29.
Ďakujem za slovo. Milujem svoju manželku a milujem aj svoju rodinu, ale milujem aj Slovensko, našu vlasť, a ma tak mrzí, že si povieme, že ak neprijmeme Istanbulský dohovor, budeme v hanbe. Ja som na Slovensko hrdý aj kvôli tomu, že je tu jednoznačný postoj odmietajúci nie nejaký dohovor, ktorý je tzv. istanbulský, alebo nejaký dokument, ale niektoré veci, ktoré naozaj sú škodlivé – pre Slovensko, pre rodinu, pre mužov, pre ženy, a preto ich odmietam. A môžem povedať, že naozaj niekedy, keď sa tak spochybňuje zvrchovanosť Slovenska, alebo dokonca sa tak sami dehonestujeme, ako keby sme boli nejakí menejcenní, lebo my sme neprijali nejaké dokumenty, ktoré prišli zo západu, naozaj ma to tak emocionálne pozdvihne.
A druhá vec, ktorú chcem povedať, že nemyslím si, že keď skončí táto rozprava a bude hlasovanie o Istanbulskom dohovore, že prestane debata. Naopak. Mala by začať konečne debata o tých problémoch, lebo ja uznávam – a v tom nikdy sme neviedli spor ani s tebou, pani poslankyňa, ani s ďalšími poslancami, ktorí sa zastávajú Istanbulského dohovoru, že sú tu reálne problémy. Mňa ako muža to veľmi mrzí, ak naozaj mnohé rodiny toto zažívajú, mnohé ženy, mnohé deti, ale aj mnohí muži, starší ľudia, mňa to mrzí. Rozprávajme sa o tom. My akurát tvrdíme, že nepotrebujeme Istanbulský dohovor a rôzne veci, ktoré sú tam zamotané. Evidentne to vyvoláva rozpory v našej spoločnosti. Poďme sa venovať tým skutočným problémom a v tých podporím, určite aj ty sama máš mnohé návrhy, za ktoré som aj hlasoval a ktoré rád podporím, lebo pomôžu ľuďom. Istanbulský dohovor, myslím, nikomu nepomôže a vyvoláva zbytočné emócie. Možnože aj u mňa, tak za to sa ospravedlňujem.
|
14.
Ďakujem veľmi pekne všetkým za reakcie.
Nemám žiaden problém s rôznymi názormi, aj s opačnými, ale ak, Martin Poliačik, povieš, že čo je normálnosť, tak, Martin, obávam sa, že väčšina ľudí si bude dávať veľký pozor na to, čo ty nazývaš normálne, a drvivá väčšina Slovákov nesúhlasí s tým, čo ty označuješ za normálnosť. A pravdepodobne – pri všetkej skromnosti – bude skôr súhlasiť so mnou alebo s ďalšími kolegami, ktorí sme tu už dvakrát ústavnou väčšinou jasne odmietli Istanbulský dohovor.
Ďalšia vec, ktorá ma fascinuje, je dobré, že je táto rozprava, že to vyláka takéto vaše tvrdenia. Nebudem citovať, kto to povedal, ale v reakcii na mňa zaznelo, že neboj sa, GREVIO po tebe nepôjde, keď nebudeš toto a tamto. Čože? Aké GREVIO? Čo si to dovoľujú? Po mne môžu ísť slovenské orgány, ak prekročím zákony v Slovenskej republike, nie nejaká organizácia nikým nevolená. To je drzosť voči Slovensku a voči poslancovi Národnej rady!
Takisto ďalšie neuveriteľné tvrdenie: Téma Istanbulského dohovoru tu bude bez ohľadu na to, ako sa vyjadrí Slovenská republika. Zbláznili sme sa? To znamená, že vy tvrdíte, že Národná rada, to je úplne fuk, ako sa k tomu vyjadrí, a vy tu budete s takýmto niečím chodiť? To sú pekné odhalenia! A že vraj poďme sa zoberať spoločnými riešeniami. Poďme. Ale Istanbulský dohovor evidentne nie je spoločné riešenie a zďaleka ani nie väčšinové. Prestaňme kecať a začnime sa venovať tým ohrozeným ženám, deťom, starším, slabším, skutočným problémom ľudí.
A povedať ešte na záver perličku, riešiť si svoje problémy na Slovensku, to nie je cesta. Ja som presvedčený a verím tomu, že najlepšia cesta je, aby naozaj v prvom rade my na Slovensku sme si riešili svoje problémy. A keď sme súčasťou medzinárodného spoločenstva, uznávame to, čo je spoločné celej civilizácii a kultúre, ale nie nenormálnosti a chorotám.
|
2.
Vážený pán predseda, vážení kolegovia, vážené kolegyne, hneď na začiatku by som chcel zdôrazniť svoj odmietavý postoj k Istanbulskému dohovoru. Budem, samozrejme, hlasovať proti jeho schváleniu, tak ako som proti nemu hlasoval už v oboch doterajších prípadoch, keď sa k nemu Národná rada vyjadrovala a jednoznačne ho odmietla ústavnou väčšinou. Toto je aj náš spoločný postoj v Kresťanskej únii, ktorej som členom, teda odmietanie Istanbulského dohovoru. Je to zároveň aj súčasť predvolebnej dohody s hnutím OĽANO, že by sme neboli súčasťou vlády, ktorá by tento dohovor chcela ratifikovať. Ale verím, že po dnešku to bude už pasé a budeme sa môcť venovať skutočným problémom ľudí a nie takýmto ideologickým nezmyslom.
Chcel by som aj vyzvať obhajcov Istanbulského dohovoru, aby s týmto zbytočným a škodlivým dokumentom už dali pokoj. Príďte s čímkoľvek, čo skutočne chráni ženy a obete domáceho násilia a v tom vás stopercentne a všetkými desiatimi podporíme. Sme však presvedčení, že Slovenská republika má aj bez Istanbulského dohovoru vo svojom právnom poriadku dostatočne upravenú ochranu žien a ochranu pred domácim násilím. Ak niekde ešte pokrivkávame v praxi, asi pokrivkávame, tak sa do toho dajme spoločne a poďme to riešiť a nestrácajme čas takýmito nezmyselnými a škodlivými dokumentami.
