30.
Ďakujem za slovo. V prvom rade možno iba taká poznámka na úvod. Nestihol som sa prihlásiť písomne do rozpravy, ale aktuálne vidím, že to nie je žiaden problém, pretože pán poslanec Dostál povedal všetko, čo bolo podstatné. Možno viac slov by som mal venovať práve k tomu návrhu, resp. pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu, ktorý sa týka predĺženia moratória na predvolebné prieskumy. Obávam sa, že predkladatelia tohoto návrhu preukázali aj svoju nekompetentnosť a neznalosť procesu realizácie predvolebných prieskumov a všeobecne výskumu, ktorý sa týka verejnej mienky.
Každopádne naozaj z môjho pohľadu takéto obmedzenia sú účelové a tú účelovosť máme možnosť vidieť aj v jednej takej maličkosti a tá maličkosť sa týka účinnosti navrhovaných, navrhovaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, pretože sa budú vzťahovať už priamo na voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré nás čakajú. Jednoznačne ide teda o účelový návrh a obávam sa, že v tomto momente nám neostáva nič iné, len vyjadriť svoje postoje a názory. Uvidíme, ako to dopadne v hlasovaní.
Každopádne taktiež by som navrhoval, aby na osobitné hlasovanie bol vyňatý bod č. 4 spoločnej správy, pretože ten je asi najzávažnejším problémom, ktorý tu riešime.
Nakoniec ešte raz len vďaka a možno využijem priestor v rámci, v rámci ďalšieho priebehu rozpravy.
|
77.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a podľa Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky, pričom zo znenia uvedeného návrh zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedené návrh prerokoval do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
|
140.
Vážený pán predseda, vážení páni poslanci, dáma, pani poslankyňa tu nie je aktuálne žiadna. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedené návrhy prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
|
32.
Rozmýšľam, že či to doplním, prečo sa to nerobí. Asi by sme sa mali spýtať priamo na ministerstve alebo priamo pána ministra, prečo na Legislatívnej rade vlády nerieši tento problém? A možno je to celkom dobrý návrh na interpeláciu. A každopádne ďakujem za túto pripomienku a dovolil som si teda plynulo nadviazať na to, čo sa tu vlastne prerokováva. A naozaj podporte ten návrh. Je fakt dobrý. Žiadna práca sa nesťaží. Práve naopak, pán poslanec Kresák taktiež vám vysvetlil tie dôvody, pre ktoré je dôležité za tento návrh hlasovať. V druhom čítaní, ak sa dostane, vieme urobiť možno nejaké korekcie, zmeny tak, aby to bolo pre všetky zainteresované strany prínosné a podnetné. Vďaka.
|
28.
Opäť ďakujem. Vážený pán predsedajúci, rovnako vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ak sa pozriete na návrh predkladaného zákona, tak vo svojej podstate sa jedná o jednu vetu. Jedna veta, ktorá ale vôbec neznamená, že by vznikla len tak. Za tou vetou sa skrýva celý rad práce. A o tom by mohol dosvedčiť aj tu prítomný pán poslanec Kresák, s ktorým pôvodne tento návrh bol vytváraný. Avšak to už bolo niekedy na jeseň v roku 2017. To znamená, že keď sa pozriete na ten časový posun, tak asi prídete na to, že naozaj to nebola jednorazová záležitosť a bolo to prediskutované jednak aj na úrovni zástupcov ministerky spravodlivosti v tom čase ešte, pani poslankyne Žitňanskej. Takisto to bolo prejednávané aj so zástupcami Slov-Lex-u a nehovoriac už aj o diskusiách, ktoré prebiehali, jednak v kuloároch na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj s vybranými zástupcami jednotlivých poslaneckých klubov, bez ohľadu na to, či sa jednalo o politické subjekty v rámci koaličného alebo opozičného tábora.
Prečo takýto úvod? Z veľmi jednoduchého dôvodu, a to, že za jednou vetou sa neskrýva len nejaký jednorazový úmysel alebo nejaká zmena, ktorá by bola iniciovaná skrytými úmyslami a podobne. Práve naopak. Tento návrh zákona by mal sprehľadniť celý proces, celý legislatívny proces ako taký s tým, že vo svojej podstate je orientovaný nielen na zefektívnenie práce poslancov, ale aj na to, aby široká verejnosť sa mohla oveľa ľahšie orientovať v predkladaných návrhoch zákonov, ktoré vo svojej podstate novelizujú existujúce zákony.
Takáto povinnosť nevznikla len tak. Nie je to niečo nové. Existuje to napríklad aj v legislatíve Českej republike, kde ja si dovolím odcitovať z jedného zákona, je to zákon o rokovacom poriadku Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky, časť XII a je to jednanie alebo rokovanie o návrhov zákonov. Prekladám z češtiny, nechcem hovoriť po česky, lebo tam má to "r" s mäkčeňom. A tu sa explicitne píše: "Podávanie návrhov zákonov v prípade, ak sa jedná o návrh novely zákona, návrh sa predkladá so znením platného zákona alebo jeho časti, ktorá sa týka novelizácie, s vyznačením navrhovaných zmien a doplnení." Ono je to krásne explicitne povedané. My to máme trošku naformulované krajšie, to je konsolidované znenie zákonov, tak ako by to naozaj malo byť. A keď si pozriete napríklad stránky Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky, tak uvidíte, ako také návrhy zákonov môžu vyzerať.
Tí, ktorí ste užívatelia, napríklad nemenovaného softwaru, a to je Word, tak veľmi dobre viete, že môžete zaznamenávať jednotlivé zmeny tak, ako ich v pôvodnom dokumente robíte. A to isté predpokladá aj tento návrh zákona, ktorý vychádza práve z toho predpokladu, že taktiež aj v prípade noviel existujúcich zákonov je oveľa jednoduchšie tieto zmeny viditeľne zvýrazniť tak, aby sme sa jednak ľahšie mohli dozvedieť, o čom to vlastne je. Teraz budem počúvať argumenty typu, ale veď tam máme dôvodovú správu. Áno, v dôvodovej správe sa uvedie to, čo vy uznáte za vhodné, aby v dôvodovej správe bolo uvedené. A to, čo by ste chceli, v úvodzovkách, nejakým spôsobom ukryť alebo dať medzi riadkami, explicitne uvádzať v dôvodovej správe nemusíte. Ak ale teda návrh novely zákona predkladáte v konsolidovanom znení, tak aj, v úvodzovkách, bežnému laikovi, aj keď nemám rád slovo priemerný alebo bežný, stačí jednoducho si otvoriť elektronický súbor, kde vidí zreteľne vyznačené tie časti, ktoré sú navrhované, aby boli nejakým spôsobom pozmenené.
