55.
Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, pani ministerka, pán predsedajúci, vážení hostia, dovoľte mi, aby som sa aj ja za poslancov Demokratickej strany vyjadril k uvedenému zákonu.
Na začiatku treba povedať, že tento zákon o pozemkových úpravách je, nie tento zákon, pozemkové úpravy je treba určite robiť a je veľmi dôležité, aby sa udiali a myslím, že všetci majitelia pozemkov na to dlhodobo čakali, pretože naozaj toto nie je v poriadku. Žiaľ, treba konštatovať, že zákon, ktorý bol prijatý a ktorý pani prezidentka teraz vrátila, nespĺňa tieto očakávania a určite nie je tým správnym.
Treba zdôrazniť, že sme za to, aby takéto pozemkové úpravy prebiehali na základe zákona, ktorý nebude nikoho diskriminovať, nebude nikoho zvýhodňovať a najmä na prvom mieste si bude ctiť vlastnícke právo vlastníka k jeho pozemkom. Zastávame názor, že tento zákon nie je dobrý a treba ho zmeniť, respektíve neprijať a ak zmeniť, tak tak, aby rešpektoval práva slovenských občanov, predovšetkým ich vlastnícke práva k pozemkom. Na túto skutočnosť sme poukazovali aj v minulosti pri prejednávaní tohto zákona. Znenie tohto zákona v znení, v akom bol prijatý, jednoznačne zvýhodňuje nájomcu pred vlastníkom, čo pokladáme za veľmi nešťastné a veľmi nesprávne.
Tento stav považujeme nielen za nesprávny v rovine logickej, ale je podľa nás aj v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ktorá zaručuje právo každého človeka na jeho súkromné vlastníctvo.
Ďalším problémom je tiež fakt, ktorý uvádza aj pani prezidentka, že Slovenská republika týmto zákonom nerešpektuje záväzky, ku ktorým sa zaviazala voči európskym inštitúciám. Dovolím si citovať časť vety, ktorú použila vo svojom odôvodnení. Citujem: "Zákon je nesúladný s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.". Uvedené skutočnosti sa snažili viacerí, predovšetkým opoziční poslanci upraviť alebo pozmeniť pozmeňujúcimi návrhmi pri prejednávaní tohto zákona v minulosti, žiaľ, tieto pozmeňovacie návrhy neboli akceptované, a preto ten zákon sa prijal v podobe, v akej je daný teraz. Tento zákon má aj ďalšie nedostatky a jedným z nich je skutočnosť, že informácie o procese vykonávania pozemkových úprav nedostanú všetci jeho účastníci priamo do rúk. Považujeme to naozaj za veľkú chybu a za zásah do vlastníckych práv majiteľov, keďže títo majitelia pozemkov sa reálne vlastne ani nemusia dozvedieť o tom, že sa s ich majetkom niečo robí a keďže, povedzme si to na rovinu, je veľký rozdiel, keď niečo sa dá formou ohlášky, resp. verejnej vyhlášky, o ktorej sa teda, ako som vravel, majitelia nemusia dozvedieť a ako, keď vám to príde priamo do vlastných rúk, kde si túto poštu prevezmete.
Jedná sa konkrétne o znenie zákona, ktoré hovorí o tom, že ak je v konaní o pozemkových úpravách počet účastníkov viac ako 20, tak sa tieto rozhodnutia doručujú vlastníkom, zdôrazňujeme vlastníkom, len formou vyhlášky a teda nie do osobných rúk, teda do vlastných rúk. Paradoxne, ako už spomínal aj môj predrečník, orgánom štátnej správy a samosprávy, teda Slovenskému pozemkovému fondu a dotknutej obci alebo vyššiemu územnému celku sa doručujú do vlastných rúk.
Na tomto príklade je úplne jasne vidieť, v akom postavení sa vďaka tomuto zákonu ocitá vlastník pozemkov, keď nie je pokladaný za rovnocenného v porovnaní s inými účastníkmi. S tým sa, samozrejme, nemôžeme stotožniť. V tomto prípade neobstojí ani tvrdenie, ktoré sme viackrát počuli pri prejednávaní zákona, že ak sa budú, ak sa bude vykonávať doručenie písomnosti každému účastníkovi osobne, tak by to celý proces výrazne spomalilo, dokonca, že predražilo. Naozaj nevidím v tom žiadnu logiku a preto s tým, samozrejme, tiež nemôžeme súhlasiť.
Ďalším problémom, ktorý máme pri tomto zákone, je viackrát podľa nás nelogické skracovanie viacerých lehôt z pôvodných 30 dní na 15. Napríklad najmarkantnejšie je to pri podávaní námietok. Naozaj tomu nerozumiem, prečo to vlastne je, na čo to je dobré? Pozemkové úpravy v takomto rozsahu robíme raz za 50 možno za 100 rokov a teraz ideme veľmi rýchlo skracovať čas na podávanie námietok, aby sme všetko zrazu veľmi urýchlili. To už v horizonte desiatok rokov nevieme dať všetkým zúčastneným stranám dostatočný čas na preštudovanie všetkých zmien? Naozaj to pokladám za veľmi nesprávne a veľmi nefér.
Pozemkové úpravy v tomto rozsahu sú výnimočné a preto prípadné, uvedené kvázi zdržania nepovažujeme za niečo, čo by sme mali kvôli akémusi vyššiemu cieľu považovať za prekážku celého procesu. Je však možné, že celé toto skracovanie termínov je úmyselné, aby bola možno zmenšená možnosť malým vlastníkom do tohto celého procesu zasahovať.
Rád by som tiež pripomenul asi najväčší problém celého zákona, a tým je prednostné právo. Čo vlastne tento termín znamená? Jednoducho povedané, aj po skončení pozemkových úprav, teda keď majiteľ bude mať svoj, pred tým svoje rozdrobené pozemky v jednom celku, musí, žiaľ, akceptovať prednostné právo nájomcu, ktorý predtým na týchto pozemkoch mal nájomnú zmluvu, čiže v platnosti ostávajú predchádzajúce nájomné zmluvy. Zákon predtým vravel, že po ukončení pozemkových úprav zaniknú súčasné nájomné zmluvy. Žiaľ, v procese prijímania tohto zákona bola vsunutá do tohto zákona veta, ktorá toto zamedzuje a podľa ktorej je teda prednostné právo nájomcu nad vlastníckym právom. Vlastník po pozemkových úpravách, kedy vznikne nový pozemok, bude vlastne šikanovaný, pretože podľa tohto zákona má súčasný užívateľ, nájomca pozemku, ktorý je len v nájme, prednostné právo naďalej na tejto pôde pôsobiť a vlastník s tým nemôže nič urobiť.
Ďalším problémom je tiež, že zostáva táto nájomná zmluva v platnosti v celku teda aj z ceny. Aj s cenou. Bez ohľadu na okolnosti a bez ohľadu na potreby či možnosti majiteľa pôdy.
