V Y H L Á S E N I E

Slovenskej národnej rady a vlády Slovenskej republiky


k deportáciám Židov zo Slovenska

Slovenský národ zvrhol v novembri 1989 totalitný režim a vstúpil na cestu demokratických premien. V novej demokratickej Slovenskej republike ako súčasti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa usiluje vytvoriť novú demokratickú a pluralitnú spoločnosť založenú na úcte k ľudským právam. V lete 1990 obyvatelia Slovenska v slobodných voľbách zvolili Slovenskú národnú radu, prvý skutočne slobodne zvolený parlament slovenského národa.

V radosti nad znovuzískanou slobodou slovenský národ nezabúda na všetky príkoria minulosti, ktorých bol obeťou. Rovnako však nemôže zabudnúť ani na činy v nedávnej minulosti, ktorými niektorí jeho príslušníci a reprezentanti spôsobili zlo a utrpenie iným. Nielen jednotlivci, ale i národy majú svoje vedomie o minulosti. Majú i svedomie, ktoré dobré činy jednotlivcov schvaľuje a pre zlé im robí výčitky.

V rokoch druhej svetovej vojny na Slovensku, rovnako ako vo viacerých krajinách vtedajšej Európy, sa uskutočnili nezákonné deportácie židovského obyvateľstva. V roku 1942 a 1944 boli zo Slovenska vyvezené desaťtisíce našich spoluobčanov židovského pôvodu. Deportáciám predchádzali právne a faktické opatrenia, ktoré mali za následok hrubú diskrimináciu a násilie voči našim židovským spoluobčanom. Mnohí vtedajší predstavitelia Slovenska uplatnili norimberské rasové zákony v praxi.

Deportácie v roku 1942 a ďalšie protižidovské opatrenia boli v slovenských rukách. Takmer všetci deportovaní Židia zahynuli v nacistických koncentračných táboroch.

Tento zločin voči ľudskosti z čias druhej svetovej vojny dodnes ťaží svedomie nás všetkých, prevažne už príslušníkov mladších generácií, ktorí sme nemali osobný podiel na tragických udalostiach spred takmer polstoročia.

Už na jeseň roku 1987, dva roky pred pádom totalitného režimu u nás, odvážna skupina slovenských spisovateľov, publicistov, umelcov, historikov, vedcov a cirkevných činiteľov vydala VYHLÁSENIE K DEPORTÁCIÁM ŽIDOV NA SLOVENSKU. Vyjadrili v ňom ľútosť nad udalosťami z druhej svetovej vojny a úsilie odprosiť všetkých príbuzných a potomkov týchto obetí z radov židovského obyvateľstva. Toto vyhlásenie sa mohlo rozširovať iba ilegálne a bolo publikované iba v slobodnom zahraničí.

Dnes, po roku slobodného života, cítime my, poslanci Slovenskej národnej rady a vláda Slovenskej republiky ako reprezentanti celého Slovenska a jeho najrôznejších politických prúdov a zoskupení, mravnú povinnosť verejne prejaviť našim židovským spoluobčanom svoju účasť a ľútosť nad zločinmi, ktoré boli na nich spáchané. Chceme sa úprimne ospravedlniť za všetko, čím sa naši predchodcovia previnili proti židovským spoluobčanom za druhej svetovej vojny. K tomu nás oprávňujú hlboké tradície humanizmu a demokratizmu zakorenené v slovenskom národe v minulosti. Vieme i to, že mnohí Slováci sa postavili na ozbrojený odpor voči násiliu a aktívne pomáhali našim prenasledovaným židovským spoluobčanom.

Na sklonku prvého roku našej slobody, v predvečer sviatkov porozumenia a lásky, sa zamýšľame aj nad našou minulosťou a sami pred sebou i pred tvárou sveta spytujeme svoje svedomie a podávame ruku všetkým národom a národnostiam, s ktorými sme žili a žijeme v spoločnom štáte.

Toto naše vyhlásenie chce byť prísľubom, že nové demokratické Slovensko už nikdy nezíde z cesty, ktorú charakterizuje úcta k slobode, tolerancia, demokracia, zákonnosť a láska medzi ľuďmi bez ohľadu na národnosť, rasu, náboženstvo či presvedčenie.

Dané pred Vianocami roku 1990

v Bratislave,

hlavnom meste Slovenskej republiky.

Bratislava 20. december 1990