94.
Ďakujem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, rada školy rovnako ako obecná školská rada a územná školská rada sú podľa legálnej definície, citujem, "iniciatívne a poradné samosprávne orgány, ktoré vyjadrujú a presadzujú verejné záujmy a záujmy žiakov, rodičov, pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov v oblasti výchovy a vzdelávania. Plnia funkciu verejnej kontroly, posudzujú a vyjadrujú sa k činnosti škôl, školských zariadení, orgánom miestnej štátnej správy, orgánov obcí a samosprávnych krajov z pohľadu školskej problematiky". Koniec citácie.
Keď si to takto nahlas zadefinujeme, znie to dôležito a skvelo. A reálne? V skutočnosti má rada školy postavenie slovenského voliča. Jej názor, postavenie a kompetencie sú dôležité v podstate len pri voľbe riaditeľa školy. Inak sú jej kompetencie a dosah úplne formálne. A aby som nekrivdil všetkým, tam, kde rada školy je naozaj funkčná a snaží sa riešiť problémy školy a byť nápomocná v ich riešení, tam sa často stáva, že jej členovia sú zo strany vedenia školy a niekedy aj spriaznených kolegov perzekvovaní rôznym spôsobom. Vedenie odborov chránime zákonom. Radu školy nie. Takže pri pohľade na tento stav to vyznieva ako patová situácia. Asi by bolo najlepšie zrušiť ich. Nie sú potrebné a skoncovať túto trápnu hru na demokraciu. Nech je riaditeľ školy neobmedzený vládca požehnaný zriaďovateľom, ktorý si ho vybral. Všetci budú pracovať ako treba na pokyn, rozhodnutia budú len na riaditeľovi a nik nemá dôvod pozerať mu cez rameno a hovoriť do jeho rozhodovacích procesov. Áno, vráťme sa pred rok 1989, kde strana vždy správne rozhodla. Alebo, alebo to zmeňme! Zmeňme konečne svoje postoje a začnime sa správať zodpovedne k svojej krajine i vlastnej komunite!
Proces premeny je vždy bolestný, ale stojí za to. Nehrajme sa na demokraciu, ale ju reálne aplikujme v praxi. A môžeme pokojne začať tým, že z rady školy urobíme korektný samosprávny orgán, ktorý tým, že v sebe zahrňuje volených zástupcov všetkých účastníkov školského procesu, je plne zastupiteľský, kompetentný riešiť reálne podnety a problémy na školách, iniciovať a navrhovať zmeny zdola. No zároveň je protiváhou k vedeniu školy a môže dozerať na jeho rozhodovacie procesy.
Ako tieto zmeny nastoliť, som predložil v návrhu zákona. Súčasné zákonné kompetencie rady školy sú obmedzené a vymedzené len na uskutočňovanie výberového konania na vymenovanie riaditeľa, navrhovanie na základe výberového konania kandidáta na vymenovanie do funkcie riaditeľa, predkladanie návrhu na odvolanie riaditeľa a to vždy s odôvodnením alebo na vyjadrenie k návrhu na odvolanie riaditeľa, vyjadrenie sa ku koncepčným zámerom rozvoja školy alebo školského zariadenia k návrhu na zrušenie školy a školského zariadenia a k iným možnostiam odvolania riaditeľa školy a návrhom o komplexnom chode školy, ktoré predkladá zriaďovateľovi na schválenie a rade školy na vyjadrenie. Takéto kompetencie sú nedostačujúce a neumožňujú reálny výkon zastupiteľskej samosprávy. Rada školy tak nemá reálny prehľad o aktivitách, finančných a dotačných rozhodnutiach, ktoré ovplyvňujú chod školy, a zároveň môže byť rada aktívne nápomocná pri riešení problémov i v personálnej oblasti, oblasti negatívnych sociálno-patologických prejavov a mala právo vybavovať podnety a sťažnosti.
Navrhujem preto, aby sa kompetencie rady rozšírili. A to tak, aby sa rada mohla vyjadrovať aj k personálnym, materiálnym a sociálnym podmienkam zamestnancov školy alebo školského zariadenia, k finančnému rozpočtu, k podnikateľským aktivitám a využívaniu finančných prostriedkov školy a školského zariadenia a k materiálno-technickým podmienkam na činnosť školy a školského zariadenia a mohla vybavovať doručené alebo na zasadnutí osobne prednesené podnety a sťažnosti najviac do 60 dní, prípadne ich bezodkladne odovzdať na vyriešenie kompetentnému orgánu štátnej správy alebo samosprávy.
Samozrejme, že výkon týchto rozšírených kompetencií nebude možný bež súčinnosti. Preto zákonom stanovená povinnosť riaditeľa školy poskytnúť súčinnosť rade školy pri výkone jej právomoci a teda predložiť jej požadované dokumenty a zdržať sa akýchkoľvek aktivít, ktoré by narúšali priebeh výkonu právomoci rady školy a jej členov, je nutnosťou. Rada školy doposiaľ bola vždy odkázaná na rozhodnutie riaditeľa, či im nejaký podklad na preštudovanie poskytne, častokrát dostávali zamietavú odpoveď s dôvetkom, že aj tak tomu nerozumejú a on nemá povinnosť im toto poskytnúť. Výkon rozšírených právomocí jednoznačne napomôže k transparentnosti úkonov vedenia školy, najmä riaditeľa a zároveň zvýši aj dôveryhodný kredit školy.
Zmeny je potrebné vykonať aj v organizácii rady školy samotnej. Hoci počet členov rady školy určuje zriaďovateľ, musí dodržiavať zásadu, že počet členov rady školy, ktorí nie sú zamestnancami, musí byť väčšinový. Takto nastavený systém zloženia rady by bol úplne v poriadku, pokiaľ by som sa už niekoľkokrát nestretol so snahou manipulovať radu školy pred výberovým konaním na riaditeľa školy tak, že zriaďovateľ má napokon väčšinu hlasov v rade, nepohodlných členov odvolal a vymenoval tam nových, poslušných. Preto je potrebné uvedenú zásadu upraviť tak, že počet zástupcov zriaďovateľa nesmie byť vyšší ako celkový počet ostatných volených zástupcov.
Zasadnutia rady školy sú v zásade verejné a mohli byť neverejnými v prípade, že o tom rozhodli dve tretiny všetkých hlasov, jej členovia, dvoma tretinami všetkých hlasov jej členovia. Takto sa stávalo, že v podstate mohli byť neverejné všetky zasadnutia, čo je v rozpore so základnými demokratickými princípmi. Preto navrhujem, aby boli neverejnými len tie časti zasadnutia, v ktorej sú prerokúvané informácie chránené osobitným zákonom, napríklad zákonom o ochrane osobných údajov alebo Obchodným zákonníkom v prípade obchodného tajomstva.
S tým úzko súvisí informovanosť verejnosti o zasadnutiach rady školy. Tá je často nedostatočná alebo žiadna. Preto je rade školy uložená povinnosť zverejniť na webovom sídle školy alebo inom verejne dostupnom mieste harmonogram svojich zasadnutí vždy do 30. septembra nového školského roku. Taktiež rada školy najneskôr 10 dní pred zasadnutím zverejní na webovom sídle školy alebo inom verejne dostupnom mieste dátum, miesto, čas a program svojho zasadnutia. Takto má verejnosť možnosť sa zúčastniť zasadnutia, prípadne predniesť podnety, sťažnosti a návrhy a to rovno, priamo na zasadnutí.
Potreba objektivity volených členov rady školy a ich kontinuálna činnosť je viac než dôležitá. Niektorí v nej pracujú len sporadicky, ako vyjde čas, poniektorí, tzv. zberači funkcií, sú poslancami v obecnom zastupiteľstve, zároveň sú vo vedení rady rodičov a zároveň členovia rady školy. Takto nie je dostatočne nastavená objektivita rady samotnej a dochádza k deformačným rozhodnutiam. Preto je potrebné v zákone definovať, že členom rady školy okrem vedenia školy nemôže byť aj osoba funkčne alebo inak personálne prepojená so zriaďovateľom, pokiaľ nie je jej delegovaným zástupcom. Predsedom rady školy nemôže byť osoba, ktorá vykonáva funkciu predsedu v inom samosprávnom orgáne školy.
Pre dodržanie už spomínanej kontinuity činnosti rád školy navrhujem, aby bol odvolaný zvolený člen rady školy, ak sa nezúčastnil najmenej na troch po sebe idúcich zasadnutiach alebo mal viac ako tri absencie počas školského roka, alebo ak preukázateľne nevykonáva svoj mandát riadne a zodpovedne, keďže z množstva zaslaných podnetov a sťažností je mi známe, že boli aj takí členovia rady školy, ktorí negovali akékoľvek riešenie nastolených problémov, alebo dokonca marili výkon rady školy. Ak je pozastavené členstvo niektorému členovi rady školy, napríklad z dôvodu jeho kandidatúry na riaditeľa školy, bude jeden člen výberovej komisie chýbať. Preto je potrebné zabezpečiť, aby po dobu nevykonávania mandátu člena rady školy bol riadne zastúpený, a to buď ďalším zvoleným kandidátom v poradí, alebo novozvoleným v danej kategórií členov.
V praxi sa tiež stáva, že zriaďovateľ bol povinný odvolať v zákonnej lehote riaditeľa školy alebo mu minimálne pozastaviť činnosť, no ten využíva pštrosiu politiku a nekoná. Posledný medializovaný prípad bol starosta obce Rudňany, ktorý nekonal v prípade riaditeľa školy, na ktorého bola daná žaloba za spáchanie trestného činu a prebehlo už, už i prvostupňové súdne konanie. Aby bol zjednodušený kompetenčný prístup, postup a zamedzilo sa klientelistickým postupom, rada školy v takýchto prípadoch, keď zriaďovateľ konať mal a nekonal, môže podať návrh na odvolanie riaditeľa na príslušné ministerstvo, ktoré rozhodne.
Nóvum tohto, tejto novely zákona je aj zavedenie dvojstupňového riešenia sťažností na činnosť rady školy, ako aj na voľby do rady školy, ktoré do 30 dní rieši rada samotná. Ak ich uspokojivo pre sťažovateľa nevyrieši, má túto kompetenciu hlavný kontrolór obce, mesta alebo samosprávy podľa zákona o sťažnostiach. Mimoriadne dôležitým je riešenie volebných sťažností, pretože tie majú dopad na rozhodnutia novozvolenej rady a ich zneplatnenie. Ak hlavný kontrolór zistí porušenie volebných pravidiel alebo sa preukážu nekalé praktiky pri voľbách, vyhlási voľby ako celok alebo ich časť za neplatné, zriaďovateľ je povinný vyhlásiť do 30 dní nové voľby do rady školy. Všetky úkony, ktoré vykonala rada školy po svojom zvolení, sú považované rovnako za neplatné, ako napríklad voľba kandidáta na riaditeľa školy.
No a v neposlednom rade je potrebné myslieť aj na ochranu členov rady školy, ktorí si riadne a poctivo vykonávajú svoj mandát. Stáva sa, že sú terčom šikany najmä na pracovisku, čo im znemožňuje riadny výkon ich profesie, preto žiadnemu členovi rady školy počas výkonu mandátu a ani po skončení mandátu nesmie byť spôsobená ujma z titulu výkonu členstva v rade školy. Týmto získavajú právny titul na svoju účinnú obranu.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, môžeme viesť dlhú a rozsiahlu polemiku, či sú tieto zmeny potrebné, vhodné alebo či vôbec radu školu udržať. Môžeme kritizovať, no bez návrhov na zmenu to budú len plané reči. Vychádzajúc zo zbieraných podnetov, názorov a sťažností ľudí, ktorých sa táto problematika priamo dotýka alebo sa o ňu zaujímajú, viem, že situácia je viac než alarmujúca. Ak budeme tolerovať svojvôľu a machinácie v akomkoľvek segmente našej spoločnosti, vráti sa nám to ako bumerang. Tak si tu upracme a veci zmeňme! Bude sa všetkým ľahšie dýchať, žiť i pracovať. Mne, vám, deťom, učiteľom aj rodičom. Preto vás z tohto miesta žiadam, hlasujte za tento návrh zákona.
Ďakujem za pozornosť.
|
90.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, cieľom tejto novely zákona je rozšírenie možnosti ministerstva rozhodnúť o odvolaní riaditeľa školy, ak zriaďovateľ nekoná, prehĺbenie kompetencií rady školy, zabezpečenie včasnej a riadnej informovanosti verejnosti o termíne a obsahu zasadnutí rady školy, plná aplikácia zásady verejnosti na zasadnutiach rady školy bez svojvoľného obmedzenia samotnou radou školy, náležité zaistenie vybavovania sťažností na činnosť rady školy a volebných sťažností, eliminácia konfliktu záujmov volených členov rady školy, zvýšená ochrana osobnosti člena rady školy počas výkonu mandátu i po jeho skončení a rozšírenie možnosti odvolania člena rady školy.
Rada školy ako iniciatívny a poradný samosprávny orgán má podľa zákona presadzovať verejné záujmy a záujmy žiakov, rodičov, pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov v oblasti výchovy a vzdelávania. Rada plní funkciu verejnej kontroly, vyjadruje sa aj k činnosti školy či školského zariadenia, rovnako ako k činnosti orgánov miestnej štátnej správy, obcí a samosprávnych krajov z pohľadu školskej problematiky. Rozšírená rada školy je výberovou komisiou na funkciu riaditeľa školy. Nezameniteľné miesto a vysoká opodstatnenosť tohto samosprávneho orgánu sú neodškriepiteľné, no za predpokladu, že je plne funkčná. A práve plná funkčná realizácia rady školy je v mnohých školách a školských zariadeniach ohrozená. Nie však iba čiastkovými zásahmi zvonku, ale aj samotnými členmi rady školy, ktorí po zvolení do funkcie neplnia svoj mandát tak, aby reálne chránili verejný záujem alebo záujmy žiakov, rodičov a zamestnancov. Rada školy nemá priamu kompetenciu sledovať do dôsledkov napr. verejné obstarávanie, či preveriť iné finančné toky, pretože riaditelia im neumožňujú zväčša ani nahliadnuť do dokumentácie. Prax ukazuje, že práve presadzovanie individuálnych záujmov, či už osobných alebo zriaďovateľa prostredníctvom volených členov rady školy, spôsobuje jej zníženú funkčnosť alebo aj deformáciu celého jej poslania a tá sa stáva len formálnou ustanovizňou. Toľko na úvod a hlásim sa do rozpravy.
|
88.
Ďakujem ešte raz za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, hodnotenie zamestnancov aspoň raz ročne je prirodzenou súčasťou pracovných vzťahov. Deje sa tak vo verejnej sfére, ako aj v súkromnom sektore. Pokiaľ je vykonávané s maximálnou objektivitou, tak je prínosom pre obe strany – zamestnanca i zamestnávateľa. Pre zamestnanca je spätnou väzbou vo vzťahu k výkonu jeho pracovnej činnosti, možnosti zlepšiť svoj pracovný výkon, zvýšiť osobný kredit, posúvať sa vpred, a to osobnostne, pozične, ale i finančne.
Pre zamestnávateľa je to rovnako spätná väzba, že finančné prostriedky vynakladané na toho-ktorého zamestnanca sú rentabilne vynaložené, či dokáže daný zamestnanec zúročiť a rozšíriť vlastný pracovný i osobnostný potenciál a či za danú mzdu vynakladá recipročne dostatočne kvalitnú prácu podľa pracovného zaradenia.
Kritériá hodnotenia sú zvyčajne viaczložkové a rôznia sa podľa pracovného zaradenia, pozície i segmentu, v rámci ktorého zamestnanec pôsobí. Širšie nastavenie hodnotiacich kritérií je pri manažmente, kedy okrem štýlov a efektivity riadenia sa berie do úvahy aj spokojnosť ľudí, ktorých daný pracovník riadi. Zároveň prostredníctvom hodnotiacich aktivít je možné odhaľovať i negatívne javy na pracovisku, vrátane negatívnych sociálno-patologických prejavov, ktoré sú závažnou brzdou v pracovnom tíme a bránia progresu a vyššej prosperite a efektivite.
Úspešné firmy a spoločnosti už dávno pochopili, že dobrý pracovný tím je zložený zo spokojných zamestnancov. No kým v súkromnom sektore sú kritériá a spôsob hodnotenia oklieštené len minimálne, vo verejnej správe je možné konať len na základe zákona, čo konkrétny zákon dovoľuje.
