Krásny deň, dámy a páni. Mám ambíciu využiť 55 minút svojho príspevku v treťom čítaní. Vzhľadom na to, že ste teraz schválili v druhom čítaní pozmeňujúci návrh kolegu Zdenka Svobodu, ktorým sa posúva účinnosť tohto zákona o ďalší mesiac, tak mám samozrejme dôvod sa k tomuto návrhu zákona vyjadriť. O čom ten zákon vôbec je? Je o elektronickom zdravotníctve. Je o tom, ako aby lekári vykazovali do elektronického zdravotníctva dáta o starostlivosti o svojich pacientov. A lekári to majú samozrejme za povinnosť už od roku 2018, ale disciplína poskytovateľov, či už ambulantných alebo nemocničných, je taká tristná. Napriek tomu, že je to povinnosťou už osem rokov, významná časť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nevykazuje dáta do elektronického zdravotníctva skrátene e-Zdravia. Pred časom sme schválili zákon, ktorý umožňuje zdravotným poisťovniam podmieňovať úhradu zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia tým, že poskytovateľ musí vykazovať do e-Zdravia, nielen do poisťovne, vykazuje, má vykazovať výkony, ale musí ich vykazovať aj do elektronického zdravotníctva. Inak nedostane z poisťovne zaplatené. Osobne to považujem za správnu vec, lebo je to motivácia k tomu, aby si poskytovatelia napojení na verejné zdroje plnili svoje povinnosti a zároveň, aby sme v e-Zdraví mali relevantné dáta, aby, keď vás váš ošetrujúci lekár prijme a bude si chcieť otvoriť vašu zdravotnú kartu, aby tam videl nejaké údaje, ako vás liečia iní lekári. Lebo dnes sú tie údaje naozaj deravé, chýba tam hromada správ, chýbajú prepúšťacie správy z nemocníc a podobne. A robíme z pacientov poštárov. Pacienti ako poštári, nosia pod pazuchou zbierku papierov, zbierku listín a nosia to k svojim doktorom. Samozrejme, tým pádom pacienti majú občas motiváciu niektoré z tých papierov povyberať, aby pán doktor nevedel úplne všetko, lebo sa za niečo možno hanbia. Ale vo výsledku váš ošetrujúci lekár nevie, čo vlastne lieči, lebo nemá vašu kompletnú zdravotnú dokumentáciu a táto kompletná zdravotná dokumentácia sa nenachádza v elektronickom zdravotníctve. Čiže ešte raz, všeobecne táto povinnosť je správna a dobrá. Akurát, keď sa zaviedla do zákona, nezaviedla sa úplne dôsledne a bolo ju treba opravovať. A neopravuje ju Ministerstvo zdravotníctva, ako by sa očakávalo ako tvorca zdravotnej politiky v tejto krajine, ale opravu tohto zákona dostal na starosti koaličný poslanec kolega Zdenko Svoboda, ktorý priniesol iniciatívny poslanecký materiál, kde potreboval došpecifikovať, čo vlastne majú tí poskytovatelia reportovať do toho elektronického zdravotníctva, respektíve, čo musia reportovať voči zdravotnej poisťovni, aby dostali zaplatené za poskytnuté výkony zdravotnej starostlivosti. OK, nie je to úplne štandardný mechanizmus, ako sa má robiť legislatíva. Očakával by som, že legislatívu budú pripravovať ľudia na ministerstve. Podľa mňa to aj pripravovali ľudia na ministerstve. Len štandardný legislatívny proces by trval zrejme o niekoľko mesiacov dlhšie. Medzirezortné pripomienkové konanie napríklad, rokovanie vlády, predtým rokovanie Legislatívnej rady vlády a tak ďalej, to príliš zdržiava. To príliš zdržiava, takže sme sa rozhodli, zrejme, teda vláda sa rozhodla, že lepšie je to urobiť cestou poslaneckého návrhu, pán kolega Svoboda predložil tento návrh, kde vyšpecifikoval tie veci, ktoré sa týkajú reportovania výkonov do elektronického zdravotníctva. So far so good. Pôvodne som s tým spokojný. Akurát dnes pán kolega Svoboda predložil v druhom čítaní tu v pléne pozmeňujúci návrh, ktorým odkladá účinnosť tohto zákona o ďalší mesiac. A odôvodnenie tohto odkladu je, že Národné centrum zdravotníckych informácií má kopec roboty s plnením milníkov plánu obnovy. A preto navrhuje posun termínu o 1 mesiac. A ja z tohto miesta, to hovorím asi desiatykrát, Národné centrum zdravotníckych informácií treba spáliť plameňometom do tla. Toto je inštitúcia, ktorá bude dostávať každého ministra, vrátane pána ministra Šaška, ktorého som na to mnohokrát verejne upozorňoval, do problémov. Táto inštitúcia si dlhodobo neplní svoje povinnosti, neplní termíny, prekračuje rozpočty a výsledkom je, že máme nefungujúce elektronické zdravotníctvo. Napriek tomu, že sme minuli stovky, nie desiatky, stovky miliónov € do elektronizácie, digitalizácie slovenského zdravotníctva, tak táto vec v slovenskom zdravotníctve do dnešného dňa nefunguje. A dovolím si tú krátku odbočku. Jednu vec, ktorú poznáte všetci. Každý jeden z vás už určite bol pacientom, ktorý využil benefity elektronického receptu. Elektronický recept je super vec. Vám príde na mobilný telefón SMS-ka. Viete, že máte aj recept. Prídete do lekárne, ukážete svoju kartičku a dostanete liek. Nemusíte chodiť s nejakými papierikmi. Ďakujem pekne. Nemusíte chodiť s nejakými papierikmi, ktoré môžete stratiť. Máte elektronický recept. Úžasná vec, keď to vzniklo. Nevzniklo to, prosím pekne, z vôle štátu. Vzniklo to z vôle jednej zo zdravotných poisťovní, ktorá to ako pionier pretlačila na trh. A k dnešnému dňu viac ako 95 % receptov predpísaných v tejto krajine, a tých je asi 60 miliónov ročne, je napísaných elektronicky. Je to super vec. Vďaka elektronickému receptu a vďaka tomu, že 95 % liekov predpísaných ide cez elektronický recept, vie každý jeden lekár, ktorý má ambulantný informačný systém, si otvoriť vašu liekovú kartu a vie, aké lieky už užívate, vie, aké interakcie tie lieky spôsobujú a vie sa vyhýbať tomu, aby vám predpísal to, čo už vám predpísal niekto iný pod iným názvom, alebo aby vám predpísal niečo, čo má negatívnu interakciu s niečím iným, čo už užívate. Je to úžasná vec, ale nevymyslel ju štát. Nevymyslelo ju NCZI. Vymyslela ju jedna zdravotná poisťovňa, ktorá toto svoje riešenie ponúkla ostatným zdravotným poisťovniam a dnes všetky tri zdravotné poisťovne na Slovensku, vrátane štátnej, používajú riešenie, ktoré nevzniklo na úrovni štátu. Na úrovni štátu totiž mal vzniknúť elektronický recept a dostali sme na tento projekt z Európskej únie asi 50 miliónov €. 50 miliónov € sa minulo. A výsledok? Výsledok je, že ešte raz elektronický recept nie je štátny, ale súkromný. A prečo? Pretože ten štátny elektronický recept vyrobený Národným centrom zdravotníckych informácií a jeho dodávateľmi jednoducho nefungoval. Za 50 plus miliónov € to bolo riešenie, ktoré nefungovalo. My sme vyhodili von z okna 50 miliónov €, tvárime sa, že to nie sú naše peniaze, že to zaplatili nemeckí daňoví poplatníci. Dobre, skúsme to vysvetliť v tej Európskej únii. Minuli sme 50 miliónov € a nemáme funkčné riešenie, lebo to robilo NCZI. Urobili to spôsobom, že keď to skúšali v pilotnej prevádzke na 10 ambulanciách, tak im to spadlo. Okamžite ako to zapli, tak im to spadlo. A spadlo to preto, lebo to bolo zlé. Veľmi zle architektonicky navrhnuté. A voči tomu stojí elektronický recept, ktorý priniesol súkromný sektor a stál, priatelia, nie 50 miliónov, nie 30 miliónov, ale stál 2,5 milióna €. Riešenie 20-krát lacnejšie priniesol súkromný sektor. Štát za to zaplatil 20-krát viac peňazí a výsledok je, že to nefunguje. OK, takže používame súkromné riešenie a nemám problém so súkromnými riešeniami v zdravotníctve, to viete. Používame elektronický recept, ktorý pomáha. A čo robí štát? Čo ste urobili, vážení koaliční poslanci, vy v decembri 2024? Schválili ste tu pozmeňovací návrh, ktorým ste odpálili elektronický recept pre všetkých nezmluvných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. A teda, keď sa pýtame, prečo nie je elektronické zdravotníctvo dobré a kompletné, čiastočne za to môžete aj tým, že ste pokazili elektronický recept pre nezmluvných poskytovateľov a do dnešného dňa ste ho neopravili. Ja rozumiem, že možno poslanci koalície to nevedia opraviť, ale je tu na to minister zdravotníctva, ktorý má predložiť návrh, ako to chce opraviť. A minister zdravotníctva 9. januára v roku 2025 povedal, že do konca marca 2025 navrhne legislatívne riešenia, ako opraví elektronický recept. Dnes, koľkého júna máme dnes? 2026, čiže rok aj tri mesiace po tom deadlajne, žiadne riešenie nebolo predstavené. Žiadne. A teraz, keď sa vrátime naspäť k problému elektronického zdravotníctva. Ak máme problém s tým, že lekári nevykazujú do elektronického zdravotníctva. V poriadku, touto novelou a s tým predchádzajúcim zákonom donútime aspoň tých zmluvných lekárov, aby reportovali. A prinútime ich vydieraním. Nebudeš reportovať, nedostaneš zaplatené zo zdravotného poistenia. Nebudeme ťa pokutovať. Dostatočná pokuta je, že ti nezaplatíme, za tvoje urobené výkony ti poisťovňa nesmie zaplatiť, pokiaľ nebude mať ID záznamu, že si to zapísal do elektronického zdravotníctva. V poriadku. Ale stále väčšia časť ľudí, teda poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, sa dostáva do nezmluvného stavu vzťahu. To znamená, nechcú mať zmluvu so zdravotnou poisťovňou. A prečo nechcú mať zmluvu so zdravotnou poisťovňou? Pretože úhrady zo zdravotného poistenia im nestačia na to, aby uhradili svoje prevádzkové náklady, aby boli spokojní s tým, ako to funguje. Nehovorím o všetkých disciplínach, ale sú disciplíny, ktoré sú výrazne podfinancované. Z voleja vám poviem pľúcne. Ak je niekto pľúcny lekár, tak ho obdivujem v tejto krajine. Pretože to robí ako charitu. Reumatológ, ak je niekto reumatológ, tak to robí ako charitu. Internista ambulantný, robí to ako charitu. Neurológ, ak nemá drahé prístroje, robí to ako charitu. A teraz. Keď je dopyt po reumatológovi, po pľúcnom lekárovi a po covide ten dopyt po pľúcnom lekárovi stúpol asi o 50 %. Ak nemá drahé prístroje, robí to ako charitu. A teraz. Keď je dopyt po reumatológovi, po pľúcnom lekárovi a po covide ten dopyt po pľúcnom lekárovi stúpol asi o 50 %. A akurát ten počet tých lekárov klesá, ak je dopyt. A zároveň tí lekári dostávajú nízke úhrady. Tak tu vzniká priestor pre poplatky. V poriadku, chceme bojovať s poplatkami. Najlepšie riešenie, ako sa vyhnúť pokute za poplatky pre lekára, je, že sa odzmluvní. Lebo na nezmluvných lekárov sa zákaz vyberania poplatku nevzťahuje. Oni môžu vybrať, koľko chcú, kedy chcú, bez akýchkoľvek limitov. V poriadku. Čiže máme pľúcneho lekára, ktorý je zle platený z verejného zdravotného poistenia, lebo sa nepodarilo nastaviť dobré tie platby. Na ten bludný lekár začne vyberať poplatky, začne za neho ísť samosprávny kraj, že ó, vy budete platiť pokutu, lebo vyberáte poplatky a doktor povie: „OK, tak ja sa odzmluvním.“ On sa odzmluvní. A čo to znamená na konci dňa pre pacienta? Pre pacienta to znamená, že musí si zaplatiť nielen ten poplatok toho doktora, ale aj ten výkon samotný. V cene, ktorú si stanoví pán doktor. A okrem toho si musí zaplatiť všetky predpísané lieky a všetky predpísané laboratórne vyšetrenia, zobrazovacie vyšetrenia a tak ďalej, lebo všetko toto nezmluvný lekár nemôže napísať na poisťovňu. Čiže vo výsledku je to drahšie pre pacienta, ale lekár je v bezpečí. Lekár je v bezpečí, lebo dostane zaplatené svoju odmenu, dostane zaplatené svoje náklady a primeraný zisk a prenáša to bremeno, to bremeno prenáša na pacienta. A v takomto stave a v takomto režime, nezmluvnom režime, nemá ten lekár akože žiadnu motiváciu používať elektronické zdravotníctvo. Prečo by to robil? Prečo by ťukal niečo do elektronického? Jasné, má povinnosť od roku 2018, ale nikdy v živote nikto za to nedostal pokutu, že nereportuje. Ani ju nedostane. Prečo by mal niečo vykazovať do elektronického zdravotníctva? Povedzte mi ten jeden dôvod. A je to lekár, ktorý má zmluvu s poisťovňou, v poriadku. Vieme ho vydierať cez tú platbu z poisťovne. Cez tých 10 miliárd, ktoré tečú cez poisťovne, ale prečo to má robiť nezmluvný poskytovateľ? Povedzte si, že je to okrajový problém a ja tu druhýkrát už dnes z tohto miesta hovorím, že to nie je okrajový problém, lebo nezmluvných lekárov je stále viac. Ako bratislavský krajský lekár vám hovorím, že keď som si robil tú analýzu naposledy, a to už asi tri štvrtiny roka dozadu, a vypísal som si všetkých poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti v našom kraji a pozrel som si, aké majú zmluvné vzťahy s poisťovňami, tak 1/3 z nich nemá zmluvu s poisťovňami. 1/3, to je obrovské číslo. 1/3 poskytnutej starostlivosti v bratislavskom kraji vypadáva zo všetkých štatistík. Keď sa pozrieme, že koľko máme návštevy u doktora za rok. To sú návštevy u doktora za rok, ktoré prešli cez poisťovne. Nie, ktoré prešli cez nezmluvných poskytovateľov. My máme v skutočnosti viac návštev, ako reportujeme tých 12 alebo 13 ročne. Lebo to je časť ľadovca, o ktorej hovorím, ktorá je pod hladinou, ktorú nevidíme. Vidíme iba to, čo je reportované do poisťovní. To, čo ide mimo poisťovní, nevidíme. A bolo by dobré, keby sme to videli, a bolo by dobré, keby tí ľudia zapisovali do elektronického zdravotníctva. Ale nezapisujú. A prečo nezapisujú? Po prvé, nemajú motiváciu, načo by to robili. A ten jediný nástroj, ktorý ich mohol motivovať, ktorý ich mohol motivovať k tomu, aby to elektronické zdravotníctvo predsa len okúsili, bol elektronický recept. A ten elektronický recept ste im v decembri 2024 vypli. Mám birmovného syna, doktora urológa, ktorý má zmluvu s dvoma poisťovňami, nie s troma. Jedna poisťovňa s ním neuzatvorila zmluvu. Viete, čo je to za voprus? Ako je to nepríjemné, keď vám príde pacient. Každého jedného pacienta riešite štandardným spôsobom, ale tu si musíte uvedomiť, že ten prišiel z tej poisťovne, s ktorou nemám zmluvu, pri ktorom neviem vypísať elektronický recept, kde tomu pacientovi neviem ten recept vydať cez telefón, ale musím ho zavolať do ambulancie, musí prísť osobne a musím mu dať kúsok papierika ako v 20. storočí, ale pardon, už máme rok 2026, už sme v štvrtine 21. storočia. Mu dáme papierik ako z 20. storočia, nech s tým ide do lekárne. Jeden môj ďalší známy psychiater tiež vyhodnotil, že ako psychiatria nie je bohvieako platená z verejného zdravotného poistenia, odzmluvnil sa a poskytuje svoje psychiatrické služby ako nezmluvný psychiater. Zarobí si na celkom slušne, lebo môže si nastavovať honorár taký, aký on potrebuje, nejaký mu poisťovňa stanoví. A má pacientov z celého Slovenska. Lebo je to renomovaný človek. Bol kedysi primárom psychiatrie v nemocnici. Má pacientov z celého Slovenska. Ale tých pacientov, ak chce liečiť liekmi, on môže urobiť maximálne to, že napíše recept, vloží ho do ofrankovanej obálky, olíže, zalepí a odnesie na poštu a pošle poštou recept. V 21. storočí, keď máme elektronický recept, my posielame normálnou poštou recepty v obálkach. Akože toto sme chceli? Toto je to, čo tak ako má fungovať elektronizácia zdravotníctva? Ja som presvedčený, že eRecept nefunguje preto, že nie je záujem na Národnom centre zdravotníckych informácií, aby fungoval. Respektíve je záujem možno, to je taká moja možno konšpiračná teória, ale zatiaľ mi ju nikto nevyvrátil, že Národné centrum zdravotníckych informácií by chcelo možno nejaký grant, pár miliónov, možno desiatok miliónov €, aby vyrobili špeciálny e-recept pre nezmluvných poskytovateľov. Lebo taký je to projekt, dá sa na ňom nabaliť, dajú sa tam akože sa dohodnúť s dodávateľmi a podobne a ja si myslím, že toto je tá hra, že vyrobíme špeciálny e-recept a zinkasujeme na tom peniaze. Ale nie je potrebné vyrábať špeciálny e-recept. Ten fungoval až do konca roku 2024, fungovalo riešenie, ktoré zdravotné poisťovne zaviedli. A NCZI je žiarlivé, že niekto iný dokázal ich úlohu robiť 20-krát lacnejšie. A teraz do toho hádže vidly. A prečo hovorím o NCZI? A prečo hovorím o tom, že ho treba spáliť plameňometom dotla? Pretože takéto správanie sa vinie celou históriou, celým priebehom vývoja elektronického zdravotníctva. V roku 2008 bol ministrom zdravotníctva Richard Raši a on strihal pásku, že ideme budovať elektronické zdravotníctvo. Za pár rokov to bude. Myslím si, vtedy bol deadline, že za päť rokov to bude. Nepočúva ma, nevadí, možno ma opraví. Že za päť rokov to už bude, teda v roku 2013 z dnešného pohľadu, že už to bude a bude to robiť všetko. Bude to úžasné. Bude to znižovať náklady, zvyšovať kvalitu, zlepšovať spokojnosť. Bude to úžasné. Len nám dajte akože na to priestor. Tak sa dal na to priestor. V roku 2013 nič nebolo. V roku 2015, myslím, teraz ma neskúšajte z malej násobilky, zhruba v 2015 sa zistilo, že je to také fiasko, že celý eHealth, tak sa to vtedy volalo eHealth, že celý eHealth má takú zlú karmu, že to treba celé hodiť do smetného koša. A urobíme rebranding a premenovalo sa to, lebo s eHealthom bola spojená taká zlá karma, že sa to začalo volať eZdravie. Lebo to už bude nový projekt. No ale sme v roku 2026 a to eZdravie je také rozpačité. Keď sme v tejto snemovni v decembri 2024 hlasovali o novele zákona o národnom zdravotnom informačnom systéme, v rámci ktorého sa zrušil ten e-recept pre nezmluvných poskytovateľov, tak jednou z hlavných motivácií tohto zákona toho roku 2024 bolo, že sa bude zavádzať nová služba. E-Lab, elektronické laboratórne vyšetrenia, bude možné posielať žiadanky a budete si môcť ako lekár pozrieť výsledky, aby ste zbytočne nerobili to isté vyšetrenie, ktoré urobil už niekto iný pred vami, aby ste šetrili zdroje. Ešte vás za to aj dokáže poisťovňa odmeniť, ak šetríte zdroje. Skrátka, je to zodpovedný spôsob, ako sa majú veci robiť. Súhlasím. E-Lab je užitočná funkcionalita elektronického zdravotníctva. Treba však povedať, že na trhu máme v tejto chvíli ešte jeden produkt jednej zdravotnej poisťovne, ktorý veľmi podobne ako elektronický recept si zdravotná poisťovňa naprogramovala u seba doma a robí to isté. To znamená, umožňuje to spracovávať žiadanky na laboratórne vyšetrenia, umožňuje to spracovávať a odosielať výsledky lekárom. Akurát je to nie štátne riešenie, ale je to súkromné riešenie. A táto jedna zdravotná poisťovňa, ktorá to má, je to zdravotná poisťovňa Dôvera a ten produkt sa volá Dôvera Lab. Tento produkt funguje. A lekári, ktorí majú pacientov z Dôvery, si vedia cez Dôvera Lab vystavovať tie žiadanky a pozerať tie výsledky. A sú dohodnutí so značným počtom laboratórií, ktorý pokrýva dosť veľkú časť trhu. Všetko to urobili zdola, lebo na to nemali legislatívu. A ten štátny e-Lab. Ja sa dnes v júni 2026 pýtam, kde je ten štátny e-Lab, kvôli ktorému sme tu v 24. roku menili legislatívu, že už treba zmeniť legislatívu, lebo potrebujeme, aby tie laboratórne výsledky boli. Prešiel rok a pol a my tu nevidíme nič. To je čistý, že ako sa to volá? Vaporware. Vaporware, že sľúbili nám niečo a ja to neviem chytiť. Ako, kde je to? Kde je ten e-Lab? Kde je to elektronické zdravotníctvo v laboratóriách? Ja sa odpýtam lekárov a nikto z nich mi nevie povedať. Kvôli tomu sme rozšróbovali elektronický recept, aby sme nemali ani elektronický recept, ani elektronické laboratórne vyšetrenia. A prečo to nemáme? Pretože to robí Národné centrum zdravotníckych informácií. Doteraz každý boží produkt, ktorý dostali do rúk, pobabrali. Urobili neskoro, zle, pomaly, draho a aj tak to nefungovalo. A ja si myslím, že to je neopraviteľná inštitúcia. Je to inštitúcia, ktorá má byť spálená plameňometom dotla, preto, aby nezostal nikto, kto si pamätá, ako tam veci robili, pretože ich robia zle. A treba to založiť na zelenej lúke, ideálne v spolupráci s tými, ktorí o dáta majú záujem, vedia, ako sa tvoria, vedia, ako sa s nimi pracuje a vedia, na čo im tie dáta budú. A to sú poisťovne a poskytovatelia. Tí majú najväčšiu motiváciu, aby elektronické zdravotníctvo v tejto krajine fungovalo. A keď sa pýtam, že prečo teda nemáme ten e-Lab, prečo sa za rok a pol nepodarilo dotiahnuť dokonca e-Lab. Prečo nemáme opravený ten e-recept? Prečo kolega Svoboda navrhuje posunúť účinnosť tohto zákona, aby lekári vykazovali a bola podmienená úhrada zo zdravotného poistenia vykazovaním eZdravia. Tá výhovorka je furt veľmi podobná, ak nie rovnaká. Momentálne tým dôvodom je, že NCZI, že NCZI má domácu úlohu, musí splniť Plán obnovy, míľnik, ktorý sa volá, že životné situácie. Životná situácia, že narodenie dieťaťa. Čo to znamená v zdravotníctve? Narodí sa dieťa, niekto sa o tom dozvie, matrika sa o tom dozvie a teraz aké to má následky? Aké to má následky pre matku, pre dieťa v zdravotníctve, aké prehliadky, aké dávky, aké v sociálnych veciach, aké dávky môžu dostať a tak ďalej a tak ďalej. OK, digitalizácia životných situácií. Myslím si, že zdravotníctva sa tam týka asi päť tých životných situácií, ktoré treba zdigitalizovať. Ono to už malo byť dávno hotové. Ale očividne to hotové nie je. Deadline je tuším do konca augusta, myslím, pre Plán obnovy. Ja mám vážne pochybnosti, či to NCZI do konca toho augusta stihne. Ale momentálne je výhovorka, že prečo veci v zdravotníctve, v elektronickom zdravotníctve nefungujú. Výhovorka, lebo Plán obnovy. Tak to je super. Taký Plán obnovy, kvôli ktorému nám nefungujú elementárne veci v tomto štáte, ako napríklad elektronizácia zdravotníctva, lebo je to výhovorka, prečo sa nerobí všetko ostatné, lebo robíme Plán obnovy. Možno si pamätáte, sme tu schvaľovali taký zákon, bola to novelizácia z dôvodu okolností, myslím, Trestného zákona o vojnových hroboch. Sa tu novelizovali vojnové hroby. Pamätáte si? Toto je 3 mesiace dozadu, 4. Vojnové hroby. A bol tam pozmeňovák úplne od veci, ktorý posúval termíny pre NCZI pre životné situácie. A ja sa pýtam, že ako môžeme plánovať s Národným centrom zdravotníckych informácií čokoľvek, keď ideme novelizovať cez vojnové hroby podávanie materskej a príjem materskej pre matku s dieťaťom. NCZI je nedobre manažované a zdá sa, že NCZI je štát v štáte. Štát v štáte taký, že ani minister zdravotníctva im nevie vykývať. Ani Kamil Šaško nie je schopný pána Vršanského odvolať. Zrejme má pán Vršanský iné krytie ako len ministerské. Nebola to schopná, samozrejme, ani jeho predchodkyňa. NCZI si robí, čo chce, bez ohľadu na to, čo si myslí Ministerstvo zdravotníctva. A preto v tomto kontexte som považoval za potrebné vystúpiť, lebo si myslím, že aj tento posun termínu ide na vrub Národného centra zdravotníckych informácií a ich neschopnosti plniť deadliny. Ten deadline nesplnia podľa mňa s tými životnými situáciami do konca augusta. Samozrejme, niečo bude potrebné Európskej komisii ukázať, že niečo sme splnili, tak sa urobí možno nejaký potom kým. Ale na to, aby to bolo hotové riešenie, ešte raz, digitalizácia životných situácií, to znamená napríklad… My do konca augusta? Samozrejme, niečo bude potrebné Európskej komisii ukázať, že niečo sme splnili, tak sa urobí možno nejaký potemkin. Ale na to, aby to bolo hotové riešenie, ešte raz, digitalizácia životných situácií, to znamená napríklad to narodenie dieťaťa, hej? To znamená, že váš, ak ste doktor v ambulancii, váš informačný systém, do ktorého džobete tie lekárske správy, ten váš informačný systém musí vedieť s tými životnými situáciami pracovať. Že keď tam napíšete, že sa narodilo dieťa alebo bolo na preventívnej prehliadke, čo je podmienka toho, aby dostala matka nejakú dávku, že keď, keď to tam napíše, že to bude mať nejaké digitálne dôsledky, že ten algoritmus bude znamenať, že napísal som, niekde sa to preklopí, preklopí, zapíše a podobne. Ale to znamená, že to ten ambulantný informačný systém musí vedieť robiť. A pokiaľ to NCZI na svojej strane, na strane serverov ešte nemá, lebo potrebuje mesačný odklad, ako navrhuje pán kolega Svoboda, tak vám garantujem, že výrobcovia tých softvérov to duplom nemajú, lebo nevedia, voči čomu majú reportovať svoje dáta. A tak vám poviem, že taká skúsenosť je to. Keby tu bol pán minister Šaško, tak mu poviem, že je to taká jedna z mnohých nevyžiadaných rád. V okamihu, keď si čokoľvek vymyslíte a máte to vymyslené aj algoritmicky, aj naprogramované na úrovni NCZI, bude trvať jeden rok, kým to dostanete do praxe. Kým to dostanete do tých softvérov. Kým tie softvéry prejdú overením zhody na NCZI, že robia to, čo majú robiť. Kým tie softvéry budú rolovať smerom k poskytovateľom a kým tí poskytovatelia nadobudnú tie nové softvéry a začnú s nimi pracovať, to je rok. A môžete ohýbať časopriestor, ako chcete. Môžete do toho dávať ľubovoľné zdroje, že školenia a neviem čo. To bude trvať rok. A ak to dneska nie je hotové, tak vám hovorím, že takto o rok nebudú tie životné situácie dostupné pre občanov, keď prídu do ambulancie lekára, lebo to nebude v tom ambulantnom softvéri. A ja neviem, či je toto splnenie míľnika plánu obnovy, že do konca augusta budeme mať digitalizované životné situácie. Podľa mňa nie. Budeme musieť tancovať naozaj brušné tance pred Európskou úniou, aby sme im povedali, že ono už je to vlastne hotové, už len už to bude trvať iba rok a budeme musieť urobiť tie softvéry ambulantné a tak ďalej. Ja si myslím, že projektový manažment tohto projektu životných situácií a digitalizácie životných situácií na NCZI je jednou veľkou tragédiou. Normálne mám takú chuť mať až, možno je to štokholmský syndróm, mám takú chuť súcitiť s ministrom Migaľom v tomto, ktorý je zodpovedný v konečnom dôsledku za tieto míľniky. Lebo spolupráca, jeho spolupráca s NCZI alebo jeho zážitky zo spolupráce s NCZI musia byť skutočne, skutočne trýznivé. Nespochybňujem, opakujem, nespochybňujem potrebu vykazovať v elektronickom zdravotníctve dáta, spochybňujem kompetenciu Národného centra zdravotníckych informácií toto celé zastrešovať. A návrh? Pozmeňovací návrh poslanca Svobodu, ktorým sa odkladá účinnosť tohto ustanovenia, je len dôkazom týchto mojich pochybností, že sú oprávnené. Strana Sloboda a Solidarita nebude hlasovať za tento návrh zákona. Napriek tomu opakujem, že považujem za zmysluplné, aby ambulancie, poskytovatelia, nemocnice reportovali do elektronického zdravotníctva, ale nepáči sa mi, že NCZI si z toho robí dobrý deň. Lebo v zásade toto sme utrpeli. Pôvodne to malo byť totiž platné omnoho skôr ako 1. augusta. Už 1. júla je odložený termín. A odložený na 1. júla bol preto, lebo NCZI nestíhalo. A teraz nestíha znovu, tak to bude na 1. augusta. A nečudoval by som sa, keby tu vznikla nejaká mimoriadna schôdza v priebehu júla, keď príde NCZI s tým, že zase nestíha a potrebujú odložiť ten termín o ďalšie dva mesiace. A potom možno pochopíte, o čom rozprávam, keď hovorím, že túto inštitúciu treba spáliť plameňometom dotla, lebo je nereformovateľná, lebo je nereformovateľná. Moja predstava o správnom správcovi elektronických dát v tejto krajine je, že to musí byť nejaké partnerstvo medzi platiteľmi, poskytovateľmi a tvorcami zdravotnej politiky. To znamená poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, zdravotnými poisťovňami a, povedzme, ministerstvom zdravotníctva. Dnes, keď je to podriadená organizácia Ministerstva zdravotníctva, s ktorou samotné Ministerstvo zdravotníctva nevie vykývať, čiže je to štát v štáte. Dnes s touto inštitúciou neurobíte prakticky nič. S týmto súvisí téma dáta. Dáta v zdravotníctve. Vďaka nášmu predsedovi zdravotníckeho výboru, pánovi doktorovi Balážovi, sme mali včera celkom osviežujúce stretnutie na výbore o dátach v zdravotníctve, lebo každú chvíľu niektorý z hráčov vytiahne, že pozrite sa, zle sú platené štátne nemocnice. Ďalší povie, zle sú platené súkromné nemocnice. Ďalší povie, zle sú platené krajské nemocnice a všetci si nájdu nejaké dáta, na ktorých ukazujú, prečo sú práve oni tí zle platení poskytovatelia. A ako je možné, že každý si nájde svoje dáta? Prečo nemáme jedny dáta, na ktoré sa všetci pozeráme a OK, poďme si ich nejako interpretovať, interpretácia je na vás, ale dáta pravda. Pravda by mala byť jedna, kam tie peniaze v zdravotníctve tečú. A ukazuje sa, že každý si nájde takú pravdu, aká mu vyhovuje. Nie interpretáciu, ale fakty si nájde svoje. A tak by to byť nemalo. Čiže ďakujem veľmi pekne pánovi doktorovi Balážovi. Mali sme včera k tomu dobrú debatu na výbore a debata bola o tom, že ktoré dáta teda máme používať ako tú pravdu v systéme. A veľmi sa mi tam páčila poznámka predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pána Michala Palkoviča, ktorý teda tiež vydáva nejaké analýzy toho, ako sú platené nemocnice na Slovensku a aké sú tie váhy a podobne. A povedal, že používa tie a tie dáta, ktoré vyrába Ministerstvo zdravotníctva na sekcii optimalizácie siete nemocníc a kategorizácie nemocníc. Lebo je pravdou, že máme dáta aj v NCZI. Je pravda, však máme elektronické zdravotníctvo, nie? Máme dáta v NCZI. Ale povedal, že úžasný bonmot. Ale tieto dáta v NCZI sú veľmi dobre strážené. Rozumej, k tým dátam sa nikto nevie dostať. Existuje také, že možno pamätníci v 80. rokoch, keď mali ešte nejaké ZX Spectrum alebo takéto jednoduché praveké počítače, tak tam bola ROM-ka, read only memory. Read only memory znamenalo, že všetky informácie boli napálené na tom čipe. Na ten čip sa nedalo zapisovať, dalo sa z neho len čítať. Read only memory, ROM-ka. A ja hovorím, že NCZI je WOM-ka, write only memory. Že tam len pošlete dáta, ale nikto ich odtiaľ nevie čítať, lebo nájdu, keď požiadate o tie dáta, bambilión dôvodov, prečo vám ich nedajú. Lebo je to obchodné tajomstvo. Lebo ich viaže mlčanlivosť. Vďaka GDPR, lebo GDPR existuje. Ak chcete konkrétny príklad, robil som porovnávania. Asi osem rokov sme robili ako Health Policy Institute porovnávania pôrodníc na Slovensku. A skúšal som to najprv po dobrom, že skúsim z NCZI vypýtať dáta. Tak sa ich pýtam, koľko pôrodov bolo v jednotlivých pôrodniciach. V tom čase bolo na Slovensku asi 57 pôrodníc. Koľko pôrodov bolo v každej jednej z tých pôrodníc? Počet pôrodov v pôrodnici. Ako žiadna, že kto, koľko rokov, kto bol otec. To ma nezaujíma. Ma zaujíma, že či mali 500 pôrodov alebo 700 alebo 1500 pôrodov v tej ktorej pôrodnici. Takže táto jednoduchá otázka odo mňa odišla na NCZI. Aká bola odpoveď? Je to obchodné tajomstvo tých nemocníc, koľko mali pôrodov. Ja sa na nich pozerám, že aké obchodné tajomstvo. Však to platíme z verejných zdrojov, však to má byť verejný údaj. Do každej nemocnice som potom posielal, že prosím vás pekne, koľko ste mali pôrodov. Oni mi povedali, koľko mali pôrodov, ale NCZI mi to odmietlo dať, lebo je to obchodné tajomstvo. Tak sa pýtam, že a čo by mi vedeli dať? Akú informáciu? A toto tých z vás, ktorých bavia dáta a dátová analytika, to možno poteší. Oni povedali: „Môžeme vám to dať na okresy.“ Ale nie, na okresy vám to nemôžeme dať, lebo v okrese je zvyčajne len jedna pôrodnica, to by ste si vedeli vypočítať. Môžeme vám to dať na tri okresy, v ktorých sú pôrodnice, a povieme vám, že pre každé tri okresy, koľko tam bolo spolu pôrodov, ale tak, aby ste nevedeli, koľko mala ktorá pôrodnica. Ja sa pýtam, že načo je toto dobré? Načo je toto dobré? Načo máme WOM-ku, write only memory, že reportujeme registre, dáta, neviem čo, neviem čo? A na konci dňa, keď s tými dátami niekto chce niečo robiť, že niečo chce vypočítať, chce robiť nejakú zdravotnú politiku a podobne, tak to skončí spôsobom, že sorry, toto je obchodné tajomstvo. Na zdravotníckom výbore sme sa tiež rozprávali, a to už je zase asi dva týždne dozadu alebo tri týždne dozadu, o registroch. Najvyšší kontrolný úrad totiž urobil analýzu zdravotníckych registrov, z ktorých tri vedie práve NCZI. A bola to pomerne, akože, devastujúca kritika. Tie registre nefungujú. Buzerujeme poskytovateľov, aby niečo hlásili, vypĺňali, všetci, samozrejme, lekári sa sťažujú, že majú strašne veľa byrokracie, ale tu im pridávame byrokraciu. Napĺňajte registre dátami, ktoré ste už dávno napísali do zdravotnej dokumentácie, ale my ich chceme v nejakej inej štruktúre. A vo výsledku, keď ich aj tí lekári vyplnia a zapíšu, tak k tým dátam už potom nemajú znovu prístup. Sú celé odborné spoločnosti, ktoré nahúckali svojich členov: reportujte do tých registrov, lebo keď budeme mať dobré registre, vieme prijímať správne rozhodnutia v kategorizácii liekov, v liečbe, v ceste pacienta a tak ďalej. Tak tí lekári v dobrej viere to napĺňali dátami a potom, keď prišiel šéf tej odbornej spoločnosti lekárskej do NCZI, že už sme vám rok posielali dáta, chceli by sme sa teraz na ne pozrieť, tak im v NCZI povedali, že sorry, to nie sú vaše dáta, to sú naše dáta, to je GDPR, mlčanlivosť, my vám ich neukážeme. A sú odborné spoločnosti, ktoré sa po takejto facke a po takomto údere medzi oči nahnevali, použil som mierne slovo, nahnevali a povedali, že oni nebudú reportovať do NCZI nič. A vybudujú si na kolene svoj vlastný súkromný register, kde akože skúsia tie dáta zbierať sami ako alternatívne voči štátu. Lebo za to, čo do toho budú reportovať, si môžu sami, ale aj to, čo z toho budú čítať, si môžu sami. Majú to plne pod kontrolou. Onkologický register. Najnovšie dáta v onkologickom registri. Sme sa tu dneska doobeda bavili a včera o liekovom zákone. Liekový zákon má najväčší potenciál stáť veľa peňazí, najmä kvôli inovatívnej liečbe a predovšetkým na onkologické ochorenia. Onkológia čerpá obrovské množstvo zdrojov v liečbe. OK, je to aj preto, že je to drahé, je to aj preto, že 25 % ľudí zomiera na onkologické ochorenie, čiže skôr či neskôr sa mnohí z nás tohto ochorenia dožijú. A treba povedať, že onkologické ochorenie nemusí byť len akútne, môže to byť naozaj chronická choroba. Vďaka modernej liečbe môže ten pacient prežívať dlhé roky. A teraz, keď ideme prijať rozhodnutie v kategorizačnej komisii, či pustíme do kategorizácie alebo do nejakého výnimkového režimu alebo niečo, liek, ktorý stojí 10, 100, 150, 200 000 € alebo milión, tak by bolo dobré vedieť, či ten liek funguje. Či tomu pacientovi pomôže, či ten pacient má menej bolesti, či má dlhšie prežívanie, či má dlhšie prežívanie kvalitného života, nielen priviazaný k posteli. Potrebovali by sme vedieť, ako ten liek v klinickej praxi, v reálnej praxi funguje, pretože keď s ním prišla farmaceutická firma na Slovensko, priniesli len výsledky štúdií. Klinických štúdií, ktoré však nie sú z reálneho sveta. Často sú to veľmi dôkladne predvyberaní pacienti, na ktorých sa dá dokumentovať, že tá liečba funguje. Ale OK, pustíme liek za milióny do našej kategorizácie a potom by sme sa mali pozrieť, ako ten liek funguje. A teraz. Kam sa na to pozrieme, keď elektronické zdravotníctvo bohvieako nebeží, však kvôli tomu robíme túto novelu. A tie registre nám nefungujú. Onkologický register má najnovšie dáta. Dámy a páni, a toto je vec, kvôli ktorej by sme mali mať možno mimoriadnu schôdzu parlamentu. V onkologickom registri sú najnovšie dáta z roku 2015. Deväť rokov dozadu. Tí pacienti sú dávno mŕtvi, ktorí tam boli v tom 2015 zapísaní. Za deväť rokov sme sem doniesli hromadu nových liekov, ktoré stáli bambilión peňazí, stovky miliónov € a my netušíme, ako tieto lieky slovenským pacientom pomohli a či to boli dobre vynaložené peniaze a či sme tieto peniaze nemali vynaložiť inak. A potom tu na Doniu prebiehajú zbierky, že poskladajte sami na peniaze. Potom tu pani Kolník z detskej onkológie plače, že nemá pre detských pacientov s onkologickými ochoreniami liečbu. Ale my sme tu minuli stovky miliónov € s otáznym účinkom a my to nevieme ani len vyhodnotiť, lebo nám nefunguje onkologický register. V 70. rokoch, keď vznikol v Československu, to bol jeden z najlepších na svete. Československo patrilo medzi premiantov, svetových premiantov, čo sa týka onkologického registra. Sme sa mohli vystatovať, chodiť po konferenciách. Register v 70. rokoch, keď vznikol v Československu, to bol jeden z najlepších na svete. Československo patrilo medzi premiantov svetových premiantov, čo sa týka onkologického registra. Sme sa mohli vystatovať, chodiť po konferenciách. Bola vynikajúca disciplína v hlásení. OK, komunizmus si dokázal zabezpečiť disciplínu v hláseniach, ale ten register fungoval. Ale teraz je ten register v troskách. Spravuje ho Národné centrum zdravotníckych informácií, samozrejme, aby som nezabudol povedať. A ja si myslím, že je na prísnosť nezodpovedné prijímať rozhodnutia o desiatkach a stovkách miliónov €, ktoré dávame na liečbu liekmi, na kategorizáciu onkologických liekov bez toho, aby sme vedeli, či tie peniaze majú pre toho pacienta zmysel. Či tá liečba má zmysel, či to nie je len cynické, marketingové obchodovanie s nádejou tých pacientov, lebo samozrejme pacient, ktorý sa dozvie diagnózu rakovina, ten sa okamžite opúšťa a má pocit, že je to nezvratný osud, ktorý ho čaká. Ale často to tak nie je. Mnoho tých onkologických ochorení dnes už vieme stabilizovať, vieme ich dokonca aj liečiť a vyliečiť. Zaznelo to v diskusii k liekom niekoľkokrát. Či zopakujem to aj v tomto kontexte, keď sa urobila tá štúdia. Aké nové lieky prišli za posledných 20 rokov do Európskej únie? A ako veľmi tieto lieky pomohli pacientom a koľko nás stáli? Tak sa ukázalo, že z tých tzv. inovatívnych liekov. Jasné, všetko, čo farmaceutická firma vyrobí, je inovatívne, lebo však len tak to môže predať. A ja im to vôbec nezazlievam, že o tom takto rozprávajú. O tom je tá anekdota, že nehovoríš pekne o sloníkovi, nepredáš sloníka, nehovoríš pekne o svojom lieku, nepredáš ten liek, tak samozrejme ho prifarbujú. Ale viete, keď ho už používate rok, dva, v poriadku, ešte neviete. Ale keď ho používate päť rokov, sedem, desať, tak už viete, či to funguje alebo nefunguje. Či to bol len marketing, či to bolo len dobre nastavená klinická štúdia, na ktorej to vyšlo, alebo či to funguje aj v tom reálnom svete. A ukázalo sa, že z tých stovky molekúl inovatívnych liekov, ktoré sme pustili nielen tu v Európskej únii do úradových systémov, 40 %, 40 % týchto liekov neprinieslo žiaden prínos pre pacientov. 40 % to nie je maličkosť. To nie je okraj. To nie je za desatinnou čiarkou. To je 40 %. Len niečo viac ako polovica liekov naozaj účinkovala. Toto teraz nie je kritika farmaceutického priemyslu. Existuje ako hromada slepých uličiek. Áno, treba sa z nich poučiť. Ale my na Slovensku to nevieme ani len vyhodnotiť, to, čo vedeli urobiť v tom NICE vo Veľkej Británii. My to nevieme ani vyhodnotiť, lebo nemáme z čoho, lebo nemáme onkologický register, nemáme fungujúce elektronické zdravotníctvo. My ani nevieme, koľko percent tých liekov, ktoré sme tu schvaľovali, nikomu nepomohlo. Skôr poškodilo, pretože každé euro, ktoré sme dali na nefunkčnú, neúčinnú, neefektívnu liečbu, chýba niekde inde. Každé 1 euro. Každé jedno rozhodnutie o tom, že toto budeme hradiť, znamená, že toto hradiť nebudeme. A tí pacienti ani nevedia, že takáto sofiina voľba sa tu prijala. Že toto nebudeme hradiť. Tí ľudia potichu umierajú doma, nevediac, že mohli dostať liečbu, prípadne robia tú zbierku na tom Doniu, aby sa zozbierali na liečbu, ktorú mohli dostať pokojne hradenú, keby sme nehradili veci, ktoré sú neúčinné. Ale my v onkológii 10 rokov nevieme, čo je účinná liečba, lebo 10 rokov nám chýbajú dáta, 11 rokov nám chýbajú dáta. Ako je toto možné? Toto nie je zlyhanie súkromného sektora. Za toto nemôže Penta, Agel, lobisti a podobne. Za toto môže štát, pretože Národné centrum zdravotníckych informácií je štátna inštitúcia, podriadená Ministerstvu zdravotníctva. Čo robil štát na to, aby mal funkčný onkologický register? Ako je možné, že sme vybývali onkologický register, lebo bol dobrý. Akurát sme sa zviezli a sme ho doslova, že vybývali. A dnes už je akože na smiech. Nás už dnes, keď ideme na medzinárodné konferencie onkologického typu, sa na nás pozerajú ako na exotov, lebo ukážu graf, kde sú jednotlivé krajiny a potom je taká hviezdička, že Slovensko, že je mimo poradí, lebo nevedia nás do toho grafu zaradiť, lebo nemáme dáta. Ako je možné, že nemáme dáta? Ja hovorím, že keď nemáme dáta v zdravotníctve, tak šoférujeme naslepo. To je ako keby ste išli na diaľnici, zaviazali si oči a išli kade-tade, lebo nemáte spätnú väzbu. Neviete, či to, čo ste prijali, to rozhodnutie včera alebo pred týždňom, či prinieslo alebo neprinieslo pridanú hodnotu slovenským pacientom. A opakujem, za toto môže NCZI, Národné centrum zdravotníckych informácií, ktoré je dlhodobo príšerne riadené. Od roku 2012 do dneška je šéfom českého NCZI, čo sa volá ÚZIS, zdravotnícke informácie a štatistiky, pán Prokeš Dušek. Do dnešného dňa, to je 14 rokov, 15 rokov, je tam riaditeľom pán Prokeš Dušek z Masarykovej univerzity v Brne. Prežil 10 ministrov zdravotníctva. Ale šéf NCZI sa mení zhruba takým tempom, akým sa menia ministri zdravotníctva. V priemere je to jedenkrát ročne. Ak máte zmenu na manažérskej pozícii jedenkrát ročne, tá inštitúcia nemôže fungovať. Máme to v slovenských nemocniciach štátnych. V mnohých štátnych nemocniciach sa riaditelia menia ako postavičky na pražskom orloji. Výsledkom je, že tam príde nový riaditeľ, kým zistí, čo sa deje, kde sú záchody na chodbe, kde sú kľúče od miešačky. Tu už aby si pripravoval tú krabicu, do ktorej si zbalí svoje veci a odíde, lebo príde niekto iný. Takým spôsobom sa nedá riadiť. Nič sa takým spôsobom nedá riadiť a štát je v tomto prípade absolútne zlý vlastník týchto inštitúcií. Zlý prevádzkovateľ, pretože toto naozaj nie je na koho iného zvaliť. Toto sa dá zvaliť na neschopnosť štátu, politikov, ktorí za realizáciu politík sú zodpovední. Za to nemôže naozaj nikto iný. A prečo? Ako je možné, že tí Česi to dokážu ťahať 15 rokov s jedným riaditeľom a my ho potrebujeme meniť každú chvíľu? Ako je to možné? Čím to je? Je niečo vo vode, vo vzduchu alebo akože máme nejakú inú genetiku, alebo ako je toto možné? A vďaka tomuto mismanagementu na úrovni NCZI sme sa dostali k tomu, že nám nefungujú registre, že neplníme termíny, že možno nesplníme termíny a míľniky plánu obnovy. Že možno nám nebude poriadne fungovať to vykazovanie do elektronického zdravotníctva. Dámy a páni, ja som presvedčený, že na úrovni NCZI je potrebné urobiť zásadnú zmenu. Už o nej hovorím opakovane. Vždy, keď pána Vršanského stretnem, sa pýtam, kde má svoj azbestový oblek. Aby som mu neublížil. Nemyslím si, že by táto snemovňa mala ustupovať NCZI. Nemyslím si, že by sme mali posúvať účinnosti, ak máme predstavu, ako chceme robiť zdravotnú politiku, ak minister zdravotníctva má predstavu, ako chce robiť zdravotnú politiku, ak pán Svoboda má predstavu, ako treba robiť zdravotnú politiku, tak tak robme. NCZI je podriadená inštitúcia, nie nadriadená. Ale ja mám pocit niekedy, že je nadriadená nielen ministerstvu, ale aj tejto snemovni, lebo si s nami robí, čo chce. Oni vám povedali, že to treba posunúť o mesiac. OK, schválime, posunieme o mesiac. Možno bude mimoriadna schôdza v lete, lebo to nebudú stíhať. Hej? Toto sme chceli, priatelia? Toto? Keďže vidím, že kolegyňa Kolíková sa ešte chce prihlásiť faktickou poznámkou, na ktorú ja budem musieť chcieť asi zareagovať, tak samozrejme by som si odložil nejaký čas na reakcie. Ďakujem veľmi pekne. Po tomto vyčerpávajúcom vystúpení vyhlasujem prestávku 5-minútovú do 8:13, do 8:12. 18:12 39 146 938 303 914 693 830 391 469 383 039 146 938 303 914 291, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu, netuším. Nikto nie je prihlásený do rozpravy. Vyhlasujeme za… Ukľudnite sa. Ukľudnite sa. Ty si sa odhlásil, nie? Áno. Asi sa odhlásil. No. Nikto tam nie je, nie? No, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú, lebo ste sa odhlásili, a pristúpime k hlasovaniu zákona ako o celku.
|
Krásny deň, dámy a páni. Mám ambíciu využiť 55 minút svojho príspevku v treťom čítaní. Vzhľadom na to, že ste teraz schválili v druhom čítaní pozmeňujúci návrh kolegu Zdenka Svobodu, ktorým sa posúva účinnosť tohto zákona o ďalší mesiac, tak mám samozrejme dôvod sa k tomuto návrhu zákona vyjadriť. O čom ten zákon vôbec je? Je o elektronickom zdravotníctve. Je o tom, ako aby lekári vykazovali do elektronického zdravotníctva dáta o starostlivosti o svojich pacientov. A lekári to majú samozrejme za povinnosť už od roku 2018, ale disciplína poskytovateľov, či už ambulantných alebo nemocničných, je taká tristná. Napriek tomu, že je to povinnosťou už osem rokov, významná časť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nevykazuje dáta do elektronického zdravotníctva skrátene e-Zdravia. Pred časom sme schválili zákon, ktorý umožňuje zdravotným poisťovniam podmieňovať úhradu zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia tým, že poskytovateľ musí vykazovať do e-Zdravia, nielen do poisťovne, vykazuje, má vykazovať výkony, ale musí ich vykazovať aj do elektronického zdravotníctva. Inak nedostane z poisťovne zaplatené. Osobne to považujem za správnu vec, lebo je to motivácia k tomu, aby si poskytovatelia napojení na verejné zdroje plnili svoje povinnosti a zároveň, aby sme v e-Zdraví mali relevantné dáta, aby, keď vás váš ošetrujúci lekár prijme a bude si chcieť otvoriť vašu zdravotnú kartu, aby tam videl nejaké údaje, ako vás liečia iní lekári. Lebo dnes sú tie údaje naozaj deravé, chýba tam hromada správ, chýbajú prepúšťacie správy z nemocníc a podobne. A robíme z pacientov poštárov. Pacienti ako poštári, nosia pod pazuchou zbierku papierov, zbierku listín a nosia to k svojim doktorom. Samozrejme, tým pádom pacienti majú občas motiváciu niektoré z tých papierov povyberať, aby pán doktor nevedel úplne všetko, lebo sa za niečo možno hanbia. Ale vo výsledku váš ošetrujúci lekár nevie, čo vlastne lieči, lebo nemá vašu kompletnú zdravotnú dokumentáciu a táto kompletná zdravotná dokumentácia sa nenachádza v elektronickom zdravotníctve. Čiže ešte raz, všeobecne táto povinnosť je správna a dobrá. Akurát, keď sa zaviedla do zákona, nezaviedla sa úplne dôsledne a bolo ju treba opravovať. A neopravuje ju Ministerstvo zdravotníctva, ako by sa očakávalo ako tvorca zdravotnej politiky v tejto krajine, ale opravu tohto zákona dostal na starosti koaličný poslanec kolega Zdenko Svoboda, ktorý priniesol iniciatívny poslanecký materiál, kde potreboval došpecifikovať, čo vlastne majú tí poskytovatelia reportovať do toho elektronického zdravotníctva, respektíve, čo musia reportovať voči zdravotnej poisťovni, aby dostali zaplatené za poskytnuté výkony zdravotnej starostlivosti. OK, nie je to úplne štandardný mechanizmus, ako sa má robiť legislatíva. Očakával by som, že legislatívu budú pripravovať ľudia na ministerstve. Podľa mňa to aj pripravovali ľudia na ministerstve. Len štandardný legislatívny proces by trval zrejme o niekoľko mesiacov dlhšie. Medzirezortné pripomienkové konanie napríklad, rokovanie vlády, predtým rokovanie Legislatívnej rady vlády a tak ďalej, to príliš zdržiava. To príliš zdržiava, takže sme sa rozhodli, zrejme, teda vláda sa rozhodla, že lepšie je to urobiť cestou poslaneckého návrhu, pán kolega Svoboda predložil tento návrh, kde vyšpecifikoval tie veci, ktoré sa týkajú reportovania výkonov do elektronického zdravotníctva. So far so good. Pôvodne som s tým spokojný. Akurát dnes pán kolega Svoboda predložil v druhom čítaní tu v pléne pozmeňujúci návrh, ktorým odkladá účinnosť tohto zákona o ďalší mesiac. A odôvodnenie tohto odkladu je, že Národné centrum zdravotníckych informácií má kopec roboty s plnením milníkov plánu obnovy. A preto navrhuje posun termínu o 1 mesiac. A ja z tohto miesta, to hovorím asi desiatykrát, Národné centrum zdravotníckych informácií treba spáliť plameňometom do tla. Toto je inštitúcia, ktorá bude dostávať každého ministra, vrátane pána ministra Šaška, ktorého som na to mnohokrát verejne upozorňoval, do problémov. Táto inštitúcia si dlhodobo neplní svoje povinnosti, neplní termíny, prekračuje rozpočty a výsledkom je, že máme nefungujúce elektronické zdravotníctvo. Napriek tomu, že sme minuli stovky, nie desiatky, stovky miliónov € do elektronizácie, digitalizácie slovenského zdravotníctva, tak táto vec v slovenskom zdravotníctve do dnešného dňa nefunguje. A dovolím si tú krátku odbočku. Jednu vec, ktorú poznáte všetci. Každý jeden z vás už určite bol pacientom, ktorý využil benefity elektronického receptu. Elektronický recept je super vec. Vám príde na mobilný telefón SMS-ka. Viete, že máte aj recept. Prídete do lekárne, ukážete svoju kartičku a dostanete liek. Nemusíte chodiť s nejakými papierikmi. Ďakujem pekne. Nemusíte chodiť s nejakými papierikmi, ktoré môžete stratiť. Máte elektronický recept. Úžasná vec, keď to vzniklo. Nevzniklo to, prosím pekne, z vôle štátu. Vzniklo to z vôle jednej zo zdravotných poisťovní, ktorá to ako pionier pretlačila na trh. A k dnešnému dňu viac ako 95 % receptov predpísaných v tejto krajine, a tých je asi 60 miliónov ročne, je napísaných elektronicky. Je to super vec. Vďaka elektronickému receptu a vďaka tomu, že 95 % liekov predpísaných ide cez elektronický recept, vie každý jeden lekár, ktorý má ambulantný informačný systém, si otvoriť vašu liekovú kartu a vie, aké lieky už užívate, vie, aké interakcie tie lieky spôsobujú a vie sa vyhýbať tomu, aby vám predpísal to, čo už vám predpísal niekto iný pod iným názvom, alebo aby vám predpísal niečo, čo má negatívnu interakciu s niečím iným, čo už užívate. Je to úžasná vec, ale nevymyslel ju štát. Nevymyslelo ju NCZI. Vymyslela ju jedna zdravotná poisťovňa, ktorá toto svoje riešenie ponúkla ostatným zdravotným poisťovniam a dnes všetky tri zdravotné poisťovne na Slovensku, vrátane štátnej, používajú riešenie, ktoré nevzniklo na úrovni štátu. Na úrovni štátu totiž mal vzniknúť elektronický recept a dostali sme na tento projekt z Európskej únie asi 50 miliónov €. 50 miliónov € sa minulo. A výsledok? Výsledok je, že ešte raz elektronický recept nie je štátny, ale súkromný. A prečo? Pretože ten štátny elektronický recept vyrobený Národným centrom zdravotníckych informácií a jeho dodávateľmi jednoducho nefungoval. Za 50 plus miliónov € to bolo riešenie, ktoré nefungovalo. My sme vyhodili von z okna 50 miliónov €, tvárime sa, že to nie sú naše peniaze, že to zaplatili nemeckí daňoví poplatníci. Dobre, skúsme to vysvetliť v tej Európskej únii. Minuli sme 50 miliónov € a nemáme funkčné riešenie, lebo to robilo NCZI. Urobili to spôsobom, že keď to skúšali v pilotnej prevádzke na 10 ambulanciách, tak im to spadlo. Okamžite ako to zapli, tak im to spadlo. A spadlo to preto, lebo to bolo zlé. Veľmi zle architektonicky navrhnuté. A voči tomu stojí elektronický recept, ktorý priniesol súkromný sektor a stál, priatelia, nie 50 miliónov, nie 30 miliónov, ale stál 2,5 milióna €. Riešenie 20-krát lacnejšie priniesol súkromný sektor. Štát za to zaplatil 20-krát viac peňazí a výsledok je, že to nefunguje. OK, takže používame súkromné riešenie a nemám problém so súkromnými riešeniami v zdravotníctve, to viete. Používame elektronický recept, ktorý pomáha. A čo robí štát? Čo ste urobili, vážení koaliční poslanci, vy v decembri 2024? Schválili ste tu pozmeňovací návrh, ktorým ste odpálili elektronický recept pre všetkých nezmluvných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. A teda, keď sa pýtame, prečo nie je elektronické zdravotníctvo dobré a kompletné, čiastočne za to môžete aj tým, že ste pokazili elektronický recept pre nezmluvných poskytovateľov a do dnešného dňa ste ho neopravili. Ja rozumiem, že možno poslanci koalície to nevedia opraviť, ale je tu na to minister zdravotníctva, ktorý má predložiť návrh, ako to chce opraviť. A minister zdravotníctva 9. januára v roku 2025 povedal, že do konca marca 2025 navrhne legislatívne riešenia, ako opraví elektronický recept. Dnes, koľkého júna máme dnes? 2026, čiže rok aj tri mesiace po tom deadlajne, žiadne riešenie nebolo predstavené. Žiadne. A teraz, keď sa vrátime naspäť k problému elektronického zdravotníctva. Ak máme problém s tým, že lekári nevykazujú do elektronického zdravotníctva. V poriadku, touto novelou a s tým predchádzajúcim zákonom donútime aspoň tých zmluvných lekárov, aby reportovali. A prinútime ich vydieraním. Nebudeš reportovať, nedostaneš zaplatené zo zdravotného poistenia. Nebudeme ťa pokutovať. Dostatočná pokuta je, že ti nezaplatíme, za tvoje urobené výkony ti poisťovňa nesmie zaplatiť, pokiaľ nebude mať ID záznamu, že si to zapísal do elektronického zdravotníctva. V poriadku. Ale stále väčšia časť ľudí, teda poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, sa dostáva do nezmluvného stavu vzťahu. To znamená, nechcú mať zmluvu so zdravotnou poisťovňou. A prečo nechcú mať zmluvu so zdravotnou poisťovňou? Pretože úhrady zo zdravotného poistenia im nestačia na to, aby uhradili svoje prevádzkové náklady, aby boli spokojní s tým, ako to funguje. Nehovorím o všetkých disciplínach, ale sú disciplíny, ktoré sú výrazne podfinancované. Z voleja vám poviem pľúcne. Ak je niekto pľúcny lekár, tak ho obdivujem v tejto krajine. Pretože to robí ako charitu. Reumatológ, ak je niekto reumatológ, tak to robí ako charitu. Internista ambulantný, robí to ako charitu. Neurológ, ak nemá drahé prístroje, robí to ako charitu. A teraz. Keď je dopyt po reumatológovi, po pľúcnom lekárovi a po covide ten dopyt po pľúcnom lekárovi stúpol asi o 50 %. Ak nemá drahé prístroje, robí to ako charitu. A teraz. Keď je dopyt po reumatológovi, po pľúcnom lekárovi a po covide ten dopyt po pľúcnom lekárovi stúpol asi o 50 %. A akurát ten počet tých lekárov klesá, ak je dopyt. A zároveň tí lekári dostávajú nízke úhrady. Tak tu vzniká priestor pre poplatky. V poriadku, chceme bojovať s poplatkami. Najlepšie riešenie, ako sa vyhnúť pokute za poplatky pre lekára, je, že sa odzmluvní. Lebo na nezmluvných lekárov sa zákaz vyberania poplatku nevzťahuje. Oni môžu vybrať, koľko chcú, kedy chcú, bez akýchkoľvek limitov. V poriadku. Čiže máme pľúcneho lekára, ktorý je zle platený z verejného zdravotného poistenia, lebo sa nepodarilo nastaviť dobré tie platby. Na ten bludný lekár začne vyberať poplatky, začne za neho ísť samosprávny kraj, že ó, vy budete platiť pokutu, lebo vyberáte poplatky a doktor povie: „OK, tak ja sa odzmluvním.“ On sa odzmluvní. A čo to znamená na konci dňa pre pacienta? Pre pacienta to znamená, že musí si zaplatiť nielen ten poplatok toho doktora, ale aj ten výkon samotný. V cene, ktorú si stanoví pán doktor. A okrem toho si musí zaplatiť všetky predpísané lieky a všetky predpísané laboratórne vyšetrenia, zobrazovacie vyšetrenia a tak ďalej, lebo všetko toto nezmluvný lekár nemôže napísať na poisťovňu. Čiže vo výsledku je to drahšie pre pacienta, ale lekár je v bezpečí. Lekár je v bezpečí, lebo dostane zaplatené svoju odmenu, dostane zaplatené svoje náklady a primeraný zisk a prenáša to bremeno, to bremeno prenáša na pacienta. A v takomto stave a v takomto režime, nezmluvnom režime, nemá ten lekár akože žiadnu motiváciu používať elektronické zdravotníctvo. Prečo by to robil? Prečo by ťukal niečo do elektronického? Jasné, má povinnosť od roku 2018, ale nikdy v živote nikto za to nedostal pokutu, že nereportuje. Ani ju nedostane. Prečo by mal niečo vykazovať do elektronického zdravotníctva? Povedzte mi ten jeden dôvod. A je to lekár, ktorý má zmluvu s poisťovňou, v poriadku. Vieme ho vydierať cez tú platbu z poisťovne. Cez tých 10 miliárd, ktoré tečú cez poisťovne, ale prečo to má robiť nezmluvný poskytovateľ? Povedzte si, že je to okrajový problém a ja tu druhýkrát už dnes z tohto miesta hovorím, že to nie je okrajový problém, lebo nezmluvných lekárov je stále viac. Ako bratislavský krajský lekár vám hovorím, že keď som si robil tú analýzu naposledy, a to už asi tri štvrtiny roka dozadu, a vypísal som si všetkých poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti v našom kraji a pozrel som si, aké majú zmluvné vzťahy s poisťovňami, tak 1/3 z nich nemá zmluvu s poisťovňami. 1/3, to je obrovské číslo. 1/3 poskytnutej starostlivosti v bratislavskom kraji vypadáva zo všetkých štatistík. Keď sa pozrieme, že koľko máme návštevy u doktora za rok. To sú návštevy u doktora za rok, ktoré prešli cez poisťovne. Nie, ktoré prešli cez nezmluvných poskytovateľov. My máme v skutočnosti viac návštev, ako reportujeme tých 12 alebo 13 ročne. Lebo to je časť ľadovca, o ktorej hovorím, ktorá je pod hladinou, ktorú nevidíme. Vidíme iba to, čo je reportované do poisťovní. To, čo ide mimo poisťovní, nevidíme. A bolo by dobré, keby sme to videli, a bolo by dobré, keby tí ľudia zapisovali do elektronického zdravotníctva. Ale nezapisujú. A prečo nezapisujú? Po prvé, nemajú motiváciu, načo by to robili. A ten jediný nástroj, ktorý ich mohol motivovať, ktorý ich mohol motivovať k tomu, aby to elektronické zdravotníctvo predsa len okúsili, bol elektronický recept. A ten elektronický recept ste im v decembri 2024 vypli. Mám birmovného syna, doktora urológa, ktorý má zmluvu s dvoma poisťovňami, nie s troma. Jedna poisťovňa s ním neuzatvorila zmluvu. Viete, čo je to za voprus? Ako je to nepríjemné, keď vám príde pacient. Každého jedného pacienta riešite štandardným spôsobom, ale tu si musíte uvedomiť, že ten prišiel z tej poisťovne, s ktorou nemám zmluvu, pri ktorom neviem vypísať elektronický recept, kde tomu pacientovi neviem ten recept vydať cez telefón, ale musím ho zavolať do ambulancie, musí prísť osobne a musím mu dať kúsok papierika ako v 20. storočí, ale pardon, už máme rok 2026, už sme v štvrtine 21. storočia. Mu dáme papierik ako z 20. storočia, nech s tým ide do lekárne. Jeden môj ďalší známy psychiater tiež vyhodnotil, že ako psychiatria nie je bohvieako platená z verejného zdravotného poistenia, odzmluvnil sa a poskytuje svoje psychiatrické služby ako nezmluvný psychiater. Zarobí si na celkom slušne, lebo môže si nastavovať honorár taký, aký on potrebuje, nejaký mu poisťovňa stanoví. A má pacientov z celého Slovenska. Lebo je to renomovaný človek. Bol kedysi primárom psychiatrie v nemocnici. Má pacientov z celého Slovenska. Ale tých pacientov, ak chce liečiť liekmi, on môže urobiť maximálne to, že napíše recept, vloží ho do ofrankovanej obálky, olíže, zalepí a odnesie na poštu a pošle poštou recept. V 21. storočí, keď máme elektronický recept, my posielame normálnou poštou recepty v obálkach. Akože toto sme chceli? Toto je to, čo tak ako má fungovať elektronizácia zdravotníctva? Ja som presvedčený, že eRecept nefunguje preto, že nie je záujem na Národnom centre zdravotníckych informácií, aby fungoval. Respektíve je záujem možno, to je taká moja možno konšpiračná teória, ale zatiaľ mi ju nikto nevyvrátil, že Národné centrum zdravotníckych informácií by chcelo možno nejaký grant, pár miliónov, možno desiatok miliónov €, aby vyrobili špeciálny e-recept pre nezmluvných poskytovateľov. Lebo taký je to projekt, dá sa na ňom nabaliť, dajú sa tam akože sa dohodnúť s dodávateľmi a podobne a ja si myslím, že toto je tá hra, že vyrobíme špeciálny e-recept a zinkasujeme na tom peniaze. Ale nie je potrebné vyrábať špeciálny e-recept. Ten fungoval až do konca roku 2024, fungovalo riešenie, ktoré zdravotné poisťovne zaviedli. A NCZI je žiarlivé, že niekto iný dokázal ich úlohu robiť 20-krát lacnejšie. A teraz do toho hádže vidly. A prečo hovorím o NCZI? A prečo hovorím o tom, že ho treba spáliť plameňometom dotla? Pretože takéto správanie sa vinie celou históriou, celým priebehom vývoja elektronického zdravotníctva. V roku 2008 bol ministrom zdravotníctva Richard Raši a on strihal pásku, že ideme budovať elektronické zdravotníctvo. Za pár rokov to bude. Myslím si, vtedy bol deadline, že za päť rokov to bude. Nepočúva ma, nevadí, možno ma opraví. Že za päť rokov to už bude, teda v roku 2013 z dnešného pohľadu, že už to bude a bude to robiť všetko. Bude to úžasné. Bude to znižovať náklady, zvyšovať kvalitu, zlepšovať spokojnosť. Bude to úžasné. Len nám dajte akože na to priestor. Tak sa dal na to priestor. V roku 2013 nič nebolo. V roku 2015, myslím, teraz ma neskúšajte z malej násobilky, zhruba v 2015 sa zistilo, že je to také fiasko, že celý eHealth, tak sa to vtedy volalo eHealth, že celý eHealth má takú zlú karmu, že to treba celé hodiť do smetného koša. A urobíme rebranding a premenovalo sa to, lebo s eHealthom bola spojená taká zlá karma, že sa to začalo volať eZdravie. Lebo to už bude nový projekt. No ale sme v roku 2026 a to eZdravie je také rozpačité. Keď sme v tejto snemovni v decembri 2024 hlasovali o novele zákona o národnom zdravotnom informačnom systéme, v rámci ktorého sa zrušil ten e-recept pre nezmluvných poskytovateľov, tak jednou z hlavných motivácií tohto zákona toho roku 2024 bolo, že sa bude zavádzať nová služba. E-Lab, elektronické laboratórne vyšetrenia, bude možné posielať žiadanky a budete si môcť ako lekár pozrieť výsledky, aby ste zbytočne nerobili to isté vyšetrenie, ktoré urobil už niekto iný pred vami, aby ste šetrili zdroje. Ešte vás za to aj dokáže poisťovňa odmeniť, ak šetríte zdroje. Skrátka, je to zodpovedný spôsob, ako sa majú veci robiť. Súhlasím. E-Lab je užitočná funkcionalita elektronického zdravotníctva. Treba však povedať, že na trhu máme v tejto chvíli ešte jeden produkt jednej zdravotnej poisťovne, ktorý veľmi podobne ako elektronický recept si zdravotná poisťovňa naprogramovala u seba doma a robí to isté. To znamená, umožňuje to spracovávať žiadanky na laboratórne vyšetrenia, umožňuje to spracovávať a odosielať výsledky lekárom. Akurát je to nie štátne riešenie, ale je to súkromné riešenie. A táto jedna zdravotná poisťovňa, ktorá to má, je to zdravotná poisťovňa Dôvera a ten produkt sa volá Dôvera Lab. Tento produkt funguje. A lekári, ktorí majú pacientov z Dôvery, si vedia cez Dôvera Lab vystavovať tie žiadanky a pozerať tie výsledky. A sú dohodnutí so značným počtom laboratórií, ktorý pokrýva dosť veľkú časť trhu. Všetko to urobili zdola, lebo na to nemali legislatívu. A ten štátny e-Lab. Ja sa dnes v júni 2026 pýtam, kde je ten štátny e-Lab, kvôli ktorému sme tu v 24. roku menili legislatívu, že už treba zmeniť legislatívu, lebo potrebujeme, aby tie laboratórne výsledky boli. Prešiel rok a pol a my tu nevidíme nič. To je čistý, že ako sa to volá? Vaporware. Vaporware, že sľúbili nám niečo a ja to neviem chytiť. Ako, kde je to? Kde je ten e-Lab? Kde je to elektronické zdravotníctvo v laboratóriách? Ja sa odpýtam lekárov a nikto z nich mi nevie povedať. Kvôli tomu sme rozšróbovali elektronický recept, aby sme nemali ani elektronický recept, ani elektronické laboratórne vyšetrenia. A prečo to nemáme? Pretože to robí Národné centrum zdravotníckych informácií. Doteraz každý boží produkt, ktorý dostali do rúk, pobabrali. Urobili neskoro, zle, pomaly, draho a aj tak to nefungovalo. A ja si myslím, že to je neopraviteľná inštitúcia. Je to inštitúcia, ktorá má byť spálená plameňometom dotla, preto, aby nezostal nikto, kto si pamätá, ako tam veci robili, pretože ich robia zle. A treba to založiť na zelenej lúke, ideálne v spolupráci s tými, ktorí o dáta majú záujem, vedia, ako sa tvoria, vedia, ako sa s nimi pracuje a vedia, na čo im tie dáta budú. A to sú poisťovne a poskytovatelia. Tí majú najväčšiu motiváciu, aby elektronické zdravotníctvo v tejto krajine fungovalo. A keď sa pýtam, že prečo teda nemáme ten e-Lab, prečo sa za rok a pol nepodarilo dotiahnuť dokonca e-Lab. Prečo nemáme opravený ten e-recept? Prečo kolega Svoboda navrhuje posunúť účinnosť tohto zákona, aby lekári vykazovali a bola podmienená úhrada zo zdravotného poistenia vykazovaním eZdravia. Tá výhovorka je furt veľmi podobná, ak nie rovnaká. Momentálne tým dôvodom je, že NCZI, že NCZI má domácu úlohu, musí splniť Plán obnovy, míľnik, ktorý sa volá, že životné situácie. Životná situácia, že narodenie dieťaťa. Čo to znamená v zdravotníctve? Narodí sa dieťa, niekto sa o tom dozvie, matrika sa o tom dozvie a teraz aké to má následky? Aké to má následky pre matku, pre dieťa v zdravotníctve, aké prehliadky, aké dávky, aké v sociálnych veciach, aké dávky môžu dostať a tak ďalej a tak ďalej. OK, digitalizácia životných situácií. Myslím si, že zdravotníctva sa tam týka asi päť tých životných situácií, ktoré treba zdigitalizovať. Ono to už malo byť dávno hotové. Ale očividne to hotové nie je. Deadline je tuším do konca augusta, myslím, pre Plán obnovy. Ja mám vážne pochybnosti, či to NCZI do konca toho augusta stihne. Ale momentálne je výhovorka, že prečo veci v zdravotníctve, v elektronickom zdravotníctve nefungujú. Výhovorka, lebo Plán obnovy. Tak to je super. Taký Plán obnovy, kvôli ktorému nám nefungujú elementárne veci v tomto štáte, ako napríklad elektronizácia zdravotníctva, lebo je to výhovorka, prečo sa nerobí všetko ostatné, lebo robíme Plán obnovy. Možno si pamätáte, sme tu schvaľovali taký zákon, bola to novelizácia z dôvodu okolností, myslím, Trestného zákona o vojnových hroboch. Sa tu novelizovali vojnové hroby. Pamätáte si? Toto je 3 mesiace dozadu, 4. Vojnové hroby. A bol tam pozmeňovák úplne od veci, ktorý posúval termíny pre NCZI pre životné situácie. A ja sa pýtam, že ako môžeme plánovať s Národným centrom zdravotníckych informácií čokoľvek, keď ideme novelizovať cez vojnové hroby podávanie materskej a príjem materskej pre matku s dieťaťom. NCZI je nedobre manažované a zdá sa, že NCZI je štát v štáte. Štát v štáte taký, že ani minister zdravotníctva im nevie vykývať. Ani Kamil Šaško nie je schopný pána Vršanského odvolať. Zrejme má pán Vršanský iné krytie ako len ministerské. Nebola to schopná, samozrejme, ani jeho predchodkyňa. NCZI si robí, čo chce, bez ohľadu na to, čo si myslí Ministerstvo zdravotníctva. A preto v tomto kontexte som považoval za potrebné vystúpiť, lebo si myslím, že aj tento posun termínu ide na vrub Národného centra zdravotníckych informácií a ich neschopnosti plniť deadliny. Ten deadline nesplnia podľa mňa s tými životnými situáciami do konca augusta. Samozrejme, niečo bude potrebné Európskej komisii ukázať, že niečo sme splnili, tak sa urobí možno nejaký potom kým. Ale na to, aby to bolo hotové riešenie, ešte raz, digitalizácia životných situácií, to znamená napríklad… My do konca augusta? Samozrejme, niečo bude potrebné Európskej komisii ukázať, že niečo sme splnili, tak sa urobí možno nejaký potemkin. Ale na to, aby to bolo hotové riešenie, ešte raz, digitalizácia životných situácií, to znamená napríklad to narodenie dieťaťa, hej? To znamená, že váš, ak ste doktor v ambulancii, váš informačný systém, do ktorého džobete tie lekárske správy, ten váš informačný systém musí vedieť s tými životnými situáciami pracovať. Že keď tam napíšete, že sa narodilo dieťa alebo bolo na preventívnej prehliadke, čo je podmienka toho, aby dostala matka nejakú dávku, že keď, keď to tam napíše, že to bude mať nejaké digitálne dôsledky, že ten algoritmus bude znamenať, že napísal som, niekde sa to preklopí, preklopí, zapíše a podobne. Ale to znamená, že to ten ambulantný informačný systém musí vedieť robiť. A pokiaľ to NCZI na svojej strane, na strane serverov ešte nemá, lebo potrebuje mesačný odklad, ako navrhuje pán kolega Svoboda, tak vám garantujem, že výrobcovia tých softvérov to duplom nemajú, lebo nevedia, voči čomu majú reportovať svoje dáta. A tak vám poviem, že taká skúsenosť je to. Keby tu bol pán minister Šaško, tak mu poviem, že je to taká jedna z mnohých nevyžiadaných rád. V okamihu, keď si čokoľvek vymyslíte a máte to vymyslené aj algoritmicky, aj naprogramované na úrovni NCZI, bude trvať jeden rok, kým to dostanete do praxe. Kým to dostanete do tých softvérov. Kým tie softvéry prejdú overením zhody na NCZI, že robia to, čo majú robiť. Kým tie softvéry budú rolovať smerom k poskytovateľom a kým tí poskytovatelia nadobudnú tie nové softvéry a začnú s nimi pracovať, to je rok. A môžete ohýbať časopriestor, ako chcete. Môžete do toho dávať ľubovoľné zdroje, že školenia a neviem čo. To bude trvať rok. A ak to dneska nie je hotové, tak vám hovorím, že takto o rok nebudú tie životné situácie dostupné pre občanov, keď prídu do ambulancie lekára, lebo to nebude v tom ambulantnom softvéri. A ja neviem, či je toto splnenie míľnika plánu obnovy, že do konca augusta budeme mať digitalizované životné situácie. Podľa mňa nie. Budeme musieť tancovať naozaj brušné tance pred Európskou úniou, aby sme im povedali, že ono už je to vlastne hotové, už len už to bude trvať iba rok a budeme musieť urobiť tie softvéry ambulantné a tak ďalej. Ja si myslím, že projektový manažment tohto projektu životných situácií a digitalizácie životných situácií na NCZI je jednou veľkou tragédiou. Normálne mám takú chuť mať až, možno je to štokholmský syndróm, mám takú chuť súcitiť s ministrom Migaľom v tomto, ktorý je zodpovedný v konečnom dôsledku za tieto míľniky. Lebo spolupráca, jeho spolupráca s NCZI alebo jeho zážitky zo spolupráce s NCZI musia byť skutočne, skutočne trýznivé. Nespochybňujem, opakujem, nespochybňujem potrebu vykazovať v elektronickom zdravotníctve dáta, spochybňujem kompetenciu Národného centra zdravotníckych informácií toto celé zastrešovať. A návrh? Pozmeňovací návrh poslanca Svobodu, ktorým sa odkladá účinnosť tohto ustanovenia, je len dôkazom týchto mojich pochybností, že sú oprávnené. Strana Sloboda a Solidarita nebude hlasovať za tento návrh zákona. Napriek tomu opakujem, že považujem za zmysluplné, aby ambulancie, poskytovatelia, nemocnice reportovali do elektronického zdravotníctva, ale nepáči sa mi, že NCZI si z toho robí dobrý deň. Lebo v zásade toto sme utrpeli. Pôvodne to malo byť totiž platné omnoho skôr ako 1. augusta. Už 1. júla je odložený termín. A odložený na 1. júla bol preto, lebo NCZI nestíhalo. A teraz nestíha znovu, tak to bude na 1. augusta. A nečudoval by som sa, keby tu vznikla nejaká mimoriadna schôdza v priebehu júla, keď príde NCZI s tým, že zase nestíha a potrebujú odložiť ten termín o ďalšie dva mesiace. A potom možno pochopíte, o čom rozprávam, keď hovorím, že túto inštitúciu treba spáliť plameňometom dotla, lebo je nereformovateľná, lebo je nereformovateľná. Moja predstava o správnom správcovi elektronických dát v tejto krajine je, že to musí byť nejaké partnerstvo medzi platiteľmi, poskytovateľmi a tvorcami zdravotnej politiky. To znamená poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, zdravotnými poisťovňami a, povedzme, ministerstvom zdravotníctva. Dnes, keď je to podriadená organizácia Ministerstva zdravotníctva, s ktorou samotné Ministerstvo zdravotníctva nevie vykývať, čiže je to štát v štáte. Dnes s touto inštitúciou neurobíte prakticky nič. S týmto súvisí téma dáta. Dáta v zdravotníctve. Vďaka nášmu predsedovi zdravotníckeho výboru, pánovi doktorovi Balážovi, sme mali včera celkom osviežujúce stretnutie na výbore o dátach v zdravotníctve, lebo každú chvíľu niektorý z hráčov vytiahne, že pozrite sa, zle sú platené štátne nemocnice. Ďalší povie, zle sú platené súkromné nemocnice. Ďalší povie, zle sú platené krajské nemocnice a všetci si nájdu nejaké dáta, na ktorých ukazujú, prečo sú práve oni tí zle platení poskytovatelia. A ako je možné, že každý si nájde svoje dáta? Prečo nemáme jedny dáta, na ktoré sa všetci pozeráme a OK, poďme si ich nejako interpretovať, interpretácia je na vás, ale dáta pravda. Pravda by mala byť jedna, kam tie peniaze v zdravotníctve tečú. A ukazuje sa, že každý si nájde takú pravdu, aká mu vyhovuje. Nie interpretáciu, ale fakty si nájde svoje. A tak by to byť nemalo. Čiže ďakujem veľmi pekne pánovi doktorovi Balážovi. Mali sme včera k tomu dobrú debatu na výbore a debata bola o tom, že ktoré dáta teda máme používať ako tú pravdu v systéme. A veľmi sa mi tam páčila poznámka predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pána Michala Palkoviča, ktorý teda tiež vydáva nejaké analýzy toho, ako sú platené nemocnice na Slovensku a aké sú tie váhy a podobne. A povedal, že používa tie a tie dáta, ktoré vyrába Ministerstvo zdravotníctva na sekcii optimalizácie siete nemocníc a kategorizácie nemocníc. Lebo je pravdou, že máme dáta aj v NCZI. Je pravda, však máme elektronické zdravotníctvo, nie? Máme dáta v NCZI. Ale povedal, že úžasný bonmot. Ale tieto dáta v NCZI sú veľmi dobre strážené. Rozumej, k tým dátam sa nikto nevie dostať. Existuje také, že možno pamätníci v 80. rokoch, keď mali ešte nejaké ZX Spectrum alebo takéto jednoduché praveké počítače, tak tam bola ROM-ka, read only memory. Read only memory znamenalo, že všetky informácie boli napálené na tom čipe. Na ten čip sa nedalo zapisovať, dalo sa z neho len čítať. Read only memory, ROM-ka. A ja hovorím, že NCZI je WOM-ka, write only memory. Že tam len pošlete dáta, ale nikto ich odtiaľ nevie čítať, lebo nájdu, keď požiadate o tie dáta, bambilión dôvodov, prečo vám ich nedajú. Lebo je to obchodné tajomstvo. Lebo ich viaže mlčanlivosť. Vďaka GDPR, lebo GDPR existuje. Ak chcete konkrétny príklad, robil som porovnávania. Asi osem rokov sme robili ako Health Policy Institute porovnávania pôrodníc na Slovensku. A skúšal som to najprv po dobrom, že skúsim z NCZI vypýtať dáta. Tak sa ich pýtam, koľko pôrodov bolo v jednotlivých pôrodniciach. V tom čase bolo na Slovensku asi 57 pôrodníc. Koľko pôrodov bolo v každej jednej z tých pôrodníc? Počet pôrodov v pôrodnici. Ako žiadna, že kto, koľko rokov, kto bol otec. To ma nezaujíma. Ma zaujíma, že či mali 500 pôrodov alebo 700 alebo 1500 pôrodov v tej ktorej pôrodnici. Takže táto jednoduchá otázka odo mňa odišla na NCZI. Aká bola odpoveď? Je to obchodné tajomstvo tých nemocníc, koľko mali pôrodov. Ja sa na nich pozerám, že aké obchodné tajomstvo. Však to platíme z verejných zdrojov, však to má byť verejný údaj. Do každej nemocnice som potom posielal, že prosím vás pekne, koľko ste mali pôrodov. Oni mi povedali, koľko mali pôrodov, ale NCZI mi to odmietlo dať, lebo je to obchodné tajomstvo. Tak sa pýtam, že a čo by mi vedeli dať? Akú informáciu? A toto tých z vás, ktorých bavia dáta a dátová analytika, to možno poteší. Oni povedali: „Môžeme vám to dať na okresy.“ Ale nie, na okresy vám to nemôžeme dať, lebo v okrese je zvyčajne len jedna pôrodnica, to by ste si vedeli vypočítať. Môžeme vám to dať na tri okresy, v ktorých sú pôrodnice, a povieme vám, že pre každé tri okresy, koľko tam bolo spolu pôrodov, ale tak, aby ste nevedeli, koľko mala ktorá pôrodnica. Ja sa pýtam, že načo je toto dobré? Načo je toto dobré? Načo máme WOM-ku, write only memory, že reportujeme registre, dáta, neviem čo, neviem čo? A na konci dňa, keď s tými dátami niekto chce niečo robiť, že niečo chce vypočítať, chce robiť nejakú zdravotnú politiku a podobne, tak to skončí spôsobom, že sorry, toto je obchodné tajomstvo. Na zdravotníckom výbore sme sa tiež rozprávali, a to už je zase asi dva týždne dozadu alebo tri týždne dozadu, o registroch. Najvyšší kontrolný úrad totiž urobil analýzu zdravotníckych registrov, z ktorých tri vedie práve NCZI. A bola to pomerne, akože, devastujúca kritika. Tie registre nefungujú. Buzerujeme poskytovateľov, aby niečo hlásili, vypĺňali, všetci, samozrejme, lekári sa sťažujú, že majú strašne veľa byrokracie, ale tu im pridávame byrokraciu. Napĺňajte registre dátami, ktoré ste už dávno napísali do zdravotnej dokumentácie, ale my ich chceme v nejakej inej štruktúre. A vo výsledku, keď ich aj tí lekári vyplnia a zapíšu, tak k tým dátam už potom nemajú znovu prístup. Sú celé odborné spoločnosti, ktoré nahúckali svojich členov: reportujte do tých registrov, lebo keď budeme mať dobré registre, vieme prijímať správne rozhodnutia v kategorizácii liekov, v liečbe, v ceste pacienta a tak ďalej. Tak tí lekári v dobrej viere to napĺňali dátami a potom, keď prišiel šéf tej odbornej spoločnosti lekárskej do NCZI, že už sme vám rok posielali dáta, chceli by sme sa teraz na ne pozrieť, tak im v NCZI povedali, že sorry, to nie sú vaše dáta, to sú naše dáta, to je GDPR, mlčanlivosť, my vám ich neukážeme. A sú odborné spoločnosti, ktoré sa po takejto facke a po takomto údere medzi oči nahnevali, použil som mierne slovo, nahnevali a povedali, že oni nebudú reportovať do NCZI nič. A vybudujú si na kolene svoj vlastný súkromný register, kde akože skúsia tie dáta zbierať sami ako alternatívne voči štátu. Lebo za to, čo do toho budú reportovať, si môžu sami, ale aj to, čo z toho budú čítať, si môžu sami. Majú to plne pod kontrolou. Onkologický register. Najnovšie dáta v onkologickom registri. Sme sa tu dneska doobeda bavili a včera o liekovom zákone. Liekový zákon má najväčší potenciál stáť veľa peňazí, najmä kvôli inovatívnej liečbe a predovšetkým na onkologické ochorenia. Onkológia čerpá obrovské množstvo zdrojov v liečbe. OK, je to aj preto, že je to drahé, je to aj preto, že 25 % ľudí zomiera na onkologické ochorenie, čiže skôr či neskôr sa mnohí z nás tohto ochorenia dožijú. A treba povedať, že onkologické ochorenie nemusí byť len akútne, môže to byť naozaj chronická choroba. Vďaka modernej liečbe môže ten pacient prežívať dlhé roky. A teraz, keď ideme prijať rozhodnutie v kategorizačnej komisii, či pustíme do kategorizácie alebo do nejakého výnimkového režimu alebo niečo, liek, ktorý stojí 10, 100, 150, 200 000 € alebo milión, tak by bolo dobré vedieť, či ten liek funguje. Či tomu pacientovi pomôže, či ten pacient má menej bolesti, či má dlhšie prežívanie, či má dlhšie prežívanie kvalitného života, nielen priviazaný k posteli. Potrebovali by sme vedieť, ako ten liek v klinickej praxi, v reálnej praxi funguje, pretože keď s ním prišla farmaceutická firma na Slovensko, priniesli len výsledky štúdií. Klinických štúdií, ktoré však nie sú z reálneho sveta. Často sú to veľmi dôkladne predvyberaní pacienti, na ktorých sa dá dokumentovať, že tá liečba funguje. Ale OK, pustíme liek za milióny do našej kategorizácie a potom by sme sa mali pozrieť, ako ten liek funguje. A teraz. Kam sa na to pozrieme, keď elektronické zdravotníctvo bohvieako nebeží, však kvôli tomu robíme túto novelu. A tie registre nám nefungujú. Onkologický register má najnovšie dáta. Dámy a páni, a toto je vec, kvôli ktorej by sme mali mať možno mimoriadnu schôdzu parlamentu. V onkologickom registri sú najnovšie dáta z roku 2015. Deväť rokov dozadu. Tí pacienti sú dávno mŕtvi, ktorí tam boli v tom 2015 zapísaní. Za deväť rokov sme sem doniesli hromadu nových liekov, ktoré stáli bambilión peňazí, stovky miliónov € a my netušíme, ako tieto lieky slovenským pacientom pomohli a či to boli dobre vynaložené peniaze a či sme tieto peniaze nemali vynaložiť inak. A potom tu na Doniu prebiehajú zbierky, že poskladajte sami na peniaze. Potom tu pani Kolník z detskej onkológie plače, že nemá pre detských pacientov s onkologickými ochoreniami liečbu. Ale my sme tu minuli stovky miliónov € s otáznym účinkom a my to nevieme ani len vyhodnotiť, lebo nám nefunguje onkologický register. V 70. rokoch, keď vznikol v Československu, to bol jeden z najlepších na svete. Československo patrilo medzi premiantov, svetových premiantov, čo sa týka onkologického registra. Sme sa mohli vystatovať, chodiť po konferenciách. Register v 70. rokoch, keď vznikol v Československu, to bol jeden z najlepších na svete. Československo patrilo medzi premiantov svetových premiantov, čo sa týka onkologického registra. Sme sa mohli vystatovať, chodiť po konferenciách. Bola vynikajúca disciplína v hlásení. OK, komunizmus si dokázal zabezpečiť disciplínu v hláseniach, ale ten register fungoval. Ale teraz je ten register v troskách. Spravuje ho Národné centrum zdravotníckych informácií, samozrejme, aby som nezabudol povedať. A ja si myslím, že je na prísnosť nezodpovedné prijímať rozhodnutia o desiatkach a stovkách miliónov €, ktoré dávame na liečbu liekmi, na kategorizáciu onkologických liekov bez toho, aby sme vedeli, či tie peniaze majú pre toho pacienta zmysel. Či tá liečba má zmysel, či to nie je len cynické, marketingové obchodovanie s nádejou tých pacientov, lebo samozrejme pacient, ktorý sa dozvie diagnózu rakovina, ten sa okamžite opúšťa a má pocit, že je to nezvratný osud, ktorý ho čaká. Ale často to tak nie je. Mnoho tých onkologických ochorení dnes už vieme stabilizovať, vieme ich dokonca aj liečiť a vyliečiť. Zaznelo to v diskusii k liekom niekoľkokrát. Či zopakujem to aj v tomto kontexte, keď sa urobila tá štúdia. Aké nové lieky prišli za posledných 20 rokov do Európskej únie? A ako veľmi tieto lieky pomohli pacientom a koľko nás stáli? Tak sa ukázalo, že z tých tzv. inovatívnych liekov. Jasné, všetko, čo farmaceutická firma vyrobí, je inovatívne, lebo však len tak to môže predať. A ja im to vôbec nezazlievam, že o tom takto rozprávajú. O tom je tá anekdota, že nehovoríš pekne o sloníkovi, nepredáš sloníka, nehovoríš pekne o svojom lieku, nepredáš ten liek, tak samozrejme ho prifarbujú. Ale viete, keď ho už používate rok, dva, v poriadku, ešte neviete. Ale keď ho používate päť rokov, sedem, desať, tak už viete, či to funguje alebo nefunguje. Či to bol len marketing, či to bolo len dobre nastavená klinická štúdia, na ktorej to vyšlo, alebo či to funguje aj v tom reálnom svete. A ukázalo sa, že z tých stovky molekúl inovatívnych liekov, ktoré sme pustili nielen tu v Európskej únii do úradových systémov, 40 %, 40 % týchto liekov neprinieslo žiaden prínos pre pacientov. 40 % to nie je maličkosť. To nie je okraj. To nie je za desatinnou čiarkou. To je 40 %. Len niečo viac ako polovica liekov naozaj účinkovala. Toto teraz nie je kritika farmaceutického priemyslu. Existuje ako hromada slepých uličiek. Áno, treba sa z nich poučiť. Ale my na Slovensku to nevieme ani len vyhodnotiť, to, čo vedeli urobiť v tom NICE vo Veľkej Británii. My to nevieme ani vyhodnotiť, lebo nemáme z čoho, lebo nemáme onkologický register, nemáme fungujúce elektronické zdravotníctvo. My ani nevieme, koľko percent tých liekov, ktoré sme tu schvaľovali, nikomu nepomohlo. Skôr poškodilo, pretože každé euro, ktoré sme dali na nefunkčnú, neúčinnú, neefektívnu liečbu, chýba niekde inde. Každé 1 euro. Každé jedno rozhodnutie o tom, že toto budeme hradiť, znamená, že toto hradiť nebudeme. A tí pacienti ani nevedia, že takáto sofiina voľba sa tu prijala. Že toto nebudeme hradiť. Tí ľudia potichu umierajú doma, nevediac, že mohli dostať liečbu, prípadne robia tú zbierku na tom Doniu, aby sa zozbierali na liečbu, ktorú mohli dostať pokojne hradenú, keby sme nehradili veci, ktoré sú neúčinné. Ale my v onkológii 10 rokov nevieme, čo je účinná liečba, lebo 10 rokov nám chýbajú dáta, 11 rokov nám chýbajú dáta. Ako je toto možné? Toto nie je zlyhanie súkromného sektora. Za toto nemôže Penta, Agel, lobisti a podobne. Za toto môže štát, pretože Národné centrum zdravotníckych informácií je štátna inštitúcia, podriadená Ministerstvu zdravotníctva. Čo robil štát na to, aby mal funkčný onkologický register? Ako je možné, že sme vybývali onkologický register, lebo bol dobrý. Akurát sme sa zviezli a sme ho doslova, že vybývali. A dnes už je akože na smiech. Nás už dnes, keď ideme na medzinárodné konferencie onkologického typu, sa na nás pozerajú ako na exotov, lebo ukážu graf, kde sú jednotlivé krajiny a potom je taká hviezdička, že Slovensko, že je mimo poradí, lebo nevedia nás do toho grafu zaradiť, lebo nemáme dáta. Ako je možné, že nemáme dáta? Ja hovorím, že keď nemáme dáta v zdravotníctve, tak šoférujeme naslepo. To je ako keby ste išli na diaľnici, zaviazali si oči a išli kade-tade, lebo nemáte spätnú väzbu. Neviete, či to, čo ste prijali, to rozhodnutie včera alebo pred týždňom, či prinieslo alebo neprinieslo pridanú hodnotu slovenským pacientom. A opakujem, za toto môže NCZI, Národné centrum zdravotníckych informácií, ktoré je dlhodobo príšerne riadené. Od roku 2012 do dneška je šéfom českého NCZI, čo sa volá ÚZIS, zdravotnícke informácie a štatistiky, pán Prokeš Dušek. Do dnešného dňa, to je 14 rokov, 15 rokov, je tam riaditeľom pán Prokeš Dušek z Masarykovej univerzity v Brne. Prežil 10 ministrov zdravotníctva. Ale šéf NCZI sa mení zhruba takým tempom, akým sa menia ministri zdravotníctva. V priemere je to jedenkrát ročne. Ak máte zmenu na manažérskej pozícii jedenkrát ročne, tá inštitúcia nemôže fungovať. Máme to v slovenských nemocniciach štátnych. V mnohých štátnych nemocniciach sa riaditelia menia ako postavičky na pražskom orloji. Výsledkom je, že tam príde nový riaditeľ, kým zistí, čo sa deje, kde sú záchody na chodbe, kde sú kľúče od miešačky. Tu už aby si pripravoval tú krabicu, do ktorej si zbalí svoje veci a odíde, lebo príde niekto iný. Takým spôsobom sa nedá riadiť. Nič sa takým spôsobom nedá riadiť a štát je v tomto prípade absolútne zlý vlastník týchto inštitúcií. Zlý prevádzkovateľ, pretože toto naozaj nie je na koho iného zvaliť. Toto sa dá zvaliť na neschopnosť štátu, politikov, ktorí za realizáciu politík sú zodpovední. Za to nemôže naozaj nikto iný. A prečo? Ako je možné, že tí Česi to dokážu ťahať 15 rokov s jedným riaditeľom a my ho potrebujeme meniť každú chvíľu? Ako je to možné? Čím to je? Je niečo vo vode, vo vzduchu alebo akože máme nejakú inú genetiku, alebo ako je toto možné? A vďaka tomuto mismanagementu na úrovni NCZI sme sa dostali k tomu, že nám nefungujú registre, že neplníme termíny, že možno nesplníme termíny a míľniky plánu obnovy. Že možno nám nebude poriadne fungovať to vykazovanie do elektronického zdravotníctva. Dámy a páni, ja som presvedčený, že na úrovni NCZI je potrebné urobiť zásadnú zmenu. Už o nej hovorím opakovane. Vždy, keď pána Vršanského stretnem, sa pýtam, kde má svoj azbestový oblek. Aby som mu neublížil. Nemyslím si, že by táto snemovňa mala ustupovať NCZI. Nemyslím si, že by sme mali posúvať účinnosti, ak máme predstavu, ako chceme robiť zdravotnú politiku, ak minister zdravotníctva má predstavu, ako chce robiť zdravotnú politiku, ak pán Svoboda má predstavu, ako treba robiť zdravotnú politiku, tak tak robme. NCZI je podriadená inštitúcia, nie nadriadená. Ale ja mám pocit niekedy, že je nadriadená nielen ministerstvu, ale aj tejto snemovni, lebo si s nami robí, čo chce. Oni vám povedali, že to treba posunúť o mesiac. OK, schválime, posunieme o mesiac. Možno bude mimoriadna schôdza v lete, lebo to nebudú stíhať. Hej? Toto sme chceli, priatelia? Toto? Keďže vidím, že kolegyňa Kolíková sa ešte chce prihlásiť faktickou poznámkou, na ktorú ja budem musieť chcieť asi zareagovať, tak samozrejme by som si odložil nejaký čas na reakcie. Ďakujem veľmi pekne. Po tomto vyčerpávajúcom vystúpení vyhlasujem prestávku 5-minútovú do 8:13, do 8:12. 18:12 39 146 938 303 914 693 830 391 469 383 039 146 938 303 914 291, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu, netuším. Nikto nie je prihlásený do rozpravy. Vyhlasujeme za… Ukľudnite sa. Ukľudnite sa. Ty si sa odhlásil, nie? Áno. Asi sa odhlásil. No. Nikto tam nie je, nie? No, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú, lebo ste sa odhlásili, a pristúpime k hlasovaniu zákona ako o celku.
