Vyhľadávanie v prepise rozpravy Vytlačiť stránku / Print page

Záznamy vystúpení sú evidované v rámci systému prepisu vystúpení do textovej podoby. Tieto texty sú k dispozícii až od 5. volebného obdobia a kvôli autorizácii sú k dispozícii vždy až nejaký čas po samotnom vystúpení.

Výsledok vyhľadávania v záznamoch rozpravy NR SR

12345
 
21. 6. 2017 17:22:43 - 17:30:32 18. schôdza NR SR - 7.deň - B. popoludní Tlač 501 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
94.
Vážený pán predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dnes je pamätný deň. Nie síce tak pamätný, ako to navrhoval pán poslanec Budaj, teda pamätný deň v zmysle zákona o štátnych sviatkoch, ale pripomíname si dnes dôležité výročie.
V roku 1991 v tento deň, teda 21. júna, opustil územie Česko-Slovenska posledný vojak okupačnej Sovietskej armády. Je to taká zaujímavá symbolika, že parlament sa zaoberá správou o činnosti Ústavu pamäti národa práve v tento deň, ktorý je dôležitým dňom z hľadiska našej slobody, ale aj z hľadiska našej neslobody, aj keď tento deň už nepatrí do obdobia, ktoré v zmysle zákona skúma Ústav pamäti národa, pretože už to bolo obdobie slobody, ktoré začalo novembrom 1989, ale v skutočnosti až týmto dňom, 21. júnom 1991, prišla tá definitívna bodka za obdobím komunistickej neslobody a my ľudia žijúci v Česko-Slovensku sme sa stali slobodnými.
Ústav pamäti národa je dôležitá inštitúcia, budovanie pamäte, pripomínanie si histórie, vzdelávanie, osveta, to všetko sú veci, ktoré sú dôležité všeobecne, vždy a všade, ale my, čo sme prežili obdobie dvoch dlhých totalít alebo, teraz hovorím nie my ako jednotlivci, ale my ako krajiny, ktoré máme za sebou desaťročia období neslobody, si svoju históriu máme zvláštne dôvody pripomínať. A ďalším zvláštnym dôvodom je tá súčasná doba, doba relativizácie faktov, doba alternatívnej reality, doba fašistov v parlamente, doba konšpiratívnych médií, doba, keď sa spochybňuje, že nesloboda bola neslobodou, fašizmus fašizmom, komunizmus komunizmom, totalita totalitou. Hovorili sme o tom na tejto schôdzi dlhé hodiny počas návrhu koaličných poslancov na zmenu zákona o pamäti národa, ale aj včera počas správy generálneho prokurátora. Hovorili sme o potrebe vysporiadania sa s oboma totalitami, teda fašistickou aj komunistickou. Nie toho dvojakého metra, ktorý sa občas uplatňuje, pretože tak zakladal Ján Langoš Ústav pamäti národa, tak je zákon napísaný, tak má Ústav pamäti národa zmysel, že bude rovnako dôsledne sa snažiť vysporiadať s fašistickou aj s komunistickou totalitou, s jedným aj s druhým obdobím neslobody. Tak to bolo za čias prvého šéfa ÚPN Jána Langoša, nie vždy to tak bolo v minulosti počas fungovania Ústavu pamäti národa a som rád, že dnes to tak znovu je.
A myslím, že je to aj vaša zásluha, pán predseda, a preto sa pripájam ku kolegom, ktorí vám vyslovili poďakovanie, aj ja vám, a teda aj vašim kolegom, lebo je to aj ich zásluha a je to aj vec ich práce, ďakujem za to, čo robíte. Som presvedčený, že robíte dobrú prácu, robíte to tak, ako to bolo myslené a ako je to potrebné. Chcem vám vyjadriť podporu, budeme sa snažiť, aby ste v tejto dobrej práci mohli pokračovať aj naďalej.
Na záver by som už povedal iba, že mám také mierne déja vu, mám déja vu so správami, ktoré v parlamente prednášala pani verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová. Najprv ten moment déja vu nastal, keď som sa pozrel na túto tradične poloprázdnu sálu, čo asi odráža záujem poslancov v tom prvom prípade o ľudské práva, ktoré mala a má v náplni verejná ochrankyňa práv, v tom druhom, dnešnom prípade o pamäť národa a obdobie neslobody. A to ešte čakáme, že o chvíľu sa bude hlasovať, tak je tu možno viac poslancov, ako by bolo bez toho.
A ten druhý moment déja vu mi prišiel, keď som počul kolegyne a kolegov, ako vám ďakujú, lebo takto sme pri prednášaní niekoľkých správ ďakovali aj pani Dubovcovej, ktorej sa ale končilo riadne funkčné obdobie. Napriek negatívnemu postoju najmä SMER-u k pôsobeniu pani Dubovcovej sa SMER ani nikto iný neodhodlal k tomu, aby jej umelo skracoval volebné obdobie, tak ako sa kolegovia z koalície odhodlali umelo, zákonom skrátiť vaše funkčné obdobie v prechodných ustanoveniach.
No a to posledné déja vu som si uvedomil, až keď som sa dozvedel, že výbor pre ľudské práva neprijal uznesenie k tomu, aby zobral alebo odporučil parlamentu zobrať na vedomie správu o činnosti ÚPN, tak aj to sme tu už mali. Mali sme to práve s pani verejnou ochrankyňou práv Dubovcovou, keď parlament odmietal zobrať na vedomie jej správu a tiež obvykle to bolo bez nejakej diskusie. Príznačné je, že ani v tejto rozprave nevystúpil žiadny poslanec vládnej koalície. Takže budem veľmi zvedavý, či rovnako ako vo výbore sa poslanci vládnej koalície zachovajú aj v pléne a či bez toho, aby povedali nejaký dôvod, lebo žiadny dôvod nepovedali, odmietnu zobrať na vedomie správu o činnosti ÚPN.
Ak sa to stane, bude to taká zaujímavá symbolika, táto schôdza je zaujímavá práve tými symbolickými momentmi. Minulý týždeň 15. júna v prvom čítaní schválil parlament návrh novely zákona o pamäti národa, ktorý posúva úrad pamäti národa niekde ďalej od dedičstva Jána Langoša, a bolo to práve na výročie tragickej smrti Jána Langoša. Dnes máme opäť pamätný deň, dnes si pripomíname výročie odchodu posledného okupačného vojaka z Česko-Slovenska, tak som veľmi zvedavý, či symbolika tejto schôdze bude pokračovať aj dnes.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
21. 6. 2017 14:39:07 - 14:54:40 18. schôdza NR SR - 7.deň - B. popoludní Tlač 614 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
22.
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Krajniak, poprosím vás kľud v sále.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
... vážené kolegyne, vážení kolegovia, SMER má akúsi zvláštnu obsesiu prijímať uznesenia v súvislosti s dlhovou brzdou. Nie je to totiž prvé uznesenie, ktoré SMER predkladá na tému dlhovej brzdy. Štandardný spôsob fungovania parlamentu pritom je schvaľovanie zákonov a ich menenie, SMER však, aspoň čo sa dlhovej brzdy týka, obľubuje uznesenia.
Národná rada koncom roku 2011 uznesením zaviazala vládu, aby vykonala komplexný audit verejnej správy a predložila ho parlamentu. Dodnes sa tak nestalo a vláda už päť rokov ignoruje, viac ako päť rokov ignoruje požiadavku parlamentu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Krajniak, poprosím vás.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
V súvislosti s prijímaním ústavného zákona o dlhovej brzde, ktorú teraz chcete uvoľniť, ako podmienka podpory poslancov zo strany vtedy opozičného SMER-u, ako i na nátlak Združenia miest a obcí Slovenska, na čele ktorého bol vtedy tiež nominant SMER-u pán primátor Nitry Jozef Dvonč, 8. decembra 2011 v parlamente bol na návrh predsedu výboru alebo na návrh výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, tiež vtedy vedeného nominantom a poslancom SMER-u a primátorom Žiliny pánom Chomom, bolo schválené uznesenie požadujúce od vlády vykonať komplexný audit výkonu kompetencií podľa jednotlivých úrovní verejnej správy a zabezpečenie ich financovania a predložiť ho Národnej rade.
Prešlo už viac ako päť rokov a uznesenie parlamentu dosiaľ nebolo vládou splnené. Ficova vláda – a okrem tých pár predvolebných mesiacov, keď dovládla Radičovej vláda, tu odvtedy nepretržite máme Ficovu vládu druhú či tretiu – toto uznesenie parlamentu nesplnila a opakovane rozhodovala nielen o posunutí termínov plnenia, ale taktiež sa rozhodla zúžiť rozsah plnenia komplexného auditu verejnej správy, ktorý požadoval parlament, len na segment samosprávy.
Vláda sa tvárila, že segment štátnej správy rieši minister vnútra Kaliňák v rámci reformy ESO, avšak podklady, overiteľné prepočty týkajúce sa úspor, či nebodaj audity, na základe ktorých sa ESO realizovalo, minister Kaliňák opakovane odmietal zverejniť, nieto ešte predložiť do Národnej rady. Vláda nakoniec 14. mája 2014 schválila súhrnný audit výkonu kompetencií verejnej správy, segmentu územnej samosprávy a návrh na zabezpečenie financovania kompetencií verejnej správy.
Keď som v decembri 2016 položil pánu premiérovi Ficovi otázku, kedy mieni jeho vláda splniť uznesenie o komplexnom audite verejnej správy a jeho predložení do parlamentu, ktoré iniciovala a presadila jeho vlastná strana, pán premiér sa odpovedi vyhol. Vyhýba sa splneniu úlohy, ktorú od vlády požadoval vtedy opozičný SMER. Pritom len skutočný a komplexný audit verejnej správy môže pomôcť pri zodpovedaní otázok, kde a prečo zlyháva verejná správa pri poskytovaní služieb občanom a plnení si zákonných kompetencií, a prípadne aj nájsť zdroje, ktoré sa v súčasnosti vynakladajú buď zbytočne, alebo neefektívne a ktoré by sa dali použiť na iný účel.
Evidentne nie všetky uznesenia parlamentu, ktoré iniciuje SMER, myslí vážne. Uznesenie týkajúce sa komplexného auditu verejnej správy z decembra 2011 SMER vážne nemyslel alebo len tak 50 na 50. A pritom to bol dobrý nápad.
Uznesenie na uvoľnenie dlhovej brzdy zrejme SMER vážne myslí, problém je, že na rozdiel od toho auditu verejnej správy uvoľnenie dlhovej brzdy až taký dobrý nápad nie je. A nemyslím si to len z dôvodov, o ktorých hovoril vo svojom vystúpení pán poslanec Krajniak. Nemyslím si, že Slovensko potrebuje brzdu iba na kradnutie, aj tá brzda na kradnutie je dôležitá iste, ale dlhová brzda nie je brzdou iba na kradnutie.
Dlhová brzda je brzdou na rozhadzovanie. Ekonomike sa darí, príjmy štátu rastú, deficit v minulom roku, mali sme tu štátny záverečný účet včera, klesol dokonca výraznejšie, ako sa v rozpočte predpokladalo. Napriek tomu to SMER-u nestačí. Miesto toho, aby ste dobré časy využili na nie zníženie, ale odstránenie deficitu, zníženie dlhu nielen v relatívnom vyjadrení k hrubému domácemu produktu, ale aj v absolútnom vyjadrení na znižovanie daní a predovšetkým odvodov, využívate to zasa len na ďalšie míňanie. A potom vám chýbajú peniaze. A to vôbec nehovorím o kradnutí, hovorím o míňaní. A keďže nie ste schopní robiť úspory a šetriť, jediný spôsob, ktorý vám logicky napadol, je míňať ešte viac a k tomu potrebujete uvoľniť dlhovú brzdu.
Pán poslanec Blanár tu v úvodnom vystúpení pripomenul proces prijímania ústavného zákona o dlhovej brzde. Nebolo to tak, ako povedal pán poslanec Číž, že dlhovú brzdu sme zaviedli my s pomocou nejakých ďalších. Bol som členom tej skupiny poslancov, ktorá sa podieľala na príprave návrhu, aj keď som nebol potom medzi predkladateľmi, boli tam zastúpené všetky vtedy parlamentné strany s výnimkou SNS, ktorá sa na činnosti tej skupiny z mne neznámeho dôvodu vtedy nepodieľala. Rokovali sme dlho, stretávali sme sa znovu a znovu a nakoniec bol dosiahnutý konsenzus a konsenzom bola schválená dlhová brzda. Bola zavedená ústavným zákonom a ukázalo sa to ako múdre rozhodnutie.
To, že si dnes štát môže požičiavať za dobré úroky, iste súvisí aj s tým, že žijeme hospodársky dobré časy momentálne, ale aj s tým, že máme schválenú dlhovú brzdu a Slovenská republika je vďaka tomu vnímaná ako ekonomicky dôveryhodnejší subjekt. Ako ekonomicky dôveryhodnejší subjekt, než keby sme dlhovú brzdu nemali.
Pán poslanec Blanár povedal, že to, čo navrhujete, presahuje túto vládu. Áno, ale veď aj ústavný zákon o dlhovej brzde sme predsa schvaľovali preto, aby presiahol jednu vládu. Veď práve preto bol ten zákon schválený ako ústavný zákon, práve preto to nebol obyčajný zákon, práve preto to nebolo iba nejaké uznesenie parlamentu. Deklarujeme zámer zvyšovať výdavky na obranu, deklarujeme zámer neprekročiť také a také percento hrubého domáceho produktu, deficitu, deficitom. Preto je to ústavný zákon, preto má nastavené mechanizmy. Na zmenu ústavného zákona je potrebná vyššia ako obyčajná väčšina.
Minulé volebné obdobie SMER pohodlne vládol sám, jedinýkrát v ponovembrovej histórii sme tu mali opäť vládu jednej strany, demokraticky zvolenú, ale ústavnú väčšinu nemal, a teda nemohol sám zmeniť dlhovú brzdu. Teraz začína SMER s pomocou svojich koaličných partnerov na uvoľnenie dlhovej brzdy opäť tlačiť. Hoci vládna koalícia ani dnes nemá ústavnú väčšinu, ktorá je potrebná na uvoľnenie dlhovej brzdy, hoci vládna koalícia sa pokúšala sondovať, či nenájde na podporu uvoľnenia dlhovej brzdy podporu v opozícii. Nenašla, tak to teraz skúša uznesením.
Aký má však zmysel takéto uznesenie? Na jeho schválenie vám stačí nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. Tou väčšinou úplne pohodlne disponujete ako vládna koalícia, ale na uvoľnenie dlhovej brzdy je potrebná ústavná väčšina, čiže 90 poslancov. Bežnú väčšinu máte, ústavnú väčšinu nemáte a čo sa na tom zmení schválením tohto uznesenia? Ak schváli nadpolovičná väčšina poslancov uznesenie, že treba začať pripravovať odbrzdenie dlhovej brzdy, zmení to názor tej menšiny poslancov, ktorá s tým nesúhlasí? Len preto, že vy svojou nadpolovičnou väčšinou odhlasujete, že má sa uvoľniť dlhová brzda, tak my, čo si myslíme, že sa nemá uvoľniť, si začneme myslieť, že sa uvoľniť má? Nerozumiem teda celkom tomuto zámeru.
Ak pán poslanec Krajniak predložil nejaký alternatívny návrh, ktorým vás teraz možno zaskočil a povedali ste, že budete potrebovať čas, aby ste si rozmysleli, že čo z toho je pre vás akceptovateľné, no tak vy ste rovnako zaskočili nás. Miesto toho, aby ste normálne predložili nejaký návrh, ak už to mal byť návrh uznesenia a nie návrh zákona alebo rokovanie o návrhu ústavného zákona, ale návrh uznesenia, aby ste ho normálne dali pred začiatkom schôdze do parlamentu, my by sme mali čas sa s ním oboznámiť, tak tuto skoro ku koncu schôdze ste nám, ste doniesli nejaký papier a my teraz tu o ňom máme rokovať.
Takže neviem, či očakávate, že teraz vyvoláte rokovania so SME RODINA a prejdete na nejaký alternatívny model brzdy proti kradnutiu, alebo ste dohodnutí s fašistami, ako to bolo pri voľbe aj generálneho riaditeľa RTVS, ktorého ste zvolili spolu s nimi. Dobre, neviem, či ste boli dohodnutí, možno ste neboli dohodnutí, možno oni len tak sami od seba nehlasovali za pána Rezníka v prvom kole, aby to nebolo také nápadné, že už v prvom kole ho podporili, tak tam nepodporili nikoho a v druhom kole zaňho zahlasovali. Tak to je obdivuhodná disciplína, ale uznávam, že to môže byť, že to môže byť náhoda. Ale ak nie ste s nimi dohodnutí, dobre, nie ste, tak neviem, či očakávate, že v priebehu tejto rozpravy, do ktorej, myslím, že nie je prihlásený nikto z ich poslancov, ich presvedčíte alebo teda presvedčíte niekoho iného, že to, čo navrhujete je dobrá vec. Lebo inak načo predkladáte toto uznesenie miesto nejakých rokovaní? Ústavnú väčšinu z neho nevydolujete, je to naozaj iba čisté piár pred krajskými voľbami, chcete ukázať, že dobrí smerácki regionálni politici chcú pomôcť regiónom, ktoré majú problémy a zlá opozícia nechce dať na to peniaze? Zlá opozícia tomu bráni? Ale veď to tak vôbec nie je.