A v mnohých prípadoch, a nebudem tu hovoriť negatívne skúsenosti, mali sme ich v poslednom čase niekoľko, keď boli predkladané návrhy zákonov, ktoré naozaj boli zo strany poslancov schválené bez toho, aby vôbec poslanci zistili explicitne, čo predkladané návrhy obsahovali. A mali sme tu dokonca aj menšiu roztržku medzi koaličnými partnermi. Ale podotýkam, je to apolitický návrh zákona. To znamená, že neexistuje, aby niekto v tomto prípade vyčítal, že sa tu hráme na nejakú politiku a že sa pozeráme vpravo alebo vľavo. Vôbec nie. Alebo koalícia, alebo opozícia. Nie. Pokiaľ by páni poslanci a panie poslankyne mali hlasovať podľa svojho svedomia a vedomia, tak určite každý, pokiaľ by nebol riadený nejakou svojou príslušnosťou ku konkrétnemu politickému táboru, tak by za tento návrh zákona jednoducho zahlasoval, pretože je tam jeho zmysluplnosť viac než citeľná.
Ďalšia vec. Prečo tento návrh bol predložený? Je orientovaný, alebo ďalší dôvod, je orientovaný aj na jednu takú zvláštnu skutočnosť, a to je predvídateľnosť. Viete, v prípade vládnych návrhov zákonov, tak máme v podstate úplne iný proces, v rámci ktorého postupujeme. Keďže tu máme k dispozícii okrem iného aj plán legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky a rovnako tu máme aj oveľa dlhší proces pripomienkovania a samozrejme aj spracovania dopadových štúdií. V prípade predkladaných poslaneckých návrhov takéto niečo niežeby sa nedialo, ale máme tu oveľa iné jednak časové limity a nehovoriac o tom, akým spôsobom vstupujú na rokovania do tohto pléna. Predvídateľnosť je teda kľúčové slovo.
Ďalším kľúčovým slovom, okrem apolitického a predvídateľnosti, by som, za ďalšie kľúčové slovo by som označil slovíčko transparentnosť. Pretože naozaj jednotlivé návrhy budú transparentné, ľahko porozumiteľné a orientácia bude týmto spôsobom zaručená veľmi jednoduchým spôsobom. A do istej miery sa tu rieši aj problém tzv. informačnej asymetrie. Čo tá informačná asymetria znamená? Myslím, že nemusím vysvetľovať do detailných spôsobov, ale vo svojej podstate ide o to, že ak máme občana Slovenskej republiky, ktorý sa napríklad venuje konkrétnej problematike, môžem si zobrať napríklad zákon o vysokých školách alebo môžem si zobrať ako príklad nejakého malého živnostníka, a sú tu predkladané návrhy, ktoré sa budú týkať napríklad živnostenského zákona alebo zákona o vysokých školách, tak v tomto prípade je veľmi jednoduché pozrieť sa, čo ten predkladaný návrh zákon rieši bez toho, aby som musel pracne si zobrať starý, pôvodný existujúci zákon a konfrontovať ho priamo tým, že jednotlivé časti alebo pasáže textu budem do neho dopĺňať tak, aby som pochopil, pokiaľ mi nie je všetko zrejmé z dôvodovej správy. To znamená, že informačná asymetria v danom kontexte by sa mohla do istej miery nieže vyriešiť úplne, ale tá asymetria by nebola tak zásadná a tak citeľná. Myslím, že, pozerám, kto z poslancov tu je alebo nie je, ďalší dôvod, prečo daný návrh sa predkladá, teda daný návrh zákona, je, že aj podnikateľská verejnosť práve v poslednom čase dosť zodvihla hlas vzhľadom na to, že prešlo viacero návrhov, ktoré neboli vládne, ale práve išli z radov koaličných poslancov, vďaka ktorým sa dramaticky menilo podnikateľské prostredie v rámci Slovenskej republiky.
A opäť tento návrh zákona do istej miery aj tým podnikateľským subjektom by dokázal napomôcť ľahšej orientácii. A myslím, že sme tu akurát dvaja poslanci, ktorí sa v danom kontexte zúčastnili aj jednej konferencie, ktorú organizovala Americká obchodná komora v Slovenskej republike. A názov tej konferencie bol, myslím, že zreteľahodný, Dôvera vo vládu zákona. Áno, týmto návrhom zákona by sme možno mohli prinavrátiť do istej miery dôveru vo vládu zákona tak, aby aj širšia verejnosť oveľa ľahšie sa dokázala zorientovať v tom množstve predkladaných návrhov zo strany či už opozičných alebo koaličných poslancov.
A ako som spomínal, tento návrh nemá prakticky žiadne negatívne vplyvy. A výhrady, ktoré v kuloároch zazneli, sa týkali skôr toho, že vznikne tu nejaké bremeno povinností alebo práce alebo nadpráce, ktorú by sme museli riešiť. Nuž, ono to nie je celkom tak, pretože v elektronickej podobe, pokiaľ vytvárate takýto súbor, musíte ho vytvárať aj v prípade, ak vytvárate samotný návrh zákona. To znamená, že keď vytvárate návrh zákona, ktorý novelizuje existujúci zákon, tak musíte mať ten zákon k dispozícii a následne pristupovať k samotným návrhom, ktoré budete zapracovávať do vášho vlastného návrhu zákona. Teraz to vzniklo tak trošku zacyklene, ale podstata je veľmi jednoduchá. Nie je to nadpráca. Nie je tu niečo, čo by nikto, ani z vás, ani vašich asistentov, asistentiek alebo niekoho, kto vám pomáha v rámci procesu legislatívnej tvorby, nedokázal spracovať.
A poviem to tak trošku aj, aj sarkasticky. Keď to Česi dokážu, tak Slováci nie? Prečo? Nebudem sa vyhýbať tej téme, ktorá tiež v kuloároch zaznela. Vládne návrhy by mali byť predkladané tiež v konsolidovanom znení. Áno, ale toto tento návrh zákona nerieši. Tento návrh, ako som povedal, je apolitický, je transparentný, rieši informačnú asymetriu, snaží sa o predvídateľnosť v rámci procesu legislatívnej tvorby. Zároveň sa snaží uľahčiť život nielen poslancom, ale aj širšej slovenskej verejnosti.
Čo tu ešte ale z mojej strany spomenuté nebolo, tak tento návrh bude musieť v prípade, ak ho panie poslankyne a páni poslanci posunú do druhého čítania, riešiť aj, aj uznesením samotné pravidlá, teda legislatívne pravidlá tvorby zákonov tak, aby z hľadiska reálnej praxe bol uplatniteľný.
