Vyhľadávanie v prepise rozpravy Vytlačiť stránku / Print page

Záznamy vystúpení sú evidované v rámci systému prepisu vystúpení do textovej podoby. Tieto texty sú k dispozícii až od 5. volebného obdobia a kvôli autorizácii sú k dispozícii vždy až nejaký čas po samotnom vystúpení.

Výsledok vyhľadávania v záznamoch rozpravy NR SR

12345678910...»
 
25. 2. 2020 15:27:36 - 15:37:39 58. schôdza NR SR - 5.deň - B. popoludní Tlač 1842 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
59.
Vážený pán minister obrany, vážené kolegyne, kolegovia, pokúsim sa reagovať na niektoré veci, ktoré zazneli v predchádzajúcej rozprave, ale najprv sa chcem spýtať, lebo bolo by dobré, keby sme si ujasnili, že o čom vlastne budeme hlasovať, lebo vláda poslala do parlamentu návrh, aby parlament vyslovil nesúhlas s Istanbulským dohovorom. Potom náhle to rozhodnutie zmenila a miesto vyslovenia nesúhlasu poslala návrh, že treba vysloviť súhlas, takto zmenila to uznesenie, a výbory teraz odporúčajú nevysloviť súhlas. Tak ja sa v tom už trochu strácam, a teda chcel by som pána spravodajcu poprosiť, aby keď o tom budeme hlasovať, aby presne prečítal, o čom budeme hlasovať, lebo bolo by zlé, keby náhodou omylom ste schválili Istanbulský dohovor proti svojej vôli, lebo sa pomýlite a nebudete vedieť, o čom hlasujeme. Ale teda hovorím to aj vo vlastnom záujme a nerád by som hlasoval v rozpore so svojím presvedčením len z dôvodu, že netuším, o čom sa hlasuje, teda vysloviť nesúhlas, vysloviť súhlas alebo nevysloviť súhlas.
V tejto rozprave zazneli viaceré, žiaľ, necitlivé veci, aj rasistické, aj teda nie rasistické, ale teda na hrane, keď pani poslankyňa Antošová tu hovorila o tom, že nejaké práva menšín, ako sú Rómovia alebo homosexuáli, môžu byť na úkor slušných ľudí a väčšiny, že ich to môže poškodzovať. Tak voči tomuto by som sa tiež chcel ohradiť, lebo z toho vlastne vyplýva, že homosexuáli alebo Rómovia nie sú slušní, slušní ľudia. To naozaj takýto slovník by sme nemali používať na pôde Národnej rady, a teda neviem, akú menšinu mala na mysli pani poslankyňa pri Istanbulskom dohovore, ale Istanbulský dohovor chráni práva žien, na ktorých je páchané násilie. Áno, je to menšina, ale myslím si, že s ochranou tejto menšiny by nemal mať nikto problém.
Pán poslanec Bernaťák tu v jednej, v jednej faktickej hovoril – a myslím, že to zaznelo aj v rozprave v predchádzajúci deň rokovania – o tom, že nejaké mimovládky si požiadali o granty z nórskych fondov a nedostali ich, pretože neuznávajú Istanbulský dohovor a napísali petíciu proti Istanbulskému dohovoru. No len tu si dovolím pripomenúť, že to boli granty z nórskych fondov a Nórsko ako krajina, ktorá tie granty poskytuje, si má právo zadefinovať podmienky, za akých sú poskytované, a keď si Nórsko zadefinuje, že chce, aby tie granty boli využité na podporu boja proti rodovo podmienenému násiliu, tak proti rodovo podmienenému násiliu... Pán poslanec Bernaťák, neskáčte mi do reči! ... proti rodovo podmienenému násiliu, tak ten, kto dáva peniaze, si má právo zadefinovať, na čo majú byť tie fondy použité.
Pán poslanec Zelník tu opäť strašil tými bubákmi, že môžeme si, môžeme si vybrať pohlavie. Naozaj toto, nič také v Istanbulskom dohovore nie je.
Často sa v tej argumentácii používa, však my všetci sme proti násiliu aj proti násiliu páchanému, páchanému na ženách a nepotrebujeme k tomu nejaký Istanbulský dohovor. No jasné, teoreticky, teoreticky, keď všetky tie veci, ktoré sa týkajú boja proti násiliu páchanému na ženách, implementujeme do našej legislatívy, tak nemusíme, nemusíme schvaľovať ten dohovor. Ale to potom platí úplne o všetkých dohovoroch a nemali by sme pristúpiť k vôbec žiadnemu dohovoru, len sa dobrovoľne rozhodneme, že niektoré veci, ktoré sa nám z tých dohovorov páčia, dáme do našej legislatívy.
A rád by som poukázal na to, že ten dohovor je z roku 2011, na začiatku to vyzeralo, že Slovenská republika ho bude ratifikovať a aj pod vplyvom toho dohovoru sa niektoré veci, ktoré už dnes máme v legislatíve, dostali do našej legislatívy, či už ide o občianske, procesné, procesné poriadky, ktoré napríklad posilnili ochranu osôb, na ktorých je páchané násilie, alebo zákon o rodine, kde sa do definície najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, jeho posudzovania, dostalo to, že ohrozením toho najlepšieho záujmu nie je iba to, keď sa na ňom pácha násilie, ale keď sa pácha násilie na osobe, ktorá je blízkou osobou tohoto, tomu dieťaťu, čo nesporne prispelo k lepšej ochrane maloletých detí, pretože keď sa v rodine pácha násilie a dieťa je toho svedkom, tak už to je násilím páchaným na dieťati bez ohľadu na to, či ono je priamo atakované fyzicky alebo inak.
Nepochybne je ešte kopu ďalších vecí, ktoré by sa dali v oblasti boja proti násiliu páchanému na ženách zlepšiť, pokiaľ ide o poskytovanie služieb, pokiaľ ide o štandardy, štandardy kvality, pokiaľ ide aj o zákonnú úpravu, ktorá by mohla byť komplexnejšia, napríklad v nejakom zákone, ale o tom sa asi budeme baviť snáď pri nejakej inej príležitosti.
A áno, zmyslom dohovorov je to, aby sme dohodli nejaké medzinárodné štandardy, ktoré všetci rešpektujeme, ktoré všetky krajiny považujú za dôležité a ktoré nie sú potom už len ich vecou vnútorného rozhodnutia, že toto zrušíme alebo od toho odstúpime. Samozrejme, že od medzinárodných dohovorov možno odstupovať tiež.
Rád by som sa vyjadril aj k tým procesným problémom. Ja som tu v rozprave už upozornil na to, že postupujeme v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku, pretože zákon o rokovacom poriadku predpokladá, že o medzinárodných zmluvách sa rokuje v druhom a treťom čítaní, nie je tam prvé čítanie. Keď Národná rada rozhodne o postúpení do druhého čítania, pridelí, pridelí návrh výborom a určí lehotu na prerokovanie a táto lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní. V tomto prípade to nahrádza rozhodnutie predsedu Národnej rady, prvé čítanie.
Predseda Národnej rady určil, ktoré výbory majú prerokovať návrh na vyslovenie nesúhlasu alebo súhlasu; stále netuším, o čom budeme hlasovať; určil aj gestorský výbor, ale dal lehotu ihneď. Ale lehotu ihneď nemôže dať predseda svojím rozhodnutím, lehotu ihneď vo vzťahu k medzinárodnej zmluve nemôže dať vôbec, lebo vo vzťahu k skrátenému legislatív; alebo skrátené legislatívne konanie možno použiť iba vo vzťahu k návrhom zákonov, ako to upravuje § 89 zákona o rokovacom poriadku, a ten nehovorí nič o tom, že by sa skrátené legislatívne konanie – či už z vôle predsedu Národnej rady, alebo rozhodnutím samotnej Národnej rady – mohlo konať aj vo vzťahu k vyslovovaniu súhlasu s ratifikáciou medzinárodných zmlúv.
Tu by som chcel apelovať na demokratickú opozíciu, ktorá mala problém so skrátenými legislatívnymi konaniami o návrhoch zákonov, troch zákonov, ktoré predložila vláda v rámci predvolebnej kampane SMER-u a SNS. Považovali to za problém, nehlasovali sme spoločne za otvorenie schôdze, nehlasovali sme – teda s výnimkou SME RODINA – teraz za skrátené legislatívne konania, ale rovnaký problém, porušenie pravidiel, porušenie zákona o rokovacom poriadku je aj s Istanbulským dohovorom, takže si myslím, že je potrebné byť konzistentný a keď nám porušovanie pravidiel vadí pri návrhu zákonov, malo by nám vadiť aj pri, aj pri rokovaní o Istanbulskom dohovore, a teda očakávam podporu prinajmenšom od demokratickej opozície celej pre moje dva procedurálne návrhy.
Posledná vec, čo sa stane, keď dnes parlament nevysloví súhlas s Istanbulským dohovorom? No vôbec nič. Vôbec nič sa nestane, pretože pokiaľ v budúcom parlamente bude vôľa ratifikovať Istanbulský dohovor, no tak budúci parlament bez ohľadu na to, čo tu dnes schválite, vysloví súhlas s ratifikáciou a prezidentka tú ratifikáciu, teda dohovor ratifikuje. Keď v budúcom parlamente nebude vôľa ratifikovať Istanbulský dohovor, tak bez ohľadu na to, čo tu dnes schválime, ani budúci parlament nevysloví súhlas s ratifikáciou. A keď si myslíte, že to bude zabité tým, že ani v budúcom parlamente nebude vôľa na ratifikáciu, tak raz tu snáď nejaký osvietenejší parlament príde.
Ďakujem.
25. 2. 2020 9:23:07 - 9:43:12 58. schôdza NR SR - 5.deň - A. dopoludnia Tlač 1842 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
16.
Vážený pán minister obrany, rokujeme o Istanbulskom dohovore, tak kto iný ako minister obrany by ho mal uvádzať? Ešte teda mala byť pani ministerka pôdohospodárstva tu prítomná.
Vážený pán predseda Národnej rady, však rokujeme tu práve preto, aby ste vy si mali čo prihodiť k tým 13. dôchodkom, nejakú vlastnú agendu.
Vážené kolegyne a kolegovia, začnem rovnako ako Richard Vašečka a poviem, že som za to, aby Slovenská republika ratifikovala Istanbulský dohovor, aby ratifikovala Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu.
Už sme tu mali dvakrát rozpravu o Istanbulskom dohovore na dvoch z minulých schôdzí, takže nebudem opakovať všetky argumenty, pre ktoré si myslím, že je dôležité, aby Slovenská republika k Istanbulskému dohovoru pristúpila a stala sa jeho zmluvnou stranou. Tá rozprava o ňom, a nielen v parlamente, ale aj verejná rozprava o Istanbulskom dohovore často pripomína strašenie alebo obávanie sa bubáka, ktorý je schovaný niekde pod posteľou. Ten bubák tam v skutočnosti žiadny nie je, ale niektorí ľudia sa domnievajú, že tam ten bubák je a boja sa toho. Nevykrikujte, pán poslanec!
Sú dva typy ľudí, ktorí operujú s bubákom pod posteľou. Prvým typom sú deti, ktoré sa naozaj boja, že sú, že tam ten bubák je, a obávajú sa ho. A to by bol ešte ten lepší prípad, ak niekto vidí v Istanbulskom dohovore to, čo v ňom reálne nie je, a obáva sa, že keď toto ustanovenie bude vykladané tak a potom to bude dané v takej súvislosti, tak sa dostaneme niekde hentam a bude tam ten bubák. Dospelí ľudia nie sú deti, takže by nemali veriť na bubákov, ale prosím, niektorí ľudia na bubákov veria. Ale s bubákmi pod posteľou okrem tých detí operujú ešte aj rodičia. A sú to zlí rodičia, ktorí strašia svoje vlastné deti bubákom pod posteľou, aby mali od nich pokoj. A takisto aj niektorí politici vedome strašia voličov bubákmi, ktorí tam nie sú.
Nechcem teraz kategorizovať, kto z odporcov Istanbulského dohovoru je tým naivným dieťaťom, ktorý verí na bubákov, ktoré verí na bubákov, a kto je tým zlým rodičom, ktorý straší ostatných bubákmi pod posteľou len preto, aby z toho vytĺkal politické body, ale v zásade tu máme tieto dve možnosti.
V súvislosti s Istanbulským dohovorom sa straší rodovou ideológiou, straší sa tým, že budú na základe Istanbulského dohovoru zavedené partnerstvá osôb rovnakého pohlavia, adopcie pármi osôb rovnakého pohlavia, ľudia si budú sami vyberať rod, dokonca deti si budú samy, samy vyberať rod. Tak na jednej strane chcem povedať, že partnerstvá osôb rovnakého pohlavia, adopcie ľuďmi, ktorí sú, ktorí sú orientovaní na osoby rovnakého pohlavia, ani rešpekt voči transrodovým osobám nie sú nič zlé, nie sú to žiadni bubáci. Ale druhý problém je, že ak to aj vnímate ako bubákov, tak nič z toho, nič z toho nie je obsiahnuté v Istanbulskom dohovore. To len detská fantázia alebo strašenie rodičov hovorí o tom, že tam ten bubák je. V skutočnosti tam žiadny bubák nie je, lebo bubáci, ako my dospelí vieme, neexistujú.
No a teraz k samotnému návrhu, lebo je to bizarnosť nad bizarnosť, je to – tak ako celá táto schôdza – čistá predvolebná kampaň Slovenskej národnej strany a SMER-u, ku ktorej sa radi pridajú aj fašisti, v tomto prípade zrejme viac kampaň Slovenskej národnej strany ako návrh, ako kampaň, kampaň SMER-u. No ale tak každý tu musí mať svoje, keď už z ankety vyšlo, že tie diaľničné známky sa asi nebudú rušiť, tak, tak aspoň nejaký úžitok nech má Slovenská národná strana z tejto schôdze, nech, nech si celý benefit nepripíše iba, iba SMER.
