200.
Ďakujem pekne.
Začnem od pani Zemanovej, pretože to je úplná, úplná, úplné nepochopenie veci, neviem to inak slušnejšie povedať, pani Zemanová. A toto ste prezentovali aj na poslaneckom prieskume. Vy ste stále nútili Národnú diaľničnú spoločnosť, veď im, preboha, zaplaťte tých 120 mil., chudákom Talianom. Preboha, však nech im zaplatí, ale musia preukázať za čo! Veď ak nepreukážu za čo, no tak nedáte z vrecka, štátneho rozpočtu 120 miliónov. To do dnešného dňa nie je preukázané, na čo chcú minúť alebo na čo minuli 120 mil. naviac! To je relevantná informácia, prosím vás, a narábajte s ňou normálne. Vy ste poslankyňa a musíte obhajovať záujmy štátu. Aj ja by som bol najradšej, keby tá výstavba pokračovala. Ale, bohužiaľ, niekto nevie splniť podmienky zmluvy. To je celé. A treba to rešpektovať.
Pán poslanec Grendel, môžeme diskutovať o politickom pohľade na PPP a o trestnom stíhaní.
Pán Ivan, takisto. Áno, dal návrh zhotoviteľ, ale využil zmluvu, ustanovenia zmluvy a FIDIC-u a nikto mu v tom nemôže zabrániť. Môžeme si myslieť o tom, čo chceme.
Čo sa, pán Heger, PPP nie je dobrý, lebo stačí dobrá príprava. Príprava bola dobre urobená. Aj európske fondy sme mohli naozaj využiť na to, aby sme postavili R3, R4, R7, aby sme dostavali ostatné diaľnice. Dnes sme mohli mať naozaj mimoriadne dobre vybudovanú sieť. Mohli. Bohužiaľ, pochybeniami sa to nestalo.
A čo sa týka pána Marosza. Okej, ja viem na túto tému komunikovať s vami, pán poslanec, ale uvedomte si, že ako by to vyzeralo tu, keby sme dnes začali diskutovať a ako by to bolo pri hlasovaní o ústavnom zákone. Kto by ho išiel schváliť, povedzte. My sme len rokovali o dlhovej brzde a už sme sa nevedeli dohodnúť dvadsiati poslanci na tom, ktoré úseky majú ísť prioritnejšie a ktoré nie. Je to obrovský problém a každý z regiónu má názor o tom, že moja diaľnica je prednejšia. Preto to musí pripraviť odborný tím, výskumný ústav, neviem kto a musí to prísť odborne zdôvodniť a vtedy sa môže o tom rokovať v parlamente.
Ďakujem pekne.
|
188.
Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadril v tejto rozprave k téme, ktorá mňa bytostne zaujíma a o ktorej si dovolím tvrdiť, že o nej niečo viem.
Za ostatných šesť a pol hodiny tu zaznelo naozaj obrovské množstvo názorov, politických postojov, možno takých želaní, mnoho argumentov, niektorých hodnotných, ale niektorých aj mimoriadne hlúpych. Mojou ambíciou v tejto chvíli naozaj nie je komentovať akékoľvek alebo teda všetky tie, ktoré tu zazneli, ani na to nie je priestor, ani čas. Ale v každom prípade cieľom môjho vystúpenia je, musím zareagovať na niektoré veci, ktoré súvisia priamo s dôvodovou správou a ktoré sa týkajú odvolávania pána ministra.
Nebudem obhajovať pána ministra priamo, pretože myslím si, že sa vie dostatočne fundovane, dôrazne, ale aj odborne obhájiť sám. Skôr je mojou úlohou, a to mám na zreteli, akosi spomenúť Národnú diaľničnú spoločnosť v tomto procese, pretože zohrala v tomto procese naozaj mimoriadne dôležitú a myslím, že aj kvalitne spracovanú úlohu.
Krátky exkurz do minulosti ale musím dať. Ja vnímam v historickej, alebo v histórii výstavby diaľnic na Slovensku, v novodobej teda histórii, dva zásadné momenty, ktoré sa udiali alebo neudiali. Tým prvým bolo to, že keď bola možnosť niekedy v minulosti, možno ešte za Mečiarovej vlády, prijať nejakú zásadnú stratégiu výstavby diaľnic ústavným zákonom, ktorý by sa každá vláda, ktorá prichádza, musela držať a musela by pokračovať v tejto línii, možno by tá diaľnica bola už dávno dostavaná bez akýchkoľvek problémov. Toto sa nestalo ani nepodarilo, a preto každá vláda, ktorá prišla, prišla so svojimi prioritami a snažila sa urobiť alebo nesnažila urobiť to, čo urobiť mohla.
Za Mečiara sa niečo začalo, mnoho vecí sa pozastavilo. Za Dzurindu sa zastavilo aj to, čo sa za Mečiara začalo, a treba povedať celkom úprimne a otvorene, že až za prvej vlády Roberta Fica sa veľmi intenzívne začala výstavba diaľnic a podarilo sa prvom období odovzdať 150 kilometrov diaľnic hotových do užívania a podarilo sa pripraviť, myslím, že 160 kilometrov ďalších úsekov ciest, a to práve formou PPP projektov.
