Vyhľadávanie v prepise rozpravy Vytlačiť stránku / Print page

Záznamy vystúpení sú evidované v rámci systému prepisu vystúpení do textovej podoby. Tieto texty sú k dispozícii až od 5. volebného obdobia a kvôli autorizácii sú k dispozícii vždy až nejaký čas po samotnom vystúpení.

Výsledok vyhľadávania v záznamoch rozpravy NR SR

1234567
 
13. 12. 2017 10:50:10 - 10:56:43 23. schôdza NR SR - 10.deň - A. dopoludnia Tlač 712 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážený pán predkladateľ, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa aj ja poďakoval predkladateľom, že do svojho návrhu zahrnuli aj otázku automatického rušenia neziskových organizácií, poskytujúcich všeobecne prospešné služby len z dôvodu, že do 15. júla neodovzdajú do registra uzávierok výročnú správu. Je to úplne najtvrdšia sankcia zo všetkých právnych foriem pri nesplnení si nejakej povinnosti alebo tak povinnosti tohto typu nezanikajú nadácie, nezanikajú neinvestičné fondy, nezanikajú občianske združenia, obchodné spoločnosti, politické strany. Niektoré z tých právnych foriem ani nemajú povinnosť odovzdávať výročnú správu, napríklad občianske združenia. Iné právne formy, napríklad neinvestičné fondy síce takú povinnosť majú, ale ak si ju nesplnia, tak sú maximálne upozornené, upozornené registrovým úradom, že si nesplnili túto povinnosť. Z iných, v iných právnych formách, napríklad v nadáciách nesplnenie tejto povinnosti zakladá možnosť zrušenia organizácie, ale súdom. Čiže nie je to automatické, že organizácia je zrušená, lebo účtovníčka ochorela alebo jej mama dostala infarkt a nestihla to, nestihla to v ten deň.
My sme s Vierou Dubačovou, Zuzanou Zimenovou a Petrom Osuským predložili podobný návrh zákona, ktorý riešil iba túto časť, ešte v marci a teda presne v tom čase aj pán poslanec Zelník a pán poslanec Bastrnák mali svoj návrh, ktorý tiež toto riešil, čiže toto nie je ten prípad, že by niekto sa inšpiroval naším, naším návrhom. Nezávisle od seba sme dospeli k tomu, že je to problém, ktorý treba riešiť. Náš návrh, samozrejme, nebol, nebol vtedy schválený a kolegovia stiahli ten návrh a ešte ho dopracovali a teraz ho predložili znovu, takže ja som ho podporil aj v prvom čítaní a som pripravený bez ohľadu na to, či bude akceptovaný náš pozmeňujúci návrhu, ho podporiť aj v druhom čítaní, lebo rieši ten základný problém, aby sa už nedialo to, že neziskové organizácie budú zanikať len z nejakého formálneho, formálneho dôvodu.
Ja som sa v rámci druhého čítania na pôde ústavnoprávneho výboru pokúsil presadiť dva pozmeňujúce návrhy. Jeden z tých pozmeňujúcich návrhov sa týkal, sa týkal toho, aby súd pred rozhodnutím o zrušení neziskovej organizácie nemal iba možnosť, ale aj povinnosť stanoviť lehotu na odstránenie nedostatkov, ktoré majú byť dôvodom pre zrušenie. Tento návrh bol akceptovaný v rámci ústavnoprávneho výboru a nachádza sa v spoločnej správe. Ten druhý návrh, ktorý tiež vychádzal z toho, z toho nášho pôvodného poslaneckého návrhu, riešil otázku, otázku možnosti obnovenia organizácií, ktoré síce boli zrušené, ale nezanikli. Čiže dnes ešte stále v registri, akurát tam majú uvedené, že sú, že sú v likvidácii. A o tomto prebehla na pôde ústavnoprávneho výboru rozsiahla diskusia a ja teda ďakujem aj predkladateľovi, ktorý sa jej zúčastňoval, aj členom ústavnoprávneho výboru za cenné podnety, ktoré sme do toho pozmeňujúceho návrhu zapracovali. Prešlo to aj kontrolou legislatívneho odboru a dokonca v tej poslednej fáze sa do toho zapojilo aj ministerstvo vnútra, ktoré tiež k tomu dali, dalo nejaké pripomienky, ktoré sme všetky, všetky akceptovali.
Napriek tomu na poslednom rokovaní ministerstvo vnútra prišlo s tým, že nesúhlasí, takže tento návrh výbor neschválil a predkladáme ho teraz ako skupina poslancov ako doplňujúci návrh v rámci druhého čítania v pléne. Myslím si, že bolo by na mieste tento doplňujúci návrh schváliť, pretože niektoré výhrady ministerstva boli technické a tie sme, tie sme zapracovali do toho návrhu. A ďalšie dve relevantné výhrady boli, boli to, že akoby, akoby sa tým zakladala nerovnosť, že tým organizáciám, ktoré...
===== Bolo na mieste tento doplňujúci návrh schváliť, pretože niektoré výhrady ministerstva boli technické a tie sme zapracovali do toho návrhu a ďalšie dve relevantné výhrady boli to, že ako by sa tým zakladala nerovnosť, že tým organizáciám, ktoré už prebehli procesom likvidácie, tak tie už aj zanikli a tie možnosť obnoviť sa nebudú mať, kdežto tie, ktoré síce už boli zrušené, ale ešte nemajú nejaké vysporiadané záväzky a ešte nezanikli, čiže postupovali pomalšie, tak tým tú možnosť dáme. Na toto som odpovedal a hovorím to aj teraz, že nie je možné napraviť všetky krivdy sveta, ale treba sa snažiť napraviť aspoň tie, ktoré napraviť môžeme. Napríklad keď štát sa rozhodne, že odsúhlasí nejaký príspevok obetiam komunistického režimu, tak neodsúhlasí ho všetkým, lebo niektoré z nich už nežijú, ale to neznamená, že nemáme prejaviť úctu alebo podporiť tých, ktorí to prežili a ktorí kde tú krivdu ešte napraviť môžeme.
Druhá výhrada bola, že v súčasnosti je 1400 takýchto organizácii, ktoré boli zrušené z dôvodu, že si nesplnili povinnosť dať výročnú správu do registra uzávierok, ale ešte nezanikli. Čiže sú v procese likvidácie a že by to bolo technicky komplikované pre 8 okresných úradov v sídle kraja toto zúradovať, tak to si myslím, že tiež nie je dobrý dôvod, to je práve naopak, ak 1400 organizácii bolo zrušených iba na základe nesplnenia si formálnych povinností, tak je to zlé vysvedčenie o tom zákone, je to dôkaz o tom, že ten zákon mal byť zmenený už dávno a teraz by sme sa kvôli tomu nemali vyhýbať poskytnutiu možnosti nápravy, a preto si vás dovolím požiadať o podporu pozmeňujúceho návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa Dubačová. Ďakujem.
13. 12. 2017 10:50:10 - 10:56:43 23. schôdza NR SR - 10.deň - A. dopoludnia Tlač 712 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážený pán predkladateľ, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa aj ja poďakoval predkladateľom, že do svojho návrhu zahrnuli aj otázku automatického rušenia neziskových organizácií, poskytujúcich všeobecne prospešné služby len z dôvodu, že do 15. júla neodovzdajú do registra uzávierok výročnú správu. Je to úplne najtvrdšia sankcia zo všetkých právnych foriem pri nesplnení si nejakej povinnosti alebo tak povinnosti tohto typu nezanikajú nadácie, nezanikajú neinvestičné fondy, nezanikajú občianske združenia, obchodné spoločnosti, politické strany. Niektoré z tých právnych foriem ani nemajú povinnosť odovzdávať výročnú správu, napríklad občianske združenia. Iné právne formy, napríklad neinvestičné fondy síce takú povinnosť majú, ale ak si ju nesplnia, tak sú maximálne upozornené, upozornené registrovým úradom, že si nesplnili túto povinnosť. Z iných, v iných právnych formách, napríklad v nadáciách nesplnenie tejto povinnosti zakladá možnosť zrušenia organizácie, ale súdom. Čiže nie je to automatické, že organizácia je zrušená, lebo účtovníčka ochorela alebo jej mama dostala infarkt a nestihla to, nestihla to v ten deň.
My sme s Vierou Dubačovou, Zuzanou Zimenovou a Petrom Osuským predložili podobný návrh zákona, ktorý riešil iba túto časť, ešte v marci a teda presne v tom čase aj pán poslanec Zelník a pán poslanec Bastrnák mali svoj návrh, ktorý tiež toto riešil, čiže toto nie je ten prípad, že by niekto sa inšpiroval naším, naším návrhom. Nezávisle od seba sme dospeli k tomu, že je to problém, ktorý treba riešiť. Náš návrh, samozrejme, nebol, nebol vtedy schválený a kolegovia stiahli ten návrh a ešte ho dopracovali a teraz ho predložili znovu, takže ja som ho podporil aj v prvom čítaní a som pripravený bez ohľadu na to, či bude akceptovaný náš pozmeňujúci návrhu, ho podporiť aj v druhom čítaní, lebo rieši ten základný problém, aby sa už nedialo to, že neziskové organizácie budú zanikať len z nejakého formálneho, formálneho dôvodu.
Ja som sa v rámci druhého čítania na pôde ústavnoprávneho výboru pokúsil presadiť dva pozmeňujúce návrhy. Jeden z tých pozmeňujúcich návrhov sa týkal, sa týkal toho, aby súd pred rozhodnutím o zrušení neziskovej organizácie nemal iba možnosť, ale aj povinnosť stanoviť lehotu na odstránenie nedostatkov, ktoré majú byť dôvodom pre zrušenie. Tento návrh bol akceptovaný v rámci ústavnoprávneho výboru a nachádza sa v spoločnej správe. Ten druhý návrh, ktorý tiež vychádzal z toho, z toho nášho pôvodného poslaneckého návrhu, riešil otázku, otázku možnosti obnovenia organizácií, ktoré síce boli zrušené, ale nezanikli. Čiže dnes ešte stále v registri, akurát tam majú uvedené, že sú, že sú v likvidácii. A o tomto prebehla na pôde ústavnoprávneho výboru rozsiahla diskusia a ja teda ďakujem aj predkladateľovi, ktorý sa jej zúčastňoval, aj členom ústavnoprávneho výboru za cenné podnety, ktoré sme do toho pozmeňujúceho návrhu zapracovali. Prešlo to aj kontrolou legislatívneho odboru a dokonca v tej poslednej fáze sa do toho zapojilo aj ministerstvo vnútra, ktoré tiež k tomu dali, dalo nejaké pripomienky, ktoré sme všetky, všetky akceptovali.
Napriek tomu na poslednom rokovaní ministerstvo vnútra prišlo s tým, že nesúhlasí, takže tento návrh výbor neschválil a predkladáme ho teraz ako skupina poslancov ako doplňujúci návrh v rámci druhého čítania v pléne. Myslím si, že bolo by na mieste tento doplňujúci návrh schváliť, pretože niektoré výhrady ministerstva boli technické a tie sme, tie sme zapracovali do toho návrhu. A ďalšie dve relevantné výhrady boli, boli to, že akoby, akoby sa tým zakladala nerovnosť, že tým organizáciám, ktoré...
===== Bolo na mieste tento doplňujúci návrh schváliť, pretože niektoré výhrady ministerstva boli technické a tie sme zapracovali do toho návrhu a ďalšie dve relevantné výhrady boli to, že ako by sa tým zakladala nerovnosť, že tým organizáciám, ktoré už prebehli procesom likvidácie, tak tie už aj zanikli a tie možnosť obnoviť sa nebudú mať, kdežto tie, ktoré síce už boli zrušené, ale ešte nemajú nejaké vysporiadané záväzky a ešte nezanikli, čiže postupovali pomalšie, tak tým tú možnosť dáme. Na toto som odpovedal a hovorím to aj teraz, že nie je možné napraviť všetky krivdy sveta, ale treba sa snažiť napraviť aspoň tie, ktoré napraviť môžeme. Napríklad keď štát sa rozhodne, že odsúhlasí nejaký príspevok obetiam komunistického režimu, tak neodsúhlasí ho všetkým, lebo niektoré z nich už nežijú, ale to neznamená, že nemáme prejaviť úctu alebo podporiť tých, ktorí to prežili a ktorí kde tú krivdu ešte napraviť môžeme.
Druhá výhrada bola, že v súčasnosti je 1400 takýchto organizácii, ktoré boli zrušené z dôvodu, že si nesplnili povinnosť dať výročnú správu do registra uzávierok, ale ešte nezanikli. Čiže sú v procese likvidácie a že by to bolo technicky komplikované pre 8 okresných úradov v sídle kraja toto zúradovať, tak to si myslím, že tiež nie je dobrý dôvod, to je práve naopak, ak 1400 organizácii bolo zrušených iba na základe nesplnenia si formálnych povinností, tak je to zlé vysvedčenie o tom zákone, je to dôkaz o tom, že ten zákon mal byť zmenený už dávno a teraz by sme sa kvôli tomu nemali vyhýbať poskytnutiu možnosti nápravy, a preto si vás dovolím požiadať o podporu pozmeňujúceho návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa Dubačová. Ďakujem.
13. 12. 2017 10:50:10 - 10:56:43 23. schôdza NR SR - 10.deň - A. dopoludnia Tlač 712 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážený pán predkladateľ, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa aj ja poďakoval predkladateľom, že do svojho návrhu zahrnuli aj otázku automatického rušenia neziskových organizácií, poskytujúcich všeobecne prospešné služby len z dôvodu, že do 15. júla neodovzdajú do registra uzávierok výročnú správu. Je to úplne najtvrdšia sankcia zo všetkých právnych foriem pri nesplnení si nejakej povinnosti alebo tak povinnosti tohto typu nezanikajú nadácie, nezanikajú neinvestičné fondy, nezanikajú občianske združenia, obchodné spoločnosti, politické strany. Niektoré z tých právnych foriem ani nemajú povinnosť odovzdávať výročnú správu, napríklad občianske združenia. Iné právne formy, napríklad neinvestičné fondy síce takú povinnosť majú, ale ak si ju nesplnia, tak sú maximálne upozornené, upozornené registrovým úradom, že si nesplnili túto povinnosť. Z iných, v iných právnych formách, napríklad v nadáciách nesplnenie tejto povinnosti zakladá možnosť zrušenia organizácie, ale súdom. Čiže nie je to automatické, že organizácia je zrušená, lebo účtovníčka ochorela alebo jej mama dostala infarkt a nestihla to, nestihla to v ten deň.
My sme s Vierou Dubačovou, Zuzanou Zimenovou a Petrom Osuským predložili podobný návrh zákona, ktorý riešil iba túto časť, ešte v marci a teda presne v tom čase aj pán poslanec Zelník a pán poslanec Bastrnák mali svoj návrh, ktorý tiež toto riešil, čiže toto nie je ten prípad, že by niekto sa inšpiroval naším, naším návrhom. Nezávisle od seba sme dospeli k tomu, že je to problém, ktorý treba riešiť. Náš návrh, samozrejme, nebol, nebol vtedy schválený a kolegovia stiahli ten návrh a ešte ho dopracovali a teraz ho predložili znovu, takže ja som ho podporil aj v prvom čítaní a som pripravený bez ohľadu na to, či bude akceptovaný náš pozmeňujúci návrhu, ho podporiť aj v druhom čítaní, lebo rieši ten základný problém, aby sa už nedialo to, že neziskové organizácie budú zanikať len z nejakého formálneho, formálneho dôvodu.
Ja som sa v rámci druhého čítania na pôde ústavnoprávneho výboru pokúsil presadiť dva pozmeňujúce návrhy. Jeden z tých pozmeňujúcich návrhov sa týkal, sa týkal toho, aby súd pred rozhodnutím o zrušení neziskovej organizácie nemal iba možnosť, ale aj povinnosť stanoviť lehotu na odstránenie nedostatkov, ktoré majú byť dôvodom pre zrušenie. Tento návrh bol akceptovaný v rámci ústavnoprávneho výboru a nachádza sa v spoločnej správe. Ten druhý návrh, ktorý tiež vychádzal z toho, z toho nášho pôvodného poslaneckého návrhu, riešil otázku, otázku možnosti obnovenia organizácií, ktoré síce boli zrušené, ale nezanikli. Čiže dnes ešte stále v registri, akurát tam majú uvedené, že sú, že sú v likvidácii. A o tomto prebehla na pôde ústavnoprávneho výboru rozsiahla diskusia a ja teda ďakujem aj predkladateľovi, ktorý sa jej zúčastňoval, aj členom ústavnoprávneho výboru za cenné podnety, ktoré sme do toho pozmeňujúceho návrhu zapracovali. Prešlo to aj kontrolou legislatívneho odboru a dokonca v tej poslednej fáze sa do toho zapojilo aj ministerstvo vnútra, ktoré tiež k tomu dali, dalo nejaké pripomienky, ktoré sme všetky, všetky akceptovali.
Napriek tomu na poslednom rokovaní ministerstvo vnútra prišlo s tým, že nesúhlasí, takže tento návrh výbor neschválil a predkladáme ho teraz ako skupina poslancov ako doplňujúci návrh v rámci druhého čítania v pléne. Myslím si, že bolo by na mieste tento doplňujúci návrh schváliť, pretože niektoré výhrady ministerstva boli technické a tie sme, tie sme zapracovali do toho návrhu. A ďalšie dve relevantné výhrady boli, boli to, že akoby, akoby sa tým zakladala nerovnosť, že tým organizáciám, ktoré...
===== Bolo na mieste tento doplňujúci návrh schváliť, pretože niektoré výhrady ministerstva boli technické a tie sme zapracovali do toho návrhu a ďalšie dve relevantné výhrady boli to, že ako by sa tým zakladala nerovnosť, že tým organizáciám, ktoré už prebehli procesom likvidácie, tak tie už aj zanikli a tie možnosť obnoviť sa nebudú mať, kdežto tie, ktoré síce už boli zrušené, ale ešte nemajú nejaké vysporiadané záväzky a ešte nezanikli, čiže postupovali pomalšie, tak tým tú možnosť dáme. Na toto som odpovedal a hovorím to aj teraz, že nie je možné napraviť všetky krivdy sveta, ale treba sa snažiť napraviť aspoň tie, ktoré napraviť môžeme. Napríklad keď štát sa rozhodne, že odsúhlasí nejaký príspevok obetiam komunistického režimu, tak neodsúhlasí ho všetkým, lebo niektoré z nich už nežijú, ale to neznamená, že nemáme prejaviť úctu alebo podporiť tých, ktorí to prežili a ktorí kde tú krivdu ešte napraviť môžeme.