Myslím si, že neexistuje žiadny vecný dôvod, aby sa Národná rada zaoberala opätovne svojím postojom k Istanbulskému dohovoru, teda žiadny iný vecný dôvod okrem toho, že si Slovenská národná strana chce robiť kampaň. Kampaň na pôde parlamentu, nebude to stáť tie stovky miliónov ako, ako volebná kampaň SMER-u, ktorá sa predvádza na tejto schôdzi, ale takisto je to zneužívanie parlamentu na volebnú kampaň parlamentnej väčšiny. A rovnako ako pri tých 13. dôchodkoch alebo zvýšených prídavkoch na deti, ktoré chcete pretlačiť cez skrátené legislatívne konanie, aj v tomto prípade to idete spraviť prostredníctvom porušenia legislatívnych pravidiel, prostredníctvom porušenia zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
A je tu jeden rozdiel, významný rozdiel a je tu dokonca rozdiel v neprospech rokovania o vyslovení súhlasu s Dohovorom Rady Európy o predchádzaní násilia na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, pretože zákon stanovuje dôvody, kedy možno návrh zákona prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Tie v prípade 13. dôchodkov ani v prípade zrušenia diaľničných známok, ani v prípade zvýšenia prídavkov na deti evidentne neexistujú. Hovorím o dôvodoch na skrátené legislatívne konanie. Ale poslanci, ktorí budú o desiatej hlasovať za to, že tie dôvody existujú, sa aspoň môžu tváriť, že veria tomu, že neexistujú. My všetci vieme, aj oni vedia, že vieme, že žiadne dôvody neexistujú, a musia si to uvedomovať aj oni sami, no ale tak môžu sa pozerať do zeme a tváriť sa, že sú ohrozené základné ľudské práva, a tak musíme teraz, necelý týždeň pred voľbami, schvaľovať 13. dôchodky.
Ale pri medzinárodnej zmluve, pri rokovaní o medzinárodnej zmluve je to ešte horšie. Tu porušenie zákona nastalo, lebo už nastalo, nie tým spôsobom, že sa poslanci budú tváriť, že existujú nejaké dôvody, ktoré sa schvaľujú, ktoré zakotvuje zákon o rokovacom poriadku Národnej rady, a tie dôvody síce reálne neexistujú, ale vy sa budete tváriť, že existujú, ale Národná rada pri prerokúvaní tohto bodu postupuje spôsobom, ktorý jej zákon o rokovacom poriadku vôbec neumožňuje. Skrátené legislatívne konanie je podľa zákona o rokovacom poriadku možné, keď sa rokuje o návrhu zákona, nie keď sa rokuje o vyslovení súhlasu s medzinárodnou zmluvou. Zákon takú možnosť vôbec nepripúšťa a my teraz rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní o vyslovení súhlasu s medzinárodnou zmluvou, čo je vec, ktorá podľa zákona o rokovacom poriadku vôbec nie je možná.
Domnievam sa, že Národná rada a v tomto prípade aj jej predseda pán Danko postupoval v rozpore s čl. 2 ods. 2 slovenskej ústavy, podľa ktorého "štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon". Už dvakrát sa Národná rada zaoberala Istanbulským dohovorom a prijala uznesenia, ktorými ho odmieta. Tie uznesenia nemali žiadne právne účinky.
Národná rada sa, samozrejme, môže vyjadriť k čomukoľvek, Národná rada môže trebárs dnes prijať uznesenie o tom, aké má byť zajtra počasie vo Vysokých Tatrách, ale nie každé uznesenie Národnej rady má právne účinky. Ako by ho nemalo uznesenie o tom, aké má byť zajtra počasie vo Vysokých Tatrách a že Národná rada si želá, aby zajtra nepršalo a bolo pekne, tak žiadnu právnu relevanciu, žiadne účinky v zmysle zákona, v zmysle ústavy nemali ani predchádzajúce dve uznesenia Národnej rady k Istanbulskému dohovoru. Boli nepochybne vyjadrením názoru poslancov Národnej rady, ktorí za tie uznesenia hlasovali, rovnako ako boli vyjadrením názoru tých, ktorí hlasovali, ktorí hlasovali proti tým uzneseniam, ale jediným spôsobom, akým sa môže Národná rada právne relevantným spôsobom k medzinárodnej zmluve vyjadriť, je postup podľa ústavy a podľa zákona o rokovacom poriadku. Na platnosť medzinárodných zmlúv je v zmysle ústavy potrebná ich ratifikácia a tej ratifikácii má predchádzať súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. To znamená, že ak Národná rada nedá súhlas, zmluva nemôže byť ratifikovaná a nemôže nadobudnúť platnosť.
Do pôsobnosti Národnej rady podľa čl. 86 ods. 7 Ústavy Slovenskej republiky patrí pred ratifikáciou vyslovovať súhlas s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách s medzinárodnými politickými zmluvami, s medzinárodnými zmluvami vojenskej povahy, s medzinárodnými zmluvami, z ktorých vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodných organizáciách, s medzinárodnými hospodárskymi zmluvami všeobecnej povahy, s medzinárodnými zmluvami, na ktorých vykonanie je potrebný zákon, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, a zároveň rozhodovať o tom, či ide o medzinárodné zmluvy podľa čl. 7 ods. 5. Zdôrazňujem slovo "súhlas".
Národná rada už dvakrát, nebudem to komplikovať, vyjadrila nesúhlas s Istanbulským dohovorom, čo nemá žiadnu právnu relevanciu, nemá žiadne právne účinky, tak teraz ste to chceli potvrdiť a opäť ste navrhli, vláda navrhla opätovne vysloviť nesúhlas. Čo by malo opäť rovnaký, teda žiadny dosah. Našťastie alebo nanešťastie, a tak je, tak je aj ten bod zaradený do programu mimoriadnej schôdze, ako návrh na vyslovenie nesúhlasu. Tak ho vláda schválila v tom pôvodnom uznesení, ale potom ste si zrejme vypočuli kritiku v Denníku N od Mariána Gibu, ktorý vám ukázal, že, že to opäť nebude mať žiadne účinky, no tak ste to zmenili a vláda prijala úplne smiešne uznesenie, ktorým chce spraviť to alebo ktorým spravila to, že v návrhu uznesenia zamenila slovo "nesúhlas" za slovo "súhlas", čiže áno, teraz formálne rokujeme o súhlase s medzinárodnou zmluvou.
Tu je však iný problém. Problém je, problém je ten, že podľa § 88, a dostávame sa k rokovaciemu poriadku, § 88, rokovanie o medzinárodnej zmluve, ods. 1, medzinárodná zmluva, pred ktorou, ktorej ratifikáciou je potrebný súhlas Národnej rady, sa prerokuje v druhom a treťom čítaní. O náležitostiach podľa § 74 rozhodne predseda Národnej rady. Náležitosti, náležitosti podľa § 74 sú, ak Národná rada; ktoré upravujú druhé a tretie čítanie; ak Národná rada rozhodla prerokovať návrh zákona v druhom čítaní, rozhodne aj o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie návrhu zákona výborom a na určenie gestorského výboru. Návrh zákona sa vždy pridelí ústavnoprávnemu výboru.
A ods. 2 hovorí: "Národná rada na základe návrhu predsedu Národnej rady určí aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch, ktorým bol pridelený. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní odo dňa pridelenia." Čiže pri medzinárodnej zmluve alebo vyslovovaní súhlasu s medzinárodnou zmluvou sa prvé čítanie vynecháva a to, čo robí Národná rada v prvom čítaní, že pridelí to výborom, určí gestorský výbor a určí lehotu, v tomto prípade robí predseda Národnej rady svojím rozhodnutím a pán predseda Danko to aj urobil, 12. februára bol doručený, tak hneď 12. februára určil gestorský výbor, pridelil výborom a určil lehotu na prerokovanie návrhu vo výbore vrátane v gestorskom výbore v termíne ihneď. Ale týmto postupom evidentne porušil § 74 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý hovorí, že táto lehota, lehota na prerokovanie návrhu vo výboroch nesmie byť kratšia ako 30 dní.
Na základe čoho takto postupoval pán predseda Danko? Lebo nemá to oporu v rokovacom poriadku. Rokovací poriadok nepripúšťa rokovanie v skrátenom legislatívnom konaní o vyslovení súhlasu s medzinárodnou zmluvou. Rokovací poriadok v § 89 hovorí o tom, že v akých situáciách, z akých dôvodov je možné v skrátenom legislatívnom konaní rokovať o návrhu, návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní, ale nič nehovorí o tom, že, že možno rokovať aj o súhlase s medzinárodnou zmluvou. A keby aj bolo možné, tak to nemôže určiť predseda Národnej rady, tak to musí v situácii, keby existovali dôvody. Žiadne dôvody neexistujú, ale aj keby existovali tie dôvody, aj keby to rokovací poriadok umožňoval, tak o tom musí rozhodnúť Národná rada, nie predseda Národnej rady.
Tento postup je v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku, a preto dávam dva procedurálne návrhy. Jeden procedurálny návrh dávam podľa § 34 zákona o rokovacom poriadku a navrhujem prerušiť rokovanie o návrhu vlády na vyslovenie nesúhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, parlamentná tlač č. 1842, do 13. marca 2020, pretože podľa § 88 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady medzinárodná zmluva pred jej ratifikáciou, pred jej ratifikáciou je potrebný súhlas Národnej rady, sa prerokuje v druhom a treťom čítaní. O náležitostiach podľa § 74 rozhodne predseda Národnej rady, pričom jednou z náležitostí podľa § 74 ods. 2 je lehota na prerokovanie návrhu vo výboroch, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní. Ale návrh bol výborom pridelený až 12. februára 2020, pričom zákon o rokovacom poriadku Národnej rady neumožňuje skrátené legislatívne konanie u návrhu na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou.
Môj prvý procedurálny návrh a odovzdávam to, odovzdám to aj spravodajcovi, je prerušiť rokovanie o tomto bode až do 13. marca 2020, kedy uplynie tá zákonom stanovená lehota 30 dní, ktorú nemôže nikto svojvoľne skrátiť a už vôbec nie predseda Národnej rady.
Pre prípad, že tento procedurálny návrh nebude schválený, lebo ako je všeobecne známe, ako to hovorí Erik Tomáš, dodržiavanie zákona a dodržiavanie zákona o rokovacom poriadku zaujíma v celom tomto parlamente a na celom Slovensku zrejme iba mňa, takže očakávam, že vládna koalícia to neschváli, tak v prípade; alebo vládna koalícia, ospravedlňujem sa MOST-u; koalícia SMER, SNS, fašisti to neschváli, tak dávam druhý procedurálny návrh a ten dávam podľa § 146 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a znie takto: Vzhľadom na pochybnosti, či pri rokovaní o návrhu vlády na vyslovenie nesúhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu bola dodržaná minimálne 30-dňová lehota na prerokovanie návrhu vo výboroch podľa § 74 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, v súlade s § 146 ods. 1 navrhujem, aby predsedajúci rozhodol o ďalšom postupe pri prerokovaní predmetného návrhu až po predchádzajúcom stanovisku ústavnoprávneho výboru, či bola zákonom stanovená lehota na prerokovanie predmetného návrhu vo výboroch dodržaná a či možno o predmetnom návrhu rokovať pred jej uplynutím.
Čiže vznášam pochybnosť o tom, že Národná rada postupuje v tomto prípade v súlade so zákonom o rokovacom poriadku, a žiadam pána predsedu Národnej rady, aby v súlade s § 146 ods. 1 pred tým, ako rozhodne o ďalšom postupe, si vyžiadal stanovisko ústavnoprávneho výboru. V prípade, že nebude rešpektovaný rokovací poriadok, ako je v tejto Národnej rade zvykom, tak avizujem, že budem hlasovať za vyslovenie súhlasu s Istanbulským dohovorom.
20. 2. 2020 9:20:58 - 9:29:12 58. schôdza NR SR - 3.deň - A. dopoludnia Tlač 1836 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
8.
Dámy a páni, koniec sa blíži! Koniec sa blíži a veľmi dobre si to uvedomujú aj v SMER-e, aj v Slovenskej národnej strane. Blíži sa koniec troch období, počas ktorých tu vládli strany, či už celkom, alebo predovšetkým ovládané SMER-om - sociálnou demokraciou. A SMER chce teraz spraviť úplne všetko preto, aby ten neodvratný koniec odvrátil. SMER je ochotný postupovať systémom po nás potopa. Obvykle sa na takéto návrhy a opatrenia, nezodpovedné návrhy, ktoré nie sú kryté zdrojmi, ktoré má krajina k dispozícii, zvykne hovoriť, že idú zaťať sekeru. Ale toto nie je zaťatie sekery. Slovné spojenie zaťať sekeru nevystihuje to, čo sa práve chystáte urobiť. Vy sa chystáte postupovať spôsobom po nás potopa. Chcete tu zanechať po sebe spálenú zem, preto ste si tesne pred voľbami pripravili populistické orgie, ktoré chcete uskutočniť priamo tu v parlamente.
Pán premiér Pellegrini hovoril o tom, že poslanci, ktorí sa formou obštrukcie pokúšali zabrániť konaniu tejto schôdze, zneužívajú poslanecký mandát bez rešpektovania parlamentnej demokracie, zneucťujú parlament, pohŕdajú demokraciou, že je to nebezpečný model správania sa, že je to chaos a divadlo.
Ale tieto slová platia nie na konanie opozičných poslancov, tieto slová platia a výstižne charakterizujú celú túto schôdzu, konanie jej iniciátorov, SMER-u a Slovenskej národnej strany. SMER a jeho partner SNS idú robiť volebnú kampaň za štátne peniaze. Politická strana môže vo volebnej kampani minúť 3 mil. eur. Vy si idete urobiť volebnú kampaň takmer za miliardu alebo za vyše miliardy, miliardy eur, ktoré, samozrejme, že nezaplatíte vy, ale zaplatia ich daňoví poplatníci. A ešte pritom, nie je to žiadna náhoda, pošliapete aj legislatívne pravidlá, dokonca legislatívne pravidlá, ktoré sú zakotvené v zákone o rokovacom poriadku.
Pán minister tu uviedol návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o sociálnom poistení, ale k tomu, prečo je potrebné skrátené legislatívne konanie, nepovedal v podstate nič. Nehovorí o tom nič ani ten návrh, ktorý je predložený do parlamentu, a je logické, že o tom nič nehovorí, lebo žiadne dôvody pre skrátené legislatívne konanie v tomto prípade neexistujú, a vy to veľmi dobre viete. Zákon o rokovacom poriadku hovorí, kedy možno uskutočniť v parlamente skrátené legislatívne konanie. Paragraf 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady: „za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona“. Z týchto všetkých podmienok je splnená iba jedna jediná, že je to na návrh vlády. Ale mimoriadne okolnosti? Voľby sú mimoriadne okolnosti?
Môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd? To znamená, že od roku 2006, keď tu vládli vlády SMER-u, čiže 14 rokov - s krátkou prestávkou - boli ohrozované základné práva a slobody. A vy ste to zistili až teraz? A teraz sa to pokúšate napraviť? To, že ste 12 rokov ohrozovali základné práva a slobody.
