Vyhľadávanie v prepise rozpravy Vytlačiť stránku / Print page

Záznamy vystúpení sú evidované v rámci systému prepisu vystúpení do textovej podoby. Tieto texty sú k dispozícii až od 5. volebného obdobia a kvôli autorizácii sú k dispozícii vždy až nejaký čas po samotnom vystúpení.

Výsledok vyhľadávania v záznamoch rozpravy NR SR

1234
 
7. 4. 2017 5:37:14 - 5:51:56 15. schôdza NR SR - 1.deň - C. po polnoci Tlač 495 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som vám povedať tri veci.
Prvá. Zazneli tu dnes v noci rôzne príbehy, tak dovoľte, aby som vám jeden príbeh povedal aj ja. Bol raz jeden samosprávny kraj. Pod tým krajom bolo jedno divadlo a to divadlo sa malo rekonštruovať. Podarilo sa získať pomerne slušné finančné prostriedky na jeho rekonštrukciu, mala to byť pomerne veľká investícia a s tou investíciou sa pochopiteľne spájalo pomerne veľké verejné obstarávanie. A s tým pomerne veľkým verejným obstarávaním sa spájali pomerne veľké pochybnosti a otázky. A riešilo sa to verejné obstarávanie, stretávala sa skupina, kde boli zástupcovia úradu samosprávneho kraja, kde boli zástupcovia toho divadla a zrazu prenikla na verejnosť informácia, že na stretnutí takejto pracovnej skupiny došlo k nejakému incidentu. A ten incident mal spočívať v tom, že vedúci alebo riaditeľ odboru investícií úradu samosprávneho kraja a zhodou okolností blízky spolupracovník toho župana toho samosprávneho kraja sa dostal do konfliktu s ekonomickou riaditeľkou toho divadla, ten konflikt bol najprv slovný a potom ten riaditeľ odboru fyzicky zaútočil na tú riaditeľku, ekonomickú riaditeľku divadla.
Strašné, nepredstaviteľné, vyvolalo to šok, vyvolalo to pohoršenie, poslanci boli zhrození, dožadovali sa, aby dotyčný riaditeľ odstúpil, alebo aby ho župan odvolal. Je predsa neprípustné, aby vo vedúcej funkcii na úrade samosprávneho kraja bol človek, ktorý sa takýmto spôsobom správa ku ženám. To je niečo podobné, ako tu pred pár hodina predviedol pán premiér, keď tuto pani poslankyňu Blahovú označoval za poslankyňu, ktorú ani nepozná a jej vystúpenie označil za babské táraniny. Takto sa muž k žene nechová a rozhodne človek, ktorý takýmto spôsobom útočí na ženu, a nehovoriac o fyzickom útoku, nemôže zastávať predsa vedúcu funkciu na úrade samosprávneho kraja. Premiérom zrejme môže byť, ale to je iný problém.
No. Ale nestalo sa, ten človek nebol odvolaný z funkcie a vyzeralo to, že sa to nechá nejako tak odhniť, že išiel niekde na maródku, neriešil sa, neriešil sa ten problém, ale poslanci sa dožadovali, aby sa s tým niečo robilo, lebo však nemôže to len tak ostať. No a potom zrazu ten incident mal niekoľko svedkov a zrazu sa situácia vyvinula tak, že väčšina tých svedkov zrazu hovorila, že ono to nebol až taký, že fyzický útok, to bol len taký konflikt a teda áno, vyzeralo to tak, ale nebolo to až také strašné. Ale bol tam jeden človek, ktorý hovoril, a bol to pracovník úradu, ktorý hovoril, že ale nie, nie, naozaj sa to stalo, ja som tam bol, však ja som zabránil tomu, aby ju, aby ju on fyzicky napadol. A teraz kto má pravdu? Má pravdu tých päť, šesť, sedem svedkov, ktorí tvrdia, že to nebolo až také zlé, alebo má pravdu ten jeden, ktorý tvrdá na tom, že sa to tak stalo, ako to bolo opísané. Robí to preto, lebo čo? Chce sa zviditeľniť, hoci zrejme vyzerá to, že môže prísť o prácu, alebo, alebo to môže byť tým, že tí piati, šiesti sa nechali dotlačiť, že však nejak to vyriešme a nedramatizujme to, však nebolo to také zlé?
No posuniem ten príbeh trochu ďalej. Ten príbeh nie je vymyslený. Ten príbeh sa naozaj stal. Stal sa v Bratislavskom samosprávnom kraji a ten jeden človek, ktorý, ktorý tvrdil, že k tomu útoku došlo, je človek, ktorého poznám, poznám ho roky, vážim si ho, považujem ho za slušného, čestného človeka, človeka s chrbtovou kosťou, človeka s morálnou integritou, človeka, u ktorého si neviem predstaviť, že by klamal, takže keď on hovorí, že sa ten útok stal, že k nemu prišlo, tak nieže si myslím, nieže som presvedčený, viem, že to tak bolo, lebo mu verím.
A potom, čo toto spravil a čo zrejme bude mať za následok, že už nebude ďalej pracovať na úrade samosprávneho kraja, si ho vážim ešte viac, ako som si ho vážil doteraz, lebo poukázal aj veľkú dávku občianskej statočnosti.
A teraz ako tento príbeh súvisí s kauzou Čistý deň? Nie je to iba nejaká analógia. Súvisí veľmi bezprostredne. Ten slušný, čestný a...
===== vážil do teraz, kto poukázal aj veľkú dávku občianskej statočnosti. A teraz ako tento príbeh súvisí s kauzou čistý deň. Nie je to iba nejaká analógia. Súvisí veľmi bezprostredne. Ten slušný, čestný a statočný človek, ktorý dokázal zotrvať na pravde, sa volá Rastislav Šenkýrik. Ten istý Rastislav Šrenkýrik, ktorý je jeden z dvoch členov akreditačnej komisie, ktorý odstúpili z členstva v akreditačnej komisii, keď pán minister neakceptoval odporúčanie akreditačnej komisie odobrať akreditáciu Čistému dňu. Čiže pre mňa je týmto, keby som nevedel o ničom inom, tak už len táto jediná vec mi stačí, aby som vedel kde je pravda. Lebo aj Rasťo Šenkýrik sa vyjadril, že on nemá sklon vidieť veci čiernobielo a svet čiernobielo, ale sú situácie, keď sa človek musí zachovať jednoznačne, pretože ide o princípy. Čistý deň bol preňho presne tento prípad.
Druhá vec. Možno by som to nemal robiť, ale musím sa priznať k niečomu. Musím sa priznať k tomu, že som naivný. Som naivný preto, lebo keď som sa dozvedel o kauze Čistý deň, tak som si hovoril, že tak toto im nemôže prejsť. Viem, že kauzy sa bežne dejú a málokedy majú nejaké dopady, veľmi často veci vyšumia a dokonca aj keď sú veľmi závažné kauzy, tak niekedy nemajú žiadne dôsledky. Tiež ma to síce prekvapilo, ale vyzerá to, že pán minister Kaliňák ustal kauzu Bašternák, ale to je také, že jednak asi pán Kaliňák je veľmi dôležitý pre SMER, chápem, veľa vie, má vplyv, jednak kradne sa stále, tam, hentam a kto z bežných ľudí rozumie tomu, že čo sú to podvody s DPH, čo sú to vratky z DPH, to naozaj keď človek nie je ekonóm alebo podnikateľ, alebo teda kriminalista, ktorý to vyšetruje, tak tomu celkom nerozumie, ale toto je také že rukolapné. Sexuálne zneužívanie dievčat, bitie a šikanovanie detí, toto sa predsa nikomu nemôže len tak prepiecť. Som si hovoril, že tak budú sa chvíľu brániť a potom ich hodia niekde cez palubu a povedia, že inak sa nedalo, možno ich zahoja nejakým iným spôsobom, ale toto nebude môcť nikto dlhšie ako pár dní obhajovať. Evidentne som sa mýlil. A tiež patrím k tým, ktorí nerozumejú prečo, prečo tak urputne ministerstvo, teraz už aj celá vláda, celá vládna koalícia bráni Čistý deň. A to teda nepatrím k tým, ktorí podozrievajú pána ministra, že tam jazdil a nebodaj tam niečo robil. Ja si to naozaj nemyslím, len nerozumiem, nerozumiem prečo. A možno je to naozaj iba moja naivita.
Tretia vec. Čistý deň, kauza Čistého dňa je tak trošku symbolická pre nové časy. Kedysi za Mečiara sa tu kradlo takým spôsobom, že na hulváta. Také, že to bolo do očí bijúce. Privatizoval sa nejaký podnik, dali sme to kamarátom za pätinovú cenu, na to, aby tú cenu mohol kamarát zaplatiť, tak mu požičala štátom vlastnená banka, dostal to na splátky, ani nesplatil všetky splátky, medzi časom podnik vytuneloval a bolo. Tak to bolo také jednoznačné, vulgárne. Teraz je tiež množstvo subjektov pricucnutých na štátny cecok, ale deje sa to oveľa sofistikovanejším spôsobom, verejné obstarávania, diaľnice, informatizácia, eurofondy, ale čo je taký fenomén, ktorý som si uvedomil až celkom nedávno, je, že tuto sa kšefty a kšefty so štátom aj z vecí, ktoré sa tvária, že sú nejaké vznešené, ušľachtilé a človeka by ani nenapadlo, že z takých vecí sa vôbec dajú robiť kšefty, že sa niekto nebude hanbiť z vecí ako detský domov, z vecí ako resocializačné stredisko, alebo malé vodné elektrárne. Pozrite si poslednú správu verejnej ochrankyne práv. A teda na jednej strane môžeme byť radi, že to tu už nie je také vulgárne ako za Mečiara, ktoré amnestie sme práve teraz zrušili a na druhej strane mám pochybnosť, že či je to o toľko lepšie len za to, že sa to teraz robí v rukavičkách a dokonca sa pri tom tvárime, alebo tí čo to robia tvária, že ešte robia nejakú ušľachtilú vec, že pomáhajú tým nešťastným deťom. A v skutočnosti je to kšeft.
Záver. Ak sa stane, že v nejakom resocializačnom stredisku alebo v inom zariadení podobného typu sa udejú veci podobné ako sa udiali alebo máme vážne podozrenie, že sa udiali v Čistom dni, je to dôvod zlikvidovať to zariadenie, odobrať mu akreditáciu, rozprášiť ho. Samé o sebe asi nie, lebo predpokladám, že k podobným veciam, asi aj k šikane, asi aj k nejakým sexuálnym stykom, ktoré sú porušovaním zákona dochádza aj inde, tam, kde sú mladí ľudia. A je to problém, samozrejme, nechcem to bagatelizovať, ale najvážnejší problém na tom je, keď sa to nerieši, keď sa to bagatelizuje, keď sa to nechá tak. Keď sa tvárime, že sa nič nedeje. Čiže dôvod odobrať akreditáciu Čistému dňu nebol v tom, že sa tam stala jedna, druhá, tretia vec, dôvod odobrať akreditáciu Čistému dňu je, že sa tam tie veci diali, systematicky, dlhodobo a že sa zamietli. Že sa zamietli pod koberec, že nebola vôľa ich riešiť. A to isté platí aj o pánu ministrovi Richterovi, že sa vyskytne zariadenie typu Čistý deň, kde sa dejú hrôzostrašné veci, môže sa to stať a nie je to priama zodpovednosť ministra, nie je to jeho priamo riadená organizácia. Keď prídeme na to, že sa niečo také stalo, tak hneď musí minister prevziať politickú zodpovednosť a odstupovať. Ale problém je, ako sa k tomu pán minister postavil. Ako to bagatelizoval a ako to obhajoval. Keby to bol riešil, tak dnes spíme a pomaly vstávame na ďalšiu schôdzu alebo na dokončenie tej predchádzajúcej schôdze, alebo už by sme ju dokončili, lebo by sme nemali mimoriadnu schôdzu, lebo nikto by neodvolával len tak z plezíru pána ministra Richtera. Ale pán minister Richter kauzu Čistého dňa bagatelizoval, Čistý deň obhajoval a tým pádom prevzal zodpovednosť za to, čo sa tam deje a vyvodením zodpovednosti je vysloviť nedôveru ministrovi Richterovi. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
7. 4. 2017 5:37:14 - 5:51:56 15. schôdza NR SR - 1.deň - C. po polnoci Tlač 495 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som vám povedať tri veci.
Prvá. Zazneli tu dnes v noci rôzne príbehy, tak dovoľte, aby som vám jeden príbeh povedal aj ja. Bol raz jeden samosprávny kraj. Pod tým krajom bolo jedno divadlo a to divadlo sa malo rekonštruovať. Podarilo sa získať pomerne slušné finančné prostriedky na jeho rekonštrukciu, mala to byť pomerne veľká investícia a s tou investíciou sa pochopiteľne spájalo pomerne veľké verejné obstarávanie. A s tým pomerne veľkým verejným obstarávaním sa spájali pomerne veľké pochybnosti a otázky. A riešilo sa to verejné obstarávanie, stretávala sa skupina, kde boli zástupcovia úradu samosprávneho kraja, kde boli zástupcovia toho divadla a zrazu prenikla na verejnosť informácia, že na stretnutí takejto pracovnej skupiny došlo k nejakému incidentu. A ten incident mal spočívať v tom, že vedúci alebo riaditeľ odboru investícií úradu samosprávneho kraja a zhodou okolností blízky spolupracovník toho župana toho samosprávneho kraja sa dostal do konfliktu s ekonomickou riaditeľkou toho divadla, ten konflikt bol najprv slovný a potom ten riaditeľ odboru fyzicky zaútočil na tú riaditeľku, ekonomickú riaditeľku divadla.
Strašné, nepredstaviteľné, vyvolalo to šok, vyvolalo to pohoršenie, poslanci boli zhrození, dožadovali sa, aby dotyčný riaditeľ odstúpil, alebo aby ho župan odvolal. Je predsa neprípustné, aby vo vedúcej funkcii na úrade samosprávneho kraja bol človek, ktorý sa takýmto spôsobom správa ku ženám. To je niečo podobné, ako tu pred pár hodina predviedol pán premiér, keď tuto pani poslankyňu Blahovú označoval za poslankyňu, ktorú ani nepozná a jej vystúpenie označil za babské táraniny. Takto sa muž k žene nechová a rozhodne človek, ktorý takýmto spôsobom útočí na ženu, a nehovoriac o fyzickom útoku, nemôže zastávať predsa vedúcu funkciu na úrade samosprávneho kraja. Premiérom zrejme môže byť, ale to je iný problém.
No. Ale nestalo sa, ten človek nebol odvolaný z funkcie a vyzeralo to, že sa to nechá nejako tak odhniť, že išiel niekde na maródku, neriešil sa, neriešil sa ten problém, ale poslanci sa dožadovali, aby sa s tým niečo robilo, lebo však nemôže to len tak ostať. No a potom zrazu ten incident mal niekoľko svedkov a zrazu sa situácia vyvinula tak, že väčšina tých svedkov zrazu hovorila, že ono to nebol až taký, že fyzický útok, to bol len taký konflikt a teda áno, vyzeralo to tak, ale nebolo to až také strašné. Ale bol tam jeden človek, ktorý hovoril, a bol to pracovník úradu, ktorý hovoril, že ale nie, nie, naozaj sa to stalo, ja som tam bol, však ja som zabránil tomu, aby ju, aby ju on fyzicky napadol. A teraz kto má pravdu? Má pravdu tých päť, šesť, sedem svedkov, ktorí tvrdia, že to nebolo až také zlé, alebo má pravdu ten jeden, ktorý tvrdá na tom, že sa to tak stalo, ako to bolo opísané. Robí to preto, lebo čo? Chce sa zviditeľniť, hoci zrejme vyzerá to, že môže prísť o prácu, alebo, alebo to môže byť tým, že tí piati, šiesti sa nechali dotlačiť, že však nejak to vyriešme a nedramatizujme to, však nebolo to také zlé?
No posuniem ten príbeh trochu ďalej. Ten príbeh nie je vymyslený. Ten príbeh sa naozaj stal. Stal sa v Bratislavskom samosprávnom kraji a ten jeden človek, ktorý, ktorý tvrdil, že k tomu útoku došlo, je človek, ktorého poznám, poznám ho roky, vážim si ho, považujem ho za slušného, čestného človeka, človeka s chrbtovou kosťou, človeka s morálnou integritou, človeka, u ktorého si neviem predstaviť, že by klamal, takže keď on hovorí, že sa ten útok stal, že k nemu prišlo, tak nieže si myslím, nieže som presvedčený, viem, že to tak bolo, lebo mu verím.
A potom, čo toto spravil a čo zrejme bude mať za následok, že už nebude ďalej pracovať na úrade samosprávneho kraja, si ho vážim ešte viac, ako som si ho vážil doteraz, lebo poukázal aj veľkú dávku občianskej statočnosti.
A teraz ako tento príbeh súvisí s kauzou Čistý deň? Nie je to iba nejaká analógia. Súvisí veľmi bezprostredne. Ten slušný, čestný a...
===== vážil do teraz, kto poukázal aj veľkú dávku občianskej statočnosti. A teraz ako tento príbeh súvisí s kauzou čistý deň. Nie je to iba nejaká analógia. Súvisí veľmi bezprostredne. Ten slušný, čestný a statočný človek, ktorý dokázal zotrvať na pravde, sa volá Rastislav Šenkýrik. Ten istý Rastislav Šrenkýrik, ktorý je jeden z dvoch členov akreditačnej komisie, ktorý odstúpili z členstva v akreditačnej komisii, keď pán minister neakceptoval odporúčanie akreditačnej komisie odobrať akreditáciu Čistému dňu. Čiže pre mňa je týmto, keby som nevedel o ničom inom, tak už len táto jediná vec mi stačí, aby som vedel kde je pravda. Lebo aj Rasťo Šenkýrik sa vyjadril, že on nemá sklon vidieť veci čiernobielo a svet čiernobielo, ale sú situácie, keď sa človek musí zachovať jednoznačne, pretože ide o princípy. Čistý deň bol preňho presne tento prípad.
Druhá vec. Možno by som to nemal robiť, ale musím sa priznať k niečomu. Musím sa priznať k tomu, že som naivný. Som naivný preto, lebo keď som sa dozvedel o kauze Čistý deň, tak som si hovoril, že tak toto im nemôže prejsť. Viem, že kauzy sa bežne dejú a málokedy majú nejaké dopady, veľmi často veci vyšumia a dokonca aj keď sú veľmi závažné kauzy, tak niekedy nemajú žiadne dôsledky. Tiež ma to síce prekvapilo, ale vyzerá to, že pán minister Kaliňák ustal kauzu Bašternák, ale to je také, že jednak asi pán Kaliňák je veľmi dôležitý pre SMER, chápem, veľa vie, má vplyv, jednak kradne sa stále, tam, hentam a kto z bežných ľudí rozumie tomu, že čo sú to podvody s DPH, čo sú to vratky z DPH, to naozaj keď človek nie je ekonóm alebo podnikateľ, alebo teda kriminalista, ktorý to vyšetruje, tak tomu celkom nerozumie, ale toto je také že rukolapné. Sexuálne zneužívanie dievčat, bitie a šikanovanie detí, toto sa predsa nikomu nemôže len tak prepiecť. Som si hovoril, že tak budú sa chvíľu brániť a potom ich hodia niekde cez palubu a povedia, že inak sa nedalo, možno ich zahoja nejakým iným spôsobom, ale toto nebude môcť nikto dlhšie ako pár dní obhajovať. Evidentne som sa mýlil. A tiež patrím k tým, ktorí nerozumejú prečo, prečo tak urputne ministerstvo, teraz už aj celá vláda, celá vládna koalícia bráni Čistý deň. A to teda nepatrím k tým, ktorí podozrievajú pána ministra, že tam jazdil a nebodaj tam niečo robil. Ja si to naozaj nemyslím, len nerozumiem, nerozumiem prečo. A možno je to naozaj iba moja naivita.
Tretia vec. Čistý deň, kauza Čistého dňa je tak trošku symbolická pre nové časy. Kedysi za Mečiara sa tu kradlo takým spôsobom, že na hulváta. Také, že to bolo do očí bijúce. Privatizoval sa nejaký podnik, dali sme to kamarátom za pätinovú cenu, na to, aby tú cenu mohol kamarát zaplatiť, tak mu požičala štátom vlastnená banka, dostal to na splátky, ani nesplatil všetky splátky, medzi časom podnik vytuneloval a bolo. Tak to bolo také jednoznačné, vulgárne. Teraz je tiež množstvo subjektov pricucnutých na štátny cecok, ale deje sa to oveľa sofistikovanejším spôsobom, verejné obstarávania, diaľnice, informatizácia, eurofondy, ale čo je taký fenomén, ktorý som si uvedomil až celkom nedávno, je, že tuto sa kšefty a kšefty so štátom aj z vecí, ktoré sa tvária, že sú nejaké vznešené, ušľachtilé a človeka by ani nenapadlo, že z takých vecí sa vôbec dajú robiť kšefty, že sa niekto nebude hanbiť z vecí ako detský domov, z vecí ako resocializačné stredisko, alebo malé vodné elektrárne. Pozrite si poslednú správu verejnej ochrankyne práv. A teda na jednej strane môžeme byť radi, že to tu už nie je také vulgárne ako za Mečiara, ktoré amnestie sme práve teraz zrušili a na druhej strane mám pochybnosť, že či je to o toľko lepšie len za to, že sa to teraz robí v rukavičkách a dokonca sa pri tom tvárime, alebo tí čo to robia tvária, že ešte robia nejakú ušľachtilú vec, že pomáhajú tým nešťastným deťom. A v skutočnosti je to kšeft.
Záver. Ak sa stane, že v nejakom resocializačnom stredisku alebo v inom zariadení podobného typu sa udejú veci podobné ako sa udiali alebo máme vážne podozrenie, že sa udiali v Čistom dni, je to dôvod zlikvidovať to zariadenie, odobrať mu akreditáciu, rozprášiť ho. Samé o sebe asi nie, lebo predpokladám, že k podobným veciam, asi aj k šikane, asi aj k nejakým sexuálnym stykom, ktoré sú porušovaním zákona dochádza aj inde, tam, kde sú mladí ľudia. A je to problém, samozrejme, nechcem to bagatelizovať, ale najvážnejší problém na tom je, keď sa to nerieši, keď sa to bagatelizuje, keď sa to nechá tak. Keď sa tvárime, že sa nič nedeje. Čiže dôvod odobrať akreditáciu Čistému dňu nebol v tom, že sa tam stala jedna, druhá, tretia vec, dôvod odobrať akreditáciu Čistému dňu je, že sa tam tie veci diali, systematicky, dlhodobo a že sa zamietli. Že sa zamietli pod koberec, že nebola vôľa ich riešiť. A to isté platí aj o pánu ministrovi Richterovi, že sa vyskytne zariadenie typu Čistý deň, kde sa dejú hrôzostrašné veci, môže sa to stať a nie je to priama zodpovednosť ministra, nie je to jeho priamo riadená organizácia. Keď prídeme na to, že sa niečo také stalo, tak hneď musí minister prevziať politickú zodpovednosť a odstupovať. Ale problém je, ako sa k tomu pán minister postavil. Ako to bagatelizoval a ako to obhajoval. Keby to bol riešil, tak dnes spíme a pomaly vstávame na ďalšiu schôdzu alebo na dokončenie tej predchádzajúcej schôdze, alebo už by sme ju dokončili, lebo by sme nemali mimoriadnu schôdzu, lebo nikto by neodvolával len tak z plezíru pána ministra Richtera. Ale pán minister Richter kauzu Čistého dňa bagatelizoval, Čistý deň obhajoval a tým pádom prevzal zodpovednosť za to, čo sa tam deje a vyvodením zodpovednosti je vysloviť nedôveru ministrovi Richterovi. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
7. 4. 2017 5:37:14 - 5:51:56 15. schôdza NR SR - 1.deň - C. po polnoci Tlač 495 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som vám povedať tri veci.
