|
|
Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda parlamentu. Ja sa chcem vyjadriť k tej časti vystúpenia pána poslanca Dostála, v ktorej sa venoval krížovej kontrole jednotlivých ministerstiev, respektíve vládneho auditu, pretože naozaj a tu s ním súhlasím, nemôžeme mať proti tomu žiadne námietky. Obzvlášť ak zisťujeme, že jednotlivé ministerstvá, ak aj vyhlasovali príslušné dotačné výzvy, zrejme v tom čase nedisponovali personálnymi alebo odbornými alebo inými kapacitami, aby mohli zvládnuť aj následný proces kontroly v jednotlivých implementáciách týchto projektov. Rovnako s vami súhlasím a myslím, že to asi všetci, bez rozdielu na to, či sme z koalície alebo z opozície a nič iné nechceme ako len to, že aj my rešpektujeme závery vládneho auditu. Vládny audit nekontroloval jeden subjekt, ale vybral viacero subjektov a myslím, že u 26 subjektov našiel isté pochybenia alebo podozrenia. Je tam alokovaná aj príslušná suma a rovnako tak, ako vy, aj my chceme, aby sa to ďalej prešetrilo, vyvodili sa z toho patričné závery a tie závery, samozrejme, nebude vyvodzovať táto snemovňa, ale orgány, ktoré sú na to určené. Ďakujem.
|
Ďakujem pekne za slovo. Tak teraz to vystúpenie, pán poslanec, nebolo vecné. Bol si aj minister, pán poslanec a vieš, že to, čo si povedal, nie je pravda, nie je to tak, pretože ja som v pozmeňovacom návrhu, vo svojom, nemenil ustanovenie pri vymenovaní hlavného školského inšpektora. Už dnes v samotnom zákone je možnosť výberového konania alebo možnosť priameho menovania. Upravil som odvolanie len v tom prípade, ak sa jedná o priame vymenovanie bez výberového konania. Ďakujem.
|
Ďakujem pekne. Ja by som si dovolil reagovať na pána poslanca Horeckého krátko. Pán poslanec objektívne, asi pre krátkosť času si sa nemal možnosť oboznámiť s pozmeňujúcim návrhom a zle si ho interpretoval a je to potrebné uviesť. Pozmeňovací návrh, dnes teda v platnej legislatíve nie je určené, akým spôsobom sa má obsadiť pozícia hlavného školského inšpektora, či to má byť výberovým konaním alebo menovaním. V prípade, ak by sme posilnili pozíciu výberového konania, tak taxatívne potom zákon vymenováva aj dôvody. Ja upravujem len to, že ak bezdôvodne niekto vymenuje hlavného školského inšpektora a nepôjde tým procesom výberového konania, tak vtedy minister má právo odvolať aj bez udania dôvodu, nie v prípade výberového konania. Práve posilňujeme, tak ako je to v podobe riaditeľov regionálnych úradov štátnej školskej správy, výberové konanie, aby nebolo zneužívané to, že minister vymenuje hlavného školského inšpektora bez možnosti výberového konania. Ak tak urobí, potom nemá ho možnosť odvolať, čo je nesprávne. Čiže dávam len túto jednu možnosť. Ak to ide výberovým konaním, zostáva to tak, ako je to v zákone napísané. A plus ešte dáva sa možnosť, ak by sa niekto neprihlásil do výberového konania ministrovi, niekoho poverí, lebo dnes nemá ani možnosť poveriť a nebola by obsadená táto funkcia. Čiže nejde o žiadne zneužívanie moci, to zásadným spôsobom odmietam. Ďakujem pekne.
|
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v rámci rozpravy, zlúčenej rozpravy k dvom prerokovaným vládnym návrhom zákona, vystúpil aj ja a podal po dohode s predkladateľom alebo navrhovateľom ešte jeden pozmeňovací ...
===== ....predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v rámci rozpravy, zlúčenej rozpravy k dvom prerokovaným vládnym návrhom zákona, vystúpil aj ja a podal po dohode s predkladateľom a navrhovateľom ešte jeden pozmeňujúci návrh. Najskôr tento pozmeňovací návrh odôvodním a potom by som si ho dovolil prečítať. Bude k vládnemu návrhu zákona o školskej správe, o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 935).
Odôvodnenie: V rámci pozmeňovacieho a doplňujúceho návrhu sa navrhuje jednoznačne upraviť možnosti obsadenia funkcie hlavného školského inšpektora a zároveň sa upravuje tým vznik výkonu funkcie spojeného aj s odvolaním hlavného školského inšpektora. Pán predsedajúci, prosím, teraz zastaviť čas, budem čítať pozmeňujúci návrh. Ďakujem.
1. V Čl. I § 65, ods. 4 v druhej vete sa na konci pripájajú tieto slová „ na základe výberového konania alebo bez výberového konania pri výberovom konaní na obsadenie funkcie hlavného školského inšpektora sa postupuje rovnako, ako pri výberovom konaní na obsadenie funkcie riaditeľa regionálneho úradu“.
2. V Čl. I § 65, ods. 7 sa vkladá nová prvá veta, ktorá znie: „Ak bol hlavný školský inšpektor vymenovaný bez výberového konania, minister školstva ho môže odvolať aj bez uvedenia dôvodu.“ a doterajšia úvodná veta znie: „Ak bol hlavný školský inšpektor vymenovaný na základe výberového konania, minister školstva ho odvolá, ak.“
2. V Čl. I § 82, , ods. 12, sa na konci pripája táto veta: „Pri výkone funkcie hlavného školského inšpektora, ktorého výkon funkcie začal plynúť do 31. decembra 2025, sa postupuje podľa právnych predpisov účinných od 1. januára 2026.“
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som.
|
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v rámci rozpravy, zlúčenej rozpravy k dvom prerokovaným vládnym návrhom zákona, vystúpil aj ja a podal po dohode s predkladateľom alebo navrhovateľom ešte jeden pozmeňovací ...
===== ....predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v rámci rozpravy, zlúčenej rozpravy k dvom prerokovaným vládnym návrhom zákona, vystúpil aj ja a podal po dohode s predkladateľom a navrhovateľom ešte jeden pozmeňujúci návrh. Najskôr tento pozmeňovací návrh odôvodním a potom by som si ho dovolil prečítať. Bude k vládnemu návrhu zákona o školskej správe, o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 935).
Odôvodnenie: V rámci pozmeňovacieho a doplňujúceho návrhu sa navrhuje jednoznačne upraviť možnosti obsadenia funkcie hlavného školského inšpektora a zároveň sa upravuje tým vznik výkonu funkcie spojeného aj s odvolaním hlavného školského inšpektora. Pán predsedajúci, prosím, teraz zastaviť čas, budem čítať pozmeňujúci návrh. Ďakujem.
1. V Čl. I § 65, ods. 4 v druhej vete sa na konci pripájajú tieto slová „ na základe výberového konania alebo bez výberového konania pri výberovom konaní na obsadenie funkcie hlavného školského inšpektora sa postupuje rovnako, ako pri výberovom konaní na obsadenie funkcie riaditeľa regionálneho úradu“.