No keďže to pán minister, minister neuviedol, tak ja skúsim zacitovať z toho, z toho, z toho, čím sa nás vláda pokúša presvedčiť, že sú splnené dôvody na skrátené legislatívne konanie o tomto návrhu zákona. Účelom vládneho návrhu zákona, teraz citujem z návrhu vlády, je posilnenie práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe pri nespôsobilosti na prácu a pri strate živiteľa zavedením novej dôchodkovej dávky, ktorým je tzv. 13. dôchodok. Súčasná úroveň dôchodkových dávok je najmä pri nízkopríjmových poberateľov najmä v období spojenom s enormným zvýšením výdavkov nepostačujúca. V súčasnosti platná úprava vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku sčasti tieto negatívne javy sanuje, avšak pre optimálnejšie dôchodkové zabezpečenie všetkých poberateľov dôchodkových dávok je nevyhnutné zvyšovať dôchodkové príjmy osobitnou dôchodkovou dávkou v období, v ktorom sú všeobecné výdavky poberateľov dôchodkových dávok vyššie. Vzhľadom na potrebu zabezpečenia primeranej doby pre Sociálnu poisťovňu na zabezpečenie výplaty 13. dôchodku už v roku 2020 je nevyhnutné predmetný vládny návrh zákona prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní.
Počuli ste tam nejaký z dôvodov, o ktorom hovorí zákon o rokovacom poriadku Národnej rady? Lebo ja nie. A môžem to tu ešte raz prečítať. Zákon hovorí, že za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. Nič, nič z toho nie je v návrhu, ktorý vláda predkladá parlamentu. Takže nielen populistické orgie, nielen po nás potopa, ale aj ďalšie porušovanie zákona o rokovacom poriadku, aj ďalšie porušovanie legislatívnych pravidiel, ktorými by sa Národná rada mala riadiť.
Rešpektovanie pravidiel je dôležitejšie ako tie reči o tom, že aká je Národná rada dôležitým štátnym symbolom. To môžeme dokázať tým, že budeme rešpektovať pravidlá. Vy ste tu, vy ste to po celú dobu svojej vlády nerobili, tak, samozrejme, že nemáte žiadny problém urobiť to aj teraz, vo chvíli, keď vaša vláda končí.
Koniec sa blíži a vy to veľmi dobre viete. Pokúšate sa to zvrátiť, ale toto vám nepomôže.
5. 12. 2019 17:41:34 - 17:54:06 56. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 1829 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
46.
Vážená poloprázdna sála, poviem iba tri veci. Po prvé, celá táto schôdza je úplne absurdná. Na začiatku riadnej schôdze koalícia vyhodila z jej programu 60 bodov, 60 opozičných návrhov zákonov s odôvodnením, že treba rokovať o návrhu zákona o štátnom rozpočte, treba vytvoriť dostatočný priestor na toto rokovanie. Z celej koalície vystúpili traja poslanci. Poslanec Fico, ktorý s tým návrhom prišiel, za celý čas ani nepáchol do tejto sály. A ešte klamal o tom, kde bol, lebo tvrdil, že bol na vyšetrení a pobehoval s činkami po hrádzi Dunaja. A argumentom bolo, že nechcete, aby si opozícia robila z parlamentu predvolebnú kampaň. Pritom opoziční poslanci tak ako na každú schôdzu predkladali návrhy zákonov, využívali svoju legislatívnu iniciatívu, právo predkladať návrhy zákonov. Je veľmi pravdepodobné, že po väčšine z tých návrhov by ani pes neštekol, lebo však vieme, že niektoré médiá majú pokyn vôbec ani neinformovať o poslaneckých, poslaneckých návrhoch. Lebo však tie nemajú šancu, aby sa dostali do druhého čítania. Pozdravujeme pána Rezníka. Ale o tom sa nedalo rokovať.
Pritom bolo naplánované, že táto schôdza má trvať tri týždne, že sme mali rokovať ešte zajtra, že sme mali rokovať celý budúci týždeň, a potom budú ešte ďalšie dva mesiace až do volieb, teda ak nepočítam december, počas ktorých sme mohli schváliť v druhom čítaní, ak by náhodou niektorý z tých návrhov zákonov prešiel, úplne pokojne. Miesto toho budú mať poslanci odteraz až do 29. februára prázdniny. Niektorí budú robiť kampaň. Pán Hrnko bude niekde vykrikovať, ako tu v sále. Pracovať sa vám nechcelo.
A vy, a opäť je pod tým podpísaný obvinený poslanec Fico, ste prišli s návrhom na mimoriadnu schôdzu, kde sa má prijať nejaké uznesenie o londýnskom zlate. Čo iné ako predvolebná kampaň to je? No nedozvedel som sa to z toho vystúpenia ešte stále. Dúfam, že záverečné slovo bude, bude trochu obsažnejšie a pán predkladateľ nám, nám vlastne povie, že ako to je a čo, čo od toho očakávajú. Lebo inakšie je to čistá predvolebná kampaň.
Včera to otvorenie schôdze neprešlo. A je pekná symbolika, že kým na začiatku riadnej schôdze sa k SMER-u a k lojálnej SNS pripojil doterajší koaličný partner MOST – HÍD a vyhodil opozičné návrhy zákonov, tak teraz MOST – HÍD za program tejto piár Ficovej mimoriadnej schôdze nezahlasoval. Zato zahlasovali niektorí poslanci fašistickej Kotlebovej strany za to. Za 24 hodín zmenili názor. Včera neboli za, dnes sú za. Čo sa stalo, čo sa zmenilo? Nevidím nikoho prihláseného, možno tiež vystúpi niekto z nich a vysvetlí túto náhlu zmenu názoru. Čiže jedna nehoráznosť, ktorá sa udiala na začiatku riadnej schôdze, bola odhlasovaná SMER, SNS a ich doterajší koaličný partner MOST – HÍD. A druhá nehoráznosť v podobe mimoriadnej schôdze bola odhlasovaná SMER, SNS a ich potenciálny, nádejný koaličný partner fašistická Kotlebova ĽSNS.
Druhá vec, ktorú chcem povedať. Už to v podstate spomenul Gábor Grendel. Ale ja zacitujem zo zákona, zo zákona o Národnej banke Slovenska, § 12 ods. 1. "Plnenie svojich úloh zabezpečuje Národná banka Slovenska nezávisle od pokynov štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej moci a od ďalších právnických osôb alebo fyzických osôb." Čiže návrh uznesenia má tri body. Jedným niečo zoberieme na vedomie, druhým vnímame riziká. Neviem, či už Národná rada schvaľovala uznesenie, že vníma niečo. To je také zaujímavé, že takéto teleso niečo vníma. Ale jediný teda obsažný bod z toho je, že žiada Národnú banku Slovenska, aby prijala všetky nevyhnutné opatrenia, ktoré budú v čo najkratšom čase viesť k návratu investičného zlata z Bank of England na územie Slovenskej republiky. Nie Frankfurtu, pán poslanec Muňko. Žiada. No ale zákone je napísané, že plnenie svojich úloh zabezpečuje Národná banka Slovenska nezávisle od pokynov štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej moci a od ďalších právnických osôb a od fyzických osôb. Takže ako povedal pán poslanec Grendel, to uznesenie, odhlasujte si ho pokojne aj ústavnou väčšinou, je to len zdrap papiera. Lebo Národná banka je nezávislá. Mal som ale nutkanie roztrhať to, ale jedno trhanie sme tu už zažili a myslím, že, myslím, že stačilo.
Ale má to rovnakú váhu, ako keby Robert Fico ako bývalý predseda napísal svojmu podpredsedovi, guvernérovi Národnej banky Slovenska, že: Počuj, Peťo, nedalo by sa to zlato nejako previesť na Slovensko? Áno, v rámci kamarátskych vzťahov. A Peter Kažimír ako guvernér Národnej banky Slovenska by to mal odmietnuť, lebo by sa nemal nechať ovplyvňovať ani svojimi bývalými kamarátmi. Možno obecné zastupiteľstvo v Terchovej, keby prijalo nejaké uznesenie, tak tiež, tiež ho môže poslať Petrovi Kažimírovi, že ho žiada premiestniť naše zlato z Londýna do Terchovej. Tiež by to mohlo urobiť v zásade, ale Národná banka Slovenska by to nemala brať do úvahy, tak ako by nemala brať do úvahy uznesenie Národnej rady.
Veď keď chceme niečo s Národnou bankou Slovenska, tak v rámci tých mantinelov, ktoré máme v rámci Európskej únie, môžeme dať niečo do zákona. Ale schvaľovať uznesenie, že niečo žiadame? Alebo na sneme strany SMER - sociálna demokracia ste si to mohli odhlasovať. Teraz budete mať snem, tak možno tam by ste mohli odhlasovať, že SMER – sociálna demokracia žiada svojho bývalého podpredsedu, aby sa zlato vrátilo na Slovensko.
Po tretie. Posledná vec. Ak máme rokovať o takejto závažnej veci, no tak by sme mali rokovať na základe nejakých analýz, podkladov, vyhodnotení, rizík, za a proti, výnosy, náklady, skúsenosti z iných krajín, analýzy Národnej banky Slovenska. Tak som skúsil aspoň to minimum, že prerušme to, však máme plánovanú schôdzu až do konca budúceho týždňa, a počkajme, kým pán guvernér Národnej banky Slovenska príde a povie nám k tomu nejaké stanovisko, či má NBS vhodné priestory, koľko to bude stáť, uskladnenie toho zlata. Koľko bude, koľko bude stáť zabezpečenie prevozu, aké sú s tým spojené riziká? O čo prídeme, keď to zlato nebude pracovať, ale bude tu uložené? Koľko nás bude stáť stráženie? Mohla to byť aj normálna odborná diskusia, keby nebolo necelé tri mesiace pred voľbami a keby si SMER – sociálna demokracia nepotreboval urobiť ďalší predvolebný marketing, aj keď teda neviem, či toto vám nejako pomôže. Procedurálny návrh ste neschválili, žiadne odborné analýzy, podklady nemáme. Žiadne reálne vysvetlenie a odpovede na tieto otázky nezazneli, aj keď teda ja ešte stále tajne dúfam, že v záverečnom slove, na ktoré síce už nebudeme môcť reagovať, ale možno sa niečo, niečo dozvieme.
Tak aj ja zareagujem asi na takej úrovni, ako je celý tento, celý tento návrh. Lebo podstatná otázka nie je na tom, čo sa tam napíše, to je aj tak nezáväzné uznesenie. Podstatná otázka je, že aká je motivácia predkladateľov? A teda musíme vychádzať z toho, že žijeme na Slovensku, žijeme v krajine, kde sa štát a verejné zdroje rozkrádali už takmer všetkými predstaviteľnými spôsobmi. Mali sme tu privatizáciu statočným podnikateľom mečiarovcom a vytváranie kapitálotvornej vrstvy, ktorá potom sa premenila na oligarchov v pozadí SMER-u. Mali sme tu provízie. Z provízií privatizačným poradcom nielen na úrovni štátu, ale aj na úrovni obecnej, mestskej a krajskej samosprávy sa predával, prenajímal majetok pod cenu cez zmanipulované súťaže, alebo dokonca rovno, priamo vopred vybranému záujemcovi. Aj keď ste tam zaviedli pravidlá, tak sa zneužíval inštitút osobitného zreteľa. Kradne sa vo verejnom obstarávaní, kradne sa v eurofondoch, kradne sa v agrodotáciách, vo fondoch na výskum a vývoj. Z toho dôvodu sme teraz museli novelizovať zákon o podpore z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Kradne sa na rôznych analýzach, poradenstve, auditoch, robia sa podvody s DPH, ktoré kryje polícia, ktoré kryjú orgány činné v trestnom konaní aj prokuratúra, ktoré kryjú súdy, ktoré sú dohodnuté. Štátne orgány slúžia mafii. Kradne sa na informatizácii, na diaľniciach, v zdravotníctve, už aj v sociálnych službách, na slávnostných galavečeroch, na tipovaní. Kradlo sa v štátnych bankách, kým ešte neboli sprivatizované. Kradne sa v mestských firmách, v štátnych firmách. Dokonca sa robia malé domov od zamestnancov, tí, ktorí nemajú k dispozícii takéto väčšie zdroje. Kradne sa na obnoviteľných zdrojoch energie, štadiónoch, pri posypovej soli. Dokonca aj pri platinových sitkách sa kradlo.
Ale počuli ste už niekedy, že by sa niečo stratilo a ukradlo zo zlata, ktoré máme odložené v Londýne? No, asi nie. Tak možno práve to je ten problém. Koniec je blízko, tak chcete mať ešte aj to zlato na dosah. Niekam, kde nebude v bezpečí, lebo pred vami nie je v bezpečí vôbec nič. A možno je dobré, že posledná vec, ktorú spraví parlament po troch vládach SMER-u, bude práve toto.
Ďakujem za pozornosť.
5. 12. 2019 10:25:44 - 10:35:45 53. schôdza NR SR - 7.deň - A. dopoludnia Tlač 1823 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
36.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, sme v druhom čítaní k novele zákona o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Budem sa teda venovať pozmeňujúcim návrhom, ktoré zazneli, konkrétne dvom z tých troch, pod ktorými som podpísaný aj ja.
Pokiaľ ide o návrh zrušiť zákaz zverejňovania tváre sudcov, ktorý predkladáme spolu s kolegami Alojzom Baránikom a Zsoltom Simonom, zdá sa mi, že je to, že je to krok správnym smerom. Samozrejme, že nie je to opatrenie, ktoré systémovo vyrieši všetky problémy justície, ale to napokon nie je, nie je ani to, čo je vo vládnom návrhu zákona, ktorý bol predložený parlamentu v skrátenom legislatívnom konaní. Sú to opatrenia, ktoré môžu v lepšom prípade napomôcť tomu, že bude súdnictvo fungovať lepšie.
Nezdá sa mi, nezdá sa mi celkom dostačujúca tá výhrada, že keď sudcovia, tak potom aj prokurátori. Jednak preto, čo hovoril kolega Baránik, teda, že predsa len postavenie prokurátora je trochu, trochu iné ako postavenie, postavenie sudcu, ktorý vykonáva štátnu moc a autoritatívne, autoritatívne rozhoduje vo verejných procesoch, ale má právo na, na utajenie, utajenie svojej tváre. Zvážil by som to, že ak existujú nejaké, nejaké mimoriadne dôvody z hľadiska, z hľadiska potreby ochrany sudcu, ale zasa, aká je, aká je, aká je realita, aký je tam reálny problém. Ak, ak toto ustanovenie má chrániť sudcov pred zločincami, tak je to smiešne. Zločinci nemajú problém zaobstarať si údaje o sudcovi, jeho tvár, tvár jeho rodinných príslušníkov, jeho, jeho, jeho bydlisko, jeho ďalšie údaje. Však dozvedeli sme sa, že Kočner si nechal lustrovať novinárov, nechal si lustrovať prokurátorov priamo v informačných systémoch orgánov činných v trestnom konaní. Tak komu chceme nahovoriť, že reálne chránime sudcov pred zločincami tým, že zakážeme zverejňovať ich tváre?
