza k prehlbovaniu disproporcií medzi nárokmi na kapacity dodávateľov a existujúcou štruktúrou týchto kapacít, ktorá nie je zameniteľná. Napríklad nemožno zemné práce zameniť za dokončovacie práce a pod.
V súčasnosti sa venuje vo všetkých socialistických štátoch mimoriadna pozornosť otázkam koncentrácie v investičnej výstavbe, ktorá podmieňuje aj koncentráciu v stavebnej výrobe. Svedčia o tom materiály z NDR a závery z konferencie o koncentrácii výstavby v Budapešti z júna tohto roku, kde sa doslovne konštatuje: "Problém koncentrácie z hľadiska investičnej výstavby sa začína koncentráciou cieľov rozvoja a úloh, zaradením investícií podľa ich dôležitosti, určením časového poradia ich výstavby a končí sa koncentráciou výrobných síl potrebných na ich realizáciu. "
O rozostavanosti v investičnej výstavbe a stavebnej výrobe a jej príčinách nemáme dosiaľ spoľahlivý prehľad a ani meradlá, podľa ktorých by sme mohli jednoznačne určovať jej primeranosť či nadmernosť. Príčinou tohto stavu je aj metodická neujasnenosť sledovania a hodnotenia rozostavanosti, nedostatočné charakterizačné vlastnosti, prípadne aj nevhodnosť používaných ukazovateľov. Nie každý rast rozostavanosti možno pokladať za škodlivý a nie každý pokles za prospešný. Závisí to od mnohých faktorov, najmä od tempa rastu investičnej výstavby, od skladby investičného a stavebného programu čo do druhovosti, veľkosti a stupňa rozostavaných stavieb. V tejto oblasti je potrebná ešte obsiahla výskumná a metodická práca. Nedoceňuje sa ani otázka účinnej koordinácie vzťahov medzi zložkami zúčastnenými na investičnej výstavbe. Pri skúmaní príčin rozostavanosti sa sústreďuje pozornosť predovšetkým na stavebnú výrobu, na ktorú sa prenáša zodpovednosť za súčasný stav rozostavanosti bez náležitého docenenia vonkajších faktorov, ktorý časový priebeh a tvorbu pracovného frontu v stavebníctve ovplyvňujú. To platí najmä o priemyselnej výstavbe, kde je potrebná koordinácia medzi stavebnou a technologickou časťou stavby a kde nedodržiavanie termínov dodávok technologického zariadenia a nekoordinovanosť montážnych prác s prácami stavebnými znemožňuje kompletizáciu prevádzky schopných celkov a odďaľuje dokončenie stavieb.
Problém rozostavanosti v investičnej výstavbe má dva základné aspekty. Prvý, to je hľadisko národohospodárske, je podstatné, aký objem prostriedkov a ako dlho má spoločnosť v procese investičnej výstavby neproduktívne viazaný, umŕtvený. Z tejto viazanosti vyplývajú isté národohospodárske straty, ktoré by sa mali pri ekonomickom hodnotení rozostavanosti pokladať za hlavné kritérium, pričom cieľom by mala byť ich minimalizácia. Tu môžu značne pomôcť moderné metódy riadenia investičnej výstavby a stavebnej výroby na podklade použitia exaktných metód a využitia samopočítačov, t. j. metódy CPM, PERT RAMPS, u nás známe pod menom "Metódy kritickej cesty".
K tomuto základnému kritériu neproduktívne viazaných prostriedkov by sa malo prispôsobiť aj sledovanie a hodnotenie vývoja rozostavanosti. V podstate to znamená venovať pozornosť dvom základným ukazovateľom:
objem investícií neuvedených do prevádzky, t. j. objem neproduktívne viazaných investičných prostriedkov v členení podľa objektov, prevádzkových komplexov, resp. etáp schopných samostatnej prevádzky v rámci jednotlivých stavieb.
Druhý, priemerná doba neproduktívnej viazanosti investičných prostriedkov, t. j. doba, ktorá uplynie od okamžiku ich vynaloženia do okamžiku uvedenia do prevádzky.
Pritom by nemalo byť rozhodujúce, či investíciami vytvorené základné prostriedky boli k danému okamihu formálne prevedené do základných fondov (aktivované), ale okolnosť, či sa skutočne pre zamýšľaný účel využívajú.
Ukazovateľ tzv. doby výstavby, ktorým sa rozumie doba, ktorá uplynie od okamihu začatia stavby ako celku až do jej úplného dokončenia, sám osebe nedáva nijakú oporu pre hodnotenie ekonomickej efektívnosti investičnej výstavby, lebo neberie vôbec do úvahy rozloženie vynakladaných investičných prostriedkov v čase, ani etapovanie stavby, t. j. z hľadiska národohospodárskeho prvoradú otázku, či a kedy sa jednotlivé časti vynaložených prostriedkov v priebehu celej doby výstavby začnú využívať, čím sa zároveň skončí ich umŕtvenie v investičnej výstavbe.
Na túto skutočnosť sme už niekoľkokrát upozorňovali aj s uvedením konkrétnych príkladov, ako napr. vodné dielo Lipovec, Krpeľany, Sučany, je už niekoľko rokov v prevádzke, ale vykazuje sa ešte stále vo vysokom stupni rozostavanosti, keďže sa robia ešte niektoré menšie terénne úpravy, Takýchto prípadov je nemálo zo všetkých úsekov výstavby, či už vezmeme výstavbu priemyselnú, inžiniersku, ale aj výstavbu bytovú a občiansku. Podobne môžu mať pri hodnotení primeranosti alebo nadmernosti rozostavanosti investičnej výstavby len pomocnú úlohu ukazovatele toho druhu, ako počet a rozpočtová hodnota začínaných a dokončovacích stavieb, podiel prestavaných investičných nákladov z celkovej rozpočtovej hodnoty a podobne. Na podklade týchto ukazovateľov sa hodnotí rozostavanosť v materiáloch Štátnej komisie investičnej výstavby z júna tohto roku, azda preto, že nemáme k dispozícii ďalšie ukazovatele. Ukazovatele tohto druhu môžu slúžiť iným účelom, zodpovedajúcim ich charakterizačným vlastnostiam, napríklad posúdeniu otázky koncentrácie v investičnej činnosti, nie však posúdeniu ekonomických účinkov daného alebo plánovaného stavu rozostavanosti.
Druhé hľadisko objektívnosti stavebnej výroby je podstatne zabezpečiť jej plynulosť a optimálne využitie jej zdrojov účelnou štruktúrou výrobného programu a účelnou koncentráciou úloh. Jednou z najvýznamnejších podmienok na to je práve správna miera rozostavanosti, ktorá ovplyvní podstatne plynulosť výroby, využitia kapacít, základných prostriedkov, pracovníkov podľa profesií, produktivitu práce aj vlastné náklady. Ak z tohto zorného uhla hodnotíme rozostavanosť, treba konštatovať, že na jednej strane je jej výška značne vyššia ako uplynulý technologický sled stavebných prác vyžaduje, na druhej strane však nie je optimálna, lebo jej skladba nezaručuje plynulú prúdovú výstavbu.
Nemáme dosiaľ jasnú sústavu ukazovateľov a nástrojov, ktoré by umožňovali správne hodnotiť rozostavanosť z tohto hľadiska. I tu bude ešte potrebná ďalšia teoretická a výskumná práca, ktorá by objasnila kritériá optimálnej rozostavanosti v stavebnej výrobe a možnosti prispôsobiť aj štruktúru investičných plánov týmto potrebám. Predbežne pokladáme za účelné sledovať a zhodnocovať aspoň tieto ukazovatele:
skladba výrobného programu podľa stupňov rozostavanosti a druhov prác, zásoba práce v stavebnej výrobe, pomer medzi novozačínanými, pokračujúcimi a dokončovanými stavbami a objektami a objem stavebných prác a priemerné počty pracovníkov na jednotlivých staveniskách z hľadiska hodnotenia koncentrácie.
Popri vonkajších príčinách vysokej rozostavanosti, ktoré pre stavebníctvo vystupujú viacmenej ako objektívne príčiny, treba hľadať rezervy aj v oblasti organizácie výroby a technického rozvoja priamo v stavebnej výrobe.
V oblasti organizácie výroby prejavujú sa vysoké rezervy vo zvýšení koncentrácie stavebných kapacít. Je všeobecne známe, že v stavebnej výrobe sústavne dochádza k hlbokému nevyužívaniu pracovného frontu na staveniskách, čoho priamym dôsledkom je aj nedostatočné tempo výstavby a predlžovanie lehôt výstavby. Výskum v tejto oblasti ukázal, že zvýšenou koncentráciou výrobných síl možno dosiahnuť skrátenie doby výstavby o 30-40 %.
Podobne rezervy v skracovaní doby výstavby sú aj v širšom uplatňovaní prúdovej metódy výstavby. Zatiaľ je táto metóda uspokojivo uplatňovaná v bytovej výstavbe. Cieľom prúdovej metódy je predovšetkým plynulosť a rovnomernosť výstavby a vysoký stupeň organizovanosti prác, čo umožňuje aj vysokú koncentráciu výrobných síl. Aj výsledky dobrých prúdových prevádzok ukazujú, že možno dosiahnuť prenikavejšie skrátenie stavebných lehôt až o 30 % a aj zníženie vlastných nákladov stavebnej výroby. Prúdový spôsob stavania vyžaduje aj progresívny spôsob organizovania pracovných síl formou komplexných čiat.
V našich podmienkach výstavby treba prehodnotiť ekonomiku stavania v zimnom období a z tohto hľadiska zlepšiť organizačnú prípravu zimných investičných prác, prípadne prehodnotiť aj spôsob ročného plánovania ukončovania objektov ku koncu roka a tým nedostatočného utvorenia predpokladov pre prácu v zime (nedostatky uzavretých objektov) z hľadiska hospodárnosti výstavby. Uplatnenie väčšej koncentrácie a prúdovej metódy sú pravda, vyžaduje aj kvalitatívne zvýšenú úroveň riadenia. Významný podiel na znižovaní rozostavanosti má aj technický rozvoj a jeho prínos pre skrátenie doby výstavby bol v značnej miere uplatnený pri hrubej stavbe, dosiaľ však len malý pokrok sa dosiahol pri dokončovacích prácach. Rozostavanosť v značnej miere zvyšujú aj terénne úpravy a dokončovacie zemné práce. Na tomto úseku treba tiež zabezpečiť výrazný pokrok v mechanizácii týchto prác, najmä využívaním viacúčelových strojov.
Nakoniec nemožno opomenúť jeden z rozhodujúcich faktorov pre znižovanie doby výstavby, a to je vybudovať systém účinnej hmotnej zainteresovanosti stavebných podnikov a pracovníkov v stavebnej výrobe, ktorý by vyvolal priamy záujem na urýchlení priebehu a dokončovania stavieb. Najmä v oblasti hmotnej zainteresovanosti treba vybudovať oveľa účinnejší systém prémiovania vo väzbe na čiastkové aj celkové stavebné lehoty. Potvrdzujú to aj výsledky rozboru rozostavanosti k 31. decembru 1962. Povereníctvo SNR pre stavebníctvo na úrovni krajského stavebníctva na Slovensku zistilo, že cca 40 % rozostavaných objektov je takých, na ktorých dokončenie sa potrebuje pod 100 000 Kčs. Nadhodené problémy nadobúdajú vysokú aktuálnosť v súčasnom období, najmä preto, že sa pripravuje nová sústava organizácie a riadenia národného hospodárstva. Pôjde o to, aby v maximálnej miere podarilo sa nám odstrániť doterajšie negatívne vplyvy v investičnej výstavbe a na druhej strane, aby sa uplatnili nové hľadiská zabezpečujúce vyššiu efektívnosť investičnej výstavby. (Potlesk. )
Podpredseda Kríž: Ďakujem inž. Longauerovi za prednesený prejav.
Súdružky a súdruhovia, hlási sa ešte niekto do rozpravy? Áno, bude diskutovať súdruh poslanec Hollý.
Dávam mu slovo. Poslanec Hollý:
Vážené súdružky, súdruhovia!
Využívam právo poslanca, položiť niekoľko otázok súdruhom, ktorí sú tu, súdruhovi Takáčovi a súdruhovi Pillerovi, a to pripomienky na riešenie niektorých veľmi dôležitých otázok.
Vo veci Dusia - Šaľa Minister súdruh Pešl hovoril, že kompresory sú doriešené. Zaujímalo by ma, ako sú doriešené horáky, ktoré boli jednou z tých rozhodujúcich príčin, prečo to nešlo. Či je tam nejaké riešenie, alebo nie? Pri teplote 1600 stupňov, ktorá tam vzniká, horáky prakticky po pár hodinách prevádzky sa prepaľujú a treba vymieňať nové. Nie je vôbec riešený spôsob chladením a takto prakticky po celý rok vyhadzujeme peniaze do vzduchu. To je jeden dotaz na súdruha ministra, pretože vieme,
čo tento problém narobil. Nechcem tu vec rozvádzať, ale myslím, že išlo o porušenie licencie, ktorú sme kúpili od firmy Monte Catino, ktorá to montovala a vzhľadom na to, že sme nedodržali licenciu, prakticky nám padajú všetky záruky a teraz všetko to, čo vzniká navyše, platíme, ako sa hovorí, "z nášho vačku". Keby sme boli dodržali presne licenciu a vyrábali to podľa nej, boli by nám to platili Taliani.
Druhá pripomienka je z volebného obvodu a týka sa reorganizácie stavebníctva a s tým vzniknutých problémov. Vznikajú nám v okresoch také problémy, že stavby tak zhruba od 500 tisíc do dvoch miliónov korún, neviem, kto bude stavať. Okresné stavebné podniky sú na to nie vybudované a Pozemné stavby alebo Stavoindustria, pre tie sú to zas stavby nevyhovujúce, ktoré nám nechcú pojať do plánu. Hovorím to preto, lebo obdobná situácia je aj v iných okresoch a bolo by ju treba riešiť ešte predtým, ako je reorganizácia uvedená do života a schválená. Treba pamätať na to, pripadne i pri tej delimitácii, ktorá sa robí.
Tretia pripomienka sa týka projektovania bytovej výstavby. Pripomienku adresujem na súdruha Pillera. Tam je takýto stav. Vzhľadom na dodržiavanie ceny 54 tisíc korún, ktorá je teraz určená na vyhotovenie jednej bytovej bytovky, naši projektanti sa uchyľujú k tomu, že prakticky jedna tretina bytov sú garsónky a jednoizbové byty. Nie je možné napríklad z toho typu T 06B, ktorý je nový a pár mesiacov tomu čo bol schválený, zostaviť niečo takého, aby sa vylúčili jednoizbové byty, alebo aspoň tento počet obmedzil? Hlavne narážame na vec pri družstevnej bytovej výstavbe, kde požiadavka na jednoizbové byty alebo garsónky sa vôbec neobjavuje, alebo len vo veľmi málo prípadoch. Bolo by treba už pri tej typizácii a pri schvaľovaní typu pamätať, aby bolo možné skladať dvojbytovky, troj a štvorbytovky podľa tých jednotlivých stupňov. Išlo by to, avšak všetko sa musí prepracovať na tie podmienky kraja, pre každý okres osobitne, čo nepokladáme za hospodárne a bolo by lepšie, keby tie veci boli stavané konkrétne už v tých typoch tak, aby to bolo možné skladať.
Posledná pripomienka je taká, že sa týka výroby tehál. My to máme tak, že len čo nám vznikne pár tisíc kusov tehál nadbytok, tak veľmi rýchlo rozhodneme zastavenie výroby tehál. Teraz je z toho problém, tehál nie je. Obdobná situácia, ako o tom hovoril súdruh z Východoslovenského kraja, je aj v okrese Považská Bystrica, kde je úplné umenie a unikát dostať tehly, pretože sme zatvorili niektoré z tých malých alebo menších prevádzok, ktorým sme povedali, že sú ako neefektívne.
To by boli, súdružky a súdruhovia, moje pripomienky a k tej poslednej by som žiadal, aby sa urobili nejaké konkrétne opatrenia vzhľadom na to, že v uznesení sa hovorí, že treba podporovať individuálnu výstavbu. No a akým spôsobom ju potom podporovať, akým spôsobom ju riešiť, keď tie materiály, ktoré môžeme normálne zabezpečiť, máme potom s nimi také problémy, ktoré si vlastne prakticky vytvárame sami. Bolo by treba rozhodnúť kto bude za vec zodpovedať, či Ministerstvo stavebníctva, alebo KNV, v čej právomoci bude možno rozhodnúť tú-ktorú prevádzku povoliť. Ďakujem.
Podpredseda Kríž: Ďakujem poslancovi Hollému. Prosím, hlási sa ešte niekto o slovo?
O slovo sa prihlásil námestník ťažkého strojárstva súdruh Pospíšil.
Námestník ministra Pospíšil:
Vážení soudruzi a soudružky poslanci!
K tomuto dotazu týkajícímu se hořáků na Dusle-Šaľa. Tam jsou dva soubory, které byly vyrobeny podle licence Monte Catini a v případě hořáků dokonce dodány italskou firmou Lerichi, a skutečně je tomu tak, že mají malou životnost, tak jak soudruh poslanec uváděl. Strojaři licenci nekupovali. Licenci kupovali chemici a licence porušena nebyla, jen kontakt nebyl uzavírán dost obezřetně tak, aby se mohli ty ztráty převést na italskou stranu. Samozřejmě, že jsme nemohli čekat, co s tím udělají Italové, proto na těch hořácích byla udělána řada úprav i pochromování, protože byly netěsné, byly odeslány na opravy do Itálie. Dále se koupily hořáky z Holandska, ty ovšem vydržely tak 60 hodin, takže tá častokrát obdivována západní technika většinou vydržela méně než hořáky, které byly potom upraveny v Hradci Králové s upraveným a rekonstruovaným chlazením - soudruh ředitel z Hradce Králové je přítomen ze ZVÚ - které budou mít mnohem delší životnost než dodané hořáky italské od firmy Lerichi. Je tam druhý soubor, který je rovněž podle licence Monte Catini na souboru syntézy, kde opět děláme úpravu vlnovců záměnou za pevné kroužky tak, aby podle řešení našich konstruktérů sme ten úzký profil na této stavbě odstranili. Bylo možné se samozřejmě s Italy dohadovat a hádat, ovšem domnívám se, pro nás by ani to penále nenahradilo ty ztráty, které na Šale vznikají a my musíme v každém případě svým vlastním rozumem a svým vlastním umem tuto stavbu dát do provozu, protože nám by potom ani penále neumožnilo, abychom naše pole pohnojili.
Podpredseda Kríž:
Ďakujem súdruhovi námestníkovi ministra za vysvetlenie.
O slovo požiadal súdruh minister stavebníctva inž. T a k á č.
Dávam mu slovo.
Minister Takáč:
Súdružky a súdruhovia!
Chcem odpovedať na tie dve otázky. Jedna sa týka okresných stavebných podnikov a okresného a miestneho stavebníctva. Podľa toho, ako situáciu poznám, vyzerá to v rôznych okresoch veľmi rôzne. V niektorých okresoch sú okresné stavebné podniky na veľkej, dokonca na vynikajúcej úrovni a plnia svoje hlavné povinnosti, to znamená údržbu a drobnú výstavbu. I bytovú drobnú, i občiansku drobnú výstavbu, včítane menších škôl a pod. Sú však okresné stavebné podniky v niektorých okresoch, ktoré sa skôr orientujú na výstavbu a berú väčšie stavby a zanedbávajú a odmietajú plniť nepohodlnejšiu a takú komplikovanejšiu prácu, najmä pokiaľ ide o údržbu a opravy. Nazdávame sa a vyjadrujeme to aj v našom návrhu na nové usporiadanie a na novú úpravu v stavebníctve, že okresné stavebné podniky by mali i zo stránky svojej štruktúry, i čo do vybavenosti vyzerať tak, aby mohli zvládnuť úlohy aj údržby a opravy najmä bytového fondu i občianskeho fondu a aby mohli zvládnuť úlohy drobnej rozptýlenej výstavby. Naše návrhy, o ktorých v týchto dňoch ešte akosi diskutujeme a spresňujeme ich, smerujú k tomu, aby sme zabezpečili aj určité riadenie krajských, okresných stavebných podnikov z krajov, pričom pochopiteľne plné riadenie by ostalo na okresoch, ale aby vo forme trustov, alebo inej vhodnej forme na každom kraji okresným stavebným podnikom sa poskytovala potrebná aj žiadúca forma. Okrem toho si myslíme, že celkové riadenie alebo usmerňovanie a orientovanie prác okresných stavebných podnikov a práce v miestnom stavebníctve by malo robiť miestne hospodárstvo, pretože Ministerstvo stavebníctva ako také túto oblasť doteraz zďaleka nevedelo obslúžiť, pretože problémy veľkého stavebníctva sú také, že na to neboli ani možnosti.
V našich návrhoch, ktoré v týchto dňoch, ako hovoríme, sa spresňujú a prediskutúvajú, navrhujeme aj konkrétne uznesenie v tejto oblasti, mimochodom veľmi dôležitej a veľmi rozsiahlej, tak, aby sa vo všetkých okresoch, vo všetkých mestách situácia mohla zvládnuť, zlepšiť.
Druhá otázka, čo sa týka tehál. Predovšetkým v dôsledku niektorých novších rozhodnutí o bytovej výstavbe, najmä individuálnej bytovej výstavbe vzrástol veľmi záujem o stavebný materiál vôbec.
Kým vlani bol istý pokles, pretože ľudia nemali dosť istoty ako to bude s rodinnými domkami, teraz, keď to rozhodnutie prišlo, tak pochopiteľne to vyvolalo nové požiadavky na tehlu a stavebné materiály vôbec. Nazdávam sa, že ten prípad je pre nás veľmi poučný, aby sme v podobných prípadoch, ktoré aj v budúcnosti sa môžu objaviť, preukázali pružnosť. S tou našou pružnosťou doteraz to u nás vyzerá veľmi biedne. No nazdávam sa, že sú predpoklady, aby sme v budúcnosti takéto náhle sa objaviace záujmy o určité výrobky, pokiaľ je to v našich silách, mohli uspokojivo rýchle riešiť. Prípad s tehlou je podľa mojej mienky taký, ktorý sme mohli a môžeme rýchlo a uspokojivo riešiť. Neznamená to, že v každom podniku s rovnakým pochopením v tejto veci pôjdu. No keď nepôjdu v podniku na to s dostatočným pochopením, treba potom ísť na vyšší orgán, aby sme uvoľnili niekedy i cestu proti ešte platným, ale v danom prípade prekážajúcim predpisom, aby sme v krátkom čase mohli napríklad takú výrobu tehál rozšíriť.
Súdružky a súdruhovia, podľa mojej mienky sa vlani a predtým veľmi svedomite zvažovalo, ktoré staré tehelne možno odstaviť, pretože tu v podstate nebola potreba. Ak sa nám teraz potreba ukazuje, treba v niektorých tehelniach výrobu obnoviť, alebo výrobu tehál alebo niekde obnoviť výrobu tvárnic z tufov alebo zo škváry. My napríklad vo Východoslovenskom kraji máme jeden taký veľký praktický automat na výrobu tvárnic a bude možné výrobu na tomto zariadení v krátkom čase spustiť. Nazdávam sa, že pokiaľ by išlo o otázku, či tehlu alebo tvárnice, že ide o také stavby s rovnakými výsledkami. Možno použiť i tehlu, aj tvárnice. V týchto problémoch aj naše Povereníctvo stavebníctva tu v Bratislave môže operatívne pomôcť, krátkou cestou veci vyriešiť, ak to nemôže podnik alebo i odborové združenie, potom treba sa obrátiť hore na nás, ak ja nebudem mať dosť sily a možnosti a ak budem mať prekážky a zábrany, obrátim sa na vládu a myslím, že budeme vedieť i takéto veci vo veľmi krátkom čase vyriešiť. No chcel by som ešte to poznamenať, že v návrhoch, ktoré teraz sú už v štádiu hodne pokročilom, ako lepšie organizovať a riadiť, ako aj plánovať celé naše národné hospodárstvo, je jeden z takýchto prvkov, aby sme sa pružne vedeli prispôsobovať potrebám. Zatiaľ to tak vyzerá, že všetko ide podľa plánu, keď potreba zďaleka prevyšuje plán, tak si dosť dobre podniky ani nevedia pomôcť a hovoria: "Ja plán plním, ja si svoje povinnosti tiež zabezpečujem, a čo nad to je, to už nie je v mojej moci, alebo niekedy aj v mojom interese, ak ide napríklad o stratovú výrobu. " Nazdávam sa, že v budúcnosti budeme musieť dbať o to, aby sme výrobu regulovali podľa potreby, no a na to treba mnoho a mnoho nástrojov, ktoré žiaľ nám zhrdzaveli a zanedbali sme ich v posledných rokoch veľmi náležite, že sme si v dôsledku takého zviazania a mnohých zviazaní v našom národnom hospodárstve neraz zviazali ruky a našich vedúcich pracovníkov sme si na to naučili a nútili sme ich k tomu. Teraz to má takéto dôsledky a my miesto toho, aby sme veľmi konkrétnymi opatreniami snažili sa zábrany odstraňovať, často potom lamentujeme nad tým, kritizujeme a nadávame. Myslím, že i niektoré také zábrany, ktoré sa nám koncom minulého roku, i v tomto roku podarilo na základe uznesení strany a vlády v stavebníctve odstrániť, že nám toto odstránenie zábran a uvoľnenie aktivity pracujúcich v nejednom pomohlo, aby sme predsa len v plnení plánu dosiahli oproti minulosti také pozorovateľné zlepšenie.
Podpredseda Kríž:
Ďakujem ministrovi stavebníctva inž. Takáčoví. O slovo požiadal súdruh Miloš Hrušovský, námestník predsedu Slovenskej komisie pre investičnú výstavbu. Udeľujem mu slovo.
Námestník Hrušovský:
Vážené súdružky a súdruhovia,
stručné vysvetlenie k interpelácii súdruha poslanca Hollého v otázkach typov bytov.
Otázka je dosť zložitá, ja už vo svojom úvodnom vystúpení som uvádzal, že je tu istý problém medzi existujúcimi a schválenými typmi. - plénum Štátnej komisie investičnej výstavby schválilo v tomto roku nové typy a praktické využitie týchto typov na základe výrobného zaistenia. Tým je tá situácia dosť komplikovaná a v tejto otázke sa veci riešia, tým skôr, že je rozdielna i demografická situácia, pokiaľ ide o početnosť cenzových domácností, a potom možnosť tohto výrobného zaistenia. Pokiaľ som tejto otázke porozumel, tak zatiaľ predkladá takúto odpoveď.
Odporúčal by som taký ďalší postup, že by sme vec potom ešte preskúmali na základe stenografického záznamu a podali súdruhovi poslancovi podrobnejšiu odpoveď.
Podpredseda Kríž:
Ďakujem súdruhovi Hrušovskému.
Prosím, žiada si ešte niekto slovo?
(Nikto. )
Vyhlasujem preto rozpravu k druhému bodu za ukončenú.
Dávam teraz slovo zpravodajcovi Slovenskej komisie pre investičnú výstavbu poslancovi pplk. Ladislavovi Pittnerovi.
Zpravodajca pplk. Pittner:
Vážená Slovenská národná rada,
súdružky a súdruhovia,
z poverenia Slovenskej komisie pre investičnú výstavbu predkladám pripomienky k návrhu uznesenia o súčasných úlohách v zabezpečovaní investičnej výstavby a o príprave plánu na rok 1965.