Zdá sa mi, že tým, že tak zúrivo obhajujete Istanbulský dohovor a za každú cenu sa tvárite, že ho musíme prijať, lebo len vtedy ochránime obete násilia, tak tým preukazujete, že vám v skutočnosti ide skôr o tie zvrátené a nebezpečné ideologické zmeny, ktoré si ale evidentne väčšina ľudí na Slovensku nepraje. Je to jasné aj z prieskumov, aj keď žijete medzi ľuďmi, rozprávate sa, tak ľudia vám povedia: Dajte pokoj s tým Istanbulským dohovorom, my máme iné problémy. Takže dajme pokoj a poďme sa venovať tým skutočným problémom. Obávam sa ale, že práve ten zúrivý postoj je dôkazom tých ideologických zámerov a že vlastne Istanbulský dohovor, môžem to povedať v podmienenom tvare našťastie, by bol takým trójskym koňom rodovej ideológie, ktorá je mimoriadne zhubná pre rodiny i pre celú spoločnosť.
Istanbulský dohovor odmietam aj preto, že zásadne nesúhlasím s tým, aby na Slovenskú republiku dohliadal ako na nejakého nesvojprávneho školáčika nejaký výbor GREVIO, nejaká nikým nevolená komisia. Poviem vám úprimne, pokladám to za urážlivé pre Slovensko a vyprosujem si niečo také. Slovenská republika je suverénny štát, sme civilizovaná a rozvinutá krajina, máme moderný právny poriadok, v ktorom dostatočne a silno pamätáme na ochranu pred domácim násilím a násilím na ženách.
Asi za taký najväčší a najkonkrétnejší nezmysel považujem najmä tvrdenia, že za násilie v našich rodinách sú zodpovedné rodové stereotypy. Teraz som volal s jedným človekom, ktorý sa venuje tejto téme a povedal mi, že môžem spokojne citovať, že veľké a dlhodobé výskumy ukazujú, že za násilie v rodinách sú zodpovedné najmä tri príčiny: alkoholizmus, hazardné hry a drogy a zlý spôsob alebo neriešenie partnerských problémov, keď potom namiesto komunikácie vybuchne násilie. Toto sú skutočné problémy, tomuto sa venujeme a tomuto sa aj budeme venovať. Ale nie nejaké tzv. rodové stereotypy, ktoré by si navyše určoval, čo to vlastne je, nejaký, nejaký výbor, nejaká komisia GREVIO.
Určite nie je škodlivým rodovým stereotypom, že muž je muž a žena je žena. Že manželia a manželstvo je zväzok muža a ženy, že rodičia sú otec a matka a nie nejaký rodič jedna, nejaký bezpohlavný rodič dva, nedajbože, ako to vidíme už reálne v niektorých štátoch sveta, aj rodič tri, dokonca štyri.
Za seba môžem povedať, že som bol vychovávaný tak, že pre mňa je rodovým stereotypom, teda to, čo pokladám za úlohu muža, že muž nielenže neubližuje nikdy ženám, deťom, slabším, ale že ich miluje a chráni, predovšetkým svoju rodinu, že svojej rodine slúži, obetuje sa, miluje svoju manželku, nesmierne si ju váži a spolu s ňou sa venuje zodpovednej výchove svojich detí. Toto je pre mňa stereotyp. Takto spolu s manželkou vychovávame aj svoje deti a nechcem, aby mne ani žiadnej inej slovenskej rodine do toho drzo kecal nejaký výbor GREVIO alebo nejaká iná komisia. Ak niekto prekročí zákony Slovenskej republiky, ktoré chránia pred násilím, nech ho stíhajú slovenské orgány.
Myslím si, že keby fanatickí obhajcovia Istanbulského dohovoru alebo rodovej ideológie venovali toľko energie naozaj riešeniu problémov a skutočnej ochrane pred násilím a riešeniu tých problémov, o ktorých sme hovorili, že sú príčinou toho násilia, boli by sme niekde oveľa ďalej. Mnohí, dokonca väčšina ľudí, ktorí jasne odmietajú aj politicky, aj verejne Istanbulský dohovor, pracujú s ľuďmi, ktorí sú nejakým spôsobom rizikovými alebo priamo aj obeťami toho násilia. Robia to veľmi často v sociálnej oblasti, prevádzkujú azylové domy a poradne. My s priateľmi sme v roku 2014 založili projekt Milovať a ctiť, kde pomáhame manželstvám a rodinám budovať ich vzájomné vzťahy na láske a úcte, preto sa to volá aj Milovať a ctiť, a zároveň aj na dobrej výchove detí. Toto pokladáme za najlepšiu prevenciu proti domácemu násiliu.
Len tak keď si prečítame aj vo Svätom písme, tak je tam citát, proti ktorému isto nebudú namietať ani ľudia, ktorí sú neveriaci alebo iného náboženstva, že láska nerobí zle blížnemu. To znamená, ak milujem, tak neubližujem. Ale cieľom nie je len neubližovať, ale pozitívne, cieľom je milovať, ctiť, pomáhať. V projekte Milovať a ctiť sme bez akýchkoľvek grantov alebo eurofondov vydali už 18 publikácií v 100-tisícovom náklade a len tak mimochodom, najhrubšia z mojich kníh z roku 2018 sa volá Muži, milujte svoje manželky.
Milovať a ctiť, láska a úcta. Viete, potrebujeme pracovať na tomto. Nepotrebujeme nejaký Istanbulský dohovor a ďalšie podobne zideologizované dokumenty, ako som napríklad teraz videl, že prichádza nejaký dohovor medzinárodnej organizácie práce o násilí a obťažovaní z roku 2019, ktorý tiež sa snaží posúvať takéto veci. Riešme problémy, na ktorých sa zhodneme, a na tom je absolútna zhoda spoločnosti. Ochraňujme slabších, ochraňujme ženy, deti, ochraňujme tých, ktorí sú ohrození domácim násilím, ale nedávajme do toho ideológiu.