Keď ministerstvo ohlásilo, že sa konečne začnú robiť tieto pozemkové úpravy, myslím, že veľmi veľa ľudí na Slovensku sa veľmi potešilo a myslím si, že už pri nástupe pani ministerky do pôsobenia pred teraz už štyrmi rokmi to mala byť jedna z prvých vecí, do ktorej sa mala pustiť, pretože naozaj je to treba ako soľ. Žiaľ, žiaľ, tento zákon dopadol tak, ako dopadol. Pokladáme teda naozaj veľmi zlé, že vlastník, vlastne vlastník, vlastníkovi sa obmedzuje právo na jeho vlastníctvo, keďže s ním nemôže nakladať ľubovoľne podľa seba. Vďaka tomuto zákonu sme v absurdnej situácii, kedy si vlastník pôdy na Slovensku nemôže rozhodnúť, ako s ňou naloží. So svojím vlastníctvom, na ktoré má nárok. A reálne tak môžu vzniknúť absurdné situácie, kedy vlastník pôdy bude mať možno možnosť prenajať svoju pôdu za výhodnejších podmienok niekomu inému a reálne to nebude môcť spraviť. Reálne tak môže prísť o vyšší zisk. Žiaľ, situácia je taká, že ani dokonca on sám na tejto pôde nemôže hospodáriť, pretože uplatňujeme už spomínané prednostné právo.
Ako som už spomínal, pokladáme toto prednostné právo za protiústavné a pripájam sa k výzve pani kolegyne, že pokiaľ bude schválený, teda respektíve bude prelomené veto pani prezidentky, tak sa pravdepodobne obrátime aj my na Ústavný súd, aby toto vyriešil a dal k tomu svoj podnet.
Záverom treba povedať, že aj na základe uvedeného poslanci za Demokratickú stranu nemôžu súhlasiť s uvedeným zákonom, a preto budeme podporovať veto pani prezidentky a budeme hlasovať za jej prijatie.
Je mi veľmi ľúto, že musím konštatovať, že tento zákon nerieši problém malých poľnohospodárov tak, aby sami mohli rozhodovať o svojej pôde, ale práve naopak, naďalej nahráva veľkým spoločnostiam a oligarchom, ktorí budú aj naďalej nadradení drobným vlastníkom pôdy a farmárom. Táto vláda a koalícia končí a ak koaliční poslanci prelomia veto prezidentky, tak si myslím, že prijatím tohto zákona ako posledného v tomto funkčnom období nemohli dať drobným poľnohospodárom a roľníkom lepší príklad, na koho strane stáli za celé štyri roky vládnutia.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
|
91.
Ďakujem pekne. No, ja zopakujem to, čo som povedal včera a vlastne nadviažem možno na slová pána Galisa, že asi je to dosť špecifické, samozrejme, že športovci sú špecifickí v zmysle celého toho podnikania alebo zamestnávania, ale na strane druhej, ak raz máme nastavené nejaké pravidlá, nemali by sme tam nejaké výnimky dávať, pretože raz dáme výnimku športovcom, lebo sú špecifickí, potom dáme niekomu inému a neplatili sa za nich odvody. Nie je to podľa mňa správne.
Ale čo mi vadí na tomto ešte viac, je to, že pán Mihál rozpráva, že tie kluby sú, tie zväzy sú proti, vy zas hovoríte o jedných zväzoch, ktoré sú za. Jednoducho nie je v tom, nie je v tom súlad, medzi samotnými tými športovými zväzmi nie je súlad. A myslím si, že by bolo asi najlepšie, keby ste naozaj vyvolali diskusiu na nejakom fóre. Neviem, možno na pôde olympijského výboru alebo neviem koho a naozaj sa v tomto zjednotilo, pretože schváli sa jedno, budú jedny kluby spokojné, schváli sa druhé, budú druhé spokojné, a nie je to, nie je to v poriadku. Takže si myslím, že je to dosť dôležité. A myslím, že by sa tieto veci mali napraviť a mal by sa ten zákon urobiť poriadne. A myslím si, že keď to vydržalo teraz chvíľu, že ešte to nejaké dva, tri mesiace vydrží. A mali ste na to dosť času, ste tu štyri roky, mohli ste to spraviť kvalitne tak, aby ste všetci boli s tým okej.
Ďakujem pekne.
|
69.
Ďakujem pekne, ja by som sa chcel najprv spýtať pána Mihála, že koľko majú tie organizácie, ktoré ste spomínali, hokej, fotbalový, že koľko vlastne majú členov, lebo videl som tu zo strany predkladateľa nejaké také, že, že moc tých členov asi nie je, takže úplne orientačne, nevyznám sa v tom, tak sa pýtam, že aká tam je sila.
Druhá vec je, že vidíme na tomto zákone to, že bol prijatý predtým zákon, že sú zamestnanci, ale zase neplatili sa za nich odvody, čo tiež nie je vlastne dobre, bola tam urobená nejaká výnimka, ktorá určite tým hráčom, zamestnancom nepraje, a nie je to dobré, je to ďalší dôkaz, že akékoľvek výnimky, ktoré sa robia, ktoré sa dávajú určitej skupine zamestnancov, nie sú dobré a vedú k chaosu a vedú k tomu, že niekto je spokojný, niekto nie, a pokiaľ sú v postavení zamestnancov, tak určite by mali mať také isté postavenie ako iní, a nie dávať výnimky na neplatenie odvodov. Viem, že to pre tie športové kluby je drahšie, je mi to jasné, ale jednoducho keď sa ten zákon robil, tak sa na to malo asi myslieť.
A tretia vec je, pán Mihál spomínal, že niektoré zväzy s tým súhlasia, druhé nie, jedny..., a v podstate všetci vychádzajú z nejakého spoločného základu, to znamená, že ani samotné tie, táto športová obec v tom nemá jasno zrejme, že čo je dobré, čo nie je dobré, keď niektoré organizácie sú za, niektoré sú proti. A musím súhlasiť s tým, že keď je to takto, asi by ten zákon mal byť robený poriadne, riadne, nie takto narýchlo, mal by prejsť normálnym pripomienkovým konaním a možno by sa o tom mala otvoriť normálna diskusia, kde by boli zúčastnené všetky tieto organizácie veľké, aby sa to vzájomne vydiskutovalo, vyriešilo a aby to bolo na prospech tých športovcov.
Ďakujem pekne.
|
112.
Ďakujem pekne. Pán predseda, pani navrhovateľka, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril k tomuto zákonu. Preberali sme ho na výbore a vznikla tam pomerne zaujímavá diskusia, ktorá, z ktorej, z ktorej nám vyplynuli niektoré veci. Tak by som chcel k tomu predniesť svoje, svoje poznatky.
Hneď na začiatku treba povedať, že celý ten systém, ktorý, toho darovania potravín po dátume minimálnej trvanlivosti, je, samozrejme, správny, a je to veľmi dobrá myšlienka, pretože je určite lepšie, keď takéto potraviny majú sa nejak zlikvidovať so všetkými následkami jednak ekologickými, ale aj finančnými. A je určite lepšie, keď tieto, takéto potraviny, je možnosť ich darovať, alebo teda aby si ich mohli prevziať charitatívne organizácie, ktoré teda nimi môžu pomáhať ľuďom, ktorí sú v nejakej núdzi z akéhokoľvek dôvodu, a čiže táto myšlienka je správna. A v súčasnosti to v podstate funguje. Funguje to tým, že tie obchody alebo tie väčšie reťazce najmä túto myšlienku realizujú v spoločnosti teda s Potravinou bankou, a je to všetko na takom, na takom systéme nejakej dobrovoľnosti, ktorý, pokiaľ ja mám informácie, tak je v podstate nejak funkčný. Ale teda vráťme sa k tomuto zákonu.
