Vážený pán neprítomný premiér, vážená vláda, dnešná schôdza sa mala konať pred siedmimi mesiacmi. A dnešnému hlasovaniu malo predchádzať predloženie plánu o ozdravných opatreniach vládou. Ich prezentácia, rozprava o nich a ich schválenie. Pretože vyslovenie dôvery vláde podľa požiadavky zákona o rozpočtovej zodpovednosti nie je formálny úkon. Vláda sa má o dôveru uchádzať s opatreniami, ktoré zabránia ďalšiemu zvyšovaniu dlhu. Vláda nič nepredložila. Žiadne opatrenia neobhájila, a preto mám za to, že je len jedna správna forma hlasovania. Byť proti vysloveniu dôvery vláde, SaS budeme hlasovať proti. Práve koniec tejto vlády bude prvé zásadné ozdravné a prorastové opatrenie, ktoré by naštartovalo obnovu Slovenska a našej ekonomiky.
|
Ďakujem za slovo, pán podpredseda parlamentu. Nevidím vás tu, ale teda áno, v roku 23 bola legislatívna smršť, ktorá zásadne zvýšila výdavky štátu. To je fakt. Ale SaS-ka, my sme nehlasovali za tieto rozpočtovo nezodpovedné zákony. Smer a Hlas áno. Takže. Tak a potom vyhral, potom ste vyhrali voľby a ja sa teda pýtam, prečo ste nezrušili tie drahé zákony z tej, z tých časov legislatívnej smršte? No asi áno, pretože ste za ne zahlasovali. No ale nemôžete potom vyčítať SaS-ke ani mne osobne, že sme boli rozpočtovo nezodpovední, keď rozpočtovo nezodpovední ste boli vy už vtedy. No ale odvtedy ste tu, za štyri roky vyrobíte 30 miliárd nového dlhu, čo je brutálne rozpočtovo nezodpovedné a je to tretina všetkého dlhu za celú históriu Slovenska. Toto je fakt a toto vyčítame my vám. A mrzí ma, že ste si toto aspoň nevypočuli. Ďakujem.
|
Ďakujem pekne a budem sa snažiť byť časovo efektívny, takže tá odpoveď je, akákoľvek vláda príde, bude to mať veľmi, veľmi, veľmi ťažké. Ďakujem, Karol, za tvoju faktickú.
|
Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia. No. Vláda mešká v tomto prípade sedem mesiacov. Je to sedem mesiacov nerešpektovania ústavy, respektíve nerešpektovania ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Je to nerešpektovanie sedem mesiacov sľubu poslanca od 79 poslancov vládnej koalície, od 15 pánov ministrov a od jedného premiéra. No a týchto sedem mesiacov bolo navyše sprevádzaných rôznymi viac alebo menej absurdnými výhovorkami. A nedávno asi 2 týždne dozadu to korunoval pán premiér Fico, ktorý prišiel s absurdným právnym názorom o tom, že Slovensko teda má mať výluku z dodržiavania zákona o rozpočtovej zodpovednosti, pretože viac ako 3 % platby PLAB alebo 3 % HDP idú ako platby do zahraničných inštitúcií. S takýmto niečím prišiel vôbec si neuvedomujúc, že zákon vždy hovorí v týchto kritických veciach o nejakej delte, o zmene. Proste tie výdavky by sa mali zvýšiť o 3 % a vtedy by mohla byť nejaká výluka. Takže prosím aj toto, aby tu zaznelo, že proste premiér úplne, že absurdne to dostal do takéhoto stavu a ja som ale, že veľmi rád, že teda Ústavný súd jasne povedal a zastavil aj tieto, nazvime to právne názory pána premiéra a teda jasne povedal, aká tá situácia je. Treba tiež povedať, že teda Ústavný súd nepovedal len, že vláda sa má okamžite obrátiť s vyslovením dôvery na parlament, ale vysporiadal sa aj s tým, že pokiaľ tá situácia trvá aj ďalší kalendárny rok, to znamená, opäť sú splnené predpoklady, to znamená, opäť je dlh za najvyšším pásmom, tak vláda opäť musí žiadať o vyslovenie dôvery aj v budúcom roku. To tiež je veľmi podstatné a túto vládu by malo čakať do volieb ešte jedno, ešte jedna žiadosť o vyslovenie dôvery. No a aby som sa venoval skutočne aj samotnému zneniu zákona, tak pravda je taká, že OK, vláda sa rozhodla veľmi rýchlo rešpektovať rozhodnutie Ústavného súdu, teda po tých mesiacoch odkladov OK, ale to nie je úplne, že tu sa schváli dôvera, čo sa teda podľa všetkého schváli. Však tie podpisy sme tam videli aj my. Ale tomu samotnému procesu alebo teda schváleniu dôvery alebo vysloveniu dôvery by mal predchádzať celý proces. Preto som ja vyčítal ministrovi financií, že som čakal, že sem s niečím príde. Či už teda s tým, čo už urobil, čo v budúcom roku zabráni rastu dlhu alebo zníži aspoň tempo rastu dlhu, alebo že sem príde s nejakým plánom opatrení, hej, že čo teda sa spraví na to, aby ten dlh už tak nerástol, aby v ideálnom prípade už budúci rok nebol nad najvyšším pásmom, alebo aby proste aspoň to tempo rastu bolo výrazne nižšie. O tomto by to malo byť, páni ministri. To nie je o tom, že vy tu máte 79 poslušných poslancov, ktorým síce ústava nič nehovorí, ale tá poslušnosť im hovorí veľa a teda vytrpia si tú 12,5-hodinovú rozpravu, ktorá samozrejme nebude mať 12,5 hodiny, lebo sa zapájajú minimálne a potom dvihnú tú ruku alebo teda stlačia tlačidlo a problém vyriešený do budúceho roka. Tu by sme mali, kolegovia, debatovať o tom, s čím vláda príde. Áno, kľudne tie prorastové opatrenia by mali byť súčasťou toho, plus samozrejme šetriace opatrenia na strane vlády. My sme tu o tomto mali najprv diskutovať. A až keď v prvom rade teda aspoň vás tá vláda presvedčí, tak až následne by malo nasledovať vlastne vyslovenie dôvery vláde, že teda áno, súhlasíte s týmito opatreniami vlády a zdá sa vám to dostatočne vierohodné na to, aby ste ten sľub vernosti obnovili na jeden rok a teda po budúcom roku, keď zasa bude potvrdené, že dlh je vyšší, tak proste toto celé by sa malo opakovať. Toto je ten duch a v podstate aj z, nie, nie, z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Z tohto sa proste nestalo nič. Ja tu vidím sedieť dvoch pánov ministrov v tomto momente, ale nepredpokladám, že hociktorý z nich vystúpi s takýmto nejakým plánom. Ani ho samozrejme nečakám od pána ministra školstva. To nie je jeho úloha. Tu mal byť premiér viac ako 10 minút, alebo tu mal sedieť celý deň minister financií a mal ten plán priniesť, rozprávať o tom, proste toto všetko sa malo stať. Nestalo sa, kolegovia. Nestalo sa. Toto nemá byť formálny proces a ako to premiér stihol za tých 10 minút svojho vystúpenia nazvať, že dnes tu máme formálnu procedúru, kde vydvihnete ruky a vlastne problém je vyriešený. Nie je. Nie je. Toto nie je formálna procedúra. Tu mala, ešte raz to zopakujem, tu mala byť debata o pláne opatrení a až následne má byť teda vyslovenie dôvery vláde. No. Ale dobre. Toto je vlastne len akoby jeden čriepok z toho celého obrazu, že vláda nevie riadiť Slovensko, že jej fiškálna a hospodárska politika zlyhala. Prečo si to takto dovolím jasne povedať? No v prvom rade preto, pretože samotná ekonomika dala vysvedčenie vláde. Veď ten vlaňajší rozpočet ešte plánoval s 2,2 % rastu ekonomiky. Ten výsledok bol 0,8. Proste ekonomika sa zastavila. Proste opatrenia boli tak zlé, že ste jednoducho dokázali úplne zastaviť ekonomiku. Akýkoľvek rast 0,niečo je nulový rast. Takže toto je fakt veľký, veľký problém. No a že teda nepotvrdila to len ekonomika samotná, ale potvrdil to aj pán Mierna, ktorý na začiatku roka povedal, priznal, priznal potrebu prorastových opatrení. No ale opäť tu nastupuje tá vládna neschopnosť riadiť Slovensko. Tak ako aktuálna schôdza, teda s tou žiadosťou o vyslovenie dôvery mešká sedem mesiacov, tak aj tie prorastové opatrenia, ktoré premiér avizoval na začiatku roka, v tomto momente meškajú šesť mesiacov. A v podstate, keďže je už jasné, že ich chcú preberať na septembrovej schôdzi, síce ešte nevieme aké, ale dobre, možno nejaké áno, no tak už meškajú deväť mesiacov. Už to nie sú prorastové opatrenia na rok 2026, ako boli premiérom avizované, ale tak, ak nejaké budú, tak na rok 2027. Možno. No a teda s tými, že šesť alebo deväť mesiacov meškania, to som ešte mimoriadne blahosklonný k vláde, pretože to počítam až od momentu, kedy sama vláda ústami premiéra priznala, že je tu potreba prorastových opatrení, pretože tá ekonomika skutočne zastala. Kolegyne, kolegovia, vážení páni ministri, Slovensko je v páde. Kráčame po gréckej ceste. Letíme z kopca a zrýchľuje sa to. Autobus, nazvime to tak, takýmto prirovnaním, menom Slovensko má pritom poškodené brzdy, pretože peniaze na opravu sa ukradli. Autobus menom Slovensko má šoféra, ktorý koneckoncov vlastne ani nevie, kde ten brzdový pedál je. Nevie, ako sa taký autobus riadi. Proste nevie šoférovať. Ale zároveň všetkým cestujúcim zrušeným, nervóznym hlasom kričí, že všetko je v poriadku. Toto je, bohužiaľ, aktuálny obraz vlády a toho, ako riadi Slovensko. Použijem ešte ďalších pár konkrétnych príkladov. Vláda do konca svojho mandátu, pretože teda predpokladám, že si dostoja poslanci tým svojím podpisom a vyslovia vláde dôveru, tak budem rátať, dovolím si rátať do konca riadneho funkčného obdobia aktuálnej vlády. Tak vláda vytvorí 30 miliárd hrubého dlhu. 30 miliárd hrubého dlhu, čo je v absolútnom vyjadrení 1/3 všetkého vytvoreného dlhu Slovenska za 33 rokov existencie Slovenska. A toto sa teda vláde podarilo, alebo podarí za štyri roky. Tretinu všetkého dlhu vyrobí za štyri roky svojho pôsobenia, len za štyri roky svojho pôsobenia. No, poďme ďalší príklad. V roku 2020 boli náklady na obsluhu dlhu približne 550 miliónov €. Tento rok sú náklady na obsluhu dlhu 2 500 miliónov € alebo inak 2,5 miliardy alebo ešte inak päťkrát viac, päťkrát viac ako v tom roku 2020. Budúci rok sa to priblíži k trom miliardám, k trom miliardám. Ďalšie čísla – firemná daň ako ďalšia, v úvodzovkách, vlajková loď tejto vlády, má hodnotu 24 %. Je to najviac, najvyššia sadzba zo všetkých postkomunistických krajín, všetkých postkomunistických krajín. Nevidím žiadny dôvod, prečo zrovna Slovensko by malo mať najvyššiu firemnú daň. Len podotýkam, že keď ste začínali, tak tá sadzba dane bola 19 %. Dnes je 24. Zamestnanecká daň, daň z príjmu fyzických osôb, daň zo závislej činnosti. Pre kľúčových, najskúsenejších, najvzdelanejších zamestnancov je 35 %. Kolegovia, 35 %. Zasa, keď ste jedného dňa preberali túto krajinu, bola 19. Dnes je 35 %. Sami, keď si pozriem správu o konkurencieschopnosti a produktivite, sami hovoríte, že Slovensko, ak chce fungovať, tak potrebuje byť namiesto montovne mozgovňa. Nikdy nebude, keď budeme takto zdaňovať a vlastne vyháňať z ekonomiky tých najšikovnejších, najschopnejších. Ja si myslím, že tuto by sme sa mali s pánom ministrom školstva zhodnúť. Proste nemôžu byť takto vysoké dane pre tých najšikovnejších, najschopnejších, najvzdelanejších zamestnancov. Ďalej, kolegovia, transakčná daň neexistovala, keď ste už teraz posledne preberali vládu. Neexistovala, nebola. Vyrobili ste ju. To je ešte horšie o to, že to je vlastne záťaž podnikateľov, ktorú nikde inde nemajú, keď teda vyjmem Maďarsko. Nikde inde v Európskej únii a s dvomi výnimkami v celom svete ju nikde nemajú. To jasne zasahuje konkurencieschopnosť, jasne znižuje To je ešte horšie o to, že to je vlastne záťaž podnikateľov, ktorú nikde inde nemajú, keď teda vyjmeme Maďarsko. Nikde inde v Európskej únii a s dvomi výnimkami v celom svete ju nikde nemajú. To jasne zasahuje konkurencieschopnosť. Jasne znižuje konkurencieschopnosť našich firiem. A čím je ten reťazec na Slovensku dlhší, o, čo by nám malo ísť, aby čo najviac toho sa dialo na Slovensku, tak tým tá konkurenčná nevýhoda je vyššia. Daň zo sladených nápojov takisto. To neexistovalo, keď ste sem prišli. Dnes už je. To len tak medzi rečou tu bolo spomínané ministrom, že potravinová inflácia bola jeden rok 20 %. Bola, bohužiaľ, bolo to európsky problém, bola. No, ale aj vy ste takú dosiahli. V sektore nealkoholických nápojov, čo je teda dosť veľký a dosť zásadný sektor potravín, veď tam bola po zavedení tejto dane rovnakých 20 % medziročná inflácia. No ale, keď si spravíte, že hodnotíte nejaké štatistiky rastúcich potravín, no tak je aj tam hviezdičkou napísané, že potraviny bez nealkoholických nápojov. No tak tie rástli menej. Proste takto takto sa to deje. Toto sú tie výsledky, ktoré dosahujete. No. Vláda vedie Slovensko k úpadku. Nevie a niekedy mám pocit, že vlastne ani nechce, aby Slovensko fungovalo. Že vláda nechce, aby mladí ľudia neodchádzali, aby sa ľudia mali dobre, aby sa tu oplatilo podnikať. Ja som presvedčený, že teraz niečo vyše roka od reálneho konca volebného obdobia by bolo najlepším prorastovým opatrením pre Slovensko, ak by táto vláda nezískala dôveru. Presvedčený, že by to bol prvý a najdôležitejší krok k záchrane Slovenska, k lepšej budúcnosti Slovenska. Sloboda a Solidarita, budeme hlasovať proti vysloveniu dôvery. A tých dôvodov proti vysloveniu dôvery tejto vláde je samozrejme ďaleko viac. Ja som skutočne spomenul tie základné ekonomické, lebo bohužiaľ nové pravidlá a skrátená rozprava nám klubu SASKE dala len približne 50 minút a jednoducho preto skončím a nechám časový priestor aj mojim kolegom ďalším, aby povedali ďalšie dôvody. Či už je to rozklad právneho štátu, či už je to všade prítomná korupcia, či už sú to tí naši ľudia a naše firmy. A v podstate devastácia fungujúcich inštitúcií a veľa veľa ďalšieho. Ďakujem pekne za pozornosť. Ďakujem, pán poslanec, na vaše vystúpenie.
|
Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia. No. Vláda mešká v tomto prípade sedem mesiacov. Je to sedem mesiacov nerešpektovania ústavy, respektíve nerešpektovania ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Je to nerešpektovanie sedem mesiacov sľubu poslanca od 79 poslancov vládnej koalície, od 15 pánov ministrov a od jedného premiéra. No a týchto sedem mesiacov bolo navyše sprevádzaných rôznymi viac alebo menej absurdnými výhovorkami. A nedávno asi 2 týždne dozadu to korunoval pán premiér Fico, ktorý prišiel s absurdným právnym názorom o tom, že Slovensko teda má mať výluku z dodržiavania zákona o rozpočtovej zodpovednosti, pretože viac ako 3 % platby PLAB alebo 3 % HDP idú ako platby do zahraničných inštitúcií. S takýmto niečím prišiel vôbec si neuvedomujúc, že zákon vždy hovorí v týchto kritických veciach o nejakej delte, o zmene. Proste tie výdavky by sa mali zvýšiť o 3 % a vtedy by mohla byť nejaká výluka. Takže prosím aj toto, aby tu zaznelo, že proste premiér úplne, že absurdne to dostal do takéhoto stavu a ja som ale, že veľmi rád, že teda Ústavný súd jasne povedal a zastavil aj tieto, nazvime to právne názory pána premiéra a teda jasne povedal, aká tá situácia je. Treba tiež povedať, že teda Ústavný súd nepovedal len, že vláda sa má okamžite obrátiť s vyslovením dôvery na parlament, ale vysporiadal sa aj s tým, že pokiaľ tá situácia trvá aj ďalší kalendárny rok, to znamená, opäť sú splnené predpoklady, to znamená, opäť je dlh za najvyšším pásmom, tak vláda opäť musí žiadať o vyslovenie dôvery aj v budúcom roku. To tiež je veľmi podstatné a túto vládu by malo čakať do volieb ešte jedno, ešte jedna žiadosť o vyslovenie dôvery. No a aby som sa venoval skutočne aj samotnému zneniu zákona, tak pravda je taká, že OK, vláda sa rozhodla veľmi rýchlo rešpektovať rozhodnutie Ústavného súdu, teda po tých mesiacoch odkladov OK, ale to nie je úplne, že tu sa schváli dôvera, čo sa teda podľa všetkého schváli. Však tie podpisy sme tam videli aj my. Ale tomu samotnému procesu alebo teda schváleniu dôvery alebo vysloveniu dôvery by mal predchádzať celý proces. Preto som ja vyčítal ministrovi financií, že som čakal, že sem s niečím príde. Či už teda s tým, čo už urobil, čo v budúcom roku zabráni rastu dlhu alebo zníži aspoň tempo rastu dlhu, alebo že sem príde s nejakým plánom opatrení, hej, že čo teda sa spraví na to, aby ten dlh už tak nerástol, aby v ideálnom prípade už budúci rok nebol nad najvyšším pásmom, alebo aby proste aspoň to tempo rastu bolo výrazne nižšie. O tomto by to malo byť, páni ministri. To nie je o tom, že vy tu máte 79 poslušných poslancov, ktorým síce ústava nič nehovorí, ale tá poslušnosť im hovorí veľa a teda vytrpia si tú 12,5-hodinovú rozpravu, ktorá samozrejme nebude mať 12,5 hodiny, lebo sa zapájajú minimálne a potom dvihnú tú ruku alebo teda stlačia tlačidlo a problém vyriešený do budúceho roka. Tu by sme mali, kolegovia, debatovať o tom, s čím vláda príde. Áno, kľudne tie prorastové opatrenia by mali byť súčasťou toho, plus samozrejme šetriace opatrenia na strane vlády. My sme tu o tomto mali najprv diskutovať. A až keď v prvom rade teda aspoň vás tá vláda presvedčí, tak až následne by malo nasledovať vlastne vyslovenie dôvery vláde, že teda áno, súhlasíte s týmito opatreniami vlády a zdá sa vám to dostatočne vierohodné na to, aby ste ten sľub vernosti obnovili na jeden rok a teda po budúcom roku, keď zasa bude potvrdené, že dlh je vyšší, tak proste toto celé by sa malo opakovať. Toto je ten duch a v podstate aj z, nie, nie, z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Z tohto sa proste nestalo nič. Ja tu vidím sedieť dvoch pánov ministrov v tomto momente, ale nepredpokladám, že hociktorý z nich vystúpi s takýmto nejakým plánom. Ani ho samozrejme nečakám od pána ministra školstva. To nie je jeho úloha. Tu mal byť premiér viac ako 10 minút, alebo tu mal sedieť celý deň minister financií a mal ten plán priniesť, rozprávať o tom, proste toto všetko sa malo stať. Nestalo sa, kolegovia. Nestalo sa. Toto nemá byť formálny proces a ako to premiér stihol za tých 10 minút svojho vystúpenia nazvať, že dnes tu máme formálnu procedúru, kde vydvihnete ruky a vlastne problém je vyriešený. Nie je. Nie je. Toto nie je formálna procedúra. Tu mala, ešte raz to zopakujem, tu mala byť debata o pláne opatrení a až následne má byť teda vyslovenie dôvery vláde. No. Ale dobre. Toto je vlastne len akoby jeden čriepok z toho celého obrazu, že vláda nevie riadiť Slovensko, že jej fiškálna a hospodárska politika zlyhala. Prečo si to takto dovolím jasne povedať? No v prvom rade preto, pretože samotná ekonomika dala vysvedčenie vláde. Veď ten vlaňajší rozpočet ešte plánoval s 2,2 % rastu ekonomiky. Ten výsledok bol 0,8. Proste ekonomika sa zastavila. Proste opatrenia boli tak zlé, že ste jednoducho dokázali úplne zastaviť ekonomiku. Akýkoľvek rast 0,niečo je nulový rast. Takže toto je fakt veľký, veľký problém. No a že teda nepotvrdila to len ekonomika samotná, ale potvrdil to aj pán Mierna, ktorý na začiatku roka povedal, priznal, priznal potrebu prorastových opatrení. No ale opäť tu nastupuje tá vládna neschopnosť riadiť Slovensko. Tak ako aktuálna schôdza, teda s tou žiadosťou o vyslovenie dôvery mešká sedem mesiacov, tak aj tie prorastové opatrenia, ktoré premiér avizoval na začiatku roka, v tomto momente meškajú šesť mesiacov. A v podstate, keďže je už jasné, že ich chcú preberať na septembrovej schôdzi, síce ešte nevieme aké, ale dobre, možno nejaké áno, no tak už meškajú deväť mesiacov. Už to nie sú prorastové opatrenia na rok 2026, ako boli premiérom avizované, ale tak, ak nejaké budú, tak na rok 2027. Možno. No a teda s tými, že šesť alebo deväť mesiacov meškania, to som ešte mimoriadne blahosklonný k vláde, pretože to počítam až od momentu, kedy sama vláda ústami premiéra priznala, že je tu potreba prorastových opatrení, pretože tá ekonomika skutočne zastala. Kolegyne, kolegovia, vážení páni ministri, Slovensko je v páde. Kráčame po gréckej ceste. Letíme z kopca a zrýchľuje sa to. Autobus, nazvime to tak, takýmto prirovnaním, menom Slovensko má pritom poškodené brzdy, pretože peniaze na opravu sa ukradli. Autobus menom Slovensko má šoféra, ktorý koneckoncov vlastne ani nevie, kde ten brzdový pedál je. Nevie, ako sa taký autobus riadi. Proste nevie šoférovať. Ale zároveň všetkým cestujúcim zrušeným, nervóznym hlasom kričí, že všetko je v poriadku. Toto je, bohužiaľ, aktuálny obraz vlády a toho, ako riadi Slovensko. Použijem ešte ďalších pár konkrétnych príkladov. Vláda do konca svojho mandátu, pretože teda predpokladám, že si dostoja poslanci tým svojím podpisom a vyslovia vláde dôveru, tak budem rátať, dovolím si rátať do konca riadneho funkčného obdobia aktuálnej vlády. Tak vláda vytvorí 30 miliárd hrubého dlhu. 30 miliárd hrubého dlhu, čo je v absolútnom vyjadrení 1/3 všetkého vytvoreného dlhu Slovenska za 33 rokov existencie Slovenska. A toto sa teda vláde podarilo, alebo podarí za štyri roky. Tretinu všetkého dlhu vyrobí za štyri roky svojho pôsobenia, len za štyri roky svojho pôsobenia. No, poďme ďalší príklad. V roku 2020 boli náklady na obsluhu dlhu približne 550 miliónov €. Tento rok sú náklady na obsluhu dlhu 2 500 miliónov € alebo inak 2,5 miliardy alebo ešte inak päťkrát viac, päťkrát viac ako v tom roku 2020. Budúci rok sa to priblíži k trom miliardám, k trom miliardám. Ďalšie čísla – firemná daň ako ďalšia, v úvodzovkách, vlajková loď tejto vlády, má hodnotu 24 %. Je to najviac, najvyššia sadzba zo všetkých postkomunistických krajín, všetkých postkomunistických krajín. Nevidím žiadny dôvod, prečo zrovna Slovensko by malo mať najvyššiu firemnú daň. Len podotýkam, že keď ste začínali, tak tá sadzba dane bola 19 %. Dnes je 24. Zamestnanecká daň, daň z príjmu fyzických osôb, daň zo závislej činnosti. Pre kľúčových, najskúsenejších, najvzdelanejších zamestnancov je 35 %. Kolegovia, 35 %. Zasa, keď ste jedného dňa preberali túto krajinu, bola 19. Dnes je 35 %. Sami, keď si pozriem správu o konkurencieschopnosti a produktivite, sami hovoríte, že Slovensko, ak chce fungovať, tak potrebuje byť namiesto montovne mozgovňa. Nikdy nebude, keď budeme takto zdaňovať a vlastne vyháňať z ekonomiky tých najšikovnejších, najschopnejších. Ja si myslím, že tuto by sme sa mali s pánom ministrom školstva zhodnúť. Proste nemôžu byť takto vysoké dane pre tých najšikovnejších, najschopnejších, najvzdelanejších zamestnancov. Ďalej, kolegovia, transakčná daň neexistovala, keď ste už teraz posledne preberali vládu. Neexistovala, nebola. Vyrobili ste ju. To je ešte horšie o to, že to je vlastne záťaž podnikateľov, ktorú nikde inde nemajú, keď teda vyjmem Maďarsko. Nikde inde v Európskej únii a s dvomi výnimkami v celom svete ju nikde nemajú. To jasne zasahuje konkurencieschopnosť, jasne znižuje To je ešte horšie o to, že to je vlastne záťaž podnikateľov, ktorú nikde inde nemajú, keď teda vyjmeme Maďarsko. Nikde inde v Európskej únii a s dvomi výnimkami v celom svete ju nikde nemajú. To jasne zasahuje konkurencieschopnosť. Jasne znižuje konkurencieschopnosť našich firiem. A čím je ten reťazec na Slovensku dlhší, o, čo by nám malo ísť, aby čo najviac toho sa dialo na Slovensku, tak tým tá konkurenčná nevýhoda je vyššia. Daň zo sladených nápojov takisto. To neexistovalo, keď ste sem prišli. Dnes už je. To len tak medzi rečou tu bolo spomínané ministrom, že potravinová inflácia bola jeden rok 20 %. Bola, bohužiaľ, bolo to európsky problém, bola. No, ale aj vy ste takú dosiahli. V sektore nealkoholických nápojov, čo je teda dosť veľký a dosť zásadný sektor potravín, veď tam bola po zavedení tejto dane rovnakých 20 % medziročná inflácia. No ale, keď si spravíte, že hodnotíte nejaké štatistiky rastúcich potravín, no tak je aj tam hviezdičkou napísané, že potraviny bez nealkoholických nápojov. No tak tie rástli menej. Proste takto takto sa to deje. Toto sú tie výsledky, ktoré dosahujete. No. Vláda vedie Slovensko k úpadku. Nevie a niekedy mám pocit, že vlastne ani nechce, aby Slovensko fungovalo. Že vláda nechce, aby mladí ľudia neodchádzali, aby sa ľudia mali dobre, aby sa tu oplatilo podnikať. Ja som presvedčený, že teraz niečo vyše roka od reálneho konca volebného obdobia by bolo najlepším prorastovým opatrením pre Slovensko, ak by táto vláda nezískala dôveru. Presvedčený, že by to bol prvý a najdôležitejší krok k záchrane Slovenska, k lepšej budúcnosti Slovenska. Sloboda a Solidarita, budeme hlasovať proti vysloveniu dôvery. A tých dôvodov proti vysloveniu dôvery tejto vláde je samozrejme ďaleko viac. Ja som skutočne spomenul tie základné ekonomické, lebo bohužiaľ nové pravidlá a skrátená rozprava nám klubu SASKE dala len približne 50 minút a jednoducho preto skončím a nechám časový priestor aj mojim kolegom ďalším, aby povedali ďalšie dôvody. Či už je to rozklad právneho štátu, či už je to všade prítomná korupcia, či už sú to tí naši ľudia a naše firmy. A v podstate devastácia fungujúcich inštitúcií a veľa veľa ďalšieho. Ďakujem pekne za pozornosť. Ďakujem, pán poslanec, na vaše vystúpenie.