Robert Fico už počas svojej prvej vlády sľuboval, že dostavia diaľnicu do Košíc do roku 2010. Ako všetci vieme, diaľnica stále nestojí. V mene tohto cieľa ste pritom počas prvej Ficovej vlády schválili protiústavný zákon, ktorý umožňoval stavať diaľnice na cudzom pozemku. Zákon, ktorý Ústavný súd vyhlásil za protiústavný, nieže opozícia, Ústavný súd vyhlásil ten zákon za protiústavný a zákon, ktorý ste len mimochodom pred malou chvíľou znova prebrali k jeho životu, k tomu pôvodnému. Ale diaľnica do roku 2010 nie je a nebude ani do roku 2020.
A s uvoľnením dlhovej brzdy by to bolo veľmi podobne. Aj v Grécku sa spoliehali na to, že vstúpili sme do eurozóny, máme lacné úroky, tak teraz si môžme požičiavať, lebo teraz je to výhodné. A začali sa zadlžovať a nevyplatilo sa im to. Ak uvoľníme dlhovú brzdu, zhorší to kredibilitu krajiny a bude to znamenať väčšie zadlženie a keď prídu horšie časy, tak to bude znamenať aj vyššie úroky. Nevybrali sme sa gréckou cestou, našťastie, aj vďaka zákonu o dlhovej brzde, a vy nám teraz navrhujete, že však to vyskúšajme, však je dobre, sú dobré časy. Nebolo by to dobré, lebo by na to doplatili všetci vrátane občanov tých regiónov, ktorými sa teraz vy zaštiťujete.
Čiže len zhrniem, podľa Roberta Fica sme mali dostavať diaľnice do roku 2010, tento skutok sa naozaj nestal. Premiér Fico sa zjavne nesnažil v tom, aby na dostavbu diaľnic zohnal peniaze vlastnou hlavou. To mu totiž ide, pokiaľ ide o jeho vlastnú hlavu, ale to je možno tiež jeden z dôvodov, prečo dnes tvrdíte, že nemáme peniaze.
Ďakujem. (Potlesk.)
21. 6. 2017 10:24:38 - 10:39:27 18. schôdza NR SR - 7.deň - A. dopoludnia Tlač 557 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
32.
Vážený pán špeciálny prokurátor, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pozitivní konstruktivní satira. Neviem, či aj pán špeciálny prokurátor je podobne ako ja fanúšikom dvojice Svěrák, Smoljak, ale možno aj áno a možno videl film Neistá sezona, ktorý natočili v roku 1987 a odkiaľ pochádza tá slávna hláška: "Po čem my voláme? Po satiře. Ano, po pozitivní, konstruktivní satiře." To už bola taká satira alebo paródia na komunálnu satiru, ktorá sa vtedy pestovala v socialistickom Československu, keď celý národ sa zabával na Husákovi, Biľakovi, Brežnevovi, ale tá satira, ktorá mohla byť prezentovaná verejne, bola iba taká komunálna, taká, že si robili srandu zo skorumpovaného automechanika v autoservise alebo z mäsiara alebo tak maximálne nejakého riaditeľa podniku komunálnych služieb. Vyššie sa už kritizovať nemohlo. Satira to síce bola, ale taká špecifická. Nevdojak som si na to spomenul, keď som čítal o boji proti korupcii v správe špeciálneho prokurátora. Aj boj proti korupcii to síce je, ale tiež taký špecifický.
Povedali ste vo svojom úvodnom vystúpení, že nemáte veľmi rád štatistiku, čísla, že to nie je až také výpovedné. Ja čiastočne s vami súhlasím, často sú oveľa výrečnejšie tie konkrétne príklady. A aké konkrétne príklady úspešného boja proti korupcii nám ponúkate vo svojej správe za minulý rok? Aká je tá vaša výstavka úspechov národného hospodárstva, čo sa týka boja proti korupcii v roku 2016? Dovolím si zacitovať teda príklady, ktoré uvádzate ako úspešne dotiahnuté, právoplatne skončené veci v roku 2016.
Ivan P. ako policajt Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nitra viackrát prevzal v súvislosti s fingovanými dopravnými nehodami úplatky vo výške 200 – 250 eur, pričom vo viacerých prípadoch do záznamu o preverení oznámenia – škodovej udalosti uviedol nepravdivé údaje, na základe čoho boli neoprávnene uplatnené poistné plnenia v rôznych poisťovniach. Súd za to uložil obžalovanému Ivanovi P. trest odňatia slobody v trvaní 60 mesiacov.
Ing. Ján Š. si ako zástupca riaditeľa Rudných baní, š. p., Banská Bystrica vyžiadal a prevzal úplatky v celkovej výške cca 140-tisíc, nie eur, korún od zástupcov spoločnosti METAL-ECO za to, že zabezpečí trvanie nájomnej zmluvy so spoločnosťou METAL-ECO, ktorá vykonávala podnikateľskú činnosť na prenajatých pozemkoch. Za to súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní troch rokov a peňažný trest vo výške 15-tisíc eur.
Doc. MUDr. Jozef M., PhD ako primár urologického oddelenia Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Skalici prevzal v 26 prípadov od pacientov úplatky v rôznej výške v súvislosti s poskytnutím zdravotnej starostlivosti a vykonaním lekárskych úkonov. Za to súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov, peňažný trest vo výške 800 euro a trest zákazu činnosti vykonávať povolenie lekára na dobu jeden rok.
Blížime sa ku koncu. Ing. Peter V. ponúkol pracovníkovi Banskobystrického samosprávneho kraja v Banskej Bystrici Jánovi M. úplatok vo výške 30-tisíc eur v súvislosti s rozhodovaním o vyhlásení verejnej obchodnej súťaže na vydanie koncesie na dodávku tepla a modernizácie kotolne. Za to súd uložil obžalovaného trest odňatia slobody v trvaní šesť mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka a peňažný trest vo výške 300 eur.
Tým "vystavka dastiženij narodnovo gasudarstva" končí, a teda policajt okresného dopravného inšpektorátu, fingované dopravné nehody, 200 až 250- eurové úplatky. Ján Š. ktorý zobral úplatok ešte v slovenských korunách, Jozef M., ktorý bral úplatky od pacientov v rôznej výške, nešpecifikované aké, a pracovník Banskobystrického kraja a pokus o jeho korupciu. Keď som začal Neistou sezónou, tak v Neistej sezóne by na toto povedali "zlatý prciny".
Robert Kaliňák začiatkom januára tohto roku povedal, že korupcia na najvyšších miestach neexistuje, niet čo stíhať. Všetci sme sa vtedy pohoršovali. Mysleli sme si, že Kaliňák zasa len tak normálne klame, tak klasicky na Kaliňáka. Ale keď som si prečítal vašu správu, pán špeciálny prokurátor, tak som poňal také temné podozrenie, že on to možno aj myslí vážne, lebo sa mu nejako záhadne podarilo v predstihu dostať k vašej správe. Však ste mu ju nejako neoficiálne posunuli skôr ako nám a skôr, ako ste ju zverejnili. On si ju prečítal a uveril vám, lebo keď si toto prečítal, potom možno naozaj úprimne presvedčený bol schopný zahlásiť, že korupcia na najvyšších miestach neexistuje.
Nemám najmenší dôvod obhajovať Kaliňaka, ale zasa aby sme nepripisovali niečo, za čo, chudák, nemôže, lebo len uveril tomu, že ak sú toto tie skutočné úspechy v boji proti korupcii na Slovensku, tak naozaj korupcia na najvyšších miestach neexistuje alebo potom boj proti korupcii na Slovensku je niečo také, ako kedysi za reálneho socializmu bola tá spomínaná komunálna satira.
Podobne ako kolegu Galka ma zaujala tá časť vašej správy, kde hovoríte o tom, že ako ťažko bojovať proti korupcii, pretože fyzické a právnické osoby nie sú ochotné spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní pri odhaľovaní a objasňovaní korupcie a má to podľa vás nepochybne viacero príčin, z ktorých si dovolíte poukázať na dve. Vypichli ste dve. Pán Galko ich spomínal, ale ja ich prečítam, lebo je to veľmi, veľmi zaujímavé.
Prvá. "Platný trestný poriadok je preformalizovaný, v dôsledku čoho každého oznamovateľa korupcie čaká v priebehu vyšetrovania a súdneho pojednávania doslova martýrium. Najprv musí byť vypočutý ako oznamovateľ, po začatí trestného stíhania ako svedok, po vznesení obvinenia musí byť opätovne vypočutý ako svedok, a to v prítomnosti obhajcu obvineného. Často sa musí zúčastniť aj konfrontácie medzi ním a obvineným a najmenej jeden výsluch ho ešte čaká na hlavnom pojednávaní. Veľa oznamovateľov korupcie sa výslovne vyjadrilo, že ak by vedeli, čo ich čaká, ani by trestné oznámenie nepodávali."
Druhý dôvod: "Najmä v posledných rokoch je zo stany niektorých novinárov, ale aj politikov vytváraný masmediálny tlak na Úrad špeciálnej prokuratúry a vo verejnosti sa prezentujú názory, že tento úrad všetky korupčné veci zametá pod stôl. Využívajú na to niektoré neskončené trestné veci, ktoré v minulosti ani nie sú kvalifikované ako korupčné trestné činy."
Keď ste tieto dva dôvody alebo dve príčiny nejako špeciálne vypichli, tak predpokladám, že ich považujete za dôležitejšie ako ostatné. Ale toto sú podľa vášho názoru hlavné príčiny, prečo sa nedarí bojovať s korupciou, prečo je ťažké odhaľovať korupciu a špeciálne na nejakých vysokých miestach? Nikto nespochybňuje, že korupciu treba riešiť aj na tej nižšej úrovni, ale to asi nie je podstatný problém slovenského boja proti korupcii. Formality a komplikovanosť trestného procesu, nie vedomie, že neexistuje skutočná vôľa bojovať s korupciou, sú podľa vás skutočnou príčinou, prečo to ide tak ťažko? Ale veď človek, ktorý sa rozhoduje, či oznámi nejakú korupciu, obvykle nepozná detaily trestného procesu, nevie presne, čo ho čaká, koľkokrát bude musieť vypovedať. To nie je podstatný dôvod, podľa ktorého by sa rozhodoval, či nejakú korupciu oznámi alebo neoznámi. Ale vie alebo na základe toho, čo vie, aspoň predpokladá, že to aj tak k ničomu nebude, že páchatelia nebudú odhalení a že veľmi pravdepodobne jediným, kto s tým bude mať problémy, je on sám, ktorý sa rozhodol na korupciu upozorniť, lebo takých prípadov je veľa. Je mnoho, na rozdiel od prípadov, keď oznámenie korupcie viedlo k reálnemu potrestaniu páchateľa na najvyšších miestach.
A ten druhý dôvod: Novinári a politici vytvárajú dojem, že sa všetky korupčné kauzy zametajú pod stôl a špeciálne teda na špeciálnej prokuratúre. Naozaj sú to novinári a politici? Prečo by to robili, lebo vy nie ste vládny politik? Ja chápem, keď takúto argumentáciu používajú Fico alebo Kaliňák, že to sú nejaké opozičné hry alebo novinári vymýšľajú. Netvrdím, že je to pravda, len hovorím, že je tam aspoň nejaká štipka logiky, že vládni politici sa snažia brániť tým, že opozícia si tu niečo vymýšľa. Novinári hľadajú nejaké škandály. Ale veď vy nie ste politik! Vy ste orgán činný v trestnom konaní! Aký by mala opozícia alebo novinári špeciálny dôvod útočiť na vás, spochybňovať vás? Nerozumiem.
Posledná vec, o ktorej hovorila aj kolegyňa Remišová a mňa to tiež zaujalo v tej vašej správe, test spoľahlivosti. "K efektívnemu boju proti korupčnej trestnej činnosti by po dôkladnej analýze prispelo aj zavedenie tzv. testu integrity (spoľahlivosti). Spočíval by – laicky povedané – v tom, že Policajný zbor by mal zákonné oprávnenie na vytvorenie vhodných podmienok na spáchanie trestného činu alebo disciplinárneho previnenia pre príslušníka alebo zamestnanca ozbrojeného zboru s tým, že pokiaľ by tato osoba nebola úspešná v teste, bolo by proti nej začaté disciplinárne alebo trestné konanie." Inšpirácia v Českej republike, a teda ak tomu dobre rozumiem, tak bolo by to niečo ako využitie agenta provokatéra, ktorý by navodil situáciu, v ktorej by príslušník ozbrojeného zboru alebo z orgánu činného v trestnom konaní mohol zlyhať a tak by sa ukázalo, či je alebo nie je spoľahlivý.
Nielen z tejto správy vychádzajúc, mám taký silný dojem, pán špeciálny prokurátor, že aj vy ste akýsi neformálny test spoľahlivosti už absolvovali a nepotrebovali ste k tomu ani žiadneho agenta provokatéra. Úrad špeciálnej prokuratúry aj Špeciálny súd vznikli preto, aby sa dalo efektívnejšie bojovať proti korupcii, a teda ďalšej závažnej trestnej činnosti, aby sa prekonali nejaké lokálne väzby, aby vznikol skutočne nezávislý orgán činný v trestnom konaní, na ktorý politici nebudú mať dosah. Obávam sa však, že špeciálna prokuratúra sa pod vaším vedením dopracovala do úplne opačného stavu. Dnes, keď má človek nejaké vážne podozrenie z korupcie, tak predpokladám, že oveľa viac by dôveroval policajtovi na najbližšom okrsku ako špeciálnej prokuratúre, že keď mu niečo oznámi, tak bude mať snahu doviesť to úspešne do konca. Čiže aj bez agenta provokatéra absolvovali ste test spoľahlivosti, ale neprešli by ste ním, preto by ste mali odísť.
Ďakujem za pozornosť.
20. 6. 2017 18:43:45 - 18:53:48 18. schôdza NR SR - 6.deň - B. popoludní Tlač 556 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
128.
Vážený pán generálny prokurátor, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, rád by som sa vyjadril k správe pána generálneho prokurátora k veciam, o ktorých som diskutoval aj na zasadnutí ústavnoprávneho výboru, a neviem na čo všetko mi vyjde čas, ale v zásade by som rád povedal pár slov o dohľade prokuratúry nad zákonnosťou činnosti orgánov verejnej správy a pár slov k domácemu násiliu. K tomu ďalšiemu, neviem, či sa, či sa dostanem.
Pokiaľ ide o dohľad prokuratúry nad zákonnosťou činnosti orgánov verejnej správy, a zaujíma ma predovšetkým tá časť, ktorá sa týka činnosti, činnosti samospráv, pretože je to obrovské more práce aj pre, aj pre prokuratúru, a teda najmä vo vzťahu k niektorým menším obciam. Určite by som nechcel paušalizovať, ale v niektorých obciach naozaj to vedomie o zákonnosti a zákone je, je úplne minimálne aj u starostu, aj u poslancov, a teda tam je práca prokuratúry nesmierne potrebná, keď upozorňuje na nezákonnosť či už schválených všeobecne záväzných nariadení, alebo, alebo postupov orgánov, orgánov samosprávy obcí. Dokonca sa priznám, že, že v prostredí, v ktorom sa pohybujem, a to je prostredie niektorých aktívnejších komunálnych poslancov alebo, alebo aktivistov združených napríklad v Združení občanov miest a obcí Slovenska, ZOMOS, sa objavujú aj názory, že je možno škoda, že prokuratúra nemá silnejšie, silnejšie pozície voči, voči samosprávam, že keby dokázala priamo zjednať nápravu evidentných nezákonností, a tak, tak možnože by, by to bolo lepšie, ale teda také je zákonné nastavenie, asi by nebolo, nebolo správne keby prokuratúra automaticky mohla meniť rozhodnutia samosprávy. Na to, na to máme, pochopiteľne, súdy.
Zazneli tu zo strany kolegýň, ktoré vystupovali v tej prvej časti rozpravy, výhrady, ktoré sa týkajú činnosti prokuratúry, napádania všeobecne záväzných nariadení, protestami povedzme na základe iniciatívy zo strany niektorých občianskych združení, hovorila o tom pani poslankyňa Vaľová, pani poslankyňa Remišová, myslím, a spomenula, že v Bratislave v Starom Meste bolo na základe protestu prokuratúry a potom následne aj rozhodnutia súdu zrušené všeobecné záväzné nariadenie o pravidlách času predaja v obchode a prevádzky služieb. A teda to je iný aspekt toho problému a naozaj zo strany samospráv tentokrát niekedy, niekedy vnímaná činnosť prokuratúry ako až možno prehnane aktívna a zasahujúca do kompetencii samosprávy, ale v tomto by som sa skôr zastal prokuratúry, pretože napríklad tie pravidlá času predaja sú vecou toho, ako je to nastavené, nastavené v zákone, a pokiaľ, pokiaľ máme pocit, že bola by vhodnejšia iná úprava, ktorá by samosprávam dávala väčšie možnosti upravovať povedzme túto problematiku, tak potom skôr by sme mali uvažovať o zmene legislatívy, než vyčítať prokuratúre, že napáda takéto všeobecné záväzné nariadenia, a napokon v tomto prípade dal prokuratúre za pravdu aj súd vrátane, odvolacieho, odvolacieho súdu.
Ale napriek tomu aj ja evidujem niektoré, niektoré aktivity prokuratúry, ktoré sa mi zdajú, zdajú trošku za hranou. Zo starších prípadov by som si spomenul, keď sme tu riešili teraz komunizmus a fašizmus, v Starom Meste bolo prijaté všeobecne záväzné nariadenie, ktoré sa týkalo pouličných aktivít, a teda v nejakom, v nejakom, v nejakej staršej verzii bolo v rámci pouličných aktivít zakázané aktivity, ktoré propagovali fašizmus. My sme tam doplnili, že keď fašizmus, tak, tak aj komunizmus. Prokuratúra napadla to nové všeobecné záväzné nariadenie a napadla tam viacej vecí, samozrejme, ale jedna z veci, ktoré vyčítala tomu nariadeniu, je, že ako tam môžeme zakazovať propagáciu komunizmu, a vôbec nevadilo, že tam bola zakázaná propagácia fašizmu. Čiže, čiže ja by som sa naozaj prihováral za, za rovnaký meter, veď už to tu opakovane, opakovane zaznelo, ale to, to sa mi vlastne pripomenulo v rámci tejto debaty.