|
Krásny deň, dámy a páni. Mám ambíciu využiť 55 minút svojho príspevku v treťom čítaní. Vzhľadom na to, že ste teraz schválili v druhom čítaní pozmeňujúci návrh kolegu Zdenka Svobodu, ktorým sa posúva účinnosť tohto zákona o ďalší mesiac, tak mám samozrejme dôvod sa k tomuto návrhu zákona vyjadriť. O čom ten zákon vôbec je? Je o elektronickom zdravotníctve. Je o tom, ako aby lekári vykazovali do elektronického zdravotníctva dáta o starostlivosti o svojich pacientov. A lekári to majú samozrejme za povinnosť už od roku 2018, ale disciplína poskytovateľov, či už ambulantných alebo nemocničných, je taká tristná. Napriek tomu, že je to povinnosťou už osem rokov, významná časť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nevykazuje dáta do elektronického zdravotníctva skrátene e-Zdravia. Pred časom sme schválili zákon, ktorý umožňuje zdravotným poisťovniam podmieňovať úhradu zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia tým, že poskytovateľ musí vykazovať do e-Zdravia, nielen do poisťovne, vykazuje, má vykazovať výkony, ale musí ich vykazovať aj do elektronického zdravotníctva. Inak nedostane z poisťovne zaplatené. Osobne to považujem za správnu vec, lebo je to motivácia k tomu, aby si poskytovatelia napojení na verejné zdroje plnili svoje povinnosti a zároveň, aby sme v e-Zdraví mali relevantné dáta, aby, keď vás váš ošetrujúci lekár prijme a bude si chcieť otvoriť vašu zdravotnú kartu, aby tam videl nejaké údaje, ako vás liečia iní lekári. Lebo dnes sú tie údaje naozaj deravé, chýba tam hromada správ, chýbajú prepúšťacie správy z nemocníc a podobne. A robíme z pacientov poštárov. Pacienti ako poštári, nosia pod pazuchou zbierku papierov, zbierku listín a nosia to k svojim doktorom. Samozrejme, tým pádom pacienti majú občas motiváciu niektoré z tých papierov povyberať, aby pán doktor nevedel úplne všetko, lebo sa za niečo možno hanbia. Ale vo výsledku váš ošetrujúci lekár nevie, čo vlastne lieči, lebo nemá vašu kompletnú zdravotnú dokumentáciu a táto kompletná zdravotná dokumentácia sa nenachádza v elektronickom zdravotníctve. Čiže ešte raz, všeobecne táto povinnosť je správna a dobrá. Akurát, keď sa zaviedla do zákona, nezaviedla sa úplne dôsledne a bolo ju treba opravovať. A neopravuje ju Ministerstvo zdravotníctva, ako by sa očakávalo ako tvorca zdravotnej politiky v tejto krajine, ale opravu tohto zákona dostal na starosti koaličný poslanec kolega Zdenko Svoboda, ktorý priniesol iniciatívny poslanecký materiál, kde potreboval došpecifikovať, čo vlastne majú tí poskytovatelia reportovať do toho elektronického zdravotníctva, respektíve, čo musia reportovať voči zdravotnej poisťovni, aby dostali zaplatené za poskytnuté výkony zdravotnej starostlivosti. OK, nie je to úplne štandardný mechanizmus, ako sa má robiť legislatíva. Očakával by som, že legislatívu budú pripravovať ľudia na ministerstve. Podľa mňa to aj pripravovali ľudia na ministerstve. Len štandardný legislatívny proces by trval zrejme o niekoľko mesiacov dlhšie. Medzirezortné pripomienkové konanie napríklad, rokovanie vlády, predtým rokovanie Legislatívnej rady vlády a tak ďalej, to príliš zdržiava. To príliš zdržiava, takže sme sa rozhodli, zrejme, teda vláda sa rozhodla, že lepšie je to urobiť cestou poslaneckého návrhu, pán kolega Svoboda predložil tento návrh, kde vyšpecifikoval tie veci, ktoré sa týkajú reportovania výkonov do elektronického zdravotníctva. So far so good. Pôvodne som s tým spokojný. Akurát dnes pán kolega Svoboda predložil v druhom čítaní tu v pléne pozmeňujúci návrh, ktorým odkladá účinnosť tohto zákona o ďalší mesiac. A odôvodnenie tohto odkladu je, že Národné centrum zdravotníckych informácií má kopec roboty s plnením milníkov plánu obnovy. A preto navrhuje posun termínu o 1 mesiac. A ja z tohto miesta, to hovorím asi desiatykrát, Národné centrum zdravotníckych informácií treba spáliť plameňometom do tla. Toto je inštitúcia, ktorá bude dostávať každého ministra, vrátane pána ministra Šaška, ktorého som na to mnohokrát verejne upozorňoval, do problémov. Táto inštitúcia si dlhodobo neplní svoje povinnosti, neplní termíny, prekračuje rozpočty a výsledkom je, že máme nefungujúce elektronické zdravotníctvo. Napriek tomu, že sme minuli stovky, nie desiatky, stovky miliónov € do elektronizácie, digitalizácie slovenského zdravotníctva, tak táto vec v slovenskom zdravotníctve do dnešného dňa nefunguje. A dovolím si tú krátku odbočku. Jednu vec, ktorú poznáte všetci. Každý jeden z vás už určite bol pacientom, ktorý využil benefity elektronického receptu. Elektronický recept je super vec. Vám príde na mobilný telefón SMS-ka. Viete, že máte aj recept. Prídete do lekárne, ukážete svoju kartičku a dostanete liek. Nemusíte chodiť s nejakými papierikmi. Ďakujem pekne. Nemusíte chodiť s nejakými papierikmi, ktoré môžete stratiť. Máte elektronický recept. Úžasná vec, keď to vzniklo. Nevzniklo to, prosím pekne, z vôle štátu. Vzniklo to z vôle jednej zo zdravotných poisťovní, ktorá to ako pionier pretlačila na trh. A k dnešnému dňu viac ako 95 % receptov predpísaných v tejto krajine, a tých je asi 60 miliónov ročne, je napísaných elektronicky. Je to super vec. Vďaka elektronickému receptu a vďaka tomu, že 95 % liekov predpísaných ide cez elektronický recept, vie každý jeden lekár, ktorý má ambulantný informačný systém, si otvoriť vašu liekovú kartu a vie, aké lieky už užívate, vie, aké interakcie tie lieky spôsobujú a vie sa vyhýbať tomu, aby vám predpísal to, čo už vám predpísal niekto iný pod iným názvom, alebo aby vám predpísal niečo, čo má negatívnu interakciu s niečím iným, čo už užívate. Je to úžasná vec, ale nevymyslel ju štát. Nevymyslelo ju NCZI. Vymyslela ju jedna zdravotná poisťovňa, ktorá toto svoje riešenie ponúkla ostatným zdravotným poisťovniam a dnes všetky tri zdravotné poisťovne na Slovensku, vrátane štátnej, používajú riešenie, ktoré nevzniklo na úrovni štátu. Na úrovni štátu totiž mal vzniknúť elektronický recept a dostali sme na tento projekt z Európskej únie asi 50 miliónov €. 50 miliónov € sa minulo. A výsledok? Výsledok je, že ešte raz elektronický recept nie je štátny, ale súkromný. A prečo? Pretože ten štátny elektronický recept vyrobený Národným centrom zdravotníckych informácií a jeho dodávateľmi jednoducho nefungoval. Za 50 plus miliónov € to bolo riešenie, ktoré nefungovalo. My sme vyhodili von z okna 50 miliónov €, tvárime sa, že to nie sú naše peniaze, že to zaplatili nemeckí daňoví poplatníci. Dobre, skúsme to vysvetliť v tej Európskej únii. Minuli sme 50 miliónov € a nemáme funkčné riešenie, lebo to robilo NCZI. Urobili to spôsobom, že keď to skúšali v pilotnej prevádzke na 10 ambulanciách, tak im to spadlo. Okamžite ako to zapli, tak im to spadlo. A spadlo to preto, lebo to bolo zlé. Veľmi zle architektonicky navrhnuté. A voči tomu stojí elektronický recept, ktorý priniesol súkromný sektor a stál, priatelia, nie 50 miliónov, nie 30 miliónov, ale stál 2,5 milióna €. Riešenie 20-krát lacnejšie priniesol súkromný sektor. Štát za to zaplatil 20-krát viac peňazí a výsledok je, že to nefunguje. OK, takže používame súkromné riešenie a nemám problém so súkromnými riešeniami v zdravotníctve, to viete. Používame elektronický recept, ktorý pomáha. A čo robí štát? Čo ste urobili, vážení koaliční poslanci, vy v decembri 2024? Schválili ste tu pozmeňovací návrh, ktorým ste odpálili elektronický recept pre všetkých nezmluvných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. A teda, keď sa pýtame, prečo nie je elektronické zdravotníctvo dobré a kompletné, čiastočne za to môžete aj tým, že ste pokazili elektronický recept pre nezmluvných poskytovateľov a do dnešného dňa ste ho neopravili. Ja rozumiem, že možno poslanci koalície to nevedia opraviť, ale je tu na to minister zdravotníctva, ktorý má predložiť návrh, ako to chce opraviť. A minister zdravotníctva 9. januára v roku 2025 povedal, že do konca marca 2025 navrhne legislatívne riešenia, ako opraví elektronický recept. Dnes, koľkého júna máme dnes? 2026, čiže rok aj tri mesiace po tom deadlajne, žiadne riešenie nebolo predstavené. Žiadne. A teraz, keď sa vrátime naspäť k problému elektronického zdravotníctva. Ak máme problém s tým, že lekári nevykazujú do elektronického zdravotníctva. V poriadku, touto novelou a s tým predchádzajúcim zákonom donútime aspoň tých zmluvných lekárov, aby reportovali. A prinútime ich vydieraním. Nebudeš reportovať, nedostaneš zaplatené zo zdravotného poistenia. Nebudeme ťa pokutovať. Dostatočná pokuta je, že ti nezaplatíme, za tvoje urobené výkony ti poisťovňa nesmie zaplatiť, pokiaľ nebude mať ID záznamu, že si to zapísal do elektronického zdravotníctva. V poriadku. Ale stále väčšia časť ľudí, teda poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, sa dostáva do nezmluvného stavu vzťahu. To znamená, nechcú mať zmluvu so zdravotnou poisťovňou. A prečo nechcú mať zmluvu so zdravotnou poisťovňou? Pretože úhrady zo zdravotného poistenia im nestačia na to, aby uhradili svoje prevádzkové náklady, aby boli spokojní s tým, ako to funguje. Nehovorím o všetkých disciplínach, ale sú disciplíny, ktoré sú výrazne podfinancované. Z voleja vám poviem pľúcne. Ak je niekto pľúcny lekár, tak ho obdivujem v tejto krajine. Pretože to robí ako charitu. Reumatológ, ak je niekto reumatológ, tak to robí ako charitu. Internista ambulantný, robí to ako charitu. Neurológ, ak nemá drahé prístroje, robí to ako charitu. A teraz. Keď je dopyt po reumatológovi, po pľúcnom lekárovi a po covide ten dopyt po pľúcnom lekárovi stúpol asi o 50 %. Ak nemá drahé prístroje, robí to ako charitu. A teraz. Keď je dopyt po reumatológovi, po pľúcnom lekárovi a po covide ten dopyt po pľúcnom lekárovi stúpol asi o 50 %. A akurát ten počet tých lekárov klesá, ak je dopyt. A zároveň tí lekári dostávajú nízke úhrady. Tak tu vzniká priestor pre poplatky. V poriadku, chceme bojovať s poplatkami. Najlepšie riešenie, ako sa vyhnúť pokute za poplatky pre lekára, je, že sa odzmluvní. Lebo na nezmluvných lekárov sa zákaz vyberania poplatku nevzťahuje. Oni môžu vybrať, koľko chcú, kedy chcú, bez akýchkoľvek limitov. V poriadku. Čiže máme pľúcneho lekára, ktorý je zle platený z verejného zdravotného poistenia, lebo sa nepodarilo nastaviť dobré tie platby. Na ten bludný lekár začne vyberať poplatky, začne za neho ísť samosprávny kraj, že ó, vy budete platiť pokutu, lebo vyberáte poplatky a doktor povie: „OK, tak ja sa odzmluvním.“ On sa odzmluvní. A čo to znamená na konci dňa pre pacienta? Pre pacienta to znamená, že musí si zaplatiť nielen ten poplatok toho doktora, ale aj ten výkon samotný. V cene, ktorú si stanoví pán doktor. A okrem toho si musí zaplatiť všetky predpísané lieky a všetky predpísané laboratórne vyšetrenia, zobrazovacie vyšetrenia a tak ďalej, lebo všetko toto nezmluvný lekár nemôže napísať na poisťovňu. Čiže vo výsledku je to drahšie pre pacienta, ale lekár je v bezpečí. Lekár je v bezpečí, lebo dostane zaplatené svoju odmenu, dostane zaplatené svoje náklady a primeraný zisk a prenáša to bremeno, to bremeno prenáša na pacienta. A v takomto stave a v takomto režime, nezmluvnom režime, nemá ten lekár akože žiadnu motiváciu používať elektronické zdravotníctvo. Prečo by to robil? Prečo by ťukal niečo do elektronického? Jasné, má povinnosť od roku 2018, ale nikdy v živote nikto za to nedostal pokutu, že nereportuje. Ani ju nedostane. Prečo by mal niečo vykazovať do elektronického zdravotníctva? Povedzte mi ten jeden dôvod. A je to lekár, ktorý má zmluvu s poisťovňou, v poriadku. Vieme ho vydierať cez tú platbu z poisťovne. Cez tých 10 miliárd, ktoré tečú cez poisťovne, ale prečo to má robiť nezmluvný poskytovateľ? Povedzte si, že je to okrajový problém a ja tu druhýkrát už dnes z tohto miesta hovorím, že to nie je okrajový problém, lebo nezmluvných lekárov je stále viac. Ako bratislavský krajský lekár vám hovorím, že keď som si robil tú analýzu naposledy, a to už asi tri štvrtiny roka dozadu, a vypísal som si všetkých poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti v našom kraji a pozrel som si, aké majú zmluvné vzťahy s poisťovňami, tak 1/3 z nich nemá zmluvu s poisťovňami. 1/3, to je obrovské číslo. 1/3 poskytnutej starostlivosti v bratislavskom kraji vypadáva zo všetkých štatistík. Keď sa pozrieme, že koľko máme návštevy u doktora za rok. To sú návštevy u doktora za rok, ktoré prešli cez poisťovne. Nie, ktoré prešli cez nezmluvných poskytovateľov. My máme v skutočnosti viac návštev, ako reportujeme tých 12 alebo 13 ročne. Lebo to je časť ľadovca, o ktorej hovorím, ktorá je pod hladinou, ktorú nevidíme. Vidíme iba to, čo je reportované do poisťovní. To, čo ide mimo poisťovní, nevidíme. A bolo by dobré, keby sme to videli, a bolo by dobré, keby tí ľudia zapisovali do elektronického zdravotníctva. Ale nezapisujú. A prečo nezapisujú? Po prvé, nemajú motiváciu, načo by to robili. A ten jediný nástroj, ktorý ich mohol motivovať, ktorý ich mohol motivovať k tomu, aby to elektronické zdravotníctvo predsa len okúsili, bol elektronický recept. A ten elektronický recept ste im v decembri 2024 vypli. Mám birmovného syna, doktora urológa, ktorý má zmluvu s dvoma poisťovňami, nie s troma. Jedna poisťovňa s ním neuzatvorila zmluvu. Viete, čo je to za voprus? Ako je to nepríjemné, keď vám príde pacient. Každého jedného pacienta riešite štandardným spôsobom, ale tu si musíte uvedomiť, že ten prišiel z tej poisťovne, s ktorou nemám zmluvu, pri ktorom neviem vypísať elektronický recept, kde tomu pacientovi neviem ten recept vydať cez telefón, ale musím ho zavolať do ambulancie, musí prísť osobne a musím mu dať kúsok papierika ako v 20. storočí, ale pardon, už máme rok 2026, už sme v štvrtine 21. storočia. Mu dáme papierik ako z 20. storočia, nech s tým ide do lekárne. Jeden môj ďalší známy psychiater tiež vyhodnotil, že ako psychiatria nie je bohvieako platená z verejného zdravotného poistenia, odzmluvnil sa a poskytuje svoje psychiatrické služby ako nezmluvný psychiater. Zarobí si na celkom slušne, lebo môže si nastavovať honorár taký, aký on potrebuje, nejaký mu poisťovňa stanoví. A má pacientov z celého Slovenska. Lebo je to renomovaný človek. Bol kedysi primárom psychiatrie v nemocnici. Má pacientov z celého Slovenska. Ale tých pacientov, ak chce liečiť liekmi, on môže urobiť maximálne to, že napíše recept, vloží ho do ofrankovanej obálky, olíže, zalepí a odnesie na poštu a pošle poštou recept. V 21. storočí, keď máme elektronický recept, my posielame normálnou poštou recepty v obálkach. Akože toto sme chceli? Toto je to, čo tak ako má fungovať elektronizácia zdravotníctva? Ja som presvedčený, že eRecept nefunguje preto, že nie je záujem na Národnom centre zdravotníckych informácií, aby fungoval. Respektíve je záujem možno, to je taká moja možno konšpiračná teória, ale zatiaľ mi ju nikto nevyvrátil, že Národné centrum zdravotníckych informácií by chcelo možno nejaký grant, pár miliónov, možno desiatok miliónov €, aby vyrobili špeciálny e-recept pre nezmluvných poskytovateľov. Lebo taký je to projekt, dá sa na ňom nabaliť, dajú sa tam akože sa dohodnúť s dodávateľmi a podobne a ja si myslím, že toto je tá hra, že vyrobíme špeciálny e-recept a zinkasujeme na tom peniaze. Ale nie je potrebné vyrábať špeciálny e-recept. Ten fungoval až do konca roku 2024, fungovalo riešenie, ktoré zdravotné poisťovne zaviedli. A NCZI je žiarlivé, že niekto iný dokázal ich úlohu robiť 20-krát lacnejšie. A teraz do toho hádže vidly. A prečo hovorím o NCZI? A prečo hovorím o tom, že ho treba spáliť plameňometom dotla? Pretože takéto správanie sa vinie celou históriou, celým priebehom vývoja elektronického zdravotníctva. V roku 2008 bol ministrom zdravotníctva Richard Raši a on strihal pásku, že ideme budovať elektronické zdravotníctvo. Za pár rokov to bude. Myslím si, vtedy bol deadline, že za päť rokov to bude. Nepočúva ma, nevadí, možno ma opraví. Že za päť rokov to už bude, teda v roku 2013 z dnešného pohľadu, že už to bude a bude to robiť všetko. Bude to úžasné. Bude to znižovať náklady, zvyšovať kvalitu, zlepšovať spokojnosť. Bude to úžasné. Len nám dajte akože na to priestor. Tak sa dal na to priestor. V roku 2013 nič nebolo. V roku 2015, myslím, teraz ma neskúšajte z malej násobilky, zhruba v 2015 sa zistilo, že je to také fiasko, že celý eHealth, tak sa to vtedy volalo eHealth, že celý eHealth má takú zlú karmu, že to treba celé hodiť do smetného koša. A urobíme rebranding a premenovalo sa to, lebo s eHealthom bola spojená taká zlá karma, že sa to začalo volať eZdravie. Lebo to už bude nový projekt. No ale sme v roku 2026 a to eZdravie je také rozpačité. Keď sme v tejto snemovni v decembri 2024 hlasovali o novele zákona o národnom zdravotnom informačnom systéme, v rámci ktorého sa zrušil ten e-recept pre nezmluvných poskytovateľov, tak jednou z hlavných motivácií tohto zákona toho roku 2024 bolo, že sa bude zavádzať nová služba. E-Lab, elektronické laboratórne vyšetrenia, bude možné posielať žiadanky a budete si môcť ako lekár pozrieť výsledky, aby ste zbytočne nerobili to isté vyšetrenie, ktoré urobil už niekto iný pred vami, aby ste šetrili zdroje. Ešte vás za to aj dokáže poisťovňa odmeniť, ak šetríte zdroje. Skrátka, je to zodpovedný spôsob, ako sa majú veci robiť. Súhlasím. E-Lab je užitočná funkcionalita elektronického zdravotníctva. Treba však povedať, že na trhu máme v tejto chvíli ešte jeden produkt jednej zdravotnej poisťovne, ktorý veľmi podobne ako elektronický recept si zdravotná poisťovňa naprogramovala u seba doma a robí to isté. To znamená, umožňuje to spracovávať žiadanky na laboratórne vyšetrenia, umožňuje to spracovávať a odosielať výsledky lekárom. Akurát je to nie štátne riešenie, ale je to súkromné riešenie. A táto jedna zdravotná poisťovňa, ktorá to má, je to zdravotná poisťovňa Dôvera a ten produkt sa volá Dôvera Lab. Tento produkt funguje. A lekári, ktorí majú pacientov z Dôvery, si vedia cez Dôvera Lab vystavovať tie žiadanky a pozerať tie výsledky. A sú dohodnutí so značným počtom laboratórií, ktorý pokrýva dosť veľkú časť trhu. Všetko to urobili zdola, lebo na to nemali legislatívu. A ten štátny e-Lab. Ja sa dnes v júni 2026 pýtam, kde je ten štátny e-Lab, kvôli ktorému sme tu v 24. roku menili legislatívu, že už treba zmeniť legislatívu, lebo potrebujeme, aby tie laboratórne výsledky boli. Prešiel rok a pol a my tu nevidíme nič. To je čistý, že ako sa to volá? Vaporware. Vaporware, že sľúbili nám niečo a ja to neviem chytiť. Ako, kde je to? Kde je ten e-Lab? Kde je to elektronické zdravotníctvo v laboratóriách? Ja sa odpýtam lekárov a nikto z nich mi nevie povedať. Kvôli tomu sme rozšróbovali elektronický recept, aby sme nemali ani elektronický recept, ani elektronické laboratórne vyšetrenia. A prečo to nemáme? Pretože to robí Národné centrum zdravotníckych informácií. Doteraz každý boží produkt, ktorý dostali do rúk, pobabrali. Urobili neskoro, zle, pomaly, draho a aj tak to nefungovalo. A ja si myslím, že to je neopraviteľná inštitúcia. Je to inštitúcia, ktorá má byť spálená plameňometom dotla, preto, aby nezostal nikto, kto si pamätá, ako tam veci robili, pretože ich robia zle. A treba to založiť na zelenej lúke, ideálne v spolupráci s tými, ktorí o dáta majú záujem, vedia, ako sa tvoria, vedia, ako sa s nimi pracuje a vedia, na čo im tie dáta budú. A to sú poisťovne a poskytovatelia. Tí majú najväčšiu motiváciu, aby elektronické zdravotníctvo v tejto krajine fungovalo. A keď sa pýtam, že prečo teda nemáme ten e-Lab, prečo sa za rok a pol nepodarilo dotiahnuť dokonca e-Lab. Prečo nemáme opravený ten e-recept? Prečo kolega Svoboda navrhuje posunúť účinnosť tohto zákona, aby lekári vykazovali a bola podmienená úhrada zo zdravotného poistenia vykazovaním eZdravia. Tá výhovorka je furt veľmi podobná, ak nie rovnaká. Momentálne tým dôvodom je, že NCZI, že NCZI má domácu úlohu, musí splniť Plán obnovy, míľnik, ktorý sa volá, že životné situácie. Životná situácia, že narodenie dieťaťa. Čo to znamená v zdravotníctve? Narodí sa dieťa, niekto sa o tom dozvie, matrika sa o tom dozvie a teraz aké to má následky? Aké to má následky pre matku, pre dieťa v zdravotníctve, aké prehliadky, aké dávky, aké v sociálnych veciach, aké dávky môžu dostať a tak ďalej a tak ďalej. OK, digitalizácia životných situácií. Myslím si, že zdravotníctva sa tam týka asi päť tých životných situácií, ktoré treba zdigitalizovať. Ono to už malo byť dávno hotové. Ale očividne to hotové nie je. Deadline je tuším do konca augusta, myslím, pre Plán obnovy. Ja mám vážne pochybnosti, či to NCZI do konca toho augusta stihne. Ale momentálne je výhovorka, že prečo veci v zdravotníctve, v elektronickom zdravotníctve nefungujú. Výhovorka, lebo Plán obnovy. Tak to je super. Taký Plán obnovy, kvôli ktorému nám nefungujú elementárne veci v tomto štáte, ako napríklad elektronizácia zdravotníctva, lebo je to výhovorka, prečo sa nerobí všetko ostatné, lebo robíme Plán obnovy. Možno si pamätáte, sme tu schvaľovali taký zákon, bola to novelizácia z dôvodu okolností, myslím, Trestného zákona o vojnových hroboch. Sa tu novelizovali vojnové hroby. Pamätáte si? Toto je 3 mesiace dozadu, 4. Vojnové hroby. A bol tam pozmeňovák úplne od veci, ktorý posúval termíny pre NCZI pre životné situácie. A ja sa pýtam, že ako môžeme plánovať s Národným centrom zdravotníckych informácií čokoľvek, keď ideme novelizovať cez vojnové hroby podávanie materskej a príjem materskej pre matku s dieťaťom. NCZI je nedobre manažované a zdá sa, že NCZI je štát v štáte. Štát v štáte taký, že ani minister zdravotníctva im nevie vykývať. Ani Kamil Šaško nie je schopný pána Vršanského odvolať. Zrejme má pán Vršanský iné krytie ako len ministerské. Nebola to schopná, samozrejme, ani jeho predchodkyňa. NCZI si robí, čo chce, bez ohľadu na to, čo si myslí Ministerstvo zdravotníctva. A preto v tomto kontexte som považoval za potrebné vystúpiť, lebo si myslím, že aj tento posun termínu ide na vrub Národného centra zdravotníckych informácií a ich neschopnosti plniť deadliny. Ten deadline nesplnia podľa mňa s tými životnými situáciami do konca augusta. Samozrejme, niečo bude potrebné Európskej komisii ukázať, že niečo sme splnili, tak sa urobí možno nejaký potom kým. Ale na to, aby to bolo hotové riešenie, ešte raz, digitalizácia životných situácií, to znamená napríklad… My do konca augusta? Samozrejme, niečo bude potrebné Európskej komisii ukázať, že niečo sme splnili, tak sa urobí možno nejaký potemkin. Ale na to, aby to bolo hotové riešenie, ešte raz, digitalizácia životných situácií, to znamená napríklad to narodenie dieťaťa, hej? To znamená, že váš, ak ste doktor v ambulancii, váš informačný systém, do ktorého džobete tie lekárske správy, ten váš informačný systém musí vedieť s tými životnými situáciami pracovať. Že keď tam napíšete, že sa narodilo dieťa alebo bolo na preventívnej prehliadke, čo je podmienka toho, aby dostala matka nejakú dávku, že keď, keď to tam napíše, že to bude mať nejaké digitálne dôsledky, že ten algoritmus bude znamenať, že napísal som, niekde sa to preklopí, preklopí, zapíše a podobne. Ale to znamená, že to ten ambulantný informačný systém musí vedieť robiť. A pokiaľ to NCZI na svojej strane, na strane serverov ešte nemá, lebo potrebuje mesačný odklad, ako navrhuje pán kolega Svoboda, tak vám garantujem, že výrobcovia tých softvérov to duplom nemajú, lebo nevedia, voči čomu majú reportovať svoje dáta. A tak vám poviem, že taká skúsenosť je to. Keby tu bol pán minister Šaško, tak mu poviem, že je to taká jedna z mnohých nevyžiadaných rád. V okamihu, keď si čokoľvek vymyslíte a máte to vymyslené aj algoritmicky, aj naprogramované na úrovni NCZI, bude trvať jeden rok, kým to dostanete do praxe. Kým to dostanete do tých softvérov. Kým tie softvéry prejdú overením zhody na NCZI, že robia to, čo majú robiť. Kým tie softvéry budú rolovať smerom k poskytovateľom a kým tí poskytovatelia nadobudnú tie nové softvéry a začnú s nimi pracovať, to je rok. A môžete ohýbať časopriestor, ako chcete. Môžete do toho dávať ľubovoľné zdroje, že školenia a neviem čo. To bude trvať rok. A ak to dneska nie je hotové, tak vám hovorím, že takto o rok nebudú tie životné situácie dostupné pre občanov, keď prídu do ambulancie lekára, lebo to nebude v tom ambulantnom softvéri. A ja neviem, či je toto splnenie míľnika plánu obnovy, že do konca augusta budeme mať digitalizované životné situácie. Podľa mňa nie. Budeme musieť tancovať naozaj brušné tance pred Európskou úniou, aby sme im povedali, že ono už je to vlastne hotové, už len už to bude trvať iba rok a budeme musieť urobiť tie softvéry ambulantné a tak ďalej. Ja si myslím, že projektový manažment tohto projektu životných situácií a digitalizácie životných situácií na NCZI je jednou veľkou tragédiou. Normálne mám takú chuť mať až, možno je to štokholmský syndróm, mám takú chuť súcitiť s ministrom Migaľom v tomto, ktorý je zodpovedný v konečnom dôsledku za tieto míľniky. Lebo spolupráca, jeho spolupráca s NCZI alebo jeho zážitky zo spolupráce s NCZI musia byť skutočne, skutočne trýznivé. Nespochybňujem, opakujem, nespochybňujem potrebu vykazovať v elektronickom zdravotníctve dáta, spochybňujem kompetenciu Národného centra zdravotníckych informácií toto celé zastrešovať. A návrh? Pozmeňovací návrh poslanca Svobodu, ktorým sa odkladá účinnosť tohto ustanovenia, je len dôkazom týchto mojich pochybností, že sú oprávnené. Strana Sloboda a Solidarita nebude hlasovať za tento návrh zákona. Napriek tomu opakujem, že považujem za zmysluplné, aby ambulancie, poskytovatelia, nemocnice reportovali do elektronického zdravotníctva, ale nepáči sa mi, že NCZI si z toho robí dobrý deň. Lebo v zásade toto sme utrpeli. Pôvodne to malo byť totiž platné omnoho skôr ako 1. augusta. Už 1. júla je odložený termín. A odložený na 1. júla bol preto, lebo NCZI nestíhalo. A teraz nestíha znovu, tak to bude na 1. augusta. A nečudoval by som sa, keby tu vznikla nejaká mimoriadna schôdza v priebehu júla, keď príde NCZI s tým, že zase nestíha a potrebujú odložiť ten termín o ďalšie dva mesiace. A potom možno pochopíte, o čom rozprávam, keď hovorím, že túto inštitúciu treba spáliť plameňometom dotla, lebo je nereformovateľná, lebo je nereformovateľná. Moja predstava o správnom správcovi elektronických dát v tejto krajine je, že to musí byť nejaké partnerstvo medzi platiteľmi, poskytovateľmi a tvorcami zdravotnej politiky. To znamená poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, zdravotnými poisťovňami a, povedzme, ministerstvom zdravotníctva. Dnes, keď je to podriadená organizácia Ministerstva zdravotníctva, s ktorou samotné Ministerstvo zdravotníctva nevie vykývať, čiže je to štát v štáte. Dnes s touto inštitúciou neurobíte prakticky nič. S týmto súvisí téma dáta. Dáta v zdravotníctve. Vďaka nášmu predsedovi zdravotníckeho výboru, pánovi doktorovi Balážovi, sme mali včera celkom osviežujúce stretnutie na výbore o dátach v zdravotníctve, lebo každú chvíľu niektorý z hráčov vytiahne, že pozrite sa, zle sú platené štátne nemocnice. Ďalší povie, zle sú platené súkromné nemocnice. Ďalší povie, zle sú platené krajské nemocnice a všetci si nájdu nejaké dáta, na ktorých ukazujú, prečo sú práve oni tí zle platení poskytovatelia. A ako je možné, že každý si nájde svoje dáta? Prečo nemáme jedny dáta, na ktoré sa všetci pozeráme a OK, poďme si ich nejako interpretovať, interpretácia je na vás, ale dáta pravda. Pravda by mala byť jedna, kam tie peniaze v zdravotníctve tečú. A ukazuje sa, že každý si nájde takú pravdu, aká mu vyhovuje. Nie interpretáciu, ale fakty si nájde svoje. A tak by to byť nemalo. Čiže ďakujem veľmi pekne pánovi doktorovi Balážovi. Mali sme včera k tomu dobrú debatu na výbore a debata bola o tom, že ktoré dáta teda máme používať ako tú pravdu v systéme. A veľmi sa mi tam páčila poznámka predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pána Michala Palkoviča, ktorý teda tiež vydáva nejaké analýzy toho, ako sú platené nemocnice na Slovensku a aké sú tie váhy a podobne. A povedal, že používa tie a tie dáta, ktoré vyrába Ministerstvo zdravotníctva na sekcii optimalizácie siete nemocníc a kategorizácie nemocníc. Lebo je pravdou, že máme dáta aj v NCZI. Je pravda, však máme elektronické zdravotníctvo, nie? Máme dáta v NCZI. Ale povedal, že úžasný bonmot. Ale tieto dáta v NCZI sú veľmi dobre strážené. Rozumej, k tým dátam sa nikto nevie dostať. Existuje také, že možno pamätníci v 80. rokoch, keď mali ešte nejaké ZX Spectrum alebo takéto jednoduché praveké počítače, tak tam bola ROM-ka, read only memory. Read only memory znamenalo, že všetky informácie boli napálené na tom čipe. Na ten čip sa nedalo zapisovať, dalo sa z neho len čítať. Read only memory, ROM-ka. A ja hovorím, že NCZI je WOM-ka, write only memory. Že tam len pošlete dáta, ale nikto ich odtiaľ nevie čítať, lebo nájdu, keď požiadate o tie dáta, bambilión dôvodov, prečo vám ich nedajú. Lebo je to obchodné tajomstvo. Lebo ich viaže mlčanlivosť. Vďaka GDPR, lebo GDPR existuje. Ak chcete konkrétny príklad, robil som porovnávania. Asi osem rokov sme robili ako Health Policy Institute porovnávania pôrodníc na Slovensku. A skúšal som to najprv po dobrom, že skúsim z NCZI vypýtať dáta. Tak sa ich pýtam, koľko pôrodov bolo v jednotlivých pôrodniciach. V tom čase bolo na Slovensku asi 57 pôrodníc. Koľko pôrodov bolo v každej jednej z tých pôrodníc? Počet pôrodov v pôrodnici. Ako žiadna, že kto, koľko rokov, kto bol otec. To ma nezaujíma. Ma zaujíma, že či mali 500 pôrodov alebo 700 alebo 1500 pôrodov v tej ktorej pôrodnici. Takže táto jednoduchá otázka odo mňa odišla na NCZI. Aká bola odpoveď? Je to obchodné tajomstvo tých nemocníc, koľko mali pôrodov. Ja sa na nich pozerám, že aké obchodné tajomstvo. Však to platíme z verejných zdrojov, však to má byť verejný údaj. Do každej nemocnice som potom posielal, že prosím vás pekne, koľko ste mali pôrodov. Oni mi povedali, koľko mali pôrodov, ale NCZI mi to odmietlo dať, lebo je to obchodné tajomstvo. Tak sa pýtam, že a čo by mi vedeli dať? Akú informáciu? A toto tých z vás, ktorých bavia dáta a dátová analytika, to možno poteší. Oni povedali: „Môžeme vám to dať na okresy.“ Ale nie, na okresy vám to nemôžeme dať, lebo v okrese je zvyčajne len jedna pôrodnica, to by ste si vedeli vypočítať. Môžeme vám to dať na tri okresy, v ktorých sú pôrodnice, a povieme vám, že pre každé tri okresy, koľko tam bolo spolu pôrodov, ale tak, aby ste nevedeli, koľko mala ktorá pôrodnica. Ja sa pýtam, že načo je toto dobré? Načo je toto dobré? Načo máme WOM-ku, write only memory, že reportujeme registre, dáta, neviem čo, neviem čo? A na konci dňa, keď s tými dátami niekto chce niečo robiť, že niečo chce vypočítať, chce robiť nejakú zdravotnú politiku a podobne, tak to skončí spôsobom, že sorry, toto je obchodné tajomstvo. Na zdravotníckom výbore sme sa tiež rozprávali, a to už je zase asi dva týždne dozadu alebo tri týždne dozadu, o registroch. Najvyšší kontrolný úrad totiž urobil analýzu zdravotníckych registrov, z ktorých tri vedie práve NCZI. A bola to pomerne, akože, devastujúca kritika. Tie registre nefungujú. Buzerujeme poskytovateľov, aby niečo hlásili, vypĺňali, všetci, samozrejme, lekári sa sťažujú, že majú strašne veľa byrokracie, ale tu im pridávame byrokraciu. Napĺňajte registre dátami, ktoré ste už dávno napísali do zdravotnej dokumentácie, ale my ich chceme v nejakej inej štruktúre. A vo výsledku, keď ich aj tí lekári vyplnia a zapíšu, tak k tým dátam už potom nemajú znovu prístup. Sú celé odborné spoločnosti, ktoré nahúckali svojich členov: reportujte do tých registrov, lebo keď budeme mať dobré registre, vieme prijímať správne rozhodnutia v kategorizácii liekov, v liečbe, v ceste pacienta a tak ďalej. Tak tí lekári v dobrej viere to napĺňali dátami a potom, keď prišiel šéf tej odbornej spoločnosti lekárskej do NCZI, že už sme vám rok posielali dáta, chceli by sme sa teraz na ne pozrieť, tak im v NCZI povedali, že sorry, to nie sú vaše dáta, to sú naše dáta, to je GDPR, mlčanlivosť, my vám ich neukážeme. A sú odborné spoločnosti, ktoré sa po takejto facke a po takomto údere medzi oči nahnevali, použil som mierne slovo, nahnevali a povedali, že oni nebudú reportovať do NCZI nič. A vybudujú si na kolene svoj vlastný súkromný register, kde akože skúsia tie dáta zbierať sami ako alternatívne voči štátu. Lebo za to, čo do toho budú reportovať, si môžu sami, ale aj to, čo z toho budú čítať, si môžu sami. Majú to plne pod kontrolou. Onkologický register. Najnovšie dáta v onkologickom registri. Sme sa tu dneska doobeda bavili a včera o liekovom zákone. Liekový zákon má najväčší potenciál stáť veľa peňazí, najmä kvôli inovatívnej liečbe a predovšetkým na onkologické ochorenia. Onkológia čerpá obrovské množstvo zdrojov v liečbe. OK, je to aj preto, že je to drahé, je to aj preto, že 25 % ľudí zomiera na onkologické ochorenie, čiže skôr či neskôr sa mnohí z nás tohto ochorenia dožijú. A treba povedať, že onkologické ochorenie nemusí byť len akútne, môže to byť naozaj chronická choroba. Vďaka modernej liečbe môže ten pacient prežívať dlhé roky. A teraz, keď ideme prijať rozhodnutie v kategorizačnej komisii, či pustíme do kategorizácie alebo do nejakého výnimkového režimu alebo niečo, liek, ktorý stojí 10, 100, 150, 200 000 € alebo milión, tak by bolo dobré vedieť, či ten liek funguje. Či tomu pacientovi pomôže, či ten pacient má menej bolesti, či má dlhšie prežívanie, či má dlhšie prežívanie kvalitného života, nielen priviazaný k posteli. Potrebovali by sme vedieť, ako ten liek v klinickej praxi, v reálnej praxi funguje, pretože keď s ním prišla farmaceutická firma na Slovensko, priniesli len výsledky štúdií. Klinických štúdií, ktoré však nie sú z reálneho sveta. Často sú to veľmi dôkladne predvyberaní pacienti, na ktorých sa dá dokumentovať, že tá liečba funguje. Ale OK, pustíme liek za milióny do našej kategorizácie a potom by sme sa mali pozrieť, ako ten liek funguje. A teraz. Kam sa na to pozrieme, keď elektronické zdravotníctvo bohvieako nebeží, však kvôli tomu robíme túto novelu. A tie registre nám nefungujú. Onkologický register má najnovšie dáta. Dámy a páni, a toto je vec, kvôli ktorej by sme mali mať možno mimoriadnu schôdzu parlamentu. V onkologickom registri sú najnovšie dáta z roku 2015. Deväť rokov dozadu. Tí pacienti sú dávno mŕtvi, ktorí tam boli v tom 2015 zapísaní. Za deväť rokov sme sem doniesli hromadu nových liekov, ktoré stáli bambilión peňazí, stovky miliónov € a my netušíme, ako tieto lieky slovenským pacientom pomohli a či to boli dobre vynaložené peniaze a či sme tieto peniaze nemali vynaložiť inak. A potom tu na Doniu prebiehajú zbierky, že poskladajte sami na peniaze. Potom tu pani Kolník z detskej onkológie plače, že nemá pre detských pacientov s onkologickými ochoreniami liečbu. Ale my sme tu minuli stovky miliónov € s otáznym účinkom a my to nevieme ani len vyhodnotiť, lebo nám nefunguje onkologický register. V 70. rokoch, keď vznikol v Československu, to bol jeden z najlepších na svete. Československo patrilo medzi premiantov, svetových premiantov, čo sa týka onkologického registra. Sme sa mohli vystatovať, chodiť po konferenciách. Register v 70. rokoch, keď vznikol v Československu, to bol jeden z najlepších na svete. Československo patrilo medzi premiantov svetových premiantov, čo sa týka onkologického registra. Sme sa mohli vystatovať, chodiť po konferenciách. Bola vynikajúca disciplína v hlásení. OK, komunizmus si dokázal zabezpečiť disciplínu v hláseniach, ale ten register fungoval. Ale teraz je ten register v troskách. Spravuje ho Národné centrum zdravotníckych informácií, samozrejme, aby som nezabudol povedať. A ja si myslím, že je na prísnosť nezodpovedné prijímať rozhodnutia o desiatkach a stovkách miliónov €, ktoré dávame na liečbu liekmi, na kategorizáciu onkologických liekov bez toho, aby sme vedeli, či tie peniaze majú pre toho pacienta zmysel. Či tá liečba má zmysel, či to nie je len cynické, marketingové obchodovanie s nádejou tých pacientov, lebo samozrejme pacient, ktorý sa dozvie diagnózu rakovina, ten sa okamžite opúšťa a má pocit, že je to nezvratný osud, ktorý ho čaká. Ale často to tak nie je. Mnoho tých onkologických ochorení dnes už vieme stabilizovať, vieme ich dokonca aj liečiť a vyliečiť. Zaznelo to v diskusii k liekom niekoľkokrát. Či zopakujem to aj v tomto kontexte, keď sa urobila tá štúdia. Aké nové lieky prišli za posledných 20 rokov do Európskej únie? A ako veľmi tieto lieky pomohli pacientom a koľko nás stáli? Tak sa ukázalo, že z tých tzv. inovatívnych liekov. Jasné, všetko, čo farmaceutická firma vyrobí, je inovatívne, lebo však len tak to môže predať. A ja im to vôbec nezazlievam, že o tom takto rozprávajú. O tom je tá anekdota, že nehovoríš pekne o sloníkovi, nepredáš sloníka, nehovoríš pekne o svojom lieku, nepredáš ten liek, tak samozrejme ho prifarbujú. Ale viete, keď ho už používate rok, dva, v poriadku, ešte neviete. Ale keď ho používate päť rokov, sedem, desať, tak už viete, či to funguje alebo nefunguje. Či to bol len marketing, či to bolo len dobre nastavená klinická štúdia, na ktorej to vyšlo, alebo či to funguje aj v tom reálnom svete. A ukázalo sa, že z tých stovky molekúl inovatívnych liekov, ktoré sme pustili nielen tu v Európskej únii do úradových systémov, 40 %, 40 % týchto liekov neprinieslo žiaden prínos pre pacientov. 40 % to nie je maličkosť. To nie je okraj. To nie je za desatinnou čiarkou. To je 40 %. Len niečo viac ako polovica liekov naozaj účinkovala. Toto teraz nie je kritika farmaceutického priemyslu. Existuje ako hromada slepých uličiek. Áno, treba sa z nich poučiť. Ale my na Slovensku to nevieme ani len vyhodnotiť, to, čo vedeli urobiť v tom NICE vo Veľkej Británii. My to nevieme ani vyhodnotiť, lebo nemáme z čoho, lebo nemáme onkologický register, nemáme fungujúce elektronické zdravotníctvo. My ani nevieme, koľko percent tých liekov, ktoré sme tu schvaľovali, nikomu nepomohlo. Skôr poškodilo, pretože každé euro, ktoré sme dali na nefunkčnú, neúčinnú, neefektívnu liečbu, chýba niekde inde. Každé 1 euro. Každé jedno rozhodnutie o tom, že toto budeme hradiť, znamená, že toto hradiť nebudeme. A tí pacienti ani nevedia, že takáto sofiina voľba sa tu prijala. Že toto nebudeme hradiť. Tí ľudia potichu umierajú doma, nevediac, že mohli dostať liečbu, prípadne robia tú zbierku na tom Doniu, aby sa zozbierali na liečbu, ktorú mohli dostať pokojne hradenú, keby sme nehradili veci, ktoré sú neúčinné. Ale my v onkológii 10 rokov nevieme, čo je účinná liečba, lebo 10 rokov nám chýbajú dáta, 11 rokov nám chýbajú dáta. Ako je toto možné? Toto nie je zlyhanie súkromného sektora. Za toto nemôže Penta, Agel, lobisti a podobne. Za toto môže štát, pretože Národné centrum zdravotníckych informácií je štátna inštitúcia, podriadená Ministerstvu zdravotníctva. Čo robil štát na to, aby mal funkčný onkologický register? Ako je možné, že sme vybývali onkologický register, lebo bol dobrý. Akurát sme sa zviezli a sme ho doslova, že vybývali. A dnes už je akože na smiech. Nás už dnes, keď ideme na medzinárodné konferencie onkologického typu, sa na nás pozerajú ako na exotov, lebo ukážu graf, kde sú jednotlivé krajiny a potom je taká hviezdička, že Slovensko, že je mimo poradí, lebo nevedia nás do toho grafu zaradiť, lebo nemáme dáta. Ako je možné, že nemáme dáta? Ja hovorím, že keď nemáme dáta v zdravotníctve, tak šoférujeme naslepo. To je ako keby ste išli na diaľnici, zaviazali si oči a išli kade-tade, lebo nemáte spätnú väzbu. Neviete, či to, čo ste prijali, to rozhodnutie včera alebo pred týždňom, či prinieslo alebo neprinieslo pridanú hodnotu slovenským pacientom. A opakujem, za toto môže NCZI, Národné centrum zdravotníckych informácií, ktoré je dlhodobo príšerne riadené. Od roku 2012 do dneška je šéfom českého NCZI, čo sa volá ÚZIS, zdravotnícke informácie a štatistiky, pán Prokeš Dušek. Do dnešného dňa, to je 14 rokov, 15 rokov, je tam riaditeľom pán Prokeš Dušek z Masarykovej univerzity v Brne. Prežil 10 ministrov zdravotníctva. Ale šéf NCZI sa mení zhruba takým tempom, akým sa menia ministri zdravotníctva. V priemere je to jedenkrát ročne. Ak máte zmenu na manažérskej pozícii jedenkrát ročne, tá inštitúcia nemôže fungovať. Máme to v slovenských nemocniciach štátnych. V mnohých štátnych nemocniciach sa riaditelia menia ako postavičky na pražskom orloji. Výsledkom je, že tam príde nový riaditeľ, kým zistí, čo sa deje, kde sú záchody na chodbe, kde sú kľúče od miešačky. Tu už aby si pripravoval tú krabicu, do ktorej si zbalí svoje veci a odíde, lebo príde niekto iný. Takým spôsobom sa nedá riadiť. Nič sa takým spôsobom nedá riadiť a štát je v tomto prípade absolútne zlý vlastník týchto inštitúcií. Zlý prevádzkovateľ, pretože toto naozaj nie je na koho iného zvaliť. Toto sa dá zvaliť na neschopnosť štátu, politikov, ktorí za realizáciu politík sú zodpovední. Za to nemôže naozaj nikto iný. A prečo? Ako je možné, že tí Česi to dokážu ťahať 15 rokov s jedným riaditeľom a my ho potrebujeme meniť každú chvíľu? Ako je to možné? Čím to je? Je niečo vo vode, vo vzduchu alebo akože máme nejakú inú genetiku, alebo ako je toto možné? A vďaka tomuto mismanagementu na úrovni NCZI sme sa dostali k tomu, že nám nefungujú registre, že neplníme termíny, že možno nesplníme termíny a míľniky plánu obnovy. Že možno nám nebude poriadne fungovať to vykazovanie do elektronického zdravotníctva. Dámy a páni, ja som presvedčený, že na úrovni NCZI je potrebné urobiť zásadnú zmenu. Už o nej hovorím opakovane. Vždy, keď pána Vršanského stretnem, sa pýtam, kde má svoj azbestový oblek. Aby som mu neublížil. Nemyslím si, že by táto snemovňa mala ustupovať NCZI. Nemyslím si, že by sme mali posúvať účinnosti, ak máme predstavu, ako chceme robiť zdravotnú politiku, ak minister zdravotníctva má predstavu, ako chce robiť zdravotnú politiku, ak pán Svoboda má predstavu, ako treba robiť zdravotnú politiku, tak tak robme. NCZI je podriadená inštitúcia, nie nadriadená. Ale ja mám pocit niekedy, že je nadriadená nielen ministerstvu, ale aj tejto snemovni, lebo si s nami robí, čo chce. Oni vám povedali, že to treba posunúť o mesiac. OK, schválime, posunieme o mesiac. Možno bude mimoriadna schôdza v lete, lebo to nebudú stíhať. Hej? Toto sme chceli, priatelia? Toto? Keďže vidím, že kolegyňa Kolíková sa ešte chce prihlásiť faktickou poznámkou, na ktorú ja budem musieť chcieť asi zareagovať, tak samozrejme by som si odložil nejaký čas na reakcie. Ďakujem veľmi pekne. Po tomto vyčerpávajúcom vystúpení vyhlasujem prestávku 5-minútovú do 8:13, do 8:12. 18:12 39 146 938 303 914 693 830 391 469 383 039 146 938 303 914 291, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu, netuším. Nikto nie je prihlásený do rozpravy. Vyhlasujeme za… Ukľudnite sa. Ukľudnite sa. Ty si sa odhlásil, nie? Áno. Asi sa odhlásil. No. Nikto tam nie je, nie? No, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú, lebo ste sa odhlásili, a pristúpime k hlasovaniu zákona ako o celku.
|
Krásny deň, dámy a páni. Mám ambíciu využiť 55 minút svojho príspevku v treťom čítaní. Vzhľadom na to, že ste teraz schválili v druhom čítaní pozmeňujúci návrh kolegu Zdenka Svobodu, ktorým sa posúva účinnosť tohto zákona o ďalší mesiac, tak mám samozrejme dôvod sa k tomuto návrhu zákona vyjadriť. O čom ten zákon vôbec je? Je o elektronickom zdravotníctve. Je o tom, ako aby lekári vykazovali do elektronického zdravotníctva dáta o starostlivosti o svojich pacientov. A lekári to majú samozrejme za povinnosť už od roku 2018, ale disciplína poskytovateľov, či už ambulantných alebo nemocničných, je taká tristná. Napriek tomu, že je to povinnosťou už osem rokov, významná časť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nevykazuje dáta do elektronického zdravotníctva skrátene e-Zdravia. Pred časom sme schválili zákon, ktorý umožňuje zdravotným poisťovniam podmieňovať úhradu zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia tým, že poskytovateľ musí vykazovať do e-Zdravia, nielen do poisťovne, vykazuje, má vykazovať výkony, ale musí ich vykazovať aj do elektronického zdravotníctva. Inak nedostane z poisťovne zaplatené. Osobne to považujem za správnu vec, lebo je to motivácia k tomu, aby si poskytovatelia napojení na verejné zdroje plnili svoje povinnosti a zároveň, aby sme v e-Zdraví mali relevantné dáta, aby, keď vás váš ošetrujúci lekár prijme a bude si chcieť otvoriť vašu zdravotnú kartu, aby tam videl nejaké údaje, ako vás liečia iní lekári. Lebo dnes sú tie údaje naozaj deravé, chýba tam hromada správ, chýbajú prepúšťacie správy z nemocníc a podobne. A robíme z pacientov poštárov. Pacienti ako poštári, nosia pod pazuchou zbierku papierov, zbierku listín a nosia to k svojim doktorom. Samozrejme, tým pádom pacienti majú občas motiváciu niektoré z tých papierov povyberať, aby pán doktor nevedel úplne všetko, lebo sa za niečo možno hanbia. Ale vo výsledku váš ošetrujúci lekár nevie, čo vlastne lieči, lebo nemá vašu kompletnú zdravotnú dokumentáciu a táto kompletná zdravotná dokumentácia sa nenachádza v elektronickom zdravotníctve. Čiže ešte raz, všeobecne táto povinnosť je správna a dobrá. Akurát, keď sa zaviedla do zákona, nezaviedla sa úplne dôsledne a bolo ju treba opravovať. A neopravuje ju Ministerstvo zdravotníctva, ako by sa očakávalo ako tvorca zdravotnej politiky v tejto krajine, ale opravu tohto zákona dostal na starosti koaličný poslanec kolega Zdenko Svoboda, ktorý priniesol iniciatívny poslanecký materiál, kde potreboval došpecifikovať, čo vlastne majú tí poskytovatelia reportovať do toho elektronického zdravotníctva, respektíve, čo musia reportovať voči zdravotnej poisťovni, aby dostali zaplatené za poskytnuté výkony zdravotnej starostlivosti. OK, nie je to úplne štandardný mechanizmus, ako sa má robiť legislatíva. Očakával by som, že legislatívu budú pripravovať ľudia na ministerstve. Podľa mňa to aj pripravovali ľudia na ministerstve. Len štandardný legislatívny proces by trval zrejme o niekoľko mesiacov dlhšie. Medzirezortné pripomienkové konanie napríklad, rokovanie vlády, predtým rokovanie Legislatívnej rady vlády a tak ďalej, to príliš zdržiava. To príliš zdržiava, takže sme sa rozhodli, zrejme, teda vláda sa rozhodla, že lepšie je to urobiť cestou poslaneckého návrhu, pán kolega Svoboda predložil tento návrh, kde vyšpecifikoval tie veci, ktoré sa týkajú reportovania výkonov do elektronického zdravotníctva. So far so good. Pôvodne som s tým spokojný. Akurát dnes pán kolega Svoboda predložil v druhom čítaní tu v pléne pozmeňujúci návrh, ktorým odkladá účinnosť tohto zákona o ďalší mesiac. A odôvodnenie tohto odkladu je, že Národné centrum zdravotníckych informácií má kopec roboty s plnením milníkov plánu obnovy. A preto navrhuje posun termínu o 1 mesiac. A ja z tohto miesta, to hovorím asi desiatykrát, Národné centrum zdravotníckych informácií treba spáliť plameňometom do tla. Toto je inštitúcia, ktorá bude dostávať každého ministra, vrátane pána ministra Šaška, ktorého som na to mnohokrát verejne upozorňoval, do problémov. Táto inštitúcia si dlhodobo neplní svoje povinnosti, neplní termíny, prekračuje rozpočty a výsledkom je, že máme nefungujúce elektronické zdravotníctvo. Napriek tomu, že sme minuli stovky, nie desiatky, stovky miliónov € do elektronizácie, digitalizácie slovenského zdravotníctva, tak táto vec v slovenskom zdravotníctve do dnešného dňa nefunguje. A dovolím si tú krátku odbočku. Jednu vec, ktorú poznáte všetci. Každý jeden z vás už určite bol pacientom, ktorý využil benefity elektronického receptu. Elektronický recept je super vec. Vám príde na mobilný telefón SMS-ka. Viete, že máte aj recept. Prídete do lekárne, ukážete svoju kartičku a dostanete liek. Nemusíte chodiť s nejakými papierikmi. Ďakujem pekne. Nemusíte chodiť s nejakými papierikmi, ktoré môžete stratiť. Máte elektronický recept. Úžasná vec, keď to vzniklo. Nevzniklo to, prosím pekne, z vôle štátu. Vzniklo to z vôle jednej zo zdravotných poisťovní, ktorá to ako pionier pretlačila na trh. A k dnešnému dňu viac ako 95 % receptov predpísaných v tejto krajine, a tých je asi 60 miliónov ročne, je napísaných elektronicky. Je to super vec. Vďaka elektronickému receptu a vďaka tomu, že 95 % liekov predpísaných ide cez elektronický recept, vie každý jeden lekár, ktorý má ambulantný informačný systém, si otvoriť vašu liekovú kartu a vie, aké lieky už užívate, vie, aké interakcie tie lieky spôsobujú a vie sa vyhýbať tomu, aby vám predpísal to, čo už vám predpísal niekto iný pod iným názvom, alebo aby vám predpísal niečo, čo má negatívnu interakciu s niečím iným, čo už užívate. Je to úžasná vec, ale nevymyslel ju štát. Nevymyslelo ju NCZI. Vymyslela ju jedna zdravotná poisťovňa, ktorá toto svoje riešenie ponúkla ostatným zdravotným poisťovniam a dnes všetky tri zdravotné poisťovne na Slovensku, vrátane štátnej, používajú riešenie, ktoré nevzniklo na úrovni štátu. Na úrovni štátu totiž mal vzniknúť elektronický recept a dostali sme na tento projekt z Európskej únie asi 50 miliónov €. 50 miliónov € sa minulo. A výsledok? Výsledok je, že ešte raz elektronický recept nie je štátny, ale súkromný. A prečo? Pretože ten štátny elektronický recept vyrobený Národným centrom zdravotníckych informácií a jeho dodávateľmi jednoducho nefungoval. Za 50 plus miliónov € to bolo riešenie, ktoré nefungovalo. My sme vyhodili von z okna 50 miliónov €, tvárime sa, že to nie sú naše peniaze, že to zaplatili nemeckí daňoví poplatníci. Dobre, skúsme to vysvetliť v tej Európskej únii. Minuli sme 50 miliónov € a nemáme funkčné riešenie, lebo to robilo NCZI. Urobili to spôsobom, že keď to skúšali v pilotnej prevádzke na 10 ambulanciách, tak im to spadlo. Okamžite ako to zapli, tak im to spadlo. A spadlo to preto, lebo to bolo zlé. Veľmi zle architektonicky navrhnuté. A voči tomu stojí elektronický recept, ktorý priniesol súkromný sektor a stál, priatelia, nie 50 miliónov, nie 30 miliónov, ale stál 2,5 milióna €. Riešenie 20-krát lacnejšie priniesol súkromný sektor. Štát za to zaplatil 20-krát viac peňazí a výsledok je, že to nefunguje. OK, takže používame súkromné riešenie a nemám problém so súkromnými riešeniami v zdravotníctve, to viete. Používame elektronický recept, ktorý pomáha. A čo robí štát? Čo ste urobili, vážení koaliční poslanci, vy v decembri 2024? Schválili ste tu pozmeňovací návrh, ktorým ste odpálili elektronický recept pre všetkých nezmluvných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. A teda, keď sa pýtame, prečo nie je elektronické zdravotníctvo dobré a kompletné, čiastočne za to môžete aj tým, že ste pokazili elektronický recept pre nezmluvných poskytovateľov a do dnešného dňa ste ho neopravili. Ja rozumiem, že možno poslanci koalície to nevedia opraviť, ale je tu na to minister zdravotníctva, ktorý má predložiť návrh, ako to chce opraviť. A minister zdravotníctva 9. januára v roku 2025 povedal, že do konca marca 2025 navrhne legislatívne riešenia, ako opraví elektronický recept. Dnes, koľkého júna máme dnes? 2026, čiže rok aj tri mesiace po tom deadlajne, žiadne riešenie nebolo predstavené. Žiadne. A teraz, keď sa vrátime naspäť k problému elektronického zdravotníctva. Ak máme problém s tým, že lekári nevykazujú do elektronického zdravotníctva. V poriadku, touto novelou a s tým predchádzajúcim zákonom donútime aspoň tých zmluvných lekárov, aby reportovali. A prinútime ich vydieraním. Nebudeš reportovať, nedostaneš zaplatené zo zdravotného poistenia. Nebudeme ťa pokutovať. Dostatočná pokuta je, že ti nezaplatíme, za tvoje urobené výkony ti poisťovňa nesmie zaplatiť, pokiaľ nebude mať ID záznamu, že si to zapísal do elektronického zdravotníctva. V poriadku. Ale stále väčšia časť ľudí, teda poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, sa dostáva do nezmluvného stavu vzťahu. To znamená, nechcú mať zmluvu so zdravotnou poisťovňou. A prečo nechcú mať zmluvu so zdravotnou poisťovňou? Pretože úhrady zo zdravotného poistenia im nestačia na to, aby uhradili svoje prevádzkové náklady, aby boli spokojní s tým, ako to funguje. Nehovorím o všetkých disciplínach, ale sú disciplíny, ktoré sú výrazne podfinancované. Z voleja vám poviem pľúcne. Ak je niekto pľúcny lekár, tak ho obdivujem v tejto krajine. Pretože to robí ako charitu. Reumatológ, ak je niekto reumatológ, tak to robí ako charitu. Internista ambulantný, robí to ako charitu. Neurológ, ak nemá drahé prístroje, robí to ako charitu. A teraz. Keď je dopyt po reumatológovi, po pľúcnom lekárovi a po covide ten dopyt po pľúcnom lekárovi stúpol asi o 50 %. Ak nemá drahé prístroje, robí to ako charitu. A teraz. Keď je dopyt po reumatológovi, po pľúcnom lekárovi a po covide ten dopyt po pľúcnom lekárovi stúpol asi o 50 %. A akurát ten počet tých lekárov klesá, ak je dopyt. A zároveň tí lekári dostávajú nízke úhrady. Tak tu vzniká priestor pre poplatky. V poriadku, chceme bojovať s poplatkami. Najlepšie riešenie, ako sa vyhnúť pokute za poplatky pre lekára, je, že sa odzmluvní. Lebo na nezmluvných lekárov sa zákaz vyberania poplatku nevzťahuje. Oni môžu vybrať, koľko chcú, kedy chcú, bez akýchkoľvek limitov. V poriadku. Čiže máme pľúcneho lekára, ktorý je zle platený z verejného zdravotného poistenia, lebo sa nepodarilo nastaviť dobré tie platby. Na ten bludný lekár začne vyberať poplatky, začne za neho ísť samosprávny kraj, že ó, vy budete platiť pokutu, lebo vyberáte poplatky a doktor povie: „OK, tak ja sa odzmluvním.“ On sa odzmluvní. A čo to znamená na konci dňa pre pacienta? Pre pacienta to znamená, že musí si zaplatiť nielen ten poplatok toho doktora, ale aj ten výkon samotný. V cene, ktorú si stanoví pán doktor. A okrem toho si musí zaplatiť všetky predpísané lieky a všetky predpísané laboratórne vyšetrenia, zobrazovacie vyšetrenia a tak ďalej, lebo všetko toto nezmluvný lekár nemôže napísať na poisťovňu. Čiže vo výsledku je to drahšie pre pacienta, ale lekár je v bezpečí. Lekár je v bezpečí, lebo dostane zaplatené svoju odmenu, dostane zaplatené svoje náklady a primeraný zisk a prenáša to bremeno, to bremeno prenáša na pacienta. A v takomto stave a v takomto režime, nezmluvnom režime, nemá ten lekár akože žiadnu motiváciu používať elektronické zdravotníctvo. Prečo by to robil? Prečo by ťukal niečo do elektronického? Jasné, má povinnosť od roku 2018, ale nikdy v živote nikto za to nedostal pokutu, že nereportuje. Ani ju nedostane. Prečo by mal niečo vykazovať do elektronického zdravotníctva? Povedzte mi ten jeden dôvod. A je to lekár, ktorý má zmluvu s poisťovňou, v poriadku. Vieme ho vydierať cez tú platbu z poisťovne. Cez tých 10 miliárd, ktoré tečú cez poisťovne, ale prečo to má robiť nezmluvný poskytovateľ? Povedzte si, že je to okrajový problém a ja tu druhýkrát už dnes z tohto miesta hovorím, že to nie je okrajový problém, lebo nezmluvných lekárov je stále viac. Ako bratislavský krajský lekár vám hovorím, že keď som si robil tú analýzu naposledy, a to už asi tri štvrtiny roka dozadu, a vypísal som si všetkých poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti v našom kraji a pozrel som si, aké majú zmluvné vzťahy s poisťovňami, tak 1/3 z nich nemá zmluvu s poisťovňami. 1/3, to je obrovské číslo. 1/3 poskytnutej starostlivosti v bratislavskom kraji vypadáva zo všetkých štatistík. Keď sa pozrieme, že koľko máme návštevy u doktora za rok. To sú návštevy u doktora za rok, ktoré prešli cez poisťovne. Nie, ktoré prešli cez nezmluvných poskytovateľov. My máme v skutočnosti viac návštev, ako reportujeme tých 12 alebo 13 ročne. Lebo to je časť ľadovca, o ktorej hovorím, ktorá je pod hladinou, ktorú nevidíme. Vidíme iba to, čo je reportované do poisťovní. To, čo ide mimo poisťovní, nevidíme. A bolo by dobré, keby sme to videli, a bolo by dobré, keby tí ľudia zapisovali do elektronického zdravotníctva. Ale nezapisujú. A prečo nezapisujú? Po prvé, nemajú motiváciu, načo by to robili. A ten jediný nástroj, ktorý ich mohol motivovať, ktorý ich mohol motivovať k tomu, aby to elektronické zdravotníctvo predsa len okúsili, bol elektronický recept. A ten elektronický recept ste im v decembri 2024 vypli. Mám birmovného syna, doktora urológa, ktorý má zmluvu s dvoma poisťovňami, nie s troma. Jedna poisťovňa s ním neuzatvorila zmluvu. Viete, čo je to za voprus? Ako je to nepríjemné, keď vám príde pacient. Každého jedného pacienta riešite štandardným spôsobom, ale tu si musíte uvedomiť, že ten prišiel z tej poisťovne, s ktorou nemám zmluvu, pri ktorom neviem vypísať elektronický recept, kde tomu pacientovi neviem ten recept vydať cez telefón, ale musím ho zavolať do ambulancie, musí prísť osobne a musím mu dať kúsok papierika ako v 20. storočí, ale pardon, už máme rok 2026, už sme v štvrtine 21. storočia. Mu dáme papierik ako z 20. storočia, nech s tým ide do lekárne. Jeden môj ďalší známy psychiater tiež vyhodnotil, že ako psychiatria nie je bohvieako platená z verejného zdravotného poistenia, odzmluvnil sa a poskytuje svoje psychiatrické služby ako nezmluvný psychiater. Zarobí si na celkom slušne, lebo môže si nastavovať honorár taký, aký on potrebuje, nejaký mu poisťovňa stanoví. A má pacientov z celého Slovenska. Lebo je to renomovaný človek. Bol kedysi primárom psychiatrie v nemocnici. Má pacientov z celého Slovenska. Ale tých pacientov, ak chce liečiť liekmi, on môže urobiť maximálne to, že napíše recept, vloží ho do ofrankovanej obálky, olíže, zalepí a odnesie na poštu a pošle poštou recept. V 21. storočí, keď máme elektronický recept, my posielame normálnou poštou recepty v obálkach. Akože toto sme chceli? Toto je to, čo tak ako má fungovať elektronizácia zdravotníctva? Ja som presvedčený, že eRecept nefunguje preto, že nie je záujem na Národnom centre zdravotníckych informácií, aby fungoval. Respektíve je záujem možno, to je taká moja možno konšpiračná teória, ale zatiaľ mi ju nikto nevyvrátil, že Národné centrum zdravotníckych informácií by chcelo možno nejaký grant, pár miliónov, možno desiatok miliónov €, aby vyrobili špeciálny e-recept pre nezmluvných poskytovateľov. Lebo taký je to projekt, dá sa na ňom nabaliť, dajú sa tam akože sa dohodnúť s dodávateľmi a podobne a ja si myslím, že toto je tá hra, že vyrobíme špeciálny e-recept a zinkasujeme na tom peniaze. Ale nie je potrebné vyrábať špeciálny e-recept. Ten fungoval až do konca roku 2024, fungovalo riešenie, ktoré zdravotné poisťovne zaviedli. A NCZI je žiarlivé, že niekto iný dokázal ich úlohu robiť 20-krát lacnejšie. A teraz do toho hádže vidly. A prečo hovorím o NCZI? A prečo hovorím o tom, že ho treba spáliť plameňometom dotla? Pretože takéto správanie sa vinie celou históriou, celým priebehom vývoja elektronického zdravotníctva. V roku 2008 bol ministrom zdravotníctva Richard Raši a on strihal pásku, že ideme budovať elektronické zdravotníctvo. Za pár rokov to bude. Myslím si, vtedy bol deadline, že za päť rokov to bude. Nepočúva ma, nevadí, možno ma opraví. Že za päť rokov to už bude, teda v roku 2013 z dnešného pohľadu, že už to bude a bude to robiť všetko. Bude to úžasné. Bude to znižovať náklady, zvyšovať kvalitu, zlepšovať spokojnosť. Bude to úžasné. Len nám dajte akože na to priestor. Tak sa dal na to priestor. V roku 2013 nič nebolo. V roku 2015, myslím, teraz ma neskúšajte z malej násobilky, zhruba v 2015 sa zistilo, že je to také fiasko, že celý eHealth, tak sa to vtedy volalo eHealth, že celý eHealth má takú zlú karmu, že to treba celé hodiť do smetného koša. A urobíme rebranding a premenovalo sa to, lebo s eHealthom bola spojená taká zlá karma, že sa to začalo volať eZdravie. Lebo to už bude nový projekt. No ale sme v roku 2026 a to eZdravie je také rozpačité. Keď sme v tejto snemovni v decembri 2024 hlasovali o novele zákona o národnom zdravotnom informačnom systéme, v rámci ktorého sa zrušil ten e-recept pre nezmluvných poskytovateľov, tak jednou z hlavných motivácií tohto zákona toho roku 2024 bolo, že sa bude zavádzať nová služba. E-Lab, elektronické laboratórne vyšetrenia, bude možné posielať žiadanky a budete si môcť ako lekár pozrieť výsledky, aby ste zbytočne nerobili to isté vyšetrenie, ktoré urobil už niekto iný pred vami, aby ste šetrili zdroje. Ešte vás za to aj dokáže poisťovňa odmeniť, ak šetríte zdroje. Skrátka, je to zodpovedný spôsob, ako sa majú veci robiť. Súhlasím. E-Lab je užitočná funkcionalita elektronického zdravotníctva. Treba však povedať, že na trhu máme v tejto chvíli ešte jeden produkt jednej zdravotnej poisťovne, ktorý veľmi podobne ako elektronický recept si zdravotná poisťovňa naprogramovala u seba doma a robí to isté. To znamená, umožňuje to spracovávať žiadanky na laboratórne vyšetrenia, umožňuje to spracovávať a odosielať výsledky lekárom. Akurát je to nie štátne riešenie, ale je to súkromné riešenie. A táto jedna zdravotná poisťovňa, ktorá to má, je to zdravotná poisťovňa Dôvera a ten produkt sa volá Dôvera Lab. Tento produkt funguje. A lekári, ktorí majú pacientov z Dôvery, si vedia cez Dôvera Lab vystavovať tie žiadanky a pozerať tie výsledky. A sú dohodnutí so značným počtom laboratórií, ktorý pokrýva dosť veľkú časť trhu. Všetko to urobili zdola, lebo na to nemali legislatívu. A ten štátny e-Lab. Ja sa dnes v júni 2026 pýtam, kde je ten štátny e-Lab, kvôli ktorému sme tu v 24. roku menili legislatívu, že už treba zmeniť legislatívu, lebo potrebujeme, aby tie laboratórne výsledky boli. Prešiel rok a pol a my tu nevidíme nič. To je čistý, že ako sa to volá? Vaporware. Vaporware, že sľúbili nám niečo a ja to neviem chytiť. Ako, kde je to? Kde je ten e-Lab? Kde je to elektronické zdravotníctvo v laboratóriách? Ja sa odpýtam lekárov a nikto z nich mi nevie povedať. Kvôli tomu sme rozšróbovali elektronický recept, aby sme nemali ani elektronický recept, ani elektronické laboratórne vyšetrenia. A prečo to nemáme? Pretože to robí Národné centrum zdravotníckych informácií. Doteraz každý boží produkt, ktorý dostali do rúk, pobabrali. Urobili neskoro, zle, pomaly, draho a aj tak to nefungovalo. A ja si myslím, že to je neopraviteľná inštitúcia. Je to inštitúcia, ktorá má byť spálená plameňometom dotla, preto, aby nezostal nikto, kto si pamätá, ako tam veci robili, pretože ich robia zle. A treba to založiť na zelenej lúke, ideálne v spolupráci s tými, ktorí o dáta majú záujem, vedia, ako sa tvoria, vedia, ako sa s nimi pracuje a vedia, na čo im tie dáta budú. A to sú poisťovne a poskytovatelia. Tí majú najväčšiu motiváciu, aby elektronické zdravotníctvo v tejto krajine fungovalo. A keď sa pýtam, že prečo teda nemáme ten e-Lab, prečo sa za rok a pol nepodarilo dotiahnuť dokonca e-Lab. Prečo nemáme opravený ten e-recept? Prečo kolega Svoboda navrhuje posunúť účinnosť tohto zákona, aby lekári vykazovali a bola podmienená úhrada zo zdravotného poistenia vykazovaním eZdravia. Tá výhovorka je furt veľmi podobná, ak nie rovnaká. Momentálne tým dôvodom je, že NCZI, že NCZI má domácu úlohu, musí splniť Plán obnovy, míľnik, ktorý sa volá, že životné situácie. Životná situácia, že narodenie dieťaťa. Čo to znamená v zdravotníctve? Narodí sa dieťa, niekto sa o tom dozvie, matrika sa o tom dozvie a teraz aké to má následky? Aké to má následky pre matku, pre dieťa v zdravotníctve, aké prehliadky, aké dávky, aké v sociálnych veciach, aké dávky môžu dostať a tak ďalej a tak ďalej. OK, digitalizácia životných situácií. Myslím si, že zdravotníctva sa tam týka asi päť tých životných situácií, ktoré treba zdigitalizovať. Ono to už malo byť dávno hotové. Ale očividne to hotové nie je. Deadline je tuším do konca augusta, myslím, pre Plán obnovy. Ja mám vážne pochybnosti, či to NCZI do konca toho augusta stihne. Ale momentálne je výhovorka, že prečo veci v zdravotníctve, v elektronickom zdravotníctve nefungujú. Výhovorka, lebo Plán obnovy. Tak to je super. Taký Plán obnovy, kvôli ktorému nám nefungujú elementárne veci v tomto štáte, ako napríklad elektronizácia zdravotníctva, lebo je to výhovorka, prečo sa nerobí všetko ostatné, lebo robíme Plán obnovy. Možno si pamätáte, sme tu schvaľovali taký zákon, bola to novelizácia z dôvodu okolností, myslím, Trestného zákona o vojnových hroboch. Sa tu novelizovali vojnové hroby. Pamätáte si? Toto je 3 mesiace dozadu, 4. Vojnové hroby. A bol tam pozmeňovák úplne od veci, ktorý posúval termíny pre NCZI pre životné situácie. A ja sa pýtam, že ako môžeme plánovať s Národným centrom zdravotníckych informácií čokoľvek, keď ideme novelizovať cez vojnové hroby podávanie materskej a príjem materskej pre matku s dieťaťom. NCZI je nedobre manažované a zdá sa, že NCZI je štát v štáte. Štát v štáte taký, že ani minister zdravotníctva im nevie vykývať. Ani Kamil Šaško nie je schopný pána Vršanského odvolať. Zrejme má pán Vršanský iné krytie ako len ministerské. Nebola to schopná, samozrejme, ani jeho predchodkyňa. NCZI si robí, čo chce, bez ohľadu na to, čo si myslí Ministerstvo zdravotníctva. A preto v tomto kontexte som považoval za potrebné vystúpiť, lebo si myslím, že aj tento posun termínu ide na vrub Národného centra zdravotníckych informácií a ich neschopnosti plniť deadliny. Ten deadline nesplnia podľa mňa s tými životnými situáciami do konca augusta. Samozrejme, niečo bude potrebné Európskej komisii ukázať, že niečo sme splnili, tak sa urobí možno nejaký potom kým. Ale na to, aby to bolo hotové riešenie, ešte raz, digitalizácia životných situácií, to znamená napríklad… My do konca augusta? Samozrejme, niečo bude potrebné Európskej komisii ukázať, že niečo sme splnili, tak sa urobí možno nejaký potemkin. Ale na to, aby to bolo hotové riešenie, ešte raz, digitalizácia životných situácií, to znamená napríklad to narodenie dieťaťa, hej? To znamená, že váš, ak ste doktor v ambulancii, váš informačný systém, do ktorého džobete tie lekárske správy, ten váš informačný systém musí vedieť s tými životnými situáciami pracovať. Že keď tam napíšete, že sa narodilo dieťa alebo bolo na preventívnej prehliadke, čo je podmienka toho, aby dostala matka nejakú dávku, že keď, keď to tam napíše, že to bude mať nejaké digitálne dôsledky, že ten algoritmus bude znamenať, že napísal som, niekde sa to preklopí, preklopí, zapíše a podobne. Ale to znamená, že to ten ambulantný informačný systém musí vedieť robiť. A pokiaľ to NCZI na svojej strane, na strane serverov ešte nemá, lebo potrebuje mesačný odklad, ako navrhuje pán kolega Svoboda, tak vám garantujem, že výrobcovia tých softvérov to duplom nemajú, lebo nevedia, voči čomu majú reportovať svoje dáta. A tak vám poviem, že taká skúsenosť je to. Keby tu bol pán minister Šaško, tak mu poviem, že je to taká jedna z mnohých nevyžiadaných rád. V okamihu, keď si čokoľvek vymyslíte a máte to vymyslené aj algoritmicky, aj naprogramované na úrovni NCZI, bude trvať jeden rok, kým to dostanete do praxe. Kým to dostanete do tých softvérov. Kým tie softvéry prejdú overením zhody na NCZI, že robia to, čo majú robiť. Kým tie softvéry budú rolovať smerom k poskytovateľom a kým tí poskytovatelia nadobudnú tie nové softvéry a začnú s nimi pracovať, to je rok. A môžete ohýbať časopriestor, ako chcete. Môžete do toho dávať ľubovoľné zdroje, že školenia a neviem čo. To bude trvať rok. A ak to dneska nie je hotové, tak vám hovorím, že takto o rok nebudú tie životné situácie dostupné pre občanov, keď prídu do ambulancie lekára, lebo to nebude v tom ambulantnom softvéri. A ja neviem, či je toto splnenie míľnika plánu obnovy, že do konca augusta budeme mať digitalizované životné situácie. Podľa mňa nie. Budeme musieť tancovať naozaj brušné tance pred Európskou úniou, aby sme im povedali, že ono už je to vlastne hotové, už len už to bude trvať iba rok a budeme musieť urobiť tie softvéry ambulantné a tak ďalej. Ja si myslím, že projektový manažment tohto projektu životných situácií a digitalizácie životných situácií na NCZI je jednou veľkou tragédiou. Normálne mám takú chuť mať až, možno je to štokholmský syndróm, mám takú chuť súcitiť s ministrom Migaľom v tomto, ktorý je zodpovedný v konečnom dôsledku za tieto míľniky. Lebo spolupráca, jeho spolupráca s NCZI alebo jeho zážitky zo spolupráce s NCZI musia byť skutočne, skutočne trýznivé. Nespochybňujem, opakujem, nespochybňujem potrebu vykazovať v elektronickom zdravotníctve dáta, spochybňujem kompetenciu Národného centra zdravotníckych informácií toto celé zastrešovať. A návrh? Pozmeňovací návrh poslanca Svobodu, ktorým sa odkladá účinnosť tohto ustanovenia, je len dôkazom týchto mojich pochybností, že sú oprávnené. Strana Sloboda a Solidarita nebude hlasovať za tento návrh zákona. Napriek tomu opakujem, že považujem za zmysluplné, aby ambulancie, poskytovatelia, nemocnice reportovali do elektronického zdravotníctva, ale nepáči sa mi, že NCZI si z toho robí dobrý deň. Lebo v zásade toto sme utrpeli. Pôvodne to malo byť totiž platné omnoho skôr ako 1. augusta. Už 1. júla je odložený termín. A odložený na 1. júla bol preto, lebo NCZI nestíhalo. A teraz nestíha znovu, tak to bude na 1. augusta. A nečudoval by som sa, keby tu vznikla nejaká mimoriadna schôdza v priebehu júla, keď príde NCZI s tým, že zase nestíha a potrebujú odložiť ten termín o ďalšie dva mesiace. A potom možno pochopíte, o čom rozprávam, keď hovorím, že túto inštitúciu treba spáliť plameňometom dotla, lebo je nereformovateľná, lebo je nereformovateľná. Moja predstava o správnom správcovi elektronických dát v tejto krajine je, že to musí byť nejaké partnerstvo medzi platiteľmi, poskytovateľmi a tvorcami zdravotnej politiky. To znamená poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, zdravotnými poisťovňami a, povedzme, ministerstvom zdravotníctva. Dnes, keď je to podriadená organizácia Ministerstva zdravotníctva, s ktorou samotné Ministerstvo zdravotníctva nevie vykývať, čiže je to štát v štáte. Dnes s touto inštitúciou neurobíte prakticky nič. S týmto súvisí téma dáta. Dáta v zdravotníctve. Vďaka nášmu predsedovi zdravotníckeho výboru, pánovi doktorovi Balážovi, sme mali včera celkom osviežujúce stretnutie na výbore o dátach v zdravotníctve, lebo každú chvíľu niektorý z hráčov vytiahne, že pozrite sa, zle sú platené štátne nemocnice. Ďalší povie, zle sú platené súkromné nemocnice. Ďalší povie, zle sú platené krajské nemocnice a všetci si nájdu nejaké dáta, na ktorých ukazujú, prečo sú práve oni tí zle platení poskytovatelia. A ako je možné, že každý si nájde svoje dáta? Prečo nemáme jedny dáta, na ktoré sa všetci pozeráme a OK, poďme si ich nejako interpretovať, interpretácia je na vás, ale dáta pravda. Pravda by mala byť jedna, kam tie peniaze v zdravotníctve tečú. A ukazuje sa, že každý si nájde takú pravdu, aká mu vyhovuje. Nie interpretáciu, ale fakty si nájde svoje. A tak by to byť nemalo. Čiže ďakujem veľmi pekne pánovi doktorovi Balážovi. Mali sme včera k tomu dobrú debatu na výbore a debata bola o tom, že ktoré dáta teda máme používať ako tú pravdu v systéme. A veľmi sa mi tam páčila poznámka predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pána Michala Palkoviča, ktorý teda tiež vydáva nejaké analýzy toho, ako sú platené nemocnice na Slovensku a aké sú tie váhy a podobne. A povedal, že používa tie a tie dáta, ktoré vyrába Ministerstvo zdravotníctva na sekcii optimalizácie siete nemocníc a kategorizácie nemocníc. Lebo je pravdou, že máme dáta aj v NCZI. Je pravda, však máme elektronické zdravotníctvo, nie? Máme dáta v NCZI. Ale povedal, že úžasný bonmot. Ale tieto dáta v NCZI sú veľmi dobre strážené. Rozumej, k tým dátam sa nikto nevie dostať. Existuje také, že možno pamätníci v 80. rokoch, keď mali ešte nejaké ZX Spectrum alebo takéto jednoduché praveké počítače, tak tam bola ROM-ka, read only memory. Read only memory znamenalo, že všetky informácie boli napálené na tom čipe. Na ten čip sa nedalo zapisovať, dalo sa z neho len čítať. Read only memory, ROM-ka. A ja hovorím, že NCZI je WOM-ka, write only memory. Že tam len pošlete dáta, ale nikto ich odtiaľ nevie čítať, lebo nájdu, keď požiadate o tie dáta, bambilión dôvodov, prečo vám ich nedajú. Lebo je to obchodné tajomstvo. Lebo ich viaže mlčanlivosť. Vďaka GDPR, lebo GDPR existuje. Ak chcete konkrétny príklad, robil som porovnávania. Asi osem rokov sme robili ako Health Policy Institute porovnávania pôrodníc na Slovensku. A skúšal som to najprv po dobrom, že skúsim z NCZI vypýtať dáta. Tak sa ich pýtam, koľko pôrodov bolo v jednotlivých pôrodniciach. V tom čase bolo na Slovensku asi 57 pôrodníc. Koľko pôrodov bolo v každej jednej z tých pôrodníc? Počet pôrodov v pôrodnici. Ako žiadna, že kto, koľko rokov, kto bol otec. To ma nezaujíma. Ma zaujíma, že či mali 500 pôrodov alebo 700 alebo 1500 pôrodov v tej ktorej pôrodnici. Takže táto jednoduchá otázka odo mňa odišla na NCZI. Aká bola odpoveď? Je to obchodné tajomstvo tých nemocníc, koľko mali pôrodov. Ja sa na nich pozerám, že aké obchodné tajomstvo. Však to platíme z verejných zdrojov, však to má byť verejný údaj. Do každej nemocnice som potom posielal, že prosím vás pekne, koľko ste mali pôrodov. Oni mi povedali, koľko mali pôrodov, ale NCZI mi to odmietlo dať, lebo je to obchodné tajomstvo. Tak sa pýtam, že a čo by mi vedeli dať? Akú informáciu? A toto tých z vás, ktorých bavia dáta a dátová analytika, to možno poteší. Oni povedali: „Môžeme vám to dať na okresy.“ Ale nie, na okresy vám to nemôžeme dať, lebo v okrese je zvyčajne len jedna pôrodnica, to by ste si vedeli vypočítať. Môžeme vám to dať na tri okresy, v ktorých sú pôrodnice, a povieme vám, že pre každé tri okresy, koľko tam bolo spolu pôrodov, ale tak, aby ste nevedeli, koľko mala ktorá pôrodnica. Ja sa pýtam, že načo je toto dobré? Načo je toto dobré? Načo máme WOM-ku, write only memory, že reportujeme registre, dáta, neviem čo, neviem čo? A na konci dňa, keď s tými dátami niekto chce niečo robiť, že niečo chce vypočítať, chce robiť nejakú zdravotnú politiku a podobne, tak to skončí spôsobom, že sorry, toto je obchodné tajomstvo. Na zdravotníckom výbore sme sa tiež rozprávali, a to už je zase asi dva týždne dozadu alebo tri týždne dozadu, o registroch. Najvyšší kontrolný úrad totiž urobil analýzu zdravotníckych registrov, z ktorých tri vedie práve NCZI. A bola to pomerne, akože, devastujúca kritika. Tie registre nefungujú. Buzerujeme poskytovateľov, aby niečo hlásili, vypĺňali, všetci, samozrejme, lekári sa sťažujú, že majú strašne veľa byrokracie, ale tu im pridávame byrokraciu. Napĺňajte registre dátami, ktoré ste už dávno napísali do zdravotnej dokumentácie, ale my ich chceme v nejakej inej štruktúre. A vo výsledku, keď ich aj tí lekári vyplnia a zapíšu, tak k tým dátam už potom nemajú znovu prístup. Sú celé odborné spoločnosti, ktoré nahúckali svojich členov: reportujte do tých registrov, lebo keď budeme mať dobré registre, vieme prijímať správne rozhodnutia v kategorizácii liekov, v liečbe, v ceste pacienta a tak ďalej. Tak tí lekári v dobrej viere to napĺňali dátami a potom, keď prišiel šéf tej odbornej spoločnosti lekárskej do NCZI, že už sme vám rok posielali dáta, chceli by sme sa teraz na ne pozrieť, tak im v NCZI povedali, že sorry, to nie sú vaše dáta, to sú naše dáta, to je GDPR, mlčanlivosť, my vám ich neukážeme. A sú odborné spoločnosti, ktoré sa po takejto facke a po takomto údere medzi oči nahnevali, použil som mierne slovo, nahnevali a povedali, že oni nebudú reportovať do NCZI nič. A vybudujú si na kolene svoj vlastný súkromný register, kde akože skúsia tie dáta zbierať sami ako alternatívne voči štátu. Lebo za to, čo do toho budú reportovať, si môžu sami, ale aj to, čo z toho budú čítať, si môžu sami. Majú to plne pod kontrolou. Onkologický register. Najnovšie dáta v onkologickom registri. Sme sa tu dneska doobeda bavili a včera o liekovom zákone. Liekový zákon má najväčší potenciál stáť veľa peňazí, najmä kvôli inovatívnej liečbe a predovšetkým na onkologické ochorenia. Onkológia čerpá obrovské množstvo zdrojov v liečbe. OK, je to aj preto, že je to drahé, je to aj preto, že 25 % ľudí zomiera na onkologické ochorenie, čiže skôr či neskôr sa mnohí z nás tohto ochorenia dožijú. A treba povedať, že onkologické ochorenie nemusí byť len akútne, môže to byť naozaj chronická choroba. Vďaka modernej liečbe môže ten pacient prežívať dlhé roky. A teraz, keď ideme prijať rozhodnutie v kategorizačnej komisii, či pustíme do kategorizácie alebo do nejakého výnimkového režimu alebo niečo, liek, ktorý stojí 10, 100, 150, 200 000 € alebo milión, tak by bolo dobré vedieť, či ten liek funguje. Či tomu pacientovi pomôže, či ten pacient má menej bolesti, či má dlhšie prežívanie, či má dlhšie prežívanie kvalitného života, nielen priviazaný k posteli. Potrebovali by sme vedieť, ako ten liek v klinickej praxi, v reálnej praxi funguje, pretože keď s ním prišla farmaceutická firma na Slovensko, priniesli len výsledky štúdií. Klinických štúdií, ktoré však nie sú z reálneho sveta. Často sú to veľmi dôkladne predvyberaní pacienti, na ktorých sa dá dokumentovať, že tá liečba funguje. Ale OK, pustíme liek za milióny do našej kategorizácie a potom by sme sa mali pozrieť, ako ten liek funguje. A teraz. Kam sa na to pozrieme, keď elektronické zdravotníctvo bohvieako nebeží, však kvôli tomu robíme túto novelu. A tie registre nám nefungujú. Onkologický register má najnovšie dáta. Dámy a páni, a toto je vec, kvôli ktorej by sme mali mať možno mimoriadnu schôdzu parlamentu. V onkologickom registri sú najnovšie dáta z roku 2015. Deväť rokov dozadu. Tí pacienti sú dávno mŕtvi, ktorí tam boli v tom 2015 zapísaní. Za deväť rokov sme sem doniesli hromadu nových liekov, ktoré stáli bambilión peňazí, stovky miliónov € a my netušíme, ako tieto lieky slovenským pacientom pomohli a či to boli dobre vynaložené peniaze a či sme tieto peniaze nemali vynaložiť inak. A potom tu na Doniu prebiehajú zbierky, že poskladajte sami na peniaze. Potom tu pani Kolník z detskej onkológie plače, že nemá pre detských pacientov s onkologickými ochoreniami liečbu. Ale my sme tu minuli stovky miliónov € s otáznym účinkom a my to nevieme ani len vyhodnotiť, lebo nám nefunguje onkologický register. V 70. rokoch, keď vznikol v Československu, to bol jeden z najlepších na svete. Československo patrilo medzi premiantov, svetových premiantov, čo sa týka onkologického registra. Sme sa mohli vystatovať, chodiť po konferenciách. Register v 70. rokoch, keď vznikol v Československu, to bol jeden z najlepších na svete. Československo patrilo medzi premiantov svetových premiantov, čo sa týka onkologického registra. Sme sa mohli vystatovať, chodiť po konferenciách. Bola vynikajúca disciplína v hlásení. OK, komunizmus si dokázal zabezpečiť disciplínu v hláseniach, ale ten register fungoval. Ale teraz je ten register v troskách. Spravuje ho Národné centrum zdravotníckych informácií, samozrejme, aby som nezabudol povedať. A ja si myslím, že je na prísnosť nezodpovedné prijímať rozhodnutia o desiatkach a stovkách miliónov €, ktoré dávame na liečbu liekmi, na kategorizáciu onkologických liekov bez toho, aby sme vedeli, či tie peniaze majú pre toho pacienta zmysel. Či tá liečba má zmysel, či to nie je len cynické, marketingové obchodovanie s nádejou tých pacientov, lebo samozrejme pacient, ktorý sa dozvie diagnózu rakovina, ten sa okamžite opúšťa a má pocit, že je to nezvratný osud, ktorý ho čaká. Ale často to tak nie je. Mnoho tých onkologických ochorení dnes už vieme stabilizovať, vieme ich dokonca aj liečiť a vyliečiť. Zaznelo to v diskusii k liekom niekoľkokrát. Či zopakujem to aj v tomto kontexte, keď sa urobila tá štúdia. Aké nové lieky prišli za posledných 20 rokov do Európskej únie? A ako veľmi tieto lieky pomohli pacientom a koľko nás stáli? Tak sa ukázalo, že z tých tzv. inovatívnych liekov. Jasné, všetko, čo farmaceutická firma vyrobí, je inovatívne, lebo však len tak to môže predať. A ja im to vôbec nezazlievam, že o tom takto rozprávajú. O tom je tá anekdota, že nehovoríš pekne o sloníkovi, nepredáš sloníka, nehovoríš pekne o svojom lieku, nepredáš ten liek, tak samozrejme ho prifarbujú. Ale viete, keď ho už používate rok, dva, v poriadku, ešte neviete. Ale keď ho používate päť rokov, sedem, desať, tak už viete, či to funguje alebo nefunguje. Či to bol len marketing, či to bolo len dobre nastavená klinická štúdia, na ktorej to vyšlo, alebo či to funguje aj v tom reálnom svete. A ukázalo sa, že z tých stovky molekúl inovatívnych liekov, ktoré sme pustili nielen tu v Európskej únii do úradových systémov, 40 %, 40 % týchto liekov neprinieslo žiaden prínos pre pacientov. 40 % to nie je maličkosť. To nie je okraj. To nie je za desatinnou čiarkou. To je 40 %. Len niečo viac ako polovica liekov naozaj účinkovala. Toto teraz nie je kritika farmaceutického priemyslu. Existuje ako hromada slepých uličiek. Áno, treba sa z nich poučiť. Ale my na Slovensku to nevieme ani len vyhodnotiť, to, čo vedeli urobiť v tom NICE vo Veľkej Británii. My to nevieme ani vyhodnotiť, lebo nemáme z čoho, lebo nemáme onkologický register, nemáme fungujúce elektronické zdravotníctvo. My ani nevieme, koľko percent tých liekov, ktoré sme tu schvaľovali, nikomu nepomohlo. Skôr poškodilo, pretože každé euro, ktoré sme dali na nefunkčnú, neúčinnú, neefektívnu liečbu, chýba niekde inde. Každé 1 euro. Každé jedno rozhodnutie o tom, že toto budeme hradiť, znamená, že toto hradiť nebudeme. A tí pacienti ani nevedia, že takáto sofiina voľba sa tu prijala. Že toto nebudeme hradiť. Tí ľudia potichu umierajú doma, nevediac, že mohli dostať liečbu, prípadne robia tú zbierku na tom Doniu, aby sa zozbierali na liečbu, ktorú mohli dostať pokojne hradenú, keby sme nehradili veci, ktoré sú neúčinné. Ale my v onkológii 10 rokov nevieme, čo je účinná liečba, lebo 10 rokov nám chýbajú dáta, 11 rokov nám chýbajú dáta. Ako je toto možné? Toto nie je zlyhanie súkromného sektora. Za toto nemôže Penta, Agel, lobisti a podobne. Za toto môže štát, pretože Národné centrum zdravotníckych informácií je štátna inštitúcia, podriadená Ministerstvu zdravotníctva. Čo robil štát na to, aby mal funkčný onkologický register? Ako je možné, že sme vybývali onkologický register, lebo bol dobrý. Akurát sme sa zviezli a sme ho doslova, že vybývali. A dnes už je akože na smiech. Nás už dnes, keď ideme na medzinárodné konferencie onkologického typu, sa na nás pozerajú ako na exotov, lebo ukážu graf, kde sú jednotlivé krajiny a potom je taká hviezdička, že Slovensko, že je mimo poradí, lebo nevedia nás do toho grafu zaradiť, lebo nemáme dáta. Ako je možné, že nemáme dáta? Ja hovorím, že keď nemáme dáta v zdravotníctve, tak šoférujeme naslepo. To je ako keby ste išli na diaľnici, zaviazali si oči a išli kade-tade, lebo nemáte spätnú väzbu. Neviete, či to, čo ste prijali, to rozhodnutie včera alebo pred týždňom, či prinieslo alebo neprinieslo pridanú hodnotu slovenským pacientom. A opakujem, za toto môže NCZI, Národné centrum zdravotníckych informácií, ktoré je dlhodobo príšerne riadené. Od roku 2012 do dneška je šéfom českého NCZI, čo sa volá ÚZIS, zdravotnícke informácie a štatistiky, pán Prokeš Dušek. Do dnešného dňa, to je 14 rokov, 15 rokov, je tam riaditeľom pán Prokeš Dušek z Masarykovej univerzity v Brne. Prežil 10 ministrov zdravotníctva. Ale šéf NCZI sa mení zhruba takým tempom, akým sa menia ministri zdravotníctva. V priemere je to jedenkrát ročne. Ak máte zmenu na manažérskej pozícii jedenkrát ročne, tá inštitúcia nemôže fungovať. Máme to v slovenských nemocniciach štátnych. V mnohých štátnych nemocniciach sa riaditelia menia ako postavičky na pražskom orloji. Výsledkom je, že tam príde nový riaditeľ, kým zistí, čo sa deje, kde sú záchody na chodbe, kde sú kľúče od miešačky. Tu už aby si pripravoval tú krabicu, do ktorej si zbalí svoje veci a odíde, lebo príde niekto iný. Takým spôsobom sa nedá riadiť. Nič sa takým spôsobom nedá riadiť a štát je v tomto prípade absolútne zlý vlastník týchto inštitúcií. Zlý prevádzkovateľ, pretože toto naozaj nie je na koho iného zvaliť. Toto sa dá zvaliť na neschopnosť štátu, politikov, ktorí za realizáciu politík sú zodpovední. Za to nemôže naozaj nikto iný. A prečo? Ako je možné, že tí Česi to dokážu ťahať 15 rokov s jedným riaditeľom a my ho potrebujeme meniť každú chvíľu? Ako je to možné? Čím to je? Je niečo vo vode, vo vzduchu alebo akože máme nejakú inú genetiku, alebo ako je toto možné? A vďaka tomuto mismanagementu na úrovni NCZI sme sa dostali k tomu, že nám nefungujú registre, že neplníme termíny, že možno nesplníme termíny a míľniky plánu obnovy. Že možno nám nebude poriadne fungovať to vykazovanie do elektronického zdravotníctva. Dámy a páni, ja som presvedčený, že na úrovni NCZI je potrebné urobiť zásadnú zmenu. Už o nej hovorím opakovane. Vždy, keď pána Vršanského stretnem, sa pýtam, kde má svoj azbestový oblek. Aby som mu neublížil. Nemyslím si, že by táto snemovňa mala ustupovať NCZI. Nemyslím si, že by sme mali posúvať účinnosti, ak máme predstavu, ako chceme robiť zdravotnú politiku, ak minister zdravotníctva má predstavu, ako chce robiť zdravotnú politiku, ak pán Svoboda má predstavu, ako treba robiť zdravotnú politiku, tak tak robme. NCZI je podriadená inštitúcia, nie nadriadená. Ale ja mám pocit niekedy, že je nadriadená nielen ministerstvu, ale aj tejto snemovni, lebo si s nami robí, čo chce. Oni vám povedali, že to treba posunúť o mesiac. OK, schválime, posunieme o mesiac. Možno bude mimoriadna schôdza v lete, lebo to nebudú stíhať. Hej? Toto sme chceli, priatelia? Toto? Keďže vidím, že kolegyňa Kolíková sa ešte chce prihlásiť faktickou poznámkou, na ktorú ja budem musieť chcieť asi zareagovať, tak samozrejme by som si odložil nejaký čas na reakcie. Ďakujem veľmi pekne. Po tomto vyčerpávajúcom vystúpení vyhlasujem prestávku 5-minútovú do 8:13, do 8:12. 18:12 39 146 938 303 914 693 830 391 469 383 039 146 938 303 914 291, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu, netuším. Nikto nie je prihlásený do rozpravy. Vyhlasujeme za… Ukľudnite sa. Ukľudnite sa. Ty si sa odhlásil, nie? Áno. Asi sa odhlásil. No. Nikto tam nie je, nie? No, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú, lebo ste sa odhlásili, a pristúpime k hlasovaniu zákona ako o celku.