2. V Čl. I § 65, ods. 7 sa vkladá nová prvá veta, ktorá znie: „Ak bol hlavný školský inšpektor vymenovaný bez výberového konania, minister školstva ho môže odvolať aj bez uvedenia dôvodu.“ a doterajšia úvodná veta znie: „Ak bol hlavný školský inšpektor vymenovaný na základe výberového konania, minister školstva ho odvolá, ak.“
2. V Čl. I § 82, , ods. 12, sa na konci pripája táto veta: „Pri výkone funkcie hlavného školského inšpektora, ktorého výkon funkcie začal plynúť do 31. decembra 2025, sa postupuje podľa právnych predpisov účinných od 1. januára 2026.“
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som.
|
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v rámci rozpravy, zlúčenej rozpravy k dvom prerokovaným vládnym návrhom zákona, vystúpil aj ja a podal po dohode s predkladateľom alebo navrhovateľom ešte jeden pozmeňovací ...
===== ....predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v rámci rozpravy, zlúčenej rozpravy k dvom prerokovaným vládnym návrhom zákona, vystúpil aj ja a podal po dohode s predkladateľom a navrhovateľom ešte jeden pozmeňujúci návrh. Najskôr tento pozmeňovací návrh odôvodním a potom by som si ho dovolil prečítať. Bude k vládnemu návrhu zákona o školskej správe, o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 935).
Odôvodnenie: V rámci pozmeňovacieho a doplňujúceho návrhu sa navrhuje jednoznačne upraviť možnosti obsadenia funkcie hlavného školského inšpektora a zároveň sa upravuje tým vznik výkonu funkcie spojeného aj s odvolaním hlavného školského inšpektora. Pán predsedajúci, prosím, teraz zastaviť čas, budem čítať pozmeňujúci návrh. Ďakujem.
1. V Čl. I § 65, ods. 4 v druhej vete sa na konci pripájajú tieto slová „ na základe výberového konania alebo bez výberového konania pri výberovom konaní na obsadenie funkcie hlavného školského inšpektora sa postupuje rovnako, ako pri výberovom konaní na obsadenie funkcie riaditeľa regionálneho úradu“.
2. V Čl. I § 65, ods. 7 sa vkladá nová prvá veta, ktorá znie: „Ak bol hlavný školský inšpektor vymenovaný bez výberového konania, minister školstva ho môže odvolať aj bez uvedenia dôvodu.“ a doterajšia úvodná veta znie: „Ak bol hlavný školský inšpektor vymenovaný na základe výberového konania, minister školstva ho odvolá, ak.“
2. V Čl. I § 82, , ods. 12, sa na konci pripája táto veta: „Pri výkone funkcie hlavného školského inšpektora, ktorého výkon funkcie začal plynúť do 31. decembra 2025, sa postupuje podľa právnych predpisov účinných od 1. januára 2026.“
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som.
|
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v rámci rozpravy, zlúčenej rozpravy k dvom prerokovaným vládnym návrhom zákona, vystúpil aj ja a podal po dohode s predkladateľom alebo navrhovateľom ešte jeden pozmeňovací ...
===== ....predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v rámci rozpravy, zlúčenej rozpravy k dvom prerokovaným vládnym návrhom zákona, vystúpil aj ja a podal po dohode s predkladateľom a navrhovateľom ešte jeden pozmeňujúci návrh. Najskôr tento pozmeňovací návrh odôvodním a potom by som si ho dovolil prečítať. Bude k vládnemu návrhu zákona o školskej správe, o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 935).
Odôvodnenie: V rámci pozmeňovacieho a doplňujúceho návrhu sa navrhuje jednoznačne upraviť možnosti obsadenia funkcie hlavného školského inšpektora a zároveň sa upravuje tým vznik výkonu funkcie spojeného aj s odvolaním hlavného školského inšpektora. Pán predsedajúci, prosím, teraz zastaviť čas, budem čítať pozmeňujúci návrh. Ďakujem.
1. V Čl. I § 65, ods. 4 v druhej vete sa na konci pripájajú tieto slová „ na základe výberového konania alebo bez výberového konania pri výberovom konaní na obsadenie funkcie hlavného školského inšpektora sa postupuje rovnako, ako pri výberovom konaní na obsadenie funkcie riaditeľa regionálneho úradu“.
2. V Čl. I § 65, ods. 7 sa vkladá nová prvá veta, ktorá znie: „Ak bol hlavný školský inšpektor vymenovaný bez výberového konania, minister školstva ho môže odvolať aj bez uvedenia dôvodu.“ a doterajšia úvodná veta znie: „Ak bol hlavný školský inšpektor vymenovaný na základe výberového konania, minister školstva ho odvolá, ak.“
2. V Čl. I § 82, , ods. 12, sa na konci pripája táto veta: „Pri výkone funkcie hlavného školského inšpektora, ktorého výkon funkcie začal plynúť do 31. decembra 2025, sa postupuje podľa právnych predpisov účinných od 1. januára 2026.“
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som.
|
123.
Tak ešte raz, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som ako spoločný spravodajca za výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o financovaní škôl a školských zariadení, tlač 934, vo výboroch v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky sa uznesením z 23. septembra 2025 č. 1125 rozhodla prerokovať predmetný vládny návrh zákona v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Ako gestorský výbor určila výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch a určila lehoty na jeho prerokovanie. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj o návrhu nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný. Ústavnoprávny výbor v uznesení č. 378 z 9. októbra 2025, výbor pre financie a rozpočet v uznesení č. 251 z 13. októbra 2025 a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch v uznesení č. 113 z 13. októbra 2025 zhodne odporúčali návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV spoločnej správy. Z uznesení výborov uvedených v časti III tejto spoločnej správy vyplýva 47 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, o ktorých gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne, s odporúčaním ich schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v tretej časti tejto spoločnej správy odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe. Predmetná spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch, gestorský výbor, z 15. októbra 2025 č. 123. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov a o stanovisku a návrhu gestorského výboru.
Dovoľte mi teraz, aby som ako spoločný spravodajca za výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch predniesol v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o školskej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 935, vo výboroch v druhom čítaní.
Národná rada sa uznesením z 23. septembra 2025 č. 1126 rozhodla prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Ako gestorský výbor určila výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch a určila lehoty na jeho prerokovanie. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj o návrhu nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný. Ústavnoprávny výbor v uznesení č. 379 z 9. októbra 2025 a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch v uznesení č. 107 z 13. októbra 2025 zhodne odporúčali návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV spoločnej správy. Z uznesení výborov uvedených v tretej časti tejto spoločnej správy vyplýva 92 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, o ktorých gestorský výbor odporúča hlasovať nasledovne: O návrhoch pod bodmi 1, 3 až 52, 54 a 92 hlasovať spoločne, s odporúčaním ich schváliť. O návrhoch pod bodmi 2 a 53 spoločne s odporúčaním ich neschváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Predmetná spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch z 15. októbra 2025 č. 124. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spoločného spravodajcu, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov, o stanovisku a návrhu gestorského výboru.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
|
115.
