62.
Kolega Rajtár spomínal film Sviňa. Je to film, ktorý otriasa Slovenskom, dovolím si povedať, videla som ho a videla som aj reakcie ľudí, ktorí odchádzali z kina... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Danko, Andrej, predseda NR SR
Držte sa témy. Reagujte na Rajtára.
Kaščáková, Renáta, poslankyňa NR SR
Reagujem na to, že pán Rajtár hovoril o filme Sviňa a chcela by som pána Rajtára doplniť v tom, že možno zabudol povedať ešte jednu dôležitú vec, a to je tá, ktorú vidíme dennodenne v uliciach, v regiónoch, lebo tam je ten pravý život. Všetci ľudia do jedného, či sú to starší alebo mladí, budú hovoriť jedno a to isté: na Slovensku sa dnes po 12 rokoch vašej vlády dobre žije iba tým, ktorí sú mladí a zdraví; akonáhle u nás niekto zostarne alebo ochorie alebo, nebodaj, potrebuje niekedy niečo od štátu, nejakú službu, za ktorú si draho platí, drahými peniazmi platí, tak je nahraný. Toto je dôvod, prečo máme 350 a možno dnes už ešte viac mladých ľudí v zahraničí, ktorí nevidia dôvod prečo sa sem vrátiť, ktorí majú rodičov a starých rodičov, ktorí živoria na hrane prežitia. Žena po 36 rokoch odpracovaných má 340-eurový dôchodok. Takých prípadov je na Slovensko mraky, mraky.
Strom poznáš po ovocí. Pán Richter, vy ste tu dávno, dvanásť rokov mávali percentom nezamestnanosti a fabrikami, ktoré ste sem za drahé peniaze dotiahli. Vy tu darmo tým mávate, pretože strom poznáš po ovocí. Ľudia dnes živoria, rozumiete? Nemajú domovy dôchodcov, nemajú opatrovateľské služby, živoria. Môžu žiť iba, keď sú mladí a zdraví. To je výsledok vašej práce. A lož od pravdy treba oddeľovať. Pravda je taká... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
138.
Ďakujem kolegovi Dostálovi za jeho faktickú. Áno, aj my v Demokratickej strane si myslíme, že procesy, právne procesy, teda mala by byť zaručená určitá čistota, procesná čistota pri podávaní návrhov a tento návrh taký naozaj nie je. Ja neviem, čo viedlo predkladateľov k tomu, aby takýto návrh predložili. Ja som sa na to pýtala, bolo mi odpovedané, možno to aj pán predkladateľ ešte, ešte nejak potvrdí, že tento návrh konzultovali so zamestnancami ministerstva, neviem, či priamo s pani ministerkou alebo len s nejakými odbornými pracovníkmi. Každopádne ten proces nie je v poriadku a takýchto vecí ale sme mohli postrehnúť viacero. To znamená, teraz mám na mysli veci, ktoré síce či už ministerstvo alebo poslanci predkladajú, ale nemajú patričné krytie v rozpočte, sú to rôzne tie predvolebné ťahy, ako podpora folklóru, podpora nejakých vybraných skupín, povedzme, cez, ja neviem, zrušenie koncesií len pre dôchodcov. Sú to samozrejme pekné predvolebné gestá, ale v konečnom dôsledku ich bude musieť niekto zaplatiť.
To sa preukázalo už aj pri prerokovávaní rozpočtu. Myslím, že zajtra k rozpočtu bude veľmi široká diskusia a uvidíme to, že jednoducho takého predvolebné ťahy, kde tento zákon konkrétne rieši naozaj nejaké možno pozície zopár ľuďom, rieši ich zamestnanie, ale je to na úkor rozpočtu, tak s tým sa v rozpočte neráta. A táto vlastne procesná nejaká vec mi na tom asi vadí, vadí najviac a pamiatková obnova si zaslúži naozaj oveľa viac.
|
134.
Ďakujem pekne. Ja by som rada zhrnula moje dôvody, ktoré som už dosť obšírne popísala aj pri prvom čítaní, dôvody, pre ktoré nemôžem ja a budem to odporúčať aj mojim kolegom z Demokratickej strany, aby sme nehlasovali za tento návrh. A tie výhrady, hlavné výhrady sú také, také tri.
Tá prvá výhrada je, je protiústavnosť. V podstate týmto návrhom len v duchu hesla, že vyhodíš ho dverami a vráti sa oknom, tak sa obchádza v podstate ten stav, kedy vládny návrh zákona z júla 2018, ktorý hovoril o tom, že Pamiatkový úrad môže aj sám realizovať reštaurátorské práce, tak tento návrh vlastne obsahoval podľa nálezu Ústavného súdu protiústavné ustanovenia. Vtedy Ústavný súd rozhodol, že Pamiatkový úrad, ktorý už teda má aj rozhodovacie, ale aj kontrolné kompetencie nad reštaurátorskými prácami, tak by nemal, resp. nemá tieto reštaurátorské práce aj sám vykonávať, lebo by de facto kontroloval sám seba.
No a toto sa predkladatelia vlastne snažili obísť ešte, ešte jedným pokusom. Bolo to v apríli, kedy bol tento návrh predložený na vládu s tým, že teda reštaurátorské práce by už nevykonával priamo Pamiatkový úrad, ale by sa zriadila nejaká iná právnická osoba, ktorú by si Pamiatkový úrad na tento účel zriadil. Tento návrh vtedy neprešiel cez Legislatívnu radu vlády, ktorá ani tento postup teda neuznala, a zákon bol z rokovania stiahnutý. No a teraz na konci roka je tu, je tu tretí pokus, ktorý sa ale robí cez, cez poslanecký návrh. Takže vidíme, že tá snaha je tu napriek teda nálezu Ústavného súdu veľmi veľká o to, aby, aby sa to vlastne zrealizovalo.
Druhá taká výčitka alebo pripomienka sa týka rozpočtu. Spomínala to už aj moja predrečníčka. Aj dôvodová správa uznáva alebo píše, že tento návrh bude mať dopad na štátny rozpočet. Predkladatelia ho pripúšťajú, ale nevedia ho vyčísliť. Ministerstvo financií konštatuje takisto, že návrhu chýba vyriešenie krytia potrebných financií, čo teda preložené do voľnej reči znamená, že poslanci predkladajú niečo, chcú zriadiť nejakú organizáciu, ale nevedia, kde na to štát vlastne vezme.
Ja som sa aj na výbore, poslednom výbore pre kultúru a médiá pri prerokovávaní štátneho rozpočtu spýtala zástupcov ministerstva financií, či o tomto poslaneckom zámere teda vedia, či s nimi komunikoval niekto z ministerstva kultúry, že by takýto poslanecký návrh mal byť prípadne v pléne schválený, či ich ministerstvo kultúry alebo niekto iný žiadal o rozpočtové krytie takejto novej inštitúcie, na čo mi bolo odpovedané vyhýbavo, resp. som vytušila, že, že teda rozpočet s tým zatiaľ nepočíta. A teda naozaj s tým nepočíta. Ale ak by toto prešlo, tak by to nejakým spôsobom muselo byť riešené. Spomínala sa nejaká rezerva ministerky a nejaké iné, iné nástroje, iné kapitoly, kam by to teda muselo byť z nejakých iných kapitol zrejme presúvané. Tak ja sa teda pýtam, že čo je potom toto za prístup. Ekonomike sa prestáva dariť, peniaze sú prejedené, minister financií plače, že nevie zostaviť štátny rozpočet, a tuto v podstate len poslanci dvaja sa rozhodnú zriadiť novú organizáciu, nepovedia, koľko to bude stáť, kde na to máme zobrať. Považujem to za veľmi trúfalú ambíciu predkladať takýto návrh z pozície poslancov a zaráža ma, že sa teda takáto dôležitá vec, ako zriadenie novej organizácie, predkladá ako, ako poslanecký návrh, ktorý v podstate nepodlieha medzirezortnému pripomienkovému konaniu a celému tomu procesu, ktorý sa deje pri vládnych návrhoch. A pri tom stave, kedy máme naozaj problém zostaviť rozpočet. Zajtra sa o tom budeme, myslím, veľmi široko rozprávať pri prejednávaní štátneho rozpočtu, tak mi to príde aj veľmi nezodpovedné.
No a tá tretia výčitka alebo pripomienka, ktorú k tomuto návrhu mám, je, že naozaj veľmi silno pochybujem o tom, že sa týmto návrhom alebo zriadením takejto organizácie nejako zaručí to zlepšenie starostlivosti o naše pamiatky. To je teda taká ambícia, ktorá sa uvádza aj v dôvodovej správe, že teda ide o kvalitu pamiatkovej obnovy. No ja pochybujem, že aký cieľ vo verejnom záujme má byť práve zriadením nejakej novej organizácie dosiahnutý, okrem toho, že zabezpečí zopár zamestnancom teda prácu v štátnozamestnaneckých pozíciách, ale z toho samotného návrhu nevyplýva, že by správcovia potom museli objednávať reštaurátorské služby iba cez túto organizáciu. Takže to znamená, že si budú môcť reštaurátorské služby aj naďalej objednávať u iných dodávateľov, a k tým, k tomu diapazónu tých dodávateľov, ktoré budú mať na výber, pribudne ešte aj nový dodávateľ a to je táto štátna organizácia. Takže neviem čo vedie vlastne predkladateľov k tej úvahe, že zriadením takejto organizácie sa na Slovensku zrazu bude lepšie reštaurovať, výkonnejšie, kvalitnejšie. Stále je to len otázka ľudí, aj keď vznikne takáto organizácia, opäť to budú len ľudia, ktorí budú reštaurovať tie pamiatky, aj tých nových ľudí si musí organizácia zabezpečiť z teda toho, z tých možností, ktorých dnes máme. Buď zamestná živnostníkov, samostatne podnikajúcich, alebo zamestná vlastných zamestnancov, každopádne tí ľudia sú tu stále tí istí a je jedno, cez akú organizáciu budú tú pamiatkovú obnovu vykonávať. Takže kvalitu tej pamiatkovej starostlivosti tento zákon nijako nerieši a myslím si, že rieši naozaj len platové zabezpečenie určitej vybranej skupiny reštaurátorov, z ktorých teda budú štátni zamestnanci.