Návrh uznesenia bol predložený v priebehu rokovania všetkým poslancom Slovenskej národnej rady, preto odporúčam, aby sa nečítal. Uvediem len úpravy, ktoré predložili jednotliví poslanci. V uznesení navrhujem urobiť tieto úpravy:
na str. 3 - posledný odsek... "Na výstavbe sídlisk i napriek relatívne nízkemu plánu technickej a občianskej vybavenosti zaostala aj realizácia. Príčiny zaostávania vyplývajú najmä z toho, " .... a odtiaľto preformulovať takto:.... "že nie sú utvorené podmienky pre progresívnu výstavbu objektov technickej a občianskej vybavenosti, pre ktoré nie sú vypracované vhodné typové projekty a zaostávajú dodávky technologických a netechnologických zariadení pre tieto stavby. Nepripustiť zanedbávanie úloh tejto komplexnosti včítane terénnych a sadových úprav sídlisk v jednotlivých ucelených etapách výstavby. Je potrebné vyjasniť prevádzkovo-technologické vzťahy a združovať zariadenia pre služby a obchod do univerzálnych ľahko montovateľných a prestavateľných hál. Zaostáva príprava, a tak výstavba objektov technickej a občianskej vybavenosti nie je zabezpečená v časovom súlade s výstavbou bytových objektov. Nie je doriešená ani hmotná zainteresovanosť pracovníkov na týchto stavbách.
Na strane 6 - bod tretí odsek a) odporúčame preformulovať takto: "... vytvoriť v dohode s Ministerstvom stavebníctva a v spolupráci s krajskými národnými výbormi a Slovenskou komisiou pre investičnú výstavbu v stavebných organizáciách podmienky, aby príprava a realizácia plánovanej technickej a občianskej vybavenosti sa včas zabezpečovala. "
Ostatné pripomienky a návrhy odznevšie v referátoch súdruha dr. h. r. H o r á k a a súdruha L e c u, komisia neodporúča pojať do uznesenia, ale odporúča ich dať na riešenie príslušným orgánom Slovenskej národnej rady.
Navrhujem Slovenskej národnej rade takto upravené znenie uznesenia schváliť.
Podpredseda Kríž:
Ďakujem zpravodajcovi poslancovi pplk. Ladislavovi Pittnerovi za prednesenú zprávu.
Súdružky a súdruhovia poslanci,
má ešte niekto pripomienky alebo doplnky k návrhu uznesenia ?
(Nikto. )
Keďže viac pripomienok niet, dávam hlasovať o návrhu uznesenia Slovenskej národnej rady k zpráve povereníka-predsedu Slovenskej komisie pre investičnú výstavbu o súčasných úlohách v zabezpečovaní investičnej výstavby a o príprave plánu na rok 1965, a to s podanými doplnkami tak, ako ich odporučil zpravodajca komisie.
Kto súhlasí s návrhom uznesenia, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Ďakujem.
Je niekto proti?
(Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto. )
Zisťujem, že Slovenská národná rada navrhnuté uznesenie jednomyseľne schválila.
Prikročíme k ďalšiemu bodu programu, ktorým je návrh na doplnenie Slovenskej plánovacej komisie.
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady podľa § 41 odseku 2 rokovacieho a pracovného poriadku navrhuje, aby súdruh Pavel Šumichrast, t. č. poverený funkciou námestníka predsedu Slovenskej plánovacej komisie, bol zvolený za člena Slovenskej plánovacej komisie.
Má k tomuto návrhu niekto pripomienky alebo iný návrh?
(Nikto. )
Pripomienok niet, pristúpime k hlasovaniu.
Kto súhlasí s návrhom, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Ďakujem.
Je niekto proti?
(Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto. )
Zisťujem, že Slovenská národná rada návrh jednomyseľne schválila.
Súdružky a súdruhovia,
tým sme program 2. schôdzky Slovenskej národnej rady vyčerpali.
Dovoľte, aby som poďakoval za účasť na našom rokovaní súdruhovi podpredsedovi vlády Pillerovi, súdruhom ministrom, námestníkovi ministra, ako aj ďalším prítomným hosťom.
Schôdzku týmto vyhlasujem za skončenú. (Koniec schôdzky o 14, 50 hod. )
PRÍLOHY
ZPRÁVA
povereníka-predsedu Slovenskej komisie pre investičnú výstavbu inž. Jána M a r k u o súčasných úlohách v zabezpečovaní investičnej výstavby a o príprave plánu na rok 1965
I. Plnenie úloh investičnej výstavby do 31. 7. 1964
A.
Plán objemu investičnej výstavby všetkých odvetví hospodárstva na Slovensku v roku 1964 sa zvýšil oproti skutočnosti za rok 1963 na 15, 7 mld. Kčs, t. j. o 19 %, kým objem investícií v roku 1963 bol o 4, 6 % nižší ako v roku 1962. Rýchlejšie tempo investičnej výstavby vyplýva predovšetkým z potreby uskutočniť štrukturálnu prestavbu národného hospodárstva podľa direktív XII. sjazdu KSČ.
Vývoj podielu odvetví na celkovom objeme investícií do priemyslu na Slovensku charakterizujú tieto údaje:
1963 |
1964 |
|
Investície do priemyslu na Slovensku |
100 |
100 |
v tom: |
||
chemický priemysel |
20, 1 |
21, 8 |
hutníctvo |
30, 9 |
35, 4 |
spracovateľský priemysel |
26, 9 |
23, 6 |
ostatné odvetvia (bane, energetika, st. hmoty atď. ) |
22, 1 |
19, 2 |
Výrazným zjavom je rastúci podiel investícií do chemického priemyslu, na vzraste hutníctva participujú predovšetkým Východoslovenské železiarne.
Potreba budovania nových podnikov sa veľmi starostlivo zvážila, najmä v tých odvetviach, kde sa neplní uznesenie o zvyšovaní smennosti, o využití základných fondov a kapacít, ktoré už boli vybudované. V tomto roku boli vyhodnotené stavby uvedené do prevádzky v priemysle na Slovensku v rokoch 19601963.
Previerka ukázala, že z 53 stavieb iba 15 stavieb dosahuje plne alebo s malou odchýlkou projektovanú výšku výroby, kým 38 stavieb nedosahovalo v roku 1963 projektom predpokladanú výrobu, čo predstavuje ročnú stratu spoločenského produktu vo výške 1, 7 mld. Kčs.
Na rozvoj poľnohospodárstva sa zvýšili investičné prostriedky v prospech intenzifikačných investícií (meliorácie, výstavba krmovinárskych zariadení). Rozvoj poľnohospodárskej výstavby je však brzdený neujasnenosťou koncepcie rozvoja progresívnych zariadení a tým i zaostávaním projektovej prípravy.
Plán na rok 1964 zabezpečuje primerané riešenie niektorých naliehavých potrieb. Ide najmä o rozvoj cestovného ruchu, pre ktorý sa stanovujú prostriedky vo výške 125, 6 mil. Kčs a ďalšie investície na modernizáciu a zlepšenie vnútorného vybavenia objektov.
Rozsah bytovej výstavby v tomto roku zostal zhruba na úrovni lanského roku (podiel družstevnej výstavby sa zvyšuje z 18 % v roku 1963 na 27 % v roku 1964).
Okrem hlavného cieľa investičného plánu - zabezpečiť hlavné smery rozvoja národného hospodárstva - má plán na rok 1964 vytvoriť predpoklad pre optimálnu rozostavanosť. Ku koncu roka 1964 (oproti koncu roka 1963) má poklesnúť počet rozostavaných stavieb z 348 na 304, t. j. o 44 menovite schvaľovaných stavieb. Finančná rozostavanosť týchto stavieb poklesne z 18, 2 miliárd Kčs na 16, 3 miliárd Kčs, t. j. o 1, 9 miliárd Kčs.
Sústreďovanie prostriedkov umožňuje uviesť do prevádzky pomerne široký okruh kapacít na 43 stavbách. Tak sa uvedie do prevádzky závod na výrobu kyseliny citrónovej v Leopoldove, elektráreň Nováky III, drôtovňa a lanáreň v Hlohovci, VII. papierenský stroj v Ružomberku, sladovňa v Michalovciach a ďalšie.
Menovite schvaľované stavby
Koncom roku 1963 vláda ČSSR konštatovala, že ku koncu roka 1963 bola neuspokojivá príprava stavieb navrhovaných na začatie v roku 1964. Vláda uložila Štátnej komisii pre investičnú výstavbu (Slovenskej komisii pre investičnú výstavbu) preveriť a posúdiť návrh plánu na rok 1964.
Na základe výsledkov previerky bolo rozhodnuté z titulu nevyjasnenosti plánovanej výroby a zaostávajúcej projektovej prípravy odsunúť začatie 13 stavieb. Previerkou získané prostriedky umožnili začať ďalšie stavby chemického priemyslu a riešiť investičnú výstavbu v iných odvetviach dôležitých z hľadiska celkového rozvoja národného hospodárstva.
Celkový počet vládou menovite schvaľovaných stavieb na Slovensku určených na začatie v roku 1964, vrátane vybraných sídlisk, sa stanovil počtom 48 (bez sídlisk 45), ich rozpočtové náklady činia 5, 5 mld. Kčs (bez sídlisk 3, 8 mld. Kčs).
Situácia v projektovej príprave sa oproti predchádzajúcim rokom zlepšila. Napriek tomu zo 45 menovite schvaľovaných stavieb bolo v I. polroku 1963 projekčne zabezpečených len 26 stavieb (59 %). Ostatné akcie neboli dostatočne pripravené a mali zadávací projekt schválený oneskorene. Napr. Teplovod Košice až 29. 10. 1963, Poloprevádzka propylénovej striže 31. 10. 1963, Diaľkový kábel Bratislava-Žilina 15. 11. 1963, Obilné silá 1. 10.1963 atď.
U všetkých týchto stavieb museli investori žiadať výnimku na začatie výstavby z oneskoreného schválenia I. stupňa projektovej dokumentácie.
Najhoršiu projektovú prípravu mala stavba Chemko-Strážske - dusikáreň, kde je I. stupeň zabezpečený až ku dňu 31. 8. 1964 a zatiaľ bolo pripravených len 6 dielčich objektov. Druhá, najmenej pripravená stavba je VSŽ - ubytovne, kde zadávací projekt sa má vypracovať do 15. 8. 1964.
V snahe predísť nedostatkom vyplývajúcim z projektovej nepripravenosti, zaviedlo sa v tomto roku tzv. povoľovacie konanie u všetkých vládou menovite schvaľovaných stavieb na zabezpečenie toho, aby v termíne zahájenia výstavby bola stavba úplne pripravená.
V I. polroku 1964 vydala Slovenská komisia pre investičnú výstavbu povolenie k začatiu 37 menovite schvaľovaných stavieb.
B.
Plnenie plánovaných úloh na úseku bytovej a občianskej výstavby
1. Stav projektovej prípravy k 31. 7. 1964 pre bytovú a občiansku výstavbu realizovanú v roku 1964
V mesiacoch máj, jún a júl t. r. uskutočnila Slovenská komisia pre investičnú výstavbu v krajských projektových ústavoch previerky zabezpečovania projektovej dokumentácie pre bytovú a občiansku výstavbu. Vo všetkých krajoch boli upresnené termíny začatia výstavby objektov a prepracované rozpočtové hodnoty na cenovú hladinu 1964.
a) V bytovej výstavbe podľa upresnených III. fáz krajských harmonogramov (upresnenie 15. 7. t. r. ), má sa v roku
1964 na Slovensku začať výstavba 17 223 bytov. K 30. 7. 1964 boli vypracované vykonávacie projekty, resp. jednostupňová dokumentácia pre 15 047 bytov, t. j. pre 84, 3 %. Do 30. 9. 1964
bude vypracovaná projektová dokumentácia pre všetky byty, ktorých výstavba sa začne v roku 1964.
b) V školskej výstavbe zo 67 všeobecne vzdelávacích škôl plánovaných na začatie v roku 1964 malo ku dňu 30. 7. 1964 59 škôl vypracované vykonávacie projekty, resp. jednostupňovú dokumentáciu. Pre ostatných 8 škôl o 96 učebniach bude projektová dokumentácia vypracovaná v III. štvrťroku 1964.
c) V zdravotníckej výstavbe zo 6 zdravotníckych stavieb plánovaných na začatie v roku 1964 malo vypracovanú projektovú dokumentáciu k 30. 7. 1964 5 stavieb. Projektovú dokumentáciu nemá zabezpečenú Obvodné zdravotné stredisko Gabčíkovo pre neujasnenosť a umiestnenie stavby.
Z prehľadu vidieť, že spracúvanie projektovej dokumentácie je oneskorené. Túto situáciu zapríčiňuje neujasnenosť a časté zmeny v investičnom pláne, oneskorené spracovanie krajských harmonogramov a investičných úloh a oneskorené nárokovanie spracovania projektovej dokumentácie a odovzdanie podkladov generálnemu projektantovi. Prieskumom bolo zistené, že krajské projektové ústavy nedostali do 31. 12. 1963 investičné úlohy pre 54 stavieb s plánovaným začiatkom výstavby v roku 1964.
Veľmi vážnou príčinou oneskoreného spracovania projektovej dokumentácie je i neujasnenosť v technológiách výstavby a v materiálovej základni, ktoré sú základným východiskom pre spracovanie projektovej dokumentácie.
2. Plnenie plánu bytovej výstavby k 31. 7. 1964
a) Odovzdávanie bytov - Z ročnej úlohy 16 529 bytov malo sa dokončiť dodávateľským spôsobom (štátna, družstevná, podniková a JRD forma) na Slovensku do 31. 7. 1961 celkom 8718 bytov.
V skutočnosti bolo ukončených 7708 bytov, takže vecný plán odovzdávania bytov do 31. 7. 1964 bol splnený na 88, 5 %, čo predstavuje zaostávanie 1010 bytov. Z ročnej úlohy bolo splnené 46, 6 % a k splneniu ročného plánu zostáva odovzdať ešte 8768 bytových jednotiek (príloha č. II, tab. č. 1).
Plynulosť dokončovania bytov za január až júl 1964 nebola zachovaná, lebo z celkového počtu 7708 odovzdaných bytov sa dokončilo v júni 2650 bytov, t. j. 16 % z ročnej úlohy, ale v mesiaci júli len 398 bytových jednotiek, t. j. 2, 4 % z ročnej úlohy.
Po splnení polročného plánu v odovzdávaní bytov na 103, 5 %,
nesplnenie 1375 b. j. vo vecnom pláne v mesiaci júli je varovným signálom k opatreniam na zabezpečenie ročného plánu výstavby.
b) Začatie výstavby bytov- Po prevzatí 488 bytov v Západoslovenskom KNV do plánu začatia v roku 1964 sa vylepšuje rozostavanosť na rok 1965 a začne sa v tomto roku na Slovensku výstavba 17 223 bytov. Do 31. 7. 1961 sa mala začať výstavba 8709 bytov, v skutočnosti sa začala výstavba 8799 bytov, čím sa časový plán splnil na 100, 3 % a ročná úloha je plnená na 51 % (príloha č. II, tab. č. 1).
Z rozboru situácie v rozostavanosti bytovej výstavby vyplýva, že všetky byty plánované na odovzdanie v roku 1964 sú k 1. 8. 1964 minimálne v II. stupni rozostavanosti, z ktorého treba odovzdať 40 % do konca roku.
Pre splnenie ročnej úlohy treba plynule odovzdávať mesačne 1740 bytov, čo je 66 % z júnového plnenia. Podmienkou je zabezpečiť splnenie plánu bytovej výstavby v III. štvrťroku, aby nedošlo ku kumulácii množstva na konci roku. Vo všetkých krajoch sa treba plne sústrediť na zrýchlenie výkonov v III. stupni rozostavanosti.
Z 3100 bytov plánovaných na odovzdanie v I. štvrťroku 1965 je k 1. 8. 1964 2822 bytov v II. stupni rozostavanosti. Sú preto všetky podmienky pripraviť ich pre stavebné zimné práce v roku 1964-1965.
Kvalita stavebných prác v bytovej výstavbe sa oproti roku 1963 zlepšila, čo vidieť z toho, že v I. polroku 1964 bolo vyše 20 % bytov odovzdaných vo vzornej kvalite.
Časť odovzdávaných bytov však i doteraz vykazuje nedostatky, v dôsledku čoho sa ich užívateľnosť znižuje. Hlavné príčiny vyplývajú z nedostatočnej tepelno-izolačnej schopnosti obvodového plášťa budov, vrátane strešných konštrukcií, z nevyhovujúceho umiestenia bytov v tzv. technických podlažiach, z nedodržania správneho vykurovacieho režimu, z nižšej kvality náhradných materiálov a z nedostatočnej technologickej disciplíny stavebnej výroby.
Vládnym uznesením č. 3911963 bolo uložené ministrovi stavebníctva a predsedom KNV zabezpečiť do konca júna 1964 sanáciu plesňou napadnutých bytov. Táto úloha sa nezabezpečila preto, že Ministerstvo stavebníctva doteraz neurčilo jednoznačné riešenie úpravy chybných bytov. Vláda ČSSR na svojom zasadnutí 29. 7. 1964 znovu prerokovala tieto otázky a svojím uznesením č. 422 uložila ministrovi stavebníctva v spolupráci s radami KNV zabezpečiť všetky opravy panelových domov najneskôr do 30. júna 1966.
3. Plnenie plánu komplexnosti bytovej výstavby k 31. 7. 1964
Kým u bytovej výstavby sa z ročného finančného plánu realizovalo do konca júla t. r. 58 %, je plnený ročný plán vo finančnom vyjadrení u
- technickej vybavenosti bytovej výstavby na 42 %,
- občianskej vybavenosti bytovej výstavby na 46 %,
t. j. komplexnosť bytovej výstavby sa plní do 31. 7. 1964 na 43, 3 % (príloha II. tab. č. 3).
Manko v plnení plánu komplexnosti za január až júl 1964 je 60 mil. Kčs, čo je skoro toľko, ako sa preinvestovalo vo vybavenosti za mesiac máj a jún 1964.
Hlavné príčiny neplnenia plánu v komplexnosti sú v nízkej progresivite výstavby objektov technickej a občianskej vybavenosti, v nedostatočnej hmotnej zainteresovanosti na plnení plánu komplexnosti, v projektovom zaostávaní a v nedostatočnom záujme národných výborov na kompletizovaní rozostavaných sídlisk.
Pre tieto príčiny je zaostávanie výstavby vybavenosti u väčšiny našich nových sídlisk terčom oprávnenej kritiky občanov na orgány zabezpečujúce investičnú výstavbu.
4. Plnenie plánu v školskej výstavbe k 31. 7. 1964
Celkové plnenie plánu školskej investičnej výstavby do konca júla 1964 je 136, 3 mil. Kčs, čo predstavuje 43 % z ročného objemu. U vysokých škôl, internátov a kultúrnych stavieb sa prestavalo 29 mil. Kčs, t. j. 45, 9 % z ročnej úlohy. V oblasti limitovanej školskej výstavby sa realizovalo 107, 3 mil. Kčs, t. j. 42, 9 %. Prehľad o plnení na menovite sledovaných školských stavbách je v prílohe II, tab. č. 4.
Z ročnej úlohy 77 škôl s 872 učebňami sa malo do 31. 7. t. r. dokončiť 35 škôl s 308 učebňami. V skutočnosti bolo ukončených 20 škôl s 255 učebňami. Na základe previerky uskutočnenej v minulom mesiaci sa ukazuje, že plánovaných 51 škôl s 568 učebňami k 1. 9. 1964 bude odovzdaných, pretože kapacity stavebných montáží podnikov sú plne nasadené na kompletizačných prácach výstavby škôl.
Plán začatia výstavby nových škôl sa plnil uspokojivo.
5. Plnenie plánu v zdravotníckej výstavbe k 31. 7. 1964
Celkové plnenie plánu investičnej výstavby v zdravotníctve na Slovensku do 31. 7. 1964 je 75, 7 mil. Kčs z ročnej úlohy, t. j. 47, 5 %. U stavieb, ktorých investormi sú KNV, sa prestavalo 68, 3 mil. Kčs, t. j. 42, 5 % z plánovaného objemu prác na rok 1964. Na stavbách Ministerstva zdravotníctva je plnenie z ročného plánu 48, 4 %.
Neuspokojivo sa plní plán odovzdávania kapacít. Dosiaľ neboli dokončené nemocnice v Starej Ľubovni, Kráľovskom Chlmci a v Poltári. V roku 1964 sa má odovzdať 8 nemocníc a polikliník o kapacite 1000 postelí. Prehľad plnenia vybraných zdravotníckych stavieb je v prílohe II, tab. č. 5.
C.
Plnenie plánovaných úloh na úseku priemyselnej a inžinierskej výstavby
Na úseku realizácie priemyselných a inžinierskych stavieb sa Slovenská komisia pre investičnú výstavbu sústredila predovšetkým na uplatnenie zásadných opatrení pre zvýšenie úrovne riadenia rozhodujúcich stavieb, zahrnutých v uznesení vlády č. 1075/63 z 19. decembra 1963.
Cieľom činnosti aparátu Slovenskej komisie pre investičnú výstavbu, ako aj celého aktívu, vytvoreného pre trvalé sledovanie a zabezpečovanie plánovitého postupu prác na vybraných stavbách uznesením Slovenskej národnej rady z 29. 1. 1964 bolo vytýčiť v spolupráci s investorskými, projektovými a dodávateľskými orgánmi na každej stavbe jednotný pracovný program na rok 1964, ktorým sa zabezpečuje včasné a kvalitné uvádzanie budovaných kapacít do prevádzky.
Organizačná činnosť Slovenskej komisie pre investičnú výstavbu sa preto v tomto smere zamerala v prvom rade na vytvorenie účinných nástrojov pre dosiahnutie tohto cieľa, t. j.
- na zostavenie a zavedenie do praxe technických režimov prednostne zabezpečovaných stavieb,
- na vytvorenie akcieschopných vedení stavieb,
- na stanovenie a účelné rozpísanie osobitných prémií a odmien z prostriedkov Štátnej komisie pre investičnú výstavbu.
Technické režimy boli v priebehu I. štvrťroka vypracované na všetkých prednostne zabezpečovaných stavbách. Oneskorilo sa však schválenie režimov na investorských a dodávateľských rezortoch, ktoré sa posunulo (okrem 2 prípadov) až na mesiac apríl. Napriek tomu poslúžili režimy - aj keď len v štádiu návrhov - ako vodítko pre spresnenie ročného investičného plánu v termíne 30. 3. 1964.
Technické režimy boli pomerne hladko zostavené pre stavebnú časť investícií. Na značné ťažkosti však narazilo ich vypracovanie a zabezpečovanie zo strany generálnych a finálnych dodávateľov technologických zariadení.
Ako nástroj riadenia investičnej výstavby sa v priebehu I. polroka 1964 technické režimy jednoznačne osvedčili. Štátna komisia pre investičnú výstavbu zabezpečuje preto ich zastavenie pre rok 1965 v takých termínoch, aby ovplyvnili už štádium prípravy plánu.
Väčším zásahom do doterajšej praxe riadenia investičnej výstavby bolo ustanovenie "vedenia stavby" na všetkých prednostne zabezpečovaných stavbách. Úlohou vedenia stavby, zloženého zo splnomocnených zástupcov investora, generálneho projektanta a hlavných dodávateľov je riešiť operatívne a vo vlastnej kompetencii všetky bežné otázky výstavby, dbať o včasné a komplexné zabezpečenie dodávok a preventívne predchádzať vzniku disproporcií medzi prácami jednotlivých dodávateľov.
Vymenovanie členov vedenia stavieb a najmä ich vybavenie príslušnou právomocou sa pre vyjasňovanie administratívnoprávnych vzťahov značne pretiahlo. Dnes sú už vedenia stavby všade ustanovené.
Prieťahmi a odsúhlasením technických režimov a vymenovaním vedenia stavieb sa zdržal aj rozpis osobitných prémií a odmien za prípravu, realizáciu a uvedenie nových kapacít do prevádzky, na ktoré poskytla vláda investorským rezortom finančné prostriedky prostredníctvom Štátnej komisie pre investičnú výstavbu.
Dnes sú (až na výnimky) prémie a odmeny adresne a s presným vymedzením podmienok rozpísané. Praktické skúsenosti s rozpisom osobitných prémií viedli Štátnu komisiu pre investičnú výstavbu k úprave pôvodnej koncepcie. Po dohode so Štátnou mzdovou komisiou boli prémie rozpísané tiež na splnenie ucelených komplexov prác a dodávok, podmieňujúcich zabezpečenie hlavných termínov. Ďalej sa Ukázalo účelným zahrnúť medzi prémiovaných technických pracovníkov v konkrétnych prípadoch aj majstrov.
Prémie úspešne podnietili záujem odborníkov a pôsobia veľmi kladne pri zabezpečovaní dodávok na termíny technického režimu.
Príkladom efektívneho nasadenia prémií a odmien je rýchla obnova požiarom zničených zariadení v elektrárni Nováky III., kde bolo na prémiách v I. polroku vyplatené 275 400 Kčs.
K urýchleniu konsolidačného procesu na prednostne zabezpečovaných stavbách podstatne prispeli pravidelné mesačné previerky, vykonávané priamo na stavbách aktívom pracovníkov Slovenskej komisie pre investičnú výstavbu, Slovenskej plánovacej komisie a Povereníctva SNR pre stavebníctvo.
Výsledky týchto previerok sú pravidelne vyhodnocované a opatrenia z mesačných rozborov predkladané na prerokovanie poradám členov Predsedníctva Slovenskej národnej rady. Opatrenia na riešenie nedostatkov na vládou sledovaných stavbách sú okrem toho ukladané prostredníctvom Štátnej komisie pre investičnú výstavbu príslušným rezortom na mesačných poradách I. námestníkov ministrov na Štátnej komisii pre investičnú výstavbu a v najzávažnejších prípadoch rozoberané na poradách ministrov u podpredsedu vlády a predsedu Štátnej komisie pre investičnú výstavbu s. Pillera.
Na riešenie komplexných problémov, vyžadujúcich zapojenie širšieho kolektívu vedúcich pracovníkov zúčastnených organizácií zvoláva predseda Slovenskej komisie pre investičnú výstavbu pracovné aktívy s priamom účasťou námestníkov príslušných ministrov. Touto cestou boli urobené nápravné opatrenia na prednostne zabezpečovaných stavbách, súvisiacich s výstavbou Východoslovenských železiarní v Košiciach dňa 18. marca, 19. júna a na výstavbe Parnej elektrárne Vojany dňa 18. júna t. r. Zabezpečenie výstavby chemického priemyslu na Slovensku bolo detailne analyzované na pracovnom aktíve na Slovenskej komisii pre investičnú výstavbu v dňoch 29. a 30. júla 1984.
Pracovné aktívy ukázali, že postup realizácie rozhodujúcich stavieb, ktoré sú súčasne stavbami s najobťažnejšou technickou problematikou, je stále ešte nepriaznivo ovplyvňovaný nedostatkami v príprave výstavby. Preto Slovenská komisia pre investičnú výstavbu podmieňuje súhlas so započatím menovite schvaľovaných novostavieb
- úplným doriešením koncepcie výstavby pred započatím jej realizácie,
- komplexnou projektovou a rozpočtovou dokumentáciou,
- dodávateľským zabezpečením stavby po všetkých stránkach (vrátane špeciálnych subdodávok).
Súhrnné výsledky do konca júla 1984 na prednostne zabezpečovaných stavbách na Slovensku sú takéto:
1. Z ročnej úlohy 3130 mil. Kčs boli k 1. 7. 1964 realizované práce a dodávky v hodnote 1581, 5 mil. Kčs, t. j. 50, 5 %, z čoho stavebné práce činia 683, 2 mil. Kčs (55, 1 % z ročnej úlohy) a dodávky a montáž technológie 898, 3 mil. Kčs (47, 5 % z ročnej úlohy).
Z toho robí realizácia na stavbách vládou sledovaných 980, 2 mil. Kčs, t. j. 47, 5 % z ročnej úlohy 2061, 8 mil. Kčs z čoho pripadá na stavebné práce 424, 3 mil. Kčs (53, 7 % z ročnej úlohy) a dodávky a montáž technológie 555, 9 mil. Kčs (43, 7 % z ročnej úlohy. Príloha č. III).
