Vyhľadávanie v prepise rozpravy Vytlačiť stránku / Print page

Záznamy vystúpení sú evidované v rámci systému prepisu vystúpení do textovej podoby. Tieto texty sú k dispozícii až od 5. volebného obdobia a kvôli autorizácii sú k dispozícii vždy až nejaký čas po samotnom vystúpení.

Výsledok vyhľadávania v záznamoch rozpravy NR SR

 
23. 10. 2019 17:21:33 - 17:24:50 51. schôdza NR SR - 6.deň - B. popoludní Tlač 1713 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Pčolinská, Adriana (SME RODINA) - poslankyňa NR SR Uvádzajúci uvádza bod   (text neprešiel jazykovou úpravou)
89.
Ďakujem pekne za slovo. Takže ako som spomenula v úvode, pokračujeme v tej šnúre duálneho vzdelávania. V tomto prípade opätovne ten návrh zákona tentokrát vstupuje a upravuje školský zákon. Opätovne sú tam veci, ktoré budem technicky menovať, veci, ktoré vzišli z tých rokovaní s predstaviteľmi zamestnávateľov, ktorí majú bohaté skúsenosti s aplikáciou praktického vyučovania.
V tomto prípade by som na úvod povedala, že jedným z benefitov systému duálneho vzdelávania je to, že prehlbuje záujem žiakov o technické odbory. Je to spôsob, ako v podstate zatraktívniť to štúdium, lepšie reflektovať na potreby trhu a znamená to pre budúcich absolventov konkrétnej strednej odbornej školy väčšiu šancu, že uzatvoria reálnu pracovnú zmluvu.
Pokiaľ ide o tie jednotlivé pripomienky, tá prvá, ktorá vzišla, alebo tá prosba zakomponovať to do novely školského zákona bola pripomienka, ktorá navrhuje zriadenie centrálneho registra študentov, ktorý by ukazoval, aké sú efektívne stránky aplikácie tohto duálneho vzdelávania v praxi.
Druhá vec, ktorá bola veľmi často spomínaná a najviac rezonovalo, rezonovala v našich diskusiách, bolo, aby sa pamätalo na to, ak študent napríklad sa rozhodne zanechať štúdium bez vedomosti alebo upovedomenia zamestnávateľa, aby takýto študent v podstate bol povinný kompenzovať náklady spojené s financovaním jeho praktického vyučovania, podobne ak škola rozhodne o prestupe žiaka na inú strednú školu, resp. ak žiak musí opakovať ročník a udeje sa to opätovne bez vedomosti zamestnávateľa, aby škola bola povinná refundovať alebo kompenzovať tie finančné náklady, ktoré boli vynaložené zo strany zamestnávateľa na praktické vyučovanie alebo praktickú prípravu žiaka strednej odbornej školy.
Ďalšia vec, ktorá je spomínaná v tej, v tomto druhom návrhu zákona, sa týka skúšobných komisií, kde sa jasne postuluje minimálny počet členov skúšobných komisií v prípade, že nie je napríklad z priestorových dôvodov možné vykonať skúšku, či už maturitnú, alebo záverečnú, pred plným počtom členov komisie.
Vo všeobecnosti možno povedať, že celé to gro alebo tá hlavná podstata, myšlienka alebo idea tohto druhého návrhu zákona spočíva v tom, aby sa takpovediac v tom dobrom slova zmysle celé bremeno alebo tá zodpovednosť za praktické vyučovanie presunula na plecia zamestnávateľa a aby sa tak nejakým spôsobom eliminovali straty toho finančného charakteru, ktoré sú na pleciach zamestnávateľa v prípade z niektorého z tých scenárov, ktoré som spomínala, a taktiež aby sa obmedzila, alebo aspoň minimalizovala strata potencionálneho zamestnanca.
Čiže toľko k tomuto druhému zákonu. Ako v prvom prípade, tak aj v druhom verím, že nájde podporu, ako ja hovorím, naprieč celým politickým spektrom, pretože je to pre dobro veci, zlepšenie fungovania systému duálneho vzdelávania a tým pádom pre dobro ako žiakov samotných, tak aj občanov nášho Slovenska.
Ďakujem.
23. 10. 2019 17:13:50 - 17:19:06 51. schôdza NR SR - 6.deň - B. popoludní Tlač 1712 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Pčolinská, Adriana (SME RODINA) - poslankyňa NR SR Uvádzajúci uvádza bod   (text neprešiel jazykovou úpravou)
85.
Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dnes predkladám dva zákony z oblasti školstva. Obidva sa týkajú duálneho vzdelávania, alebo teda systému fungovania duálneho vzdelávania. Ten prvý by som teraz v rámci úvodného slova stručne rada predstavila. Vieme všetci veľmi dobre, že to duálne vzdelávanie je systém, ktorý ponúka absolventom lepšiu uplatniteľnosť na trhu práce. Je to systém, ktorý umožňuje pretaviť odborné poznatky do praktickej roviny kopírujúc dopyt trhu a vôbec všetky tie zručnosti, ktoré sa predpokladajú alebo vyžadujú u absolventov jednotlivých technických, napríklad technických odborov.
My sme mali stretnutie s niektorými predstaviteľmi zamestnávateľov a v rámci tých okrúhlych stolov sme diskutovali o tom, ktoré sú ešte alebo aké sú ešte nedostatky v tejto oblasti, ako ich možno vylepšiť. V tomto prvom zákone alebo teda návrhu zákona, by som povedala, že všetky tie pripomienky je možné zhrnúť do takých piatich základných oblastí alebo téz.
To prvé, tú prvú by som nazvala informačný systém, ktorá hovorí o tom, že je tu stále dopyt o to alebo po tom, aby sa takpovediac vyšperkoval ten existujúci informačný systém, aby napríklad bol poskytnutý presný údaj o tom, koľko učebných zmlúv je uzavretých, koľko študentov v rámci duálneho vzdelávania nastúpilo na tento systém, teda vykonáva praktické vyučovanie, aby bolo zrejmé aj to, ktorí zamestnávatelia sú zaangažovaní do tohto systému vzdelávania.
Druhou oblasťou, ktorá bola postulovaná, a vychádzajúc z tých našich stretnutí, bolo, aby vlastne bola zadefinovaná povinnosť, povinnosť školy v rámci duálneho vzdelávania. V tomto prípade ten návrh zákona hovorí o tom, že zamestnávateľ alebo zamestnávateľovi by mala byť vytvorená cesta, aby mal lepšie poznatky o tom, ktorých študentov alebo žiakov ešte je možné osloviť v rámci tohto duálneho vzdelávania, ktorí ešte nie sú zainteresovaní. Ďalej v podstate sa tu postuluje požiadavka, aby sa spresnil počet, koľko žiakov je v rámci duálneho vzdelávania, koľko žiakov študuje na strednej odbornej škole a nie je v tomto systéme duálneho vzdelávania, a to z toho dôvodu, lebo v podstate dnes vieme, že je možné zaangažovať alebo vtiahnuť toho študenta do systému, vzdelávacieho systému aj po začiatku školského roka. Je tu možnosť až do 31. januára. To sú, to vyplýva zo zákonom stanovených podmienok.
Treťou oblasťou, ktorá je veľmi dôležitá, je problematika pracovného versus školského úrazu. A tu sa v podstate jedná o to, že v súčasnosti, ak sa stane úraz žiakovi v rámci duálneho vzdelávania v rámci praktického vyučovania, tak stále nie je jasné vlastne, na koho plecia padá táto zodpovednosť. Návrh zákona toto rieši a navrhuje jasne definovať to, aby tento pracovný úraz v rámci praktického vyučovania bol kvalifikovaný ako pracovný úraz. To znamená, že žiak s učebnou zmluvou pre oblasť bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci bude mať status zamestnanca, a tým pádom škola ako taká, je odbremenená od zodpovednosti niesť nejaké následky takéhoto zranenia.
Ďalšou oblasťou, ktorú sme definovali, alebo teda bola definovaná ako problémová vyplývajúca z praxe bola oblasť, ktorá sa týka výkonu praktického vyučovania počas prázdnin. V tomto prípade sa navrhuje alebo predmetný návrh zákona navrhuje, aby žiak, ktorý vykonáva praktické vyučovanie po dobu letných prázdnin v podstate bol vnímaný alebo táto jeho práca bola vnímaná ako produktívna práca, aby mu prináležala odmena vo výške minimálnej mzdy, hodinovej mzdy, a tým pádom v podstate sa odbremení ďalšia prekážka. A zároveň, čo je dôležité povedať, že doposiaľ to funguje tak, že ak žiak vykonáva praktické vyučovanie počas prázdnin, tak o túto dobu sa mu vlastne kráti toto praktické vyučovanie, alebo teda hodiny praktického vyučovania počas školského roka. Toto by padlo a v podstate by sa to chápalo ako odborný rozvoj žiaka a zároveň by to malo pozitívny vplyv alebo dopad na príjem v rámci domácnosti. Čiže toto sú také základné okruhy, ktoré sú definované.
A ešte je tu ďalšia vec, tá piata oblasť, aby som nezabudla, a tá sa týka takpovediac oprávnenosti zamestnávateľa mať prístup k informačnému systému, čím sa vlastne týmto návrhom zákona ako keby otvára cesta pre zamestnávateľa vstupovať do informačného systému prostredníctvom inštruktora, aby mal smerodajnejšie a relevantnejšie informácie o nastúpených študentoch, o študentoch, ktorí v podstate vykonávajú praktické vyučovanie. Zároveň by mohol poskytovať informácie o tomto žiakovi škole. Čiže fungoval by tu istý princíp reciprocity na výmenu informácií pre dobro veci.
Toľko z mojej strany na úvod. Ak bude záujem, môžte sa prihlásiť do rozpravy.