Druhá vec, ktorú dosiahneme, je, že zabetónujeme Pamiatkový úrad a priamo k takej všemocnosti, kedy sa budú vlastne k rozsahu tej pamiatkovej obnovy jednak vyjadrovať, vydávať príslušné rozhodnutia, potom tie rozhodnutia budú aj sami realizovať a potom by si ich mali aj sami po sebe, tieto práce, kontrolovať. Ja dnes neviem povedať, či je to dobrá cesta, či Pamiatkovému úradu máme zveriť všetky takéto kompetencie. Už dnes sa vedú mnohé polemiky o ich výlučnosti, niektorí dokonca volajú pamiatkárov štát v štáte. Ja nepochybujem, že aj ich zásluhou sa v oblasti pamiatkovej ochrany a obnovy vykonalo na Slovensku veľa dobrého, ale zároveň neviem, či teda majú byť takto monopolne postavení. Ja samozrejme neviem s určitosťou dnes povedať ani to, či je správne, naopak, zveriť všetky nejaké realizačné kompetencie napríklad len Komore reštaurátorov, ktorá tak isto prejavuje svoje veľké ambície. A okrem reštaurátorov tu máme aj iné profesijné komory, ako architektov alebo stavebných inžinierov, ktorí tak isto úplne legitímne presadzujú svoje názory alebo aj záujmy. No a potom samozrejme sú tu vlastníci, užívatelia pamiatok, investori a každý z nich si osobuje nejaké právo alebo nárok na zasahovanie do rozhodovania o tom, ako sa bude s pamiatkami nakladať a v konečnom dôsledku aj s ich financiami. Takže inými slovami v tej pamiatkovej starostlivosti tu máme množstvo rôznorodých záujmov, ja ich všetky považujem za legitímne. Každá z tých zmienených strán má mať legitímne slovo v tom, ako sa bude s pamiatkami na Slovensku nakladať. A čo tu chýba, nie je zriaďovanie nových inštitúcií, ale to je, to je naozaj nejaká veľmi úprimná poctivá diskusia o tom, kam sa má pamiatková obnova v 21. storočí u nás uberať.
Takže na tento návrh sa pozerám skôr ako na niečo, čo má, čo sleduje len jeden cieľ, aby sa v rukách Pamiatkového úradu sústredili naozaj, alebo teda štátu, keď chceme, sústredili všetky kompetencie. A tento súbeh kompetencií mi nepríde správny. Zaváňa mi takou nezdravou centralizáciou, nie som s tým stotožnená a práve si myslím, že tej spomínanej diskusii, ktorú potrebujeme otvoriť, tento návrh skôr zatvára dvere.
V Demokratickej strane, ktorú dnes zastupujem, kladieme veľký dôraz na rozvoj regiónov a popri ochrane prírodného dedičstva máme zaostrené aj na pamiatky, lebo ochranu kultúrneho a prírodného dedičstva považujeme za veľmi také spojité nádoby a aj významný prvok, ktorý dokáže prispieť k zamestnanosti, k rozvoju cestovného ruchu, ale aj k zvýšeniu povedomia občanov o miestnej histórii, k pocitu hrdosti na miesto, v ktorom žijú. A v oblasti pamiatkovej obnovy máme za to, že treba zaviesť celkom nové prístupy k pamiatkovej obnove, ale najmä teda k spôsobu, akým je financovaná. To financovanie musí byť vo výsledku viaczložkové, musí podporovať príklady dobrej praxe, kde sa preukáže súčinnosť štátu, obce, komunít. Takže tým cieľom nemá byť pamiatky len opraviť, ale vrátiť do nich život. My nepotrebujeme len látať problémy a pamiatková obnova sa nesmie zúžiť len na to, na nejaké preťahovanie sa o to, kto bude realizovať štátne zákazky, či to budú reštaurátori alebo nejaká štátna organizácia.
Takže to sú dôvody, prečo budem hlasovať proti tomuto zákonu.
|
66.
Pán poslanec Maďarič, opäť, vy si tu robíte reklamu na niečo, čo ste ako minister kultúry urobili. Áno, vy ste vedeli porozdávať peniaze cez fondy, ktoré ste zriadili, ale verejnosť by mala vedieť, že to bol len zlomok z toho, čo sa na ministerstve kultúry kedy stratilo, z toho, čo sa rozpustilo niekde na ceste. Veď tie peniaze z fondov, ktoré vy tu teraz tak velebíte a teraz by sme vás mali za ne velebiť, ešte aj z tých vašich fondov sa postrácali peniaze, napríklad z Audiovizuálneho fondu cez pánov ako Vašica, Kováč, akciovú spoločnosť SONAF a iné dcérske spoločnosti. Pán Kováč, to je predsa hlavný sponzor SMER-u.
Vy máte tú odvahu sa tu postaviť a chváliť sa tým, čo ste spravili? Veď za niečo tie kampane SMER-u financované byť museli, tie roztlieskavačky v tých športových halách. Vy ste bol hlavný ideológ SMER-u, vy ste stáli za všetkými nekultúrnymi kampaňami SMER-u. Vy ste priamo zodpovedný a máte podiel na tom, v akom stave je táto spoločnosť, a vy tu teraz nemáte právo sa proste postaviť a rozprávať o tom, aký je systém prideľovania peňazí na hocijakú kultúru na Slovensku fantastický, lebo vy ste to tak zariadili.
Vy ste boli jedným z najhorších ministrov kultúry a na vašom mieste by som sa plazila niekde kanálmi, ako sa tuto postavila a rozprávala, aký máme výborne nastavený systém.
Áno, možno, možno fondy nejakým spôsobom fungujú, ale mohli by fungovať oveľa lepšie, s oveľa väčšími peniazmi a oveľa transparentnejšie, než je tomu dnes. Je to zlomok z toho, čo by to ministerstvo mohlo mať, a vy ste za to priamo zodpovedný. Ja sa čudujem, že vy máte tú odvahu sa tuto postaviť a rozprávať o sebe.
|
40.
Ja som sa neprihlásila do rozpravy, lebo to, čo chcem povedať, sa dá zhrnúť naozaj do dvoch minút. Je to naozaj zákon, ktorý nemení povinnosti, iba ich duplikuje, už existujúce možnosti, nenavyšuje množstvo financií na dotácie, iba ustanovuje nejaké dve nové oblasti, na ktoré sa budú môcť používať. A knižnice a folklór dostanú viac jedine v tom prípade, ak teda budú mať na ministerstve nejaké konexie, že by tam uspeli možno nejako lepšie než na Fonde na podporu umenia.
Samozrejme, že celý tento návrh je obyčajný populistický predvolebný ťah, ktorý nič nerieši. Nič nerieši. Ak tu pán Jarjabek hovoril o tom, že by sa malo niečo prifinancovať, prečo nám vadí, že sa ide prifinancovať niečo knižniciam a folklóru. No nič sa neprifinancuje. Ak áno, tak jedine v prípade, že si ministerka utrhne z rozpočtu nejakú čiastku, ktorú bude môcť cez tento nový mechanizmus rozdávať. A, samozrejme, že ide o predvolebnú záležitosť. Môžme očakávať v januári a februári pred voľbami pani ministerku v kroji a krpcoch, ako víťazoslávne podá nejakých tisíc eur... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Klus, Martin, podpredseda NR SR
41.
Pani poslankyňa, reagujte, prosím, na rečnícku.
Kaščáková, Renáta, poslankyňa NR SR
42.
Reagujem na pani Milanovú, ktorá presne toto hovorila vo svojom príspevku, že ide o predvolebný ťah. Ja to duplikujem (reakcie z pléna), potvrdzujem. To znamená, že nejde o nič iné, iba o to, aby... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Klus, Martin, podpredseda NR SR
43.
Prosím o kľud v sále.
Kaščáková, Renáta, poslankyňa NR SR
44.
... aby pred voľbami bolo možné sa ukázať s folkloristami, lebo to je naozaj zaujímavá voličská skupina. Je to, je to trápne, tento návrh naozaj nič nerieši, je to čistý predvolebný ťah a žiadne systémové riešenie.
|
20.
Pán poslanec Maďarič, mňa veľmi prekvapuje, ako vy sa v poslednom čase vyhraňujete voči vašim, teda bývalým, dnes už politickým kolegom zo strany SMER - SD a ste teda veľmi tak odvážne, ako už aj kritický, tuto napríklad kritizujete, že prichádzajú s takýmto návrhom tesne pred voľbami. Mne to príde až, až neskutočné, lebo veď ste to boli vy, kto prišiel úplne tesne pred voľbami v roku 2010 s podpisom zmluvy na digitalizáciu s firmou Tender Media Group, nemôžem sa tu pre krátkosť času veľmi rozširovať, o čo presne išlo, ale veď tam išli ťažké milióny peňazí. A vy tu druhým dychom hovoríte, ako nemáme peniaze na, na obnovu pamiatkového fondu.
Vy ste boli koľko rokov ministrom? Vy ste čo urobili pre to, aby sa ten stav zlepšil? Mňa to normálne ako, ako zaráža, ako vy prídete s takou kamennou tvárou tu kritizovať niečo, že štát nemá peniaze. Veď vy ste boli minister, vy ste minuli ťažké milióny na, na digitalizáciu. Dobre, boli to aj európske peniaze, boli to ale aj národné peniaze. Vy ste neurobili napríklad nič s nejakou reformou RTVS, ktorá, veď sa pozrime, za aké peniaze funguje, koľké peniaze tam idú zo zmluvy so štátom? A tak ďalej.
Vy ste neurobili žiadnu reformu v kultúre. Vy ste neurobili žiadne kroky k tomu, aby sa táto situácia zlepšila, a vy tu dnes idete rozprávať o nejakom fungujúcom systéme, ktorý by bol potrebný. Veď ste ho mohli nastaviť, veď ste tam boli dlhé roky.
