Vyhľadávanie v prepise rozpravy Vytlačiť stránku / Print page

Záznamy vystúpení sú evidované v rámci systému prepisu vystúpení do textovej podoby. Tieto texty sú k dispozícii až od 5. volebného obdobia a kvôli autorizácii sú k dispozícii vždy až nejaký čas po samotnom vystúpení.

Výsledok vyhľadávania v záznamoch rozpravy NR SR

123456
 
21. 6. 2017 17:22:43 - 17:30:32 18. schôdza NR SR - 7.deň - B. popoludní Tlač 501 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážený pán predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dnes je pamätný deň. Nie síce tak pamätný ako to navrhoval pán poslanec Budaj, teda pamätný deň v zmysle zákona o štátnych sviatkoch, ale pripomíname si dnes dôležité výročie.
V roku 1991 v tento deň, teda 21. júna opustil územie Československa posledný vojak okupačnej Sovietskej armády. Je to taká zaujímavá symbolika, že parlament sa zaoberá správou o činnosti Ústavu pamäti národa práve v tento deň, ktorý je dôležitým dňom z hľadiska našej slobody, ale aj z hľadiska našej neslobody, aj keď tento deň už nepatrí do obdobia, ktoré v zmysle zákona skúma Ústav pamäti národa, pretože už to bolo obdobie slobody, ktoré začalo novembrom 1989, ale v skutočnosti až týmto dňom 21. júnom
===== slobodu, ale aj z hľadiska našej neslobody, aj keď tento deň už nepatrí do obdobia, ktoré v zmysle zákona skúma Ústav pamäti národa, pretože už to bolo obdobie slobody, ktoré začalo novembrom 1989, ale v skutočnosti až týmto dňom, 21. júnom 1991 prišla tá definitívna bodka za obdobím komunistickej neslobody a my, ľudia žijúci v Československu sme sa stali slobodnými. Ústav pamäti národa je dôležitá inštitúcia, budovanie pamäte, pripomínanie si histórie, vzdelávanie, osveta, to všetko sú veci, ktoré sú dôležité všeobecne, vždy a všade, ale my, čo sme prežili obdobie dvoch dlhých totalít alebo teraz hovorím nie my ako jednotlivci, ale my ako krajiny, ktoré máme za sebou desaťročia období neslobody, si svoju históriu máme zvláštne dôvody pripomínať. A ďalším zvláštnym dôvodom je tá súčasná doba, doba relativizácie faktov, doba alternatívnej reality, doba fašistov v parlamente, doba konšpiratívnych médií, doba, keď sa spochybňuje, že nesloboda bola neslobodou, fašizmus fašizmom, komunizmus komunizmom, totalita totalitou. Hovorili sme o tom na tejto schôdzi dlhé hodiny počas návrhu koaličných poslancov na zmenu zákona o pamäti národa, ale aj včera počas správy generálneho prokurátora. Hovorili sme o potrebe vysporiadania sa s oboma totalitami, teda fašistickou aj komunistickou. Nie, toho dvojakého metra, ktorý sa občas uplatňuje, pretože tak zakladal Ján Langoš Ústav pamäti národa, tak je zákon napísaný, tak má Ústav pamäti národa zmysel, že bude rovnako dôsledne sa snažiť vysporiadať s fašistickou aj s komunistickou totalitou, z jedným aj s druhým obdobím neslobody. Tak to bolo za čias prvého šéfa ÚPN Jána Langoša, nie vždy to tak bolo v minulosti počas fungovania Ústavu pamäti národa a som rád, že dnes to tak znovu je. A myslím, že je to aj vaša zásluha, pán predseda a preto sa pripájam ku kolegom, ktorí vám vyslovili poďakovanie, aj ja vám a teda aj vašim kolegom, lebo je to aj ich zásluha a je to aj vec ich práce, ďakujem za to, čo robíte, som presvedčený, že robíte dobrú prácu, robíte to tak, ako to bolo myslené a ako je to potrebné. Chcem vám vyjadriť podporu, budeme sa snažiť, aby ste v tejto dobrej práci mohli pokračovať aj naďalej.
Na záver by som už povedal iba, že mám také mierne deja vu, mám deja vu so správami, ktoré v parlamente prednášala pani verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová. Najprv ten moment deja vu nastal, keď som sa pozrel na túto tradične poloprázdnu sálu, čo asi odráža záujem poslancov v tom prvom prípade o ľudské práva, ktoré mala a má v náplni verejná ochrankyňa práv, v tom druhom dnešnom prípade o pamäť národa a obdobie neslobody a to ešte čakáme, že o chvíľu sa bude hlasovať, tak je tu možno viac poslancov ako by bolo bez toho a ten druhý moment deja vu mi prišiel, keď som počul kolegyne a kolegov ako vám ďakujú, lebo takto sme pri prednášaní niekoľkých správ ďakovali aj pani Dubovcovej, ktorej sa ale končilo riadne funkčné obdobie, napriek negatívnemu postoju, najmä SMER-u k pôsobeniu pani Dobovcovej sa SMER, ani nikto iný neodhodlal k tomu, aby jej umelo skracoval volebné obdobie tak ako sa kolegovia z koalície odhodlali umelo zákonom skrátiť vaše funkčné obdobie v prechodných ustanoveniach.
No a to posledné deja vu som si uvedomil až keď som sa dozvedel, že výbor pre ľudské práva neprijal uznesenie k tomu, aby zobral alebo odporučil parlamentu zobrať na vedomie správu o činnosti ÚPN, tak aj to sme tu už mali. Mali to práve s pani verejnou ochrankyňou práv Dubovcovou, keď parlament odmietal zobrať na vedomie jej správu a tiež obvykle to bolo bez nejakej diskusie, príznačnej, že ani v tejto rozprave nevystúpil žiadny poslanec vládnej koalície. Takže budem veľmi zvedavý, či rovnako ako vo výbore sa poslanci vládnej koalície zachovajú aj v pléne a či bez toho, aby povedali nejaký dôvod, lebo žiadny dôvod nepovedali, odmietnu zobrať na vedomie správu o činnosti ÚPN.
Ak sa to stane, bude to taká zaujímavá symbolika, táto schôdza je zaujímavá práve tými symbolickými momentmi. Minulý týždeň 15. júna v prvom čítaní schválil parlament návrh novely zákona o pamäti národa, ktorý posúva úrad pamäti národa niekde ďalej od dedičstva Jána Langoša a bolo to práve na výročie tragickej smrti Jána Langoša, dnes máme opäť pamätný deň, dnes si pripomíname výročie odchodu posledného okupačného vojaka z Československa, tak som veľmi zvedavý, či symbolika tejto schôdze bude pokračovať aj dnes. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
21. 6. 2017 17:22:43 - 17:30:32 18. schôdza NR SR - 7.deň - B. popoludní Tlač 501 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážený pán predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dnes je pamätný deň. Nie síce tak pamätný ako to navrhoval pán poslanec Budaj, teda pamätný deň v zmysle zákona o štátnych sviatkoch, ale pripomíname si dnes dôležité výročie.
V roku 1991 v tento deň, teda 21. júna opustil územie Československa posledný vojak okupačnej Sovietskej armády. Je to taká zaujímavá symbolika, že parlament sa zaoberá správou o činnosti Ústavu pamäti národa práve v tento deň, ktorý je dôležitým dňom z hľadiska našej slobody, ale aj z hľadiska našej neslobody, aj keď tento deň už nepatrí do obdobia, ktoré v zmysle zákona skúma Ústav pamäti národa, pretože už to bolo obdobie slobody, ktoré začalo novembrom 1989, ale v skutočnosti až týmto dňom 21. júnom
===== slobodu, ale aj z hľadiska našej neslobody, aj keď tento deň už nepatrí do obdobia, ktoré v zmysle zákona skúma Ústav pamäti národa, pretože už to bolo obdobie slobody, ktoré začalo novembrom 1989, ale v skutočnosti až týmto dňom, 21. júnom 1991 prišla tá definitívna bodka za obdobím komunistickej neslobody a my, ľudia žijúci v Československu sme sa stali slobodnými. Ústav pamäti národa je dôležitá inštitúcia, budovanie pamäte, pripomínanie si histórie, vzdelávanie, osveta, to všetko sú veci, ktoré sú dôležité všeobecne, vždy a všade, ale my, čo sme prežili obdobie dvoch dlhých totalít alebo teraz hovorím nie my ako jednotlivci, ale my ako krajiny, ktoré máme za sebou desaťročia období neslobody, si svoju históriu máme zvláštne dôvody pripomínať. A ďalším zvláštnym dôvodom je tá súčasná doba, doba relativizácie faktov, doba alternatívnej reality, doba fašistov v parlamente, doba konšpiratívnych médií, doba, keď sa spochybňuje, že nesloboda bola neslobodou, fašizmus fašizmom, komunizmus komunizmom, totalita totalitou. Hovorili sme o tom na tejto schôdzi dlhé hodiny počas návrhu koaličných poslancov na zmenu zákona o pamäti národa, ale aj včera počas správy generálneho prokurátora. Hovorili sme o potrebe vysporiadania sa s oboma totalitami, teda fašistickou aj komunistickou. Nie, toho dvojakého metra, ktorý sa občas uplatňuje, pretože tak zakladal Ján Langoš Ústav pamäti národa, tak je zákon napísaný, tak má Ústav pamäti národa zmysel, že bude rovnako dôsledne sa snažiť vysporiadať s fašistickou aj s komunistickou totalitou, z jedným aj s druhým obdobím neslobody. Tak to bolo za čias prvého šéfa ÚPN Jána Langoša, nie vždy to tak bolo v minulosti počas fungovania Ústavu pamäti národa a som rád, že dnes to tak znovu je. A myslím, že je to aj vaša zásluha, pán predseda a preto sa pripájam ku kolegom, ktorí vám vyslovili poďakovanie, aj ja vám a teda aj vašim kolegom, lebo je to aj ich zásluha a je to aj vec ich práce, ďakujem za to, čo robíte, som presvedčený, že robíte dobrú prácu, robíte to tak, ako to bolo myslené a ako je to potrebné. Chcem vám vyjadriť podporu, budeme sa snažiť, aby ste v tejto dobrej práci mohli pokračovať aj naďalej.
Na záver by som už povedal iba, že mám také mierne deja vu, mám deja vu so správami, ktoré v parlamente prednášala pani verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová. Najprv ten moment deja vu nastal, keď som sa pozrel na túto tradične poloprázdnu sálu, čo asi odráža záujem poslancov v tom prvom prípade o ľudské práva, ktoré mala a má v náplni verejná ochrankyňa práv, v tom druhom dnešnom prípade o pamäť národa a obdobie neslobody a to ešte čakáme, že o chvíľu sa bude hlasovať, tak je tu možno viac poslancov ako by bolo bez toho a ten druhý moment deja vu mi prišiel, keď som počul kolegyne a kolegov ako vám ďakujú, lebo takto sme pri prednášaní niekoľkých správ ďakovali aj pani Dubovcovej, ktorej sa ale končilo riadne funkčné obdobie, napriek negatívnemu postoju, najmä SMER-u k pôsobeniu pani Dobovcovej sa SMER, ani nikto iný neodhodlal k tomu, aby jej umelo skracoval volebné obdobie tak ako sa kolegovia z koalície odhodlali umelo zákonom skrátiť vaše funkčné obdobie v prechodných ustanoveniach.
No a to posledné deja vu som si uvedomil až keď som sa dozvedel, že výbor pre ľudské práva neprijal uznesenie k tomu, aby zobral alebo odporučil parlamentu zobrať na vedomie správu o činnosti ÚPN, tak aj to sme tu už mali. Mali to práve s pani verejnou ochrankyňou práv Dubovcovou, keď parlament odmietal zobrať na vedomie jej správu a tiež obvykle to bolo bez nejakej diskusie, príznačnej, že ani v tejto rozprave nevystúpil žiadny poslanec vládnej koalície. Takže budem veľmi zvedavý, či rovnako ako vo výbore sa poslanci vládnej koalície zachovajú aj v pléne a či bez toho, aby povedali nejaký dôvod, lebo žiadny dôvod nepovedali, odmietnu zobrať na vedomie správu o činnosti ÚPN.
Ak sa to stane, bude to taká zaujímavá symbolika, táto schôdza je zaujímavá práve tými symbolickými momentmi. Minulý týždeň 15. júna v prvom čítaní schválil parlament návrh novely zákona o pamäti národa, ktorý posúva úrad pamäti národa niekde ďalej od dedičstva Jána Langoša a bolo to práve na výročie tragickej smrti Jána Langoša, dnes máme opäť pamätný deň, dnes si pripomíname výročie odchodu posledného okupačného vojaka z Československa, tak som veľmi zvedavý, či symbolika tejto schôdze bude pokračovať aj dnes. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
21. 6. 2017 17:22:43 - 17:30:32 18. schôdza NR SR - 7.deň - B. popoludní Tlač 501 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážený pán predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dnes je pamätný deň. Nie síce tak pamätný ako to navrhoval pán poslanec Budaj, teda pamätný deň v zmysle zákona o štátnych sviatkoch, ale pripomíname si dnes dôležité výročie.
V roku 1991 v tento deň, teda 21. júna opustil územie Československa posledný vojak okupačnej Sovietskej armády. Je to taká zaujímavá symbolika, že parlament sa zaoberá správou o činnosti Ústavu pamäti národa práve v tento deň, ktorý je dôležitým dňom z hľadiska našej slobody, ale aj z hľadiska našej neslobody, aj keď tento deň už nepatrí do obdobia, ktoré v zmysle zákona skúma Ústav pamäti národa, pretože už to bolo obdobie slobody, ktoré začalo novembrom 1989, ale v skutočnosti až týmto dňom 21. júnom
===== slobodu, ale aj z hľadiska našej neslobody, aj keď tento deň už nepatrí do obdobia, ktoré v zmysle zákona skúma Ústav pamäti národa, pretože už to bolo obdobie slobody, ktoré začalo novembrom 1989, ale v skutočnosti až týmto dňom, 21. júnom 1991 prišla tá definitívna bodka za obdobím komunistickej neslobody a my, ľudia žijúci v Československu sme sa stali slobodnými. Ústav pamäti národa je dôležitá inštitúcia, budovanie pamäte, pripomínanie si histórie, vzdelávanie, osveta, to všetko sú veci, ktoré sú dôležité všeobecne, vždy a všade, ale my, čo sme prežili obdobie dvoch dlhých totalít alebo teraz hovorím nie my ako jednotlivci, ale my ako krajiny, ktoré máme za sebou desaťročia období neslobody, si svoju históriu máme zvláštne dôvody pripomínať. A ďalším zvláštnym dôvodom je tá súčasná doba, doba relativizácie faktov, doba alternatívnej reality, doba fašistov v parlamente, doba konšpiratívnych médií, doba, keď sa spochybňuje, že nesloboda bola neslobodou, fašizmus fašizmom, komunizmus komunizmom, totalita totalitou. Hovorili sme o tom na tejto schôdzi dlhé hodiny počas návrhu koaličných poslancov na zmenu zákona o pamäti národa, ale aj včera počas správy generálneho prokurátora. Hovorili sme o potrebe vysporiadania sa s oboma totalitami, teda fašistickou aj komunistickou. Nie, toho dvojakého metra, ktorý sa občas uplatňuje, pretože tak zakladal Ján Langoš Ústav pamäti národa, tak je zákon napísaný, tak má Ústav pamäti národa zmysel, že bude rovnako dôsledne sa snažiť vysporiadať s fašistickou aj s komunistickou totalitou, z jedným aj s druhým obdobím neslobody. Tak to bolo za čias prvého šéfa ÚPN Jána Langoša, nie vždy to tak bolo v minulosti počas fungovania Ústavu pamäti národa a som rád, že dnes to tak znovu je. A myslím, že je to aj vaša zásluha, pán predseda a preto sa pripájam ku kolegom, ktorí vám vyslovili poďakovanie, aj ja vám a teda aj vašim kolegom, lebo je to aj ich zásluha a je to aj vec ich práce, ďakujem za to, čo robíte, som presvedčený, že robíte dobrú prácu, robíte to tak, ako to bolo myslené a ako je to potrebné. Chcem vám vyjadriť podporu, budeme sa snažiť, aby ste v tejto dobrej práci mohli pokračovať aj naďalej.
Na záver by som už povedal iba, že mám také mierne deja vu, mám deja vu so správami, ktoré v parlamente prednášala pani verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová. Najprv ten moment deja vu nastal, keď som sa pozrel na túto tradične poloprázdnu sálu, čo asi odráža záujem poslancov v tom prvom prípade o ľudské práva, ktoré mala a má v náplni verejná ochrankyňa práv, v tom druhom dnešnom prípade o pamäť národa a obdobie neslobody a to ešte čakáme, že o chvíľu sa bude hlasovať, tak je tu možno viac poslancov ako by bolo bez toho a ten druhý moment deja vu mi prišiel, keď som počul kolegyne a kolegov ako vám ďakujú, lebo takto sme pri prednášaní niekoľkých správ ďakovali aj pani Dubovcovej, ktorej sa ale končilo riadne funkčné obdobie, napriek negatívnemu postoju, najmä SMER-u k pôsobeniu pani Dobovcovej sa SMER, ani nikto iný neodhodlal k tomu, aby jej umelo skracoval volebné obdobie tak ako sa kolegovia z koalície odhodlali umelo zákonom skrátiť vaše funkčné obdobie v prechodných ustanoveniach.
No a to posledné deja vu som si uvedomil až keď som sa dozvedel, že výbor pre ľudské práva neprijal uznesenie k tomu, aby zobral alebo odporučil parlamentu zobrať na vedomie správu o činnosti ÚPN, tak aj to sme tu už mali. Mali to práve s pani verejnou ochrankyňou práv Dubovcovou, keď parlament odmietal zobrať na vedomie jej správu a tiež obvykle to bolo bez nejakej diskusie, príznačnej, že ani v tejto rozprave nevystúpil žiadny poslanec vládnej koalície. Takže budem veľmi zvedavý, či rovnako ako vo výbore sa poslanci vládnej koalície zachovajú aj v pléne a či bez toho, aby povedali nejaký dôvod, lebo žiadny dôvod nepovedali, odmietnu zobrať na vedomie správu o činnosti ÚPN.
Ak sa to stane, bude to taká zaujímavá symbolika, táto schôdza je zaujímavá práve tými symbolickými momentmi. Minulý týždeň 15. júna v prvom čítaní schválil parlament návrh novely zákona o pamäti národa, ktorý posúva úrad pamäti národa niekde ďalej od dedičstva Jána Langoša a bolo to práve na výročie tragickej smrti Jána Langoša, dnes máme opäť pamätný deň, dnes si pripomíname výročie odchodu posledného okupačného vojaka z Československa, tak som veľmi zvedavý, či symbolika tejto schôdze bude pokračovať aj dnes. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
21. 6. 2017 17:22:43 - 17:30:32 18. schôdza NR SR - 7.deň - B. popoludní Tlač 501 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážený pán predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dnes je pamätný deň. Nie síce tak pamätný ako to navrhoval pán poslanec Budaj, teda pamätný deň v zmysle zákona o štátnych sviatkoch, ale pripomíname si dnes dôležité výročie.
V roku 1991 v tento deň, teda 21. júna opustil územie Československa posledný vojak okupačnej Sovietskej armády. Je to taká zaujímavá symbolika, že parlament sa zaoberá správou o činnosti Ústavu pamäti národa práve v tento deň, ktorý je dôležitým dňom z hľadiska našej slobody, ale aj z hľadiska našej neslobody, aj keď tento deň už nepatrí do obdobia, ktoré v zmysle zákona skúma Ústav pamäti národa, pretože už to bolo obdobie slobody, ktoré začalo novembrom 1989, ale v skutočnosti až týmto dňom 21. júnom
===== slobodu, ale aj z hľadiska našej neslobody, aj keď tento deň už nepatrí do obdobia, ktoré v zmysle zákona skúma Ústav pamäti národa, pretože už to bolo obdobie slobody, ktoré začalo novembrom 1989, ale v skutočnosti až týmto dňom, 21. júnom 1991 prišla tá definitívna bodka za obdobím komunistickej neslobody a my, ľudia žijúci v Československu sme sa stali slobodnými. Ústav pamäti národa je dôležitá inštitúcia, budovanie pamäte, pripomínanie si histórie, vzdelávanie, osveta, to všetko sú veci, ktoré sú dôležité všeobecne, vždy a všade, ale my, čo sme prežili obdobie dvoch dlhých totalít alebo teraz hovorím nie my ako jednotlivci, ale my ako krajiny, ktoré máme za sebou desaťročia období neslobody, si svoju históriu máme zvláštne dôvody pripomínať. A ďalším zvláštnym dôvodom je tá súčasná doba, doba relativizácie faktov, doba alternatívnej reality, doba fašistov v parlamente, doba konšpiratívnych médií, doba, keď sa spochybňuje, že nesloboda bola neslobodou, fašizmus fašizmom, komunizmus komunizmom, totalita totalitou. Hovorili sme o tom na tejto schôdzi dlhé hodiny počas návrhu koaličných poslancov na zmenu zákona o pamäti národa, ale aj včera počas správy generálneho prokurátora. Hovorili sme o potrebe vysporiadania sa s oboma totalitami, teda fašistickou aj komunistickou. Nie, toho dvojakého metra, ktorý sa občas uplatňuje, pretože tak zakladal Ján Langoš Ústav pamäti národa, tak je zákon napísaný, tak má Ústav pamäti národa zmysel, že bude rovnako dôsledne sa snažiť vysporiadať s fašistickou aj s komunistickou totalitou, z jedným aj s druhým obdobím neslobody. Tak to bolo za čias prvého šéfa ÚPN Jána Langoša, nie vždy to tak bolo v minulosti počas fungovania Ústavu pamäti národa a som rád, že dnes to tak znovu je. A myslím, že je to aj vaša zásluha, pán predseda a preto sa pripájam ku kolegom, ktorí vám vyslovili poďakovanie, aj ja vám a teda aj vašim kolegom, lebo je to aj ich zásluha a je to aj vec ich práce, ďakujem za to, čo robíte, som presvedčený, že robíte dobrú prácu, robíte to tak, ako to bolo myslené a ako je to potrebné. Chcem vám vyjadriť podporu, budeme sa snažiť, aby ste v tejto dobrej práci mohli pokračovať aj naďalej.
Na záver by som už povedal iba, že mám také mierne deja vu, mám deja vu so správami, ktoré v parlamente prednášala pani verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová. Najprv ten moment deja vu nastal, keď som sa pozrel na túto tradične poloprázdnu sálu, čo asi odráža záujem poslancov v tom prvom prípade o ľudské práva, ktoré mala a má v náplni verejná ochrankyňa práv, v tom druhom dnešnom prípade o pamäť národa a obdobie neslobody a to ešte čakáme, že o chvíľu sa bude hlasovať, tak je tu možno viac poslancov ako by bolo bez toho a ten druhý moment deja vu mi prišiel, keď som počul kolegyne a kolegov ako vám ďakujú, lebo takto sme pri prednášaní niekoľkých správ ďakovali aj pani Dubovcovej, ktorej sa ale končilo riadne funkčné obdobie, napriek negatívnemu postoju, najmä SMER-u k pôsobeniu pani Dobovcovej sa SMER, ani nikto iný neodhodlal k tomu, aby jej umelo skracoval volebné obdobie tak ako sa kolegovia z koalície odhodlali umelo zákonom skrátiť vaše funkčné obdobie v prechodných ustanoveniach.
No a to posledné deja vu som si uvedomil až keď som sa dozvedel, že výbor pre ľudské práva neprijal uznesenie k tomu, aby zobral alebo odporučil parlamentu zobrať na vedomie správu o činnosti ÚPN, tak aj to sme tu už mali. Mali to práve s pani verejnou ochrankyňou práv Dubovcovou, keď parlament odmietal zobrať na vedomie jej správu a tiež obvykle to bolo bez nejakej diskusie, príznačnej, že ani v tejto rozprave nevystúpil žiadny poslanec vládnej koalície. Takže budem veľmi zvedavý, či rovnako ako vo výbore sa poslanci vládnej koalície zachovajú aj v pléne a či bez toho, aby povedali nejaký dôvod, lebo žiadny dôvod nepovedali, odmietnu zobrať na vedomie správu o činnosti ÚPN.