Rovnako tomu, rovnako je tomu i v školstve. Na základe novoprijatého zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch je § 70 venovaný hodnoteniu pedagogických a odborných zamestnancov. Predmetom tohto hodnotenia sú výsledky, náročnosť a kvalita výkonu pracovnej činnosti, osvojenie si a využívanie profesijných kompetencií, kde, citujem zo zákona: "Výsledkami výkonu pracovnej činnosti sú dôkazy o úrovni dosahovania cieľov, výchovy a vzdelávania, alebo dôkazy o úrovni pracovnej činnosti, ktorá sa sleduje na úrovni triedy alebo skupiny. Kvalitou výkonu pracovnej činnosti je miera správnosti, účelnosti a efektívnosti pracovnej činnosti a ktorá sa sleduje na úrovni dieťaťa alebo žiaka a osvojenie a využívanie profesijných kompetencií sa hodnotí v súlade s profesijným štandardom a potrebami školy, školského zariadenia alebo zariadenia sociálnej pomoci."
Pedagogického a odborného zamestnanca hodnotí priamy nadriadený jedenkrát ročne, najneskôr do konca školského roka. Začínajúceho pedagogického zamestnanca hodnotí uvádzajúci pedagogický zamestnanec a začínajúceho odborného zamestnanca hodnotí uvádzajúci odborný zamestnanec priebežne a na konci adaptačného obdobia. Riaditeľa školy hodnotí zriaďovateľ jedenkrát ročne, najneskôr do konca školského roka. Hodnotenie slúži ako podklad na odporúčanie uvádzajúceho pedagogického zamestnanca alebo odporúčanie uvádzajúceho odborného zamestnanca na ukončenie adaptačného vzdelávania, vypracovanie plánu profesijného rozvoja a ročného plánu vzdelávania, ako aj odmeňovanie.
Keďže o hodnotení zamestnanca sa vždy vyhotoví písomný záznam, ak ten s ním nesúhlasí, môže sa obrátiť na vyššiu inštanciu, začínajúci pedagogický alebo odborný zamestnanec na priameho nadriadeného, pedagogický alebo odborný zamestnanec na zriaďovateľa a riaditeľ školy požiada o hodnotenie organizáciu zriadenú ministerstvom školstva. Povinnosťou zamestnávateľa je rozpracovať zásady hodnotenia pedagogických a odborných zamestnancov v pracovnom poriadku.
Súčasťou zásad hodnotenia sú kritériá na hodnotenie výsledkov a kvality výkonu pracovnej činnosti, vyplývajúce zo školského vzdelávacieho programu, výchovného programu a individuálnych charakteristík školy, školského zariadenia alebo zariadenia sociálnej pomoci. Toľko v skratke hovorí platný zákon.
Ak ste postrehli, osobitosti hodnotenia riaditeľa školy sú zákonne ukotvené len v minimálnej miere. Ten pri výkone svojej práce je hodnotený ako pedagogický pracovník, keďže splnenie týchto kritérií okrem iných sú podmienkou výkonu funkcie riaditeľa počas celej doby trvania. Zároveň však riaditeľ školy je riadiaci pracovník s manažérskymi kompetenciami, ktorý riadi chod školy technicky, organizačne, finančne a personálne. Zriaďovateľ hodnotí riaditeľa školy na základe účelného vynakladania finančných prostriedkov, výsledkov školy, obsadenosti školy žiakmi a tak ďalej. No chýba tu ďalší základný element hodnotenia, a tým je spokojnosť zamestnancov.
Sú školy, kde riaditeľ každoročne dostáva väzbu od zamestnancov prostredníctvom anonymných dotazníkov, kde majú možnosť vyjadriť svoje názory a postrehy. Na ich základe dokáže nielen uplatniť správny štýl riadenia, zlepšiť kvalitu vlastnej riadiacej práce a aj prístupu k zamestnancom, ale aj inovatívne podnety a podchytí rodiace sa náznaky negatívnych sociálno-patologických javov a dokáže ich včas eliminovať. Zároveň sú tieto dotazníky relevantným podkladom, ktorý je súčasťou hodnotenia riaditeľa. No keďže takýchto škôl je ako šafranu a práve opačný alebo laxný postoj riaditeľov k danej problematike je častejší, je potrebné doplniť zákon tak, aby bolo povinnosťou každého zriaďovateľa zahrnúť do hodnotenia riaditeľa školy aj výsledky dotazníka hodnotenia spokojnosti na pracovisku a kvality práce riaditeľa školy.
Toto hodnotenie zriaďovateľ zrealizuje prostredníctvom rady školy ako nezávislého samosprávneho orgánu, kde má aj on sám zastúpenie na základe štandardizovaných dotazníkov. Takéto hodnotenie môžeme považovať už za komplexné a objektívne a nie zrealizované od stola, alebo na základe pozitívnych či negatívnych vzťahov so zriaďovateľom. Práve anonymita dotazníkov spokojnosti je kľúčová pri odhaľovaní negatívnych sociálno-patologických javov na pracovisku, akými sú napríklad mobbing a bossing. Šikanované osoby nie sú často schopné otvorene riešiť túto situáciu otvorene zo strachu pred stratou zamestnania alebo statusu na miestnej komunitnej úrovni a tak len ticho znášajú tento stav alebo z pracoviska odídu, povedzme to priamo, sú vyštvaní.
Zvyčajne sa znižuje ich pracovný výkon a zároveň zhorší zdravotný stav, čo v konečnom dôsledku opäť vedie k dlhodobo podlomenému zdraviu a aj odchodu z pracoviska. Za posledný rok je počet sťažností a podnetov, ktoré sme dostali na šikanózne správanie, sedemkrát vyšší ako v predošlom roku a má tendenciu zvyšovať sa.
Samozrejme, že existujú zákonné prostriedky, ako sa brániť pred šikanóznym správaním. Podať sťažnosť zamestnávateľovi podľa Zákonníka práce alebo na inšpektorát práce, podať žalobu na základe antidiskriminačného zákona alebo Občianskeho zákonníka, mediácia, obrátiť sa na Slovenské národné stredisko pre ľudské práva alebo aj podať trestné oznámenie alebo oznámenie o priestupku, ak bola naplnená skutková podstata trestného činu alebo priestupku, ale ich účinnosť je malá a predovšetkým veľmi zdĺhavá a niektoré si vyžadujú i finančné investície od podávateľa.
Všeobecne známou skutočnosťou je, že prevencia je vždy najúčinnejšia a najmenej nákladná, no málokedy sa touto skutočnosťou reálne riadime. Povinnosťou riaditeľa školy je dbať o kvalitu pozitívnych medziľudských a pracovných vzťahov a dodržiavať práva zamestnancov i pedagogického kolektívu uvedených v zákone o pedagogických a odborných zamestnancoch v § 3 ods. 1 písm. b).
Čo však v prípade, ak sú tieto práva porušované, a to dokonca samotným riaditeľom? Aké má možnosti zriaďovateľ prešetriť danú situáciu a zjednať nápravu? Nuž minimálne. Ako iná právnická osoba nemá kompetencie, aby priamo vstúpila do objektu a procesov riadenia školy alebo školského zariadenia, teda inej samostatnej právnickej osoby a snažila sa zjednať nápravu, aj keď ako zriaďovateľ nesie zodpovednosť za zriadený školský subjekt, keďže jej to zákon neumožňuje.
Preto navrhujeme, aby zamestnanci mali právo písomne sa obrátiť na zriaďovateľa, ak ich práva boli porušené alebo je porušovateľom sám riaditeľ. Zriaďovateľ na základe písomného podnetu je povinný konať a vyzve riaditeľa, aby do 15 dní predložil hodnotiacu správu o opatreniach na odstránenie porušovania práv zamestnancov a patologických javov v pedagogickom kolektíve a ich prevenciu. Ak riaditeľ túto povinnosť opomenie alebo nesplní riadne a včas, zriaďovateľ do 30 dní prostredníctvom Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie zistí aktuálny stav dodržiavania týchto práv v pedagogickom kolektíve a prijme opatrenia na nápravu a prevenciu. Zriaďovateľ zároveň prijme opatrenia voči riaditeľovi školy a odvolá ho.
Samozrejme, ak zamestnanec nie je spokojný s výsledkom konania zriaďovateľa, môže situáciu riešiť už prv uvedenými spôsobmi, to je jeho voľba, no prvotné riešenie daného problému zostáva na samotnom zdroji, čo je najrýchlejšie, najefektívnejšie a najrentabilnejšie.
Áno, už počujem niektoré námietky, že postup zriaďovateľa je zneužiteľný. Všetko je v podstate zneužiteľné a ako máme možnosť sledovať, tak sme ako národ veľmi kreatívni, pokiaľ ide o obchádzanie zákonných noriem. No buď sa budeme iba nečinne prizerať a neustále sa len sťažovať, alebo vystúpime z určitej zabehnutej komfortnej zóny a začneme veci konečne meniť a pokiaľ možno, tak eliminujeme negatíva v ich zárodku.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, každý rozumný človek, ktorý pôsobil v pracovnom kolektíve, vie posúdiť, ako naň vplývali vzťahy v ňom i s nadriadenými. Neverím, že sa nájde niekto, kto si za svoj život nenesie aspoň jednu negatívnu skúsenosť. Tá ho obohatila a prinútila konať, alebo sa vzdal a odišiel. Je dôležité, aby nám záležalo na ľuďoch. Tí tvoria hodnoty. Obzvlášť je to dôležité v prostredí, ktoré intenzívne ovplyvňuje nastupujúce generácie, na ktorých budeme raz závislí i my samotní. Nie je nič horšie pre dieťa, ak trávi celé dni, týždne a mesiace s vyhoreným, negatívne ovplyvneným človekom, ktorý mu má sprostredkovať a formovať pohľad na svet, na život i seba samého, ktorý mu má pomôcť nájsť cestu, ako efektívne sa učiť, získavať vedomosti, znalosti a zručnosti, sociálne a životné kompetencie.
Špecifikum školského prostredia nás núti k tomu, aby sme kládli dôraz na vytvorenie vysoko efektívnych prevenčných mechanizmov a aktívne riešili negatívne sociálno-patologické javy už pri ich vzniku. Zmeňme náš prístup, a tým pomôžeme nielen tým, ktorých sa to priamo týka, pracovníkom škôl, ale najmä nastupujúcim generáciám.
Ďakujem za pozornosť.
|
84.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Cieľom predkladanej novely zákona je zvýšiť dôveryhodnosť a kvalitu hodnotenia práce riaditeľa školy alebo školského zariadenia prostredníctvom spätnej väzby zamestnancov realizovanej radou školy a právo zriaďovateľa priamo riešiť na základe písomného podnetu a nečinnosti alebo nezáujmu riaditeľa školy alebo školského zariadenia sociálno-patologické prejavy v správaní sa na pracovisku.
Riadiaci pracovník, ktorý chce naozaj dobre vykonávať svoju prácu, potrebuje pre jej správny výkon a zlepšenie spätnú väzbu. Všetci zamestnanci vrátane vedúcich zamestnancov sú hodnotení zamestnávateľom raz ročne. Kým prácu pedagogického a odborného zamestnanca hodnotí riaditeľ školy, jeho prácu hodnotí zriaďovateľ. Zriaďovateľ však nemá dostatok relevantných a verifikovaných informácií, ktoré by viedli k dostatočne objektívnemu hodnoteniu práce riaditeľa školy, ak absentuje spätná väzba od jeho zamestnancov. Z praxe je zrejmé, že školy, kde riaditeľ školy sám a iniciatívne požiada o anonymnú spätnú väzbu zamestnancov, dokáže kvalitnejšie a lepšie viesť pracovný kolektív a zároveň predchádza šíreniu sociálno-patologických prejavov správaní na pracovisku ich včasným odhalením. Realizácia spätnej väzby prostredníctvom rady školy dotazníkom kvality a spokojnosti, ktorú navrhujeme, umožní nielen dôveryhodné a kvalitné hodnotenie práce riaditeľa školy zriaďovateľom, ale zároveň bude významným prínosom pre skvalitnenie riadiacej práce a pri správnom nastavení aj prevenčnými účinkami v oblasti sociálno-patologických prejavov v správaní riaditeľa školy.
Pracovné prostredie a pracovná atmosféra sú dôležitým faktorom nielen úspešnosti podávaných pracovných výkonov, ale z dlhodobého hľadiska pôsobia aj na zdravotný stav zúčastnených. Každý pedagogický a odborný zamestnanec má právo na ochranu pred sociálno-patologickými prejavmi v správaní vedúcich pedagogických zamestnancov, vedúcich odborných zamestnancov, ďalších zamestnancov, zriaďovateľa, zákonných zástupcov, iných fyzických osôb alebo právnických osôb. Prax jednoznačne ukazuje, že spoločenský, pracovný, sociálny i individuálny tlak pôsobiaci na členov pedagogického kolektívu spôsobuje rapídne zhoršovanie vzťahov na školských pracoviskách, a to aj v spojitosti s reálne nedostatočným povinným mechanizmom odhaľovania, odstraňovania a prevencie nežiaducich patologických javov v týchto kolektívoch.
Preto navrhujeme, že ak sú práva zamestnanca porušované a opakované sociálne patologické javy v správaní na pracovisku zo strany kolegov či vedúcich pracovníkov pretrvávajú bez nápravy, má zamestnanec právo obrátiť sa na zriaďovateľa v písomnej sťažnosti či podnete. Ten ak zistí, že riaditeľ školy účinne nekoná alebo nespolupracuje, má právo sám zistiť aktuálny stav a zjednať nápravu. Voči takémuto riaditeľovi školy je povinný vykonať zákonné sankčné opatrenie – odvolať ho.
Toľko na úvod a potom sa hlásim ako prvý do rozpravy.
|
114.
Ďakujem za slovo. V plnom rozsahu podporujem tento návrh zákona a v plnom rozsahu súhlasím s tým, čo povedal pre chvíľou Marek Krajčí. V tomto zmysle trošku nadviažem na Martina Fecka. Nemôžem hovoriť o svojich skúsenostiach pozitívnych, pretože môj otec bol tuhý fajčiar a nakoniec zomrel na rakovinu pľúc. Ale na druhej strane chcem povedať tiež skúsenosť, o ktorej, ktorú spomínal už predtým Marek Krajčí, že na zastávkach autobusov častokrát vidíme fajčiarov. Lenže problém spočíva nielen v ich arogantnom správaní, ale aj v tom, že sa nevykonáva žiadna kontrola zo strany mestskej polície alebo iných orgánov, ktoré by ich mohli za to sankcionovať, ako sa to deje napríklad v iných európskych štátoch.
Tiež je pre mňa šokujúce, ak napríklad niektoré školy, stredné školy počas veľkých prestávok vypúšťajú žiakov do areálu školy, resp. na parkovisko alebo niekde do vonkajších priestorov a nechávajú ich fajčiť cigarety pod argumentom, že potom budú kľudnejší na hodinách. Takisto školské exkurzie, školské výlety, kde vyučujúci, pedagogický dozor evidentne vidí, že jeho žiaci fajčia cigarety a pasívne na to pozerá a neurobí nič pre to, aby to prestali robiť.
Takže pokiaľ nezmeníme prístup v týchto, v takýchto prípadoch, asi ťažko môžeme očakávať, že situáciu, čo sa týka nárastu chorôb, rakoviny pľúc a iných chorôb, zastavíme.
Ďakujem.
|
69.
Ďakujem. Ďakujem obom kolegom, ktorí reagovali na môj príspevok.
Ku kolegovi Mizíkovi. Áno, určite tieto problémy sa týkajú viac-menej miest, ale zasa nemôže pochybovať o tom, že aj na slovenských dedinách prevládajú aj zlé medziľudské vzťahy medzi pedagógmi, ale hlavne vo vzťahu medzi pedagógmi a vedením školy, o čom by vám mohol povedať viac aj či pán kolega Sopko, i ja zo svojich osobných skúseností. A takisto aj iní kolegovia, ktorí reagujú na podnety učiteľov z dedinského prostredia.
Skôr by som očakával vašu, povedali ste, že ste skeptik, a skôr by som očakával, že poviete, či tento návrh školského ombudsmana sa vám zdá byť aspoň v niečom opodstatnený a chceli by ste, aby raz na Slovensku bol úrad školského ombudsmana zriadený, alebo celý tento návrh považujete za zlý a zbytočný, pretože v tom druhom prípade je váš skepticizmus príliš hlboký, a obávam sa, že ak sa neposunieme o krok ďalej, tak budeme ďalšie roky rozprávať o zlých napätých vzťahoch na pracoviskách, zborovniach, dedinských školách, ale čo urobíme preto, aby sa tento stav zmenil k lepšiemu.