Takže mne to príde veľmi pokrytecké, farizejské a nerozumiem tomu, že vy máte tú odvahu sa teraz postaviť a ísť kritizovať vašich vlastných kolegov zo strany SMER - SD.
|
14.
Ďakujem za obe faktické pripomienky. Odpoviem na ne tak nejak sumárne, spolu.
Pán Hrnko, veľmi ma mrzí, že som vás nahnevala, ale neviem, či ste ma dobre počúvali, ja som povedala, mám to tu dokonca vo svojom, vo svojej príprave boldom, hrubými písmenami, napísané, ja som sa snažila to zdôrazniť, že za seba chcem povedať, že sa neprikláňam výlučne ani na jednu zo zúčastnených strán. Tých strán je viac. Je to Pamiatkový úrad, sú to komory, sú to investori, sú to teda majitelia pamiatok, sú to samosprávy, sú to, je to štát. Akože je tých záujmov, ktoré sa okolo toho mocú, je naozaj veľmi veľa a ja sa naozaj neprikláňam ani na stranu ani jedného. A povedala som a zmyslom môjho príspevku bolo to, že potrebujeme diskusiu medzi, medzi všetkými týmito vlastne stranami, ktoré len otvárajú nožnice takých tých problémov. A naozaj potvrdzujem to, čo hovorí kolegyňa Milanová, za celé roky sa, sa to neriešilo a každý si akoby drží iba tú svoju lajnu a nepustí z nej ani, ani o milimeter.
A čo sa týka teda nejakého štátneho dozoru alebo etalónu tej kvality, veď to ja nespochybňujem, veď ten štát má mať nad tým nejakú kontrolu, ale môže to robiť v podobe nejakých metodík, môže to robiť v podobe usmernení. Ale prečo by to mal, preboha, robiť aj v podobe toho, že zamestná vlastných, vlastných reštaurátorov? Veď na to máme tu školy, máme tu proste ľudí, ktorí sú odborne spôsobilí, nemusia byť rovno zamestnancami nejakej štátnej organizácie, to som tým považovala za dôležité povedať.
A, pani Milanová, to navýšenie, áno, samozrejme, ja viem, že, že táto téma je aj tvoja srdcová záležitosť, ale môžme sa potom líšiť v tých nejakých postupoch, akým spôsobom tie financie zabezpečiť. Ja budem veľmi rada, keď sa budeme môcť o týchto veciach rozprávať na nejakých diskusiách, pretože nie je dôležité, teda pre mňa je dôležité, aj odkiaľ tie peniaze zobrať. Akože my vieme, že by bolo treba navýšiť, ale pre mňa ako pravicového politika je vždy dôležité vedieť, že odkiaľ na to zobrať.
|
8.
Ďakujem pekne. Takže tento poslanecký návrh od poslancov SMER-u pána Jarjabka a pána Senka priamo nadväzuje na vládny zákon z júla 2018, ktorý podľa nálezu Ústavného súdu obsahoval protiústavné ustanovenia.
Išlo o to, že Pamiatkový úrad mal mať kompetencie vykonávať reštaurátorské práce, čo sa ukázalo byť v rozpore s ústavou. Pamiatkový úrad je totiž štátny orgán, ktorý reštaurátorov priamo kontroluje, a teda by nemal konkurovať v podnikateľskej činnosti s vlastnými zamestnancami. Rozhodnutie nadobudlo účinnosť vo februári 2019 a o dva mesiace nato, niekedy v apríli 2019, bol na rokovanie vlády predložený iný návrh zákona, ktorý mal túto situáciu zrejme nejako skorigovať alebo, ja by som povedala skôr, že obísť. Skrátka, vytvoriť iný spôsob, aby mohli existovať štátni reštaurátori, ale aby to nebolo protiústavné. Išli na to tak, že reštaurátorské práce by teda už nevykonávali priamo zamestnanci Pamiatkového úradu, ale nejaká právnická osoba, ktorú by si na tento účel Pamiatkový úrad zriadil. Tento návrh bol však z rokovania vlády vypustený. Legislatívna rada vlády sa zrejme nenechala až tak opiť rožkom a neuznala, že by bol nejaký rozdiel medzi, medzi poloplným a poloprázdnym pohárom. Lebo v zásade asi tá obava z tej protiústavnosti tam naďalej bola.
Takže keď to nevyšlo ani v apríli, resp. v lete, tak dnes, čiže v októbri 2019, prichádza do parlamentu ďalší pokus o to isté, a to v podobe tentoraz poslaneckého návrhu.
Tým sa, samozrejme, obchádzajú štandardné procesy pripomienkového konania, ktoré bežne pri vládnych návrhoch prebieha. No pri poslaneckých návrhoch sa, sa nerealizuje. Ale tento návrh ide potom ešte ďalej ako ten vládny návrh z apríla, pretože kým ten aprílový návrh ustanovoval, že Pamiatkový úrad môže zriadiť právnickú osobu, ktorá by mohla reštaurátorské práce robiť, no tak tento poslanecký návrh rovno zriaďuje rozpočtovú organizáciu ministerstva.
Mne na tom vadí viac vecí procesných aj obsahových. A síce, že ak to poslanci robia v spolupráci s ministerstvom alebo s jeho tichým súhlasom, tak, tak potom vlastne naozaj obchádzajú tie procesy pripomienkového konania k zákonom, ktoré sa u poslaneckých návrhov nepodstupuje, alebo ak to poslanci teda navrhujú na vlastnú päsť bez ministerstva a spoliehajú sa na pretlačenie zákona čisto politicky, tak potom vlastne v oboch prípadoch považujem, ako som aj včera vo faktickej povedala, naozaj za, za prehnanú ambíciu navrhovať z pozície poslancov zriadenie ministerstvu podriadenej organizácie, štátnej organizácie.
V tej dôvodovej správe sa používa taká fráza, že štát má záujem na, na tomto. Ale mne to nedáva logiku. Lebo keby mal na tom štát, v tomto prípade zastúpený ministerstvom kultúry, naozaj záujem, na takomto niečom, no tak by si tú svoju podriadenú organizáciu jednoducho zriadil sám, resp. by podal vládny návrh zákona so všetkými procedúrami odborného aj medzirezortného pripomienkového konania.
Tento návrh zákona teda vlastne priamo nadväzuje a dokonca sa aj odvoláva na vyššie uvedené rozhodnutie Ústavného súdu. A tú situáciu chce riešiť tak, že zamestnanci Pamiatkového úradu, reštaurátori, sa od účinnosti zmeny tohto zákona, čiže od 1. 1. 2020, majú stať zamestnancami novej organizácie. Lenže vlastne ja sa pýtam, že pred tými ôsmimi mesiacmi vo februári Pamiatkový úrad vlastne stratil rozhodnutím Ústavného súdu možnosť zamestnávať reštaurátorov, takže sa pýtam, že akých reštaurátorov teda chceme premiestniť do tej novej organizácie? Lebo buď tých osem mesiacov tam pracovali protizákonne a protiústavne, alebo teda tých osem mesiacov tam má Pamiatkový úrad zamestnancov, ktorí teda nič nerobia, ale možno ich platí, neviem. Alebo potom nemá žiadnych zamestnancov v pozícii reštaurátorov a potom je toto ustanovenie zákona neopodstatnené, lebo by teda sme museli najať nových zamestnancov.
Takže tu sa naozaj natíska otázka na predkladateľov, že teda naozaj koľko reštaurátorov mal Pamiatkový úrad. Ja som to zatiaľ nezisťovala, možno mi to poviete, či je táto moja úvaha správna. Teda koľko reštaurátorov mal Pamiatkový úrad pred tým rozhodnutím Ústavného súdu, koľko ich po tom februári a koľko teda plánujete, že by sa presunulo do tej novej organizácie.
Ďalej sa mi na tomto návrhu nepáči, že naozaj to je taký, taký predvolebný nejaký systém, nástroj, kde sa podľa môjho názoru iba potrebujú upratať nejakí ľudia na teplé miestečká. Podľa mňa je to vyslovene lobistická vec. Ako som včera povedala, riaditeľ, 11 členov kontrolnej rady, každý nejaké obdobie zazmluvnené, zamestnancov treba najať, pracovné zmluvy im vytvoriť s vlastne prácou, ktorá bude platená na výnimku zo zákona o odmeňovaní, pretože by to malo ísť podľa vnútorného predpisu ministerstva atď. Jednoducho nová štátna inštitúcia, ktorú, ktorú si tu potrebujeme neviem prečo zriadiť.
A neviem prečo vlastne sa to robí takto, by som povedala, horúcou ihlou. Pretože v tom návrhu sa ďalej uvádza, že sa, že sa vlastne priamo priznáva negatívny vplyv na verejné financie aj na podnikateľské prostredie. Samozrejme, že sa to obhajuje verejným záujmom. Avšak ministerstvo financií vo svojom stanovisku uvádza, že návrhu chýba vyriešenie krytia potrebných financií. Čo preložené do voľnej reči znamená, že teda poslanci, dvaja poslanci chcú niečo zriadiť, ale nevedia, kde má na to štát zobrať a koľko by to malo stáť.
Ekonomike sa tu prestáva dariť, peniaze sú prejedené. Minister financií plače, že nevie zostaviť štátny rozpočet, a tu si nejakí poslanci dovolia len tak navrhnúť novú organizáciu. Nepovedia, koľko to bude stáť ani kde na to máme zobrať. Nieže ambiciózne, ale príde mi to až také trúfalé a drzé. A teda neviem, kto vás na toto nahovoril a prečo, prečo to takto robíte.
