Vo vestibule NR SR sa nachádza busta M.R. Štefánika.

„Som Slovák telom i dušou - neznám lásky polovičatej“

Gen. PhDr. Milan Rastislav Štefánik bol slovenský diplomat a politik, astronóm, vojenský letec, brigádny generál ozbrojených síl Francúzska, fotograf, zakladateľ 1. Česko-Slovenskej republiky z roku 1918.

Štefánikov pôvod, detstvo a vzdelanie predurčilo jeho celoživotný hlboký príklon k národovectvu a obhajovaniu slovenských požiadaviek, jeho humanizmus i mravnú čistotu. Boli mu vlastné skromnosť a pokora, ale aj nezlomná sila a energia obetovať sa v prospech svojho národa. V živote tohto nesmierne nadaného, energického a všestranne talentovaného človeka sa prelínala národno-politická, organizačno-budovateľská, štátnická, ako aj vedecko-bádateľská aktivita.

Počas univerzitných štúdií v Prahe sa rýchlo zblížil s českou kultúrou a vedeckou spoločnosťou. Na pôde spolku Detvan v kontakte s národne uvedomelými slovenskými študentmi sa zrodilo jeho presvedčenie o potrebe úzkej česko-slovenskej spolupráce a neskôr o ich spoločnom štátnom usporiadaní. Už v tomto období udivoval okolie šírkou svojho talentu od technickej zručnosti, novátorstva, až po umelecké sklony. Fotografoval, kreslil, písal, zbieral umenie, prekvapoval svojimi vynálezmi - vynašiel napr. dômyselnú rozkladaciu fajku, špeciálne traky na nohavice a pod., či obľúbenými kúzelníckymi trikmi. Po ukončení štúdií sa vlastným talentom a pracovitosťou presadil ako vedec astronóm vo vysoko konkurenčnom parížskom prostredí. Za publikované vedecké práce získal vo Francúzsku uznanie aj viacero vysokých vyznamenaní.

„Ja s udivením hľadím do vesmíru a snažím sa určiť v ňom súradnice mojej duše“

„Verím vo vývoj vedy, a preto vo vývoj všetkého, čo je šľachetné a človečenstvu prospešné“

Po vypuknutí 1. svetovej vojny odložil M. R. Štefánik svoju vedeckú kariéru nabok a venoval sa politike a diplomacii. Bojoval v radoch francúzskej armády ako letec. Avšak jeho orientácia v európskych politických pomeroch a súčasne úporná túžba vyviesť Slovensko z ťažkého postavenia v Uhorsku dostávali čoraz reálnejšie kontúry. Ako prezieravý politik etabloval na medzinárodnej politickej scéne návrh na vytvorenie slobodných štátov, vzniknutých rozpadom Rakúsko - Uhorska. Zohral významnú úlohu pri oboznamovaní politických predstaviteľov štátov Dohody aj svetovej verejnosti o vytvorení novej koncepcie povojnovej Európy.

Na základe známosti s predstaviteľmi najvyšších spoločenských kruhov Francúzska, uviedol do nich aj T. G. Masaryka a Eduarda Beneša. Vo februári roku 1916 spoločne založili v Paríži Národnú radu československú ako vrcholný orgán československého zahraničného odboja. Bol jej podpredsedom.

Výsledky aktivít M. R. Štefánika v pozícii vojenského pilota a neskôr generála francúzskej armády mu umožnili naplniť dôležitú misiu pri organizovaní česko-slovenských légií. Ale aj pri sprostredkovaní nevyhnutných kontaktov na francúzskych, talianskych, ruských i amerických štátnikov. Spolu s Tomášom Garriguom Masarykom a Eduardom Benešom sa stal kľúčovou osobnosťou pri založení 1. Česko-Slovenskej republiky 28.októbra 1918.

„Nech každý z nás je dnes lepší, ako bol včera, a vlasť naša bude veľká a slávna“

„Kto si myslí, že mu slobodu druhí vybojujú, nie je jej hodný“

M. R. Štefánik bol podpredsedom Československej národnej rady, ministrom vojny v Dočasnej vláde československej a následne aj v novovzniknutej ČSR. Po jej vzniku vyhlásil: „

Teda Česi a Slováci sú konečne slobodní. Som spokojný sám so sebou. Mohol by som pokojne zomrieť.“ Ako keby táto veta predurčila jeho skorý smutný koniec - 4. mája 1918 tragicky zahynul po páde lietadla Caproni CA 33 pri svojom návrate z Talianska do Bratislavy.

Význam a aktuálnosť odkazu M. R. Štefánika nie je len v tom, že bol jedným zo zakladateľov spoločného štátu Čechov a Slovákov. Svojou prenikavou inteligenciou, vzdelaním a zvláštnym čarom osobnosti sa stal zakladateľom obratnej čs. diplomacie. Bol prvým zo svojho národa, ktorý prostredníctvom nej vplýval na európsku politiku, čím etabloval slovenský národ na medzinárodnej pôde. Môžeme ho dnes vnímať ako prvého nášho „Európana“. Predpokladal, že nastane stav, ktorý nazval „europeizácia“, t. j. harmónia národov v Európe. Svoje etické krédo a lásku k národu zhrnul do hesla:

 „Veriť – milovať – pracovať! “ a on skutočne tak žil.

„Poctivosť nie je slovo - to je logický dôsledok života...“

„Sila ducha je neobmedzená a nemá hraníc.“