Možno ešte jedna poznámka záverom, ale tu by som si nechcel veľmi rýpať, pretože, v úvodzovkách, máme tu... (Zaznievanie gongu, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, v rokovacej sále sa nefotí. Vy, ktorí stále sa odvolávate na rokovací poriadok, toto by ste mali vedieť.
Nech sa páči, pardon, že som vás prerušil.
Štarchoň, Peter, poslanec NR SR
Áno, priznám sa, že to fotografovanie som si nevšimol. Ale môžeme sa naštelovať. Aha, to ste boli vy, aha, chápem. No nič, no, tak na budúce si dám nejaké, škoda, no, mal by som si dať možno nejaké krajšie šaty, no.
Ale späť, Slov-Lex, Slov-Lex je tá téma. Mnohí argumentujete tým, že Slov-Lex nie je užívateľsky priateľský, nie je komfortný, je tam ťažká orientácia a podobne. Tento návrh zákona neovplyvňuje pôsobenie a činnosť Slov-Lex-u. Možno bude iba stimulom na to, aby sa na jednom ministerstve alebo priamo vládni úradníci zamysleli, či v tomto smere nebudú potrebné nejaké malé zmeny v rámci informatizácie spoločnosti tak, aby aj Slov-Lex bol naozaj užívateľsky priateľský.
To je naozaj z mojej strany asi všetko. Pokiaľ niekto z vás bude mať akékoľvek otázky, komentáre, pripomienky, sú vítané. Taktiež ja na vás apelujem, povzneste sa nad to, do akého tábora patríte. Rozmýšľajte zdravým sedliackym rozumom a rozmýšľajte tak, ako keby ste boli vaša stará mama alebo otec, ktorý potrebuje zistiť, či sa náhodou v legislatíve niečo nechystá. Rozmýšľajte tak, ako stransparentniť to more návrhov, ktoré je tu predkladané, aby keď sa nám zmení program alebo keď sa bude hlasovať o desiatkach návrhov zákonov, tak aby stačilo si otvoriť jeden elektronický súbor a vy viete presne, o čo sa jedná.
Z mojej strany naozaj všetko. Vďaka a som zvedavý na výsledky hlasovania.
|
24.
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, predkladajú, ako tu už bolo spomenuté, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci, okrem mňa, Boris Kollár, Milan Krajniak, Peter Pčolinský a Adriana Pčolinská.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je zefektívnenie práce poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a umožnenie rýchlej orientácie v predkladaných návrhoch zákonov tak samotným poslancom, ako aj širokej verejnosti v prípade novelizácie zákonov, ktoré v Národnej rade Slovenskej republiky predkladajú poslanci alebo výbory, zavedením povinnosti prikladať k návrhu novelizovaného právneho predpisu aj tzv. informatívne konsolidované znenie.
Tento pojem už pozná slovenský právny poriadok od roku 2015, keďže obdobnú povinnosť majú aj vládne návrhy novelizácií právnych predpisov predkladané do pripomienkového konania v zmysle zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 310/2016 Z. z.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, taktiež aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a rovnako v súlade s právom Európskej únie. Daný návrh zákona nemá žiadny vplyv či už na rozpočet verejnej správy, teda negatívny tým myslím, nevyvoláva ani sociálne vplyvy, nemá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti, tam má skôr priaznivý, taktiež nemá vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Toto je v úvode všetko a rovno sa hlásim do rozpravy.
|
91.
Ja zdôrazním jednu vec. Mali sme v podstate rovnaké názory, unisono rovnaké názory z hľadiska opozičných politických strán v prípade predkladania toho pôvodného návrhu, ktorý sa týkal jednak poistného odvodu, ktorý bol neskôr pretransformovaný do 8 % dane.
K tomu ešte len dodám jednu takú myšlienku. Pán minister nám tu okrem iného vysvetľoval, ako konkurencia tento problém vyrieši, ale neviditeľná ruka trhu v tomto prípade evidentne nezasiahla.
Asi len toľko.
|
85.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, pričom vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na to, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2019 a gestorský výbor do 9. septembra 2019.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
|
113.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 17. júna 2019 a gestorský výbor do 18. júna 2019.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
|
109.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona s tým, že spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc pritom z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 17. júna 2019 a gestorský výbor do 18. júna 2019.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
|
93.
Vďaka. Naozaj si vážim tento návrh, je zreteľa hodný, treba ho podporiť. Možno len jedna poznámka.
Je škoda, že takéto veci musíme robiť zo zákona a nie preto, že by sme boli natoľko spoločensky zodpovední a zodpovední zároveň aj voči životnému prostrediu, aby sme to robili samostatne a dobrovoľne.
Ďakujem.
|
234.
Pán poslanec, vážim si tvoj názor a hlavne aj skutočnosť, že si tu otvoril jednu tému, a to je samotný proces a aktuálny stav, aký v súčasnosti je k dispozícii z hľadiska platného legislatívneho prostredia, čo sa týka jednak procesu obhajovania záverečných prác, ale aj habilitačných a inauguračných konaní.
Na druhej strane si ale zabudol na jednu dôležitú vec. Množstvo skutočností sa ukáže časom, v čase obhajoby napríklad alebo predkladania materiálov, či už do vedeckých rád, fakúlt alebo univerzít alebo následne v rámci celkového ďalšieho procesu, nie všetky skutočnosti boli vždy známe. Aj tie systémy, ktoré teraz aktuálne používame, či už Centrálny register záverečných prác alebo český systém, ktorý máme k dispozícii, nie vždy dokážu odhaliť hlavne práce, ktoré boli spracované niekým iným. Taktiež nie vždy sa to dá odhaliť priamo pri obhajobe záverečnej práce alebo inej napríklad habilitačnej práce, pokiaľ by k niečomu takému došlo. Toto je vec, na ktorú by sme naozaj mali myslieť a kde z môjho pohľadu je možno oveľa väčší problém, tak je to, čo tu už spomínané bolo, a to je obsah, forma a načasovanie, kedy sa tento návrh zákona predkladá a istý, v istom momente som mal dokonca pocit, ako keby si chcel hlasovať proti takto predkladanému návrhu zákona, hlavne, keď si prezentoval tie myšlienky, ktoré sa týkajú procesov, ktoré aktuálne k dispozícii máme.