Druhá výhrada bola, že v súčasnosti je 1400 takýchto organizácii, ktoré boli zrušené z dôvodu, že si nesplnili povinnosť dať výročnú správu do registra uzávierok, ale ešte nezanikli. Čiže sú v procese likvidácie a že by to bolo technicky komplikované pre 8 okresných úradov v sídle kraja toto zúradovať, tak to si myslím, že tiež nie je dobrý dôvod, to je práve naopak, ak 1400 organizácii bolo zrušených iba na základe nesplnenia si formálnych povinností, tak je to zlé vysvedčenie o tom zákone, je to dôkaz o tom, že ten zákon mal byť zmenený už dávno a teraz by sme sa kvôli tomu nemali vyhýbať poskytnutiu možnosti nápravy, a preto si vás dovolím požiadať o podporu pozmeňujúceho návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa Dubačová. Ďakujem.
13. 12. 2017 10:50:10 - 10:56:43 23. schôdza NR SR - 10.deň - A. dopoludnia Tlač 712 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážený pán predkladateľ, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa aj ja poďakoval predkladateľom, že do svojho návrhu zahrnuli aj otázku automatického rušenia neziskových organizácií, poskytujúcich všeobecne prospešné služby len z dôvodu, že do 15. júla neodovzdajú do registra uzávierok výročnú správu. Je to úplne najtvrdšia sankcia zo všetkých právnych foriem pri nesplnení si nejakej povinnosti alebo tak povinnosti tohto typu nezanikajú nadácie, nezanikajú neinvestičné fondy, nezanikajú občianske združenia, obchodné spoločnosti, politické strany. Niektoré z tých právnych foriem ani nemajú povinnosť odovzdávať výročnú správu, napríklad občianske združenia. Iné právne formy, napríklad neinvestičné fondy síce takú povinnosť majú, ale ak si ju nesplnia, tak sú maximálne upozornené, upozornené registrovým úradom, že si nesplnili túto povinnosť. Z iných, v iných právnych formách, napríklad v nadáciách nesplnenie tejto povinnosti zakladá možnosť zrušenia organizácie, ale súdom. Čiže nie je to automatické, že organizácia je zrušená, lebo účtovníčka ochorela alebo jej mama dostala infarkt a nestihla to, nestihla to v ten deň.
My sme s Vierou Dubačovou, Zuzanou Zimenovou a Petrom Osuským predložili podobný návrh zákona, ktorý riešil iba túto časť, ešte v marci a teda presne v tom čase aj pán poslanec Zelník a pán poslanec Bastrnák mali svoj návrh, ktorý tiež toto riešil, čiže toto nie je ten prípad, že by niekto sa inšpiroval naším, naším návrhom. Nezávisle od seba sme dospeli k tomu, že je to problém, ktorý treba riešiť. Náš návrh, samozrejme, nebol, nebol vtedy schválený a kolegovia stiahli ten návrh a ešte ho dopracovali a teraz ho predložili znovu, takže ja som ho podporil aj v prvom čítaní a som pripravený bez ohľadu na to, či bude akceptovaný náš pozmeňujúci návrhu, ho podporiť aj v druhom čítaní, lebo rieši ten základný problém, aby sa už nedialo to, že neziskové organizácie budú zanikať len z nejakého formálneho, formálneho dôvodu.
Ja som sa v rámci druhého čítania na pôde ústavnoprávneho výboru pokúsil presadiť dva pozmeňujúce návrhy. Jeden z tých pozmeňujúcich návrhov sa týkal, sa týkal toho, aby súd pred rozhodnutím o zrušení neziskovej organizácie nemal iba možnosť, ale aj povinnosť stanoviť lehotu na odstránenie nedostatkov, ktoré majú byť dôvodom pre zrušenie. Tento návrh bol akceptovaný v rámci ústavnoprávneho výboru a nachádza sa v spoločnej správe. Ten druhý návrh, ktorý tiež vychádzal z toho, z toho nášho pôvodného poslaneckého návrhu, riešil otázku, otázku možnosti obnovenia organizácií, ktoré síce boli zrušené, ale nezanikli. Čiže dnes ešte stále v registri, akurát tam majú uvedené, že sú, že sú v likvidácii. A o tomto prebehla na pôde ústavnoprávneho výboru rozsiahla diskusia a ja teda ďakujem aj predkladateľovi, ktorý sa jej zúčastňoval, aj členom ústavnoprávneho výboru za cenné podnety, ktoré sme do toho pozmeňujúceho návrhu zapracovali. Prešlo to aj kontrolou legislatívneho odboru a dokonca v tej poslednej fáze sa do toho zapojilo aj ministerstvo vnútra, ktoré tiež k tomu dali, dalo nejaké pripomienky, ktoré sme všetky, všetky akceptovali.
Napriek tomu na poslednom rokovaní ministerstvo vnútra prišlo s tým, že nesúhlasí, takže tento návrh výbor neschválil a predkladáme ho teraz ako skupina poslancov ako doplňujúci návrh v rámci druhého čítania v pléne. Myslím si, že bolo by na mieste tento doplňujúci návrh schváliť, pretože niektoré výhrady ministerstva boli technické a tie sme, tie sme zapracovali do toho návrhu. A ďalšie dve relevantné výhrady boli, boli to, že akoby, akoby sa tým zakladala nerovnosť, že tým organizáciám, ktoré...
===== Bolo na mieste tento doplňujúci návrh schváliť, pretože niektoré výhrady ministerstva boli technické a tie sme zapracovali do toho návrhu a ďalšie dve relevantné výhrady boli to, že ako by sa tým zakladala nerovnosť, že tým organizáciám, ktoré už prebehli procesom likvidácie, tak tie už aj zanikli a tie možnosť obnoviť sa nebudú mať, kdežto tie, ktoré síce už boli zrušené, ale ešte nemajú nejaké vysporiadané záväzky a ešte nezanikli, čiže postupovali pomalšie, tak tým tú možnosť dáme. Na toto som odpovedal a hovorím to aj teraz, že nie je možné napraviť všetky krivdy sveta, ale treba sa snažiť napraviť aspoň tie, ktoré napraviť môžeme. Napríklad keď štát sa rozhodne, že odsúhlasí nejaký príspevok obetiam komunistického režimu, tak neodsúhlasí ho všetkým, lebo niektoré z nich už nežijú, ale to neznamená, že nemáme prejaviť úctu alebo podporiť tých, ktorí to prežili a ktorí kde tú krivdu ešte napraviť môžeme.
Druhá výhrada bola, že v súčasnosti je 1400 takýchto organizácii, ktoré boli zrušené z dôvodu, že si nesplnili povinnosť dať výročnú správu do registra uzávierok, ale ešte nezanikli. Čiže sú v procese likvidácie a že by to bolo technicky komplikované pre 8 okresných úradov v sídle kraja toto zúradovať, tak to si myslím, že tiež nie je dobrý dôvod, to je práve naopak, ak 1400 organizácii bolo zrušených iba na základe nesplnenia si formálnych povinností, tak je to zlé vysvedčenie o tom zákone, je to dôkaz o tom, že ten zákon mal byť zmenený už dávno a teraz by sme sa kvôli tomu nemali vyhýbať poskytnutiu možnosti nápravy, a preto si vás dovolím požiadať o podporu pozmeňujúceho návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa Dubačová. Ďakujem.
12. 12. 2017 14:26:13 - 14:35:06 23. schôdza NR SR - 9.deň - B. popoludní Tlač 790 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
do zastupiteľstva, aby teda sa takéto body dostali do návrhu programu zastupiteľstva a nemuseli byť až dodatočne schvaľované pri schvaľovaní programu ako niečo nové, čo má teda potom iný, iné postavenie, ako tie body, ktoré tam, ktoré tam boli od začiatku.
Navrhujeme znížiť kvórum na potvrdenie uznesenia, ktoré starosta nepodpísal z trojpätinovej väčšiny na nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov. Podobne je to v prípade prezidentom vrátených návrhov zákonov, pretože dnes, ak zastupiteľstvo schváli nejaké uznesenie, starosta ho nepodpíše a v zastupiteľstve nie je trojpätinová väčšina na potvrdenie toho uznesenia, tak starosta vlastne môže s dvoma pätinami plus jedným poslancom blokovať funkčnú väčšinu v zastupiteľstve. Čiže navrhujeme opäť niečo, čo poznáme z parlamentu, nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov.
Navrhujeme zaviesť voľbu zástupcu starostu na zastupiteľstve na návrh starostu. O tomto som, myslím, hovoril aj pri predkladaní vládnej novely, že pôvodne aj zástupcov starostu volilo zastupiteľstvo, potom nejaký čas zástupcov starostu volilo zastupiteľstvo na návrh starostu, čiže akoby sa to trochu vyvážilo a teraz si zástupcov starostu menuje sám starosta z radov poslancov. Čiže navrhujeme krok späť k tomu vyváženejšiemu modelu - nevrátiť to úplne do rúk zastupiteľstva a teda mimo kompetencie starostu, nech to navrhuje starosta, ale nech zástupca starostu má legitimitu aj tú, že je zvolený, zvolený zastupiteľstvom.
Poslednú vec, ktorú by som z tejto oblasti spomenul, je, že v zložení obecnej rady by sa malo prihliadať na zastúpenie poslaneckých klubov. Dnes je v zákone formulácia, že v zložení obecnej rady sa má prihliadať na zastúpenie politických strán a nezávislých poslancov. Možnože pred 25 rokmi takáto formulácia bola dostačujúca, dnes však už dostačujúca nie je, dnes nezávislých poslancov je oveľa viac a tiež sú istým spôsobom štruktúrovaní, zoskupení do nejakých buď skupín alebo často aj poslaneckých klubov a zloženie zastupiteľstva z hľadiska poslaneckých klubov hovorí o ňom viac, ako zloženie zastupiteľstva alebo zastúpenie, zastúpenie politických strán.
Tretia a posledná oblasť, o ktorej chcem hovoriť, je postavenie hlavných kontrolórov, kde jeden z najproblematickejších a možno z môjho pohľadu že úplne najhorší bod vládnej novely zákona o obecnom zriadení je návrh, aby hlavných kontrolórov mohli úkolovať aj starostovia. Dnes hlavný kontrolór má byť nezávislý, ale je orgánom zastupiteľstva. Zastupiteľstvo mu dáva úlohy, aby kontroloval činnosť starostu, činnosť úradu, činnosť, činnosť obecných firiem a organizácií. Ak aj starosta získa právo dávať úlohy kontrolórovi, tak sa toto jeho nezávislé postavenie a postavenie hlavného kontrolóra ako orgánu zastupiteľstva výrazne oslabí. A zasa je množstvo samospráv, kde to problém nebude, pretože tam starosta, keď si chce niečo skontrolovať, tak môže poveriť aj nejakého pracovníka obecného úradu cez nejakú vnútornú kontrolu, alebo keď je to dôležité, tak sa na to, sa obráti na kontrolóra a ten to skontroluje dobrovoľne, alebo povie zastupiteľstvu a zastupiteľstvo to uloží ako úlohu.
Problém by nastal v situácii, keby, keby sme schválili vládou navrhovanú zmenu v tých obciach, kde existuje nejaký spor medzi starostom a zastupiteľstvom a starosta keď bude chcieť eliminovať hlavného kontrolóra, tak ho jednoducho zahltí množstvom nepodstatných úloh, aby mu znemožnil alebo teda minimálne sťažil venovať sa dôležitým veciam, ktoré povedzme chce kontrolovať zastupiteľstvo.
My navrhujeme niektoré zmeny, ktoré by mohli posilniť nezávislosť postavenia kontrolóra. Navrhujeme napríklad zmeniť jeho súčasné postavenie de facto zamestnanca, ktorý uzatvára pracovný pomer na výkon funkcie, čiže nebude musieť starosta podpisovať pracovnú zmluvu. A opäť nie je to vymyslený problém. Existujú obce, kde, kde, mestá dokonca, kde starosta alebo primátor jednoducho nepodpísal pracovnú zmluvu kontrolórovi a tým zdržal nástup do funkcie.
Ďalej navrhujeme vytvoriť podmienky pre výkon kontroly zastupiteľstvom v situácii, keď nie je zvolený hlavný kontrolór z nejakého dôvodu. Čiže navrhujeme možnosť poveriť, dočasne poveriť niektorého z poslancov vykonávaním kontroly. Samozrejme, že malo by ísť iba o dočasné riešenie situácie, keď nie je zvolený hlavný kontrolór a teda aj tie podmienky, za ktorých by vykonával kontrolu, by neboli, neboli plnohodnotné, ale aspoň nejaká kontrola by mala existovať aj v situácii, keď nie je zvolený hlavný kontrolór.
Navrhujeme posilniť postavenie hlavného kontrolóra vo vzťahu k právnickým osobám, v ktorých má obec majetkovú účasť a iným osobám, ktoré nakladajú s majetkom obce, teda aby sa kontrolná právomoc nevzťahovala iba na tento, na tento majetok obce, pretože niektoré mestské firmy sa bránia kontrole s odôvodnením, že to nie je ich majetok, to nie sú, teda to nie je majetok obce, to nie je, to nie sú financie obce, to je majetok tých mestských firiem, pričom ide o stopercentne mestom vlastnenú akciovú spoločnosť.
Navrhujeme povinne zverejňovať výsledky kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra na webovom sídle obce a navrhujeme ďalšiu vec, ktorá by mohla posilniť pozíciu a nezávislosť hlavného kontrolóra ustanoveniami, ktoré sa týkajú útvaru hlavného kontrolóra a tento útvar by nemal fungovať ako jedno z mnohých oddelení, teraz už asi skôr mestských úradov, ako obecných úradov, ale malo by podliehať hlavnému kontrolórovi, aby hlavný kontrolór mal kontrolu nad útvarom, ktorý riadi a ktorý má slúžiť kontrole.
Máme teda pred sebou dva návrhy. Jeden návrh vám tu pred pár dňami predložil minister Kaliňák a odráža pohľad Združenia miest a obcí Slovenska, teda starostov a primátorov. Druhý návrh vám predkladá skupina opozičných poslancov. Vychádza z hromadnej pripomienky, ktorú iniciovalo Združenie občanov miest a obcí Slovenska ZOMOS a odráža pohľad poslancov zastupiteľstiev a aktívnych občanov.
Dovoľujem si vás týmto požiadať o podporu pre náš poslanecký návrh.
Ďakujem za pozornosť.
12. 12. 2017 11:55:34 - 11:56:16 23. schôdza NR SR - 9.deň - A. dopoludnia Tlač 789 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
... Polícia Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.
12. 12. 2017 11:46:21 - 11:55:34 23. schôdza NR SR - 9.deň - A. dopoludnia Tlač 789 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne, aby som ako spolupredkladateľ tohto návrhu zákona povedal k nemu pár slov. V zásade chcem sa vyjadriť k tomu politickému rozmeru a potom by som chcel povedať niečo k právnemu aspektu celej tejto veci. To, že nejde o politický návrh zákona, ktorý by nás mal deliť politicky koalično-opozičný, pravicovo-ľavicovo-liberálno-konzervatívne, môžme ilustrovať aj na takej veci, že autorkou tohto ustanovenia, o ktoré sa jedná je Katarína Tóthová a bývalá ministerka spravodlivosti a teda v tom čase keď to predkladala poslankyňa Národnej rady za Hnutie za demokratické Slovensko. Myslím si, že ani Petra Osuského, ani mňa nemožno ani v najmenšom podozrievať z akýchkoľvek sympatií voči Hnutiu za demokratické Slovensko, napriek tomu toto ustanovenie považujeme za užitočné a považujeme za dobré, že v Trestnom zákone je.
To čo sa teraz pokúšame urobiť touto novelou je v podstate snahe, aby ustanovenie zákona, ktoré je súčasťou Trestného zákona, ktorý je tam ako samostatný trestný čin, plnilo ten účel, pre ktorý bolo schválené. Ide totiž o to, že keď bol schválený v roku 2005, tak platil ešte starý Trestný zákon a ten Trestný zákon keď sa tam doplnilo ustanovenie, kto poškodí cudzí vec tým, že ju pomaľuje, postrieka, či popíše farmou alebo inou látkou, čo je skutkové podstata trestného činu sprejerstva, tým sa skutková podstata tohto trestného činu odlíšila od poškodzovania cudzej veci, kde sa vyžadovalo spôsobenie určitej škody. Ale tým, že tu máme nový Trestný zákon, ktorý prebral síce toto ustanovenie a máme tu dva trestné činy poškodzovania cudzej veci a § 245, ktorý hovorí o tom, kto zničí, poškodí, alebo urobí neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa na odňatím slobody až na jeden rok a § 246 ono sprejerstvo, kto poškodí cudziu vec tým, že ju postrieka, pomaľuje, popíše farmou alebo inou látkou, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Čiže logicky výklad týchto dvoch ustanovení by hovoril, že kým v tom prvom sa spomína spôsobenie malej škody, v tom druhom sa nespomína žiadna škoda, ale hovorí sa o poškodzovaní. Čiže logický výklad by hovoril, že nie je potrebná malá škoda teda 266 eur, aby bol spáchaný trestný čin sprejerstva, ktorý spočíva v tom, že niekto vec postriekal, pomaľuje, popíše farbou alebo inou látkou.
Ak by to tak nebolo, tak by vlastne nemalo zmysel, aby toto ustanovenie bolo v Trestnom zákone ako samostatný paragraf, pretože v takom prípade by sa to všetko zmestilo pod ustanovenie § 246, a kto zničí, poškodí, čiže bolo by to poškodenie vecí, spôsobenie malej škody, nie je žiadny problém.
Problém vznikol pri schvaľovaní súčasného Trestného zákona, kde sa v rámci výkladu pojmov dostalo aj ustanovenie, ak tento zákon v osobitnej časti vyžaduje v základnej skutkovej podstate spôsobenie škody ako majetkový následok trestného činu a neuvádza jej výšku, má sa zato, že musí byť spôsobená škoda aspoň malá. Vďaka tomuto ustanoveniu niektoré súdy, niektorí prokurátori a niektorí policajti začali vysvetľovať aj trestný čin sprejerstva tak, že aby mohol byť spáchaný, tak keďže sa tam používa slovo poškodí, čiže spôsobí nejakú škodu, tak aj napriek tomu, že sa tam priamo v tom trestnom čine alebo v skutkovej podstate toho trestného činu spôsobenie malej škody nevyžaduje, ale používa sa tam slovo spôsobí škodu, tak sa stalo to, že v niektorých prípadoch sa začalo vyžadovať spôsobenie aspoň malej škody, teda tých 266 eur aj na trestný čin sprejerstva.