Boli pripravené tri balíky, dobre viete. Boli pripravené veľmi dobre, neviem to inak povedať, a toto overila aj skutočnosť, teda že ten tretí z balíkov sa zrealizoval bez akýchkoľvek problémov v termíne, v čase, v kvalite a v hodnote, ktorá bola dohodnutá. Žiaľ, prišlo obdobie vládnutia, a už to tu niekoľkokrát bolo spomínané, je to aj môj osobný názor, vládnutia ministra Figeľa a ja to vnímam ako taký čierny rok vo výstavbe diaľnic na Slovensku, pretože tie dôsledky rozhodnutí, zlých politických rozhodnutí zrušenia dvoch balíkov PPP my tu riešime dnes. Je to tak, či sa vám to páči alebo nie, vážené dámy a páni. Tie rozhodnutia boli mimoriadne zlé. Pretože v zmysle dvoch balíkov by sa boli dostavali diaľnice a tunel Višňové mal byť dokončený ako posledný úsek celých dvoch, teda obidvoch balíkov v roku 2015. A verím tomu, že by bol dostavaný a dnes by sme riešili úplne možno iné problémy. Peniaze, ktoré boli pripravené alebo sú ťahané z eurofondov, by sme využívali na dostavbu možno R2, R3, R4 a tak ďalej a tak ďalej, tam, kde dnes musíme dávať opäť štátne zdroje.
Vrátim sa teda ale k dôvodovej správe, pretože čas beží a chcel by som tu zmieniť tri momenty. V jednom sa hovorí, alebo v tom prvom, ktorý chcem komentovať, je to, že pán Ivan to aj teda prečítal, je to aj v dôvodovej správe napísané, že pán minister sám navrhol dohodu o ukončení zmluvy. Toto je prvý moment, ktorý treba okomentovať, pretože bol som na poslaneckom prieskume na stavbe pred zhruba tromi týždňami, kde bolo jasne zadeklarované a preukázané, že návrh na ukončenie kontraktu predložil nie minister, ale sám zhotoviteľ. To znamená, že nie Národná diaľničná spoločnosť, ale zhotoviteľ oslovil Národnú diaľničnú spoločnosť s tým, že vyčerpal všetky svoje prostriedky, že je v hlbokej strate, ktorá sa stále prehlbuje, a že nevie pokračovať ďalej. A hovoril pritom, že mu zatiaľ chýba 120 mil. pri cene 410 mil., a to sme zhruba trošku viac ako v jednej tretine stavby.
Národná diaľničná spoločnosť ale komentovala tento stav taký, áno, však my sa nebránime zaplatiť 120 mil., pretože v zmysle zmluvy a FIDIC-u je to možné, pokiaľ, vážený zhotoviteľ, preukážeš, že si zmysluplne tieto prostriedky vynaložil, že sa zmenili podmienky a že to vieš vydokladovať. Bohužiaľ, zhotoviteľ nevie už dva roky vydokladovať, na čo minul alebo kde mu chýba 120 mil. Jediný claim, jediný, jedinú naviac prácu, ktorú vydokladoval, bola zhruba za 10-tisíc eur. Tak sa nečudujme potom, že musí nastať nejaké rozhodnutie a že musí si uvedomiť aj sám zhotoviteľ, že tak ja už to ďalej nezvládam, pretože do ukončenia stavby by možno pýtal ešte ďalších 100 mil. alebo ešte možno ďalších 200 mil. a cena by bola zrazu o 80 % alebo 100 % vyššia.
Rozhodnutie zhotoviteľa odísť zo stavby ja vnímam pozitívne a myslím si, že NDS-ka urobila veľký kus práce aj spolu s ministerstvom, aj spolu s Európskou komisiou na tom, aby podmienky rozchodu boli jednak v zmysle zmluvy, aby boli v zmysle FIDIC-u, aby boli v zmysle práva, aby boli v zmysle zákona o verejnom obstarávaní. A NDS-ka je povinná dodržiavať v prvom rade zákon. Nemôže si dovoliť urobiť nič, čo by bolo nad rámec zákona, čo by nebolo v jeho súlade.
Preto chcem zdôrazniť, že toto rozhodnutie bolo dobré, a myslím si, že podpísanie dohody, ktorú teda vy tu všeobecne kritizujete, znamená v tejto chvíli, že, za prvé, budú vyplatení všetci subdodávatelia. Je garantované, že všetci subdodávatelia budú vyplatení. Nestane sa to, čo sa udialo v minulosti. Po druhé, zhotoviteľ nebude ďalej blokovať stavenisko. Mimoriadne dôležitý moment, pretože vzniká tu priestor na to, aby NDS vedela vypísať novú súťaž, nové verejné obstarávanie, aby sa transparentným spôsobom vybral nový zhotoviteľ, aby pokračoval v stavbe. Niekoľkokrát som počul v médiách vyjadriť sa generálneho riaditeľa Národnej diaľničnej spoločnosti, že jedným z kritérií nebude teda len cena, ale aj termín dokončenia stavby, čo ja mimoriadne oceňujem.