2. Do skúšobnej prevádzky boli uvedené tieto kapacity:
- Baňa Cígeľ - 1795 tis. t/rok
- ChZJD Bratislava - superfosfát - 35 000 t/rok H2SO4
- Parafínka II. na I. etape výstavby Slovnaftu
- I. etapa lanárne v Hlohovci
- Rozšírenie závodu Lovinobaňa - 40 kt magnezitových tehál ročne
- Silocentrála a výroba toruly na komplexe Kyseliny citrónovej v Leopoldove
- Rozhlasové stredisko Rimavská Sobota.
Okrem toho je zabezpečená skúšobná prevádzka čistiacej a kompresorovej stanice Košice II/15 tis. m3 plynu (hod. ) plánovaná na III. štvrťrok 1964. (Prehľad o postupe prác na prednostne zabezpečovaných stavbách je v prílohe č. I. )
Analýza výsledkov ukazuje, že situáciu napriek globálnemu splneniu plánu na prednostne zabezpečovaných stavbách nie je možné hodnotiť ako uspokojivú, a to z týchto dôvodov:
a) Dosiahnutý podiel z ročnej úlohy je nízky a jej splnenie si vyžiada v II. polroku zvýšené úsilie najmä zo strany dodávateľov technológie, ktorí musia na splnenie celoročnej úlohy zvýšiť realizáciu o 14 % oproti I. polroku.
b) Plnenie úloh podľa stavieb je nerovnomerné.
c) Zvyšuje sa náročnosť úloh i po stránke organizačnej, pretože na II. polrok pripadá prevažná väčšina termínov odovzdávania menovitých kapacít do prevádzky.
Sú to:
- obidva energetické bloky parnej elektrárne Nováky III.,
- 20 000 t/r P2O5 na komplexe superfosfátu ChZJD Bratislava,
- 2000 t/r kordov B v Chemku Humenné,
- 248 000 ks pneu/r energoblok v Gumárňach 1. mája Púchov,
- 25 000 t/r grafického papieru v SCP Ružomberok,
- 6087 m2 2418 m2 výrobnej plochy v novom závode EZ Bratislava,
- celá nová kapacita v závode na výrobu chladničiek Zlaté Moravce,
- celá kapacita rozšírenia závodu Tatra Bánovce,
- 3220 t/r kyseliny citrónovej v závode Leopoldov,
- sladovňa Michalovce,
- kanalizácia a čistiareň Košice,
- elektrická rýchlodráha Košice,
- ústredný dopravný podnik Košice.
Pokiaľ ide o vecnú zabezpečenosť úloh na II. polrok 1964, vyplynuli z júlovej previerky plnenia technických režimov tieto hlavné poznatky:
1. V stavebných prácach treba zvýšiť kapacitu pridruženej stavebnej výroby (Hydrostav, Priemstav Bratislava, Váhostav, Chemkostav, Inžinierske stavby Košice).
Ďalšou vážnou úlohou je preveriť kapacitné zakrytie netechnologických dodávok - predovšetkým oceľových konštrukcií, vzduchotechnických zariadení, ťažkej elektromontáže a čerpadiel.
Okrem toho treba zvýšiť mobilnosť pracovných kádrov hlavnej stavebnej výroby, najmä pri obsadzovaní stavieb vyžadujúcich veľkú koncentráciu pracovných síl (Parná elektráreň Vojany, vodné dielo Hričov-Mikšová-Považská Bystrica), zvýšenú odbornú skladbu kádrov (Kyselina citrónová Leopoldov, Duslo Šaľa - II. etapa), stavieb odľahlých, alebo stavieb v tesnej aglomerácii s vysoko frekventovanou výstavbou (elektrická rýchlodráha Košice-VSŽ).
2. V dodávkach strojov a zariadení nie je situácia po vecnej stránke taká uspokojivá, ako to vyplývalo z finančného plnenia.
Veľmi napätá situácia trvá v zabezpečení strojnomontážnych prác.
Osobitné ťažkosti vznikajú pri kumulácii montážnych prác na omeškaných stavbách z neplánovaných požiadaviek na ubytovanie a výpomoc pri montážach, kladených montážnymi podnikmi na príslušných dodávateľov stavebných prác. V technických režimoch sa preto na takéto prípady, pokiaľ vznikli z minuloročného neplnenia plánu, vopred pamätalo.
Napätosť situácie v pláne technických dodávok a montáží na II. polrok sa prejavila i v tom, že investori už pri júlovej previerke signalizovali v ročnej relácii sklz v celkovej hodnote 48 mil. Kčs (2, 5 % z ročného objemu technológie).
Zabezpečenie technológie bolo predmetom osobitného rokovania medzi podpredsedom SNR a ministrami ťažkého a všeobecného strojárstva. Podkladový materiál pre toto rokovanie vypracovala Slovenská komisia pre investičnú výstavbu. Jednotlivé problémy sú uvedené v prílohe č. 1 u menovitých akcií.
3. V kvalite realizovaných investícií sa ešte stále vyskytujú vážne nedostatky, a to už v štádiu projektových príprav (acetylénové štepenie v Duslo Šaľa).
Ďalším záporom je nevyhovujúca kvalita vykonávaných prác. Osobitne závažné je to, že na väčšine priemyselných a inžinierskych stavieb objavenie týchto nepodarkov je možné len pri začatí funkčných skúšok zariadení a ich náprava obvykle odsúva termíny začatia skúšobnej a samozrejme aj trvalej prevádzky (Duslo v Šali, ďalej kotlové trúbky na parnej elektrárni v Novákoch).
Dôsledkom nedostatkov v kvalite práce je, že technologické zariadenia nepodávajú projektantom predpokladaný výkon, resp. nedosahujú ani minimálnu, projektom predpokladanú kapacitu.
V súhrne ukazuje rozbor výsledkov, že sa na väčšine prednostne zabezpečovaných stavbách práce sústredili na hlavné ciele, stanovené uznesením januárového pléna ÚV KSČ a vládnymi uzneseniami č. 1075/63, 53/64 a 71/64.
Badateľne sa zlepšilo operatívne riadenie stavieb i dodržiavanie termínov uvádzania kapacít do prevádzky. Technické režimy podstatne prispeli k sústredeniu pozornosti investorských a dodávateľských orgánov na vecné problémy stavieb a ich sústavné sledovanie aktívom SNR sa osvedčilo.
Napriek týmto kladným výsledkom je potrebné neprestajne presadzovať prioritu týchto stavieb, predovšetkým u kľúčových dodávateľov technologických zariadení.
D.
Plnenie plánovaných úloh nestavebnými organizáciami
V plnení investičného plánu nastalo v tomto roku zlepšenie predovšetkým zásluhou stavebných podnikov. Nestavebné organizácie však i napriek reálnejšie postaveným úlohám pre rok 1964 plnia plán nedostatočne. Ročný plán stavebných prác na investičnej výstavbe a generálnych opravách sa plnil v I. polroku t. r. takto:
Ročný |
Skutočonsť |
||
plán |
v I. polroku |
||
v mil. Kčs |
|||
Spolu |
9 455 |
3 875 |
40, 9 |
1. stavebné podniky |
6 680 |
2 903 |
43, 5 |
2. nestavebné organizácie |
2 775 |
972 |
35, 0 |
Nestavebné organizácie zaznamenali v plnení plánu v II. štvrťroku zlepšenie (I. štvrťrok 12 %, II. štvrťrok 23 % z ročného plánu), avšak s dosiahnutými výsledkami sa nemožno uspokojiť (príloha č. IV). Celkové nízke plnenie v I. polroku (35 %) ovplyvnila najmä individuálna bytová výstavba, v rámci ktorej sa odovzdalo 3593 bytov, t. j. 26 % z ročnej úlohy. Vysoká rozostavanosť (30 045 b. j. ) však dáva predpoklady, že plánovaný celoročný počet bytov sa splní. Treba však, aby národné výbory organizovali stavebníkom pri dokončovaní domčekov účinnejšiu pomoc najmä v okresoch Michalovce, Lučenec, Dolný Kubín, Senica, Zvolen a Komárno.
Neuspokojivo plnia plán výstavby investori vo vlastnej réžii, ako i samotne nestavebné organizácie. Touto formou sa uskutočnilo v I. polroku 375 mil. Kčs stavebných prác na investičnej výstavbe a GO, čo je 41, 8 % ročného plánu. Najviac zaostávajú organizácie Ministerstva Chemického priemyslu (33, 4 % - ChZJD Bratislava, CHZWP Nováky, Chemosvit Svit, Chemko Strážske, Severoslovenské celulózky a papierne Ružomberok a Východoslovenské celulózky a papierne Hencovce), Ministerstvo ťažkého strojárstva (30 % - Závody silnoprúdovej elektrotechniky, združenie Praha, Šmeralove závody Brno, Slovenské lodenice, Komárno), Ministerstva všeobecného strojárstva (28, 8 % - Kovový tovar Trnava, SAM Dubnica, Turčianske strojárne Martin, TOS Praha, Elektrosvit Nové Zámky a Tatra Kopřivnica), Ministerstva spotrebného priemyslu (35, 8 % - BZVL Ružomberok, Tatraľan Kežmarok, OZ Trenčín, Závody 29. augusta Partizánske a Združenie drevárskych závodov Žilina), Ministerstva potravinárskeho priemyslu (18, 2 % Združenie cukrovarov Praha), Ministerstva dopravy (32, 4 % - Správa východnej dráhy), Stredoslovenský KNV (30, 1 %) a Východoslovenský KNV (15, 3 %).
Vážnym činiteľom, ktorý nepriaznivo ovplyvňuje plnenie plánu v investičnej výstavbe, je značné zaostávanie subdodávok pre stavebné podniky predovšetkým od špecializovaných nestavebných organizácií z českých krajov, ako je ZVVZ Milevsko, ČKD Praha, Stavoizolace Praha, Transporta Chrudim a Hutné montáže Vítkovice.
E.
Poľnohospodárska investičná výstavba
V poľnohospodárskej investičnej výstavbe očakávané výsledky sa v I. polroku nedosiahli. Plán za celý úsek poľnohospodárstva sa splnil na 41, 4 %, stavebné práce na 38 %.
Vo výstavbe JRD sa dosiahli lepšie výsledky ako v štátnom sektore. Priaznivo prebiehala výstavba v Západoslovenskom vyskytoval nedostatok materiálu, najmä krytiny. Neplnenie stavebné práce iba 34, 9 %. Hlavní dodávatelia stavebných prác, Okresné stavebné podniky, sa zameriavali viac na občiansku a bytovú výstavbu, ďalej zaostala projektová dokumentácia (zateplenie strešných plášťov) a pri svojpomocnej výstavbe JRD sa vyskytoval nedostatok materiálu, najmä krytiny. Neplnenie stavebných prác malo za následok nesplnenie plánu uvádzania kapacít, napr. u ustajňovacích priestorov pre kravy sa odovzdalo iba 8, 2 %, pre ostatný hovädzí dobytok 26, 2 % atď.
V štátnej poľnohospodárskej výstavbe zaostala výstavba kafilérií (Senec, Lieskovec, Mojšova Lúčka), šľachtiteľskej farmy hydiny v Rožňave a iných. Úlohy sa nesplnili ani vo výstavbe silážnych priestorov, hoci ide o jednu z ťažiskových úloh tohoročného plánu v poľnohospodárstve. V I. polroku bola zahájená výstavba 700, 1 tis. m3 silážnych priestorov, čo je 79 6 % ročnej úlohy. Nepodarilo sa však zabezpečiť ukončenie 75 % silážnych jám z ročnej úlohy. Dokončilo sa 301, 6 tis. m3, čo je iba 34, 3 %. Najväčšie zaostávanie bolo vo Východoslovenskom kraji, najmä pre nedostatok cestných panelov a struskocementových tvárnic. V tomto kraji, ako je v Stredoslovenskom kraji je splnenie tohoročného plánu ohrozené.
Tiež v melioračnej výstavbe nepostupovali práce uspokojivo. Dosiahli sa síce priaznivejšie výsledky ako v minulom roku, no časový plán bol splnený len na 91, 3 %. Neplnenie sa prejavilo hlavne u krajských podnikov poľnohospodárskych meliorácií (nedostatok pracovníkov), Hydrostavu a Doprastavu. Neplnenie plánu malo aj tu za následok odsun uvádzania kapacít, keď u odvodnení bol ročný plán splnený iba na 15, 3 % (2252 ha) a u závlah na 11, 9 % (3432 ha).
II. Príprava investičnej výstavby pre rok 1965
Celkový objem investičnej výstavby na Slovensku, stanovený smernými úlohami pre rok 1965, má naďalej vzostupný trend, keď
objem je o 6, 2 % vyšší ako plán roku 1964. Investície do priemyslu na Slovensku sa zvyšujú pritom až o 10 %. Plán investičnej výstavby priemyslu aj pre rok 1965 do veľkej miery ovplyvňuje budovanie rozsiahlych kapacít hutníckeho a chemického priemyslu z minulých rokov.
A. Príprava bytovej, školskej a zdravotníckej výstavby
V bytovej výstavbe na Slovensku sa má začať v roku 1965 podľa II. fáz krajských harmonogramov výstavba 16 957 bytov. Do 31. 12. 1964 bode zabezpečená projektová dokumentácia vo vykonávacích a jednostupňových projektoch 13 338 bytov, t. j. 78, 7 %. Nedostatkom je, že do 15. 9. 1964 nebude mať 3511 bytov jednostupňovú dokumentáciu, čo je v rozpore s usnesením vlády č. 1075/63 a č. 370/64. Tento stav bol zavinený oneskoreným dodaním investičných úloh a nerovnomernými požiadavkami na kapacity projektových ústavov a najmä zabezpečovaním dokumentácie pre výstavbu bytov na rok 1964.
V školskej výstavbe sa plánuje v roku 1965 začať s výstavbou 59 všeobecne vzdelávacích škôl. Kompletnú projektovú dokumentáciu do 31. 12. 1964 bude mať 55 škôl. Okrem toho sa počíta na Slovensku s výstavbou 8 priemyselných škôl.
V zdravotníckej výstavbe sa má začať na Slovensku v roku 1965 13 stavieb, z ktorých projektovú dokumentáciu do konca roku 1964 bude mať 12 stavieb.
V súčasnej dobe preveruje Slovenská komisia pre investičnú výstavbu v zmysle vládneho uznesenia č. 370/64 projektovú a dodávateľskú zabezpečenosť všetkých menovite schvaľovaných stavieb a sídlisk, ktoré majú byť začaté v roku 1965 na Slovensku.
Plán bytovej a občianskej výstavby po stránke dodávateľského zabezpečenia bude známy až po ukončení bilancií stavebnej výroby, t. j. po 1. 9. 1964.
B. Príprava priemyselnej, inžinierskej a ostatnej menovite schvaľovanej výstavby
Pracovníci Slovenskej komisie pre investičnú výstavbu preverili na základe uznesenia vlády č. 222/64 projektovú a technickú pripravenosť 118 priemyselných, inžinierskych a občianskych stavieb so súhrnným rozpočtovým nákladom 6, 44 mld. Kčs (okrem bytovej výstavby).
Zo zoznamu preverovaných stavieb bolo vylúčených 34 stavieb, u ktorých
- neboli splnené predpoklady včasného vyhotovenia projektovej dokumentácie,
- nebola zabezpečená kapacita stavebnej výroby,
- začatím výstavby s nízkymi kvótami by sa zvyšovala rozostavanosť,
- boli pochybnosti o technicko-ekonomickej úrovni,
- bola nevyjasnenosť surovinových zdrojov, výrobného programu, odbytových možností atď.
Stavby navrhnuté Slovenskou plánovacou komisiou a Slovenskou komisiou pre investičnú výstavbu boli pojaté do smerných úloh pre vypracovanie návrhu štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva ČSSR na rok 1965, schválených uznesením vlády č. 370 z 3. 7. 1964. Celoštátne sa počíta so začatím výstavby 258 menovite schvaľovaných stavieb v rozpočtovej hodnote 15, 2 mld Kčs (náklady sú ešte v neprepočítaných cenách). Na Slovensku je to 82 stavieb s celkovým rozpočtovým nákladom 4, 7 mld Kčs. V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa ukazujú tieto rozdiely (v starých cenách):
ČSSR Slovensko |
1964 |
1965 |
||
počet začatých stavieb |
rozp. nákl. mld Kčs |
počet začatých stavieb |
rozp. nákl. mld Kčs |
|
136 45 |
9, 9 4, 0 |
258 82 |
15, 2 4, 7 |
Z celkového počtu menovite schvaľovaných 82 priemyselných, inžinierskych a občianskych stavieb má I. stupeň projektovej dokumentácie schválených 61 stavieb, na 5 stavieb sa dokumentácia spracúva podľa osobitného režimu výstavby, na 15 stavieb sa spracúva jednostupňová dokumentácia. Jedna stavba (Hotel A Štrbské Pleso) má dokumentáciu vypracovanú, zatiaľ však neschválenú.
Do definitívneho návrhu plánu na rok 1965 bude podľa uznesenia vlády č. 288/1964 zaradená aj výstavba I. etapy vodného diela Liptovská Mara v rozsahu až 280 mil. Kčs. Prípravné práce v objeme 4 mil. Kčs budú začaté už v roku 1964.
V súlade so zásadami uznesenia vlády č. 370/64 bude potrebné ešte pred konečným návrhom štátneho plánu na rok 1965 pokračovať do 22. 9. 1964 v previerke pripravenosti menovite schvaľovaných stavieb. Pôjde predovšetkým o
- preukázanie riadnej projektovej pripravenosti nie len prvostupňovou dokumentáciou, ale aj vykonávacími projektami,
- zabezpečenie dodávateľsko-odberateľských vzťahov ako pre stavebné práce, tak aj pre dodávky strojov a zariadení.
S problémami investičnej výstavby sa v súčasnom období zaoberala Slovenská komisia pre investičnú výstavbu na svojom zasadnutí 12. augusta 1964.
Pre zlepšenie situácie v zabezpečovaní úloh v investičnej výstavbe prijala uznesenia, zamerané na riešenie nedostatkov v príprave a realizácii stavieb v roku 1964 a zabezpečenie dokonalej prípravy investičného plánu pre rok 1965. Problematiku investičnej výstavby prerokovalo tiež Predsedníctvo Slovenskej národnej rady na svojom zasadnutí 20. 8. 1964.
Príloha I.
Rozbor postupu prác na prednostne zabezpečovaných stavbách v období január až júl 1964
A. Stavby sledované vládou 1. Východoslovenské železiarne
V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi oveľa priaznivejšie sa plnili úlohy na výstavbe Východoslovenských železiarní. Do konca júla sa preinvestovalo z celoročného plánu 50, 8 %, v stavebných prácach 56, 4 % a sú predpoklady k zvládnutiu tohoročných úloh i keď v samotnom júli sa úlohy v celom rozsahu nesplnili. K 30. júnu boli skolaudované a investorom prevzaté plánované objekty - zariadenie základnej stavby, vlastný päťstolicový tandem, žiháreň, dvojstolicový hladiaci tandem, deliace linky, žiarová pocínovňa a objekty pomocných prevádzok, a od 1. júla sa mohlo začať s plánovanou výrobou, čo treba považovať za veľký úspech dosiahnutý na tejto stavbe.
Popri týchto kladných stránkach treba však aj na tejto stavbe riešiť viaceré problémy. Na teplárni treba zabezpečiť bezporuchoový chod kotlov č. 1 a 2 a uvedenie kotla č. 3 v stanovenom termíne.
Na koksovni plánovaný postup výstavby vyžaduje urýchliť dodávky šamotového materiálu pre výmurovku koksových batérií najmä z SSSR.
I keď situáciu na výstavbe VSŽ môžeme hodnotiť vcelku ako priaznivú, nemožno poľaviť v starostlivosti najmä pri zabezpečovaní odborných pracovníkov pre stavebnú výrobu, ktorí v konečnom dôsledku rozhodnú o splnení tohoročných úloh.
U dodávok technologických zariadení treba zlepšiť plnenie plánovaných úloh najmä zo strany Vítkovických železiarní Klementa Gottwalda, ktoré sú generálnym dodávateľom technologického zariadenia tých stavieb metalurgického cyklu - vysoké pece, koksovne -, ktoré majú ísť budúci rok do prevádzky.
2. Parná elektráreň Nováky III.
Následky požiaru zariadenia spoločného velína obidvoch blokov z 3. marca t. r. boli spoločným úsilím všetkých zúčastnených organizácií v priebehu II. štvrťroka 1964 zlikvidované. Stavebné a montážne práce sa v júli sústredili na prípravu uvedenia bloku č. 1 do skúšobnej prevádzky k 31. 8. 1964 a bloku č. 2 k 31. 10. 1964 s náležitosťami podľa uznesenia vlády č. 147/64. Termíny stavebnej pripravenosti plní Priemstav Prievidza v súlade s harmonogramom výstavby. Limitujúcim článkom sa stali technologické dodávky, a to najmä kompletizácia elektronapájačiek, ako aj impulzných spojovacích ventilov s príslušnou automatikou.
Prvý blok bol daný do skúšobnej prevádzky dňa 25. 8. 1964, avšak s niektorými vážnymi nedostatkami. Ide najmä o elektronapájačky vody, z ktorých jedna havarovala pri individuálnej skúške, ďalej nadmerné chvenie čerpadla oleja do turbíny, ktoré sa dosiaľ nedalo odstrániť. Nedostatočná čistota technickej pary ohrozuje bezpečnosť prevádzky turbíny. Rekonštrukciu zariadenia pre úpravu napájacej vody prevádza I. BZKG Brno. Taktiež nie je vyriešené samotvrdnutie zvarov na parovodoch a je obava, že poruchy na zvaroch môžu ohroziť spoľahlivosť trvalej prevádzky. Pružiny závesov parovodov praskajú v dôsledku vadnej výroby. Dodávateľský závod ČKD Modranské strojírny poslal závesy nové, ale opäť s pružinami pôvodnej kvality, takže nedostatok nie je odstránený.
Splnenie vládneho termínu u druhého bloku 31. X. 1964 je ohrozené najmä tým, že nie je dodaná náhradná elektronapájačka (Sigma Lutín) a nie sú skompletované už dané 2 napájačky.
Ostatné nedostatky sú rovnakého druhu ako u prvého bloku.
Značné finančné zaostávanie technologickej časti je čiastočne ešte dôsledkom presunu montérov na obnovu po požiari v II. štvrťroku, čiastočne je fiktívne, spôsobené nepresným a v priebehu výstavby už prekonaným rozpočtom. Júlový plán technológie bol vysoko prekročený.
Opatrenia na odstránenie zistených disproporcií a zabezpečenie vládnych termínov uvedenia obidvoch blokov do skúšobnej prevádzky žiadala Slovenská komisia pre investičnú výstavbu dňa 4. 8. 1964 písomne od zodpovedných námestníkov ministrov ťažkého strojárstva, stavebníctva a Ústrednej správy energetiky.
3. Parná elektráreň Vojany
Hlboké neplnenie plánu stavebných prác vzniklé v dôsledku krajne nepriaznivého počasia v I. štvrťroku a povodne na rieke Laborci, ktorá na dlhší čas prerušila práce na vodohospodárskych objektoch, nebolo v priebehu II. štvrťroka vyrovnané pre nedostatočnú pohotovú kapacitu Chemkostavu Humenné a jeho subdodávateľov (Armabetón, Teplotechna). Rovnako plnenie plánu dodávok a montáží veľmi zaostalo a celá tohoročná koncepcia výstavby je vážne ohrozená.
Ide najmä o sklzy týchto prác:
a) Od 12. 7. 1964 mala byť zahájená IBZKG montáž kotla č. 1, avšak doteraz nie sú dodané zmätkové časti trubkového systému. Dodávky kotla c. 2 nie sú na stavbe a doteraz nie je ani vyrobený. Kotol č. 3 nie je vôbec vo výrobe, hoci má byť dodaný v IV. štvrťroku 1964. Podnik IBZKG žiada z tohto dôvodu Ministerstvo ťažkého strojárstva o zníženie plánu pre rok 1964 o 19. mil. Kčs, čo súčasne svedčí, že počíta so značným sklzom.
b) Turbosústroje č. 1, ktoré majú byť dodané v. decembri 1964 na stavbu, zaraďuje ZVIL Plzeň v decembri iba na skúšobňu v Plzni, takže dodávka by sa mohla uskutočniť najneskôr vo februári 1965.
c) Kráľovopolská strojáreň Brno doteraz nezahájila montáž oceľovej konštrukcie strojovne, ktorá mala byť zahájená už 1. 7. 1964. Oceľová konštrukcia podmieňuje montáž žeriavu pre montáž kotlov a podľa technického režimu už od 1. 8. 1964 mala byť k dispozícii žeriavová dráha.
Uvedený stav u týchto rozhodujúcich technologických dodávok signalizuje vážne ohrozenie postupu výstavby a uvedenie do prevádzky jednotlivých kapacít, ktoré už podľa technického režimu boli značne napäté. Ak Ministerstvo ťažkého strojárstva neurobí radikálnu nápravu, vládny termín splnený nebude. Preto je nevyhnutne potrebné, aby osobnou autoritou súdruha ministra Pešla urobila sa náprava v spomenutých dodávateľských podnikoch.
d) Uholné hospodárstvo uvedené do prevádzky 30. 6. 1964 nebolo doteraz dokončené. Nebolo namontované vzduchotechnické zariadenie, ktoré nebolo doteraz ani dodané a podľa údajov dodávateľa ZVVZ Milevsko má urobiť montáž až v roku 1965. Odprašovacie zariadenie, ktoré pre ZVIL Plzeň mal ZVVZ Milevsko zabezpečiť podľa hospodárskej zmluvy do 30. 3. 1964, doteraz nie je v prevádzke. Treba určiť záväzný termín dodávky a montáže vzduchotechnického zariadenia, ako aj záväzný termín uvedenia do prevádzky odprašovacieho zariadenia.
e) Dodané lokomotívy T 444 z Turčianskych strojární sú veľmi poruchové, takže nie je možné zvládnuť prevádzku na uhoľnom hospodárstve. Investor požadoval výmenu lokomotív T 444 za T 458 (ktoré zabezpečujú prevádzku na širokom rozchode bez porúch): Treba zabezpečiť, aby Ministerstvo všeobecného strojárstva uložilo výrobcovi (Turčianske strojárne) odstránenie závad.
Pre zabezpečenie vládou stanovených termínov uvádzania jednotlivých kapacít do prevádzky bola na porade námestníkov ministrov dňa 18. 6. 1964 vo Vojanoch konštatovaná nutnosť dodržania termínov technického režimu.
Bol schválený program opatrení vypracovaných osobitnou skupinou odborníkov Ústrednej správy energetiky, Ministerstva stavebníctva a Ministerstva ťažkého strojárstva a bolo uložené prepracovať podľa neho technický režim i plány dodávateľov na III. štvrťrok 1964.
Boli stanovené náhradné termíny stavebnej pripravenosti a započatia montáží na zaostávajúcich objektoch, na ich dodržanie rozpísané osobitné prémie a vyčíslené sústredenie kapacít na ich realizáciu. V náhradnom termíne 30. 6. 1964 bol odovzdaný do skúšobnej prevádzky komplex uhoľného hospodárstva.
Úlohy na II. polrok zostávajú však mimoriadne napäté a trvalá kontrola postupu výstavby na pravidelných osobitných poradách námestníkov príslušných ministrov je nevyhnutná. Komplexnú previerku plnenia úloh z 18. 6. 1964 vykonala v dňoch 23. a 24. 7. 1964. Ústredná správa energetiky a na zistené nedostatky upozornila príslušných námestníkov Ministerstva ťažkého strojárstva, Ministerstva stavebníctva a Východoslovenský krajský národný výbor v Košiciach.
