Povedzme si pravdu, kolegovia. Toto nie je príbeh o tých dobrých a zlých. To nie je čierno-biely svet, kde na jednej strane sú tí vinníci a na druhej strane vlastne tí zodpovední. Smutné na celej tejto debate je, že obe strany majú kus pravdy. Taká je realita. Áno, za Matoviča sa s verejnými peniazmi často narobilo hlúpo, chaoticky a nezodpovedne. Mali sme plošné experimenty, očkovaciu lotériu, atómovky, ja neviem, rodinné balíčky bez poctivého krytia, hádky namiesto riadenia štátu. A keby vtedy neplatila výnimka z dlhovej brzdy, stáli by sme to úplne rovnako, ako teraz táto vláda. A rovnako by sme teda čelili otázke vyslovenia dôvery. Lenže tým sa dnešná vláda, vážení páni a dámy, nemôže donekonečna vyviňovať. Dnes už nemáme ani covid, ani vojnu, ani Matoviča. Žiadna z týchto troch katastrof dnes už nie je. Nie je nová, nie je teraz nová tu. Nie sú to také isté problémy. Máme tu tretí rok vládu ľudí, ktorí o sebe tvrdia, že vedia riadiť krajinu a že majú bohaté skúsenosti. A napriek trom konsolidáciám dnes dlh neklesol. Ďalej rastie. Toto je objektívny fakt. Nie som osobná, som úplne vecná. Áno, k tomu patrí aj povedať, spomalili ste tempo toho rastu dlhu, ale to nestačí. To je ako keď človek sa v aute rúti oproti masívnemu múru a namiesto toho, aby zmenil smer, čo by krajine pomohlo, tak namiesto toho len zníži rýchlosť zo 150 na 140 km/h. To ste urobili, dobre. Ale to nie je tá zmena smeru, ktorú potrebuje Slovensko. A ani vy ste vlastne nenašli odvahu urobiť poriadok v tomto štáte. Ani tí pred vami, áno. Ale ani vy. Neurobili ste žiadne odvážne reformy, nezastavili ste plytvanie. Naopak, pridali ste ďalšie ministerstvo, plošné výdavky, zbytočné a predražené oslavy a nezaplatili ste to vyšetrením vlastným, ale tým, že ste siahli do peňaženiek ľudí a firiem. Vyššia DPH, transakčná daň, drahšie podnikanie, drahší život a popri tom všetkom zároveň energopomoc, plošný 13. dôchodok, málo adresnosti, málo odvahy povedať, že štát nemôže dať všetkým všetko, že na to proste nemá peniaze. Mne je už úplne jedno, kto za to môže, či to bol Matovič alebo je to Fico. Účet za to neplatí ani Fico, ani Matovič, ani Cigániková. Platí to človek, ktorý ráno vstáva do roboty. Sestra, chlapík na pumpe, matka, čo kupuje sunar dieťaťu. Každá firma to platí, ktorá namiesto toho, aby vytvárala nové pracovné miesta, zvyšovala platy, tak namiesto toho tu rieši ďalšiu daň a ďalšiu byrokraciu a uvažuje, že odíde do zahraničia. Rovnako ako ten mladý, ktorý preto, koľko dnes stoja byty a akú má nízku výplatu, tak preto odchádza do zahraničia a vy mu tam potom obmedzíte volebné právo, respektíve skomplikujete. Toto je jednoducho problém. Ja nehovorím, že za všetko môžete vy a pred vami sa nerobili žiadne chyby. Hovorím, že teraz ste tu vy. Teraz ste tu vy a nezmenili ste smerovanie krajiny. To je jednoducho objektívny fakt. Mňa už nebaví politika, kde všetko sa zvalí na toho pred nami, na toho druhého. Vás to baví? Vy poviete, za to môže Matovič, Matovič povie, za to môže Fico, vybavené. Obom vám narastú percentá, lebo ľudia milujú, keď sa politici hádajú na internete, že? A popritom tí istí ľudia platia vyššie dane, vyššie ceny, počúvajú tú istú pesničku, že za to môže niekto iný. Vás to ešte baví? Veď vládnuť znamená aj zodpovednosť. A ja úprimne hovorím, nebolo to ľahké, ale tak, ako som nemohla obhajovať Matovičove ničenie rozpočtu, budúcnosti a nádeje, tak dnes nemôžem vysloviť dôveru vláde, ktorá robí úplne podobnú chybu. Po troch konsolidáciách stále dlh rastie, zvyšujete dane a tvárite sa, že riešením je, že zoberiete viac tým, ktorí pracujú. To nie je odvaha, to je odporné a je mi úplne jedno, kto tú odpornosť spácha. Fakt mi to je jedno. Odvaha by bola šetriť, adresne pomáhať tým slabším, nie plošne kupovať priazeň voličov, prestať sa vyhovárať a povedať ľuďom pravdu, že tie roky nezodpovednosti doteraz jedných aj druhých spôsobili, že už si to viac nemôžeme dovoliť. Kedy príde takýto politik s takouto odvahou? To chcem ja vidieť. A preto tejto vláde nedám dôveru. Preto. Nie preto, že by za všetko mohla iba ona. To jednoducho nie je objektívne pravda. Ale preto, že dnes je pri moci práve táto vláda. Práve vy ste pri moci a namiesto zmeny smeru sa tvárite, že je v poriadku len mier
|
Nemáme dáta. Máme dáta, máme čísla, nejaké údaje, ale keď hovoríte, tak len u dospelých, nemáme ich u mladších, ktorých sa to môže týkať a zároveň nemáme dáta, prečo zostávajú v menštruačnej chudobe. Podľa mňa ináč ani neexistuje menštruačná chudoba. Sorry. Podľa mňa existuje len chudoba a nemá 1000 druhov. Proste, keď je niekto chudobný, tak áno, nemôže si kúpiť ani vložky, ani nič iné. A teda to samé o sebe, akože by bolo treba nejako odlíšiť, že prečo vzniká táto situácia a potom by sme mohli mať správne riešenie. Beátka, prosím ťa, nezakazuj mužom piť, lebo neuveríš, bola by som proti tomu, lebo nech si muži pijú, keď chcú, aj keď s tým nebudem súhlasiť, je to ich voľba, ich peniaze. Ale ne, nerozdávajme teda plošne hygienické pomôcky a tak ďalej, ale opakujem, dobre, keď DPH nie je dobré riešenie, ja vám verím a budem s vami súhlasiť, máte to viac naštudované, v poriadku. Mimochodom, na moju obhajobu, ja chcem DPH znižovať úplne všade, lebo to zvyšuje chod ekonomiky, čiže keďže nám tu nechcú dovoliť znížiť to plošne, tak idem tak akože po artikloch, hej, že, že, hej, že všetko takéto dobré. No, ale podstata, že dobre, tak potom to riešime tak, že ja neviem, dajme obchodom, kde to expirovať tento tovar, dajme príkaz riaditeľom škôl dať to zadarmo, ale odstraňujeme distribúciu a odstraňujeme tam vstup štátu, lebo toho sa ja bojím, tých politických nominantov kadejakých nemožných. Ale dobre, tak dajme príkaz obchodom, ak to teda nebude mať nejaké finančné vážne následky alebo, ak áno, tak sa pobavme o tom, ako ich krátiť, alebo zvýšme sociálne dávky, alebo zaveďme IP karty. Lenže na to, aby sme vedeli našiť správne riešenie, potrebujeme vedieť zdroj problému a opakovalo sa to, opakovalo sa to, že my ho nevieme. Pán poslanec Vančo, ktorému ďakujem, že vystupuje, hovorí, že nejde o peniaze, ale pán poslanec, vy neviete, že nejde o peniaze a ide o dôstojnosť, čo ja súhlasím, ale my to nevieme naisto. My nevieme, či ten zdroj vzniká, ten dôvod je preto, lebo matka nemá peniaze. Sa tou, že my ho nevieme. Pán poslanec Vančo, ktorému ďakujem, že vystupuje, hovorí, že nejde o peniaze, ale pán poslanec, vy neviete, že nejde o peniaze a ide o dôstojnosť, čo ja súhlasím, ale my to nevieme naisto. My nevieme, či ten zdroj vzniká, ten dôvod je preto, lebo matka nemá peniaze.
|
Nemáme dáta. Máme dáta, máme čísla, nejaké údaje, ale keď hovoríte, tak len u dospelých, nemáme ich u mladších, ktorých sa to môže týkať a zároveň nemáme dáta, prečo zostávajú v menštruačnej chudobe. Podľa mňa ináč ani neexistuje menštruačná chudoba. Sorry. Podľa mňa existuje len chudoba a nemá 1000 druhov. Proste, keď je niekto chudobný, tak áno, nemôže si kúpiť ani vložky, ani nič iné. A teda to samé o sebe, akože by bolo treba nejako odlíšiť, že prečo vzniká táto situácia a potom by sme mohli mať správne riešenie. Beátka, prosím ťa, nezakazuj mužom piť, lebo neuveríš, bola by som proti tomu, lebo nech si muži pijú, keď chcú, aj keď s tým nebudem súhlasiť, je to ich voľba, ich peniaze. Ale ne, nerozdávajme teda plošne hygienické pomôcky a tak ďalej, ale opakujem, dobre, keď DPH nie je dobré riešenie, ja vám verím a budem s vami súhlasiť, máte to viac naštudované, v poriadku. Mimochodom, na moju obhajobu, ja chcem DPH znižovať úplne všade, lebo to zvyšuje chod ekonomiky, čiže keďže nám tu nechcú dovoliť znížiť to plošne, tak idem tak akože po artikloch, hej, že, že, hej, že všetko takéto dobré. No, ale podstata, že dobre, tak potom to riešime tak, že ja neviem, dajme obchodom, kde to expirovať tento tovar, dajme príkaz riaditeľom škôl dať to zadarmo, ale odstraňujeme distribúciu a odstraňujeme tam vstup štátu, lebo toho sa ja bojím, tých politických nominantov kadejakých nemožných. Ale dobre, tak dajme príkaz obchodom, ak to teda nebude mať nejaké finančné vážne následky alebo, ak áno, tak sa pobavme o tom, ako ich krátiť, alebo zvýšme sociálne dávky, alebo zaveďme IP karty. Lenže na to, aby sme vedeli našiť správne riešenie, potrebujeme vedieť zdroj problému a opakovalo sa to, opakovalo sa to, že my ho nevieme. Pán poslanec Vančo, ktorému ďakujem, že vystupuje, hovorí, že nejde o peniaze, ale pán poslanec, vy neviete, že nejde o peniaze a ide o dôstojnosť, čo ja súhlasím, ale my to nevieme naisto. My nevieme, či ten zdroj vzniká, ten dôvod je preto, lebo matka nemá peniaze. Sa tou, že my ho nevieme. Pán poslanec Vančo, ktorému ďakujem, že vystupuje, hovorí, že nejde o peniaze, ale pán poslanec, vy neviete, že nejde o peniaze a ide o dôstojnosť, čo ja súhlasím, ale my to nevieme naisto. My nevieme, či ten zdroj vzniká, ten dôvod je preto, lebo matka nemá peniaze.
|
Nemáme dáta. Máme dáta, máme čísla, nejaké údaje, ale keď hovoríte, tak len u dospelých, nemáme ich u mladších, ktorých sa to môže týkať a zároveň nemáme dáta, prečo zostávajú v menštruačnej chudobe. Podľa mňa ináč ani neexistuje menštruačná chudoba. Sorry. Podľa mňa existuje len chudoba a nemá 1000 druhov. Proste, keď je niekto chudobný, tak áno, nemôže si kúpiť ani vložky, ani nič iné. A teda to samé o sebe, akože by bolo treba nejako odlíšiť, že prečo vzniká táto situácia a potom by sme mohli mať správne riešenie. Beátka, prosím ťa, nezakazuj mužom piť, lebo neuveríš, bola by som proti tomu, lebo nech si muži pijú, keď chcú, aj keď s tým nebudem súhlasiť, je to ich voľba, ich peniaze. Ale ne, nerozdávajme teda plošne hygienické pomôcky a tak ďalej, ale opakujem, dobre, keď DPH nie je dobré riešenie, ja vám verím a budem s vami súhlasiť, máte to viac naštudované, v poriadku. Mimochodom, na moju obhajobu, ja chcem DPH znižovať úplne všade, lebo to zvyšuje chod ekonomiky, čiže keďže nám tu nechcú dovoliť znížiť to plošne, tak idem tak akože po artikloch, hej, že, že, hej, že všetko takéto dobré. No, ale podstata, že dobre, tak potom to riešime tak, že ja neviem, dajme obchodom, kde to expirovať tento tovar, dajme príkaz riaditeľom škôl dať to zadarmo, ale odstraňujeme distribúciu a odstraňujeme tam vstup štátu, lebo toho sa ja bojím, tých politických nominantov kadejakých nemožných. Ale dobre, tak dajme príkaz obchodom, ak to teda nebude mať nejaké finančné vážne následky alebo, ak áno, tak sa pobavme o tom, ako ich krátiť, alebo zvýšme sociálne dávky, alebo zaveďme IP karty. Lenže na to, aby sme vedeli našiť správne riešenie, potrebujeme vedieť zdroj problému a opakovalo sa to, opakovalo sa to, že my ho nevieme. Pán poslanec Vančo, ktorému ďakujem, že vystupuje, hovorí, že nejde o peniaze, ale pán poslanec, vy neviete, že nejde o peniaze a ide o dôstojnosť, čo ja súhlasím, ale my to nevieme naisto. My nevieme, či ten zdroj vzniká, ten dôvod je preto, lebo matka nemá peniaze. Sa tou, že my ho nevieme. Pán poslanec Vančo, ktorému ďakujem, že vystupuje, hovorí, že nejde o peniaze, ale pán poslanec, vy neviete, že nejde o peniaze a ide o dôstojnosť, čo ja súhlasím, ale my to nevieme naisto. My nevieme, či ten zdroj vzniká, ten dôvod je preto, lebo matka nemá peniaze.
|
Nemáme dáta. Máme dáta, máme čísla, nejaké údaje, ale keď hovoríte, tak len u dospelých, nemáme ich u mladších, ktorých sa to môže týkať a zároveň nemáme dáta, prečo zostávajú v menštruačnej chudobe. Podľa mňa ináč ani neexistuje menštruačná chudoba. Sorry. Podľa mňa existuje len chudoba a nemá 1000 druhov. Proste, keď je niekto chudobný, tak áno, nemôže si kúpiť ani vložky, ani nič iné. A teda to samé o sebe, akože by bolo treba nejako odlíšiť, že prečo vzniká táto situácia a potom by sme mohli mať správne riešenie. Beátka, prosím ťa, nezakazuj mužom piť, lebo neuveríš, bola by som proti tomu, lebo nech si muži pijú, keď chcú, aj keď s tým nebudem súhlasiť, je to ich voľba, ich peniaze. Ale ne, nerozdávajme teda plošne hygienické pomôcky a tak ďalej, ale opakujem, dobre, keď DPH nie je dobré riešenie, ja vám verím a budem s vami súhlasiť, máte to viac naštudované, v poriadku. Mimochodom, na moju obhajobu, ja chcem DPH znižovať úplne všade, lebo to zvyšuje chod ekonomiky, čiže keďže nám tu nechcú dovoliť znížiť to plošne, tak idem tak akože po artikloch, hej, že, že, hej, že všetko takéto dobré. No, ale podstata, že dobre, tak potom to riešime tak, že ja neviem, dajme obchodom, kde to expirovať tento tovar, dajme príkaz riaditeľom škôl dať to zadarmo, ale odstraňujeme distribúciu a odstraňujeme tam vstup štátu, lebo toho sa ja bojím, tých politických nominantov kadejakých nemožných. Ale dobre, tak dajme príkaz obchodom, ak to teda nebude mať nejaké finančné vážne následky alebo, ak áno, tak sa pobavme o tom, ako ich krátiť, alebo zvýšme sociálne dávky, alebo zaveďme IP karty. Lenže na to, aby sme vedeli našiť správne riešenie, potrebujeme vedieť zdroj problému a opakovalo sa to, opakovalo sa to, že my ho nevieme. Pán poslanec Vančo, ktorému ďakujem, že vystupuje, hovorí, že nejde o peniaze, ale pán poslanec, vy neviete, že nejde o peniaze a ide o dôstojnosť, čo ja súhlasím, ale my to nevieme naisto. My nevieme, či ten zdroj vzniká, ten dôvod je preto, lebo matka nemá peniaze. Sa tou, že my ho nevieme. Pán poslanec Vančo, ktorému ďakujem, že vystupuje, hovorí, že nejde o peniaze, ale pán poslanec, vy neviete, že nejde o peniaze a ide o dôstojnosť, čo ja súhlasím, ale my to nevieme naisto. My nevieme, či ten zdroj vzniká, ten dôvod je preto, lebo matka nemá peniaze.
