|
|
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1074. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1122 z 5. novembra 2025 v znení rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 1225 z 19. januára 2026 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali od začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
|
Ďakujem.
Pán poslanec Svoboda, vy ste spravodajcom k vládnemu návrhu zákona č. 483/2001 o bankách a dovolím si zacitovať zo stále platného rokovacieho poriadku § 83, čo je úloha spravodajcu, je to v bode 2, ktorý má upozorniť na súvislosť s návrhom zákona a s návrhmi uvedenými v spoločnej správe výborov. Tak sa chcem spýtať, ako ten veľmi dlhý pozmeňujúci návrh, ktorý ste predkladali a ktorý sa podľa mňa týkal zdravotníckych zákonov a nie zákona o bankách, aký má súvis so zákonom o bankách? Pretože ako spravodajca by ste na to mali dohliadať, aby ten súvis tam bol.
Ďakujem veľmi pekne.
|
Ďakujem za slovo. Pán kolega, pekne ste poukázali na prílepky, ktoré sú k tomuto návrhu zákona. Ja by som sa k samotnému zákonu o bankách nevyjadrovala, keďže nie som ekonóm, ale naozaj ma dvíha zo stoličky, keď vidím deväť pozmeňujúcich návrhov, z toho možno keď s privretými očami, tak dva, tri sa týkajú bánk a šesť je čistých prílepkov. Povedzme si najhorší, to už povedal aj pán Čaučík, prílepok sa týka hazardu. Neprešlo to v skrátenom konaní, neprešlo to hlasovaním, nepodpísal to pán prezident, tak to tu máme znova v inej podobe a stále sa budeme snažiť ten hazard dostať. Neuvedomíme si, že nám to ničí životy ľudí. Myslíme si, že zachráni hazard ekonomiku? No nezachráni. V prvom rade ju mali zachrániť lepší výber daní. Ale chcem sa venovať aj iným prílepkom. Zákon o územnom plánovaní, zákon o energetike, zákon o sociálnom poistení, zákon na podporu obnovy a odolnosti, čo tu máme ešte, ďalšie rôzne, už som asi spomínala sociálne poistenie, zdravotný zákon, ako toto je vrchol, veď kde tí odborníci potom majú hľadať, v zákone o bankách? To, že sa im menil ich zákon, podľa ktorého oni majú fungovať? Veď tak zneprehľadňujeme tento náš systém legislatívny, že už sa v ňom nikto nebude vedieť vyznať. Toto proste treba odmietnuť a vás kolegovia z koalície prosím, naozaj sa bavme vecne o tom, čo treba riešiť v tomto štáte. A áno, treba hľadať peniaze a začnime tým, že budeme vymáhať dane. Ďakujem.
|
|
|
Pán Hargaš, dostali ste upozornenie za to, že ste použili slovo bliakať. Ja som si pozrela do synonymického slovníka, čo to slovo bliakať vlastne znamená, keď je zakázané ho používať v parlamente a dozvedela som sa, že je to označovanie vydávania zvukov typických pre kozy, ovce alebo teľatá a v prenesenom význame sa používa na opis hlasného zvieracieho kriku. Čiže navrhujem, keďže sme nedávno len schválili etický kódex, aby súčasťou alebo prílohou etického kódexu bol aj zoznam slov, ktoré bude zakázané používať v tomto pléne, aby sme nedostávali upozornenia. A teraz k tomu čo ste hovorili napríklad o stave na železniciach. Ja by som doplnila, že riešenie alebo Akčný plán, ktorý pán minister navrhol a na ktorý zareagovali viacerí rušňovodiči, bolo, že namontuje kamery do kabín rušňovodičov. Čiže vypudí ešte aj tých posledných rušňovodičov, ktorí robia a vieme, že ich je nedostatok na železniciach. Ale tie kamery to je také nie ojedinelé, pretože aj pán Matúš Šutaj Eštok po útoku v Spišskej Starej Vsi navrhol, že do škôl kúpy za 60 miliónov kamery a tým bude zabezpečená bezpečnosť. Čiže miesto aktívnej ochrany a my za KDH sme aj tú aktívnu ochranu navrhovali v podobe bezpečnostných ľudí alebo tímov, ktorí by pôsobili na školách, koordinátorov bezpečnosti, ale koalícia to odmietla z radov teda bývalých vojakov, záchranárov alebo policajtov, ktorí majú skúsenosti s odhaľovaním a so včasným zabezpečením ochrany. Čiže toto bolo odmietnuté, ale teda tie kamery vyriešia všetko. Problém všade a nezabudnite, že máme sa vyjadrovať slušne a v žiadnom prípade nepoužívať slovo bliakať v parlamente. Ďakujem.