Je to výklad, ktorý samozrejme, že je možný a teda právnici si vedia obvykle vyložiť veci rôznym spôsobom, ale ide proti zmyslu tohto ustanovenia. Ak by mal tento výklad prevážiť, tak v tom prípade rovno vypustíme ten § 246 z Trestného zákona, lebo je tam zbytočný a bude to jedna z foriem poškodzovania cudzej veci, bude stačiť § 245. Ak sme presvedčení, že sprejerstvo má byť samostatný trestný čin, že poškodzovanie cudzej veci popísaním, pomaľovaním, poliatím a podobne, má byť trestané ako nie iba ako priestupok, ale ak trestný čin bez ohľadu na výšku spôsobenej škody, tak je potom potrebné schváliť návrh s ktorým prichádzame s Petrom Osuským a doplniť tam ustanovenie, že tá všeobecná definícia, teda spôsobenie malej škody sa nebude vyžadovať na ustanovenie § 246 Trestného zákona.
Posledná vec, aby som teda vysvetlil tie obavy ministerky spravodlivosti, že treba systémové riešenie. Samozrejme, že požiadavka systémového riešenia často krát má taký charakter, že nechceme niečo riešiť, tak povieme, že zriadime komisiu alebo treba to riešiť systémove. V tomto prípade ja do istej miery uznávam, že je potrebné sa na túto vec pozrieť aj komplexne pokiaľ existujú obavy, že by sa zmenou tohto ustanovenia sa to mohlo dotknúť nejakých iných ustanovení, ale tým, že my tam explicitne hovoríme, že vo vzťahu k § 246 sa nevyžaduje spôsobenie malej škody, tak si myslím, že žiadna škoda na znení Trestného zákona nemôže vzniknúť, teoreticky môže nastať problém, že by existovali aj nejaké iné problémy, kde by to bolo potrebné takýmto spôsobom ošetriť, aby sa poškodzovanie alebo spôsobenie malej škody, teda aby sa nevyžadovalo spôsobenie malej škody pre nejaké ustanovenie Trestného zákona, ale to už nie je celkom náš problém. My sme sa dozvedeli o tom, že ten výklad pojmom, ktorý je obsiahnutý v Trestnom zákone novom, reálne spôsobuje problémy pri stíhaní sprejerstva, preto sme prišli s pozmeňujúcim návrhom, preto teraz prichádzame s novelou a ak tú novelu parlament neschváli, tak sa aj naďalej budeme usilovať, aby sa toto ustanovenie dostalo do našej legislatívy, pretože pomôže vyriešiť reálny problém, na ktorý upozorňuje Polícia Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.
6. 12. 2017 18:41:53 - 18:56:58 23. schôdza NR SR - 6.deň - B. popoludní Tlač 700, 740 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
74.
Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, napriek optimistickému uvedeniu rozpočtu pánom ministrom musím ako opozičný poslanec konštatovať, že vláda plánuje aj budúci rok betónovať deficitné hospodárenie a opäť odsúva vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet, a to napriek tomu, že ekonomike sa darí, nezamestnanosť klesá a príjmy štátu rastú.
Napriek tomu, že verejná správa má v budúcom roku hospodáriť s o 341 mil. eur a menším deficitom, ako bol naplánovaný na tento rok, čo je iste pozitívne, vláda plánuje naďalej dieru v rozpočte aj na budúci rok, a to v objeme 743 mil. eur, teda 0,83 % HDP. Ťažko preto možno hovoriť o nejakom významnom úspechu. A to najmä, keď si uvedomíme, že príjmy verejnej správy od čias, kedy prvá vláda Roberta Fica zostavovala svoj prvý rozpočet, teda rozpočet pre rok 2007, narástli až o 80 percent. Hovoriť o úspechu v prípade, že sa vláde podarí zaťať ďalšiu sekeru vo výške trištvrte miliardy a preniesť tak záťaž daňovníkov do budúcnosti je vzhľadom na stav ekonomiky výsmechom.
Ak by vláda nenavrhla, hovoril o tom kolega Edo Heger, a nepresadila nijaké dodatočné legislatívne zmeny, teda ak by došlo k scenáru nezmenených politík, inak povedané, ak by vláda ostala so založenými rukami stáť, tak sme mohli mať už budúci rok vyrovnaný rozpočet. A vyplýva to priamo z aprílového programu Stability Slovenska z dielne ministerstva financií.
Vláda mohla bez námahy, dokonca bez akýchkoľvek úsporných opatrení, čo by sme to žiadali od vlády, predložiť vyrovnaný rozpočet, namiesto toho návrh rozpočtu obsahuje také opatrenia na strane výdavkov, ktorých vplyv zhoršuje saldo verejnej správy v porovnaní so scenárom nezmenených politík alebo teda tých založených rúk.
Rozpočtová sekera na budúci rok má byť pritom o 0,4 % HDP väčšia ako tá, ktorú vláda naplánovala v minuloročnom rozpočte. Analogicky sa to týka aj ďalších dvoch rokov a neustáleho každoročného posúvania cieľu vyrovnaného rozpočtu. Pred rokom vláda tento cieľ svojej predchodkyne alebo teda možno aj samej seba, keď berieme, že to bola tiež Ficova vláda, presunula z roku 2018 na rok 2019 a teraz deklaruje cieľ vyrovnaného rozpočtu v roku 2020, čím de facto odsúva naplnenie tohto cieľa až za horizont súčasného volebného obdobia.
Zatiaľ čo na Slovensku Ficova vláda neustále odsúva vyrovnaný rozpočet, ktorý už dnes sme mohli mať, tak v dvanástich krajinách Európskej únie hospodárili verejné správy vyrovnane už v minulom roku, teda v roku 2016. Boli medzi nimi nielen také krajiny ako Nemecko alebo pobaltské štáty, Malta, Cyprus, Bulharsko, Česko a dokonca aj Grécko. Napriek tomu, že v iných krajinách Európskej únie sa dá hospodáriť zodpovedne, vláda Roberta Fica len potvrdzuje, že nie je schopná zostaviť a naplniť vyrovnaný či prebytkový rozpočet ani v čase, keď priaznivé ekonomické podmienky a iné externé vplyvy významne vylepšujú výsledky hospodárenia s verejnými financiami.
Je to neustále sa spoliehanie na priaznivé externé rozpočtové vplyvy a veľký prílev celkových príjmov, ktoré chce vláda opäť v značnej miere utopiť vo zvýšených výdavkoch. Len mierne znížený deficit verejnej správy na budúci rok oproti plánovanému na tento rok, má byť opäť dosiahnutý vďaka výraznému nárastu daňových a iných príjmov verejnej správy pri značnom, hoci mierne nižšom náraste verejných výdavkov. A ešte výraznejšie to má byť v nasledujúcich dvoch rokoch.
Neospravedlniteľným prístupom vlády k rozpočtu je aj to, že čím viac príjmov očakáva, tým horšie hospodárenie s verejnými financiami plánuje. Porovnajme si napríklad plán na budúci rok podľa aktuálneho rozpočtu s rozpočtom spred dvoch rokov. Dnes vláda očakáva na budúci rok až o 1,3 mld. eur viac daní a odvodov ako pred dvoma rokmi a hospodárenie verejných financií pritom plánuje horšie o 743 mil. eur oproti cielenému saldu, resp. o necelých 300 mil. eur oproti rozpočtovanému saldu spred dvoch rokov.
Za naplánovanú sekeru verejnej správy na budúci rok pritom môže primárne vláda, ktorá má štátny rozpočet v rukách a má na neho priamy vplyv. Vďaka prebytkovému hospodáreniu iných verejných subjektov má celkový rozpočet, celkový deficit verejnej správy v roku 2018 dosiahnuť len 743 mil. eur, pretože na rozdiel od štátu iné subjekty musia hospodáriť zodpovednejšie a prebytkovo, napríklad obce, vyššie územné celky, ktoré by niektorí radi zrušili, či Environmentálny fond alebo Národný jadrový fond.
Dovolím si vyjadriť aj istú skepsu, že ani tak málo ambiciózny cieľ v podobe deficitu na úrovni 3/4 miliardy nemusí byť dodržaný a skutočnosť bude tak ako v predchádzajúcich rokoch horšia, ako bol plán. Obávam sa, že tak to bude aj v tomto kalendárnom roku.
Na reálne riziko vyššieho deficitu v budúcom roku, ako si vláda naplánovala, upozorňuje ministerstvo Európska komisia aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Európska komisia odhaduje budúcoročný deficit na úrovni 1 % hrubého domáceho produktu a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zasa upozorňuje, že ak vláda neprijme žiadne nové opatrenia, naplnia sa všetky riziká a využijú všetky potenciálne zdroje ich krytia, deficit verejnej správy by v roku 2018 mohol dosiahnuť 1,4 % hrubého domáceho produktu.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojom hodnotení rozpočtu a na roky 2018 až 2020 ďalej upozorňuje, že v ňom prevažujú negatívne riziká nad možnými zdrojmi krytia a za reálne riziká na úrovni 0,6 až 0,8 % HDP ročne považuje napríklad nadhodnotenie nedaňových príjmov oproti minulosti, nízke bežné výdavky samospráv, prevádzkové výdavky Sociálnej poisťovne, a to, že v mzdových výdavkoch nie je zapracované zvyšovanie platov v štátnej správe a ďalšie očakávané zvýšenie miezd v školstve v rokoch 2019 až 20, či riziko nejasných výdavkov na nákup vojenskej techniky, vzhľadom na utajovaný režim.
Chcem pripomenúť aj niektoré ďalšie možné riziká, ktoré podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť existujú v strednodobom horizonte, napríklad nečerpanie kapitálových výdavkov obcí bez financií z eurofondov, či napríklad optimistické plánovanie hospodárenia štátnych podnikov, z ktorých viaceré sú dlhodobo v strate a ich prípadná štátna podpora bude mať negatívny vplyv na deficit a dlh verejnej správy.
Ku koncu budúceho roka má hrubý dlh verejnej správy dosiahnuť až 8 245 eur na každého obyvateľa Slovenska a v pomere k celkovým daňovo odvodovým príjmom verejnej správy, teda k zdrojom, ktoré má štát reálne k dispozícii, približne 170 percent. Na splatenie verejného dlhu by štát hypoteticky potreboval všetky príjmy z daní a odvodov od ľudí za rok a dve tretiny z toho ďalšieho roku, pričom by štátu neostali žiadne zdroje na verejné výdavky v takých kľúčových oblastiach, ako je školstva, zdravotníctvo, sociálne služby a vyplácanie dôchodkov, o obstarávaní obrnených vozidiel v utajenom režime ani nehovoriac.
Verejný dlh sa za Ficových vlád nabaľuje ako snehová guľa do objemu, ktorý je nebezpečenstvom pre budúcnosť. A hovorím to opakovane, že netreba sa naňho pozerať iba relatívne, iba vo vzťahu k hrubému domácemu produktu, ale aj v absolútnych číslach. Pri historicky najnižšej nezamestnanosti a hospodárskom raste v období najväčšieho prítoku eurofondov nielenže vládna koalícia naďalej tvorí nový dlh, ale zároveň sa objavujú snahy z radov vládnej koalície atakovať v parlamente ústavný zákon o dlhovej brzde. Som rád, že potrebná menšina parlamentu týmto snahám zatiaľ odoláva, pretože dlhovú brzdu určite netreba kvôli infraštrukturálnym a ani iným dôvodom uvoľňovať. Presadenie uvoľnenia dlhovej brzdy by znamenalo nebezpečné otvorenie dverí smerom k nárastu ďalšieho zadlžovania, a teda k dlhodobo nezodpovednejšiemu prístupu k verejným financiám.
Vláda ani týmto rozpočtom neprináša viditeľnejšie úspory vo verejnej správe, redukciu verejných výdavkov a naštartovanie systémových zmien na výdavkovej strane. V roku 2018 sa majú verejné výdavky zvýšiť až o 641 mil. eur a v ďalších dvoch rokoch až o 2,2 mld. eur a takmer 1,6 mld. eur, teda celkovo za tri roky o 4,4 mld. eur.
Ale teda čo by sme očakávali od vlády, že bude robiť úspory a systémové zmeny, keď nie je schopná robiť ani to, že si založí ruky a nechá, nechá samotný vývoj ekonomiky na to, aby sme tu nemali deficitný rozpočet, ale aby sme mali rozpočet vyrovnaný?
Ak sa na aktuálne hospodárenie vlády s peniazmi daňovníkov pozrieme z dlhodobejšieho horizontu, ružovými okuliarmi to rozhodne vidieť nemôžeme. Je známe, že Slovensko čaká jedna z najhorších demografických prognóz spomedzi členských krajín Európskej únie, hrozí nám expresné starnutie populácie a zároveň chýbajú adekvátne sociálne a zdravotné služby pre starnúce obyvateľstvo. A v tejto situácii nie je hrozbou pre budúcnosť len dlh, ktorý rok čo rok vytvára svojou rozpočtovou činnosťou Ficova vláda, je tu stále prítomný aj dosiaľ nesplatený modernizačný dlh zdedený ešte z čias socializmu, ku ktorému sa pomaly nabaľuje aj skrytý dlh z nereformovania systémov vo verejnej správe. Tu sa opäť vrátim k poukazovaniu na to, že vláda dodnes nepredložila parlamentu komplexný audit činností verejnej správy a je to vláda, ktorej dominantnou stranou a v minulom volebnom období jedinou stranou je SMER – sociálna demokracia, ktorej poslanci prijatie takého uznesenia parlamentu v roku 2011, pozajtra budeme mať šieste výročie, iniciovali.
Podľa Občianskej konzervatívnej strany, keďže tu nie je pán poslanec Číž, tak si dovolím povedať aj názor OKS, Ficova vláda pokračuje vo svojej rozpočtovej nezodpovednosti. Ficova vláda reformná nikdy nebola a v tomto je naozaj vládou kontinuity. Kontinuity od prvého Fica až po tretieho. A verím, že už aj posledného. Na to, aby naša krajina Slovensko zvládla trvalé zmeny a zlé časy, musí byť pripravená. Ficova vláda Slovensko dnes, keď žijeme relatívne dobré časy, našu krajinu na budúcnosť nepripravuje. Preto za takýto rozpočet pochopiteľne hlasovať nemôžem.
Ďakujem za pozornosť.
5. 12. 2017 10:40:41 - 10:50:40 23. schôdza NR SR - 5.deň - A. dopoludnia Tlač 764 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
59.
Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, máme na stole vládny návrh novely zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov, v ktorého v dôvodovej správe sa uvádza:
„Cieľom návrhu zákona je rozšíriť počet okresov, v ktorých sa umožní koncentrácia nástrojov, opatrení a peňažných zdrojov na akceleráciu hospodárskeho a sociálneho rozvoja a zvyšovania zamestnanosti za účelom odstraňovania regionálnych rozdielov a zvyšovania konkurencieschopnosti najmenej rozvinutých regiónov a tým aj kvality života.“
Ešte než vláda prostredníctvom svojho výkonného orgánu parlamentu, ako sa to javí vo svetle udalostí posledného týždňa, rozšíri záber tohto zákona, ktorý bol prijatý ešte za druhej Ficovej vlády, je vhodné pozrieť sa na to, ako sa podpora najmenej rozvinutých regiónov realizuje v praxi dnes alebo, ako to tu zaznelo, ako tečú peniaze, pričom najväčší problém nevidím v tom, ako rýchlo tečú peniaze, ale akým spôsobom a ku komu tie peniaze tečú.
A pán poslanec Bagačka vo faktickej poznámke povedal, že žijeme z regiónov, žijeme z týchto regiónov, čo bolo také milé prerieknutie. Asi ste chceli povedať, že žijeme v týchto regiónoch, ale niektorí vaši kolegovia to ponímajú inak. Oni naozaj z týchto regiónov, z týchto najmenej rozvinutých regiónov doslova žijú. A dovolím si to ilustrovať na prípade okresu Rožňava, o ktorom tu ešte zatiaľ nikto nehovoril, pokiaľ som, pokiaľ som zaregistroval.
Akčný plán okresu Rožňava bol vládou schválený v septembri 2016 s cieľom podporiť vznik 1 345 pracovných miest do roku 2020. Nechajme teraz bokom, že väčšina z jeho priorít na roky 2016 a ’17 ostala nesplnená, čo potvrdzuje aj správa o jeho plnení z októbra 2017. Jedna z prvých vecí, ktoré v rámci realizácie akčného plánu splnená bola, bolo založenie centra podpory regionálneho rozvoja, ktoré vzniklo 31. marca 2017 v Rožňave ako nezisková organizácia s názvom Koordinačné centrum pre rozvoj okresu Rožňava. V správe o realizácii akčného plánu sa uvádza, že v súčasnosti nemá žiadnych zamestnancov, nakoľko jeho činnosť okres podmieňuje podpisom zmluvy o poskytnutí regionálneho príspevku s úradom vlády. To sa zrejme čoskoro zmení, keďže na základe už podpísanej zmluvy o poskytnutí regionálneho príspevku koordinačné centrum získalo od úradu vlády dotáciu vo výške takmer 162-tisíc eur.
Koordinačné centrum pre rozvoj okresu Rožňava je zaujímavé z viacerých dôvodov. Napríklad z dôvodu, že ho nezaložili samosprávy okresu Rožňava, ktoré by mali byť hlavnými aktérmi regionálneho rozvoja. Nezaložili ho, hoci obe mestá okresu, teda Rožňava a Dobšiná o to mali záujem a pripravili i návrh na jeho založenie. Mestské zastupiteľstvo v Rožňave odsúhlasilo založenie neziskovej organizácie Koordinačné centrum pre rozvoj okresu Rožňava n. o. so spoluzakladateľom mestom Dobšiná na svojom zasadnutí 23. februára 2017. Nezaložili ho však, pretože ich niekto predbehol. Konkrétne pán Babič, rožňavský akčný hrdina SMER-u. Ten ako fyzická osoba spoločne s ďalšími tromi fyzickými osobami, ďalšími miestnymi smerákmi koncom marca založili Koordinačné centrum pre rozvoj okresu Rožňava ako neziskovú organizáciu, ktorá sa má zaoberať realizáciou akčného plánu rozvoja okresu Rožňava schváleného vládou Slovenskej republiky.
Kto je pán Babič? Niektorí ho možno poznáte. Ide o člena strany SMER - sociálna demokracia, predsedu Okresnej rady strany SMER - sociálna demokracia v Rožňavskom okrese, v minulosti po tri volebné obdobia poslanca Národnej rady, rovnako po tri volebné obdobia poslanca Košického samosprávneho kraja. Aktuálne je prednostom Okresného úradu v Rožňave.