Ďalším dôvodom z tých pozitívnych dopadov je to, že neprídeme o financovanie z Európskej únie, dámy a páni, pretože stavbu chceme dokončiť najneskôr do roku 2023. A tu chcem jeden moment, zastaviť sa pri jednom momente.
Celý tento proces, pochopiteľne, bol komunikovaný veľmi úzko práve s Európskou komisiou, teda s JASPERS-om, ktorý je poradcom Európskej komisie v týchto otázkach. Našla sa zhoda, našlo sa riešenie a JASPERS odobril toto riešenie ako jediné prijateľné. Nesmierne ma mrzí, že si nevyžiadal teda stanovisko nejakého svetového korporátneho právnika, napríklad pána Baránika, a že by to bolo možno inak. Ale na druhej strane som mimoriadne rád, že to nespravili, pretože myslím si, že majú dosť rozumu aj sami.
V každom prípade, ak by sa neudiala dohoda, dámy a páni, je zrejmé, že by sme sa museli alebo Národná diaľničná spoločnosť obrátiť na súd, vymáhať si svoje pohľadávky, vymáhať si nároky z pohľadu nedodržania termínov. Dá sa očakávať, že by zhotoviteľ podal predbežné opatrenia a stavba by sa zablokovala na dva, na päť, na desať, možno na viac rokov. Takéto skúsenosti tu z minulosti máme a vieme dobre, ako dlho trvajú súdy. Čiže stavba by bola úplne uzavretá a na desať rokov. Takže ja takéto rozhodnutie vítam.
Ak niekto hovorí o tom, že bolo treba dať tú jednostrannú výpoveď, myslím si, že nehovorí pravdu, a dohoda, ktorá je spracovaná, ochraňuje všetky riziká na strane štátu. Štát sa ničoho nevzdáva, všetky nároky platia. Štát si ich bude nárokovať prostredníctvom súdu, takisto zhotoviteľ si môže svoje nároky prípadné nárokovať prostredníctvom súdu, ale stavba nie je zastavená. Zhotoviteľ môže konať, investor môže v súťaži pokračovať. Veľmi dôležitý moment.
Druhá vec, ktorej sa chcem dotknúť a ktorá zaznela v tej dôvodovej správe, je to, že vraj minister daňových poplatníkov zaviazal odkúpiť zariadenie staveniska, to je aj téma pána Marosza. Opäť, aj tento problém bol na tom poslaneckom prieskume veľmi podrobne a niekoľkokrát zdokumentovaný. Ja len z tohto miesta chcem povedať, že nič sa nebude platiť dvojmo, nič sa nebude platiť dvojmo. Taká možnosť ani zo zákona nie je. A už som zopakoval alebo povedal, že Národná diaľničná spoločnosť je povinná dodržiavať literu zákona.
Ak... takto. V zmysle alebo súčasťou dohody je teda aj zoznam, ktorý hovorí o tom alebo hovorí o súpise vecí, ktoré by si rád nárokoval zhotoviteľ, aby mu ich štát zaplatil alebo NDS-ka, ale nikde nie je povedané, že to tak aj bude. Veci, ktoré sú opodstatnené a neboli zaplatené už v prácach, tak, samozrejme, že štát môže zaplatiť. Ale nie je to tak, že sa všetko zaplatí dvakrát.
Tretí moment, ktorý som chcel opomenúť a je z môjho pohľadu veľmi dôležitý, je názor alebo vyjadrenie pána Ivana, že žiaden plán, žiadne vyhliadky, len odhady, takto doslovne to bolo povedané. Nesúhlasím zásadne, pretože harmonogram bol predstavený, je jednoznačný a je zverejnený aj na stráne NDS, aj na stránke ministerstva. Hovorí, že nová banková záruka do 21 dní, vykonané, splnené. Vyplatenie podzhotoviteľov v druhom, treťom štvrťroku 2019, deje sa. Ďalej inventarizácia stavby, druhý štvrťrok 2019, deje sa. Vypísanie súťaže o nového zhotoviteľa, druhý polrok 2019, podpis zmluvy, sprejazdnenie úseku 2023.
Myslím si, že, dámy a páni, toto hovorí za všetko, všetko je jasné, zreteľné, len treba v tom pokračovať. Ďakujem pekne za pozornosť.
|
78.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Bašku, Dušana Bublavého a Petra Šucu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením č. 1604 z 31. januára 2019 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
Ústavnoprávny výbor s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Výbor pre hospodárske záležitosti neprijal uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov, v rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, a za návrh predneseného uznesenia hlasovali štyria poslanci, proti návrhu hlasovali štyria poslanci a jeden poslanec sa zdržal hlasovania.
Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj o návrhu nerokoval, pretože podľa § 52 o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný. Z 13 členov výboru sa zúčastnilo len päť.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy alebo tie návrhy, ktoré prečítam v správe. No a gestorský výbor odporučil o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.