Prvá. Zazneli tu dnes v noci rôzne príbehy, tak dovoľte, aby som vám jeden príbeh povedal aj ja. Bol raz jeden samosprávny kraj. Pod tým krajom bolo jedno divadlo a to divadlo sa malo rekonštruovať. Podarilo sa získať pomerne slušné finančné prostriedky na jeho rekonštrukciu, mala to byť pomerne veľká investícia a s tou investíciou sa pochopiteľne spájalo pomerne veľké verejné obstarávanie. A s tým pomerne veľkým verejným obstarávaním sa spájali pomerne veľké pochybnosti a otázky. A riešilo sa to verejné obstarávanie, stretávala sa skupina, kde boli zástupcovia úradu samosprávneho kraja, kde boli zástupcovia toho divadla a zrazu prenikla na verejnosť informácia, že na stretnutí takejto pracovnej skupiny došlo k nejakému incidentu. A ten incident mal spočívať v tom, že vedúci alebo riaditeľ odboru investícií úradu samosprávneho kraja a zhodou okolností blízky spolupracovník toho župana toho samosprávneho kraja sa dostal do konfliktu s ekonomickou riaditeľkou toho divadla, ten konflikt bol najprv slovný a potom ten riaditeľ odboru fyzicky zaútočil na tú riaditeľku, ekonomickú riaditeľku divadla.
Strašné, nepredstaviteľné, vyvolalo to šok, vyvolalo to pohoršenie, poslanci boli zhrození, dožadovali sa, aby dotyčný riaditeľ odstúpil, alebo aby ho župan odvolal. Je predsa neprípustné, aby vo vedúcej funkcii na úrade samosprávneho kraja bol človek, ktorý sa takýmto spôsobom správa ku ženám. To je niečo podobné, ako tu pred pár hodina predviedol pán premiér, keď tuto pani poslankyňu Blahovú označoval za poslankyňu, ktorú ani nepozná a jej vystúpenie označil za babské táraniny. Takto sa muž k žene nechová a rozhodne človek, ktorý takýmto spôsobom útočí na ženu, a nehovoriac o fyzickom útoku, nemôže zastávať predsa vedúcu funkciu na úrade samosprávneho kraja. Premiérom zrejme môže byť, ale to je iný problém.
No. Ale nestalo sa, ten človek nebol odvolaný z funkcie a vyzeralo to, že sa to nechá nejako tak odhniť, že išiel niekde na maródku, neriešil sa, neriešil sa ten problém, ale poslanci sa dožadovali, aby sa s tým niečo robilo, lebo však nemôže to len tak ostať. No a potom zrazu ten incident mal niekoľko svedkov a zrazu sa situácia vyvinula tak, že väčšina tých svedkov zrazu hovorila, že ono to nebol až taký, že fyzický útok, to bol len taký konflikt a teda áno, vyzeralo to tak, ale nebolo to až také strašné. Ale bol tam jeden človek, ktorý hovoril, a bol to pracovník úradu, ktorý hovoril, že ale nie, nie, naozaj sa to stalo, ja som tam bol, však ja som zabránil tomu, aby ju, aby ju on fyzicky napadol. A teraz kto má pravdu? Má pravdu tých päť, šesť, sedem svedkov, ktorí tvrdia, že to nebolo až také zlé, alebo má pravdu ten jeden, ktorý tvrdá na tom, že sa to tak stalo, ako to bolo opísané. Robí to preto, lebo čo? Chce sa zviditeľniť, hoci zrejme vyzerá to, že môže prísť o prácu, alebo, alebo to môže byť tým, že tí piati, šiesti sa nechali dotlačiť, že však nejak to vyriešme a nedramatizujme to, však nebolo to také zlé?
No posuniem ten príbeh trochu ďalej. Ten príbeh nie je vymyslený. Ten príbeh sa naozaj stal. Stal sa v Bratislavskom samosprávnom kraji a ten jeden človek, ktorý, ktorý tvrdil, že k tomu útoku došlo, je človek, ktorého poznám, poznám ho roky, vážim si ho, považujem ho za slušného, čestného človeka, človeka s chrbtovou kosťou, človeka s morálnou integritou, človeka, u ktorého si neviem predstaviť, že by klamal, takže keď on hovorí, že sa ten útok stal, že k nemu prišlo, tak nieže si myslím, nieže som presvedčený, viem, že to tak bolo, lebo mu verím.
A potom, čo toto spravil a čo zrejme bude mať za následok, že už nebude ďalej pracovať na úrade samosprávneho kraja, si ho vážim ešte viac, ako som si ho vážil doteraz, lebo poukázal aj veľkú dávku občianskej statočnosti.
A teraz ako tento príbeh súvisí s kauzou Čistý deň? Nie je to iba nejaká analógia. Súvisí veľmi bezprostredne. Ten slušný, čestný a...
===== vážil do teraz, kto poukázal aj veľkú dávku občianskej statočnosti. A teraz ako tento príbeh súvisí s kauzou čistý deň. Nie je to iba nejaká analógia. Súvisí veľmi bezprostredne. Ten slušný, čestný a statočný človek, ktorý dokázal zotrvať na pravde, sa volá Rastislav Šenkýrik. Ten istý Rastislav Šrenkýrik, ktorý je jeden z dvoch členov akreditačnej komisie, ktorý odstúpili z členstva v akreditačnej komisii, keď pán minister neakceptoval odporúčanie akreditačnej komisie odobrať akreditáciu Čistému dňu. Čiže pre mňa je týmto, keby som nevedel o ničom inom, tak už len táto jediná vec mi stačí, aby som vedel kde je pravda. Lebo aj Rasťo Šenkýrik sa vyjadril, že on nemá sklon vidieť veci čiernobielo a svet čiernobielo, ale sú situácie, keď sa človek musí zachovať jednoznačne, pretože ide o princípy. Čistý deň bol preňho presne tento prípad.
Druhá vec. Možno by som to nemal robiť, ale musím sa priznať k niečomu. Musím sa priznať k tomu, že som naivný. Som naivný preto, lebo keď som sa dozvedel o kauze Čistý deň, tak som si hovoril, že tak toto im nemôže prejsť. Viem, že kauzy sa bežne dejú a málokedy majú nejaké dopady, veľmi často veci vyšumia a dokonca aj keď sú veľmi závažné kauzy, tak niekedy nemajú žiadne dôsledky. Tiež ma to síce prekvapilo, ale vyzerá to, že pán minister Kaliňák ustal kauzu Bašternák, ale to je také, že jednak asi pán Kaliňák je veľmi dôležitý pre SMER, chápem, veľa vie, má vplyv, jednak kradne sa stále, tam, hentam a kto z bežných ľudí rozumie tomu, že čo sú to podvody s DPH, čo sú to vratky z DPH, to naozaj keď človek nie je ekonóm alebo podnikateľ, alebo teda kriminalista, ktorý to vyšetruje, tak tomu celkom nerozumie, ale toto je také že rukolapné. Sexuálne zneužívanie dievčat, bitie a šikanovanie detí, toto sa predsa nikomu nemôže len tak prepiecť. Som si hovoril, že tak budú sa chvíľu brániť a potom ich hodia niekde cez palubu a povedia, že inak sa nedalo, možno ich zahoja nejakým iným spôsobom, ale toto nebude môcť nikto dlhšie ako pár dní obhajovať. Evidentne som sa mýlil. A tiež patrím k tým, ktorí nerozumejú prečo, prečo tak urputne ministerstvo, teraz už aj celá vláda, celá vládna koalícia bráni Čistý deň. A to teda nepatrím k tým, ktorí podozrievajú pána ministra, že tam jazdil a nebodaj tam niečo robil. Ja si to naozaj nemyslím, len nerozumiem, nerozumiem prečo. A možno je to naozaj iba moja naivita.
Tretia vec. Čistý deň, kauza Čistého dňa je tak trošku symbolická pre nové časy. Kedysi za Mečiara sa tu kradlo takým spôsobom, že na hulváta. Také, že to bolo do očí bijúce. Privatizoval sa nejaký podnik, dali sme to kamarátom za pätinovú cenu, na to, aby tú cenu mohol kamarát zaplatiť, tak mu požičala štátom vlastnená banka, dostal to na splátky, ani nesplatil všetky splátky, medzi časom podnik vytuneloval a bolo. Tak to bolo také jednoznačné, vulgárne. Teraz je tiež množstvo subjektov pricucnutých na štátny cecok, ale deje sa to oveľa sofistikovanejším spôsobom, verejné obstarávania, diaľnice, informatizácia, eurofondy, ale čo je taký fenomén, ktorý som si uvedomil až celkom nedávno, je, že tuto sa kšefty a kšefty so štátom aj z vecí, ktoré sa tvária, že sú nejaké vznešené, ušľachtilé a človeka by ani nenapadlo, že z takých vecí sa vôbec dajú robiť kšefty, že sa niekto nebude hanbiť z vecí ako detský domov, z vecí ako resocializačné stredisko, alebo malé vodné elektrárne. Pozrite si poslednú správu verejnej ochrankyne práv. A teda na jednej strane môžeme byť radi, že to tu už nie je také vulgárne ako za Mečiara, ktoré amnestie sme práve teraz zrušili a na druhej strane mám pochybnosť, že či je to o toľko lepšie len za to, že sa to teraz robí v rukavičkách a dokonca sa pri tom tvárime, alebo tí čo to robia tvária, že ešte robia nejakú ušľachtilú vec, že pomáhajú tým nešťastným deťom. A v skutočnosti je to kšeft.
Záver. Ak sa stane, že v nejakom resocializačnom stredisku alebo v inom zariadení podobného typu sa udejú veci podobné ako sa udiali alebo máme vážne podozrenie, že sa udiali v Čistom dni, je to dôvod zlikvidovať to zariadenie, odobrať mu akreditáciu, rozprášiť ho. Samé o sebe asi nie, lebo predpokladám, že k podobným veciam, asi aj k šikane, asi aj k nejakým sexuálnym stykom, ktoré sú porušovaním zákona dochádza aj inde, tam, kde sú mladí ľudia. A je to problém, samozrejme, nechcem to bagatelizovať, ale najvážnejší problém na tom je, keď sa to nerieši, keď sa to bagatelizuje, keď sa to nechá tak. Keď sa tvárime, že sa nič nedeje. Čiže dôvod odobrať akreditáciu Čistému dňu nebol v tom, že sa tam stala jedna, druhá, tretia vec, dôvod odobrať akreditáciu Čistému dňu je, že sa tam tie veci diali, systematicky, dlhodobo a že sa zamietli. Že sa zamietli pod koberec, že nebola vôľa ich riešiť. A to isté platí aj o pánu ministrovi Richterovi, že sa vyskytne zariadenie typu Čistý deň, kde sa dejú hrôzostrašné veci, môže sa to stať a nie je to priama zodpovednosť ministra, nie je to jeho priamo riadená organizácia. Keď prídeme na to, že sa niečo také stalo, tak hneď musí minister prevziať politickú zodpovednosť a odstupovať. Ale problém je, ako sa k tomu pán minister postavil. Ako to bagatelizoval a ako to obhajoval. Keby to bol riešil, tak dnes spíme a pomaly vstávame na ďalšiu schôdzu alebo na dokončenie tej predchádzajúcej schôdze, alebo už by sme ju dokončili, lebo by sme nemali mimoriadnu schôdzu, lebo nikto by neodvolával len tak z plezíru pána ministra Richtera. Ale pán minister Richter kauzu Čistého dňa bagatelizoval, Čistý deň obhajoval a tým pádom prevzal zodpovednosť za to, čo sa tam deje a vyvodením zodpovednosti je vysloviť nedôveru ministrovi Richterovi. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
7. 4. 2017 5:37:14 - 5:51:56 15. schôdza NR SR - 1.deň - C. po polnoci Tlač 495 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som vám povedať tri veci.
Prvá. Zazneli tu dnes v noci rôzne príbehy, tak dovoľte, aby som vám jeden príbeh povedal aj ja. Bol raz jeden samosprávny kraj. Pod tým krajom bolo jedno divadlo a to divadlo sa malo rekonštruovať. Podarilo sa získať pomerne slušné finančné prostriedky na jeho rekonštrukciu, mala to byť pomerne veľká investícia a s tou investíciou sa pochopiteľne spájalo pomerne veľké verejné obstarávanie. A s tým pomerne veľkým verejným obstarávaním sa spájali pomerne veľké pochybnosti a otázky. A riešilo sa to verejné obstarávanie, stretávala sa skupina, kde boli zástupcovia úradu samosprávneho kraja, kde boli zástupcovia toho divadla a zrazu prenikla na verejnosť informácia, že na stretnutí takejto pracovnej skupiny došlo k nejakému incidentu. A ten incident mal spočívať v tom, že vedúci alebo riaditeľ odboru investícií úradu samosprávneho kraja a zhodou okolností blízky spolupracovník toho župana toho samosprávneho kraja sa dostal do konfliktu s ekonomickou riaditeľkou toho divadla, ten konflikt bol najprv slovný a potom ten riaditeľ odboru fyzicky zaútočil na tú riaditeľku, ekonomickú riaditeľku divadla.
Strašné, nepredstaviteľné, vyvolalo to šok, vyvolalo to pohoršenie, poslanci boli zhrození, dožadovali sa, aby dotyčný riaditeľ odstúpil, alebo aby ho župan odvolal. Je predsa neprípustné, aby vo vedúcej funkcii na úrade samosprávneho kraja bol človek, ktorý sa takýmto spôsobom správa ku ženám. To je niečo podobné, ako tu pred pár hodina predviedol pán premiér, keď tuto pani poslankyňu Blahovú označoval za poslankyňu, ktorú ani nepozná a jej vystúpenie označil za babské táraniny. Takto sa muž k žene nechová a rozhodne človek, ktorý takýmto spôsobom útočí na ženu, a nehovoriac o fyzickom útoku, nemôže zastávať predsa vedúcu funkciu na úrade samosprávneho kraja. Premiérom zrejme môže byť, ale to je iný problém.
No. Ale nestalo sa, ten človek nebol odvolaný z funkcie a vyzeralo to, že sa to nechá nejako tak odhniť, že išiel niekde na maródku, neriešil sa, neriešil sa ten problém, ale poslanci sa dožadovali, aby sa s tým niečo robilo, lebo však nemôže to len tak ostať. No a potom zrazu ten incident mal niekoľko svedkov a zrazu sa situácia vyvinula tak, že väčšina tých svedkov zrazu hovorila, že ono to nebol až taký, že fyzický útok, to bol len taký konflikt a teda áno, vyzeralo to tak, ale nebolo to až také strašné. Ale bol tam jeden človek, ktorý hovoril, a bol to pracovník úradu, ktorý hovoril, že ale nie, nie, naozaj sa to stalo, ja som tam bol, však ja som zabránil tomu, aby ju, aby ju on fyzicky napadol. A teraz kto má pravdu? Má pravdu tých päť, šesť, sedem svedkov, ktorí tvrdia, že to nebolo až také zlé, alebo má pravdu ten jeden, ktorý tvrdá na tom, že sa to tak stalo, ako to bolo opísané. Robí to preto, lebo čo? Chce sa zviditeľniť, hoci zrejme vyzerá to, že môže prísť o prácu, alebo, alebo to môže byť tým, že tí piati, šiesti sa nechali dotlačiť, že však nejak to vyriešme a nedramatizujme to, však nebolo to také zlé?
No posuniem ten príbeh trochu ďalej. Ten príbeh nie je vymyslený. Ten príbeh sa naozaj stal. Stal sa v Bratislavskom samosprávnom kraji a ten jeden človek, ktorý, ktorý tvrdil, že k tomu útoku došlo, je človek, ktorého poznám, poznám ho roky, vážim si ho, považujem ho za slušného, čestného človeka, človeka s chrbtovou kosťou, človeka s morálnou integritou, človeka, u ktorého si neviem predstaviť, že by klamal, takže keď on hovorí, že sa ten útok stal, že k nemu prišlo, tak nieže si myslím, nieže som presvedčený, viem, že to tak bolo, lebo mu verím.
A potom, čo toto spravil a čo zrejme bude mať za následok, že už nebude ďalej pracovať na úrade samosprávneho kraja, si ho vážim ešte viac, ako som si ho vážil doteraz, lebo poukázal aj veľkú dávku občianskej statočnosti.
A teraz ako tento príbeh súvisí s kauzou Čistý deň? Nie je to iba nejaká analógia. Súvisí veľmi bezprostredne. Ten slušný, čestný a...
===== vážil do teraz, kto poukázal aj veľkú dávku občianskej statočnosti. A teraz ako tento príbeh súvisí s kauzou čistý deň. Nie je to iba nejaká analógia. Súvisí veľmi bezprostredne. Ten slušný, čestný a statočný človek, ktorý dokázal zotrvať na pravde, sa volá Rastislav Šenkýrik. Ten istý Rastislav Šrenkýrik, ktorý je jeden z dvoch členov akreditačnej komisie, ktorý odstúpili z členstva v akreditačnej komisii, keď pán minister neakceptoval odporúčanie akreditačnej komisie odobrať akreditáciu Čistému dňu. Čiže pre mňa je týmto, keby som nevedel o ničom inom, tak už len táto jediná vec mi stačí, aby som vedel kde je pravda. Lebo aj Rasťo Šenkýrik sa vyjadril, že on nemá sklon vidieť veci čiernobielo a svet čiernobielo, ale sú situácie, keď sa človek musí zachovať jednoznačne, pretože ide o princípy. Čistý deň bol preňho presne tento prípad.
Druhá vec. Možno by som to nemal robiť, ale musím sa priznať k niečomu. Musím sa priznať k tomu, že som naivný. Som naivný preto, lebo keď som sa dozvedel o kauze Čistý deň, tak som si hovoril, že tak toto im nemôže prejsť. Viem, že kauzy sa bežne dejú a málokedy majú nejaké dopady, veľmi často veci vyšumia a dokonca aj keď sú veľmi závažné kauzy, tak niekedy nemajú žiadne dôsledky. Tiež ma to síce prekvapilo, ale vyzerá to, že pán minister Kaliňák ustal kauzu Bašternák, ale to je také, že jednak asi pán Kaliňák je veľmi dôležitý pre SMER, chápem, veľa vie, má vplyv, jednak kradne sa stále, tam, hentam a kto z bežných ľudí rozumie tomu, že čo sú to podvody s DPH, čo sú to vratky z DPH, to naozaj keď človek nie je ekonóm alebo podnikateľ, alebo teda kriminalista, ktorý to vyšetruje, tak tomu celkom nerozumie, ale toto je také že rukolapné. Sexuálne zneužívanie dievčat, bitie a šikanovanie detí, toto sa predsa nikomu nemôže len tak prepiecť. Som si hovoril, že tak budú sa chvíľu brániť a potom ich hodia niekde cez palubu a povedia, že inak sa nedalo, možno ich zahoja nejakým iným spôsobom, ale toto nebude môcť nikto dlhšie ako pár dní obhajovať. Evidentne som sa mýlil. A tiež patrím k tým, ktorí nerozumejú prečo, prečo tak urputne ministerstvo, teraz už aj celá vláda, celá vládna koalícia bráni Čistý deň. A to teda nepatrím k tým, ktorí podozrievajú pána ministra, že tam jazdil a nebodaj tam niečo robil. Ja si to naozaj nemyslím, len nerozumiem, nerozumiem prečo. A možno je to naozaj iba moja naivita.
Tretia vec. Čistý deň, kauza Čistého dňa je tak trošku symbolická pre nové časy. Kedysi za Mečiara sa tu kradlo takým spôsobom, že na hulváta. Také, že to bolo do očí bijúce. Privatizoval sa nejaký podnik, dali sme to kamarátom za pätinovú cenu, na to, aby tú cenu mohol kamarát zaplatiť, tak mu požičala štátom vlastnená banka, dostal to na splátky, ani nesplatil všetky splátky, medzi časom podnik vytuneloval a bolo. Tak to bolo také jednoznačné, vulgárne. Teraz je tiež množstvo subjektov pricucnutých na štátny cecok, ale deje sa to oveľa sofistikovanejším spôsobom, verejné obstarávania, diaľnice, informatizácia, eurofondy, ale čo je taký fenomén, ktorý som si uvedomil až celkom nedávno, je, že tuto sa kšefty a kšefty so štátom aj z vecí, ktoré sa tvária, že sú nejaké vznešené, ušľachtilé a človeka by ani nenapadlo, že z takých vecí sa vôbec dajú robiť kšefty, že sa niekto nebude hanbiť z vecí ako detský domov, z vecí ako resocializačné stredisko, alebo malé vodné elektrárne. Pozrite si poslednú správu verejnej ochrankyne práv. A teda na jednej strane môžeme byť radi, že to tu už nie je také vulgárne ako za Mečiara, ktoré amnestie sme práve teraz zrušili a na druhej strane mám pochybnosť, že či je to o toľko lepšie len za to, že sa to teraz robí v rukavičkách a dokonca sa pri tom tvárime, alebo tí čo to robia tvária, že ešte robia nejakú ušľachtilú vec, že pomáhajú tým nešťastným deťom. A v skutočnosti je to kšeft.