4. Rozšírenie závodu Lovinobaňa
Plán investičnej výstavby čo do finančného objemu nebol k 31. 7. 1964 splnený. Vecné plnenie je ale priaznivejšie a budovaná kapacita bola dňa 8. 7. 1964 uvedená do skúšobnej prevádzky.
Stavebné práce sa plnia podľa technického režimu. Sklz v plnení plánu a v dodržovaní termínov technického režimu nastal u montážnych podnikov. Závady zistené pri komplexných skúškach PS
Přerov neodstraňuje v termínoch, ako to vyžaduje záujem prevádzky. Napriek opatreniam zo strany vedenia závodu a vedenia stavby sa situácia v tomto smere nezlepšuje. Mimo toho generálny dodávateľ technologickej časti PS Přerov nepracuje na prácach, ktoré majú zabezpečiť zimnú prevádzku k 1. 10. 1964 podľa technického režimu, a na dokončovaní ďalších častí pre zabezpečenie výrobného plánu na rok 1965. Ide predovšetkým o práce na objektoch pásová doprava, sušiarne, odprašovanie a ďalšie.
Subdodávateľ PS Přerov, ZVVZ Milevsko len čiastočne splnil svoje úlohy. Ukončovanie prác tu viazne z titulu závad a nedorobkov na dodávkach ZVVZ. Zmeny z titulu náväznosti vzduchotechnického zariadenia na ostatné zariadenia ZVVZ prevádza len po dlhých prieťahoch. Ide tu hlavne o objekt odprašovania, ktorý z hľadiska hygienického je potrebné uviesť do prevádzky.
Je potrebné, aby Ministerstvo ťažkého strojárstva nariadilo PS Přerov neprerušené odstraňovanie závad, ktoré sa vyskytnú pri skúšobnej prevádzke.
Treba preveriť zo strany ťažkého strojárstva, ako sú zabezpečené kolonové nakladače pre 2 lisy s otočným stolom, ktoré objednal investor v Adamovských strojárňach n. p. závod Blansko dňa 21. 8. 1963 s dodacím termínom 1964 - január 1965.
Väčšina montážnych prác sa zabezpečila k termínu 1. 7. 1964 len štrumovčinou, čo zanechalo stopy na kvaltie prác.
Plnenie montážnych prác na stavbe je skreslené i neuskutočnenou fakturáciou za práce, na ktoré PS Přerov nepredložili upresnené rozpočty, pričom práce sú už hotové. Na montážnych prácach sa dá predpokladať aj určitá úspora.
5. Duslo Šaľa - I. a II. etapa
Napriek priaznivému finančnému plneniu plánu je situácia na tejto stavbe krajne neuspokojivá. Neplnia sa termíny stavebných prác pre nedostatočnú realizáciu subdodávok (EZ Bratislava, Montáže spojov Bratislava, ZVVZ Milevsko, Sigma-Lutín), ako aj pre nevyhovujúci postup remeselných dokončovacích prác, vykonávaných priamo generálnym dodávateľom (Hydrostav Bratislava).
Ďaleko závažnejším problémom je však projektová nedoriešenosť strojno-technologickej časti, ktorá nielen ohrozuje ďalší postup stavebných a montážnych kapacít do prevádzky v roku 1964, ale aj vládne termíny uvedenia kapacít do prevádzky v roku 1965.
Koncepčne nie je doriešený predovšetkým kľúčový súbor celej II. etapy - prevádzkový celok "acetylénové štepenie", ktoré doprojektovanie závisí na podkladoch zahraničného dodávateľa (Montecatini). Náhradný termín 30. 6. 1964 znova nebol dodržaný a tým je krajne ohrozená skúšobná prevádzka celého komplexu, plánovaná na 1. 1. 1966.
Nedostatky v technologických projektoch trvajú aj na ďalších prevádzkových celkoch (najmä na kyseline octovej), Ministerstvo chemického priemyslu dodnes nevedelo zabezpečiť vypracovanie presného programu odovzdávania vykonávacích projektov, ku ktorému sa zaviazalo na porade I. námestníkov ministrov na Štátnej komisii pre investičnú výstavbu 20. 2. 1964.
Tým sa ďalej komplikuje napätá situácia, vzniklá presunom dodávok strojnotechnologického zariadenia v hodnote 100 mil. Kčs z roku 1964 do roku 1965, ku ktorému došlo pri upresnení plánu v marci t. r. na nátlak generálnych dodávateľov technológie (Závody vítězného února Hradec Králové, Kraľovopolské strojárne Brno, I. brnenská strojáreň).
Na vyriešenie otvorených problémov bola zvolaná priamo na stavbu dňa 15. 7. t. r. porada námestníkov ministrov, na ktorej mali byť konkrétnymi opatreniami zabezpečené vládou stanovené termíny uvádzania kapacít do prevádzky. Výsledky porady tomuto cieľu nezodpovedajú, nakoľko dodávatelia termíny odsunovali namiesto ich zabezpečenia. Slovenská komisia pre investičnú výstavbu preto na pracovnej porade dňa 29. 7. 1964 požiadala Ministerstvo chemického priemyslu o nové, dôkladné prerokovanie celej záležitosti s dodávateľskými rezortmi na úrovni I. námestníkov ministrov.
Doterajší priebeh skúšobnej prevádzky výroby I. etapy výstavby závodu je neuspokojivý. Stroje a technologické zariadenia sú veľmi nespoľahlivé a na rozhodujúcich úsekoch výroby, hlavne na plynárenskej časti (kompresia čistej syntéznej zmesi, syntéza čpavku) nie sú schopné trvalej prevádzky. Mnohé úlohy a opatrenia prijaté už na odstraňovanie havarijného stavu technologickej časti závodu neboli doteraz dosť účinné a často sa plnia len formálne a neuspokojivo.
Vzhľadom na veľké národohospodárske škody, ktoré vznikajú z titulu trvalej poruchovosti kompresorov na syntézu zmesi, zemný plyn na tlakovom štiepení odchádza nevyužitý do vzduchu (3800 m3/hod. na 1 linke), t. j. hodnota cca 200 tis. Kčs/deň. Okrem toho prudká amortizácia všetkého strojného zariadenia signalizuje, aby boli prijaté najúčinnejšie opatrenia a zásahy najpovolanejších riadiacich činiteľov.
Pre zabezpečenie plánovaných termínov uvedenia kapacít do skúšobnej prevádzky je potrebné pre:
výrobu kyslíka a dusíka
a) Urýchliť montáž kyslíkodusíkového aparátu č. 3 z II. etapy výstavby a zabezpečiť komplexné odskúšanie aparátu do 31. 12. 1964 a do 31. I. 1965 uviesť aparát do skúšobnej prevádzky na prevádzkové podmienky odberu kyslíka a dusíka pre ďalšiu technológiu výroby.
Kráľovopolská strojáreň, n. p. Brno, mieni zabezpečiť termín skúšobnej prevádzky však len k 31. 3. 1965. Tento termín je neprijateľný.
b) Zabezpečiť dodávky a montáž sušiacej stanice na vzduch tak, aby mohla byť uvedená do prevádzky 1. 9. 1964. KSB a ČKD Praha zabezpečuje termín 30. 9. 1964. Treba zo strany Ministerstva ťažkého strojárstva urýchliť dodávky a montáž a preveriť plnenie vo výrobe.
Čistenie plynu
c) Vzhľadom na veľkú nestálosť prevádzky aparátov dusíkovej vypierky urýchliť dodávku a montáž aparátu č. 3 tak, aby tento mohol byť ako rezervný uvedený do prevádzky najneskoršie do 30. 12. 1964.
ZVÚ Hradec Králové zabezpečuje termín 1. 4. 1965. Pre nestabilnosť aparátov na čistenie plynu si vyžaduje uviesť do chodu rezervný aparát.
d) Na aparáty dusíkovej vypierky treba urýchlene zabezpečiť dodávku a montáž hladinomeru od ZPA Praha a zabezpečiť ich prevádzku najneskoršie od 1. 1. 1965.
Kompresia čistej syntéznej zmesi a prekatalýza
e) ČKD Praha zvýšila počet montážnych pracovníkov asi na 25, k tomu príslušný počet inžinierov a technikov, aby opravy a rekonštrukcie kompresorov 2 ČLK 510 sa urobili tak, že bude zabezpečená plynulá prevádzka kompresorov pre technológiu plynárenskej časti až po syntézu čpavku. Tento zvýšený počet pracovníkov na vykonávanie opráv bude nutné zabezpečiť až do dosiahnutia plynulej a trvalej prevádzky kompresorov. Treba preto potvrdiť zo strany Ministerstva ťažkého strojárstva, že prítomnosť týchto THP pracovníkov pre plynulosť prevádzky je nutná a ČKD musí ich pobyt zabezpečiť do tých čias, kým prevádzka kompresorov bude vyžadovať ich účasť.
f) K prevádzkyschopnosti kompresorov 2 ČLK 510 bude treba posúdiť oznámenie ČKD Praha zo dňa 21. 7. 1964 vo veci určenia fondov pracovnej doby kompresorov, kde určujú fond pracovnej doby na 500 hodín mesačne oproti projektovanému fondu 8000 hodín mesačne. Navrhovaný fond pracovnej doby je pre investora a Ministerstvo chemického priemyslu neprijateľný.
g) Ministerstvo ťažkého strojárstva a Ministerstvo chemického priemyslu by mali rozhodnúť vzhľadom na dlhodobé riešenie problému bezporuchového chodu kompresorov 2 ČLK 510 o dovoze z kapitalistických štátov. Treba, aby Ministerstvo ťažkého strojárstva k tomu zaujalo v čo najkratšom možnom čase definitívne stanovisko.
h) Pri II. etape investor signalizuje hrubé neplnenie dodávok technického zariadenia v 7. mesiaci, čím sa vytvárajú nepriaznivé podmienky pre plnenie plánu dodávok a montáží v III. štvrťroku, ak uvážime, že plán III. štvrťroka predstavuje minimálny rozsah IV. štvrťroka.
i) Treba dohodnúť s Ministerstvom ťažkého strojárstva previerku zabezpečenosti dodávky a montáže s presnou formou určenia dodávateľa transformovne 220/110 kW, aby k 1. 7. 1965 mohol byť do závodu zabezpečený dostatočný príkon elektrického prúdu pre elektrolýzu. Zatiaľ nebol určený dodávateľ.
Komentár o situácii kompresorov
Situácia kompresorov ČLK 1 a ČLK 2 je nanajvýš kritická a ohrozuje prevádzku celej plynárenskej časti a celého závodu.
Závažná situácia v kompresoroch sa prejavuje v týchto bodoch:
- nie je zabezpečený bezporuchový chod kompresorov,
- doteraz navrhnuté opatrenia sa dôsledne neodstraňujú,
- tematická komisia nesplnila v termíne úlohu, nestanovila potrebné závery, čím práce na opravách sú nekomplexné,
- práce na stavbe neriadi a nekoordinuje jeden pracovník ČKD,
- ČKD nezabezpečuje piestne krúžky z cudziny,
- ČKD neodstraňuje závady s dostatočnou rozhodnosťou a s maximálnym urýchlením,
- hlavný konštruktér a vedúci tematickej skupiny s. inž. Lid nie je dostatočne prítomný na stavbe.
Uvedené nedostatky sú predmetom osobitného rokovania s ministrami ťažkého a všeobecného strojárstva.
6) Západoslovenské liehovary a konzervárne - závod Leopoldov
Sústavnou starostlivosťou orgánov Slovenskej národnej rady sa celková situácia pri dokončovacích prácach zlepšila a zlepšil sa aj postoj generálnych dodávateľov, najmä Priemstavu Bratislava.
Plán stavebných prác bol za mesiac jún splnený na 102 % a v mesiaci júli na 111 %. Podstatne sa zlepšilo aj plnenie technologických dodávok a montáží.
Výrobňa toruly bola uvedená do skúšobnej prevádzky v plánovanom termíne 15. 8. 1984. Upresnenie technického režimu stavby na III. štvrťrok 1964, ktoré sa vykonalo za účasti zástupcov všetkých rezortov, zabezpečuje dodržanie skúšobnej prevádzky aj Kyseliny citrónovej, hoci tento termín je veľmi napnutý.
Objemové neplnenie na montážnych prácach technologického zariadenia je prevažne spôsobené prepočtom cien. Predpokladajú sa úspory hlavne v montážach elektrozariadení a meracích zariadení.
Zabezpečenie plynulej prevádzky, ktorá súvisí s prevádzkou starého liehovaru, prípravu nových prevádzok, nábor pracovných síl, prísun surovín a pod. rieši Ministerstvo potravinárskeho priemyslu.
B. Ostatné stavby prednostne zabezpečované
1. Čistiaca stanica a kompresná stanica Košice II
Priaznivé finančné plnenie, ktoré sa na stavbe javí, vzniklo tým, že v priebehu výstavby bolo treba vykonať doplnky a viacpráce tak v stavebnej časti, ako aj technologickom zariadení. V skutočnosti nebol technický režim dodržaný. Na objektoch uvedených do skúšobnej prevádzky sa vyskytli viaceré závady, ktoré bolo treba prácne odstraňovať, lebo finálni dodávatelia n. p. ČKD Praha (dodávateľ kompresnej stanice) a ZPA Praha (meranie a diaľkové ovládanie) nesplnili svoje úlohy.
Zo strany Ministerstva ťažkého strojárstva treba:
a) Ukončiť a odskúšať celý komplex merania a diaľkového ovládania ZPA Praha (aby bola zabezpečená prevádzka a možné centrálne ovládanie prevádzky z velina).
b) Dodať 8 ks ventilátorov v nevýbušnom vyhotovení (Liberecké vzduchotechnické závody) do kompresorovne, ktoré boli prisľúbené na mesiac júl, resp. august, avšak neboli dodané. V prípade nedodania do konca septembra pri uzavretej kompresorovni (pri chladnejšom počasí) je nebezpečie výbuchu v dôsledku výronu plynu.
c) Ukončiť definitívne napojenie trafostanice na rozvodňu 110 /22 kW Haniska, čo EZ n. p. Bratislava dodnes nesplnili, hoci napojenie prisľúbili už v mesiaci júli 1964.
d) Ministerstvo ťažkého strojárstva zabezpečiť sústavnú kontrolu priebehu skúšobnej prevádzky zo strany dodávateľov rozhodujúceho technologického zariadenia a pružne zabezpečovať odstraňovanie závad, resp. doplnkov potrebných na zahájenie trvalej prevádzky.
Ani Váhostav Žilina nedokončil práce na objektoch v odsúhlasených termínoch a v požadovanej kvalite. Kolaudačné chyby podľa harmonogramu majú byť zlikvidované do 30. 9. 1964. Dňa 1. 7. 1964 začali sa skúšky plynom na turbokompresoroch. Priebeh skúšok ukazuje, že turbokompresory budú schopné pre trvalú prevádzku pravdepodobne bez ďalších komplikácií.
2) Baňa Cígeľ
Práce na stavbe pokračujú podľa technického režimu a plán investičnej výstavby sa plní. Z 32 objektov plánovaných na odovzdanie v I. polroku 1964 bolo odovzdaných 15 objektov. Jediný vážny problém je pri termíne dodávky 9 ks nevýbušných transformátorov, ktoré má investor zabezpečené z dovozu z Poľska na IV. štvrťrok 1964, ale potreba sa javí v III. štvrťroku.
Montážne práce pri ostatných objektoch postupujú podľa technického režimu. Objekty sú včas zabezpečované vďaka veľmi dobrej činnosti vedenia stavby.
3) Jaderná elektráreň Jaslovské Bohunice
V priebehu II. štvrťroka došlo ku zmene pôvodne plánovanej štruktúry stavebných prác. Výstavba reaktorovne sa urýchlila na úkor plynového hospodárstva a celkový plán bol značne prekročený. Niektoré technologické dodávky sa realizovali v predstihu (dodávka vypínačov pre 100 kW rozvodňu, 160 t mostový žeriav a ďalšie).
Podľa plánu na rok 1964 sa doteraz neuskutočnila dodávka vyrovnávacieho zariadenia pod reaktorovú nádobu (pre materiálové závady sa neprevzalo), ktoré podľa hospodárskej zmluvy so ZVIL Plzeň malo byť dodané už v IV. štvrťroku 1963. ZVIL Plzeň podľa hospodárskej zmluvy má dodať 3 ks krúžkov pod reaktorovú nádobu v IV. štvrťroku 1964, avšak podľa rozpracovania a avíza dodávateľa dodá iba 1 kus. Vývojová pec AZ-3, ktorá mala byť dodaná podľa hospodárskej zmluvy v II. štvrťroku 1964, má oznámený sklz dodávateľom až do II. štvrťroka 1965.
Tieto dodávky sú rozhodujúce pre plnenie plánu v roku 1964 (iba 2 ks krúžkov predstavujú 7, 2 mil. Kčs) a v nemalej miere vplývajú na plynulosť, ekonómiu a postup výstavby a dodržanie termínu uvedenia A-1 do prevádzky.
Vládnym uznesením č. 409 bol stanovený termín uvedenia do prevádzky v roku 1968 a ministrovi Ústrednej správy energetiky s. Korčákovi bolo uložené vypracovať harmonogram postupu výstavby pre dodržanie tohto termínu tak, aby tento bol schválený vo vláde v októbri 1964. V súčasnosti investor zabezpečuje vypracovanie harmonogramu tak, aby do konca augusta boli spracované podklady finálnymi dodávateľmi, do 10. septembra generálnym dodávateľom technológie, vrátane odsúhlasenia, a do 20. septembra odsúhlasený na úrovni investora a generálnych dodávateľov a predložený na Ústrednú správu energetiky.
Pre včasné a kvalitné spracovanie harmonogramu treba, aby Ministerstvo ťažkého strojárstva a Ministerstvo všeobecného strojárstva zabezpečili zodpovedných pracovníkov zo strany dodávateľských podnikov pre jeho spracovanie a súčasne vytvárali podmienky a predpoklady v podnikoch pre splnenie termínu uvedenia A-1 do prevádzky v roku 1968. Súčasne Ministerstvo ťažkého strojárstva by malo zabezpečiť minimálny sklz v dodávkach ZVIL Plzeň pre rok 1964, aby boli vytvárané predpoklady pre uvedenie do prevádzky v roku 1968.
Splnenie tohoročného plánu v stavebných prácach je zabezpečené.
Doterajšie nejasnosti v koncepcii ďalšej výstavby boli rámcove vyriešené uznesením vlády číslo 409 zo dňa 22. 7. 1964.
4. Lanáreň Hlohovec
Plán investičnej výstavby bol k 31. 7. 1964 splnený podľa technického režimu napriek tomu, že u stavebných prác došlo v marci a apríli k značným sklzom na pomocných prevádzkach pre nedostatok pracovníkov PSV a aj dodávky strojov zo zahraničia sa omeškali o 1 až 2 mesiace.
V dôsledku týchto sklzov sa montážne práce nahromadili na máj a jún, ale zvýšením počtu montážnych pracovníkov stavba úlohy zvládla celkom úspešne a kapacita 6, 8 kt bola uvedená do prevádzky podľa plánu dňa 1. 7. 1964.
Plánovanie výstavby je nepriaznivo ovplyvňované tým, že zo strany Strojimportu nie sú potvrdené termíny dodávok strojov zo zahraničia, ktoré činia cc 80 % ročného objemu technológie.
Vec rieši vedenie stavby, ktoré sa po všetkých stránkach stará o zabezpečenie splnenia ročného plánu podľa technického režimu výstavby.
5. CHZJD Bratislava - superfosfát
Prvá kapacita (35 000 t/r H2SO4) bola uvedená do prevádzky podľa plánu v I. štvrťroku 1964.
Postup výstavby je v súlade s technickým režimom. Vzhľadom na dosiahnutý predstih stavebných prác zabezpečuje investor u svojich finálnych dodávateľov skorší nástup montáže a takto vytvára podmienky pre možnosť skoršieho začatia prevádzky druhej kapacity (20 000 t/r P2O5), termínovanej v štátnom pláne na III. štvrťrok 1964.
Vedenie stavby pracuje vzorne a operatívne rieši bežné nezrovnalosti.
6. CHZJD Bratislava - agrochemikálie I.
Režim stavby je plnený vo všetkých ukazovateľoch a stavba nevyžaduje mimoriadne zákroky zo strany ministerstiev.
Vedenie stavby operatívne odstraňuje vzniklé nedostatky a plní si vzorne svoje úlohy.
7. Chemko Stražské - germaniový koncentrát
Na stavbe sa robia zemné, betonárske a hrubé stavebné práce. V stavebných prácach plánované úlohy sa plnia podľa technického režimu.
Neplnia sa však termíny projektovej dokumentácie v Chemoprojekte Praha, ktorý nedostal podklady od výrobcu reaktora ČKD Dukla Praha. Chemkoprojekt nevyjasnil niektoré dodávky pre prevádzkový súbor I. II. u EZ Bratislava.
V technologickej časti sú tieto závažné nedostatky:
- so ZPA Praha je rozpor, týkajúci sa dodávky merania a regulácie, ktorú dodávateľ odsúva z požadovaného termínu I. štvrťrok 1965 na III. štvrťrok 1965,
- hlavný technologický objekt nevyjasnil Chemoprojekt Praha s dodávateľom ČKD - Dukla Praha,
- ZVVZ Milevsko nezabezpečili ukončenie pneumatickej dopravy k termínu 30. 6. 1964 a narušujú tým technický režim ostatných prác.
Tieto problémy vážne ohrozujú termín začatia skúšobnej prevádzky (III. štvrťrok 1965). Na porade 29. 7. 1964 upozornila preto Slovenská komisia pre investičnú výstavbu Ministerstvo chemického priemyslu, aby zabezpečilo v Chemoprojekte Praha skoordinovanie požiadaviek s dodávateľmi EZ Bratislava, ČKD Dukla-Praha a ZVVZ Milevsko a aby zaistilo dodávky u EZ Praha na termín zodpovedajúci režimu stavby.
8. Chemko Humenné - chemlon II.
Budovaná kapacita má produkovať v I. fáze 2 tis. ton kordového vlákna za 1 rok. Do skúšobnej prevádzky má byť pripravená 1. 10. 1964.
Plán od začiatku roka sa neplní v stavebných a elektromontážnych prácach. Stavebné práce sú brzdené nedostatkom pracovných síl, stavebného materiálu a náväznosťou na montáž klimatizačného zariadenia.
Plánované úlohy si neplní Chemkostav Humenné, ako aj tieto ďalšie dodávateľské podniky:
- EZ Bratislava má rozpor vo finančnom a vecnom plnení v sume 700 000 Kčs oproti technickému režimu,
- Stavoizolácie neplnia úlohy na dláždení farebnými asfaltami v sume 1, 1 mil. Kčs,
- ZVVZ Milevsko nedodržujú termín podľa technického režimu,
Nápravné opatrenia boli prerokované na porade o výstavbe chemického priemyslu na Slovenskej komisii pre investičnú výstavbu 29. 7. 1964.
9. Slovnaft Bratislava - výstavba závodu I. etapa
Termíny skúšobnej prevádzky boli dodržané na všetkých dielčich objektoch:
delenie bohatých plynov |
1. 2. 1964 |
sklad kvapalných plynov |
1. 2. 1964 |
hydrog. raf. palív III. -IV. linka |
15. 3. 1964 |
hydrog. raf. olejov, parafínu |
1. 7. 1964 |
Hlavná kapacita - parafinka II. - bola uvedená do skúšobnej prevádzky 20. júla 1964.
Kompletné ukončenie I. etapy výstavby je plánované do konca roku 1964.
Posledný výrobný objekt "hydrogenačná rafinácia palív II. " bude odovzdaný do skúšobnej prevádzky v IV. štvrťroku, pretože jeho ukončenie je závislé od úspešného prevedenia skúšobnej prevádzky III. a IV. linky.
Z doplňujúcich objektov, ktoré mali byť v I. polroku odovzdané do užívania, nebol splnený termín u objektu "Zabezpečovacie zariadenie vnútrozávodných vlečiek". Práce na tomto objekte sa oneskorili z toho dôvodu, že Automatizácia železničnej dopravy Bratislava odvolala koncom I. štvrťroka všetkých svojich pracovníkov na stavby ČSD. V mesiaci júli sa plnenie technológie podstatne zlepšilo a mesačný plán bol vysoko prekročený.
10. Slovnaft Bratislava - výstavba závodu II. etapa
U výstavby II. etapy majú byť v tomto roku vytvorené predpoklady pre uvedenie výrobných kapacít v plánovaných termínoch do skúšobnej prevádzky.
Celkové plnenie plánu výstavby nie je uspokojivé, pretože dodávatelia nezabezpečujú postup prác podľa odsúhlasených režimov.
Stavebné práce nepostupujú podľa režimu hlavne na kameňovom fenole, kde došlo proti termínom z režimu ku sklzu asi o 2 mesiace. Príčinou neplnenia bol nedostatok pracovníkov Hydrostavu.
Montážne práce zaostali na pyrolýze benzínu a plynu z titulu oneskoreného dodania chýbajúcich armatúr a potrubného materiálu, požadovaného na základe dodatku k vykonávaciemu projektu. Značne zaostávajú montážne práce na delení pyrolýznych plynov pre nedostatok kvalifikovaných zváračov ZVÚ Hradec Králové. Z požadovaných kvalifikovaných 50 zváračov bolo ku dňu 15. 7. 1964 na stavbe celkom 37, z toho má skúšku podľa ASTM 18, školí sa 13 a 5 pracuje na montáži konštrukcií.
Na teplárni II. nie je plnený režim montáží z titulu oneskorovania dodávok pre kotol K 5 v hodnote asi 1, 0 mil. Kčs a kotol K 6 1, 5 mil Kčs z výrobného závodu Závody S. M. Kirova Tlmače.
Ďalej mešká dodávka spojovacieho potrubia z národného podniku ZVÚ Hradec Králové v hodnote 3 mil. Kčs, ktoré malo byť dodané už v IV. štvrťroku 1963 a ktoré prisľúbil dodávateľ teraz čiastočne dodať v III. štvrťroku, ale hlavný objem odsunul na IV. štvrťrok 1964.
Neplní sa tiež plán montáží zo strany ČKD Dukla na chemickej úprave vody pre nedostatok pracovníkov a pre oneskorenie sa vlastných strojných dodávok.
Opatrenia na zabezpečenie plánovitého postupu stavebných prác boli prerokované s investorom a generálnym dodávateľom na Slovenskej komisii pre investičnú výstavbu dňa 29. 7. 1964.
Pre rezort ťažkého strojárstva vyplynuli z rozboru situácie tieto úlohy:
- zariadiť, aby n. p. Kráľovopolské strojárne Brno zabezpečili u pyrolýzy benzínu a plynu postup montážnych prác podľa schváleného režimu stavby tak, aby plánovaný termín skúšobnej prevádzky 1. 4. 1965 bol dodržaný,
- urobiť také opatrenia, aby 32 ks horúcich armatúr pre pyrolýzu benzínu a plynu z Moravskosliezskej armatúry Dolný Benešov bolo do 30. 9. 1964 bezpodmienečne dodaných,
- zabezpečiť pre delenie pyrolýznych plynov, ktorých montáž prevádza n. p. ZVÚ Hradec Králové, chýbajúcich 20 zváračov a zabezpečiť plnenie montážnych prác podľa schváleného režimu stavby tak, aby bolo manko urýchlene v III. štvrťroku 1964 vyrovnané.
- urobiť mimoriadne opatrenia vo výrobnom závode ZSM Kirova Tlmače, ktorý dodáva kotly pre tepláreň II, a ZVÚ Hradec Králové, ktorý dodáva spojovacie potrubie pre kotly, aby chýbajúce dodávky boli dodané v priebehu III. štvrťroka 1964,
- zariadiť, aby n. p. Závody priemyselnej automatizácie Praha zabezpečili na základe odovzdaných podkladov vypracovanie vykonávacieho projektu regulácie a merania pre výrobný blok do 15. 9. 1964 a dodávku prístrojov postupne od 1. 10. 1964,
- zabezpečiť plnenie montážnych prác a dodávok na chemickej úprave vody teplárne II., ktorú dodáva ČKD Dukla Praha, podľa schváleného režimu stavby.