|
Pán poslanec Štefunko, mňa veľmi oslovilo ten slogan, ktorý ste použili, že bohatým dávať a chudobným mávať. Spomínali ste aj mítingy, ja by som k nim doplnila aj takú oslavu MDŽ, ktorá je typická pre členov strany SMER, kde tak veľmi svojsky prejavujú úctu k ženám, že rozdajú karafiáty, osolia to pikantnými vtipmi a potom v pléne povedia, že snáď keď žena bola znásilnená, tak si to všimne. To je taká, taká klasická úcta k ženám zo strany tejto vládnej koalície. Ale hovorili ste aj o tom, že v 21. storočí veľmi nevyužívame elektronické služby, áno, a občania ich nemôžu využívať a že musia chodiť na poštu. Žiaľ, ešte aj to sme im sťažili, pretože rušíme pobočky tých pôšt. Aby nestačilo, tak rušíme, alebo sme zrušili, železničná spoločnosť zrušila ešte aj pokladne dokonca v menších mestách na vlakových staniciach. Čiže my robíme všetko preto, aby sa ten občan z toho domu nikde nedostal, niektorým síce pomôžeme energopomocou, niektorým ani to a práve tí, ktorí napríklad na Orave nemajú zavedený plyn, takže kúria drevom, nemajú ani železničnú stanicu, čiže ešte ani len tie dotácie na bezplatnú dopravu nemajú nárok ani seniori, ani študenti. A dalo by sa pokračovať. Ja by som ale ešte kým mám chvíľočku času chcela povedať, že ako reaguje táto vládna koalícia, teda páni ministri na konštruktívnu kritiku. Miesto vysvetlenia je to arogantné a sebavedomé šírenie lží a útokov na všetkých slušných poslancov v tomto pléne.
Ďakujem.
|
Ďakujem. Kolegyne, kolegovia dva roky sa snažíme viezť konštruktívne debaty s koalíciou. Dva roky sa snažíme prinášať vlastné návrhy ale je to ako keby sme hrach na stenu hádzali. Sme zosmiešňovaní, vymýšľa sa zmena rokovacieho poriadku, etický kódex a tak ďalej len, aby sme zošrúbovali opozíciu a umlčali. Ale len udalosti posledných dní hovoria to, že vláda ak by len trošku sebareflexie mala tak by mala odstúpiť po tom čo bola zverejnená tlačová beseda generálneho prokurátora, ktorý upozornil na to, že 70% prípadov sa nevyšetruje, že je o 70% menej stíhaných ľudí a o 67% menej obžalovaných. A úplne ironicky vyznieva pani policajná prezidentka sa tu snaží obhajovať štýlom, že veď spolupracujeme s Európskou prokuratúrou a aj by som jej to uverila ak by som sa včera nebola dozvedela, že európska prokurátorka upozornila na to, že Slovensko je krajina, ktorá má tretinu prípadov pod vodou s DPH v rámci celej Európskej únie. Že Európska prokurátora vyšetruje prepojenie na slovenské firmy kde máme až 4700 podozrivých firiem napojených na 172 prebiehajúcich vyšetrovaní DPH a odhalené škody na Slovensku presiahli 681 miliónov, ku koncu roka 24. A my sa stále budeme tváriť, že všetko je v poriadku a že ten slovenský občan asi naozaj seno žerie. Ďakujem.
|
Ďakujem kolegovia. Nebudem reagovať na všetkých. Možno pani poslankyňa na teba. V tej tabuľke č. 4a) je vplyv na rozpočet verejnej správy a je to tam so zápornou sumou. Čiže z toho som vychádzala, že tam má byť tá úspora. Respektíve, že tieto prostriedky zrejme už ani neboli rozpočtované, hej? Čiže z tohto úplne krátko. Ale naozaj aj tá debata, ktorá tu je vlastne o tom, že všetci uznávame potrebnosť a dôležitosť sociálnych podnikov naozaj. Tak isto si všetci uvedomujeme, že do tohto systému ale to je asi bežné v každom štáte, že sa nám dostanú aj ľudia, ktorí chcú proste systém obchádzať a zneužiť. A našou úlohou spoločnou by malo byť vyhľadať týchto a potrestať ale zasa netrestať všetkých. Keď hovoril pán poslanec Dubovický o tom, že vlastne nie je kontrola. No ja si myslím, že kontrola ministerstvo vie jednoducho urobiť kontrolu. Pretože registrovaný sociálny podnik ak je a využíva výhody, tak zároveň predpokladám, že aspoň na tých 30% zamestnancov, keďže tú podmienku musí splniť poberá vyrovnávací príspevok. Čiže úrady práce o ňom túto vedomosť majú, že či má takýchto zamestnancov alebo nie. A keď majú tak nie je problém vlastne. Keďže zmluvy sú zverejnené tak sa k tejto informácii dopracovať. Čiže toto si myslím, že je ľahko overiteľné. Ďakujem.
|
Vážený pán minister, pani kolegyne, páni kolegovia, v prvom rade chcem poprosiť pána ministra, aby zodpovedal potom na tie otázky, ktoré vzniesli sme v rozprave ako v diskusných príspevkoch, tak aj vo faktických, pretože, keď začnem takto, téma sociálnych podnikov je na stole preto, že presne pred rokom, keď sa vznikla, keď sa znížila dépeháčka, vzniklo a zaregistrovalo svoju činnosť veľmi veľa sociálnych podnikov, ktoré potom využili to pravidlo, že do tých 800-tisíc bez DPH môžu dostať zákazku priamym zadaním a mnohé dostávali zákazky priame od rôznych ministerstiev. A boli to sociálne podniky, ktoré buď nemali žiadnu históriu predtým, alebo naopak mali históriu, ale mali nulové až záporné zisky a zrazu mali miliónové zisky na, alebo teda miliónové obraty. Čiže toto rozpútalo diskusiu. A my miesto toho, aby sme riešili ten problém, ktorý je, urobíme to zasa typicky slovensky, potrebu... potrestáme všetkých.
