Vyhľadávanie v prepise rozpravy Vytlačiť stránku / Print page

Záznamy vystúpení sú evidované v rámci systému prepisu vystúpení do textovej podoby. Tieto texty sú k dispozícii až od 5. volebného obdobia a kvôli autorizácii sú k dispozícii vždy až nejaký čas po samotnom vystúpení.

Výsledok vyhľadávania v záznamoch rozpravy NR SR

 
3. 12. 2019 9:12:23 - 9:22:42 53. schôdza NR SR - 5.deň - A. dopoludnia Tlač 1600, 1744 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Milanová, Natália (OĽANO) - poslankyňa NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
8.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja sa dnes cítim trošku mizerne, možno tak trošku ako náš rozpočet, ale aj tak by som chcela k nemu povedať pár slov.
Minulý rok som vystúpila k rozpočtu s myšlienkou, že umenie potrebuje čas a peniaze. Dnes teda na túto tému nadviažem a pridám, že kultúra potrebuje čas, peniaze, ambície, no rozhodne nepotrebuje politiku, lebo tá jej neprospieva. Pred rokom sme riešili, či je rozpočet 255 mil. na kultúru dosť. Nie je, hoci je ťažké určiť, koľko by naozaj stačilo. Teraz to isté môžeme riešiť pri 291 mil. eur. Mohli by sme zaplesať, hurá, na kultúru ide viac. Ale v podstate, keď si to rozmeníme na drobné, tak opak je pravdou, ale o tom neskôr. Už počujem hlasy, že kultúra sa nedá počítať, len merať cez peniaze. No áno, pravda je taká, že kultúra nie je exaktná veda, ale napriek tomu nejaké merania či štatistiky by jej určite pomohli. Mali by byť stanovené ukazovatele, aby sme vedeli, či na kultúru dávame dosť, alebo nie, a kde by sme mali pridať alebo kde ubrať. A to myslím nielen finančne. Na základe nich by sme vedeli, či sa hospodári výhodne alebo nevýhodne, kultúrne či nekultúrne. Ministerstvo kultúry si síce dáva do rozpočtu rôzne ciele. A dáva si, aj či ich plní, alebo nie. Ale častokrát tie ciele sú skôr úsmevné ako nejaké iné. Napríklad v jednej kolonke je aj, či si rezort vypracúva strategické dokumenty, a odpoveď je veľavravná: áno. To hovorí hádam za všetko.
Aj podľa sledovaných cieľov ministerstvu kultúry chýba akákoľvek ambícia, ambícia čokoľvek zmeniť. Tridsať rokov nariekame, že kultúra visí niekde na chvoste, ale v podstate nič sa pre zmenu neurobilo a ani sa nerobí.
Čo ma však úplne zaráža, tak to je postup pri čerpaní eurofondov práve v oblasti kultúry. Z pôvodných 280 mil. sa nám podarí na pôvodný účel vyčerpať - a to teraz budem optimista - z môjho pohľadu asi tak 30. A to musíte uznať, že aj pri..., aj pre optimistu je to teda skutočne primálo. Nehovorí sa o tom tak nahlas ako pri eurofondoch v školstve, avšak treba si uvedomiť, že je to len a len naša hanba a naša neschopnosť dôsledne tieto financie čerpať a využívať ich v prospech svojich občanov.
No, objektívne nie všetko je vina ministerstva kultúry, ale napríklad aj rezortu pôdohospodárstva, ktorý doviedol Integrovaný regionálny operačný program k totálnemu rozkladu. Ale o tom by viacej vedeli rozprávať mestá a obce. Ako som spomínala, tak na rok 2020 je rozpočet rezortu kultúry 291 mil. eur a mohli by sme sa radovať. Ale, ešte raz zopakujem, že keď si to rozmeníme na drobné, a tu zacitujem už rétorického klasika, bude to radosť iná, bude to smútok. Medziročné navýšenie rozpočtu do veľkej miery zhltne valorizácia platov, čo, samozrejme, vítam. Mala som možnosť stretnúť mnoho ľudí, ktorí pracovali či už v knižniciach, alebo v múzeách a galériách, a treba si povedať, že zvýšenie platov je niečo, čo kultúre skutočne prospeje, lebo tí ľudia rozhodne tú prácu nerobia pre peniaze. Ďalej v tejto sume zahrnutý výpadok koncesií, či navyše financie pre cirkvi na základe nového prijatého zákona. Keď odpočítame všetky peniaze navyše, tak ministerstvu reálne zostane menej ako tento rok.
Keď sme rozpočet diskutovali na výbore, a mali sme dosť otázok, čo sa, čo sa týka práve financií, ktoré nikde nefigurovali, bola nám daná odpoveď, že na všetko sa myslí v rezerve. Ono rezerva je fajn vec, no táto rezerva ministerstva kultúry mi prišla niečo ako Attilov hrob, také čosi veľmi tajomné. Minulý rok bol totiž schválený zákon o dotáciách pre vysoké školy. Nikde ani cent. Teraz sa zrejme schvália dotácie na folklór a knižnice, nikde ani cent. Plánuje sa vznik novej inštitúcie - Štátne, projekčné a reštaurátorské ateliéry, nikde ani cent. Teda ja osobne verím, že táto inštitúcia ani nevznikne, ale keby náhodou vznikla, tak nikde ani cent.
Kuntshalle má byť od 1. januára samostatnou inštitúciou. Vieme, že peniaze na ňu rozpočtované sú rozpočtované v rámci Slovenskej národnej galérie, ale tá má v konečnom dôsledku o 187-tisíc menej, ako mala minulý rok. Takže ani tam neviem, že kde, kde teda hľadať tie zdroje.
A predpokladám, že práve rozpočet je priestor, ktorý by mal myslieť na budúcnosť. Minulý rok som dlho hovorila o dlhodobom podfinancovaní kultúrnych pamiatok. V tejto veci som predložila aj pozmeňujúci návrh, ktorým som chcela navýšiť dotácie do dotačného systému Obnovme si svoj dom, a menovala som vtedy niekoľko našich pamiatok. Rusovecký kaštieľ, skloňovala sa suma na rekonštrukciu 70 mil. eur. Pýtam sa, čo sa odvtedy urobilo. Jeden archeologický prieskum a teraz sa ide robiť orez stromov, resp. arboretizácia v sume 850-tisíc. eur. No, ideme robiť arboretizáciu za 850-tisíc eur, ale kaštieľ nám padá. Slovenská národná galéria, minulý rok som tu na tomto mieste spomínala sumu 26 mil. eur. Vtedy minister Kažimír ma opravil, že to bude 50 mil. eur. Dnes už vieme z medializovaných informácií, že to bude 70 mil. eur.
Krásna Hôrka, hoci je stále krásna, tak jej obnova trvá už dlhých 7 rokov a okrem toho, že tam teda ušlo pár miliónov, ďalších 35 mil. sa tam odísť chystá, čomu ja sa, samozrejme, teším a vítam, ale povedzme si tak, že pri všetkých týchto menovaných príkladoch a ďalších iných platí, naozaj že štát je zlý hospodár, minimálne čo sa týka národných kultúrnych pamiatok, bol a stále je.
Minulý rok ste mi, pán poslanec Kamenický, vtedy ste ešte boli, dnes už ste minister, a to si veľmi vážim, ako jediný koaličný poslanec reagovali na moju rozpravu s tým, že na pamiatkach záleží, a teda bude treba im venovať dostatočný priestor a financie, a že teda pokúsite sa urobiť všetko, čo je vo vašich silách. Ja by som si mohla s kľudom vydýchnuť, že sa tak v podstate aj stalo. Otázka je len za akú cenu.
Poviem vám, minulý rok, keď som rozmýšľala, ako získať pre pamiatky viac peňazí, bola som aj v Tipose. Bola som na stretnutí s pánom riaditeľom, bolo veľmi ťažké sa k nemu dostať, ono niekedy ten Tipos mi prišiel ako taký domček na stračej nôžke a na sedem zámkov zamknutý. Skrátka, ozaj ťažký priestor na dobytie sa minimálne pre opozičnú poslankyňu teda. Ale ja som chcela ísť prediskutovať návrh zákona, ktorým by sa zdaňovali výhry Tiposu, a takto získané peniaze by boli viazané práve na obnovu kultúrnych pamiatok.
Pán riaditeľ ma vtedy uchlácholil, že to nie je treba, že vlastne stačí mnou už navrhovaný odvod z kurzových stávok. A ešte som sa pýtala potom, že či by nebolo možné náhodou získať financie aj z toho balíka, lebo aj Tipos má svoj dotačný systém vo forme teda nejakých darov, že či by nemohli byť viazané. No ako som sa dozvedela, tak tento balíček slúži skôr pre ministra financií a členov predstavenstva a tam sa tie financie prerozdeľujú. Podľa výpisov od roku 1999 až po rok 2016 som tam naďabila teda na skutočné perličky. Jednou z nich bola dotácia 500-tisíc eur v roku 2015 pre Nadáciu otvorenej spoločnosti, v preklade Georgea Sorosa. Zopakujem to ešte raz, vláda Roberta Fica cez Tipos darovala Sorosovej nadácii, ktorú tak nemajú radi, 0,5 mil. eur. Ďalšieho pol milióna pre Bratislavu na zabezpečenie Predsedníctva Slovenskej republiky v Rade EÚ. A to ani nehovorím o 405 tisícoch za štyri roky pre Nadáciu TA3 Ivana Kmotríka.
V Tipose by to chcelo ozaj poriadny hurikán alebo, keď sme teda optimisti, tak aspoň poriadku lotériu na záchranu kultúrnych pamiatok. Ja chápem, že každý minister kultúry má iné priority. Aj tie však v konečnom dôsledku siahajú len do výšky ochoty ministra financií. Lenže kde nie je ambícia niečo zmeniť, ale namiesto toho je stranícka kšeftárska politika, tam nepomôžu ani všetky peniaze sveta.
Ďakujem vám veľmi pekne.
29. 11. 2019 11:19:40 - 11:19:50 53. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia Tlač 1600, 1744 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Milanová, Natália (OĽANO) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
38.
Milá kolegyňa, ďakujem ti veľmi pekne za tvoj príspevok aj vizuálne.
28. 11. 2019 18:56:28 - 18:58:36 53. schôdza NR SR - 3.deň - B. popoludní Tlač 1676 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Milanová, Natália (OĽANO) - poslankyňa NR SR -   (text neprešiel jazykovou úpravou)
146.
Ja som rozmýšľala, či bude ešte pred kým hovoriť. Tak som rada, že ste ešte ostali. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, naozaj nebudem hovoriť dlho, len by som chcela zopakovať, že na podporu a na dotácie aj v oblasti folklóru, aj v oblasti knižníc tu máme dobre fungujúci, transparentný a nezávislý Fond na podporu umenia, ktorý už od roku 2014 tieto dve oblasti dotuje. Samozrejme, že nie každý žiadateľ môže byť uspokojený, ale tak to funguje v rámci dotačných systémov. Niektoré projekty majú určite svoje nedostatky, vďaka ktorým nie sú podporené. A viem, že ten názor na Fond na podporu umenia hlavne zo strany mojich koaličných kolegov je nie docenený. Ja verím, že mu časom pridajú väčšiu váhu, lebo naozaj nášmu kultúrnemu prostrediu prospieva. A návrat účelových dotácií, o ktorých bude rozhodovať iba osoba ministra, považujem za návrat do minulosti. A hoci možno aj, neviem, aké obnosy bude rozdávať, v konečnom dôsledku, to sme sa nedozvedeli ani na výbore, napriek našim otázkam, áno, môže pomôcť aj takýto kvázi nový zdroj týmto dvom oblastiam, avšak nepovažujem to za správne, ani tou cestou poslaneckého návrhu, ale to už sa toľkokrát zopakovalo, že to už len, len recyklujeme.
Skrátka a dobre, nepodporím tento návrh, nepodporí ho celý náš poslanecký klub, lebo je to cesta do minulosti a takými spiatočníckymi, veľkými, priam dinosaurími krokmi.
Ďakujem veľmi pekne.