|
Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia. No. Vláda mešká v tomto prípade sedem mesiacov. Je to sedem mesiacov nerešpektovania ústavy, respektíve nerešpektovania ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Je to nerešpektovanie sedem mesiacov sľubu poslanca od 79 poslancov vládnej koalície, od 15 pánov ministrov a od jedného premiéra. No a týchto sedem mesiacov bolo navyše sprevádzaných rôznymi viac alebo menej absurdnými výhovorkami. A nedávno asi 2 týždne dozadu to korunoval pán premiér Fico, ktorý prišiel s absurdným právnym názorom o tom, že Slovensko teda má mať výluku z dodržiavania zákona o rozpočtovej zodpovednosti, pretože viac ako 3 % platby PLAB alebo 3 % HDP idú ako platby do zahraničných inštitúcií. S takýmto niečím prišiel vôbec si neuvedomujúc, že zákon vždy hovorí v týchto kritických veciach o nejakej delte, o zmene. Proste tie výdavky by sa mali zvýšiť o 3 % a vtedy by mohla byť nejaká výluka. Takže prosím aj toto, aby tu zaznelo, že proste premiér úplne, že absurdne to dostal do takéhoto stavu a ja som ale, že veľmi rád, že teda Ústavný súd jasne povedal a zastavil aj tieto, nazvime to právne názory pána premiéra a teda jasne povedal, aká tá situácia je. Treba tiež povedať, že teda Ústavný súd nepovedal len, že vláda sa má okamžite obrátiť s vyslovením dôvery na parlament, ale vysporiadal sa aj s tým, že pokiaľ tá situácia trvá aj ďalší kalendárny rok, to znamená, opäť sú splnené predpoklady, to znamená, opäť je dlh za najvyšším pásmom, tak vláda opäť musí žiadať o vyslovenie dôvery aj v budúcom roku. To tiež je veľmi podstatné a túto vládu by malo čakať do volieb ešte jedno, ešte jedna žiadosť o vyslovenie dôvery. No a aby som sa venoval skutočne aj samotnému zneniu zákona, tak pravda je taká, že OK, vláda sa rozhodla veľmi rýchlo rešpektovať rozhodnutie Ústavného súdu, teda po tých mesiacoch odkladov OK, ale to nie je úplne, že tu sa schváli dôvera, čo sa teda podľa všetkého schváli. Však tie podpisy sme tam videli aj my. Ale tomu samotnému procesu alebo teda schváleniu dôvery alebo vysloveniu dôvery by mal predchádzať celý proces. Preto som ja vyčítal ministrovi financií, že som čakal, že sem s niečím príde. Či už teda s tým, čo už urobil, čo v budúcom roku zabráni rastu dlhu alebo zníži aspoň tempo rastu dlhu, alebo že sem príde s nejakým plánom opatrení, hej, že čo teda sa spraví na to, aby ten dlh už tak nerástol, aby v ideálnom prípade už budúci rok nebol nad najvyšším pásmom, alebo aby proste aspoň to tempo rastu bolo výrazne nižšie. O tomto by to malo byť, páni ministri. To nie je o tom, že vy tu máte 79 poslušných poslancov, ktorým síce ústava nič nehovorí, ale tá poslušnosť im hovorí veľa a teda vytrpia si tú 12,5-hodinovú rozpravu, ktorá samozrejme nebude mať 12,5 hodiny, lebo sa zapájajú minimálne a potom dvihnú tú ruku alebo teda stlačia tlačidlo a problém vyriešený do budúceho roka. Tu by sme mali, kolegovia, debatovať o tom, s čím vláda príde. Áno, kľudne tie prorastové opatrenia by mali byť súčasťou toho, plus samozrejme šetriace opatrenia na strane vlády. My sme tu o tomto mali najprv diskutovať. A až keď v prvom rade teda aspoň vás tá vláda presvedčí, tak až následne by malo nasledovať vlastne vyslovenie dôvery vláde, že teda áno, súhlasíte s týmito opatreniami vlády a zdá sa vám to dostatočne vierohodné na to, aby ste ten sľub vernosti obnovili na jeden rok a teda po budúcom roku, keď zasa bude potvrdené, že dlh je vyšší, tak proste toto celé by sa malo opakovať. Toto je ten duch a v podstate aj z, nie, nie, z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Z tohto sa proste nestalo nič. Ja tu vidím sedieť dvoch pánov ministrov v tomto momente, ale nepredpokladám, že hociktorý z nich vystúpi s takýmto nejakým plánom. Ani ho samozrejme nečakám od pána ministra školstva. To nie je jeho úloha. Tu mal byť premiér viac ako 10 minút, alebo tu mal sedieť celý deň minister financií a mal ten plán priniesť, rozprávať o tom, proste toto všetko sa malo stať. Nestalo sa, kolegovia. Nestalo sa. Toto nemá byť formálny proces a ako to premiér stihol za tých 10 minút svojho vystúpenia nazvať, že dnes tu máme formálnu procedúru, kde vydvihnete ruky a vlastne problém je vyriešený. Nie je. Nie je. Toto nie je formálna procedúra. Tu mala, ešte raz to zopakujem, tu mala byť debata o pláne opatrení a až následne má byť teda vyslovenie dôvery vláde. No. Ale dobre. Toto je vlastne len akoby jeden čriepok z toho celého obrazu, že vláda nevie riadiť Slovensko, že jej fiškálna a hospodárska politika zlyhala. Prečo si to takto dovolím jasne povedať? No v prvom rade preto, pretože samotná ekonomika dala vysvedčenie vláde. Veď ten vlaňajší rozpočet ešte plánoval s 2,2 % rastu ekonomiky. Ten výsledok bol 0,8. Proste ekonomika sa zastavila. Proste opatrenia boli tak zlé, že ste jednoducho dokázali úplne zastaviť ekonomiku. Akýkoľvek rast 0,niečo je nulový rast. Takže toto je fakt veľký, veľký problém. No a že teda nepotvrdila to len ekonomika samotná, ale potvrdil to aj pán Mierna, ktorý na začiatku roka povedal, priznal, priznal potrebu prorastových opatrení. No ale opäť tu nastupuje tá vládna neschopnosť riadiť Slovensko. Tak ako aktuálna schôdza, teda s tou žiadosťou o vyslovenie dôvery mešká sedem mesiacov, tak aj tie prorastové opatrenia, ktoré premiér avizoval na začiatku roka, v tomto momente meškajú šesť mesiacov. A v podstate, keďže je už jasné, že ich chcú preberať na septembrovej schôdzi, síce ešte nevieme aké, ale dobre, možno nejaké áno, no tak už meškajú deväť mesiacov. Už to nie sú prorastové opatrenia na rok 2026, ako boli premiérom avizované, ale tak, ak nejaké budú, tak na rok 2027. Možno. No a teda s tými, že šesť alebo deväť mesiacov meškania, to som ešte mimoriadne blahosklonný k vláde, pretože to počítam až od momentu, kedy sama vláda ústami premiéra priznala, že je tu potreba prorastových opatrení, pretože tá ekonomika skutočne zastala. Kolegyne, kolegovia, vážení páni ministri, Slovensko je v páde. Kráčame po gréckej ceste. Letíme z kopca a zrýchľuje sa to. Autobus, nazvime to tak, takýmto prirovnaním, menom Slovensko má pritom poškodené brzdy, pretože peniaze na opravu sa ukradli. Autobus menom Slovensko má šoféra, ktorý koneckoncov vlastne ani nevie, kde ten brzdový pedál je. Nevie, ako sa taký autobus riadi. Proste nevie šoférovať. Ale zároveň všetkým cestujúcim zrušeným, nervóznym hlasom kričí, že všetko je v poriadku. Toto je, bohužiaľ, aktuálny obraz vlády a toho, ako riadi Slovensko. Použijem ešte ďalších pár konkrétnych príkladov. Vláda do konca svojho mandátu, pretože teda predpokladám, že si dostoja poslanci tým svojím podpisom a vyslovia vláde dôveru, tak budem rátať, dovolím si rátať do konca riadneho funkčného obdobia aktuálnej vlády. Tak vláda vytvorí 30 miliárd hrubého dlhu. 30 miliárd hrubého dlhu, čo je v absolútnom vyjadrení 1/3 všetkého vytvoreného dlhu Slovenska za 33 rokov existencie Slovenska. A toto sa teda vláde podarilo, alebo podarí za štyri roky. Tretinu všetkého dlhu vyrobí za štyri roky svojho pôsobenia, len za štyri roky svojho pôsobenia. No, poďme ďalší príklad. V roku 2020 boli náklady na obsluhu dlhu približne 550 miliónov €. Tento rok sú náklady na obsluhu dlhu 2 500 miliónov € alebo inak 2,5 miliardy alebo ešte inak päťkrát viac, päťkrát viac ako v tom roku 2020. Budúci rok sa to priblíži k trom miliardám, k trom miliardám. Ďalšie čísla – firemná daň ako ďalšia, v úvodzovkách, vlajková loď tejto vlády, má hodnotu 24 %. Je to najviac, najvyššia sadzba zo všetkých postkomunistických krajín, všetkých postkomunistických krajín. Nevidím žiadny dôvod, prečo zrovna Slovensko by malo mať najvyššiu firemnú daň. Len podotýkam, že keď ste začínali, tak tá sadzba dane bola 19 %. Dnes je 24. Zamestnanecká daň, daň z príjmu fyzických osôb, daň zo závislej činnosti. Pre kľúčových, najskúsenejších, najvzdelanejších zamestnancov je 35 %. Kolegovia, 35 %. Zasa, keď ste jedného dňa preberali túto krajinu, bola 19. Dnes je 35 %. Sami, keď si pozriem správu o konkurencieschopnosti a produktivite, sami hovoríte, že Slovensko, ak chce fungovať, tak potrebuje byť namiesto montovne mozgovňa. Nikdy nebude, keď budeme takto zdaňovať a vlastne vyháňať z ekonomiky tých najšikovnejších, najschopnejších. Ja si myslím, že tuto by sme sa mali s pánom ministrom školstva zhodnúť. Proste nemôžu byť takto vysoké dane pre tých najšikovnejších, najschopnejších, najvzdelanejších zamestnancov. Ďalej, kolegovia, transakčná daň neexistovala, keď ste už teraz posledne preberali vládu. Neexistovala, nebola. Vyrobili ste ju. To je ešte horšie o to, že to je vlastne záťaž podnikateľov, ktorú nikde inde nemajú, keď teda vyjmem Maďarsko. Nikde inde v Európskej únii a s dvomi výnimkami v celom svete ju nikde nemajú. To jasne zasahuje konkurencieschopnosť, jasne znižuje To je ešte horšie o to, že to je vlastne záťaž podnikateľov, ktorú nikde inde nemajú, keď teda vyjmeme Maďarsko. Nikde inde v Európskej únii a s dvomi výnimkami v celom svete ju nikde nemajú. To jasne zasahuje konkurencieschopnosť. Jasne znižuje konkurencieschopnosť našich firiem. A čím je ten reťazec na Slovensku dlhší, o, čo by nám malo ísť, aby čo najviac toho sa dialo na Slovensku, tak tým tá konkurenčná nevýhoda je vyššia. Daň zo sladených nápojov takisto. To neexistovalo, keď ste sem prišli. Dnes už je. To len tak medzi rečou tu bolo spomínané ministrom, že potravinová inflácia bola jeden rok 20 %. Bola, bohužiaľ, bolo to európsky problém, bola. No, ale aj vy ste takú dosiahli. V sektore nealkoholických nápojov, čo je teda dosť veľký a dosť zásadný sektor potravín, veď tam bola po zavedení tejto dane rovnakých 20 % medziročná inflácia. No ale, keď si spravíte, že hodnotíte nejaké štatistiky rastúcich potravín, no tak je aj tam hviezdičkou napísané, že potraviny bez nealkoholických nápojov. No tak tie rástli menej. Proste takto takto sa to deje. Toto sú tie výsledky, ktoré dosahujete. No. Vláda vedie Slovensko k úpadku. Nevie a niekedy mám pocit, že vlastne ani nechce, aby Slovensko fungovalo. Že vláda nechce, aby mladí ľudia neodchádzali, aby sa ľudia mali dobre, aby sa tu oplatilo podnikať. Ja som presvedčený, že teraz niečo vyše roka od reálneho konca volebného obdobia by bolo najlepším prorastovým opatrením pre Slovensko, ak by táto vláda nezískala dôveru. Presvedčený, že by to bol prvý a najdôležitejší krok k záchrane Slovenska, k lepšej budúcnosti Slovenska. Sloboda a Solidarita, budeme hlasovať proti vysloveniu dôvery. A tých dôvodov proti vysloveniu dôvery tejto vláde je samozrejme ďaleko viac. Ja som skutočne spomenul tie základné ekonomické, lebo bohužiaľ nové pravidlá a skrátená rozprava nám klubu SASKE dala len približne 50 minút a jednoducho preto skončím a nechám časový priestor aj mojim kolegom ďalším, aby povedali ďalšie dôvody. Či už je to rozklad právneho štátu, či už je to všade prítomná korupcia, či už sú to tí naši ľudia a naše firmy. A v podstate devastácia fungujúcich inštitúcií a veľa veľa ďalšieho. Ďakujem pekne za pozornosť. Ďakujem, pán poslanec, na vaše vystúpenie.
|
Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia. No. Vláda mešká v tomto prípade sedem mesiacov. Je to sedem mesiacov nerešpektovania ústavy, respektíve nerešpektovania ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Je to nerešpektovanie sedem mesiacov sľubu poslanca od 79 poslancov vládnej koalície, od 15 pánov ministrov a od jedného premiéra. No a týchto sedem mesiacov bolo navyše sprevádzaných rôznymi viac alebo menej absurdnými výhovorkami. A nedávno asi 2 týždne dozadu to korunoval pán premiér Fico, ktorý prišiel s absurdným právnym názorom o tom, že Slovensko teda má mať výluku z dodržiavania zákona o rozpočtovej zodpovednosti, pretože viac ako 3 % platby PLAB alebo 3 % HDP idú ako platby do zahraničných inštitúcií. S takýmto niečím prišiel vôbec si neuvedomujúc, že zákon vždy hovorí v týchto kritických veciach o nejakej delte, o zmene. Proste tie výdavky by sa mali zvýšiť o 3 % a vtedy by mohla byť nejaká výluka. Takže prosím aj toto, aby tu zaznelo, že proste premiér úplne, že absurdne to dostal do takéhoto stavu a ja som ale, že veľmi rád, že teda Ústavný súd jasne povedal a zastavil aj tieto, nazvime to právne názory pána premiéra a teda jasne povedal, aká tá situácia je. Treba tiež povedať, že teda Ústavný súd nepovedal len, že vláda sa má okamžite obrátiť s vyslovením dôvery na parlament, ale vysporiadal sa aj s tým, že pokiaľ tá situácia trvá aj ďalší kalendárny rok, to znamená, opäť sú splnené predpoklady, to znamená, opäť je dlh za najvyšším pásmom, tak vláda opäť musí žiadať o vyslovenie dôvery aj v budúcom roku. To tiež je veľmi podstatné a túto vládu by malo čakať do volieb ešte jedno, ešte jedna žiadosť o vyslovenie dôvery. No a aby som sa venoval skutočne aj samotnému zneniu zákona, tak pravda je taká, že OK, vláda sa rozhodla veľmi rýchlo rešpektovať rozhodnutie Ústavného súdu, teda po tých mesiacoch odkladov OK, ale to nie je úplne, že tu sa schváli dôvera, čo sa teda podľa všetkého schváli. Však tie podpisy sme tam videli aj my. Ale tomu samotnému procesu alebo teda schváleniu dôvery alebo vysloveniu dôvery by mal predchádzať celý proces. Preto som ja vyčítal ministrovi financií, že som čakal, že sem s niečím príde. Či už teda s tým, čo už urobil, čo v budúcom roku zabráni rastu dlhu alebo zníži aspoň tempo rastu dlhu, alebo že sem príde s nejakým plánom opatrení, hej, že čo teda sa spraví na to, aby ten dlh už tak nerástol, aby v ideálnom prípade už budúci rok nebol nad najvyšším pásmom, alebo aby proste aspoň to tempo rastu bolo výrazne nižšie. O tomto by to malo byť, páni ministri. To nie je o tom, že vy tu máte 79 poslušných poslancov, ktorým síce ústava nič nehovorí, ale tá poslušnosť im hovorí veľa a teda vytrpia si tú 12,5-hodinovú rozpravu, ktorá samozrejme nebude mať 12,5 hodiny, lebo sa zapájajú minimálne a potom dvihnú tú ruku alebo teda stlačia tlačidlo a problém vyriešený do budúceho roka. Tu by sme mali, kolegovia, debatovať o tom, s čím vláda príde. Áno, kľudne tie prorastové opatrenia by mali byť súčasťou toho, plus samozrejme šetriace opatrenia na strane vlády. My sme tu o tomto mali najprv diskutovať. A až keď v prvom rade teda aspoň vás tá vláda presvedčí, tak až následne by malo nasledovať vlastne vyslovenie dôvery vláde, že teda áno, súhlasíte s týmito opatreniami vlády a zdá sa vám to dostatočne vierohodné na to, aby ste ten sľub vernosti obnovili na jeden rok a teda po budúcom roku, keď zasa bude potvrdené, že dlh je vyšší, tak proste toto celé by sa malo opakovať. Toto je ten duch a v podstate aj z, nie, nie, z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Z tohto sa proste nestalo nič. Ja tu vidím sedieť dvoch pánov ministrov v tomto momente, ale nepredpokladám, že hociktorý z nich vystúpi s takýmto nejakým plánom. Ani ho samozrejme nečakám od pána ministra školstva. To nie je jeho úloha. Tu mal byť premiér viac ako 10 minút, alebo tu mal sedieť celý deň minister financií a mal ten plán priniesť, rozprávať o tom, proste toto všetko sa malo stať. Nestalo sa, kolegovia. Nestalo sa. Toto nemá byť formálny proces a ako to premiér stihol za tých 10 minút svojho vystúpenia nazvať, že dnes tu máme formálnu procedúru, kde vydvihnete ruky a vlastne problém je vyriešený. Nie je. Nie je. Toto nie je formálna procedúra. Tu mala, ešte raz to zopakujem, tu mala byť debata o pláne opatrení a až následne má byť teda vyslovenie dôvery vláde. No. Ale dobre. Toto je vlastne len akoby jeden čriepok z toho celého obrazu, že vláda nevie riadiť Slovensko, že jej fiškálna a hospodárska politika zlyhala. Prečo si to takto dovolím jasne povedať? No v prvom rade preto, pretože samotná ekonomika dala vysvedčenie vláde. Veď ten vlaňajší rozpočet ešte plánoval s 2,2 % rastu ekonomiky. Ten výsledok bol 0,8. Proste ekonomika sa zastavila. Proste opatrenia boli tak zlé, že ste jednoducho dokázali úplne zastaviť ekonomiku. Akýkoľvek rast 0,niečo je nulový rast. Takže toto je fakt veľký, veľký problém. No a že teda nepotvrdila to len ekonomika samotná, ale potvrdil to aj pán Mierna, ktorý na začiatku roka povedal, priznal, priznal potrebu prorastových opatrení. No ale opäť tu nastupuje tá vládna neschopnosť riadiť Slovensko. Tak ako aktuálna schôdza, teda s tou žiadosťou o vyslovenie dôvery mešká sedem mesiacov, tak aj tie prorastové opatrenia, ktoré premiér avizoval na začiatku roka, v tomto momente meškajú šesť mesiacov. A v podstate, keďže je už jasné, že ich chcú preberať na septembrovej schôdzi, síce ešte nevieme aké, ale dobre, možno nejaké áno, no tak už meškajú deväť mesiacov. Už to nie sú prorastové opatrenia na rok 2026, ako boli premiérom avizované, ale tak, ak nejaké budú, tak na rok 2027. Možno. No a teda s tými, že šesť alebo deväť mesiacov meškania, to som ešte mimoriadne blahosklonný k vláde, pretože to počítam až od momentu, kedy sama vláda ústami premiéra priznala, že je tu potreba prorastových opatrení, pretože tá ekonomika skutočne zastala. Kolegyne, kolegovia, vážení páni ministri, Slovensko je v páde. Kráčame po gréckej ceste. Letíme z kopca a zrýchľuje sa to. Autobus, nazvime to tak, takýmto prirovnaním, menom Slovensko má pritom poškodené brzdy, pretože peniaze na opravu sa ukradli. Autobus menom Slovensko má šoféra, ktorý koneckoncov vlastne ani nevie, kde ten brzdový pedál je. Nevie, ako sa taký autobus riadi. Proste nevie šoférovať. Ale zároveň všetkým cestujúcim zrušeným, nervóznym hlasom kričí, že všetko je v poriadku. Toto je, bohužiaľ, aktuálny obraz vlády a toho, ako riadi Slovensko. Použijem ešte ďalších pár konkrétnych príkladov. Vláda do konca svojho mandátu, pretože teda predpokladám, že si dostoja poslanci tým svojím podpisom a vyslovia vláde dôveru, tak budem rátať, dovolím si rátať do konca riadneho funkčného obdobia aktuálnej vlády. Tak vláda vytvorí 30 miliárd hrubého dlhu. 30 miliárd hrubého dlhu, čo je v absolútnom vyjadrení 1/3 všetkého vytvoreného dlhu Slovenska za 33 rokov existencie Slovenska. A toto sa teda vláde podarilo, alebo podarí za štyri roky. Tretinu všetkého dlhu vyrobí za štyri roky svojho pôsobenia, len za štyri roky svojho pôsobenia. No, poďme ďalší príklad. V roku 2020 boli náklady na obsluhu dlhu približne 550 miliónov €. Tento rok sú náklady na obsluhu dlhu 2 500 miliónov € alebo inak 2,5 miliardy alebo ešte inak päťkrát viac, päťkrát viac ako v tom roku 2020. Budúci rok sa to priblíži k trom miliardám, k trom miliardám. Ďalšie čísla – firemná daň ako ďalšia, v úvodzovkách, vlajková loď tejto vlády, má hodnotu 24 %. Je to najviac, najvyššia sadzba zo všetkých postkomunistických krajín, všetkých postkomunistických krajín. Nevidím žiadny dôvod, prečo zrovna Slovensko by malo mať najvyššiu firemnú daň. Len podotýkam, že keď ste začínali, tak tá sadzba dane bola 19 %. Dnes je 24. Zamestnanecká daň, daň z príjmu fyzických osôb, daň zo závislej činnosti. Pre kľúčových, najskúsenejších, najvzdelanejších zamestnancov je 35 %. Kolegovia, 35 %. Zasa, keď ste jedného dňa preberali túto krajinu, bola 19. Dnes je 35 %. Sami, keď si pozriem správu o konkurencieschopnosti a produktivite, sami hovoríte, že Slovensko, ak chce fungovať, tak potrebuje byť namiesto montovne mozgovňa. Nikdy nebude, keď budeme takto zdaňovať a vlastne vyháňať z ekonomiky tých najšikovnejších, najschopnejších. Ja si myslím, že tuto by sme sa mali s pánom ministrom školstva zhodnúť. Proste nemôžu byť takto vysoké dane pre tých najšikovnejších, najschopnejších, najvzdelanejších zamestnancov. Ďalej, kolegovia, transakčná daň neexistovala, keď ste už teraz posledne preberali vládu. Neexistovala, nebola. Vyrobili ste ju. To je ešte horšie o to, že to je vlastne záťaž podnikateľov, ktorú nikde inde nemajú, keď teda vyjmem Maďarsko. Nikde inde v Európskej únii a s dvomi výnimkami v celom svete ju nikde nemajú. To jasne zasahuje konkurencieschopnosť, jasne znižuje To je ešte horšie o to, že to je vlastne záťaž podnikateľov, ktorú nikde inde nemajú, keď teda vyjmeme Maďarsko. Nikde inde v Európskej únii a s dvomi výnimkami v celom svete ju nikde nemajú. To jasne zasahuje konkurencieschopnosť. Jasne znižuje konkurencieschopnosť našich firiem. A čím je ten reťazec na Slovensku dlhší, o, čo by nám malo ísť, aby čo najviac toho sa dialo na Slovensku, tak tým tá konkurenčná nevýhoda je vyššia. Daň zo sladených nápojov takisto. To neexistovalo, keď ste sem prišli. Dnes už je. To len tak medzi rečou tu bolo spomínané ministrom, že potravinová inflácia bola jeden rok 20 %. Bola, bohužiaľ, bolo to európsky problém, bola. No, ale aj vy ste takú dosiahli. V sektore nealkoholických nápojov, čo je teda dosť veľký a dosť zásadný sektor potravín, veď tam bola po zavedení tejto dane rovnakých 20 % medziročná inflácia. No ale, keď si spravíte, že hodnotíte nejaké štatistiky rastúcich potravín, no tak je aj tam hviezdičkou napísané, že potraviny bez nealkoholických nápojov. No tak tie rástli menej. Proste takto takto sa to deje. Toto sú tie výsledky, ktoré dosahujete. No. Vláda vedie Slovensko k úpadku. Nevie a niekedy mám pocit, že vlastne ani nechce, aby Slovensko fungovalo. Že vláda nechce, aby mladí ľudia neodchádzali, aby sa ľudia mali dobre, aby sa tu oplatilo podnikať. Ja som presvedčený, že teraz niečo vyše roka od reálneho konca volebného obdobia by bolo najlepším prorastovým opatrením pre Slovensko, ak by táto vláda nezískala dôveru. Presvedčený, že by to bol prvý a najdôležitejší krok k záchrane Slovenska, k lepšej budúcnosti Slovenska. Sloboda a Solidarita, budeme hlasovať proti vysloveniu dôvery. A tých dôvodov proti vysloveniu dôvery tejto vláde je samozrejme ďaleko viac. Ja som skutočne spomenul tie základné ekonomické, lebo bohužiaľ nové pravidlá a skrátená rozprava nám klubu SASKE dala len približne 50 minút a jednoducho preto skončím a nechám časový priestor aj mojim kolegom ďalším, aby povedali ďalšie dôvody. Či už je to rozklad právneho štátu, či už je to všade prítomná korupcia, či už sú to tí naši ľudia a naše firmy. A v podstate devastácia fungujúcich inštitúcií a veľa veľa ďalšieho. Ďakujem pekne za pozornosť. Ďakujem, pán poslanec, na vaše vystúpenie.
