Národná rada SR nie je iba miesto práce zvolených poslancov, ale aj miestom mnohých zaujímavých historických diel, zastavení a rôznych umeleckým zaujímavostí. Každoročne je parlament lákadlom aj pre rôzne edukatívne návštevy, či už ide o študentov alebo našich seniorov, no každý rok pribúdajú aj najmenšie deti v predškolskom veku. Možno to znie prehnane, ale štatistiky naozaj nepustia a môžeme sa pochváliť krásnym číslom. Ročne prejde parlamentom prehliadkou takmer 18 tisíc záujemcov. Nie každý však môže prísť do Bratislavy a aj preto tím zamestnancov v Národnej rade SR pripravil letný seriál o týchto zaujímavých zákutiach. Počas celého leta budeme uverejňovať krátke zastavenia v parlamente s peknými fotkami. Na publicitu týchto pozitívnych správičiek využijeme aj sociálne siete. FB/NRSR
Diel prvý – Dáma z bronzu
Dáma z bronzu víta návštevníkov parlamentu
Žena s otvorenou náručou a kvetmi v rukách nezvykne vyvolávať rozporuplné reakcie, emotívne diskusie plné protichodných názorov či dokonca vášnivé debaty politikov, tak ako to bolo v prípade bronzovej dámy pred budovou Národnej rady SR. Ide o monumentálnu sochársku plastiku majstra Jána Kulicha. Ako na dlani ju majú návštevníci parlamentu a zastavuje sa pri nej aj množstvo turistov z celého sveta, ktorí prichádzajú na Bratislavský hrad. Azda aj preto dostala majestátna, takmer 5 metrov vysoká a 3,5 tony vážiaca socha príznačný názov Vítanie.
Novú budovu, vtedy ešte Slovenskej národnej rady, naprojektovali a začali stavať v socialistickom Československu v roku 1986. Po Nežnej revolúcii v novembri 1989 sa však politici, umelci, ale aj verejnosť rozdelili na dva tábory. Jedni boli za dokončenie stavby podľa pôvodných plánov, druhí však boli zásadne proti. Budovu a časť jej umeleckej výzdoby totiž považovali za symboly komunistického režimu. V prípade Vítania im zrejme neprekážala ani tak samotná socha či umelecké stvárnenie diela, ako jej autor. Majstra Kulicha totiž časť odbornej i laickej verejnosti vnímala ako prominentného sochára komunistického režimu a jedného z normalizátorov slovenskej kultúry a umeleckého školstva. Tí, ktorí mali opačný názor, zasa vyzdvihovali jeho veľké majstrovstvo.
Socha nestojí na svojom mieste od odovzdania budovy do prevádzky v máji 1994, ale osadili ju až v polovici júla 1995. Do bronzu ju však Ján Kulich odlial ešte pred novembrovými udalosťami v roku 1989. Podľa niektorých zdrojov stála 2,3 milióna vtedajších československých korún. Zaujímavé je, že pôvodne ňou federálne ministerstvo dopravy plánovalo skrášliť Prístavný most, ktorý sme vtedy volali Most hrdinov Dukly. Mala tam vraj vítať návštevníkov Petržalky, respektíve symbolizovať Bratislavu, rozradostenú z rozrastajúceho sa sídliska. Nevedno, prečo sa nakoniec od tohto nápadu upustilo. Pravdepodobne bolo nové miesto považované za slávnostnejšie. Iróniou osudu je, že teraz je socha akoby otočená k Petržalke chrbtom.
Emócie sprevádzajúce osadenie najrozmernejšej plastiky v areáli Národnej rady v polovici 90. rokov už dávno opadli. Iba staršej generácii našich návštevníkov sa chvíľami vynárajú spomienky na toto hektické obdobie. Paradoxne, Vítanie je dnes jedným z najfotografovanejších umeleckých diel parlamentu. Ak o ňom viete niečo viac, budeme radi, keď sa s nami o svoje poznatky podelíte. Možnože práve Vaše informácie chýbajú v neúplnej mozaike často protichodných správ o tomto diele. Môžete sa tiež objednať na prehliadku Národnej rady a na vlastné oči uvidíte sochu, ktorá pred takmer štvrťstoročím rozhádala politikov a rozdelila našu spoločnosť. Bronzová lady Vás v parlamente určite rada privíta.