Takisto je pre mňa otázne, aký vlastne pozitívny vplyv vo verejnom záujme by mal byť zriadením tejto inštitúcie teda dosiahnutý. Pretože v tej dôvodovej správe sa používajú argumenty, ktoré potom v návrhu zákona vôbec nie sú obsiahnuté. Vy hovoríte napríklad, že "rozpočtová organizácia prevezme časť úloh správcov národných kultúrnych pamiatok pri zabezpečení ich obnovy". Ale zákon ten návrh žiadne úlohy od správcov neprenáša na novú organizáciu. Zákon iba novú organizáciu zriaďuje. Čiže tí správcovia si budú môcť a reštaurátorské služby objednávať aj u iných dodávateľov, tak ako doteraz, akurát s tým, že sa len pridá jeden nový dodávateľ, a to je štátna organizácia. Ten stav pamiatok bude teda naďalej závisieť od ich správcov, od ich schopnosti pamiatku aj obnovu manažovať.
A teda neviem, čo vedie predkladateľov k úvahe, alebo teda k očakávaniu, že zrazu sa na Slovensku bude reštaurovať lepšie, rýchlejšie a lacnejšie. Lebo veď vždy v konečnom dôsledku reštaurujú ľudia, nie organizácie. A keď aj vznikne nová organizácia, tak ona si tých nových ľudí nevyrobí. Jednoducho siahne po tých istých, ktorí už pracujú možno u iných zamestnávateľov, príp. zamestná živnostníkov na dohody, samostatne podnikajúcich. Takže neviem, čo vás vedie k tomuto presvedčeniu.
A chcem povedať, že ja mám naozaj veľa informácií zo zákulisia tejto brandže z rôznych strán. Táto, táto brandža je bezpochyby veľmi špecifická a má mnoho úskalí, ktorej úplne presne porozumiete, iba ak sa v tej brandži pohybujete alebo dlhodobo ju sledujete. Ale z toho, čo som mala možnosť vypočuť si, naozaj z tých, z tých rôznych strán, tak som vycítila, že tak ako pri čomkoľvek na Slovensku, čo je naviazané na verejné financie, aj tu sa pod rúškom či na pozadí verejného záujmu často rozohrávajú vcelku prízemné a ľúte boje o verejné financie a zákazky, o nič iné. Na jednej strane tu máme Pamiatkový úrad, ktorý si vlastne dlhými rokmi ešte, ešte od čias socializmu vystaval niečo, čo by som nazvala ako taká hradba nedotknuteľnosti v rozhodovaní o pamiatkach. Možno v najlepšej viere vo vlastné schopnosti, či už vedome, alebo podvedome, jednoducho si akoby uzurpujú patent na taký jediný správny pohľad na to, ako to s pamiatkami na Slovensku máme myslieť, ako s nimi máme nakladať, cítiť z toho ich, ich neochvejný pocit, že toto je ich legitímna úloha, Božie poslanie a povinnosť. Áno, majú svoje zásluhy, majú svoju prácu za sebou, je to asi prirodzené. Ale na druhej strane tu máme profesijné komory, máme tu reštaurátorov, ale aj architektov alebo stavebných inžinierov, ktorí si možno myslia to isté a takisto legitímne, hej, takisto rovnako urputne presadzujú svoje názory alebo možno aj záujmy. No a, samozrejme, tu máme vlastníkov, investorov, developerov, z ktorých každý si takisto právom osobuje nejaký svoj vlastný nárok na, na, alebo právo na zasahovanie do rozhodovania o tom, ako sa bude s ich majetkom, s ich pamiatkou alebo financiami nakladať. No a potom tu máme, samozrejme, politikov, ktorí majú v rukách zákonodarnú moc a ktorí sú presviedčaní z každej jednej strany alebo možno aj tlačení, aby sa priklonili na tú či onú stranu. A niekedy je naozaj veľmi náročné sa v tom, v tom zorientovať.
Za seba chcem povedať, že sa neprikláňam výlučne ani na jednu zo zúčastnených strán. Ale, naopak, tento návrh, na ten sa pozerám ako na niečo, čo sleduje len, len jeden cieľ, a to aby sa v rukách Pamiatkového úradu sústredili okrem správnych a kontrolných kompetencií aj kompetencie výkonné, realizačné. A tento súbeh kontrolných a realizačných prác, ktorý namietal aj Ústavný súd, mi takisto nepríde správny. Zaváňa mi takou nezdravou centralizáciou všetkých nástrojov iba v rukách štátu a nie som s tým stotožnená.
Neviem, či to bude dobrý príklad, ale to je možno, ako keď si ministerstvo dopravy, ktoré má za cieľ postaviť niekde most alebo diaľnicu, ako keby si zamestnalo vlastných žeriavnikov, betonárov a potom by malo ešte aj kontrolovať kvalitu ich práce a efektívnosť prostriedkov.
A ten nález Ústavného súdu hovorí presne toto, že, že tento súbeh kompetencií, keď niekto niečo vykonáva a ten istý subjekt to má potom kontrolovať a hodnotiť, tak nie je správny.
V prípade Pamiatkového úradu, a to si treba dať naozaj ruku na srdce, sa tento princíp už uplatňuje, a to v oblasti archeologických prieskumov. A buďme k sebe úprimní, naozaj príliš sa tam neosvedčil. Je verejné tajomstvo, aké peniaze sa točia pri archeologických prieskumoch napríklad pod diaľnicami. Takže tie, tie obavy z toho rizika zneužitia takýchto obojstranných kompetencií sú, myslím, na mieste. A myslím, že aj samotný Pamiatkový úrad pripúšťa, že niektorí krajskí pamiatkari môžu byť a v podstate aj reálne sú vo svojom rozhodovaní vystavovaní rôznym pokušeniam na korupciu.
Takže tento návrh považujem za taký návrat k snahe o, o štátny monopol niekde z obdobia spred roku ´89. Tá samotná snaha štátu ustrážiť si svoje kultúrne dedičstvo, ona nie je odsúdeniahodná. Samozrejme, koniec koncov určite by sme našli príklady fungujúcej štátnej starostlivosti o pamiatky aj inde v Európe, lenže, lenže aj na príklade tých archeologických prieskumov pri tých veľkých verejných zákazkách, ako napríklad spomínané diaľnice, tak, tak vidíme, že pri prílišnom angažovaní sa štátu sa zrazu v týchto oblastiach začnú točiť závratné sumy z verejných zdrojov, ktoré sa nekontrolujú alebo len veľmi ťažko kontrolujú. A preto sa snáh o vytvorenie nového štátneho podniku, nazvime to tak, naozaj obávam.
Ale v tých našich podmienkach podnikania karpatského typu takisto rovnako nepreceňujem ani, ani úplné zverenie všetkých výkonných kompetencií výlučne do rúk možno nejakých štátom posvätených odborných komôr. Pretože aj tento model môže mať v našich malých a skorumpovaných slovenských pomeroch v pozadí významnú motiváciu skôr k uspokojovaniu vlastných potrieb a záujmov len pre prípadné úzke okruhy realizátorov než, než verejný záujem. Je to zložité. Slovensko je naozaj malé a tým prepojeniam sa jednoducho nevyhneme. A preto si myslím, že by to chcelo naozaj nejaký nezaujatý pohľad, poctivú, širšiu a otvorenú diskusiu. A niekde vo finále zavedenie celkom nových princípov a prístupov k pamiatkovej obnove a k jej financovaniu.
A dúfam, že tieto opatrenia teda, alebo ich cieľom by malo byť to, aby, aby mali naozaj efekt v tom výsledku, aby sme ten efekt videli, pretože dnes sa naozaj obrovské množstvo peňazí doslova stráca niekde po ceste.
Tento návrh zákona ale nič také neprináša. Prichádza od boku. Betónuje takú všemocnosť pamiatkarov, ktorú postupne teda získavali od čias socializmu, a, a tá ich snaha naozaj získať tú kontrolu nielen pri rozhodovaní o pamiatkach, ale aj nad samotnou realizáciou vlastnými zamestnancami je do istej miery pochopiteľná po tom všetkom, čím oni prešli si, a nepochybne, že majú za sebou naozaj roky aj dobrej práce na tom, aby si svoju pozíciu a autoritu v spoločnosti vypracovali. Určite majú za sebou aj množstvo záslužných skutkov pri záchrane mnohých objektov kultúrnej hodnoty. Avšak dnes sme už podľa mňa úplne v inej situácii, aspoň podľa môjho názoru je tu potrebný významný posun až priam od takých zaužívaných modelov myslenia. Doslova musí nastať podľa mňa zmena paradigmy. Potrebujeme úplne novým spôsobom prehodnotiť celkový stav pamiatok na Slovensku, nájsť a zaviesť nový spôsob ich financovania, možno ich kategorizácie, prioritizácie. Na základe zhodnotenia možností, ktoré má jednak štátny rozpočet, ale aj súkromný sektor, je potrebné prehodnotiť priority v prístupe štátu k pamiatkam ako centrám rozvoja v regiónoch, pretože ony môžu naozaj rozprúdiť život v regiónoch, môžu tam priniesť zamestnanosť, môžu tam priniesť cestovný ruch. Tá podpora by mala byť cielená.
Treba teda zmeniť naše nazeranie na pamiatkovú obnovu ako celok. Je to podľa mňa veľmi komplexná téma, a preto som aj ja osobne rozvinula množstvo mojich ako individuálnych, osobných rozhovorov, je to moja srdcová téma. Ešte ako tímlíderka pre kultúru v strane Sloboda a Solidarita som pripravila nejaké návrhy na riešenia, ktoré, dúfam, zužitkujem aj v novom subjekte v Demokratickej strane, ktorou sa teraz budem uchádzať o hlasy voličov. Ale ten celý princíp je, že naším cieľom nemá byť pamiatky len opraviť, ale vrátiť do nich život. A toto je úloha, ktorá pred nami stojí. Nie to, kto pamiatku opraví, či to má byť práve štátny zamestnanec nejakej štátom zriadenej inštitúcie, alebo to má byť niekto iný. Ak nám naozaj ide o pamiatky, tak sa tu nestačí takýmito zákonmi preťahovať o to, kto bude získavať štátne zákazky alebo štátne zdroje na obnovu pamiatok, ale sa budeme baviť o tom, ako, ako naozaj pamiatkam vdýchnuť nový život, kto ich po ich obnove má prevádzkovať, za aké peniaze, s akými nákladmi, akým spôsobom budú slúžiť novým, modernými funkciám, komunitám, obciam, ako pomôžu naštartovať život v mieste, kde sa nachádzajú, ako pomôžu jeho rozvoju, ako vzbudia záujem mladých ľudí o svoju históriu atď. Toto sú úlohy, ktoré v pamiatkovej obnove pred nami stoja. Tie pamiatky nemôžeme zúžiť na zatekajúce strechy a na debatu o tom, kto ich má opraviť a komu za to budeme platiť verejné financie.