Záver. Ak sa stane, že v nejakom resocializačnom stredisku alebo v inom zariadení podobného typu sa udejú veci podobné ako sa udiali alebo máme vážne podozrenie, že sa udiali v Čistom dni, je to dôvod zlikvidovať to zariadenie, odobrať mu akreditáciu, rozprášiť ho. Samé o sebe asi nie, lebo predpokladám, že k podobným veciam, asi aj k šikane, asi aj k nejakým sexuálnym stykom, ktoré sú porušovaním zákona dochádza aj inde, tam, kde sú mladí ľudia. A je to problém, samozrejme, nechcem to bagatelizovať, ale najvážnejší problém na tom je, keď sa to nerieši, keď sa to bagatelizuje, keď sa to nechá tak. Keď sa tvárime, že sa nič nedeje. Čiže dôvod odobrať akreditáciu Čistému dňu nebol v tom, že sa tam stala jedna, druhá, tretia vec, dôvod odobrať akreditáciu Čistému dňu je, že sa tam tie veci diali, systematicky, dlhodobo a že sa zamietli. Že sa zamietli pod koberec, že nebola vôľa ich riešiť. A to isté platí aj o pánu ministrovi Richterovi, že sa vyskytne zariadenie typu Čistý deň, kde sa dejú hrôzostrašné veci, môže sa to stať a nie je to priama zodpovednosť ministra, nie je to jeho priamo riadená organizácia. Keď prídeme na to, že sa niečo také stalo, tak hneď musí minister prevziať politickú zodpovednosť a odstupovať. Ale problém je, ako sa k tomu pán minister postavil. Ako to bagatelizoval a ako to obhajoval. Keby to bol riešil, tak dnes spíme a pomaly vstávame na ďalšiu schôdzu alebo na dokončenie tej predchádzajúcej schôdze, alebo už by sme ju dokončili, lebo by sme nemali mimoriadnu schôdzu, lebo nikto by neodvolával len tak z plezíru pána ministra Richtera. Ale pán minister Richter kauzu Čistého dňa bagatelizoval, Čistý deň obhajoval a tým pádom prevzal zodpovednosť za to, čo sa tam deje a vyvodením zodpovednosti je vysloviť nedôveru ministrovi Richterovi. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
5. 4. 2017 15:02:41 - 15:09:38 14. schôdza NR SR - 10.deň - B. popoludní Tlač 373 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
44.
"Len som istým asertívnejším spôsobom vyjadril svoj názor," to si musím zapamätať, pán poslanec Mazurek, myslím, že toto zľudovie.
Posudzovať ľudí na základe princípu kolektívnej viny nie je správne. V 20. storočí s tým máme opakovanú tragickú skúsenosť, nie jednu, máme s tým skúsenosť, na ktorú desaťtisíce ľudí doplatili svojimi životmi, tým, že o ne prišli, a ďalšie desaťtisíce a státisíce doplatili svojou slobodou a tým, ako svoje životy prežili. Preto treba vždy spozornieť, keď niekto začne operovať s princípom kolektívnej viny. Tento návrh zákona, ktorý predkladá pán poslanec Krajniak, je založený na princípe kolektívnej viny. Zákaz stavania mešít nie je totiž nič iné ako uplatňovanie princípu kolektívnej viny. Áno, existuje problém s radikálnym islamom alebo s radikálnym islamizmom, áno, existuje problém s terorizmom, ktorý je s tým spojený, áno, treba sa brániť, treba tento problém riešiť, treba, aby bezpečnostné zložky nepodceňovali hrozby, ktoré z toho vyplývajú. Áno, každý by mal rešpektovať pravidlá krajiny, v ktorej žije, a pokiaľ je tá krajina demokratickým a právnym štátom, ktorý je založený na rešpekte k ľudským právam, tak by každý mal rešpektovať pravidlá demokratického a právneho štátu a mal mať rešpekt k ľudským právam.
Ale nie, nemožno všetkých moslimov hádzať do jedného vreca, nie, nie všetci moslimovia sú teroristi, nie, nie všetci moslimovia sú radikálni islamisti. Väčšina moslimov sú slušní ľudia. Platí to o Slovensku, platí to o Európe, platí to aj o celom svete. Boj s terorizmom, v ktorom reálne sme, boj s radikálnym islamizmom nemôžeme vyhrať a nevyhráme tým, že znova vyrazíme na križiacku výpravu a zvedieme veľkú vojnu medzi kresťanstvom a islamom, medzi kresťanmi a moslimami. Boj s terorizmom môžeme vyhrať iba tak, že sa spoja slušní ľudia, slušní ľudia zo Západu, kresťania, skeptici, ateisti, Židia so slušnými moslimami proti neslušným extrémistom v jednej aj druhej časti sveta, proti extrémistom, ktorí šíria nenávisť voči iným, a je úplne jedno, či sú to radikálni islamisti alebo fašisti.
Šéf fašistov Kotleba tu včera zamiešal medzi zákaz mešít aj synagógy, chýba mu, že tam nie sú aj synagógy. Hovorí o tzv. náboženstvách, pretože iné náboženstvá ako kresťanské sú podľa neho iba takzvané. Mohol by som síce oceniť, že pán poslanec Krajniak sa dneska voči tomu ohradil a, samozrejme, že jeho by ani nenapadlo zakazovať okrem mešít aj synagógy, ale v podstate tá fašistická reakcia je logická a iba do dôsledkov dovádza to, čo je za návrhom pána poslanca Krajniaka, teda áno, je to šírenie nenávisti, je to postup na základe princípu kolektívnej viny. (Reakcia z pléna.)
Ja, ja na základe, ja si nedovolím podobne ako pán poslanec Matovič hovoriť o tom, že kto je dobrý kresťan a kto nie je dobrý kresťan, ja sám nie som veriaci, cítim sa byť súčasťou židovsko-kresťanskej civilizácie alebo civilizácie, ktorá je založená na židovsko-kresťanských základoch, ale vnímam, že aj kresťanstvo a viera sú rozličné. A teraz viac hovoríme o tom, že si do úst berú fašisti kresťanstvo, to fašistické v úvodzovkách kresťanstvo nemá s kresťanstvom nič spoločné.
Ale sú tu kresťania ako pán poslanec Krajniak, ktorí sa snažia zakazovať mešity, a potom sú tu kresťania ako Emília Krepáčová, ktorá bola minulý rok ocenená ako biela vrana alebo jedna z bielych vrán. Emília Krepáčová, a teraz budem čítať zo zdôvodnenia toho ocenenia, je pracovníčka Slovenskej katolíckej charity, kde v rámci projektu Rafael pomáha utečencom s integráciou do spoločnosti. Klientkou charity je aj Khadra Abdile, somálska utečenkyňa, ktorú Krepáčová pri návšteve lekára bránila pred agresívnym násilníkom, alebo ako po dnešku môžeme tvrdiť, istým človekom, ktorý iba istým asertívnejším spôsobom vyjadril svoj názor. Khadra Abdile je utečenkyňa a matka malého Hamzu, s ktorým v roku 2013 prišla bez manžela na Slovensko, aby našla útočisko pred prenasledovaním rodiny v Somálsku. Získala tu humanitný azyl. Keď v Európe vrcholila utečenecká kríza, začali jej na Slovensku ťažké časy. Často čelí urážlivým pokrikom pre svoj vzhľad a vierovyznanie. Niekoľkokrát ju fyzicky napadli. Po jednom z útokov musela byť ošetrená v nemocnici. Útočník jej v električke stiahol šatku pod krk a škrtil ju, až kým ju nestrhol. O pár dní neskôr po nich so synom u lekára hádzal kamene. Pomohla jej až pracovníčka charity Emília Krepáčová, ktorá utŕžila miesto nej. Netrúfam si hovoriť, kto je lepší a kto je horší kresťan, len by som chcel povedať, že kresťanstvo Emílie Krepáčovej je mi oveľa bližšie ako kresťanstvo Milana Krajniaka.
5. 4. 2017 9:54:26 - 10:09:45 14. schôdza NR SR - 10.deň - A. dopoludnia Tlač 373 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
34.
Dámy a páni, Mečiarove amnestie treba zrušiť. Tvrdil som to od začiatku, vždy som zrušenie Mečiarových amnestií podporoval a som rád, že dnes sú už o tom presvedčení aj tí, ktorí dlhé roky tvrdili, že ich zrušiť netreba, či už preto, že sami boli v nich namočení alebo boli v nich namočení ich politickí partneri. Mečiarove amnestie možno zrušiť. Vždy som si to myslel a vždy som podporoval tých, ktorí sa o ich zrušenie usilovali a vždy som sa snažil argumentovať, že to možné je. Som rád, že dnes uznávajú možnosť zrušenia Mečiarových amnestií a dokonca ju presadzujú aj tí, ktorí nám tu takmer dve desaťročia tvrdili, že Mečiarove amnestie zrušiť nemožno.
Je dobré, že dnes rušíme Mečiarove amnestie. Je to dobré napriek tomu, že sme sa rozhodli spravodlivosť obnoviť cestou, ktorá viedla procesom spočívajúcim v porušení práva. Mám na mysli skrátené legislatívne konanie o zmene ústavy, na ktorom, na ktoré neexistoval zákonom o rokovacom poriadku stanovený dôvod. Napriek tomu sme išli cestou skráteného legislatívneho konania.
Je dobré, že Mečiarove amnestie dnes rušíme napriek tomu, že dôveru občanov v právo a právny štát ideme obnoviť aj prostredníctvom účelového zásahu do ústavy, že miesto jednorazového ústavného zákona sme vytvorili akýsi trvalý mechanizmus na posudzovanie amnestií a milostí parlamentom a následne Ústavným súdom. Je dobré, že dnes rušíme Mečiarove amnestie, a je to dobré napriek tomu, že ich ideme zrušiť zložitejšou a riskantnejšou cestou, ako sme mali k dispozícii. Miesto toho, aby parlament ako ústavodarca ústavným zákonom zrušil Mečiarove amnestie, prenechá teraz posudzovanie možnosti ich zrušenia Ústavnému súdu a na Ústavnom súde to môže dopadnúť všelijako. Hovorím, že je dobré, že dnes rušíme Mečiarove amnestie napriek tomu, že ja som patril k tým nemnohým poslancom demokratickej opozície, ktorí minulý týždeň nehlasovali za zmenu ústavy, na základe ktorej budeme schvaľovať dnešné uznesenie. A nehlasoval za ňu nie preto, že by som odmietal tú vystretú ruku vládnej koalície, o ktorej tu hovoril Erik Tomáš, nie preto, že by som nebol schopný kompromisu, ale preto, že mám pochybnosti, že mám pochybnosti, že táto cesta naozaj povedie k zrušeniu Mečiarových amnestií a že to Ústavný súd nezvráti.
A nepatrím a ani som nepatril - a vystúpil som k tejto veci viackrát - k tým, ktorí by podozrievali predkladateľov návrhu zmeny ústavy z toho, že by tu bola nejaká vopred pripravená pasca, nejaký podraz na opozíciu, nejaký gaťafalš, ktorý v skutočnosti má zamiesť zrušenie Mečiarových amnestií pod koberec, naopak, verím v to, že... (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
35.
Poprosím, kľud v sále.

Dostál, Ondrej, poslanec NRSR
36.
... najmä kolegovia z MOST-u sa úprimne snažia a dlhodobo snažia o zrušenie Mečiarových amnestií, a som ochotný veriť dokonca aj v obrátenie poslancov vládnej koalície zvyšných, teda zo strán SMER a SNS, že si už aj oni dnes myslia, že je nielen potrebné, ale aj možné zrušiť amnestie, napriek tomu mám veľmi silnú pochybnosť, že na Ústavnom súde to môže dopadnúť zle, a keď to na Ústavnom súde dopadne zle, tak to bude horšie, ako keby sme Mečiarove amnestie v tejto chvíli nezrušili vôbec, a počkali si, kým bude dostatočná politická vôľa na to, aby sme ich zrušili spôsobom, aký, aký bol navrhnutý tým opozičným návrhom na, ústavného zákona o zrušení Mečiarových amnestií.
Patrí k ľudskej povahe, že ľudia majú radi pravdu. Majú radi, keď oni majú pravdu a tí ostatní sa mýlia a keď sa to ukáže. Musím povedať, že aj ja som človek, aj ja to tak mám rád, ale v tomto prípade budem rád, keď sa ja budem mýliť a tých pár poslancov demokratickej opozície z poslaneckého klubu SaS a pán poslanec Zsolt Simon, ktorí sme práve z týchto obáv, ako to dopadne na Ústavnom súde nepodporili zmenu ústavy, keď sa ukáže, že my sme sa mýlili a vy vyše 120 poslanci ste mali pravdu a Ústavný súd to nezametie pod koberec, rád sa budem mýliť.
Teraz k návrhu uznesenia. Pán poslanec Kresák tu hovoril, že pod ten návrh by sa podpísali viacerí poslanci, len nebol čas. Ja som mal možnosť podpísať sa pod návrh uznesenia, napriek tomu som tak neurobil. Neurobil som tak preto, lebo mám ešte jeden problém s tým, čo sa v tom návrhu píše. A teraz budem citovať z tej úvodnej časti: "Národná rada uznávajúc, že slovenskú spoločnosť dlhodobo znepokojujú amnestie predsedu vlády Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara vykonávajúceho niektoré právomoci prezidenta Slovenskej republiky obsiahnuté v rozhodnutiach predsedu vlády Slovenskej republiky o amnestiách č. 55/1998 Z. z. a č. 214/1998 Z. z. a tiež aj udelená milosť prezidentom Slovenskej republiky M. Kováčom zo dňa 12. decembra 1997 č. konania 3573/96-72-2417." Toto sa píše v návrhu uznesenia v tej deklaratívnej časti a my to uznesenie budeme schvaľovať, ale toto predsa nie je pravda.
Slovenskú spoločnosť dlhodobo znepokojujú milosti alebo milosť udelená prezidentom Slovenskej republiky Michalom Kováčom? Tak to som si nejako nevšimol, že by toto dlhodobo znepokojovalo slovenskú spoločnosť. V parlamente sa viackrát hlasovalo o zrušení amnestií Vladimíra Mečiara. Koľkokrát sa v parlamente hlasovalo o zrušení milosti alebo milostí Michala Kováča? Viedli sa o tom diskusie na odbornej úrovni, bol silný tlak občianskej verejnosti za zrušenie Mečiarových amnestií. Kde bola nejaká petícia za zrušenie Kováčových milostí? Kde sa, kde sa o tom v odborných kruhoch, kruhoch diskutovalo? Koho to, preboha, znepokojuje a traumatizuje?
Keby sme tu nemali Mečiarove amnestie, tak na Kováčove milosti by si dnes už nikto nespomenul. Nebola by to politická téma, bola by to, bola by to nejaká zabudnutá historická téma, ku ktorej by sa naozaj, ako pán Hrnko v jednej z predchádzajúcich debát hovoril, vyjadrovali naozaj iba historici. A možno ani tí. A nielen z hľadiska spoločenského dopadu, Kováčova milosť vlastnému synovi, nech si o nej myslíme čokoľvek, nie je ani z hľadiska narušenia princípov demokratického a právneho štátu ani vzdialene porovnateľná s tým popretím princípov demokratického a právneho štátu, ktorým sú Mečiarove amnestie. Dať milosť vlastnému príbuznému - môžme byť kritickí k tomu, ale porovnávať to so zneužitím štátneho orgánu na zavlečenie slovenského občana a následne omilostenie osôb konajúcich buď priamo ako pracovníci toho štátneho orgánu, alebo sa inak na tom podieľajúcich, je, je nebe a dudy, nemožno to porovnávať.
A prečo sa ocitol tento návrh, aby boli zrušené aj, alebo aby bola zrušená aj Kováčova milosť vlastnému synovi najprv v návrhu na zmenu ústavy a teraz v uznesení, o ktorom máme hlasovať? Čo si pamätám, tak s tým prišli fašistickí poslanci a podmieňovali tým podporu vtedy ešte návrhu pána poslanca Budaja a ostatných opozičných poslancov na ústavný zákon, ktorým sa mali zrušiť Mečiarove amnestie. Vcelku chápem, prečo fašisti prichádzajú s takýmto návrhom. Potrebujú ukázať, že všetci sú zlí. Zlý je Mečiar, tak zrušíme Mečiarove amnestie a zlý bol Kováč, tak zrušíme, zrušíme aj Kováčovu milosť. Tomu rozumiem, je to, je to pochopiteľné. Dokonca rozumiem aj tomu, prečo SMER a SNS mali potrebu zakomponovať do návrhu na zrušenie Mečiarových amnestií, na zmenu ústavy a teraz aj na, aj na prijatie uznesenia aj Kováčove milosti, keď takmer dve desaťročia tvrdím, že Mečiarove amnestie nejde zrušiť, teraz zrazu tvrdím, že ide zrušiť, tak aby, aby to nevyzeralo, že som, že som nejako moc otočil, tak ten návrh musím, musím nejako poupraviť, nemôžem iba povedať, že, že áno, mýlili sme sa, opozícia mala pravdu, možno to zrušiť. Chápem, nesúhlasím s tým, ale napriek tomu si myslím, že ostatné demokratické politické strany by na toto nemuseli pristúpiť, a myslím si, že ani priamo zo znenia ústavy, nového znenia ústavy, pozmeneného znenia ústavy nevyplýva, že by sme museli zrušiť aj Mečiarove amnestie, aj Kováčove milosti. Preto by som rád predložil pozmeňujúci návrh k návrhu uznesenia, prečítam ho teraz.
Pozmeňujúci návrh k návrhu na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na zrušenie čl. 5 a čl. 6 rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii uverejneného pod č. 55/1998 Z. z., rozhodnutie predsedu vlády Slovenskej republiky zo 7. júla 1998 o amnestii uverejneného pod č. 214/1998 Z. z. a rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. konania 3573/96-72-2417 (parlamentná tlač 496).
Znenie pozmeňujúceho návrhu.
1. V prvom bode úvodnej časti uznesenia sa vypúšťajú slová "a tiež aj udelená milosť prezidentom Slovenskej republiky M. Kováčom zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 3573/96-72-2417".
2. Vypúšťa sa bod č. 3, ktorý znie: "3. rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. konania 3573/96-72-2417."
Odôvodnenie: Navrhuje sa vypustiť z návrhu uznesenia zrušenie milosti udelenej prezidentom Slovenskej republiky Michalom Kováčom a ponechať v ňom len zrušenie rozhodnutí predsedu Vlády Vladimíra Mečiara o amnestii. Tvrdenie, že udelenie milosti prezidentom Michalom Kováčom dlhodobo znepokojuje slovenskú spoločnosť je nepravdivé a nezodpovedá realite. O zrušenie Mečiarových amnestií sa dlhodobo a opakovane usilovali politici z demokratickej časti politického spektra. Možnosť zrušenia Mečiarových amnestií bola témou odborných diskusií v právnickej obci, predmetom záujmu médií aj širokej občianskej verejnosti. Nič z toho neplatí o milosti udelenej prezidentom Kováčom. Národná rada Slovenskej republiky môže podľa nového znenia ústavy zrušiť rozhodnutia prezidenta o amnestii a milosti, ak odporujú princípom demokratického a právneho štátu. Kým udelenie amnestie predstaviteľom štátnej moci zjavne odporuje princípom demokratického a právneho štátu, v prípade milosti udelenej prezidentom vlastnému príbuznému nejde o tak závažné narušenie princípov demokratického a právneho štátu, ktoré by odôvodňovalo jej zrušenie uznesením parlamentu.
Stručne a jasne, navrhujem, aby sme dnes zrušili Mečiarove amnestie a nerušili milosť pána prezidenta Kováča. Chcem týmto dať príležitosť poslancom, ktorí si myslia to isté ako ja, aby môj pozmeňujúci návrh podporili a dali najavo, čo si o tom myslia.
Napriek tomu budem hlasovať za návrh uznesenia za zrušenie Mečiarových amnestií bez ohľadu na to, ako dopadne môj pozmeňujúci návrh, pretože zrušenie Mečiarových amnestií je dôležitejšie ako nezrušenie milosti pána prezidenta Kováča.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
4. 4. 2017 9:16:53 - 9:21:24 14. schôdza NR SR - 9.deň - A. dopoludnia Tlač 373 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
14.
Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, podobne ako moji predrečníci považujem návrh na skrátené legislatívne konanie za nedostatočne odôvodnený a tie dôvody, ktoré sú tam uvádzané, nezodpovedajú podľa môjho názoru dôvodom, ktoré predpokladá zákon o rokovacom poriadku Národnej rady pre skracovanie legislatívneho konania. Samotný fakt, že sa uvedie, že hrozia značné hospodárske škody, nie je zákonným dôvodom pre skrátenie legislatívneho konania a podľa môjho názoru by akýkoľvek návrh na skrátenie legislatívneho konania mal byť vysvetlený a dôkladne odôvodnený, čo v tomto prípade nenastalo.
Dovolím si zároveň poukázať na istý rozpor medzi návrhom na skrátené legislatívne konanie, kde sa tvrdí, že hrozia značné hospodárske škody, a zároveň doložkou vplyvov, ktorá je, alebo doložkou zlučiteľnosti a doložkou vplyvov navrhovaného materiálu k samotnému návrhu zákona, kde sa tvrdí, že vplyvy na rozpočet verejnej správy budú žiadne, vplyvy na podnikateľské prostredie budú žiadne, vplyvy na služby pre občana budú žiadne. Tak buď ten, buď ten zákon bude mať nejaké pozitívne vplyvy, alebo potom nehrozia, nehrozia žiadne hospodárske škody, ani keby sa, ani keby sa nič nezmenilo. Pretože keby sa nič nezmenilo, tak by zrejme nenastali žiadne dôsledky, dopady na vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyv na podnikateľské prostredie a tak ďalej.
Druhá vec, na ktorú by som chcel poukázať, je, že, a to už tiež myslím kolegyňa Kiššová povedala, že je pozitívne, aj ja to oceňujem, že skrátené legislatívne konanie nemusí znamenať to, že v jeden deň schválime skrátené legislatívne konanie, zároveň návrh zákona v prvom čítaní a na druhý alebo tretí deň schválime zákon v druhom a treťom čítaní, ale budeme to riešiť aj na ďalšej schôdzi, až na ďalšej schôdzi. To je pozitívne a myslím si, že v prípadoch, keď vláda pristupuje k skrátenému legislatívnemu konaniu a je to možné, tak by sa malo postupovať týmto spôsobom, nie spôsobom toho superskráteného legislatívneho konania. Len potom nie je celkom jasné, prečo v takomto prípade to nemohlo ísť riadnym legislatívnym konaním. Účinnosť zákona je navrhnutá na 1. júna. Keby sme išli riadnym legislatívnym konaním, tak ešte tu máme májovú schôdzu a júnovú. Ten zákon by pokojne mohol nadobudnúť účinnosť buď 1. júla, alebo dokonca ešte niekedy koncom júna, keby sa tam dala účinnosť dňom zverejnenia v Zbierke zákonov. Čiže ten posun by bol maximálne pár týždňov. A tým, že sme sa vyhli riadnemu medzirezortnému pripomienkovému konaniu, tak podľa môjho názoru sa zvyšuje riziko, že tento zákon môže byť vetovaný pánom prezidentom a teda tým pádom sa to aj tak natiahne až do toho júla a budeme definitívne schvaľovať to až na júnovej schôdzi. A nerozumiem tomu aj z hľadiska toho, že ten proces, ktorý sa týka regulačnej politiky a ktorý má byť nanovo, povedzme, že transparentnejším spôsobom upravený v tom návrhu zákona, aj tak nie je otázkou júna, júla či júla. A ako už kolegovia povedali, je tam dostatočný priestor na to, aby tá zmena sa premietla do zákona aj v prípade, že nebudeme postupovať skráteným legislatívnym konaním.
Zároveň si dovoľujem vyjadriť poľutovanie, že pán poslanec Jahnátek sa nestihol prihlásiť a pre prípad, že by sa mu to zmestilo do dvoch minút, tak môže na mňa zareagovať faktickou poznámkou.
Ďakujem.
30. 3. 2017 18:39:54 - 18:55:43 14. schôdza NR SR - 7.deň - B. popoludní Tlač 373 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
189.