23. 10. 2019 16:10:56 - 16:12:31 51. schôdza NR SR - 6.deň - B. popoludní Tlač 1732 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Pčolinská, Adriana (SME RODINA) - poslankyňa NR SR Vystúpenie   (text neprešiel jazykovou úpravou)
53.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedom výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1732). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
25. 9. 2019 16:44:34 - 16:46:04 49. schôdza NR SR - 10.deň - B. popoludní Tlač 1561 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Pčolinská, Adriana (SME RODINA) - poslankyňa NR SR -   (text neprešiel jazykovou úpravou)
88.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1561). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní, výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
20. 9. 2019 12:41:53 - 12:45:22 49. schôdza NR SR - 8.deň - A. dopoludnia Tlač 1632 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Pčolinská, Adriana (SME RODINA) - poslankyňa NR SR Uvádzajúci uvádza bod   (text neprešiel jazykovou úpravou)
93.
Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, ja by som z tohto miesta veľmi rada a veľmi stručne zopakovala, o čom tento predmetný návrh zákona je, ktorý predkladáme.
V prvom rade, prvú vec chcem zdôrazniť to, že tento návrh zákona predkladám počas tohto siedmeho volebného obdobia po tretíkrát. Táto moja iniciatíva, legislatívna iniciatíva vyvstala z toho, že ma oslovili zástupcovia združenia Právo na bývanie, ktorí mi objasnili ich príbeh, ktorý za týmto všetkým je, a keďže som to považovala minimálne ľudsky za vhodné nejakým spôsobom postarať sa o toto, zabezpečiť nejakú nápravu, zjednanie nápravy alebo odstránenie tej krivdy, ktorých sa na týchto ľuďoch spáchalo, rozhodla som sa teda pretaviť to do tejto legislatívnej podoby, pričom po tretíkrát tento návrh zákona, si dovolím tvrdiť, je takpovediac vyšperkovaný v tom zmysle, že ponúka tam istú formu finančnej náhrady alebo je tam ten princíp dobrovoľnosti, kde dotknutí ľudia majú možnosť dvoch ciest.
Pred tým, ako to vysvetlím, ešte na úvod je potrebné povedať, že celý tento problém sa ťahá už vyše 30 rokov, kedy v podstate reštituentom boli vrátené ich byty a, samozrejme, rukojemníkmi celej tejto situácie sa stali nájomcovia týchto reštituovaných bytov. Dosť podstatné je; alebo je potrebné povedať aj to, že v podstate od, za posledných šesť rokov výška toho regulovaného nájomného vzrástla o takmer 200 percent. Čiže v zásade v tomto prípade jednotlivé tie zainteresované strany, to znamená nájomníci reštituovaných bytov, vlastníci reštituovaných bytov, ako aj obce a štát v podstate svojím spôsobom každý ťahá za kratší koniec, niekto viac, niekto menej.
Návrh zákona, ktorý predkladám ja, a v dôvodovej správe, ak ste to študovali, ste sa dozvedeli, že v podstate vyše 80 % dotknutých osôb by privítalo formu finančnej náhrady. Je tam presne uvedený vzorec, podľa akého by sa to vyrátavalo.
A taktiež podľa mňa, keďže všetko spravidla stojí a padá na číslach, je potrebné povedať, že ak by 80 % týchto žiadateľov využilo túto možnosť, že by prijalo túto finančnú náhradu, tak, vážení, úspora v rámci štátneho rozpočtu by bola nemalá, pretože v takom prípade by to stálo štát necelých 47 miliónov eur, avšak ak by sme zobrali premisu, že chceme ponúknuť bytovú náhradu všetkým nájomníkom týchto reštituovaných bytov, tak v takom prípade by to štátnu pokladnicu stálo 70 miliónov eur. Čiže je tu aj úspora na strane štátu, vyhovelo by sa tým, ktorí sú najviac dotknutí, to znamená nájomníkom týchto reštituovaných bytov, mali by možnosť voľby a táto situácia by sa konečne po vyše 30 rokoch vedela elegantne vyriešiť.
Toľko teda z mojej strany, ja verím, že tento návrh zákona, do tretice všetko dobré, nájde podporu naprieč politickým spektrom. Pre tých z vás, ktorí ste čítali, verím, že pri troške objektívnosti uznáte, že je to veľmi elegantné a diplomatické riešenie a raz a navždy by sa sprevadil zo sveta jeden zásadný problém, ktorý keď sa pozeráme naňho okrem čísel aj cez čísla alebo cez optiku jednotlivých ľudských osudov, tak myslím si, že minimálne by nás hrial ten dobrý pocit z toho, že sme odstránili zásadnú krivdu a v nejednom prípade existenčné problémy ľudí, ktorých sa to týka.
Ďakujem. (Potlesk.)
20. 9. 2019 12:37:20 - 12:38:30 49. schôdza NR SR - 8.deň - A. dopoludnia Tlač 1632 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Pčolinská, Adriana (SME RODINA) - poslankyňa NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
89.
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám za skupinu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie SME RODINA návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 260/2011 Z. z. o ukončení a o spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 261/2011 Z. z. o poskytovaní dotácie na obstaranie náhradných nájomných bytov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Toľko na úvod, viacej poviem v rozprave, do ktorej sa týmto hlásim ako prvá.
20. 9. 2019 12:05:46 - 12:07:10 49. schôdza NR SR - 8.deň - A. dopoludnia Tlač 1649 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Pčolinská, Adriana (SME RODINA) - poslankyňa NR SR Vystúpenie   (text neprešiel jazykovou úpravou)
73.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
27. 6. 2019 15:22:58 - 15:23:11 46. schôdza NR SR - 8.deň - B. popoludní Tlač 1468 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Pčolinská, Adriana (SME RODINA) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
60.
Už? Aha. No ďakujem pánu kolegovi Pčolinskému za podporné stanovisko, zdieľame rovnaké morálne, názorové a iné hodnoty.
27. 6. 2019 15:11:23 - 15:20:44 46. schôdza NR SR - 8.deň - B. popoludní Tlač 1468 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Pčolinská, Adriana (SME RODINA) - poslankyňa NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
56.
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, ja by som z tohto miesta chcela stručne a po jasnej, vecnej argumentačnej línii zaujať svoje stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Ja som k nemu vystupovala už v prvom čítaní, kde náš klub hnutia alebo hnutie SME RODINA sa zdržalo, pričom v rámci reči a potom ešte aj pri iných príležitostiach, napríklad v diskusii s kolegynkou Smolíkovou, som jasne uviedla, že chápem – a toto je dosť podstatný moment, že chápem pohnútky a ambície predkladateľov tohto zákona, že prečo to predkladajú, ale zároveň jedným dychom som argumentovala aj tým, čo ma v tom predmetnom návrhu zákona vyrušuje.
Vtedy som uviedla niekoľko bodov ako napríklad to, že podľa môjho názoru nie je správne predlžovať tú povinnú školskú dochádzku z desiatich na jedenásť rokov, taktiež som vtedy uvádzala aj to, že sa mi vonkoncom nepáči alebo podľa môjho názoru nie je správne a vhodné to, aby v rámci toho zákona to dieťa vtedy takpovediac prepadlo, aby sa to s ním potom ťahalo po zvyšok plnenia, toho obdobia plnenia povinnej školskej dochádzky.
Potom sme mali, samozrejme, k predmetnému návrhu zákona niekoľko výborov, kde som bola vyzvaná alebo kde bola tá možnosť, tak ako všetci členovia výboru mali možnosť pripomienkovať tento zákon, dať pozmeňujúce návrhy a podobne. Ja som vtedy doručila nejaký súpis mojich postrehov a pripomienok kolegyni alebo teda výboru ako takému a potom v podstate som bola oboznámená o nejaký ďalší časový sled s pozmeňujúcim návrhom troch poslancov, ktorý bol teda dosť rozsiahly. A tu práve prichádzame k tomu momentu, ktorý by som chcela zdôrazniť, že v rámci tohto pozmeňováku som si prečítala, samozrejme, nie je to dokonalé, hej, nič nie je na svete úplne dokonalé, ale v rámci toho pozmeňujúceho návrhu sa mi páčilo niekoľko momentov a práve pre tieto; a znova zopakujem aj svoje predchádzajúce stanovisko, hneď teraz z tohto miesta uvádzam, že za daný zákon zahlasujem.
Po prvé, v tom pozmeňováku sa ponecháva desaťročná povinná školská dochádzka, čo je teda fajn, taktiež sa to pre-kla-si-fi-ku-je z plnenia povinnej školskej dochádzky na povinné predprimárne vzdelávanie, čo je takisto fajn. Poviem prečo. Ako som uviedla, som matka osemročného dievčatka. Aj napriek tomu, že je to jedináčik a v podstate som mala tú možnosť voľby, pretože moje pracovné zaradenie v tom čase nepatrilo medzi exponované, čiže nepatrila som do kategórie matiek, ktoré sa boja o svoje pracovné miesto, že stratia pozíciu a podobne, som svoju dcéru dala do škôlky, keď mala dva a pol roka.
Musím povedať, že je bez diskusie, aké sú benefity kolektívu, to si myslím, že sa tu asi zhodneme všetci v tejto sále, a za týmto si tvrdo stojím. A vtedy som argumentovala a ten argument naďalej zostáva, že som sa len bála toho, že ak chceme podchytiť tú rómsku populáciu v zmysle, že chceme zabezpečiť, aby mali sociálne návyky, spoločenské, hygienické a tak ďalej, tak som povedala, že je podľa mňa neskoro, keď chceme dieťa v piatich rokoch učiť používať toaletný papier a podobne. Pokiaľ sa týka majoritnej populácie, tak tam som povedala to, že som si vedomá benefitov, preto som to dieťa sama umiestnila do škôlky. A taktiež čo som minule zabudla povedať a teraz by som to chcela pripomenúť, častokrát sa stáva to, že keď to dieťa navštevuje, teda respektíve nenavštevuje kolektív a je potom umiestnené do škôlky, vo väčšine prípadov je to cítiť, že tam absentuje nejaká povedzme schopnosť nadväzovať kontakty, komunikačné schopnosti, schopnosť vychádzať s rovesníkmi v kolektíve a podobne a dokonca ja, čo som umiestnila dcéru do základnej školy, do súkromnej základnej školy, podotýkam z dôvodov nie snobských, ale z dôvodov čisto pragmatických, som bola častokrát svedkom toho, keď to dieťa, keď nastúpilo do školy a nebolo takpovediac začlenené predtým do kolektívu, to dieťa malo elementárne medzery v socializácii, ako napríklad používať ten spomínaný toaletný papier, pretože padla otázka zo strany mamy, či teda pani učiteľka bude chodiť prvý polrok alebo prípadne rok na toaletu s tým dieťaťom a pomáhať mu, lebo ono ešte nie je celkom zvyknuté.