Takže záverom, tento zákon je lobistický. Neviem, kto a čo priviedlo predkladateľov k tomu, aby ho podali, ale podľa mňa sa opäť raz iba na niečo prepožičali, ako je to u nich zvykom. Ja za takýto návrh rozhodne hlasovať nebudem. Budem proti nemu a odporúčam to aj ostatným poslancom.
Ďakujem.
|
182.
Myslím, že to akurát stihneme. Do konca schôdze sú presne dve minúty, takže. Áno, Natália, ja by som to, čo si ty povedala, povedala možno trochu inými slovami a to tak, že keď niekoho vyhodíš dverami, tak on sa vráti oknom. Naozaj ide tu o, o niekoľký pokus ako obísť nález Ústavného súdu, ktorý sa vyjadril, že tento súbeh kontrolných a výkonných kompetencií nie je v súlade s ústavou, a keď, keď odhliadneme od, od všetkého ostatného, od nejakých motivácií, pre ktoré tento zákon sa predkladá, tak ja považujem za, jednoducho za úplne absurdnú ambíciu, absurdne vysokú ambíciu z pozície poslancov, či už je to poza chrbát ministerstva, alebo s jeho tichým súhlasom zriaďovať ministerstvu cez poslanecký návrh jeho podriadenú štátnu organizáciu. To je pre mňa ako úplne absurdná vec. Samozrejme, že sa to celé javí tak, ako si to povedala, ako určitý predvolebný nástroj na usalašenie našich ľudí na teplé miestečka, riaditeľ na sedem rokov, 11 členov kontrolnej rady na 3 až 5 rokov, samozrejme, zamestnanci získajú pracovné zmluvy a k tomu aj výnimku zo zákona o odmeňovaní, pretože majú byť odmeňovaní podľa vnútorného predpisu ministerstva, a naozaj je otázne, že či teda táto inštitúcia napomôže pamiatkovej starostlivosti, ja sa budem o tom snažiť polemizovať v mojom príspevku v rozprave, nakoľko čas vo faktickej je krátky.
Ale myslím si, že naozaj takto podaný návrh je, je úplne absurdný a nesvedčí o nejakých vážnych motiváciách, skôr to napovedá tomu, čo som povedala, nejakej snahe usalašiť ľudí na teplé miestečka.
|
68.
Ďakujem za slovo. V súlade s rokovacím poriadkom som bola určená predsedom výboru za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona a predkladám preto informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajú z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor pre kultúru a médiá Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, otvorte, prosím, rozpravu.
|
134.
Ďakujem pekne. Pán Farkašovský, viete čo, ja vám to hovorím opakovane a poviem vám to aj dnes a možnože aj tak trošku tvrdšie ako inokedy. Ja už mám dosť tej vašej nemastnosti a neslanosti. Lebo vy pri každom jednom vašom vystúpení to hráte tak na také obidve strany, že ten novinár vlastne nemá byť vlastne ani mastný, ani slaný, on má len tak ako nenápadne informovať, nesmie kritizovať.
No, v prvom rade novinár je tu nato, aby poukazoval na nešváry, ktoré, ktoré, na ktoré získa nejaké indície. Novinár, ak je investigatívny, dobrý novinár a pracuje v zmysle nejakých novinárskych zásad, nejakej kvalitnej žurnalistiky, tak s informáciami, ktoré má, vždy nakladá tak, aby ich mohol poskytnúť spôsobom, že si za nimi potom stojí. Toto robil napríklad Ján Kuciak.
Prosím vás, nezabúdajme na to, že, že za desať rokov, čo ste tu vládli, vaša vláda, vy ste mali zariadiť, aby sa tu novinári nemuseli báť písať. Toto je, toto je vaša hlavná úloha, ktorú ste mali splniť a ktorú ste si nesplnili.
Proste výsledkom toho marazmu, ktorý je tu v politike, a toho, že na niektoré podstatné indície, ktoré poukazujú na podozrenia z korupcie a rozkrádačky, tu novinári poukázali a zaplatili za to svojím životom, tak to je výsledkom toho, že tu teda asi niečo nefunguje, preboha živého. A povedzme si to už konečne otvorene. A žiadne také hry na nejakú objektívnosť, nemastnosť, neslanosť tu nehrajme, pretože toto naozaj nie je úloha novinára.
|
78.
Ďakujem. Pán Jarjabek, ja zareagujem len na to, čo vy tak neustále radi, vlastne obhajcovia tohto návrhu, opakujete, a to oháňanie sa ústavou. Veď hovoríte, že tento, že inak, ak by sme neprijali tento váš návrh, že by išlo o nejaký protiústavný stav. No neišlo, lebo politik je rovnaký človek ako všetci ostatní, má úplne rovnaké práva ako všetci ostatní občania podľa ústavy, má právo, rovnaké právo na odpoveď ako každý iný občan v prípade, ak sa to nevzťahuje k jeho politickému pôsobeniu, čiže v otázkach nejakých svojich občianskych práv je absolútne jeho ústavné právo neporušené.
A čo sa týka práva na odpoveď ako politika, tak to je niečo práveže nad rámec, čo by sme nemali zavádzať do nášho systému, pretože politik, ako tiež mnohokrát v diskusiách bolo povedané, má x iných možností, ako, ako sa do médií dostať, takže toto je niečo nadbytočné, je to nadpráca, ktorú, ktorú robíte.
No a potom by som rada zareagovala na tú vašu poznámku o tom, že, že je teda ten nevyvážený stav. Áno, sme v roku 2019, máme tu množstvo digitálnych a iných než tlačených médií, samozrejme, že v tomto máte pravdu. Ale práve preto sa natíska otázka, že prečo ste potrebovali prísť s poslaneckým návrhom, keď vieme, že, dobre vieme, že prebieha debata o tom, že treba veľký, normálne tlačový zákon, ktorý sa bude týkať všetkých médií a na ktorom sa, pokiaľ vieme, aj na ministerstve začalo pracovať, je tam pracovná skupina, ktorá to má za cieľ pripraviť, a vy napriek tomu prídete s poslaneckým návrhom. Je to, je to nelogické a jednoducho to vyvoláva otázky, či práve toto nie je to politikum, ktoré do toho vy vnášate, ktoré sa snažíte... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
62.
Ďakujem za všetky faktické pripomienky.
Najskôr pripomienka pána Farkašovského. Hovoríte o tom, že hovorím nejak nesprávne o tom, že sme si utŕžili medzinárodnú hanbu. No utŕžili. Utŕžili sme si medzinárodnú hanbu. Veď stačí sa pozrieť na vyjadrenia Medzinárodného tlačového inštitútu a predstaviteľa OBSE pre slobodu médií, tie vyznievajú úplne jednoznačne. A je to téma, ktorá je veľmi ostro v medzinárodnom prostredí sledovaná, pretože sme svedkami naozaj vrážd novinárov na objednávku nielen na Slovensku, ale aj inde v Európe. A v tomto kontexte sme naozaj utŕžili hanbu.
A čo sa týka iných krajín, o ktorých hovoríte vy aj pán kolega Senko, že majú zavedený inštitút práva na odpoveď a tam sa nad tým nepozastavujem, spomínali ste Nemecko, Francúzsko, iné krajiny. Áno, samozrejme, veď inštitút práva na odpoveď máme zavedený aj my. Ale všade vo svete, a na to zabúdate vo všetkých diskusiách, ja neviem, koľkýkrát to už opakujem, že všade je právo na odpoveď na nepravdivé a pravdu skresľujúce údaje. A to, čo my kritizujeme, je, že ste tam chceli zaviesť, že má byť právo na odpoveď aj na pravdivé údaje a aj pre politikov. A jednoducho treba to len hovoriť tak, ako to je.
Pán Jarjabek, ja som nikoho neurážala. Ja som, ja som konštatovala. To, čo som povedala o pánovi Čížovi, to som povedala aj jemu, keď tu bol, ešte nebol europoslancom, boli sme spolu v niekoľkých diskusiách. Takže ja som len zopakovala to, čo som hovorila otvorene aj predtým. A hovorím to aj teraz.
Neviem, v čom som bola ja arogantná voči vám. Čo sa opačne teda povedať nedá aj vzhľadom na niektoré iné diskusie, ktoré sme spolu absolvovali.
A hovoríte mi, že klamem. Neklamem a chcem vás ubezpečiť, že nič z toho, čo mi poviete vy, mne nemôže ublížiť.
A, pán kolega Dostál. Áno, tento... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
44.
Ďakujem veľmi pekne za slovo. No, ako ukazuje aj doterajší priebeh diskusie o tomto tlačovom zákone, ktorá prebieha už veľmi, veľmi dlhú dobu, od jeho opätovného predloženia do prvého čítania v parlamente, ale aj do druhého dnešného čítania, čiže jednak v parlamente, ale jednak aj mimo parlamentu, tak tento zákon alebo vôbec ten fakt, že s ním predkladatelia vôbec prichádzajú vo verzii z roku 2008 do sveta roku 2019, je naozaj veľmi, veľmi symbolický. Je to totiž taká, taká hyperbola alebo také stelesnenie všetkého toho, čo stvárňuje táto vláda, táto karikatúra moci.
Predkladatelia s ním prichádzajú tvrdošijne a opäť po tom, čo dostali "naložené" vo všetkých diskusiách, ktoré k tomuto prebehli. Sama som sa na niektorých zúčastnila, boli na nich nielen politici, ale saj samotní žurnalisti, rôzni pozorovatelia a prichádzajú s týmto návrhom tvrdošijne a opätovne po tom, čo Slovensko za tento návrh skritizovali aj medzinárodné inštitúcie, svet, utŕžili sme zaň medzinárodnú hanbu. Napriek tomu je opätovne bez hanby predkladaný, ako keby sa nechumelilo.