Takže mestá Rožňava a Dobšiná spoločne spoločné, spoločné koordinačné centrum nezaložili, hoci chceli, lebo zasadla rozvojová rada, ktorá funguje na základe § 5 zákona, ktorého novelu máme dnes na programe. Zasadla rozvojová rada, na ktorej prednosta okresného úradu a zároveň už menovaný tajomník rozvojovej rady okresu Rožňava Ing. Ján Babič zo SMER-u - sociálnej demokracie z titulu funkcie predsedu okresného úradu proti tomuto ostro vystúpil a vyjadril svoj nesúhlas s takýmto postupom založenia neziskovej organizácie. Následne na to dal hlasovať za svoj vlastný návrh, aby neziskovú organizáciu založili členovia rozvojovej rady, nie mestá. Podpora regionálneho rozvoja v okrese Rožňava je tak fakticky sprivatizovaná skupinkou vedenou Jánom Babičom, prednostom okresného úradu, predstaviteľom strany SMER - sociálna demokracia. A účty za prácu tejto skupinky platia, alebo teda budú platiť daňovníci tejto krajiny.
Keď to teda zhrnieme. Najprv sa za druhej Ficovej vlády realizovala tzv. reforma štátnej správy ESO, na základe ktorej opätovne vznikli okresné úrady na čele s prednostami. Potom prišiel zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov, ktorý dáva okresným úradom a ľuďom ako Ján Babič do rúk nielen právomoci realizovať regionálny rozvoj, ale dáva im aj peniaze. Dáva im možnosť rozhodovať o tom, ktoré projekty podporia a ktoré nie. A samosprávy, ktoré by mali byť prirodzeným aktérom regionálneho rozvoja, hrajú v tomto druhé husle.
Dnes máme na programe novelu, ktorá miestnym akčným hrdinom SMER-u - sociálnej demokracie, ako je pán Babič, chce umožniť, aby sa, citujem z dôvodovej správy: „rozšíril okruh subjektov aj o fyzické osoby podnikateľov, ktorým bude možné poskytnúť podporu s cieľom efektívnejšieho využívania prostriedkov určených pre regionálny rozvoj“. Miestni akční hrdinovia budú mať teda ešte širšiu právomoc dotovať vybraných spriatelených podnikateľov. Už je to pomaly ako za Mečiara, aj vtedy sme mali okresné úrady a v okresoch pôsobili tzv. akčné päťky. Dnes máme okresné úrady opäť a v okresoch pôsobia Babičovia ako miestni akční hrdinovia SMER-u a rozhodujú o tom, ako a pre koho sa použijú peniaze daňových poplatníkov.
Tento piatok uplynie šesť rokov od prijatia uznesenia Národnej rady, podľa ktorého mala vláda vykonať komplexný audit výkonu kompetencií podľa jednotlivých úrovní verejnej správy a zabezpečenia ich financovania a predložiť ho v súlade s daným uznesením Národnej rady, Národnej rady Slovenskej republiky. Dodnes sa tak nestalo a zaujímavé je, že prijatie tohto uznesenia iniciovali a presadili poslanci SMER-u - sociálnej demokracie, ktorí odvtedy šesť rokov vládnu už ako ministri a napriek tomu svoje vlastné, sebou presadené uznesenie nepovažujú za potrebné zrealizovať.
Kvalitne spracovaný komplexný audit verejnej správy by mal byť základom pre identifikáciu toho, kde vláda mrhá verejnými zdrojmi, a, naopak, kde výdavky verejnej správy sú podhodnotené a chýbajú. Chýbajú na to, aby príslušná úroveň verejnej správy dokázala poskytovať kvalitne služby občanom. Takýto audit by ukázal, prečo samosprávy nie sú schopné realizovať rozvoj svojich území. Ukázal by, že na to nemajú dosť zdrojov, a zákon, ktorý máme dnes, nie je vhodným nástrojom na zvýšenie kvality života v regiónoch. Tento zákon rieši možno vyššiu kvalitu života Babičom ako vybraným miestnym akčným hrdinom, nerieši však problémy, ktoré bránia samosprávam stať sa reálnymi aktérmi rozvoja regiónov. A preto si takýto zákon ani jeho novela, rovnako ako Babičovia našu podporu nezaslúži.
Ďakujem za pozornosť.
30. 11. 2017 9:53:46 - 10:13:14 23. schôdza NR SR - 3.deň - A. dopoludnia Tlač 755 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
34.
Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, myslím si, že pani poslankyňa Dubačová by mala vziať späť svoje ospravedlnenie. Ten návrh na zníženie počtu poslancov nie je žiadny hlas z iného sveta, je to hlas starostov, reprezentovaných ich lobistickou organizáciou, ktorá sa volá Združenie miest a obcí Slovenska, ktorá dostala od ministerstva vnútra privilégium, ako to už niekedy lobistické organizácie majú, že iba ona sa podieľala na príprave novely zákona o obecnom zriadení, ktorú máme teraz na stole.
A ZMOS síce je reprezentatívna organizácia, ale reprezentatívna organizácia starostov a primátorov, nie samospráv. Samosprávy okrem starostov a primátorov tvoria aj zastupiteľstvá, tvoria aj poslanci, tvoria aj hlavní kontrolóri a tvoria aj občania, ktorí sa na nich podieľajú. Žiadny iný z aktérov samosprávy, ktorí sa na ich činnosti podieľajú, nemal možnosť zapojiť sa do prípravy návrhu zákona.
Tu by som chcel poukázať na výrazný kontrast medzi tým, ako ministerstvo vnútra pána Kaliňáka pripravovalo novelu zákona o obecnom zriadení a tým, ako napríklad ministerstvo spravodlivosti pani ministerky Žitňanskej pripravuje novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Ide o porovnateľne dôležité zákony z hľadiska verejnosti, z hľadiska občianskej verejnosti. Avšak kým návrh novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám pripravovala pracovná skupina, v ktorej boli zastúpení zástupcovia štátnej správy, samosprávy, štátnych podnikov, mimovládnych organizácií, verejnosti, a snažila sa nájsť kompromis, pretože samozrejme, že tie názory a záujmy rôznych aktérov sú rôzne, ministerstvu vnútra stačilo, aby ten návrh pripravilo v spolupráci iba s jedným jediným aktérom, so ZMOS-om, bez toho, aby prizvalo ostatných, a dokonca aj keď sme ho vyzvali, keď Združenie občanov miest a obcí Slovenska, ktoré zastupuje aktívnych občanov, komunálnych poslancov, aktivistov, vyzvalo ministerstvo vnútra, aby prizvalo k tvorbe zákona aj iné organizácie, napríklad Združenie hlavných kontrolórov alebo ZOMOS alebo mimovládne organizácie, ktoré sa venujú postaveniu a fungovaniu samosprávy, ministerstvo vnútra to odmietlo, že stačí, keď to bude robiť ZMOS. V tomto ohľade je to horšie ako napríklad aj to, čo v minulom volebnom období sa pokúšal urobiť predchádzajúci minister spravodlivosti v jednofarebnej vláde SMER-u pán Borec. Ten tiež, keď pripravoval zákon o slobodnom prístupe k informáciám, tak nie síce až s takým širokým fórom, ale tiež tam bola pracovná skupina, kde to nebolo ukuchtené iba so štátnou správou, ale boli tam, boli tam prizvaní aj zástupcovia samosprávy a mimovládnych organizácií.
Tomu, akým spôsobom bol pripravovaný tento návrh, zodpovedá aj jeho výsledok. Je tam pár technických drobností, veci, ktoré treba aktualizovať, poznámky pod čiarou, definície, áno, to sú nejaké drobnosti. Je tam jedna dobrá vec a to je to už spomínané pričleňovanie obcí. Je to krôčik a zdôrazňujem slovo "krôčik" správnym smerom, lebo keď obec si nedokáže zvoliť opakovane trikrát ani starostu, ani zastupiteľstvo, tak naozaj treba s tým niečo robiť, ale v skutočnosti je to iba veľmi malý krôčik, ktorý nerieši problém s rozrobenosťou obcí, nerieši systémovým spôsobom existenciu stoviek maličkých obcí, ktoré nemajú dostatočné prostriedky na svoje fungovanie, nemôžu poskytovať služby občanom, lebo sú také malé, že peniaze, ktoré dostávajú, im stačia ledva na ich samotnú správu. Je potrebné, aby bola komunálna reforma, municipalizácia, ale k tej žiadna z doterajších vlád nemala dosiaľ odvahu a tie vlády, ak začneme Dzurindovými, tak sa líšia od seba tým, že pokiaľ premiérom tých vlád nie je Robert Fico, tak tie vlády sú ochotné aspoň uvažovať o tom, že by sa malo niečo robiť s problémom rozdrobenosti obcí, prípadne si to napíšu aj do programového vyhlásenia, reálne s tým aj tak nič nespravia, alebo keď je premiérom pán Fico, tak sa ani netvári, že by toto vôbec bol nejaký problém. (Reakcia predkladateľa.) Ide to, samozrejme, že to ide a je to potrebné a dokázali to, dokázali to.
Ja by som poprosil predsedajúceho, aby zarazil, aby zarazil pána ministra. No dobre, ak to zavedieme... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím, poprosím skľudniť.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
... zavedieme móresy, že keď bude niekto vystupovať, tak mu budeme do toho nejako vykrikovať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás!

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
... ako to robí pán minister Kaliňák, tak dobre, aj ja to tak môžem robiť, ja som v prvej lavici, takže môžem vždycky, keď budete hovoriť, tak vám budem do toho, budem do toho brblať. Nerobím to vždy... (Reakcia predkladateľa: "Vždy to robíte.") Pán Kaliňák, vy ste strašný klamár. To je neuveriteľné, aký ste vy klamár. (Reakcia predkladateľa.) Nie. Kedy som vám ja skákal do reči? (Reakcia predkladateľa: "Vždy. Z tej prvej lavice.")
Poprosím pána podpredsedu, aby urobil kľud v rokovacej sále, lebo niektorí, niektorí prítomní ústavní činitelia sa nevedia zmestiť do kože... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán Pčolinský, nevykrikujte, poprosím vás.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Toto je neuveriteľné, pán podpredseda... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)


Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Ale samozrejme, ja som to myslel teraz s humorom, takže....

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Bolo to, bolo to vtipné, ale teda bol by som rád, keby ste si urobili poriadok. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Takže poprosím všetkých ústavných činiteľov v tejto sále, aby dodržovali rokovací poriadok.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Dobre. Prejdem teda plynulo k tým veciam, ktoré sú v tej novele, novele podľa môjho názoru negatívne a z veľkej časti sú dôsledkom lobingu ZMOS-u, lobingu starostov.
Zníženie počtu poslancov. Áno, Slovensko má veľmi veľa poslancov, má veľmi veľa poslancov v porovnaní, v porovnaní s inými krajinami. Ale čo je príčina toho, že Slovensko má veľmi veľa poslancov? To, že je veľa poslancov v mestách a vo väčších obciach? No veď to je úplný nezmysel. Slovensko má veľa poslancov preto, že má veľmi veľa obcí a že má veľmi veľa malých obcí. A veľmi veľa malých obcí robí to konečné veľké číslo. A miesto toho, aby sme to teda riešili systémovo, čo pán minister v rámci svojej faktickej poznámky hovoril, že sa nedá, a znižovali počet, počet malých obcí, tak ideme znižovať počet poslancov vo veľkých obciach a v mestách, teda tam, kde už dnes pripadá násobne, mnohonásobne viac obyvateľov na jedného poslanca ako v tých malých, malých obciach. Pretože keď je v úplne malej obci s pár desiatkami obyvateľov traja poslanci, tak na jedného, na jedného poslanca pripadajú desiatky voličov alebo obyvateľov, kdežto v mestách pripadajú na jedného poslanca častokrát tisíce obyvateľov. Takže nič iné ako lobing, lebo navrhuje sa tu zníženie počtu poslancov, ale iba v mestách a väčších obciach nie v malých obciach, nerieši sa problém, nerieši sa problém malých obcí a, samozrejme, že ide to v trende zmien zákona o obecnom zriadení úplne od začiatku. Keď na začiatku v roku 1990, keď bol tento zákon schválený, bolo vyvážené postavenie dvoch orgánov zastupiteľstva a starostu a odvtedy sa prakticky neustále posilňuje postavenie starostov a primátorov na úkor zastupiteľstiev.
Príklad. Na začiatku zástupcov starostu alebo zástupcov primátora volilo zastupiteľstvo. Potom sa právna úprava zmenila tak, že zástupcov starostu volilo zastupiteľstvo na návrh starostu a nakoniec sa právna úprava zmenila tak a máme ju tak doteraz, že zástupcov starostu si menuje sám starosta. Takých vecí je tam, je tam veľa a sú obsiahnuté aj v tomto návrhu, ktorý nepadol len tak z neba, ale opakujem, prelobovali si ho starostovia prostredníctvom ZMOS-u, ktorých ako jediných bralo ministerstvo vnútra a bere Ficova vláda ako partnerov hodných diskusie o fungovaní obecnej samosprávy.
Už tu bolo spomínané postavenie hlavného kontrolóra. Miesto toho, aby sme riešili reálne problémy v nezávislosti hlavného kontrolóra, v tom, ako efektívne funguje, v tom, aké má praktické problémy, tak ideme zavádzať právo starostu ukladať úlohy hlavnému kontrolórovi. A hlavný kontrolór je predsa orgánom zastupiteľstva. Kontrolným orgánom zastupiteľstva prostredníctvom ktorého má zastupiteľstvo kontrolovať starostu, primátora, fungovanie úradu, fungovanie obecných firiem. Tam, kde nie je problém, tam, kde zastupiteľstvo a starostovia, starosta ,komunikujú, kooperujú, tak tam zrejme ani táto zmena nespôsobí reálny problém. Ale reálny problém môže nová právomoc starostu úkolovať hlavných kontrolórov vzniknúť tam alebo spôsobiť v tých obciach, kde je konflikt, kde sú napäté vzťahy, kde zastupiteľstvo kontroluje starostu a starosta teraz získa vynikajúci nástroj, ako eliminovať fungovanie hlavného kontrolóra tým, že ho bude zahlcovať úlohami na kontrolu nepodstatných, nedôležitých vecí. Je to zlé aj systémové, že kontrolór má byť nezávislým a má byť orgánom zastupiteľstva, nie starostu, ale môže to spôsobiť aj praktické problémy. Nie je to len teoretický problém.
Ďalšia zmena, ktorá, ktorá posilní postavenie starostov, schvaľovanie programu zastupiteľstva. V činnosti samosprávy sa deje taká nemilá vec a to je problém, že zverejní sa nejaký návrh programu a potom sa ten návrh programu, programu mení a niekedy sa tam pridávajú, pridávajú veci, ktoré neboli, neboli dopredu avizované a teda z hľadiska verejnosti je to nesporne negatívny fakt, že sa takto deje, tak návrh novely predpokladá, že toto je možné iba nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov. Čiže dáva sa tam vyššie kvórum. To by samé osebe nebolo zlé. Problém je ale v tom, že návrh programu zastupiteľstva nezostavuje zastupiteľstvo, nezostavujú ho poslanci, neurčujú si ho sami poslanci, navrhuje ho starosta. Čiže starosta, ktorý nechce dať do programu body, na ktorých má záujem zastupiteľstvo alebo poslanci, jednotliví poslanci, tak ich tam jednoducho nezaradí, môžu to navrhnúť poslanci pri schvaľovaní programu, ale podľa tejto novely už na to bude potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Keď poslanec Národnej rady navrhne zákon, tak je povinnosťou predsedu Národnej rady zaradiť ho do programu rokovania. A teda nepamätám si na na prípad bez ohľadu na to, aký tu bol predseda modrý, červený, zelený, že by to nejaký predseda Národnej rady nerobil. Starostovia nemajú takúto povinnosť. Starostovia si dajú do návrhu programu zastupiteľstva to, čo chcú. A teraz, ak schváli parlament túto novelu, tak budú mať ešte silnejšie postavenie, lebo poslanci, ktorí nemajú možnosť dávať veci do návrhu programu, čo je mimochodom vec, ktorá by sa mala ošetriť, a samozrejme, že tento reálny problém, problém vládny návrh nerieši, tak ťažšie ho dostanú do programu zastupiteľstva.
Rovnako ten návrh je nelogický z hľadiska, z hľadiska toho, že vyžaduje nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov na akúkoľvek zmenu navrhnutého programu. Vyžadovať vyššie kvórum na zaradenie nového bodu, ktorý napríklad nebol zverejnený na úradnej tabuli a na webovej stránke, má v sebe istú logiku, lebo chceme, aby občania boli informovaní, no tak, tak, ak tam chceme na poslednú chvíľu niečo zaradiť, v poriadku. Ale tam sa nehovorí o dopĺňaní programu, tam sa hovorí o zmenách programu. Čiže aj keď, aj keď sa zastupiteľstvo rozhodne, že chce nejaký bod vypustiť, alebo ak chce zmeniť, zmeniť, zmeniť poradie bodov, tak podľa logiky ministerstva vnútra, logiky vlády je na to potrebné zvýšené kvórum.
A sú tam, sú tam, sú tam ďalšie veci. Je tam napríklad úprava toho, akým spôsobom sa obyvatelia obce dozvedia o konaní miestneho referenda. Dnes je povinnosť informovať všetkých obyvateľov obce, teda zaslať im oznámenie o tom, že sa koná miestne referendum. Podľa navrhovanej úpravy bude stačiť, keď táto informácia bude zverejnená na úradnej tabuli a na webovej, webovej stránke. Čiže sa oslabuje informovanosť obyvateľov obce o konaní miestneho referenda a zrejme úplne len tak náhodou, lebo miestne referendá, jednou z ich najčastejších tém býva odvolávanie starostu a stáva sa, že stroskotajú na tom, že nemajú nadpolovičnú účasť. Čiže v koho záujme je, aby bola menšia informovanosť o konaní miestneho referenda? Verejnosti? Zastupiteľstiev? Alebo starostu?