A pokiaľ ide o to, že áno, keď budú tváre sudcov známe, tak budú musieť strpieť, a teraz nehovorím o zločincoch, ktorí by sa im chceli pomstiť, ale možno o bežných ľuďoch, ktorí budú pobúrene reagovať, tak také skúsenosti asi máme všetci, že okrem ľudí, ktorí k vám prídu a potľapkajú vás po pleci a povedia, ako dobre to robíte, tak prídu, stretnete aj ľudí, ktorí sa na vás krivo pozerajú, alebo vám povedia niečo, niečo škaredé, alebo dokonca vulgárne, ale to už, to už je súčasťou toho, že sme súčasťou verejnej moci a teda musíme zniesť viacej kritiky, aj tej oprávnenej, aj tej neoprávnenej.
Chcem ale povedať a v tomto úplne súhlasím s tým, čo povedala pani poslankyňa Žitňanská, že áno, je problém, že takúto vec riešime v skrátenom legislatívnom konaní, lebo keby sme boli v normálnom, normálnom legislatívnom konaní, tak je dostatok času na to, aby sme to prediskutovali, aby sme pri príprave toho pozmeňujúceho návrhu sa navzájom koordinovali, diskutovali s ministerstvom a prípadne aj predniesli ten návrh na výbore. Keďže toto bol výbor hneď po skončení schôdze, na ktorej bolo schválené prvé jej čítanie, tak, tak na to nebol veľmi veľký priestor. Ak by sme na výbore došli k tomu, že ten návrh nie je dobrý, treba ho doplniť, treba ho upraviť, tak, tak sa to ešte dalo do pléna všetko, všetko vyriešiť. V skrátenom legislatívnom konaní, toto, žiaľ, nejde.
A rád by som sa teda ešte dotkol aj toho druhého pozmeňujúceho návrhu, pod ktorým som iba podpísaný, ale nie som, nie som predkladateľom, predkladá ho pani poslankyňa Žitňanská. Aj tento návrh podporím, ak sa o ňom bude hlasovať. A ten návrh... (Reakcie z pléna.) Čože? No, ja by som si tipol, že, že bude príležitosť hlasovať aj o tom druhom, ale tak možno som len prehnane pesimistický na základe skúseností, ktoré mám s týmto parlamentom. A ten návrh spočíva vo vypustení tých ustanovení, ktoré, o ktorých sme hovorili aj včera, teda o možnosti pozastaviť výkon funkcie sudcu a výkon funkcie prokurátora aj bez toho, aby prebiehalo trestné stíhanie, respektíve bolo vznesené obvinenie, alebo aby prebiehalo disciplinárne, disciplinárne stíhanie. Nechcem opakovať všetko, čo som, čo som hovoril včera, ale takisto ako pani poslankyňa Žitňanská, aj ja súhlasím s tým, že, že je rozdiel medzi tým, keď, keď prebieha konanie trestné alebo disciplinárne, a to má nejaký výsledok, že niekto autoritatívne povie, previnil sa, dostáva takýto trest, neprevinil sa, nedostáva trest, a medzitým, keď je to vznesené v situácii, keď nie sú dôkazy ani na trestné, ani na disciplinárne konanie. To, čo, to, čo by som ešte akceptoval, ak by išlo o prostriedok v situácii, keď, keď sa predpokladá, že dôkazná situácia je taká, že začne v blízkej dobe trestné stíhanie a bude vznesené obvinenie, alebo začne v blízkej dobe disciplinárne, disciplinárne stíhanie, a to sa potom rozhodne a na základe toho sa, toho potom, potom dospejeme k tomu výsledku. Ale, ale ak to má byť nástroj aj na riešenie situácií, kde nedôjde ani k trestnému stíhaniu, ani k disciplinárnemu stíhaniu, tak, tak sa mi to zdá nedostatočné až zbytočné. Zbytočné v tom lepšom prípade, lebo zbytočné znamená, že ničomu to nepomôže, ničomu to neuškodí. A je to potenciálne aj zneužiteľné a nebezpečné po skúsenostiach, ktoré tu máme aj so zneužívaním disciplinárnych konaní za Harabina voči, voči sudcom, čím ale opakujem, nemyslím si, že toto je úmysel predkladateľa návrhu zákona. Ani si nemyslím, že by tá hrozba dnes, v tejto chvíli bola, bola akútna, že v tejto spoločenskej atmosfére by, by, by sa mohlo hneď teraz v krátkej dobe niečo také opakovať, ale môže to byť práve ten nezamýšľaný, nezamýšľaný dôsledok. Nezamýšľaný dôsledok toho, že, že teda schválime takúto legislatívnu úpravu a niekedy v budúcnosti ju niekto zneužije na úplne opačný účel, ako, ako my predpokladáme pri jeho schvaľovaní.
No, a ešte a to, to na základe, aj na základe toho, čo hovorila pani poslankyňa Žitňanská, by som, by som poznamenal, že ono je to taký nástroj, ktorý je bezprostredne teraz využiteľný politickým spôsobom, lebo aj ako pán minister hovoril, že objavujú sa informácie o rôznych sudcoch a rôznych prokurátoroch a ešte sa aj nejaké objavia. A zrejme to tiež bude v polohe, že bude to dostatočne silné na to, aby sa verejnosť rozhorčila a mala pocit, že s týmto treba niečo robiť, a zároveň tá dôkazná situácia nebude dosť silná na to, aby, aby bolo začaté trestné stíhanie, vznesené obvinenie a na základe toho pozastavený výkon funkcie, alebo aby sa to dalo riešiť cez disciplinárne stíhanie. A vtedy bude mať minister spravodlivosti, predseda Najvyššieho súdu a predseda Súdnej rady alebo, alebo generálny prokurátor prostriedok, ako tú situáciu nie vyriešiť, ale teda dočasne povedať, že toto sú tí, tí nehodní sudcovia a prokurátori, voči ktorým ešte nemáme dosť dôkazov, aby sme ich obvinili, aby sme ich začali disciplinárne stíhať, ale môžme im pozastaviť výkon funkcie na šesť mesiacov a potom sa to ešte predĺži. Čiže nevyriešime ten problém, iba, iba teda vytvoríme dojem, že ho riešime tým, že, že ich na šesť mesiacov pozastavíme. Samozrejme, že v situácii, ak bude nasledovať trestné stíhanie, obvinenie, obžaloba, odsúdenie, tak je to, tak je to dobré, že ešte pred tým, ako k tomuto dôjde, budú môcť byť nie vyzlečení, ale teda čiastočne vyzlečení z talára nehodní sudcovia, ale môže sa stať aj to, že to bude, bude len niečo také, čo sa urobí teraz pred voľbami. Povieme, že sme postavili, teda vyzliekli z talára nehodných sudcov a tí nehodní sudcovia si tie taláre po voľbách znovu oblečú, lebo nebudú trestne stíhaní, nebude dosť dôkazov a vrátia sa tam. To je dilema, ktorú budeme musieť riešiť pri hlasovaní o tomto návrhu zákona, zrejme už o 25 minút.
4. 12. 2019 14:17:12 - 14:27:15 53. schôdza NR SR - 6.deň - B. popoludní Tlač 1823 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
2.
Vážený pán minister, dámy a páni vrátane odchádzajúcich pánov poslancov, sme v prvom čítaní k návrhu novely zákona o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Čo-to sme si už povedali v rozprave o skrátenom legislatívnom konaní a návrh, ktorý máme na stole, má, dá sa povedať, dva základné body.
Jeden sa týka verejnosti hlasovania, rozhodovania Súdnej rady a tam, myslím, že nie je žiadny spor, s tým sme všetci uzrozumení, podporujeme to a vidíme to ako pozitívny krok k zvýšeniu transparentnosti rozhodovania tohto dôležitého, najdôležitejšieho orgánu súdnictva.
Druhá, druhý bod, ktorý sa týka ako sudcov, tak prokurátorov, rieši možnosť dočasne pozastaviť výkon funkcie sudcu... (zaznievanie gongu), ako aj výkon funkcie prokurátora nad rámec tých dôvodov, ktoré... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Klus, Martin, podpredseda NR SR
Poprosím vás o strpenie, pán poslanec.
Páni poslanci, dámy poslankyne, ak vás môžem poprosiť, naozaj upokojte sa, aby pán poslanec mohol predniesť svoj príspevok. Ďakujem pekne.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Ďakujem. Teda návrh umožňuje, aby bolo možné pozastaviť výkon funkcie sudcu alebo výkon funkcie prokurátora aj nad rámec tých súčasných dôvodov, ktoré v zásade sú, že buď bolo vznesené obvinenie voči, voči sudcovi alebo prokurátorovi, teda vedie sa trestné konanie a je už v takom štádiu, že je vznesené obvinenie, alebo je vedené disciplinárne konanie a ide tam o závažný disciplinárny delikt.
Návrh zákona predpokladá, že sudcovi bude môcť pozastaviť, pozastaviť výkon funkcie sudcu Súdna rada, prokurátorovi generálny prokurátor, u sudcu to môže navrhnúť minister spravodlivosti, predseda Súdnej rady alebo predseda, predseda Najvyššieho súdu. A konkrétne to ustanovenie v navrhovanom § 22a ods. 1 hovorí o tom, že dočasne pozastaviť výkon funkcie sudcu možno aj sudcovi, u ktorého existujú dôvodné pochybnosti o tom, že spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ak tým môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva alebo dobrá povesť súdnictva. Môžu byť, môžu byť, samozrejme, že situácie, že takéto rozhodnutie by predchádzalo trestnému konaniu alebo disciplinárnemu stíhaniu, a vtedy áno, možno sa baviť o tom, že či takýto inštitút má zmysel a treba ho, treba ho zaviesť, aby mohla Súdna rada vo vzťahu k sudcom alebo generálny prokurátor vo vzťahu, vo vzťahu k prokurátorom reagovať promptnejšie aj pred tým, ako začne samotné disciplinárne stíhanie alebo, alebo bude teda vznesené obvinenie v rámci trestného konania.
Ale ako vyplynulo aj z rozpravy k skrátenému legislatívnemu konaniu, aj k tomu, ako v prvom čítaní pán minister uvádzal návrh zákona, tak sa počíta aj s tým, že by sa tento inštitút využíval v situáciách, keď nie je možné dokázať to zavinenie alebo to konanie, ktoré je dôvodom na buď trestné stíhanie, alebo disciplinárne stíhanie. A tu sa priznám, že kým v tej prvej situácii naozaj mám pochybnosti o tom, že môže to byť potenciálne zneužiteľné, lebo je to voľne naformulované, v situácii, keď dočasné pozastavenie by malo predchádzať či už trestnému konaniu, alebo disciplinárnemu stíhaniu, v situácii, ak by sa to malo udiať mimo rámec týchto dvoch inštitútov, tak mi nie je vôbec jasný zmysel toho, načo by sa to urobilo. Lebo dobre, sú dôvodné pochybnosti, hovorili sme o konkrétnych prípadoch alebo teda nie o konkrétnych prípadoch, ale hovorili sme o sudcoch, ktorí sú spomínaní v Threeme, padá na nich vážny tieň podozrenia, nie je to možné v súčasnej situácii, v súčasnej situácii preukázať, ale je možné, že to nebude, nebude možné, možné vôbec preukázať. Tak aký má zmysel dočasné pozastavenie, ktoré môže byť pol roka, môže byť predĺžené o ďalších, ďalších šesť mesiacov, ak potom nebude nasledovať trestné stíhanie alebo disciplinárne stíhanie? Tak bez ohľadu na to, že tie pochybnosti budú, budú pretrvávať, tak sudca opäť nastúpi do, nastúpi do výkonu, výkonu funkcie.
Nie je mi teda jasný účel takéhoto opatrenia. Lebo hovorím, že vo vzťahu k situáciám, že predpokladáme, že sa bude viesť trestné konanie alebo že nastane disciplinárne stíhanie, tak toto je nejaký rýchlejší nástroj, ako pozastaviť výkon funkcie sudcu aj bez toho, aby už sme boli v štádiu, že je vznesené obvinenie. To má zmysel, aj keď, aj keď teda tam tie dôvody sa mi zdajú, zdajú veľmi všeobecné, ale vo vzťahu k situáciám, o ktorých hovoril pán minister, že by, že by nenasledovalo trestné stíhanie, nenasledovalo disciplinárne konanie, čo dosiahneme tým, že pozastavíme výkon funkcie sudcu alebo prokurátora na šesť mesiacov alebo, alebo na 12 mesiacov? Lebo to je, to je, keď potom sa on vráti, tak tie pochybnosti môžu ostať, samozrejme, že môžu byť rozptýlené, vyvrátené. A teda používať to ako prirovnanie k tomu, že jasné, že aj ak sa voči sudcovi vedie napríklad trestné konanie, je obvinený, ale potom sa zistí, že sa skutok nestal, alebo je dokonca súdený a nie je mu preukázaná vina, tak tam máme nejaký jasný moment, že niekto, orgán činný v trestnom konaní alebo súd rozhodne, že nie je dôvod trestne stíhať alebo, alebo nie je dôvod odsúdiť dotyčného. Máme nejaké autoritatívne rozhodnutie. Takisto v prípade disciplinárnych stíhaní, máme, máme nejaké rozhodnutie disciplinárneho senátu, či teda došlo k disciplinárnemu previneniu alebo nie, a samozrejme, že keď sa to nepreukáže, tak nejaký tieň pochybností ostane, ale, ale s tým sa teda vlastne nedá nič robiť, lebo máme tam autoritatívne rozhodnutie. Ale čo bude, čo bude tým rozhodnutím v prípade sudcov alebo prokurátorov, pri ktorých tie pochybnosti existujú, ale nebude prijaté žiadne rozhodnutie, lebo ak súd odmietne, odmietne žalobu, no tak aspoň si, môžme s tým nesúhlasiť, byť s tým nespokojní, ale máme tu rozhodnutie súdu. Čo bude podkladom pre, pre to, aby sa zrušilo takéto dočasné pozastavenie výkonu funkcie či už sudcu, alebo, alebo prokurátora? Len uplynutie tej lehoty a on sa potom vráti, ako keby sa vlastne nič nestalo? Lebo ja, ja v tom vidím teda dosť, dosť veľký rozdiel, či sme v situácii, že nejaký orgán rozhoduje a rozhodne, či už tak alebo onak, teda rozhodne tak, že nedošlo k tomu deliktu, a medzi tým, keď iba uplynie, uplynie doba.