Takže týmto zákonom, som presvedčená, že sme schopní eliminovať takú tú opičiu lásku častokrát detí, ktoré nie sú začlenené do kolektívu. A znova opakujem, chápem to ako niečo, čo je prospešné, ale nie je direktívne v tom tvrdom a negatívnom slova zmysle. Preto uvedený návrh zákona podporím.
Pokiaľ; nedá mi predsa len z tohto miesta – ale čisto konštruktívne a bez akýchkoľvek osobných invektív – povedať, že keď sa bavíme o pozmeňujúcich návrhoch k tomuto zákonu, tak sa mi zdá byť maximálne pokrytecké argumentovať tým, že to je len politika a podobne. Veď predsa my v rámci uvedených pozmeňovákov, áno, riešime napríklad stravovanie v rámci obedov zadarmo a podobne, ale prepánajána, tak keď sme takí liberálni častokrát, ako som mala svedkom to počuť za posledné debaty, tak prečo napríklad to stravovanie nemôžu poskytovať alternatívne inštitúcie? Veď moje dieťa takisto sa stravuje v reštaurácii neďaleko školy, pretože tá škola kapacitne alebo z nejakých xy irelevantných dôvodov na tomto mieste nie je schopná to stravovanie poskytnúť. Pokiaľ to stravovanie spĺňa hygienické a iné požiadavky, tak v tom nevidím najmenší problém.
Ďalšia vec. Bavíme sa tu o tom, že raz sa niečo prijalo, raz sa niečo neprijalo, teraz to principiálne odmietame, lebo je to politické a ja neviem čo. Znova, keď si chceme naliať čistého vína, chceme byť k sebe úprimní, že naozaj nám ide o dobro ľudí, tak vám pripomeniem jednu, jednu udalosť. Ja som, teraz nechcem klamať, bolo to dávnejšie, predkladala jeden balík zákona, v rámci ktorého som hovorila o logopédoch, školských uniformách a taktiež tam boli začlenené aj osemročné gymnáziá. Vtedy ani pes po mne neštekol. Samozrejme, že ten zákon nebol prijatý, neprešiel, zobrala som to ako holý fakt, hej? O tri alebo štyri mesiace bol tento zákon, ktorý riešil osemročné gymnáziá, znova nastolený a, vážení, ja sa pýtam, vtedy som kričala, a ja som to predložila a vy teraz opakujete a prečo ste to neschválili? Ja som sa jednoducho držala premisy, to, čo hlásam, tak to aj držím, že chcem pomôcť ľuďom. Prešiel ten zákon? Navýšili sa kvóty? Prešiel. Tak potom prečo by som teraz vypisovala po facebookoch a kričala po pléne, že aha, tak oni mi to ukradli a to bol môj nápad a teraz to chcete znovu predkladať a aké je to pokrytecké a vy z toho chcete vytĺcť politický kapitál a ja neviem čo.
Podľa môjho názoru my absolútne nie sme schopní v niektorých momentoch odabstrahovať od osobného a zo všetkého sa snažíme vytĺcť ten trápny politický kapitál. Ja keď sa držím toho, že chcem niekomu pomôcť, tak je jedno, či sa to nastolí v januári alebo v marci, keď sa mi to raz páči a viem sa s tým stotožniť, úprimne a vnútorne, keď už hovoríme o tom vnútru dneska, vnútre dneska, že nevidíme dovnútra niekoho, tak aspoň sám za seba viem, či sa mi niečo páči a či je to dobré alebo nie. Takže z tohto dôvodu znova opakujem, ja predmetný návrh zákona podporím.
Dôvody sú jasné. Samozrejme, znova opakujem, určite to nie je dokonalá verzia, ale skúsme sa na veci pozerať tou optikou toho optimistického a dobrého, že keď je niečo veľa pripomienkované, tak nepozerajme na to, že to sú len prílepky a aké to bolo v prvopočiatkoch zlé, ale pozerajme na to z tej druhej stránky trochu, že aha, tak asi chceme niečo skvalitniť a keď to už má prejsť a všetci matematiku tuná ovládame, tú elementárnu, tak vieme, že to prejde, tak nech to prejde v čo možno najlepšej možnej miere. A som presvedčená o tom, že predkladatelia tohto návrhu zákona nechcú niekomu robiť napriek alebo niekoho, a už vôbec nie deti, samozrejme, nejakým spôsobom penalizovať, ohrozovať, robiť im zle.
A ešte posledná vec, čo si neodpustím na tomto mieste nespomenúť. Keď sme sa bavili o tých drogách, ja sama som 15 rokov v školstve, príde mi nanajvýš nevhodné, minimálne ľudsky, ak nie inak, tvrdiť, že keď si dá niekto nejakú marišku, a, však mu to prepáčme a tak ďalej. Keď som raz učiteľ a zdravo zmýšľajúci človek, ktorý keď už nič iné má rád zdravý životný štýl a má rád svoje zdravie, tak jednoducho nebudem robiť také veci, že mám ambíciu pracovať s deťmi, pôsobiť s mládežou, byť príkladom, že však jedna mariška sa mi odpustí. To je podľa mňa akože dosť mimo argumentácie.
A viete prečo? Mám jedného známeho, ktorý sa uchádzal o post, neviem presne, ako sa volala tá pracovná pozícia, pointa bola tá, že chcel pracovať na letisku v rámci tej riadiacej veže. Dotyčný splnil všetky kritériá, bol úspešný v pohovoroch, splnil všetky papierové aj iné náležitosti, ale do pracovného pomeru ho nezobrali. A viete prečo? Pretože ten človek, ktorý chcel robiť na tej navigačnej veži, mal záznam, že jedného dňa močil na verejnosti. Tak to je diskvalifikácia toho, aby taký človek pracoval na letisku? A keď učiteľ, ktorý má ísť vzorom, príkladom, tak nech si dá tú marišku, veď to je v pohode, nie, však o nič nejde. Ja by som to, ľudia zlatí, zakázala každému, nieže pedagógom.
Toľko z mojej strany. Ďakujem. (Potlesk.)
17. 5. 2019 10:40:49 - 10:42:24 45. schôdza NR SR - 7.deň - A. dopoludnia Tlač 1449 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Pčolinská, Adriana (SME RODINA) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
28.
Ďakujem pekne. V prvom rade vďaka pánu kolegovi Gröhlingovi za postreh.
K pani kolegyni Zimenovej ja len toľko, že tak ako ja chápem ten Dohovor o právach dieťaťa, keď som sa teda o tom tu vyjadrovala, je to, že dostupnosť a dostupnosť sa dá chápať rôzne, hej. Keď ja bývam v Ružinove a vyhovuje mi nejaká škôlka a chcem ju mať, ja neviem, chcem, aby moje dieťa ju navštevovalo, ale nepatrím pod ten obvod, tak si vybavujem a snažím sa ho umiestniť tam. Ale myslím si, že k dnešnému dňu neexistuje situácia, ak sa bavíme o dostupnosti vzdelávania, povinného vzdelávania, že dieťa nemôže nastúpiť na povinnú základnú, pre plnenie povinnej základnej školy.
Dostupnosť ja chápem, že niekde v Afrike proste nie sú školy, nie sú zriadenia, čiže to sú podľa mňa dve odlišné veci a v zásade nemožno povedať, že na Slovensku sú negramotní ľudia, lebo nemáme školy. To je prvá vec.
Druhá vec. Dostupnosť vo vzťahu k tomu predškolskému vzdelávaniu ja som myslela to, že poďme sa baviť o tom, aby sme tú predškolskú prípravu, v prípade, že je potrebná, dali pod strechu základnej školy, ale teraz som neriešila to v zásade v mojom príspevku, či tá, ja neviem, predškolská príprava bude na materskej škole, kde ten rodič chce, v mieste bydliska, kde patrí, alebo to dá niekde inde, lebo mu to vyhovuje z xy dôvodov.
Čiže toľkoto z moje strany, neviem, či sme sa správne pochopili, ale keď sme hovorili alebo keď som sa ja vyjadrovala o tej dostupnosti, tak som uvažovala v úplne v iných intenciách zjavne ako vy.
Ďakujem.
17. 5. 2019 10:30:35 - 10:38:05 45. schôdza NR SR - 7.deň - A. dopoludnia Tlač 1449 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Pčolinská, Adriana (SME RODINA) - poslankyňa NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
22.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som na tomto mieste v rámci prvého čítania k predmetnému návrhu zákona vystúpila značne stručne v tom zmysle, že vystupujem jednak za náš klub SME RODINA, ale v prvom rade chcem prezentovať svoj vlastný názor ako matka, ale zároveň človek, ktorý viedol na túto tému diskusie s mnohými ľuďmi z môjho okolia, či už cudzími, rodinnými príslušníkmi, známymi, pretože tento zákon okrem toho, že sa týka detí, je zásadný aj v tom a podľa mňa rozprúdi ešte len veľkú diskusiu v rámci spoločnosti, lebo sa týka v podstate každej rodiny. V každej rodine sú deti, a keď tá rodina nevychováva konkrétne už dieťa pod jednou strechou, tak sú tu starí rodičia a tento zákon či už priamo, alebo nepriamo ovplyvňuje fungovanie rodiny v mnohých ohľadoch a ovplyvňuje dieťa v mnohých ohľadoch.
V prvom rade by som rada povedala to, že keď sa prijímajú zákony, tak zákony sa prijímajú pre celú spoločnosť. Čiže podľa mňa je chybné, keď vychádzame z tej premisy, že predkladáme konkrétny návrh zákona preto, aby sme pomohli, ja neviem, marginalizovaným skupinám obyvateľstva, znevýhodneným, problémovým deťom zo sociálne slabšej vrstvy a podobne. Táto téma, keď už je ambíciou tohto zákona riešiť aj toto, by mala podľa mňa byť zastrešená niekde inde. To je prvá vec.