|
Ďakujem pekne za slovo, pán minister Kamenický, dnes je schôdza o vyslovovaní dôvery aktuálnej vláde. Čakal by som, že aspoň teraz poviete niečo, čo ste urobili, zlepšili, opravili, niečo pozitívne, nejaký pozitívny výsledok vašej práce. Alebo aspoň by som čakal vysvetlenie, teda, že prečo ste mali iný názor na znenie a sankcie v zákone o rozpočtovej zodpovednosti a teda rozvili slová pána premiéra, ktorý také spomínal. Ale nie. Povedali ste len to svoje klasické, že za všetky vaše problémy môže bývalá vláda, dnešná opozícia, nejakí neprajníci, vonkajšie prostredie, iné krajiny, mimozemšťania z Mliečnej dráhy a v podstate aj zo všetkých ostatných galaxií. Nič iné sme nepočuli. Ďakujem.
|
Ďakujem, Ondro, že si teda nasvietil zasa tento problém. Raz za čas príde dobrý zákon, ktorý teda skutočne znižuje daňovo-odvodové zaťaženie, teda v tomto prípade tú odvodovú odpočítateľnú položku. To je super. Len nerozumiem, prečo sa tam zasa skutočne pridali títo športovci. Aj to je znižovanie odvodového zaťaženia. Aj to by sa dalo pochváliť a podporiť, keby to bolo pre všetkých. Ono by to ani nebolo tak úplne odveci, lebo napríklad v Česku majú štvornásobok. A u nás ideme zavádzať jedných vyvolených, ja by som to normálne povedal, že vylobovaných, a otázka by bola vysvetliť prečo a od koho. Tí budú mať trojnásobok a každý jeden bežný občan tejto krajiny má 11-násobok. Jednoducho aj znižovanie odvodov, z čoho by sme sa mali tešiť, sa ale nemá diať skutočne takto. Presne tak, ako to Ondro povedal. To je vytváranie jednej vyvolenej kategórie a vo finále na výhodu pre jednu vyvolenú kategóriu sa zasa raz zložia všetci ostatní. Tomuto sa, kolegovia z koalície, hovorí morálny hazard a presne takto by to nemalo vyzerať. Skutočne, ten zákon by bol úplne dobrý, rozumný, pomáhajúci ekonomike. Akurát zasa ste tam vložili proste jeden v úvodzovkách šperk, ktorý nie je nič iné než lobbying. A to, samozrejme, takisto nemám nič proti športovcom. Oceňujem športovcov, ale takto sa nedajú robiť výnimky. To je proste krivenie, kazenie a je to jednoducho celé zlé. Prosím, fakt, ešte možno stále je šanca, aby sa stiahol, respektíve aby ste to upravili do nejakej normálnej podoby. Ondro, ďakujem pekne, že si na to upozornil. Fakticky.
|
Ďakujem, Ondro, že si teda nasvietil zasa tento problém. Raz za čas príde dobrý zákon, ktorý teda skutočne znižuje daňovo-odvodové zaťaženie, teda v tomto prípade tú odvodovú odpočítateľnú položku. To je super. Len nerozumiem, prečo sa tam zasa skutočne pridali títo športovci. Aj to je znižovanie odvodového zaťaženia. Aj to by sa dalo pochváliť a podporiť, keby to bolo pre všetkých. Ono by to ani nebolo tak úplne odveci, lebo napríklad v Česku majú štvornásobok. A u nás ideme zavádzať jedných vyvolených, ja by som to normálne povedal, že vylobovaných, a otázka by bola vysvetliť prečo a od koho. Tí budú mať trojnásobok a každý jeden bežný občan tejto krajiny má 11-násobok. Jednoducho aj znižovanie odvodov, z čoho by sme sa mali tešiť, sa ale nemá diať skutočne takto. Presne tak, ako to Ondro povedal. To je vytváranie jednej vyvolenej kategórie a vo finále na výhodu pre jednu vyvolenú kategóriu sa zasa raz zložia všetci ostatní. Tomuto sa, kolegovia z koalície, hovorí morálny hazard a presne takto by to nemalo vyzerať. Skutočne, ten zákon by bol úplne dobrý, rozumný, pomáhajúci ekonomike. Akurát zasa ste tam vložili proste jeden v úvodzovkách šperk, ktorý nie je nič iné než lobbying. A to, samozrejme, takisto nemám nič proti športovcom. Oceňujem športovcov, ale takto sa nedajú robiť výnimky. To je proste krivenie, kazenie a je to jednoducho celé zlé. Prosím, fakt, ešte možno stále je šanca, aby sa stiahol, respektíve aby ste to upravili do nejakej normálnej podoby. Ondro, ďakujem pekne, že si na to upozornil. Fakticky.
|
Ďakujem, Ondro, že si teda nasvietil zasa tento problém. Raz za čas príde dobrý zákon, ktorý teda skutočne znižuje daňovo-odvodové zaťaženie, teda v tomto prípade tú odvodovú odpočítateľnú položku. To je super. Len nerozumiem, prečo sa tam zasa skutočne pridali títo športovci. Aj to je znižovanie odvodového zaťaženia. Aj to by sa dalo pochváliť a podporiť, keby to bolo pre všetkých. Ono by to ani nebolo tak úplne odveci, lebo napríklad v Česku majú štvornásobok. A u nás ideme zavádzať jedných vyvolených, ja by som to normálne povedal, že vylobovaných, a otázka by bola vysvetliť prečo a od koho. Tí budú mať trojnásobok a každý jeden bežný občan tejto krajiny má 11-násobok. Jednoducho aj znižovanie odvodov, z čoho by sme sa mali tešiť, sa ale nemá diať skutočne takto. Presne tak, ako to Ondro povedal. To je vytváranie jednej vyvolenej kategórie a vo finále na výhodu pre jednu vyvolenú kategóriu sa zasa raz zložia všetci ostatní. Tomuto sa, kolegovia z koalície, hovorí morálny hazard a presne takto by to nemalo vyzerať. Skutočne, ten zákon by bol úplne dobrý, rozumný, pomáhajúci ekonomike. Akurát zasa ste tam vložili proste jeden v úvodzovkách šperk, ktorý nie je nič iné než lobbying. A to, samozrejme, takisto nemám nič proti športovcom. Oceňujem športovcov, ale takto sa nedajú robiť výnimky. To je proste krivenie, kazenie a je to jednoducho celé zlé. Prosím, fakt, ešte možno stále je šanca, aby sa stiahol, respektíve aby ste to upravili do nejakej normálnej podoby. Ondro, ďakujem pekne, že si na to upozornil. Fakticky.
|
Ďakujem, Ondro, že si teda nasvietil zasa tento problém. Raz za čas príde dobrý zákon, ktorý teda skutočne znižuje daňovo-odvodové zaťaženie, teda v tomto prípade tú odvodovú odpočítateľnú položku. To je super. Len nerozumiem, prečo sa tam zasa skutočne pridali títo športovci. Aj to je znižovanie odvodového zaťaženia. Aj to by sa dalo pochváliť a podporiť, keby to bolo pre všetkých. Ono by to ani nebolo tak úplne odveci, lebo napríklad v Česku majú štvornásobok. A u nás ideme zavádzať jedných vyvolených, ja by som to normálne povedal, že vylobovaných, a otázka by bola vysvetliť prečo a od koho. Tí budú mať trojnásobok a každý jeden bežný občan tejto krajiny má 11-násobok. Jednoducho aj znižovanie odvodov, z čoho by sme sa mali tešiť, sa ale nemá diať skutočne takto. Presne tak, ako to Ondro povedal. To je vytváranie jednej vyvolenej kategórie a vo finále na výhodu pre jednu vyvolenú kategóriu sa zasa raz zložia všetci ostatní. Tomuto sa, kolegovia z koalície, hovorí morálny hazard a presne takto by to nemalo vyzerať. Skutočne, ten zákon by bol úplne dobrý, rozumný, pomáhajúci ekonomike. Akurát zasa ste tam vložili proste jeden v úvodzovkách šperk, ktorý nie je nič iné než lobbying. A to, samozrejme, takisto nemám nič proti športovcom. Oceňujem športovcov, ale takto sa nedajú robiť výnimky. To je proste krivenie, kazenie a je to jednoducho celé zlé. Prosím, fakt, ešte možno stále je šanca, aby sa stiahol, respektíve aby ste to upravili do nejakej normálnej podoby. Ondro, ďakujem pekne, že si na to upozornil. Fakticky.
|
Skutočne to bolo v poslednej chvíli alebo možno aj sekundu po poslednej chvíli. No v podstate, čo k tomu, čo k tomu dodať k pánovi Bláchcovi. No tak asi vlastne teda jeho hodnotenie je, že netreba vlastne robiť nič, lebo všetko funguje. Len to asi zle napísali aj tuto jeho kolegovia z vlády do tejto správy a vlastne sa to aj vo všetkých štatistikách a vo všetkých rebríčkoch nejak tak neukazuje to, čo on hovorí, že je vlastne všetko v poriadku, tak toľko asi k tomu. No a v podstate, čo sa týka ešte k tým peniazom, by som povedal, že ten celý zmysel proste nie je rozdávať peniaze, ani tie z predchádzajúcej vlády a už vôbec nie teraz, keď sa to transformuje na peniaze konkrétnych rodinných príslušníkov. Nie, nie, nie. Ono to má fungovať a k tomu by malo všetko smerovať, že peniaze sa nemajú získavať, peniaze sa majú zarábať. A jediná úloha štátu je pripraviť podmienky, aby jednoducho toto celé efektívne fungovalo a aby si nie, že Slováci hovorili, že musíme ísť svoj sen podnikateľský rozvíjať do zahraničia, ale aby si portugalskí ľudia povedali, že oni vidia, že na tom Slovensku sú tak dobré podmienky, že oni ten svoj podnikateľský sen prídu rozvíjať na Slovensko. Tomuto by sme mali smerovať. Ďakujem pekne. Ďalší vystupujúci v rozprave je pán
|
Slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, no, už sme tu. Od tej 11:00 povedali toho relatívne veľa. Ja a zopakujem aj to, čo som ja povedal. Mňa mrzí skutočne, že aktuálny rokovací poriadok neumožňuje ministrovi ani len reagovať faktickými, keďže si už minul tú svoju polhodinu a ani sa zapojiť do rozpravy. Ale dobre, keď sa sem-tam nejaký koaličný kolega zapojí, tak väčšinou povie, že tu rozprávame hlúposti alebo že nerozprávame pravdu, alebo že tam za všetko môže predchádzajúca vláda alebo, alebo, alebo. Budem reagovať aj na pána pána Munka, ktorý tiež povedal, že sa ma nedá počúvať, že rozprávam samé hlúposti. Škoda, že nepokračoval nejakou konkrétnosťou, že by teda povedal, že aj ja, čo som nesprávne alebo zle povedal, veď prihlásiť sa mohol, času máte nekonečne v podstate pri týchto hodinách. No ale nič, dobre. Ale OK, tak skúsim ako prijať takúto tú hodenú rukavicu, že aby sme tu len nerozprávali my. Ja budem rozprávať rečou vlády. Budem rozprávať správou o produktivite a konkurencieschopnosti Slovenska na rok 2025, ktorú zobrala na vedomie vláda minulý týždeň. Je to presne o tejto téme. Je to o tom, ako vyzerá Slovensko, aké sú výzvy, čo sa nám darí, čo sa nám nedarí. A sú to všetko slová aktuálnej vládnej koalície. Túto správu spracoval Inštitút pre stratégie a analýzy na Úrade vlády Slovenskej republiky. No a teda identifikoval a rozpracoval 10 kľúčových prekážok pri zvyšovaní konkurencieschopnosti a produktivity na Slovensku. Čiže ešte raz, toto vlastne sú slová vládnej inštitúcie. Toto je proste, za toto dvihla vláda ruku a toto je akože veľmi dobrý popis tej reality, ktorú na Slovensku žijeme, a budete sa čudovať, ako veľmi málo sa líši vlastne od toho, čo tu ako opozícia vyčítame vláde. Podľa rebríčka Inštitútu hospodárskych analýz patrí Slovensko v rámci Európskej únie medzi štáty so slabšou konkurencieschopnosťou. V roku 2024 bolo na 23. priečke z 27 štátov EÚ. Stále sa bavíme o roku 24. To bol na svete len prvý konsolidačný balíček, ktorý devastuje Slovensko, takže kde bude raz, keď zhodnotia 25. rok alebo aj tento rok. Takže jednoducho už v 24. sme boli na 23. priečke a bohužiaľ ono sa to ešte zhoršuje. Najslabšie výsledky dosahujeme v oblasti trhu práce, ľudského kapitálu, inovácií či podnikavosti. Sám teda Inštitút pre stratégie a analýzy hovorí, že teda spracoval ten materiál, ale týchto 10 základných bodov nie je úplný a takisto hĺbka analýzy nie je vždy postačujúca. Každopádne teda tých problémov je ešte viacej, ale 10 je takých kľúčových. No prvým je zabezpečenie rýchlejšieho rastu produktivity práce v porovnaní s rastom nákladov práce. Náklady práce rastú dlhodobo rýchlejšie ako produktivita práce, čo nepriaznivo vplýva na konkurencieschopnosť. V porovnaní s priemerom EÚ je Slovensko síce stále atraktívne z pohľadu nízkych nákladov práce, ale v regionálnom porovnaní s V4 to neplatí. Náklady prudko rastú v období rokov 2008 až 24 medziročným tempom 6,26 %, čo bolo najrýchlejšie z krajín V4. Je to síce v súlade s cieľom čo najviac sa priblížiť platovej úrovni vyspelých štátov, ale rast nákladov oslabuje konkurencieschopnosť, ak nie je sprevádzaný adekvátnym rastom produktivity práce. Skutočne toto je jeden zo základných problémov. Či ja alebo aj kolegovia z opozície, toto pripomíname dlhodobo. Fajn, Inštitút pre stratégie a analýzy nehovorí, len nepopisuje, čo je problém, ale navrhuje alebo teda dáva tu aj odporúčania na riešenie. Prioritou by malo byť zvyšovanie produktivity práce, odporúčajú zamerať sa na budovanie znalostnej ekonomiky, zvýšiť investície do vzdelávania, výskumu, vývoja, inovácií, technológií a zlepšovania súvisiacej infraštruktúry. Kľúčové je podporovať spoluprácu univerzít a výskumných inštitúcií so súkromným sektorom s cieľom vytvoriť vhodné podmienky pre vznik a rozvoj firiem, predovšetkým v odvetviach s vyššou produktivitou práce. Ak nechceme uviaznuť v pasci stredného príjmu, musíme konkurencieschopnosť budovať na inováciách, nie na nízkych nákladoch práce. Toto viem normálne ako saskár úplne podpísať a toto, to, čo je tu odporučené, keby ste koalícia robili, tak vám budem ešte aj tlieskať. No len aká je tá realita? Tak akože odvetvia s vyššou produktivitou práce podporujeme tak, že napálite tým najlepšie zarábajúcim, ergo tým najskúsenejším, kľúčovým, najvzdelanejším zamestnancom 35 % sadzbu, 35 % sadzbu z príjmu. No to nemôže nič iné znamenať, než že ten takto schopný, šikovný, dobre zaplatený človek odíde. Ak odíde do zahraničia, no tak nám zostanú len tí menej šikovní a zostáva nám montovňa namiesto mozgovne. Tak takto toto je ten prvý bod. Bohužiaľ, čiže vláda vie, čo má robiť, jej vlastná inštitúcia to urobila. Je tu aj návrh, ale tá realita je úplne, tie reálne kroky, ktoré sa udiali a ktoré sa dejú, sú úplne opačné. Druhý bod: optimalizácia daňovo-odvodového zaťaženia práce s dôrazom na nízkopríjmových pracujúcich. Daňovo-odvodová záťaž pri bezdetnom zamestnancovi s priemernou mzdou dosiahla v roku 2024, to zasa opakujem, že už máme 26 s ďalšími dvoma zvýšeniami daní, ale v roku 24 dosiahla takmer 43 %, 43 %. To je najviac spomedzi okolitých štátov, kde je navyše trend klesajúci, kým na Slovensku daňové zaťaženie za posledných 10 rokov stúplo. Pri rovnakých mzdových nákladoch dosiahnu bezdetní pracujúci na Slovensku najnižšiu čistú mzdu zo všetkých krajín V4. Pracujúci s deťmi dostanú, dobre, toto… No, každopádne, čiže zasa nepredpokladám, že teda ten návrh, ktorý je tu, je zvyšovať to daňovo-odvodové zaťaženie. Proste ten návrh je samozrejme iný. Takže zasa odporúčanie Inštitútu pre stratégie a analýzy: medzinárodné inštitúcie, OECD, Európska komisia odporúčajú znižovať daňovo-odvodové zaťaženie práce, znižovať daňovo-odvodové zaťaženie práce. Áno, aj pre pracujúcich s nízkym príjmom. Vysoké zaťaženie totiž odrádza ľudí od legálnej práce a znižuje ochotu zamestnávateľov vytvárať nové pracovné miesta a investovať, čím brzdí ekonomický rast. Kolegovia, čierne na bielom, nie od Viskupiča, nie od kohokoľvek iného z koalície. Proste z inštitúcie vlády. Proste presne takto to je. Odporúčajú znižovať. Zvýšená daň z príjmu fyzických osôb, zvýšená daň z príjmu právnických osôb, zvýšená DPH, nová transakčná daň, nová daň zo sladeného, čokoľvek, proste ako úplne presný opak toho, čo sa teda odporúča, aby sa robilo. Ďalší, teda tretí bod, ktorý by mohol pomôcť Slovensku, aby lepšie fungovalo, je využitie výhod a minimalizácia rizík automatizácie a nástupu umelej inteligencie. Automatizácia môže významne ovplyvniť necelú polovicu pracovných činností na Slovensku. Skutočne nahradených bude podstatne menej miest, keďže v odhadoch nie sú zohľadnené náklady na implementáciu, etické regulačné bariéry ani zotrvačnosť v podnikových procesoch. Každopádne výsledok dlhodobého vplyvu automatizácie je však neistý a bude záležať aj od správneho nastavenia verejných politík. Odporúčania: zvýšeniu produktivity slovenských firiem by pomohlo zmiernenie alebo odstránenie systémových rizík brániacich širšiemu využívaniu moderných technológií vrátane umelej inteligencie. Na druhej strane vysoké tempo rastu automatizácie môže znamenať vznik tlaku na trh práce v podobe hroziacej nezamestnanosti alebo nízkych miezd. Je preto potrebné dobudovať pružný systém predvídania potrieb na trhu práce a posilniť jeho prepojenie s dostupným a kvalitným systémom celoživotného vzdelávania aj so školskými vzdelávacími programami. No tu musím aspoň povedať, že nevnímam, že by akoby v tejto oblasti proste vláda nejak kládla prekážky. Takže nie je vidieť nejaký posun akoby správnym smerom, ale OK, tuná vlastne aspoň teda vláda akoby nepoškodila. Poďme ďalej. Štvrtý bod, a ten je takisto, alebo teda znovu veľmi zásadný: zvýšenie pridanej hodnoty v exporte. To je to, čo stále hovoríme, že potrebujeme fungovať, potrebujeme aj vyvážať, potrebujeme, aby to Slovensko jednoducho bolo zapojené tam, kam patrí, hej? Toto nie je o tých štyroch svetových stranách, ale o tej tej hlavnej, kde vlastne funguje 90 % slovenského exportu. No, ale teda zasa to hodnotenie: Slovensko zaostáva v počte sofistikovaných tovarových skupín pri vývoze. Nedostatočnú diverzifikáciu výroby potvrdzuje skutočnosť, že Slovensko v roku 2023 exportovalo len šesť sofistikovaných tovarových skupín s indexom odhalených komparatívnych výhod, ktorý identifikuje úspešné exportné tovarové skupiny. Dôležité je však porovnanie, to číslo samotné nič nehovorí. Takže porovnanie: Česká republika a Maďarsko, jasne porovnateľné krajiny s nami, exportovali 16 sofistikovaných tovarových skupín a Poľsko 15. Čiže všetci naši susedia sú rádovo trikrát tak úspešnejší v takej tej šírke exportu. Zasa odporúčanie: diverzifikácia štruktúry slovenského exportu otvára priestor na zvýšenie exportovanej pridanej hodnoty a rozšírenie sofistikovaných tovarových skupín pri vývoze. To je možné dosiahnuť cielenou podporou inovácií, prípadne prílevom zahraničných investícií v odvetviach s exportným potenciálom. Aktuálne má tento potenciál na zvýšenie pridanej hodnoty v exporte napríklad zbrojový priemysel. No podpora investícií, podpora by možno bola, ale realita je tá, že investície nie sú žiadne, pretože tie podmienky sú zlé. Nič nové sem neprichádza a bohužiaľ práve opačne, Slovensko ešte prišlo teraz o Samsung. To bola sofistikovaná, aj keď len výroba, ale proste bola a proste Samsung teraz asi dva týždne dozadu úplne zatvoril dvere za Slovenskom. Smutné je to, že tá výroba neodišla len do nejakej čisto lacnejšej krajiny mimo EÚ, odišla aj do Maďarska. Ale zasa to ešte najsmutnejšie je, že ten istý Samsung, ktorý proste nad Slovenskom zlomil palicu, má v Poľsku výskumné a vývojové centrum. A my sme teda bohužiaľ prišli aj o túto oblasť, ktorá zatiaľ bola jedným z ťahúňov slovenskej ekonomiky. Bohužiaľ, skončilo to a bohužiaľ to bude vidieť vo výsledkoch hrubého domáceho produktu. Ďalším faktorom je zníženie strategickej závislosti pri dovoze kľúčových materiálov alebo tovarov. Tá realita je, že kľúčové exportné odvetvia sú veľmi závislé od dovozu tovarov, surovín a komponentov. Dôvodom je vysoká miera zapojenia slovenskej ekonomiky do medzinárodnej deľby práce, a to predovšetkým v podobe globálnych dodávateľských alebo hodnotových reťazcov. Následkom je relatívne vysoká komoditná a teritoriálna koncentrácia slovenského exportu. Z pohľadu rizika strategickej závislosti importných tovarových skupín sú na Slovensku na prvých miestach tovary určené predovšetkým pre automobilový a elektrotechnický priemysel, ale aj niektoré suroviny: zemný plyn, komponenty ako integrované obvody, polovodiče a sú súčasťou tovarových skupín s vysokým rizikom strategických závislostí. No tu len v podstate zopakujem, že bohužiaľ ten elektrotechnický priemysel nás opúšťa ako celok, takže to je problém. No, odporúčania z krátkodobého hľadiska… E a sú tiež súčasťou tovarových skupín s vysokým rizikom strategických závislostí. No tu len v podstate zopakujem, že, bohužiaľ, ten elektrotechnický priemysel nás opúšťa ako celok, takže to je problém. No a odporúčania z krátkodobého hľadiska môžu k zníženiu rizík vyplývajúcich zo strategických závislostí prispieť rozšírenie dovozných alternatív pri kľúčových tovaroch, monitorovanie tokov strategických tovarov v rámci možností a s ním súvisiace vytvorenie systému varovania pred možnými komplikáciami. No, ďalšia vec. Zasa optimalizácia cien energií pre firemný sektor. To zároveň dokonca rozprávajú aj politici. Len teda momentálne už vládnete takmer 3 roky. A takto, ja to najprv prečítam. Takže optimálne dôležitá teda by bola optimalizácia cien energií pre firemný sektor, ceny energií. Samozrejme, zásadne ovplyvňujú náklady podnikov, ich investičné rozhodnutia aj možnosti zvyšovania produktivity. Vysoké ceny sú problémom celej EÚ a zhoršujú konkurencieschopnosť európskych podnikov, najmä voči tretím štátom s lacnejšími energetickými vstupmi. Tu sa zastavím. Tuto je aj ten súzvuk toho, že toto povie aj pán minister. Kde je pán minister? Toto povie aj pán minister a povie to aj ministerka hospodárstva a toto poviete vlastne aj vládna koalícia. Čiže tu by sme si akoby mohli dať háčik, že ten problém v oblasti teda cien energií je správne identifikovaný. Dobre, ale samozrejme je dôležité vlastne jeho prenesenie do reality. Ja rozumiem, že týždeň pred voľbami a prvého polroka pred voľbami sa dalo aj rozprávať, či predchádzajúca vláda urobila dosť práce. Rozumiem. Dá sa o tom baviť, aj keď aj tam viem povedať, že jediné, čo dodnes funguje ohľadne cien elektriny, sú tie zastropované ceny energie pre občanov, ktoré teda zabezpečila predchádzajúca vláda, konkrétne SaS-ka. Ale teda máme tri roky po, problém správne identifikovaný a výsledok ale žiadny. Proste žiadny, ale nie, že nulový, ešte mínusový, pretože keď si zoberieme pána Holienčíka, hej, ktorý má na starosti vlastne Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, tak keď sa pozriete na tú jeho prácu, tak akýkoľvek poplatok, ktorý mohol byť, akýkoľvek, tak je vyšší. Potom sú tam samozrejme ešte ďalšie nové poplatky, ktoré vyrobil za ten čas, čo samozrejme len zvyšuje ceny energií. Ale keď vidíte pána Holienčíka v nejakej relácii, tak on sa vyjadruje k trhovým cenám energie, k tej silovej energii, na čo, samozrejme, on dosah nemá a rozpráva, že nedá sa nič robiť, lebo ceny na trhu sú, aké sú. Ale tvoria polovicu ceny, polovicu tej koncovej ceny energií. A pán Benčík sa v celej relácii, minule som tak pozeral, ani dvomi slovami nevyjadril, že vlastne nie trh, alebo dobre, trh je zodpovedný za polovicu ceny. On je zodpovedný za tú polovicu druhú, v podstate pod kontrolou vlády, a tam to proste nijak nekleslo, práve naopak, to stúplo. Čiže to, čo máte pod kontrolou, tak to sa ešte vyvíja tak, že aj tam tie ceny rastú, nie, že by klesali. A teraz teda v tých slávnych prorastových opatreniach, ktoré už nevoláte prorastové, voláte ich stabilizačné a už vôbec ich nevoláte pre rok 2026, lebo ich pripravujete až pre rok 2027, sa jeden z tých 10 bodov, ktoré ste dostali, dokázal dostať do legislatívneho textu a teoreticky mohol byť prijatý už aj na tejto schôdzi, keby, pravda, to nebolo presunuté na septembrovú. Bolo to zníženie spotrebnej dane z elektriny. Ale to zníženie spotrebnej dane je, asi si to nepamätám presne, myslím, že 82 centov. Čo je teda už, to je, že nič, hej? Pri koncovej cene elektrickej energie, ktorá je cca tých 150 € plus-mínus, hej? Ale to sa ešte netýka všetkých, ale len niektorých podnikov v niektorých vybratých odvetviach podľa klasifikácie ekonomickej, ale ešte zároveň, aby teda tam nepatrili všetky, tak musia mať väčšiu polovicu svojej činnosti v tej danej, tej vybratej klasifikácii. Čiže reálne po troch rokoch vlády idete pomôcť, aj to teda od budúceho roku, cenami energií v sume asi 82 centov pri cene 150. To je koľko rádovo? Nech je to 0,5 %. Aj to nie každému, aj to zďaleka nie každému, hej? Tak. Takto by to asi tiež nemalo byť. Dobre. Ďalšia vec. Riešenie negatívnych dôsledkov starnutia obyvateľstva. Pri starnutí populácie klesá počet obyvateľov v produktívnom veku, čím sa oslabuje rastový potenciál ekonomiky. Snaha o vyššiu produktivitu a konkurencieschopnosť je neoddeliteľná od demografickej situácie. Na Slovensku podobne ako vo väčšine štátov Európskej únie populácia starne aj v dôsledku predlžovania veku dožitia, aj nízkej pôrodnosti. Zmenšuje sa tak dostupná pracovná sila. Univerzálna pravda, to sa asi všetci zhodneme. Odporúčania: zmierniť vplyv alebo odliv talentov do zahraničia, rešpektíve vytvárať podmienky na ich návrat či príchod, zabezpečiť riadenú migráciu a integráciu pracovnej sily v želaných oblastiach, zvýšiť zapájanie žien, starších a marginalizovaných skupín ľudí do trhu práce, podporovať osvetu o lepšej životospráve a zlepšovať prevenciu, podporovať rodiny s deťmi s cieľom zvýšiť implementáciu účinných verejných politík, ktoré by zahŕňali dostupnejšie bývanie, podporu skrátených pracovných úväzkov, pružného pracovného času a rozšírenie možnosti práce na diaľku. Čiže zasa podľa mňa relatívne veľmi správne aj odporúčania. Pozrime sa na tú realitu. Darí sa nám zmierniť odliv talentov do zahraničia? Nedarí. Zo Slovenska odchádza 24 % študentov študovať do zahraničia, kolegovia. 