Alebo ďalší príklad. Bratislava schválila všeobecne záväzné nariadenie o používaní pyrotechnických výrobkov a prokuratúra napadla toto všeobecné záväzné nariadenie protestom. A ten protest vychádzal z toho, že vo všeobecnom záväznom nariadení boli nejaké definície, ktoré boli prebraté zo zákona. To z hľadiska legislatívnej techniky je vnímané tak, že ak je niečo v zákone, tak to nemá byť vo všeobecne záväznom nariadení priamo prepísané. Ale to nechám možno na, na inú debatu, či je to dobré, lebo potom z hľadiska adresátov tej právnej normy, teda keď si prečítam to všeobecne záväzné nariadenie a je tam iba to, čo nie je v tom zákone, tak to môže byť nezrozumiteľné a myslím si, že zrozumiteľnosť právnych predpisov je rovnako dôležitým kritériom, než nejaká legislatívna teoretická čistota.
Problém je, že, že toto bežne robí prokuratúra, keď napadne protestom nejaké všeobecne záväzné nariadenie, tak vyčíta aj túto vec, že sa prepisuje zo zákona. V tomto prípade to však bol úplne jediný dôvod podania protestu. Čiže prokuratúra vyčítala, že mesto Bratislava vo svojom všeobecne záväznom nariadení prepísala definíciu, ktorá je v zákone. A keby, keby aspoň, že tá definícia bola v rozpore so zákonom, ale tá definícia bola presne taká ako v zákone, akurát prokuratúra upozornila, že niekedy v budúcnosti by mohlo dôjsť k zmene zákona a následne potom by sa potom tá definícia, ktorá bola prebratá do všeobecne záväzného nariadenia, mohla dostať do rozporu so zákonom. Síce nie je v rozpore, ale mohla by sa v budúcnosti. Podľa mňa je to zjavná blbosť, odmietlo to mestské zastupiteľstvo, tento protest, a teda ako som informovaný, nebude v tejto veci ďalej konané, a teda by som sa vcelku zabavil, keby, keby toto chcela prokuratúra žalovať, lebo si myslím, že je to nežalovateľné.
Ale problém je, že na prokuratúre si museli naštudovať to všeobecne záväzné nariadenie, niekto musel vypracovať ten protest, poslali ho na magistrát, na magistráte to musel niekto spracovať, muselo sa k tomu vyjadriť vecné príslušné oddelenie, muselo sa k tomu vyjadriť právne oddelenie, muselo sa k tomu vyjadriť organizačné oddelenie, namnožili to, prerokovali na komisiách, prerokovali, prerokovali to na mestskej rade, distribuovali to ako materiály. Desiatky hodín pracovného času kvôli úplnému nezmyslu!
A, no a k tomu domácemu násiliu my už asi veľa času neostane. Tak by som, by som chcel tiež ako niektorí predrečníci oceniť záujem, a teda na mňa to pôsobí ako úprimný záujem pána generálneho prokurátora o túto tému. Pokiaľ ide o tú legálnu definíciu domáceho násilia, tak vnímam to skôr, skôr ako vec takú na vykazovanie, a teda aby sme mali prehľad o tom, koľko domáceho násilia sa deje alebo trestnej činnosti súvisiacej s domácim násilím, než že by to bol nejaký reálny problém, ale, ale áno, však prehľad je dôležite mať a myslím si, že ak nie na ministerstve spravodlivosti alebo kde, tak myslím, že v radoch opozičných poslancov prinajmenšom by, by ste mohli byť vypočutý, a teda vyzerá to tak, že by sme sa mohli, mohli sa aj podujať, ak by bolo potrebné nejakú zmenu zákona iniciovať alebo spoluiniciovať, však ale tak asi by to malo spraviť ministerstvo.
A teda asi posledná vec, ku ktorej sa stihnem vyjadriť, je tá bagatelizácia, na ktorú upozorňujete, ale tam by mňa zaujímalo, že čo robí prokuratúra. Lebo keď, keď sa mimovládne organizácie alebo odborníci sťažujú, že, že podnety na trestnú činnosť, ktorá, ktorá súvisí s domácim násilím, sú zo strany polície
bagatelizované, tak to chápem, ale teda myslím, že prokuratúra má nejaké nástroje, aby s tým niečo robila.
Ďakujem.
19. 6. 2017 18:31:48 - 18:40:32 18. schôdza NR SR - 5.deň - B. popoludní Tlač 547, 566 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
54.
Dobrý deň. Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia. A chcem na úvod ubezpečiť pána ministra, že ho nebudem kritizovať aj za výšku rozpočtu, aj za to, že chýbajú peniaze v niektorých rezortoch. A na úvod prekvapivo možno začnem pochvalou, pretože vláda konečne po dvoch predchádzajúcich rokoch dodržala rozpočtovaný cieľ deficitu verejných financií, ktorý v minulom roku dosiahol necelých 1,7 % HDP, respektíve 1,36 mld. eur, teda o 0,25-percentuálneho bodu, respektíve 195 mil. eur menej, ako sa vláda zaviazala v rozpočte. A to je nesporne pozitívne a zaslúži si pochvalu.
Avšak znova zatíname rozpočtovú sekeru a navyše v takom rozsahu a v časoch priaznivých externých podmienok a pozitívnych rozpočtových vplyvov. A ak napriek tomu zatíname znova rozpočtovú sekeru, aj keď menšiu ako v minulosti, tak to možno považovať opäť za premárnenú šancu, za nezodpovedné do budúcnosti voči daňovníkom a celkovo ekonomicky škodlivé.
Tie mimoriadne priaznivé vonkajšie okolnosti, ktoré sa udiali bez nejakého evidentného úsilia vlády, v minulom roku sa napríklad zvýšili verejné príjmy daňové a odvodové z dôvodu vysokého a vyššieho, ako bol očakávaný rozpočtovaný ekonomický rast a zároveň sa aj ušetrili výdavky kvôli nízkym úrokovým sadzbám, čím sa znížili náklady na správu dlhu a nízkej inflácii, čo má napríklad súvis so sociálnymi dávkami, ktoré sú naviazané na valorizáciu.
Takýto výsledok hospodárenia Slovenskej republiky je možno pozitívny vo vzťahu k nejakým priemerným číslam v rámci Európskej únie, ale keď sa porovnáme s inými krajinami, tak tie rezervy sú tam značné. Napríklad v takom Bulharsku v minulom roku mali vyrovnaný rozpočet, v Česku prebytok hospodárenia a verejnej správy 0,6 % hrubého domáceho produktu, dokonca v Grécku bol prebytok 0,7 % HDP. Grécko v roku 2015 malo deficit na úrovni takmer 6 percent.
Nižší ako rozpočtovaný deficit verejnej správy nebol dosiahnutý vďaka cieleným výdavkovým úsporám s dlhodobejším efektom, ale najmä vďaka už tu spomínaným vyšším daňovým príjmom, nižším výdavkom, napríklad aj z titulu nízkeho čerpania eurofondov, vďaka nepripraveným a nepredloženým výzvam a chýbajúcim žiadostiam. Ale napríklad aj vďaka lepšiemu hospodáreniu obcí, vďaka tomu, že výrazne sa znížili ich kapitálové výdavky, čím sa ale vytvára vnútorný dlh smerom do budúcnosti. Ide však všetko, tieto faktory, o dočasné vplyvy a nemožno sa na ne v budúcnosti spoliehať.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť k tomu v dokumente Hospodárenie rozpočtu verejnej správy v roku 2016 uvádza, že "riziká, ktoré aj v roku 2016 boli kompenzované vďaka pozitívnym vplyvom, z ktorých viaceré majú dočasný charakter, lepší než v rozpočte očakávaný ekonomický vývoj, dočasné nízke čerpane európskych fondov, mimoriadne príjmy z dividend a najnižšie výdavky obcí na investície od roku 2004. Rozpočtove pozitívne vplyvy vláda nepoužila na výraznejšie zvýšenie deficitu, či dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu, ani na zníženie daní a odvodov. V nemalej miere ich rozpustila v ďalších výdavkoch". Z rezerv a iných úspor totiž podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť zrealizovala hotovostné dodatočné výdavky vo výške 0,7 % HDP. Rada upozorňuje, že legislatívny rámec by bolo vhodné upraviť tak, aby sa posilnila záväznosť schváleného rozpočtu vrátane stanovenia pravidiel pre tvorbu a použite rezerv. Najvhodnejším nástrojom sú výdavkové limity.
Verejný dlh vzrástol v absolútnom vyjadrení aj v roku 2016 a to približne o 750 mil. eur oproti predchádzajúcemu roku a len vďaka väčšiemu nárastu hrubého domáceho produktu pomer verejný dlh k HDP v minulom roku klesol z 52,5 % na necelých 52 percent. Zostal tak v prvom sankčnom pásme dlhového pravidla.
Ako upozorňuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, aj takéto zníženie relatívneho dlhu zabezpečili jednorazové zdroje, najmä z prostriedkov rozpočtu Európskej únie a mimoriadnych dividend v sume 1,2 mld. eur alebo 1,4 % HDP, bez týchto vplyvov by dlhový pomer v roku 2016 mierne narástol.
Čoraz častejšie sa z politických kruhov, najmä zo strany predstaviteľov vládnej koalície objavuje volanie po uvoľnení dlhovej brzdy kvôli investičným výdavkom. Teda investičnej alebo takzvanej investičnej výdavke z dlhovej brzdy napríklad naviazaním tých istých sankčných pásiem ústavného zákona nie na hrubý, ale na čistý verejný dlh. Takéto uvoľnenie dlhovej brzdy by bolo rozpočtovo nezodpovedné, keďže by otvorilo dvere ďalšiemu verejnému zadlžovaniu.
Zásadné výhrady vyslovuje napríklad aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá vo svojom stanovisku uvádza: "Ak by sa súčasné hranice pásiem aplikovali na úroveň čistého dlhu, dodatočný priestor by do roku 2019 predstavoval 8,6 mld. eur alebo 9,1 % HDP pri plnom využití dodatočného priestoru na výdavky a vyššej finančnej rezerve, s akou uvažuje schválený rozpočet na roky 2017 až 2019, by to mohlo znamenať zvýšenie úrovne hrubého dlhu blízko hranice 60 % HDP. Uvoľnenie dlhového pravidla by mohlo viesť k vyšším deficitom a dlhu, čo predstavuje riziko pre dosiahnutie dlhovej udržateľnosti verejných financií. Rada nepovažuje zavedenie investičnej výnimky za potrebné a vhodné."
Rozpočtovo zodpovednejšia vláda by namiesto toho mala obrátiť svoju pozornosť na také veci, ako je zavedenie výdavkových limitov na úspory a zefektívnenie verejných výdavkov spolu s redukovaním nafúknutého štátu, jeho regulačných zásahov a so systémovými výdavkovými reformami. Zároveň by sa výraznejšie priblížila k vyrovnanému alebo prebytkovému rozpočtu, alebo by ho aj dosiahla a znížila a znižovala by nielen relatívny, ale aj absolútny verejný dlh a znižovala by daňové a najmä odvodové zaťaženie.
Ďakujem za pozornosť.
15. 6. 2017 19:21:51 - 19:31:55 18. schôdza NR SR - 3.deň - B. popoludní Tlač 606 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
165.
Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, vážené zvyšky kolegýň a kolegov, v čase, keď už parlament nezvykne zasadať, ale teraz zasadáme, lebo sa veľmi ponáhľame na dovolenky, tak rokujeme až do ôsmej, nie do siedmej a neskončíme za tri týždne, ale za týždeň. A ja som si už pôvodne myslel, že nebudem v tejto chvíli v sále, ale odchádzajúc, ma zachytil hlboký pohľad pána predkladateľa Jozefa Viskupiča, tak som si vlastne uvedomil, že mal by som sa vyjadriť k tomuto návrhu zákona, keďže som aj ja komunálnym poslancom a táto problematika sa ma týka, a teda okrem toho sa problematike verejnej správy a predovšetkým samosprávy dlhodobo venujem.
S tou základnou myšlienku nemožno než súhlasiť. Existuje veľké množstvo obcí, v ktorých nevieme, aké všeobecné záväzné opatrenia platia, a čo je horšie, nevedia to ani ich obyvatelia, resp. firmy, ktoré na ich území pôsobia. Vo väčších mestách alebo v mestách je už samozrejmosť, že majú svoju webovú stránku, a teda mestá to majú povinné zo zákona, a že na nej sú zverejnené všeobecne záväzné nariadenia, ale pri tom množstve 2 900 obcí, miest a mestských častí, ktoré máme na Slovensku, je, je naozaj problém, pretože mnohé obce nemajú vlastnú web stránku, lebo nemajú všetky povinnosť zo zákona mať vlastné webové sídlo. Aj niektoré obce, ktoré majú vlastnú web stránku, tak na nej nemajú zverejnené všeobecné záväzné nariadenia a aj niektoré obce, ktoré majú zverejnené všeobecne záväzné nariadenia, ich nemajú úplné alebo ich majú vo forme, ktorá nie je prehľadná, lebo, lebo tam nie sú , nie sú platné znenia všeobecných záväzných nariadení, ale sú tam povedzme tak, ako boli prijaté, a potom ich, ich novely. Nikde nie je záruka, že, že tie všeobecne záväzné nariadenia sú úplné, a aj keď ide o právne predpisy nižšej právnej sily ako zákony, ide o všeobecne záväzné právne predpisy a všetci obyvatelia a všetky právnické osoby, na ktorých sa vzťahujú, sú povinní ich dodržiavať, a preto je úplne legitímna požiadavka, aby boli zverejnené a aby boli zverejnené prehľadne a na jednom mieste.
To, nad čo dávam taký malý otáznik, a môžme si to potom vydiskutovať buď v druhom čítaní, alebo, alebo pri tom zostavovaní vlády, keď, keď sa budeme toto usilovať snažiť presadiť, je, že či to má byť na nejakom štátnom webe, alebo to má byť zverejnené na, zverejnené na web stránkach miest a obcí. Mne by sa zdalo prirodzenejšie a viac zodpovedajúce charakteru samosprávy, keby to bolo zverejnené na ich vlastných web stránkach, že by mali povinnosť v takejto prehľadnej forme to zverejňovať na vlastných web stránkach. Prakticky to v dnešnej dobe, samozrejme, nie je možné pri tých 2 900 obciach, z ktorých niektoré nemajú vlastné web stránky, niektoré nemajú ani, ani obecné úrady, že majú starostu, alebo starostu na čiastočný úväzok a nejakého úradníka na čiastočný úväzok, alebo ale ani to, alebo ani to nie, tak áno, možno ako plán B alebo náhradné riešenie, že by bol nejaký, nejaký centrálny register, aj keď systémové riešenie by bolo, a o tom som tiež hovoril v rámci diskusií k poslaneckému návrhu vášho kolegu pána poslanca Fecka, systémové riešenie by bola komunálna reforma a municipalizácia, a teda spájanie obcí do menších celkov. Ak by sme tu mali 300 municipalít, tak od tých 300 municipalít by sme mohli, určite mohli vyžadovať, aby mali vlastné webové stránky, a mohli by sme vyžadovať, aby tam mali zverejnené všetky všeobecne záväzné nariadenia, a dokonca aj to, v akej forme by mali byť.
Veci, ktoré by mali byť zverejnené, ktoré sa týkajú fungovania samospráv, je nepochybne oveľa viac ako len všeobecne záväzné nariadenia. Sú to napríklad materiály, ktoré idú na rokovanie zastupiteľstiev, tak ako sú navrhnuté, tak ako sú, ako sú schválené, ktoré tiež sa nemusia dnes zverejňovať, aj keď, samozrejme, že v mestách aj mnohých obciach sa je už dnes praxou, že sa tie materiály zverejňujú v úplnej forme na, na webových, webových stránkach príslušných samospráv. A teda skôr je výnimkou, že poslanci dostávajú tie materiály až na poslednú chvíľu a verejnosť a sa o ich nedozvie, aj keď, teda keď pozerám napravo na pána spravodajcu, tak aj s tým máme skúsenosti, že napríklad v Bratislave sme materiál, na základe ktorého sa malo predávať PKO za jedno euro, dostali dokonca až po začatí zasadnutia zastupiteľstva, lebo teda všetko sa tak strašne na poslednú chvíľu počítalo a analyzovalo, že sa k tomu nie že verejnosť, ani poslanci, poslanci nemohli dostať, takže to je možno nejaký námet na novelu a to je na otázku, či, či zákona o obecnom zriadení, alebo, alebo možno aj zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Oba zákony budú v dohľadnej dobe otvorené zo strany vlády, takže predpokladám, že bude možnosť vyjadriť sa k nim aj, aj v rámci pripomienkového konania.
A tu by som možno na záver poukázal na nerovnaký prístup oboch ministerstiev, teda ministerstva spravodlivosti, ktoré pripravuje novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, a ministerstva vnútra, ktoré pripravuje novelu zákona o obecnom zriadení, pretože tento zákon je zákon, ktorý rieši ako zverejňovanie informácií, tak činnosť samosprávy. A ministerstvo spravodlivosti vytvorilo pracovnú skupinu, kde boli zástupcovia ministerstiev, štátnej správy, štátnych podnikov, mimovládnych organizácií, odborníkov, a táto pracovná skupina sa niekoľkokrát stretla a diskutovala o všetkých námetoch, s ktorými prišli jednotliví účastníci tej, tej pracovnej skupiny a s ktorými v minulosti prišli povedzme aj mimovládne organizácie v rámci pripomienkových konaní, ktoré neviedli k nejakému, nejakému výsledku, ale teda boli zaznamenané.