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne kolegovia, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadril v rámci tohto bloku k zákonu o vysokých školách. Na začiatku na samý úvod sa chcem poďakovať za každú dobrú myšlienku, dobrý podnet, ktorý vedie k skvalitneniu vysokoškolského prostredia, ktorý odznel v dnešnej rozprave, odznel na výbore alebo v rozprave v rámci prvého čítania. Určite nikto z nás sa nebude tváriť, že vysokoškolské prostredie nepotrebuje aj nové impulzy a neustály tlak na zvyšovanie kvality a konkurencieschopné prostredie, minimálne v európskom vysokoškolskom a vzdelávacom meradle.
Ja by som svoje vystúpenie rozdelil do takých dvoch častí. V prvej časti chcem sa vyjadriť k samotnému zákonu, ktorý, ako ste správne viacerí poznamenali, je kombináciou existujúcej právnej úpravy a nových prvkov, ktoré sú do zákona vkladané. Prečo tomu tak je? Je tomu tak preto, že existujúci platný zákon z 2002 bol novelizovaný, myslím si, že viac ako 50-krát menšími alebo väčšími alebo rozsiahlejšími novelami a častokrát sa už v tom prostredí stával neprehľadný, ktorá časť a ktorá novela ako platí, aj vo vzťahu k mnohým prechodným ustanoveniam v zákone. Preto zjednotenie do nového zákonu ja považujem za veľmi prospešné a rozumné aj za tej podmienky, áno, a to treba otvorene priznať, bude to znamenať zásah do vnútorných predpisov na úrovni univerzít, vysokých škôl a fakúlt, ale to nie je nič mimoriadne ani nové. Každá legislatívna norma, zmena aj v inej oblasti mimo vzdelávania znamená, že sa vnútorné predpisy na úrovni inštitúcií, ktorých sa dotýka, upravujú alebo novelizujú. Podstatné na tom je, či vieme dať do toho zákona také nové impulzy, ktoré pomôžu zatraktívniť a skvalitniť vysokoškolské prostredie, a myslím si, že sa to predkladateľom podarilo. A môžem povedať aj za seba, a to bolo vidieť aj z rozporových konaní, keď odchádzali jednotlivé reprezentácie vysokých škôl spokojné v rámci akceptovania ich pripomienok k samotnému textu zákona, že naozaj môže byť tento zákon takým impulzných prvkom v systéme vysokoškolského vzdelávania. A to nehovorím, teraz sa nebudem vracať ku krátkym programom, mikrocertifikátom, úprave podmienok obsadzovania funkčných miest alebo ďalších a ďalších náležitostí, ktoré sú tam nové s dopadom na podporné opatrenia pre študentov, prenos kreditov medzi formálnym a neformálnym vzdelávaním. Naozaj je to previazané so zákonom o vzdelávaní dospelých, je to previazané so zákonom o odbornom vzdelávaním a myslím si, že ešte s jedným zákonom, kde stanovujeme stredné priemyselné školy a ďalšie tieto atribúty, ktoré budú mať aj priamy dopad na fakulty a vysoké školy technického zamerania.
Bolo tu v rámci diskusie aj spomínané návrhy na úpravu funkčných období alebo možno nezlučiteľnosť funkcií. Aby v tom bolo úplne jasno v tejto snemovni, ale aj mimo tejto snemovne, dovoľujem si v tejto chvíli zacitovať z Ústavy Slovenskej republiky, snáď nikto z nás z tejto miestnosti nebude spochybňovať platné znenie Ústavy Slovenskej republiky. Ústava Slovenskej republiky v čl. 30 ods. 1 hovorí: „Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.". V nadväznosti na ods. 1 odsek 4 hovorí: „Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám." Článok 77 ústavy: „Funkcia poslanca je nezlučiteľná s výkonom funkcie sudcu, prokurátora, verejného ochrancu práv, príslušníka ozbrojených síl, príslušníka ozbrojeného zboru a poslanca Európskeho parlamentu." Ak do ústavy Slovenskej republiky dopíšeme, že funkcia poslanca bude nezlučiteľná s funkciou rektora, dekana, predsedu vyššieho územného celku, starostu alebo primátora, alebo aj ďalších verejných a volených funkcií, tak potom ten návrh, ktorý predložila pani poslankyňa Gažovičová, možno považovať za relevantný. Teraz ho možno považovať za návrh, ktorý je v príkrom rozpore s platným znením Ústavy Slovenskej republiky.
Druhý aspekt – konflikt záujmov. Ten je rovnako vyriešený, ošetrený v rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, zoznámte sa s ním. Čo sa týka voľby a menovania alebo výberu, tu si tiež mýlime pojmy s dojmami. Verejná funkcia ako taká vzniká procesom voľby, demokratickej voľby. To neznamená, že keď sa niekto u verejnú funkciu uchádza, je hneď, automaticky zvolený a že je zvolený navždy. Naopak, máme tu nejaký proces výberu alebo menovania a to je ten prípad správnej rady, a preto ste ten príklad použitia správnej rady vo vzťahu k nezlučiteľnosti funkcie rektora použili veľmi nesprávne. Tento výklad je nesprávny, pretože je tam oddelenie spôsobu výberu člena správnej rady, vrátane predsedu správnej rady od akademických funkcionárov na úrovni univerzít alebo vysokých škôl.
Prosím, naozaj venujme sa tomu, tomu pozorne, podrobne. Ja v tomto prostredí robím takmer 26 rokov, takže som už prešiel všeličím za za tieto roky a naozaj aj výraznými zmenami legislatívneho procesu, ktoré na mňa dopadali, či už od, spred 26 rokov, od radového asistenta až po súčasnosť. Prosím všetkých, nebojme sa mať v tejto miestnosti rozumných, inteligentných, múdrych a vzdelaných ľudí. Čím viac ich v tejto miestnosti bude, tým lepšie sa bude mať naša krajina. Ak sa týchto ľudí začneme báť, tak potom, samozrejme, to bude mať výrazne negatívny dopad na sociálnu a ekonomickú stránku života našich občanov a budeme si právom hovoriť o tom, že kde sa naša, naša krajina nachádza.
Ďakujem pekne.
|
107.
Ďakujem pekne. Ak dovolíte, ja budem reagovať na tri oblasti, ktoré spomínala pani poslankyňa vo svojim vystúpení.
Prvou oblasťou je kreditový systém. Kreditový systém nijak nemení tento zákon. On je zaužívaný dlhodobo a riadime európskym systémom transferu kreditov ECTS, ten je dlhodobo daný a je rešpektovaný aj v tomto návrhu nového zákona o vysokých školách. To sa týka aj zápisu jednotlivých predmetov a ich opakovaní. Spomínal tu, už to tu dnes bolo spomínané v diskusii, nemenia sa tie pravidlá, zostávajú z pôvodne existujúceho alebo súčasne platného zákona. Čo sa však mení a dopĺňa, je možnosť započítavať kredity v riadnom štúdiu z krátkych programov a mikroosvedčenia. To je pozitívna novinka aj vo vzťahu na zákon o vzdelávaní dospelých.
Čo sa týka podporných opatrení, áno, tam niekoľko rokov naspäť sme naozaj mali medzeru, mali sme dieru, ochrana duševného zdravia, ale aj podpora študentov so špecifickými potrebami. V tejto oblasti sa mnohé vykonalo cez rozvojové projekty, ktoré aktuálne bežia alebo dobiehajú, na ochranu a podporu aj duševného zdravia, ale aj nákupu pomôcok, materiálov a celkovej starostlivosti so špecifickými potrebami.