28. 11. 2019 18:20:07 - 18:30:44 53. schôdza NR SR - 3.deň - B. popoludní Tlač 1675 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Milanová, Natália (OĽANO) - poslankyňa NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
130.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, no inak, tie naše kultúrne zákony, to vždy chodia tak na úrovni večerníčka. Takže ja dúfam, že nebudem úlohu uspávača vás. Je pravda, že my sme si na výbore rozprúdili veľkú diskusiu o tomto návrhu zákona. Aj v prvom čítaní som k nemu celkom siahodlho vystúpila. Ale chcela by som ešte povedať z tohto miesta niekoľko vecí, ktoré tu v prvom čítaní neodzneli. Pretože v prvom čítaní som sa viac zamerala na kvázi spor Komory reštaurátorov a Pamiatkového úradu, ktorý vyústil do protiústavného stavu, ktorý následne vlastne táto novela teraz rieši.
Existujú riešenia elegantné a potom grundalské. To sú také tie odfláknuté. Keby som mala povedať, za aké považujem túto novelu, tak za to grundalské. Napriek tomu, že poznáme teda to pozadie. Ale viem, že aj vy, predkladatelia, si uvedomuje, že mohlo sa k tomu celému procesu pristúpiť oveľa elegantnejšie. Mohla prísť iniciatíva z ministerstva kultúry. Takto prišla ako poslanecký návrh zo všetkými plusmi a mínusmi, ktoré tento proces obnáša.
Teraz by som chcela povedať, že našla som si čas medzi prvým a druhým čítaním a bola som navštíviť oblastné ateliéry reštaurátorské, ktoré sú súčasťou Pamiatkového úradu v Bratislave. Rovnaká v podstate, nazvem to inštitúcia, funguje aj v Levoči. Máme oblastné reštaurátorské ateliéry v Bratislave a v Levoči. Bola som privítaná ako jediná poslankyňa, ktorá za celú existenciu sa v týchto priestoroch ukázala a reálne sa zaujímala o to, čo sa v nich deje, v akých podmienkach sa deje a prečo sú pre nás dôležité a je dôležité zachovať ich fungovanie. Priznám sa, že vstupom do týchto ateliérov som sa ako keby vrátila aj v čase, pretože tie podmienky, v akých tam reštaurátori a teda aj študenti reštaurátorstva pracujú, nie sú vôbec zďaleka ideálne a vôbec neprináležia tomu, ako by sme sa o pamiatky mali v 21. storočí starať. Tie podmienky sú skutočne spiatočnícke. Nielen čo sa týka vybavenia, ale aj priestorovo s tým, že sa tam opravujú národné kultúrne pamiatky alebo časti, ktoré majú nesmiernu hodnotu. A procesy, ktoré tam všetky prebiehajú v niektorých tých miestnostiach, sú skutočne, až by som nazvala, zdraviu škodlivé. Že tí zamestnanci koľkokrát obetujú aj časť osobného zdravia na to, aby pomohli napríklad takému kusu jedného starodávneho oltára, aby nadobudol tú krásu z minulých čias.
Keď som si uvedomila, že tieto pamiatky by boli vystavené veľkému riziku a veľkému otázniku, čo by sa s nimi stalo, ak by nevznikla nejaká alternatíva tomu, čo existuje teraz, bolo by to minimálne voči nim veľmi barbarské. Avšak pravda je taká, že to, čo my máme teraz na stole, nie je tým, čo skutočne tým pamiatkam v konečnom dôsledku pomôže. Ale chcem zdôrazniť, že si veľmi uvedomujem stav, ktorý treba nutne a rýchlo riešiť. Pretože aj tí ľudia, ktorí tam pracujú, aj tie pamiatky, ktoré tam momentálne sú, nevie sa, čo bude s nimi, ako ďalej, či to prežijú, ďalší presun z miesta na miesto už možno neprežijú. A inštitúcia, ktorú táto novela zákona ide riešiť, by mala teda ponúknuť možno aj nový priestor. Neviem, ako je myslená do detailov. Lebo musím povedať, že spolu s touto novelou kupujeme aj mačku vo vreci. My skrátka nevieme, čo vznikne. Nevieme. Nevieme, za aké peniaze to vznikne, nevieme, kde to vznikne. Možno vieme, akí ľudia tam budú pracovať, lebo to nám bolo oznámené na výbore, že časť by sa teda zamestnancov zobrala z Pamiatkového úradu, časť z nejakej inštitúcie, ale vlastne, že celé zameranie by malo pôsobiť skôr viac v tej projektovej sfére a nie v samotných tých reštaurátorských službách, že by sa to malo iba nejakou formou zabezpečovať.
Ďalej nám bol predstavený pozmeňujúci návrh, ktorý tu o chvíľočku odznie, ktorého súčasťou bolo napríklad aj zadefinovanie platobných podmienok pre členov kontrolnej rady. Tá kontrolná rada má taktiež napríklad jeden problém, pretože jeho súčasťou by mal byť aj člen Pamiatkového úradu, kde môže očividne dochádzať v akomkoľvek čase v tom procese ku konfliktu záujmov, pretože Pamiatkový úrad vždy bude nejakým spôsobom súčinný s touto novou inštitúciou.
Keď sa bavíme o tých odmenách pre členov kontrolnej rady, neviem, prečo tam nebola uvedená odmena pre generálneho riaditeľa. Lebo to je jeden veľký otáznik. A podľa mojich informácií na to generálske, riaditeľské miesto si brúsi zuby jeden konkrétny človek, ktorý bude veľmi rád, pokiaľ na tejto pozícii bude platený niekoľko rokov a bude v podstate neohroziteľný. A musím povedať, že to sa mi minimálne nepáči, ak by tá inštitúcia mala byť zverená človeku, ktorý už dopredu vie, že si tam bude bačovať, a ktovie, ako mu vlastne na našich pamiatkach záleží. No nebudem, nebudem teda menovať, o koho konkrétne ide, veď zainteresovaní hádam vedia.
Potom ale na výbore odzneli informácie, ktoré v rámci rozpravy nám tu nezazneli. Zaznela informácia, že je možné, pracuje sa na tom, aby sa získali eurofondy zamerané na záchranu nášho kultúrneho dedičstva a práve vznikom tejto inštitúcie by sa všetky tie procesy spojené so zabezpečením eurofondov, aby sa teda dostali tam, kam sa majú dostať, tak aby vlastne tento úrad prevzal nad tým záštitu. No ja mám veľké obavy, pretože tie eurofondy v kultúre, nemali sme ich veľa, ale aj to, čo sme mali, sme definitívne a hanebne spackali, teraz zachraňujeme, čo sa dá. Chcela by som veriť, že nová inštitúcia spasí, čo doteraz nedokázal spasiť hádam nikto, ale teda napriek tomu, že som optimista a chcem veriť, že tie eurofondy sa skutočne vybaviť podarí, v tomto prípade som mimoriadne skeptická a teda inštitúcia nám krajší zajtrajšok určite nespraví.
Ešte sme sa, áno, však to je, to je fakt, že štát už vlastne dnes nevlastní veľké percento spomedzi všetkých tých kultúrnych pamiatok, ktoré na Slovensku máme. V podstate ide o, tuším, 9 percent. No ale aj pri tých si povedzme, že mohli by sme si pri nich vlastne povedať, že je to taký obraz toho, že štát je zlý vlastník, lebo mnohé z nich sú v dezolátnom stave, katastrofálnom, a tie, ktoré sa opravujú, sa opravujú za tak predražené ceny, ja tu môžem uviesť napríklad Slovenskú národnú galériu. Mala stáť podľa mojich informácií pôvodne 25 alebo 29 miliónov. Minulý rok ma tu pán, vtedy minister financií upozornil, že ono sa to vyšplhá asi na 50. No a dnes to bude 70 miliónov. Takže a áno, a prepáčte, ale ja to musím povedať (vyslovené s pobavením), pre mňa ten rusovecký kaštieľ, skrátka je pamiatka, ktorá je dokonalým obrazom toho, ako táto vláda k pamiatkam pristupuje. Všetci sme očakávali aspoň nejaký posun k tomu, že už sa niečo začne realizovať. No podľa mojich informácií jeden archeologický prieskum a v rádiu informácia, že 900-tisíc by malo ísť teda do obnovy parku a s prácami by sa malo začať na zimu, čo mi teda ako informácia nedávala veľmi zmysel. Ale veď tie peniaze z tej kultúry a na tie pamiatky sa vedia rozkotúľať všade, všade, kde ten priestor je, a v takej záhrade sa vedia tiež dokonale vlastne stratiť.
Čo sa týka vzniku tejto inštitúcie, skúsim to zhrnúť. Je nepripravená. Je to mačka vo vreci. Nikto nevie, ako sa bude realizovať, tým už sa bude v podstate potom zaoberať ďalšia vláda. Jediné plus a teda dobrý úmysel, čo musím povedať, že z mojej strany naozaj to hodnotím ako dobrý úmysel, bola snaha akýmsi spôsobom zachrániť protiústavný stav, ktorý momentálne funguje. Ale nemyslím si, že takto by sa mali nové inštitúcie zriaďovať. A preto určite nebudem hlasovať za tento návrh zákona.
Ďakujem veľmi pekne.
28. 10. 2019 10:48:58 - 10:50:40 51. schôdza NR SR - 9.deň - A. dopoludnia Tlač 1579 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Milanová, Natália (OĽANO) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
50.
Pekne. No ja mám pocit, že práve sme počuli vlastne úplnú transformáciu pôvodného návrhu zákona. Pretože pokiaľ si dobre spomínam, tá práve narážala na tú problematiku, že do tej kolónky zamestnanie boli vpisované buď teda tímy občianskych aktivistov, názvy spolu s vlastnými menami. A keď sme tu v prvom čítaní riešili, že ako by sme tento problém mohli vyriešiť, pamätám si veľmi dobre veľmi trefnú poznámku pani poslankyne Lucie Žitňanskej, ktorá povedala, no tak tú kolónku buď zrušme, alebo doplňme ešte nejakú, kde títo občianski aktivisti by mohli tie svoje zoskupenia uvádzať. Vo mne tá myšlienka veľmi zarezonovala. Tiež som si povedala, že nie je to zlý nápad túto kolónku z kandidátnych listín dať úplne preč. Avšak sú aj ľudia, ktorí sa na základe toho, čo je práve v nej uvedené, rozhodujú.
No, hovorím, že pôvodný zákon niekde sa stratil v priestore a čase, teraz máme ako keby na stole úplne nový aj vďaka všetkým tým pozmeňujúcim návrhom, takže budeme musieť zvážiť a porozhodovať sa, ako pri všetkých tých pozmeňovacích návrhoch zákona hlasovať, pretože takto v podstate na poslednú chvíľu je to aj pre nás nie úplne jednoduché. Ale určite nájdeme riešenie minimálne my, aby sme to, ja ani neviem už ako to, ako to vlastne nazvať, že za aký zákon vlastne budeme v konečnom dôsledku hlasovať.
Ďakujem veľmi pekne.
24. 10. 2019 17:57:07 - 17:58:17 51. schôdza NR SR - 7.deň - B. popoludní Tlač 1715 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Milanová, Natália (OĽANO) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
122.
Ďakujem veľmi pekne, kolegyňa, za tvoj prejav. Ako si matka troch detí, z toho ešte máš dvojičky, pre mňa si neskutočným vzorom, ako sa veci dajú, aj keď by sa mohlo zdať, že sa nebudú dať. Ale ty si prekonala z môjho pohľadu množstvo limitov a množstvo obmedzení. A som veľmi rada, že aj v tejto téme som našla v tebe podporu. Ono, ja som to aj hovorila vo svojej rozprave, že keď sa tento návrh zákona tu otvoril, tak pre mňa bola inšpiráciou ako reč pani ministerky, kedy som si už povedala, že už nie je viacej načo čakať, lebo ja chápem, že téma dojčenia je tabu a že asi nikdy by nebol ten správny čas otvoriť ju na pôde parlamentu. Ale práve podpora dojčenia si myslím, že by mala byť súčasťou, aj keď možno iba v deklaratívnej rodine, v rovine toho zákona o ochrane verejného zdravia. Pretože tam má skutočne čo robiť a má tam mať svoje miesto. Ďakujem.