V prvom čítaní bol predložený zákon, ktorý bol podľa mňa veľmi takým ostrým tým, že tam bola uložená povinnosť bezodplatne takéto potraviny darovať, s čím by, samozrejme, s čím by, samozrejme, vznikli veľké problémy jednak technické, ale aj legislatívne, len pretože, aj nielen pre obchodníkov, ale aj pre tie charity, ktoré tým pádom možno nie vždy majú dostatočné veľké priestory, aby všetko mohli prevziať. A preto som rád, že je tu teda zmena pozmeňo..., je tu pozmeňovací návrh, ktorý teda to trošku upravuje, kedy teda sa to zmenilo na zmluvu o darovaní, kedy je povinnosť túto zmluvu uzavrieť.
Súčasne však s týmto pozmeňovacím návrhom nám vznikli nejaké ďalšie problémy, že vlastne táto zmluva, táto zmluva, povinnosť tejto zmluvy uzavrieť tu je pre, pre obe, obe strany, ktoré si musia dohodnúť nejaké svoje podmienky. A môže tu vzniknúť situácia, že kedy vlastne v tej zmluve sa dohodnú medzi sebou len na niektorých druhoch potravín, ktoré bude ochotná tá proti strana, teda tá charitatívna organizácia prevziať. A potom čo ďalej s tými potravinami? Ostanú ďalej pre toho obchodníka? Aká je, aká je potom ďalšia cesta alebo ako s nimi nakladať?
V takom prípade je namieste otázka, kde sa budú tieto potraviny, ktoré si nik neprevezme, uschovávať. No, samozrejme, budú to musieť riešiť obchodníci, pre ktorých je to zase nejaký problém so skladovaním a s tým ďalšie finančné náklady, alebo teda budú sa hľadať iné riešenia, ktoré, kedy to môže to môže byť likvidácia.
Ďalšou dôležitou vecou je, že keď príde kontrolór na kontrolu do takejto prevádzky a zistí, že tieto potraviny sú tam, ako sa to bude riešiť. Splnil si povinnosť predajca, nesplnil si? Môže tam vzniknúť pomerne, pomerne veľký problém.
Ďalej tu vznikajú ďalšie, ďalšie situácie, že tým, že sme vlastne, tým, že sme, vlastne chceme, keď predkladáte takúto túto zmluvu o darovaní, vlastne sa potvrdzuje, že tieto potraviny, tieto potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti v podstate nie sú škodlivé a tým pádom vlastne že sa môžu, môžu ich za určitých okolností ľudia ďalej využívať a konzumovať, a treba s tým ďalším dôkazom, že tie veľké pokuty, tie desaťtisícové, státisícové a niekedy až miliónové pokuty, ktoré ukladáte vy v zákone, teda keď sa nájde takéto na, na pultoch alebo v sklade, vznikajú, teda sú tu veľké pokuty a tým pádom vidíme, že v podstate sú za čo, keď tieto potraviny, týmto návrhom hovoríme, že sú v podstate v poriadku.
Ďalšia situácia môže nastať to, keď príde kontrolór na kontrolu a bude, lebo vravíme, že tieto potraviny musia byť zdravotne nezávadné, predstavme si nejaký tovar, ktorý je zabalený, do ktorého obchodník nevidí a takýto tovar bude otvorený, kontrolovať, zistí sa, že je závadný. Čo s tým ďalej? Ako sa to bude sankcionovať? Mohol za to ten predajca alebo nemohol? Budem rád, keď mi to vysvetlíte.
Ďalším problémom, ktorý sme teda preberali aj na, na výbore, bol problém, to, že obchodníci namietajú, že tento zákon je vlastne zásah do ich, do ich vlastníckych práv, keďže tieto potraviny sú ich majetkom, keďže oni ich majú vykúpené, a že vlastne zákon im čosi ukladá, že s tým musia spraviť. Vznikla tu taká polemika, že v Čechách bol podobný problém. A v Čechách tento problém riešil ústavný súd, ktorý podľa niektorých teda vyriekol, že teda je to v poriadku, že to nie je zásah do vlastníckych práv. Tu by som rád upozornil na to a vravel som to aj na výbore, že je pravda, že v Čechách ústavný súd posudzoval problémy ohľadne podobného zákonu, ale tam to prišlo, tam sa vlastne posudzoval, posudzovala situácia, hneď si to presne pozriem, nie vlastne týchto vlastníckych práv, ale dvojitého, teda, pardon, skrytého zdaňovania. Čiže ten problém je tam iný, ako my si tu rozprávame, že ten ústavný súd v Čechách vyriekol, že je to v poriadku.
Takisto na výbore zaznela taká, taká myšlienka, preto neviem, ako ste s ňou vysporiadali, že podľa tohto, podľa tejto, podľa tohto zákonu my vlastne nútime niekoho, aby niečo daroval, a niekoho, aby to prijal, a je to v rozpore so zákonom. Myslím, že ste sa o tom bavili s kolegyňou tam, že pripravíte k tomu nejaký pozmeňovák. Tak neviem, či sa to nejak vyriešilo, alebo nie. Budem rád, ak mi to vysvetlíte. Ak sa nemýlim, vraveli ste, že vlastne terajší stav je podobný tomu francúzskemu vzoru, pokiaľ sa nemýlim. Áno, ďakujem. Bol by som možnože rád, keby sme z toho francúzskeho vzoru prebrali potom aj výšku pokút, ktorá je tam výrazne nižšia. A myslím si, že keď to funguje tam, mohlo by to fungovať aj u nás, aby sme predchádzali nejakým zbytočným možno šikanovaním predajcov.
Týmto zákonom sme vlastne, alebo teda chcete vytvoriť systém, kedy obchodník musí uzavrieť zmluvu o darovaní, ale táto zmluva môže teoreticky obsahovať iba jednu položku a ostatné potraviny sú potom ďalším problémom, ktorý sa, musia ešte zase skladovať a podobne, a preto si myslím, že ten súčasný stav, kedy to nejak funguje, tento zákon zase až tak veľmi nerieši, možno iba tak okrajovo a trochu. Ale možno by sa to dalo spraviť aj, aj lepšie, pretože naozaj tá myšlienka, ako som vravel, je v poriadku a je správne, keď sa ňou zaoberáme. A na výbore sme si teda rozprávali aj to, že teda len kritizujeme, a teda že nič nejak nenavrhujeme, tak by som si dovolil, možno nie je to v žiadnom legislatívnom, ale možno, teda nie v legislatívnej podobe, ale možno len takých pár myšlienok, že skúsme to robiť tak, že urobíme to presne naopak ako teraz.