Ak sa to stane, bude to taká zaujímavá symbolika, táto schôdza je zaujímavá práve tými symbolickými momentmi. Minulý týždeň 15. júna v prvom čítaní schválil parlament návrh novely zákona o pamäti národa, ktorý posúva úrad pamäti národa niekde ďalej od dedičstva Jána Langoša a bolo to práve na výročie tragickej smrti Jána Langoša, dnes máme opäť pamätný deň, dnes si pripomíname výročie odchodu posledného okupačného vojaka z Československa, tak som veľmi zvedavý, či symbolika tejto schôdze bude pokračovať aj dnes. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
21. 6. 2017 14:39:07 - 14:54:40 18. schôdza NR SR - 7.deň - B. popoludní Tlač 614 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, SMER má akúsi zvláštnu obcesiu prijímať uznesenia v súvislosti s dlhovou brzdou...
===== Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Krajniak, poprosím vás kľud v sále.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, SMER má akúsi zvláštnu obcesiu prijímať uznesenia v súvislosti s dlhovou brzdou. Nie je to totiž prvé uznesenie, ktoré SMER predkladá na tému dlhovej brzdy. Štandardný spôsob fungovania parlamentu pritom je schvaľovanie zákonov a ich menenie, SMER však aspoň čo sa dlhovej brzdy týka obľubuje uznesenia. Národná rada koncom roku 2011 uznesením zaviazala vládu, aby vykonala komplexný audit verejnej správy a predložila ho parlamentu. Dodnes sa tak nestalo a vláda už päť rokov ignoruje viac ako päť ignoruje požiadavku parlamentu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Krajniak poprosím vás.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
V súvislosti s prijímaním ústavného zákona o dlhovej brzde, ktorú teraz chcete uvoľniť ako podmienka podpory poslancov zo strany vtedy opozičného SMER-u ako i na nátlak Združenia miest a Slovenska na čele, ktorého bol vtedy tiež nominant SMER-u a pán primátor Nitry Jozef Dvonč. 8. decembra 2011 v parlamente bol na návrh predsedu výboru alebo na návrh výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj tiež vtedy vedeného nominantom a poslancom SMER-u a primátorom Žiliny pánom Chomom bol schválené uznesenie požadujúce od vlády vykonať komplexný audit výkonu kompetencií podľa jednotlivých úrovní verejnej správy a zabezpečenie ich financovania a predložiť ho Národnej rade. Prešlo už viac ako päť rokov a uznesenie parlamentu dosiaľ nebolo vládou splnené. Ficova vláda a okrem tých pár predvolebných mesiacov keď dovládla Radičova vláda tu odvtedy nepretržite máme Ficovu vládu druhú či tretiu, toto uznesenie parlamentu nesplnila a opakovane rozhodovala a nielen o posunutí termínov plnenia a taktiež sa rozhodla zúžiť rozsah plnenia komplexného auditu verejnej správy ktorý požadoval parlament len na segment samosprávy.
Vláda sa tvárila, že segment štátnej správy rieši minister vnútra Kaliňák v rámci reformy ESO avšak podklady overiteľné prepočty týkajúce sa úspor či nebodaj audity na základe, ktorých sa ESO realizovalo minister Kaliňák opakovane odmietal zverejniť, nie to ešte predložiť do Národnej rady. Vláda nakoniec 14. mája 2014 schválila súhrnný audit výkonu kompetencií verejnej správy segmentu územnej samosprávy a návrhy na zabezpečenie financovania kompetencií verejnej správy. Keď som v decembri 2016 položil pánu premiérovi otázku kedy mieni jeho vláda splniť uznesenie o komplexnom audite verejnej správy a jeho predložení do parlamentu, ktoré iniciovala a presadila jeho vlastná strana, pán premiér sa odpovedi vyhol. Vyhýba sa v splnení úlohy, ktorú od vlády požadoval vtedy opozičný SMER. Pritom len skutočný a komplexný audit verejnej správy môže pomôcť pri zodpovedaní otázok kde a prečo zlyháva verejná správa pri poskytovaní služieb občanom a plnení si zákonných kompetencií a prípadne nájsť zdroje, ktoré sa v súčasnosti vynakladajú buď zbytočne alebo neefektívne, a ktoré by sa dali použiť na iný účel.
Evidentne nie všetky uznesenia parlamentu, ktoré iniciuje SMER myslí vážne. Uznesenie týkajúce sa komplexného auditu verejnej správy z decembra 2011 SMER vážne nemyslel alebo len tak 50 na 50. A pritom to bol dobrý nápad. Uznesenie na uvoľnenie dlhovej brzdy zrejme SMER vážne myslí, problém je, že na rozdiel od toho auditu verejnej správy uvoľnenie dlhovej brzdy až taký dobrý nápad nie je. A nemyslím si to len z dôvodov o ktorých hovoril vo svojom vystúpení pán poslanec Krajniak. Nemyslím si, že Slovensko potrebuje brzdu iba na kradnutie, aj tá brzda na kradnutie je dôležitá iste ale dlhová brzda nie je brzdou iba na kradnutie. Dlhová brzda je brzdou na rozhadzovanie. Ekonomike sa darí, príjmy štátu rastú, deficit v minulom roku, mali sme tu štátny záverečný účet včera klesol dokonca výraznejšie ako sa v rozpočte predpokladalo napriek tomu SMER-u to nestačí. Miesto toho, aby ste dobré časy využili na nie zníženie ale odstránenie deficitu, zníženie dlhu nielen v relatívnom vyjadrení k hrubému domácemu produktu ale aj v absolútnom vyjadrení. Na znižovanie daní predovšetkým odvodov, využívate to zasa len na ďalšie míňanie a potom vám chýbajú peniaze a to vôbec nehovorím o kradnutí, hovorím o míňaní.
A Keďže nie ste schopní robiť úspory a šetriť, jediný spôsob, ktorý vám logicky napadol je míňať ešte viac a k tomu potrebujete uvoľniť dlhovú brzdu. Pán poslanec Blanár tu v úvodnom vystúpení pripomenul proces prijímania ústavného zákona o dlhovej brzde. Nebolo to tak ako to povedal pán poslanec Číž, že dlhovú brzdu sme zaviedli my s pomocou nejakých ďalších. Bol som členom tej skupiny poslancov , ktorá sa podieľala na príprave návrhu aj keď som nebol potom medzi predkladateľmi, boli tam zastúpené všetky vtedy parlamentné strany s výnimkou SNS, ktorá sa na činnosti tej skupiny mne z neznámeho dôvodu vtedy nepodieľala. Rokovali sme dlho, stretávali sme sa znovu a znovu a nakoniec bo dosiahnutý konsenzus a konsenzom bola schválená dlhová brzda. Bola zavedená ústavným zákonom a ukázalo sa to ako múdre rozhodnutie. To, že si dnes štát môže požičiavať za dobré úroky iste súvisí aj s tým, že žijeme hospodársky dobré časy momentálne ale aj s tým, že máme schválenú dlhovú brzdu a Slovenská republika je vďaka tomu vnímaná ako ekonomicky dôveryhodnejší subjekt. Ako ekonomicky dôveryhodnejší subjekt než keby sme dlhovú brzdu nemali. Pán poslanec Blanár povedal, že to čo navrhujete presahuje túto vládu. Áno, ale veď aj ústavný zákon o dlhovej brzde sme predsa schvaľovali preto, aby presiahol jednu vládu.
Veď práve preto bol ten zákon schválený ako ústavný zákon, práve preto to nebol obyčajný zákon, práve preto to nebola nebolo iba nejaké uznesenie parlamentu deklarujeme zámer zvyšovať výdavky na obranu, deklarujeme zámer neprekročiť také a také percento hrubého domáceho produktu deficitu, deficitom. Preto je to ústavný zákon, preto má nastavené, nastavené mechanizmy. Na zmenu ústavného zákona je potrebná vyššia ako obyčajná väčšina. Minulé volebné obdobie SMER pohodlne vládol sám, jediný krát po novembrovej histórii sme tu mali opäť vládu jednej strany demokraticky zvolenú ale ústavnú väčšinu nemal a teda nemohol sám zmeniť dlhovú brzdu. Teraz začína SMER s pomocou svojich koaličných partnerov na uvoľnenie dlhovej brzdy opäť tlačiť. Hoci vládna koalícia ani dnes nemá ústavnú väčšinu, ktorá je potrebná na uvoľnenie dlhovej brzdy, hoci vládna koalícia sa pokúšala sondovať či nenájde na podporu uvoľnenia dlhovej brzdy podporu v opozícii. Nenašla, tak to teraz skúša uznesením.
Aký m však zmysel takéto uznesenie, na jeho schválenie vám stačí nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. Tou väčšinou úplne pohodlne disponujete ako vládna koalícia ale na uvoľnenie dlhovej brzdy je potrebná ústavná väčšina čiže 90 poslancov. Bežnú väčšinu máte, ústavnú väčšinu, väčšinu nemáte a čo sa na tom zmení schválením tohto uznesenia. Ak schváli nadpolovičná väčšina poslancov uznesenie, že treba začať pripravovať odbrzdenie dlhovej brzdy zmení to názor tej menšiny poslancov, ktorá s tým nesúhlasí. Len preto, že vy svojou nadpolovičnou väčšinou odhlasujete, že má sa uvoľniť dlhová brzda, tak my čo si myslíme, že sa nemá uvoľniť si začneme myslieť, že sa uvoľniť má? Nerozumiem teda celkom tomuto zámeru ak ak pán poslanec Krajniak predložil nejaký alternatívny návrh, ktorým vás teraz možno zaskočil a povedali ste, že budete potrebovať čas, aby ste si rozmysleli, že čo z toho je pre vás akceptovateľné, no tak vy ste rovnako zaskočili nás miesto toho, aby ste normálne predložili, predložili nejaký návrh. Ak už to mal byť návrh uznesenia a nie návrh zákona alebo rokovanie o návrhu ústavného zákona ale návrh uznesenia, aby ste ho normálne dali pred začiatkom schôdze do parlamentu. My by sme mali čas sa s ním oboznámiť, tak túto skoro ku koncu schôdze ste nám, ste doniesli nejaký papier a my teraz tu o ňom máme rokovať.
Takže neviem či očakávate, že teraz vyvoláte rokovania so SME - Rodina a prejdete na nejaký alternatívny model brzdy proti kradnutiu alebo ste dohodnutí s fašistami ako to bolo pri voľbe aj generálneho riaditeľa RTVS, ktorého ste zvolili spolu s nimi. Dobre, neviem či ste boli dohodnutí, možno ste neboli dohodnutí, možno oni len tak sami od seba nehlasovali za pána Rrezníka v prvom kole, aby to nebolo také nápadné, že už v prvom kole ho podporil tak tam nepodporili nikoho a v druhom kole zaňho zahlasovali tak to je obdivuhodná disciplína ale uznávam, že to môže byť, že to môže byť náhoda. Ale ak nie ste s nimi dohodnutí, dobre nie ste, tak neviem či očakávate, že v priebehu tejto rozpravy do ktorej myslím, že nie je prihlásený nikto z ich poslancov ich presvedčíte alebo teda presvedčíte niekoho iného, že že to čo navrhujete je dobrá vec. Lebo inak na čo predkladáte toto uznesenie miesto nejakých rokovaní. ústavnú väčšinu z neho nevydolujete, je to naozaj iba čisté piár prd krajskými voľbami chcete ukázať, že dobrý smerácki regionálni politici chcú pomôcť regiónom, ktoré majú problémy a zlá opozícia nechce dať na to peniaze? Zlá opozícia tomu bráni? Ale veď to tak vôbec nie je.
Robert Fico už počas svojej prvej vlády sľuboval, že dostavia diaľnicu do Košíc do roku 2010. Ako všetci vieme, diaľnica stále nestojí. V mene tohto cieľa ste pritom počas prvej Ficovej vlády schválili protiústavný zákon, ktorý umožňoval stavať diaľnice na cudzom pozemku. Zákon, ktorý Ústavný súd vyhlásil za protiústavný nieže opozícia Ústavný súd vyhlásil ten zákona za protiústavný a zákon, ktorý ste len mimochodom pred malou chvíľou znova prebrali k jeho životu k tomu pôvodnému. Ale diaľnica do roku 2010 nie je a nebude ani do roku 2020. A s uvoľnením dlhovej brzdy by to bolo veľmi podobne. Aj v Grécku sa spoliehali na to, že vstúpili sme do eurozóny, máme lacné úroky tak teraz si môžeme požičiavať, lebo teraz je to výhodné. A začali sa zadlžovať a nevyplatilo sa im to. Ak uvoľníme dlhovú brzdu zhorší to kredibilitu krajiny a bude to znamenať väčšie zadlženie a keď prídu horšie časy tak to bude znamenať aj vyššie úroky. Nevybrali sme sa gréckou cestou našťastie aj vďaka zákonu o dlhovej brzde a vy nám teraz navrhujete, že však to vyskúšajme, však je dobre sú dobré časy.
Nebolo by to dobré lebo by na to doplatili všetci vrátane občanov tých regiónov, ktorými sa teraz vy zaštiťujete. Čiže len zhrniem, podľa Roberta Fica sme mali dostavať diaľnice do roku 2010, tento skutok sa naozaj nestal. Premiér Fico sa zjavne nesnažil v tom, aby na dostavbu diaľnic zohnal peniaze vlastnou hlavou. ...
=======
21. 6. 2017 14:39:07 - 14:54:40 18. schôdza NR SR - 7.deň - B. popoludní Tlač 614 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, SMER má akúsi zvláštnu obcesiu prijímať uznesenia v súvislosti s dlhovou brzdou...
===== Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Krajniak, poprosím vás kľud v sále.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, SMER má akúsi zvláštnu obcesiu prijímať uznesenia v súvislosti s dlhovou brzdou. Nie je to totiž prvé uznesenie, ktoré SMER predkladá na tému dlhovej brzdy. Štandardný spôsob fungovania parlamentu pritom je schvaľovanie zákonov a ich menenie, SMER však aspoň čo sa dlhovej brzdy týka obľubuje uznesenia. Národná rada koncom roku 2011 uznesením zaviazala vládu, aby vykonala komplexný audit verejnej správy a predložila ho parlamentu. Dodnes sa tak nestalo a vláda už päť rokov ignoruje viac ako päť ignoruje požiadavku parlamentu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Krajniak poprosím vás.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
V súvislosti s prijímaním ústavného zákona o dlhovej brzde, ktorú teraz chcete uvoľniť ako podmienka podpory poslancov zo strany vtedy opozičného SMER-u ako i na nátlak Združenia miest a Slovenska na čele, ktorého bol vtedy tiež nominant SMER-u a pán primátor Nitry Jozef Dvonč. 8. decembra 2011 v parlamente bol na návrh predsedu výboru alebo na návrh výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj tiež vtedy vedeného nominantom a poslancom SMER-u a primátorom Žiliny pánom Chomom bol schválené uznesenie požadujúce od vlády vykonať komplexný audit výkonu kompetencií podľa jednotlivých úrovní verejnej správy a zabezpečenie ich financovania a predložiť ho Národnej rade. Prešlo už viac ako päť rokov a uznesenie parlamentu dosiaľ nebolo vládou splnené. Ficova vláda a okrem tých pár predvolebných mesiacov keď dovládla Radičova vláda tu odvtedy nepretržite máme Ficovu vládu druhú či tretiu, toto uznesenie parlamentu nesplnila a opakovane rozhodovala a nielen o posunutí termínov plnenia a taktiež sa rozhodla zúžiť rozsah plnenia komplexného auditu verejnej správy ktorý požadoval parlament len na segment samosprávy.
Vláda sa tvárila, že segment štátnej správy rieši minister vnútra Kaliňák v rámci reformy ESO avšak podklady overiteľné prepočty týkajúce sa úspor či nebodaj audity na základe, ktorých sa ESO realizovalo minister Kaliňák opakovane odmietal zverejniť, nie to ešte predložiť do Národnej rady. Vláda nakoniec 14. mája 2014 schválila súhrnný audit výkonu kompetencií verejnej správy segmentu územnej samosprávy a návrhy na zabezpečenie financovania kompetencií verejnej správy. Keď som v decembri 2016 položil pánu premiérovi otázku kedy mieni jeho vláda splniť uznesenie o komplexnom audite verejnej správy a jeho predložení do parlamentu, ktoré iniciovala a presadila jeho vlastná strana, pán premiér sa odpovedi vyhol. Vyhýba sa v splnení úlohy, ktorú od vlády požadoval vtedy opozičný SMER. Pritom len skutočný a komplexný audit verejnej správy môže pomôcť pri zodpovedaní otázok kde a prečo zlyháva verejná správa pri poskytovaní služieb občanom a plnení si zákonných kompetencií a prípadne nájsť zdroje, ktoré sa v súčasnosti vynakladajú buď zbytočne alebo neefektívne, a ktoré by sa dali použiť na iný účel.
Evidentne nie všetky uznesenia parlamentu, ktoré iniciuje SMER myslí vážne. Uznesenie týkajúce sa komplexného auditu verejnej správy z decembra 2011 SMER vážne nemyslel alebo len tak 50 na 50. A pritom to bol dobrý nápad. Uznesenie na uvoľnenie dlhovej brzdy zrejme SMER vážne myslí, problém je, že na rozdiel od toho auditu verejnej správy uvoľnenie dlhovej brzdy až taký dobrý nápad nie je. A nemyslím si to len z dôvodov o ktorých hovoril vo svojom vystúpení pán poslanec Krajniak. Nemyslím si, že Slovensko potrebuje brzdu iba na kradnutie, aj tá brzda na kradnutie je dôležitá iste ale dlhová brzda nie je brzdou iba na kradnutie. Dlhová brzda je brzdou na rozhadzovanie. Ekonomike sa darí, príjmy štátu rastú, deficit v minulom roku, mali sme tu štátny záverečný účet včera klesol dokonca výraznejšie ako sa v rozpočte predpokladalo napriek tomu SMER-u to nestačí. Miesto toho, aby ste dobré časy využili na nie zníženie ale odstránenie deficitu, zníženie dlhu nielen v relatívnom vyjadrení k hrubému domácemu produktu ale aj v absolútnom vyjadrení. Na znižovanie daní predovšetkým odvodov, využívate to zasa len na ďalšie míňanie a potom vám chýbajú peniaze a to vôbec nehovorím o kradnutí, hovorím o míňaní.
A Keďže nie ste schopní robiť úspory a šetriť, jediný spôsob, ktorý vám logicky napadol je míňať ešte viac a k tomu potrebujete uvoľniť dlhovú brzdu. Pán poslanec Blanár tu v úvodnom vystúpení pripomenul proces prijímania ústavného zákona o dlhovej brzde. Nebolo to tak ako to povedal pán poslanec Číž, že dlhovú brzdu sme zaviedli my s pomocou nejakých ďalších. Bol som členom tej skupiny poslancov , ktorá sa podieľala na príprave návrhu aj keď som nebol potom medzi predkladateľmi, boli tam zastúpené všetky vtedy parlamentné strany s výnimkou SNS, ktorá sa na činnosti tej skupiny mne z neznámeho dôvodu vtedy nepodieľala. Rokovali sme dlho, stretávali sme sa znovu a znovu a nakoniec bo dosiahnutý konsenzus a konsenzom bola schválená dlhová brzda. Bola zavedená ústavným zákonom a ukázalo sa to ako múdre rozhodnutie. To, že si dnes štát môže požičiavať za dobré úroky iste súvisí aj s tým, že žijeme hospodársky dobré časy momentálne ale aj s tým, že máme schválenú dlhovú brzdu a Slovenská republika je vďaka tomu vnímaná ako ekonomicky dôveryhodnejší subjekt. Ako ekonomicky dôveryhodnejší subjekt než keby sme dlhovú brzdu nemali. Pán poslanec Blanár povedal, že to čo navrhujete presahuje túto vládu. Áno, ale veď aj ústavný zákon o dlhovej brzde sme predsa schvaľovali preto, aby presiahol jednu vládu.
Veď práve preto bol ten zákon schválený ako ústavný zákon, práve preto to nebol obyčajný zákon, práve preto to nebola nebolo iba nejaké uznesenie parlamentu deklarujeme zámer zvyšovať výdavky na obranu, deklarujeme zámer neprekročiť také a také percento hrubého domáceho produktu deficitu, deficitom. Preto je to ústavný zákon, preto má nastavené, nastavené mechanizmy. Na zmenu ústavného zákona je potrebná vyššia ako obyčajná väčšina. Minulé volebné obdobie SMER pohodlne vládol sám, jediný krát po novembrovej histórii sme tu mali opäť vládu jednej strany demokraticky zvolenú ale ústavnú väčšinu nemal a teda nemohol sám zmeniť dlhovú brzdu. Teraz začína SMER s pomocou svojich koaličných partnerov na uvoľnenie dlhovej brzdy opäť tlačiť. Hoci vládna koalícia ani dnes nemá ústavnú väčšinu, ktorá je potrebná na uvoľnenie dlhovej brzdy, hoci vládna koalícia sa pokúšala sondovať či nenájde na podporu uvoľnenia dlhovej brzdy podporu v opozícii. Nenašla, tak to teraz skúša uznesením.
Aký m však zmysel takéto uznesenie, na jeho schválenie vám stačí nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. Tou väčšinou úplne pohodlne disponujete ako vládna koalícia ale na uvoľnenie dlhovej brzdy je potrebná ústavná väčšina čiže 90 poslancov. Bežnú väčšinu máte, ústavnú väčšinu, väčšinu nemáte a čo sa na tom zmení schválením tohto uznesenia. Ak schváli nadpolovičná väčšina poslancov uznesenie, že treba začať pripravovať odbrzdenie dlhovej brzdy zmení to názor tej menšiny poslancov, ktorá s tým nesúhlasí. Len preto, že vy svojou nadpolovičnou väčšinou odhlasujete, že má sa uvoľniť dlhová brzda, tak my čo si myslíme, že sa nemá uvoľniť si začneme myslieť, že sa uvoľniť má? Nerozumiem teda celkom tomuto zámeru ak ak pán poslanec Krajniak predložil nejaký alternatívny návrh, ktorým vás teraz možno zaskočil a povedali ste, že budete potrebovať čas, aby ste si rozmysleli, že čo z toho je pre vás akceptovateľné, no tak vy ste rovnako zaskočili nás miesto toho, aby ste normálne predložili, predložili nejaký návrh. Ak už to mal byť návrh uznesenia a nie návrh zákona alebo rokovanie o návrhu ústavného zákona ale návrh uznesenia, aby ste ho normálne dali pred začiatkom schôdze do parlamentu. My by sme mali čas sa s ním oboznámiť, tak túto skoro ku koncu schôdze ste nám, ste doniesli nejaký papier a my teraz tu o ňom máme rokovať.
Takže neviem či očakávate, že teraz vyvoláte rokovania so SME - Rodina a prejdete na nejaký alternatívny model brzdy proti kradnutiu alebo ste dohodnutí s fašistami ako to bolo pri voľbe aj generálneho riaditeľa RTVS, ktorého ste zvolili spolu s nimi. Dobre, neviem či ste boli dohodnutí, možno ste neboli dohodnutí, možno oni len tak sami od seba nehlasovali za pána Rrezníka v prvom kole, aby to nebolo také nápadné, že už v prvom kole ho podporil tak tam nepodporili nikoho a v druhom kole zaňho zahlasovali tak to je obdivuhodná disciplína ale uznávam, že to môže byť, že to môže byť náhoda. Ale ak nie ste s nimi dohodnutí, dobre nie ste, tak neviem či očakávate, že v priebehu tejto rozpravy do ktorej myslím, že nie je prihlásený nikto z ich poslancov ich presvedčíte alebo teda presvedčíte niekoho iného, že že to čo navrhujete je dobrá vec. Lebo inak na čo predkladáte toto uznesenie miesto nejakých rokovaní. ústavnú väčšinu z neho nevydolujete, je to naozaj iba čisté piár prd krajskými voľbami chcete ukázať, že dobrý smerácki regionálni politici chcú pomôcť regiónom, ktoré majú problémy a zlá opozícia nechce dať na to peniaze? Zlá opozícia tomu bráni? Ale veď to tak vôbec nie je.