Čiže na obdobie toho jedného roka to môže byť, to môže byť pozitívne, ale či to bude mať nejaký pozitívny efekt na, na celkové zvýšenie alebo dôveryhodnosti súdnictva, alebo očistu súdnictva, tak o tom v prípade, v prípade dočasných pozastavení výkonu funkcie sudcov aj prokurátorov pochybujem. A najmä keď, ako bolo už konštatované, ako je napríklad aj konštatované v dôvodovej správe, tie nástroje existujú, iba sa nedostatočne využívajú. Čiže ten hlavný problém nie je v tom, že neexistujú nástroje na postihnutie nehodných sudcov a nehodných prokurátorov, ale v tom, že sa nedostatočne využívajú, tak treba hľadať spôsoby, ako ich začať aktívnejšie a dôslednejšie využívať, a nepridávať k nim nejaký ďalší nástroj, ktorý systémovo nič nerieši.
Ďakujem.
4. 12. 2019 10:46:17 - 10:52:33 53. schôdza NR SR - 6.deň - A. dopoludnia Tlač 1824 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
44.
Vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, máme na stole tretí a dúfam, že už dnes posledný návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona. Domnievam sa, že podobne ako u tých predchádzajúcich dvoch návrhov, ani v tomto prípade nie sú dané dôvody, ktoré predpokladá zákon o rokovacom poriadku, pre to, aby sa legislatívne konanie skracovalo.
V tých predchádzajúcich dvoch, dvoch návrhoch bol istý moment naliehavosti. V jednom prípade sú to informácie, ktoré sa dozvedáme, ktoré potvrdzujú tie najhoršie obavy, ktoré o stave súdnictva a orgánov činných v trestnom konaní, konkrétne prokuratúry, už dlhodobo máme a teraz sa tie obavy dajú doložiť nejakými konkrétnymi nahrávkami. V prípade návrhu na skrátené legislatívne konanie o podpore z európskych štrukturálnych a investičných fondov zase je tam hroziace prepadnutie desiatok miliónov eur alebo až stoviek, ak nedôjde k zlúčeniu operačných programov. A síce aj o jednom, aj o druhom sme vedeli, vedeli sme dlhodobo, ale dobre. Keď sa to nezrealizuje, tak v tom druhom prípade naozaj nastanú nejaké hospodárske škody a ten prvý prípad je, je naozaj aspoň aktualizovaný tými zverejnenými informáciami.
Čo je však dôvodom alebo podnetom, prečo sa máme skráteným legislatívnym konaním vysporiadať s novelou zákona o sociálnom poistení? V odôvodnení sa píše, že predmetná právna úprava vychádza z analýz predchádzajúcich príprave novely zákona o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v tejto súvislosti bola osobitne analyzovaná potreba koncepcie dlhodobej starostlivosti, v rámci ktorej bola v súvislosti s identifikovanými nedostatkami zdravotnej starostlivosti parciálne identifikovaná akútna potreba vytvorenia podmienok výkonu osobnej starostlivosti v prirodzenom prostredí ošetrovateľských osôb, zabezpečovaného rodinnými príslušníkmi a podporeného domácou ambulantnou starostlivosťou a s tým súvisiaca potreba zabezpečenia náhrady príjmu rodinných príslušníkov vykonávajúcich osobnú starostlivosť v prirodzenom prostredí.
Samotná téma vecne je úplne, úplne legitímna. Tiež sme o nej asi vedeli už dlhodobejšie, ale dobre, tak, tak teraz nám to potvrdili nejaké, nejaké analýzy. Len nerozumiem celkom, v čom je ten moment naliehavosti, že to má byť prerokované teraz, keďže jednak to vyplynulo z analýz predchádzajúcich príprave novely zákona o zdravotnej starostlivosti; stratifikácia nemocníc, no tak ale to sme tu už mali v prvom čítaní, v druhom čítaní, odsúvali sme ju na ďalšiu schôdzu. Hlasovanie v druhom a v treťom čítaní a teraz, teraz opäť aj v rámci, v rámci schôdze, čiže tam ten čas ak, ak boli nejaké analýzy, ktoré predchádzali, predchádzali príprave novely zákona o zdravotnej starostlivosti, ak z tých analýz vyplynula potreba upraviť aj výkon osobnej starostlivosti v prirodzenom prostredí ošetrovaných osôb, zabezpečovaných rodinnými príslušníkmi a domácej ambulantnej starostlivosti, no tak ten čas tu bol a ten návrh mohol prísť, mohol prísť aj skôr. A v prípade, že neprišiel, tak opäť je tu otázka, že čo také sa stane, ako naliehavo sú ohrozené základné ľudské práva, keď to je stav, ktorý tu máme už roky. Desiatky, desiatky rokov a teraz, keby, keby vláda, vláda schválila návrh, máme ho v parlamente, keby teraz ten návrh šiel normálnym legislatívnym procesom, tak ešte máme v tomto volebnom období čas ho schváliť a môže, môže nadobudnúť účinnosť. Opäť je to otázka rozdielu, rozdielu pár týždňov a budeme mať, budeme mať zákon schválený normálnym, štandardným legislatívnym procesom, akurát že sa budeme musieť nechať trochu vyrušiť, vyrušiť vo vedení volebnej kampane tým, že bude nejaká schôdza, na ktorej by sme to prejednali a schválili v druhom čítaní.
Čiže ak mi niečo ušlo, nezachytil som to ani, ani vo vystúpení pána ministra úvodnom a nezachytil som to ani v tom písomnom odôvodnení, že v čom je problém, že prečo toto musí byť riešené v skrátenom legislatívnom konaní, keď ide o návrh, ktorý vychádza z analýz predchádzajúcich príprave novely zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorá je už dávno, dávno v parlamente, dávno bola, dávno bola v pripomienkovom konaní, ktoré hovorí o potrebe koncepcie dlhodobej starostlivosti, a my to tu ideme riešiť skracovaním legislatívneho konania.
Ďakujem.
4. 12. 2019 10:11:19 - 10:18:47 53. schôdza NR SR - 6.deň - A. dopoludnia Tlač 1816 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
26.
Vážený pán podpredseda vlády, nebývale zastúpení kolegovia z poslaneckého klubu SMER – sociálna demokracia aj ostatní poslanci, naozaj sa nebude ešte hneď hlasovať, takže ak vás debata o skrátenom legislatívnom konaní nezaujíma, tak ešte chvíľku máte.
Máme tu druhý z troch návrhov na skrátené legislatívne konanie. Tentokrát ide o novelu zákona o poskytovaní príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Dôvodom pre skrátené legislatívne konanie, ktorý vláda navrhuje, sú hroziace hospodárske, značné hospodárske škody, ktoré by mohli byť, byť alebo nastať, ak sa do konca roka nepodarí zazmluvniť všetky prostriedky, ktoré ešte nám zostávajú v rámci operačného programu veda; či Výskum a inovácie, a teda sa navrhuje, aby bol zlúčený s Operačným programom Integrovaná infraštruktúra. Čiže peniaze na vedu alebo peniaze na výskum dáme do jedného balíka s peniazmi na dopravu a tam to, tam to zazmluvníme.
Predkladateľ argumentuje, že to nebude mať za následok znižovanie finančnej alokácie pre vedu a výskum. Je to, je to deklarácia, pretože keď sa to dá, dá do jedného, jedného, jedného balíka, jedného, jedného balíka, tak, tak ich nebudete môcť... (Reakcie z pléna.)
Ja naozaj, pán predsedajúci, by som poprosil pána podpredsedu vlády (zaznievanie gongu), keď chce na mňa reagovať, nech sa normálne prihlási do rozpravy alebo, alebo s faktickou poznámkou, keď klamem.
Ja som tu hovoril, čo vy hovoríte, ja som čítal z dôvodovej správy, že tvrdíte, že to nebude mať za následok znižovanie finančnej alokácie pre vedu a výskum, ale zároveň to dávate do jedného balíka, aby ste to mohli zazmluvniť do konca roku 2019. Ešte raz, ak chcete reagovať, prihláste sa s faktickou, prihláste sa do rozpravy, môžte sa kedykoľvek prihlásiť, prihlásiť do rozpravy.
Otázka teda je, že či sú dôvody na skrátené, skrátené legislatívne konanie. Kedy sa začali tie problémy, pre ktoré dnes navrhujete spojiť Operačný program Výskum a inovácie s Operačným programom Integrovaná infraštruktúra? Zistili ste to teraz v decembri alebo, alebo, alebo ste to, ste to zistili, zistili v novembri? Však problémy s čerpaním eurofondov na výskum a vývoj sú tu opäť dlhodobo. Pripomínam slávny eurofondový škandál, ktorý stál stoličku ministra školstva Plavčana, pokus teda prihrať zvláštnym spôsobom rôznym, častokrát veľmi zvláštnym firmám peniaze na výskum a vývoj z eurofondov za ministra Plavčana.
Koncom minulého roka bolo ohrozených v rámci tohto operačného programu 230 mil. eur, teraz ešte stále je ohrozených 175 mil. eur. Čiže ak, ak tam je, ak tam bol, ak tam bol problém, tak, tak to mala vláda riešiť v priebehu minulého roka, spraviť k tomu normálne pripomienkové konanie. Pripomienkové konanie, do ktorého by sa mohli zapojiť aj zástupcovia dotknutých inštitúcií z oblasti vedy, výskumu a vývoja. Mohli by, mohli by vzniesť, mohli by vzniesť pripomienky.
Toto, čo nám dnes leží, leží na stole, je len pokus obísť normálne pripomienkové konanie, ktoré, áno, teraz ak to potrebujete zazmluvniť do konca roka, už by ste nestihli. Ale teraz je december a už dávno v priebehu tohto roka ste mohli prísť s návrhom takejto zmeny, s návrhom na zlúčenie týchto dvoch operačných programov. Prebehlo by k nemu, prebehlo by k nemu pripomienkové konanie a bol by ten zákon účinný napriek tomu, že by bolo riadne legislatívne konanie ako v rámci medzirezortného pripomienkového konania, tak v rámci parlamentu. Už mohol byť účinný.
Toto je, toto je pohodlnejšia cesta, tváriť sa, že hroziaci problém neexistuje alebo nie je taký vážny, aby ste prijali opatrenie typu zlúčenia dvoch operačných programov. A potom, potom prídete, potom prídete s návrhom na skrátené legislatívne konanie, kde sa vyhnete ako medzirezortnému pripomienkovému konaniu, kde by sa verejnosť mohla zapojiť priamo, tak sa vyhnete, tak sa vyhnete aj tomu času, ktorý by mohla byť aspoň verejná diskusia o tomto návrhu, keby medzi prvým a druhým čítaním bola tá obvyklá 30-dňová, 30-dňová lehota.
Takže myslím si, že áno, existujú tu isté, isté dôvody, pre ktoré by sme sa mohli zamyslieť, či, či nepristúpiť k skrátenému legislatívnemu konaniu. Áno, zrejme tu hrozia hospodárske škody, ale nehrozia z dôvodu, že by nastali nejaké nepredvídateľné okolnosti, že by vláda nemala možnosť tento problém už dávno riešiť, že by vláda o tomto probléme už dávno nevedela. Nastali z dôvodu, že vláda si povedala, že ho nebude riešiť štandardnou cestou, neriešila ho vtedy, kedy ho mala riešiť, a teraz prichádza s tým návrhom a chce to mať za dva dni zo stola.
Ďakujem.
4. 12. 2019 9:15:24 - 9:30:59 53. schôdza NR SR - 6.deň - A. dopoludnia Tlač 1822 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
6.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, rokujeme o návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sudcoch a prísediacich. Návrh je prezentovaný ako návrh na zásadnú očistu súdnictva vzhľadom na tie informácie, ktoré sa, ktoré sa vyplavili. A my teraz v tejto chvíli máme posúdiť, či sú dôvody na skrátené legislatívne konanie alebo nie.
Ja by som sa pozastavil aj nad tým odôvodnením, ktoré je, ktoré je uvedené v návrhu na skrátené legislatívne konanie (zaznievanie gongu pre ruch v sále) a prípadne by som poprosil kolegov, ktorých to nezaujíma a majú potrebu diskutovať o niečom inom, tak aby, aby išli diskutovať niekde, niekde von, lebo chvíľu ešte o tomto budeme hovoriť aj spoza rečníckeho pultu a možno aj nejakými faktickými poznámkami, takže nepáchajte si násilie a nepočúvajte, ak vás to nezaujíma.
A v odôvodnení sa uvádza: "Vzhľadom na negatívny vplyv v súčasti zverejnených informácií týkajúcich sa súdnictva a prokuratúry na spoločnosť a vzhľadom na nevyhnutnosť posilniť dôveryhodnosť verejnosti v súdny systém a prokuratúru považuje vláda Slovenskej republiky za potrebné prijať konkrétne legislatívne opatrenia tak, aby mohli byť účinné čo najskôr." Je to teda zaujímavé, že ten negatívny vplyv majú zverejnené informácie týkajúce sa súdnictva a prokuratúry, nie samotné veci, ktoré sa, ktoré sa v súdnictve diali a dejú dlhodobo, čiže akoby bol problém v tom, že sú zverejnené informácie, a nie v tom, v akom marazme sa súdnictvo dlhodobo, dlhodobo nachádza.
Tu by som si dovolil pripomenúť; lebo hovoríme o tom, že či je to problém, ktorý sa teraz objavil a treba ho náhle riešiť. Tu by som pripomenul opakované vystúpenie môjho kolegu Alojza Baránika, ktorý upozorňuje na alarmujúci stav v slovenskom súdnictve a často sa mu za to z radov koalície dostáva výsmechu, pohŕdania, dokonca čelí, čelí žalobám zo strany, zo strany sudcov, ktorých si dovolil, dovolil kritizovať. Netvárme sa, že teraz zrazu sa tu niečo objavilo, že tie problémy v súdnictve, teraz sme všetci šokovaní, že sme sa dozvedeli, lebo máme už aj nejaké dôkazy, ktoré boli, ktoré boli zverejnené. Však tie problémy sú tu dlhodobo, dôveryhodnosť súdnictva je dlhodobo na veľmi nízkej úrovni, ľudia neveria vo vymožiteľnosť práva, ľudia neveria v právny štát, ľudia neveria v tom, že kauzy sa orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi nezametajú pod koberec. A nepotrebujú na to priame dôkazy typu, typu, typu nahrávky alebo videozáznamu, dokonca z pracovne generálneho prokurátora. Však vidia, ako orgány činné v trestnom konaní rozhodujú, vidia, ako súdy rozhodujú.