Som presvedčený, že dnes definitívne uzatvoríme trápnu kapitolu s názvom Istanbulský dohovor na Slovensku a tak, že to uzatvoríme tak, že ho jednoznačne odmietneme, tak ako to Národná rada už dvakrát, táto Národná rada už dvakrát urobila ústavnou väčšinou, a že aj po voľbách budeme stále ostražití a dávať si pozor na takéto dokumenty a jednoznačne ich odmietneme, pretože sú naozaj protirodinné, sú aj protislovenské, protinárodné, sú protispoločenské, a preto ich vždy múdro a obozretne odmietneme. Na Slovensku nepotrebujeme Istanbulský dohovor a nechceme Istanbulský dohovor. Nestrácajme teda čas, zmietnime ho zo stola a poďme sa venovať ozajstným problémom ľudí, najmä tých najslabších a najohrozenejších.
Ďakujem.
|
33.
Ďakujem za slovo. Anka, ďakujem ti a naozaj to vidím, že Istanbulský dohovor, tzv. Istanbulský dohovor je, naozaj kľudne môžme povedať, ako si ty spomínala, najkotroverznejší dokument, ktorý tu máme, a mňa tiež mrzí, že namiesto toho, aby sme hovorili o tom konkrétnom a prichádzali tu s tými konkrétnymi riešeniami, tak stále len počujem o tom, ako musíme prijať ten dokument, musíme prijať ten dokument, lebo inak to nevyriešime, čiže ja som za to, nech tí jeho zástancovia s takou, nazvem to zúrivosťou, nech predkladajú tie riešenia, sem s nimi, podporíme ich, sme za.
Pokiaľ hovoríme o nejakej zmene pohľadu na muža, ženu, manželstvo, rodinu, tak to je práve tá ideológia, kde sa nezhodneme, na ochrane pred násilím na ženách, na domácom násilí sa zhodneme, ak budem počuť nejakú konkrétnu vec, nech sa páči, rád to podporím a skutočne verím, že dnes, raz, alebo keď nie dnes, tak budúci týždeň raz navždy pošleme Istanbulský dohovor do minulosti a poučíme sa a nebudeme podpisovať a riešiť podobné dokumenty s podobným ideologickým pozadím, ale len skutočné reálne problémy ľudí, mužov, žien, detí.
Ďakujem.
|
25.
Ďakujem za slovo. Milan, rovnako ako ty odmietam a odmietame Istanbulský dohovor. Nie obsah, ktorý sa týka ochrany, prevencie pred násilím na ženách a domácemu násiliu, ale pred rôznymi tými ideologickými nánosmi.
Včera som si zrovna večer čítal kúsok z románu Georga Orwella 1984, kde nejaké ministerstvo pravdy, dokonca ministerstvo lásky strážilo, aby bolo všetko v poriadku. No takéto nejaké ministerstvá, resp. nevolené nejaké orgány dozorné nepotrebujeme. Slovenská republika je suverénny štát a myslím, že na tom sa úplne zhodneme celá spoločnosť naozaj okrem nejaký patologických ľudí, ktorí tu majú absolútnu menšinu, že nielen to je netolerovateľné, nesprávne, ale že proti tomu naozaj musíme prijať a prijímame aj účinné zákony, ktoré treba dodržiavať. To znamená ja takisto vyzývam, ak by boli ešte nejaké veci, ktoré sú dobré a ochraňujú pred násilím slabších, ženy, deti, ktoré sú prevenciou domáceho násilia, sem s nimi, budeme hlasovať všetkými desiatimi za ne, ale toto nie je prípad Istanbulského dohovoru. Nepotrebujeme ho, tento dokument je škodlivý, odmietame ho. Ďakujem.
|
6.
Ďakujem za slovo. Pán kolega, ďakujem za to, že ste tak pokojne, jasne uviedli fakty, prečo to nie je o tom, či doprajeme ľuďom, alebo nedoprajeme, ale že v konečnom dôsledku to ľudia musia zaplatiť úplne rovnako, ale oveľa menej efektívne a spravodlivo, a navyše tu máme iné problémy, ktoré to, toto opatrenie by ešte zhoršilo.
Takže nepodporím skrátené legislatívne konanie, samozrejme, ale ani samotný návrh zákona.
Ďakujem.
|
68.
Ďakujem za slovo. Pri tvojich slovách, Igor, som si spomenul na jeden, jednu anekdotu z čias konca Vladimíra Mečiara. Keď pred... V predvolebnej kampani, tesne pred voľbami pán Mečiar teda išiel po ulici a jedna pani tam sa potkla a spadla. A on rýchlo priskočil, podvihol ju a ona mu poďakovala a on hovorí, že no tak dúfam, že keď som vám takto pomohol, že mi dáte svoj hlas. A ona povedala, ďakujem, pán Mečiar, ale ja som spadla na zadok, nie na hlavu. A ja pevne dúfam, že takto pred voľbami toto budú mať na pamäti aj ostatní ľudia, že to, že vy sa dávate do pozície, že im budete pomáhať, tak dúfam, že nebudú padnutí na hlavu. Nemusia vás voliť na to, aby sa o nich, aby o nich bolo postarané, na to, aby boli sociálne opatrenia.
Tak ako povedal Igor Matovič, pôjdeme do vlády s tým, že jedna z podmienok, že sa nebudú rušiť sociálne opatrenia, a je tu kvalitná rodinná politika v takom poradí, ako to bolo povedané, myslí sa na rodiny s deťmi, myslí sa na dôchodcov a v tomto slova zmysle súhlasím s myšlienkou, ale nie so spôsobom a načasovaním, čo je jednoznačne volebná korupcia, a dovolil by som si dokonca povedať, že je to až volebná prostitúcia, toto, čo robíte, nie je problém, opakujem znova, obsah toho, ale spôsob a čas. A to nie je v poriadku.
Ďakujem.
|
50.
