Nový manažment krízového riadenia a civilnej ochrany bol témou okrúhleho stola, ktorý dnes na pôde Národnej rady Slovenskej republiky organizoval rezort vnútra v spolupráci s Parlamentným inštitútom. Odborníkom z radov štátu, samospráv, akademickej obce aj súkromného sektora bol predstavený koncept legislatívnych a nelegislatívnych zmien. Od nich sa očakáva vyššia efektivita v oblasti prevencie, odstraňovania škôd, v cezhraničnej spolupráci aj v kooperácii štátu, samospráv a obyvateľov.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky Richard Raši v úvodnom slove zdôraznil, že téma okrúhleho stola je pokračovaním dialógu, ktorý sa začal v júni diskusiou o legislatíve v oblasti lobingu. „Už vtedy som vyjadril nádej, že nejde o jednorazové stretnutie, ale o začiatok novej tradície. Tradície, ktorá bude prepájať odborný pohľad s politickým rozhodovaním pri kľúčových spoločenských témach,“ uviedol predseda parlamentu a potvrdil, že okrúhle stoly sa stanú pravidelnou súčasťou tvorby verejných politík.
Vo svojom prejave sa zameral na doterajšie nastavenie legislatívy a pomenoval mnohé problémy, na ktoré je nevyhnutné reagovať. „Krízové riadenie a civilná ochrana dlhodobo zostávali akosi bokom. Pri každej živelnej pohrome, pri každej mimoriadnej situácii sa však ukazuje, ako dôležité je venovať pozornosť prevencii, ako je dôležité mať jasné manažovanie. Rýchlosť pomoci pri záplavách, pri snehových kalamitách, pri situáciách, ktoré si neželáme, ale môžu kedykoľvek nastať, nie sú iba pretekmi s časom, ale čas, v ktorom musíme rýchlo, jasne a efektívne využiť sily a prostriedky, aby sme chránili ľudí aj majetok,“ povedal Richard Raši.
Podľa predsedu NR SR je kľúčové pripraviť sa na krízové situácie vopred, pretože prevencia je vždy lacnejšia ako riešenie následkov. Nový systém krízového riadenia musí podľa neho zabezpečiť, „aby sa neopakovali chyby, ktorých sme boli svedkami počas pandémie COVID-19 či pri zvládaní humanitárnej krízy po vypuknutí vojny na Ukrajine“. Ako príklady, ktoré dokazujú nevyhnutnosť systémovej pripravenosti, uviedol aj zemetrasenie na severovýchode Slovenska či výskyt slintačky a krívačky.
Štátny tajomník ministerstva vnútra a splnomocnenec vlády pre územnú samosprávu Michal Kaliňák ocenil, že koncept zmien bol akceptovaný všetkými účastníkmi. „Toto podujatie reaguje na vládou schválené východiská nového krízového riadenia, na skúsenosti štátu, samospráv aj obyvateľov s rôznymi krízami a mimoriadnymi udalosťami. Pripravované zmeny reflektujú na väčšie či menšie chyby, na nedostatky, na všetko, čo musíme zmeniť pre ochranu zdravia a majetku. Tieto zmeny reflektujú aj na desaťročia všeobecnej stagnácie v oblasti krízového riadenia a civilnej ochrany, kde všetci cítime nielen modernizačný dlh, ale aj neadekvátnu miestu spoločenskej zodpovednosti,“ uviedol Michal Kaliňák.
Výsledkom okrúhleho stola má byť všeobecná zhoda na potrebe legislatívnych zmien, ktoré budú reflektovať na doterajšie skúsenosti a aplikačnú prax. Účastníci potvrdili dôležitosť spolupráce medzi ministerstvom vnútra, akademickým prostredím, samosprávami, zložkami integrovaného záchranného systému a poisťovňami. Rezort vnútra zároveň deklaroval záujem vytvoriť plán aktivít pre informovanie a vzdelávanie verejnosti a žiakov v oblasti civilnej ochrany.
Organizátori zároveň avizovali, že začiatkom budúceho roka pripravia ďalší okrúhly stôl, ktorý sa bude prioritne venovať aspektom civilnej ochrany obyvateľstva.