Čo sa týka výstav a veľtrhov, by ste sa divili. Keby ste pracovali s aktuálnymi dátami, pani poslankyňa, tak ministerstvo školstva spustilo dve pozitívne veci. Prvá, sériu výstav v domácom prostredí, kam na vysokú školu, a druhá, možnosť prezentácie našich univerzít a vysokých škôl na zahraničných vzdelávacích veľtrhoch, tam, kde sme v minulosti možno pre nedostatok finančných prostriedkov nemohli vojsť, ale je to pre nás zaujímavé z pohľadu prílevu uchádzačov o štúdium zo zahraničia a podporu internacionalizácie prostredia. Veľmi veľa sa vykonalo v ostatných dvoch rokov.
|
93.
Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Ďakujem aj za vystúpenie pánovi poslancovi a ja sa chcem venovať dvom náležitostiam, ktoré spomenul vo svojom vystúpení, a to je samosprávna pôsobnosť na úrovni fakúlt a potom ochrane duševného vlastníctva. Čo sa týka tej prvej náležitosti, tak tá bola upravená a zmenená v roku 2021 a bola zapísaná aj do zmien alebo reforiem v súvislosti s plánom obnovy a odolnosti. Akýkoľvek dnes zásah do tohto systému by znamenal znova otvorenie diskusiu s Komisiou ohľadom reformného plánu obnovy a odolnosti. Ale vedel by som sa v niektorých atribútoch s tebou zhodnúť.
Čo sa týka ochrany duševného vlastníctva, sám si v prvom čítaní správne upozornil, že treba to upraviť, že nie je to dobre upravené, že ad hoc jednotlivé ustanovizne majú cez svoje vnútorné predpisy a pravidlá hry stanovené, aleže by to bolo dobre nejakým spôsobom ukotviť aj legislatívnou normou, tak vidíš, reagujeme na to a prichádzame v rámci spoločnej správy a pozmeňovacieho návrhu, ktorý sme prerokovali na výbore so zmenou ochrany práv duševného vlastníctva s cieľom vytvorenie motivačného konkurenčného prostredia na vzdelávacích a výskumných inštitúciách, aby sme podporili tých mladých ľudí, inovátorov, kreatívcov, tvorivých ľudí, ktorí majú záujem prinášať patenty, vynálezy, úžitkové vzory a ďalšie, ďalšie veci. A na jednej strane a na druhej strane ale by tieto veci prinášali aj nejaký komerčný prospech, a to nie len pre inštitúciu, ale pre samotného realizátora, pôvodcu tej myšlienky toho patentu alebo toho vynálezu pri zachovaní toho, že si tá inštitúcia s tým zamestnancom môže tie vzťahy upraviť.
|
87.
Ďakujem pekne.
Vážená pani poslankyňa, ja sa dotknem časti pozmeňovacích návrhov, ktoré ste predniesli v rozprave pred malou chvíľou, a musím konštatovať, že sú sčasti a v plnom rozsahu nedemokratické a sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ktorá jasne vymedzuje nezlučiteľnosť funkcií. Prosím, doštudujte si to. Dajte si do kontextu Ústavu Slovenskej republiky a jej pravidlá s bežnými normami a zákonmi Slovenskej republiky. Takéto snahy tu už aj v minulosti boli a ústavní sudcovia vám na to povedia svoj právny, právny názor.
Čo sa týka samotného počtu funkčných období, samotného počtu funkčných období, tie názory môžu byť, samozrejme, rozdielne. Tam sa dá alebo nedá s vami súhlasiť. Aktuálne máme tri, v minulosti boli dve, predtým boli neobmedzené počet funkčných období, predtým boli opakovane dve a tak ďalej. Čiže z tej histórie vysokoškolského zákona poznáme viacero výkladov ako vykonávať tie funkčné obdobia. Môžu byť na to rozdielne názory, ale pripomínam vám, že v každom prípade vždy ten proces je uskutočnený prostredníctvom verejnej voľby. Áno, verejnej voľby, to znamená verejného vypočutia kandidáta a verejné zhromaždenie alebo to zhromaždenie volebné, pardon, buď toho kandidáta zvolí alebo nezvolí. Neodopierajte niekomu právo byť navrhovaný, možnosť sa uchádzať a tak ďalej. Vy tu chcete ako poslanci, poslankyňa sedieť možno desať volebných období a niekomu ďalšiemu chcete určiť, koľko on funkčných období, kde má byť zaradený. Tak buď rešpektujeme nejaké demokratické pravidlá hry, alebo ich nerešpektujeme. Zvykáme si, že nie vždy je úcta k hodnotám a úcta k nejakým tradíciám. Viete, čo by bolo najlepšie pre túto snemovňu? Ak by tu sedelo viac rektorov, viac dekanov, predseda akadémie vied, viac významných odborníkov, lekárov, učiteľov a tá debata by bola omnoho kult...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
50.
Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Dovoľte aj mne, aby som reagoval na vystúpenie svojho kolegu zo školského výboru pána Martina Šmilňáka a on sa dotkol vo svojom vystúpení viacerých tém. Ja to zúžim v tejto faktickej poznámke na dve. Jednou diskutovanou témou bola téma domáceho vzdelávania alebo takzvaných domškolákov. Tak ako pani predsedníčka Puškárová už upozornila, prosím, Martin, pozri si bod 13 novelizačný článok 1 bod 95 § 4 odsek 10, ako sa upravuje aj na základe ten diskusie, ktorú sme mali na neformálnom výbore za účasti dôležitých aktérov v oblasti vzdelávania, kde sa vypúšťa periodicita raz ročne, ale nariaďuje sa teda vykonanie kontroly vždy po podozrení na nesplnenie podmienok. Domáce vzdelávanie je určite dôležité, ale na druhej strane si aj pozri správy Štátnej školskej inšpekcie za posledné dva roky, ako narástol počet domškolákov a aké sú výsledky vo vzdelávacom procese po previerkach alebo po hodnotení, ktoré títo domškoláci vykonávajú. Je potrebné tam reagovať, aby sme dokázali to nejakým spôsobom regulovať vo vzťahu ku kvalite a obsahu poskytovaného vzdelávania.
Čo sa týka samotnej zaškolenosti detí v predprimárnom vzdelávaní, tam znova poukazujem na výsledky štúdii PISA. Veď to nehovoríme my, tu v tejto miestnosti alebo niekde na výbore, pozrime si, aké dosahujeme výsledky, každý to kritizuje, keď sa tie výsledky zverejnia, ale keď sa hľadajú riešenia, opatrenia, tak znova je to podrobené kritike, že tak touto cestou nie, druhou cestou nie, treťou cestou nie, tak poďme potom povedať ako, keď nie takto.
Ďakujem.
|
96.
Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci.
