Spoločné zasadnutie Komisie pre dopravu, výstavbu a cestovný ruch, Komisie pre podnikateľské prostredie, podporu MSP a živnostníkov a Komisie pre technologický rozvoj a inovácie Vytlačiť stránku / Print page

25. 1. 2017 14:00

Bratislava 25. januára (Kancelária NR SR) - Dňa 24. januára 2017 sa konalo spoločné zasadnutie Komisie pre dopravu, výstavbu a cestovný ruch, Komisie pre podnikateľské prostredie, podporu MSP a živnostníkov a Komisie pre technologický rozvoj a inovácie.

Predsedovia troch komisií a členovia Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti Jana Kiššová, Miroslav Ivan a Karol Galek zvolali spoločné zasadnutie za účelom diskusie o témach kolaboratívna ekonomika a jej budúcnosť v Slovenskej republike a elektromobilita a iné alternatívne pohony automobilov.

Hlavným dôvodom, prečo je potrebné začať intenzívnu diskusiu o týchto témach, je podľa nich skutočnosť, že súčasná prax predbehla legislatívu. Kolaboratívna ekonomika na Slovensku už niekoľko rokov funguje, ale súčasné právne prostredie nezodpovedá jej špecifikám. Podľa analytika INESS p. Chovanculiaka je hlavným prínosom kolaboratívnej ekonomiky znižovanie transakčných nákladov a rozširovanie dobrovoľnej, vzájomne výhodnej výmeny zdrojov v národnom hospodárstve. V konečnom dôsledku tak dochádza k rastu blahobytu bez potreby nárastu samotných statkov. Najzásadnejší problém tohto odvetvia je regulácia zo strany štátu, ktorá mnohých aktérov odrádza, prípadne smeruje do oblasti „šedej“ až „čiernej“ ekonomiky. Treba si uvedomiť, že kolaboratívna ekonomika so sebou prináša vlastnú reguláciu a tento mechanizmus „samoreguácie“ poskytuje zainteresovaným dostatočnú bezpečnosť a zároveň je schopný sám vynucovať nastavené pravidlá. Európska komisia vyzýva členské štáty, aby kolaboratívnu ekonomiku nezakazovali. Snaží sa vytvoriť celoeurópsky právny rámec pre jej dobré fungovanie. Tomáš Peťovský zo spoločnosti UBER uviedol, že na celom svete sú cca 2 miliardy áut a 22% všetkých uhlíkových emisií pochádza z dopravy, pričom až 96 % času autá stoja nevyužité. Výhodou využitia kolaboratívnej ekonomiky v oblasti dopravy je bezpečnosť, spoľahlivosť a dostupnosť. Zároveň sa ním pretvára mestská mobilita a vytvárajú sa nové ekonomické príležitosti. Nespochybniteľné prínosy sú aj pre tvorbu pracovných miest, turizmus či životné prostredie.

Štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR p. Rastislav Chovanec ubezpečil, že vláda SR podporuje kolaboratívnu ekonomiku. Treba však jednoznačne definovať, či sa jedná o platformu, ktorá vytvára zisk, alebo ide iba o zdieľanie nákladov. Existuje niekoľko prístupov, ako sa ku kolaboratívnej ekonomike postaviť. Buď budeme paušálne legalizovať šedú ekonomiku, alebo upravíme reguláciu pre konkrétne 2-3 prípady z praxe. V každom prípade teraz nastáva príležitosť na štandardizovanie pravidiel, čo si uvedomuje aj Európska komisia. Téma kolaboratívnej ekonomiky bola predmetom diskusií aj samostatnej konferencie počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ.