Ďakujem.
|
63.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ochrana práv jedinca je zároveň ochranou práv spoločnosti. Hoci naša história nepriala dodržiavaniu práv jednotlivca, keďže kolektívne práva stáli nad nimi, ako kultúrna a neustále sa kultivujúca sa spoločnosť by sme mali a musíme dbať na ich dodržiavanie. Toto pochopili v demokratických spoločnostiach už podstatne skôr ako my a zriadili inštitút ombudsmana, verejného ochrancu práv. Jeho agenda je v našich pomeroch natoľko rozsiahla pre pomerne úzku skupinu vykonávajúcich ľudí, že postupne vznikli ombudsmani pre špecifické oblasti či skupiny ľudí spoločnosti, a to zo zákona alebo na základe rozhodnutí samosprávnych inštitúcií.
Na jednej strane je dobré pri stave a rýchlosti práce nášho súdnictva a nízkej využiteľnosti mediačných služieb, že existujú inštitúty, ktoré sa problémami ľudí zaoberajú a zvyšujú dostupnosť pomoci vzhľadom na bezplatnosť týchto služieb.
Na druhej strane by sme sa mali zamyslieť nad stavom spoločnosti, keďže porušovanie práv je možné registrovať v každej jej skupine a v každom segmente a nemá klesajúci charakter. Myšlienka vytvorenia funkcie školského ombudsmana je pomerne stará. Učitelia dlhodobo volajú po zriadení úradu školského ombudsmana, ktorý by dostatočne chránil ich práva a pomáhal pri riešení problémov na pracovisku. Žiaľ, ani pokus o vytvorenie úradu pod názvom Odbor ochrany práv v regionálnom školstve v roku 2015 nebol úspešný. Podnetov bolo pomerne málo, kompetencie úradu temer žiadne. Úrad fungoval viac-menej formálne a napokon po niekoľkých mesiacoch bol zrušený. Učitelia tak znovu zostali bez morálnej podpory a reálnej pomoci, akú očakávali. Na pracoviskách aj naďalej pokračovalo čoraz viac sa stupňujúce šikanovanie, bossing a mobbing zo strany kolegov, ale hlavne vedenia školy. S iniciatívou, ako tomu zabrániť prišli aj samotní učitelia. Slovenská komora učiteľov napríklad spustila kampaň s názvom Zber strachu so zámerom zverejňovať a riešiť krízové situácie či zvyšovať právne vedomie učiteľov. Na základe množstva podnetov, ktoré dostala, mohla vyhodnotiť, k akým najčastejším javom dochádza na školských pracoviskách. Učitelia sa napríklad stretávajú s bránením vyjadrenia názoru na poradách, verejných stretnutiach či so zabránením vstupu do školy. Vyskytujú sa aj prípady, keď dochádza k manipulácii s dovolenkami či ku klientelizmu a rodinkárstvu zo strany zriaďovateľov alebo riaditeľov škôl. Pedagógovia sa stretávajú aj s osobnými urážkami a ponižovaním či zosmiešňovaním pred pedagogickým zborom, rodičmi, prípadne aj žiakmi, taktiež so spochybňovaním práce učiteľa pred rodičmi. Na pedagógov sa vytváral tlak, aby menili známky, klasifikovali podľa želaní svojich nadriadených, taktiež dochádzalo k manipulácii s úväzkami. Ich nadriadení ich trestali tak, že im siahli na odmeny, triednictvo alebo vedúcu funkciu v predmetovej komisii.
Stali sa aj prípady, ktoré boli medializované, keď riaditeľ vyplácal zamestnancom odmeny, napr. 100 až 300 eur, ktoré následne od nich žiadal späť. Dokonca bol zaznamenaný aj prípad fyzického napadnutia, keď riaditeľka zbila učiteľku pred celým kolektívom a následne ju zatvorila do miestnosti.
Najviac podnetov prichádzalo zo základných škôl. Bohužiaľ, len malá skupina z radov učiteľov dokázala v sebe nájsť odvahu, aby na tieto prejavy ľudského poníženia poukázala, a riskujúc stratu zamestnania, dožadovala sa spravodlivosti. To, čo je brzdou v demokracii na školách je práve strach. Strach z následkov, strach zo strany zamestnania, strach z prenasledovania za prejavený názor, strach z izolácie v kolektíve. Obeťami šikanovania sa stávajú zjavne takí, ktorí sú pre svoje schopnosti pre vedenie školy konkurenciou, alebo tí, čo poukazujú na chyby vedenia.
Ako poslanec Národnej rady som riešil viaceré podnety od učiteľov, ktorí mi písali alebo ma vyhľadali v mojej poslaneckej kancelárii a žiadali o pomoc. Mnohí z nich si priali zostať v anonymite zo strachu pred prepustením, niekedy sa potrebovali len vyžalovať z toho, čo sa na ich škole deje, ako sa k nim správajú nadriadení či vlastní kolegovia, inokedy boli odhodlaní ísť do boja a sťažovať sa aj u zriaďovateľa či na inšpektoráte práce. Len máloktorí z nich však u zriaďovateľa či inšpektorátu práce pochodili. Zriaďovateľ školy má buď zviazané ruky a nemôže zasiahnuť, alebo z rôznych dôvodov nechcel zasahovať do interných problémov školy, keďže školy v jeho pôsobnosti majú právnu subjektivitu. Akoby otázka medziľudských vzťahov na pracovisku nebola pre zriaďovateľov školy vôbec dôležitá. Niektorým sťažovateľom tak neostávalo nič iné, len podať trestné oznámenie na svojho nadriadeného či žalobu na súd.
Potom však nasledovali ďalšie sankcie a prejavy bosiingu a ešte viac sa bossing stupňoval. A práve tu chýba kontaktný bod, na ktorý by sa učitelia mohli v podobných prípadoch obrátiť. Školský ombudsman by mohol predstavovať, samozrejme, za predpokladu, že by mal príslušné kompetencie a nebol by iba úradnícka figúrka, oporný pilier pre rozvrátené vzťahy v zborovniach či konflikty medzi pedagógmi a ich nadriadenými. Zvlášť na východnom Slovensku je vznik takejto inštitúcie opodstatnený, keďže prípadov bossingu a mobbingu je v tomto kraji najviac.
Psychické týranie, nátlaky, zastrašovanie, urážanie, ponižovanie, vyhrážanie, bránenie slobode prejavu, tlaky na zmenu známky, manipulácie s úväzkami a iné prejavy mocenského prístupu by mali z našich škôl čím skôr vymiznúť, lebo len v normálnych podmienkach je možné učiť bez stresu a strachu. Školský ombudsman nevyrieši problémy za iných, ale môže byť pri ich riešení významne nápomocný. Pokiaľ však obete šikanovania, bossingu a mobbingu neprekonajú svoj strach a pasívne budú čakať na zmenu či pomoc z vonku, ani inštitút školského ombudsmana ich nebude môcť dostatočne ochrániť. Bez svedkov totiž niet vinníka. A keď mu napokon aj napíšu, myslím školskému ombudsmanovi, ale až po rokoch, keď už ani nebudú na danej škole učiť, lebo to psychicky nevydržali a radšej z nej odišli, ich podnet bude už len spoveďou, a nie reálnou snahou vyriešiť svoj problém a dosiahnuť spravodlivosť.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, oblasť školstva prechádza neustálymi transformáciami a zahŕňa v sebe široké spektrum aktérov. Existuje v ňom množstvo neriešených, nevyriešených aj gradujúcich problémov, ktoré narastajú geometrickým radom. Ako som už spomínal v predchádzajúcej časti svojho prejavu, i mne denne prichádza množstvo podnetov zo všetkých regiónov Slovenska, najmä však z východu a severu, ktoré nesú v sebe symptómy porušovania práv jednotlivca v rámci interného sveta školy alebo aj spôsobené externými legislatívnymi alebo personálnymi nedostatkami. Preto opodstatnenie vzniku inštitútu školského ombudsmana vôbec nespochybňujem, ba naopak ho vítam. Vznik a jednoznačné jasné a zrozumiteľné vymedzenie kompetencií, spôsob kreácie, organizácie a financovania činnosti tohto inštitútu môže veľmi účinne napomôcť k zmene náprave negatívnych javov na škole a v školstve. Musíme si uvedomiť, že existuje len málo ľudí, ktorých sa táto oblasť nedotýka. Nie sú to len samotní prijímatelia školských služieb, deti, ale aj ich rodičia, zamestnanci škôl, samosprávne orgány škôl, ako rada rodičov alebo rada školy, ale aj zriaďovatelia a komunálni poslanci a obzvlášť v prostredí, ktoré je primárne zamerané na výchovu a vzdelávanie, je potrebné vytvárať neohrozené a obohatené prostredie pre všetkých, ktorí sa na tomto procese zúčastňujú.
Veľmi pozorne som si preštudoval predložený návrh zákona a dospel som k záveru, že ako celok je dobrým krokom k ozdraveniu školského prostredia. Chcel by som sa však vyjadriť k niektorým bodom, ktoré by bolo možno, ktoré by bolo možné poňať inak. V prvom rade návrhová spôsobilosť a spôsob kreácie školského ombudsmana. Návrh na kandidáta školského ombudsmana môže dať najmenej pätnásť poslancov Národnej rady, čo je v podstate u nás bežný návrhový štandard. Bolo by na zváženie, či tento postup nezmeniť, alebo aspoň nerozšíriť o návrhovú spôsobilosť napr. jednotnej učiteľskej komory. Rovnako dávam na zváženie spôsob kreácie tohto inštitútu. Netvrdím, že na pôst, na post verejného ochranu práv sme pri voľbách nemali šťastnú ruku. Práve naopak, hlboko ľudsky i odborne si vážim dámy, ktoré aktuálne tento post zastávajú alebo zastávali.
No v prípade komisárky pre deti išlo o trafiku a tomuto by sme mali už v samotných návrhoch zákonov predchádzať. Napríklad i tým, že verejnosť má právo poznať do dôsledkov morálny, morálno-etický, spoločenský a odborný kredit kandidáta a samotní kandidáti by mali byť verejne vypočutí ako kandidáti na post ústavného sudcu, ak chceme ponechať voľbu iba na poslancoch parlamentu, aby možno..., aby existovala možnosť odvolať ombudsmana, ak ten vykazuje len tzv. činnosť, činnosť na papieri, rovnako aby existovala možnosť, ak by sa parlament po predložení správy alebo mimoriadnej správy školského ombudsmana do vymedzeného času nezaoberal predloženým závažným problémom, aby samotný ombudsman mal mimoriadnu návrhovú právomoc a nebol závislý len na politickej vôli poslancov a ich klubov.
Do pozornosti dávam i miesto zriadenia úradu školského ombudsmana. Hoci nie som zástancom zriaďovania nových úradov, v tomto prípade podporujem jeho opodstatnenosť. Navrhované Košice sú síce centrom najviac prijímaných podnetov, a to nemyslím samotné mesto, ale východ Slovenska, ale nemyslím si, že toto umiestnenie je najšťastnejšie. Jednak z dôvodu ďalšej kumulácie dôležitých verejných inštitúcií a jednak z dôvodu historicko-tradičnej nadväznosti, by som odporúčal mesto Prešov. Poloha východ Slovenska, diverzifikácia dôležitých verejných a štátnych orgánov a dlhoročná tradícia pedagogického vzdelávania a pôsobenia pedagogických odborníkov dáva tomuto mestu lepšie predpoklady pre vznik nového úradu.
Moja ďalšia poznámka súvisí s úradom a zákonnou možnosťou vytvoriť regionálne kancelárie v Trnave, Žiline a Banskej Bystrici, ako má napr. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, pre lepšiu dostupnosť klientov, ale i akcieschopnosť samotného úradu.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, naše školstvo sa nachádza v stave, keď sa nakopené problémy stávajú vážnou prekážkou v jeho progrese. Roztrieštená legislatíva, vedenie i financovanie, narušené medziľudské vzťahy na pracoviskách, šikana v rôznych podobách a formách, svojvôľa sú živnou pôdou pre únik kvalitných ľudí zo školstva a rýchle vyhorenie tých, ktorí v ňom zostávajú. A čo najmä, je to nedostatočné prostredie pre výchovu a vzdelávanie detí, čo sa odráža aj na kvalite práce pedagógov. Ak nie sú v pohode dospelí, deti nemôžu byť tiež, a to nahráva stúpaniu negatívnych sociologicko-patologických javov i medzi nimi. O to frustrujúcejšie je, že im nemá kto pomôcť problémy riešiť, pretože to nevie alebo nechce. Deti a zamestnanci školy trávia v škole väčšinu času aktívneho dňa. Ak je šanca ako všetkým zúčastneným stranám pomôcť, nemali by sme vôbec váhať.
A hoci inštitút školského ombudsmana nemá zákonnú oporu v okolitých krajinách, tento náš prím ich možno inšpirujem. Školský ombudsman je pozitívny krok, ktorý určite podporím.
Ďakujem za pozornosť.
|
152.
Ďakujem za slovo. Pán kolega, nesúhlasím s vami, čo ste povedali, že kto iný, než my politici by sme mali rozhodovať o takejto citlivej a závažnej téme. Desím sa predstavy, že by v tomto parlamente sedeli politické strany, ktoré by našli spoločný prierez touto témou a nakoniec by rozhodli z pozície moci o tom, že interrupcie sa majú zakázať. Ak ste taký presvedčený o tom, že vaša strana alebo tí, ktorí tu sedeli a rozprávali o povinnosti žien podstúpiť interrupciu, resp. o zákaze interrupcie, ak ste o tom presvedčený, že by to takto malo byť, iniciujte vypísanie referenda, nech o tom rozhodne slovenský ľud, či ľudia chcú alebo nechcú. Ale toho sa bojíte, lebo viete, že väčšina slovenského ľudu, väčšina občanov na Slovensku je proti tomu, aby bola interrupcia zakázaná.
A chcem sa vás ešte opýtať, pán kolega, na jednu vec. Ak by vaša strana napokon, nedajbože, viedla túto krajinu, a, nedajbože, by našla prierez s inými stranami aj v tejto téme a interrupcie by boli zakázané, čo bude nasledovať ďalej? Aký prijmete zákon? Koľko rokov, na koľko rokov odsúdite tie ženy, ktoré sa, ktoré podstúpia interrupciu nejakým nezákonným spôsobom? Bude vám stačiť desať rokov? Dvanásť rokov? Alebo im dáte ešte viac? Dúfam, že mi na túto otázku odpoviete, lebo to je veľmi dôležité, povedať aj to b. Ako budete trestať ženy, ktoré porušia tieto vaše zákony a podstúpia interrupciu?
|
136.
Ďakujem za slovo. Simona, ja sa ti chcem poďakovať a zároveň oceniť to, že si ako jediná z liberálnych poslancov našla odvahu vystúpiť a prezentovať svoje liberálne názory na rozdiel od prázdnych stoličiek, ktoré tu ostali po liberálnych poslancoch. Úplne sa s tebou stotožňujem. Som presvedčený, že je to právom ženy rozhodovať o svojom tele. A všetky tieto ultranázory, ktoré tu zaznievajú, považujem za umelé, umelé vnášanie tejto veľmi citlivej témy pol roka pred voľbami do života slovenskej spoločnosti a vytĺkanie politického kapitálu.
Zároveň chcem povedať, že ako učiteľ, ktorý som mal väčšinou dievčenské triedy, 17 rokov som učil dievčenské triedy, som sa neraz rozprával s dievčatami o interrupciách v rámci, samozrejme, témy, ktorú sme riešili na rečníckom výcviku. A môžem plne povedať, plne zodpovedne povedať, že väčšina týchto dievčat bola za to, aby si ženy ponechali svoje právo rozhodovať o svojom tele a v prípade nutnosti, samozrejme, len za špecifických podmienok, išli na potrat.
Zároveň sa chcem ešte spýtať v tejto súvislosti, možno Simona mi na to nebude; dať otázku, ale Marek skôr, ako je to teda, keď žena je ohrozená na živote, lekár sa má rozhodnúť, či má zachrániť dieťa alebo ženu. Komu podľa lekárskej etiky má dať prednosť? Žene alebo dieťaťu? Pokiaľ viem, zachraňuje ženu a nie dieťa. Ďakujem. A to vám teda nevadí, že vtedy to dochádza k tomu, že dieťa zabije?
|
4.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
|
96.
Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súčasnosti sa veľa píše a hovorí o morálnom úpadku spoločnosti. Od mladej generácie očakávame, že sa poučí z chýb starších ročníkov, nepreberie ich vzorce správania a svoje životné kroky bude viesť k morálnemu a slušnému spôsobu života. S nádejou či skôr s presvedčením očakávame, že si bude ctiť zákony tohto štátu a podľa nich sa aj správať. Mladej generácii dávame za príklad čestných a poctivých ľudí, vštepujeme jej hodnoty slušnosti a charakteru v očakávaní, že sa nimi bude riadiť.