Vážená pani poslankyňa, urobili ste taký pomerne rozsiahly rozbor nového zákona o vysokých školách. Vždy ste na začiatku toho svojho rozboru povedali áno, treba to urobiť, nebolo to dobré, urobili ste to, ale zle. To znamená, dám konkrétny príklad, napríklad povedali ste 54 noviel predchádzajúceho alebo súčasne platného zákona o vysokých školách je veľa. Päťdesiata piata by už veľa nebola? Lebo ste odporučili urobiť ďalšiu novelu namiesto nového zákona. Hovoríte, zavedenie sabatikalu je dobrá vec, ale maximálne na šesť mesiacov je dlho. Je to úplne inak upravené, ako to bolo v predchádzajúcom texte. To znamená, že takýchto vecí ste uviedli strašne veľa, to znamená, že áno, uznávam, treba to opraviť, ale je to opravené zle, povedali mi to ľudia z akademického prostredia. Tak ja vám tiež môžem povedať, čo hovoria ľudia z akademického prostredia, pretože v ňom pôsobím a boli sme aj súčasťou všetkých rokovaní k zmene zákona o vysokých školách a veľmi dobre viete, že reprezentácia vysokých škôl sa skladá zo Slovenskej rektorskej konferencie, Študentskej rady vysokých škôl aj z Rady vysokých škôl. Dve z týchto troch organizácií, a tie zákony sa tam preberali detailne, vlastne vyjadrili podporu tejto zmene k novému zákonu o vysokých školách. Rada vysokých škôl mala nejaké pripomienky. Zostali tie pripomienky ešte dve otvorené, o ktorých sa teda môže diskutovať, ale nepovažujem ich za nejak významné vo vzťahu k tých zmenám, ktoré sú zavádzané v novom zákone a som rád, že ste o niektorých tých pozitívach, že ste... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
58.
Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda.
Napriek tomu, že pán poslanec Vašečka tu aktuálne nie je, si dovolím reagovať na jeho vystúpenie. Pán poslanec spomínal vo svojom vystúpení mieru zaškolenosti v oblasti predprimárneho vzdelávania u trojročných detí, správne poznamenal, že je to 76 % podľa posledných alebo aktuálnych údajov, ale doplnil by som jeho informáciu, že toto je priemerný údaj za celé Slovensko, za všetky okresy a tá priemerná zaškolenosť sa pohybuje v intervale od 32 % po 91 % u trojročných detí. Ja rešpektujem jeho iný názor v tejto oblasti, on ho má dlhodobý, kontinuálny, aj sme o ňom viackrát spoločne hovorili, ale mám za to a aj výskumy to poukazujú, že vzdelávanie už v rannom veku, a to bez ohľadu na to, či hovoríme o domácom vzdelávaní, alebo o vzdelávaní v materských školách, má zásadný vplyv pre neskoršie výsledky vo vzdelávacom procese, či už na základnej, alebo strednej škole a, samozrejme, potom to má vplyv na sociálno-ekonomické možnosti človeka v produktívnom veku a uplatnenie sa následne na trhu práce. Aj výsledky PISA testovaní, ktoré asi nikto z nás nechce spochybňovať, hovoria o tom, že deti, ktoré absolvujú aspoň časť vzdelávania v materskej škole, na rozdiel od tých ostatných, dosahujú lepšie výsledky vo vzdelávaní.
Ďakujem.
|
57.
Ďakujem.
Pán poslanec Šmilňák, nemyslel som to tak, ako ste to pochopili, ja sa ospravedlňujem. Myslel som objektívna diskusia, ktorá podľa môjho názoru dnes nezaznieva najmä v mediálnom a verejnom priestore. Nevzťahoval som to k žiadnemu poslancovi ani poslankyni. Ak ste to takto pochopil, tak sa vám ospravedlňujem.
Čo sa týka samotného vystúpenia, ja som nemusel vystúpiť, to nemôže niekto po poslancovi žiadať, aby vystúpil v rozprave, ja som chcel vystúpiť. Keby nebola zlúčená rozprava, ja som bol prihlásený k štyrom bodom jednotlivých zákonov, aj dotýkajúcich sa siete škôl, školskej správy, zákona o výchove a vzdelávaní, čiže školského zákona, samozrejme, logicky vysokoškolského zákona. A ešte tam bol zákon o pedagogických a zákon o odbornom vzdelávaní, kde sa teda hovorí o tých stredných priemyselných školách a mnohých ďalších veciach. Ja viem, Richard, že nezhodneme sa asi v tej otázke zaškolenosti v oblasti predprimárneho vzdelávania, ale výsledky PISA snáď nebude nikto z nás v tejto miestnosti spochybňovať. A ak chceme dať tým deťom šancu uplatniť sa na trhu práce a chceme im dať kvalitné vzdelanie, aby nekončili ako nevzdelaní ľudia bez dokončeného vzdelania, tak možnože aj toto je cesta, ako to nejakým spôsobom upratať a nikto ich nevytrháva z prostredia. To prostredie môže byť aj doma, vzdelávanie podľa príslušných vzdelávacích štandardov a na to treba minimálne maturitu. No alebo potom to, samozrejme, bude príslušná materská škola a myslím si, naozaj úprimne som o tom presvedčený, že to týmto deťom pomôže a pomôže to aj ich rodičom.
Ďakujem.
|
47.
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadril k predkladaným návrhom zmien v oblasti výchovy a vzdelávania. Máme pred sebou pomerne rozsiahly balík siedmich právnych noriem, z toho štyroch noviel existujúcich právnych predpisov a tri úplne nové školské zákony.
Tieto právne predpisy ponímajú oblasť vzdelávania od predprimárnej oblasti, to znamená od toho ranného vzdelávania, cez mikroosvedčenia až po vzdelávanie dospelých, čiže, ide pomerne rozsiahly a prepracovaný súbor zmien a opatrení, ktoré v školstve nevyhnutne potrebujeme a od ktorých očakávame pozitívne impulzy a zmeny a ktorými chceme reagovať na meniace sa podmienky či už na trhu práce, ale aj meniace sa podmienky v oblasti využívania umelej inteligencie, digitálnych technológií, ale aj ochrany duševného zdravia detí a mládeže.
Hneď na úvod chcem povedať a oceniť to, že tieto zmeny neprichádzajú v nejakom skrátenom legislatívnom konaní alebo neprichádzajú narýchlo, ale sú pripravované týždne a mesiace na úrovni ministerstva školstva, ale aj na úrovni jednotlivých stavovských a profesných organizácií. Boli vytvorené takzvané projektové tímy, do ktorých boli delegovaní týmito stavovskými profesnými organizáciami, ale aj zástupcami tripartity, jednotliví odborníci, ktorí mali možnosť sa podieľať na príprave týchto právnych a legislatívnych noriem.
Uvedomujem si, že žiadny minister, ani poslanec nemá čarovný prútik a ani nejakou legislatívnou zmenou zo dňa na deň, z večera do rána sa nedajú zabezpečiť všetky túžobne očakávané zmeny v našom školstve, ale táto legislatíva im určite môže pomôcť.
Ja sa pokúsim v tejto rozprave trošíčku, tak pol krok až jeden krok, odstúpiť od toho, čo dnes je vtesnané do verejného priestoru a do tej diskusie a že diskutujeme najmä o školských obvodoch alebo o takzvanom verejnom poskytovateľovi vzdelávania, ale skúsim sa na tieto normy pozrieť s odstupom a z takého pohľadu, by som povedal, objektívnejšieho.