Naozaj nie je to jednoduché hlavne v súčasnosti, keď máme k dispozícii množstvo predovšetkým elektronických zdrojov informácií, keď máme k dispozícii množstvo dostupných zdrojov zahraničnej proveniencie identifikovať nielen plagiátorstvo, nielen kompiláty, ale aj ďalšie nekalé praktiky a možno práve preto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
187.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 25. januára 2019 a gestorský výbor do 28. januára 2019.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
|
68.
Vážený pán predsedajúci, záujem mám. Vážený pán minister, vážené dámy, páni, poslankyne, poslanci, dalo by sa tu rozprávať veľmi dlho a ja som si povedal, že vnesiem trošku iný pohľad na túto problematiku, ktorá je tu aktuálne pertraktovaná, tak aby som nebol redundantný a aby ten príspevok možno mal aspoň trošku iný rozmer. Všeobecne totiž to prakticky riešili jednotlivé rozpočtované kapitoly z hľadiska štruktúry výdavkov či príjmových atribútov, a jednoducho čo viac povedať k téme. Moja asistentka, keď som jej hovoril, že si robím prípravu, tak mi hovorila, že vôbec o čom chceš ešte rozprávať, lebo povedané už bolo všetko. A naviac keď som sa zapozeral aj, aj do jednotlivých častí predkladaného návrhu a pozrel sa aj do rozpravy z minulého roka, tak som prišiel na to, že možno stačí zmeniť iba zopár čísiel a môžem hovoriť presne to isté. Ale dosť bolo tohto úvodu.
Skôr poviem niekoľko slov k tomu, aký je celkový rozmer predkladaného rozpočtu, pretože on je v podstate rozpočet pozitívnych prekvapení, či chceme, alebo nechceme. Tie pozitívne prekvapenia vychádzajú predovšetkým z konjunktúry, v ktorej sa práve nachádzame už nejaký ten dlhší čas, a predpokladáme, že pokiaľ sa nič nezmení, a výhľady sú veľmi pozitívne, minimálne na budúci rok, tak by ten rozpočet mal byť naozaj taký, aký je predkladaný. To znamená, že vyrovnaný. No a práve to, že je vyrovnaný, hlboko chválim a rovnako chválim aj, aj tie pozmeňovacie návrhy, ktoré predložil práve predseda výboru pre financie a rozpočet Ladislav Kamenický, tie jednoducho naozaj treba podporiť.
Čo sa týka ale rozpočtu ako takého, tak je tu niekoľko problémových okruhov. Zopakujem presne to isté, čo bolo aj minulý rok - nuly. Mám rád nuly v rozpočte, pretože metodika síce ostala tá istá, pribudlo niekoľko zdôvodnení k jednotlivým rozpočtovaným položkám, čo je možné takisto pozitívne hodnotiť aj v kontexte princípu hodnota za peniaze, ale tie nuly sú tam stále. Je tu niekoľko častí, ktoré som si vybral a ktoré si dovolím okomentovať tak, aby som nebol redundantný.
Je tu jedna taká veľmi zaujímavá časť - ostatné výdavky. Páčia sa mi ostatné výdavky, lebo pri ostatných výdavkoch nájdete skutočne zaujímavé skutočnosti. A tak len, je to naozaj zaujímavé čítanie, ten celkový návrh, nielen tie ostatné výdavky, aby som ostatné výdavky, aby som bol presný. A tu je jedna kapitola výdavky na štipendium Martina Filka. Rozpočtovaných je 200-tisíc na rok 2018. Očakávaný stav je nula. Neviem, čo sa stalo, ale ja predpokladám, že realita bude naozaj iná. Ja viem, spadá to pod kompetenciu ministra školstva, len, predsa len keďže je to oblasť, ktorá je nám veľmi blízka, tak vzniká otázka, že čo sa vlastne stalo.
Ale veľmi zaujímavé sú výdavky na príspevky do medzinárodných organizácií. Tu pre zmenu rozpočtovaný stav bol niečo cez 22 mil. a očakávaná skutočnosť je pre zmenu nula. Skôr by som čakal opačne a vrátim sa k tomu, k ešte jednej takej trošku aktuálnejšej poznámke. Vcelku dobre vyznievajú zas pre zmenu výdavky súvisiace s nájmom budovy SZ v Bruseli. Predpokladám, že to môže byť Stále zastupiteľstvo Slovenskej republiky možno, rozpočtovaný takmer milión, minulo sa alebo očakávaná skutočnosť 217-tisíc a potom už len nuly. Výdavky na DEUS, DCOM. Najskôr som si musel zistiť, čo znamenajú tie skratky, ale viem, DataCentrum územnej samosprávy (pozn. red.: správne „DataCentrum elektronizácie územnej samosprávy“) a Dátové centrum miest a obcí. Pre zmenu rozpočtovaných 3,5 mil., môžem hovoriť aj na eurá, ale podľa mňa je to zbytočné, pretože očakávaný stav alebo očakávaná skutočnosť bude opäť čo, nula.
Zas, naopak, mám rád nuly pri realizácii úloh vyplývajúcich z uznesení vlády. Tam sú nuly. Čiže rozpočtované za rok 2018. A čo sa týka návrhu, tam tiež sú rozpočtované nuly. A takisto aj výdavky na vybrané investície, rozpočtované v roku 2018 nula, plán 2019/20/21 - opäť nula. Očakávaná skutočnosť 26 700-tisíc a nejaké drobné k tomu.
Ale mám tu jednu krásnu perličku. A ja viem, to, to nie je na vás, pán minister, ale mne sa páči tento výdavok plánovaný. Plánovaný výdavok na, resp. rozpočtované výdavky na 100. výročie osláv vzniku Československej republiky 4 853 000,810 eura. Naozaj to sté výročie a takáto udalosť by si zasluhovala primeranú pozornosť. Viete, aká je očakávaná skutočnosť? Neuveriteľné, 47 500 eur. Nuž, nie som si celkom istý, že či na oslavu našej prvej štátnosti, ktorá tu bola, je to adekvátna suma, ale to je polemika.
Každopádne si dovolím znovu načrieť do týchto svojich poznámok, naozaj iba z tejto prvej kopy, tam to ďalej nebudem otvárať. A zaujímavé čítanie, čo sa týka aj výdavkov na zamestnancov vo verejnej správy, správe celkovo. Áno, rastú, zasluhujú si vyššie platy, sme radi, a tak, tak by to malo byť a je to správne, ale zaujali tam ma iné čísla. Počet zamestnancov, aký je očakávaná skutočnosť v roku 2018, a to je 418 178. V roku 2019, podotýkam, investujeme a ten rozpočet má množstvo kapitol, ktoré hovoria o digitalizácii Slovenska, o tom, že treba investovať do informatizácie Slovenska. To je skvelé! Naplánovaných je 426 123 zamestnancov, čo je o cca 8-tisíc ľudí viac. Kde sa tí ľudia akože tam zrazu objavili? A dobre, možno otázka laika, ale nespochybňujem, každopádne to je zaujímavý fakt.