Áno, to je vízia lepšej, morálnejšej spoločnosti, ktorú chceme vybudovať na troskách tejto mravne rozvrátenej krajiny, kde sa často zákon vykladá rôznymi spôsobmi, kde ho krivia ľudia s deformovaným charakterom a kde ho tzv. naši ľudia účinne využívajú vo vlastný prospech. Počiatočný optimizmus často vystrieda frustrácia alebo osobná skúsenosť mnohých z nás je odlišná od predstavy, ako by mal svet a ľudia v ňom vyzerať, a oveľa desivejšia, než nám ju sprostredkúvajú médiá.
Zvlášť v školskom prostredí je absolútne nevyhnutné, aby v ňom pôsobili charakterní ľudia, mravne čistí a bezúhonní. Ľudia, ktorí dokážu mladým ľuďom okrem odovzdávania vlastných vedomostí a skúseností aj vštepovať hodnoty mravnosti a čestnosti a sami ísť svojim žiakom príkladom. Rovnako ako to platí pre pedagógov, platí to aj pre riaditeľov škôl, ktorí sa spolupodieľajú na výchove a vzdelávaní mladej generácie. Ak títo ľudia vážne pochybili, mali by za to niesť aj zodpovednosť.
Tento návrh zákona nemá ambíciu znovu stanoviť už uzákonené. Návrh zákona je tou pomyselnou tenkou čiarou, ktorá myslí na prípady nejednoznačného výkladu v budúcnosti na základe súčasných skúseností. Bezúhonnosť bola jednoznačne stanovená pre všetkých pedagogických a odborných pracovníkov v novom zákone 138/2019 Z. z. Prihliada sa na ňu v školstve prísnejšie ako v iných odboroch, čo je aj pochopiteľné. Deti musia profesionálne vzdelávať a vychovávať skutočne bezúhonní ľudia.
Novelou zákona 209/2019 Z. z. prijatou v júni tohto roku sa podmienky na bezúhonnosť ešte sprísnili, kedy všetci pedagogickí a odborní pracovníci musia predložiť odpis z registra trestov, v ktorom sú zviditeľnené aj zahladené trestné činy. Či už je takáto plošná prísnosť namieste alebo nie, neprináleží mi teraz hodnotiť. Chcem sa pozastaviť nad tým, že riaditeľ školy je klasifikovaný ako vedúci pedagogický zamestnanec, preto je jeho povinnosťou spĺňať stanovené kritériá bezúhonnosti. Zatiaľ. Ak napríklad riaditeľ školy nebude mať z nejakého dôvodu vyučovaciu povinnosť, potom môže nastať situácia, že teda nemusí spĺňať kritériá bezúhonnosti ako pedagogický alebo odborný zamestnanec a ako podporný argument môže slúžiť to, že riaditeľ školy nie je klasickým zamestnancom školy.
Ak opomenieme súkromné školy a zariadenia, tak zriaďovateľmi väčšiny škôl na území Slovenska sú obce, mestá, prípadne VÚC. Pre ich zamestnancov platí predovšetkým zákon 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, ktorý bezúhonnosť poníma oveľa laxnejšie ako zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch. A presne s takýmto prístupom sme sa v praxi stretli.
Za normálnych okolností sa všetky kritériá spôsobilosti vykonávať funkciu riaditeľa školy majú skúmať už pred výberovým konaním. No počas výkonu funkcie bezúhonnosť nikto neskúma. Hoci existuje v zákone uvedená povinnosť oznámiť zriaďovateľovi skutočnosti spojené s trestným stíhaním, ak bola podaná obžaloba alebo dnes už dokonca obvinenie, nič sa v podstate nedeje, ak tak riaditeľ neurobí. Dnes už zriaďovateľ pri obvinení môže a pri podaní obžaloby musí riaditeľa školy odvolať. No v praxi, ako to bolo doposiaľ, sa tak nedeje. Starosta obce či primátor sa tvári, že nič nevie, nemá v ruke právoplatný rozsudok, a tak to neurobí, pretože mu to z nejakého dôvodu nevyhovuje. Takýchto prípadov bolo na Slovensku viac. A na koho sa obrátiť? Kto má kompetenciu a ako konať? Dostane mesto, obec či VÚC smiešnu pokutu po dlhom správnom konaní a život ide ďalej?
Ak vo veci kompetentní nekonajú ihneď, ako daná situácia nastala, tak sa celý zákonný postup stáva fraškou a míňa sa účinkom. Súčasné zákonné vyjadrenie povinnosti zriaďovateľa v zákone č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve ukladá odvolanie riaditeľa školy, ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin, čo v konečnom dôsledku nedostatočne korešponduje s novoprijatým platným a už účinným zákonom o pedagogických a odborných zamestnancoch, ktorý obsahuje podstatne širšiu a presnejšiu špecifikáciu. Tu zriaďovateľ nemusí nič dokazovať ako pri závažnom porušení všeobecne záväzných predpisov, ale koná na základe už stanovených noriem, ktoré sú jednoznačné, jasné a zrozumiteľné, a koná ex lege, zo zákona. Pokiaľ mu danú skutočnosť o obvinení, čiže obžalobe na svoju osobu; o obvinení či obžalobe na svoju osobu neoznámil riaditeľ sám, ale dozvedel sa to z iných médií, je starosta obce, primátor či predseda VÚC povinný konať a nie operovať vyjadrením, že nemá v ruke právoplatný rozsudok.
Podľa nášho názoru bolo potrebné zosúladiť novoprijatý zákon o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a zákon o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve.
Konkretizovali sme podmienky povinnosti odvolania riaditeľa školy podľa už spomenutého zákona č. 138/2019 Z. z., jeho postavenia mimo službu, ako aj udeľovania sankcií za ďalšie zamestnávanie osôb, ktoré nespĺňajú podmienky bezúhonnosti podľa odpisu z registra trestov po zákonom stanovenom prechodnom období.
Žijeme na Slovensku. Čo nie je jednoznačne jasné a zrozumiteľne uvedené v zákone, to ako keby vôbec neexistovalo. V spoločnosti, no i vo verejnej správe tolerované vyhýbanie sa povinnostiach a snahám hľadať únikové ľahšie cesty sú na dennom poriadku. V tomto sa môžeme naozaj považovať za veľmi kreatívnu spoločnosť. No tento jav nemôže byť samozrejmosťou. Rovnako ako nemôže byť samozrejmosťou, ak kompetentní v štátnej i verejnej správe nekonajú, hoci konať mohli a mali.
Dôvody na nečinnosť sú rôzne. Od osobných spojených s klientelizmom či rodinkárstvom alebo nedostatkom erudovanosti cez profesné opomenutie po bezzubosť sankcií alebo nedostatočné kompetenčné postavenie, teda povinnosť pre daný orgán verejnej moci danú skutočnosť kontrolovať, prešetriť, uviesť veci na pravú mieru a udeliť sankciu. Sankciu, ktorá má účinne pôsobiť pre budúcnosť, aby sa daná situácia nezopakovala.
Ako som už bol povedal, žijeme na Slovensku, bez udeľovania citeľných sankcií za nesplnenie zákonných povinností nie je možné dostatočne bojovať s neprofesionálnym a laxným prístupom. Smiešna peňažná pokuta 300 alebo aj 1 000 euro udelené po roku či až troch od spáchania právneho deliktu sa míňa účinkom. Rozpočet to znesie. Málokedy sa pokuta zosobní, tak sa v podstate nič nedeje. Ak sa však celý proces zrýchli, následná kontrola nepreukáže odstránenie nedostatkov alebo kontrolovaná strana nespolupracuje a robí obštrukcie, možnosť udeľovania okamžitej pokuty opakovane až do úhrnnej výšky 20-tisíc eur v jednej danej veci je šancou na výraznú zmenu.
Isteže, ozvú sa hlasy, že všetko je zneužiteľné a je potrebné predchádzať šikanovaniu zo strany štátnych orgánov a orgánov verejnej správy. Súhlasím. Vždy je všetko zneužiteľné a podľa "kto chce psa biť, palicu si nájde", aj zrealizovateľné. No bez toho, aby som sa chcel kohokoľvek osobne dotknúť, ak spoločnosť nie je dostatočne vyspelá, ak toleruje nežiaduce javy, klientelizmus, úplatkárstvo, rodinkárstvo, ba dokonca ich berie ako samozrejmosť, tak je, bohužiaľ, potrebné z dlhodobého hľadiska zaviesť a realizovať sankčné opatrenia takého charakteru, aby aspoň tie odrádzali od nečinnosti či laxného prístupu.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, bezúhonnosť či mravná zachovanosť, čistota by mali byť prirodzenou súčasťou každého z nás. Bohužiaľ, nie sú. Svet vôkol nás rozhodne nie je bezúhonný. A je smutné, že nielen v politike, ale aj v školstve sa stretávame s tými, ktorí prekročili hranicu morálnosti, ale aj zákonnosti. Ak teda chceme mladej generácii otvárať dvere k spravodlivejšej spoločnosti, musíme jednoznačne a nekompromisne a zákonným spôsobom eliminovať tých, ktorí zákon obchádzajú či porúšajú, pretože nám ide predovšetkým o deti ako také. Zabezpečenie ich bezpečnosti a ochrany je prioritou, ktorú netreba žiadnym spôsobom spochybňovať či zľahčovať. Deti musia byť v bezpečí. A ľudia, ktorí s nimi profesionálne pracujú, musia byť jednoznačnou zárukou, že v ňom aj reálne budú.
Ďakujem za pozornosť.
|
92.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch.
Cieľom predkladanej novely zákona je presne a jednoznačne vyjadriť všetky predpoklady pre výkon činnosti vedúceho zamestnanca, explicitne vyjadriť povinnosti odvolať riaditeľa školy alebo školského zariadenia, ak nespĺňa požiadavku bezúhonnosti, alebo pozastaviť výkon činnosti riaditeľa školy do právoplatného rozhodnutia súdu, ak voči jeho osobe bola podaná obžaloba, upresniť a doplniť sankčné opatrenia pri neplnení si povinností v súvislosti s preukazovaním bezúhonnosti zamestnancov a vedúcich zamestnancov.
Základnými predpokladmi výkonu práce pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca sú splnená kvalifikácia, bezúhonnosť, zdravotná spôsobilosť a ovládanie štátneho jazyka. V prípade vedúcich pedagogických a odborných zamestnancov sú kvalifikačné predpoklady rozšírené o atestačnú skúšku a pri výkone činnosti riaditeľa školy či školského zariadenia aj o minimálne päťročnú pedagogickú alebo odbornú prax.
Otázka definovania bezúhonnosti bola už dlhodobo nedostatočne zodpovedaná, čo sa v poslednom období zmenilo prijatím prísnejších pravidiel pre preukazovanie bezúhonnosti pedagogických a odborných pracovníkov. Problémom však zostávajú stále zriaďovatelia, ktorí si neplnia povinnosti voči žiakom, rodičom a ostatným občanom a prostredníctvom opomínania alebo obchádzania zákona naďalej držia na pozícii riaditeľa školy, ktorý sa dopustil trestného činu a do právoplatného odsúdenia mu nie je pozastavená činnosť alebo ho z funkcie jednoducho neodvolajú, aj keď im to zákon ukladá. Rovnako to platí i v prípade pedagogických a odborných zamestnancov.
Vo všetkých prípadoch sa jedná o zjavné prejavy klientelizmu či rodinkárstva a nečinnosťou alebo nízkou efektivitou konania štátnych orgánov tak tento stav nadobúda nežiaduce rozmery. Preto navrhované znenie zákona jednoznačne špecifikuje podmienky pre výkon pracovnej činnosti na pozícii vedúceho pedagogického a odborného pracovníka, ktorým je aj riaditeľ školy, podľa novoprijatej legislatívy.
Rovnako spresňuje a zosúlaďuje podmienky pre odvolanie riaditeľa školy na základe právoplatného odsúdenia za obzvlášť závažný zločin, taxatívne vymedzené trestné činy a nedbanlivostné trestné činy spáchané priamo pri výkone pracovnej činnosti, podmienky na odvolanie riaditeľa školy, ak nespĺňa kritérium bezúhonnosti na základe odpisu z registra trestov, a na pozastavenie činnosti riaditeľa školy po vznesení obžaloby voči jeho osobe.
Návrh obsahuje aj rozšírenie sankčných opatrení ukladaných školám a školským zariadeniam, ktoré po uplynutí zákonnej lehoty budú i naďalej zamestnávať zamestnancov, ktorí nespĺňajú kritérium bezúhonnosti, tiež rozširuje spôsob a výšku ukladania finančných sankcií vôbec.
Ďakujem za pozornosť, potom sa hlásim do rozpravy.
|
88.
Ďakujem obom kolegom za ich faktické poznámky. Miro Sopko to poňal z pohľadu tej objektivity a pán kolega Kotleba to vidí skôr ako v tej rozprávkovej rovine, s čím, čo mu musím oponovať, pretože naozaj skutočnosti aj zo školskej inšpekcie nasvedčujú tomu, že tie sťažnosti boli podané, len školská inšpekcia má v tom zviazané ruky a nevie spätne školu, škole preukázať, že naozaj bol porušený zákon.
Tento návrh zákona, keď som rozprával aj s vaším poslancom Mizíkom, tak hovoril, že ho plne podporuje a že je za, len škoda, že nemohol teraz prísť a vystúpiť, takže predpokladám, že ako strana s tým nemáte problém to podporiť. Ale ja ešte raz opakujem, že radšej, radšej zvoliť tento objektívny prístup, ako funguje aj na testovaní na základných školách, nevidím dôvod, prečo by maturitné externé skúšky mali byť iné ako testovanie, kde sú externí administrátori z iných škôl, radšej vyššiu mieru objektivity si zvoliť a prísnejšiu, ako ste mi naznačovali, než nechať žiakov kráčať do života s vedomím, že boli porušené ich práva a že ich spolužiaci vďaka pomoci učiteľov opisovali a ich výsledky boli tým pádom skreslené.
|
82.
Ďakujem ešte raz za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, maturita sa v našich končinách nazývala skúškou dospelosti. Absolvovali ju vždy stredoškoláci, ktorí dovŕšením 18. roku veku, čiže úplnej plnoletosti, zavŕšili aj svoje stredoškolské časy záverečnou maturitnou skúškou a vstupovali tak do sveta dospelých, a to buď v rámci pracovného procesu, alebo nastúpili na štúdium na vysokej škole, kde si niesli už plnú zodpovednosť za realizáciu svojho štúdia. Existovala možnosť doplniť si vzdelanie na úplné stredoškolské doplnkovým štúdiom a vykonať maturitnú skúšku neskôr, dnes sú tzv. externisti. Tí sa štúdiu venujú popri práci a na základe vlastného rozhodnutia, takže maturitná skúška je v tomto prípade potvrdením dospelosti.
Obsah a realizácia maturitnej skúšky, najmä písomnej časti, prešla transformáciami, ktoré reflektujú na súčasné vzdelávacie trendy. Ústna časť, hoci prešla zmenami, zostáva v podstate rovnaká ako pred 30 rokmi. Tí skôr narodení si pamätajú písomné maturity ako rozsahovo obsiahle literárne útvary na témy, ktoré v deň písomnej maturitnej skúšky boli vyhlásené jednotne rozhlasom, a to nielen zo slovenského jazyka, ale aj z ruského jazyka, ktorý bol vtedy ešte povinný. Práce sa hodnotili dvoma známkami, osobitne gramatická časť a osobitne štylisticko-obsahová časť. Množstvo rozsiahlych prác písaných vlastnou rukou bolo každý rok pre hodnotiacich pedagógov veľkou výzvou a hodnotenie samotné bolo pomerne subjektívne.
Dnes písomná, čiže externá časť maturitnej skúšky prebieha v testovej forme, a to od roku 2005 v matematike a cudzích jazykoch a od roku 2007 aj vo vyučovacích jazykoch, takže jej vyhodnocovanie je jednoduchšie a pre študentov objektívnejšie. Dokonca pokiaľ sa skúška vykonáva elektronicky, čo je trendom pre budúcnosť, tak odpadá klasické opravovanie testov.