Druhá vec. Tento návrh zákona po jeho prečítaní v podstate hovorí o tom, že ruší sa inštitút odkladu nástupu na povinnú školskú dochádzku. Čiže znamená to, že ak to dieťa, v úvodzovkách, prepadne v rámci tej povinnej predškolskej prípravy, tak sa to v podstate s ním bude ťahať celý život.
Ďalšia vec. Máme tu zave..., alebo chce sa tu zaviesť niečo ako celodenná a poldenná predškolská príprava. Veď v podstate, keď je raz niečo povinné pre všetkých, čo v rámci povinnej školskej dochádzky je povinné pre tieto deti, keď dovŕšia piaty rok veku, tak v podstate by to malo byť konštantné a rovnaké čo do kvality aj kvantity pre všetkých ľudí. To znamená, že nemal by tam byť rozdiel či, á, v tom, že jedno dieťa bude absolvovať štvorhodinovú a niekto zase osemhodinovú prípravu. Pretože to sa nejakým spôsobom odzrkadlí na tých osnovách.
Ďalšia vec, ktorá sa uvádza alebo ktorou sa argumentuje, keď som to čítala, ten zákon a diskusie k tomu, že sa argumentuje Dohovorom o právach dieťaťa, veď predsa všetci vieme, že ten dohovor je tu preto, aby zabezpečil to povinné alebo možnosť vzdelávania najmä v oblastiach, ktoré sú, kde je toto vzdelanie, kde je problém s dostupnosťou tohto vzdelania. A vieme, že Slovenská republika nie je toho príkladom. Čiže my si zamieňame právo na vzdelanie a chceme tu zaviesť alebo uvaliť povinnosť vzdelávať deti predškolského veku v našich podmienkach.
A teraz za mňa, aby som teda len nebola kritická, alebo teda neprezentovala také nejaké momenty, ktoré mňa osobne v tomto zákone vyrušujú okrem iného. Určite chápem iniciatívu tohto zákona a chápem dobrý úmysel za ním a do značnej miery sa viem stotožniť s tým motívom, ktorý tam je. Ale vieme, že v súčasnosti máme desaťročnú povinnú školskú dochádzku, čo ja by som možno navrhla v tomto štádiu, i keď nás, samozrejme, ešte čakajú rokovania za okrúhlym stolom a bude ešte určite bohatá diskusia k tejto téme, ja by som navrhla to, aby sme ponechali šesťročnú dochádzku v rámci materskej školy, aby tie deti navštevovali materskú školu s tým, že na dobrovoľnej báze, to znamená, že keď rodič chce, nech ho dá, ja neviem, do jaslí alebo nech ho dá od troch rokov, ako to zvyčajne je, alebo nech ho dá na ten posledný rok, polrok, alebo nech ho nedá vôbec. A potom po ukončení alebo po návšteve tejto materskej školy v šiestich rokoch deti, ktoré budú pripravené nastúpiť do školy, nech nastúpia do 1. ročníka základnej školy, a tie deti, ktoré potrebujú odklad povinnej školskej dochádzky, nech je teda zriaďovateľom podľa dopytu a potreby konkrétnej spádovej oblasti zabezpečený nultý ročník na dobrovoľnej báze, ale nech je táto predškolská príprava realizovaná pod hlavičkou základnej školy. Tým pádom by sa ponechala doposiaľ desaťročná povinná školská prechá..., á, dochádzka a taktiež si myslím, že tie deti by boli pripravenejšie.
Pretože čo sa deje dneska? V podstate ide o to, že častokrát vám tí rodičia a nielen rodičia - najprv to poviem z pohľadu rodiča. Rodič povie, že to dieťa nech si predĺži detstvo, čo ja som absolútny zástanca toho, nech to dieťa je zrelšie, predsa keď mu dám odklad, dneska sa mnoho rodičov rozhoduje na základe toho, že keď mu dám odklad, tak to dieťa bude lepšie v tom prvom ročníku, bystrejšie, ľahšie mu pôjdu tie povinnosti, nebude sa až tak trápiť a tak ďalej. A to povedia nielen rodičia, ale to vám povie aj školský psychológ pri posudzovaní zrelosti dieťaťa, že môžte mu nechať odklad, nič tým nepokazíte v zásade, hej. Okrem toho, že je to komfortné pre celkový chod rodiny, pretože dieťa nemusí ráno vstávať, rodičia môžu cestovať, tak je to v podstate vhodné aj z hľadiska jeho vývinu.
A keď už hovorím o tom chode rodiny, možnože niekto by povedal, že toto je taká skôr komfortná záležitosť, že prečo to sem miešame, ale keď vyriešime tú problematiku toho, že čo je najvhodnejšie pre dieťa, ktorý ten vek je optimálny alebo vhodný, tak potom je tu ešte aj to B v podstate, a keďže je to zákon, ktorý sa týka fungovania alebo chodu rodiny, tak ja vám garantujem, že mnoho rodičov to uvíta, keď bude mať skôr tú možnosť predĺžiť to detstvo dieťaťu, vyčkať na jeho zrelosť, ak to teda potrebuje, než uvaliť tú povinnosť, že od piatich rokov začneme vzdelávať.
Dneska niektorí moji známi dávajú deti do súkromných škôl, základných škôl, pričom vieme, že tam začína povinná školská dochádza, alebo teda predškolská povinná dochádzka od toho piateho roku života. A môžem vám povedať, i napriek tomu, že je to prestížna škola, že má dobré renomé, že sa tam kladú požiadavky na to dieťa, hej, že to dieťa už žije v tom, v tom prostredí súťaživosti a pripravuje sa na ten život a na reálny život oveľa skôr, tak môžem vám povedať, že tí rodičia vám zároveň jedným dychom povedia, na štyri oči alebo možno aj otvorene, že to dieťa je unavené, že ho oberáme o detstvo, že to je proste zásadný zásah do rodiny, hej. V tom nie vždycky pravom slova, v dobrom slova zmysle. Áno, sú tam isté benefity, ale koľko detí z populácie je tých ozaj nadaných a chceme ich a podľa mňa nie je vhodné a správne si zamieňať nadanosť s tým, či to dieťa chceme vytrhnúť z toho detského bezstarostného prostredia, z toho rodinného a uňho hneď uvaliť tú potrebu predškolského vzdelávania.
Čiže toľko z mojej strany na úvod, sme pri prvom čítaní, takže ešte bude s kolegyňou Smolíkovou určite priestor aj s pánom predsedom školského výboru sa o tom pobaviť. Ja budem veľmi rada, ale nateraz v tomto štádiu je to nielenže môj súkromný názor, ako by sa to dalo riešiť alebo ako by sa to dalo zmeniť, ale je to aj názor mnohých nielen odbornej verejnosti, ktorí majú čo do toho povedať, ale aj rodičov. A v prvom rade sa tu bavíme o rodičoch, a teda ešte v prvom rade pred nimi sa tu bavíme o deťoch. Takže toľko z mojej strany v tomto štádiu.
Ďakujem.
9. 5. 2019 17:18:39 - 17:20:08 45. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 1437 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Pčolinská, Adriana (SME RODINA) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
143.
Ďakujem pekne. Ja len trošku poopravím, že ja som myslela ten krajec chleba nie v zmysle čo do množstva roboty, ja som si istá, že oni majú čo robiť aj na tom metodickom centre, ja som skôr myslela ten finančný objem, ten balík, ktorý má byť alokovaný na túto, na tento účel.
A znova opakujem, ja nepochybujem o tom, že formálne všetko bude ošetrené, že na všetko sa bude myslieť a taktiež pani ministerka pri najlepšej vôli, vedomí a svedomí bude sa snažiť o to, aby všetko bolo dodržiavané.
Ja len vychádzam z toho, že v minulosti, keď som pôsobila na tej vysokej škole ešte v Bratislave a mali sme napríklad také rozširujúce štúdium, tak vždy ľudia sú len ľudia a každý hľadá tú cestičku menšieho odporu a v konečnom dôsledku tu platí krásne to príslovie, že keď "kocúr nie je doma, myši majú raj".
Čiže oficiálne, formálne všetko bude fantastické, štátnice prebehnú, záverečné práce sa napíšu, lenže v reále ja stále hovorím o tej jednej veci, že kým sa, od momentu, kým sa dopracujete k tomu titulu, hej, že ako to bude prebiehať. A ja stále rozlišujem medzi teóriou, teoretickými poznatkami, ktoré vedia predať, ja neviem, tí docenti, profesori, a potom rozlišujem medzi tou praxou tých učiteľov, ktorí v konečnom dôsledku tí žiadatelia o rozširujúce štúdium tú prax nepotrebujú, to je v podstate celé. Už potom vo finále, že čo a ako to formálne uzavretie, ja nepochybujem o tom, že všetko bude kóšer, len do toho momentu, kým sa dopracujeme k tomu zelenému stolu, ako bude prebiehať tá výučba a to školenie. To je celé.
Ďakujem.
9. 5. 2019 17:07:43 - 17:16:36 45. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 1437 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Pčolinská, Adriana (SME RODINA) - poslankyňa NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
139.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, ja by som chcela veľmi stručne zareagovať k tomuto predmetnému návrhu zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch. Ja už som na tomto mieste raz vystúpila pri prvom čítaní k tomuto zákonu, kde som sa venovala výlučne vysokému školstvu a takisto bude tomu tak aj teraz.
V podstate ide o to, že dnes na výbore sme zase raz o tomto zákone hovorili zľava, sprava. V zásade nebudem venovať pozornosť pre krátkosť času jednotlivým úrovniam, ktoré tento zákon rieši, čiže základné, stredné školy, ale iba vysokým školám. A práve pri tých vysokých školách je tam jeden moment, ktorý, ako sa hovorí, ľudovo povedané, mi takpovediac trhá žily v tom zmysle, že keby som do toho nevidela z osobnej praxe, tak by som tak za to nebojovala, aby som nepoukázala teda na ten problémový aspekt, ktorý podľa môjho názoru spočíva v tom, že mnohí z vás používate argument ten, že treba zvýšiť kvalitu pedagogických fakúlt, a teda ich absolventov a tak ďalej, aby učitelia, ktorí prichádzajú do praxe, aby boli kvalitnejší, pretože dneska tá úroveň je taká, aká je. Ja sa s týmto tvrdením do istej miery stotožňujem, ale aby sme aj nejakým spôsobom vyriešili tento neželaný stav a podľa môjho názoru tento návrh zákona tak, ako je koncipovaný, tento stav nerieši, sa treba pozrieť, že čo spôsobuje ten súčasný stav.