Poďme ale ďalej. Ja... Toto bude asi že celkom pekné čítanie alebo veľmi aktuálne, lebo zobral som si starý spred roka môj, môj, môj príspevok do rozpravy. A tam poukázal na jednu takú zvláštnosť, tie nuly. A tak si dovolím oprieť sa práve o tento príklad z minulého roka a pozrieť sa na rozpočet a to je tá aktualita.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. V roku 2017, teda na rok 2017, čo sa týka príspevkov Slovenskej republiky do medzinárodných organizácií, bola rozpočtovaná, čo myslíte, aká veľká nula? No veľká nula. Nuž a očakávaná skutočnosť bola 24 339 269 eur. A pre zmenu aktuálny stav uvádzaný v predkladanom návrhu rozpočtu je 25 867 795 eur. A opäť keby sme sa pozreli na návrh na rok 2018, bola tam opäť jedna veľká nula. A aká je očakávaná skutočnosť na rok 2018? 31 175 060 eur. Skúste si tipnúť alebo odhadnúť, aký je návrh na budúci rozpočtovaný rok. Nula, je to presne nula. Ak teda niektorí tipovali. Naozaj na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky ani na Ministerstve financií Slovenskej republiky netušia, že aj budúci rok nás takéto výdavky čakajú? Teda ja si myslím, že asi áno. Nespochybňujem, nespochybňujem, len poukazujem na skutočnosť, aký je veľmi veľký nepomer medzi tým, čo sa schvaľuje, a tým, aká je realita. A takýchto príkladov vieme nájsť veľa. Nemáme možnosť používať názorné pomôcky, ale ja to len takto ukážem predsa len. Môžeme sa teda pobaviť, ale môžeme sa zamyslieť, či predsa len niečo na metodike nezmeniť. Každopádne uvidíme, čo s tým celé bude, alebo teda čo sa bude diať. Každopádne ešte chcem aj pochváliť jednu vec a tiež si dovolím zalistovať, vyberiem jeden papier. A čo chválim, tak to je naozaj znižovanie hrubého dlhu verejnej správy, ktorý v pomere k percentám z hrubého domáceho produktu už tento rok bude pod 50 %, teda konkrétne očakávaná skutočnosť 48,7 %, čo je skvelý výsledok, a naplánovaných na budúci rok 47,3 %. Naozaj chválim, skvelé. Ale keď sa pozriete na nominálne vyjadrenie, tak ten dlh stále rastie.
A úplne záverom, pozerám, už asi veľa času nemám, tak to rýchlo poviem, lebo som si nemyslel, že tak veľa budem hovoriť. To je filozofická otázka, veľmi jednoduchá. Mali by sme sa podeliť s tými, ktorým je najhoršie. Snažíme sa predovšetkým zvyšovať napríklad minimálnu mzdu. Tá nám stúpla za posledných desať rokov rádovo o 200, resp. konkrétne 211 eur. Na tých, ktorí sú na tom najhoršie, nemyslíme. Mám tým na mysli jednu vec a to je skôr, ako som povedal, otázka ma zamyslenie a filozofická, je to problematika životného minima. Viete, koľko stúplo životné minimum za posledných desať rokov? O 20 eur.
A tým by som končil.
Ďakujem.
|
205.
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené dámy a páni, vážení poslanci, v prvom rade by som začal veľmi jednoducho, každú snahu, ktorá je zameraná na zvyšovanie bezpečnostných štandardov, treba podporovať a tento predkladaný návrh zákona patrí medzi ne. Jednak je aj v kontexte digitálnej ekonomiky a všeobecne procesov digitalizácie, ktorú máme okolo seba, viac než vítaný a naozaj nejdem spochybňovať jeho význam. A rovnako nejdem ani spochybňovať zas naopak pripomienky a výhrady, ktoré tu už odzneli, a možno s jednou by som akurát nadviazal na predchádzajúci príspevok, tá pripomienka sa týka predovšetkým účinnosti zákona.
Každopádne, toto moje vystúpenie je orientované niekde úplne inde, pretože sa venuje problematike samotného definovania online registračnej pokladnice ako takej. Ako som spomínal, keď niečo je dobré a funguje, a pokiaľ sú tu už nastavené nejaké štandardy a parametre, netreba automaticky negovať väčšinu z nich, ale práve naopak, je ešte lepšie ich dopĺňať a vylepšovať. Z definícií online registračnej pokladnice alebo z definície, ktorá je tu predkladaná, nie je celkom zrejmé, či chránené dátové úložisko je jeden funkčný celok, a vlastne to bude aj predmetom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý onedlho predložím, alebo teda začnem o ňom hovoriť.
Z môjho pohľadu je teda dôležité, aby chránené dátové úložisko bolo s online registračnou pokladnicou a zákazníckym displejom považované za jeden funkčný celok, a to predovšetkým z funkčného, z funkčnej, z funkčného dôvodu v zmysle fyzickej ochrany prístupu k nosiču údajov chráneného dátového úložiska a zároveň toto úložisko by mohlo byť aj chránené plombou, tak ako to bolo doteraz. Je totižto do istej miery nevyhnutné, aby tie údaje boli zhodné aj s údajmi, teda údaje v chránenom úložisku aby boli zhodné aj s údajmi tlačenými na účtenke a rovnako aj s údajmi zobrazovanými na displeji pre zákazníka. Keď tam bude plomba, minimalizuje sa akékoľvek možné porušenie alebo vstup neoprávnených osôb, pretože zapečatené pokladnica, zapečatené dátové úložisko s jednoznačným indetifikátorom úložiska dát zamedzia práve nezákonnej manipulácii so zariadením alebo časťami tak, ako je tomu aj doteraz. Každopádne existuje množstvo podvodov, ktoré zneužívajú nezabezpečené zariadenia a taktiež mnohé vychádzajú práve z toho, že zobrazujú iné údaje na účtenke, iné na zákazníckom displeji a mohli by teoreticky odosielať aj iné údaje na server Finančnej správy. Takto predkladaný pozmeňujúci a doplňujúci návrh by to teoreticky mohol riešiť, resp. nadviazať na to, čo funguje doteraz.
Pre lepšiu predstavu, všetci poznáme plynomery, elektromery, vodomery, tiež majú nejakým spôsobom meracie zariadenie zabezpečené a je chránené pred manipuláciou aj predpísanou plombou. Všeobecne takéto zabezpečenie je považované za, za štandardné, základné a zároveň aj nevyhnutné. Chránené dátové úložisko je zároveň zabezpečené aj nerozoberateľným krytom, no a bez práve plombovania by ktokoľvek mohol vstupovať do neho.