Návrh obsahuje oslabenie postavenia komisií. Keď dnes existuje povinnosť, aby si zastupiteľstvo pred prerokovaním bodu, ku ktorému zaujalo stanovisko poradný orgán, čo je teraz väčšinou komisia alebo môže to byť výbor mestskej časti, si má vyžiadať jeho stanovisko, je fakt, že nie vždy sa to robí, ale ak schválime novelu, tak táto povinnosť zo zákona vypadne a komisie, kde nie sú, ktoré sú poradný a nejaký odborný orgán zastupiteľstva, nie sú tam vždy zastúpení iba poslanci, ale najmä v tých menších obciach tam bývajú aj občania, v mestách tam zase bývajú niekedy odborníci z radov, z radov neposlancov, tak ten hlas vypočutý nebude, nebude musieť byť.
Sú tam aj ďalšie veci, ktoré, ktoré posilňujú postavenie starostu, ako je možnosť zvolať zhromaždenie obyvateľov obce, , ktorú doteraz malo ako výhradnú právomoc obecné zastupiteľstvo, teraz sa tá právomoc dáva aj starostovi. Je tam pokračovanie pracovného pomeru s obcou iba teda aj pre poslancov, aj pre starostu v prípade zvolenia, akurát sa teda pozastaví, ale nezanikne, no ale teda neviem si ani predstaviť, že koľkí zamestnanci obce by túto možnosť využili. Nepochybujem o tom, že starostovia, ktorí tú možnosť budú chcieť využiť, sa nájdu.
Návrh nerieši veci, ktoré dnes spôsobujú problém vo fungovaní samosprávy a ktoré by novela, dobrá novela zákona o obecnom zriadení mala riešiť. Tými problémami sú potreba väčšej transparentnosti, potreba podmienok pre väčšiu participáciu zo strany občanov, nehovorím o priamej demokracii, hovorím o participácii, vyváženejšie postavenie zastupiteľstiev a starostov a podmienky pre lepšiu a efektívnejšiu kontrolu. prostredníctvom posilnenia postavenia a efektívnosti hlavných kontrolórov. Nič z týchto dôležitých vecí vládny návrh neobsahuje, a preto by som chcel dať procedurálny návrh pánu spravodajcovi, aby sme vrátili predkladateľovi návrh na dopracovanie.
Ďakujem pekne.
29. 11. 2017 14:15:34 - 14:36:55 23. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludní Tlač 749 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
6.
Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, existujú dva typy zákonov a návrhov zákonov alebo noviel zákonov, ktoré idú do parlamentu: jedny, ktoré vzbudzujú pozornosť verejnosti, verejnosť sa o ne aktívne zaujíma, píše sa o nich v médiách, hovorí sa o nich v televíziách, poslanci vystupujú v parlamentnej rozprave, a potom je druhý typ zákonov, o ktorých sa veľmi nediskutuje ani v pléne, niekedy ani vo výboroch, médiá o nich nezvyknú informovať a ľudia o nich zväčša ani nevedia. Často je to vecou reálnej dôležitosti tých zákonov, teda toho, aký veľký dopad na akú veľkú skupinu obyvateľov tie zákony alebo novely zákonov majú. Niekedy je to vec symboliky, vec súboja vládnej koalície a opozície alebo prezentácie nejakého politického názoru, ale niekedy naozaj ide technické záležitosti, a nielen čo sa týka preberania legislatívy Európskej únie, upravujú sa veci, ktoré zaujímajú, zdá sa, iba veľmi úzky okruh adresátov príslušného právneho predpisu, expertov alebo nejaké profesie, ktorých sa to priamo týka.
Pokiaľ ide o novelu zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, ktorý máme teraz na stole, tak podľa všetkého ide skôr o ten druhý typ, ktorý nevzbudzuje až takú širokú pozornosť verejnosti. Ako často sa bežný človek stretne s niečím, čo aspoň súvisí s obsahom tohto zákona, teda s činnosťou znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. Väčšina veľmi často zrejme nie. A spomenie si vôbec niekto, kedy naposledy – napríklad v médiách – sa hovorilo alebo písalo o niečom takom, možno ani to nie a možno áno.
Zrejme jednou z posledných káuz, keď sa hovorilo o činnosti znalcov, bol súdny proces s Vladimírom Jánošom, bývalým poslancom Národnej rady za SMER, o ktorom okresný súd rozhodol, že nie je vinný z týrania svojej bývalej manželky a ich dcéry, a rozhodol tak na základe znaleckého posudku, ktorý hovoril o tom, že exmanželka ani dcéra netrpeli posttraumatickou stresovou poruchou. Napriek iným dôkazom, ktoré potvrdzovali, že dochádzalo k násiliu vrátane nahrávok, tak stačil znalecký posudok, a navyše znalecký posudok týkajúci sa obete. Páchateľ sa vyvinil a súd preklasifikoval jeho konanie na priestupok. Nie je ešte definitívne rozhodnuté, prokuratúra sa odvolala, ale je to dobrý príklad, aby sme si povedali niečo o dôležitosti témy znalcov.
A teraz dobrý nie preto, že sú tu nejaké balíčky peňazí zabalené v alobale a dotácie hornonitrianskym baniam a Fico, SMER, klientelizmus, korupcia, to je dôležité, teda je to dôležité, ale môžme sa k tomu vrátiť niekedy, niekedy inokedy. Táto kauza je dobrým príkladom na to, ako súdy, orgány činné v trestnom konaní a znalci pristupujú k problematike domáceho násilia, násilia páchaného na ženách, na deťoch, násilia v blízkych vzťahoch. Tento prípad je len špička ľadovca, v médiách sa o tom hovorilo, verejnosť to určite zaregistrovala, pretože ide o bývalého poslanca, bývalého poslanca vládnej strany, ktorý je navyše spájaný s bizarnou kauzou bankoviek v alobale, ale domáce násilie nie je viazané na príslušnosť v politickej strane, na politickú ideológiu, či verejnú funkciu. Rozdiel je len v tom, že keď sa také niečo stane Janovi z Očovej alebo Petrovi N. z Košíc, médiá o tom obvykle neinformujú. Ale takéto prípady sa dejú a nejde o žiadnu výnimku. Prípady typu, že sa zisťuje, či má obeť násilia posttraumatickú stresovú poruchu a keď nemá, tak sa to považuje za dôkaz, že k násiliu nedochádzalo. Pritom ľudia sú rôzni, nie každé násilné, neprijateľné a z hľadiska trestného práva protizákonné správanie musí obeti spôsobiť traumu. Nie každá trauma má za následok posttraumatickú stresovú poruchu a aj ľudia sú rôzni a s posttraumatickou stresovou poruchou sa dokážu vysporiadať rôzne, v rôznom čase. Ak u obete domáceho násilia v istom čase po ukončení páchania toho násilia absentuje posttraumatická stresová porucha, vôbec, ale vôbec nič to nehovorí o tom, či k násiliu dochádzalo, alebo nie. Ale niektorí znalci to evidentne vidia inak a orgány činné v trestnom konaní a súdy podľa ich znaleckých posudkov v niektorých prípadoch rozhodujú. A opakujem, nejde tu iba o ten jeden medializovaný prípad, nie je to nijako výnimočné, ľudia, ktorí pracujú s obeťami domáceho násilia a s touto témou, by o tom vedeli rozprávať celé hodiny.
Ďalším znaleckým prínosom k riešeniu problému domáceho násilia je syndróm týranej ženy. Znalec pracuje s konceptom akejsi ideálnej alebo správnej obete a túto ideálnu, hoci reálne neexistujúcu obeť hľadá. Má tabuľku a v nej rôzne parametre, kde si odčiarkáva, ak niektorý chýba, obeť nemá všetky znaky syndrómu týranej ženy, nemá teda syndróm týranej ženy, a teda nebola týraná. Sú tam také znaky ako naučená bezmocnosť, cyklus násilia, posttraumatická stresová porucha. Tá bezmocnosť je teda veľmi, veľmi často rozoberaná v znaleckých posudkoch, pretože správna obeť by mala byť pasívna, nemala by si uvedomovovať, že je vôbec obeť, nemala by sa brániť násiliu, nemala by používať stratégie obrany a prežitia, dokonca ani by o nich nemala uvažovať a pripravovať sa na ne, nemala by chrániť vlastné deti pred násilím a nemala by odporovať násilníkovi. Lebo ak si žena problém uvedomuje, uvažuje o ňom, uvažuje o tom, čo s tým, nebodaj sa bráni násilníkovi, vzdoruje alebo odíde z násilného vzťahu, vyhľadá pomoc, podá trestné oznámenie, už si v tej tabuľke znalec nemôže odfajknúť všetky znaky, a teda potom konštatuje, že syndróm nebol zistený.
Počul som o jednom konkrétnom prípade, keď policajt odbil ženu so slovami, ale, pani, to nebolo domáce násilie, lebo vy ste sa bránili! Je smutné ,ak to urobí policajt, ale je to policajt, ktorý zrejme nebol vyškolený a nebol vzdelaný v oblasti domáceho násilia, ale ešte horšie, ako keď to urobí policajt, je, keď podobným spôsobom, opakujem, nie výnimočne, k násiliu páchanému na ženách pristupujú znalci. Znalci, ktorí majú od štátu okrúhlu pečiatku, že tej téme rozumejú a že vedia dávať k nej záväzné stanoviská. A ešte horšie je, ak potom na základe takýchto znaleckých posudkov rozhodujú orgány činné v trestnom konaní alebo súdy. Pani, vy ste sa bránili, nebolo to domáce násilie, je to síce rozpísané na dvadsiatich stranách, je k tomu pridaná okrúhla pečiatka, ale podstata ostáva nezmenená. Skutok sa nestal alebo sa stal, ale nie je trestným činom, maximálne priestupkom. Môžu existovať lekárske správy, môžu existovať svedectvá či dokonca nahrávky, ktoré potvrdzujú, že došlo k páchaniu násilia. Nie je syndróm týranej ženy, tak nestal sa trestný čin.
Pritom aj samotný koncept syndrómov týranej ženy, je dávno prekonaný a experti, ktorí pracujú s témou domáceho násilia, o tom dobre vedia. Tie jeho základne komponenty –naučená bezmocnosť, cyklus násilia, posttraumatická stresová porucha – vôbec nemusia byť univerzálne prítomné vo všetkých prípadoch. Domáce násilie ma svoju dynamiku a inak ho obeť vníma, uvedomuje si ho a reaguje na začiatku, keď sa s ním stretne prvýkrát, potom keď si ho začne uvedomovať, keď ho začne vnímať, začne ho pociťovať ako problém, keď sa začne rozhodovať, že by ho mala riešiť, keď odchádza od partnera, podáva trestné oznámenie, keď vyhľadáva pomoc, keď sa to práve deje alebo keď sa to už udialo, keď dostane odbornú pomoc alebo keď ju nedostane, keď dostane podporu od svojho okolia, alebo ju nedostane, aký čas uplynie.
V týchto rôznych fázach aj samotná obeť vníma inak násilie, inak sa k nemu stavia, inak naňho reaguje a znalecké posudky v niektorých prípadoch toto vôbec nezohľadňujú. Máme syndróm týranej ženy, máme nejaké znaky. Odfajkneme si alebo si neodfajkneme.
Problém je, že sa skúma dôveryhodnosť obete a v oblasti trestných činov domáceho násilia, ale povedzme aj sexuálneho násilia sa obeť a jej dôveryhodnosť skúma výraznejšie ako v iných typoch trestnej činnosti. Je samozrejmé, že ide o trestné právo, aj páchateľ má svoje práva a vina musí byť nezvratne preukázaná, samozrejme. Ale keď existujú jasné dôkazy, samotné spochybnenie dôveryhodnosti obete prostredníctvom súdnoznaleckého posudku by nemalo stačiť na to, aby sme odhliadli od iných dôkazov, ktoré o vine svedčia.
Zvykne sa rozlišovať všeobecná dôveryhodnosť, vierohodnosť svedka alebo obete a špecifická vierohodnosť. Zjednodušene povedané, tá všeobecná hovorí o schopnosti alebo psychickej stránke a spôsobilosti svedka alebo obete plniť rolu svedka, teda vierohodne vypovedať o tom, čo sa udialo, a tá špecifická sa vzťahuje na konkrétnu výpoveď. A prostredníctvom tej všeobecnej vierohodnosti dochádza neraz k spochybňovaniu vierohodnosti a dôveryhodnosti obetí a nie na základe najnovších vedeckých poznatkov v oblasti domáceho násilia, ale bez nich, na základe voľných úvah, na základe starých, už prekonaných teórií alebo dokonca na základe mýtov, ktoré sú s oblasťou a s témou domáceho násilia spojené. A ak aj existujú pri skúmaní dôveryhodnosti obete alebo svedka nejaké odchýlky od normy, od štandardu, tak častokrát môžu byť spôsobené napríklad vplyvom dlhodobého týrania zo strany blízkej osoby. Ide tu o prenášanie viny alebo zodpovednosti za obeť násilia. Sú to veci typu, že žena je spoluzodpovedná za znásilnenie, lebo si dala krátku sukňu, lebo išla v noci sama cez park, lebo páchateľa pozvala sama, dobrovoľne k sebe domov. V domácom násilí zasa veci typu, že sa nebránila, že od násilníka neodišla, ale dlhé roky počas páchania násilia s ním žila, že sa ho snažila ospravedlňovať pred okolím, zatajovať to, že sa deje násilie, že jeho vinu sa snažila zľahčovať alebo si ju pripisovala sama sebe, že mení výpovede, že stiahne trestné oznámenie, že nechce, aby bol páchateľ, ktorý je jej blízkou osobou, potrestaný a podobne. Toto všetko je absolútne neprípustné. Za násilie nie je zodpovedná obeť, za násilie je vždy zodpovedný a plne zodpovedný agresor. Ak tvrdíme niečo iné, dochádza tým k spochybňovaniu obetí a k ich sekundárnej viktimizácii. Po agresorovi v podstate v násilí pokračujeme my, spoločnosť, okolie, štátne orgány. A opäť, ak je to zo strany laickej verejnosti, tak je to smutné, ale treba pracovať na tom, aby sa to zmenilo. Ale je absolútne neprípustné, ak si takéto veci neuvedomujú orgány činné v trestnom konaní, súdy a dokonca znalci s okrúhlou pečiatkou. Nechcem generalizovať, nechcem tvrdiť, že všetci znalci postupujú takýmto spôsobom. Napriek tomu mám informácie, že takéto veci sa nedejú len výnimočne a je to problém. Znalecké posudky založené nie na najnovších vedeckých poznatkoch, ale na mýtoch, znalecké posudky vypracované po neprimerane krátkom čase, dvadsaťstranový znalecký posudok spracovaný na základe trištvrtehodinového rozhovoru s poškodenou, s obeťou domáceho násilia. Znalecké posudky spracované systémom Ctrl C, Ctrl V, prekopírované jeden do druhého. Znalecké posudky, v ktorých odôvodnení chýba, o aké vedecké poznatky, o aké vedecké teórie, nebodaj literatúru sa opierajú, len úvahy a názory znalca. Znalecké posudky, ktoré skúmajú schopnosť obete znášať násilie, ako keby rôzna miera odolnosti obete voči násiliu niečo menila na zodpovednosti páchateľa za násilie. Akonáhle sa žena násiliu bráni alebo chráni deti, argumentuje a podobne, niektorí znalci tvrdia, že to nie je násilie v blízkom vzťahu, ale situačné párové násilie a zodpovednosť a vina sa v takom prípade vraj rozkladá na oboch. Hoci zranenia, a častokrát veľmi vážne zranenia, a len žena alebo deti a jediný, kto bol fyzicky násilný, je páchateľ. Sú o tom dôkazy, ale žena sa bránila, takže znalecký posudok vydá o tom iný obraz.
Čo s tým? Je potrebné venovať téme domáceho násilia, násilia páchaného na ženách a deťoch dostatočnú pozornosť, je potrebné vzdelávať a dovzdelávať a trénovať policajtov, prokurátorov aj znalcov a vyžadovať od nich odbornosť nielen v oblasti všeobecnej psychológie, ale špeciálne aj v oblasti domáceho násilia. Je potrebné trvať na tom, aby znalecké posudky boli odôvodňované a podopreté najnovšími vedeckými poznatkami z danej oblasti, je potrebné podľa môjho názoru uvažovať o samostatnom znaleckom odbore týkajúcom sa domáceho násilia, je potrebné vyžadovať vedomosti z tejto oblasti od znalcov, ktorí sa k tomu majú vyjadrovať, kontrolovať evidentné pochybenia pri vypracúvaní znaleckých posudkov a vyvodzovať voči autorom takýchto znaleckých posudkov zodpovednosť.
Skoro záverom osobná skúsenosť, nie z tejto oblasti, ale týka sa znalcov, týka sa aj inej oblasti, týka sa územného a stavebného konania, kde som sa ako účastník zapojil do pripomienkovania alebo do územného konania jednej pripravovanej stavby a spoločne s kolegom sme upozornili na to, že tá stavba nespĺňa normy, ktoré sa týkajú hluku, ktoré sa týkajú výjazdu vo vzdialenosti od križovatky a ktoré sa týkajú vzdialenosti od inej budovy, ale stavebník mal na všetko znalecké posudky. Znalecké posudky, ktoré vo vecnej stránke uvádzali údaje, ktoré si stačilo porovnať s príslušnými právnymi predpismi alebo s príslušnými technickými normami a bolo zjavné, že tie normy alebo právne predpisy sú porušené, ale my sme to iba tvrdili na základe toho, že sme vychádzali z údajov stavebníka. Znalec na základe tých istých údajov dospel k záveru, že je to v poriadku, dal na to okrúhlu pečiatku. A stavebný úrad iba alibisticky konštatoval, no, oni majú na to okrúhlu pečiatku, vy na to nemáte okrúhlu pečiatku, takže my musíme rozhodnúť podľa okrúhlej pečiatky. Hovorím za klub, takže ešte môžem hovoriť. Tak už iba dokončím, že v tom prípade, ktorý sme my riešili a ktorý teda skončil neúspešne z našej strany ako zo strany účastníkov konania. Tam išlo o stavbu, pomerne veľkú stavbu, ale stále iba o stavbu, o budovu. V prípade domáceho násilia ide o ľudské životy, o fyzické aj duševné zdravie živých ľudí a jeho vážne a dlhodobé ohrozovanie a poškodzovanie, a teda ide o oveľa vážnejšiu vec.
Uvedomujem si, že nie všetko je vecou zákona, nie všetko sa dá ošetriť schválením novely, nejakých pozmeňujúcich návrhov, pripomienok alebo nadväzujúcich právnych predpisov nižšej právnej sily. Ale keď na pôde parlamentu otvárame tému znalcov, je potrebné hovoriť aj o problémoch, o ktorých som hovoril, a hlavne je potrebné začať s nimi niečo robiť. Ďakujem za pozornosť.