Ďakujem, pani poslankyňa, za vašu iniciatívu a snahu v prospech žien, matiek a ich nenarodených detí. Ja som predkladal zákon, ktorý vy ste podporili, kde sme riešili tzv. potraty na žiadosť alebo svojvoľné potraty, alebo bezdôvodné, akokoľvek ich nazveme, alebo bez vážneho dôvodu, získali 46 hlasov pri hlasovaní v parlamente, a tak pokladám za rozumné, že keď sa táto téma otvorila, evidentne chceme urobiť niečo v prospech nenarodených detí, tak ideme teda cestou, ktorá, ktorá je schodná, ktorá je otvorená a vnímam aj tak rozumne a múdro tento váš pozmeňujúci návrh, ktorý ste s mnohými z nás skonzultovali, rozprávali ste sa, že je to snaha, aby sme dosiahli návrh, ktorý bude priechodný, a kde sa dosiahne možno nie 100 %, ktorý chceme, ale možno 80, 50, neviem to vyhodnotiť teraz, ale dobrých vecí, ktoré budú v prospech a na ochranu aj tehotných matiek, aj ich nenarodených detí, ale aj celých rodín, aj slovenskej spoločnosti.
Takže ďakujem vám za vašu, za vašu prácu, za vašu iniciatívu a myslím si, že to prospeje k takej lepšej informovanosti. Naozaj v dnešnej dobe sa nemusíme báť informácií, ktoré sú podané zrozumiteľným spôsobom a ktoré neskrývajú ani negatívne veci, ktoré potrat spôsobuje. Bolo by zvláštne tváriť sa, že napriek tomu, že niektorí možno zastávajú názor, že žena má právo alebo jestvuje také právo, ja si to nemyslím, tak že ak sa teda má slobodne rozhodovať, že by nemala mať dostatok informácií, aj tie, ktoré upozorňujú na vážne riziká.
Ďakujem veľmi pekne.
|
70.
Ďakujem za slovo. O 11.00 hod. som hlasoval za všetky štyri zákony, ktoré boli na ochranu a podporu nenarodeného života, takisto teda aj za návrh z dielne poslancov poslaneckého klubu OĽANO, a skutočne ma veľmi mrzí, že neprešiel žiaden návrh, a teda ani tento, ktorý mal najbližšie, aj keď napríklad mnohí poslanci aj liberálneho razenia zaňho zahlasovali, za čo ďakujem každému, kto ho podporil, a preto si naozaj myslím, že môžme, ak nás to naozaj úprimne mrzí, tak zahlasovať za tento návrh, ja zaňho zahlasujem a podporím ho. Myslím si, že je to veľmi dobré, a naozaj treba tehotné matky, dať im aj spoločenský nejak, spoločenskú úctu, ale aj veľmi praktické, podporiť ich finančne práve z tých dôvodov, ktoré si, Igor, hovoril v rozprave. Určite si myslím, že aj pri nejakých možno otázkach alebo výhradách, ktoré sú, treba urobiť všetko preto a dať si taký reparát, aby tento návrh, aspoň tento návrh prešiel do druhého čítania, a potom sa môžme rozprávať o tom, napríklad ak hovoríme o tých 50 mil., že v zásade to nie je ani 50 mil., lebo ty si to vyrátaval, ako keby to vyšlo každému, ale tam môže byť, že to vyjde len teda za určitých podmienok tým matkám. Môžme hovoriť o tehotných vysokoškoláčkach alebo matkách, ktoré boli, ktoré sú na nejakej reťazovej materskej, resp. rodičovskom príspevku, a na to sú teda už aj väčší odborníci ako ja.
Takže určite som za a prosím aj kolegov, aby sme podporili aspoň tento zákon, aby dnešný deň nebol taký smutný z pohľadu ochrany a podpory života a aby sme mohli aj v rámci tohto zákona posunúť tú ochranu a podporu nenarodeného života dopredu a na ďalšej schôdzi mohli o tom rokovať.
Ďakujem.
|
72.
Ďakujem za slovo. Áno, chcem potvrdiť slová pána poslanca Grendela ako bývalý predseda osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, že skutočne, bohužiaľ, koalícia zablokovala možnosť zvoliť nominanta opozície, takže aj ja by som sa priklonil k tomu, nastavme mechanizmus, ktorý to vyrieši, keď už nie v tomto volebnom období, tak v nasledujúcom, a aj hlasovaním za návrh pána poslanca Grendela. Takže podporujem ho.
Ďakujem.
|
56.
Dobre. Ďakujem. Ja len naozaj krátko. Chcem poďakovať za túto diskusiu aj za vzájomnú podporu. Teraz sme vlastne skončili v tomto duchu. Ja naozaj pozývam poslancov Národnej rady, viem, že mnohí to sledujete cez monitory, a teda viete o tom. O 11.00 hod., ak to teda tak určia spravodajcovia, bude hlasovanie. Môžme rozhodnúť. Sme parlamentná republika, nemôže nám do toho hovoriť ani pán predseda vlády, ani pani prezidentka, ani ďalší ľudia. Podpora spoločnosti je veľká v tejto chvíli, tak to vyšlo. Bol Národný pochod za život. Teraz odovzdávali petíciu ďalších desiatok tisíc občanov, ktorí prosia poslancov, aby sme tieto veci posunuli.
Ja za seba ako navrhovateľ jedného z týchto zákonov vás prosím o podporu aj tých ďalších, a ak by sme nevedeli urobiť veľký krok, urobme aspoň nejaký krok, ktorý bude veľmi dôležitý a vôbec nebude len taký, ale bude mať veľký význam. Skúsme sa preniesť nad nejaké stranícke, politické veci a myslieť na dieťa a jeho matku.
Ďakujem veľmi pekne.
|
50.
Ďakujem za slovo. Chcem povedať, že vítam tento návrh aj ten ďalší, ktorý bol spomenutý, a, samozrejme, ich podporím.