Robert Fico už počas svojej prvej vlády sľuboval, že dostavia diaľnicu do Košíc do roku 2010. Ako všetci vieme, diaľnica stále nestojí. V mene tohto cieľa ste pritom počas prvej Ficovej vlády schválili protiústavný zákon, ktorý umožňoval stavať diaľnice na cudzom pozemku. Zákon, ktorý Ústavný súd vyhlásil za protiústavný nieže opozícia Ústavný súd vyhlásil ten zákona za protiústavný a zákon, ktorý ste len mimochodom pred malou chvíľou znova prebrali k jeho životu k tomu pôvodnému. Ale diaľnica do roku 2010 nie je a nebude ani do roku 2020. A s uvoľnením dlhovej brzdy by to bolo veľmi podobne. Aj v Grécku sa spoliehali na to, že vstúpili sme do eurozóny, máme lacné úroky tak teraz si môžeme požičiavať, lebo teraz je to výhodné. A začali sa zadlžovať a nevyplatilo sa im to. Ak uvoľníme dlhovú brzdu zhorší to kredibilitu krajiny a bude to znamenať väčšie zadlženie a keď prídu horšie časy tak to bude znamenať aj vyššie úroky. Nevybrali sme sa gréckou cestou našťastie aj vďaka zákonu o dlhovej brzde a vy nám teraz navrhujete, že však to vyskúšajme, však je dobre sú dobré časy.
Nebolo by to dobré lebo by na to doplatili všetci vrátane občanov tých regiónov, ktorými sa teraz vy zaštiťujete. Čiže len zhrniem, podľa Roberta Fica sme mali dostavať diaľnice do roku 2010, tento skutok sa naozaj nestal. Premiér Fico sa zjavne nesnažil v tom, aby na dostavbu diaľnic zohnal peniaze vlastnou hlavou. ...
=======
21. 6. 2017 14:39:07 - 14:54:40 18. schôdza NR SR - 7.deň - B. popoludní Tlač 614 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, SMER má akúsi zvláštnu obcesiu prijímať uznesenia v súvislosti s dlhovou brzdou...
===== Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Krajniak, poprosím vás kľud v sále.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, SMER má akúsi zvláštnu obcesiu prijímať uznesenia v súvislosti s dlhovou brzdou. Nie je to totiž prvé uznesenie, ktoré SMER predkladá na tému dlhovej brzdy. Štandardný spôsob fungovania parlamentu pritom je schvaľovanie zákonov a ich menenie, SMER však aspoň čo sa dlhovej brzdy týka obľubuje uznesenia. Národná rada koncom roku 2011 uznesením zaviazala vládu, aby vykonala komplexný audit verejnej správy a predložila ho parlamentu. Dodnes sa tak nestalo a vláda už päť rokov ignoruje viac ako päť ignoruje požiadavku parlamentu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Krajniak poprosím vás.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
V súvislosti s prijímaním ústavného zákona o dlhovej brzde, ktorú teraz chcete uvoľniť ako podmienka podpory poslancov zo strany vtedy opozičného SMER-u ako i na nátlak Združenia miest a Slovenska na čele, ktorého bol vtedy tiež nominant SMER-u a pán primátor Nitry Jozef Dvonč. 8. decembra 2011 v parlamente bol na návrh predsedu výboru alebo na návrh výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj tiež vtedy vedeného nominantom a poslancom SMER-u a primátorom Žiliny pánom Chomom bol schválené uznesenie požadujúce od vlády vykonať komplexný audit výkonu kompetencií podľa jednotlivých úrovní verejnej správy a zabezpečenie ich financovania a predložiť ho Národnej rade. Prešlo už viac ako päť rokov a uznesenie parlamentu dosiaľ nebolo vládou splnené. Ficova vláda a okrem tých pár predvolebných mesiacov keď dovládla Radičova vláda tu odvtedy nepretržite máme Ficovu vládu druhú či tretiu, toto uznesenie parlamentu nesplnila a opakovane rozhodovala a nielen o posunutí termínov plnenia a taktiež sa rozhodla zúžiť rozsah plnenia komplexného auditu verejnej správy ktorý požadoval parlament len na segment samosprávy.
Vláda sa tvárila, že segment štátnej správy rieši minister vnútra Kaliňák v rámci reformy ESO avšak podklady overiteľné prepočty týkajúce sa úspor či nebodaj audity na základe, ktorých sa ESO realizovalo minister Kaliňák opakovane odmietal zverejniť, nie to ešte predložiť do Národnej rady. Vláda nakoniec 14. mája 2014 schválila súhrnný audit výkonu kompetencií verejnej správy segmentu územnej samosprávy a návrhy na zabezpečenie financovania kompetencií verejnej správy. Keď som v decembri 2016 položil pánu premiérovi otázku kedy mieni jeho vláda splniť uznesenie o komplexnom audite verejnej správy a jeho predložení do parlamentu, ktoré iniciovala a presadila jeho vlastná strana, pán premiér sa odpovedi vyhol. Vyhýba sa v splnení úlohy, ktorú od vlády požadoval vtedy opozičný SMER. Pritom len skutočný a komplexný audit verejnej správy môže pomôcť pri zodpovedaní otázok kde a prečo zlyháva verejná správa pri poskytovaní služieb občanom a plnení si zákonných kompetencií a prípadne nájsť zdroje, ktoré sa v súčasnosti vynakladajú buď zbytočne alebo neefektívne, a ktoré by sa dali použiť na iný účel.
Evidentne nie všetky uznesenia parlamentu, ktoré iniciuje SMER myslí vážne. Uznesenie týkajúce sa komplexného auditu verejnej správy z decembra 2011 SMER vážne nemyslel alebo len tak 50 na 50. A pritom to bol dobrý nápad. Uznesenie na uvoľnenie dlhovej brzdy zrejme SMER vážne myslí, problém je, že na rozdiel od toho auditu verejnej správy uvoľnenie dlhovej brzdy až taký dobrý nápad nie je. A nemyslím si to len z dôvodov o ktorých hovoril vo svojom vystúpení pán poslanec Krajniak. Nemyslím si, že Slovensko potrebuje brzdu iba na kradnutie, aj tá brzda na kradnutie je dôležitá iste ale dlhová brzda nie je brzdou iba na kradnutie. Dlhová brzda je brzdou na rozhadzovanie. Ekonomike sa darí, príjmy štátu rastú, deficit v minulom roku, mali sme tu štátny záverečný účet včera klesol dokonca výraznejšie ako sa v rozpočte predpokladalo napriek tomu SMER-u to nestačí. Miesto toho, aby ste dobré časy využili na nie zníženie ale odstránenie deficitu, zníženie dlhu nielen v relatívnom vyjadrení k hrubému domácemu produktu ale aj v absolútnom vyjadrení. Na znižovanie daní predovšetkým odvodov, využívate to zasa len na ďalšie míňanie a potom vám chýbajú peniaze a to vôbec nehovorím o kradnutí, hovorím o míňaní.
A Keďže nie ste schopní robiť úspory a šetriť, jediný spôsob, ktorý vám logicky napadol je míňať ešte viac a k tomu potrebujete uvoľniť dlhovú brzdu. Pán poslanec Blanár tu v úvodnom vystúpení pripomenul proces prijímania ústavného zákona o dlhovej brzde. Nebolo to tak ako to povedal pán poslanec Číž, že dlhovú brzdu sme zaviedli my s pomocou nejakých ďalších. Bol som členom tej skupiny poslancov , ktorá sa podieľala na príprave návrhu aj keď som nebol potom medzi predkladateľmi, boli tam zastúpené všetky vtedy parlamentné strany s výnimkou SNS, ktorá sa na činnosti tej skupiny mne z neznámeho dôvodu vtedy nepodieľala. Rokovali sme dlho, stretávali sme sa znovu a znovu a nakoniec bo dosiahnutý konsenzus a konsenzom bola schválená dlhová brzda. Bola zavedená ústavným zákonom a ukázalo sa to ako múdre rozhodnutie. To, že si dnes štát môže požičiavať za dobré úroky iste súvisí aj s tým, že žijeme hospodársky dobré časy momentálne ale aj s tým, že máme schválenú dlhovú brzdu a Slovenská republika je vďaka tomu vnímaná ako ekonomicky dôveryhodnejší subjekt. Ako ekonomicky dôveryhodnejší subjekt než keby sme dlhovú brzdu nemali. Pán poslanec Blanár povedal, že to čo navrhujete presahuje túto vládu. Áno, ale veď aj ústavný zákon o dlhovej brzde sme predsa schvaľovali preto, aby presiahol jednu vládu.
Veď práve preto bol ten zákon schválený ako ústavný zákon, práve preto to nebol obyčajný zákon, práve preto to nebola nebolo iba nejaké uznesenie parlamentu deklarujeme zámer zvyšovať výdavky na obranu, deklarujeme zámer neprekročiť také a také percento hrubého domáceho produktu deficitu, deficitom. Preto je to ústavný zákon, preto má nastavené, nastavené mechanizmy. Na zmenu ústavného zákona je potrebná vyššia ako obyčajná väčšina. Minulé volebné obdobie SMER pohodlne vládol sám, jediný krát po novembrovej histórii sme tu mali opäť vládu jednej strany demokraticky zvolenú ale ústavnú väčšinu nemal a teda nemohol sám zmeniť dlhovú brzdu. Teraz začína SMER s pomocou svojich koaličných partnerov na uvoľnenie dlhovej brzdy opäť tlačiť. Hoci vládna koalícia ani dnes nemá ústavnú väčšinu, ktorá je potrebná na uvoľnenie dlhovej brzdy, hoci vládna koalícia sa pokúšala sondovať či nenájde na podporu uvoľnenia dlhovej brzdy podporu v opozícii. Nenašla, tak to teraz skúša uznesením.
Aký m však zmysel takéto uznesenie, na jeho schválenie vám stačí nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. Tou väčšinou úplne pohodlne disponujete ako vládna koalícia ale na uvoľnenie dlhovej brzdy je potrebná ústavná väčšina čiže 90 poslancov. Bežnú väčšinu máte, ústavnú väčšinu, väčšinu nemáte a čo sa na tom zmení schválením tohto uznesenia. Ak schváli nadpolovičná väčšina poslancov uznesenie, že treba začať pripravovať odbrzdenie dlhovej brzdy zmení to názor tej menšiny poslancov, ktorá s tým nesúhlasí. Len preto, že vy svojou nadpolovičnou väčšinou odhlasujete, že má sa uvoľniť dlhová brzda, tak my čo si myslíme, že sa nemá uvoľniť si začneme myslieť, že sa uvoľniť má? Nerozumiem teda celkom tomuto zámeru ak ak pán poslanec Krajniak predložil nejaký alternatívny návrh, ktorým vás teraz možno zaskočil a povedali ste, že budete potrebovať čas, aby ste si rozmysleli, že čo z toho je pre vás akceptovateľné, no tak vy ste rovnako zaskočili nás miesto toho, aby ste normálne predložili, predložili nejaký návrh. Ak už to mal byť návrh uznesenia a nie návrh zákona alebo rokovanie o návrhu ústavného zákona ale návrh uznesenia, aby ste ho normálne dali pred začiatkom schôdze do parlamentu. My by sme mali čas sa s ním oboznámiť, tak túto skoro ku koncu schôdze ste nám, ste doniesli nejaký papier a my teraz tu o ňom máme rokovať.
Takže neviem či očakávate, že teraz vyvoláte rokovania so SME - Rodina a prejdete na nejaký alternatívny model brzdy proti kradnutiu alebo ste dohodnutí s fašistami ako to bolo pri voľbe aj generálneho riaditeľa RTVS, ktorého ste zvolili spolu s nimi. Dobre, neviem či ste boli dohodnutí, možno ste neboli dohodnutí, možno oni len tak sami od seba nehlasovali za pána Rrezníka v prvom kole, aby to nebolo také nápadné, že už v prvom kole ho podporil tak tam nepodporili nikoho a v druhom kole zaňho zahlasovali tak to je obdivuhodná disciplína ale uznávam, že to môže byť, že to môže byť náhoda. Ale ak nie ste s nimi dohodnutí, dobre nie ste, tak neviem či očakávate, že v priebehu tejto rozpravy do ktorej myslím, že nie je prihlásený nikto z ich poslancov ich presvedčíte alebo teda presvedčíte niekoho iného, že že to čo navrhujete je dobrá vec. Lebo inak na čo predkladáte toto uznesenie miesto nejakých rokovaní. ústavnú väčšinu z neho nevydolujete, je to naozaj iba čisté piár prd krajskými voľbami chcete ukázať, že dobrý smerácki regionálni politici chcú pomôcť regiónom, ktoré majú problémy a zlá opozícia nechce dať na to peniaze? Zlá opozícia tomu bráni? Ale veď to tak vôbec nie je.
Robert Fico už počas svojej prvej vlády sľuboval, že dostavia diaľnicu do Košíc do roku 2010. Ako všetci vieme, diaľnica stále nestojí. V mene tohto cieľa ste pritom počas prvej Ficovej vlády schválili protiústavný zákon, ktorý umožňoval stavať diaľnice na cudzom pozemku. Zákon, ktorý Ústavný súd vyhlásil za protiústavný nieže opozícia Ústavný súd vyhlásil ten zákona za protiústavný a zákon, ktorý ste len mimochodom pred malou chvíľou znova prebrali k jeho životu k tomu pôvodnému. Ale diaľnica do roku 2010 nie je a nebude ani do roku 2020. A s uvoľnením dlhovej brzdy by to bolo veľmi podobne. Aj v Grécku sa spoliehali na to, že vstúpili sme do eurozóny, máme lacné úroky tak teraz si môžeme požičiavať, lebo teraz je to výhodné. A začali sa zadlžovať a nevyplatilo sa im to. Ak uvoľníme dlhovú brzdu zhorší to kredibilitu krajiny a bude to znamenať väčšie zadlženie a keď prídu horšie časy tak to bude znamenať aj vyššie úroky. Nevybrali sme sa gréckou cestou našťastie aj vďaka zákonu o dlhovej brzde a vy nám teraz navrhujete, že však to vyskúšajme, však je dobre sú dobré časy.
Nebolo by to dobré lebo by na to doplatili všetci vrátane občanov tých regiónov, ktorými sa teraz vy zaštiťujete. Čiže len zhrniem, podľa Roberta Fica sme mali dostavať diaľnice do roku 2010, tento skutok sa naozaj nestal. Premiér Fico sa zjavne nesnažil v tom, aby na dostavbu diaľnic zohnal peniaze vlastnou hlavou. ...
=======
21. 6. 2017 14:39:07 - 14:54:40 18. schôdza NR SR - 7.deň - B. popoludní Tlač 614 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, SMER má akúsi zvláštnu obcesiu prijímať uznesenia v súvislosti s dlhovou brzdou...
===== Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Krajniak, poprosím vás kľud v sále.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, SMER má akúsi zvláštnu obcesiu prijímať uznesenia v súvislosti s dlhovou brzdou. Nie je to totiž prvé uznesenie, ktoré SMER predkladá na tému dlhovej brzdy. Štandardný spôsob fungovania parlamentu pritom je schvaľovanie zákonov a ich menenie, SMER však aspoň čo sa dlhovej brzdy týka obľubuje uznesenia. Národná rada koncom roku 2011 uznesením zaviazala vládu, aby vykonala komplexný audit verejnej správy a predložila ho parlamentu. Dodnes sa tak nestalo a vláda už päť rokov ignoruje viac ako päť ignoruje požiadavku parlamentu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Krajniak poprosím vás.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
V súvislosti s prijímaním ústavného zákona o dlhovej brzde, ktorú teraz chcete uvoľniť ako podmienka podpory poslancov zo strany vtedy opozičného SMER-u ako i na nátlak Združenia miest a Slovenska na čele, ktorého bol vtedy tiež nominant SMER-u a pán primátor Nitry Jozef Dvonč. 8. decembra 2011 v parlamente bol na návrh predsedu výboru alebo na návrh výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj tiež vtedy vedeného nominantom a poslancom SMER-u a primátorom Žiliny pánom Chomom bol schválené uznesenie požadujúce od vlády vykonať komplexný audit výkonu kompetencií podľa jednotlivých úrovní verejnej správy a zabezpečenie ich financovania a predložiť ho Národnej rade. Prešlo už viac ako päť rokov a uznesenie parlamentu dosiaľ nebolo vládou splnené. Ficova vláda a okrem tých pár predvolebných mesiacov keď dovládla Radičova vláda tu odvtedy nepretržite máme Ficovu vládu druhú či tretiu, toto uznesenie parlamentu nesplnila a opakovane rozhodovala a nielen o posunutí termínov plnenia a taktiež sa rozhodla zúžiť rozsah plnenia komplexného auditu verejnej správy ktorý požadoval parlament len na segment samosprávy.
Vláda sa tvárila, že segment štátnej správy rieši minister vnútra Kaliňák v rámci reformy ESO avšak podklady overiteľné prepočty týkajúce sa úspor či nebodaj audity na základe, ktorých sa ESO realizovalo minister Kaliňák opakovane odmietal zverejniť, nie to ešte predložiť do Národnej rady. Vláda nakoniec 14. mája 2014 schválila súhrnný audit výkonu kompetencií verejnej správy segmentu územnej samosprávy a návrhy na zabezpečenie financovania kompetencií verejnej správy. Keď som v decembri 2016 položil pánu premiérovi otázku kedy mieni jeho vláda splniť uznesenie o komplexnom audite verejnej správy a jeho predložení do parlamentu, ktoré iniciovala a presadila jeho vlastná strana, pán premiér sa odpovedi vyhol. Vyhýba sa v splnení úlohy, ktorú od vlády požadoval vtedy opozičný SMER. Pritom len skutočný a komplexný audit verejnej správy môže pomôcť pri zodpovedaní otázok kde a prečo zlyháva verejná správa pri poskytovaní služieb občanom a plnení si zákonných kompetencií a prípadne nájsť zdroje, ktoré sa v súčasnosti vynakladajú buď zbytočne alebo neefektívne, a ktoré by sa dali použiť na iný účel.
Evidentne nie všetky uznesenia parlamentu, ktoré iniciuje SMER myslí vážne. Uznesenie týkajúce sa komplexného auditu verejnej správy z decembra 2011 SMER vážne nemyslel alebo len tak 50 na 50. A pritom to bol dobrý nápad. Uznesenie na uvoľnenie dlhovej brzdy zrejme SMER vážne myslí, problém je, že na rozdiel od toho auditu verejnej správy uvoľnenie dlhovej brzdy až taký dobrý nápad nie je. A nemyslím si to len z dôvodov o ktorých hovoril vo svojom vystúpení pán poslanec Krajniak. Nemyslím si, že Slovensko potrebuje brzdu iba na kradnutie, aj tá brzda na kradnutie je dôležitá iste ale dlhová brzda nie je brzdou iba na kradnutie. Dlhová brzda je brzdou na rozhadzovanie. Ekonomike sa darí, príjmy štátu rastú, deficit v minulom roku, mali sme tu štátny záverečný účet včera klesol dokonca výraznejšie ako sa v rozpočte predpokladalo napriek tomu SMER-u to nestačí. Miesto toho, aby ste dobré časy využili na nie zníženie ale odstránenie deficitu, zníženie dlhu nielen v relatívnom vyjadrení k hrubému domácemu produktu ale aj v absolútnom vyjadrení. Na znižovanie daní predovšetkým odvodov, využívate to zasa len na ďalšie míňanie a potom vám chýbajú peniaze a to vôbec nehovorím o kradnutí, hovorím o míňaní.
A Keďže nie ste schopní robiť úspory a šetriť, jediný spôsob, ktorý vám logicky napadol je míňať ešte viac a k tomu potrebujete uvoľniť dlhovú brzdu. Pán poslanec Blanár tu v úvodnom vystúpení pripomenul proces prijímania ústavného zákona o dlhovej brzde. Nebolo to tak ako to povedal pán poslanec Číž, že dlhovú brzdu sme zaviedli my s pomocou nejakých ďalších. Bol som členom tej skupiny poslancov , ktorá sa podieľala na príprave návrhu aj keď som nebol potom medzi predkladateľmi, boli tam zastúpené všetky vtedy parlamentné strany s výnimkou SNS, ktorá sa na činnosti tej skupiny mne z neznámeho dôvodu vtedy nepodieľala. Rokovali sme dlho, stretávali sme sa znovu a znovu a nakoniec bo dosiahnutý konsenzus a konsenzom bola schválená dlhová brzda. Bola zavedená ústavným zákonom a ukázalo sa to ako múdre rozhodnutie. To, že si dnes štát môže požičiavať za dobré úroky iste súvisí aj s tým, že žijeme hospodársky dobré časy momentálne ale aj s tým, že máme schválenú dlhovú brzdu a Slovenská republika je vďaka tomu vnímaná ako ekonomicky dôveryhodnejší subjekt. Ako ekonomicky dôveryhodnejší subjekt než keby sme dlhovú brzdu nemali. Pán poslanec Blanár povedal, že to čo navrhujete presahuje túto vládu. Áno, ale veď aj ústavný zákon o dlhovej brzde sme predsa schvaľovali preto, aby presiahol jednu vládu.
Veď práve preto bol ten zákon schválený ako ústavný zákon, práve preto to nebol obyčajný zákon, práve preto to nebola nebolo iba nejaké uznesenie parlamentu deklarujeme zámer zvyšovať výdavky na obranu, deklarujeme zámer neprekročiť také a také percento hrubého domáceho produktu deficitu, deficitom. Preto je to ústavný zákon, preto má nastavené, nastavené mechanizmy. Na zmenu ústavného zákona je potrebná vyššia ako obyčajná väčšina. Minulé volebné obdobie SMER pohodlne vládol sám, jediný krát po novembrovej histórii sme tu mali opäť vládu jednej strany demokraticky zvolenú ale ústavnú väčšinu nemal a teda nemohol sám zmeniť dlhovú brzdu. Teraz začína SMER s pomocou svojich koaličných partnerov na uvoľnenie dlhovej brzdy opäť tlačiť. Hoci vládna koalícia ani dnes nemá ústavnú väčšinu, ktorá je potrebná na uvoľnenie dlhovej brzdy, hoci vládna koalícia sa pokúšala sondovať či nenájde na podporu uvoľnenia dlhovej brzdy podporu v opozícii. Nenašla, tak to teraz skúša uznesením.
Aký m však zmysel takéto uznesenie, na jeho schválenie vám stačí nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. Tou väčšinou úplne pohodlne disponujete ako vládna koalícia ale na uvoľnenie dlhovej brzdy je potrebná ústavná väčšina čiže 90 poslancov. Bežnú väčšinu máte, ústavnú väčšinu, väčšinu nemáte a čo sa na tom zmení schválením tohto uznesenia. Ak schváli nadpolovičná väčšina poslancov uznesenie, že treba začať pripravovať odbrzdenie dlhovej brzdy zmení to názor tej menšiny poslancov, ktorá s tým nesúhlasí. Len preto, že vy svojou nadpolovičnou väčšinou odhlasujete, že má sa uvoľniť dlhová brzda, tak my čo si myslíme, že sa nemá uvoľniť si začneme myslieť, že sa uvoľniť má? Nerozumiem teda celkom tomuto zámeru ak ak pán poslanec Krajniak predložil nejaký alternatívny návrh, ktorým vás teraz možno zaskočil a povedali ste, že budete potrebovať čas, aby ste si rozmysleli, že čo z toho je pre vás akceptovateľné, no tak vy ste rovnako zaskočili nás miesto toho, aby ste normálne predložili, predložili nejaký návrh. Ak už to mal byť návrh uznesenia a nie návrh zákona alebo rokovanie o návrhu ústavného zákona ale návrh uznesenia, aby ste ho normálne dali pred začiatkom schôdze do parlamentu. My by sme mali čas sa s ním oboznámiť, tak túto skoro ku koncu schôdze ste nám, ste doniesli nejaký papier a my teraz tu o ňom máme rokovať.