Keď si zobereme absolventa právnickej fakulty, tak právnik, absolvent právnickej fakulty bude pravdepodobne právnik alebo bude pôsobiť v nejakej sfére, kde využije tie svoje znalosti a vedomosti. Keď zobereme lekársku fakultu, tak tam je to absolútne bez debaty. Keď vyštudujete lekársku fakultu, tak spravidla máte ambíciu držať sa toho fachu, ktorý ste vyštudoval, a veľmi málo sa stáva to, aby lekár povedzme robil sekretára, sekretárku a podobne alebo sa venoval nejakým humanitným vedám. Keď však vyštudujete pedagogickú fakultu, tak už len v profile absolventa ten, ten diapazón tých možných uplatnení je tak strašne široký, že aj moja 15- alebo 17-ročná prax ukazovala a ukazuje stále, že spravidla, ja to teraz poviem bajočko, zo 100 absolventov pedagogickej fakulty máte reálne možno 20, a to hovorím veľa, ktorí idú naozaj robiť to učiteľské povolanie. Potom tí ľudia končia ako tlmočníci, ja neviem, rôzne iné humanitne orientované profesie, kde im toto vlastne umožnené je a vedia sa rýchlo zorientovať. A tí učitelia, ktorí tí 20 idú, to sú spravidla, ešte z tých 20 máme 15 zúfalcov, ktorí sa chcú niekde upichnúť, ale nezadarilo sa, a je tam tých 5 odhodlaných, ktorí sú fakt učitelia, ktorí žijú týmto povolaním, sú učitelia telom aj dušou a robia to povolanie bez ohľadu na plat, ktorý majú a ktorý tu bol dneska spomínaný kolegom Gröhlingom, sú ochotní toto povolanie robiť a robia to s vášňou. Čiže okej.
Lenže keď my teraz zoberieme premisu, že keď umožníme ministerstvu zriadiť nejakú organizáciu, povedzme metodické centrum alebo nejakú inú, si ju nazvime, to je jedno, organizáciu, ktorá bude ponúkať toto doplňujúce aj pedagogické štúdium učiteľom, ktorí už fungujú, ale nemajú na to titul potrebný, ktorý je požadovaný, a bude to garantované docentom, čo má byť ako tá zábezpeka alebo záruka tej kvality, tak ja vám zase hovorím, že to tak nebude, a z jedného jednoduchého dôvodu.
Za prvé podporíme ten fenomén, čo som spomínala už minule, lietajúcich profesorov a docentov. Už dnes nám to vadí, keď profesor a docent má dva úväzky. Dneska je to ošetrené tak, že môžete mať jeden 100-percentný a druhý 99,9 alebo a tak ďalej a tak ďalej. Len spravidla ľudia toho druhého docenta, profesora nechcú, lebo im nemôže garantovať, je pre nich nezaujímavý. A ten učiteľ, aj keď sa nebavíme o garantovaní, jednoducho, keď už pôsobíte niekde inde, už vás to rozptyľuje, potom je to na úkor vedeckovýskumnej činnosti, lebo máte vedeckých pracovníkov, na katedre máte pedagogických zamestnancov a tak ďalej, ktorí učia a tak ďalej a tak ďalej.
Pointa je tá, že teda, keď ten docent má byť fyzicky prítomný, nazvime to napríklad na metodickom centre, tak už je to na úkor toho pôsobenia na tej alma mater, na tej vysokej škole. Keď to má byť len figúrka, ktorá prepožičia svoj titul na to, aby to zagarantovala, zase to nie je dobré, lebo pozrime sa, aká vzorka alebo kto sú takpovediac klienti rozširujúcich doplňujúcich štúdií a podobne na pedagogických fakultách. Sú to učitelia z praxe, ktorí sú perfektní v tom, čo robia, čo som videla ja reálne, keď mi na prednáške sedelo, ja neviem, 100 ľudí a z toho bolo 20 externistov, alebo teda rozširujúcich, ktorí boli úplne perfektne prakticky podkutí, ale tí ľudia nemali, nemali vedomosti z oblasti teórie, nemali, neboli uzrozumení s tými taxonómiami a so všetkými tými vednými odbormi, čiže oni potrebovali tú teoretickú, tú vedeckú časť.
A my teraz chceme urobiť to, že nejaké metodické centrum, čo už v podstate svojho zamerania je centrum, ktoré je metodické, čiže ako niečo robiť, čiže má sa zaoberať, ja neviem, tvorbou príručiek pre učiteľov, školení, seminárov, tak tento človek bude akože poskytovať tú teóriu tomu budúcemu, alebo teda už existujúcemu učiteľovi, ktorý potrebuje ten vedecko-pedagogický titul, doplniť to vzdelávanie. No podľa môjho názoru je to nezmysel, pretože metodik je raz metodik a jednoducho vedec bude vždy vedec na tej vysokej škole. A to potom máme aj ten fenomén, čo sme sa s tým ixkrát my akože vysokoškolskí pedagógovia stretli, že keď ste sa stretli na porade katedry, tak ste krásne videli, kto je vedec, kto vie uvažovať intelektuálne v tých intenciách nejakých hypotéz a tak ďalej a tak ďalej, čiže to, o čom je to prednášanie na vysokej škole, a kto je, naopak, ten tzv. zborovňový typ. Taký typický stredoškolák, ktorý vie učiť, má tie praktické vedomosti a tak ďalej, ale keď máte niečo vysvetliť, má zaškoliť diplomanta, ktorý teda má tú ambíciu získať vedecko-pedagogický titul, tak taký človek vám jednoducho nič nedá, hej, lebo nedá sa, keď nie je tam ten potenciál, tak sa nedá.
Čiže z môjho pohľadu, keď chceme skvalitniť pedagogické fakulty, a je čo skvalitňovať, s tým sa ja absolútne stotožňujem, s týmto názorom, tak poďme to urobiť trošku z iného konca, aby sme neprehĺbili ten súčasný neželaný stav, a síce, zapojme tie metodické centrá. Veď využime to, čo ony majú, že ony majú tie praktické vedomosti, že sú skôr orientované na tú prax a nech ony prichádzajú pod tú hlavičku vysokej školy a povedzme posilnia tú zložku pedagogických praxí, ktoré nie vždy, ale na niektorých školách môžu byť poddimenzované. Ja sa nehádam, ja to beriem, je to podľa mňa skvelý nápad a určite to prispeje k tomu všetkému, aby tá, ten absolvent bol ešte kvalitnejší.
I keď znova opakujem, že v prípade doplňujúceho a rozširujúceho štúdia to, o čom, čo rieši tento zákon, si myslím, že to nie je až tak potrebné, ak vôbec. Pretože naozaj tí poslucháči, ktorí majú ambíciu získať toto doplňujúce vzdelávanie, môžu školiť mojich denných študentov, ktorí nevedia ani teóriu a nemajú ani tú prax.
Čiže preto sa nazdávam, že vytvoriť nejakú inštitúciu pod hlavičkou ministerstva školstva, dať tam figúrku docenta ako garanta, či už fyzicky prednášajúceho, alebo len zabezpečujúceho nejaké vzdelávanie, je podľa mňa nie správne a šťastné riešenie a som si takmer istá, že prax ukáže, že to bude nie dobré riešenie. Pretože čo urobí taký človek? Pôjde po línii ľahšej cesty, v konečnom dôsledku to odznelo aj nahlas, že je to všetko o peniazoch. Tak je to naozaj tak, že teraz metodické centrá sú už také zúfalé, že im teraz treba dať nejaký ten krajec chleba, aby si odkrojili a najedli sa? Veď, áno, vysoké školy potrebujú peniaze, sú poddimenzované, lenže tu sa nebavíme teraz prioritne o peniazoch, ale tu sa prioritne bavíme, celé to moje vystúpenie je orientované na to, že jednoducho vysoká škola má nejaký cieľ, ponúka nejaké vzdelanie, ktoré spočíva, alebo teda skladá sa z nejakých zložiek, a my chceme urobiť to, že ten, kto si má doplniť, v prvom rade získa ten vedecko-pedagogický titul a doplní si tú teóriu, lebo prax má bohatú, tak my ho ideme dať pod nejakú inštitúciu, ktorá bude z podstaty svojej veci a zamerania orientovaná metodicky, ale bude tam ktosi z vysokej školy, to gro, po ktorom tak bažíme, ten teoretik, ktorý tam možno fyzicky príde a niečo si tam odučí, tých 10 hodín alebo, ja neviem, 30 za semester, tak ako je to v podstate teraz pri externistoch, že dochádzajú, alebo dokonca sa tam ani neobjaví, hej. Dá tam nejaké sylaby, dá tam nejaké infolisty a však ty z toho metodického centra odprednášaj to, hej, máš tam nejakú brožúrku alebo si niečo stiahni z Googla. Ja vám garantujem, že takto to bude.
Takže toľko z mojej strany len na základe praktických skúseností, a teda teším sa s pánom predsedom výboru na ďalšiu debatu. Aj vďaka jeho historickej pamäti.
Ďakujem.
2. 4. 2019 10:39:27 - 10:41:27 43. schôdza NR SR - 5.deň - A. dopoludnia 2 Tlač 1262 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Pčolinská, Adriana (SME RODINA) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
30.
Ďakujem pekne. Ja by som, ak dovolíte, súbežne zareagovala aj na pána Petráka, aj na pani Smolíkovú. Ja rozumiem všetkému a súhlasím s tým, že keby to bolo tak do bodky, ako sa teraz v tomto štádiu prezentuje, tak by to bolo fajn. Ale ja sa obávam toho, že keď tam zaznel ten argument, že riaditelia základných, teda základných, stredných škôl sa sťažujú, že tí absolventi pedagogických škôl prichádzajú nie v dobrom stave, ja si myslím, že tento problém trošku má svoje korene aj niekde inde, a síce v tom, že častokrát, i keď to nie je príjemné počuť, tak ako v prípade napríklad sociálnej práce, tak aj v prípade učiteľského povolania, je to častokrát konečná pre študentov, aby nadobudli nejaké vysokoškolské vzdelanie a mali titul pred menom, hej? Lebo je to také všeobjímajúce, čiže tí absolventi, teda tej vysokej školy, nájdu uplatnenie naprieč rôznych komerčných inštitúcií, kdežto kde, keď niekto vyštuduje medicínu, tak je vysoko pravdepodobné, že sa tým bude teda živiť iba v tomto odbore.