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená pani spolupredkladateľka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som aj ja povedal pár slov ako spolupredkladateľ tohto návrhu zákona.
Z môjho pohľadu bola impulzom správa verejnej ochrankyne práv, nie tá riadna správa, ktorú každoročne predkladá, ale mimoriadna správa, pretože mali sme tu už viac mimoriadnych správ. Na jednom z predchádzajúcich zasadnutí to bola mimoriadna správa, ktorá upozorňovala na situáciu v celách policajného zaistenia, na to, že sa tam porušujú základné práva a slobody, že polícia postupuje mimo rámec zákona, a keďže, bohužiaľ, táto parlamentná väčšina, resp. aj parlamentná väčšina, ktorá tu bola predchádzajúce volebné obdobie, ignoruje odporúčania verejnej ochrankyne práv, a v tých každoročných správach, ktoré dostáva parlament, je aj prehľad toho, ako sa naložilo s odporúčaniami verejnej ochrankyne práv z predchádzajúcich rokov a z mimoriadnych správ, a je to teda obvykle neradostné čítanie, aká veľká časť odporúčaní zostala nerealizovaná, a čo je na tom ešte horšie, ostala bez reakcie. Pretože už som o tom hovoril, nie je nikde napísané, že ak verejná ochrankyňa práv niečo odporučí, dospeje k nejakému záveru, navrhne nejaké opatrenie, že to vláda alebo parlament musia nevyhnutne zrealizovať, ale mali by k tomu prinajmenšom zaujať stanovisko, mali by povedať áno, vidíme to ako problém a chceme to riešiť tak, ako to navrhuje verejná ochrankyňa práv, alebo povedať nie, nie je to problém, to si len verejná ochrankyňa práv vymýšľa a nie je to dôležité, dramatizuje situáciu, my si myslíme, že vôbec s tým netreba nič robiť, alebo uznať, že je to problém, ale z nejakých objektívnych dôvodov to nie je možné riešiť, alebo prípadne navrhnúť iné riešenie.
Bohužiaľ, veľmi častou reakciou je, že nič, ani jedno, ani druhé, ani tretie, ani štvrté. Myslím, že takýmto spôsobom by sme sa nemali stavať k zisteniam a odporúčaniam verejnej ochrankyne práv. A pani Jana Dubovcová, ktorá teraz skončila svoje funkčné obdobie, dávala dostatok podnetov aj pre vládu, aj pre parlament, aby zjednala nápravu v situáciách, keď dochádza k porušovaniu základných práv a slobôd.
Jednou z tých mimoriadnych správ verejného ochrancu práv bola tá, ktorú sme na predchádzajúcej riadnej schôdzi mali, a bola to mimoriadna správa o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušovaniu základných práv a slobôd detí postupom orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Táto správa reagovala aj na situáciu v resocializačnom stredisku Čistý deň, na prípad detského domova Peto konštatovala, že boli odhalené nedostatky v kontrole tohto zariadenia, najmä s ohľadom na nezávislosť tej kontroly. Nedostatok nezávislej kontroly podľa verejnej ochrankyne práv vyplýva zo skutočnosti, že ak v detskom domove vykonáva kontroly ústredie, toto opätovne kontroluje iba samo seba, pretože je to v prvom rade ústredie, ktoré rozhoduje o tom, do ktorého detského domova bude dieťa umiestnené. Je teda veľmi nepravdepodobné, že ústredie by pri kontrole dospelo k záveru, že dieťa umiestnilo do nevhodného zariadenia a tým de facto skonštatovalo, že to bolo v prvom rade ústredie, ktoré pochybilo pri jeho určení.
Stále sa dozvedáme nové a nové skutočnosti, ktoré potvrdzujú pochybenia a spochybňujú snahu o dôslednú a nezávislú kontrolu týchto zariadení, či už ide o detské domovy, alebo resocializačné strediská.
Zistenia verejnej ochrankyne práv sa týkajú napríklad takýchto vecí: "Súdy, až na malé výnimky, neumožňujú dieťaťu byť priamo vypočuté v každom konaní, ktoré sa ho týka. Súdy takmer vôbec nevykonávajú osobnú kontrolu v zariadeniach, do ktorých detí umiestňujú. Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele tým, že umožňuje kumuláciu funkcií na strane zriaďovateľa detského domova, riaditeľa detského domova a profesionálneho rodiča, otvára priestor na obchádzanie zmyslu a účelu tohto zákona, čo v kompetencii znie nekompetentnou kontrolou, oslabuje sociálnoprávnu ochranu detí. Pri určovaní zariadenia, do ktorého má byť dieťa umiestnené, je skôr zohľadňovaný záujem zariadenia, než najlepší záujem dieťaťa. Kontrolné orgány nevykonávajú riadne svoje kontrolné právomoci, kontrolné orgány nemajú vypracované žiadne záväzné štandardy, na základe ktorých by vedeli, akým spôsobom a čo je potrebné v zariadeniach kontrolovať."
Tie zistenia sú obsiahle a dalo by sa na ich základe pripraviť ešte niekoľko noviel zákonov. Nie všetky odporúčania, ktoré sú obsiahnuté v tejto mimoriadnej správe verejnej ochrankyne práv, majú charakter taký, že s nimi môže robiť niečo parlament. Je tam množstvo vecí, ktoré sú v kompetencii ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Je tam množstvo vecí, kde aj legislatívna úprava, by bolo vhodnejšie, keby s ňou prišlo priamo ministerstvo a nebolo by to riešené poslaneckým návrhom, ale pokiaľ ministerstvo nekoná, pokiaľ parlamentná väčšina nemá chuť konať, tak to musia byť poslanci, ktorí sa chopia iniciatívy.
Vo vzťahu k legislatíve mimoriadna správa verejnej ochrankyne práv odporúča napríklad:
- zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele upraviť tak, aby do resocializačného strediska mohli byť umiestnené detí až po riadnej diagnostike a detoxikácii, a to aj v tom prípade, ak o umiestnení rozhoduje súd na základe neodkladného opatrenia alebo výchovného opatrenia,
- zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele upraviť tak, aby sa zvýšil počet povinných návštev v zariadeniach na výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a aby aspoň dve z týchto návštev boli povinne neohlásené,
- zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele upraviť tak, aby neumožňoval kumuláciu funkcií na strane zriaďovateľa detského domova, jeho riaditeľa a profesionálneho rodiča, alebo zabezpečiť, aby v konaní, v rámci ktorého sa rozhoduje o umiestnení dieťaťa do zariadenia na výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, bol názor dieťaťa vždy zohľadnený, a aby nutnosť a účelnosť umiestnenia dieťaťa do zariadenia na výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately bola vždy preskúmaná a potvrdená nezávislým odborníkom z oblasti detskej psychiatrie.
Z týchto odporúčaní vychádza aj náš návrh zákona. Keď sme ho pripravovali, tak sme dospeli k záveru, že nestačí upraviť iba samotný zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, ale je potrebné zasiahnuť aj do civilného mimosporového poriadku a konkrétne do ustanovenia, ktoré sa týkajú toho, že v konaní, v ktorom súd rozhodne bez návrhu o umiestnení maloletého do resocializačného strediska, súd by mal zisťovať, či maloletý predtým absolvoval liečbu drogovej závislosti alebo inej závislosti, pretože do takýchto zariadení sa majú umiestňovať maloletí, ktorí boli závislí a ktorí absolvovali liečbu. Nie tak, ako sa stávalo a ako sa stáva, ako na to upozorňuje správa verejnej ochrankyne práv, že sú tam umiestňovaní maloletí, ktorí ešte neabsolvovali liečbu alebo dokonca ešte ani diagnostika k závislosti neprebehla.
A rovnako tak, aby sa pri umiestňovaní do reedukačného centra predtým absolvovalo znalecké dokazovanie s cieľom, či je v záujme maloletého ho umiestniť v reedukačnom centre. Čiže aby ani v jednom prípade, ani v druhom prípade, ani v tých resocializačných strediskách, ani reedukačných centrách neboli maloletí umiestňovaní len svojvoľne bez toho, aby to bolo v ich záujme a aby to napĺňalo tie znaky a malo tie dôvody, ktoré zákon predpokladá pre umiestňovanie maloletých v takýchto zariadeniach. A ako sa uvádza aj v správe verejnej ochrankyne práv, umiestňovanie v tomto type zariadení má byť posledná možnosť, keď už nie je možné situáciu riešiť nejako inak. Nemá to byť biznis, na ktorom niekto zarába, to už vôbec nie, ale aj keď odhliadneme od tohto aspektu, tak najprv sa majú vyskúšať všetky iné možnosti, až potom sa má pristúpiť k umiestneniu maloletého v zariadení.
A vzhľadom na to, že tie postupy môžu byť rôzne, môže to byť na žiadosť rodičov, môže to byť na základe rozhodnutia súdu, výchovného opatrenia, neodkladného opatrenia, tak je potrebné upraviť aj Civilný mimosporový poriadok, aj zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. A je tam aj článok 3, ktorý rieši cez zákon o zdravotnej starostlivosti v službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti otázku vydávania potvrdení o tom, že maloletý absolvoval liečbu drogovej závislosti alebo inej závislosti pre účely súdneho konania.
Chcem povedať, že pri príprave tohto návrhu zákona sme konzultovali s pani verejnou ochrankyňou práv Janou Dubovcovou, za čo sa jej chcem poďakovať. Tá výsledná podoba návrhu zákona je z veľkej časti aj jej zásluha a vec toho, ako pripomienkovala návrh, ktorý sme pripravili, a ako sa k nemu postavila, s akými podnetmi prišla.
Ako som už povedal, nerieši tento návrh všetky odporúčania, ktoré mala verejná ochrankyňa práv vo svojej mimoriadnej správe, dokonca nerieši ani všetky odporúčania, ktoré mala vo vzťahu k zákonu o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Zdalo sa nám, že to by bolo príliš veľké sústo na poslanecký návrh zákona. Tento problém vidíme ako najvážnejší a považujeme za veľmi dôležité a akútne prísť s jeho riešením čo najskôr, aby prax, že sa do resocializačných stredísk umiestňujú detí, ktoré tam nemajú čo hľadať, lebo neprešli liečbu drogovej alebo inej závislosti, aby sa táto prax čo najskôr skončila.
Za seba hovorím, že si nerobíme nejaké veľké ilúzie o tom, že vládna koalícia bude ochotná tento návrh zákona schváliť, a to už vzhľadom aj na samotný kontext. Dovolím si pripomenúť, že väčšina parlamentu odmietla zobrať mimoriadnu správu verejnej ochrankyne práv čo i len na vedomie. Za to, aby parlament zobral správu verejnej ochrankyne práv na vedomie, tu pred zhruba mesiacom, alebo kedy sme to preberali, hlasovalo 63 zo 140 prítomných poslancov, hlasovali za to poslanci strán demokratickej opozície, väčšina poslancov strany MOST - HÍD, proti síce hlasoval iba jeden poslanec, ale zdržalo sa 76 poslancov z radov strán SMER - SD, SNS a fašistickej strany.
Rovnako aj vzhľadom na to, že Civilný mimosporový poriadok bol po dlhých rekodifikačných prípravách schválený pomerne nedávno, nadobudol účinnosť až minulý rok a doteraz ešte nebol novelizovaný, tak je nám jasné, že prvým jeho otvorením nebude tento drobný, parciálny návrh, ktorý z hľadiska celej konštrukcie Civilného mimosporového poriadku je v zásade iba detail, aj keď z hľadiska riešenia problémov detí, ktoré sú umiestňované v resocializačných strediskách, je to veľmi dôležitá vec. Napriek tomu a k tej skepse, ktorú mám k šanciam tohto nášho návrhu, si myslím, že to nie je a nebola zbytočná práca, ten návrh je pripravený, ten problém v tejto chvíli je komunikovaný nielen vo forme jedného z odporúčaní verejnej ochrankyne práv, ktoré má šancu dopadnúť tak ako všetky tie ostatné alebo mnohé ostatné, ktoré sú ignorované príslušným rezortom. A ja verím, že ak nie teraz, tak v blízkej budúcnosti, napríklad keď bude ministerstvo otvárať jeden alebo druhý zákon, čiže Civilný mimosporový poriadok, alebo zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, tak bude príležitosť na diskusiu o tom, ako zlepšiť tie parametre zákona, ktoré sa svojím poslaneckým návrhom pokúšame s kolegyňou Natáliou Blahovou zlepšiť my. No keď nebude na to vôľa ani vtedy, tak to možno chvíľu dlhšie potrvá, ale raz budeme mať v tomto parlamente silu na to, aby sme to zmenili.
Ďakujem.
29. 3. 2017 10:15:02 - 10:25:13 14. schôdza NR SR - 6.deň - A. dopoludnia Tlač 373 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
26.
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, je priam symbolické, že práve dnes Národná rada Slovenskej republiky začína v prvom čítaní rokovanie o návrhu novely zákona o štátnom občianstve. Práve dnes totiž britská premiérka Thereza May zasiela list Európskej komisii, v ktorom Európskej únii oznamuje, že Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska aktivuje článok 50 a začína proces vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie.
Tento moment je mimoriadne dôležitý pri posudzovaní zákona o štátnom občianstve a najmä tej jeho časti, ktorá od roku 2010 umožňuje odoberať slovenské občianstvo našim občanom proti ich vôli. Odoberanie slovenského občianstva slovenským občanom má totiž tri rozmery.
Prvým je ústavnoprávny. Ústava zakazuje odoberať občianstvo občanom proti ich vôli. Tu je to síce akoby zakamuflované tým, že sa nikomu občianstvo neodoberá, iba občianstvo sa stráca, ale to je len slovičkárenie. Tých tisíc, takmer tisíc sedemsto občanov, ktorí už v dôsledku tohto zákona stratili slovenské občianstvo, ho stratili proti svojej vôli. Nechceli ho stratiť, ale prišli oň, lebo taký je zákon. Posúdenie tohto aspektu má v rukách aj Ústavný súd, kde ležia podania na preskúmanie súladu zákona s ústavou. Ústavný súd, a už je to tam niekoľko rokov, dosiaľ nerozhodol. Ale môže tento problém vyriešiť aj Národná rada tým, že zákon o štátnom občianstve zmení a podania na Ústavný súd sa tým pádom stanú bezpredmetnými.
Druhý rozmer problému súčasnej podoby zákona o štátnom občianstve je politický. Zákon o štátnom občianstve bol schválený v rámci politického boja, schválila ho vládna koalícia počas prvej vlády Roberta Fica, kde spolu s Ficovým SMER-om sedeli aj Mečiarovo HZDS a predovšetkým Slotova SNS. Dnes tu máme inú vládnu väčšinu a teda bolo by legitímne očakávať, že iná vládna väčšina sa k tomuto problému postaví inak ako prvá Ficova vláda.
Pokusy o zmenu zákona o štátnom občianstve boli už počas vlády Ivety Radičovej, ani tam sa tesne nepodarilo nájsť dohodu. Opoziční poslanci sa snažili o zmenu zákona o štátnom občianstve v období druhej vlády Roberta Fica, ani tam samozrejme z pozície opozičných návrhov tieto zámery neprešli. Ten politický rozmer je predovšetkým v otázke slovensko-maďarských vzťahov, v otázke postoja slovenskej väčšiny voči maďarskej menšine v tom, či vnímame príslušníkov maďarskej menšiny ako potencionálnych nepriateľov a zradcov, ktorí majú niečo proti Slovensku, ktorí necítia lojalitu k Slovensku, alebo ich vnímame ako svojich spoluobčanov, ktorí sú lojálnou súčasťou tejto krajiny, ktorí sú lojálnymi občanmi tohto štátu, a neobávame sa toho, že ak niektorí z nich by prípadne získali aj občianstvo Maďarska, že by to s tou ich lojalitou mohlo zatriasť.
Ide o to, či sa správame k menšinám ústretovo, alebo konfrontačne. A, bohužiaľ, ten konfrontačný štýl, ktorý tu bol nastolený v otázke štátneho občianstva v časoch vlády Fica, Slotu a Mečiara, pretrváva až do dnešných dní. Napriek tomu, že Slota aj Mečiar sú už dávno na politickom dôchodku, ale ich duch v tomto zákone žije ďalej.
A tretí rozmer je praktický. Slovenské občianstvo strácajú ľudia, ktorí z nejakého dôvodu nadobudli občianstvo iného štátu. A v prípade pár ľudí týkajúcich sa toho maďarského občianstva, to strácajú z dôvodov, že tak to cítia a mali potrebu prejaviť svoju identitu tým, že okrem slovenského občianstva, ktoré majú, si požiadali na základe maďarského zákona o občianstve aj o to maďarské a získali ho. A tým pádom, keďže to oznámili, nevieme, koľkí to neoznámili, keďže to oznámili slovenským úradom, tak prišli o slovenské občianstvo. Ale to sa netýka iba slovensko-maďarského vzťahu, a netýka sa to iba občanov, ktorí žijú na území Slovenskej republiky, týka sa to v naprostej väčšine ľudí, ktorí žijú v zahraničí a majú praktické dôvody, prečo chcú získať občianstvo nejakého iného štátu. Doteraz im v tom Slovenská republika nebránila, teda do roku 2010 nemala s tým problém a od roku 2010, možno to bolo iba zbabrané, pretože aj vtedy sa tá novela zákona o štátnom občianstve schvaľovala v skrátenom legislatívnom konaní, nemôžem si nespomenúť, že práve teraz schvaľujeme v skrátenom legislatívnom konaní novelu ústavy, tak to nakoniec prakticky zasiahlo nie tých, ktorí chcú získať maďarské občianstvo, ale tých, ktorí chcú získať občianstva britské, nemecké, české a akékoľvek iné, kde to ani nebolo smerované, ale kde to spôsobuje najväčšie praktické problémy.
Ale doteraz išlo o stovky ľudí. Mohli ste si povedať, no tak stovky ľudí majú problém, tí si nejako vyriešia. Teraz a dnešným dňom sa to už stáva takmer definitívnym, budú mať problémy občania Slovenskej republiky žijúci vo Veľkej Británii, pretože Veľká Británia odchádza z Európskej únie a v tejto chvíli ešte nevieme, ako budú nastavené vzťahy vo vzťahu k možnosti zamestnávať sa, žiť v Spojenom kráľovstve pre občanov Európskej únie alebo krajín Európskej únie. Ale je veľmi pravdepodobné, že nejaká zmena nastane, pretože práve migrácia z nových krajín Európskej únie bola jedným z najsilnejších motívov, prečo britskí občania hlasovali v brexite za odchod svojej krajiny z Európskej únie. Toto bolo vnímané veľmi emocionálne. A práve postoj k možnosti kontroly migrácie je aj jedným z dôvodov, prečo sa Británia po rozhodnutí občanov o brexite a britská vláda a britský parlament rozhodli pre tvrdý brexit, teda nie nejakú formu veľmi tesného vzťahu z Európskej únie, ale rozísť sa natvrdo, aby mohli kontrolovať, kto bude v Británii žiť a aby nemali v tomto ohľade záväzky voči Európskej únii.
Takže je možné predpokladať, že to nebude ako doteraz a že naši ľudia, naši občania, ktorí žijú vo Veľkej Británii a ktorých, našli sme v údajoch, údaje za rok 2015, 85-tisíc občanov Slovenskej republiky, tak desaťtisíce slovenských občanov budú vystavené otázke, chcete získať britské občianstvo, lebo mnohí z nich už zrejme majú nárok, vzhľadom na to, ako dlho tam žijú, a tým pádom si poistiť možnosť žiť a pracovať vo Veľkej Británii, ale tým pádom stratíte slovenské občianstvo. Alebo si chcete to slovenské občianstvo ponechať, ale potom sa vám výrazne skomplikuje možnosť žiť a pracovať vo Veľkej Británii.
Naozaj chceme slovenských občanov vystavovať takejto dileme? Aj vy, predpokladám, že dnešným hlasovaním o tomto návrhu zákona, môžete na túto otázku odpovedať. A keď nechcete desaťtisíce slovenských občanov, žijúcich a pracujúcich vo Veľkej Británii, takejto nepríjemnej dileme vystavovať, tak by ste mali hlasovať za postúpenie návrhu zákona do druhého čítania.
Ďakujem za pozornosť.
29. 3. 2017 9:08:55 - 9:25:58 14. schôdza NR SR - 6.deň - A. dopoludnia Tlač 373 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
6.
Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia. Pán podpredseda vlády nemohol byť prítomný v prvom čítaní, tak by som to chcel povedať aj v druhom a v jeho prítomnosti. Tu som to síce hovoril aj na výbore. Chcem oceniť prístup Úradu vlády k hromadnej pripomienky, v ktorej sme spolu s kolegami z Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika žiadali dve veci, a to väčšinu zástupcov neštátneho sektora v monitorovacích výboroch a automatické zverejňovanie informácií z informačných systémov týkajúcich sa čerpania eurofondov, ktoré sú, teda aby boli zverejňované na internete.
O oboch návrhoch sme viedli veľmi seriózne rokovania a cítili sme aj na druhej strane snahu sa dohodnúť. Výsledkom je kompromisné riešenie. Tieto opatrenia nebudú zavedené hneď, ale s odloženou účinnosťou až na 1. januára 2018, ale to je v poriadku, lebo vyžaduje si to isté zmeny a istý čas. A zástupcovia neštátneho sektoru budú mať v monitorovacích výboroch väčšinu, aj keď neštátny sektor neznamená automaticky len nejaké kritické mimovládne organizácie, ktoré sú nastavené na dôslednú kontrolu monitorovania eurofondov. Patria tam aj samosprávy, patria tam aj ďalšie inštitúcie, ktoré sú napojené na verejné zdroje. Čiže neznamená to automaticky, že tam bude väčšina kritikov, ktorá sa bude chcieť dôsledne pozerať na prsty tomu, čo sa deje v eurofondoch, ale bude tam prítomný a šanca na to, že kontrola bude dôslednejšia ako doteraz, nepochybne sa zvyšuje.
Rovnako pokiaľ ide o informačné systémy, tam sme chceli presadiť zásadu, ktorá je zásadou, na ktorej je založený zákon o slobodnom prístupe k informáciám, čo nie je tajné, je verejné. Chceli sme, aby boli zverejňované, automaticky zverejňované na internete všetky informácie, pri ktorých nie je nejaký zákonný dôvod utajovať ich, osobné údaje, obchodné tajomstvo a podobne. Aj v tomto prípade sme na rozporovom konaní pristúpili na kompromis a na formuláciu, že sa budú zverejňovať tie informácie v rozsahu dostupnej funkcionality, čo interpretácia tohto slovného spojenia je samozrejme na prevádzkovateľoch informačného systému. Ale boli sme uistení, že funkcionalita bude nastavená tak, aby sa zverejňovalo všetko, čo sa zverejňovať môže. Bude treba samozrejme aj sledovať, ako sa bude rozsah zverejňovaných informácií po prvom januári 2018, ale aj dovtedy, vyvíjať a ako tam informácie budú alebo nebudú pribúdať.