24. 10. 2019 17:02:02 - 17:22:44 51. schôdza NR SR - 7.deň - B. popoludní Tlač 1715 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Milanová, Natália (OĽANO) - poslankyňa NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
104.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Na minulej schôdzi bola predložená novela zákona o ochrane verejného zdravia a hladinu rozvírilo najmä neprijímanie očkovaných detí do škôlok. No nemenej zaujímavé, aj osobne pre mňa, bolo aj to, že súčasťou tejto novelizácie bolo napríklad aj iné nastavenie v podstate pre vstup zvierat do reštaurácií. Riešia sa tam soláriá a plavčíci. A hoci som sa v prvom čítaní pri tomto návrhu zákona zdržala, tak neznamená to, že by som s ním nesúhlasila, do veľkej miery s ním súhlasím. A na moje dnešné vystúpenie samotné ma inšpirovala hlavne reč pani ministerky a možno sa síce niektorým bude zdať, že idem trošku mimo inkriminovaných tém, ale pre mňa je téma, s ktorou dnes vystúpim, veľmi dôležitá a rovnako ju považujem za veľmi dôležitú v súvislosti s ochranou verejného zdravia. O to viac možno ma zaráža, že v tom zákone v terajšom znení dodnes nie je. Tou témou je podpora dojčenia.
Myslím si, že asi väčšina z vás vie, že ja som sa poslankyňou stala iba mesiac pred pôrodom a ešte do poslednej chvíle som to tu ťahala a zabávali sme sa na tom, že hádam ten pôrod by bolo dobré, aj keby sa odohral v parlamente a možno by došlo k takému spojeniu naprieč politickým spektrom. Ale nie vždy všetky sny a predstavy sa plnia. Takže nakoniec som si svoj pôrod (reakcia z pléna), áno, som si teda svoj pôrod, nazvem to, že splnila na rizikovom, ale, ale, našťastie, bez komplikácií. Veľkou komplikáciou, ktorá nastala po ňom, bolo práve pre mňa, a určite nie som jediná, dojčenie.
Ono zrejme každá prvorodička to pozná, že keď príde na svet ten malý zázrak, tak nevie, o čo by sa najprv starala, že či ho len tak stískať, či prebaľovať, či dojčiť, či ho len nechať spinkať. To všetko by sa dalo zvládnuť, aj ten neporiadok doma by sa dal zvládnuť, ale veľkým problémom aj pre mňa z osobnej skúsenosti sa stalo dojčenie. Pretože napriek všetkým radám sestričiek priamo na oddelení o častom prikladaní, stále veci nefungovali. A keď za mnou sestričky chodili, tak som sa im vždy sťažovala, že jednoducho nejde mi to, či by som sa, či by mi nemohli nejako pomôcť. A teda musím priznať, že sestričky, napriek situácii, v akej sú, tak sa našli aj ochotné, ktoré si pár chvíľ na mňa našli. Ale bolo to naozaj primálo a miesto toho, aby mi pomohli možno s technikou alebo s podporou samotného dojčenia, priniesli mi striekačku a dieťaťu sme skrátka dali hneď na úvod jeho života umelé v podstate jedlo a na oddelení to nebol zďaleka nejaký ojedinelý postup.
Čo mňa a na čo si teda dodnes osobne pamätám, bol pocit takej osobnej bezmocnosti, že som priviedla na svet dieťa, o ktoré sa nedokážem postarať. Nevedela som, že, predtým, s niečím takým matky bojujú, že vedia byť frustrované z toho, že nedokážu nakŕmiť svoje dieťa. Sama som si tým prešla, prešiel si tým aj môj pán manžel na druhej konci linky alebo teda pri osobných stretnutiach. Bolo to veľmi nepríjemné. Našťastie, môžme povedať, že našťastie, v nemocnici sme si pobudli dlhšie kvôli žltačke, a na tretí deň prišla za mnou laktačná sestra. A musím povedať, že to bolo nesmierne povzbudivé, že odrazu všetky tie komplikácie, problémy sa začali riešiť nejakým spôsobom, bola veľmi nápomocná. A domov som odchádzala s tým, že mám k dispozícii ten kus umelej hmoty, čo sa nazýva, že klobúčiky, ale predsa dokážem dojčiť. Ja som si neskôr povedala, asi po dvoch mesiacoch, že vyradím aj túto umelinu a urobím všetko pre to, aby to išlo. Som dostatočne asi tvrdohlavá a vytrvalá, aby sa mi to podarilo. A dojčím dodnes aj na pôde parlamentu. Som na to hrdá, myslím si, že nie som zďaleka jediná čerstvá maminka, ktoré sme to tu takto zvládli. A z pohľadu mami by som, že tam by môj záujem o dojčenie s tým, že sa mi to podarilo, mohol skončiť. Ale ja som dnes aj v pozícii poslankyne a tam môj záujme teda zďaleka neskončil. Lebo keď som sa o túto tému začala ďalej zaoberať, tak som zistila, že, žiaľ, tá podpora dojčenie nie je zďaleka taká, aká by mohla byť a mala byť.
Ten môj príbeh, tiež ako som neskôr zistila, na základe rôznych rozhovorov a komunikácií s ostatnými mamičkami, je príbehom tisícok matiek po celom Slovensku a budem hovoriť o tých, ktoré dojčiť chcú. No v kľúčových momentoch, teda na jeho začiatku im nie je daná taká podpora akú by si, aká im náleží alebo teda akú by si zaslúžili. Tá podpora v pôrodnici, resp. po prepustení z nemocnice. Ja si myslím, že dojčenie a podpora na pôrodníckom oddelení sa musí stať pre zdravie matky a dieťaťa prioritou. Aj rozumiem, že v dnešnej dobe je to problém. Nemocnice sa boria s oveľa závažnejšími problémami, často existenčnými a chápem, že na zabezpečenie aj takých, z môjho pohľadu základných vecí, momentálne nie je dostatočný tlak, aj keď vôľa možno áno.
Z 51 pôrodníc dnes, žiaľ, ani jedna nemá certifikát "Baby Friendly Hospital". Ja netvrdím, že papier je všetko, a v mnohých pôrodniciach a nemocniciach aj bez certifikátu dokážu mamičky hneď po pôrode dávať s dieťaťom kontakt koža na kožu, alebo teda je im dopriata starostlivosť odbornej pomoci laktačnej sestry. Zďaleka to však nie je celoslovenský štandard.
Keď hovoríme o očkovaní, o kolektívnej imunite, o verejnom zdraví, je úlohou štátu a nás zvolených zástupcov, aby sme pre občanov urobili maximum, aby sme ich chránili. Preto tu rokujeme, za to nás platia. Preto si myslím, že štát, v tomto prípade teda konkrétne ministerstvo zdravotníctva by malo zabezpečiť podporu dojčenia a malo by to byť jednou z jeho priorít. Lebo podľa mňa lepším základom verejného zdravia ako zdravé deti, neviem, či niečo lepšie existuje. A keď sa tu rozprávame a diskutujeme o povinnom očkovaní pre dobro detí a náš všetkých, tak si myslím, že by nám malo záležať aj na systematickej podpore dojčenia.
Bohužiaľ, dodnes neexistujú jednotné metodické pokyny. (Reakcia predkladateľky.) Existujú? Alebo teda jednotné, viem, že existuje odborné usmernenie. (Reakcia spravodajcu.) Áno, lebo k tomu sa dostanem ešte. (Reakcia predkladateľky.) Dobre, výborne, lebo chcem na to nadviazať inak, to sa teším, lebo viem, viem, že ministerstvo začalo v tejto veci v januári už presne aj pripravovať materiály. Ak je to hotové, z môjho pohľadu je to veľmi pozitívna informácia. Výborne, kolegyňa je taktiež podpísaná pod týmto návrhom, takže som veľmi rada, že tá spolupráca prebehla. Napriek tomu teda doteraz nejaké oficiálne vyjadrenie o... Už je aj k dispozícii? Avšak predpokladám, že implementácia ešte pomaličky, ako som sa ja dozvedela na základe správ (reakcia predkladateľky), dobre, výborne, ako som sa dozvedela, tak prebehla s tým, že teda bolo zaučených 200 doktorov, sestričiek a teda laktačných sestier, čo je samozrejme skvelý začiatok. Ale stále to vnímam ešte, že sme iba na začiatku tej cesty.
A keď som si túto tému študovala bližšie, tak vlastne prišla som na to, že už od roku 2009 existuje usmernenie odborné, ktoré bolo vydané vo Vestníku ministerstva zdravotníctva, ktoré celú túto veľkú oblasť v podstate zastrešovalo. A to, čo my teraz legislatívne by sme radi ukotvili aspoň deklaratívne v tomto návrhu pre ochranu verejného zdravia, tak tam už to všetko bolo popísané, avšak nebolo to implementované. Hovorím, že sú aj nemocnice, ktoré možno nemajú certifikát, ale teda pracujú na tom, aby mamičkám poskytli, to už som povedala, hej, že aby mamičkám poskytli v podstate to najlepšie, čo môžu.
Z môjho pohľadu je mimoriadne dôležité práve, aby boli dodržané tie garantované a jednotné postupy, aby mamičky v každej jednej nemocnici naprieč celým Slovenskom boli, boli, nechcem to nazvať, že zaškolené, ale poučené o tom, ako majú dojčiť naozaj, že jednotne, pretože dnes je doba internetu a mamičky si vedia nájsť tam skutočne všeličo. A pre nás je veľmi dôležité, aby sme im poskytli garantovanú informáciu, garantovaný nejaký pokyn, metodiku, aby všetky vedeli svoje detičky nakŕmiť tak, ako je treba a pri všetkých problémoch niekedy, ktoré to dojčenie obnáša.
Ako som už spomínala, ja som naďabila na informáciu z ministerstva zdravotníctva, že od januára je v platnosti štandardný preventívny postup. Nevedela som avšak, čo tento štandardný postup obnáša, ktorý je v súlade s najnovšími odporúčaniami práve zdravotníckej organizácie, a jeho súčasťou je podpora žien počas laktácie, aby čo najskôr začali s dojčením a ešte v nemocnici sa naučili správnu techniku, pretože dojčenie je základným predpokladom zdravého vývoja každého dieťaťa. Jedným z potrebných krokov je aj vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov, aby disponovali dostatočnými znalosťami a zručnosťami vo vzťahu k podpore dojčenia.
V tej správe sa uvádzalo, že ten počet vyškoleného personálu bol okolo 200 ľudí vlastne dohromady. Ako som spomenula stále je to veľmi dobrý začiatočný krok k tomu, aby sa to celé rozbehlo tak, ako by sme si to možno aj my mamičky všetky predstavovali.
Ja som na pôde parlamentu zorganizovala konferenciu o dojčení, bolo to približne pred rokom, s názvom "Ako politika môže pomôcť dojčeniu". A pamätám si, že hoci, hoci tomu, že nás prišlo iba zopár vtedy, tak aj tých nás málo sme sa zhodli v tom, že to dojčenie potrebuje väčšiu podporu a že Slovensko má v ňom teda veľké medzery.
A chcela by som ešte tu z tohto miesta povedať, keď sa bavíme o všetkých tých výhodách, ktoré dojčenie má, nie sú to iba zdravotné výhody, ale sú to aj ekonomické alebo dokonca aj environmentálne ukazovatele.
K tým zdravotným by som si dovolila zacitovať práve z odborného usmernenia vydaného v roku 2009. Inak je to približne, bolo to vydané 15. 10., takže 10 rokov dozadu mi to prišlo také celkom, ako by som to pomenovala, symbolické, že tým kruh sa uzavrel. "Dojčenie je forma sociálneho správania, ktorá sa formuje na báze schém materského správania a vyžaduje určité zručnosti. Materské mlieko je druhovo špecifické a jeho zložky sa významne odlišujú od mlieka iných druhov cicavcov. Preto je jedinečnou výživou donosených aj predčasne narodených detí a s komplexom ďalších faktorov zaisťuje dojčaťu výživu optimálneho zloženia, protilátky a podporu dozrievania imunitného systému, hormóny a rastové faktory, indukciu procesov adaptácie zažívacieho systému, nižšie riziku vzniku civilizačných chorôb a detskej tučnoty za predpokladov, že dieťa je dostatočne dlho dojčené a matka počas dojčenia dodržiava správnu životosprávu." Ja ešte dodávam, že materské mliečko je kedykoľvek prístupné, má vždy primeranú teplotu a je lacnejšie ako umelá výživa. Pre matku zaisťuje prospešnú hormonálnu, fyziologickú adaptáciu po pôrode, podporu involučných procesov maternice, teda návrat do pôvodného stavu, podporu emocionálnej väzby na dojča, vzorce materského správania spĺňajúce potreby dojčaťa, v neskoršom veku ochranu pred osteoporózou, vznikom rakoviny prsníka a vaječníkov. Celej rodine zabezpečuje úsporu finančných prostriedkov spojených s nákupom umelej výživy, posilnenie emocionálnych väzieb členov rodiny, prevenciu zvýšenej chorobnosti dojčaťa.