24 %. Čo by ešte nebol taký problém, keby sa chceli vracať, ale nevracajú sa. Ja neviem, väčšia polovica mladých ľudí vôbec uvažuje o živote v zahraničí. Proste celé to ide úplne opačne, ako by to malo byť. Nejakú flexibilitu trhu práce? No nie, práve opačne. Celé sa to tam ešte betónujete. A aj tam, kde skutočne by ste sa ozaj mohli vyhovoriť na tú predchádzajúcu vládu, že urobila chyby, to sú napríklad predčasné dôchodky, hej? Tak ani tam proste neurobíte to riešenie. Napríklad teraz majú tí predčasní dôchodcovia, ktorí skutočne po tisíckach odišli zlými rozhodnutiami predchádzajúceho ministra sociálnych vecí a rodiny. To tu hovorím, hovorím to, kritizujem vlastných vašou rečou, hej? Skoro vlastných, lebo to bola Sme rodina, hej? Ale nie SaS-ka. Ale aj tam, kde by ste teda mohli pomôcť, tak to nespravíte. Ja sa pýtam, prečo nezrušíte aspoň zákaz pracovať pre tých predčasných dôchodcov. Ja rozumiem, že je asi až nemožné už urobiť niečo s tým, že teda zrušiť ten predčasný dôchodok. Chápem, bol priznaný, bodka. Ale prečo tí ľudia majú sedieť doma a teda iba stáť peniaze na tých dôchodkoch? Prečo by nemohli pracovať? Verte tomu, že aj tak veľa z nich pracuje. Pracuje na čierno. Pracuje v tom, čo, zasa použijem slová premiéra Slovenskej republiky Roberta Fica, že 17 miliárd je v čiernej ekonomike. Prečo aspoň toto neurobíte? Veď tým normálne nikomu neublížite. Prečo nezmeníte zákon tak, aby predčasný dôchodca mohol pracovať? Dôchodok mu zostane, raz už bol priznaný, bohužiaľ, chyby minulosti, ale mohol by pracovať, platil by nejaké sociálne odvody, nejaké dane, pomohol by ekonomike. Fakt to boli ľudia v odvetviach, kde chýbajú, kde zase sami priznávate, že teda je nedostatok pracovných síl. Prečo aspoň toto nespraviť? Problém, na ktorom sa dokonca všetci zhodneme. Riešenie, na ktorom sa všetci zhodneme, ale prečo ho v treťom roku vlády, aspoň niečo z toho, neurobíte? Ďalší bod. Zabezpečenie pracovnej sily v nedostatkových profesiách a znižovanie regionálnych a kvalifikačných disparít na trhu práce. Toto asi možno aj preskočím. Zasa to súvisí s tým, čo som teraz hovoril. Jednoducho napríklad tí predčasní dôchodcovia, to by bolo jedno z riešení. Zvýšenie atraktívnosti a lepšie prepojenie vysokého školstva so súkromným sektorom. Slovensku chýba kvalitnejšie, so súkromným sektorom prepojené vysoké školstvo, ktoré má potenciál byť motorom rozvoja. V medzinárodných rebríčkoch kvality sa v top 1000 umiestňuje výrazne menej slovenských vysokých škôl v porovnaní s okolitými štátmi. Vo V4 sme na predposlednej priečke v počte vedecko-výskumných publikácií, ktoré vzišli zo spolupráce medzi súkromným a verejným sektorom. Slovensko zaostáva v počte absolventov v odboroch zameraných na prírodné vedy, technológie, inžinierstvo a matematiku. V roku 2023, asi nie sú novšie dáta, bolo 13 absolventov týchto študijných programov na 1000 osôb vo veku 20 až 29 rokov, priemer EÚ je 22 absolventov. Slovensko tiež patrí medzi štáty s najvyšším podielom vysokoškolákov študujúcich v zahraničí, pričom len menšia časť z nich sa vracia. OK, tu budem férový. Toto nie je výtka len na aktuálnu vládu. Tu je ten problém samozrejme hlbší a teda ide to cez viaceré vlády. Ale zasa. Nevidím jediný, jediný krok, ktorý by proste išiel tým správnym smerom. Že teda to, čo sa nedarilo ani vládam pred vami, proste, že by sa to nejak akoby vylepšovalo za tejto. Hovorím práve opačne, odchádza nám ešte viacej a možno najviac študentov v histórii, ktorí teda odchádzali. No. A ten 10. bod, ktorý spomína inštitút, je posilnenie inovácií a vyššie investície do výskumu a vývoja. Nedostatočná podpora výskumu a vývoja je spolu s nízkou mierou inovácií základnou bariérou zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti. Slovensko sa v globálnom inovačnom indexe v roku 2024 umiestnilo na predposlednom mieste v Európskej únii. Veľkovýznamné zlepšenie spolupráce medzi výskumno-vývojovým a súkromným sektorom. Príkladom dobrej praxe je Južná Kórea, ktorá systematicky podporuje univerzity a výskumné centrá v spolupráci so súkromným sektorom, napríklad pri zakladaní a rozvoji ich startupov. A odporúčania teda: zvýšenie výdavkov na výskum a vývoj v súlade s národnou stratégiou výskumu a vývoja a inovácií do roku 2030, podpora zakladania a rozvoja startupov na vzdelávacích a vedecko-výskumných inštitúciách so zapojením pedagógov a študentov, vrátane vytvorenia podmienok na ich podnikanie, finančná, dátová, správna podpora, následná podpora inovačných hubov. No, ja sa pýtam, kolegovia, kľudne sa prihláste do faktickej poznámky, už za chvíľku končím. Kde je nejaký zákon za tie tri roky, ktorý by motivoval mladých slovenských šikovných ľudí, aby jednoducho zakladali startup zrovna na Slovensku? Práve naopak, tá situácia bola ťažká aj v minulosti, zas, aby som bol kritický, ale je ešte horšia aj teraz. Nikto si neurobí startup na Slovensku. Tá realita je úplne opačná. Dokázali, v úvodzovkách, dokázali ste zabezpečiť exodus aj toho, čo tu máme. Nie, že by vznikali nové, to je už jedno, či to budeme volať živnosť alebo nejaká sofistikovanejšia forma startupu. Práve naopak, skončilo 60 000 živností proste na Slovensku, ale aj celkový počet firiem klesol. Na rozdiel napríklad od Česka, kde stúpol, čiže tá realita je úplne, úplne opačná. No, toľko to som chcel povedať. Proste nechcel som pokračovať v tom podľa vás len rozprávaní našej verzie reality, ktorá sa vám zdá, že sú to hlúposti a nepravda. Preto som si dovolil takto vystúpiť. Ešte raz to poviem. Proste je to Inštitút pre stratégie a analýzy na Úrade vlády Slovenskej republiky. Je to Správa o produktivite a konkurencieschopnosti Slovenska za rok 2025, ktorú vláda vzala na vedomie. Kolegovia, nepočúvate nás. Nemusíte počúvať nás. Ešte stále ste tu vyše roka. Ešte stále je priestor, aby ste opravili aspoň niečo z toho, čo sa vám nepodarilo, aby ste počúvali aspoň to a realizovali aspoň to, za čo vaši vlastní ministri zdvihli ruku a aby ste takto dokázali proste to Slovensko aspoň trošku odvrátiť z tej cesty, ktorá je fakt do pekla a aby sme tu nemuseli hovoriť o správe o stagnácii, ale aby sme aspoň v tej budúcoročnej správe o pokroku našli aj niečo, čo by sme mohli skutočne nazvať pokrokom. Ďakujem pekne za pozornosť. To je faktická, pán poslanec Blcháč.
|
Slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, no, už sme tu. Od tej 11:00 povedali toho relatívne veľa. Ja a zopakujem aj to, čo som ja povedal. Mňa mrzí skutočne, že aktuálny rokovací poriadok neumožňuje ministrovi ani len reagovať faktickými, keďže si už minul tú svoju polhodinu a ani sa zapojiť do rozpravy. Ale dobre, keď sa sem-tam nejaký koaličný kolega zapojí, tak väčšinou povie, že tu rozprávame hlúposti alebo že nerozprávame pravdu, alebo že tam za všetko môže predchádzajúca vláda alebo, alebo, alebo. Budem reagovať aj na pána pána Munka, ktorý tiež povedal, že sa ma nedá počúvať, že rozprávam samé hlúposti. Škoda, že nepokračoval nejakou konkrétnosťou, že by teda povedal, že aj ja, čo som nesprávne alebo zle povedal, veď prihlásiť sa mohol, času máte nekonečne v podstate pri týchto hodinách. No ale nič, dobre. Ale OK, tak skúsim ako prijať takúto tú hodenú rukavicu, že aby sme tu len nerozprávali my. Ja budem rozprávať rečou vlády. Budem rozprávať správou o produktivite a konkurencieschopnosti Slovenska na rok 2025, ktorú zobrala na vedomie vláda minulý týždeň. Je to presne o tejto téme. Je to o tom, ako vyzerá Slovensko, aké sú výzvy, čo sa nám darí, čo sa nám nedarí. A sú to všetko slová aktuálnej vládnej koalície. Túto správu spracoval Inštitút pre stratégie a analýzy na Úrade vlády Slovenskej republiky. No a teda identifikoval a rozpracoval 10 kľúčových prekážok pri zvyšovaní konkurencieschopnosti a produktivity na Slovensku. Čiže ešte raz, toto vlastne sú slová vládnej inštitúcie. Toto je proste, za toto dvihla vláda ruku a toto je akože veľmi dobrý popis tej reality, ktorú na Slovensku žijeme, a budete sa čudovať, ako veľmi málo sa líši vlastne od toho, čo tu ako opozícia vyčítame vláde. Podľa rebríčka Inštitútu hospodárskych analýz patrí Slovensko v rámci Európskej únie medzi štáty so slabšou konkurencieschopnosťou. V roku 2024 bolo na 23. priečke z 27 štátov EÚ. Stále sa bavíme o roku 24. To bol na svete len prvý konsolidačný balíček, ktorý devastuje Slovensko, takže kde bude raz, keď zhodnotia 25. rok alebo aj tento rok. Takže jednoducho už v 24. sme boli na 23. priečke a bohužiaľ ono sa to ešte zhoršuje. Najslabšie výsledky dosahujeme v oblasti trhu práce, ľudského kapitálu, inovácií či podnikavosti. Sám teda Inštitút pre stratégie a analýzy hovorí, že teda spracoval ten materiál, ale týchto 10 základných bodov nie je úplný a takisto hĺbka analýzy nie je vždy postačujúca. Každopádne teda tých problémov je ešte viacej, ale 10 je takých kľúčových. No prvým je zabezpečenie rýchlejšieho rastu produktivity práce v porovnaní s rastom nákladov práce. Náklady práce rastú dlhodobo rýchlejšie ako produktivita práce, čo nepriaznivo vplýva na konkurencieschopnosť. V porovnaní s priemerom EÚ je Slovensko síce stále atraktívne z pohľadu nízkych nákladov práce, ale v regionálnom porovnaní s V4 to neplatí. Náklady prudko rastú v období rokov 2008 až 24 medziročným tempom 6,26 %, čo bolo najrýchlejšie z krajín V4. Je to síce v súlade s cieľom čo najviac sa priblížiť platovej úrovni vyspelých štátov, ale rast nákladov oslabuje konkurencieschopnosť, ak nie je sprevádzaný adekvátnym rastom produktivity práce. Skutočne toto je jeden zo základných problémov. Či ja alebo aj kolegovia z opozície, toto pripomíname dlhodobo. Fajn, Inštitút pre stratégie a analýzy nehovorí, len nepopisuje, čo je problém, ale navrhuje alebo teda dáva tu aj odporúčania na riešenie. Prioritou by malo byť zvyšovanie produktivity práce, odporúčajú zamerať sa na budovanie znalostnej ekonomiky, zvýšiť investície do vzdelávania, výskumu, vývoja, inovácií, technológií a zlepšovania súvisiacej infraštruktúry. Kľúčové je podporovať spoluprácu univerzít a výskumných inštitúcií so súkromným sektorom s cieľom vytvoriť vhodné podmienky pre vznik a rozvoj firiem, predovšetkým v odvetviach s vyššou produktivitou práce. Ak nechceme uviaznuť v pasci stredného príjmu, musíme konkurencieschopnosť budovať na inováciách, nie na nízkych nákladoch práce. Toto viem normálne ako saskár úplne podpísať a toto, to, čo je tu odporučené, keby ste koalícia robili, tak vám budem ešte aj tlieskať. No len aká je tá realita? Tak akože odvetvia s vyššou produktivitou práce podporujeme tak, že napálite tým najlepšie zarábajúcim, ergo tým najskúsenejším, kľúčovým, najvzdelanejším zamestnancom 35 % sadzbu, 35 % sadzbu z príjmu. No to nemôže nič iné znamenať, než že ten takto schopný, šikovný, dobre zaplatený človek odíde. Ak odíde do zahraničia, no tak nám zostanú len tí menej šikovní a zostáva nám montovňa namiesto mozgovne. Tak takto toto je ten prvý bod. Bohužiaľ, čiže vláda vie, čo má robiť, jej vlastná inštitúcia to urobila. Je tu aj návrh, ale tá realita je úplne, tie reálne kroky, ktoré sa udiali a ktoré sa dejú, sú úplne opačné. Druhý bod: optimalizácia daňovo-odvodového zaťaženia práce s dôrazom na nízkopríjmových pracujúcich. Daňovo-odvodová záťaž pri bezdetnom zamestnancovi s priemernou mzdou dosiahla v roku 2024, to zasa opakujem, že už máme 26 s ďalšími dvoma zvýšeniami daní, ale v roku 24 dosiahla takmer 43 %, 43 %. To je najviac spomedzi okolitých štátov, kde je navyše trend klesajúci, kým na Slovensku daňové zaťaženie za posledných 10 rokov stúplo. Pri rovnakých mzdových nákladoch dosiahnu bezdetní pracujúci na Slovensku najnižšiu čistú mzdu zo všetkých krajín V4. Pracujúci s deťmi dostanú, dobre, toto… No, každopádne, čiže zasa nepredpokladám, že teda ten návrh, ktorý je tu, je zvyšovať to daňovo-odvodové zaťaženie. Proste ten návrh je samozrejme iný. Takže zasa odporúčanie Inštitútu pre stratégie a analýzy: medzinárodné inštitúcie, OECD, Európska komisia odporúčajú znižovať daňovo-odvodové zaťaženie práce, znižovať daňovo-odvodové zaťaženie práce. Áno, aj pre pracujúcich s nízkym príjmom. Vysoké zaťaženie totiž odrádza ľudí od legálnej práce a znižuje ochotu zamestnávateľov vytvárať nové pracovné miesta a investovať, čím brzdí ekonomický rast. Kolegovia, čierne na bielom, nie od Viskupiča, nie od kohokoľvek iného z koalície. Proste z inštitúcie vlády. Proste presne takto to je. Odporúčajú znižovať. Zvýšená daň z príjmu fyzických osôb, zvýšená daň z príjmu právnických osôb, zvýšená DPH, nová transakčná daň, nová daň zo sladeného, čokoľvek, proste ako úplne presný opak toho, čo sa teda odporúča, aby sa robilo. Ďalší, teda tretí bod, ktorý by mohol pomôcť Slovensku, aby lepšie fungovalo, je využitie výhod a minimalizácia rizík automatizácie a nástupu umelej inteligencie. Automatizácia môže významne ovplyvniť necelú polovicu pracovných činností na Slovensku. Skutočne nahradených bude podstatne menej miest, keďže v odhadoch nie sú zohľadnené náklady na implementáciu, etické regulačné bariéry ani zotrvačnosť v podnikových procesoch. Každopádne výsledok dlhodobého vplyvu automatizácie je však neistý a bude záležať aj od správneho nastavenia verejných politík. Odporúčania: zvýšeniu produktivity slovenských firiem by pomohlo zmiernenie alebo odstránenie systémových rizík brániacich širšiemu využívaniu moderných technológií vrátane umelej inteligencie. Na druhej strane vysoké tempo rastu automatizácie môže znamenať vznik tlaku na trh práce v podobe hroziacej nezamestnanosti alebo nízkych miezd. Je preto potrebné dobudovať pružný systém predvídania potrieb na trhu práce a posilniť jeho prepojenie s dostupným a kvalitným systémom celoživotného vzdelávania aj so školskými vzdelávacími programami. No tu musím aspoň povedať, že nevnímam, že by akoby v tejto oblasti proste vláda nejak kládla prekážky. Takže nie je vidieť nejaký posun akoby správnym smerom, ale OK, tuná vlastne aspoň teda vláda akoby nepoškodila. Poďme ďalej. Štvrtý bod, a ten je takisto, alebo teda znovu veľmi zásadný: zvýšenie pridanej hodnoty v exporte. To je to, čo stále hovoríme, že potrebujeme fungovať, potrebujeme aj vyvážať, potrebujeme, aby to Slovensko jednoducho bolo zapojené tam, kam patrí, hej? Toto nie je o tých štyroch svetových stranách, ale o tej tej hlavnej, kde vlastne funguje 90 % slovenského exportu. No, ale teda zasa to hodnotenie: Slovensko zaostáva v počte sofistikovaných tovarových skupín pri vývoze. Nedostatočnú diverzifikáciu výroby potvrdzuje skutočnosť, že Slovensko v roku 2023 exportovalo len šesť sofistikovaných tovarových skupín s indexom odhalených komparatívnych výhod, ktorý identifikuje úspešné exportné tovarové skupiny. Dôležité je však porovnanie, to číslo samotné nič nehovorí. Takže porovnanie: Česká republika a Maďarsko, jasne porovnateľné krajiny s nami, exportovali 16 sofistikovaných tovarových skupín a Poľsko 15. Čiže všetci naši susedia sú rádovo trikrát tak úspešnejší v takej tej šírke exportu. Zasa odporúčanie: diverzifikácia štruktúry slovenského exportu otvára priestor na zvýšenie exportovanej pridanej hodnoty a rozšírenie sofistikovaných tovarových skupín pri vývoze. To je možné dosiahnuť cielenou podporou inovácií, prípadne prílevom zahraničných investícií v odvetviach s exportným potenciálom. Aktuálne má tento potenciál na zvýšenie pridanej hodnoty v exporte napríklad zbrojový priemysel. No podpora investícií, podpora by možno bola, ale realita je tá, že investície nie sú žiadne, pretože tie podmienky sú zlé. Nič nové sem neprichádza a bohužiaľ práve opačne, Slovensko ešte prišlo teraz o Samsung. To bola sofistikovaná, aj keď len výroba, ale proste bola a proste Samsung teraz asi dva týždne dozadu úplne zatvoril dvere za Slovenskom. Smutné je to, že tá výroba neodišla len do nejakej čisto lacnejšej krajiny mimo EÚ, odišla aj do Maďarska. Ale zasa to ešte najsmutnejšie je, že ten istý Samsung, ktorý proste nad Slovenskom zlomil palicu, má v Poľsku výskumné a vývojové centrum. A my sme teda bohužiaľ prišli aj o túto oblasť, ktorá zatiaľ bola jedným z ťahúňov slovenskej ekonomiky. Bohužiaľ, skončilo to a bohužiaľ to bude vidieť vo výsledkoch hrubého domáceho produktu. Ďalším faktorom je zníženie strategickej závislosti pri dovoze kľúčových materiálov alebo tovarov. Tá realita je, že kľúčové exportné odvetvia sú veľmi závislé od dovozu tovarov, surovín a komponentov. Dôvodom je vysoká miera zapojenia slovenskej ekonomiky do medzinárodnej deľby práce, a to predovšetkým v podobe globálnych dodávateľských alebo hodnotových reťazcov. Následkom je relatívne vysoká komoditná a teritoriálna koncentrácia slovenského exportu. Z pohľadu rizika strategickej závislosti importných tovarových skupín sú na Slovensku na prvých miestach tovary určené predovšetkým pre automobilový a elektrotechnický priemysel, ale aj niektoré suroviny: zemný plyn, komponenty ako integrované obvody, polovodiče a sú súčasťou tovarových skupín s vysokým rizikom strategických závislostí. No tu len v podstate zopakujem, že bohužiaľ ten elektrotechnický priemysel nás opúšťa ako celok, takže to je problém. No, odporúčania z krátkodobého hľadiska… E a sú tiež súčasťou tovarových skupín s vysokým rizikom strategických závislostí. No tu len v podstate zopakujem, že, bohužiaľ, ten elektrotechnický priemysel nás opúšťa ako celok, takže to je problém. No a odporúčania z krátkodobého hľadiska môžu k zníženiu rizík vyplývajúcich zo strategických závislostí prispieť rozšírenie dovozných alternatív pri kľúčových tovaroch, monitorovanie tokov strategických tovarov v rámci možností a s ním súvisiace vytvorenie systému varovania pred možnými komplikáciami. No, ďalšia vec. Zasa optimalizácia cien energií pre firemný sektor. To zároveň dokonca rozprávajú aj politici. Len teda momentálne už vládnete takmer 3 roky. A takto, ja to najprv prečítam. Takže optimálne dôležitá teda by bola optimalizácia cien energií pre firemný sektor, ceny energií. Samozrejme, zásadne ovplyvňujú náklady podnikov, ich investičné rozhodnutia aj možnosti zvyšovania produktivity. Vysoké ceny sú problémom celej EÚ a zhoršujú konkurencieschopnosť európskych podnikov, najmä voči tretím štátom s lacnejšími energetickými vstupmi. Tu sa zastavím. Tuto je aj ten súzvuk toho, že toto povie aj pán minister. Kde je pán minister? Toto povie aj pán minister a povie to aj ministerka hospodárstva a toto poviete vlastne aj vládna koalícia. Čiže tu by sme si akoby mohli dať háčik, že ten problém v oblasti teda cien energií je správne identifikovaný. Dobre, ale samozrejme je dôležité vlastne jeho prenesenie do reality. Ja rozumiem, že týždeň pred voľbami a prvého polroka pred voľbami sa dalo aj rozprávať, či predchádzajúca vláda urobila dosť práce. Rozumiem. Dá sa o tom baviť, aj keď aj tam viem povedať, že jediné, čo dodnes funguje ohľadne cien elektriny, sú tie zastropované ceny energie pre občanov, ktoré teda zabezpečila predchádzajúca vláda, konkrétne SaS-ka. Ale teda máme tri roky po, problém správne identifikovaný a výsledok ale žiadny. Proste žiadny, ale nie, že nulový, ešte mínusový, pretože keď si zoberieme pána Holienčíka, hej, ktorý má na starosti vlastne Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, tak keď sa pozriete na tú jeho prácu, tak akýkoľvek poplatok, ktorý mohol byť, akýkoľvek, tak je vyšší. Potom sú tam samozrejme ešte ďalšie nové poplatky, ktoré vyrobil za ten čas, čo samozrejme len zvyšuje ceny energií. Ale keď vidíte pána Holienčíka v nejakej relácii, tak on sa vyjadruje k trhovým cenám energie, k tej silovej energii, na čo, samozrejme, on dosah nemá a rozpráva, že nedá sa nič robiť, lebo ceny na trhu sú, aké sú. Ale tvoria polovicu ceny, polovicu tej koncovej ceny energií. A pán Benčík sa v celej relácii, minule som tak pozeral, ani dvomi slovami nevyjadril, že vlastne nie trh, alebo dobre, trh je zodpovedný za polovicu ceny. On je zodpovedný za tú polovicu druhú, v podstate pod kontrolou vlády, a tam to proste nijak nekleslo, práve naopak, to stúplo. Čiže to, čo máte pod kontrolou, tak to sa ešte vyvíja tak, že aj tam tie ceny rastú, nie, že by klesali. A teraz teda v tých slávnych prorastových opatreniach, ktoré už nevoláte prorastové, voláte ich stabilizačné a už vôbec ich nevoláte pre rok 2026, lebo ich pripravujete až pre rok 2027, sa jeden z tých 10 bodov, ktoré ste dostali, dokázal dostať do legislatívneho textu a teoreticky mohol byť prijatý už aj na tejto schôdzi, keby, pravda, to nebolo presunuté na septembrovú. Bolo to zníženie spotrebnej dane z elektriny. Ale to zníženie spotrebnej dane je, asi si to nepamätám presne, myslím, že 82 centov. Čo je teda už, to je, že nič, hej? Pri koncovej cene elektrickej energie, ktorá je cca tých 150 € plus-mínus, hej? Ale to sa ešte netýka všetkých, ale len niektorých podnikov v niektorých vybratých odvetviach podľa klasifikácie ekonomickej, ale ešte zároveň, aby teda tam nepatrili všetky, tak musia mať väčšiu polovicu svojej činnosti v tej danej, tej vybratej klasifikácii. Čiže reálne po troch rokoch vlády idete pomôcť, aj to teda od budúceho roku, cenami energií v sume asi 82 centov pri cene 150. To je koľko rádovo? Nech je to 0,5 %. Aj to nie každému, aj to zďaleka nie každému, hej? Tak. Takto by to asi tiež nemalo byť. Dobre. Ďalšia vec. Riešenie negatívnych dôsledkov starnutia obyvateľstva. Pri starnutí populácie klesá počet obyvateľov v produktívnom veku, čím sa oslabuje rastový potenciál ekonomiky. Snaha o vyššiu produktivitu a konkurencieschopnosť je neoddeliteľná od demografickej situácie. Na Slovensku podobne ako vo väčšine štátov Európskej únie populácia starne aj v dôsledku predlžovania veku dožitia, aj nízkej pôrodnosti. Zmenšuje sa tak dostupná pracovná sila. Univerzálna pravda, to sa asi všetci zhodneme. Odporúčania: zmierniť vplyv alebo odliv talentov do zahraničia, rešpektíve vytvárať podmienky na ich návrat či príchod, zabezpečiť riadenú migráciu a integráciu pracovnej sily v želaných oblastiach, zvýšiť zapájanie žien, starších a marginalizovaných skupín ľudí do trhu práce, podporovať osvetu o lepšej životospráve a zlepšovať prevenciu, podporovať rodiny s deťmi s cieľom zvýšiť implementáciu účinných verejných politík, ktoré by zahŕňali dostupnejšie bývanie, podporu skrátených pracovných úväzkov, pružného pracovného času a rozšírenie možnosti práce na diaľku. Čiže zasa podľa mňa relatívne veľmi správne aj odporúčania. Pozrime sa na tú realitu. Darí sa nám zmierniť odliv talentov do zahraničia? Nedarí. Zo Slovenska odchádza 24 % študentov študovať do zahraničia, kolegovia. 24 %. Čo by ešte nebol taký problém, keby sa chceli vracať, ale nevracajú sa. Ja neviem, väčšia polovica mladých ľudí vôbec uvažuje o živote v zahraničí. Proste celé to ide úplne opačne, ako by to malo byť. Nejakú flexibilitu trhu práce? No nie, práve opačne. Celé sa to tam ešte betónujete. A aj tam, kde skutočne by ste sa ozaj mohli vyhovoriť na tú predchádzajúcu vládu, že urobila chyby, to sú napríklad predčasné dôchodky, hej? Tak ani tam proste neurobíte to riešenie. Napríklad teraz majú tí predčasní dôchodcovia, ktorí skutočne po tisíckach odišli zlými rozhodnutiami predchádzajúceho ministra sociálnych vecí a rodiny. To tu hovorím, hovorím to, kritizujem vlastných vašou rečou, hej? Skoro vlastných, lebo to bola Sme rodina, hej? Ale nie SaS-ka. Ale aj tam, kde by ste teda mohli pomôcť, tak to nespravíte. Ja sa pýtam, prečo nezrušíte aspoň zákaz pracovať pre tých predčasných dôchodcov. Ja rozumiem, že je asi až nemožné už urobiť niečo s tým, že teda zrušiť ten predčasný dôchodok. Chápem, bol priznaný, bodka. Ale prečo tí ľudia majú sedieť doma a teda iba stáť peniaze na tých dôchodkoch? Prečo by nemohli pracovať? Verte tomu, že aj tak veľa z nich pracuje. Pracuje na čierno. Pracuje v tom, čo, zasa použijem slová premiéra Slovenskej republiky Roberta Fica, že 17 miliárd je v čiernej ekonomike. Prečo aspoň toto neurobíte? Veď tým normálne nikomu neublížite. Prečo nezmeníte zákon tak, aby predčasný dôchodca mohol pracovať? Dôchodok mu zostane, raz už bol priznaný, bohužiaľ, chyby minulosti, ale mohol by pracovať, platil by nejaké sociálne odvody, nejaké dane, pomohol by ekonomike. Fakt to boli ľudia v odvetviach, kde chýbajú, kde zase sami priznávate, že teda je nedostatok pracovných síl. Prečo aspoň toto nespraviť? Problém, na ktorom sa dokonca všetci zhodneme. Riešenie, na ktorom sa všetci zhodneme, ale prečo ho v treťom roku vlády, aspoň niečo z toho, neurobíte? Ďalší bod. Zabezpečenie pracovnej sily v nedostatkových profesiách a znižovanie regionálnych a kvalifikačných disparít na trhu práce. Toto asi možno aj preskočím. Zasa to súvisí s tým, čo som teraz hovoril. Jednoducho napríklad tí predčasní dôchodcovia, to by bolo jedno z riešení. Zvýšenie atraktívnosti a lepšie prepojenie vysokého školstva so súkromným sektorom. Slovensku chýba kvalitnejšie, so súkromným sektorom prepojené vysoké školstvo, ktoré má potenciál byť motorom rozvoja. V medzinárodných rebríčkoch kvality sa v top 1000 umiestňuje výrazne menej slovenských vysokých škôl v porovnaní s okolitými štátmi. Vo V4 sme na predposlednej priečke v počte vedecko-výskumných publikácií, ktoré vzišli zo spolupráce medzi súkromným a verejným sektorom. Slovensko zaostáva v počte absolventov v odboroch zameraných na prírodné vedy, technológie, inžinierstvo a matematiku. V roku 2023, asi nie sú novšie dáta, bolo 13 absolventov týchto študijných programov na 1000 osôb vo veku 20 až 29 rokov, priemer EÚ je 22 absolventov. Slovensko tiež patrí medzi štáty s najvyšším podielom vysokoškolákov študujúcich v zahraničí, pričom len menšia časť z nich sa vracia. OK, tu budem férový. Toto nie je výtka len na aktuálnu vládu. Tu je ten problém samozrejme hlbší a teda ide to cez viaceré vlády. Ale zasa. Nevidím jediný, jediný krok, ktorý by proste išiel tým správnym smerom. Že teda to, čo sa nedarilo ani vládam pred vami, proste, že by sa to nejak akoby vylepšovalo za tejto. Hovorím práve opačne, odchádza nám ešte viacej a možno najviac študentov v histórii, ktorí teda odchádzali. No. A ten 10. bod, ktorý spomína inštitút, je posilnenie inovácií a vyššie investície do výskumu a vývoja. Nedostatočná podpora výskumu a vývoja je spolu s nízkou mierou inovácií základnou bariérou zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti. Slovensko sa v globálnom inovačnom indexe v roku 2024 umiestnilo na predposlednom mieste v Európskej únii. Veľkovýznamné zlepšenie spolupráce medzi výskumno-vývojovým a súkromným sektorom. Príkladom dobrej praxe je Južná Kórea, ktorá systematicky podporuje univerzity a výskumné centrá v spolupráci so súkromným sektorom, napríklad pri zakladaní a rozvoji ich startupov. A odporúčania teda: zvýšenie výdavkov na výskum a vývoj v súlade s národnou stratégiou výskumu a vývoja a inovácií do roku 2030, podpora zakladania a rozvoja startupov na vzdelávacích a vedecko-výskumných inštitúciách so zapojením pedagógov a študentov, vrátane vytvorenia podmienok na ich podnikanie, finančná, dátová, správna podpora, následná podpora inovačných hubov. No, ja sa pýtam, kolegovia, kľudne sa prihláste do faktickej poznámky, už za chvíľku končím. Kde je nejaký zákon za tie tri roky, ktorý by motivoval mladých slovenských šikovných ľudí, aby jednoducho zakladali startup zrovna na Slovensku? Práve naopak, tá situácia bola ťažká aj v minulosti, zas, aby som bol kritický, ale je ešte horšia aj teraz. Nikto si neurobí startup na Slovensku. Tá realita je úplne opačná. Dokázali, v úvodzovkách, dokázali ste zabezpečiť exodus aj toho, čo tu máme. Nie, že by vznikali nové, to je už jedno, či to budeme volať živnosť alebo nejaká sofistikovanejšia forma startupu. Práve naopak, skončilo 60 000 živností proste na Slovensku, ale aj celkový počet firiem klesol. Na rozdiel napríklad od Česka, kde stúpol, čiže tá realita je úplne, úplne opačná. No, toľko to som chcel povedať. Proste nechcel som pokračovať v tom podľa vás len rozprávaní našej verzie reality, ktorá sa vám zdá, že sú to hlúposti a nepravda. Preto som si dovolil takto vystúpiť. Ešte raz to poviem. Proste je to Inštitút pre stratégie a analýzy na Úrade vlády Slovenskej republiky. Je to Správa o produktivite a konkurencieschopnosti Slovenska za rok 2025, ktorú vláda vzala na vedomie. Kolegovia, nepočúvate nás. Nemusíte počúvať nás. Ešte stále ste tu vyše roka. Ešte stále je priestor, aby ste opravili aspoň niečo z toho, čo sa vám nepodarilo, aby ste počúvali aspoň to a realizovali aspoň to, za čo vaši vlastní ministri zdvihli ruku a aby ste takto dokázali proste to Slovensko aspoň trošku odvrátiť z tej cesty, ktorá je fakt do pekla a aby sme tu nemuseli hovoriť o správe o stagnácii, ale aby sme aspoň v tej budúcoročnej správe o pokroku našli aj niečo, čo by sme mohli skutočne nazvať pokrokom. Ďakujem pekne za pozornosť. To je faktická, pán poslanec Blcháč.