Chcem oceniť hneď na úvod aj to, že prebieha vecná, konštruktívna aj kritická diskusia, pretože si uvedomujem, že k takto rozsiahlym zmenám, samozrejme, tie názory môžu byť rozdielne, môžu byť diametrálne rozdielne. Ale tak ako aj my na výbore školskom, ale aj vy určite dostávate správy do svojich mailov, do svojich počítačov, či už správy od OECD, správy od hlavnej školskej inšpektorky, rozhodnutia Ústavného súdu a mnohé ďalšie a na tieto podnety určite treba sa k nim vyjadriť a treba na ne reagovať. V prvom čítaní, samozrejme, možno trošku všeobecnejšie, potom na výbore a v druhom čítaní aj konkrétnejšie k jednotlivým paragrafom alebo jednotlivým odsekom. Tak v podstate o aké zmeny ide, aby sme to vedeli aj verejnosti vysvetliť, aby sme stále nehovorili len o školských obvodoch, ale aby sme sa pozreli na celý súbor zmien?
V oblasti predprimárneho vzdelávania bude postupne zavedené povinné vzdelávanie pre deti od štyroch rokov a pre deti od troch rokov od roku 2028. Tu chcem upozorniť, že povinnosť sa týka samotného vzdelávania, nie povinnej dochádzky do materskej školy. Rodičia môžu zabezpečiť vzdelávanie aj doma, ak majú aspoň stredoškolské vzdelanie. Ak však rodič nebude mať alebo nebude spĺňať túto podmienku, samozrejme, dieťa bude musieť navštevovať príslušnú materskú školu. Vychádzame aj z dostupných dát, ktoré sú dnes o zaškolenosti detí v predprimárnom vzdelávaní, pretože práve toto predprimárne vzdelávanie sa ukazuje, akože z hľadiska tých sociálno-ekonomických možností, ale aj z hľadiska potom zaškolenosti a prípravy pre povinné vzdelávanie veľmi kľúčové. Ukazuje to aj testovanie PISA na výsledkoch detí a tieto výsledky sú rozdielne u tých detí, ktoré absolvovali tri roky materskej školy oproti tým, ktoré materskú školu nenavštevovali. Asi testy PISA nebude nikto z nás v tejto miestnosti a ich výsledky spochybňovať.
V súčasnosti to však s tou zaškolenosťou nie až také katastrofálne možno, ako na prvý pohľad to vnímame, pretože zaškolenosť detí vo veku tri až päť rokov je na úrovni 86 %, pričom, samozrejme, najviac je to u tých päťročných detí, tam je to až 97 %, štvorročných 84 % a trojročných 76 %. Samozrejme, treba hovoriť o regionálnych rozdieloch. V mestách, väčších mestách, tam, kde sa koncentruje a kde tá sociálno-ekonomická aktivita je vyššia, tak, samozrejme, tá zaškolenosť dosahuje až niekde úrovne 90 %, tam kde je ten život chudobnejší alebo kde žijú marginalizované a sociálne znevýhodnené komunity, samozrejme, tam tá zaškolenosť je nižšia a práve tam smerujú tieto naše opatrenia.
Čo sa týka zmien v oblasti základného školstva, tak, samozrejme, asi tou najviac diskutovanou zmenou je zavedenie verejného poskytovateľa vzdelávania. Reaguje sa tak aj na odporúčania OECD. Reaguje sa tak, samozrejme, aj na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky a týmito nálezmi je ministerstvo školstva viazané, pretože máme tu z ústavy povinnosť zabezpečiť povinnú školskú dochádzku a Ústavný súd vo svojich nálezoch hovorí, že tá povinnosť nie je len zabezpečiť štátny alebo školský vzdelávací program a nie je to len o tom, či povinná školská dochádza bude osem, deväť, desať, jedenásť rokov, ale, samozrejme, zabezpečiť finančné možnosti, územné možnosti a ďalšie a ďalšie veci, časové a ďalšie, ktoré je dôležité zabezpečiť, pretože ústava garantuje právo na bezplatné vzdelávanie.
Zavádza sa teda pojem verejný poskytovateľ vzdelávania a každá jedna škola a školské zariadenie, ktoré bude v tomto systéme zahrnuté, má garantované 100 % financovanie prostredníctvom normatívu s tým, že, samozrejme, musí alokovať príslušnú časť svojej kapacity pre takzvaný školský obvod. A to už je teda úloha potom na samotnú samosprávu alebo tých, ktorí školské obvody určujú, bez rozdielu na to, či teda hovoríme o štátnom poskytovateľovi alebo neštátnom.
Druhá možnosť, samozrejme, je ešte uskutočniť aj takzvanú zmluvu so štátom o verejnej službe, to znamená, ak škola chce byť v niečom výnimočná, ojedinelá, chce napríklad robiť inovačné vzdelávanie, chce robiť aktivity alebo vzdelávať učiteľov na ostatných školách, tak môže urobiť takúto zmluvu so štátom a, samozrejme, aj tam teda je zabezpečené 100 % normatívne financovanie. Alebo si škola vyberie autonómny režim, to znamená, nechcem rešpektovať školský obvod, nechcem rešpektovať tú verejnú službu, vtedy si vyberám tento autonómny režim a tam je to financovanie na už spomínaných 80 %, myslím si, že prevádzkového normatívu, môžem sa teraz v tejto chvíli mýliť, že sa to mzdového normatívu nedotýka, ale sú tam, samozrejme, aj výnimky - výnimky pre žiakov so zdravotným postihnutím, talentovaných žiakov, medzinárodnými programami a mnohé, mnohé ďalšie výnimky, na ktoré, samozrejme, zákon pamätá, tak aby sme hovorili o tej kapacite niekde na úrovni 70 prípadne 90 %.
Je zabezpečené to, čo je zmena oproti súčasnému stavu, že súrodenci majú právo byť v jednej škole, platí to pre základné aj materské školy, prosím, toto sa nedotýka stredných škôl, lebo už som aj zachytil vo verejnom priestore diskusie, že stredným školám ideme vytvárať nejaké školské odvody.
Potom tu máme ďalšie zmeny, ktoré možno vyplývajú viac z aplikačnej praxe a potom tu máme zmeny, ktoré sú negociované najmä so zamestnávateľmi a potrebami trhu práce, ako napríklad zavedenie, postupné zavedenie, samozrejme, povinnej maturity z matematiky. To sa nestane na budúci školský rok, ani tento školský rok, ale je to, samozrejme, až pre prvákov, ktorí nastúpia v školskom roku 2027/2028. Bude sa to dotýkať nebilingválnych gymnázií, stredných priemyselných škôl, technických stredných odborných škôl, obchodných akadémií. V prípade gymnázií to bude dvojúrovňová matematika a tam, kde sa využije tá STEM úroveň tak, samozrejme, by to mohlo slúžiť už ako zároveň absolvovanie prijímacej skúšky na vysokú školu.
Zavádza sa nový typ strednej priemyselnej školy a zavádzajú sa stredné odborné školy s centrami excelentnosti vo vybraných odboroch, ktoré potrebuje trh práce. Sú tam stanovené presné a popísané pravidlá, ktorá škola môže mať charakter centra excelentnosti. Zavádzajú sa v prípade stredných priemyselných škôl päťročné štúdiá s tým, že vlastne posledný ročník by už mohol byť uznaný ako prvý ročník vysokoškolského štúdia. Tam bude dohoda s vysokou školou, s príslušnou fakultou o započítavaní kreditov.