Z definície, čo je prekvapujúce, online registračnej pokladnice vypadol aj zákaznícky displej a ten zákaznícky displej má viacero funkčných dôvodov a z môjho pohľadu je nevyhnutnosťou ho zachovať aj ako preventívny nástroj na elimináciu potenciálnych daňových únikov, jednak súvisí aj s ďalšími zákonmi orientovanými na ochranu spotrebiteľa. Takto by do istej miery mohla vzniknúť právna neistota, pokiaľ by ten zákaznícky displej nebol priamo súčasťou aj predkladaného vládneho návrhu. No a v prípade vydania elektronickej účtenky je taktiež zákaznícky displej jediná možnosť kontroly spotrebiteľa na mieste, aby mohol naozaj sledovať, čo mu reálne bolo zaúčtované.
Toto sú približne hlavné dôvody, prečo predkladám pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I doterajšom bode 1 v § 2 písm. c) znie:
c) online registračnou pokladnicou súbor pokladničného programu chráneného dátového úložiska, tlačiarne účteniek, displeja zákazníka, hardvérových prostriedkov, ktoré zabezpečujú komunikáciu so systémom e-kasa prostredníctvom integračného rozhrania, ktoré zverejní Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky v zátvorke (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) na svojom webovom sídle a ďalších prostriedkov, ktoré zabezpečujú plnenie povinností podľa tohto zákona, bodkočiarka, chránené dátové úložisko, tlačová jednotka a displej zákazníka sú umiestnené v spoločnom ochrannom obale zabezpečenom predpísanou plombou a tvoria jeden funkčný celok.
Toľko k pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu. Ďakujem za nielen podporu, nielen zo strany opozičných, ale možno aj koaličných poslancov.
|
199.
Ďakujem veľmi pekne. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh určite budeme podporovať, aj keď možno by stačilo aspoň tri mesiace naviac. Ja pevne verím, že sa nájde viacero poslancov, ktorí zaň budú hlasovať.
|
73.
Pán predsedajúci, prosím o opravu hlasovania pri bode č. 51, tlač 1160, chcel som hlasovať za.
|
80.
Ďakujem veľmi pekne. Naozaj len krátka poznámka. Pokiaľ by tento predkladaný návrh zákona bol prijatý presne v tejto podobe, tak by to bol taký malý paradox, lebo v podstate namiesto liberalizácie by tu bola vytvorená veľmi sofistikovaná bariéra vstupu predovšetkým zahraničných podnikateľských subjektov na náš trh. A je to taká zaujímavá forma ochrany alebo, naopak, do istej miery vytvorenia priaznivej klímy práve pre domáce subjekty. Takže tento príspevok v rozprave naozaj oceňujem a pevne verím, že poslanci aj v druhom čítaní budú náchylní na zmeny, ktoré už tu kolega Peťo Pčolinský prezentoval.
Ďakujem.
|
106.
Vďaka. Ja by som len doplnil možno ešte morálny rozmer, prečo tento návrh zákona naozaj nie je práve najvhodnejší, pretože ako keby sme chceli zdaňovať práve tých ľudí, ktorí sú zodpovední za svoj majetok, a nie tých, ktorí sa správajú nezodpovedne.
Okrem tohto morálneho rozmeru by som spomenul ešte ďalšiu vec a to, že oceňujem predovšetkým transparentnosť týchto dvoch predkladaných návrhov, pretože naozaj je jednoduché vypočítať si, koľko je osempercentná daň, ale pokiaľ to človek vidí čierne na bielom, tak si uvedomí, čo vlastne ide opäť do jednej, s prepáčením, veľkej čiernej diery, v ktorej sa potom robí to, čo sa robí. Samozrejme, opäť treba nájsť peniaze na iné výdavky v rámci úžasného sociálneho balíčka, ktorý je nám tu predkladaný, ale s tým už nenarobíme nič. Každopádne vďaka za tieto návrhy, určite budete mať našu podporu.
|
71.
Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci. Je celkom zaujímavé teraz pokračovať v rozprave a možno začnem úplne z iného konca. Nadviažem na to, čo tu bolo povedané.
Tiež si myslím, že školstvo nie je v otrasnom stave. A nájdeme tu rôzne úrovne v rámci poskytovaného vysokoškolského vzdelania a určite aj rôzne úspešných absolventov či aktuálne študentov. A o tomto by sme mohli viesť veľmi dlhú polemiku a diskutovať tu hodinu. Čo hodinu? Hodiny o tom, čo a ako ďalej.
Každopádne ja to skúsim naozaj zobrať z iného konca, hneď v úvode poďakujem pani ministerke za ústretovosť a za skutočnú snahu o zvyšovanie kvality vysokoškolského vzdelávania v rámci našej maličkej republiky menom Slovensko.
Tie predkladané návrhy zákonov totižto naozaj v sebe zohľadňujú práve túto oblasť zvyšovania kvality, čo je veľmi nevyhnutným predpokladom na to, aby sa aj Slovensko v budúcnosti posunulo niekde ďalej, a do istej miery nadviažem aj na tú rozpravu, resp. moje vystúpenie, ktoré som mal pri prvom čítaní pri týchto dvoch predkladaných návrhov zákonov. A plynulo budem pokračovať teda ďalej. Bez toho, aby som musel rozprávať o tom, že máme tu problémy s podfinancovaným vysokoškolským systémom, že samotný systém financovania vysokých škôl je možno problémový a treba ho zmeniť, to sú strategické rozhodnutia, ktoré vďaka prijatiu dvoch návrhov jednoducho nedokážeme zmeniť, nehovoriac o tom, že by to bolo treba prediskutovať aj s ministrom financií a podobne.
Potom sú tu ďalšie okruhy otázok, ktoré by sme mohli riešiť. Napríklad, koľko tu máme vysokých škôl v prepočte na počet obyvateľov, aká je ich štruktúra, aké je ich konkrétne zameranie, aké študijné programy, v rámci ktorých študijných odborov poskytujú, či v podstate zodpovedajú potrebám súčasnej hospodárskej praxe či budúceho vývoja na Slovensku. Nuž, v tomto prípade treba niekedy naozaj prijať aj radikálne rozhodnutia, ale hlavne odvážne rozhodnutia, čiastočne tieto návrhy zákony k tomu aj smerujú.