Preto si myslím, že tie metodicko-pedagogické centrá, keď ich chceme nejako angažovať, a ja to teraz neberiem tak, že ja si uzurpujem alebo za vysoké školy si uzurpujeme to, že iba my a nikto iný a buchneme do stola, vždy je čo skvalitňovať, že by mohli mať, ja sa len vždycky obávam tej hierarchie. To je to, čo sa snažím povedať a čo som sa snažila povedať v tom expozé, že tie pedagogické školy alebo tie metodicko-pedagogické centrá môžu poskytovať nejakú podpornú funkciu, že oni môžu tým učiteľom pomôcť, lebo napríklad mnoho vysokých škôl má fantastické cvičné školy, hej? Ale sú aj také povedzme, kde je to poddimenzované, kde sa tomu neprikladá až taká váha alebo nie sú možnosti, alebo nie je ochota zo strany škôl poskytovať pre učiteľov takéto cvičné triedy, tak tam možno by mohlo nastúpiť metodicko-pedagogické centrum, ktoré by toto poskytovalo, ale určite som neni zástanca toho, aby to metodické, metodicko-pedagogické centrum zo svojej podstaty a to portfólio, ktoré má, aby poskytovalo regulérnu, regulérne vysokoškolské vzdelanie ukončené titulom magister alebo bakalár. To je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
2. 4. 2019 10:26:39 - 10:36:27 43. schôdza NR SR - 5.deň - A. dopoludnia 2 Tlač 1262 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Pčolinská, Adriana (SME RODINA) - poslankyňa NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
24.
Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážené dámy, vážení páni, ja by som sa k tomuto predmetnému prerokovanému návrhu zákona chcela vyjadriť v jednej konkrétnej rovine, pretože všetci moji rečníci, ktorí budú nasledovať po mne, určite budú preberať tento zákon naprieč všetkých úrovní tých vzdelávacích inštitúcií.
Je jasné, a teda hlavne my, čo sme boli na školskom výbore, vieme, že bolo vznesených množstvo pripomienok. Keď budem optimista, tak poviem, že je jasné, že školstvo potrebuje zmenu, potrebuje prekopať a tak, kto nič nerobí, nič nepokazí, takže v tomto smere beriem, že tie pripomienky sú na mieste. Pokiaľ si dobre pamätám, 602 bolo z nich celkových, celkový počet týchto pripomienok a 352 zásadných.
Podstatné je ale to, že ja keď som si čítala tento návrh zákona, ako človek, ktorý pätnásť rokov pôsobí na vysokej škole, niečo vyše pätnásť rokov, mám bohaté skúsenosti, a v tom zákone ma takpovediac vyrušuje jeden moment, ktorý pojednáva o rozširujúcom štúdiu. Je to vec, ktorú možno niektorí ľudia majú tendenciu prehliadať alebo neprikladať tomu až taký význam, ale pre tých, ktorí sú zaangažovaní alebo sa teda touto problematikou zaoberajú, tak zistia, že pokiaľ sa toto prijme, tak v skoršom alebo neskoršom časovom horizonte príde k zásadným problémom, ktoré prispejú podľa môjho skromného názoru jednoznačne k zhoršeniu kvality tohto štúdia.
Aby ste všetci pochopili, čo mám na mysli, tak ja budem koncipovať to svoje vystúpenie do dvoch rovín. Prvá bude veľmi praktická. Tá druhá bude taká argumentačná, ktorú nejakým spôsobom budem prelínať s teóriou, aby to pochopili ľudia, ktorí povedzme skôr intelektuálne sú nastavení, a tak ďalej.
Prakticky to znamená to, že keď si pozrieme definíciu rozširujúceho štúdia, tak zistíme, že je to typ štúdia, ktorý umožňuje pedagogickým zamestnancom získať nejaké doplňujúce štúdium, kvalifikáciu, aby mohli pôsobiť v nejakej inej oblasti. Čiže príklad: ilustrácia. Keď je niekto povedzme učiteľom biológie alebo, ja neviem, prírodopisu, matematiky, tak má možnosť prostredníctvom rozširujúceho štúdia nadobudnúť vzdelanie a povedzme stať sa učiteľom anglického jazyka. Ja ako prednášajúca povedzme na Univerzite Komenského a teraz na Žilinskej univerzite mala som a mám študentov, ktorí tiež spadajú do tej kategórie rozširujúceho štúdia. V praxi to znamená tak, že k vám, keď príde študent na prednášku, tak mu v zásade prednášate to isté, čo prednášate študentom denného štúdia, poprípade externého štúdia s tým ale, že je tam zásadný kvalitatívny rozdiel v tom, ako tí študenti prichádzajú k vám na prednášku.
Keď príde študent lingvistiky anglického jazyka, ktorý je denný študent, tak je to takpovediac nepopísaný papier, hej? Ten človek potrebuje nadobudnúť teoretické poznatky, aby bol v tej oblasti podkutý a samozrejme potrebuje získať pedagogickú prax, keďže sa pripravuje na učiteľské povolanie. Čiže v systéme jeho predmetov sú predmety všeobecný základ, pedagogický základ a potom sú tie, ktoré spadajú pod ten konkrétny odbor.
Keď príde študent rozširujúceho štúdia, tak to je vlastne učiteľ z praxe, ktorý má fantastické, bohaté skúsenosti s učením, má to takpovediac už v malíčku, lenže on potrebuje získať a urobiť si systém, teoretický systém v hlave, čo sa týka toho konkrétneho ďalšieho odborného predmetu, čiže nadobudnúť potrebné vecné poznatky, odborné poznatky a potom v podstate, aby to mohol učiť, tak ako učí roky už povedzme v nejakej inej oblasti.
Čiže mne keď prídu na prednášku študenti denného štúdia, tak sa "vytrápim" a v dobrom, aby oni pochopili tú teóriu, aby som im to vysvetlila, potom sa to snažím nejakým spôsobom pripodobniť k praxi a potom títo študenti majú tzv. povinnú pedagogickú prax, aby získali poznatky a schopnosti nejakým spôsobom vyučovať.
Keď však príde na prednášku, na tú istú prednášku z anglického jazyka študent, ktorý je uchádzač, alebo je teda zaradený do rozširujúceho štúdia, tak títo študenti sú neuveriteľne aktívni, neuveriteľne podkutí tými konkrétnymi praktickými znalosťami. Oni len potrebujú to nejaké teoretické penzum vedomostí, aby to mali v tej hlave upratané po tej rovine teórie, aby získali tie vedomosti o tom jazyku, aby išli trošku viacej do hĺbky, aby to vedeli vysvetliť a tak ďalej.
Teraz. Návrh, tento navrhovaný zákon o pedagogických zamestnancoch hovorí, že toto rozširujúce štúdium, ako aj doplňujúce pedagogické štúdium a taktiež atestácie, bude popri vysokých školách poskytovať aj nejaká organizácia zriadená ministerstvom školstva a v parlamentných kuloároch, keď som sa o tomto bavila s predstaviteľmi koalície, aby sme si to trošku nejako priblížili, tie vzájomné pohľady, mi bolo povedané, že to môže byť niečo ako metodicko-pedagogické centrum alebo niečo na tento štýl. A práve tu sa dostávame k tomu meritu veci, ktorý ja považujem za nie správny krok, pretože ten zákon hovorí, že zastrešovať odborne, to budem povedzme napríklad docent v rámci tej novovzniknutej inštitúcie a ja sa pýtam, načo je toto dobré? Veď predsa všetci bojujeme proti takému fenoménu, ako lietajúci profesori a docenti. A teraz ideme vytvoriť nejakú ďalšiu inštitúciu, kde ten docent, a to je zadefinované v tej novele zákona, kde ten docent vraj bude mať paralelný nejaký pracovno-právny vzťah s tou novovzniknutou inštitúciou a tam to bude garantovať. To podľa mňa nie je správne. Veď my predsa chceme systém zjednodušiť, skresať ten počet vysokých škôl a nie vytvárať ďalšie odnože, komplikovať tieto veci a tak ďalej.
Druhá vec. Pokiaľ ide o, ja neviem, garantovanie tohto celého, hej, že ako to bude prebiehať, na akom princípe vlastne. Keď som sa o tomto bavila, že na akom princípe to vlastne bude fungovať, tak pôjde na vysokú školu alebo už to nebude na vysokej škole, alebo si zoberie tú cestu ľahšiu, povedzme, že pôjde na to metodické centrum. A čo ja považujem principiálne, už keď nič iné, že nezoberieme do úvahy fakt, že oni tí študenti ani tak nepotrebujú tú prax, lebo keď si pozriete stránku metodicko-pedagogického centra, tak tam sa dozviete, že vlastne jeho úlohou alebo náplňou práce je okrem iného napríklad poskytovať rôzne organizovanie konferencií, odborných seminárov, poskytovať nejakú metodickú, metodicko-poradenskú činnosť pre učiteľov a tak ďalej, čo v zásade tí moji študenti na tej prednáške môžu učiť tých denných študentov. Oni potrebujú vedieť veci z fonetiky, z fonológie, psycholingvistiky, pragmatiky, morfológie syntax a ja silne pochybujem, že toto im metodické centrum dá. A teda, dobre, však nech povie niekto, však tam bude ten docent zazmluvnený, ale to je, to je to, čo ja hovorím, že načo to štiepiť, načo to komplikovať, načo tých učiteľov, teda tých prednášajúcich, tých docentov, poprípade profesorov niekam inam lifrovať, ľudovo povedané, keď to môže byť pod jednou strechou, tak ako to funguje teraz?
