Zápisnica
z 51. schôdze Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá sa uskutočnila dňa 18. júna 2026, v budove Národnej rady Slovenskej republiky, v rokovacej miestnosti č. 149 o 9:30 hod.
______________________________________________________________________
Prítomní:11 poslancov (podľa prezenčnej listiny)
Schôdzu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „výboru“)
otvoril predseda výboru Marián Kéry.
Návrh programu:
1.Žiadosť vlády Slovenskej republiky o vyslovenie dôvery vláde Slovenskej republiky
Predloží:minister Zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár
Spravodajca:členka výboru Zuzana Plevíková
2.Voľba overovateľa výboru
Predloží:predseda výboru Marián Kéry
3.Rôzne
Hlasovanie o návrhu programu
Za / proti / zdržal sa: 10 / 0 / 0
K bodu 1
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár spomenul rozhodnutie Ústavného súdu zo dňa 17.6.2026, v ktorom sa uvádza, že vláda na základe jeho rozhodnutia požiadať o vyslovenie dôvery. Minister uviedol, že vláda sa rozhodla bezodkladne konať a požiadala o zvolanie schôdze ešte pred oficiálnym doručením rozhodnutia Ústavného súdu. Skonštatoval, že aktuálna situácia je výsledkom nezodpovedného hospodárenia predošlých vlád, ktoré odovzdali súčasnej vláde najhoršie verejné financie v rámci Európskej únie. V roku 2009 bol deficit na úrovni 8,2% HDP, pričom v roku 2019 predstavoval deficit 1,2% HDP. Skonštatoval, že tieto hodnoty dokazujú zodpovedné hospodárenie s verejnými financiami súčasnej vlády vo volebných obdobiach v spomínanom rozmedzí rokov. Poznamenal, že vláda odovzdala v roku 2019 zdravé verejné financie, zatiaľ čo po posledných parlamentných voľbách prevzala verejné financie v najhoršom stave z pomedzi členských krajín EÚ. Uviedol, že deficit verejných financií sa v roku 2019 pohyboval na úrovni 1,2% HDP, čo predstavovalo približne 1 miliardu EUR. Verejný dlh sa pohyboval pod úrovňou všetkých sankčných pásiem, vo výške 48% HDP. Spomenul, že v roku 2012 preberali po vláde Ivety Radičovej najvyššiu nezamestnanosť na úrovni 15%. Uviedol, že v rokoch 2020 2023 sa deficit verejných financií zvýšil na úroveň 6,5% HDP. Vláda I. Matoviča dosiahla úroveň deficitu 5,19% HDP, zatiaľ čo vláda E. Hegera a Ľ. Ódora 6,51% HDP. V súčasnosti predstavuje deficit verejných financií 4,1% DHP a postupne sa znižuje. Uviedol, že hodnotenia od Európskej únie a ratingových agentúr dosvedčujú úspešnosť opatrení súčasnej vlády. V prípade, ak by konsolidácia neprebehla, zadlženosť Slovenskej republiky by v roku 2040 dosiahla 132%. Na záver pripomenul, že úroveň deficitu verejných financií bola za predchádzajúcej vlády na úrovni 6,5% HDP a zadlženosť sa za obdobie 2020 až 2023 navýšila o 24 miliárd EUR.
Spravodajkyňa Zuzana Plevíková predniesla návrh uznesenia.