Na Slovensku máme vyše 611 sociálnych podnikov, v ktorých pracuje niekoľko tisíc ľudí, ktorí sú buď zdravotne znevýhodnení, alebo znevýhodnení z dôvodu veku, chýbajúcej praxe alebo dlhodobej evidencie v úrade, teda medzi nezamestnanými. Pán Pročko pred chvíľočkou povedal, že z tých 17 miliónov, ktoré splnomocnenec vlády chce použiť na vyškolenie 200 Rómov, je 85-tisíc na jedného. Viete si predstaviť, že za 85-tisíc si dokážete zabezpečiť ročný jazykový kurz v zahraničí aj s letenkami? A my tu budeme niekoľko týždňov školiť ľudí. A tých 17 miliónov je zhodou okolností presne tých 17 miliónov, ktoré chýbajú v rozpočte ministerstva práce na tento rok, aby mohli pokračovať sociálne podniky v takom objeme ako doteraz. Pán minister krúti hlavou a nesúhlasí, ale, poprosím, pozrite si dôvodovú správu, kde to máte vyčíslené, že mínus 17 miliónov tento rok, mínus necelých 19 miliónov ďalší rok a mínus necelých 21 miliónov ďalší rok. Čiže my vychádzame z čísiel, ktoré ste nám oficiálne dali do dôvodovej správy, preto sú to takéto sumy, o ktorých hovorím. Ja som si to ešte overovala, keď ste krútili hlavou, keď rozprával pán poslanec Ledecký.
Ale teraz vážne. Ako myslím si, že nikto z nás nespochybňuje dôležitosť sociálnej ekonomiky, pretože sociálne podniky majú zmysel. Poznám množstvo sociálnych podnikov, kde nejde o zisk, ale o výsledky, ktoré vidno v osudoch ľudí, a našim cieľom by malo byť práve otváranie dverí tým, ktorých trh práce prehliada, pretože cez prácu, cez vzdelávanie a inklúziu budú sociálne podniky svet, v ktorom má každý človek svoju hodnotu a šancu byť plnohodnotnou súčasťou spoločnosti. Práve preto si všetky sociálne podniky zaslúžia rozumné, spravodlivé a presné pravidlá.
Vládny návrh zákona reaguje na reálne zneužívanie štatútu sociálneho podniku, špekulatívne schémy obchádzania pravidiel, to je legitímny cieľ. Nikto z nás tu nebude obhajovať podvody, práve naopak, sami sme na mnohé z týchto podvodov upozorňovali. Problém teda je, ak sa kvôli zlyhaniam niektorých sprísňujú podmienky pre všetkých. Dnes teda znižujeme prudko vyrovnávacie príspevky, najmä pre zamestnávanie zdravotne znevýhodnených a vlastne aj inak znevýhodnených. Skraciame lehoty pre nové podniky na hranicu reálnej uskutočniteľnosti, zavádzame masívnu administratívnu záťaž, a mne asi toto vadí najviac, individuálne integračné projekty, nové výkazy kontroly. Zisk musíme socializovať v tak krátkom čase, že si obce nestihnú našetriť ani na svoje stroje či technológie. Už to spomínal pán poslanec Janckulík, prešli sme si niekoľko obcí, ktoré majú vlastné sociálne podniky. Stavajú z nich byty, vieme, že dnes je nájomných bytov nedostatok, máloktorá obec kvôli iným problémom, o ktorých nechcem tu hovoriť, lebo to je téma možno na ďalší bod programu, že nie sú vysporiadané pozemky, obce už tie pozemky nemajú, potrebujeme to zjednodušiť, ale proste stavajú za pomoci vlastných obecných sociálnych podnikoch stavajú nájomné byty, čím sa im podarilo veľmi efektívne využívať aj štátny fond rozvoja bývania a vytvárať pracovné príležitosti a teda aj ubytovacie kapacity pre vlastných ľudí, aby sa nemuseli z regiónov vysťahovávať práve aj kvôli pracovnej a bytovej otázke. Oni využívali práve to, že si tie, za tých pár rokov, tých päť rokov, dokázali našetriť na stavebné mechanizmy a mohla som naozaj vidieť, že to neboli že len miešačky, lešenia, ale aj žeriavy a ďalšia ťažká technika, a dostala som otázku od pánov starostov a znova ju tu zopakujem, pán minister, i keď neviem, či dnes budeme vedieť hneď im dať odpoveď na to, že ako sa bude teda posudzovať, keď on, keďže sa skráti lehota na tri roky, ten stroj ešte nestihne odpísať, ale zároveň na nový nestihne našetriť, čiže ten, ktorý práve nebude potrebovať, bude musieť predať, aby mohol dokúpiť ten, ktorý bude potrebovať. A teraz z toho, keď ho predá, tak či nebude musieť potom nejako doplatiť, či sa mu nanovo nezaráta do zisku, ktorý nebol využitý a nebude musieť doplatiť povedzme do daní tento stroj.