Otázka je, že či tie nástroje na očistu súdnictva už dnes existujú alebo neexistujú. O tom je asi celá diskusia, bude potom, potom aj, keď budeme rokovať o samotnom návrhu zákona, ale o to viac by sme, by sme na túto otázku mali odpovedať, keď sa bavíme o tom, či máme návrh zákona zasa prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Aj vláda, teda ministerstvo spravodlivosti uznáva, že aj keď súčasná právna úprava umožňuje dočasne pozastaviť výkon funkcie sudcu, ako aj výkon funkcie prokurátora z taxatívnych dôvodov, tieto sa však neuplatňujú zo strany príslušných orgánov v dostatočnej miere, preto je potrebné tieto dôvody rozšíriť o ďalšie, ktoré budú zohľadňovať potrebu dôveryhodnosti súdnictva a jeho dobrú povesť.
Čiže nástroje existujú, akurát sa neuplatňujú zo strany príslušných orgánov. Toto je taký, taký trochu problém, problém slovenskej politiky, že nástroje síce existujú, akurát sa neuplatňujú, no tak si vymyslíme nejaké ďalšie nástroje miesto toho, aby sme ich uplatňovali. (Reakcia ministra.)
Počúval som a neskákal som vám do reči, pán minister, tak akože ak budete chcieť zareagovať, tak pokojne faktickou alebo aj ďalším, ďalším vystúpením.
Ten dôvod, ktorý sa navrhuje doplniť pre pozastavenie výkonu funkcie sudcu, je, že existujú dôvodné pochybnosti o tom, že sudcovia spĺňajú predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ak tým môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva a dobrá povesť súdnictva a prokurátorov, ak existujú dôvodné pochybnosti o tom, že spĺňajú predpoklady, ak tým môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť prokuratúry a dobrá povesť prokuratúry.
A keďže som počúval, tak nadviažem na to, čo hovoril, čo hovoril pán minister, že čo by to spravilo, takáto právna úprava, v situácii, keby na čele justície bol niekto nehodný, taký, akého sme, akého sme už mali. Ja úplne súhlasím, lebo nám sa môže páčiť, že teraz dostávame alebo do zákona nástroje, ako pozastaviť výkon funkcie Monike Jankovskej a ďalším, alebo Dobroslavovi Trnkovi napríklad, ale mali by sme sa na ten zákon pozrieť aj tou optikou, že čo by sa stalo v situácii, keby generálnym prokurátorom bol ešte stále Dobroslav Trnka napríklad, keby predsedom Najvyššieho súdu alebo Súdnej rady bol Štefan Harabin, lebo v tejto krajine máme veľmi bohatú tradíciu zneužívania disciplinárnych konaní sudcov na šikanovanie nepohodlných sudcov, práve sudcov, ktorí boli nepohodlní a kritickí voči Štefanovi Harabinovi. Ak dáme do zákona takéto gumové ustanovenie, tak to neprispeje k zvýšeniu dôveryhodnosti súdnictva, ale práve naopak. Môže to tú dôveryhodnosť ešte viac oslabiť.
A aby som to trochu posunul, ja nehovorím len o situácii, keď bol Štefan Harabin ministrom spravodlivosti. Samozrejme, keď je ministrom spravodlivosti, tak si môže zákon zmeniť tak alebo onak, ale však Štefan Harabin nebol len ministrom spravodlivosti, on bol aj predsedom Najvyššieho súdu, predsedom Súdnej rady a mal v Súdnej rade pohodlnú väčšinu. V takejto situácii takéto gumové ustanovenie by bolo zneužiteľné jedna radosť.
Dnes máme nástroje na to, ako dočasne pozastaviť výkon funkcie sudcu, musí, musia byť dané zákonom stanovené dôvody, buď teda obvinenie v trestnom konaní alebo prebieha disciplinárne konanie za závažný, závažný delikt, ale napokon sa ukázalo, že napríklad pri Monike Jankovskej ste to dokázali, dokázali nájsť ten dôvod a napriek, napriek tej situácii naozaj to nemôže byť, nemôžu byť v zákone gumové ustanovenia, ktoré sa opierajú iba o nejaký vnútorný pocit. Lebo vnútorným pocitom, že niektorí sudcovia by nemali, nemali súdiť, ste argumentovali aj vy, pán minister, že máte vnútorný pocit, že by bolo žiaduce, aby tí ľudia nesúdili. No ja váš vnútorný pocit zdieľam, ale v zákone by to malo byť napísané tak, aby sa to dalo overiť, aby to bolo jednoznačné, aby to nebolo, nebolo gumené.
A existencia dôvodných pochybností o tom, že niekto spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktorá navyše má platiť dovtedy, kým tie dôvody nepominú, no tak ako pominú dôvody? Pri obvinení vieme, ako to skončí, môže to skončiť obžalobou, odsúdením, právoplatným odsúdením alebo, naopak, oslobodením alebo zastavením trestného stíhania. Pri disciplinárnom konaní to môže skončiť vynesením, vynesením nejakého verdiktu a udelením, udelením sankcie alebo, naopak, konštatovaním, že sa, že sa skutok nestal alebo nepodarilo sa ho preukázať. Ale ako pominú dôvody, ako budeme posudzovať pominutie dôvodov, že existujú dôvodné pochybnosti o tom, či niekto spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, alebo tým môže byť ohrozená dôveryhodnosť súdnictva a dobrá povesť súdnictva? Kto to posúdi, ako to posúdi?
Nevravím, že v tom návrhu nie sú aj ustanovenia alebo ustanovenie asi jedno, ktoré by bolo vhodné schváliť. Mám na mysli, mám na mysli to verejné rozhodovanie súdnej, Súdnej rady, o ktorom, predpokladám, bude hovoriť aj pani poslankyňa Žitňanská. Čo teda kvitujem, že, že naša argumentácia, ktorú používame aj pri rozhodovaní v parlamente, konečne padá na úrodnú pôdu, ale aj tu, aj tu ten argument, že nemôže prebehnúť riadny legislatívny proces, podľa môjho názoru nesedí. Lebo keď sa bavíme o dôveryhodnosti súdnictva, tak to nie je vec, ktorú možno zmeniť zo dňa na deň, to je vec, ktorá vyžaduje dlhší čas a vyžaduje to, aby sa inak správali rozhodujúci aktéri v rámci súdnictva – aj sudcovia, aj prokurátori – ako doteraz, aby tie nástroje, ktoré majú na očistu súdnictva, využívali, nie, aby sa vytvárali, vytvárali nové nástroje, ktoré navyše sú potenciálne zneužiteľné.
A ja vás teda neupodozrievam, že, že ste si tie nástroje vymysleli, pretože ich chcete zneužívať, aby to zase nevyznelo, nevyznelo takto, že ja podozrievam súčasného ministra spravodlivosti, že by chcel šikanovať slušných sudcov, ako to robil Štefan Harabin. Ja len upozorňujem na to, že ak sa tam také ustanovenie, ustanovenie doplní, tak, tak je to potenciálne, je to potenciálne zneužiteľné. A keďže hovoríme o problémoch v justícii, ktoré sú tu dlhodobo, ktoré sa premietajú do nízkej dôveryhodnosti justície, tak som presvedčený, že máme o tom hovoriť v riadnom legislatívnom procese, nie v skrátenom, v skrátenom legislatívnom konaní.
My sme s kolegom Baránikom predložili niekoľko návrhov, predložili sme ich vo forme pozmeňujúcich návrhov, na tejto schôdzi boli v pôvodnom návrhu programu, akurát na návrh poslanca Fica boli spolu s ostatnými opozičnými návrhmi vyradené, aby sa vytvoril dostatočný priestor pre rokovanie o zákone o štátnom rozpočte, ktorý poslanec Fico nevyužil.
Takže ak máme o tom rokovať, ak máme o tom normálne rokovať, tak rokujme o tom v riadnom legislatívnom procese, či to bude platiť od 1. januára alebo od 1. marca, nie je zásadný problém, ešte môžme takmer tri mesiace rokovať o návrhoch, návrhoch zákonov. Čiže nevidím dôvod na skrátené legislatívne konanie, lebo, lebo tých pár, tých pár týždňov, ktoré, ktoré rozlišuje, či to bude v riadnom konaní alebo v skrátenom legislatívnom konaní, nerobí zásadný rozdiel z hľadiska, z hľadiska účelu a, naopak, skrátené legislatívne konanie je krivenie legislatívneho procesu a ak chceme zvyšovať dôveryhodnosť justície, ak chceme očistiť súdnictvo, tak by sme to nemali robiť spôsobom, že krivíme legislatívny proces, že teraz tu prerokujeme návrh na skrátené legislatívne konanie, o nejakú trištvrte hodinu bude odhlasované, potom o pár hodín bude prvé čítanie a možno večer, aby sme už zajtra nemuseli prísť do práce, lebo však stačilo, tak možno večer to už bude aj definitívne schválené. Takýmto spôsobom dôveryhodnosť súdnictva nezvýšime a ani nespravíme dostatočne veľa a správnu vec pre zabezpečenie ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu a na spravodlivý proces pred nezávislým a nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
Ďakujem.
3. 12. 2019 9:01:24 - 9:12:05 53. schôdza NR SR - 5.deň - A. dopoludnia Tlač 1600, 1744 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
2.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, rokujeme už druhý deň k návrhu štátneho rozpočtu, ktorý je len ďalším z prejavov nezodpovedného vládnutia, ktoré tu zažívame počas dvanástich rokov, čo je pri moci SMER - sociálna demokracia.
Teraz sa to snaží líder ich kandidátky a premiér prekryť rečami o zodpovednej zmene, čo je však nezmysel, aby akúkoľvek zodpovednú zmenu dokázala priniesť politická sila, ktorá má za sebou dvanásť rokov nezodpovedného vládnutia. Je úplne príznačné, že predtým ako sa SMER vrátil k moci, za vlády Ivety Radičovej bol prijatý zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý nastavil nejaké brzdy pred bezu..., bezuzdným zadlžovaním, ku ktorému by mal SMER a strany, ktoré sú ochotné s ním vládnuť, prirodzenú tendenciu. A rovnako je príznačné, že v priebehu tohto volebného obdobia, čo sme zažili pokusy zo strany vládnej koalície rozpočtovú brzdu uvoľniť, zmeniť, zmäkčiť zákon o rozpočtovej zodpovednosti, inak povedané, správať sa nezodpovedne.
Dovolím si poukázať na pár vecí, ktoré sa udiali počas prerokovania návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2020 a ktoré s ňou súvisia. Prvá, keď sme v parlamente rokovali o návrhu zákona o štátnom rozpočte, tak sa na verejnosť dostala nahrávka rozhovoru bývalého ministra financií za SMER - sociálnu demokraciu, jedného z vašich predchodcov, pán minister, pána Jána Počiatka s Dobroslavom Trnkom, kde sa nepokryte a vulgárne bavili o kšeftoch, o tom, že Generálna prokuratúra má žehliť a zakrývať kradnutie, kauza Lemikon, Tipos, dobre sa bavili na tom, ako koaličný partner, terajší predseda SNS, predchodca Andreja Danka Ján Slota oholil Roberta Fica v kauze emisie a nedal mu ani tú polovicu, ako to bolo obvyklé. To, že nie je dosť peňazí, súvisí práve s takýmto nezodpovedným spôsobom vládnutia, ktoré tu predvádza SMER a jeho koaliční partneri, so systémom rozkrádania verejných financií. Tu sa kradne na všetkom, čo si len dokážete predstaviť. Už to nie je to primitívne mečiarovské - privatizácia našim ľuďom, tu naši ľudia dostávajú peniaze všetkými možnými kanálmi, na emisiách, na mýte, na verejných obstarávaniach, na agrodotáciách, na eurofondoch, na auditoch, na poradenstve, na právnych službách, na všetkom.
Vlády SMER-u kradnú a umožňujú kradnutie a kryjú kradnutie a to nie je zodpovedné. Aby ste mohli kradnúť, musíte si kupovať voličov, preto sa správate populisticky, preto rozhadzujete nie vaše peniaze, ale peniaze daňových poplatníkov, preto robíte rôzne sociálne balíčky, aby ste ľuďom zalepili oči, aby ste mohli ďalej kradnúť. Ale tie balíčky nie sú zadarmo. Tie balíčky musí niekto zaplatiť. Kto to môže zaplatiť? Zasa to môžu zaplatiť len ľudia. Kupujete si priazeň ľudí za 5,50 a druhou rukou im z druhého vrecka zoberiete násobne viac. Aj sme to nakoniec, ten príklad aj pri schvaľovaní tohto zákona o štátnom rozpočte, lebo vládna koalícia sa tak rozbehla v rozdávaní, balíčkoch, populizme, že jednoducho zrazu nebolo možné normálne zostaviť rozpočet, nieže vyrovnaný rozpočet. No tak musela prísť úvaha o tom, že sa, že sa zvýši daň z cigariet, ale to sa pánovi predsedovi Dankovi nepáčilo, lebo predsa ceny cigariet nemôžeme zvyšovať, hlavne to by si všetci všimli. To by si všetci všimli, keby narástli ceny cigariet, lebo to by zjavne, zjavne, zjavne, zjavne bolo viditeľné. No tak sa vymyslel kreatívny účtovnícky ťah s bankovým odvodom. Zvýšime zaťaženie zlých bánk, však to nikomu nevadí. Ale, samozrejme, že to zaplatia klienti bánk. Samozrejme, že sa to prejaví na ich poplatkoch, ako to bolo s Dankovou daňou z potravín.
Vláda SMER-u a jeho koaličných partnerov sa už dvanásť rokov správa nezodpovedne. Zadlžuje krajinu, zvyšuje dane, rozhadzuje na populistické opatrenia a kradne. A takým symbolickým zavŕšením celého tohto nezodpovedného vládnutia je to, čo tu spravil minulý týždeň alebo pred týždňom Robert Fico. Robert Fico musel odísť z postu premiéra po protestoch verejnosti, ktoré nasledovali po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Robert Fico je už rok a pol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Robert Fico za ten rok a pol nepovedal v parlamente, v pléne ani jedno jediné slovo, chodí sem iba na hlasovania, nechodí na výbor, ktorého je členom, Robert Fico prvýkrát po roku a pol vystúpil v parlamente s návrhom, s procedurálnym návrhom, ktorým odsunul na neurčito a zrejme a zrejme definitívne 60 opozičných návrhov zákonov, zdôvodnil to tým, že je potrebné vytvoriť dostatočný priestor pre rokovanie o zákone roka, pre rokovanie o návrhu zákona o štátnom rozpočte.