28. 11. 2017 18:19:26 - 18:23:43 23. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní - pokračovanie 3 Tlač 622 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
152.
Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som v mene svojom a verím, že aj v mene názoru väčšiny poslancov demokratickej opozície vysloviť podporu predkladanému návrhu, a to z dvoch dôvodov, jeden ten dôvod je ekonomický, že je užitočné rozvíjať vzťahy s inými krajinami a vytvárať dobré ekonomické podmienky, je to dobré, dobré vo všeobecnosti.
A ten druhý dôvod je symbolický, a teda v tejto chvíli mi je možno trochu ľúto, že schôdzu nevedie pán predseda Národnej rady Danko, pretože ide o zmluvu medzi Európskou úniou, a teda jej členskými krajinami na jednej strane a Gruzínskom na strane druhej. A teda akékoľvek rozvíjanie a posilňovanie vzťahov medzi Európskou úniou a krajinami Európskej únie na jednej strane a krajinou, ako je Gruzínsko alebo napríklad aj Ukrajina na strane druhej, je vysoko žiaduce a zodpovedá našim národným záujmom.
Pán predseda Národnej rady bol nedávno na návšteve nie v Sovietskom zväze, v Rusku, a teda vystúpil tam aj v štátnej Dume a hovoril o dobrých vzťahoch a o slovanskej vzájomnosti. Problém je, že Rusko sa v duchu slovanskej vzájomnosti nespráva ku svojim susedným krajinám, teda najmä krajinám, ktoré boli súčasťou Sovietskeho zväzu, a krajiny, ktoré to pociťujú najintenzívnejšie, sú Ukrajina, ktorej zobral Krym, zobralo Rusko Krym, a kde vedie agresiu na Donbase, a druhou takouto krajinou je práve Gruzínsko. Práve Gruzínsko, ktoré tiež prišlo o časť svojho zvrchovaného územia, prišlo o Abcházsko, prišlo o Južné Osetsko a prišlo o tieto územia v dôsledku politiky Putinovho Ruska.
Preto považujem za dôležité, aby krajiny Európskej únie aj Európska únia rozvíjali spoluprácu práve s týmito dvoma krajinami, teda s Ukrajinou a s Gruzínskom a vyjadrovali im podporu v konflikte, kde čelia agresii svojho silnejšieho suseda, a vytvárali priestor pre to, aby tieto krajiny pokiaľ budú mať záujem, pokiaľ ich občania budú mať záujem, mali možnosť nielen užšie spolupracovať, ale časom sa aj integrovať do Európskej únie. Čiže dôležité je nielen, nielen smerom dovnútra, ako sa Európska únia bude vyvíjať, aj to je, samozrejme, dôležité, ale aj smerom navonok, aby pôsobila ako spoločenstvo slobodných a demokratických krajín, ktorej, ktorému záleží na tom, aby aj krajiny v jeho susedstve boli slobodné a demokratické. Ja si uvedomujem, že zmluva, ktorá sa týka letectva, nie je úplne podstatná v tomto ohľade, ale je to drobný krôčik a aj ako ten drobný, symbolický krôčik si zaslúži podporu. A ešte raz škoda, že schôdzu práve nevedie pán predseda Národnej rady Danko, lebo myslím, že práve s ním by bola na túto tému veľmi užitočná debata.
Ďakujem za pozornosť.
28. 11. 2017 13:24:39 - 13:34:38 23. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 792 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
16.
Vážený pán zastupujúci minister a vážený pán predseda Národnej rady a podpredsedovia Národnej rady, vážené poslankyne, poslanci, vo svojom vystúpení sa budem venovať tomu, čo máme na programe, teda návrhu na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona, ktorým sa majú zmraziť platy poslancov Národnej rady, prezidenta, členov vlády a ďalších verejných funkcionárov, a teda tomu, či existujú, alebo neexistujú dôvody na skrátené legislatívne konanie. Zákon o rokovacom poriadku pozná viac dôvodov, pre ktoré je možné rokovanie o návrhu zákona skrátiť. Jedným z nich je hrozba značných hospodárskych škôd.
to uvádza zákon o rokovacom poriadku a to nepochybne v zmysle zákona je dôvod na skrátené legislatívne konanie. V zdôvodnení, ktoré sme si vypočuli od pána ministra alebo sme si mohli aj prečítať v písomnom materiáli, ktorý schválila vláda, sa tvrdí, že hrozia štátu značné hospodárske škody, a to je dôvod, prečo by sme mali tento návrh zákona prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Tak sa teda pozrime, čo rieši zákon, ku ktorému sa má skrátiť legislatívne konanie.
Rieši, ešte raz, zmrazenie platov poslancov Národnej rady, prezidenta Slovenskej republiky a členov vlády Slovenskej republiky a ďalších verejných funkcionárov na budúci rok. Vláda navrhuje parlamentu, aby skrátil legislatívne konanie, lebo hrozia značné hospodárske škody. Inak povedané, ak by poslanci Národnej rady, prezident a členovia vlády dostávali budúci rok plat, ktorý predpokladá zákon, vznikli by štátu značné hospodárske škody. Ešte inak povedané, vláda tvrdí, že platy poslancov, plat prezidenta a platy členov vlády sú v podstate hospodárska škoda, a keď my teraz zahlasujeme, alebo tí z vás, ktorí zahlasujú za ten návrh, sa stotožnia s tvrdením, že platy poslancov i členov vlády a prezidenta a ďalších verejných funkcionárov sú hospodárska škoda pre štát. V čom by tá hospodárska škoda mala spočívať? To sme sa ani z vystúpenia pána zastupujúceho ministra ani z písomného zdôvodnenia, ktoré schválila vláda, nedozvedeli. Bola to taká povinná jazda, nemá vláda potrebu ani tento rok to nejako bližšie zdôvodniť, jediné, čo sa dá na túto tému nájsť v písomnom materiáli, je, že „návrh reaguje na súčasnú ekonomickú situáciu a stav verejných financií“, a ešte inými slovami skoro to isté: „naliehavosť prijatia navrhovanej právnej úpravy vyplýva z požiadavky a záujmu konsolidovať verejné financie“.
Tak ako teda, pán minister, pýtam sa vás ako zástupcu vlády, či je ekonomika naozaj v takom zlom a krízovom stave, sme v kríze? Verejné financie sú rozvrátené? Ale to je v rozpore s tým, čo počúvame vždy, keď sa vyjadrujete ako členovia vlády, ako predstavitelia vládnej koalície k stavu ekonomiky a k stavu verejných financií. Predstavitelia vlády, predstavitelia SMER-u aj iných koaličných strán nám tu v každom druhom vystúpení sa snažia nahovoriť, v akej dobrej kondícii je ekonomika, ako rozkvitá a rozvíja sa, ako sa zlepšujú všetky ekonomické parametre, ako nás chváli Európska únia, ako nás chvália medzinárodné inštitúcie, ako sa všetci zhodujú na tom, že Slovenská republika dosahuje pokrok, zlepšujú sa verejné financie, zlepšuje sa stav ekonomiky. Ja v tom vidím zjavný rozpor a bol by som rád, keby ste nám to mohli vysvetliť, ako to teda je. Zlepšuje sa stav ekonomiky a zlepšuje sa stav verejných financií, ale v tom prípade neplatí to zdôvodnenie, ktorým vláda odôvodňuje skrátené legislatívne konanie, alebo naozaj máme vážny a máme zlý stav ekonomiky a zlý stav verejných financií? Áno, v tom prípade by boli dôvody pre skrátené legislatívne konanie, len nám už potom neopakujte a nehovorte, v akom dobrom stave sú ekonomika a verejné financie, mali by ste si vybrať.
Keď prejdem do vážnejšej roviny, tak som hlboko presvedčený, že neexistujú žiadne dôvody pre skrátené legislatívne konanie, teda také dôvody, ktoré pozná zákon o rokovacom poriadku. Zároveň vyslovujem poľutovanie nad tým, že pán predseda Národnej rady nepridelil ani tento rok návrh na skrátenie legislatívneho konania aj ústavnoprávnemu výboru a dávam mu to ako taký tip do budúcnosti, že keď sa budeme na budúce rozprávať o nejakom návrhu na skrátené legislatívne konanie, tak výbor, ktorý by mal o tom rokovať ešte pred plénom, je ústavnoprávny výbor, lebo dôvody nie sú iba vecné, vyjadriť sa k nim nie je vecou gestorského výboru alebo vecne príslušného výboru, tie dôvody, či sú, alebo nie sú naplnené dôvody pre skracovanie legislatívneho konania, by mali byť posudzované z hľadiska právneho, a to je predovšetkým kompetencia ústavnoprávneho výboru. Keďže tie dôvody v prípade tohto návrhu podľa môjho názoru nie sú naplnené, dávam týmto procedurálny návrh, aby sme vrátili návrh na skrátené legislatívne konanie navrhovateľovi na dopracovanie.
Toto skoro od slova do slova, som povedal aj minulý rok. Bol tu vtedy pán minister financií, takže si to nemusel vypočuť znovu, takže pre pána zastupujúceho ministra zdravotníctva to snáď nebolo až také únavné. Ale ani vtedy som nedostal žiadnu odpoveď na výhrady, ktoré som predniesol, a čuduj sa svete, prešiel rok a znova sme v stave legislatívnej núdze, znova musíme postupovať v skrátenom legislatívnom konaní.
Tento návrh je populistický a pokrytecký. Pokrytecký preto, že ani poslanci vládnej koalície by zaňho nezahlasovali, keby nemuseli napĺňať PR úlohy svojej vlády. A populistický preto, že nielen na to skrátené konanie, ale ani na ten návrh zákona, o ktorom budeme hlasovať následne, nie sú reálne dôvody, nie sú dôvody spočívajúce v stave ekonomiky alebo v stave verejných financií, ale iba v tom, že vládna koalícia uviazla v populistickej pasci, ktorú si sama nastavila tým, že opakovane a opakovane zmrazovala platy ústavných činiteľov. A napokon to, že to nesúvisí s hospodárskou situáciou, svedčí aj ten návrh a spôsob schvaľovania v skrátenom legislatívnom konaní. Predsa to, v akom stave je ekonomika, v akom stave sú verejné financie, vláda vedela, keď pripravovala návrh rozpočtu. Ak usúdila, že je potrebné zmrazovať platy ústavných činiteľov aj budúci rok, tak ten návrh mohla predložiť v štandardnom legislatívnom procese. Ale čuduj sa svete, vláda to urobila pár dní po tom, čo vládne strany dostali výprask v župných voľbách. Dovtedy zrejme nebolo zrejmé, že Slovensko je v takej kríze, že opätovne musí zmrazovať platy ústavných činiteľov, a potom sa to znova vyjasnilo a znova tu máme návrh na skrátené legislatívne konanie. Ak ste naozaj presvedčení, že platy ústavných činiteľov majú byť navždy zmrazené, tak dajte návrh, aby boli navždy zmrazené, nech je, nech je plat poslanca ministrov, členov vlády stanovený paušálne pevnou sumou, nech je to tak raz a navždy a nemusíme tu každý rok robiť toto divadielko.
Alebo keď ste presvedčení, že nie navždy, ale ešte budúci rok je to potrebné, tak aspoň toto populistické divadlo robte tak, aby ste pri tom neporušovali zákon o rokovacom poriadku. Robte to potom bez skráteného legislatívneho konania. Vecne sa na tom nič nezmení, ale populistické divadlo je niečo, na čo môžme mať rôzne názory, porušovanie zákona je niečo, čomu by ste sa aj vy, koaliční kolegovia, mali vyhýbať.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
13. 10. 2017 12:21:59 - 12:24:09 21. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia Tlač 720 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
178.
Vážení páni predkladatelia, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k obom návrhom ústavného zákona, čiže tlač 720, ktorú uviedol pán poslanec Grendel a tlač 724, ktorú uviedol pán poslanec Beblavý.
Návrh oboch ústavných zákonov spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby oba návrhy ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Za gestorský výbor navrhol vo vzťahu k obom návrhom ústavného zákona ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali oba návrhy ústavného zákona do 24. novembra 2017 a gestorský výbor do 27. novembra 2017. Zo znenia oboch návrhov ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom k obom návrhom zákona odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že oba návrhy ústavných zákonov prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrhy oboch ústavných zákonov prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhov ústavných zákonov vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia, respektíve oboch rozhodnutí predsedu Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte spojenú rozpravu.
13. 10. 2017 11:43:21 - 11:53:26 21. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia Tlač 711 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
156.
Vážený pán predkladateľ, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, asi by bolo dobré na úvod si povedať, že o akom návrhu zákona hovoríme, lebo z reakcií niektorých kolegov mám občas pocit, že celkom presne nevedia, o čom hovoríme.
Návrh zákona upravuje, že v programe rokovania zastupiteľstva bude zaradený jeden bod v rozsahu 30 minút, v rámci ktorého budú môcť vystúpiť občania bez toho, aby im to schvaľovalo obecné zastupiteľstvo. Bodka. Čiže nie tak, ako pán poslanec Goga hovoril, že každý občan dostane 30 minút a tridsiati sa prihlásia, tak 30 x 30 minút, ani nie tak, ako pani poslankyňa Vaľová hovorila, že ku každému bodu 30 minút, alebo ku každému bodu dostanú, dostanú slovo, to je iný problém, samozrejme, ale aby sme vedeli, o čom hovoríme. Hovoríme o tom, že pán poslanec Žarnay a ďalší navrhujú zaradiť do zákona o obecnom zriadení toto ustanovenie. Na zasadnutí obecného zastupiteľstva 30 minút dohromady pre občanov. To ako si to zastupiteľstvo upraví v rokovacom poriadku, že či každý dostane minútu alebo každý dostane tri minúty, alebo sa ten čas rozdelí rovnomerne podľa toho, či sa prihlásia traja alebo tridsiati, to ten návrh nerieši a to by malo upravovať, malo byť upravované nižšou normou, zrejme rokovacím poriadkom.
Treba povedať, že v rôznych zastupiteľstvách a v rôznych samosprávach je tento problém riešený rôzne. Pán poslanec Budaj to už spomínal, že v Bratislave v mestskom zastupiteľstve, keď rokuje mestské zastupiteľstvo, tak od 16.00 do 16.30 hod. vždy je priestor pre vystúpenie občanov, vždy. V Bratislave v hlavnom meste a nie je to problém. Tak ako by mohol byť problém v malej obci, alebo v menšom meste?
Problém je aj to, o čom hovorili pani poslankyňa Vaľová, možnosť občanov vyjadriť sa aj ku konkrétnemu bodu, čiže vystúpiť nielen v tom bode vystúpenia občanom, ale vystúpiť ku konkrétnemu bodu, lebo áno, sú situácie, že občana trápi nejaká konkrétna vec, ktorá nie je na programe rokovania zastupiteľstva a chce na ňu upozorniť starostu alebo primátora a zastupiteľstvo a toto je vhodná príležitosť, že vystúpi v bode Vystúpenia občanov. Ale občanov sa často dotýkajú veci, o ktorých rokuje zastupiteľstvo a keď rokuje o tom zastupiteľstvo v bode 2 alebo 3 a on má možnosť sa vyjadriť až v bode vystúpenie občanov, tiež to nerieši situáciu, lebo vtedy je to už, vtedy je to už schválené.
Čiže občania by mali mať možnosť vystúpiť aj k jednotlivým bodom a tam je to opäť riešené v rôznych zastupiteľstvách rôzne. Sú zastupiteľstvá, ako napríklad zastupiteľstvo v mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, kde obyvatelia alebo občania majú právo automaticky vystúpiť. Prihlásia sa k danému bodu a dostanú slovo. Najprv diskutujú poslanci a potom sa môžu prihlásiť občania, vystúpia a povedia, čo chcú. Nezaregistroval som, že by to bolo nejako zneužívané. Nezaregistroval som, že by to spôsobovalo nejaké praktické problémy pri rokovaní zastupiteľstva.
Potom sú zastupiteľstvá, ktoré podmieňujú vystúpenie, vystúpenie občanov tým, že zastupiteľstvo dá súhlas a tam opäť sú aj normálne zastupiteľstvá a som presvedčený, že drvivá väčšina zastupiteľstiev je normálna a keď sa povie, že o slovo požiadal občan alebo občianka, ten a ten, tak poslanci buď stlačením gombíka alebo zdvihnutím ruky odhlasujú, že áno, jasné, má právo vystúpiť. Ale nie, nie všade je to automatické a nie všade sa takto správajú zastupiteľstvá.
Vrátim sa ešte aj k tomu úvodnému vystúpeniu pána poslanca Žarnay, kde hovoril o priamej demokracii. Tak ja by som rozlišoval medzi priamou demokraciou a participatívnou demokraciou. Právo občanov vyjadrovať sa k tomu, čo sa deje na zastupiteľstve, vystúpiť na zastupiteľstve, pripomienkovať návrhy je skôr prejavom participatívnej demokracie ako priamej demokracie a v tejto súvislosti bola vtipná aj tá poznámka pána poslanca Hrnka, ktorý si zasa raz povedal svoje a už tu nie je, keď sa pýtal pána, pána, myslím, že predkladateľa, že kde ste sa učili u Bakuluna, Lenina alebo u iného anarchistu? No tak Lenin rozhodne žiadny anarchista nebol. Lenin bol boľševik, komunista a rozhodne nedával veľký priestor pre občiansku participáciu, ale teda vládol tvrdou rukou a násilne. Je to teda o to vtipnejšie, že pán poslanec Hrnko dnes poučoval pána poslanca Marosza o tom, že ako mohol povedať, že Žitný ostrov a Dunajská Streda spolu, keď Dunajská Streda je predsa na Žitnom ostrove. No tak, pán poslanec Hrnko, Lenin nebol žiadny anarchista.
Aj v reakciách koaličných poslancov, pána poslanca Bagačku, pani poslankyne Vaľovej zaznelo, že tu riešime, alebo riešia predkladatelia nejaký, nejaký neexistujúci, vymyslený problém, že však predsa, keď občan si požiada, tak má možnosť vystúpiť na komisii, alebo dokonca má možnosť aj vystúpiť na zastupiteľstve, keď mu to poslanci odhlasujú. Odhliadnem od toho, že tento návrh rieši čosi iné, rieši samostatný bod v rokovaní zastupiteľstva, ale ani celkom tak to nie je.