Samotná diskusia, ktorá sa tu vedie o kvalite vysokých škôl na Slovensku, nuž, skúsim k tomu zaujať ani nie tak stanovisko, ale prostredníctvom dvoch pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov predostrieť niekoľko možností ako zlepšiť aktuálny stav bez toho, by nás to stálo možno čo i len cent, bez toho, aby tu boli nejaké zásadné nároky na štátny rozpočet. A zároveň, aby sme sa v niektorých oblastiach stali konkurencieschopnejšími, minimálne čo sa týka aktuálneho stavu vo vzťahu, vo vzťahu k českým vysokým školám, kde naozaj časť slovenských záujemcov o vysokoškolské štúdium sa rozhoduje práve na ich pôde študovať a zvyšovať si svoju kvalifikáciu. Každopádne tieto návrhy, ktoré tu predostriem, sú veľmi jednoduché a budem ich sa snažiť prezentovať v podobe inšpiratívnych podnetov alebo návrhov. Otázka je, akým spôsobom sa aj zhostíte alebo či vôbec ich budete akceptovať, alebo nie.
Viacerí aj z tu prítomných poslancov možno v minulosti študovalo na slovenských vysokých školách a niektorí z nich práve externou formou. Niektorí z vás možno aj v tomto momente alebo niektorí z vašich blízkych príbuzných študujú na vysokých školách externou formou a zaregistrovali ste, že v prípade novoakreditovaných študijných programov sa štandardná dĺžka predlžuje v zmysle zákona o jeden rok bez ohľadu na to, či sa jedná o bakalárske alebo magisterské štúdium.
Áno, bol tu istý dôvod, pre ktorý takáto zmena bola zavedená, ale absolútne je to neštandardné, hlavne keď sa pozriete, či takéto opatrenie v okolitých krajinách reálne existuje, a hlavne keď sa pozriete na to, že časť záujemcov o externú formu štúdia ide študovať napríklad do Českej republiky, kde ten titul, v prípade, ak sa bavíme o magisterskom alebo inžinierskom štúdiu, získajú za päť rokov a majú rovnaký titul, ktorý sa akceptuje aj tu na Slovensku. Akurát na Slovensku by ste museli študovať dohromady minimálne sedem rokov.
Práve to je predmetom jedného z tých prvých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktorý v podstate umožní externým študentom zrýchliť tempo svojho štúdia. Zásadným spôsobom sa teda nič nebude meniť na obsahu samotných akreditovaných študijných programov, akurát v prípade šikovných a úspešných študentov aj v rámci týchto foriem štúdia budú mať šancu urýchliť tempo svojho vlastného štúdia a ukončiť tak možno v rovnakom čase, ako je to aj v prípade študentov riadneho denného štúdia.
V podstate s tým súvisí aj ďalšia časť návrhu, ktorý bude predkladaný v rámci pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré tu budem onedlho čítať, a to je snaha o dereguláciu výšky školného v prípade, predovšetkým – že predovšetkým? – v prípade externej formy štúdia tých dôvodov je možno viacero. Ale práve je to otázka trhu a samotného rozhodnutia študentov, ktorú školu si vyberú, a naozaj je aj v záujme samotných vysokých škôl, aby v prípade samotnej výšky školného neprešvihli istú hranicu, pretože v tom prípade by sa im nikto na štúdium nehlásil. Práve z toho dôvodu tento návrh je aj, aby vznikla možno, predkladaný, aby vznikla možno aj taká konkurencia medzi samotnými slovenskými vysokými školami a snažili sa aj skvalitniť jednotlivé formy vysokoškolského štúdia bez ohľadu na to teda, či sa jedná o dennú alebo externú formu, aj keď tento návrh je prioritne orientovaný na externú formu štúdia.
Druhý z predkladaných návrhov sa týka návrhu zákona o zabezpečení kvality vysokoškolského vzdelávania, aj keď ja stále to budem tvrdiť, nie je to zákon o zabezpečení kvality, ale je to zákon o hodnotení kvality a o pôsobnosti akreditačnej agentúry. Nejdeme sa hrať ale so slovíčkami, skôr, skôr by som chcel priblížiť, v čom spočíva podstata daného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Ten návrh sa snaží spružniť procesy zmeny vnútorného systému kvality. Ak sa vysoká škola rozhodne zmeniť svoj vnútorný systém kvality, uvedie to napríklad, nieže napríklad, ale uvedie to vo výročnej správe, ktorú môže odoslať elektronicky agentúre, ktorá na takéto zmeny priebežne ex offo dohliada. Inými slovami povedané, výročné správy sa zverejňujúce každoročne v zmysle existujúceho platného zákona o vysokých školách. Samotný návrh by bol doplnený v danom kontexte explicitne aj o výročné správy vysokej školy, ktoré predstavujú podklad na posúdenie vnútorného systému kvality.
V spoločnej správe gestorského výboru sa síce uvádzajú, resp. boli uvedené v § 24 ods. 4 verejne dostupné dokumenty a údaje vysokej školy. Z môjho pohľadu však daná formulácia môže vytvárať rôzny priestor pre dišputy, otázky, výklady. A práve preto sme to nahradili práve týmto spôsobom.
Naozaj, rovno poviem, školstvo nie je v otrasnom stave, tie návrhy, ktoré tu budú prezentované, majú svoj zmysel, majú svoje ratio. Sú ľahko implementovateľné, stačí len sa zamyslieť nad tým, či budú dávať zmysel aj pre tu prítomných a nielen prítomných ctených pánov a panie poslankyne, pretože dávajú nám do rúk možnosť zvýšiť veľmi relatívne rýchlym spôsobom konkurencieschopnosť slovenských vysokých škôl.
No a aby som zbytočne nehovoril pretože to musím čítať, ja nerád čítam text od slova do slova, ale v zmysle rokovacieho poriadku mi tu nič neostáva iné, a tak teda pristúpim k tomu, aby som prečítal dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Prvý pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý predstavuje, predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Peter Štarchoň, Adriana Pčolinská a Ľudovít Goga, sa dotýka vládneho návrhu zákona o zabezpečení kvality vysokoškolského vzdelávania. Je to parlamentná tlač 950. Ja si to radšej zoberiem do ruky, aby som sa niekde nepomýlil.
Vládny návrh zákona o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania sa mení a dopĺňa nasledovne:
1. Paragraf 24 ods. 1 až 5 znie:
"(1) Vysoká škola je povinná požiadať agentúru o posúdenie jej vnútorného systému najmenej raz za desať rokov. Vysoká škola prvýkrát požiada o posúdenie vnútorného systému najskôr šesť rokov a najneskôr desať rokov od svojho zriadenia alebo od udelenia štátneho súhlasu. Ak má vysoká škola schválený vnútorný systém kvality, na dodržiavanie vnútorného systému vysokou školou dohliada agentúra priebežne. Zmeny vo vnútornom systéme vysoká škola každoročne uvedie vo svojej výročnej správe a vo výročných správach fakúlt za predchádzajúci kalendárny rok, ktoré do 30. 6. kalendárneho roka odošle do informačného systému agentúry.