Maturitná skúška po obsahovej stránke vychádza z cieľových požiadaviek na maturanta, ktoré z jednotlivých predmetov vydáva a aktualizuje Štátny pedagogický ústav. Cieľom externej časti a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky, ako oficiálne uvádza Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania, je, citujem, "overiť a zhodnotiť tie vedomosti a zručnosti maturantov, ktoré nie je možné overiť v dostatočnej miere v ústnej forme internej časti. Testujú sa zručnosti a kľúčové kompetencie ako počúvanie s porozumením v cudzích jazykoch, čítanie s porozumením, gramatika v kontexte, schopnosť prezentovať vlastný prejav písomnou formou v cudzích aj vyučovacích jazykoch, testy z matematiky preverujú nielen vedomosti a zručnosti žiakov, ale sú zamerané aj na matematickú gramotnosť." Koniec citácie.
Zároveň však zverejňovanie výsledkov úspešnosti jednotlivých stredných škôl pri externej časti maturitnej skúšky dáva budúcim uchádzačom o štúdium na danej škole predobraz, ktorý môže zavážiť pri jej výbere a zároveň slúži aj ako nejaké meradlo prestíže stredných škôl.
Ďalšou skupinou žiakov, ktorí sú pod testovacím drobnohľadom, sú žiaci 5. a 9. ročníka základnej školy. Testovanie 9 je staršie ako testovanie 5 a má za cieľ, citujem, "porovnávať výkony žiakov v testoch, tzv. ranking, získať obraz o výkonoch žiakov na výstupe zo základnej školy, výsledok žiaka slúži ako podklad na prijímacie skúšky na strednú školu, a poskytnúť školám spätnú väzbu a komplexnejší obraz o testovaných predmetoch, ktorý môže pomôcť pri skvalitňovaní vzdelávania." Koniec citácie. Toto testovanie sa po prvýkrát v tomto školskom roku realizovalo aj u žiakov kvárt na 8-ročných gymnáziách.
Najmladším je testovanie 5, ktoré má za cieľ, citujem, "získať objektívne informácie o výkone žiakov pri vstupe na druhý stupeň základnej školy a poskytnúť školám, decíznej sfére, širokej odbornej verejnosti spätnú väzbu a komplexnejší obraz o vedomostiach a zručnostiach žiakov z testovaných predmetov, ktorá napomôže pri skvalitňovaní vyučovania." Koniec citácie.
Rovnako ako pri externej časti maturitnej skúšky, tak i pri testovaní 9 a testovaní 5 je možné si zverejnené výsledky pozrieť, čo opäť môže slúžiť pre rodičov ako jeden z faktorov pri rozhodovaní, kam umiestniť svoje dieťa už na základnú školu. Od obsahu a zamerania externých certifikovaných meraní sa odvíja aj jeho organizácia a zabezpečenie, a to v zákonnej podobe, najmä školský zákon č. 245/2008 Z. z., ktorý je podrobnejšie upravený vyhláškami ministerstva školstva a pokynmi, ktoré pre realizáciu tejto činnosti vydáva NÚCEM, a tie sú pre školy záväzné.
Dozor pri externej časti maturitnej skúšky a oprave testov môže vykonávať len pedagogický zamestnanec, ktorý nie je zamestnancom školy, kde sa externá maturitná skúška koná. Zabezpečenie externého dozoru je zárukou objektivity pri realizácii externej maturitnej skúšky a obdobne to platí i pre testovanie 9 a testovanie 5. Kým na niektorých základných a stredných školách pristupujú k realizácii externých testovaní korektne, vzhľadom na fakt, že samotné školy majú záujem o objektívne získanie cenných informácií, tak množstvo podnetov z praxe, ktoré riešila školská inšpekcia, ako aj neoficiálne podnety a popis skutkového stavu hovoria, že vzhľadom na vidinu vyššieho ratingu školy sú školy schopné rôznym spôsobom obchádzať záväzné pokyny. A teda napríklad tým, že dozor vykonávajú učitelia, ktorí sú zamestnancami školy, prípadne aj s rovnakou aprobáciou, ako je testovaný predmet, pokiaľ to pokyny nevylučujú, nedodržiava sa stanovený čas na vypracovanie testov, učitelia bývajú nápomocní aj frontálne, aj individuálne pri vypĺňaní jednotlivých otázok, najlepší žiak v triede diktoval ostatným správne odpovede, žiaci si pri testoch pomáhali navzájom individuálne, resp. využívali pomôcky na vylepšenie odpovedí, tzv. ťaháky a podobne. V tomto sme skutočne vynaliezaví a pre vidinu lepších výsledkov, tým aj vyššej úspešnosti školy a tým aj vyššieho prísunu žiakov do školy, teda aj finančných prostriedkov viazaných na žiaka, sú poniektorí schopní a ochotní prekročiť hranice etiky a záväzných noriem, a to nielen z vlastnej iniciatívy, ale často na základe požiadaviek vedenia školy.
Pri takto realizovaných testovaniach nie je možné zaručiť objektivitu získaných údajov, ale najmä legalizujeme podvod, ktorý je v našom právnom systéme definovaný ako trestný čin. Takýmto správaním a konaním dávame jednoznačný signál, že účel svätí prostriedky a pre úspešné dosiahnutie cieľa môžu žiaci bez problémov využiť akýkoľvek spôsob, a to nielen v škole, ale aj v reálnom živote. Takýto schizofrenický prístup pri realizácii pravidiel však zavádza u žiakov určitý zmätok. Pretože ten istý pedagóg, ktorý pri externom testovaní "pomáhal", na vlastných hodinách ťaháky netoleruje a hodnotí test či písomku nedostatočnou. Rovnako aj školy samotné sú schopné a ochotné sa dohodnúť na kooperácii pri realizácii externého testovania vzhľadom na získanie lepších výsledkov i na fakt, že dozor opakovane navzájom vykonávajú rovnakí pedagógovia.
Opisovanie či iné formy podvádzania sprevádzali slovenské, ale aj české školy už oddávna, čo mnohí poznajú z vlastnej skúsenosti, ale aj z množstva filmov zo študentského prostredia. Vždy predsa bolo ľudské ísť ľahšou cestou, ak sa nám ponúka. No tolerovať to s tichým súhlasom, či nebodaj podporou zo strany pedagógov, ktorí tak učia žiakov, že prekážky sa dajú zdolávať aj ináč ako poctivou prácou, čiže podvodom, je neprípustné a nehodné postavenia učiteľa.
Učiteľ by mal vychovávať svojich žiakov k čestnosti, k zodpovednosti a k serióznemu prístupu k práci a mal by im byť predovšetkým vzorom. Legalizáciou podvodu na testovaní či maturitnej skúške tak dáva mladým ľuďom zelenú, aby sa tak chovali aj v ďalšom svojom živote. Zo skúšky sa stáva fraška a malý podvod, ktorý v konečnom dôsledku možno až tak neovplyvní samotné výsledky daného žiaka, no deformuje ho predovšetkým morálne a diskvalifikuje na to, aby si v budúcnosti uzurpoval právo vyjadrovať sa k porušovaniu zákonov u iných či pohoršovať sa nad amorálnosťou spoločnosti. Takýmto benevolentným prístupom rozhodne mladým ľuďom nepomôžeme, iba im zľahčujeme situáciu a učíme ich klamať, podvádzať a kráčať tak so súčasnou dobou.
V snahe maximálne eliminovať tieto nekalé praktiky pri testovaní i po konzultáciách s odborníkmi na danú problematiku navrhujeme zákonnú úpravu, kde je explicitne uvedené, že dozor pri vykonávaní externej časti maturitnej skúšky vykonáva externý administrátor, ktorým je vymenovaný pedagogický zamestnanec, ktorý nie je zamestnancom školy a nemá rovnakú aprobáciu, ako je vykonávaná externá maturitná skúška. Externý administrátor je vymenovaný na danú pozíciu na rovnakej škole raz za päť rokov. Okresný úrad v sídle kraja, ktorý externý administrátor menuje, tak podľa vytvoreného kľúča môže nechať pedagógov ako dozor cirkulovať, samozrejme, že aj s ohľadom na efektivitu, podľa možnosti v mieste pôsobiska danej školy, najmä v mestách alebo v susediacich obciach, pokiaľ ide o školy v menších obciach.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, po predložení tohto zákona som sa stretol najmä na sociálnych sieťach so silne emocionálnou odozvou bez vážnejšieho vecného podkladu niektorých ľudí, ktorí sa cítili urazení takýmto návrhom zákona, prípadne s otázkou, prečo neriešime ich finančné zabezpečenie či iné dôležitejšie veci. Nuž tak ako všetko, čo v živote realizujeme, sa skladá z drobných úkonov a vecí, ktoré si často ani neuvedomujeme a už pri ich malej zmene sa pozitívne prejavia na celku, tak aj pri organizácii verejnej, a teda aj štátnej správy to platí rovnako.
Návrh zákona je práve podporou všetkých korektných škôl a pedagógov, ktorí majú reálny záujem overiť a zlepšiť kvalitu svojej práce, a nie je ich naozaj málo. Potreba rovnako nastavených podmienok i v takomto čiastkovom úkone, ako je výkon externého dozoru pri externých testovaniach, v konečnom dôsledku prinesie objektivizáciu a možnosť reálneho zlepšenia výchovnovzdelávacieho procesu ako celku. Zároveň nedovolí si odniesť žiakom do života empirickú skúsenosť, že legalizáciou sa podvod neudial a že pravidlo účel svätí prostriedky je štandardnou metódou, ktorú môže v živote uplatňovať.
Ďakujem za pozornosť.
|
78.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom predkladanej novely zákona je definovaním osoby externého administrátora a stanovením podmienok výkonu externej administrácie výrazne zaručiť objektivitu výkonu a hodnotenia externej časti maturitnej skúšky a aj ostatných externých celoslovenských testovaní.
Potrebu zisťovania a overovania vedomostí a zručností žiakov v celoslovenskom meradle nie je potrebné zdôrazňovať. Okrem reálne zistených dát toto testovanie nastaví skutočný obraz regionálnemu školstvu, prispeje k vyššej flexibilite a inovatívnosti obsahu vyučovacieho procesu a vnesie i šancu vyššej úspešnosti nielen v nadnárodnom meradle školstva ako celku, ale neskôr aj absolventov pri uplatnení na medzinárodnom trhu práce.
Dôležitou súčasťou ukončenia stredoškolského štúdia je zas maturitná skúška zložená z externej časti s celoslovenskou pôsobnosťou a internej časti, ktorú realizujú podľa akreditovaných študijných programov školy samotné. Kvalita organizácie a celkového zabezpečenia a realizácie externej časti maturitnej skúšky sa od jej vzniku v podstate ustálila. Aplikačná prax však prináša stále nové podnety na zmeny, ktoré by zvýšili predovšetkým objektivitu priebehu a hodnotenia externej časti maturitnej skúšky i iných externých celoslovenských testovaní.
Najviac problémov sa vyskytuje s vykonávaním dozoru na externom testovaní, kde okrem toho, že dozor vykonávajú pedagógovia s rovnakou aprobáciou, ako je obsah samotného testovania, v rámci internej pozície sú často nápomocní rôznym spôsobom žiakom, ktorí daný test absolvujú, a tým sa snažia vylepšiť skóre svojej škole a aj sebe. Takýto jav nie je dobrý príklad pre žiakov samotných, no zároveň aj významne skresľuje výsledky testovania a znemožňuje lepšie nastavenie školského kurikula, ako aj obsahu testov pre budúcnosť.
V snahe zamedziť nežiaducim javom navrhujeme externú administráciu, čiže externý dozor pri výkone externej časti maturitnej skúšky a pri externom celoslovenskom testovaní. Externú administráciu budú môcť vykonávať kvalifikovaní externí pedagógovia, čiže pedagóg nebude zamestnancom školy, kde bude administráciu vykonávať, a bude spĺňať kritériá pedagogického zamestnanca. Zároveň pedagóg nesmie mať aprobáciu pre predmet, ktorý je obsahom testovania alebo maturitnej skúšky. Rovnako na jednej škole môže vykonávať externý dozor len raz za päť rokov, aby sa vyhlo akýmkoľvek pochybnostiam o objektivite výkonu externej administrácie. Kompetentné na vymenovanie externých administrátorov v stanovenom termíne budú okresné úrady v sídle kraja na návrh riaditeľov škôl, a to nielen pre externú časť maturitných skúšok, ale aj pre všetky externé celoslovenské testovania.
Toľko na úvod. Ďakujem a potom sa hlásim do rozpravy.
|
113.
Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, kým v mnohých oblastiach života, verejnej správy i v školstve došlo za posledné desaťročie k zmenám, učebnicová politika zostala kdesi hlboko v minulosti, ešte v období socializmu. Na Slovensku prevláda učebnicová diktatúra. Táto učebnicová diktatúra negatívne vplýva na všetky strany: školy, rodičov i žiakov. Škola nemá právo vybrať si bezplatne učebné materiály, ktoré lepšie vyhovujú jej potrebám a učebným postupom.
Pedagógovia sa dlhé roky dožadujú liberalizácie trhu s učebnicami, teda slobodného výberu učebníc. Učitelia dlhodobo volajú po alternatívach učebníc, učebných textov a pracovných zošitov pre jednotlivé ročníky i predmety. No zbytočne. Musia sa zmieriť s tým, čo sa na školy distribuuje. Ak chcú siahnuť po alternatívnych učebniciach, musia ich zaplatiť rodičia, lebo štát školám na to finančné prostriedky neposkytne. To vedie nielen k frustrácii tých, ktorí by radi učili z moderných učebníc, ale nemôžu po nich zväčša pre finančné dôvody siahnuť, ale aj k hromadiacim sa učebniciam v školských skladoch, ktoré sú prakticky nepoužiteľné. Pritom daňových poplatníkov stáli nemalé peniaze.
Kto nesie teda zodpovednosť za tento chronický stav? Jednoznačne ministerstvo školstva, ktoré nemá záujem otvoriť trh s učebnicami a podporuje tak zdĺhavé byrokratické procesy pri vzniku, schvaľovaní a distribúcii učebníc. Hlavnou príčinou týchto byrokratických procesov je tzv. centralizovaný model obstarávania učebníc. V praxi to znamená, že o výbere schválených bezplatne poskytovaných učebníc pre základné a stredné školy sa rozhoduje centrálne na pôde ministerstva školstva. Tento zastaraný a spiatočnícky systém je dnes už európskou raritou. Okrem Slovenska ho využíva už len Malta, Cyprus a Grécko.
Návrh, ktorý predkladám, sa nerodil ľahko. Vznikol po dôkladnej príprave, odbornej diskusii, konzultáciách s riaditeľmi škôl, zástupcami knižných vydavateľstiev, učiteľmi a odbornou verejnosťou. Bol pripomienkovaný prostredníctvom internetovej stránky zriadenej špeciálne za týmto účelom. Týmto legislatívnym návrhom chceme stanoviť jasné, zrozumiteľné a transparentné pravidlá pri udeľovaní schvaľovacích doložiek pre učebnice. Rovnako tak chceme stanoviť práva a povinnosti ministerstva, predkladateľov a škôl s financovaním a distribúciou učebníc.
V súčasnosti učebnice financované štátom musia obsahovať tzv. schvaľovaciu doložku, ktorú však nemôže získať každá učebnica, ktorá spĺňa všetky požiadavky stanovené konkurznou komisiou. Schvaľovaciu doložku získa len tá učebnica, ktorú konkurzná komisia stanoví za víťaza, resp. z navrhnutých viacerých víťazov rozhodne minister školstva. Pre školy sú k dispozícii učebnice, učebné texty a pracovné zošity obsahujúce tzv. odporúčaciu doložku, tie však štát zvyčajne nefinancuje. Na edičnom portáli ministerstva školstva tak okrem na pár výnimiek je možné vidieť schválené učebnice, no takmer pre každý ročník a predmet je to iba jedna učebnica.
Ani pri najlepšej vôli pedagógov pri realizácii frontálneho vyučovania nie je možné, aby jeden typ učebnice vyhovoval potrebám, schopnostiam, zručnostiam a tempu všetkých – napríklad druhákov – pri vyučovaní matematiky. Preto navrhujeme, aby učebnice obsahovali len schvaľovaciu doložku a tú získali všetky učebnice, ktoré budú zodpovedať kritériám schvaľovacej komisie. Predkladateľom žiadosti na schvaľovaciu doložku bude vydavateľstvo, ktoré zabezpečí vlastné konkurzné konanie na učebnicu, ktorú predkladá, teda konkurz na učebnice nebude realizovať ministerstvo. Rovnako bude predkladateľ zodpovedný za opravu prípadných chýb či nezrovnalostí, na ktoré má určenú zákonnú lehotu, a na základe márneho uplynutia i ďalšej zákonnej lehoty po písomnom upozornení ministerstvom ministerstvo schvaľovaciu doložku predkladateľovi, čiže vydavateľstvu zruší.