Rozprava
Podpredseda výboru Tomáš Valášek spomenul, že 17.6.2026 bolo 20. výročie prvého volebného víťazstva Smeru. Uviedol, že v čase keď Smer preberal moc, bola Slovenská republika najrýchlejšie približujúcou sa krajinou k západným štandardom. Slovenská republika bola v tom čase najrýchlejšie rozvíjajúcou sa ekonomikou v regióne a bola na ceste „dobehnúť“ iné západné krajiny. Skonštatoval, že výsledkom 15 ročného vládnutia Smeru je najpomalšie tempo rozvoja v rámci V4. Ďalej uviedol, že v roku 2006 prevzal Smer krajinu s najnižším dlhovým zaťažením, pričom dlh verejných financií predstavoval 30% HDP, zatiaľ čo v súčasnosti sa dlh pohybuje na najvyššej úrovni v histórií. Skonštatoval, že súčasná vláda nedokáže udržať dlh a deficit verejných financií pod kontrolou a konsolidačné opatrenia zavedené vládou viedli k stagnácií ekonomiky a v konečnom dôsledku neboli efektívne.
Člen výboru Ľubomír Galko uviedol, že Smer odovzdal v roku 2010 krajinu Ivete Radičovej s 8% deficitom. Ďalej uviedol, že počet štátnych tajomníkov za vlády Ivety Radičovej klesol na 15, zatiaľ čo súčasná vláda disponuje 37 štátnymi tajomníkmi. Uviedol, že súhlasí s ministrom Zahraničných vecí a európskych záležitostí v tom, že Slovenská republika je na „kolenách“.
Poznamenal, že po 20 rokoch vlády Smeru je Slovenská republika rozvrátená a „na pokraji priepasti“. Na záver uviedol, že súčasná vláda si nezaslúži vyslovenie dôvery.
Člen výboru Juraj Krúpa vzniesol kritiku vo vzťahu k súčasnému vládnutiu a hospodáreniu s verejnými financiami. Poznamenal, že po 16 rokoch vlády Smeru stále nie je postavená diaľnica medzi Bratislavou a Košicami, novú nemocnicu v Prešove bude potrebné zbúrať a postaviť nanovo a celkovo je štát v „rozvalinách“. Uviedol, že súčasná vláda sa iba tvári, že robí niečo pre ľudí, pričom robia veci iba vo svoj prospech. Ďalej poznamenal, že Správa o pokroku Slovenskej republiky ukazuje skôr rozpad Slovenskej republiky ako pokrok. Uviedol, že súčasná vláda išla do volieb s tým, že na Slovensku bude lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie, budú lacnejšie potraviny a bude tu lepší priestor na život, pričom podľa neho je opak pravdou. Vyzval ministra Juraja Blanára, aby si porovnal mieru inflácie a úroveň bezpečnosti v rámci regiónu V4. Upozornil, že v septembri sa chystá ďalšia rekonštrukcia vlády. V kontexte prednesenej kritiky Radičovej vlády uviedol, že to jej vláda bola pred 16 rokmi a podľa jeho názoru to dokazuje neschopnosť súčasnej vlády zmeniť situáciu. Ďalej uviedol, že zadlženosť sa po 3 kolách konsolidácie drží na rovnakej úrovni, pričom za posledné 3 roky vybrali každý rok o 7 miliárd EUR viac ako po iné obdobia. Položil otázku, kam sa stratili tieto peniaze, respektíve, na aké účely boli využité. Poznamenal, že príhovor ministra Juraja Blanára sa netýkal zahraničnopolitického smerovania Slovenskej republiky a v konečnom dôsledku sa nedozvedel, ako pán minister prispel k zlepšeniu zahraničnopolitickej situácie Slovenskej republiky. Ďalej uviedol, že v kontexte kríz, ktorým čelila predošlá vláda Igora Matoviča, energetická kríza bola spôsobená Ruskou federáciou, ktorá sa pripravovala na vojnu na Ukrajine. Kríza pandémie Covidu-19 ukázala, že Slovenská republika nebola pripravená zvládať nečakané krízové situácie. Predchádzajúca vláda Smeru nedostatočne rozvíjala krízový manažment, pričom chýbali aj dôležité strategické dokumenty, čo malo za následok potrebu schvaľovania nových zákonov vládou Igora Matoviča pre efektívne zvládanie krízovej situácie. Poznamenal, že Štátne hmotné rezervy boli vyprázdnené a chýbali základné zdravotnícke potreby, ako napríklad aj rúška alebo rukavice. Na záver uviedol, že Slovenská republika nie je v zahraničí rešpektovaná a politika na všetky 4 svetové strany nefunguje a neprináša žiadne benefity.