A k jednej veci by som sa vyjadril. Naozaj nevieme preskočiť späť tých 62 rokov a vrátiť sa k úplnému zákazu potratov, čo bolo teda v priebehu celých dejín samozrejmé, pretože dieťa, ktoré sa počalo, tak sa pokladalo naozaj za prínos a požehnanie, a tak to je aj dodnes, len sa menia možno priority, okolnosti a tak ďalej, veď to vieme. A práve preto napríklad aj môj návrh zákona hovorí o tom, že dobre, tak nechajme tam nejaké výnimky, nechoďme do 100 % riešenia, nejaké výnimky v tých naozaj náročných situáciách, pri ktorých síce ja osobne si myslím, že tiež je lepšie ich riešiť inak, ale v tomto rešpektujem, že pod tým tlakom, ktorý si možno ani neviem predstaviť, sa naozaj tie ženy rozhodujú veľmi náročne, a tam im teda pomáhajme takýmto spôsobom. Napríklad aby mohol byť nielen utajený pôrod, ale aj utajené tehotenstvo a dieťa by nemuselo zomrieť, ale mohlo byť dané na adopciu, na ktorú čaká množstvo rodičov, a potešili by sa tomu daru bábätka, ale skúsme urobiť kroky smerom k tomu, aby sa tie veci postupne menili. Keď teda nie 100 %, tak 80 %, a keď nie 80, tak aspoň 20 %, vždy sa to dá zlepšiť.
A v každom prípade, ak to nevieme vôbec takto posunúť, tak vás prosím, aby ste podporili tento návrh z OĽANO alebo aj ten ďalší, ktoré, ktoré určite pomáhajú a s ktorým by určite nemali mať problém ani liberáli. Naozaj urobme pre tie tehotné matky, pre tie ženy, čo môžme, a toto môžme urobiť a páči sa mi to, že v mojej mysli to tak je, že tehotná matka je kráľovná, a treba, aby to tak spoločnosť ocenila.
Ďakujem.
|
46.
Ďakujem za reakcie. Rozmýšľam nad jednou vecou, že do 19. júla 1997 som si písal do nejakých dotazníkov rodinný stav: slobodný. A odvtedy si píšem: ženatý. Čo to znamená, že keď som ženatý, nie som slobodný? No vnútorne som iste slobodný, každý človek zostáva slobodný, ale ja som dobrovoľne zviazal svoj život so svojou manželkou, ona so mnou a berieme na seba navzájom ohľad. Pre mňa manželstvo ako celoživotné partnerstvo muža a ženy je nejakým základom, ktorý hovorí o tom, a teraz hovorím o sebe, nie o ženách, o sebe ako manželovi, musím brať ohľad aj so všetkými dôsledkami nášho spolužitia, aby som svoju ženu podporil, a nie preto, že ženy sú nejaké menejcenné alebo nesamostatné, a preto im mám pomáhať a ochraňovať ich, pretože chcem, takisto pomôžem, samozrejme, aj každému mužovi, ale sú situácie a práve tehotenstvo je jedno zo situácií, keď, keď žena znáša to spolužitie, ona osobne vo svojom tele, ja tehotný nie som, čiže tá pomoc, nevnímam ju nejako dehonestujúco alebo teraz nejako paternalisticky, ale naozaj ako úprimnú snahu, snahu pomôcť.
A znova, ešte raz, nejde v tejto chvíli len o mužov a o ženy, ide o to dieťa. A myslím, že tu je ten hlavný spor a je v podstate dobre, že je tu, a tam ho treba vrátiť, že či si myslíme, že to dieťa má právo na život alebo nemá, poťažmo že či prevažuje právo na súkromie ženy do určitého času nad právom dieťaťa na život. A v tom sa nezhodneme a my sme, tu by sme tu mohli nechať a myslím si, že v konečnom dôsledku, keby sme trocha zmenili slovník, tak v tom prístupe k mužom a ženám sa zhodneme, že tam problém až taký nebude, otázka je, čo dieťa, a preto sme tu teraz.
|
40.
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Sme v prvom čítaní a text hovorí aj primárne o filozofii zákona, alebo v tomto prípade zákonov, takže ja si dovolím aj vzhľadom na vývoj rozpravy zareagovať krátko.
Začnem haváriou Titanicu. Zahynulo tam okolo 1 500 ľudí. A musím povedať, že tie obete boli vysoko genderovo nevyvážené. Boli to takmer samí muži. Viete prečo? Lebo do člnov pustili ženy a deti. Pretože to je jednoducho vec, ktorá je pre nás mužov samozrejmá. Ale na druhej strane, ak tu hovoríme o tom, že muži do toho nemajú čo hovoriť alebo nemali by toľko hovoriť. To, že je žena žena, že ona otehotnie pri pohlavnom spojení, nie je nejaká chyba mužov alebo, alebo nejaká krivda, ktorá sa deje na žene. Je to fakt, ktorý treba hlboko brať do úvahy, a ja za seba ho beriem určite veľmi vážne a drvivá väčšina mužov. A taká je naša kultúra, taká je naša civilizácia, že ženy a deti dostávajú prednosť a že ich chránime. Ja to mám niekde v sebe vpísané. Mne sa niekedy stane, že aj som, alebo stalo sa mi v politických diskusiách, že jednoducho som diskutoval so ženou, a proste som, som nedokázal zaútočiť alebo..., politicky myslím, samozrejme, lebo žena. Proste pre mňa je to nejaká čiara. A ak hovoríme teda o potratoch, o ženách, tak v žiadnom prípade to nevnímame - ja určite nie - ako nejaké útoky na ženy, obviňovanie, snaha obmedziť ženy. Pred chvíľou to tu zaznelo, bolo to teraz aj vo faktických, ale chcel som to povedať aj v rozprave.
Žena má absolútne právo rozhodnúť sa, či chce byť matkou, alebo nechce byť matkou. Ale tehotná žena už matkou je, ona sa v tej chvíli už nerozhoduje. Ale niekto povie, a čo znásilnenie. Hoci ja si myslím, že ani pri znásilnení nie je riešením potrat, napriek tomu, napriek tomu, s ohľadom práve na tento fakt slobody ženy som to ponechal v návrhu ako výnimku. Aj keď ja by som neodporúčal ani takej žene ísť na potrat ako na riešenie. Ale dobre. To je veľmi vážna situácia, pri ktorej naozaj ona sa slobodne nerozhodla. Ale pri tých ostatných, áno, je nejaký nátlak. A práve preto aj hovoríme v našom zákone a riešim to v mojom zákone, že musíme urobiť všetko preto, aby ženy boli v minimálnej miere nútené ísť na potrat, že to nie je možné, aby, aby im bolo, aby sa im bolo vyhrážané, pretože až desiatky percent žien podľa rôznych prieskumov cítia menší alebo veľký nátlak pri tom. A práve aj taký, že muž zlyhá, že zlyhá ten základný princíp, ktorý hovorí o tom, že, že proste ochraňovať ženy a špeciálne tehotné matky je absolútne posvätné.