A kde je Robert Fico? Robert Fico sem ani nepáchol. Kde sú naši? Naši vám nezrušili, naši vám nezrušili vaše zákony z programu tejto schôdze, ako ste to urobili vy nám. Vy ste tvrdili, že treba vytvoriť dostatočný priestor pre rokovanie o štátnom rozpočte. My sme vaše návrhy zákonov nestiahli zo schôdze, ako ste to spravili vy s našimi návrhmi, ako to spravil menovite Robert Fico, ktorý nesie hlavnú zodpovednosť za tých dvanásť rokov vlády SMER-u, a potom sem ani nepáchol. Nepáchol sem v piatok, nie je tu ani dnes. Pýtate sa, že kde sú naši? Z tých desať alebo pätnásť, alebo koľko opozičných poslancov, ktorí sú prihlásení alebo vystúpili v rozprave, sú všetci s výnimkou dvoch, opoziční. Dvaja koaliční na desať alebo dvanásť opozičných. To je vysvedčenie vašej vlády.
No a dozvedeli sme sa, že Robert Fico nemohol prísť na rokovanie o zákone o štátnom rozpočte v piatok, lebo bol na nejakom lekárskom vyšetrení. A zhodou okolností v čase, keď začala rokovať Národná rada, bol videný, ako absolvuje nejakú rýchlochôdzu s činkami na brehu Dunaja. Klamal. Obyčajná lož.
Kradnete, klamete, zadlžujete, zvyšujete daňové zaťaženie, správate sa nezodpovedne. (Reakcia z pléna.) Pán minister Vážny, bývalý, nevykrikujte tu! (Ruch v sále a zaznievanie gongu.) Nevykrikujte tu. Radšej ste si mali svojho prísediaceho Roberta Fica sem zavolať. (Reakcia z pléna.) To sa veľmi teším! To sa veľmi teším... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Klus, Martin, podpredseda NR SR
3.
Prosím o pokoj v sále, páni.
Nech sa páči, pán poslanec Dostál, pokračujte vo svojom vystúpení, máte tri sekundy.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
4.
Žiadam pridať pol minúty, lebo pán poslanec Vážny mi skákal do reči. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Klus, Martin, podpredseda NR SR
5.
Pokiaľ, pokiaľ je všeobecný súhlas, poprosím ešte tridsať sekúnd. Nechajte pána poslanca dorozprávať.
Nech sa páči.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
6.
Dobre. Veľmi sa teším, že sem konečne príde pán poslanec Fico a povie nám niečo k rozpočtu. Vláda SMER-u je vláda nezodpovednosti, tak, prosím, aspoň nehovorte o nejakej zodpovednej zmene, lebo vy neviete, čo je to zodpovednosť.
Ďakujem.
28. 11. 2019 18:08:54 - 18:19:06 53. schôdza NR SR - 3.deň - B. popoludní Tlač 1819 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
128.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, zvyknem z tohto miesta kritizovať návrhy vlády na skrátené legislatívne konanie, pretože obvykle si myslím, že tie dôvody, ktoré predpokladá zákon o rokovacom poriadku, nie sú naplnené, a to zdôvodnenie, ktoré sa k návrhom dáva, je nedostatočné, len sa tak povie, že hrozia značné hospodárske škody alebo sú ohrozené základné práva a slobody bez toho, aby sa to nejako bližšie vysvetlilo. A keď si rozoberieme ten samotný návrh, tak obvykle dospejeme k názoru, že tie dôvody naplnené nie sú, že, že je tam iba deklarované, hroziaca hospodárska škoda napríklad. To je také najobľúbenejšie.
V tomto prípade sa zákon, teda návrh na skrátené legislatívne konanie tiež odvoláva na hroziace hospodárske škody, ale som presvedčený, že v tomto prípade je to oprávnené a tie dôvody naozaj, naozaj existujú. Ide v podstate o nápravu asi nie celkom zvládnutej legislatívnej činnosti, činnosti parlamentu. Keď sme sa usilovali nejako novým spôsobom zadefinovať zástupcov štátu v hospodárskych subjektoch, teda v obchodných spoločnostiach a, a teda v iných, iných subjektoch, kde sú nominanti štátu, tak najprv v tej novele, ktorú predložila skupina poslancov vládnej koalície a ktorá bola prijatá pomerne konsenzuálne, teda aj hlasmi opozície, aby som sa z toho nevyvliekal, tak prišla nejaká definícia, ktorá ale bola nedostatočná, našli sme tam chybu. Tak potom prišiel, myslím, návrh výboru a bola tá definícia zmenená. Ale jak bol ten zákon opäť schválený, tak zrazu sme zistili, že sú tam, teda je tam niekoľko problémov. Niektoré z tých problémov išlo alebo by išlo vyriešiť aj cez nejakú interpretáciu zákona, ktorú by dal výbor a potom možno neskôr Ústavný súd pri sťažnostiach alebo pri opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Ale boli tam aj problémy, ktoré riešiť nešlo.
Sú tam v zásade dve, dva vážne okruhy problémov. Jeden sa týka toho, že tak ako je to naformulované, tak by do skupiny verejných funkcionárov spadli zástupcovia súkromných investorov v podnikoch, ktoré sú čiastočne štátne a čiastočne súkromné. U materských podnikoch to nie je nejaký zásadný problém. Tam by sa to možno dalo preklenúť nejakým výkladom, lebo tam tá interpretácia bola rôzna. Ale u dcérskych firiem, napríklad energetických spoločností, tak tie úplne jednoznačne tam spadli všetci nominanti tých prevažne štátnych firiem bez ohľadu na to, že v tých prevažne štátnych firmách majú manažérsku kontrolu súkromní investori. A teda tí nominanti, ktorí sú v tých dcérskych spoločnostiach, sú nominantmi súkromných investorov. Častokrát ide o ľudí, ktorí sú v manažmentoch rôznych spoločností napriek, napriek celou Európou. My by sme z nich, ak by ten zákon nebol zmenený do 1. januára budúceho roku, spravili verejných funkcionárov, ktorí by museli podávať oznámenia, ako podávajú aj poslanci Národnej rady, členovia vlády, a tak ďalej. A zároveň by sa na nich vzťahovali obmedzia vrátane zákazu, zákazu podnikania. Čiže snažili sme sa vo výbore nájsť riešenie, aby, aby zástupcovia súkromných investorov do toho nespadli. Lebo to nebol úmysel parlamentu, a teda ani navrhovateľov, ani tých, čo hlasovali za ten návrh, aby do toho spadli aj zástupcovia súkromných investorov. Čiže snažíme sa tou formuláciou ich z toho vyňať, ale ako už kolega Sloboda, predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, povedal, tak v rámci toho, samozrejme, zase sa vytvoria nejaké nové problémy, že aj nejakí zástupcovia zase štátu alebo štátnych podnikov nám z toho uniknú. Ale dokonalé riešenie asi, asi neexistuje alebo prinajmenšom sme ho, sme ho nenašli.
Druhý okruh problémov sa týka členov dozorných orgánov, ktorí opäť, a to sa netýka iba, iba zástupcov štátu, ale aj zástupcov teda súkromných investorov, ale teda naopak, netýka sa to zástupcov súkromných investorov, ktorých dáme na bok a vyjmeme ich z pôsobnosti zákona. Ale týka sa to aj zástupcov štátu, ktorí v dozorných orgánov častokrát majú aj vlastné podnikateľské aktivity, ktoré sú im zakázané. Čiže vo vzťahu k týmto sa tým návrhom navrhuje vyňať ich z niektorých obmedzení, čiže ostanú v režime verejných funkcionárov, budú predkladať oznámenia, budú kontrolovaní, ale povedzme ako poslanci obecných, teda mestských zastupiteľstiev alebo župných zastupiteľstiev, nebude sa na nich vzťahovať zákaz podnikania alebo členstva v štatutárnych orgánoch podnikateľských subjektov. Čo je nepochybne problém, ktorý by vznikol štátu, lebo, lebo by hrozilo, že ho nebude mať kto v orgánoch týchto spoločností kontrolovať. Rovnako by ale aj bol problém, ak by sa, povedzme, zástupcovia tých súkromných investorov rozhodli, že nebudú za takýchto okolností ochotní v tom pokračovať. A teda vznikol by problém tým firmám. A, žiaľ, je to potrebné ošetriť do 1. 1. 2020, lebo inak by tá situácia nastala a výbor v podstate by mal začať konať napríklad voči takým, ktorí porušujú obmedzenie alebo zákaz podnikania.
Takže nedalo sa nič iné robiť. Pripravil výbor, a teda tu chcem oceniť aj spoluprácu so zástupcami ministerstva spravodlivosti, ministerstva hospodárstva a teda aj v rámci diskusie so zástupcami dotknutých subjektov, pripravil návrh, s ktorým snáď aspoň čiastočne budú všetci spokojní, a teda je aj pre mňa dôvodom, aby som podporil to, aby sme návrh prerokovali v skrátenom legislatívnom konaní, aj teda na prekvapenie mojich kolegov z klubu, ktorí sú zvyknutí, že v takýchto situáciách odporúčam hlasovať, hlasovať proti.
Ale predsa len si neodpustím poznámku, že aj to, že teraz rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, aj za to čiastočne môže nie celkom transparentný proces prípravy zákonov. My sme tu vo viacerých prípadoch, keď poslanci predkladali návrhy zákonov podobné, teda rozsiahlejšie, hovorili kolegom z koalície, že lepšie by bolo, keby to bol vládny návrh zákona, keby to išlo riadnym legislatívnym procesom, medzirezortné pripomienkové konanie, že by sa tam vychytalo viacej vecí. Ústavný zákon bol novelizovaný dvakrát v tomto roku po nejakých 12 či 13 rokoch, keď ostával nezmenený. Raz to bol návrh skupiny koaličných poslancov. Druhýkrát to bol návrh výboru. Čiže ani v jednom prípade sa neuskutočnilo pripomienkové konanie, klasické medzirezortné pripomienkové konanie. Pričom je, je pomerne pravdepodobné, že ak by sa uskutočnilo pripomienkové konanie, tak by si to mohol všimnúť aj niekto z tých dotknutých firiem napríklad alebo, alebo teda možno dotknuté ministerstvá či už hospodárstva alebo spravodlivosti by sa tým možno podrobnejšie zaoberali, ako keď to bol iba poslanecký návrh alebo návrh výboru.
Uvedomujem si, že je to špecifický zákon, ktorý upravuje povinnosti verejných funkcionárov vrátane, vrátane poslancov. Čiže tuto je asi aj na mieste, aby to riešil, aby to povedzme bol poslanecký návrh alebo návrh výboru, keďže to vyžaduje ústavnú zhodu. Ale možno je to len taký odkaz aj pre nás, že ak sa v budúcnosti budú meniť takéto zákony, ktoré sa netýkajú iba poslancov, ale aj ďalších skupín, tak napriek tomu, že pôjde o návrh poslancov alebo návrh výboru, tak to prerokovanie s verejnosťou má byť širšie alebo teda vôbec nejaké má byť, lebo keď nebude, tak sa stane, že budeme musieť krátko predtým schválený zákon opravovať. A potom zistíme, že sme to opravili zle a budeme to musieť opravovať ešte raz a dokonca v skrátenom legislatívnom konaní.
Napriek tomu, ako som povedal, podporujem skrátené legislatívne konanie a odporúčam aj ostatným kolegom, aby hlasovali v tomto prípade za skrátené legislatívne konanie.
28. 11. 2019 16:41:56 - 16:42:43 53. schôdza NR SR - 3.deň - B. popoludní Tlač 1815 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
98.
Pán poslanec Kondrót, ja len by som si chcel ujasniť, by som mal inak faktickú, ale teda mali ste iba úvodné slovo, povedali ste, že keď teda nebude zvolený kandidát, tak tú ďalšiu voľbu navrhujete vykonať na ďalšej schôdzi Národnej rady. Teda či, aby to bolo jasné, že myslíte na tej, na ktorej budú prerokované tie opozičné návrhy zákonov, ktoré boli vyradené z programu tejto schôdze a presunuté na tú nasledujúcu. Čiže na tejto bude, ak nebude zvolený kandidát. (Reakcia z pléna.) Áno. No, ale ak nebude? Až na tej ďalšej, kde budú tie opozičné návrhy?
28. 11. 2019 15:21:13 - 15:33:55 53. schôdza NR SR - 3.deň - B. popoludní Tlač 1761 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
58.
Vážený pán minister financií, vážený pán spravodajca, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená jedna kolegyňa a dvaja kolegovia, ktorí sa teraz nachádzajú v sále. Jeden opozičný poslanec, jeden koaličný a jedna koaličná poslankyňa. No museli sme vyhodiť tie opozičné návrhy z programu schôdze, jasné, lebo, lebo treba venovať pozornosť rozpočtu, parlament sa musí sústrediť na ten základný zákon roka a súvisiace veci, a toto je súvisiaca vec. A tu vidíme prázdne lavice koaličných aj opozičných poslancov, keď sa rokuje o zákone, ktorý keď neprejde, tak predpokladám, že rozpočet by mal vážne problémy. No to len ukazuje, ako dôveryhodné a ako reálne zdôvodnené bol ten návrh na vyhodenie všetkých opozičných poslaneckých návrhov.
Rokujeme o návrhu na zvýšenie osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií a na jeho zmenu nejakého jeho dočasného inštitútu, ktorý podľa toho pôvodného plánu mal skončiť budúci rok, na trvalý inštitút, ktorý tu bude, až kým ho nejaký parlament nezruší. Rokujeme o tom v skrátenom legislatívnom konaní, hoci, ako sme si včera povedali, na skrátené legislatívne konanie v tomto prípade nie je žiadny vecný dôvod. A dôsledkom toho skráteného legislatívneho konania je, že sa ani my ako poslanci nemôžeme tým návrhom dôkladne zaoberať, na výboroch sa všetci ponáhľali, výbor bol cez obednú pauzu, alebo výbory, pardon, boli cez obednú pauzu po tom, čo sme to o jedenástej schválili. Čiže poslanci, ktorí napríklad chceli by predložiť k tomuto pozmeňujúcemu návrhu, teda k tomuto, k tejto novele nejaký pozmeňujúci návrh, počkali si do prvého čítania, kým bol návrh posunutý do druhého čítania, tak mali približne od nejakej pol dvanástej čas do, teraz je pol štvrtej. Čiže mali štyri hodiny na to, aby nejaký pozmeňujúci návrh, ak by, ak by ho chceli urobiť, vôbec predložili.