Zmeny legislatívne rešpektujú alebo akceptujú aj opatrenia v oblasti bezpečnosti a duševného zdravia. Táto otázka, samozrejme, je veľmi náročná, pretože vidíme aká je tá klíma v spoločnosti a aké sú tie jednotlivé sociálno-ekonomické podmienky.
Menia sa podmienky, samozrejme, aj výberu riaditeľov škôl, zväčšuje sa kompetencia zriaďovateľom a to sa dotýka aj neštátnych škôl a školských zariadení, možnosť aj priamej voľby pre cirkevné a súkromné školy. Pre spojené školy môže kandidovať na funkciu riaditeľa aj nepedagogický zamestnanec. Sú tam ešte ďalšie opatrenia, ako zavedenie maturity zo slovenského jazyka pre cudzincov a mnohé ďalšie pozitívne opatrenia.
V oblasti vysokoškolskej legislatívy je to samotný nový zákon o vysokých školách. Zavádzajú sa profesionálne bakalárske programy s praktickým zameraním, flexibilita štúdia cez mikroosvedčenia a krátke študijné programy, započítavanie kreditov, prenos kreditov medzi formálnym a neformálnym vzdelávaním, záverečné práce, nebude povinnosť predkladania bakalárskych záverečných prác. Študent si zvolí, či chce pracovať na bakalárskej práci, alebo chce absolvovať stáž. Stanovujú sa aj podmienky pre absolvovanie tejto stáže. Vytvárajú sa povinné doktorandské školy, s cieľom zvýšiť vedeckú školu a metodiku vedeckého výskumu. Sú tam zmeny na bezpečnosti a podpory študentov, nové pravidlá pre vylúčenie študentov zo štúdia, zvýšenie bezpečnosti a ochrana škôl, školských zariadení, jednotlivých kampusov a podobne. To znamená, tých zmien je pomerne veľa.
V diskusii, ktorá prebiehala, až môžem povedať, v ranných alebo dopoludňajších hodinách, sme sa aj venovali, alebo rečníci sa venovali aj porovnávaniu jednotlivých aplikačných nastavení v oblasti vzdelávania so zahraničím. Tak urobil som si aj ja niektoré také základné porovnania, aby sme vôbec vedeli, že kam sa hýbeme my a ako je to v jednotlivých členských štátoch Európskej únie, keď už sa máme držať odporúčania krajín OECD.
Podobne ako my, tak majú predprimárne vzdelávanie ošetrené vo Francúzsku, v Maďarsku, v Grécku, v Bulharsku, na Cypre, v Rumunsku, Česku, Poľsku, Portugalsku, Fínsku, Švédsku, Dánsku a Estónsku, takže vidíte, že naozaj nie je to nejaké výnimočné, samozrejme, s menšími odchýlkami. Niekde tam môže byť tá hranica tri roky, niekde môže byť štyri roky, niekde môže byť postupná, niekde to je garantované miesto s dôrazom na kvalitu a tak ďalej. Je to v tých krajinách nie úplne identicky, ako je to v našej legislatíve, ale tie modely sú veľmi, veľmi blízko seba. Čiže vo všetkých týchto krajinách, a mnohé z nich označujeme za vyspelé alebo vzhliadame k nim, tak vidieť trend, postupný trend znižovania veku do povinného predprimárneho vzdelávania s cieľom zvýšiť pripravenosť detí, zlepšiť inklúziu, skrátiť rozdiely v socioekonomickom zázemí, ale aj zvýšiť právny nárok, povinnosť, dostupnosť, financovanie, personálne a kvalitatívne štandardy a mnohé, mnohé ďalšie prvky.
V oblasti samotnej školskej správy a organizácii jednotlivých úradov alebo nastavení kompetencií medzi zriaďovateľmi, samosprávou alebo miestnou štátnou správou, tak môžem povedať, že asi najviac prepracované to je vo Fínsku a vo Švédsku, tam sú naozaj stanovené transparentné pravidlá, štandardizované procesy, všetko. Napríklad vo Fínsku, ktoré sme si dávali častokrát za vzor v oblasti vzdelávania, je spravované viac-menej centrálnou administratívou, to znamená, že tá ruka štátu je tam omnoho výraznejšia ako možno v iných krajinách, ale vidíme, že to prináša ovocie aj výsledky v oblasti vzdelávania vo Fínsku. Nechcem tým povedať, že máme bez ohľadu na naše podmienky, naše historické nejaké tradície alebo náš systém vzdelávania všetko zrušiť a vybrať systém vzdelávania v niektorej inej krajine, ale môžeme sa učiť a môžeme prinášať pozitívne veci a trendy do našej legislatívy.
Napríklad v oblasti teda riadenia štátnych a neštátnych škôl sa môžeme pozrieť na to, ako je to organizované v Nemecku, bolo to tu už spomínané. Školy, kde môžu byť, samozrejme, verejné, môžu byť neverejné, ako prebieha financovanie, regulácia, ale aj štandardy, ktoré musia tie školy, ktoré chcejú mať verejné financovanie, plniť. Rakúsko má jednoznačné pravidlá pre štátne aj cirkevné školy a vrátane povinnosti dodržiavania štandardov štátnej správy, tak ako sú v legislatíve nadstavené.
Čo sa týka samotných, poviem, riadenia alebo manažmentu škôl a školských zariadení, modely od ktorých sa môžeme učiť, či už v Írsku a vo Veľkej Británii, samozrejme, je tam Kanada a tak ďalej, ale to je mimo európskeho priestoru, ale tam je vlastne väčšia kompetencia vkladaná aj do rady školy a rada školy slúži aj ako nástroj na riadenie kvality a obsahu v oblasti vzdelávania tých programov, ktoré jednotlivé školy poskytujú s tým, že, samozrejme, rešpektujú aj to, že tie školy sa môžu profilovať rozdielne a to je práve tá definícia toho školského vzdelávacieho programu.
Čo sa týka siete škôl a školských zariadení, tu sa môžeme pozrieť na Dánsko alebo na Estónsko. A Estónsko, samozrejme, aj z oblasti digitalizácie a to, ja som ho nespomínal, ale tam je výrazný ťah aj na posilnenie digitalizácie, čo sa týka podávania prihlášok, zjednodušovania niektorých administratívnych procesov, vytvárania alebo spracovania tlačív a výkazov, to, čo naozaj jednotlivých pedagógov, riaditeľov a zástupcov riaditeľov trápi. Takže tam Estónsko môže nám slúžiť ako za vzor pre digitalizáciu a jednotlivé spracovanie tej pedagogickej a nepedagogickej dokumentácie a evidencie, pretože ak chceme hovoriť o stopercentnom financovaní alebo aj menej ako stopercentnom financovaní, tak, samozrejme, tie štatistické dáta musia poskytnúť relevantnú databázu údajov pre to, aby sme mohli hovoriť o stopercentnom financovaní.