Viete, niekedy sa hovorí o voľbe medzi životom matky a dieťaťa. To je základný princíp, život matky má rovnakú hodnotu. Treba chrániť život matky. Ja teraz ale poviem za seba. A viete čo, neviem sa do toho vcítiť, nie som žena. Nikdy sa tak necítim, aj keď dneska už ľudia všeličo hovoria o tom, že raz sa cítia tak, raz onak. Ja som sa nikdy ako žena necítil a neviem sa do toho teda ani vcítiť. Cítim sa ako muž, som muž, ale poviem vám, že ak ja uvažujem možno čisto akademicky o tom, že príde nejaká situácia, kde ja budem musieť uvažovať o svojom živote verzus život mojej manželky a mojich detí, príde mi to ako, ako jednoduchá voľba. Jasné, ja som tu od toho, aby som sa prvý postavil do rany. A myslím, že ale toto nemusím vysvetľovať, že, že to je jasné aj vám ostatným. Ale chcel som to povedať preto, že toto nie je nejaký útok na ženy, na ich práva, na ich slobodu.
Áno, máme rôzne filozofické pohľady na to. My veríme, že práve tým chránime slobodu žien. Lebo niekto tu povedal v rozprave, neviem, či nejaká žena, ktorá zvažovala potrat, a nakoniec sa bábätko narodila, narodilo a rastie a vyvíja sa, tak sa naňho pozrie a povie, škoda, že som nešla na potrat. Väčšina matiek, si myslím, že povedia, že, chvalabohu, že ťa mám. Ale sú prípady mnohé, keď ženy išli na potrat a hlboko to ľutujú. Dokonca aj to nemusí byť vôbec nejaké racionálne uvažovanie, kdesi to cítia. A to ubližuje tým ženám. To nie je o tom, že teraz my ju odsúdime. Božechráň, aby som niekoho odsudzoval. Opakujem znova, nie som žena, necítim sa tak, neviem sa do toho vcítiť.
Ale ak hovoríme o matke, tak musíme hovoriť aj o dieťati. Za ten čas, čo tu od včera beží rozprava, zomrelo 20 detí priemerne. Možno to bolo 16, možno 24. Nevieme, priemerne na Slovensku každý deň 20 detí. To nie sú teórie.
Tiež padlo v diskusii včera o tom, že potraty majú klesajúcu tendenciu. No aj pôrodnosť, aj plodnosť má klesajúcu tendenciu. Ono to nejak s tým súvisí. Ale my hovoríme o čísle 7 500 detí za rok, 7 500. A ja som na to reagoval krátko vo faktickej poznámke tým, že prečo teda ministerstvo vnútra a ďalšie organizácie a automobilový priemysel stále zvyšujú bezpečnosť, bezpečnosť automobilov, bezpečnosť cestnej premávky, keď má napríklad znižujúcu tendenciu. No preto, lebo na každom jednom živote záleží. Včera sa stalo nešťastie na východnom Slovensku. Vbehol, vbehli s autom tri ženy pod vlak. Zomreli. Povieme si, to nevadí, že tie tri ženy zomreli, však ono to má klesajúcu tendenciu. To netreba riešiť, tie priecestia a netreba riešiť iné veci, povedzme nejaké signalizačné zariadenie v autách. Všetci budú rozmýšľať, ako zabránime, aby sa to nestalo, že tie tri ženy alebo nejakí ďalší ľudia tam znova zomrú. Veď to nie sú číselka, to nie je klesajúca tendencia, prepánajána. To boli ženy, matky, dcéry niekoho.
Pán poslanec Poliačik hovoril o súdoch, o tom, že máme aj nejaké judikatúry. Áno, ale Slovensko nie je justičná republika, ale parlamentná republika. Preto musíme nastaviť tie zákony tak, aby boli jasné, aby aplikácia ústavy bola tak jasná, že Ústavný súd nemá ani o čom rozhodovať, prípadne teda či je to v súlade s ústavou. Ale nie o tom, vykladať, že či teda môžme alebo nemôžme niečo robiť. Ten súdny aktivizmus nie je dobrý. Súdy sú dôležité, majú byť nezávislé, ale majú rozhodovať na základe zákonov, ktoré prijmeme my ako zástupcovia občanov, my tu rozhodujeme. Znova, ja som hovoril aj v úvodnom slove, že pán predseda vlády Pellegrini si myslí, že tento zákon je O. K. Pani prezidentka Čaputová povedala, že ak by prešiel ten môj návrh, že ho bude vetovať, čo je teda nezvyklé, ale dobre, majú taký názor, ale rozhodujeme my v parlamente. Dnes o 11.00 hod. pravdepodobne za chvíľku budeme hlasovať. My o tom rozhodneme, ako to bude pokračovať.
A na záver by som asi povedal, ľahko sa dotkol, čo zaznelo pred chvíľkou, že je to vec náboženského presvedčenia. Ja si myslím, že u mnohých z nás je to aj vec náboženského presvedčenia, ja som jedinýkrát neargumentoval náboženským presvedčením takým alebo onakým. V podstate paradoxne mám taký pocit, že to vniesol do debaty, túto otázku, pán poslanec Poliačik, nejakého náboženského presvedčenia, my stále hovoríme o ľudskom živote, ale predsa by som povedal jedno slovo, ktoré sa často používa v náboženstve, ale zďaleka nielen v kresťanstve, a to je slovo nezabiješ, na ktorom sa zhodnú všetci ľudia a všetky náboženstvá, a absolútny zákaz zabitia je v prípade nevinnej ľudskej bytosti.
Vedú sa diskusie o treste smrti, keď je niekto ťažký vinník, o niekom, či ho môžme zastreliť, keď ohrozuje rukojemníkov, ale žiadna civilizácia, žiadna kultúra, žiadne náboženstvo nesúhlasí so zabitím nevinnej ľudskej bytosti a podľa môjho presvedčenia je počaté dieťa podľa všetkých medicínskych tvrdení človekom, tak preto.
|
22.