Pripomeňme si reakcie Medzinárodného tlačového inštitútu, ktorý vyjadril znepokojenie, že snahou zákona je, aby médiá zastávali viac záujmy politikov, než dobre informovanej spoločnosti. Alebo si spomeňme na vyjadrenie predstaviteľa OBSE pre slobodu médií, tej OBSE, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ktorej mimochodom v súčasnosti v tomto roku predsedá Slovensko, resp. náš minister Lajčák, ktorý sa, chudák, musí pri takýchto partizánčinách svojich kolegov z vlády cítiť naozaj mizerne. Lebo ako má obhajovať túto dvojtvárnosť? Tak na jednej strane sa ako krajina tvárime a aj jeho ústami ako šéfa tejto medzinárodnej inštitúcie hovoríme svetu a obzvlášť po tých neľútostných vraždách novinárov, ktorých sme boli svedkami, bohužiaľ, aj na Slovensku, tak sa priam bijeme do pŕs, že treba urobiť všetko pre slobodu médií. No na druhej strane navrhujeme zákon, ktorý to vlastne popiera. Toto je veľmi farizejské, ale vieme dobre a musíme aj znova ľuďom pripomenúť, ako toto celé vlastne vzniklo.
Na sneme SMERU - SD, kde sa stranícky šéf Fico opäť raz vymedzil voči novinárom, voči ktorým vedie dlhodobo vojnu, tak na sneme znova pritvrdil a vyjadril sa, že, skrátka, treba zmeniť tlačový zákon. Chopili sa toho veľmi poslušne páni Číž a Jarjabek. Napriek tomu, že museli tušiť, že pred zdravým rozumom sa tento zákon v zásade obhajovať nedá. A tak aj bolo. Ani sa nedá obhajovať. A predkladatelia, obzvlášť teda pán poslanec, dnes už europoslanec Číž, si myslím, že už sa nemohol viac znemožniť, ako sa mu to podarilo pri obhajobe práve tohto zákona. Odporúčam si pozrieť záznamy diskusií, v ktorých predkladatelia vystupovali, ako sa prezentovali len svojimi často opakovanými floskulami, čo sú také tie mnohé, ale vo svojej podstate prázdne slová, na ktoré sme tu aj v parlamente obzvlášť od pána Číža boli dlhé roky zvyknutí, také tie slová, ktorými sa síce veľa hovorí, ale nič sa nepovie. Alebo potom slovnou aroganciou, ku ktorej tak rád skĺzava pán Jarjabek, keď mu dochádzajú argumenty.
Bohužiaľ, tento zákon je presne odrazom tohto mentálneho sveta, sveta straníckych aparátčikov, ktorí sa prepožičajú na predkladanie zákonov, na ktorých záleží ich straníckym šéfom, a potom ich musia v lepšom prípade celý spotení, v tom horšom úplne bez škrupulí obhajovať pred zdravým rozumom.
Preto som rada, že zdravý rozum sa aspoň trochu blysol v hlavách predkladateľov pozmeňujúceho návrhu, poslancov zo strany koaličného partnera MOST-u - HÍD, aspoň v jednom malom bode, ktorý navrhujeme vo svojom pozmeňovacom návrhu aj my s kolegom Dostálom, a síce, aby sa právo na odpoveď nevzťahovala aj na pravdivé výroky. To bol naozaj a je donebavolajúci nonsens a asi aj koaličným partnerom v MOST-e - HÍD došlo, do akých až absurdností tento návrh SMER-u - SD vlastne zachádza. Napriek tomu však ostávajú návrhy (pozn. red.: správne "v návrhu") všetky ostatné zmeny, ktoré sú stále hodné kritiky aj zamyslenia, či tie reči o slobode tlače myslíme naozaj vážne.
Takže, keďže sme v druhom čítaní, zišlo by sa hovoriť konkrétne, a aj keď to bolo povedané už veľakrát, stojí za námahu zopakovať tým, ktorí túto rozpravu sledujú, o čo teda presne ide.
Na tomto návrhu sme od začiatku považovali za škodlivé najmä toto:
- Doteraz mohli dotknuté osoby, teda tie, o ktorých noviny niečo napísali, reagovať len na nepravdivé alebo pravdu skresľujúce údaje, ktoré by noviny o nich uverejnili. Ale po novom sa navrhlo, aby dotknuté osoby mali možnosť reagovať prakticky hocikedy, teda vždy, ak budú mať pocit, že sa noviny dotkli ich cti. Čo by bolo v prípade aj pravdivých tvrdení a tu bola, samozrejme, najvážnejšia otázka, že kto to zmeria.
- Ďalej sa zavádza povinnosť redakcií zverejniť odpovede aj v prípade politikov. Samozrejme, že niet pochýb, že zákon sa navrhuje práve z tohto jedného dôvodu, to znamená získať čo najviac priestoru pre politikov v tlači, umožniť im, aby novinári písali to, čo chcú politici, a ak nie, tak dať politikom priestor na svoju sebaprezentáciu v povinne uverejnenej odpovedi.
Ďalej predtým sa buď žiadalo o opravu, alebo odpoveď. To sú dva rôzne nástroje, ktoré umožňuje súčasný zákon. Dva rôzne nástroje, ako sa uchádzať o korekciu. Buď redakcia má uverejniť, môže uverejniť vlastnú opravu svojich tvrdení na adresu dotknutej osoby, alebo umožní zverejnenie odpovede, ktorú teda napíše priamo dotknutá osoba. Ale teraz po novom sa má dať právo na obe varianty. To znamená, že ak sa budete cítiť dotknutý nejakým článkom, tak môžete žiadať redakciu o to, aby uverejnili aj ich vlastnú opravu, a ešte budete mať aj právo na odpoveď. No a toto všetko sa navyše dostáva pod hrozbu drakonických pokút, čo nie je podľa nás nič iné len zastrašovanie vydavateľstiev.
Takže opakujeme to tu už ixtýkrát, že dnes už máme zákon, odznelo to aj z úst mojej predrečníčky, dnes už máme zákon, ktorým vieme vydavateľstvá skontrolovať a tiež sankcionovať v prípade, že uverejnia nepravdu alebo skreslia pravdu o hocikom, komu teda utrhnú týmto na cti. A máme tu takisto vydavateľstvá a redaktorov, ktorí, ak sú seriózni, nebudú nikdy riskovať svoju povesť porušovaním etiky a morálky a zverejňovaním nejakých neoverených informácií alebo vymyslených, klamlivých informácií, ktorými by len tak pre nič, za nič utŕhali niekomu na cti.
Hovoríme o serióznych novinároch, pretože si myslím, že každý profesionál žurnalista, redaktor vychádza z nejakých informačných zdrojov. Musí vedieť, ako má s nimi narábať, mal by byť na to školený, a ak nie, tak dotknutá osoba ho môže už dnes zažalovať. Ale čo je dôležité, každý takýto človek predsa riskuje svoju profesionálnu česť a povesť.
Ak má tento zákon byť nástroj, ako zamedziť tým neserióznym novinárom, tým, ktorí píšu tie nepravdy, aby sme im zamedzili písať tie nepravdy, tak vedzte, že sa nám to nepodarí, pretože sme v čase digitálnych médií a kto bude chcieť, nájde si priestor a spôsob, ako svoje lži a klamstvá, hoaxy, konšpirácie, ako ich bude šíriť aj naďalej. Ale verte, že vnímavý čitateľ to vždy odhalí. Ja čitateľom verím a rovnako verím, že na Slovensku existujú profesionálni žurnalisti, ktorí si toto v živote nedovolia. A tento zákon je práve bičom na nich. A tým, ktorí to budú chcieť robiť, tým v tom nijako nezabráni.
Ak by bol prijatý náš pozmeňujúci návrh, resp. návrh poslancov MOST-u - HÍD, ktorí si ho osvojili a predkladajú aspoň v niektorých malých čiastkach takmer identický, ako ho navrhujeme, za čo teda ďakujeme, tak by aspoň taká absurdnosť, že právo na odpoveď sa má vzťahovať aj na pravdivé výroky, bola, bola odstránená.
Napriek tomu však treba vedieť, že tento zákon vo svojej podstate, ak bude prijatý, nemá ušľachtilé pohnútky. Ide v ňom len o šikanovanie médií, zastrašovanie vydavateľstiev a snahu uzurpovať si čo najviac mediálneho priestoru pre politikov, resp. pre také tie vlažné informácie, ktoré radšej nebudú otvorene... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
45.
Pani poslankyňa...
Kaščáková, Renáta, poslankyňa NR SR
46.
... hovoriť o prešľapoch, aby sa nevystavili pokutám.
A posledná veta... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
47.
Desať minút, desať minút už je preč.
Kaščáková, Renáta, poslankyňa NR SR
48.
A posledná veta. Ak by nebol verejný tlak, ktorý vznikol na základe medializovaných informácií, nebol by dnes v base Kočner, nevedeli by sme... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
49.
(Hovorené súbežne s rečníčkou.) Končite, pani poslankyňa.
Kaščáková, Renáta, poslankyňa NR SR
50.
(Hovorené súbežne s predsedajúcim.) ... zistiť vrahov Jána Kuciaka...
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
51.
Na vystúpenie poslankyne s faktickými poznámkami štyria.
Kaščáková, Renáta, poslankyňa NR SR
52.
(Hovorené súbežne s predsedajúcim.) ... a ak by týchto vecí nebolo, médiá by nemali o čom písať.
Ďakujem.
|
94.
Ja mám podobný problém ako kolega Galek. Po niekoľkonásobnom pokuse vsunúť svoju hlasovaciu kartu mi nebolo spustené hlasovacie zariadenie. Takže prosím o kontrolu, či je všetko v poriadku. Ďakujem.
|
110.