Skúsme tú legislatívu zjednodušiť tak, aby sa nemuseli obchodníci, ale aj tá charita alebo tieto organizácie obávať rôznych legislatívnych nástrah a problémov, ktoré im môžu z dôvodu zložitosti celého systému a zákonov vzniknúť. Skúsme znížiť aj tie obrovské pokuty, ktoré sú v státisícoch a miliónoch a ktoré teraz hrozia, a preto aj tí predajcovia sa, samozrejme, toho obávajú a možno nie sú až takí flexibilní pri tom, ako by sa s týmito potravinami mohlo narábať. A keď nechcú riskovať tú zbytočnú pokutu, tak si to riešia nejak inak.
Ďalším, ďalším by som, ja sa prikláňam k pozmeňovaciemu návrhu kolegyni Zemanovej. My ho podporíme, pretože si myslím, že je to pomerne správna myšlienka.
A na záver mi dovoľte len poslednú vetu, že, mám poslednú vetu, že skúsme vytvárať také prostredie, ktoré bude obchodníkom, kedy sa bude obchodníkom oplácať tieto potraviny darovať. Nastavme ten celý systém tak, aby bol jednoduchší, prehľadnejší a pružnejší, a vďaka ktorému sa budú dať riešiť problémy lepšie a predovšetkým v prospech ľudí, ktorí sú v núdzi kvôli rôznym životným situáciám a pre ktorých je takáto pomoc obrovským prínosom.
Ďakujem pekne, skončil som.
|
26.
Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán predsedajúci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1697). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní v gestorskom výbore a do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
|
8.
Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, pán predsedajúci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1720). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Za znenie, za znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní v gestorskom a do 32 dní prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
|
121.
Ďakujem pekne. Ja by som sa chcel len pripojiť k tomuto návrhu ako spolupredkladateľ a tiež by som chcel zdôrazniť, že toto je taký zákon o praktickom živote, ktorý má ambíciu tento život ľuďom zjednodušiť bez toho, aby mal na nich v podstate akýkoľvek vplyv, na ich život. Pomocou, keď sa tieto, teda keď sa tieto mince, keď nebudú v obehu, tak človek, samozrejme, nepríde o nič, nebude žiadne zdražovanie, toho sa netreba naozaj obávať, ale práve naopak, budeme mať o jeden problém viac. Ja napríklad mám v aute pri lakťovej priehradke takú, takú misku, do ktorej si dávam tieto drobné mince, už ich tam mám naozaj veľmi veľa a neviem sa ich reálne zbaviť, pretože som chcel minule zaparkovať a ani tie parkovacie automaty tie jedno- a dvojeurové mince neberú, niektoré ani päťeurové, takže naozaj s tým je problém a keď som chcel s tým minule zaplatiť s takou tou veľkou gučou, tak tá pani na mňa pozrela teda, že fúha, že čo ste nám to priniesli za problém. Takže práve toto je taká vec, že keby, bolo by to jednoduchšie, máme zbytočný problém, keď sa musíme týmito mincami zaoberať, a preto si myslím, že je správne, že sme takýto návrh zákona pridali, a pevne verím, že ho podporia aj ostatní poslanci.
Tiež treba ešte zdôrazniť to, že ako vravel predkladateľ pán Dostál, že štát dokonca môže týmto opatrením ušetriť na nákladoch, ktoré naozaj môžu byť až v desiatkach miliónov, ktoré sa teda môžu potom výrazne použiť na iné a určite lepšie ciele.
Ďakujem pekne.
|
8.
Ďakujem pekne. Ja len aby som upresnil, o čo sa vlastne jedná, čo si tu, Martin, naznačil. Vieme, že je tam dodatok k tejto zmluve, ktorý odkazuje na neplatný geologický zákon, pričom dnes nám platí geologický zákon schválený z roku 2007, ktorý nám vraví, že dobývanie rádioaktívnych nerastov a teda uránu je zakázané, pokiaľ obyvatelia každej dotknutej obce, v ktorej by mal geologický prieskum či ťažba rádioaktívnych nerastov prebiehať, v miestnom referende nevyslovia súhlas s takouto ťažbou. Problém je to, že keď v tomto zákone, teda, odkaz na neplatný zákon, ktorý môže spôsobovať problémy do budúcnosti, keďže potencionálny investor by sa mohol práve na tento zákon odvolávať. Nemyslím si, že možnože by bolo úsilím práve týchto firiem to nejak zneužívať, ale možnosť skôr rôznych, keď to mám povedať, nie špekulantov, ale možno niekoho, kto by chcel vyvolať nejaký súdny spor či arbitráž, a takto by mohli vzniknúť v Slovenskej republike úplne zbytočné škody, ktorým by sa dalo predchádzať, keby tam tento zákon bol uvedený na pravú mieru. Ďakujem pekne.
|
150.
Ďakujem pekne. Ja by som chcel k tomuto návrhu možno tri-štyri body.
Prvá vec je, že 110 mil. fliaš, kusov, rátame s tým, že nám teda stále ostane naďalej nevyzbieraných a 110 mil. kusov je naozaj strašne veľa, strašne veľa a tých 110 mil. kusov, keď nám ostane možno v prírode, tak to naozaj nie je asi to, že nám tá príroda bude omnoho čistejšia, 110 mil. je naozaj veľké množstvo.
Ďalšia vec je, pozrel by som sa na to, aj to, že v Českej republike tento systém odmietli a bolo na to viacero dôvodov a jedným z dôvodov bolo napríklad aj to, že ich odborníci dali dokopy analýzu, z ktorej vyšlo, že z 33 krajín sveta, kde je toto zálohovanie realizované v súčasnosti, len v 6 sa podarilo naplniť ambíciu 90-percentný podiel. Čiže mám aj obavu, že na koľko sa to u nás podarí, a teda či sa to vôbec podarí.
Ďalej skúsenosť z Nemecka hovorí o tom, že keď sa tam prešlo na zálohovanie, klesla im miera triedenia ostatných materiálov až o 11 %, a nie som si úplne istý, ale myslím, že to trvalo až 4 až 6 rokov, pokiaľ sa to zase dostalo naspäť a stálo to ďalšie náklady v tom, že sa museli robiť ďalšie mediálne kampane, aby sa ľudia opäť k tomu vrátili.
No a k tomu, že či nám to vyčistí naše rieky a či nám to vyčistí aj naše lesy, no, ja mám obavu, pretože väčšinou tie fľaše, ktoré sú tam, sú zničené, skrčené, možnože roztrhnuté a tak ďalej, a takéto fľaše sa nevrátia naspäť do systému podľa tohto zálohovania, takže ja mám obavu, či naozaj sa tento cieľ čistejšieho Slovenska vďaka tomuto zálohovaniu podarí naplniť.
Ďakujem pekne.
|
145.
Ďakujem pekne. Tu by som chcel len pripomenúť, že pri zverejňovaní kvality tejto vody je dôležité povedať to, že toto nebude mať žiadne nejaké zvýšené náklady pre dodávateľa, pretože on tieto, túto kvalitu vody musí tak či tak riešiť a musí ju tak či tak mať. Čiže nebude to znamenať nič pre neho navyše.