Keďže sme v druhom čítaní, chcel by som sa dotknúť jedného problému. V zákone o podpore z európskych štrukturálnych a investičných fondov sa spomínajú tri informačné systémy, ktoré sa týkajú monitorovania, čerpania eurofondov. Jednak je to informačný monitorovací systém (§ 49 ods. 1), ktorý zahŕňa štandardizované procesy programového projektového riadenia, obsahuje údaje, ktoré sú potrebné na transparentné a efektívne riadenie, finančné riadenie a kontrolu poskytovania príspevkov a na zabezpečenie informácií podľa osobitných predpisov. Tento systém slúži na evidenciu informácií a osobných údajov fyzických osôb získaných pri poskytovaní príspevku. Tento informačný systém býva označovaný ako ITMS systém. Okrem toho je tam informačný systém pre riadenie, kontrolu a monitorovanie Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a potom je tam informačný systém pre riadenie, kontrolu a monitorovanie operačného systému Interakt, ktorý spravuje a prevádzkuje riadiaci orgán, ktorým je Bratislavský samosprávny kraj.
Na rozporovom konaní sa nám podarilo presadiť, aby sa to automatické zverejňovanie informácií v rozsahu dostupnej funkcionality týkalo toho najdôležitejšieho systému ITMS, pričom pokiaľ ide o systém Interakt, tak tam argumentácia bola, že ide o cezhraničnú záležitosť, týka sa to viacerých krajín, neprideľuje teda nenávratné finančné prostriedky na základe výziev a predkladania projektov a aj administratíva operačného programu sa nachádza mimo územia Slovenskej republiky. Tak sme povedali, v poriadku, tam je dôvod, tam ustupujeme od tej požiadavky, aby to bolo v režime automatického zverejňovania. Pokiaľ však ide o ten poľnohospodársky fond, tak tam to odôvodnenie, prečo to nejde, prečo nemôžu byť rovnakým alebo podobným spôsobom zverejňované informácie, bolo už slabšie, bolo iba také, že poľnohospodárstvo má nejaké špecifiká, riadi si to a že to nejde, čo je teda veľmi častý argument. A bol som teda rád, že zo strany úradu podpredsedu vlády sa o tento argument neopreli pri prístupe k ITMS systému. A to, čo sa podarilo vďaka ústretovosti úradu podpredsedu vlády pri zapracovaní hromadnej pripomienky verejnosti, je krok správnym smerom. Tak väčšina zástupcov neštátnych organizácií v monitorovacích výboroch, ako aj automatické zverejňovanie informácií v ITMS vznikajú hromadným spôsobom, teda na webe, a som rád, že toto si osvojil aj pán podpredseda vlády, dokonca aj myslím, že pán premiér Fico, a že sú to veci, ktorými sa aj oni teraz prezentujú, že môžu pomôcť v boji proti korupcii.
Ale som presvedčený, že viac svetla treba pustiť aj do poľnohospodárskych eurofondov. A tu sa, bohužiaľ, kvôli nevôli príslušného rezortu zatiaľ veľmi nedarí. Preto by bolo vhodné, aby sa minimálne ten prístup, ktorý sa bude uplatňovať pri nepoľnohospodárskych eurofondoch v rámci ITMS systému, uplatňoval aj pri poľnohospodárskych eurofondoch. Preto by bolo vhodné, aby sa našla podpora pre pozmeňujúci návrh, ktorý predložím spolu s kolegyňou Renátou Kaščákovou v mene pätnástich poslancov. O pochybeniach pri prerozdeľovaní projektovej podpory pre projekty z agroeurofondov, tak to nazvime, nedávno sme sa mohli presvedčiť aj z informácií, ktoré zverejnil Najvyšší kontrolný úrad. Ak to zjednodušíme a zhrnieme, tak kontrolóri agroagentúre, ktorá o tom rozhoduje, vyčítajú napríklad takéto veci, že vyhlásila v pomerne krátkom čase desiatich mesiacov od mája 2015 do volebného marca 2016 možno až príliš veľa výziev naraz. Celkom až devätnásť. Alebo zverila hodnotenie žiadostí alebo, ak chcete, projektov do rúk hodnotiteľov, ktorým chýbala patričná odbornosť. To hovorí Najvyšší kontrolný úrad. Alebo umožnila hodnotiteľom používať subjektívne slovné hodnotenie ako dobrý, veľmi dobrý, vynikajúci a nastavila laťku tak "proklatě" nízko, že podľa Najvyššieho kontrolného úradu prejsť mohol aj vyslovene zlý projekt. A aby bolo úplne jasné, že zlyhania v poľnohospodárskej platobnej agentúre nie sú náhodné, ale priam systémové, šéf kontrolórov to celé zaklincoval vyhlásením, že, a teraz citujem, "veľmi zle bol nastavený aj systém vnútornej kontroly, ktorý bol, podľa názoru našich kontrolórov takmer vôbec nefungoval". A to hovoríme len o takzvanej projektovej podpore, ktorej sa týka zákon o podpore z európskych štrukturálnych a investičných fondov.
Silné podozrenia na korupciu existujú aj pri klasických agrodotáciách z takzvaných priamych platieb. Poukazuje na to nielen nedávno medializovaný prípad úplatného pracovníka poľnohospodárskej platobnej agentúry, ktorý tiež, teda jeho zadržanie alebo odhalenie, si dal do štítu v rámci boja proti korupcii pán premiér Fico. V rezorte pôdohospodárstva, žiaľ, nie je vôľa zverejňovať viac informácií o priamych platbách a vyplýva to aj z výsledkov rozporového konania k hromadnej pripomienke verejnosti proti utajovaniu agrodotácií, s ktorou sme tiež prišli podobne ako k tomuto návrhu zákona. Tiež sme absolvovali rozporové konanie, ale hoci práve v nadväznosti na tú kauzu odhaleného a prichyteného zamestnanca poľnohospodárskej platobnej agentúry sa zástupcovia rezortu pôdohospodárstva nechali počuť, že stransparentní procesy prideľovania agrodotácií, z výsledkov nášho rozporového konania, ktoré sme mali možnosť absolvovať, to tak, veru, nevyzerá. Aj tam bolo cieľom rozšíriť množstvo zverejňovaných informácií o agrodotáciách. Ministerstvo pôdohospodárstva však odmietlo náš návrh smerujúci k tomu, aby boli na internete zverejňované všetky informácie z informačného systému týkajúceho sa rozdeľovania a čerpania dotácií na podporu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktorého zverejňovaniu nebránia právne predpisy. Na požiadavku verejnosti, aby informačný systém, ktorý agentúra aj z našich daní obstaráva a prevádzkuje, mal svoju verejne prístupnú časť, v ktorej by boli k dispozícii všetky informácie o procese prideľovania agrodotácií, ktorých zverejneniu nebráni zákon. Zástupcovia ministerstva pôdohospodárstva v rámci rozporového konania reagovali negatívne a vyjadrili sa, že je to z technického hľadiska nemožné a že zabezpečenie takýchto funkcionalít by znamenalo výrazný zásah do rozhraní informačných systémov. Ministerstvo zároveň tvrdí, že problematika zverejňovania prijímateľov je upravená v čl. 111 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorý rozsah zverejňovaných údajov ustanovuje podľa názoru zástupcov ministerstva taxatívne. Spor sa viedol o to, že ak nariadenie niečo stanovuje taxatívne, či to znamená, že krajina už nemôže zverejniť ani o milimeter viac, alebo je to len to nevyhnutné minimum, ktoré od nás Európska únia vyžaduje, aby bola zabezpečená transparentnosť na úrovni, akú Európska únia považuje za nevyhnutnú. Keďže sme ako zástupcovia verejnosti na pripomienke trvali, návrh zákona o poskytovaní podpory v poľnohospodárstve a rozvoji vidieka ide do vlády s neodstráneným rozporom s hromadnou pripomienkou verejnosti. Na rozdiel od návrhu zákona, ktorý máme teraz na stole a kde sa na rozporovom konaní podarilo rozpory odstrániť, podarilo sa nájsť kompromisné riešenie.
Medzi zverejňovanými informáciami by nemali chýbať ani také, ktoré by umožnili verejnú kontrolu toho, ako rýchlo či pomaly sa o jednotlivých platbách koná, aký je priemer, kde rozhodovanie trvá dlho či podozrivo rýchlo, keďže neštandardná rýchlosť konania je jedným z indikátorov možného korupčného správania zamestnancov agentúry. A tak ako v návrhu zákona o poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, ktorý bude predmetom rokovania tejto snemovne zrejme už čoskoro, môže vládna koalícia preukázať úprimnosť deklarovaného boja proti korupcii aj v rámci priamych platieb tam, ale aj v rámci návrhu zákona o európskych štrukturálnych a investičných fondov, ktorý máme na stole dnes, a vláda môže, alebo vládna koalícia, lebo teraz je to v rukách poslancov, môže to ukázať tak, že potvrdí, aby aj projektová podpora v rámci agroeurodotácií nebola v takomto korupčnom pološere a vystúpila z tieňa do svetla.
Takže prečítal by som pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám spolu s kolegyňou Kaščákovou. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála a Renáty Kaščákovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 349).
V čl. I sa za doterajší bod 54 vkladá nový bod 55, ktorý znie:
"55. V § 49 ods. 5 sa na konci pripája táto veta: "Agentúra zverejňuje údaje evidované v informačnom systéme podľa predchádzajúcej vety elektronicky spôsobom umožňujúcim hromadný prístup a to v rozsahu dostupnej funkcionality informačného systému. To neplatí pre údaje a informácie, ktoré sú chránené podľa osobitných predpisov."
Za slovom "hromadný prístup" je odvolávka na poznámku pod čiarou 117a a za slová "osobitných predpisov" je odvolávka na poznámku pod čiarou 117b, ktoré už existujú v rámci zákona. Nasledujúci bod sa primerane prečísluje.
Zmeny navrhované v tomto bode nadobúdajú účinnosť 1. januára 2018, čo sa premietne do ustanovenia upravujúceho účinnosť zákona. Inými slovami, nejde o nič iné ako o to, že rovnaké pravidlo ako a odkedy sa majú zverejňovať informácie z informačnému systému ITMS by sa uplatnilo aj na poľnohospodársky projektový fond.
Takže dovoľujem si vás týmto požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý ak by bol schválený, tak by vniesol viac svetla aj do rezortu pôdohospodárstva, do rozdeľovania projektovej podpory, v ktorom, ako už aj zo spomínanej správy Najvyššieho kontrolného úradu vyplýva, existujú problémy s transparentnosťou a kontrolou.
Ďakujem za pozornosť.
28. 3. 2017 19:19:55 - 19:29:53 14. schôdza NR SR - 5.deň - B. popoludní Tlač 373 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
204.
Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, je 19.19 hod., o takomto čase už táto sála býva prázdna, prípadne nejakých pár opozdilcov si tu balí veci, ktoré nestihli zbaliť skôr. (Reakcia z pléna.) Hovorím to preto, lebo ani ja som pôvodne nemal v pláne zapojiť sa do ústnej rozpravy, keďže som vystúpil k návrhu na skrátené legislatívne konanie, a tam som sa snažil vyjadriť aj k obsahu tohto zákona, ale keď som sa dozvedel, že bude parlament rokovať nie tak, ako je obyčajné a štandardné, do 19.00 hod., ale až na doraz, až kým tento bod nedorokujeme, nech je to trebárs aj do polnoci, tak priznám sa, že som neodolal a prihlásil som sa do rozpravy znovu. Pretože jedna zo štyroch vecí, ktoré mi na tomto návrhu, ktorým chce vládna koalícia zrušiť amnestie, vadia najviac, je forma, spôsob, akým to idete urobiť, proces, akým sa to má udiať, pretože pravidlá sú dôležité. Ak sa pravidlá znova a znova obchádzajú, tak to o niečom svedčí a nesvedčí to o dobrých zámeroch. Tak to býva pri skrátených legislatívnych konaniach, na ktoré niekedy bývajú tie dôvody, ktoré predpokladá zákon, ale veľmi často sa tu v tomto parlamente zneužíva inštitút skráteného legislatívneho konania, lebo si práve vláda zmyslela, že niečo môže pretlačiť rýchlejšie, a tak je to, bohužiaľ, aj v tomto prípade. A rovnako to rokovanie po 19.00 hod. nie je štandardom, je to opäť niečo, čo signalizuje, že na tom procese, na tom spôsobe je niečo zlé. A ešte chápem, ak sa k tomu vládna uchýli napríklad pri schôdzi, na ktorej sa odvoláva člen vlády alebo vláda celá. My ako opozícia vás nútime rokovať o niečom, o čom vy nechcete, no tak vy sa nám pomstíte tým, že neskončíme o 19.00 hod., ale rokujeme celú noc. Nevravím, že to schvaľujem, ale tomu rozumiem.
Ale toto je predsa vládny návrh zákona, prečo o vládnom návrhu zákona máme rokovať nielen v skrátenom legislatívnom konaní, na ktorý neexistuje dôvod, ale ešte aj po 19.00 hod. Aj pán poslanec Kresák sa v súvislosti s prípravou možných pozmeňujúcich návrhov zmienil o tom, že mal na to čas iba tento víkend. No áno, stačilo nerobiť to v skrátenom legislatívnom konaní, toho času by bolo habadej.
Druhá vec, ktorá mi na návrhu zákona vadí, alebo návrhu na zmenu Ústavy vadí, je, že miesto výnimočného riešenia výnimočného problému sa z toho ide vyrobiť systém, ktorý sa natrvalo stane súčasťou ústavy, miesto jednorazového ústavného zákona trvalá súčasť ústavy. Prečo? Aký je na to dôvod, aká ďalšia, aké ďalšie amnestie, alebo milosti sú tak problematické, že by ich bolo potrebné podrobiť trvalej kontrole parlamentu? A rovnako aj to konanie bez návrhu je v prípade Ústavného súdu neštandardné, keby bol dostatočný priestor, no tak sa tu všetky tieto veci dali vydiskutovať. Pán poslanec Kresák pred chvíľou povedal, že chcete, aby sa to rýchlo vyriešilo, aby do 60 dní bolo po tom. Avšak aj návrh na konanie musí mať nejakú lehotu a nemožno predpokladať, že od teraz a že navždy bude možné obrátiť sa napríklad na Ústavný súd so žiadosťou, aby preskúmal rozhodnutie parlamentu o zrušení amnestií. O koľko by to natiahlo celý ten proces, o 15 dní? O 30?
Tretia vec, ktorá mi vadí na tomto návrhu zákona, je miešanie hrušiek s jablkami, Mečiarových amnestií s Kováčovými milosťami. To sú dve absolútne neporovnateľné veci. Milosti prezidenta Kováča, sa nám môžu páčiť alebo nepáčiť, môžeme ich kritizovať tak ako akékoľvek iné milosti alebo amnestie, je to však úplne iná káva ako Mečiarove amnestie, kde štátna moc amnestovala samu seba za zločin, ktorý spáchala štátna moc na občanovi. Pri tých iných amnestiách a milostiach nie je žiadny legitímny dôvod, aby sme ich spätne prehodnocovali. Ten existuje iba pri Mečiarových amnestiách. A teraz je tu pokus zo strany opozície primiešať do tých hrušiek a jabĺk ešte aj slivky v podobne Kočnera. Tie tam nepatria už vôbec, lebo rušenie milostí prezidenta Kováča pre vlastného syna má aspoň štipku právnej logiky spočívajúcu v tom, že prezident by nemal omilosťovať svojich blízkych príbuzných. Ale rušenie amnestie pre, alebo milosti pre, pre Kočnera, tam z hľadiska právneho nie je žiadna logika, čo ako nám Kočner môže byť nesympatický, čo ako si môžeme myslieť, že by za to, čo robí, prípadne aj patril do basy. Systémovým riešením by bolo vypustiť z návrhu Kováčove milosti voči vlastnému synovi, nie tam pridávať ďalšie milosti, ktoré sa týkajú iných účastníkov kauzy Technopol.
Štvrtá moja zásadná výhrada je pochybnosť, je obava, že všetko toto úsilie bude zbytočné, že aj keď schváli parlament ústavný zákon, zvolí ústavný zákon o zmene ústavy, aj keď potom následne schváli rozhodnutie, ktorým zruší Mečiarove amnestie, tak Ústavný súd nakoniec všetko potopí a bude definitívne, definitívny koniec s rušením Mečiarových amnestií. A túto obavu mám aj pri najlepšej vôli, aj pri tom, že naozaj verím, že kolegovia z MOST-u chcú zrušiť amnestie a možno to považujú za jediný spôsob, ako ich zrušiť, Mečiarove amnestie a dosiahnuť dohodu, a veria, že sa to podarí, že Ústavný súd to nezvráti. A som dokonca schopný pripustiť, aj keď s tým už mám trochu väčší problém, že to aj SMER a SNS to tentoraz myslia úprimne, že to nie je len taká finta na nás, ktorú len tak skúšajú, aby sa zbavili tlaku verejnosti a zároveň nechali svojho bývalého koaličného partnera Mečiara pokojne spávať. Ale aj tak to riziko, že to Ústavný súd spraví a že potopí zrušenie amnestií, považujem za príliš vysoké. A, samozrejme, že politika je umenie kompromisu a ja som pripravený zvážiť svoje výhrady. A tak ako je bežné, že parlament schváli skrátené legislatívne konanie, aj keď naň podľa môjho názoru neexistujú zákonom stanovené dôvody, potom už ďalej, keď sa rokuje o zákone, tak je dôležitejší jeho obsah ako to, či sa prerokúva v skrátenom legislatívnom konaní, ako nie.
Zakotvenie trvalého mechanizmu do ústavy je síce zlý nápad podľa môjho názoru, ale ak by to bola cesta k zrušeniu Mečiarových amnestií, myslím, že v ústave sú všelijaké perly typu vody v plastových obaloch, tak by zrejme ústava zniesla a prežila aj takýto zásah. Dokonca by som prežil aj to miešanie hrušiek s jablkami, či dokonca slivkami. Je to síce zlé, ale o Kováčom mladšom už rozhodli orgány činné v trestnom konaní, takže je to iba také symbolické gesto, úlitba tým, ktorí si myslia, že keď Mečiarove amnestie, tak aj Kováčove milosti. Zrušenie Mečiarových amnestií je dôležitejšie.
Ale je tu tá posledná, štvrtá výhrada a tá pochybnosť, že miesto zrušenia Mečiarových amnestií, možnosť zrušenia Mečiarových amnestií takýmto spôsobom definitívne pochováme, je príliš silná a nedokážem sa nad ňu povzniesť, a preto to, tento návrh nemôžem považovať za dobrú cestu k zrušeniu Mečiarových amnestií.
Ďakujem za pozornosť.
28. 3. 2017 9:11:11 - 9:30:15 14. schôdza NR SR - 5.deň - A. dopoludnia Tlač 373 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
6.
Vážená pani podpredsedníčka vlády, vážený pán predseda aj podpredsedovia Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil k návrhu vládny na skrátené legislatívne konanie k zmene ústavy a k zmene zákona o Ústavnom súde. Podmienky pre skrátené legislatívne konanie sú stanovené v § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, podľa ktorého za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona.
V návrhu na skrátené legislatívne konanie sa síce spomína ohrozenie základných ľudských práv, ale nikto sa ani netvári, že by to bolo myslené vážne. Zrušením amnestií sa má obnoviť spravodlivosť a napraviť pošliapanie práva v podobe zneužitia orgánov štátu na zavlečenie slovenského občana do cudziny v rámci politického boja a pravdepodobne aj na vraždu ďalšieho občana. Zároveň sa návrhom na skrátené legislatívne konanie od nás žiada, aby sme jedno pošliapanie práva napravili prostredníctvom iného pošliapania práva, hoci ich rozsah je, samozrejme, neporovnateľný. Ale je úplne pomýlené obnovovať spravodlivosť prostredníctvom porušovania zákona. Najmä v situácii, keď nás nič nenúti, aby sme to spravili takýmto spôsobom, a nič nám nebráni, aby sme postupovali zákonnou cestou. Nič s výnimkou dupkania nôžkou vládnych politikov, ktorí sa tvária, že keď, že to buď bude tak, ako to oni chcú, teda cez skrátené legislatívne konanie, alebo nebude nič. Aké sú teda tie mimoriadne okolnosti, čo zrazu podľa vlády Roberta Fica spôsobujú, že by mohlo dôjsť k ohrozeniu základných práv a slobôd? Pripomeňme si pár kľúčových dátumov.
31. augusta 1995 došlo k únosu Michala Kováča mladšieho, k samoúnosu, ako by povedali niektorí z neskôr amnestovaných v tejto kauze. 26. apríla 1996 bol zavraždený Robert Remiáš. Alebo samovýbuch, ako to niektorí z neskôr amnestovaných tvrdili.
3. marca 1998 vydal Vladimír Mečiar v zastúpení prezidenta rozhodnutie o amnestii, 7. júla 1998 predchádzajúce rozhodnutie Vladimír Mečiar pozmenil.
Ako od toho času konali tí, ktorí rušenie amnestií z pozície vlády alebo parlamentu mysleli vážne? Ako konali tí, ktorým naozaj išlo o spravodlivosť a právny štát? Ako konali tí, ktorých úmyslom nebolo rušenie amnestií iba fingovať?
Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku ’98 ukončili vládu Vladimíra Mečiara. Mikuláš Dzurinda sa ujal funkcie premiéra 30. októbra 1998 a už v decembri 1998, teda ani nie tri mesiace od volieb, sa ako zastupujúci premiér pokúsil amnestie zrušiť. Fakty hovoria úplne jasne. Mikuláš Dzurinda na rozdiel od Roberta Fica prejavil úprimnú snahu amnestie zrušiť. V podstate okamžite po tom, ako vo funkcií premiéra vystriedal Vladimíra Mečiara. Bola tu snaha rušiť amnestie pár mesiacov od ich udelenia. Ešte počas vlády Mikuláša Dzurindu v júli 2002, teda 4 roky od Mečiarových amnestií bol v parlamente predložený návrh skupiny poslancov za KDH na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii. Návrh nezískal potrebnú podporu a nezískal ju ani od súčasného premiéra Roberta Fica, ktorý bol v tom čase poslancom parlamentu, ale podľa systému nehlasoval, resp. bol neprítomný. Pokusy zrušiť Mečiarove amnestie pokračovali aj počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Opäť sa skupina poslancov za KDH pokúsila zrušiť ústavným zákonom, bol máj 2005, už dlhých 7 rokov od udelenia amnestií a návrh opäť nezískal potrebnú podporu ústavnej väčšiny a opäť ju nezískal ani od Roberta Fica.
A čo urobil Róbert Fico, keď sa v roku 2006 stal prvýkrát premiérom, pokiaľ ide o rušenie amnestií, ktoré v tom čase prznili Zbierku zákonov už 8 rokov? Nič, naopak, on predsa viedol vládu, ktorá sa opierala o podporu Vladimíra Mečiara ako jedného z koaličných partnerov. Dal si vari Robert Fico podmienku, aby sa kvôli možnosti ohrozenia základných práv a slobôd a z dôvodu verejného záujmu v skrátenom konaní menila ústava v snahe rušiť amnestie? Isteže nie. Keď boli amnestie na návrh poslancov KDH v parlamente tretí raz, bolo to už za vlády Roberta Fica, poslanci SMER-u, ako aj poslanci SNS a HZDS hlasovali nie za zrušenie amnestií, ale za návrh nepokračovať v rokovaní o nich. Proti zrušeniu amnestií boli poslanci dvoch z troch strán vtedajšej koalície aj v októbri 2008, teda pri štvrtom pokuse poslancov za KDH zrušiť Mečiarove amnestie.