|
30 sekúnd. Dobre, dievčatá, poďme k tomu. 16 %, 6 %, 2 %. Vy, váš návrh rieši, je riešením pre problém, ktorý je opakovaný, lebo to sa má robiť neustále každý mesiac. Preto ja hovorím o tých 2 %, lebo iba 2 % žien sa to týka každý mesiac. Nespochybňujem ostatné percentá, že raz za život to niekto alebo práve to niekto prežíva, že to môže byť 16 %, ale iba 2 % žien hovoria, že to je teda pravidelne a váš návrh rieši problém plošne a pravidelne. Ja len ukazujem ten rozpor medzi teda tým problémom a tým plošným riešením. 55 000 žien, v poriadku, ale teraz môžeme sa, aj ja vás aj chápem. Vy vidíte tváre tých 55 000 dievčat, ktoré teraz akože trpia tým osobným nejakým pocitom hanby, keď zažívajú takúto situáciu v nejakom kolektíve, ešte nebodaj spolužiakov, však to je šialená vec. Rozumiem tomu. Ale ja vidím nielen to, že kam dávame, ale aj odkiaľ berieme. Keď ja dám 55 000 dievčatám, pozor, keby aspoň, ale ja teda plošne rozhádžem po republike všetkým vložky, tak zároveň tie peniaze musím zobrať napríklad pacientom. Tak dajme tomu, že 20 000 deťom zoberiem liek. Alebo namiesto tohto môžem dať 20 000 sestričkám 1000 €. Ja teraz hovorím zo zdravotníctva, lebo som teda z fachu. Alebo, aby sme si rozumeli, môžeme napríklad zaplatiť interrupčné tabletky množstvu žien. Teda z týchto peňazí, hej? Ktoré by sa vďaka tomu mohli k nim dostať. Čiže ja to len porovnávam a pre mňa, akože vy sa strašne pozastavujete nad, že ako môžem hovoriť, že 2 %. Ale, dievčatá, nemôžeme zachraňovať aj toho posledného najúbohejšieho, aj keď by to bolo pekné, ale my sme tu parlament, Národná rada Slovenskej republiky, musíme sa na to pozerať plošne. A keď ja miniem peniaze na rozdávanie vložiek po celej republike, aj tam, kde to nie je treba, tak to jednoducho niekde bude musieť chýbať. Vy sa musíte pozerať nielen tam, kde dávate, ale aj tam, odkiaľ beriete, lebo my nemáme vlastné peniaze. Len to vám vysvetľujem. Hej? A dala som vám príklady. A teraz hovoríte, že však by sa rozdistribuovali. Aj v tom zákone tak to máte. Čo to znamená, že rozdistribuuje sa? Čo? Kto? Ako? Akým spôsobom? Kedy? Za aké peniaze? Čo to znamená? Lebo ešte raz vám hovorím, ja som pri tom bola. To, keď štát distribuuje, tak to si teda znásobte tie sumy. A tu ten šialený chaos. Prečo napríklad nedáme, však existujú nejaké sociálne dávky? No tak ich zvýšme, keď teda máme problém v tom, že je finančný dôvod. To mi, mimochodom, aj na kolegu Vanča. Ja si myslím, že ten problém s toaletňákom jednak je dehonestujúci a jednak absolútne nie je vhodný, lebo my sa tu predsa bavíme o tom, že tá žena, tá dievča nemá prístup k tým menštruačným potrebám, pretože jej rodič alebo ona na to nemá peniaze, nie? Tak preto hovorím, tak znížme DPH-čko, nech je nižšia cena, nech je viac žien, ktoré na to budú mať peniaze. A vy mi odpoviete, že keď už sedíte na záchode, tak máte problém, keď nemáte toaletný kôš. No, mne to jednak príde dehonestujúce, lebo nie je to isté. A druhá vec je, že však moja argumentácia je úplne normálna. Hovorím, že znížiť členov, čo je na tom nepochopiteľné. A môžete mi argumentovať, že to nebude fungovať. A ja vám hovorím teda, že je to pre mňa lepšie riešenie, alebo zvýšme sociálne dávky o tú sumu, ktorú stoja tie menštruačné pomôcky. Ešte posledná vec, čo chcem povedať. Že my, neviem, či ste si to pozerali, ale my vlastne nemáme vôbec ani zmapované, že prečo to chýba. Že máme takéto dáta, ale my nemáme povedané, že chýba to preto, lebo chýbajú tým rodinám peniaze jednoznačne. Je to tam akože anekdoticky, ale nemáme zrátané, alebo je to napríklad preto, že ten muž prepije tie peniaze a žena ich na tých sociálnych dávkach dostane a on jej ich zoberie. Lebo keby sme mali pomenované, tak vieme adresnejšie riešiť. Čiže asi krok jedna by mal byť pomenovať zdroj problému, potom by malo byť adresné riešenie. Ale toto, čo robíme, a ja vás fakt ľúbim, PS-ko, ale robíte to pravidelne. Vy plošne zachraňujete celú republiku a všetkých, aj toho najposlednejšieho. Len vám vravím, platia to ľudia. Tie peniaze nemáme. Ďakujem pekne. Tri
|
Dámy. V prvom rade, tu som oveľa teda náchylnejšia k súhlasu ako pri kvótach, že teda toto je jednoznačne vec, ktorú chcem na začiatku povedať. Nebudem sa tváriť, že to problém nie je. Nebudem sa tváriť, že neexistuje a že sa nestáva, že proste by dievčatá, ženy nemali prístup k menštruačným pomôckam a dokonca, že im to bráni niekedy k vzdelávaniu alebo prístupu ísť normálne v nejakej dôstojnosti do práce. Toto existuje, hej? No lenže. A teraz to samozrejme príde, však asi ste to tam čakali. Dievčatá, všetko sa dá prehnať a toto je podľa mňa, že strašne prehnané. Lebo, ak teda som správne čítala dáta, ale verím, že mi poviete, kľudne sa o tom budem baviť. Ja mimochodom aj vystupujem, však všetkým nám je jasné, že tuto s koalíciou to neprejde, ale chcem vám povedať svoj názor verejne, aby aj moji voliči chápali, že to nie je, že som proti, len teda vidím trošku inak to riešenie, lebo problém pomenuváte správne. Ale teraz, ak som správne čítala dáta, tak vlastne tento problém sa týka teda 16 % žien hovorí, že to zažilo niekedy, nejakých 5 %, že je to teda aktuálny problém a 2 % žien hovoria, že zažívajú tento problém menštruačnej chudoby pravidelne. Takže my sa tu bavíme o 2 %, ktoré nie, my sa bavíme o 2 %, ktoré to potrebujú vždy a pravidelne, lebo a teraz vysvet… Tak takéto informácie ja mám z toho prieskumu, čo sa robilo s Tescom alebo s Billou alebo kto to robil, hej? Ak sa mýlim, prosím, opravte ma. Ale, ak je to takto, že iba v 2 % je to pravidelne a vyslovene zažívajú túto menštruačnú chudobu, nie, že to stretli raz a nie, že by chceli zadarmo, neviem, čo všetko, lebo opýtajte sa na hocičo, ľudia budú to chcieť zadarmo, ale tie, čo to reálne deklarujú, že to zažívajú, tak to je teda 2 %, ak to správne chápem. Inými slovami, 98 % žien to nezažíva. No a čo vy navrhujete? Vy navrhujete na tento veľmi špecifický problém v špecifických regiónoch a v špecifických rodinách možno. Vy navrhujete plošné riešenie o milióne € pre celé Slovensko, ktoré zahŕňa obrovské prachy a obrovskú logistiku. A ja teda úprimne hovorím, že teda s riešením mám problém. Nemám problém s tým, že pomenujete problém, ale vy ste tu napríklad hovorili o nižšej DPH. Viem, že SaS-ka kedysi mala ešte za Lucie Ďuriš a že by to bolo riešenie. Akože to súhlasím. Aha, tak ja si myslím, že to by bolo riešenie. A že by to vlastne bola celková cena nižšia a teda ľahšie dostupnejšia. My sme tu kedysi mali ešte za Lúci, si pamätám, ona chodila po tých rómskych osadách a podobne, kde to býva problém. Zisťovali, riešili, kde je ten problém a problém bol často taký, že tie dievčatá, ženy dostávajú peniaze. Samozrejme, chlap príde z krčmy, všetko im to zoberie, všetky tie prídavky, dávky a tak ďalej. On sa nepýta. Takisto ako sa nepýta, či chce ona ďalšie dieťa, tak sa ani nepýta, či ona potrebuje peniaze na jedlo a na menštruačné potreby pre seba, pre svoje dcéry, zoberie, ide do krčmy, prepije, prehrá a preto sme toto navrhovali riešiť ePay kartami vtedy, že vlastne k tomu by mala prístup len tá žena, nemohol by to používať ten chlap a vlastne iba na nejaké špecifické potreby, aby ona bola ochránená pred týmto. A týkalo sa to aj iných, ale medzi inými to boli menštruačné problémy. Takže alebo menštruačné potreby. Takže ja by som teda skôr išla na také cielenejšie riešenia, len preto, lebo treba si uvedomiť a to ja v dobrom pripomínam stále, všetci a všetky vaším slovníkom, čo tu sedíme, tak my rozdávame cudzie peniaze. Tie peniaze niekto iný musel zarobiť. Politik nemá jediné vlastné euro. A v tom najlepšom úmysle, čokoľvek rozdávame, tak najprv to berieme tým rodinám. My to berieme tým matkám, ktoré chodia, alebo tým otcom. Oni to isté, čo dostanú na účet, posielajú vláde a tá vláda z tej istéj sumy, z ktorej tá rodina musí vyžiť celý mesiac, alebo približne 48 %, to je tak približne pol na pol, takže tá istá suma ide nám a my máme rozhodovať, čo s tými peniazmi. A teraz my sa rozhodujeme, keď sa mám rozhodnúť medzi plošným riešením pri 2 % probléme alebo medzi tým, či radšej dám, ja neviem, zaplatím onkologické lieky alebo, ja neviem, lepšie vybavenie pre zdravotníkov, pre policajtov, pre vojakov, preboha, nie, tí už majú dosť, hej? Ale akože čokoľvek, tak mi to proste príde, no, prehnané. Úprimne. Ja viem, že je to moderný problém, ja viem, že dievčatá, ženy to chcú počuť. Ale akože to chránenie tých najslabších až za takúto daň mi príde priveľa. Takže určite by som bola za tie adresnejšie riešenia. Pýtala som sa na tie sankcie. Preboha, pán kolega, v žiadnom prípade nechcem povedať, že by mali byť. Teda toto ja nie som fanúšik riešení takýchto. Len vravím, že keď tam nebudú sankcie, tak to nebudú robiť, lebo chcem pripomenúť, že v zákone je napísané aj, že sa nemá kradnúť a kradne sa a je to tam. A to tam sú dokonca aj sankcie. Čiže to, že to napíšeme do zákona, nie je riešenie, aj keď teda uznávam, že je to fakt viac, ako je dnes, keď nie je napísané nič, hej, že nejako by sa to teda riešiť malo, len vravím adresnejšie. A keby sme pripustili, že teda, ako ste vy povedali, že v budúcnosti sa to bude meniť a sankcie teda budú, keď sa to nebude dodržiavať, nejaký druh, a môžeme sa pobaviť, aké, tak potom sa pýtam, no ako sa zabráni tomu, že napríklad, keď to bude niekde voľne prístupné, aby tá žena, to dievča nemuselo v nejakej škole trpieť tým pocitom poníženia, že si to ide niekde od niekoho pýtať, nech má k tomu proste anonymný prístup, logicky, to by sme sa asi zhodli, tak potom ako zabránime tomu, aby sa to nekradlo a nepredalo a teraz môžete hovoriť, že všetci máme dobré srdce. No tí ľudia v núdzi s najlepším srdcom tak jednoducho môžu takýmto spôsobom reagovať a opäť teda ten cieľ sa míňa účinku, čiže z tohto dôvodu sa mi zdali napríklad tie ePay karty spred 10 rokov rozumnejšie ako takéto plošné riešenia. A posledná vec, páči sa mi, páči sa mi 4000 balení. Áno. Páči sa mi štátne hmotné rezervy. Milujem tú AI ináč, akože ťuknete tam a hneď vám povie, ako to je a povedalo mi, že Beáta Jurík má pravdu, že štátne hmotné rezervy nakupujú 4000 balení dámskych vložiek, čo mne sa zdá ináč trochu na hlavu postavené, neviem, možno som divná a že teda štátne hmotné rezervy majú nakupovať vložky, ale dobre. Tak keď je to teda nutnosť vo vojne, tak povedzme, už to tak je. A keď už to tak je, ja by som teda, keby nebolo, nehlasovala, aby to tak bolo, ale keď už to tak je, tak potom oceňujem ten nápad, že keď to vyhadzujú po nejakom intervale, tak toto napríklad sa mi páči. Ten návrh, že miesto vyhadzovania to vlastne postupne dajme tým dievčatám, ženám cez tie školy, cez obecné úrady, neviem, cez krízové centrá. Ideálne, máme asi vytipované lokality, kde je to väčší problém, kde je to menší problém. Super, ale pozor na tú distribúciu. Ja som teda, dámy, zažila covid a keď sa distribuovali testy, počúvajte, to je šou, keď to robí štát. To by som vám teda priala vidieť. A pri najlepšom úmysle, teda dúfam, že toto nebude treba absolvovať a opäť možno, že to potom nejako inak vymyslieť, ale hovorím, akože keď sa to vyhadzuje dnes do koša, tak toto by sa napríklad dalo využiť a nič by to nestálo, naopak ešte by to vlastne vyriešilo dnešné plytvanie, takže zasa to som chcela pochváliť v tomto zákone, že toto sa mi páči, toto sa mi zdá ako rozumné. Takže za mňa toľko. Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť aj za návrh zákona. Na vaše vystúpenie päť faktických poznámok, začína pani poslankyňa.
|
Myslíte, ja viem. Ale nie vždy sa v týchto témach zhodneme. Ja sa chcem teraz úplne vážne vecne opýtať. Máte tam návrh o tom, že štátne hmotné rezervy majú zabezpečovať vložky a tampóny kdekade po Slovensku, tak ja by mňa by zaujímalo, ako procesne, že či to správne chápem, či to bolo aj doteraz alebo akože je to nové. To teraz úprimne vážne, že procesne, lebo sme videli, ako to išlo počas covidu, ako sa testy a tak, kvôli tomu sa na to pýtam. A druhá vec, že či je tam, čo, čo je tam za sankciu, ak tie školy neposkytnú tieto menštruačné potreby. A, ak je tam sankcia, tak ako sa zabráni tomu, aby napríklad sa kradli a predávali lacnejšie a tá škola to potom musí napríklad dopĺňať. Teraz fakt, že úplne vecne, bez akejkoľvek kritiky ma tieto dva body zaujímajú, tak budem vďačná za nejaké priblíženie. Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Jurík, ďakujem.
|
Ďakujem, ale doplním ťa s tým, čo je na tomto celom podstatné, je práve to, aby v akýchkoľvek takýchto orgánoch bol človek, ktorý sa dokáže normálne, reálne a vecne pozerať na zisk. A teraz k tomu, čo tu zaznelo, lebo celá táto diskusia, konfrontácia vyzerá tak, že dobrí sú tí, čo zisk v zdravotníctve nechcú a zlí sú tí, čo ho chcú. A aj Peťo Stachura pred tebou napríklad hovoril, KDH, ktoré je ekonomicky väčšinou príčetné, tak v zdravotníctve zrazu sa to úplne stráca a tam zisk nesmie byť. A ja som teda tu kričala a pýtala som sa, že či strata teda smie byť, lebo – a toto je to dôležité, lebo veď aj tá strata všeobecne, ktorú bývalá vláda a naša ešte z časti a čo som ja kritizovala, dotovala, tak aj tá strata predsa bola niekoho zisk. Však všetci vieme a ukázalo sa, že to, čo som vtedy hovorila, že všeobecná má predražené zmluvy s labákmi a že tam nejaký súkromník tiež získava a vy to chcete zafinancovať z peňazí daňových poplatníkov. To je tiež niekoho zisk. A áno, dnes váš nominant trapko robí pre človeka, ktorý vlastní tie labáky. To vám nevadí? To nie je niekoho zisk? Ja len upozorňujem na to, že pri týchto nomináciách tam nemôžeme mať človeka, ktorý absolútne má červené oči a nepríčetné názory a len, len teda nejakú vieru, ale absolútne sa nedrží faktov. Tomáš, to, čo si povedal, je fakt. To, že Renáta kritizovala niektoré veci, je fakt. Dokonca niektoré aj oprávnene a rovnako je fakt, že sa absolútne nevyznala do zdravotníctva. Ja teda pri tejto nominácii o nej hovorím preto, lebo to vytiahol Marek Krajčí. Tiež si myslím, že stačí, stačí k tejto debate, ale bolo potrebné to vyvážiť, pretože celá debata nie je o osobách, ale o tom, či je zisk dobrý alebo zlý. Ďakujem pekne. Pán poslanec Sláva, nech sa páči.