11. Gumáreň 1. mája Púchov - rozšírenie závodu
Na tejto stavbe sú napriek vysokému prekročeniu plánu tieto závažné nedostatky:
- objekt "výrobňa autoplášťov", nebolo v termíne odovzdané stavenisko prvého a druhého podlažia pre rekonštrukčné práce - sklz vyše 6 mesiacov,
- objekt "tepláreň", termín uvedenia kapacity do prevádzky (IV. štvrťrok 1964) je v technickom režime odsunutý na 28. 2. 1985 - prejednáva sa skrátenie termínu na 1. 2. 1965,
- objekt "prípravňa kaučukov", investor z titulu projektových závad zastavil stavebné práce na podestách pod hnetiče - toto zastavenie ohrozuje dodržanie termínu stavebnej pripravenosti technologickej montáže 1. 10. 1964.
V technologickej časti sú tieto nedostatky:
V technologických dodávkach zo ZVÚ Hradec Králové, závod 06 Buzuluk Komárov a závod 09 Buzuluk Chodov sa prejavili závažné nedostatky, ktoré spôsobujú neplnenie plánu výroby. Dodávateľ v priebehu 18 mesiacov skúšobnej prevádzky nedokázal závady odstrániť a bolo nutné požiadať zákrok Ministerstva štátnej kontroly, na základe čoho boli závady riešené na úrovni námestníka Ministerstva ťažkého strojárstva s. L o k a j č í k a. Ide o tieto základné gumárenské stroje:
a) 2 ks vysokotlaké hnetiče, ktoré vykazujú časté havárie elektromotorov, subdodávka BEZ Bratislava, nekvalitné prevodové skrine, subdodávka ZVIL Plzeň, nespoľahlivo pracujúce ovládacie elektromagnetické vzduchové ventily, subdodávka ADAST Adamov a nedostatočné utesnenie miešacej komory.
Ďalej celý stroj vykazuje nadmerné chvenie, čo je na závadu správnej funkcie navážacieho zariadenia. Okrem uvedených hlavných závad vyskytuje sa rad menej podstatných, ako nedodržanie tolerancie kotevných otvorov a výšok osí hriadele elektromotorov, nedostatočné upevnenie dvierok násypky a pod.
O vážnosti závad svedčí to, že v priebehu minulého a tohto roku havarovalo na hnetičoch 8 elektromotorov, museli vymeniť celé prevodové skrine a na druhej prevodovke bolo po niekoľkých hodinách prevádzky vymieňané ložisko. Predbežné závery na úrovni Ministerstva ťažkého strojárstva z 23. 6. 1964 neriešia odstránenie všetkých chýb tak, aby bola záruka trvalej a bezporuchovej prevádzky. Ide najmä o životnosť prevodových skríň, spoľahlivosť funkcie ovládacích ventilov a celkové chvenie stroja, ktoré dodávateľ odmieta dodať.
b) 4 ks vytláčacie a pasírovacie stroje Ø 250.
Stroje sa ukázali nespôsobilé k trvalej prevádzke pre nedostatočne dimenzované ložiská a prevodové skrine, nedostatočné mazanie prevodov, vnikanie chladiacej vody, mazacieho oleja a nevyhovujúce mazacie čerpadlá. Všetky stroje už viackrát havarovali a doteraz vykonané úpravy a opravy zabezpečujú chod strojov maximálne na 2-3 mesiace v 3-smennej prevádzke. Pritom obdobné stroje z Anglicka bežia prakticky bez porúch už 14 rokov. Podľa jednania na úrovni štatutárnych zástupcov zo dňa 17. 7. 1964 v závode Buzuluk Chodov, požaduje výrobca pomoc zo strany Ministerstva ťažkého strojárstva v zabezpečení odliatkov z oceľoliatiny, aby mohol vyrobiť ozubené prevody v požadovanej kvalite. Definitívne riešenie po prejednaní námestníkom ministra chemického priemyslu s. P r e c l í k o m je požadované realizáciou dovozu striekacích strojov z Anglicka, resp. z NSR, čo však je možné najneskôr v roku 1965. Dovtedy je nutné pre udržanie prevádzky zabezpečiť aspoň také vylepšenie, ktoré zabezpečí bezporuchový chod strojov minimálne 1 rok na 3 smeny.
c) Nedostatky na objekte "tepláreň"
Pôvodný termín rozšírenia kapacity kotolne o parný kotol 20 t/hod, o nižších tlakových parametroch, t. j. bez turboagregátu bol dokonca roku 1963. Na základe zmeny koncepcie zo strany Ministerstva chemického priemyslu bolo nutné vypracovať nový zadávací projekt, ktorý spôsobil celú reťaz posunutia termínov. Napriek tomu sa uskutočnili viaceré jednania na úrovni VHJ a ministerstiev, aby bol kotol uvedený do prevádzky do konca roku 1964. Tento termín je zakotvený aj v spoločnom akčnom programe ministrov ťažkého strojárstva, stavebníctva a Ústrednej správy energetiky. Výsledkom uvedených jednaní bolo zo strany finálneho dodávateľa ČKD Dukla-Praha odsúhlasenie skrátenia termínu montáže kotla o 1 mesiac, a to z 1. 4. 1965 na 1. 3. 1965. Tento termín nevyhovuje pre zabezpečenie prevádzky v zimnom období roku 1964-65 a je v rozpore so spomínaným akčným programom ministrov. Napriek uvedenej naliehavosti v zabezpečení prírastku kapacity kotolne nie je vôbec uspokojivý postup v montážnych prácach. Napriek viacerým upozorneniam podnikového riaditeľa ČKD Dukla, resp. jeho štatutárnych zástupcov, je nedostatočná koordinácia zo strany finálneho dodávateľa, neodstraňujú sa operatívne závady v dodávke a taktiež požadované zvýšenie počtu montérov sa odkladá z týždňa na týždeň. V podstate sa jedná o zabezpečenie účasti zástupcu OTK výrobného závodu STK Kolín na stavbe 1-krát za 2 až 3 týždne a zlepšenie styku finálneho dodávateľa s montážnym závodom ZVIL Plzeň, dodávateľský závod Praha.
Pre zabezpečenie plánovaných termínov kapacít do skúšobnej prevádzky je potrebné, aby
- Ministerstvo ťažkého strojárstva zabezpečilo odstránenie závad na stávajúcich hnetičoch tak, aby boli schopné bezporuchovej prevádzky trojsmennej v cykle minimálne 1 roka a celková životnosť bola zaručená po dobu minimálne 50 tis. hodín;
- Ministerstvo ťažkého strojárstva zabezpečilo dodávku hnetičov pre prípravu kaučukov spôsobilých pre trvalú bezporuchovú prevádzku. V prípade nezaručenia požadovaných parametrov zo strany dodávateľa zabezpečiť dovoz hnetičov z Anglicka;
- Ministerstvo ťažkého strojárstva zabezpečilo odstránenie závad na vytlačovacích strojoch Ø 250, aby na nich bola zaručená minimálna 1-ročná bezporuchová prevádzka;
- Ministerstvo ťažkého strojárenstva zabezpečilo uvedenie parného kotla 20 t/hod. v objekte tepláreň do prevádzky v súlade s akčným programom ministrov a ústredných výborov odborových sväzov.
Za dnešného stavu nie je zariadenie súce pre úspešné započatie skúšobnej prevádzky v III. štvrťroku 1964. Je preto potrebné, aby ústredný investor situáciu na stavbe dôkladne preveril a urýchlene pristúpil k nápravným opatreniam podľa záverov z porady na Slovensku komisia pre investičnú výstavbu dňa 30. júla 1964.
12. SCP Ružomberok - grafický papier
Plnenie plánu je dobré. Postup prác stavebných i montážnych ide podľa technického režimu až na zaostávanie prác PSV. Zaistenie lepšieho postupu prác PSV bolo predmetom rokovania medzi podnikovým riaditeľom Váhostavu a Stavoindustriou Banská Bystrica.
V hale papierenského stroja pokračujú podľa plánu montážne práce. Vlastný papierenský stroj (fínska dodávka) je zmontovaný. Špeciálnym ústavom boli prevedené röntgenové snímky betónových konštrukcií.
V objekte "prípravňa látky" sú miešacie čerpadlá do látkových nádrží dodané a osadené. Stavoizolácie pokračujú v kyselinovzdorných obkladoch nádrží. KS Brno robí montáž rozvodov potrubia. EZ Bratislava montáž silových kábelov a robí sa montáž nákladného výťahu.
V strojnej a ručnej úpravni pokračuje Váhostav na prácach v bloku F. S ohľadom na niektoré viacpráce a zmenu úprav pod vnútorné technologické zariadenie, posunul sa termín pripravenosti objektu pre montáž technologického zariadenia na 30. jún 1964. Tento odsun nemá však vplyv na uvedenie zariadení do prevádzky.
Termín združeného záväzku, uvedenie novej kapacity do prevádzky k 1. 11. 1964, ktorý znamená skrátenie o 2 mesiace oproti plánu, je doterajším postupom prác zabezpečovaný.
13. VCP Slavošovce - rozšírenie závodu
V stavebných prácach hlavná pozornosť je zameraná na objekty "hala papierenského stroja 9", "prípravňa náterových hmôt" a "nová strojná a ručná úprava". V I. polroku, najmä v mesiaci marci a apríli 1964, stavebné práce neprebiehali na tejto stavbe uspokojivo. Pozemné stavby Poprad nemali dostatok pracovných síl, pričom neboli vyjasnené rozhodujúce termíny stavebnej pripravenosti. Na priebeh stavebných prác mala nepriaznivý vplyv aj mimoriadne stiesnená plocha staveniska všetok materiál sa dopravoval tunelom pod objektami, ktoré sú v prevádzke.
V závere I. polroka 1964 sa plnenie plánu vo finančnom objeme podstatne zlepšilo a k 31. 7. 1964 bol plán v stavebných prácach i v technológii prekročený.
Hala papierenského stroja bola v dohodnutom termíne odovzdaná k montáži. Dňa 1. 8. 1964 prevzala rakúska firma Voith pracovisko a začala s montážou papierenského stroja.
Tiež zabezpečenie ostatných dodávok strojno-technologického zariadenia je uspokojivé, až na EZ Praha - nimi navrhnuté termíny dodávok sú nereálne a ohrozujú termín uvedenia kapacity do prevádzky.
Dodržanie tohoročných termínov podľa technického režimu závisí predovšetkým od počtu pracovných síl, ktorých je stále nedostatok. Investor vypomáha brigádnikmi z vlastných pracovníkov a vypomáhajú aj vojaci v počte 26. Okrem toho bolo Ministerstvo stavebníctva požiadané o zákrok u Stavoizolácií Praha, ktoré nemajú zabezpečené kyselinovzdorné obkladačky pre nádrže v hale papierenského stroja a Ministerstvo ťažkého strojárstva o zákrok v EZ Praha, ktoré nerešpektujú termíny technického režimu.
Pre zabezpečenie hladkého nábehu novobudovaného stroja po 1. 4. 1965 je pripravený podrobný plán presunu pracovníkov, ako i vysielanie pracovníkov na školenie do domácich i zahraničných závodov. Prípravou budúcej prevádzky bol dňom 1. 7. 1964 poverený osobitný pracovník, technológ budúcej prevádzky, ktorý riadi priebeh prípravy kádrov a materiálno-technické zabezpečenie.
14. BEZ Bratislava - výstavba nového závodu
Plán investičnej výstavby bol k 31. 7. 1964 splnený. Neplnia sa však stavebné práce, pre projektovú nepripravenosť, dodatočnú zmenu projektov a nedostatok remeselníkov. Sklz z I. polroka v stavebných prácach bol v júli znížený na 312 tis. Kčs.
Dodávky strojných zariadení sa dobre plnia, až na 2 kusy 3 t žeriavov z Vihorlatu Snina, ktorých dodávka mešká.
Značne však zaostávajú montážne práce, kde sklz za I. polrok 1964 činil 745 tis. Kčs. U objektu 102 (pomocné prevádzky), ktorý má byť uvedený do prevádzky 1. 11. 1964, montážne práce zaostali pre stavebnú nepripravenosť a čiastočne aj pre dodatočnú zmenu projektovej dokumentácie. Objekt 102 chcú o 1 mesiac skôr uviesť do skúšobnej prevádzky. Objekt 108 - kotolňa, bol odovzdaný o 2 mesiace neskôr k technologickej montáži v dôsledku projektových zmien - tu zaostávanie činí oproti technickému režimu 400 tis. Kčs.
V mesiaci júli zasadalo vedenie stavby za účasti zástupcu ústredného investora, stavebnej výroby a generálneho projektanta, kde sa dohodli konkrétne opatrenia pre odstránenie nedostatkov pri výstavbe závodu.
15. Kovový tovar Trnava - rozšírenie a rekonštrukcia závodu na výrobu chladničiek Zl. Moravce
Nedostatky z I. štvrťroka 1964, najmä v stavebných prácach, sa postupne odstraňujú organizačnými i operatívnymi zákrokmi dodávateľského podniku Pozemné stavby Nitra. Júlový plán stavebných prác bol vysoko prekročený.
Neplnenie úloh v dodávkach strojov a technologického zariadenia, spôsobené nevyjasnenosťou hospodárskych zmlúv a v dôsledku toho termínovými nepresnosťami v technickom režime stavby, bolo v júli vyrovnané.
Uvedenie budovanej kapacity do prevádzky v IV. štvrťroku 1964 nie je však bez problémov a vyžaduje zvýšené úsilie zo strany investora.
a) Lodenice Komárno ukončia pre halu II. 2 t žeriav v III. štvrťroku 1964; investorovi sa doteraz nepodarilo zabezpečiť podnik, ktorý by previedol montáž tohto žeriavu, hoci sa obrátil na Transportu - Chrudim, Vihorlat Snina, Slovácke strojírny, Lodenice - Komárno. Je potrebné, aby Ministerstvo ťažkého strojárstva určilo montážny podnik.
b) Na objekte čistiaca stanica úžitkovej vody nezabezpečuje montáž národný podnik Sigma Hranice. Hoci po dohode s investorom bol stanovený termín 30. 8. 1964 v prípade, že sa podarí zabezpečiť chýbajúce čerpadlá, armatúry a potrubie. Investor potrebné zabezpečil, no montáž nepokračuje.
c) Na objekte kotolňa je ohrozená bezpečnosť prevádzky pre veľký rozsah nedorobkov. Chýbajú regulačné ventily, ktoré dodáva ZPA Praha.
Záznam o zistených nedostatkoch bol postúpený 26. júna 1946 na Ministerstvo ťažkého strojárstva. Zo strany Ministerstva ťažkého strojárstva je potrebný zásah voči podnikom Sigma - Hranice a ZPA Praha.
16. Tatra Kopřivnica - rozšírenie závodu Bánovce
Neplnia sa úlohy technického režimu v dodávkach a montáži technologického zariadenia. Zo stavebných prác meškajú dokončovacie práce na objektoch kotolňa, neutralizačná stanica a výmenníková stanica pre nedostatok pracovných síl.
V dodávke strojov je sklz na priebežnej kaliacej linke v dôsledku zmeny materiálu vyhrievacích telies.
Z montážnych prác mešká montáž žeriavov na vonkajšej žeriavovej dráhe a podvesných žeriavov v halách. Uvedené nedostatky sa riešia na úrovni rezortov.
17. Slovenské závody technického skla - výstavba závodu Dúbravka
Plánované úlohy sa plnia rovnomerne vďaka vzornej práci vedenia stavby. Správne zostavený a dodržovaný technický režim výstavby vo vecnom i objemovom plnení je účinnou pomocou pri zabezpečovaní termínov uvedenia kapacity do prevádzky.
Dosiaľ však nie je vyriešená dodávka chladiacich pecí z dovozu; v dôsledku čoho meškajú projektové práce.
Dodávka chladiacich pecí (zmena dodávateľa) sa rieši na úrovni rezortov a Slovenskej plánovacej komisie.
18. Sladovňa Michalovce
Príčinou neplnenia plánovaných úloh je stavebná nepripravenosť. Táto nepriaznivá situácia vznikla tým, že v mesiacoch marec, apríl a máj 1964 nedotoval Chemkostav Humenné stavbu dostatočným počtom pracovných síl.
V dôsledku neplnenia úloh technického režimu u stavebnej časti meškajú aj práce na montáži strojov a technologického zariadenia.
Sigma Hranice nezabezpečuje v termíne dodávku a montáž 5 ks tlakových filtrov (subdodávateľ ČKD Dukla) pre objekt čerpacia stanica a úpravňa vody, hoci pri urgovaní na úrovni podniku bol daný prísľub.
Hoci na stavbe je nateraz dosť pracovných síl, chýbajú aj naďalej kvalifikovaní pracovníci, najmä murári-omietkári a pracovníci remesiel stavomontáží ako obkladači, terasári, maliarinatierači a iní.
Hlboké zaostávanie v plnení plánovaných úloh a neplnenie dielčich termínov technického režimu stavby bolo prerokované na rozšírenom zasadnutí vedenia stavby, kde boli jednotlivé termíny upresnené a úlohy adresne rozpísané.
Napriek predchádzajúcim nedostatkom vedenie stavby a zástupcovia generálnych dodávateľov zaručujú dodržanie termínu 1. 10. 1964 na započatie skúšobnej prevádzky.
O uvedených nedostatkoch a záveroch zo zasadnutia vedenia stavby bol informovaný námestník ministra stavebníctva súdruh Rychtáŕ so žiadosťou o zákrok.
Prísun zvýšeného počtu montážnikov technologického zariadenia urgovalo Ministerstvo potravinárskeho priemyslu u riaditeľa Strojární potravinárskeho priemyslu.
19. Potravinársky kombinát Rimavská Sobota
Zaostanie výstavby je zapríčinené neplnením plánovaných úloh v stavebnej časti. V dôsledku stavebnej nepripravenosti mešká aj montáž technológie.
Vo finančnom vyjadrení celkové meškanie vzrástlo v júli na
3 400 tis. Kčs
z toho stavebné práce meškajú o 2 100 tis. Kčs
dodávky a montáž technológie o 1 300 tis. Kčs
Zo strany generálneho dodávateľa stavebných prác (Stavoindustria), nie sú dostatočne rešpektované direktívy vládneho uznesenia č. 1075/63 o prednostne zabezpečovaných stavbách.
Nedostatky v riadiacej práci, v zásobovaní a najmä v dotovaní pracovníkmi (tesármi) sú hlavnou príčinou neplnenia stavebných prác a rozhodujúcich termínov technického režimu stavby.
Rozpis plánu v stavebnej časti na III. štvrťrok 1964, ktorý zostavila Stavoindustria, nezabezpečuje úlohy technického režimu stavby a štátneho plánu.
Technologická časť. Skúšobná prevádzka celého komplexu (sladovňa - august 1965, cukrovar - september 1965 a pivovar apríl 1966) je ohrozená, keďže ZPA. Čakovice potvrdzujú termín dodavky velínu až v októbri 1965 oproti požiadavke n. p. EZ Bratislava I. štvrťrok 1965.
Národný podnik Elektromontážnych závodov Bratislava musí montáž ukončiť v apríli 1965, pretože skúška kotolne a turbogenerátoru musí sa uskutočniť v máji 1965, aby bolo zabezpečené sušenie vykúpeného jačmeňa a pripravená skúšobná prevádzka cukrovaru.
Zo strany Ministerstva ťažkého strojárstva sa žiada zabezpečiť dodávku v I. štvrťroku v ZPA Čakovice.
Odstránenie uvedených nedostatkov sa rieši na úrovni námestníkov ministrov stavebníctva, ťažkého strojárstva a potravinárskeho priemyslu.
20. Vodné dielo Hričov-Mikšová Považská Bystrica
Napriek rovnomernému plneniu plánu nie je postup prác na vodnom diele v súlade s technickým režimom. Generálny dodávateľ stavebnej časti - Váhostav Žilina - nedotoval stavbu plánovaným počtom pracovných síl (chýba stále ešte 80 pracovníkov) a orientoval sa v dôsledku toho predovšetkým na také práce, ktoré zabezpečujú finančný efekt. Termíny dokončovacích prác, náročných na pracovné sily, skĺzli v dôsledku toho o 2 -3 mesiace.
Generálny dodávateľ sa tiež bráni prevziať dodatočne viacpráce, vyvolané realizáciou vodného diela (najmä prehĺbenie studní a rozšírenie vodovodov v oblasti kanála). Poukazuje pritom na projektovú nepripravenosť a neskoré nárokovanie zo strany investora.
Na energetickú časť vypracovali zúčastnené rezorty (Ústredná správa energetiky, Ministerstvo ťažkého strojárstva a Ministerstvo stavebníctva) spoločný akčný program s termínom odovzdania turbogenerátorov na všetkých troch stupňoch do 30. 6. 1964.
V skutočnosti sa dosiahol predstih na Hričove (13. 6. 1964) a v Považskej Bystrici (26. 6. 1964). V Mikšovej došlo k sklzu pre oneskorenie montážnych prác na turbíne (dôsledok stavebnej nepripravenosti) a pre poruchu navinutí generátora na termín 31. 7. 1964.
Za terajšieho stavu pracovných síl u Váhostavu Žilina a jeho subdodávateľov je situácia značne napätá a vzniká nebezpečie odsunu dokončovacích prác do IV. štvrťroku. Posilnenie nasadenej kapacity Váhostavu je preto krajne žiadúce.
21. Vodné dielo Ružín
Stavba pokračuje zhruba podľa harmonogramu a finančné plnenie je uspokojivé. Pomerne rovnomerné je i plnenie vecných výkonov, až na makadamové vozovky, ktorých realizácia sa omeškala pre nedostatok buldozérov.
Vedenie stavby zabezpečuje, napriek niektorým ťažkostiam pri budovaní hlavného objektu, splnenie dielčich termínov podľa technického režimu.
Hlavným problémom výstavby je nateraz vyriešenie dodávky štrkopieskov, ktorá nestačí spoľahlivo zaokryť potreby stavby. Vec rieši rezort stavebníctva.
22. Vrútky - rekonštrukcia dielní na opravu lokomotív
Postup výstavby, najmä jej technologickej časti je nepriaznivo ovplyvnený neujasnosťou koncepcie ďalších etáp. V súvislosti so zmenou programu zábehovej prevádzky v nových výrobných priestoroch presúva investor strojné dodávky v hodnote cca 2 mil. Kčs, ktoré si čiastočne vyrába vo vlastných dielňach, do roku 1965. Zaostávanie z I. polroka nepremietol preto ani do plánu na III. štvrťrok a ráta po čiastočnej kompenzácii s ročným sklzom dodávok cca 1 300 tis. Kčs.
Stavebné práce pokračujú podľa pôvodného programu, plán k 31. 7. 1964 bol splnený a ročný plán je terajšou kapacitou Pozemných stavieb Žilina zabezpečený.
Práce sa sústreďujú na lode 1-5, na ktorých je dielčí termín odovzdania výrobných priestorov 31. 12. 1964.
Hlavný termín I. polroka - uvedenie do prevádzky redukčnej stanice plynu - bol dodržaný (30. 6. 1964). Dodržanie plánovaného termínu uvedenia kapacity do prevádzky (IV. štvrťrok 1965)
dielčieho termínu pre haly 1-5 (31. 12. 1964) nie je proponovanou zmenou postupu zábehovej prevádzky ohrozené. Je však nebezpečenstvo, že sa investičný režim dostane do vleku potrieb prevádzky terajších dielní, čo môže vyvolať značné komplikácie ďalších výrobných priestorov.
Vecou sa preto už zaoberá ústredný investor.
23. Telekomunikačné stavby
Plán na január až júl bol vysoko prekročený na zosilovacej stanici Banská Bystrica a na rozhlasovom stredisku Rimavská Sobota, ktoré bolo v júli s polročným predstihom uvedené do prevádzky.
Na východoslovenskej trase ÚKV hlboko zaostalo plnenie technologickej časti v dôsledku nezabezpečeného dovozu vlnovodov z SSSR. Omeškanie bude v priebehu III. štvrťroka vyrovnané, lebo dovoz vlnovodov je už zabezpečený.
Neskoré a nekvalitné vypracovanie technického režimu sa nepriaznivo prejavilo na polročnej realizácii diaľkových káblov (Žilina-Banská Bystrica a Bratislava-Trenčín-Žilina), a to v zaostaní stavebných prác, ale najmä v úplnom zlyhaní technologických dodávok pre DK Žilina-Banská Bystrica. Otázka je už vyriešená dovozom zariadení z NDR (v júli došli prvé dodávky), a tým sú vytvorené predpoklady pre vyrovnanie vzniklého omeškania.
Vedenie stavieb je všade ustanovené a plní si dobre svoje povinnosti.
24. Kanalizácia a čistiareň Košice
Technickým režimom boli práce v I. polroku 1964 načasované tak, aby bol po všetkých stránkach zabezpečený dôležitý medzitermín - uvedenie do prevádzky čistiarne priemyslových odpadových vôd, stanovený na 15. 7. 1964 v súlade s potrebami Východoslovenských železiarní. Príslušné dielčie práce boli načas ukončené, takže sa dňa 30. 6. 1964 mohlo započať s komplexnými skúškami.
Aj dosiahnuté finančné plnenie je dobré, a to tak v stavebnej časti (106 %), ako aj v technológii, ktorá fakticky bola splnená. Oneskorenie je fiktívne, spôsobené časovým rozdielom vo fakturácii.
Všetky objekty II. etapy sú ukončené a skolaudované. Zberač A III. sa dokončil k 1. 8. 1964. Je vypracovaný harmonogram na vyrovnanie oneskorenia na vyhrievacích komorách biologického čistenia, ktoré vzniklo v dôsledku dodatočných úprav technolo-
gického postupu. Komory budú odovzdané k montáži postupne od 1. 10. 1964 do 31. 12. 1964.
Práce na V. etape (kotolňa) pokračujú v predstihu. Dosiahnuté výsledky sú svedectvom dobrej práce vedenia stavby i dodávateľov.
25. Elektrická rýchlodráha Košice - VSŽ
Zlyhaním dodávky koľajníc v roku 1963 sa práce na výstavbe veľmi oneskorili. Zabezpečenie termínu uvedenia rýchlodráhy do prevádzky (1. 10. 1964) kladie preto na generálneho dodávateľa Inžinierske stavby Košice, ako aj na Elekromontážne závody Bratislava ako dodávateľa trolejového vedenia, veľké nároky.
Postup prác na stavbe sa po komplexnom zásahu Slovenskej komisie pre investičnú výstavbu z 19. 3. 1964 síce zintenzívnil, no napriek tomu nie je plán uspokojivo plnený. Zaostala najmä technologická časť, a to v dôsledku stavebnej nepripravenosti. Mešká montáž meniarne D (dodávateľ ČKD Praha) zhruba o 1 mesiac a závažné oneskorenie je na montáži troleja II. a III. etapy (dodávateľ Elektromontážne závody Bratislava) pre nedostatočnú pohotovosť Inžinierskych stavieb v príprave trasy.
Brzdou výstavby bola okrem nepravidelného prísunu koľajníc i koncepčná a v dôsledku toho projektová nedoriešenosť (napríklad i tak závažného problému, ako je napojenie rýchlodráhy na sieť mestskej dopravy) a málo operatívny postup investora (Krajský investorský útvar Košice), pri rozhodovaní o nutných opatreniach v priebehu výstavby.
Neuspokojivou situáciou sa zaoberala porada námestníkov ministrov v Košiciach dňa 19. 6. 1964, zorganizovaná Slovenskou komisiou pre investičnú výstavbu, na ktorej boli dohodnuté zásadné opatrenia a stanovený termín skúšobnej prevádzky celej trate na 1. 9. 1964.