A v konečnom dôsledku, veď predsa k dnešnému dňu situácia je taká, že keď sú štátnice, tak na tých štátniciach sa stretne denný študent, externý študent, aj rozširujúci študent. A ťahajú si rovnaké štátnicové otázky z tej teórie. To je to, po čom sú tí ľudia smädní z toho rozširujúceho štúdia. Tá teória, tie vedomosti, aby to mali nejak v tej hlave upratané. Oni nepotrebujú nejaké metodické veci. A keď potrebujú, tak ja som za, veď nech sa zaangažuje taká inštitúcia do tohto procesu, ale nech má nejakú poradnú funkciu. Nech ju nechápeme, ako ten hlavný zastrešujúci orgán, ktorý garantuje a poskytuje to štúdium ako také, ktoré doposiaľ poskytujú vysoké školy.
A úplne poslednú vec, ktorú chcem v tejto debate alebo v tejto súvislosti zdôrazniť, je to, že tí z vás, ktorí teda, aby vy, pani ministerka, určite, veď viete, o čom budem hovoriť, že už len keď si zoberiete to, čo ja hovorím študentom, veď máme takú vec ako trilógiu, tú základnú pojmológiu alebo taxonómiu pojmov, že prístup, metóda a technika. Prístup je vždycky teória. Filozofia, v čo verím, ako chcem učiť v prípade tých pedagogických zamestnancov. Metodika, metóda, ako hovorí samotný pojem, ako niečo robiť. To sú tie metodické centrá. Čiže poďme ukázať niekomu, ako učiť. A potom máme tú techniku, to už je vykonávanie nejakých konkrétnych úloh, cvičení a podobne.
Tak ja sa pýtam, že keď ten uchádzač o rozširujúce štúdium, ktorý potrebuje aprobáciu ďalšieho predmetu, na čo on má zbytočne ešte sa zaoberať tou metodickou časťou, kde on je fantasticky podkutý, čo prax moja dlhoročná mi to hovorí. A naopak, on potrebuje posilniť práve tú prvú zložku toho prístupu. A kto je fundovanejší na poskytnutie tých teoretických poznatkov, princípov a filozofie ako takej, keď nie vysoká škola.
Čiže toto je môj taký príspevok k tomuto rozširujúcemu štúdiu, taký postreh, ktorý v podstate by som si nedovolila tak vehementne predniesť, keby som s tým nemala osobnú skúsenosť. A nie je to len taký nejaký môj postreh. Myslím si, že už len to, že pokiaľ viem, myslím, že k dnešnému dňu tri vysoké školy toto podpísali, že sa stotožňujú s týmto všetkým. A taktiež, keď som sa o tom, hovorím, bavila s mojimi kolegami z koalície, tak bolo zrejmé, že nie vždycky tá moja otázka bola úplne zodpovedaná, že však to sa ešte vykryštalizuje. Však ja verím, že by sa to vykryštalizovalo, len keď už v úvode a v zárodku vieme o niečom, čo asi neprispeje k nejakej simplifikácii, k uprataniu, k zjednodušeniu, to, po čom to vysoké školstvo alebo teda školstvo vo všeobecnosti volá, tak si myslím, že ani nemá význam sa ďalej nejako zaoberať týmito vecami. A skôr ja som zástanca nielen v tomto prípade, ale vo všetkom v živote, že v jednoduchosti je krása.
Takže ja som len k tomuto chcela pár slov povedať.
Ďakujem.
29. 1. 2019 14:55:44 - 14:57:22 40. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 1254 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Pčolinská, Adriana (SME RODINA) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
80.
Edo, ja len na doplnenie, aby sme si to ujasnili, lebo vzniklo tu zásadné nedorozumenie. Ty si v rámci toho písomného, keď si bol písomne prihlásený svojho expozé, povedal, že niečo v tom zmysle, že poslanci hnutia SME RODINA, že akí sme bezcitní a tak ďalej a ja som práve preto dávala Peťovi, ako som mu pošuškala to s tým pozmeňujúcim návrhom, alebo niekto, pardon, ak ty nie, niekto vystúpil, hej, a ty si to tam akože podčiarkoval a apeloval si na tých ľudí, ktorí to chcú podporiť a tak ďalej, odhliadnuc od tejto roviny, odbornej, by som len chcela povedať, že keď bola schôdza, v ktorej, alebo v rámci ktorej sa prerokúval štátny rozpočet, tak ja som za tebou osobne prišla s pozmeňovákom, kde som ti nie po povrchu, ale detailne vysvetlila, že navrhujem, aby sa z ministerstva, z kapitoly ministerstva obrany presunul finančný objem v hodnote 4,5 milióna eur a aby tieto peniažky boli účelovo viazané na poskytnutie asistentov pre deti na, v rámci materských a základných škôl, ktoré to potrebujú, čo by robilo cca podľa výpočtov 500 detí. A ty si mi vtedy povedal jednou vetou, že, citujem, to sa ma akože vtedy dotklo, že obrana je tvoja srdcovka a nepodpísal si to. Ja som to teraz hľadala, lebo ten pozmeňovák som mala odfotený a päť tvojich kolegov z klubu to podpísalo.
Čiže povedať, že sme bezcitní, to mi príde také trošku ako nefér, no ale akože apelovať v rámci toho, alebo teda všetkých ostatných kolegov, ktorí sa do nás navážajú, takže radšej raz vážiť a potom rozprávať, ale v pohode akože. To len tak na dokreslenie. Keď už nič iné, ber to ako informačnú hodnotu, keď sme sa bavili o pozmeňujúcom návrhu z našej dielne.
Ďakujem.
6. 12. 2018 19:06:56 - 19:08:17 38 schôdza NR SR - 8.deň - B. popoludní Tlač 1230 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Pčolinská, Adriana (SME RODINA) - poslankyňa NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
132.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1230. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavný výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 25. januára 2019 a gestorský výbor do 28. januára 2019.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
30. 11. 2018 12:01:05 - 12:11:57 38. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia Tlač 1090, 1190 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Pčolinská, Adriana (SME RODINA) - poslankyňa NR SR Vystúpenie   (text neprešiel jazykovou úpravou)
46.
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadrila k návrhu rozpočtu na rok 2019, pričom svoje vystúpenie by som rada orientovala do dvoch rovín. V tom prvom by som urobila taký krátky exkurz do sveta čísiel, čo sa týka kapitoly školstva a s tým súvisiacich vecí. V druhej časti by som rada predniesla svoj pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Takže dovoľte mi, aby som sa ako pedagóg, ktorý pomerne veľa rokov pôsobí na vysokej škole, vyjadrila k vládou predloženému návrhu štátneho rozpočtu na rok 2019, konkrétne ku kapitole Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ako aj k celkovému financovaniu školstva v Slovenskej republike.
Slovenské školstvo má veľa problémov, to všetci vieme. Demotivovaných a nezaplatených vedcov a pedagógov, klesajúcu úroveň výsledkov žiakov v medzinárodných porovnaniach, nedostatok učebníc, absentujúcu obsahovú reformu, nevyhovujúcu štruktúru základných a stredných škôl, málo konkurencieschopné vysoké školstvo. Deti, ktoré to naozaj potrebujú, nemajú v škole asistentov. V posledných mesiacoch sme taktiež boli svedkami nepochopiteľnej paralýzy Slovenskej akadémie vied a stále veľmi otázneho rozdeľovania eurofondov na vedu a výskum. Nemenej dôležitým problémom je fyzická a morálna zastaranosť školských budov a internátov. Pre vládu sú však prioritou obrnené transportéry a stíhačky, nie vzdelaná populácia. Rada by som preto v návrhu štátneho rozpočtu uviedla niekoľko poznámok.
Chcem pripomenúť, že jedným z cieľov programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2016 až 2020 v rámci regionálneho školstva je zefektívnenie jeho financovania postupnou optimalizáciou siete škôl a školských zariadení, a to s dôrazom najmä na druhý stupeň základných škôl a stredné školy. Problém efektivity sa týka najmä siete základných škôl, ktorá sa demografickému vývoju prispôsobila len čiastočne. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky dosiaľ nedefinovalo a neprijalo žiadne konkrétne opatrenia vedúce k racionalizácii siete základných škôl. Túto skutočnosť potvrdzuje vo svojom stanovisku aj Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ktorý zároveň upozorňuje na pretrvávajúce rezervy v efektívnosti vynakladania verejných zdrojov na regionálne školstvo.
V oblasti výskumu a vývoja je národným cieľom stratégie Európa 2020 dosiahnuť výšku výdavkov na túto oblasť na úrovni 1,2 % HDP. Slovenská republika sa k tomuto cieľu priblížila v roku 2015, kedy výdavky na výskum a vývoj predstavovali 1,18 % HDP, ale to len vďaka dočerpávaniu zdrojov z eurofondov Európskej únie. Na rok 2019 sú celkové verejné výdavky na vedu a techniku zo štátneho rozpočtu navrhnuté vo výške 317 206-tisíc eur, čo predstavuje pokles oproti roku 2018 o 33 181-tisíc eur, čo je 9,47 %. Myslím si, že pri predpokladanom raste HDP by na účel splnenia národného cieľa Stratégia Európa 2020 by mali rásť verejné výdavky na výskum a vývoj intenzívnejšie. Ak to tak nebude, tak Slovenská republika svoj cieľ v roku 2020 jednoducho nesplní.
Vážené dámy, vážení páni, povedzme si na rovinu:
1) Objem finančných prostriedkov, ktoré Slovenská republika vynakladá na vedu a výskum, je v pomere k HDP jedným z najnižších spomedzi krajín Európskej únie.
2) Slovenská republika zamestnáva v sektore vedy a výskumu výrazne menej zamestnancov ako porovnateľné štáty.
3) V počte patentov na HDP zaostáva Slovenská republika tiež, pričom v roku 2016 bola Slovenská republika v tomto ukazovateli druhá najhoršia v rámci krajín Európskej únie.
Ďalej podpriemerné hodnoty dosahuje Slovenská republika v porovnaní s priemerom krajín Európskej únie aj v počte vedeckých publikácií a ich následných citácií.
A v neposlednom rade alebo na poslednom mieste je potrebné povedať, že v úspešnosti čerpania prostriedkov programu Horizont 2020 v súhrne do marca 2018 je Slovenská republika z 28 štátov Európskej únie na 25. mieste.