Podľa R. Chovanca existujú dve možnosti, ako riešiť existujúci stav. V rámci legislatívy bude potrebné nastaviť vzájomné vzťahy medzi štátom, platformou a poskytovateľom. Akonáhle definujeme aktivitu ako podnikanie, ktorého výsledkom je zisk, treba riešiť daňové a odvodové povinnosti. Druhým prístupom je reagovať len na konkrétne príklady z praxe a upraviť súvisiacu legislatívu (dopravné zákony, zákony týkajúce sa cestovného ruchu a pod.). Ladislava Cengelová z Ministerstva dopravy a výstavby SR uviedla, že kolaboratívnu ekonomiku vnímajú ako veľkú príležitosť. V oblasti rezortu však môžu byť následky v prípade zlyhania trhu a konkrétneho podnikateľa fatálne, preto je potrebné zabezpečiť takú legislatívu, aby v nej mali všetky subjekty vzájomných vzťahov - poskytovateľ, sprostredkovateľ a spotrebiteľ, právnu istotu. Hlavnými zásadami pri úprave pravidiel kolaboratívnej ekonomiky by mali byť primeraný zásah štátu a rovnosť podmienok podnikania.

V diskusii odznel návrh nadviazať na existujúcu stratégiu trvalej udržateľnosti, ktorú vypracoval Úrad vlády SR v r. 2015 a definovať a rozpracovať rámec pre potrebné legislatívne zmeny. Ak by sme chceli reflektovať kolaboratívnu ekonomiku v celej legislatíve, muselo by sa otvoriť obrovské množstvo zákonov, vrátane živnostenského zákona, daňových zákonov či stavebného zákona. Je potrebné vytvoriť pracovnú skupinu za účasti predstaviteľov podnikateľského prostredia. Jednou cestou, ako postupovať, je buď komplexná úprava všetkej súvisiacej legislatívy, alebo naopak jej zjednodušenie, uvoľnenie prostredia pre podnikateľov a zníženie regulácie. To hlavné, čo podnikatelia od štátu potrebujú, je transparentnosť. To znamená, že štát by mal dohliadať na to, aby nevznikali bezpečnostné problémy ani riziká. Taktiež je potrebné zvážiť tzv. reputačnú samoreguláciu kolaboratívnej ekonomiky verzus ochranu spotrebiteľa. Štát by mal ísť príkladom a sám zjednocovať a zdieľať dáta – dnes je všetko o dátach, ktoré majú absolútnu slobodu.

Prítomní členovia troch komisií diskutovali aj o elektromobilite a iných alternatívnych pohonoch automobilov. Projekt podpory nákupu elektromobilov a hybridov je financovaný sumou 5,2 miliónov eur z peňazí Recyklačného fondu (v hodnote 5 miliónov) a prostriedkov Zväzu automobilového priemyslu (200 tisíc). Predsedníčka výboru Jana Kiššová sa informovala na okolnosti, ktoré predchádzali vzniku tohto programu. Podľa nej sa mohli tieto finančné prostriedky použiť s dopadom na všetkých, nie len na jednotlivcov. Napríklad na budovanie infraštruktúry, prípadne na kúpu elektromobilov pre políciu či zdravotnícke vozidlá. Zároveň otvorila otázku, z akého dôvodu sú z možnosti čerpať podporu na kúpu elektromobilov vylúčené malé mestské autá, ktoré by podľa jej názoru mali byť práve tie, ktoré v mestách, aj vzhľadom na ich dojazd, nahradia benzínové a naftové autá. Predmetom diskusie bola tiež národná infraštruktúra dopravy a koncepcia budovania nabíjacích staníc. L. Cengelová informovala, že v rámci programu CEF sa preinvestuje spolu so súkromnými prostriedkami cca 11 mil. eur na vybudovanie 25 multi-štandardných nabíjacích staníc a jednu LNG nabíjaciu stanicu. V rámci III. výzvy CEF bolo prihlásených 6 projektov (štúdie a budovanie pilotných nabíjacích a čerpacích staníc) spolu za 62 mil. EUR. Ide o medzinárodné projekty s realizáciou na území viacerých štátov EÚ. Čo sa týka štátnej dotácie pre kúpu elektromotorov, za prvé tri mesiace bolo ministerstvu doručených 70 žiadostí a 3 žiadosti na podporu kúpy plug-in hybridu. Prítomní ďalej diskutovali aj o potrebe budovania sietí nabíjacích staníc napr. v nákupných centrách či na sídliskách. Téma elektromobility je úzko prepojená s paralelnými koncepciami budovania smart city a smart energy.

Deň v parlamente

<- ->