|
Jasné, že súhlasíš s Marekom, však si bol jeho štátny tajomník, takže to treba povedať, treba podržať svojich. Treba ale zároveň povedať, že, prosím ťa, Mišo Palkovič bol váš nominant. Preboha, robiť mu to, že nominant SMER-u, to je akože dosť svinstvo od teba. Ale teda je to odborník, ktorý je tam za viacerých garnitúr. Určite teda má do toho viac čo povedať ako bláhová, ktorá, teda si to zhrňme. Bola to politická nominácia bez výberového konania. Mala teda veľmi sporné kvalifikačné predpoklady. Sami hovoríte, že bola audítorka, nevedela nič o zdravotníctve, len mala červené oči a presne teraz to aj Marek potvrdil, aj vy v KDH, čo ma teda celkom mrzí, ste toho veľkými zástancami, že zisk nesmie byť a všetko súkromné vlastníctvo nenávidíte. No tak áno, toto bola, keď, tak toto bola jej kvalifikácia jediná pri zdravotníctve. Prekračovala kompetencie úradu, nedostatočne riešila VŠZP. To je to, čo treba riešiť. To neriešil nikto. Ona sa tam VŠZP pravidelne dostávala do strát a nebol s tým žiadny problém. Mala všade konflikty. Vecne x-krát bolo dokázané, že rozpráva hlúposti, ktoré nie sú pravda. A mala konfrontačnú komunikáciu, takže to by sa nepatrilo. No v každom prípade, chcela som zhrnúť, že to nie je boj, samozrejme, súkromníci verzus štátny, Penta a zlý verzus úžasný dobrý, lebo teda pán Palko bol za garnitúry práve vás, OĽANO. Ide čas, pán Pročko, nebojte sa, ja to tu pred sebou vidím a už končím. Chcela som len teda vyjadriť nesúhlas s tým čierno-bielym videním sveta a s tou nekonečnou vierou, že akýkoľvek zisk, aj keď je použitý napríklad na výstavbu nemocnice Bory, je zlý. Pre mňa je zisk dobrá, dobrá vec, nie zlá. Poprosím techniku, aby kontrolovala.
|
Máš, no, však ako inak, dávam ti v tomto za pravdu. Aj čo sa týka pána doktora Valenta, ja som si takisto zisťovala, dokonca googlila, chat GPT-ovala, nikto nič nenašiel na to. Teda možno trošku som na vážkach, lebo naozaj neviem si predstaviť nič horšie, ako bolo. Nie je to kvôli tomu, čo si hovoril alebo čo hovoril Marek Krajčí, ale naozaj po mnohých skúsenostiach s ňou. Ja som naozaj v zdravotníctve nezažila človeka, ktorý by vedel menej o zdravotníctve. To bola jedna účtovníčka, ktorá vedela o číslach v poriadku, ale s ňou sa nedalo baviť vecne. S doktorom zrejme sa bude dať o zdravotníctve baviť lepšie a hlavne, čo by som ocenila, pani Blahová úplne pravidelne a ku každému robila to, že niečo dohodla, potom úplne klamala. Tak pokiaľ pán Válek nemá túto stopu, tak určite to bude lepšie ako to, čo bolo, ale teda hovorím, je tam predsa len ten konflikt záujmov. Ja by som veľmi ocenila, ak by ste k tomu povedali pár slov a možno aj zmenili názor, pán minister. Ďakujem, Tomáš, za vystúpenie.
|
Ty máš rozpravu? Ďakujem, som Beáto Cigániková, nie Sala, aj keby si niekto nevšimol a chcem len povedať, že z rovnakého dôvodu Mareka nepodporím. Nie preto, že by som teda považovala pána doktora Valenta za niečo negatívne, ale myslím si, že keď také roky je vlastne vo vedení a potom má to vedenie kontrolovať, tak to z princípu veci samotnej je nejaký konflikt záujmov pri najlepšej možnej viere. Zároveň chcem povedať, že si myslím, že chvalabohu, že Renáta Blahová odišla, že to bol strašný kandidát, teda, aby som vyvážila diskusiu. Ďakujem pekne. Jeden z najzaujímavejších, aký kedy bol.
|
Čas váženého pléna, takto. Ďakujem za slovo. Tak teraz len si poďme vyjasniť, čo sa tu deje. V podstate bol aj zdravotnícky výbor, ktorý organizoval Vlado Balaš, čo mu treba dať veľký kredit, lebo to úprimne málokedy sa takto robí. A bol na niekoľko etáp, bolo tam x rôznych ľudí. Najviac kritická k tomu bola pani doktorka Katarína Fedorová, ktorá vystúpila s nejakými pripomienkami a tie pripomienky sa tu dokola opakujú. A teraz, o čo ide nám všetkým, súhlasím s kolegami, ktorí povedali, že nikto nie je v tomto pléne tak hlboký expert, aby sa v tejto spleti paragrafov vyznal. Takže o čo ide, je, že vlastne my hľadáme teraz, kto má pravdu, či teda táto pani doktorka Fedorová, lebo pozor, nehovorí to celé NIHO, hovorí to ona, alebo teda tí, ktorí tu boli spomínaní – pacienti, lekári a neviem a tak ďalej, hej? Ja som túto situáciu za svojho politického pôsobenia proste vždy riešila tak, že som si proti sebe postavila dvoch ľudí s rôznym názorom a nechala som ich, nech sa porozprávajú. Teraz to nebolo úplne možné vzhľadom na tú veľkosť, ale urobila som inú vec. Vypýtala som si tvrdenia od pani doktorky Fedorovej a prešla som, či to, čo tvrdí, je naozaj napísané v zákone, a to vám teda chcem prejsť spolu s vami, aby bolo jasné, či tam teda sú alebo nie sú hrozby a prípadne aby bolo možné na to reagovať. Takže prvá výhrada je, tiež to tu už niekoľkokrát zaznelo, zaraďovanie liekov bez nákladovej efektívnosti podľa toho § 7 ods. 5. Expertka na liekovú politiku, pani doktorka Fedorová, tvrdí, že rozširuje sa okruh liekov, ktoré môžu ísť do kategorizácie. To je teda spôsob, keď dáte liek do kategorizácie, tí, ktorí nevedia, tak to je automaticky povinná každá poisťovňa zaplatiť. Bez debaty. Nemôžeš si vybrať, musí to zaplatiť, hej? Takže tieto lieky môžu ísť do kategorizácie podľa nej bez preukázateľnej nákladovej efektívnosti. Máme tzv. QALY, to má celý svet. Je to rok kvalitného života, ktorý je nejakou sumou ohodnotený podľa toho, koľko peňazí máme, čo si môžeme dovoliť. Mimochodom, my máme to QALY oveľa viac, ako si môžeme dovoliť, ale veď dobre. A teraz tá nákladová efektivita sa dokazuje tak, že tá firma musí garantovať, že ten daný liek za nejakú sumu dá tomu pacientovi minimálne kvalitný rok života alebo za polovicu tej sumy polovičný. Teraz je jedno ako, ale toto je nákladová efektivita. No a pozor, tuto, keď si pozriete ten návrh zákona, zavádza definíciu závažného ochorenia a lieku na pediatrickú indikáciu. Závažné ochorenie je definované široko, je to dlhodobá hospitalizácia, opakované hospitalizácie, invalidita, trvalé závažné poškodenie zdravia, strata zraku, sluchu, reči, pohybu alebo skrátenie života o viac ako 20 % a návrh zákona pri § 7 ods. 5 hovorí – a toto je dôležité –, že liek môže splniť podmienky cez 30 % zlepšenie kvality života alebo cez podmienečnú registráciu a okrem liekov zahŕňa liek na ojedinelé ochorenia, bla bla bla. Podstata, tieto lieky potom pôjdu cez – tá expertka má pravdu, lebo pôjdu cez tú podmienenú registráciu. Riziko je tam veľké a tým nebudú musieť dokazovať nákladovú efektivitu. Inými slovami, my si sem ideme pustiť strašne drahé lieky, na ktoré nemáme peniaze, nebude sa to dať zastaviť a tie lieky, ktoré reálne by doniesli ten efekt, oveľa väčší efekt, oveľa viac pacientom, na ne nebudeme mať peniaze. Preto o tom všetci kolegovia hovorili a podľa znenia zákona jednoznačne majú pravdu. Takže riziko je veľké, lebo poviem, závažné ochorenie je široké. Pediatrická indikácia rozširuje skupinu liekov, ktoré môžu vstúpiť bez štandardnej nákladovej efektívnosti. Toto je problém. Druhý problém – podmienená registrácia ako náhrada za ten prínos. To je to, čo som hovorila. Teda pani doktorka Fedorová tvrdí, že pri podmienečne registrovaných liekoch môže stačiť samotná podmienená registrácia bez dôkazu 30 % zlepšenia kvality života alebo prežívania. Opäť dôležité, ani len tých 30 % nebudú musieť dokazovať, lebo text § 7 ods. 5 je formulovaný alternatívne – liek buď preukáže relevantné zlepšenie bez dôkazu o tých 30 %, hej? Alebo je podmienečne registrovaný a hotovo, vybavené. Takže vlastne aj toto sedí. To riziko je reálne. Podmienená registrácia znamená, že liek môže byť schválený pri ešte neúplných dátach a teda nemáme tú efektivitu. To nemusí byť medicínsky zlé pri tých ťažkých diagnózach. Jasné, všetci to chceme, ale finančne je to veľké riziko, ak štát zároveň nevie tvrdo zbierať dáta z praxe a následne liek vyradiť, ak teda tú cenu nespĺňajú alebo zraziť tú cenu toho lieku. Ďalšia výtka je, že náš národný, čo to je, NIHO? Národný inštitút hodnoty, pomôžte mi, zdravotníci, z hodnoty proste týchto medicínskych vecí. Podstatná vec, inštitút náš, ktorý má vyhodnocovať, že… Alebo zraziť tú cenu toho lieku. Ďalšia výtka je, že naša národná, čo to je, NIHO, Národný inštitút hodnoty, pomôžte mi, zdravotníci, z hodnoty proste týchto medicínskych vecí. Podstatná vec, inštitút náš, ktorý má vyhodnocovať, že či zadané peniaze tým pacientom idú to, čo majú, tak v týchto liekoch sa obchádza. V týchto najdrahších liekoch, ktoré budú mať teda miliónové dopady. Hovorili to kolegovia, hovorí to pani Korčeka Fedorová, že lieky podľa § 7 ods. 5, tie, čo som čítala na začiatku, nebude posudzovať NIHO, ale Ministerstvo zdravotníctva, podotýkam, máme tam politickú nomináciu a jeho a politická nominácia si tam dáva svojich ľudí. Čiže politicky závislí ľudia budú rozhodovať o tom, či miliónové lieky, ktoré zachraňujú nejakých jednotlivcov, ktorí bez debaty to potrebujú, budú schválené alebo nie. Možno aj v čase pred voľbami, keď budú nejaké články v Novom Čase. No ukážte mi toho frajera ministra, ktorý povie, že „nie, ja to nepodpíšem“. Tak toto teraz robíme, hej?, že vynechávame vlastne ten nezávislý inštitút. A naozaj, keď sa pozriete do zákona, je tam nový § 75 odsek d), ktorý hovorí, že ministerstvo vydá do 60 dní odôvodnené vyjadrenie, či liek spĺňa podmienky podľa § 7 odsek 5. Čiže toto je jedna z najvážnejších vecí. Ak má byť liek zaradený bez štandardnej nákladovej efektivity a nemusí dokazovať, tak práve tam by mal byť ten nezávislý filter oveľa silnejší a nie mäkší. Toto pre mňa nie je maličkosť. Toto je vec, pre ktorú budú padať milióny a pozor, vy, keď zaradíte liek, to nie je len, že teraz a tento mesiac a tento rok, to už ide stále, lebo potom to už, preboha, si predstavte, že to je nejaké dieťa, nejaká matka, už jej to potom nemôžete zobrať. Takže to už je potom náklad aj na ďalšie roky, toto, toto, toto je vážna vec. Ďalšia výtka. Kde je ten čas? Lebo nám tento rokovák, čo je taký, aký všetci vieme, má málo času. Držiteľ registrácie môže klamať v žiadosti. Toto je teda výtka. Keď si to overíte, tak v podstate je to pravda, lebo všeobecne je v § 16 ods. 4 obsiahnuté prekážky zaradenia vrátane toho, že liek nie je nákladovo efektívny alebo farmakoekonomický rozbor obsahuje nepravdivé, rozporné alebo neúplné údaje. Lenže nový text výslovne stanovuje, že pri liekoch podľa § 7 ods. 5, pri tých najdrahších, doslova je tam napísané, že pri týchto liekoch sa ods. 4 písmeno g) a h) nepoužije a to je to, čo som čítala, hej? Ods. 4 obsahuje prekážky zaradenia, že liek nie je nákladovo efektívny a tak ďalej a obsahuje nepravdivé, rozporné informácie. Inými slovami, pri najdrahších liekoch sa hovorí: nevadí, keď si klamal, aj tak to nebráni zaradeniu. Doteraz to ale bránilo. Takže toto, pozor na to, hej? Potom ten zber dát tam vytýka pani Korčeka Fedorová. Opäť, keď chcete byť vecní, pozrite sa na návrh zákona. Ten jednoznačne umožňuje, aby ministerstvo v rozhodnutí určilo dáta, ktoré nie sú známe vopred, a poskytovateľ má na žiadosť poisťovne poskytnúť údaje o výsledkoch liečby. Následne § 93 hovorí, že držiteľ registrácie má medzi 750 až 850 dní na to, aby predložil farmakoekonomický rozbor so zapracovanými dátami, potiaľto dobre. A teraz pozor, dôležité. Ak nie sú dostupné, môže tento majiteľ toho lieku, to sa bavíme o farma firme, ktoré majú rozpočet väčší ako Slovenská republika, hej?, tak môže vlastne použiť iné dáta z klinickej praxe alebo klinických štúdií, ktorými disponuje. No, tak vybavené, tak dá si tam niečo odniekiaľ, čo nemáte overené, lebo však čo, u nás dáta nie sú, pohoda. Pozor na to, toto nie je tiež maličkosť, hej? Takže myslím si, že aj tam je tá výhrada oprávnená a dalo by sa to lepšie. Potom to prehodnotenie tých 750 až 850 dní, ktoré má ministerstvo prehodnocovať, tak aj to sa, keď sa pozriete na § 93, tak nastavuje vlastne proces, kedy a ako má ten držiteľ registrácie predložiť tú ekonomickú analýzu. A ministerstvo potom prehodnotí, oznámi výsledok, držiteľ registrácie sa vyjadrí, ministerstvo vyjadrenie preskúma a až potom, ak liek nespĺňa podmienky, tak vyzve držiteľa registrácie na úpravu tej MEA zmluvy, to sú zmluvy mimo pravidiel. Čiže inými slovami je riziko reálne, lebo ten automat nie je tvrdý, nie je vecný. Nie je to tak, že nepreukázal si prínos a končíš, je tam veľký priestor na vyjednávanie, všetky tie etapy, všade tam môže tá farma firma vyjednávať. Nákladovo neefektívne lieky ako komparátory. Kolegovia tu hovorili, že sa budú zdražovať vďaka tomu aj iné lieky, keď prijmeme drahé, tak sa už porovnávate s drahými a nie s lacnými. Obrovský dopad na rozpočet v ďalších kategóriách. Neviete si predstaviť naozaj, aký veľký. Výnimky podľa § 88 až 88e tohto zákona. Hovorí sa o tom, ako ideme upratať výnimky, no nie, nejdeme. Keď si to pozriete, tak realita je taká, že tie výnimky tam zostávajú aj tak, ako je to dnes, že poisťovne si povedia, niečo sa tam pridáva, ale na konci dňa tam zostáva, že poisťovňa si rozhodne. Tiež to nie je úplne, ale dobre, hej? Toto nie je úplne, že koniec sveta. Je tam nerovnosť medzi novou výnimkou a pokračovaním liečby, ktorú ja aj ľudsky chápem. Hovorí sa tam presne o tom, že ak dôjdu peniaze, tak vlastne vy podľa tohto zákona, alebo keď nie vy, ale poisťovňa podľa tohto zákona, nemôže odmietnuť predpísanie lieku u liečby, ktorá už bola schválená u pacienta, ktorý beží, ale keď príde nový pacient