26. Ústredný dopravný podnik Košice
Limitujúcim článkom prvých dvoch etáp výstavby (remíza pre 110 električiek a príslušné dielne) bola dodávka koľajníc. Ich nedostatočný prísun viedol, obdobne ako na rýchlodráhe, k veľmi značnému zaostaniu stavby v roku 1963.
Zásahom Slovenskej komisie pre investičnú výstavbu z 19. 3. 1964 bola zabezpečená dodávka koľajníc pre II. štvrťrok a zariadený presun kapacity Chemkostavu z III. etapy (garáž pre autobusy), keďže prvé dve etapy podmieňujú prevádzku rýchlodráhy.
Súčasne bol zosúladený s časovým programom rýchlodráhy termín uvedenia I. a II. etapy do prevádzky na 1. 10. 1964.
Napriek tomu, že koľajivo NP 4 nebolo v I. polroku v celom zmluvnom rozsahu vydodané (chýbalo 45 t), bol plánovaný objem prác k 31. 7. 1964 splnený, pričom na rozhodujúcich prvých dvoch etapách bol plán prekročený.
Zvýšené uprednostnenie výstavby jej generálnym dodávateľom (Chemkostav Humenné) v II. polroku 1964 zabezpečila porada námestníkov ministrov v Košiciach dňa 19. 6. 1964.
Keďže stroje a zariadenia sú už na stavbu dodané a kapacita Chemkostavu je nateraz vyhovujúca, je pre splnenie termínu výstavby rozhodujúca zvyšná dodávka 300 t koľajníc, kontrahovaná na III. štvrťrok.
C. Prednostne zabezpečované - vládou sledované sídliská 1. Plnenie plánu
Na Slovensku sú 3 vládou sledované sídliská: Bratislava-Ostredky, Košice-Lunik I. a Košice-Lunik IV. Plán na týchto sídliskách celkom bol splnený za mesiac júl na 123 % a od začiatku roka na 117 %. Z ročnej úlohy je na týchto sídliskách prestavané 40, 3 %.
Plnenie z ročnej úlohy nevystihuje objektívne celkovú situáciu, pretože ide o sídliská v počiatočnom štádiu výstavby. Plánované mesačné objemy sú v súlade s vypracovanými technickými režimami. Rozvinutie prác na sídliskách má trvalé vzostupnú tendenciu.
Plán v komplexnosti bytovej výstavby na sídliskách vládou sledovaných za mesiac júl sa splnil:
v občianskej vybavenosti na 120 %
v technickej vybavenosti na 98 %
Od začiatku roka sa plní komplexnosť takto:
v občianskej vybavenosti na 98 %
v technickej vybavenosti na 104 %
Najhoršie sa plní plán komplexnosti na sídlisku Košice-Lunik I., kde sú nedostatky v zásobovaní kompenzátormi pre primárny
teplovod a v neuskutočnení asanačných prác, ktoré podmieňujú postup výstavby ďalších objektov.
Bytová výstavba na sídliskách vládou sledovaných bola splnená za mesiac júl na 137 % a od začiatku roka na 134 %.
Pri vysokom plnení plánu bytovej výstavby a súčasne pri nízkom plnení plánu komplexnosti rastie nežiadúci rozpor v zabezpečovaní poslania vládou sledovaných a prednostne zabezpečovaných sídlisk, t. j. vytvoriť vhodné životné prostredie obyvateľom nových sídlisk dokončením potrebných objektov technickej a občianskej vybavenosti už pri odovzdávaní prvých bytov doužívania.
Vedenia stavieb musia počnúc mesiacom augustom 1964 urobiť opatrenia na dobehnutie sklzu u komplexnosti bytovej výstavby sledovaných sídlisk.
2. Vedenia stavieb
Na všetkých vládou sledovaných sídliskách sú ustanovené vedenia stavieb.
Zabezpečovanie úloh a celková práca vedení stavieb nemá zatiaľ potrebnú kvalitu vo Východoslovenskom kraji, kde je citeľná trvalá absencia niektorých členov vedenia. U sídliska Lunik IV. vedúci vedenia stavby je nemocný niekoľko mesiacov, a preto sa obidve vedenia stavby (Lunik I. a Lunik IV. ) schádzavajú spoločne. Bude potrebné zo strany odboru výstavby Východoslovenského KNV zariadiť náhradu za vedúceho vedenia stavby Lunik IV.
Vedenie stavby sídliska Ostredky pracuje veľmi dobre. Týždenne sa schádza a aktívne rieši problémy pri zabezpečovaní úloh technického režimu.
3. Technické režimy - prúdové cyklogramy
Prúdové cyklogramy sú spracované na všteky vládou sledované sídliská. Kvalita ich vecného vyjadrovania je dobrá.
Technické režimy v jednom vyhotovení sú na Slovenskej komisii pre investičnú výstavbu a tvoria podklad pre kontrolu a aktívnu spoluprácu pracovníka Slovenskej komisie pre investičnú výstavbu pri zabezpečovaní úloh vo vedení stavby. Návšteva vládou sledovaných sídlisk zo strany Slovenskej komisie pre investičnú výstavbu je vykonávaná mesačne najmenej dvakrát, a to pri
- mesačnom hodnotení výsledkov,
- odsúhlasení technického režimu na ďalší mesiac.
4. Hmotná zainteresovanosť
Za splnenie termínov pri odovzdávaní objektov v roku 1964 v súlade s technickými režimami - cyklogramami výstavby boli vypísané pre pracovníkov zabezpečujúcich ich splnenie (vedenia stavieb, stavbyvedúci, projektanti), prísľuby odmien v celkovej výške Kčs 371 tis. Za splnenie termínov I. polroku 1964 bolo vyplatených podľa prísľubov 32. 500 Kčs. Chybou bolo, že sa predlžovala doba pri vybavovaní potrebných formalít k realizácii odmien, takže k vyplateniu prísľubov za splnené termíny I. polroku došlo v niektorých prípadoch až začiatkom augusta 1964.
5. Situácia na jednotlivých sídliskách I. Sídlisko Bratislava-Ostredky
Kapacita sídliska je 3894 bytov. V roku 1964 sa má začať výstavba 2010 a dokonči t výstavba 540 bytov. K 1. 8. 1964 je rozostavaných 1246 bytov. Prvé byty v počte 84, ktorých výstavba sa začala v roku 1963, budú odovzdané v tomto mesiaci.
Technický režim za mesiac júl bol splnený na 126 % a od začiatku roka sa plní na 117 %.
Mierne neplnenie je zatiaľ na niektorých objektoch nadokrskovej občianskej a nadokrskovej technickej vybavenosti, ktoré majú byť odovzdané do užívania v III. štvrťroku 1964. Sú reálne predpoklady k tomu, že termíny odovzdania budú splnené a manko v neplnení sa dobehne do konca septembra 1964.
Za splnenie termínov pri dokončení objektov bolo v I. polroku z prostriedkov Štátnej komisie pre investičnú výstavbu uvoľnených z fondu osobitných prémií a odmien 21 302 Kčs, t. j. 12, 7% z celoročných prísľubov.
Podstatné problémy a nedostatky:
- mešká dodávka vzduchotechnických výrobkov z Kovýroby Trnava na objekty občianskej vybavenosti,
- neuvoľnenie vojenských skladov, čo podmieňuje výstavbu 25 triednej školy a niektorých ďalších objektov,
- mešká vypracovanie vykonávacích projektov pre objekty nultej série TO6B, ktorých výstavba mala byť začatá v auguste 1964.
II. Sídlisko Košice - Luník I.
Kapacita sídliska je 2066 bytov. V roku 1964 sa má začať výstavba 1762 a dokončiť 378 bytov. K 1. 8. 1964 je rozostavaných 1200 bytov. Prvé byty v počte 92, ktoré boli začaté v roku 1964, budú odovzdané v septembri 1964.
Technický režim za mesiac júl bol splnený na 125 % a od začiatku roka sa plní na 116 %. Plán bytovej výstavby sa plní od začiatku roka na 142 %, ale technická vybavenosť len na 80 %. Príčinou nízkeho plnenia plánu technickej vybavenosti sú nedostatky v dodávke kompenzátorov pre primárny teplovod, neuvoľnenie staveniska zo strany investora a nedostatok pracovných síl.
Podstatné problémy a nedostatky:
- mešká dodávka kompenzátorov z VŽKG, ktoré podmieňujú vykurovanie 64/65 (dodávateľ prisľúbil dodávku kompenzátorov Ø 325 do 15. 9. 1964, čo vyvolá veľké nároky na kapacitu zváračov a tepelných izolatérov),
- neprevedená asanácia 3 rodinných domov, ktorá podmieňuje plynulé prevádzanie prác na 5 objektoch v hodnote 576 000 Kčs,
- VSE Košice meškajú v montáži rozvodne, trafostaníc a primárnych rozvodov,
- nedostatok kapacity zváračov a tepelných izolatérov u generálneho dodávateľa stavebných prác (Pozemné stavby Košice).
Za splnenie termínov v I. polroku bolo vyplatených 8950 Kčs.
III. Sídlisko Košice-Lunik IV.
Kapacita sídliska je 2197 bytov. V roku 1964 (október) sa zahajuje len 1 bytový objekt o kapacite 216 bytov. Teraz sa prevádzajú inžinierske siete - hlavne nadokrskové.
Plán podľa technického režimu za mesiac júl sa splnil na 127 % a od začiatku roka sa plní na 126 %.
Z ročnej úlohy 12, 4 mil. Kčs je od začiatku roku prestavané 45, 5 %.
Za splnenie termínov v dodávaní vykonávacích projektov k 30. 6. 1964 bolo vyplatených pre projektantov 5000 Kčs.
Podstatné problémy a nedostatky:
- neusporiadané zmluvné vzťahy na objekte kotolne 3x9t/h,
- nie je uzavretý projekt organizácie výstavby s ČKD Dukla na montáž kotlov objektu kotolne 3x9t/h,
- neusporiadané zmluvné vzťahy na objekte podchod primárneho teplovodu pod severojužnou komunikáciou,
- mešká vypracovanie vykonávacích projektov pre 216 bytov K-1.
Príloha II. Tabuľka č. 1
Byty odovzdané do užívania za mesiac júl a od začiatku roka bez rodinných domkov
Kraje |
Plán 1964 |
júl |
od začiatku roka |
|||||||
plán |
skut. |
% z roč. úlohy |
- zaost. naviac |
plán |
skut. |
% |
% z roč. úlohy |
- zaost. naviac |
||
ZsKNV |
7 041 |
776 |
144 |
2, 0 |
- 632 |
4 093 |
3 644 |
89, 3 |
51, 8 |
- 449 |
SsKNV |
4 313 |
512 |
138 |
3, 2 |
- 374 |
2 178 |
1 958 |
89, 8 |
45. 4 |
- 229 |
VsKNV |
5 115 |
485 |
116 |
2, 3 |
- 369 |
2 447 |
2 106 |
86, 1 |
40, 7 |
- 341 |
Slov. |
16 529 |
1. 773 |
398 |
2, 4 |
- 1 375 |
8 718 |
7 707 |
88, 5 |
46, 6 |
- 1 010 |
Začatie výstavby bytov za júl a od začiatku roka
Kraje |
Plán 1964 |
júl |
od začiatku roka |
|||||||
plán |
skut. |
% z roč. úlohy |
- zaost. naviac |
plán |
skut. |
% |
% z roč. úlohy |
- zaost. naviac |
||
ZsKNV |
6 988 |
811 |
661 |
9, 5 |
- 150 |
4 023 |
3 811 |
94, 5 |
54. 5 |
- 212 |
SsKNV |
4 813 |
317 |
397 |
8, 2 |
80 |
1 808 |
2 034 |
112, 5 |
42, 2 |
226 |
VsKNV |
5 422 |
775 |
450 |
8. 3 |
- 325 |
2 922 |
2 934 |
101, 0 |
54, 5 |
32 |
Slov. |
17 223 |
1 903 |
1 508 |
8, 7 |
- 395 |
8 753 |
8 799 |
51, 0 |
51, 0 |
- 54 |
Rozostavanosť bytov k 1. 8. 1964 (mimo bytov JRD)
Kraje |
I° |
II° |
III° |
IV° |
Rozostavane |
Výťahy III kv. |
|||||
stav. |
% |
stav. |
% |
stav. |
% |
stav. |
% |
celkom |
plán III. kv. |
skut. júl |
|
ZsKNV |
1 091 |
18 |
1 851 |
30 |
1727 |
28 |
1444 |
24 |
6113 |
53 |
23 |
SsKNV |
742 |
21 |
1 046 |
30 |
1060 |
30 |
691 |
19 |
3 539 |
39 |
7 |
VsKNV |
1 457 |
28 |
1786 |
34 |
1277 |
24 |
708 |
14 |
5 229 |
28 |
11 |
Slov. |
3 290 |
22 |
4 683 |
31 |
4 064 |
27 |
2 843 |
20 |
14 880 |
120 |
41 |
Príloha II. Tabulka č. 2
Plnenie plánu na vládou seldovaných sídliskách za júl a od začiatku roka 1984 (v mil. Kčs)
Sídlisko |
júl 1964 |
od začiatku roka |
|||||||||
Ročná úlona |
plán |
skut. |
% z roč. úlohy |
plán |
skut |
% z roč. úlohy |
predstih - zaost. |
||||
Bratislava Ostredky |
0 |
11, 9 |
1, 307 |
1, 530 |
118 |
12, 8 |
6, 364 |
6, 053 |
95 |
50, 6 |
- 0, 311 |
T |
15, 1 |
1, 428 |
1, 444 |
100 |
9, 6 |
7, 694 |
8, 689 |
113 |
57, 5 |
0, 995 |
|
B |
60, 0 |
5. 170 |
6, 994 |
135 |
13, 6 |
15, 839 |
20, 332 |
128 |
33, 7 |
4, 493 |
|
C |
87, 0 |
7, 905 |
9, 968 |
126 |
11, 5 |
29, 897 |
35, 174 |
117 |
40, 5 |
5, 277 |
|
Košice Lunik I. |
0 |
5, 5 |
0, 580 |
0, 741 |
128 |
12, 8 |
2, 171 |
2, 287 |
105 |
41, 5 |
0, 116 |
T |
13, 7 |
1, 426 |
1, 141 |
79 |
8, 3 |
6, 999 |
5, 589 |
80 |
40, 5 |
- 1, 410 |
|
B |
40, 6 |
3, 704 |
5, 332 |
143 |
13, 2 |
10, 999 |
15, 428 |
142 |
38, 3 |
4, 429 |
|
C |
59, 8 |
5, 790 |
7, 214 |
125 |
12, 0 |
20, 169 |
23, 304 |
116 |
39, 0 |
3, 135 |
|
Košice Lunik IV. |
0 |
0, 2 |
- |
- |
- |
- |
- |
||||
T |
11, 6 |
0, 788 |
0, 999 |
127 |
8, 6 |
4, 492 |
5, 640 |
126 |
48, 7 |
1, 148 |
|
B |
0, 6 |
- |
__ |
- |
__ |
__ |
- |
- |
- |
- |
|
C |
12, 4 |
0, 788 |
0, 999 |
127 |
0, 0 |
4, 492 |
5, 640 |
126 |
45, 5 |
1, 148 |
|
Slovensko |
0 |
17, 6 |
1, 887 |
2, 271 |
120 |
12, 9 |
8, 535 |
8, 340 |
98 |
47, 3 |
- 0, 195 |
T |
40, 4 |
3, 642 |
3, 584 |
98 |
8, 9 |
19, 185 |
19, 918 |
104 |
49, 2 |
0, 733 |
|
B |
101, 2 |
8, 954 |
12, 326 |
137 |
12, 2 |
26, 838 |
35, 760 |
134 |
35, 3 |
9, 922 |
|
C |
159, 2 |
14, 483 |
18, 181 |
123 |
11, 4 |
54, 558 |
64, 018 |
117 |
40, 3 |
10, 460 |
|
O = občianska vybavenosť |
|||||||||||
T = technická vybavenosť |
|||||||||||
B = bytová výstavba |
|||||||||||
C = celkom |
Príloha II. Tabuľka č. 3
Plnenie plánu národných výborov do konca júla 1964 na úseku bytovej, školskej a zdravotníckej výstavby (bez GO) (v mil. Kčs)
SLOVENSKO |
Zs KNV |
Ss KNV |
Vs KNV |
|||||||||
Plán 1964 |
Plnenie I. -VII. |
Plán 1964 |
Plnenie I. -VII. |
Plán 1964 |
Plnenie I. -VII. |
% |
Plán 1964 |
Plnenie I. -VII. |
% |
|||
Bytové domy |
955 362 |
552 297 |
58, 0 |
393 292 |
234 291 |
59, 6 |
234 598 |
150 512 |
64, 3 |
327 372 |
167 494 |
51, 1 |
Techn. vybavenosť |
304 499 |
129179 |
42, 5 |
100 743 |
45 591 |
45, 5 |
90 814 |
41137 |
45, 5 |
112 942 |
42151 |
37, 6 |
Obč. vybavenosť |
104 750 |
47 835 |
45, 6 |
60 654 |
27 637 |
45, 6 |
14 684 |
5 650 |
38, 5 |
29 412 |
14 548 |
49, 5 |
Komplexnosť spolu |
409 249 |
177 014 |
43, 5 |
161 397 |
73 228 |
45, 4 |
105 498 |
45 787 |
43, 4 |
142 354 |
56 999 |
40, 0 |
Bytová výstavba spolu |
1364 611 |
729 307 |
53, 5 |
554 689 |
307 519 |
55, 5 |
340 096 |
196 299 |
57, 8 |
469 726 |
224 493 |
48, 0 |
Školská výstavba |
249 288 |
101 234 |
40, 7 |
92 988 |
37 334 |
40, 0 |
79 399 |
32 477 |
41, 0 |
76 901 |
31423 |
41, 0 |
Zdravotnícka výstavba |
144 242 |
68 433 |
47, 4 |
66 509 |
31777 |
47, 7 |
32 990 |
17 592 |
53, 5 |
44 743 |
19 064 |
42, 5 |
Príloha II. Tabuľka č. 4
Prehľad o plnení plánu na menovite sledovaných stavbách z úseku školstva a kultúry za obdobie január-júl
1964
Pomenovanie a miesto stavby |
Plán na rok 1964 v mil. Kčs |
Plnenie |
plánu |
Prírastok za júl |
Stavebné práce |
Stroje a zariadenia |
||||
Kčs |
% |
plán |
plnenie |
% |
plán |
plnenie |
% |
|||
a) Vysoké školy |
||||||||||
Vys. škola poľnohosp., Nitra |
||||||||||
20, 100 |
11, 702 |
58, 2 |
1, 601 |
17, 500 |
11, 115 |
63, 5 |
2, 600 |
0, 587 |
22, 6 |
|
Strojnícka fakulta SVŠT |
||||||||||
0, 300 |
0, 325 |
108, 0 |
- |
0, 100 |
0, 124 |
124, 0 |
0, 200 |
0, 201 |
100, 5 |
|
Stavebná fakulta SVŠT |
||||||||||
4, 000 |
0, 296 |
7, 4 |
0, 099 |
4, 000 |
0, 296 |
7, 4 |
__ |
- |
__ |
|
Pedagogický inštitút, Nitra |
||||||||||
7, 300 |
3, 338 |
46, 0 |
0, 394 |
7, 100 |
3, 338 |
47, 0 |
0, 200 |
- |
- |
|
Pedagogický inštitút, Trnava |
||||||||||
5, 500 |
2, 579 |
46, 9 |
0, 242 |
5, 200 |
2, 579 |
49, 6 |
0, 300 |
- |
- |
|
Spolu: |
37, 200 |
18, 240 |
49, 0 |
2, 336 |
33, 900 |
17, 452 |
51, 4 |
3, 300 |
0, 788 |
23, 9 |
b) Internáty |
||||||||||
Internát SVŠT, Bratislava |
||||||||||
7, 403 |
2, 255 |
30, 5 |
0, 341 |
5, 863 |
2, 161 |
36, 9 |
1, 540 |
0, 094 |
6, 1 |
|
Internát VŠT, Košice |
||||||||||
10, 000 |
4, 478 |
44, 8 |
0, 630 |
8, 400 |
4, 253 |
50, 6 |
1, 600 |
0, 225 |
14, 1 |
|
Internát PI, Nitra |
0, 778 |
0, 334 |
42, 9 |
- |
0, 409 |
0, 332 |
81, 1 |
0, 369 |
0, 002 |
0, 5 |
Internát PI, |
3. 900 |
2, 689 |
68, 9 |
0, 459 |
3, 900 |
2, 689 |
68, 9 |
- |
__ |
__ |
Spolu: |
22, 081 |
9, 756 |
44, 2 |
1, 430 |
18, 572 |
9, 435 |
50, 9 |
3. 509 |
0, 321 |
9, 1 |
c) Kultúrne stavby |
||||||||||
Osvetový ústav, Bratislava |
||||||||||
2, 194 |
0, 888 |
40, 5 |
0, 101 |
2, 027 |
0, 888 |
43, 8 |
0, 167 |
__ |
__ |
|
Matica Slovenská, |
1, 500 |
0, 085 |
5, 7 |
0, 085 |
1, 500 |
0, 085 |
5, 7 |
- |
__ |
__ |
Martin |
||||||||||
Spolu: |
3, 694 |
0, 973 |
26, 3 |
0, 186 |
3, 527 |
0, 973 |
27, 6 |
0, 167 |
- |
- |
Rekapitulácia: |
||||||||||
a) Vysoké školy |
37, 200 |
18240 |
49, 0 |
2, 336 |
33, 900 |
17, 452 |
51, 4 |
3, 300 |
0, 788 |
23, 9 |
b) Internáty |
22, 081 |
9, 756 |
41, 2 |
1, 430 |
18, 572 |
9, 435 |
50, 9 |
3, 509 |
0, 321 |
9, 1 |
c) Kultúrne stavby |
3, 694 |
0, 973 |
26, 3 |
0, 186 |
3, 527 |
0, 973 |
27, 6 |
0, 167 |
- |
- |
Spolu: |
62, 975 |
28, 969 |
46, 0 |
3, 952 |
55, 999 |
27, 860 |
49, 7 |
6, 976 |
1, 109 |
15, 9 |
Príloha II. Tabuľka č. 5
Plnenie investičného plánu zdravotníckych stavieb do 31. 7. 1964
Miesto a názov zdrav. stavby |
Začatie a odovzdanie stavby |
Kapacita postelí |
Investičné prostriedky na rok 1964 |
z toho stavebné |
Stavebné práce podľa výrobno-techn. režimu výstavby |
||||||
plán |
skut. |
% |
plán |
skut. |
% |
plán I. -VII/64 |
skut. |
% |
|||
Západoslovenský kraj |
|||||||||||
Bratislava - Mestská nemocnica |
060/066 |
710 |
26 700 |
12 240 |
45, 8 |
20 500 |
8 820 |
43, 0 |
10 341 |
8 820 |
85, 3 |
Hlohovec - poliklinika |
060/094 |
- |
2 471 |
1519 |
615 |
1493 |
1361 |
91, 2 |
1130 |
1361 |
120, 4 |
Nitra-Zobor - tbc. reh. pav. |
072/124 |
150 |
5 877 |
2 433 |
41, 4 |
4 922 |
2 314 |
47, 0 |
2146 |
2 314 |
107, 8 |
Šaľa -nemocnica |
092/125 |
240 |
9 500 |
5 866 |
61, 7 |
8 500 |
4 461 |
52, 5 |
nedošlo k dohode |
||
Stredoslovenský kraj |
medzi PS n. p. a KIÚ Bratislava |
||||||||||
B. Bystrica - KÚNZ hosp. b. |
119/065 |
2 000 |
1091 |
54, 6 |
2 000 |
1091 |
54, 6 |
1067 |
1091 |
102, 2 |
|
B. Bystrica - inf. pav. |
083/065 |
60 |
1869 |
851 |
45, 5 |
1869 |
851 |
45, 5 |
929 |
851 |
91, 6 |
Čadca - nemocnica |
052/066 |
340 |
6 705 |
5 503 |
82, 1 |
6 705 |
3 967 |
59, 2 |
3 895 |
3 967 |
101, 8 |
Ilava - nemocnica |
090/063 |
280 |
5 000 |
4 113 |
82, 3 |
5 000 |
3116 |
62, 3 |
2 580 |
3116 |
120, 8 |
Poltár - poliklinika |
120/074 |
- |
1604 |
618 |
38, 5 |
991 |
418 |
42, 2 |
991 |
418 |
42, 2 |
Veľký Krtíš - nemocn. |
129/065 |
220 |
2 795 |
1863 |
66, 6 |
22 795 |
1047 |
37, 5 |
1256 |
1047 |
83, 4 |
Východoslovenský kraj |
|||||||||||
Humenné-Podskalka -tbc. 1. |
110/125 |
200 |
3 000 |
2 533 |
84, 4 |
3 000 |
2 533 |
84, 4 |
1270 |
2 533 |
199, 4 |
Košice-sever - poliklin. |
091/104 |
__ |
4 763 |
1935 |
40, 6 |
3 353 |
1723 |
51, 4 |
1513 |
1723 |
113, 9 |
Košice-KÚNZ inf. pav. |
051/055 |
105 |
1595 |
355 |
22, 3 |
828 |
327 |
39, 5 |
481 |
327 |
68, 0 |
Kráľ. Chlmec - nemocnica |
089/044 |
220 |
1019 |
1224 |
121, 1 |
674 |
1101 |
163, 4 |
674 |
1101 |
163, 44 |
Michalovce - tbc. OHES |
101/104 |
150 |
5 247 |
1662 |
31, 7 |
3 415 |
1444 |
42, 3 |
1791 |
1444 |
80, 6 |
Prešov - psych. lieč. |
109/124 |
300 |
5 700 |
1563 |
27, 4 |
4 478 |
1563 |
34. 9 |
2 777 |
1563 |
56, 3 |
Prešov - inter. lieč. |
121/065 |
150 |
1855 |
507 |
27, 3 |
1500 |
507 |
33, 8 |
__ |
- |
|
Prešov - energoblok |
121/095 |
- |
3 500 |
2 304 |
65, 8 |
3 500 |
2 304 |
65, 8 |
- |
- |
- |
Stará Ľubovňa - nemocnica |
100/064 |
180 |
1498 |
1448 |
96, 7 |
1105 |
1109 |
100, 4 |
1105 |
1109 |
100, 4 |
Zariadenia MZd |
|||||||||||
Bratislava - Výskumný ústav onkologický |
119/124 |
220 |
2 328 |
1182 |
50, 8 |
770 |
879 |
114, 2 |
758 |
879 |
115, 7 |
Dudince - reum. ústav |
071/125 |
250 |
4 282 |
2 739 |
64, 0 |
4, 196 |
2 637 |
62, 8 |
2 710 |
2 637 |
97, 3 |
Piešťany - hosp. budova |
060/123 |
- |
2 767 |
1098 |
39, 7 |
2 349 |
1011 |
43, 0 |
1789 |
1011 |
56, 5 |
Trenč. Teplice - reum. ústav |
031/075 |
250 |
4 368 |
2 302 |
52, 7 |
4180 |
2 242 |
53, 6 |
2 784 |
2 242 |
80, 5 |
Trenč. Teplice kotolňa práčovňa |
074/066 |
- |
1543 |
66 |
0, 4 |
1543 |
66 |
0, 4 |
66 |
66 |
100, 0 |
Príloha III.