Inak v tom odbornom usmernení sa nachádza viacero odporúčaní. Ja som sa pristavila najmä teda pri bodoch B a C v čl. 3, kde bolo uvedené, že "podpora rozvoja laktácie v prvých dňoch po pôrode v čase poskytovania ústavnej starostlivosti by mala byť zabezpečená a podpora dojčenia po prepustení z ústavnej zdravotnej starostlivosti domov, v poradniach a poskytovanie kvalifikovanej pomoci pri riešení komplikácií dojčenia, ak sa vyskytnú". Ako som už spomínala, tak toto zďaleka nie v každej pôrodnici je praxou.
Ešte by sa tu dali citovať štúdie z rôznych periodík, aké pozitívne účinky má dojčenie či na matky, či na deti, či na celé rodiny.
Ja si dovolím ešte predstaviť aj tie ekonomické výhody dojčenia, o ktorých sa možno až toľko nehovorí. V štúdii uverejnenej v lekárskom časopise British Medical Journal z roku 2014 vedci vypočítali, že ak by sa v Británii zdvojnásobil počet žien, ktoré dojčia aspoň sedem až osemnásť mesiacov, v britskom zdravotníctve by sa každoročne ušetrilo 40 mil. libier. A to boli veľmi konzervatívni, lebo sa zamerali iba na tri ochorenia, ktoré súvisia s nedojčením. Sú to zápal stredného ucha, nekrotizujúca enterokolitída a rakovina prsníka. Ak by sa vo Veľkej Británii ušetrilo 40 mil. libier, tak na Slovensku, keďže sme zhruba desaťkrát menšia krajina, by to mohlo byť 4 milióny. Keby sa viac dojčilo, tak v zdravotníctve ušetríme 4 mil. eur ročne, čo je približne ročný plat pre 200 zdravotných sestier vrátane odvodov.
O environmentálnych výhodách by tiež mohla byť ďalekosiahla diskusia, tú si pre túto chvíľu odpustím. V Čechách len nedávno, u našich susedov senát prijal uznesenie, ktorého cieľom bolo zabezpečiť podporu dojčenia. Napríklad v takom Belgicku majú systém urobený tak, že na jednom oddelení má každá mamina k dispozícii, nazvem to, svoju laktačnú sestru, ktorá je pre ňu k dispozícii po celý ten čas, nielen kým je v nemocnici, ale aj po tom, čo sa vráti domov.
Na záver už by som chcela ešte možno zdôrazniť a doplniť, že to, čo my by sme radi pretavili do zákona o ochrane verejného zdravia, to už tu teda funguje vo forme odborného usmernenia desať rokov, avšak všetci vidíme, že ten výsledok je krivkajúci. Máme tu pozitívne informácie, že zmena je na dosah a ja tomu veľmi úprimne verím a veľmi sa teším, že už je naozaj pripravená a teda bude sa môcť realizovať.
Ja som si povedala spolu so svojimi kolegami, že týmto naším návrhom chceme tomu dojčeniu na Slovensku ešte pootvoriť trošku dvere a tým aj všetkým mamičkám a deťom, ktoré si zaslúžia na tom začiatku spoločnej cesty len to najlepšie, čo im môžme dať, aby sa mamičky cítili po pôrode dobre, aby dojčili bez stresu, bez sĺz a depresie. A aj tým sme v podstate prispeli k verejnému zdraviu a v slovenskom zdravotníctve v konečnom dôsledku ušetrili aj nejaký ten milión.
Ešte, ak by som mohla, dovolila by som si prečítať text doplňujúceho návrhu poslancov Národnej rady Natálie Milanovej, Mareka Krajčího, Silvie Shahzad, Jána Marosza, Miroslava Sopka, Simony Petrík a (zaznievanie gongu) Petry Krištúfkovej.
V čl. 1 sa za bod 1 vkladajú nové body 2 a... Môžem? Môžem že? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Áno, len prosím zastaviť časomieru.
Nech sa páči, môžte.

Milanová, Natália, poslankyňa NR SR
... 2 a 3, ktoré znejú:
V § 2 ods. 1 písm. c) sa za slovo "starostlivosť" vkladá čiarka a slová "podpora dojčenia,".
3. § 2 ods. 1 sa za písm. h) vkladá nové písm. i), ktoré znie:
"i) podpora dojčenia je vytvorenie vhodných metodických pokynov a personálnych podmienok na jeho realizáciu.".".
Doterajšie písmená i) až zf) sa označujú ako písmená j) až zg). Prečíslovanie písmen sa primerane premietne do ďalších bodov.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa za bod 74 vkladá nový bod 75, ktorý znie:
"75. V § 52 sa ods. 1 dopĺňa písmenom s), ktoré znie:
"s) vytvoriť personálne podmienky na podporu dojčenia a dodržiavať metodické pokyny týkajúce sa tejto podpory.".".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa za bod 113 vkladá nový bod 114, ktorý znie:
"114. § 62 sa dopĺňa písmenom x), ktoré znie:
"x) podrobnosti o metodických pokynoch na podporu dojčenia.".".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.
24. 10. 2019 12:01:16 - 12:02:28 51. schôdza NR SR - 7.deň - A. dopoludnia Tlač 1715 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Milanová, Natália (OĽANO) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
138.
Ďakujem veľmi pekne. Ja by som len chcela trošku nadviazať na to, Janka, že si povedala, že my, politici, máme tendenciu odtiaľto všetko rozkazovať a teda prikazovať a dávať do nejakého legislatívneho stavu, ale ja napríklad tento návrh vnímam ako pomôcť a zlepšenie kvality života obyvateľov. To je napríklad môj pohľad, preto v ňom samozrejme vidím aj všetko, čo tu odznelo ako argumenty, aj teda vnímam, aj ten tvoj pohľad na svet a nemám proti nemu absolútne nič. Ono niekedy je to možno pre nás ťažké si predstaviť, že ešte v stredoveku, alebo do 17. storočia sa na Slovensku ani nefajčilo, nemuseli sme takéto niečo riešiť, ale dnes už je to bežná súčasť života, ten zlozvyk je hlboko zakorenený a niekedy je naozaj nutné, aby možno aj tá pomocná ruka prišla nielen vo forme osvety, ale aj vo forme, či jemnejšieho, alebo teda v niektorých prípadoch tu máme aj drsnejšie tie legislatívne rámce, ale tento za taký drsný nepovažujem.
24. 10. 2019 11:36:41 - 11:38:24 51. schôdza NR SR - 7.deň - A. dopoludnia Tlač 1715 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Milanová, Natália (OĽANO) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
116.
... veľmi pekne. Ja sa priznám, že pri tomto návrhu zákona, hoci ho naozaj vítam, tak som v konflikte záujmov, pretože doma mám fajčiara (vyslovené s pobavením), tak hneď, ako vyšla informácia, že takýto návrh bude predložený, tak sa začala diskusia, že čo a ako. Ale, našťastie, je to veľmi prívetivý fajčiar a teda aj on uznal, že treba, treba skrátka obmedziť tie možnosti, nazvem to, pre fajčiarov, pretože naozaj, tie vonkajšie terasy sú otvoreným priestorom a v období, kedy ľudia sedia vonku a chodia tam rodiny s deťmi, my to teraz zažívame vlastne, priamo sme v tom období, tak je to veľmi nepríjemné. A dokonca my sme sa doma rozprávali, ja som zástancom toho aj, hoci neexistuje sankčný mechanizmus, ale mne vadí, keď aj človek ide po ulici s cigaretou a vidí, že za ním ide mamička s dieťaťom a nemá kam uhnúť a on si v pohode kráča ďalej, cigaretka, dym ide, no problém, život je gombička. Takže ja by som kľudne pritvrdila a teda rozmýšľala možno aj nad tým, ako, ako toto nejakým spôsobom obmedziť, keďže dobré slová nepomáhajú. A plus ešte, keď už sme pri tejto téme a bavili sme sa tu aj o zastávkach, kde napriek zákazu v ich blízkosti ľudia fajčia a zostávajú po nich špaky, čo tiež v krajinách niektorých sú za to veľké pokuty, a my, žiaľ, si ich nevieme ani, ani odpratať, ani s nimi nijako inakšie vynaložiť. Takže tých vecí súvisiacich s touto problematikou je veľa, čo ešte máme čo riešiť. A ja tento návrh vítam a podporím ho.
18. 10. 2019 10:23:09 - 10:24:08 51. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia Tlač 1676 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Milanová, Natália (OĽANO) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
48.
Ďakujem kolegom za všetky faktické poznámky.
Chcela by som sa pristaviť pri tých od pána Jarjabka. Pre mňa je dôležité, alebo teda pri tom, keď som ten návrh zákona čítala, a teda rozmýšľala nad ním, bola jedna vec, že či sa zoberú tie dotácie z Fondu na podporu umenia a presunú na ministerstvo kultúry, alebo či necháte tie dotácie, ktoré momentálne fungujú vo Fonde na podporu umenia, fungovať naďalej v systéme, v akom sú. Plus toto by bolo ešte navýšenie. To je pre mňa veľmi dôležité.
Pretože ozaj by som bola nerada, aby sa na akékoľvek peniaze, ktoré momentálne už sa prerozdeľujú v rámci fondu, siahalo. A vôbec by som nebola rada, keby všetko spadalo pod ministra, resp. ministerku, to už bude jedno v zásade.
Ďakujem.
18. 10. 2019 9:58:13 - 10:15:11 51. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia Tlač 1676 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Milanová, Natália (OĽANO) - poslankyňa NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
32.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja keď som si prečítala tento návrh zákona, tak sa priznám, že do mňa vošlo tristo hrmených a jediné slovo, ktoré mi v tejto súvislosti opäť napadlo, rovnako ako v súvislosti s predchádzajúcim návrhom zákona, bolo nie. Nie preto, že by som nebodaj nepokladala za dôležité podporovať knižnice alebo že by som nepokladala za dôležité podporovať aj folklór, božechráň. Avšak z môjho pohľadu tento poslanecký návrh zákona vykopáva už otvorené dvere a neviem veľmi dobre rozlúsknuť, či jeho účelom je naozaj podpora knižníc a folklóru.
Ja osobne považujem knižnice za nesmierne dôležitý prvok našej kultúry, za miesto, ktoré je nenahraditeľné. Je v ňom sústredená tvorba stáročí. Vďaka knihám môžeme objavovať nové svety bez toho, aby sme museli cestovať tisíce kilometrov, môžeme dokorán otvoriť dvere svojej fantázii, brúsiť intelekt alebo si len tak oddýchnuť.
Knihy nám, skrátka, začas dávajú skúsenosť a knižnica by mala byť miestom, kde sa spájajú generácie, kde sa cibria názory, ktoré je dôstojné a príjemné. Naschvál som použila spojenie "mala by byť", lebo realita je smutná. Ja som v priebehu minulého roka navštívila približne dvadsať knižníc na krajských, ale aj na obecných úrovniach, a teda musím skonštatovať o tom, že asi iba dve spĺňali tú moju predstavu o tom, ako by knižnice v 21. storočí mali fungovať. Aby boli bezbariérové, medzigeneračné, prístupné rovnako mamičkám, ako aj seniorom, aby tam boli k dispozícii počítače napr. pre tých, ktorí nemajú inú možnosť prístupu k internetu, čitáreň dennej tlače, ideálne aj s kávičkou, ale to už je teda, nemusí to byť podmienka, je to vítaná, vítané osvieženie, detský kútik, miestnosti pre interaktívne aktivity pre školy alebo na prednášky. V zime dostatočne vykúrená, v lete buď klimatizovaná, alebo dobre vetraná a k tomu príjemný personál a veľa kníh.