|
Krásny deň, dámy a páni. Mám ambíciu využiť 55 minút svojho príspevku v treťom čítaní. Vzhľadom na to, že ste teraz schválili v druhom čítaní pozmeňujúci návrh kolegu Zdenka Svobodu, ktorým sa posúva účinnosť tohto zákona o ďalší mesiac, tak mám samozrejme dôvod sa k tomuto návrhu zákona vyjadriť. O čom ten zákon vôbec je? Je o elektronickom zdravotníctve. Je o tom, ako aby lekári vykazovali do elektronického zdravotníctva dáta o starostlivosti o svojich pacientov. A lekári to majú samozrejme za povinnosť už od roku 2018, ale disciplína poskytovateľov, či už ambulantných alebo nemocničných, je taká tristná. Napriek tomu, že je to povinnosťou už osem rokov, významná časť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nevykazuje dáta do elektronického zdravotníctva skrátene e-Zdravia. Pred časom sme schválili zákon, ktorý umožňuje zdravotným poisťovniam podmieňovať úhradu zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia tým, že poskytovateľ musí vykazovať do e-Zdravia, nielen do poisťovne, vykazuje, má vykazovať výkony, ale musí ich vykazovať aj do elektronického zdravotníctva. Inak nedostane z poisťovne zaplatené. Osobne to považujem za správnu vec, lebo je to motivácia k tomu, aby si poskytovatelia napojení na verejné zdroje plnili svoje povinnosti a zároveň, aby sme v e-Zdraví mali relevantné dáta, aby, keď vás váš ošetrujúci lekár prijme a bude si chcieť otvoriť vašu zdravotnú kartu, aby tam videl nejaké údaje, ako vás liečia iní lekári. Lebo dnes sú tie údaje naozaj deravé, chýba tam hromada správ, chýbajú prepúšťacie správy z nemocníc a podobne. A robíme z pacientov poštárov. Pacienti ako poštári, nosia pod pazuchou zbierku papierov, zbierku listín a nosia to k svojim doktorom. Samozrejme, tým pádom pacienti majú občas motiváciu niektoré z tých papierov povyberať, aby pán doktor nevedel úplne všetko, lebo sa za niečo možno hanbia. Ale vo výsledku váš ošetrujúci lekár nevie, čo vlastne lieči, lebo nemá vašu kompletnú zdravotnú dokumentáciu a táto kompletná zdravotná dokumentácia sa nenachádza v elektronickom zdravotníctve. Čiže ešte raz, všeobecne táto povinnosť je správna a dobrá. Akurát, keď sa zaviedla do zákona, nezaviedla sa úplne dôsledne a bolo ju treba opravovať. A neopravuje ju Ministerstvo zdravotníctva, ako by sa očakávalo ako tvorca zdravotnej politiky v tejto krajine, ale opravu tohto zákona dostal na starosti koaličný poslanec kolega Zdenko Svoboda, ktorý priniesol iniciatívny poslanecký materiál, kde potreboval došpecifikovať, čo vlastne majú tí poskytovatelia reportovať do toho elektronického zdravotníctva, respektíve, čo musia reportovať voči zdravotnej poisťovni, aby dostali zaplatené za poskytnuté výkony zdravotnej starostlivosti. OK, nie je to úplne štandardný mechanizmus, ako sa má robiť legislatíva. Očakával by som, že legislatívu budú pripravovať ľudia na ministerstve. Podľa mňa to aj pripravovali ľudia na ministerstve. Len štandardný legislatívny proces by trval zrejme o niekoľko mesiacov dlhšie. Medzirezortné pripomienkové konanie napríklad, rokovanie vlády, predtým rokovanie Legislatívnej rady vlády a tak ďalej, to príliš zdržiava. To príliš zdržiava, takže sme sa rozhodli, zrejme, teda vláda sa rozhodla, že lepšie je to urobiť cestou poslaneckého návrhu, pán kolega Svoboda predložil tento návrh, kde vyšpecifikoval tie veci, ktoré sa týkajú reportovania výkonov do elektronického zdravotníctva. So far so good. Pôvodne som s tým spokojný. Akurát dnes pán kolega Svoboda predložil v druhom čítaní tu v pléne pozmeňujúci návrh, ktorým odkladá účinnosť tohto zákona o ďalší mesiac. A odôvodnenie tohto odkladu je, že Národné centrum zdravotníckych informácií má kopec roboty s plnením milníkov plánu obnovy. A preto navrhuje posun termínu o 1 mesiac. A ja z tohto miesta, to hovorím asi desiatykrát, Národné centrum zdravotníckych informácií treba spáliť plameňometom do tla. Toto je inštitúcia, ktorá bude dostávať každého ministra, vrátane pána ministra Šaška, ktorého som na to mnohokrát verejne upozorňoval, do problémov. Táto inštitúcia si dlhodobo neplní svoje povinnosti, neplní termíny, prekračuje rozpočty a výsledkom je, že máme nefungujúce elektronické zdravotníctvo. Napriek tomu, že sme minuli stovky, nie desiatky, stovky miliónov € do elektronizácie, digitalizácie slovenského zdravotníctva, tak táto vec v slovenskom zdravotníctve do dnešného dňa nefunguje. A dovolím si tú krátku odbočku. Jednu vec, ktorú poznáte všetci. Každý jeden z vás už určite bol pacientom, ktorý využil benefity elektronického receptu. Elektronický recept je super vec. Vám príde na mobilný telefón SMS-ka. Viete, že máte aj recept. Prídete do lekárne, ukážete svoju kartičku a dostanete liek. Nemusíte chodiť s nejakými papierikmi. Ďakujem pekne. Nemusíte chodiť s nejakými papierikmi, ktoré môžete stratiť. Máte elektronický recept. Úžasná vec, keď to vzniklo. Nevzniklo to, prosím pekne, z vôle štátu. Vzniklo to z vôle jednej zo zdravotných poisťovní, ktorá to ako pionier pretlačila na trh. A k dnešnému dňu viac ako 95 % receptov predpísaných v tejto krajine, a tých je asi 60 miliónov ročne, je napísaných elektronicky. Je to super vec. Vďaka elektronickému receptu a vďaka tomu, že 95 % liekov predpísaných ide cez elektronický recept, vie každý jeden lekár, ktorý má ambulantný informačný systém, si otvoriť vašu liekovú kartu a vie, aké lieky už užívate, vie, aké interakcie tie lieky spôsobujú a vie sa vyhýbať tomu, aby vám predpísal to, čo už vám predpísal niekto iný pod iným názvom, alebo aby vám predpísal niečo, čo má negatívnu interakciu s niečím iným, čo už užívate. Je to úžasná vec, ale nevymyslel ju štát. Nevymyslelo ju NCZI. Vymyslela ju jedna zdravotná poisťovňa, ktorá toto svoje riešenie ponúkla ostatným zdravotným poisťovniam a dnes všetky tri zdravotné poisťovne na Slovensku, vrátane štátnej, používajú riešenie, ktoré nevzniklo na úrovni štátu. Na úrovni štátu totiž mal vzniknúť elektronický recept a dostali sme na tento projekt z Európskej únie asi 50 miliónov €. 50 miliónov € sa minulo. A výsledok? Výsledok je, že ešte raz elektronický recept nie je štátny, ale súkromný. A prečo? Pretože ten štátny elektronický recept vyrobený Národným centrom zdravotníckych informácií a jeho dodávateľmi jednoducho nefungoval. Za 50 plus miliónov € to bolo riešenie, ktoré nefungovalo. My sme vyhodili von z okna 50 miliónov €, tvárime sa, že to nie sú naše peniaze, že to zaplatili nemeckí daňoví poplatníci. Dobre, skúsme to vysvetliť v tej Európskej únii. Minuli sme 50 miliónov € a nemáme funkčné riešenie, lebo to robilo NCZI. Urobili to spôsobom, že keď to skúšali v pilotnej prevádzke na 10 ambulanciách, tak im to spadlo. Okamžite ako to zapli, tak im to spadlo. A spadlo to preto, lebo to bolo zlé. Veľmi zle architektonicky navrhnuté. A voči tomu stojí elektronický recept, ktorý priniesol súkromný sektor a stál, priatelia, nie 50 miliónov, nie 30 miliónov, ale stál 2,5 milióna €. Riešenie 20-krát lacnejšie priniesol súkromný sektor. Štát za to zaplatil 20-krát viac peňazí a výsledok je, že to nefunguje. OK, takže používame súkromné riešenie a nemám problém so súkromnými riešeniami v zdravotníctve, to viete. Používame elektronický recept, ktorý pomáha. A čo robí štát? Čo ste urobili, vážení koaliční poslanci, vy v decembri 2024? Schválili ste tu pozmeňovací návrh, ktorým ste odpálili elektronický recept pre všetkých nezmluvných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. A teda, keď sa pýtame, prečo nie je elektronické zdravotníctvo dobré a kompletné, čiastočne za to môžete aj tým, že ste pokazili elektronický recept pre nezmluvných poskytovateľov a do dnešného dňa ste ho neopravili. Ja rozumiem, že možno poslanci koalície to nevedia opraviť, ale je tu na to minister zdravotníctva, ktorý má predložiť návrh, ako to chce opraviť. A minister zdravotníctva 9. januára v roku 2025 povedal, že do konca marca 2025 navrhne legislatívne riešenia, ako opraví elektronický recept. Dnes, koľkého júna máme dnes? 2026, čiže rok aj tri mesiace po tom deadlajne, žiadne riešenie nebolo predstavené. Žiadne. A teraz, keď sa vrátime naspäť k problému elektronického zdravotníctva. Ak máme problém s tým, že lekári nevykazujú do elektronického zdravotníctva. V poriadku, touto novelou a s tým predchádzajúcim zákonom donútime aspoň tých zmluvných lekárov, aby reportovali. A prinútime ich vydieraním. Nebudeš reportovať, nedostaneš zaplatené zo zdravotného poistenia. Nebudeme ťa pokutovať. Dostatočná pokuta je, že ti nezaplatíme, za tvoje urobené výkony ti poisťovňa nesmie zaplatiť, pokiaľ nebude mať ID záznamu, že si to zapísal do elektronického zdravotníctva. V poriadku. Ale stále väčšia časť ľudí, teda poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, sa dostáva do nezmluvného stavu vzťahu. To znamená, nechcú mať zmluvu so zdravotnou poisťovňou. A prečo nechcú mať zmluvu so zdravotnou poisťovňou? Pretože úhrady zo zdravotného poistenia im nestačia na to, aby uhradili svoje prevádzkové náklady, aby boli spokojní s tým, ako to funguje. Nehovorím o všetkých disciplínach, ale sú disciplíny, ktoré sú výrazne podfinancované. Z voleja vám poviem pľúcne. Ak je niekto pľúcny lekár, tak ho obdivujem v tejto krajine. Pretože to robí ako charitu. Reumatológ, ak je niekto reumatológ, tak to robí ako charitu. Internista ambulantný, robí to ako charitu. Neurológ, ak nemá drahé prístroje, robí to ako charitu. A teraz. Keď je dopyt po reumatológovi, po pľúcnom lekárovi a po covide ten dopyt po pľúcnom lekárovi stúpol asi o 50 %. Ak nemá drahé prístroje, robí to ako charitu. A teraz. Keď je dopyt po reumatológovi, po pľúcnom lekárovi a po covide ten dopyt po pľúcnom lekárovi stúpol asi o 50 %. A akurát ten počet tých lekárov klesá, ak je dopyt. A zároveň tí lekári dostávajú nízke úhrady. Tak tu vzniká priestor pre poplatky. V poriadku, chceme bojovať s poplatkami. Najlepšie riešenie, ako sa vyhnúť pokute za poplatky pre lekára, je, že sa odzmluvní. Lebo na nezmluvných lekárov sa zákaz vyberania poplatku nevzťahuje. Oni môžu vybrať, koľko chcú, kedy chcú, bez akýchkoľvek limitov. V poriadku. Čiže máme pľúcneho lekára, ktorý je zle platený z verejného zdravotného poistenia, lebo sa nepodarilo nastaviť dobré tie platby. Na ten bludný lekár začne vyberať poplatky, začne za neho ísť samosprávny kraj, že ó, vy budete platiť pokutu, lebo vyberáte poplatky a doktor povie: „OK, tak ja sa odzmluvním.“ On sa odzmluvní. A čo to znamená na konci dňa pre pacienta? Pre pacienta to znamená, že musí si zaplatiť nielen ten poplatok toho doktora, ale aj ten výkon samotný. V cene, ktorú si stanoví pán doktor. A okrem toho si musí zaplatiť všetky predpísané lieky a všetky predpísané laboratórne vyšetrenia, zobrazovacie vyšetrenia a tak ďalej, lebo všetko toto nezmluvný lekár nemôže napísať na poisťovňu. Čiže vo výsledku je to drahšie pre pacienta, ale lekár je v bezpečí. Lekár je v bezpečí, lebo dostane zaplatené svoju odmenu, dostane zaplatené svoje náklady a primeraný zisk a prenáša to bremeno, to bremeno prenáša na pacienta. A v takomto stave a v takomto režime, nezmluvnom režime, nemá ten lekár akože žiadnu motiváciu používať elektronické zdravotníctvo. Prečo by to robil? Prečo by ťukal niečo do elektronického? Jasné, má povinnosť od roku 2018, ale nikdy v živote nikto za to nedostal pokutu, že nereportuje. Ani ju nedostane. Prečo by mal niečo vykazovať do elektronického zdravotníctva? Povedzte mi ten jeden dôvod. A je to lekár, ktorý má zmluvu s poisťovňou, v poriadku. Vieme ho vydierať cez tú platbu z poisťovne. Cez tých 10 miliárd, ktoré tečú cez poisťovne, ale prečo to má robiť nezmluvný poskytovateľ? Povedzte si, že je to okrajový problém a ja tu druhýkrát už dnes z tohto miesta hovorím, že to nie je okrajový problém, lebo nezmluvných lekárov je stále viac. Ako bratislavský krajský lekár vám hovorím, že keď som si robil tú analýzu naposledy, a to už asi tri štvrtiny roka dozadu, a vypísal som si všetkých poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti v našom kraji a pozrel som si, aké majú zmluvné vzťahy s poisťovňami, tak 1/3 z nich nemá zmluvu s poisťovňami. 1/3, to je obrovské číslo. 1/3 poskytnutej starostlivosti v bratislavskom kraji vypadáva zo všetkých štatistík. Keď sa pozrieme, že koľko máme návštevy u doktora za rok. To sú návštevy u doktora za rok, ktoré prešli cez poisťovne. Nie, ktoré prešli cez nezmluvných poskytovateľov. My máme v skutočnosti viac návštev, ako reportujeme tých 12 alebo 13 ročne. Lebo to je časť ľadovca, o ktorej hovorím, ktorá je pod hladinou, ktorú nevidíme. Vidíme iba to, čo je reportované do poisťovní. To, čo ide mimo poisťovní, nevidíme. A bolo by dobré, keby sme to videli, a bolo by dobré, keby tí ľudia zapisovali do elektronického zdravotníctva. Ale nezapisujú. A prečo nezapisujú? Po prvé, nemajú motiváciu, načo by to robili. A ten jediný nástroj, ktorý ich mohol motivovať, ktorý ich mohol motivovať k tomu, aby to elektronické zdravotníctvo predsa len okúsili, bol elektronický recept. A ten elektronický recept ste im v decembri 2024 vypli. Mám birmovného syna, doktora urológa, ktorý má zmluvu s dvoma poisťovňami, nie s troma. Jedna poisťovňa s ním neuzatvorila zmluvu. Viete, čo je to za voprus? Ako je to nepríjemné, keď vám príde pacient. Každého jedného pacienta riešite štandardným spôsobom, ale tu si musíte uvedomiť, že ten prišiel z tej poisťovne, s ktorou nemám zmluvu, pri ktorom neviem vypísať elektronický recept, kde tomu pacientovi neviem ten recept vydať cez telefón, ale musím ho zavolať do ambulancie, musí prísť osobne a musím mu dať kúsok papierika ako v 20. storočí, ale pardon, už máme rok 2026, už sme v štvrtine 21. storočia. Mu dáme papierik ako z 20. storočia, nech s tým ide do lekárne. Jeden môj ďalší známy psychiater tiež vyhodnotil, že ako psychiatria nie je bohvieako platená z verejného zdravotného poistenia, odzmluvnil sa a poskytuje svoje psychiatrické služby ako nezmluvný psychiater. Zarobí si na celkom slušne, lebo môže si nastavovať honorár taký, aký on potrebuje, nejaký mu poisťovňa stanoví. A má pacientov z celého Slovenska. Lebo je to renomovaný človek. Bol kedysi primárom psychiatrie v nemocnici. Má pacientov z celého Slovenska. Ale tých pacientov, ak chce liečiť liekmi, on môže urobiť maximálne to, že napíše recept, vloží ho do ofrankovanej obálky, olíže, zalepí a odnesie na poštu a pošle poštou recept. V 21. storočí, keď máme elektronický recept, my posielame normálnou poštou recepty v obálkach. Akože toto sme chceli? Toto je to, čo tak ako má fungovať elektronizácia zdravotníctva? Ja som presvedčený, že eRecept nefunguje preto, že nie je záujem na Národnom centre zdravotníckych informácií, aby fungoval. Respektíve je záujem možno, to je taká moja možno konšpiračná teória, ale zatiaľ mi ju nikto nevyvrátil, že Národné centrum zdravotníckych informácií by chcelo možno nejaký grant, pár miliónov, možno desiatok miliónov €, aby vyrobili špeciálny e-recept pre nezmluvných poskytovateľov. Lebo taký je to projekt, dá sa na ňom nabaliť, dajú sa tam akože sa dohodnúť s dodávateľmi a podobne a ja si myslím, že toto je tá hra, že vyrobíme špeciálny e-recept a zinkasujeme na tom peniaze. Ale nie je potrebné vyrábať špeciálny e-recept. Ten fungoval až do konca roku 2024, fungovalo riešenie, ktoré zdravotné poisťovne zaviedli. A NCZI je žiarlivé, že niekto iný dokázal ich úlohu robiť 20-krát lacnejšie. A teraz do toho hádže vidly. A prečo hovorím o NCZI? A prečo hovorím o tom, že ho treba spáliť plameňometom dotla? Pretože takéto správanie sa vinie celou históriou, celým priebehom vývoja elektronického zdravotníctva. V roku 2008 bol ministrom zdravotníctva Richard Raši a on strihal pásku, že ideme budovať elektronické zdravotníctvo. Za pár rokov to bude. Myslím si, vtedy bol deadline, že za päť rokov to bude. Nepočúva ma, nevadí, možno ma opraví. Že za päť rokov to už bude, teda v roku 2013 z dnešného pohľadu, že už to bude a bude to robiť všetko. Bude to úžasné. Bude to znižovať náklady, zvyšovať kvalitu, zlepšovať spokojnosť. Bude to úžasné. Len nám dajte akože na to priestor. Tak sa dal na to priestor. V roku 2013 nič nebolo. V roku 2015, myslím, teraz ma neskúšajte z malej násobilky, zhruba v 2015 sa zistilo, že je to také fiasko, že celý eHealth, tak sa to vtedy volalo eHealth, že celý eHealth má takú zlú karmu, že to treba celé hodiť do smetného koša. A urobíme rebranding a premenovalo sa to, lebo s eHealthom bola spojená taká zlá karma, že sa to začalo volať eZdravie. Lebo to už bude nový projekt. No ale sme v roku 2026 a to eZdravie je také rozpačité. Keď sme v tejto snemovni v decembri 2024 hlasovali o novele zákona o národnom zdravotnom informačnom systéme, v rámci ktorého sa zrušil ten e-recept pre nezmluvných poskytovateľov, tak jednou z hlavných motivácií tohto zákona toho roku 2024 bolo, že sa bude zavádzať nová služba. E-Lab, elektronické laboratórne vyšetrenia, bude možné posielať žiadanky a budete si môcť ako lekár pozrieť výsledky, aby ste zbytočne nerobili to isté vyšetrenie, ktoré urobil už niekto iný pred vami, aby ste šetrili zdroje. Ešte vás za to aj dokáže poisťovňa odmeniť, ak šetríte zdroje. Skrátka, je to zodpovedný spôsob, ako sa majú veci robiť. Súhlasím. E-Lab je užitočná funkcionalita elektronického zdravotníctva. Treba však povedať, že na trhu máme v tejto chvíli ešte jeden produkt jednej zdravotnej poisťovne, ktorý veľmi podobne ako elektronický recept si zdravotná poisťovňa naprogramovala u seba doma a robí to isté. To znamená, umožňuje to spracovávať žiadanky na laboratórne vyšetrenia, umožňuje to spracovávať a odosielať výsledky lekárom. Akurát je to nie štátne riešenie, ale je to súkromné riešenie. A táto jedna zdravotná poisťovňa, ktorá to má, je to zdravotná poisťovňa Dôvera a ten produkt sa volá Dôvera Lab. Tento produkt funguje. A lekári, ktorí majú pacientov z Dôvery, si vedia cez Dôvera Lab vystavovať tie žiadanky a pozerať tie výsledky. A sú dohodnutí so značným počtom laboratórií, ktorý pokrýva dosť veľkú časť trhu. Všetko to urobili zdola, lebo na to nemali legislatívu. A ten štátny e-Lab. Ja sa dnes v júni 2026 pýtam, kde je ten štátny e-Lab, kvôli ktorému sme tu v 24. roku menili legislatívu, že už treba zmeniť legislatívu, lebo potrebujeme, aby tie laboratórne výsledky boli. Prešiel rok a pol a my tu nevidíme nič. To je čistý, že ako sa to volá? Vaporware. Vaporware, že sľúbili nám niečo a ja to neviem chytiť. Ako, kde je to? Kde je ten e-Lab? Kde je to elektronické zdravotníctvo v laboratóriách? Ja sa odpýtam lekárov a nikto z nich mi nevie povedať. Kvôli tomu sme rozšróbovali elektronický recept, aby sme nemali ani elektronický recept, ani elektronické laboratórne vyšetrenia. A prečo to nemáme? Pretože to robí Národné centrum zdravotníckych informácií. Doteraz každý boží produkt, ktorý dostali do rúk, pobabrali. Urobili neskoro, zle, pomaly, draho a aj tak to nefungovalo. A ja si myslím, že to je neopraviteľná inštitúcia. Je to inštitúcia, ktorá má byť spálená plameňometom dotla, preto, aby nezostal nikto, kto si pamätá, ako tam veci robili, pretože ich robia zle. A treba to založiť na zelenej lúke, ideálne v spolupráci s tými, ktorí o dáta majú záujem, vedia, ako sa tvoria, vedia, ako sa s nimi pracuje a vedia, na čo im tie dáta budú. A to sú poisťovne a poskytovatelia. Tí majú najväčšiu motiváciu, aby elektronické zdravotníctvo v tejto krajine fungovalo. A keď sa pýtam, že prečo teda nemáme ten e-Lab, prečo sa za rok a pol nepodarilo dotiahnuť dokonca e-Lab. Prečo nemáme opravený ten e-recept? Prečo kolega Svoboda navrhuje posunúť účinnosť tohto zákona, aby lekári vykazovali a bola podmienená úhrada zo zdravotného poistenia vykazovaním eZdravia. Tá výhovorka je furt veľmi podobná, ak nie rovnaká. Momentálne tým dôvodom je, že NCZI, že NCZI má domácu úlohu, musí splniť Plán obnovy, míľnik, ktorý sa volá, že životné situácie. Životná situácia, že narodenie dieťaťa. Čo to znamená v zdravotníctve? Narodí sa dieťa, niekto sa o tom dozvie, matrika sa o tom dozvie a teraz aké to má následky? Aké to má následky pre matku, pre dieťa v zdravotníctve, aké prehliadky, aké dávky, aké v sociálnych veciach, aké dávky môžu dostať a tak ďalej a tak ďalej. OK, digitalizácia životných situácií. Myslím si, že zdravotníctva sa tam týka asi päť tých životných situácií, ktoré treba zdigitalizovať. Ono to už malo byť dávno hotové. Ale očividne to hotové nie je. Deadline je tuším do konca augusta, myslím, pre Plán obnovy. Ja mám vážne pochybnosti, či to NCZI do konca toho augusta stihne. Ale momentálne je výhovorka, že prečo veci v zdravotníctve, v elektronickom zdravotníctve nefungujú. Výhovorka, lebo Plán obnovy. Tak to je super. Taký Plán obnovy, kvôli ktorému nám nefungujú elementárne veci v tomto štáte, ako napríklad elektronizácia zdravotníctva, lebo je to výhovorka, prečo sa nerobí všetko ostatné, lebo robíme Plán obnovy. Možno si pamätáte, sme tu schvaľovali taký zákon, bola to novelizácia z dôvodu okolností, myslím, Trestného zákona o vojnových hroboch. Sa tu novelizovali vojnové hroby. Pamätáte si? Toto je 3 mesiace dozadu, 4. Vojnové hroby. A bol tam pozmeňovák úplne od veci, ktorý posúval termíny pre NCZI pre životné situácie. A ja sa pýtam, že ako môžeme plánovať s Národným centrom zdravotníckych informácií čokoľvek, keď ideme novelizovať cez vojnové hroby podávanie materskej a príjem materskej pre matku s dieťaťom. NCZI je nedobre manažované a zdá sa, že NCZI je štát v štáte. Štát v štáte taký, že ani minister zdravotníctva im nevie vykývať. Ani Kamil Šaško nie je schopný pána Vršanského odvolať. Zrejme má pán Vršanský iné krytie ako len ministerské. Nebola to schopná, samozrejme, ani jeho predchodkyňa. NCZI si robí, čo chce, bez ohľadu na to, čo si myslí Ministerstvo zdravotníctva. A preto v tomto kontexte som považoval za potrebné vystúpiť, lebo si myslím, že aj tento posun termínu ide na vrub Národného centra zdravotníckych informácií a ich neschopnosti plniť deadliny. Ten deadline nesplnia podľa mňa s tými životnými situáciami do konca augusta. Samozrejme, niečo bude potrebné Európskej komisii ukázať, že niečo sme splnili, tak sa urobí možno nejaký potom kým. Ale na to, aby to bolo hotové riešenie, ešte raz, digitalizácia životných situácií, to znamená napríklad… My do konca augusta? Samozrejme, niečo bude potrebné Európskej komisii ukázať, že niečo sme splnili, tak sa urobí možno nejaký potemkin. Ale na to, aby to bolo hotové riešenie, ešte raz, digitalizácia životných situácií, to znamená napríklad to narodenie dieťaťa, hej? To znamená, že váš, ak ste doktor v ambulancii, váš informačný systém, do ktorého džobete tie lekárske správy, ten váš informačný systém musí vedieť s tými životnými situáciami pracovať. Že keď tam napíšete, že sa narodilo dieťa alebo bolo na preventívnej prehliadke, čo je podmienka toho, aby dostala matka nejakú dávku, že keď, keď to tam napíše, že to bude mať nejaké digitálne dôsledky, že ten algoritmus bude znamenať, že napísal som, niekde sa to preklopí, preklopí, zapíše a podobne. Ale to znamená, že to ten ambulantný informačný systém musí vedieť robiť. A pokiaľ to NCZI na svojej strane, na strane serverov ešte nemá, lebo potrebuje mesačný odklad, ako navrhuje pán kolega Svoboda, tak vám garantujem, že výrobcovia tých softvérov to duplom nemajú, lebo nevedia, voči čomu majú reportovať svoje dáta. A tak vám poviem, že taká skúsenosť je to. Keby tu bol pán minister Šaško, tak mu poviem, že je to taká jedna z mnohých nevyžiadaných rád. V okamihu, keď si čokoľvek vymyslíte a máte to vymyslené aj algoritmicky, aj naprogramované na úrovni NCZI, bude trvať jeden rok, kým to dostanete do praxe. Kým to dostanete do tých softvérov. Kým tie softvéry prejdú overením zhody na NCZI, že robia to, čo majú robiť. Kým tie softvéry budú rolovať smerom k poskytovateľom a kým tí poskytovatelia nadobudnú tie nové softvéry a začnú s nimi pracovať, to je rok. A môžete ohýbať časopriestor, ako chcete. Môžete do toho dávať ľubovoľné zdroje, že školenia a neviem čo. To bude trvať rok. A ak to dneska nie je hotové, tak vám hovorím, že takto o rok nebudú tie životné situácie dostupné pre občanov, keď prídu do ambulancie lekára, lebo to nebude v tom ambulantnom softvéri. A ja neviem, či je toto splnenie míľnika plánu obnovy, že do konca augusta budeme mať digitalizované životné situácie. Podľa mňa nie. Budeme musieť tancovať naozaj brušné tance pred Európskou úniou, aby sme im povedali, že ono už je to vlastne hotové, už len už to bude trvať iba rok a budeme musieť urobiť tie softvéry ambulantné a tak ďalej. Ja si myslím, že projektový manažment tohto projektu životných situácií a digitalizácie životných situácií na NCZI je jednou veľkou tragédiou. Normálne mám takú chuť mať až, možno je to štokholmský syndróm, mám takú chuť súcitiť s ministrom Migaľom v tomto, ktorý je zodpovedný v konečnom dôsledku za tieto míľniky. Lebo spolupráca, jeho spolupráca s NCZI alebo jeho zážitky zo spolupráce s NCZI musia byť skutočne, skutočne trýznivé. Nespochybňujem, opakujem, nespochybňujem potrebu vykazovať v elektronickom zdravotníctve dáta, spochybňujem kompetenciu Národného centra zdravotníckych informácií toto celé zastrešovať. A návrh? Pozmeňovací návrh poslanca Svobodu, ktorým sa odkladá účinnosť tohto ustanovenia, je len dôkazom týchto mojich pochybností, že sú oprávnené. Strana Sloboda a Solidarita nebude hlasovať za tento návrh zákona. Napriek tomu opakujem, že považujem za zmysluplné, aby ambulancie, poskytovatelia, nemocnice reportovali do elektronického zdravotníctva, ale nepáči sa mi, že NCZI si z toho robí dobrý deň. Lebo v zásade toto sme utrpeli. Pôvodne to malo byť totiž platné omnoho skôr ako 1. augusta. Už 1. júla je odložený termín. A odložený na 1. júla bol preto, lebo NCZI nestíhalo. A teraz nestíha znovu, tak to bude na 1. augusta. A nečudoval by som sa, keby tu vznikla nejaká mimoriadna schôdza v priebehu júla, keď príde NCZI s tým, že zase nestíha a potrebujú odložiť ten termín o ďalšie dva mesiace. A potom možno pochopíte, o čom rozprávam, keď hovorím, že túto inštitúciu treba spáliť plameňometom dotla, lebo je nereformovateľná, lebo je nereformovateľná. Moja predstava o správnom správcovi elektronických dát v tejto krajine je, že to musí byť nejaké partnerstvo medzi platiteľmi, poskytovateľmi a tvorcami zdravotnej politiky. To znamená poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, zdravotnými poisťovňami a, povedzme, ministerstvom zdravotníctva. Dnes, keď je to podriadená organizácia Ministerstva zdravotníctva, s ktorou samotné Ministerstvo zdravotníctva nevie vykývať, čiže je to štát v štáte. Dnes s touto inštitúciou neurobíte prakticky nič. S týmto súvisí téma dáta. Dáta v zdravotníctve. Vďaka nášmu predsedovi zdravotníckeho výboru, pánovi doktorovi Balážovi, sme mali včera celkom osviežujúce stretnutie na výbore o dátach v zdravotníctve, lebo každú chvíľu niektorý z hráčov vytiahne, že pozrite sa, zle sú platené štátne nemocnice. Ďalší povie, zle sú platené súkromné nemocnice. Ďalší povie, zle sú platené krajské nemocnice a všetci si nájdu nejaké dáta, na ktorých ukazujú, prečo sú práve oni tí zle platení poskytovatelia. A ako je možné, že každý si nájde svoje dáta? Prečo nemáme jedny dáta, na ktoré sa všetci pozeráme a OK, poďme si ich nejako interpretovať, interpretácia je na vás, ale dáta pravda. Pravda by mala byť jedna, kam tie peniaze v zdravotníctve tečú. A ukazuje sa, že každý si nájde takú pravdu, aká mu vyhovuje. Nie interpretáciu, ale fakty si nájde svoje. A tak by to byť nemalo. Čiže ďakujem veľmi pekne pánovi doktorovi Balážovi. Mali sme včera k tomu dobrú debatu na výbore a debata bola o tom, že ktoré dáta teda máme používať ako tú pravdu v systéme. A veľmi sa mi tam páčila poznámka predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pána Michala Palkoviča, ktorý teda tiež vydáva nejaké analýzy toho, ako sú platené nemocnice na Slovensku a aké sú tie váhy a podobne. A povedal, že používa tie a tie dáta, ktoré vyrába Ministerstvo zdravotníctva na sekcii optimalizácie siete nemocníc a kategorizácie nemocníc. Lebo je pravdou, že máme dáta aj v NCZI. Je pravda, však máme elektronické zdravotníctvo, nie? Máme dáta v NCZI. Ale povedal, že úžasný bonmot. Ale tieto dáta v NCZI sú veľmi dobre strážené. Rozumej, k tým dátam sa nikto nevie dostať. Existuje také, že možno pamätníci v 80. rokoch, keď mali ešte nejaké ZX Spectrum alebo takéto jednoduché praveké počítače, tak tam bola ROM-ka, read only memory. Read only memory znamenalo, že všetky informácie boli napálené na tom čipe. Na ten čip sa nedalo zapisovať, dalo sa z neho len čítať. Read only memory, ROM-ka. A ja hovorím, že NCZI je WOM-ka, write only memory. Že tam len pošlete dáta, ale nikto ich odtiaľ nevie čítať, lebo nájdu, keď požiadate o tie dáta, bambilión dôvodov, prečo vám ich nedajú. Lebo je to obchodné tajomstvo. Lebo ich viaže mlčanlivosť. Vďaka GDPR, lebo GDPR existuje. Ak chcete konkrétny príklad, robil som porovnávania. Asi osem rokov sme robili ako Health Policy Institute porovnávania pôrodníc na Slovensku. A skúšal som to najprv po dobrom, že skúsim z NCZI vypýtať dáta. Tak sa ich pýtam, koľko pôrodov bolo v jednotlivých pôrodniciach. V tom čase bolo na Slovensku asi 57 pôrodníc. Koľko pôrodov bolo v každej jednej z tých pôrodníc? Počet pôrodov v pôrodnici. Ako žiadna, že kto, koľko rokov, kto bol otec. To ma nezaujíma. Ma zaujíma, že či mali 500 pôrodov alebo 700 alebo 1500 pôrodov v tej ktorej pôrodnici. Takže táto jednoduchá otázka odo mňa odišla na NCZI. Aká bola odpoveď? Je to obchodné tajomstvo tých nemocníc, koľko mali pôrodov. Ja sa na nich pozerám, že aké obchodné tajomstvo. Však to platíme z verejných zdrojov, však to má byť verejný údaj. Do každej nemocnice som potom posielal, že prosím vás pekne, koľko ste mali pôrodov. Oni mi povedali, koľko mali pôrodov, ale NCZI mi to odmietlo dať, lebo je to obchodné tajomstvo. Tak sa pýtam, že a čo by mi vedeli dať? Akú informáciu? A toto tých z vás, ktorých bavia dáta a dátová analytika, to možno poteší. Oni povedali: „Môžeme vám to dať na okresy.“ Ale nie, na okresy vám to nemôžeme dať, lebo v okrese je zvyčajne len jedna pôrodnica, to by ste si vedeli vypočítať. Môžeme vám to dať na tri okresy, v ktorých sú pôrodnice, a povieme vám, že pre každé tri okresy, koľko tam bolo spolu pôrodov, ale tak, aby ste nevedeli, koľko mala ktorá pôrodnica. Ja sa pýtam, že načo je toto dobré? Načo je toto dobré? Načo máme WOM-ku, write only memory, že reportujeme registre, dáta, neviem čo, neviem čo? A na konci dňa, keď s tými dátami niekto chce niečo robiť, že niečo chce vypočítať, chce robiť nejakú zdravotnú politiku a podobne, tak to skončí spôsobom, že sorry, toto je obchodné tajomstvo. Na zdravotníckom výbore sme sa tiež rozprávali, a to už je zase asi dva týždne dozadu alebo tri týždne dozadu, o registroch. Najvyšší kontrolný úrad totiž urobil analýzu zdravotníckych registrov, z ktorých tri vedie práve NCZI. A bola to pomerne, akože, devastujúca kritika. Tie registre nefungujú. Buzerujeme poskytovateľov, aby niečo hlásili, vypĺňali, všetci, samozrejme, lekári sa sťažujú, že majú strašne veľa byrokracie, ale tu im pridávame byrokraciu. Napĺňajte registre dátami, ktoré ste už dávno napísali do zdravotnej dokumentácie, ale my ich chceme v nejakej inej štruktúre. A vo výsledku, keď ich aj tí lekári vyplnia a zapíšu, tak k tým dátam už potom nemajú znovu prístup. Sú celé odborné spoločnosti, ktoré nahúckali svojich členov: reportujte do tých registrov, lebo keď budeme mať dobré registre, vieme prijímať správne rozhodnutia v kategorizácii liekov, v liečbe, v ceste pacienta a tak ďalej. Tak tí lekári v dobrej viere to napĺňali dátami a potom, keď prišiel šéf tej odbornej spoločnosti lekárskej do NCZI, že už sme vám rok posielali dáta, chceli by sme sa teraz na ne pozrieť, tak im v NCZI povedali, že sorry, to nie sú vaše dáta, to sú naše dáta, to je GDPR, mlčanlivosť, my vám ich neukážeme. A sú odborné spoločnosti, ktoré sa po takejto facke a po takomto údere medzi oči nahnevali, použil som mierne slovo, nahnevali a povedali, že oni nebudú reportovať do NCZI nič. A vybudujú si na kolene svoj vlastný súkromný register, kde akože skúsia tie dáta zbierať sami ako alternatívne voči štátu. Lebo za to, čo do toho budú reportovať, si môžu sami, ale aj to, čo z toho budú čítať, si môžu sami. Majú to plne pod kontrolou. Onkologický register. Najnovšie dáta v onkologickom registri. Sme sa tu dneska doobeda bavili a včera o liekovom zákone. Liekový zákon má najväčší potenciál stáť veľa peňazí, najmä kvôli inovatívnej liečbe a predovšetkým na onkologické ochorenia. Onkológia čerpá obrovské množstvo zdrojov v liečbe. OK, je to aj preto, že je to drahé, je to aj preto, že 25 % ľudí zomiera na onkologické ochorenie, čiže skôr či neskôr sa mnohí z nás tohto ochorenia dožijú. A treba povedať, že onkologické ochorenie nemusí byť len akútne, môže to byť naozaj chronická choroba. Vďaka modernej liečbe môže ten pacient prežívať dlhé roky. A teraz, keď ideme prijať rozhodnutie v kategorizačnej komisii, či pustíme do kategorizácie alebo do nejakého výnimkového režimu alebo niečo, liek, ktorý stojí 10, 100, 150, 200 000 € alebo milión, tak by bolo dobré vedieť, či ten liek funguje. Či tomu pacientovi pomôže, či ten pacient má menej bolesti, či má dlhšie prežívanie, či má dlhšie prežívanie kvalitného života, nielen priviazaný k posteli. Potrebovali by sme vedieť, ako ten liek v klinickej praxi, v reálnej praxi funguje, pretože keď s ním prišla farmaceutická firma na Slovensko, priniesli len výsledky štúdií. Klinických štúdií, ktoré však nie sú z reálneho sveta. Často sú to veľmi dôkladne predvyberaní pacienti, na ktorých sa dá dokumentovať, že tá liečba funguje. Ale OK, pustíme liek za milióny do našej kategorizácie a potom by sme sa mali pozrieť, ako ten liek funguje. A teraz. Kam sa na to pozrieme, keď elektronické zdravotníctvo bohvieako nebeží, však kvôli tomu robíme túto novelu. A tie registre nám nefungujú. Onkologický register má najnovšie dáta. Dámy a páni, a toto je vec, kvôli ktorej by sme mali mať možno mimoriadnu schôdzu parlamentu. V onkologickom registri sú najnovšie dáta z roku 2015. Deväť rokov dozadu. Tí pacienti sú dávno mŕtvi, ktorí tam boli v tom 2015 zapísaní. Za deväť rokov sme sem doniesli hromadu nových liekov, ktoré stáli bambilión peňazí, stovky miliónov € a my netušíme, ako tieto lieky slovenským pacientom pomohli a či to boli dobre vynaložené peniaze a či sme tieto peniaze nemali vynaložiť inak. A potom tu na Doniu prebiehajú zbierky, že poskladajte sami na peniaze. Potom tu pani Kolník z detskej onkológie plače, že nemá pre detských pacientov s onkologickými ochoreniami liečbu. Ale my sme tu minuli stovky miliónov € s otáznym účinkom a my to nevieme ani len vyhodnotiť, lebo nám nefunguje onkologický register. V 70. rokoch, keď vznikol v Československu, to bol jeden z najlepších na svete. Československo patrilo medzi premiantov, svetových premiantov, čo sa týka onkologického registra. Sme sa mohli vystatovať, chodiť po konferenciách. Register v 70. rokoch, keď vznikol v Československu, to bol jeden z najlepších na svete. Československo patrilo medzi premiantov svetových premiantov, čo sa týka onkologického registra. Sme sa mohli vystatovať, chodiť po konferenciách. Bola vynikajúca disciplína v hlásení. OK, komunizmus si dokázal zabezpečiť disciplínu v hláseniach, ale ten register fungoval. Ale teraz je ten register v troskách. Spravuje ho Národné centrum zdravotníckych informácií, samozrejme, aby som nezabudol povedať. A ja si myslím, že je na prísnosť nezodpovedné prijímať rozhodnutia o desiatkach a stovkách miliónov €, ktoré dávame na liečbu liekmi, na kategorizáciu onkologických liekov bez toho, aby sme vedeli, či tie peniaze majú pre toho pacienta zmysel. Či tá liečba má zmysel, či to nie je len cynické, marketingové obchodovanie s nádejou tých pacientov, lebo samozrejme pacient, ktorý sa dozvie diagnózu rakovina, ten sa okamžite opúšťa a má pocit, že je to nezvratný osud, ktorý ho čaká. Ale často to tak nie je. Mnoho tých onkologických ochorení dnes už vieme stabilizovať, vieme ich dokonca aj liečiť a vyliečiť. Zaznelo to v diskusii k liekom niekoľkokrát. Či zopakujem to aj v tomto kontexte, keď sa urobila tá štúdia. Aké nové lieky prišli za posledných 20 rokov do Európskej únie? A ako veľmi tieto lieky pomohli pacientom a koľko nás stáli? Tak sa ukázalo, že z tých tzv. inovatívnych liekov. Jasné, všetko, čo farmaceutická firma vyrobí, je inovatívne, lebo však len tak to môže predať. A ja im to vôbec nezazlievam, že o tom takto rozprávajú. O tom je tá anekdota, že nehovoríš pekne o sloníkovi, nepredáš sloníka, nehovoríš pekne o svojom lieku, nepredáš ten liek, tak samozrejme ho prifarbujú. Ale viete, keď ho už používate rok, dva, v poriadku, ešte neviete. Ale keď ho používate päť rokov, sedem, desať, tak už viete, či to funguje alebo nefunguje. Či to bol len marketing, či to bolo len dobre nastavená klinická štúdia, na ktorej to vyšlo, alebo či to funguje aj v tom reálnom svete. A ukázalo sa, že z tých stovky molekúl inovatívnych liekov, ktoré sme pustili nielen tu v Európskej únii do úradových systémov, 40 %, 40 % týchto liekov neprinieslo žiaden prínos pre pacientov. 40 % to nie je maličkosť. To nie je okraj. To nie je za desatinnou čiarkou. To je 40 %. Len niečo viac ako polovica liekov naozaj účinkovala. Toto teraz nie je kritika farmaceutického priemyslu. Existuje ako hromada slepých uličiek. Áno, treba sa z nich poučiť. Ale my na Slovensku to nevieme ani len vyhodnotiť, to, čo vedeli urobiť v tom NICE vo Veľkej Británii. My to nevieme ani vyhodnotiť, lebo nemáme z čoho, lebo nemáme onkologický register, nemáme fungujúce elektronické zdravotníctvo. My ani nevieme, koľko percent tých liekov, ktoré sme tu schvaľovali, nikomu nepomohlo. Skôr poškodilo, pretože každé euro, ktoré sme dali na nefunkčnú, neúčinnú, neefektívnu liečbu, chýba niekde inde. Každé 1 euro. Každé jedno rozhodnutie o tom, že toto budeme hradiť, znamená, že toto hradiť nebudeme. A tí pacienti ani nevedia, že takáto sofiina voľba sa tu prijala. Že toto nebudeme hradiť. Tí ľudia potichu umierajú doma, nevediac, že mohli dostať liečbu, prípadne robia tú zbierku na tom Doniu, aby sa zozbierali na liečbu, ktorú mohli dostať pokojne hradenú, keby sme nehradili veci, ktoré sú neúčinné. Ale my v onkológii 10 rokov nevieme, čo je účinná liečba, lebo 10 rokov nám chýbajú dáta, 11 rokov nám chýbajú dáta. Ako je toto možné? Toto nie je zlyhanie súkromného sektora. Za toto nemôže Penta, Agel, lobisti a podobne. Za toto môže štát, pretože Národné centrum zdravotníckych informácií je štátna inštitúcia, podriadená Ministerstvu zdravotníctva. Čo robil štát na to, aby mal funkčný onkologický register? Ako je možné, že sme vybývali onkologický register, lebo bol dobrý. Akurát sme sa zviezli a sme ho doslova, že vybývali. A dnes už je akože na smiech. Nás už dnes, keď ideme na medzinárodné konferencie onkologického typu, sa na nás pozerajú ako na exotov, lebo ukážu graf, kde sú jednotlivé krajiny a potom je taká hviezdička, že Slovensko, že je mimo poradí, lebo nevedia nás do toho grafu zaradiť, lebo nemáme dáta. Ako je možné, že nemáme dáta? Ja hovorím, že keď nemáme dáta v zdravotníctve, tak šoférujeme naslepo. To je ako keby ste išli na diaľnici, zaviazali si oči a išli kade-tade, lebo nemáte spätnú väzbu. Neviete, či to, čo ste prijali, to rozhodnutie včera alebo pred týždňom, či prinieslo alebo neprinieslo pridanú hodnotu slovenským pacientom. A opakujem, za toto môže NCZI, Národné centrum zdravotníckych informácií, ktoré je dlhodobo príšerne riadené. Od roku 2012 do dneška je šéfom českého NCZI, čo sa volá ÚZIS, zdravotnícke informácie a štatistiky, pán Prokeš Dušek. Do dnešného dňa, to je 14 rokov, 15 rokov, je tam riaditeľom pán Prokeš Dušek z Masarykovej univerzity v Brne. Prežil 10 ministrov zdravotníctva. Ale šéf NCZI sa mení zhruba takým tempom, akým sa menia ministri zdravotníctva. V priemere je to jedenkrát ročne. Ak máte zmenu na manažérskej pozícii jedenkrát ročne, tá inštitúcia nemôže fungovať. Máme to v slovenských nemocniciach štátnych. V mnohých štátnych nemocniciach sa riaditelia menia ako postavičky na pražskom orloji. Výsledkom je, že tam príde nový riaditeľ, kým zistí, čo sa deje, kde sú záchody na chodbe, kde sú kľúče od miešačky. Tu už aby si pripravoval tú krabicu, do ktorej si zbalí svoje veci a odíde, lebo príde niekto iný. Takým spôsobom sa nedá riadiť. Nič sa takým spôsobom nedá riadiť a štát je v tomto prípade absolútne zlý vlastník týchto inštitúcií. Zlý prevádzkovateľ, pretože toto naozaj nie je na koho iného zvaliť. Toto sa dá zvaliť na neschopnosť štátu, politikov, ktorí za realizáciu politík sú zodpovední. Za to nemôže naozaj nikto iný. A prečo? Ako je možné, že tí Česi to dokážu ťahať 15 rokov s jedným riaditeľom a my ho potrebujeme meniť každú chvíľu? Ako je to možné? Čím to je? Je niečo vo vode, vo vzduchu alebo akože máme nejakú inú genetiku, alebo ako je toto možné? A vďaka tomuto mismanagementu na úrovni NCZI sme sa dostali k tomu, že nám nefungujú registre, že neplníme termíny, že možno nesplníme termíny a míľniky plánu obnovy. Že možno nám nebude poriadne fungovať to vykazovanie do elektronického zdravotníctva. Dámy a páni, ja som presvedčený, že na úrovni NCZI je potrebné urobiť zásadnú zmenu. Už o nej hovorím opakovane. Vždy, keď pána Vršanského stretnem, sa pýtam, kde má svoj azbestový oblek. Aby som mu neublížil. Nemyslím si, že by táto snemovňa mala ustupovať NCZI. Nemyslím si, že by sme mali posúvať účinnosti, ak máme predstavu, ako chceme robiť zdravotnú politiku, ak minister zdravotníctva má predstavu, ako chce robiť zdravotnú politiku, ak pán Svoboda má predstavu, ako treba robiť zdravotnú politiku, tak tak robme. NCZI je podriadená inštitúcia, nie nadriadená. Ale ja mám pocit niekedy, že je nadriadená nielen ministerstvu, ale aj tejto snemovni, lebo si s nami robí, čo chce. Oni vám povedali, že to treba posunúť o mesiac. OK, schválime, posunieme o mesiac. Možno bude mimoriadna schôdza v lete, lebo to nebudú stíhať. Hej? Toto sme chceli, priatelia? Toto? Keďže vidím, že kolegyňa Kolíková sa ešte chce prihlásiť faktickou poznámkou, na ktorú ja budem musieť chcieť asi zareagovať, tak samozrejme by som si odložil nejaký čas na reakcie. Ďakujem veľmi pekne. Po tomto vyčerpávajúcom vystúpení vyhlasujem prestávku 5-minútovú do 8:13, do 8:12. 18:12 39 146 938 303 914 693 830 391 469 383 039 146 938 303 914 291, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu, netuším. Nikto nie je prihlásený do rozpravy. Vyhlasujeme za… Ukľudnite sa. Ukľudnite sa. Ty si sa odhlásil, nie? Áno. Asi sa odhlásil. No. Nikto tam nie je, nie? No, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú, lebo ste sa odhlásili, a pristúpime k hlasovaniu zákona ako o celku.
|
Krásny deň, dámy a páni. Mám ambíciu využiť 55 minút svojho príspevku v treťom čítaní. Vzhľadom na to, že ste teraz schválili v druhom čítaní pozmeňujúci návrh kolegu Zdenka Svobodu, ktorým sa posúva účinnosť tohto zákona o ďalší mesiac, tak mám samozrejme dôvod sa k tomuto návrhu zákona vyjadriť. O čom ten zákon vôbec je? Je o elektronickom zdravotníctve. Je o tom, ako aby lekári vykazovali do elektronického zdravotníctva dáta o starostlivosti o svojich pacientov. A lekári to majú samozrejme za povinnosť už od roku 2018, ale disciplína poskytovateľov, či už ambulantných alebo nemocničných, je taká tristná. Napriek tomu, že je to povinnosťou už osem rokov, významná časť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nevykazuje dáta do elektronického zdravotníctva skrátene e-Zdravia. Pred časom sme schválili zákon, ktorý umožňuje zdravotným poisťovniam podmieňovať úhradu zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia tým, že poskytovateľ musí vykazovať do e-Zdravia, nielen do poisťovne, vykazuje, má vykazovať výkony, ale musí ich vykazovať aj do elektronického zdravotníctva. Inak nedostane z poisťovne zaplatené. Osobne to považujem za správnu vec, lebo je to motivácia k tomu, aby si poskytovatelia napojení na verejné zdroje plnili svoje povinnosti a zároveň, aby sme v e-Zdraví mali relevantné dáta, aby, keď vás váš ošetrujúci lekár prijme a bude si chcieť otvoriť vašu zdravotnú kartu, aby tam videl nejaké údaje, ako vás liečia iní lekári. Lebo dnes sú tie údaje naozaj deravé, chýba tam hromada správ, chýbajú prepúšťacie správy z nemocníc a podobne. A robíme z pacientov poštárov. Pacienti ako poštári, nosia pod pazuchou zbierku papierov, zbierku listín a nosia to k svojim doktorom. Samozrejme, tým pádom pacienti majú občas motiváciu niektoré z tých papierov povyberať, aby pán doktor nevedel úplne všetko, lebo sa za niečo možno hanbia. Ale vo výsledku váš ošetrujúci lekár nevie, čo vlastne lieči, lebo nemá vašu kompletnú zdravotnú dokumentáciu a táto kompletná zdravotná dokumentácia sa nenachádza v elektronickom zdravotníctve. Čiže ešte raz, všeobecne táto povinnosť je správna a dobrá. Akurát, keď sa zaviedla do zákona, nezaviedla sa úplne dôsledne a bolo ju treba opravovať. A neopravuje ju Ministerstvo zdravotníctva, ako by sa očakávalo ako tvorca zdravotnej politiky v tejto krajine, ale opravu tohto zákona dostal na starosti koaličný poslanec kolega Zdenko Svoboda, ktorý priniesol iniciatívny poslanecký materiál, kde potreboval došpecifikovať, čo vlastne majú tí poskytovatelia reportovať do toho elektronického zdravotníctva, respektíve, čo musia reportovať voči zdravotnej poisťovni, aby dostali zaplatené za poskytnuté výkony zdravotnej starostlivosti. OK, nie je to úplne štandardný mechanizmus, ako sa má robiť legislatíva. Očakával by som, že legislatívu budú pripravovať ľudia na ministerstve. Podľa mňa to aj pripravovali ľudia na ministerstve. Len štandardný legislatívny proces by trval zrejme o niekoľko mesiacov dlhšie. Medzirezortné pripomienkové konanie napríklad, rokovanie vlády, predtým rokovanie Legislatívnej rady vlády a tak ďalej, to príliš zdržiava. To príliš zdržiava, takže sme sa rozhodli, zrejme, teda vláda sa rozhodla, že lepšie je to urobiť cestou poslaneckého návrhu, pán kolega Svoboda predložil tento návrh, kde vyšpecifikoval tie veci, ktoré sa týkajú reportovania výkonov do elektronického zdravotníctva. So far so good. Pôvodne som s tým spokojný. Akurát dnes pán kolega Svoboda predložil v druhom čítaní tu v pléne pozmeňujúci návrh, ktorým odkladá účinnosť tohto zákona o ďalší mesiac. A odôvodnenie tohto odkladu je, že Národné centrum zdravotníckych informácií má kopec roboty s plnením milníkov plánu obnovy. A preto navrhuje posun termínu o 1 mesiac. A ja z tohto miesta, to hovorím asi desiatykrát, Národné centrum zdravotníckych informácií treba spáliť plameňometom do tla. Toto je inštitúcia, ktorá bude dostávať každého ministra, vrátane pána ministra Šaška, ktorého som na to mnohokrát verejne upozorňoval, do problémov. Táto inštitúcia si dlhodobo neplní svoje povinnosti, neplní termíny, prekračuje rozpočty a výsledkom je, že máme nefungujúce elektronické zdravotníctvo. Napriek tomu, že sme minuli stovky, nie desiatky, stovky miliónov € do elektronizácie, digitalizácie slovenského zdravotníctva, tak táto vec v slovenskom zdravotníctve do dnešného dňa nefunguje. A dovolím si tú krátku odbočku. Jednu vec, ktorú poznáte všetci. Každý jeden z vás už určite bol pacientom, ktorý využil benefity elektronického receptu. Elektronický recept je super vec. Vám príde na mobilný telefón SMS-ka. Viete, že máte aj recept. Prídete do lekárne, ukážete svoju kartičku a dostanete liek. Nemusíte chodiť s nejakými papierikmi. Ďakujem pekne. Nemusíte chodiť s nejakými papierikmi, ktoré môžete stratiť. Máte elektronický recept. Úžasná vec, keď to vzniklo. Nevzniklo to, prosím pekne, z vôle štátu. Vzniklo to z vôle jednej zo zdravotných poisťovní, ktorá to ako pionier pretlačila na trh. A k dnešnému dňu viac ako 95 % receptov predpísaných v tejto krajine, a tých je asi 60 miliónov ročne, je napísaných elektronicky. Je to super vec. Vďaka elektronickému receptu a vďaka tomu, že 95 % liekov predpísaných ide cez elektronický recept, vie každý jeden lekár, ktorý má ambulantný informačný systém, si otvoriť vašu liekovú kartu a vie, aké lieky už užívate, vie, aké interakcie tie lieky spôsobujú a vie sa vyhýbať tomu, aby vám predpísal to, čo už vám predpísal niekto iný pod iným názvom, alebo aby vám predpísal niečo, čo má negatívnu interakciu s niečím iným, čo už užívate. Je to úžasná vec, ale nevymyslel ju štát. Nevymyslelo ju NCZI. Vymyslela ju jedna zdravotná poisťovňa, ktorá toto svoje riešenie ponúkla ostatným zdravotným poisťovniam a dnes všetky tri zdravotné poisťovne na Slovensku, vrátane štátnej, používajú riešenie, ktoré nevzniklo na úrovni štátu. Na úrovni štátu totiž mal vzniknúť elektronický recept a dostali sme na tento projekt z Európskej únie asi 50 miliónov €. 50 miliónov € sa minulo. A výsledok? Výsledok je, že ešte raz elektronický recept nie je štátny, ale súkromný. A prečo? Pretože ten štátny elektronický recept vyrobený Národným centrom zdravotníckych informácií a jeho dodávateľmi jednoducho nefungoval. Za 50 plus miliónov € to bolo riešenie, ktoré nefungovalo. My sme vyhodili von z okna 50 miliónov €, tvárime sa, že to nie sú naše peniaze, že to zaplatili nemeckí daňoví poplatníci. Dobre, skúsme to vysvetliť v tej Európskej únii. Minuli sme 50 miliónov € a nemáme funkčné riešenie, lebo to robilo NCZI. Urobili to spôsobom, že keď to skúšali v pilotnej prevádzke na 10 ambulanciách, tak im to spadlo. Okamžite ako to zapli, tak im to spadlo. A spadlo to preto, lebo to bolo zlé. Veľmi zle architektonicky navrhnuté. A voči tomu stojí elektronický recept, ktorý priniesol súkromný sektor a stál, priatelia, nie 50 miliónov, nie 30 miliónov, ale stál 2,5 milióna €. Riešenie 20-krát lacnejšie priniesol súkromný sektor. Štát za to zaplatil 20-krát viac peňazí a výsledok je, že to nefunguje. OK, takže používame súkromné riešenie a nemám problém so súkromnými riešeniami v zdravotníctve, to viete. Používame elektronický recept, ktorý pomáha. A čo robí štát? Čo ste urobili, vážení koaliční poslanci, vy v decembri 2024? Schválili ste tu pozmeňovací návrh, ktorým ste odpálili elektronický recept pre všetkých nezmluvných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. A teda, keď sa pýtame, prečo nie je elektronické zdravotníctvo dobré a kompletné, čiastočne za to môžete aj tým, že ste pokazili elektronický recept pre nezmluvných poskytovateľov a do dnešného dňa ste ho neopravili. Ja rozumiem, že možno poslanci koalície to nevedia opraviť, ale je tu na to minister zdravotníctva, ktorý má predložiť návrh, ako to chce opraviť. A minister zdravotníctva 9. januára v roku 2025 povedal, že do konca marca 2025 navrhne legislatívne riešenia, ako opraví elektronický recept. Dnes, koľkého júna máme dnes? 2026, čiže rok aj tri mesiace po tom deadlajne, žiadne riešenie nebolo predstavené. Žiadne. A teraz, keď sa vrátime naspäť k problému elektronického zdravotníctva. Ak máme problém s tým, že lekári nevykazujú do elektronického zdravotníctva. V poriadku, touto novelou a s tým predchádzajúcim zákonom donútime aspoň tých zmluvných lekárov, aby reportovali. A prinútime ich vydieraním. Nebudeš reportovať, nedostaneš zaplatené zo zdravotného poistenia. Nebudeme ťa pokutovať. Dostatočná pokuta je, že ti nezaplatíme, za tvoje urobené výkony ti poisťovňa nesmie zaplatiť, pokiaľ nebude mať ID záznamu, že si to zapísal do elektronického zdravotníctva. V poriadku. Ale stále väčšia časť ľudí, teda poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, sa dostáva do nezmluvného stavu vzťahu. To znamená, nechcú mať zmluvu so zdravotnou poisťovňou. A prečo nechcú mať zmluvu so zdravotnou poisťovňou? Pretože úhrady zo zdravotného poistenia im nestačia na to, aby uhradili svoje prevádzkové náklady, aby boli spokojní s tým, ako to funguje. Nehovorím o všetkých disciplínach, ale sú disciplíny, ktoré sú výrazne podfinancované. Z voleja vám poviem pľúcne. Ak je niekto pľúcny lekár, tak ho obdivujem v tejto krajine. Pretože to robí ako charitu. Reumatológ, ak je niekto reumatológ, tak to robí ako charitu. Internista ambulantný, robí to ako charitu. Neurológ, ak nemá drahé prístroje, robí to ako charitu. A teraz. Keď je dopyt po reumatológovi, po pľúcnom lekárovi a po covide ten dopyt po pľúcnom lekárovi stúpol asi o 50 %. Ak nemá drahé prístroje, robí to ako charitu. A teraz. Keď je dopyt po reumatológovi, po pľúcnom lekárovi a po covide ten dopyt po pľúcnom lekárovi stúpol asi o 50 %. A akurát ten počet tých lekárov klesá, ak je dopyt. A zároveň tí lekári dostávajú nízke úhrady. Tak tu vzniká priestor pre poplatky. V poriadku, chceme bojovať s poplatkami. Najlepšie riešenie, ako sa vyhnúť pokute za poplatky pre lekára, je, že sa odzmluvní. Lebo na nezmluvných lekárov sa zákaz vyberania poplatku nevzťahuje. Oni môžu vybrať, koľko chcú, kedy chcú, bez akýchkoľvek limitov. V poriadku. Čiže máme pľúcneho lekára, ktorý je zle platený z verejného zdravotného poistenia, lebo sa nepodarilo nastaviť dobré tie platby. Na ten bludný lekár začne vyberať poplatky, začne za neho ísť samosprávny kraj, že ó, vy budete platiť pokutu, lebo vyberáte poplatky a doktor povie: „OK, tak ja sa odzmluvním.“ On sa odzmluvní. A čo to znamená na konci dňa pre pacienta? Pre pacienta to znamená, že musí si zaplatiť nielen ten poplatok toho doktora, ale aj ten výkon samotný. V cene, ktorú si stanoví pán doktor. A okrem toho si musí zaplatiť všetky predpísané lieky a všetky predpísané laboratórne vyšetrenia, zobrazovacie vyšetrenia a tak ďalej, lebo všetko toto nezmluvný lekár nemôže napísať na poisťovňu. Čiže vo výsledku je to drahšie pre pacienta, ale lekár je v bezpečí. Lekár je v bezpečí, lebo dostane zaplatené svoju odmenu, dostane zaplatené svoje náklady a primeraný zisk a prenáša to bremeno, to bremeno prenáša na pacienta. A v takomto stave a v takomto režime, nezmluvnom režime, nemá ten lekár akože žiadnu motiváciu používať elektronické zdravotníctvo. Prečo by to robil? Prečo by ťukal niečo do elektronického? Jasné, má povinnosť od roku 2018, ale nikdy v živote nikto za to nedostal pokutu, že nereportuje. Ani ju nedostane. Prečo by mal niečo vykazovať do elektronického zdravotníctva? Povedzte mi ten jeden dôvod. A je to lekár, ktorý má zmluvu s poisťovňou, v poriadku. Vieme ho vydierať cez tú platbu z poisťovne. Cez tých 10 miliárd, ktoré tečú cez poisťovne, ale prečo to má robiť nezmluvný poskytovateľ? Povedzte si, že je to okrajový problém a ja tu druhýkrát už dnes z tohto miesta hovorím, že to nie je okrajový problém, lebo nezmluvných lekárov je stále viac. Ako bratislavský krajský lekár vám hovorím, že keď som si robil tú analýzu naposledy, a to už asi tri štvrtiny roka dozadu, a vypísal som si všetkých poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti v našom kraji a pozrel som si, aké majú zmluvné vzťahy s poisťovňami, tak 1/3 z nich nemá zmluvu s poisťovňami. 1/3, to je obrovské číslo. 1/3 poskytnutej starostlivosti v bratislavskom kraji vypadáva zo všetkých štatistík. Keď sa pozrieme, že koľko máme návštevy u doktora za rok. To sú návštevy u doktora za rok, ktoré prešli cez poisťovne. Nie, ktoré prešli cez nezmluvných poskytovateľov. My máme v skutočnosti viac návštev, ako reportujeme tých 12 alebo 13 ročne. Lebo to je časť ľadovca, o ktorej hovorím, ktorá je pod hladinou, ktorú nevidíme. Vidíme iba to, čo je reportované do poisťovní. To, čo ide mimo poisťovní, nevidíme. A bolo by dobré, keby sme to videli, a bolo by dobré, keby tí ľudia zapisovali do elektronického zdravotníctva. Ale nezapisujú. A prečo nezapisujú? Po prvé, nemajú motiváciu, načo by to robili. A ten jediný nástroj, ktorý ich mohol motivovať, ktorý ich mohol motivovať k tomu, aby to elektronické zdravotníctvo predsa len okúsili, bol elektronický recept. A ten elektronický recept ste im v decembri 2024 vypli. Mám birmovného syna, doktora urológa, ktorý má zmluvu s dvoma poisťovňami, nie s troma. Jedna poisťovňa s ním neuzatvorila zmluvu. Viete, čo je to za voprus? Ako je to nepríjemné, keď vám príde pacient. Každého jedného pacienta riešite štandardným spôsobom, ale tu si musíte uvedomiť, že ten prišiel z tej poisťovne, s ktorou nemám zmluvu, pri ktorom neviem vypísať elektronický recept, kde tomu pacientovi neviem ten recept vydať cez telefón, ale musím ho zavolať do ambulancie, musí prísť osobne a musím mu dať kúsok papierika ako v 20. storočí, ale pardon, už máme rok 2026, už sme v štvrtine 21. storočia. Mu dáme papierik ako z 20. storočia, nech s tým ide do lekárne. Jeden môj ďalší známy psychiater tiež vyhodnotil, že ako psychiatria nie je bohvieako platená z verejného zdravotného poistenia, odzmluvnil sa a poskytuje svoje psychiatrické služby ako nezmluvný psychiater. Zarobí si na celkom slušne, lebo môže si nastavovať honorár taký, aký on potrebuje, nejaký mu poisťovňa stanoví. A má pacientov z celého Slovenska. Lebo je to renomovaný človek. Bol kedysi primárom psychiatrie v nemocnici. Má pacientov z celého Slovenska. Ale tých pacientov, ak chce liečiť liekmi, on môže urobiť maximálne to, že napíše recept, vloží ho do ofrankovanej obálky, olíže, zalepí a odnesie na poštu a pošle poštou recept. V 21. storočí, keď máme elektronický recept, my posielame normálnou poštou recepty v obálkach. Akože toto sme chceli? Toto je to, čo tak ako má fungovať elektronizácia zdravotníctva? Ja som presvedčený, že eRecept nefunguje preto, že nie je záujem na Národnom centre zdravotníckych informácií, aby fungoval. Respektíve je záujem možno, to je taká moja možno konšpiračná teória, ale zatiaľ mi ju nikto nevyvrátil, že Národné centrum zdravotníckych informácií by chcelo možno nejaký grant, pár miliónov, možno desiatok miliónov €, aby vyrobili špeciálny e-recept pre nezmluvných poskytovateľov. Lebo taký je to projekt, dá sa na ňom nabaliť, dajú sa tam akože sa dohodnúť s dodávateľmi a podobne a ja si myslím, že toto je tá hra, že vyrobíme špeciálny e-recept a zinkasujeme na tom peniaze. Ale nie je potrebné vyrábať špeciálny e-recept. Ten fungoval až do konca roku 2024, fungovalo riešenie, ktoré zdravotné poisťovne zaviedli. A NCZI je žiarlivé, že niekto iný dokázal ich úlohu robiť 20-krát lacnejšie. A teraz do toho hádže vidly. A prečo hovorím o NCZI? A prečo hovorím o tom, že ho treba spáliť plameňometom dotla? Pretože takéto správanie sa vinie celou históriou, celým priebehom vývoja elektronického zdravotníctva. V roku 2008 bol ministrom zdravotníctva Richard Raši a on strihal pásku, že ideme budovať elektronické zdravotníctvo. Za pár rokov to bude. Myslím si, vtedy bol deadline, že za päť rokov to bude. Nepočúva ma, nevadí, možno ma opraví. Že za päť rokov to už bude, teda v roku 2013 z dnešného pohľadu, že už to bude a bude to robiť všetko. Bude to úžasné. Bude to znižovať náklady, zvyšovať kvalitu, zlepšovať spokojnosť. Bude to úžasné. Len nám dajte akože na to priestor. Tak sa dal na to priestor. V roku 2013 nič nebolo. V roku 2015, myslím, teraz ma neskúšajte z malej násobilky, zhruba v 2015 sa zistilo, že je to také fiasko, že celý eHealth, tak sa to vtedy volalo eHealth, že celý eHealth má takú zlú karmu, že to treba celé hodiť do smetného koša. A urobíme rebranding a premenovalo sa to, lebo s eHealthom bola spojená taká zlá karma, že sa to začalo volať eZdravie. Lebo to už bude nový projekt. No ale sme v roku 2026 a to eZdravie je také rozpačité. Keď sme v tejto snemovni v decembri 2024 hlasovali o novele zákona o národnom zdravotnom informačnom systéme, v rámci ktorého sa zrušil ten e-recept pre nezmluvných poskytovateľov, tak jednou z hlavných motivácií tohto zákona toho roku 2024 bolo, že sa bude zavádzať nová služba. E-Lab, elektronické laboratórne vyšetrenia, bude možné posielať žiadanky a budete si môcť ako lekár pozrieť výsledky, aby ste zbytočne nerobili to isté vyšetrenie, ktoré urobil už niekto iný pred vami, aby ste šetrili zdroje. Ešte vás za to aj dokáže poisťovňa odmeniť, ak šetríte zdroje. Skrátka, je to zodpovedný spôsob, ako sa majú veci robiť. Súhlasím. E-Lab je užitočná funkcionalita elektronického zdravotníctva. Treba však povedať, že na trhu máme v tejto chvíli ešte jeden produkt jednej zdravotnej poisťovne, ktorý veľmi podobne ako elektronický recept si zdravotná poisťovňa naprogramovala u seba doma a robí to isté. To znamená, umožňuje to spracovávať žiadanky na laboratórne vyšetrenia, umožňuje to spracovávať a odosielať výsledky lekárom. Akurát je to nie štátne riešenie, ale je to súkromné riešenie. A táto jedna zdravotná poisťovňa, ktorá to má, je to zdravotná poisťovňa Dôvera a ten produkt sa volá Dôvera Lab. Tento produkt funguje. A lekári, ktorí majú pacientov z Dôvery, si vedia cez Dôvera Lab vystavovať tie žiadanky a pozerať tie výsledky. A sú dohodnutí so značným počtom laboratórií, ktorý pokrýva dosť veľkú časť trhu. Všetko to urobili zdola, lebo na to nemali legislatívu. A ten štátny e-Lab. Ja sa dnes v júni 2026 pýtam, kde je ten štátny e-Lab, kvôli ktorému sme tu v 24. roku menili legislatívu, že už treba zmeniť legislatívu, lebo potrebujeme, aby tie laboratórne výsledky boli. Prešiel rok a pol a my tu nevidíme nič. To je čistý, že ako sa to volá? Vaporware. Vaporware, že sľúbili nám niečo a ja to neviem chytiť. Ako, kde je to? Kde je ten e-Lab? Kde je to elektronické zdravotníctvo v laboratóriách? Ja sa odpýtam lekárov a nikto z nich mi nevie povedať. Kvôli tomu sme rozšróbovali elektronický recept, aby sme nemali ani elektronický recept, ani elektronické laboratórne vyšetrenia. A prečo to nemáme? Pretože to robí Národné centrum zdravotníckych informácií. Doteraz každý boží produkt, ktorý dostali do rúk, pobabrali. Urobili neskoro, zle, pomaly, draho a aj tak to nefungovalo. A ja si myslím, že to je neopraviteľná inštitúcia. Je to inštitúcia, ktorá má byť spálená plameňometom dotla, preto, aby nezostal nikto, kto si pamätá, ako tam veci robili, pretože ich robia zle. A treba to založiť na zelenej lúke, ideálne v spolupráci s tými, ktorí o dáta majú záujem, vedia, ako sa tvoria, vedia, ako sa s nimi pracuje a vedia, na čo im tie dáta budú. A to sú poisťovne a poskytovatelia. Tí majú najväčšiu motiváciu, aby elektronické zdravotníctvo v tejto krajine fungovalo. A keď sa pýtam, že prečo teda nemáme ten e-Lab, prečo sa za rok a pol nepodarilo dotiahnuť dokonca e-Lab. Prečo nemáme opravený ten e-recept? Prečo kolega Svoboda navrhuje posunúť účinnosť tohto zákona, aby lekári vykazovali a bola podmienená úhrada zo zdravotného poistenia vykazovaním eZdravia. Tá výhovorka je furt veľmi podobná, ak nie rovnaká. Momentálne tým dôvodom je, že NCZI, že NCZI má domácu úlohu, musí splniť Plán obnovy, míľnik, ktorý sa volá, že životné situácie. Životná situácia, že narodenie dieťaťa. Čo to znamená v zdravotníctve? Narodí sa dieťa, niekto sa o tom dozvie, matrika sa o tom dozvie a teraz aké to má následky? Aké to má následky pre matku, pre dieťa v zdravotníctve, aké prehliadky, aké dávky, aké v sociálnych veciach, aké dávky môžu dostať a tak ďalej a tak ďalej. OK, digitalizácia životných situácií. Myslím si, že zdravotníctva sa tam týka asi päť tých životných situácií, ktoré treba zdigitalizovať. Ono to už malo byť dávno hotové. Ale očividne to hotové nie je. Deadline je tuším do konca augusta, myslím, pre Plán obnovy. Ja mám vážne pochybnosti, či to NCZI do konca toho augusta stihne. Ale momentálne je výhovorka, že prečo veci v zdravotníctve, v elektronickom zdravotníctve nefungujú. Výhovorka, lebo Plán obnovy. Tak to je super. Taký Plán obnovy, kvôli ktorému nám nefungujú elementárne veci v tomto štáte, ako napríklad elektronizácia zdravotníctva, lebo je to výhovorka, prečo sa nerobí všetko ostatné, lebo robíme Plán obnovy. Možno si pamätáte, sme tu schvaľovali taký zákon, bola to novelizácia z dôvodu okolností, myslím, Trestného zákona o vojnových hroboch. Sa tu novelizovali vojnové hroby. Pamätáte si? Toto je 3 mesiace dozadu, 4. Vojnové hroby. A bol tam pozmeňovák úplne od veci, ktorý posúval termíny pre NCZI pre životné situácie. A ja sa pýtam, že ako môžeme plánovať s Národným centrom zdravotníckych informácií čokoľvek, keď ideme novelizovať cez vojnové hroby podávanie materskej a príjem materskej pre matku s dieťaťom. NCZI je nedobre manažované a zdá sa, že NCZI je štát v štáte. Štát v štáte taký, že ani minister zdravotníctva im nevie vykývať. Ani Kamil Šaško nie je schopný pána Vršanského odvolať. Zrejme má pán Vršanský iné krytie ako len ministerské. Nebola to schopná, samozrejme, ani jeho predchodkyňa. NCZI si robí, čo chce, bez ohľadu na to, čo si myslí Ministerstvo zdravotníctva. A preto v tomto kontexte som považoval za potrebné vystúpiť, lebo si myslím, že aj tento posun termínu ide na vrub Národného centra zdravotníckych informácií a ich neschopnosti plniť deadliny. Ten deadline nesplnia podľa mňa s tými životnými situáciami do konca augusta. Samozrejme, niečo bude potrebné Európskej komisii ukázať, že niečo sme splnili, tak sa urobí možno nejaký potom kým. Ale na to, aby to bolo hotové riešenie, ešte raz, digitalizácia životných situácií, to znamená napríklad… My do konca augusta? Samozrejme, niečo bude potrebné Európskej komisii ukázať, že niečo sme splnili, tak sa urobí možno nejaký potemkin. Ale na to, aby to bolo hotové riešenie, ešte raz, digitalizácia životných situácií, to znamená napríklad to narodenie dieťaťa, hej? To znamená, že váš, ak ste doktor v ambulancii, váš informačný systém, do ktorého džobete tie lekárske správy, ten váš informačný systém musí vedieť s tými životnými situáciami pracovať. Že keď tam napíšete, že sa narodilo dieťa alebo bolo na preventívnej prehliadke, čo je podmienka toho, aby dostala matka nejakú dávku, že keď, keď to tam napíše, že to bude mať nejaké digitálne dôsledky, že ten algoritmus bude znamenať, že napísal som, niekde sa to preklopí, preklopí, zapíše a podobne. Ale to znamená, že to ten ambulantný informačný systém musí vedieť robiť. A pokiaľ to NCZI na svojej strane, na strane serverov ešte nemá, lebo potrebuje mesačný odklad, ako navrhuje pán kolega Svoboda, tak vám garantujem, že výrobcovia tých softvérov to duplom nemajú, lebo nevedia, voči čomu majú reportovať svoje dáta. A tak vám poviem, že taká skúsenosť je to. Keby tu bol pán minister Šaško, tak mu poviem, že je to taká jedna z mnohých nevyžiadaných rád. V okamihu, keď si čokoľvek vymyslíte a máte to vymyslené aj algoritmicky, aj naprogramované na úrovni NCZI, bude trvať jeden rok, kým to dostanete do praxe. Kým to dostanete do tých softvérov. Kým tie softvéry prejdú overením zhody na NCZI, že robia to, čo majú robiť. Kým tie softvéry budú rolovať smerom k poskytovateľom a kým tí poskytovatelia nadobudnú tie nové softvéry a začnú s nimi pracovať, to je rok. A môžete ohýbať časopriestor, ako chcete. Môžete do toho dávať ľubovoľné zdroje, že školenia a neviem čo. To bude trvať rok. A ak to dneska nie je hotové, tak vám hovorím, že takto o rok nebudú tie životné situácie dostupné pre občanov, keď prídu do ambulancie lekára, lebo to nebude v tom ambulantnom softvéri. A ja neviem, či je toto splnenie míľnika plánu obnovy, že do konca augusta budeme mať digitalizované životné situácie. Podľa mňa nie. Budeme musieť tancovať naozaj brušné tance pred Európskou úniou, aby sme im povedali, že ono už je to vlastne hotové, už len už to bude trvať iba rok a budeme musieť urobiť tie softvéry ambulantné a tak ďalej. Ja si myslím, že projektový manažment tohto projektu životných situácií a digitalizácie životných situácií na NCZI je jednou veľkou tragédiou. Normálne mám takú chuť mať až, možno je to štokholmský syndróm, mám takú chuť súcitiť s ministrom Migaľom v tomto, ktorý je zodpovedný v konečnom dôsledku za tieto míľniky. Lebo spolupráca, jeho spolupráca s NCZI alebo jeho zážitky zo spolupráce s NCZI musia byť skutočne, skutočne trýznivé. Nespochybňujem, opakujem, nespochybňujem potrebu vykazovať v elektronickom zdravotníctve dáta, spochybňujem kompetenciu Národného centra zdravotníckych informácií toto celé zastrešovať. A návrh? Pozmeňovací návrh poslanca Svobodu, ktorým sa odkladá účinnosť tohto ustanovenia, je len dôkazom týchto mojich pochybností, že sú oprávnené. Strana Sloboda a Solidarita nebude hlasovať za tento návrh zákona. Napriek tomu opakujem, že považujem za zmysluplné, aby ambulancie, poskytovatelia, nemocnice reportovali do elektronického zdravotníctva, ale nepáči sa mi, že NCZI si z toho robí dobrý deň. Lebo v zásade toto sme utrpeli. Pôvodne to malo byť totiž platné omnoho skôr ako 1. augusta. Už 1. júla je odložený termín. A odložený na 1. júla bol preto, lebo NCZI nestíhalo. A teraz nestíha znovu, tak to bude na 1. augusta. A nečudoval by som sa, keby tu vznikla nejaká mimoriadna schôdza v priebehu júla, keď príde NCZI s tým, že zase nestíha a potrebujú odložiť ten termín o ďalšie dva mesiace. A potom možno pochopíte, o čom rozprávam, keď hovorím, že túto inštitúciu treba spáliť plameňometom dotla, lebo je nereformovateľná, lebo je nereformovateľná. Moja predstava o správnom správcovi elektronických dát v tejto krajine je, že to musí byť nejaké partnerstvo medzi platiteľmi, poskytovateľmi a tvorcami zdravotnej politiky. To znamená poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, zdravotnými poisťovňami a, povedzme, ministerstvom zdravotníctva. Dnes, keď je to podriadená organizácia Ministerstva zdravotníctva, s ktorou samotné Ministerstvo zdravotníctva nevie vykývať, čiže je to štát v štáte. Dnes s touto inštitúciou neurobíte prakticky nič. S týmto súvisí téma dáta. Dáta v zdravotníctve. Vďaka nášmu predsedovi zdravotníckeho výboru, pánovi doktorovi Balážovi, sme mali včera celkom osviežujúce stretnutie na výbore o dátach v zdravotníctve, lebo každú chvíľu niektorý z hráčov vytiahne, že pozrite sa, zle sú platené štátne nemocnice. Ďalší povie, zle sú platené súkromné nemocnice. Ďalší povie, zle sú platené krajské nemocnice a všetci si nájdu nejaké dáta, na ktorých ukazujú, prečo sú práve oni tí zle platení poskytovatelia. A ako je možné, že každý si nájde svoje dáta? Prečo nemáme jedny dáta, na ktoré sa všetci pozeráme a OK, poďme si ich nejako interpretovať, interpretácia je na vás, ale dáta pravda. Pravda by mala byť jedna, kam tie peniaze v zdravotníctve tečú. A ukazuje sa, že každý si nájde takú pravdu, aká mu vyhovuje. Nie interpretáciu, ale fakty si nájde svoje. A tak by to byť nemalo. Čiže ďakujem veľmi pekne pánovi doktorovi Balážovi. Mali sme včera k tomu dobrú debatu na výbore a debata bola o tom, že ktoré dáta teda máme používať ako tú pravdu v systéme. A veľmi sa mi tam páčila poznámka predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pána Michala Palkoviča, ktorý teda tiež vydáva nejaké analýzy toho, ako sú platené nemocnice na Slovensku a aké sú tie váhy a podobne. A povedal, že používa tie a tie dáta, ktoré vyrába Ministerstvo zdravotníctva na sekcii optimalizácie siete nemocníc a kategorizácie nemocníc. Lebo je pravdou, že máme dáta aj v NCZI. Je pravda, však máme elektronické zdravotníctvo, nie? Máme dáta v NCZI. Ale povedal, že úžasný bonmot. Ale tieto dáta v NCZI sú veľmi dobre strážené. Rozumej, k tým dátam sa nikto nevie dostať. Existuje také, že možno pamätníci v 80. rokoch, keď mali ešte nejaké ZX Spectrum alebo takéto jednoduché praveké počítače, tak tam bola ROM-ka, read only memory. Read only memory znamenalo, že všetky informácie boli napálené na tom čipe. Na ten čip sa nedalo zapisovať, dalo sa z neho len čítať. Read only memory, ROM-ka. A ja hovorím, že NCZI je WOM-ka, write only memory. Že tam len pošlete dáta, ale nikto ich odtiaľ nevie čítať, lebo nájdu, keď požiadate o tie dáta, bambilión dôvodov, prečo vám ich nedajú. Lebo je to obchodné tajomstvo. Lebo ich viaže mlčanlivosť. Vďaka GDPR, lebo GDPR existuje. Ak chcete konkrétny príklad, robil som porovnávania. Asi osem rokov sme robili ako Health Policy Institute porovnávania pôrodníc na Slovensku. A skúšal som to najprv po dobrom, že skúsim z NCZI vypýtať dáta. Tak sa ich pýtam, koľko pôrodov bolo v jednotlivých pôrodniciach. V tom čase bolo na Slovensku asi 57 pôrodníc. Koľko pôrodov bolo v každej jednej z tých pôrodníc? Počet pôrodov v pôrodnici. Ako žiadna, že kto, koľko rokov, kto bol otec. To ma nezaujíma. Ma zaujíma, že či mali 500 pôrodov alebo 700 alebo 1500 pôrodov v tej ktorej pôrodnici. Takže táto jednoduchá otázka odo mňa odišla na NCZI. Aká bola odpoveď? Je to obchodné tajomstvo tých nemocníc, koľko mali pôrodov. Ja sa na nich pozerám, že aké obchodné tajomstvo. Však to platíme z verejných zdrojov, však to má byť verejný údaj. Do každej nemocnice som potom posielal, že prosím vás pekne, koľko ste mali pôrodov. Oni mi povedali, koľko mali pôrodov, ale NCZI mi to odmietlo dať, lebo je to obchodné tajomstvo. Tak sa pýtam, že a čo by mi vedeli dať? Akú informáciu? A toto tých z vás, ktorých bavia dáta a dátová analytika, to možno poteší. Oni povedali: „Môžeme vám to dať na okresy.“ Ale nie, na okresy vám to nemôžeme dať, lebo v okrese je zvyčajne len jedna pôrodnica, to by ste si vedeli vypočítať. Môžeme vám to dať na tri okresy, v ktorých sú pôrodnice, a povieme vám, že pre každé tri okresy, koľko tam bolo spolu pôrodov, ale tak, aby ste nevedeli, koľko mala ktorá pôrodnica. Ja sa pýtam, že načo je toto dobré? Načo je toto dobré? Načo máme WOM-ku, write only memory, že reportujeme registre, dáta, neviem čo, neviem čo? A na konci dňa, keď s tými dátami niekto chce niečo robiť, že niečo chce vypočítať, chce robiť nejakú zdravotnú politiku a podobne, tak to skončí spôsobom, že sorry, toto je obchodné tajomstvo. Na zdravotníckom výbore sme sa tiež rozprávali, a to už je zase asi dva týždne dozadu alebo tri týždne dozadu, o registroch. Najvyšší kontrolný úrad totiž urobil analýzu zdravotníckych registrov, z ktorých tri vedie práve NCZI. A bola to pomerne, akože, devastujúca kritika. Tie registre nefungujú. Buzerujeme poskytovateľov, aby niečo hlásili, vypĺňali, všetci, samozrejme, lekári sa sťažujú, že majú strašne veľa byrokracie, ale tu im pridávame byrokraciu. Napĺňajte registre dátami, ktoré ste už dávno napísali do zdravotnej dokumentácie, ale my ich chceme v nejakej inej štruktúre. A vo výsledku, keď ich aj tí lekári vyplnia a zapíšu, tak k tým dátam už potom nemajú znovu prístup. Sú celé odborné spoločnosti, ktoré nahúckali svojich členov: reportujte do tých registrov, lebo keď budeme mať dobré registre, vieme prijímať správne rozhodnutia v kategorizácii liekov, v liečbe, v ceste pacienta a tak ďalej. Tak tí lekári v dobrej viere to napĺňali dátami a potom, keď prišiel šéf tej odbornej spoločnosti lekárskej do NCZI, že už sme vám rok posielali dáta, chceli by sme sa teraz na ne pozrieť, tak im v NCZI povedali, že sorry, to nie sú vaše dáta, to sú naše dáta, to je GDPR, mlčanlivosť, my vám ich neukážeme. A sú odborné spoločnosti, ktoré sa po takejto facke a po takomto údere medzi oči nahnevali, použil som mierne slovo, nahnevali a povedali, že oni nebudú reportovať do NCZI nič. A vybudujú si na kolene svoj vlastný súkromný register, kde akože skúsia tie dáta zbierať sami ako alternatívne voči štátu. Lebo za to, čo do toho budú reportovať, si môžu sami, ale aj to, čo z toho budú čítať, si môžu sami. Majú to plne pod kontrolou. Onkologický register. Najnovšie dáta v onkologickom registri. Sme sa tu dneska doobeda bavili a včera o liekovom zákone. Liekový zákon má najväčší potenciál stáť veľa peňazí, najmä kvôli inovatívnej liečbe a predovšetkým na onkologické ochorenia. Onkológia čerpá obrovské množstvo zdrojov v liečbe. OK, je to aj preto, že je to drahé, je to aj preto, že 25 % ľudí zomiera na onkologické ochorenie, čiže skôr či neskôr sa mnohí z nás tohto ochorenia dožijú. A treba povedať, že onkologické ochorenie nemusí byť len akútne, môže to byť naozaj chronická choroba. Vďaka modernej liečbe môže ten pacient prežívať dlhé roky. A teraz, keď ideme prijať rozhodnutie v kategorizačnej komisii, či pustíme do kategorizácie alebo do nejakého výnimkového režimu alebo niečo, liek, ktorý stojí 10, 100, 150, 200 000 € alebo milión, tak by bolo dobré vedieť, či ten liek funguje. Či tomu pacientovi pomôže, či ten pacient má menej bolesti, či má dlhšie prežívanie, či má dlhšie prežívanie kvalitného života, nielen priviazaný k posteli. Potrebovali by sme vedieť, ako ten liek v klinickej praxi, v reálnej praxi funguje, pretože keď s ním prišla farmaceutická firma na Slovensko, priniesli len výsledky štúdií. Klinických štúdií, ktoré však nie sú z reálneho sveta. Často sú to veľmi dôkladne predvyberaní pacienti, na ktorých sa dá dokumentovať, že tá liečba funguje. Ale OK, pustíme liek za milióny do našej kategorizácie a potom by sme sa mali pozrieť, ako ten liek funguje. A teraz. Kam sa na to pozrieme, keď elektronické zdravotníctvo bohvieako nebeží, však kvôli tomu robíme túto novelu. A tie registre nám nefungujú. Onkologický register má najnovšie dáta. Dámy a páni, a toto je vec, kvôli ktorej by sme mali mať možno mimoriadnu schôdzu parlamentu. V onkologickom registri sú najnovšie dáta z roku 2015. Deväť rokov dozadu. Tí pacienti sú dávno mŕtvi, ktorí tam boli v tom 2015 zapísaní. Za deväť rokov sme sem doniesli hromadu nových liekov, ktoré stáli bambilión peňazí, stovky miliónov € a my netušíme, ako tieto lieky slovenským pacientom pomohli a či to boli dobre vynaložené peniaze a či sme tieto peniaze nemali vynaložiť inak. A potom tu na Doniu prebiehajú zbierky, že poskladajte sami na peniaze. Potom tu pani Kolník z detskej onkológie plače, že nemá pre detských pacientov s onkologickými ochoreniami liečbu. Ale my sme tu minuli stovky miliónov € s otáznym účinkom a my to nevieme ani len vyhodnotiť, lebo nám nefunguje onkologický register. V 70. rokoch, keď vznikol v Československu, to bol jeden z najlepších na svete. Československo patrilo medzi premiantov, svetových premiantov, čo sa týka onkologického registra. Sme sa mohli vystatovať, chodiť po konferenciách. Register v 70. rokoch, keď vznikol v Československu, to bol jeden z najlepších na svete. Československo patrilo medzi premiantov svetových premiantov, čo sa týka onkologického registra. Sme sa mohli vystatovať, chodiť po konferenciách. Bola vynikajúca disciplína v hlásení. OK, komunizmus si dokázal zabezpečiť disciplínu v hláseniach, ale ten register fungoval. Ale teraz je ten register v troskách. Spravuje ho Národné centrum zdravotníckych informácií, samozrejme, aby som nezabudol povedať. A ja si myslím, že je na prísnosť nezodpovedné prijímať rozhodnutia o desiatkach a stovkách miliónov €, ktoré dávame na liečbu liekmi, na kategorizáciu onkologických liekov bez toho, aby sme vedeli, či tie peniaze majú pre toho pacienta zmysel. Či tá liečba má zmysel, či to nie je len cynické, marketingové obchodovanie s nádejou tých pacientov, lebo samozrejme pacient, ktorý sa dozvie diagnózu rakovina, ten sa okamžite opúšťa a má pocit, že je to nezvratný osud, ktorý ho čaká. Ale často to tak nie je. Mnoho tých onkologických ochorení dnes už vieme stabilizovať, vieme ich dokonca aj liečiť a vyliečiť. Zaznelo to v diskusii k liekom niekoľkokrát. Či zopakujem to aj v tomto kontexte, keď sa urobila tá štúdia. Aké nové lieky prišli za posledných 20 rokov do Európskej únie? A ako veľmi tieto lieky pomohli pacientom a koľko nás stáli? Tak sa ukázalo, že z tých tzv. inovatívnych liekov. Jasné, všetko, čo farmaceutická firma vyrobí, je inovatívne, lebo však len tak to môže predať. A ja im to vôbec nezazlievam, že o tom takto rozprávajú. O tom je tá anekdota, že nehovoríš pekne o sloníkovi, nepredáš sloníka, nehovoríš pekne o svojom lieku, nepredáš ten liek, tak samozrejme ho prifarbujú. Ale viete, keď ho už používate rok, dva, v poriadku, ešte neviete. Ale keď ho používate päť rokov, sedem, desať, tak už viete, či to funguje alebo nefunguje. Či to bol len marketing, či to bolo len dobre nastavená klinická štúdia, na ktorej to vyšlo, alebo či to funguje aj v tom reálnom svete. A ukázalo sa, že z tých stovky molekúl inovatívnych liekov, ktoré sme pustili nielen tu v Európskej únii do úradových systémov, 40 %, 40 % týchto liekov neprinieslo žiaden prínos pre pacientov. 40 % to nie je maličkosť. To nie je okraj. To nie je za desatinnou čiarkou. To je 40 %. Len niečo viac ako polovica liekov naozaj účinkovala. Toto teraz nie je kritika farmaceutického priemyslu. Existuje ako hromada slepých uličiek. Áno, treba sa z nich poučiť. Ale my na Slovensku to nevieme ani len vyhodnotiť, to, čo vedeli urobiť v tom NICE vo Veľkej Británii. My to nevieme ani vyhodnotiť, lebo nemáme z čoho, lebo nemáme onkologický register, nemáme fungujúce elektronické zdravotníctvo. My ani nevieme, koľko percent tých liekov, ktoré sme tu schvaľovali, nikomu nepomohlo. Skôr poškodilo, pretože každé euro, ktoré sme dali na nefunkčnú, neúčinnú, neefektívnu liečbu, chýba niekde inde. Každé 1 euro. Každé jedno rozhodnutie o tom, že toto budeme hradiť, znamená, že toto hradiť nebudeme. A tí pacienti ani nevedia, že takáto sofiina voľba sa tu prijala. Že toto nebudeme hradiť. Tí ľudia potichu umierajú doma, nevediac, že mohli dostať liečbu, prípadne robia tú zbierku na tom Doniu, aby sa zozbierali na liečbu, ktorú mohli dostať pokojne hradenú, keby sme nehradili veci, ktoré sú neúčinné. Ale my v onkológii 10 rokov nevieme, čo je účinná liečba, lebo 10 rokov nám chýbajú dáta, 11 rokov nám chýbajú dáta. Ako je toto možné? Toto nie je zlyhanie súkromného sektora. Za toto nemôže Penta, Agel, lobisti a podobne. Za toto môže štát, pretože Národné centrum zdravotníckych informácií je štátna inštitúcia, podriadená Ministerstvu zdravotníctva. Čo robil štát na to, aby mal funkčný onkologický register? Ako je možné, že sme vybývali onkologický register, lebo bol dobrý. Akurát sme sa zviezli a sme ho doslova, že vybývali. A dnes už je akože na smiech. Nás už dnes, keď ideme na medzinárodné konferencie onkologického typu, sa na nás pozerajú ako na exotov, lebo ukážu graf, kde sú jednotlivé krajiny a potom je taká hviezdička, že Slovensko, že je mimo poradí, lebo nevedia nás do toho grafu zaradiť, lebo nemáme dáta. Ako je možné, že nemáme dáta? Ja hovorím, že keď nemáme dáta v zdravotníctve, tak šoférujeme naslepo. To je ako keby ste išli na diaľnici, zaviazali si oči a išli kade-tade, lebo nemáte spätnú väzbu. Neviete, či to, čo ste prijali, to rozhodnutie včera alebo pred týždňom, či prinieslo alebo neprinieslo pridanú hodnotu slovenským pacientom. A opakujem, za toto môže NCZI, Národné centrum zdravotníckych informácií, ktoré je dlhodobo príšerne riadené. Od roku 2012 do dneška je šéfom českého NCZI, čo sa volá ÚZIS, zdravotnícke informácie a štatistiky, pán Prokeš Dušek. Do dnešného dňa, to je 14 rokov, 15 rokov, je tam riaditeľom pán Prokeš Dušek z Masarykovej univerzity v Brne. Prežil 10 ministrov zdravotníctva. Ale šéf NCZI sa mení zhruba takým tempom, akým sa menia ministri zdravotníctva. V priemere je to jedenkrát ročne. Ak máte zmenu na manažérskej pozícii jedenkrát ročne, tá inštitúcia nemôže fungovať. Máme to v slovenských nemocniciach štátnych. V mnohých štátnych nemocniciach sa riaditelia menia ako postavičky na pražskom orloji. Výsledkom je, že tam príde nový riaditeľ, kým zistí, čo sa deje, kde sú záchody na chodbe, kde sú kľúče od miešačky. Tu už aby si pripravoval tú krabicu, do ktorej si zbalí svoje veci a odíde, lebo príde niekto iný. Takým spôsobom sa nedá riadiť. Nič sa takým spôsobom nedá riadiť a štát je v tomto prípade absolútne zlý vlastník týchto inštitúcií. Zlý prevádzkovateľ, pretože toto naozaj nie je na koho iného zvaliť. Toto sa dá zvaliť na neschopnosť štátu, politikov, ktorí za realizáciu politík sú zodpovední. Za to nemôže naozaj nikto iný. A prečo? Ako je možné, že tí Česi to dokážu ťahať 15 rokov s jedným riaditeľom a my ho potrebujeme meniť každú chvíľu? Ako je to možné? Čím to je? Je niečo vo vode, vo vzduchu alebo akože máme nejakú inú genetiku, alebo ako je toto možné? A vďaka tomuto mismanagementu na úrovni NCZI sme sa dostali k tomu, že nám nefungujú registre, že neplníme termíny, že možno nesplníme termíny a míľniky plánu obnovy. Že možno nám nebude poriadne fungovať to vykazovanie do elektronického zdravotníctva. Dámy a páni, ja som presvedčený, že na úrovni NCZI je potrebné urobiť zásadnú zmenu. Už o nej hovorím opakovane. Vždy, keď pána Vršanského stretnem, sa pýtam, kde má svoj azbestový oblek. Aby som mu neublížil. Nemyslím si, že by táto snemovňa mala ustupovať NCZI. Nemyslím si, že by sme mali posúvať účinnosti, ak máme predstavu, ako chceme robiť zdravotnú politiku, ak minister zdravotníctva má predstavu, ako chce robiť zdravotnú politiku, ak pán Svoboda má predstavu, ako treba robiť zdravotnú politiku, tak tak robme. NCZI je podriadená inštitúcia, nie nadriadená. Ale ja mám pocit niekedy, že je nadriadená nielen ministerstvu, ale aj tejto snemovni, lebo si s nami robí, čo chce. Oni vám povedali, že to treba posunúť o mesiac. OK, schválime, posunieme o mesiac. Možno bude mimoriadna schôdza v lete, lebo to nebudú stíhať. Hej? Toto sme chceli, priatelia? Toto? Keďže vidím, že kolegyňa Kolíková sa ešte chce prihlásiť faktickou poznámkou, na ktorú ja budem musieť chcieť asi zareagovať, tak samozrejme by som si odložil nejaký čas na reakcie. Ďakujem veľmi pekne. Po tomto vyčerpávajúcom vystúpení vyhlasujem prestávku 5-minútovú do 8:13, do 8:12. 18:12 39 146 938 303 914 693 830 391 469 383 039 146 938 303 914 291, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu, netuším. Nikto nie je prihlásený do rozpravy. Vyhlasujeme za… Ukľudnite sa. Ukľudnite sa. Ty si sa odhlásil, nie? Áno. Asi sa odhlásil. No. Nikto tam nie je, nie? No, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú, lebo ste sa odhlásili, a pristúpime k hlasovaniu zákona ako o celku.