Prehľad
o plnení plánu na prednostne zabezpečovaných stavbách v mesiaci júl a od
začiatku roku 1964
Poradie |
Plán 1964 |
Mesiac júl |
I. - VII. |
Podiel |
|||||
Nové ceny podľa ŠPK |
plán |
skut. |
% |
plán |
skut. |
% |
z roč. úlohy |
||
júl |
I. -VII |
||||||||
1 |
2 |
3 |
4 |
5 |
6 |
7 |
8 |
9 |
10 |
1 |
MP |
Čistiaca a kompresná stanica Košice II |
|||||||
C |
2 800 |
146 |
423 |
289 |
2 307 |
3 648 |
158 |
15 |
130 |
S |
900 |
100 |
233 |
233 |
1768 |
1402 |
183 |
21 |
127 |
T |
1900 |
46 |
190 |
413 |
1539 |
2 246 |
146 |
11 |
132 |
2 |
MP |
Baňa Cígel |
|||||||
C |
50 300 |
2 764 |
3 707 |
134, 1 |
33 718 |
36 179 |
107, 3 |
7, 4 |
71, 9 |
S |
24 900 |
2175 |
2 586 |
118, 9 |
15136 |
15 221 |
100, 6 |
10, 4 |
61, 1 |
T |
25 400 |
589 |
1121 |
190, 3 |
18 582 |
20 958 |
112, 8 |
4, 4 |
82, 5 |
3 |
ÚSE |
RBE - PARNÁ ELEKTRÁREŇ NOVÁKY III |
|||||||
C |
55 000 |
7 253 |
8 655 |
119, 2 |
39 494 |
35 602 |
90, 2 |
15, 7 |
64, 7 |
S |
11800 |
1019 |
1092 |
107, 2 |
7 645 |
7 867 |
103 |
9, 2 |
66, 4 |
T |
43 200 |
6 234 |
7 563 |
134 |
31854 |
27 735 |
87 |
17, 5 |
64, 1 |
4 |
OSE |
RBE - PARNÁ ELEKTRÁREŇ VOJANY |
|||||||
C |
208 200 |
11047 |
10 208 |
92, 4 |
52 717 |
44 755 |
84, 8 |
4, 9 |
21, 5 |
S |
67 500 |
6 400 |
7 017 |
109, 6 |
29 881 |
26 935 |
97, 2 |
10. 4 |
40 |
T |
140 700 |
4 647 |
3191 |
68, 7 |
22 836 |
17 800 |
77, 9 |
2, 3 |
12, 7 |
5 |
OSE |
EBO - jaderná elektráreň A: |
|||||||
C |
45 000 |
3 320 |
2 320 |
69, 9 |
16 971 |
18 720 |
110, 3 |
5, 2 |
41, 6 |
S |
24 000 |
2 000 |
2 034 |
101, 7 |
13 706 |
15 334 |
111, 9 |
8, 5 |
63, 9 |
T |
21000 |
1320 |
286 |
21, 7 |
3 265 |
3 386 |
103, 7 |
1, 4 |
16, 1 |
6 |
MHRD |
SMZ KOŠICE - ROZŠÍRENIE ZÁVODU LOVINOBAŇA |
|||||||
C |
13 700 |
480 |
794 |
165, 4 |
11479 |
10 230 |
89, 1 |
5, 8 |
74, 7 |
S |
7 600 |
380 |
642 |
168, 9 |
6 791 |
6 635 |
97, 7 |
8, 4 |
87, 3 |
T |
6100 |
100 |
152 |
152 |
4 685 |
3 595 |
76, 7 |
2, 5 |
58, 9 |
7 |
MHRD |
VSŽ KOŠICE - NOVÝ HUTNÝ ZÁVOD |
|||||||
C |
1360 300 |
106 055 |
102 7/3 |
97 |
665 762 |
690 864 |
103, 8 |
7. 6 |
50, 8 |
S |
526 200 |
49 027 |
46 279 |
94, 4 |
286 410 |
296 552 |
103, 5 |
8. 8 |
56, 4 |
T |
834 100 |
57 028 |
56 494 |
99, 1 |
379 352 |
394 312 |
103, 9 |
9, 9 |
47, 3 |
8 |
MHRD |
VSŽ Košice - vápencový lom Včeláre |
|||||||
C |
80 000 |
5 845 |
3105 |
53, 1 |
31445 |
25 278 |
80, 4 |
3, 9 |
31, 6 |
S |
36 000 |
3 965 |
2 628 |
66, 3 |
18 303 |
16 034 |
87, 6 |
7, 3 |
44, 5 |
T |
44 000 |
1880 |
477 |
25, 4 |
13142 |
9 244 |
70, 3 |
1, 1 |
21 |
9 |
MHRD |
VSŽ Košice - centrálne prekladisko rúd I. stavba |
|||||||
C |
9 300 |
1480 |
1448 |
97, 8 |
3, 091 |
3 879 |
125, 5 |
15, 6 |
41, 7 |
S |
9 300 |
1480 |
1448 |
97, 8 |
3, 091 |
3 879 |
125, 5 |
15, 6 |
41, 7 |
T |
- |
- |
- |
- |
- |
- |
- |
- |
- |
Poradie |
Plán 1964 |
Mesiac júl |
I. - VII. |
Podiel z roč. úlohy |
|||||
Nové ceny podľa ŠPK |
plán |
skut. |
% |
plán |
skut. |
% |
|||
júl |
I. -VII. |
||||||||
1 |
2 |
3 |
4 |
5 |
6 |
7 |
8 |
9 |
10 |
10 |
MHRD |
ŽD Bohumín - lanáreň Hlohovec |
|||||||
C |
12 200 |
1230 |
1463 |
118, 9 |
7150 |
9 036 |
126, 3 |
12, - |
74, 1 |
S |
3 000 |
210 |
301 |
143, 3 |
2 028 |
2 404 |
118, 5 |
10, - |
80, 1 |
T |
9 200 |
1020 |
1162 |
113, 9 |
5122 |
6 632 |
129, 5 |
12, 6 |
72, 9 |
11 |
MChP |
ChZJD Bratislava - superfosfát |
|||||||
C |
7 800 |
315 |
389 |
123, 5 |
2 586 |
3 328 |
128, 7 |
4, 9 |
42, 7 |
S |
3100 |
250 |
307 |
122, 8 |
1890 |
2117 |
112, - |
9, 9 |
68, 3 |
T |
4 700 |
65 |
82 |
126, 2 |
696 |
1211 |
174, - |
1, 7 |
25, 8 |
12 |
MChP |
ChZJD ŠAĽA - DUSÍKÁREŇ II. ETAPA |
|||||||
C |
292 700 |
19142 |
12 372 |
64, 6 |
131 302 |
132 655 |
101, - |
4, 2 |
45, 3 |
S |
69100 |
5 073 |
5 073 |
100, - |
36 022 |
35 832 |
99, 5 |
7, 3 |
51, 9 |
T |
223 600 |
14 069 |
7 299 |
51, 9 |
95 280 |
96 823 |
101, 6 |
3, 3 |
43, 3 |
13 |
MChP |
ChZJD Bratislava - agrochemikálie I. |
|||||||
C |
15 200 |
1310 |
1419 |
108, 3 |
7 745 |
8 448 |
109, 1 |
9, 3 |
55, 6 |
S |
8 200 |
750 |
858 |
114, 4 |
4 785 |
5 263 |
109, 9 |
10, 5 |
64, 2 |
T |
7 000 |
560 |
561 |
100, - |
2 960 |
3185 |
107, 6 |
8, - |
45, 5 |
14 |
MChP |
Chemko Strážske - germániový koncentrát |
|||||||
C |
11100 |
1360 |
569 |
41, 8 |
5 098 |
2 381 |
46, 7 |
5, 1 |
21, 5 |
S |
3 100 |
360 |
268 |
74, 4 |
1646 |
1781 |
108, 2 |
8, 6 |
57, 5 |
T |
8 000 |
1000 |
301 |
30, 1 |
3 452 |
600 |
17, 4 |
3, 8 |
7, 5 |
15 |
MChP |
Chemko Humenné - Chemlon II. |
|||||||
C |
40 900 |
4 250 |
3175 |
77, 6 |
24 539 |
21289 |
86, 8 |
7, 8 |
52, 1 |
S |
13 400 |
1250 |
1104 |
88, 3 |
8 588 |
6 873 |
80, - |
8, 2 |
51, 3 |
T |
27 500 |
3 000 |
2 071 |
69, - |
15 951 |
14 416 |
90, 4 |
7, 5 |
52, 4 |
16 |
MChP |
Slovnaft Bratislava - výstavba závodu I. etapa |
|||||||
C |
29 700 |
1900 |
2 700 |
142, 1 |
25 300 |
24 000 |
94, 9 |
9, 1 |
80, 8 |
S |
9 600 |
900 |
800 |
88, 9 |
7 700 |
6 700 |
87, - |
8, 4 |
69, 8 |
T |
20100 |
1000 |
1900 |
190, - |
17 600 |
17 300 |
98, 3 |
9, 5 |
86, 1 |
17 |
MChP |
Slovnaft Bratislava - výstavba závodu II. etapa |
|||||||
C |
249 500 |
16 500 |
18 200 |
110, 3 |
147 100 |
157 700 |
107, 2 |
7, 3 |
63, 2 |
S |
46 300 |
3 900 |
4 200 |
107, 7 |
29 700 |
28 400 |
95, 6 |
9, 1 |
61, 3 |
T |
203 200 |
12 600 |
14 000 |
111, 1 |
117 400 |
129 300 |
110, 1 |
6, 9 |
63, 6 |
18 |
MChP |
Gumárne 1. mája Púchov - rozšírenie závodu |
|||||||
C |
81800 |
5 855 |
6 450 |
110, 2 |
40 021 |
50 816 |
127, - |
7, 9 |
62, 1 |
S |
14 200 |
1637 |
1761 |
107, 6 |
9 089 |
10 903 |
119, 9 |
12, 4 |
76, 8 |
T |
67 600 |
4 218 |
4 689 |
111, 2 |
30 932 |
39 913 |
129, - |
6, 9 |
59, - |
Poradie |
Plán 1964 |
Mesiac júl |
I. - VII. |
Podiel z roč. úlohy |
|||||
Nové ceny podľa ŠPK |
plán |
skut. |
% |
plán |
skut. |
% |
|||
júl |
I. -VII. |
||||||||
1 |
2 |
3 |
4 |
5 |
6 |
7 |
8 |
g |
10 |
19 |
MChP |
Severoslov. celulózky a papierne Ružomberok - grafický papier |
|||||||
C |
23 700 |
2 211 |
2 721 |
123, 1 |
14 835 |
18 217 |
122, 8 |
11, 5 |
76, 9 |
S |
4 800 |
475 |
404 |
85, 1 |
2 666 |
2 651 |
99, 4 |
8, 4 |
55, 2 |
T |
18, 900 |
1736 |
2 317 |
133, 5 |
12169 |
15 566 |
127, 9 |
12, 3 |
82, 4 |
20 |
MChP |
Východoslov. celulózky a papierne Slavošovce - rozšírenie závodu |
|||||||
C |
21000 |
1280 |
1313 |
102, 6 |
5 993 |
6 668 |
111, 3 |
6, 3 |
31, 8 |
S |
5 700 |
513 |
520 |
101, 4 |
3 090 |
3 239 |
104, 8 |
9, 1 |
56 8 |
T |
15 300 |
767 |
793 |
103, 4 |
2 903 |
3 429 |
119, 1 |
5, 2 |
22, 4 |
21 |
MTS |
BEZ Bratislava - výstavba nového závodu |
|||||||
C |
40 400 |
3 202 |
4112 |
128, 4 |
20 428 |
21386 |
104, 7 |
10, 2 |
52, 9 |
S |
17 400 |
1689 |
1814 |
107, 4 |
9 272 |
8 960 |
96, 6 |
10, 4 |
51, 5 |
T |
23 000 |
1513 |
2 298 |
151, 9 |
11156 |
12 426 |
111, 4 |
10, - |
54, - |
22 |
MVS |
Kovový tovar Trnava - rekonštrukcia a rozšírenie závodu na výrobu chladničiek Zlaté Moravce |
|||||||
C |
17 000 |
997 |
1446 |
145, - |
10 748 |
10 421 |
97, - |
8, 5 |
61, 3 |
S |
4 300 |
495 |
564 |
113, 9 |
3 463 |
3 073 |
88, 7 |
13, 1 |
71, 5 |
T |
12 700 |
502 |
882 |
175, 7 |
7 285 |
7 348 |
100, 9 |
6, 9 |
57, 9 |
23 |
MVS |
Tatra Kopřivnice - rozšírenie závodu Bánovce |
|||||||
C |
12 700 |
1126 |
1062 |
94, 3 |
9 919 |
9 257 |
93, 3 |
8, 4 |
72, 9 |
S |
8 000 |
916 |
755 |
82, 4 |
5156 |
5 811 |
112, 7 |
9, 4 |
72, 6 |
T |
4 700 |
210 |
307 |
146, 2 |
4 763 |
3 446 |
72, 3 |
6, 5 |
73, 3 |
24 |
MSP |
Slovenské závody techn. skla -výstavba závodu Bratislava-Dúbravka |
|||||||
C |
48 600 |
3 550 |
3 232 |
91, - |
19 787 |
21641 |
109, 4 |
6, 7 |
44, 5 |
s |
16 500 |
2150 |
1523 |
70, 8 |
9 821 |
11611 |
118, 2 |
9, 2 |
70, 4 |
T |
32100 |
1400 |
1709 |
122, 1 |
9 966 |
10 030 |
100, 6 |
5, 3 |
31, 2 |
25 |
MPP |
ZÁPADOSLOVENSKÉ KONZERVÁRNE A LIEHOVARY - ZÁVOD LEOPOLDOV |
|||||||
C |
35 600 |
2 341 |
2 485 |
106, 2 |
30 538 |
23 542 |
77, 1 |
7, - |
66, 1 |
S |
11300 |
1561 |
1728 |
110, 7 |
9 712 |
7 867 |
81, - |
15, 3 |
69, 6 |
T |
24 300 |
780 |
757 |
97, 1 |
20 826 |
15 675 |
75, 3 |
3, 1 |
64, 5 |
26 |
MPP |
Sladovňa Michalovce |
|||||||
C |
23 800 |
2 789 |
2 299 |
82, 4 |
16 531 |
13 268 |
80, 3 |
9, 7 |
55, 7 |
S |
12 900 |
1900 |
1394 |
73, 4 |
9119 |
5 734 |
62, 9 |
10, 8 |
44, 4 |
T |
10 900 |
889 |
905 |
101, 8 |
7 412 |
7 554 |
101, 6 |
8, 3 |
69, 1 |
27 |
MPP |
Spojené cukrovary - potravinársky kombinát Rimavská Sobota |
|||||||
C |
54 000 |
4 424 |
3 404 |
76, 9 |
32 188 |
28 788 |
89, 4 |
6, 3 |
55, 3 |
S |
21400 |
2 300 |
1573 |
66, 4 |
12 060 |
9 963 |
82, 6 |
7, 4 |
46, 6 |
T |
32 600 |
2124 |
1831 |
86, 2 |
20128 |
18 825 |
93, 3 |
5, 6 |
57, 7 |
Poradie |
Plán 1961 |
Mesiac júl |
I. - VII. |
Podiel z roč. úlohy |
|||||
Nové ceny podľa ŠPK |
plán |
skut. |
% |
plán |
skut. |
% |
|||
júl |
I. -VII. |
||||||||
1 |
2 |
3 |
4 |
5 |
6 |
7 |
8 |
g |
10 |
28 |
MZLVH |
RVR Bratislava vodné dielo Hričov-Mikšová-Považská Bystrica |
|||||||
C |
37 600 |
2 870 |
3 380 |
117, 8 |
24125 |
24 867 |
103, 1 |
9, - |
66, 1 |
S |
37 400 |
2 870 |
3 364 |
117, 2 |
24 005 |
24 720 |
103, - |
g__ |
66, 1 |
T |
200 |
- |
16 |
120 |
147 |
122, 5 |
8, - |
73, 5 |
|
29 |
MZLVH |
RVR Bratislava - vodné dielo Ružín |
|||||||
C |
43 200 |
4 201 |
3 585 |
85, 3 |
22 000 |
22 632 |
102, - |
8, 3 |
52, 4 |
S |
42 900 |
4 201 |
3 585 |
85, 3 |
21910 |
22 413 |
102, 3 |
8, 4 |
52, 2 |
T |
300 |
- |
- |
- |
90 |
219 |
243, 3 |
73, - |
|
30 |
MD |
Vrútky - rekonštrukcia dielní na opravu lokomotív |
|||||||
C |
16 000 |
1800 |
2 300 |
127, 8 |
9 413 |
8 804 |
93, 5 |
14, 4 |
55, - |
S |
8 000 |
800 |
744 |
93, - |
4 493 |
4 646 |
103, 4 |
9, 3 |
58, 1 |
T |
8 000 |
1000 |
1556 |
155, 6 |
4 920 |
4158 |
84, 5 |
19, 5 |
52, - |
31 |
MD |
TRAŤ O ŠIROKOM ROZCHODE ŠTÁT. HRANICA - VSŽ |
|||||||
C |
96 300 |
9109 |
9 264 |
101, 7 |
33109 |
42 556 |
128, 5 |
9, 6 |
44, 2 |
S |
96 300 |
9109 |
9 264 |
101, 7 |
33109 |
42 556 |
128, 5 |
9, 6 |
44, 2 |
T |
- |
- |
- |
- |
- |
- |
|||
32 |
ÚSS |
DK Žilina - Banská Bystrica |
|||||||
C |
5 400 |
850 |
781 |
92, - |
3 403 |
1177 |
34, 5 |
14, 5 |
21, 9 |
S |
800 |
52 |
36 |
69, 4 |
566 |
399 |
70, 5 |
4, 7 |
51. 8 |
T |
4 600 |
798 |
745 |
93, - |
2 837 |
778 |
27, 4 |
16, 2 |
16, 9 |
33 |
ÚSS |
Zosiľovacia stanica Banská Bystrica |
|||||||
C |
4 000 |
305 |
180 |
59, - |
2 235 |
2 479 |
110, - |
4, 5 |
61, 7 |
S |
3 700 |
305 |
180 |
59, - |
2 075 |
2 249 |
110, 8 |
4, 9 |
61, 3 |
T |
300 |
- |
- |
- |
160 |
230 |
143, 7 |
- |
76, 6 |
34 |
ÚSS |
UKV trasa východoslovenská |
|||||||
C |
4 500 |
375 |
365 |
97, 4 |
2 060 |
1918 |
93, - |
8. 2 |
43, - |
S |
2 800 |
342 |
361 |
105, 3 |
1547 |
1616 |
104 - |
13, 1 |
65, 8 |
T |
1700 |
33 |
4 |
121, 2 |
513 |
302 |
58, 9 |
0, 2 |
17, 8 |
35 |
ÚSS |
Rozhlasové stredisko Rimavská Sobota |
|||||||
C |
2 600 |
382 |
285 |
74, 6 |
1492 |
1993 |
133, 5 |
10, 9 |
76, 3 |
S |
600 |
82 |
84 |
102, 5 |
265 |
294 |
111, - |
13, 6 |
47, 5 |
T |
2 000 |
300 |
201 |
67, - |
1227 |
1704 |
138, 9 |
10, - |
85, 2 |
36 |
ÚSS |
DK Bratislava-Trenčín-Žilina |
|||||||
C |
2100 |
233 |
203 |
87, 2 |
1112 |
781 |
70, 8 |
9, 7 |
37, 4 |
S |
1900 |
233 |
123 |
52, 3 |
941 |
609 |
64 8 |
6, 4 |
31, 7 |
T |
200 |
80 |
171 |
172 |
100, - |
86, - |
Poradie |
Plán 1964 |
Mesiac júl |
I. - VII. |
Podiel z roč. úlohy |
|||||
Nové ceny podľa ŠPK |
plán |
skut. |
% |
plán |
skut. |
% |
|||
júl |
I. -VII. |
||||||||
1 |
2 |
3 |
4 |
5 |
6 |
7 |
8 |
9 |
10 |
37 |
VsKNV |
Kanalizácia a čistiareň Košice |
|||||||
C |
27 000 |
2 318 |
2 432 |
104, 9 |
16 857 |
17 654 |
104, 7 |
9, - |
65, 4 |
S |
24 600 |
2 075 |
2188 |
105, 4 |
15104 |
16 301 |
107, 9 |
8, 9 |
66, 3 |
T |
2 400 |
243 |
244 |
100 |
1753 |
1353 |
77, 2 |
10, 1 |
56, 4 |
38 |
VsKNV |
Elektrická rýchlodráha Košice - VSŽ |
|||||||
C |
24 400 |
3 459 |
2 522 |
72, 9 |
18 252 |
14 258 |
78, 1 |
10, 3 |
58, 4 |
S |
22 200 |
3 459 |
2 522 |
72, 9 |
10 959 |
9 342 |
85, 2 |
- |
- |
T |
2 200 |
- |
- |
- |
7 293 |
4 916 |
67, 4 |
- |
- |
39 |
VsKNV |
Ústredný dopravný podnik Košice |
|||||||
C |
25 400 |
1775 |
2 059 |
116, - |
10153 |
10 362 |
102, 1 |
8, 1 |
40 8 |
S |
18 200 |
1775 |
1659 |
93, 5 |
9 708 |
8 952 |
92, 2 |
91 |
49, 2 |
T |
7 200 |
- |
400 |
- |
445 |
1410 |
316, 9 |
5, 6 |
19, 6 |
Prednostne zabezpečované stavby spolu
C |
3 130 800 |
239 849 |
229 600 |
95, 7 |
1553 005 |
1581 482 |
101, 8 |
7, 3 |
50, 5 |
s |
1 239 900 |
118 178 |
113 016 |
95, 6 |
672 220 |
683 158 |
101, 6 |
9, 1 |
55, 1 |
T |
1 890 900 |
121 671 |
116 584 |
95, 8 |
880 785 |
898 321 |
100, 9 |
6, 2 |
47 5 |
Z TOHO STAVBY VLÁDOU SLEDOVANÉ |
|||||||||
C |
2 061 800 |
155 427 |
146 551 |
95, - |
964 403 |
980 204 |
101, 6 |
7, 1 |
47, 5 |
S |
789 800 |
72 569 |
71095 |
98, - |
409 570 |
424 264 |
103, 6 |
9, - |
53, 7 |
T |
1 272 000 |
82 858 |
75 436 |
91, - |
554 833 |
555 040 |
100, 2 |
5, 9 |
43, 7 |
Značky: C - stavba celkom S - stavebná časť T - dodávky a montáž technológie
Názvy stavieb vládou sledovaných sú uvedené veľkými písmenami.
Príloha IV.
Plnenie plánu stavebných prác na investičnej výstavbe a GO v I. polroku 1964 nestavebnými organizáciami
Ročný plán |
Skutoč. za I. polr. |
% spln. ročného plánu |
|
Ministerstvo palív |
37, 9 |
20, 8 |
54, 8 |
Ústredná správa energ. |
161, 2 |
71, 7 |
44, 5 |
Min. hutí a rud. baní |
35, 9 |
21, 6 |
60, 2 |
Min. chem. priemyslu |
28, 7 |
9, 6 |
33, 4 |
Min. ťažkého strojárstva |
4, 0 |
1, 2 |
30, 0 |
Min. všeob. strojárstva |
22, 9 |
6, 6 |
28, 8 |
Min. stavebníctva |
14, 1 |
10, 1 |
71, 6 |
Min. spotreb. priemyslu |
25, 8 |
7, 2 |
35, 8 |
Min. potravin. priemyslu |
4, 4 |
0, 8 |
18, 2 |
Min. poľnohosp. - poľnohosp. |
138, 0 |
75, 0 |
54, 3 |
- voda |
4, 0 |
1, 7 |
42, 5 odhad |
Min. dopravy |
191, 9 |
62, 1 |
32, 4 |
Ústredná správa spojov |
84, 8 |
39, 5 |
46, 6 |
Ostatné rezorty |
30, 0 |
12, 0 |
40, 0 odhad |
KNV spolu |
112, 9 |
34, 7 |
30, 7 |
Západoslovenský kraj |
39, 0 |
17, 8 |
45, 6 |
Stredoslovenský kraj |
37, 9 |
11, 4 |
- 30, 1 |
Východoslovenský kraj |
36, 0 |
5, 5 |
15, 3 |
JRD svojpomocou (vrátane priamych dodávok) |
557, 0 |
209, 1 |
37, 5 |
Akcia "Z" |
198, 2 |
83, 2 |
42, 0 |
Individuálka |
1123, 0 |
305, 4 |
27, 2 |
Spolu |
2 774, 7 |
972, 3 |
35, 0 |
Stanoviska
ministra těžkého strojírenství ke zprávě povereníka-předsedy Slovenské komise pro investiční výstavbu o současných úkolech v zabezpečování investiční výstavby a o přípravě plánu na rok 1965
Stanoviska vztahují se na přílohu č. I materiálu pro Slovenskou národní radu vzhledem k tomu, že k vlastní zprávě, která vyjadřuje hlediska celkového programu investiční výstavby na Slovensku, nemáme připomínek.
Elektrárna Nováky III:
Elektronapáječky: Na bloku č. 1 jsou 2 napáječky kompletní. Třetí napáječka je t. č. po havárii v opravě v Sigmě a je zajíšťováno její dodání na stavbu v 10/64. Na bloku č. 2 jsou t. č.. 2 napáječky kompletní. Třetí je zajišťována z opravy v Sigmě k dodání do 25. 9. 64 na stavbu.
Impulsní pojišťovací ventily: jsou dodány na stavbu. Chybí pouze 2 kontaktní manometry ze ZPA, které jsou zajištěny na 9/64.
Nadměrné chvění olejových čerpadel u obou bloků odstraňuje t. č. Sigma.
Nedostatečnou čistotu páry řeší IBZKG vestavbou cyklonového zařízení do kotlových válců.
Tvrdnutí svárů: u obou bloků bylo provedeno nové vyžíhání. Příčinu samovytvrzování řeší komise složená z odborníků organizací MHD a MTS.
Pružiny závěsů parovodu: výměna vadných pružin se t. č. dokončuje.
Elektrárna Vojany:
Montáž kotle K1 byla zahájena 25. 8. 64. IBZKG vypracovala nový harmonogram dodávek, který na základě změny technologického postupu montáže vyrovnává dosavadní skluzy a zajišťuje původně stanovené termíny dodávky páry pro turbosoustrojí pro blok č. 1 k 15. 7. 65 a pro blok č. 2 k 15. 10. 65. Turbosoustrojí č. 1: ZVIL Plzeň z příkazu s. ministra zpracovává v těchto dnech nový harmonogram montážních prací, kterým bude i při opožděné dodávce TG na stavbu zajištěn vládní termín uvedení do zkušebního provozu. Ocelová konstrukce pro strojovnu: Dodávka a
montáž velínu je provedena. OK strojovny v rozsahu potřebném pro montáž mostového jeřábu byla provedena do 5. 9. 64. Montáž ocelové konstrukce je prováděna zesílenou montážní skupinou KS Brno tak, aby bylo zajištěno včasné uzavření objektu pro zimní opatření 1964-65.
Vzduchotechnika: při jednání ministrů ÚSE a MTS dne 5. 8. t. r. bylo dohodnuto, že vzduchotechnika pro drtírnu a hlubinný zásobník bude provedena v I/65. Postup prací na elně Vojany s cílem zabezpečit případná další opatření bude projednáván na kolegiu ministra TS dne 24. 9. t. r.
Rozšíření závodu Lovinobaňa:
II. etapa výstavby (s vl. termínem 7/64) byla uvedena do zkuš. provozu ve dvou částech, a to 2. a 8. 7. 64. Splnění termínu bylo uznáno poradou ministrů 23. 7. 64. Postup provádění některých doplňujících a dokončovacích prací předkládaných tech. režimem byl upřesněn mezi GDT PS Přerov a investorem - jak v oblasti vlastní výroby, tak i u odprašování dne 28. 8. 64. Kolaudační závady i nepřerušené odstraňování závad během zkušebního provozu jsou odstraňovány. Mezi GDT a investorem došlo sice k rozporům v termínech odstraňování těchto závad, budou však řešeny dle dohody statutárními zástupci obou stran. Závěry budou pravidelně kontrolovány vedením stavby. Problém zajištění kolonových nakladačů v Adamovských strojírnách musí řešit - pokud to je nutné - nadřízený orgán investora s MVS, jelikož se nejedná o dodavatele resortu MTS, ani nejde o zařízení, které by bylo v rozsahu dodávky GDT.