Ďalšia vec, ktorú treba pripomenúť, je to, že ako užívateľ vody a používateľ, ktorý je každý z nás, by sme mali mať naozaj toto právo vedieť. A treba oceniť v tomto návrhu alebo teda robili sme to tak, že aby to nebolo nejak posielané ľuďom, aby nevznikali nejaké ďalšie náklady pre dodávateľa a teda aj pri ochrane životného prostredia, že je možnosť na dodávateľovi ako, aby si určil, akým spôsobom chce informovať. Čiže napríklad to kľudne môže byť vo forme, respektíve vo faktúre, ktorá je posielaná buď elektronicky, kde kľudne táto informácia môže byť zverejňovaná, a týmto sa vlastne naplní litera zákona, ktorú chceme takto upraviť. A teda ľudia si budú môcť na základe tohto pozrieť, aká je ich kvalita vody, respektíve ak tomu nebudú rozumieť, čo asi väčšina z vás nerozumie, môžete toto kľudne zaniesť odborníkovi z tejto oblasti, ktorý bude mať relevantný doklad pred sebou. Na základe toho sa bude môcť k tomu vyjadriť a tým pádom môžme aj predchádzať možno dlhodobému dodávaniu nekvalitnej vody.
Ďakujem pekne.
|
129.
Ďakujem pekne. No neplánoval som sa prihlásiť, už trošku presčasujeme, ale nedalo mi. Anka, mám taký dojem a vy mi to potvrdíte, že myslím, že už pri návrhu štátneho rozpočtu ste prišli s dodatkom, že 50 mil. sa schváli na takúto pomoc, že ktorá bude nahradená výpadkom. Mám dobrý dojem, hej? No teraz rozmýšľam, či ste vy už dopredu tak trochu netušili, že tento váš zákon neprejde a neurobili ste si také zadné dvierka a týchto 50 mil. vám tam slúži ako taká malá záloha, aby ste mohli tieto svoje sľuby o dotáciách naplniť, ako spomínala Anka. Dobre, to len toľko na okraj. Ďakujem pekne.
|
125.
Ďakujem. Samozrejme, Ondrej, ja som mal na mysli predkladateľov tohto zákona, keďže naozaj opozícia tieto všetky veci, ktoré som spomínal v rozprave, veľakrát a opakovane spomínala, upozorňovala. Takže v tomto prípade naozaj musíme povedať, že my sme mali pravdu a potvrdilo to aj toto konanie Európskej komisie. Pravdou však je, že ľudia nerozlišujú veľakrát prácu opozície, koalície. Pre nich sme všetci poslanci, ktorí prijímajú zákony, ktoré im majú slúžiť, a teda naozaj musíme povedať, že tento zákon neposlúžil naozaj nikomu a spôsobil jeden veľký chaos u predajcov, dodávateľov a hlavne teda ľudí, ktorým reálne zdražil potraviny.
Ja by som chcel naozaj ešte aj to, čo povedal kolega Fecko, pripomenúť a teraz to myslím naozaj v dobrom, hoci tu zvádzame politický boj, že niekedy by bolo naozaj dobré si trošku pozrieť, čo hovoríme, a možno tie veci, ktoré sú dobré a ktoré sú rozumné, majú reálny podklad, naozaj, naozaj k sebe zobrať a neriešiť všetko len politicky. Ale naozaj sa snažiť, aby sme tie zákony predkladali také, aby tým ľuďom naozaj slúžili. Ďakujem pekne.
|
119.
Ďakujem pekne. Keď pán prezident vrátil tento zákon na opätovné prerokovávanie, tu som stál a začal som tým, že vyjadrujem sa tretíkrát k tomuto nezmyselnému zákonu, netušil som, že tu budem aj štvrtýkrát, takže sa vyjadrujem štvrtýkrát k tomuto nezmyselnému zákonu.
Na tomto zákone je presne vidieť, ako to vypadá, keď sa ide presadzovať svojvôľa, hlavne hlava-nehlava, napriek argumentom odbornej verejnosti, ale aj opozície. Keď sme tento návrh kritizovali, vysvetľovali sme vám, že je zlý, že určite prinesie zdražovanie, ale vy ste sa nám vysmievali, zľahčovali ste naše argumenty a išli ste si svoje. No naše pripomienky sa netýkali len zdražovania, ale aj problémov pri prijímaní zákona vzhľadom na zákony Európskej únie. My sme namietali, že nepostupujete správne, že porušujete legislatívu EÚ. Namiesto toho, aby ste sa nad tým zamysleli, radšej ste nám ale kľudne na verejnosti klamali. Napríklad aj, okrem iných aj pán Lapšanský z ministerstve pôdohospodárstva, ktorý v priamom prenose v relácií TA3 dňa 5. 2. doslovne povedal na tieto naše argumenty alebo na tieto naše výtky, citujem: "Ministerstvo intenzívne komunikuje s Bruselom, my sme tam dvakrát do týždňa. My máme informáciu, že poslanci mali dobre odkonzultované tieto veci s Európskou úniou."
Keďže sme spomínali Richarda Sulíka, tak Richard Sulík ako europoslanec ešte v októbri sa obrátil na Komisiu s otázkou, či táto daň z potravín nie je nepovolená štátna pomoc. A dovolím si odcitovať z odpovede pani eurokomisárky Vestager. "Členské štáty by mali Komisiu informovať pred prijatím vnútroštátneho práva, v opačnom prípade je pomoc neoprávnená, čo môže viesť k jej vymáhaniu od príjemcov." Takže bolo úplne jasné z Európskej komisie, že jednoducho toto nie je dobrý, správny postup a že prídu tieto veci, ktoré, žiaľ, prišli. Aj pán europoslanec Richard Sulík pokračoval ďalej a deň po prelomení prezidentového veta preto poslal Komisii ďalšiu otázku, a to, či vláda alebo poslanci konzultovali zavedenie tejto dane z potravín, ktorá má črty nepovolenej štátnej pomoci. Z odpovede vyplávalo, že k informovaniu neprišlo, doslovne sa v nej píše, opäť citujem: "Komisia úzko sleduje vývoj na Slovensku. Jej útvary požiadali Slovensko o informácie týkajúce sa dane z maloobchodného predaja a fondu na podporu marketingu poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov, aby posúdili, či uvedené opatrenia sú zlučiteľné s pravidlami štátnej pomoci. Tieto informácie sú nevyhnutné na analýzu opatrenia, jeho súlad s pravidlami EÚ. Komisia potom rozhodne o možných krokoch založených na tomto posúdení. Takisto preskúma, či opatrenie je v súlade so slobodami vnútorného trhu." Koniec citátu. Táto odpoveď nám bola zaslaná 24. 1. 2019. Z toho je teda evidentné, že predkladatelia zákona sa na Európsku komisiu neobrátili, hoci to mali ako povinnosť. Ak by to tak bolo, tak jednoducho Európska komisia by sa nezačala o to zaujímať až teraz, ale dala by svoje vyjadrenie k tomuto zákonu už dávno predtým a vy by ste vlastne tento zákon do legislatívneho procesu ani nemali dať.
No, žiaľ, musím to povedať, klamali ste aj ďalej ohľadne zvyšovania cien. Veľa ľudí tvrdilo, že toto bude viesť k zvýšeniu cien, ale všetci predstavitelia SNS od predsedu pána Danka cez pani ministerku Matečnú, ale aj slovami poslancov, ste svorne tvrdili, že to nie je pravda. No včera na tlačovej konferencií pána predsedu vášho, na ktorej avizoval zrušenie tohto zákona, povedal, a opäť budem citovať: "Robím to preto, že nechcem aby sa o mne o 40 rokov hovorilo ako o človeku, ktorý stál za rastom cien potravín." Čiže zrazu je všetko jasné, že naozaj k zvýšeniu prišlo. To sa však vedelo hneď pri predložení zákona a definitívne to bolo potvrdené Štatistickým úradom, ktorý v správe za mesiac január jasne povedal, že ceny potravín boli vyššie až o 3 percentá.