Zákonom je stanovená lehota na vydanie schvaľovacej doložky ministerstvom, ako aj postup pre predkladateľa pri nesúhlasnom stanovisku schvaľovacej komisie, teda pri neudelení schvaľovacej doložky. Schvaľovacia doložka sa doposiaľ udeľovala na päť rokov. Tu navrhujeme jej udelenie na dobu neurčitú so zárukou inovácií a už spomínaných opráv predkladateľom.
Zavádza sa povinnosť uvádzať na portáli ministerstva školstva všetky učebnice, učebné texty a pracovné zošity spolu s kontaktom na predkladateľa. Ministerstvo je povinné viesť na svojom webovom portáli aj aktualizovaný zoznam akreditovaných recenzentov, prípadne ďalšie dôležité informácie spojené s recenzovaním učebníc. Po uplynutí prechodného obdobia stanoveného zákonom totiž skončí centrálne objednávanie a distribúcia učebníc ministerstvom, ale prejde na priamy kontakt školy a vydavateľstva.
Ďalšie navrhované nóvum je, že ministerstvo vytvorí finančný normatív na žiaka na učebnice, učebné texty a pracovné zošity, ktorým každý kalendárny rok pridelí školám finančné prostriedky na materiálne zabezpečenie učebnicového fondu. Tieto finančné prostriedky budú teda účelovo viazané a školy budú viesť povinne finančný fond, ktorý môžu dopĺňať aj z iných zdrojov, napríklad od donorov, a to fyzických i právnických osôb, poplatkami za zničenie alebo stratu zapožičaných učebníc, finančné prostriedky zo zisku z podnikateľskej činnosti, projektov od samosprávnych celkov. Finančné prostriedky učebnicového fondu môžu byť poskytnuté na úhradu špecifických vzdelávacích pomôcok, učebníc, učebných textov a pracovných zošitov pre deti a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo so špecifickými potrebami alebo pre naplnenie školského vzdelávacieho programu.
Za zriadenie fondu a jeho riadne vedenie bude zodpovedný riaditeľ školy. Školy budú takto spolutvorcami učebnicovej politiky, budú musieť efektívnejšie, racionálnejšie a predvídavejšie nakladať nielen s finančnými prostriedkami na to určenými, ale aj s učebnicovým fondom, ktorý budú spravovať. Ak napríklad škola ušetrí finančné prostriedky, môže ich využiť na nákladnejšie jazykové či iné odborné učebnice neskôr. Okrem toho, že školy napĺňajú štátny vzdelávací program, ktorý je obsiahnutý v školskom vzdelávacom programe, je v ňom zahrnutá aj unikátna vzdelávacia časť špecifická len pre danú školu, a teda jej pokrytie učebnými textami je taktiež možné z učebnicového finančného fondu.
Zákon ďalej špecifikuje aj zloženie 11-člennej schvaľovacej komisie so stálymi členmi a najmä dôrazom na doplnenie komisie o piatich zástupcov odbornej verejnosti z radov vedeckých a pedagogických pracovníkov z praxe, ako aj vylúčením autorov a recenzentov z účasti v nej, aby sa predišlo konfliktom záujmov, čo je opäť zmena oproti doterajšiemu stavu.
Dodržaním zásady transparentnosti bude aj zverejnenie termínu zasadnutia komisie 14 dní pred zasadnutím, jej zloženia a programu na webovom portáli ministerstva školstva. Pre kontinuálne naplnenie edičných požiadaviek je stanovené zasadnutie komisie minimálne raz mesačne.
Významným doplnením je aj zavedenie explicitnej zákonnej možnosti ministerstva v prípadoch osobitného zreteľa, napríklad pri postihnutí školy živelnou pohromou alebo jej lokalizáciou v regióne alebo jeho časti s veľmi nízkym sociálnym zabezpečením detí na základe odôvodnenej žiadosti zriaďovateľa poskytnúť osobitný finančný príspevok na učebnice, učebné texty a pracovné zošity, prípadne špecifické učebné pomôcky.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, liberalizácia trhu učebníc je jedným z dôležitých momentov pre moderný rozvoj školstva na Slovensku. Nebude úplne a neobmedzene otvorená možnosť učiť z čohokoľvek ako vo Fínsku. No zruší sa monopol štátu, ktorý je v rozvinutej Európe ojedinelý. Štát si prostredníctvom udeľovania schvaľovacích doložiek ponechá kontrolu nad obsahom učebníc a ich súladom so štátnym vzdelávacím programom. Ten však nemôže meniť kedykoľvek len preto, aby niektoré inštitúcie vykázali činnosť.
Celá ťarcha aj riziko bude na pleciach predkladateľov, zväčša vydavateľstiev. Rovnako ako dôležitý bude aj hospodárny a kvalifikovaný prístup riaditeľov škôl, ktorí prostredníctvom novozriadeného učebnicového finančného fondu napĺňaného podľa štátneho finančného normatívu a iných zdrojov budú podľa požiadaviek školy zabezpečovať priamo u vydavateľov učebnice, pracovné zošity i učebné texty. Sloboda v rozhodovaní im logicky prinesie i vyššiu zodpovednosť.
Tento model je iný, ako sme boli zvyknutí doposiaľ. Kladie si za cieľ decentralizovať učebnicovú politiku a preniesť zodpovednosť na školy samotné.
Ďakujem za pozornosť.
|
109.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom predkladanej novely zákona je vytvorením konkurenčného prostredia otvoriť priestor tvorbe, realizácii a distribúcii učebníc, učebných textov a pracovných zošitov a ich alternatív pre pedagógov vo výchovno-vzdelávacom procese, stanoviť jasné, zrozumiteľné a transparentné hmotné i procesné pravidlá pre udeľovanie schvaľovacích doložiek pre učebnice, učebné texty a pracovné zošity a stanoviť práva a povinnosti ministerstva, predkladateľov a škôl v súvislosti s financovaním a distribúciou učebníc, učebných textov a pracovných zošitov.
Učebnice, učebné texty a pracovné zošity sú dôležitou a významnou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu. Žiaci sa s nimi dostávajú do kontaktu od ich vstupu do základnej školy a sú nositeľmi informácií v prípade učebníc a učebných textov a prostredníkmi pre upevňovanie učiva v prípade pracovných zošitov. Ich význam pre všetky vzdelávacie predmety je pre každého učiteľa i žiaka neodškriepiteľný.
Pedagógovia už dlhodobo poukazujú na nedostatočný výber a častokrát i kvalitu učebníc, učebných textov a pracovných zošitov pre jednotlivé ročníky i predmety. Zároveň spôsob schvaľovania nových učebníc a ich distribúcia nie sú dostatočne flexibilné vzhľadom na centralizáciu celého procesu na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, a tak dochádza k oneskoreným dodávkam či výpadkom učebníc vzhľadom na zdĺhavé byrokratické procesy. V niektorých prípadoch sa učebnice kopia v skladoch pre kvalitatívnu neupotrebiteľnosť či aktuálnosť a dochádza k vysoko nehospodárnemu prístupu k finančným prostriedkom štátu.
Väčšina štátov Európskej únie dokázala trh učebníc zliberalizovať a tak otvorila možnosti širšiemu a flexibilnejšiemu fondu učebníc, ktorý dokáže reflektovať dynamické zmeny vo vede, technike i spoločnosti a tým umožní i kvalitnejšiu aktualizovanú prípravu pre žiakov a študentov. Samotné školy tak budú participovať na hospodárnom nakladaní s finančnými prostriedkami na nákup učebníc, učebných textov a pracovných zošitov a v neposlednej miere zníži sa finančné zaťaženie rodičov školopovinných detí.
Navrhované znenie zákona približuje slovenské školstvo európskemu. Vypúšťa odporúčacie doložky a upravuje hmotné i procesné podmienky udeľovania schvaľovacích doložiek na dobu neurčitú pre učebnice, učebné texty a pracovné zošity pre predkladateľov, ktorými sú vydavateľstvá, v podobe upresnenia typológie učebníc, učebných textov a pracovných zošitov, obsahu žiadosti o udelenie schvaľovacej doložky, termíny jej vydania i proces odvolania voči rozhodnutiu schvaľovacej komisie.
Rovnako je upresnené zloženie, frekvencia i základné pravidlá zasadnutia schvaľovacej komisie.
Vydavateľstvá budú po uplynutí prechodného obdobia zodpovedné aj za úplnú distribúciu učebníc, učebných textov a pracovných zošitov, čím sa plne vylúči centralizácia.
Ministerstvo na svojom portáli okrem zoznamu učebníc, učebných textov a pracovných zošitov so schvaľovacou doložkou spolu s ich vydavateľmi je povinné zverejniť i zoznam odborných recenzentov a každoročne do 31. januára kalendárneho roku i normatív na učebnice pre školy.
Školy povinne zriadia účelovo viazané finančné fondy pre učebnice, učebné texty a pracovné zošity, za ktoré ponesie plnú zodpovednosť riaditeľ školy, ako aj za správu a hospodárenie s fondom učebníc, čo bude nútiť i školy samotné správať sa oveľa hospodárnejšie pri tvorbe a hospodárení s fondom učebníc.
Ministerstvo však môže v prípadoch osobitného zreteľa na základe odôvodnenej žiadosti zriaďovateľa poskytnúť osobitný finančný príspevok na učebnice, učebné texty a pracovné zošity, prípadne špecifické učebné pomôcky.
Toľko na úvod. Ďakujem a potom sa hlásim ako prvý do rozpravy.
|
14.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, koniec školského roka je pre každého pedagóga nielen bilančný, ale značí najmä hlboký a uvoľňujúci výdych. Tridsiatym júnom sa ešte síce pre pedagógov prázdniny nezačínajú, ale vyčerpaní a možno aspoň trochu spokojní sa pri vidine zaslúženého oddychu vysporadúvajú s množstvom administratívnych úkonov a iných potrebných činností.
My premýšľame nad školstvom bez ohľadu na časť roka. Hľadáme riešenia na podnety a problémy, ktoré ho tlačia, a je ich nemálo. Je len na škodu, že iba sťažka sa dostávame ku konsenzu naprieč politickým spektrom a k vecným riešeniam. A tie sú podstatné.
V januári minulého roka som predkladal Národnej rade návrh na zákonnú limitáciu výkonu funkcie riaditeľa školy alebo školského zariadenia maximálne na dve po sebe idúce funkčné obdobia. Môj návrh vyvolal v pléne Národnej rady, ako aj v odborných kruhoch pomerne širokú diskusiu, samozrejme s množstvom kritiky a tak trochu s nepochopením podstaty problému, na ktorý som chcel poukázať. Preto vítam, že po vyše roku je tu druhý návrh, tentoraz od kolegu poslanca Sopka z OĽANO, ktorý v podstate rešpektuje mnou pomenované dôvody na ohraničenie funkčného obdobia riaditeľa školy a zároveň ho rozširuje o možnosť tretieho funkčného obdobia, ale len za zákonom stanovených podmienok.
Na Slovensku, aj keď presné štatistiky na to zrejme nie sú, je obvyklé, že riaditelia škôl sú vo funkcii 15, 20 či 30 rokov a nie sú celkom výnimočné či ojedinelé aj prípady, keď riaditeľ školy má už 70 rokov. Aby sme boli objektívni, treba povedať, že podobný stav je aj v iných oblastiach verejnej a štátnej správy. S tým rozdielom, že tam dokonca nie je ani povinnosť zúčastňovať sa každých päť rokov výberového konania, ako to musí robiť riaditeľ školy.
Z tohto hľadiska môžeme hovoriť o akejsi spoločenskej diskriminácii riaditeľov škôl či ich znevýhodnení oproti riaditeľom z iných oblastí. Človek si zvyčajne nerád priznáva a často ani neuvedomuje, že na výkon funkcie už nestačí, že nestíha kráčať s dobou alebo že tých druhých brzdí v ich osobnostnom rozvoji a vedie ich k stagnácii. Syndróm vyhorenia nie je žiadna novinka a nepostihuje len učiteľov či riaditeľov škôl, ale v konečnom dôsledku viac či menej celú pracovne aktívnu populáciu, obzvlášť, ak sa venuje duševnej práci. Špecifickosť a náročnosť psychickej práce pedagóga ho posúva v rebríčku kandidáta na vyhorenie na popredné miesto.
Riaditeľ školy je pedagóg. Je to človek s vyučovacou povinnosťou a rovnako ako jeho kolegov sa ho status vyhorenia priamo dotýka. Riaditeľ je motorom alebo brzdou rozvoja školy. Každý riaditeľ pri nástupe do funkcie sa v rámci projektovania budúcich perspektív školy snaží vniesť do jej života svoje inovatívne vízie a realizovať ich počas svojho pôsobenia. Riaditeľ školy či školského zariadenia však vykonáva množstvo rozhodnutí v prvom stupni štátnej správy. Ako štatutár právnickej osoby nesie zodpovednosť za prípravu a realizáciu výchovno-vzdelávacieho procesu v súlade so štátnym vzdelávacím programom i školským vzdelávacím programom, zodpovedá za organizáciu práce, dodržiavanie pracovných, bezpečnostných, hygienických, technických i rozpočtových noriem, no zodpovedá i za realizáciu vlastnej vyučovacej povinnosti, vlastné vzdelávanie a profesionálny rast, za efektívne komunikačné procesy a neustále interakcie so žiakmi, rodičmi, pedagógmi, riešenie problémov a za množstvo, množstvo ďalších úkonov. Vďaka tomuto tlaku je riaditeľ horúcim kandidátom na syndróm vyhorenia.
Čím dlhšie vykonáva človek funkciu riaditeľa v rovnakej škole či školskom zariadení, tým intenzívnejšie a rýchlejšie je oberaný o jeho drahocennú energiu a elán, čo sa v konečnom dôsledku odráža nie len v jeho bežných reakciách, stráca nadhľad, rutinne reaguje na prichádzajúce problémy, disponuje nižšou mierou entuziazmu a inovatívnosti, no najmä na škole samotnej, na jej stagnácii a tým aj nižšej miere konkurencieschopnosti, čo má v konečnom dôsledku negatívny dopad na prvotných klientov školy, deti. To je prvý zásadný dôvod limitácie.
Druhým dôvodom je takzvané politikárčenie. Dlhodobé zabezpečenie výkonu funkcie riaditeľa rovnakou osobou, ktorá je politicky či názorovo spriaznená a tým častokrát aj poslušná vykonávateľka pokynov zriaďovateľa, dáva priestor na uplatňovanie mocenských ambícií na lokálnej úrovni a doslovné zabetónovanie sa niektorých ľudí na týchto postoch. Týmto sa samozrejme nechcem a nemienim dotknúť všetkých tých riaditeľov škôl, ktorí poctivo a korektne vykonávajú svoju funkciu, no reálny život ukazuje, že aj to je naša slovenská prax a odtiaľ je len malý krôčik k šikanóznemu správaniu voči nepohodlným ľuďom, ako napríklad v Michalovciach, Kysuckom Novom Meste, Lučenci, Cejkove, Púchove a mnohých iných obciach i mestách, kde sa bossing prejavil otvorene. No oveľa častejšie sa prejavuje skryto. Ľudia sa boja o ňom hovoriť, pretože majú strach zo straty zamestnania. Častokrát i vlastného dobrého mena, pretože ich nik nepodporí zo strachu alebo straty vlastných výhod, a skryté šikanózne správanie ich takto častokrát pripraví aj o zdravie.
Opakujem, že tým vonkoncom nechcem zovšeobecňovať a hádzať všetkých riaditeľov škôl do jedného vreca. Na Slovensku je bezpochyby veľa dobrých a spravodlivých riaditeľov škôl, ktorí vedia motivovať pedagogický zbor a pozitívne vplývajú na vytváranie klímy na škole. Bohužiaľ, prípadov bossingu na slovenský školách pribúda. Zvlášť na východnom a strednom Slovensku, kde je učiteľov nadbytok, a preto je ľahšie ovládať ich strachom z prepustenia či inými formami zastrašovania.