a požiada o ten istý kategorizovaný liek s tou istou diagnózou, tak jemu to už odmietnuť môže, lebo nie sú peniaze. Čo je akože pochopiteľné, lebo nie sú. A chcem vám teda povedať, čo je dôležité, lebo tu sa často kolegovia oháňajú programovou vyhláškou, že však tam sa stanoví, koľko sa minie peňazí a vybavené. Tak ako to bude, ako to je stanovené, tak ja vám garantujem, do pol roka sa minú tie peniaze, budete mať rozbehnutú liečbu, dáte tie drahé lieky tým ľuďom v dobrom. To sa nedeje, že akože niekto by chcel zlý zámer. V dobrom dáte, lebo tie farma firmy vás jednoducho oblbli, čo je úplne pochopiteľné, lebo to aj tí pacienti, oni chcú tie, aj tí doktori, všetci chcú tie lieky, len bacha, nemáte tam tú druhú stranu, nemáte tam toho, kto to platí, hej? A teraz vy im to všetko poplatíte a budete mať pol roka pred voľbami, už vás vidím, jak budete tým ľuďom vysvetľovať, že nie, ja vám ten istý liek, ktorý tvoj sused má, nedám. Alebo že nie sú peniaze. No, výsledok bude, že sa jednoducho z politických, logických dôvodov bude musieť schváliť viac peňazí, čo je na jednej strane v poriadku. Len pripomínam začiatok tejto debaty, že zároveň to znamená, že vy nejakého konkrétneho pacienta zachránite, ale stovky, tisíce, možno 10 000 ľudí nedostane zdravotnú starostlivosť, lebo jednoducho sme im nedali liek, ktorý by mal tú nákladovú efektivitu a dostal by ten kvalitný rok života navyše alebo aj viac. Je tam toho ešte viac, všetko, čo kolegovia hovorili, doslova sedí. Ja som sa snažila urobiť to, čo vždy. Vyslovene som si čítala paragrafy v zákone, legislatívu, či to, čo hovorí pani Fedor, je alebo nie je tak. Všetko, čo hovorí, je naozaj tak v zákone napísané. Čiže 20 sekúnd. Treba vrátiť NIHO do hodnotenia liekov podľa § 7 ods. 5. Treba zrušiť výnimku, že pri tomto paragrafe nevadí nepravdivá ekonomika. Dáta z praxe treba presne upraviť. Kto ich zbiera, v akej štruktúre, aký systém, ako sa overujú, čo sa stane, keď sú nepravdivé. Zdravotné poisťovne buď ako zmluvná strana MEA alebo
|
Čas váženého pléna, takto. Ďakujem za slovo. Tak teraz len si poďme vyjasniť, čo sa tu deje. V podstate bol aj zdravotnícky výbor, ktorý organizoval Vlado Balaš, čo mu treba dať veľký kredit, lebo to úprimne málokedy sa takto robí. A bol na niekoľko etáp, bolo tam x rôznych ľudí. Najviac kritická k tomu bola pani doktorka Katarína Fedorová, ktorá vystúpila s nejakými pripomienkami a tie pripomienky sa tu dokola opakujú. A teraz, o čo ide nám všetkým, súhlasím s kolegami, ktorí povedali, že nikto nie je v tomto pléne tak hlboký expert, aby sa v tejto spleti paragrafov vyznal. Takže o čo ide, je, že vlastne my hľadáme teraz, kto má pravdu, či teda táto pani doktorka Fedorová, lebo pozor, nehovorí to celé NIHO, hovorí to ona, alebo teda tí, ktorí tu boli spomínaní – pacienti, lekári a neviem a tak ďalej, hej? Ja som túto situáciu za svojho politického pôsobenia proste vždy riešila tak, že som si proti sebe postavila dvoch ľudí s rôznym názorom a nechala som ich, nech sa porozprávajú. Teraz to nebolo úplne možné vzhľadom na tú veľkosť, ale urobila som inú vec. Vypýtala som si tvrdenia od pani doktorky Fedorovej a prešla som, či to, čo tvrdí, je naozaj napísané v zákone, a to vám teda chcem prejsť spolu s vami, aby bolo jasné, či tam teda sú alebo nie sú hrozby a prípadne aby bolo možné na to reagovať. Takže prvá výhrada je, tiež to tu už niekoľkokrát zaznelo, zaraďovanie liekov bez nákladovej efektívnosti podľa toho § 7 ods. 5. Expertka na liekovú politiku, pani doktorka Fedorová, tvrdí, že rozširuje sa okruh liekov, ktoré môžu ísť do kategorizácie. To je teda spôsob, keď dáte liek do kategorizácie, tí, ktorí nevedia, tak to je automaticky povinná každá poisťovňa zaplatiť. Bez debaty. Nemôžeš si vybrať, musí to zaplatiť, hej? Takže tieto lieky môžu ísť do kategorizácie podľa nej bez preukázateľnej nákladovej efektívnosti. Máme tzv. QALY, to má celý svet. Je to rok kvalitného života, ktorý je nejakou sumou ohodnotený podľa toho, koľko peňazí máme, čo si môžeme dovoliť. Mimochodom, my máme to QALY oveľa viac, ako si môžeme dovoliť, ale veď dobre. A teraz tá nákladová efektivita sa dokazuje tak, že tá firma musí garantovať, že ten daný liek za nejakú sumu dá tomu pacientovi minimálne kvalitný rok života alebo za polovicu tej sumy polovičný. Teraz je jedno ako, ale toto je nákladová efektivita. No a pozor, tuto, keď si pozriete ten návrh zákona, zavádza definíciu závažného ochorenia a lieku na pediatrickú indikáciu. Závažné ochorenie je definované široko, je to dlhodobá hospitalizácia, opakované hospitalizácie, invalidita, trvalé závažné poškodenie zdravia, strata zraku, sluchu, reči, pohybu alebo skrátenie života o viac ako 20 % a návrh zákona pri § 7 ods. 5 hovorí – a toto je dôležité –, že liek môže splniť podmienky cez 30 % zlepšenie kvality života alebo cez podmienečnú registráciu a okrem liekov zahŕňa liek na ojedinelé ochorenia, bla bla bla. Podstata, tieto lieky potom pôjdu cez – tá expertka má pravdu, lebo pôjdu cez tú podmienenú registráciu. Riziko je tam veľké a tým nebudú musieť dokazovať nákladovú efektivitu. Inými slovami, my si sem ideme pustiť strašne drahé lieky, na ktoré nemáme peniaze, nebude sa to dať zastaviť a tie lieky, ktoré reálne by doniesli ten efekt, oveľa väčší efekt, oveľa viac pacientom, na ne nebudeme mať peniaze. Preto o tom všetci kolegovia hovorili a podľa znenia zákona jednoznačne majú pravdu. Takže riziko je veľké, lebo poviem, závažné ochorenie je široké. Pediatrická indikácia rozširuje skupinu liekov, ktoré môžu vstúpiť bez štandardnej nákladovej efektívnosti. Toto je problém. Druhý problém – podmienená registrácia ako náhrada za ten prínos. To je to, čo som hovorila. Teda pani doktorka Fedorová tvrdí, že pri podmienečne registrovaných liekoch môže stačiť samotná podmienená registrácia bez dôkazu 30 % zlepšenia kvality života alebo prežívania. Opäť dôležité, ani len tých 30 % nebudú musieť dokazovať, lebo text § 7 ods. 5 je formulovaný alternatívne – liek buď preukáže relevantné zlepšenie bez dôkazu o tých 30 %, hej? Alebo je podmienečne registrovaný a hotovo, vybavené. Takže vlastne aj toto sedí. To riziko je reálne. Podmienená registrácia znamená, že liek môže byť schválený pri ešte neúplných dátach a teda nemáme tú efektivitu. To nemusí byť medicínsky zlé pri tých ťažkých diagnózach. Jasné, všetci to chceme, ale finančne je to veľké riziko, ak štát zároveň nevie tvrdo zbierať dáta z praxe a následne liek vyradiť, ak teda tú cenu nespĺňajú alebo zraziť tú cenu toho lieku. Ďalšia výtka je, že náš národný, čo to je, NIHO? Národný inštitút hodnoty, pomôžte mi, zdravotníci, z hodnoty proste týchto medicínskych vecí. Podstatná vec, inštitút náš, ktorý má vyhodnocovať, že… Alebo zraziť tú cenu toho lieku. Ďalšia výtka je, že naša národná, čo to je, NIHO, Národný inštitút hodnoty, pomôžte mi, zdravotníci, z hodnoty proste týchto medicínskych vecí. Podstatná vec, inštitút náš, ktorý má vyhodnocovať, že či zadané peniaze tým pacientom idú to, čo majú, tak v týchto liekoch sa obchádza. V týchto najdrahších liekoch, ktoré budú mať teda miliónové dopady. Hovorili to kolegovia, hovorí to pani Korčeka Fedorová, že lieky podľa § 7 ods. 5, tie, čo som čítala na začiatku, nebude posudzovať NIHO, ale Ministerstvo zdravotníctva, podotýkam, máme tam politickú nomináciu a jeho a politická nominácia si tam dáva svojich ľudí. Čiže politicky závislí ľudia budú rozhodovať o tom, či miliónové lieky, ktoré zachraňujú nejakých jednotlivcov, ktorí bez debaty to potrebujú, budú schválené alebo nie. Možno aj v čase pred voľbami, keď budú nejaké články v Novom Čase. No ukážte mi toho frajera ministra, ktorý povie, že „nie, ja to nepodpíšem“. Tak toto teraz robíme, hej?, že vynechávame vlastne ten nezávislý inštitút. A naozaj, keď sa pozriete do zákona, je tam nový § 75 odsek d), ktorý hovorí, že ministerstvo vydá do 60 dní odôvodnené vyjadrenie, či liek spĺňa podmienky podľa § 7 odsek 5. Čiže toto je jedna z najvážnejších vecí. Ak má byť liek zaradený bez štandardnej nákladovej efektivity a nemusí dokazovať, tak práve tam by mal byť ten nezávislý filter oveľa silnejší a nie mäkší. Toto pre mňa nie je maličkosť. Toto je vec, pre ktorú budú padať milióny a pozor, vy, keď zaradíte liek, to nie je len, že teraz a tento mesiac a tento rok, to už ide stále, lebo potom to už, preboha, si predstavte, že to je nejaké dieťa, nejaká matka, už jej to potom nemôžete zobrať. Takže to už je potom náklad aj na ďalšie roky, toto, toto, toto je vážna vec. Ďalšia výtka. Kde je ten čas? Lebo nám tento rokovák, čo je taký, aký všetci vieme, má málo času. Držiteľ registrácie môže klamať v žiadosti. Toto je teda výtka. Keď si to overíte, tak v podstate je to pravda, lebo všeobecne je v § 16 ods. 4 obsiahnuté prekážky zaradenia vrátane toho, že liek nie je nákladovo efektívny alebo farmakoekonomický rozbor obsahuje nepravdivé, rozporné alebo neúplné údaje. Lenže nový text výslovne stanovuje, že pri liekoch podľa § 7 ods. 5, pri tých najdrahších, doslova je tam napísané, že pri týchto liekoch sa ods. 4 písmeno g) a h) nepoužije a to je to, čo som čítala, hej? Ods. 4 obsahuje prekážky zaradenia, že liek nie je nákladovo efektívny a tak ďalej a obsahuje nepravdivé, rozporné informácie. Inými slovami, pri najdrahších liekoch sa hovorí: nevadí, keď si klamal, aj tak to nebráni zaradeniu. Doteraz to ale bránilo. Takže toto, pozor na to, hej? Potom ten zber dát tam vytýka pani Korčeka Fedorová. Opäť, keď chcete byť vecní, pozrite sa na návrh zákona. Ten jednoznačne umožňuje, aby ministerstvo v rozhodnutí určilo dáta, ktoré nie sú známe vopred, a poskytovateľ má na žiadosť poisťovne poskytnúť údaje o výsledkoch liečby. Následne § 93 hovorí, že držiteľ registrácie má medzi 750 až 850 dní na to, aby predložil farmakoekonomický rozbor so zapracovanými dátami, potiaľto dobre. A teraz pozor, dôležité. Ak nie sú dostupné, môže tento majiteľ toho lieku, to sa bavíme o farma firme, ktoré majú rozpočet väčší ako Slovenská republika, hej?, tak môže vlastne použiť iné dáta z klinickej praxe alebo klinických štúdií, ktorými disponuje. No, tak vybavené, tak dá si tam niečo odniekiaľ, čo nemáte overené, lebo však čo, u nás dáta nie sú, pohoda. Pozor na to, toto nie je tiež maličkosť, hej? Takže myslím si, že aj tam je tá výhrada oprávnená a dalo by sa to lepšie. Potom to prehodnotenie tých 750 až 850 dní, ktoré má ministerstvo prehodnocovať, tak aj to sa, keď sa pozriete na § 93, tak nastavuje vlastne proces, kedy a ako má ten držiteľ registrácie predložiť tú ekonomickú analýzu. A ministerstvo potom prehodnotí, oznámi výsledok, držiteľ registrácie sa vyjadrí, ministerstvo vyjadrenie preskúma a až potom, ak liek nespĺňa podmienky, tak vyzve držiteľa registrácie na úpravu tej MEA zmluvy, to sú zmluvy mimo pravidiel. Čiže inými slovami je riziko reálne, lebo ten automat nie je tvrdý, nie je vecný. Nie je to tak, že nepreukázal si prínos a končíš, je tam veľký priestor na vyjednávanie, všetky tie etapy, všade tam môže tá farma firma vyjednávať. Nákladovo neefektívne lieky ako komparátory. Kolegovia tu hovorili, že sa budú zdražovať vďaka tomu aj iné lieky, keď prijmeme drahé, tak sa už porovnávate s drahými a nie s lacnými. Obrovský dopad na rozpočet v ďalších kategóriách. Neviete si predstaviť naozaj, aký veľký. Výnimky podľa § 88 až 88e tohto zákona. Hovorí sa o tom, ako ideme upratať výnimky, no nie, nejdeme. Keď si to pozriete, tak realita je taká, že tie výnimky tam zostávajú aj tak, ako je to dnes, že poisťovne si povedia, niečo sa tam pridáva, ale na konci dňa tam zostáva, že poisťovňa si rozhodne. Tiež to nie je úplne, ale dobre, hej? Toto nie je úplne, že koniec sveta. Je tam nerovnosť medzi novou výnimkou a pokračovaním liečby, ktorú ja aj ľudsky chápem. Hovorí sa tam presne o tom, že ak dôjdu peniaze, tak vlastne vy podľa tohto zákona, alebo keď nie vy, ale poisťovňa podľa tohto zákona, nemôže odmietnuť predpísanie lieku u liečby, ktorá už bola schválená u pacienta, ktorý beží, ale keď príde nový pacient a požiada o ten istý kategorizovaný liek s tou istou diagnózou, tak jemu to už odmietnuť môže, lebo nie sú peniaze. Čo je akože pochopiteľné, lebo nie sú. A chcem vám teda povedať, čo je dôležité, lebo tu sa často kolegovia oháňajú programovou vyhláškou, že však tam sa stanoví, koľko sa minie peňazí a vybavené. Tak ako to bude, ako to je stanovené, tak ja vám garantujem, do pol roka sa minú tie peniaze, budete mať rozbehnutú liečbu, dáte tie drahé lieky tým ľuďom v dobrom. To sa nedeje, že akože niekto by chcel zlý zámer. V dobrom dáte, lebo tie farma firmy vás jednoducho oblbli, čo je úplne pochopiteľné, lebo to aj tí pacienti, oni chcú tie, aj tí doktori, všetci chcú tie lieky, len bacha, nemáte tam tú druhú stranu, nemáte tam toho, kto to platí, hej? A teraz vy im to všetko poplatíte a budete mať pol roka pred voľbami, už vás vidím, jak budete tým ľuďom vysvetľovať, že nie, ja vám ten istý liek, ktorý tvoj sused má, nedám. Alebo že nie sú peniaze. No, výsledok bude, že sa jednoducho z politických, logických dôvodov bude musieť schváliť viac peňazí, čo je na jednej strane v poriadku. Len pripomínam začiatok tejto debaty, že zároveň to znamená, že vy nejakého konkrétneho pacienta zachránite, ale stovky, tisíce, možno 10 000 ľudí nedostane zdravotnú starostlivosť, lebo jednoducho sme im nedali liek, ktorý by mal tú nákladovú efektivitu a dostal by ten kvalitný rok života navyše alebo aj viac. Je tam toho ešte viac, všetko, čo kolegovia hovorili, doslova sedí. Ja som sa snažila urobiť to, čo vždy. Vyslovene som si čítala paragrafy v zákone, legislatívu, či to, čo hovorí pani Fedor, je alebo nie je tak. Všetko, čo hovorí, je naozaj tak v zákone napísané. Čiže 20 sekúnd. Treba vrátiť NIHO do hodnotenia liekov podľa § 7 ods. 5. Treba zrušiť výnimku, že pri tomto paragrafe nevadí nepravdivá ekonomika. Dáta z praxe treba presne upraviť. Kto ich zbiera, v akej štruktúre, aký systém, ako sa overujú, čo sa stane, keď sú nepravdivé. Zdravotné poisťovne buď ako zmluvná strana MEA alebo