Dovoľte, aby som prečítal ale spoločnú správu výborov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu poslancov Jaroslava Bašku, Dušana Bublavého a Petra Šucu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 50 o stavebnom poriadku, podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov.
I. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1604 z 31. januára pridelila návrh poslancov na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
II. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
III. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky zaujali k nemu stanoviská, ako som už povedal.
IV. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
1. K názvu zákona a čl. I
V názve zákona a v úvodnej vete čl. I sa vypúšťajú slová „mení a“.
Pozmeňujúci návrh legislatívno-technickej povahy.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, gestorský výbor, ho odporučil schváliť.
2. K čl. I
V čl. I 1. bode sa slová „ods. 10“ nahrádzajú slovami „ods. 11“.
Takisto tento pozmeňujúci návrh zabezpečuje správne zaradenie rozšírenia pojmu stavby na bezpečnosť štátu v rámci ustanovenia, ktoré obsahuje definíciu citovaného pojmu.
Gestorský výbor odporučil schváliť.
3. V čl. I 2. bode sa v úvodnej vete za slovo „ktorý“ vkladajú slová „vrátane nadpisu“.
Pozmeňujúci návrh legislatívno-technickej povahy.
Ústavnoprávny výbor, gestorský výbor odporučil schváliť.
4. K čl. I a II
V nadpise § 142g a v čl. II sa slovo „marca“ nahrádza slovom „mája“ a v čl. I § 142g sa slová „28. februára“ nahrádzajú slovami „30. apríla“.
Tento pozmeňujúci návrh meniaci účinnosť návrhu zákona vrátane zmeny prechodného ustanovenia súvisí s predpokladaným termínom jeho prerokovania na schôdzi Národnej rady.
Gestorský výbor odporučil schváliť.
V. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
VI. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána Bašku, Bublavého a Šucu odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady, ktorým sa mení a tak ďalej a tak ďalej, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 208 z 26. marca 2019. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločného spravodajcu.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.
|
70.
Ďakujem pekne. Ja sa znova vraciam k tomu, čo som povedal, a znova sa vraciam k financiám. Viete, ak bolo v minulosti letisko odpredané štátu za jedno euro, takisto na to bol nejaký dôvod. Ten dôvod bol podľa mňa zásadný a myslím si, že v tom čase bol Žilinský samosprávny kraj rád, že sa zbavil toho letiska.
Samozrejme, ministerstvo nebolo rado, pretože muselo sa začať o letisko starať a starostlivosť o tak významnú vec, to vyžaduje naozaj obrovské množstvo peňazí. A stále to zdôrazňujem, pretože som presvedčený, že žilinská župa na čele s pani župankou nie je do dnešného dňa uzrozumená s tým, koľko peňazí ju to bude stáť. Ak už len hovoríme o záväzkoch pol milióna eur, ak hovoríme o predĺžení dráhy v najbližšom čase o 200 metrov, plánuje sa potom o predĺžení ďalšie o 800 metrov, aby tam mohli pristávať charterové lety a tak ďalej a tak ďalej. To sú milióny eur, ktoré budú musieť ísť do letiska, a nie som presvedčený o tom, keďže som bol poslanec Žilinského samosprávneho kraja, že župa tieto peniaze nájde. Ak ich aj nájde, tak ich nájde, samozrejme, na úkor niečoho úplne iného. A predpokladám, že pani županka neustane vo svojej chuti, pretože na nič iné nebude mať peniaze, opravovať a budovať cesty v Žilinskom samosprávnom kraji.
Dámy a páni, zobrali ste si na rohy príliš veľa a ja, samozrejme, budem pozerať a sledovať, ako sa vyvíja žilinské letisko, ako napreduje, ako sa buduje, ako prosperuje. Ale naozaj som v tomto ohľade pesimista a myslím si, že pani županka neodhadla svoje možnosti.
Ďakujem pekne.
|
58.
Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, ja by som rád zareagoval v tom zmysle, že samozrejme, že bolo by fajn, keby letisko mohlo fungovať najmä teda pre turizmus a pre rozvoj, širší rozvoj priemyslu v našej oblasti. Na druhej strane je to vždy však obrovský záväzok Žilinského samosprávneho kraja do budúcnosti najmä z pohľadu financovania.
Ja som rokoval s pani župankou na túto tému, ešte keď som bol v pozícii primátora mesta, moja prvá otázka bola vždy taká, či má na to Žilinský samosprávny kraj dosť peňazí. Otázka, teda odpoveď vždy bola, ale však nejako peniaze nájdeme. Ja vám želám, aby ste tie peniaze našli, aby sa vám tento projekt zadaril.
Verím, že pán minister sa veľmi rád zbaví väčšinového podielu štátneho, ako štátneho podielu na tomto letisku, ale je dôležité upozorniť aj na to, že ak v Prievidzi funguje, sú tam celkom iné podmienky na to, aby to fungovalo. Sú aj letiská, kde to nefunguje. Zoberme si Piešťany, zoberme si Trnavský samosprávny kraj, kde to dopadlo naozaj nedobre. Okrem toho sú v Žiline aj istí podnikatelia, ktorí majú pazúry strčené aj v tomto letisku. Ja vám prajem, aby ste sa, aby sa vám podarilo tie pazúry nejakým spôsobom odrezať a usekať, ale nie, myslím si, že to nie je reálne.