Duslo Šaľa:
GD stavebních prací Hydrostav neplní především připravenost k montáži, zejména u následujících provozních souboru: výstavba čpavku - skluz o 5 měsíců; vnější rozvody na mostech
- nekvalitně provedené práce - skluz o 4 měsíce; transformátorová stanice s rozvodnou - odsouvá připravenost k montáži o 1 měsíc; louh sodný - elektrolýza - připravenost k montáži jeřábů - skluz 3 měsíce; čpavek - kompresorovna synt. plynu
- skluz o 6 týdnů.
Odst. 4: pro rok 1964 byl stanoven objem plánu dodávek a montáží, který zajišťoval uvedení do provozu cirkul. vodárny a močoviny k 31. 12. 65 a rozpracovanost provozních souborů, které mají být uvedeny do provozu v pozdějších lhůtách tak, aby požadované termíny byly splněny. Situace je komplikována změnou koncepčního řešení u acetylenového štěpení, kterou ministerstvo chemie bude mít projekčně dořešenou až koncem roku 1964. Jelikož se jedná o základní provozní soubor, na jehož výrobě meziproduktů je odvislý provoz převážné většiny technologických souborů II. etapy, je velmi vážně ohrožen stanovený vládní termín uvedení acetylen. štěpení do provozu. Výroba kyslíku a dusíku: příkazem ministra TS č. 114 64 z 24. 8. 64 bylo uloženo KS Brnu urychlit dodávky a montáž kyslíkového aparátu č. 3 tak, aby byl maximálně zkrácen přislíbený termín zahájení zkušebního provozu 31. 3. 65 a vyšlo co nejvíce vstříc požadovanému termínu MCHP - 1. 1. 1965. V současné době prověřuje KS Brno zajištění chybějícího materiálu.
Sušící stanice: dodávky a montáž sušící stanice byly urychleny a stanice dokončena 5. 9. 64.
Čištění plynu: příkazem ministra TS č. 114/64 bylo uloženo ZVÚ HK učinit opatření k uvedení 3 aparátů dusíkové vypírky do zkušebního provozu k 1. 4. 65. Zkrácení k 31. 12. 64 je vyloučeno. Hladinometry zabezpečuje ZPA Praha k 30. 11. 64. Komprese čist. synt. směsi: v současné době má ČKD Praha na stavbě 12 techniků a 40 montérů, kteří zajišťují rekonstrukce a úpravy kompresorů 2ČKL 510. Také hlavní konstruktér je trvale na stavbě. V současné době je kompresor č. 2 v provozu. Oprava kompresoru č. 1 bude dokončena do 15. 9., kompresoru č. 3 do 15. 10. a kompresoru č. 4 do 30. 11. 1964.
Čistící a kompresorová stanice Košice II: Pro ukončení a odskoušení komplexu měření a dálkového ovládání turbodmychadel byla na meziresortním jednání dne 9. 9. t. r. stanovena skupina pracovníků, složená ze zástupců Plynoprojektu Praha, SLP Bratislava, ČKD Praha, EZ Bratislava a ZPA Praha. Tato skupina bude podávat pravidelné zprávy SPP, MP a MTS o průběhu prací. Dodávku ventilátorů pro finálního dodavatele Stavoindustria Banská Bystrica MTS operativně zajistilo (odeslány 3. 8. t. r. ). Termín ukončení prací na přívodu vvn, přislíbený ředitelem Energovodu na aktivu KV KSČ v Košicích, dosud splněn nebyl. Z toho důvodu ani n. p. EZ Bratislava nemohl provést definitivní napojení trafostanice na rozvodnu.
Soustavná kontrola průběhu zkušebního provozu technolog, zařízení je se strany MTS zajištěna. Investor však nemá dostatečně vyškolenou obsluhu a znovu požaduje ponechání pracovníků ze ZPA a EZ na stavbě ještě dalšího půl roku.
Chemko Strážske: ČKD Dukla projektové podklady reaktorů Chemoprojektu předal. Chemoprojektem není však koncepčně dosud vyřešeno měření a regulace reaktorů, takže investor dosud u ZPA Praha tuto část měření a regulace neobjednal, a přístroje proto nejsou v plánu na rok 1965.
Ukončení montáže pneumatické dopravy zabezpečuje ZVVZ Milevsko k 1. 7. 1965, jelikož potřebné fondy na čedič byly v I/65 přiděleny na oblasti vývozu.
Chemko Humenné - chemlon II: U n. p. EZ Bratislava není rozporu ve věcném plnění, protože zajišťují ve spolupráci se ZPA postup montážních prací tak, aby k 15. 9. 1964 bylo provedeno napojeni všech spotřebičů a provedeny zkoušky OTK, aby bylo možno zahájit komplexní zkoušky technologických zařízení. ZVVZ Milevsko ukončí montáž k 20. 9. 64 tak, aby bylo možno i na této části zahájit zkoušky.
Za předpokladu, že na okruhu kaprolaktanu budou zkoušky úspěšné, je zajištěno uvedení do zkušebního provozu k 1. 10. 1964.
Slovnaft Bratislava I. etapa:
Výstavba I. etapy je ukončena a objekty jsou předány investorovi do zkušebního provozu s výjimkou souboru "Hydrogenační rafinace paliv" - 2. linka, kde investor dosud neodstavil provoz 1. linky, aby se mohlo provést napojení mezi jednotlivými provozy.
Slovnaft Bratislava II. etapa:
K odst. 4: Z dodatku zadávacího projektu vyplynuly další požadavky na rozšíření dodávek potrubí a značného počtu armatur. Přesto, že s nimi nebylo v plánu počítáno, byly se strany MTS zabezpečeny, takže termín zkušebního provozu bude dodržen s tím, že část komplexních zkoušek bude provedena v rámci zkušebního provozu, t. j. od 1. 4. 65.
Zaostávání montážních prácí na celku "Dělení pyrolysních plynů" je způsobeno tím, že investor nezajistil dodávky potrubí z Anglie. ZVÚ HK musí omezovat práci a odvolávat pracovníky. Ve stavební připravenosti chybí stále asi 30 základů pro aparáty. Zásadní rozpor vznikl v měření a regulaci pro pozdní předání podkladů od zahraničního dodavatele. Dodatek k ZP je investorem zajišťován na 31. 10. 64, za tohoto předpokladu může ZPA Praha zpracovat prováděcí projekt MaR do 31. 1. 65. O termínu pro uvedení do zkušebního provozu bude možno rozhodnout až po předložení dodatku k zadávacímu projektu.
Kúkolům na str. 125:
ad 1: možno souhlasit
ad 2: opatření se provádí
ad 3: není účelné. Pracovníci naopak pro nedostatek materiálu z Anglie byli odvoláni
ad 4: bylo již několikráte projednáno na nejvyšší úrovni. Povinnost přednostních dodávek do SSSR umožňuje dodat kotle (zejm. přehřívače) až v 11/64. Vzhledem k situaci v zajištění MaR jsou dřívější dodávky neúčelné
ad 5: nelze provést, - dodatek k ZP zajišťuje investor až k 31. 10. 64
ad 6: možno souhlasit.
Gumárny 1. máje Púchov:
Hnětiče: K havárii elektromotorů docházelo vzhledem k tomu, že projektant navrhl otevřené elektromotory a nezabezpečil v projektu jejich chlazení čistým vzduchem. Dodatečně se provádí úpravy vinutí. Kromě toho se vyrábí v MEZ Vsetín uzavřené motory, vhodné pro prostředí gumáreň. S jejich dodávkou se počítá v IV/64.
Závady u převodových skřiní (posun pastorku) byly již odstraněny.
Také u elektromagnetických vzduchových ventilů šlo o nedostatek projektu, protože navržené typy nejsou schopny spolehlivě v gumárenském prostředí pracovat. Je nutno používat ventilů v prachotěsné skříni. U hnětiče je také reklamováno nadměrné chvění. I tato záležitost je projekční závadou, neboť podle normy ČSN je přípustné chvění 100 mikronů, stroj vykazuje 60 mikronů, avšak dodatečný požadavek investora je snížit chvění na 40 mikronů. Tento požadavek nelze splnit. U nových hnětičů, které budou dodány v roce 65, jsou prováděna opatření (převodovky a motory jsou specielně vyvažovány), aby bylo dosaženo co nejmenšího chvění.
Vytlačovací stroje: Vnikání chladící vody do oleje je odstraněno. Vzniklé havárie byly projednávány na MTS se závěrem, že příčina havárií je především v nedostatečné obsluze investora, která nedodržuje technické provozní podmínky a stroje trvale přetěžuje. Není prováděno čištění vytlačovacích strojů po každé směně, takže při jejich spouštění dochází k velkému přetížení. Stroje jsou konstruovány na výkon 900 kg/hod, avšak podle
zjištění techniků dodavatele jsou trvale přetěžovány na 1800 kg/hod. Mimo to si investor pro zvýšení výkonu provedl úpravy v dělící hlavě, kterými se umožňuje trvalé přetěžování. K odstranění havárií je třeba dodržovat především provozní technické podmínky.
U kotelny došlo v důsledku skluzu stavební připravenosti ke zpoždění zahájení montáží. Přesto montážní organisace dokončují montáže ve zkrácené průběžné době k 1. 3. 65.
K závěrům:
- Závady na hněštičích budou odstraněny do 31. 12. 64. Garancie byla prodloužena do 1. 7. 1966.
- U vytlačovacích stroj a je třeba investorem zajistit správnou obsluhu a dodržování provozních podmínek.
- Uvedení kotle do zkušebního provozu je zajišťováno v termínu 1. 3. 1965.
VCP Slavošovce:
Přes opožděný nástup EZ na montáž bude dodržen stanovený termín ukončení montážních prací, t. j. 15. 4. 65 tak, aby komplexní zkoušky mohly být ukončeny do 1. 5. 65. Na jednání příštího vedení stavby ve Slavošovcích (22. 9. 64) bude přítomen montážní inspektor EZ, který prověří připravenost k montáži a dohodne termíny nástupu jednotlivých montážních pracovníků.
BEZ Bratislava:
Montáž jeřábů v hale brzdí nedodání koček, které jsou zajišťovány z dovozu (BLR). Skluz montážních prací za I. pololetí vznikl v důsledku zaostávání stavebních prací a opožděného předávání Stavební připravenosti. V objektu 108 byly zahájeny montážní práce 8. září t. r. s cílem vyrovnat dvouměsíční skluz stavební připravenosti. V objektu 102 měly na zpoždění montáží vliv i změny v umístění zařízení proti původní projektové dokumentaci.
Kovový tovar Trnava - ledničky Zlaté Moravce:
Otázka zajištění montáže jeřábů bude řešena na nejbližším kontrolním dnu. Slovenské loděnice Komárno převedly 150 pracovníků na výstavbu elektrárny v Tušimicích a z těchto důvodů nemohou montáž v požadovaném termínu zabezpečit.
V současné době na čisticí stanici pracují 2 montéři n. p. Sigma Hranice.
Montáž kotelny je ukončena, provádí se dílčí úpravy a zajišťuje dodatečně dodávka servomotorů.
TATRA Kopřivnice - rozšíření závodu Bánovce:
Tuzemská vyhřívací tělesa na kalící lince nevyhověla a byla proto objednána náhradní z NSR a SSSR.
Sladovna Michalovce:
Dodávky filtrů jsou odvislé od splnění dodávek z SONP Kladno, které je dodává v kooperaci pro ČKD Duklu. Neplnění závazků SONP Kladno bylo několikráte projednáno, byla poskytnuta technická i výrobní pomoc, v prvé řadě jsou však zajišťovány filtry pro výstavbu elektráren. Dodávka pro sladovnu Michalovce bude splněna ve IV/64 až v I/65.
Potravin. kombinát Rimavská Sobota:
Dodávka velínu ze ZPA Čakovice byla původně plánována dle uvažovaného termínu uvádění objektů do provozu až v roce 1966.
V případě zajištění kratšího termínu, bude možnost zajištění i velínu v požadovaném termínu.
Vodní dílo Hričov-Mikšová P. Bystrica:
Termín uvedení do zkušebního provozu nebyl splněn pro proražení cívek statoru generátoru při napěťových zkouškách dne 17. 7. 64. Vzhledem k rozsáhlosti opravy je stator demontován a odesílán do ZVIL Plzeň. Harmonogram opravy a montáže statoru bude 16. 9. 64 zpracován ve ZVIL Plzeň, kdy bude stanoven i termín nového najetí.
Jaderná elektrárna Bohunice:
Vyrovnávací zařízení pro reaktorovou nádobu bude dodáno v I/65. Jeden kroužek pro reaktorovou nádobu bude dodán do konce roku 1964. Na 4 další kroužky vyexpedovaný materiál (z VŽKG) dosud do Plzně nedošel. Pec AZ-3 bude dohotovena do konce roku 1964.
U ostatních staveb v příloze uváděných, k nimž není vyjádřeno stanovisko v rámci tohoto rozboru, lze souhlasit s rozborem ve zprávě pro Slovenskou národní radu uváděným.
6
Návrh Slovenskej komisie pre investičnú výstavbu:
Uznesenie
Slovenskej národnej rady
z.........1964
k zpráve povereníka-predsedu Slovenskej komisie pre investičnú výstavbu inž. Jána Marku o súčasných úlohách v zabezpečovaní investičnej výstavby a o príprave plánu na rok 1965
Pri výstavbe materiálnych základov socialistickej spoločnosti a pri prekonávaní zaostalosti Slovenska zohrala rozhodujúcu úlohu rozsiahla investičná výstavba uskutočňovaná zo spoločných zdrojov jednotnej československej ekonomiky. Objem investičnej výstavby realizovanej na Slovensku mal v predchádzajúcom období výrazne vzostupný trend: v rokoch 1950-55 31, 2 mld. Kčs, v rokoch 1956-60 48, 6 mld. Kčs; pre obdobie 1961-65 sa predpokladá objem investičnej výstavby v čiastke 70, 8 mld. Kčs.
Investičná výstavba umožnila splniť základné ciele stanovené stranou a vládou pri uskutočňovaní línie socialistickej industrializácie Slovenska. Vybudovali a rekonštruovali sa stovky priemyselných závodov, ktoré od základu zmenili charakter ekonomiky Slovenska a účinne prispievajú k rozvoju ekonomiky celej našej socialistickej vlasti. Medzi takéto patria napríklad: strojárenské závody na strednom Považí, Závod SNP v Žiari nad Hronom, chemické závody v Bratislave, v Šali nad Váhom a v Novákoch, Niklová huta v Seredi, Parná elektráreň v Zemianskych Kostolanoch a vodné elektrárne na Váhu, Novácke uhoľné bane, nový závod v Rudňanoch, drevokombináty vo Zvolene a v Hencovciach a mnohé ďalšie závody. V súčasnom období sa úspešne rozvíja výstavba Východoslovenských železiarní, ktoré budú mať veľký význam pre československé národné hospodárstvo a osobitne pre všestranný rozvoj východného Slovenska.
Investičná výstavba prispela k veľkému rozvoju Slovenska, k zvýšeniu jeho ekonomickej a kultúrnej úrovne. Za posledných 14 rokov sa postavilo na Slovensku vyše 340 tis. bytov, rozvinula sa veľká výstavba škôl, zdravotníckych zariadení a iných objektov slúžiacich potrebám obyvateľstva a rozvoju spoločenskej výroby.
Napriek nesporným úspechom sa však v procese investičnej výstavby prejavujú aj niektoré závažné nedostatky, ktoré znižujú jej celkovú efektívnosť. Tieto nedostatky sa ani v poslednom čase nepodarilo ešte odstrániť.
Nepodarilo sa dosiahnuť najmä to, aby sa stavby včas odovzdávali do užívania a aby sa znížila terajšia neúmerne dlhá doba výstavby. Prekračujú sa náklady na výstavbu stanovené v investičných úlohách. Rovnako nedosiahlo sa výraznejšie zlepšenie v kvalite stavieb. _ Mnohé nové kapacity nedosahujú stanovené parametre, prípadne plné využitie nových kapacít sa časove neúmerne preťahuje.
V priebehu I. polroka 1964 došlo k zlepšeniu v plnení plánu investičnej výstavby oproti minulému roku. Splnil sa plán stavebných prác i dodávok a montáží strojov a technologického zariadenia na prednostne zabezpečovaných priemyselných a inžinierskych stavbách, ako aj plán odovzdávania bytov. Kladne sa prejavili pri plnení plánu opatrenia straníckych a štátnych orgánov, najmä riešenie mzdových a platových úprav a zlepšenie hmotnej zainteresovanosti. K zlepšeniu situácie prispeli aj organizačné opatrenia Štátnej komisie pre investičnú výstavbu, zabezpečované na Slovensku orgánmi Slovenskej národnej rady, a to tak v priemyselnej a inžinierskej, ako aj v bytovej a občianskej výstavbe.
Napriek vcelku dobrým výsledkom v I. polroku 1964 vyžiada si realizácia ročného plánu investičnej výstavby na Slovensku zvýšené vypätie dodávateľských a investorských organizácií v II. polroku 1964.
Dosiahnutý podiel z ročnej úlohy v I. polroku je nízky, nech už ide o stavebné práce (42, 1 %), alebo o dodávky a montáže technológie (41, 2 %). Aj plnenie vecných úloh na priemyselnej výstavbe nie je rovnomerné.
Na výstavbe sídlisk i napriek relatívne nízkemu plánu technickej a občianskej vybavenosti zaostala jej realizácia. Príčiny zaostávania vyplývajú najmä z toho, že nie je riešená hmotná zainteresovanosť pracovníkov na týchto stavbách, zaostáva ich príprava, a tak výstavba objektov technickej a občianskej vybavenosti nie je zabezpečovaná v časovom súlade s výstavbou objektov bytových. Ďalej nie sú vytvorené podmienky pre progresívnu výstavbu objektov technickej a občianskej vybavenosti, pre ktoré nie sú vypracované vhodné typové projekty a zaostávajú dodávky technologických a netechnologických zariadení pre tieto stavby.
Na prednostne zabezpečovaných stavbách, riadených tohto roku vedeniami stavieb podľa ročných technických režimov, sa nepriaznivo prejavil vplyv nedostatočnej a oneskorenej prípravy stavieb na rok 1964, najmä:
- niektoré dielčie zmeny v koncepcii, ktoré viedli k dodatočným úpravám v projektoch rozostavaných objektov,
- bilančná nevyváženosť v pláne technologických dodávok a z nej vyplývajúca tendencia odsúvať závažné dodávky na neskoršie obdobia,
- nedostatočná koncentrácia kapacity stavebnomontážnych podnikov na prednostne zabezpečovanú výstavbu.
Na úseku bytovej a občianskej výstavby sa i popri zvýšenom sústredení pozornosti investorov a dodávateľov na výstavbu a dokončovanie menovite schvaľovaných stavieb nepodarilo zabezpečiť rovnomerné plnenie plánu podľa harmonogramu výstavby. I tohto roku, aj keď v zmenšenej miere, prejavili sa niektoré charakteristické nedostatky výstavby bytov:
- nárazové odovzdávanie bytov v závere štvrťrokov,
- nedodržovanie harmonogramov začatia výstavby bytových objektov,
- pomerne dlhý cyklus výstavby so značnými výkyvmi v trvaní I. a IV. stupňa rozostavanosti.
Pre splnenie náročných vecných úloh v II. polroku 1964 a pre dôkladnú prípravu plánu na rok 1965 je preto potrebné:
na úseku priemyselnej a inžinierskej výstavby
a) zintenzívniť operatívne riadenie stavieb a zamerať úsilie zúčastnených organizácií predovšetkým na komplexné odovzdávanie budovaných kapacít do prevádzky v plánovaných termínoch,
b) dosiahnuť zvýšenú koncentráciu stavebných kapacít na rozhodujúce stavby a zvýšiť mobilnosť pracovníkov hlavnej stavebnej výroby,
c) zabezpečovať v stavebných podnikoch, špecializovaných na priemyselné a inžinierske stavby, kapacitu na dokončovacie práce,
d) zlepšiť plnenie dodávok, najmä oceľových konštrukcií, vzduchotechnických zariadení a ťažkej elektromontáže;
na úseku bytovej a občianskej výstavby
a) dotovať technickú a občiansku výstavbu dostatočnými investičnými prostriedkami, zodpovedajúcimi plynulému priebehu realizácie a požiadavkám na komplexnosť budovaných sídlisk,
b) po schválení ročného plánu zabezpečiť včasné odovzdávanie stavenísk a vytvárať všetky predpoklady, aby sa nenarušovala vlastná realizácia,
c) včas vypracovať harmonogram plynulosti výstavby, schválený harmonogram dodržiavať a rovnomerne plniť hneď od začiatku roka,
d) iniciatívne uplatňovať výsledky technického rozvoja a tým zlepšovať technickú a technologickú úroveň realizovaných stavieb.
Za účelom zvyšovania kvality výstavby je potrebné ďalej rozvíjať a sústavne prehlbovať socialistickú súťaž a zameriavať ju na zvyšovanie podielu stavieb vzornej kvality, upevňovanie pracovnej disciplíny a šetrenie materiálom.
Vychádzajúc z celkového rozboru situácie v investičnej výstavbe Slovenská národná rada
A. ukladá
1. podpredsedovi Slovenskej národnej rady a predsedovi Slovenskej plánovacej komisie
v spolupráci s predsedami krajských národných výborov dohodnúť s ministrom ťažkého strojárstva a s ministrom hutného priemyslu a rudných baní zlepšenie plnenia dodávok netechnologických zariadení, najmä oceľových konštrukcií, vzduchotechnických zariadení a ťažkej elektromontáže
31. október 1964
2. povereníkovi-predsedovi Slovenskej komisie pre investičnú výstavbu
v spolupráci so Štátnou komisiou pre investičnú výstavbu, krajskými národnými výbormi a investorskými rezortmi vytvoriť podmienky pre kvalitné spracovanie typových projektov pre technickú a občiansku vybavenosť s prihliadnutím na požiadavku sprogresívnenia výstavby
31. marec 1965
3. povereníkovi Slovenskej národnej rady pre stavebníctvo
a) vytvoriť v dohode s Ministerstvom stavebníctva a v spolupráci s krajskými národnými výbormi v stavebných organizáciách podmienky, aby realizácia plánovanej technickej a občianskej vybavenosti sídlisk sa včas zabezpečovala
31. december 1964
b) vyhodnotiť v spolupráci s krajskými národnými výbormi, ako stavebné organizácie vytvárajú podmienky pre plynulé plnenie investičného plánu v zimnom období
31. október 1964
4. podpredsedovi Slovenskej národnej rady a predsedovi Slovenskej plánovacej komisie a povereníkovi-predsedovi Slovenskej komisie pre investičnú výstavbu zamerať sa pri hodnotení investičnej výstavby za rok 1964 na kvalitatívnu stránku investičnej výstavby, rozpracovať opatrenia pre ďalšie podstatné zlepšenie kvality stavieb
30. jún 1965
5) predsedom krajských národných výborov
a) zabezpečiť prípravu komplexnej bytovej a občianskej výstavby z hľadiska včasného odovzdávania stavenísk a vykonania asanačných prác pre stavby začínané v roku 1965; v pláne na rok 1965 plne dotovať investičnými prostriedkami výstavbu technickej a občianskej vybavenosti sídlisk a dodávateľsky ju zabezpečiť; u nových sídlisk postarať sa o žiadúci predstih vo výstavbe technickej a občianskej vybavenosti; vykonať opatrenia, aby dohodnuté termíny medzi investormi a stavebnými organizáciami sa dodržali
31. január 1965
b) zabezpečiť maximálnu stabilizáciu menovitej náplne bytovej a občianskej výstavby, ktorá sa začne v roku 1965, a nepripustiť pri vypracovaní III. fázy krajských harmonogramov zaradenie nových stavieb
31. január 1965
c) nepripustiť začínanie nových stavieb bez zabezpečenia zdrojov tepla a vody a vykonať opatrenia na odstránenie nedostatkov a vylúčenie budovania provizórií
31. október 1964
B. doporučuje
predsedovi Slovenskej odborovej rady
zamerať socialistickú súťaž na zvyšovanie kvality stavieb a na upevňovanie pracovnej disciplíny.
V Bratislave 17. septembra 1964
inž. Ján M a r k o v. r., povereník-predseda
pplk. Lad. Pittner v. r. zpravodajca
OBSAH
2. schôdzky
1. Zloženie sľubu poslanca Tibora Bohdanovského 5
2. Zpráva povereníka-predsedu Slovenskej komisie pre investičnú výstavbu inž. Jána Marku o súčasných úlohách v zabezpečovaní investičnej výstavby a o príprave plánu na rok 1965.......... 6
Úvodné slovo námestníka predsedu Slovenskej komisie pre investičnú výstavbu Miloša Hrušovského do
rozpravy............. 6
Rozdaná tlač.......... 12
Rozprava ........... 12
Reč poslanca Emila P í š a........ 12
Reč poslanca Jozefa Bednára..... 19
Reč povereníka SNR pre financie Františak H a g a r u. 23
Schôdzka prerušená........ 30
Schôdzka znovu otvorená...... 30
Reč poslanca dr. h. c. Alexandra H o r á k a.... 30
Reč podpredsedu vlády Jana Pillera..... 34
Reč ministra ťažkého strojárstva Jozefa Pešla.. 40 Reč povereníka SNR pre stavebníctvo Ladislava K o m-
p i š a............. 44
Reč poslanca Antona Ťažkého...... 52
Schôdzka prerušená........ 58
Schôdzka znovu otvorená...... 58
Reč povereníka SNR pre školstvo a kultúru dr. Mateja
Lúčana............ 58
Reč poslanca Ladislava L e c u....... 67
Reč poslanca Tibora Bohdanovského... 72
Reč poslanca Martina Hrašku...... 76
Reč člena Slovenskej komisie pre investičnú výstavbu
inž. Jána Longauera........ 78
Dotaz poslanca Stanislava Hollého..... 83
Odpoveď námestníka ministra ťažkého strojárstva P o s-
p í š i l a............. 85
Odpoveď ministra stavebníctva inž. Samuela T a k á č a 86 Odpoveď námestníka predsedu Slovenskej komisie pre
investičnú výstavbu Miloša Hrušovského... 88
Rozprava skončená......... 89
Návrh Slovenskej komisie pre investičnú výstavbu na uznesenie Slovenskej národnej rady k zpráve povereníka-predsedu Slovenskej komisie pre investičnú výstavbu o súčasných úlohách v zabezpečovaní investičnej výstavby a o príprave plánu na rok 1965.... 89 Zpráva zpravodajcu pplk. Ladislava Pittnera.. 89 Uznesenie schválené........91
3. Návrh na doplnenie Slovenskej plánovacej komisie.. 91 Prílohy............92
Prílohy
k 2. schôdzke
Zpráva povereníka-predsedu Slovenskej komisie pre investičnú výstavbu inž. Jána Marku o súčasných úlohách v zabezpečovaní investičnej výstavby a o príprave plánu na rok 1965..........93
Stanoviská ministra ťažkého strojárstva Jozefa Pešla k zpráve povereníka-predsedu Slovenskej komisie pre investičnú výstavbu inž. Jána Marku o súčasných úlohách v zabezpečovaní investičnej výstavby a o príprave plánu na rok 1965........155
Návrh Slovenskej komisie pre investičnú výstavbu na uznesenie SNR k zpráve povereníka-predsedu Slovenskej komisie pre investičnú výstavbu inž. Jána Marku o súčasných úlohách v zabezpečovaní investičnej výstavby a o príprave plánu na rok 1965 (tlač SNR 6).. 162