|
Čas váženého pléna, takto. Ďakujem za slovo. Tak teraz len si poďme vyjasniť, čo sa tu deje. V podstate bol aj zdravotnícky výbor, ktorý organizoval Vlado Balaš, čo mu treba dať veľký kredit, lebo to úprimne málokedy sa takto robí. A bol na niekoľko etáp, bolo tam x rôznych ľudí. Najviac kritická k tomu bola pani doktorka Katarína Fedorová, ktorá vystúpila s nejakými pripomienkami a tie pripomienky sa tu dokola opakujú. A teraz, o čo ide nám všetkým, súhlasím s kolegami, ktorí povedali, že nikto nie je v tomto pléne tak hlboký expert, aby sa v tejto spleti paragrafov vyznal. Takže o čo ide, je, že vlastne my hľadáme teraz, kto má pravdu, či teda táto pani doktorka Fedorová, lebo pozor, nehovorí to celé NIHO, hovorí to ona, alebo teda tí, ktorí tu boli spomínaní – pacienti, lekári a neviem a tak ďalej, hej? Ja som túto situáciu za svojho politického pôsobenia proste vždy riešila tak, že som si proti sebe postavila dvoch ľudí s rôznym názorom a nechala som ich, nech sa porozprávajú. Teraz to nebolo úplne možné vzhľadom na tú veľkosť, ale urobila som inú vec. Vypýtala som si tvrdenia od pani doktorky Fedorovej a prešla som, či to, čo tvrdí, je naozaj napísané v zákone, a to vám teda chcem prejsť spolu s vami, aby bolo jasné, či tam teda sú alebo nie sú hrozby a prípadne aby bolo možné na to reagovať. Takže prvá výhrada je, tiež to tu už niekoľkokrát zaznelo, zaraďovanie liekov bez nákladovej efektívnosti podľa toho § 7 ods. 5. Expertka na liekovú politiku, pani doktorka Fedorová, tvrdí, že rozširuje sa okruh liekov, ktoré môžu ísť do kategorizácie. To je teda spôsob, keď dáte liek do kategorizácie, tí, ktorí nevedia, tak to je automaticky povinná každá poisťovňa zaplatiť. Bez debaty. Nemôžeš si vybrať, musí to zaplatiť, hej? Takže tieto lieky môžu ísť do kategorizácie podľa nej bez preukázateľnej nákladovej efektívnosti. Máme tzv. QALY, to má celý svet. Je to rok kvalitného života, ktorý je nejakou sumou ohodnotený podľa toho, koľko peňazí máme, čo si môžeme dovoliť. Mimochodom, my máme to QALY oveľa viac, ako si môžeme dovoliť, ale veď dobre. A teraz tá nákladová efektivita sa dokazuje tak, že tá firma musí garantovať, že ten daný liek za nejakú sumu dá tomu pacientovi minimálne kvalitný rok života alebo za polovicu tej sumy polovičný. Teraz je jedno ako, ale toto je nákladová efektivita. No a pozor, tuto, keď si pozriete ten návrh zákona, zavádza definíciu závažného ochorenia a lieku na pediatrickú indikáciu. Závažné ochorenie je definované široko, je to dlhodobá hospitalizácia, opakované hospitalizácie, invalidita, trvalé závažné poškodenie zdravia, strata zraku, sluchu, reči, pohybu alebo skrátenie života o viac ako 20 % a návrh zákona pri § 7 ods. 5 hovorí – a toto je dôležité –, že liek môže splniť podmienky cez 30 % zlepšenie kvality života alebo cez podmienečnú registráciu a okrem liekov zahŕňa liek na ojedinelé ochorenia, bla bla bla. Podstata, tieto lieky potom pôjdu cez – tá expertka má pravdu, lebo pôjdu cez tú podmienenú registráciu. Riziko je tam veľké a tým nebudú musieť dokazovať nákladovú efektivitu. Inými slovami, my si sem ideme pustiť strašne drahé lieky, na ktoré nemáme peniaze, nebude sa to dať zastaviť a tie lieky, ktoré reálne by doniesli ten efekt, oveľa väčší efekt, oveľa viac pacientom, na ne nebudeme mať peniaze. Preto o tom všetci kolegovia hovorili a podľa znenia zákona jednoznačne majú pravdu. Takže riziko je veľké, lebo poviem, závažné ochorenie je široké. Pediatrická indikácia rozširuje skupinu liekov, ktoré môžu vstúpiť bez štandardnej nákladovej efektívnosti. Toto je problém. Druhý problém – podmienená registrácia ako náhrada za ten prínos. To je to, čo som hovorila. Teda pani doktorka Fedorová tvrdí, že pri podmienečne registrovaných liekoch môže stačiť samotná podmienená registrácia bez dôkazu 30 % zlepšenia kvality života alebo prežívania. Opäť dôležité, ani len tých 30 % nebudú musieť dokazovať, lebo text § 7 ods. 5 je formulovaný alternatívne – liek buď preukáže relevantné zlepšenie bez dôkazu o tých 30 %, hej? Alebo je podmienečne registrovaný a hotovo, vybavené. Takže vlastne aj toto sedí. To riziko je reálne. Podmienená registrácia znamená, že liek môže byť schválený pri ešte neúplných dátach a teda nemáme tú efektivitu. To nemusí byť medicínsky zlé pri tých ťažkých diagnózach. Jasné, všetci to chceme, ale finančne je to veľké riziko, ak štát zároveň nevie tvrdo zbierať dáta z praxe a následne liek vyradiť, ak teda tú cenu nespĺňajú alebo zraziť tú cenu toho lieku. Ďalšia výtka je, že náš národný, čo to je, NIHO? Národný inštitút hodnoty, pomôžte mi, zdravotníci, z hodnoty proste týchto medicínskych vecí. Podstatná vec, inštitút náš, ktorý má vyhodnocovať, že… Alebo zraziť tú cenu toho lieku. Ďalšia výtka je, že naša národná, čo to je, NIHO, Národný inštitút hodnoty, pomôžte mi, zdravotníci, z hodnoty proste týchto medicínskych vecí. Podstatná vec, inštitút náš, ktorý má vyhodnocovať, že či zadané peniaze tým pacientom idú to, čo majú, tak v týchto liekoch sa obchádza. V týchto najdrahších liekoch, ktoré budú mať teda miliónové dopady. Hovorili to kolegovia, hovorí to pani Korčeka Fedorová, že lieky podľa § 7 ods. 5, tie, čo som čítala na začiatku, nebude posudzovať NIHO, ale Ministerstvo zdravotníctva, podotýkam, máme tam politickú nomináciu a jeho a politická nominácia si tam dáva svojich ľudí. Čiže politicky závislí ľudia budú rozhodovať o tom, či miliónové lieky, ktoré zachraňujú nejakých jednotlivcov, ktorí bez debaty to potrebujú, budú schválené alebo nie. Možno aj v čase pred voľbami, keď budú nejaké články v Novom Čase. No ukážte mi toho frajera ministra, ktorý povie, že „nie, ja to nepodpíšem“. Tak toto teraz robíme, hej?, že vynechávame vlastne ten nezávislý inštitút. A naozaj, keď sa pozriete do zákona, je tam nový § 75 odsek d), ktorý hovorí, že ministerstvo vydá do 60 dní odôvodnené vyjadrenie, či liek spĺňa podmienky podľa § 7 odsek 5. Čiže toto je jedna z najvážnejších vecí. Ak má byť liek zaradený bez štandardnej nákladovej efektivity a nemusí dokazovať, tak práve tam by mal byť ten nezávislý filter oveľa silnejší a nie mäkší. Toto pre mňa nie je maličkosť. Toto je vec, pre ktorú budú padať milióny a pozor, vy, keď zaradíte liek, to nie je len, že teraz a tento mesiac a tento rok, to už ide stále, lebo potom to už, preboha, si predstavte, že to je nejaké dieťa, nejaká matka, už jej to potom nemôžete zobrať. Takže to už je potom náklad aj na ďalšie roky, toto, toto, toto je vážna vec. Ďalšia výtka. Kde je ten čas? Lebo nám tento rokovák, čo je taký, aký všetci vieme, má málo času. Držiteľ registrácie môže klamať v žiadosti. Toto je teda výtka. Keď si to overíte, tak v podstate je to pravda, lebo všeobecne je v § 16 ods. 4 obsiahnuté prekážky zaradenia vrátane toho, že liek nie je nákladovo efektívny alebo farmakoekonomický rozbor obsahuje nepravdivé, rozporné alebo neúplné údaje. Lenže nový text výslovne stanovuje, že pri liekoch podľa § 7 ods. 5, pri tých najdrahších, doslova je tam napísané, že pri týchto liekoch sa ods. 4 písmeno g) a h) nepoužije a to je to, čo som čítala, hej? Ods. 4 obsahuje prekážky zaradenia, že liek nie je nákladovo efektívny a tak ďalej a obsahuje nepravdivé, rozporné informácie. Inými slovami, pri najdrahších liekoch sa hovorí: nevadí, keď si klamal, aj tak to nebráni zaradeniu. Doteraz to ale bránilo. Takže toto, pozor na to, hej? Potom ten zber dát tam vytýka pani Korčeka Fedorová. Opäť, keď chcete byť vecní, pozrite sa na návrh zákona. Ten jednoznačne umožňuje, aby ministerstvo v rozhodnutí určilo dáta, ktoré nie sú známe vopred, a poskytovateľ má na žiadosť poisťovne poskytnúť údaje o výsledkoch liečby. Následne § 93 hovorí, že držiteľ registrácie má medzi 750 až 850 dní na to, aby predložil farmakoekonomický rozbor so zapracovanými dátami, potiaľto dobre. A teraz pozor, dôležité. Ak nie sú dostupné, môže tento majiteľ toho lieku, to sa bavíme o farma firme, ktoré majú rozpočet väčší ako Slovenská republika, hej?, tak môže vlastne použiť iné dáta z klinickej praxe alebo klinických štúdií, ktorými disponuje. No, tak vybavené, tak dá si tam niečo odniekiaľ, čo nemáte overené, lebo však čo, u nás dáta nie sú, pohoda. Pozor na to, toto nie je tiež maličkosť, hej? Takže myslím si, že aj tam je tá výhrada oprávnená a dalo by sa to lepšie. Potom to prehodnotenie tých 750 až 850 dní, ktoré má ministerstvo prehodnocovať, tak aj to sa, keď sa pozriete na § 93, tak nastavuje vlastne proces, kedy a ako má ten držiteľ registrácie predložiť tú ekonomickú analýzu. A ministerstvo potom prehodnotí, oznámi výsledok, držiteľ registrácie sa vyjadrí, ministerstvo vyjadrenie preskúma a až potom, ak liek nespĺňa podmienky, tak vyzve držiteľa registrácie na úpravu tej MEA zmluvy, to sú zmluvy mimo pravidiel. Čiže inými slovami je riziko reálne, lebo ten automat nie je tvrdý, nie je vecný. Nie je to tak, že nepreukázal si prínos a končíš, je tam veľký priestor na vyjednávanie, všetky tie etapy, všade tam môže tá farma firma vyjednávať. Nákladovo neefektívne lieky ako komparátory. Kolegovia tu hovorili, že sa budú zdražovať vďaka tomu aj iné lieky, keď prijmeme drahé, tak sa už porovnávate s drahými a nie s lacnými. Obrovský dopad na rozpočet v ďalších kategóriách. Neviete si predstaviť naozaj, aký veľký. Výnimky podľa § 88 až 88e tohto zákona. Hovorí sa o tom, ako ideme upratať výnimky, no nie, nejdeme. Keď si to pozriete, tak realita je taká, že tie výnimky tam zostávajú aj tak, ako je to dnes, že poisťovne si povedia, niečo sa tam pridáva, ale na konci dňa tam zostáva, že poisťovňa si rozhodne. Tiež to nie je úplne, ale dobre, hej? Toto nie je úplne, že koniec sveta. Je tam nerovnosť medzi novou výnimkou a pokračovaním liečby, ktorú ja aj ľudsky chápem. Hovorí sa tam presne o tom, že ak dôjdu peniaze, tak vlastne vy podľa tohto zákona, alebo keď nie vy, ale poisťovňa podľa tohto zákona, nemôže odmietnuť predpísanie lieku u liečby, ktorá už bola schválená u pacienta, ktorý beží, ale keď príde nový pacient a požiada o ten istý kategorizovaný liek s tou istou diagnózou, tak jemu to už odmietnuť môže, lebo nie sú peniaze. Čo je akože pochopiteľné, lebo nie sú. A chcem vám teda povedať, čo je dôležité, lebo tu sa často kolegovia oháňajú programovou vyhláškou, že však tam sa stanoví, koľko sa minie peňazí a vybavené. Tak ako to bude, ako to je stanovené, tak ja vám garantujem, do pol roka sa minú tie peniaze, budete mať rozbehnutú liečbu, dáte tie drahé lieky tým ľuďom v dobrom. To sa nedeje, že akože niekto by chcel zlý zámer. V dobrom dáte, lebo tie farma firmy vás jednoducho oblbli, čo je úplne pochopiteľné, lebo to aj tí pacienti, oni chcú tie, aj tí doktori, všetci chcú tie lieky, len bacha, nemáte tam tú druhú stranu, nemáte tam toho, kto to platí, hej? A teraz vy im to všetko poplatíte a budete mať pol roka pred voľbami, už vás vidím, jak budete tým ľuďom vysvetľovať, že nie, ja vám ten istý liek, ktorý tvoj sused má, nedám. Alebo že nie sú peniaze. No, výsledok bude, že sa jednoducho z politických, logických dôvodov bude musieť schváliť viac peňazí, čo je na jednej strane v poriadku. Len pripomínam začiatok tejto debaty, že zároveň to znamená, že vy nejakého konkrétneho pacienta zachránite, ale stovky, tisíce, možno 10 000 ľudí nedostane zdravotnú starostlivosť, lebo jednoducho sme im nedali liek, ktorý by mal tú nákladovú efektivitu a dostal by ten kvalitný rok života navyše alebo aj viac. Je tam toho ešte viac, všetko, čo kolegovia hovorili, doslova sedí. Ja som sa snažila urobiť to, čo vždy. Vyslovene som si čítala paragrafy v zákone, legislatívu, či to, čo hovorí pani Fedor, je alebo nie je tak. Všetko, čo hovorí, je naozaj tak v zákone napísané. Čiže 20 sekúnd. Treba vrátiť NIHO do hodnotenia liekov podľa § 7 ods. 5. Treba zrušiť výnimku, že pri tomto paragrafe nevadí nepravdivá ekonomika. Dáta z praxe treba presne upraviť. Kto ich zbiera, v akej štruktúre, aký systém, ako sa overujú, čo sa stane, keď sú nepravdivé. Zdravotné poisťovne buď ako zmluvná strana MEA alebo
|