V každom prípade pokiaľ budem vedieť pomôcť, pomôžem tomuto projektu, ale na druhej strane nabádam na obrovskú opatrnosť a už teraz na hľadanie obrovského množstva financií.
|
30.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k tomuto návrhu zákona. V prvom čítaní podávam spravodajskú informáciu o tomto návrhu.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Konštatujem, že zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 22. marca a v gestorskom výbore do 25. marca 2019.
Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
|
4.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani ministerka, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením č. 1583 z 30. januára pridelila predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.
Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 564 z 30. januára s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť, Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 199 z 30. januára 2019 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 200 z 30. januára 2019. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona.
Ďakujem pekne, skončil som.
|
168.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k tomuto vládnemu návrhu zákona. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom, predmetnom vládnom návrhu.
Skrátené legislatívne konanie k predmetnému návrhu zákona bolo schválené uznesením Národnej rady. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku a ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, ako aj o dôvode potreby novej právnej úpravy. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré mne ako spravodajcovi vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 23. januára navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali ihneď.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
|
104.
Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Dámy a páni, predkladám informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 180/20014 Z. z.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 23. januára 2019 č. 1370 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj v termíne do 29. januára 2019. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj dnes prerokoval predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 53. schôdzi.
Výbor súhlasil s predloženým návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o predmetnom vládnom návrhu zákona a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s predloženým návrhom zákona vysloviť súhlas s tým, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje tento vládny návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní a prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na tejto, teda 40. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Dovoľte, aby som predniesol ešte návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré znie:
Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 40. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Otvorte, prosím, rozpravu.
|
148.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Antala, Eleméra Jakaba, Ladislava Balódiho a Tibora Bastrnáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/90 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/96 Z. z. o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením č. 1440 z 23. októbra tohto roku pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady a zaujali k nemu nasledovné stanoviská.
Ústavnoprávny výbor uznesením č. 480 z 20. novembra s návrhom zákona súhlasil a odporučil schváliť a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 178 z 22. novembra s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Gestorský výbor odporúča o návrhu výboru Národnej rady, ktorý je uvedený v spoločnej správe, hlasovať s odporúčaním schváliť v znení schváleného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu uvedeného v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 190 z 27. novembra 2018. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločného spravodajcu.
Ďakujem, skončil som.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
|
74.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o obecnom zriadení a v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií, s ktorým sa stotožňujem, pretože aj ja si myslím, že návrh má dopad na rozpočet verejnej správy.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
A vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby zákon alebo návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
|
4.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením č. 67 z 31. januára 2017 určil za spravodajcu k návrhu zákona o meste Košice, tlač 372. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca 2017 a gestorský výbor do 20. marca 2017.
Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
|
186.
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, dámy a páni, ja len naozaj veľmi krátko, nechcem nijakým spôsobom zdržiavať. Keďže pán Sloboda striehne, veľmi pekne ďakujem. Chcem dať na poriadok len to, čo som neprečítal správne, nemal som možnosť si to teda vypočuť zo záznamu, ale to je jedno. Ja to prečítam tak, aby naozaj sme podržali literu rokovacieho poriadku.
Takže v článku I poznámky pod čiarou k odkazom 3a až 3c znejú, že: "3a) § 57 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších prepisov, 3b) § 139b odstavec 4 a 5 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov a 3c) § 88a zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov."
Ďakujem pekne.
|
92.
Ďakujem pekne. Dovolím si zareagovať len naozaj veľmi stručne, a to najmä na teda pána Viskupiča. Mňa teší, samozrejme, že on vie, ako sa má tá legislatíva pripravovať, zatiaľ som však ešte nevidel žiadny zákon z jeho dielne, ktorý by bol absolútne bez chyby, ak vôbec nejaký zákon tuná už bol v tejto Národnej rade z jeho strany presadený. A v zásade nemám ani na čo reagovať, pretože nič múdre k tejto veci nepovedal. To už ale neplatí o ostatných kolegoch, ktorí sa vyjadrovali, tak isto o pani kolegyni z výboru, kde sme si prešli naozaj všetky pozmeňujúce návrhy a všetko, čo s tým súvisí. Musím zdôrazniť, že ja nikdy nemám problém si osvojiť čokoľvek, čo má logiku a čo prináša do zákona nejaké obohatenie a niečo, čo tam má byť. Takže z tohto pohľadu chcem poďakovať, samozrejme, aj kolegom. Treba povedať, že nie všetkých päť ustanovení, ale niečo aj z ich návrhov sme akceptovali, možno v pozmenenej forme, ale akceptovali. Takže opakujem, že tieto pozmeňujúce návrhy k zákonu, ktorý bol prijatý v roku 2015, majú a vylepšujú ten pôvodný zákon alebo parametre zákona a chcem touto cestou poďakovať všetkým tým, ktorí sa pri príprave a doplnení tohto zákona podieľali. Ďakujem pekne.
|
82.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy a páni, ako už bolo povedané predkladateľom pánom Gáborom Gálom, tento zákon prišiel do Národnej rady a bol tu schválený zhruba pred rokom. Predkladal som ho ja spolu s primátorom mesta Košíc a vypracovali sme ho na základe skúseností, ktoré máme z investičnej výstavby a najmä zo skúseností, ktoré súvisia s dobudovávaním akejkoľvek infraštruktúry, ktorá súvisí práve s veľkými alebo malými investíciami. Ja nejdem sa teraz vracať k podstate toho zákona, napokon bolo to tu už opäť, hovorím, povedané.