Ja avizujem aj som pánu predsedajúcemu avizoval, že chcem ísť do rozpravy, lebo bude to asi rozsiahlejšie. Chcem poďakovať Martinovi za taký konštruktívny ten, tón tej debaty.
A teraz v tej faktickej by som ešte stihol povedať reakciu na to, či je motivované, či sú motivované tie naše zákony, alebo ten môj, za seba môžem hovoriť, náboženským presvedčením. Samozrejme, že náboženské presvedčenie mám. Som veriaci kresťan, ale teraz tu o to nejde. Ak ste si všimli, aj ty osobne, ani raz som neargumentoval náboženským presvedčením. Je to skôr presvedčenie, by som povedal, také prirodzené, racionálne, ale aj spoločenské.
A ak hovoríme o tom, že žena má právo rozhodovať o týchto veciach, pretože sa jej to bytostne dotýka. Úplne súhlasím s tým, že tehotná matka je vo veľmi špecifickej situácii, ktorú ja ako muž nikdy nezažijem, a preto musím byť veľmi opatrný pri hodnotení tejto situácie, a preto sa mňa osobne, tehotné matky sú vždy pre mňa čímsi posvätným a robím v maximálne možnej miere to, čo im uľahčí život, ako im môžem pomôcť, či už to bola moja vlastná manželka, teda deti, ktorých som otcom, alebo aj ďalšie v mojom okolí, prípadne ktoré, ktoré stretnem. Ale, ale žena môže rozhodovať a dospelá žena okrem prípadu násilia rozhoduje o tom, či sa stane matkou. No, to je vtedy, keď dobrovoľne sexuálne nažíva s mužom, lebo to vedie alebo môže viesť k počatiu dieťaťa, a tu absolútne striktne súhlasím s tým, že nikto nemôže byť nútený ani v rámci manželstva, samozrejme, niekde na ulici, to je násilie. Proti tomu som zásadne. Ale ak sa dieťa počne, tak to rozhodnutie už padlo.
Takže viac by som povedal v rozprave.
Ďakujem.
|
126.
Pani poslankyňa Petrík, viem, že máte dieťatko. Keď ste otehotnela, tak ste nemali zrazu štyri ruky a štyri nohy, ale stále len tie dve nohy a dve ruky, lebo tie zvyšné boli nohy a ruky vášho dieťaťa. Nie vaše telo. Sme tu dosť vzdelaní, aby sme rozprávali takéto nezmysly. Dieťa nie je telo ženy. Dieťa je v tele ženy. A preto nemôžme argumentovať nikdy takýmto argumentom, lebo je to nezmysel.
Ďalšia vec. Je šialené nazývať interrupcie dostupným a bezpečným riešením. Veď tam je to dieťa, veď vy ho zabijete. Trápi nás zdravie žien? Áno, trápi, v tom sa zhodneme. Ale mňa trápi aj to dieťa, lebo je to tiež človek. Vy ste povedali, že musíme myslieť na všetky občianky a občanov. Absolútne súhlasím. Na všetkých, aj na tých nenarodených. A v tom sa nezhodneme a nepáči sa mi to, akým spôsobom argumentujete. Lebo môžte povedať, že ja si nemyslím, že je to človek, a potom vás chápem. Ale my si myslíme, že to je človek, a preto bránime človeka. Ja nemám potrebu riešiť život ženy, ktorá čaká bábätko, tehotnej matky a obmedzovať nejaké jej práva a hovoriť jej neviem do čoho. Ale ak je tam dieťa, tak musím to dieťa chrániť. Je to moje vnútorné presvedčenie. A takisto o tom hovorí aj medicína. Takisto ako budem chrániť dieťa, keby som videl, že niekto má polročné narodené dieťa doma a bude ho týrať, tak to budem riešiť a nepoviem, že je to vec tej ženy. Takže toto je veľmi zlý bod, z ktorého sa na to pozeráte. Môžme nesúhlasiť, to mi neprekáža. To je v poriadku. Ale nepoužívajte takéto argumenty. Sú nezmyselné.
A keď bojujete s nejakými trolmi na Facebooku, to mi je ľúto, za tých ja hovoriť neviem. My tu vedieme diskusiu v parlamente, myslím, že rozumní a vzdelaní ľudia.
Ďakujem.
|
120.
Ďakujem za slovo, vôbec nechcem predlžovať rozpravu, len krátko. Pán poslanec Krajniak vo faktickej spomenul určitú informáciu, ktorá sa objavila vlastne zhruba pred trištvrte hodinou a keďže vo faktickej sa má reagovať na predrečníka, tak ja radšej to poviem priamo v rozprave.
Agentúra FOCUS robila v dňoch 11. až 17. septembra 2019 prieskum na vzorke 1 027 respondentov a pýtala sa ich: "Považujete za správne alebo nesprávne, ak má tehotná žena právo ísť na potrat (umelé ukončenie tehotenstva) v prípade, že plodu už bije srdce? Určite správne, má také právo, je 10,8 %, skôr správne 20,5 %, skôr nesprávne 30,9 %, určite nesprávne, že by mala mať takéto právo, 28,3 % a nevie 9,6 percenta. Čiže keď to zrátame, tak určite nie alebo teda určite áno, že má mať také právo, alebo skôr áno, tak 31,3 %, a že je to nesprávne určite alebo skôr nesprávne, 59,2 % ľudí si myslí, že žena by nemala mať právo ísť na potrat, keď dieťaťu bije srdce.
Samozrejme, prieskumy sú prieskumy, ja som vlastne na začiatku hovoril aj o tom FOCUS-e, že keď sa ľudí pýtajú o sprísnení, ľudia netušia vlastne, aká je vlastne prísna alebo skôr uvoľnená naša potratová legislatíva. A myslím, že aj tu sa ukazuje jedna vec, že vlastne podľa mňa tí ľudia nevedia, že dieťatku bije srdiečko tak skoro a že to dieťatko je naozaj skutočný človek, aj keď veľmi maličký, naozaj, no, proste od začiatku. A to je aj ten problém, a preto to má význam aj hovoriť, lebo poviem vám úprimne, keď tu máme rozpravu alebo keď je pochod za život, tak sa o tom hovorí. Obávam sa, že vedecká konferencia, to by asi veľa ľudí nesledovalo. Takže vedecké konferencie majú význam, ale dôležité je o tých veciach hovoriť práve preto, aby ľudia vedeli, čo sa deje a že to nie je nejaký plod, nejaké embryo, nejaké "to", ale že je to dieťatko, a potom aby sa na základe týchto správnych informácií mohli rozhodovať, či to chcú tak alebo onak.
