Kancelária Národnej rady SR už dlhodobo, efektívne a s úspechom napĺňa program „Otvorený parlament“ formou sprístupňovania parlamentných priestorov budovy NR SR. Pravidelne sa realizujú prehliadky a exkurzie s odborným výkladom a záujem návštevníkov z roka na rok narastá. Samotná budova parlamentu ako reprezentant najvyššieho legislatívneho orgánu v SR je pre občanov veľmi atraktívna a v centre ich záujmu.
Keď návštevník vojde do vestibulu NR SR, osloví ho slávnostný až ceremoniálny vzhľad celého priestoru. Je podporený červenými kobercami, kombináciou dreveného a mramorového obloženia ako aj atraktívne riešeným bohatým systémom žiaroviek v kazetových drevených hlaviciach na strope.
Historický rozmer vestibulu dotvárajú busty významných osobností slovenského národa. Na svoje si prídu aj milovníci umeleckých výtvarných diel od významných slovenských tvorcov 20. storočia. V centrálnom priestore vestibulu dominuje sklenená vitrína so symbolmi štátnosti - parlamentnou pečaťou, replikou ústavy SR a dôležitými dokumentami. Dá sa však povedať, že najväčšiu pozornosť návštevníkov pútajú vlajky, umiestnené po stranách vitríny.
Na pravej strane je umiestnená historická zástava slovenských dobrovoľníkov z roku 1848. Jej atraktívny vzhľad podčiarkuje hlavne vtedajšie poradie pruhov - červená, modrá a biela. Na každom z nich je vyšité jedno z revolučných hesiel: 1. Bratstvo a svornosť, 2. Za kráľa a národ slovenský, 3. Sláva všetkým Slovákom. Obsah aj štýl hesiel reprezentuje ducha celonárodného revolučného hnutia Slovákov v rokoch 1848 – 1849 za sebaurčenie a národnú identitu. Historická vlajka vo svojom slávnostnom vyobrazení púta pozornosť nielen heslami a dobovým lemom vo forme zlatých strapcov, ale mnohí návštevníci sa pri čítaní revolučných hesiel pousmejú nad ich pravopisom. Dá sa totiž narátať až päť pravopisných chýb, z toho dokonca dve „hrúbky“. Samozrejme o chybách nemôžeme hovoriť z dobového hľadiska. Veď texty na vlajke sú krásnou ukážkou v poradí druhej formy spisovnej slovenčiny, uzákonenej našimi národovcami Ľ. Štúrom, J. M. Hurbanom a M.M. Hodžom v roku 1843, ktorá sa riadila podľa hesla „píš ako počuješ“.
Vlajka slovenských dobrovoľníkov sa stala základom súčasnej slovenskej štátnej vlajky, umiestnenej na druhej strane vitríny. Hneď na prvý pohľad upúta zmena poradia pruhov: biela, modrá, červená, ktoré sa ustálilo okolo roku 1868. Po vzniku Česko-Slovenska v roku 1918 sa na Slovensku ešte istý čas používala vlajka s troma pruhmi, ale neskôr už len pôvodná česká. Bielo-červená vlajka bola doplnená modrým trojuholníkom, ktorý reprezentoval Slovensko.
Po rozsiahlych politických a spoločenských zmenách súvisiacich s nežnou revolúciou v Československu v roku 1989 sa v marci 1990 ústavným zákonom opäť zaviedla pre Slovensko trojpruhová vlajka (vtedy ešte bez znaku). Na súčasnej vlajke SR, vystavenej vo vestibule NR SR v slávnostnom vyhotovení, je umiestnený aj štátny znak SR. Tento sa stal nevyhnutnou súčasťou vlajky Slovenska od roku 1991, aby sa zabránilo zámenám s podobnými vlajkami Ruska i Slovinska. Štátna vlajka v podobe trikolóry biela, modrá, červená, na prednej polovici so štátnym znakom SR, bola oficiálne potvrdená Ústavou SR z roku 1992 a prvý krát zaviala pred Bratislavským hradom 03.09.1992 o 20:22.