Chcem ale povedať to, že počas toho roka počas diskusií k tomuto zákonu, ktorých naozaj bolo veľmi veľa, takisto diskusií, ktoré prichádzajú zo strany ZMOS-u, ktoré prichádzajú zo strany starostov, primátorov, sme pripravili alebo uznali, že naozaj treba tento zákon v niektorých momentoch doladiť, doupravovať tak, aby sme postihli čo najväčšiu, najväčšie množstvo problémov, ktoré by mohli nastať pri realizácii.
A takisto vychádzam aj z vlastnej skúsenosti, keď sme začali pripravovať všeobecne záväzné nariadenie, ktoré naozaj, alebo pri príprave ktorého naozaj vidíme, že je potrebné niektoré veci doriešiť v rámci pozmeňujúcich návrhov.
Treba povedať aj to, že sme veľmi korektne spolupracovali s poslancami z MOST - HÍD, resp. oni s nami pri príprave týchto pozmeňujúcich návrhov, dali sme ich do formy, ktorých prvá časť už odznela a druhá časť by mala odznieť teraz.
Takže ak dovolíte, dámy a páni, budeme predkladať pozmeňujúci a doplňujúci návrh Igora Chomu a pána poslanca Ľubomíra Petráka. Chceme zdôrazniť, že sa v ňom venujeme predovšetkým oblastiam, ktoré sú o znížení sadzby, z tej minimálnej sadzby 10 na sadzbu 3 eurá za meter štvorcový, budeme hovoriť o znížení plochy, ktorá je vyňatá akoby z toho poplatku a ktorá tu už bola spomínaná, kedy 150 m2 znižujeme na 60 m2. Budeme hovoriť o úpravách, ktoré sa týkajú napríklad dodatočných stavebných povolení, pretože tieto v tom pôvodnom návrhu naozaj neboli nejakým spôsobom ošetrené. Riešime v tomto pozmeňováku niektoré legislatívno-technické záležitosti a pochopiteľne aj prechodné ustanovenia.
Takže, dámy a páni, ja teraz prečítam pozmeňujúci návrh tak, ako to káže rokovací poriadok.
V zmysle ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Petra Antala a Pétra Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
V poslaneckom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia:
K Čl. I
l. V Čl. I sa pred bod 1 vkladajú nové body 1 a 2, ktoré znejú:
1. V § 3 ods. 1 sa slová "na ktorú je vydané právoplatné stavebné povolenie, ktorým sa povoľuje stavba (ďalej len ´stavebné povolenie´)" nahrádzajú slovami
"a) na ktorú je vydané právoplatné stavebné povolenie, ktorým sa povoľuje stavba,
b) ktorá je ohlásená stavebnému úradu,
c) na ktorú je vydané rozhodnutie o povolení stavby pred jej dokončením alebo
d) ktorá je dodatočne povolená."
Poznámky pod čiarou k odkazom 3a až 3c znejú:
"3a) § 57 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
3b) § 139 ods. 4 a 5 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
3c) § 88a zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov."
Odôvodnenie: v navrhovanom ustanovení sa rozširuje a precizuje predmet poplatku za rozvoj jednak z dôvodu lepšieho pokrytia situácií, kedy vzniká nová alebo ďalšia podlahová plocha pozemných stavieb a súčasne nie je vydané stavebné povolenie, ale došlo iba k ohláseniu stavby stavebnému úradu alebo je vydané rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, ktorou sa rozšíri podlahová plocha nadzemných častí stavby. Navrhuje sa, aby predmetom poplatku za rozvoj boli aj dodatočne legalizované stavby, na ktoré predtým nebolo vydané stavebné povolenie. V súvislosti s rozšírením a precizovaním predmetu poplatku sa navrhuje pridať odkazy na jednotlivé ustanovenia zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, v ktorých sú jednotlivé úkony a konania upravené.
2. V § 3 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
"(2) Predmetom poplatku za rozvoj je stavba podľa odseku 1, ak jej uskutočnením vznikne nová alebo ďalšia podlahová plocha v nadzemnej časti stavby."
Doterajší odsek 2 sa označí ako odsek 3.