Žiaľ, musím pripomenúť aj neodbornosť, ktorú ste prejavili prijímaní tohto zákona. Už pri prvom čítaní sa na tento návrh vzniesla obrovská vlna kritiky. Tento návrh bol tak nekvalitný a zlý, že ho skritizoval snáď každý, koho sa týkal, široká verejnosť, poľnohospodárske a potravinové združenia a samozrejme obchodníci. Neskôr sa ku kritikom pridal dokonca aj minister Žiga. My v SaS sme kritizovali nielen hrozbu zvýšenia cien, ale aj možné zhoršenie postavenia slovenských dodávateľov potravín. Som presvedčený, že reálne hrozil zánik niektorých menších slovenských predajcov potravín. No ani tie veľké to nemali na ružiach ustlané. Vďaka odvodu by totiž museli do štátnej kasy odviesť milióny eur, ktoré by ich obchodnou stabilitou určite mohutne zatriasli. Aj preto sme vyzývali, aby bol tento zákon stiahnutý z rokovania. Nestalo sa tak. No vy v SNS ste však pochopili, že ste prestrelili a svoj geniálny zákon ste upravili mohutnou odbornou zmenou, vďaka ktorej sa odvod začal týkať len veľkých obchodných reťazcov. Okrem iného to znamenalo aj zníženie plánovaného výberu financií zo 150 miliónov na 112 miliónov. Ale ani to pre vás nie je žiaden problém, 38 miliónov hore-dole z plánov.
Viackrát sa avizovalo, že podobné zákony prijaté v Maďarsku a v Poľsku EK zastavila, Európska komisia, a že podobné hrozí aj na Slovensku. Tvrdili ste, že o tom viete a že vami pripravený zákon ste pripravili tak, aby to Európska komisia nemá dôvod zastaviť. Nuž, vidíme výsledok.
Máme tu však aj následky ekonomické. K zdraženiu už reálne prišlo a tento stav už stál slovenské domácnosti niekoľko desiatok miliónov eur. Úplne zbytočne vynaložených. Len kvôli zlému zákonu. V dobe, kedy dávate ľuďom vlaky zadarmo, obedy zadarmo s odôvodnením, aby ste pomohli ľuďom, a na strane druhej im kľudne z vrecák vytiahnete omnoho väčšie peniaze cez tento zákon.
Čo ma však mrzí najviac, že škody sú aj morálne. Práca poslancov je vo verejnosti dlhodobo vnímaná negatívne, kedy nám je vyčítané všeličo možné. Niekedy viac a niekedy menej oprávnene. Ak si však verejnosť pri tomto zákone bude ťukať na čelo, nemôžme sa jej čudovať. Veď čo si už pomyslieť o tvorbe zákonov, ktorý prijmeme taký, ktorý je všeobecne považovaný za zlý, za neodborný, za zmätočný? Na opätovné rokovanie ho vrátil aj pán prezident a napriek tomu ste ho schválili. Narobil veľa problémov obchodníkom, predajcom, ale aj výrobcom. No a najmä bežným ľuďom, ktorým týmto zdraželi potraviny. Nuž a zrazu po tom, čo Európska komisia povedala ešte raz to, čo už bolo povedané miliónkrát, tento zákon zrazu zrušíte. Pred pár dňami som tu stál a vyčítal som vám, že ste predložili zlý a neodborný zákon o službách v cestovnom ruchu a ktorý ste museli narýchlo opravovať prílepkom. Nuž a dnes tu máme ďalší dôkaz vašej neodbornosti. Pevne dúfam, že sa z toho poučíte a budete počúvať nielen viac opozíciu, ale aj odbornú či laickú verejnosť ale najmä zdravý rozum, aby sme sa za prácu v tomto parlamente pred ľuďmi nemuseli hanbiť.
Ďakujem vám pekne.
|
120.
Ďakujem. Nebudem sa už vyjadrovať k tým zájazdom. Myslím, že je to úplne jasné a pochopiteľné.
K tomu zvyšovaniu počtu ľudí na Slovenskom pozemkovom fonde, myslím, ak som dobre zachytil, ste povedali, že tam je veľa práce, že potrebujú to nejak, nejak spružniť alebo urýchliť. Pripomínam, v auguste tohto roku Slovenský pozemkový fond, vypršalo, vypršal, pardon, minulého roku vypršal mandát členom Slovenského pozemkového fondu a žiadna reakcia. Vôbec nič, nikoho to nezaujímalo, nikto s tým nemal žiaden v podstate väčší problém. Otvorili sme to my s kolegyňou Zemanovou na výbore, že teda, a to bolo až v septembri, potom sme dovoľovali, teda volili sme, dovolili, dovoľovali sme ďalších členov. A pokiaľ sa nemýlim, stále tento počet nie je plný. Čiže tým, že máte viac hlasov, ste koalícia, je to vo vašich rukách, nie je žiaden problém, aby sa tieto počty dali dokopy a bolo by to na poriadku. Preto mi je trošku divné, že na jednej strane to nedokážete zabezpečiť a potom rozprávate, že je tam veľa práce, a preto treba dať viac ľudí.
Druhá poznámka. No myslím, že tam majú byť zástupcovia SPPK, pokiaľ sa nemýlim. Pokiaľ viem, tak SPPK má približne 60 % vlastníkov pôdy. Pýtam sa, zvyšných 40, alebo zastupuje, aby som bol presnejší, tých zvyšných 40 % je kde? Kde, ako je ošetrený v tomto zákone a prečo práve SPPK?
Ďakujem pekne.
|
116.
Ďakujem. Áno, je v poriadku, či opravujeme zákon, alebo teda ten prídavok k tomu, nie je podstatné. Podstatné je ten princíp, že ako sa to robí, prečo sa to robí, že to bolo zle spravené, napriek tomu, už som to povedal teraz, ste boli na to upozornení. Keby ste akceptovali tieto pripomienky, toto celé vôbec nemuselo nastať.
A že my sa tu teraz týmto zaoberáme, no je to naša práca, sme tu, spravme to. Ale problém je, že sme narobili problém ľuďom, ktorí podľa tohto zákona musia fungovať, a narobili sme ho napriek tomu, že sme vás na to upozornili. To, že to teraz ideme opraviť, opravíme to, zrejme to prejde vďaka vášmu hlasovaniu. Cestovným kanceláriám a ľuďom to, samozrejme, pomôže. Ale keby ste počúvali, čo vám vravíme, toto celé nemuselo byť.
Ďakujem pekne.
|
112.
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, vyjadrím sa k tomuto zákonu, resp. vyjadrím sa k prílepku k tomuto zákonu. Už o tomto prebehla nejaká diskusia, veľa bolo povedané.