Komisie nie sú zo zákona verejné a existujú síce zastupiteľstvá, ktoré umožňujú verejné komisie, lebo sa tak sami rozhodli, že aj na komisie môžu chodiť občania, nielen na zastupiteľstvo, kde o tom hovorí zákon, ale nie je to všeobecné pravidlo. Existuje kopu samospráv, kde komisie verejné nie sú. A nie síce vo vystúpení, takže asi to nebude na mikrofónoch, ale počas vystúpenia niekoho, niekoho z poslancov, pani poslankyňa Vaľová vykrikovala, že a v ktorých obciach, však povedzte konkrétne. No tak môžem povedať konkrétne, ja sám som zažil v roku 2011 Mestské zastupiteľstvo v Senici, kde riešili problém odpredaja akcií Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Poslanec, ktorý to riešil a ktorý k tomu vedel vystupovať, nešťastne tragicky zahynul pár týždňov pred zastupiteľstvom, iní poslanci k tomu veľmi nemali čo povedať, ale bola tam skupina občanov, aktivistov, ktorá ten problém riešila, chcela sa k tomu vyjadriť, ale Mestské zastupiteľstvo Senica im neumožňovalo vystúpiť, neumožňovalo občanom Senice, aby sa vyjadrili. No tak zavolali mňa, keďže som bol vtedy poslancom a zreprodukoval som to, čo mi, to, čo mi oni povedali o tom probléme, aby ich hlas zaznel. Ale je to absurdné, aby takouto náhradnou formou sme riešili, že občania Senice sa nemôžu vyjadriť k problému, ktorý sa týka Senice, tak si zavolajú kamaráta poslanca Národnej rady, aby to miesto nich povedal.
A aby to nebolo len tak, že jeden prípad, no tak stane sa jeden prípad, tak keď pani poslankyňa položila túto otázku, tak som napísal predsedovi Združenia občanov miest a obcí Slovenska Vladimírovi Špánikovi, že teda, že ešte ďalšie takéto obce, ktoré sú tak, obce, kde robia problémy občanom, keď chcú vystúpiť, sú napríklad Horná Streda, Cejkov, Malčice, Tekovské Lužany, Jelšovec a úplne čerstvý prípad, minulý týždeň sme práve v rámci výjazdu ZOMOS-u, nie ZMOS-u, ZOMOS-u chodili po Slovensku a kolegovia Vladimír Špánik a Dušan Sloboda sa pokúsili zúčastniť alebo zúčastnili sa zastupiteľstva, zastupiteľstva v Bešeňovej, kde existuje skupina občanov, ktorí sú kritickí voči samospráve. Chceli vystúpiť, nedostali možnosť. Na konci zasadnutia bol bod Diskusia poslancov, tam občania chceli vystúpiť. Nedostali slovo a dostali slovo až po skončení obecného zastupiteľstva. Tak čo sú toto za spôsoby?
Uznávam, keby veci fungovali normálne, nebolo by potrebné dávať takéto ustanovenia do zákona. V situácii, keď veci normálne nefungujú a keď sa nie všetky samosprávy dokážu správať voči svojim občanom korektne a dať im priestor, aby vyjadrili svoj názor, tak je správne dať takúto vec do zákona a preto ten návrh treba podporiť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
12. 10. 2017 17:23:56 - 17:33:13 21. schôdza NR SR - 3.deň - B. popoludní Tlač 722 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
155.
Vážená pani predkladateľka, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, návrh novely zákona o pohrebníctve a ďalších právnych predpisov, o ktorom práve rokujeme, súvisí s prebiehajúcou výstavou plastinovaných, konzervovaných ľudských tiel, ktorá od augusta tohto roku je v Bratislave.
Výstava vyvolala vášne a tie diskusie alebo výhrady sa pohybujú v dvoch rovinách. Jedna rovina je rovina ľudskej dôstojnosti, a teda otázky, či je prípustné využívať mŕtve ľudské telo na komerčné účely a na účely produkcie, produkcie, zisku. Tá druhá rovina výhrad a diskusií sa týka pôvodu tiel a vážnych podozrení, že telá pochádzajú od väzňov zavraždených čínskym komunistickým režimom.
Ja podobne ako navrhovatelia tohto zákona zdieľam obe výhrady, musím však povedať, že medzi nimi rozlišujem, že tá prvá rovina alebo prvý bod výhrad, priznávam, že na to môžu byť rôzne názory, že pokiaľ niekto sa slobodne rozhodne, že svoje telo dá k dispozícii po smrti na účely konzervovania a vystavovania na výstavách povedzme pre vzdelávacie účely a je to jeho slobodné rozhodnutie, môže byť názor, že, že je to úplne v poriadku, a nie je s tým problém.
Ja mám isté pochybnosti, či takýmto spôsobom sa má nakladať s ľudským telom, ale chápem, že môže byť aj opačný názor a že ten názor je legitímny v diskusii aj v demokratickej a slobodnej spoločnosti. To, čo však je úplne mimo akejkoľvek debaty, je, ak takéto telá pochádzajú od ľudí, ktorí boli prenasledovaní, väznení a zavraždení režimom, ktorý nerešpektuje ľudské práva, režimom, ktorý zatvára svojich odporcov a režimom, pri ktorom sú vážne podozrenia, že niektorých z týchto odporcov fyzicky likviduje za účelom transplantácií orgánov. Takéto podozrenia už dlhé roky existujú vo vzťahu k čínskemu komunistickému režimu. Ja som sa už pred možno desiatimi rokmi prvýkrát o tom dozvedel od priateľov zo Slovenskej asociácie Falun Gongu, ktorí protestujú proti prenasledovaniu stúpencov Falun Gongu čínskym režimom, ktoré nadobudlo masové rozmery, a existujú vážne pochybnosti, podozrenia a v niektorých prípadoch takmer až dôkazy o tom, že väznení stúpenci Falun Gongu sa strácajú a ich telá, ale resp. ich orgány sú využívané na, na transplantáciu a v novšej verzii ich telá sú využívané na výstavy, také, aké sú práve teraz v Bratislave.
Ak je to tak, tak je to niečo absolútne neprípustné, niečo, o čom nemôže byť žiadna debata, niečo, voči čomu nemôže byť žiadny protiargument, že vy nám nevnucujte svoje morálne zásady a my to vidíme, my to vidíme inak. Jednoducho je to zločin a zločin musí byť odsúdený. Podobná výstava tiel bola v Bratislave už v roku 2012, vtedy, ako aj dnes sme spolu s priateľmi zo Slovenskej asociácie Falun Gongu a ďalšími ľuďmi z niektorých mimovládnych organizácií protestovali proti tej výstave. Dávali sme podnety na Úrad verejného zdravotníctva, na prokuratúru, samozrejme, že všetko bezvýsledne aj vzhľadom na to, že na Slovensku sa zvykne veci, pokiaľ je ich možné zamiesť pod koberec, zamiesť pod koberec a tváriť sa, že sa nič nestalo, hoci už aj v dnešných zákonoch by sa našli ustanovenia, podľa ktorých by bolo možné proti takejto výstave zakročiť alebo vyžadovať, vyžadovať informácie o pôvode tiel. Naše orgány nekonajú, pokiaľ to nemajú napísané čierne na bielom.
Preto je veľmi dobré, že kolegovia z poslaneckého klubu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti prišli s takouto iniciatívou, prišli s týmto návrhom, návrhom zákona, a ten návrh zákona rieši obe veci. Rieši aj otázku dôstojnosti vzhľadom na tú, už tu spomínaný Dohovor o ľudských právach a biomedicíne, ktorý zakazuje využívanie alebo zneužívanie mŕtvych ľudských tiel na komerčné účely, ale rieši aj otázku pôvodu tiel tým, že pre prevádzku takýchto výstav vyžaduje preukázanie, že bol poskytnutý informovaný a slobodný súhlas od človeka, ktorého telo je takýmto spôsobom vystavované. Preto ja tento návrh podporím a verím, že podporia ho aj všetci demokraticky a proslobodne zmýšľajúci občania, ktorým záleží na ľudskej dôstojnosti, a myslím si, že vzhľadom na to, by to mohol byť jeden z tých výnimočných zákonov, keď opozícia niečo predloží a vládna koalícia nebude proti len z dôvodu, že to predložili opoziční poslanci.
A tento, tento problém má teda ešte jeden aspekt, a tým je, že áno, tie výstavy sú problém, ale ak podobne ako v Českej republike zmenili zákon o pohrebníctve takýmto spôsobom, ak teda zabránime tomu, aby sa vystavovali telá, plastinované, konzervované telá ľudí, pri ktorých nebude možné preukázať, že s tým súhlasili, a tým pádom zrejme takéto výstavy nebudú môcť byť ani v Slovenskej republike, lebo neverím tomu, že by, že by toľko ľudí dalo súhlas s takýmto využitím svojho tela, tak ten problém ostane aj naďalej. Ostane problém s transplantáciami, ostane problém s prenasledovaním ľudí za ich náboženské presvedčenie, za ich politické názory a je veľmi dôležité, aby politici demokratických krajín dbali o ľudské práva v krajinách, ktoré nemajú to šťastie, že sú slobodné a demokratické. Preto sa je potrebné ozývať vždy, keď je príležitosť, povedať predstaviteľom krajín, ktoré ľudské práva porušujú, aby to nerobili, a upozorňovať ich na konkrétne prípady, keď sa tak deje. Vo vzťahu ku komunistickej Číne, tých prípadov, keď sa tak deje, a aj tých príležitostí, keď je možnosť čínskych predstaviteľov na to upozorniť, je viac ako dosť. Čiže som všetkými desiatimi za to, aby sme schválili tento zákon, ale aj keď ho schválime, tak tým tá robota nebude ukončená a bude musieť pokračovať.
Priatelia zo Slovenskej asociácie Falun Gongu, ktorých som tu viackrát spomínal, chodia každý týždeň a myslím, že práve vo štvrtok, a myslím, že práve o šiestej, čiže, čiže práve v čase, keď, keď my tu diskutujeme o tejto novele, protestovať pred čínsku ambasádu proti porušovaniu ľudských práv v Číne a proti prenasledovaniu stúpencov Falun Gongu.
Ak sa podarí prijať tento zákon, tak aspoň v niečom posunieme riešenie toho problému, na ktorý oni dlhodobo systematicky, vravím, týždeň čo týždeň vo štvrtok pred čínskou ambasádou upozorňujú, podarí sa aspoň časť toho problému vyriešiť, takže žiadam vás o podporu predloženého návrhu.
Ďakujem.
12. 10. 2017 16:11:31 - 16:11:49 21. schôdza NR SR - 3.deň - B. popoludní Tlač 712 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
108.
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, sme s pánom poslancom Suchánkom v správnom poradí, on sa vyjadroval k čl. 1, ja sa chcem stručne vyjadriť k čl. 2, ktorý obsahuje novelu zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby.
A teda čl. 2 sa netýka iba neziskových organizácií pôsobiacich v rezorte zdravotníctva, a to, čo tam predkladatelia navrhujú zmeniť, myslím si, že viac spôsobuje iným menším neziskovým organizáciám ako, ako povedzme neziskovým organizáciám, ktoré, ktoré prevádzkujú nemocnice a ktoré sú schopné vyvarovať sa administratívnych chýb, ktoré dnes podľa dnešného zákona môžu viesť až k zrušeniu organizácie, a to k automatickému zrušeniu organizácie na základe zákona, priamo zo zákona, keď zákon stanovuje povinnosť do 21. júla odovzdať výročnú správu do registra účtovných závierok, a ak to nezisková organizácia nestihne, tak automaticky sa zo zákona zrušuje. Čiže nie je tam daná nejaká výzva, nejaká náhradná lehota, nejaký postup pokuta, toto ustanovenie je neprimerane tvrdé, žiadna iná právna forma, či už zisková, alebo nezisková, alebo politická strana nemá takéto ustanovenie v príslušnom zákone, že ak si nesplní povinnosť odovzdať výročnú správu alebo, alebo podobný dokument, tak automaticky zaniká.
Niektoré, niektoré právne formy majú možnosť zániku, ale až na základe nejakého procesu, nie automaticky zo zákona, preto vítam, že návrh obsahuje aj čl. 2 a navrhuje zmeniť toto ustanovenie tak, že nebude nezisková organizácia, ktorá si nesplní povinnosť odovzdať výročnú správu do 31. júla, zanikať automaticky, ale že tam bude daná možnosť, že súd na návrh zruší takúto organizáciu, pričom ale organizácia bude mať možnosť napraviť tú chybu a odstrániť, odstrániť tie dôvody.
Nie je to teoretický problém, takéto, takéto veci sa stávajú, viacero neziskových organizácií už z tohto dôvodu bolo zrušených na základe, na základe zákona, z toho dôvodu sme aj my na jar tohto roku s kolegyňami Dubačovou, Zimenovou a s Petrom Osuským predkladali novelu zákona o neziskových mimovládnych organizáciách, ktorá bola veľmi podobná ako to, čo je obsiahnuté vo vašom návrhu, a to, čo bolo obsiahnuté vo vašom návrhu, aj keď ste ho predkladali minule, čiže nehovorím tým, že ste to od nás prebrali, lebo ste to riešili úplne nezávisle od nás, čo len potvrdzuje, že, že je to naozaj reálny problém, a pomôžeme tým normálnemu fungovaniu neziskových organizácií, ktoré pre, častokrát môže ísť pre banalitu, môže ísť o to, že niekto je chorý alebo, alebo, alebo nestihne nejaký termín, a neziskové organizácie sa rušia.
To, čo by som videl možno na debatu smerom, smerom do druhého čítania, my sme sa tam pokúsili vyriešiť aj situáciu tých organizácií, ktoré síce boli zrušené na základe zákona alebo zo zákona, ale ešte nezanikli, lebo zániku musí predchádzať nejaká likvidácia, pokiaľ, pokiaľ majú nejaký majetok, čiže možno vo vzťahu k týmto organizáciám či by sa ten proces nedal nejako, nejako vrátiť späť, lebo, lebo tam, jasné, keď je to už po desiatich rokoch a tá organizácia už aj zanikla, nielenže je zrušená, tak sa určite nedá nič robiť, len to teda kladiem ako otázku možno, možno do debát v druhom čítaní, či by sme nevedeli spraviť niečo k tým organizáciám, ktorým sa to stalo pomerne nedávno a ešte nezanikli. Lebo oba naše návrhy boli predložené na jar, čiže keby boli v normálnom legislatívnom procese schválené, teda náš nebol, nepostúpil do druhého čítania, vy ste, vy ste svoj návrh stiahli, ale v oboch prípadoch to mohlo ošetriť už tú situáciu, ktorá bola k termínu na, pre tento rok, tak možno vo vzťahu, vo vzťahu k druhému čítaniu by som rád hovoril aj o tejto možnosti a, samozrejme, že treba sa, treba sa poradiť, či je to vôbec možné, ale ak by to bolo možné, tak by som sa pokúsil apelovať na vás, aby, aby ste ešte takto zmenili zákon, aby sme pomohli aj tým organizáciám, ktoré sa dostali do problémov v dôsledku neprimeranej tvrdosti zákona, a ešte je to tam navrátiteľné.
Takže ďakujem, že ste s tým prišli a z mojej strany má ten návrh podporu.
Ďakujem.
12. 10. 2017 10:51:06 - 10:58:07 21. schôdza NR SR - 3.deň - A. dopoludnia Tlač 689 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
39.
Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, kolega Heger hovoril o dlhoch, o správe dlhu, ja si dovolím využiť túto príležitosť na ešte jeden aspekt, ktorý je vhodné zdôrazniť a pripomenúť v súvislosti so správou o rozpočtovej zodpovednosti, a síce na snahu vládnej koalície presvedčiť nás, že dlhovú brzdu treba uvoľniť. Netreba, naopak, ak chceme myslieť na občanov nielen tých, ktorí sú tu teraz, ale aj tých, ktorí budú, netreba dlhovú brzdu zmäkčovať. Správa o hodnotení rozpočtovej zodpovednosti prináša viaceré fakty, ktoré to potvrdzujú, aj samotná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť sa vyslovila proti uvoľneniu dlhovej brzdy.
Viaceré z tých argumentov zazneli vo vystúpení pána predsedu Šramka, ale považujem za potrebné aspoň niektoré z nich aj pripomenúť aj pre poslancov, ktorí tu neboli prítomní v čase, keď ich prednášal.
Rada vo svojej správe kriticky upozorňuje napríklad na nasledovné skutočnosti:
1. Verejný dlh je v sankčných pásmach ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti nepretržite od roku 2013. Vláda síce každoročne predstavovala opatrenie na zníženie verejného dlhu, tie však zatiaľ neviedli k jeho zníženiu mimo sankčných pásiem.
2. Samotné saldo hospodárenia s verejnými financiami bez jednorazových vplyvov prispievalo k nárastu dlhového pomeru, pričom vláda nevyužila dodatočné pozitívne vplyvy, najmä vyššie ako rozpočtované daňové príjmy, na zrýchlenie konsolidácie.
3. Pokles hrubého dlhu k HDP v rokoch 2014 až 2016 neprispel k zlepšeniu čistého bohatstva Slovenska.
4. Záväzné výdavkové limity v zmysle zákona o rozpočtovej zodpovednosti ministerstvo financií zatiaľ nezaviedlo napriek tomu, že ich zavedenie predpokladá ústavný zákon.
5. Štát pokračoval v zlepšovaní hospodárenia samospráv selektívne poskytovaním úverov vybraným samosprávam za veľmi výhodných podmienok a ich čiastočným odpustením.
Rada odporúča stanoviť podmienky pre poskytovanie návratných prostriedkov zo štátnych finančných aktív samosprávam, ktoré by zabránili ich selektívnemu zvýhodňovaniu a prípadnému predchádzaniu platobnej neschopnosti.
6. Objektívne hodnotenie vplyvu presunutých kompetencií na rozpočty samospráv, to je šiesty bod, nie je naďalej možné kvôli chýbajúcej porovnávajúcej základni. Na to, aby sa ústavný zákon stal účinným, by bolo potrebné uskutočniť audit, ktorý by zhodnotil aktuálny stav kompetencií samospráv a ich finančné krytie zo strany štátu. A to sa, ako som už aj v parlamente o tom viackrát hovoril, doteraz nestalo, hoci pôvodne to bola iniciatíva poslancov SMER-u, vtedy opozičného SMER-u.
7. Chýbajú informácie o štátnych podnikoch, resp. podnikoch vo vlastníctve MH Manažmentu, ktorý je teraz tak často skloňovaný v súvislosti so svojím skvelým právnym zastupovaním a vynikajúco ohodnoteným. A tieto chýbajúce informácie nám neumožňujú dostatočne vyhodnotiť prípadné riziká v hospodárení týchto podnikov.