Odôvodnenie: z dôvodu odstránenia pochybností a upresnenia sa navrhuje jednoznačne určiť, že predmetom poplatku za rozvoj podľa odseku 1 je len tá stavba alebo časť stavby, uskutočnením ktorej vznikne nová alebo ďalšia podlahová plocha stavby. Predmetom poplatku by tak nebola rekonštrukcia, úprava, údržba a modernizácia už existujúcej podlahovej plochy v pozemnej stavbe. Ak rekonštrukciou, úpravou alebo modernizáciou stavby vznikne ďalšia podlahová plocha, predmetom poplatku je len rozdiel medzi podlahovou plochou po rekonštrukcii, úprave, modernizácii a podlahovej plochy pred rekonštrukciou, úpravou a modernizáciou.
Doterajšie body, odkaz 3a a poznámku pod čiarou k tomuto odkazu je potrebné primerane prečíslovať.
Ďalej, článok I sa dopĺňa bodmi 6 až 20, ktoré znejú:
6. V § 4 ods. 1 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "dňom právoplatnosti rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, dňom právoplatnosti rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby alebo dňom ohlásenia stavby stavebnému úradu."
Odôvodnenie znie: v dôsledku rozšírenia predmetu poplatku sa navrhuje doplnenie vzniku poplatkovej povinnosti aj na ostatné situácie, kedy vzniká nová alebo ďalšia podlahová plocha stavby.
7. V § 4 ods. 3 sa slová "stavba slúži" nahrádzajú slovami "má stavba slúžiť" a na konci sa pripájajú tieto slová: "za predpokladu, že obec ustanovila sadzby poplatku za rozvoj rôzne pre stavby v členení podľa § 7 ods. 2".
Odôvodnenie: navrhuje sa precizovať pojem vzťahujúci sa na stavbu na viaceré účely. Keďže sa jedná o stavbu, ktorá je predmetom poplatku a nie je dokončená, je potrebné nahradiť pojem "slúži" pojmom "má slúžiť". Povinnosť oznámenia pri viacúčelovej stavbe sa navrhuje obmedziť len na prípady, keď obec ustanovila rôzne sadzby poplatku v členení podľa § 7 ods. 2.
8. V § 5 ods. 1 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová "rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby, alebo ktorá ako stavebník ohlásila stavbu stavebnému úradu."
Odôvodnenie: v dôsledku rozšírenia predmetu poplatku sa navrhuje doplnenie definície poplatníka, ktorému vzniká poplatková povinnosť.
9. V § 5 ods. 3 sa vypúšťa slovo "právoplatnom" a za slovo "povolení," sa vkladajú slová "rozhodnutí o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby alebo v ohlásení stavby stavebnému úradu".
Odôvodnenie: navrhuje sa vypustenie nadbytočného slova "právoplatnom" z dôvodu zavedenia skratky v § 3 ods.1. Precizuje sa určenie zástupcu v súvislosti s rozšírením rozsahu vzniku poplatkovej povinnosti.
10. V § 6 sa za slovo "m2," vkladajú slová "ktorá je predmetom poplatku za rozvoj podľa § 3".
Tu ide o spresnenie a jednoznačné určenie, ktorej stavby sa základ poplatku týka v nadväznosti na už predchádzajúce vymedzenie predmetu poplatku v § 3.
11. V § 7 ods. 1 sa číslo "10" nahrádza číslom "3".
Tu sa navrhuje zníženie spodnej sadzby poplatku z dôvodu primeranejšieho spoplatnenia niektorých druhov stavieb a umožnenia stanovenia aj nižšej sadzby poplatku ako pôvodných 10 eur za m2.
12. V § 7 ods. 4 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová "ak § 14 ods. 1 neustanovuje inak".
Odôvodnenie: ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s prechodným ustanovením.
13. V § 8 ods. 1 sa za slová "§ 6" vkladajú slová "znížený o 60 m2".
14. V § 8 odsek 2 znie:
"(2) Ak sa stavba realizuje na viaceré účely a obec ustanovila rôzne sadzby poplatku za rozvoj podľa § 7 ods. 2, základ poplatku podľa § 6 sa zníži o 60 m2 z výmery podlahovej plochy s najväčším podielom na celkovej ploche stavby. Poplatok za rozvoj sa vypočíta ako súčet pomerných častí poplatku za rozvoj, pričom pomerná časť poplatku za rozvoj sa vypočíta ako súčin sadzby poplatku za rozvoj podľa § 7 ods. 2 a podlahovej plochy na príslušný účel využitia stavby."
15. V § 8 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
"(3) Ak je v stavebnom povolení, rozhodnutí o povolení stavby pred jej dokončením, rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby alebo v ohlásení stavby stavebnému úradu uvedených viacero stavebných objektov, ktoré sú predmetom poplatku za rozvoj, na účely výpočtu poplatku za rozvoj sa považujú za jednu stavbu."
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.