Nevedno ešte, ako to dopadne a v akej podobe bude návrh predložený a po budúcotýždňovej voľbe člena správnej rady, Súdnej rady uvidíme, že aký minister alebo ministerka to bude predkladať. Ale to je prístup, ktorý je, ktorý je korektný, a keď sa ide robiť zmena tak dôležitého zákona, tak by mali byť prizvaní všetci dôležití aktéri.
Úplne opačný prístup si zvolil pán minister Kaliňák, ktorého, teda zase sme zabudli na tú tradíciu, vyzývam, aby sa vzdal funkcie ministra vnútra, pretože pokiaľ je vo funkcii ministra niekto, kto je podozrivý z prepojení na organizovaný zločin, tak to zatieňuje všetky iné veci, o ktorých sa rokuje. Asi sa nevzdá, dobre.
No tak sa vrátim, vrátim, vrátim k tomu, ako jeho ministerstvo vnútra pripravovalo novelu zákona obecnom zriadení, najdôležitejšieho zákona, ktorý sa týka fungovania samosprávy a o ktorom práve rokujeme. Ministerstvo vnútra za zatvorenými dverami iba s predstaviteľmi ZMOS-u pripravilo návrh novely, s ktorým, tiež uvidíme, čo bude, a ktorý minister to bude predkladať, lebo aj ten tlak možno zaberie, ale neboli prizvaní žiadni iní aktéri. ZMOS je, samozrejme, dôležitá organizácia, reprezentuje veľké množstvo samospráv, ale reprezentuje predovšetkým starostov a primátorov.
Okrem ZMOS-u existuje napríklad aj Únia miest, kde sú združené, združené viaceré mestá, ktorá je tiež reprezentatívna. ZMOS reprezentuje starostov a primátorov, nereprezentuje poslancov zastupiteľstiev, ktorých, ktorých je mnoho, nereprezentuje občanov, ktorí, ktorí povedzme kriticky sa pozerajú na fungovanie samosprávy, nereprezentuje hlavných kontrolórov. A ja som bol medzi iniciátormi výzvy Združenia občanov miest a obcí Slovenska, my sme vyzvali pána ministra Kaliňáka, aby prizval aj ďalších aktérov samosprávy do prípravy novely zákona o obecnom zriadení. Odpoveď bola, že nie, že stačí, keď to, keď ten návrh pripravia so ZMOS-om, ale tak to bola iba taká zrejme PR akcia, lebo sa konal snem ZMOS-u, tak tam potrebovali niečo odprezentovať, že vláda sa dohodla na niečom, na niečom so ZMOS-om.
Takže sa teším, keď bude pripomienkové konanie, ak návrh, náhodou tento návrh neprejde do, do druhého čítania, tak môžme zvážiť, že ho dáme formou, alebo teda kolegovia dajú formou pripomienky alebo hromadnej pripomienky.
Ďakujem za pozornosť.
15. 6. 2017 11:27:40 - 11:35:58 18. schôdza NR SR - 3.deň - A. dopoludnia Tlač 574 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
101.
Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne a kolegovia, pán poslanec Fecko predkladá ďalší z návrhov, ktoré sa týkajú územnej samosprávy, v minulosti to bol tzv. laznícky zákon týkajúci sa roztrateného osídlenia, pri ktorom sme tiež zviedli istú debatu, a teraz ide o novelu zákona o obecnom zriadení týkajúcu sa zjednodušenia procesu delenia obcí alebo v tomto prípade skôr miest.
Oba návrhy pána poslanca majú jedno spoločné, idú v protismere k tomu, čo územná samospráva na Slovensku potrebuje ako soľ. Oba idú proti municipalizácii, teda proti myšlienke združovať obce do rozpočtovo a kompetenčne silnejších samosprávnych celkov. Na Slovensku máme aktuálne približne 2 900 miestnych samospráv, teda obcí, miest a mestských častí, z nich dve tretiny majú menej ako tisíc obyvateľov. Rast počtu malých obcí po roku 1989 u nás zastavila až novela zákona o obecnom zriadení v roku 2001, a to ustanovením § 2a ods. 5, podľa ktorého odvtedy platí, že obec sa môže rozdeliť, ak nové obce budú mať katastrálne územie alebo súbor katastrálnych území tvoriaci súvislý územný celok, najmenej tritisíc obyvateľov, ak urbanisticky nesplynuli s ostatnými časťami obce. Obec nemožno rozdeliť, ak do rozvoja odčleňovanej obce boli vložené investície, od ktorých je závislá celá obec.
Napriek zastaveniu ďalšej fragmentácie na úrovni miestnej samosprávy touto novelou v roku 2001 naďalej platí, že na Slovensku prevládajú populačne malé obce, ktoré majú malé rozpočty, a teda veľmi obmedzené možnosti rozvíjať obec a jej územie a vynakladať dostatočné prostriedky na služby, ktoré obecná samospráva má poskytovať svojim obyvateľom. Malé obce vynakladajú na správu, teda na chod úradu, ak si ho vôbec môžu dovoliť, plat starostu aspoň na čiastočný úväzok a nejakého úradníka aspoň na čiastočný úväzok často i polovicu zdrojov, ktorými disponujú. Počtom obyvateľov malé a rozpočtovo slabé samosprávy nie sú schopné plniť pre svojich občanov neraz i základné úlohy.
Tento problém by sme mali riešiť systémovo, komunálnou reformou, municipalizáciou, teda nie ďalším drobením obcí, ale ich spájaním do silnejších samosprávnych celkov, iným prerozdelením financií medzi centrálnou vládou a samosprávami, a to nie na úkor samospráv, ako je to dnes, ale na úkor centrálnej vlády a následne, ak chceme mať zábezpeku, aby sa municipality rozvíjali rovnomerne a rovnomerne sa starali o rozvoj celého územia, môžeme diskutovať o tom, akými nástrojmi to chceme docieliť. Jedným z nich je napr. participatívne rozpočtovanie, ktorým je možné samosprávu zaviazať, aby časť rozpočtu obce preinvestovala podľa dohodnutého kľúča v tej-ktorej časti municipality po konzultácii s občanmi tej-ktorej časti obce.
Vráťme sa ale od komunálnej reformy a municipalizácie k predloženému návrhu novely zákona o obecnom zriadení. Ak by sme návrh pána poslanca prijali, neželaným dôsledkom by mohla byť situácia, že z veľkého počtu obcí na Slovensku by sme mali ešte väčší počet obcí. Keďže pán poslanec nenavrhuje, aby sa zrušilo zákonné obmedzenie, ktoré hovorí, že odčlenená obec musí mať aspoň tritisíc obyvateľov, ale zároveň navrhuje, aby o odčlenení v referende rozhodovali len občania tej časti obce, ktorá sa chce odčleniť, dôsledkom jeho návrhu by nebol ďalší nárast už i tak veľkého počtu malých obcí, ale mohla by to byť lavína referend o odčleňovaní okrajových mestských častí od miest.
Miestne referendum o odčlenení by sa podľa tohto návrhu nemalo konať v celom meste ako je to dnes, ale len v tej časti, časti mestskej alebo časti obce, ktorej aspoň 60 % oprávnených voličov sa v petícii vyjadrilo, že, že chcú odčleniť príslušnú mestskú časť. Malou zábezpekou proti tejto lavíne, ktorá je do návrhu zakomponovaná, je doplnenie ustanovenia § 2 ods. 5 v prvej vete v jej závere, o tom, že obec sa môže rozdeliť, ak nové obce budú mať katastrálne územie obce alebo súbor katastrálnych území tvoriacich súvislý územný celok, najmenej tritisíc obyvateľov, ak urbanisticky nesplynuli s ostatnými časťami obce, ak cesta spájajúca odčleňovanú časť obce s obcou, ktorá je súčasťou, ktorá je súčasťou, vedie cez inú obec. Čiže navrhuje sa, aby sa od mesta mohla odčleniť taká časť obce, ktorá má aspoň tritisíc obyvateľov, a zároveň platí, že cesta spájajúca odčleňovanú časť obce od mesta, vedie cez inú obec. Treba doplniť, čo nezaznelo alebo nezaznieva tu explicitne, že toto ustanovenie je akoby šité na mieru v Nižnej Šebastovej, v ktorej pán poslanec Fecko žije, ide o mestskú časť Prešova, ktorá má približne tritisíc obyvateľov, a s centrom Prešova ju spája cesta, ktorá vedie cez dnes už samostatnú obec Ľubotice, ktorá v minulosti bola taktiež súčasťou mesta. Už sme tu viackrát aj na tejto schôdzi, aj na minulej schôdzi, hovorili o tom, že zákony by mali mať všeobecnú platnosť, teda mali by stanovovať nejaké všeobecné, všeobecné pravidlá.
Tento návrh zákona vzhľadom k tomu špecifiku, o ktorom som hovoril, by sme pokojne mohli nazvať lex Nižná Šebastová, tak ako sme tu v utorok mali lex Raši, včera lex Krajniak, či lex Babiš, dnes tu máme lex Nižná Šebastová. Nie je to, samozrejme, také účelové menenie pravidiel hry, ako nám tu predvádza vládna koalícia, ale tiež to je zákon akoby šitý na mieru, na mieru jednej konkrétnej mestskej časti. A ja súhlasím s pánom poslancom, že zákon o obecnom zriadení si vyžaduje zmeny aj nastavenie pravidiel pre fungovanie samosprávy si vyžaduje, si vyžaduje významné, významné zmeny, tá situácia nie je uspokojivá, ale tá správna cesta by podľa môjho názoru bola komplexná, komplexná novela zákona o obecnom zriadení.
Onedlho tu budeme mať novelu, ktorú nám ponúkne ministerstvo vnútra, v ktorej upieklo iba so ZMOS-om, teda bez širšej konzultácie a systémové zmeny by mali smerovať nie k vytváraniu predpokladov a podmienok pre jednoduchšie drobenie už existujúcich celkov, teda miest a obcí, ale práve naopak k spájaniu tých menších do väčších častí, k municipalizácii, ku komunálnej reforme.
Ďakujem za pozornosť.
14. 6. 2017 17:53:26 - 17:56:05 18. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludní Tlač 583 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
110.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, opäť by som rád využil prvé čítanie na teda ujasnenie si zámeru predkladateľov, ktorý v zásade, tak ako bol zdôvodnený, je na ňom, samozrejme, že niečo, že pokiaľ obce majú príjmy, ktoré nie sú schopné efektívne použiť na výsadbu novej zelene, tak treba hľadať spôsoby, ako ich v súlade so zákonom použiť na iné účely, ktoré bezprostredne súvisia s tým zámerom, pre ktorý sa ten poplatok vyberá.
A opäť by som mal dve drobné otázky. Prvá sa týka tej dokumentácie, že či tá dokumentácia je nejako zadefinovaná, že čo konkrétne to môže byť, lebo, aby sa nestalo, že miesto toho, že sa budú miesto vyrúbaných stromov sadiť nové stromy, tak alternatívou bude, že sa budú písať štúdie o tom, ako by sa mohli sadiť nové stromy, a na to sa spotrebujú všetky peniaze. Teda že či je to nejako vymedzené a existuje tam nejaká, nejaká poistka teda, aby sa miesto výsadby nových stromov nepísali štúdie o výsadbe nových stromov, teda, samozrejme, v nejakej primeranosti, že má to byť možné v zmysle zákona, ak bude schválená vaša novela, ale teda aby sa tam neminulo viac peňazí na štúdie ako na novú zeleň. Jedna otázka.
Druhá otázka je, že vlastne všetky tie účely, ktoré sú tam zadefinované, sú, dá sa povedať, nejaké také že verejnoprospešné, všeobecnoprospešné. Možno s jednou výnimkou a to sú tie zelené strechy, že teda bolo by to možné použiť aj na zelené strechy súkromných domov? Že keď niekto si postaví 20-poschodovú budovu súkromnú, čisto súkromnú, kde na strechu majú prísť... (Reakcia z pléna.) No, ide mi o to, že aká je predstava, lebo teda obecné peniaze asi nemožno investovať do súkromného majetku, tak čo sa myslí tými zelenými strechami, že na obecnom úrade bude zelená strecha alebo na škole alebo teda na aký účel by to malo byť, aby to rešpektovalo ten verejnoprospešný alebo všeobecnoprospešný charakter. Nekritizujem ten návrh, iba sa pýtam.
Ďakujem.
14. 6. 2017 17:40:54 - 17:44:04 18. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludní Tlač 577 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
102.
Vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, nebudem dlho hovoriť a chcem sa vyjadriť k tomu zvýšeniu limitu pre školské jedálne zo 40- na 200-tisíc. A, samozrejme, že táto vec má dve stránky, podobne ako celý zákon pre verejné obstarávanie.
Na jednej strane naozaj to môže zjednodušiť situáciu školským jedálňam alebo školským zariadeniam, ktoré nakupujú potraviny. Na druhej strane to rozširuje možnosti subjektívneho rozhodovania a až korupčného správania, samozrejme. To je ale problém celého verejného obstarávania, že keby všetci boli slušní, poctiví a zodpovední, tak nepotrebujeme žiadny zákon o verejnom obstarávaní. Jednoducho všetci, ktorí narábajú s verejnými prostriedkami, by sa snažili používať ich efektívne, používať ich tak, aby za ne nakúpili kvalitné tovary a služby, nikoho by nezvýhodňovali, nijako by sa nedali korumpovať, nedávali by žiadne malé domov. Ale práve preto, že to tak nie je, nie je to tak nikde vo svete, možno by som povedal, že u nás zvlášť, tak práve preto existuje zákon pre verejné obstarávanie, ktorý stanovuje pravidlá, ktoré, áno, niekedy pre tých slušných spôsobia ako zbytočná byrokracia, a dokonca niekedy znemožňujú vybrať si najlepšiu ponuku, lebo kvôli tomu, aby ste dodržali nejaké formálne postupy, sa nemôžete rozhodnúť pre riešenie, ktoré je reálne najlepšie, ale nezodpovedá nejakým formálnym postupom.
Napriek tomu je asi potrebné, aby taký zákon existoval a ak majú existovať z neho nejaké výnimky, tak tie výnimky musia byť dostatočne odôvodnené. A túto nejakú výnimku ideme zaviesť alebo rozšíriť povedzme. A preto sa chcem spýtať, že čo sú tie dôvody, že prečo práve zo 40 na 200, že ako ste dospeli k tomu číslu, lebo to nie je, že o 10 %, o 20 %, to je, päťnásobne zdvíhate ten limit. To je jedna otázka, ktorá by ma zaujímala, že ako predkladatelia uvažovali, z akých analýz vychádzali.
A druhá otázka je, že prečo práve školské jedálne, lebo podobný problém zrejme majú jedálne v zariadeniach sociálnych služieb, v domovoch dôchodcov, v nemocniciach. Čiže prečo špeciálne školské jedálne majú mať takúto výnimku a nie aj iné zariadenia, ak sa teda bavíme o jedálňach a nebavíme sa teda o iných nákupoch. Teda že v čom je to odôvodnené.
Ďakujem.
14. 6. 2017 15:19:05 - 15:32:50 18. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludní Tlač 598 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
24.
Vážené kolegyne a kolegovia, máme pred sebou veľmi zvláštny, povedal by som, priam paradoxný návrh zákona. Paradoxný prinajmenšom z troch dôvodov.
Prvý. Zákony zvyknú upravovať nejaké právne vzťahy a ich podstata býva v samotnom znení zákona a k tomu niekedy z dôvodov, že musí sa niečo vyriešiť, niečo prechodné, sa pridávajú prechodné ustanovenia, ktoré majú upraviť to, ako sa majú správať vzťahy po nadobudnutí účinnosti nového zákona, ktoré vznikli za predchádzajúcej právnej úpravy. Ale zvyčajne tie prechodné ustanovenia bývajú iba akýmsi doplnkom k tej podstate, ktorá sa rieši v samotnom zákone alebo v návrhu zákona, alebo aj v návrhu novely zákona.
V tomto prípade, a to je prvý paradox, je to úplne naopak. V tomto prípade podstata zákona je v prechodnom ustanovení bodu 22 § 30 ods. 1: "Výkon funkcie doterajšieho predsedu správnej rady skončí dňom 15. októbra 2017, pričom doterajší predseda správnej rady naďalej ostáva členom správnej rady do konca funkčného obdobia, na ktoré bol zvolený." Toto je podstata vášho návrhu zákona. A pokiaľ by to išlo, tak toto by ste zrejme napísali iba takto ten zákon, no ale zákon nemôže mať iba prechodné ustanovenie, tak ste tam museli dodať aj niečo ďalšie. Prvý paradox.
Druhý paradox. Zákony sa zvyčajne schvaľujú na to, aby stanovili všeobecné pravidlá, podľa ktorých sa majú správať ľudia, fyzické osoby, právnické osoby, firmy, podľa ktorých majú fungovať štátne inštitúcie. Tento zákon je zameraný na riešenie nejakých sporov existujúcich na jednom konkrétnom pracovisku. A toto má byť dôvod schválenia novely zákona, schválenia novely zákona, ktorá sa prijíma iba preto, aby sa z funkcie odstránil doterajší šéf Ústavu pamäti národa Ondrej Krajňák.
Je veľmi zlé, keď sa menia zákony iba z dôvodu, aby sa mohla urobiť nejaká personálna zmena. Ale je možné, že sú také situácie, keď je situácia výnimočne zlá, katastrofálna, inštitúcia sa rozpadá a urobí sa takáto účelová zmena. Aj vtedy je to zlé. Ani vtedy by sa to nemalo robiť, ale aká, preboha, výnimočná a katastrofálna situácia je dnes v Ústave pamäti národa? Čítali ste o tom v médiách? Povedal vám to niekto? Napísali ste to v dôvodovej správe? Povedali ste to tu? Nie. Nič také. Neexistuje reálny dôvod okrem toho, že sa chcete zbaviť šéfa správnej rady.