A teda zopakujem to, že na základe tohto by sme mohli povedať teda, že naozaj Slovensko je jednoznačne za život, je za to, aby nebolo zastavené to bitie srdiečka tomu dieťatku takým spôsobom, ktorý ukončí jeho život, ale dať mu šancu, aby to srdce bilo aj po narodení a celý život až do toho posledného skonu. Myslím si, že sa o tomto prieskume ešte bude debatovať, je to veľmi čerstvé, ale chcel som, aby ešte dnes to zaznelo.
Ďakujem.
|
104.
Pani poslankyňa, ďakujem ti za tvoju službu, ktorú si vykonávala a vykonávaš stále, aj dávno predtým, ako si vstúpila do politiky, ale aj za tieto slová, ktoré boli také priame, jasné, otvorené, dobre, že si ich povedala.
Ja by som chcel zareagovať na jednu časť, ktorá sa týka mužov, a súhlasím s tým a ja osobne naozaj to cítim ako, ako vec, ktorá mi leží na srdci, aby my muži sme boli tí, ktorí milujeme ženy aj s ich, aj s naším počatým novorodeniatkom alebo teda počatým životom. Ja som sa posledné roky dosť nad tým zamýšľal, že naozaj práve my muži zlyhávame. Okrem iného píšem aj knihy. Moja posledná kniha, ktorá vyšla na Vianoce 2018, sa volala Muži, milujte svoje manželky. A myslím, že je to veľmi dôležité a určite by nebolo správne tie veci hádzať na ženy, obviňovať ich. Z našej strany môžme urobiť to najlepšie, keď sa naozaj budeme starať, keď podporíme a nie naopak, že budeme ešte príčinou toho potratu, to je veľká hanba, že nielenže zanedbáme, ale ešte aj spôsobíme zle. Tak ja sa nemôžem ospravedlňovať za iných, ale za seba môžem povedať, že čokoľvek budem môcť urobiť v prospech toho ako muž, nielen pre svoju manželku, pre svoju rodinu, ale aj pre iné ženy, budem sa snažiť a ďakujem ti, že si aj na toto poukázala.
Ďakujem.
|
70.
Ďakujem, pán doktor Krajčí, Marek, že si to takto z takého pohľadu lekára povedal. Mne to pripomenulo aj tak ľudsky tie situácie, keď sme čakali naše deti, keď sa narodili.
Také politické prepojenie, hovoril si o tom, že veľa žien, pre nich to nie je až tak slobodná voľba, a naozaj ja mám údaje, kde mnohé ženy zažívajú dosť silný nátlak, až na hranici domáceho násilia, že musia ísť na potrat, lebo muž alebo rodina na nich tlačia. A toto napríklad my navrhujeme riešiť aj v našom zákone. A ak by neprešli tieto znenia, ktoré sú, tak opakovane, tejto veci sa nepustíme a myslím si, že znova v tejto veci by sme mali nájsť zhodu bez ohľadu na konzervatívno-liberálne nastavenie, lebo sloboda musí byť sloboda. To znamená, že k potratu by nemala byť žiadna žena nútená, na tom sa zhodneme, aj keby sme mali v iných veciach odlišný názor.
Takže ďakujem ti a váš návrh podporím.
|
58.
Ďakujem za reakcie. Skúsim vecne. Čo sa týka prieskumu Markízy, ja neskracujem lehotu. Takže ja som preto nehovoril o tejto časti. Čo sa týka rovnováhy medzi právom ženy a právom dieťaťa, no, to je otázka pohľadu. Keď jeden má právo urobiť si, čo chce, a druhý zomrie pri tom, podľa mňa to nie je rovnováha. Ale to je to vnútorné presvedčenie, preto máme rozdielny názor.
Čo sa týka klesania počtu potratov. Prečo sa stále, do kelu, ministerstvo vnútra zaoberá zlepšovaním bezpečnosti premávky? Veď sa zabije stále menej a menej ľudí. Veď však už sa ich zabije len každý deň dvaja, tak čo sa s tým trápime? No veď to takto nemôžme brať. Musíme dosiahnuť, aby sa nula ľudí zabilo pri dopravných nehodách a urobiť čokoľvek, či už reštriktívne zvýšiť pokuty, ak to bude fungovať, alebo zlepšiť cesty, alebo bezpečnosť áut, väčšie nejaké požiadavky na výrobcov áut a tým dosiahneme zníženie a ochranu ľudských životov. Čiže pre mňa to znamená, to, že dnes zomrelo 20 detí pri potrate, žiadne také, veď to klesá. Keby mi dnes zomrelo moje dieťa, tak mi je úplne jedno, aké sú štatistiky. Zomrelo dieťa a to je ten môj pohľad, a preto som tu a preto sú tu ďalší kolegovia.
A je to absolútne vedecky, sociologicky dokázané, že obmedzenie potratov ich, samozrejme, nezruší na nulu, ale výrazne ich obmedzí. A naopak, ich povolenie ich výrazne zvýši. Sú aj nejaké nelegálne, je nejaká potratová turistika. Ale napríklad teraz práve pri veľmi bohatom sprievodnom programe pri Národnom pochode za život ukázali, ako v Poľsku to, čo vy ste nazvali reštrikciou, vážne obmedzilo situáciu alebo zmenilo situáciu v spoločnosti.
A čo sa týka koaličných poslancov, ich neúčasti, verím, že to počúvajú. Ja som s viacerými z nich hovoril a verím, že sú to ľudia, ktorí majú svedomie a budú uvážlivo hlasovať a rozhodnú sa to, čo budú pokladať za dobré, podporia, a verím, že budú pokladať za dobré... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)
|