|
Krásny deň, dámy a páni. Mám ambíciu využiť 55 minút svojho príspevku v treťom čítaní. Vzhľadom na to, že ste teraz schválili v druhom čítaní pozmeňujúci návrh kolegu Zdenka Svobodu, ktorým sa posúva účinnosť tohto zákona o ďalší mesiac, tak mám samozrejme dôvod sa k tomuto návrhu zákona vyjadriť. O čom ten zákon vôbec je? Je o elektronickom zdravotníctve. Je o tom, ako aby lekári vykazovali do elektronického zdravotníctva dáta o starostlivosti o svojich pacientov. A lekári to majú samozrejme za povinnosť už od roku 2018, ale disciplína poskytovateľov, či už ambulantných alebo nemocničných, je taká tristná. Napriek tomu, že je to povinnosťou už osem rokov, významná časť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nevykazuje dáta do elektronického zdravotníctva skrátene e-Zdravia. Pred časom sme schválili zákon, ktorý umožňuje zdravotným poisťovniam podmieňovať úhradu zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia tým, že poskytovateľ musí vykazovať do e-Zdravia, nielen do poisťovne, vykazuje, má vykazovať výkony, ale musí ich vykazovať aj do elektronického zdravotníctva. Inak nedostane z poisťovne zaplatené. Osobne to považujem za správnu vec, lebo je to motivácia k tomu, aby si poskytovatelia napojení na verejné zdroje plnili svoje povinnosti a zároveň, aby sme v e-Zdraví mali relevantné dáta, aby, keď vás váš ošetrujúci lekár prijme a bude si chcieť otvoriť vašu zdravotnú kartu, aby tam videl nejaké údaje, ako vás liečia iní lekári. Lebo dnes sú tie údaje naozaj deravé, chýba tam hromada správ, chýbajú prepúšťacie správy z nemocníc a podobne. A robíme z pacientov poštárov. Pacienti ako poštári, nosia pod pazuchou zbierku papierov, zbierku listín a nosia to k svojim doktorom. Samozrejme, tým pádom pacienti majú občas motiváciu niektoré z tých papierov povyberať, aby pán doktor nevedel úplne všetko, lebo sa za niečo možno hanbia. Ale vo výsledku váš ošetrujúci lekár nevie, čo vlastne lieči, lebo nemá vašu kompletnú zdravotnú dokumentáciu a táto kompletná zdravotná dokumentácia sa nenachádza v elektronickom zdravotníctve. Čiže ešte raz, všeobecne táto povinnosť je správna a dobrá. Akurát, keď sa zaviedla do zákona, nezaviedla sa úplne dôsledne a bolo ju treba opravovať. A neopravuje ju Ministerstvo zdravotníctva, ako by sa očakávalo ako tvorca zdravotnej politiky v tejto krajine, ale opravu tohto zákona dostal na starosti koaličný poslanec kolega Zdenko Svoboda, ktorý priniesol iniciatívny poslanecký materiál, kde potreboval došpecifikovať, čo vlastne majú tí poskytovatelia reportovať do toho elektronického zdravotníctva, respektíve, čo musia reportovať voči zdravotnej poisťovni, aby dostali zaplatené za poskytnuté výkony zdravotnej starostlivosti. OK, nie je to úplne štandardný mechanizmus, ako sa má robiť legislatíva. Očakával by som, že legislatívu budú pripravovať ľudia na ministerstve. Podľa mňa to aj pripravovali ľudia na ministerstve. Len štandardný legislatívny proces by trval zrejme o niekoľko mesiacov dlhšie. Medzirezortné pripomienkové konanie napríklad, rokovanie vlády, predtým rokovanie Legislatívnej rady vlády a tak ďalej, to príliš zdržiava. To príliš zdržiava, takže sme sa rozhodli, zrejme, teda vláda sa rozhodla, že lepšie je to urobiť cestou poslaneckého návrhu, pán kolega Svoboda predložil tento návrh, kde vyšpecifikoval tie veci, ktoré sa týkajú reportovania výkonov do elektronického zdravotníctva. So far so good. Pôvodne som s tým spokojný. Akurát dnes pán kolega Svoboda predložil v druhom čítaní tu v pléne pozmeňujúci návrh, ktorým odkladá účinnosť tohto zákona o ďalší mesiac. A odôvodnenie tohto odkladu je, že Národné centrum zdravotníckych informácií má kopec roboty s plnením milníkov plánu obnovy. A preto navrhuje posun termínu o 1 mesiac. A ja z tohto miesta, to hovorím asi desiatykrát, Národné centrum zdravotníckych informácií treba spáliť plameňometom do tla. Toto je inštitúcia, ktorá bude dostávať každého ministra, vrátane pána ministra Šaška, ktorého som na to mnohokrát verejne upozorňoval, do problémov. Táto inštitúcia si dlhodobo neplní svoje povinnosti, neplní termíny, prekračuje rozpočty a výsledkom je, že máme nefungujúce elektronické zdravotníctvo. Napriek tomu, že sme minuli stovky, nie desiatky, stovky miliónov € do elektronizácie, digitalizácie slovenského zdravotníctva, tak táto vec v slovenskom zdravotníctve do dnešného dňa nefunguje. A dovolím si tú krátku odbočku. Jednu vec, ktorú poznáte všetci. Každý jeden z vás už určite bol pacientom, ktorý využil benefity elektronického receptu. Elektronický recept je super vec. Vám príde na mobilný telefón SMS-ka. Viete, že máte aj recept. Prídete do lekárne, ukážete svoju kartičku a dostanete liek. Nemusíte chodiť s nejakými papierikmi. Ďakujem pekne. Nemusíte chodiť s nejakými papierikmi, ktoré môžete stratiť. Máte elektronický recept. Úžasná vec, keď to vzniklo. Nevzniklo to, prosím pekne, z vôle štátu. Vzniklo to z vôle jednej zo zdravotných poisťovní, ktorá to ako pionier pretlačila na trh. A k dnešnému dňu viac ako 95 % receptov predpísaných v tejto krajine, a tých je asi 60 miliónov ročne, je napísaných elektronicky. Je to super vec. Vďaka elektronickému receptu a vďaka tomu, že 95 % liekov predpísaných ide cez elektronický recept, vie každý jeden lekár, ktorý má ambulantný informačný systém, si otvoriť vašu liekovú kartu a vie, aké lieky už užívate, vie, aké interakcie tie lieky spôsobujú a vie sa vyhýbať tomu, aby vám predpísal to, čo už vám predpísal niekto iný pod iným názvom, alebo aby vám predpísal niečo, čo má negatívnu interakciu s niečím iným, čo už užívate. Je to úžasná vec, ale nevymyslel ju štát. Nevymyslelo ju NCZI. Vymyslela ju jedna zdravotná poisťovňa, ktorá toto svoje riešenie ponúkla ostatným zdravotným poisťovniam a dnes všetky tri zdravotné poisťovne na Slovensku, vrátane štátnej, používajú riešenie, ktoré nevzniklo na úrovni štátu. Na úrovni štátu totiž mal vzniknúť elektronický recept a dostali sme na tento projekt z Európskej únie asi 50 miliónov €. 50 miliónov € sa minulo. A výsledok? Výsledok je, že ešte raz elektronický recept nie je štátny, ale súkromný. A prečo? Pretože ten štátny elektronický recept vyrobený Národným centrom zdravotníckych informácií a jeho dodávateľmi jednoducho nefungoval. Za 50 plus miliónov € to bolo riešenie, ktoré nefungovalo. My sme vyhodili von z okna 50 miliónov €, tvárime sa, že to nie sú naše peniaze, že to zaplatili nemeckí daňoví poplatníci. Dobre, skúsme to vysvetliť v tej Európskej únii. Minuli sme 50 miliónov € a nemáme funkčné riešenie, lebo to robilo NCZI. Urobili to spôsobom, že keď to skúšali v pilotnej prevádzke na 10 ambulanciách, tak im to spadlo. Okamžite ako to zapli, tak im to spadlo. A spadlo to preto, lebo to bolo zlé. Veľmi zle architektonicky navrhnuté. A voči tomu stojí elektronický recept, ktorý priniesol súkromný sektor a stál, priatelia, nie 50 miliónov, nie 30 miliónov, ale stál 2,5 milióna €. Riešenie 20-krát lacnejšie priniesol súkromný sektor. Štát za to zaplatil 20-krát viac peňazí a výsledok je, že to nefunguje. OK, takže používame súkromné riešenie a nemám problém so súkromnými riešeniami v zdravotníctve, to viete. Používame elektronický recept, ktorý pomáha. A čo robí štát? Čo ste urobili, vážení koaliční poslanci, vy v decembri 2024? Schválili ste tu pozmeňovací návrh, ktorým ste odpálili elektronický recept pre všetkých nezmluvných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. A teda, keď sa pýtame, prečo nie je elektronické zdravotníctvo dobré a kompletné, čiastočne za to môžete aj tým, že ste pokazili elektronický recept pre nezmluvných poskytovateľov a do dnešného dňa ste ho neopravili. Ja rozumiem, že možno poslanci koalície to nevedia opraviť, ale je tu na to minister zdravotníctva, ktorý má predložiť návrh, ako to chce opraviť. A minister zdravotníctva 9. januára v roku 2025 povedal, že do konca marca 2025 navrhne legislatívne riešenia, ako opraví elektronický recept. Dnes, koľkého júna máme dnes? 2026, čiže rok aj tri mesiace po tom deadlajne, žiadne riešenie nebolo predstavené. Žiadne. A teraz, keď sa vrátime naspäť k problému elektronického zdravotníctva. Ak máme problém s tým, že lekári nevykazujú do elektronického zdravotníctva. V poriadku, touto novelou a s tým predchádzajúcim zákonom donútime aspoň tých zmluvných lekárov, aby reportovali. A prinútime ich vydieraním. Nebudeš reportovať, nedostaneš zaplatené zo zdravotného poistenia. Nebudeme ťa pokutovať. Dostatočná pokuta je, že ti nezaplatíme, za tvoje urobené výkony ti poisťovňa nesmie zaplatiť, pokiaľ nebude mať ID záznamu, že si to zapísal do elektronického zdravotníctva. V poriadku. Ale stále väčšia časť ľudí, teda poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, sa dostáva do nezmluvného stavu vzťahu. To znamená, nechcú mať zmluvu so zdravotnou poisťovňou. A prečo nechcú mať zmluvu so zdravotnou poisťovňou? Pretože úhrady zo zdravotného poistenia im nestačia na to, aby uhradili svoje prevádzkové náklady, aby boli spokojní s tým, ako to funguje. Nehovorím o všetkých disciplínach, ale sú disciplíny, ktoré sú výrazne podfinancované. Z voleja vám poviem pľúcne. Ak je niekto pľúcny lekár, tak ho obdivujem v tejto krajine. Pretože to robí ako charitu. Reumatológ, ak je niekto reumatológ, tak to robí ako charitu. Internista ambulantný, robí to ako charitu. Neurológ, ak nemá drahé prístroje, robí to ako charitu. A teraz. Keď je dopyt po reumatológovi, po pľúcnom lekárovi a po covide ten dopyt po pľúcnom lekárovi stúpol asi o 50 %. Ak nemá drahé prístroje, robí to ako charitu. A teraz. Keď je dopyt po reumatológovi, po pľúcnom lekárovi a po covide ten dopyt po pľúcnom lekárovi stúpol asi o 50 %. A akurát ten počet tých lekárov klesá, ak je dopyt. A zároveň tí lekári dostávajú nízke úhrady. Tak tu vzniká priestor pre poplatky. V poriadku, chceme bojovať s poplatkami. Najlepšie riešenie, ako sa vyhnúť pokute za poplatky pre lekára, je, že sa odzmluvní. Lebo na nezmluvných lekárov sa zákaz vyberania poplatku nevzťahuje. Oni môžu vybrať, koľko chcú, kedy chcú, bez akýchkoľvek limitov. V poriadku. Čiže máme pľúcneho lekára, ktorý je zle platený z verejného zdravotného poistenia, lebo sa nepodarilo nastaviť dobré tie platby. Na ten bludný lekár začne vyberať poplatky, začne za neho ísť samosprávny kraj, že ó, vy budete platiť pokutu, lebo vyberáte poplatky a doktor povie: „OK, tak ja sa odzmluvním.“ On sa odzmluvní. A čo to znamená na konci dňa pre pacienta? Pre pacienta to znamená, že musí si zaplatiť nielen ten poplatok toho doktora, ale aj ten výkon samotný. V cene, ktorú si stanoví pán doktor. A okrem toho si musí zaplatiť všetky predpísané lieky a všetky predpísané laboratórne vyšetrenia, zobrazovacie vyšetrenia a tak ďalej, lebo všetko toto nezmluvný lekár nemôže napísať na poisťovňu. Čiže vo výsledku je to drahšie pre pacienta, ale lekár je v bezpečí. Lekár je v bezpečí, lebo dostane zaplatené svoju odmenu, dostane zaplatené svoje náklady a primeraný zisk a prenáša to bremeno, to bremeno prenáša na pacienta. A v takomto stave a v takomto režime, nezmluvnom režime, nemá ten lekár akože žiadnu motiváciu používať elektronické zdravotníctvo. Prečo by to robil? Prečo by ťukal niečo do elektronického? Jasné, má povinnosť od roku 2018, ale nikdy v živote nikto za to nedostal pokutu, že nereportuje. Ani ju nedostane. Prečo by mal niečo vykazovať do elektronického zdravotníctva? Povedzte mi ten jeden dôvod. A je to lekár, ktorý má zmluvu s poisťovňou, v poriadku. Vieme ho vydierať cez tú platbu z poisťovne. Cez tých 10 miliárd, ktoré tečú cez poisťovne, ale prečo to má robiť nezmluvný poskytovateľ? Povedzte si, že je to okrajový problém a ja tu druhýkrát už dnes z tohto miesta hovorím, že to nie je okrajový problém, lebo nezmluvných lekárov je stále viac. Ako bratislavský krajský lekár vám hovorím, že keď som si robil tú analýzu naposledy, a to už asi tri štvrtiny roka dozadu, a vypísal som si všetkých poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti v našom kraji a pozrel som si, aké majú zmluvné vzťahy s poisťovňami, tak 1/3 z nich nemá zmluvu s poisťovňami. 1/3, to je obrovské číslo. 1/3 poskytnutej starostlivosti v bratislavskom kraji vypadáva zo všetkých štatistík. Keď sa pozrieme, že koľko máme návštevy u doktora za rok. To sú návštevy u doktora za rok, ktoré prešli cez poisťovne. Nie, ktoré prešli cez nezmluvných poskytovateľov. My máme v skutočnosti viac návštev, ako reportujeme tých 12 alebo 13 ročne. Lebo to je časť ľadovca, o ktorej hovorím, ktorá je pod hladinou, ktorú nevidíme. Vidíme iba to, čo je reportované do poisťovní. To, čo ide mimo poisťovní, nevidíme. A bolo by dobré, keby sme to videli, a bolo by dobré, keby tí ľudia zapisovali do elektronického zdravotníctva. Ale nezapisujú. A prečo nezapisujú? Po prvé, nemajú motiváciu, načo by to robili. A ten jediný nástroj, ktorý ich mohol motivovať, ktorý ich mohol motivovať k tomu, aby to elektronické zdravotníctvo predsa len okúsili, bol elektronický recept. A ten elektronický recept ste im v decembri 2024 vypli. Mám birmovného syna, doktora urológa, ktorý má zmluvu s dvoma poisťovňami, nie s troma. Jedna poisťovňa s ním neuzatvorila zmluvu. Viete, čo je to za voprus? Ako je to nepríjemné, keď vám príde pacient. Každého jedného pacienta riešite štandardným spôsobom, ale tu si musíte uvedomiť, že ten prišiel z tej poisťovne, s ktorou nemám zmluvu, pri ktorom neviem vypísať elektronický recept, kde tomu pacientovi neviem ten recept vydať cez telefón, ale musím ho zavolať do ambulancie, musí prísť osobne a musím mu dať kúsok papierika ako v 20. storočí, ale pardon, už máme rok 2026, už sme v štvrtine 21. storočia. Mu dáme papierik ako z 20. storočia, nech s tým ide do lekárne. Jeden môj ďalší známy psychiater tiež vyhodnotil, že ako psychiatria nie je bohvieako platená z verejného zdravotného poistenia, odzmluvnil sa a poskytuje svoje psychiatrické služby ako nezmluvný psychiater. Zarobí si na celkom slušne, lebo môže si nastavovať honorár taký, aký on potrebuje, nejaký mu poisťovňa stanoví. A má pacientov z celého Slovenska. Lebo je to renomovaný človek. Bol kedysi primárom psychiatrie v nemocnici. Má pacientov z celého Slovenska. Ale tých pacientov, ak chce liečiť liekmi, on môže urobiť maximálne to, že napíše recept, vloží ho do ofrankovanej obálky, olíže, zalepí a odnesie na poštu a pošle poštou recept. V 21. storočí, keď máme elektronický recept, my posielame normálnou poštou recepty v obálkach. Akože toto sme chceli? Toto je to, čo tak ako má fungovať elektronizácia zdravotníctva? Ja som presvedčený, že eRecept nefunguje preto, že nie je záujem na Národnom centre zdravotníckych informácií, aby fungoval. Respektíve je záujem možno, to je taká moja možno konšpiračná teória, ale zatiaľ mi ju nikto nevyvrátil, že Národné centrum zdravotníckych informácií by chcelo možno nejaký grant, pár miliónov, možno desiatok miliónov €, aby vyrobili špeciálny e-recept pre nezmluvných poskytovateľov. Lebo taký je to projekt, dá sa na ňom nabaliť, dajú sa tam akože sa dohodnúť s dodávateľmi a podobne a ja si myslím, že toto je tá hra, že vyrobíme špeciálny e-recept a zinkasujeme na tom peniaze. Ale nie je potrebné vyrábať špeciálny e-recept. Ten fungoval až do konca roku 2024, fungovalo riešenie, ktoré zdravotné poisťovne zaviedli. A NCZI je žiarlivé, že niekto iný dokázal ich úlohu robiť 20-krát lacnejšie. A teraz do toho hádže vidly. A prečo hovorím o NCZI? A prečo hovorím o tom, že ho treba spáliť plameňometom dotla? Pretože takéto správanie sa vinie celou históriou, celým priebehom vývoja elektronického zdravotníctva. V roku 2008 bol ministrom zdravotníctva Richard Raši a on strihal pásku, že ideme budovať elektronické zdravotníctvo. Za pár rokov to bude. Myslím si, vtedy bol deadline, že za päť rokov to bude. Nepočúva ma, nevadí, možno ma opraví. Že za päť rokov to už bude, teda v roku 2013 z dnešného pohľadu, že už to bude a bude to robiť všetko. Bude to úžasné. Bude to znižovať náklady, zvyšovať kvalitu, zlepšovať spokojnosť. Bude to úžasné. Len nám dajte akože na to priestor. Tak sa dal na to priestor. V roku 2013 nič nebolo. V roku 2015, myslím, teraz ma neskúšajte z malej násobilky, zhruba v 2015 sa zistilo, že je to také fiasko, že celý eHealth, tak sa to vtedy volalo eHealth, že celý eHealth má takú zlú karmu, že to treba celé hodiť do smetného koša. A urobíme rebranding a premenovalo sa to, lebo s eHealthom bola spojená taká zlá karma, že sa to začalo volať eZdravie. Lebo to už bude nový projekt. No ale sme v roku 2026 a to eZdravie je také rozpačité. Keď sme v tejto snemovni v decembri 2024 hlasovali o novele zákona o národnom zdravotnom informačnom systéme, v rámci ktorého sa zrušil ten e-recept pre nezmluvných poskytovateľov, tak jednou z hlavných motivácií tohto zákona toho roku 2024 bolo, že sa bude zavádzať nová služba. E-Lab, elektronické laboratórne vyšetrenia, bude možné posielať žiadanky a budete si môcť ako lekár pozrieť výsledky, aby ste zbytočne nerobili to isté vyšetrenie, ktoré urobil už niekto iný pred vami, aby ste šetrili zdroje. Ešte vás za to aj dokáže poisťovňa odmeniť, ak šetríte zdroje. Skrátka, je to zodpovedný spôsob, ako sa majú veci robiť. Súhlasím. E-Lab je užitočná funkcionalita elektronického zdravotníctva. Treba však povedať, že na trhu máme v tejto chvíli ešte jeden produkt jednej zdravotnej poisťovne, ktorý veľmi podobne ako elektronický recept si zdravotná poisťovňa naprogramovala u seba doma a robí to isté. To znamená, umožňuje to spracovávať žiadanky na laboratórne vyšetrenia, umožňuje to spracovávať a odosielať výsledky lekárom. Akurát je to nie štátne riešenie, ale je to súkromné riešenie. A táto jedna zdravotná poisťovňa, ktorá to má, je to zdravotná poisťovňa Dôvera a ten produkt sa volá Dôvera Lab. Tento produkt funguje. A lekári, ktorí majú pacientov z Dôvery, si vedia cez Dôvera Lab vystavovať tie žiadanky a pozerať tie výsledky. A sú dohodnutí so značným počtom laboratórií, ktorý pokrýva dosť veľkú časť trhu. Všetko to urobili zdola, lebo na to nemali legislatívu. A ten štátny e-Lab. Ja sa dnes v júni 2026 pýtam, kde je ten štátny e-Lab, kvôli ktorému sme tu v 24. roku menili legislatívu, že už treba zmeniť legislatívu, lebo potrebujeme, aby tie laboratórne výsledky boli. Prešiel rok a pol a my tu nevidíme nič. To je čistý, že ako sa to volá? Vaporware. Vaporware, že sľúbili nám niečo a ja to neviem chytiť. Ako, kde je to? Kde je ten e-Lab? Kde je to elektronické zdravotníctvo v laboratóriách? Ja sa odpýtam lekárov a nikto z nich mi nevie povedať. Kvôli tomu sme rozšróbovali elektronický recept, aby sme nemali ani elektronický recept, ani elektronické laboratórne vyšetrenia. A prečo to nemáme? Pretože to robí Národné centrum zdravotníckych informácií. Doteraz každý boží produkt, ktorý dostali do rúk, pobabrali. Urobili neskoro, zle, pomaly, draho a aj tak to nefungovalo. A ja si myslím, že to je neopraviteľná inštitúcia. Je to inštitúcia, ktorá má byť spálená plameňometom dotla, preto, aby nezostal nikto, kto si pamätá, ako tam veci robili, pretože ich robia zle. A treba to založiť na zelenej lúke, ideálne v spolupráci s tými, ktorí o dáta majú záujem, vedia, ako sa tvoria, vedia, ako sa s nimi pracuje a vedia, na čo im tie dáta budú. A to sú poisťovne a poskytovatelia. Tí majú najväčšiu motiváciu, aby elektronické zdravotníctvo v tejto krajine fungovalo. A keď sa pýtam, že prečo teda nemáme ten e-Lab, prečo sa za rok a pol nepodarilo dotiahnuť dokonca e-Lab. Prečo nemáme opravený ten e-recept? Prečo kolega Svoboda navrhuje posunúť účinnosť tohto zákona, aby lekári vykazovali a bola podmienená úhrada zo zdravotného poistenia vykazovaním eZdravia. Tá výhovorka je furt veľmi podobná, ak nie rovnaká. Momentálne tým dôvodom je, že NCZI, že NCZI má domácu úlohu, musí splniť Plán obnovy, míľnik, ktorý sa volá, že životné situácie. Životná situácia, že narodenie dieťaťa. Čo to znamená v zdravotníctve? Narodí sa dieťa, niekto sa o tom dozvie, matrika sa o tom dozvie a teraz aké to má následky? Aké to má následky pre matku, pre dieťa v zdravotníctve, aké prehliadky, aké dávky, aké v sociálnych veciach, aké dávky môžu dostať a tak ďalej a tak ďalej. OK, digitalizácia životných situácií. Myslím si, že zdravotníctva sa tam týka asi päť tých životných situácií, ktoré treba zdigitalizovať. Ono to už malo byť dávno hotové. Ale očividne to hotové nie je. Deadline je tuším do konca augusta, myslím, pre Plán obnovy. Ja mám vážne pochybnosti, či to NCZI do konca toho augusta stihne. Ale momentálne je výhovorka, že prečo veci v zdravotníctve, v elektronickom zdravotníctve nefungujú. Výhovorka, lebo Plán obnovy. Tak to je super. Taký Plán obnovy, kvôli ktorému nám nefungujú elementárne veci v tomto štáte, ako napríklad elektronizácia zdravotníctva, lebo je to výhovorka, prečo sa nerobí všetko ostatné, lebo robíme Plán obnovy. Možno si pamätáte, sme tu schvaľovali taký zákon, bola to novelizácia z dôvodu okolností, myslím, Trestného zákona o vojnových hroboch. Sa tu novelizovali vojnové hroby. Pamätáte si? Toto je 3 mesiace dozadu, 4. Vojnové hroby. A bol tam pozmeňovák úplne od veci, ktorý posúval termíny pre NCZI pre životné situácie. A ja sa pýtam, že ako môžeme plánovať s Národným centrom zdravotníckych informácií čokoľvek, keď ideme novelizovať cez vojnové hroby podávanie materskej a príjem materskej pre matku s dieťaťom. NCZI je nedobre manažované a zdá sa, že NCZI je štát v štáte. Štát v štáte taký, že ani minister zdravotníctva im nevie vykývať. Ani Kamil Šaško nie je schopný pána Vršanského odvolať. Zrejme má pán Vršanský iné krytie ako len ministerské. Nebola to schopná, samozrejme, ani jeho predchodkyňa. NCZI si robí, čo chce, bez ohľadu na to, čo si myslí Ministerstvo zdravotníctva. A preto v tomto kontexte som považoval za potrebné vystúpiť, lebo si myslím, že aj tento posun termínu ide na vrub Národného centra zdravotníckych informácií a ich neschopnosti plniť deadliny. Ten deadline nesplnia podľa mňa s tými životnými situáciami do konca augusta. Samozrejme, niečo bude potrebné Európskej komisii ukázať, že niečo sme splnili, tak sa urobí možno nejaký potom kým. Ale na to, aby to bolo hotové riešenie, ešte raz, digitalizácia životných situácií, to znamená napríklad… My do konca augusta? Samozrejme, niečo bude potrebné Európskej komisii ukázať, že niečo sme splnili, tak sa urobí možno nejaký potemkin. Ale na to, aby to bolo hotové riešenie, ešte raz, digitalizácia životných situácií, to znamená napríklad to narodenie dieťaťa, hej? To znamená, že váš, ak ste doktor v ambulancii, váš informačný systém, do ktorého džobete tie lekárske správy, ten váš informačný systém musí vedieť s tými životnými situáciami pracovať. Že keď tam napíšete, že sa narodilo dieťa alebo bolo na preventívnej prehliadke, čo je podmienka toho, aby dostala matka nejakú dávku, že keď, keď to tam napíše, že to bude mať nejaké digitálne dôsledky, že ten algoritmus bude znamenať, že napísal som, niekde sa to preklopí, preklopí, zapíše a podobne. Ale to znamená, že to ten ambulantný informačný systém musí vedieť robiť. A pokiaľ to NCZI na svojej strane, na strane serverov ešte nemá, lebo potrebuje mesačný odklad, ako navrhuje pán kolega Svoboda, tak vám garantujem, že výrobcovia tých softvérov to duplom nemajú, lebo nevedia, voči čomu majú reportovať svoje dáta. A tak vám poviem, že taká skúsenosť je to. Keby tu bol pán minister Šaško, tak mu poviem, že je to taká jedna z mnohých nevyžiadaných rád. V okamihu, keď si čokoľvek vymyslíte a máte to vymyslené aj algoritmicky, aj naprogramované na úrovni NCZI, bude trvať jeden rok, kým to dostanete do praxe. Kým to dostanete do tých softvérov. Kým tie softvéry prejdú overením zhody na NCZI, že robia to, čo majú robiť. Kým tie softvéry budú rolovať smerom k poskytovateľom a kým tí poskytovatelia nadobudnú tie nové softvéry a začnú s nimi pracovať, to je rok. A môžete ohýbať časopriestor, ako chcete. Môžete do toho dávať ľubovoľné zdroje, že školenia a neviem čo. To bude trvať rok. A ak to dneska nie je hotové, tak vám hovorím, že takto o rok nebudú tie životné situácie dostupné pre občanov, keď prídu do ambulancie lekára, lebo to nebude v tom ambulantnom softvéri. A ja neviem, či je toto splnenie míľnika plánu obnovy, že do konca augusta budeme mať digitalizované životné situácie. Podľa mňa nie. Budeme musieť tancovať naozaj brušné tance pred Európskou úniou, aby sme im povedali, že ono už je to vlastne hotové, už len už to bude trvať iba rok a budeme musieť urobiť tie softvéry ambulantné a tak ďalej. Ja si myslím, že projektový manažment tohto projektu životných situácií a digitalizácie životných situácií na NCZI je jednou veľkou tragédiou. Normálne mám takú chuť mať až, možno je to štokholmský syndróm, mám takú chuť súcitiť s ministrom Migaľom v tomto, ktorý je zodpovedný v konečnom dôsledku za tieto míľniky. Lebo spolupráca, jeho spolupráca s NCZI alebo jeho zážitky zo spolupráce s NCZI musia byť skutočne, skutočne trýznivé. Nespochybňujem, opakujem, nespochybňujem potrebu vykazovať v elektronickom zdravotníctve dáta, spochybňujem kompetenciu Národného centra zdravotníckych informácií toto celé zastrešovať. A návrh? Pozmeňovací návrh poslanca Svobodu, ktorým sa odkladá účinnosť tohto ustanovenia, je len dôkazom týchto mojich pochybností, že sú oprávnené. Strana Sloboda a Solidarita nebude hlasovať za tento návrh zákona. Napriek tomu opakujem, že považujem za zmysluplné, aby ambulancie, poskytovatelia, nemocnice reportovali do elektronického zdravotníctva, ale nepáči sa mi, že NCZI si z toho robí dobrý deň. Lebo v zásade toto sme utrpeli. Pôvodne to malo byť totiž platné omnoho skôr ako 1. augusta. Už 1. júla je odložený termín. A odložený na 1. júla bol preto, lebo NCZI nestíhalo. A teraz nestíha znovu, tak to bude na 1. augusta. A nečudoval by som sa, keby tu vznikla nejaká mimoriadna schôdza v priebehu júla, keď príde NCZI s tým, že zase nestíha a potrebujú odložiť ten termín o ďalšie dva mesiace. A potom možno pochopíte, o čom rozprávam, keď hovorím, že túto inštitúciu treba spáliť plameňometom dotla, lebo je nereformovateľná, lebo je nereformovateľná. Moja predstava o správnom správcovi elektronických dát v tejto krajine je, že to musí byť nejaké partnerstvo medzi platiteľmi, poskytovateľmi a tvorcami zdravotnej politiky. To znamená poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, zdravotnými poisťovňami a, povedzme, ministerstvom zdravotníctva. Dnes, keď je to podriadená organizácia Ministerstva zdravotníctva, s ktorou samotné Ministerstvo zdravotníctva nevie vykývať, čiže je to štát v štáte. Dnes s touto inštitúciou neurobíte prakticky nič. S týmto súvisí téma dáta. Dáta v zdravotníctve. Vďaka nášmu predsedovi zdravotníckeho výboru, pánovi doktorovi Balážovi, sme mali včera celkom osviežujúce stretnutie na výbore o dátach v zdravotníctve, lebo každú chvíľu niektorý z hráčov vytiahne, že pozrite sa, zle sú platené štátne nemocnice. Ďalší povie, zle sú platené súkromné nemocnice. Ďalší povie, zle sú platené krajské nemocnice a všetci si nájdu nejaké dáta, na ktorých ukazujú, prečo sú práve oni tí zle platení poskytovatelia. A ako je možné, že každý si nájde svoje dáta? Prečo nemáme jedny dáta, na ktoré sa všetci pozeráme a OK, poďme si ich nejako interpretovať, interpretácia je na vás, ale dáta pravda. Pravda by mala byť jedna, kam tie peniaze v zdravotníctve tečú. A ukazuje sa, že každý si nájde takú pravdu, aká mu vyhovuje. Nie interpretáciu, ale fakty si nájde svoje. A tak by to byť nemalo. Čiže ďakujem veľmi pekne pánovi doktorovi Balážovi. Mali sme včera k tomu dobrú debatu na výbore a debata bola o tom, že ktoré dáta teda máme používať ako tú pravdu v systéme. A veľmi sa mi tam páčila poznámka predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pána Michala Palkoviča, ktorý teda tiež vydáva nejaké analýzy toho, ako sú platené nemocnice na Slovensku a aké sú tie váhy a podobne. A povedal, že používa tie a tie dáta, ktoré vyrába Ministerstvo zdravotníctva na sekcii optimalizácie siete nemocníc a kategorizácie nemocníc. Lebo je pravdou, že máme dáta aj v NCZI. Je pravda, však máme elektronické zdravotníctvo, nie? Máme dáta v NCZI. Ale povedal, že úžasný bonmot. Ale tieto dáta v NCZI sú veľmi dobre strážené. Rozumej, k tým dátam sa nikto nevie dostať. Existuje také, že možno pamätníci v 80. rokoch, keď mali ešte nejaké ZX Spectrum alebo takéto jednoduché praveké počítače, tak tam bola ROM-ka, read only memory. Read only memory znamenalo, že všetky informácie boli napálené na tom čipe. Na ten čip sa nedalo zapisovať, dalo sa z neho len čítať. Read only memory, ROM-ka. A ja hovorím, že NCZI je WOM-ka, write only memory. Že tam len pošlete dáta, ale nikto ich odtiaľ nevie čítať, lebo nájdu, keď požiadate o tie dáta, bambilión dôvodov, prečo vám ich nedajú. Lebo je to obchodné tajomstvo. Lebo ich viaže mlčanlivosť. Vďaka GDPR, lebo GDPR existuje. Ak chcete konkrétny príklad, robil som porovnávania. Asi osem rokov sme robili ako Health Policy Institute porovnávania pôrodníc na Slovensku. A skúšal som to najprv po dobrom, že skúsim z NCZI vypýtať dáta. Tak sa ich pýtam, koľko pôrodov bolo v jednotlivých pôrodniciach. V tom čase bolo na Slovensku asi 57 pôrodníc. Koľko pôrodov bolo v každej jednej z tých pôrodníc? Počet pôrodov v pôrodnici. Ako žiadna, že kto, koľko rokov, kto bol otec. To ma nezaujíma. Ma zaujíma, že či mali 500 pôrodov alebo 700 alebo 1500 pôrodov v tej ktorej pôrodnici. Takže táto jednoduchá otázka odo mňa odišla na NCZI. Aká bola odpoveď? Je to obchodné tajomstvo tých nemocníc, koľko mali pôrodov. Ja sa na nich pozerám, že aké obchodné tajomstvo. Však to platíme z verejných zdrojov, však to má byť verejný údaj. Do každej nemocnice som potom posielal, že prosím vás pekne, koľko ste mali pôrodov. Oni mi povedali, koľko mali pôrodov, ale NCZI mi to odmietlo dať, lebo je to obchodné tajomstvo. Tak sa pýtam, že a čo by mi vedeli dať? Akú informáciu? A toto tých z vás, ktorých bavia dáta a dátová analytika, to možno poteší. Oni povedali: „Môžeme vám to dať na okresy.“ Ale nie, na okresy vám to nemôžeme dať, lebo v okrese je zvyčajne len jedna pôrodnica, to by ste si vedeli vypočítať. Môžeme vám to dať na tri okresy, v ktorých sú pôrodnice, a povieme vám, že pre každé tri okresy, koľko tam bolo spolu pôrodov, ale tak, aby ste nevedeli, koľko mala ktorá pôrodnica. Ja sa pýtam, že načo je toto dobré? Načo je toto dobré? Načo máme WOM-ku, write only memory, že reportujeme registre, dáta, neviem čo, neviem čo? A na konci dňa, keď s tými dátami niekto chce niečo robiť, že niečo chce vypočítať, chce robiť nejakú zdravotnú politiku a podobne, tak to skončí spôsobom, že sorry, toto je obchodné tajomstvo. Na zdravotníckom výbore sme sa tiež rozprávali, a to už je zase asi dva týždne dozadu alebo tri týždne dozadu, o registroch. Najvyšší kontrolný úrad totiž urobil analýzu zdravotníckych registrov, z ktorých tri vedie práve NCZI. A bola to pomerne, akože, devastujúca kritika. Tie registre nefungujú. Buzerujeme poskytovateľov, aby niečo hlásili, vypĺňali, všetci, samozrejme, lekári sa sťažujú, že majú strašne veľa byrokracie, ale tu im pridávame byrokraciu. Napĺňajte registre dátami, ktoré ste už dávno napísali do zdravotnej dokumentácie, ale my ich chceme v nejakej inej štruktúre. A vo výsledku, keď ich aj tí lekári vyplnia a zapíšu, tak k tým dátam už potom nemajú znovu prístup. Sú celé odborné spoločnosti, ktoré nahúckali svojich členov: reportujte do tých registrov, lebo keď budeme mať dobré registre, vieme prijímať správne rozhodnutia v kategorizácii liekov, v liečbe, v ceste pacienta a tak ďalej. Tak tí lekári v dobrej viere to napĺňali dátami a potom, keď prišiel šéf tej odbornej spoločnosti lekárskej do NCZI, že už sme vám rok posielali dáta, chceli by sme sa teraz na ne pozrieť, tak im v NCZI povedali, že sorry, to nie sú vaše dáta, to sú naše dáta, to je GDPR, mlčanlivosť, my vám ich neukážeme. A sú odborné spoločnosti, ktoré sa po takejto facke a po takomto údere medzi oči nahnevali, použil som mierne slovo, nahnevali a povedali, že oni nebudú reportovať do NCZI nič. A vybudujú si na kolene svoj vlastný súkromný register, kde akože skúsia tie dáta zbierať sami ako alternatívne voči štátu. Lebo za to, čo do toho budú reportovať, si môžu sami, ale aj to, čo z toho budú čítať, si môžu sami. Majú to plne pod kontrolou. Onkologický register. Najnovšie dáta v onkologickom registri. Sme sa tu dneska doobeda bavili a včera o liekovom zákone. Liekový zákon má najväčší potenciál stáť veľa peňazí, najmä kvôli inovatívnej liečbe a predovšetkým na onkologické ochorenia. Onkológia čerpá obrovské množstvo zdrojov v liečbe. OK, je to aj preto, že je to drahé, je to aj preto, že 25 % ľudí zomiera na onkologické ochorenie, čiže skôr či neskôr sa mnohí z nás tohto ochorenia dožijú. A treba povedať, že onkologické ochorenie nemusí byť len akútne, môže to byť naozaj chronická choroba. Vďaka modernej liečbe môže ten pacient prežívať dlhé roky. A teraz, keď ideme prijať rozhodnutie v kategorizačnej komisii, či pustíme do kategorizácie alebo do nejakého výnimkového režimu alebo niečo, liek, ktorý stojí 10, 100, 150, 200 000 € alebo milión, tak by bolo dobré vedieť, či ten liek funguje. Či tomu pacientovi pomôže, či ten pacient má menej bolesti, či má dlhšie prežívanie, či má dlhšie prežívanie kvalitného života, nielen priviazaný k posteli. Potrebovali by sme vedieť, ako ten liek v klinickej praxi, v reálnej praxi funguje, pretože keď s ním prišla farmaceutická firma na Slovensko, priniesli len výsledky štúdií. Klinických štúdií, ktoré však nie sú z reálneho sveta. Často sú to veľmi dôkladne predvyberaní pacienti, na ktorých sa dá dokumentovať, že tá liečba funguje. Ale OK, pustíme liek za milióny do našej kategorizácie a potom by sme sa mali pozrieť, ako ten liek funguje. A teraz. Kam sa na to pozrieme, keď elektronické zdravotníctvo bohvieako nebeží, však kvôli tomu robíme túto novelu. A tie registre nám nefungujú. Onkologický register má najnovšie dáta. Dámy a páni, a toto je vec, kvôli ktorej by sme mali mať možno mimoriadnu schôdzu parlamentu. V onkologickom registri sú najnovšie dáta z roku 2015. Deväť rokov dozadu. Tí pacienti sú dávno mŕtvi, ktorí tam boli v tom 2015 zapísaní. Za deväť rokov sme sem doniesli hromadu nových liekov, ktoré stáli bambilión peňazí, stovky miliónov € a my netušíme, ako tieto lieky slovenským pacientom pomohli a či to boli dobre vynaložené peniaze a či sme tieto peniaze nemali vynaložiť inak. A potom tu na Doniu prebiehajú zbierky, že poskladajte sami na peniaze. Potom tu pani Kolník z detskej onkológie plače, že nemá pre detských pacientov s onkologickými ochoreniami liečbu. Ale my sme tu minuli stovky miliónov € s otáznym účinkom a my to nevieme ani len vyhodnotiť, lebo nám nefunguje onkologický register. V 70. rokoch, keď vznikol v Československu, to bol jeden z najlepších na svete. Československo patrilo medzi premiantov, svetových premiantov, čo sa týka onkologického registra. Sme sa mohli vystatovať, chodiť po konferenciách. Register v 70. rokoch, keď vznikol v Československu, to bol jeden z najlepších na svete. Československo patrilo medzi premiantov svetových premiantov, čo sa týka onkologického registra. Sme sa mohli vystatovať, chodiť po konferenciách. Bola vynikajúca disciplína v hlásení. OK, komunizmus si dokázal zabezpečiť disciplínu v hláseniach, ale ten register fungoval. Ale teraz je ten register v troskách. Spravuje ho Národné centrum zdravotníckych informácií, samozrejme, aby som nezabudol povedať. A ja si myslím, že je na prísnosť nezodpovedné prijímať rozhodnutia o desiatkach a stovkách miliónov €, ktoré dávame na liečbu liekmi, na kategorizáciu onkologických liekov bez toho, aby sme vedeli, či tie peniaze majú pre toho pacienta zmysel. Či tá liečba má zmysel, či to nie je len cynické, marketingové obchodovanie s nádejou tých pacientov, lebo samozrejme pacient, ktorý sa dozvie diagnózu rakovina, ten sa okamžite opúšťa a má pocit, že je to nezvratný osud, ktorý ho čaká. Ale často to tak nie je. Mnoho tých onkologických ochorení dnes už vieme stabilizovať, vieme ich dokonca aj liečiť a vyliečiť. Zaznelo to v diskusii k liekom niekoľkokrát. Či zopakujem to aj v tomto kontexte, keď sa urobila tá štúdia. Aké nové lieky prišli za posledných 20 rokov do Európskej únie? A ako veľmi tieto lieky pomohli pacientom a koľko nás stáli? Tak sa ukázalo, že z tých tzv. inovatívnych liekov. Jasné, všetko, čo farmaceutická firma vyrobí, je inovatívne, lebo však len tak to môže predať. A ja im to vôbec nezazlievam, že o tom takto rozprávajú. O tom je tá anekdota, že nehovoríš pekne o sloníkovi, nepredáš sloníka, nehovoríš pekne o svojom lieku, nepredáš ten liek, tak samozrejme ho prifarbujú. Ale viete, keď ho už používate rok, dva, v poriadku, ešte neviete. Ale keď ho používate päť rokov, sedem, desať, tak už viete, či to funguje alebo nefunguje. Či to bol len marketing, či to bolo len dobre nastavená klinická štúdia, na ktorej to vyšlo, alebo či to funguje aj v tom reálnom svete. A ukázalo sa, že z tých stovky molekúl inovatívnych liekov, ktoré sme pustili nielen tu v Európskej únii do úradových systémov, 40 %, 40 % týchto liekov neprinieslo žiaden prínos pre pacientov. 40 % to nie je maličkosť. To nie je okraj. To nie je za desatinnou čiarkou. To je 40 %. Len niečo viac ako polovica liekov naozaj účinkovala. Toto teraz nie je kritika farmaceutického priemyslu. Existuje ako hromada slepých uličiek. Áno, treba sa z nich poučiť. Ale my na Slovensku to nevieme ani len vyhodnotiť, to, čo vedeli urobiť v tom NICE vo Veľkej Británii. My to nevieme ani vyhodnotiť, lebo nemáme z čoho, lebo nemáme onkologický register, nemáme fungujúce elektronické zdravotníctvo. My ani nevieme, koľko percent tých liekov, ktoré sme tu schvaľovali, nikomu nepomohlo. Skôr poškodilo, pretože každé euro, ktoré sme dali na nefunkčnú, neúčinnú, neefektívnu liečbu, chýba niekde inde. Každé 1 euro. Každé jedno rozhodnutie o tom, že toto budeme hradiť, znamená, že toto hradiť nebudeme. A tí pacienti ani nevedia, že takáto sofiina voľba sa tu prijala. Že toto nebudeme hradiť. Tí ľudia potichu umierajú doma, nevediac, že mohli dostať liečbu, prípadne robia tú zbierku na tom Doniu, aby sa zozbierali na liečbu, ktorú mohli dostať pokojne hradenú, keby sme nehradili veci, ktoré sú neúčinné. Ale my v onkológii 10 rokov nevieme, čo je účinná liečba, lebo 10 rokov nám chýbajú dáta, 11 rokov nám chýbajú dáta. Ako je toto možné? Toto nie je zlyhanie súkromného sektora. Za toto nemôže Penta, Agel, lobisti a podobne. Za toto môže štát, pretože Národné centrum zdravotníckych informácií je štátna inštitúcia, podriadená Ministerstvu zdravotníctva. Čo robil štát na to, aby mal funkčný onkologický register? Ako je možné, že sme vybývali onkologický register, lebo bol dobrý. Akurát sme sa zviezli a sme ho doslova, že vybývali. A dnes už je akože na smiech. Nás už dnes, keď ideme na medzinárodné konferencie onkologického typu, sa na nás pozerajú ako na exotov, lebo ukážu graf, kde sú jednotlivé krajiny a potom je taká hviezdička, že Slovensko, že je mimo poradí, lebo nevedia nás do toho grafu zaradiť, lebo nemáme dáta. Ako je možné, že nemáme dáta? Ja hovorím, že keď nemáme dáta v zdravotníctve, tak šoférujeme naslepo. To je ako keby ste išli na diaľnici, zaviazali si oči a išli kade-tade, lebo nemáte spätnú väzbu. Neviete, či to, čo ste prijali, to rozhodnutie včera alebo pred týždňom, či prinieslo alebo neprinieslo pridanú hodnotu slovenským pacientom. A opakujem, za toto môže NCZI, Národné centrum zdravotníckych informácií, ktoré je dlhodobo príšerne riadené. Od roku 2012 do dneška je šéfom českého NCZI, čo sa volá ÚZIS, zdravotnícke informácie a štatistiky, pán Prokeš Dušek. Do dnešného dňa, to je 14 rokov, 15 rokov, je tam riaditeľom pán Prokeš Dušek z Masarykovej univerzity v Brne. Prežil 10 ministrov zdravotníctva. Ale šéf NCZI sa mení zhruba takým tempom, akým sa menia ministri zdravotníctva. V priemere je to jedenkrát ročne. Ak máte zmenu na manažérskej pozícii jedenkrát ročne, tá inštitúcia nemôže fungovať. Máme to v slovenských nemocniciach štátnych. V mnohých štátnych nemocniciach sa riaditelia menia ako postavičky na pražskom orloji. Výsledkom je, že tam príde nový riaditeľ, kým zistí, čo sa deje, kde sú záchody na chodbe, kde sú kľúče od miešačky. Tu už aby si pripravoval tú krabicu, do ktorej si zbalí svoje veci a odíde, lebo príde niekto iný. Takým spôsobom sa nedá riadiť. Nič sa takým spôsobom nedá riadiť a štát je v tomto prípade absolútne zlý vlastník týchto inštitúcií. Zlý prevádzkovateľ, pretože toto naozaj nie je na koho iného zvaliť. Toto sa dá zvaliť na neschopnosť štátu, politikov, ktorí za realizáciu politík sú zodpovední. Za to nemôže naozaj nikto iný. A prečo? Ako je možné, že tí Česi to dokážu ťahať 15 rokov s jedným riaditeľom a my ho potrebujeme meniť každú chvíľu? Ako je to možné? Čím to je? Je niečo vo vode, vo vzduchu alebo akože máme nejakú inú genetiku, alebo ako je toto možné? A vďaka tomuto mismanagementu na úrovni NCZI sme sa dostali k tomu, že nám nefungujú registre, že neplníme termíny, že možno nesplníme termíny a míľniky plánu obnovy. Že možno nám nebude poriadne fungovať to vykazovanie do elektronického zdravotníctva. Dámy a páni, ja som presvedčený, že na úrovni NCZI je potrebné urobiť zásadnú zmenu. Už o nej hovorím opakovane. Vždy, keď pána Vršanského stretnem, sa pýtam, kde má svoj azbestový oblek. Aby som mu neublížil. Nemyslím si, že by táto snemovňa mala ustupovať NCZI. Nemyslím si, že by sme mali posúvať účinnosti, ak máme predstavu, ako chceme robiť zdravotnú politiku, ak minister zdravotníctva má predstavu, ako chce robiť zdravotnú politiku, ak pán Svoboda má predstavu, ako treba robiť zdravotnú politiku, tak tak robme. NCZI je podriadená inštitúcia, nie nadriadená. Ale ja mám pocit niekedy, že je nadriadená nielen ministerstvu, ale aj tejto snemovni, lebo si s nami robí, čo chce. Oni vám povedali, že to treba posunúť o mesiac. OK, schválime, posunieme o mesiac. Možno bude mimoriadna schôdza v lete, lebo to nebudú stíhať. Hej? Toto sme chceli, priatelia? Toto? Keďže vidím, že kolegyňa Kolíková sa ešte chce prihlásiť faktickou poznámkou, na ktorú ja budem musieť chcieť asi zareagovať, tak samozrejme by som si odložil nejaký čas na reakcie. Ďakujem veľmi pekne. Po tomto vyčerpávajúcom vystúpení vyhlasujem prestávku 5-minútovú do 8:13, do 8:12. 18:12 39 146 938 303 914 693 830 391 469 383 039 146 938 303 914 291, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu, netuším. Nikto nie je prihlásený do rozpravy. Vyhlasujeme za… Ukľudnite sa. Ukľudnite sa. Ty si sa odhlásil, nie? Áno. Asi sa odhlásil. No. Nikto tam nie je, nie? No, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú, lebo ste sa odhlásili, a pristúpime k hlasovaniu zákona ako o celku.
|
Krásny deň, dámy a páni. Mám ambíciu využiť 55 minút svojho príspevku v treťom čítaní. Vzhľadom na to, že ste teraz schválili v druhom čítaní pozmeňujúci návrh kolegu Zdenka Svobodu, ktorým sa posúva účinnosť tohto zákona o ďalší mesiac, tak mám samozrejme dôvod sa k tomuto návrhu zákona vyjadriť. O čom ten zákon vôbec je? Je o elektronickom zdravotníctve. Je o tom, ako aby lekári vykazovali do elektronického zdravotníctva dáta o starostlivosti o svojich pacientov. A lekári to majú samozrejme za povinnosť už od roku 2018, ale disciplína poskytovateľov, či už ambulantných alebo nemocničných, je taká tristná. Napriek tomu, že je to povinnosťou už osem rokov, významná časť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nevykazuje dáta do elektronického zdravotníctva skrátene e-Zdravia. Pred časom sme schválili zákon, ktorý umožňuje zdravotným poisťovniam podmieňovať úhradu zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia tým, že poskytovateľ musí vykazovať do e-Zdravia, nielen do poisťovne, vykazuje, má vykazovať výkony, ale musí ich vykazovať aj do elektronického zdravotníctva. Inak nedostane z poisťovne zaplatené. Osobne to považujem za správnu vec, lebo je to motivácia k tomu, aby si poskytovatelia napojení na verejné zdroje plnili svoje povinnosti a zároveň, aby sme v e-Zdraví mali relevantné dáta, aby, keď vás váš ošetrujúci lekár prijme a bude si chcieť otvoriť vašu zdravotnú kartu, aby tam videl nejaké údaje, ako vás liečia iní lekári. Lebo dnes sú tie údaje naozaj deravé, chýba tam hromada správ, chýbajú prepúšťacie správy z nemocníc a podobne. A robíme z pacientov poštárov. Pacienti ako poštári, nosia pod pazuchou zbierku papierov, zbierku listín a nosia to k svojim doktorom. Samozrejme, tým pádom pacienti majú občas motiváciu niektoré z tých papierov povyberať, aby pán doktor nevedel úplne všetko, lebo sa za niečo možno hanbia. Ale vo výsledku váš ošetrujúci lekár nevie, čo vlastne lieči, lebo nemá vašu kompletnú zdravotnú dokumentáciu a táto kompletná zdravotná dokumentácia sa nenachádza v elektronickom zdravotníctve. Čiže ešte raz, všeobecne táto povinnosť je správna a dobrá. Akurát, keď sa zaviedla do zákona, nezaviedla sa úplne dôsledne a bolo ju treba opravovať. A neopravuje ju Ministerstvo zdravotníctva, ako by sa očakávalo ako tvorca zdravotnej politiky v tejto krajine, ale opravu tohto zákona dostal na starosti koaličný poslanec kolega Zdenko Svoboda, ktorý priniesol iniciatívny poslanecký materiál, kde potreboval došpecifikovať, čo vlastne majú tí poskytovatelia reportovať do toho elektronického zdravotníctva, respektíve, čo musia reportovať voči zdravotnej poisťovni, aby dostali zaplatené za poskytnuté výkony zdravotnej starostlivosti. OK, nie je to úplne štandardný mechanizmus, ako sa má robiť legislatíva. Očakával by som, že legislatívu budú pripravovať ľudia na ministerstve. Podľa mňa to aj pripravovali ľudia na ministerstve. Len štandardný legislatívny proces by trval zrejme o niekoľko mesiacov dlhšie. Medzirezortné pripomienkové konanie napríklad, rokovanie vlády, predtým rokovanie Legislatívnej rady vlády a tak ďalej, to príliš zdržiava. To príliš zdržiava, takže sme sa rozhodli, zrejme, teda vláda sa rozhodla, že lepšie je to urobiť cestou poslaneckého návrhu, pán kolega Svoboda predložil tento návrh, kde vyšpecifikoval tie veci, ktoré sa týkajú reportovania výkonov do elektronického zdravotníctva. So far so good. Pôvodne som s tým spokojný. Akurát dnes pán kolega Svoboda predložil v druhom čítaní tu v pléne pozmeňujúci návrh, ktorým odkladá účinnosť tohto zákona o ďalší mesiac. A odôvodnenie tohto odkladu je, že Národné centrum zdravotníckych informácií má kopec roboty s plnením milníkov plánu obnovy. A preto navrhuje posun termínu o 1 mesiac. A ja z tohto miesta, to hovorím asi desiatykrát, Národné centrum zdravotníckych informácií treba spáliť plameňometom do tla. Toto je inštitúcia, ktorá bude dostávať každého ministra, vrátane pána ministra Šaška, ktorého som na to mnohokrát verejne upozorňoval, do problémov. Táto inštitúcia si dlhodobo neplní svoje povinnosti, neplní termíny, prekračuje rozpočty a výsledkom je, že máme nefungujúce elektronické zdravotníctvo. Napriek tomu, že sme minuli stovky, nie desiatky, stovky miliónov € do elektronizácie, digitalizácie slovenského zdravotníctva, tak táto vec v slovenskom zdravotníctve do dnešného dňa nefunguje. A dovolím si tú krátku odbočku. Jednu vec, ktorú poznáte všetci. Každý jeden z vás už určite bol pacientom, ktorý využil benefity elektronického receptu. Elektronický recept je super vec. Vám príde na mobilný telefón SMS-ka. Viete, že máte aj recept. Prídete do lekárne, ukážete svoju kartičku a dostanete liek. Nemusíte chodiť s nejakými papierikmi. Ďakujem pekne. Nemusíte chodiť s nejakými papierikmi, ktoré môžete stratiť. Máte elektronický recept. Úžasná vec, keď to vzniklo. Nevzniklo to, prosím pekne, z vôle štátu. Vzniklo to z vôle jednej zo zdravotných poisťovní, ktorá to ako pionier pretlačila na trh. A k dnešnému dňu viac ako 95 % receptov predpísaných v tejto krajine, a tých je asi 60 miliónov ročne, je napísaných elektronicky. Je to super vec. Vďaka elektronickému receptu a vďaka tomu, že 95 % liekov predpísaných ide cez elektronický recept, vie každý jeden lekár, ktorý má ambulantný informačný systém, si otvoriť vašu liekovú kartu a vie, aké lieky už užívate, vie, aké interakcie tie lieky spôsobujú a vie sa vyhýbať tomu, aby vám predpísal to, čo už vám predpísal niekto iný pod iným názvom, alebo aby vám predpísal niečo, čo má negatívnu interakciu s niečím iným, čo už užívate. Je to úžasná vec, ale nevymyslel ju štát. Nevymyslelo ju NCZI. Vymyslela ju jedna zdravotná poisťovňa, ktorá toto svoje riešenie ponúkla ostatným zdravotným poisťovniam a dnes všetky tri zdravotné poisťovne na Slovensku, vrátane štátnej, používajú riešenie, ktoré nevzniklo na úrovni štátu. Na úrovni štátu totiž mal vzniknúť elektronický recept a dostali sme na tento projekt z Európskej únie asi 50 miliónov €. 50 miliónov € sa minulo. A výsledok? Výsledok je, že ešte raz elektronický recept nie je štátny, ale súkromný. A prečo? Pretože ten štátny elektronický recept vyrobený Národným centrom zdravotníckych informácií a jeho dodávateľmi jednoducho nefungoval. Za 50 plus miliónov € to bolo riešenie, ktoré nefungovalo. My sme vyhodili von z okna 50 miliónov €, tvárime sa, že to nie sú naše peniaze, že to zaplatili nemeckí daňoví poplatníci. Dobre, skúsme to vysvetliť v tej Európskej únii. Minuli sme 50 miliónov € a nemáme funkčné riešenie, lebo to robilo NCZI. Urobili to spôsobom, že keď to skúšali v pilotnej prevádzke na 10 ambulanciách, tak im to spadlo. Okamžite ako to zapli, tak im to spadlo. A spadlo to preto, lebo to bolo zlé. Veľmi zle architektonicky navrhnuté. A voči tomu stojí elektronický recept, ktorý priniesol súkromný sektor a stál, priatelia, nie 50 miliónov, nie 30 miliónov, ale stál 2,5 milióna €. Riešenie 20-krát lacnejšie priniesol súkromný sektor. Štát za to zaplatil 20-krát viac peňazí a výsledok je, že to nefunguje. OK, takže používame súkromné riešenie a nemám problém so súkromnými riešeniami v zdravotníctve, to viete. Používame elektronický recept, ktorý pomáha. A čo robí štát? Čo ste urobili, vážení koaliční poslanci, vy v decembri 2024? Schválili ste tu pozmeňovací návrh, ktorým ste odpálili elektronický recept pre všetkých nezmluvných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. A teda, keď sa pýtame, prečo nie je elektronické zdravotníctvo dobré a kompletné, čiastočne za to môžete aj tým, že ste pokazili elektronický recept pre nezmluvných poskytovateľov a do dnešného dňa ste ho neopravili. Ja rozumiem, že možno poslanci koalície to nevedia opraviť, ale je tu na to minister zdravotníctva, ktorý má predložiť návrh, ako to chce opraviť. A minister zdravotníctva 9. januára v roku 2025 povedal, že do konca marca 2025 navrhne legislatívne riešenia, ako opraví elektronický recept. Dnes, koľkého júna máme dnes? 2026, čiže rok aj tri mesiace po tom deadlajne, žiadne riešenie nebolo predstavené. Žiadne. A teraz, keď sa vrátime naspäť k problému elektronického zdravotníctva. Ak máme problém s tým, že lekári nevykazujú do elektronického zdravotníctva. V poriadku, touto novelou a s tým predchádzajúcim zákonom donútime aspoň tých zmluvných lekárov, aby reportovali. A prinútime ich vydieraním. Nebudeš reportovať, nedostaneš zaplatené zo zdravotného poistenia. Nebudeme ťa pokutovať. Dostatočná pokuta je, že ti nezaplatíme, za tvoje urobené výkony ti poisťovňa nesmie zaplatiť, pokiaľ nebude mať ID záznamu, že si to zapísal do elektronického zdravotníctva. V poriadku. Ale stále väčšia časť ľudí, teda poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, sa dostáva do nezmluvného stavu vzťahu. To znamená, nechcú mať zmluvu so zdravotnou poisťovňou. A prečo nechcú mať zmluvu so zdravotnou poisťovňou? Pretože úhrady zo zdravotného poistenia im nestačia na to, aby uhradili svoje prevádzkové náklady, aby boli spokojní s tým, ako to funguje. Nehovorím o všetkých disciplínach, ale sú disciplíny, ktoré sú výrazne podfinancované. Z voleja vám poviem pľúcne. Ak je niekto pľúcny lekár, tak ho obdivujem v tejto krajine. Pretože to robí ako charitu. Reumatológ, ak je niekto reumatológ, tak to robí ako charitu. Internista ambulantný, robí to ako charitu. Neurológ, ak nemá drahé prístroje, robí to ako charitu. A teraz. Keď je dopyt po reumatológovi, po pľúcnom lekárovi a po covide ten dopyt po pľúcnom lekárovi stúpol asi o 50 %. Ak nemá drahé prístroje, robí to ako charitu. A teraz. Keď je dopyt po reumatológovi, po pľúcnom lekárovi a po covide ten dopyt po pľúcnom lekárovi stúpol asi o 50 %. A akurát ten počet tých lekárov klesá, ak je dopyt. A zároveň tí lekári dostávajú nízke úhrady. Tak tu vzniká priestor pre poplatky. V poriadku, chceme bojovať s poplatkami. Najlepšie riešenie, ako sa vyhnúť pokute za poplatky pre lekára, je, že sa odzmluvní. Lebo na nezmluvných lekárov sa zákaz vyberania poplatku nevzťahuje. Oni môžu vybrať, koľko chcú, kedy chcú, bez akýchkoľvek limitov. V poriadku. Čiže máme pľúcneho lekára, ktorý je zle platený z verejného zdravotného poistenia, lebo sa nepodarilo nastaviť dobré tie platby. Na ten bludný lekár začne vyberať poplatky, začne za neho ísť samosprávny kraj, že ó, vy budete platiť pokutu, lebo vyberáte poplatky a doktor povie: „OK, tak ja sa odzmluvním.“ On sa odzmluvní. A čo to znamená na konci dňa pre pacienta? Pre pacienta to znamená, že musí si zaplatiť nielen ten poplatok toho doktora, ale aj ten výkon samotný. V cene, ktorú si stanoví pán doktor. A okrem toho si musí zaplatiť všetky predpísané lieky a všetky predpísané laboratórne vyšetrenia, zobrazovacie vyšetrenia a tak ďalej, lebo všetko toto nezmluvný lekár nemôže napísať na poisťovňu. Čiže vo výsledku je to drahšie pre pacienta, ale lekár je v bezpečí. Lekár je v bezpečí, lebo dostane zaplatené svoju odmenu, dostane zaplatené svoje náklady a primeraný zisk a prenáša to bremeno, to bremeno prenáša na pacienta. A v takomto stave a v takomto režime, nezmluvnom režime, nemá ten lekár akože žiadnu motiváciu používať elektronické zdravotníctvo. Prečo by to robil? Prečo by ťukal niečo do elektronického? Jasné, má povinnosť od roku 2018, ale nikdy v živote nikto za to nedostal pokutu, že nereportuje. Ani ju nedostane. Prečo by mal niečo vykazovať do elektronického zdravotníctva? Povedzte mi ten jeden dôvod. A je to lekár, ktorý má zmluvu s poisťovňou, v poriadku. Vieme ho vydierať cez tú platbu z poisťovne. Cez tých 10 miliárd, ktoré tečú cez poisťovne, ale prečo to má robiť nezmluvný poskytovateľ? Povedzte si, že je to okrajový problém a ja tu druhýkrát už dnes z tohto miesta hovorím, že to nie je okrajový problém, lebo nezmluvných lekárov je stále viac. Ako bratislavský krajský lekár vám hovorím, že keď som si robil tú analýzu naposledy, a to už asi tri štvrtiny roka dozadu, a vypísal som si všetkých poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti v našom kraji a pozrel som si, aké majú zmluvné vzťahy s poisťovňami, tak 1/3 z nich nemá zmluvu s poisťovňami. 1/3, to je obrovské číslo. 1/3 poskytnutej starostlivosti v bratislavskom kraji vypadáva zo všetkých štatistík. Keď sa pozrieme, že koľko máme návštevy u doktora za rok. To sú návštevy u doktora za rok, ktoré prešli cez poisťovne. Nie, ktoré prešli cez nezmluvných poskytovateľov. My máme v skutočnosti viac návštev, ako reportujeme tých 12 alebo 13 ročne. Lebo to je časť ľadovca, o ktorej hovorím, ktorá je pod hladinou, ktorú nevidíme. Vidíme iba to, čo je reportované do poisťovní. To, čo ide mimo poisťovní, nevidíme. A bolo by dobré, keby sme to videli, a bolo by dobré, keby tí ľudia zapisovali do elektronického zdravotníctva. Ale nezapisujú. A prečo nezapisujú? Po prvé, nemajú motiváciu, načo by to robili. A ten jediný nástroj, ktorý ich mohol motivovať, ktorý ich mohol motivovať k tomu, aby to elektronické zdravotníctvo predsa len okúsili, bol elektronický recept. A ten elektronický recept ste im v decembri 2024 vypli. Mám birmovného syna, doktora urológa, ktorý má zmluvu s dvoma poisťovňami, nie s troma. Jedna poisťovňa s ním neuzatvorila zmluvu. Viete, čo je to za voprus? Ako je to nepríjemné, keď vám príde pacient. Každého jedného pacienta riešite štandardným spôsobom, ale tu si musíte uvedomiť, že ten prišiel z tej poisťovne, s ktorou nemám zmluvu, pri ktorom neviem vypísať elektronický recept, kde tomu pacientovi neviem ten recept vydať cez telefón, ale musím ho zavolať do ambulancie, musí prísť osobne a musím mu dať kúsok papierika ako v 20. storočí, ale pardon, už máme rok 2026, už sme v štvrtine 21. storočia. Mu dáme papierik ako z 20. storočia, nech s tým ide do lekárne. Jeden môj ďalší známy psychiater tiež vyhodnotil, že ako psychiatria nie je bohvieako platená z verejného zdravotného poistenia, odzmluvnil sa a poskytuje svoje psychiatrické služby ako nezmluvný psychiater. Zarobí si na celkom slušne, lebo môže si nastavovať honorár taký, aký on potrebuje, nejaký mu poisťovňa stanoví. A má pacientov z celého Slovenska. Lebo je to renomovaný človek. Bol kedysi primárom psychiatrie v nemocnici. Má pacientov z celého Slovenska. Ale tých pacientov, ak chce liečiť liekmi, on môže urobiť maximálne to, že napíše recept, vloží ho do ofrankovanej obálky, olíže, zalepí a odnesie na poštu a pošle poštou recept. V 21. storočí, keď máme elektronický recept, my posielame normálnou poštou recepty v obálkach. Akože toto sme chceli? Toto je to, čo tak ako má fungovať elektronizácia zdravotníctva? Ja som presvedčený, že eRecept nefunguje preto, že nie je záujem na Národnom centre zdravotníckych informácií, aby fungoval. Respektíve je záujem možno, to je taká moja možno konšpiračná teória, ale zatiaľ mi ju nikto nevyvrátil, že Národné centrum zdravotníckych informácií by chcelo možno nejaký grant, pár miliónov, možno desiatok miliónov €, aby vyrobili špeciálny e-recept pre nezmluvných poskytovateľov. Lebo taký je to projekt, dá sa na ňom nabaliť, dajú sa tam akože sa dohodnúť s dodávateľmi a podobne a ja si myslím, že toto je tá hra, že vyrobíme špeciálny e-recept a zinkasujeme na tom peniaze. Ale nie je potrebné vyrábať špeciálny e-recept. Ten fungoval až do konca roku 2024, fungovalo riešenie, ktoré zdravotné poisťovne zaviedli. A NCZI je žiarlivé, že niekto iný dokázal ich úlohu robiť 20-krát lacnejšie. A teraz do toho hádže vidly. A prečo hovorím o NCZI? A prečo hovorím o tom, že ho treba spáliť plameňometom dotla? Pretože takéto správanie sa vinie celou históriou, celým priebehom vývoja elektronického zdravotníctva. V roku 2008 bol ministrom zdravotníctva Richard Raši a on strihal pásku, že ideme budovať elektronické zdravotníctvo. Za pár rokov to bude. Myslím si, vtedy bol deadline, že za päť rokov to bude. Nepočúva ma, nevadí, možno ma opraví. Že za päť rokov to už bude, teda v roku 2013 z dnešného pohľadu, že už to bude a bude to robiť všetko. Bude to úžasné. Bude to znižovať náklady, zvyšovať kvalitu, zlepšovať spokojnosť. Bude to úžasné. Len nám dajte akože na to priestor. Tak sa dal na to priestor. V roku 2013 nič nebolo. V roku 2015, myslím, teraz ma neskúšajte z malej násobilky, zhruba v 2015 sa zistilo, že je to také fiasko, že celý eHealth, tak sa to vtedy volalo eHealth, že celý eHealth má takú zlú karmu, že to treba celé hodiť do smetného koša. A urobíme rebranding a premenovalo sa to, lebo s eHealthom bola spojená taká zlá karma, že sa to začalo volať eZdravie. Lebo to už bude nový projekt. No ale sme v roku 2026 a to eZdravie je také rozpačité. Keď sme v tejto snemovni v decembri 2024 hlasovali o novele zákona o národnom zdravotnom informačnom systéme, v rámci ktorého sa zrušil ten e-recept pre nezmluvných poskytovateľov, tak jednou z hlavných motivácií tohto zákona toho roku 2024 bolo, že sa bude zavádzať nová služba. E-Lab, elektronické laboratórne vyšetrenia, bude možné posielať žiadanky a budete si môcť ako lekár pozrieť výsledky, aby ste zbytočne nerobili to isté vyšetrenie, ktoré urobil už niekto iný pred vami, aby ste šetrili zdroje. Ešte vás za to aj dokáže poisťovňa odmeniť, ak šetríte zdroje. Skrátka, je to zodpovedný spôsob, ako sa majú veci robiť. Súhlasím. E-Lab je užitočná funkcionalita elektronického zdravotníctva. Treba však povedať, že na trhu máme v tejto chvíli ešte jeden produkt jednej zdravotnej poisťovne, ktorý veľmi podobne ako elektronický recept si zdravotná poisťovňa naprogramovala u seba doma a robí to isté. To znamená, umožňuje to spracovávať žiadanky na laboratórne vyšetrenia, umožňuje to spracovávať a odosielať výsledky lekárom. Akurát je to nie štátne riešenie, ale je to súkromné riešenie. A táto jedna zdravotná poisťovňa, ktorá to má, je to zdravotná poisťovňa Dôvera a ten produkt sa volá Dôvera Lab. Tento produkt funguje. A lekári, ktorí majú pacientov z Dôvery, si vedia cez Dôvera Lab vystavovať tie žiadanky a pozerať tie výsledky. A sú dohodnutí so značným počtom laboratórií, ktorý pokrýva dosť veľkú časť trhu. Všetko to urobili zdola, lebo na to nemali legislatívu. A ten štátny e-Lab. Ja sa dnes v júni 2026 pýtam, kde je ten štátny e-Lab, kvôli ktorému sme tu v 24. roku menili legislatívu, že už treba zmeniť legislatívu, lebo potrebujeme, aby tie laboratórne výsledky boli. Prešiel rok a pol a my tu nevidíme nič. To je čistý, že ako sa to volá? Vaporware. Vaporware, že sľúbili nám niečo a ja to neviem chytiť. Ako, kde je to? Kde je ten e-Lab? Kde je to elektronické zdravotníctvo v laboratóriách? Ja sa odpýtam lekárov a nikto z nich mi nevie povedať. Kvôli tomu sme rozšróbovali elektronický recept, aby sme nemali ani elektronický recept, ani elektronické laboratórne vyšetrenia. A prečo to nemáme? Pretože to robí Národné centrum zdravotníckych informácií. Doteraz každý boží produkt, ktorý dostali do rúk, pobabrali. Urobili neskoro, zle, pomaly, draho a aj tak to nefungovalo. A ja si myslím, že to je neopraviteľná inštitúcia. Je to inštitúcia, ktorá má byť spálená plameňometom dotla, preto, aby nezostal nikto, kto si pamätá, ako tam veci robili, pretože ich robia zle. A treba to založiť na zelenej lúke, ideálne v spolupráci s tými, ktorí o dáta majú záujem, vedia, ako sa tvoria, vedia, ako sa s nimi pracuje a vedia, na čo im tie dáta budú. A to sú poisťovne a poskytovatelia. Tí majú najväčšiu motiváciu, aby elektronické zdravotníctvo v tejto krajine fungovalo. A keď sa pýtam, že prečo teda nemáme ten e-Lab, prečo sa za rok a pol nepodarilo dotiahnuť dokonca e-Lab. Prečo nemáme opravený ten e-recept? Prečo kolega Svoboda navrhuje posunúť účinnosť tohto zákona, aby lekári vykazovali a bola podmienená úhrada zo zdravotného poistenia vykazovaním eZdravia. Tá výhovorka je furt veľmi podobná, ak nie rovnaká. Momentálne tým dôvodom je, že NCZI, že NCZI má domácu úlohu, musí splniť Plán obnovy, míľnik, ktorý sa volá, že životné situácie. Životná situácia, že narodenie dieťaťa. Čo to znamená v zdravotníctve? Narodí sa dieťa, niekto sa o tom dozvie, matrika sa o tom dozvie a teraz aké to má následky? Aké to má následky pre matku, pre dieťa v zdravotníctve, aké prehliadky, aké dávky, aké v sociálnych veciach, aké dávky môžu dostať a tak ďalej a tak ďalej. OK, digitalizácia životných situácií. Myslím si, že zdravotníctva sa tam týka asi päť tých životných situácií, ktoré treba zdigitalizovať. Ono to už malo byť dávno hotové. Ale očividne to hotové nie je. Deadline je tuším do konca augusta, myslím, pre Plán obnovy. Ja mám vážne pochybnosti, či to NCZI do konca toho augusta stihne. Ale momentálne je výhovorka, že prečo veci v zdravotníctve, v elektronickom zdravotníctve nefungujú. Výhovorka, lebo Plán obnovy. Tak to je super. Taký Plán obnovy, kvôli ktorému nám nefungujú elementárne veci v tomto štáte, ako napríklad elektronizácia zdravotníctva, lebo je to výhovorka, prečo sa nerobí všetko ostatné, lebo robíme Plán obnovy. Možno si pamätáte, sme tu schvaľovali taký zákon, bola to novelizácia z dôvodu okolností, myslím, Trestného zákona o vojnových hroboch. Sa tu novelizovali vojnové hroby. Pamätáte si? Toto je 3 mesiace dozadu, 4. Vojnové hroby. A bol tam pozmeňovák úplne od veci, ktorý posúval termíny pre NCZI pre životné situácie. A ja sa pýtam, že ako môžeme plánovať s Národným centrom zdravotníckych informácií čokoľvek, keď ideme novelizovať cez vojnové hroby podávanie materskej a príjem materskej pre matku s dieťaťom. NCZI je nedobre manažované a zdá sa, že NCZI je štát v štáte. Štát v štáte taký, že ani minister zdravotníctva im nevie vykývať. Ani Kamil Šaško nie je schopný pána Vršanského odvolať. Zrejme má pán Vršanský iné krytie ako len ministerské. Nebola to schopná, samozrejme, ani jeho predchodkyňa. NCZI si robí, čo chce, bez ohľadu na to, čo si myslí Ministerstvo zdravotníctva. A preto v tomto kontexte som považoval za potrebné vystúpiť, lebo si myslím, že aj tento posun termínu ide na vrub Národného centra zdravotníckych informácií a ich neschopnosti plniť deadliny. Ten deadline nesplnia podľa mňa s tými životnými situáciami do konca augusta. Samozrejme, niečo bude potrebné Európskej komisii ukázať, že niečo sme splnili, tak sa urobí možno nejaký potom kým. Ale na to, aby to bolo hotové riešenie, ešte raz, digitalizácia životných situácií, to znamená napríklad… My do konca augusta? Samozrejme, niečo bude potrebné Európskej komisii ukázať, že niečo sme splnili, tak sa urobí možno nejaký potemkin. Ale na to, aby to bolo hotové riešenie, ešte raz, digitalizácia životných situácií, to znamená napríklad to narodenie dieťaťa, hej? To znamená, že váš, ak ste doktor v ambulancii, váš informačný systém, do ktorého džobete tie lekárske správy, ten váš informačný systém musí vedieť s tými životnými situáciami pracovať. Že keď tam napíšete, že sa narodilo dieťa alebo bolo na preventívnej prehliadke, čo je podmienka toho, aby dostala matka nejakú dávku, že keď, keď to tam napíše, že to bude mať nejaké digitálne dôsledky, že ten algoritmus bude znamenať, že napísal som, niekde sa to preklopí, preklopí, zapíše a podobne. Ale to znamená, že to ten ambulantný informačný systém musí vedieť robiť. A pokiaľ to NCZI na svojej strane, na strane serverov ešte nemá, lebo potrebuje mesačný odklad, ako navrhuje pán kolega Svoboda, tak vám garantujem, že výrobcovia tých softvérov to duplom nemajú, lebo nevedia, voči čomu majú reportovať svoje dáta. A tak vám poviem, že taká skúsenosť je to. Keby tu bol pán minister Šaško, tak mu poviem, že je to taká jedna z mnohých nevyžiadaných rád. V okamihu, keď si čokoľvek vymyslíte a máte to vymyslené aj algoritmicky, aj naprogramované na úrovni NCZI, bude trvať jeden rok, kým to dostanete do praxe. Kým to dostanete do tých softvérov. Kým tie softvéry prejdú overením zhody na NCZI, že robia to, čo majú robiť. Kým tie softvéry budú rolovať smerom k poskytovateľom a kým tí poskytovatelia nadobudnú tie nové softvéry a začnú s nimi pracovať, to je rok. A môžete ohýbať časopriestor, ako chcete. Môžete do toho dávať ľubovoľné zdroje, že školenia a neviem čo. To bude trvať rok. A ak to dneska nie je hotové, tak vám hovorím, že takto o rok nebudú tie životné situácie dostupné pre občanov, keď prídu do ambulancie lekára, lebo to nebude v tom ambulantnom softvéri. A ja neviem, či je toto splnenie míľnika plánu obnovy, že do konca augusta budeme mať digitalizované životné situácie. Podľa mňa nie. Budeme musieť tancovať naozaj brušné tance pred Európskou úniou, aby sme im povedali, že ono už je to vlastne hotové, už len už to bude trvať iba rok a budeme musieť urobiť tie softvéry ambulantné a tak ďalej. Ja si myslím, že projektový manažment tohto projektu životných situácií a digitalizácie životných situácií na NCZI je jednou veľkou tragédiou. Normálne mám takú chuť mať až, možno je to štokholmský syndróm, mám takú chuť súcitiť s ministrom Migaľom v tomto, ktorý je zodpovedný v konečnom dôsledku za tieto míľniky. Lebo spolupráca, jeho spolupráca s NCZI alebo jeho zážitky zo spolupráce s NCZI musia byť skutočne, skutočne trýznivé. Nespochybňujem, opakujem, nespochybňujem potrebu vykazovať v elektronickom zdravotníctve dáta, spochybňujem kompetenciu Národného centra zdravotníckych informácií toto celé zastrešovať. A návrh? Pozmeňovací návrh poslanca Svobodu, ktorým sa odkladá účinnosť tohto ustanovenia, je len dôkazom týchto mojich pochybností, že sú oprávnené. Strana Sloboda a Solidarita nebude hlasovať za tento návrh zákona. Napriek tomu opakujem, že považujem za zmysluplné, aby ambulancie, poskytovatelia, nemocnice reportovali do elektronického zdravotníctva, ale nepáči sa mi, že NCZI si z toho robí dobrý deň. Lebo v zásade toto sme utrpeli. Pôvodne to malo byť totiž platné omnoho skôr ako 1. augusta. Už 1. júla je odložený termín. A odložený na 1. júla bol preto, lebo NCZI nestíhalo. A teraz nestíha znovu, tak to bude na 1. augusta. A nečudoval by som sa, keby tu vznikla nejaká mimoriadna schôdza v priebehu júla, keď príde NCZI s tým, že zase nestíha a potrebujú odložiť ten termín o ďalšie dva mesiace. A potom možno pochopíte, o čom rozprávam, keď hovorím, že túto inštitúciu treba spáliť plameňometom dotla, lebo je nereformovateľná, lebo je nereformovateľná. Moja predstava o správnom správcovi elektronických dát v tejto krajine je, že to musí byť nejaké partnerstvo medzi platiteľmi, poskytovateľmi a tvorcami zdravotnej politiky. To znamená poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, zdravotnými poisťovňami a, povedzme, ministerstvom zdravotníctva. Dnes, keď je to podriadená organizácia Ministerstva zdravotníctva, s ktorou samotné Ministerstvo zdravotníctva nevie vykývať, čiže je to štát v štáte. Dnes s touto inštitúciou neurobíte prakticky nič. S týmto súvisí téma dáta. Dáta v zdravotníctve. Vďaka nášmu predsedovi zdravotníckeho výboru, pánovi doktorovi Balážovi, sme mali včera celkom osviežujúce stretnutie na výbore o dátach v zdravotníctve, lebo každú chvíľu niektorý z hráčov vytiahne, že pozrite sa, zle sú platené štátne nemocnice. Ďalší povie, zle sú platené súkromné nemocnice. Ďalší povie, zle sú platené krajské nemocnice a všetci si nájdu nejaké dáta, na ktorých ukazujú, prečo sú práve oni tí zle platení poskytovatelia. A ako je možné, že každý si nájde svoje dáta? Prečo nemáme jedny dáta, na ktoré sa všetci pozeráme a OK, poďme si ich nejako interpretovať, interpretácia je na vás, ale dáta pravda. Pravda by mala byť jedna, kam tie peniaze v zdravotníctve tečú. A ukazuje sa, že každý si nájde takú pravdu, aká mu vyhovuje. Nie interpretáciu, ale fakty si nájde svoje. A tak by to byť nemalo. Čiže ďakujem veľmi pekne pánovi doktorovi Balážovi. Mali sme včera k tomu dobrú debatu na výbore a debata bola o tom, že ktoré dáta teda máme používať ako tú pravdu v systéme. A veľmi sa mi tam páčila poznámka predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pána Michala Palkoviča, ktorý teda tiež vydáva nejaké analýzy toho, ako sú platené nemocnice na Slovensku a aké sú tie váhy a podobne. A povedal, že používa tie a tie dáta, ktoré vyrába Ministerstvo zdravotníctva na sekcii optimalizácie siete nemocníc a kategorizácie nemocníc. Lebo je pravdou, že máme dáta aj v NCZI. Je pravda, však máme elektronické zdravotníctvo, nie? Máme dáta v NCZI. Ale povedal, že úžasný bonmot. Ale tieto dáta v NCZI sú veľmi dobre strážené. Rozumej, k tým dátam sa nikto nevie dostať. Existuje také, že možno pamätníci v 80. rokoch, keď mali ešte nejaké ZX Spectrum alebo takéto jednoduché praveké počítače, tak tam bola ROM-ka, read only memory. Read only memory znamenalo, že všetky informácie boli napálené na tom čipe. Na ten čip sa nedalo zapisovať, dalo sa z neho len čítať. Read only memory, ROM-ka. A ja hovorím, že NCZI je WOM-ka, write only memory. Že tam len pošlete dáta, ale nikto ich odtiaľ nevie čítať, lebo nájdu, keď požiadate o tie dáta, bambilión dôvodov, prečo vám ich nedajú. Lebo je to obchodné tajomstvo. Lebo ich viaže mlčanlivosť. Vďaka GDPR, lebo GDPR existuje. Ak chcete konkrétny príklad, robil som porovnávania. Asi osem rokov sme robili ako Health Policy Institute porovnávania pôrodníc na Slovensku. A skúšal som to najprv po dobrom, že skúsim z NCZI vypýtať dáta. Tak sa ich pýtam, koľko pôrodov bolo v jednotlivých pôrodniciach. V tom čase bolo na Slovensku asi 57 pôrodníc. Koľko pôrodov bolo v každej jednej z tých pôrodníc? Počet pôrodov v pôrodnici. Ako žiadna, že kto, koľko rokov, kto bol otec. To ma nezaujíma. Ma zaujíma, že či mali 500 pôrodov alebo 700 alebo 1500 pôrodov v tej ktorej pôrodnici. Takže táto jednoduchá otázka odo mňa odišla na NCZI. Aká bola odpoveď? Je to obchodné tajomstvo tých nemocníc, koľko mali pôrodov. Ja sa na nich pozerám, že aké obchodné tajomstvo. Však to platíme z verejných zdrojov, však to má byť verejný údaj. Do každej nemocnice som potom posielal, že prosím vás pekne, koľko ste mali pôrodov. Oni mi povedali, koľko mali pôrodov, ale NCZI mi to odmietlo dať, lebo je to obchodné tajomstvo. Tak sa pýtam, že a čo by mi vedeli dať? Akú informáciu? A toto tých z vás, ktorých bavia dáta a dátová analytika, to možno poteší. Oni povedali: „Môžeme vám to dať na okresy.“ Ale nie, na okresy vám to nemôžeme dať, lebo v okrese je zvyčajne len jedna pôrodnica, to by ste si vedeli vypočítať. Môžeme vám to dať na tri okresy, v ktorých sú pôrodnice, a povieme vám, že pre každé tri okresy, koľko tam bolo spolu pôrodov, ale tak, aby ste nevedeli, koľko mala ktorá pôrodnica. Ja sa pýtam, že načo je toto dobré? Načo je toto dobré? Načo máme WOM-ku, write only memory, že reportujeme registre, dáta, neviem čo, neviem čo? A na konci dňa, keď s tými dátami niekto chce niečo robiť, že niečo chce vypočítať, chce robiť nejakú zdravotnú politiku a podobne, tak to skončí spôsobom, že sorry, toto je obchodné tajomstvo. Na zdravotníckom výbore sme sa tiež rozprávali, a to už je zase asi dva týždne dozadu alebo tri týždne dozadu, o registroch. Najvyšší kontrolný úrad totiž urobil analýzu zdravotníckych registrov, z ktorých tri vedie práve NCZI. A bola to pomerne, akože, devastujúca kritika. Tie registre nefungujú. Buzerujeme poskytovateľov, aby niečo hlásili, vypĺňali, všetci, samozrejme, lekári sa sťažujú, že majú strašne veľa byrokracie, ale tu im pridávame byrokraciu. Napĺňajte registre dátami, ktoré ste už dávno napísali do zdravotnej dokumentácie, ale my ich chceme v nejakej inej štruktúre. A vo výsledku, keď ich aj tí lekári vyplnia a zapíšu, tak k tým dátam už potom nemajú znovu prístup. Sú celé odborné spoločnosti, ktoré nahúckali svojich členov: reportujte do tých registrov, lebo keď budeme mať dobré registre, vieme prijímať správne rozhodnutia v kategorizácii liekov, v liečbe, v ceste pacienta a tak ďalej. Tak tí lekári v dobrej viere to napĺňali dátami a potom, keď prišiel šéf tej odbornej spoločnosti lekárskej do NCZI, že už sme vám rok posielali dáta, chceli by sme sa teraz na ne pozrieť, tak im v NCZI povedali, že sorry, to nie sú vaše dáta, to sú naše dáta, to je GDPR, mlčanlivosť, my vám ich neukážeme. A sú odborné spoločnosti, ktoré sa po takejto facke a po takomto údere medzi oči nahnevali, použil som mierne slovo, nahnevali a povedali, že oni nebudú reportovať do NCZI nič. A vybudujú si na kolene svoj vlastný súkromný register, kde akože skúsia tie dáta zbierať sami ako alternatívne voči štátu. Lebo za to, čo do toho budú reportovať, si môžu sami, ale aj to, čo z toho budú čítať, si môžu sami. Majú to plne pod kontrolou. Onkologický register. Najnovšie dáta v onkologickom registri. Sme sa tu dneska doobeda bavili a včera o liekovom zákone. Liekový zákon má najväčší potenciál stáť veľa peňazí, najmä kvôli inovatívnej liečbe a predovšetkým na onkologické ochorenia. Onkológia čerpá obrovské množstvo zdrojov v liečbe. OK, je to aj preto, že je to drahé, je to aj preto, že 25 % ľudí zomiera na onkologické ochorenie, čiže skôr či neskôr sa mnohí z nás tohto ochorenia dožijú. A treba povedať, že onkologické ochorenie nemusí byť len akútne, môže to byť naozaj chronická choroba. Vďaka modernej liečbe môže ten pacient prežívať dlhé roky. A teraz, keď ideme prijať rozhodnutie v kategorizačnej komisii, či pustíme do kategorizácie alebo do nejakého výnimkového režimu alebo niečo, liek, ktorý stojí 10, 100, 150, 200 000 € alebo milión, tak by bolo dobré vedieť, či ten liek funguje. Či tomu pacientovi pomôže, či ten pacient má menej bolesti, či má dlhšie prežívanie, či má dlhšie prežívanie kvalitného života, nielen priviazaný k posteli. Potrebovali by sme vedieť, ako ten liek v klinickej praxi, v reálnej praxi funguje, pretože keď s ním prišla farmaceutická firma na Slovensko, priniesli len výsledky štúdií. Klinických štúdií, ktoré však nie sú z reálneho sveta. Často sú to veľmi dôkladne predvyberaní pacienti, na ktorých sa dá dokumentovať, že tá liečba funguje. Ale OK, pustíme liek za milióny do našej kategorizácie a potom by sme sa mali pozrieť, ako ten liek funguje. A teraz. Kam sa na to pozrieme, keď elektronické zdravotníctvo bohvieako nebeží, však kvôli tomu robíme túto novelu. A tie registre nám nefungujú. Onkologický register má najnovšie dáta. Dámy a páni, a toto je vec, kvôli ktorej by sme mali mať možno mimoriadnu schôdzu parlamentu. V onkologickom registri sú najnovšie dáta z roku 2015. Deväť rokov dozadu. Tí pacienti sú dávno mŕtvi, ktorí tam boli v tom 2015 zapísaní. Za deväť rokov sme sem doniesli hromadu nových liekov, ktoré stáli bambilión peňazí, stovky miliónov € a my netušíme, ako tieto lieky slovenským pacientom pomohli a či to boli dobre vynaložené peniaze a či sme tieto peniaze nemali vynaložiť inak. A potom tu na Doniu prebiehajú zbierky, že poskladajte sami na peniaze. Potom tu pani Kolník z detskej onkológie plače, že nemá pre detských pacientov s onkologickými ochoreniami liečbu. Ale my sme tu minuli stovky miliónov € s otáznym účinkom a my to nevieme ani len vyhodnotiť, lebo nám nefunguje onkologický register. V 70. rokoch, keď vznikol v Československu, to bol jeden z najlepších na svete. Československo patrilo medzi premiantov, svetových premiantov, čo sa týka onkologického registra. Sme sa mohli vystatovať, chodiť po konferenciách. Register v 70. rokoch, keď vznikol v Československu, to bol jeden z najlepších na svete. Československo patrilo medzi premiantov svetových premiantov, čo sa týka onkologického registra. Sme sa mohli vystatovať, chodiť po konferenciách. Bola vynikajúca disciplína v hlásení. OK, komunizmus si dokázal zabezpečiť disciplínu v hláseniach, ale ten register fungoval. Ale teraz je ten register v troskách. Spravuje ho Národné centrum zdravotníckych informácií, samozrejme, aby som nezabudol povedať. A ja si myslím, že je na prísnosť nezodpovedné prijímať rozhodnutia o desiatkach a stovkách miliónov €, ktoré dávame na liečbu liekmi, na kategorizáciu onkologických liekov bez toho, aby sme vedeli, či tie peniaze majú pre toho pacienta zmysel. Či tá liečba má zmysel, či to nie je len cynické, marketingové obchodovanie s nádejou tých pacientov, lebo samozrejme pacient, ktorý sa dozvie diagnózu rakovina, ten sa okamžite opúšťa a má pocit, že je to nezvratný osud, ktorý ho čaká. Ale často to tak nie je. Mnoho tých onkologických ochorení dnes už vieme stabilizovať, vieme ich dokonca aj liečiť a vyliečiť. Zaznelo to v diskusii k liekom niekoľkokrát. Či zopakujem to aj v tomto kontexte, keď sa urobila tá štúdia. Aké nové lieky prišli za posledných 20 rokov do Európskej únie? A ako veľmi tieto lieky pomohli pacientom a koľko nás stáli? Tak sa ukázalo, že z tých tzv. inovatívnych liekov. Jasné, všetko, čo farmaceutická firma vyrobí, je inovatívne, lebo však len tak to môže predať. A ja im to vôbec nezazlievam, že o tom takto rozprávajú. O tom je tá anekdota, že nehovoríš pekne o sloníkovi, nepredáš sloníka, nehovoríš pekne o svojom lieku, nepredáš ten liek, tak samozrejme ho prifarbujú. Ale viete, keď ho už používate rok, dva, v poriadku, ešte neviete. Ale keď ho používate päť rokov, sedem, desať, tak už viete, či to funguje alebo nefunguje. Či to bol len marketing, či to bolo len dobre nastavená klinická štúdia, na ktorej to vyšlo, alebo či to funguje aj v tom reálnom svete. A ukázalo sa, že z tých stovky molekúl inovatívnych liekov, ktoré sme pustili nielen tu v Európskej únii do úradových systémov, 40 %, 40 % týchto liekov neprinieslo žiaden prínos pre pacientov. 40 % to nie je maličkosť. To nie je okraj. To nie je za desatinnou čiarkou. To je 40 %. Len niečo viac ako polovica liekov naozaj účinkovala. Toto teraz nie je kritika farmaceutického priemyslu. Existuje ako hromada slepých uličiek. Áno, treba sa z nich poučiť. Ale my na Slovensku to nevieme ani len vyhodnotiť, to, čo vedeli urobiť v tom NICE vo Veľkej Británii. My to nevieme ani vyhodnotiť, lebo nemáme z čoho, lebo nemáme onkologický register, nemáme fungujúce elektronické zdravotníctvo. My ani nevieme, koľko percent tých liekov, ktoré sme tu schvaľovali, nikomu nepomohlo. Skôr poškodilo, pretože každé euro, ktoré sme dali na nefunkčnú, neúčinnú, neefektívnu liečbu, chýba niekde inde. Každé 1 euro. Každé jedno rozhodnutie o tom, že toto budeme hradiť, znamená, že toto hradiť nebudeme. A tí pacienti ani nevedia, že takáto sofiina voľba sa tu prijala. Že toto nebudeme hradiť. Tí ľudia potichu umierajú doma, nevediac, že mohli dostať liečbu, prípadne robia tú zbierku na tom Doniu, aby sa zozbierali na liečbu, ktorú mohli dostať pokojne hradenú, keby sme nehradili veci, ktoré sú neúčinné. Ale my v onkológii 10 rokov nevieme, čo je účinná liečba, lebo 10 rokov nám chýbajú dáta, 11 rokov nám chýbajú dáta. Ako je toto možné? Toto nie je zlyhanie súkromného sektora. Za toto nemôže Penta, Agel, lobisti a podobne. Za toto môže štát, pretože Národné centrum zdravotníckych informácií je štátna inštitúcia, podriadená Ministerstvu zdravotníctva. Čo robil štát na to, aby mal funkčný onkologický register? Ako je možné, že sme vybývali onkologický register, lebo bol dobrý. Akurát sme sa zviezli a sme ho doslova, že vybývali. A dnes už je akože na smiech. Nás už dnes, keď ideme na medzinárodné konferencie onkologického typu, sa na nás pozerajú ako na exotov, lebo ukážu graf, kde sú jednotlivé krajiny a potom je taká hviezdička, že Slovensko, že je mimo poradí, lebo nevedia nás do toho grafu zaradiť, lebo nemáme dáta. Ako je možné, že nemáme dáta? Ja hovorím, že keď nemáme dáta v zdravotníctve, tak šoférujeme naslepo. To je ako keby ste išli na diaľnici, zaviazali si oči a išli kade-tade, lebo nemáte spätnú väzbu. Neviete, či to, čo ste prijali, to rozhodnutie včera alebo pred týždňom, či prinieslo alebo neprinieslo pridanú hodnotu slovenským pacientom. A opakujem, za toto môže NCZI, Národné centrum zdravotníckych informácií, ktoré je dlhodobo príšerne riadené. Od roku 2012 do dneška je šéfom českého NCZI, čo sa volá ÚZIS, zdravotnícke informácie a štatistiky, pán Prokeš Dušek. Do dnešného dňa, to je 14 rokov, 15 rokov, je tam riaditeľom pán Prokeš Dušek z Masarykovej univerzity v Brne. Prežil 10 ministrov zdravotníctva. Ale šéf NCZI sa mení zhruba takým tempom, akým sa menia ministri zdravotníctva. V priemere je to jedenkrát ročne. Ak máte zmenu na manažérskej pozícii jedenkrát ročne, tá inštitúcia nemôže fungovať. Máme to v slovenských nemocniciach štátnych. V mnohých štátnych nemocniciach sa riaditelia menia ako postavičky na pražskom orloji. Výsledkom je, že tam príde nový riaditeľ, kým zistí, čo sa deje, kde sú záchody na chodbe, kde sú kľúče od miešačky. Tu už aby si pripravoval tú krabicu, do ktorej si zbalí svoje veci a odíde, lebo príde niekto iný. Takým spôsobom sa nedá riadiť. Nič sa takým spôsobom nedá riadiť a štát je v tomto prípade absolútne zlý vlastník týchto inštitúcií. Zlý prevádzkovateľ, pretože toto naozaj nie je na koho iného zvaliť. Toto sa dá zvaliť na neschopnosť štátu, politikov, ktorí za realizáciu politík sú zodpovední. Za to nemôže naozaj nikto iný. A prečo? Ako je možné, že tí Česi to dokážu ťahať 15 rokov s jedným riaditeľom a my ho potrebujeme meniť každú chvíľu? Ako je to možné? Čím to je? Je niečo vo vode, vo vzduchu alebo akože máme nejakú inú genetiku, alebo ako je toto možné? A vďaka tomuto mismanagementu na úrovni NCZI sme sa dostali k tomu, že nám nefungujú registre, že neplníme termíny, že možno nesplníme termíny a míľniky plánu obnovy. Že možno nám nebude poriadne fungovať to vykazovanie do elektronického zdravotníctva. Dámy a páni, ja som presvedčený, že na úrovni NCZI je potrebné urobiť zásadnú zmenu. Už o nej hovorím opakovane. Vždy, keď pána Vršanského stretnem, sa pýtam, kde má svoj azbestový oblek. Aby som mu neublížil. Nemyslím si, že by táto snemovňa mala ustupovať NCZI. Nemyslím si, že by sme mali posúvať účinnosti, ak máme predstavu, ako chceme robiť zdravotnú politiku, ak minister zdravotníctva má predstavu, ako chce robiť zdravotnú politiku, ak pán Svoboda má predstavu, ako treba robiť zdravotnú politiku, tak tak robme. NCZI je podriadená inštitúcia, nie nadriadená. Ale ja mám pocit niekedy, že je nadriadená nielen ministerstvu, ale aj tejto snemovni, lebo si s nami robí, čo chce. Oni vám povedali, že to treba posunúť o mesiac. OK, schválime, posunieme o mesiac. Možno bude mimoriadna schôdza v lete, lebo to nebudú stíhať. Hej? Toto sme chceli, priatelia? Toto? Keďže vidím, že kolegyňa Kolíková sa ešte chce prihlásiť faktickou poznámkou, na ktorú ja budem musieť chcieť asi zareagovať, tak samozrejme by som si odložil nejaký čas na reakcie. Ďakujem veľmi pekne. Po tomto vyčerpávajúcom vystúpení vyhlasujem prestávku 5-minútovú do 8:13, do 8:12. 18:12 39 146 938 303 914 693 830 391 469 383 039 146 938 303 914 291, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu, netuším. Nikto nie je prihlásený do rozpravy. Vyhlasujeme za… Ukľudnite sa. Ukľudnite sa. Ty si sa odhlásil, nie? Áno. Asi sa odhlásil. No. Nikto tam nie je, nie? No, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú, lebo ste sa odhlásili, a pristúpime k hlasovaniu zákona ako o celku.