A taký tretí paradox, ktorý je spojený s týmto návrhom zákona, je, že Ústav pamäti národa má dokumentovať a kriticky analyzovať našu históriu a najmä obdobie neslobody. Obdobie dvoch zločineckých režimov. Obdobie dvoch totalít. Fašistickej totality počas slovenského štátu a komunistickej totality počas obdobia vlády komunistov. A je úplne jedno, že to boli československí komunisti. To s čechoslovakizmom nemalo nič spoločné. Budete vystupovať, pán Hrnko, potom môžte, nemusíte mi tu vykrikovať.
Ondrej Krajňák, zhodou okolností sa vyostrili vzťahy na pracovisku až do tej miery, že skupina poslancov považuje za potrebné novelizovať ten zákon, keď sa dostal do konfliktu, a teda vyhodil, rozviazal pracovný pomer s dvoma osobami, ktoré v Ústave pamäti národa nemali nikdy pracovať, s pánom Lackom a s pánom Bobákom.
Je absurdné, aby obdivovateľ fašistického štátu alebo obdivovateľ komunistického režimu a jeho významný aktér pracovali v inštitúcii, ktorá má kriticky skúmať obdobie neslobody, to obdobie, ktoré oni dvaja obdivujú, oslavujú, ospevujú. Teda dve obdobia. Boli to dve rôzne obdobia, ale obe boli rovnako zločinné a obe boli obdobia neslobody.
Sme síce ešte iba v prvom čítaní, ale ja by som sa teda rád aj spýtal na nejaké konkrétnosti, lebo z toho, čo ste napísali, mi nie je jasné, že ako si to vlastne predstavujete a čo tým chcete dosiahnuť, teda okrem toho, že sa chcete zbaviť predsedu správnej rady. Ale tie praktické ustanovenia, lebo ten zákon je veľmi zvláštnym spôsobom napísaný. A tá dôvodová správa, ktorá by mala vysvetľovať, čo je v zákone napísané, v tomto prípade dôvodová správa v podstate iba reprodukuje to, čo je napísané v paragrafovom znení. Napríklad hneď prvý bod. "V § 8 ods. 1 úvodnej vete sa vypúšťa slovo "najmä"." Paragraf 8 upravuje úlohy ústavu. "Úlohy zverené ústavu štátom sú najmä" a potom sú vymenované písmená a až k. V čom je problém? V čom je problém, komu vadí to "najmä"? To, to, nevyplýva to automaticky z toho zákona. V dôvodovej správe sa k tomu dozvieme, že "ustanovenie § 8 ods. 1 spresňuje úlohy zverené štátom". No ako spresňuje, keď vypustí "najmä"? Neviem.
Potom by som sa chcel spýtať, že ako si prakticky predstavujete to fungovanie štatutárneho orgánu kolektívneho, ako bude rozhodovať, lebo dnes štatutárnym orgánom je predseda správnej rady. Je tam jasná zodpovednosť. Je jasné, že on má riadiť ústav, on má rozhodovať. A ako to bude fungovať, keď to bude kolektívny orgán? Teraz tam každý deň budú chodiť všetci členovia správnej rady, každý deň alebo každý druhý deň budú mať zasadnutia a budú riešiť tie veci, ktoré riešil predseda správnej rady?
Alebo. Potom je tam zaujímavá vec, že ustanovujete nový spôsob voľby a odvolávania predsedu správnej rady samotnou radou, keď už vlastne predseda ani nebude štatutárnym orgánom. Štatutárnym orgánom bude rada. Tak prečo toto považujete za nejaký lepší alebo demokratickejší, alebo efektívnejší, alebo transparentnejší, v čomkoľvek lepší spôsob ako ten doterajší, keď to bolo v rukách priamo parlamentu?
A teda pýtam sa to najmä v kontexte toho, že tento mesiac aj minulý mesiac sme tu mali na programe schôdze rôzne zmeny spôsobov volieb, ktoré vládna koalícia presadila, a keď išlo o predsedov samosprávnych krajov, tak ste presadili zmenu z dvojkolovej voľby na jednokolovú. Neviem, či je jednokolová transparentnejšia a demokratickejšia, asi ani nie. Ale teda v každom prípade účelovo vám to vyhovuje, lebo si myslíte, že v prvom kole získate viacej. To sa asi týka viacej SMER-u ako Slovenskej národnej strany, samozrejme.
Zmenili ste spôsob vymenovania šéfa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. V čom bude demokratickejšie alebo transparentnejšie, keď ho nebude menovať prezident na návrh vlády, ale priamo vláda nevedno, ale teda keďže už prezidentom nie je pán Gašparovič, ale pán Kiska, tak zasa len z takéhoto účelového dôvodu zmeníme zákon a zmeníme spôsob voľby.
Včera sme prelamovali veto k tomu slávnemu lex Raši, teda aby starostu na takmer alebo primátora na takmer štvrtinu volebného obdobia mohol si určiť odchádzajúci primátor alebo starosta. Opäť účelový zásah. Ani ste nemali potrebu nejak to brániť. Tak mňa len zaujíma, že akými kritériami sa riadi vládna koalícia, keď navrhuje zmenu spôsobu voľby a ustanovovania do funkcie, lebo mne to vychádza úplne jednoznačne: Účelovo, potrebujem sa niekoho zbaviť, zmením zákon. Myslím si, že si zlepším vyhliadky vo voľbách, zmením im zákon.
Ján Slota chcel Ústav pamäti národa zrušiť. Neviem, či by sme mali oceniť to, že vy ho zrušiť nejdete, ale to, čo idete robiť, určite je krokom k menšej funkčnosti a k tomu, aby si svoje funkcie, ktoré si doteraz plnil, plnil oveľa menej efektívne. Ústav pamäti národa je dielom Jána Langoša, ktorý bol jeho prvým šéfom. Potom za pána Petranského sa fungovanie Ústavu pamäti národa dostalo do pozícií, ktoré sa výrazne odkláňali od dedičstva a odkazu jeho zakladateľa. Nechcem hovoriť, že pán Krajňák je dokonalý, že nemá žiadne chyby, že pod jeho vedením neexistujú žiadne problémy, ale pod jeho vedením má Ústav pamäti národa bližšie k tomu, ako ho zakladal Ján Langoš. A to, čo vy dnes chcete urobiť, ho od dedičstva Jána Langoša vzdiali.
A zrejme už na záver by som zacitoval z vašej dôvodovej správy, kde hovoríte, že "počas svojej pätnásťročnej existencie sa ÚPN etabloval v spoločnosti a zaujal neodmysliteľné miesto pri odhaľovaní zločinov totalitných režimov. A práve dnes v období negatívneho vzrastu extrémistických myšlienok v spoločnosti je jeho význam a úloha o to nepostrádateľnejšia."
"A práve dnes v období negatívneho vzrastu extrémistických myšlienok v spoločnosti je jeho význam a úloha o to nepostrádateľnejšia." To je jedna z mála vecí, aj keď je to iba všeobecná časť dôvodovej správy, s ktorou sa aj ja dokážem stotožniť, len potom nerozumiem, prečo ste nám tu predložili návrh zákona, ktorý ide úplne, ale úplne opačným smerom ako to, čo máte napísané v prvom odstavci všeobecnej časti dôvodovej správy.
Ďakujem za pozornosť.
13. 6. 2017 19:27:09 - 19:30:35 18. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 558 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
219.
Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, počet poslancov v tejto sále síce pripomína počet bojaschopných lietadiel z tých známych vtipov o ozbrojených silách Slovenskej republiky. Verím, že v realite je to, v realite je to lepšie, ale obranyschopnosť Slovenskej republiky je vážna vec. Nemali by sme to brať na ľahkú váhu a žartovať o tom. Tak ja by som za seba chcel vyjadriť podporu tomuto návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky na územie Českej republiky a na prítomnosť príslušníkov Armády Českej republiky na území Slovenskej republiky na účel spolupráce pri vzájomnej ochrane vzdušného priestoru a rovnako tak aj k tomu predchádzajúcemu bodu, ktorý s tým súvisí a teda zmluvu o spolupráci pri vzájomnej ochrane vzdušného priestoru.
Pre krajinu, ako je Slovensko, je takáto spolupráca nevyhnutná. Je zvlášť potešujúce, že sa tak deje s Českou republikou, s ktorou nás viaže spoločná aj štátna minulosť a dlhodobo nadštandardné vzťahy a je dôležité, že sa tak deje v rámci vymedzenom spoločenstvom demokratických krajín, teda Severoatlantickou alianciou. Žijeme veľmi búrlivé časy a to, čo sa mohlo zdať iba ako povinná jazda v minulosti, je možné, že bude, budeme musieť k tomu oveľa vážnejšie pristupovať a oveľa viac úsilia vyvinúť k tomu, aby sme reálne zabezpečili obranyschopnosť Slovenskej republiky. Búrlivá je situácia na Blízkom východe, náš východný sused Ukrajina je naďalej objektom agresie zo strany svojho východného suseda Ruskej federácie.
Tak v takýchto chvíľach je dôležité, aby sme mysleli na svoju obranyschopnosť, plnili si záväzky voči svojim spojencom a aj takýmito konkrétnymi krokmi prispievali k zabezpečeniu obranyschopnosti Slovenskej republiky a verím, že to, čo sme schválili na minulej schôdzi, teda zvyšovanie výdavkov na obranu, si zoberieme všetci k srdcu a budeme podľa toho, budeme podľa toho postupovať a čo najskôr - a ja verím, že aj skôr, ako sme to deklarovali - budeme schopní dospieť k splneniu toho záväzku, že máme vynakladať na vlastnú obranu 2 % hrubého domáceho produktu.
Takže ďakujem za pozornosť a verím, že podobne ako iné zmluvy alebo návrhy podobného druhu aj tento bod a ten predchádzajúci bod prejdú s podporou širokého spektra demokratických poslancov, fašisti tu momentálne nie sú, už išli spať.
Ďakujem za pozornosť.
13. 6. 2017 15:17:11 - 15:29:28 18. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 610 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
80.
Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, ďalšia povinná opozičná jazda pre pána poslanca Petráka a povinná opozičná jazda k skrátenému legislatívnemu dôvodu, najmä z toho dôvodu, že návrhy na skrátené legislatívne konanie skoro nikdy reálne nezodpovedajú tým podmienkam, ktoré pre skrátené legislatívne konanie stanovuje zákon o rokovacom poriadku. Aké to prekvapenie, že aj v tomto prípade je to presne tak.
Rokujeme o návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu novely zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. Budem citovať z predkladacej správy. "Základným cieľom návrhu zákona je spravodlivejší a adresnejší systém financovania, čiastočne zjednodušenie systému, zníženie byrokracie a predchádzanie neúčelnému vynakladaniu finančných prostriedkov." Samé ušľachtilé ciele, to niet sporu, ale ak toto je základný cieľ, tak vláda sama priznáva, že neexistujú zákonom dané dôvody pre skrátené legislatívne konanie, pretože nič z tohto nie je dôvod pre skrátené legislatívne konanie.
Ďalej z predkladacej dôvodovej správy: "Neschválením navrhovanej úpravy s účinnosťou od 1. septembra 2017 štátu hrozia značné hospodárske škody, nakoľko by nebolo možné vykonať zber údajov podľa stavu k 15. septembru 2017", a tak ďalej, atď. Žiadne hospodárske škody nehrozia. Hrozí len, že kompetencie v školstve a v samospráve budú zo strany centrálnej vlády nedostatočne dofinancované. Inak povedané, hrozí, že zajtra bude rovnaký stav, aký je dnes, ako bol včera, ako bol predvčerom, nič sa nemení, žiadne hospodárske škody nehrozia.
Ďalší dôvod: "Ohrozenie základných a ľudských práv, základných ľudských práv a slobôd, ku ktorému by mohlo prísť s ohľadom na skutočnosť, že by nebolo možné zohľadňovať pri prideľovaní finančných prostriedkov na osobné náklady asistentov učiteľa pre žiakov so zdravotným znevýhodnením druh postihnutia a poskytnúť finančné prostriedky na osobné náklady asistentov učiteľa pre žiakov so zdravotným znevýhodnením na školský rok, ale naďalej by sa poskytovali na kalendárny rok, čo môže ohroziť reálne zohľadňovanie aktuálnych finančných potrieb na osobné náklady asistentov učiteľa pre žiakov so zdravotným znevýhodnením." Tak toto jednak nie je dôvod pre skrátené legislatívne konanie, ale predovšetkým to nie je pravda.
V hromadnej pripomienke verejnosti k tomuto návrhu zákona, ktorej som bol spoločne s kolegyňou Zuzanou Zimenovou ešte vo februári spoluiniciátorom, sme navrhovali, aby poskytovanie finančných prostriedkov na zabezpečenie potrebného počtu asistentov učiteľov v školách nebolo v zákone iba možnosťou tak, ako doteraz, ale aby boli finančné prostriedky na asistentov školám poskytované v plnej výške v podobe nároku. Takýmto opatrením by sa naozaj mohlo predísť ohrozeniu práv detí so zdravotným znevýhodnením, avšak ministerstvo školstva našu hromadnú pripomienku odmietlo, v rozporovom konaní naše argumenty odmietlo, zdôvodnilo to tým, že v súčasnosti ministerstvo nemá v rozpočte toľko finančných prostriedkov, aby vedelo poskytnúť finančné prostriedky každému žiadateľovi podľa jeho požiadaviek. Čiže v skrátenom konaní, či bez neho, vláda vôbec nepočíta s tým, aby zohľadňovala skutočné nároky a potreby detí a ešte sa tu zaštiťuje potrebami detí, ktoré však nemieni v plnej výške zafinancovať, lebo tu nejdeme zostavu, že je to ako možnosť a bude to, bude to nárokovateľné, tam by sme mohli hovoriť o tom, že ideme zabezpečiť nejaké práva detí, ktoré doteraz zabezpečené neboli. Naďalej to ostane ako možnosť, zmenia sa kritériá, keď je to možné, je to nenárokovateľné, môže - znamená nič.
A ďalej poďme, ďalšie ohrozené práva: "Okrem obmedzenia práv osôb zdravotne postihnutých môže byť ohrozené aj právo príslušníkov národnostných menšín na vzdelanie v materinskom jazyku, keďže by nebolo možné v školskom roku 2017 - 2018 podporiť rozvoj vzdelávania detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám v ich materinskom jazyku poskytovaním finančných prostriedkov zákonným zástupcom žiakov na dopravu žiakov základných škôl a špeciálnych základných škôl do školy a späť do miesta trvalého pobytu, ak v meste trvalého pobytu nemajú zriadenú školu alebo jej časť príslušným vyučovacím jazykom."
Opäť ide o, nazvime to, zavádzanie. O možnosti zavedenia školských autobusov sa hovorí dlhé roky, možno už druhé desaťročie. Nezavedenie tohto opatrenia celý čas nebolo dôvodom nielen pre skrátené, ale ani pre žiadne, akékoľvek normálne legislatívne konanie, pričom tento zákon sa od roku 2003 otváral a novelizoval viac než dvadsaťkrát. Ohrozené práva, a nebolo to dôvodom na zmenu, až teraz je to dôvodom na skrátenú zmenu.
No takže aké sú skutočné dôvody? Prečo máme v parlamente tento návrh na skrátené legislatívne konanie? Tie dôvody asi spočívajú v tom, že vláda si dala za cieľ, čo je celkom legitímne, aby niektoré zmeny nadobudli účinnosť už od 1. septembra 2017, však je to zákon, ktorý sa týka školstva, tak prečo by sme nemali nadobudnúť účinnosť od začiatku školského roku, iné až od 1. januára 2018? Ale vláda, vláda mala tento návrh pripraviť v druhej polovici roku 2016, taký bol pôvodný plán, ale vláda nejako natiahla alebo ministerstvo natiahlo, natiahlo samotnú prípravu, aj vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania, teda obdobie, kedy sa ministerstvo školstva dohadovalo nie so zástupcami verejnosti, my sme boli vyriadení, vybavení veľmi rýchlo. Neviem, či to bola hodina alebo dve, čo sme strávili na ministerstve školstva na rozporovom konaní, ale najmä s ministerstvom financií a teda obdobie od skončenia možnosti pripomienkovania, čo bolo 23. februára, po schválenie návrhu zákona vo vláde trvalo 11 týždňov. Dal by sa legislatívny proces stihnúť tak, aby zmeny nadobudli účinnosť už 1. septembra 2017 aj bez toho, aby sme v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku skracovali legislatívny proces v parlamente. Určite by to bolo možné, ak by vláda schválila návrh zákona, ktorý, ako som už povedal, mal byť pripravený v rámci plánu legislatívnych úloh v druhom polroku roku 2016. Ak by tento návrh zákona bol vo vláde schválený 19. apríla tohto roku a následne predložený 21. apríla, mohli sme zákon prerokovať štandardným legislatívnym procesom.