Takže neviem či očakávate, že teraz vyvoláte rokovania so SME - Rodina a prejdete na nejaký alternatívny model brzdy proti kradnutiu alebo ste dohodnutí s fašistami ako to bolo pri voľbe aj generálneho riaditeľa RTVS, ktorého ste zvolili spolu s nimi. Dobre, neviem či ste boli dohodnutí, možno ste neboli dohodnutí, možno oni len tak sami od seba nehlasovali za pána Rrezníka v prvom kole, aby to nebolo také nápadné, že už v prvom kole ho podporil tak tam nepodporili nikoho a v druhom kole zaňho zahlasovali tak to je obdivuhodná disciplína ale uznávam, že to môže byť, že to môže byť náhoda. Ale ak nie ste s nimi dohodnutí, dobre nie ste, tak neviem či očakávate, že v priebehu tejto rozpravy do ktorej myslím, že nie je prihlásený nikto z ich poslancov ich presvedčíte alebo teda presvedčíte niekoho iného, že že to čo navrhujete je dobrá vec. Lebo inak na čo predkladáte toto uznesenie miesto nejakých rokovaní. ústavnú väčšinu z neho nevydolujete, je to naozaj iba čisté piár prd krajskými voľbami chcete ukázať, že dobrý smerácki regionálni politici chcú pomôcť regiónom, ktoré majú problémy a zlá opozícia nechce dať na to peniaze? Zlá opozícia tomu bráni? Ale veď to tak vôbec nie je.
Robert Fico už počas svojej prvej vlády sľuboval, že dostavia diaľnicu do Košíc do roku 2010. Ako všetci vieme, diaľnica stále nestojí. V mene tohto cieľa ste pritom počas prvej Ficovej vlády schválili protiústavný zákon, ktorý umožňoval stavať diaľnice na cudzom pozemku. Zákon, ktorý Ústavný súd vyhlásil za protiústavný nieže opozícia Ústavný súd vyhlásil ten zákona za protiústavný a zákon, ktorý ste len mimochodom pred malou chvíľou znova prebrali k jeho životu k tomu pôvodnému. Ale diaľnica do roku 2010 nie je a nebude ani do roku 2020. A s uvoľnením dlhovej brzdy by to bolo veľmi podobne. Aj v Grécku sa spoliehali na to, že vstúpili sme do eurozóny, máme lacné úroky tak teraz si môžeme požičiavať, lebo teraz je to výhodné. A začali sa zadlžovať a nevyplatilo sa im to. Ak uvoľníme dlhovú brzdu zhorší to kredibilitu krajiny a bude to znamenať väčšie zadlženie a keď prídu horšie časy tak to bude znamenať aj vyššie úroky. Nevybrali sme sa gréckou cestou našťastie aj vďaka zákonu o dlhovej brzde a vy nám teraz navrhujete, že však to vyskúšajme, však je dobre sú dobré časy.
Nebolo by to dobré lebo by na to doplatili všetci vrátane občanov tých regiónov, ktorými sa teraz vy zaštiťujete. Čiže len zhrniem, podľa Roberta Fica sme mali dostavať diaľnice do roku 2010, tento skutok sa naozaj nestal. Premiér Fico sa zjavne nesnažil v tom, aby na dostavbu diaľnic zohnal peniaze vlastnou hlavou. ...
=======
21. 6. 2017 10:24:38 - 10:39:27 18. schôdza NR SR - 7.deň - A. dopoludnia Tlač 557 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
32.
Vážený pán špeciálny prokurátor, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pozitivní konstruktivní satira. Neviem, či aj pán špeciálny prokurátor je podobne ako ja fanúšikom dvojice Svěrák, Smoljak, ale možno aj áno a možno videl film Neistá sezona, ktorý natočili v roku 1987 a odkiaľ pochádza tá slávna hláška: "Po čem my voláme? Po satiře. Ano, po pozitivní, konstruktivní satiře." To už bola taká satira alebo paródia na komunálnu satiru, ktorá sa vtedy pestovala v socialistickom Československu, keď celý národ sa zabával na Husákovi, Biľakovi, Brežnevovi, ale tá satira, ktorá mohla byť prezentovaná verejne, bola iba taká komunálna, taká, že si robili srandu zo skorumpovaného automechanika v autoservise alebo z mäsiara alebo tak maximálne nejakého riaditeľa podniku komunálnych služieb. Vyššie sa už kritizovať nemohlo. Satira to síce bola, ale taká špecifická.
Nevdojak som si na to spomenul, keď som čítal o boji proti korupcii v správe špeciálneho prokurátora. Aj boj proti korupcii to síce je, ale tiež taký špecifický. Povedali ste vo svojom úvodnom vystúpení, že nemáte veľmi rád štatistiku, čísla, že to nie je až také výpovedné. Ja čiastočne s vami súhlasím, často sú oveľa výrečnejšie tie konkrétne príklady. A aké konkrétne príklady úspešného boja proti korupcii nám ponúkate vo svojej správe za minulý rok? Aká je tá vaša výstavka úspechov národného hospodárstva, čo sa týka boja proti korupcii v roku 2016? Dovolím si zacitovať. Teda príklady, ktoré uvádzate ako úspešne dotiahnuté, právoplatne skončené veci v roku 2016.
Ivan P. ako policajt Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nitra viackrát prevzal v súvislosti s fingovanými dopravnými nehodami úplatky vo výške 200 – 250 eur, pričom vo viacerých prípadoch do záznamu o preverení oznámenia – škodovej udalosti uviedol nepravdivé údaje, na základe čoho boli neoprávnene uplatnené poistné plnenia v rôznych poisťovniach. Súd za to uložil obžalovanému Ivanovi P. trest odňatia slobody v trvaní 60 mesiacov.
Ing. Ján Š. si ako zástupca riaditeľa Rudných baní, š. p., Banská Bystrica vyžiadal a prevzal úplatky v celkovej výške cca 140-tisíc, nie eur, korún od zástupcov spoločnosti METAL-ECO za to, že zabezpečí trvanie nájomnej zmluvy so spoločnosťou METAL-ECO, ktorá vykonávala podnikateľskú činnosť na prenajatých pozemkoch. Za to súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní troch rokov a peňažný trest vo výške 15-tisíc eur.
Doc. MUDr. Jozef M., PhD ako primár urologického oddelenia Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Skalici prevzal v 26 prípadov od pacientov úplatky v rôznej výške v súvislosti s poskytnutím zdravotnej starostlivosti a vykonaním lekárskych úkonov. Za to súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov, peňažný trest vo výške 800 euro a trest zákazu činnosti vykonávať povolenie lekára na dobu 1 rok.
Blížime sa ku koncu. Ing. Peter V. ponúkol pracovníkovi Banskobystrického samosprávneho kraja v Banskej Bystrici Jánovi M. úplatok vo výške 30-tisíc eur v súvislosti s rozhodovaním o vyhlásení verejnej obchodnej súťaže na vydanie koncesie na dodávku tepla a modernizácie kotolne. Za to súd uložil obžalovaného trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní jedného raka a peňažný trest vo výške 300 eur.
Tým výstavka dastiženij narodnovo gasudárstva končí, a teda policajt okresného dopravného inšpektorátu, fingované dopravné nehody, 200 až 250- eurové úplatky. Ján Š. ktorý zobral úplatok ešte v slovenských korunách, Jozef M., ktorý bral úplatky od pacientov v rôznej výške, nešpecifikované aké a pracovník Banskobystrického kraja a pokus o jeho korupciu. Keď som začal Neistou sezónou, tak v Neistej sezóne by na toto povedali "zlatý prciny".
Robert Kaliňák začiatkom januára tohto roku povedal, že korupcia na najvyšších miestach neexistuje, niet čo stíhať. Všetci sme sa vtedy pohoršovali. Mysleli sme si, že Kaliňák zasa len tak normálne klame, tak klasicky na Kaliňáka. Ale keď som si prečítal vašu správu, pán špeciálny prokurátor, tak som poňal také temné podozrenie, že on to možno aj myslí vážne, lebo sa mu nejako záhadne podarilo v predstihu dostať k vašej správe. Však ste mu ju nejako neoficiálne posunuli skôr ako nám a skôr ,ako ste ju zverejnili. On si ju prečítal a uveril vám, lebo keď si toto prečítal, potom možno naozaj úprimne presvedčený bol schopný zahlásiť, že korupcia na najvyšších miestach neexistuje.
Nemám najmenší dôvod obhajovať Kaliňaka, ale zasa aby sme nepripisovali niečo, za čo chudák, nemôže, lebo len uveril tomu, že ak sú toto tie skutočné úspechy v boji proti korupcii na Slovensku, tak naozaj korupcia na najvyšších miestach neexistuje alebo potom boj korupcii na Slovensku je niečo také, ako kedysi za reálneho socializmu bola tá spomínaná komunálna satira.
Podobne ako kolegu Galka ma zaujala tá časť vašej správy, kde hovoríte o tom, že ako ťažko bojovať proti korupcii, pretože fyzické a právnické osoby nie sú ochotné spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní pri odhaľovaní a objasňovaní korupcie a má to podľa vás nepochybne viacero príčin, z ktorých si dovolíte poukázať na dve. Vypichli ste dve. Pán Galko ich spomínal, ale ja ich prečítam, lebo je to veľmi, veľmi zaujímavé.
Prvá. "Platný trestný poriadok je preformalizovaný, v dôsledku čoho každého oznamovateľa korupcie čaká v priebehu vyšetrovania a súdneho pojednávania doslova martýrium. Najprv musí byť vypočutý ako oznamovateľ, po začatí trestného stíhania ako svedok, po vznesení obvinenia musí byť opätovne vypočutý ako svedok, a to v prítomnosti obhajcu obvineného. Často sa musí zúčastniť aj konfrontácie medzi ním a obvineným a najmenej jeden výsluch ho ešte čaká na hlavnom pojednávaní. Veľa oznamovateľov korupcie sa výslovne vyjadrilo, že ak by vedeli, čo ich čaká, ani by trestné oznámenie nepodávali."
Druhý dôvod: "Najmä v posledných rokoch je zo stany niektorých novinárov, ale aj politikov vytváraný masmediálny tlak na Úrad špeciálnej prokuratúry a vo verejnosti sa prezentujú názory, že tento úrad všetky korupčné veci zametá pod stôl. Využívajú na to niektoré neskončené trestné veci, ktoré v minulosti ani nie sú kvalifikované ako korupčné trestné činy."
Keď ste tieto dva dôvody alebo dve príčiny nejako špeciálne vypichli, tak predpokladám, že ich považujete za dôležitejšie ako ostatné. Ale toto sú podľa vášho názoru hlavné príčiny, prečo sa nedarí bojovať s korupciou, prečo je ťažké odhaľovať korupciu a špeciálne na nejakých vysokých miestach? Nikto nespochybňuje, že korupciu treba riešiť aj na tej nižšej úrovni, ale to asi nie je podstatný problém slovenského boja proti korupcii. Formality a komplikovanosť trestného procesu, nie vedomie, že neexistuje skutočná vôľa bojovať s korupciou, sú podľa vás skutočnou príčinou, prečo to ide tak ťažko? Ale veď človek, ktorý sa rozhoduje, či oznámi nejakú korupciu, obvykle nepozná detaily trestného procesu, nevie presne, čo ho čaká, koľkokrát bude musieť vypovedať. To nie je podstatný dôvod, podľa ktorého by sa rozhodoval, či nejakú korupciu oznámi alebo neoznámi. Ale vie alebo na základe toho, čo vie, aspoň predpokladá, že to aj tak k ničomu nebude, že páchatelia nebudú odhalení a že veľmi pravdepodobne jediným, kto s tým bude mať problémy, je on sám, ktorý sa rozhodol na korupciu upozorniť, lebo takých prípadov je veľa. Je mnoho na rozdiel od prípadov, keď oznámenie korupcie viedlo k reálnemu potrestaniu páchateľa na najvyšších miestach.
A ten druhý dôvod: Novinári a politici vytvárajú dojem, že sa všetky korupčné kauzy zametajú pod stôl a špeciálne teda na špeciálnej prokuratúre. Naozaj sú to novinári a politici? Prečo by to robili, lebo vy nie ste vládny politik? Ja chápem, keď takúto argumentáciu používajú Fico alebo Kaliňák, že to sú nejaké opozičné hry alebo novinári vymýšľajú. Netvrdím, že je to pravda, len hovorím, že je tam aspoň nejaká štipka logiky, že vládni politici sa snažia brániť tým, že opozícia si tu niečo vymýšľa. Novinári hľadajú nejaké škandály. Ale veď vy nie ste politik! Vy ste orgán činný v trestnom konaní. Aký by mala opozícia alebo novinári špeciálny dôvod útočiť na vás, spochybňovať vás. Nerozumiem.
Posledná vec, o ktorej hovorila aj kolegyňa Remišová a mňa to tiež zaujalo v tej vašej správe, test spoľahlivosti. "K efektívnemu boju proti korupčnej trestnej činnosti by po dôkladnej analýze prispelo aj zavedenie tzv. testu integrity (spoľahlivosti). Spočíval by – laicky povedané – v tom, že Policajný zbor by mal zákonné oprávnenie na vytvorenie vhodných podmienok na spáchanie trestného činu alebo disciplinárneho previnenia pre príslušníka alebo zamestnanca ozbrojeného zboru s tým, že pokiaľ by tato osoba nebola úspešná v teste, bolo by proti nej začaté disciplinárne alebo trestné konanie." Inšpirácia v Českej republike, a teda ak tomu dobre rozumiem, tak bolo by to niečo ako využitie agenta provokatéra, ktorý by navodil situáciu, v ktorej by príslušník ozbrojeného zboru alebo z orgánu činného v trestnom konaní mohol zlyhať a tak by sa ukázalo, či je alebo nie je spoľahlivý.
Nielen z tejto správy vychádzajúc, mám taký silný dojem, pán špeciálny prokurátor, že aj vy ste akýsi neformálny test spoľahlivosti už absolvovali a nepotrebovali ste k tomu ani žiadneho agenta provokatéra. Úrad špeciálnej prokuratúry aj Špeciálny súd vznikli preto, aby sa dalo efektívnejšie bojovať proti korupcii a teda ďalšej závažnej trestnej činnosti, aby sa prekonali nejaké lokálne väzby, aby vznikol skutočne nezávislý orgán činný v trestnom konaní, na ktorý politici nebudú mať dosah. Obávam sa však, že špeciálna prokuratúra sa pod vaším vedením dopracovala do úplne opačného stavu. Dnes, keď má človek nejaké vážne podozrenie z korupcie, tak predpokladám, že oveľa viac by dôveroval policajtovi na najbližšom okrsku ako špeciálnej prokuratúre, že keď mu niečo oznámi, tak bude mať snahu doviesť to úspešne do konca. Čiže aj bez agenta provokatéra absolvovali ste test spoľahlivosti, ale neprešli by ste ním, preto by ste mali odísť.
Ďakujem za pozornosť. 
21. 6. 2017 10:24:38 - 10:39:27 18. schôdza NR SR - 7.deň - A. dopoludnia Tlač 557 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
32.
Vážený pán špeciálny prokurátor, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pozitivní konstruktivní satira. Neviem, či aj pán špeciálny prokurátor je podobne ako ja fanúšikom dvojice Svěrák, Smoljak, ale možno aj áno a možno videl film Neistá sezona, ktorý natočili v roku 1987 a odkiaľ pochádza tá slávna hláška: "Po čem my voláme? Po satiře. Ano, po pozitivní, konstruktivní satiře." To už bola taká satira alebo paródia na komunálnu satiru, ktorá sa vtedy pestovala v socialistickom Československu, keď celý národ sa zabával na Husákovi, Biľakovi, Brežnevovi, ale tá satira, ktorá mohla byť prezentovaná verejne, bola iba taká komunálna, taká, že si robili srandu zo skorumpovaného automechanika v autoservise alebo z mäsiara alebo tak maximálne nejakého riaditeľa podniku komunálnych služieb. Vyššie sa už kritizovať nemohlo. Satira to síce bola, ale taká špecifická.
Nevdojak som si na to spomenul, keď som čítal o boji proti korupcii v správe špeciálneho prokurátora. Aj boj proti korupcii to síce je, ale tiež taký špecifický. Povedali ste vo svojom úvodnom vystúpení, že nemáte veľmi rád štatistiku, čísla, že to nie je až také výpovedné. Ja čiastočne s vami súhlasím, často sú oveľa výrečnejšie tie konkrétne príklady. A aké konkrétne príklady úspešného boja proti korupcii nám ponúkate vo svojej správe za minulý rok? Aká je tá vaša výstavka úspechov národného hospodárstva, čo sa týka boja proti korupcii v roku 2016? Dovolím si zacitovať. Teda príklady, ktoré uvádzate ako úspešne dotiahnuté, právoplatne skončené veci v roku 2016.
Ivan P. ako policajt Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nitra viackrát prevzal v súvislosti s fingovanými dopravnými nehodami úplatky vo výške 200 – 250 eur, pričom vo viacerých prípadoch do záznamu o preverení oznámenia – škodovej udalosti uviedol nepravdivé údaje, na základe čoho boli neoprávnene uplatnené poistné plnenia v rôznych poisťovniach. Súd za to uložil obžalovanému Ivanovi P. trest odňatia slobody v trvaní 60 mesiacov.
Ing. Ján Š. si ako zástupca riaditeľa Rudných baní, š. p., Banská Bystrica vyžiadal a prevzal úplatky v celkovej výške cca 140-tisíc, nie eur, korún od zástupcov spoločnosti METAL-ECO za to, že zabezpečí trvanie nájomnej zmluvy so spoločnosťou METAL-ECO, ktorá vykonávala podnikateľskú činnosť na prenajatých pozemkoch. Za to súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní troch rokov a peňažný trest vo výške 15-tisíc eur.
Doc. MUDr. Jozef M., PhD ako primár urologického oddelenia Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Skalici prevzal v 26 prípadov od pacientov úplatky v rôznej výške v súvislosti s poskytnutím zdravotnej starostlivosti a vykonaním lekárskych úkonov. Za to súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov, peňažný trest vo výške 800 euro a trest zákazu činnosti vykonávať povolenie lekára na dobu 1 rok.
Blížime sa ku koncu. Ing. Peter V. ponúkol pracovníkovi Banskobystrického samosprávneho kraja v Banskej Bystrici Jánovi M. úplatok vo výške 30-tisíc eur v súvislosti s rozhodovaním o vyhlásení verejnej obchodnej súťaže na vydanie koncesie na dodávku tepla a modernizácie kotolne. Za to súd uložil obžalovaného trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní jedného raka a peňažný trest vo výške 300 eur.
Tým výstavka dastiženij narodnovo gasudárstva končí, a teda policajt okresného dopravného inšpektorátu, fingované dopravné nehody, 200 až 250- eurové úplatky. Ján Š. ktorý zobral úplatok ešte v slovenských korunách, Jozef M., ktorý bral úplatky od pacientov v rôznej výške, nešpecifikované aké a pracovník Banskobystrického kraja a pokus o jeho korupciu. Keď som začal Neistou sezónou, tak v Neistej sezóne by na toto povedali "zlatý prciny".
Robert Kaliňák začiatkom januára tohto roku povedal, že korupcia na najvyšších miestach neexistuje, niet čo stíhať. Všetci sme sa vtedy pohoršovali. Mysleli sme si, že Kaliňák zasa len tak normálne klame, tak klasicky na Kaliňáka. Ale keď som si prečítal vašu správu, pán špeciálny prokurátor, tak som poňal také temné podozrenie, že on to možno aj myslí vážne, lebo sa mu nejako záhadne podarilo v predstihu dostať k vašej správe. Však ste mu ju nejako neoficiálne posunuli skôr ako nám a skôr ,ako ste ju zverejnili. On si ju prečítal a uveril vám, lebo keď si toto prečítal, potom možno naozaj úprimne presvedčený bol schopný zahlásiť, že korupcia na najvyšších miestach neexistuje.
Nemám najmenší dôvod obhajovať Kaliňaka, ale zasa aby sme nepripisovali niečo, za čo chudák, nemôže, lebo len uveril tomu, že ak sú toto tie skutočné úspechy v boji proti korupcii na Slovensku, tak naozaj korupcia na najvyšších miestach neexistuje alebo potom boj korupcii na Slovensku je niečo také, ako kedysi za reálneho socializmu bola tá spomínaná komunálna satira.
Podobne ako kolegu Galka ma zaujala tá časť vašej správy, kde hovoríte o tom, že ako ťažko bojovať proti korupcii, pretože fyzické a právnické osoby nie sú ochotné spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní pri odhaľovaní a objasňovaní korupcie a má to podľa vás nepochybne viacero príčin, z ktorých si dovolíte poukázať na dve. Vypichli ste dve. Pán Galko ich spomínal, ale ja ich prečítam, lebo je to veľmi, veľmi zaujímavé.
Prvá. "Platný trestný poriadok je preformalizovaný, v dôsledku čoho každého oznamovateľa korupcie čaká v priebehu vyšetrovania a súdneho pojednávania doslova martýrium. Najprv musí byť vypočutý ako oznamovateľ, po začatí trestného stíhania ako svedok, po vznesení obvinenia musí byť opätovne vypočutý ako svedok, a to v prítomnosti obhajcu obvineného. Často sa musí zúčastniť aj konfrontácie medzi ním a obvineným a najmenej jeden výsluch ho ešte čaká na hlavnom pojednávaní. Veľa oznamovateľov korupcie sa výslovne vyjadrilo, že ak by vedeli, čo ich čaká, ani by trestné oznámenie nepodávali."
Druhý dôvod: "Najmä v posledných rokoch je zo stany niektorých novinárov, ale aj politikov vytváraný masmediálny tlak na Úrad špeciálnej prokuratúry a vo verejnosti sa prezentujú názory, že tento úrad všetky korupčné veci zametá pod stôl. Využívajú na to niektoré neskončené trestné veci, ktoré v minulosti ani nie sú kvalifikované ako korupčné trestné činy."
Keď ste tieto dva dôvody alebo dve príčiny nejako špeciálne vypichli, tak predpokladám, že ich považujete za dôležitejšie ako ostatné. Ale toto sú podľa vášho názoru hlavné príčiny, prečo sa nedarí bojovať s korupciou, prečo je ťažké odhaľovať korupciu a špeciálne na nejakých vysokých miestach? Nikto nespochybňuje, že korupciu treba riešiť aj na tej nižšej úrovni, ale to asi nie je podstatný problém slovenského boja proti korupcii. Formality a komplikovanosť trestného procesu, nie vedomie, že neexistuje skutočná vôľa bojovať s korupciou, sú podľa vás skutočnou príčinou, prečo to ide tak ťažko? Ale veď človek, ktorý sa rozhoduje, či oznámi nejakú korupciu, obvykle nepozná detaily trestného procesu, nevie presne, čo ho čaká, koľkokrát bude musieť vypovedať. To nie je podstatný dôvod, podľa ktorého by sa rozhodoval, či nejakú korupciu oznámi alebo neoznámi. Ale vie alebo na základe toho, čo vie, aspoň predpokladá, že to aj tak k ničomu nebude, že páchatelia nebudú odhalení a že veľmi pravdepodobne jediným, kto s tým bude mať problémy, je on sám, ktorý sa rozhodol na korupciu upozorniť, lebo takých prípadov je veľa. Je mnoho na rozdiel od prípadov, keď oznámenie korupcie viedlo k reálnemu potrestaniu páchateľa na najvyšších miestach.