Príčinou tohto neuspokojivého stavu je aj to, že politika vedy a výskumu nie je v súčasnosti zastrešená žiadnou zmysluplnou stratégiou. Na Slovensku sa len snažíme míňať eurofondy, a to bez ohľadov alebo ohľadu na potreby štátu, reálne potreby štátu.
Ďalšou príčinou je aj samotný proces prideľovania prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ, ktorý je administratívne veľmi náročný, ako aj skutočnosť, že obsahu podávaných projektov sa nevenuje dostatočná pozornosť. Zaujímavosťou je, že pre oblasť vedy a výskumu na Slovensku v súčasnosti neexistuje komplexný informačný systém poskytujúci podrobné, spracovateľné, konzistentné údaje, ktoré umožňujú efektívne riadenie a kontrolu tejto oblasti a činnosti.
Výdavky verejných vysokých škôl sú na rok 2019 rozpočtované v celkovej sume približne 697 miliónov eur. V rámci bežných výdavkov rastú medziročne iba výdavky na mzdy a odvody. Ostatné kategórie majú klesať. Pokles bežných transferov v oblasti vedy a výskumu, napríklad novoprijatých doktorandov a sociálnych štipendií. Čo považujem ja osobne za veľký problém, na ktorý už dlhodobo upozorňujem, je fakt, že na obnovu a rekonštrukciu študentských domovov mali byť poskytnuté finančné prostriedky vo výške 30 miliónov eur v rokoch 2019 a 2020. Dokonca aj Najvyšších kontrolný úrad Slovenskej republiky upozorňuje, že tieto prostriedky v rozpočte verejných vysokých škôl na rok 2019 neboli naplánované a hrozí riziko, že v roku 2019 tieto prostriedky nebudú alokované. V tejto súvislosti chcem opätovne upozorniť, že stav študentských domovov vysokých škôl je v mnohých prípadoch havarijný, ako všetci dobre vieme, a prvá dotácia z roku 2018 vo výške 20 miliónov eur nebude na odstránenie modernizačného dlhu v tejto oblasti ani zďaleka postačovať.
V tejto súvislosti chcem ako dlhoročný vysokoškolský pedagóg upozorniť, že vládou navrhovaný rozpočet pre vysoké školy nevytvára základné podmienky na zlepšovanie kvality vzdelávacej a výskumnej činnosti a konkurencieschopnosti verejných vysokých škôl v medzinárodnom rozmere. Týmto svojím vystúpením chcem podporiť požiadavky rektorov vysokých škôl, ktoré definovali na slovenskej rektorskej konferencii s cieľom navýšiť rozpočet vysokých škôl na rok 2019 o 60 miliónov eur, čím by sa vytvárali dostatočné materiálne podmienky na uskutočňovanie reforiem vo vysokom školstve.
Celkové výdavky na podporu športu v roku 2019 budú 101 miliónov eur, čím oproti schválenému rozpočtu roku 2018 klesajú o 31 miliónov eur, t. j. o 23,4 %. Výdavky na podporu športu poskytované Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v roku 2019 klesajú medziročne o 32,2 milióna eur, t. j. o 25,8 %. Myslím si, že oblasť športu je dlhodobo finančne poddimenzovaná. Systém prerozdeľovania finančných prostriedkov je podľa športových zväzov nespravodlivý. Preto je potrebné, zamyslieť sa nad novou koncepciou riadenia a financovania športu v Slovenskej republike s cieľom vytvárať vhodnejšie podmienky nielen pre vrcholových športovcov, ale tiež pre širokú športovú verejnosť.
Vážené dámy, vážení páni, v takejto podobe teda by som rada upriamila pozornosť na skutočnosť, že určite je veľmi veľa, čo je možné vylepšovať a je osobne sa z tohto miesta aspoň pokúsim urobiť pokus, ktorý bude mať formu už spomínaného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Ministerstvo školstva v roku 2017 vypracovalo model objektivizácie počtu odborných zamestnancov v škole a vláda ním deklarovala, že do roku 2021 by malo dôjsť k navýšeniu prostriedkov na uspokojenie žiadostí škôl o zvýšenie počtu asistentov na 100 %. Postupné navyšovanie sa však nedeje a nie je naplánované ani v implementačnom pláne, ktorý je súčasťou národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania, ktorý vláda schválila pred pár mesiacmi. Spolu so skupinou poslancov predkladám pozmeňujúci návrh k návrhu štátneho rozpočtu, ktorý spočíva v presune 4,5 milióna eur z ministerstva obrany do rozpočtu ministerstva školstva a účelovo ich viazať na zabezpečenie asistentov učiteľov. Zjednodušene povedané, namiesto jedného obrneného transportéra budeme schopní zafinancovať asistentov učiteľov pre všetky deti, ktoré to tak zúfalo potrebujú.
Teraz mi, vážená pani predsedajúca, dovoľte prečítať znenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Adriany Pčolinskej k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2019, tlač 1090. Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2019 sa mení a dopĺňa nasledovne:
V prílohe č. 4 k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2019 sa v kapitole 11 Ministerstvo obrany Slovenskej republiky znižuje celková suma o 4 518-tisíc eur. Táto suma sa presunie do rozpočtovej kapitoly 20 Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a použitie tejto sumy bude účelovo viazané na financovanie asistentov učiteľov podľa § 4 zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.
Ďakujem za slovo. Skončila som.
23. 10. 2018 12:48:05 - 12:48:13 35. schôdza NR SR - 6.deň - A. dopoludnia Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Pčolinská, Adriana (SME RODINA) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s procedurálnym návrhom   (text neprešiel jazykovou úpravou)
61.
Ďakujem. Taktiež žiadam o opravu hlasovania pri tlači 1160, hlasovala som "zdržal sa" a chcela som hlasovať za.
19. 10. 2018 13:08:21 - 13:12:17 35. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia Tlač 1151 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Pčolinská, Adriana (SME RODINA) - poslankyňa NR SR Uvádzajúci uvádza bod   (text neprešiel jazykovou úpravou)
121.
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vás v stručnosti oboznámila s tým, čo predmetná novela zákona zahŕňa, keďže všetci ste mali možnosť si to prečítať do detailov, tak ja by som ešte raz opätovne poukázala na takých základných 5 bodov, ktoré sa dajú chápať ako prínos k súčasnému stavu, pokiaľ ide o duálne vzdelávanie, alebo teda odborné vzdelávanie a prípravu.
V našom hnutí SME RODINA sme jednoznačne za to, že duálne vzdelávanie je dôležitým prvkom v systéme vzdelávania. Že je to také pojítko, samozrejme, medzi školou a praxou, čo všetci vieme. Ale nazdávame sa, že v súčasnosti ešte existuje istý priestor k tomu, aby sme toto skvalitnili a aby sme to skvalitnili jednak k spokojnosti samotných žiakov, ktorí sú zainteresovaní do systému duálneho vzdelávania, ale taktiež aj rodičov, školy a, samozrejme, v neposlednom rade zamestnávateľov.
Ako som už spomínala, prvý bod alebo také prvé nóvum, alebo prínos, ktorý sa dá vnímať, v tomto prípade je to, že navrhujeme vypustiť započítavanie motivačných štipendií a podnikových štipendií do posudzovaných príjmov pri nároku na pomoc v hmotnej núdzi.
Druhý bod, ktorý je taký zásadný v tomto prípade, sa týka toho, aby sa znížil základ dane z príjmov pre daňovníka, ktorý poskytuje viac ako 400 hodín praktického vyučovania, alebo teda zamestnania pre žiakov, ktorí sú zainteresovaní do duálneho vzdelávania, a síce o sumu 6 400 eur.
No a potom takisto znížiť základ dane z príjmu pre daňovníka, ktorý poskytuje praktické vyučovanie v rozsahu viac ako 200 hodín o sumu 3 200 eur. Taktiež zásadný moment, na ktorý bol poukázané, na ktoré bolo poukázané zo strany odborníkov, ktorí sa zaoberajú duálnym vzdelávaním, je to, aby žiak, ktorý z nejakých dôvodov vypadne zo systému duálneho vzdelávania, ako napríklad zdravotné dôvody alebo zmena bydliska, zásadná zmena bydliska a podobne, aby zamestnávateľ mal možnosť zo zákona nahradiť tohto žiaka iným žiakom, ktorý už je zapracovaný a funguje v tomto systéme duálneho vzdelávania a je s ním uzavretá učebná zmluva.
Taktiež dôležitý moment, to je ten bod č. 4, ktorý je zakomponovaný v predmetnej novele zákona, je to, aby žiak mal možnosť vykonávať praktické vyučovanie a zamestnanie aj počas školských prázdnin, pričom aby tam nevznikla nutnosť krátiť obdobie školského vyučovania počas roka, a taktiež je dôležité aj to, aby tento žiak mal nárok na odmenu minimálne vo výške tej minimálnej hodinovej mzdy.
No a v neposlednom rade bod č. 5, tak ten hovorí o tom v predmetnej novele, aby sa rozšírili kompetencie a možnosti kariérového poradenstva v centrách pedagogicko-psychologického poradenstva a aby sa nejakým spôsobom zintenzívnelo a zapracovalo na tom, aby sa nejak, povedala by som, zintenzívnila tá komunikácia medzi základnými školami, strednými školami a Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny.
Takže toto je tých, v kocke tých 5 bodov, ktoré ste mali možnosť si načítať.
Ešte by som rada na záver podotkla, že tieto body vlastne vznikli po komunikácii s ľuďmi, ktorí už nemalú dobu pracujú v tomto prostredí duálneho vzdelávania a poukázali ešte na možné trhlinky v tom dobrom slova zmysle, aby sa toto skvalitnilo, zefektívnilo k spokojnosti už spomínaných všetkých zainteresovaných strán.
Teda na záver ďakujem za pozornosť, a teda verím, že ako to vždy zvyknem povedať, že tento návrh nájde podporu naprieč celým politickým spektrom, keďže je to zase raz k prospechu fungovania už spomínaného duálneho systému, duálneho vzdelávania.
Ďakujem.

Deň v parlamente

<- ->