Financovanie, uvedomujem si, že to je vlastne zložitý problém, bolo to tu dnes spomínané, ako to je v prípade štátnych škôl, ako to je v prípade neštátnych škôl. Taká drobná moja poznámka k tomu je, že každý zriaďovateľ musí dbať o to, aby školu a školské zariadenie, ktoré si dal do siete alebo ktoré bolo vložené na jeho návrh do siete škôl a školských zariadení, no tak preberá do plnohodnotnej starostlivosti a musí si ten aj ekonomický model, aj sociálny model nastaviť tak, aby tá škola mohla poskytovať požadovanú úroveň kvality vzdelávania a to bez rozdielu na to o akého zriaďovateľa a o aký typ zriaďovateľa ide.
Chcem oceniť aj to, čo možno bolo kritizované, že ako išli návrhy zákonov do medzirezortného pripomienkového konania a aj ich odchýlka od toho návrhu, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky. Ja to práve oceňujem, že pán minister a ministerstvo školstva trpezlivo rokovali so všetkými socioekonomickými partnermi v rámci medzirezortného pripomienkového konania a že teda nebrali tie pripomienky na ľahkú váhu a naozaj tie zásadné pripomienky, ktoré sa tam objavili a nebolo ich málo, trpezlivo, a tá diskusia prebieha neustále, trpezlivo prerokovalo s tými jednotlivými kľúčovými aktérmi a vlastne takou bodkou za tými rokovaniami bola aj tá spoločná tlačová konferencia, kde veľká väčšina tých zúčastnených strán, ktoré sa podieľali na rokovaní, ocenili tento konštruktívny prístup ministerstva k zavádzaniu týchto legislatívnych zmien a zároveň aj volali po tých zmenách, že proste jednoducho nemôžeme stáť a musíme raz tú diskusiu ukončiť, aby sme ju neviedli mesiace a roky, pretože nám môže ujsť vlak.
Takže toto chcem oceniť, samozrejme, pri tak rozsiahlych zmenách nie je možné docieliť stopercentný konsenzus, to znamená, že každý z aktérov bude na sto percent spokojný s tým, čo dosiahol, ale na to ešte máme aj priestor medzi prvým a druhým čítaním, aby sme veľmi pozorne ešte počúvali najmä tých aktérov, ktorí majú ešte prípadné výhrady a pripomienky k týmto legislatívnym zmenám.
V oblasti toho vysokoškolského vzdelávania to môžem aj z vlastnej skúsenosti teda potvrdiť a chcem oceniť tie konštruktívne rozhovory, ktoré sme mali ako reprezentácia vysokých škôl s ministerstvom školstva a že sme dotiahli ten nový zákon po 54 novelách predchádzajúceho zákona, ktorý naozaj už prežil tú dobu, tak že sme dosiahli do podoby, ktorá je prijateľná z pohľadu reprezentácie vysokých škôl. Ak ešte nejaké aj, hovorím, zmeny alebo nejaké doplnenia by pripadali do úvahy, tak vieme ich v rámci legislatívneho procesu medzi prvým a druhým čítaním vyriešiť.
Prosím všetkých, najmä tých, ktorí sa venujú školstvu, ktorí sú v tejto miestnosti a ktorí vlastne svojimi skúsenosťami a svojimi názormi prispievajú do tejto diskusie, snažme sa možno nevypichnúť vždy len ten jeden neuralgický bod a o ňom hovoriť, ale skúsme sa pozrieť na tento balík ako na nejaký systém právnych predpisov a noriem, ktorý je na seba nadväzujúci, prelínajúci sa medzi jednotlivými právnymi normami, integrujúci zároveň, ktorého cieľom je zlepšiť stav nášho školstva a výraznejšie sa posunúť vpred. Samozrejme, ruka v ruke s tým musí ísť aj financovanie, nestačí len priniesť do parlamentu legislatívu, ale musíme využívať aj efektívne nástroje financovania, či už je to dobiehajúci plán obnovy a odolnosti, alebo sú to štrukturálne fondy, alebo sú tu aj rezervy a upratanie si systému v sieti škôl a školských zariadení, to znamená, že aj tam môžeme hľadať finančné prostriedky, ktoré je nevyhnutné použiť na rozvoj a na zvýšenie kvality vzdelávania.
Chcem oceniť v tomto prípade, že ak aj neštátny zriaďovateľ bude zapísaný ako verejný poskytovateľ služby, môže sa uchádzať o financovanie aj kapitálových výdavkov z ministerstva školstva, to je nový prvok, ktorý výrazne môže pomôcť práve neštátnym zriaďovateľom.
Z mojej strany, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, nateraz všetko, verím, že táto diskusia nekončí a máme budúci týždeň aj neformálne zasadnutie výboru, máme tu ešte aj ďalšie možnosti vymeniť si jednotlivé postrehy a názory k predkladaným návrhom zákona.
Ďakujem pekne.
|
24.
Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Vážený pán poslanec, vieš, že ja si ťa vážim a rešpektujem ťa ako autoritu a človeka, ktorý má bohaté skúsenosti pedagogické, ale aj manažérske a riadiace, či už na úrovni regionálneho školstva, neskôr teda aj na úrovni samotného rezortu, na úrovni ministerstva, a to asi nikto nepoprie v tejto miestnosti a ani mimo nej.
Dovoľ ale, aby som sa vyjadril k tomu, čo si povedal. Začnem od konca tvojho vystúpenia. Na konci si spomínal, že sme v minulosti nepodporili, že sme sa zdržali pri zmenách, ktoré si presadzoval v oblasti vzdelávania a výchovy, ale zabudol si dodať, že sme sa zdržali aj z toho dôvodu, že ani jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý sme predkladali k tým zmenám, nebol zo strany ministerstva školstva alebo vtedajšej koalície akceptovaný, takže skúsme sa na to pozrieť aj z tohto uhla pohľadu.
Súhlasím však s tebou, že každá príliš častá zmena v legislatíve je frustrujúca, psychicky zle pôsobí na riaditeľov, zástupcov alebo tých, ktorí prichádzajú a musia implementovať v školách a školských zariadeniach tieto zmeny.
Časť tvojho vystúpenia si venoval tomu, čo som sa bál, že je aj riziko zlúčenej rozpravy, že sa vlastne dáme len na jeden bod z tých siedmich zákonov, že sa sústredíme pozornosť len na ten jeden neuralgický bod, ale dobre, poďme aj k nemu diskutovať úplne otvorene a pozrime sa na to aj, čo hovorí Ústava Slovenskej republiky, alebo aké máme aj výroky Ústavného súdu v oblasti toho, čo je našou povinnosťou pri zabezpečení povinného vzdelávania a že to nie je len školský obsah vzdelávania, ale že to je aj finančná, časová dostupnosť, územná dostupnosť a ďalšie veci. Neviem z tvojho vystúpenia posúdiť, že čo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
68.
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, ja by som sa chcel vyjadriť k tej časti vystúpenia pána poslanca Dostála, v ktorej sa venoval štipendiám.
Máte pravdu, pán poslanec, je to rozširujúci predmet, ale je to v duchu zákona o výchove a vzdelávaní, dva-štyri-päťke. Prečo sa to vkladá práve takto a práve teraz, je tam cieľ stihnúť najbližší školský rok 2025/2026, to znamená, aby sa účinnosť vyplácania štipendií už viazala od 1. septembra tohto roku. Ďakujem.
|