A ten druhý dôvod: Novinári a politici vytvárajú dojem, že sa všetky korupčné kauzy zametajú pod stôl a špeciálne teda na špeciálnej prokuratúre. Naozaj sú to novinári a politici? Prečo by to robili, lebo vy nie ste vládny politik? Ja chápem, keď takúto argumentáciu používajú Fico alebo Kaliňák, že to sú nejaké opozičné hry alebo novinári vymýšľajú. Netvrdím, že je to pravda, len hovorím, že je tam aspoň nejaká štipka logiky, že vládni politici sa snažia brániť tým, že opozícia si tu niečo vymýšľa. Novinári hľadajú nejaké škandály. Ale veď vy nie ste politik! Vy ste orgán činný v trestnom konaní. Aký by mala opozícia alebo novinári špeciálny dôvod útočiť na vás, spochybňovať vás. Nerozumiem.
Posledná vec, o ktorej hovorila aj kolegyňa Remišová a mňa to tiež zaujalo v tej vašej správe, test spoľahlivosti. "K efektívnemu boju proti korupčnej trestnej činnosti by po dôkladnej analýze prispelo aj zavedenie tzv. testu integrity (spoľahlivosti). Spočíval by – laicky povedané – v tom, že Policajný zbor by mal zákonné oprávnenie na vytvorenie vhodných podmienok na spáchanie trestného činu alebo disciplinárneho previnenia pre príslušníka alebo zamestnanca ozbrojeného zboru s tým, že pokiaľ by tato osoba nebola úspešná v teste, bolo by proti nej začaté disciplinárne alebo trestné konanie." Inšpirácia v Českej republike, a teda ak tomu dobre rozumiem, tak bolo by to niečo ako využitie agenta provokatéra, ktorý by navodil situáciu, v ktorej by príslušník ozbrojeného zboru alebo z orgánu činného v trestnom konaní mohol zlyhať a tak by sa ukázalo, či je alebo nie je spoľahlivý.
Nielen z tejto správy vychádzajúc, mám taký silný dojem, pán špeciálny prokurátor, že aj vy ste akýsi neformálny test spoľahlivosti už absolvovali a nepotrebovali ste k tomu ani žiadneho agenta provokatéra. Úrad špeciálnej prokuratúry aj Špeciálny súd vznikli preto, aby sa dalo efektívnejšie bojovať proti korupcii a teda ďalšej závažnej trestnej činnosti, aby sa prekonali nejaké lokálne väzby, aby vznikol skutočne nezávislý orgán činný v trestnom konaní, na ktorý politici nebudú mať dosah. Obávam sa však, že špeciálna prokuratúra sa pod vaším vedením dopracovala do úplne opačného stavu. Dnes, keď má človek nejaké vážne podozrenie z korupcie, tak predpokladám, že oveľa viac by dôveroval policajtovi na najbližšom okrsku ako špeciálnej prokuratúre, že keď mu niečo oznámi, tak bude mať snahu doviesť to úspešne do konca. Čiže aj bez agenta provokatéra absolvovali ste test spoľahlivosti, ale neprešli by ste ním, preto by ste mali odísť.
Ďakujem za pozornosť. 
21. 6. 2017 10:24:38 - 10:39:27 18. schôdza NR SR - 7.deň - A. dopoludnia Tlač 557 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
32.
Vážený pán špeciálny prokurátor, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pozitivní konstruktivní satira. Neviem, či aj pán špeciálny prokurátor je podobne ako ja fanúšikom dvojice Svěrák, Smoljak, ale možno aj áno a možno videl film Neistá sezona, ktorý natočili v roku 1987 a odkiaľ pochádza tá slávna hláška: "Po čem my voláme? Po satiře. Ano, po pozitivní, konstruktivní satiře." To už bola taká satira alebo paródia na komunálnu satiru, ktorá sa vtedy pestovala v socialistickom Československu, keď celý národ sa zabával na Husákovi, Biľakovi, Brežnevovi, ale tá satira, ktorá mohla byť prezentovaná verejne, bola iba taká komunálna, taká, že si robili srandu zo skorumpovaného automechanika v autoservise alebo z mäsiara alebo tak maximálne nejakého riaditeľa podniku komunálnych služieb. Vyššie sa už kritizovať nemohlo. Satira to síce bola, ale taká špecifická.
Nevdojak som si na to spomenul, keď som čítal o boji proti korupcii v správe špeciálneho prokurátora. Aj boj proti korupcii to síce je, ale tiež taký špecifický. Povedali ste vo svojom úvodnom vystúpení, že nemáte veľmi rád štatistiku, čísla, že to nie je až také výpovedné. Ja čiastočne s vami súhlasím, často sú oveľa výrečnejšie tie konkrétne príklady. A aké konkrétne príklady úspešného boja proti korupcii nám ponúkate vo svojej správe za minulý rok? Aká je tá vaša výstavka úspechov národného hospodárstva, čo sa týka boja proti korupcii v roku 2016? Dovolím si zacitovať. Teda príklady, ktoré uvádzate ako úspešne dotiahnuté, právoplatne skončené veci v roku 2016.
Ivan P. ako policajt Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nitra viackrát prevzal v súvislosti s fingovanými dopravnými nehodami úplatky vo výške 200 – 250 eur, pričom vo viacerých prípadoch do záznamu o preverení oznámenia – škodovej udalosti uviedol nepravdivé údaje, na základe čoho boli neoprávnene uplatnené poistné plnenia v rôznych poisťovniach. Súd za to uložil obžalovanému Ivanovi P. trest odňatia slobody v trvaní 60 mesiacov.
Ing. Ján Š. si ako zástupca riaditeľa Rudných baní, š. p., Banská Bystrica vyžiadal a prevzal úplatky v celkovej výške cca 140-tisíc, nie eur, korún od zástupcov spoločnosti METAL-ECO za to, že zabezpečí trvanie nájomnej zmluvy so spoločnosťou METAL-ECO, ktorá vykonávala podnikateľskú činnosť na prenajatých pozemkoch. Za to súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní troch rokov a peňažný trest vo výške 15-tisíc eur.
Doc. MUDr. Jozef M., PhD ako primár urologického oddelenia Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Skalici prevzal v 26 prípadov od pacientov úplatky v rôznej výške v súvislosti s poskytnutím zdravotnej starostlivosti a vykonaním lekárskych úkonov. Za to súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov, peňažný trest vo výške 800 euro a trest zákazu činnosti vykonávať povolenie lekára na dobu 1 rok.
Blížime sa ku koncu. Ing. Peter V. ponúkol pracovníkovi Banskobystrického samosprávneho kraja v Banskej Bystrici Jánovi M. úplatok vo výške 30-tisíc eur v súvislosti s rozhodovaním o vyhlásení verejnej obchodnej súťaže na vydanie koncesie na dodávku tepla a modernizácie kotolne. Za to súd uložil obžalovaného trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní jedného raka a peňažný trest vo výške 300 eur.
Tým výstavka dastiženij narodnovo gasudárstva končí, a teda policajt okresného dopravného inšpektorátu, fingované dopravné nehody, 200 až 250- eurové úplatky. Ján Š. ktorý zobral úplatok ešte v slovenských korunách, Jozef M., ktorý bral úplatky od pacientov v rôznej výške, nešpecifikované aké a pracovník Banskobystrického kraja a pokus o jeho korupciu. Keď som začal Neistou sezónou, tak v Neistej sezóne by na toto povedali "zlatý prciny".
Robert Kaliňák začiatkom januára tohto roku povedal, že korupcia na najvyšších miestach neexistuje, niet čo stíhať. Všetci sme sa vtedy pohoršovali. Mysleli sme si, že Kaliňák zasa len tak normálne klame, tak klasicky na Kaliňáka. Ale keď som si prečítal vašu správu, pán špeciálny prokurátor, tak som poňal také temné podozrenie, že on to možno aj myslí vážne, lebo sa mu nejako záhadne podarilo v predstihu dostať k vašej správe. Však ste mu ju nejako neoficiálne posunuli skôr ako nám a skôr ,ako ste ju zverejnili. On si ju prečítal a uveril vám, lebo keď si toto prečítal, potom možno naozaj úprimne presvedčený bol schopný zahlásiť, že korupcia na najvyšších miestach neexistuje.
Nemám najmenší dôvod obhajovať Kaliňaka, ale zasa aby sme nepripisovali niečo, za čo chudák, nemôže, lebo len uveril tomu, že ak sú toto tie skutočné úspechy v boji proti korupcii na Slovensku, tak naozaj korupcia na najvyšších miestach neexistuje alebo potom boj korupcii na Slovensku je niečo také, ako kedysi za reálneho socializmu bola tá spomínaná komunálna satira.
Podobne ako kolegu Galka ma zaujala tá časť vašej správy, kde hovoríte o tom, že ako ťažko bojovať proti korupcii, pretože fyzické a právnické osoby nie sú ochotné spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní pri odhaľovaní a objasňovaní korupcie a má to podľa vás nepochybne viacero príčin, z ktorých si dovolíte poukázať na dve. Vypichli ste dve. Pán Galko ich spomínal, ale ja ich prečítam, lebo je to veľmi, veľmi zaujímavé.
Prvá. "Platný trestný poriadok je preformalizovaný, v dôsledku čoho každého oznamovateľa korupcie čaká v priebehu vyšetrovania a súdneho pojednávania doslova martýrium. Najprv musí byť vypočutý ako oznamovateľ, po začatí trestného stíhania ako svedok, po vznesení obvinenia musí byť opätovne vypočutý ako svedok, a to v prítomnosti obhajcu obvineného. Často sa musí zúčastniť aj konfrontácie medzi ním a obvineným a najmenej jeden výsluch ho ešte čaká na hlavnom pojednávaní. Veľa oznamovateľov korupcie sa výslovne vyjadrilo, že ak by vedeli, čo ich čaká, ani by trestné oznámenie nepodávali."
Druhý dôvod: "Najmä v posledných rokoch je zo stany niektorých novinárov, ale aj politikov vytváraný masmediálny tlak na Úrad špeciálnej prokuratúry a vo verejnosti sa prezentujú názory, že tento úrad všetky korupčné veci zametá pod stôl. Využívajú na to niektoré neskončené trestné veci, ktoré v minulosti ani nie sú kvalifikované ako korupčné trestné činy."
Keď ste tieto dva dôvody alebo dve príčiny nejako špeciálne vypichli, tak predpokladám, že ich považujete za dôležitejšie ako ostatné. Ale toto sú podľa vášho názoru hlavné príčiny, prečo sa nedarí bojovať s korupciou, prečo je ťažké odhaľovať korupciu a špeciálne na nejakých vysokých miestach? Nikto nespochybňuje, že korupciu treba riešiť aj na tej nižšej úrovni, ale to asi nie je podstatný problém slovenského boja proti korupcii. Formality a komplikovanosť trestného procesu, nie vedomie, že neexistuje skutočná vôľa bojovať s korupciou, sú podľa vás skutočnou príčinou, prečo to ide tak ťažko? Ale veď človek, ktorý sa rozhoduje, či oznámi nejakú korupciu, obvykle nepozná detaily trestného procesu, nevie presne, čo ho čaká, koľkokrát bude musieť vypovedať. To nie je podstatný dôvod, podľa ktorého by sa rozhodoval, či nejakú korupciu oznámi alebo neoznámi. Ale vie alebo na základe toho, čo vie, aspoň predpokladá, že to aj tak k ničomu nebude, že páchatelia nebudú odhalení a že veľmi pravdepodobne jediným, kto s tým bude mať problémy, je on sám, ktorý sa rozhodol na korupciu upozorniť, lebo takých prípadov je veľa. Je mnoho na rozdiel od prípadov, keď oznámenie korupcie viedlo k reálnemu potrestaniu páchateľa na najvyšších miestach.
A ten druhý dôvod: Novinári a politici vytvárajú dojem, že sa všetky korupčné kauzy zametajú pod stôl a špeciálne teda na špeciálnej prokuratúre. Naozaj sú to novinári a politici? Prečo by to robili, lebo vy nie ste vládny politik? Ja chápem, keď takúto argumentáciu používajú Fico alebo Kaliňák, že to sú nejaké opozičné hry alebo novinári vymýšľajú. Netvrdím, že je to pravda, len hovorím, že je tam aspoň nejaká štipka logiky, že vládni politici sa snažia brániť tým, že opozícia si tu niečo vymýšľa. Novinári hľadajú nejaké škandály. Ale veď vy nie ste politik! Vy ste orgán činný v trestnom konaní. Aký by mala opozícia alebo novinári špeciálny dôvod útočiť na vás, spochybňovať vás. Nerozumiem.
Posledná vec, o ktorej hovorila aj kolegyňa Remišová a mňa to tiež zaujalo v tej vašej správe, test spoľahlivosti. "K efektívnemu boju proti korupčnej trestnej činnosti by po dôkladnej analýze prispelo aj zavedenie tzv. testu integrity (spoľahlivosti). Spočíval by – laicky povedané – v tom, že Policajný zbor by mal zákonné oprávnenie na vytvorenie vhodných podmienok na spáchanie trestného činu alebo disciplinárneho previnenia pre príslušníka alebo zamestnanca ozbrojeného zboru s tým, že pokiaľ by tato osoba nebola úspešná v teste, bolo by proti nej začaté disciplinárne alebo trestné konanie." Inšpirácia v Českej republike, a teda ak tomu dobre rozumiem, tak bolo by to niečo ako využitie agenta provokatéra, ktorý by navodil situáciu, v ktorej by príslušník ozbrojeného zboru alebo z orgánu činného v trestnom konaní mohol zlyhať a tak by sa ukázalo, či je alebo nie je spoľahlivý.
Nielen z tejto správy vychádzajúc, mám taký silný dojem, pán špeciálny prokurátor, že aj vy ste akýsi neformálny test spoľahlivosti už absolvovali a nepotrebovali ste k tomu ani žiadneho agenta provokatéra. Úrad špeciálnej prokuratúry aj Špeciálny súd vznikli preto, aby sa dalo efektívnejšie bojovať proti korupcii a teda ďalšej závažnej trestnej činnosti, aby sa prekonali nejaké lokálne väzby, aby vznikol skutočne nezávislý orgán činný v trestnom konaní, na ktorý politici nebudú mať dosah. Obávam sa však, že špeciálna prokuratúra sa pod vaším vedením dopracovala do úplne opačného stavu. Dnes, keď má človek nejaké vážne podozrenie z korupcie, tak predpokladám, že oveľa viac by dôveroval policajtovi na najbližšom okrsku ako špeciálnej prokuratúre, že keď mu niečo oznámi, tak bude mať snahu doviesť to úspešne do konca. Čiže aj bez agenta provokatéra absolvovali ste test spoľahlivosti, ale neprešli by ste ním, preto by ste mali odísť.
Ďakujem za pozornosť. 
21. 6. 2017 10:24:38 - 10:39:27 18. schôdza NR SR - 7.deň - A. dopoludnia Tlač 557 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
32.
Vážený pán špeciálny prokurátor, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pozitivní konstruktivní satira. Neviem, či aj pán špeciálny prokurátor je podobne ako ja fanúšikom dvojice Svěrák, Smoljak, ale možno aj áno a možno videl film Neistá sezona, ktorý natočili v roku 1987 a odkiaľ pochádza tá slávna hláška: "Po čem my voláme? Po satiře. Ano, po pozitivní, konstruktivní satiře." To už bola taká satira alebo paródia na komunálnu satiru, ktorá sa vtedy pestovala v socialistickom Československu, keď celý národ sa zabával na Husákovi, Biľakovi, Brežnevovi, ale tá satira, ktorá mohla byť prezentovaná verejne, bola iba taká komunálna, taká, že si robili srandu zo skorumpovaného automechanika v autoservise alebo z mäsiara alebo tak maximálne nejakého riaditeľa podniku komunálnych služieb. Vyššie sa už kritizovať nemohlo. Satira to síce bola, ale taká špecifická.
Nevdojak som si na to spomenul, keď som čítal o boji proti korupcii v správe špeciálneho prokurátora. Aj boj proti korupcii to síce je, ale tiež taký špecifický. Povedali ste vo svojom úvodnom vystúpení, že nemáte veľmi rád štatistiku, čísla, že to nie je až také výpovedné. Ja čiastočne s vami súhlasím, často sú oveľa výrečnejšie tie konkrétne príklady. A aké konkrétne príklady úspešného boja proti korupcii nám ponúkate vo svojej správe za minulý rok? Aká je tá vaša výstavka úspechov národného hospodárstva, čo sa týka boja proti korupcii v roku 2016? Dovolím si zacitovať. Teda príklady, ktoré uvádzate ako úspešne dotiahnuté, právoplatne skončené veci v roku 2016.
Ivan P. ako policajt Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nitra viackrát prevzal v súvislosti s fingovanými dopravnými nehodami úplatky vo výške 200 – 250 eur, pričom vo viacerých prípadoch do záznamu o preverení oznámenia – škodovej udalosti uviedol nepravdivé údaje, na základe čoho boli neoprávnene uplatnené poistné plnenia v rôznych poisťovniach. Súd za to uložil obžalovanému Ivanovi P. trest odňatia slobody v trvaní 60 mesiacov.
Ing. Ján Š. si ako zástupca riaditeľa Rudných baní, š. p., Banská Bystrica vyžiadal a prevzal úplatky v celkovej výške cca 140-tisíc, nie eur, korún od zástupcov spoločnosti METAL-ECO za to, že zabezpečí trvanie nájomnej zmluvy so spoločnosťou METAL-ECO, ktorá vykonávala podnikateľskú činnosť na prenajatých pozemkoch. Za to súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní troch rokov a peňažný trest vo výške 15-tisíc eur.
Doc. MUDr. Jozef M., PhD ako primár urologického oddelenia Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Skalici prevzal v 26 prípadov od pacientov úplatky v rôznej výške v súvislosti s poskytnutím zdravotnej starostlivosti a vykonaním lekárskych úkonov. Za to súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov, peňažný trest vo výške 800 euro a trest zákazu činnosti vykonávať povolenie lekára na dobu 1 rok.
Blížime sa ku koncu. Ing. Peter V. ponúkol pracovníkovi Banskobystrického samosprávneho kraja v Banskej Bystrici Jánovi M. úplatok vo výške 30-tisíc eur v súvislosti s rozhodovaním o vyhlásení verejnej obchodnej súťaže na vydanie koncesie na dodávku tepla a modernizácie kotolne. Za to súd uložil obžalovaného trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní jedného raka a peňažný trest vo výške 300 eur.
Tým výstavka dastiženij narodnovo gasudárstva končí, a teda policajt okresného dopravného inšpektorátu, fingované dopravné nehody, 200 až 250- eurové úplatky. Ján Š. ktorý zobral úplatok ešte v slovenských korunách, Jozef M., ktorý bral úplatky od pacientov v rôznej výške, nešpecifikované aké a pracovník Banskobystrického kraja a pokus o jeho korupciu. Keď som začal Neistou sezónou, tak v Neistej sezóne by na toto povedali "zlatý prciny".
Robert Kaliňák začiatkom januára tohto roku povedal, že korupcia na najvyšších miestach neexistuje, niet čo stíhať. Všetci sme sa vtedy pohoršovali. Mysleli sme si, že Kaliňák zasa len tak normálne klame, tak klasicky na Kaliňáka. Ale keď som si prečítal vašu správu, pán špeciálny prokurátor, tak som poňal také temné podozrenie, že on to možno aj myslí vážne, lebo sa mu nejako záhadne podarilo v predstihu dostať k vašej správe. Však ste mu ju nejako neoficiálne posunuli skôr ako nám a skôr ,ako ste ju zverejnili. On si ju prečítal a uveril vám, lebo keď si toto prečítal, potom možno naozaj úprimne presvedčený bol schopný zahlásiť, že korupcia na najvyšších miestach neexistuje.
Nemám najmenší dôvod obhajovať Kaliňaka, ale zasa aby sme nepripisovali niečo, za čo chudák, nemôže, lebo len uveril tomu, že ak sú toto tie skutočné úspechy v boji proti korupcii na Slovensku, tak naozaj korupcia na najvyšších miestach neexistuje alebo potom boj korupcii na Slovensku je niečo také, ako kedysi za reálneho socializmu bola tá spomínaná komunálna satira.
Podobne ako kolegu Galka ma zaujala tá časť vašej správy, kde hovoríte o tom, že ako ťažko bojovať proti korupcii, pretože fyzické a právnické osoby nie sú ochotné spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní pri odhaľovaní a objasňovaní korupcie a má to podľa vás nepochybne viacero príčin, z ktorých si dovolíte poukázať na dve. Vypichli ste dve. Pán Galko ich spomínal, ale ja ich prečítam, lebo je to veľmi, veľmi zaujímavé.
Prvá. "Platný trestný poriadok je preformalizovaný, v dôsledku čoho každého oznamovateľa korupcie čaká v priebehu vyšetrovania a súdneho pojednávania doslova martýrium. Najprv musí byť vypočutý ako oznamovateľ, po začatí trestného stíhania ako svedok, po vznesení obvinenia musí byť opätovne vypočutý ako svedok, a to v prítomnosti obhajcu obvineného. Často sa musí zúčastniť aj konfrontácie medzi ním a obvineným a najmenej jeden výsluch ho ešte čaká na hlavnom pojednávaní. Veľa oznamovateľov korupcie sa výslovne vyjadrilo, že ak by vedeli, čo ich čaká, ani by trestné oznámenie nepodávali."
Druhý dôvod: "Najmä v posledných rokoch je zo stany niektorých novinárov, ale aj politikov vytváraný masmediálny tlak na Úrad špeciálnej prokuratúry a vo verejnosti sa prezentujú názory, že tento úrad všetky korupčné veci zametá pod stôl. Využívajú na to niektoré neskončené trestné veci, ktoré v minulosti ani nie sú kvalifikované ako korupčné trestné činy."
Keď ste tieto dva dôvody alebo dve príčiny nejako špeciálne vypichli, tak predpokladám, že ich považujete za dôležitejšie ako ostatné. Ale toto sú podľa vášho názoru hlavné príčiny, prečo sa nedarí bojovať s korupciou, prečo je ťažké odhaľovať korupciu a špeciálne na nejakých vysokých miestach? Nikto nespochybňuje, že korupciu treba riešiť aj na tej nižšej úrovni, ale to asi nie je podstatný problém slovenského boja proti korupcii. Formality a komplikovanosť trestného procesu, nie vedomie, že neexistuje skutočná vôľa bojovať s korupciou, sú podľa vás skutočnou príčinou, prečo to ide tak ťažko? Ale veď človek, ktorý sa rozhoduje, či oznámi nejakú korupciu, obvykle nepozná detaily trestného procesu, nevie presne, čo ho čaká, koľkokrát bude musieť vypovedať. To nie je podstatný dôvod, podľa ktorého by sa rozhodoval, či nejakú korupciu oznámi alebo neoznámi. Ale vie alebo na základe toho, čo vie, aspoň predpokladá, že to aj tak k ničomu nebude, že páchatelia nebudú odhalení a že veľmi pravdepodobne jediným, kto s tým bude mať problémy, je on sám, ktorý sa rozhodol na korupciu upozorniť, lebo takých prípadov je veľa. Je mnoho na rozdiel od prípadov, keď oznámenie korupcie viedlo k reálnemu potrestaniu páchateľa na najvyšších miestach.
A ten druhý dôvod: Novinári a politici vytvárajú dojem, že sa všetky korupčné kauzy zametajú pod stôl a špeciálne teda na špeciálnej prokuratúre. Naozaj sú to novinári a politici? Prečo by to robili, lebo vy nie ste vládny politik? Ja chápem, keď takúto argumentáciu používajú Fico alebo Kaliňák, že to sú nejaké opozičné hry alebo novinári vymýšľajú. Netvrdím, že je to pravda, len hovorím, že je tam aspoň nejaká štipka logiky, že vládni politici sa snažia brániť tým, že opozícia si tu niečo vymýšľa. Novinári hľadajú nejaké škandály. Ale veď vy nie ste politik! Vy ste orgán činný v trestnom konaní. Aký by mala opozícia alebo novinári špeciálny dôvod útočiť na vás, spochybňovať vás. Nerozumiem.