|
Slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, no, už sme tu. Od tej 11:00 povedali toho relatívne veľa. Ja a zopakujem aj to, čo som ja povedal. Mňa mrzí skutočne, že aktuálny rokovací poriadok neumožňuje ministrovi ani len reagovať faktickými, keďže si už minul tú svoju polhodinu a ani sa zapojiť do rozpravy. Ale dobre, keď sa sem-tam nejaký koaličný kolega zapojí, tak väčšinou povie, že tu rozprávame hlúposti alebo že nerozprávame pravdu, alebo že tam za všetko môže predchádzajúca vláda alebo, alebo, alebo. Budem reagovať aj na pána pána Munka, ktorý tiež povedal, že sa ma nedá počúvať, že rozprávam samé hlúposti. Škoda, že nepokračoval nejakou konkrétnosťou, že by teda povedal, že aj ja, čo som nesprávne alebo zle povedal, veď prihlásiť sa mohol, času máte nekonečne v podstate pri týchto hodinách. No ale nič, dobre. Ale OK, tak skúsim ako prijať takúto tú hodenú rukavicu, že aby sme tu len nerozprávali my. Ja budem rozprávať rečou vlády. Budem rozprávať správou o produktivite a konkurencieschopnosti Slovenska na rok 2025, ktorú zobrala na vedomie vláda minulý týždeň. Je to presne o tejto téme. Je to o tom, ako vyzerá Slovensko, aké sú výzvy, čo sa nám darí, čo sa nám nedarí. A sú to všetko slová aktuálnej vládnej koalície. Túto správu spracoval Inštitút pre stratégie a analýzy na Úrade vlády Slovenskej republiky. No a teda identifikoval a rozpracoval 10 kľúčových prekážok pri zvyšovaní konkurencieschopnosti a produktivity na Slovensku. Čiže ešte raz, toto vlastne sú slová vládnej inštitúcie. Toto je proste, za toto dvihla vláda ruku a toto je akože veľmi dobrý popis tej reality, ktorú na Slovensku žijeme, a budete sa čudovať, ako veľmi málo sa líši vlastne od toho, čo tu ako opozícia vyčítame vláde. Podľa rebríčka Inštitútu hospodárskych analýz patrí Slovensko v rámci Európskej únie medzi štáty so slabšou konkurencieschopnosťou. V roku 2024 bolo na 23. priečke z 27 štátov EÚ. Stále sa bavíme o roku 24. To bol na svete len prvý konsolidačný balíček, ktorý devastuje Slovensko, takže kde bude raz, keď zhodnotia 25. rok alebo aj tento rok. Takže jednoducho už v 24. sme boli na 23. priečke a bohužiaľ ono sa to ešte zhoršuje. Najslabšie výsledky dosahujeme v oblasti trhu práce, ľudského kapitálu, inovácií či podnikavosti. Sám teda Inštitút pre stratégie a analýzy hovorí, že teda spracoval ten materiál, ale týchto 10 základných bodov nie je úplný a takisto hĺbka analýzy nie je vždy postačujúca. Každopádne teda tých problémov je ešte viacej, ale 10 je takých kľúčových. No prvým je zabezpečenie rýchlejšieho rastu produktivity práce v porovnaní s rastom nákladov práce. Náklady práce rastú dlhodobo rýchlejšie ako produktivita práce, čo nepriaznivo vplýva na konkurencieschopnosť. V porovnaní s priemerom EÚ je Slovensko síce stále atraktívne z pohľadu nízkych nákladov práce, ale v regionálnom porovnaní s V4 to neplatí. Náklady prudko rastú v období rokov 2008 až 24 medziročným tempom 6,26 %, čo bolo najrýchlejšie z krajín V4. Je to síce v súlade s cieľom čo najviac sa priblížiť platovej úrovni vyspelých štátov, ale rast nákladov oslabuje konkurencieschopnosť, ak nie je sprevádzaný adekvátnym rastom produktivity práce. Skutočne toto je jeden zo základných problémov. Či ja alebo aj kolegovia z opozície, toto pripomíname dlhodobo. Fajn, Inštitút pre stratégie a analýzy nehovorí, len nepopisuje, čo je problém, ale navrhuje alebo teda dáva tu aj odporúčania na riešenie. Prioritou by malo byť zvyšovanie produktivity práce, odporúčajú zamerať sa na budovanie znalostnej ekonomiky, zvýšiť investície do vzdelávania, výskumu, vývoja, inovácií, technológií a zlepšovania súvisiacej infraštruktúry. Kľúčové je podporovať spoluprácu univerzít a výskumných inštitúcií so súkromným sektorom s cieľom vytvoriť vhodné podmienky pre vznik a rozvoj firiem, predovšetkým v odvetviach s vyššou produktivitou práce. Ak nechceme uviaznuť v pasci stredného príjmu, musíme konkurencieschopnosť budovať na inováciách, nie na nízkych nákladoch práce. Toto viem normálne ako saskár úplne podpísať a toto, to, čo je tu odporučené, keby ste koalícia robili, tak vám budem ešte aj tlieskať. No len aká je tá realita? Tak akože odvetvia s vyššou produktivitou práce podporujeme tak, že napálite tým najlepšie zarábajúcim, ergo tým najskúsenejším, kľúčovým, najvzdelanejším zamestnancom 35 % sadzbu, 35 % sadzbu z príjmu. No to nemôže nič iné znamenať, než že ten takto schopný, šikovný, dobre zaplatený človek odíde. Ak odíde do zahraničia, no tak nám zostanú len tí menej šikovní a zostáva nám montovňa namiesto mozgovne. Tak takto toto je ten prvý bod. Bohužiaľ, čiže vláda vie, čo má robiť, jej vlastná inštitúcia to urobila. Je tu aj návrh, ale tá realita je úplne, tie reálne kroky, ktoré sa udiali a ktoré sa dejú, sú úplne opačné. Druhý bod: optimalizácia daňovo-odvodového zaťaženia práce s dôrazom na nízkopríjmových pracujúcich. Daňovo-odvodová záťaž pri bezdetnom zamestnancovi s priemernou mzdou dosiahla v roku 2024, to zasa opakujem, že už máme 26 s ďalšími dvoma zvýšeniami daní, ale v roku 24 dosiahla takmer 43 %, 43 %. To je najviac spomedzi okolitých štátov, kde je navyše trend klesajúci, kým na Slovensku daňové zaťaženie za posledných 10 rokov stúplo. Pri rovnakých mzdových nákladoch dosiahnu bezdetní pracujúci na Slovensku najnižšiu čistú mzdu zo všetkých krajín V4. Pracujúci s deťmi dostanú, dobre, toto… No, každopádne, čiže zasa nepredpokladám, že teda ten návrh, ktorý je tu, je zvyšovať to daňovo-odvodové zaťaženie. Proste ten návrh je samozrejme iný. Takže zasa odporúčanie Inštitútu pre stratégie a analýzy: medzinárodné inštitúcie, OECD, Európska komisia odporúčajú znižovať daňovo-odvodové zaťaženie práce, znižovať daňovo-odvodové zaťaženie práce. Áno, aj pre pracujúcich s nízkym príjmom. Vysoké zaťaženie totiž odrádza ľudí od legálnej práce a znižuje ochotu zamestnávateľov vytvárať nové pracovné miesta a investovať, čím brzdí ekonomický rast. Kolegovia, čierne na bielom, nie od Viskupiča, nie od kohokoľvek iného z koalície. Proste z inštitúcie vlády. Proste presne takto to je. Odporúčajú znižovať. Zvýšená daň z príjmu fyzických osôb, zvýšená daň z príjmu právnických osôb, zvýšená DPH, nová transakčná daň, nová daň zo sladeného, čokoľvek, proste ako úplne presný opak toho, čo sa teda odporúča, aby sa robilo. Ďalší, teda tretí bod, ktorý by mohol pomôcť Slovensku, aby lepšie fungovalo, je využitie výhod a minimalizácia rizík automatizácie a nástupu umelej inteligencie. Automatizácia môže významne ovplyvniť necelú polovicu pracovných činností na Slovensku. Skutočne nahradených bude podstatne menej miest, keďže v odhadoch nie sú zohľadnené náklady na implementáciu, etické regulačné bariéry ani zotrvačnosť v podnikových procesoch. Každopádne výsledok dlhodobého vplyvu automatizácie je však neistý a bude záležať aj od správneho nastavenia verejných politík. Odporúčania: zvýšeniu produktivity slovenských firiem by pomohlo zmiernenie alebo odstránenie systémových rizík brániacich širšiemu využívaniu moderných technológií vrátane umelej inteligencie. Na druhej strane vysoké tempo rastu automatizácie môže znamenať vznik tlaku na trh práce v podobe hroziacej nezamestnanosti alebo nízkych miezd. Je preto potrebné dobudovať pružný systém predvídania potrieb na trhu práce a posilniť jeho prepojenie s dostupným a kvalitným systémom celoživotného vzdelávania aj so školskými vzdelávacími programami. No tu musím aspoň povedať, že nevnímam, že by akoby v tejto oblasti proste vláda nejak kládla prekážky. Takže nie je vidieť nejaký posun akoby správnym smerom, ale OK, tuná vlastne aspoň teda vláda akoby nepoškodila. Poďme ďalej. Štvrtý bod, a ten je takisto, alebo teda znovu veľmi zásadný: zvýšenie pridanej hodnoty v exporte. To je to, čo stále hovoríme, že potrebujeme fungovať, potrebujeme aj vyvážať, potrebujeme, aby to Slovensko jednoducho bolo zapojené tam, kam patrí, hej? Toto nie je o tých štyroch svetových stranách, ale o tej tej hlavnej, kde vlastne funguje 90 % slovenského exportu. No, ale teda zasa to hodnotenie: Slovensko zaostáva v počte sofistikovaných tovarových skupín pri vývoze. Nedostatočnú diverzifikáciu výroby potvrdzuje skutočnosť, že Slovensko v roku 2023 exportovalo len šesť sofistikovaných tovarových skupín s indexom odhalených komparatívnych výhod, ktorý identifikuje úspešné exportné tovarové skupiny. Dôležité je však porovnanie, to číslo samotné nič nehovorí. Takže porovnanie: Česká republika a Maďarsko, jasne porovnateľné krajiny s nami, exportovali 16 sofistikovaných tovarových skupín a Poľsko 15. Čiže všetci naši susedia sú rádovo trikrát tak úspešnejší v takej tej šírke exportu. Zasa odporúčanie: diverzifikácia štruktúry slovenského exportu otvára priestor na zvýšenie exportovanej pridanej hodnoty a rozšírenie sofistikovaných tovarových skupín pri vývoze. To je možné dosiahnuť cielenou podporou inovácií, prípadne prílevom zahraničných investícií v odvetviach s exportným potenciálom. Aktuálne má tento potenciál na zvýšenie pridanej hodnoty v exporte napríklad zbrojový priemysel. No podpora investícií, podpora by možno bola, ale realita je tá, že investície nie sú žiadne, pretože tie podmienky sú zlé. Nič nové sem neprichádza a bohužiaľ práve opačne, Slovensko ešte prišlo teraz o Samsung. To bola sofistikovaná, aj keď len výroba, ale proste bola a proste Samsung teraz asi dva týždne dozadu úplne zatvoril dvere za Slovenskom. Smutné je to, že tá výroba neodišla len do nejakej čisto lacnejšej krajiny mimo EÚ, odišla aj do Maďarska. Ale zasa to ešte najsmutnejšie je, že ten istý Samsung, ktorý proste nad Slovenskom zlomil palicu, má v Poľsku výskumné a vývojové centrum. A my sme teda bohužiaľ prišli aj o túto oblasť, ktorá zatiaľ bola jedným z ťahúňov slovenskej ekonomiky. Bohužiaľ, skončilo to a bohužiaľ to bude vidieť vo výsledkoch hrubého domáceho produktu. Ďalším faktorom je zníženie strategickej závislosti pri dovoze kľúčových materiálov alebo tovarov. Tá realita je, že kľúčové exportné odvetvia sú veľmi závislé od dovozu tovarov, surovín a komponentov. Dôvodom je vysoká miera zapojenia slovenskej ekonomiky do medzinárodnej deľby práce, a to predovšetkým v podobe globálnych dodávateľských alebo hodnotových reťazcov. Následkom je relatívne vysoká komoditná a teritoriálna koncentrácia slovenského exportu. Z pohľadu rizika strategickej závislosti importných tovarových skupín sú na Slovensku na prvých miestach tovary určené predovšetkým pre automobilový a elektrotechnický priemysel, ale aj niektoré suroviny: zemný plyn, komponenty ako integrované obvody, polovodiče a sú súčasťou tovarových skupín s vysokým rizikom strategických závislostí. No tu len v podstate zopakujem, že bohužiaľ ten elektrotechnický priemysel nás opúšťa ako celok, takže to je problém. No, odporúčania z krátkodobého hľadiska… E a sú tiež súčasťou tovarových skupín s vysokým rizikom strategických závislostí. No tu len v podstate zopakujem, že, bohužiaľ, ten elektrotechnický priemysel nás opúšťa ako celok, takže to je problém. No a odporúčania z krátkodobého hľadiska môžu k zníženiu rizík vyplývajúcich zo strategických závislostí prispieť rozšírenie dovozných alternatív pri kľúčových tovaroch, monitorovanie tokov strategických tovarov v rámci možností a s ním súvisiace vytvorenie systému varovania pred možnými komplikáciami. No, ďalšia vec. Zasa optimalizácia cien energií pre firemný sektor. To zároveň dokonca rozprávajú aj politici. Len teda momentálne už vládnete takmer 3 roky. A takto, ja to najprv prečítam. Takže optimálne dôležitá teda by bola optimalizácia cien energií pre firemný sektor, ceny energií. Samozrejme, zásadne ovplyvňujú náklady podnikov, ich investičné rozhodnutia aj možnosti zvyšovania produktivity. Vysoké ceny sú problémom celej EÚ a zhoršujú konkurencieschopnosť európskych podnikov, najmä voči tretím štátom s lacnejšími energetickými vstupmi. Tu sa zastavím. Tuto je aj ten súzvuk toho, že toto povie aj pán minister. Kde je pán minister? Toto povie aj pán minister a povie to aj ministerka hospodárstva a toto poviete vlastne aj vládna koalícia. Čiže tu by sme si akoby mohli dať háčik, že ten problém v oblasti teda cien energií je správne identifikovaný. Dobre, ale samozrejme je dôležité vlastne jeho prenesenie do reality. Ja rozumiem, že týždeň pred voľbami a prvého polroka pred voľbami sa dalo aj rozprávať, či predchádzajúca vláda urobila dosť práce. Rozumiem. Dá sa o tom baviť, aj keď aj tam viem povedať, že jediné, čo dodnes funguje ohľadne cien elektriny, sú tie zastropované ceny energie pre občanov, ktoré teda zabezpečila predchádzajúca vláda, konkrétne SaS-ka. Ale teda máme tri roky po, problém správne identifikovaný a výsledok ale žiadny. Proste žiadny, ale nie, že nulový, ešte mínusový, pretože keď si zoberieme pána Holienčíka, hej, ktorý má na starosti vlastne Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, tak keď sa pozriete na tú jeho prácu, tak akýkoľvek poplatok, ktorý mohol byť, akýkoľvek, tak je vyšší. Potom sú tam samozrejme ešte ďalšie nové poplatky, ktoré vyrobil za ten čas, čo samozrejme len zvyšuje ceny energií. Ale keď vidíte pána Holienčíka v nejakej relácii, tak on sa vyjadruje k trhovým cenám energie, k tej silovej energii, na čo, samozrejme, on dosah nemá a rozpráva, že nedá sa nič robiť, lebo ceny na trhu sú, aké sú. Ale tvoria polovicu ceny, polovicu tej koncovej ceny energií. A pán Benčík sa v celej relácii, minule som tak pozeral, ani dvomi slovami nevyjadril, že vlastne nie trh, alebo dobre, trh je zodpovedný za polovicu ceny. On je zodpovedný za tú polovicu druhú, v podstate pod kontrolou vlády, a tam to proste nijak nekleslo, práve naopak, to stúplo. Čiže to, čo máte pod kontrolou, tak to sa ešte vyvíja tak, že aj tam tie ceny rastú, nie, že by klesali. A teraz teda v tých slávnych prorastových opatreniach, ktoré už nevoláte prorastové, voláte ich stabilizačné a už vôbec ich nevoláte pre rok 2026, lebo ich pripravujete až pre rok 2027, sa jeden z tých 10 bodov, ktoré ste dostali, dokázal dostať do legislatívneho textu a teoreticky mohol byť prijatý už aj na tejto schôdzi, keby, pravda, to nebolo presunuté na septembrovú. Bolo to zníženie spotrebnej dane z elektriny. Ale to zníženie spotrebnej dane je, asi si to nepamätám presne, myslím, že 82 centov. Čo je teda už, to je, že nič, hej? Pri koncovej cene elektrickej energie, ktorá je cca tých 150 € plus-mínus, hej? Ale to sa ešte netýka všetkých, ale len niektorých podnikov v niektorých vybratých odvetviach podľa klasifikácie ekonomickej, ale ešte zároveň, aby teda tam nepatrili všetky, tak musia mať väčšiu polovicu svojej činnosti v tej danej, tej vybratej klasifikácii. Čiže reálne po troch rokoch vlády idete pomôcť, aj to teda od budúceho roku, cenami energií v sume asi 82 centov pri cene 150. To je koľko rádovo? Nech je to 0,5 %. Aj to nie každému, aj to zďaleka nie každému, hej? Tak. Takto by to asi tiež nemalo byť. Dobre. Ďalšia vec. Riešenie negatívnych dôsledkov starnutia obyvateľstva. Pri starnutí populácie klesá počet obyvateľov v produktívnom veku, čím sa oslabuje rastový potenciál ekonomiky. Snaha o vyššiu produktivitu a konkurencieschopnosť je neoddeliteľná od demografickej situácie. Na Slovensku podobne ako vo väčšine štátov Európskej únie populácia starne aj v dôsledku predlžovania veku dožitia, aj nízkej pôrodnosti. Zmenšuje sa tak dostupná pracovná sila. Univerzálna pravda, to sa asi všetci zhodneme. Odporúčania: zmierniť vplyv alebo odliv talentov do zahraničia, rešpektíve vytvárať podmienky na ich návrat či príchod, zabezpečiť riadenú migráciu a integráciu pracovnej sily v želaných oblastiach, zvýšiť zapájanie žien, starších a marginalizovaných skupín ľudí do trhu práce, podporovať osvetu o lepšej životospráve a zlepšovať prevenciu, podporovať rodiny s deťmi s cieľom zvýšiť implementáciu účinných verejných politík, ktoré by zahŕňali dostupnejšie bývanie, podporu skrátených pracovných úväzkov, pružného pracovného času a rozšírenie možnosti práce na diaľku. Čiže zasa podľa mňa relatívne veľmi správne aj odporúčania. Pozrime sa na tú realitu. Darí sa nám zmierniť odliv talentov do zahraničia? Nedarí. Zo Slovenska odchádza 24 % študentov študovať do zahraničia, kolegovia. 24 %. Čo by ešte nebol taký problém, keby sa chceli vracať, ale nevracajú sa. Ja neviem, väčšia polovica mladých ľudí vôbec uvažuje o živote v zahraničí. Proste celé to ide úplne opačne, ako by to malo byť. Nejakú flexibilitu trhu práce? No nie, práve opačne. Celé sa to tam ešte betónujete. A aj tam, kde skutočne by ste sa ozaj mohli vyhovoriť na tú predchádzajúcu vládu, že urobila chyby, to sú napríklad predčasné dôchodky, hej? Tak ani tam proste neurobíte to riešenie. Napríklad teraz majú tí predčasní dôchodcovia, ktorí skutočne po tisíckach odišli zlými rozhodnutiami predchádzajúceho ministra sociálnych vecí a rodiny. To tu hovorím, hovorím to, kritizujem vlastných vašou rečou, hej? Skoro vlastných, lebo to bola Sme rodina, hej? Ale nie SaS-ka. Ale aj tam, kde by ste teda mohli pomôcť, tak to nespravíte. Ja sa pýtam, prečo nezrušíte aspoň zákaz pracovať pre tých predčasných dôchodcov. Ja rozumiem, že je asi až nemožné už urobiť niečo s tým, že teda zrušiť ten predčasný dôchodok. Chápem, bol priznaný, bodka. Ale prečo tí ľudia majú sedieť doma a teda iba stáť peniaze na tých dôchodkoch? Prečo by nemohli pracovať? Verte tomu, že aj tak veľa z nich pracuje. Pracuje na čierno. Pracuje v tom, čo, zasa použijem slová premiéra Slovenskej republiky Roberta Fica, že 17 miliárd je v čiernej ekonomike. Prečo aspoň toto neurobíte? Veď tým normálne nikomu neublížite. Prečo nezmeníte zákon tak, aby predčasný dôchodca mohol pracovať? Dôchodok mu zostane, raz už bol priznaný, bohužiaľ, chyby minulosti, ale mohol by pracovať, platil by nejaké sociálne odvody, nejaké dane, pomohol by ekonomike. Fakt to boli ľudia v odvetviach, kde chýbajú, kde zase sami priznávate, že teda je nedostatok pracovných síl. Prečo aspoň toto nespraviť? Problém, na ktorom sa dokonca všetci zhodneme. Riešenie, na ktorom sa všetci zhodneme, ale prečo ho v treťom roku vlády, aspoň niečo z toho, neurobíte? Ďalší bod. Zabezpečenie pracovnej sily v nedostatkových profesiách a znižovanie regionálnych a kvalifikačných disparít na trhu práce. Toto asi možno aj preskočím. Zasa to súvisí s tým, čo som teraz hovoril. Jednoducho napríklad tí predčasní dôchodcovia, to by bolo jedno z riešení. Zvýšenie atraktívnosti a lepšie prepojenie vysokého školstva so súkromným sektorom. Slovensku chýba kvalitnejšie, so súkromným sektorom prepojené vysoké školstvo, ktoré má potenciál byť motorom rozvoja. V medzinárodných rebríčkoch kvality sa v top 1000 umiestňuje výrazne menej slovenských vysokých škôl v porovnaní s okolitými štátmi. Vo V4 sme na predposlednej priečke v počte vedecko-výskumných publikácií, ktoré vzišli zo spolupráce medzi súkromným a verejným sektorom. Slovensko zaostáva v počte absolventov v odboroch zameraných na prírodné vedy, technológie, inžinierstvo a matematiku. V roku 2023, asi nie sú novšie dáta, bolo 13 absolventov týchto študijných programov na 1000 osôb vo veku 20 až 29 rokov, priemer EÚ je 22 absolventov. Slovensko tiež patrí medzi štáty s najvyšším podielom vysokoškolákov študujúcich v zahraničí, pričom len menšia časť z nich sa vracia. OK, tu budem férový. Toto nie je výtka len na aktuálnu vládu. Tu je ten problém samozrejme hlbší a teda ide to cez viaceré vlády. Ale zasa. Nevidím jediný, jediný krok, ktorý by proste išiel tým správnym smerom. Že teda to, čo sa nedarilo ani vládam pred vami, proste, že by sa to nejak akoby vylepšovalo za tejto. Hovorím práve opačne, odchádza nám ešte viacej a možno najviac študentov v histórii, ktorí teda odchádzali. No. A ten 10. bod, ktorý spomína inštitút, je posilnenie inovácií a vyššie investície do výskumu a vývoja. Nedostatočná podpora výskumu a vývoja je spolu s nízkou mierou inovácií základnou bariérou zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti. Slovensko sa v globálnom inovačnom indexe v roku 2024 umiestnilo na predposlednom mieste v Európskej únii. Veľkovýznamné zlepšenie spolupráce medzi výskumno-vývojovým a súkromným sektorom. Príkladom dobrej praxe je Južná Kórea, ktorá systematicky podporuje univerzity a výskumné centrá v spolupráci so súkromným sektorom, napríklad pri zakladaní a rozvoji ich startupov. A odporúčania teda: zvýšenie výdavkov na výskum a vývoj v súlade s národnou stratégiou výskumu a vývoja a inovácií do roku 2030, podpora zakladania a rozvoja startupov na vzdelávacích a vedecko-výskumných inštitúciách so zapojením pedagógov a študentov, vrátane vytvorenia podmienok na ich podnikanie, finančná, dátová, správna podpora, následná podpora inovačných hubov. No, ja sa pýtam, kolegovia, kľudne sa prihláste do faktickej poznámky, už za chvíľku končím. Kde je nejaký zákon za tie tri roky, ktorý by motivoval mladých slovenských šikovných ľudí, aby jednoducho zakladali startup zrovna na Slovensku? Práve naopak, tá situácia bola ťažká aj v minulosti, zas, aby som bol kritický, ale je ešte horšia aj teraz. Nikto si neurobí startup na Slovensku. Tá realita je úplne opačná. Dokázali, v úvodzovkách, dokázali ste zabezpečiť exodus aj toho, čo tu máme. Nie, že by vznikali nové, to je už jedno, či to budeme volať živnosť alebo nejaká sofistikovanejšia forma startupu. Práve naopak, skončilo 60 000 živností proste na Slovensku, ale aj celkový počet firiem klesol. Na rozdiel napríklad od Česka, kde stúpol, čiže tá realita je úplne, úplne opačná. No, toľko to som chcel povedať. Proste nechcel som pokračovať v tom podľa vás len rozprávaní našej verzie reality, ktorá sa vám zdá, že sú to hlúposti a nepravda. Preto som si dovolil takto vystúpiť. Ešte raz to poviem. Proste je to Inštitút pre stratégie a analýzy na Úrade vlády Slovenskej republiky. Je to Správa o produktivite a konkurencieschopnosti Slovenska za rok 2025, ktorú vláda vzala na vedomie. Kolegovia, nepočúvate nás. Nemusíte počúvať nás. Ešte stále ste tu vyše roka. Ešte stále je priestor, aby ste opravili aspoň niečo z toho, čo sa vám nepodarilo, aby ste počúvali aspoň to a realizovali aspoň to, za čo vaši vlastní ministri zdvihli ruku a aby ste takto dokázali proste to Slovensko aspoň trošku odvrátiť z tej cesty, ktorá je fakt do pekla a aby sme tu nemuseli hovoriť o správe o stagnácii, ale aby sme aspoň v tej budúcoročnej správe o pokroku našli aj niečo, čo by sme mohli skutočne nazvať pokrokom. Ďakujem pekne za pozornosť. To je faktická, pán poslanec Blcháč.