Na začiatku musím oceniť kolegu, že naozaj veľmi konštruktívne nám to vysvetlil, a ja tomu rozumiem, že sa stala chyba, že to treba odstrániť, ale napriek tomu mám výhrady k tomu, akým spôsobom sa to ide robiť.
Takže na začiatku môjho vystúpenia by som vám rád prečítal ešte raz názov bodu, ktorý momentálne prerokovávame. Volá sa návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. Prečo to opakujem? Nuž preto, lebo pozmeňovací návrh k tomuto zákonu neupravuje teraz prerokovaný zákon, ale zákon o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu v niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Pýtam sa, čo má zákon o zájazdoch alebo podnikaní v cestovnom ruchu spoločné so zákonom o pozemkových úpravách? No nič. Čiže celý tento pozmeňovací návrh je len ďalší klasický prílepok, ktorý sme si už v tomto pléne zopár užili. Prílepok, ktorý síce nie je legislatívne prísne taxatívne zakázaný, ale je minimálne na zamyslenie, či sa takýmto spôsobom majú tvoriť zákony, ktorých pôsobnosť zasahuje všetkých občanov našej republiky. Narýchlo, bez potrebnej diskusie, len tak pomocou prílepku k zákonu, ktorý má s pozmeňovacím návrhom spoločné pramálo.
Možno by sa takéto konanie dalo pochopiť v prípade, ak je predložený naozaj zlý zákon a jeho pôsobnosť je nutné hneď a čím skorej opraviť, aby nevznikli veľké materiálne či morálne škody. Viem si predstaviť, ak napríklad koalícia predloží takýto zlý zákon a opozícia ho chce takýmto rýchlym a neštandardným spôsobom opraviť už z vyššie spomenutých dôvodov. Ale nevidím žiaden relevantný dôvod, prečo sa takéto konanie deje v prípade vládneho zákona, ktorý ide koalícia sama teraz opravovať.
Pri prednášaní tohto prílepku nám na výbore bolo povedané, že sa tak deje kvôli tomu, že súčasne platný zákon o poskytovaných službách v cestovnom ruchu prináša cestným kanceláriám, ktoré podľa neho sa musia riadiť, problémy a je ho treba zmeniť.
Na prvé počutie ušľachtilý čin. No otázka je však iná. A to, prečo vôbec takáto situácia nastala? Prečo máme opravovať zákon, ktorý ste si sami navrhli, resp. vláda ho navrhla, a sami ste si ho aj schválili? Odpoveď je jednoduchá. Preto, lebo predložený pôvodný zákon je zlý a naozaj spôsobuje cestovným kanceláriám problémy. Keby bol napísaný odborne, keby bol napísaný správne a najmä keby bol napísaný tak, aby jeho užívateľom prinášal osoh a nie problémy navyše, tak by sme túto vašu akože záchrannú iniciatívu vôbec nemuseli riešiť. A vami rozliate mlieko sa teraz snažíte rýchlo poutierať prílepkom.
Tu treba pripomenúť, že konkrétne na tento problém sme pred prijímaním tohto zákona upozorňovali. Žiaľ, z vašej strany sa nenašlo dostatok pochopenia a radšej ste schválili zákon v tejto zlej podobe, ako by ste mali akceptovať dobre mienené radu od opozície.
Mimochodom, tak je to pri prijímaní viacerých zákonov, kedy sú pripomienky opozície zosmiešňované, prípadne ich prejdete ignoráciou. Dá sa to pochopiť pri prijímaní prísne politických, možno až fundamentálnych zákonov, kedy často ide o DNA jednotlivých strán. Ale prečo ignorujete pripomienky opozície v prípadoch odborných zákonov, kedy ide naozaj len o zlepšenie života ľudí? Na prstoch jednej ruky sa dá porátať, kedy ste akceptovali názor opozície.
Nuž ak by sme sa vedeli nad toto povzniesť, som presvedčený, že kvalita zákonov prijímaných v tomto pléne by bola určite lepšia.
Ďakujem pekne za pozornosť.
|
116.
Ďakujem pekne za reakcie. No hovoríme o tom istom zákone, ktorý rozpráva o systéme kontrol. No a ja teda ešte raz vám zacitujem z vášho zákona. "Ministerstvo pôdohospodárstva pri určení pokút prihliada na závažnosť protiprávneho konania, na následky, dĺžku protiprávneho konania, na jeho opakovanie." Koniec citátu. Ale tu nikde nie je napísané, že napríklad určíme tú výšku pokút podľa obratu, alebo podľa nejakých iných okolností. A týmto zákonom, keď nechávame na toho kontrolóra, akú výšku pokút dá, naozaj mu dávame do rúk obrovskú silu, ako môže normálne že zlikvidovať toho malého predajcu.
Ja nerozumiem, že prečo ste toto v tom zákone neušetrili. Pretože toto sa môže veľmi negatívne týkať tých drobných, malých predajcov, ktorých je stále menej a menej. Vy tu stále teda útočíte na veľké reťazce, rozprávate, že slovenské predajne nie sú, no ale akože, ako si môže niekto otvoriť si nejakú svoju malú predajňu niekde, kde chce predávať čosi drobné, keď mu hrozí toto, takéto nariadenie, že keď kontrolór môže dať pokutu, tak až niekoľko stotisícovú bez toho, aby on teda to vedel nejak reálne namietať, respektíve bude to musieť zaplatiť a potom bude možnože čakať dlhé roky na to, ak sa ten kontrolór pomýlil, aby dostal svoje vlastné peniaze späť.
Ďakujem pekne.
|
110.
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa ja vyjadril k tomuto zákonu, respektíve k návrhom pána prezidenta, ktorý vrátil tento zákon na opätovné prerokovávanie. A vo svojom vystúpení sa zameriam teda na tie veci, ktoré pán prezident vytkol.
Jednu z tých vecí, alebo možno by som ich chcel tak vysvetliť, aby to možno pochopilo aj plénum, aj keď teda moc nás tu teda nie je, ale možno, aby niekto pochopil, že o čo tu naozaj ide, to, čo pán prezident napadol. Je to, je to, jedno z nich je ustanovenie, podľa ktorého rozklad proti rozhodnutiu o udelení poriadkovej pokuty alebo rozklad proti rozhodnutiu o uložení pokuty za správny delikt nemá odkladný účinok. V oboch prípadoch je tam stanovená doba splatnosti na 30 po jej doručení.
Čo to znamená v praxi? Jednoducho to, že ak subjekt dostane pokutu, je povinný ju fyzicky zaplatiť do 30 dní alebo teda uhradiť do 30 od toho, ako mu je doručené. Môže sa voči tomuto odvolať, ale nič to nemení na tom, že túto pokutu musí v uvedenom termíne zaplatiť. Treba povedať, že táto prax nie je bežná v našich zákonoch a je de facto popretím akejsi prezumpcie neviny, keďže pokutovaný objekt musí hneď podstúpiť trest, teda zaplatiť tú pokutu bez toho, aby sa ešte mohol odvolať, pokiaľ teda tú pokutu zaplatí. Môže sa síce obrátiť na príslušné orgány s odvolacím konaním, ale podstatné je, že túto pokutu musí naozaj zaplatiť. V reálnom živote ale samozrejme môže nastať situácia, že odvolacie orgány dajú za pravdu subjektu, ktorý dostal pokutu, a vyhodnotia takéto konanie v udelení pokút ako konanie v rozpore so zákonom a celé rozhodnutie sa zruší. Subjektu sa takto okrem morálnej satisfakcie, ktorú teda týmto, ktorá mu je týmto vyjadrená, môže teda vrátiť aj táto pokuta. Ale tu je ten problém, že si musí vymáhať v súdnom konaní, ktoré môže trvať naozaj, naozaj dlho, a nevidím v tom naozaj žiadnu logiku, prečo niekto, kto nič nespravil, sa musí o svoje peniaze domáhať súdnym konaním, pretože niekto mu tieto peniaze predtým zobral bez toho, aby sa ten dotyčný mohol obrátiť na príslušné orgány na prejednanie jeho sťažnosti.