Čas váženého pléna, takto. Ďakujem za slovo. Tak teraz len si poďme vyjasniť, čo sa tu deje. V podstate bol aj zdravotnícky výbor, ktorý organizoval Vlado Balaš, čo mu treba dať veľký kredit, lebo to úprimne málokedy sa takto robí. A bol na niekoľko etáp, bolo tam x rôznych ľudí. Najviac kritická k tomu bola pani doktorka Katarína Fedorová, ktorá vystúpila s nejakými pripomienkami a tie pripomienky sa tu dokola opakujú. A teraz, o čo ide nám všetkým, súhlasím s kolegami, ktorí povedali, že nikto nie je v tomto pléne tak hlboký expert, aby sa v tejto spleti paragrafov vyznal. Takže o čo ide, je, že vlastne my hľadáme teraz, kto má pravdu, či teda táto pani doktorka Fedorová, lebo pozor, nehovorí to celé NIHO, hovorí to ona, alebo teda tí, ktorí tu boli spomínaní – pacienti, lekári a neviem a tak ďalej, hej? Ja som túto situáciu za svojho politického pôsobenia proste vždy riešila tak, že som si proti sebe postavila dvoch ľudí s rôznym názorom a nechala som ich, nech sa porozprávajú. Teraz to nebolo úplne možné vzhľadom na tú veľkosť, ale urobila som inú vec. Vypýtala som si tvrdenia od pani doktorky Fedorovej a prešla som, či to, čo tvrdí, je naozaj napísané v zákone, a to vám teda chcem prejsť spolu s vami, aby bolo jasné, či tam teda sú alebo nie sú hrozby a prípadne aby bolo možné na to reagovať. Takže prvá výhrada je, tiež to tu už niekoľkokrát zaznelo, zaraďovanie liekov bez nákladovej efektívnosti podľa toho § 7 ods. 5. Expertka na liekovú politiku, pani doktorka Fedorová, tvrdí, že rozširuje sa okruh liekov, ktoré môžu ísť do kategorizácie. To je teda spôsob, keď dáte liek do kategorizácie, tí, ktorí nevedia, tak to je automaticky povinná každá poisťovňa zaplatiť. Bez debaty. Nemôžeš si vybrať, musí to zaplatiť, hej? Takže tieto lieky môžu ísť do kategorizácie podľa nej bez preukázateľnej nákladovej efektívnosti. Máme tzv. QALY, to má celý svet. Je to rok kvalitného života, ktorý je nejakou sumou ohodnotený podľa toho, koľko peňazí máme, čo si môžeme dovoliť. Mimochodom, my máme to QALY oveľa viac, ako si môžeme dovoliť, ale veď dobre. A teraz tá nákladová efektivita sa dokazuje tak, že tá firma musí garantovať, že ten daný liek za nejakú sumu dá tomu pacientovi minimálne kvalitný rok života alebo za polovicu tej sumy polovičný. Teraz je jedno ako, ale toto je nákladová efektivita. No a pozor, tuto, keď si pozriete ten návrh zákona, zavádza definíciu závažného ochorenia a lieku na pediatrickú indikáciu. Závažné ochorenie je definované široko, je to dlhodobá hospitalizácia, opakované hospitalizácie, invalidita, trvalé závažné poškodenie zdravia, strata zraku, sluchu, reči, pohybu alebo skrátenie života o viac ako 20 % a návrh zákona pri § 7 ods. 5 hovorí – a toto je dôležité –, že liek môže splniť podmienky cez 30 % zlepšenie kvality života alebo cez podmienečnú registráciu a okrem liekov zahŕňa liek na ojedinelé ochorenia, bla bla bla. Podstata, tieto lieky potom pôjdu cez – tá expertka má pravdu, lebo pôjdu cez tú podmienenú registráciu. Riziko je tam veľké a tým nebudú musieť dokazovať nákladovú efektivitu. Inými slovami, my si sem ideme pustiť strašne drahé lieky, na ktoré nemáme peniaze, nebude sa to dať zastaviť a tie lieky, ktoré reálne by doniesli ten efekt, oveľa väčší efekt, oveľa viac pacientom, na ne nebudeme mať peniaze. Preto o tom všetci kolegovia hovorili a podľa znenia zákona jednoznačne majú pravdu. Takže riziko je veľké, lebo poviem, závažné ochorenie je široké. Pediatrická indikácia rozširuje skupinu liekov, ktoré môžu vstúpiť bez štandardnej nákladovej efektívnosti. Toto je problém. Druhý problém – podmienená registrácia ako náhrada za ten prínos. To je to, čo som hovorila. Teda pani doktorka Fedorová tvrdí, že pri podmienečne registrovaných liekoch môže stačiť samotná podmienená registrácia bez dôkazu 30 % zlepšenia kvality života alebo prežívania. Opäť dôležité, ani len tých 30 % nebudú musieť dokazovať, lebo text § 7 ods. 5 je formulovaný alternatívne – liek buď preukáže relevantné zlepšenie bez dôkazu o tých 30 %, hej? Alebo je podmienečne registrovaný a hotovo, vybavené. Takže vlastne aj toto sedí. To riziko je reálne. Podmienená registrácia znamená, že liek môže byť schválený pri ešte neúplných dátach a teda nemáme tú efektivitu. To nemusí byť medicínsky zlé pri tých ťažkých diagnózach. Jasné, všetci to chceme, ale finančne je to veľké riziko, ak štát zároveň nevie tvrdo zbierať dáta z praxe a následne liek vyradiť, ak teda tú cenu nespĺňajú alebo zraziť tú cenu toho lieku. Ďalšia výtka je, že náš národný, čo to je, NIHO? Národný inštitút hodnoty, pomôžte mi, zdravotníci, z hodnoty proste týchto medicínskych vecí. Podstatná vec, inštitút náš, ktorý má vyhodnocovať, že… Alebo zraziť tú cenu toho lieku. Ďalšia výtka je, že naša národná, čo to je, NIHO, Národný inštitút hodnoty, pomôžte mi, zdravotníci, z hodnoty proste týchto medicínskych vecí. Podstatná vec, inštitút náš, ktorý má vyhodnocovať, že či zadané peniaze tým pacientom idú to, čo majú, tak v týchto liekoch sa obchádza. V týchto najdrahších liekoch, ktoré budú mať teda miliónové dopady. Hovorili to kolegovia, hovorí to pani Korčeka Fedorová, že lieky podľa § 7 ods. 5, tie, čo som čítala na začiatku, nebude posudzovať NIHO, ale Ministerstvo zdravotníctva, podotýkam, máme tam politickú nomináciu a jeho a politická nominácia si tam dáva svojich ľudí. Čiže politicky závislí ľudia budú rozhodovať o tom, či miliónové lieky, ktoré zachraňujú nejakých jednotlivcov, ktorí bez debaty to potrebujú, budú schválené alebo nie. Možno aj v čase pred voľbami, keď budú nejaké články v Novom Čase. No ukážte mi toho frajera ministra, ktorý povie, že „nie, ja to nepodpíšem“. Tak toto teraz robíme, hej?, že vynechávame vlastne ten nezávislý inštitút. A naozaj, keď sa pozriete do zákona, je tam nový § 75 odsek d), ktorý hovorí, že ministerstvo vydá do 60 dní odôvodnené vyjadrenie, či liek spĺňa podmienky podľa § 7 odsek 5. Čiže toto je jedna z najvážnejších vecí. Ak má byť liek zaradený bez štandardnej nákladovej efektivity a nemusí dokazovať, tak práve tam by mal byť ten nezávislý filter oveľa silnejší a nie mäkší. Toto pre mňa nie je maličkosť. Toto je vec, pre ktorú budú padať milióny a pozor, vy, keď zaradíte liek, to nie je len, že teraz a tento mesiac a tento rok, to už ide stále, lebo potom to už, preboha, si predstavte, že to je nejaké dieťa, nejaká matka, už jej to potom nemôžete zobrať. Takže to už je potom náklad aj na ďalšie roky, toto, toto, toto je vážna vec. Ďalšia výtka. Kde je ten čas? Lebo nám tento rokovák, čo je taký, aký všetci vieme, má málo času. Držiteľ registrácie môže klamať v žiadosti. Toto je teda výtka. Keď si to overíte, tak v podstate je to pravda, lebo všeobecne je v § 16 ods. 4 obsiahnuté prekážky zaradenia vrátane toho, že liek nie je nákladovo efektívny alebo farmakoekonomický rozbor obsahuje nepravdivé, rozporné alebo neúplné údaje. Lenže nový text výslovne stanovuje, že pri liekoch podľa § 7 ods. 5, pri tých najdrahších, doslova je tam napísané, že pri týchto liekoch sa ods. 4 písmeno g) a h) nepoužije a to je to, čo som čítala, hej? Ods. 4 obsahuje prekážky zaradenia, že liek nie je nákladovo efektívny a tak ďalej a obsahuje nepravdivé, rozporné informácie. Inými slovami, pri najdrahších liekoch sa hovorí: nevadí, keď si klamal, aj tak to nebráni zaradeniu. Doteraz to ale bránilo. Takže toto, pozor na to, hej? Potom ten zber dát tam vytýka pani Korčeka Fedorová. Opäť, keď chcete byť vecní, pozrite sa na návrh zákona. Ten jednoznačne umožňuje, aby ministerstvo v rozhodnutí určilo dáta, ktoré nie sú známe vopred, a poskytovateľ má na žiadosť poisťovne poskytnúť údaje o výsledkoch liečby. Následne § 93 hovorí, že držiteľ registrácie má medzi 750 až 850 dní na to, aby predložil farmakoekonomický rozbor so zapracovanými dátami, potiaľto dobre. A teraz pozor, dôležité. Ak nie sú dostupné, môže tento majiteľ toho lieku, to sa bavíme o farma firme, ktoré majú rozpočet väčší ako Slovenská republika, hej?, tak môže vlastne použiť iné dáta z klinickej praxe alebo klinických štúdií, ktorými disponuje. No, tak vybavené, tak dá si tam niečo odniekiaľ, čo nemáte overené, lebo však čo, u nás dáta nie sú, pohoda. Pozor na to, toto nie je tiež maličkosť, hej? Takže myslím si, že aj tam je tá výhrada oprávnená a dalo by sa to lepšie. Potom to prehodnotenie tých 750 až 850 dní, ktoré má ministerstvo prehodnocovať, tak aj to sa, keď sa pozriete na § 93, tak nastavuje vlastne proces, kedy a ako má ten držiteľ registrácie predložiť tú ekonomickú analýzu. A ministerstvo potom prehodnotí, oznámi výsledok, držiteľ registrácie sa vyjadrí, ministerstvo vyjadrenie preskúma a až potom, ak liek nespĺňa podmienky, tak vyzve držiteľa registrácie na úpravu tej MEA zmluvy, to sú zmluvy mimo pravidiel. Čiže inými slovami je riziko reálne, lebo ten automat nie je tvrdý, nie je vecný. Nie je to tak, že nepreukázal si prínos a končíš, je tam veľký priestor na vyjednávanie, všetky tie etapy, všade tam môže tá farma firma vyjednávať. Nákladovo neefektívne lieky ako komparátory. Kolegovia tu hovorili, že sa budú zdražovať vďaka tomu aj iné lieky, keď prijmeme drahé, tak sa už porovnávate s drahými a nie s lacnými. Obrovský dopad na rozpočet v ďalších kategóriách. Neviete si predstaviť naozaj, aký veľký. Výnimky podľa § 88 až 88e tohto zákona. Hovorí sa o tom, ako ideme upratať výnimky, no nie, nejdeme. Keď si to pozriete, tak realita je taká, že tie výnimky tam zostávajú aj tak, ako je to dnes, že poisťovne si povedia, niečo sa tam pridáva, ale na konci dňa tam zostáva, že poisťovňa si rozhodne. Tiež to nie je úplne, ale dobre, hej? Toto nie je úplne, že koniec sveta. Je tam nerovnosť medzi novou výnimkou a pokračovaním liečby, ktorú ja aj ľudsky chápem. Hovorí sa tam presne o tom, že ak dôjdu peniaze, tak vlastne vy podľa tohto zákona, alebo keď nie vy, ale poisťovňa podľa tohto zákona, nemôže odmietnuť predpísanie lieku u liečby, ktorá už bola schválená u pacienta, ktorý beží, ale keď príde nový pacient a požiada o ten istý kategorizovaný liek s tou istou diagnózou, tak jemu to už odmietnuť môže, lebo nie sú peniaze. Čo je akože pochopiteľné, lebo nie sú. A chcem vám teda povedať, čo je dôležité, lebo tu sa často kolegovia oháňajú programovou vyhláškou, že však tam sa stanoví, koľko sa minie peňazí a vybavené. Tak ako to bude, ako to je stanovené, tak ja vám garantujem, do pol roka sa minú tie peniaze, budete mať rozbehnutú liečbu, dáte tie drahé lieky tým ľuďom v dobrom. To sa nedeje, že akože niekto by chcel zlý zámer. V dobrom dáte, lebo tie farma firmy vás jednoducho oblbli, čo je úplne pochopiteľné, lebo to aj tí pacienti, oni chcú tie, aj tí doktori, všetci chcú tie lieky, len bacha, nemáte tam tú druhú stranu, nemáte tam toho, kto to platí, hej? A teraz vy im to všetko poplatíte a budete mať pol roka pred voľbami, už vás vidím, jak budete tým ľuďom vysvetľovať, že nie, ja vám ten istý liek, ktorý tvoj sused má, nedám. Alebo že nie sú peniaze. No, výsledok bude, že sa jednoducho z politických, logických dôvodov bude musieť schváliť viac peňazí, čo je na jednej strane v poriadku. Len pripomínam začiatok tejto debaty, že zároveň to znamená, že vy nejakého konkrétneho pacienta zachránite, ale stovky, tisíce, možno 10 000 ľudí nedostane zdravotnú starostlivosť, lebo jednoducho sme im nedali liek, ktorý by mal tú nákladovú efektivitu a dostal by ten kvalitný rok života navyše alebo aj viac. Je tam toho ešte viac, všetko, čo kolegovia hovorili, doslova sedí. Ja som sa snažila urobiť to, čo vždy. Vyslovene som si čítala paragrafy v zákone, legislatívu, či to, čo hovorí pani Fedor, je alebo nie je tak. Všetko, čo hovorí, je naozaj tak v zákone napísané. Čiže 20 sekúnd. Treba vrátiť NIHO do hodnotenia liekov podľa § 7 ods. 5. Treba zrušiť výnimku, že pri tomto paragrafe nevadí nepravdivá ekonomika. Dáta z praxe treba presne upraviť. Kto ich zbiera, v akej štruktúre, aký systém, ako sa overujú, čo sa stane, keď sú nepravdivé. Zdravotné poisťovne buď ako zmluvná strana MEA alebo
|
Návrhu zákona sú naozaj pozitívne veci a nikto tu absolútne nespochybňuje cieľ, aby sa pacient dostal k modernej liečbe rýchlejšie a férovejšie. To je bezpochyby správny cieľ. Problém je ale, že tento zákon smeruje k tomu cieľu veľmi rizikovou cestou. Prvé riziko je, že rozširujeme okruh liekov, ktoré sa môžu dostať do úhrad z verejného zdravotného poistenia bez preukázania efektivity, nákladovej efektivity. Pri takto drahých liekoch to nie je detail. My sa tu bavíme o desiatkach, stovkách, za rok o miliónoch €, ktoré budú chýbať inde, iným pacientom. Pozor na to. Ak tu nenastavíme správne pravidlá, tak jednoducho to riziko je obrovské. Druhé riziko, také celkovo, čo chcem povedať, je oslabenie úlohy Úlohy NiHA, teda inštitútu, ktorý máme práve na to, aby vyhodnocoval hodnotu za peniaze, tak tuto ho vynechávame z toho procesu práve pri najdrahších liekoch, tak tam by malo mať väčšie slovo a nie menšie, hej? Tretie riziko, ministerstvo bude dohadovať podmienky s farmafirmami, teda politikmi nominovaní úradníci, ale platiť to budú ľudia cez verejné zdravotné poistenie. To je tak pohodlný model pre politikov a tak lákavý na dohadovanie všelijakých predražených liekov. A to, čo by som chcela povedať, ale je práve to štvrté riziko a to v prípade, že tie lieky nebudú spĺňať ani len to, čo deklaroval výrobca, tak je tam vyslovene napísané, že budeme dáta zbierať teda akože z terénu a keď teda neprídu, lebo nie je tam pomenované ani ako, ani od koho, tak budeme sa spoliehať na toho výrobcu, ktorý má záujem, aby boli tie lieky kategorizované a teda preplácané. Čiže áno, pozitíva tam sú, ale to nestačí pri takto drahých rozhodnutiach, dobrý úmysel, a v takomto, prepáčte, ten zákon ja osobne nie som ochotná podporiť, lebo tie riziká sú väčšie ako prínosy, naozaj. Pán poslanec
|
Prepáčte, omylom, pán predseda.