Posledná vec, o ktorej hovorila aj kolegyňa Remišová a mňa to tiež zaujalo v tej vašej správe, test spoľahlivosti. "K efektívnemu boju proti korupčnej trestnej činnosti by po dôkladnej analýze prispelo aj zavedenie tzv. testu integrity (spoľahlivosti). Spočíval by – laicky povedané – v tom, že Policajný zbor by mal zákonné oprávnenie na vytvorenie vhodných podmienok na spáchanie trestného činu alebo disciplinárneho previnenia pre príslušníka alebo zamestnanca ozbrojeného zboru s tým, že pokiaľ by tato osoba nebola úspešná v teste, bolo by proti nej začaté disciplinárne alebo trestné konanie." Inšpirácia v Českej republike, a teda ak tomu dobre rozumiem, tak bolo by to niečo ako využitie agenta provokatéra, ktorý by navodil situáciu, v ktorej by príslušník ozbrojeného zboru alebo z orgánu činného v trestnom konaní mohol zlyhať a tak by sa ukázalo, či je alebo nie je spoľahlivý.
Nielen z tejto správy vychádzajúc, mám taký silný dojem, pán špeciálny prokurátor, že aj vy ste akýsi neformálny test spoľahlivosti už absolvovali a nepotrebovali ste k tomu ani žiadneho agenta provokatéra. Úrad špeciálnej prokuratúry aj Špeciálny súd vznikli preto, aby sa dalo efektívnejšie bojovať proti korupcii a teda ďalšej závažnej trestnej činnosti, aby sa prekonali nejaké lokálne väzby, aby vznikol skutočne nezávislý orgán činný v trestnom konaní, na ktorý politici nebudú mať dosah. Obávam sa však, že špeciálna prokuratúra sa pod vaším vedením dopracovala do úplne opačného stavu. Dnes, keď má človek nejaké vážne podozrenie z korupcie, tak predpokladám, že oveľa viac by dôveroval policajtovi na najbližšom okrsku ako špeciálnej prokuratúre, že keď mu niečo oznámi, tak bude mať snahu doviesť to úspešne do konca. Čiže aj bez agenta provokatéra absolvovali ste test spoľahlivosti, ale neprešli by ste ním, preto by ste mali odísť.
Ďakujem za pozornosť. 
20. 6. 2017 18:43:45 - 18:53:48 18. schôdza NR SR - 6.deň - B. popoludní Tlač 556 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážený pán generálny prokurátor, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, rád by som sa vyjadril k správe pána generálneho prokurátora k veciam, o ktorých som diskutoval aj na zasadnutí ústavnoprávneho výboru a neviem na čo všetko mi vyjde čas, ale v zásade by som rád povedal pár slov o dohľade prokuratúry nad zákonnosťou činnosti orgánov verejnej správy a pár slov k domácemu násiliu. K tomu ďalšiemu neviem, či sa dostanem.
Pokiaľ ide o dohľad prokuratúry nad zákonnosťou činnosti orgánov verejnej správy a zaujíma ma predovšetkým tá časť, ktorá sa týka činnosti samospráv, pretože je to obrovské more práce aj pre prokuratúru a teda najmä vo vzťahu k niektorým menším obciam. Určite by som nechcel paušalizovať, ale v niektorých obciach naozaj to vedomie o zákonnosti a zákone je úplne minimálne aj u starostu, aj u poslancov a teda tam je práca prokuratúry nesmierne potrebná, keď upozorňuje na nezákonnosť, či už schválených všeobecne záväzných nariadení, alebo postupov orgánov samosprávy obcí. Dokonca sa priznám, že v prostredí v ktorom sa pohybujem, to je prostredie niektorých aktívnejších komunálnych poslancov, alebo aktivistov združených napríklad v Združení občanov miest a obcí Slovenska ZMOS sa objavujú aj názory, že je možno škoda, že prokuratúra nemá silnejšie pozície voči samosprávam, že keby dokázala priamo zjednať nápravu evidentných nezákonnosti a tak možno že by to bolo lepšie, ale teda také zákonné nastavenia, asi by nebolo správne keby prokuratúra automaticky mohla meniť rozhodnutia samosprávy. Na to máme pochopiteľne súdy.
Zazneli tu zo strany kolegýň, ktoré vystupovali v tej prvej časti rozpravy výhrady, ktoré sa týkajú činnosti prokuratúry, napádania všeobecne záväzných nariadení, protestami povedzme na základe iniciatívy zo strany niektorých občianskych združení, hovorila o tom pani poslankyňa Vaľová, pani poslankyňa Remišová myslím a spomenula, že v Bratislave v Starom Meste bolo na základe protestu prokuratúry a potom následne aj rozhodnutia súdu, zrušené všeobecné záväzné nariadenie o pravidlách času predaja v obchode a prevádzke služieb. A teda to je iný aspekt toho problému a naozaj zo strany samospráv tentokrát niekedy vnímaná činnosť prokuratúry ako až možno prehľadne aktívna a zasahujúca do kompetencii samosprávy, ale ... by som sa skôr zastal prokuratúry, pretože napríklad tie pravidlá času predaja sú vecou toho ako je to nastavené v zákone a pokiaľ máme pocit, že bola by vhodnejšia iná úprava, ktorá by samosprávam dávala väčšie možnosti upravovať povedzme túto problematiku, tak potom skôr by sme mali uvažovať o zmene legislatívy, než vyčítať prokuratúre, že napáda takéto všeobecné záväzné nariadenia a napokon v tomto prípade dávam prokuratúre za pravdu aj súdu, vrátane odvolacieho súdu.
Ale napriek tomu aj ja evidujem niektoré aktivity prokuratúry, ktoré sa mi zdajú trošku za hranou. Zo starších prípadov by som si spomenul, keď sme tu riešili teraz komunizmus a fašizmus, v Starom Meste bolo prijaté všeobecné záväzné nariadenie, ktoré sa týkalo pouličných aktivít a teda v nejakej staršej verzii bolo v rámci pouličných aktivít zakázané aktivity, ktoré propagovali fašizmus. My sme tam doplnili, že keď fašizmus, tak aj komunizmus. Prokuratúra napadla to nové všeobecné záväzné nariadenie a napadla tam viacej vecí samozrejme, ale jedna z veci, ktoré vyčítala tomu nariadeniu je, že ako tam môžeme zakazovať propagáciu komunizmu a vôbec nevadilo, že tam bola zakázaná propagácia fašizmu. Čiže ja by som sa naozaj prihováral za rovnaký meter, veď už to tu opakovane zaznelo, ale to sa mi vlastne pripomenulo v rámci tejto debaty.
Alebo ďalší príklad. Bratislava schválila všeobecné záväzné nariadenie o používaní pyrotechnických výrobkov a prokuratúra napadla toto všeobecné záväzné nariadenie protestom. A ten protest vychádzal z toho, že vo všeobecnom záväznom nariadení boli nejaké definície, ktoré boli prebraté zo zákona. To z hľadiska legislatívnej techniky je vnímané tak, že ak je niečo v zákone, tak to nemá byť vo všeobecne záväznom nariadení priamo prepísané. Ale to možno nechám možno na inú debatu, či je to dobré, lebo potom z hľadiska adresátov tej právnej normy, teda keď si prečítam to všeobecné záväzné nariadenie a je tam iba to, čo nie je v tom zákone, tak to môže byť nezrozumiteľné a myslím si, že zrozumiteľnosť právnych predpisov je rovnako dôležitým kritériom, než nejaká legislatívna teoretická čistota. Problém je, že toto bežne robí prokuratúra, keď napadne protestom nejaké všeobecné záväzné nariadenie, tak vyčíta aj túto vec, že sa prepisuje zo zákona. V tomto prípade to však bol úplne jediný dôvod podania protestu. Čiže prokuratúra vyčítala, že mesto Bratislava vo svojom všeobecne záväznom nariadení prepísala definíciu, ktorá je v zákone. A keby aspoň, že tá definícia bola v rozpore so zákonom, ale tá definícia bola presne taká ako v zákone. Akurát prokuratúra upozornila, že niekedy v budúcnosti by mohlo dôjsť k zmene zákona a následne potom by sa potom tá definícia, ktorá bola prebratá do všeobecne záväzného nariadenia mohla dostať do rozporu so zákonom. Síce nie je v rozpore, ale mohla by sa v budúcnosti. Podľa mňa je to zjavná blbosť, odmietlo to mestské zastupiteľstvo tento protest a teda ako som informovaný nebude v tejto veci ďalej konané a teda by som sa vcelku zabavil, keby toto chcela prokuratúra žalovať, lebo si myslím, že je to nežalovateľné. Ale problém je, že na prokuratúre si museli naštudovať to všeobecné záväzné nariadenie, niekto musel vypracovať ten protest, poslali ho na magistrát. Na magistráte to musel niekto spracovať, muselo sa k tomu vyjadriť vecné príslušné oddelenie, muselo sa k tomu vyjadriť právne oddelenie, muselo sa k tomu vyjadriť organizačné oddelenie, namnožili to, prerokovali na komisiách, prerokovali to na mestskej rade, distribuovali to ako materiály. Desiatky hodín pracovného času kvôli úplnému nezmyslu.
No a k tomu domácemu násiliu my už asi veľa času neostane. Tak by som chcel tiež ako niektorí predrečníci oceniť záujem a teda na mňa to pôsobí ako úprimný záujem pána generálneho prokurátora o túto tému. Pokiaľ ide o tú legálnu definíciu domáceho násilia, tak vnímam to skôr ako vec takú na vykazovanie a teda aby sme mali prehľad o tom, koľko domáceho násilia sa dialo, trestné činnosti súvisiace s domácim násilím, než že by to bol nejaký reálny problém, ale áno, však prehľad je dôležite mať a myslím si, že ak nie na ministerstve spravodlivosti alebo kde, tak myslím že v radoch opozičných poslancov prinajmenšom by ste mohli byť vypočutý a teda vyzerá to tak, že by sme sa mohli sa aj podujať, ak by bolo potrebné nejakú zmenu zákona iniciovať alebo spoluiniciovať, však ale tak asi by to malo spraviť ministerstvo.
A teda asi posledná vec, ku ktorej sa stihnem vyjadriť je tá bagatelizácia, na ktorú upozorňujete, ale tam by mňa zaujímalo, že čo robí prokuratúra. Lebo keď sa mimovládne organizácie alebo odborníci sťažujú, že podnety na trestnú činnosť, ktorá súvisí s domácim násilím sú zo strany polície
===== ... spraviť ministerstvo a teda asi posledná vec, ku ktorej sa stihnem vyjadriť, je tá bagatelizácia, na ktorú upozorňujete, ale tam by ma zaujímalo, že čo robí prokuratúra, lebo keď sa mimovládne organizácie alebo odborníci sťažujú, že podnety na trestnú činnosť, ktorá, ktorá súvisí s domácim násilím, sú zo strany polície bagatelizované, tak to chápem, ale teda myslím, že prokuratúra má nejaké nástroje, aby s tým niečo robila. Ďakujem.
20. 6. 2017 18:43:45 - 18:53:48 18. schôdza NR SR - 6.deň - B. popoludní Tlač 556 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážený pán generálny prokurátor, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, rád by som sa vyjadril k správe pána generálneho prokurátora k veciam, o ktorých som diskutoval aj na zasadnutí ústavnoprávneho výboru a neviem na čo všetko mi vyjde čas, ale v zásade by som rád povedal pár slov o dohľade prokuratúry nad zákonnosťou činnosti orgánov verejnej správy a pár slov k domácemu násiliu. K tomu ďalšiemu neviem, či sa dostanem.
Pokiaľ ide o dohľad prokuratúry nad zákonnosťou činnosti orgánov verejnej správy a zaujíma ma predovšetkým tá časť, ktorá sa týka činnosti samospráv, pretože je to obrovské more práce aj pre prokuratúru a teda najmä vo vzťahu k niektorým menším obciam. Určite by som nechcel paušalizovať, ale v niektorých obciach naozaj to vedomie o zákonnosti a zákone je úplne minimálne aj u starostu, aj u poslancov a teda tam je práca prokuratúry nesmierne potrebná, keď upozorňuje na nezákonnosť, či už schválených všeobecne záväzných nariadení, alebo postupov orgánov samosprávy obcí. Dokonca sa priznám, že v prostredí v ktorom sa pohybujem, to je prostredie niektorých aktívnejších komunálnych poslancov, alebo aktivistov združených napríklad v Združení občanov miest a obcí Slovenska ZMOS sa objavujú aj názory, že je možno škoda, že prokuratúra nemá silnejšie pozície voči samosprávam, že keby dokázala priamo zjednať nápravu evidentných nezákonnosti a tak možno že by to bolo lepšie, ale teda také zákonné nastavenia, asi by nebolo správne keby prokuratúra automaticky mohla meniť rozhodnutia samosprávy. Na to máme pochopiteľne súdy.
Zazneli tu zo strany kolegýň, ktoré vystupovali v tej prvej časti rozpravy výhrady, ktoré sa týkajú činnosti prokuratúry, napádania všeobecne záväzných nariadení, protestami povedzme na základe iniciatívy zo strany niektorých občianskych združení, hovorila o tom pani poslankyňa Vaľová, pani poslankyňa Remišová myslím a spomenula, že v Bratislave v Starom Meste bolo na základe protestu prokuratúry a potom následne aj rozhodnutia súdu, zrušené všeobecné záväzné nariadenie o pravidlách času predaja v obchode a prevádzke služieb. A teda to je iný aspekt toho problému a naozaj zo strany samospráv tentokrát niekedy vnímaná činnosť prokuratúry ako až možno prehľadne aktívna a zasahujúca do kompetencii samosprávy, ale ... by som sa skôr zastal prokuratúry, pretože napríklad tie pravidlá času predaja sú vecou toho ako je to nastavené v zákone a pokiaľ máme pocit, že bola by vhodnejšia iná úprava, ktorá by samosprávam dávala väčšie možnosti upravovať povedzme túto problematiku, tak potom skôr by sme mali uvažovať o zmene legislatívy, než vyčítať prokuratúre, že napáda takéto všeobecné záväzné nariadenia a napokon v tomto prípade dávam prokuratúre za pravdu aj súdu, vrátane odvolacieho súdu.
Ale napriek tomu aj ja evidujem niektoré aktivity prokuratúry, ktoré sa mi zdajú trošku za hranou. Zo starších prípadov by som si spomenul, keď sme tu riešili teraz komunizmus a fašizmus, v Starom Meste bolo prijaté všeobecné záväzné nariadenie, ktoré sa týkalo pouličných aktivít a teda v nejakej staršej verzii bolo v rámci pouličných aktivít zakázané aktivity, ktoré propagovali fašizmus. My sme tam doplnili, že keď fašizmus, tak aj komunizmus. Prokuratúra napadla to nové všeobecné záväzné nariadenie a napadla tam viacej vecí samozrejme, ale jedna z veci, ktoré vyčítala tomu nariadeniu je, že ako tam môžeme zakazovať propagáciu komunizmu a vôbec nevadilo, že tam bola zakázaná propagácia fašizmu. Čiže ja by som sa naozaj prihováral za rovnaký meter, veď už to tu opakovane zaznelo, ale to sa mi vlastne pripomenulo v rámci tejto debaty.
Alebo ďalší príklad. Bratislava schválila všeobecné záväzné nariadenie o používaní pyrotechnických výrobkov a prokuratúra napadla toto všeobecné záväzné nariadenie protestom. A ten protest vychádzal z toho, že vo všeobecnom záväznom nariadení boli nejaké definície, ktoré boli prebraté zo zákona. To z hľadiska legislatívnej techniky je vnímané tak, že ak je niečo v zákone, tak to nemá byť vo všeobecne záväznom nariadení priamo prepísané. Ale to možno nechám možno na inú debatu, či je to dobré, lebo potom z hľadiska adresátov tej právnej normy, teda keď si prečítam to všeobecné záväzné nariadenie a je tam iba to, čo nie je v tom zákone, tak to môže byť nezrozumiteľné a myslím si, že zrozumiteľnosť právnych predpisov je rovnako dôležitým kritériom, než nejaká legislatívna teoretická čistota. Problém je, že toto bežne robí prokuratúra, keď napadne protestom nejaké všeobecné záväzné nariadenie, tak vyčíta aj túto vec, že sa prepisuje zo zákona. V tomto prípade to však bol úplne jediný dôvod podania protestu. Čiže prokuratúra vyčítala, že mesto Bratislava vo svojom všeobecne záväznom nariadení prepísala definíciu, ktorá je v zákone. A keby aspoň, že tá definícia bola v rozpore so zákonom, ale tá definícia bola presne taká ako v zákone. Akurát prokuratúra upozornila, že niekedy v budúcnosti by mohlo dôjsť k zmene zákona a následne potom by sa potom tá definícia, ktorá bola prebratá do všeobecne záväzného nariadenia mohla dostať do rozporu so zákonom. Síce nie je v rozpore, ale mohla by sa v budúcnosti. Podľa mňa je to zjavná blbosť, odmietlo to mestské zastupiteľstvo tento protest a teda ako som informovaný nebude v tejto veci ďalej konané a teda by som sa vcelku zabavil, keby toto chcela prokuratúra žalovať, lebo si myslím, že je to nežalovateľné. Ale problém je, že na prokuratúre si museli naštudovať to všeobecné záväzné nariadenie, niekto musel vypracovať ten protest, poslali ho na magistrát. Na magistráte to musel niekto spracovať, muselo sa k tomu vyjadriť vecné príslušné oddelenie, muselo sa k tomu vyjadriť právne oddelenie, muselo sa k tomu vyjadriť organizačné oddelenie, namnožili to, prerokovali na komisiách, prerokovali to na mestskej rade, distribuovali to ako materiály. Desiatky hodín pracovného času kvôli úplnému nezmyslu.
No a k tomu domácemu násiliu my už asi veľa času neostane. Tak by som chcel tiež ako niektorí predrečníci oceniť záujem a teda na mňa to pôsobí ako úprimný záujem pána generálneho prokurátora o túto tému. Pokiaľ ide o tú legálnu definíciu domáceho násilia, tak vnímam to skôr ako vec takú na vykazovanie a teda aby sme mali prehľad o tom, koľko domáceho násilia sa dialo, trestné činnosti súvisiace s domácim násilím, než že by to bol nejaký reálny problém, ale áno, však prehľad je dôležite mať a myslím si, že ak nie na ministerstve spravodlivosti alebo kde, tak myslím že v radoch opozičných poslancov prinajmenšom by ste mohli byť vypočutý a teda vyzerá to tak, že by sme sa mohli sa aj podujať, ak by bolo potrebné nejakú zmenu zákona iniciovať alebo spoluiniciovať, však ale tak asi by to malo spraviť ministerstvo.
A teda asi posledná vec, ku ktorej sa stihnem vyjadriť je tá bagatelizácia, na ktorú upozorňujete, ale tam by mňa zaujímalo, že čo robí prokuratúra. Lebo keď sa mimovládne organizácie alebo odborníci sťažujú, že podnety na trestnú činnosť, ktorá súvisí s domácim násilím sú zo strany polície
===== ... spraviť ministerstvo a teda asi posledná vec, ku ktorej sa stihnem vyjadriť, je tá bagatelizácia, na ktorú upozorňujete, ale tam by ma zaujímalo, že čo robí prokuratúra, lebo keď sa mimovládne organizácie alebo odborníci sťažujú, že podnety na trestnú činnosť, ktorá, ktorá súvisí s domácim násilím, sú zo strany polície bagatelizované, tak to chápem, ale teda myslím, že prokuratúra má nejaké nástroje, aby s tým niečo robila. Ďakujem.
20. 6. 2017 18:43:45 - 18:53:48 18. schôdza NR SR - 6.deň - B. popoludní Tlač 556 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážený pán generálny prokurátor, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, rád by som sa vyjadril k správe pána generálneho prokurátora k veciam, o ktorých som diskutoval aj na zasadnutí ústavnoprávneho výboru a neviem na čo všetko mi vyjde čas, ale v zásade by som rád povedal pár slov o dohľade prokuratúry nad zákonnosťou činnosti orgánov verejnej správy a pár slov k domácemu násiliu. K tomu ďalšiemu neviem, či sa dostanem.
Pokiaľ ide o dohľad prokuratúry nad zákonnosťou činnosti orgánov verejnej správy a zaujíma ma predovšetkým tá časť, ktorá sa týka činnosti samospráv, pretože je to obrovské more práce aj pre prokuratúru a teda najmä vo vzťahu k niektorým menším obciam. Určite by som nechcel paušalizovať, ale v niektorých obciach naozaj to vedomie o zákonnosti a zákone je úplne minimálne aj u starostu, aj u poslancov a teda tam je práca prokuratúry nesmierne potrebná, keď upozorňuje na nezákonnosť, či už schválených všeobecne záväzných nariadení, alebo postupov orgánov samosprávy obcí. Dokonca sa priznám, že v prostredí v ktorom sa pohybujem, to je prostredie niektorých aktívnejších komunálnych poslancov, alebo aktivistov združených napríklad v Združení občanov miest a obcí Slovenska ZMOS sa objavujú aj názory, že je možno škoda, že prokuratúra nemá silnejšie pozície voči samosprávam, že keby dokázala priamo zjednať nápravu evidentných nezákonnosti a tak možno že by to bolo lepšie, ale teda také zákonné nastavenia, asi by nebolo správne keby prokuratúra automaticky mohla meniť rozhodnutia samosprávy. Na to máme pochopiteľne súdy.
Zazneli tu zo strany kolegýň, ktoré vystupovali v tej prvej časti rozpravy výhrady, ktoré sa týkajú činnosti prokuratúry, napádania všeobecne záväzných nariadení, protestami povedzme na základe iniciatívy zo strany niektorých občianskych združení, hovorila o tom pani poslankyňa Vaľová, pani poslankyňa Remišová myslím a spomenula, že v Bratislave v Starom Meste bolo na základe protestu prokuratúry a potom následne aj rozhodnutia súdu, zrušené všeobecné záväzné nariadenie o pravidlách času predaja v obchode a prevádzke služieb. A teda to je iný aspekt toho problému a naozaj zo strany samospráv tentokrát niekedy vnímaná činnosť prokuratúry ako až možno prehľadne aktívna a zasahujúca do kompetencii samosprávy, ale ... by som sa skôr zastal prokuratúry, pretože napríklad tie pravidlá času predaja sú vecou toho ako je to nastavené v zákone a pokiaľ máme pocit, že bola by vhodnejšia iná úprava, ktorá by samosprávam dávala väčšie možnosti upravovať povedzme túto problematiku, tak potom skôr by sme mali uvažovať o zmene legislatívy, než vyčítať prokuratúre, že napáda takéto všeobecné záväzné nariadenia a napokon v tomto prípade dávam prokuratúre za pravdu aj súdu, vrátane odvolacieho súdu.
Ale napriek tomu aj ja evidujem niektoré aktivity prokuratúry, ktoré sa mi zdajú trošku za hranou. Zo starších prípadov by som si spomenul, keď sme tu riešili teraz komunizmus a fašizmus, v Starom Meste bolo prijaté všeobecné záväzné nariadenie, ktoré sa týkalo pouličných aktivít a teda v nejakej staršej verzii bolo v rámci pouličných aktivít zakázané aktivity, ktoré propagovali fašizmus. My sme tam doplnili, že keď fašizmus, tak aj komunizmus. Prokuratúra napadla to nové všeobecné záväzné nariadenie a napadla tam viacej vecí samozrejme, ale jedna z veci, ktoré vyčítala tomu nariadeniu je, že ako tam môžeme zakazovať propagáciu komunizmu a vôbec nevadilo, že tam bola zakázaná propagácia fašizmu. Čiže ja by som sa naozaj prihováral za rovnaký meter, veď už to tu opakovane zaznelo, ale to sa mi vlastne pripomenulo v rámci tejto debaty.