Čo treba povedať, práve vďaka Bohu za ten oddaný personál, ktorý v knižniciach máme. Stretla som aktívne ženy, musím teda povedať, že to boli iba ženy - v mojom prípade v knižniciach -, ktoré som navštívila, ktoré aj napriek, v niektorých prípadoch ozaj absolútne nevhodným podmienkam a nízkym platom robia v tých knižniciach doslova malé zázraky. A dodávam, že je to vďaka podpore zo strany Fondu na podporu umenia, lebo ten už štvrtý rok pomáha knižniciam nielen prežívať, ale aj ožívať.
Keď som sa pred rokom rozprávala s riaditeľom Fondu na podporu umenia, zhodli sme sa, že knižnice boli dlhodobo zanedbávané a treba do nich určite investovať, lebo tá investícia sa nám ako krajine určite vráti. Za ostatné štyri roky rozdelil fond na knižnice 5 346 603 eur. A teraz tu máme návrh, podľa ktorého by sa mal rozšíriť okruh účelov, na ktoré poskytuje ministerstvo kultúry, teda priamo minister, dotáciu aj na podporu rozvoja verejných knižníc.
A ja sa teda v tejto súvislosti pýtam, nový okruh účelov znamená, že popri Obnovme si svoj dom, Kultúra znevýhodnených skupín a kultúrnych poukazoch nám vzniknú nové druhy dotácií na podporu knižníc a ďalší program na podporu folklóru. Keďže ide o ministerské... (Reakcia navrhovateľa.) Keďže ide o ministerské dotácie, teda sú výlučne v rukách ministra, znamená to, že tieto dve nové oblasti budú fungovať na úkor možno tých fungujúcich alebo sa do nich - dobre, nalejú sa do nich teda nové prostriedky. Chcem sa spýtať, či má ministerstvo, resp. predkladatelia predstavu, koľko peňazí by asi tak každý rok rozdeľovali, resp. koľko peňazí je reálne žiadaných od knižníc, aj teda pre oblasť folklóru, ktoré už teraz sú žiadané a rozdeľované prostredníctvom Fondu na podporu umenia. A na ani jednu z týchto otázok totižto v tom návrhu zákona som konkrétne odpoveď nedostala.
Po celom Slovensku je rozmenených na drobné 5 248 knižníc, čo je nesmierne veľký počet, keby si každá z nich vypýtala iba 1 000 eur, bavíme sa o sume 5 mil. eur. Aby sme si to vedeli trošku lepšie predstaviť, tak v roku 2019 bolo všetkých žiadaných dotácií v tomto ministerskom programe, 69 mil. bola tá suma, ktorá bola žiadaná cez ministerské dotácie. Ale podstatné je, koľko bolo tých peňazí rozdelených. Lebo tých bolo rozdelených nepomerne menej, 13 mil. Takže 69 mil. žiadaných a 13 mil. pridelených. To znamená, keby sme sa bavili v percentách, tak dokáže sa uspokojiť 19 % žiadateľov, čo je stále ešte veľmi málo.
Ja sa teda chcem spýtať ešte raz, že či máte nejakú predstavu o tom, v akom veľkom objeme tieto dotácie plánujete poskytovať. Keď som sa pozrela do rozpočtu na budúci rok, tak ten objem v dotačnej schéme ministerstva nenarástol. Je stále približne rovnaký, ako je doteraz, 16 mil. Takže tam tie peniaze uvedené nie sú, neviem, odkiaľ by sa teraz mali nejakým spôsobom zháňať. A sú to naozaj veľké oblasti, ktoré potrebujú veľa peňazí.
Nebolo by jednoduchšie tie peniaze dať Fondu na podporu umenia, ktorý už má celý systém, naozaj vytvorený celý systém a má na to aj ľudí? Tento fond začal dotácie rozdeľovať v roku 2016 a každý rok, teda od roku 2016, spracovali približne 500 žiadostí v priemere; 400 z nich dokázali podporiť, čo mi príde celkom vysoké percento, že 80 % v podstate zo všetkých žiadostí bolo podporených.
A ja sa teraz chcem spýtať, to som tiež v tom návrhu nenašla, znamená to teda, že podpora doteraz realizovaná cez fond bude zrušená alebo bude fungovať ďalej? Komunikoval niekto v tejto veci s vedením Fondu na podporu umenia? Lebo to síce v návrhu uvedené byť nemusí, ale teda nemáte prečo. A aj by ma zaujímalo, že či máte nejakým spôsobom prezistené, že táto nová agenda, lebo je vcelku náročná, koľko personálneho zabezpečenia teda na ministerstve by znamenala. Nie som si úplne istá, že či na všetky tieto otázky máte odpoveď, ale možno áno, ja sa im poteším.
A teraz ešte konkrétne k folklóru by som sa pristavila. Ten z môjho pohľadu je taktiež nespochybniteľnou súčasťou našej kultúry a vieme, že sa prostredníctvom neho zachovávajú tradície a zvyky nášho národa. Keď pani ministerka Laššáková nastúpila do funkcie, ona sa netajila tým, že sa chystá podporovať regionálnu a miestnu kultúru najmä v podobe folklóru. To je v poriadku, každý máme iné priority a navyše folklór bol teda pár rokov finančne poddimenzovaný, to zas treba povedať. Ja tejto podpore v podstate rozumiem, ale v prvom momente, keď sa ku mne dostala informácia o tejto takej masívnejšej podpore folklóru, tak si hovorím, že no veď ono je to vlastne celkom dobrá voličská základňa, lebo tých folkloristov máme po Slovensku neúrekom.
Inak je vcelku zaujímavé, je to téma, o ktorej sa teraz veľmi veľa hovorí. Ale keď si chcete niekde nájsť počet súborov alebo nejakých záujmových združení, ktoré sa folklóru venujú, tak neexistuje nikde nejaká komplexná štatistika. Neexistuje vlastne presný počet tých súborov, ktoré na Slovensku máme. Môj názor je, že ich je okolo tisícky, neviem, že či keď som to tak postupne nejako hľadala, dopracovala som sa tuším k číslu 600, ale to sú iba tie, ktoré sú nejakým spôsobom registrované. Vieme, že je strašne veľa rôznych súborov, detské, seniorské, sú také, ktoré iba spievajú, iba tancujú. Naozaj tých druhov je neskutočne veľa.
Ja sa priznám, že vo folklóre nie som úplne doma ani som nikdy nebola nejaký jeho hrejivý fanúšik, ale občas to tak v živote chodí, ja som potom stretla svojho muža, vždy som si hovorila, že nikdy nie muža z východu a nikdy nie folkloristu, ale ono to tak chodí asi, že karma je zdarma, tak mám doma rodeného východniara a zároveň folkloristu. Takže môj názor na folklór sa aj prostredníctvom neho musel korigovať. A teda nie je to iba o tom, že ľudia sa stretávajú, potancujú si, zabavia sa, ale je to o spoločenstve, o radosti, o pohybe, o spolupráci, o priateľstve, o vzájomnej pomoci. A to sú naozaj v dnešnej dobe veľké výdobytky najmä, najmä pre tie naše mladšie generácie.
Aj pri folklóre však vnímam ten istý problém ako pri knižniciach. Fond na podporu umenia od roku 2016 zabezpečuje granty aj pre folklór. Každoročne majú viac ako 1 000 žiadostí a viac ako 600 žiadostiam vyhovejú a podporia ich. V peniazoch každoročne žiadajú folkloristi okolo 8 mil. eur, 8 mil. eur. Tento rok to bolo dokonca až 14 mil. eur aj teda vzhľadom na to, že pani ministerka oznámila, že tých prostriedkov dá viac. To znamená, viacej projektov sa aj do tej výzvy prihlásilo.
Otázky ako pri knižniciach sú približne tie isté, na niektoré ste mi už aj teraz vlastne priamo zodpovedali, takže nebudem ich pokladať znovu.
Môj názor dlhodobý je, že ministerstvo by pod sebou nemalo mať žiadny dotačný systém. Ja sa priznám, že nie som dlho v parlamente poslankyňou, ale na základe toho, čo som mala možnosť za ten čas zistiť a snažila som sa o to zaujímať naozaj objektívne, tak si myslím, že spôsob, akým v kultúre fungujú fondy, je spôsob, ktorý kultúre pomáha. A myslím si, že veľa, veľa politiky v kultúre, to neprospieva, skôr viac kultúry v politike by sme mali vyžadovať asi. Nikdy som sa netajila tým, že Fond na podporu umenia má moju podporu, a hoci netvrdím, že funguje ako švajčiarske hodinky, tvrdím, že nemá ďaleko od toho, aby takto fungoval.
Možno si aj spomínate, že aj na výbore som predkladala niekoľko návrhov, ako fungovanie vlastne tohto fondu ešte vylepšiť v prospech aj projektov, aj teda všetkých žiadateľov, asi nebudem konkrétne zachádzať do detailov, že aké tie vylepšenia boli, ale jedným z nich bolo určite navýšenie percenta z 3,5-percenta na 5 % na zabezpečenie fungovania fondu práve preto, aby sa mohli zabezpečiť personálne kapacity a lepšia kontrola kvality všetkých projektov. Moje návrhy sa nestretli s porozumením, čo ma neprekvapilo. Dôležité je, že sú pripravené, a keď bude treba, tak sa bude dať teda v budúcnosti použiť.
Ako som už raz povedala, osobne som k ministerským dotáciám veľmi skeptická. Ono to nebolo tak dávno, čo v súvislosti s nimi sa zdvihla vlna nevôle, pretože záleží iba na vôli ministra, ako sa v konečnom dôsledku rozhodne bez ohľadu na to, ako, aké odporúčanie alebo rozhodnutie mu ponúkla odborná komisia.
Ešte ďalšia vec v súvislosti s týmto návrhom zákona. Pani predkladatelia predkladajú návrh zákona v podstate v prospech pani ministerky, ktorá sa netají tým, že podporuje folklór. Ale ja sa pýtam, máme tu pár mesiacov pred voľbami a čo potom? Čo keď sa stane ministrom človek, ktorý nebude považovať folklór za svoju prioritu? Ostanú tie účely nevyužívané alebo budú tam naliate peniaze, ale on, teda daný nový minister, ich nebude schvaľovať, lebo si poviem, že radšej ich treba dať niekde do nejakej inej oblasti? Neviem, ja si osobne myslím, že v konečnom dôsledku sa ublíži ako folklóru, tak aj knižniciam. Keby ste nechali tie dotácie vo fondoch, tak majú šancu prežiť aj rôzne nálady nového ministra. A to považujem za kľúčové, aby sme mali stabilitu vo financovaní kultúry, a nie tak, ako jedného dňa sa kto zobudí a ako sa mu prisnije (prisní, pozn. red.). Ešte raz zopakujem, keby bolo na mne, tak tie ministerské dotácie zruším úplne a bola by som rada, kedy sa všetko riešilo prostredníctvom nezávislých fondov.
V tejto súvislosti ani neviem, trošku mám obavy túto tému na tejto pôde otvoriť, ale povedala som si, že otvorím ju, pretože počas svojho pôsobenia vo výbore sme kontrolovali či už fondy alebo sme sa bavili aj o ministerských dotáciách a máme tu jednu inštitúciu, ktorá kontrolovaná za ten čas nebola a to jej fungovanie nepovažujeme v dnešnej dobe za efektívne a možno by bolo v budúcnosti dobré sa zamyslieť nad jej transformáciou možno aj v prospech knižníc. Možno viete niektorí, o ktorej inštitúcii hovorím, je to naša Matica slovenská. Ja nikdy nebudem popierať jej neskutočný význam pre nás, ale možnože časť z tých financií, ktoré sú dávané do nej, by mohli ísť aj v prospech napríklad našich knižníc. Viem, že folklór už na tých oblastných úrovniach sa aj cez Maticu slovenskú podporuje.
Vážení páni poslanci, pani poslankyne, ako som povedala na začiatku, tak poviem aj na konci, ja tomuto návrhu zákona zelenú nedám.
Ďakujem vám pekne.
18. 10. 2019 9:31:08 - 9:33:01 51. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia Tlač 1675 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Milanová, Natália (OĽANO) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
12.