Do výberových konaní na miesto riaditeľa školy sa zvyčajne hlási málo uchádzačov. Dôvod? Nízky plat, veľká zodpovednosť, vysoké nároky a ďalšie faktory. Nie je ojedinelým zjavom, že do výberových konaní sa prihlási iba jeden uchádzač. Najčastejšie dovtedajší riaditeľ školy. To je samozrejme na škodu veci. Znižuje sa tak celková úroveň výberového konania a objektivita pri posudzovaní kvalít kandidáta. Rovnako je v však nepísaným pravidlom, že aj keď sa prihlási ďalší kandidát, najčastejšie z inej školy, napokon vždy zvíťazí dovtedajší riaditeľ školy, ktorý má na domácej pôde autoritu a vo výberovej komisii zloženej z členov rady školy má v drvivej väčšine lojálnych a zaviazaných ľudí, ktorí ho podržia, aj keby sa do výberového konania prihlásil super výnimočný kandidát. Takže tým, kto ťahá za nitky pri výberovom konaní, je samotná rada školy, respektíve výberová komisia zložená z členov rady školy. Práve radám škôl, ktoré na Slovensku získali právomoc rozhodovať o výbere kandidáta na funkciu riaditeľa školy, môžeme poďakovať za to, že sa riaditelia škôl bez ohľadu na preukázané kvality držia zubami-nechtami riadiacej funkcií dvadsať aj viac rokov. Rady škôl ich doslova zabetónovali.
Obávam sa, že pokiaľ sa nezmení zákon, ktorý upravuje pôsobenie, činnosť a kompetencie rady školy, tento stav sa k lepšiemu nezmení. V radách škôl často sedia ľudia, ktorí tam boli dosadení za jasným účelom: kryť chrbát riaditeľovi školy, byť mu oporou, zametať jeho prešľapy pod koberec a zvoliť ho v každých nasledujúcich voľbách. Dobre pritom vedia, že učitelia z domácej školy sa boja postaviť ako protikandidáti vlastnému riaditeľovi z obavy jeho sankcií, zvlášť keď vedia, že ani nemajú šancu uspieť, keďže rada školy je vopred rozhodnutá, ktorého z kandidátov zvolí za riaditeľa. Pokiaľ v rade školy nebudú sedieť ľudia, ktorí dokážu, objektívne, nestranne, nepoliticky a nelojálne voči zriaďovateľovi a riaditeľovi školy posúdiť schopnosti kandidátov, tak sa budeme iba hrať na demokraciu na školách. A zásluhou takejto predstieranej demokracie sa vo funkciách zabetónujú riaditelia na 20, 30 rokov či celý život, pretože rozhodujúce, nebudú ich manažérske a iné schopnosti, ale ich lojalita voči zriaďovateľovi.
Kritici návrhu obmedzenia pôsobenia riaditeľa školy vo funkcii na dve či tri funkčné obdobia argumentujú aj tým, že obmedzením funkčného obdobia by sme potrestali všetkých kvalitných a schopných riaditeľov, vďaka ktorým dané školy dosahujú vynikajúce výsledky. Obmedzením funkčného obdobia by sme ich demotivovali, pretože by vopred vedeli, že ich snaha napredovať, tvoriť a rozvíjať školu je limitovaná obdobím desiatich či pätnástich rokov. Po toľkých rokoch by sa museli vrátiť za katedru, či odísť na inú školu. Ako som už na začiatku spomínal po takej náročnej práci, ako musí riaditeľ vykonávať desať rokov, je oddych aj na mieste, lebo tu hrozí syndróm vyhorenia a ten môže mať dôsledky pre všetkých ostatných zamestnancov školy či žiakov ako klientov školy. Nemyslím si, že by sa človek z riadiacej pozície nemohol vrátiť späť za katedru a napĺňať tak svoje pedagogické posolstvo. Veď s tým úmyslom šiel aj študovať pedagogiku, lebo sa chcel stáť učiteľom a nie hádam rovno riaditeľom školy. Ak sa niekto po desiatich rokoch už nedokáže postaviť za katedru a učiť šesť či sedem hodín denne ako iní učitelia, tak problém bude asi niekde inde. Nie v zákone, ale v samotnej osobnosti človeka.
Človek, ktorý pôsobí desať rokov na jednom pracovnom mieste v riadiacej funkcii, aj pri najlepšej vôli nemôže byť dostatočne inovatívny a proaktívny a jeho výkonnosť klesá. Daný čas však postačuje na to, aby ukázal svoje schopnosti a pretavil vízie v realitu. Postačuje na to, aby uplatnil svoje schopnosti a zručnosti pre rozvoj školy, komunity. Neznamená to však, že sa nemôže uchádzať o túto pracovnú pozíciu opäť po uplynutí jedného funkčného obdobia na tej istej škole, rovnako ako to neznamená, že sa o pozíciu riaditeľa školy nemôže uchádzať hneď na inom pracovisku. Toto právo mu nikto neupiera. Možno by sa takto vytvoril väčší boj medzi školami o získanie kvalitného riaditeľa, ktorý bude reálne meniť školu. Školy by vedeli, že verejne znalému riaditeľovi, ktorého schopnosti sa pretavili do úspechov danej školy, sa skončí funkčné obdobie a bude si možno hľadať nové miesto riaditeľa inde. Tým by sa otvoril zaujímavý pracovný trh s kvalitnými riaditeľmi. Zároveň by sa v takto nastavenom konkurenčnom prostredí riaditelia museli viacej snažiť, aby sa vedeli po troch funkčných obdobiach dobre predať. Vznikol by tak obrovský tlak na aktuálnych riaditeľov, lebo by bolo na trhu práce veľa kvalitných riaditeľov hľadajúcich si prácu. Možno je to na Slovensku len hudba budúcnosti. Ale prečo s ňou nezačať čím skôr? Veď aj tí najlepší manažéri vo firmách rotujú a nie sú na dvadsať, tridsať rokov v jednej firme.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, škola je živým prostredím a neustále sa transformuje vplyvom vonkajších i vnútorných faktorov. Môže však podľahnúť i vlastnej autodeštrukcii, pokiaľ v nej nenastanú progresívne zmeny. Po mnohých diskusiách so zainteresovanými na základe ich podnetov, názorov odborníkov i vlastných empirických poznatkov som presvedčený, že človek, ktorý pôsobí desať rokov na jednom pracovnom mieste v riadiacej funkcii, ani pri najlepšej vôli nemôže byť inovatívny a proaktívny a jeho výkonnosť automaticky klesá. Ako som už povedal, daný človek, daný čas postačuje na to, aby ukázal svoje schopnosti a pretavil vízie v realitu. Postačuje na to, aby uplatnil svoje schopnosti a zručnosti pre rozvoj danej školy i komunitu. Obdobie dvoch funkčných období je možno krátke pre toho, kto chce vo funkcii preukázateľne niečo dokázať, no dlhé pre toho kto funkcií iba prežíva. Zlý riaditeľ môže počas tohto obdobia napáchať v škole veľa škody, zvlášť keď je vo funkcii držaný politickou mocou. Príliš dlhé volebné obdobie nesie so sebou určitú zaslepenosť riaditeľa, a preto je zmena na mieste, lebo jeho výsledok môže školu posunúť iným smerom. Príliš veľká istota pokroky nerobí. Preto by po určitom časovom úseku riaditeľa vo funkcii malo nasledovať hodnotenie rodičmi žiakov, zriaďovateľom, zamestnancami, školskou inšpekciou, výsledkami vo vzdelávaní a podobne.
Všimli ste si, že doposiaľ som stále hovoril o dvoch funkčných obdobiach. Áno, pretože som presvedčený o tom, že dve funkčné obdobia sú objektívne plne postačujúce na výkon funkcie riaditeľa jednou osobou. Tretie funkčné obdobie považujem za tak trochu kontraproduktívne vrátane vyššieho kvóra pri hlasovaní vo výberovom konaní. Kvalifikovaná väčšina nie je zárukou objektivity a to aj vzhľadom na zloženie rady školy, respektíve výberovej komisie, ako som to vysvetlil v predchádzajúcej časti môjho prejavu. Ak by sa vôbec malo uvažovať o treťom funkčnom období riaditeľa, tak by v tomto prípade bolo potrebné napríklad rozšíriť výberovú komisiu vo všetkých volebných častiach alebo aj o širšie zastúpenie školskej inšpekcie a okresného úradu tak, aby kvalifikovaná väčšina pri hlasovaní na výberovom konaní bola čo najobjektívnejšia a vo výberovej komisii bolo menej "pozitívne" zainteresovaných osôb.
Limitovanie funkčných období výkonu funkcie riaditeľa školy je reálnou požiadavkou, ktorej opodstatnenie deklaruje samotná prax. Dôkazom toho je, že sa o jeho zavedenie opätovne pokúšajú moji kolegovia. Je mi ľúto, že aj keď prv predloženému návrhu nič podstatné nevyčítali, nepodporili ho. Napriek tomu som za vecnú a konštruktívnu diskusiu. Som za zmeny, ktoré už tu dávno mali byť. A aj keď tretie funkčné obdobie nepovažujem za šťastné riešenie, návrh podporím, pretože naše školstvo to potrebuje.
Ďakujem za pozornosť.
|
110.
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca... (Reakcia z pléna, rečník sa na chvíľu odmlčal, prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
... ste teda hodne po termíne a ja som to uzavrela, tú možnosť. Je všeobecný súhlas? Tak vás tam našroubujeme, tak ste tam.
Žarnay, Oto, poslanec NR SR
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nový návrh zákona o Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva si prešiel poriadnou tortúrou. Od jeho prvého čítania v januári prešlo takmer pol roka. Pôvodne som nemal v úmysle opätovne sa zúčastniť rozpravy k predkladanému návrhu zákona. K tomuto kroku ma motivoval okrem iného e-mail, ktorý som dostal zo Slovenského národného strediska pre ľudské práva v utorok 26. marca 2019 rovnako ako moji kolegovia. Mail informoval o tom, že tento návrh zákona bude v druhom čítaní, a v jeho prílohe som mal možnosť prečítať si ročnú záverečnú správu za rok 2018 a krátky sumár aktivít strediska. No aj skutočnosť, že druhá rozprava k návrhu bola presúvaná a prerušená, v skutočnosti však neviem doteraz prečo.
Máme pred sebou návrh obohatený o prílohy, akou je správa o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu, ktorá uvádza, že neexistuje spätná väzba tej časti verejnosti, ktorá sa na nej zúčastnila, o tvorbe a pripomienkovaní návrhu zákona, i poučný, v úvodzovkách, materiál z dielne ministerstva spravodlivosti o inštitúciách ochrany a podpory ľudských práv, kde za podstatné považujem adresné odporúčania medzinárodnej inštitúcie GANHRI, ktoré vychádzajú zo všeobecných odporúčaní poskytujúcich výklad parížskych princípov, ktorého sa akreditačná komisia pridržiava. Rovnako som si preštudoval správu gestorského výboru a aj navrhované, v úvodzovkách, kozmetické úpravy, ktoré sú v nej vo forme doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov obsiahnuté a ktoré zásadným spôsobom nemenia jednotlivé ustanovenia navrhovaného zákona a ani ho nedopĺňajú.
Z uvedených predložených poznatkov si dovolím niekoľko poznámok.
Pri zachovaní súčasného rozpočtu a poddimenzovanom počte zamestnancov a to predovšetkým v regionálnych kanceláriách sa navrhované mzdové náklady na výkonného riaditeľa strediska javia ako neprimerané. Informácie o počte zamestnancov v maile a v priloženom informačnom letáku sú rozporné, 16 a 21, čo pri tak nízkom počte zamestnancov je päť osôb, a to je vysoký počet. Záverečná správa je metodicky a analyticky inak členená ako predošlé a zároveň kultivovanejšie vypracovaná, čo navodzuje dojem podstatne zvýšenej činnosti strediska. Je nesporné, že k vyššej aktivizácii došlo, čoho dôsledkom je aj napríklad už spomínaný doručený informačný mail, leták, ako aj v správe uvedené aktivity tomu naznačujú. No v každom prípade by bolo vhodné venovať vyššiu pozornosť rentabilite aktivít. Vzdelávacie aktivity pre ústredné orgány štátnej správy so zvyčajne veľmi nízkou účasťou sa javia iba ako povinná jazda, za ktorú si dajú obe strany čiarku za splnenie, a tu by bolo vhodné zaviazať ústredný orgán minimálnou účasťou jeho zamestnancov, napríklad na 30, a aj proporcionalite aktivít, pokiaľ vezmeme do úvahy územné členenie, pretože napríklad v Banskobystrickom kraji stredisko vykazuje 1 428 aktivít, v žilinskom 2 021, v trenčianskom 1 680, v prešovskom len 153, v košickom 275, v nitrianskom 672, v trnavskom 625, v bratislavskom 781 aktivít. No z toho skutočne vyplýva, že na východe asi nič nie je, alebo nie je potrebné vyvíjať vyššiu iniciatívu, pretože tam k diskriminácii zrejme takmer vôbec nedochádza.
Žijeme v dobe sociálnych sietí a keďže v rámci prevenčných aktivít, ktoré sú zamerané najmä na deti a mládež, ktoré sú vysoko početnou skupinou užívateľov týchto sietí, je potrebné zamerať väčšie úsilie na rozšírenie aktivít a komunikácie s nimi aj na sociálnych sieťach. Ďalej by bolo potrebné nadviazanie širšej spolupráce so ZMOS-om či Slovenskou komorou učiteľov. To by prinieslo nielen podnety zdola, ale pomohlo aj rozšíreniu povedomia o národnom stredisku ako takom.
Zaujala ma tiež poznámka uvedená na konci ročnej záverečnej správy strediska o tom, že táto správa nebola dosiaľ schválená správnou radou, keďže od začiatku roka sa jej zasadnutie uskutočnilo iba raz, a to 22. marca, a uvedená správa sa do programu zasadnutia nedostala. To naznačuje nedostatočnú funkčnosť a nízky prínos rady pre centrum, teda pre stredisko, ale aj zjavné komunikačné problémy medzi radou a strediskom. Preto je najvyšší čas pravidlá zmeniť a nezostáva mi nič iné, len s nádejou skonštatovať, že danú správu sa podarilo správnej rade už prijať.
No a je tu ešte pozmeňovací návrh pani poslankyne Irén Sárközy, ktorá navrhuje vypustiť z návrhu zákona v čl. I bod 2 § 1 ods. 7, ktorý v navrhovanej podobe zaväzuje vládu Slovenskej republiky, Národnú radu Slovenskej republiky a orgány verejnej správy povinnosťou v rozsahu svojej pôsobnosti zaslať stredisku svoje vyjadrenie k nezávislému stanovisku, odporúčaniu alebo podnetu, ktoré im predložilo stredisko podľa ods. 2 písm. g) v lehote 30 dní od jeho doručenia. Z tohto pozmeňovacieho návrhu nie je zrejmý dôvod tento odsek vypustiť. A vzhľadom na to, že Slovenské národné stredisko pre ľudské práva nie je stále ani dostatočne svojimi aktivitami a iniciatívami známou inštitúciou na Slovensku. Rovnako tak nie je dostatočne rešpektovanou inštitúciou zo strany verejných a štátnych orgánov s plnou váhou ich odporúčaní, stanovísk a podnetov. Časovo limitovaná povinnosť ich písomnej reakcie sa ešte stále javí ako nevyhnutnosť, teda nie je dôvod rušiť ju.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nepopierateľným faktom je, že okrem toho, že Slovenskú republiku zaväzujú medzinárodné zmluvy, na základe ktorých vrátane zákona bolo zriadené Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, má aj ona sama mať záujem na ochrane ľudských práv na jej území a zásadným spôsobom bojovať proti diskriminácii v akejkoľvek podobe. Toto stredisko už existuje 25 rokov a veľmi pomaly a potichu sa stále dostáva do povedomia ľudí tu žijúcich, čo je naozaj veľmi dlhá doba na úspešné etablovanie sa. Mimovládne organizácie, ako Transparency International Slovensko alebo Aliancia Fair-play, ktoré fungujú na donorskom základe o jednu dekádu kratšie, sú známymi svojimi aktivitami a reflektujú na potreby spoločnosti i jednotlivcov podstatne viac ako zákonom zriadená nezávislá inštitúcia doposiaľ.
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva nemôže byť len papierový tiger a ďalšou odkladacou trafikou. Na poli nediskriminácie máme stále veľa čo doháňať, a preto mi nezostáva nič iné, len veriť. Veriť v to, že stredisko konečne bude vystupovať nahlas a nezávisle v prospech ľudí, tu žijúcich, reálne bude nápomocné všetkým, ktorí o pomoc požiadajú, prípadne im stredisko pomoc ponúkne a bude šíriť v širokej miere osvetu v boji proti diskriminácii, šikane, rasizmu, xenofóbii. Zmeny v tejto inštitúcii sú viac než potrebné. Či budú aj účinné, to ukáže len nasledujúce obdobie a náš záujem o jej činnosť.