|
Krásny deň, dámy a páni. Mám ambíciu využiť 55 minút svojho príspevku v treťom čítaní. Vzhľadom na to, že ste teraz schválili v druhom čítaní pozmeňujúci návrh kolegu Zdenka Svobodu, ktorým sa posúva účinnosť tohto zákona o ďalší mesiac, tak mám samozrejme dôvod sa k tomuto návrhu zákona vyjadriť. O čom ten zákon vôbec je? Je o elektronickom zdravotníctve. Je o tom, ako aby lekári vykazovali do elektronického zdravotníctva dáta o starostlivosti o svojich pacientov. A lekári to majú samozrejme za povinnosť už od roku 2018, ale disciplína poskytovateľov, či už ambulantných alebo nemocničných, je taká tristná. Napriek tomu, že je to povinnosťou už osem rokov, významná časť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nevykazuje dáta do elektronického zdravotníctva skrátene e-Zdravia. Pred časom sme schválili zákon, ktorý umožňuje zdravotným poisťovniam podmieňovať úhradu zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia tým, že poskytovateľ musí vykazovať do e-Zdravia, nielen do poisťovne, vykazuje, má vykazovať výkony, ale musí ich vykazovať aj do elektronického zdravotníctva. Inak nedostane z poisťovne zaplatené. Osobne to považujem za správnu vec, lebo je to motivácia k tomu, aby si poskytovatelia napojení na verejné zdroje plnili svoje povinnosti a zároveň, aby sme v e-Zdraví mali relevantné dáta, aby, keď vás váš ošetrujúci lekár prijme a bude si chcieť otvoriť vašu zdravotnú kartu, aby tam videl nejaké údaje, ako vás liečia iní lekári. Lebo dnes sú tie údaje naozaj deravé, chýba tam hromada správ, chýbajú prepúšťacie správy z nemocníc a podobne. A robíme z pacientov poštárov. Pacienti ako poštári, nosia pod pazuchou zbierku papierov, zbierku listín a nosia to k svojim doktorom. Samozrejme, tým pádom pacienti majú občas motiváciu niektoré z tých papierov povyberať, aby pán doktor nevedel úplne všetko, lebo sa za niečo možno hanbia. Ale vo výsledku váš ošetrujúci lekár nevie, čo vlastne lieči, lebo nemá vašu kompletnú zdravotnú dokumentáciu a táto kompletná zdravotná dokumentácia sa nenachádza v elektronickom zdravotníctve. Čiže ešte raz, všeobecne táto povinnosť je správna a dobrá. Akurát, keď sa zaviedla do zákona, nezaviedla sa úplne dôsledne a bolo ju treba opravovať. A neopravuje ju Ministerstvo zdravotníctva, ako by sa očakávalo ako tvorca zdravotnej politiky v tejto krajine, ale opravu tohto zákona dostal na starosti koaličný poslanec kolega Zdenko Svoboda, ktorý priniesol iniciatívny poslanecký materiál, kde potreboval došpecifikovať, čo vlastne majú tí poskytovatelia reportovať do toho elektronického zdravotníctva, respektíve, čo musia reportovať voči zdravotnej poisťovni, aby dostali zaplatené za poskytnuté výkony zdravotnej starostlivosti. OK, nie je to úplne štandardný mechanizmus, ako sa má robiť legislatíva. Očakával by som, že legislatívu budú pripravovať ľudia na ministerstve. Podľa mňa to aj pripravovali ľudia na ministerstve. Len štandardný legislatívny proces by trval zrejme o niekoľko mesiacov dlhšie. Medzirezortné pripomienkové konanie napríklad, rokovanie vlády, predtým rokovanie Legislatívnej rady vlády a tak ďalej, to príliš zdržiava. To príliš zdržiava, takže sme sa rozhodli, zrejme, teda vláda sa rozhodla, že lepšie je to urobiť cestou poslaneckého návrhu, pán kolega Svoboda predložil tento návrh, kde vyšpecifikoval tie veci, ktoré sa týkajú reportovania výkonov do elektronického zdravotníctva. So far so good. Pôvodne som s tým spokojný. Akurát dnes pán kolega Svoboda predložil v druhom čítaní tu v pléne pozmeňujúci návrh, ktorým odkladá účinnosť tohto zákona o ďalší mesiac. A odôvodnenie tohto odkladu je, že Národné centrum zdravotníckych informácií má kopec roboty s plnením milníkov plánu obnovy. A preto navrhuje posun termínu o 1 mesiac. A ja z tohto miesta, to hovorím asi desiatykrát, Národné centrum zdravotníckych informácií treba spáliť plameňometom do tla. Toto je inštitúcia, ktorá bude dostávať každého ministra, vrátane pána ministra Šaška, ktorého som na to mnohokrát verejne upozorňoval, do problémov. Táto inštitúcia si dlhodobo neplní svoje povinnosti, neplní termíny, prekračuje rozpočty a výsledkom je, že máme nefungujúce elektronické zdravotníctvo. Napriek tomu, že sme minuli stovky, nie desiatky, stovky miliónov € do elektronizácie, digitalizácie slovenského zdravotníctva, tak táto vec v slovenskom zdravotníctve do dnešného dňa nefunguje. A dovolím si tú krátku odbočku. Jednu vec, ktorú poznáte všetci. Každý jeden z vás už určite bol pacientom, ktorý využil benefity elektronického receptu. Elektronický recept je super vec. Vám príde na mobilný telefón SMS-ka. Viete, že máte aj recept. Prídete do lekárne, ukážete svoju kartičku a dostanete liek. Nemusíte chodiť s nejakými papierikmi. Ďakujem pekne. Nemusíte chodiť s nejakými papierikmi, ktoré môžete stratiť. Máte elektronický recept. Úžasná vec, keď to vzniklo. Nevzniklo to, prosím pekne, z vôle štátu. Vzniklo to z vôle jednej zo zdravotných poisťovní, ktorá to ako pionier pretlačila na trh. A k dnešnému dňu viac ako 95 % receptov predpísaných v tejto krajine, a tých je asi 60 miliónov ročne, je napísaných elektronicky. Je to super vec. Vďaka elektronickému receptu a vďaka tomu, že 95 % liekov predpísaných ide cez elektronický recept, vie každý jeden lekár, ktorý má ambulantný informačný systém, si otvoriť vašu liekovú kartu a vie, aké lieky už užívate, vie, aké interakcie tie lieky spôsobujú a vie sa vyhýbať tomu, aby vám predpísal to, čo už vám predpísal niekto iný pod iným názvom, alebo aby vám predpísal niečo, čo má negatívnu interakciu s niečím iným, čo už užívate. Je to úžasná vec, ale nevymyslel ju štát. Nevymyslelo ju NCZI. Vymyslela ju jedna zdravotná poisťovňa, ktorá toto svoje riešenie ponúkla ostatným zdravotným poisťovniam a dnes všetky tri zdravotné poisťovne na Slovensku, vrátane štátnej, používajú riešenie, ktoré nevzniklo na úrovni štátu. Na úrovni štátu totiž mal vzniknúť elektronický recept a dostali sme na tento projekt z Európskej únie asi 50 miliónov €. 50 miliónov € sa minulo. A výsledok? Výsledok je, že ešte raz elektronický recept nie je štátny, ale súkromný. A prečo? Pretože ten štátny elektronický recept vyrobený Národným centrom zdravotníckych informácií a jeho dodávateľmi jednoducho nefungoval. Za 50 plus miliónov € to bolo riešenie, ktoré nefungovalo. My sme vyhodili von z okna 50 miliónov €, tvárime sa, že to nie sú naše peniaze, že to zaplatili nemeckí daňoví poplatníci. Dobre, skúsme to vysvetliť v tej Európskej únii. Minuli sme 50 miliónov € a nemáme funkčné riešenie, lebo to robilo NCZI. Urobili to spôsobom, že keď to skúšali v pilotnej prevádzke na 10 ambulanciách, tak im to spadlo. Okamžite ako to zapli, tak im to spadlo. A spadlo to preto, lebo to bolo zlé. Veľmi zle architektonicky navrhnuté. A voči tomu stojí elektronický recept, ktorý priniesol súkromný sektor a stál, priatelia, nie 50 miliónov, nie 30 miliónov, ale stál 2,5 milióna €. Riešenie 20-krát lacnejšie priniesol súkromný sektor. Štát za to zaplatil 20-krát viac peňazí a výsledok je, že to nefunguje. OK, takže používame súkromné riešenie a nemám problém so súkromnými riešeniami v zdravotníctve, to viete. Používame elektronický recept, ktorý pomáha. A čo robí štát? Čo ste urobili, vážení koaliční poslanci, vy v decembri 2024? Schválili ste tu pozmeňovací návrh, ktorým ste odpálili elektronický recept pre všetkých nezmluvných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. A teda, keď sa pýtame, prečo nie je elektronické zdravotníctvo dobré a kompletné, čiastočne za to môžete aj tým, že ste pokazili elektronický recept pre nezmluvných poskytovateľov a do dnešného dňa ste ho neopravili. Ja rozumiem, že možno poslanci koalície to nevedia opraviť, ale je tu na to minister zdravotníctva, ktorý má predložiť návrh, ako to chce opraviť. A minister zdravotníctva 9. januára v roku 2025 povedal, že do konca marca 2025 navrhne legislatívne riešenia, ako opraví elektronický recept. Dnes, koľkého júna máme dnes? 2026, čiže rok aj tri mesiace po tom deadlajne, žiadne riešenie nebolo predstavené. Žiadne. A teraz, keď sa vrátime naspäť k problému elektronického zdravotníctva. Ak máme problém s tým, že lekári nevykazujú do elektronického zdravotníctva. V poriadku, touto novelou a s tým predchádzajúcim zákonom donútime aspoň tých zmluvných lekárov, aby reportovali. A prinútime ich vydieraním. Nebudeš reportovať, nedostaneš zaplatené zo zdravotného poistenia. Nebudeme ťa pokutovať. Dostatočná pokuta je, že ti nezaplatíme, za tvoje urobené výkony ti poisťovňa nesmie zaplatiť, pokiaľ nebude mať ID záznamu, že si to zapísal do elektronického zdravotníctva. V poriadku. Ale stále väčšia časť ľudí, teda poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, sa dostáva do nezmluvného stavu vzťahu. To znamená, nechcú mať zmluvu so zdravotnou poisťovňou. A prečo nechcú mať zmluvu so zdravotnou poisťovňou? Pretože úhrady zo zdravotného poistenia im nestačia na to, aby uhradili svoje prevádzkové náklady, aby boli spokojní s tým, ako to funguje. Nehovorím o všetkých disciplínach, ale sú disciplíny, ktoré sú výrazne podfinancované. Z voleja vám poviem pľúcne. Ak je niekto pľúcny lekár, tak ho obdivujem v tejto krajine. Pretože to robí ako charitu. Reumatológ, ak je niekto reumatológ, tak to robí ako charitu. Internista ambulantný, robí to ako charitu. Neurológ, ak nemá drahé prístroje, robí to ako charitu. A teraz. Keď je dopyt po reumatológovi, po pľúcnom lekárovi a po covide ten dopyt po pľúcnom lekárovi stúpol asi o 50 %. Ak nemá drahé prístroje, robí to ako charitu. A teraz. Keď je dopyt po reumatológovi, po pľúcnom lekárovi a po covide ten dopyt po pľúcnom lekárovi stúpol asi o 50 %. A akurát ten počet tých lekárov klesá, ak je dopyt. A zároveň tí lekári dostávajú nízke úhrady. Tak tu vzniká priestor pre poplatky. V poriadku, chceme bojovať s poplatkami. Najlepšie riešenie, ako sa vyhnúť pokute za poplatky pre lekára, je, že sa odzmluvní. Lebo na nezmluvných lekárov sa zákaz vyberania poplatku nevzťahuje. Oni môžu vybrať, koľko chcú, kedy chcú, bez akýchkoľvek limitov. V poriadku. Čiže máme pľúcneho lekára, ktorý je zle platený z verejného zdravotného poistenia, lebo sa nepodarilo nastaviť dobré tie platby. Na ten bludný lekár začne vyberať poplatky, začne za neho ísť samosprávny kraj, že ó, vy budete platiť pokutu, lebo vyberáte poplatky a doktor povie: „OK, tak ja sa odzmluvním.“ On sa odzmluvní. A čo to znamená na konci dňa pre pacienta? Pre pacienta to znamená, že musí si zaplatiť nielen ten poplatok toho doktora, ale aj ten výkon samotný. V cene, ktorú si stanoví pán doktor. A okrem toho si musí zaplatiť všetky predpísané lieky a všetky predpísané laboratórne vyšetrenia, zobrazovacie vyšetrenia a tak ďalej, lebo všetko toto nezmluvný lekár nemôže napísať na poisťovňu. Čiže vo výsledku je to drahšie pre pacienta, ale lekár je v bezpečí. Lekár je v bezpečí, lebo dostane zaplatené svoju odmenu, dostane zaplatené svoje náklady a primeraný zisk a prenáša to bremeno, to bremeno prenáša na pacienta. A v takomto stave a v takomto režime, nezmluvnom režime, nemá ten lekár akože žiadnu motiváciu používať elektronické zdravotníctvo. Prečo by to robil? Prečo by ťukal niečo do elektronického? Jasné, má povinnosť od roku 2018, ale nikdy v živote nikto za to nedostal pokutu, že nereportuje. Ani ju nedostane. Prečo by mal niečo vykazovať do elektronického zdravotníctva? Povedzte mi ten jeden dôvod. A je to lekár, ktorý má zmluvu s poisťovňou, v poriadku. Vieme ho vydierať cez tú platbu z poisťovne. Cez tých 10 miliárd, ktoré tečú cez poisťovne, ale prečo to má robiť nezmluvný poskytovateľ? Povedzte si, že je to okrajový problém a ja tu druhýkrát už dnes z tohto miesta hovorím, že to nie je okrajový problém, lebo nezmluvných lekárov je stále viac. Ako bratislavský krajský lekár vám hovorím, že keď som si robil tú analýzu naposledy, a to už asi tri štvrtiny roka dozadu, a vypísal som si všetkých poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti v našom kraji a pozrel som si, aké majú zmluvné vzťahy s poisťovňami, tak 1/3 z nich nemá zmluvu s poisťovňami. 1/3, to je obrovské číslo. 1/3 poskytnutej starostlivosti v bratislavskom kraji vypadáva zo všetkých štatistík. Keď sa pozrieme, že koľko máme návštevy u doktora za rok. To sú návštevy u doktora za rok, ktoré prešli cez poisťovne. Nie, ktoré prešli cez nezmluvných poskytovateľov. My máme v skutočnosti viac návštev, ako reportujeme tých 12 alebo 13 ročne. Lebo to je časť ľadovca, o ktorej hovorím, ktorá je pod hladinou, ktorú nevidíme. Vidíme iba to, čo je reportované do poisťovní. To, čo ide mimo poisťovní, nevidíme. A bolo by dobré, keby sme to videli, a bolo by dobré, keby tí ľudia zapisovali do elektronického zdravotníctva. Ale nezapisujú. A prečo nezapisujú? Po prvé, nemajú motiváciu, načo by to robili. A ten jediný nástroj, ktorý ich mohol motivovať, ktorý ich mohol motivovať k tomu, aby to elektronické zdravotníctvo predsa len okúsili, bol elektronický recept. A ten elektronický recept ste im v decembri 2024 vypli. Mám birmovného syna, doktora urológa, ktorý má zmluvu s dvoma poisťovňami, nie s troma. Jedna poisťovňa s ním neuzatvorila zmluvu. Viete, čo je to za voprus? Ako je to nepríjemné, keď vám príde pacient. Každého jedného pacienta riešite štandardným spôsobom, ale tu si musíte uvedomiť, že ten prišiel z tej poisťovne, s ktorou nemám zmluvu, pri ktorom neviem vypísať elektronický recept, kde tomu pacientovi neviem ten recept vydať cez telefón, ale musím ho zavolať do ambulancie, musí prísť osobne a musím mu dať kúsok papierika ako v 20. storočí, ale pardon, už máme rok 2026, už sme v štvrtine 21. storočia. Mu dáme papierik ako z 20. storočia, nech s tým ide do lekárne. Jeden môj ďalší známy psychiater tiež vyhodnotil, že ako psychiatria nie je bohvieako platená z verejného zdravotného poistenia, odzmluvnil sa a poskytuje svoje psychiatrické služby ako nezmluvný psychiater. Zarobí si na celkom slušne, lebo môže si nastavovať honorár taký, aký on potrebuje, nejaký mu poisťovňa stanoví. A má pacientov z celého Slovenska. Lebo je to renomovaný človek. Bol kedysi primárom psychiatrie v nemocnici. Má pacientov z celého Slovenska. Ale tých pacientov, ak chce liečiť liekmi, on môže urobiť maximálne to, že napíše recept, vloží ho do ofrankovanej obálky, olíže, zalepí a odnesie na poštu a pošle poštou recept. V 21. storočí, keď máme elektronický recept, my posielame normálnou poštou recepty v obálkach. Akože toto sme chceli? Toto je to, čo tak ako má fungovať elektronizácia zdravotníctva? Ja som presvedčený, že eRecept nefunguje preto, že nie je záujem na Národnom centre zdravotníckych informácií, aby fungoval. Respektíve je záujem možno, to je taká moja možno konšpiračná teória, ale zatiaľ mi ju nikto nevyvrátil, že Národné centrum zdravotníckych informácií by chcelo možno nejaký grant, pár miliónov, možno desiatok miliónov €, aby vyrobili špeciálny e-recept pre nezmluvných poskytovateľov. Lebo taký je to projekt, dá sa na ňom nabaliť, dajú sa tam akože sa dohodnúť s dodávateľmi a podobne a ja si myslím, že toto je tá hra, že vyrobíme špeciálny e-recept a zinkasujeme na tom peniaze. Ale nie je potrebné vyrábať špeciálny e-recept. Ten fungoval až do konca roku 2024, fungovalo riešenie, ktoré zdravotné poisťovne zaviedli. A NCZI je žiarlivé, že niekto iný dokázal ich úlohu robiť 20-krát lacnejšie. A teraz do toho hádže vidly. A prečo hovorím o NCZI? A prečo hovorím o tom, že ho treba spáliť plameňometom dotla? Pretože takéto správanie sa vinie celou históriou, celým priebehom vývoja elektronického zdravotníctva. V roku 2008 bol ministrom zdravotníctva Richard Raši a on strihal pásku, že ideme budovať elektronické zdravotníctvo. Za pár rokov to bude. Myslím si, vtedy bol deadline, že za päť rokov to bude. Nepočúva ma, nevadí, možno ma opraví. Že za päť rokov to už bude, teda v roku 2013 z dnešného pohľadu, že už to bude a bude to robiť všetko. Bude to úžasné. Bude to znižovať náklady, zvyšovať kvalitu, zlepšovať spokojnosť. Bude to úžasné. Len nám dajte akože na to priestor. Tak sa dal na to priestor. V roku 2013 nič nebolo. V roku 2015, myslím, teraz ma neskúšajte z malej násobilky, zhruba v 2015 sa zistilo, že je to také fiasko, že celý eHealth, tak sa to vtedy volalo eHealth, že celý eHealth má takú zlú karmu, že to treba celé hodiť do smetného koša. A urobíme rebranding a premenovalo sa to, lebo s eHealthom bola spojená taká zlá karma, že sa to začalo volať eZdravie. Lebo to už bude nový projekt. No ale sme v roku 2026 a to eZdravie je také rozpačité. Keď sme v tejto snemovni v decembri 2024 hlasovali o novele zákona o národnom zdravotnom informačnom systéme, v rámci ktorého sa zrušil ten e-recept pre nezmluvných poskytovateľov, tak jednou z hlavných motivácií tohto zákona toho roku 2024 bolo, že sa bude zavádzať nová služba. E-Lab, elektronické laboratórne vyšetrenia, bude možné posielať žiadanky a budete si môcť ako lekár pozrieť výsledky, aby ste zbytočne nerobili to isté vyšetrenie, ktoré urobil už niekto iný pred vami, aby ste šetrili zdroje. Ešte vás za to aj dokáže poisťovňa odmeniť, ak šetríte zdroje. Skrátka, je to zodpovedný spôsob, ako sa majú veci robiť. Súhlasím. E-Lab je užitočná funkcionalita elektronického zdravotníctva. Treba však povedať, že na trhu máme v tejto chvíli ešte jeden produkt jednej zdravotnej poisťovne, ktorý veľmi podobne ako elektronický recept si zdravotná poisťovňa naprogramovala u seba doma a robí to isté. To znamená, umožňuje to spracovávať žiadanky na laboratórne vyšetrenia, umožňuje to spracovávať a odosielať výsledky lekárom. Akurát je to nie štátne riešenie, ale je to súkromné riešenie. A táto jedna zdravotná poisťovňa, ktorá to má, je to zdravotná poisťovňa Dôvera a ten produkt sa volá Dôvera Lab. Tento produkt funguje. A lekári, ktorí majú pacientov z Dôvery, si vedia cez Dôvera Lab vystavovať tie žiadanky a pozerať tie výsledky. A sú dohodnutí so značným počtom laboratórií, ktorý pokrýva dosť veľkú časť trhu. Všetko to urobili zdola, lebo na to nemali legislatívu. A ten štátny e-Lab. Ja sa dnes v júni 2026 pýtam, kde je ten štátny e-Lab, kvôli ktorému sme tu v 24. roku menili legislatívu, že už treba zmeniť legislatívu, lebo potrebujeme, aby tie laboratórne výsledky boli. Prešiel rok a pol a my tu nevidíme nič. To je čistý, že ako sa to volá? Vaporware. Vaporware, že sľúbili nám niečo a ja to neviem chytiť. Ako, kde je to? Kde je ten e-Lab? Kde je to elektronické zdravotníctvo v laboratóriách? Ja sa odpýtam lekárov a nikto z nich mi nevie povedať. Kvôli tomu sme rozšróbovali elektronický recept, aby sme nemali ani elektronický recept, ani elektronické laboratórne vyšetrenia. A prečo to nemáme? Pretože to robí Národné centrum zdravotníckych informácií. Doteraz každý boží produkt, ktorý dostali do rúk, pobabrali. Urobili neskoro, zle, pomaly, draho a aj tak to nefungovalo. A ja si myslím, že to je neopraviteľná inštitúcia. Je to inštitúcia, ktorá má byť spálená plameňometom dotla, preto, aby nezostal nikto, kto si pamätá, ako tam veci robili, pretože ich robia zle. A treba to založiť na zelenej lúke, ideálne v spolupráci s tými, ktorí o dáta majú záujem, vedia, ako sa tvoria, vedia, ako sa s nimi pracuje a vedia, na čo im tie dáta budú. A to sú poisťovne a poskytovatelia. Tí majú najväčšiu motiváciu, aby elektronické zdravotníctvo v tejto krajine fungovalo. A keď sa pýtam, že prečo teda nemáme ten e-Lab, prečo sa za rok a pol nepodarilo dotiahnuť dokonca e-Lab. Prečo nemáme opravený ten e-recept? Prečo kolega Svoboda navrhuje posunúť účinnosť tohto zákona, aby lekári vykazovali a bola podmienená úhrada zo zdravotného poistenia vykazovaním eZdravia. Tá výhovorka je furt veľmi podobná, ak nie rovnaká. Momentálne tým dôvodom je, že NCZI, že NCZI má domácu úlohu, musí splniť Plán obnovy, míľnik, ktorý sa volá, že životné situácie. Životná situácia, že narodenie dieťaťa. Čo to znamená v zdravotníctve? Narodí sa dieťa, niekto sa o tom dozvie, matrika sa o tom dozvie a teraz aké to má následky? Aké to má následky pre matku, pre dieťa v zdravotníctve, aké prehliadky, aké dávky, aké v sociálnych veciach, aké dávky môžu dostať a tak ďalej a tak ďalej. OK, digitalizácia životných situácií. Myslím si, že zdravotníctva sa tam týka asi päť tých životných situácií, ktoré treba zdigitalizovať. Ono to už malo byť dávno hotové. Ale očividne to hotové nie je. Deadline je tuším do konca augusta, myslím, pre Plán obnovy. Ja mám vážne pochybnosti, či to NCZI do konca toho augusta stihne. Ale momentálne je výhovorka, že prečo veci v zdravotníctve, v elektronickom zdravotníctve nefungujú. Výhovorka, lebo Plán obnovy. Tak to je super. Taký Plán obnovy, kvôli ktorému nám nefungujú elementárne veci v tomto štáte, ako napríklad elektronizácia zdravotníctva, lebo je to výhovorka, prečo sa nerobí všetko ostatné, lebo robíme Plán obnovy. Možno si pamätáte, sme tu schvaľovali taký zákon, bola to novelizácia z dôvodu okolností, myslím, Trestného zákona o vojnových hroboch. Sa tu novelizovali vojnové hroby. Pamätáte si? Toto je 3 mesiace dozadu, 4. Vojnové hroby. A bol tam pozmeňovák úplne od veci, ktorý posúval termíny pre NCZI pre životné situácie. A ja sa pýtam, že ako môžeme plánovať s Národným centrom zdravotníckych informácií čokoľvek, keď ideme novelizovať cez vojnové hroby podávanie materskej a príjem materskej pre matku s dieťaťom. NCZI je nedobre manažované a zdá sa, že NCZI je štát v štáte. Štát v štáte taký, že ani minister zdravotníctva im nevie vykývať. Ani Kamil Šaško nie je schopný pána Vršanského odvolať. Zrejme má pán Vršanský iné krytie ako len ministerské. Nebola to schopná, samozrejme, ani jeho predchodkyňa. NCZI si robí, čo chce, bez ohľadu na to, čo si myslí Ministerstvo zdravotníctva. A preto v tomto kontexte som považoval za potrebné vystúpiť, lebo si myslím, že aj tento posun termínu ide na vrub Národného centra zdravotníckych informácií a ich neschopnosti plniť deadliny. Ten deadline nesplnia podľa mňa s tými životnými situáciami do konca augusta. Samozrejme, niečo bude potrebné Európskej komisii ukázať, že niečo sme splnili, tak sa urobí možno nejaký potom kým. Ale na to, aby to bolo hotové riešenie, ešte raz, digitalizácia životných situácií, to znamená napríklad… My do konca augusta? Samozrejme, niečo bude potrebné Európskej komisii ukázať, že niečo sme splnili, tak sa urobí možno nejaký potemkin. Ale na to, aby to bolo hotové riešenie, ešte raz, digitalizácia životných situácií, to znamená napríklad to narodenie dieťaťa, hej? To znamená, že váš, ak ste doktor v ambulancii, váš informačný systém, do ktorého džobete tie lekárske správy, ten váš informačný systém musí vedieť s tými životnými situáciami pracovať. Že keď tam napíšete, že sa narodilo dieťa alebo bolo na preventívnej prehliadke, čo je podmienka toho, aby dostala matka nejakú dávku, že keď, keď to tam napíše, že to bude mať nejaké digitálne dôsledky, že ten algoritmus bude znamenať, že napísal som, niekde sa to preklopí, preklopí, zapíše a podobne. Ale to znamená, že to ten ambulantný informačný systém musí vedieť robiť. A pokiaľ to NCZI na svojej strane, na strane serverov ešte nemá, lebo potrebuje mesačný odklad, ako navrhuje pán kolega Svoboda, tak vám garantujem, že výrobcovia tých softvérov to duplom nemajú, lebo nevedia, voči čomu majú reportovať svoje dáta. A tak vám poviem, že taká skúsenosť je to. Keby tu bol pán minister Šaško, tak mu poviem, že je to taká jedna z mnohých nevyžiadaných rád. V okamihu, keď si čokoľvek vymyslíte a máte to vymyslené aj algoritmicky, aj naprogramované na úrovni NCZI, bude trvať jeden rok, kým to dostanete do praxe. Kým to dostanete do tých softvérov. Kým tie softvéry prejdú overením zhody na NCZI, že robia to, čo majú robiť. Kým tie softvéry budú rolovať smerom k poskytovateľom a kým tí poskytovatelia nadobudnú tie nové softvéry a začnú s nimi pracovať, to je rok. A môžete ohýbať časopriestor, ako chcete. Môžete do toho dávať ľubovoľné zdroje, že školenia a neviem čo. To bude trvať rok. A ak to dneska nie je hotové, tak vám hovorím, že takto o rok nebudú tie životné situácie dostupné pre občanov, keď prídu do ambulancie lekára, lebo to nebude v tom ambulantnom softvéri. A ja neviem, či je toto splnenie míľnika plánu obnovy, že do konca augusta budeme mať digitalizované životné situácie. Podľa mňa nie. Budeme musieť tancovať naozaj brušné tance pred Európskou úniou, aby sme im povedali, že ono už je to vlastne hotové, už len už to bude trvať iba rok a budeme musieť urobiť tie softvéry ambulantné a tak ďalej. Ja si myslím, že projektový manažment tohto projektu životných situácií a digitalizácie životných situácií na NCZI je jednou veľkou tragédiou. Normálne mám takú chuť mať až, možno je to štokholmský syndróm, mám takú chuť súcitiť s ministrom Migaľom v tomto, ktorý je zodpovedný v konečnom dôsledku za tieto míľniky. Lebo spolupráca, jeho spolupráca s NCZI alebo jeho zážitky zo spolupráce s NCZI musia byť skutočne, skutočne trýznivé. Nespochybňujem, opakujem, nespochybňujem potrebu vykazovať v elektronickom zdravotníctve dáta, spochybňujem kompetenciu Národného centra zdravotníckych informácií toto celé zastrešovať. A návrh? Pozmeňovací návrh poslanca Svobodu, ktorým sa odkladá účinnosť tohto ustanovenia, je len dôkazom týchto mojich pochybností, že sú oprávnené. Strana Sloboda a Solidarita nebude hlasovať za tento návrh zákona. Napriek tomu opakujem, že považujem za zmysluplné, aby ambulancie, poskytovatelia, nemocnice reportovali do elektronického zdravotníctva, ale nepáči sa mi, že NCZI si z toho robí dobrý deň. Lebo v zásade toto sme utrpeli. Pôvodne to malo byť totiž platné omnoho skôr ako 1. augusta. Už 1. júla je odložený termín. A odložený na 1. júla bol preto, lebo NCZI nestíhalo. A teraz nestíha znovu, tak to bude na 1. augusta. A nečudoval by som sa, keby tu vznikla nejaká mimoriadna schôdza v priebehu júla, keď príde NCZI s tým, že zase nestíha a potrebujú odložiť ten termín o ďalšie dva mesiace. A potom možno pochopíte, o čom rozprávam, keď hovorím, že túto inštitúciu treba spáliť plameňometom dotla, lebo je nereformovateľná, lebo je nereformovateľná. Moja predstava o správnom správcovi elektronických dát v tejto krajine je, že to musí byť nejaké partnerstvo medzi platiteľmi, poskytovateľmi a tvorcami zdravotnej politiky. To znamená poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, zdravotnými poisťovňami a, povedzme, ministerstvom zdravotníctva. Dnes, keď je to podriadená organizácia Ministerstva zdravotníctva, s ktorou samotné Ministerstvo zdravotníctva nevie vykývať, čiže je to štát v štáte. Dnes s touto inštitúciou neurobíte prakticky nič. S týmto súvisí téma dáta. Dáta v zdravotníctve. Vďaka nášmu predsedovi zdravotníckeho výboru, pánovi doktorovi Balážovi, sme mali včera celkom osviežujúce stretnutie na výbore o dátach v zdravotníctve, lebo každú chvíľu niektorý z hráčov vytiahne, že pozrite sa, zle sú platené štátne nemocnice. Ďalší povie, zle sú platené súkromné nemocnice. Ďalší povie, zle sú platené krajské nemocnice a všetci si nájdu nejaké dáta, na ktorých ukazujú, prečo sú práve oni tí zle platení poskytovatelia. A ako je možné, že každý si nájde svoje dáta? Prečo nemáme jedny dáta, na ktoré sa všetci pozeráme a OK, poďme si ich nejako interpretovať, interpretácia je na vás, ale dáta pravda. Pravda by mala byť jedna, kam tie peniaze v zdravotníctve tečú. A ukazuje sa, že každý si nájde takú pravdu, aká mu vyhovuje. Nie interpretáciu, ale fakty si nájde svoje. A tak by to byť nemalo. Čiže ďakujem veľmi pekne pánovi doktorovi Balážovi. Mali sme včera k tomu dobrú debatu na výbore a debata bola o tom, že ktoré dáta teda máme používať ako tú pravdu v systéme. A veľmi sa mi tam páčila poznámka predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pána Michala Palkoviča, ktorý teda tiež vydáva nejaké analýzy toho, ako sú platené nemocnice na Slovensku a aké sú tie váhy a podobne. A povedal, že používa tie a tie dáta, ktoré vyrába Ministerstvo zdravotníctva na sekcii optimalizácie siete nemocníc a kategorizácie nemocníc. Lebo je pravdou, že máme dáta aj v NCZI. Je pravda, však máme elektronické zdravotníctvo, nie? Máme dáta v NCZI. Ale povedal, že úžasný bonmot. Ale tieto dáta v NCZI sú veľmi dobre strážené. Rozumej, k tým dátam sa nikto nevie dostať. Existuje také, že možno pamätníci v 80. rokoch, keď mali ešte nejaké ZX Spectrum alebo takéto jednoduché praveké počítače, tak tam bola ROM-ka, read only memory. Read only memory znamenalo, že všetky informácie boli napálené na tom čipe. Na ten čip sa nedalo zapisovať, dalo sa z neho len čítať. Read only memory, ROM-ka. A ja hovorím, že NCZI je WOM-ka, write only memory. Že tam len pošlete dáta, ale nikto ich odtiaľ nevie čítať, lebo nájdu, keď požiadate o tie dáta, bambilión dôvodov, prečo vám ich nedajú. Lebo je to obchodné tajomstvo. Lebo ich viaže mlčanlivosť. Vďaka GDPR, lebo GDPR existuje. Ak chcete konkrétny príklad, robil som porovnávania. Asi osem rokov sme robili ako Health Policy Institute porovnávania pôrodníc na Slovensku. A skúšal som to najprv po dobrom, že skúsim z NCZI vypýtať dáta. Tak sa ich pýtam, koľko pôrodov bolo v jednotlivých pôrodniciach. V tom čase bolo na Slovensku asi 57 pôrodníc. Koľko pôrodov bolo v každej jednej z tých pôrodníc? Počet pôrodov v pôrodnici. Ako žiadna, že kto, koľko rokov, kto bol otec. To ma nezaujíma. Ma zaujíma, že či mali 500 pôrodov alebo 700 alebo 1500 pôrodov v tej ktorej pôrodnici. Takže táto jednoduchá otázka odo mňa odišla na NCZI. Aká bola odpoveď? Je to obchodné tajomstvo tých nemocníc, koľko mali pôrodov. Ja sa na nich pozerám, že aké obchodné tajomstvo. Však to platíme z verejných zdrojov, však to má byť verejný údaj. Do každej nemocnice som potom posielal, že prosím vás pekne, koľko ste mali pôrodov. Oni mi povedali, koľko mali pôrodov, ale NCZI mi to odmietlo dať, lebo je to obchodné tajomstvo. Tak sa pýtam, že a čo by mi vedeli dať? Akú informáciu? A toto tých z vás, ktorých bavia dáta a dátová analytika, to možno poteší. Oni povedali: „Môžeme vám to dať na okresy.“ Ale nie, na okresy vám to nemôžeme dať, lebo v okrese je zvyčajne len jedna pôrodnica, to by ste si vedeli vypočítať. Môžeme vám to dať na tri okresy, v ktorých sú pôrodnice, a povieme vám, že pre každé tri okresy, koľko tam bolo spolu pôrodov, ale tak, aby ste nevedeli, koľko mala ktorá pôrodnica. Ja sa pýtam, že načo je toto dobré? Načo je toto dobré? Načo máme WOM-ku, write only memory, že reportujeme registre, dáta, neviem čo, neviem čo? A na konci dňa, keď s tými dátami niekto chce niečo robiť, že niečo chce vypočítať, chce robiť nejakú zdravotnú politiku a podobne, tak to skončí spôsobom, že sorry, toto je obchodné tajomstvo. Na zdravotníckom výbore sme sa tiež rozprávali, a to už je zase asi dva týždne dozadu alebo tri týždne dozadu, o registroch. Najvyšší kontrolný úrad totiž urobil analýzu zdravotníckych registrov, z ktorých tri vedie práve NCZI. A bola to pomerne, akože, devastujúca kritika. Tie registre nefungujú. Buzerujeme poskytovateľov, aby niečo hlásili, vypĺňali, všetci, samozrejme, lekári sa sťažujú, že majú strašne veľa byrokracie, ale tu im pridávame byrokraciu. Napĺňajte registre dátami, ktoré ste už dávno napísali do zdravotnej dokumentácie, ale my ich chceme v nejakej inej štruktúre. A vo výsledku, keď ich aj tí lekári vyplnia a zapíšu, tak k tým dátam už potom nemajú znovu prístup. Sú celé odborné spoločnosti, ktoré nahúckali svojich členov: reportujte do tých registrov, lebo keď budeme mať dobré registre, vieme prijímať správne rozhodnutia v kategorizácii liekov, v liečbe, v ceste pacienta a tak ďalej. Tak tí lekári v dobrej viere to napĺňali dátami a potom, keď prišiel šéf tej odbornej spoločnosti lekárskej do NCZI, že už sme vám rok posielali dáta, chceli by sme sa teraz na ne pozrieť, tak im v NCZI povedali, že sorry, to nie sú vaše dáta, to sú naše dáta, to je GDPR, mlčanlivosť, my vám ich neukážeme. A sú odborné spoločnosti, ktoré sa po takejto facke a po takomto údere medzi oči nahnevali, použil som mierne slovo, nahnevali a povedali, že oni nebudú reportovať do NCZI nič. A vybudujú si na kolene svoj vlastný súkromný register, kde akože skúsia tie dáta zbierať sami ako alternatívne voči štátu. Lebo za to, čo do toho budú reportovať, si môžu sami, ale aj to, čo z toho budú čítať, si môžu sami. Majú to plne pod kontrolou. Onkologický register. Najnovšie dáta v onkologickom registri. Sme sa tu dneska doobeda bavili a včera o liekovom zákone. Liekový zákon má najväčší potenciál stáť veľa peňazí, najmä kvôli inovatívnej liečbe a predovšetkým na onkologické ochorenia. Onkológia čerpá obrovské množstvo zdrojov v liečbe. OK, je to aj preto, že je to drahé, je to aj preto, že 25 % ľudí zomiera na onkologické ochorenie, čiže skôr či neskôr sa mnohí z nás tohto ochorenia dožijú. A treba povedať, že onkologické ochorenie nemusí byť len akútne, môže to byť naozaj chronická choroba. Vďaka modernej liečbe môže ten pacient prežívať dlhé roky. A teraz, keď ideme prijať rozhodnutie v kategorizačnej komisii, či pustíme do kategorizácie alebo do nejakého výnimkového režimu alebo niečo, liek, ktorý stojí 10, 100, 150, 200 000 € alebo milión, tak by bolo dobré vedieť, či ten liek funguje. Či tomu pacientovi pomôže, či ten pacient má menej bolesti, či má dlhšie prežívanie, či má dlhšie prežívanie kvalitného života, nielen priviazaný k posteli. Potrebovali by sme vedieť, ako ten liek v klinickej praxi, v reálnej praxi funguje, pretože keď s ním prišla farmaceutická firma na Slovensko, priniesli len výsledky štúdií. Klinických štúdií, ktoré však nie sú z reálneho sveta. Často sú to veľmi dôkladne predvyberaní pacienti, na ktorých sa dá dokumentovať, že tá liečba funguje. Ale OK, pustíme liek za milióny do našej kategorizácie a potom by sme sa mali pozrieť, ako ten liek funguje. A teraz. Kam sa na to pozrieme, keď elektronické zdravotníctvo bohvieako nebeží, však kvôli tomu robíme túto novelu. A tie registre nám nefungujú. Onkologický register má najnovšie dáta. Dámy a páni, a toto je vec, kvôli ktorej by sme mali mať možno mimoriadnu schôdzu parlamentu. V onkologickom registri sú najnovšie dáta z roku 2015. Deväť rokov dozadu. Tí pacienti sú dávno mŕtvi, ktorí tam boli v tom 2015 zapísaní. Za deväť rokov sme sem doniesli hromadu nových liekov, ktoré stáli bambilión peňazí, stovky miliónov € a my netušíme, ako tieto lieky slovenským pacientom pomohli a či to boli dobre vynaložené peniaze a či sme tieto peniaze nemali vynaložiť inak. A potom tu na Doniu prebiehajú zbierky, že poskladajte sami na peniaze. Potom tu pani Kolník z detskej onkológie plače, že nemá pre detských pacientov s onkologickými ochoreniami liečbu. Ale my sme tu minuli stovky miliónov € s otáznym účinkom a my to nevieme ani len vyhodnotiť, lebo nám nefunguje onkologický register. V 70. rokoch, keď vznikol v Československu, to bol jeden z najlepších na svete. Československo patrilo medzi premiantov, svetových premiantov, čo sa týka onkologického registra. Sme sa mohli vystatovať, chodiť po konferenciách. Register v 70. rokoch, keď vznikol v Československu, to bol jeden z najlepších na svete. Československo patrilo medzi premiantov svetových premiantov, čo sa týka onkologického registra. Sme sa mohli vystatovať, chodiť po konferenciách. Bola vynikajúca disciplína v hlásení. OK, komunizmus si dokázal zabezpečiť disciplínu v hláseniach, ale ten register fungoval. Ale teraz je ten register v troskách. Spravuje ho Národné centrum zdravotníckych informácií, samozrejme, aby som nezabudol povedať. A ja si myslím, že je na prísnosť nezodpovedné prijímať rozhodnutia o desiatkach a stovkách miliónov €, ktoré dávame na liečbu liekmi, na kategorizáciu onkologických liekov bez toho, aby sme vedeli, či tie peniaze majú pre toho pacienta zmysel. Či tá liečba má zmysel, či to nie je len cynické, marketingové obchodovanie s nádejou tých pacientov, lebo samozrejme pacient, ktorý sa dozvie diagnózu rakovina, ten sa okamžite opúšťa a má pocit, že je to nezvratný osud, ktorý ho čaká. Ale často to tak nie je. Mnoho tých onkologických ochorení dnes už vieme stabilizovať, vieme ich dokonca aj liečiť a vyliečiť. Zaznelo to v diskusii k liekom niekoľkokrát. Či zopakujem to aj v tomto kontexte, keď sa urobila tá štúdia. Aké nové lieky prišli za posledných 20 rokov do Európskej únie? A ako veľmi tieto lieky pomohli pacientom a koľko nás stáli? Tak sa ukázalo, že z tých tzv. inovatívnych liekov. Jasné, všetko, čo farmaceutická firma vyrobí, je inovatívne, lebo však len tak to môže predať. A ja im to vôbec nezazlievam, že o tom takto rozprávajú. O tom je tá anekdota, že nehovoríš pekne o sloníkovi, nepredáš sloníka, nehovoríš pekne o svojom lieku, nepredáš ten liek, tak samozrejme ho prifarbujú. Ale viete, keď ho už používate rok, dva, v poriadku, ešte neviete. Ale keď ho používate päť rokov, sedem, desať, tak už viete, či to funguje alebo nefunguje. Či to bol len marketing, či to bolo len dobre nastavená klinická štúdia, na ktorej to vyšlo, alebo či to funguje aj v tom reálnom svete. A ukázalo sa, že z tých stovky molekúl inovatívnych liekov, ktoré sme pustili nielen tu v Európskej únii do úradových systémov, 40 %, 40 % týchto liekov neprinieslo žiaden prínos pre pacientov. 40 % to nie je maličkosť. To nie je okraj. To nie je za desatinnou čiarkou. To je 40 %. Len niečo viac ako polovica liekov naozaj účinkovala. Toto teraz nie je kritika farmaceutického priemyslu. Existuje ako hromada slepých uličiek. Áno, treba sa z nich poučiť. Ale my na Slovensku to nevieme ani len vyhodnotiť, to, čo vedeli urobiť v tom NICE vo Veľkej Británii. My to nevieme ani vyhodnotiť, lebo nemáme z čoho, lebo nemáme onkologický register, nemáme fungujúce elektronické zdravotníctvo. My ani nevieme, koľko percent tých liekov, ktoré sme tu schvaľovali, nikomu nepomohlo. Skôr poškodilo, pretože každé euro, ktoré sme dali na nefunkčnú, neúčinnú, neefektívnu liečbu, chýba niekde inde. Každé 1 euro. Každé jedno rozhodnutie o tom, že toto budeme hradiť, znamená, že toto hradiť nebudeme. A tí pacienti ani nevedia, že takáto sofiina voľba sa tu prijala. Že toto nebudeme hradiť. Tí ľudia potichu umierajú doma, nevediac, že mohli dostať liečbu, prípadne robia tú zbierku na tom Doniu, aby sa zozbierali na liečbu, ktorú mohli dostať pokojne hradenú, keby sme nehradili veci, ktoré sú neúčinné. Ale my v onkológii 10 rokov nevieme, čo je účinná liečba, lebo 10 rokov nám chýbajú dáta, 11 rokov nám chýbajú dáta. Ako je toto možné? Toto nie je zlyhanie súkromného sektora. Za toto nemôže Penta, Agel, lobisti a podobne. Za toto môže štát, pretože Národné centrum zdravotníckych informácií je štátna inštitúcia, podriadená Ministerstvu zdravotníctva. Čo robil štát na to, aby mal funkčný onkologický register? Ako je možné, že sme vybývali onkologický register, lebo bol dobrý. Akurát sme sa zviezli a sme ho doslova, že vybývali. A dnes už je akože na smiech. Nás už dnes, keď ideme na medzinárodné konferencie onkologického typu, sa na nás pozerajú ako na exotov, lebo ukážu graf, kde sú jednotlivé krajiny a potom je taká hviezdička, že Slovensko, že je mimo poradí, lebo nevedia nás do toho grafu zaradiť, lebo nemáme dáta. Ako je možné, že nemáme dáta? Ja hovorím, že keď nemáme dáta v zdravotníctve, tak šoférujeme naslepo. To je ako keby ste išli na diaľnici, zaviazali si oči a išli kade-tade, lebo nemáte spätnú väzbu. Neviete, či to, čo ste prijali, to rozhodnutie včera alebo pred týždňom, či prinieslo alebo neprinieslo pridanú hodnotu slovenským pacientom. A opakujem, za toto môže NCZI, Národné centrum zdravotníckych informácií, ktoré je dlhodobo príšerne riadené. Od roku 2012 do dneška je šéfom českého NCZI, čo sa volá ÚZIS, zdravotnícke informácie a štatistiky, pán Prokeš Dušek. Do dnešného dňa, to je 14 rokov, 15 rokov, je tam riaditeľom pán Prokeš Dušek z Masarykovej univerzity v Brne. Prežil 10 ministrov zdravotníctva. Ale šéf NCZI sa mení zhruba takým tempom, akým sa menia ministri zdravotníctva. V priemere je to jedenkrát ročne. Ak máte zmenu na manažérskej pozícii jedenkrát ročne, tá inštitúcia nemôže fungovať. Máme to v slovenských nemocniciach štátnych. V mnohých štátnych nemocniciach sa riaditelia menia ako postavičky na pražskom orloji. Výsledkom je, že tam príde nový riaditeľ, kým zistí, čo sa deje, kde sú záchody na chodbe, kde sú kľúče od miešačky. Tu už aby si pripravoval tú krabicu, do ktorej si zbalí svoje veci a odíde, lebo príde niekto iný. Takým spôsobom sa nedá riadiť. Nič sa takým spôsobom nedá riadiť a štát je v tomto prípade absolútne zlý vlastník týchto inštitúcií. Zlý prevádzkovateľ, pretože toto naozaj nie je na koho iného zvaliť. Toto sa dá zvaliť na neschopnosť štátu, politikov, ktorí za realizáciu politík sú zodpovední. Za to nemôže naozaj nikto iný. A prečo? Ako je možné, že tí Česi to dokážu ťahať 15 rokov s jedným riaditeľom a my ho potrebujeme meniť každú chvíľu? Ako je to možné? Čím to je? Je niečo vo vode, vo vzduchu alebo akože máme nejakú inú genetiku, alebo ako je toto možné? A vďaka tomuto mismanagementu na úrovni NCZI sme sa dostali k tomu, že nám nefungujú registre, že neplníme termíny, že možno nesplníme termíny a míľniky plánu obnovy. Že možno nám nebude poriadne fungovať to vykazovanie do elektronického zdravotníctva. Dámy a páni, ja som presvedčený, že na úrovni NCZI je potrebné urobiť zásadnú zmenu. Už o nej hovorím opakovane. Vždy, keď pána Vršanského stretnem, sa pýtam, kde má svoj azbestový oblek. Aby som mu neublížil. Nemyslím si, že by táto snemovňa mala ustupovať NCZI. Nemyslím si, že by sme mali posúvať účinnosti, ak máme predstavu, ako chceme robiť zdravotnú politiku, ak minister zdravotníctva má predstavu, ako chce robiť zdravotnú politiku, ak pán Svoboda má predstavu, ako treba robiť zdravotnú politiku, tak tak robme. NCZI je podriadená inštitúcia, nie nadriadená. Ale ja mám pocit niekedy, že je nadriadená nielen ministerstvu, ale aj tejto snemovni, lebo si s nami robí, čo chce. Oni vám povedali, že to treba posunúť o mesiac. OK, schválime, posunieme o mesiac. Možno bude mimoriadna schôdza v lete, lebo to nebudú stíhať. Hej? Toto sme chceli, priatelia? Toto? Keďže vidím, že kolegyňa Kolíková sa ešte chce prihlásiť faktickou poznámkou, na ktorú ja budem musieť chcieť asi zareagovať, tak samozrejme by som si odložil nejaký čas na reakcie. Ďakujem veľmi pekne. Po tomto vyčerpávajúcom vystúpení vyhlasujem prestávku 5-minútovú do 8:13, do 8:12. 18:12 39 146 938 303 914 693 830 391 469 383 039 146 938 303 914 291, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu, netuším. Nikto nie je prihlásený do rozpravy. Vyhlasujeme za… Ukľudnite sa. Ukľudnite sa. Ty si sa odhlásil, nie? Áno. Asi sa odhlásil. No. Nikto tam nie je, nie? No, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú, lebo ste sa odhlásili, a pristúpime k hlasovaniu zákona ako o celku.
|
Krásny deň, dámy a páni. Mám ambíciu využiť 55 minút svojho príspevku v treťom čítaní. Vzhľadom na to, že ste teraz schválili v druhom čítaní pozmeňujúci návrh kolegu Zdenka Svobodu, ktorým sa posúva účinnosť tohto zákona o ďalší mesiac, tak mám samozrejme dôvod sa k tomuto návrhu zákona vyjadriť. O čom ten zákon vôbec je? Je o elektronickom zdravotníctve. Je o tom, ako aby lekári vykazovali do elektronického zdravotníctva dáta o starostlivosti o svojich pacientov. A lekári to majú samozrejme za povinnosť už od roku 2018, ale disciplína poskytovateľov, či už ambulantných alebo nemocničných, je taká tristná. Napriek tomu, že je to povinnosťou už osem rokov, významná časť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nevykazuje dáta do elektronického zdravotníctva skrátene e-Zdravia. Pred časom sme schválili zákon, ktorý umožňuje zdravotným poisťovniam podmieňovať úhradu zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia tým, že poskytovateľ musí vykazovať do e-Zdravia, nielen do poisťovne, vykazuje, má vykazovať výkony, ale musí ich vykazovať aj do elektronického zdravotníctva. Inak nedostane z poisťovne zaplatené. Osobne to považujem za správnu vec, lebo je to motivácia k tomu, aby si poskytovatelia napojení na verejné zdroje plnili svoje povinnosti a zároveň, aby sme v e-Zdraví mali relevantné dáta, aby, keď vás váš ošetrujúci lekár prijme a bude si chcieť otvoriť vašu zdravotnú kartu, aby tam videl nejaké údaje, ako vás liečia iní lekári. Lebo dnes sú tie údaje naozaj deravé, chýba tam hromada správ, chýbajú prepúšťacie správy z nemocníc a podobne. A robíme z pacientov poštárov. Pacienti ako poštári, nosia pod pazuchou zbierku papierov, zbierku listín a nosia to k svojim doktorom. Samozrejme, tým pádom pacienti majú občas motiváciu niektoré z tých papierov povyberať, aby pán doktor nevedel úplne všetko, lebo sa za niečo možno hanbia. Ale vo výsledku váš ošetrujúci lekár nevie, čo vlastne lieči, lebo nemá vašu kompletnú zdravotnú dokumentáciu a táto kompletná zdravotná dokumentácia sa nenachádza v elektronickom zdravotníctve. Čiže ešte raz, všeobecne táto povinnosť je správna a dobrá. Akurát, keď sa zaviedla do zákona, nezaviedla sa úplne dôsledne a bolo ju treba opravovať. A neopravuje ju Ministerstvo zdravotníctva, ako by sa očakávalo ako tvorca zdravotnej politiky v tejto krajine, ale opravu tohto zákona dostal na starosti koaličný poslanec kolega Zdenko Svoboda, ktorý priniesol iniciatívny poslanecký materiál, kde potreboval došpecifikovať, čo vlastne majú tí poskytovatelia reportovať do toho elektronického zdravotníctva, respektíve, čo musia reportovať voči zdravotnej poisťovni, aby dostali zaplatené za poskytnuté výkony zdravotnej starostlivosti. OK, nie je to úplne štandardný mechanizmus, ako sa má robiť legislatíva. Očakával by som, že legislatívu budú pripravovať ľudia na ministerstve. Podľa mňa to aj pripravovali ľudia na ministerstve. Len štandardný legislatívny proces by trval zrejme o niekoľko mesiacov dlhšie. Medzirezortné pripomienkové konanie napríklad, rokovanie vlády, predtým rokovanie Legislatívnej rady vlády a tak ďalej, to príliš zdržiava. To príliš zdržiava, takže sme sa rozhodli, zrejme, teda vláda sa rozhodla, že lepšie je to urobiť cestou poslaneckého návrhu, pán kolega Svoboda predložil tento návrh, kde vyšpecifikoval tie veci, ktoré sa týkajú reportovania výkonov do elektronického zdravotníctva. So far so good. Pôvodne som s tým spokojný. Akurát dnes pán kolega Svoboda predložil v druhom čítaní tu v pléne pozmeňujúci návrh, ktorým odkladá účinnosť tohto zákona o ďalší mesiac. A odôvodnenie tohto odkladu je, že Národné centrum zdravotníckych informácií má kopec roboty s plnením milníkov plánu obnovy. A preto navrhuje posun termínu o 1 mesiac. A ja z tohto miesta, to hovorím asi desiatykrát, Národné centrum zdravotníckych informácií treba spáliť plameňometom do tla. Toto je inštitúcia, ktorá bude dostávať každého ministra, vrátane pána ministra Šaška, ktorého som na to mnohokrát verejne upozorňoval, do problémov. Táto inštitúcia si dlhodobo neplní svoje povinnosti, neplní termíny, prekračuje rozpočty a výsledkom je, že máme nefungujúce elektronické zdravotníctvo. Napriek tomu, že sme minuli stovky, nie desiatky, stovky miliónov € do elektronizácie, digitalizácie slovenského zdravotníctva, tak táto vec v slovenskom zdravotníctve do dnešného dňa nefunguje. A dovolím si tú krátku odbočku. Jednu vec, ktorú poznáte všetci. Každý jeden z vás už určite bol pacientom, ktorý využil benefity elektronického receptu. Elektronický recept je super vec. Vám príde na mobilný telefón SMS-ka. Viete, že máte aj recept. Prídete do lekárne, ukážete svoju kartičku a dostanete liek. Nemusíte chodiť s nejakými papierikmi. Ďakujem pekne. Nemusíte chodiť s nejakými papierikmi, ktoré môžete stratiť. Máte elektronický recept. Úžasná vec, keď to vzniklo. Nevzniklo to, prosím pekne, z vôle štátu. Vzniklo to z vôle jednej zo zdravotných poisťovní, ktorá to ako pionier pretlačila na trh. A k dnešnému dňu viac ako 95 % receptov predpísaných v tejto krajine, a tých je asi 60 miliónov ročne, je napísaných elektronicky. Je to super vec. Vďaka elektronickému receptu a vďaka tomu, že 95 % liekov predpísaných ide cez elektronický recept, vie každý jeden lekár, ktorý má ambulantný informačný systém, si otvoriť vašu liekovú kartu a vie, aké lieky už užívate, vie, aké interakcie tie lieky spôsobujú a vie sa vyhýbať tomu, aby vám predpísal to, čo už vám predpísal niekto iný pod iným názvom, alebo aby vám predpísal niečo, čo má negatívnu interakciu s niečím iným, čo už užívate. Je to úžasná vec, ale nevymyslel ju štát. Nevymyslelo ju NCZI. Vymyslela ju jedna zdravotná poisťovňa, ktorá toto svoje riešenie ponúkla ostatným zdravotným poisťovniam a dnes všetky tri zdravotné poisťovne na Slovensku, vrátane štátnej, používajú riešenie, ktoré nevzniklo na úrovni štátu. Na úrovni štátu totiž mal vzniknúť elektronický recept a dostali sme na tento projekt z Európskej únie asi 50 miliónov €. 50 miliónov € sa minulo. A výsledok? Výsledok je, že ešte raz elektronický recept nie je štátny, ale súkromný. A prečo? Pretože ten štátny elektronický recept vyrobený Národným centrom zdravotníckych informácií a jeho dodávateľmi jednoducho nefungoval. Za 50 plus miliónov € to bolo riešenie, ktoré nefungovalo. My sme vyhodili von z okna 50 miliónov €, tvárime sa, že to nie sú naše peniaze, že to zaplatili nemeckí daňoví poplatníci. Dobre, skúsme to vysvetliť v tej Európskej únii. Minuli sme 50 miliónov € a nemáme funkčné riešenie, lebo to robilo NCZI. Urobili to spôsobom, že keď to skúšali v pilotnej prevádzke na 10 ambulanciách, tak im to spadlo. Okamžite ako to zapli, tak im to spadlo. A spadlo to preto, lebo to bolo zlé. Veľmi zle architektonicky navrhnuté. A voči tomu stojí elektronický recept, ktorý priniesol súkromný sektor a stál, priatelia, nie 50 miliónov, nie 30 miliónov, ale stál 2,5 milióna €. Riešenie 20-krát lacnejšie priniesol súkromný sektor. Štát za to zaplatil 20-krát viac peňazí a výsledok je, že to nefunguje. OK, takže používame súkromné riešenie a nemám problém so súkromnými riešeniami v zdravotníctve, to viete. Používame elektronický recept, ktorý pomáha. A čo robí štát? Čo ste urobili, vážení koaliční poslanci, vy v decembri 2024? Schválili ste tu pozmeňovací návrh, ktorým ste odpálili elektronický recept pre všetkých nezmluvných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. A teda, keď sa pýtame, prečo nie je elektronické zdravotníctvo dobré a kompletné, čiastočne za to môžete aj tým, že ste pokazili elektronický recept pre nezmluvných poskytovateľov a do dnešného dňa ste ho neopravili. Ja rozumiem, že možno poslanci koalície to nevedia opraviť, ale je tu na to minister zdravotníctva, ktorý má predložiť návrh, ako to chce opraviť. A minister zdravotníctva 9. januára v roku 2025 povedal, že do konca marca 2025 navrhne legislatívne riešenia, ako opraví elektronický recept. Dnes, koľkého júna máme dnes? 2026, čiže rok aj tri mesiace po tom deadlajne, žiadne riešenie nebolo predstavené. Žiadne. A teraz, keď sa vrátime naspäť k problému elektronického zdravotníctva. Ak máme problém s tým, že lekári nevykazujú do elektronického zdravotníctva. V poriadku, touto novelou a s tým predchádzajúcim zákonom donútime aspoň tých zmluvných lekárov, aby reportovali. A prinútime ich vydieraním. Nebudeš reportovať, nedostaneš zaplatené zo zdravotného poistenia. Nebudeme ťa pokutovať. Dostatočná pokuta je, že ti nezaplatíme, za tvoje urobené výkony ti poisťovňa nesmie zaplatiť, pokiaľ nebude mať ID záznamu, že si to zapísal do elektronického zdravotníctva. V poriadku. Ale stále väčšia časť ľudí, teda poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, sa dostáva do nezmluvného stavu vzťahu. To znamená, nechcú mať zmluvu so zdravotnou poisťovňou. A prečo nechcú mať zmluvu so zdravotnou poisťovňou? Pretože úhrady zo zdravotného poistenia im nestačia na to, aby uhradili svoje prevádzkové náklady, aby boli spokojní s tým, ako to funguje. Nehovorím o všetkých disciplínach, ale sú disciplíny, ktoré sú výrazne podfinancované. Z voleja vám poviem pľúcne. Ak je niekto pľúcny lekár, tak ho obdivujem v tejto krajine. Pretože to robí ako charitu. Reumatológ, ak je niekto reumatológ, tak to robí ako charitu. Internista ambulantný, robí to ako charitu. Neurológ, ak nemá drahé prístroje, robí to ako charitu. A teraz. Keď je dopyt po reumatológovi, po pľúcnom lekárovi a po covide ten dopyt po pľúcnom lekárovi stúpol asi o 50 %. Ak nemá drahé prístroje, robí to ako charitu. A teraz. Keď je dopyt po reumatológovi, po pľúcnom lekárovi a po covide ten dopyt po pľúcnom lekárovi stúpol asi o 50 %. A akurát ten počet tých lekárov klesá, ak je dopyt. A zároveň tí lekári dostávajú nízke úhrady. Tak tu vzniká priestor pre poplatky. V poriadku, chceme bojovať s poplatkami. Najlepšie riešenie, ako sa vyhnúť pokute za poplatky pre lekára, je, že sa odzmluvní. Lebo na nezmluvných lekárov sa zákaz vyberania poplatku nevzťahuje. Oni môžu vybrať, koľko chcú, kedy chcú, bez akýchkoľvek limitov. V poriadku. Čiže máme pľúcneho lekára, ktorý je zle platený z verejného zdravotného poistenia, lebo sa nepodarilo nastaviť dobré tie platby. Na ten bludný lekár začne vyberať poplatky, začne za neho ísť samosprávny kraj, že ó, vy budete platiť pokutu, lebo vyberáte poplatky a doktor povie: „OK, tak ja sa odzmluvním.“ On sa odzmluvní. A čo to znamená na konci dňa pre pacienta? Pre pacienta to znamená, že musí si zaplatiť nielen ten poplatok toho doktora, ale aj ten výkon samotný. V cene, ktorú si stanoví pán doktor. A okrem toho si musí zaplatiť všetky predpísané lieky a všetky predpísané laboratórne vyšetrenia, zobrazovacie vyšetrenia a tak ďalej, lebo všetko toto nezmluvný lekár nemôže napísať na poisťovňu. Čiže vo výsledku je to drahšie pre pacienta, ale lekár je v bezpečí. Lekár je v bezpečí, lebo dostane zaplatené svoju odmenu, dostane zaplatené svoje náklady a primeraný zisk a prenáša to bremeno, to bremeno prenáša na pacienta. A v takomto stave a v takomto režime, nezmluvnom režime, nemá ten lekár akože žiadnu motiváciu používať elektronické zdravotníctvo. Prečo by to robil? Prečo by ťukal niečo do elektronického? Jasné, má povinnosť od roku 2018, ale nikdy v živote nikto za to nedostal pokutu, že nereportuje. Ani ju nedostane. Prečo by mal niečo vykazovať do elektronického zdravotníctva? Povedzte mi ten jeden dôvod. A je to lekár, ktorý má zmluvu s poisťovňou, v poriadku. Vieme ho vydierať cez tú platbu z poisťovne. Cez tých 10 miliárd, ktoré tečú cez poisťovne, ale prečo to má robiť nezmluvný poskytovateľ? Povedzte si, že je to okrajový problém a ja tu druhýkrát už dnes z tohto miesta hovorím, že to nie je okrajový problém, lebo nezmluvných lekárov je stále viac. Ako bratislavský krajský lekár vám hovorím, že keď som si robil tú analýzu naposledy, a to už asi tri štvrtiny roka dozadu, a vypísal som si všetkých poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti v našom kraji a pozrel som si, aké majú zmluvné vzťahy s poisťovňami, tak 1/3 z nich nemá zmluvu s poisťovňami. 1/3, to je obrovské číslo. 1/3 poskytnutej starostlivosti v bratislavskom kraji vypadáva zo všetkých štatistík. Keď sa pozrieme, že koľko máme návštevy u doktora za rok. To sú návštevy u doktora za rok, ktoré prešli cez poisťovne. Nie, ktoré prešli cez nezmluvných poskytovateľov. My máme v skutočnosti viac návštev, ako reportujeme tých 12 alebo 13 ročne. Lebo to je časť ľadovca, o ktorej hovorím, ktorá je pod hladinou, ktorú nevidíme. Vidíme iba to, čo je reportované do poisťovní. To, čo ide mimo poisťovní, nevidíme. A bolo by dobré, keby sme to videli, a bolo by dobré, keby tí ľudia zapisovali do elektronického zdravotníctva. Ale nezapisujú. A prečo nezapisujú? Po prvé, nemajú motiváciu, načo by to robili. A ten jediný nástroj, ktorý ich mohol motivovať, ktorý ich mohol motivovať k tomu, aby to elektronické zdravotníctvo predsa len okúsili, bol elektronický recept. A ten elektronický recept ste im v decembri 2024 vypli. Mám birmovného syna, doktora urológa, ktorý má zmluvu s dvoma poisťovňami, nie s troma. Jedna poisťovňa s ním neuzatvorila zmluvu. Viete, čo je to za voprus? Ako je to nepríjemné, keď vám príde pacient. Každého jedného pacienta riešite štandardným spôsobom, ale tu si musíte uvedomiť, že ten prišiel z tej poisťovne, s ktorou nemám zmluvu, pri ktorom neviem vypísať elektronický recept, kde tomu pacientovi neviem ten recept vydať cez telefón, ale musím ho zavolať do ambulancie, musí prísť osobne a musím mu dať kúsok papierika ako v 20. storočí, ale pardon, už máme rok 2026, už sme v štvrtine 21. storočia. Mu dáme papierik ako z 20. storočia, nech s tým ide do lekárne. Jeden môj ďalší známy psychiater tiež vyhodnotil, že ako psychiatria nie je bohvieako platená z verejného zdravotného poistenia, odzmluvnil sa a poskytuje svoje psychiatrické služby ako nezmluvný psychiater. Zarobí si na celkom slušne, lebo môže si nastavovať honorár taký, aký on potrebuje, nejaký mu poisťovňa stanoví. A má pacientov z celého Slovenska. Lebo je to renomovaný človek. Bol kedysi primárom psychiatrie v nemocnici. Má pacientov z celého Slovenska. Ale tých pacientov, ak chce liečiť liekmi, on môže urobiť maximálne to, že napíše recept, vloží ho do ofrankovanej obálky, olíže, zalepí a odnesie na poštu a pošle poštou recept. V 21. storočí, keď máme elektronický recept, my posielame normálnou poštou recepty v obálkach. Akože toto sme chceli? Toto je to, čo tak ako má fungovať elektronizácia zdravotníctva? Ja som presvedčený, že eRecept nefunguje preto, že nie je záujem na Národnom centre zdravotníckych informácií, aby fungoval. Respektíve je záujem možno, to je taká moja možno konšpiračná teória, ale zatiaľ mi ju nikto nevyvrátil, že Národné centrum zdravotníckych informácií by chcelo možno nejaký grant, pár miliónov, možno desiatok miliónov €, aby vyrobili špeciálny e-recept pre nezmluvných poskytovateľov. Lebo taký je to projekt, dá sa na ňom nabaliť, dajú sa tam akože sa dohodnúť s dodávateľmi a podobne a ja si myslím, že toto je tá hra, že vyrobíme špeciálny e-recept a zinkasujeme na tom peniaze. Ale nie je potrebné vyrábať špeciálny e-recept. Ten fungoval až do konca roku 2024, fungovalo riešenie, ktoré zdravotné poisťovne zaviedli. A NCZI je žiarlivé, že niekto iný dokázal ich úlohu robiť 20-krát lacnejšie. A teraz do toho hádže vidly. A prečo hovorím o NCZI? A prečo hovorím o tom, že ho treba spáliť plameňometom dotla? Pretože takéto správanie sa vinie celou históriou, celým priebehom vývoja elektronického zdravotníctva. V roku 2008 bol ministrom zdravotníctva Richard Raši a on strihal pásku, že ideme budovať elektronické zdravotníctvo. Za pár rokov to bude. Myslím si, vtedy bol deadline, že za päť rokov to bude. Nepočúva ma, nevadí, možno ma opraví. Že za päť rokov to už bude, teda v roku 2013 z dnešného pohľadu, že už to bude a bude to robiť všetko. Bude to úžasné. Bude to znižovať náklady, zvyšovať kvalitu, zlepšovať spokojnosť. Bude to úžasné. Len nám dajte akože na to priestor. Tak sa dal na to priestor. V roku 2013 nič nebolo. V roku 2015, myslím, teraz ma neskúšajte z malej násobilky, zhruba v 2015 sa zistilo, že je to také fiasko, že celý eHealth, tak sa to vtedy volalo eHealth, že celý eHealth má takú zlú karmu, že to treba celé hodiť do smetného koša. A urobíme rebranding a premenovalo sa to, lebo s eHealthom bola spojená taká zlá karma, že sa to začalo volať eZdravie. Lebo to už bude nový projekt. No ale sme v roku 2026 a to eZdravie je také rozpačité. Keď sme v tejto snemovni v decembri 2024 hlasovali o novele zákona o národnom zdravotnom informačnom systéme, v rámci ktorého sa zrušil ten e-recept pre nezmluvných poskytovateľov, tak jednou z hlavných motivácií tohto zákona toho roku 2024 bolo, že sa bude zavádzať nová služba. E-Lab, elektronické laboratórne vyšetrenia, bude možné posielať žiadanky a budete si môcť ako lekár pozrieť výsledky, aby ste zbytočne nerobili to isté vyšetrenie, ktoré urobil už niekto iný pred vami, aby ste šetrili zdroje. Ešte vás za to aj dokáže poisťovňa odmeniť, ak šetríte zdroje. Skrátka, je to zodpovedný spôsob, ako sa majú veci robiť. Súhlasím. E-Lab je užitočná funkcionalita elektronického zdravotníctva. Treba však povedať, že na trhu máme v tejto chvíli ešte jeden produkt jednej zdravotnej poisťovne, ktorý veľmi podobne ako elektronický recept si zdravotná poisťovňa naprogramovala u seba doma a robí to isté. To znamená, umožňuje to spracovávať žiadanky na laboratórne vyšetrenia, umožňuje to spracovávať a odosielať výsledky lekárom. Akurát je to nie štátne riešenie, ale je to súkromné riešenie. A táto jedna zdravotná poisťovňa, ktorá to má, je to zdravotná poisťovňa Dôvera a ten produkt sa volá Dôvera Lab. Tento produkt funguje. A lekári, ktorí majú pacientov z Dôvery, si vedia cez Dôvera Lab vystavovať tie žiadanky a pozerať tie výsledky. A sú dohodnutí so značným počtom laboratórií, ktorý pokrýva dosť veľkú časť trhu. Všetko to urobili zdola, lebo na to nemali legislatívu. A ten štátny e-Lab. Ja sa dnes v júni 2026 pýtam, kde je ten štátny e-Lab, kvôli ktorému sme tu v 24. roku menili legislatívu, že už treba zmeniť legislatívu, lebo potrebujeme, aby tie laboratórne výsledky boli. Prešiel rok a pol a my tu nevidíme nič. To je čistý, že ako sa to volá? Vaporware. Vaporware, že sľúbili nám niečo a ja to neviem chytiť. Ako, kde je to? Kde je ten e-Lab? Kde je to elektronické zdravotníctvo v laboratóriách? Ja sa odpýtam lekárov a nikto z nich mi nevie povedať. Kvôli tomu sme rozšróbovali elektronický recept, aby sme nemali ani elektronický recept, ani elektronické laboratórne vyšetrenia. A prečo to nemáme? Pretože to robí Národné centrum zdravotníckych informácií. Doteraz každý boží produkt, ktorý dostali do rúk, pobabrali. Urobili neskoro, zle, pomaly, draho a aj tak to nefungovalo. A ja si myslím, že to je neopraviteľná inštitúcia. Je to inštitúcia, ktorá má byť spálená plameňometom dotla, preto, aby nezostal nikto, kto si pamätá, ako tam veci robili, pretože ich robia zle. A treba to založiť na zelenej lúke, ideálne v spolupráci s tými, ktorí o dáta majú záujem, vedia, ako sa tvoria, vedia, ako sa s nimi pracuje a vedia, na čo im tie dáta budú. A to sú poisťovne a poskytovatelia. Tí majú najväčšiu motiváciu, aby elektronické zdravotníctvo v tejto krajine fungovalo. A keď sa pýtam, že prečo teda nemáme ten e-Lab, prečo sa za rok a pol nepodarilo dotiahnuť dokonca e-Lab. Prečo nemáme opravený ten e-recept? Prečo kolega Svoboda navrhuje posunúť účinnosť tohto zákona, aby lekári vykazovali a bola podmienená úhrada zo zdravotného poistenia vykazovaním eZdravia. Tá výhovorka je furt veľmi podobná, ak nie rovnaká. Momentálne tým dôvodom je, že NCZI, že NCZI má domácu úlohu, musí splniť Plán obnovy, míľnik, ktorý sa volá, že životné situácie. Životná situácia, že narodenie dieťaťa. Čo to znamená v zdravotníctve? Narodí sa dieťa, niekto sa o tom dozvie, matrika sa o tom dozvie a teraz aké to má následky? Aké to má následky pre matku, pre dieťa v zdravotníctve, aké prehliadky, aké dávky, aké v sociálnych veciach, aké dávky môžu dostať a tak ďalej a tak ďalej. OK, digitalizácia životných situácií. Myslím si, že zdravotníctva sa tam týka asi päť tých životných situácií, ktoré treba zdigitalizovať. Ono to už malo byť dávno hotové. Ale očividne to hotové nie je. Deadline je tuším do konca augusta, myslím, pre Plán obnovy. Ja mám vážne pochybnosti, či to NCZI do konca toho augusta stihne. Ale momentálne je výhovorka, že prečo veci v zdravotníctve, v elektronickom zdravotníctve nefungujú. Výhovorka, lebo Plán obnovy. Tak to je super. Taký Plán obnovy, kvôli ktorému nám nefungujú elementárne veci v tomto štáte, ako napríklad elektronizácia zdravotníctva, lebo je to výhovorka, prečo sa nerobí všetko ostatné, lebo robíme Plán obnovy. Možno si pamätáte, sme tu schvaľovali taký zákon, bola to novelizácia z dôvodu okolností, myslím, Trestného zákona o vojnových hroboch. Sa tu novelizovali vojnové hroby. Pamätáte si? Toto je 3 mesiace dozadu, 4. Vojnové hroby. A bol tam pozmeňovák úplne od veci, ktorý posúval termíny pre NCZI pre životné situácie. A ja sa pýtam, že ako môžeme plánovať s Národným centrom zdravotníckych informácií čokoľvek, keď ideme novelizovať cez vojnové hroby podávanie materskej a príjem materskej pre matku s dieťaťom. NCZI je nedobre manažované a zdá sa, že NCZI je štát v štáte. Štát v štáte taký, že ani minister zdravotníctva im nevie vykývať. Ani Kamil Šaško nie je schopný pána Vršanského odvolať. Zrejme má pán Vršanský iné krytie ako len ministerské. Nebola to schopná, samozrejme, ani jeho predchodkyňa. NCZI si robí, čo chce, bez ohľadu na to, čo si myslí Ministerstvo zdravotníctva. A preto v tomto kontexte som považoval za potrebné vystúpiť, lebo si myslím, že aj tento posun termínu ide na vrub Národného centra zdravotníckych informácií a ich neschopnosti plniť deadliny. Ten deadline nesplnia podľa mňa s tými životnými situáciami do konca augusta. Samozrejme, niečo bude potrebné Európskej komisii ukázať, že niečo sme splnili, tak sa urobí možno nejaký potom kým. Ale na to, aby to bolo hotové riešenie, ešte raz, digitalizácia životných situácií, to znamená napríklad… My do konca augusta? Samozrejme, niečo bude potrebné Európskej komisii ukázať, že niečo sme splnili, tak sa urobí možno nejaký potemkin. Ale na to, aby to bolo hotové riešenie, ešte raz, digitalizácia životných situácií, to znamená napríklad to narodenie dieťaťa, hej? To znamená, že váš, ak ste doktor v ambulancii, váš informačný systém, do ktorého džobete tie lekárske správy, ten váš informačný systém musí vedieť s tými životnými situáciami pracovať. Že keď tam napíšete, že sa narodilo dieťa alebo bolo na preventívnej prehliadke, čo je podmienka toho, aby dostala matka nejakú dávku, že keď, keď to tam napíše, že to bude mať nejaké digitálne dôsledky, že ten algoritmus bude znamenať, že napísal som, niekde sa to preklopí, preklopí, zapíše a podobne. Ale to znamená, že to ten ambulantný informačný systém musí vedieť robiť. A pokiaľ to NCZI na svojej strane, na strane serverov ešte nemá, lebo potrebuje mesačný odklad, ako navrhuje pán kolega Svoboda, tak vám garantujem, že výrobcovia tých softvérov to duplom nemajú, lebo nevedia, voči čomu majú reportovať svoje dáta. A tak vám poviem, že taká skúsenosť je to. Keby tu bol pán minister Šaško, tak mu poviem, že je to taká jedna z mnohých nevyžiadaných rád. V okamihu, keď si čokoľvek vymyslíte a máte to vymyslené aj algoritmicky, aj naprogramované na úrovni NCZI, bude trvať jeden rok, kým to dostanete do praxe. Kým to dostanete do tých softvérov. Kým tie softvéry prejdú overením zhody na NCZI, že robia to, čo majú robiť. Kým tie softvéry budú rolovať smerom k poskytovateľom a kým tí poskytovatelia nadobudnú tie nové softvéry a začnú s nimi pracovať, to je rok. A môžete ohýbať časopriestor, ako chcete. Môžete do toho dávať ľubovoľné zdroje, že školenia a neviem čo. To bude trvať rok. A ak to dneska nie je hotové, tak vám hovorím, že takto o rok nebudú tie životné situácie dostupné pre občanov, keď prídu do ambulancie lekára, lebo to nebude v tom ambulantnom softvéri. A ja neviem, či je toto splnenie míľnika plánu obnovy, že do konca augusta budeme mať digitalizované životné situácie. Podľa mňa nie. Budeme musieť tancovať naozaj brušné tance pred Európskou úniou, aby sme im povedali, že ono už je to vlastne hotové, už len už to bude trvať iba rok a budeme musieť urobiť tie softvéry ambulantné a tak ďalej. Ja si myslím, že projektový manažment tohto projektu životných situácií a digitalizácie životných situácií na NCZI je jednou veľkou tragédiou. Normálne mám takú chuť mať až, možno je to štokholmský syndróm, mám takú chuť súcitiť s ministrom Migaľom v tomto, ktorý je zodpovedný v konečnom dôsledku za tieto míľniky. Lebo spolupráca, jeho spolupráca s NCZI alebo jeho zážitky zo spolupráce s NCZI musia byť skutočne, skutočne trýznivé. Nespochybňujem, opakujem, nespochybňujem potrebu vykazovať v elektronickom zdravotníctve dáta, spochybňujem kompetenciu Národného centra zdravotníckych informácií toto celé zastrešovať. A návrh? Pozmeňovací návrh poslanca Svobodu, ktorým sa odkladá účinnosť tohto ustanovenia, je len dôkazom týchto mojich pochybností, že sú oprávnené. Strana Sloboda a Solidarita nebude hlasovať za tento návrh zákona. Napriek tomu opakujem, že považujem za zmysluplné, aby ambulancie, poskytovatelia, nemocnice reportovali do elektronického zdravotníctva, ale nepáči sa mi, že NCZI si z toho robí dobrý deň. Lebo v zásade toto sme utrpeli. Pôvodne to malo byť totiž platné omnoho skôr ako 1. augusta. Už 1. júla je odložený termín. A odložený na 1. júla bol preto, lebo NCZI nestíhalo. A teraz nestíha znovu, tak to bude na 1. augusta. A nečudoval by som sa, keby tu vznikla nejaká mimoriadna schôdza v priebehu júla, keď príde NCZI s tým, že zase nestíha a potrebujú odložiť ten termín o ďalšie dva mesiace. A potom možno pochopíte, o čom rozprávam, keď hovorím, že túto inštitúciu treba spáliť plameňometom dotla, lebo je nereformovateľná, lebo je nereformovateľná. Moja predstava o správnom správcovi elektronických dát v tejto krajine je, že to musí byť nejaké partnerstvo medzi platiteľmi, poskytovateľmi a tvorcami zdravotnej politiky. To znamená poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, zdravotnými poisťovňami a, povedzme, ministerstvom zdravotníctva. Dnes, keď je to podriadená organizácia Ministerstva zdravotníctva, s ktorou samotné Ministerstvo zdravotníctva nevie vykývať, čiže je to štát v štáte. Dnes s touto inštitúciou neurobíte prakticky nič. S týmto súvisí téma dáta. Dáta v zdravotníctve. Vďaka nášmu predsedovi zdravotníckeho výboru, pánovi doktorovi Balážovi, sme mali včera celkom osviežujúce stretnutie na výbore o dátach v zdravotníctve, lebo každú chvíľu niektorý z hráčov vytiahne, že pozrite sa, zle sú platené štátne nemocnice. Ďalší povie, zle sú platené súkromné nemocnice. Ďalší povie, zle sú platené krajské nemocnice a všetci si nájdu nejaké dáta, na ktorých ukazujú, prečo sú práve oni tí zle platení poskytovatelia. A ako je možné, že každý si nájde svoje dáta? Prečo nemáme jedny dáta, na ktoré sa všetci pozeráme a OK, poďme si ich nejako interpretovať, interpretácia je na vás, ale dáta pravda. Pravda by mala byť jedna, kam tie peniaze v zdravotníctve tečú. A ukazuje sa, že každý si nájde takú pravdu, aká mu vyhovuje. Nie interpretáciu, ale fakty si nájde svoje. A tak by to byť nemalo. Čiže ďakujem veľmi pekne pánovi doktorovi Balážovi. Mali sme včera k tomu dobrú debatu na výbore a debata bola o tom, že ktoré dáta teda máme používať ako tú pravdu v systéme. A veľmi sa mi tam páčila poznámka predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pána Michala Palkoviča, ktorý teda tiež vydáva nejaké analýzy toho, ako sú platené nemocnice na Slovensku a aké sú tie váhy a podobne. A povedal, že používa tie a tie dáta, ktoré vyrába Ministerstvo zdravotníctva na sekcii optimalizácie siete nemocníc a kategorizácie nemocníc. Lebo je pravdou, že máme dáta aj v NCZI. Je pravda, však máme elektronické zdravotníctvo, nie? Máme dáta v NCZI. Ale povedal, že úžasný bonmot. Ale tieto dáta v NCZI sú veľmi dobre strážené. Rozumej, k tým dátam sa nikto nevie dostať. Existuje také, že možno pamätníci v 80. rokoch, keď mali ešte nejaké ZX Spectrum alebo takéto jednoduché praveké počítače, tak tam bola ROM-ka, read only memory. Read only memory znamenalo, že všetky informácie boli napálené na tom čipe. Na ten čip sa nedalo zapisovať, dalo sa z neho len čítať. Read only memory, ROM-ka. A ja hovorím, že NCZI je WOM-ka, write only memory. Že tam len pošlete dáta, ale nikto ich odtiaľ nevie čítať, lebo nájdu, keď požiadate o tie dáta, bambilión dôvodov, prečo vám ich nedajú. Lebo je to obchodné tajomstvo. Lebo ich viaže mlčanlivosť. Vďaka GDPR, lebo GDPR existuje. Ak chcete konkrétny príklad, robil som porovnávania. Asi osem rokov sme robili ako Health Policy Institute porovnávania pôrodníc na Slovensku. A skúšal som to najprv po dobrom, že skúsim z NCZI vypýtať dáta. Tak sa ich pýtam, koľko pôrodov bolo v jednotlivých pôrodniciach. V tom čase bolo na Slovensku asi 57 pôrodníc. Koľko pôrodov bolo v každej jednej z tých pôrodníc? Počet pôrodov v pôrodnici. Ako žiadna, že kto, koľko rokov, kto bol otec. To ma nezaujíma. Ma zaujíma, že či mali 500 pôrodov alebo 700 alebo 1500 pôrodov v tej ktorej pôrodnici. Takže táto jednoduchá otázka odo mňa odišla na NCZI. Aká bola odpoveď? Je to obchodné tajomstvo tých nemocníc, koľko mali pôrodov. Ja sa na nich pozerám, že aké obchodné tajomstvo. Však to platíme z verejných zdrojov, však to má byť verejný údaj. Do každej nemocnice som potom posielal, že prosím vás pekne, koľko ste mali pôrodov. Oni mi povedali, koľko mali pôrodov, ale NCZI mi to odmietlo dať, lebo je to obchodné tajomstvo. Tak sa pýtam, že a čo by mi vedeli dať? Akú informáciu? A toto tých z vás, ktorých bavia dáta a dátová analytika, to možno poteší. Oni povedali: „Môžeme vám to dať na okresy.“ Ale nie, na okresy vám to nemôžeme dať, lebo v okrese je zvyčajne len jedna pôrodnica, to by ste si vedeli vypočítať. Môžeme vám to dať na tri okresy, v ktorých sú pôrodnice, a povieme vám, že pre každé tri okresy, koľko tam bolo spolu pôrodov, ale tak, aby ste nevedeli, koľko mala ktorá pôrodnica. Ja sa pýtam, že načo je toto dobré? Načo je toto dobré? Načo máme WOM-ku, write only memory, že reportujeme registre, dáta, neviem čo, neviem čo? A na konci dňa, keď s tými dátami niekto chce niečo robiť, že niečo chce vypočítať, chce robiť nejakú zdravotnú politiku a podobne, tak to skončí spôsobom, že sorry, toto je obchodné tajomstvo. Na zdravotníckom výbore sme sa tiež rozprávali, a to už je zase asi dva týždne dozadu alebo tri týždne dozadu, o registroch. Najvyšší kontrolný úrad totiž urobil analýzu zdravotníckych registrov, z ktorých tri vedie práve NCZI. A bola to pomerne, akože, devastujúca kritika. Tie registre nefungujú. Buzerujeme poskytovateľov, aby niečo hlásili, vypĺňali, všetci, samozrejme, lekári sa sťažujú, že majú strašne veľa byrokracie, ale tu im pridávame byrokraciu. Napĺňajte registre dátami, ktoré ste už dávno napísali do zdravotnej dokumentácie, ale my ich chceme v nejakej inej štruktúre. A vo výsledku, keď ich aj tí lekári vyplnia a zapíšu, tak k tým dátam už potom nemajú znovu prístup. Sú celé odborné spoločnosti, ktoré nahúckali svojich členov: reportujte do tých registrov, lebo keď budeme mať dobré registre, vieme prijímať správne rozhodnutia v kategorizácii liekov, v liečbe, v ceste pacienta a tak ďalej. Tak tí lekári v dobrej viere to napĺňali dátami a potom, keď prišiel šéf tej odbornej spoločnosti lekárskej do NCZI, že už sme vám rok posielali dáta, chceli by sme sa teraz na ne pozrieť, tak im v NCZI povedali, že sorry, to nie sú vaše dáta, to sú naše dáta, to je GDPR, mlčanlivosť, my vám ich neukážeme. A sú odborné spoločnosti, ktoré sa po takejto facke a po takomto údere medzi oči nahnevali, použil som mierne slovo, nahnevali a povedali, že oni nebudú reportovať do NCZI nič. A vybudujú si na kolene svoj vlastný súkromný register, kde akože skúsia tie dáta zbierať sami ako alternatívne voči štátu. Lebo za to, čo do toho budú reportovať, si môžu sami, ale aj to, čo z toho budú čítať, si môžu sami. Majú to plne pod kontrolou. Onkologický register. Najnovšie dáta v onkologickom registri. Sme sa tu dneska doobeda bavili a včera o liekovom zákone. Liekový zákon má najväčší potenciál stáť veľa peňazí, najmä kvôli inovatívnej liečbe a predovšetkým na onkologické ochorenia. Onkológia čerpá obrovské množstvo zdrojov v liečbe. OK, je to aj preto, že je to drahé, je to aj preto, že 25 % ľudí zomiera na onkologické ochorenie, čiže skôr či neskôr sa mnohí z nás tohto ochorenia dožijú. A treba povedať, že onkologické ochorenie nemusí byť len akútne, môže to byť naozaj chronická choroba. Vďaka modernej liečbe môže ten pacient prežívať dlhé roky. A teraz, keď ideme prijať rozhodnutie v kategorizačnej komisii, či pustíme do kategorizácie alebo do nejakého výnimkového režimu alebo niečo, liek, ktorý stojí 10, 100, 150, 200 000 € alebo milión, tak by bolo dobré vedieť, či ten liek funguje. Či tomu pacientovi pomôže, či ten pacient má menej bolesti, či má dlhšie prežívanie, či má dlhšie prežívanie kvalitného života, nielen priviazaný k posteli. Potrebovali by sme vedieť, ako ten liek v klinickej praxi, v reálnej praxi funguje, pretože keď s ním prišla farmaceutická firma na Slovensko, priniesli len výsledky štúdií. Klinických štúdií, ktoré však nie sú z reálneho sveta. Často sú to veľmi dôkladne predvyberaní pacienti, na ktorých sa dá dokumentovať, že tá liečba funguje. Ale OK, pustíme liek za milióny do našej kategorizácie a potom by sme sa mali pozrieť, ako ten liek funguje. A teraz. Kam sa na to pozrieme, keď elektronické zdravotníctvo bohvieako nebeží, však kvôli tomu robíme túto novelu. A tie registre nám nefungujú. Onkologický register má najnovšie dáta. Dámy a páni, a toto je vec, kvôli ktorej by sme mali mať možno mimoriadnu schôdzu parlamentu. V onkologickom registri sú najnovšie dáta z roku 2015. Deväť rokov dozadu. Tí pacienti sú dávno mŕtvi, ktorí tam boli v tom 2015 zapísaní. Za deväť rokov sme sem doniesli hromadu nových liekov, ktoré stáli bambilión peňazí, stovky miliónov € a my netušíme, ako tieto lieky slovenským pacientom pomohli a či to boli dobre vynaložené peniaze a či sme tieto peniaze nemali vynaložiť inak. A potom tu na Doniu prebiehajú zbierky, že poskladajte sami na peniaze. Potom tu pani Kolník z detskej onkológie plače, že nemá pre detských pacientov s onkologickými ochoreniami liečbu. Ale my sme tu minuli stovky miliónov € s otáznym účinkom a my to nevieme ani len vyhodnotiť, lebo nám nefunguje onkologický register. V 70. rokoch, keď vznikol v Československu, to bol jeden z najlepších na svete. Československo patrilo medzi premiantov, svetových premiantov, čo sa týka onkologického registra. Sme sa mohli vystatovať, chodiť po konferenciách. Register v 70. rokoch, keď vznikol v Československu, to bol jeden z najlepších na svete. Československo patrilo medzi premiantov svetových premiantov, čo sa týka onkologického registra. Sme sa mohli vystatovať, chodiť po konferenciách. Bola vynikajúca disciplína v hlásení. OK, komunizmus si dokázal zabezpečiť disciplínu v hláseniach, ale ten register fungoval. Ale teraz je ten register v troskách. Spravuje ho Národné centrum zdravotníckych informácií, samozrejme, aby som nezabudol povedať. A ja si myslím, že je na prísnosť nezodpovedné prijímať rozhodnutia o desiatkach a stovkách miliónov €, ktoré dávame na liečbu liekmi, na kategorizáciu onkologických liekov bez toho, aby sme vedeli, či tie peniaze majú pre toho pacienta zmysel. Či tá liečba má zmysel, či to nie je len cynické, marketingové obchodovanie s nádejou tých pacientov, lebo samozrejme pacient, ktorý sa dozvie diagnózu rakovina, ten sa okamžite opúšťa a má pocit, že je to nezvratný osud, ktorý ho čaká. Ale často to tak nie je. Mnoho tých onkologických ochorení dnes už vieme stabilizovať, vieme ich dokonca aj liečiť a vyliečiť. Zaznelo to v diskusii k liekom niekoľkokrát. Či zopakujem to aj v tomto kontexte, keď sa urobila tá štúdia. Aké nové lieky prišli za posledných 20 rokov do Európskej únie? A ako veľmi tieto lieky pomohli pacientom a koľko nás stáli? Tak sa ukázalo, že z tých tzv. inovatívnych liekov. Jasné, všetko, čo farmaceutická firma vyrobí, je inovatívne, lebo však len tak to môže predať. A ja im to vôbec nezazlievam, že o tom takto rozprávajú. O tom je tá anekdota, že nehovoríš pekne o sloníkovi, nepredáš sloníka, nehovoríš pekne o svojom lieku, nepredáš ten liek, tak samozrejme ho prifarbujú. Ale viete, keď ho už používate rok, dva, v poriadku, ešte neviete. Ale keď ho používate päť rokov, sedem, desať, tak už viete, či to funguje alebo nefunguje. Či to bol len marketing, či to bolo len dobre nastavená klinická štúdia, na ktorej to vyšlo, alebo či to funguje aj v tom reálnom svete. A ukázalo sa, že z tých stovky molekúl inovatívnych liekov, ktoré sme pustili nielen tu v Európskej únii do úradových systémov, 40 %, 40 % týchto liekov neprinieslo žiaden prínos pre pacientov. 40 % to nie je maličkosť. To nie je okraj. To nie je za desatinnou čiarkou. To je 40 %. Len niečo viac ako polovica liekov naozaj účinkovala. Toto teraz nie je kritika farmaceutického priemyslu. Existuje ako hromada slepých uličiek. Áno, treba sa z nich poučiť. Ale my na Slovensku to nevieme ani len vyhodnotiť, to, čo vedeli urobiť v tom NICE vo Veľkej Británii. My to nevieme ani vyhodnotiť, lebo nemáme z čoho, lebo nemáme onkologický register, nemáme fungujúce elektronické zdravotníctvo. My ani nevieme, koľko percent tých liekov, ktoré sme tu schvaľovali, nikomu nepomohlo. Skôr poškodilo, pretože každé euro, ktoré sme dali na nefunkčnú, neúčinnú, neefektívnu liečbu, chýba niekde inde. Každé 1 euro. Každé jedno rozhodnutie o tom, že toto budeme hradiť, znamená, že toto hradiť nebudeme. A tí pacienti ani nevedia, že takáto sofiina voľba sa tu prijala. Že toto nebudeme hradiť. Tí ľudia potichu umierajú doma, nevediac, že mohli dostať liečbu, prípadne robia tú zbierku na tom Doniu, aby sa zozbierali na liečbu, ktorú mohli dostať pokojne hradenú, keby sme nehradili veci, ktoré sú neúčinné. Ale my v onkológii 10 rokov nevieme, čo je účinná liečba, lebo 10 rokov nám chýbajú dáta, 11 rokov nám chýbajú dáta. Ako je toto možné? Toto nie je zlyhanie súkromného sektora. Za toto nemôže Penta, Agel, lobisti a podobne. Za toto môže štát, pretože Národné centrum zdravotníckych informácií je štátna inštitúcia, podriadená Ministerstvu zdravotníctva. Čo robil štát na to, aby mal funkčný onkologický register? Ako je možné, že sme vybývali onkologický register, lebo bol dobrý. Akurát sme sa zviezli a sme ho doslova, že vybývali. A dnes už je akože na smiech. Nás už dnes, keď ideme na medzinárodné konferencie onkologického typu, sa na nás pozerajú ako na exotov, lebo ukážu graf, kde sú jednotlivé krajiny a potom je taká hviezdička, že Slovensko, že je mimo poradí, lebo nevedia nás do toho grafu zaradiť, lebo nemáme dáta. Ako je možné, že nemáme dáta? Ja hovorím, že keď nemáme dáta v zdravotníctve, tak šoférujeme naslepo. To je ako keby ste išli na diaľnici, zaviazali si oči a išli kade-tade, lebo nemáte spätnú väzbu. Neviete, či to, čo ste prijali, to rozhodnutie včera alebo pred týždňom, či prinieslo alebo neprinieslo pridanú hodnotu slovenským pacientom. A opakujem, za toto môže NCZI, Národné centrum zdravotníckych informácií, ktoré je dlhodobo príšerne riadené. Od roku 2012 do dneška je šéfom českého NCZI, čo sa volá ÚZIS, zdravotnícke informácie a štatistiky, pán Prokeš Dušek. Do dnešného dňa, to je 14 rokov, 15 rokov, je tam riaditeľom pán Prokeš Dušek z Masarykovej univerzity v Brne. Prežil 10 ministrov zdravotníctva. Ale šéf NCZI sa mení zhruba takým tempom, akým sa menia ministri zdravotníctva. V priemere je to jedenkrát ročne. Ak máte zmenu na manažérskej pozícii jedenkrát ročne, tá inštitúcia nemôže fungovať. Máme to v slovenských nemocniciach štátnych. V mnohých štátnych nemocniciach sa riaditelia menia ako postavičky na pražskom orloji. Výsledkom je, že tam príde nový riaditeľ, kým zistí, čo sa deje, kde sú záchody na chodbe, kde sú kľúče od miešačky. Tu už aby si pripravoval tú krabicu, do ktorej si zbalí svoje veci a odíde, lebo príde niekto iný. Takým spôsobom sa nedá riadiť. Nič sa takým spôsobom nedá riadiť a štát je v tomto prípade absolútne zlý vlastník týchto inštitúcií. Zlý prevádzkovateľ, pretože toto naozaj nie je na koho iného zvaliť. Toto sa dá zvaliť na neschopnosť štátu, politikov, ktorí za realizáciu politík sú zodpovední. Za to nemôže naozaj nikto iný. A prečo? Ako je možné, že tí Česi to dokážu ťahať 15 rokov s jedným riaditeľom a my ho potrebujeme meniť každú chvíľu? Ako je to možné? Čím to je? Je niečo vo vode, vo vzduchu alebo akože máme nejakú inú genetiku, alebo ako je toto možné? A vďaka tomuto mismanagementu na úrovni NCZI sme sa dostali k tomu, že nám nefungujú registre, že neplníme termíny, že možno nesplníme termíny a míľniky plánu obnovy. Že možno nám nebude poriadne fungovať to vykazovanie do elektronického zdravotníctva. Dámy a páni, ja som presvedčený, že na úrovni NCZI je potrebné urobiť zásadnú zmenu. Už o nej hovorím opakovane. Vždy, keď pána Vršanského stretnem, sa pýtam, kde má svoj azbestový oblek. Aby som mu neublížil. Nemyslím si, že by táto snemovňa mala ustupovať NCZI. Nemyslím si, že by sme mali posúvať účinnosti, ak máme predstavu, ako chceme robiť zdravotnú politiku, ak minister zdravotníctva má predstavu, ako chce robiť zdravotnú politiku, ak pán Svoboda má predstavu, ako treba robiť zdravotnú politiku, tak tak robme. NCZI je podriadená inštitúcia, nie nadriadená. Ale ja mám pocit niekedy, že je nadriadená nielen ministerstvu, ale aj tejto snemovni, lebo si s nami robí, čo chce. Oni vám povedali, že to treba posunúť o mesiac. OK, schválime, posunieme o mesiac. Možno bude mimoriadna schôdza v lete, lebo to nebudú stíhať. Hej? Toto sme chceli, priatelia? Toto? Keďže vidím, že kolegyňa Kolíková sa ešte chce prihlásiť faktickou poznámkou, na ktorú ja budem musieť chcieť asi zareagovať, tak samozrejme by som si odložil nejaký čas na reakcie. Ďakujem veľmi pekne. Po tomto vyčerpávajúcom vystúpení vyhlasujem prestávku 5-minútovú do 8:13, do 8:12. 18:12 39 146 938 303 914 693 830 391 469 383 039 146 938 303 914 291, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu, netuším. Nikto nie je prihlásený do rozpravy. Vyhlasujeme za… Ukľudnite sa. Ukľudnite sa. Ty si sa odhlásil, nie? Áno. Asi sa odhlásil. No. Nikto tam nie je, nie? No, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú, lebo ste sa odhlásili, a pristúpime k hlasovaniu zákona ako o celku.