(2) Agentúra vykonáva priebežný dohľad nad plnením štandardov pre vnútorný systém najmenej raz za dva roky na základe údajov z
a) hodnotenia úrovne vysokej školy vo vzdelávacej činnosti a v oblasti vedy, techniky alebo umenia prerokovaného vedeckou radou vysokej školy,
b) hodnotenia úrovne fakulty vo vzdelávacej činnosti a v oblasti vedy, techniky alebo umenia prerokovaného vedeckou radou fakulty a
c) registrov uvedených v § 18 ods. 4,
d) výročných správ vysokej školy, prípadne jej fakúlt.
(3) Ak agentúra vyhodnotí, že zmeny vo vnútornom systéme nie sú v súlade so štandardmi, môže začať príslušné konanie o posúdení vnútorného systému so štandardmi. Predtým môže požiadať vysokú školu, aby sama vykonala vo vnútornom systéme zmeny. Ak tak vysoká škola neurobí, agentúra začne príslušné konanie. Agentúra môže v rámci dohľadu nad plnením štandardov z vlastného podnetu začať konanie o mimoriadnom posúdení vnútorného systému. V rámci mimoriadneho posúdenia vnútorného systému výkonná rada v rozhodnutí určí, či ním možno nahradiť posúdenie vnútorného systému podľa odseku 1.
(4) Podkladmi na posúdenie vnútorného systému sú:
a) vnútorný systém, ak má vysoká škola vypracované vnútorné predpisy, ktoré upravujú vnútorné systémy fakulty, podkladom sú aj tie,
b) vnútorná hodnotiaca správa o implementácii vnútorného systému vypracovaná vysokou školou,
c) hodnotiaca správa pracovnej skupiny,
d) stanovisko vysokej školy k hodnotiacej správe pracovnej skupiny,
e) výročné správy vysokej školy, prípadne jej fakúlt.
(5) Podklady podľa ods. 4 písm. a), b), a e) a d) podáva vysoká škola agentúre elektronicky. Ak ide o mimoriadne posúdenie vnútorného systému, vysoká škola podáva podklady podľa odseku 4 písm. a), b), d) a e) v lehote určenej agentúrou, ak ide o vnútornú hodnotiacu správu, agentúra môže určiť aj jej rozsah a obsahové zameranie. Ak vysoká škola podklady podľa odseku 4 písm. a), b) d) a e) v určenej lehote nedodá, postupuje sa podľa odseku 7.".
Druhý pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Štarchoňa, Adriany Pčolinskej a Ľudovíta Gogu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (951).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, sa mení a dopĺňa nasledovne:
1. V čl. I sa za novelizačný bod 85 vkladá novelizačný bod 86, ktorý znie:
"86. V § 52 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
"(4) Študent externej formy štúdia bakalárskeho študijného programu si môže zvoliť tempo štúdia tak, že si predmety študijného programu, pri rešpektovaní ich nadväznosti a výučby rozdelenej do zimného a letného semestra, rozloží do dĺžky štúdia o rok kratšej, ako je štandardná dĺžka štúdia študijného programu. Na tento účel je vysoká škola alebo fakulta povinná zverejniť aj odporúčaný študijný plán bakalárskeho študijného programu v externej forme štúdia skrátený o jeden akademický rok oproti štandardnej dĺžke štúdia. Skrátenie štandardnej dĺžky štúdia bakalárskeho študijného programu v externej forme štúdia sa realizuje zápisom a absolvovaním predmetov študentom. Študent je oprávnený kedykoľvek počas štúdia v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, internými predpismi vysokej školy a fakulty, ak sa vysoká škola delí na fakulty, a pravidlami študijného programu pokračovať v štúdiu v štandardnej dĺžke študijného programu alebo si aj opätovne zapísať predmety tak, aby ich mohol realizovať v štandardnej dĺžke štúdia skrátenej o rok."
Doterajšie odseky 4 až 6 sa označujú ako odseky 5 až 7."
Následne doterajšie novelizačné body 86 a 87 v čl. I sa označujú ako novelizačné body 87 a 88.
2. V čl. I sa za novelizačný bod 88 vkladá novelizačný bod 89, ktorý znie:
"89. V § 53 sa odsek 4 vkladá za nový odsek 5, ktorý znie:
"(5) Študent externej formy štúdia magisterského študijného programu si môže zvoliť tempo štúdia tak, že si predmety študijného programu, pri rešpektovaní ich nadväznosti a výučby rozdelenej do zimného a letného semestra, rozloží do dĺžky štúdia o rok kratšej, ako je štandardná dĺžka študijného programu. Na tento účel je vysoká škola alebo fakulta povinná zverejniť aj odporúčaný študijný plán magisterského študijného programu v externej forme štúdia skrátený o jeden akademický rok oproti štandardnej dĺžke štúdia. Skrátenie štandardnej dĺžky štúdia magisterského študijného programu v externej forme štúdia sa realizuje zápisom a absolvovaním predmetov študentom. Študent je oprávnený kedykoľvek počas štúdia v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, internými predpismi vysokej školy a fakulty, ak sa vysoká škola delí na fakulty, a pravidlami študijného programu pokračovať v štúdiu v štandardnej dĺžke študijného programu, alebo si aj opätovne zapísať predmety tak, aby ich mohol realizovať v štandardnej dĺžke štúdia skrátenej o rok."
Následne doterajšie odseky 5 až I0 sa označujú ako odseky 6 až 11."
Doterajšie novelizačné body 88 až 150 sa označujú ako novelizačné body 90 až 152.
3. V novelizačnom bode 90 sa slová "§ 53 ods. 9" nahrádzajú slovami "§ 53 ods. 10".
4. V novelizačnom bode 91 sa slová "odsekom 11" nahrádzajú slovami "odsekom 12".
5. V čl. I sa za novelizačný bod 152 vkladá nový novelizačný bod 153, ktorý znie:
"153. V§ 92 ods. 3 sa vypúšťajú štvrtá a piata veta."
Doterajšie novelizačné body 151 až 196 v čl. I sa označujú ako novelizačné body 154 až 199.
Z mojej strany všetko. Som pripravený zodpovedať. Aha, tak nebudem zodpovedať nič.
|