|
Slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, no, už sme tu. Od tej 11:00 povedali toho relatívne veľa. Ja a zopakujem aj to, čo som ja povedal. Mňa mrzí skutočne, že aktuálny rokovací poriadok neumožňuje ministrovi ani len reagovať faktickými, keďže si už minul tú svoju polhodinu a ani sa zapojiť do rozpravy. Ale dobre, keď sa sem-tam nejaký koaličný kolega zapojí, tak väčšinou povie, že tu rozprávame hlúposti alebo že nerozprávame pravdu, alebo že tam za všetko môže predchádzajúca vláda alebo, alebo, alebo. Budem reagovať aj na pána pána Munka, ktorý tiež povedal, že sa ma nedá počúvať, že rozprávam samé hlúposti. Škoda, že nepokračoval nejakou konkrétnosťou, že by teda povedal, že aj ja, čo som nesprávne alebo zle povedal, veď prihlásiť sa mohol, času máte nekonečne v podstate pri týchto hodinách. No ale nič, dobre. Ale OK, tak skúsim ako prijať takúto tú hodenú rukavicu, že aby sme tu len nerozprávali my. Ja budem rozprávať rečou vlády. Budem rozprávať správou o produktivite a konkurencieschopnosti Slovenska na rok 2025, ktorú zobrala na vedomie vláda minulý týždeň. Je to presne o tejto téme. Je to o tom, ako vyzerá Slovensko, aké sú výzvy, čo sa nám darí, čo sa nám nedarí. A sú to všetko slová aktuálnej vládnej koalície. Túto správu spracoval Inštitút pre stratégie a analýzy na Úrade vlády Slovenskej republiky. No a teda identifikoval a rozpracoval 10 kľúčových prekážok pri zvyšovaní konkurencieschopnosti a produktivity na Slovensku. Čiže ešte raz, toto vlastne sú slová vládnej inštitúcie. Toto je proste, za toto dvihla vláda ruku a toto je akože veľmi dobrý popis tej reality, ktorú na Slovensku žijeme, a budete sa čudovať, ako veľmi málo sa líši vlastne od toho, čo tu ako opozícia vyčítame vláde. Podľa rebríčka Inštitútu hospodárskych analýz patrí Slovensko v rámci Európskej únie medzi štáty so slabšou konkurencieschopnosťou. V roku 2024 bolo na 23. priečke z 27 štátov EÚ. Stále sa bavíme o roku 24. To bol na svete len prvý konsolidačný balíček, ktorý devastuje Slovensko, takže kde bude raz, keď zhodnotia 25. rok alebo aj tento rok. Takže jednoducho už v 24. sme boli na 23. priečke a bohužiaľ ono sa to ešte zhoršuje. Najslabšie výsledky dosahujeme v oblasti trhu práce, ľudského kapitálu, inovácií či podnikavosti. Sám teda Inštitút pre stratégie a analýzy hovorí, že teda spracoval ten materiál, ale týchto 10 základných bodov nie je úplný a takisto hĺbka analýzy nie je vždy postačujúca. Každopádne teda tých problémov je ešte viacej, ale 10 je takých kľúčových. No prvým je zabezpečenie rýchlejšieho rastu produktivity práce v porovnaní s rastom nákladov práce. Náklady práce rastú dlhodobo rýchlejšie ako produktivita práce, čo nepriaznivo vplýva na konkurencieschopnosť. V porovnaní s priemerom EÚ je Slovensko síce stále atraktívne z pohľadu nízkych nákladov práce, ale v regionálnom porovnaní s V4 to neplatí. Náklady prudko rastú v období rokov 2008 až 24 medziročným tempom 6,26 %, čo bolo najrýchlejšie z krajín V4. Je to síce v súlade s cieľom čo najviac sa priblížiť platovej úrovni vyspelých štátov, ale rast nákladov oslabuje konkurencieschopnosť, ak nie je sprevádzaný adekvátnym rastom produktivity práce. Skutočne toto je jeden zo základných problémov. Či ja alebo aj kolegovia z opozície, toto pripomíname dlhodobo. Fajn, Inštitút pre stratégie a analýzy nehovorí, len nepopisuje, čo je problém, ale navrhuje alebo teda dáva tu aj odporúčania na riešenie. Prioritou by malo byť zvyšovanie produktivity práce, odporúčajú zamerať sa na budovanie znalostnej ekonomiky, zvýšiť investície do vzdelávania, výskumu, vývoja, inovácií, technológií a zlepšovania súvisiacej infraštruktúry. Kľúčové je podporovať spoluprácu univerzít a výskumných inštitúcií so súkromným sektorom s cieľom vytvoriť vhodné podmienky pre vznik a rozvoj firiem, predovšetkým v odvetviach s vyššou produktivitou práce. Ak nechceme uviaznuť v pasci stredného príjmu, musíme konkurencieschopnosť budovať na inováciách, nie na nízkych nákladoch práce. Toto viem normálne ako saskár úplne podpísať a toto, to, čo je tu odporučené, keby ste koalícia robili, tak vám budem ešte aj tlieskať. No len aká je tá realita? Tak akože odvetvia s vyššou produktivitou práce podporujeme tak, že napálite tým najlepšie zarábajúcim, ergo tým najskúsenejším, kľúčovým, najvzdelanejším zamestnancom 35 % sadzbu, 35 % sadzbu z príjmu. No to nemôže nič iné znamenať, než že ten takto schopný, šikovný, dobre zaplatený človek odíde. Ak odíde do zahraničia, no tak nám zostanú len tí menej šikovní a zostáva nám montovňa namiesto mozgovne. Tak takto toto je ten prvý bod. Bohužiaľ, čiže vláda vie, čo má robiť, jej vlastná inštitúcia to urobila. Je tu aj návrh, ale tá realita je úplne, tie reálne kroky, ktoré sa udiali a ktoré sa dejú, sú úplne opačné. Druhý bod: optimalizácia daňovo-odvodového zaťaženia práce s dôrazom na nízkopríjmových pracujúcich. Daňovo-odvodová záťaž pri bezdetnom zamestnancovi s priemernou mzdou dosiahla v roku 2024, to zasa opakujem, že už máme 26 s ďalšími dvoma zvýšeniami daní, ale v roku 24 dosiahla takmer 43 %, 43 %. To je najviac spomedzi okolitých štátov, kde je navyše trend klesajúci, kým na Slovensku daňové zaťaženie za posledných 10 rokov stúplo. Pri rovnakých mzdových nákladoch dosiahnu bezdetní pracujúci na Slovensku najnižšiu čistú mzdu zo všetkých krajín V4. Pracujúci s deťmi dostanú, dobre, toto… No, každopádne, čiže zasa nepredpokladám, že teda ten návrh, ktorý je tu, je zvyšovať to daňovo-odvodové zaťaženie. Proste ten návrh je samozrejme iný. Takže zasa odporúčanie Inštitútu pre stratégie a analýzy: medzinárodné inštitúcie, OECD, Európska komisia odporúčajú znižovať daňovo-odvodové zaťaženie práce, znižovať daňovo-odvodové zaťaženie práce. Áno, aj pre pracujúcich s nízkym príjmom. Vysoké zaťaženie totiž odrádza ľudí od legálnej práce a znižuje ochotu zamestnávateľov vytvárať nové pracovné miesta a investovať, čím brzdí ekonomický rast. Kolegovia, čierne na bielom, nie od Viskupiča, nie od kohokoľvek iného z koalície. Proste z inštitúcie vlády. Proste presne takto to je. Odporúčajú znižovať. Zvýšená daň z príjmu fyzických osôb, zvýšená daň z príjmu právnických osôb, zvýšená DPH, nová transakčná daň, nová daň zo sladeného, čokoľvek, proste ako úplne presný opak toho, čo sa teda odporúča, aby sa robilo. Ďalší, teda tretí bod, ktorý by mohol pomôcť Slovensku, aby lepšie fungovalo, je využitie výhod a minimalizácia rizík automatizácie a nástupu umelej inteligencie. Automatizácia môže významne ovplyvniť necelú polovicu pracovných činností na Slovensku. Skutočne nahradených bude podstatne menej miest, keďže v odhadoch nie sú zohľadnené náklady na implementáciu, etické regulačné bariéry ani zotrvačnosť v podnikových procesoch. Každopádne výsledok dlhodobého vplyvu automatizácie je však neistý a bude záležať aj od správneho nastavenia verejných politík. Odporúčania: zvýšeniu produktivity slovenských firiem by pomohlo zmiernenie alebo odstránenie systémových rizík brániacich širšiemu využívaniu moderných technológií vrátane umelej inteligencie. Na druhej strane vysoké tempo rastu automatizácie môže znamenať vznik tlaku na trh práce v podobe hroziacej nezamestnanosti alebo nízkych miezd. Je preto potrebné dobudovať pružný systém predvídania potrieb na trhu práce a posilniť jeho prepojenie s dostupným a kvalitným systémom celoživotného vzdelávania aj so školskými vzdelávacími programami. No tu musím aspoň povedať, že nevnímam, že by akoby v tejto oblasti proste vláda nejak kládla prekážky. Takže nie je vidieť nejaký posun akoby správnym smerom, ale OK, tuná vlastne aspoň teda vláda akoby nepoškodila. Poďme ďalej. Štvrtý bod, a ten je takisto, alebo teda znovu veľmi zásadný: zvýšenie pridanej hodnoty v exporte. To je to, čo stále hovoríme, že potrebujeme fungovať, potrebujeme aj vyvážať, potrebujeme, aby to Slovensko jednoducho bolo zapojené tam, kam patrí, hej? Toto nie je o tých štyroch svetových stranách, ale o tej tej hlavnej, kde vlastne funguje 90 % slovenského exportu. No, ale teda zasa to hodnotenie: Slovensko zaostáva v počte sofistikovaných tovarových skupín pri vývoze. Nedostatočnú diverzifikáciu výroby potvrdzuje skutočnosť, že Slovensko v roku 2023 exportovalo len šesť sofistikovaných tovarových skupín s indexom odhalených komparatívnych výhod, ktorý identifikuje úspešné exportné tovarové skupiny. Dôležité je však porovnanie, to číslo samotné nič nehovorí. Takže porovnanie: Česká republika a Maďarsko, jasne porovnateľné krajiny s nami, exportovali 16 sofistikovaných tovarových skupín a Poľsko 15. Čiže všetci naši susedia sú rádovo trikrát tak úspešnejší v takej tej šírke exportu. Zasa odporúčanie: diverzifikácia štruktúry slovenského exportu otvára priestor na zvýšenie exportovanej pridanej hodnoty a rozšírenie sofistikovaných tovarových skupín pri vývoze. To je možné dosiahnuť cielenou podporou inovácií, prípadne prílevom zahraničných investícií v odvetviach s exportným potenciálom. Aktuálne má tento potenciál na zvýšenie pridanej hodnoty v exporte napríklad zbrojový priemysel. No podpora investícií, podpora by možno bola, ale realita je tá, že investície nie sú žiadne, pretože tie podmienky sú zlé. Nič nové sem neprichádza a bohužiaľ práve opačne, Slovensko ešte prišlo teraz o Samsung. To bola sofistikovaná, aj keď len výroba, ale proste bola a proste Samsung teraz asi dva týždne dozadu úplne zatvoril dvere za Slovenskom. Smutné je to, že tá výroba neodišla len do nejakej čisto lacnejšej krajiny mimo EÚ, odišla aj do Maďarska. Ale zasa to ešte najsmutnejšie je, že ten istý Samsung, ktorý proste nad Slovenskom zlomil palicu, má v Poľsku výskumné a vývojové centrum. A my sme teda bohužiaľ prišli aj o túto oblasť, ktorá zatiaľ bola jedným z ťahúňov slovenskej ekonomiky. Bohužiaľ, skončilo to a bohužiaľ to bude vidieť vo výsledkoch hrubého domáceho produktu. Ďalším faktorom je zníženie strategickej závislosti pri dovoze kľúčových materiálov alebo tovarov. Tá realita je, že kľúčové exportné odvetvia sú veľmi závislé od dovozu tovarov, surovín a komponentov. Dôvodom je vysoká miera zapojenia slovenskej ekonomiky do medzinárodnej deľby práce, a to predovšetkým v podobe globálnych dodávateľských alebo hodnotových reťazcov. Následkom je relatívne vysoká komoditná a teritoriálna koncentrácia slovenského exportu. Z pohľadu rizika strategickej závislosti importných tovarových skupín sú na Slovensku na prvých miestach tovary určené predovšetkým pre automobilový a elektrotechnický priemysel, ale aj niektoré suroviny: zemný plyn, komponenty ako integrované obvody, polovodiče a sú súčasťou tovarových skupín s vysokým rizikom strategických závislostí. No tu len v podstate zopakujem, že bohužiaľ ten elektrotechnický priemysel nás opúšťa ako celok, takže to je problém. No, odporúčania z krátkodobého hľadiska… E a sú tiež súčasťou tovarových skupín s vysokým rizikom strategických závislostí. No tu len v podstate zopakujem, že, bohužiaľ, ten elektrotechnický priemysel nás opúšťa ako celok, takže to je problém. No a odporúčania z krátkodobého hľadiska môžu k zníženiu rizík vyplývajúcich zo strategických závislostí prispieť rozšírenie dovozných alternatív pri kľúčových tovaroch, monitorovanie tokov strategických tovarov v rámci možností a s ním súvisiace vytvorenie systému varovania pred možnými komplikáciami. No, ďalšia vec. Zasa optimalizácia cien energií pre firemný sektor. To zároveň dokonca rozprávajú aj politici. Len teda momentálne už vládnete takmer 3 roky. A takto, ja to najprv prečítam. Takže optimálne dôležitá teda by bola optimalizácia cien energií pre firemný sektor, ceny energií. Samozrejme, zásadne ovplyvňujú náklady podnikov, ich investičné rozhodnutia aj možnosti zvyšovania produktivity. Vysoké ceny sú problémom celej EÚ a zhoršujú konkurencieschopnosť európskych podnikov, najmä voči tretím štátom s lacnejšími energetickými vstupmi. Tu sa zastavím. Tuto je aj ten súzvuk toho, že toto povie aj pán minister. Kde je pán minister? Toto povie aj pán minister a povie to aj ministerka hospodárstva a toto poviete vlastne aj vládna koalícia. Čiže tu by sme si akoby mohli dať háčik, že ten problém v oblasti teda cien energií je správne identifikovaný. Dobre, ale samozrejme je dôležité vlastne jeho prenesenie do reality. Ja rozumiem, že týždeň pred voľbami a prvého polroka pred voľbami sa dalo aj rozprávať, či predchádzajúca vláda urobila dosť práce. Rozumiem. Dá sa o tom baviť, aj keď aj tam viem povedať, že jediné, čo dodnes funguje ohľadne cien elektriny, sú tie zastropované ceny energie pre občanov, ktoré teda zabezpečila predchádzajúca vláda, konkrétne SaS-ka. Ale teda máme tri roky po, problém správne identifikovaný a výsledok ale žiadny. Proste žiadny, ale nie, že nulový, ešte mínusový, pretože keď si zoberieme pána Holienčíka, hej, ktorý má na starosti vlastne Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, tak keď sa pozriete na tú jeho prácu, tak akýkoľvek poplatok, ktorý mohol byť, akýkoľvek, tak je vyšší. Potom sú tam samozrejme ešte ďalšie nové poplatky, ktoré vyrobil za ten čas, čo samozrejme len zvyšuje ceny energií. Ale keď vidíte pána Holienčíka v nejakej relácii, tak on sa vyjadruje k trhovým cenám energie, k tej silovej energii, na čo, samozrejme, on dosah nemá a rozpráva, že nedá sa nič robiť, lebo ceny na trhu sú, aké sú. Ale tvoria polovicu ceny, polovicu tej koncovej ceny energií. A pán Benčík sa v celej relácii, minule som tak pozeral, ani dvomi slovami nevyjadril, že vlastne nie trh, alebo dobre, trh je zodpovedný za polovicu ceny. On je zodpovedný za tú polovicu druhú, v podstate pod kontrolou vlády, a tam to proste nijak nekleslo, práve naopak, to stúplo. Čiže to, čo máte pod kontrolou, tak to sa ešte vyvíja tak, že aj tam tie ceny rastú, nie, že by klesali. A teraz teda v tých slávnych prorastových opatreniach, ktoré už nevoláte prorastové, voláte ich stabilizačné a už vôbec ich nevoláte pre rok 2026, lebo ich pripravujete až pre rok 2027, sa jeden z tých 10 bodov, ktoré ste dostali, dokázal dostať do legislatívneho textu a teoreticky mohol byť prijatý už aj na tejto schôdzi, keby, pravda, to nebolo presunuté na septembrovú. Bolo to zníženie spotrebnej dane z elektriny. Ale to zníženie spotrebnej dane je, asi si to nepamätám presne, myslím, že 82 centov. Čo je teda už, to je, že nič, hej? Pri koncovej cene elektrickej energie, ktorá je cca tých 150 € plus-mínus, hej? Ale to sa ešte netýka všetkých, ale len niektorých podnikov v niektorých vybratých odvetviach podľa klasifikácie ekonomickej, ale ešte zároveň, aby teda tam nepatrili všetky, tak musia mať väčšiu polovicu svojej činnosti v tej danej, tej vybratej klasifikácii. Čiže reálne po troch rokoch vlády idete pomôcť, aj to teda od budúceho roku, cenami energií v sume asi 82 centov pri cene 150. To je koľko rádovo? Nech je to 0,5 %. Aj to nie každému, aj to zďaleka nie každému, hej? Tak. Takto by to asi tiež nemalo byť. Dobre. Ďalšia vec. Riešenie negatívnych dôsledkov starnutia obyvateľstva. Pri starnutí populácie klesá počet obyvateľov v produktívnom veku, čím sa oslabuje rastový potenciál ekonomiky. Snaha o vyššiu produktivitu a konkurencieschopnosť je neoddeliteľná od demografickej situácie. Na Slovensku podobne ako vo väčšine štátov Európskej únie populácia starne aj v dôsledku predlžovania veku dožitia, aj nízkej pôrodnosti. Zmenšuje sa tak dostupná pracovná sila. Univerzálna pravda, to sa asi všetci zhodneme. Odporúčania: zmierniť vplyv alebo odliv talentov do zahraničia, rešpektíve vytvárať podmienky na ich návrat či príchod, zabezpečiť riadenú migráciu a integráciu pracovnej sily v želaných oblastiach, zvýšiť zapájanie žien, starších a marginalizovaných skupín ľudí do trhu práce, podporovať osvetu o lepšej životospráve a zlepšovať prevenciu, podporovať rodiny s deťmi s cieľom zvýšiť implementáciu účinných verejných politík, ktoré by zahŕňali dostupnejšie bývanie, podporu skrátených pracovných úväzkov, pružného pracovného času a rozšírenie možnosti práce na diaľku. Čiže zasa podľa mňa relatívne veľmi správne aj odporúčania. Pozrime sa na tú realitu. Darí sa nám zmierniť odliv talentov do zahraničia? Nedarí. Zo Slovenska odchádza 24 % študentov študovať do zahraničia, kolegovia. 24 %. Čo by ešte nebol taký problém, keby sa chceli vracať, ale nevracajú sa. Ja neviem, väčšia polovica mladých ľudí vôbec uvažuje o živote v zahraničí. Proste celé to ide úplne opačne, ako by to malo byť. Nejakú flexibilitu trhu práce? No nie, práve opačne. Celé sa to tam ešte betónujete. A aj tam, kde skutočne by ste sa ozaj mohli vyhovoriť na tú predchádzajúcu vládu, že urobila chyby, to sú napríklad predčasné dôchodky, hej? Tak ani tam proste neurobíte to riešenie. Napríklad teraz majú tí predčasní dôchodcovia, ktorí skutočne po tisíckach odišli zlými rozhodnutiami predchádzajúceho ministra sociálnych vecí a rodiny. To tu hovorím, hovorím to, kritizujem vlastných vašou rečou, hej? Skoro vlastných, lebo to bola Sme rodina, hej? Ale nie SaS-ka. Ale aj tam, kde by ste teda mohli pomôcť, tak to nespravíte. Ja sa pýtam, prečo nezrušíte aspoň zákaz pracovať pre tých predčasných dôchodcov. Ja rozumiem, že je asi až nemožné už urobiť niečo s tým, že teda zrušiť ten predčasný dôchodok. Chápem, bol priznaný, bodka. Ale prečo tí ľudia majú sedieť doma a teda iba stáť peniaze na tých dôchodkoch? Prečo by nemohli pracovať? Verte tomu, že aj tak veľa z nich pracuje. Pracuje na čierno. Pracuje v tom, čo, zasa použijem slová premiéra Slovenskej republiky Roberta Fica, že 17 miliárd je v čiernej ekonomike. Prečo aspoň toto neurobíte? Veď tým normálne nikomu neublížite. Prečo nezmeníte zákon tak, aby predčasný dôchodca mohol pracovať? Dôchodok mu zostane, raz už bol priznaný, bohužiaľ, chyby minulosti, ale mohol by pracovať, platil by nejaké sociálne odvody, nejaké dane, pomohol by ekonomike. Fakt to boli ľudia v odvetviach, kde chýbajú, kde zase sami priznávate, že teda je nedostatok pracovných síl. Prečo aspoň toto nespraviť? Problém, na ktorom sa dokonca všetci zhodneme. Riešenie, na ktorom sa všetci zhodneme, ale prečo ho v treťom roku vlády, aspoň niečo z toho, neurobíte? Ďalší bod. Zabezpečenie pracovnej sily v nedostatkových profesiách a znižovanie regionálnych a kvalifikačných disparít na trhu práce. Toto asi možno aj preskočím. Zasa to súvisí s tým, čo som teraz hovoril. Jednoducho napríklad tí predčasní dôchodcovia, to by bolo jedno z riešení. Zvýšenie atraktívnosti a lepšie prepojenie vysokého školstva so súkromným sektorom. Slovensku chýba kvalitnejšie, so súkromným sektorom prepojené vysoké školstvo, ktoré má potenciál byť motorom rozvoja. V medzinárodných rebríčkoch kvality sa v top 1000 umiestňuje výrazne menej slovenských vysokých škôl v porovnaní s okolitými štátmi. Vo V4 sme na predposlednej priečke v počte vedecko-výskumných publikácií, ktoré vzišli zo spolupráce medzi súkromným a verejným sektorom. Slovensko zaostáva v počte absolventov v odboroch zameraných na prírodné vedy, technológie, inžinierstvo a matematiku. V roku 2023, asi nie sú novšie dáta, bolo 13 absolventov týchto študijných programov na 1000 osôb vo veku 20 až 29 rokov, priemer EÚ je 22 absolventov. Slovensko tiež patrí medzi štáty s najvyšším podielom vysokoškolákov študujúcich v zahraničí, pričom len menšia časť z nich sa vracia. OK, tu budem férový. Toto nie je výtka len na aktuálnu vládu. Tu je ten problém samozrejme hlbší a teda ide to cez viaceré vlády. Ale zasa. Nevidím jediný, jediný krok, ktorý by proste išiel tým správnym smerom. Že teda to, čo sa nedarilo ani vládam pred vami, proste, že by sa to nejak akoby vylepšovalo za tejto. Hovorím práve opačne, odchádza nám ešte viacej a možno najviac študentov v histórii, ktorí teda odchádzali. No. A ten 10. bod, ktorý spomína inštitút, je posilnenie inovácií a vyššie investície do výskumu a vývoja. Nedostatočná podpora výskumu a vývoja je spolu s nízkou mierou inovácií základnou bariérou zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti. Slovensko sa v globálnom inovačnom indexe v roku 2024 umiestnilo na predposlednom mieste v Európskej únii. Veľkovýznamné zlepšenie spolupráce medzi výskumno-vývojovým a súkromným sektorom. Príkladom dobrej praxe je Južná Kórea, ktorá systematicky podporuje univerzity a výskumné centrá v spolupráci so súkromným sektorom, napríklad pri zakladaní a rozvoji ich startupov. A odporúčania teda: zvýšenie výdavkov na výskum a vývoj v súlade s národnou stratégiou výskumu a vývoja a inovácií do roku 2030, podpora zakladania a rozvoja startupov na vzdelávacích a vedecko-výskumných inštitúciách so zapojením pedagógov a študentov, vrátane vytvorenia podmienok na ich podnikanie, finančná, dátová, správna podpora, následná podpora inovačných hubov. No, ja sa pýtam, kolegovia, kľudne sa prihláste do faktickej poznámky, už za chvíľku končím. Kde je nejaký zákon za tie tri roky, ktorý by motivoval mladých slovenských šikovných ľudí, aby jednoducho zakladali startup zrovna na Slovensku? Práve naopak, tá situácia bola ťažká aj v minulosti, zas, aby som bol kritický, ale je ešte horšia aj teraz. Nikto si neurobí startup na Slovensku. Tá realita je úplne opačná. Dokázali, v úvodzovkách, dokázali ste zabezpečiť exodus aj toho, čo tu máme. Nie, že by vznikali nové, to je už jedno, či to budeme volať živnosť alebo nejaká sofistikovanejšia forma startupu. Práve naopak, skončilo 60 000 živností proste na Slovensku, ale aj celkový počet firiem klesol. Na rozdiel napríklad od Česka, kde stúpol, čiže tá realita je úplne, úplne opačná. No, toľko to som chcel povedať. Proste nechcel som pokračovať v tom podľa vás len rozprávaní našej verzie reality, ktorá sa vám zdá, že sú to hlúposti a nepravda. Preto som si dovolil takto vystúpiť. Ešte raz to poviem. Proste je to Inštitút pre stratégie a analýzy na Úrade vlády Slovenskej republiky. Je to Správa o produktivite a konkurencieschopnosti Slovenska za rok 2025, ktorú vláda vzala na vedomie. Kolegovia, nepočúvate nás. Nemusíte počúvať nás. Ešte stále ste tu vyše roka. Ešte stále je priestor, aby ste opravili aspoň niečo z toho, čo sa vám nepodarilo, aby ste počúvali aspoň to a realizovali aspoň to, za čo vaši vlastní ministri zdvihli ruku a aby ste takto dokázali proste to Slovensko aspoň trošku odvrátiť z tej cesty, ktorá je fakt do pekla a aby sme tu nemuseli hovoriť o správe o stagnácii, ale aby sme aspoň v tej budúcoročnej správe o pokroku našli aj niečo, čo by sme mohli skutočne nazvať pokrokom. Ďakujem pekne za pozornosť. To je faktická, pán poslanec Blcháč.