Takže ministerstvo si doprialo viac času na vyhodnotenie pripomienkového konania a v dôsledku toho sme tu mali na stole skrátené legislatívne konanie. Ale ešte stále bolo by to porušenie zákona o rokovacom poriadku, mohli sme o tomto návrhu rokovať aspoň trochu normálne. Aspoň trochu normálne znamená, že by sme na májovej schôdzi schválili skrátené, skrátené legislatívne konanie. Napokon tak to bolo 3. mája aj zaradené na rokovanie vlády, že, že bude skrátené legislatívne konanie už na májovej schôdzi, potom od toho vláda upustila, alebo o tom nereagovala, keďže prebiehali debaty medzi ministerstvom školstva a financií a miesto toho, aby sme v prvom čítaní, alebo teda odsúhlasili v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku skrátené legislatívne konanie a potom v prvom čítaní prerokovali návrh zákona na májovej schôdzi a odvtedy už postupovali normálne. Normálny čas by mal výbor a dnes by sme začali zrejme rokovať o návrhu zákona v druhom a potom v treťom čítaní. Tak miesto toho tu máme opäť super rýchle legislatívne konanie, keď sa všetky tri čítania o návrhu zákona uskutočnia na jednej schôdzi a navyše schôdzi, kde, kde dohodlo sa grémium, budeme rokovať so skrátenými obednými pauzami, budeme rokovať do ôsmej večer, takže som veľmi zvedavý, kedy bude mať výbor alebo teda výbory, ktoré tento návrh dostanú, čas normálne sa týmto návrhom zákona zaoberať. Možno, ak to nebudete veľmi hnať, tak možno v piatok poobede by bol taký vhodný čas, že o štvrtej skončí parlament, tak potom aby výbor to nemusel v nejakom zhone v hodinovej obednej pauze schvaľovať.
Posledný citát si dovolím nie z predkladacej správy, ale z programového vyhlásenia vašej vlády: "Vláda si uvedomuje, že predvídateľný a stabilný právny poriadok ako výsledok kvalitnej a efektívnej normotvorby je jedným z významných faktorov rozvoja spoločnosti a fungovania štátu ako právneho štátu založeného na princípe právnej istoty a v oblasti normotvorby spočívajúceho na požiadavke ochrany legitímnych očakávaní. Stabilný a predvídateľný právny poriadok nie je len jedným z predpokladov právneho štátu, ale aj významným faktorom tak z hľadiska medzinárodnej konkurencieschopnosti a atraktívnosti Slovenskej republiky z pohľadu zahraničných investorov, ako aj z hľadiska konkurencieschopnosti domácich zamestnávateľov na domácich a zahraničných trhoch." Kvalitná a efektívna normotvorba takto, priatelia, rozhodne nevyzerá.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
13. 6. 2017 14:42:16 - 14:49:58 18. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 575 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
60.
Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska vrátil parlamentu schválenú novelu zákona o regulácii v sieťových odvetviach. Prečo ju vrátil? Nepáči sa mu zákon? Nepáčia sa mu predkladatelia? Nepáčia sa mu navrhovatelia? Nie. Prezident Slovenskej republiky nás upozorňuje, že schválený zákon je podľa jeho názoru v rozpore s právom Európskej únie. A nehovorí to len tak, že si myslí, že je v rozpore, ale upozorňuje na dve veci v zákone, tak ako bol navrhnutý a schválený, ktoré sú podľa neho v rozpore s právom Európskej únie a argumentuje konkrétnymi ustanoveniami príslušných smerníc alebo ich odôvodnenia, ktoré dáva do pomeru so schváleným znením zákona.
O čo ide? Ide o menovanie šéfa regulačného úradu, pretože európske právo od nás vyžaduje, aby bol nezávislý a aby tá nezávislosť sa prejavila aj v spôsobe jeho menovania. Schválený zákon, ktorý navrhla vláda, nezávislosť šéfa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví evidentne a viditeľne oslabuje, a to z dôvodu, že kým doteraz sa tam vyvažoval vplyv vlády a vplyv prezidenta, pretože prezident menoval šéfa ÚRSO na návrh vlády, teraz má táto právomoc prejsť úplne do rúk vlády a tým sa má posilniť vplyv vlády na regulačný úrad a jeho šéfa, ktorý by aj podľa európskeho práva mal byť nezávislý.
Druhý rozpor s právom Európskej únie, na ktoré, na ktorý pán prezident upozorňuje, sa týka vstupu ministerstva hospodárstva a ministerstva životného prostredia do, ako účastníkov do vybraných cenových konaní. Tam opäť pán prezident upozorňuje, že sa vraciame k predchádzajúcej právnej úprave, ktorú, ktorá sa zmenila v roku 2012, pretože aj parlament považoval úpravu, ktorú, ktorá umožňovala taký vstup výkonnej moci, teda ministerstiev do cenových konaní za nesúladnú s právom Európskej únie. Čiže vraciame sa k niečomu, čo tu už bolo a čo sme zmenili práve z dôvodu, aby naše právo bolo v súlade s právom Európskej únie.
Schválený zákon v týchto dvoch bodoch je nielen vecne zlý, ale s veľkou pravdepodobnosťou aj v rozpore s právom Európskej únie. Nezávislosť je, regulačného úradu, nezávislosť regulačného úradu je niečo, proti čomu otvorene ťažko niekto bude vystupovať. Je doterajšia právna úprava zárukou takejto nezávislosti? Evidentne nie. Stačí si pripomenúť, že šéfom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví bol pán Holjenčík, ktorý teda rozhodne nebol žiadnym vzorom nezávislosti a odolávania tlakom či už politickým alebo ekonomickým. Napriek tomu má zmysel usilovať sa o ochranu inštitucionálnej nezávislosti a podmienok zaručujúcich nezávislosť regulačného orgánu, nie schváliť právnu úpravu, ktorá tú nezávislosť bude ešte viac oslabovať a bude vystavovať regulačný úrad ešte silnejším vplyvom zo strany výkonnej moci.
Pán premiér Fico sa v poslednom čase dosť intenzívne bije do pŕs, ako má Slovensko patriť do prvej ligy alebo do jadra Európskej únie. Rád by som mu pripomenul, že nielen príslušnosť k prvej, druhej alebo tretej lige, ale samotné členstvo v Európskej únii od nás vyžaduje, aby sme si plnili svoje záväzky a rešpektovali právo Európskej únie.
Pán prezident upozorňuje parlament, ktorý schválil vládny návrh zákona, že ten zákon je v rozpore s právom Európskej únie. Ako na to reaguje pán premiér Fico, obhajca prvej ligy? Odôvodňuje ho vláda alebo jeho poslanci, že je to v poriadku, že pán prezident sa mýli, že zákon, ktorý vláda navrhla a vládna koalícia schválila, je v súlade s právom Európskej únie, že námietky pána prezidenta sú neopodstatnené? Počuli ste také vyjadrenie pána premiéra Fica? Máme tu k dispozícii nejaké vyjadrenie vlády, ktoré by vyvracalo tie pochybnosti, ktoré sú obsiahnuté v rozhodnutí prezidenta? Zaregistrovali ste aspoň jedno vystúpenie koaličného poslanca k tomuto zákonu? Myslím pri rokovaní o prezidentovom vete? Písomne prihlásený do rozpravy nebol nikto a predpokladám, že podobne, ako pri predchádzajúcom zákone, ktorý prezident vetoval a kde zase upozorňoval na rozpor s ústavou, tam nikto nepovažoval z koalície za potrebné zareagovať.
Som teda veľmi zvedavý, či niekto z koaličných poslancov využije možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a bude polemizovať s námietkami prezidenta, alebo, alebo jednoducho iba stlačíte gombíky. Pochybnosti o ústavnosti vyvrátite zmačknutím "za" pri jednom zákone a pochybnosti o rozpore s právom Európskej únie vyvrátite zmačknutím "za" v druhom prípade. Ja som teda žiadneho koaličného poslanca doteraz sa k tomu vyjadriť nepočul, ak nepočítam tradičné vykrikovanie pána poslanca Hrnka mimo mikrofón.
A dovoľte, aby som na záver predložil procedurálny návrh, pretože pán prezident namieta dve veci, ktoré považuje za rozporné s právom Európskej únie. Namieta to v piatich bodoch a teda prvé štyri body sa týkajú toho, toho prvého, čiže spôsobu menovania šéfa ÚRSO a ten piaty bod sa týka, týka tých cenových konaní. Čiže navrhujem, aby sa osobitne hlasovalo o pripomienke prezidenta č. 5. Procedurálny návrh predkladám aj v písomnej podobe.
Ďakujem vám za pozornosť.
13. 6. 2017 13:37:42 - 13:44:18 18. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 607 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
26.
Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, výhrady pána prezidenta k schválenému zákonu o výkone, o podmienkach výkonu volebného práva sú ústavnoprávneho charakteru. Pán prezident vyjadruje pochybnosti o tom, či zásah do aktívneho a pasívneho volebného práva je v súlade s ústavou a či chráni slobodnú súťaž politických síl tak, ako to pri výklade základných ľudských práv a slobôd, alebo dajme politických práv, vyžaduje ústava v čl. 31. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
27.
Pán poslanec Petrák. Pán poslanec Petrák!
Nech sa páči, pán poslanec.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
28.
Zákon, o ktorom rokujeme, získal počas procesu schvaľovania symbolické označenie lex Raši. Je to totiž účelový zákon, ktorý sa schvaľuje z dôvodu, aby primátori a starostovia zvolení v jesenných krajských voľbách za predsedov samosprávnych krajov mohli sami rozhodnúť o tom, kto ich zvyšok toho obdobia, čiže rok alebo takmer rok nahradí vo funkcii primátora alebo starostu, aby to neboli obyvatelia dotknutých miest a obcí, ktorí si sami zvolia svojich zástupcov na takmer štvrtinu volebného obdobia, pretože legitimita zástupcu primátora alebo starostu nie je zhodná ako s legitimitou primátora alebo starostu zvoleného priamo občanmi. Ak je to východisko z núdze dočasné riešenie na obdobie pol roka, ako máme všeobecné pravidlo, ako ho máme doteraz a ako ho budeme mať aj v budúcnosti, tak to asi nie je problém, pretože niekto musí byť štatutárom mesta alebo obce, ak sa táto pozícia uvoľní a v tomto prípade však miesto polročného obdobia zavádzame podstatne dlhšie obdobie. A ak sme mali iba podozrenie alebo pochybnosti, že lex Raši je v skutočnosti lex Raši, tak teraz pri rokovaní o prezidentom vetovanom zákone to už vieme úplne s určitosťou. Lex Raši je lex Raši, pretože pán primátor Košíc Raši už ohlásil, oficiálne oznámil svoju kandidatúru za predsedu Košického samosprávneho kraja. Čiže už to nemôžme odbiť, že je to iba také podozrenie. Už je to úplne zjavné.
Ako spomenul vo svojom vystúpení aj kolega Klus, ide o druhý veľmi vážny zásah do volebného práva a do pravidiel, ktoré upravujú volebnú súťaž. Účelové zásahy do zákonov sú vždy zlé a nebezpečné. Obzvlášť to platí o volebných pravidlách. Ten prvý zásah bol zrušenie dvojkolovej voľby predsedov samosprávnych krajov. Argumentovalo sa tu vecami ako úspora finančných prostriedkov na druhé kolo alebo nezáujem voličov o druhé kolo. Jedno aj druhé bolo presvedčivo vyvrátené už len tým, že akú legitimitu majú noví predsedovia samosprávnych krajov, ktorí sú zvolení v druhom kole väčšinou tých účastníkov a nie je dôležité, koľko ľudí sa zúčastní toho druhého kola, ale koľko ľudí hlasuje za kandidáta, ktorý sa nakoniec stane predsedom samosprávneho kraja.
Tento zákon, lex Raši, je svojím spôsobom ešte horší, ako zrušenie dvojkolovej voľby, lebo to zrušenie dvojkolovej voľby je síce zlé, nesprávne, znižuje to legitimitu zvolených kandidátov a môže to mať fatálne dôsledky v podobe úspechu extrémistov v krajských voľbách, ale tam sa môžte aspoň tváriť, že ste to zaviedli ako nové pravidlo, ktoré bude teraz platiť odteraz až navždy, alebo až kým ho nikto nezmení. Toto pravidlo, zákaz doplňujúcich volieb alebo teda nemožnosť vyhlásiť doplňujúce voľby primátorov, starostov, ale aj poslancov zastupiteľstiev rok pred predpokladaným termínom komunálnych volieb, má platiť iba teraz. Je to akýsi jednorazový zásah, ktorý sa už nikdy v budúcnosti nebude opakovať z dôvodu, že budú spojené termíny krajských a komunálnych volieb, a teda prípadne vaši smerácki starostovia a primátori, ak náhodou budú zvolení za predsedov samosprávnych krajov, tak si to už nebudú potrebovať poisťovať tým, že nebudú nové voľby v ich obciach a mestách, ktoré by rozhodli o ich nástupcoch, ale oni sami si určia svojich zástupcov, ktorí za nich dovládnu.
Jedno aj druhé je zlé a dvojkolovú voľbu už pre tieto voľby nemáme šancu navrátiť, ale tuto môžme zísť z kratšej cesty a nezavádzať do slovenského práva ďalší čisto účelový zásah, ktorý je pochybný aj z hľadiska ústavy. Možno nie je explicitne v rozpore s textom ústavy, ale určite je v rozpore s duchom a zmyslom úpravy politických práv zakotvených v ústave.
Ďakujem za pozornosť.
18. 5. 2017 19:32:31 - 19:42:17 17. schôdza NR SR - 7.deň - B. popoludní 2 Tlač 563 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
16.
Vážené kolegyne a kolegovia, rokujeme o rozhodnutí prezidenta Slovenskej republiky z 18. mája 2017 o vrátení zákona. Chcem povedať, že je to hanba, že je to strašná hanba, čo sa v tomto parlamente deje. Ale tak ako to začalo pochybne porušovaním pravidiel, tak to aj pokračuje a tak to aj skončí.
O tom, že pán prezident vrátil zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, som sa napríklad ja dozvedel o 16.45 hod. z e-mailu, ktorý mi prišiel z ústavnoprávneho výboru s pozvánkou na to, že o šiestej alebo po prerušení rokovania budeme o tom rokovať, lebo pán prezident vrátil návrh zákona. Sedel som v sále, tak ako poslanci zvyknú, a počúval som rozpravu, zapájal som sa do tej rozpravy, predkladal som návrh zákona, takže som ani nemal čas medzi tým, ako som sa dozvedel o tom, že pán prezident zákon vrátil parlamentu a parlament ide o ňom opätovne rokovať, a zasadnutím ústavnoprávneho výboru, ktorý má dbať práve o to, aby sa zákony, ktoré prerokúva tento parlament, prijímali korektne z hľadiska postupu aj z hľadiska ich obsahu, aby boli v súlade s ústavou, aby boli legislatívnotechnicky správne. Ale ako môžu poslanci ústavnoprávneho výboru korektne rokovať o výhradách prezidenta republiky k vrátenému zákonu, keď nemajú ani čas, aby si to rozhodnutie prečítali? Vy ste ho čítali? Ja nie, nemal som na to čas. Sedel som v sále, plnil som si svoje poslanecké povinnosti. Myslel som si, že aspoň medzi rokovaním ústavnoprávneho výboru a pléna, ktoré nasledovalo vzápätí, bude na to čas. Ani to som nestihol a potom som si povedal, že je to zbytočné, načo budem čítať výhrady pána prezidenta, keď vy si to aj tak schválite a tiež ich nepotrebujete čítať.
Tento zákon začal zle. Začal skráteným legislatívnym konaním, začal tým, že sa nekonalo medzirezortné pripomienkové konanie, začal tým, že ministerstvo dopravy od nás chcelo, aby sme to zo dňa na deň schválili, lebo až teraz sa dozvedelo, že sú tam nejaké problémy s vykupovaním alebo vyvlastňovaním pozemkov, až teraz sme sa dozvedeli, že koncesionár nám hrozí pokutami, až teraz sme sa dozvedeli, že je tam nejakých desať špekulantov, ktorí môžu spôsobiť štátu škodu 30 mil. To sme nevedeli pred týždňom, pred mesiacom. Nemali sme možnosť diskutovať o riešení a dávame do parlamentu návrh zákona, vláda alebo ministerstvo dopravy, ktorý už raz bol Ústavným súdom označený za protiústavný. Dávame ho v skrátenom legislatívnom konaní, dávame ho bez medzirezortného pripomienkového konania, a keď ho parlament schváli a prezident ho vráti, tak poslanci parlamentu majú o prezidentovom vete rozhodovať bez toho, aby si vôbec prečítali, čo prezident republiky vyčíta tomuto zákonu, čo v ňom považuje za protiústavné.
To, ako to začalo, bolo, že sa porušil zákon o tvorbe zákonov, ktorý stanovuje, že má byť medzirezortné pripomienkové konanie, a sú tam dané dôvody, kedy nemusí byť, kedy môže byť vynechané alebo skrátené, ale tie neboli naplnené, lebo žiadne hospodárske škody, tak ako ich predpokladá zákon o tvorbe zákonov a o Zbierke zákonov, neboli v tom zdôvodnení. Rovnako, keď sme o tom rokovali v parlamente, tak ste porušili zákon o rokovacom poriadku, lebo neboli dané dôvody pre skrátené legislatívne konanie, ktoré tento zákon predpokladá. A teraz, teraz spôsob, akým rokujeme o prezidentovom vete, nechcem používať silné slová, že je porušením ústavy, ale je popretím zmyslu ústavy, kde ústava umožňuje prezidentovi, aby nepodpísal parlamentom schválený zákon a vrátil ho.