|
Krásny deň, dámy a páni. Mám ambíciu využiť 55 minút svojho príspevku v treťom čítaní. Vzhľadom na to, že ste teraz schválili v druhom čítaní pozmeňujúci návrh kolegu Zdenka Svobodu, ktorým sa posúva účinnosť tohto zákona o ďalší mesiac, tak mám samozrejme dôvod sa k tomuto návrhu zákona vyjadriť. O čom ten zákon vôbec je? Je o elektronickom zdravotníctve. Je o tom, ako aby lekári vykazovali do elektronického zdravotníctva dáta o starostlivosti o svojich pacientov. A lekári to majú samozrejme za povinnosť už od roku 2018, ale disciplína poskytovateľov, či už ambulantných alebo nemocničných, je taká tristná. Napriek tomu, že je to povinnosťou už osem rokov, významná časť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nevykazuje dáta do elektronického zdravotníctva skrátene e-Zdravia. Pred časom sme schválili zákon, ktorý umožňuje zdravotným poisťovniam podmieňovať úhradu zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia tým, že poskytovateľ musí vykazovať do e-Zdravia, nielen do poisťovne, vykazuje, má vykazovať výkony, ale musí ich vykazovať aj do elektronického zdravotníctva. Inak nedostane z poisťovne zaplatené. Osobne to považujem za správnu vec, lebo je to motivácia k tomu, aby si poskytovatelia napojení na verejné zdroje plnili svoje povinnosti a zároveň, aby sme v e-Zdraví mali relevantné dáta, aby, keď vás váš ošetrujúci lekár prijme a bude si chcieť otvoriť vašu zdravotnú kartu, aby tam videl nejaké údaje, ako vás liečia iní lekári. Lebo dnes sú tie údaje naozaj deravé, chýba tam hromada správ, chýbajú prepúšťacie správy z nemocníc a podobne. A robíme z pacientov poštárov. Pacienti ako poštári, nosia pod pazuchou zbierku papierov, zbierku listín a nosia to k svojim doktorom. Samozrejme, tým pádom pacienti majú občas motiváciu niektoré z tých papierov povyberať, aby pán doktor nevedel úplne všetko, lebo sa za niečo možno hanbia. Ale vo výsledku váš ošetrujúci lekár nevie, čo vlastne lieči, lebo nemá vašu kompletnú zdravotnú dokumentáciu a táto kompletná zdravotná dokumentácia sa nenachádza v elektronickom zdravotníctve. Čiže ešte raz, všeobecne táto povinnosť je správna a dobrá. Akurát, keď sa zaviedla do zákona, nezaviedla sa úplne dôsledne a bolo ju treba opravovať. A neopravuje ju Ministerstvo zdravotníctva, ako by sa očakávalo ako tvorca zdravotnej politiky v tejto krajine, ale opravu tohto zákona dostal na starosti koaličný poslanec kolega Zdenko Svoboda, ktorý priniesol iniciatívny poslanecký materiál, kde potreboval došpecifikovať, čo vlastne majú tí poskytovatelia reportovať do toho elektronického zdravotníctva, respektíve, čo musia reportovať voči zdravotnej poisťovni, aby dostali zaplatené za poskytnuté výkony zdravotnej starostlivosti. OK, nie je to úplne štandardný mechanizmus, ako sa má robiť legislatíva. Očakával by som, že legislatívu budú pripravovať ľudia na ministerstve. Podľa mňa to aj pripravovali ľudia na ministerstve. Len štandardný legislatívny proces by trval zrejme o niekoľko mesiacov dlhšie. Medzirezortné pripomienkové konanie napríklad, rokovanie vlády, predtým rokovanie Legislatívnej rady vlády a tak ďalej, to príliš zdržiava. To príliš zdržiava, takže sme sa rozhodli, zrejme, teda vláda sa rozhodla, že lepšie je to urobiť cestou poslaneckého návrhu, pán kolega Svoboda predložil tento návrh, kde vyšpecifikoval tie veci, ktoré sa týkajú reportovania výkonov do elektronického zdravotníctva. So far so good. Pôvodne som s tým spokojný. Akurát dnes pán kolega Svoboda predložil v druhom čítaní tu v pléne pozmeňujúci návrh, ktorým odkladá účinnosť tohto zákona o ďalší mesiac. A odôvodnenie tohto odkladu je, že Národné centrum zdravotníckych informácií má kopec roboty s plnením milníkov plánu obnovy. A preto navrhuje posun termínu o 1 mesiac. A ja z tohto miesta, to hovorím asi desiatykrát, Národné centrum zdravotníckych informácií treba spáliť plameňometom do tla. Toto je inštitúcia, ktorá bude dostávať každého ministra, vrátane pána ministra Šaška, ktorého som na to mnohokrát verejne upozorňoval, do problémov. Táto inštitúcia si dlhodobo neplní svoje povinnosti, neplní termíny, prekračuje rozpočty a výsledkom je, že máme nefungujúce elektronické zdravotníctvo. Napriek tomu, že sme minuli stovky, nie desiatky, stovky miliónov € do elektronizácie, digitalizácie slovenského zdravotníctva, tak táto vec v slovenskom zdravotníctve do dnešného dňa nefunguje. A dovolím si tú krátku odbočku. Jednu vec, ktorú poznáte všetci. Každý jeden z vás už určite bol pacientom, ktorý využil benefity elektronického receptu. Elektronický recept je super vec. Vám príde na mobilný telefón SMS-ka. Viete, že máte aj recept. Prídete do lekárne, ukážete svoju kartičku a dostanete liek. Nemusíte chodiť s nejakými papierikmi. Ďakujem pekne. Nemusíte chodiť s nejakými papierikmi, ktoré môžete stratiť. Máte elektronický recept. Úžasná vec, keď to vzniklo. Nevzniklo to, prosím pekne, z vôle štátu. Vzniklo to z vôle jednej zo zdravotných poisťovní, ktorá to ako pionier pretlačila na trh. A k dnešnému dňu viac ako 95 % receptov predpísaných v tejto krajine, a tých je asi 60 miliónov ročne, je napísaných elektronicky. Je to super vec. Vďaka elektronickému receptu a vďaka tomu, že 95 % liekov predpísaných ide cez elektronický recept, vie každý jeden lekár, ktorý má ambulantný informačný systém, si otvoriť vašu liekovú kartu a vie, aké lieky už užívate, vie, aké interakcie tie lieky spôsobujú a vie sa vyhýbať tomu, aby vám predpísal to, čo už vám predpísal niekto iný pod iným názvom, alebo aby vám predpísal niečo, čo má negatívnu interakciu s niečím iným, čo už užívate. Je to úžasná vec, ale nevymyslel ju štát. Nevymyslelo ju NCZI. Vymyslela ju jedna zdravotná poisťovňa, ktorá toto svoje riešenie ponúkla ostatným zdravotným poisťovniam a dnes všetky tri zdravotné poisťovne na Slovensku, vrátane štátnej, používajú riešenie, ktoré nevzniklo na úrovni štátu. Na úrovni štátu totiž mal vzniknúť elektronický recept a dostali sme na tento projekt z Európskej únie asi 50 miliónov €. 50 miliónov € sa minulo. A výsledok? Výsledok je, že ešte raz elektronický recept nie je štátny, ale súkromný. A prečo? Pretože ten štátny elektronický recept vyrobený Národným centrom zdravotníckych informácií a jeho dodávateľmi jednoducho nefungoval. Za 50 plus miliónov € to bolo riešenie, ktoré nefungovalo. My sme vyhodili von z okna 50 miliónov €, tvárime sa, že to nie sú naše peniaze, že to zaplatili nemeckí daňoví poplatníci. Dobre, skúsme to vysvetliť v tej Európskej únii. Minuli sme 50 miliónov € a nemáme funkčné riešenie, lebo to robilo NCZI. Urobili to spôsobom, že keď to skúšali v pilotnej prevádzke na 10 ambulanciách, tak im to spadlo. Okamžite ako to zapli, tak im to spadlo. A spadlo to preto, lebo to bolo zlé. Veľmi zle architektonicky navrhnuté. A voči tomu stojí elektronický recept, ktorý priniesol súkromný sektor a stál, priatelia, nie 50 miliónov, nie 30 miliónov, ale stál 2,5 milióna €. Riešenie 20-krát lacnejšie priniesol súkromný sektor. Štát za to zaplatil 20-krát viac peňazí a výsledok je, že to nefunguje. OK, takže používame súkromné riešenie a nemám problém so súkromnými riešeniami v zdravotníctve, to viete. Používame elektronický recept, ktorý pomáha. A čo robí štát? Čo ste urobili, vážení koaliční poslanci, vy v decembri 2024? Schválili ste tu pozmeňovací návrh, ktorým ste odpálili elektronický recept pre všetkých nezmluvných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. A teda, keď sa pýtame, prečo nie je elektronické zdravotníctvo dobré a kompletné, čiastočne za to môžete aj tým, že ste pokazili elektronický recept pre nezmluvných poskytovateľov a do dnešného dňa ste ho neopravili. Ja rozumiem, že možno poslanci koalície to nevedia opraviť, ale je tu na to minister zdravotníctva, ktorý má predložiť návrh, ako to chce opraviť. A minister zdravotníctva 9. januára v roku 2025 povedal, že do konca marca 2025 navrhne legislatívne riešenia, ako opraví elektronický recept. Dnes, koľkého júna máme dnes? 2026, čiže rok aj tri mesiace po tom deadlajne, žiadne riešenie nebolo predstavené. Žiadne. A teraz, keď sa vrátime naspäť k problému elektronického zdravotníctva. Ak máme problém s tým, že lekári nevykazujú do elektronického zdravotníctva. V poriadku, touto novelou a s tým predchádzajúcim zákonom donútime aspoň tých zmluvných lekárov, aby reportovali. A prinútime ich vydieraním. Nebudeš reportovať, nedostaneš zaplatené zo zdravotného poistenia. Nebudeme ťa pokutovať. Dostatočná pokuta je, že ti nezaplatíme, za tvoje urobené výkony ti poisťovňa nesmie zaplatiť, pokiaľ nebude mať ID záznamu, že si to zapísal do elektronického zdravotníctva. V poriadku. Ale stále väčšia časť ľudí, teda poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, sa dostáva do nezmluvného stavu vzťahu. To znamená, nechcú mať zmluvu so zdravotnou poisťovňou. A prečo nechcú mať zmluvu so zdravotnou poisťovňou? Pretože úhrady zo zdravotného poistenia im nestačia na to, aby uhradili svoje prevádzkové náklady, aby boli spokojní s tým, ako to funguje. Nehovorím o všetkých disciplínach, ale sú disciplíny, ktoré sú výrazne podfinancované. Z voleja vám poviem pľúcne. Ak je niekto pľúcny lekár, tak ho obdivujem v tejto krajine. Pretože to robí ako charitu. Reumatológ, ak je niekto reumatológ, tak to robí ako charitu. Internista ambulantný, robí to ako charitu. Neurológ, ak nemá drahé prístroje, robí to ako charitu. A teraz. Keď je dopyt po reumatológovi, po pľúcnom lekárovi a po covide ten dopyt po pľúcnom lekárovi stúpol asi o 50 %. Ak nemá drahé prístroje, robí to ako charitu. A teraz. Keď je dopyt po reumatológovi, po pľúcnom lekárovi a po covide ten dopyt po pľúcnom lekárovi stúpol asi o 50 %. A akurát ten počet tých lekárov klesá, ak je dopyt. A zároveň tí lekári dostávajú nízke úhrady. Tak tu vzniká priestor pre poplatky. V poriadku, chceme bojovať s poplatkami. Najlepšie riešenie, ako sa vyhnúť pokute za poplatky pre lekára, je, že sa odzmluvní. Lebo na nezmluvných lekárov sa zákaz vyberania poplatku nevzťahuje. Oni môžu vybrať, koľko chcú, kedy chcú, bez akýchkoľvek limitov. V poriadku. Čiže máme pľúcneho lekára, ktorý je zle platený z verejného zdravotného poistenia, lebo sa nepodarilo nastaviť dobré tie platby. Na ten bludný lekár začne vyberať poplatky, začne za neho ísť samosprávny kraj, že ó, vy budete platiť pokutu, lebo vyberáte poplatky a doktor povie: „OK, tak ja sa odzmluvním.“ On sa odzmluvní. A čo to znamená na konci dňa pre pacienta? Pre pacienta to znamená, že musí si zaplatiť nielen ten poplatok toho doktora, ale aj ten výkon samotný. V cene, ktorú si stanoví pán doktor. A okrem toho si musí zaplatiť všetky predpísané lieky a všetky predpísané laboratórne vyšetrenia, zobrazovacie vyšetrenia a tak ďalej, lebo všetko toto nezmluvný lekár nemôže napísať na poisťovňu. Čiže vo výsledku je to drahšie pre pacienta, ale lekár je v bezpečí. Lekár je v bezpečí, lebo dostane zaplatené svoju odmenu, dostane zaplatené svoje náklady a primeraný zisk a prenáša to bremeno, to bremeno prenáša na pacienta. A v takomto stave a v takomto režime, nezmluvnom režime, nemá ten lekár akože žiadnu motiváciu používať elektronické zdravotníctvo. Prečo by to robil? Prečo by ťukal niečo do elektronického? Jasné, má povinnosť od roku 2018, ale nikdy v živote nikto za to nedostal pokutu, že nereportuje. Ani ju nedostane. Prečo by mal niečo vykazovať do elektronického zdravotníctva? Povedzte mi ten jeden dôvod. A je to lekár, ktorý má zmluvu s poisťovňou, v poriadku. Vieme ho vydierať cez tú platbu z poisťovne. Cez tých 10 miliárd, ktoré tečú cez poisťovne, ale prečo to má robiť nezmluvný poskytovateľ? Povedzte si, že je to okrajový problém a ja tu druhýkrát už dnes z tohto miesta hovorím, že to nie je okrajový problém, lebo nezmluvných lekárov je stále viac. Ako bratislavský krajský lekár vám hovorím, že keď som si robil tú analýzu naposledy, a to už asi tri štvrtiny roka dozadu, a vypísal som si všetkých poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti v našom kraji a pozrel som si, aké majú zmluvné vzťahy s poisťovňami, tak 1/3 z nich nemá zmluvu s poisťovňami. 1/3, to je obrovské číslo. 1/3 poskytnutej starostlivosti v bratislavskom kraji vypadáva zo všetkých štatistík. Keď sa pozrieme, že koľko máme návštevy u doktora za rok. To sú návštevy u doktora za rok, ktoré prešli cez poisťovne. Nie, ktoré prešli cez nezmluvných poskytovateľov. My máme v skutočnosti viac návštev, ako reportujeme tých 12 alebo 13 ročne. Lebo to je časť ľadovca, o ktorej hovorím, ktorá je pod hladinou, ktorú nevidíme. Vidíme iba to, čo je reportované do poisťovní. To, čo ide mimo poisťovní, nevidíme. A bolo by dobré, keby sme to videli, a bolo by dobré, keby tí ľudia zapisovali do elektronického zdravotníctva. Ale nezapisujú. A prečo nezapisujú? Po prvé, nemajú motiváciu, načo by to robili. A ten jediný nástroj, ktorý ich mohol motivovať, ktorý ich mohol motivovať k tomu, aby to elektronické zdravotníctvo predsa len okúsili, bol elektronický recept. A ten elektronický recept ste im v decembri 2024 vypli. Mám birmovného syna, doktora urológa, ktorý má zmluvu s dvoma poisťovňami, nie s troma. Jedna poisťovňa s ním neuzatvorila zmluvu. Viete, čo je to za voprus? Ako je to nepríjemné, keď vám príde pacient. Každého jedného pacienta riešite štandardným spôsobom, ale tu si musíte uvedomiť, že ten prišiel z tej poisťovne, s ktorou nemám zmluvu, pri ktorom neviem vypísať elektronický recept, kde tomu pacientovi neviem ten recept vydať cez telefón, ale musím ho zavolať do ambulancie, musí prísť osobne a musím mu dať kúsok papierika ako v 20. storočí, ale pardon, už máme rok 2026, už sme v štvrtine 21. storočia. Mu dáme papierik ako z 20. storočia, nech s tým ide do lekárne. Jeden môj ďalší známy psychiater tiež vyhodnotil, že ako psychiatria nie je bohvieako platená z verejného zdravotného poistenia, odzmluvnil sa a poskytuje svoje psychiatrické služby ako nezmluvný psychiater. Zarobí si na celkom slušne, lebo môže si nastavovať honorár taký, aký on potrebuje, nejaký mu poisťovňa stanoví. A má pacientov z celého Slovenska. Lebo je to renomovaný človek. Bol kedysi primárom psychiatrie v nemocnici. Má pacientov z celého Slovenska. Ale tých pacientov, ak chce liečiť liekmi, on môže urobiť maximálne to, že napíše recept, vloží ho do ofrankovanej obálky, olíže, zalepí a odnesie na poštu a pošle poštou recept. V 21. storočí, keď máme elektronický recept, my posielame normálnou poštou recepty v obálkach. Akože toto sme chceli? Toto je to, čo tak ako má fungovať elektronizácia zdravotníctva? Ja som presvedčený, že eRecept nefunguje preto, že nie je záujem na Národnom centre zdravotníckych informácií, aby fungoval. Respektíve je záujem možno, to je taká moja možno konšpiračná teória, ale zatiaľ mi ju nikto nevyvrátil, že Národné centrum zdravotníckych informácií by chcelo možno nejaký grant, pár miliónov, možno desiatok miliónov €, aby vyrobili špeciálny e-recept pre nezmluvných poskytovateľov. Lebo taký je to projekt, dá sa na ňom nabaliť, dajú sa tam akože sa dohodnúť s dodávateľmi a podobne a ja si myslím, že toto je tá hra, že vyrobíme špeciálny e-recept a zinkasujeme na tom peniaze. Ale nie je potrebné vyrábať špeciálny e-recept. Ten fungoval až do konca roku 2024, fungovalo riešenie, ktoré zdravotné poisťovne zaviedli. A NCZI je žiarlivé, že niekto iný dokázal ich úlohu robiť 20-krát lacnejšie. A teraz do toho hádže vidly. A prečo hovorím o NCZI? A prečo hovorím o tom, že ho treba spáliť plameňometom dotla? Pretože takéto správanie sa vinie celou históriou, celým priebehom vývoja elektronického zdravotníctva. V roku 2008 bol ministrom zdravotníctva Richard Raši a on strihal pásku, že ideme budovať elektronické zdravotníctvo. Za pár rokov to bude. Myslím si, vtedy bol deadline, že za päť rokov to bude. Nepočúva ma, nevadí, možno ma opraví. Že za päť rokov to už bude, teda v roku 2013 z dnešného pohľadu, že už to bude a bude to robiť všetko. Bude to úžasné. Bude to znižovať náklady, zvyšovať kvalitu, zlepšovať spokojnosť. Bude to úžasné. Len nám dajte akože na to priestor. Tak sa dal na to priestor. V roku 2013 nič nebolo. V roku 2015, myslím, teraz ma neskúšajte z malej násobilky, zhruba v 2015 sa zistilo, že je to také fiasko, že celý eHealth, tak sa to vtedy volalo eHealth, že celý eHealth má takú zlú karmu, že to treba celé hodiť do smetného koša. A urobíme rebranding a premenovalo sa to, lebo s eHealthom bola spojená taká zlá karma, že sa to začalo volať eZdravie. Lebo to už bude nový projekt. No ale sme v roku 2026 a to eZdravie je také rozpačité. Keď sme v tejto snemovni v decembri 2024 hlasovali o novele zákona o národnom zdravotnom informačnom systéme, v rámci ktorého sa zrušil ten e-recept pre nezmluvných poskytovateľov, tak jednou z hlavných motivácií tohto zákona toho roku 2024 bolo, že sa bude zavádzať nová služba. E-Lab, elektronické laboratórne vyšetrenia, bude možné posielať žiadanky a budete si môcť ako lekár pozrieť výsledky, aby ste zbytočne nerobili to isté vyšetrenie, ktoré urobil už niekto iný pred vami, aby ste šetrili zdroje. Ešte vás za to aj dokáže poisťovňa odmeniť, ak šetríte zdroje. Skrátka, je to zodpovedný spôsob, ako sa majú veci robiť. Súhlasím. E-Lab je užitočná funkcionalita elektronického zdravotníctva. Treba však povedať, že na trhu máme v tejto chvíli ešte jeden produkt jednej zdravotnej poisťovne, ktorý veľmi podobne ako elektronický recept si zdravotná poisťovňa naprogramovala u seba doma a robí to isté. To znamená, umožňuje to spracovávať žiadanky na laboratórne vyšetrenia, umožňuje to spracovávať a odosielať výsledky lekárom. Akurát je to nie štátne riešenie, ale je to súkromné riešenie. A táto jedna zdravotná poisťovňa, ktorá to má, je to zdravotná poisťovňa Dôvera a ten produkt sa volá Dôvera Lab. Tento produkt funguje. A lekári, ktorí majú pacientov z Dôvery, si vedia cez Dôvera Lab vystavovať tie žiadanky a pozerať tie výsledky. A sú dohodnutí so značným počtom laboratórií, ktorý pokrýva dosť veľkú časť trhu. Všetko to urobili zdola, lebo na to nemali legislatívu. A ten štátny e-Lab. Ja sa dnes v júni 2026 pýtam, kde je ten štátny e-Lab, kvôli ktorému sme tu v 24. roku menili legislatívu, že už treba zmeniť legislatívu, lebo potrebujeme, aby tie laboratórne výsledky boli. Prešiel rok a pol a my tu nevidíme nič. To je čistý, že ako sa to volá? Vaporware. Vaporware, že sľúbili nám niečo a ja to neviem chytiť. Ako, kde je to? Kde je ten e-Lab? Kde je to elektronické zdravotníctvo v laboratóriách? Ja sa odpýtam lekárov a nikto z nich mi nevie povedať. Kvôli tomu sme rozšróbovali elektronický recept, aby sme nemali ani elektronický recept, ani elektronické laboratórne vyšetrenia. A prečo to nemáme? Pretože to robí Národné centrum zdravotníckych informácií. Doteraz každý boží produkt, ktorý dostali do rúk, pobabrali. Urobili neskoro, zle, pomaly, draho a aj tak to nefungovalo. A ja si myslím, že to je neopraviteľná inštitúcia. Je to inštitúcia, ktorá má byť spálená plameňometom dotla, preto, aby nezostal nikto, kto si pamätá, ako tam veci robili, pretože ich robia zle. A treba to založiť na zelenej lúke, ideálne v spolupráci s tými, ktorí o dáta majú záujem, vedia, ako sa tvoria, vedia, ako sa s nimi pracuje a vedia, na čo im tie dáta budú. A to sú poisťovne a poskytovatelia. Tí majú najväčšiu motiváciu, aby elektronické zdravotníctvo v tejto krajine fungovalo. A keď sa pýtam, že prečo teda nemáme ten e-Lab, prečo sa za rok a pol nepodarilo dotiahnuť dokonca e-Lab. Prečo nemáme opravený ten e-recept? Prečo kolega Svoboda navrhuje posunúť účinnosť tohto zákona, aby lekári vykazovali a bola podmienená úhrada zo zdravotného poistenia vykazovaním eZdravia. Tá výhovorka je furt veľmi podobná, ak nie rovnaká. Momentálne tým dôvodom je, že NCZI, že NCZI má domácu úlohu, musí splniť Plán obnovy, míľnik, ktorý sa volá, že životné situácie. Životná situácia, že narodenie dieťaťa. Čo to znamená v zdravotníctve? Narodí sa dieťa, niekto sa o tom dozvie, matrika sa o tom dozvie a teraz aké to má následky? Aké to má následky pre matku, pre dieťa v zdravotníctve, aké prehliadky, aké dávky, aké v sociálnych veciach, aké dávky môžu dostať a tak ďalej a tak ďalej. OK, digitalizácia životných situácií. Myslím si, že zdravotníctva sa tam týka asi päť tých životných situácií, ktoré treba zdigitalizovať. Ono to už malo byť dávno hotové. Ale očividne to hotové nie je. Deadline je tuším do konca augusta, myslím, pre Plán obnovy. Ja mám vážne pochybnosti, či to NCZI do konca toho augusta stihne. Ale momentálne je výhovorka, že prečo veci v zdravotníctve, v elektronickom zdravotníctve nefungujú. Výhovorka, lebo Plán obnovy. Tak to je super. Taký Plán obnovy, kvôli ktorému nám nefungujú elementárne veci v tomto štáte, ako napríklad elektronizácia zdravotníctva, lebo je to výhovorka, prečo sa nerobí všetko ostatné, lebo robíme Plán obnovy. Možno si pamätáte, sme tu schvaľovali taký zákon, bola to novelizácia z dôvodu okolností, myslím, Trestného zákona o vojnových hroboch. Sa tu novelizovali vojnové hroby. Pamätáte si? Toto je 3 mesiace dozadu, 4. Vojnové hroby. A bol tam pozmeňovák úplne od veci, ktorý posúval termíny pre NCZI pre životné situácie. A ja sa pýtam, že ako môžeme plánovať s Národným centrom zdravotníckych informácií čokoľvek, keď ideme novelizovať cez vojnové hroby podávanie materskej a príjem materskej pre matku s dieťaťom. NCZI je nedobre manažované a zdá sa, že NCZI je štát v štáte. Štát v štáte taký, že ani minister zdravotníctva im nevie vykývať. Ani Kamil Šaško nie je schopný pána Vršanského odvolať. Zrejme má pán Vršanský iné krytie ako len ministerské. Nebola to schopná, samozrejme, ani jeho predchodkyňa. NCZI si robí, čo chce, bez ohľadu na to, čo si myslí Ministerstvo zdravotníctva. A preto v tomto kontexte som považoval za potrebné vystúpiť, lebo si myslím, že aj tento posun termínu ide na vrub Národného centra zdravotníckych informácií a ich neschopnosti plniť deadliny. Ten deadline nesplnia podľa mňa s tými životnými situáciami do konca augusta. Samozrejme, niečo bude potrebné Európskej komisii ukázať, že niečo sme splnili, tak sa urobí možno nejaký potom kým. Ale na to, aby to bolo hotové riešenie, ešte raz, digitalizácia životných situácií, to znamená napríklad… My do konca augusta? Samozrejme, niečo bude potrebné Európskej komisii ukázať, že niečo sme splnili, tak sa urobí možno nejaký potemkin. Ale na to, aby to bolo hotové riešenie, ešte raz, digitalizácia životných situácií, to znamená napríklad to narodenie dieťaťa, hej? To znamená, že váš, ak ste doktor v ambulancii, váš informačný systém, do ktorého džobete tie lekárske správy, ten váš informačný systém musí vedieť s tými životnými situáciami pracovať. Že keď tam napíšete, že sa narodilo dieťa alebo bolo na preventívnej prehliadke, čo je podmienka toho, aby dostala matka nejakú dávku, že keď, keď to tam napíše, že to bude mať nejaké digitálne dôsledky, že ten algoritmus bude znamenať, že napísal som, niekde sa to preklopí, preklopí, zapíše a podobne. Ale to znamená, že to ten ambulantný informačný systém musí vedieť robiť. A pokiaľ to NCZI na svojej strane, na strane serverov ešte nemá, lebo potrebuje mesačný odklad, ako navrhuje pán kolega Svoboda, tak vám garantujem, že výrobcovia tých softvérov to duplom nemajú, lebo nevedia, voči čomu majú reportovať svoje dáta. A tak vám poviem, že taká skúsenosť je to. Keby tu bol pán minister Šaško, tak mu poviem, že je to taká jedna z mnohých nevyžiadaných rád. V okamihu, keď si čokoľvek vymyslíte a máte to vymyslené aj algoritmicky, aj naprogramované na úrovni NCZI, bude trvať jeden rok, kým to dostanete do praxe. Kým to dostanete do tých softvérov. Kým tie softvéry prejdú overením zhody na NCZI, že robia to, čo majú robiť. Kým tie softvéry budú rolovať smerom k poskytovateľom a kým tí poskytovatelia nadobudnú tie nové softvéry a začnú s nimi pracovať, to je rok. A môžete ohýbať časopriestor, ako chcete. Môžete do toho dávať ľubovoľné zdroje, že školenia a neviem čo. To bude trvať rok. A ak to dneska nie je hotové, tak vám hovorím, že takto o rok nebudú tie životné situácie dostupné pre občanov, keď prídu do ambulancie lekára, lebo to nebude v tom ambulantnom softvéri. A ja neviem, či je toto splnenie míľnika plánu obnovy, že do konca augusta budeme mať digitalizované životné situácie. Podľa mňa nie. Budeme musieť tancovať naozaj brušné tance pred Európskou úniou, aby sme im povedali, že ono už je to vlastne hotové, už len už to bude trvať iba rok a budeme musieť urobiť tie softvéry ambulantné a tak ďalej. Ja si myslím, že projektový manažment tohto projektu životných situácií a digitalizácie životných situácií na NCZI je jednou veľkou tragédiou. Normálne mám takú chuť mať až, možno je to štokholmský syndróm, mám takú chuť súcitiť s ministrom Migaľom v tomto, ktorý je zodpovedný v konečnom dôsledku za tieto míľniky. Lebo spolupráca, jeho spolupráca s NCZI alebo jeho zážitky zo spolupráce s NCZI musia byť skutočne, skutočne trýznivé. Nespochybňujem, opakujem, nespochybňujem potrebu vykazovať v elektronickom zdravotníctve dáta, spochybňujem kompetenciu Národného centra zdravotníckych informácií toto celé zastrešovať. A návrh? Pozmeňovací návrh poslanca Svobodu, ktorým sa odkladá účinnosť tohto ustanovenia, je len dôkazom týchto mojich pochybností, že sú oprávnené. Strana Sloboda a Solidarita nebude hlasovať za tento návrh zákona. Napriek tomu opakujem, že považujem za zmysluplné, aby ambulancie, poskytovatelia, nemocnice reportovali do elektronického zdravotníctva, ale nepáči sa mi, že NCZI si z toho robí dobrý deň. Lebo v zásade toto sme utrpeli. Pôvodne to malo byť totiž platné omnoho skôr ako 1. augusta. Už 1. júla je odložený termín. A odložený na 1. júla bol preto, lebo NCZI nestíhalo. A teraz nestíha znovu, tak to bude na 1. augusta. A nečudoval by som sa, keby tu vznikla nejaká mimoriadna schôdza v priebehu júla, keď príde NCZI s tým, že zase nestíha a potrebujú odložiť ten termín o ďalšie dva mesiace. A potom možno pochopíte, o čom rozprávam, keď hovorím, že túto inštitúciu treba spáliť plameňometom dotla, lebo je nereformovateľná, lebo je nereformovateľná. Moja predstava o správnom správcovi elektronických dát v tejto krajine je, že to musí byť nejaké partnerstvo medzi platiteľmi, poskytovateľmi a tvorcami zdravotnej politiky. To znamená poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, zdravotnými poisťovňami a, povedzme, ministerstvom zdravotníctva. Dnes, keď je to podriadená organizácia Ministerstva zdravotníctva, s ktorou samotné Ministerstvo zdravotníctva nevie vykývať, čiže je to štát v štáte. Dnes s touto inštitúciou neurobíte prakticky nič. S týmto súvisí téma dáta. Dáta v zdravotníctve. Vďaka nášmu predsedovi zdravotníckeho výboru, pánovi doktorovi Balážovi, sme mali včera celkom osviežujúce stretnutie na výbore o dátach v zdravotníctve, lebo každú chvíľu niektorý z hráčov vytiahne, že pozrite sa, zle sú platené štátne nemocnice. Ďalší povie, zle sú platené súkromné nemocnice. Ďalší povie, zle sú platené krajské nemocnice a všetci si nájdu nejaké dáta, na ktorých ukazujú, prečo sú práve oni tí zle platení poskytovatelia. A ako je možné, že každý si nájde svoje dáta? Prečo nemáme jedny dáta, na ktoré sa všetci pozeráme a OK, poďme si ich nejako interpretovať, interpretácia je na vás, ale dáta pravda. Pravda by mala byť jedna, kam tie peniaze v zdravotníctve tečú. A ukazuje sa, že každý si nájde takú pravdu, aká mu vyhovuje. Nie interpretáciu, ale fakty si nájde svoje. A tak by to byť nemalo. Čiže ďakujem veľmi pekne pánovi doktorovi Balážovi. Mali sme včera k tomu dobrú debatu na výbore a debata bola o tom, že ktoré dáta teda máme používať ako tú pravdu v systéme. A veľmi sa mi tam páčila poznámka predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pána Michala Palkoviča, ktorý teda tiež vydáva nejaké analýzy toho, ako sú platené nemocnice na Slovensku a aké sú tie váhy a podobne. A povedal, že používa tie a tie dáta, ktoré vyrába Ministerstvo zdravotníctva na sekcii optimalizácie siete nemocníc a kategorizácie nemocníc. Lebo je pravdou, že máme dáta aj v NCZI. Je pravda, však máme elektronické zdravotníctvo, nie? Máme dáta v NCZI. Ale povedal, že úžasný bonmot. Ale tieto dáta v NCZI sú veľmi dobre strážené. Rozumej, k tým dátam sa nikto nevie dostať. Existuje také, že možno pamätníci v 80. rokoch, keď mali ešte nejaké ZX Spectrum alebo takéto jednoduché praveké počítače, tak tam bola ROM-ka, read only memory. Read only memory znamenalo, že všetky informácie boli napálené na tom čipe. Na ten čip sa nedalo zapisovať, dalo sa z neho len čítať. Read only memory, ROM-ka. A ja hovorím, že NCZI je WOM-ka, write only memory. Že tam len pošlete dáta, ale nikto ich odtiaľ nevie čítať, lebo nájdu, keď požiadate o tie dáta, bambilión dôvodov, prečo vám ich nedajú. Lebo je to obchodné tajomstvo. Lebo ich viaže mlčanlivosť. Vďaka GDPR, lebo GDPR existuje. Ak chcete konkrétny príklad, robil som porovnávania. Asi osem rokov sme robili ako Health Policy Institute porovnávania pôrodníc na Slovensku. A skúšal som to najprv po dobrom, že skúsim z NCZI vypýtať dáta. Tak sa ich pýtam, koľko pôrodov bolo v jednotlivých pôrodniciach. V tom čase bolo na Slovensku asi 57 pôrodníc. Koľko pôrodov bolo v každej jednej z tých pôrodníc? Počet pôrodov v pôrodnici. Ako žiadna, že kto, koľko rokov, kto bol otec. To ma nezaujíma. Ma zaujíma, že či mali 500 pôrodov alebo 700 alebo 1500 pôrodov v tej ktorej pôrodnici. Takže táto jednoduchá otázka odo mňa odišla na NCZI. Aká bola odpoveď? Je to obchodné tajomstvo tých nemocníc, koľko mali pôrodov. Ja sa na nich pozerám, že aké obchodné tajomstvo. Však to platíme z verejných zdrojov, však to má byť verejný údaj. Do každej nemocnice som potom posielal, že prosím vás pekne, koľko ste mali pôrodov. Oni mi povedali, koľko mali pôrodov, ale NCZI mi to odmietlo dať, lebo je to obchodné tajomstvo. Tak sa pýtam, že a čo by mi vedeli dať? Akú informáciu? A toto tých z vás, ktorých bavia dáta a dátová analytika, to možno poteší. Oni povedali: „Môžeme vám to dať na okresy.“ Ale nie, na okresy vám to nemôžeme dať, lebo v okrese je zvyčajne len jedna pôrodnica, to by ste si vedeli vypočítať. Môžeme vám to dať na tri okresy, v ktorých sú pôrodnice, a povieme vám, že pre každé tri okresy, koľko tam bolo spolu pôrodov, ale tak, aby ste nevedeli, koľko mala ktorá pôrodnica. Ja sa pýtam, že načo je toto dobré? Načo je toto dobré? Načo máme WOM-ku, write only memory, že reportujeme registre, dáta, neviem čo, neviem čo? A na konci dňa, keď s tými dátami niekto chce niečo robiť, že niečo chce vypočítať, chce robiť nejakú zdravotnú politiku a podobne, tak to skončí spôsobom, že sorry, toto je obchodné tajomstvo. Na zdravotníckom výbore sme sa tiež rozprávali, a to už je zase asi dva týždne dozadu alebo tri týždne dozadu, o registroch. Najvyšší kontrolný úrad totiž urobil analýzu zdravotníckych registrov, z ktorých tri vedie práve NCZI. A bola to pomerne, akože, devastujúca kritika. Tie registre nefungujú. Buzerujeme poskytovateľov, aby niečo hlásili, vypĺňali, všetci, samozrejme, lekári sa sťažujú, že majú strašne veľa byrokracie, ale tu im pridávame byrokraciu. Napĺňajte registre dátami, ktoré ste už dávno napísali do zdravotnej dokumentácie, ale my ich chceme v nejakej inej štruktúre. A vo výsledku, keď ich aj tí lekári vyplnia a zapíšu, tak k tým dátam už potom nemajú znovu prístup. Sú celé odborné spoločnosti, ktoré nahúckali svojich členov: reportujte do tých registrov, lebo keď budeme mať dobré registre, vieme prijímať správne rozhodnutia v kategorizácii liekov, v liečbe, v ceste pacienta a tak ďalej. Tak tí lekári v dobrej viere to napĺňali dátami a potom, keď prišiel šéf tej odbornej spoločnosti lekárskej do NCZI, že už sme vám rok posielali dáta, chceli by sme sa teraz na ne pozrieť, tak im v NCZI povedali, že sorry, to nie sú vaše dáta, to sú naše dáta, to je GDPR, mlčanlivosť, my vám ich neukážeme. A sú odborné spoločnosti, ktoré sa po takejto facke a po takomto údere medzi oči nahnevali, použil som mierne slovo, nahnevali a povedali, že oni nebudú reportovať do NCZI nič. A vybudujú si na kolene svoj vlastný súkromný register, kde akože skúsia tie dáta zbierať sami ako alternatívne voči štátu. Lebo za to, čo do toho budú reportovať, si môžu sami, ale aj to, čo z toho budú čítať, si môžu sami. Majú to plne pod kontrolou. Onkologický register. Najnovšie dáta v onkologickom registri. Sme sa tu dneska doobeda bavili a včera o liekovom zákone. Liekový zákon má najväčší potenciál stáť veľa peňazí, najmä kvôli inovatívnej liečbe a predovšetkým na onkologické ochorenia. Onkológia čerpá obrovské množstvo zdrojov v liečbe. OK, je to aj preto, že je to drahé, je to aj preto, že 25 % ľudí zomiera na onkologické ochorenie, čiže skôr či neskôr sa mnohí z nás tohto ochorenia dožijú. A treba povedať, že onkologické ochorenie nemusí byť len akútne, môže to byť naozaj chronická choroba. Vďaka modernej liečbe môže ten pacient prežívať dlhé roky. A teraz, keď ideme prijať rozhodnutie v kategorizačnej komisii, či pustíme do kategorizácie alebo do nejakého výnimkového režimu alebo niečo, liek, ktorý stojí 10, 100, 150, 200 000 € alebo milión, tak by bolo dobré vedieť, či ten liek funguje. Či tomu pacientovi pomôže, či ten pacient má menej bolesti, či má dlhšie prežívanie, či má dlhšie prežívanie kvalitného života, nielen priviazaný k posteli. Potrebovali by sme vedieť, ako ten liek v klinickej praxi, v reálnej praxi funguje, pretože keď s ním prišla farmaceutická firma na Slovensko, priniesli len výsledky štúdií. Klinických štúdií, ktoré však nie sú z reálneho sveta. Často sú to veľmi dôkladne predvyberaní pacienti, na ktorých sa dá dokumentovať, že tá liečba funguje. Ale OK, pustíme liek za milióny do našej kategorizácie a potom by sme sa mali pozrieť, ako ten liek funguje. A teraz. Kam sa na to pozrieme, keď elektronické zdravotníctvo bohvieako nebeží, však kvôli tomu robíme túto novelu. A tie registre nám nefungujú. Onkologický register má najnovšie dáta. Dámy a páni, a toto je vec, kvôli ktorej by sme mali mať možno mimoriadnu schôdzu parlamentu. V onkologickom registri sú najnovšie dáta z roku 2015. Deväť rokov dozadu. Tí pacienti sú dávno mŕtvi, ktorí tam boli v tom 2015 zapísaní. Za deväť rokov sme sem doniesli hromadu nových liekov, ktoré stáli bambilión peňazí, stovky miliónov € a my netušíme, ako tieto lieky slovenským pacientom pomohli a či to boli dobre vynaložené peniaze a či sme tieto peniaze nemali vynaložiť inak. A potom tu na Doniu prebiehajú zbierky, že poskladajte sami na peniaze. Potom tu pani Kolník z detskej onkológie plače, že nemá pre detských pacientov s onkologickými ochoreniami liečbu. Ale my sme tu minuli stovky miliónov € s otáznym účinkom a my to nevieme ani len vyhodnotiť, lebo nám nefunguje onkologický register. V 70. rokoch, keď vznikol v Československu, to bol jeden z najlepších na svete. Československo patrilo medzi premiantov, svetových premiantov, čo sa týka onkologického registra. Sme sa mohli vystatovať, chodiť po konferenciách. Register v 70. rokoch, keď vznikol v Československu, to bol jeden z najlepších na svete. Československo patrilo medzi premiantov svetových premiantov, čo sa týka onkologického registra. Sme sa mohli vystatovať, chodiť po konferenciách. Bola vynikajúca disciplína v hlásení. OK, komunizmus si dokázal zabezpečiť disciplínu v hláseniach, ale ten register fungoval. Ale teraz je ten register v troskách. Spravuje ho Národné centrum zdravotníckych informácií, samozrejme, aby som nezabudol povedať. A ja si myslím, že je na prísnosť nezodpovedné prijímať rozhodnutia o desiatkach a stovkách miliónov €, ktoré dávame na liečbu liekmi, na kategorizáciu onkologických liekov bez toho, aby sme vedeli, či tie peniaze majú pre toho pacienta zmysel. Či tá liečba má zmysel, či to nie je len cynické, marketingové obchodovanie s nádejou tých pacientov, lebo samozrejme pacient, ktorý sa dozvie diagnózu rakovina, ten sa okamžite opúšťa a má pocit, že je to nezvratný osud, ktorý ho čaká. Ale často to tak nie je. Mnoho tých onkologických ochorení dnes už vieme stabilizovať, vieme ich dokonca aj liečiť a vyliečiť. Zaznelo to v diskusii k liekom niekoľkokrát. Či zopakujem to aj v tomto kontexte, keď sa urobila tá štúdia. Aké nové lieky prišli za posledných 20 rokov do Európskej únie? A ako veľmi tieto lieky pomohli pacientom a koľko nás stáli? Tak sa ukázalo, že z tých tzv. inovatívnych liekov. Jasné, všetko, čo farmaceutická firma vyrobí, je inovatívne, lebo však len tak to môže predať. A ja im to vôbec nezazlievam, že o tom takto rozprávajú. O tom je tá anekdota, že nehovoríš pekne o sloníkovi, nepredáš sloníka, nehovoríš pekne o svojom lieku, nepredáš ten liek, tak samozrejme ho prifarbujú. Ale viete, keď ho už používate rok, dva, v poriadku, ešte neviete. Ale keď ho používate päť rokov, sedem, desať, tak už viete, či to funguje alebo nefunguje. Či to bol len marketing, či to bolo len dobre nastavená klinická štúdia, na ktorej to vyšlo, alebo či to funguje aj v tom reálnom svete. A ukázalo sa, že z tých stovky molekúl inovatívnych liekov, ktoré sme pustili nielen tu v Európskej únii do úradových systémov, 40 %, 40 % týchto liekov neprinieslo žiaden prínos pre pacientov. 40 % to nie je maličkosť. To nie je okraj. To nie je za desatinnou čiarkou. To je 40 %. Len niečo viac ako polovica liekov naozaj účinkovala. Toto teraz nie je kritika farmaceutického priemyslu. Existuje ako hromada slepých uličiek. Áno, treba sa z nich poučiť. Ale my na Slovensku to nevieme ani len vyhodnotiť, to, čo vedeli urobiť v tom NICE vo Veľkej Británii. My to nevieme ani vyhodnotiť, lebo nemáme z čoho, lebo nemáme onkologický register, nemáme fungujúce elektronické zdravotníctvo. My ani nevieme, koľko percent tých liekov, ktoré sme tu schvaľovali, nikomu nepomohlo. Skôr poškodilo, pretože každé euro, ktoré sme dali na nefunkčnú, neúčinnú, neefektívnu liečbu, chýba niekde inde. Každé 1 euro. Každé jedno rozhodnutie o tom, že toto budeme hradiť, znamená, že toto hradiť nebudeme. A tí pacienti ani nevedia, že takáto sofiina voľba sa tu prijala. Že toto nebudeme hradiť. Tí ľudia potichu umierajú doma, nevediac, že mohli dostať liečbu, prípadne robia tú zbierku na tom Doniu, aby sa zozbierali na liečbu, ktorú mohli dostať pokojne hradenú, keby sme nehradili veci, ktoré sú neúčinné. Ale my v onkológii 10 rokov nevieme, čo je účinná liečba, lebo 10 rokov nám chýbajú dáta, 11 rokov nám chýbajú dáta. Ako je toto možné? Toto nie je zlyhanie súkromného sektora. Za toto nemôže Penta, Agel, lobisti a podobne. Za toto môže štát, pretože Národné centrum zdravotníckych informácií je štátna inštitúcia, podriadená Ministerstvu zdravotníctva. Čo robil štát na to, aby mal funkčný onkologický register? Ako je možné, že sme vybývali onkologický register, lebo bol dobrý. Akurát sme sa zviezli a sme ho doslova, že vybývali. A dnes už je akože na smiech. Nás už dnes, keď ideme na medzinárodné konferencie onkologického typu, sa na nás pozerajú ako na exotov, lebo ukážu graf, kde sú jednotlivé krajiny a potom je taká hviezdička, že Slovensko, že je mimo poradí, lebo nevedia nás do toho grafu zaradiť, lebo nemáme dáta. Ako je možné, že nemáme dáta? Ja hovorím, že keď nemáme dáta v zdravotníctve, tak šoférujeme naslepo. To je ako keby ste išli na diaľnici, zaviazali si oči a išli kade-tade, lebo nemáte spätnú väzbu. Neviete, či to, čo ste prijali, to rozhodnutie včera alebo pred týždňom, či prinieslo alebo neprinieslo pridanú hodnotu slovenským pacientom. A opakujem, za toto môže NCZI, Národné centrum zdravotníckych informácií, ktoré je dlhodobo príšerne riadené. Od roku 2012 do dneška je šéfom českého NCZI, čo sa volá ÚZIS, zdravotnícke informácie a štatistiky, pán Prokeš Dušek. Do dnešného dňa, to je 14 rokov, 15 rokov, je tam riaditeľom pán Prokeš Dušek z Masarykovej univerzity v Brne. Prežil 10 ministrov zdravotníctva. Ale šéf NCZI sa mení zhruba takým tempom, akým sa menia ministri zdravotníctva. V priemere je to jedenkrát ročne. Ak máte zmenu na manažérskej pozícii jedenkrát ročne, tá inštitúcia nemôže fungovať. Máme to v slovenských nemocniciach štátnych. V mnohých štátnych nemocniciach sa riaditelia menia ako postavičky na pražskom orloji. Výsledkom je, že tam príde nový riaditeľ, kým zistí, čo sa deje, kde sú záchody na chodbe, kde sú kľúče od miešačky. Tu už aby si pripravoval tú krabicu, do ktorej si zbalí svoje veci a odíde, lebo príde niekto iný. Takým spôsobom sa nedá riadiť. Nič sa takým spôsobom nedá riadiť a štát je v tomto prípade absolútne zlý vlastník týchto inštitúcií. Zlý prevádzkovateľ, pretože toto naozaj nie je na koho iného zvaliť. Toto sa dá zvaliť na neschopnosť štátu, politikov, ktorí za realizáciu politík sú zodpovední. Za to nemôže naozaj nikto iný. A prečo? Ako je možné, že tí Česi to dokážu ťahať 15 rokov s jedným riaditeľom a my ho potrebujeme meniť každú chvíľu? Ako je to možné? Čím to je? Je niečo vo vode, vo vzduchu alebo akože máme nejakú inú genetiku, alebo ako je toto možné? A vďaka tomuto mismanagementu na úrovni NCZI sme sa dostali k tomu, že nám nefungujú registre, že neplníme termíny, že možno nesplníme termíny a míľniky plánu obnovy. Že možno nám nebude poriadne fungovať to vykazovanie do elektronického zdravotníctva. Dámy a páni, ja som presvedčený, že na úrovni NCZI je potrebné urobiť zásadnú zmenu. Už o nej hovorím opakovane. Vždy, keď pána Vršanského stretnem, sa pýtam, kde má svoj azbestový oblek. Aby som mu neublížil. Nemyslím si, že by táto snemovňa mala ustupovať NCZI. Nemyslím si, že by sme mali posúvať účinnosti, ak máme predstavu, ako chceme robiť zdravotnú politiku, ak minister zdravotníctva má predstavu, ako chce robiť zdravotnú politiku, ak pán Svoboda má predstavu, ako treba robiť zdravotnú politiku, tak tak robme. NCZI je podriadená inštitúcia, nie nadriadená. Ale ja mám pocit niekedy, že je nadriadená nielen ministerstvu, ale aj tejto snemovni, lebo si s nami robí, čo chce. Oni vám povedali, že to treba posunúť o mesiac. OK, schválime, posunieme o mesiac. Možno bude mimoriadna schôdza v lete, lebo to nebudú stíhať. Hej? Toto sme chceli, priatelia? Toto? Keďže vidím, že kolegyňa Kolíková sa ešte chce prihlásiť faktickou poznámkou, na ktorú ja budem musieť chcieť asi zareagovať, tak samozrejme by som si odložil nejaký čas na reakcie. Ďakujem veľmi pekne. Po tomto vyčerpávajúcom vystúpení vyhlasujem prestávku 5-minútovú do 8:13, do 8:12. 18:12 39 146 938 303 914 693 830 391 469 383 039 146 938 303 914 291, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu, netuším. Nikto nie je prihlásený do rozpravy. Vyhlasujeme za… Ukľudnite sa. Ukľudnite sa. Ty si sa odhlásil, nie? Áno. Asi sa odhlásil. No. Nikto tam nie je, nie? No, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú, lebo ste sa odhlásili, a pristúpime k hlasovaniu zákona ako o celku.
|
Krásny deň, dámy a páni. Mám ambíciu využiť 55 minút svojho príspevku v treťom čítaní. Vzhľadom na to, že ste teraz schválili v druhom čítaní pozmeňujúci návrh kolegu Zdenka Svobodu, ktorým sa posúva účinnosť tohto zákona o ďalší mesiac, tak mám samozrejme dôvod sa k tomuto návrhu zákona vyjadriť. O čom ten zákon vôbec je? Je o elektronickom zdravotníctve. Je o tom, ako aby lekári vykazovali do elektronického zdravotníctva dáta o starostlivosti o svojich pacientov. A lekári to majú samozrejme za povinnosť už od roku 2018, ale disciplína poskytovateľov, či už ambulantných alebo nemocničných, je taká tristná. Napriek tomu, že je to povinnosťou už osem rokov, významná časť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nevykazuje dáta do elektronického zdravotníctva skrátene e-Zdravia. Pred časom sme schválili zákon, ktorý umožňuje zdravotným poisťovniam podmieňovať úhradu zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia tým, že poskytovateľ musí vykazovať do e-Zdravia, nielen do poisťovne, vykazuje, má vykazovať výkony, ale musí ich vykazovať aj do elektronického zdravotníctva. Inak nedostane z poisťovne zaplatené. Osobne to považujem za správnu vec, lebo je to motivácia k tomu, aby si poskytovatelia napojení na verejné zdroje plnili svoje povinnosti a zároveň, aby sme v e-Zdraví mali relevantné dáta, aby, keď vás váš ošetrujúci lekár prijme a bude si chcieť otvoriť vašu zdravotnú kartu, aby tam videl nejaké údaje, ako vás liečia iní lekári. Lebo dnes sú tie údaje naozaj deravé, chýba tam hromada správ, chýbajú prepúšťacie správy z nemocníc a podobne. A robíme z pacientov poštárov. Pacienti ako poštári, nosia pod pazuchou zbierku papierov, zbierku listín a nosia to k svojim doktorom. Samozrejme, tým pádom pacienti majú občas motiváciu niektoré z tých papierov povyberať, aby pán doktor nevedel úplne všetko, lebo sa za niečo možno hanbia. Ale vo výsledku váš ošetrujúci lekár nevie, čo vlastne lieči, lebo nemá vašu kompletnú zdravotnú dokumentáciu a táto kompletná zdravotná dokumentácia sa nenachádza v elektronickom zdravotníctve. Čiže ešte raz, všeobecne táto povinnosť je správna a dobrá. Akurát, keď sa zaviedla do zákona, nezaviedla sa úplne dôsledne a bolo ju treba opravovať. A neopravuje ju Ministerstvo zdravotníctva, ako by sa očakávalo ako tvorca zdravotnej politiky v tejto krajine, ale opravu tohto zákona dostal na starosti koaličný poslanec kolega Zdenko Svoboda, ktorý priniesol iniciatívny poslanecký materiál, kde potreboval došpecifikovať, čo vlastne majú tí poskytovatelia reportovať do toho elektronického zdravotníctva, respektíve, čo musia reportovať voči zdravotnej poisťovni, aby dostali zaplatené za poskytnuté výkony zdravotnej starostlivosti. OK, nie je to úplne štandardný mechanizmus, ako sa má robiť legislatíva. Očakával by som, že legislatívu budú pripravovať ľudia na ministerstve. Podľa mňa to aj pripravovali ľudia na ministerstve. Len štandardný legislatívny proces by trval zrejme o niekoľko mesiacov dlhšie. Medzirezortné pripomienkové konanie napríklad, rokovanie vlády, predtým rokovanie Legislatívnej rady vlády a tak ďalej, to príliš zdržiava. To príliš zdržiava, takže sme sa rozhodli, zrejme, teda vláda sa rozhodla, že lepšie je to urobiť cestou poslaneckého návrhu, pán kolega Svoboda predložil tento návrh, kde vyšpecifikoval tie veci, ktoré sa týkajú reportovania výkonov do elektronického zdravotníctva. So far so good. Pôvodne som s tým spokojný. Akurát dnes pán kolega Svoboda predložil v druhom čítaní tu v pléne pozmeňujúci návrh, ktorým odkladá účinnosť tohto zákona o ďalší mesiac. A odôvodnenie tohto odkladu je, že Národné centrum zdravotníckych informácií má kopec roboty s plnením milníkov plánu obnovy. A preto navrhuje posun termínu o 1 mesiac. A ja z tohto miesta, to hovorím asi desiatykrát, Národné centrum zdravotníckych informácií treba spáliť plameňometom do tla. Toto je inštitúcia, ktorá bude dostávať každého ministra, vrátane pána ministra Šaška, ktorého som na to mnohokrát verejne upozorňoval, do problémov. Táto inštitúcia si dlhodobo neplní svoje povinnosti, neplní termíny, prekračuje rozpočty a výsledkom je, že máme nefungujúce elektronické zdravotníctvo. Napriek tomu, že sme minuli stovky, nie desiatky, stovky miliónov € do elektronizácie, digitalizácie slovenského zdravotníctva, tak táto vec v slovenskom zdravotníctve do dnešného dňa nefunguje. A dovolím si tú krátku odbočku. Jednu vec, ktorú poznáte všetci. Každý jeden z vás už určite bol pacientom, ktorý využil benefity elektronického receptu. Elektronický recept je super vec. Vám príde na mobilný telefón SMS-ka. Viete, že máte aj recept. Prídete do lekárne, ukážete svoju kartičku a dostanete liek. Nemusíte chodiť s nejakými papierikmi. Ďakujem pekne. Nemusíte chodiť s nejakými papierikmi, ktoré môžete stratiť. Máte elektronický recept. Úžasná vec, keď to vzniklo. Nevzniklo to, prosím pekne, z vôle štátu. Vzniklo to z vôle jednej zo zdravotných poisťovní, ktorá to ako pionier pretlačila na trh. A k dnešnému dňu viac ako 95 % receptov predpísaných v tejto krajine, a tých je asi 60 miliónov ročne, je napísaných elektronicky. Je to super vec. Vďaka elektronickému receptu a vďaka tomu, že 95 % liekov predpísaných ide cez elektronický recept, vie každý jeden lekár, ktorý má ambulantný informačný systém, si otvoriť vašu liekovú kartu a vie, aké lieky už užívate, vie, aké interakcie tie lieky spôsobujú a vie sa vyhýbať tomu, aby vám predpísal to, čo už vám predpísal niekto iný pod iným názvom, alebo aby vám predpísal niečo, čo má negatívnu interakciu s niečím iným, čo už užívate. Je to úžasná vec, ale nevymyslel ju štát. Nevymyslelo ju NCZI. Vymyslela ju jedna zdravotná poisťovňa, ktorá toto svoje riešenie ponúkla ostatným zdravotným poisťovniam a dnes všetky tri zdravotné poisťovne na Slovensku, vrátane štátnej, používajú riešenie, ktoré nevzniklo na úrovni štátu. Na úrovni štátu totiž mal vzniknúť elektronický recept a dostali sme na tento projekt z Európskej únie asi 50 miliónov €. 50 miliónov € sa minulo. A výsledok? Výsledok je, že ešte raz elektronický recept nie je štátny, ale súkromný. A prečo? Pretože ten štátny elektronický recept vyrobený Národným centrom zdravotníckych informácií a jeho dodávateľmi jednoducho nefungoval. Za 50 plus miliónov € to bolo riešenie, ktoré nefungovalo. My sme vyhodili von z okna 50 miliónov €, tvárime sa, že to nie sú naše peniaze, že to zaplatili nemeckí daňoví poplatníci. Dobre, skúsme to vysvetliť v tej Európskej únii. Minuli sme 50 miliónov € a nemáme funkčné riešenie, lebo to robilo NCZI. Urobili to spôsobom, že keď to skúšali v pilotnej prevádzke na 10 ambulanciách, tak im to spadlo. Okamžite ako to zapli, tak im to spadlo. A spadlo to preto, lebo to bolo zlé. Veľmi zle architektonicky navrhnuté. A voči tomu stojí elektronický recept, ktorý priniesol súkromný sektor a stál, priatelia, nie 50 miliónov, nie 30 miliónov, ale stál 2,5 milióna €. Riešenie 20-krát lacnejšie priniesol súkromný sektor. Štát za to zaplatil 20-krát viac peňazí a výsledok je, že to nefunguje. OK, takže používame súkromné riešenie a nemám problém so súkromnými riešeniami v zdravotníctve, to viete. Používame elektronický recept, ktorý pomáha. A čo robí štát? Čo ste urobili, vážení koaliční poslanci, vy v decembri 2024? Schválili ste tu pozmeňovací návrh, ktorým ste odpálili elektronický recept pre všetkých nezmluvných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. A teda, keď sa pýtame, prečo nie je elektronické zdravotníctvo dobré a kompletné, čiastočne za to môžete aj tým, že ste pokazili elektronický recept pre nezmluvných poskytovateľov a do dnešného dňa ste ho neopravili. Ja rozumiem, že možno poslanci koalície to nevedia opraviť, ale je tu na to minister zdravotníctva, ktorý má predložiť návrh, ako to chce opraviť. A minister zdravotníctva 9. januára v roku 2025 povedal, že do konca marca 2025 navrhne legislatívne riešenia, ako opraví elektronický recept. Dnes, koľkého júna máme dnes? 2026, čiže rok aj tri mesiace po tom deadlajne, žiadne riešenie nebolo predstavené. Žiadne. A teraz, keď sa vrátime naspäť k problému elektronického zdravotníctva. Ak máme problém s tým, že lekári nevykazujú do elektronického zdravotníctva. V poriadku, touto novelou a s tým predchádzajúcim zákonom donútime aspoň tých zmluvných lekárov, aby reportovali. A prinútime ich vydieraním. Nebudeš reportovať, nedostaneš zaplatené zo zdravotného poistenia. Nebudeme ťa pokutovať. Dostatočná pokuta je, že ti nezaplatíme, za tvoje urobené výkony ti poisťovňa nesmie zaplatiť, pokiaľ nebude mať ID záznamu, že si to zapísal do elektronického zdravotníctva. V poriadku. Ale stále väčšia časť ľudí, teda poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, sa dostáva do nezmluvného stavu vzťahu. To znamená, nechcú mať zmluvu so zdravotnou poisťovňou. A prečo nechcú mať zmluvu so zdravotnou poisťovňou? Pretože úhrady zo zdravotného poistenia im nestačia na to, aby uhradili svoje prevádzkové náklady, aby boli spokojní s tým, ako to funguje. Nehovorím o všetkých disciplínach, ale sú disciplíny, ktoré sú výrazne podfinancované. Z voleja vám poviem pľúcne. Ak je niekto pľúcny lekár, tak ho obdivujem v tejto krajine. Pretože to robí ako charitu. Reumatológ, ak je niekto reumatológ, tak to robí ako charitu. Internista ambulantný, robí to ako charitu. Neurológ, ak nemá drahé prístroje, robí to ako charitu. A teraz. Keď je dopyt po reumatológovi, po pľúcnom lekárovi a po covide ten dopyt po pľúcnom lekárovi stúpol asi o 50 %. Ak nemá drahé prístroje, robí to ako charitu. A teraz. Keď je dopyt po reumatológovi, po pľúcnom lekárovi a po covide ten dopyt po pľúcnom lekárovi stúpol asi o 50 %. A akurát ten počet tých lekárov klesá, ak je dopyt. A zároveň tí lekári dostávajú nízke úhrady. Tak tu vzniká priestor pre poplatky. V poriadku, chceme bojovať s poplatkami. Najlepšie riešenie, ako sa vyhnúť pokute za poplatky pre lekára, je, že sa odzmluvní. Lebo na nezmluvných lekárov sa zákaz vyberania poplatku nevzťahuje. Oni môžu vybrať, koľko chcú, kedy chcú, bez akýchkoľvek limitov. V poriadku. Čiže máme pľúcneho lekára, ktorý je zle platený z verejného zdravotného poistenia, lebo sa nepodarilo nastaviť dobré tie platby. Na ten bludný lekár začne vyberať poplatky, začne za neho ísť samosprávny kraj, že ó, vy budete platiť pokutu, lebo vyberáte poplatky a doktor povie: „OK, tak ja sa odzmluvním.“ On sa odzmluvní. A čo to znamená na konci dňa pre pacienta? Pre pacienta to znamená, že musí si zaplatiť nielen ten poplatok toho doktora, ale aj ten výkon samotný. V cene, ktorú si stanoví pán doktor. A okrem toho si musí zaplatiť všetky predpísané lieky a všetky predpísané laboratórne vyšetrenia, zobrazovacie vyšetrenia a tak ďalej, lebo všetko toto nezmluvný lekár nemôže napísať na poisťovňu. Čiže vo výsledku je to drahšie pre pacienta, ale lekár je v bezpečí. Lekár je v bezpečí, lebo dostane zaplatené svoju odmenu, dostane zaplatené svoje náklady a primeraný zisk a prenáša to bremeno, to bremeno prenáša na pacienta. A v takomto stave a v takomto režime, nezmluvnom režime, nemá ten lekár akože žiadnu motiváciu používať elektronické zdravotníctvo. Prečo by to robil? Prečo by ťukal niečo do elektronického? Jasné, má povinnosť od roku 2018, ale nikdy v živote nikto za to nedostal pokutu, že nereportuje. Ani ju nedostane. Prečo by mal niečo vykazovať do elektronického zdravotníctva? Povedzte mi ten jeden dôvod. A je to lekár, ktorý má zmluvu s poisťovňou, v poriadku. Vieme ho vydierať cez tú platbu z poisťovne. Cez tých 10 miliárd, ktoré tečú cez poisťovne, ale prečo to má robiť nezmluvný poskytovateľ? Povedzte si, že je to okrajový problém a ja tu druhýkrát už dnes z tohto miesta hovorím, že to nie je okrajový problém, lebo nezmluvných lekárov je stále viac. Ako bratislavský krajský lekár vám hovorím, že keď som si robil tú analýzu naposledy, a to už asi tri štvrtiny roka dozadu, a vypísal som si všetkých poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti v našom kraji a pozrel som si, aké majú zmluvné vzťahy s poisťovňami, tak 1/3 z nich nemá zmluvu s poisťovňami. 1/3, to je obrovské číslo. 1/3 poskytnutej starostlivosti v bratislavskom kraji vypadáva zo všetkých štatistík. Keď sa pozrieme, že koľko máme návštevy u doktora za rok. To sú návštevy u doktora za rok, ktoré prešli cez poisťovne. Nie, ktoré prešli cez nezmluvných poskytovateľov. My máme v skutočnosti viac návštev, ako reportujeme tých 12 alebo 13 ročne. Lebo to je časť ľadovca, o ktorej hovorím, ktorá je pod hladinou, ktorú nevidíme. Vidíme iba to, čo je reportované do poisťovní. To, čo ide mimo poisťovní, nevidíme. A bolo by dobré, keby sme to videli, a bolo by dobré, keby tí ľudia zapisovali do elektronického zdravotníctva. Ale nezapisujú. A prečo nezapisujú? Po prvé, nemajú motiváciu, načo by to robili. A ten jediný nástroj, ktorý ich mohol motivovať, ktorý ich mohol motivovať k tomu, aby to elektronické zdravotníctvo predsa len okúsili, bol elektronický recept. A ten elektronický recept ste im v decembri 2024 vypli. Mám birmovného syna, doktora urológa, ktorý má zmluvu s dvoma poisťovňami, nie s troma. Jedna poisťovňa s ním neuzatvorila zmluvu. Viete, čo je to za voprus? Ako je to nepríjemné, keď vám príde pacient. Každého jedného pacienta riešite štandardným spôsobom, ale tu si musíte uvedomiť, že ten prišiel z tej poisťovne, s ktorou nemám zmluvu, pri ktorom neviem vypísať elektronický recept, kde tomu pacientovi neviem ten recept vydať cez telefón, ale musím ho zavolať do ambulancie, musí prísť osobne a musím mu dať kúsok papierika ako v 20. storočí, ale pardon, už máme rok 2026, už sme v štvrtine 21. storočia. Mu dáme papierik ako z 20. storočia, nech s tým ide do lekárne. Jeden môj ďalší známy psychiater tiež vyhodnotil, že ako psychiatria nie je bohvieako platená z verejného zdravotného poistenia, odzmluvnil sa a poskytuje svoje psychiatrické služby ako nezmluvný psychiater. Zarobí si na celkom slušne, lebo môže si nastavovať honorár taký, aký on potrebuje, nejaký mu poisťovňa stanoví. A má pacientov z celého Slovenska. Lebo je to renomovaný človek. Bol kedysi primárom psychiatrie v nemocnici. Má pacientov z celého Slovenska. Ale tých pacientov, ak chce liečiť liekmi, on môže urobiť maximálne to, že napíše recept, vloží ho do ofrankovanej obálky, olíže, zalepí a odnesie na poštu a pošle poštou recept. V 21. storočí, keď máme elektronický recept, my posielame normálnou poštou recepty v obálkach. Akože toto sme chceli? Toto je to, čo tak ako má fungovať elektronizácia zdravotníctva? Ja som presvedčený, že eRecept nefunguje preto, že nie je záujem na Národnom centre zdravotníckych informácií, aby fungoval. Respektíve je záujem možno, to je taká moja možno konšpiračná teória, ale zatiaľ mi ju nikto nevyvrátil, že Národné centrum zdravotníckych informácií by chcelo možno nejaký grant, pár miliónov, možno desiatok miliónov €, aby vyrobili špeciálny e-recept pre nezmluvných poskytovateľov. Lebo taký je to projekt, dá sa na ňom nabaliť, dajú sa tam akože sa dohodnúť s dodávateľmi a podobne a ja si myslím, že toto je tá hra, že vyrobíme špeciálny e-recept a zinkasujeme na tom peniaze. Ale nie je potrebné vyrábať špeciálny e-recept. Ten fungoval až do konca roku 2024, fungovalo riešenie, ktoré zdravotné poisťovne zaviedli. A NCZI je žiarlivé, že niekto iný dokázal ich úlohu robiť 20-krát lacnejšie. A teraz do toho hádže vidly. A prečo hovorím o NCZI? A prečo hovorím o tom, že ho treba spáliť plameňometom dotla? Pretože takéto správanie sa vinie celou históriou, celým priebehom vývoja elektronického zdravotníctva. V roku 2008 bol ministrom zdravotníctva Richard Raši a on strihal pásku, že ideme budovať elektronické zdravotníctvo. Za pár rokov to bude. Myslím si, vtedy bol deadline, že za päť rokov to bude. Nepočúva ma, nevadí, možno ma opraví. Že za päť rokov to už bude, teda v roku 2013 z dnešného pohľadu, že už to bude a bude to robiť všetko. Bude to úžasné. Bude to znižovať náklady, zvyšovať kvalitu, zlepšovať spokojnosť. Bude to úžasné. Len nám dajte akože na to priestor. Tak sa dal na to priestor. V roku 2013 nič nebolo. V roku 2015, myslím, teraz ma neskúšajte z malej násobilky, zhruba v 2015 sa zistilo, že je to také fiasko, že celý eHealth, tak sa to vtedy volalo eHealth, že celý eHealth má takú zlú karmu, že to treba celé hodiť do smetného koša. A urobíme rebranding a premenovalo sa to, lebo s eHealthom bola spojená taká zlá karma, že sa to začalo volať eZdravie. Lebo to už bude nový projekt. No ale sme v roku 2026 a to eZdravie je také rozpačité. Keď sme v tejto snemovni v decembri 2024 hlasovali o novele zákona o národnom zdravotnom informačnom systéme, v rámci ktorého sa zrušil ten e-recept pre nezmluvných poskytovateľov, tak jednou z hlavných motivácií tohto zákona toho roku 2024 bolo, že sa bude zavádzať nová služba. E-Lab, elektronické laboratórne vyšetrenia, bude možné posielať žiadanky a budete si môcť ako lekár pozrieť výsledky, aby ste zbytočne nerobili to isté vyšetrenie, ktoré urobil už niekto iný pred vami, aby ste šetrili zdroje. Ešte vás za to aj dokáže poisťovňa odmeniť, ak šetríte zdroje. Skrátka, je to zodpovedný spôsob, ako sa majú veci robiť. Súhlasím. E-Lab je užitočná funkcionalita elektronického zdravotníctva. Treba však povedať, že na trhu máme v tejto chvíli ešte jeden produkt jednej zdravotnej poisťovne, ktorý veľmi podobne ako elektronický recept si zdravotná poisťovňa naprogramovala u seba doma a robí to isté. To znamená, umožňuje to spracovávať žiadanky na laboratórne vyšetrenia, umožňuje to spracovávať a odosielať výsledky lekárom. Akurát je to nie štátne riešenie, ale je to súkromné riešenie. A táto jedna zdravotná poisťovňa, ktorá to má, je to zdravotná poisťovňa Dôvera a ten produkt sa volá Dôvera Lab. Tento produkt funguje. A lekári, ktorí majú pacientov z Dôvery, si vedia cez Dôvera Lab vystavovať tie žiadanky a pozerať tie výsledky. A sú dohodnutí so značným počtom laboratórií, ktorý pokrýva dosť veľkú časť trhu. Všetko to urobili zdola, lebo na to nemali legislatívu. A ten štátny e-Lab. Ja sa dnes v júni 2026 pýtam, kde je ten štátny e-Lab, kvôli ktorému sme tu v 24. roku menili legislatívu, že už treba zmeniť legislatívu, lebo potrebujeme, aby tie laboratórne výsledky boli. Prešiel rok a pol a my tu nevidíme nič. To je čistý, že ako sa to volá? Vaporware. Vaporware, že sľúbili nám niečo a ja to neviem chytiť. Ako, kde je to? Kde je ten e-Lab? Kde je to elektronické zdravotníctvo v laboratóriách? Ja sa odpýtam lekárov a nikto z nich mi nevie povedať. Kvôli tomu sme rozšróbovali elektronický recept, aby sme nemali ani elektronický recept, ani elektronické laboratórne vyšetrenia. A prečo to nemáme? Pretože to robí Národné centrum zdravotníckych informácií. Doteraz každý boží produkt, ktorý dostali do rúk, pobabrali. Urobili neskoro, zle, pomaly, draho a aj tak to nefungovalo. A ja si myslím, že to je neopraviteľná inštitúcia. Je to inštitúcia, ktorá má byť spálená plameňometom dotla, preto, aby nezostal nikto, kto si pamätá, ako tam veci robili, pretože ich robia zle. A treba to založiť na zelenej lúke, ideálne v spolupráci s tými, ktorí o dáta majú záujem, vedia, ako sa tvoria, vedia, ako sa s nimi pracuje a vedia, na čo im tie dáta budú. A to sú poisťovne a poskytovatelia. Tí majú najväčšiu motiváciu, aby elektronické zdravotníctvo v tejto krajine fungovalo. A keď sa pýtam, že prečo teda nemáme ten e-Lab, prečo sa za rok a pol nepodarilo dotiahnuť dokonca e-Lab. Prečo nemáme opravený ten e-recept? Prečo kolega Svoboda navrhuje posunúť účinnosť tohto zákona, aby lekári vykazovali a bola podmienená úhrada zo zdravotného poistenia vykazovaním eZdravia. Tá výhovorka je furt veľmi podobná, ak nie rovnaká. Momentálne tým dôvodom je, že NCZI, že NCZI má domácu úlohu, musí splniť Plán obnovy, míľnik, ktorý sa volá, že životné situácie. Životná situácia, že narodenie dieťaťa. Čo to znamená v zdravotníctve? Narodí sa dieťa, niekto sa o tom dozvie, matrika sa o tom dozvie a teraz aké to má následky? Aké to má následky pre matku, pre dieťa v zdravotníctve, aké prehliadky, aké dávky, aké v sociálnych veciach, aké dávky môžu dostať a tak ďalej a tak ďalej. OK, digitalizácia životných situácií. Myslím si, že zdravotníctva sa tam týka asi päť tých životných situácií, ktoré treba zdigitalizovať. Ono to už malo byť dávno hotové. Ale očividne to hotové nie je. Deadline je tuším do konca augusta, myslím, pre Plán obnovy. Ja mám vážne pochybnosti, či to NCZI do konca toho augusta stihne. Ale momentálne je výhovorka, že prečo veci v zdravotníctve, v elektronickom zdravotníctve nefungujú. Výhovorka, lebo Plán obnovy. Tak to je super. Taký Plán obnovy, kvôli ktorému nám nefungujú elementárne veci v tomto štáte, ako napríklad elektronizácia zdravotníctva, lebo je to výhovorka, prečo sa nerobí všetko ostatné, lebo robíme Plán obnovy. Možno si pamätáte, sme tu schvaľovali taký zákon, bola to novelizácia z dôvodu okolností, myslím, Trestného zákona o vojnových hroboch. Sa tu novelizovali vojnové hroby. Pamätáte si? Toto je 3 mesiace dozadu, 4. Vojnové hroby. A bol tam pozmeňovák úplne od veci, ktorý posúval termíny pre NCZI pre životné situácie. A ja sa pýtam, že ako môžeme plánovať s Národným centrom zdravotníckych informácií čokoľvek, keď ideme novelizovať cez vojnové hroby podávanie materskej a príjem materskej pre matku s dieťaťom. NCZI je nedobre manažované a zdá sa, že NCZI je štát v štáte. Štát v štáte taký, že ani minister zdravotníctva im nevie vykývať. Ani Kamil Šaško nie je schopný pána Vršanského odvolať. Zrejme má pán Vršanský iné krytie ako len ministerské. Nebola to schopná, samozrejme, ani jeho predchodkyňa. NCZI si robí, čo chce, bez ohľadu na to, čo si myslí Ministerstvo zdravotníctva. A preto v tomto kontexte som považoval za potrebné vystúpiť, lebo si myslím, že aj tento posun termínu ide na vrub Národného centra zdravotníckych informácií a ich neschopnosti plniť deadliny. Ten deadline nesplnia podľa mňa s tými životnými situáciami do konca augusta. Samozrejme, niečo bude potrebné Európskej komisii ukázať, že niečo sme splnili, tak sa urobí možno nejaký potom kým. Ale na to, aby to bolo hotové riešenie, ešte raz, digitalizácia životných situácií, to znamená napríklad… My do konca augusta? Samozrejme, niečo bude potrebné Európskej komisii ukázať, že niečo sme splnili, tak sa urobí možno nejaký potemkin. Ale na to, aby to bolo hotové riešenie, ešte raz, digitalizácia životných situácií, to znamená napríklad to narodenie dieťaťa, hej? To znamená, že váš, ak ste doktor v ambulancii, váš informačný systém, do ktorého džobete tie lekárske správy, ten váš informačný systém musí vedieť s tými životnými situáciami pracovať. Že keď tam napíšete, že sa narodilo dieťa alebo bolo na preventívnej prehliadke, čo je podmienka toho, aby dostala matka nejakú dávku, že keď, keď to tam napíše, že to bude mať nejaké digitálne dôsledky, že ten algoritmus bude znamenať, že napísal som, niekde sa to preklopí, preklopí, zapíše a podobne. Ale to znamená, že to ten ambulantný informačný systém musí vedieť robiť. A pokiaľ to NCZI na svojej strane, na strane serverov ešte nemá, lebo potrebuje mesačný odklad, ako navrhuje pán kolega Svoboda, tak vám garantujem, že výrobcovia tých softvérov to duplom nemajú, lebo nevedia, voči čomu majú reportovať svoje dáta. A tak vám poviem, že taká skúsenosť je to. Keby tu bol pán minister Šaško, tak mu poviem, že je to taká jedna z mnohých nevyžiadaných rád. V okamihu, keď si čokoľvek vymyslíte a máte to vymyslené aj algoritmicky, aj naprogramované na úrovni NCZI, bude trvať jeden rok, kým to dostanete do praxe. Kým to dostanete do tých softvérov. Kým tie softvéry prejdú overením zhody na NCZI, že robia to, čo majú robiť. Kým tie softvéry budú rolovať smerom k poskytovateľom a kým tí poskytovatelia nadobudnú tie nové softvéry a začnú s nimi pracovať, to je rok. A môžete ohýbať časopriestor, ako chcete. Môžete do toho dávať ľubovoľné zdroje, že školenia a neviem čo. To bude trvať rok. A ak to dneska nie je hotové, tak vám hovorím, že takto o rok nebudú tie životné situácie dostupné pre občanov, keď prídu do ambulancie lekára, lebo to nebude v tom ambulantnom softvéri. A ja neviem, či je toto splnenie míľnika plánu obnovy, že do konca augusta budeme mať digitalizované životné situácie. Podľa mňa nie. Budeme musieť tancovať naozaj brušné tance pred Európskou úniou, aby sme im povedali, že ono už je to vlastne hotové, už len už to bude trvať iba rok a budeme musieť urobiť tie softvéry ambulantné a tak ďalej. Ja si myslím, že projektový manažment tohto projektu životných situácií a digitalizácie životných situácií na NCZI je jednou veľkou tragédiou. Normálne mám takú chuť mať až, možno je to štokholmský syndróm, mám takú chuť súcitiť s ministrom Migaľom v tomto, ktorý je zodpovedný v konečnom dôsledku za tieto míľniky. Lebo spolupráca, jeho spolupráca s NCZI alebo jeho zážitky zo spolupráce s NCZI musia byť skutočne, skutočne trýznivé. Nespochybňujem, opakujem, nespochybňujem potrebu vykazovať v elektronickom zdravotníctve dáta, spochybňujem kompetenciu Národného centra zdravotníckych informácií toto celé zastrešovať. A návrh? Pozmeňovací návrh poslanca Svobodu, ktorým sa odkladá účinnosť tohto ustanovenia, je len dôkazom týchto mojich pochybností, že sú oprávnené. Strana Sloboda a Solidarita nebude hlasovať za tento návrh zákona. Napriek tomu opakujem, že považujem za zmysluplné, aby ambulancie, poskytovatelia, nemocnice reportovali do elektronického zdravotníctva, ale nepáči sa mi, že NCZI si z toho robí dobrý deň. Lebo v zásade toto sme utrpeli. Pôvodne to malo byť totiž platné omnoho skôr ako 1. augusta. Už 1. júla je odložený termín. A odložený na 1. júla bol preto, lebo NCZI nestíhalo. A teraz nestíha znovu, tak to bude na 1. augusta. A nečudoval by som sa, keby tu vznikla nejaká mimoriadna schôdza v priebehu júla, keď príde NCZI s tým, že zase nestíha a potrebujú odložiť ten termín o ďalšie dva mesiace. A potom možno pochopíte, o čom rozprávam, keď hovorím, že túto inštitúciu treba spáliť plameňometom dotla, lebo je nereformovateľná, lebo je nereformovateľná. Moja predstava o správnom správcovi elektronických dát v tejto krajine je, že to musí byť nejaké partnerstvo medzi platiteľmi, poskytovateľmi a tvorcami zdravotnej politiky. To znamená poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, zdravotnými poisťovňami a, povedzme, ministerstvom zdravotníctva. Dnes, keď je to podriadená organizácia Ministerstva zdravotníctva, s ktorou samotné Ministerstvo zdravotníctva nevie vykývať, čiže je to štát v štáte. Dnes s touto inštitúciou neurobíte prakticky nič. S týmto súvisí téma dáta. Dáta v zdravotníctve. Vďaka nášmu predsedovi zdravotníckeho výboru, pánovi doktorovi Balážovi, sme mali včera celkom osviežujúce stretnutie na výbore o dátach v zdravotníctve, lebo každú chvíľu niektorý z hráčov vytiahne, že pozrite sa, zle sú platené štátne nemocnice. Ďalší povie, zle sú platené súkromné nemocnice. Ďalší povie, zle sú platené krajské nemocnice a všetci si nájdu nejaké dáta, na ktorých ukazujú, prečo sú práve oni tí zle platení poskytovatelia. A ako je možné, že každý si nájde svoje dáta? Prečo nemáme jedny dáta, na ktoré sa všetci pozeráme a OK, poďme si ich nejako interpretovať, interpretácia je na vás, ale dáta pravda. Pravda by mala byť jedna, kam tie peniaze v zdravotníctve tečú. A ukazuje sa, že každý si nájde takú pravdu, aká mu vyhovuje. Nie interpretáciu, ale fakty si nájde svoje. A tak by to byť nemalo. Čiže ďakujem veľmi pekne pánovi doktorovi Balážovi. Mali sme včera k tomu dobrú debatu na výbore a debata bola o tom, že ktoré dáta teda máme používať ako tú pravdu v systéme. A veľmi sa mi tam páčila poznámka predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pána Michala Palkoviča, ktorý teda tiež vydáva nejaké analýzy toho, ako sú platené nemocnice na Slovensku a aké sú tie váhy a podobne. A povedal, že používa tie a tie dáta, ktoré vyrába Ministerstvo zdravotníctva na sekcii optimalizácie siete nemocníc a kategorizácie nemocníc. Lebo je pravdou, že máme dáta aj v NCZI. Je pravda, však máme elektronické zdravotníctvo, nie? Máme dáta v NCZI. Ale povedal, že úžasný bonmot. Ale tieto dáta v NCZI sú veľmi dobre strážené. Rozumej, k tým dátam sa nikto nevie dostať. Existuje také, že možno pamätníci v 80. rokoch, keď mali ešte nejaké ZX Spectrum alebo takéto jednoduché praveké počítače, tak tam bola ROM-ka, read only memory. Read only memory znamenalo, že všetky informácie boli napálené na tom čipe. Na ten čip sa nedalo zapisovať, dalo sa z neho len čítať. Read only memory, ROM-ka. A ja hovorím, že NCZI je WOM-ka, write only memory. Že tam len pošlete dáta, ale nikto ich odtiaľ nevie čítať, lebo nájdu, keď požiadate o tie dáta, bambilión dôvodov, prečo vám ich nedajú. Lebo je to obchodné tajomstvo. Lebo ich viaže mlčanlivosť. Vďaka GDPR, lebo GDPR existuje. Ak chcete konkrétny príklad, robil som porovnávania. Asi osem rokov sme robili ako Health Policy Institute porovnávania pôrodníc na Slovensku. A skúšal som to najprv po dobrom, že skúsim z NCZI vypýtať dáta. Tak sa ich pýtam, koľko pôrodov bolo v jednotlivých pôrodniciach. V tom čase bolo na Slovensku asi 57 pôrodníc. Koľko pôrodov bolo v každej jednej z tých pôrodníc? Počet pôrodov v pôrodnici. Ako žiadna, že kto, koľko rokov, kto bol otec. To ma nezaujíma. Ma zaujíma, že či mali 500 pôrodov alebo 700 alebo 1500 pôrodov v tej ktorej pôrodnici. Takže táto jednoduchá otázka odo mňa odišla na NCZI. Aká bola odpoveď? Je to obchodné tajomstvo tých nemocníc, koľko mali pôrodov. Ja sa na nich pozerám, že aké obchodné tajomstvo. Však to platíme z verejných zdrojov, však to má byť verejný údaj. Do každej nemocnice som potom posielal, že prosím vás pekne, koľko ste mali pôrodov. Oni mi povedali, koľko mali pôrodov, ale NCZI mi to odmietlo dať, lebo je to obchodné tajomstvo. Tak sa pýtam, že a čo by mi vedeli dať? Akú informáciu? A toto tých z vás, ktorých bavia dáta a dátová analytika, to možno poteší. Oni povedali: „Môžeme vám to dať na okresy.“ Ale nie, na okresy vám to nemôžeme dať, lebo v okrese je zvyčajne len jedna pôrodnica, to by ste si vedeli vypočítať. Môžeme vám to dať na tri okresy, v ktorých sú pôrodnice, a povieme vám, že pre každé tri okresy, koľko tam bolo spolu pôrodov, ale tak, aby ste nevedeli, koľko mala ktorá pôrodnica. Ja sa pýtam, že načo je toto dobré? Načo je toto dobré? Načo máme WOM-ku, write only memory, že reportujeme registre, dáta, neviem čo, neviem čo? A na konci dňa, keď s tými dátami niekto chce niečo robiť, že niečo chce vypočítať, chce robiť nejakú zdravotnú politiku a podobne, tak to skončí spôsobom, že sorry, toto je obchodné tajomstvo. Na zdravotníckom výbore sme sa tiež rozprávali, a to už je zase asi dva týždne dozadu alebo tri týždne dozadu, o registroch. Najvyšší kontrolný úrad totiž urobil analýzu zdravotníckych registrov, z ktorých tri vedie práve NCZI. A bola to pomerne, akože, devastujúca kritika. Tie registre nefungujú. Buzerujeme poskytovateľov, aby niečo hlásili, vypĺňali, všetci, samozrejme, lekári sa sťažujú, že majú strašne veľa byrokracie, ale tu im pridávame byrokraciu. Napĺňajte registre dátami, ktoré ste už dávno napísali do zdravotnej dokumentácie, ale my ich chceme v nejakej inej štruktúre. A vo výsledku, keď ich aj tí lekári vyplnia a zapíšu, tak k tým dátam už potom nemajú znovu prístup. Sú celé odborné spoločnosti, ktoré nahúckali svojich členov: reportujte do tých registrov, lebo keď budeme mať dobré registre, vieme prijímať správne rozhodnutia v kategorizácii liekov, v liečbe, v ceste pacienta a tak ďalej. Tak tí lekári v dobrej viere to napĺňali dátami a potom, keď prišiel šéf tej odbornej spoločnosti lekárskej do NCZI, že už sme vám rok posielali dáta, chceli by sme sa teraz na ne pozrieť, tak im v NCZI povedali, že sorry, to nie sú vaše dáta, to sú naše dáta, to je GDPR, mlčanlivosť, my vám ich neukážeme. A sú odborné spoločnosti, ktoré sa po takejto facke a po takomto údere medzi oči nahnevali, použil som mierne slovo, nahnevali a povedali, že oni nebudú reportovať do NCZI nič. A vybudujú si na kolene svoj vlastný súkromný register, kde akože skúsia tie dáta zbierať sami ako alternatívne voči štátu. Lebo za to, čo do toho budú reportovať, si môžu sami, ale aj to, čo z toho budú čítať, si môžu sami. Majú to plne pod kontrolou. Onkologický register. Najnovšie dáta v onkologickom registri. Sme sa tu dneska doobeda bavili a včera o liekovom zákone. Liekový zákon má najväčší potenciál stáť veľa peňazí, najmä kvôli inovatívnej liečbe a predovšetkým na onkologické ochorenia. Onkológia čerpá obrovské množstvo zdrojov v liečbe. OK, je to aj preto, že je to drahé, je to aj preto, že 25 % ľudí zomiera na onkologické ochorenie, čiže skôr či neskôr sa mnohí z nás tohto ochorenia dožijú. A treba povedať, že onkologické ochorenie nemusí byť len akútne, môže to byť naozaj chronická choroba. Vďaka modernej liečbe môže ten pacient prežívať dlhé roky. A teraz, keď ideme prijať rozhodnutie v kategorizačnej komisii, či pustíme do kategorizácie alebo do nejakého výnimkového režimu alebo niečo, liek, ktorý stojí 10, 100, 150, 200 000 € alebo milión, tak by bolo dobré vedieť, či ten liek funguje. Či tomu pacientovi pomôže, či ten pacient má menej bolesti, či má dlhšie prežívanie, či má dlhšie prežívanie kvalitného života, nielen priviazaný k posteli. Potrebovali by sme vedieť, ako ten liek v klinickej praxi, v reálnej praxi funguje, pretože keď s ním prišla farmaceutická firma na Slovensko, priniesli len výsledky štúdií. Klinických štúdií, ktoré však nie sú z reálneho sveta. Často sú to veľmi dôkladne predvyberaní pacienti, na ktorých sa dá dokumentovať, že tá liečba funguje. Ale OK, pustíme liek za milióny do našej kategorizácie a potom by sme sa mali pozrieť, ako ten liek funguje. A teraz. Kam sa na to pozrieme, keď elektronické zdravotníctvo bohvieako nebeží, však kvôli tomu robíme túto novelu. A tie registre nám nefungujú. Onkologický register má najnovšie dáta. Dámy a páni, a toto je vec, kvôli ktorej by sme mali mať možno mimoriadnu schôdzu parlamentu. V onkologickom registri sú najnovšie dáta z roku 2015. Deväť rokov dozadu. Tí pacienti sú dávno mŕtvi, ktorí tam boli v tom 2015 zapísaní. Za deväť rokov sme sem doniesli hromadu nových liekov, ktoré stáli bambilión peňazí, stovky miliónov € a my netušíme, ako tieto lieky slovenským pacientom pomohli a či to boli dobre vynaložené peniaze a či sme tieto peniaze nemali vynaložiť inak. A potom tu na Doniu prebiehajú zbierky, že poskladajte sami na peniaze. Potom tu pani Kolník z detskej onkológie plače, že nemá pre detských pacientov s onkologickými ochoreniami liečbu. Ale my sme tu minuli stovky miliónov € s otáznym účinkom a my to nevieme ani len vyhodnotiť, lebo nám nefunguje onkologický register. V 70. rokoch, keď vznikol v Československu, to bol jeden z najlepších na svete. Československo patrilo medzi premiantov, svetových premiantov, čo sa týka onkologického registra. Sme sa mohli vystatovať, chodiť po konferenciách. Register v 70. rokoch, keď vznikol v Československu, to bol jeden z najlepších na svete. Československo patrilo medzi premiantov svetových premiantov, čo sa týka onkologického registra. Sme sa mohli vystatovať, chodiť po konferenciách. Bola vynikajúca disciplína v hlásení. OK, komunizmus si dokázal zabezpečiť disciplínu v hláseniach, ale ten register fungoval. Ale teraz je ten register v troskách. Spravuje ho Národné centrum zdravotníckych informácií, samozrejme, aby som nezabudol povedať. A ja si myslím, že je na prísnosť nezodpovedné prijímať rozhodnutia o desiatkach a stovkách miliónov €, ktoré dávame na liečbu liekmi, na kategorizáciu onkologických liekov bez toho, aby sme vedeli, či tie peniaze majú pre toho pacienta zmysel. Či tá liečba má zmysel, či to nie je len cynické, marketingové obchodovanie s nádejou tých pacientov, lebo samozrejme pacient, ktorý sa dozvie diagnózu rakovina, ten sa okamžite opúšťa a má pocit, že je to nezvratný osud, ktorý ho čaká. Ale často to tak nie je. Mnoho tých onkologických ochorení dnes už vieme stabilizovať, vieme ich dokonca aj liečiť a vyliečiť. Zaznelo to v diskusii k liekom niekoľkokrát. Či zopakujem to aj v tomto kontexte, keď sa urobila tá štúdia. Aké nové lieky prišli za posledných 20 rokov do Európskej únie? A ako veľmi tieto lieky pomohli pacientom a koľko nás stáli? Tak sa ukázalo, že z tých tzv. inovatívnych liekov. Jasné, všetko, čo farmaceutická firma vyrobí, je inovatívne, lebo však len tak to môže predať. A ja im to vôbec nezazlievam, že o tom takto rozprávajú. O tom je tá anekdota, že nehovoríš pekne o sloníkovi, nepredáš sloníka, nehovoríš pekne o svojom lieku, nepredáš ten liek, tak samozrejme ho prifarbujú. Ale viete, keď ho už používate rok, dva, v poriadku, ešte neviete. Ale keď ho používate päť rokov, sedem, desať, tak už viete, či to funguje alebo nefunguje. Či to bol len marketing, či to bolo len dobre nastavená klinická štúdia, na ktorej to vyšlo, alebo či to funguje aj v tom reálnom svete. A ukázalo sa, že z tých stovky molekúl inovatívnych liekov, ktoré sme pustili nielen tu v Európskej únii do úradových systémov, 40 %, 40 % týchto liekov neprinieslo žiaden prínos pre pacientov. 40 % to nie je maličkosť. To nie je okraj. To nie je za desatinnou čiarkou. To je 40 %. Len niečo viac ako polovica liekov naozaj účinkovala. Toto teraz nie je kritika farmaceutického priemyslu. Existuje ako hromada slepých uličiek. Áno, treba sa z nich poučiť. Ale my na Slovensku to nevieme ani len vyhodnotiť, to, čo vedeli urobiť v tom NICE vo Veľkej Británii. My to nevieme ani vyhodnotiť, lebo nemáme z čoho, lebo nemáme onkologický register, nemáme fungujúce elektronické zdravotníctvo. My ani nevieme, koľko percent tých liekov, ktoré sme tu schvaľovali, nikomu nepomohlo. Skôr poškodilo, pretože každé euro, ktoré sme dali na nefunkčnú, neúčinnú, neefektívnu liečbu, chýba niekde inde. Každé 1 euro. Každé jedno rozhodnutie o tom, že toto budeme hradiť, znamená, že toto hradiť nebudeme. A tí pacienti ani nevedia, že takáto sofiina voľba sa tu prijala. Že toto nebudeme hradiť. Tí ľudia potichu umierajú doma, nevediac, že mohli dostať liečbu, prípadne robia tú zbierku na tom Doniu, aby sa zozbierali na liečbu, ktorú mohli dostať pokojne hradenú, keby sme nehradili veci, ktoré sú neúčinné. Ale my v onkológii 10 rokov nevieme, čo je účinná liečba, lebo 10 rokov nám chýbajú dáta, 11 rokov nám chýbajú dáta. Ako je toto možné? Toto nie je zlyhanie súkromného sektora. Za toto nemôže Penta, Agel, lobisti a podobne. Za toto môže štát, pretože Národné centrum zdravotníckych informácií je štátna inštitúcia, podriadená Ministerstvu zdravotníctva. Čo robil štát na to, aby mal funkčný onkologický register? Ako je možné, že sme vybývali onkologický register, lebo bol dobrý. Akurát sme sa zviezli a sme ho doslova, že vybývali. A dnes už je akože na smiech. Nás už dnes, keď ideme na medzinárodné konferencie onkologického typu, sa na nás pozerajú ako na exotov, lebo ukážu graf, kde sú jednotlivé krajiny a potom je taká hviezdička, že Slovensko, že je mimo poradí, lebo nevedia nás do toho grafu zaradiť, lebo nemáme dáta. Ako je možné, že nemáme dáta? Ja hovorím, že keď nemáme dáta v zdravotníctve, tak šoférujeme naslepo. To je ako keby ste išli na diaľnici, zaviazali si oči a išli kade-tade, lebo nemáte spätnú väzbu. Neviete, či to, čo ste prijali, to rozhodnutie včera alebo pred týždňom, či prinieslo alebo neprinieslo pridanú hodnotu slovenským pacientom. A opakujem, za toto môže NCZI, Národné centrum zdravotníckych informácií, ktoré je dlhodobo príšerne riadené. Od roku 2012 do dneška je šéfom českého NCZI, čo sa volá ÚZIS, zdravotnícke informácie a štatistiky, pán Prokeš Dušek. Do dnešného dňa, to je 14 rokov, 15 rokov, je tam riaditeľom pán Prokeš Dušek z Masarykovej univerzity v Brne. Prežil 10 ministrov zdravotníctva. Ale šéf NCZI sa mení zhruba takým tempom, akým sa menia ministri zdravotníctva. V priemere je to jedenkrát ročne. Ak máte zmenu na manažérskej pozícii jedenkrát ročne, tá inštitúcia nemôže fungovať. Máme to v slovenských nemocniciach štátnych. V mnohých štátnych nemocniciach sa riaditelia menia ako postavičky na pražskom orloji. Výsledkom je, že tam príde nový riaditeľ, kým zistí, čo sa deje, kde sú záchody na chodbe, kde sú kľúče od miešačky. Tu už aby si pripravoval tú krabicu, do ktorej si zbalí svoje veci a odíde, lebo príde niekto iný. Takým spôsobom sa nedá riadiť. Nič sa takým spôsobom nedá riadiť a štát je v tomto prípade absolútne zlý vlastník týchto inštitúcií. Zlý prevádzkovateľ, pretože toto naozaj nie je na koho iného zvaliť. Toto sa dá zvaliť na neschopnosť štátu, politikov, ktorí za realizáciu politík sú zodpovední. Za to nemôže naozaj nikto iný. A prečo? Ako je možné, že tí Česi to dokážu ťahať 15 rokov s jedným riaditeľom a my ho potrebujeme meniť každú chvíľu? Ako je to možné? Čím to je? Je niečo vo vode, vo vzduchu alebo akože máme nejakú inú genetiku, alebo ako je toto možné? A vďaka tomuto mismanagementu na úrovni NCZI sme sa dostali k tomu, že nám nefungujú registre, že neplníme termíny, že možno nesplníme termíny a míľniky plánu obnovy. Že možno nám nebude poriadne fungovať to vykazovanie do elektronického zdravotníctva. Dámy a páni, ja som presvedčený, že na úrovni NCZI je potrebné urobiť zásadnú zmenu. Už o nej hovorím opakovane. Vždy, keď pána Vršanského stretnem, sa pýtam, kde má svoj azbestový oblek. Aby som mu neublížil. Nemyslím si, že by táto snemovňa mala ustupovať NCZI. Nemyslím si, že by sme mali posúvať účinnosti, ak máme predstavu, ako chceme robiť zdravotnú politiku, ak minister zdravotníctva má predstavu, ako chce robiť zdravotnú politiku, ak pán Svoboda má predstavu, ako treba robiť zdravotnú politiku, tak tak robme. NCZI je podriadená inštitúcia, nie nadriadená. Ale ja mám pocit niekedy, že je nadriadená nielen ministerstvu, ale aj tejto snemovni, lebo si s nami robí, čo chce. Oni vám povedali, že to treba posunúť o mesiac. OK, schválime, posunieme o mesiac. Možno bude mimoriadna schôdza v lete, lebo to nebudú stíhať. Hej? Toto sme chceli, priatelia? Toto? Keďže vidím, že kolegyňa Kolíková sa ešte chce prihlásiť faktickou poznámkou, na ktorú ja budem musieť chcieť asi zareagovať, tak samozrejme by som si odložil nejaký čas na reakcie. Ďakujem veľmi pekne. Po tomto vyčerpávajúcom vystúpení vyhlasujem prestávku 5-minútovú do 8:13, do 8:12. 18:12 39 146 938 303 914 693 830 391 469 383 039 146 938 303 914 291, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu, netuším. Nikto nie je prihlásený do rozpravy. Vyhlasujeme za… Ukľudnite sa. Ukľudnite sa. Ty si sa odhlásil, nie? Áno. Asi sa odhlásil. No. Nikto tam nie je, nie? No, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú, lebo ste sa odhlásili, a pristúpime k hlasovaniu zákona ako o celku.
|
Krásny deň, dámy a páni. Mám ambíciu využiť 55 minút svojho príspevku v treťom čítaní. Vzhľadom na to, že ste teraz schválili v druhom čítaní pozmeňujúci návrh kolegu Zdenka Svobodu, ktorým sa posúva účinnosť tohto zákona o ďalší mesiac, tak mám samozrejme dôvod sa k tomuto návrhu zákona vyjadriť. O čom ten zákon vôbec je? Je o elektronickom zdravotníctve. Je o tom, ako aby lekári vykazovali do elektronického zdravotníctva dáta o starostlivosti o svojich pacientov. A lekári to majú samozrejme za povinnosť už od roku 2018, ale disciplína poskytovateľov, či už ambulantných alebo nemocničných, je taká tristná. Napriek tomu, že je to povinnosťou už osem rokov, významná časť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nevykazuje dáta do elektronického zdravotníctva skrátene e-Zdravia. Pred časom sme schválili zákon, ktorý umožňuje zdravotným poisťovniam podmieňovať úhradu zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia tým, že poskytovateľ musí vykazovať do e-Zdravia, nielen do poisťovne, vykazuje, má vykazovať výkony, ale musí ich vykazovať aj do elektronického zdravotníctva. Inak nedostane z poisťovne zaplatené. Osobne to považujem za správnu vec, lebo je to motivácia k tomu, aby si poskytovatelia napojení na verejné zdroje plnili svoje povinnosti a zároveň, aby sme v e-Zdraví mali relevantné dáta, aby, keď vás váš ošetrujúci lekár prijme a bude si chcieť otvoriť vašu zdravotnú kartu, aby tam videl nejaké údaje, ako vás liečia iní lekári. Lebo dnes sú tie údaje naozaj deravé, chýba tam hromada správ, chýbajú prepúšťacie správy z nemocníc a podobne. A robíme z pacientov poštárov. Pacienti ako poštári, nosia pod pazuchou zbierku papierov, zbierku listín a nosia to k svojim doktorom. Samozrejme, tým pádom pacienti majú občas motiváciu niektoré z tých papierov povyberať, aby pán doktor nevedel úplne všetko, lebo sa za niečo možno hanbia. Ale vo výsledku váš ošetrujúci lekár nevie, čo vlastne lieči, lebo nemá vašu kompletnú zdravotnú dokumentáciu a táto kompletná zdravotná dokumentácia sa nenachádza v elektronickom zdravotníctve. Čiže ešte raz, všeobecne táto povinnosť je správna a dobrá. Akurát, keď sa zaviedla do zákona, nezaviedla sa úplne dôsledne a bolo ju treba opravovať. A neopravuje ju Ministerstvo zdravotníctva, ako by sa očakávalo ako tvorca zdravotnej politiky v tejto krajine, ale opravu tohto zákona dostal na starosti koaličný poslanec kolega Zdenko Svoboda, ktorý priniesol iniciatívny poslanecký materiál, kde potreboval došpecifikovať, čo vlastne majú tí poskytovatelia reportovať do toho elektronického zdravotníctva, respektíve, čo musia reportovať voči zdravotnej poisťovni, aby dostali zaplatené za poskytnuté výkony zdravotnej starostlivosti. OK, nie je to úplne štandardný mechanizmus, ako sa má robiť legislatíva. Očakával by som, že legislatívu budú pripravovať ľudia na ministerstve. Podľa mňa to aj pripravovali ľudia na ministerstve. Len štandardný legislatívny proces by trval zrejme o niekoľko mesiacov dlhšie. Medzirezortné pripomienkové konanie napríklad, rokovanie vlády, predtým rokovanie Legislatívnej rady vlády a tak ďalej, to príliš zdržiava. To príliš zdržiava, takže sme sa rozhodli, zrejme, teda vláda sa rozhodla, že lepšie je to urobiť cestou poslaneckého návrhu, pán kolega Svoboda predložil tento návrh, kde vyšpecifikoval tie veci, ktoré sa týkajú reportovania výkonov do elektronického zdravotníctva. So far so good. Pôvodne som s tým spokojný. Akurát dnes pán kolega Svoboda predložil v druhom čítaní tu v pléne pozmeňujúci návrh, ktorým odkladá účinnosť tohto zákona o ďalší mesiac. A odôvodnenie tohto odkladu je, že Národné centrum zdravotníckych informácií má kopec roboty s plnením milníkov plánu obnovy. A preto navrhuje posun termínu o 1 mesiac. A ja z tohto miesta, to hovorím asi desiatykrát, Národné centrum zdravotníckych informácií treba spáliť plameňometom do tla. Toto je inštitúcia, ktorá bude dostávať každého ministra, vrátane pána ministra Šaška, ktorého som na to mnohokrát verejne upozorňoval, do problémov. Táto inštitúcia si dlhodobo neplní svoje povinnosti, neplní termíny, prekračuje rozpočty a výsledkom je, že máme nefungujúce elektronické zdravotníctvo. Napriek tomu, že sme minuli stovky, nie desiatky, stovky miliónov € do elektronizácie, digitalizácie slovenského zdravotníctva, tak táto vec v slovenskom zdravotníctve do dnešného dňa nefunguje. A dovolím si tú krátku odbočku. Jednu vec, ktorú poznáte všetci. Každý jeden z vás už určite bol pacientom, ktorý využil benefity elektronického receptu. Elektronický recept je super vec. Vám príde na mobilný telefón SMS-ka. Viete, že máte aj recept. Prídete do lekárne, ukážete svoju kartičku a dostanete liek. Nemusíte chodiť s nejakými papierikmi. Ďakujem pekne. Nemusíte chodiť s nejakými papierikmi, ktoré môžete stratiť. Máte elektronický recept. Úžasná vec, keď to vzniklo. Nevzniklo to, prosím pekne, z vôle štátu. Vzniklo to z vôle jednej zo zdravotných poisťovní, ktorá to ako pionier pretlačila na trh. A k dnešnému dňu viac ako 95 % receptov predpísaných v tejto krajine, a tých je asi 60 miliónov ročne, je napísaných elektronicky. Je to super vec. Vďaka elektronickému receptu a vďaka tomu, že 95 % liekov predpísaných ide cez elektronický recept, vie každý jeden lekár, ktorý má ambulantný informačný systém, si otvoriť vašu liekovú kartu a vie, aké lieky už užívate, vie, aké interakcie tie lieky spôsobujú a vie sa vyhýbať tomu, aby vám predpísal to, čo už vám predpísal niekto iný pod iným názvom, alebo aby vám predpísal niečo, čo má negatívnu interakciu s niečím iným, čo už užívate. Je to úžasná vec, ale nevymyslel ju štát. Nevymyslelo ju NCZI. Vymyslela ju jedna zdravotná poisťovňa, ktorá toto svoje riešenie ponúkla ostatným zdravotným poisťovniam a dnes všetky tri zdravotné poisťovne na Slovensku, vrátane štátnej, používajú riešenie, ktoré nevzniklo na úrovni štátu. Na úrovni štátu totiž mal vzniknúť elektronický recept a dostali sme na tento projekt z Európskej únie asi 50 miliónov €. 50 miliónov € sa minulo. A výsledok? Výsledok je, že ešte raz elektronický recept nie je štátny, ale súkromný. A prečo? Pretože ten štátny elektronický recept vyrobený Národným centrom zdravotníckych informácií a jeho dodávateľmi jednoducho nefungoval. Za 50 plus miliónov € to bolo riešenie, ktoré nefungovalo. My sme vyhodili von z okna 50 miliónov €, tvárime sa, že to nie sú naše peniaze, že to zaplatili nemeckí daňoví poplatníci. Dobre, skúsme to vysvetliť v tej Európskej únii. Minuli sme 50 miliónov € a nemáme funkčné riešenie, lebo to robilo NCZI. Urobili to spôsobom, že keď to skúšali v pilotnej prevádzke na 10 ambulanciách, tak im to spadlo. Okamžite ako to zapli, tak im to spadlo. A spadlo to preto, lebo to bolo zlé. Veľmi zle architektonicky navrhnuté. A voči tomu stojí elektronický recept, ktorý priniesol súkromný sektor a stál, priatelia, nie 50 miliónov, nie 30 miliónov, ale stál 2,5 milióna €. Riešenie 20-krát lacnejšie priniesol súkromný sektor. Štát za to zaplatil 20-krát viac peňazí a výsledok je, že to nefunguje. OK, takže používame súkromné riešenie a nemám problém so súkromnými riešeniami v zdravotníctve, to viete. Používame elektronický recept, ktorý pomáha. A čo robí štát? Čo ste urobili, vážení koaliční poslanci, vy v decembri 2024? Schválili ste tu pozmeňovací návrh, ktorým ste odpálili elektronický recept pre všetkých nezmluvných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. A teda, keď sa pýtame, prečo nie je elektronické zdravotníctvo dobré a kompletné, čiastočne za to môžete aj tým, že ste pokazili elektronický recept pre nezmluvných poskytovateľov a do dnešného dňa ste ho neopravili. Ja rozumiem, že možno poslanci koalície to nevedia opraviť, ale je tu na to minister zdravotníctva, ktorý má predložiť návrh, ako to chce opraviť. A minister zdravotníctva 9. januára v roku 2025 povedal, že do konca marca 2025 navrhne legislatívne riešenia, ako opraví elektronický recept. Dnes, koľkého júna máme dnes? 2026, čiže rok aj tri mesiace po tom deadlajne, žiadne riešenie nebolo predstavené. Žiadne. A teraz, keď sa vrátime naspäť k problému elektronického zdravotníctva. Ak máme problém s tým, že lekári nevykazujú do elektronického zdravotníctva. V poriadku, touto novelou a s tým predchádzajúcim zákonom donútime aspoň tých zmluvných lekárov, aby reportovali. A prinútime ich vydieraním. Nebudeš reportovať, nedostaneš zaplatené zo zdravotného poistenia. Nebudeme ťa pokutovať. Dostatočná pokuta je, že ti nezaplatíme, za tvoje urobené výkony ti poisťovňa nesmie zaplatiť, pokiaľ nebude mať ID záznamu, že si to zapísal do elektronického zdravotníctva. V poriadku. Ale stále väčšia časť ľudí, teda poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, sa dostáva do nezmluvného stavu vzťahu. To znamená, nechcú mať zmluvu so zdravotnou poisťovňou. A prečo nechcú mať zmluvu so zdravotnou poisťovňou? Pretože úhrady zo zdravotného poistenia im nestačia na to, aby uhradili svoje prevádzkové náklady, aby boli spokojní s tým, ako to funguje. Nehovorím o všetkých disciplínach, ale sú disciplíny, ktoré sú výrazne podfinancované. Z voleja vám poviem pľúcne. Ak je niekto pľúcny lekár, tak ho obdivujem v tejto krajine. Pretože to robí ako charitu. Reumatológ, ak je niekto reumatológ, tak to robí ako charitu. Internista ambulantný, robí to ako charitu. Neurológ, ak nemá drahé prístroje, robí to ako charitu. A teraz. Keď je dopyt po reumatológovi, po pľúcnom lekárovi a po covide ten dopyt po pľúcnom lekárovi stúpol asi o 50 %. Ak nemá drahé prístroje, robí to ako charitu. A teraz. Keď je dopyt po reumatológovi, po pľúcnom lekárovi a po covide ten dopyt po pľúcnom lekárovi stúpol asi o 50 %. A akurát ten počet tých lekárov klesá, ak je dopyt. A zároveň tí lekári dostávajú nízke úhrady. Tak tu vzniká priestor pre poplatky. V poriadku, chceme bojovať s poplatkami. Najlepšie riešenie, ako sa vyhnúť pokute za poplatky pre lekára, je, že sa odzmluvní. Lebo na nezmluvných lekárov sa zákaz vyberania poplatku nevzťahuje. Oni môžu vybrať, koľko chcú, kedy chcú, bez akýchkoľvek limitov. V poriadku. Čiže máme pľúcneho lekára, ktorý je zle platený z verejného zdravotného poistenia, lebo sa nepodarilo nastaviť dobré tie platby. Na ten bludný lekár začne vyberať poplatky, začne za neho ísť samosprávny kraj, že ó, vy budete platiť pokutu, lebo vyberáte poplatky a doktor povie: „OK, tak ja sa odzmluvním.“ On sa odzmluvní. A čo to znamená na konci dňa pre pacienta? Pre pacienta to znamená, že musí si zaplatiť nielen ten poplatok toho doktora, ale aj ten výkon samotný. V cene, ktorú si stanoví pán doktor. A okrem toho si musí zaplatiť všetky predpísané lieky a všetky predpísané laboratórne vyšetrenia, zobrazovacie vyšetrenia a tak ďalej, lebo všetko toto nezmluvný lekár nemôže napísať na poisťovňu. Čiže vo výsledku je to drahšie pre pacienta, ale lekár je v bezpečí. Lekár je v bezpečí, lebo dostane zaplatené svoju odmenu, dostane zaplatené svoje náklady a primeraný zisk a prenáša to bremeno, to bremeno prenáša na pacienta. A v takomto stave a v takomto režime, nezmluvnom režime, nemá ten lekár akože žiadnu motiváciu používať elektronické zdravotníctvo. Prečo by to robil? Prečo by ťukal niečo do elektronického? Jasné, má povinnosť od roku 2018, ale nikdy v živote nikto za to nedostal pokutu, že nereportuje. Ani ju nedostane. Prečo by mal niečo vykazovať do elektronického zdravotníctva? Povedzte mi ten jeden dôvod. A je to lekár, ktorý má zmluvu s poisťovňou, v poriadku. Vieme ho vydierať cez tú platbu z poisťovne. Cez tých 10 miliárd, ktoré tečú cez poisťovne, ale prečo to má robiť nezmluvný poskytovateľ? Povedzte si, že je to okrajový problém a ja tu druhýkrát už dnes z tohto miesta hovorím, že to nie je okrajový problém, lebo nezmluvných lekárov je stále viac. Ako bratislavský krajský lekár vám hovorím, že keď som si robil tú analýzu naposledy, a to už asi tri štvrtiny roka dozadu, a vypísal som si všetkých poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti v našom kraji a pozrel som si, aké majú zmluvné vzťahy s poisťovňami, tak 1/3 z nich nemá zmluvu s poisťovňami. 1/3, to je obrovské číslo. 1/3 poskytnutej starostlivosti v bratislavskom kraji vypadáva zo všetkých štatistík. Keď sa pozrieme, že koľko máme návštevy u doktora za rok. To sú návštevy u doktora za rok, ktoré prešli cez poisťovne. Nie, ktoré prešli cez nezmluvných poskytovateľov. My máme v skutočnosti viac návštev, ako reportujeme tých 12 alebo 13 ročne. Lebo to je časť ľadovca, o ktorej hovorím, ktorá je pod hladinou, ktorú nevidíme. Vidíme iba to, čo je reportované do poisťovní. To, čo ide mimo poisťovní, nevidíme. A bolo by dobré, keby sme to videli, a bolo by dobré, keby tí ľudia zapisovali do elektronického zdravotníctva. Ale nezapisujú. A prečo nezapisujú? Po prvé, nemajú motiváciu, načo by to robili. A ten jediný nástroj, ktorý ich mohol motivovať, ktorý ich mohol motivovať k tomu, aby to elektronické zdravotníctvo predsa len okúsili, bol elektronický recept. A ten elektronický recept ste im v decembri 2024 vypli. Mám birmovného syna, doktora urológa, ktorý má zmluvu s dvoma poisťovňami, nie s troma. Jedna poisťovňa s ním neuzatvorila zmluvu. Viete, čo je to za voprus? Ako je to nepríjemné, keď vám príde pacient. Každého jedného pacienta riešite štandardným spôsobom, ale tu si musíte uvedomiť, že ten prišiel z tej poisťovne, s ktorou nemám zmluvu, pri ktorom neviem vypísať elektronický recept, kde tomu pacientovi neviem ten recept vydať cez telefón, ale musím ho zavolať do ambulancie, musí prísť osobne a musím mu dať kúsok papierika ako v 20. storočí, ale pardon, už máme rok 2026, už sme v štvrtine 21. storočia. Mu dáme papierik ako z 20. storočia, nech s tým ide do lekárne. Jeden môj ďalší známy psychiater tiež vyhodnotil, že ako psychiatria nie je bohvieako platená z verejného zdravotného poistenia, odzmluvnil sa a poskytuje svoje psychiatrické služby ako nezmluvný psychiater. Zarobí si na celkom slušne, lebo môže si nastavovať honorár taký, aký on potrebuje, nejaký mu poisťovňa stanoví. A má pacientov z celého Slovenska. Lebo je to renomovaný človek. Bol kedysi primárom psychiatrie v nemocnici. Má pacientov z celého Slovenska. Ale tých pacientov, ak chce liečiť liekmi, on môže urobiť maximálne to, že napíše recept, vloží ho do ofrankovanej obálky, olíže, zalepí a odnesie na poštu a pošle poštou recept. V 21. storočí, keď máme elektronický recept, my posielame normálnou poštou recepty v obálkach. Akože toto sme chceli? Toto je to, čo tak ako má fungovať elektronizácia zdravotníctva? Ja som presvedčený, že eRecept nefunguje preto, že nie je záujem na Národnom centre zdravotníckych informácií, aby fungoval. Respektíve je záujem možno, to je taká moja možno konšpiračná teória, ale zatiaľ mi ju nikto nevyvrátil, že Národné centrum zdravotníckych informácií by chcelo možno nejaký grant, pár miliónov, možno desiatok miliónov €, aby vyrobili špeciálny e-recept pre nezmluvných poskytovateľov. Lebo taký je to projekt, dá sa na ňom nabaliť, dajú sa tam akože sa dohodnúť s dodávateľmi a podobne a ja si myslím, že toto je tá hra, že vyrobíme špeciálny e-recept a zinkasujeme na tom peniaze. Ale nie je potrebné vyrábať špeciálny e-recept. Ten fungoval až do konca roku 2024, fungovalo riešenie, ktoré zdravotné poisťovne zaviedli. A NCZI je žiarlivé, že niekto iný dokázal ich úlohu robiť 20-krát lacnejšie. A teraz do toho hádže vidly. A prečo hovorím o NCZI? A prečo hovorím o tom, že ho treba spáliť plameňometom dotla? Pretože takéto správanie sa vinie celou históriou, celým priebehom vývoja elektronického zdravotníctva. V roku 2008 bol ministrom zdravotníctva Richard Raši a on strihal pásku, že ideme budovať elektronické zdravotníctvo. Za pár rokov to bude. Myslím si, vtedy bol deadline, že za päť rokov to bude. Nepočúva ma, nevadí, možno ma opraví. Že za päť rokov to už bude, teda v roku 2013 z dnešného pohľadu, že už to bude a bude to robiť všetko. Bude to úžasné. Bude to znižovať náklady, zvyšovať kvalitu, zlepšovať spokojnosť. Bude to úžasné. Len nám dajte akože na to priestor. Tak sa dal na to priestor. V roku 2013 nič nebolo. V roku 2015, myslím, teraz ma neskúšajte z malej násobilky, zhruba v 2015 sa zistilo, že je to také fiasko, že celý eHealth, tak sa to vtedy volalo eHealth, že celý eHealth má takú zlú karmu, že to treba celé hodiť do smetného koša. A urobíme rebranding a premenovalo sa to, lebo s eHealthom bola spojená taká zlá karma, že sa to začalo volať eZdravie. Lebo to už bude nový projekt. No ale sme v roku 2026 a to eZdravie je také rozpačité. Keď sme v tejto snemovni v decembri 2024 hlasovali o novele zákona o národnom zdravotnom informačnom systéme, v rámci ktorého sa zrušil ten e-recept pre nezmluvných poskytovateľov, tak jednou z hlavných motivácií tohto zákona toho roku 2024 bolo, že sa bude zavádzať nová služba. E-Lab, elektronické laboratórne vyšetrenia, bude možné posielať žiadanky a budete si môcť ako lekár pozrieť výsledky, aby ste zbytočne nerobili to isté vyšetrenie, ktoré urobil už niekto iný pred vami, aby ste šetrili zdroje. Ešte vás za to aj dokáže poisťovňa odmeniť, ak šetríte zdroje. Skrátka, je to zodpovedný spôsob, ako sa majú veci robiť. Súhlasím. E-Lab je užitočná funkcionalita elektronického zdravotníctva. Treba však povedať, že na trhu máme v tejto chvíli ešte jeden produkt jednej zdravotnej poisťovne, ktorý veľmi podobne ako elektronický recept si zdravotná poisťovňa naprogramovala u seba doma a robí to isté. To znamená, umožňuje to spracovávať žiadanky na laboratórne vyšetrenia, umožňuje to spracovávať a odosielať výsledky lekárom. Akurát je to nie štátne riešenie, ale je to súkromné riešenie. A táto jedna zdravotná poisťovňa, ktorá to má, je to zdravotná poisťovňa Dôvera a ten produkt sa volá Dôvera Lab. Tento produkt funguje. A lekári, ktorí majú pacientov z Dôvery, si vedia cez Dôvera Lab vystavovať tie žiadanky a pozerať tie výsledky. A sú dohodnutí so značným počtom laboratórií, ktorý pokrýva dosť veľkú časť trhu. Všetko to urobili zdola, lebo na to nemali legislatívu. A ten štátny e-Lab. Ja sa dnes v júni 2026 pýtam, kde je ten štátny e-Lab, kvôli ktorému sme tu v 24. roku menili legislatívu, že už treba zmeniť legislatívu, lebo potrebujeme, aby tie laboratórne výsledky boli. Prešiel rok a pol a my tu nevidíme nič. To je čistý, že ako sa to volá? Vaporware. Vaporware, že sľúbili nám niečo a ja to neviem chytiť. Ako, kde je to? Kde je ten e-Lab? Kde je to elektronické zdravotníctvo v laboratóriách? Ja sa odpýtam lekárov a nikto z nich mi nevie povedať. Kvôli tomu sme rozšróbovali elektronický recept, aby sme nemali ani elektronický recept, ani elektronické laboratórne vyšetrenia. A prečo to nemáme? Pretože to robí Národné centrum zdravotníckych informácií. Doteraz každý boží produkt, ktorý dostali do rúk, pobabrali. Urobili neskoro, zle, pomaly, draho a aj tak to nefungovalo. A ja si myslím, že to je neopraviteľná inštitúcia. Je to inštitúcia, ktorá má byť spálená plameňometom dotla, preto, aby nezostal nikto, kto si pamätá, ako tam veci robili, pretože ich robia zle. A treba to založiť na zelenej lúke, ideálne v spolupráci s tými, ktorí o dáta majú záujem, vedia, ako sa tvoria, vedia, ako sa s nimi pracuje a vedia, na čo im tie dáta budú. A to sú poisťovne a poskytovatelia. Tí majú najväčšiu motiváciu, aby elektronické zdravotníctvo v tejto krajine fungovalo. A keď sa pýtam, že prečo teda nemáme ten e-Lab, prečo sa za rok a pol nepodarilo dotiahnuť dokonca e-Lab. Prečo nemáme opravený ten e-recept? Prečo kolega Svoboda navrhuje posunúť účinnosť tohto zákona, aby lekári vykazovali a bola podmienená úhrada zo zdravotného poistenia vykazovaním eZdravia. Tá výhovorka je furt veľmi podobná, ak nie rovnaká. Momentálne tým dôvodom je, že NCZI, že NCZI má domácu úlohu, musí splniť Plán obnovy, míľnik, ktorý sa volá, že životné situácie. Životná situácia, že narodenie dieťaťa. Čo to znamená v zdravotníctve? Narodí sa dieťa, niekto sa o tom dozvie, matrika sa o tom dozvie a teraz aké to má následky? Aké to má následky pre matku, pre dieťa v zdravotníctve, aké prehliadky, aké dávky, aké v sociálnych veciach, aké dávky môžu dostať a tak ďalej a tak ďalej. OK, digitalizácia životných situácií. Myslím si, že zdravotníctva sa tam týka asi päť tých životných situácií, ktoré treba zdigitalizovať. Ono to už malo byť dávno hotové. Ale očividne to hotové nie je. Deadline je tuším do konca augusta, myslím, pre Plán obnovy. Ja mám vážne pochybnosti, či to NCZI do konca toho augusta stihne. Ale momentálne je výhovorka, že prečo veci v zdravotníctve, v elektronickom zdravotníctve nefungujú. Výhovorka, lebo Plán obnovy. Tak to je super. Taký Plán obnovy, kvôli ktorému nám nefungujú elementárne veci v tomto štáte, ako napríklad elektronizácia zdravotníctva, lebo je to výhovorka, prečo sa nerobí všetko ostatné, lebo robíme Plán obnovy. Možno si pamätáte, sme tu schvaľovali taký zákon, bola to novelizácia z dôvodu okolností, myslím, Trestného zákona o vojnových hroboch. Sa tu novelizovali vojnové hroby. Pamätáte si? Toto je 3 mesiace dozadu, 4. Vojnové hroby. A bol tam pozmeňovák úplne od veci, ktorý posúval termíny pre NCZI pre životné situácie. A ja sa pýtam, že ako môžeme plánovať s Národným centrom zdravotníckych informácií čokoľvek, keď ideme novelizovať cez vojnové hroby podávanie materskej a príjem materskej pre matku s dieťaťom. NCZI je nedobre manažované a zdá sa, že NCZI je štát v štáte. Štát v štáte taký, že ani minister zdravotníctva im nevie vykývať. Ani Kamil Šaško nie je schopný pána Vršanského odvolať. Zrejme má pán Vršanský iné krytie ako len ministerské. Nebola to schopná, samozrejme, ani jeho predchodkyňa. NCZI si robí, čo chce, bez ohľadu na to, čo si myslí Ministerstvo zdravotníctva. A preto v tomto kontexte som považoval za potrebné vystúpiť, lebo si myslím, že aj tento posun termínu ide na vrub Národného centra zdravotníckych informácií a ich neschopnosti plniť deadliny. Ten deadline nesplnia podľa mňa s tými životnými situáciami do konca augusta. Samozrejme, niečo bude potrebné Európskej komisii ukázať, že niečo sme splnili, tak sa urobí možno nejaký potom kým. Ale na to, aby to bolo hotové riešenie, ešte raz, digitalizácia životných situácií, to znamená napríklad… My do konca augusta? Samozrejme, niečo bude potrebné Európskej komisii ukázať, že niečo sme splnili, tak sa urobí možno nejaký potemkin. Ale na to, aby to bolo hotové riešenie, ešte raz, digitalizácia životných situácií, to znamená napríklad to narodenie dieťaťa, hej? To znamená, že váš, ak ste doktor v ambulancii, váš informačný systém, do ktorého džobete tie lekárske správy, ten váš informačný systém musí vedieť s tými životnými situáciami pracovať. Že keď tam napíšete, že sa narodilo dieťa alebo bolo na preventívnej prehliadke, čo je podmienka toho, aby dostala matka nejakú dávku, že keď, keď to tam napíše, že to bude mať nejaké digitálne dôsledky, že ten algoritmus bude znamenať, že napísal som, niekde sa to preklopí, preklopí, zapíše a podobne. Ale to znamená, že to ten ambulantný informačný systém musí vedieť robiť. A pokiaľ to NCZI na svojej strane, na strane serverov ešte nemá, lebo potrebuje mesačný odklad, ako navrhuje pán kolega Svoboda, tak vám garantujem, že výrobcovia tých softvérov to duplom nemajú, lebo nevedia, voči čomu majú reportovať svoje dáta. A tak vám poviem, že taká skúsenosť je to. Keby tu bol pán minister Šaško, tak mu poviem, že je to taká jedna z mnohých nevyžiadaných rád. V okamihu, keď si čokoľvek vymyslíte a máte to vymyslené aj algoritmicky, aj naprogramované na úrovni NCZI, bude trvať jeden rok, kým to dostanete do praxe. Kým to dostanete do tých softvérov. Kým tie softvéry prejdú overením zhody na NCZI, že robia to, čo majú robiť. Kým tie softvéry budú rolovať smerom k poskytovateľom a kým tí poskytovatelia nadobudnú tie nové softvéry a začnú s nimi pracovať, to je rok. A môžete ohýbať časopriestor, ako chcete. Môžete do toho dávať ľubovoľné zdroje, že školenia a neviem čo. To bude trvať rok. A ak to dneska nie je hotové, tak vám hovorím, že takto o rok nebudú tie životné situácie dostupné pre občanov, keď prídu do ambulancie lekára, lebo to nebude v tom ambulantnom softvéri. A ja neviem, či je toto splnenie míľnika plánu obnovy, že do konca augusta budeme mať digitalizované životné situácie. Podľa mňa nie. Budeme musieť tancovať naozaj brušné tance pred Európskou úniou, aby sme im povedali, že ono už je to vlastne hotové, už len už to bude trvať iba rok a budeme musieť urobiť tie softvéry ambulantné a tak ďalej. Ja si myslím, že projektový manažment tohto projektu životných situácií a digitalizácie životných situácií na NCZI je jednou veľkou tragédiou. Normálne mám takú chuť mať až, možno je to štokholmský syndróm, mám takú chuť súcitiť s ministrom Migaľom v tomto, ktorý je zodpovedný v konečnom dôsledku za tieto míľniky. Lebo spolupráca, jeho spolupráca s NCZI alebo jeho zážitky zo spolupráce s NCZI musia byť skutočne, skutočne trýznivé. Nespochybňujem, opakujem, nespochybňujem potrebu vykazovať v elektronickom zdravotníctve dáta, spochybňujem kompetenciu Národného centra zdravotníckych informácií toto celé zastrešovať. A návrh? Pozmeňovací návrh poslanca Svobodu, ktorým sa odkladá účinnosť tohto ustanovenia, je len dôkazom týchto mojich pochybností, že sú oprávnené. Strana Sloboda a Solidarita nebude hlasovať za tento návrh zákona. Napriek tomu opakujem, že považujem za zmysluplné, aby ambulancie, poskytovatelia, nemocnice reportovali do elektronického zdravotníctva, ale nepáči sa mi, že NCZI si z toho robí dobrý deň. Lebo v zásade toto sme utrpeli. Pôvodne to malo byť totiž platné omnoho skôr ako 1. augusta. Už 1. júla je odložený termín. A odložený na 1. júla bol preto, lebo NCZI nestíhalo. A teraz nestíha znovu, tak to bude na 1. augusta. A nečudoval by som sa, keby tu vznikla nejaká mimoriadna schôdza v priebehu júla, keď príde NCZI s tým, že zase nestíha a potrebujú odložiť ten termín o ďalšie dva mesiace. A potom možno pochopíte, o čom rozprávam, keď hovorím, že túto inštitúciu treba spáliť plameňometom dotla, lebo je nereformovateľná, lebo je nereformovateľná. Moja predstava o správnom správcovi elektronických dát v tejto krajine je, že to musí byť nejaké partnerstvo medzi platiteľmi, poskytovateľmi a tvorcami zdravotnej politiky. To znamená poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, zdravotnými poisťovňami a, povedzme, ministerstvom zdravotníctva. Dnes, keď je to podriadená organizácia Ministerstva zdravotníctva, s ktorou samotné Ministerstvo zdravotníctva nevie vykývať, čiže je to štát v štáte. Dnes s touto inštitúciou neurobíte prakticky nič. S týmto súvisí téma dáta. Dáta v zdravotníctve. Vďaka nášmu predsedovi zdravotníckeho výboru, pánovi doktorovi Balážovi, sme mali včera celkom osviežujúce stretnutie na výbore o dátach v zdravotníctve, lebo každú chvíľu niektorý z hráčov vytiahne, že pozrite sa, zle sú platené štátne nemocnice. Ďalší povie, zle sú platené súkromné nemocnice. Ďalší povie, zle sú platené krajské nemocnice a všetci si nájdu nejaké dáta, na ktorých ukazujú, prečo sú práve oni tí zle platení poskytovatelia. A ako je možné, že každý si nájde svoje dáta? Prečo nemáme jedny dáta, na ktoré sa všetci pozeráme a OK, poďme si ich nejako interpretovať, interpretácia je na vás, ale dáta pravda. Pravda by mala byť jedna, kam tie peniaze v zdravotníctve tečú. A ukazuje sa, že každý si nájde takú pravdu, aká mu vyhovuje. Nie interpretáciu, ale fakty si nájde svoje. A tak by to byť nemalo. Čiže ďakujem veľmi pekne pánovi doktorovi Balážovi. Mali sme včera k tomu dobrú debatu na výbore a debata bola o tom, že ktoré dáta teda máme používať ako tú pravdu v systéme. A veľmi sa mi tam páčila poznámka predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pána Michala Palkoviča, ktorý teda tiež vydáva nejaké analýzy toho, ako sú platené nemocnice na Slovensku a aké sú tie váhy a podobne. A povedal, že používa tie a tie dáta, ktoré vyrába Ministerstvo zdravotníctva na sekcii optimalizácie siete nemocníc a kategorizácie nemocníc. Lebo je pravdou, že máme dáta aj v NCZI. Je pravda, však máme elektronické zdravotníctvo, nie? Máme dáta v NCZI. Ale povedal, že úžasný bonmot. Ale tieto dáta v NCZI sú veľmi dobre strážené. Rozumej, k tým dátam sa nikto nevie dostať. Existuje také, že možno pamätníci v 80. rokoch, keď mali ešte nejaké ZX Spectrum alebo takéto jednoduché praveké počítače, tak tam bola ROM-ka, read only memory. Read only memory znamenalo, že všetky informácie boli napálené na tom čipe. Na ten čip sa nedalo zapisovať, dalo sa z neho len čítať. Read only memory, ROM-ka. A ja hovorím, že NCZI je WOM-ka, write only memory. Že tam len pošlete dáta, ale nikto ich odtiaľ nevie čítať, lebo nájdu, keď požiadate o tie dáta, bambilión dôvodov, prečo vám ich nedajú. Lebo je to obchodné tajomstvo. Lebo ich viaže mlčanlivosť. Vďaka GDPR, lebo GDPR existuje. Ak chcete konkrétny príklad, robil som porovnávania. Asi osem rokov sme robili ako Health Policy Institute porovnávania pôrodníc na Slovensku. A skúšal som to najprv po dobrom, že skúsim z NCZI vypýtať dáta. Tak sa ich pýtam, koľko pôrodov bolo v jednotlivých pôrodniciach. V tom čase bolo na Slovensku asi 57 pôrodníc. Koľko pôrodov bolo v každej jednej z tých pôrodníc? Počet pôrodov v pôrodnici. Ako žiadna, že kto, koľko rokov, kto bol otec. To ma nezaujíma. Ma zaujíma, že či mali 500 pôrodov alebo 700 alebo 1500 pôrodov v tej ktorej pôrodnici. Takže táto jednoduchá otázka odo mňa odišla na NCZI. Aká bola odpoveď? Je to obchodné tajomstvo tých nemocníc, koľko mali pôrodov. Ja sa na nich pozerám, že aké obchodné tajomstvo. Však to platíme z verejných zdrojov, však to má byť verejný údaj. Do každej nemocnice som potom posielal, že prosím vás pekne, koľko ste mali pôrodov. Oni mi povedali, koľko mali pôrodov, ale NCZI mi to odmietlo dať, lebo je to obchodné tajomstvo. Tak sa pýtam, že a čo by mi vedeli dať? Akú informáciu? A toto tých z vás, ktorých bavia dáta a dátová analytika, to možno poteší. Oni povedali: „Môžeme vám to dať na okresy.“ Ale nie, na okresy vám to nemôžeme dať, lebo v okrese je zvyčajne len jedna pôrodnica, to by ste si vedeli vypočítať. Môžeme vám to dať na tri okresy, v ktorých sú pôrodnice, a povieme vám, že pre každé tri okresy, koľko tam bolo spolu pôrodov, ale tak, aby ste nevedeli, koľko mala ktorá pôrodnica. Ja sa pýtam, že načo je toto dobré? Načo je toto dobré? Načo máme WOM-ku, write only memory, že reportujeme registre, dáta, neviem čo, neviem čo? A na konci dňa, keď s tými dátami niekto chce niečo robiť, že niečo chce vypočítať, chce robiť nejakú zdravotnú politiku a podobne, tak to skončí spôsobom, že sorry, toto je obchodné tajomstvo. Na zdravotníckom výbore sme sa tiež rozprávali, a to už je zase asi dva týždne dozadu alebo tri týždne dozadu, o registroch. Najvyšší kontrolný úrad totiž urobil analýzu zdravotníckych registrov, z ktorých tri vedie práve NCZI. A bola to pomerne, akože, devastujúca kritika. Tie registre nefungujú. Buzerujeme poskytovateľov, aby niečo hlásili, vypĺňali, všetci, samozrejme, lekári sa sťažujú, že majú strašne veľa byrokracie, ale tu im pridávame byrokraciu. Napĺňajte registre dátami, ktoré ste už dávno napísali do zdravotnej dokumentácie, ale my ich chceme v nejakej inej štruktúre. A vo výsledku, keď ich aj tí lekári vyplnia a zapíšu, tak k tým dátam už potom nemajú znovu prístup. Sú celé odborné spoločnosti, ktoré nahúckali svojich členov: reportujte do tých registrov, lebo keď budeme mať dobré registre, vieme prijímať správne rozhodnutia v kategorizácii liekov, v liečbe, v ceste pacienta a tak ďalej. Tak tí lekári v dobrej viere to napĺňali dátami a potom, keď prišiel šéf tej odbornej spoločnosti lekárskej do NCZI, že už sme vám rok posielali dáta, chceli by sme sa teraz na ne pozrieť, tak im v NCZI povedali, že sorry, to nie sú vaše dáta, to sú naše dáta, to je GDPR, mlčanlivosť, my vám ich neukážeme. A sú odborné spoločnosti, ktoré sa po takejto facke a po takomto údere medzi oči nahnevali, použil som mierne slovo, nahnevali a povedali, že oni nebudú reportovať do NCZI nič. A vybudujú si na kolene svoj vlastný súkromný register, kde akože skúsia tie dáta zbierať sami ako alternatívne voči štátu. Lebo za to, čo do toho budú reportovať, si môžu sami, ale aj to, čo z toho budú čítať, si môžu sami. Majú to plne pod kontrolou. Onkologický register. Najnovšie dáta v onkologickom registri. Sme sa tu dneska doobeda bavili a včera o liekovom zákone. Liekový zákon má najväčší potenciál stáť veľa peňazí, najmä kvôli inovatívnej liečbe a predovšetkým na onkologické ochorenia. Onkológia čerpá obrovské množstvo zdrojov v liečbe. OK, je to aj preto, že je to drahé, je to aj preto, že 25 % ľudí zomiera na onkologické ochorenie, čiže skôr či neskôr sa mnohí z nás tohto ochorenia dožijú. A treba povedať, že onkologické ochorenie nemusí byť len akútne, môže to byť naozaj chronická choroba. Vďaka modernej liečbe môže ten pacient prežívať dlhé roky. A teraz, keď ideme prijať rozhodnutie v kategorizačnej komisii, či pustíme do kategorizácie alebo do nejakého výnimkového režimu alebo niečo, liek, ktorý stojí 10, 100, 150, 200 000 € alebo milión, tak by bolo dobré vedieť, či ten liek funguje. Či tomu pacientovi pomôže, či ten pacient má menej bolesti, či má dlhšie prežívanie, či má dlhšie prežívanie kvalitného života, nielen priviazaný k posteli. Potrebovali by sme vedieť, ako ten liek v klinickej praxi, v reálnej praxi funguje, pretože keď s ním prišla farmaceutická firma na Slovensko, priniesli len výsledky štúdií. Klinických štúdií, ktoré však nie sú z reálneho sveta. Často sú to veľmi dôkladne predvyberaní pacienti, na ktorých sa dá dokumentovať, že tá liečba funguje. Ale OK, pustíme liek za milióny do našej kategorizácie a potom by sme sa mali pozrieť, ako ten liek funguje. A teraz. Kam sa na to pozrieme, keď elektronické zdravotníctvo bohvieako nebeží, však kvôli tomu robíme túto novelu. A tie registre nám nefungujú. Onkologický register má najnovšie dáta. Dámy a páni, a toto je vec, kvôli ktorej by sme mali mať možno mimoriadnu schôdzu parlamentu. V onkologickom registri sú najnovšie dáta z roku 2015. Deväť rokov dozadu. Tí pacienti sú dávno mŕtvi, ktorí tam boli v tom 2015 zapísaní. Za deväť rokov sme sem doniesli hromadu nových liekov, ktoré stáli bambilión peňazí, stovky miliónov € a my netušíme, ako tieto lieky slovenským pacientom pomohli a či to boli dobre vynaložené peniaze a či sme tieto peniaze nemali vynaložiť inak. A potom tu na Doniu prebiehajú zbierky, že poskladajte sami na peniaze. Potom tu pani Kolník z detskej onkológie plače, že nemá pre detských pacientov s onkologickými ochoreniami liečbu. Ale my sme tu minuli stovky miliónov € s otáznym účinkom a my to nevieme ani len vyhodnotiť, lebo nám nefunguje onkologický register. V 70. rokoch, keď vznikol v Československu, to bol jeden z najlepších na svete. Československo patrilo medzi premiantov, svetových premiantov, čo sa týka onkologického registra. Sme sa mohli vystatovať, chodiť po konferenciách. Register v 70. rokoch, keď vznikol v Československu, to bol jeden z najlepších na svete. Československo patrilo medzi premiantov svetových premiantov, čo sa týka onkologického registra. Sme sa mohli vystatovať, chodiť po konferenciách. Bola vynikajúca disciplína v hlásení. OK, komunizmus si dokázal zabezpečiť disciplínu v hláseniach, ale ten register fungoval. Ale teraz je ten register v troskách. Spravuje ho Národné centrum zdravotníckych informácií, samozrejme, aby som nezabudol povedať. A ja si myslím, že je na prísnosť nezodpovedné prijímať rozhodnutia o desiatkach a stovkách miliónov €, ktoré dávame na liečbu liekmi, na kategorizáciu onkologických liekov bez toho, aby sme vedeli, či tie peniaze majú pre toho pacienta zmysel. Či tá liečba má zmysel, či to nie je len cynické, marketingové obchodovanie s nádejou tých pacientov, lebo samozrejme pacient, ktorý sa dozvie diagnózu rakovina, ten sa okamžite opúšťa a má pocit, že je to nezvratný osud, ktorý ho čaká. Ale často to tak nie je. Mnoho tých onkologických ochorení dnes už vieme stabilizovať, vieme ich dokonca aj liečiť a vyliečiť. Zaznelo to v diskusii k liekom niekoľkokrát. Či zopakujem to aj v tomto kontexte, keď sa urobila tá štúdia. Aké nové lieky prišli za posledných 20 rokov do Európskej únie? A ako veľmi tieto lieky pomohli pacientom a koľko nás stáli? Tak sa ukázalo, že z tých tzv. inovatívnych liekov. Jasné, všetko, čo farmaceutická firma vyrobí, je inovatívne, lebo však len tak to môže predať. A ja im to vôbec nezazlievam, že o tom takto rozprávajú. O tom je tá anekdota, že nehovoríš pekne o sloníkovi, nepredáš sloníka, nehovoríš pekne o svojom lieku, nepredáš ten liek, tak samozrejme ho prifarbujú. Ale viete, keď ho už používate rok, dva, v poriadku, ešte neviete. Ale keď ho používate päť rokov, sedem, desať, tak už viete, či to funguje alebo nefunguje. Či to bol len marketing, či to bolo len dobre nastavená klinická štúdia, na ktorej to vyšlo, alebo či to funguje aj v tom reálnom svete. A ukázalo sa, že z tých stovky molekúl inovatívnych liekov, ktoré sme pustili nielen tu v Európskej únii do úradových systémov, 40 %, 40 % týchto liekov neprinieslo žiaden prínos pre pacientov. 40 % to nie je maličkosť. To nie je okraj. To nie je za desatinnou čiarkou. To je 40 %. Len niečo viac ako polovica liekov naozaj účinkovala. Toto teraz nie je kritika farmaceutického priemyslu. Existuje ako hromada slepých uličiek. Áno, treba sa z nich poučiť. Ale my na Slovensku to nevieme ani len vyhodnotiť, to, čo vedeli urobiť v tom NICE vo Veľkej Británii. My to nevieme ani vyhodnotiť, lebo nemáme z čoho, lebo nemáme onkologický register, nemáme fungujúce elektronické zdravotníctvo. My ani nevieme, koľko percent tých liekov, ktoré sme tu schvaľovali, nikomu nepomohlo. Skôr poškodilo, pretože každé euro, ktoré sme dali na nefunkčnú, neúčinnú, neefektívnu liečbu, chýba niekde inde. Každé 1 euro. Každé jedno rozhodnutie o tom, že toto budeme hradiť, znamená, že toto hradiť nebudeme. A tí pacienti ani nevedia, že takáto sofiina voľba sa tu prijala. Že toto nebudeme hradiť. Tí ľudia potichu umierajú doma, nevediac, že mohli dostať liečbu, prípadne robia tú zbierku na tom Doniu, aby sa zozbierali na liečbu, ktorú mohli dostať pokojne hradenú, keby sme nehradili veci, ktoré sú neúčinné. Ale my v onkológii 10 rokov nevieme, čo je účinná liečba, lebo 10 rokov nám chýbajú dáta, 11 rokov nám chýbajú dáta. Ako je toto možné? Toto nie je zlyhanie súkromného sektora. Za toto nemôže Penta, Agel, lobisti a podobne. Za toto môže štát, pretože Národné centrum zdravotníckych informácií je štátna inštitúcia, podriadená Ministerstvu zdravotníctva. Čo robil štát na to, aby mal funkčný onkologický register? Ako je možné, že sme vybývali onkologický register, lebo bol dobrý. Akurát sme sa zviezli a sme ho doslova, že vybývali. A dnes už je akože na smiech. Nás už dnes, keď ideme na medzinárodné konferencie onkologického typu, sa na nás pozerajú ako na exotov, lebo ukážu graf, kde sú jednotlivé krajiny a potom je taká hviezdička, že Slovensko, že je mimo poradí, lebo nevedia nás do toho grafu zaradiť, lebo nemáme dáta. Ako je možné, že nemáme dáta? Ja hovorím, že keď nemáme dáta v zdravotníctve, tak šoférujeme naslepo. To je ako keby ste išli na diaľnici, zaviazali si oči a išli kade-tade, lebo nemáte spätnú väzbu. Neviete, či to, čo ste prijali, to rozhodnutie včera alebo pred týždňom, či prinieslo alebo neprinieslo pridanú hodnotu slovenským pacientom. A opakujem, za toto môže NCZI, Národné centrum zdravotníckych informácií, ktoré je dlhodobo príšerne riadené. Od roku 2012 do dneška je šéfom českého NCZI, čo sa volá ÚZIS, zdravotnícke informácie a štatistiky, pán Prokeš Dušek. Do dnešného dňa, to je 14 rokov, 15 rokov, je tam riaditeľom pán Prokeš Dušek z Masarykovej univerzity v Brne. Prežil 10 ministrov zdravotníctva. Ale šéf NCZI sa mení zhruba takým tempom, akým sa menia ministri zdravotníctva. V priemere je to jedenkrát ročne. Ak máte zmenu na manažérskej pozícii jedenkrát ročne, tá inštitúcia nemôže fungovať. Máme to v slovenských nemocniciach štátnych. V mnohých štátnych nemocniciach sa riaditelia menia ako postavičky na pražskom orloji. Výsledkom je, že tam príde nový riaditeľ, kým zistí, čo sa deje, kde sú záchody na chodbe, kde sú kľúče od miešačky. Tu už aby si pripravoval tú krabicu, do ktorej si zbalí svoje veci a odíde, lebo príde niekto iný. Takým spôsobom sa nedá riadiť. Nič sa takým spôsobom nedá riadiť a štát je v tomto prípade absolútne zlý vlastník týchto inštitúcií. Zlý prevádzkovateľ, pretože toto naozaj nie je na koho iného zvaliť. Toto sa dá zvaliť na neschopnosť štátu, politikov, ktorí za realizáciu politík sú zodpovední. Za to nemôže naozaj nikto iný. A prečo? Ako je možné, že tí Česi to dokážu ťahať 15 rokov s jedným riaditeľom a my ho potrebujeme meniť každú chvíľu? Ako je to možné? Čím to je? Je niečo vo vode, vo vzduchu alebo akože máme nejakú inú genetiku, alebo ako je toto možné? A vďaka tomuto mismanagementu na úrovni NCZI sme sa dostali k tomu, že nám nefungujú registre, že neplníme termíny, že možno nesplníme termíny a míľniky plánu obnovy. Že možno nám nebude poriadne fungovať to vykazovanie do elektronického zdravotníctva. Dámy a páni, ja som presvedčený, že na úrovni NCZI je potrebné urobiť zásadnú zmenu. Už o nej hovorím opakovane. Vždy, keď pána Vršanského stretnem, sa pýtam, kde má svoj azbestový oblek. Aby som mu neublížil. Nemyslím si, že by táto snemovňa mala ustupovať NCZI. Nemyslím si, že by sme mali posúvať účinnosti, ak máme predstavu, ako chceme robiť zdravotnú politiku, ak minister zdravotníctva má predstavu, ako chce robiť zdravotnú politiku, ak pán Svoboda má predstavu, ako treba robiť zdravotnú politiku, tak tak robme. NCZI je podriadená inštitúcia, nie nadriadená. Ale ja mám pocit niekedy, že je nadriadená nielen ministerstvu, ale aj tejto snemovni, lebo si s nami robí, čo chce. Oni vám povedali, že to treba posunúť o mesiac. OK, schválime, posunieme o mesiac. Možno bude mimoriadna schôdza v lete, lebo to nebudú stíhať. Hej? Toto sme chceli, priatelia? Toto? Keďže vidím, že kolegyňa Kolíková sa ešte chce prihlásiť faktickou poznámkou, na ktorú ja budem musieť chcieť asi zareagovať, tak samozrejme by som si odložil nejaký čas na reakcie. Ďakujem veľmi pekne. Po tomto vyčerpávajúcom vystúpení vyhlasujem prestávku 5-minútovú do 8:13, do 8:12. 18:12 39 146 938 303 914 693 830 391 469 383 039 146 938 303 914 291, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu, netuším. Nikto nie je prihlásený do rozpravy. Vyhlasujeme za… Ukľudnite sa. Ukľudnite sa. Ty si sa odhlásil, nie? Áno. Asi sa odhlásil. No. Nikto tam nie je, nie? No, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú, lebo ste sa odhlásili, a pristúpime k hlasovaniu zákona ako o celku.