|
Pekne za tvoje vystúpenie a že si nasvietil aj na Finančnú správu. Ja skúsim vlastne použiť len slová samotnej vládnej koalície. No v prvom rade veľkosť šedej ekonomiky je 17 miliárd a rastie. No prečo asi? Pretože sa tu tie pravidlá len kazia, krivia, dane sa zvyšujú, čo samozrejme má následok toto. Jednoznačne si úplne správne povedal, že možno by tej koalícii stačilo počúvať aj prezidenta Finančnej správy pána Kiša, ktorý skutočne už nielen medzi riadkami, proste jasne kritizoval opatrenia tejto vlády. Ergo, teda prečo sa im nedarí vyberať dane. Skutočne ten prípad DPH-čky je úplne, úplne jasný. Proste jasne prezident Finančnej správy povedal, že tie tri sadzby, ten masaker, keď ešte aj jedna položka má podľa rôznej gramáže, podľa čo ja viem čoho všetkého alebo rôzneho použitia, alebo kde sa asi zje, rôzne daňové sa zdvihne, že toto samozrejme proste zabíja vôbec teda nielen ekonomiku, ale aj ten samotný výber daní, čo by teda malo zaujímať aj ministra financií. Čiže fakt možno, keby aspoň počúval svojho prezidenta Finančnej správy, keby skutočne, možno by ani nemusel tú ambicióznu jednu rovnú sadzbu DPH použiť. Možno by naprosto stačilo, keby sa vrátili ku dvom, keby sa vrátili k nejakým základným pravidlám, kedy nebudú mať výnimku z výnimky a ešte z výnimky a možno by to pomohlo. Veď len to samotné zhoršenie efektivity výberu, ktoré súvisí s tými nezmyselnými nastaveniami a tou treťou sadzbou, vláde zobralo 500 miliónov € len toto jediné. Ďakujem. Pani poslankyňa, Plaváková.
|
Začnem od konca, tak pán kolega Mumko, no hovoríš, že hovorím, trieskam sprostosti, škoda, že si na žiadnu neupozornil konkrétne. Ale pán kolega Karas, prosím ťa, toto sa úplne krásne ukázalo, že ako nesleduješ rozpravu, ako zlé je samozrejme, keď rozprava bola pred dvoma týždňami a pokračuje teraz, pretože úplne, že si, kde si, tu si. Fakt, že si nabehol na kópiu. Ja som presne začal až v roku, že alebo už v roku 1998 v tom mojom vystúpení, hej? Nahneval som tu aj tých, čo tu neboli, lebo už sú dávno na dôchodku. Nahneval som tu aj kolegov z OĽANO, pretože aj tam sa mi to rozpočtové hospodárenie nepáči stačilo a pokračoval som až sem. Čiže žiadne také, že začal som touto vládou. Keby si počúval a nielen rozprával, pán kolega, keby si počúval a nielen rozprával, pamätal by si, že som tu skutočne mal polhodinové vystúpenie, kde som analyzoval rozpočtovú situáciu od roku 1998 všetkých vlád, aj minulej vlády a aj tejto vlády. Takže tá realita je realita je presne takáto. A Jožo Pročko, samozrejme, veď tých tu sa dá rozprávať. Proste, tu je milión káuz. Skutočne deti, vnuci, všetci. Dá sa rozprávať a naj, ale najhoršie je na tom to, že je to v situácii, kedy jedna kauza už prepláca druhú a na tretí deň si jednoducho ani, ani občan nespomenie, pretože v posledných dvoch vznikli, vznikli ďalšie dve nové kauzy, čiže skutočne som sa snažil venovať viacej takým tým skutočne tým ekonomickým veciam a tomu snahe proste zobudiť trošku tú koalíciu, áno, aby sa nevenovala len ich deťom, ale aby sa venovala aj tejto krajine, pretože riadia nie svoje deti, ale riadia Slovensko ešte rok. Ďakujem pekne. Spätšie ďalšie.
|
Lebo na faktickú nemôžeme reagovať. Reagovať. Ja s tým súhlasím. Pekne, pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. No. Myslím si, že, a začnem úplne tým aktuálnym, že minister Kamenický, také sú nové pravidlá, má 30 minút na vystúpenie. Už sme dávno všetci zabudli, pretože táto rozprava začala dva týždne dozadu a teda bola prerušená iným termínovaným bodom a teda dostali sme sa k tomu teraz naspäť. Takže, asi toto ste úplne nechceli. To ja som opozičný poslanec a teda mohol by som byť rád, že my môžeme rozprávať, ja zhoda okolností takmer dve hodiny a minister nemôže povedať ani slovo, jednoducho toto sa mne nepáči. Parlament proste je o diskusii, nie o tom, že si každý bude hovoriť svoje a tá druhá strana bude mať prelepené ústa, kolegovia. To hovorím ako opozičný poslanec teraz, podľa mňa by ste to vy mali hovoriť ako ako vládnuci poslanci teraz a upraviť to. Jednoducho, nemá mať zavreté ústa opozícia, ale nemá mať zavreté ústa ani minister. Všetkým nám by tu tá diskusia, tá rozprava, tá debata o ekonomike Slovenska, ja nepoznám nič dôležitejšie, o čom by sme tu mali diskutovať, než toto. Proste by inak plynula a možno by sme niečomu prišli. Ale prezident previadza s páskou cez ústa, ktoré ste mu dali aktuálnym rokovacím poriadkom, a ešte teda, keď som dal procedurák, aby dostal dodatočný ročný čas a mohol ho využiť na vystúpenie v rozprave a na faktické, tak ešte aj toto vlastnému ministrovi proste nedovolíte. No ja ako neviem, čo k tomu, čo k tomu dodať. No každopádne, myslím si, že aj na tomto je vidieť Na vystúpení v rozprave a na faktické, tak ešte aj toto vlastnému ministrovi proste nedovolíte. No ja ako neviem, čo k tomu, čo k tomu dodať. No každopádne, myslím si, že aj na tomto je vidieť. Nediskutujme, pán poslanec Viskupič. Nebol všeobecný súhlas daný a počul som napríklad pána Karasa povedať, že nie. Tak akože tak no. Tak ja ho môžem zopakovať, ten procedurák, ale dobre, nech nediskutujeme. Čiže toto chcem tu len ukázať, že takto sa proste krajina riadiť nedá. Pozrite sa, proste minister má byť druhý najsilnejší človek vo vláde po premiérovi, tak nejak sa to patrí a potom mal by byť schopný riadiť verejné financie, riadiť ekonomiku a aby to celé fungovalo v prospech celého Slovenska. Už len na tejto jednej samotnej rozprave, na tom chaose okolo toho, na tom, že už ani ja si nepamätám, čo som tu pred dvoma týždňami povedal a verím tomu, že si nikto nepamätá, čo vlastne bolo v tej rozprave povedané a teraz vlastne začíname všetci nanovo, lebo môžeme. Proste tuto je ukázané na takto jednoduchej veci, že proste jednoducho nevie tá vláda riadiť krajinu. Nevie, nevie si minister buchnúť a povedať, že on to slovo chce a keď to nejde v normálnej rozprave, tak by to mohlo byť v tej odvolávacej. Veď tam si môže povedať, čo chce. Ale mal by vám aspoň nejak dohovoriť, aby ste mu umožnili svojou prezentáciou, aby vystúpil. Ale vrátim sa naspäť k tomu, čo som chcel ukázať. Ekonomika, verejné financie, to sú tisícky a tisícky väzieb na seba naviazaných rozhodnutí. Áno, aj externého prostredia, vnútorného prostredia. To je fakt zložitý systém. Ale keď nie, nie, nie je koalícia schopná proste ani tie jednoduché veci vyriešiť a ešte aj to, čo fungovalo, že ten rokovací poriadok bol v tomto vyvážený, tak sa zmenil na horší. Tak kam sa potom dostaneme? Toto je, bohužiaľ, ten slovenský problém. Toto je ten problém, prečo aj pán minister čelí odvolávaniu. Viete, keď zamestnávatelia unisono sa postavia na tlačovku a povedia, že minister financií, ministerka hospodárstva, ergo celá vláda nechápe, nechápe hĺbku problémov slovenskej ekonomiky, nechápe hĺbku problémov, ktorým čelí podnikateľský sektor. No a pochopiteľne, keď nechápete vlastne, čo sa deje, tak nemáte riešenie, lebo prvá vec je analýza problému. Čiže keď toto zamestnávatelia jasne povedia, tak čo už potom, koho máme počúvať? Čo by malo zatriasť tým ministrom financií? Ja hovorím, že ani nemal čakať na to, či mu umožníte, aby mohol vôbec niečo povedať, neumožníte samozrejme, ale proste mal sám urobiť voči sebe konzekvenciu a dať ten priestor niekomu, niekomu, kto to vie. No ale dobre, tak toľko k tejto prvej časti, nech sa dostanem k tej samotnej správe. Viete, zachytil som tu, že minister tu hovoril, že nejaký ekonomický raj. No či tu predchádzajúce vlády nechali ekonomický raj. No, nenechali tu ekonomický raj, ale ja si pamätám jeho, že on nám sľuboval, že vyrieši všetky problémy, že tá ekonomika pôjde lepšie, že veci budú fungovať. Čo funguje lepšie, kolegovia? Deficit je ešte vyšší každoročný, než bol roky predtým. Vtedy boli aspoň teda nejaké krízy, teraz to je proste podstatne stabilnejšie prostredie. Dlh rastie, nie, že nespomalil. Kolegovia, dlh rastie najrýchlejšie v histórii. Počas tohto volebného obdobia, keď to natiahnem ešte o ten budúci rok, tak za tie štyri roky, kolegovia, vyrobíte tretinu celkového dlhu Slovenska za celú vyše 30-ročnú históriu. Tretinu za štyri roky, hej? Takže nie, proste nič sa tu nepodarilo ministrovi z toho, že by tu spravil aspoň trošku ekonomického raju. Nie, to je ten biely veľký kôň a cválame s ním do pekla. Cválame s ním do pekla a ukazuje to aj tá správa o pokroku. No, ale zasa k tej téme, že keď si nespravíte správnu analýzu, správne posúdenie situácie, problémov, ťažko nájdete správne riešenia. Viete, keď už tu minister financií rozpráva o inflácii. Áno, bola medzi rokmi 2022 výrazná inflácia. Bola, pán minister, samozrejme, ale bola teda spôsobená európskymi parametrami. To je jeden fakt, že nebola len na Slovensku, bola všade inde. Ale nemôžete to takto povedať. Možno to stačí na vášho voliča, ale preto je potom úloha, aby sme to akoby aj vysvetlili. Áno, poviete, že v 2020 niečo stálo 100 €, OK, súhlasím. V 23. po tej inflácii to stálo 140. Súhlasím. Bola vysoká inflácia. No ale ja sa teraz pýtam: a už ste s tým, pán minister, niečo urobili? Teraz už ten občan, keď už tu tretí rok vládnete, už teda, ja neviem, 120 len platí? Že to zlacnelo? Lebo to férové je, pán minister, povedať, že keby bola nulová inflácia, akože nebola, tak to znamená, že za vás ľudia platia tie isté vysoké ceny, ako kritizujete svojich predchodcov. Nuž, ale, bohužiaľ, ešte ste aj vy robili nejakú infláciu aj vy, takže po tých ďalších dvoch rokoch proste to už nestojí 140, ako spomína minister, ale už niečo cez 150. A dnes, keď sa bavíme o tej inflácii, tak sa bavíme o tom, že priemer inflácie Európskej únie sú 2 % a my máme viac ako štyri. Kolegovia, dnes my máme o 100 % vyššiu infláciu. Máme raz takú infláciu, ako majú, ja neviem, Rakúšania, Nemci, proste priemer Európskej únie. To je ten úspech? Pán minister, to je ten úspech, že platíme tie isté vysoké ceny ako za Matoviča, ktorého kritizujete. Ešte ste k tým pridali vlastnú infláciu, raz takú, ako je priemer únie, a ľudia platia takto vysoké ceny. To je ten úspech? A potom ďalšia vec je, no nejaké potraviny sú lacnejšie v zmysle toho, že prešli z 20 % DPH na 5 %, no alebo teda tie znížené z 10 na 5 %, nejaká časť. Takže inflácia potravinová, hej, v jednom období bola niečo okolo 2 %, cca na úrovni únie. Dobre? Trošku nižšia než celková. Ale už málokto si samozrejme z ľudí všimne tam napísané, že bez nealkoholických nápojov. Prečo? Lebo tam ste samozrejme urobili opak. Tam ste vyrobili novú daň, hej? Zo sladených nápojov. A tam tá inflácia je, pán kolega, 20 %. Presne tá istá, jak kritizoval minister Zajac predchádzajúcich vládcov tejto krajiny. Ale teda do svojho vlastne vyjadrenia to nedá. Tam sa mu páči, že sú potraviny bez nápojov na úrovni únie inflácia, hej? Ale to, že však ja teda sa najem a zapijem to nejakou teda vodou alebo nejakým nápojom, tak to už nepovie, že je to 20 %. Viete, toto je to krivenie celého. Takto, keď sa na veci proste pán minister bude pozerať, tak nemôže prísť so správnymi riešeniami, lebo jednoducho ten základ úplne nevníma správne. A ešte raz, proste fakt ma mrzí, že ja tu teraz budem rozprávať a minister proste nemôže ani slovo povedať. Ale ešte raz to zopakujem. Kolegovia, máte šancu počuť vášho pána ministra, aby vysvetlil tú situáciu, aby povedal svoj pohľad, aby povedal, že Viskupič to možno nevníma správne. Umožnite mu teraz. O 13:15, myslím, bude prvý pokus o odvolanie pána ministra. Príďte, prosím, pridajte tých pár hlasov, umožnite, aby mohol vystúpiť. Myslím, že tam je to neobmedzené pre ministra, ktorý je odvolávaný, a proste bude tu tá skutočná diskusia, o ktorej aj ja si to vážim, že pán prikyvuje, že teda asi to nie je správne, že minister musí byť ticho a nemôže nič povedať. Takže skúsme tomu pomôcť. Pán minister, poprosím vás, nechajte vystupovať pána Viskupiča. Ale predsa len si dovolím, už keď sa pán minister ozval, zareagovať. Viete, pán minister, táto rozprava je neskrátená, štandardná 37,5 hodiny. Tú ďalšiu, a to inak je zasa akože to čarovné, že ako sa tá krajina nedá riadiť vašimi schopnosťami alebo neschopnosťami. Tú druhú ste skrátili, hej? Na tých 12 hodín cca, čiže pre nás cca 6. Áno, bude tam mať pán minister pol hodinu. Pán minister, počkajte už, nech to aspoň dovysvetľujem. Čiže, ale to tak ešte aj to skrátenie bolo také, že sme tu pol hodinu potom riešili, že ako to vlastne tuná pán Karas myslel, lebo to povedal tak, že to bolo celé zle povedané, potom to nejak vysvetlil, potom sme sa nejak dohodli, potom to aj tak nebolo jasné, potom muselo organizačné vydať novú úpravu programu, lebo ani pán Bohunický sa z toho nevedel vyznať. Kolegovia, čo chcete? Ako chcete zachrániť a riadiť ekonomiku, keď hovorím, ani len dva body do rozpravy nie ste schopní dať tak, aby sme to proste tu celé zvládli nejak. A teraz minister musí tu upozorňovať, že už by som mal skončiť, aby on mal slávnostne v ďalšom bode pol hodinu, aby mohol niečo povedať. Ja hovorím, pán minister, keď chcete niečo povedať, tak tuto treba kolegom. Potrebujeme 76 hlasov, aby sme sa teda odprezentovali, a môžete rozprávať nie pol hodinu, môžete rozprávať vlastne, ako dlho chcete. To je to, lebo aj toto je, pán minister, akože pri všetkej úcte, smiešne, keď mi tu hovoríte, že poďme na ďalší bod, budem mať pol hodinu. A bod, ktorý môžete mať za 3/4 hodinu, ak dobre rátam, a môžete tam rozprávať pol dňa, tak to nechcete. Dobre, poďme k tej samotnej správe, nech sa zasa kúsok vrátim k tomu. Ono je také politické, že vždy treba nájsť nejakého vinníka. A samozrejme, treba ukázať na niekoho iného, lebo nájsť vinníka v sebe, to už zas až tak politické nie je. Presne v takomto formáte je táto správa. Prvé body, proste je tam, áno, sú tam spomínané nejaké predchádzajúce krízy, však OK. A potom vlastne je tam samozrejme spomínané už hneď nepriaznivé externé prostredie spojené s globálnymi obchodnými bariérami a čo ja viem, čo všetko. Čiže klasika. Prvé, čo zasa koalícia, a ja rozumiem tomu naratívu. Áno, že sa nedarí a už aspoň to je inak pokrok, že už ste to priznali aj vy, že sa nedarí, hej? Že už ste to aj vy priznali. Napríklad tou potrebou prorastových opatrení. O tom ste ešte v januári hovorili. Ale aj táto správa priznáva, že sa nedarí. Čiže aspoň to je ten pokrok. No teraz sme sa ale dostali, že normálne by bolo: nedarí sa, zanalyzujme a hľadajme riešenia a prinášajme vlastne také zákony, aby sa to opravilo. No nie. Tu sa to celé dostalo len do stavu, že treba samozrejme nájsť externého vinníka, iného vinníka, nejakého vinníka a samozrejme toto nejak o tom presvedčiť ľudí, že vlastne vy za to nemôžete. Áno, operuje sa tu Nemeckom. Nemecko má zásadné problémy. Skutočne nemecký obchodný model sa rozpadol a hľadajú cestu, ako cez to prekonať alebo prejsť cez to. Tak ale fakt tu spomínate len to Nemecko. No, ale veď porovnávajme sa s porovnateľnými. Pozrime sa na Česko. Pozrime sa na už spomínané Poľsko. Júlo Jakab tu o tom skutočne rozprával. Veď a to Česko má ako iné externé prostredie ako Slovensko? Vadí im Hormón menej alebo viac než Slovensku? No pravdepodobne asi viac, keďže neberú ruskú ropu, hej? Na Nemecko sú naviazaní menej alebo viac? No ja som presvedčený, že sú viac na Nemecko naviazaní. Sú veľmi, veľmi podobne otvorená ekonomika ako Slovensko. A to Česko proste sa drží. Majú hospodársky rast cez 2 %, ešte stále im skôr akoby rastie, ako klesá, takže proste to Česko ide výrazne lepšie. Ale dá sa skutočne porovnať sa aj s tým Poľskom. Ja teda v tom, ja som skôr rozpočtový jastrab, mne sa nepáči ten poľský deficit, tak ako sa mi nepáči slovenský deficit. Mne sa nepáči rýchle poľské zadlžovanie sa, rovnako ako sa mi nepáči slovenské rýchle zadlžovanie sa. Čiže to ja nejdem úplne chváliť to Poľsko, hej? Ale je tam ten jeden základný parameter, že tí Poliaci sa síce zadlžujú a majú vysoký deficit, ale robia to tak, že im rastie ekonomika. Robia to tak, že to proste sú nejaké investície do ekonomiky, že to prináša nejaký multiplikačný efekt a že to prináša aj tie plusy. Aj oni budú platiť veľa peňazí za správu dlhu. Aj oni zadlžujú svoje deti, svoje vnúčatá, ale dávajú šancu tej ekonomike a proste rastie im to. Vy sa tam pozriete len, že majú vlastne porovnateľný deficit ako my, ale ten rast majú neporovnateľne vyšší ako my. Takže keby ešte aspoň to sa podarilo, že áno, zadlžujeme sa, áno, je deficit, ale proste tá ekonomika rastie, že to dokážete preniesť do tej ekonomiky. No, ale, bohužiaľ, nedokážete. Takže tou správou sa proste nesie presne toto. Hľadá sa externý vinník. No a potom sa tam ešte nesie takéto to normálne, že to ja úplne nechápem, ako to v tom MF môže byť napísané. To už ani proste nejdem ministrovi vyčítať, aj keď budem mu to vyčítať, lebo on proste to zadanie politické dal, ale že sa proste fakt tí kolegovia na tom ministerstve jeho nechajú do takéhoto formátu vtiahnuť. A ja vám vysvetlím, to je tá relativizácia, hej? Lebo najväčšia správa, ktorá tu zaniká v tejto správe o pokroku, je to, že vláda si zjemnila cieľ deficitu, hej? Celé tri roky hovorila vláda, že v roku 2027 dosiahne deficit 3 %, čo je už Aktivizácia, hej? Lebo to najväčšia správa, ktorá tu zaniká v tejto správe o pokroku, je to, že vláda si zjemnila cieľ deficitu, hej? Celé tri roky hovorila vláda, že v roku 2027 dosiahne deficit 3 %, čo je už deficit, pri ktorom skutočne už ten dlh nerastie toľko a už je to také, že znesiteľné. A že je to znesiteľné. No ale jednoducho. Celé to napísali tak, že sa jemne zväčšuje deficit. Viete, jemne, to čo je za slovo? Z 3 % na 4,2 % nie je mierne alebo jemné zvýšenie deficitu. To je, kolegovia, 1,8 miliardy. To ste si pre budúci rok vlastne zvoľnili rozpočtové hospodárenie o 1,8 miliardy. To je inak už zaujímavé číslo, keď to aj vydelíte 5,4 miliónmi Slovákov. A to je to, čo chcete vlastne na zdravie, asi hovorím dobre, aby ste jednoducho dokázali znovu vyhrať voľby. A správa o tom hovorí, že vláda si mierne zvýšila pre budúci rok deficit. No tak mierne o 1,8 miliardy. 1,8 miliardy. To je úplne, akože zle. Potom tak isto, že deficit minuloročný sa podarilo udržať blízko 4 %. No bol 4,45, hej? No tak to blízko je skoro 0,5 % už teda, keď to ja mám kúsok zaokrúhliť. To je zasa skoro 700 miliónov. Toto sú veci, ktoré v tejto našej finančnej reči, proste to sa nedá povedať, že to je blízko, to je kúsok, málo. To sú všetko stovky miliónov, hovorím, v prípade rozpočtového deficitu 1,8 miliardy. No. Ďalej, keď si pozrieme, zasa tam je to také čarovné. Čím vzdialenejšie to bolo, tým tam boli krajšie vyššie čísla písané, ako tá slovenská ekonomika bude rásť. Len všetko je to tak v tej hmle a ako sa tak blížime a vlastne vidíme už namiesto hmly realitu, tak tá realita je, že jednoducho žiadny rast nie je. Ďalej, keď sa vrátil pán minister, a pán minister, nežiadal som, aby sme prerušili, keďže ste tu chvíľku neboli, ale som rád, že ste sa vrátili alebo že ste sa vrátil. Je pardon. No, celé to je o tom, že kedy mohol ďalšíkrát minister vyvodiť kompetenciu voči sebe a vzdať sa jej, keď ten rast ekonomiky, ktorý ešte v roku pre minulý rok plánoval na 2,2 %, 2,2 % a tak nastavil rozpočet, sa jednoducho znížil na 0,8 %. 0,8. A pre tento rok zasa už samozrejme stále sa operuje, že to bude okolo 1 %. Ale keď sa pozrieme dva roky dozadu do presne tejto istej správy, tak tam svietila dvojka, trojka. Už sa to blížilo k vyšším číslam. Kde sa tie čísla stratili? Prečo to v tom Poľsku ide a u nás to nie je? A už potom zasa samozrejme už ďalší rok už sa tam rozpráva o tom, že teda zasa už ten rast pôjde vyššie. Presne tak, ako sa to písalo predtým. Prečo tomu máme veriť, hej? Nebude ten rast vyšší. Keď sa bude toto robiť, kolegovia, čo robíte, keď takto budete ničiť podnikateľské prostredie, takto zvyšovať dane, tak ani tentokrát tá vaša namaľovaná budúcnosť nebude presná. Pardon, proste nebude. No a smutné je ešte to, zasa pochválim tú kontinuitu, že vlastne Volvo sa teda pokračuje ďalej a v budúcom roku by už malo konečne začať produkovať, vyrábať a teda pridať niečo. Viete, nič nemôže byť smutnejšie, než vláda, ktorá je tu tri roky a hovorí o tom štvrtom, o tom poslednom, musí povedať, že v roku 2027 sa konečne trošku ekonomika zobudí, oživí, bude rásť jemne nad 1 %, tak je to tu napísané. Ale vďaka tomu, že – a to je tam napísané tiež – že Volvo začne vyrábať. Kolegovia, tešme sa, že tu je Volvo. Za predchádzajúcej vlády sa SaS-ka pričinila, aby tu bolo. A teraz ja sa pýtam, prečo tam nemôžete napísať, že nejaká ďalšia investícia tú ekonomiku podporí? No, preto, pretože za tri roky ani s výhľadom toho budúceho ste jednoducho nič nepripravili. Nič sem neprišlo, žiadna investícia, ktorá by sa z papierov zmenila už jednoducho na tú reálnu nejakú výrobnú linku alebo ideálne výskum, vývoj, ktorá by dokázala pomôcť, dokázala rozhýbať slovenskú ekonomiku. Ani jedna, ani jedna. Sami musíte napísať, že proste vďaka Bohu za to Volvo. Skutočne vďaka Bohu za to Volvo. Ale to nebude stačiť. To nebude stačiť. Tu sa úplne stratila tá kontinuita. Viete, predchádzajúce vlády vždy to bolo, však v niektorých rokoch od toho 2002 to bolo fakt, že rýchle, proste to pomaly nebol týždeň, kedy by sa neoznamovala nejaká nová investícia, ale ešte aj za tej predchádzajúcej vlády sa teda podarilo Volvo, dostaval sa tretí blok. Jednoducho veci sa hýbali. A teraz jednoducho nič. Práve sa to celé úplne otočilo. Otočilo. 