Že je tam veľmi veľa otázok, ktoré oni majú a na ktoré, sa priznám, ja som nevedela odpovedať, lebo myslím si, že to je naozaj otázka na tvorcu zákona, ako sa to bude ďalej uplatňovať, ale bola by som veľmi nerada, ak by začalo dochádzať práve k zániku obecných sociálnych podnikov, pretože tie naozaj dokážu robiť dobrú robotu jednak pri rekonštrukciách, opravách, ale, ako som spomínala, aj pri výstavbe. V jednej obci dokonca takýto sociálny podnik nielenže využíva, zatepľuje jednu, jednu školu, zároveň rozširuje kapacitu druhej školy a popritom ešte stavia aj ďalšie multifunkčné ihrisko a ďalšie k tomuto. Čiže vie si to nakombinovať, využíva na to síce aj eurofondy a rôzne schémy, ktoré sú, ale zároveň to vie urobiť efektívne, ak im zmeníme teda vyrovnávací príspevok, ak im do toho zmeníme dépeháčku, dostanú sa do situácie, že tieto projekty v reálnom čase a v reálnych cenách nebudú vedieť dokončiť, za čo im budú hroziť zasa sankcie, keďže, hovorím, sú to aj eurofondové veci.
Ďalej, čo tu mám v poznámkach. Zavádzanie povinnosti vypracovať individuálny projekt integrácie pre každého jedného znevýhodneného zamestnanca. V našich podmienkach je to nesmierne zaťažujúce, hovoríme o tisíckach zamestnancov a pýtam sa teda, že kde vezmú tieto podniky kapacity na neustále písanie projektových revízií a následnú administráciu. Reálne hrozí, že sociálne podniky sa zmenia na písacie dielne, aby sa namiesto človeka sa stredobodom pozornosti stane šanón a pečiatka. Silný dôraz kladiem na samosprávy, o tom som už hovorila. Preto môj návrh je, ale to vlastne budeme riešiť v druhom, pre verejné sociálne podniky buď ponechať sadzbu DPH na úrovni 5 %, alebo, ak o tom hovoríme, vrátiť sa na pôvodných 10 %, lebo vtedy to fungovalo. A pre súkromné sociálne podniky práve preto, že tam najviac špekulácií bolo, účasť verejného sektora je v nich menšia, na úrovni 19 %. Sociálny podnik je teda viazaný na reinvestovanie celého zisku späť do rozvoja obce.
Už len na záver teda, keďže čas sa mi kráti, poviem len, sociálna ekonomika nemá byť laboratóriom pre administratívne experimenty, ale má byť nástrojom služby, solidarity a regionálneho rozvoja. Ak dnes teda sprísňujeme pravidlá, robme to cielene a netrestajme poctivých. Ak meníme zákon, robme to tak, aby prežil zdravý rozum, nie byrokracia.
A ešte jedna maličká poznámka, kým, kým mám čas, veľmi veľa sociálnych podnikov, práve tých novovzniknutých v súkromnom sektore, boli firmy, ktoré zriadili sociálny podnik o troch zamestnancoch, uchádzali sa o verejnú zákazku, tú získali a potom takmer sto percent práce okrem nejakých ekonomických nechali robiť pôvodnej, materskej firme. Čiže subdodávky, ktoré môžu byť takmer stopercentné, likvidujú tento trh a deformujú ho, a preto navrhujem, že skúsme sa radšej zamerať na to, aby naozaj sme podporili obecné sociálne podniky a neubližovali práve tým, lebo tí robia dobrú robotu.
Ďakujem.
|
Vlado, ďakujem, že si uviedol ten príklad sociálneho podniku, ktorý zamestnáva sto znevýhodnených a čo sa môže stať teda, keď bude postihnutý jednak zvýšenou DPH-čkou, ale aj zároveň znížením toho vyrovnávacieho príspevku, že bude v strate a nakoniec mu úrad práce ani nedá...
===== Vlado, ďakujem, že si uviedol ten príklad sociálneho podniku, ktorý zamestnáva 100 znevýhodnených, čo sa môže stať teda, keď bude postihnutý, jednak zvýšenou dépeháčkou, ale aj zároveň znížením toho vyrovnávacieho príspevku, že bude v strate a nakoniec mu úrad práce ani nedá súhlas na zníženie počtu zamestnancov. No podľa mňa potom tam už je jediná cesta, že takýto sociálny podnik zbankrotuje a potom už bude, štát prevezme odškodnenie tých zamestnancov, ale je to škoda, lebo príde, prídeme o možnosť vlastne zamestnávania takýchto, takýchto ľudí.