A čo urobil Robert Fico, keď sa v roku 2012 stal druhý raz premiérom? Nič. Je to o to zarážajúcejšie, že viedol vládu, ktorá sa už neopierala o podporu Vladimíra Mečiara či Jána Slotu ako jedného z koaličných partnerov. Žiadna zo strán, ktoré vládli v čase, keď došlo k únosu a vražde, k aktom štátnemu, štátneho terorizmu a ich následnému amnestovaniu, už nebola pri moci. Druhá vláda Roberta Fica žiadnych partnerov nepotrebovala a SMER vládol 4 roky sám. Využil vari Robert Fico 4 roky samovlády SMER-u na to, aby sa kvôli možnosti ohrozenia základných ľudských práv a slobôd a z dôvodu verejného záujmu v skrátenom konaní menila Ústava a rušili amnestie? Opäť nie. Druhá Ficova vláda podobne ako tá prvá nenašla nielenže dôvody na rušenie amnestií v skrátenom konaní, ona ich nenašla vôbec v žiadnom konaní. Druhá Ficova vláda tým potvrdila, že SMER je nielen mentálne nasledovníkom Mečiaroveho HZDS, ale pokračuje v jeho línii, aj pokiaľ ide o zločiny spáchané počas vlády Vladimíra Mečiara. Robert Fico teraz rok po voľbách, približne rok od času, kedy sa stal tretíkrát predsedom vlády a kedy je už v parlamente ôsmy návrh na zrušenie Mečiarových amnestií ústavným zákonom, 19 rokov po tom, čo boli udelené, predkladá svoj návrh na rušenie Mečiarových amnestií. Patričnejšie vyjadrenie by však bolo, že Fico a jeho vláda nepredkladá, ale finguje návrh na rušenie amnestií a robí to v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré nemá oporu v zákone. Fingovať nápravu nespravodlivosti a robiť to ešte i nezákonným spôsobom je cynické a vyvoláva to vážne pochybnosti o tom, že takýto krok je myslený vážne. Toľko ku kontextu.
A teraz sa pozrime na obsah, lebo aj obsah návrhu zákonov je dôležitý pre posúdenie, či sú, alebo nie sú splnené podmienky pre skrátené legislatívne konanie. Hoci v tomto prípade je už zo, už zo samotného kontextu úplne zrejmé, že nie sú. Únos Michala Kováča mladšieho a vražda Roberta Remiáša boli aktmi štátneho terorizmu, brutálnym zneužitím štátnych orgánov proti vlastným občanom, teda čímsi výnimočným v celej ponovembrovej histórii Slovenska. Rovnako výnimočným bolo aj brutálne pošliapanie práva a spravodlivosti Mečiarovými amnestiami. Štátna moc amnestovala samú seba, amnestovala vlastné zločiny, ktoré spáchala proti vlastným občanom. Práve táto výnimočnosť a brutálne pošliapanie princípov právneho štátu Mečiarovými amnestiami legitimizujú snahu o ich zrušenie, ale tak ako bolo výnimočné znásilnenie práva Mečiarovými amnestiami, tak by mala byť výnimočná aj jeho náprava cez ústavný zákon o zrušení Mečiarových amnestií. Vláda nám tu však v skrátenom legislatívnom konaní ponúka miesto ústavného zákona zmenu ústavy. Miesto výnimočného riešenia pre výnimočný problém zavedenie trvalého mechanizmu posudzovania prezidentskej kompetencie udeľovať milosť a amnestiu jeho možného zrušenia parlamentom a preskúmania rozhodnutí parlamentu Ústavným súdom natrvalo a zároveň v skrátenom legislatívnom konaní. Aké ďalšie amnestie alebo milosti mali od čias Mečiarových amnestií taký charakter, že by bolo dôvod ich zrušiť? Žiadne, už ani nehovoriac o tom, že od zmeny ústavy v roku 2001 už prezident ani nemôže udeľovať milosť či amnestiu formou zastavenia formou trestného stíhania, ale až po vynesení rozsudku. A problémom Mečiarových amnestií predsa nie je iba to, že páchatelia únosu Michala Kováča mladšieho neboli potrestaní. Rovnako veľkým problémom a traumou je, že trestné, trestné stíhanie nemohlo byť dovedené do konca, takže chýba nie len potrestanie vinníkov, ale aj samotné konštatovanie ich viny orgánov na to určeným, čiže súdom. A nič také ako Mečiarove amnestie, ktoré boli zastavením trestného stíhania sa už dnes nemôže stať, pretože to neumožňuje ústava.
Tak prečo potom meniť ústavu - navyše v skrátenom legislatívnom konaní - a miesto jednorazovej nápravy výnimočnej nespravodlivosti zavádzať systém, ktorý sa tvári ako trvalý, v skutočnosti má však slúžiť iba na presne tú istú jednorazovú nápravu výnimočnej nespravodlivosti alebo sa tak aspoň tváriť. Aký dôvod na to existuje okrem ješitnosti Roberta Fica? Ješitnosti, ktorá mu bráni uznať, že sa mýlil, a prijať riešenie, ktoré skoro dve desaťročia odmietal. Až sa zdá, akoby skutočným dôvodom pre skrátené legislatívne konanie bola Ficova snaha skrátiť pocit trápnosti, ktorému je v dôsledku tejto svojej ješitnosti v očiach verejnosti vystavený. "Prestaňte politikárčiť," vyzval Fico opozíciu minulý týždeň článkom v Hospodárskych novinách. Okrem iného v ňom uviedol: "Ak máme úctu a rešpekt k Ústave Slovenskej republiky, nemôžme s ňou narábať ako s trhacím kalendárom". Presne tak, nemožno nesúhlasiť. Ale čím iným ako narábaním s ústavou ako s trhacím kalendárom je jej zmena v skrátenom legislatívnom konaní? Robert Fico narába s ústavou ako s trhacím kalendárom, pretože Robert Fico nemá úctu a rešpekt k ústave.
Ústava by sa mala meniť iba v úplne výnimočných prípadoch, z veľmi vážnych dôvodov a na základe dobre premyslenej úvahy a dôkladného zváženia všetkých súvislostí, a už vôbec nie skráteným legislatívnym konaním. Áno, ústava sa menila v skrátenom legislatívnom konaní napríklad aj v roku 2011 po tom, čo vláde Ivety Radičovej nebola vyslovená dôvera. Ale to bola presne tá mimoriadna situácia, keď bolo potrebné veľmi rýchlo nájsť riešenie, aby vláda bez dôvery mohla dovládnuť do predčasných volieb. A aj naše vtedajšie rozhodnutie považujem spätne za omyl. Ale aspoň to bola mimoriadna situácia. Ale dnes čo nás núti meniť ústavu v skrátenom legislatívnom konaní, aby sme vyriešili problém, ktorý je na stole už skoro dve desaťročia a ktorého riešeniu ste práve vy, dve z troch strán vládnej koalície, teda SMER a SNS, celé tie dlhé roky bránili? Vôbec nič, iba vaša ješitnosť. Mnohí, mnohí ľudia už po tých rokoch odmietajú veriť, že to teraz myslíte úprimne, že ste naozaj precitli, a naozaj chcete zrušiť Mečiarove amnestie, hoci ste až doteraz tvrdili, že sa to nedá, a týmto ľuďom sa nedá čudovať. Aj návrh na skrátené legislatívne konanie toto podozrenie len posilňuje. Skrátené legislatívne konanie totižto bráni normálnej diskusii. Nielen v parlamente, ale aj so širšou občianskou a odbornou verejnosťou.
Ten, komu ide o dobré riešenie problému, ktorý nemusí byť riešený zo dňa na deň, nemôže preferovať skrátené legislatívne konanie pred normálnym postupom. Vy to ale robíte a to vážne spochybňuje úprimnosť vášho úsilia aj dôveru vo vami ponúkané riešenie. Niektorí už ani neveria, že to myslia, myslíte vážne. Považujú celý váš návrh na zmenu ústavy len za fintu, ako prostredníctvom rozhodnutia Ústavného súdu zamiesť zrušenie amnestií pod koberec raz a navždy, a skrátené legislatívne konanie týmto podozreniam len nahráva. Ale dobre, nebudem ako tí, ktorí vám už neveria ani nos medzi očami, nebudem spochybňovať úprimnosť snahy kolegov z MOST-u zrušiť Mečiarove amnestie, ani to nechcem robiť. Dokonca pripustím na okamih, že aj Ficov SMER a SNS zmenili plod vplyvom tlaku verejnosti alebo odbornej diskusie svoje dlhodobé postoje v tejto veci a chcú Mečiarove amnestie naozaj zrušiť. Povedzme, že nikto z vládnej garnitúry nebude nijako ovplyvňovať ústavných sudcov, aby rozhodnutie parlamentu zvráti, nič nie je vopred dohodnuté a toto celé nie je len divadielko pre verejnosť. Napriek tomu je vaše riešenie pri súčasnom zložení Ústavného súdu vysoko rizikové, a či si to už želáte, alebo neželáte, a či niekto bude Ústavný súd ovplyvňovať, alebo nebude, stále je možné, že to dopadne tak, že Ústavný súd rozhodne opačne ako parlament a zrušenie Mečiarových amnestií nadobro pochová.
Na stole máme v tejto chvíli dve cesty, ako zrušiť Mečiarove amnestie. Jednu, ktorú môžeme schváliť normálnym legislatívnym postupom, lebo je už v druhom čítaní, a ak sa pre ňu rozhodneme, zrušenie Mečiarových amnestií nebude možné zvrátiť. Druhú, ktorá vedie cez zákonom neodôvodnené skrátené legislatívne konanie k pochybnému a spochybniteľnému výsledku, pri ktorom je vysoká miera rizika, že zrušené Mečiarove, zrušené nebudú Mečiarove amnestie, ale ich zrušenie. Tá prvá cesta sa volá opozičný návrh ústavného zákona o zrušení Mečiarových amnestií, tá druhá vládny návrh na zmenu ústavy v skrátenom legislatívnom konaní. Je úplne zjavné, ktorou cestou by mali ísť tí, ktorí si úprimne želajú zrušenie Mečiarových amnestií a ktorou tí, ktorí snahu o ich zrušenie iba predstierajú.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
24. 3. 2017 12:48:51 - 12:58:40 14. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia Tlač 373 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
117.
Vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som v prvom rade... Poprosil by som, že ak sa chcete baviť, tak niekde inde, lebo ma to ruší.
Vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som podporiť tento návrh zákona. Jeho obsah smeruje k väčšej transparentnosti a tým aj k väčšej možnosti kontroly fungovania verejného sektora. Tie navrhované opatrenia nepochybne idú správnym smerom, lebo rozširujú množstvo informácií, ktoré budú k dispozícii občanom, ktorí majú záujem dozvedieť sa niečo viac o fungovaní štátu a pre verejný sektor je to užitočná kontrola, ktorá pomôže verejnému sektoru fungovať užitočnejšie, teda efektívnejšie, transparentnejšie a korektnejšie. Som presvedčený, že viaceré z bodov, ktoré sú navrhnuté v návrhu novely aj v prípade, že ako to už s opozičnými návrhmi býva, tento návrh nebude schválený, sa do zákona o slobodnom prístupe k informáciám skôr či neskôr dostanú. To "skôr" by mohlo nastať v prípade návrhu novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý pripravuje ministerstvo spravodlivosti a viem o tom, že sa tam majú riešiť aj niektoré z vecí, ktoré sú obsiahnuté v tomto návrhu zákona, napríklad tá otázka, že síce máme ošetrené dcéry, keď založia, ale už nemáme dcéry dcér a vnučiek. Čiže aj na toto sa tam, na toto sa tam bude pamätať a verím, že aj na viaceré z ďalších vecí sa dostanú do tej podoby, ktorá by už tento rok mala ísť do medzirezortného pripomienkového konania.
Bližšie by som sa chcel pristaviť pri jednej veci, na ktorú mám iný názor, ako predkladatelia a ide tam o ten bod 2, ktorý do § 2 vkladá nový odsek 4, ktorý by mal znieť, že povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby založené podľa osobitného zákona, ak hospodária s verejnými prostriedkami získanými od povinných osôb podľa odsekov 1 až 3 v celkovom objeme viac ako 100-tisíc eur ročne a je tam potom odvolávka na zákon o združovaní občanov, zákon o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, zákon o nadáciách ako príklady.
Otázka teda je, že či by sa mimovládne organizácie mali stať povinnými osobami v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám. A samozrejme, že tá podmienka, že 100-tisíc eur v priebehu bežného kalendárneho roka ročne, to nie je bežné občianske združenie, to s takýmito, s takýmito prostriedkami drvivá väčšina mimovládnych organizácií neprichádza do styku a teda už vôbec nie z verejných zdrojov a samozrejme, že povinnosť vykazovať, ako boli použité akékoľvek verejné prostriedky, by mala byť samozrejmosťou a tie informácie by mali byť dostupné nielen tomu orgánu, ktorý poskytol tie prostriedky, ale aj verejnosti. A teda súhlasím s tým, že by to, že by to malo byť zverejňované.
Ale nemyslím si, že by to malo byť v režime zákona o slobodnom prístupe k informáciám, respektíve v takom režime, aby sa povinnou osobou stala príslušná mimovládna organizácia, a to z dvoch základných dôvodov. Jeden dôvod je principiálny, že prečo zrovna mimovládne organizácie, prečo nie aj iné subjekty, ktoré sú financované z verejných zdrojov, prečo nie politické strany, ktoré - teda tie parlamentné - dostávajú príspevok zo štátneho rozpočtu a myslím, že vo väčšej výške ako 100-tisíc eur ročne? Prečo nie cirkvi, ktoré sú financované z verejných prostriedkov? Ak žiadame, aby sa povinnou osobou stáli mimovládne organizácie, prečo nie aj cirkvi a politické strany?
Druhá námietka je skôr praktická, že si neviem veľmi predstaviť, ako by to fungovalo v realite. Pretože byť povinnou osobou neznamená iba sprístupniť informáciu, keď ma o to niekto požiada, ale sprístupniť ju v nejakých zákonných lehotách a nejakým zákonným spôsobom a zároveň sprístupnenie informácií obsahuje možnosť odmietnuť sprístupnenie informácií, keď existujú zákonné dôvody pre nesprístupnenie tej informácie, aj keď niektoré povinné osoby odmietajú sprístupňovať informácie, kde neexistujú zákonné dôvody, ale tvária sa, že existujú, ale to je druhý problém. Ale to odmietnutie, a najmä to odmietnutie musí byť urobené formou rozhodnutia a proti rozhodnutiu je možnosť, je možnosť sa odvolať. V prípade tých povinných osôb, ktoré sú dnes v zákone o slobodnom prístupe k informáciám, je to jasné, pretože obvykle majú nejaké, nejakú, nejaký nadriadený orgán. Tam, kde to neexistuje, ako pri obci, tak tam rozhoduje primátor alebo starosta. O odvolaní, keď je to na ministerstvo, tak formou rozkladu to rieši minister alebo vedúci, vedúci ústredného orgánu štátnej správy. Dokonca je ošetrené aj, aj forma rozhodnutia a odvolanie pri tých organizáciách, ktoré sú založené alebo zriadené pod inými osobami, čiže napríklad nejaké obchodné spoločnosti alebo štátne podniky, ktoré nevydávajú sami rozhodnutie. Ale ak odmietajú sprístupniť tú informáciu, tak posunú informáciu o tom, že nechcú poskytnúť informáciu, o ktorú boli požiadané, svojmu zakladateľovi alebo zriaďovateľovi a ten rozhodne. Ibaže zakladateľ, a voči nemu sa potom možno štandardne odvolať. Ibaže zakladateľ alebo zriaďovateľ je nejaký štátny orgán alebo orgán verejnej správy, ktorý vie, ako sa vydávajú rozhodnutia a vydáva ich, rozhodnutia, aj v množstve iných vecí obvykle, nielen rozhodnutia o odmietnutí sprístupniť informáciu. V prípade, ja neviem, občianskeho združenia alebo aj nadácie takýto postup nie je možný, možno s výnimkou nadácií, ktoré, ak si založí obec nadáciu, tak tam by to bolo riešiteľné. Ale ak to má platiť pre všetky nadácie, pre všetky občianske združenia, pre všetky neziskové organizácie poskytujúce verejnoprospešné služby, tak tam sú často zriaďovateľmi alebo zakladateľmi súkromné osoby a nemal by, nemá na koho takáto mimovládna organizácia obvykle presunúť to rozhodnutie, lebo taká osoba ako zakladateľ alebo zriaďovateľ pri právnických osobách založených alebo zriadených tými štandardnými povinnými osobami v prípade mimovládnych organizácií neexistuje a už potom vôbec nemal by kto rozhodovať o odvolaní voči takýmto rozhodnutiam.
Čiže súhlasím s tým zámerom. Áno, ak nejaká organizácia poberá viac ako 100-tisíc ročne, má to byť všetko zverejnené. Ja som za to, aby bolo všetko zverejnené a transparentne vykazované nielen poskytovateľovi tých prostriedkov, ale aj verejnosti aj pri nižších čiastkach. Však musí ma zaujímať aj, ako sa použije 5-tisíc eur alebo 50-tisíc, nielen 100-tisíc eur. Ale nerobil by som povinné osoby z mimovládnych organizácií. A ešte je tam potom, potom, samozrejme, aj problém, že ako by sa tých 100-tisíc ročne, ročne meralo, lebo samozrejme, sú organizácie, ktoré majú nejaké dlhodobejšie príjmy, ale môže byť organizácia, u ktorej sa to, že bude mať viac ako 100-tisíc ročne, môže zistiť niekedy, niekedy v polovici roka. A teda polroka nebude povinná osoba a potom polroka bude. Potom zasa, zasa polroka ešte bude a potom, potom už nebude. Čiže zdá sa mi to komplikované riešenie a jednoduchšie riešenie by bolo, dajme, nech sa tieto informácie zverejňujú, ale nech povedzme ich zverejňujú tie subjekty, ktoré ich poskytli, ako si to podobne má upraviť aj vo vykazovaní sponzoringu a podobne. Takže ďakujem za pozornosť.
24. 3. 2017 12:10:49 - 12:15:49 14. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia Tlač 460 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
107.
Vážený pán predkladateľ, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, pán predkladateľ na záver svojho úvodného slova vyzval poslancov, aby návrh, ktorý predkladá so skupinou poslancov, podporili, ja to týmto vystúpením robím. Chcel by som ten návrh zákona podporiť a nielen hlasovaním, ale aj v rozprave a myslím si, že je to veľmi dobrý nápad, ktorý posilňuje práva účastníkov konania, ktorým sú doručované dôležité písomnosti a ktorý tým, ako je v súčasnosti upravená fikcia doručenia, naozaj bez toho, aby mali právnické vzdelanie, veľmi často upadnú do omylu, pretože keď dostanem nejaké rozhodnutie, kde je povedané, že sa môžem odvolať do 15 dní od doručenia rozhodnutia, tak naozaj s výnimkou právnikov, ktorí si to pamätajú zo školy alebo s tým robia, alebo s výnimkou ľudí, ktorí sú opakovane účastníkmi konania, taký bežný človek, ktorý sa s tým stretne prvýkrát, druhýkrát, určite mu ani nenapadne, že dňom doručenia nie je reálny deň doručenia, ale že tam existuje nejaká fikcia, že tri dni po tom, ako mu bolo doručené oznámenie, že zásielka bola uložená na pošte.
Čiže podporujem, bude to jednoznačnejšie, fikcia doručenia zostane zachovaná, nenatiahne to tie správne konania takým spôsobom, že by teraz hrozili nejaké katastrofálne prieťahy a posilní to právnu istotu občanov.
V tejto súvislosti by som rád ale upozornil na to, že v tom istom ustanovení, v tom istom paragrafe a v tom istom, v tom istom odseku dokonca, v § 24 ods. 2 správneho poriadku sa o spôsobe doručovania hovorí aj niečo iné. Hovorí sa o tom, že ak účastník konania, ktorému má byť doručená zásielka určená do vlastných rúk, nebol zastihnutý, pošta ho má upovedomiť, že v iný deň sa mu pokúsi doručiť tú zásielku znova a až keď ten druhý pokus je neúspešný, tak v tom prípade uloží zásielku na pošte doručovateľ a upovedomí o tom účastníka konania a začína plynúť tá lehota.
Toto je napísané v zákone a ja sa teda pokúšam dopátrať, že či existuje niekto, komu sa to stalo aj reálne. Teda našiel som jedného človeka, ktorému sa to stalo reálne, má pomerne veľa konaní, ale aj jemu sa to stalo iba v menšine prípadov. Bežná prax je taká, že poštový doručovateľ rovno nechá ten žltý lístok, že adresát nebol zastihnutý, zásielka je uložená na pošte. Nemám jasné riešenie, čo s tým, len je to situácia, že máme niečo napísané v zákone, reálne to tak nefunguje. Prax sa od toho, ako by to malo byť podľa zákona, odlišuje. Teda možnosti sú v zásade asi dve, buď prispôsobíme zákon praxi, aby tam nebolo niečo, čo je tam iba deklaratívne a tiež to môže pôsobiť metúco, ale tým v zásade by sme akoby išli opačným smerom, ako táto novela, lebo by sme oslabovali práva, ktoré by účastníci konania mali mať. Takýmto, takouto formou teda doručení do vlastných rúk sa doručujú najmä dôležité písomnosti, napríklad rozhodnutia, čiže nie úplne bežná komunikácia a tam by naozaj mal byť občan upovedomený, že je to niečo dôležité a ak je možnosť doručiť mu to poštou povedzme v náhradnom termíne, tak by to malo byť umožnené.
Druhá možnosť je, že necháme to v zákone, ale bude sa treba pozrieť na to, akým spôsobom pošta tieto ustanovenia uplatňuje, resp. orgány verejnej správy by mali využívať tú poštovú službu, ktorá takýto spôsob doručovania s upovedomovaním umožňuje, nie iba teda bežné doručenie do vlastných rúk. Takže chcel som upozorniť aj na tento problém, ale hlavne som chcel podporiť návrh skupiny poslancov na zmenu zákona o správnom poriadku.
Ďakujem za pozornosť.
24. 3. 2017 10:32:11 - 10:38:54 14. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia Tlač 433 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
62.