59 % firiem, prieskum Nemeckej priemyselnej komory hovorí o tom, že by už neinvestovalo na Slovensku. To je ten posledný stupeň predtým, než sa úplne zoberú a odchádzajú. Pretože to buď rastiete alebo padáte. Firma, ktorá sa aj dnes javí, že je úplne v poriadku, napríklad taký Volkswagen. Dnes robia čísla, dnes vyrábajú autá, dnes o tie ich autá je stále záujem. Všetko sa vám javí, že výborne, Volkswagen ide. Ale ten problém je, že buď rastiete alebo padáte. Volkswagen má veľké problémy získať ďalší výrobný program po ukončení životnosti týchto modelov. Čiže ešte aj tí dnešní ťahúni ekonomiky, ktorí ešte skutočne dnes zarábajú, zamestnávajú ľudí, zarábajú peniaze, platia dane, tak aj tí budú mať veľký problém. A to sa nebavme už o desiatkach firiem, ktoré odchádzajú, ktoré skutočne to tu už proste zlomili palicu a ktoré jednoducho už nijak slovenskej ekonomike nepomôžu. Toto všetko sú veci, ktoré jednoducho treba vnímať. Viete, keby mal minister Medvecký dve minúty, tak ešte povie, že veď čo tu ten Viskupič rozpráva, veď tá správa v konečnom dôsledku hovorí, že podľa toho, ako Európa hodnotí verejné financie, tak jednoducho vlastne ju plníme. Dnes tým základným kritériom je rast čistého dlhu, pardon, rast čistých výdavkov, tak sa to volá. A tie parametre boli tak nastavené pre Slovensko. Ono to vyplývalo z tej minulosti, z tých kríz, že jednoducho ten výsledok tej správy hovorí, že jednoducho plníme európske kritériá. Minister povie, všetko je v poriadku, dostali sme vysvedčenie jednotku s hviezdičkou. A toto je to podcenenie situácie. Toto je to, že sme vlastne spokojní. Však rozumiem, prečo by ste niečo robili, keď sa javí vysvedčenie, že je jednotka a že nie je žiadny problém. A o tomto by tu mala byť tá diskusia. Preto chcem, aby aj ten minister nemusel mať pásku cez ústa, aby sme sa tu bavili. Lebo pod tým takým tým pozlátkom, že vlastne nám tie verejné výdavky rastú, však lebo rastú a nerastú málo, ale rastú v súlade s nejakými aktuálnymi pravidlami európskymi, ktoré sú pre Slovensko, tak vlastne všetko v poriadku. Kolegovia, nie je. Nič nie je v poriadku a veľa z toho tá správa priznáva. Skutočne, zasa už som teda pofrflal na kolegov na ministerstve, ktorí to robili, ale veľa tam toho skutočne je napísané. Ono tá správa, aj keď ten jej záver je takýto, ona tam jasne hovorí, tam je tá správa aj pre vás koaličných poslancov, aj pre samotného ministra Róžše, aby tie veci riešil. Jednoducho fakt, to tam všetko je. No. Vláda si tu dáva cieľ, že zostáva teda hlavným cieľom vlády naďalej spomaliť rast dlhu. No, cieľ je správny, ale spomalenie rastu dlhu sa jednoducho nepodarilo. Novým cieľom je znížiť deficit na 4,2 % v roku 2027. Dobre to znie, len škoda, že ten starý bol 3 %. Že sa teda tým pádom nejedná o cestu k znižovaniu dlhu, ale opačne, že tam bude vyššie tempo rastu dlhu. Správa píše, že sa pokračuje v realizácii dôležitých štrukturálnych reforiem a investícií. Ktoré, pán minister, ktoré, možno to povedzte v tej ďalšej rozprave. Aké štrukturálne reformy sa uskutočnili? Pretože zvýšenie najvyššej sadzby dane pre zamestnaných ľudí na 35 % teda v žiadnom prípade nepovažujem ani za systémovú, ani za štrukturálnu reformu. 24 % daň pre firmy, najvyššia zo všetkých, najvyššia zo všetkých postkomunistických krajín. To je čo? To je reforma alebo štrukturálna alebo dôležitá? Akože to je úplne, že, kolegovia, celé zlé, celé zlé. Píšete, že tretina všetkých opatrení je dokončená. Tak dobre, tak vlastne ste rok pred koncom, pričom o poslednom polroku sa nebavme, lebo to bude kampaň už aj medzi vami, nielen za koalíciu. Tak tretina. Tak vlastne 2/3 teraz zostali nedokončené, keď už by sme to aspoň pojali tými číslami, ktoré sú tam. Tak ja neviem, podľa mňa toto medzi riadkami skutočne hovorí, že sa teda toho len veľmi málo podarilo a stále by ma fakt zaujímalo, ktorá z tých reforiem je teda nejaká reforma. Lebo ešte aj tá reforma sociálnych služieb, ktorá sa javila, že by mohla byť nejaká nádej, tak z toho, čo počúvam, tak nádej zhasla a vznikli problémy, ktoré ani neboli. Takže ešte a tuto asi verím, že táto je v tej tretine. No, bohužiaľ, ale výsledok je asi ešte horší alebo určite nie lepší stav ako predtým. No pán minister kade chodí, tade ukazuje taký ten jeho graf, tých šesť. Pán minister, koľko to tam máte? Ten deficit, že 6,38 alebo tak nejak to bolo, s čím začínal. Tak som rád, že tá správa tu žiadne také číslo neuvádza, takže ten deficit skutočne taký nebol, keď preberal vládu. A tým pádom, ale samozrejme, potom ani tie všetky porovnania, že ako znížil deficit, proste zase len nesedia, hej? Tuto to začína rokom 24, kedy bol teda deficit 5,35 %. Nuž ale nebolo to, ako by človek čakal, že z toho strašne zlého roku na tom grafe pána ministra, že ten deficit išiel dole. No nešiel, on bol ešte vyšší. On bol ešte vyšší. 25 – 4,45, teraz tu je už na 26 namaľované 4,34. No, keď tak, tak už za prvé to nie je žiadne zásadné zníženie a za druhé, keď sa pozriem na čísla Rozpočtovej rady, tak to tam vyzerá tento rok trochu inak. Potom ďalšia vec je, pán minister bude hovoriť, že áno, mal naplánovaný deficit pre vlaňajší rok 4,7 %. Áno, mal. Reálne bol 4,45. Tak to prezentuje, že teda úspešne, že vlastne deficit bol nižší ako rozpočtovaný. No ale už málokde sa povie, o čo bol nižší – o nedodanú vojenskú techniku. Keď si pozrieme tie čísla, tak o čo bol nižší deficit, tak to je tam odtiaľ škrtnutá tá nedodaná vojenská technika. Ale kolegovia, to nie je, že ona sa buď už nedodá alebo sme našli niekoho, kto to kúpi namiesto nás. No tak tá bude dodaná tento rok. Takže to tiež treba vidieť v súvislostiach. Takže to, čo aj sa hovorí, že teda sa ušetrilo a rozpočtové hospodárenie bolo lepšie ako rozpočtované. No nebolo, pretože keby si výrobcovia – a teraz ja neviem ani úplne presne, čo tam padlo z toho vojenského vybavenia, ktoré tu už malo byť, možno časť toho Patriotu, protilietadlového systému, možno nejaká stíhačka F16, možno nejaké CV 95 alebo niečo – jednoducho nebolo to dodané, takže takto sa to ráta, že sa to teda do toho deficitu samozrejme neráta, ale to tam pribudne. To tam pribudne. Čiže to tiež treba jasne povedať, že ako to bolo. No takto by sa skutočne dalo pokračovať aj ďalej. Pretože tých problémov, ktoré aj táto samotná správa ukazuje, je veľmi veľa. Len ten problém fakt nie je o tom, že teraz či je dobre alebo zle napísaná. Je napísaná podľa mňa stále ešte fajn. Len problém je napríklad aj správa teraz o konkurencieschopnosti a produktivite za rok 2025. Aj tam je veľa toho napísaného. Aj tam je. To je normálne, ja poviem, že to je obžaloba krokov vlády. Obžaloba aj tuto pána ministra, ktorý to má z veľkej časti na starosti, lebo teda treba povedať, že aj pani ministerka Saková. Čiže to nie je, že sa teraz vyhovárame, že externé prostredie je zlé a my sme nevedeli, čo ja viem čo všetko. Všetko. Aj tam je, to je normálne, ja poviem, že to je obžaloba, obžaloba krokov vlády, obžaloba aj tuto pána ministra, ktorý, ktorý proste to má z veľkej časti na starosti, lebo teda treba povedať, že aj pani ministerka Saková. Čiže tie, to nie je, že sa teraz vyhovárame, že externé prostredie je zlé a my sme nevedeli hen, čo ja viem, čo všetko. Všetko, kolegovia, to tam máte popísané. Dokonca fakt aj v tej správe o produktivite a konkurencieschopnosti tam sú aj načrtnuté riešenia. Normálne, že áno, úradníkmi, pracujúcimi pod touto vládou. Ale to, čo tu vidíme, je presný opak, presný opak toho, čo by sa malo robiť. Čiže ja na záver poviem, kolegovia, jednu zásadnú vec. Treba zistiť, pochopiť, že ten problém proste je. To som presvedčený, že ste pochopili. Hovorím, to ste priznali, že tá politika zlyhala a že sú potrebné prorastové opatrenia, je potrebné aj ten deficit riešiť. Proste toto ste priznali. Ale to B je, že jednoducho treba fakt sa pozrieť na tie opatrenia, pochopiť to, čo to spôsobilo. Nie, že problém je spôsobený externým prostredím, pochopiť to, že to spôsobilo veľkú časť toho, veľkú časť toho vnútorné prostredie. Jednoducho tie rozhodnutia vlády, to zvyšovanie daní, byrokracie, poplatkov, všetkého. Toto, toto treba pochopiť a potom samozrejme treba prísť s nejakým setom opatrení. Nie so stabilizačnými 10 opatreniami, ktoré teraz schválila vláda a posunula to na septembrovú schôdzu. Proste s konkrétnymi vecami. Veď tí zamestnávatelia, tí dali zoznam 3 miliardy, proste 200 opatrení, ktoré by boli, ktoré by pomohli, pomohli ekonomike, pomohli tvorcom hodnôt, pomohli vo finále ľuďom a vo finále by pomohli aj štátu, pretože by mu nekolabovali firmy. Takže o toto sa ja, kolegovia, uchádzam. Mne tu nejde o politiku, proste ja tu nepotrebujem proste riešiť, tu teraz dneska je teraz moderné rozprávať o politikoch a ich deťoch. Je to veľký problém. Samozrejme, tiež je to forma korupcie, ale, ale fakt sa uchádzam o to, aby ste sa pozreli na tieto ekonomické fundamenty, aby z toho vychádzali nejaké reálne opatrenia, aby skutočne ten minister našiel v sebe nejakú silu a povedal, že, že prorastové opatrenia potrebujeme, aby reálne s nimi prišiel a donútil vás, kolegovia, prísť v lete do roboty a jednoducho, aby sa, aby sa kľudne v skrátenom legislatívnom konaní, ale, ale prijalo niečo zmysluplné. Toto, prosím, na toto je dobrá aj správa o pokroku, aj budúci, aj budúci bod, proste záverečný štátny záverečný účet. Aj tá správa o produktivite a konkurencieschopnosti Slovenska, ktorá nejde do parlamentu, myslím, tá bola len na vláde prijatá minulý týždeň. Všetko sú to parametre, kde každý jeden takto zvoní, zvoní zvonec, proste treba, treba niečo začať robiť. Nie v septembri, kolegovia. Teraz. Teraz. Normálne, že teraz alebo o týždeň. Takto zlé je to. Ďakujem pekne za pozornosť. Ďakujem pekne za vaše vystúpenie. Na vaše vystúpenie sú štyri faktické poznámky, pani poslankyňa Mesterová. Nie je v miestnosti, stráca možnosť vystúpiť s faktickou, pán poslanec Karas. Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Viskupič, keď už toľko kritizuješ, mal by si v prvom rade skúsiť začať od seba a svoje vystúpenie by si mal asi začať tak, že áno, vlády Matoviča, Hegera a Ódora rozbili verejné financie, rekordne zadlžili Slovensko. A dneska vláda musí naprávať škody, ktoré ste tu spôsobili. To by bolo celkom férové aj voči nám a voči aj ministrovi, lebo vy ste vlastne rozbili verejné financie, aj strana SaS. A nie je tu kritizovať ministra, ktorý to po vás napráva. A namiesto toho, namiesto toho sa dnes tváriš, ako by si s tým nemal nič spoločné. A vlastne počas rokov 20 až 23 ste sa len hádali s Igorom Matovičom od rána do večera, do večera. Rozpadla sa vám vláda pod rukami, rozpadli sa vám verejné financie. Verejné financie. Nerobili ste prakticky nič, aby ste tento vývoj zastavili. Proste ste sa len hádali. A keď už hovoríš o kompetentnosti súčasného ministra, tak myslím si, že je dosť kompetentný na to, aby niečo napravil, ale proste ste zadlžili tak Slovensko, že sa z toho bude spamätávať najbližších 10 rokov a počas vašich vlád alebo počas tých troch rokov ste vlastne vystriedali troch ministrov. Či to bol Heger, Matovič alebo napokon pán Horváth od Ódora a traja ministri financií za tri roky, to je celkom dobrá vizitka chaosu, ktorý ste nám na Slovensku zanechali. Preto sa dneska skúsme netváriť, že sa nič, že za nič nemôžete a bol by som bol, bol by bol si pri tom, vlastne podporoval si celú túto politiku a niesol si za ňu aj politickú zodpovednosť, keďže si bol predseda finančného výboru. A skôr než budeš rozdávať rady súčasnej vláde, skús najprv priznať vlastný podiel na stave verejných financií, ktorý dnes musíme pracne po vás naprávať. To by bolo aspoň trochu dôveryhodné z tvojej strany. Ďakujem. Pán poslanec Pročko. Ďakujem veľmi pekne. No, Marián, skôr ako by si začal s niečím iným, tak by si mal povedať o tom, že ako sa to tu celé za tie roky, ako sa hádajú, za tých 2 a 1/2 roka, ako sa vydierajú, jeden druhého vydiera, ako si hovoria, že ja vás nebudem podporovať, pokiaľ mi nedáte ministerstvo. Mal si začať s tým, ako sa celé tie roky hádajú, 2 a 1/2 roka, ako si vykrikujú jeden druhému, ako je Danko nespokojný, že mu Huliak zobral ministerstvo a potom tri mesiace oni to tu rozvrátili. Normálne ten parlament nefungoval tri mesiace. Vieš, možno niektorí ti budú rozprávať, keď sme my to tu rozvrátili, ale oni sa v kuse, v kuse hádajú. Rozumieš? Mal si začať tým, že poslanec Národnej rady dostane 400 000 dotáciu pre svoju firmu a on povie: „Ja o tom neviem. Veď ja neviem, čo robí moja firma. Ja som tam len majiteľ. Ja ani neviem, čo vyrábame. Ja len dostávam 400 000.“ To sú také veci, vieš, že oni hovoria o pokroku, ale hovoria o tom, že, že táto naša vláda to rozvrátila, ale pred voľbami, Marián, oni nerozprávali o tom, že za všetko, za všetku zodpovednosť má na starosti Hegerova, Matovičova vláda. Oni rozprávali, že keď oni prídu, tak tu začne byť pokrok. A ten pokrok, ktorý priniesli, je v tom, že dali si trestné oznámenia, dávajú svojim poslancom 400 000 do ich súkromných firiem, viď pán Mažgút, dávajú svojim poslancom pre ich asistentov 10-miliónové dotácie a toto je ten ich pokrok. Ale budú ti stále, Marián, rozprávať, že rozvrátili ste to tu, hádali ste sa. No, ja neviem, kto tri mesiace nefungoval, lebo sa nevedeli dohodnúť, kto s kým pôjde, za koľko a čo za to dostane. Tak s týmto si mohol tiež začať. Tam bol zas Mumko. Tam, poslanče, na teba škoda reagovať. Bol si predsedom finančného výboru. Mal si možnosť riešiť predchádzajúci schodok, ktorý tu bol. Nakoniec vizitku vám dala Ódorova vláda. Takže zbytočne by som na teba reagoval, ale po niekedy je menej viac. A už strácaš aj u odborníkov povedať to, čo si mal, že si bol odborník, že si vedel niečo aj kritizovať a aj povedať. Za celý čas, čo si tu vyprával, si nepovedal nič. Len tliachatky. Na druhej strane je to presne to isté. Doporučujem vám, opozícia, zmeňte taktiku. Pretože tí, čo chodia do diskusie, už vám hovoria, že je to najhorší parlament, aký kedy tu bol. Nebudem sa vyjadrovať u niektorých pánov poslancov, pretože jednoducho Ódorova vláda dala prakticky výsledok hospodárenia predchádzajúcich rokov. Ale nepovedali ste nič. Dotýkate sa kancelárií, detí a neviem ešte čo. Povedzte už niečo odborné z hľadiska, čo by ste navrhli. Reformu verejnej správy, zmenu, reformu zdravotníctva, školstva, ale povedzte niečo konkrétne, ale nie vaše tliachatky. To nezaujíma ľudí, ani odborníkov. Čím viac toto trieskanie tuná nezmyslov, ktoré je, tým menej percent budete mať. Tam poslanec Viskupič. Ďakujem pekne. Začnem od konca, tak pán kolega Mumko, no hovoríš, že hovorím, trieskam sprostosti, škoda, že si na žiadnu neupozornil konkrétne. Ale pán kolega Karas, prosím ťa, toto sa úplne krásne ukázalo, že ako nesleduješ rozpravu, ako zlé je, samozrejme, keď rozprava bola pred dvoma týždňami a pokračuje teraz, pretože úplne, že si kde, si tu. Fakt, že si nabehol na kópiu. Ja som presne začal až v roku, že, alebo už v roku 1998 v tom mojom vystúpení, hej? Nahneval som tu aj tých, čo tu neboli, lebo už sú dávno na dôchodku. Nahneval som tu aj kolegov z OĽANO, pretože aj tam sa mi to rozpočtové hospodárenie nepáči, stačilo, a pokračoval som až sem. Čiže žiadne také, že začal som touto vládou. Keby si počúval a nielen rozprával, pán kolega, keby si počúval a nielen rozprával, pamätal by si, že som tu skutočne mal polhodinové vystúpenie, kde som analyzoval rozpočtovú situáciu od roku 1998 všetkých vlád, aj minulej vlády a aj tejto vlády. Takže tá realita je, realita je presne takáto. A Jožo Pročko, samozrejme, veď tu sa dá rozprávať. Proste tu je milión káuz. Skutočne deti, vnuci, všetci. Dá sa rozprávať, ale najhoršie je na tom to, že je to v situácii, kedy jedna kauza už prepláca druhú a na tretí deň si jednoducho ani, ani občan nespomenie, pretože v posledných dvoch vznikli, vznikli ďalšie dve nové kauzy, čiže skutočne som sa snažil venovať viacej takým tým skutočne tým ekonomickým veciam a tomu snahe proste zobudiť trošku tú koalíciu, áno, aby sa nevenovala len ich deťom, ale aby sa venovala aj tejto krajine, pretože riadia nie svoje deti, ale riadia Slovensko ešte rok. Ďakujem pekne. Spätne ďalšie, v rozprave vystúpi pani poslankyňa Luščíková. Tak, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a vážení kolegovia, ja som si naozaj poriadne preštudovala a prečítala správu o pokroku. Musím však povedať, že už samotný názov tejto správy je fakt fascinujúci. Pretože čím viac nezávislých analýz od renomovaných a odborných nezávislých inštitúcií som si prečítala a preštudovala, aby sa potvrdili alebo vyvrátili tie fakty, ktoré tam tvrdí ministerstvo financií a minister financií, tak tým viac som pochopila, že táto správa nie je o pokroku a o pokroku naozaj nemôžeme hovoriť. Nebudem hovoriť o tom, čo si myslíme ako opozícia. Budem vašu správu konfrontovať s inštitúciami, na ktoré môžeme byť na Slovensku pyšní, lebo majú kredit u odborníkov, kredit v zahraničí a najmä našťastie sú ešte stále nezávislé. Zároveň však ju budem konfrontovať aj s tým, čo si myslia ľudia a podnikatelia na Slovensku a ako nás vidia v zahraničí. Ja hovorím o Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, hovorím o Najvyššom kontrolnom úrade, hovorím o Slovenskej akadémii vied, dokonca o Národnej banke Slovenska, hovorím aj o zahraničnej OECD a o zahraničných investoroch, ako aj domácich podnikateľoch a o renomovaných svetových rebríčkoch. Budem veľmi rada, ak to budete počúvať hlavne vy na tejto strane, vážení páni, z koalície, pardon, dúfam, že z budúcej opozície. A aj členovia finančného výboru, z ktorého tu máme asi iba jediného pána Karasa, ktorý práve vo faktickej poznámke pred chvíľou ukázal, ako, prepáčte, pán kolega, ale vy tam naozaj veľmi málo rozprávate na tom finančnom výbore. Aj som zabudla, že ste tam. Ospravedlňujem sa. Ale aj pán podpredseda finančného výboru práve dnes ukázal vo svojej faktickej poznámke, ako absolútne nerozumie financiám. Nerozumie tomu, čo v tej správe je napísané a len populisticky prečítal to, čo mu niekto asi napísal. Alebo, ak si to myslí, je to ešte o to horšie. Takže, vláda v správe o pokroku tvrdí, že ozdravuje verejné financie. V novembri 2024 sa Róbert Fico aj minister Kamenický zastrájali, že odovzdajú ďalšej vláde financie v dobrom stave. Verím, že sa pán minister pamätá, tak ako ste od decembra 2023 a celý rok 24 všade prezentovali váš plán stlačiť deficit rozpočtu do roku 2027 na 3 %. Tak, čo je s vaším plánom? Ako funguje vaše ozdravovanie verejných financií? No, ja vám to teda poviem. Dnes už vaša vlastná správa o pokroku hovorí o 4,2 % a nie o plánovaných 3 %. To sme teda pokročili, však? A zobrali ste stovky eur zamestnancom z výplat, zdvihli ste dane a odvody, tisícky až desiatky tisíc ste zobrali zamestnávateľom, ktorí tiež musia viac platiť na odvodoch a daniach z právnických osôb. A to ešte nehovorím o DPH a o poplatkoch, ktoré každý občan nášho Slovenska cíti v stále tenšej peňaženke. Napriek tomu, že ste si urobili bankomat z podnikateľov a občanov Slovenska, už nehovoríme dnes o deficite 3 %, ale 4,2. Dokonca Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí, že ak neurobíte ďalšie opatrenia za milióny, tak tento dlh, vlastne tento deficit nám stúpne na 5,4 % a to potvrdzuje aj Európska komisia, ktorá hovorí o 5,3 %. Takže sa mi nedá neopýtať, ako sa tu už dnes pýtala moja kolegyňa, kde udělali soudruzi z NDR chybu. A to je deficit, ale padli tu aj ďalšie sľuby a to o dlhu, ktorý začne vraj vďaka vašej konsolidácii klesať dole. Aj také sľuby ste dali, pán minister. A namiesto toho, aby ste spôsobili, že máme historický, a namiesto toho ste teda spôsobili, že máme tuná historicky rekordný dlh a najvyššie splátky dlhu, aké sme kedy mali. V roku 2023 bol dlh približne 56 % HDP, teraz sa blíži
|