Ďakujem za pozornosť.
|
76.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, práca učiteľa patrila ešte pred niekoľkými desiatkami rokov k najváženejším a k najvýznamnejším zamestnaniam. Žiaľ, to je už len dávna minulosť. Kvalita vzdelania a celkove školstva na Slovensku sa pomaly stáva nosnou a každodennou témou médií, politikov, odbornej i laickej verejnosti. Odhliadnuc od toho, že na Slovensku sa tematike školstva rozumie každý, pomaly už aj tí, ktorí nemajú ukončenú školskú dochádzku, táto oblasť spoločenského života si nepochybne zaslúži zvýšenú pozornosť. Veď bez vzdelanej spoločnosti nemôžeme očakávať, že sa ďalšie generácie stanú nositeľmi pokroku, rozvoja a celkového progresu ekonomiky štátu, čomu by malo priamo úmerne zodpovedať aj zvyšovanie sociálnej úrovne jej obyvateľov.
Nuž, učitelia, ktorí nesú na svojich pleciach ťarchu zodpovednosti za kvalitu vzdelania, ale aj výchovy mladej generácie to zďaleka nemajú také ľahké, ako sa im to snažia podsúvať teoretici, ktorí školskú katedru videli naposledy počas svojich študentských čias alebo v nejakom filme.
Finančná poddimenzovanosť školstva napáchala za tie desaťročia veľa zla. Zasiahla nielen samotný status učiteľa spoločnosti, ktorého degradovala v očiach verejnosti na absolútne neschopného jedinca, pretože si nevie nájsť inú, lepšie platenú prácu, ale aj proces vzdelávania...
Pán kolega, mohol by som vás poprosiť, zo SMER-u... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec Burian!
Žarnay, Oto, poslanec NR SR
Ako 20 minút sa tam rozpráva a v pohode. (Zaznievanie gongu.) A nepočuje ani, že ho upozorňujete, takže to je...
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Nech sa páči.
Žarnay, Oto, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. ... pretože si nevie nájsť inú, lepšie platenú prácu, ale aj proces vzdelávania. A to nielen v regionálnom školstve, ale aj na vysokých školách.
Tí, ktorí sa v súčasnosti rozhodnú študovať na pedagogických fakultách alebo iných školách s pedagogickým zameraním, sa stávajú pre mnohých nezainteresovaných predmetom rôznych vtipov, dohadov a špekulácií o ich skutočných zámeroch a motivácii. Pretože kto by už len dnes chcel ísť učiť. Veď platy nielen začínajúcich, ale aj skúsených dlhoročných pedagógov sú tak žalostne nízke, že sa predsa nemôžu stať motiváciou pre človeka, ktorý sa rozhodne ďalšie roky života stráviť za učiteľskou katedrou. No a potom je tu ešte ďalšia často omieľaná téza podsúvaná verejnosti, na pedagogické fakulty idú študovať väčšinou priemerní študenti, ktorí vedia, že budú prijatí a školu ľahko urobia, a tak vlastne potrebujú len nejaký vysokoškolský diplom.
Nepopieram, že výber a príprava budúcich pedagógov na slovenských vysokých školách sa nedá porovnať s obdobím, keď som študoval ja alebo väčšina mojich učiteľov. Nepochybne príčinou tohto stavu je, ako som už spomínal, nízky spoločenský status učiteľa, ako aj dlhodobo neriešené nízke mzdy pedagógov. Samozrejme, netreba zabudnúť na náročnosť tejto profesie.
Ako učiteľ s dlhoročnou praxou som pripravil na maturitné skúšky stovky žiakov. A musím povedať, že ma potešilo, keď i napriek tomu, že som učil na odbornej škole, dokázal som za tie roky motivovať viacerých svojich žiakov, aby išli študovať na vysokú školu učiteľský odbor. V mojom prípade, keďže som učil slovenský jazyk, sa rozhodli ísť študovať slovenčinu. Úprimne ma to hrialo pri srdci, že som v nich dokázal prebudiť záujem o literatúru natoľko, že sa rozhodli kráčať v mojich šľapajach. Bez toho aby som si prisvojoval nejaké zásluhy na ich vnútornom prerode, bola to aj pre mňa motivácia a zadosťučinenie za odvedenú prácu. Povedal by som, že ešte väčšie zadosťučinenie ako výsledná suma na výplatnej páske, ktorá bola skôr trpkou súčasťou celého môjho sedemnásťročného pedagogického pôsobenia. A potom, keď sa mi po skončení vysokej školy prišli poďakovať, to bol o to viac povznášajúcejší pocit, pretože som pochopil, že ich voľba stať sa učiteľom bola nenanútená, slobodná a hlavne úprimná. Väčšina z nich doposiaľ učí, založili si rodiny a ich práca za katedrou ich baví a napĺňa.
Prečo o tom vlastne hovorím? Pretože nič nie je čiernobiele a aj tento príklad poukazuje na to, že skutočne zapáleným mladým ľuďom, ktorí sa rozhodli stať sa učiteľmi aj napriek nízkemu finančnému ohodnoteniu, záleží na ich práci a aj napriek často ťažkým ekonomickým podmienkam ju dokážu vykonávať profesionálne a s láskou. Tým som však nechcel povedať, že si mladí začínajúci učitelia nezaslúžia vyššie platy a že si vystačia aj s tou almužnou, ktorú od štátu dostanú. Len som chcel spochybniť obraz, aký sa tu dlhodobo traduje, že z pedagogických fakúlt odchádzajú nepripravení a hlavne nemotivovaní absolventi, pre ktorých sa vysokoškolský diplom stal len povinnou vstupenkou do kina s názvom život.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dlhé desaťročia je v našej spoločnosti zaužívaným zvykom nazývať povolanie učiteľa či lekára poslaním. Obe povolania sú mimoriadne náročné, zodpovedné a súvisí s nimi neustále vzdelávanie a zvyšovanie kvalifikácie. Obe povolanie sú pre spoločnosť nutné a potrebné. Ich nevýhodou oproti iným povolaniam je to, že sú takmer každému na očiach a zároveň, že sú finančne poddimenzované. Učiteľské povolanie, bohužiaľ, ešte viac, nielen finančne, ale aj spoločensky. Určite, určite tieto dve povolania nechcem porovnávať, pretože to ani nie je možné. No kým postavenie lekára je v spoločnosti oceňované, učiteľ je niekde v priemere oceňovaných povolaní. A pokiaľ sa pozrieme na finančné ohodnotenie vzhľadom na kvalifikačné predpoklady, tak si dovolím tvrdiť, že pod priemerom. Hoci spoločenská potreba potvrdzuje, že pokiaľ sa budú rodiť deti, tak ich bude potrebné medicínsky i vzdelanostne zaopatriť, a keďže máme spoločenskú deľbu práce, tak obe povolania sú potrebné. No na rozdiel od lekárskeho povolania je atraktivita učiteľského povolania pre budúcich vysokoškolákov pomerne veľmi nízka. Štúdium učiteľského smeru býva zvyčajne druhou alebo treťou voľbou. Prečo? Ako som už v úvode svojho prejavu vysvetlil, predovšetkým kvôli nízkemu platovému ohodnoteniu i napriek vysokým kvalifikačným požiadavkám pre výkon tohto povolania, nízkym benefitom a vysokej psychickej záťaži.
Bohužiaľ, aj napriek všeobecne známym faktom o spoločenskom postavení učiteľov a ich finančnom ohodnotení – či skôr podhodnotení – sa stále stretávam i s názormi, čo tí učitelia ešte chcú. Veď majú letné a ďalšie prázdniny a my rodičia si musíme brať voľno alebo to riešiť inak. Veď skončia vyučovanie o pol druhej a niektorí aj skôr a majú padla. Sú vždy v teple a v čistom prostredí, na rozdiel od iných zarábajú slušne a majú garantovaný stály plat, takže sa im nestane ako niektorým, že im nevyplatia mzdu vôbec a podobne.
Nuž, na vysvetlenie pre tých, ktorí sa radi nechávajú ovplyvňovať podobnými fámami, použijem niekoľko argumentov. Začnem teda údajnými benefitmi. Dnes už nie je žiadnym prekvapením, že zamestnávatelia ponúkajú týždeň alebo dva dovolenky navyše, takže v ktoromkoľvek hospodárskom segmente sa dovolenka môže vyšplhať i na osem týždňov, čiže 40 pracovných dní, čo je reálne dovolenka učiteľa. Pokiaľ majú deti prázdniny, neznamená to, že má automaticky voľno aj učiteľ. Prázdniny musí pokryť dovolenkou alebo náhradným voľnom, rovnako ako každý iný zamestnanec. Voľná pracovná doba s určitým fixným pôsobením na pracovisku alebo home office je dnes bežný jav v takmer vo všetkých pracovných sférach. Home office si učiteľ môže dovoliť iba cez prázdniny, tu je však limitovaný. Rovnako ako je limitovaný úväzkom, čiže počtom hodín, ktorý je povinný týždenne odučiť. V rámci pohotovosti je povinný suplovať a často i mimo nej. Povinne okrem pracovných porád a pedagogických rád sa musí zúčastňovať i metodických zasadnutí či predmetových komisií, pravidelne sa hromadne stretávať s rodičmi, podávať individuálne konzultácie a riešiť individuálne problémy žiakov. Okrem toho sa denne musí pripravovať na vyučovanie, vedie pedagogickú a inú dokumentáciu, pripravuje žiakov na súťaže, na vystúpenia v rámci školy i mimo nej, vedie mimoškolskú činnosť a musí sa venovať neustálemu vzdelávaniu, kde získava kredity, aby si zvýšil plat, a zároveň aj individuálnemu samovzdelávaniu a tvorbe učebných materiálov, napríklad pracovných listov, testov a podobne. Nehovoriac o tom, že písomné práce a testy opravuje a hodnotí neustále. Takže ak má učiteľ napríklad 25-hodinový povinný úväzok, do 40-hodinového pracovného týždňa mu zostáva 15 hodín mimo vyučovacej povinnosti, čo by bolo tri hodiny denne. A ak ste pozorne počúvali jeho náplň práce, je podstatne širšia, aby sa do troch hodín denne zmestil, takže o nejakom časovom benefite tu nemôže byť ani reči.
Áno, pokiaľ všetko funguje správne, tak učiteľ pôsobí v teple a v pomerne čistom prostredí, pokiaľ ide o školskú budovu, no pri neustálom kontakte s deťmi je vo zvýšenej miere vystavený vírusovej či bakteriálnej nákaze, keďže tie často navštevujú školské zariadenie choré, rovnako ako je vystavený enormnej psychickej záťaži, čo je v kombinácii s vírusmi veľmi negatívna kombinácia. A vysoká psychická záťaž je preukázateľným faktorom, pretože okrem zodpovednosti za životy a zdravie detí, ktoré majú v pracovnom procese a povedzme si rovno, že už tento fakt je mimoriadne zaťažujúci, pretože deti i pri správnom vedení sú nevyspytateľné, je na nich zodpovednosť i za priebeh vyučovacieho procesu, jeho výsledky i zverené iné hodnoty, rovnako ako neustále riešenie kolektívnych a individuálnych problémov detí a prípadne ich rodičov.
Garancia stáleho platu a rovnako aj jeho vyplatenia je daná zákonom. No Zákonník práce ju v skutočnosti garantuje všetkým zamestnancom. To nie je benefit, ale pravidlo. A pokiaľ sa pozrieme na tzv. "slušný zárobok", tak zistíme, že aj platové ohodnotenie je sotva dostatočné. Podľa školského hodnotenia na štvorku. Priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v národnom hospodárstve za rok 2018 bola 1 013 eur. Podľa údajov Slovenského štatistického úradu bola priemerná mzda v školstve za rok 2018 1 006 eur, a to v predškolskej výchove 807 eur, na základných školách 960 eur, stredné školstvo 1 045 eur, vysoké školstvo 1 215 eur, ostatné vzdelávanie 992 eur a pomocné vzdelávacie činnosti 1 250 eur.
Štatisticky to nepôsobí až tak zle, keďže rozdiel je len sedem eur oproti mzde zamestnanca v národnom hospodárstve. Učiteľom mzda rastie a môžu byť spokojní, ale ako všetci dobre vieme, štatistika je jedna vec vzhľadom na parametre, ktoré zahŕňa, a realita je zvyčajne iná. V súčasnosti je plat nastupujúceho učiteľa základnej školy, čiže človeka s vysokoškolským vzdelaním, i s príplatkom 805 eur. Pre porovnanie, nástupný plat bez vysokoškolského vzdelania, napríklad predavač v Lidli, ktorý má 35-hodinový pracovný týždeň, je 870 eur plus garantovaný zmluvný nárast prvé štyri roky, operátor call centra Bratislava má garantovanú mzdu 950 až 1 500 eur, predavač v Kauflande 930 eur plus garantovaný zmluvný nárast na prvé štyri roky, pracovník výrobne nábytku v Žiline 730 až 1 100 eur. A minimálna mzda stanovená pre rok 2019 je 520 eur. Čiže za prácu, na ktorú nepotrebujete takmer žiadnu špecifickú kvalifikáciu iba zaučiť sa. Zároveň mladí učitelia zarábali v roku 2016 v priemere len 61 % platu vysokoškolsky vzdelaných rovesníkov vo veku 25 až 34 rokov, v krajinách OECD to bolo 97 percent.
Predložený návrh zákona chce podľa slov predkladateľov i Inštitútu vzdelávacej politiky zlepšiť tento stav tým, že učiteľom v regionálnom školstve zvyšuje platovú tarifu o 9,5 % a zároveň spomalí nárast platov za odpracované roky počas prvých 16 rokov praxe, ktorý bol doposiaľ 1 %, na 0,25 % do ôsmich rokov praxe a 0,5 % od deväť rokov praxe. Takže tarifný plat nastupujúceho učiteľa narastie na neuveriteľných 881,50 eura a každý rok sa bude zvyšovať o štvrť percenta. Príplatky sa síce znižujú z 24 % na 14 %, ale vďaka zvýšenej tarife sa pre učiteľov podľa inštitútu nič nezmení. Učiteľov s vyšším počtom rokov praxe sa dané opatrenia dokonca takmer nedotknú. Takže všetci môžu byť spokojní, najmä začínajúci učitelia. Ich finančná motivácia zotrvať pri tomto povolaní sa naozaj, v úvodzovkách, reálne zvýši.
Pri tom, ako stúpli ceny energií a neúmerne sa zvýšili ceny potravín, čím sa celkovo zvýšili životné náklady, a rovnako sa sprísnili požiadavky napríklad na hypotekárne úvery a zvýšili sa ceny bytov i nájmov, najmä vo väčších mestách, je navrhované zvýšenie len výsmechom. Nehovoriac o tom, že reálne zvýšenie platu môžu učitelia očakávať podľa nového zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch až po vykonaní prvej atestácie, ktorá je však podmienená piatimi rokmi praxe. Ďalšie reálne stabilné zvýšenie môžu očakávať po druhej atestácii, ktorú však môžu absolvovať až po ďalších piatich rokoch praxe od prvej atestácie. Po 12 rokoch praxe možno dostanú aj s príplatkami 1 200 eur brutto.
Takto nastavené kritériá iba ťažko udržia mladých ľudí v regionálnom školstve dlhodobo, a to najmä vo väčších mestách, pretože ich príjmová perspektíva je pri množstve vykonanej práce a nutnosti neustáleho sebavzdelávania i inštitucionálnym spôsobom minimálne nedôstojná. Týmto spôsobom si mladých vzdelaných učiteľov nemáme šancu udržať.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ak nám naozaj ide o modernizáciu a progres školstva, o spokojnosť a kvalitu pedagógov, prestaňme už konečne prijímať proforma nastavené populistické návrhy a nastavme systém tak, aby sme udržateľne mohli skvalitňovať vyučovací proces, a reálne podporujme ľudí, ktorí majú záujem a snahu túto tortúru každodenne podstupovať. Podporme ich a oceňme, a to nielen morálne, ale aj finančne. Pre začiatok 9,5-percentné zvýšenie tarifných platov, áno. Ostatné navrhované zmeny, nie. A pustime sa do širokej diskusie ako ďalej. Ako nastaviť kritériá tak, aby ohodnotenie pedagógov a odborných zamestnancov v školstve zodpovedalo úrovni požiadaviek na nich kladených. Pracovných i kvalifikačných. Ako nastaviť kritériá tak, aby tí najlepší učili budúce generácie, napríklad ako vo Fínsku. Ako nastaviť systém tak, aby nám mladá generácia neabsentovala vo výkone vzdelávacieho procesu, ale bola jeho progresnou súčasťou. Takto navrhnutým zákonom to však dosiahnuť určite nemôžeme.
Ďakujem za pozornosť.
|