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, rozumiem tej motivácii, s ktorou prišli predkladatelia, alebo teda prečo prišli predkladatelia s takýmto návrhom, len mal by som skôr otázky, že či to riešenie, s ktorým prichádzate, je správnym riešením problému, ktorý chcete riešiť. V súčasnosti je právna úprava, ako ste povedali vo svojom úvodnom vstupe, taká, že zákon nestanovuje apriorne, že je voľný pohyb psa zakázaný, ale umožňuje obciam, aby prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia zakázali na časti územia voľný pohyb psa a mnohé mestá, neviem, nakoľko obce, obce využívajú možnosť prijatia takéhoto všeobecne záväzného nariadenia, to robia spôsobom, ktorý je zdanlivo opačný, že povedia, že na území obce, celom, je zakázaný voľný pohyb a vymedzia nejaké miesta, výbehy alebo nejaké priestory, kde je voľný pohyb psa povolený.
Potiaľto je to v poriadku a myslím si, že problém vzniká až tou prokuratúrou, ktorá, ako sa uvádza aj v dôvodovej správe, niekedy spochybňuje a napáda takéto, takéto riešenie, takéto všeobecne záväzné nariadenia. Ja si myslím, že toto je iba nejaká prehnaná horlivosť prokuratúry, že to nevyplýva priamo, priamo zo zákona a nie sú takéto všeobecne záväzné nariadenia protizákonné, pretože keď obec môže vymedziť miesto, kde je na území obce voľný pohyb psa zakázaný, tak môže vymedziť, že tým miestom je územie celej obce s výnimkou nejakých, nejakých priestorov. Tu ja mám kritický názor niekedy na to, čo prokuratúra je schopná napadnúť a úplne, úplne normálny výklad zákona by, by napríklad z takejto veci problém nerobil. Toto je vyrábanie umelého problému zo situácie, ktorá problematická sama o sebe nie je.
No. A vy teda navrhujete to otočiť, povedať, že voľný pohyb psa je zakázaný a zo zákona je zakázaný na území, území obcí a obce budú mať nie možnosť, ale povinnosť prijať všeobecne záväzné nariadenie, ktorým vymedzia tie časti obce, kde je voľný pohyb psa povolený. No. Tie problémy, ktoré tam vidím, je, sú, že jednak v tejto chvíli určite nie všetky obce majú takéto všeobecne záväzné nariadenie a neriešia to, nemajú, nemajú potrebu to riešiť. Potrebu riešiť to zrejme majú mestá a možno nejaké väčšie obce. My týmto dáme obciam, ktoré vôbec tento problém, nijako sa ich nedotýka, majú, majú možno pár psov, ktoré si, ktoré si ľudia chovajú na svojich dvoroch, nechodia s nimi von, my im stanovíme zo zákona povinnosť, že musia prijať všeobecne záväzné nariadenie. Tak ak budeme riešiť v druhom zákone, tak skôr by som uvažoval nad tým, že aby to nebola povinnosť, lebo tým skomplikujeme život niekomu, koho sa tento problém nedotýka. Chápem, že v Bratislave, Košiciach a určite aj v iných mestách tento problém nejako treba ošetriť, ale sú obce, ktoré s tým nemajú žiadny problém a nemali by sme im podľa môjho názoru stanovovať povinnosť, aby prijímali nejaké všeobecne záväzné nariadenie na niečo, čo nie je z ich hľadiska potrebné a dôležité.
A tá druhá, druhá otázka sa týka práve vymedzenia tých verejných priestranstiev a priestranstiev verejne, verejne prístupných, či teda nerozširujeme tú definíciu, definíciu verejného priestoru aj na priestory, ktoré môžu byť povedzme, že súkromné, ale môže to mať, môže tam mať prístup verejnosť, teda či tá úprava nebude príliš široká a reštriktívna.
A tretia, posledná otázka sa týka toho, či by to skôr nebolo lepšie naformulovať tak, že sa zverí obci právomoc, že upravme zákon iba tak, že sa obci zverí právomoc, aby vymedzila na území obce územie, na ktorom je voľný pohyb psa buď povolený alebo zakázaný, čím by sme vyriešili ten problém s protestami prokurátora a nechali by sme na obci, či to bude robiť tak, ako doteraz, ale už potom prokuratúra nebude môcť namietať, alebo to bude robiť tak, ako to doteraz hovoril zákon a ako to, ako to málokto robil. Lebo tým môže vzniknúť, vzniknúť aj praktický problém, že mnohé mestá majú upravené, upravené všeobecne záväzným nariadením voľný pohyb psa takým spôsobom, ako to zodpovedá tomu, čo teraz navrhujete. Ale to všeobecne záväzné nariadenie bolo prijaté podľa predchádzajúcej úpravy a aj sa to, aj sa tie nariadenia volajú, že všeobecne záväzné nariadenie, kde je voľný pohyb psa zakázaný a teda v zmysle vašej úpravy by to malo byť všeobecne záväzné nariadenie, kde je voľný pohyb psa povolený.
Čiže aj tie všeobecne záväzné nariadenia, ktoré už dnes existujú, prinajmenšom formálne by bolo treba upraviť a teda zmeniť tam, zmeniť tam názov a možno nejaké, nejaké drobné formulácie a hoci, hoci sú to všeobecne záväzné nariadenia, ktoré sú úplne v súlade s tým, čo vy chcete, tak z úplne formálnych dôvodov zase sa budú meniť. Tak v tom vidím taký nejaký praktický problém a skôr by som sa snažil hľadať nejakú cestu, ako to ošetriť, aby sme sa týmto praktickým problémom, ktoré som spomínal, nejakým spôsobom vyhli.
Ďakujem.
24. 3. 2017 9:35:50 - 9:41:29 14. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia Tlač 367 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
22.
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, mnohé z toho, čo som chcel povedať, už povedali moji predrečníci z poslaneckého klubu SaS. Evidentne sa zrejme teda stretávame s úplne inými ľuďmi, lebo osem z desiatich, ak vyjadrilo spokojnosť, ja síce som sa nejako dramaticky nerozprával o tejto téme, ale keď som sa s niekým rozprával, tak vyjadroval nespokojnosť a prípadne si klopal na čelo, že čo to v tom parlamente ideme vôbec urobiť. A tie motivácie sú rôzne. Mne sa najviac pozdáva tá, s ktorou prichádza kolega pán poslanec Blaha, ktorý to vníma ako útok na symboly kapitalizmu a boj proti vykorisťovaniu. Ja viem, že nie všetci predkladatelia a všetci poslanci, ktorí hlasovali za tento zákon, to vnímajú až v tejto rovine, ale niečo také v pozadí je.
A myslím si, že nemuseli by sme používať až také silné slová. Neviem, kto z kritikov hovoril, že je to krok k totalite alebo k zrušeniu, zrušeniu slobody. Takto určite nestojí vec a ani Rakúsko nie je totalitná krajina, pochopiteľne, len preto, že sú tam v nedeľu obchody zavreté.
Na druhej strane, v jednom vystúpení alebo v jednej faktickej poznámke kritizovať takéto prehnané reakcie, ktoré obviňujú tento zákon a jeho predkladateľov, že nám tu div nie zrušia demokraciu a zároveň potom zacitovať výrok pána Sirotu, že prijatím tohto zákona sa Slovensko posunie medzi civilizované krajiny, no tak to je zase tiež trochu pomýlené. Slovensko nie je necivilizovaná krajina v dôsledku toho, že sa cez sviatky a v nedeľu môže predávať v obchodoch s výnimkou tých pár sviatkov, ktoré už dnes nie je možné.
Ale tá argumentácia, že je to obmedzenie slobody, platí. Nie každé obmedzenie slobody znamená automaticky totalitu, koniec demokracie, ale je to obmedzenie slobody. Je to obmedzenie slobody predovšetkým pre spotrebiteľov, čo je najväčšia skupina, ktorej sa tento zákon týka, lebo ich obmedzujeme v tom, čo môžu robiť v niektorých dňoch. Najprv to bolo pár sviatkov, teraz to budú všetky sviatky a skôr či neskôr bude tlak na to, aby to boli aj všetky nedele. Obmedzujeme zamestnancov v tom, že im bránime alebo znížime im príjmy, evidentne im znížime príjmy a obmedzíme aj podnikateľov tým, že ak klesne objem predaja, tak klesnú aj príjmy podnikateľov. Čiže všetky skupiny, ktorých sa to týka, budú poškodené a ja by som si položil otázku, na ktorú nepoznám odpoveď, ale v súvislosti s touto debatou mi napadla, že či tento zákon, ktorý akože má chrániť zamestnancov, v konečnom dôsledku tých zamestnancov nepoškodí viac, ako podnikateľov. Pretože keď obmedzíme predaj v niektorých dňoch, tak evidentne príde k nejakému poklesu, ale keď nepredpokladáme, že k poklesu predaja, teda k poklesu ziskov podnikateľov, ale keď nepredpokladáme, že ľudia si kupujú iba zbytočnosti, tak tie veci, ktoré potrebujú, si kúpia. Kúpia si ich v iné dni, môže im to skomplikovať ich program, ale kúpia si. Čiže aj keď klesne príjem podnikateľov z predaja, tak čiastočne sa im to kompenzuje zvýšeným príjmom v iné dni, povedzme v dni, ktoré predchádzajú sviatkom.
Ale ako sa to kompenzuje tým zamestnancom? Kto to kompenzuje tým zamestnancom? Pretože tí budú robiť menej, možno teda viacej sa narobia v tie dni, ktoré robia a možno za to dostanú nejaký motivačný príplatok, keď to bude, že super, ale príjem za ten deň nedostanú. Takže sa len chcem spýtať, že či aj na toto mysleli predkladatelia návrhu zákona, či svojím návrhom, ktorým chceli urobiť dobre zamestnancom, nebudú zamestnanci nakoniec tí, ktorí budú najviac poškodení z tých troch skupín, ktorých sa zákon týka, ktoré všetky tri ten zákon poškodzuje. Ďakujem.
23. 3. 2017 18:05:43 - 18:13:45 14. schôdza NR SR - 3.deň - B. popoludní Tlač 436 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
181.
Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja ako pani poslankyňa Pfundtner ocenil tento návrh zákona a chcel by som ho oceniť aj v tom kontexte, že pán minister Maďarič je už tretíkrát ministrom kultúry v tretej vláde Roberta Fica. V tej prvej vláde ste sedeli spolu so zástupcami strán Jána Slotu a Vladimíra Mečiara a spoločne ste, a bola to iniciatíva vášho rezortu, zmenili Mečiarov zákon o štátnom jazyku a vrátili doň pokuty, vtedy sme proti tomu protestovali my v OKS ako mimoparlamentná strana, Strana maďarskej koalície, vtedy aj vznikajúci, alebo vtedy už existujúci MOST - HÍD v parlamente. Ja sám som vystúpil na štadióne v Dunajskej Strede 1. septembra 2009, kde sme protestovali proti zákonu o štátnom jazyku, alebo teda proti tej novele, ktorá doňho vrátila pokuty, bol som tam, myslím, že jediný človek, ktorý vystúpil po slovensky. Ja som rád, že potom za vlády Ivety Radičovej sme aj s kolegami z MOST-u - HÍD, aj teda poslanci za OKS, ktorí boli vtedy v parlamente, zmenili napriek nesúhlasu SMER-u zákon o štátnom jazyku a tie pokuty s jednou malou výnimkou sme odtiaľ vyhodili. Ja som sa veľmi usiloval, aby tam ani tá výnimka nebola, ale nedalo sa. A oceňujem, že za druhej vlády Roberta Fica, kde opäť ste boli ministrom kultúry, ste tam tie pokuty už nevrátili, neprítomnosť Slotu a Mečiara sa snáď pozitívne prejavila a teraz sa snáď prejavila pozitívne prítomnosť MOST-u - HÍD vo vládnej koalícii. A za tretej vlády Roberta Fica pán minister Maďarič predkladá návrh zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín.
K samotnému návrhu. Možno mať naňho v zásade dva odlišné, až protikladné pohľady.
Prvý pohľad hovorí o tom, že vzniká nám tu zase nejaká nová inštitúcia, bude to stáť zase nejaké nové prostriedky, ktoré budú musieť zaplatiť daňoví poplatníci, a uznávam, že v mnohých prípadoch je toto aj môj pohľad, že verejné výdavky by sa mali skôr šetriť a znižovať, ako zvyšovať, a inštitúcie by sa mali skôr redukovať alebo dokonca rušiť, než zakladať nové. Hovorím o verejných inštitúciách.
Ale je tu aj druhý pohľad. Ten druhý pohľad je pohľad optikou práv príslušníkov národnostných menšín, ktoré sú zakotvené v ústave, a optikou presvedčenia, že väčšina sa má k menšinám správať slušne a ústretovo.
K ústave. Nezachytil som, že by to tu zaznelo, ale možno som, možno som to len prepočul. Ústava v čl. 34 ods. 1 hovorí o tom, že: "Občanom tvoriacim v Slovenskej republike národnostné menšiny alebo etnické skupiny sa zaručuje všestranný rozvoj, najmä právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny alebo skupiny rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku, združovať sa v národnostných združeniach, zakladať a udržiavať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie. Podrobnosti ustanoví zákon." Čl. 34 ods. 2 písm. c) dáva príslušníkom národnostných menšín aj právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín a etnických skupín.
Chcel by som zdôrazniť, že tento návrh zákona je krok nielen k uplatneniu práva príslušníkov národnostných menšín rozvíjať vlastnú kultúru, ale je to aj krok k uplatneniu práva príslušníkov národnostných menšín podieľať sa na riešení vecí, ktoré sa národnostných menšín a etnických skupín týkajú. Keby som chcel byť veľmi optimistický, tak poviem, že je to krok k menšinovej samospráve. To by som tiež pred tými ôsmimi rokmi, keď sme zvádzali boj o novelu zákona o štátnom jazyku, naozaj nepovedal, že z dielne ministerstva kultúry vedeného pánom Maďaričom príde návrh zákona, ktorý bude možné považovať za krok smerujúci k naplneniu toho ústavného práva, zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín, teda istej formy menšinovej autonómie.
Ale aj keby nič z toho nebolo napísané v ústave alebo v nejakých medzinárodných dohovoroch, myslím si, že taký postoj by bol správny, pretože je správne, normálne a prirodzené, že väčšina sa má k menšinám správať slušne, ústretovo a veľkoryso. A je jedno, či ide o náboženské menšiny, a vrátim sa k môjmu obľúbenému zákonu o cirkvách a náboženských spoločnostiach, kde sa väčšina tohto parlamentu k náboženským menšinám rozhodne nezachovala veľkoryso a ústretovo, práve naopak. Alebo ide o menšiny národnostné a zákon o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín, o ktorom práve teraz rokujeme, kde verím, že parlamentná väčšina sa k menšinám zachová veľkorysejšie a ústretovejšie.
Posledná vec. Padlo tu slovo reciprocita z fašistických radov. Bol to obľúbený argument v časoch mečiarizmu, že nemôžeme sa my správať slušne a ústretovo napríklad k maďarskej menšine, lebo veď to tam tí Maďari v histórii robili nám a pozrite sa, koľko je, koľko je Slovákov v Maďarsku a jakí sú už asimilovaní. Nuž, reciprocita je dobrý model na mnoho vecí, aj vecí, ktoré sa týkajú vzťahov medzi jednotlivými štátmi, ale je to veľmi zlý model, ak ho chceme aplikovať na politiku štátu voči vlastným občanom, ktorí patria k národnostným menšinám. Pretože to, ako sa my správame k našim menšinám, nehovorí nič o našom vzťahu k iným krajinám. To, ak sa nejaká iná krajina správa zle k Slovákom žijúcim v tej krajine, nedáva nám právo správať sa zle alebo čo i len sa krivo pozerať na našich vlastných občanov, ktorí patria povedzme k tomu istému národu alebo hlásia sa k tej istej národnosti, aká je väčšinová v tom štáte. Pretože sú to naši Maďari, naši Rómovia, naši Rusíni, naši Ukrajinci, naši Češi, naši Nemci a tak ďalej a tak ďalej. Čiže náš vzťah k našim národnostným menšinám nehovorí nič o nejakom medzištátnom vzťahu, hovorí to len a len o nás.
Ďakujem.
23. 3. 2017 15:12:54 - 15:27:11 14. schôdza NR SR - 3.deň - B. popoludní Tlač 361 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
54.
Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, zákon o sťažnostiach je dôležitou právnou úpravou, ktorá má slúžiť k ochrane práv a právom chránených záujmov fyzických osôb aj právnických osôb. Na to, aby to tak naozaj bolo, tak by mal byť vyvážený, mal by poskytovať dostatočný priestor pre občanov, aby svoje práva uplatňovali. A, samozrejme, mal by byť nastavený aj tak, aby orgánom verejnej správy, ktorých sa týka, umožňoval normálne fungovať a nespôsoboval im zbytočné technické problémy, pretože potom by tú ochranu práv a právom chránených záujmov občanov nemohli dostatočne efektívne vykonávať.
Predložený návrh zákona rieši predovšetkým ten druhý aspekt, teda vychádza najmä zo skúseností orgánov verejnej správy a z vecí, ktoré sa im zdajú ako problematické. Spolu s viacerými ďalšími ľuďmi a organizáciami som využil možnosť zapojiť sa do pripomienkovania tohto návrhu zákona v rámci medzirezortného pripomienkového konania a uplatnili sme si hromadnú pripomienku verejnosti, ktorá mala viacero bodov. O niektorých som hovoril v prvom čítaní. Viaceré z našich pripomienok boli akceptované a v dôsledku toho nepríde z toho pohľadu občianskeho, nie pohľadu úradníckeho, k zhoršeniu situácie alebo niektoré parciálne veci sa dokonca vylepšia.
Napriek tomu aj po rozporovom konaní ostali niektoré rozpory medzi hromadnou pripomienkou, a teda verejnosťou, ktorá žiadala upraviť návrh zákona, a postojom Úradu vlády, ktorý návrh novely pripravoval a ktorý, to chcem oceniť, opäť že pristúpil k našim pripomienkam korektne, dôkladne sa nimi zaoberal, vyhradil si dostatočný čas na to, aby ich s nami prebral a dôkladne rozdiskutoval a v mnohých alebo vo viacerých veciach sme našli až priamo na rozporovom konaní kompromisné riešenie, ktoré vyhovovalo obom stranám.
Chcel by som vo svojom vystúpení povedať niečo k trom bodom, kde rozpor pretrval, kde z pohľadu občianskej verejnosti vidím naďalej problém, kde by som chcel predložiť aj doplňujúci návrh k návrhu novely.
Prvá sa týka alebo prvý bod doplňujúci sa týka skrátenia lehoty na vybavenie sťažnosti zo 60 pracovných dní na 30 pracovných dní. Z pohľadu úradov chápem, že by to vnímali ako problematické a argumentovali, že by nestíhali. Ale keď sa na to pozrieme z pohľadu občana, tak 60 pracovných dní je zhruba tri kalendárne mesiace, a pritom úrad má možnosť predĺžiť si lehotu na vybavenie sťažnosti o ďalších 30 pracovných dní, čiže dokopy môže byť lehota na vybavenie sťažnosti až povedzme že štyri a pol mesiaca.
Ak má zákon o sťažnostiach a inštitút sťažnosti slúžiť k efektívnej ochrane práv a právom chránených záujmov občanov, tak lehota štyri a pol mesiaca je neprimerane dlhá. A ak máte nejaký reálny problém, ktorý chcete vyriešiť, tak ak úrad, ktorý s tým niečo môže urobiť, má štyri a pol mesiaca na to, aby s tým niečo robil, tak si myslím, že to nie je dostatočne efektívny nástroj.
Pripomínam, že v minulosti v predchádzajúcich verziách zákona o sťažnostiach bola stanovená lehota 30 kalendárnych dní, dokonca ani nie pracovných dní. A tá lehota sa predĺžila a predĺžila sa až na 60 pracovných dní. Navrhujeme úpravu, teda návrat nie k 30 kalendárnym, ale k 30 pracovným dňom s tým, že je tam možnosť predĺženia tejto lehoty, a myslíme si, že je to dostatočná lehota pre úrady, aby v tejto lehote vybavili sťažnosť.
Druhý bod, kde pretrváva rozpor a kde navrhujeme pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom úpravu vládnej novely, je, či sa lehota na vybavenie sťažnosti má prerušiť počas poskytovania súčinnosti iného orgánu verejnej správy. Pokiaľ samotný orgán verejnej správy nie je schopný sám vybaviť sťažnosť a potrebuje súčinnosť niekoho iného a či už je to teda súčinnosť iného orgánu verejnej správy, alebo inej fyzickej a právnickej osoby, tak je možnosť aj podľa súčasnej úpravy prerušiť plynutie lehoty a tým natiahnuť tú dobu, za ktorú sa vybaví sťažnosť.
My sme v hromadnej pripomienke žiadali, aby sa lehota neprerušovala, keďže je stanovené, dokedy orgán verejnej správy má poskytnúť súčinnosť a rovnako sa to má stanoviť aj pre inú právnickú alebo fyzickú osobu, a teda sťažovateľ by nemal byť postihnutý tým, že sa mu bude predlžovať lehota na vybavenie sťažnosti z dôvodu, že niekto tretí poskytuje súčinnosť orgánu verejnej správy. Na rozporovom konaní sme ustúpili od tej požiadavky vo vzťahu k tretím osobám, ale pokiaľ sa to deje v rámci verejnej správy, pokiaľ jeden orgán verejnej správy poskytuje súčinnosť druhému orgánu verejnej správy, tak občanovi by to v zásade malo byť jedno, lebo je to vnútri verejnej správy a občan by nemal doplácať na to, ak jeden orgán verejnej správy nedokáže dostatočne rýchlo poskytnúť súčinnosť potrebnú na vybavenie sťažnosti inému orgánu verejnej správy. Preto teda navrhujeme, aby lehota nebola prerušená a naďalej plynula v prípade poskytovania súčinnosti iným orgánom verejnej správy, nie treťou osobou mimo orgánov verejnej správy.
Tretí bod pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu sa týka skutočnosti, že doteraz zákon stanovuje, že sťažnosťou sa zisťuje aj súlad alebo rozpor stavu veci so všeobecne záväznými právnymi predpismi a s vnútornými predpismi, ako aj príčiny vzniku zistených nedostatkov a ich následky. Vláda navrhuje toto ustanovenie zo zákona vypustiť a prešetrovaním sťažnosti zisťovať iba súlad alebo rozpor stavu veci so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tam je spor o to, že či aj vnútorné právne predpisy môžu mať dopad alebo ich dodržiavanie na uplatňovanie práv, napríklad procesných práv občanov, ktorí konajú alebo vstupujú do nejakých vzťahov s verejnou správou. Úrad vlády argumentoval, že nie, že z vnútorných predpisov nemôžu vznikať žiadne práva a oprávnenia fyzickým osobám alebo právnickým osobám, ktoré nie sú súčasťou tých orgánov. My sa však domnievame, že orgány verejnej správy sú povinné postupovať nielen v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ale aj v súlade s vnútornými predpismi a občan má právo očakávať, že orgány verejnej správy budú konať aj v súlade s vnútornými právnymi predpismi, má právo spoliehať sa na to. A ak sa tak nedeje, ak orgány verejnej správy nekonajú v súlade s vnútornými predpismi, ktoré upravujú ich fungovanie, tak je to skutočnosť, ktorá má dopad aj na uplatňovanie práv a právom chránených záujmov občanov.