Pani kolegyňa, zhrnuli ste približne asi 90 % z toho, čo odznelo včera, plus teda som veľmi príjemne prekvapená, že pamiatky sú srdcovou záležitosťou, tak verím, že v budúcnosti podporíte aj návrhy zákona, ktoré doteraz, ešte ste boli na vážkach, ktoré sme predkladali aj my, lebo viem, že vy máte teda všetko tak finančne ošetrené, ale myslím si, že sa všetci zhodneme, že navýšenie akýchkoľvek prostriedkov do oblasti kultúrnych pamiatok môže byť iba prospešné. Iba prospešné.
A to by sme si mali uvedomiť všetci, že ten spoločenský dlh, ktorý sme tu našim pamiatkam urobili, je už neskutočne veľký. A keď zvažujem, či je dôležitejšie zriadiť momentálne štátnu organizáciu, ktorá bude stáť len ďalšie peniaze v podstate na personál, na zabezpečenie, na vybavenie, na miesta naozaj generálneho riaditeľa, alebo teda kontrolnej rady, tak som veľmi na vážkach, lebo tie peniaze by som skutočne dala už priamo na pamiatky.
Pamiatkový úrad mal dosť času na to a funguje dosť dlho na to, aby všetky problémy, s ktorými sa boril, už mal vyriešené. Ale na druhej strane rovnako súhlasím, a povedala som to aj včera v rozprave, že tá Achillova päta, ktorá je do určitej miery brzdou pri záchrane pamiatok, je práve aj súperenie, alebo ako to nazvať, nezdravé prostredie medzi Komorou reštaurátorov a pamiatkovými úradmi. Keď sa toto rozlúskne, a ten čas príde, kedy sa to bude musieť rozlúsknuť, tak si myslím, že aj pamiatky dostanú, čo potrebujú.
Ďakujem.
17. 10. 2019 18:39:53 - 18:58:50 51. schôdza NR SR - 3.deň - B. popoludní Tlač 1655 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Milanová, Natália (OĽANO) - poslankyňa NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
180.
Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja začnem trošku netradične od konca a hneď na úvod poviem nie tomuto návrhu zákona. A prečo? Pretože ho považujem za červivé jabĺčko odeté do zlatej pozlátky. Tento návrh má vraj pomáhať zlepšovať stav kultúrnych pamiatok na Slovensku. Všetci vieme, v akom sú v žalostnom stave, dokonca jedna tretina z nich je v dezolátnom. Opakujem sa na tejto pôde už niekoľkýkrát a poviem to pokojne opäť, to, ako sa správame k našim pamiatkam, k nášmu kultúrnemu dedičstvu a nesmiernemu bohatstvu, je barbarské a trestuhodné. Národ, ktorý si neváži svoju minulosť si nezaslúži ani lepšiu budúcnosť. Za dva roky, čo som v parlamente, som do istej miery sa zaoberala aj problematikou kultúrnych pamiatok, lebo ako človek milujúci históriu som to brala ako príležitosť na splnenie si svojho možno aj detského sna. Ja totiž snívam o tom, aby žiadny kaštieľ, žiadna kúria, žiaden hrad alebo iná historická budova už viac nemusela chátrať, a predložila som v tejto veci aj nejaký ten návrh zákona. Za 30 rokov od Nežnej revolúcie dostali naše pamiatky častokrát väčšie rany než za 2. svetovej vojny, a ešte aj dokonca aj za socializmu.
Starostlivosť o pamiatky potrebuje jednu veľkú, komplexnú reformu, lebo ako som si overila aj na základe mnohých rozhovorov, množstva podnetov, čo objekt, to špecifický problém.
Za tie roky bola téma obnovy a záchrany kultúrnych pamiatok ako keby nechcená. Všetko plynulo všetko išlo v stopách ako socializmu a nebyť zodpovedných majiteľov, Krajcerovej reformy a občianskych združení, ktorí s nadšením sa naozaj pustili do záchrany nášho kultúrneho dedičstva, tak po historických stavbách by nám tu toho veľa nezostalo, akurát tak prach, hrôza a veľké prázdno. Navyše mám aj informácie, že tak ako v iných oblastiach bežného slovenského života, aj vo svete pamiatok funguje čosi ako mafia, resp. systém našich ľudí, ktorí sú zvýhodňovaní pred ostatnými. Sú to schémy rôzneho typu, nepôjdem do detailov, ale v skratke to, čo otriasa Slovenskom, keď sa bavíme o skorumpovanom súdnictve, prokuratúre alebo policajtoch, to, dámy a páni, v podobnom duchu, možno menej drastickom funguje aj pri našich pamiatkach. Vyvoleným, ktorí majú dobré vzťahy, sa darí, ostatní to nemajú vždy také jednoduché.
Nuž a tento návrh zákona má veľmi dlhú genézu. Išlo sa k nemu tŕnistými cestami aj protiústavnými. Jeden by si pomyslel, že na konci tejto cesty bude elegantné riešenie, ktoré bude prospievať snáď všetkým zúčastneným, nielen jednej strane. Nestalo sa však tak a narýchlo ušité riešenie protiústavného fungovania nebolo podľa mojich informácií prekonzultované ani s Pamiatkovým úradom, ani nie s Komorou reštaurátorov, architektov a stavbárov, to usudzujem na základe listu, ktorý bol zaslaný do schránok všetkým poslancom.
Všetci sa zhodneme, že mnoho štátnych pamiatok je v katastrofálnom stave, vieme to už minimálne 20 rokov. Systém, ktorý sa tu vytvoril, nemal nikto tú odvahu alebo skôr čas a záujem jednoducho pretnúť a skoncovať s ním, Pritom po celé tie roky existovalo aj ministerstvo kultúry, aj Pamiatkový úrad. Básnicky sa teda pýtam, čo za 20 rokov robili, keď až teraz sa prichádza s prevratnými riešeniami, teda s riešeniami, ktoré z môjho pohľadu nemajú poriadnu hlavu. No ale aby som nebola úplne zlá, možno majú aspoň kúsok päty, lebo tá Achillova päta určite do veľkej miery spočíva aj v napätí medzi Komorou reštaurátorov a pamiatkovými úradmi, ktoré by sa dalo krájať, a tento stav asi nikomu neprospieva.
Ale teraz sa vrátime trošku k minulosti, ako som spomínala, tak tento návrh zákona má za sebou nejakú tú cestu a nejakú genézu. Jednou z mojich prvých aktivít ako poslankyne Národnej rady bol pozmeňujúci návrh reagujúci na novelu zákona o vývoze a dovoze historických predmetov, kde bol čl. 2 ods. 6, ktorý v podstate zmenou formulácie menil sporné znenie zákona o ochrane pamiatkového fondu z roku 2015. V roku 2015 totiž parlament schválili novelu zákona a aj s ňou ustanovenie paragrafu 33 ods. 7 písm. a), ktoré zásadným spôsobom zasiahlo do právneho postavenia reštaurátorov. Ešte len pripomeniem, že túto novelu vrátil aj prezident späť na rokovanie parlamentu. Od 1. 1. 2016 teda mohli reštaurovanie národných kultúrnych pamiatok a zbierkových predmetov popri nezávislých reštaurátoroch začať vykonávať aj ďalšie subjekty. Jedným zo subjektov sa stal Pamiatkový úrad prostredníctvom svojich zamestnancov, ktorí mali príbuzné vzdelanie a niekedy ani nevedno akú prax. Pritom stále nepovšimnuté ostávali oblastné ateliéry v Bratislave a Levoči, ktoré pod Pamiatkovým úradom existovali od jeho vzniku.
Predtým mohli reštaurátorskú činnosť vykonávať na národných kultúrnych pamiatkach výlučne reštaurátori. Teda len fyzické osoby v právnom postavení podnikateľa združené v Komore reštaurátorov, ktorá má postavenie profesijnej komory s povinným členstvom. Takisto aj národnú kultúrnu, pýtala som sa seba samej, aký to vlastne má zmysel toto, toto nové riešenie, keď Pamiatkový úrad sa nikdy netajil tým, že nemá dostatok odborných pracovníkov, že je tam veľká miera fluktuácie, že zamestnanci sú nezaplatení, a teda prečo ide cestou, aby mohol zabezpečovať reštaurátorské služby, ktoré sú vysoko odbornými službami. Druhou takou mojou otázkou alebo problémom bolo, že reštaurátori ako regulovaní podnikatelia sa ocitli na jednej lodi so zamestnancami štátnej inštitúcie, pričom tí boli zvýhodnení, keď si odmyslím všetko ostatné, tak napríklad využívaním archívu či Chemicko-technologického centra Pamiatkového úradu zdarma. Prečo by mali národné kultúrne pamiatky reštaurovať zamestnanci orgánu štátnej správy, ktorí na rozdiel od reštaurátorov podnikateľov nemusia byť ani poriadne odborne spôsobilí, nenesúci na sebe bremeno zodpovednosti a navyše za prostriedky štátneho rozpočtu.
Nuž a tretím, taktiež závažným nedostatkom bolo to, že Pamiatkový úrad dostal na základe tejto novely právo podnikať v reštaurátorstve. No a tým sa zaviedla hospodárska súťaž na relevantnom trhu nie medzi podnikateľmi, ale medzi podnikateľmi a orgánom štátnej správy. Pamiatkový úrad je totiž správnym orgánom, ktorý v druhom stupni rozhoduje vo všetkých správnych konaniach na úseku ochrany pamiatkového fondu a vydáva rozhodnutia o všetkých stupňoch reštaurovania národných kultúrnych pamiatok. Zároveň robí štátny dohľad pri pamiatkach a môže rozdávať aj pokuty. Na zjavný konflikt záujmov vtedy poukázal aj Protimonopolný úrad.
V roku 2018 prišla ďalšia novela, tá, ktorú som spomínala na začiatku, na ktorú reagoval môj pozmeňujúci návrh, keďže hrozilo, z môjho pohľadu, je to dôvod, pre ktorý bola predložená, že by Ústavný súd rozhodol o protiústavnosti novely z roku 2015, išlo sa cestou preformulovania a drobnej zmeny, ktorá však v konečnom dôsledku bola totožná s tou aktivitou z roku 2015. Lenže Ústavný súd 11. februára tohto roku rozhodol, že spomínané ustanovenie zákona, ktoré toto pamiatkarské Kocúrkovo umožňovalo, je protiústavné. Podanie sme podali my ako opozícia a dokázala sa nám pravda. Osobne som napäto očakávala, ako sa v tejto situácii zachová ministerstvo kultúry. Prešlo pol roka a nič. Pritom bolo jasné, že situáciu bude nutné riešiť. Nemuseli sme čakať po tom, po tom pol roku v podstate až tak dlho, ministerstvo kultúry prišlo s novým návrhom zákona, ktorý riešil zase to isté, len trošku v inom šate. Zákon sa dostal do medzirezortného pripomienkového konania, z ktorého vyšiel dosť doráňaný, a potom pokračoval na Legislatívnu radu vlády. Tá mu ale dala ranu istoty, Legislatívna rada vlády, oficiálny orgán tejto vlády tento návrh zastavil so slovami, teraz zacitujem: „Legislatívna rada po prerokovaní tohto návrhu zákona neodporučila návrh schváliť z dôvodu pochybností o súlade návrhu zákona s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky a odporučila predkladateľovi pripraviť komplexné riešenie tejto problematiky, ktoré zabezpečí reálny výkon reštaurátorskej činnosti.“ Vysvetlenie je jednoduché, ministerstvo kultúry sa snažilo zmiasť možno radu vlády tým, že do nej dala iné znenie zákona, aké bolo predložené v medzirezortnom pripomienkovom konaní, čo však zostalo rovnaké, to boli tri sporné body, ktoré odporujú nálezu Ústavného súdu.
Ministerstvo, kde stále tou tvrdohlavou cestou, aby sa pamiatky mohli reštaurovať aj cez Pamiatkový úrad, resp. nejakú novú organizáciu, ktorá sa chystá zriadiť. Nuž ale skončilo s dlhým nosom, a tak ako sa hovorí, že topiaci sa slamky chytá, tak ja si teda myslím, že ministerstvo sa v tomto prípade chytilo dvoch poslancov, ktorí návrh zase nejakým spôsobom pretransformovaný predložili ako poslanecký, čím sa vyhlo medzirezortnému pripomienkovému konaniu aj teda rokovaniu na Legislatívnej rade vlády. Takže nazvala by som to takú cestu vydláždenú priam mramorom.