Dvadsať sedem percent, to už som aj spomínala, sociálnych podnikov vlastnia samosprávy, ktoré opravujú školy, stavajú bytovky, zamestnávajú znevýhodnených zväčša zo svojho okolia a zisk používajú na kúpu potrebných stavebných strojov. Ja som sa s niektorými takýmito stretla a oni sa ma pýtali, že teraz keď sa skráti použitie zisku do tých troch rokov, oni väčšinou si to využívali, že si šporili na nejaký nástroj, ten si kúpili, napríklad žeriavy a iné stavebné mechanizmy. Teraz do tých troch rokov to nestihnú našporiť, čiže budú musieť nepotrebný stroj predať a kúpiť si ďalší stroj. A potom poprosím pána ministra, aby mi zodpovedal na to, že ako to urobia, ako sa im to prejaví v účtovníctve, či budú musieť potom dodaniť ten zisk, že to nepoužili a resp. že to predali v tých troch rokoch, aby kúpili ďalší stroj, ktorý potrebujú.
A takisto sa chcem ešte opýtať aj na tie menej rozvinuté okresy, lebo tam práve sociálne podniky plnia tú úlohu zamestnávania. Ako sa tam splní to, tá integrácia na trh práce, keď v podstate sociálny podnik je tam možno jediným, hej, pozerám na kolegyňu, takže presne tie naše okresy, Stropkov, Svidník, Snina, Medzilabovce, tam fungujú sociálne podniky. Ako budú fungovať? Kde ich oni posunú? Na aký trh práce, keď tam vlastne trh práce neexistuje?
Ďakujem.
|
Vlado, ďakujem, že si uviedol ten príklad sociálneho podniku, ktorý zamestnáva sto znevýhodnených a čo sa môže stať teda, keď bude postihnutý jednak zvýšenou DPH-čkou, ale aj zároveň znížením toho vyrovnávacieho príspevku, že bude v strate a nakoniec mu úrad práce ani nedá...
===== Vlado, ďakujem, že si uviedol ten príklad sociálneho podniku, ktorý zamestnáva 100 znevýhodnených, čo sa môže stať teda, keď bude postihnutý, jednak zvýšenou dépeháčkou, ale aj zároveň znížením toho vyrovnávacieho príspevku, že bude v strate a nakoniec mu úrad práce ani nedá súhlas na zníženie počtu zamestnancov. No podľa mňa potom tam už je jediná cesta, že takýto sociálny podnik zbankrotuje a potom už bude, štát prevezme odškodnenie tých zamestnancov, ale je to škoda, lebo príde, prídeme o možnosť vlastne zamestnávania takýchto, takýchto ľudí.
Dvadsať sedem percent, to už som aj spomínala, sociálnych podnikov vlastnia samosprávy, ktoré opravujú školy, stavajú bytovky, zamestnávajú znevýhodnených zväčša zo svojho okolia a zisk používajú na kúpu potrebných stavebných strojov. Ja som sa s niektorými takýmito stretla a oni sa ma pýtali, že teraz keď sa skráti použitie zisku do tých troch rokov, oni väčšinou si to využívali, že si šporili na nejaký nástroj, ten si kúpili, napríklad žeriavy a iné stavebné mechanizmy. Teraz do tých troch rokov to nestihnú našporiť, čiže budú musieť nepotrebný stroj predať a kúpiť si ďalší stroj. A potom poprosím pána ministra, aby mi zodpovedal na to, že ako to urobia, ako sa im to prejaví v účtovníctve, či budú musieť potom dodaniť ten zisk, že to nepoužili a resp. že to predali v tých troch rokoch, aby kúpili ďalší stroj, ktorý potrebujú.
A takisto sa chcem ešte opýtať aj na tie menej rozvinuté okresy, lebo tam práve sociálne podniky plnia tú úlohu zamestnávania. Ako sa tam splní to, tá integrácia na trh práce, keď v podstate sociálny podnik je tam možno jediným, hej, pozerám na kolegyňu, takže presne tie naše okresy, Stropkov, Svidník, Snina, Medzilabovce, tam fungujú sociálne podniky. Ako budú fungovať? Kde ich oni posunú? Na aký trh práce, keď tam vlastne trh práce neexistuje?
Ďakujem.
|
Vlado, ďakujem, že si uviedol ten príklad sociálneho podniku, ktorý zamestnáva sto znevýhodnených a čo sa môže stať teda, keď bude postihnutý jednak zvýšenou DPH-čkou, ale aj zároveň znížením toho vyrovnávacieho príspevku, že bude v strate a nakoniec mu úrad práce ani nedá...
===== Vlado, ďakujem, že si uviedol ten príklad sociálneho podniku, ktorý zamestnáva 100 znevýhodnených, čo sa môže stať teda, keď bude postihnutý, jednak zvýšenou dépeháčkou, ale aj zároveň znížením toho vyrovnávacieho príspevku, že bude v strate a nakoniec mu úrad práce ani nedá súhlas na zníženie počtu zamestnancov. No podľa mňa potom tam už je jediná cesta, že takýto sociálny podnik zbankrotuje a potom už bude, štát prevezme odškodnenie tých zamestnancov, ale je to škoda, lebo príde, prídeme o možnosť vlastne zamestnávania takýchto, takýchto ľudí.