|
Bráne. Vôbec chuť na toto, ale nakoniec mi to nedá, lebo naozaj tu nejde o mňa alebo o pána Danka, o SNS a o opozíciu a koalíciu, ale ide to naozaj reálne o ľudí. A ja teda sa priznám, ja mám trošku od začiatku problém, veď už ma poznáte. Ja mám celkovo problém s tým, keď my politici ideme chrániť ľudí pred nimi samými a myslím si, že by mali mať ľudia aj trošku zodpovednosť za svoje správanie. Takže mrzí ma to. Nebudem asi úplne s prúdom, ale dobrá správa, ani nie úplne proti prúdu. Na začiatok poviem úplne jasne, aby nevznikla nejaká nejaká domnienka, ja tiež nesúhlasím s tým, samozrejme, aby kozmetičky bez zdravotníckeho vzdelania pichali botox, výplne alebo aby robili akékoľvek zdravotné výkony, to nemá v kozmetickom salóne čo hľadať, áno? A súhlasím, že existujú prípady, kedy naozaj zle urobené výkony poškodili zdravie človeka. Je ich mnoho, kolegovia o tom hovorili, potvrdzujem to. Tiež súhlasím s tým, že zákazník nevie často odborne posúdiť, či tá látka, ktorá sa mu napríklad dáva do tela, tak či je správne skladovaná, či nie je niekde z Číny, lebo to sa nám tu bežne deje, že cez internet sa objednávajú a tak ďalej, lebo aby ste vedeli, tak botox je normálne na predpis, čiže vy by ste sa k nemu nemali dostať, keď nie ste zdravotník. Aj častokrát sa v týchto salónoch deje, boli o tom reportáže, že oni si proste cez internet objednávajú. Čiže ja súhlasím, že toto je problém, takisto ten človek nemusí vedieť, či je ten, ktorý mu podáva tú látku, naozaj na to odborne zdatný, či vie riešiť napríklad alergické reakcie alebo iné veci, ktoré môžu prísť, preto je tam dôležité to zdravotnícke vzdelanie a tiež priznávam, že áno, najmä mladé ženy a teda mnohí iní sa môžu rozhodovať najmä podľa ceny, Instagramu, pekných fotiek pred a po a nie podľa registra poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Však dokonca aj ja, keď si idem niečo vyberať, tak nepozerám si register, ale pozerám si výsledok práce a môže to oklamať v dnešnej dobe, hej? Takže ja tiež uznávam, že problém existuje, to bez debaty. Ale teraz moja otázka je, prosím vás pekne, že či to riešime v tomto zákone správne. Keď sa bavíme o tom zákaze teraz a potrestaní plošne všetkých kozmetičiek, pedikériek, pardon, ospravedlňujem sa. Kozmetičiek a všetkých, ja neviem, masérov a úplne každého, kto nejakým spôsobom má starostlivosť o ľudské telo, hej? Lebo ja mám totiž pocit, že sa nám tu trošku miešajú dve veci. Tak prvá vec je poskytovanie nelegálnych výkonov, sedí, hej? To sme pomenovali. A keď, a tu má teda Ja neviem, masérov a úplne každého, kto nejakým spôsobom má starostlivosť o ľudské telo, hej? Lebo ja mám totiž pocit, že sa nám tu trošku miešajú dve veci. Tak prvá vec je poskytovanie nelegálnych výkonov. Sedí, hej? To sme pomenovali. A keď, a tu má teda Andrej Danko pravdu, že ak niekto dnes bez oprávnenia pichá botox alebo výplne, tak jednoducho problém nie je v tom, že doteraz sme nemali tie pravidlá. Veď už dnes je v zákone napísané, že toto nesmie robiť, že je to zdravotný výkon, že má mať zdravotné vzdelanie, hej? Čiže ja si trošku myslím, že v tomto doteraz to tiež nebolo povolené. Nemali sme to povolené, botox nie je bežný krém, je to kozmetický výrobok, je to liek a jeho aplikácia je jednoznačne zdravotnícky výkon. Takýto výkon nemá vykonávať kozmetička, hotovo bodka, bez zdravotníckeho oprávnenia. Takže ak sa dnes ideme tváriť, že teraz zákon konečne zakáže kozmetičkám pichať botox, tak to proste nie je pravda, hej? To bolo aj doteraz možné. Zákon skôr explicitne dopisuje do hygienického zákona pre kozmetické salóny, že v zariadeniach starostlivosti o ľudské telo sa nesmú robiť zdravotné výkony ani činnosti vyžadujúce odbornú spôsobilosť zdravotníckeho personálu. S týmto nemám problém. Už to máme inde. Musí bolo veľmi ťažké pre hygienikov, pre Úrad verejného zdravotníctva dokazovať, proste hrabať sa v tom, že prišlo k nejakému porušeniu. Dlho to trvá, komplikuje to vec. Ak pomôže explicitne napísať do hygienického zákona, že toto sa môže, toto sa nemôže, pomôže to jednoducho všetkým, hej? No len potom je tu tá druhá vec a tá mi prekáža. Čiže táto časť mi neprekáža, teraz mi prekáža, teraz idem k tomu, čo mi prekáža. Tento zákon nerieši iba tých, ktorí nelegálne pichujú botox, z ktorých je, že drvivá menšina. On pritvrdzuje režim pre celé zariadenia starostlivosti o ľudské telo, pre všetkých, pre kozmetičky, kaderníčky, pedikérky, ja neviem čo. Manikérov, masážne salóny, permanentné mejkapy, všetci, všetci. A to je naozaj množstvo ľudí, ktorí sa starajú sami o seba a nezaťažujú tento štát. Robia prácu, ktorú, o ktorú musí mať záujem niekto iný, inak by neexistovali. Robia ju tak dobre, že dodnes existujú, platia odvody. A teda ja sa chcem prihovoriť, že pozor, aby sme teda s vaničkou nevyliali aj dieťa. A zároveň sa pýtam, že prečo majú aj títo, ktorí vlastne nič nerobili doteraz, akoby niesť tú plošnú cenu za tých, ktorí porušovali doteraz už platné zákony a ktorí robili veci tak, ako sa nemá, hej? Ak má niekto kozmetický salón, robí čistenie pleti, obočie, mihalnice, ja neviem, pedikúru, manikúru, ale nepichá injekcie, nehrá sa na lekára, neponúka výplne, čo mimochodom chcem teraz povedať, to je aj prípad, považujem to preto trochu za nekorektné, tak to musím povedať. To je aj prípad priateľky Andreja Danka Silvie. Ja vám to hovorím ako opozičná poslankyňa. Bola som u nej v salóne. Tá baba nič z tohoto neponúka. Je to normálny slušný salón, hej? A či sa vám to páči alebo nie, toto je fakt. Dá sa tam ísť. Nepovažujem za korektné teraz toto vyťahovať ako dôvod, pričom chápem, že je to lákavé, ale fakt je taký, to sa dá pozrieť na stránke. Naozaj to je tak, že ona z tohoto nič neponúka. A takýchto kozmetičiek je, že ja neviem, tisíce. A teraz si zoberte, že my teraz ideme všetkým týmto, ktorí vôbec neponúkajú tie veci, o ktorých sa tu bavíme, tak my ideme vlastne navyšovať byrokraciu, hej? A ja mám vlastne s týmto trošku problém, že vlastne sa im akoby dáva taký spoločný trest. Toto je typický problém podľa mňa nás a Slovenska, ale teda nás politikov. Namiesto toho, aby sme cielene išli po tých, ktorí prekračujú zákon, ohrozujú zdravie ľudí, aby sme riešili práve to, aby ten zákazník mal tú informáciu hneď na mieste, keď tam príde. No nie. My vyrobíme plošne všetky povinnosti pre všetkých, hej? A namiesto toho, aby sme teda tú čiernu ovcu nejakým spôsobom poriešili. Tým nehovorím, samozrejme, že hygiena nemá kontrolovať tie prevádzky alebo salóny. Samozrejme, že má a má to robiť naďalej, máme jej to uľahčiť. Všetko toto sedí, ale musíme rozlišovať medzi primeranou kontrolou a zbytočnou byrokraciou a naozaj, ak sú problémom injekčné zdravotné výkony v salónoch, čo je v poriadku, sedí vec, tak riešme injekčné zdravotné výkony v salónoch. Dajme jasný zákaz, jasnú sankciu, jasnú kontrolu rizikových prevádzok, dajme zoznam verejný, aby ten klient sa k tomu ľahko dostal ako k jasnej informácii pre zákazníka. Urobme toto, hej? Však v poriadku. Ale nerobme z každej poctivej kozmetičky, kaderníčky, neviem koho, maséra, hej? Podozrivú osobu, ktorá musí znova behať po úradoch, čakať na nejaké rozhodnutia, vypĺňať papiere a žiť v strachu, či nepríde nejaký kontrolór a nezavrie jej to, čo živí ju aj celú jej rodinu. Akože pozor na to, ľudia. Ja viem, že je to lákavé, ja rozumiem, že tu ten problém je, ale pozor na spôsob, akým to riešime, hej? Lebo drvivá väčšina z nich, opakujem, žiadny botox nepichá. A ja teda tie služby využívam, neviem, či ste si všimli. Naozaj, drvivá väčšina tento problém nemá a my teda väčšinu nejakým spôsobom trestáme za tú menšinu, hej? Toto je tá moja hranica, štát. Štát má chrániť ľudí pred podvodom, pred nelegálnym zdravotným výkonom, pred reálnym ohrozením zdravia. Áno, v poriadku, ale nemá chrániť dospelého človeka pred každým zlým rozhodnutím tým, že preventívne sťaží život všetkým ostatným, všetkým poctivým podnikateľom. A v tomto prípade ešte teda najmä podnikateľkám. Ženy to špeciálne teda majú u nás v tomto náročnejšie. No takže povedzme si úprimne, ešte to by som chcela povedať, že treba povedať úprimne, že časť zodpovednosti má aj ten zákazník. Prosím vás pekne, my sa tu netvárme, že ak niekto vedome ide na nejaký podozrivo lacný výkon do neoverenej prevádzky k osobe bez kvalifikácie, tak jednoducho, alebo teraz mi hovorili kolegovia, že chodia napríklad Ukrajinky, rôzne iné baby, chodia priamo domov, hej, robiť nejaké výkony. No tak akože sa netvárme, že to tam nie je trochu cítiť a ja si myslím, že štát nemôže odstrániť všetky dôsledky zlého rozhodnutia dospelého človeka. Tak ako si to nemyslím pri alkohole, hazarde, fajčení, tak si to nemyslím ani tu. Jednoducho, povedzme ľuďom, že musia trochu používať aj mozog. To by akože nebolo zlé, len nefunguje to tak, že všetko musí zakázať štát a musíme riadiť život všetkých ľudí, hej? No. Ja ale zároveň chcem povedať, že je rozdiel medzi človekom, ktorý vedome riskuje, hej, a zákazníčkou, ktorá v dobrej viere príde do existujúceho salóna, vidí cenník, fotky a tak ďalej, hej, a úplne logicky predpokladá, že keď to existuje, tak je to aj povolené a robí sa tam všetko legálne. Toto rozlišujme a s týmto, veď preto navrhujem aj riešenia, hej? Ja si myslím, že štát zlyháva vtedy, ak nevie človeku jednoducho ukázať, kto je kozmetička a kto je zdravotnícky pracovník. Čo sa môže robiť v salóne a čo patrí do zdravotníckeho zariadenia? Kto má oprávnenie a kto si kúpil kurz na internete? Toto je podľa mňa úloha štátu, aby, keď ten zákazník niekam ide, tak dajme povinnosť niekde verejne zobraziť tieto informácie. Takže ja by som navrhovala, lebo teda tak nás učili, že keď kritizujem, tak musím vedieť dať aj iné riešenie. Inak tá kritika, to je len štekanie a nikomu to neprináša nejaký prospech. Takže ja by som navrhovala, že kľudne dajme do zákona, jasne to tam dajme, že aplikácia botoxu, výplní, iných injekčných estetických výkonov je zdravotný výkon a nepatrí to do rúk osôb bez príslušného zdravotníckeho vzdelania. Jasné, bez debaty, nie je problém. Trošičku mám problém s tým, čo je teraz v tom zákone, že teraz som sa aj bavila o tom s Adamom Lučanským ohľadne ich pozmeňováku, že tam je naozaj napísané, že nesmie narušiť integritu kože. Akože kozmetička. Ľudia, však nebude môcť nič robiť, hej? Však akože diskusia, ja neviem, ja si pamätám, na zdravotníckom výbore som sa pýtala na laser, hej, že to sú veci, ktoré sa používajú bežne, zasahuje to tú integritu, ale nie je to zdravotnícky výkon, vraj teda od nejakého výkonu toho lasera je. Dobre, tak pomenujme v zákone, ako hlboko do tej kože môže ísť, aká sila toho lasera môže byť v kozmetickom salóne a aká už v zdravotníckom zariadení. Toto je podľa mňa naša úloha toto pomenovať a kľudne to dajme aj do troch zákonov naraz, s tým problém nemám, ale teda nastavme jasné pravidlá, hej? Po druhé, zamerajme kontroly na rizikové prevádzky a rizikové výkony, nie plošne na každú slušnú kozmetičku. Akože veď tie baby sa ozvú, je nejaký problém. Sami ste hovorili x prípadov. Tomáš Vucka tam má nejaké kompetencie, posilnime. Máte kontrolu, viete kontrolovať, tak dobre, keď nemáte, tak vám to dajme cez zákon, hej? Posilnime to. V poriadku, aj toto je riešenie. Ja nehovorím, že sa to nemá diať, lebo rozumiem, že hygiena dnes s ich množstvom povinností a s tým, ako to je všelijako nejasné, to jednoducho je nerealizovateľné, aby to dneska stíhala, tak poďme im pomôcť, aby to stíhali, prípadne dajme kompetencie ďalším. Ďalšia vec, vytvorme teda ten jednoduchý nejaký systém overenia, kde zákazník musí vedieť pred výkonom za 10 sekúnd si niekde overiť, či ten človek je zdravotník alebo nie je a či je to teda oprávnené alebo nie je. Toto a či je to hlavne zdravotnícke zariadenie alebo teda salón. Ďalšia vec, povinné označovanie pri invazívnych estetických výkonoch. To by mohlo pomôcť, ak niekto ponúka botox alebo ďalšie veci, tak nech má, ja neviem, nacapenú nálepku, nejaký certifikát, voľačo, čo je hneď vidieť na dverách, na stene pre každého zákazníka, a nie že keď tam príde tá baba, tak musí niekde si pýtať nejaké papiere, to nikto reálne nerobí, tak urobme to tak, že dajme to ako povinnosť tým, ktorí to robia, a nie všetkým plošne, ale tým, ktorí to robia, aby to mali niekde zverejnené, a s tým súvisiaca aj osoba, ktorá je na to kompetentná, zodpovedná, bude to robiť. Toto vyrieši, že nedávam povinnosti tým, ktorí to nerobia, nedávam im buzeráciu, zároveň verejne oznamujú sami o sebe tí, ktorých sa to týka, zľahčujem kontrolu, informáciu pre zákazníka a v prípade, že príde kontrola a oni ponúkajú takýto zákrok a zároveň to nemajú vyvesené, tak okamžite viem reagovať a uľahčím tým kontrolu vlastne všetkým, ktorí prídu, lebo dneska to mal naozaj UVZ veľmi ťažké v tomto smere, hej? K tomu samozrejme patria tvrdé sankcie. Ak takéto niečo poruší, kľudne zvýšme sankcie. A vôbec s tým nemám problém. Keď niekto robí nelegálne zdravotné výkony, tak OK, ale prosím vás, nie papierovú šikanu pre všetkých, ktorí to nerobia. Pre každú jednu kozmetičku. Ja chcem nájsť riešenie, ktoré teda naozaj ochráni ľudí a zároveň nezničí drobné živnostníčky byrokraciou, lebo tohoto sa trošku bojím. Nemá to byť tak, že našli sme problém, tak ideme pridať povinnosti všetkým a takto vnímam tento jeden konkrétny bod, hej? A ak si kozmetička robí svoju prácu poctivo, hygienicky, v nejakých zákonných hraniciach, štát jej nemá komplikovať život len preto, že niekto iný sa rozhodol hrať na lekára, hej? A ja chcem aj povedať, že v tomto smere jednoducho podporujem to jasné oddelenie tých kozmetických služieb, zdravotných výkonov a tak ďalej, ochranu zákazníkov, ale nepodporujem plošné pritvrdzovanie, zvyšovanie byrokracie pre všetkých, bez ohľadu na to, či problém spôsobujú alebo nie. Ten zákon.