No ale asi páni predkladatelia poznajú, predpokladám, celú túto minulosť a vedia, že takéto a podobné návrhy zákona teda odmietla Legislatívna rada vlády, a že predkladáte zákon, ktorý, ktorému hrozí, že znova bude napadnutý pre svoju protiústavnosť.
Nuž takže skúsim to teraz všetko tak jednoducho zhrnúť, to celé, čo som teraz vymenovala. Takže novela zákona o tom, že Pamiatkový úrad môže podnikať, z roku 2015 bola protiústavná. Podobne novela z roku 2018 bola protiústavná, ďalší pokus o protiústavný stav neprešiel v lete v roku 2019 Legislatívnou radou vlády, tak sa teda vyskúšala teraz napokon cesta poslaneckého návrhu.
Ja to vidím tak, páni poslanci, idete zriadiť novú inštitúciu, ktorá môže byť v rozpore s ústavou, idete zriadiť inštitúciu, ktorá nemá nijaké finančné krytie v rozpočte, idete zriadiť inštitúciu, ktorá nemá ľudí a ktorá národným kultúrnym pamiatkam nijako nepomôže, ale skôr ublíži. Ak teda predkladáte takýto zákon, lebo nie ste spokojní so stavom kultúrnych pamiatok na Slovensku, tak potom sa pozrite možno lepšie na Pamiatkový úrad, alebo teda ministerstvo, lebo to je ich obraz, oni nastavujú, ako funguje ochrana a obnova týchto pamiatok.
Jedna inštitúcia nefunguje, tak ideme zriadiť ďalšiu? A teraz nejakou právnou kľučkou cez ministerstvo kultúry? To, ja v tom trošku nenachádzam ten správny zmysel. Jediné, čo mi z toho vychádza, a asi jediné, čo na tomto návrhu zákona skutočne záleží, je biznis akejsi plánovanej štátnej rozpočtovej organizácie, vznik nových platených funkcií, nový generálny riaditeľ plus 11 členov kontrolnej rady, nároky na ich odmeňovanie a nároky na odmeňovanie zamestnancov tejto organizácie spôsobom, že ich maximálnu výšku už nebude limitovať žiadny právny predpis.
Nedá mi ešte nepristaviť sa pri najspornejších bodov, bodoch novely a tými sú § 8a ods. 1 pamiatkového zákona v znení: „Štátne reštaurátorské a projekčné ateliéry sú rozpočtovou organizáciou zriadenou ministerstvom, ktorá vykonáva činnosti v záujme zabezpečenia obnovy kultúrnych pamiatok a zbierkových predmetov vo vlastníctve Slovenskej republiky, najmä predprojektovú prípravu, projektovú činnosť a ďalšie vybrané činnosti vo výstavbe v súlade s osobitnými predpismi, pamiatkové výskumy a reštaurátorské výskumy, reštaurátorské práce a ďalšie činnosti určené zriaďovacou listinou vydanou ministerstvom.“
Slová „najmä“ a „ďalšie činnosti určené zriaďovacou listinou“ sú neurčité a môžu vytvárať stav právnej neistoty. Samozrejme, môže to niekomu aj vyhovovať napríklad na to, aby ministerstvo mohlo formou vnútorného organizačného aktu rozšíriť pôsobnosť tohto štátneho podnikateľa o výkon ďalších povolaní.
Ďalej sa navrhuje zaradiť § 8a do druhej časti pamiatkového zákona, kde by bol teda zaradený a označený ako pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy na ochranu pamiatkového fondu. Podľa predloženého návrhu zákona tento návrh má, má, táto teda novozriadená inštitúcia má iba podnikať v oblasti obnovy alebo reštaurovania, tým pádom nemôže byť orgánom štátnej správy, nemá mať žiadnu rozhodovaciu, legislatívnu, riadiacu, kontrolnú či sankčnú právomoc v oblasti štátnej správy a nemôže byť ani orgánom územnej samosprávy, pretože podľa čl. 64 Ústavy Slovenskej republiky orgánom územnej samosprávy sú iba obce a vyššie územné celky.
Ďalej k navrhovanému § 8 a ods. 2 pamiatkového zákona, na čele plánovanej inštitúcie má byť generálny riaditeľ. No toto je u mňa veľmi kľúčový človek podľa mňa a naozaj táto, toto personálne obsadenie by ma veľmi zaujímalo, myslím si, že aj výberové konanie na túto pozíciu bude veľmi zaujímavé, neviem sa totiž zbaviť pocitu, že ide o účelový post. Navyše nikde nie je zadefinovaná nezlučiteľnosť tejto funkcie s inými verejnými funkciami alebo pracovnými pozíciami v orgánoch verejnej moci pôsobiacimi v oblasti ochrany pamiatkového fondu. To znamená, že tento riaditeľ by mohol byť súčasne aj riaditeľom Pamiatkového úradu.
Nuž a napokon ešte ku kontrolnej rade, ktorá by, keďže sa nazýva kontrolná, mala mať právomoci aj nejaké kontrolné mechanizmy, avšak o vykonávaní kontroly ako takej v samotnom návrhu zákona nie je ani zmienka. A priznám sa (povedané so smiechom), že ja úplne dobre neviem, na základe čoho sa vyberalo práve 11 členov tejto rady, ktorí sú nominovaní priamo ministerstvom kultúry, plus teda prekvapil ma tam napríklad člen, ktorý má byť z Národného divadla. Tam som si dala taký veľký otáznik, ale možno mi to budete vedieť osvetliť, budem len rada.
Aby som to napokon celé zhrnula, niekto to skúšal cez Pamiatkový úrad a nevyšlo to. Niekto to skúšal cez ministerstvo kultúry a nevyšlo to. Tak čo, nabudúce to skúsime cez vesmír? Ja neviem úplne presne, čo si od tohto návrhu sľubujete, lebo nezdá sa mi, že pamiatkam sa práve ním dá pomôcť. Vytvorí sa tu len ďalší úrad, ktorý uberá, ktorý bude uberať už z aj tak pramálo, žalostne málo peňazí, ktoré idú na záchranu nášho kultúrneho dedičstva.
Pre všetky tieto dôvody za mňa nie.
Ďakujem veľmi pekne.
24. 9. 2019 15:21:54 - 15:23:28 49. schôdza NR SR - 9.deň - B. popoludní Tlač 1636 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Milanová, Natália (OĽANO) - poslankyňa NR SR Vystúpenie spoločného spravodajcu   (text neprešiel jazykovou úpravou)
32.
Ďakujem vám veľmi pekne. Ja som aj chvíľu rozmýšľala, či sa zapojím do tejto diskusie, lebo my sme o nej diskutovali a doma, doma, ja teda s pánom manželom, a boli sme na dvoch stranách brehu rieky, lebo on hovorí, že kľudne, dovoľme toto, nevidím v tom žiadny problém, pokiaľ teda komunikujú v jazyku národnostnej menšiny, veď my tomu ostatní nemusíme rozumieť, veď dáme si to do Googlu a vybavená vec. Naproti tomu ja som toho názoru, považujem sa za zvedavého človeka, zvedavého Slováka a mne tam, priznám sa, ten slovenský nápis, hoci aj menším písmom, chýba. Viem, že vo volebnej kampani počas prezidentských volieb pán kandidát vtedy Procházka mal také bilbordy, že boli iba v maďarčine, vtedy sa o tom chvíľočku hovorilo, potom to ustalo.
V každom prípade pri tomto vašom návrhu zákona ja osobne sa zdržím práve preto, že vy ste argumentovali tým, že volebná účasť sa znižuje, lebo tá komunita si naozaj komunikuje v tom svojom jazyku, ale napríklad možno sú ľudia, ktorí by nemali problém voliť aj... (reakcia navrhovateľa) Ja viem, viem, samozrejme, ale napríklad mne by pomohlo, keby som išla už okolo a predsa aj po slovensky by tam ten nápis bol, hoci aj menšími písmenami, skutočne.
Ďakujem, len toľko som chcela.
24. 9. 2019 15:14:24 - 15:15:50 49. schôdza NR SR - 9.deň - B. popoludní Tlač 1636 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Milanová, Natália (OĽANO) - poslankyňa NR SR Vystúpenie spoločného spravodajcu   (text neprešiel jazykovou úpravou)
24.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedom výboru za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Ďakujem, vážený pán predsedajúci, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.
18. 9. 2019 11:50:55 - 11:52:19 49. schôdza NR SR - 6.deň - A. dopoludnia Tlač 1579 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Milanová, Natália (OĽANO) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
155.
Ďakujem veľmi pekne. Ja by som v súvislosti s týmto návrhom súhlasila s Ondrom Dostálom takmer vo všetkých bodoch, ale chcem podotknúť, že napríklad pre mňa siahanie na akýkoľvek občiansky aktivizmus nie je správne.
Ja občiansky aktivizmus považujem za veľmi cenný, pretože koľkokrát supluje verejnoprospešné, alebo teda sociálne, spoločenské agendy, ktoré jednoducho chýbajú. A keď sa ľudia združujú a konajú v prospech svojho okolia, tak ja to iba vítam, a ak potom chcú sa aj politicky angažovať, tak taktiež mi to nevadí. Ale naozaj je tu otázka, že či je vhodné, aby či už formálne občianske združenie, alebo teda neformálne združenia uvádzali tieto svoje názvy v kolónke zamestnanie, na tom sa asi všetci zhodneme, a keď sme rozmýšľali, že akým spôsobom naozaj by bol najvhodnejší systém vytvoriť pre všetkých zúčastnených, ktorí aj momentálne fungujú v rámci občianskych združení, potom sa tu naozaj naskytá otázka vytvoriť priestor pre akési lokálne, nazvem to lokálne strany, ktoré boli riadne registrované, a ľudia by sa tam mohli riadne združovať a takto by sme mohli fungovať, si myslím, a pre všeobecnú spokojnosť.
Ďakujem pekne.
13. 9. 2019 21:20:02 - 21:20:02 50. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 1663 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Milanová, Natália (OĽANO) - poslankyňa NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
278.
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, no ja som si chvíľu aj myslela, že budem mať trému, ale keď tak pozerám do tej sály, tak už veľmi nie je ani pred kým. Ale dovoľte mi teda povedať to, čo mám na srdci, a nehanbím sa povedať, že mám to aj na papieri.
Chvíľu pred tým, ako sa stal Peter Pellegrini premiérom, ja som sa stala matkou. A dalo by sa povedať, že v životoch nás oboch došlo k jednej obrovskej zmene. Keď sa žena stane matkou, jej svet má odrazu úplne iný rozmer. Nový stredobod pozornosti, ktorý treba chrániť ako najprísnejšie strážený poklad. Keď sa človek stane premiérom, jeho svet tiež naberá iný rozmer a v centre všetkých jeho snáh by malo stáť blaho krajiny a ľudí, ktorí v nej žijú. Presne tak ako rodič sa snaží o to najlepšie pre svoje dieťa. Tak ako matka bdie nad tým, či jej dieťa na ihrisku inému neubližuje, alebo neberie mu hračky, tak premiér musí bdieť nad tým, aby sa nediali neprávosti, a keď sa dejú, je nutné proti nim rázne zakročiť.
Čo vám poviem, pán premiér? Nie ste dobrou matkou vlasti, teda vo vašom prípade otcom, lebo každá matka či otec je hrdý na to, ak jeho krajina prosperuje. Vy môžete byť hrdý akurát na to, že na našom štáte prosperujú rôzne typy príživníkov od najvplyvnejších oligarchov počnúc po lokálnych hochštaplerov, čo strpčujú život obyčajným ľuďom, končiac. Keby som mala použiť metaforu, to sú presne tí, čo na ihrisku poberú všetky hračky a ešte aj tresnú za ucho tým, ktorým tie hračky skutočne patria.
Samozrejme, ono sa to deje roky a nedá sa s tým skoncovať zo dňa na deň. Ale okrem učesaných slov, ktoré sú občas aj dôrazné, sme od vás doteraz nezachytili nijaký rozhodný čin. Mali ste možnosť jasne zasiahnuť v prípade Jankovskej, no neurobili ste tak. Nie je slabosťou odvolať škodlivého nominanta, je to prejavom zodpovednosti voči krajine, voči ľuďom, ktorým slúžite ako predseda vlády, ľudom, ktorí veria, že keď vám dajú hlas, budete pracovať pre ich dobro.