Dvadsať sedem percent, to už som aj spomínala, sociálnych podnikov vlastnia samosprávy, ktoré opravujú školy, stavajú bytovky, zamestnávajú znevýhodnených zväčša zo svojho okolia a zisk používajú na kúpu potrebných stavebných strojov. Ja som sa s niektorými takýmito stretla a oni sa ma pýtali, že teraz keď sa skráti použitie zisku do tých troch rokov, oni väčšinou si to využívali, že si šporili na nejaký nástroj, ten si kúpili, napríklad žeriavy a iné stavebné mechanizmy. Teraz do tých troch rokov to nestihnú našporiť, čiže budú musieť nepotrebný stroj predať a kúpiť si ďalší stroj. A potom poprosím pána ministra, aby mi zodpovedal na to, že ako to urobia, ako sa im to prejaví v účtovníctve, či budú musieť potom dodaniť ten zisk, že to nepoužili a resp. že to predali v tých troch rokoch, aby kúpili ďalší stroj, ktorý potrebujú.
A takisto sa chcem ešte opýtať aj na tie menej rozvinuté okresy, lebo tam práve sociálne podniky plnia tú úlohu zamestnávania. Ako sa tam splní to, tá integrácia na trh práce, keď v podstate sociálny podnik je tam možno jediným, hej, pozerám na kolegyňu, takže presne tie naše okresy, Stropkov, Svidník, Snina, Medzilabovce, tam fungujú sociálne podniky. Ako budú fungovať? Kde ich oni posunú? Na aký trh práce, keď tam vlastne trh práce neexistuje?
Ďakujem.
|
Vlado, ďakujem, že si uviedol ten príklad sociálneho podniku, ktorý zamestnáva sto znevýhodnených a čo sa môže stať teda, keď bude postihnutý jednak zvýšenou DPH-čkou, ale aj zároveň znížením toho vyrovnávacieho príspevku, že bude v strate a nakoniec mu úrad práce ani nedá...
===== Vlado, ďakujem, že si uviedol ten príklad sociálneho podniku, ktorý zamestnáva 100 znevýhodnených, čo sa môže stať teda, keď bude postihnutý, jednak zvýšenou dépeháčkou, ale aj zároveň znížením toho vyrovnávacieho príspevku, že bude v strate a nakoniec mu úrad práce ani nedá súhlas na zníženie počtu zamestnancov. No podľa mňa potom tam už je jediná cesta, že takýto sociálny podnik zbankrotuje a potom už bude, štát prevezme odškodnenie tých zamestnancov, ale je to škoda, lebo príde, prídeme o možnosť vlastne zamestnávania takýchto, takýchto ľudí.
Dvadsať sedem percent, to už som aj spomínala, sociálnych podnikov vlastnia samosprávy, ktoré opravujú školy, stavajú bytovky, zamestnávajú znevýhodnených zväčša zo svojho okolia a zisk používajú na kúpu potrebných stavebných strojov. Ja som sa s niektorými takýmito stretla a oni sa ma pýtali, že teraz keď sa skráti použitie zisku do tých troch rokov, oni väčšinou si to využívali, že si šporili na nejaký nástroj, ten si kúpili, napríklad žeriavy a iné stavebné mechanizmy. Teraz do tých troch rokov to nestihnú našporiť, čiže budú musieť nepotrebný stroj predať a kúpiť si ďalší stroj. A potom poprosím pána ministra, aby mi zodpovedal na to, že ako to urobia, ako sa im to prejaví v účtovníctve, či budú musieť potom dodaniť ten zisk, že to nepoužili a resp. že to predali v tých troch rokoch, aby kúpili ďalší stroj, ktorý potrebujú.
A takisto sa chcem ešte opýtať aj na tie menej rozvinuté okresy, lebo tam práve sociálne podniky plnia tú úlohu zamestnávania. Ako sa tam splní to, tá integrácia na trh práce, keď v podstate sociálny podnik je tam možno jediným, hej, pozerám na kolegyňu, takže presne tie naše okresy, Stropkov, Svidník, Snina, Medzilabovce, tam fungujú sociálne podniky. Ako budú fungovať? Kde ich oni posunú? Na aký trh práce, keď tam vlastne trh práce neexistuje?