|
Bráne. Vôbec chuť na toto, ale nakoniec mi to nedá, lebo naozaj tu nejde o mňa alebo o pána Danka, o SNS a o opozíciu a koalíciu, ale ide to naozaj reálne o ľudí. A ja teda sa priznám, ja mám trošku od začiatku problém, veď už ma poznáte. Ja mám celkovo problém s tým, keď my politici ideme chrániť ľudí pred nimi samými a myslím si, že by mali mať ľudia aj trošku zodpovednosť za svoje správanie. Takže mrzí ma to. Nebudem asi úplne s prúdom, ale dobrá správa, ani nie úplne proti prúdu. Na začiatok poviem úplne jasne, aby nevznikla nejaká nejaká domnienka, ja tiež nesúhlasím s tým, samozrejme, aby kozmetičky bez zdravotníckeho vzdelania pichali botox, výplne alebo aby robili akékoľvek zdravotné výkony, to nemá v kozmetickom salóne čo hľadať, áno? A súhlasím, že existujú prípady, kedy naozaj zle urobené výkony poškodili zdravie človeka. Je ich mnoho, kolegovia o tom hovorili, potvrdzujem to. Tiež súhlasím s tým, že zákazník nevie často odborne posúdiť, či tá látka, ktorá sa mu napríklad dáva do tela, tak či je správne skladovaná, či nie je niekde z Číny, lebo to sa nám tu bežne deje, že cez internet sa objednávajú a tak ďalej, lebo aby ste vedeli, tak botox je normálne na predpis, čiže vy by ste sa k nemu nemali dostať, keď nie ste zdravotník. Aj častokrát sa v týchto salónoch deje, boli o tom reportáže, že oni si proste cez internet objednávajú. Čiže ja súhlasím, že toto je problém, takisto ten človek nemusí vedieť, či je ten, ktorý mu podáva tú látku, naozaj na to odborne zdatný, či vie riešiť napríklad alergické reakcie alebo iné veci, ktoré môžu prísť, preto je tam dôležité to zdravotnícke vzdelanie a tiež priznávam, že áno, najmä mladé ženy a teda mnohí iní sa môžu rozhodovať najmä podľa ceny, Instagramu, pekných fotiek pred a po a nie podľa registra poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Však dokonca aj ja, keď si idem niečo vyberať, tak nepozerám si register, ale pozerám si výsledok práce a môže to oklamať v dnešnej dobe, hej? Takže ja tiež uznávam, že problém existuje, to bez debaty. Ale teraz moja otázka je, prosím vás pekne, že či to riešime v tomto zákone správne. Keď sa bavíme o tom zákaze teraz a potrestaní plošne všetkých kozmetičiek, pedikériek, pardon, ospravedlňujem sa. Kozmetičiek a všetkých, ja neviem, masérov a úplne každého, kto nejakým spôsobom má starostlivosť o ľudské telo, hej? Lebo ja mám totiž pocit, že sa nám tu trošku miešajú dve veci. Tak prvá vec je poskytovanie nelegálnych výkonov, sedí, hej? To sme pomenovali. A keď, a tu má teda Ja neviem, masérov a úplne každého, kto nejakým spôsobom má starostlivosť o ľudské telo, hej? Lebo ja mám totiž pocit, že sa nám tu trošku miešajú dve veci. Tak prvá vec je poskytovanie nelegálnych výkonov. Sedí, hej? To sme pomenovali. A keď, a tu má teda Andrej Danko pravdu, že ak niekto dnes bez oprávnenia pichá botox alebo výplne, tak jednoducho problém nie je v tom, že doteraz sme nemali tie pravidlá. Veď už dnes je v zákone napísané, že toto nesmie robiť, že je to zdravotný výkon, že má mať zdravotné vzdelanie, hej? Čiže ja si trošku myslím, že v tomto doteraz to tiež nebolo povolené. Nemali sme to povolené, botox nie je bežný krém, je to kozmetický výrobok, je to liek a jeho aplikácia je jednoznačne zdravotnícky výkon. Takýto výkon nemá vykonávať kozmetička, hotovo bodka, bez zdravotníckeho oprávnenia. Takže ak sa dnes ideme tváriť, že teraz zákon konečne zakáže kozmetičkám pichať botox, tak to proste nie je pravda, hej? To bolo aj doteraz možné. Zákon skôr explicitne dopisuje do hygienického zákona pre kozmetické salóny, že v zariadeniach starostlivosti o ľudské telo sa nesmú robiť zdravotné výkony ani činnosti vyžadujúce odbornú spôsobilosť zdravotníckeho personálu. S týmto nemám problém. Už to máme inde. Musí bolo veľmi ťažké pre hygienikov, pre Úrad verejného zdravotníctva dokazovať, proste hrabať sa v tom, že prišlo k nejakému porušeniu. Dlho to trvá, komplikuje to vec. Ak pomôže explicitne napísať do hygienického zákona, že toto sa môže, toto sa nemôže, pomôže to jednoducho všetkým, hej? No len potom je tu tá druhá vec a tá mi prekáža. Čiže táto časť mi neprekáža, teraz mi prekáža, teraz idem k tomu, čo mi prekáža. Tento zákon nerieši iba tých, ktorí nelegálne pichujú botox, z ktorých je, že drvivá menšina. On pritvrdzuje režim pre celé zariadenia starostlivosti o ľudské telo, pre všetkých, pre kozmetičky, kaderníčky, pedikérky, ja neviem čo. Manikérov, masážne salóny, permanentné mejkapy, všetci, všetci. A to je naozaj množstvo ľudí, ktorí sa starajú sami o seba a nezaťažujú tento štát. Robia prácu, ktorú, o ktorú musí mať záujem niekto iný, inak by neexistovali. Robia ju tak dobre, že dodnes existujú, platia odvody. A teda ja sa chcem prihovoriť, že pozor, aby sme teda s vaničkou nevyliali aj dieťa. A zároveň sa pýtam, že prečo majú aj títo, ktorí vlastne nič nerobili doteraz, akoby niesť tú plošnú cenu za tých, ktorí porušovali doteraz už platné zákony a ktorí robili veci tak, ako sa nemá, hej? Ak má niekto kozmetický salón, robí čistenie pleti, obočie, mihalnice, ja neviem, pedikúru, manikúru, ale nepichá injekcie, nehrá sa na lekára, neponúka výplne, čo mimochodom chcem teraz povedať, to je aj prípad, považujem to preto trochu za nekorektné, tak to musím povedať. To je aj prípad priateľky Andreja Danka Silvie. Ja vám to hovorím ako opozičná poslankyňa. Bola som u nej v salóne. Tá baba nič z tohoto neponúka. Je to normálny slušný salón, hej? A či sa vám to páči alebo nie, toto je fakt. Dá sa tam ísť. Nepovažujem za korektné teraz toto vyťahovať ako dôvod, pričom chápem, že je to lákavé, ale fakt je taký, to sa dá pozrieť na stránke. Naozaj to je tak, že ona z tohoto nič neponúka. A takýchto kozmetičiek je, že ja neviem, tisíce. A teraz si zoberte, že my teraz ideme všetkým týmto, ktorí vôbec neponúkajú tie veci, o ktorých sa tu bavíme, tak my ideme vlastne navyšovať byrokraciu, hej? A ja mám vlastne s týmto trošku problém, že vlastne sa im akoby dáva taký spoločný trest. Toto je typický problém podľa mňa nás a Slovenska, ale teda nás politikov. Namiesto toho, aby sme cielene išli po tých, ktorí prekračujú zákon, ohrozujú zdravie ľudí, aby sme riešili práve to, aby ten zákazník mal tú informáciu hneď na mieste, keď tam príde. No nie. My vyrobíme plošne všetky povinnosti pre všetkých, hej? A namiesto toho, aby sme teda tú čiernu ovcu nejakým spôsobom poriešili. Tým nehovorím, samozrejme, že hygiena nemá kontrolovať tie prevádzky alebo salóny. Samozrejme, že má a má to robiť naďalej, máme jej to uľahčiť. Všetko toto sedí, ale musíme rozlišovať medzi primeranou kontrolou a zbytočnou byrokraciou a naozaj, ak sú problémom injekčné zdravotné výkony v salónoch, čo je v poriadku, sedí vec, tak riešme injekčné zdravotné výkony v salónoch. Dajme jasný zákaz, jasnú sankciu, jasnú kontrolu rizikových prevádzok, dajme zoznam verejný, aby ten klient sa k tomu ľahko dostal ako k jasnej informácii pre zákazníka. Urobme toto, hej? Však v poriadku. Ale nerobme z každej poctivej kozmetičky, kaderníčky, neviem koho, maséra, hej? Podozrivú osobu, ktorá musí znova behať po úradoch, čakať na nejaké rozhodnutia, vypĺňať papiere a žiť v strachu, či nepríde nejaký kontrolór a nezavrie jej to, čo živí ju aj celú jej rodinu. Akože pozor na to, ľudia. Ja viem, že je to lákavé, ja rozumiem, že tu ten problém je, ale pozor na spôsob, akým to riešime, hej? Lebo drvivá väčšina z nich, opakujem, žiadny botox nepichá. A ja teda tie služby využívam, neviem, či ste si všimli. Naozaj, drvivá väčšina tento problém nemá a my teda väčšinu nejakým spôsobom trestáme za tú menšinu, hej? Toto je tá moja hranica, štát. Štát má chrániť ľudí pred podvodom, pred nelegálnym zdravotným výkonom, pred reálnym ohrozením zdravia. Áno, v poriadku, ale nemá chrániť dospelého človeka pred každým zlým rozhodnutím tým, že preventívne sťaží život všetkým ostatným, všetkým poctivým podnikateľom. A v tomto prípade ešte teda najmä podnikateľkám. Ženy to špeciálne teda majú u nás v tomto náročnejšie. No takže povedzme si úprimne, ešte to by som chcela povedať, že treba povedať úprimne, že časť zodpovednosti má aj ten zákazník. Prosím vás pekne, my sa tu netvárme, že ak niekto vedome ide na nejaký podozrivo lacný výkon do neoverenej prevádzky k osobe bez kvalifikácie, tak jednoducho, alebo teraz mi hovorili kolegovia, že chodia napríklad Ukrajinky, rôzne iné baby, chodia priamo domov, hej, robiť nejaké výkony. No tak akože sa netvárme, že to tam nie je trochu cítiť a ja si myslím, že štát nemôže odstrániť všetky dôsledky zlého rozhodnutia dospelého človeka. Tak ako si to nemyslím pri alkohole, hazarde, fajčení, tak si to nemyslím ani tu. Jednoducho, povedzme ľuďom, že musia trochu používať aj mozog. To by akože nebolo zlé, len nefunguje to tak, že všetko musí zakázať štát a musíme riadiť život všetkých ľudí, hej? No. Ja ale zároveň chcem povedať, že je rozdiel medzi človekom, ktorý vedome riskuje, hej, a zákazníčkou, ktorá v dobrej viere príde do existujúceho salóna, vidí cenník, fotky a tak ďalej, hej, a úplne logicky predpokladá, že keď to existuje, tak je to aj povolené a robí sa tam všetko legálne. Toto rozlišujme a s týmto, veď preto navrhujem aj riešenia, hej? Ja si myslím, že štát zlyháva vtedy, ak nevie človeku jednoducho ukázať, kto je kozmetička a kto je zdravotnícky pracovník. Čo sa môže robiť v salóne a čo patrí do zdravotníckeho zariadenia? Kto má oprávnenie a kto si kúpil kurz na internete? Toto je podľa mňa úloha štátu, aby, keď ten zákazník niekam ide, tak dajme povinnosť niekde verejne zobraziť tieto informácie. Takže ja by som navrhovala, lebo teda tak nás učili, že keď kritizujem, tak musím vedieť dať aj iné riešenie. Inak tá kritika, to je len štekanie a nikomu to neprináša nejaký prospech. Takže ja by som navrhovala, že kľudne dajme do zákona, jasne to tam dajme, že aplikácia botoxu, výplní, iných injekčných estetických výkonov je zdravotný výkon a nepatrí to do rúk osôb bez príslušného zdravotníckeho vzdelania. Jasné, bez debaty, nie je problém. Trošičku mám problém s tým, čo je teraz v tom zákone, že teraz som sa aj bavila o tom s Adamom Lučanským ohľadne ich pozmeňováku, že tam je naozaj napísané, že nesmie narušiť integritu kože. Akože kozmetička. Ľudia, však nebude môcť nič robiť, hej? Však akože diskusia, ja neviem, ja si pamätám, na zdravotníckom výbore som sa pýtala na laser, hej, že to sú veci, ktoré sa používajú bežne, zasahuje to tú integritu, ale nie je to zdravotnícky výkon, vraj teda od nejakého výkonu toho lasera je. Dobre, tak pomenujme v zákone, ako hlboko do tej kože môže ísť, aká sila toho lasera môže byť v kozmetickom salóne a aká už v zdravotníckom zariadení. Toto je podľa mňa naša úloha toto pomenovať a kľudne to dajme aj do troch zákonov naraz, s tým problém nemám, ale teda nastavme jasné pravidlá, hej? Po druhé, zamerajme kontroly na rizikové prevádzky a rizikové výkony, nie plošne na každú slušnú kozmetičku. Akože veď tie baby sa ozvú, je nejaký problém. Sami ste hovorili x prípadov. Tomáš Vucka tam má nejaké kompetencie, posilnime. Máte kontrolu, viete kontrolovať, tak dobre, keď nemáte, tak vám to dajme cez zákon, hej? Posilnime to. V poriadku, aj toto je riešenie. Ja nehovorím, že sa to nemá diať, lebo rozumiem, že hygiena dnes s ich množstvom povinností a s tým, ako to je všelijako nejasné, to jednoducho je nerealizovateľné, aby to dneska stíhala, tak poďme im pomôcť, aby to stíhali, prípadne dajme kompetencie ďalším. Ďalšia vec, vytvorme teda ten jednoduchý nejaký systém overenia, kde zákazník musí vedieť pred výkonom za 10 sekúnd si niekde overiť, či ten človek je zdravotník alebo nie je a či je to teda oprávnené alebo nie je. Toto a či je to hlavne zdravotnícke zariadenie alebo teda salón. Ďalšia vec, povinné označovanie pri invazívnych estetických výkonoch. To by mohlo pomôcť, ak niekto ponúka botox alebo ďalšie veci, tak nech má, ja neviem, nacapenú nálepku, nejaký certifikát, voľačo, čo je hneď vidieť na dverách, na stene pre každého zákazníka, a nie že keď tam príde tá baba, tak musí niekde si pýtať nejaké papiere, to nikto reálne nerobí, tak urobme to tak, že dajme to ako povinnosť tým, ktorí to robia, a nie všetkým plošne, ale tým, ktorí to robia, aby to mali niekde zverejnené, a s tým súvisiaca aj osoba, ktorá je na to kompetentná, zodpovedná, bude to robiť. Toto vyrieši, že nedávam povinnosti tým, ktorí to nerobia, nedávam im buzeráciu, zároveň verejne oznamujú sami o sebe tí, ktorých sa to týka, zľahčujem kontrolu, informáciu pre zákazníka a v prípade, že príde kontrola a oni ponúkajú takýto zákrok a zároveň to nemajú vyvesené, tak okamžite viem reagovať a uľahčím tým kontrolu vlastne všetkým, ktorí prídu, lebo dneska to mal naozaj UVZ veľmi ťažké v tomto smere, hej? K tomu samozrejme patria tvrdé sankcie. Ak takéto niečo poruší, kľudne zvýšme sankcie. A vôbec s tým nemám problém. Keď niekto robí nelegálne zdravotné výkony, tak OK, ale prosím vás, nie papierovú šikanu pre všetkých, ktorí to nerobia. Pre každú jednu kozmetičku. Ja chcem nájsť riešenie, ktoré teda naozaj ochráni ľudí a zároveň nezničí drobné živnostníčky byrokraciou, lebo tohoto sa trošku bojím. Nemá to byť tak, že našli sme problém, tak ideme pridať povinnosti všetkým a takto vnímam tento jeden konkrétny bod, hej? A ak si kozmetička robí svoju prácu poctivo, hygienicky, v nejakých zákonných hraniciach, štát jej nemá komplikovať život len preto, že niekto iný sa rozhodol hrať na lekára, hej? A ja chcem aj povedať, že v tomto smere jednoducho podporujem to jasné oddelenie tých kozmetických služieb, zdravotných výkonov a tak ďalej, ochranu zákazníkov, ale nepodporujem plošné pritvrdzovanie, zvyšovanie byrokracie pre všetkých, bez ohľadu na to, či problém spôsobujú alebo nie. Ten zákon.
|