Alebo ďalší príklad. Bratislava schválila všeobecné záväzné nariadenie o používaní pyrotechnických výrobkov a prokuratúra napadla toto všeobecné záväzné nariadenie protestom. A ten protest vychádzal z toho, že vo všeobecnom záväznom nariadení boli nejaké definície, ktoré boli prebraté zo zákona. To z hľadiska legislatívnej techniky je vnímané tak, že ak je niečo v zákone, tak to nemá byť vo všeobecne záväznom nariadení priamo prepísané. Ale to možno nechám možno na inú debatu, či je to dobré, lebo potom z hľadiska adresátov tej právnej normy, teda keď si prečítam to všeobecné záväzné nariadenie a je tam iba to, čo nie je v tom zákone, tak to môže byť nezrozumiteľné a myslím si, že zrozumiteľnosť právnych predpisov je rovnako dôležitým kritériom, než nejaká legislatívna teoretická čistota. Problém je, že toto bežne robí prokuratúra, keď napadne protestom nejaké všeobecné záväzné nariadenie, tak vyčíta aj túto vec, že sa prepisuje zo zákona. V tomto prípade to však bol úplne jediný dôvod podania protestu. Čiže prokuratúra vyčítala, že mesto Bratislava vo svojom všeobecne záväznom nariadení prepísala definíciu, ktorá je v zákone. A keby aspoň, že tá definícia bola v rozpore so zákonom, ale tá definícia bola presne taká ako v zákone. Akurát prokuratúra upozornila, že niekedy v budúcnosti by mohlo dôjsť k zmene zákona a následne potom by sa potom tá definícia, ktorá bola prebratá do všeobecne záväzného nariadenia mohla dostať do rozporu so zákonom. Síce nie je v rozpore, ale mohla by sa v budúcnosti. Podľa mňa je to zjavná blbosť, odmietlo to mestské zastupiteľstvo tento protest a teda ako som informovaný nebude v tejto veci ďalej konané a teda by som sa vcelku zabavil, keby toto chcela prokuratúra žalovať, lebo si myslím, že je to nežalovateľné. Ale problém je, že na prokuratúre si museli naštudovať to všeobecné záväzné nariadenie, niekto musel vypracovať ten protest, poslali ho na magistrát. Na magistráte to musel niekto spracovať, muselo sa k tomu vyjadriť vecné príslušné oddelenie, muselo sa k tomu vyjadriť právne oddelenie, muselo sa k tomu vyjadriť organizačné oddelenie, namnožili to, prerokovali na komisiách, prerokovali to na mestskej rade, distribuovali to ako materiály. Desiatky hodín pracovného času kvôli úplnému nezmyslu.
No a k tomu domácemu násiliu my už asi veľa času neostane. Tak by som chcel tiež ako niektorí predrečníci oceniť záujem a teda na mňa to pôsobí ako úprimný záujem pána generálneho prokurátora o túto tému. Pokiaľ ide o tú legálnu definíciu domáceho násilia, tak vnímam to skôr ako vec takú na vykazovanie a teda aby sme mali prehľad o tom, koľko domáceho násilia sa dialo, trestné činnosti súvisiace s domácim násilím, než že by to bol nejaký reálny problém, ale áno, však prehľad je dôležite mať a myslím si, že ak nie na ministerstve spravodlivosti alebo kde, tak myslím že v radoch opozičných poslancov prinajmenšom by ste mohli byť vypočutý a teda vyzerá to tak, že by sme sa mohli sa aj podujať, ak by bolo potrebné nejakú zmenu zákona iniciovať alebo spoluiniciovať, však ale tak asi by to malo spraviť ministerstvo.
A teda asi posledná vec, ku ktorej sa stihnem vyjadriť je tá bagatelizácia, na ktorú upozorňujete, ale tam by mňa zaujímalo, že čo robí prokuratúra. Lebo keď sa mimovládne organizácie alebo odborníci sťažujú, že podnety na trestnú činnosť, ktorá súvisí s domácim násilím sú zo strany polície
===== ... spraviť ministerstvo a teda asi posledná vec, ku ktorej sa stihnem vyjadriť, je tá bagatelizácia, na ktorú upozorňujete, ale tam by ma zaujímalo, že čo robí prokuratúra, lebo keď sa mimovládne organizácie alebo odborníci sťažujú, že podnety na trestnú činnosť, ktorá, ktorá súvisí s domácim násilím, sú zo strany polície bagatelizované, tak to chápem, ale teda myslím, že prokuratúra má nejaké nástroje, aby s tým niečo robila. Ďakujem.
20. 6. 2017 18:43:45 - 18:53:48 18. schôdza NR SR - 6.deň - B. popoludní Tlač 556 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážený pán generálny prokurátor, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, rád by som sa vyjadril k správe pána generálneho prokurátora k veciam, o ktorých som diskutoval aj na zasadnutí ústavnoprávneho výboru a neviem na čo všetko mi vyjde čas, ale v zásade by som rád povedal pár slov o dohľade prokuratúry nad zákonnosťou činnosti orgánov verejnej správy a pár slov k domácemu násiliu. K tomu ďalšiemu neviem, či sa dostanem.
Pokiaľ ide o dohľad prokuratúry nad zákonnosťou činnosti orgánov verejnej správy a zaujíma ma predovšetkým tá časť, ktorá sa týka činnosti samospráv, pretože je to obrovské more práce aj pre prokuratúru a teda najmä vo vzťahu k niektorým menším obciam. Určite by som nechcel paušalizovať, ale v niektorých obciach naozaj to vedomie o zákonnosti a zákone je úplne minimálne aj u starostu, aj u poslancov a teda tam je práca prokuratúry nesmierne potrebná, keď upozorňuje na nezákonnosť, či už schválených všeobecne záväzných nariadení, alebo postupov orgánov samosprávy obcí. Dokonca sa priznám, že v prostredí v ktorom sa pohybujem, to je prostredie niektorých aktívnejších komunálnych poslancov, alebo aktivistov združených napríklad v Združení občanov miest a obcí Slovenska ZMOS sa objavujú aj názory, že je možno škoda, že prokuratúra nemá silnejšie pozície voči samosprávam, že keby dokázala priamo zjednať nápravu evidentných nezákonnosti a tak možno že by to bolo lepšie, ale teda také zákonné nastavenia, asi by nebolo správne keby prokuratúra automaticky mohla meniť rozhodnutia samosprávy. Na to máme pochopiteľne súdy.
Zazneli tu zo strany kolegýň, ktoré vystupovali v tej prvej časti rozpravy výhrady, ktoré sa týkajú činnosti prokuratúry, napádania všeobecne záväzných nariadení, protestami povedzme na základe iniciatívy zo strany niektorých občianskych združení, hovorila o tom pani poslankyňa Vaľová, pani poslankyňa Remišová myslím a spomenula, že v Bratislave v Starom Meste bolo na základe protestu prokuratúry a potom následne aj rozhodnutia súdu, zrušené všeobecné záväzné nariadenie o pravidlách času predaja v obchode a prevádzke služieb. A teda to je iný aspekt toho problému a naozaj zo strany samospráv tentokrát niekedy vnímaná činnosť prokuratúry ako až možno prehľadne aktívna a zasahujúca do kompetencii samosprávy, ale ... by som sa skôr zastal prokuratúry, pretože napríklad tie pravidlá času predaja sú vecou toho ako je to nastavené v zákone a pokiaľ máme pocit, že bola by vhodnejšia iná úprava, ktorá by samosprávam dávala väčšie možnosti upravovať povedzme túto problematiku, tak potom skôr by sme mali uvažovať o zmene legislatívy, než vyčítať prokuratúre, že napáda takéto všeobecné záväzné nariadenia a napokon v tomto prípade dávam prokuratúre za pravdu aj súdu, vrátane odvolacieho súdu.
Ale napriek tomu aj ja evidujem niektoré aktivity prokuratúry, ktoré sa mi zdajú trošku za hranou. Zo starších prípadov by som si spomenul, keď sme tu riešili teraz komunizmus a fašizmus, v Starom Meste bolo prijaté všeobecné záväzné nariadenie, ktoré sa týkalo pouličných aktivít a teda v nejakej staršej verzii bolo v rámci pouličných aktivít zakázané aktivity, ktoré propagovali fašizmus. My sme tam doplnili, že keď fašizmus, tak aj komunizmus. Prokuratúra napadla to nové všeobecné záväzné nariadenie a napadla tam viacej vecí samozrejme, ale jedna z veci, ktoré vyčítala tomu nariadeniu je, že ako tam môžeme zakazovať propagáciu komunizmu a vôbec nevadilo, že tam bola zakázaná propagácia fašizmu. Čiže ja by som sa naozaj prihováral za rovnaký meter, veď už to tu opakovane zaznelo, ale to sa mi vlastne pripomenulo v rámci tejto debaty.
Alebo ďalší príklad. Bratislava schválila všeobecné záväzné nariadenie o používaní pyrotechnických výrobkov a prokuratúra napadla toto všeobecné záväzné nariadenie protestom. A ten protest vychádzal z toho, že vo všeobecnom záväznom nariadení boli nejaké definície, ktoré boli prebraté zo zákona. To z hľadiska legislatívnej techniky je vnímané tak, že ak je niečo v zákone, tak to nemá byť vo všeobecne záväznom nariadení priamo prepísané. Ale to možno nechám možno na inú debatu, či je to dobré, lebo potom z hľadiska adresátov tej právnej normy, teda keď si prečítam to všeobecné záväzné nariadenie a je tam iba to, čo nie je v tom zákone, tak to môže byť nezrozumiteľné a myslím si, že zrozumiteľnosť právnych predpisov je rovnako dôležitým kritériom, než nejaká legislatívna teoretická čistota. Problém je, že toto bežne robí prokuratúra, keď napadne protestom nejaké všeobecné záväzné nariadenie, tak vyčíta aj túto vec, že sa prepisuje zo zákona. V tomto prípade to však bol úplne jediný dôvod podania protestu. Čiže prokuratúra vyčítala, že mesto Bratislava vo svojom všeobecne záväznom nariadení prepísala definíciu, ktorá je v zákone. A keby aspoň, že tá definícia bola v rozpore so zákonom, ale tá definícia bola presne taká ako v zákone. Akurát prokuratúra upozornila, že niekedy v budúcnosti by mohlo dôjsť k zmene zákona a následne potom by sa potom tá definícia, ktorá bola prebratá do všeobecne záväzného nariadenia mohla dostať do rozporu so zákonom. Síce nie je v rozpore, ale mohla by sa v budúcnosti. Podľa mňa je to zjavná blbosť, odmietlo to mestské zastupiteľstvo tento protest a teda ako som informovaný nebude v tejto veci ďalej konané a teda by som sa vcelku zabavil, keby toto chcela prokuratúra žalovať, lebo si myslím, že je to nežalovateľné. Ale problém je, že na prokuratúre si museli naštudovať to všeobecné záväzné nariadenie, niekto musel vypracovať ten protest, poslali ho na magistrát. Na magistráte to musel niekto spracovať, muselo sa k tomu vyjadriť vecné príslušné oddelenie, muselo sa k tomu vyjadriť právne oddelenie, muselo sa k tomu vyjadriť organizačné oddelenie, namnožili to, prerokovali na komisiách, prerokovali to na mestskej rade, distribuovali to ako materiály. Desiatky hodín pracovného času kvôli úplnému nezmyslu.
No a k tomu domácemu násiliu my už asi veľa času neostane. Tak by som chcel tiež ako niektorí predrečníci oceniť záujem a teda na mňa to pôsobí ako úprimný záujem pána generálneho prokurátora o túto tému. Pokiaľ ide o tú legálnu definíciu domáceho násilia, tak vnímam to skôr ako vec takú na vykazovanie a teda aby sme mali prehľad o tom, koľko domáceho násilia sa dialo, trestné činnosti súvisiace s domácim násilím, než že by to bol nejaký reálny problém, ale áno, však prehľad je dôležite mať a myslím si, že ak nie na ministerstve spravodlivosti alebo kde, tak myslím že v radoch opozičných poslancov prinajmenšom by ste mohli byť vypočutý a teda vyzerá to tak, že by sme sa mohli sa aj podujať, ak by bolo potrebné nejakú zmenu zákona iniciovať alebo spoluiniciovať, však ale tak asi by to malo spraviť ministerstvo.
A teda asi posledná vec, ku ktorej sa stihnem vyjadriť je tá bagatelizácia, na ktorú upozorňujete, ale tam by mňa zaujímalo, že čo robí prokuratúra. Lebo keď sa mimovládne organizácie alebo odborníci sťažujú, že podnety na trestnú činnosť, ktorá súvisí s domácim násilím sú zo strany polície
===== ... spraviť ministerstvo a teda asi posledná vec, ku ktorej sa stihnem vyjadriť, je tá bagatelizácia, na ktorú upozorňujete, ale tam by ma zaujímalo, že čo robí prokuratúra, lebo keď sa mimovládne organizácie alebo odborníci sťažujú, že podnety na trestnú činnosť, ktorá, ktorá súvisí s domácim násilím, sú zo strany polície bagatelizované, tak to chápem, ale teda myslím, že prokuratúra má nejaké nástroje, aby s tým niečo robila. Ďakujem.
19. 6. 2017 18:31:48 - 18:40:32 18. schôdza NR SR - 5.deň - B. popoludní Tlač 547, 566 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
54.
Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia. A chcem na úvod ubezpečiť pána ministra, že ho nebudem kritizovať aj za výšku rozpočtu, aj za to, že chýbajú peniaze v niektorých rezortoch. A na úvod prekvapivo možno začnem pochvalou, pretože vláda konečne po dvoch predchádzajúcich rokoch dodržala rozpočtovaný cieľ deficitu verejných financií, ktorý v minulom roku dosiahol necelých 1,7 % HDP, respektíve 1,36 mld. eur, teda o 0,25-percentuálneho bodu, respektíve 195 mil. eur menej, ako sa vláda zaviazala v rozpočte. A to je nesporne pozitívne a zaslúži si pochvalu.
Avšak znova zatíname rozpočtovú sekeru a navyše v takom rozsahu a v časoch priaznivých externých podmienok a pozitívnych rozpočtových vplyvov. A ak napriek tomu zatíname znova rozpočtovú sekeru, aj keď menšiu ako v minulosti, tak to možno považovať opäť za premárnenú šancu, za nezodpovedné do budúcnosti voči daňovníkom a celkovo ekonomicky škodlivé.
Tie mimoriadne priaznivé vonkajšie okolnosti, ktoré sa udiali bez nejakého evidentného úsilia vlády, v minulom roku sa napríklad zvýšili verejné príjmy daňové a odvodové z dôvodu vysokého a vyššieho, ako bol očakávaný rozpočtovaný ekonomický rast a zároveň sa aj ušetrili výdavky kvôli nízkym úrokovým sadzbám, čím sa znížili náklady na správu dlhu a nízkej inflácii, čo má napríklad súvis so sociálnymi dávkami, ktoré sú naviazané na valorizáciu.
Takýto výsledok hospodárenia Slovenskej republiky je možno pozitívny vo vzťahu k nejakým priemerným číslam v rámci Európskej únie, ale keď sa porovnáme s inými krajinami, tak tie rezervy sú tam značné. Napríklad v takom Bulharsku v minulom roku mali vyrovnaný rozpočet, v Česku prebytok hospodárenia a verejnej správy 0,6 % hrubého domáceho produktu, dokonca v Grécku bol prebytok 0,7 % HDP. Grécko v roku 2015 malo deficit na úrovni takmer 6 percent.
Nižší ako rozpočtovaný deficit verejnej správy nebol dosiahnutý vďaka cieleným výdavkovým úsporám s dlhodobejším efektom, ale najmä vďaka už tu spomínaným vyšším daňovým príjmom, nižším výdavkom, napríklad aj z titulu nízkeho čerpania eurofondov, vďaka nepripraveným a nepredloženým výzvam a chýbajúcim žiadostiam. Ale napríklad aj vďaka lepšiemu hospodáreniu obcí, vďaka tomu, že výrazne sa znížili ich kapitálové výdavky, čím sa ale vytvára vnútorný dlh smerom do budúcnosti. Ide však všetko, tieto faktory, o dočasné vplyvy a nemožno sa na ne v budúcnosti spoliehať.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť k tomu v dokumente Hospodárenie rozpočtu verejnej správy v roku 2016 uvádza, že "riziká, ktoré aj v roku 2016 boli kompenzované vďaka pozitívnym vplyvom, z ktorých viaceré majú dočasný charakter, lepší než v rozpočte očakávaný ekonomický vývoj, dočasné nízke čerpane európskych fondov, mimoriadne príjmy z dividend a najnižšie výdavky obcí na investície od roku 2004. Rozpočtové pozitívne vplyvy vláda nepoužila na výraznejšie zvýšenie deficitu, či dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu, ani na zníženie daní a odvodov. V nemalej miere ich rozpustila v ďalších výdavkoch." Z rezerv a iných úspor totiž podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť zrealizovala hotovostné dodatočné výdavky vo výške 0,7 % HDP. Rada upozorňuje, že legislatívny rámec by bolo vhodné upraviť tak, aby sa posilnila záväznosť schváleného rozpočtu, vrátane stanovenia pravidiel pre tvorbu a použite rezerv. Najvhodnejším nástrojom sú výdavkové limity.
Verejný dlh vzrástol v absolútnom vyjadrení aj v roku 2016 a to približne o 750 mil. eur oproti predchádzajúcemu roku a len vďaka väčšiemu nárastu hrubého domáceho produktu pomer verejný dlh k HDP v minulom roku klesol z 52,5 % na necelých 52 percent. Zostal tak v prvom sankčnom pásme dlhového pravidla.
Ako upozorňuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, aj takéto zníženie relatívneho dlhu zabezpečili jednorazové zdroje, najmä z prostriedkov rozpočtu Európskej únie a mimoriadnych dividend v sume 1,2 mld. eur alebo 1,4 % HDP, bez týchto vplyvov by dlhový pomer v roku 2016 mierne narástol.
Čoraz častejšie sa z politických kruhov, najmä zo strany predstaviteľov vládnej koalície objavuje volanie po uvoľnení dlhovej brzdy kvôli investičným výdavkom. Teda investičnej alebo takzvanej investičnej výdavke z dlhovej brzdy napríklad naviazaním tých istých sankčných pásiem ústavného zákona nie na hrubý, ale na čistý verejný dlh. Takéto uvoľnenie dlhovej brzdy by bolo rozpočtovo nezodpovedné, keďže by otvorilo dvere ďalšiemu verejnému zadlžovaniu.
Zásadné výhrady vyslovuje napríklad aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá vo svojom stanovisku uvádza: "Ak by sa súčasné hranice pásiem aplikovali na úroveň čistého dlhu, dodatočný priestor by do roku 2019 predstavoval 8,6 mld. eur alebo 9,1 % HDP pri plnom využití dodatočného priestoru na výdavky a vyššej finančnej rezerve, s akou uvažuje schválený rozpočet na roky 2017 až 2019, by to mohlo znamenať zvýšenie úrovne hrubého dlhu blízko hranice 60 % HDP. Uvoľnenie dlhového pravidla by mohlo viesť k vyšším deficitom a dlhu, čo predstavuje riziko pre dosiahnutie dlhovej udržateľnosti verejných financií. Rada nepovažuje zavedenie investičnej výnimky za potrebné a vhodné."
Rozpočtovo zodpovednejšia vláda by namiesto toho mala obrátiť svoju pozornosť na také veci, ako je zavedenie výdavkových limitov na úspory a zefektívnenie verejných výdavkov spolu s redukovaním nafúknutého štátu, jeho regulačných zásahov a so systémovými výdavkovými reformami. Zároveň by sa výraznejšie priblížila k vyrovnanému alebo prebytkovému rozpočtu, alebo by ho aj dosiahla a znížila a znižovala by nielen relatívny ale aj absolútny verejný dlh a znižovala by daňové a najmä odvodové zaťaženie.
Ďakujem za pozornosť.
15. 6. 2017 19:21:51 - 19:31:55 18. schôdza NR SR - 3.deň - B. popoludní Tlač 606 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, vážené zvyšky kolegýň a kolegov, v čase, keď už parlament nezvykne zasadať, ale teraz zasadáme, lebo sa veľmi ponáhľame na dovolenky, takže rokujeme až do ôsmej, nie do siedmej. Neskončíme za tri týždne, ale za týždeň a ja som si už pôvodne myslel, že nebudem v tejto chvíli v sále, ale odchádzajúc ma zachytil hlboký pohľad pána predkladateľa Jozefa Viskupiča, tak som si vlastne uvedomil, že mal by som sa vyjadriť k tomuto návrhu zákona, keďže som aj ja komunálnym poslancom a táto problematika sa ma týka a teda okrem toho sa problematike verejnej správy a predovšetkým samosprávy dlhodobo venujem. S tou základnou myšlienku nemožno než súhlasiť. Existuje veľké množstvo obcí, v ktorých nevieme aké všeobecné záväzné opatrenia platia a čo je horšie nevedia to ani ich obyvatelia, resp. firmy, ktoré na ich území pôsobia. Vo väčších mestách alebo v mestách je už samozrejmosť, že majú svoju webovú stránku a teda mestá to majú povinné zo zákona a že na nej sú zverejnené všeobecne záväzné nariadenia, ale pri tom množstve 2900 obcí, miest a mestských častí, ktoré máme na Slovensku je naozaj problém, pretože mnohé obce nemajú vlastnú web stránku, lebo nemajú všetky povinnosť zo zákona mať vlastné webové sídlo. Aj niektoré obce, ktoré majú vlastnú web stránku, tak na nej nemajú zverejnené všeobecné záväzné nariadenia a aj niektoré obce, ktoré majú zverejnené všeobecne záväzné nariadenia ich nemajú úplné alebo ich majú vo forme, ktorá nie je prehľadná, lebo tam nie sú platné znenia všeobecných záväzných nariadení, ale sú tam povedzme, tak ako boli prijaté a potom ich novely. Nikde nie je záruka, že tie všeobecne záväzné nariadenia sú úplné aj, keď ide o právne predpisy nižšej právnej sily ako zákony, ide o všeobecne záväzné právne predpisy a všetci obyvatelia a všetky právnické osoby, na ktoré sa vzťahujú sú povinní ich dodržiavať a preto je úplne legitímna požiadavka... 
===== ... nikde nie je záruka, že že tie všeobecné záväzné nariadenia sú plné a aj keď ide o právne predpisy nižšej právnej sily ako, ako zákony ide o všeobecné záväzné právne predpisy a všetci obyvatelia, všetky právnické osoby na ktorých sa vzťahujú sú povinní ich dodržiavať a preto je úplne legitímna požiadavka, aby boli zverejnené a aby boli zverejnené prehľadne a na jednom mieste. To nad čo dávam taký malý otáznik a môžme si to potom vydiskutovať buď v druhom čítaní alebo alebo pri tom zostavovaní vlády keď sa budeme toto usilovať snažiť presadiť je, že či to má byť na nejakom štátnom webe alebo to má byť zverejnené na zverejnené na web stránkach miest a obcí. Mne by sa zdalo prirodzenejšie a viac zodpovedajúce charakteru samosprávy keby to bolo zverejnené na ich vlastných web stránkach, že by mali povinnosť v takejto prehľadnej forme to zverejňovať na vlastných web stránkach. Prakticky to v dnešnej dobe samozrejme nie je možné pri tých 2 900 obciach, z ktorých niektoré nemajú vlastné web stránky, niektoré nemajú ani obecné úrady, že majú starostu alebo starostu na čiastočný úväzok a nejakého úradníka na čiastočný úväzok alebo ani to alebo ani to nie, tak áno možno ako plán B alebo náhradné riešenie, žeby bol nejaký, nejaký centrálny register aj keď systémové riešenie by bolo a o to som tiež hovoril v rámci diskusií k poslaneckému návrhu vášho kolegu pána poslanca Fecka systémové riešenie by bola komunálna reforma a municipalizácia a teda spájanie obcí do menších celkov. Ak by sme tu mali istú municipalitu tak od tých 300 municipalít by sme mohli určte mohli vyžadovať, aby mali vlastné webové stránky a mohli by sme vyžadovať, aby tam mali zverejnené všetky všeobecne záväzné nariadenia a dokonca aj to v akej forme by mali byť.