8. Rada upozorňuje, legislatívnou zmenou je potrebné posilniť záväznosť schváleného rozpočtu vrátane stanovovania transparentných pravidiel pre tvorbu a použitie rozpočtových rezerv. Veľký objem rezerv znižuje kontrolu parlamentu nad výdavkami rozpočtu, najmä v tom prípade, ak nie sú dostatočne špecifikované. Zároveň nie sú stanovované transparentné pravidlá, akým spôsobom a na aké výdavky ich možno použiť. Uvoľňovať v takejto situácii dlhovú brzdu by bolo rozpočtovo nezodpovedné, ale nielen rozpočtovo nezodpovedné.
Vláda by sa mala namiesto snahy o uvoľňovanie dlhovej brzdy zamerať na zavedenie výdavkových limitov, na úspory a zefektívnenie verejných výdavkov spolu s redukovaním nafúknutého štátu, jeho regulačných zásahov a so systémovými výdavkami, výdavkovými reformami. Zároveň by už konečne mala reálne naplánovať, a nielen naplánovať, ale aj dosiahnuť vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet, znižovať nielen relatívny, ale aj absolútny verejný dlh a znižovať celkové daňovo-odvodové zaťaženie. (Ruch v sále.)
Škoda, že tu v čase, keď pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť prednášal svoju správu, bolo tak málo koaličných poslancov. V júni totiž práve oni navrhli uznesenie, aby sa dlhová brzda uvoľnila. Boli to, aká to náhoda, práve poslanci, ktorí sú zároveň kandidátmi SMER-u na županov. Na októbrovej schôdzi si odhlasovali, že nemusíme tak až intenzívne rokovať, že treba kampaňovať, tak sa nebudú zdržovať nejakým parlamentom a zrušili si jedno z dvoch hlasovaní denne, čo sú dva termíny, keď sa očakáva, že tu budú aj oni. Radšej budú viesť kampaň, hoci oveľa viac by aj smeráckym kandidátom na županov prospelo, keby si ho vypočuli, čo aj im odkazuje a hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Týka sa to totiž aj ich nápadu uvoľňovať dlhovú brzdu. Ale volebná kampaň je pre nich evidentne prednejšia ako nejaká rozpočtová zodpovednosť. A to je škoda, škoda predovšetkým pre zodpovednú správu vecí verejných v tejto krajine.
Ďakujem vám za pozornosť aj za nepozornosť.
11. 10. 2017 15:45:32 - 16:01:17 21. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludní Tlač 658 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
48.
Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, návrh novely zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov a poľnohospodárskeho podniku bol podobne ako ten predchádzajúci zákon o poskytovaní podpory v rezorte poľnohospodárstva predmetom hromadnej pripomienky, na ktorej som sa podieľal, a tá bilancia hromadnej pripomienky za väčšiu transparentnosť pri poskytovaní agrodotácií bola radostnejšia, pretože jednu z dvoch vecí, ktorú sme tam presadzovali, sme presadili už priamo v rámci pripomienkového konania na rozporovom konaní. Tá druhá sa dostala do spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Takže v zásade aj keď nie v tej úplnej forme, ako sme to navrhovali pôvodne, ale obe veci, predpokladám, že sa podarí dostať do zákona.
V hromadnej pripomienke, ktorá sa týka nájmu poľnohospodárskej pôdy, bolo sedem vecí. Tam sme v rozporovom konaní uspeli v dvoch. V jednej takej asi najmenej významnej z tých navrhovaných, ktorá sa týkala, týka zapisovania nájomných vzťahov do katastra, a teda na to môžme mať rôzne názory, či to bol dobrý alebo zlý návrh, ako sme si vyjasnili aj na rozporovom konaní. A druhá, dôležitejšia, ktorá aspoň čiastočne zvyšuje informovanosť vlastníka pôdy pri uzatváraní nájomnej zmluvy tam, kde užívateľ doteraz užíval tú pôdu bez nájomného vzťahu, a teda navrhuje, ak navrhne uzatvoriť nájomný vzťah, pokiaľ vlastník pôdy nezareaguje do dvoch mesiacov, tak sa má za to, že ten nájomný vzťah vznikol. Takže dostali sme do návrhu zákona aspoň to, že podmienkou je, že upozorní vlastníka pôdy na to, že aké bude mať dôsledky, ak nezareaguje.
V tých ostatných piatich veciach, aj keď to bolo rozdelené do viacerých bodov, sme neuspeli. Takže dovolím si predložiť pozmeňujúci návrh. Hovoril som aj v prvom čítaní o tom, čoho sa týka hromadná pripomienka a v čom vidíme problém, takže nechcem to teraz úplne nanovo prerozprávať. Zákon zasahuje do vlastníckych práv. Zákon aj v tej podobe, ako je teraz v súčasnosti, aj ako je navrhnutý, zasahuje a bude zasahovať do práva vlastníkov poľnohospodárskych pozemkov a vychyľuje právnu úpravu a práva a povinnosti v prospech nájomcov, ktorí hospodária na pôde.
My sme sa pokúšali dať to do väčšej rovnováhy, lebo teda predpokladám, že vôľa na úplné zrušenie takéhoto zákona a ponechanie vzťahov medzi vlastníkmi pôdy a nájomcami iba na ich zmluvnú slobodu sa v tejto snemovni tak skoro neobjaví, tak sme sa snažili aspoň tie najproblematickejšie veci, ktoré sme v zákone našli, zmeniť, a teda tri veci z hromadnej pripomienky som si dovolil transformovať aj do podoby štyroch bodov. V tom som podobný ako pán poslanec Fecko, že tri návrhy, ale v štyroch bodoch pozmeňujúceho návrhu, ktorý predkladám v mene skupiny sedemnástich poslancov.
Ten najzásadnejší bod alebo tá najzásadnejšia vec je zrušenie prednostného práva nájomcu na pokračovanie nájomnej zmluvy v prípade, že si nájomca plní svoje záväzky zo zmluvy a riadne a načas platí nájomné a podobne. V tom zákone boli dva inštitúty, ktoré zásadným spôsobom narúšajú vlastnícke práva. Jeden bolo to automatické predlžovanie nájomnej zmluvy a druhý bolo prednostné alebo je prednostné právo nájomcu, ktorý v podstate znamená, že pokiaľ máte pôdu a tú pôdu obhospodaruje družstvo, eseročka alebo súkromne hospodáriaci roľník, pokiaľ si plní povinnosti a pokiaľ platí nájomné a aj keď skončí doba nájmu, tak ak vám ponúkne, ak požiada o predĺženie nájomnej zmluvy a ponúkne vám cenu v mieste obvyklú, tak okrem nejakých pár výnimiek, ktoré sú v zákone definované, nemáte možnosť nepokračovať v tej nájomnej zmluve a trebárs to prenajať niekomu inému.
Samozrejme, že v zákone sú výnimky, ktoré ľuďom, ktorí veľmi chcú, umožňujú, aby to predsa len prenajali niekomu inému, ale je to také škrabanie sa za uchom poza celú hlavu a v podstate možno aj obchádzanie zákona. My sme presvedčení, teda hovorím za iniciátorov hromadnej pripomienky, že ľudia by mali mať právo nakladať so svojím majetkom vrátane poľnohospodárskej pôdy a mali by mať právo rozhodovať o tom, čo so svojou poľnohospodárskou pôdou urobia, komu ju prenajmú a nemali by byť zákonom viazaní, že ju musia prenajať tomu, komu ju prenajímali doteraz.
Preto navrhujeme v pozmeňujúcom návrhu, teda je to bod 3 v pozmeňujúcom návrhu, vypustiť to ustanovenie zákona, ktoré rieši prednostné právo, teda je to § 13 ods. 2, a zároveň teda nanovo upraviť § 13 ods. 3, ktorý teda hovorí o tom, ak prenajímateľ nereaguje na návrh nájomnej zmluvy, teda o tom automatickom jej predĺžení, ale teda že teda nereagovanie má tiež za následok, že sa nájomná zmluva obnovuje za navrhovaných podmienok, tak tam dávame možnosť odmietnuť, nielen odmietnuť v prípade, že nájomca si neplní zmluvy alebo neponúka obvyklú cenu, ale aj teda bezdôvodne odmietnuť, a teda ten vzťah by mal pokračovať, ak sa automaticky obnoví, iba na dobu jedného roku.
Tu by som chcel niečo povedať aj k tej diskusii v prvej rozprave, kde mohol vzniknúť dojem, že kritika návrhu zákona, s ktorou som vystúpil ja, a kritika návrhu zákona, s ktorou vystúpila pani poslankyňa Zemanová, ide proti sebe, pretože ja som kritizoval skutočnosť, že existuje a naďalej má existovať prednostné právo doterajšieho nájomcu, a ona upozorňovala na problémy, že ak sa zruší to automatické predlžovanie, tak môže vzniknúť problém v prípade tých pozemkov, kde nie je možné identifikovať vlastníka. A teda navrhla, aby to automatické pokračovanie ostalo zachované, ale nie v tej podobe ako doteraz, ale v podstate ako technické riešenie tam, kde nie je možné, tam, kde nie je možné preukázateľným spôsobom trebárs doručiť ponuku na predĺženie nájomného vzťahu prenajímateľovi alebo teda doterajšiemu vlastníkovi na dobu jedného roku. Čiže jej návrh, s ktorým vystúpi v rozprave a ktorý predloží, rieši situáciu, keď nájomca nevie zistiť vlastníka, prenajímateľa, nevie mu doručiť návrh. Čiže rieši situáciu, aby sme sa neocitli v nejakom právnom vákuu.
Ten návrh, ktorý predkladám ja, rieši úplne inú situáciu. Rieši situáciu, keď je jasný vlastník a ten vlastník si chce uplatniť svoje vlastnícke práva a nechce byť zákonom zaviazaný na to, že musí prenajať poľnohospodársku pôdu, ktorú vlastní, doterajšiemu nájomcovi. To sú body 3 a 4.
Bod 1 je zrušenie zákonom stanovenej minimálnej doby nájmu poľnohospodárskeho pozemku. Pán poslanec Fecko spomínal teda pozmeňujúci návrh, ktorý je obsiahnutý v spoločnej správe, ktorý rieši maximálnu dobu nájmu. Ja sa domnievam, že aj tá minimálna doba nájmu je zbytočný zásah do voľnosti zmluvných vzťahov a zákon nie vo vzťahu k poľnohospodárskym pozemkom, ale v tej všeobecnej úprave umožňuje aj teda prenajímať pozemky na dobu neurčitú, pričom je tam ročná výpovedná doba, aby bolo možné teda pokryť úrodu. A sú tam, samozrejme, špecifické ustanovenia pre niektoré typy poľnohospodárskych pozemkov využívaných na špecifické účely, kde, samozrejme, nemôže to byť tak na voľno, typu ovocný sad, ale bežná poľnohospodárska pôda. Podľa môjho názoru nie je potrebné, aby tam bola stanovovaná minimálna doba nájmu, respektíve mali by sme to nechať na dohodu medzi vlastníkom pozemku a nájomcom. Čiže to je druhá vec, ktorú chceme riešiť, tá je v bode 1 obsiahnutá.
A v bode 2 je obsiahnutá tretia vec, kde navrhujeme zrušiť možnosť neplatenia nájomného alebo zníženia nájomného z dôvodov, ktoré nesúvisia s prenajímateľom alebo s vlastníkom a konkrétne z dôvodov zmeny hospodárskych pomerov, pretože zákon v súčasnej podobe obsahuje dve ustanovenia, ktoré dávajú nájomcovi možnosť buď neplatiť nájomné, alebo si znížiť nájomné. V jednom prípade ide o situáciu z dôvodov prírodných pomerov, v druhom prípade ide o dôsledku, teda že ak nájomca nemohol dosiahnuť žiaden výnos z dôvodu, že v dôsledku podstatnej zmeny hospodárskych pomerov, ktorá sa neprejavila len u neho, sa v podstate zvýšili náklady na získavanie úžitkov z prenajatého pozemku, alebo sa podstatne znížila ich hodnota, alebo ak z týchto dôvodov klesne výnos nájomcu pod polovicu obvyklého výnosu, má právo na odpustenie alebo na primeranú zľavu z nájomného, obdobne ako v prípade tohto práva pre mimoriadne okolnosti, ktoré sú práve tie prírodné. Ak niekomu prenajímam nebytový priestor, tak nedarí sa mu tam prevádzkovať kaviareň, ako mal v úmysle, z dôvodu, že je zlé počasie a ľudia nechodia do kaviarní, tak to má byť dôvod, aby mu nezaplatil nájomné alebo by si jednostranne a na základe vlastnej úvahy, len na základe zákona znížil nájomné? Prečo to tak má byť u poľnohospodárskej pôdy? A opäť sú tam dve veci, prírodné podmienky a hospodárske podmienky, a teda tie prírodné podmienky nechávame, do toho sme tým pozmeňovákom nezasahovali, ale naozaj zmena hospodárskych pomerov je vec, ktorá nijako nesúvisí s vlastníkom, preto v tom tento bod navrhujeme alebo toto ustanovenie navrhujeme vypustiť zo zákona.
Takže teraz by som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 24/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 658).
1. V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
"2. V § 8 ods. 1 sa vypúšťa prvá veta."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. bod pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za bod 6 vkladá nový bod 7, ktorý znie:
"7. § 11 sa vypúšťa."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. Bod 10 znie:
"10. V § 13 sa vypúšťa odsek 2."
Bod 4 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. V čl. I bode 11 § 13 odsek 3 znie:
"(3) Ak nájomca najskôr rok a najneskôr 2 mesiace pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý, doručí preukázateľným spôsobom prenajímateľovi návrh novej nájomnej zmluvy a ak prenajímateľ do dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhu neodmietne tento návrh nájomnej zmluvy, pričom nájomca prenajímateľa pri návrhu novej nájomnej zmluvy upozornil na právne dôsledky jeho nekonania, vznikne nájomný vzťah za podmienok uvedených v návrhu zmluvy na dobu jedného roku."
Navrhujem, aby sa o bode 1 a 2 hlasovalo samostatne a spoločne o bodoch 3 a 4.
Ďakujem za pozornosť.
11. 10. 2017 14:19:18 - 14:24:49 21. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludní Tlač 624 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
18.
Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda Národnej rady, napriek tomu teda, že som dosiaľ nedostal odpoveď na tú otázku navrhovaného nového čl. II, tak dúfam, že pani ministerka sa k tomu vyjadrí. Ale nevystupujem preto, vystupujem preto, že chcem pochváliť prístup ministerstva a pani ministerky a ochotu počúvať argumenty v prospech väčšej transparentnosti aj pri poskytovaní agrodotácií.
Už v prvom čítaní som hovoril o hromadnej pripomienke, v rámci ktorej sme mali dva zásadné body a žiadali sme v rámci medzirezortného pripomienkového konania jednak neutajovať informácie o konaniach týkajúcich sa žiadostí o priame platby a po druhé zverejňovať informácie z informačného systému Poľnohospodárskej platobnej agentúry. S tou prvou požiadavkou sme v zásade uspeli v rozporovom konaní, s tou druhou nie. V pôvodnom návrhu bola totiž taká pomerne striktná formulácia, že právo nahliadať do spisu má mať iba žiadateľ a jeho splnomocnený zástupca. Konajúci orgán môže inej osobe povoliť nahliadnuť do spisu, ak tak ustanovuje osobitný predpis, bola tam odvolávka na infozákon, ale ten nahliadnutie priamo nerieši, je to iba jedna z foriem sprístupnenia informácie.
Ale čo je dôležité, bol tam aj odsek 3 v tom paragrafe, vtedy to bol paragraf 29, že inej osobe teda ako účastníkovi konania alebo teda žiadateľovi a jeho splnomocnenému zástupcovi, takejto inej osobe sa neposkytne žiadna informácia o priebehu konania, čo bolo nad rámec aj zákona o slobodnom prístupe k informáciám, aj správneho poriadku, aj akýchkoľvek iných porovnateľných právnych predpisov. Navrhli sme toto ustanovenie, odsek 3, vypustiť a s týmto návrhom sa nám podarilo uspieť už v rámci rozporového konania na ministerstve a bol zmenený aj ten odsek 2 s tým, že tá možnosť poskytnutia inej osobe s odvolaním sa na infozákon ostáva nielen vo forme nahliadnutia, ale vo forme poskytnutia informácie.
Vo vzťahu k požiadavke zverejňovať informácie z informačného systému Poľnohospodárskej platobnej agentúry sme prišli s návrhom, aby sa zverejňovali, zjednodušene povedané, všetky informácie, ktorých zverejneniu nebránia nejaké osobitné predpisy, ktoré chránia osobné údaje alebo utajované skutočnosti alebo nejaké obchodné tajomstvá. S týmto návrhom sme v rámci rozporového konania neuspeli, ministerstvo pôdohospodárstva to odmietlo, odvolávajúc sa na nariadenie Európskej únie, ktoré vymedzuje, aké informácie sa majú sprístupňovať.
Ja som vystúpil k tomu v prvom čítaní a snažil som sa apelovať aj na pani ministerku, aj na ministerstvo, aby ten postoj ešte prehodnotili. A odvolal som sa práve na zákon o európskych štrukturálnych a investičných fondoch, kde sme mali podobnú hromadnú pripomienku a na úrade pána podpredsedu vlády Pellegriniho sme s ňou uspeli a výsledkom bola formulácia, že z informačného systému sa sprístupňujú údaje alebo teda zverejňujú údaje na internete v rozsahu dostupnej funkcionality informačného systému a, samozrejme, že to neplatí o údaje, ktoré sú chránené podľa nejakých osobitných predpisov.
A chcem teraz v tejto chvíli oceniť, že to zabralo a že gestorský výbor ako pozmeňujúci návrh č. 24 odporúča podobnú formuláciu aj do zákona, o ktorom práve rokujeme, a teda aj čo sa týka, čo sa týka poskytovania podpory v poľnohospodárstve bude, budú informácie z informačného systému zverejňované v rozsahu dostupnej funkcionality. A je tam aj v dôvodovej správe priame odvolanie sa na to, že podobným spôsobom je to riešené v zákone o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Takže dúfam, že keďže to gestorský výbor odporúča, je to aj s vedomím a so súhlasom pani ministerky, takže ešte raz chcem vyjadriť potešenie nad tým, že sa posunieme k väčšej transparentnosti nielen v eurofondoch, čo sa podarilo v uplynulých mesiacoch, ale pri poskytovaní podpory v oblasti poľnohospodárstva, že tu nebudeme okolo toho zvádzať nejaký konflikt, ale verím, že s výraznou podporou aj opozície tento bod prejde.
Takže ďakujem za pozornosť.
1234567

Deň v parlamente

<- ->