Odôvodnenie k bodom 13 až 15 teda znie, že navrhuje sa zaviesť odpočítateľná položka v rozlohe 60 m2, ktorou sa zníži výmera podlahovej plochy jednoúčelovej stavby alebo v prípade viacúčelových stavieb výmera podlahovej plochy s najväčším podielom na celkovej ploche stavby z dôvodu univerzálnej spravodlivosti voči stavbám malého rozsahu. Primeranosť odpočítateľnej položky o rozlohe 60 m2 nadväzuje na právny predpis, ktorý definuje podlahovú plochu bežného štandardu nájomných bytov pri poskytovaní dotácií na ich obstaranie. Zároveň sa na účely tohto zákona pre zamedzenie pochybností jednoznačne ustanovuje, že viacero stavebných objektov realizovaných súčasne sa pri výpočte poplatku bude považovať za jednu stavbu.
16. V § 9 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
"(2) Ak bolo po vyrubení poplatku za rozvoj poplatníkovi vydané rozhodnutie o povolení stavby pred jej dokončením alebo rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby, obec vyrubí poplatok za rozvoj novým rozhodnutím. Novým rozhodnutím sa pôvodné rozhodnutie ruší, pričom už zaplatený poplatok za rozvoj vyrubený pôvodným rozhodnutím sa započítava na úhradu poplatku za rozvoj vyrubeného novým rozhodnutím."
Doterajšie odseky 2 až 4 sa označujú ako odseky 3 až 5.
Odôvodnenie: v dôsledku zmeny predmetu poplatku za rozvoj je potrebné stanoviť postup obce pri vydávaní nového rozhodnutia súvisiaceho so zmenou predmetu poplatku za rozvoj. Obec v tomto prípade vydáva nové rozhodnutie, ktorým sa pôvodné ruší.
17. § 10 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
"(3) Ak došlo novým rozhodnutím podľa § 9 ods. 2 k zníženiu vyrubeného poplatku za rozvoj, obec do 60 dní odo dňa právoplatnosti nového rozhodnutia podľa § 9 ods. 2 vráti rozdiel medzi zaplateným poplatkom za rozvoj a novo vyrubeným poplatkom za rozvoj."
Odôvodnenie znie, že z dôvodu vzniku situácií, kedy dôjde v súvislosti s vydaním nového rozhodnutia, ktorým sa zníži vyrubený poplatok za rozvoj, je potrebné upresniť postup, akým obec rozdiel medzi zaplateným a novo vyrubeným poplatkom za rozvoj vráti.
18. V § 11 ods. 2 sa slová "je možné použiť" nahrádzajú slovami "sa použije".
Navrhuje sa spresniť, že príjmy podľa tohto zákona je možné použiť len na kapitálové výdavky. Pôvodná formulácia nejednoznačne vystihovala legislatívny zámer použitia príjmov z miestneho poplatku na rozvoj na rozvojové zámery obce.
19. V § 11 ods. 2 písm. g) sa za slovo "plôch" vkladá čiarka a slová "verejného osvetlenia".
V odôvodnení navrhujeme sa explicitne, teda navrhujeme explicitne uviesť možnosť financovania rozvoja verejného osvetlenia v obci z príjmov z miestneho poplatku za rozvoj, nakoľko pojem technická infraštruktúra nejednoznačne pomenúvala tento druh výdavkov obce.
20. Za § 13 sa dopĺňa § 14, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 14 Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 31. decembra 2016
(1) Ak obec prvýkrát zavedie poplatok za rozvoj všeobecne záväzným nariadením obce počas roku 2017, sadzbu poplatku za rozvoj podľa § 7 ods. 1 až 3 a ods. 5 môže obec ustanoviť najskôr ku dňu účinnosti takéhoto všeobecne záväzného nariadenia obce.
(2) Predmetom poplatku za rozvoj nie je stavba, na ktorú bolo vydané územné rozhodnutie o umiestnení stavby právoplatné pred 31. decembrom 2016, v ktorom obec v súvislosti so stavbou uložila povinnosť obstarať hmotný majetok alebo povinnosť poskytnúť finančné alebo nefinančné plnenie na ktorýkoľvek účel uvedený v § 11 ods. 2 alebo v súvislosti so stavbou bol pred 31. decembrom 2016 uzatvorený iný právny úkon, v ktorom obec v súvislosti so stavbou uložila povinnosť obstarať hmotný majetok alebo povinnosť poskytnúť finančné alebo nefinančné plnenie na ktorýkoľvek účel uvedený v § 11 ods. 2."
Odôvodnenie znie: navrhuje sa prechodné ustanovenie v súvislosti s legislatívnymi úpravami pozmeňujúceho návrhu tak, aby obce, ktoré nezaviedli poplatok za rozvoj k 1. januáru 2017, mali možnosť zaviesť tento poplatok ešte v priebehu roku 2017. Odsek 2 reaguje na možné prípady zdvojených povinností, keď pred vydaním stavebného povolenia pred účinnosťou zákona o miestnom poplatku za rozvoj obce v súvislosti so stavbou už uložili podmienky. Takto by mohol vzniknúť nežiaduci stav, keď v súvislosti so stavbou by bola povinnosť plniť teoreticky dvakrát, t. j. na základe doterajších podmienok a následne na základe všeobecne záväzného nariadenia obce podľa zákona o miestnom poplatku za rozvoj.
Ďakujem pekne za pozornosť.
|