|
Krásny deň, dámy a páni. Mám ambíciu využiť 55 minút svojho príspevku v treťom čítaní. Vzhľadom na to, že ste teraz schválili v druhom čítaní pozmeňujúci návrh kolegu Zdenka Svobodu, ktorým sa posúva účinnosť tohto zákona o ďalší mesiac, tak mám samozrejme dôvod sa k tomuto návrhu zákona vyjadriť. O čom ten zákon vôbec je? Je o elektronickom zdravotníctve. Je o tom, ako aby lekári vykazovali do elektronického zdravotníctva dáta o starostlivosti o svojich pacientov. A lekári to majú samozrejme za povinnosť už od roku 2018, ale disciplína poskytovateľov, či už ambulantných alebo nemocničných, je taká tristná. Napriek tomu, že je to povinnosťou už osem rokov, významná časť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nevykazuje dáta do elektronického zdravotníctva skrátene e-Zdravia. Pred časom sme schválili zákon, ktorý umožňuje zdravotným poisťovniam podmieňovať úhradu zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia tým, že poskytovateľ musí vykazovať do e-Zdravia, nielen do poisťovne, vykazuje, má vykazovať výkony, ale musí ich vykazovať aj do elektronického zdravotníctva. Inak nedostane z poisťovne zaplatené. Osobne to považujem za správnu vec, lebo je to motivácia k tomu, aby si poskytovatelia napojení na verejné zdroje plnili svoje povinnosti a zároveň, aby sme v e-Zdraví mali relevantné dáta, aby, keď vás váš ošetrujúci lekár prijme a bude si chcieť otvoriť vašu zdravotnú kartu, aby tam videl nejaké údaje, ako vás liečia iní lekári. Lebo dnes sú tie údaje naozaj deravé, chýba tam hromada správ, chýbajú prepúšťacie správy z nemocníc a podobne. A robíme z pacientov poštárov. Pacienti ako poštári, nosia pod pazuchou zbierku papierov, zbierku listín a nosia to k svojim doktorom. Samozrejme, tým pádom pacienti majú občas motiváciu niektoré z tých papierov povyberať, aby pán doktor nevedel úplne všetko, lebo sa za niečo možno hanbia. Ale vo výsledku váš ošetrujúci lekár nevie, čo vlastne lieči, lebo nemá vašu kompletnú zdravotnú dokumentáciu a táto kompletná zdravotná dokumentácia sa nenachádza v elektronickom zdravotníctve. Čiže ešte raz, všeobecne táto povinnosť je správna a dobrá. Akurát, keď sa zaviedla do zákona, nezaviedla sa úplne dôsledne a bolo ju treba opravovať. A neopravuje ju Ministerstvo zdravotníctva, ako by sa očakávalo ako tvorca zdravotnej politiky v tejto krajine, ale opravu tohto zákona dostal na starosti koaličný poslanec kolega Zdenko Svoboda, ktorý priniesol iniciatívny poslanecký materiál, kde potreboval došpecifikovať, čo vlastne majú tí poskytovatelia reportovať do toho elektronického zdravotníctva, respektíve, čo musia reportovať voči zdravotnej poisťovni, aby dostali zaplatené za poskytnuté výkony zdravotnej starostlivosti. OK, nie je to úplne štandardný mechanizmus, ako sa má robiť legislatíva. Očakával by som, že legislatívu budú pripravovať ľudia na ministerstve. Podľa mňa to aj pripravovali ľudia na ministerstve. Len štandardný legislatívny proces by trval zrejme o niekoľko mesiacov dlhšie. Medzirezortné pripomienkové konanie napríklad, rokovanie vlády, predtým rokovanie Legislatívnej rady vlády a tak ďalej, to príliš zdržiava. To príliš zdržiava, takže sme sa rozhodli, zrejme, teda vláda sa rozhodla, že lepšie je to urobiť cestou poslaneckého návrhu, pán kolega Svoboda predložil tento návrh, kde vyšpecifikoval tie veci, ktoré sa týkajú reportovania výkonov do elektronického zdravotníctva. So far so good. Pôvodne som s tým spokojný. Akurát dnes pán kolega Svoboda predložil v druhom čítaní tu v pléne pozmeňujúci návrh, ktorým odkladá účinnosť tohto zákona o ďalší mesiac. A odôvodnenie tohto odkladu je, že Národné centrum zdravotníckych informácií má kopec roboty s plnením milníkov plánu obnovy. A preto navrhuje posun termínu o 1 mesiac. A ja z tohto miesta, to hovorím asi desiatykrát, Národné centrum zdravotníckych informácií treba spáliť plameňometom do tla. Toto je inštitúcia, ktorá bude dostávať každého ministra, vrátane pána ministra Šaška, ktorého som na to mnohokrát verejne upozorňoval, do problémov. Táto inštitúcia si dlhodobo neplní svoje povinnosti, neplní termíny, prekračuje rozpočty a výsledkom je, že máme nefungujúce elektronické zdravotníctvo. Napriek tomu, že sme minuli stovky, nie desiatky, stovky miliónov € do elektronizácie, digitalizácie slovenského zdravotníctva, tak táto vec v slovenskom zdravotníctve do dnešného dňa nefunguje. A dovolím si tú krátku odbočku. Jednu vec, ktorú poznáte všetci. Každý jeden z vás už určite bol pacientom, ktorý využil benefity elektronického receptu. Elektronický recept je super vec. Vám príde na mobilný telefón SMS-ka. Viete, že máte aj recept. Prídete do lekárne, ukážete svoju kartičku a dostanete liek. Nemusíte chodiť s nejakými papierikmi. Ďakujem pekne. Nemusíte chodiť s nejakými papierikmi, ktoré môžete stratiť. Máte elektronický recept. Úžasná vec, keď to vzniklo. Nevzniklo to, prosím pekne, z vôle štátu. Vzniklo to z vôle jednej zo zdravotných poisťovní, ktorá to ako pionier pretlačila na trh. A k dnešnému dňu viac ako 95 % receptov predpísaných v tejto krajine, a tých je asi 60 miliónov ročne, je napísaných elektronicky. Je to super vec. Vďaka elektronickému receptu a vďaka tomu, že 95 % liekov predpísaných ide cez elektronický recept, vie každý jeden lekár, ktorý má ambulantný informačný systém, si otvoriť vašu liekovú kartu a vie, aké lieky už užívate, vie, aké interakcie tie lieky spôsobujú a vie sa vyhýbať tomu, aby vám predpísal to, čo už vám predpísal niekto iný pod iným názvom, alebo aby vám predpísal niečo, čo má negatívnu interakciu s niečím iným, čo už užívate. Je to úžasná vec, ale nevymyslel ju štát. Nevymyslelo ju NCZI. Vymyslela ju jedna zdravotná poisťovňa, ktorá toto svoje riešenie ponúkla ostatným zdravotným poisťovniam a dnes všetky tri zdravotné poisťovne na Slovensku, vrátane štátnej, používajú riešenie, ktoré nevzniklo na úrovni štátu. Na úrovni štátu totiž mal vzniknúť elektronický recept a dostali sme na tento projekt z Európskej únie asi 50 miliónov €. 50 miliónov € sa minulo. A výsledok? Výsledok je, že ešte raz elektronický recept nie je štátny, ale súkromný. A prečo? Pretože ten štátny elektronický recept vyrobený Národným centrom zdravotníckych informácií a jeho dodávateľmi jednoducho nefungoval. Za 50 plus miliónov € to bolo riešenie, ktoré nefungovalo. My sme vyhodili von z okna 50 miliónov €, tvárime sa, že to nie sú naše peniaze, že to zaplatili nemeckí daňoví poplatníci. Dobre, skúsme to vysvetliť v tej Európskej únii. Minuli sme 50 miliónov € a nemáme funkčné riešenie, lebo to robilo NCZI. Urobili to spôsobom, že keď to skúšali v pilotnej prevádzke na 10 ambulanciách, tak im to spadlo. Okamžite ako to zapli, tak im to spadlo. A spadlo to preto, lebo to bolo zlé. Veľmi zle architektonicky navrhnuté. A voči tomu stojí elektronický recept, ktorý priniesol súkromný sektor a stál, priatelia, nie 50 miliónov, nie 30 miliónov, ale stál 2,5 milióna €. Riešenie 20-krát lacnejšie priniesol súkromný sektor. Štát za to zaplatil 20-krát viac peňazí a výsledok je, že to nefunguje. OK, takže používame súkromné riešenie a nemám problém so súkromnými riešeniami v zdravotníctve, to viete. Používame elektronický recept, ktorý pomáha. A čo robí štát? Čo ste urobili, vážení koaliční poslanci, vy v decembri 2024? Schválili ste tu pozmeňovací návrh, ktorým ste odpálili elektronický recept pre všetkých nezmluvných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. A teda, keď sa pýtame, prečo nie je elektronické zdravotníctvo dobré a kompletné, čiastočne za to môžete aj tým, že ste pokazili elektronický recept pre nezmluvných poskytovateľov a do dnešného dňa ste ho neopravili. Ja rozumiem, že možno poslanci koalície to nevedia opraviť, ale je tu na to minister zdravotníctva, ktorý má predložiť návrh, ako to chce opraviť. A minister zdravotníctva 9. januára v roku 2025 povedal, že do konca marca 2025 navrhne legislatívne riešenia, ako opraví elektronický recept. Dnes, koľkého júna máme dnes? 2026, čiže rok aj tri mesiace po tom deadlajne, žiadne riešenie nebolo predstavené. Žiadne. A teraz, keď sa vrátime naspäť k problému elektronického zdravotníctva. Ak máme problém s tým, že lekári nevykazujú do elektronického zdravotníctva. V poriadku, touto novelou a s tým predchádzajúcim zákonom donútime aspoň tých zmluvných lekárov, aby reportovali. A prinútime ich vydieraním. Nebudeš reportovať, nedostaneš zaplatené zo zdravotného poistenia. Nebudeme ťa pokutovať. Dostatočná pokuta je, že ti nezaplatíme, za tvoje urobené výkony ti poisťovňa nesmie zaplatiť, pokiaľ nebude mať ID záznamu, že si to zapísal do elektronického zdravotníctva. V poriadku. Ale stále väčšia časť ľudí, teda poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, sa dostáva do nezmluvného stavu vzťahu. To znamená, nechcú mať zmluvu so zdravotnou poisťovňou. A prečo nechcú mať zmluvu so zdravotnou poisťovňou? Pretože úhrady zo zdravotného poistenia im nestačia na to, aby uhradili svoje prevádzkové náklady, aby boli spokojní s tým, ako to funguje. Nehovorím o všetkých disciplínach, ale sú disciplíny, ktoré sú výrazne podfinancované. Z voleja vám poviem pľúcne. Ak je niekto pľúcny lekár, tak ho obdivujem v tejto krajine. Pretože to robí ako charitu. Reumatológ, ak je niekto reumatológ, tak to robí ako charitu. Internista ambulantný, robí to ako charitu. Neurológ, ak nemá drahé prístroje, robí to ako charitu. A teraz. Keď je dopyt po reumatológovi, po pľúcnom lekárovi a po covide ten dopyt po pľúcnom lekárovi stúpol asi o 50 %. Ak nemá drahé prístroje, robí to ako charitu. A teraz. Keď je dopyt po reumatológovi, po pľúcnom lekárovi a po covide ten dopyt po pľúcnom lekárovi stúpol asi o 50 %. A akurát ten počet tých lekárov klesá, ak je dopyt. A zároveň tí lekári dostávajú nízke úhrady. Tak tu vzniká priestor pre poplatky. V poriadku, chceme bojovať s poplatkami. Najlepšie riešenie, ako sa vyhnúť pokute za poplatky pre lekára, je, že sa odzmluvní. Lebo na nezmluvných lekárov sa zákaz vyberania poplatku nevzťahuje. Oni môžu vybrať, koľko chcú, kedy chcú, bez akýchkoľvek limitov. V poriadku. Čiže máme pľúcneho lekára, ktorý je zle platený z verejného zdravotného poistenia, lebo sa nepodarilo nastaviť dobré tie platby. Na ten bludný lekár začne vyberať poplatky, začne za neho ísť samosprávny kraj, že ó, vy budete platiť pokutu, lebo vyberáte poplatky a doktor povie: „OK, tak ja sa odzmluvním.“ On sa odzmluvní. A čo to znamená na konci dňa pre pacienta? Pre pacienta to znamená, že musí si zaplatiť nielen ten poplatok toho doktora, ale aj ten výkon samotný. V cene, ktorú si stanoví pán doktor. A okrem toho si musí zaplatiť všetky predpísané lieky a všetky predpísané laboratórne vyšetrenia, zobrazovacie vyšetrenia a tak ďalej, lebo všetko toto nezmluvný lekár nemôže napísať na poisťovňu. Čiže vo výsledku je to drahšie pre pacienta, ale lekár je v bezpečí. Lekár je v bezpečí, lebo dostane zaplatené svoju odmenu, dostane zaplatené svoje náklady a primeraný zisk a prenáša to bremeno, to bremeno prenáša na pacienta. A v takomto stave a v takomto režime, nezmluvnom režime, nemá ten lekár akože žiadnu motiváciu používať elektronické zdravotníctvo. Prečo by to robil? Prečo by ťukal niečo do elektronického? Jasné, má povinnosť od roku 2018, ale nikdy v živote nikto za to nedostal pokutu, že nereportuje. Ani ju nedostane. Prečo by mal niečo vykazovať do elektronického zdravotníctva? Povedzte mi ten jeden dôvod. A je to lekár, ktorý má zmluvu s poisťovňou, v poriadku. Vieme ho vydierať cez tú platbu z poisťovne. Cez tých 10 miliárd, ktoré tečú cez poisťovne, ale prečo to má robiť nezmluvný poskytovateľ? Povedzte si, že je to okrajový problém a ja tu druhýkrát už dnes z tohto miesta hovorím, že to nie je okrajový problém, lebo nezmluvných lekárov je stále viac. Ako bratislavský krajský lekár vám hovorím, že keď som si robil tú analýzu naposledy, a to už asi tri štvrtiny roka dozadu, a vypísal som si všetkých poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti v našom kraji a pozrel som si, aké majú zmluvné vzťahy s poisťovňami, tak 1/3 z nich nemá zmluvu s poisťovňami. 1/3, to je obrovské číslo. 1/3 poskytnutej starostlivosti v bratislavskom kraji vypadáva zo všetkých štatistík. Keď sa pozrieme, že koľko máme návštevy u doktora za rok. To sú návštevy u doktora za rok, ktoré prešli cez poisťovne. Nie, ktoré prešli cez nezmluvných poskytovateľov. My máme v skutočnosti viac návštev, ako reportujeme tých 12 alebo 13 ročne. Lebo to je časť ľadovca, o ktorej hovorím, ktorá je pod hladinou, ktorú nevidíme. Vidíme iba to, čo je reportované do poisťovní. To, čo ide mimo poisťovní, nevidíme. A bolo by dobré, keby sme to videli, a bolo by dobré, keby tí ľudia zapisovali do elektronického zdravotníctva. Ale nezapisujú. A prečo nezapisujú? Po prvé, nemajú motiváciu, načo by to robili. A ten jediný nástroj, ktorý ich mohol motivovať, ktorý ich mohol motivovať k tomu, aby to elektronické zdravotníctvo predsa len okúsili, bol elektronický recept. A ten elektronický recept ste im v decembri 2024 vypli. Mám birmovného syna, doktora urológa, ktorý má zmluvu s dvoma poisťovňami, nie s troma. Jedna poisťovňa s ním neuzatvorila zmluvu. Viete, čo je to za voprus? Ako je to nepríjemné, keď vám príde pacient. Každého jedného pacienta riešite štandardným spôsobom, ale tu si musíte uvedomiť, že ten prišiel z tej poisťovne, s ktorou nemám zmluvu, pri ktorom neviem vypísať elektronický recept, kde tomu pacientovi neviem ten recept vydať cez telefón, ale musím ho zavolať do ambulancie, musí prísť osobne a musím mu dať kúsok papierika ako v 20. storočí, ale pardon, už máme rok 2026, už sme v štvrtine 21. storočia. Mu dáme papierik ako z 20. storočia, nech s tým ide do lekárne. Jeden môj ďalší známy psychiater tiež vyhodnotil, že ako psychiatria nie je bohvieako platená z verejného zdravotného poistenia, odzmluvnil sa a poskytuje svoje psychiatrické služby ako nezmluvný psychiater. Zarobí si na celkom slušne, lebo môže si nastavovať honorár taký, aký on potrebuje, nejaký mu poisťovňa stanoví. A má pacientov z celého Slovenska. Lebo je to renomovaný človek. Bol kedysi primárom psychiatrie v nemocnici. Má pacientov z celého Slovenska. Ale tých pacientov, ak chce liečiť liekmi, on môže urobiť maximálne to, že napíše recept, vloží ho do ofrankovanej obálky, olíže, zalepí a odnesie na poštu a pošle poštou recept. V 21. storočí, keď máme elektronický recept, my posielame normálnou poštou recepty v obálkach. Akože toto sme chceli? Toto je to, čo tak ako má fungovať elektronizácia zdravotníctva? Ja som presvedčený, že eRecept nefunguje preto, že nie je záujem na Národnom centre zdravotníckych informácií, aby fungoval. Respektíve je záujem možno, to je taká moja možno konšpiračná teória, ale zatiaľ mi ju nikto nevyvrátil, že Národné centrum zdravotníckych informácií by chcelo možno nejaký grant, pár miliónov, možno desiatok miliónov €, aby vyrobili špeciálny e-recept pre nezmluvných poskytovateľov. Lebo taký je to projekt, dá sa na ňom nabaliť, dajú sa tam akože sa dohodnúť s dodávateľmi a podobne a ja si myslím, že toto je tá hra, že vyrobíme špeciálny e-recept a zinkasujeme na tom peniaze. Ale nie je potrebné vyrábať špeciálny e-recept. Ten fungoval až do konca roku 2024, fungovalo riešenie, ktoré zdravotné poisťovne zaviedli. A NCZI je žiarlivé, že niekto iný dokázal ich úlohu robiť 20-krát lacnejšie. A teraz do toho hádže vidly. A prečo hovorím o NCZI? A prečo hovorím o tom, že ho treba spáliť plameňometom dotla? Pretože takéto správanie sa vinie celou históriou, celým priebehom vývoja elektronického zdravotníctva. V roku 2008 bol ministrom zdravotníctva Richard Raši a on strihal pásku, že ideme budovať elektronické zdravotníctvo. Za pár rokov to bude. Myslím si, vtedy bol deadline, že za päť rokov to bude. Nepočúva ma, nevadí, možno ma opraví. Že za päť rokov to už bude, teda v roku 2013 z dnešného pohľadu, že už to bude a bude to robiť všetko. Bude to úžasné. Bude to znižovať náklady, zvyšovať kvalitu, zlepšovať spokojnosť. Bude to úžasné. Len nám dajte akože na to priestor. Tak sa dal na to priestor. V roku 2013 nič nebolo. V roku 2015, myslím, teraz ma neskúšajte z malej násobilky, zhruba v 2015 sa zistilo, že je to také fiasko, že celý eHealth, tak sa to vtedy volalo eHealth, že celý eHealth má takú zlú karmu, že to treba celé hodiť do smetného koša. A urobíme rebranding a premenovalo sa to, lebo s eHealthom bola spojená taká zlá karma, že sa to začalo volať eZdravie. Lebo to už bude nový projekt. No ale sme v roku 2026 a to eZdravie je také rozpačité. Keď sme v tejto snemovni v decembri 2024 hlasovali o novele zákona o národnom zdravotnom informačnom systéme, v rámci ktorého sa zrušil ten e-recept pre nezmluvných poskytovateľov, tak jednou z hlavných motivácií tohto zákona toho roku 2024 bolo, že sa bude zavádzať nová služba. E-Lab, elektronické laboratórne vyšetrenia, bude možné posielať žiadanky a budete si môcť ako lekár pozrieť výsledky, aby ste zbytočne nerobili to isté vyšetrenie, ktoré urobil už niekto iný pred vami, aby ste šetrili zdroje. Ešte vás za to aj dokáže poisťovňa odmeniť, ak šetríte zdroje. Skrátka, je to zodpovedný spôsob, ako sa majú veci robiť. Súhlasím. E-Lab je užitočná funkcionalita elektronického zdravotníctva. Treba však povedať, že na trhu máme v tejto chvíli ešte jeden produkt jednej zdravotnej poisťovne, ktorý veľmi podobne ako elektronický recept si zdravotná poisťovňa naprogramovala u seba doma a robí to isté. To znamená, umožňuje to spracovávať žiadanky na laboratórne vyšetrenia, umožňuje to spracovávať a odosielať výsledky lekárom. Akurát je to nie štátne riešenie, ale je to súkromné riešenie. A táto jedna zdravotná poisťovňa, ktorá to má, je to zdravotná poisťovňa Dôvera a ten produkt sa volá Dôvera Lab. Tento produkt funguje. A lekári, ktorí majú pacientov z Dôvery, si vedia cez Dôvera Lab vystavovať tie žiadanky a pozerať tie výsledky. A sú dohodnutí so značným počtom laboratórií, ktorý pokrýva dosť veľkú časť trhu. Všetko to urobili zdola, lebo na to nemali legislatívu. A ten štátny e-Lab. Ja sa dnes v júni 2026 pýtam, kde je ten štátny e-Lab, kvôli ktorému sme tu v 24. roku menili legislatívu, že už treba zmeniť legislatívu, lebo potrebujeme, aby tie laboratórne výsledky boli. Prešiel rok a pol a my tu nevidíme nič. To je čistý, že ako sa to volá? Vaporware. Vaporware, že sľúbili nám niečo a ja to neviem chytiť. Ako, kde je to? Kde je ten e-Lab? Kde je to elektronické zdravotníctvo v laboratóriách? Ja sa odpýtam lekárov a nikto z nich mi nevie povedať. Kvôli tomu sme rozšróbovali elektronický recept, aby sme nemali ani elektronický recept, ani elektronické laboratórne vyšetrenia. A prečo to nemáme? Pretože to robí Národné centrum zdravotníckych informácií. Doteraz každý boží produkt, ktorý dostali do rúk, pobabrali. Urobili neskoro, zle, pomaly, draho a aj tak to nefungovalo. A ja si myslím, že to je neopraviteľná inštitúcia. Je to inštitúcia, ktorá má byť spálená plameňometom dotla, preto, aby nezostal nikto, kto si pamätá, ako tam veci robili, pretože ich robia zle. A treba to založiť na zelenej lúke, ideálne v spolupráci s tými, ktorí o dáta majú záujem, vedia, ako sa tvoria, vedia, ako sa s nimi pracuje a vedia, na čo im tie dáta budú. A to sú poisťovne a poskytovatelia. Tí majú najväčšiu motiváciu, aby elektronické zdravotníctvo v tejto krajine fungovalo. A keď sa pýtam, že prečo teda nemáme ten e-Lab, prečo sa za rok a pol nepodarilo dotiahnuť dokonca e-Lab. Prečo nemáme opravený ten e-recept? Prečo kolega Svoboda navrhuje posunúť účinnosť tohto zákona, aby lekári vykazovali a bola podmienená úhrada zo zdravotného poistenia vykazovaním eZdravia. Tá výhovorka je furt veľmi podobná, ak nie rovnaká. Momentálne tým dôvodom je, že NCZI, že NCZI má domácu úlohu, musí splniť Plán obnovy, míľnik, ktorý sa volá, že životné situácie. Životná situácia, že narodenie dieťaťa. Čo to znamená v zdravotníctve? Narodí sa dieťa, niekto sa o tom dozvie, matrika sa o tom dozvie a teraz aké to má následky? Aké to má následky pre matku, pre dieťa v zdravotníctve, aké prehliadky, aké dávky, aké v sociálnych veciach, aké dávky môžu dostať a tak ďalej a tak ďalej. OK, digitalizácia životných situácií. Myslím si, že zdravotníctva sa tam týka asi päť tých životných situácií, ktoré treba zdigitalizovať. Ono to už malo byť dávno hotové. Ale očividne to hotové nie je. Deadline je tuším do konca augusta, myslím, pre Plán obnovy. Ja mám vážne pochybnosti, či to NCZI do konca toho augusta stihne. Ale momentálne je výhovorka, že prečo veci v zdravotníctve, v elektronickom zdravotníctve nefungujú. Výhovorka, lebo Plán obnovy. Tak to je super. Taký Plán obnovy, kvôli ktorému nám nefungujú elementárne veci v tomto štáte, ako napríklad elektronizácia zdravotníctva, lebo je to výhovorka, prečo sa nerobí všetko ostatné, lebo robíme Plán obnovy. Možno si pamätáte, sme tu schvaľovali taký zákon, bola to novelizácia z dôvodu okolností, myslím, Trestného zákona o vojnových hroboch. Sa tu novelizovali vojnové hroby. Pamätáte si? Toto je 3 mesiace dozadu, 4. Vojnové hroby. A bol tam pozmeňovák úplne od veci, ktorý posúval termíny pre NCZI pre životné situácie. A ja sa pýtam, že ako môžeme plánovať s Národným centrom zdravotníckych informácií čokoľvek, keď ideme novelizovať cez vojnové hroby podávanie materskej a príjem materskej pre matku s dieťaťom. NCZI je nedobre manažované a zdá sa, že NCZI je štát v štáte. Štát v štáte taký, že ani minister zdravotníctva im nevie vykývať. Ani Kamil Šaško nie je schopný pána Vršanského odvolať. Zrejme má pán Vršanský iné krytie ako len ministerské. Nebola to schopná, samozrejme, ani jeho predchodkyňa. NCZI si robí, čo chce, bez ohľadu na to, čo si myslí Ministerstvo zdravotníctva. A preto v tomto kontexte som považoval za potrebné vystúpiť, lebo si myslím, že aj tento posun termínu ide na vrub Národného centra zdravotníckych informácií a ich neschopnosti plniť deadliny. Ten deadline nesplnia podľa mňa s tými životnými situáciami do konca augusta. Samozrejme, niečo bude potrebné Európskej komisii ukázať, že niečo sme splnili, tak sa urobí možno nejaký potom kým. Ale na to, aby to bolo hotové riešenie, ešte raz, digitalizácia životných situácií, to znamená napríklad… My do konca augusta? Samozrejme, niečo bude potrebné Európskej komisii ukázať, že niečo sme splnili, tak sa urobí možno nejaký potemkin. Ale na to, aby to bolo hotové riešenie, ešte raz, digitalizácia životných situácií, to znamená napríklad to narodenie dieťaťa, hej? To znamená, že váš, ak ste doktor v ambulancii, váš informačný systém, do ktorého džobete tie lekárske správy, ten váš informačný systém musí vedieť s tými životnými situáciami pracovať. Že keď tam napíšete, že sa narodilo dieťa alebo bolo na preventívnej prehliadke, čo je podmienka toho, aby dostala matka nejakú dávku, že keď, keď to tam napíše, že to bude mať nejaké digitálne dôsledky, že ten algoritmus bude znamenať, že napísal som, niekde sa to preklopí, preklopí, zapíše a podobne. Ale to znamená, že to ten ambulantný informačný systém musí vedieť robiť. A pokiaľ to NCZI na svojej strane, na strane serverov ešte nemá, lebo potrebuje mesačný odklad, ako navrhuje pán kolega Svoboda, tak vám garantujem, že výrobcovia tých softvérov to duplom nemajú, lebo nevedia, voči čomu majú reportovať svoje dáta. A tak vám poviem, že taká skúsenosť je to. Keby tu bol pán minister Šaško, tak mu poviem, že je to taká jedna z mnohých nevyžiadaných rád. V okamihu, keď si čokoľvek vymyslíte a máte to vymyslené aj algoritmicky, aj naprogramované na úrovni NCZI, bude trvať jeden rok, kým to dostanete do praxe. Kým to dostanete do tých softvérov. Kým tie softvéry prejdú overením zhody na NCZI, že robia to, čo majú robiť. Kým tie softvéry budú rolovať smerom k poskytovateľom a kým tí poskytovatelia nadobudnú tie nové softvéry a začnú s nimi pracovať, to je rok. A môžete ohýbať časopriestor, ako chcete. Môžete do toho dávať ľubovoľné zdroje, že školenia a neviem čo. To bude trvať rok. A ak to dneska nie je hotové, tak vám hovorím, že takto o rok nebudú tie životné situácie dostupné pre občanov, keď prídu do ambulancie lekára, lebo to nebude v tom ambulantnom softvéri. A ja neviem, či je toto splnenie míľnika plánu obnovy, že do konca augusta budeme mať digitalizované životné situácie. Podľa mňa nie. Budeme musieť tancovať naozaj brušné tance pred Európskou úniou, aby sme im povedali, že ono už je to vlastne hotové, už len už to bude trvať iba rok a budeme musieť urobiť tie softvéry ambulantné a tak ďalej. Ja si myslím, že projektový manažment tohto projektu životných situácií a digitalizácie životných situácií na NCZI je jednou veľkou tragédiou. Normálne mám takú chuť mať až, možno je to štokholmský syndróm, mám takú chuť súcitiť s ministrom Migaľom v tomto, ktorý je zodpovedný v konečnom dôsledku za tieto míľniky. Lebo spolupráca, jeho spolupráca s NCZI alebo jeho zážitky zo spolupráce s NCZI musia byť skutočne, skutočne trýznivé. Nespochybňujem, opakujem, nespochybňujem potrebu vykazovať v elektronickom zdravotníctve dáta, spochybňujem kompetenciu Národného centra zdravotníckych informácií toto celé zastrešovať. A návrh? Pozmeňovací návrh poslanca Svobodu, ktorým sa odkladá účinnosť tohto ustanovenia, je len dôkazom týchto mojich pochybností, že sú oprávnené. Strana Sloboda a Solidarita nebude hlasovať za tento návrh zákona. Napriek tomu opakujem, že považujem za zmysluplné, aby ambulancie, poskytovatelia, nemocnice reportovali do elektronického zdravotníctva, ale nepáči sa mi, že NCZI si z toho robí dobrý deň. Lebo v zásade toto sme utrpeli. Pôvodne to malo byť totiž platné omnoho skôr ako 1. augusta. Už 1. júla je odložený termín. A odložený na 1. júla bol preto, lebo NCZI nestíhalo. A teraz nestíha znovu, tak to bude na 1. augusta. A nečudoval by som sa, keby tu vznikla nejaká mimoriadna schôdza v priebehu júla, keď príde NCZI s tým, že zase nestíha a potrebujú odložiť ten termín o ďalšie dva mesiace. A potom možno pochopíte, o čom rozprávam, keď hovorím, že túto inštitúciu treba spáliť plameňometom dotla, lebo je nereformovateľná, lebo je nereformovateľná. Moja predstava o správnom správcovi elektronických dát v tejto krajine je, že to musí byť nejaké partnerstvo medzi platiteľmi, poskytovateľmi a tvorcami zdravotnej politiky. To znamená poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, zdravotnými poisťovňami a, povedzme, ministerstvom zdravotníctva. Dnes, keď je to podriadená organizácia Ministerstva zdravotníctva, s ktorou samotné Ministerstvo zdravotníctva nevie vykývať, čiže je to štát v štáte. Dnes s touto inštitúciou neurobíte prakticky nič. S týmto súvisí téma dáta. Dáta v zdravotníctve. Vďaka nášmu predsedovi zdravotníckeho výboru, pánovi doktorovi Balážovi, sme mali včera celkom osviežujúce stretnutie na výbore o dátach v zdravotníctve, lebo každú chvíľu niektorý z hráčov vytiahne, že pozrite sa, zle sú platené štátne nemocnice. Ďalší povie, zle sú platené súkromné nemocnice. Ďalší povie, zle sú platené krajské nemocnice a všetci si nájdu nejaké dáta, na ktorých ukazujú, prečo sú práve oni tí zle platení poskytovatelia. A ako je možné, že každý si nájde svoje dáta? Prečo nemáme jedny dáta, na ktoré sa všetci pozeráme a OK, poďme si ich nejako interpretovať, interpretácia je na vás, ale dáta pravda. Pravda by mala byť jedna, kam tie peniaze v zdravotníctve tečú. A ukazuje sa, že každý si nájde takú pravdu, aká mu vyhovuje. Nie interpretáciu, ale fakty si nájde svoje. A tak by to byť nemalo. Čiže ďakujem veľmi pekne pánovi doktorovi Balážovi. Mali sme včera k tomu dobrú debatu na výbore a debata bola o tom, že ktoré dáta teda máme používať ako tú pravdu v systéme. A veľmi sa mi tam páčila poznámka predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pána Michala Palkoviča, ktorý teda tiež vydáva nejaké analýzy toho, ako sú platené nemocnice na Slovensku a aké sú tie váhy a podobne. A povedal, že používa tie a tie dáta, ktoré vyrába Ministerstvo zdravotníctva na sekcii optimalizácie siete nemocníc a kategorizácie nemocníc. Lebo je pravdou, že máme dáta aj v NCZI. Je pravda, však máme elektronické zdravotníctvo, nie? Máme dáta v NCZI. Ale povedal, že úžasný bonmot. Ale tieto dáta v NCZI sú veľmi dobre strážené. Rozumej, k tým dátam sa nikto nevie dostať. Existuje také, že možno pamätníci v 80. rokoch, keď mali ešte nejaké ZX Spectrum alebo takéto jednoduché praveké počítače, tak tam bola ROM-ka, read only memory. Read only memory znamenalo, že všetky informácie boli napálené na tom čipe. Na ten čip sa nedalo zapisovať, dalo sa z neho len čítať. Read only memory, ROM-ka. A ja hovorím, že NCZI je WOM-ka, write only memory. Že tam len pošlete dáta, ale nikto ich odtiaľ nevie čítať, lebo nájdu, keď požiadate o tie dáta, bambilión dôvodov, prečo vám ich nedajú. Lebo je to obchodné tajomstvo. Lebo ich viaže mlčanlivosť. Vďaka GDPR, lebo GDPR existuje. Ak chcete konkrétny príklad, robil som porovnávania. Asi osem rokov sme robili ako Health Policy Institute porovnávania pôrodníc na Slovensku. A skúšal som to najprv po dobrom, že skúsim z NCZI vypýtať dáta. Tak sa ich pýtam, koľko pôrodov bolo v jednotlivých pôrodniciach. V tom čase bolo na Slovensku asi 57 pôrodníc. Koľko pôrodov bolo v každej jednej z tých pôrodníc? Počet pôrodov v pôrodnici. Ako žiadna, že kto, koľko rokov, kto bol otec. To ma nezaujíma. Ma zaujíma, že či mali 500 pôrodov alebo 700 alebo 1500 pôrodov v tej ktorej pôrodnici. Takže táto jednoduchá otázka odo mňa odišla na NCZI. Aká bola odpoveď? Je to obchodné tajomstvo tých nemocníc, koľko mali pôrodov. Ja sa na nich pozerám, že aké obchodné tajomstvo. Však to platíme z verejných zdrojov, však to má byť verejný údaj. Do každej nemocnice som potom posielal, že prosím vás pekne, koľko ste mali pôrodov. Oni mi povedali, koľko mali pôrodov, ale NCZI mi to odmietlo dať, lebo je to obchodné tajomstvo. Tak sa pýtam, že a čo by mi vedeli dať? Akú informáciu? A toto tých z vás, ktorých bavia dáta a dátová analytika, to možno poteší. Oni povedali: „Môžeme vám to dať na okresy.“ Ale nie, na okresy vám to nemôžeme dať, lebo v okrese je zvyčajne len jedna pôrodnica, to by ste si vedeli vypočítať. Môžeme vám to dať na tri okresy, v ktorých sú pôrodnice, a povieme vám, že pre každé tri okresy, koľko tam bolo spolu pôrodov, ale tak, aby ste nevedeli, koľko mala ktorá pôrodnica. Ja sa pýtam, že načo je toto dobré? Načo je toto dobré? Načo máme WOM-ku, write only memory, že reportujeme registre, dáta, neviem čo, neviem čo? A na konci dňa, keď s tými dátami niekto chce niečo robiť, že niečo chce vypočítať, chce robiť nejakú zdravotnú politiku a podobne, tak to skončí spôsobom, že sorry, toto je obchodné tajomstvo. Na zdravotníckom výbore sme sa tiež rozprávali, a to už je zase asi dva týždne dozadu alebo tri týždne dozadu, o registroch. Najvyšší kontrolný úrad totiž urobil analýzu zdravotníckych registrov, z ktorých tri vedie práve NCZI. A bola to pomerne, akože, devastujúca kritika. Tie registre nefungujú. Buzerujeme poskytovateľov, aby niečo hlásili, vypĺňali, všetci, samozrejme, lekári sa sťažujú, že majú strašne veľa byrokracie, ale tu im pridávame byrokraciu. Napĺňajte registre dátami, ktoré ste už dávno napísali do zdravotnej dokumentácie, ale my ich chceme v nejakej inej štruktúre. A vo výsledku, keď ich aj tí lekári vyplnia a zapíšu, tak k tým dátam už potom nemajú znovu prístup. Sú celé odborné spoločnosti, ktoré nahúckali svojich členov: reportujte do tých registrov, lebo keď budeme mať dobré registre, vieme prijímať správne rozhodnutia v kategorizácii liekov, v liečbe, v ceste pacienta a tak ďalej. Tak tí lekári v dobrej viere to napĺňali dátami a potom, keď prišiel šéf tej odbornej spoločnosti lekárskej do NCZI, že už sme vám rok posielali dáta, chceli by sme sa teraz na ne pozrieť, tak im v NCZI povedali, že sorry, to nie sú vaše dáta, to sú naše dáta, to je GDPR, mlčanlivosť, my vám ich neukážeme. A sú odborné spoločnosti, ktoré sa po takejto facke a po takomto údere medzi oči nahnevali, použil som mierne slovo, nahnevali a povedali, že oni nebudú reportovať do NCZI nič. A vybudujú si na kolene svoj vlastný súkromný register, kde akože skúsia tie dáta zbierať sami ako alternatívne voči štátu. Lebo za to, čo do toho budú reportovať, si môžu sami, ale aj to, čo z toho budú čítať, si môžu sami. Majú to plne pod kontrolou. Onkologický register. Najnovšie dáta v onkologickom registri. Sme sa tu dneska doobeda bavili a včera o liekovom zákone. Liekový zákon má najväčší potenciál stáť veľa peňazí, najmä kvôli inovatívnej liečbe a predovšetkým na onkologické ochorenia. Onkológia čerpá obrovské množstvo zdrojov v liečbe. OK, je to aj preto, že je to drahé, je to aj preto, že 25 % ľudí zomiera na onkologické ochorenie, čiže skôr či neskôr sa mnohí z nás tohto ochorenia dožijú. A treba povedať, že onkologické ochorenie nemusí byť len akútne, môže to byť naozaj chronická choroba. Vďaka modernej liečbe môže ten pacient prežívať dlhé roky. A teraz, keď ideme prijať rozhodnutie v kategorizačnej komisii, či pustíme do kategorizácie alebo do nejakého výnimkového režimu alebo niečo, liek, ktorý stojí 10, 100, 150, 200 000 € alebo milión, tak by bolo dobré vedieť, či ten liek funguje. Či tomu pacientovi pomôže, či ten pacient má menej bolesti, či má dlhšie prežívanie, či má dlhšie prežívanie kvalitného života, nielen priviazaný k posteli. Potrebovali by sme vedieť, ako ten liek v klinickej praxi, v reálnej praxi funguje, pretože keď s ním prišla farmaceutická firma na Slovensko, priniesli len výsledky štúdií. Klinických štúdií, ktoré však nie sú z reálneho sveta. Často sú to veľmi dôkladne predvyberaní pacienti, na ktorých sa dá dokumentovať, že tá liečba funguje. Ale OK, pustíme liek za milióny do našej kategorizácie a potom by sme sa mali pozrieť, ako ten liek funguje. A teraz. Kam sa na to pozrieme, keď elektronické zdravotníctvo bohvieako nebeží, však kvôli tomu robíme túto novelu. A tie registre nám nefungujú. Onkologický register má najnovšie dáta. Dámy a páni, a toto je vec, kvôli ktorej by sme mali mať možno mimoriadnu schôdzu parlamentu. V onkologickom registri sú najnovšie dáta z roku 2015. Deväť rokov dozadu. Tí pacienti sú dávno mŕtvi, ktorí tam boli v tom 2015 zapísaní. Za deväť rokov sme sem doniesli hromadu nových liekov, ktoré stáli bambilión peňazí, stovky miliónov € a my netušíme, ako tieto lieky slovenským pacientom pomohli a či to boli dobre vynaložené peniaze a či sme tieto peniaze nemali vynaložiť inak. A potom tu na Doniu prebiehajú zbierky, že poskladajte sami na peniaze. Potom tu pani Kolník z detskej onkológie plače, že nemá pre detských pacientov s onkologickými ochoreniami liečbu. Ale my sme tu minuli stovky miliónov € s otáznym účinkom a my to nevieme ani len vyhodnotiť, lebo nám nefunguje onkologický register. V 70. rokoch, keď vznikol v Československu, to bol jeden z najlepších na svete. Československo patrilo medzi premiantov, svetových premiantov, čo sa týka onkologického registra. Sme sa mohli vystatovať, chodiť po konferenciách. Register v 70. rokoch, keď vznikol v Československu, to bol jeden z najlepších na svete. Československo patrilo medzi premiantov svetových premiantov, čo sa týka onkologického registra. Sme sa mohli vystatovať, chodiť po konferenciách. Bola vynikajúca disciplína v hlásení. OK, komunizmus si dokázal zabezpečiť disciplínu v hláseniach, ale ten register fungoval. Ale teraz je ten register v troskách. Spravuje ho Národné centrum zdravotníckych informácií, samozrejme, aby som nezabudol povedať. A ja si myslím, že je na prísnosť nezodpovedné prijímať rozhodnutia o desiatkach a stovkách miliónov €, ktoré dávame na liečbu liekmi, na kategorizáciu onkologických liekov bez toho, aby sme vedeli, či tie peniaze majú pre toho pacienta zmysel. Či tá liečba má zmysel, či to nie je len cynické, marketingové obchodovanie s nádejou tých pacientov, lebo samozrejme pacient, ktorý sa dozvie diagnózu rakovina, ten sa okamžite opúšťa a má pocit, že je to nezvratný osud, ktorý ho čaká. Ale často to tak nie je. Mnoho tých onkologických ochorení dnes už vieme stabilizovať, vieme ich dokonca aj liečiť a vyliečiť. Zaznelo to v diskusii k liekom niekoľkokrát. Či zopakujem to aj v tomto kontexte, keď sa urobila tá štúdia. Aké nové lieky prišli za posledných 20 rokov do Európskej únie? A ako veľmi tieto lieky pomohli pacientom a koľko nás stáli? Tak sa ukázalo, že z tých tzv. inovatívnych liekov. Jasné, všetko, čo farmaceutická firma vyrobí, je inovatívne, lebo však len tak to môže predať. A ja im to vôbec nezazlievam, že o tom takto rozprávajú. O tom je tá anekdota, že nehovoríš pekne o sloníkovi, nepredáš sloníka, nehovoríš pekne o svojom lieku, nepredáš ten liek, tak samozrejme ho prifarbujú. Ale viete, keď ho už používate rok, dva, v poriadku, ešte neviete. Ale keď ho používate päť rokov, sedem, desať, tak už viete, či to funguje alebo nefunguje. Či to bol len marketing, či to bolo len dobre nastavená klinická štúdia, na ktorej to vyšlo, alebo či to funguje aj v tom reálnom svete. A ukázalo sa, že z tých stovky molekúl inovatívnych liekov, ktoré sme pustili nielen tu v Európskej únii do úradových systémov, 40 %, 40 % týchto liekov neprinieslo žiaden prínos pre pacientov. 40 % to nie je maličkosť. To nie je okraj. To nie je za desatinnou čiarkou. To je 40 %. Len niečo viac ako polovica liekov naozaj účinkovala. Toto teraz nie je kritika farmaceutického priemyslu. Existuje ako hromada slepých uličiek. Áno, treba sa z nich poučiť. Ale my na Slovensku to nevieme ani len vyhodnotiť, to, čo vedeli urobiť v tom NICE vo Veľkej Británii. My to nevieme ani vyhodnotiť, lebo nemáme z čoho, lebo nemáme onkologický register, nemáme fungujúce elektronické zdravotníctvo. My ani nevieme, koľko percent tých liekov, ktoré sme tu schvaľovali, nikomu nepomohlo. Skôr poškodilo, pretože každé euro, ktoré sme dali na nefunkčnú, neúčinnú, neefektívnu liečbu, chýba niekde inde. Každé 1 euro. Každé jedno rozhodnutie o tom, že toto budeme hradiť, znamená, že toto hradiť nebudeme. A tí pacienti ani nevedia, že takáto sofiina voľba sa tu prijala. Že toto nebudeme hradiť. Tí ľudia potichu umierajú doma, nevediac, že mohli dostať liečbu, prípadne robia tú zbierku na tom Doniu, aby sa zozbierali na liečbu, ktorú mohli dostať pokojne hradenú, keby sme nehradili veci, ktoré sú neúčinné. Ale my v onkológii 10 rokov nevieme, čo je účinná liečba, lebo 10 rokov nám chýbajú dáta, 11 rokov nám chýbajú dáta. Ako je toto možné? Toto nie je zlyhanie súkromného sektora. Za toto nemôže Penta, Agel, lobisti a podobne. Za toto môže štát, pretože Národné centrum zdravotníckych informácií je štátna inštitúcia, podriadená Ministerstvu zdravotníctva. Čo robil štát na to, aby mal funkčný onkologický register? Ako je možné, že sme vybývali onkologický register, lebo bol dobrý. Akurát sme sa zviezli a sme ho doslova, že vybývali. A dnes už je akože na smiech. Nás už dnes, keď ideme na medzinárodné konferencie onkologického typu, sa na nás pozerajú ako na exotov, lebo ukážu graf, kde sú jednotlivé krajiny a potom je taká hviezdička, že Slovensko, že je mimo poradí, lebo nevedia nás do toho grafu zaradiť, lebo nemáme dáta. Ako je možné, že nemáme dáta? Ja hovorím, že keď nemáme dáta v zdravotníctve, tak šoférujeme naslepo. To je ako keby ste išli na diaľnici, zaviazali si oči a išli kade-tade, lebo nemáte spätnú väzbu. Neviete, či to, čo ste prijali, to rozhodnutie včera alebo pred týždňom, či prinieslo alebo neprinieslo pridanú hodnotu slovenským pacientom. A opakujem, za toto môže NCZI, Národné centrum zdravotníckych informácií, ktoré je dlhodobo príšerne riadené. Od roku 2012 do dneška je šéfom českého NCZI, čo sa volá ÚZIS, zdravotnícke informácie a štatistiky, pán Prokeš Dušek. Do dnešného dňa, to je 14 rokov, 15 rokov, je tam riaditeľom pán Prokeš Dušek z Masarykovej univerzity v Brne. Prežil 10 ministrov zdravotníctva. Ale šéf NCZI sa mení zhruba takým tempom, akým sa menia ministri zdravotníctva. V priemere je to jedenkrát ročne. Ak máte zmenu na manažérskej pozícii jedenkrát ročne, tá inštitúcia nemôže fungovať. Máme to v slovenských nemocniciach štátnych. V mnohých štátnych nemocniciach sa riaditelia menia ako postavičky na pražskom orloji. Výsledkom je, že tam príde nový riaditeľ, kým zistí, čo sa deje, kde sú záchody na chodbe, kde sú kľúče od miešačky. Tu už aby si pripravoval tú krabicu, do ktorej si zbalí svoje veci a odíde, lebo príde niekto iný. Takým spôsobom sa nedá riadiť. Nič sa takým spôsobom nedá riadiť a štát je v tomto prípade absolútne zlý vlastník týchto inštitúcií. Zlý prevádzkovateľ, pretože toto naozaj nie je na koho iného zvaliť. Toto sa dá zvaliť na neschopnosť štátu, politikov, ktorí za realizáciu politík sú zodpovední. Za to nemôže naozaj nikto iný. A prečo? Ako je možné, že tí Česi to dokážu ťahať 15 rokov s jedným riaditeľom a my ho potrebujeme meniť každú chvíľu? Ako je to možné? Čím to je? Je niečo vo vode, vo vzduchu alebo akože máme nejakú inú genetiku, alebo ako je toto možné? A vďaka tomuto mismanagementu na úrovni NCZI sme sa dostali k tomu, že nám nefungujú registre, že neplníme termíny, že možno nesplníme termíny a míľniky plánu obnovy. Že možno nám nebude poriadne fungovať to vykazovanie do elektronického zdravotníctva. Dámy a páni, ja som presvedčený, že na úrovni NCZI je potrebné urobiť zásadnú zmenu. Už o nej hovorím opakovane. Vždy, keď pána Vršanského stretnem, sa pýtam, kde má svoj azbestový oblek. Aby som mu neublížil. Nemyslím si, že by táto snemovňa mala ustupovať NCZI. Nemyslím si, že by sme mali posúvať účinnosti, ak máme predstavu, ako chceme robiť zdravotnú politiku, ak minister zdravotníctva má predstavu, ako chce robiť zdravotnú politiku, ak pán Svoboda má predstavu, ako treba robiť zdravotnú politiku, tak tak robme. NCZI je podriadená inštitúcia, nie nadriadená. Ale ja mám pocit niekedy, že je nadriadená nielen ministerstvu, ale aj tejto snemovni, lebo si s nami robí, čo chce. Oni vám povedali, že to treba posunúť o mesiac. OK, schválime, posunieme o mesiac. Možno bude mimoriadna schôdza v lete, lebo to nebudú stíhať. Hej? Toto sme chceli, priatelia? Toto? Keďže vidím, že kolegyňa Kolíková sa ešte chce prihlásiť faktickou poznámkou, na ktorú ja budem musieť chcieť asi zareagovať, tak samozrejme by som si odložil nejaký čas na reakcie. Ďakujem veľmi pekne. Po tomto vyčerpávajúcom vystúpení vyhlasujem prestávku 5-minútovú do 8:13, do 8:12. 18:12 39 146 938 303 914 693 830 391 469 383 039 146 938 303 914 291, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu, netuším. Nikto nie je prihlásený do rozpravy. Vyhlasujeme za… Ukľudnite sa. Ukľudnite sa. Ty si sa odhlásil, nie? Áno. Asi sa odhlásil. No. Nikto tam nie je, nie? No, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú, lebo ste sa odhlásili, a pristúpime k hlasovaniu zákona ako o celku.
|
Krásny deň, dámy a páni. Mám ambíciu využiť 55 minút svojho príspevku v treťom čítaní. Vzhľadom na to, že ste teraz schválili v druhom čítaní pozmeňujúci návrh kolegu Zdenka Svobodu, ktorým sa posúva účinnosť tohto zákona o ďalší mesiac, tak mám samozrejme dôvod sa k tomuto návrhu zákona vyjadriť. O čom ten zákon vôbec je? Je o elektronickom zdravotníctve. Je o tom, ako aby lekári vykazovali do elektronického zdravotníctva dáta o starostlivosti o svojich pacientov. A lekári to majú samozrejme za povinnosť už od roku 2018, ale disciplína poskytovateľov, či už ambulantných alebo nemocničných, je taká tristná. Napriek tomu, že je to povinnosťou už osem rokov, významná časť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nevykazuje dáta do elektronického zdravotníctva skrátene e-Zdravia. Pred časom sme schválili zákon, ktorý umožňuje zdravotným poisťovniam podmieňovať úhradu zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia tým, že poskytovateľ musí vykazovať do e-Zdravia, nielen do poisťovne, vykazuje, má vykazovať výkony, ale musí ich vykazovať aj do elektronického zdravotníctva. Inak nedostane z poisťovne zaplatené. Osobne to považujem za správnu vec, lebo je to motivácia k tomu, aby si poskytovatelia napojení na verejné zdroje plnili svoje povinnosti a zároveň, aby sme v e-Zdraví mali relevantné dáta, aby, keď vás váš ošetrujúci lekár prijme a bude si chcieť otvoriť vašu zdravotnú kartu, aby tam videl nejaké údaje, ako vás liečia iní lekári. Lebo dnes sú tie údaje naozaj deravé, chýba tam hromada správ, chýbajú prepúšťacie správy z nemocníc a podobne. A robíme z pacientov poštárov. Pacienti ako poštári, nosia pod pazuchou zbierku papierov, zbierku listín a nosia to k svojim doktorom. Samozrejme, tým pádom pacienti majú občas motiváciu niektoré z tých papierov povyberať, aby pán doktor nevedel úplne všetko, lebo sa za niečo možno hanbia. Ale vo výsledku váš ošetrujúci lekár nevie, čo vlastne lieči, lebo nemá vašu kompletnú zdravotnú dokumentáciu a táto kompletná zdravotná dokumentácia sa nenachádza v elektronickom zdravotníctve. Čiže ešte raz, všeobecne táto povinnosť je správna a dobrá. Akurát, keď sa zaviedla do zákona, nezaviedla sa úplne dôsledne a bolo ju treba opravovať. A neopravuje ju Ministerstvo zdravotníctva, ako by sa očakávalo ako tvorca zdravotnej politiky v tejto krajine, ale opravu tohto zákona dostal na starosti koaličný poslanec kolega Zdenko Svoboda, ktorý priniesol iniciatívny poslanecký materiál, kde potreboval došpecifikovať, čo vlastne majú tí poskytovatelia reportovať do toho elektronického zdravotníctva, respektíve, čo musia reportovať voči zdravotnej poisťovni, aby dostali zaplatené za poskytnuté výkony zdravotnej starostlivosti. OK, nie je to úplne štandardný mechanizmus, ako sa má robiť legislatíva. Očakával by som, že legislatívu budú pripravovať ľudia na ministerstve. Podľa mňa to aj pripravovali ľudia na ministerstve. Len štandardný legislatívny proces by trval zrejme o niekoľko mesiacov dlhšie. Medzirezortné pripomienkové konanie napríklad, rokovanie vlády, predtým rokovanie Legislatívnej rady vlády a tak ďalej, to príliš zdržiava. To príliš zdržiava, takže sme sa rozhodli, zrejme, teda vláda sa rozhodla, že lepšie je to urobiť cestou poslaneckého návrhu, pán kolega Svoboda predložil tento návrh, kde vyšpecifikoval tie veci, ktoré sa týkajú reportovania výkonov do elektronického zdravotníctva. So far so good. Pôvodne som s tým spokojný. Akurát dnes pán kolega Svoboda predložil v druhom čítaní tu v pléne pozmeňujúci návrh, ktorým odkladá účinnosť tohto zákona o ďalší mesiac. A odôvodnenie tohto odkladu je, že Národné centrum zdravotníckych informácií má kopec roboty s plnením milníkov plánu obnovy. A preto navrhuje posun termínu o 1 mesiac. A ja z tohto miesta, to hovorím asi desiatykrát, Národné centrum zdravotníckych informácií treba spáliť plameňometom do tla. Toto je inštitúcia, ktorá bude dostávať každého ministra, vrátane pána ministra Šaška, ktorého som na to mnohokrát verejne upozorňoval, do problémov. Táto inštitúcia si dlhodobo neplní svoje povinnosti, neplní termíny, prekračuje rozpočty a výsledkom je, že máme nefungujúce elektronické zdravotníctvo. Napriek tomu, že sme minuli stovky, nie desiatky, stovky miliónov € do elektronizácie, digitalizácie slovenského zdravotníctva, tak táto vec v slovenskom zdravotníctve do dnešného dňa nefunguje. A dovolím si tú krátku odbočku. Jednu vec, ktorú poznáte všetci. Každý jeden z vás už určite bol pacientom, ktorý využil benefity elektronického receptu. Elektronický recept je super vec. Vám príde na mobilný telefón SMS-ka. Viete, že máte aj recept. Prídete do lekárne, ukážete svoju kartičku a dostanete liek. Nemusíte chodiť s nejakými papierikmi. Ďakujem pekne. Nemusíte chodiť s nejakými papierikmi, ktoré môžete stratiť. Máte elektronický recept. Úžasná vec, keď to vzniklo. Nevzniklo to, prosím pekne, z vôle štátu. Vzniklo to z vôle jednej zo zdravotných poisťovní, ktorá to ako pionier pretlačila na trh. A k dnešnému dňu viac ako 95 % receptov predpísaných v tejto krajine, a tých je asi 60 miliónov ročne, je napísaných elektronicky. Je to super vec. Vďaka elektronickému receptu a vďaka tomu, že 95 % liekov predpísaných ide cez elektronický recept, vie každý jeden lekár, ktorý má ambulantný informačný systém, si otvoriť vašu liekovú kartu a vie, aké lieky už užívate, vie, aké interakcie tie lieky spôsobujú a vie sa vyhýbať tomu, aby vám predpísal to, čo už vám predpísal niekto iný pod iným názvom, alebo aby vám predpísal niečo, čo má negatívnu interakciu s niečím iným, čo už užívate. Je to úžasná vec, ale nevymyslel ju štát. Nevymyslelo ju NCZI. Vymyslela ju jedna zdravotná poisťovňa, ktorá toto svoje riešenie ponúkla ostatným zdravotným poisťovniam a dnes všetky tri zdravotné poisťovne na Slovensku, vrátane štátnej, používajú riešenie, ktoré nevzniklo na úrovni štátu. Na úrovni štátu totiž mal vzniknúť elektronický recept a dostali sme na tento projekt z Európskej únie asi 50 miliónov €. 50 miliónov € sa minulo. A výsledok? Výsledok je, že ešte raz elektronický recept nie je štátny, ale súkromný. A prečo? Pretože ten štátny elektronický recept vyrobený Národným centrom zdravotníckych informácií a jeho dodávateľmi jednoducho nefungoval. Za 50 plus miliónov € to bolo riešenie, ktoré nefungovalo. My sme vyhodili von z okna 50 miliónov €, tvárime sa, že to nie sú naše peniaze, že to zaplatili nemeckí daňoví poplatníci. Dobre, skúsme to vysvetliť v tej Európskej únii. Minuli sme 50 miliónov € a nemáme funkčné riešenie, lebo to robilo NCZI. Urobili to spôsobom, že keď to skúšali v pilotnej prevádzke na 10 ambulanciách, tak im to spadlo. Okamžite ako to zapli, tak im to spadlo. A spadlo to preto, lebo to bolo zlé. Veľmi zle architektonicky navrhnuté. A voči tomu stojí elektronický recept, ktorý priniesol súkromný sektor a stál, priatelia, nie 50 miliónov, nie 30 miliónov, ale stál 2,5 milióna €. Riešenie 20-krát lacnejšie priniesol súkromný sektor. Štát za to zaplatil 20-krát viac peňazí a výsledok je, že to nefunguje. OK, takže používame súkromné riešenie a nemám problém so súkromnými riešeniami v zdravotníctve, to viete. Používame elektronický recept, ktorý pomáha. A čo robí štát? Čo ste urobili, vážení koaliční poslanci, vy v decembri 2024? Schválili ste tu pozmeňovací návrh, ktorým ste odpálili elektronický recept pre všetkých nezmluvných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. A teda, keď sa pýtame, prečo nie je elektronické zdravotníctvo dobré a kompletné, čiastočne za to môžete aj tým, že ste pokazili elektronický recept pre nezmluvných poskytovateľov a do dnešného dňa ste ho neopravili. Ja rozumiem, že možno poslanci koalície to nevedia opraviť, ale je tu na to minister zdravotníctva, ktorý má predložiť návrh, ako to chce opraviť. A minister zdravotníctva 9. januára v roku 2025 povedal, že do konca marca 2025 navrhne legislatívne riešenia, ako opraví elektronický recept. Dnes, koľkého júna máme dnes? 2026, čiže rok aj tri mesiace po tom deadlajne, žiadne riešenie nebolo predstavené. Žiadne. A teraz, keď sa vrátime naspäť k problému elektronického zdravotníctva. Ak máme problém s tým, že lekári nevykazujú do elektronického zdravotníctva. V poriadku, touto novelou a s tým predchádzajúcim zákonom donútime aspoň tých zmluvných lekárov, aby reportovali. A prinútime ich vydieraním. Nebudeš reportovať, nedostaneš zaplatené zo zdravotného poistenia. Nebudeme ťa pokutovať. Dostatočná pokuta je, že ti nezaplatíme, za tvoje urobené výkony ti poisťovňa nesmie zaplatiť, pokiaľ nebude mať ID záznamu, že si to zapísal do elektronického zdravotníctva. V poriadku. Ale stále väčšia časť ľudí, teda poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, sa dostáva do nezmluvného stavu vzťahu. To znamená, nechcú mať zmluvu so zdravotnou poisťovňou. A prečo nechcú mať zmluvu so zdravotnou poisťovňou? Pretože úhrady zo zdravotného poistenia im nestačia na to, aby uhradili svoje prevádzkové náklady, aby boli spokojní s tým, ako to funguje. Nehovorím o všetkých disciplínach, ale sú disciplíny, ktoré sú výrazne podfinancované. Z voleja vám poviem pľúcne. Ak je niekto pľúcny lekár, tak ho obdivujem v tejto krajine. Pretože to robí ako charitu. Reumatológ, ak je niekto reumatológ, tak to robí ako charitu. Internista ambulantný, robí to ako charitu. Neurológ, ak nemá drahé prístroje, robí to ako charitu. A teraz. Keď je dopyt po reumatológovi, po pľúcnom lekárovi a po covide ten dopyt po pľúcnom lekárovi stúpol asi o 50 %. Ak nemá drahé prístroje, robí to ako charitu. A teraz. Keď je dopyt po reumatológovi, po pľúcnom lekárovi a po covide ten dopyt po pľúcnom lekárovi stúpol asi o 50 %. A akurát ten počet tých lekárov klesá, ak je dopyt. A zároveň tí lekári dostávajú nízke úhrady. Tak tu vzniká priestor pre poplatky. V poriadku, chceme bojovať s poplatkami. Najlepšie riešenie, ako sa vyhnúť pokute za poplatky pre lekára, je, že sa odzmluvní. Lebo na nezmluvných lekárov sa zákaz vyberania poplatku nevzťahuje. Oni môžu vybrať, koľko chcú, kedy chcú, bez akýchkoľvek limitov. V poriadku. Čiže máme pľúcneho lekára, ktorý je zle platený z verejného zdravotného poistenia, lebo sa nepodarilo nastaviť dobré tie platby. Na ten bludný lekár začne vyberať poplatky, začne za neho ísť samosprávny kraj, že ó, vy budete platiť pokutu, lebo vyberáte poplatky a doktor povie: „OK, tak ja sa odzmluvním.“ On sa odzmluvní. A čo to znamená na konci dňa pre pacienta? Pre pacienta to znamená, že musí si zaplatiť nielen ten poplatok toho doktora, ale aj ten výkon samotný. V cene, ktorú si stanoví pán doktor. A okrem toho si musí zaplatiť všetky predpísané lieky a všetky predpísané laboratórne vyšetrenia, zobrazovacie vyšetrenia a tak ďalej, lebo všetko toto nezmluvný lekár nemôže napísať na poisťovňu. Čiže vo výsledku je to drahšie pre pacienta, ale lekár je v bezpečí. Lekár je v bezpečí, lebo dostane zaplatené svoju odmenu, dostane zaplatené svoje náklady a primeraný zisk a prenáša to bremeno, to bremeno prenáša na pacienta. A v takomto stave a v takomto režime, nezmluvnom režime, nemá ten lekár akože žiadnu motiváciu používať elektronické zdravotníctvo. Prečo by to robil? Prečo by ťukal niečo do elektronického? Jasné, má povinnosť od roku 2018, ale nikdy v živote nikto za to nedostal pokutu, že nereportuje. Ani ju nedostane. Prečo by mal niečo vykazovať do elektronického zdravotníctva? Povedzte mi ten jeden dôvod. A je to lekár, ktorý má zmluvu s poisťovňou, v poriadku. Vieme ho vydierať cez tú platbu z poisťovne. Cez tých 10 miliárd, ktoré tečú cez poisťovne, ale prečo to má robiť nezmluvný poskytovateľ? Povedzte si, že je to okrajový problém a ja tu druhýkrát už dnes z tohto miesta hovorím, že to nie je okrajový problém, lebo nezmluvných lekárov je stále viac. Ako bratislavský krajský lekár vám hovorím, že keď som si robil tú analýzu naposledy, a to už asi tri štvrtiny roka dozadu, a vypísal som si všetkých poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti v našom kraji a pozrel som si, aké majú zmluvné vzťahy s poisťovňami, tak 1/3 z nich nemá zmluvu s poisťovňami. 1/3, to je obrovské číslo. 1/3 poskytnutej starostlivosti v bratislavskom kraji vypadáva zo všetkých štatistík. Keď sa pozrieme, že koľko máme návštevy u doktora za rok. To sú návštevy u doktora za rok, ktoré prešli cez poisťovne. Nie, ktoré prešli cez nezmluvných poskytovateľov. My máme v skutočnosti viac návštev, ako reportujeme tých 12 alebo 13 ročne. Lebo to je časť ľadovca, o ktorej hovorím, ktorá je pod hladinou, ktorú nevidíme. Vidíme iba to, čo je reportované do poisťovní. To, čo ide mimo poisťovní, nevidíme. A bolo by dobré, keby sme to videli, a bolo by dobré, keby tí ľudia zapisovali do elektronického zdravotníctva. Ale nezapisujú. A prečo nezapisujú? Po prvé, nemajú motiváciu, načo by to robili. A ten jediný nástroj, ktorý ich mohol motivovať, ktorý ich mohol motivovať k tomu, aby to elektronické zdravotníctvo predsa len okúsili, bol elektronický recept. A ten elektronický recept ste im v decembri 2024 vypli. Mám birmovného syna, doktora urológa, ktorý má zmluvu s dvoma poisťovňami, nie s troma. Jedna poisťovňa s ním neuzatvorila zmluvu. Viete, čo je to za voprus? Ako je to nepríjemné, keď vám príde pacient. Každého jedného pacienta riešite štandardným spôsobom, ale tu si musíte uvedomiť, že ten prišiel z tej poisťovne, s ktorou nemám zmluvu, pri ktorom neviem vypísať elektronický recept, kde tomu pacientovi neviem ten recept vydať cez telefón, ale musím ho zavolať do ambulancie, musí prísť osobne a musím mu dať kúsok papierika ako v 20. storočí, ale pardon, už máme rok 2026, už sme v štvrtine 21. storočia. Mu dáme papierik ako z 20. storočia, nech s tým ide do lekárne. Jeden môj ďalší známy psychiater tiež vyhodnotil, že ako psychiatria nie je bohvieako platená z verejného zdravotného poistenia, odzmluvnil sa a poskytuje svoje psychiatrické služby ako nezmluvný psychiater. Zarobí si na celkom slušne, lebo môže si nastavovať honorár taký, aký on potrebuje, nejaký mu poisťovňa stanoví. A má pacientov z celého Slovenska. Lebo je to renomovaný človek. Bol kedysi primárom psychiatrie v nemocnici. Má pacientov z celého Slovenska. Ale tých pacientov, ak chce liečiť liekmi, on môže urobiť maximálne to, že napíše recept, vloží ho do ofrankovanej obálky, olíže, zalepí a odnesie na poštu a pošle poštou recept. V 21. storočí, keď máme elektronický recept, my posielame normálnou poštou recepty v obálkach. Akože toto sme chceli? Toto je to, čo tak ako má fungovať elektronizácia zdravotníctva? Ja som presvedčený, že eRecept nefunguje preto, že nie je záujem na Národnom centre zdravotníckych informácií, aby fungoval. Respektíve je záujem možno, to je taká moja možno konšpiračná teória, ale zatiaľ mi ju nikto nevyvrátil, že Národné centrum zdravotníckych informácií by chcelo možno nejaký grant, pár miliónov, možno desiatok miliónov €, aby vyrobili špeciálny e-recept pre nezmluvných poskytovateľov. Lebo taký je to projekt, dá sa na ňom nabaliť, dajú sa tam akože sa dohodnúť s dodávateľmi a podobne a ja si myslím, že toto je tá hra, že vyrobíme špeciálny e-recept a zinkasujeme na tom peniaze. Ale nie je potrebné vyrábať špeciálny e-recept. Ten fungoval až do konca roku 2024, fungovalo riešenie, ktoré zdravotné poisťovne zaviedli. A NCZI je žiarlivé, že niekto iný dokázal ich úlohu robiť 20-krát lacnejšie. A teraz do toho hádže vidly. A prečo hovorím o NCZI? A prečo hovorím o tom, že ho treba spáliť plameňometom dotla? Pretože takéto správanie sa vinie celou históriou, celým priebehom vývoja elektronického zdravotníctva. V roku 2008 bol ministrom zdravotníctva Richard Raši a on strihal pásku, že ideme budovať elektronické zdravotníctvo. Za pár rokov to bude. Myslím si, vtedy bol deadline, že za päť rokov to bude. Nepočúva ma, nevadí, možno ma opraví. Že za päť rokov to už bude, teda v roku 2013 z dnešného pohľadu, že už to bude a bude to robiť všetko. Bude to úžasné. Bude to znižovať náklady, zvyšovať kvalitu, zlepšovať spokojnosť. Bude to úžasné. Len nám dajte akože na to priestor. Tak sa dal na to priestor. V roku 2013 nič nebolo. V roku 2015, myslím, teraz ma neskúšajte z malej násobilky, zhruba v 2015 sa zistilo, že je to také fiasko, že celý eHealth, tak sa to vtedy volalo eHealth, že celý eHealth má takú zlú karmu, že to treba celé hodiť do smetného koša. A urobíme rebranding a premenovalo sa to, lebo s eHealthom bola spojená taká zlá karma, že sa to začalo volať eZdravie. Lebo to už bude nový projekt. No ale sme v roku 2026 a to eZdravie je také rozpačité. Keď sme v tejto snemovni v decembri 2024 hlasovali o novele zákona o národnom zdravotnom informačnom systéme, v rámci ktorého sa zrušil ten e-recept pre nezmluvných poskytovateľov, tak jednou z hlavných motivácií tohto zákona toho roku 2024 bolo, že sa bude zavádzať nová služba. E-Lab, elektronické laboratórne vyšetrenia, bude možné posielať žiadanky a budete si môcť ako lekár pozrieť výsledky, aby ste zbytočne nerobili to isté vyšetrenie, ktoré urobil už niekto iný pred vami, aby ste šetrili zdroje. Ešte vás za to aj dokáže poisťovňa odmeniť, ak šetríte zdroje. Skrátka, je to zodpovedný spôsob, ako sa majú veci robiť. Súhlasím. E-Lab je užitočná funkcionalita elektronického zdravotníctva. Treba však povedať, že na trhu máme v tejto chvíli ešte jeden produkt jednej zdravotnej poisťovne, ktorý veľmi podobne ako elektronický recept si zdravotná poisťovňa naprogramovala u seba doma a robí to isté. To znamená, umožňuje to spracovávať žiadanky na laboratórne vyšetrenia, umožňuje to spracovávať a odosielať výsledky lekárom. Akurát je to nie štátne riešenie, ale je to súkromné riešenie. A táto jedna zdravotná poisťovňa, ktorá to má, je to zdravotná poisťovňa Dôvera a ten produkt sa volá Dôvera Lab. Tento produkt funguje. A lekári, ktorí majú pacientov z Dôvery, si vedia cez Dôvera Lab vystavovať tie žiadanky a pozerať tie výsledky. A sú dohodnutí so značným počtom laboratórií, ktorý pokrýva dosť veľkú časť trhu. Všetko to urobili zdola, lebo na to nemali legislatívu. A ten štátny e-Lab. Ja sa dnes v júni 2026 pýtam, kde je ten štátny e-Lab, kvôli ktorému sme tu v 24. roku menili legislatívu, že už treba zmeniť legislatívu, lebo potrebujeme, aby tie laboratórne výsledky boli. Prešiel rok a pol a my tu nevidíme nič. To je čistý, že ako sa to volá? Vaporware. Vaporware, že sľúbili nám niečo a ja to neviem chytiť. Ako, kde je to? Kde je ten e-Lab? Kde je to elektronické zdravotníctvo v laboratóriách? Ja sa odpýtam lekárov a nikto z nich mi nevie povedať. Kvôli tomu sme rozšróbovali elektronický recept, aby sme nemali ani elektronický recept, ani elektronické laboratórne vyšetrenia. A prečo to nemáme? Pretože to robí Národné centrum zdravotníckych informácií. Doteraz každý boží produkt, ktorý dostali do rúk, pobabrali. Urobili neskoro, zle, pomaly, draho a aj tak to nefungovalo. A ja si myslím, že to je neopraviteľná inštitúcia. Je to inštitúcia, ktorá má byť spálená plameňometom dotla, preto, aby nezostal nikto, kto si pamätá, ako tam veci robili, pretože ich robia zle. A treba to založiť na zelenej lúke, ideálne v spolupráci s tými, ktorí o dáta majú záujem, vedia, ako sa tvoria, vedia, ako sa s nimi pracuje a vedia, na čo im tie dáta budú. A to sú poisťovne a poskytovatelia. Tí majú najväčšiu motiváciu, aby elektronické zdravotníctvo v tejto krajine fungovalo. A keď sa pýtam, že prečo teda nemáme ten e-Lab, prečo sa za rok a pol nepodarilo dotiahnuť dokonca e-Lab. Prečo nemáme opravený ten e-recept? Prečo kolega Svoboda navrhuje posunúť účinnosť tohto zákona, aby lekári vykazovali a bola podmienená úhrada zo zdravotného poistenia vykazovaním eZdravia. Tá výhovorka je furt veľmi podobná, ak nie rovnaká. Momentálne tým dôvodom je, že NCZI, že NCZI má domácu úlohu, musí splniť Plán obnovy, míľnik, ktorý sa volá, že životné situácie. Životná situácia, že narodenie dieťaťa. Čo to znamená v zdravotníctve? Narodí sa dieťa, niekto sa o tom dozvie, matrika sa o tom dozvie a teraz aké to má následky? Aké to má následky pre matku, pre dieťa v zdravotníctve, aké prehliadky, aké dávky, aké v sociálnych veciach, aké dávky môžu dostať a tak ďalej a tak ďalej. OK, digitalizácia životných situácií. Myslím si, že zdravotníctva sa tam týka asi päť tých životných situácií, ktoré treba zdigitalizovať. Ono to už malo byť dávno hotové. Ale očividne to hotové nie je. Deadline je tuším do konca augusta, myslím, pre Plán obnovy. Ja mám vážne pochybnosti, či to NCZI do konca toho augusta stihne. Ale momentálne je výhovorka, že prečo veci v zdravotníctve, v elektronickom zdravotníctve nefungujú. Výhovorka, lebo Plán obnovy. Tak to je super. Taký Plán obnovy, kvôli ktorému nám nefungujú elementárne veci v tomto štáte, ako napríklad elektronizácia zdravotníctva, lebo je to výhovorka, prečo sa nerobí všetko ostatné, lebo robíme Plán obnovy. Možno si pamätáte, sme tu schvaľovali taký zákon, bola to novelizácia z dôvodu okolností, myslím, Trestného zákona o vojnových hroboch. Sa tu novelizovali vojnové hroby. Pamätáte si? Toto je 3 mesiace dozadu, 4. Vojnové hroby. A bol tam pozmeňovák úplne od veci, ktorý posúval termíny pre NCZI pre životné situácie. A ja sa pýtam, že ako môžeme plánovať s Národným centrom zdravotníckych informácií čokoľvek, keď ideme novelizovať cez vojnové hroby podávanie materskej a príjem materskej pre matku s dieťaťom. NCZI je nedobre manažované a zdá sa, že NCZI je štát v štáte. Štát v štáte taký, že ani minister zdravotníctva im nevie vykývať. Ani Kamil Šaško nie je schopný pána Vršanského odvolať. Zrejme má pán Vršanský iné krytie ako len ministerské. Nebola to schopná, samozrejme, ani jeho predchodkyňa. NCZI si robí, čo chce, bez ohľadu na to, čo si myslí Ministerstvo zdravotníctva. A preto v tomto kontexte som považoval za potrebné vystúpiť, lebo si myslím, že aj tento posun termínu ide na vrub Národného centra zdravotníckych informácií a ich neschopnosti plniť deadliny. Ten deadline nesplnia podľa mňa s tými životnými situáciami do konca augusta. Samozrejme, niečo bude potrebné Európskej komisii ukázať, že niečo sme splnili, tak sa urobí možno nejaký potom kým. Ale na to, aby to bolo hotové riešenie, ešte raz, digitalizácia životných situácií, to znamená napríklad… My do konca augusta? Samozrejme, niečo bude potrebné Európskej komisii ukázať, že niečo sme splnili, tak sa urobí možno nejaký potemkin. Ale na to, aby to bolo hotové riešenie, ešte raz, digitalizácia životných situácií, to znamená napríklad to narodenie dieťaťa, hej? To znamená, že váš, ak ste doktor v ambulancii, váš informačný systém, do ktorého džobete tie lekárske správy, ten váš informačný systém musí vedieť s tými životnými situáciami pracovať. Že keď tam napíšete, že sa narodilo dieťa alebo bolo na preventívnej prehliadke, čo je podmienka toho, aby dostala matka nejakú dávku, že keď, keď to tam napíše, že to bude mať nejaké digitálne dôsledky, že ten algoritmus bude znamenať, že napísal som, niekde sa to preklopí, preklopí, zapíše a podobne. Ale to znamená, že to ten ambulantný informačný systém musí vedieť robiť. A pokiaľ to NCZI na svojej strane, na strane serverov ešte nemá, lebo potrebuje mesačný odklad, ako navrhuje pán kolega Svoboda, tak vám garantujem, že výrobcovia tých softvérov to duplom nemajú, lebo nevedia, voči čomu majú reportovať svoje dáta. A tak vám poviem, že taká skúsenosť je to. Keby tu bol pán minister Šaško, tak mu poviem, že je to taká jedna z mnohých nevyžiadaných rád. V okamihu, keď si čokoľvek vymyslíte a máte to vymyslené aj algoritmicky, aj naprogramované na úrovni NCZI, bude trvať jeden rok, kým to dostanete do praxe. Kým to dostanete do tých softvérov. Kým tie softvéry prejdú overením zhody na NCZI, že robia to, čo majú robiť. Kým tie softvéry budú rolovať smerom k poskytovateľom a kým tí poskytovatelia nadobudnú tie nové softvéry a začnú s nimi pracovať, to je rok. A môžete ohýbať časopriestor, ako chcete. Môžete do toho dávať ľubovoľné zdroje, že školenia a neviem čo. To bude trvať rok. A ak to dneska nie je hotové, tak vám hovorím, že takto o rok nebudú tie životné situácie dostupné pre občanov, keď prídu do ambulancie lekára, lebo to nebude v tom ambulantnom softvéri. A ja neviem, či je toto splnenie míľnika plánu obnovy, že do konca augusta budeme mať digitalizované životné situácie. Podľa mňa nie. Budeme musieť tancovať naozaj brušné tance pred Európskou úniou, aby sme im povedali, že ono už je to vlastne hotové, už len už to bude trvať iba rok a budeme musieť urobiť tie softvéry ambulantné a tak ďalej. Ja si myslím, že projektový manažment tohto projektu životných situácií a digitalizácie životných situácií na NCZI je jednou veľkou tragédiou. Normálne mám takú chuť mať až, možno je to štokholmský syndróm, mám takú chuť súcitiť s ministrom Migaľom v tomto, ktorý je zodpovedný v konečnom dôsledku za tieto míľniky. Lebo spolupráca, jeho spolupráca s NCZI alebo jeho zážitky zo spolupráce s NCZI musia byť skutočne, skutočne trýznivé. Nespochybňujem, opakujem, nespochybňujem potrebu vykazovať v elektronickom zdravotníctve dáta, spochybňujem kompetenciu Národného centra zdravotníckych informácií toto celé zastrešovať. A návrh? Pozmeňovací návrh poslanca Svobodu, ktorým sa odkladá účinnosť tohto ustanovenia, je len dôkazom týchto mojich pochybností, že sú oprávnené. Strana Sloboda a Solidarita nebude hlasovať za tento návrh zákona. Napriek tomu opakujem, že považujem za zmysluplné, aby ambulancie, poskytovatelia, nemocnice reportovali do elektronického zdravotníctva, ale nepáči sa mi, že NCZI si z toho robí dobrý deň. Lebo v zásade toto sme utrpeli. Pôvodne to malo byť totiž platné omnoho skôr ako 1. augusta. Už 1. júla je odložený termín. A odložený na 1. júla bol preto, lebo NCZI nestíhalo. A teraz nestíha znovu, tak to bude na 1. augusta. A nečudoval by som sa, keby tu vznikla nejaká mimoriadna schôdza v priebehu júla, keď príde NCZI s tým, že zase nestíha a potrebujú odložiť ten termín o ďalšie dva mesiace. A potom možno pochopíte, o čom rozprávam, keď hovorím, že túto inštitúciu treba spáliť plameňometom dotla, lebo je nereformovateľná, lebo je nereformovateľná. Moja predstava o správnom správcovi elektronických dát v tejto krajine je, že to musí byť nejaké partnerstvo medzi platiteľmi, poskytovateľmi a tvorcami zdravotnej politiky. To znamená poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, zdravotnými poisťovňami a, povedzme, ministerstvom zdravotníctva. Dnes, keď je to podriadená organizácia Ministerstva zdravotníctva, s ktorou samotné Ministerstvo zdravotníctva nevie vykývať, čiže je to štát v štáte. Dnes s touto inštitúciou neurobíte prakticky nič. S týmto súvisí téma dáta. Dáta v zdravotníctve. Vďaka nášmu predsedovi zdravotníckeho výboru, pánovi doktorovi Balážovi, sme mali včera celkom osviežujúce stretnutie na výbore o dátach v zdravotníctve, lebo každú chvíľu niektorý z hráčov vytiahne, že pozrite sa, zle sú platené štátne nemocnice. Ďalší povie, zle sú platené súkromné nemocnice. Ďalší povie, zle sú platené krajské nemocnice a všetci si nájdu nejaké dáta, na ktorých ukazujú, prečo sú práve oni tí zle platení poskytovatelia. A ako je možné, že každý si nájde svoje dáta? Prečo nemáme jedny dáta, na ktoré sa všetci pozeráme a OK, poďme si ich nejako interpretovať, interpretácia je na vás, ale dáta pravda. Pravda by mala byť jedna, kam tie peniaze v zdravotníctve tečú. A ukazuje sa, že každý si nájde takú pravdu, aká mu vyhovuje. Nie interpretáciu, ale fakty si nájde svoje. A tak by to byť nemalo. Čiže ďakujem veľmi pekne pánovi doktorovi Balážovi. Mali sme včera k tomu dobrú debatu na výbore a debata bola o tom, že ktoré dáta teda máme používať ako tú pravdu v systéme. A veľmi sa mi tam páčila poznámka predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pána Michala Palkoviča, ktorý teda tiež vydáva nejaké analýzy toho, ako sú platené nemocnice na Slovensku a aké sú tie váhy a podobne. A povedal, že používa tie a tie dáta, ktoré vyrába Ministerstvo zdravotníctva na sekcii optimalizácie siete nemocníc a kategorizácie nemocníc. Lebo je pravdou, že máme dáta aj v NCZI. Je pravda, však máme elektronické zdravotníctvo, nie? Máme dáta v NCZI. Ale povedal, že úžasný bonmot. Ale tieto dáta v NCZI sú veľmi dobre strážené. Rozumej, k tým dátam sa nikto nevie dostať. Existuje také, že možno pamätníci v 80. rokoch, keď mali ešte nejaké ZX Spectrum alebo takéto jednoduché praveké počítače, tak tam bola ROM-ka, read only memory. Read only memory znamenalo, že všetky informácie boli napálené na tom čipe. Na ten čip sa nedalo zapisovať, dalo sa z neho len čítať. Read only memory, ROM-ka. A ja hovorím, že NCZI je WOM-ka, write only memory. Že tam len pošlete dáta, ale nikto ich odtiaľ nevie čítať, lebo nájdu, keď požiadate o tie dáta, bambilión dôvodov, prečo vám ich nedajú. Lebo je to obchodné tajomstvo. Lebo ich viaže mlčanlivosť. Vďaka GDPR, lebo GDPR existuje. Ak chcete konkrétny príklad, robil som porovnávania. Asi osem rokov sme robili ako Health Policy Institute porovnávania pôrodníc na Slovensku. A skúšal som to najprv po dobrom, že skúsim z NCZI vypýtať dáta. Tak sa ich pýtam, koľko pôrodov bolo v jednotlivých pôrodniciach. V tom čase bolo na Slovensku asi 57 pôrodníc. Koľko pôrodov bolo v každej jednej z tých pôrodníc? Počet pôrodov v pôrodnici. Ako žiadna, že kto, koľko rokov, kto bol otec. To ma nezaujíma. Ma zaujíma, že či mali 500 pôrodov alebo 700 alebo 1500 pôrodov v tej ktorej pôrodnici. Takže táto jednoduchá otázka odo mňa odišla na NCZI. Aká bola odpoveď? Je to obchodné tajomstvo tých nemocníc, koľko mali pôrodov. Ja sa na nich pozerám, že aké obchodné tajomstvo. Však to platíme z verejných zdrojov, však to má byť verejný údaj. Do každej nemocnice som potom posielal, že prosím vás pekne, koľko ste mali pôrodov. Oni mi povedali, koľko mali pôrodov, ale NCZI mi to odmietlo dať, lebo je to obchodné tajomstvo. Tak sa pýtam, že a čo by mi vedeli dať? Akú informáciu? A toto tých z vás, ktorých bavia dáta a dátová analytika, to možno poteší. Oni povedali: „Môžeme vám to dať na okresy.“ Ale nie, na okresy vám to nemôžeme dať, lebo v okrese je zvyčajne len jedna pôrodnica, to by ste si vedeli vypočítať. Môžeme vám to dať na tri okresy, v ktorých sú pôrodnice, a povieme vám, že pre každé tri okresy, koľko tam bolo spolu pôrodov, ale tak, aby ste nevedeli, koľko mala ktorá pôrodnica. Ja sa pýtam, že načo je toto dobré? Načo je toto dobré? Načo máme WOM-ku, write only memory, že reportujeme registre, dáta, neviem čo, neviem čo? A na konci dňa, keď s tými dátami niekto chce niečo robiť, že niečo chce vypočítať, chce robiť nejakú zdravotnú politiku a podobne, tak to skončí spôsobom, že sorry, toto je obchodné tajomstvo. Na zdravotníckom výbore sme sa tiež rozprávali, a to už je zase asi dva týždne dozadu alebo tri týždne dozadu, o registroch. Najvyšší kontrolný úrad totiž urobil analýzu zdravotníckych registrov, z ktorých tri vedie práve NCZI. A bola to pomerne, akože, devastujúca kritika. Tie registre nefungujú. Buzerujeme poskytovateľov, aby niečo hlásili, vypĺňali, všetci, samozrejme, lekári sa sťažujú, že majú strašne veľa byrokracie, ale tu im pridávame byrokraciu. Napĺňajte registre dátami, ktoré ste už dávno napísali do zdravotnej dokumentácie, ale my ich chceme v nejakej inej štruktúre. A vo výsledku, keď ich aj tí lekári vyplnia a zapíšu, tak k tým dátam už potom nemajú znovu prístup. Sú celé odborné spoločnosti, ktoré nahúckali svojich členov: reportujte do tých registrov, lebo keď budeme mať dobré registre, vieme prijímať správne rozhodnutia v kategorizácii liekov, v liečbe, v ceste pacienta a tak ďalej. Tak tí lekári v dobrej viere to napĺňali dátami a potom, keď prišiel šéf tej odbornej spoločnosti lekárskej do NCZI, že už sme vám rok posielali dáta, chceli by sme sa teraz na ne pozrieť, tak im v NCZI povedali, že sorry, to nie sú vaše dáta, to sú naše dáta, to je GDPR, mlčanlivosť, my vám ich neukážeme. A sú odborné spoločnosti, ktoré sa po takejto facke a po takomto údere medzi oči nahnevali, použil som mierne slovo, nahnevali a povedali, že oni nebudú reportovať do NCZI nič. A vybudujú si na kolene svoj vlastný súkromný register, kde akože skúsia tie dáta zbierať sami ako alternatívne voči štátu. Lebo za to, čo do toho budú reportovať, si môžu sami, ale aj to, čo z toho budú čítať, si môžu sami. Majú to plne pod kontrolou. Onkologický register. Najnovšie dáta v onkologickom registri. Sme sa tu dneska doobeda bavili a včera o liekovom zákone. Liekový zákon má najväčší potenciál stáť veľa peňazí, najmä kvôli inovatívnej liečbe a predovšetkým na onkologické ochorenia. Onkológia čerpá obrovské množstvo zdrojov v liečbe. OK, je to aj preto, že je to drahé, je to aj preto, že 25 % ľudí zomiera na onkologické ochorenie, čiže skôr či neskôr sa mnohí z nás tohto ochorenia dožijú. A treba povedať, že onkologické ochorenie nemusí byť len akútne, môže to byť naozaj chronická choroba. Vďaka modernej liečbe môže ten pacient prežívať dlhé roky. A teraz, keď ideme prijať rozhodnutie v kategorizačnej komisii, či pustíme do kategorizácie alebo do nejakého výnimkového režimu alebo niečo, liek, ktorý stojí 10, 100, 150, 200 000 € alebo milión, tak by bolo dobré vedieť, či ten liek funguje. Či tomu pacientovi pomôže, či ten pacient má menej bolesti, či má dlhšie prežívanie, či má dlhšie prežívanie kvalitného života, nielen priviazaný k posteli. Potrebovali by sme vedieť, ako ten liek v klinickej praxi, v reálnej praxi funguje, pretože keď s ním prišla farmaceutická firma na Slovensko, priniesli len výsledky štúdií. Klinických štúdií, ktoré však nie sú z reálneho sveta. Často sú to veľmi dôkladne predvyberaní pacienti, na ktorých sa dá dokumentovať, že tá liečba funguje. Ale OK, pustíme liek za milióny do našej kategorizácie a potom by sme sa mali pozrieť, ako ten liek funguje. A teraz. Kam sa na to pozrieme, keď elektronické zdravotníctvo bohvieako nebeží, však kvôli tomu robíme túto novelu. A tie registre nám nefungujú. Onkologický register má najnovšie dáta. Dámy a páni, a toto je vec, kvôli ktorej by sme mali mať možno mimoriadnu schôdzu parlamentu. V onkologickom registri sú najnovšie dáta z roku 2015. Deväť rokov dozadu. Tí pacienti sú dávno mŕtvi, ktorí tam boli v tom 2015 zapísaní. Za deväť rokov sme sem doniesli hromadu nových liekov, ktoré stáli bambilión peňazí, stovky miliónov € a my netušíme, ako tieto lieky slovenským pacientom pomohli a či to boli dobre vynaložené peniaze a či sme tieto peniaze nemali vynaložiť inak. A potom tu na Doniu prebiehajú zbierky, že poskladajte sami na peniaze. Potom tu pani Kolník z detskej onkológie plače, že nemá pre detských pacientov s onkologickými ochoreniami liečbu. Ale my sme tu minuli stovky miliónov € s otáznym účinkom a my to nevieme ani len vyhodnotiť, lebo nám nefunguje onkologický register. V 70. rokoch, keď vznikol v Československu, to bol jeden z najlepších na svete. Československo patrilo medzi premiantov, svetových premiantov, čo sa týka onkologického registra. Sme sa mohli vystatovať, chodiť po konferenciách. Register v 70. rokoch, keď vznikol v Československu, to bol jeden z najlepších na svete. Československo patrilo medzi premiantov svetových premiantov, čo sa týka onkologického registra. Sme sa mohli vystatovať, chodiť po konferenciách. Bola vynikajúca disciplína v hlásení. OK, komunizmus si dokázal zabezpečiť disciplínu v hláseniach, ale ten register fungoval. Ale teraz je ten register v troskách. Spravuje ho Národné centrum zdravotníckych informácií, samozrejme, aby som nezabudol povedať. A ja si myslím, že je na prísnosť nezodpovedné prijímať rozhodnutia o desiatkach a stovkách miliónov €, ktoré dávame na liečbu liekmi, na kategorizáciu onkologických liekov bez toho, aby sme vedeli, či tie peniaze majú pre toho pacienta zmysel. Či tá liečba má zmysel, či to nie je len cynické, marketingové obchodovanie s nádejou tých pacientov, lebo samozrejme pacient, ktorý sa dozvie diagnózu rakovina, ten sa okamžite opúšťa a má pocit, že je to nezvratný osud, ktorý ho čaká. Ale často to tak nie je. Mnoho tých onkologických ochorení dnes už vieme stabilizovať, vieme ich dokonca aj liečiť a vyliečiť. Zaznelo to v diskusii k liekom niekoľkokrát. Či zopakujem to aj v tomto kontexte, keď sa urobila tá štúdia. Aké nové lieky prišli za posledných 20 rokov do Európskej únie? A ako veľmi tieto lieky pomohli pacientom a koľko nás stáli? Tak sa ukázalo, že z tých tzv. inovatívnych liekov. Jasné, všetko, čo farmaceutická firma vyrobí, je inovatívne, lebo však len tak to môže predať. A ja im to vôbec nezazlievam, že o tom takto rozprávajú. O tom je tá anekdota, že nehovoríš pekne o sloníkovi, nepredáš sloníka, nehovoríš pekne o svojom lieku, nepredáš ten liek, tak samozrejme ho prifarbujú. Ale viete, keď ho už používate rok, dva, v poriadku, ešte neviete. Ale keď ho používate päť rokov, sedem, desať, tak už viete, či to funguje alebo nefunguje. Či to bol len marketing, či to bolo len dobre nastavená klinická štúdia, na ktorej to vyšlo, alebo či to funguje aj v tom reálnom svete. A ukázalo sa, že z tých stovky molekúl inovatívnych liekov, ktoré sme pustili nielen tu v Európskej únii do úradových systémov, 40 %, 40 % týchto liekov neprinieslo žiaden prínos pre pacientov. 40 % to nie je maličkosť. To nie je okraj. To nie je za desatinnou čiarkou. To je 40 %. Len niečo viac ako polovica liekov naozaj účinkovala. Toto teraz nie je kritika farmaceutického priemyslu. Existuje ako hromada slepých uličiek. Áno, treba sa z nich poučiť. Ale my na Slovensku to nevieme ani len vyhodnotiť, to, čo vedeli urobiť v tom NICE vo Veľkej Británii. My to nevieme ani vyhodnotiť, lebo nemáme z čoho, lebo nemáme onkologický register, nemáme fungujúce elektronické zdravotníctvo. My ani nevieme, koľko percent tých liekov, ktoré sme tu schvaľovali, nikomu nepomohlo. Skôr poškodilo, pretože každé euro, ktoré sme dali na nefunkčnú, neúčinnú, neefektívnu liečbu, chýba niekde inde. Každé 1 euro. Každé jedno rozhodnutie o tom, že toto budeme hradiť, znamená, že toto hradiť nebudeme. A tí pacienti ani nevedia, že takáto sofiina voľba sa tu prijala. Že toto nebudeme hradiť. Tí ľudia potichu umierajú doma, nevediac, že mohli dostať liečbu, prípadne robia tú zbierku na tom Doniu, aby sa zozbierali na liečbu, ktorú mohli dostať pokojne hradenú, keby sme nehradili veci, ktoré sú neúčinné. Ale my v onkológii 10 rokov nevieme, čo je účinná liečba, lebo 10 rokov nám chýbajú dáta, 11 rokov nám chýbajú dáta. Ako je toto možné? Toto nie je zlyhanie súkromného sektora. Za toto nemôže Penta, Agel, lobisti a podobne. Za toto môže štát, pretože Národné centrum zdravotníckych informácií je štátna inštitúcia, podriadená Ministerstvu zdravotníctva. Čo robil štát na to, aby mal funkčný onkologický register? Ako je možné, že sme vybývali onkologický register, lebo bol dobrý. Akurát sme sa zviezli a sme ho doslova, že vybývali. A dnes už je akože na smiech. Nás už dnes, keď ideme na medzinárodné konferencie onkologického typu, sa na nás pozerajú ako na exotov, lebo ukážu graf, kde sú jednotlivé krajiny a potom je taká hviezdička, že Slovensko, že je mimo poradí, lebo nevedia nás do toho grafu zaradiť, lebo nemáme dáta. Ako je možné, že nemáme dáta? Ja hovorím, že keď nemáme dáta v zdravotníctve, tak šoférujeme naslepo. To je ako keby ste išli na diaľnici, zaviazali si oči a išli kade-tade, lebo nemáte spätnú väzbu. Neviete, či to, čo ste prijali, to rozhodnutie včera alebo pred týždňom, či prinieslo alebo neprinieslo pridanú hodnotu slovenským pacientom. A opakujem, za toto môže NCZI, Národné centrum zdravotníckych informácií, ktoré je dlhodobo príšerne riadené. Od roku 2012 do dneška je šéfom českého NCZI, čo sa volá ÚZIS, zdravotnícke informácie a štatistiky, pán Prokeš Dušek. Do dnešného dňa, to je 14 rokov, 15 rokov, je tam riaditeľom pán Prokeš Dušek z Masarykovej univerzity v Brne. Prežil 10 ministrov zdravotníctva. Ale šéf NCZI sa mení zhruba takým tempom, akým sa menia ministri zdravotníctva. V priemere je to jedenkrát ročne. Ak máte zmenu na manažérskej pozícii jedenkrát ročne, tá inštitúcia nemôže fungovať. Máme to v slovenských nemocniciach štátnych. V mnohých štátnych nemocniciach sa riaditelia menia ako postavičky na pražskom orloji. Výsledkom je, že tam príde nový riaditeľ, kým zistí, čo sa deje, kde sú záchody na chodbe, kde sú kľúče od miešačky. Tu už aby si pripravoval tú krabicu, do ktorej si zbalí svoje veci a odíde, lebo príde niekto iný. Takým spôsobom sa nedá riadiť. Nič sa takým spôsobom nedá riadiť a štát je v tomto prípade absolútne zlý vlastník týchto inštitúcií. Zlý prevádzkovateľ, pretože toto naozaj nie je na koho iného zvaliť. Toto sa dá zvaliť na neschopnosť štátu, politikov, ktorí za realizáciu politík sú zodpovední. Za to nemôže naozaj nikto iný. A prečo? Ako je možné, že tí Česi to dokážu ťahať 15 rokov s jedným riaditeľom a my ho potrebujeme meniť každú chvíľu? Ako je to možné? Čím to je? Je niečo vo vode, vo vzduchu alebo akože máme nejakú inú genetiku, alebo ako je toto možné? A vďaka tomuto mismanagementu na úrovni NCZI sme sa dostali k tomu, že nám nefungujú registre, že neplníme termíny, že možno nesplníme termíny a míľniky plánu obnovy. Že možno nám nebude poriadne fungovať to vykazovanie do elektronického zdravotníctva. Dámy a páni, ja som presvedčený, že na úrovni NCZI je potrebné urobiť zásadnú zmenu. Už o nej hovorím opakovane. Vždy, keď pána Vršanského stretnem, sa pýtam, kde má svoj azbestový oblek. Aby som mu neublížil. Nemyslím si, že by táto snemovňa mala ustupovať NCZI. Nemyslím si, že by sme mali posúvať účinnosti, ak máme predstavu, ako chceme robiť zdravotnú politiku, ak minister zdravotníctva má predstavu, ako chce robiť zdravotnú politiku, ak pán Svoboda má predstavu, ako treba robiť zdravotnú politiku, tak tak robme. NCZI je podriadená inštitúcia, nie nadriadená. Ale ja mám pocit niekedy, že je nadriadená nielen ministerstvu, ale aj tejto snemovni, lebo si s nami robí, čo chce. Oni vám povedali, že to treba posunúť o mesiac. OK, schválime, posunieme o mesiac. Možno bude mimoriadna schôdza v lete, lebo to nebudú stíhať. Hej? Toto sme chceli, priatelia? Toto? Keďže vidím, že kolegyňa Kolíková sa ešte chce prihlásiť faktickou poznámkou, na ktorú ja budem musieť chcieť asi zareagovať, tak samozrejme by som si odložil nejaký čas na reakcie. Ďakujem veľmi pekne. Po tomto vyčerpávajúcom vystúpení vyhlasujem prestávku 5-minútovú do 8:13, do 8:12. 18:12 39 146 938 303 914 693 830 391 469 383 039 146 938 303 914 291, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu, netuším. Nikto nie je prihlásený do rozpravy. Vyhlasujeme za… Ukľudnite sa. Ukľudnite sa. Ty si sa odhlásil, nie? Áno. Asi sa odhlásil. No. Nikto tam nie je, nie? No, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú, lebo ste sa odhlásili, a pristúpime k hlasovaniu zákona ako o celku.