Veci, ktoré by mali byť zverejnené, ktoré sa týkajú fungovania samospráv je nepochybne oveľa viac ako len všeobecne záväzné nariadenia, sú to napríklad materiály, ktoré idú na rokovanie zastupiteľstiev tak ako sú navrhnuté tak ako sú ako sú schválené, ktoré tiež sa nemusia dnes zverejňovať aj keď samozrejme, že v mestách aj mnohých obciach sa je už dnes praxou, že sa tie materiály zverejňujú v úplnej forme na, na webových, webových stránkach príslušných samospráv. A teda skôr je výnimkou, že poslanci dostávajú tie materiály až na poslednú chvíľu a verejnosť a sa o ich nedozvie aj keď teda keď pozerám napravo na pána spravodajcu tak aj s tým máme skúsenosti, že napríklad v Bratislave sme materiál na základe, ktorého sa malo predávať PKO za jedno euro, dostali dokonca až po začatí zasadnutia zastupiteľstva lebo teda všetko sa tak strašne na poslednú chvíľu počítalo a analyzovalo, že sa k tomu nie že verejnosť ani poslanci, poslanci nemohli dostať, takže to je možno nejaký námet na novelu a to je na otázku či, či zákon o obecnom zriadení alebo, alebo možno aj zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Oba zákony budú v dohľadnej dobe otvorené zo strany vlády, takže predpokladám že bude možnosť vyjadriť sa k nim aj v rámci pripomienkového konania. A tu by som možno na záver poukázal na nerovnaký prístup oboch ministerstiev teda ministerstva spravodlivosti, ktoré pripravuje novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám a ministerstva vnútra, ktoré pripravuje novelu zákona o obecnom zriadení. Pretože tento zákon je zákon, ktorý rieši ako zverejňovanie informácií tak činnosť samosprávy. A ministerstvo spravodlivosti vytvorilo pracovnú skupinu kde boli zástupcovia ministerstiev, štátnej správy, štátnych podnikov, mimovládnych organizácií, odborníkov a táto pracovná skupina sa niekoľkokrát stretla diskutovala o všetkých námetoch, s ktorými prišli jednotliví účastníci tej pracovnej skupiny a s ktorými v minulosti prišli povedzme aj mimovládne organizácie v rámci pripomienkových konaní, ktoré neviedli k nejakému, nejakému výsledku ale teda boli zaznamenané.
Nevedno ešte ako to dopadne a v akej podobe bude návrh predložený a po budúco týždňovej voľbe člena správnej rady súdnej rady uvidíme, že aký minister alebo ministerka to bude predkladať. Ale to je prístup, ktorý je, ktorý je korektný a keď sa ide robiť zmena tak dôležitého zákona tak by mali byť prizvaní všetci dôležití aktéri. Úplne opačný prístup si zvolil pán minister Kaliňák, ktorého teda zase zabudli sme na tú tradíciu vyzývam, aby sa vzdal funkcie ministra vnútra pretože pokiaľ je vo funkcii ministra niekto kto je podozrivý z prepojení na organizovaný zločin tak to zatieňuje všetky iné veci, o ktorých sa rokuje. Asi sa nevzdá, dobre. No tak sa vrátim, vrátim, vrátim k tomu ako jeho ministerstvo vnútra pripravovalo novelu zákona obecnom zriadení najdôležitejšieho zákona , ktorý sa týka fungovania samosprávy a o ktorom práve rokujeme. Ministerstvo vnútra za zatvorenými dverami iba s predstaviteľmi ZMOS-u pripravilo návrh novely s ktorým tiež uvidíme čo bude a ktorý minister to bude predkladať lebo aj ten tlak možno zaberie, ale neboli prizvaní žiadniiní aktéri. ZMOS je samozrejme dôležitá organizácia reprezentuje veľké množstvo samospráv ale reprezentuje predovšetkým starostov a primátorov.
Okrem ZMOS-u existuje napríklad aj Únia miest kde sú združené, združené viaceré mestá, ktorá je tiež reprezentatívna. ZMOS reprezentuje starostov a primátorov nereprezentuje poslancov zastupiteľstiev, ktorých, ktorých je mnoho, nereprezentuje občanov, ktorí, ktorí povedzme kriticky sa pozerajú na fungovanie samosprávy, nereprezentuje hlavných kontrolórov. A ja som bol medzi iniciátormi výzvy Združenia občanov miest a obcí Slovenska, my sme vyzvali pána ministra Kaliňáka, aby prizval aj ďalších aktérov samosprávy do prípravy novely zákona o obecnom zriadení. Odpoveď bola, že nie, že stačí keď ten návrh pripravia so ZMOS-om ale tak to bola iba taká zrejme piár akcia lebo sa konal snem ZMOS-u tak tam potrebovali niečo odprezentovať, že vláda sa dohodla na niečom, na niečom so ZMOSD-om. Takže sa teším keď bude pripomienkové konanie ak návrh náhodou tento návrh neprejde do druhého čítania, tak môžeme zvážiť, že ho dáme formou alebo teda kolegovia dajú formou pripomienky alebo hromadnej pripomienky. Ďakujem za pozornosť.
15. 6. 2017 19:21:51 - 19:31:55 18. schôdza NR SR - 3.deň - B. popoludní Tlač 606 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, vážené zvyšky kolegýň a kolegov, v čase, keď už parlament nezvykne zasadať, ale teraz zasadáme, lebo sa veľmi ponáhľame na dovolenky, takže rokujeme až do ôsmej, nie do siedmej. Neskončíme za tri týždne, ale za týždeň a ja som si už pôvodne myslel, že nebudem v tejto chvíli v sále, ale odchádzajúc ma zachytil hlboký pohľad pána predkladateľa Jozefa Viskupiča, tak som si vlastne uvedomil, že mal by som sa vyjadriť k tomuto návrhu zákona, keďže som aj ja komunálnym poslancom a táto problematika sa ma týka a teda okrem toho sa problematike verejnej správy a predovšetkým samosprávy dlhodobo venujem. S tou základnou myšlienku nemožno než súhlasiť. Existuje veľké množstvo obcí, v ktorých nevieme aké všeobecné záväzné opatrenia platia a čo je horšie nevedia to ani ich obyvatelia, resp. firmy, ktoré na ich území pôsobia. Vo väčších mestách alebo v mestách je už samozrejmosť, že majú svoju webovú stránku a teda mestá to majú povinné zo zákona a že na nej sú zverejnené všeobecne záväzné nariadenia, ale pri tom množstve 2900 obcí, miest a mestských častí, ktoré máme na Slovensku je naozaj problém, pretože mnohé obce nemajú vlastnú web stránku, lebo nemajú všetky povinnosť zo zákona mať vlastné webové sídlo. Aj niektoré obce, ktoré majú vlastnú web stránku, tak na nej nemajú zverejnené všeobecné záväzné nariadenia a aj niektoré obce, ktoré majú zverejnené všeobecne záväzné nariadenia ich nemajú úplné alebo ich majú vo forme, ktorá nie je prehľadná, lebo tam nie sú platné znenia všeobecných záväzných nariadení, ale sú tam povedzme, tak ako boli prijaté a potom ich novely. Nikde nie je záruka, že tie všeobecne záväzné nariadenia sú úplné aj, keď ide o právne predpisy nižšej právnej sily ako zákony, ide o všeobecne záväzné právne predpisy a všetci obyvatelia a všetky právnické osoby, na ktoré sa vzťahujú sú povinní ich dodržiavať a preto je úplne legitímna požiadavka... 
===== ... nikde nie je záruka, že že tie všeobecné záväzné nariadenia sú plné a aj keď ide o právne predpisy nižšej právnej sily ako, ako zákony ide o všeobecné záväzné právne predpisy a všetci obyvatelia, všetky právnické osoby na ktorých sa vzťahujú sú povinní ich dodržiavať a preto je úplne legitímna požiadavka, aby boli zverejnené a aby boli zverejnené prehľadne a na jednom mieste. To nad čo dávam taký malý otáznik a môžme si to potom vydiskutovať buď v druhom čítaní alebo alebo pri tom zostavovaní vlády keď sa budeme toto usilovať snažiť presadiť je, že či to má byť na nejakom štátnom webe alebo to má byť zverejnené na zverejnené na web stránkach miest a obcí. Mne by sa zdalo prirodzenejšie a viac zodpovedajúce charakteru samosprávy keby to bolo zverejnené na ich vlastných web stránkach, že by mali povinnosť v takejto prehľadnej forme to zverejňovať na vlastných web stránkach. Prakticky to v dnešnej dobe samozrejme nie je možné pri tých 2 900 obciach, z ktorých niektoré nemajú vlastné web stránky, niektoré nemajú ani obecné úrady, že majú starostu alebo starostu na čiastočný úväzok a nejakého úradníka na čiastočný úväzok alebo ani to alebo ani to nie, tak áno možno ako plán B alebo náhradné riešenie, žeby bol nejaký, nejaký centrálny register aj keď systémové riešenie by bolo a o to som tiež hovoril v rámci diskusií k poslaneckému návrhu vášho kolegu pána poslanca Fecka systémové riešenie by bola komunálna reforma a municipalizácia a teda spájanie obcí do menších celkov. Ak by sme tu mali istú municipalitu tak od tých 300 municipalít by sme mohli určte mohli vyžadovať, aby mali vlastné webové stránky a mohli by sme vyžadovať, aby tam mali zverejnené všetky všeobecne záväzné nariadenia a dokonca aj to v akej forme by mali byť.
Veci, ktoré by mali byť zverejnené, ktoré sa týkajú fungovania samospráv je nepochybne oveľa viac ako len všeobecne záväzné nariadenia, sú to napríklad materiály, ktoré idú na rokovanie zastupiteľstiev tak ako sú navrhnuté tak ako sú ako sú schválené, ktoré tiež sa nemusia dnes zverejňovať aj keď samozrejme, že v mestách aj mnohých obciach sa je už dnes praxou, že sa tie materiály zverejňujú v úplnej forme na, na webových, webových stránkach príslušných samospráv. A teda skôr je výnimkou, že poslanci dostávajú tie materiály až na poslednú chvíľu a verejnosť a sa o ich nedozvie aj keď teda keď pozerám napravo na pána spravodajcu tak aj s tým máme skúsenosti, že napríklad v Bratislave sme materiál na základe, ktorého sa malo predávať PKO za jedno euro, dostali dokonca až po začatí zasadnutia zastupiteľstva lebo teda všetko sa tak strašne na poslednú chvíľu počítalo a analyzovalo, že sa k tomu nie že verejnosť ani poslanci, poslanci nemohli dostať, takže to je možno nejaký námet na novelu a to je na otázku či, či zákon o obecnom zriadení alebo, alebo možno aj zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Oba zákony budú v dohľadnej dobe otvorené zo strany vlády, takže predpokladám že bude možnosť vyjadriť sa k nim aj v rámci pripomienkového konania. A tu by som možno na záver poukázal na nerovnaký prístup oboch ministerstiev teda ministerstva spravodlivosti, ktoré pripravuje novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám a ministerstva vnútra, ktoré pripravuje novelu zákona o obecnom zriadení. Pretože tento zákon je zákon, ktorý rieši ako zverejňovanie informácií tak činnosť samosprávy. A ministerstvo spravodlivosti vytvorilo pracovnú skupinu kde boli zástupcovia ministerstiev, štátnej správy, štátnych podnikov, mimovládnych organizácií, odborníkov a táto pracovná skupina sa niekoľkokrát stretla diskutovala o všetkých námetoch, s ktorými prišli jednotliví účastníci tej pracovnej skupiny a s ktorými v minulosti prišli povedzme aj mimovládne organizácie v rámci pripomienkových konaní, ktoré neviedli k nejakému, nejakému výsledku ale teda boli zaznamenané.
Nevedno ešte ako to dopadne a v akej podobe bude návrh predložený a po budúco týždňovej voľbe člena správnej rady súdnej rady uvidíme, že aký minister alebo ministerka to bude predkladať. Ale to je prístup, ktorý je, ktorý je korektný a keď sa ide robiť zmena tak dôležitého zákona tak by mali byť prizvaní všetci dôležití aktéri. Úplne opačný prístup si zvolil pán minister Kaliňák, ktorého teda zase zabudli sme na tú tradíciu vyzývam, aby sa vzdal funkcie ministra vnútra pretože pokiaľ je vo funkcii ministra niekto kto je podozrivý z prepojení na organizovaný zločin tak to zatieňuje všetky iné veci, o ktorých sa rokuje. Asi sa nevzdá, dobre. No tak sa vrátim, vrátim, vrátim k tomu ako jeho ministerstvo vnútra pripravovalo novelu zákona obecnom zriadení najdôležitejšieho zákona , ktorý sa týka fungovania samosprávy a o ktorom práve rokujeme. Ministerstvo vnútra za zatvorenými dverami iba s predstaviteľmi ZMOS-u pripravilo návrh novely s ktorým tiež uvidíme čo bude a ktorý minister to bude predkladať lebo aj ten tlak možno zaberie, ale neboli prizvaní žiadniiní aktéri. ZMOS je samozrejme dôležitá organizácia reprezentuje veľké množstvo samospráv ale reprezentuje predovšetkým starostov a primátorov.
Okrem ZMOS-u existuje napríklad aj Únia miest kde sú združené, združené viaceré mestá, ktorá je tiež reprezentatívna. ZMOS reprezentuje starostov a primátorov nereprezentuje poslancov zastupiteľstiev, ktorých, ktorých je mnoho, nereprezentuje občanov, ktorí, ktorí povedzme kriticky sa pozerajú na fungovanie samosprávy, nereprezentuje hlavných kontrolórov. A ja som bol medzi iniciátormi výzvy Združenia občanov miest a obcí Slovenska, my sme vyzvali pána ministra Kaliňáka, aby prizval aj ďalších aktérov samosprávy do prípravy novely zákona o obecnom zriadení. Odpoveď bola, že nie, že stačí keď ten návrh pripravia so ZMOS-om ale tak to bola iba taká zrejme piár akcia lebo sa konal snem ZMOS-u tak tam potrebovali niečo odprezentovať, že vláda sa dohodla na niečom, na niečom so ZMOSD-om. Takže sa teším keď bude pripomienkové konanie ak návrh náhodou tento návrh neprejde do druhého čítania, tak môžeme zvážiť, že ho dáme formou alebo teda kolegovia dajú formou pripomienky alebo hromadnej pripomienky. Ďakujem za pozornosť.
15. 6. 2017 19:21:51 - 19:31:55 18. schôdza NR SR - 3.deň - B. popoludní Tlač 606 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, vážené zvyšky kolegýň a kolegov, v čase, keď už parlament nezvykne zasadať, ale teraz zasadáme, lebo sa veľmi ponáhľame na dovolenky, takže rokujeme až do ôsmej, nie do siedmej. Neskončíme za tri týždne, ale za týždeň a ja som si už pôvodne myslel, že nebudem v tejto chvíli v sále, ale odchádzajúc ma zachytil hlboký pohľad pána predkladateľa Jozefa Viskupiča, tak som si vlastne uvedomil, že mal by som sa vyjadriť k tomuto návrhu zákona, keďže som aj ja komunálnym poslancom a táto problematika sa ma týka a teda okrem toho sa problematike verejnej správy a predovšetkým samosprávy dlhodobo venujem. S tou základnou myšlienku nemožno než súhlasiť. Existuje veľké množstvo obcí, v ktorých nevieme aké všeobecné záväzné opatrenia platia a čo je horšie nevedia to ani ich obyvatelia, resp. firmy, ktoré na ich území pôsobia. Vo väčších mestách alebo v mestách je už samozrejmosť, že majú svoju webovú stránku a teda mestá to majú povinné zo zákona a že na nej sú zverejnené všeobecne záväzné nariadenia, ale pri tom množstve 2900 obcí, miest a mestských častí, ktoré máme na Slovensku je naozaj problém, pretože mnohé obce nemajú vlastnú web stránku, lebo nemajú všetky povinnosť zo zákona mať vlastné webové sídlo. Aj niektoré obce, ktoré majú vlastnú web stránku, tak na nej nemajú zverejnené všeobecné záväzné nariadenia a aj niektoré obce, ktoré majú zverejnené všeobecne záväzné nariadenia ich nemajú úplné alebo ich majú vo forme, ktorá nie je prehľadná, lebo tam nie sú platné znenia všeobecných záväzných nariadení, ale sú tam povedzme, tak ako boli prijaté a potom ich novely. Nikde nie je záruka, že tie všeobecne záväzné nariadenia sú úplné aj, keď ide o právne predpisy nižšej právnej sily ako zákony, ide o všeobecne záväzné právne predpisy a všetci obyvatelia a všetky právnické osoby, na ktoré sa vzťahujú sú povinní ich dodržiavať a preto je úplne legitímna požiadavka... 
===== ... nikde nie je záruka, že že tie všeobecné záväzné nariadenia sú plné a aj keď ide o právne predpisy nižšej právnej sily ako, ako zákony ide o všeobecné záväzné právne predpisy a všetci obyvatelia, všetky právnické osoby na ktorých sa vzťahujú sú povinní ich dodržiavať a preto je úplne legitímna požiadavka, aby boli zverejnené a aby boli zverejnené prehľadne a na jednom mieste. To nad čo dávam taký malý otáznik a môžme si to potom vydiskutovať buď v druhom čítaní alebo alebo pri tom zostavovaní vlády keď sa budeme toto usilovať snažiť presadiť je, že či to má byť na nejakom štátnom webe alebo to má byť zverejnené na zverejnené na web stránkach miest a obcí. Mne by sa zdalo prirodzenejšie a viac zodpovedajúce charakteru samosprávy keby to bolo zverejnené na ich vlastných web stránkach, že by mali povinnosť v takejto prehľadnej forme to zverejňovať na vlastných web stránkach. Prakticky to v dnešnej dobe samozrejme nie je možné pri tých 2 900 obciach, z ktorých niektoré nemajú vlastné web stránky, niektoré nemajú ani obecné úrady, že majú starostu alebo starostu na čiastočný úväzok a nejakého úradníka na čiastočný úväzok alebo ani to alebo ani to nie, tak áno možno ako plán B alebo náhradné riešenie, žeby bol nejaký, nejaký centrálny register aj keď systémové riešenie by bolo a o to som tiež hovoril v rámci diskusií k poslaneckému návrhu vášho kolegu pána poslanca Fecka systémové riešenie by bola komunálna reforma a municipalizácia a teda spájanie obcí do menších celkov. Ak by sme tu mali istú municipalitu tak od tých 300 municipalít by sme mohli určte mohli vyžadovať, aby mali vlastné webové stránky a mohli by sme vyžadovať, aby tam mali zverejnené všetky všeobecne záväzné nariadenia a dokonca aj to v akej forme by mali byť.
Veci, ktoré by mali byť zverejnené, ktoré sa týkajú fungovania samospráv je nepochybne oveľa viac ako len všeobecne záväzné nariadenia, sú to napríklad materiály, ktoré idú na rokovanie zastupiteľstiev tak ako sú navrhnuté tak ako sú ako sú schválené, ktoré tiež sa nemusia dnes zverejňovať aj keď samozrejme, že v mestách aj mnohých obciach sa je už dnes praxou, že sa tie materiály zverejňujú v úplnej forme na, na webových, webových stránkach príslušných samospráv. A teda skôr je výnimkou, že poslanci dostávajú tie materiály až na poslednú chvíľu a verejnosť a sa o ich nedozvie aj keď teda keď pozerám napravo na pána spravodajcu tak aj s tým máme skúsenosti, že napríklad v Bratislave sme materiál na základe, ktorého sa malo predávať PKO za jedno euro, dostali dokonca až po začatí zasadnutia zastupiteľstva lebo teda všetko sa tak strašne na poslednú chvíľu počítalo a analyzovalo, že sa k tomu nie že verejnosť ani poslanci, poslanci nemohli dostať, takže to je možno nejaký námet na novelu a to je na otázku či, či zákon o obecnom zriadení alebo, alebo možno aj zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Oba zákony budú v dohľadnej dobe otvorené zo strany vlády, takže predpokladám že bude možnosť vyjadriť sa k nim aj v rámci pripomienkového konania. A tu by som možno na záver poukázal na nerovnaký prístup oboch ministerstiev teda ministerstva spravodlivosti, ktoré pripravuje novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám a ministerstva vnútra, ktoré pripravuje novelu zákona o obecnom zriadení. Pretože tento zákon je zákon, ktorý rieši ako zverejňovanie informácií tak činnosť samosprávy. A ministerstvo spravodlivosti vytvorilo pracovnú skupinu kde boli zástupcovia ministerstiev, štátnej správy, štátnych podnikov, mimovládnych organizácií, odborníkov a táto pracovná skupina sa niekoľkokrát stretla diskutovala o všetkých námetoch, s ktorými prišli jednotliví účastníci tej pracovnej skupiny a s ktorými v minulosti prišli povedzme aj mimovládne organizácie v rámci pripomienkových konaní, ktoré neviedli k nejakému, nejakému výsledku ale teda boli zaznamenané.
Nevedno ešte ako to dopadne a v akej podobe bude návrh predložený a po budúco týždňovej voľbe člena správnej rady súdnej rady uvidíme, že aký minister alebo ministerka to bude predkladať. Ale to je prístup, ktorý je, ktorý je korektný a keď sa ide robiť zmena tak dôležitého zákona tak by mali byť prizvaní všetci dôležití aktéri. Úplne opačný prístup si zvolil pán minister Kaliňák, ktorého teda zase zabudli sme na tú tradíciu vyzývam, aby sa vzdal funkcie ministra vnútra pretože pokiaľ je vo funkcii ministra niekto kto je podozrivý z prepojení na organizovaný zločin tak to zatieňuje všetky iné veci, o ktorých sa rokuje. Asi sa nevzdá, dobre. No tak sa vrátim, vrátim, vrátim k tomu ako jeho ministerstvo vnútra pripravovalo novelu zákona obecnom zriadení najdôležitejšieho zákona , ktorý sa týka fungovania samosprávy a o ktorom práve rokujeme. Ministerstvo vnútra za zatvorenými dverami iba s predstaviteľmi ZMOS-u pripravilo návrh novely s ktorým tiež uvidíme čo bude a ktorý minister to bude predkladať lebo aj ten tlak možno zaberie, ale neboli prizvaní žiadniiní aktéri. ZMOS je samozrejme dôležitá organizácia reprezentuje veľké množstvo samospráv ale reprezentuje predovšetkým starostov a primátorov.
Okrem ZMOS-u existuje napríklad aj Únia miest kde sú združené, združené viaceré mestá, ktorá je tiež reprezentatívna. ZMOS reprezentuje starostov a primátorov nereprezentuje poslancov zastupiteľstiev, ktorých, ktorých je mnoho, nereprezentuje občanov, ktorí, ktorí povedzme kriticky sa pozerajú na fungovanie samosprávy, nereprezentuje hlavných kontrolórov. A ja som bol medzi iniciátormi výzvy Združenia občanov miest a obcí Slovenska, my sme vyzvali pána ministra Kaliňáka, aby prizval aj ďalších aktérov samosprávy do prípravy novely zákona o obecnom zriadení. Odpoveď bola, že nie, že stačí keď ten návrh pripravia so ZMOS-om ale tak to bola iba taká zrejme piár akcia lebo sa konal snem ZMOS-u tak tam potrebovali niečo odprezentovať, že vláda sa dohodla na niečom, na niečom so ZMOSD-om. Takže sa teším keď bude pripomienkové konanie ak návrh náhodou tento návrh neprejde do druhého čítania, tak môžeme zvážiť, že ho dáme formou alebo teda kolegovia dajú formou pripomienky alebo hromadnej pripomienky. Ďakujem za pozornosť.
123456

Deň v parlamente

<- ->