Ďakujem pekne za slovo. Musím sa priznať, že keď sa na minulej schôdzi presunul tento bod, resp. sa vypustil z rokovania s tým, že sa presúva, tak som sa celkom potešila, že sa teda niečo stalo, že nakoniec možno ani tento bod z nejakého dôvodu nezaradíte na rokovanie Národnej rady, ale, ajhľa, a idete do boja znova. Ja možno iba zopakujem to, čo už som veľakrát povedala. Nemám ani až tak veľa čo nového povedať, ale možno len zhrniem to, čo sú moje hlavné výhrady voči tomuto zákonu, ktoré hovorím opakovane, a to sú hlavne tie, že on sa tvári, ako ide pomôcť našej ekonomike.
Ale keď si to tak rozoberieme, tak to tak nie je, je výsledkom lobizmu, to treba veľmi otvorene povedať. Myslím, nielen tento zákon, ktorým meníte výšku vratky z 20 % na 33 %, ale, ale v podstate celý zákon už v jeho pôvodnom znení vznikol ako výsledok lobizmu produkčných firiem. Som stále presvedčená, že to bol zákon ušitý na mieru konkrétnym ľuďom z okolia bývalého ministra, konkrétne tých, ktorí stoja za firmami SONAF, akciová spoločnosť, resp. Spectral, ktorí ho vymysleli a hneď ako prví aj svojho času získali zázračne prvú vratku v hodnote 412-tisíc eur. Sú to známe, známe fakty, ale možno stojí za to ich tu zopakovať.
A po druhé je to zákon, ktorý, ako hovorím, nerieši podporu filmovému priemyslu nijakým spôsobom, aj keď sa tvári, že chce naštartovať nejakú ekonomiku filmového priemyslu. Ak by to tak bolo, tak by to už bolo badať dnes, pretože dnes už platí zákon o 20 % vratkách, ale ako sa tento stimul, ak ho mám tak nazvať, odráža v nejakých reálnych ekonomických číslach, či sa nám naozaj nejako zvyšuje zamestnanosť vo filmovom sektore, či máme vyšší výber DPH alebo daň z príjmu, ja neviem, či máme tu viac podnikov, ktoré by vznikli za účelom teda nejakých činností, ktoré súvisia s filmom, to sa povedať, ale vieme už s určitosťou povedať, že 20 % je málo, že im treba dať 33 %. Jediný dôvod - a to je ďalší argument, kvôli ktorému som proti tomuto zákonu - je, že veď to tak majú aj v okolitých krajinách, veď aj inde fungujú takéto stimuly, tak ich, ho musíme mať aj my, to bolo v podstate jediné odôvodnenie, ktoré mal aj pán štátny tajomník, ktorý tu namiesto vás bol minule tento zákon predkladať, resp. ho odôvodňoval. A tento jediný dôvod je aj v dôvodovej správe takpovediac, ale nie je to ničím, ničím podložené a to odôvodnenie je teda, je na veľmi, veľmi slabých nohách.
Takže ja len zopakujem, že ak by ten úžasný akoby efekt z tohoto stimulu mal nastať, tak by sme ho už videli, lebo už nejaký čas proste tie 20 % vratky fungujú, ale ako viem, tak podporených bolo len zopár projektov, boli to viac-menej slovenské projekty, zopakujem, ako prvý získal tento stimul projekt Marco Polo v hodnote vyše 400-tisíc, potom to bol film Hana, 130-tisíc, od toho istého producenta, čiže Spectral, s. r. o., potom to bol jeden slovenský film Nech je svetlo v hodnote 35-tisíc a štyri slovenské seriály: Inšpektor Max, Mária Terézia, Milenky a Sestričky. A to znamená, že tieto stimuly zatiaľ získali projekty alebo majú výšku nejakých 1,3 mil. eur, to znamená, že tým efektom naozaj nie je to, že by sme týmto stimulom priťahovali nejakým významným spôsobom zahraničné produkcie, zahraničné investície, ktoré by sem prišli, avšak tento stimul je porovnateľný so stimulmi do, do iných priemyselných sektorov.
Ak podporujeme niekde automobilový priemysel, tak, samozrejme, že tieto efekty sa snažíme potom nejakým spôsobom merať, avšak vo filmovom priemysle nejakým spôsobom tieto efekty merať nevieme. Neviem o tom, možno inštitút Hodnoty za peniaze už nejaké analýzy pripravuje, ale myslím si, že to tak nie je.
No a ak mám povedať teda za seba, tak mám veľké pochybnosti aj o celom procese, akým sa, akým sa tieto vratky vlastne uplatňujú alebo prideľujú. Nemám úplne presne, čo obnášajú tie vaše pozmeňovacie zákony, z toho vášho výkladu som to úplne presne tak napochytro nepochopila, musím si ich preštudovať, je to pre mňa novinka, ale nemyslím si, nejakým významným spôsobom idete teraz meniť to, ako sa tento systém stransparentní, on je totižto úplne netransparentný, a ak hovoríme o tom, že sedem projektov tieto vratky, už im bolo vlastne, tieto vratky boli pridelené, tak v hre je, je ešte ďalších okolo 30 alebo 35 projektov, a keby sme napočítali všetky tie ich žiadosti, ktoré vlastne, o ktoré, ktorými sa uchádzajú o tieto vratky, tak je to okolo 5,5 mil. eur, čo znamená, že ak je to 5,5 mil. eur, je 20 % z nejakej sumy, tak to znamená, že prehlasujú, že tu na Slovensku týmito svojimi projektami filmovými proste produkciami vyprodukujú alebo preinvestujú 30 mil. eur, z toho 20 % sa im má vrátiť, čiže žiadajú 5,5 mil. naspäť. No ja si myslím, že investícia 30 mil. už musí byť cítiť, aj makroekonomicky musí byť cítiť, ale teda opakujem, som zvedavá, že či ju budeme nejako, nejakým spôsobom merať tieto dopady, a ako budeme cítiť, že tu niekto preinvestoval 30 mil. eur. Vravím, ani pán štátny tajomník to zatiaľ odôvodniť nevedel.
A to, prečo mám pochybnosť o tom, že to celé nejako zaváňa takým lobizmom, je to, že naozaj nemáme kontrolu, nemáme nejakým spôsobom odkontrolované, akým spôsobom tie investície v skutočnosti na tom Slovensku prebiehajú. Jednoducho v tom zákone je to, je to tak, že tie podmienky sú nastavené veľmi vágne, Audiovizuálnemu fondu stačia naozaj len, len administratívny, administratívne úkony, predloženie nejakých faktúr za práce, ktoré tu teda údajne boli, boli urobené.
Ja to zdokumentujem na príklade jednej žiadosti, ktorá je na ďalší projekt, opäť kupodivu od firmy Spectral, s. r. o., Dracula, kde sa požaduje dotácia 800-tisíc eur, to znamená, že ak to má byť 20 % z nejakej sumy, opäť tak to znamená, že len tento jeden projekt by mal na Slovensku preinvestovať 4 mil. eur. V tej žiadosti sa proste deklaruje, že pôjde o 10 dní nakrúcania a 20 dní postprodukcie. Možno opakujem informácie, ktoré som už hovorila na minulej schôdzi, ale naozaj stojí za to si uvedomiť, že, že čo to vlastne je preinvestovať za 10 dní produkcie, resp. nakrúcania a 20 dní post produkcie 4 mil., 4 mil. preinvestovať je dosť. A podľa mojich informácií teda tento projekt už, už sa nakrúcal a priamo od tých ľudí, ktorí teda sa na ňom zúčastnili, viem, že to bolo nie 10, ale možno nejakých 6 dní, z toho 4 dni v Banskej Štiavnici, dva dni na Oravskom hrade a plus teda možno bolo spravených tých 20 dní postprodukcie, ale aj keby sme ako počítali, tak jednoducho tie 4 mil. za tento čas, kedy tu tá produkcia prebiehala, sa dal preinvestovať veľmi ťažko.
Ja som zvedavá na to teda vyúčtovanie, akým spôsobom to bude celé vyúčtované a čo sa tam teda nejak ukáže, ale ako mám zopár známych filmárov aj v Čechách, nielen na Slovensku a zhruba viem, asi koľko stojí jeden nakrúcací deň. A keby sme to naozaj veľmi veľkoryso prešvihli, keby sme si povedali, že jeden nakrúcací deň, no nech stojí 100-tisíc, ale neviem, aký komparz by tom už musel byť a aké veľké kulisy, tak jednoducho 10 nakrúcacích dní, čo teda zatiaľ hovoríme, že bolo ich nejakých 6, tak nech ich je 10, by stálo nejakých milión eur a postprodukcia 20-dňová na takýto film nemôže stáť podľa mojich informácií viac ako radovo nejakých 100-tisíc.
Aj to sme veľmi veľkorysí, už aké efekty by tam museli byť, aby tá postprodukcia, nejaká proste filmová grafika bola používaná za ďalších 3 mil., keď hovoríme, že tá produkcia by stála zhruba milión, pri veľkej veľkorysosti. Ale tie postprodukčné práce ani nemáme kde vytvoriť, pretože na Slovensku ani nie sú takéto štúdiá, ktoré by robili takéto obrovské teda tie postprodukčné, postprodukčné práce, takže ma naozaj zaujíma, že akým spôsobom sa tie 4 mil. vlastne dokážu preinvestovať, a preto tvrdím, dovolím si tvrdiť, že tá kontrola je nedostatočná a transparentnosť poskytovania týchto peňazí takisto. A to, že či to bude 20 alebo 33 % tak to máme nejaké vytiahnuté, vycucané z prsta, ako sa hovorí, a používame to len preto, lebo to majú aj inde, ale to je proste absolútne slabý argument, ten hlavný dôvod, prečo je tento zákon na stole, je... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
111.
Pani poslankyňa.
Kaščáková, Renáta, poslankyňa NR SR
112.
... záujem, konkrétny záujem konkrétnych ľudí a o tom som... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
113.
Desať minút už uplynul.
Kaščáková, Renáta, poslankyňa NR SR
114.
... o tom som presvedčená.
Ďakujem.
|
|
|
|
|
92.