Je veľmi dôležité pripomenúť, že tento problém je o to vypuklejší, že tieto pokuty sú naozaj veľmi vysoké. V tomto zákone sa rozprávame o desaťtisícoch, stotisícoch až miliónoch. Tieto hodnoty sú také vysoké, že pre niektoré dotknuté subjekty môžu naozaj znamenať až ich likvidáciu. Na túto skutočnosť som upozorňoval aj v rozprave pri prejednávaní tohto zákona. Pripomenul som tiež to, že si treba uvedomiť, že tento zákon neplatí len pre veľké reťazce, ako sa to deklaruje, ale platí pre celý potravinový reťazec, teda aj pre menších, menších predajcov, ktorí, ako som spomenul aj vo svojej faktickej, sú predajcovia, ktorí sú možno aj na sídlisku, je to možno malá drobná predajňa, alebo možno je to nejaký lokálny predajca, ktorý chce predávať slovenské výrobky, ale jednoducho má jednu predajňu, a tam keď dostane takúto pokutu, ktorú bude musieť zaplatiť, a ak náhodou teda ju dostal v nesúlade so zákonom, tak, a bude musieť tieto peniaze dlhodobo, dlhodobo mať aj mimo seba, naozaj mu to môže spôsobiť veľké problémy.
Je preto problém, že zákon nijako neupravuje výšku pokuty, môžem citovať: "Ministerstvo pôdohospodárstva pri určení pokút prihliada na závažnosť protiprávneho konania, jeho následky, dĺžku protiprávneho konania a na jeho opakovanie." Koniec citátu. Ale nikde nie je taxatívne napísané akékoľvek upresnenie, začo sa aká veľká pokuta môže udeliť. Je tam len jeden jediný limit a to sú maximálne výšky pokút. Samotná výška pokuty je na orgáne kontroly, ktorý si vyššie uvedené upresnenia môže vysvetliť po svojom. Nuž a povedzme si otvorene, je rozdiel, ak kontrola udelí pokutu 5-tisíc euro alebo 200-tisíc euro. Takéto možnosti sú ako stvorené na vytváranie možnosti korupcie, respektíve hľadania spôsobu ako ovplyvniť orgán, ktorý určí výšku pokuty. To by bolo určite vhodné zadefinovať výšku pokuty presnejšie, napríklad odstupňovanie podľa výšky obratu predajne, aby sme takéhoto malého slovenského predajcu nemali možnosť likvidovať hneď pri prvom jeho prehrešku, ale práve naopak, aby takáto pokuta slúžila nie ako represália, ale aj akési posledné, posledné, v úvodzovkách posledné, upozornenie. Nie v neposlednom rade treba mať na pamäti, ako môže takáto vysoká likvidačná pokuta pôsobiť nielen na podnikanie daného predajcu, ale aj na jeho súkromný život. Z uvedeného je jasné, že toto ustanovenie, podľa ktorého rozklad proti rozhodnutiu o udelení poriadkovej pokuty alebo rozklad proti rozhodnutiu o uložení pokuty za správny delikt nemá odkladný účinok, je protiprávne. Domnievam sa, že týmto zákonom sú nabúravané základné princípy právneho štátu a demokratickej spoločnosti, a preto túto námietku pána prezidenta my v SaS aj podporíme.
Druhým bodom, pre ktorý vrátil pán prezident tento zákon na opätovné prerokovanie, je povinnosť uvádzať v reklamných letákoch minimálne 50 % poľnohospodárskych výrobkov a potravín vyrábaných na Slovensku. Toto nariadenie jasne diskriminuje propagáciu a marketing a tým aj predaj výrobkov a potravín dovážaných z krajín EÚ. Či sa vám to páči, alebo nie, týmto znením zákona porušujete medzinárodné dohody, konkrétne čl. 34 zmluvy o fungovaní Európskej únie a teda je v rozpore s právom EÚ. Žijeme v otvorenom európskom obchodnom priestore, aj my musíme dodržiavať medzinárodné dohody. Ak my chceme od našich partnerov EÚ dodržiavanie dohodnutých podmienok, musíme dohodnuté zmluvné podmienky dodržiavať aj my. Druhým pohľadom na problematiku je skutočnosť, či predajca dokáže reálne na slovenskom trhu zadovážiť dostatok kvalitných slovenských potravín a poľnohospodárskych výrobkov po celý rok. Ja som za podporu predaja slovenských výrobkov a poľnohospodárskych produktov, ale nerobme to za cenu porušovania medzinárodných zmlúv a dohovorov a nenúťme obchodníkov k tomu, aby hľadali rôzne cestičky ako naplniť tento článok zákona.
Ďakujem pekne.
|
98.
Ďakujem pekne za slovo. Ja by som sa chcel, kolegyňa Kiššová, zastaviť pri tom, ako si spomenula výšku tých pokút a že teda, ktorý podnikateľ si bude môcť dovoliť takto dlhodobo udržať, resp. keď dostane túto pokutu, zaplatiť a pokiaľ si ju teda vymôže naspäť, ak teda sa preukáže, že teda mu bola neprávom udelená. Tu si treba povedať to, že možnože naozaj tie veľké podnikateľské subjekty, tie veľké reťazce to nejak ustoja, ale treba mať na pamäti aj to, že tento zákon je nielen, nielen pre veľké reťazce, ale aj pre malých lokálnych predajcov, to znamená, aj pre hocijakú malú predajňu niekde na sídlisku alebo u nejakého malého lokálneho predajcu. A tento zákon nerozdeľuje výšku pokút, akú môže tento malý lokálny predajca dostať. Takže chcel by som na toto upozorniť a chcel by som pripomenúť, že čo to môže pre takého malého predajcu znamenať, keď dostane nejakú takúto obrovskú pokutu a keď navyše je presvedčený, že nedostal ju oprávnene a keď ju zaplatí a pokiaľ ju zase vymôže naspäť, čo to všetko môže s jeho podnikaním, ale aj súkromným životom narobiť.
Ďakujem pekne.
|
4.
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, navrhujem zlúčiť do jednej spoločnej rozpravy rozpravu k návrhu zákona poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Bélu Bugára a Petra Antala na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152 z roku 95, zákon o potravinách v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 1377, a rozpravu k návrhu zákona poslankyne Národnej rady Evy Antošovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1328. Odôvodnenie: Oba predkladané návrhy zákonov riešia rovnakú problematiku. Ďakujem pekne.
|