Ďakujem.
|
Ďakujem veľmi pekne. Aj keď teda pán minister upozornil, že nebudeme meniť DPH, v tej diskusii sme sa práve tej dépéháčke nevyhli, takže ja skúsim zareagovať, pani kolegyňa aj na to, áno, od 1. januára ´25 bola 5 % DPH, dovtedy fungovali sociálne podniky s 10 % DPH. Myslím si, že to fungovanie bolo dobré a štandardné. Čiže ak sa máme potom na ministerstve financií rozprávať o zmene DPH, tak asi by som sa vrátila ten krok späť pred rok prvý, pred 1. január ´25 a da tým sociálnym podnikom 10 % dépéháčku. Lebo prečo sa to udialo, práve v roku ´25 potom vznikli niektoré sociálne podniky, ktoré veľmi záhadne rýchlo získali status a potom zároveň ešte záhadnejšie rýchlo získali práve zákazky z rôznych ministerstiev. Nechcem sa konkrétne vyjadrovať, už som to viackrát aj v tomto pléne hovorila, čiže toto považujem za uzavreté. Skôr sa chcem spýtať, pán minister, keďže hovoríme o tomto návrhu zákona, vraveli ste, že nebude možnosť iného pracovného vzťahu pre zamestnancov sociálnych podnikov. Bude sa to týkať všetkých zamestnancov alebo iba tých 30 % znevýhodnených, ktorí tam teda musia splniť tú podmienku, čiže iba keď tam bude vyrovnávací príspevok, tak takýto nebude môcť mať iné zamestnanie? Lebo pokiaľ tam budú pracovať aj zdraví ľudia, tak budú zasa znevýhodnení tým, že vlastne možno ako nejaký manažér tam bude chcieť byť, prísť pomôcť alebo majster nejakej partie odborník a on bude obmedzený na tom, že nebude môcť nikde inde pracovať. A povedzme si, že zo znevýhodnenými musí pracovať aj niekto, kto ich vie usmerniť a odkontrolovať, nedá sa to, že budú zrazu všetci schopní. A ešte som sa chcela upriamiť pozornosť na to, že keď hovoríme o sociálnych podnikoch, tak vlastne zo všetkých sociálnych podnikov, ktorých bolo registrovaných vyše 600, viac ako 64 % je zriadených sú, v súk alebo je v súkromnom vlastníctve...(Prerušenie vystúpenie časomerom.)
|
Kolegovia, kolegyne, pán minister, ospravedlňujem sa, že využívam priestor a prichádzam k rečníckemu pultu, ale nevedela som sa prihlásiť faktickou. A v podstate len som sa chcela uistiť, o akej sume úspory rozprávame, lebo toto my nebolo celkom jasné. Čiže vlastne mám len túto jednu otázku. Nemám nič voči tomu, že sa úrady, teda inšpektoráty práce zbavia subjektivity, máme tu už príklad aj v iných inštitúciách, čiže s týmto problém nemám, len keď hovoríme o úspore, počula som, že polovicu usporíme, ak to bude od 1. júla, ale tú celkovú sumu. A tiež sa chcem opýtať na to, že či dôjde teda k organizačným zmenám na jednotlivých úradoch inšpektorátoch práce a o koľkých prepustených osobách rozprávame a či budú napríklad ekonómky prepustené.
Ďakujem.
|
Pán Pročko, ďakujem za váš plamenný prejav. Upozornili ste na to, že ideme meniť rokovací poriadok, ktorý nezohľadňuje sama koalícia a veľmi často ho porušuje. Ja by som k tomu rokováku povedala, že áno, že zmena je možno potrebná, ale nie nevyhnutná. To, čo sme potrebovali zmeniť alebo navrhovali zmeniť, ešte v čase, keď sa spoločne diskutovalo, bolo to, že čítanie pozmeňujúceho návrhu niekoľko hodín, keď napriek tomu ho musíte pred prednesením odovzdať v písomnej forme je zbytočné a mohli by sme si takto ušetriť čas. Tá, táto zmena je podľa mňa vítaná. To, že pozmeňujúci návrh môže dnes predložiť len 15 poslancov a my sme navrhovali aj budeme navrhovať pozmeňujúci návrh, aby ho mohol predložiť jeden poslanecký klub, kde stačí osem poslancov, tak podľa mňa toto je tiež také logické, čo by mohlo byť, ale aspoň sme odkázaní na spoluprácu a etický kódex, my budeme pokutovať nosenie mikín, ale to, že príslušníci koalície kľudne porušujú ústavné zákony, tak toto je v poriadku, toto riešiť nebudeme. Ďakujem.
|
Ďakujem, Richard. Páčilo sa mi, ako si začal ten príklad s pánom premiérom, ktorý vlastne je takou ukážkou slušného správania sa vo verejnom priestore. Myslím si, že všetci by sme si mali brať príklad z pána premiéra, ale asi by to potom ani tento rokovací poriadok nevyriešil. Fakt je, že potrebujeme dostať naspäť slušnosť do politiky, ale myslím si, že takýmto zošroubovaním je z toho naozaj len bič na nepohodlných opozičných poslancov a to nie je dobre. Páni autori zabúdajú, že sa môže situácia o pár rokov zmeniť a budú oni, ktorí budú sedieť v tej opozícii. Ledaže by si ten rokovák upravili tak, že tam budú jasne vymenované strany, ktoré majú právo a strany, ktoré právo nemajú. Čiže v tom prípade keby sa situácia raz zmenila, stále by boli na tej správnej strane, ktorú by chránil rokovací poriadok a tí ostatní by boli na tej strane druhej, ktorú by nechránil. Trošku si v svojom diskusnom príspevku odbočila, tak to využijem aj ja, odbočím, keď si spomenul energopomoc, pretože aj ja poznám konkrétne prípady samoživiteliek, ktoré zarábajú v priemere nejakých 900 eur mesačne, živia z toho dve deti a tie dostali energopomoc vo výške 8 eur, poznám prípady seniorov, ktorí nedostali vôbec žiadnu energopomoc len preto, že na trvalej adrese s nimi je hlásená osoba, ktorá žije a zarába v zahraničí a takto by sme mohli pokračovať a preto je veľmi zvláštnou výnimkou, že sa to nevzťahuje na poslancov Národnej rady alebo dokonca na europoslancov, ktorí tú energopomoc dostanú. To by ma zaujímalo, že asi čím väčší plat tým väčšia energopomoc. Tak mi to vychádza. Tak ďakujem.