No ako som spomínala, rodič by mal ísť vzorom, mal by byť príkladom. Tak aj politik, a tobôž premiér. No váhať len preto, aby ste nevyzerali pred zlodejskými kumpánmi a hochštaplermi slabo, nie je prejavom premiéra. Tak sa správajú v mafii, tam sa slabosť neodpúšťa.
Ako premiér ste až na dvoch ministrov prakticky prebrali vládu Roberta Fica a s nimi aj štátnych tajomníkov vrátane Moniky Jankovskej. Ako dlhoročný funkcionár SMER-u ste museli vedieť, čo je zač. Aj ministerka Žitňanská na to upozorňovala a odmietala ju zvoliť do Súdnej rady, skrátka, len cez jej mŕtvolu. Tak to asi nebolo len tak. Nechať Jankovskú na poste štátnej tajomníčky považujem za maximálne nezodpovedné.
A spomeniem teraz slová pána podpredsedu vlády, ktorý v rámci svojho prejavu spomenul ako veľký úspech tejto vlády, že konečne sa začína rekonštruovať hrad Krásna Hôrka. Priatelia, pripomeňme si, že tento hrad vyhorel pred siedmimi rokmi. Tak aký úspech? Keď tu hovoríme o váhaní nášho pána premiéra, aj on váha, trestuhodne váha, mohol odviesť kusisko užitočnej, potrebnej a roky očakávanej práce na rusoveckom ("rusovskom", pozn. red.) kaštieli. Chápem, aj to je beh na dlhé trate. V úrade je pán premiér pomerne krátko, nedá sa stihnúť všetko, ale v odpovedi na moju interpeláciu ste mi napísali, že Úrad vlády vynakladá maximálne úsilie na jeho úspešnú realizáciu. No, veľa vody pretieklo Dunajom, v časti kaštieľa sa urobil archeologický prieskum a tým to zhaslo. Rovnako ako svetielko nádeje, že vy nebodaj budete iný. No nebudete, lebo nemôžete byť. Devätnásť rokov ste boli súčasťou systému, ktorý na bežných ľudí kašle, no vyvoleným rozdáva milióny, kde morálka, spravodlivosť, česť sú pojmy zo Slovníka cudzích slov. Kde bezmocnosť vedie ľudí k extrémizmu a ničí všetky smietky nádeje z novembra ´89.
Britský štátnik George Köning povedal, že "nerozhodnosť a otáľanie je príčinou neúspechu". Ak by bol svedkom toho, čo sa udialo v súvislosti s Monikou Jankovskou a vaším váhaním, zrejme by vám prorokoval minimálne neúspech vo voľbách. Nuž, pravdivosť výroku overia až voľby samotné. Dovtedy ešte máte šancu otáľať viackrát a riziko neúspechu zvýšiť. V tom vám budem veľmi úprimne držať palce.
Ďakujem.
13. 9. 2019 16:51:29 - 16:52:42 50. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 1663 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Milanová, Natália (OĽANO) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
76.
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Spomínali ste vo svojom prejave aj tých poslancov, ktorí podpísali zvolanie mimoriadnej schôdze. Ja teda budem reagovať ako časť toho Matovičovho zvyšku, čo pri ňom stále stojí, pretože pre mňa je vernosť vcelku kľúčová záležitosť ako v manželstve, tak aj v politike a tú mimoriadnu schôdzu som podpísala rada. Tak ako som rada chodievala v roku 2016 na protesty pred Bonaparte, neľutujem to, lebo Bašternák je v base. A neľutujem ani to, že som bola pred ministerstvom spravodlivosti. Okrem toho, že sa tam môj syn vtedy veľmi dobre vykakal, čo je pre dieťa veľmi dôležité, Jankovská odstúpila. Pre mňa je, skrátka, spravodlivosť dôležitá, aj sloboda, aj pravda. Je pre mňa dôležité urobiť všetko pre to, aby sa ľuďom a hlavne našim deťom žilo v tejto krajine... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
13. 9. 2019 11:49:43 - 11:50:56 49. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia Tlač 1290 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Milanová, Natália (OĽANO) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
142.
Pán kolega, spomenuli ste, že sa odohrali viaceré diskusie na túto tému po tom, čo novela tlačového zákona bola predložená do pléna kolegami Jarjabkom a Čížom. Pravda je taká, že diskusie na túto tému sa viedli už počas leta 2018 aj na Rade vlády a viedli ju teda organizácie, ktoré k tomu majú čo povedať. Ale rozprávali sa napríklad o tom, že dodnes nemáme zadefinovaný legislatívne pojem novinár napriek tomu, že slovo novinár počujem niekoľkokrát v každom prejave. Dodnes nie je zadefinovaný. Dodnes nemáme nejakým spôsobom ošetrenú ochranu zdroja a ochranu novinára.
Takže toto sú záležitosti, ktoré boli predmetom diskusií na ministerstve kultúry, aj teda na Rade vlády, avšak sme svedkami toho, že nepretavili sa do novely zákona, ktorú momentálne prejednávame. Preto ja to teda poviem z toho miesta, my tento návrh nepodporíme.
Ďakujem.
12. 9. 2019 18:36:13 - 18:44:55 49. schôdza NR SR - 3.deň - B. popoludní Tlač 1290 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Milanová, Natália (OĽANO) - poslankyňa NR SR -   (text neprešiel jazykovou úpravou)
151.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ešte by som chcela reagovať na pána Farkašovského. Ten poslanec sa volá Baránik, keď už sme pri tej novinárskej objektivite, tak mi to tak, že dám to teda na pravú mieru.
No ja sa priznám, že takýto zmätok okolo jedného zákona som v Národnej rade za svoju existenciu nezažila a pripomenulo mi to taký rituálny tanec. Lebo najprv bola obrovská potreba teraz chrániť verejných funkcionárov a politikov, a teda dať im aj možnosť odpovedať na pravdivé informácie. Potom odrazu tá potreba ako keby sa niekam stratila, takže ten rituálny tanec tak trošku ustal. Potom znova sa to vystupňovalo a vždy sa to tak zdvihlo, posunulo, predložilo, stiahlo, a teda neviem, možno som nebola jediná, ktorá predpokladala, že tento zákon už asi na stole ani mať nebudeme, aj v súvislosti tej, že pán druhý predkladateľ, pán poslanec Číž už papká stehienka teraz v Bruseli. Tak hovorím si, že už asi teda na tepe dňa nebude. A čuduj sa svete, ono to prišlo, ono to prišlo.
Ja sa priznám, že aj som ostala vcelku prekvapená, lebo po tých diskusiách, ktoré prebehli naozaj na nezávislých fórach a výsledky z môjho pohľadu teda boli také, že takýto zákon, ako bol predložený, Slovensko nepotrebuje. Zhodli sme sa, že momentálne bude skôr potrebná komplexná mediálna reforma alebo teda reforma mediálneho prostredia, ktorá sa bude zaoberať aj otázkami týkajúcimi sa ochrany novinárov, zadefinovania pojmu novinár, resp. už potom komplexného zadefinovania aj internetového priestoru. Toto sa však nestalo a ten zákon ide v podstate svojím životom, tak ako bol v prvom pláne predložený.
Stále v ňom je teda ešte ukotvené, že politici by mali mať právo reagovať aj na pravdivé informácie. Ono je to také zvláštne. Ja sa pýtam, prečo, prečo by mali. Boja sa slobody slova, slobody prejavu? Boja sa pravdy, keď ešte aj na ňu majú potrebu nejakým spôsobom reagovať? Teraz, keď vychádzajú hlavne na povrch šokujúce informácie o prepojení politikov, mafie, justície, tak teraz ideme umlčať novinárov nejakým, ja to nazvem kľudne náhubkovým zákonom? Lebo tak ako je momentálne predložený, za nič iné to považovať nemôžem.
Zopakujem to, čo som zopakovala už aj v prvom kole rozpravy, a to síce dôvody, teda v prvom čítaní, dôvody, pre ktoré my, a nie sme teda v klube OĽANO sami, hovorím teraz aj za viaceré kluby opozície, nebudeme tento návrh zákona podporovať. V prvom rade sme presvedčení o tom, že politici dnes majú dostatok priestoru na sebaprezentáciu, a myslím si, že celkom dobre o tom vie aj váš pán predseda, ktorý využíva internet, našťastie, niekedy aj dosť nešťastne.
Ten internet je priestor, ktorý je dodnes nekontrolovaný. A nemyslím si ani, že, že hoci všetci sa zhodneme na tom, že regulácia jeho potrebná je a bude, chystá sa. Žiadny návrh okrem teda toho z dielne Ľudovej strany Naše Slovensko tu nemáme a ten ja nepovažujem za relevantný. Takže ambícia tohto priestoru na reguláciu nie je. Ale ide sa regulovať priestor, ktorý podlieha akýmsi redakčným schémam. To znamená, nemôže redaktor prísť a povedať si, že ja idem napísať jedno, druhé, tretie bez akejkoľvek kontroly, bez akejkoľvek faktografie, len tak si, sa skrátka si zmyslieť, tam funguje nejaká hierarchia, niekto má posledné slovo, ktoré povie, vyjde to, nevyjde to. V tých elektronických médiách, v internetových médiách, kto to povie, kto to bude kontrolovať? Je to priestor, kde sa šíria klamstvá, nepravdy, vedrá špiny, je to tam platené, ide si to svojím životom a nikoho to absolútne nezaujíma.
Dneska sme tu mali rozpravu k zákonu, ktorý sa týkal očkovania. A toto, poviem takú paralelu naozaj, lebo veľa mamičiek, veľa ľudí čerpá informácie práve o očkovaní z internetu. Pre mamičky je veľmi známy Modrý koník, tam sa dá dočítať inak všeličo, nebudem to ďalej odporúčať, ale skrátka je to priestor na šírenie klamlivých a, pozor, nebezpečných informácií. Kdežto v tom tlačenom periodiku si naozaj musia dať pozor na to, čo tam napíšu, aj keď tam tiež sa, samozrejme, im nepodarí vždy napísať pravdu, ale tie informácie napríklad o tom, že prebehol prieskum v Dánsku na vzorke 650-tisíc detí, ktorý potvrdil, že očkovanie a vznik autizmu spolu vôbec nesúvisia, tak o tom sa na internete napríklad nedočítate. A je to teda štúdia, ktorú nám predstavila pani ministerka, ktorá v týchto záležitostiach, týkajúcich sa očkovania, je naozaj človek veľmi kovaný.
Ďalej by som nadviazala na to, že, nadviažem na priestor, politici častokrát nevyužívajú ani ten priestor, ktorý majú k dispozícii. Koľkokrát sme sa stretli s tým, že prišiel za nami novinár a my sme možno povedali, že vtedy nemáme čas, riešime niečo iné alebo sme napríklad vôbec neodpovedali. Ale my by sme mali odpovedať. Lebo ľudia chcú vedieť, za čo nás platia. A my keď odpoveď neposkytneme, tak ideme sami proti sebe. To znamená, my nevyužívame ani tie možnosti, ktoré máme koľkokrát. A nepovieme svoju odpoveď tak, ako chceme, aby bola uverejnená, nuž, tak potom si myslím, že si ubližujeme sami sebe.
Čo by som ešte dodala? Čo predpokladám, mnohé veci sa nám budú duplikovať a odznejú v rozpravách mojich kolegov. Chcem povedať, že stále trváme na tom, že tento zákon je pre nás neprijateľný, neakceptovateľný a keby som to chcela tak trošku nadniesť, tak poviem, že ak by po jeho schválení v tomto šate nadišla situácia, že noviny by boli zahltené všetkými tými politickými záležitosťami ako odpoveďami politikov, tak možno by si ich ľudia prestali kupovať, možno tí voliči, ktorí dnes kupujú tlačené noviny, by ich prestali čítať, nemali by informácie, a tie strany, ktoré majú možno takých voličov, ktorí na ten print sú zvyknutí, by prišli o svojich voličov. Tak by som v závere vlastne skonštatovala, že nič lepšie by sa tejto krajine nemohlo stať.
Ďakujem veľmi pekne.

Deň v parlamente

<- ->