Sú krajiny, kde existuje dvojkomorový parlament práve preto, aby schvaľovanie zákonov nebolo uponáhľané, aby sa neschvaľovali zo dňa na deň, aby sa do toho zapojili dve komory a vzájomne sa vyvažovali, kontrolovali. My máme jednokomorový parlament, ale do istej miery to môže nahradiť práve právomoc prezidenta vrátiť schválený zákon parlamentu a povinnosť parlamentu prerokovať to znova, a pokiaľ chce ten zákon schváliť, rokovať aj o prezidentových výhradách, hlasovať o prezidentových pripomienkach, pokiaľ prezident nejaké pripomienky k schválenému zákonu má, a potom možnosť prelomiť prezidentovo veto nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov. Ale zmyslom toho, že takéto niečo máme v ústave, je práve to, že prezident pôsobí ako kontrola parlamentu a upozorní parlament, že schválil zákon, ktorý je alebo môže byť v rozpore s ústavou alebo ktorý môže obsahovať iný problém, či už právny, alebo vecný. Je to delenie moci, ktoré predpokladá ústava, ale spôsob, akým nakladáte v tejto chvíli s prezidentským právom vrátiť návrh zákona, popiera zmysel delenia moci. Aj tak sa stáva, samozrejme, že automaticky, keď si koalícia niečo schváli, prezident to vetuje, tak koalícia potvrdí to tými 76 hlasmi. Ale v tomto prípade je to až do očí bijúce, že ten inštitút veta je v tom podaní, ako ho vy predvádzate, ako narábate s prezidentovým vetom, v podstate zbytočný. Prečo ho potom nenavrhnete vypustiť v ústave, možno by ste to našli, našli na to väčšinu? Tak nebudeme mať, nebude mať prezident možnosť, možnosť vrátiť návrh zákona. Lebo načo má to právo, keď rokujete o jeho vete bez toho, aby ste sa oboznámili s jeho výhradami, aby ste mali teoretickú možnosť si to prečítať, zamyslieť sa nad tým?
Uzavriem. Začalo to porušovaním zákona o tvorbe právnych predpisov, pokračovalo porušovaním zákona o rokovacom poriadku a teraz končíme porušením zmyslu ústavnej právomoci prezidenta vrátiť parlamentu schválený zákon. Ja si to rozhodnutie prezidenta dodatočne prečítam, ale to nie je na to, aby sme si dodatočne niečo čítali. Prezident nám ten zákon vrátil, lebo má pochybnosti o tom, že zákon je v súlade s ústavou, a my miesto toho, aby sme sa nad tým zamysleli, tak si to jednoducho schválime, alebo vy si to schválite znova, my to neschválime znova.
A výrečné je aj to, že schválili ste nejaký zákon, my sme ho kritizovali, vy ste ho tak veľmi, veľmi chabo obhajovali. Teraz svoje výhrady pripojil aj pán prezident, v rozprave sme boli prihlásení písomne zatiaľ piati poslanci, všetko poslanci opozície. Tak si ho aspoň bráňte, aspoň povedzte, prečo si myslíte, že ten zákon je v poriadku. Pán prezident to napísal, môže si to každý prečítať. Ale vy mlčíte. Ale máte väčšinu, tak môžte valcovať. Do toho! (Potlesk.)
18. 5. 2017 16:35:32 - 16:44:41 17. schôdza NR SR - 7.deň - B. popoludní Tlač 544 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
88.
Vážený pán predkladateľ, vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, áno, ide tu o vyššie platy, čo je cieľ, ktorý je sám osebe chvályhodný, ale ide o to, ako k nim dospieť.
Kolega Krajniak, ktorý práve odchádza, povedal, že poslanci za SMER a SaS tu prezentovali dôvody, ako sa to nedá. Tak možno kolegovia za SaS, ešte Miro Ivan ide po mne, tak povedia, že ako sa to dá, ja za OKS môžem povedať, že viem si predstaviť, ako sa to dá. Dá sa to dosiahnuť znížením daní a odvodov, dá sa to dosiahnuť lepším podnikateľským prostredím, dá sa to dosiahnuť menej, nie viac reguláciami, aj takou drobnosťou, že nekradnúť alebo aspoň kradnúť trochu menej.
To, že nesúhlasíme z takého alebo onakého dôvodu s konkrétnym riešením, či už ako v prípade SMER-u, že si nájdu nejaké dôvody, že legislatívne to nie je v poriadku, ale potom to presadia ako svoj návrh, alebo v prípade pravicovej časti opozície, že nesúhlasia s týmto riešením, ako dospieť k vyšším platom, je úplne legitímna debata. Pretože sú zlé veci, ktoré štát považuje za zlé alebo väčšina spoločnosti považuje, a prostredníctvom štátu ich môže zakázať a prípadne ich postihovať. Niektoré zlé veci postihuje tak, že ak ich spáchate, tak sa môžete dostať do väzenia, iné postihujete iba tak, že zaplatíte pokutu, a ďalšie síce vieme, že sú zlé, ale nestanovuje štát prostredníctvom zákonov žiadne sankcie pre ne.
A rovnako je to aj s dobrými vecami, že niektoré veci sú pre štát také dôležité, že ich nariadi a nejakým spôsobom presadí, uloží to ako povinnosť firmám alebo občanom, alebo vyčlení na to, na to nejaké finančné prostriedky, alebo schváli zákony, ktorými to chce dosiahnuť. Aj tá hranica niekde, niekde je nastavená, že čo robí akým spôsobom.
Vyššie zastúpenie žien v politike, vo verejnom živote, v podnikaní sú podľa môjho názoru dobré veci a bolo by fajn, keby v parlamente a vo vláde sedelo viacej žien. Otázka je len, ako sa máme k tomu dopracovať, keď to považujeme za dobrú vec. Predpokladám, že existujú aj ľudia, ktorí si myslia, že to dobrá vec nie je, alebo ľudia, ktorí si myslia, že je to úplne jedno, ale keď sa zhodneme na tom, že toto je dobrá vec, tak môžme sa baviť o tom, ako tomu dospieť a či má k tomu dospieť vývoj, kde necháme to na prirodzený vývoj, že sa ženy budú viacej aktivizovať, že im v tom budú nejako pomáhať, alebo to dáme do nejakého zákona a schválime, že 50 % alebo minimálne 30 % miest na kandidátkach v parlamentných voľbách, v komunálnych voľbách budú tvoriť ženy, alebo 50 % členov vlády musia byť ženy a, samozrejme, aj existujú krajiny, kde tento dobrý cieľ dosahujú takýmto spôsobom, ale je to prejav akejsi väčšej dôvery k štátu a k tomu, že štát má veci, ktoré väčšina považuje za dobré, nariaďovať a vtláčať, to je taký skôr dôkaz nedôvery v prirodzený vývoj, ktorý v ekonomike predstavuje trh, ktorý dôveruje tomu, že dobré veci sa časom presadia.
A ja to nepovažujem za koniec sveta, ak tu raz SMER nám o pol roka prinesie v pozmenenej podobe povinnosť zverejňovať platy v inzerátoch alebo keď tuto veľká ľavicová väčšina parlamentu schváli zákaz nedeľného predaja o dva roky, alebo v nejakej inej situácii niekto zavedie kvóty pre zastúpenie žien na kandidátkach. Nepovažujem to za správne, považujem to za prejav ľavicového myslenia, ale je to, je to legitímny, legitímny pohľad, akurát, že ja ho nezdieľam, pretože viacej dôverujem tomu prirodzenému vývoju.
To robenie dobra prostredníctvom zákonov, presadzovanie dobrých vecí prostredníctvom zákonov máme práve dnes alebo v týchto dňoch možnosť sledovať. A mám na mysli Európsku úniu, ktorá zrušila roamingové poplatky a my sme sa všetci tešili, ako budeme do zahraničia v rámci Európskej únie, alebo teda zo zahraničia môcť volať, surfovať na internete a že to bude za rovnakých podmienok ako u nás. No, a čo sa nestalo. Jeden z najväčších operátorov pôsobiacich na Slovensku zmenil ponuku poskytovaných služieb a nastavil to tak, že formálne to vyzerá, že žiadne, žiadne internetové služby neposkytuje, ale pokiaľ si ich ako bonus zoberiete, tak môžete ich čerpať a na Slovensku za ne nemusíte platiť a v zahraniční za ne budete platiť. Čiže nájde sa spôsob, akým to obísť. To je jeden problém. A samozrejme, že predpokladám, že aj tá legislatíva sa bude vyvíjať a nájde sa spôsob, akým upchať túto dieru alebo ako zabrániť takémuto obchádzaniu legislatívy.
Ale druhý, ešte vážnejší problém s týmto riešením je, že sú veci, ktoré sú vidieť, a sú veci, ktoré nie sú vidieť. V tomto prípade, hovorím o roamingu, je to skutočnosť, že ono sa to niekde prejaví. A prejaví sa to v tom, že na ostatných službách užívatelia zaplatia viac. Len sa to rozloží, takže to bude menej viditeľné ako to, že tí, ktorí môžu využívať roamingové služby, budú platiť menej alebo nebudú za roaming platiť viac. Ale keď to mám povedať napriamo, tak vlastne tí chudobnejší, ktorí necestujú do zahraničia, nepotrebujú využívať roaming, zaplatia tým majetnejším, ktorí do zahraničia cestujú, a teda ktorým viditeľne sa to môže prejaviť, že nebudú platiť za roamingové služby, ale zaplatia im to tí chudobnejší na vyšších službách alebo menej rýchlo klesajúcich, klesajúcich cenách za služby, ktoré oni využívajú.
No a samozrejme, že nájdeme príklady krajín, kde sa inzeráty zamestnávateľov zverejňujú tak, že obsahujú aj ponúkaný plat okrem už spomínaného Rakúska, je to napríklad Veľká Británia, kde je to, kde je to úplne bežná prax. Ale aj medzi tými krajinami existujú rozdiely, že kým v prípade Rakúska, ako sme počuli, je to upravené v zákone, v prípade Británie, nedostanem, dúfam, za to ešte pokutu, to nie je upravené zákonom, resp. zákonom je upravené povinnosť zverejňovať platy iba pre organizácie, ktoré sú štátne, verejné alebo napojené na finančné zdroje, či už štátne, alebo Európskej únie. Pretože keď ide, ide o verejné, verejné zdroje, tak si tam povedali, že, že má byť aj táto miera informovanosti. A tie ostatné súkromné subjekty to robia z vlastnej vôle alebo sa im to zdá tak lepšie. No a keď si mám vybrať medzi rakúskym a britským prístupom, tak ten britský mi je nielen v tomto, ale aj v tomto ohľade oveľa bližší.
Ďakujem za pozornosť.
18. 5. 2017 10:46:04 - 10:48:33 17. schôdza NR SR - 7.deň - A. dopoludnia Tlač 543 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
62.
Vážená pani predkladateľka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, pán spravodajca nás vyzval, aby sme podporili tento návrh zákona. Ja som to zrejme tušil, tak som sa prihlásil do rozpravy, aby som tak urobil. Čiže za seba hovorím, že ten návrh podporujem, považujem ho za dobrý. Považujem ho za dobrý z viacerých hľadísk.
Jednak je to hľadisko, ktoré má smerovať k nejakému väčšiemu zapojeniu otcov do starostlivosti o deti, čo je chvályhodný cieľ, a toto je síce drobnosť, ale drobnosť, ktorá tomu môže napomôcť.
Dobrý tento návrh podľa môjho názoru je z dôvodu, že je nenásilný a je praktický. Čiže nie je to, že niečo niekomu nariadime a stanovíme mu ako povinnosť, lebo si myslím, že je dobré, a keď chceme, aby niečo dobré bolo, no tak to stanovujeme ako povinnosť. Ale, naopak, vytvoríme podmienky pre to, aby sa v tomto prípade do starostlivosti o choré dieťa mohli intenzívnejšie zapájať obaja rodičia. Vytvoríme na to podmienky, a teda svojím spôsobom ich slobodu neobmedzíme, ale rozšírime.
Ďalší dôvod, prečo ten návrh považujem za dobrý, je, že je to návrh aj praktický, pretože mnohokrát v realite sa môže vyskytnúť, a aj sa vyskytuje taká situácia, že tí rodičia by sa potrebovali prestriedať a teraz im na to vytvoríme podmienky, aby to prakticky mohlo fungovať lepšie. Čiže nielen z hľadiska nejakého vznešeného cieľa, ktorý chceme dosiahnuť alebo ktorému chceme napomôcť týmto spôsobom, ale aj z hľadiska praktického života je to dobrý návrh.
A posledná vec, prečo ten návrh považujem za dobrý, že to považujem za svojím spôsobom samozrejmé a až sa čudujem, že to takto v zákone nie je už veľmi dlho alebo odjakživa.
Ďakujem, a teda dúfam, že aj kolegovia budú ten návrh považovať za dobrý a podporia ho.
18. 5. 2017 9:20:22 - 9:32:18 17. schôdza NR SR - 7.deň - A. dopoludnia Tlač 516 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
12.
Vážený pán predkladateľ, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, návrh novely zákona o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve, s ktorým prichádza kolega Žarnay, je reakciou na reálne existujúce a dlhodobo neriešené problémy, ktoré v slovenskom školstve existujú. A je tu problém, ktorý sa netýka len školstva, týka sa fungovania verejnej sféry, ale aj celého života na Slovensku. Tým problémom je nízka vymožiteľnosť práva. Pretože keby normálne fungovali na Slovensku tie inštitúcie, ktoré fungovať majú, keby sa správali v súlade so zákonom, a keď sa nesprávajú, tak keby existovali mechanizmy, ako zjednať nápravu, a tie inštitúcie, ktoré majú možnosť zjednať nápravu, by ju aj zjednávali, tak zrejme by takýto návrh vôbec nebol potrebný a zaoberali by sme sa niečím iným. Hovorili by sme o tom, čo spraviť so vzdelávaním, a nemuseli by sme vymýšľať, akým spôsobom dosiahnuť veci, ktoré by mali byť v normálnej spoločnosti samozrejmé.
Návrh zákona otvára aj otázku vzťahu, vzájomného postavenia jednotlivých aktérov, ktorí sa v školstve nachádzajú, a teda jednak štátu, zriaďovateľa, ktorým sú väčšinou samosprávy, školské samosprávy, ktorá je kreovaná ako reprezentácia jednotlivých aktérov priamo, priamo na škole, riaditeľa školy, alebo teda vedenia školy, učiteľov.
Mali sme tu o tom minulý rok debatu, keď sme sa pokúšali novelizovať tento istý zákon a zmeniť to, čo v predchádzajúcom volebnom období spravili poslanci za SMER, keď v podstate posilnili postavenie zriaďovateľa voči školskej samospráve, voči radám škôl. Prebehla tam vtedy zaujímavá diskusia, a teda myslím, že aj zo strany kolegov z koalície, ktorí sa do nej zapojili, boli vyslovené argumenty a ich pohľad na svet, a teda ocenil som, že to nie je tak, ako sa to bežne stáva, že bez toho, aby dali najavo, čo sa im na predloženom návrhu páči, tak vyjadrili svoju pozíciu, ktorá je odlišná od našej pozície, a je to pozícia skôr na strane zriaďovateľa, ako na strane školskej samosprávy.
Pokiaľ ide o predložený návrh, tak samozrejme, že neočakávam, že by koaliční poslanci zaradili tento návrh k tým výnimočným, keď sa rozhodnú podporiť nejakú iniciatívu zo strany opozície, ale beriem to ako vhodnú príležitosť na to, aby sme aspoň my, ktorí máme záujem, o tejto téme diskutovali, upozornili na ten problém a možno si aj vyjasnili názory na to, akým spôsobom je možné tento nepochybne reálne existujúci problém, problém riešiť.
V zásade by sme mali ísť cestou posilňovania školských samospráv, v tom sa, v tom sa, myslím, zhodneme. Asi sa nezhodneme s kolegami z vládnej koalície, ale myslím si, že v rámci opozície by mohla existovať zhoda na tom, že cestou k zlepšeniu stavu aj k lepšiemu fungovaniu školstva je silnejšie postavenie školských samospráv.
Otázka je teda, ale ako sa to má, ako sa to má udiať. Návrhom zákona sa navrhuje, aby sa medzi poradné a iniciatívne funkcie rady škôl dostala, dostala aj funkcia kontrolná a vyšetrovacia. Tu si nie som, aby som pravdu povedal, celkom istý, áno, nejakú kontrolnú funkciu by mala mať rada školy, že akým spôsobom by rada školy mohla uskutočňovať vyšetrovaciu, vyšetrovaciu funkciu. Som členom niekoľkých rád škôl, aj som bol v minulosti členom rád škôl, a teda prakticky si veľmi neviem predstaviť, aby takéto teleso fungovalo ako, ako vyšetrovací orgán, tá kontrolná funkcia, aj keď, aj keď dnes to tam nie je napísané, tak tá kontrolná funkcia tam, samozrejme, už dnes je alebo by teda, by tam mala byť. Len otázka je, čo sa zmení tým, že dáme ďalšie dve slová do charakteristiky školskej rady, keď tomu nepridáme nejaké, nejaké reálne, reálne kompetencie.
Tie kompetencie sa tiež navrhuje, navrhuje doplniť, ale teda s výnimkou kompetencie vyjadrenia sa k vylúčeniu žiaka zo školy. Sú to kompetencie, ktoré v zásade môže rada školy robiť už dnes. Navrhuje sa teda v § 24 ods. 5 vložiť nové písmená, teda okrem toho vyjadrenia sa k vylúčeniu žiaka zo školy, sa tam, sa tam rieši, rieši, teda dáva kompetencia, rieši podnety a sťažnosti pedagogických a nepedagogických pracovníkov školy, žiakov a rodičov a na postup riaditeľa školy a na základe vlastných zistení navrhuje zriaďovateľovi opatrenia na odstránenie nedostatkov v postupe, podáva sťažnosti na konanie alebo opomenutie zriaďovateľa ministerstvu.
V zásade aj dnes sa rady škôl zaoberajú, alebo teda prinajmenšom môžu zaoberať podnetmi a sťažnosťami ako pedagogických, tak nepedagogických pracovníkov školy, žiakov, rodičov, a teda, áno, často sa to rieši, nie je to nejako inštitucionalizované, nie je z toho nejaký priamy výstup, ale nič ani v súčasnom nastavení nebráni rade školy, aby sa zhostila aj tejto funkcie. Podávať sťažnosti môže ktorákoľvek fyzická aj právnická osoba, aj keď rada školy, rada školy nie je, nie je právnickou osobou, tak má možnosť trebárs prostredníctvom svojho predsedu podať, podať aj sťažnosť.