Ako príklad by som povedal legislatívne pravidlá vlády, ktoré zaväzujú iba vládu, ministerstvá a orgány verejnej správy, napriek tomu je v nich podrobnejšie ako v zákone upravený postup pri, napríklad pri pripomienkovaní návrhov zákonov, do ktorého sa môže zapojiť aj verejnosť. Podľa doterajšieho právneho stavu, ak povedzme ministerstvo, ktoré dá návrh zákona do pripomienkového konania, poruší nejaké pravidlá stanovené legislatívnymi pravidlami vlády, tak v zásade sa možno na to sťažovať aj využitím inštitútu sťažnosti. Ak schválime túto novelu tak, ako je navrhnutá, tak to už možné nebude. Bude sa možné sťažovať iba v prípade, že by napríklad bol pritom porušený zákon o tvorbe právnych predpisov.
Sme teda presvedčení, že je dôležité, aby orgány verejnej správy dodržiavali aj vnútorné predpisy, a že je legitímne, ak občania očakávajú, že tak orgány verejnej správy budú postupovať a v prípade, že nepostupujú, aby mali možnosť sa na to sťažovať aj podľa zákona o sťažnostiach.
A rovnako je dôležité, aby sa zachovalo tým, že sa zachovalo to ustanovenie, že sa zisťujú aj príčiny vzniku zistených nedostatkov a ich následky, aby to nebolo ponechané úplne na voľno, pretože sťažovateľ má podľa nášho názoru právo sa dozvedieť nielen to, či bola jeho sťažnosť opodstatnená, a teda či sa v činnosti orgánu verejnej správy vyskytli nejaké nedostatky alebo nesúlad so zákonom či inými predpismi, ale aj to, aké boli príčiny a následky týchto nedostatkov. Lebo bez zistenia týchto skutočností sa oslabuje aj samotný zmysel podávania sťažnosti ako nástroja na efektívnu nápravu nedostatkov v činnosti orgánov verejnej správy.
Navrhujem, aby sa o bodoch týchto pozmeňujúcich návrhov hlasovalo samostatne, teda o každom zvlášť, pričom teda upozorňujem, že tie prvé dva body, ktoré sa týkajú lehoty na vybavenie sťažnosti a ktoré sa týkajú prerušenia plynutia lehoty, sú zmenou oproti súčasnej právnej úprave a návratom k právnej úprave, ktorá bola v minulosti a ktorá už bola dávnejšie zmenená. Tretí bod zachováva alebo navrhuje zachovať súčasný právny stav a nerobiť tú zmenu, s ktorou prichádza vláda a ktorá podľa nášho názoru nie je odôvodnená.
A teraz by som teda prečítal, upozorňujem, že začínam čítať znenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov (tlač 361).
1. V čl. I sa za doterajší bod 10 vkladá nový bod 11, ktorý znie: 11. V § 13 ods. 1 sa číslovka "60" nahrádza číslovkou "30". Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I bode 19 sa slová "odsekov 2 a 3" nahrádzajú slovami "odseku 3".
3. V čl. I bode 20 sa v § 18 ods. 1 na konci dopĺňajú slová "a s vnútornými predpismi, ako aj príčiny vzniku zistených nedostatkov a ich následky".
Odôvodnenie som predniesol predtým.
Ďakujem za pozornosť.
22. 3. 2017 9:52:35 - 10:08:50 14. schôdza NR SR - 2.deň - A. dopoludnia Tlač 424 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
14.
Vážená pani verejná ochrankyňa práv, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, nezačnem citátom od Ľudovíta Štúra, ktorý sa nachádza v správe verejnej ochrankyne práv. Začnem citátom Eriky Jurinovej, ktorá tu vystúpila predo mnou k tomuto bodu a povedala: "Nebolo to zbytočné." Áno, aj ja mám pocit, že nebolo to zbytočné, malo to zmysel, aj keď to niekedy vyzeralo, že to je hádzanie hrachu na stenu.
A začnem príkladom, ktorý sa aj mňa osobne týka a ktorý sa nachádza v správe verejnej ochrankyne práv a pani verejná ochrankyňa práv tento prípad zmienila aj vo svojom vystúpení na úvod. Ide o ihrisko v obci Hrčeľ. Týka sa ma to preto, lebo ja som bol ten, kto dal podnet verejnej ochrankyni práv, pretože som si všimol, že v obci zaviedli segregačnú praktiku, keď rozdelili dni na párne a nepárne a mali oddelene mať prístup Rómovia a Nerómovia. Podnet mal zmysel, pretože sa ukázalo, že zo strany obce možno ani nešlo o zlý úmysel, išlo o snahu riešiť nejaké praktické problémy, aj keď tie prvé reakcie zo strany starostu, ktoré som zaznamenal, boli také obranné a obhajujúce toto opatrenie, potom sa tvrdilo, že už je to staré a neaktuálne. V každom prípade ľudské práva nemožno porušovať ani v dobrom úmysle a ani omylom a nevedomky a som preto rád, že ten podnet mal zmysel, že došlo k náprave možno aj prispením zásahu zo strany verejnej ochrankyne práv a že aj kontrola neskôr ukázala, že veci fungujú, že problém nie je a že veci môžu fungovať aj bez segregácie.
Druhá vec, ktorej by som sa chcel dotknúť a na ktorú upozorňuje aj správa verejnej ochrankyne práv, je porušovanie práva na prístup k informáciám. Je to, žiaľ, bežné. Prípady, ktoré sa spomínajú v správe verejnej ochrankyne práv, sú len vrcholom ľadovca. Najmä v samospráve, ale aj v štátnych orgánoch dochádza k porušovaniu práva na prístup k informáciám, k porušovaniu zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Sám s tým mám bohaté osobné skúsenosti aj teda z vlastných infožiadostí, dokonca aj so spomínaným úradom vlády, ktorý, už je to síce staršieho dáta, z roku 2006, ale ktorý ako vrcholný štátny orgán na moju žiadosť o sprístupnenie informácií neodpovedal v súlade so zákonom aspoň formálne, že by vydal rozhodnutie, ale napísal mi list, niečo v štýle, že, milý Ondrej, ale však o toto si nemôžeš žiadať, to nie je informácia. Čiže toto právo je dosť významne na území Slovenskej republiky zo strany aj štátnych orgánov, aj orgánov verejnej správy porušované. Samozrejme, že nie všetko môže vyriešiť verejná ochrankyňa práv, či už koná na základe podnetov, alebo upozorňuje na to, že dochádza k porušovaniu, k porušovaniu tohto práva.
V tejto súvislosti by som rád upozornil na to, že sa pripravuje pomerne rozsiahla novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorá má riešiť aplikačné problémy. A verím, že jej výsledná podoba bude taká, ktorá skvalitní zákon o slobodnom prístupe k informáciám, vyjasní niektoré nejasnosti, ktoré tam existujú, a bude riešiť aplikačné problémy, ktoré vznikajú úradom a povinným osobám v súvislosti s vybavovaním žiadostí o prístup k informácii. Pretože je pravda, že dochádza zo strany niektorých žiadateľov aj k zneužívaniu tohto práva, ale to by sa nemalo stať zámienkou na to, aby sme obmedzili prístup k informáciám alebo volili riešenia, ktoré budú znamenať obmedzený prístup k informáciám, pretože v naprostej väčšine tie veci fungujú a v naprostej väčšine ľudia, ktorí žiadajú o informácie, ich žiadajú korektným spôsobom a aby sme teda nepaušalizovali, tak aj mnohé povinné osoby korektným spôsobom tie infožiadosti vybavujú.
Len mi je trochu ľúto, že termín prerokovania správy verejnej ochrankyne práv bol stanovený na stredu, zrovna deň, keď rokuje vláda, takže tu nemôže byť nikto z členov vlády, ani pani ministerka spravodlivosti, ktorá zastrešuje nielen zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ale aj tému ľudských práv na úrovni vlády ako takú.
Tretia a posledná vec, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, sú odporúčania, ktoré sú obsiahnuté či už v tejto správe verejnej ochrankyne práv, alebo v tých predchádzajúcich, pretože súčasťou správy je aj informácia o tom, ako bolo naložené s odporúčaniami z predchádzajúcich výročných, ale aj mimoriadnych správ verejnej ochrankyne práv. Minulý rok, keď sme, myslím že v máji, prerokúvali správu verejnej ochrankyne práv za rok 2015, tak ma zaujalo práve to veľké množstvo návrhov a odporúčaní verejnej ochrankyne práv z predchádzajúcich rokov, ktoré ostali úplne bez odozvy, neakceptované, nevypočuté. A tak by to rozhodne nemalo byť.
Samozrejme, že nie všetko, čo navrhuje alebo odporúča verejná ochrankyňa práv, musí vláda alebo parlament automaticky bezo zvyšku a v úplnosti realizovať. Je možné, že poslanci alebo vláda majú na niektoré otázky a problémy iný názor, inú predstavu o vhodnom riešení problémov, či dokonca aj inú predstavu o príčinách a závažnosti problémov, na ktoré upozorňuje verejná ochrankyňa práv. Niektoré veci môžu byť problematické z hľadiska praktickej uskutočniteľnosti kapacít štátu alebo finančných prostriedkov na riešenie problémov v oblasti ľudských práv. To všetko je možné, odporúčania, s ktorými sa verejná ochrankyňa práv obracia na parlament, by však nemali ostať úplne bez akéhokoľvek povšimnutia, bez akejkoľvek reakcie. A najmä také, kde je možné nápravu dosiahnuť aj pomerne jednoducho bez miliónových investícií, bez zložitých zmien zákonov, ale povedzme jednoduchou novelou, opatrením, či dokonca len dôsledným dodržiavaním existujúcich zákonov a iných právnych predpisov.
Minulý rok pri prerokovaní správy verejnej ochrankyne práv za rok 2015 som navrhol, aby sme tú správu nielen zobrali na vedomie, ale aby sme požiadali vládu aj o zaujatie stanoviska k odporúčaniam verejnej ochrankyne práv. V tomto parlamente je však smutným zvykom nielen to, že verejná ochrankyňa práv prednáša... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Jahnátek, poprosím o kľud v sále.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
V tejto sále je však smutným zvykom, že verejná ochrankyňa práv prednáša svoje správy pred poloprázdnou snemovňou, ale aj to, čo je obzvlášť závažné, že parlament, teda parlamentná väčšina, aby som bol presný, odmieta jej správy čo i len zobrať na vedomie. To považujem za niečo neuveriteľné. Ale v kontexte toho je potom zasa pochopiteľné, že návrh, ktorý som dal minulý rok, teda aby sme požiadali vládu o zaujatie stanoviska, neprešiel. Tak ako neprechádza ani to samotné vzatie správy na vedomie.
Odvtedy pani verejná ochrankyňa práv prišla do parlamentu ešte dvakrát s dvoma mimoriadnymi správami. Jedna sa týkala skutočností nasvedčujúcich závažnému porušovaniu základných práv a slobôd postupom policajných orgánov, táto správa bola z októbra 2016. A druhá správa bola mimoriadna správa o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušovaniu základných práv a slobôd detí postupom orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately z januára 2017. V oboch prípadoch som aj s niektorými kolegyňami a kolegami navrhol doplniť uznesenie o odporúčanie riešiť problémy, na ktoré upozorňuje verejná ochrankyňa práv vo svojich mimoriadnych správach, v oboch prípadoch to parlament odmietol.
Nemáme silu na to, aby sme zaviazali vládu niečo robiť, to má iba parlamentná väčšina, ale spravili sme to, čo bolo v našich silách, a na februárovú schôdzu som spolu s poslankyňami Zuzanou Zimenovou a Vierou Dubačovou a poslancom Petrom Osuským predložil návrh novely zákona o Policajnom zbore, ktorý reagoval na októbrovú správu pani ombudsmanky, a na túto schôdzu predkladáme spolu s pani poslankyňou Blahovou návrh na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa Civilný mimosporový poriadok, ktorý reaguje na tú správu upozorňujúcu na porušovanie práv detí postupom orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Na oboch návrhoch a na ich príprave sme spolupracovali aj s pani verejnou ochrankyňou práv a chcem sa jej týmto poďakovať za spoluprácu. A hoci ten prvý návrh nebol prijatý a nerobím si žiadne ilúzie, ako dopadne náš návrh na tejto schôdzi, nepovažujem to za zbytočné.
Budeme sa snažiť ďalej o to, aby sa odporúčania verejnej ochrankyne práv premietli do legislatívy, a verím, že časom sa to podarí, možno to nebude na náš návrh, možno si to osvojí vláda niekedy neskôr alebo ministerstvo, možno to nebude v tomto volebnom období, ale verím, že sa to nestratí a že tie návrhy nie sú zbytočné, ako povedala pani poslankyňa Jurinová vo vzťahu k činnosti pani ombudsmanky. A ja si myslím, že tá práca, ktorú vynaložila, nebola zbytočná a my sa budeme snažiť o to, aby bola zmysluplne premietnutá do slovenskej legislatívy. A teda aby sme to vládnej väčšine nezjednodušovali, tak aj na tejto schôdzi si dovolím predniesť doplňujúci návrh, idem ho čítať, tak možnože by sa mala zastaviť časomiera alebo neviem, čo sa robí podľa rokovacieho poriadku. (Reakcia spravodajkyne.)
Pán predseda, poprosím zastaviť časomieru, idem na záver čítať doplňujúci návrh poslanca...

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Ďakujem.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
... poslanca Ondreja Dostála a poslankýň Natálie Blahovej, Eriky Jurinovej, Zuzany Zimenovej, Viery Dubačovej a Anny Verešovej k návrhu uznesenia k bodu Správa verejného ochrancu práv podľa § 23 ods. 1 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov za obdobie roka 2016, parlamentná tlač č. 424.
Navrhuje sa doplniť uznesenie o nový bod v znení:
"Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby vypracovala a Národnej rade Slovenskej republiky predložila stanovisko k návrhom a odporúčaniam verejnej ochrankyne práv Národnej rade Slovenskej republiky na základe zistení v roku 2016 obsiahnutých v Správe verejného ochrancu práv podľa § 23 ods. 1 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších prepisov za obdobie roka 2016 a k dosiaľ nerealizovaným návrhom a odporúčaniam verejného ochrancu práv predloženým Národnej rade Slovenskej republiky v správach verejného ochrancu práv za roky 2012, 2013, 2014 a 2015 a v Mimoriadnej správe o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd konaním niektorých orgánov z augusta 2013, v Mimoriadnej správe verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd postupom policajných orgánov z októbra 2016 a v Mimoriadnej správe verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušovaniu základných práv a slobôd detí postupom orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately z januára 2017."
Termín: 26. máj 2017, teda tak, aby to mohlo byť prerokované na júnovej schôdzi parlamentu.
Odôvodnenie sa v zmysle nového rokovacieho poriadku nečíta, máte ho v písomnej podobe, takže ho nebudem čítať.
Ďakujem vám za pozornosť a ja sa pripájam k tým, ktorí ďakujú pani verejnej ochrankyni práv, pani Jane Dubovcovej za celý výkon jej činnosti v priebehu celého volebného obdobia, ktoré sa končí, nielen za túto správu. Ďakujem.
21. 3. 2017 15:12:08 - 15:22:10 14. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 437 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
78.
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som na úvod v reakcii na vystúpenie pána poslanca Matoviča vyjadril potešenie nad tým, že sa v tomto parlamente rozširuje počet poslancov, ktorí nemajú výčitky, keď nazývajú veci pravými menami a fašistov fašistami. Patril som k tým, čo to bez výčitiek a otvorene robili úplne od začiatku. A bude len dobré, ak nás bude stále viac.
V tejto Národnej rade sa už stáva akousi tradíciou, že skutočné zámery predkladateľov návrhov zákonov sa nedozvieme od ich predkladateľov, že ich nenapíšu do dôvodovej správy, ako by to malo byť, ale dozvieme sa to len tak mimochodom od niekoho iného. Od niekoho, kto ten návrh nepredložil, iba ten návrh podporí v rámci rozpravy. Pripomeniem, že tak to bolo vcelku nedávno, keď sme prerokovali návrh novely zákona o postavení cirkví a náboženských spoločností, ktorou sa zvýšil minimálny počet veriacich pre registráciu nových cirkví z 20- na 50-tisíc. S tým návrhom prišli poslanci za Slovenskú národnú stranu a odôvodňovali to snahou zabrániť špekulatívnym pokusom o registráciu nových cirkví. Skutočné zámery predkladateľov odhalili až fašistickí poslanci svojimi nenávistnými protimoslimskými vystúpeniami. Lebo návrh poslancov SNS bol namierený predovšetkým proti moslimom. Museli to však povedať fašisti.
Zrušenie dvojkolovej voľby predsedov samosprávnych krajov, o ktorom, o ktorom teraz rokujeme, pretože ho pán prezident vrátil späť parlamentu, navrhli poslanci za SMER - SD a MOST, nie poslanci Slovenskej národnej strany. Bol to však pán poslanec Paška zo Slovenskej národnej strany, ktorý dnes len tak mimochodom vo faktickej poznámke prezradil skutočný dôvod, pre ktorý poslanci SMER-u a MOST-u túto dvojkolovú voľbu zrušili a zavádzajú jednokolovú voľbu. Pán poslanec Paška povedal: "Strany majú predstavu o svojom politickom pôsobení, preto sa rozhodli pre zmenu volebného systému. Každá strana má nejakú predstavu, tú sa snaží realizovať." Inými slovami, bolo to čisto účelové. My opoziční poslanci sme na to poukazovali pri prerokúvaní tohto návrhu zákona v parlamente. Pán prezident Kiska to iste veľmi dobre tušil, keď sa rozhodoval, že bude zákon vetovať. A pán poslanec Paška to dnes povedal na plné ústa. Zmenili ste volebný zákon preto, lebo si myslíte, že zmenený zákon vám bude viac vyhovovať. Vám, vládnej koalícii. Chcete sami seba zvýhodniť vo volebnej súťaži, a preto meníte jej pravidlá.
Vo všeobecnosti to tak, samozrejme, platí, ako to povedal pán poslanec Paška. Je normálne, že parlamentná väčšina mení zákony tak, aby jej vyhovovali, aby zodpovedali jej predstavám o tom, ako majú byť veci verejné usporiadané. To je v poriadku. Vo všeobecnosti to tak naozaj platí. Sú však aj prípady, kedy by to tak byť nemalo. A práve volebné pravidlá sú jednou z takýchto základných výnimiek. Volebné pravidlá, volebné systémy, volebné zákony. Tie sa v demokratickej krajine nemenia len z dôvodu, aby zvýhodnili tých, ktorí sú práve pri moci, aby ešte lepšie uspeli vo voľbách. Vyhovuje vám jednokolová voľba, tak zmeníme dvojkolovú voľbu na jednokolovú. Vyhovuje nám väčšinový systém, tak zmeníme pomerný systém na väčšinový. Otravujú nás predvolebné prieskumy, tak ich pred voľbami zakážeme. To je cesta do pekla.
Dôvodová správa k návrhu zákona, ktorý už bol schválený, argumentuje tým, že sa bude šetriť, a tým, že jednokolová voľba alebo prvé kolo volieb, druhé kolo volieb bolo nedostatočne reprezentatívne, a teda takto zvolení zástupcovia sú nedostatočne legitímni. Odôvodnenie rozhodnutia pána prezidenta jasne ukazuje, že táto argumentácia je nielen nedostatočná a postavená na vode, ale aj falošná. Tieto dve veci v tomto konkrétnom prípade, teda šetrenie, nejaká symbolická úspora, maličká úspora verejných prostriedkov a reprezentatívnosť zvolených županov, legitimita ľudí, ktorí stoja na čele samosprávnych krajov, idú proti sebe.
Reprezentatívnosť a legitimita sa totiž nemôže merať tým, koľko celkovo sa zúčastní voličov na druhom kole volieb, a že ich je málo. Reprezentatívnosť sa meria tým, koľko voličov dá zvolenému županovi hlas. A tento argument, tento pohľad, ktorý by mal byť určujúcejší, nie koľko sa celkovo zúčastní druhého kola volieb, ale to, koľko voličov dá hlas zvolenému predsedovi samosprávneho kraja v druhom kole volieb, hovorí úplne jednoznačne v prospech dvojkolovej voľby. A keď sa bijú tieto dva argumenty, ktoré predkladatelia návrhu zákona použili vo svojej dôvodovej správe, reprezentatívnosť a legitimita by mali dostať prednosť pred symbolickým šetrením. Samozrejme, že každé voľby niečo stoja. A samozrejme, že to nie je dôvod preto, aby sme voľby zrušili.
Ak sa argumentuje nízkou volebnou účasťou, a to tak v prvom kole, ako aj v druhom kole, tak nízka volebná účasť nie je dostatočným argumentom pre zmenu dvojkolovej voľby na jednokolovú, práve naopak. Keby sme tu mali politickú realitu, v ktorej je vysoká volebná účasť a v ktorej povedzme pravidelne súťažia dve silné politické strany a ich kandidáti, z ktorých ten úspešnejší dosahuje výsledky niekde na úrovni 50 %, čo je bežné v systémoch, kde sú dve silné politické strany, tak aj z tej jednokolovej voľby by mohol vzísť reprezentatívny zástupca. U nás však nemáme systém dvoch silných politických strán a v regionálnych voľbách býva volebná účasť veľmi nízka. Volebné systémy sú rôznorodé a nedá sa povedať, že jeden je lepší, jeden je horší, že krajina, ktorá má pomerný systém, je demokratickejšia ako krajina, ktorá má väčšinový volebný systém, že dvojkolový je demokratickejší ako jednokolový. To všetko môže byť demokratické.
Problém je z hľadiska demokracie, keď sa volebné pravidlá, volebné systémy, volebné zákony menia účelovo. V Taliansku začiatkom 90. rokov zmenili volebný systém pri parlamentných voľbách. A bolo to preto, lebo Taliani mali pomerný volebný systém. A pomerný volebný systém tam viedol k politickej nestabilite, že sa každý rok striedali vlády, že tam mali od volieb za 40 rokov 40 vlád. Tak, samozrejme, že bola legitímna úvaha, že sa má zmeniť takýto volebný systém, ktorý produkuje politickú nestabilitu. A preto bol zavedený kombinovaný systém, kde sa väčšina poslancov volila väčšinovým spôsobom. Keď sa však pravidlá menia len tak, lebo si niekto zmyslí, hoci volebný systém funguje, tak je to v lepšom prípade sociálne inžinierstvo, v horšom prípade, účelový a protidemokratický krok. A toto sociálne inžinierstvo nie je. Toto je účelový a protidemokratický krok.
Vážené kolegyne a kolegovia, idete v stopách Vladimíra Mečiara z roku 1998. A dúfam len, že tie dnešné slová pána poslanca Pašku, že pán prezident by nebol prezidentom, keby sme nemali dvojkolový systém, boli len takou voľnou úvahou a nie nejakým prerieknutím sa a avizovaním toho, že chcete naozaj účelovo zmeniť aj volebný systém v prezidentských voľbách, ako vás z toho mnohí podozrievajú.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
1234

Deň v parlamente

<- ->