Predseda výboru Marián Kéry uviedol, že poslanci opozície často spomínajú, že Smer vládne 16 rokov. Uviedol, že po skončení éry Vladimíra Mečiara vládol Mikuláš Dzurinda 8 rokov, Iveta Radičová 2 roky a Igor Matovič spolu s Eduardom Hegerom a Ľudovítom Ódorom 3 roky, dokopy teda 13 rokov. Smer vládol od roku 2006 do súčasnosti 14 rokov. Uviedol, že to v konečnom dôsledku rovnako dlho trvajúce obdobia vládnutia medzi koalíciou a opozíciou. V kontexte spomínaných 7 miliárd EUR vybratých navyše posledné 3 roky uviedol, že tieto peniaze išli na sociálny štát, mimo iného na zníženie nezamestnanosti a zvýšenia minimálnej mzdy.
Člen výboru Michal Bartek poznamenal, že verejné financie boli v roku 2019 odovzdané v historicky najlepšom stave, pričom v roku 2023 boli v historicky najhoršom stave, čo konštatovali aj členovia úradníckej vlády. Spomenul významnú návštevu indického premiéra na Slovensku, pričom pripomenul, že indický premiér nenavštívil, okrem zasadania G7, žiadnu inú krajinu v Európe, okrem Slovenskej republiky. Táto návšteva prináša významné ekonomické príležitosti do budúcnosti. Považuje za bezpredmetné rozprávať sa o tom, kto koľko vládol, nakoľko každá vláda vzišla z demokratických volieb. Spomenul štatistiku, ktorá ukazuje, že v súčasnosti sa na Slovensko vracia historicky najviac Slovákov.
Minister Zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár argumentoval, že členovia výboru Valášek a Krúpa majú zodpovednosť za súčasnú situáciu, ktorá vznikla počas pandémie. Skonštatoval, že počas vlády, ktorej členmi boli aj pán Valášek a pán Krúpa, sa deficit verejných financií zvýšil na 6,5% HDP a zadlženosť stúpla o 24 miliárd EUR za obdobie 3 rokov. Uviedol, že napriek kritike vlády o tom, že ľuďom a médiám „zatvára ústa“, pripomenul, že práve spomínaní poslanci boli tí, ktorí hlasovali za zákony, ktoré rušili určité webstránky. Ďalej uviedol, že tzv. „grécka cesta“ za súčasnej vlády nehrozí, čo dokazujú aj rôzne ratingové agentúry a hodnotenia Európskej únie. Poznamenal, že po Ivete Radičovej prevzali štát s 15% nezamestnanosťou a deficitom 8,2%, pričom ďalšej vláde odovzdali štát s deficitom 1,2%. Na záver uviedol, že na výbor prišiel požiadať o vyslovenie dôvery vláde a nie rozprávať o zahraničnej politike Slovenskej republiky.
Hlasovanie o návrhu uznesenia
Za / proti / zdržal sa: 7 / 4 / 0
Uznesenie bolo schválené.
K bodu 2
Predseda Marián Kéry predstavil návrh na zvolenie novej overovateľky výboru, novej členky výboru Gréty Gregorovej.
Hlasovanie o návrhu uznesenia
Za / proti / zdržal sa: 11 / 0 / 0
Uznesenie bolo schválené.
K bodu Rôzne
Nakoľko sa nikto neprihlásil do rozpravy, predseda výboru Marián Kéry schôdzu výboru uzavrel.
Všetky písomnosti, na ktoré sa zápisnica odvoláva, sú jej súčasťou.
Michal Lukša
overovateľ výboru
Marián Kéry
predseda výboru