Otázka je, že čo by mal, čo by mal byť dôsledok najmä vo vzťahu k tomu základnému zámeru, aby sa dalo ministerstvu školstva, alebo teda v špecifických prípadoch ministerstvu zdravotníctva možnosť dať zriaďovateľovi záväzný návrh na odvolanie, odvolanie riaditeľa, ak boli zistené závažné nedostatky v konaní alebo opomenutí konania riaditeľa školy alebo zriaďovateľa.
Tak neviem, či toto nie je zase príliš široká kompetencia a či nejdeme vychýliť tú právomoc, ktorú sme, ktorá je porozdeľovaná v tejto chvíli medzi zriaďovateľa, školskú samosprávu a štát v prospech štátu. Lebo v tom návrhu sa nehovorí o tom, že to, že to, že ministerstvo môže dať návrh iba na základe iniciatívy alebo nejakého záväzného a zákonom stanoveného postupu rady školy. V zásade by sme dali ministerstvu do rúk kompetenciu, aby ak nejakým spôsobom zistí závažné nedostatky v konaní alebo opomenutí konania riaditeľa alebo dokonca zriaďovateľa, aby ono rozhodovalo o tom, že kto nebude, nebude riaditeľom, čo by som bol voči tomu, voči tomu rezervovaný, že či máme až takto vychyľovať to zloženie síl práve v prospech, v prospech ministerstva.
Ja chápem, že niekedy to môže byť vnímané ako záchranná brzda, keď rada školy nekoná, alebo teda najmä keď zriaďovateľ nekoná aj v prípade zistenia závažných nedostatkov, ale aby návrh ministerstva bol záväzný, tak obávam sa, že toto by bolo rovnako zneužiteľné zo strany ministerstva voči, voči tým školám, ako dnes sa obávame, že môžu byť, môžu byť posilnené právomoci zo strany, zo strany zriaďovateľa zneužité alebo zneužívané voči, voči školám.
Snáď teda posledná vec, ktorá sa týka toho systému, systému volieb. Ak dáme, že majú, majú zriaďovať, teda zriaďovateľ má byť ten, kto poverí päťčlennú volebnú komisiu, tak tam sa chcem spýtať, že či existujú nejaké reálne problémy s manipuláciou volieb do rád škôl, že či je to iba nejaké preventívne opatrenie, alebo reálne, reálne sa to deje. Lebo teda zase ja vychádzam zo svojich skúseností, ktoré samozrejme, že sú obmedzené a týkajú sa Bratislavy a Bratislavského kraja, tak pripúšťam, že situácia v menších obciach v iných krajoch, inde môže byť, môže byť iná, ale teda nejak som zatiaľ nezaregistroval, že toto by bol nejaký zásadný problém, že by sa manipulovalo spôsobom tým, že, ja neviem, by sa falšovali výsledky volieb. Tie neformálne tlaky, samozrejme, že môžu existovať a ani keby bola takto schválená novela zákona, tak sa im nevyhneme, že existujúci riaditeľ bude nejakým spôsobom ovplyvňovať povedzme učiteľov a to, že kto sa stane alebo nestane členom rady školy za pedagogických alebo nepedagogických zástupcov.
A potom ma tam ešte teda zaujala veta, že výsledky volieb sú platné, ak sa ich zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov. Či by to nemohlo viesť až k tomu, že výsledky volieb nebudú platné a tým pádom si nezvolíme, nezvolíme radu školy, lebo ak sa nezúčastní, ja neviem, na stredných školách nadpolovičná väčšina študentov, no tak nebudú mať zástupcu, alebo ak to budú rodičia, rodičia ignorovať, zaujalo ma, prečo, prečo to má byť takto nastavené. Tak to je skôr otázka.
Ďakujem.
16. 5. 2017 16:14:44 - 16:19:08 17. schôdza NR SR - 5.deň - B. popoludní Tlač 519 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
60.
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, tak aspoň taká malá vlnka, asi nie mexická. Minulý týždeň prešiel týmto parlamentom širokou zhodou návrh na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl, vojenských policajtov do misie Európskej únie v Stredomorí. A sú veci, kde má existovať zhoda medzi koalíciou a opozíciou, teda prinajmenšom medzi demokratickými politickými stranami, ktoré sú zastúpené vo vládnej koalícii aj v opozícii. A verím, že rovnako ako to bolo minulý týždeň, kde sme hovorili o našich záväzkoch voči Európskej únii a o našej pripravenosti podieľať sa na ochrane spoločných hraníc Európskej únie, tak teraz hovoríme o našej ochote a vôli plniť si svoje záväzky voči našim partnerom v rámci Severoatlantickej aliancie.
Ak predloženému návrhu možno niečo vyčítať, tak je to, že je to záväzok alebo deklarácia dostať sa na úroveň 1,6 %, nie povedzme 2 %, ako by sa očakávalo od členskej krajiny Severoatlantickej aliancie, ktorá to myslí vážne so svojou spoluzodpovednosťou za obranu seba a svojich spojencov, a že to odsúvame alebo čakáme, že to bude do roku 2020. Ale dobre. Ak toto je ten najmenší spoločný menovateľ, na ktorom sa vieme zhodnúť, tak v tom prípade je to pozitívne. A je to jedna z vecí, aj zahraničná politika, zásadné otázky smerovania Slovenskej republiky, aj vzťah k Európskej únii, aj vzťah k Severoatlantickej aliancii, v ktorých by sme mali možno drobnými krôčkami a bez mexických vĺn, ale snažiť sa hľadať konsenzus demokratických politických strán. Čiže je dobré, ak aj tento návrh deklarácie prejde s pomerne širokou podporou poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako tu už spomenul niektorý z kolegov, bolo by dobré, keby povedzme návrh tohto typu bol nielen navrhnutý zástupcami dvoch z troch koaličných strán. Ja verím, že tá tretia sa nepripojila len z nejakých technických dôvodov a že za tým netreba nič iné hľadať, iba že ste nikoho nezohnali na podpis toho návrhu deklarácie. Ale teda nemala by to byť iba záležitosť koaličná, lebo som presvedčený, že keby ste s týmto návrhom prišli za zástupcami opozície, tak zástupcovia demokratickej časti opozície by nemali problém nielen zahlasovať za to v pléne, ale aj pripojiť sa medzi spolupredkladateľov a tým budovať ten konsenzus.
Možno je tak trochu škoda, že tu teraz sedí tak málo poslancov a nesedí tu napríklad pán minister obrany alebo pán minister zahraničných vecí alebo dokonca pán premiér, lebo to sú všetko dôležité veci. A aj tá deklarácia, jeden z jej bodov apeluje na to, aby vláda viacej komunikovala s parlamentom aj v otázkach modernizácie a budovania obranyschopnosti Slovenskej republiky. Ale nie je to podstatné. Podstatné je, a teda nielen to, čo schválime dnes, predpokladám, že o sedemnástej budeme o tomto návrhu hlasovať, ale najmä to, ako sa táto deklarácia bude v realite napĺňať. A kolegovia už avizovali, že po deklarácii príde aj návrh ústavného zákona, ktorý by to mal pevnejšie ukotviť.
Takže ďakujem a vyjadrujem tiež podobne ako predrečníci ochotu podporiť tento návrh deklarácie.
16. 5. 2017 14:40:34 - 14:54:25 17. schôdza NR SR - 5.deň - B. popoludní Tlač 553 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
18.
Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som začal citáciou z rozhodnutia Ústavného súdu z roku 2011. Z rozhodnutia, v ktorom bola konštatovaná protiústavnosť tohto zákona v jeho podobe, tak ako bola schválená v roku 2007. Ide o bod 62.
"Podrobnejšiu argumentáciu smerujúcu k vysloveniu nesúladu napadnutých ustanovení zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach s označenými ustanoveniami ústavy a dodatkového protokolu možno uviesť východiskovou tézou prieskumu, ktorou je podľa Ústavného súdu zásada, že na cudzom pozemku sa jednoducho nestavia. Presnejšie uvedené, na pozemku, ku ktorému vlastník nemá hmotnoprávny titul, sa nestavia. Všeobecnejšie povedané, vlastníctvo má byť pokojne užívané, nerušené. Jednotlivec sa nemôže cítiť právne a ani ľudsky bezpečne, ak je to naopak. Z ústavnoprávneho hľadiska je v zásade neakceptovateľné, ak na súkromnom pozemku stavia v podstate štátna moc. Nepochybne, život v modernej spoločnosti vyžaduje možnosť zásahu do vlastníckeho práva, ale tieto, zvlášť ak sú nezvratné, musia rešpektovať význam a podstatu vlastníckeho práva a musia byť vykonané v riadnej procedúre, kde je vlastník subjektom a nie objektom tohto procesu. Výnimky sú možné len v extrémnych prípadoch, predovšetkým ak dochádza k ohrozeniu bezpečnosti štátu alebo k zásadnému ohrozeniu základných práv a slobôd. Rešpekt k cudziemu majetku nie je nepodobný zásade neminem laedere – nikomu neškodiť, a v modernej dobe zvlášť rešpekt k majetku zo strany verejnej moci je jadrom právnej kultúry v západnej civilizácii."
A presne to navrhujete. Navrhujete zákon, ktorý opäť umožní stavať na cudzom majetku. Samozrejme, nie je rok 2007, ale rok 2017, nepredkladá to pán minister Vážny, ale pán minister Érsek vo vládnej koalícii so SMER-om a SNS, nie Mečiarovo HZDS, ale MOST – HÍD a už máme tu rozhodnutie Ústavného súdu, takže áno, sú tam nejaké rozdiely. Je tam riešená náhrada, vymysleli sme si inštitút predbežnej držby, aby to nebolo tak úplne na drzovku, ako to bolo v roku 2007. Ale aj tak to nespĺňa všetky podmienky vyvlastnenia alebo obmedzenia vlastníckeho práva, ktoré predpokladá ústava, pretože vyvlastniť alebo inak zasiahnuť do vlastníckeho práva možno vo verejnom záujme na základe zákona, to je splnené, v nevyhnutnej miere a za primeranú náhradu. Tá primeraná náhrada možno na rozdiel od toho roku 2007 je ošetrená, ale nevyhnutná miera evidentne nie.
Uviedli ste tu aj verejne v rozprave, aj verejne smerom k médiám nejaké dôvody, prečo je tento návrh potrebný a prečo je ho potrebné prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Ale vy vlastne chcete riešiť núdzu, ktorú ste vytvorili vy sami, pretože váš predchodca, minister tej istej vlády, podpísal koncesionársku zmluvu, ktorú teraz považujete a používate ako bič, že musíme prijať takýto zákon, inak nám vzniknú škody. A škody nielen tým, že sa predĺži výstavba diaľnic, ale aj tým, že budeme musieť platiť koncesionárovi nejaké sankcie. Alebo druhá možnosť je, že zaplatíme tým údajným výpalníkom oveľa vyššie ceny za ich pozemky. Teraz nás tlačí čas, ale tým, kto je za to zodpovedný, nie sú nejaké objektívne existujúce okolnosti, vývoj svetového hospodárstva, nejaká zákerná činnosť záškodníkov. Jediný, kto je za to zodpovedný, je vaša vláda.
Argumentácia so špekulantmi sa používa odjakživa. Aj v roku 2007, keď sa prvýkrát tento zákon schvaľoval, tak sa hovorilo, že to nie je určené na postihnutie normálnych ľudí, to je iba na tých špekulantov. A pritom vtedy sa to týkalo, vtedy sa to týkalo ešte všetkých občanov, teraz tvrdíte, že sa to týka nejakých 10 subjektov a ten dojem naliehavosti akoby vyplýval z toho, že sa to týka len tej podpísanej koncesionárskej zmluvy. Ale však keď sa ten zákon schváli, tak bude platiť aj do budúcnosti na všetky ostatné prípady. To nie je zákon, ktorý by bol jednorazovka, vyriešime problém, ktorý máme s touto koncesiou, a potom sa zákon zruší a vraciame sa k normálnemu stavu.
Dovolím si predložiť v mene skupiny šestnástich poslancov pozmeňujúci návrh, ktorý prečítam na konci. V tomto pozmeňujúcom návrhu žiadame, aby sa z vládneho návrhu zákona vypustil inštitút predbežnej držby. Ak je vaším zámerom urýchliť stavebné konanie, tak je to možné aj bez inštitútu predbežnej držby. Bude možné bez preukázania vlastníckeho práva k pozemku začať stavebné konanie aj ho ukončiť, aj vydať stavebné povolenie, ak by ste tento pozmeňujúci návrh schválili, ale nebude možné stavať na cudzom pozemku, čo bola základná výhrada Ústavného súdu. Čiže máte možnosť preukázať tým, ako sa postavíte k tomuto pozmeňujúcemu návrhu, či vám naozaj ide len o urýchlenie stavebného konania, alebo chcete sa vrátiť k tej úprave, ktorú zaviedol pán minister Vážny, a teda reálne stavať na cudzom pozemku.
Navrhujeme vypustiť inštitút predbežnej držby, ktorá umožňuje stavať na cudzom, nevykúpenom alebo nevyvlastnenom pozemku, pretože to je najväčší problém v tomto návrhu zákona, to najviac pripomína Vážneho zákon z roku 2007, ktorý bol označený Ústavným súdom za protiústavný, a práve tento bod vyvoláva najväčšie podozrenie, že zákon je protiústavný. Čiže svojím spôsobom vám týmto pozmeňujúcim návrhom hádžeme záchranné koleso. Môžete vypustiť z návrhu najproblematickejšie ustanovenie, pri ktorom je najväčšie podozrenie, že urobí zákon protiústavným.
Už to tu zmienil aj kolega Ivan, že ten pozmeňujúci návrh koliduje so spoločnou správou, preto navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie bod 1 a 4 spoločnej správy, pán spravodajca. A nekoliduje preto, že by sme nedokázali pripraviť pozmeňujúci návrh tak, aby nekolidoval, ale koliduje preto, že nebol návrh zákona prerokovaný štandardným postupom. O dvanástej hodine som sa zúčastnil na rokovaní ústavnoprávneho výboru, ktorý prerokúva všetky návrhy zákonov a ktorý rieši aj úpravy, ktoré majú charakter zosúladenia zákona s ústavou, legislatívnymi pravidlami. Na ústavnoprávnom výbore nebol predložený ani jeden jediný pozmeňujúci návrh.
Posledná vec, ktorú by som chcel povedať predtým, ako prečítam pozmeňujúci návrh, je tá otázka, ktorú som položil už v prvom čítaní a na ktorú som nedostal vyčerpávajúcu odpoveď, teda kto ten návrh pripravil. Od pána ministra sme sa dozvedeli, že to bolo konzultované, že sa na tom podieľalo ministerstvo dopravy, ministerstvo spravodlivosti, Úrad vlády, advokátska kancelária Soukeník – Štrpka, ktorá bola medializovaná v súvislosti s právnymi službami, ktoré poskytuje železničnej spoločnosti Cargo Slovakia. Ale jedna vec je konzultácia a druhá vec je, kto ten návrh zákona reálne pripravil, lebo to asi obnáša aj iné množstvo práce, tak som dnes na už zmienenom ústavnoprávnom výbore položil túto otázku pánu štátnemu tajomníkovi Stromčekovi, že kto teda ten návrh napísal. A odpoveď, ktorú som dostal, je, že ministerstvo dopravy.
Tak by to zrejme malo byť, aby ministerstvo pripravovalo návrhy. Lenže vlastnosti dokumentu, ktorý je zverejnený na webovej stránke vlády, hovoria niečo iné. Vo vlastnostiach dokumentu na vládnej stránke je ako autor návrhu zákona aj autor dôvodovej správy uvedený akýsi AKSS a AKSS zrejme nebude ministerstvo dopravy ani meno pracovníka ministerstva dopravy, keďže webová stránka www.akss.sk je webová stránka advokátskej kancelárie Soukeník – Štrpka. Takže aj to je legitímny spôsob, môže ministerstvo zadať prípravu návrhu zákona nejakej externej firme, ale potom teda predpokladám, že je to ošetrené nejakým zmluvným vzťahom, že to nerobili len z čírych sympatií alebo ako protihodnotu za to, že môžu poskytovať služby, či už Cargu, alebo Národnej diaľničnej spoločnosti, a malo by to byť aj tak uvedené a verejne prezentované. Potom nerozumiem tomu zakrývaniu, že čo je za tým, pretože áno, keď ministerstvo si myslí, že nestačí na to, aby pripravilo nejaký návrh zákona, zadá to advokátskej kancelárii, urobí s ňou zmluvu, ale potom je to poctivé a správne priznať, pokiaľ vlastnosti dokumentu neklamú. Takže tiež by som poprosil nejaké vyjadrenie k tomu, že ako sa vlastne uskutočnil ten proces prípravy, lebo možno je to banalita, ale keď sa klame v takejto banalite, tak to vzbudzuje vážnejšie podozrenia.
Takže dovoľte teraz, aby som prečítal pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (tlač 553).
1. V čl. I bod 3 sa v § 4 odsekoch 5 a 6 za slovami "nadobudne iné právo" vypúšťa čiarka a slová "s výnimkou prác v rozsahu vymedzenom v rozhodnutí o predbežnej držbe podľa § 8".
2. V čl. I sa vypúšťa bod 4.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Ako som už povedal, navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie bod 1 až 4 spoločnej správy. V súlade s rokovacím poriadkom som pozmeňujúci návrh odovzdal na rozmnoženie, a teda majú ho poslanci, aj pán minister, aj pán predkladateľ k dispozícii.
Ďakujem za pozornosť.
12345

Deň v parlamente

<- ->