Rada by som teda zareagovala. Áno, pán kolega Senko, tak, samozrejme, cirkvi sú radi, že sa im zvyšujú dotácie. Samozrejme, ja rozumiem, že za toho stavu, akým dnes fungujú, tak každá takáto diskusia s vládou je, je pre nich sympatická a vítajú ju, takže ja neupieram to, že tieto dialógy sa, sa vedú dlhodobo a tie snahy o to, aby im bolo prilepšené, sú tu, sú tu dlho, a, samozrejme, budú, budú všetkými desiatimi za.
Pán Hrnko, no vy ste (povedané so smiechom) teraz dokázali, že je to naozaj veľmi citlivá téma, a nakoniec aj váš rečník, ktorý nasledoval po vás. Je to citlivá téma, kto..., do ktorej sa, bohužiaľ, vznášajú najmä emócie. Ja som sa snažila vo svojom príspevku čo najracionálnejšie a najvecnejšie, a pokiaľ možno, s kľudom vysvetliť iba tie dôvody, ktoré nás vedú k tomu, že za tento návrh nezahlasujeme.
Prekvapilo ma, že hovoríte o vás veriacich. Trošku sa mi to nezlučuje s minulosťou vašou v pôsobení v komunistickej strane, ktorá, pokiaľ viem, prenasledovala veriacich. Ja za seba môžem povedať, že som takisto veriaca, dokonca praktizujúca kresťanka katolíčka, ale napriek tomu si myslím, že odluka cirkvi od štátu by bola dobrá aj pre samotných, samotné cirkvi a dokonca viem, pretože tie diskusie dlhodobo sledujem, že aj v samotnej katolíckej cirkvi tieto úvahy sú, sú časté aj legitímne. Koniec koncov odluka cirkvi od štátu bola nastolená vlastne hneď po Nežnej revolúcii, kedy, vieme dobre, ako, ako cirkev citlivo reagovala práve na tú zviazanosť cirkvi so štátom, ktorá bola za čias socializmu.
Takže myslím, že treba menej emócií a skôr vecnú diskusiu. (Reakcia z pléna.)
|
84.
Ďakujem pekne za slovo. Vážení kolegovia, vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, ja by som chcela iba veľmi krátko vysvetliť, nakoľko vystupujem za klub Sloboda a Solidarita, prečo náš klub nebude hlasovať za tento zákon, máme na to, samozrejme, svoje, svoje dôvody a chcem objasniť, aké sú.
Je nám jasné, že, že táto vláda rezignovala na odluku cirkví od štátu a nedá sa očakávať, že by pripravila riešenie, ktorým by prekročila svoj tieň, a preto ani riešenie nie je pripravené ako novela, ktorá by mala ten pôvodný nejako dočasne vylepšiť, ale je to skrátka vaše cieľové riešenie, ktoré ale nie je kompatibilné s programom SaS. Naším cieľom a programom je totiž úplná odluka cirkví od štátu a v tomto sme úplne konzistentní.
Nedá mi zároveň nepovedať z tohto miesta aj to, že predkladatelia síce chvália sami seba a hovoria, aký je zákon spravodlivý a transparentný a solidárny, ale nie je to tak, lebo možno sa ním niečo iba ako vylepšuje vo vzťahu k štátu k jednotlivým cirkvám, resp. v tých podmienkach pre jednotlivé cirkvi navzájom. Nejak inak sa nastavujú vzorce pre výpočet jednotlivých príspevkov a, a, a zvyšuje sa teda výška dotácie. V tomto je, samozrejme, zrejmé alebo je samozrejmé, že, že cirkvi vyjadrujú istú spokojnosť jednak s výsledným riešením, a jednak s výsledným riešením, a jednak aj s procesom, ku ktorému boli, boli prizvaní, ako vieme, a úplne logicky ho označujú v tomto zmysle za transparentný.
Avšak vo vzťahu k občanom, ktorí to majú platiť, tento zákon len upevňuje nie veľmi spravodlivý princíp, by som povedala, až nespravodlivý princíp, kedy, kedy všetci občania, teda aj tí, ktorí nie sú príslušníkmi cirkví, sa vlastne skladajú na aktivity cirkví prostredníctvom svojich daní. A to je práve ten princíp, s ktorým v strane Sloboda a Solidarita nesúhlasíme, a myslíme si, že oveľa transparentnejšie a spravodlivejšie by bolo platiť cirkvi prostredníctvom napríklad asignačnej dane, kedy by cirkvi dostávali len toľko, koľko im občania sami dať chcú, a rozhodli by sa im napríklad poskytnúť určité percento zo svojich daní podobným spôsobom, akým dnes rozhodujú o pridelení 2 % daní napríklad občianskym združeniam, rôznym spolkom a podobne, a nie teda vypočítavať príspevky podľa počtu ľudí, ktorí sa k jednotlivým cirkvám hlásia, ale nechať ich zaplatiť všetkými občanmi, ako sa to robí teraz, a nový návrh vlastne tento princíp nejako nemení, pričom sa vieme odvolávať aj tak jedine na staré a nepresné štatistiky zo sčítania obyvateľov. A podľa vášho návrhu sa celkový príspevok pre všetky cirkvi má odvodzovať od predchádzajúceho roka, ale môže sa iba, iba navyšovať, a to o, o infláciu, čiže pri deflácii sa, naopak, neznižuje. Znížiť sa môže iba v prípade, že po dvoch sčítaniach obyvateľov, teda po 20 rokoch sa zistí pokles veriacich alebo príslušníkov jednotlivých cirkví, ale to len v prípade, ak je tento pokles viac ako 10 %, pričom znížiť ten príspevok bude možné len pri poklese maximálne o tretinu veriacich. Zákon takisto nemyslí na prípadné nové cirkvi, ktoré nefigurovali predtým v sčítaní obyvateľov, i keď v nejakých tlačových výstupoch som zaregistrovala, že nejaké takéto riešenia sa spomínali, ale, ale v zákone také nič nie je. V predkladacej správe sa kritizuje súčasný zákon, že, že nedostatočne reflektuje súčasné spoločenské pomery, ale, ale presne to isté predsa vznikne aj, aj v novom zákone, ak bude prijatý, keďže reflektovať sa dá aj tak iba sčítanie obyvateľov spred 10 rokov.
Aby nevznikli u občanov žiadne pochybnosti, my nezahlasovaním za tento návrh nehovoríme, že cirkvám nemáme dávať peniaze, ale hovoríme, že ak už meniť zákon, tak potom by sme mali nastaviť skutočne transparentný spôsob ich financovania, ideálne cez priamu asignáciu od občanov. Nech teda cirkvi platia príslušníci, ich príslušníci, ktorí sa k jednotlivým cirkvám hlásia, ale aj iní občania, pokiaľ sa tak sami rozhodnú dobrovoľne, ale nie preto, lebo im to nariaďuje štát, a to dokonca bez ohľadu na to, či sa k cirkvi hlásia, alebo nie.
No a ako poslednú vec si neodpustím povedať, že tento zákon vnímame ako opäť len potvrdenie toho, ako, ako plytko a povrchne táto vláda pristupuje k problémom, pretože otvára túto pomerne citlivú tému tesne pred voľbami, zvyšuje dotácie pre cirkvi a náboženské spoločnosti. Prosím, máte na to právo, máte moc, môžete všetko, ale, ale je to podľa mňa až okato účelové a nedá sa to vnímať len ako ďalšie predvolebné gesto, ako vláda sa len jednoducho pred voľbami opäť raz zaliečate občanom, tentoraz cirkvám, vo vedomí, že, samozrejme, majú vplyv na pomerne veľkú skupinu občanov. Potrebujete sa zapáčiť istej ďalšej skupine ľudí, v tomto prípade veriacich, ale neriešite ich skutočné problémy.
V strane Sloboda a Solidarita sme za dôstojné postavenie cirkví, a nie za ich pôsobenie v područí východísk zákona, ktorý ešte z roku 1949 bol podpísaný ešte Klementom Gottwaldom, lebo tak to dnes naozaj je. Súčasný zákon je naozaj, čo sa týka financovaním, financovania, pokračovaním stavu, ktorý bol ešte za socializmu, a preto sme v strane Sloboda a Solidarita za dôslednú odluku cirkvi od štátu, ktorá súvisí, samozrejme, aj, aj s majetkovým vysporiadaním, súvisí s rozlúsknutím problematiky vatikánskych zmlúv, ktorá, samozrejme, nie je jednoduchá a podobne.
A k týmto debatám, politickým debatám je, samozrejme, potrebná odvaha ako ku všetkým reformám, ktorú vy, samozrejme, nemáte a oveľa bližšie je vám skôr sľubovanie a rozdávanie. Tá dôsledná odluka cirkvi od štátu, ak by sme k nej raz naozaj dospeli, a verím, že, že v budúcej vláde bude na to vôľa, začať tento proces, tak bude mať naozaj pozitívny vplyv na, jednak na samotné cirkvi, ktoré sa budú môcť vyjadrovať slobodnejšie podľa svojho hodnotového usporiadania a budú teda celkom odpolitizované, a jednak ľudia budú, budú slobodní v tom, či cirkvi podporia, pokiaľ sami chcú. Až vtedy budeme môcť hovoriť o spravodlivom a transparentnom financovaní.
Tento návrh zákona je len taký predvolebný pokus tejto vlády zapáčiť sa cirkvám zvýšenými dotáciami, čo si treba asi len otvorene a na rovinu povedať, ale neskrývať sa za, za vzletné slová o spravodlivosti, pretože systém, že aj tí ľudia, ktorí sa nehlásia k žiadnej cirkvi, musia na cirkvi platiť časť svojich daní, rozhodne spravodlivý nie je. A tento návrh ho ani nejako nerieši, ale ho vlastne iba betónuje v tom stave, v akom je dnes.
Takže to sú stručne dôvody, pre ktoré strana Sloboda a Solidarita nezahlasuje za tento návrh. Máme na to, samozrejme, iný názor.
Ďakujem za pozornosť.
|