|
Krásny deň, dámy a páni. Mám ambíciu využiť 55 minút svojho príspevku v treťom čítaní. Vzhľadom na to, že ste teraz schválili v druhom čítaní pozmeňujúci návrh kolegu Zdenka Svobodu, ktorým sa posúva účinnosť tohto zákona o ďalší mesiac, tak mám samozrejme dôvod sa k tomuto návrhu zákona vyjadriť. O čom ten zákon vôbec je? Je o elektronickom zdravotníctve. Je o tom, ako aby lekári vykazovali do elektronického zdravotníctva dáta o starostlivosti o svojich pacientov. A lekári to majú samozrejme za povinnosť už od roku 2018, ale disciplína poskytovateľov, či už ambulantných alebo nemocničných, je taká tristná. Napriek tomu, že je to povinnosťou už osem rokov, významná časť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nevykazuje dáta do elektronického zdravotníctva skrátene e-Zdravia. Pred časom sme schválili zákon, ktorý umožňuje zdravotným poisťovniam podmieňovať úhradu zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia tým, že poskytovateľ musí vykazovať do e-Zdravia, nielen do poisťovne, vykazuje, má vykazovať výkony, ale musí ich vykazovať aj do elektronického zdravotníctva. Inak nedostane z poisťovne zaplatené. Osobne to považujem za správnu vec, lebo je to motivácia k tomu, aby si poskytovatelia napojení na verejné zdroje plnili svoje povinnosti a zároveň, aby sme v e-Zdraví mali relevantné dáta, aby, keď vás váš ošetrujúci lekár prijme a bude si chcieť otvoriť vašu zdravotnú kartu, aby tam videl nejaké údaje, ako vás liečia iní lekári. Lebo dnes sú tie údaje naozaj deravé, chýba tam hromada správ, chýbajú prepúšťacie správy z nemocníc a podobne. A robíme z pacientov poštárov. Pacienti ako poštári, nosia pod pazuchou zbierku papierov, zbierku listín a nosia to k svojim doktorom. Samozrejme, tým pádom pacienti majú občas motiváciu niektoré z tých papierov povyberať, aby pán doktor nevedel úplne všetko, lebo sa za niečo možno hanbia. Ale vo výsledku váš ošetrujúci lekár nevie, čo vlastne lieči, lebo nemá vašu kompletnú zdravotnú dokumentáciu a táto kompletná zdravotná dokumentácia sa nenachádza v elektronickom zdravotníctve. Čiže ešte raz, všeobecne táto povinnosť je správna a dobrá. Akurát, keď sa zaviedla do zákona, nezaviedla sa úplne dôsledne a bolo ju treba opravovať. A neopravuje ju Ministerstvo zdravotníctva, ako by sa očakávalo ako tvorca zdravotnej politiky v tejto krajine, ale opravu tohto zákona dostal na starosti koaličný poslanec kolega Zdenko Svoboda, ktorý priniesol iniciatívny poslanecký materiál, kde potreboval došpecifikovať, čo vlastne majú tí poskytovatelia reportovať do toho elektronického zdravotníctva, respektíve, čo musia reportovať voči zdravotnej poisťovni, aby dostali zaplatené za poskytnuté výkony zdravotnej starostlivosti. OK, nie je to úplne štandardný mechanizmus, ako sa má robiť legislatíva. Očakával by som, že legislatívu budú pripravovať ľudia na ministerstve. Podľa mňa to aj pripravovali ľudia na ministerstve. Len štandardný legislatívny proces by trval zrejme o niekoľko mesiacov dlhšie. Medzirezortné pripomienkové konanie napríklad, rokovanie vlády, predtým rokovanie Legislatívnej rady vlády a tak ďalej, to príliš zdržiava. To príliš zdržiava, takže sme sa rozhodli, zrejme, teda vláda sa rozhodla, že lepšie je to urobiť cestou poslaneckého návrhu, pán kolega Svoboda predložil tento návrh, kde vyšpecifikoval tie veci, ktoré sa týkajú reportovania výkonov do elektronického zdravotníctva. So far so good. Pôvodne som s tým spokojný. Akurát dnes pán kolega Svoboda predložil v druhom čítaní tu v pléne pozmeňujúci návrh, ktorým odkladá účinnosť tohto zákona o ďalší mesiac. A odôvodnenie tohto odkladu je, že Národné centrum zdravotníckych informácií má kopec roboty s plnením milníkov plánu obnovy. A preto navrhuje posun termínu o 1 mesiac. A ja z tohto miesta, to hovorím asi desiatykrát, Národné centrum zdravotníckych informácií treba spáliť plameňometom do tla. Toto je inštitúcia, ktorá bude dostávať každého ministra, vrátane pána ministra Šaška, ktorého som na to mnohokrát verejne upozorňoval, do problémov. Táto inštitúcia si dlhodobo neplní svoje povinnosti, neplní termíny, prekračuje rozpočty a výsledkom je, že máme nefungujúce elektronické zdravotníctvo. Napriek tomu, že sme minuli stovky, nie desiatky, stovky miliónov € do elektronizácie, digitalizácie slovenského zdravotníctva, tak táto vec v slovenskom zdravotníctve do dnešného dňa nefunguje. A dovolím si tú krátku odbočku. Jednu vec, ktorú poznáte všetci. Každý jeden z vás už určite bol pacientom, ktorý využil benefity elektronického receptu. Elektronický recept je super vec. Vám príde na mobilný telefón SMS-ka. Viete, že máte aj recept. Prídete do lekárne, ukážete svoju kartičku a dostanete liek. Nemusíte chodiť s nejakými papierikmi. Ďakujem pekne. Nemusíte chodiť s nejakými papierikmi, ktoré môžete stratiť. Máte elektronický recept. Úžasná vec, keď to vzniklo. Nevzniklo to, prosím pekne, z vôle štátu. Vzniklo to z vôle jednej zo zdravotných poisťovní, ktorá to ako pionier pretlačila na trh. A k dnešnému dňu viac ako 95 % receptov predpísaných v tejto krajine, a tých je asi 60 miliónov ročne, je napísaných elektronicky. Je to super vec. Vďaka elektronickému receptu a vďaka tomu, že 95 % liekov predpísaných ide cez elektronický recept, vie každý jeden lekár, ktorý má ambulantný informačný systém, si otvoriť vašu liekovú kartu a vie, aké lieky už užívate, vie, aké interakcie tie lieky spôsobujú a vie sa vyhýbať tomu, aby vám predpísal to, čo už vám predpísal niekto iný pod iným názvom, alebo aby vám predpísal niečo, čo má negatívnu interakciu s niečím iným, čo už užívate. Je to úžasná vec, ale nevymyslel ju štát. Nevymyslelo ju NCZI. Vymyslela ju jedna zdravotná poisťovňa, ktorá toto svoje riešenie ponúkla ostatným zdravotným poisťovniam a dnes všetky tri zdravotné poisťovne na Slovensku, vrátane štátnej, používajú riešenie, ktoré nevzniklo na úrovni štátu. Na úrovni štátu totiž mal vzniknúť elektronický recept a dostali sme na tento projekt z Európskej únie asi 50 miliónov €. 50 miliónov € sa minulo. A výsledok? Výsledok je, že ešte raz elektronický recept nie je štátny, ale súkromný. A prečo? Pretože ten štátny elektronický recept vyrobený Národným centrom zdravotníckych informácií a jeho dodávateľmi jednoducho nefungoval. Za 50 plus miliónov € to bolo riešenie, ktoré nefungovalo. My sme vyhodili von z okna 50 miliónov €, tvárime sa, že to nie sú naše peniaze, že to zaplatili nemeckí daňoví poplatníci. Dobre, skúsme to vysvetliť v tej Európskej únii. Minuli sme 50 miliónov € a nemáme funkčné riešenie, lebo to robilo NCZI. Urobili to spôsobom, že keď to skúšali v pilotnej prevádzke na 10 ambulanciách, tak im to spadlo. Okamžite ako to zapli, tak im to spadlo. A spadlo to preto, lebo to bolo zlé. Veľmi zle architektonicky navrhnuté. A voči tomu stojí elektronický recept, ktorý priniesol súkromný sektor a stál, priatelia, nie 50 miliónov, nie 30 miliónov, ale stál 2,5 milióna €. Riešenie 20-krát lacnejšie priniesol súkromný sektor. Štát za to zaplatil 20-krát viac peňazí a výsledok je, že to nefunguje. OK, takže používame súkromné riešenie a nemám problém so súkromnými riešeniami v zdravotníctve, to viete. Používame elektronický recept, ktorý pomáha. A čo robí štát? Čo ste urobili, vážení koaliční poslanci, vy v decembri 2024? Schválili ste tu pozmeňovací návrh, ktorým ste odpálili elektronický recept pre všetkých nezmluvných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. A teda, keď sa pýtame, prečo nie je elektronické zdravotníctvo dobré a kompletné, čiastočne za to môžete aj tým, že ste pokazili elektronický recept pre nezmluvných poskytovateľov a do dnešného dňa ste ho neopravili. Ja rozumiem, že možno poslanci koalície to nevedia opraviť, ale je tu na to minister zdravotníctva, ktorý má predložiť návrh, ako to chce opraviť. A minister zdravotníctva 9. januára v roku 2025 povedal, že do konca marca 2025 navrhne legislatívne riešenia, ako opraví elektronický recept. Dnes, koľkého júna máme dnes? 2026, čiže rok aj tri mesiace po tom deadlajne, žiadne riešenie nebolo predstavené. Žiadne. A teraz, keď sa vrátime naspäť k problému elektronického zdravotníctva. Ak máme problém s tým, že lekári nevykazujú do elektronického zdravotníctva. V poriadku, touto novelou a s tým predchádzajúcim zákonom donútime aspoň tých zmluvných lekárov, aby reportovali. A prinútime ich vydieraním. Nebudeš reportovať, nedostaneš zaplatené zo zdravotného poistenia. Nebudeme ťa pokutovať. Dostatočná pokuta je, že ti nezaplatíme, za tvoje urobené výkony ti poisťovňa nesmie zaplatiť, pokiaľ nebude mať ID záznamu, že si to zapísal do elektronického zdravotníctva. V poriadku. Ale stále väčšia časť ľudí, teda poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, sa dostáva do nezmluvného stavu vzťahu. To znamená, nechcú mať zmluvu so zdravotnou poisťovňou. A prečo nechcú mať zmluvu so zdravotnou poisťovňou? Pretože úhrady zo zdravotného poistenia im nestačia na to, aby uhradili svoje prevádzkové náklady, aby boli spokojní s tým, ako to funguje. Nehovorím o všetkých disciplínach, ale sú disciplíny, ktoré sú výrazne podfinancované. Z voleja vám poviem pľúcne. Ak je niekto pľúcny lekár, tak ho obdivujem v tejto krajine. Pretože to robí ako charitu. Reumatológ, ak je niekto reumatológ, tak to robí ako charitu. Internista ambulantný, robí to ako charitu. Neurológ, ak nemá drahé prístroje, robí to ako charitu. A teraz. Keď je dopyt po reumatológovi, po pľúcnom lekárovi a po covide ten dopyt po pľúcnom lekárovi stúpol asi o 50 %. Ak nemá drahé prístroje, robí to ako charitu. A teraz. Keď je dopyt po reumatológovi, po pľúcnom lekárovi a po covide ten dopyt po pľúcnom lekárovi stúpol asi o 50 %. A akurát ten počet tých lekárov klesá, ak je dopyt. A zároveň tí lekári dostávajú nízke úhrady. Tak tu vzniká priestor pre poplatky. V poriadku, chceme bojovať s poplatkami. Najlepšie riešenie, ako sa vyhnúť pokute za poplatky pre lekára, je, že sa odzmluvní. Lebo na nezmluvných lekárov sa zákaz vyberania poplatku nevzťahuje. Oni môžu vybrať, koľko chcú, kedy chcú, bez akýchkoľvek limitov. V poriadku. Čiže máme pľúcneho lekára, ktorý je zle platený z verejného zdravotného poistenia, lebo sa nepodarilo nastaviť dobré tie platby. Na ten bludný lekár začne vyberať poplatky, začne za neho ísť samosprávny kraj, že ó, vy budete platiť pokutu, lebo vyberáte poplatky a doktor povie: „OK, tak ja sa odzmluvním.“ On sa odzmluvní. A čo to znamená na konci dňa pre pacienta? Pre pacienta to znamená, že musí si zaplatiť nielen ten poplatok toho doktora, ale aj ten výkon samotný. V cene, ktorú si stanoví pán doktor. A okrem toho si musí zaplatiť všetky predpísané lieky a všetky predpísané laboratórne vyšetrenia, zobrazovacie vyšetrenia a tak ďalej, lebo všetko toto nezmluvný lekár nemôže napísať na poisťovňu. Čiže vo výsledku je to drahšie pre pacienta, ale lekár je v bezpečí. Lekár je v bezpečí, lebo dostane zaplatené svoju odmenu, dostane zaplatené svoje náklady a primeraný zisk a prenáša to bremeno, to bremeno prenáša na pacienta. A v takomto stave a v takomto režime, nezmluvnom režime, nemá ten lekár akože žiadnu motiváciu používať elektronické zdravotníctvo. Prečo by to robil? Prečo by ťukal niečo do elektronického? Jasné, má povinnosť od roku 2018, ale nikdy v živote nikto za to nedostal pokutu, že nereportuje. Ani ju nedostane. Prečo by mal niečo vykazovať do elektronického zdravotníctva? Povedzte mi ten jeden dôvod. A je to lekár, ktorý má zmluvu s poisťovňou, v poriadku. Vieme ho vydierať cez tú platbu z poisťovne. Cez tých 10 miliárd, ktoré tečú cez poisťovne, ale prečo to má robiť nezmluvný poskytovateľ? Povedzte si, že je to okrajový problém a ja tu druhýkrát už dnes z tohto miesta hovorím, že to nie je okrajový problém, lebo nezmluvných lekárov je stále viac. Ako bratislavský krajský lekár vám hovorím, že keď som si robil tú analýzu naposledy, a to už asi tri štvrtiny roka dozadu, a vypísal som si všetkých poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti v našom kraji a pozrel som si, aké majú zmluvné vzťahy s poisťovňami, tak 1/3 z nich nemá zmluvu s poisťovňami. 1/3, to je obrovské číslo. 1/3 poskytnutej starostlivosti v bratislavskom kraji vypadáva zo všetkých štatistík. Keď sa pozrieme, že koľko máme návštevy u doktora za rok. To sú návštevy u doktora za rok, ktoré prešli cez poisťovne. Nie, ktoré prešli cez nezmluvných poskytovateľov. My máme v skutočnosti viac návštev, ako reportujeme tých 12 alebo 13 ročne. Lebo to je časť ľadovca, o ktorej hovorím, ktorá je pod hladinou, ktorú nevidíme. Vidíme iba to, čo je reportované do poisťovní. To, čo ide mimo poisťovní, nevidíme. A bolo by dobré, keby sme to videli, a bolo by dobré, keby tí ľudia zapisovali do elektronického zdravotníctva. Ale nezapisujú. A prečo nezapisujú? Po prvé, nemajú motiváciu, načo by to robili. A ten jediný nástroj, ktorý ich mohol motivovať, ktorý ich mohol motivovať k tomu, aby to elektronické zdravotníctvo predsa len okúsili, bol elektronický recept. A ten elektronický recept ste im v decembri 2024 vypli. Mám birmovného syna, doktora urológa, ktorý má zmluvu s dvoma poisťovňami, nie s troma. Jedna poisťovňa s ním neuzatvorila zmluvu. Viete, čo je to za voprus? Ako je to nepríjemné, keď vám príde pacient. Každého jedného pacienta riešite štandardným spôsobom, ale tu si musíte uvedomiť, že ten prišiel z tej poisťovne, s ktorou nemám zmluvu, pri ktorom neviem vypísať elektronický recept, kde tomu pacientovi neviem ten recept vydať cez telefón, ale musím ho zavolať do ambulancie, musí prísť osobne a musím mu dať kúsok papierika ako v 20. storočí, ale pardon, už máme rok 2026, už sme v štvrtine 21. storočia. Mu dáme papierik ako z 20. storočia, nech s tým ide do lekárne. Jeden môj ďalší známy psychiater tiež vyhodnotil, že ako psychiatria nie je bohvieako platená z verejného zdravotného poistenia, odzmluvnil sa a poskytuje svoje psychiatrické služby ako nezmluvný psychiater. Zarobí si na celkom slušne, lebo môže si nastavovať honorár taký, aký on potrebuje, nejaký mu poisťovňa stanoví. A má pacientov z celého Slovenska. Lebo je to renomovaný človek. Bol kedysi primárom psychiatrie v nemocnici. Má pacientov z celého Slovenska. Ale tých pacientov, ak chce liečiť liekmi, on môže urobiť maximálne to, že napíše recept, vloží ho do ofrankovanej obálky, olíže, zalepí a odnesie na poštu a pošle poštou recept. V 21. storočí, keď máme elektronický recept, my posielame normálnou poštou recepty v obálkach. Akože toto sme chceli? Toto je to, čo tak ako má fungovať elektronizácia zdravotníctva? Ja som presvedčený, že eRecept nefunguje preto, že nie je záujem na Národnom centre zdravotníckych informácií, aby fungoval. Respektíve je záujem možno, to je taká moja možno konšpiračná teória, ale zatiaľ mi ju nikto nevyvrátil, že Národné centrum zdravotníckych informácií by chcelo možno nejaký grant, pár miliónov, možno desiatok miliónov €, aby vyrobili špeciálny e-recept pre nezmluvných poskytovateľov. Lebo taký je to projekt, dá sa na ňom nabaliť, dajú sa tam akože sa dohodnúť s dodávateľmi a podobne a ja si myslím, že toto je tá hra, že vyrobíme špeciálny e-recept a zinkasujeme na tom peniaze. Ale nie je potrebné vyrábať špeciálny e-recept. Ten fungoval až do konca roku 2024, fungovalo riešenie, ktoré zdravotné poisťovne zaviedli. A NCZI je žiarlivé, že niekto iný dokázal ich úlohu robiť 20-krát lacnejšie. A teraz do toho hádže vidly. A prečo hovorím o NCZI? A prečo hovorím o tom, že ho treba spáliť plameňometom dotla? Pretože takéto správanie sa vinie celou históriou, celým priebehom vývoja elektronického zdravotníctva. V roku 2008 bol ministrom zdravotníctva Richard Raši a on strihal pásku, že ideme budovať elektronické zdravotníctvo. Za pár rokov to bude. Myslím si, vtedy bol deadline, že za päť rokov to bude. Nepočúva ma, nevadí, možno ma opraví. Že za päť rokov to už bude, teda v roku 2013 z dnešného pohľadu, že už to bude a bude to robiť všetko. Bude to úžasné. Bude to znižovať náklady, zvyšovať kvalitu, zlepšovať spokojnosť. Bude to úžasné. Len nám dajte akože na to priestor. Tak sa dal na to priestor. V roku 2013 nič nebolo. V roku 2015, myslím, teraz ma neskúšajte z malej násobilky, zhruba v 2015 sa zistilo, že je to také fiasko, že celý eHealth, tak sa to vtedy volalo eHealth, že celý eHealth má takú zlú karmu, že to treba celé hodiť do smetného koša. A urobíme rebranding a premenovalo sa to, lebo s eHealthom bola spojená taká zlá karma, že sa to začalo volať eZdravie. Lebo to už bude nový projekt. No ale sme v roku 2026 a to eZdravie je také rozpačité. Keď sme v tejto snemovni v decembri 2024 hlasovali o novele zákona o národnom zdravotnom informačnom systéme, v rámci ktorého sa zrušil ten e-recept pre nezmluvných poskytovateľov, tak jednou z hlavných motivácií tohto zákona toho roku 2024 bolo, že sa bude zavádzať nová služba. E-Lab, elektronické laboratórne vyšetrenia, bude možné posielať žiadanky a budete si môcť ako lekár pozrieť výsledky, aby ste zbytočne nerobili to isté vyšetrenie, ktoré urobil už niekto iný pred vami, aby ste šetrili zdroje. Ešte vás za to aj dokáže poisťovňa odmeniť, ak šetríte zdroje. Skrátka, je to zodpovedný spôsob, ako sa majú veci robiť. Súhlasím. E-Lab je užitočná funkcionalita elektronického zdravotníctva. Treba však povedať, že na trhu máme v tejto chvíli ešte jeden produkt jednej zdravotnej poisťovne, ktorý veľmi podobne ako elektronický recept si zdravotná poisťovňa naprogramovala u seba doma a robí to isté. To znamená, umožňuje to spracovávať žiadanky na laboratórne vyšetrenia, umožňuje to spracovávať a odosielať výsledky lekárom. Akurát je to nie štátne riešenie, ale je to súkromné riešenie. A táto jedna zdravotná poisťovňa, ktorá to má, je to zdravotná poisťovňa Dôvera a ten produkt sa volá Dôvera Lab. Tento produkt funguje. A lekári, ktorí majú pacientov z Dôvery, si vedia cez Dôvera Lab vystavovať tie žiadanky a pozerať tie výsledky. A sú dohodnutí so značným počtom laboratórií, ktorý pokrýva dosť veľkú časť trhu. Všetko to urobili zdola, lebo na to nemali legislatívu. A ten štátny e-Lab. Ja sa dnes v júni 2026 pýtam, kde je ten štátny e-Lab, kvôli ktorému sme tu v 24. roku menili legislatívu, že už treba zmeniť legislatívu, lebo potrebujeme, aby tie laboratórne výsledky boli. Prešiel rok a pol a my tu nevidíme nič. To je čistý, že ako sa to volá? Vaporware. Vaporware, že sľúbili nám niečo a ja to neviem chytiť. Ako, kde je to? Kde je ten e-Lab? Kde je to elektronické zdravotníctvo v laboratóriách? Ja sa odpýtam lekárov a nikto z nich mi nevie povedať. Kvôli tomu sme rozšróbovali elektronický recept, aby sme nemali ani elektronický recept, ani elektronické laboratórne vyšetrenia. A prečo to nemáme? Pretože to robí Národné centrum zdravotníckych informácií. Doteraz každý boží produkt, ktorý dostali do rúk, pobabrali. Urobili neskoro, zle, pomaly, draho a aj tak to nefungovalo. A ja si myslím, že to je neopraviteľná inštitúcia. Je to inštitúcia, ktorá má byť spálená plameňometom dotla, preto, aby nezostal nikto, kto si pamätá, ako tam veci robili, pretože ich robia zle. A treba to založiť na zelenej lúke, ideálne v spolupráci s tými, ktorí o dáta majú záujem, vedia, ako sa tvoria, vedia, ako sa s nimi pracuje a vedia, na čo im tie dáta budú. A to sú poisťovne a poskytovatelia. Tí majú najväčšiu motiváciu, aby elektronické zdravotníctvo v tejto krajine fungovalo. A keď sa pýtam, že prečo teda nemáme ten e-Lab, prečo sa za rok a pol nepodarilo dotiahnuť dokonca e-Lab. Prečo nemáme opravený ten e-recept? Prečo kolega Svoboda navrhuje posunúť účinnosť tohto zákona, aby lekári vykazovali a bola podmienená úhrada zo zdravotného poistenia vykazovaním eZdravia. Tá výhovorka je furt veľmi podobná, ak nie rovnaká. Momentálne tým dôvodom je, že NCZI, že NCZI má domácu úlohu, musí splniť Plán obnovy, míľnik, ktorý sa volá, že životné situácie. Životná situácia, že narodenie dieťaťa. Čo to znamená v zdravotníctve? Narodí sa dieťa, niekto sa o tom dozvie, matrika sa o tom dozvie a teraz aké to má následky? Aké to má následky pre matku, pre dieťa v zdravotníctve, aké prehliadky, aké dávky, aké v sociálnych veciach, aké dávky môžu dostať a tak ďalej a tak ďalej. OK, digitalizácia životných situácií. Myslím si, že zdravotníctva sa tam týka asi päť tých životných situácií, ktoré treba zdigitalizovať. Ono to už malo byť dávno hotové. Ale očividne to hotové nie je. Deadline je tuším do konca augusta, myslím, pre Plán obnovy. Ja mám vážne pochybnosti, či to NCZI do konca toho augusta stihne. Ale momentálne je výhovorka, že prečo veci v zdravotníctve, v elektronickom zdravotníctve nefungujú. Výhovorka, lebo Plán obnovy. Tak to je super. Taký Plán obnovy, kvôli ktorému nám nefungujú elementárne veci v tomto štáte, ako napríklad elektronizácia zdravotníctva, lebo je to výhovorka, prečo sa nerobí všetko ostatné, lebo robíme Plán obnovy. Možno si pamätáte, sme tu schvaľovali taký zákon, bola to novelizácia z dôvodu okolností, myslím, Trestného zákona o vojnových hroboch. Sa tu novelizovali vojnové hroby. Pamätáte si? Toto je 3 mesiace dozadu, 4. Vojnové hroby. A bol tam pozmeňovák úplne od veci, ktorý posúval termíny pre NCZI pre životné situácie. A ja sa pýtam, že ako môžeme plánovať s Národným centrom zdravotníckych informácií čokoľvek, keď ideme novelizovať cez vojnové hroby podávanie materskej a príjem materskej pre matku s dieťaťom. NCZI je nedobre manažované a zdá sa, že NCZI je štát v štáte. Štát v štáte taký, že ani minister zdravotníctva im nevie vykývať. Ani Kamil Šaško nie je schopný pána Vršanského odvolať. Zrejme má pán Vršanský iné krytie ako len ministerské. Nebola to schopná, samozrejme, ani jeho predchodkyňa. NCZI si robí, čo chce, bez ohľadu na to, čo si myslí Ministerstvo zdravotníctva. A preto v tomto kontexte som považoval za potrebné vystúpiť, lebo si myslím, že aj tento posun termínu ide na vrub Národného centra zdravotníckych informácií a ich neschopnosti plniť deadliny. Ten deadline nesplnia podľa mňa s tými životnými situáciami do konca augusta. Samozrejme, niečo bude potrebné Európskej komisii ukázať, že niečo sme splnili, tak sa urobí možno nejaký potom kým. Ale na to, aby to bolo hotové riešenie, ešte raz, digitalizácia životných situácií, to znamená napríklad… My do konca augusta? Samozrejme, niečo bude potrebné Európskej komisii ukázať, že niečo sme splnili, tak sa urobí možno nejaký potemkin. Ale na to, aby to bolo hotové riešenie, ešte raz, digitalizácia životných situácií, to znamená napríklad to narodenie dieťaťa, hej? To znamená, že váš, ak ste doktor v ambulancii, váš informačný systém, do ktorého džobete tie lekárske správy, ten váš informačný systém musí vedieť s tými životnými situáciami pracovať. Že keď tam napíšete, že sa narodilo dieťa alebo bolo na preventívnej prehliadke, čo je podmienka toho, aby dostala matka nejakú dávku, že keď, keď to tam napíše, že to bude mať nejaké digitálne dôsledky, že ten algoritmus bude znamenať, že napísal som, niekde sa to preklopí, preklopí, zapíše a podobne. Ale to znamená, že to ten ambulantný informačný systém musí vedieť robiť. A pokiaľ to NCZI na svojej strane, na strane serverov ešte nemá, lebo potrebuje mesačný odklad, ako navrhuje pán kolega Svoboda, tak vám garantujem, že výrobcovia tých softvérov to duplom nemajú, lebo nevedia, voči čomu majú reportovať svoje dáta. A tak vám poviem, že taká skúsenosť je to. Keby tu bol pán minister Šaško, tak mu poviem, že je to taká jedna z mnohých nevyžiadaných rád. V okamihu, keď si čokoľvek vymyslíte a máte to vymyslené aj algoritmicky, aj naprogramované na úrovni NCZI, bude trvať jeden rok, kým to dostanete do praxe. Kým to dostanete do tých softvérov. Kým tie softvéry prejdú overením zhody na NCZI, že robia to, čo majú robiť. Kým tie softvéry budú rolovať smerom k poskytovateľom a kým tí poskytovatelia nadobudnú tie nové softvéry a začnú s nimi pracovať, to je rok. A môžete ohýbať časopriestor, ako chcete. Môžete do toho dávať ľubovoľné zdroje, že školenia a neviem čo. To bude trvať rok. A ak to dneska nie je hotové, tak vám hovorím, že takto o rok nebudú tie životné situácie dostupné pre občanov, keď prídu do ambulancie lekára, lebo to nebude v tom ambulantnom softvéri. A ja neviem, či je toto splnenie míľnika plánu obnovy, že do konca augusta budeme mať digitalizované životné situácie. Podľa mňa nie. Budeme musieť tancovať naozaj brušné tance pred Európskou úniou, aby sme im povedali, že ono už je to vlastne hotové, už len už to bude trvať iba rok a budeme musieť urobiť tie softvéry ambulantné a tak ďalej. Ja si myslím, že projektový manažment tohto projektu životných situácií a digitalizácie životných situácií na NCZI je jednou veľkou tragédiou. Normálne mám takú chuť mať až, možno je to štokholmský syndróm, mám takú chuť súcitiť s ministrom Migaľom v tomto, ktorý je zodpovedný v konečnom dôsledku za tieto míľniky. Lebo spolupráca, jeho spolupráca s NCZI alebo jeho zážitky zo spolupráce s NCZI musia byť skutočne, skutočne trýznivé. Nespochybňujem, opakujem, nespochybňujem potrebu vykazovať v elektronickom zdravotníctve dáta, spochybňujem kompetenciu Národného centra zdravotníckych informácií toto celé zastrešovať. A návrh? Pozmeňovací návrh poslanca Svobodu, ktorým sa odkladá účinnosť tohto ustanovenia, je len dôkazom týchto mojich pochybností, že sú oprávnené. Strana Sloboda a Solidarita nebude hlasovať za tento návrh zákona. Napriek tomu opakujem, že považujem za zmysluplné, aby ambulancie, poskytovatelia, nemocnice reportovali do elektronického zdravotníctva, ale nepáči sa mi, že NCZI si z toho robí dobrý deň. Lebo v zásade toto sme utrpeli. Pôvodne to malo byť totiž platné omnoho skôr ako 1. augusta. Už 1. júla je odložený termín. A odložený na 1. júla bol preto, lebo NCZI nestíhalo. A teraz nestíha znovu, tak to bude na 1. augusta. A nečudoval by som sa, keby tu vznikla nejaká mimoriadna schôdza v priebehu júla, keď príde NCZI s tým, že zase nestíha a potrebujú odložiť ten termín o ďalšie dva mesiace. A potom možno pochopíte, o čom rozprávam, keď hovorím, že túto inštitúciu treba spáliť plameňometom dotla, lebo je nereformovateľná, lebo je nereformovateľná. Moja predstava o správnom správcovi elektronických dát v tejto krajine je, že to musí byť nejaké partnerstvo medzi platiteľmi, poskytovateľmi a tvorcami zdravotnej politiky. To znamená poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, zdravotnými poisťovňami a, povedzme, ministerstvom zdravotníctva. Dnes, keď je to podriadená organizácia Ministerstva zdravotníctva, s ktorou samotné Ministerstvo zdravotníctva nevie vykývať, čiže je to štát v štáte. Dnes s touto inštitúciou neurobíte prakticky nič. S týmto súvisí téma dáta. Dáta v zdravotníctve. Vďaka nášmu predsedovi zdravotníckeho výboru, pánovi doktorovi Balážovi, sme mali včera celkom osviežujúce stretnutie na výbore o dátach v zdravotníctve, lebo každú chvíľu niektorý z hráčov vytiahne, že pozrite sa, zle sú platené štátne nemocnice. Ďalší povie, zle sú platené súkromné nemocnice. Ďalší povie, zle sú platené krajské nemocnice a všetci si nájdu nejaké dáta, na ktorých ukazujú, prečo sú práve oni tí zle platení poskytovatelia. A ako je možné, že každý si nájde svoje dáta? Prečo nemáme jedny dáta, na ktoré sa všetci pozeráme a OK, poďme si ich nejako interpretovať, interpretácia je na vás, ale dáta pravda. Pravda by mala byť jedna, kam tie peniaze v zdravotníctve tečú. A ukazuje sa, že každý si nájde takú pravdu, aká mu vyhovuje. Nie interpretáciu, ale fakty si nájde svoje. A tak by to byť nemalo. Čiže ďakujem veľmi pekne pánovi doktorovi Balážovi. Mali sme včera k tomu dobrú debatu na výbore a debata bola o tom, že ktoré dáta teda máme používať ako tú pravdu v systéme. A veľmi sa mi tam páčila poznámka predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pána Michala Palkoviča, ktorý teda tiež vydáva nejaké analýzy toho, ako sú platené nemocnice na Slovensku a aké sú tie váhy a podobne. A povedal, že používa tie a tie dáta, ktoré vyrába Ministerstvo zdravotníctva na sekcii optimalizácie siete nemocníc a kategorizácie nemocníc. Lebo je pravdou, že máme dáta aj v NCZI. Je pravda, však máme elektronické zdravotníctvo, nie? Máme dáta v NCZI. Ale povedal, že úžasný bonmot. Ale tieto dáta v NCZI sú veľmi dobre strážené. Rozumej, k tým dátam sa nikto nevie dostať. Existuje také, že možno pamätníci v 80. rokoch, keď mali ešte nejaké ZX Spectrum alebo takéto jednoduché praveké počítače, tak tam bola ROM-ka, read only memory. Read only memory znamenalo, že všetky informácie boli napálené na tom čipe. Na ten čip sa nedalo zapisovať, dalo sa z neho len čítať. Read only memory, ROM-ka. A ja hovorím, že NCZI je WOM-ka, write only memory. Že tam len pošlete dáta, ale nikto ich odtiaľ nevie čítať, lebo nájdu, keď požiadate o tie dáta, bambilión dôvodov, prečo vám ich nedajú. Lebo je to obchodné tajomstvo. Lebo ich viaže mlčanlivosť. Vďaka GDPR, lebo GDPR existuje. Ak chcete konkrétny príklad, robil som porovnávania. Asi osem rokov sme robili ako Health Policy Institute porovnávania pôrodníc na Slovensku. A skúšal som to najprv po dobrom, že skúsim z NCZI vypýtať dáta. Tak sa ich pýtam, koľko pôrodov bolo v jednotlivých pôrodniciach. V tom čase bolo na Slovensku asi 57 pôrodníc. Koľko pôrodov bolo v každej jednej z tých pôrodníc? Počet pôrodov v pôrodnici. Ako žiadna, že kto, koľko rokov, kto bol otec. To ma nezaujíma. Ma zaujíma, že či mali 500 pôrodov alebo 700 alebo 1500 pôrodov v tej ktorej pôrodnici. Takže táto jednoduchá otázka odo mňa odišla na NCZI. Aká bola odpoveď? Je to obchodné tajomstvo tých nemocníc, koľko mali pôrodov. Ja sa na nich pozerám, že aké obchodné tajomstvo. Však to platíme z verejných zdrojov, však to má byť verejný údaj. Do každej nemocnice som potom posielal, že prosím vás pekne, koľko ste mali pôrodov. Oni mi povedali, koľko mali pôrodov, ale NCZI mi to odmietlo dať, lebo je to obchodné tajomstvo. Tak sa pýtam, že a čo by mi vedeli dať? Akú informáciu? A toto tých z vás, ktorých bavia dáta a dátová analytika, to možno poteší. Oni povedali: „Môžeme vám to dať na okresy.“ Ale nie, na okresy vám to nemôžeme dať, lebo v okrese je zvyčajne len jedna pôrodnica, to by ste si vedeli vypočítať. Môžeme vám to dať na tri okresy, v ktorých sú pôrodnice, a povieme vám, že pre každé tri okresy, koľko tam bolo spolu pôrodov, ale tak, aby ste nevedeli, koľko mala ktorá pôrodnica. Ja sa pýtam, že načo je toto dobré? Načo je toto dobré? Načo máme WOM-ku, write only memory, že reportujeme registre, dáta, neviem čo, neviem čo? A na konci dňa, keď s tými dátami niekto chce niečo robiť, že niečo chce vypočítať, chce robiť nejakú zdravotnú politiku a podobne, tak to skončí spôsobom, že sorry, toto je obchodné tajomstvo. Na zdravotníckom výbore sme sa tiež rozprávali, a to už je zase asi dva týždne dozadu alebo tri týždne dozadu, o registroch. Najvyšší kontrolný úrad totiž urobil analýzu zdravotníckych registrov, z ktorých tri vedie práve NCZI. A bola to pomerne, akože, devastujúca kritika. Tie registre nefungujú. Buzerujeme poskytovateľov, aby niečo hlásili, vypĺňali, všetci, samozrejme, lekári sa sťažujú, že majú strašne veľa byrokracie, ale tu im pridávame byrokraciu. Napĺňajte registre dátami, ktoré ste už dávno napísali do zdravotnej dokumentácie, ale my ich chceme v nejakej inej štruktúre. A vo výsledku, keď ich aj tí lekári vyplnia a zapíšu, tak k tým dátam už potom nemajú znovu prístup. Sú celé odborné spoločnosti, ktoré nahúckali svojich členov: reportujte do tých registrov, lebo keď budeme mať dobré registre, vieme prijímať správne rozhodnutia v kategorizácii liekov, v liečbe, v ceste pacienta a tak ďalej. Tak tí lekári v dobrej viere to napĺňali dátami a potom, keď prišiel šéf tej odbornej spoločnosti lekárskej do NCZI, že už sme vám rok posielali dáta, chceli by sme sa teraz na ne pozrieť, tak im v NCZI povedali, že sorry, to nie sú vaše dáta, to sú naše dáta, to je GDPR, mlčanlivosť, my vám ich neukážeme. A sú odborné spoločnosti, ktoré sa po takejto facke a po takomto údere medzi oči nahnevali, použil som mierne slovo, nahnevali a povedali, že oni nebudú reportovať do NCZI nič. A vybudujú si na kolene svoj vlastný súkromný register, kde akože skúsia tie dáta zbierať sami ako alternatívne voči štátu. Lebo za to, čo do toho budú reportovať, si môžu sami, ale aj to, čo z toho budú čítať, si môžu sami. Majú to plne pod kontrolou. Onkologický register. Najnovšie dáta v onkologickom registri. Sme sa tu dneska doobeda bavili a včera o liekovom zákone. Liekový zákon má najväčší potenciál stáť veľa peňazí, najmä kvôli inovatívnej liečbe a predovšetkým na onkologické ochorenia. Onkológia čerpá obrovské množstvo zdrojov v liečbe. OK, je to aj preto, že je to drahé, je to aj preto, že 25 % ľudí zomiera na onkologické ochorenie, čiže skôr či neskôr sa mnohí z nás tohto ochorenia dožijú. A treba povedať, že onkologické ochorenie nemusí byť len akútne, môže to byť naozaj chronická choroba. Vďaka modernej liečbe môže ten pacient prežívať dlhé roky. A teraz, keď ideme prijať rozhodnutie v kategorizačnej komisii, či pustíme do kategorizácie alebo do nejakého výnimkového režimu alebo niečo, liek, ktorý stojí 10, 100, 150, 200 000 € alebo milión, tak by bolo dobré vedieť, či ten liek funguje. Či tomu pacientovi pomôže, či ten pacient má menej bolesti, či má dlhšie prežívanie, či má dlhšie prežívanie kvalitného života, nielen priviazaný k posteli. Potrebovali by sme vedieť, ako ten liek v klinickej praxi, v reálnej praxi funguje, pretože keď s ním prišla farmaceutická firma na Slovensko, priniesli len výsledky štúdií. Klinických štúdií, ktoré však nie sú z reálneho sveta. Často sú to veľmi dôkladne predvyberaní pacienti, na ktorých sa dá dokumentovať, že tá liečba funguje. Ale OK, pustíme liek za milióny do našej kategorizácie a potom by sme sa mali pozrieť, ako ten liek funguje. A teraz. Kam sa na to pozrieme, keď elektronické zdravotníctvo bohvieako nebeží, však kvôli tomu robíme túto novelu. A tie registre nám nefungujú. Onkologický register má najnovšie dáta. Dámy a páni, a toto je vec, kvôli ktorej by sme mali mať možno mimoriadnu schôdzu parlamentu. V onkologickom registri sú najnovšie dáta z roku 2015. Deväť rokov dozadu. Tí pacienti sú dávno mŕtvi, ktorí tam boli v tom 2015 zapísaní. Za deväť rokov sme sem doniesli hromadu nových liekov, ktoré stáli bambilión peňazí, stovky miliónov € a my netušíme, ako tieto lieky slovenským pacientom pomohli a či to boli dobre vynaložené peniaze a či sme tieto peniaze nemali vynaložiť inak. A potom tu na Doniu prebiehajú zbierky, že poskladajte sami na peniaze. Potom tu pani Kolník z detskej onkológie plače, že nemá pre detských pacientov s onkologickými ochoreniami liečbu. Ale my sme tu minuli stovky miliónov € s otáznym účinkom a my to nevieme ani len vyhodnotiť, lebo nám nefunguje onkologický register. V 70. rokoch, keď vznikol v Československu, to bol jeden z najlepších na svete. Československo patrilo medzi premiantov, svetových premiantov, čo sa týka onkologického registra. Sme sa mohli vystatovať, chodiť po konferenciách. Register v 70. rokoch, keď vznikol v Československu, to bol jeden z najlepších na svete. Československo patrilo medzi premiantov svetových premiantov, čo sa týka onkologického registra. Sme sa mohli vystatovať, chodiť po konferenciách. Bola vynikajúca disciplína v hlásení. OK, komunizmus si dokázal zabezpečiť disciplínu v hláseniach, ale ten register fungoval. Ale teraz je ten register v troskách. Spravuje ho Národné centrum zdravotníckych informácií, samozrejme, aby som nezabudol povedať. A ja si myslím, že je na prísnosť nezodpovedné prijímať rozhodnutia o desiatkach a stovkách miliónov €, ktoré dávame na liečbu liekmi, na kategorizáciu onkologických liekov bez toho, aby sme vedeli, či tie peniaze majú pre toho pacienta zmysel. Či tá liečba má zmysel, či to nie je len cynické, marketingové obchodovanie s nádejou tých pacientov, lebo samozrejme pacient, ktorý sa dozvie diagnózu rakovina, ten sa okamžite opúšťa a má pocit, že je to nezvratný osud, ktorý ho čaká. Ale často to tak nie je. Mnoho tých onkologických ochorení dnes už vieme stabilizovať, vieme ich dokonca aj liečiť a vyliečiť. Zaznelo to v diskusii k liekom niekoľkokrát. Či zopakujem to aj v tomto kontexte, keď sa urobila tá štúdia. Aké nové lieky prišli za posledných 20 rokov do Európskej únie? A ako veľmi tieto lieky pomohli pacientom a koľko nás stáli? Tak sa ukázalo, že z tých tzv. inovatívnych liekov. Jasné, všetko, čo farmaceutická firma vyrobí, je inovatívne, lebo však len tak to môže predať. A ja im to vôbec nezazlievam, že o tom takto rozprávajú. O tom je tá anekdota, že nehovoríš pekne o sloníkovi, nepredáš sloníka, nehovoríš pekne o svojom lieku, nepredáš ten liek, tak samozrejme ho prifarbujú. Ale viete, keď ho už používate rok, dva, v poriadku, ešte neviete. Ale keď ho používate päť rokov, sedem, desať, tak už viete, či to funguje alebo nefunguje. Či to bol len marketing, či to bolo len dobre nastavená klinická štúdia, na ktorej to vyšlo, alebo či to funguje aj v tom reálnom svete. A ukázalo sa, že z tých stovky molekúl inovatívnych liekov, ktoré sme pustili nielen tu v Európskej únii do úradových systémov, 40 %, 40 % týchto liekov neprinieslo žiaden prínos pre pacientov. 40 % to nie je maličkosť. To nie je okraj. To nie je za desatinnou čiarkou. To je 40 %. Len niečo viac ako polovica liekov naozaj účinkovala. Toto teraz nie je kritika farmaceutického priemyslu. Existuje ako hromada slepých uličiek. Áno, treba sa z nich poučiť. Ale my na Slovensku to nevieme ani len vyhodnotiť, to, čo vedeli urobiť v tom NICE vo Veľkej Británii. My to nevieme ani vyhodnotiť, lebo nemáme z čoho, lebo nemáme onkologický register, nemáme fungujúce elektronické zdravotníctvo. My ani nevieme, koľko percent tých liekov, ktoré sme tu schvaľovali, nikomu nepomohlo. Skôr poškodilo, pretože každé euro, ktoré sme dali na nefunkčnú, neúčinnú, neefektívnu liečbu, chýba niekde inde. Každé 1 euro. Každé jedno rozhodnutie o tom, že toto budeme hradiť, znamená, že toto hradiť nebudeme. A tí pacienti ani nevedia, že takáto sofiina voľba sa tu prijala. Že toto nebudeme hradiť. Tí ľudia potichu umierajú doma, nevediac, že mohli dostať liečbu, prípadne robia tú zbierku na tom Doniu, aby sa zozbierali na liečbu, ktorú mohli dostať pokojne hradenú, keby sme nehradili veci, ktoré sú neúčinné. Ale my v onkológii 10 rokov nevieme, čo je účinná liečba, lebo 10 rokov nám chýbajú dáta, 11 rokov nám chýbajú dáta. Ako je toto možné? Toto nie je zlyhanie súkromného sektora. Za toto nemôže Penta, Agel, lobisti a podobne. Za toto môže štát, pretože Národné centrum zdravotníckych informácií je štátna inštitúcia, podriadená Ministerstvu zdravotníctva. Čo robil štát na to, aby mal funkčný onkologický register? Ako je možné, že sme vybývali onkologický register, lebo bol dobrý. Akurát sme sa zviezli a sme ho doslova, že vybývali. A dnes už je akože na smiech. Nás už dnes, keď ideme na medzinárodné konferencie onkologického typu, sa na nás pozerajú ako na exotov, lebo ukážu graf, kde sú jednotlivé krajiny a potom je taká hviezdička, že Slovensko, že je mimo poradí, lebo nevedia nás do toho grafu zaradiť, lebo nemáme dáta. Ako je možné, že nemáme dáta? Ja hovorím, že keď nemáme dáta v zdravotníctve, tak šoférujeme naslepo. To je ako keby ste išli na diaľnici, zaviazali si oči a išli kade-tade, lebo nemáte spätnú väzbu. Neviete, či to, čo ste prijali, to rozhodnutie včera alebo pred týždňom, či prinieslo alebo neprinieslo pridanú hodnotu slovenským pacientom. A opakujem, za toto môže NCZI, Národné centrum zdravotníckych informácií, ktoré je dlhodobo príšerne riadené. Od roku 2012 do dneška je šéfom českého NCZI, čo sa volá ÚZIS, zdravotnícke informácie a štatistiky, pán Prokeš Dušek. Do dnešného dňa, to je 14 rokov, 15 rokov, je tam riaditeľom pán Prokeš Dušek z Masarykovej univerzity v Brne. Prežil 10 ministrov zdravotníctva. Ale šéf NCZI sa mení zhruba takým tempom, akým sa menia ministri zdravotníctva. V priemere je to jedenkrát ročne. Ak máte zmenu na manažérskej pozícii jedenkrát ročne, tá inštitúcia nemôže fungovať. Máme to v slovenských nemocniciach štátnych. V mnohých štátnych nemocniciach sa riaditelia menia ako postavičky na pražskom orloji. Výsledkom je, že tam príde nový riaditeľ, kým zistí, čo sa deje, kde sú záchody na chodbe, kde sú kľúče od miešačky. Tu už aby si pripravoval tú krabicu, do ktorej si zbalí svoje veci a odíde, lebo príde niekto iný. Takým spôsobom sa nedá riadiť. Nič sa takým spôsobom nedá riadiť a štát je v tomto prípade absolútne zlý vlastník týchto inštitúcií. Zlý prevádzkovateľ, pretože toto naozaj nie je na koho iného zvaliť. Toto sa dá zvaliť na neschopnosť štátu, politikov, ktorí za realizáciu politík sú zodpovední. Za to nemôže naozaj nikto iný. A prečo? Ako je možné, že tí Česi to dokážu ťahať 15 rokov s jedným riaditeľom a my ho potrebujeme meniť každú chvíľu? Ako je to možné? Čím to je? Je niečo vo vode, vo vzduchu alebo akože máme nejakú inú genetiku, alebo ako je toto možné? A vďaka tomuto mismanagementu na úrovni NCZI sme sa dostali k tomu, že nám nefungujú registre, že neplníme termíny, že možno nesplníme termíny a míľniky plánu obnovy. Že možno nám nebude poriadne fungovať to vykazovanie do elektronického zdravotníctva. Dámy a páni, ja som presvedčený, že na úrovni NCZI je potrebné urobiť zásadnú zmenu. Už o nej hovorím opakovane. Vždy, keď pána Vršanského stretnem, sa pýtam, kde má svoj azbestový oblek. Aby som mu neublížil. Nemyslím si, že by táto snemovňa mala ustupovať NCZI. Nemyslím si, že by sme mali posúvať účinnosti, ak máme predstavu, ako chceme robiť zdravotnú politiku, ak minister zdravotníctva má predstavu, ako chce robiť zdravotnú politiku, ak pán Svoboda má predstavu, ako treba robiť zdravotnú politiku, tak tak robme. NCZI je podriadená inštitúcia, nie nadriadená. Ale ja mám pocit niekedy, že je nadriadená nielen ministerstvu, ale aj tejto snemovni, lebo si s nami robí, čo chce. Oni vám povedali, že to treba posunúť o mesiac. OK, schválime, posunieme o mesiac. Možno bude mimoriadna schôdza v lete, lebo to nebudú stíhať. Hej? Toto sme chceli, priatelia? Toto? Keďže vidím, že kolegyňa Kolíková sa ešte chce prihlásiť faktickou poznámkou, na ktorú ja budem musieť chcieť asi zareagovať, tak samozrejme by som si odložil nejaký čas na reakcie. Ďakujem veľmi pekne. Po tomto vyčerpávajúcom vystúpení vyhlasujem prestávku 5-minútovú do 8:13, do 8:12. 18:12 39 146 938 303 914 693 830 391 469 383 039 146 938 303 914 291, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu, netuším. Nikto nie je prihlásený do rozpravy. Vyhlasujeme za… Ukľudnite sa. Ukľudnite sa. Ty si sa odhlásil, nie? Áno. Asi sa odhlásil. No. Nikto tam nie je, nie? No, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú, lebo ste sa odhlásili, a pristúpime k hlasovaniu zákona ako o celku.
|
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán navrhovateľ, vy viete, že ja som dlhodobo podporovateľom zlepšenia vykazovania výkonov a poskytnutej zdravotnej starostlivosti do elektronického zdravotníctva. Elektronické zdravotníctvo na Slovensku sa buduje, pokiaľ viem, ešte od čias, keď bol pán predseda Petrom zdravotníctva, lebo to bolo v roku 2008, keď bol ten launch, že teda budeme mať o chvíľočku ten e-Health. Potom sa to premenovalo, lebo už ten e-Health prinášal toľko zlej karmy, že sa to zmenilo na eZdravie, ale stále to nie je to, čo by sme chceli, aby to bolo. Naozaj stále to nie je ono. Minuli sme na to obrovské množstvo peňazí a hodnota zatiaľ za tie peniaze je mizivá. Áno, sú aj väčšie projekty, ktoré sa podarí dobrobrať. Aj Microsoftu sa nepodarilo vyrobiť hromadu softvéru, ktorý robil. Akurát teda Microsoft na to zaplatil vlastné peniaze a tuto sa spálili peniaze nielen slovenských daňových poplatníkov, ale aj európskych, keďže tam išlo pomerne veľa zdrojov z eurofondov na projekty, ktoré sa nematerializovali. Dnešným problémom elektronického zdravotníctva nie je tak úplne to, že by nebol server, na ktorý sa dajú zapisovať informácie, že by, povedzme, neboli informácie v počítačoch lekárov, ktoré by sa dali poslať na tie servery NCZI. Problémom ale je, že sa to nevyužíva. Významná časť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nezapisuje do eZdravia, napriek tomu, že je to už minimálne, koľko, osem rokov zákonná povinnosť. Od roku 2018, myslím, že? Čiže už je to osem rokov zákonná povinnosť, aby to, čo naťukal lekár vo svojej ambulancii, sa odnieslo a zapísalo niekam do eZdravia. Napriek tomu sa to nedeje. Trošku sa to začalo zlepšovať po zavedení elektronického receptu, keď poskytovatelia pochopili, že to môže prinášať aj výhody, že to nie je len čistá buzerácia. Ale potom ste vypli ten elektronický recept pre nezmluvných poskytovateľov. Čiže napríklad dnes celá skupina nezmluvných poskytovateľov nemá najmenšiu motiváciu zapisovať do eZdravia. Nemajú z toho žiadnu pridanú hodnotu. Nevedia vyrobiť elektronický recept. Hej? Neviete ich podmieniť ani úhradou zo zdravotného poistenia, lebo nie sú hradení zo zdravotného poistenia. A je to pomerne veľká časť ľadovca, ktorý je pod vodou, ktorý nevidíme, lebo vidíme len to, čo je vykázané, teda tú časť nad vodou, a zdá sa, že tá časť nad vodou je stále menšia, zmenšujúca sa v čase. Nezmluvných poskytovateľov na Slovensku máme, čo sa týka percent, je to dvojciferné percento. V Bratislavskom kraji, keď som robil tú analýzu, už som to párkrát spomínal, ale v tejto téme sa to oplatí spomenúť znovu, viac ako 30 %, čiže tretina poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti nemá zmluvu so zdravotnými poisťovňami. A keď nemá zmluvu so zdravotnými poisťovňami, nevieme ich donútiť týmto zákonom, lebo nevieme podmieniť úhradu vykazovaním do eZdravia. Nefunguje im eRecept. Takže týchto 30 % poskytovateľov nemá najmenšiu motiváciu niečo ďobať do počítača a posielať do eZdravia. A to je tá časť ľadovca, ktorú nevidíme. Áno, v iných regiónoch je to možno menšie percento, ale stále sa zvyšuje celoslovensky. Najmä pod tlakom relatívne nízkych úhrad zo zdravotného poistenia a po druhé pod tlakom toho, že sa robí pohon na lekárov, ktorí sa snažia vylepšiť si ekonomiku ambulancie vyberaním poplatkov. V okamihu, keď sú nezmluvní, môžu vybrať akékoľvek poplatky. Problém s úhradou zdravotnej starostlivosti, liekov a vyšetrení má potom pacient, ktorý znáša o to väčšie bremeno nákladov na zdravotnú starostlivosť. Dobre. Čiže aj tí, ktorí ale majú tú zmluvu so zdravotnými poisťovňami, ani tí nie vždy vykazujú do registrov, teda do NCZI. A neraz o tom ani nevedia. Mali sme o tom debatu na výbore. Ak si lekár kúpi softvér – ambulantný informačný systém, ktorý prešiel certifikáciou zhody na NCZI, to znamená, je to naozaj softvér, ktorý robí to, čo má robiť, to, čo od neho regulátor chce, aby robil, a spĺňa tie veci, a ďobe do toho tie svoje dekurzy a predpisy a veci, odosiela to do poisťovne a prichádzajú mu z poisťovne peniaze, tak má pocit, že vykazuje do eZdravia. Ale on neraz do toho eZdravia nevykazuje, lebo ten jeho ambulantný informačný systém má vypnuté vykazovanie do eZdravia, lebo niektorí výrobcovia tých softvérov tam umožnili vypnúť vykazovanie do eZdravia. Nechápem, ako je toto vôbec možné, že to dostalo certifikát zhody na NCZI, ale dobre. Sú softvéry, ktoré skrátka viete vypnúť a ten lekár ani nevie, že to je vypnuté, lebo to beží na pozadí. On si myslí, že keď ďobe niečo do počítača a píše tam tie dekurzy a píše tam tie záznamy o tom pacientovi a vedie tú zdravotnú dokumentáciu elektronicky, že to je elektronicky všade. Ale ak je to vzadu vypnuté, tak sa o tom eZdravie nedozvie. A tí lekári to často ani nevedia, ani nevedia, že sa to dá vypnúť. Ani nevedia, že im to možno výrobca defaultne vypol. Keď som toto spomenul na našej diskusii na výbore, tak treba oceniť aktivitu Ministerstva zdravotníctva ako aj NCZI, že v spolupráci so samosprávnymi krajmi teraz pred týždňom a pol prebehli veľké Webexy, nehovorím, že školenia, ale diskusie a informovanie lekárov po celom Slovensku. Mám pocit, že asi možno okolo 1000 ambulantných lekárov dohromady sa zúčastnilo na všetkých týchto online aj živých stretnutiach. Minimálne za Bratislavský kraj som teda pozýval ja tých lekárov na to stretnutie. A určite tam nejaké 200 sa zúčastnili. Mám pocit, že asi možno okolo 1000 ambulantných lekárov dohromady sa zúčastnilo na všetkých týchto online aj živých stretnutiach. Minimálne za bratislavský kraj som teda pozdieľal ja tých lekárov na to stretnutie. A určite tam nejaké 200 sa zúčastnili. Aby sme im vysvetlili, čo ich čaká, lebo od 1. júla, respektíve od 1. augusta nedostanú zaplatené od poisťovne, ak nezapisujú do e-Zdravia. Poskytli výkon, pracovali celý mesiac ako včeličky, ale tým, že to mali na pozadí vypnuté, sa môže stať, že nedostanú ani cent, lebo nebude záznam v e-Zdraví. Podmieňuje sa úhrada zo zdravotného poistenia práve záznamom v e-Zdraví. Ja to považujem za dobrý „nudging“ behaviorálny spôsob, ako donútiť poskytovateľov, aby, aby, aby vykazovali. Je to lepšie, ako pokutovať ich zo strany NCZI, lebo toto navyše NCZI nikdy nerobilo. Vítam to. Čo ma tu ruší, je pozmeňovací návrh, ktorý ste predložili. A odklad účinnosti. Áno, teraz je to, že o mesiac sa odkladá účinnosť. Ja osobne som na výbore pre zdravotníctvo minulý rok, tuším to bolo v septembri alebo v októbri, povedal, že priatelia z NCZI, vzhľadom na to, že vás poznám, neberiem čomukoľvek, čo hovoríte, pretože žiaden termín ste nikdy v živote nedodržali a to už je jedno, či bol ministrom Raši alebo Drucker alebo teraz Šaško. Žiaden termín ste nikdy nedodržali. Takže chcete naozaj účinnosť tohto zákona od 1. januára? Oni povedali: „To je dobrá pripomienka, nechceme.“ Hej? Tak sa to posúvalo. Už sa to nakoniec posunulo na 1. júla a dneska sa to posúva na 1. augusta salámovou metódou. A snáď už nebude žiadne ďalšie rokovanie do toho 1. augusta, takže toto bude musieť byť vytesané do mramoru. A ja vám rovno hovorím, že neverím, že to NCZI zvládne. Lebo odôvodnenie, keď si prečítate odôvodnenie pána poslanca Svobodu, ktorý dával tento pozmeňujúci návrh, je v zásade odôvodnenie, ktoré napísalo NCZI, že prečo to nestíhajú. Nestíhajú to preto, lebo robia životné situácie. Životné situácie je projekt, ktorý je súčasťou projektu Plánu obnovy. Sú na to naviazané peniaze. A kvôli životným situáciám sme tu už masakrovali zákony, tuším o vojnových hroboch naposledy. Keď sme cez vojnové hroby sa snažili posúvať termíny, lebo NCZI nestíha. NCZI nestíha a priori. NCZI nestihne, že nič, ani tie životné situácie nestihne. Ja sa bojím, že buď budeme vracať peniaze, alebo budeme predstierať pred Európskou úniou, že sme to splnili, hoci sme tú domácu úlohu nesplnili. Neverím tomu, že sa to podarí NCZI splniť. Čiže, aby som zhrnul svoje vystúpenie. Vítam, vítam tieto pravidlá, vítam to tak pre Sociálnu poisťovňu, ako pre zdravotníctvo. Je to dobrá vec. Nepáči sa mi ten odklad termínu a svojím hlasovaním vyjadrím svoj nesúhlas s tým, ako je tento projekt manažovaný. Osobne si myslím, že NCZI by malo byť spálené plameňometom do tla a založené nanovo. Vďaka.
|
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán navrhovateľ, vy viete, že ja som dlhodobo podporovateľom zlepšenia vykazovania výkonov a poskytnutej zdravotnej starostlivosti do elektronického zdravotníctva. Elektronické zdravotníctvo na Slovensku sa buduje, pokiaľ viem, ešte od čias, keď bol pán predseda Petrom zdravotníctva, lebo to bolo v roku 2008, keď bol ten launch, že teda budeme mať o chvíľočku ten e-Health. Potom sa to premenovalo, lebo už ten e-Health prinášal toľko zlej karmy, že sa to zmenilo na eZdravie, ale stále to nie je to, čo by sme chceli, aby to bolo. Naozaj stále to nie je ono. Minuli sme na to obrovské množstvo peňazí a hodnota zatiaľ za tie peniaze je mizivá. Áno, sú aj väčšie projekty, ktoré sa podarí dobrobrať. Aj Microsoftu sa nepodarilo vyrobiť hromadu softvéru, ktorý robil. Akurát teda Microsoft na to zaplatil vlastné peniaze a tuto sa spálili peniaze nielen slovenských daňových poplatníkov, ale aj európskych, keďže tam išlo pomerne veľa zdrojov z eurofondov na projekty, ktoré sa nematerializovali. Dnešným problémom elektronického zdravotníctva nie je tak úplne to, že by nebol server, na ktorý sa dajú zapisovať informácie, že by, povedzme, neboli informácie v počítačoch lekárov, ktoré by sa dali poslať na tie servery NCZI. Problémom ale je, že sa to nevyužíva. Významná časť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nezapisuje do eZdravia, napriek tomu, že je to už minimálne, koľko, osem rokov zákonná povinnosť. Od roku 2018, myslím, že? Čiže už je to osem rokov zákonná povinnosť, aby to, čo naťukal lekár vo svojej ambulancii, sa odnieslo a zapísalo niekam do eZdravia. Napriek tomu sa to nedeje. Trošku sa to začalo zlepšovať po zavedení elektronického receptu, keď poskytovatelia pochopili, že to môže prinášať aj výhody, že to nie je len čistá buzerácia. Ale potom ste vypli ten elektronický recept pre nezmluvných poskytovateľov. Čiže napríklad dnes celá skupina nezmluvných poskytovateľov nemá najmenšiu motiváciu zapisovať do eZdravia. Nemajú z toho žiadnu pridanú hodnotu. Nevedia vyrobiť elektronický recept. Hej? Neviete ich podmieniť ani úhradou zo zdravotného poistenia, lebo nie sú hradení zo zdravotného poistenia. A je to pomerne veľká časť ľadovca, ktorý je pod vodou, ktorý nevidíme, lebo vidíme len to, čo je vykázané, teda tú časť nad vodou, a zdá sa, že tá časť nad vodou je stále menšia, zmenšujúca sa v čase. Nezmluvných poskytovateľov na Slovensku máme, čo sa týka percent, je to dvojciferné percento. V Bratislavskom kraji, keď som robil tú analýzu, už som to párkrát spomínal, ale v tejto téme sa to oplatí spomenúť znovu, viac ako 30 %, čiže tretina poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti nemá zmluvu so zdravotnými poisťovňami. A keď nemá zmluvu so zdravotnými poisťovňami, nevieme ich donútiť týmto zákonom, lebo nevieme podmieniť úhradu vykazovaním do eZdravia. Nefunguje im eRecept. Takže týchto 30 % poskytovateľov nemá najmenšiu motiváciu niečo ďobať do počítača a posielať do eZdravia. A to je tá časť ľadovca, ktorú nevidíme. Áno, v iných regiónoch je to možno menšie percento, ale stále sa zvyšuje celoslovensky. Najmä pod tlakom relatívne nízkych úhrad zo zdravotného poistenia a po druhé pod tlakom toho, že sa robí pohon na lekárov, ktorí sa snažia vylepšiť si ekonomiku ambulancie vyberaním poplatkov. V okamihu, keď sú nezmluvní, môžu vybrať akékoľvek poplatky. Problém s úhradou zdravotnej starostlivosti, liekov a vyšetrení má potom pacient, ktorý znáša o to väčšie bremeno nákladov na zdravotnú starostlivosť. Dobre. Čiže aj tí, ktorí ale majú tú zmluvu so zdravotnými poisťovňami, ani tí nie vždy vykazujú do registrov, teda do NCZI. A neraz o tom ani nevedia. Mali sme o tom debatu na výbore. Ak si lekár kúpi softvér – ambulantný informačný systém, ktorý prešiel certifikáciou zhody na NCZI, to znamená, je to naozaj softvér, ktorý robí to, čo má robiť, to, čo od neho regulátor chce, aby robil, a spĺňa tie veci, a ďobe do toho tie svoje dekurzy a predpisy a veci, odosiela to do poisťovne a prichádzajú mu z poisťovne peniaze, tak má pocit, že vykazuje do eZdravia. Ale on neraz do toho eZdravia nevykazuje, lebo ten jeho ambulantný informačný systém má vypnuté vykazovanie do eZdravia, lebo niektorí výrobcovia tých softvérov tam umožnili vypnúť vykazovanie do eZdravia. Nechápem, ako je toto vôbec možné, že to dostalo certifikát zhody na NCZI, ale dobre. Sú softvéry, ktoré skrátka viete vypnúť a ten lekár ani nevie, že to je vypnuté, lebo to beží na pozadí. On si myslí, že keď ďobe niečo do počítača a píše tam tie dekurzy a píše tam tie záznamy o tom pacientovi a vedie tú zdravotnú dokumentáciu elektronicky, že to je elektronicky všade. Ale ak je to vzadu vypnuté, tak sa o tom eZdravie nedozvie. A tí lekári to často ani nevedia, ani nevedia, že sa to dá vypnúť. Ani nevedia, že im to možno výrobca defaultne vypol. Keď som toto spomenul na našej diskusii na výbore, tak treba oceniť aktivitu Ministerstva zdravotníctva ako aj NCZI, že v spolupráci so samosprávnymi krajmi teraz pred týždňom a pol prebehli veľké Webexy, nehovorím, že školenia, ale diskusie a informovanie lekárov po celom Slovensku. Mám pocit, že asi možno okolo 1000 ambulantných lekárov dohromady sa zúčastnilo na všetkých týchto online aj živých stretnutiach. Minimálne za Bratislavský kraj som teda pozýval ja tých lekárov na to stretnutie. A určite tam nejaké 200 sa zúčastnili. Mám pocit, že asi možno okolo 1000 ambulantných lekárov dohromady sa zúčastnilo na všetkých týchto online aj živých stretnutiach. Minimálne za bratislavský kraj som teda pozdieľal ja tých lekárov na to stretnutie. A určite tam nejaké 200 sa zúčastnili. Aby sme im vysvetlili, čo ich čaká, lebo od 1. júla, respektíve od 1. augusta nedostanú zaplatené od poisťovne, ak nezapisujú do e-Zdravia. Poskytli výkon, pracovali celý mesiac ako včeličky, ale tým, že to mali na pozadí vypnuté, sa môže stať, že nedostanú ani cent, lebo nebude záznam v e-Zdraví. Podmieňuje sa úhrada zo zdravotného poistenia práve záznamom v e-Zdraví. Ja to považujem za dobrý „nudging“ behaviorálny spôsob, ako donútiť poskytovateľov, aby, aby, aby vykazovali. Je to lepšie, ako pokutovať ich zo strany NCZI, lebo toto navyše NCZI nikdy nerobilo. Vítam to. Čo ma tu ruší, je pozmeňovací návrh, ktorý ste predložili. A odklad účinnosti. Áno, teraz je to, že o mesiac sa odkladá účinnosť. Ja osobne som na výbore pre zdravotníctvo minulý rok, tuším to bolo v septembri alebo v októbri, povedal, že priatelia z NCZI, vzhľadom na to, že vás poznám, neberiem čomukoľvek, čo hovoríte, pretože žiaden termín ste nikdy v živote nedodržali a to už je jedno, či bol ministrom Raši alebo Drucker alebo teraz Šaško. Žiaden termín ste nikdy nedodržali. Takže chcete naozaj účinnosť tohto zákona od 1. januára? Oni povedali: „To je dobrá pripomienka, nechceme.“ Hej? Tak sa to posúvalo. Už sa to nakoniec posunulo na 1. júla a dneska sa to posúva na 1. augusta salámovou metódou. A snáď už nebude žiadne ďalšie rokovanie do toho 1. augusta, takže toto bude musieť byť vytesané do mramoru. A ja vám rovno hovorím, že neverím, že to NCZI zvládne. Lebo odôvodnenie, keď si prečítate odôvodnenie pána poslanca Svobodu, ktorý dával tento pozmeňujúci návrh, je v zásade odôvodnenie, ktoré napísalo NCZI, že prečo to nestíhajú. Nestíhajú to preto, lebo robia životné situácie. Životné situácie je projekt, ktorý je súčasťou projektu Plánu obnovy. Sú na to naviazané peniaze. A kvôli životným situáciám sme tu už masakrovali zákony, tuším o vojnových hroboch naposledy. Keď sme cez vojnové hroby sa snažili posúvať termíny, lebo NCZI nestíha. NCZI nestíha a priori. NCZI nestihne, že nič, ani tie životné situácie nestihne. Ja sa bojím, že buď budeme vracať peniaze, alebo budeme predstierať pred Európskou úniou, že sme to splnili, hoci sme tú domácu úlohu nesplnili. Neverím tomu, že sa to podarí NCZI splniť. Čiže, aby som zhrnul svoje vystúpenie. Vítam, vítam tieto pravidlá, vítam to tak pre Sociálnu poisťovňu, ako pre zdravotníctvo. Je to dobrá vec. Nepáči sa mi ten odklad termínu a svojím hlasovaním vyjadrím svoj nesúhlas s tým, ako je tento projekt manažovaný. Osobne si myslím, že NCZI by malo byť spálené plameňometom do tla a založené nanovo. Vďaka.
|
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán navrhovateľ, vy viete, že ja som dlhodobo podporovateľom zlepšenia vykazovania výkonov a poskytnutej zdravotnej starostlivosti do elektronického zdravotníctva. Elektronické zdravotníctvo na Slovensku sa buduje, pokiaľ viem, ešte od čias, keď bol pán predseda Petrom zdravotníctva, lebo to bolo v roku 2008, keď bol ten launch, že teda budeme mať o chvíľočku ten e-Health. Potom sa to premenovalo, lebo už ten e-Health prinášal toľko zlej karmy, že sa to zmenilo na eZdravie, ale stále to nie je to, čo by sme chceli, aby to bolo. Naozaj stále to nie je ono. Minuli sme na to obrovské množstvo peňazí a hodnota zatiaľ za tie peniaze je mizivá. Áno, sú aj väčšie projekty, ktoré sa podarí dobrobrať. Aj Microsoftu sa nepodarilo vyrobiť hromadu softvéru, ktorý robil. Akurát teda Microsoft na to zaplatil vlastné peniaze a tuto sa spálili peniaze nielen slovenských daňových poplatníkov, ale aj európskych, keďže tam išlo pomerne veľa zdrojov z eurofondov na projekty, ktoré sa nematerializovali. Dnešným problémom elektronického zdravotníctva nie je tak úplne to, že by nebol server, na ktorý sa dajú zapisovať informácie, že by, povedzme, neboli informácie v počítačoch lekárov, ktoré by sa dali poslať na tie servery NCZI. Problémom ale je, že sa to nevyužíva. Významná časť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nezapisuje do eZdravia, napriek tomu, že je to už minimálne, koľko, osem rokov zákonná povinnosť. Od roku 2018, myslím, že? Čiže už je to osem rokov zákonná povinnosť, aby to, čo naťukal lekár vo svojej ambulancii, sa odnieslo a zapísalo niekam do eZdravia. Napriek tomu sa to nedeje. Trošku sa to začalo zlepšovať po zavedení elektronického receptu, keď poskytovatelia pochopili, že to môže prinášať aj výhody, že to nie je len čistá buzerácia. Ale potom ste vypli ten elektronický recept pre nezmluvných poskytovateľov. Čiže napríklad dnes celá skupina nezmluvných poskytovateľov nemá najmenšiu motiváciu zapisovať do eZdravia. Nemajú z toho žiadnu pridanú hodnotu. Nevedia vyrobiť elektronický recept. Hej? Neviete ich podmieniť ani úhradou zo zdravotného poistenia, lebo nie sú hradení zo zdravotného poistenia. A je to pomerne veľká časť ľadovca, ktorý je pod vodou, ktorý nevidíme, lebo vidíme len to, čo je vykázané, teda tú časť nad vodou, a zdá sa, že tá časť nad vodou je stále menšia, zmenšujúca sa v čase. Nezmluvných poskytovateľov na Slovensku máme, čo sa týka percent, je to dvojciferné percento. V Bratislavskom kraji, keď som robil tú analýzu, už som to párkrát spomínal, ale v tejto téme sa to oplatí spomenúť znovu, viac ako 30 %, čiže tretina poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti nemá zmluvu so zdravotnými poisťovňami. A keď nemá zmluvu so zdravotnými poisťovňami, nevieme ich donútiť týmto zákonom, lebo nevieme podmieniť úhradu vykazovaním do eZdravia. Nefunguje im eRecept. Takže týchto 30 % poskytovateľov nemá najmenšiu motiváciu niečo ďobať do počítača a posielať do eZdravia. A to je tá časť ľadovca, ktorú nevidíme. Áno, v iných regiónoch je to možno menšie percento, ale stále sa zvyšuje celoslovensky. Najmä pod tlakom relatívne nízkych úhrad zo zdravotného poistenia a po druhé pod tlakom toho, že sa robí pohon na lekárov, ktorí sa snažia vylepšiť si ekonomiku ambulancie vyberaním poplatkov. V okamihu, keď sú nezmluvní, môžu vybrať akékoľvek poplatky. Problém s úhradou zdravotnej starostlivosti, liekov a vyšetrení má potom pacient, ktorý znáša o to väčšie bremeno nákladov na zdravotnú starostlivosť. Dobre. Čiže aj tí, ktorí ale majú tú zmluvu so zdravotnými poisťovňami, ani tí nie vždy vykazujú do registrov, teda do NCZI. A neraz o tom ani nevedia. Mali sme o tom debatu na výbore. Ak si lekár kúpi softvér – ambulantný informačný systém, ktorý prešiel certifikáciou zhody na NCZI, to znamená, je to naozaj softvér, ktorý robí to, čo má robiť, to, čo od neho regulátor chce, aby robil, a spĺňa tie veci, a ďobe do toho tie svoje dekurzy a predpisy a veci, odosiela to do poisťovne a prichádzajú mu z poisťovne peniaze, tak má pocit, že vykazuje do eZdravia. Ale on neraz do toho eZdravia nevykazuje, lebo ten jeho ambulantný informačný systém má vypnuté vykazovanie do eZdravia, lebo niektorí výrobcovia tých softvérov tam umožnili vypnúť vykazovanie do eZdravia. Nechápem, ako je toto vôbec možné, že to dostalo certifikát zhody na NCZI, ale dobre. Sú softvéry, ktoré skrátka viete vypnúť a ten lekár ani nevie, že to je vypnuté, lebo to beží na pozadí. On si myslí, že keď ďobe niečo do počítača a píše tam tie dekurzy a píše tam tie záznamy o tom pacientovi a vedie tú zdravotnú dokumentáciu elektronicky, že to je elektronicky všade. Ale ak je to vzadu vypnuté, tak sa o tom eZdravie nedozvie. A tí lekári to často ani nevedia, ani nevedia, že sa to dá vypnúť. Ani nevedia, že im to možno výrobca defaultne vypol. Keď som toto spomenul na našej diskusii na výbore, tak treba oceniť aktivitu Ministerstva zdravotníctva ako aj NCZI, že v spolupráci so samosprávnymi krajmi teraz pred týždňom a pol prebehli veľké Webexy, nehovorím, že školenia, ale diskusie a informovanie lekárov po celom Slovensku. Mám pocit, že asi možno okolo 1000 ambulantných lekárov dohromady sa zúčastnilo na všetkých týchto online aj živých stretnutiach. Minimálne za Bratislavský kraj som teda pozýval ja tých lekárov na to stretnutie. A určite tam nejaké 200 sa zúčastnili. Mám pocit, že asi možno okolo 1000 ambulantných lekárov dohromady sa zúčastnilo na všetkých týchto online aj živých stretnutiach. Minimálne za bratislavský kraj som teda pozdieľal ja tých lekárov na to stretnutie. A určite tam nejaké 200 sa zúčastnili. Aby sme im vysvetlili, čo ich čaká, lebo od 1. júla, respektíve od 1. augusta nedostanú zaplatené od poisťovne, ak nezapisujú do e-Zdravia. Poskytli výkon, pracovali celý mesiac ako včeličky, ale tým, že to mali na pozadí vypnuté, sa môže stať, že nedostanú ani cent, lebo nebude záznam v e-Zdraví. Podmieňuje sa úhrada zo zdravotného poistenia práve záznamom v e-Zdraví. Ja to považujem za dobrý „nudging“ behaviorálny spôsob, ako donútiť poskytovateľov, aby, aby, aby vykazovali. Je to lepšie, ako pokutovať ich zo strany NCZI, lebo toto navyše NCZI nikdy nerobilo. Vítam to. Čo ma tu ruší, je pozmeňovací návrh, ktorý ste predložili. A odklad účinnosti. Áno, teraz je to, že o mesiac sa odkladá účinnosť. Ja osobne som na výbore pre zdravotníctvo minulý rok, tuším to bolo v septembri alebo v októbri, povedal, že priatelia z NCZI, vzhľadom na to, že vás poznám, neberiem čomukoľvek, čo hovoríte, pretože žiaden termín ste nikdy v živote nedodržali a to už je jedno, či bol ministrom Raši alebo Drucker alebo teraz Šaško. Žiaden termín ste nikdy nedodržali. Takže chcete naozaj účinnosť tohto zákona od 1. januára? Oni povedali: „To je dobrá pripomienka, nechceme.“ Hej? Tak sa to posúvalo. Už sa to nakoniec posunulo na 1. júla a dneska sa to posúva na 1. augusta salámovou metódou. A snáď už nebude žiadne ďalšie rokovanie do toho 1. augusta, takže toto bude musieť byť vytesané do mramoru. A ja vám rovno hovorím, že neverím, že to NCZI zvládne. Lebo odôvodnenie, keď si prečítate odôvodnenie pána poslanca Svobodu, ktorý dával tento pozmeňujúci návrh, je v zásade odôvodnenie, ktoré napísalo NCZI, že prečo to nestíhajú. Nestíhajú to preto, lebo robia životné situácie. Životné situácie je projekt, ktorý je súčasťou projektu Plánu obnovy. Sú na to naviazané peniaze. A kvôli životným situáciám sme tu už masakrovali zákony, tuším o vojnových hroboch naposledy. Keď sme cez vojnové hroby sa snažili posúvať termíny, lebo NCZI nestíha. NCZI nestíha a priori. NCZI nestihne, že nič, ani tie životné situácie nestihne. Ja sa bojím, že buď budeme vracať peniaze, alebo budeme predstierať pred Európskou úniou, že sme to splnili, hoci sme tú domácu úlohu nesplnili. Neverím tomu, že sa to podarí NCZI splniť. Čiže, aby som zhrnul svoje vystúpenie. Vítam, vítam tieto pravidlá, vítam to tak pre Sociálnu poisťovňu, ako pre zdravotníctvo. Je to dobrá vec. Nepáči sa mi ten odklad termínu a svojím hlasovaním vyjadrím svoj nesúhlas s tým, ako je tento projekt manažovaný. Osobne si myslím, že NCZI by malo byť spálené plameňometom do tla a založené nanovo. Vďaka.
|
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán navrhovateľ, vy viete, že ja som dlhodobo podporovateľom zlepšenia vykazovania výkonov a poskytnutej zdravotnej starostlivosti do elektronického zdravotníctva. Elektronické zdravotníctvo na Slovensku sa buduje, pokiaľ viem, ešte od čias, keď bol pán predseda Petrom zdravotníctva, lebo to bolo v roku 2008, keď bol ten launch, že teda budeme mať o chvíľočku ten e-Health. Potom sa to premenovalo, lebo už ten e-Health prinášal toľko zlej karmy, že sa to zmenilo na eZdravie, ale stále to nie je to, čo by sme chceli, aby to bolo. Naozaj stále to nie je ono. Minuli sme na to obrovské množstvo peňazí a hodnota zatiaľ za tie peniaze je mizivá. Áno, sú aj väčšie projekty, ktoré sa podarí dobrobrať. Aj Microsoftu sa nepodarilo vyrobiť hromadu softvéru, ktorý robil. Akurát teda Microsoft na to zaplatil vlastné peniaze a tuto sa spálili peniaze nielen slovenských daňových poplatníkov, ale aj európskych, keďže tam išlo pomerne veľa zdrojov z eurofondov na projekty, ktoré sa nematerializovali. Dnešným problémom elektronického zdravotníctva nie je tak úplne to, že by nebol server, na ktorý sa dajú zapisovať informácie, že by, povedzme, neboli informácie v počítačoch lekárov, ktoré by sa dali poslať na tie servery NCZI. Problémom ale je, že sa to nevyužíva. Významná časť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nezapisuje do eZdravia, napriek tomu, že je to už minimálne, koľko, osem rokov zákonná povinnosť. Od roku 2018, myslím, že? Čiže už je to osem rokov zákonná povinnosť, aby to, čo naťukal lekár vo svojej ambulancii, sa odnieslo a zapísalo niekam do eZdravia. Napriek tomu sa to nedeje. Trošku sa to začalo zlepšovať po zavedení elektronického receptu, keď poskytovatelia pochopili, že to môže prinášať aj výhody, že to nie je len čistá buzerácia. Ale potom ste vypli ten elektronický recept pre nezmluvných poskytovateľov. Čiže napríklad dnes celá skupina nezmluvných poskytovateľov nemá najmenšiu motiváciu zapisovať do eZdravia. Nemajú z toho žiadnu pridanú hodnotu. Nevedia vyrobiť elektronický recept. Hej? Neviete ich podmieniť ani úhradou zo zdravotného poistenia, lebo nie sú hradení zo zdravotného poistenia. A je to pomerne veľká časť ľadovca, ktorý je pod vodou, ktorý nevidíme, lebo vidíme len to, čo je vykázané, teda tú časť nad vodou, a zdá sa, že tá časť nad vodou je stále menšia, zmenšujúca sa v čase. Nezmluvných poskytovateľov na Slovensku máme, čo sa týka percent, je to dvojciferné percento. V Bratislavskom kraji, keď som robil tú analýzu, už som to párkrát spomínal, ale v tejto téme sa to oplatí spomenúť znovu, viac ako 30 %, čiže tretina poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti nemá zmluvu so zdravotnými poisťovňami. A keď nemá zmluvu so zdravotnými poisťovňami, nevieme ich donútiť týmto zákonom, lebo nevieme podmieniť úhradu vykazovaním do eZdravia. Nefunguje im eRecept. Takže týchto 30 % poskytovateľov nemá najmenšiu motiváciu niečo ďobať do počítača a posielať do eZdravia. A to je tá časť ľadovca, ktorú nevidíme. Áno, v iných regiónoch je to možno menšie percento, ale stále sa zvyšuje celoslovensky. Najmä pod tlakom relatívne nízkych úhrad zo zdravotného poistenia a po druhé pod tlakom toho, že sa robí pohon na lekárov, ktorí sa snažia vylepšiť si ekonomiku ambulancie vyberaním poplatkov. V okamihu, keď sú nezmluvní, môžu vybrať akékoľvek poplatky. Problém s úhradou zdravotnej starostlivosti, liekov a vyšetrení má potom pacient, ktorý znáša o to väčšie bremeno nákladov na zdravotnú starostlivosť. Dobre. Čiže aj tí, ktorí ale majú tú zmluvu so zdravotnými poisťovňami, ani tí nie vždy vykazujú do registrov, teda do NCZI. A neraz o tom ani nevedia. Mali sme o tom debatu na výbore. Ak si lekár kúpi softvér – ambulantný informačný systém, ktorý prešiel certifikáciou zhody na NCZI, to znamená, je to naozaj softvér, ktorý robí to, čo má robiť, to, čo od neho regulátor chce, aby robil, a spĺňa tie veci, a ďobe do toho tie svoje dekurzy a predpisy a veci, odosiela to do poisťovne a prichádzajú mu z poisťovne peniaze, tak má pocit, že vykazuje do eZdravia. Ale on neraz do toho eZdravia nevykazuje, lebo ten jeho ambulantný informačný systém má vypnuté vykazovanie do eZdravia, lebo niektorí výrobcovia tých softvérov tam umožnili vypnúť vykazovanie do eZdravia. Nechápem, ako je toto vôbec možné, že to dostalo certifikát zhody na NCZI, ale dobre. Sú softvéry, ktoré skrátka viete vypnúť a ten lekár ani nevie, že to je vypnuté, lebo to beží na pozadí. On si myslí, že keď ďobe niečo do počítača a píše tam tie dekurzy a píše tam tie záznamy o tom pacientovi a vedie tú zdravotnú dokumentáciu elektronicky, že to je elektronicky všade. Ale ak je to vzadu vypnuté, tak sa o tom eZdravie nedozvie. A tí lekári to často ani nevedia, ani nevedia, že sa to dá vypnúť. Ani nevedia, že im to možno výrobca defaultne vypol. Keď som toto spomenul na našej diskusii na výbore, tak treba oceniť aktivitu Ministerstva zdravotníctva ako aj NCZI, že v spolupráci so samosprávnymi krajmi teraz pred týždňom a pol prebehli veľké Webexy, nehovorím, že školenia, ale diskusie a informovanie lekárov po celom Slovensku. Mám pocit, že asi možno okolo 1000 ambulantných lekárov dohromady sa zúčastnilo na všetkých týchto online aj živých stretnutiach. Minimálne za Bratislavský kraj som teda pozýval ja tých lekárov na to stretnutie. A určite tam nejaké 200 sa zúčastnili. Mám pocit, že asi možno okolo 1000 ambulantných lekárov dohromady sa zúčastnilo na všetkých týchto online aj živých stretnutiach. Minimálne za bratislavský kraj som teda pozdieľal ja tých lekárov na to stretnutie. A určite tam nejaké 200 sa zúčastnili. Aby sme im vysvetlili, čo ich čaká, lebo od 1. júla, respektíve od 1. augusta nedostanú zaplatené od poisťovne, ak nezapisujú do e-Zdravia. Poskytli výkon, pracovali celý mesiac ako včeličky, ale tým, že to mali na pozadí vypnuté, sa môže stať, že nedostanú ani cent, lebo nebude záznam v e-Zdraví. Podmieňuje sa úhrada zo zdravotného poistenia práve záznamom v e-Zdraví. Ja to považujem za dobrý „nudging“ behaviorálny spôsob, ako donútiť poskytovateľov, aby, aby, aby vykazovali. Je to lepšie, ako pokutovať ich zo strany NCZI, lebo toto navyše NCZI nikdy nerobilo. Vítam to. Čo ma tu ruší, je pozmeňovací návrh, ktorý ste predložili. A odklad účinnosti. Áno, teraz je to, že o mesiac sa odkladá účinnosť. Ja osobne som na výbore pre zdravotníctvo minulý rok, tuším to bolo v septembri alebo v októbri, povedal, že priatelia z NCZI, vzhľadom na to, že vás poznám, neberiem čomukoľvek, čo hovoríte, pretože žiaden termín ste nikdy v živote nedodržali a to už je jedno, či bol ministrom Raši alebo Drucker alebo teraz Šaško. Žiaden termín ste nikdy nedodržali. Takže chcete naozaj účinnosť tohto zákona od 1. januára? Oni povedali: „To je dobrá pripomienka, nechceme.“ Hej? Tak sa to posúvalo. Už sa to nakoniec posunulo na 1. júla a dneska sa to posúva na 1. augusta salámovou metódou. A snáď už nebude žiadne ďalšie rokovanie do toho 1. augusta, takže toto bude musieť byť vytesané do mramoru. A ja vám rovno hovorím, že neverím, že to NCZI zvládne. Lebo odôvodnenie, keď si prečítate odôvodnenie pána poslanca Svobodu, ktorý dával tento pozmeňujúci návrh, je v zásade odôvodnenie, ktoré napísalo NCZI, že prečo to nestíhajú. Nestíhajú to preto, lebo robia životné situácie. Životné situácie je projekt, ktorý je súčasťou projektu Plánu obnovy. Sú na to naviazané peniaze. A kvôli životným situáciám sme tu už masakrovali zákony, tuším o vojnových hroboch naposledy. Keď sme cez vojnové hroby sa snažili posúvať termíny, lebo NCZI nestíha. NCZI nestíha a priori. NCZI nestihne, že nič, ani tie životné situácie nestihne. Ja sa bojím, že buď budeme vracať peniaze, alebo budeme predstierať pred Európskou úniou, že sme to splnili, hoci sme tú domácu úlohu nesplnili. Neverím tomu, že sa to podarí NCZI splniť. Čiže, aby som zhrnul svoje vystúpenie. Vítam, vítam tieto pravidlá, vítam to tak pre Sociálnu poisťovňu, ako pre zdravotníctvo. Je to dobrá vec. Nepáči sa mi ten odklad termínu a svojím hlasovaním vyjadrím svoj nesúhlas s tým, ako je tento projekt manažovaný. Osobne si myslím, že NCZI by malo byť spálené plameňometom do tla a založené nanovo. Vďaka.
|