|
Ďakujem. Pán poslanec Dostál nás tak previedol aj históriou, ale aj tým čo vlastne všetko chcete meniť v tomto kódexe alebo teda v tomto rokovacom poriadku a zároveň aj v etickom kódexe. Mňa zaujali také dve porovnania, keď porovnával pán poslanec Dostál etiketu a etiku. Lebo etiketa to je to ako sa správame, ako sa obliekame a myslím si, že učiť nás, že máme prísť slušne ustrojení do parlamentu je také trošku smiešne, pretože Národná rada je najvyšší orgán na Slovensku a aj v samospráve sme vyžadovali, aby poslanci na zastupiteľstvo neprichádzali v teplákoch a v mikinách, ale prichádzali slušne ustrojení. Ale robili sme to spôsobom, že sme im urobili úvodné školenia. Čiže to je podľa mňa cesta a nie príkazy, zákazy. Horšie je to s vynútením etického správania. A to, žiaľ, nerozlišuje medzi poslancami koalície a opozície a obávam sa, že to čo ideme zaviesť bude bič na opozíciu a nie je to správne. Čo sa týka skrátenia rozpravy, áno, uvedomujem si a sama som aj rozprávala aj s viacerými kolegami, že keďže dávame napríklad pozmeňujúce návrhy písomnou formou je podľa mňa zbytočné v rokováku, aby sme ich od slova do slova čítali, lebo potom niekedy sa stalo, že sme čítali aj štyri, päť, šesť hodín takýto návrh pozmeňujúci k zákonu. Čiže tuná toto tu odobrujem, že sa toto mení. Ale také zásadné veci, ktoré ideme meniť a skrátenie rozpravy, veď diskusia je základný nástroj na to, aby sme mohli vystupovať a povedať výhrady alebo naopak aj prezentovať dobré návrhy, ktoré chceme do toho zákona dať. A pán Dostál hovoril o tom, že polovicu času. No je to menej ako polovica, keď...
|
Ďakujem, ja budem pokračovať s tými dôvodmi pána prezidenta, takže zopakujem, po prvé, znásilnenie legislatívneho procesu, to už som sa snažila vysvetliť o čom to je. Po druhé, hazardovanie s obeťami, vláda sľubuje, že nový úrad má pomôcť obetiam trestných činov, ale realita? Prezident varuje, že nám hrozí pravý opak. Vytvárame chaos, neexistujú ľudia, neexistujú peniaze, neexistuje systém, tak sa pýtam, kto prevezme zodpovednosť, ak v tomto chaose ostane čo i len jedna obeť bez pomoci? Kto sa pozrie do očí človeku, ktorý hľadá ochranu štátu a nájde iba zamknuté dvere a úradnícky zmätok? Po tretie, hazardovanie s budúcnosťou, prezident otvorene hovorí o riziku pre naše peniaze z Európskej únie, toto nie sú imaginárne peniaze, to sú nové školy, opravené nemocnice, cesty v našich regiónoch. Fungujúci Úrad na ochranu oznamovateľov nie je byrokratický výmysel, ale je to poistka, poistka, že európske peniaze neskončia vo vreckách podvodníkov, ale v službe ľuďom. Pán prezident povedal aj vetu, ktorá by nám mala znieť v ušiach: „ľudia len veľmi ťažko pochopia, prečo je nevyhnutné dva týždne riešiť zánik jedného úradu, kým ich život je čoraz ťažší a nedá mi tých posledných pár sekúnd nevyužiť na to, aby som aj pripomenula, čo povedal pán premiér, že opozícia si dala svojho pešiaka na šéfa úradu. Kto bol v roku 2019 premiérom tejto krajiny? Kto bol riaditeľom Úradu vlády? Veď túto ľudia vymenovali pani riaditeľku, tak nech si spytujú svedomie, čo urobili a prečo ju teraz takýmto spôsobom dávajú. Vždy som vnímala, že SMER si vie zastať svojich ľudí, ale už zrejme ani toto neplatí, lebo SMER už sa svojich ľudí zbavuje a hlavne preto, lebo sám nevie robiť poriadky. (Potlesk.)
|