Čiže je to nekorektné voči verejnosti, je to nekorektné voči poslancom. Lebo nedá sa povedať, že nám znemožňujete, ale výrazne nám sťažujete to, aby sme si uplatnili svoje návrhy predkladané, teda svoje právo predkladať návrhy, ale nielen návrhy zákonov, ale aj pozmeňujúce návrhy. Lebo teda skúste za štyri hodiny, dve hodiny z ktorých sú obedná pauza a potom je hodina otázok, keď sa poslanci rozpŕchnu napísať pozmeňujúci návrh a zohnať pod neho 15 podpisov.
No ale aby to nebolo také nevyvážené, že je to nevýhoda a mínus pre poslancov, alebo teda v tomto prípade pre opozičných poslancov, lebo však koaliční poslanci, aj keď sú tu iba dvaja – traja v tejto chvíli, tak ten návrh schvália, lebo však je to návrh vlády. Je to do istej miery, to skrátené legislatívne konanie, povedal by som, taká otrava aj pre, aj pre členov vlády, ktorí majú tú smolu, že návrh predkladajú, a spravodajcov, ktorí sedia v rokovacej sále a musia počúvať, čo rečníci hovoria. A to, čo rečníci hovoria, je veľmi často takmer to isté, ako, ako hovorili predtým v prvom čítaní. Alebo dokonca to musia počúvať trikrát, ako pán minister, lebo najprv to povieme pri rozprave o skrátenom legislatívnom konaní, potom to povieme v prvom čítaní a potom to povieme v druhom čítaní. A častokrát je to v priebehu 24 hodín. Keby ste to mali rozložené, bolo by to iba dvakrát, bolo by to s odstupom mesiaca. Možno by ste už na to zabudli alebo, alebo by ste, by ste, aby sme hovorili o niečom inom, by sme, aby v rámci rozpravy v druhom čítaní by sa podarilo, podarilo vniesť tam nové témy. Takže, bohužiaľ, keďže vy ste nám to sťažili, ani ja to vám nebudem, nebudem uľahčovať.
A rád by som teraz zopakoval to, čo zaznelo v skrátenom legislatívnom konaní. To, čo zaznelo, zaznelo v prvom čítaní, a to, čo napríklad zaznelo aj vo výboroch, kde na našom výbore ústavnoprávnom nebol pán minister, ale bola pani štátna tajomníčka. A tiež otvorene priznala, že v zásade tu ide o rozpočet. Mňa to svojím spôsobom až fascinuje, že ministerstvo je také otvorené. Že aspoň sa nesnaží tváriť, že zvyšujeme bankový odvod preto, lebo chceme riešiť potenciálnu krízu v bankovom sektore, ale že to chceme len preto, aby sme mali, mohli vykázať vyššie príjmy. Nemali reálne vyššie príjmy rozpočtu, lebo toto musí ostať viazané, ale aby sme mohli vykázať vyššie príjmy rozpočtu a tým pádom môžme mať aj vyššie výdavky a financovať z toho všetky tie sociálne balíčky.
Na jednej strane je to sympatické, že sa, že sa ani nepretvarujete a že to otvorene hovoríte. Ale na druhej strane je to divné, ak tu máme nejaký odvod, ktorý má vytvoriť rezervu pre krytie problémov, do ktorých sa môžu dostať banky. A vy otvorene priznávate, že idete tento odvod zvyšovať z úplne iného dôvodu, že vám ide o to, aby ste mohli viacej míňať a aby ten rozpočet, ktorý vykážete prostredníctvom tohto kreatívneho účtovníctva, bol nižší deficit. No ale keďže sme v druhom čítaní, tak ste si museli vypočuť v priebehu jedného dňa dvakrát to isté alebo trikrát to isté. Ja by som sa predsa len pokúsil vylepšiť ten návrh. Predpokladám, že ho, že ho prijmete, že teda prijmete ten zákon, ale možno zvážite možnosť jeho vylepšenia. A mám pozmeňujúci návrh, ktorý sme pripravili spolu s kolegom Mariánom Viskupičom. Ja som ho predkladal aj na ústavnoprávnom výbore, ale teda asi boli poslanci kolegovia koaliční zaskočení, tak tam ho neschválili. A ten pozmeňujúci návrh spočíva v tom, že by sa z návrhu zákona, ktorý v čl. I má dva body, vypustil ten prvý bod a ostal by tam iba ten druhý bod. Skúsim vysvetliť, že, že v čom to spočíva.
V čl. I, teda v bode 1 v čl. I je vlastne to samotné zvýšenie na 0,4 % osobitného odvodu zo súčasných 0,2. Ale tam je vlastne napísané doteraz, že má nulovú sadzbu, ak sa v § 11 neustanovuje inak. A v § 11 sa ustanovuje, že v rokoch 2017 až 2020 je sadzba 0,2 % ročne, sadzba odvodu. Čiže ak prijmeme oba body, tak ten prvý bod hovorí, že miesto tej nuly v § 3 ods. 2 zákona bude miesto nuly 0,4. A ten druhý bod hovorí, že ustanovenie § 11, ktoré hovorí, že je to 0,2 % ročne ešte aj v roku 2020, sa neuplatňuje. Bude, bude, že sa toto ustanovenie neuplatní budúci rok v roku 2020.
Ak by sme však vypustili ten prvý bod, tak by tam zostal iba ten druhý bod. V § 3 ods. 2 by ostala nezmenená nulapercentná, nulapercentná sadzba a zároveň, zároveň by sme tým prechodným ustanovením platným od 1. januára 2020 schválili, že ustanovenie § 11 sa v roku 2020 neuplatní. A síce ustanovenie § 11 hovorí, že v roku 2020 je tá sadzba 0,2 %, ale keďže vieme, že neskorší zákon má prednosť pred skorším, tak by platil § 11a a tým pádom by ten § 11 neplatil. Čiže by sme zostali na nulapercentnej sadzbe bankového odvodu už od roku 2020. Čiže by sme to trochu urýchlili.
Čiže inými slovami s podporou 15 poslancov, ktorú sa nám napriek tomu skrátenému legislatívnemu konaniu a tomu, že štyri hodiny po schválení v prvom čítaní, rokujeme o návrhu zákona v druhom čítaní, sa nám podarilo zozbierať tých 15 podpisov a teda predkladáme takýto pozmeňujúci návrh, ktorým navrhujeme de facto zrušiť osobitný odvod vybraných finančných inštitúcií, resp. stanoviť jeho nulovú sadzbu už od roku 2020 a nie až od roku 2021, ako to bolo podľa pôvodného právneho stavu, ktorý platí doteraz.
Čiže nebudem vás už ďalej trápiť a prečítam samotný text pozmeňujúceho návrhu a dúfam, že nájde toto vylepšenie zákona alebo návrhu zákona pozitívnu odozvu a že ho poslanci koalície schvália. Môžem vám za seba sľúbiť, že ak schválite tento pozmeňujúci návrh, tak ja budem hlasovať aj za zákon ako celok. A určite o tom presvedčím aj, aj kolegov v poslaneckom klube SaS. Takže končím a začínam čítať.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála a Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1761).
V čl. I sa vypúšťa bod 1. V čl. I sa označenie, sa zrušuje označenie doterajšieho bodu 2.
To je všetko. Ďakujem za pozornosť.
28. 11. 2019 9:32:17 - 9:54:42 53. schôdza NR SR - 3.deň - A. dopoludnia Tlač 1814 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
18.
Vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia. No áno, je to už tak, pán poslanec Soboňa, že niektorí si svoje vystúpenia pripravujeme sami a nepíše nám ich niekto iný. U nás je to skôr normálne, že si to pripravíme sami, aj keď možno niekedy s nejakou pomocou.
Pani poslankyňa Zimenová hovorila vo svojom vystúpení o kontexte tohoto, tohoto návrhu. Ja by som tiež začal, začal tým kontextom, lebo toto je opäť predvolebná politika Slovenskej národnej strany a vládnej koalície. Uznesenie proti Istanbulskému dohovoru bolo prijaté v Národnej rade tesne pred prezidentskými voľbami v takej chabej nádeji, že vám to pomôže vyhrať voľby, vyhrať vášmu kandidátovi pánovi Šefčovičovi nad Zuzanou Čaputovou. No nepomohlo, nepomohlo. Vy ste mali iné motivácie, vy ste sa chceli teda ukázať, že vy ste tí bojovníci proti genderu, ale teda to, že vám to prešlo, súviselo s tým, že SMER-u veľmi záležalo. Teraz sme na zrejme poslednej riadnej schôdzi pred, pred parlamentnými voľbami, tak opäť treba zdvihnúť pochodeň boja proti genderu a prijať nejaké ďalšie uznesenie proti Istanbulskému dohovoru, keď už to prvé, ktoré ste prijali, nesplnilo zrejme ten účel, ktorý ste si od neho sľubovali.
Ale nemusíte sa nejako veľmi tým vzrušovať, lebo je pomerne bežné, že vláda nie úplne do bodky vyslyší vždycky všetky uznesenia Národnej rady. Ja som sa tu opakovane pýtal členov vlády, že prečo nebolo dodnes splnené uznesenie z roku 2011, uznesenie Národnej rady z roku 2011, ktoré sa týkalo požiadavky parlamentu, aby vláda vykonala komplexný audit kompetencií a financovania verejnej správy, samosprávy aj štátnej správy. Napriek tomu, že to i vtedy iniciovali poslanci za SMER a že SMER je odvtedy nepretržite vo vláde, toto uznesenie dodnes nebolo splnené. Takže nebuďte frustrovaní, keď sa vám to nepodarilo tým marcovým uznesením.
Boli, a teda tým prejdem, prejdem k samotnému návrhu uznesenia, boli pre mňa veľmi zaujímavé reakcie na vystúpenie pani poslankyne Zimenovej. Najmä tie poďakovania, keď sa jej pani poslankyňa Smolíková poďakovala za reklamu na SNS a aktivity SNS a pani poslankyňa Grausová za reklamu na Slovenský štát, tak každý si zobral z toho to svoje a teda obe strany sa potešili tým, že v podstate pani poslankyňa Zimenová prirovnávala aktivity SNS alebo porovnávala s tým, čo sa dialo za fašistického Slovenského štátu. Nech si už pán Drábik o Slovenskom štáte myslí, čo chce, aj keď aj on rozlišuje medzi Slovenským štátom, ktorý podľa neho nebol fašistický, a Kotlebovou stranou, ktorá podľa neho fašistická je.
No ale v čom je podstata problému? Podstata problému je v konšpiráciách, hoaxoch, v tom, o čom, o čom tu hovoril pán poslanec Zelník napríklad v reakcii na vystúpenie pani poslankyne Zimenovej. V tom, že v Istanbulskom dohovore je nejaká požiadavka, aby sme, aby sme uznali manželstvá párov rovnakého pohlavia, práva LGBTI osôb, nejaký ďalší rod. Nič z toho v Istanbulskom dohovore nie je. Vidíte tam niečo, čo tam nie je, čo nie je v texte, čo nie je, čo nie je v účele.
A teda na túto tému a toto som si nepísal sám, ale teda budem vychádzať zo stanoviska, ktoré prijala Benátska komisia práve v súvislosti s nepravdivými tvrdeniami, ktoré sa šíria o Istanbulskom dohovore. Takže teraz, aby sa ma pán poslanec Soboňa nepýtal, tak toto idem prezentovať, niečo, čo nemám z vlastnej hlavy, ale stotožňujem sa s tým.
Expertná komisia Rady Európy vydala stanovisko o Istanbulskom dohovore. Vydala ho na žiadosť Arménska. V tom stanovisku uviedla, že žiadne, lebo v Arménsku majú podobné problémy s Istanbulským dohovorom niektorí ľudia ako na Slovensku, a konštatovala, že žiadne z ustanovení Istanbulského dohovoru nie je v rozpore s arménskou ústavou. Komisia označila interpretáciu Istanbulského dohovoru ako Trójskeho koňa takzvanej rodovej ideológie za neopodstatnenú. Stanovisko sa detailne venuje namietaným ustanoveniam Istanbulského dohovoru a vyvracia jeho údajný zásah do národnej legislatívy. Slovensko sa na Benátsku komisiu zloženú z odborníkov a odborníčok na ústavné a medzinárodné právo v minulosti obrátilo ohľadom vymenovania ústavných sudcov. Komisia sa v stanovisku zamerala na kardinálne témy, ktoré sú predmetom verejnej diskusie v súvislosti s ratifikáciou nielen v Arménsku, ale aj v iných krajinách, vrátane Slovenska. Expertná skupina v stanovisku zdôraznila, že Istanbulský dohovor nijak neodporuje už ratifikovaným ľudskoprávnym dokumentom, ale ich dopĺňa tým, že poskytuje komplexnejšiu a podrobnejšiu ochranu žien pred násilím a domácim násilím. Istanbulský dohovor netvrdí, že každé násilie voči ženám je rodovo podmienené, ale poukazuje na to, že spoločenské očakávania o tom, čo by muži alebo ženy mali alebo nemali robiť, sú jednou z príčin tohto násilia. Ženy sú obzvlášť zraniteľné, pretože násilie voči ženám a špeciálne v domácom prostredí je tradične vnímané ako spoločensky akceptované. Text Dohovoru stavia na právnych záväzkoch vyplývajúcich z iných právnych nástrojov. Dohovor o eliminácii diskriminácii žien, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor proti mučeniu, Medzinárodný pakt o hospodárskych a sociálnych, sociálnych a kultúrnych právach, ako aj z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva.
Komisia vo svojom stanovisku ďalej uviedla, že Istanbulský dohovor zmieňuje manželstvo len v kontexte núteného manželstva v čl. 37 a teda nijakým spôsobom nie je v rozpore s národnými ústavami, ktoré definujú manželstvo ako zväzok muža a ženy. Rovnako Dohovor štátom neukladá nijakú povinnosť legalizovať manželstvá osôb rovnakého pohlavia alebo prijať opatrenia vo vzťahu k LGBT osobám. Komisii nie je zrejmé, na akom právnom základe vznikla táto polemika, keďže Istanbulský dohovor vôbec nespomína homosexuálov a na sexuálnu orientáciu odkazuje len v antidiskriminačnej klauzule. Istanbulský dohovor nezasahuje do práva rodičov vzdelávať svoje deti v súlade so svojím presvedčením a ponecháva širokú mieru uváženia na štátoch sa rozhodnúť o vzdelávaní na tému násilia páchaného na ženách a domáceho násilia. Neopodstatnenými sú podľa komisie tiež obavy z toho, že ratifikácia Istanbulského dohovoru zakladá nové povinnosti vo vzťahu k azylovému právu, toto ešte na Slovensku nebolo vytiahnuté, keďže dohovor nejde nad rámec praxe Európskeho súdu pre ľudské práva a jeho judikatúry ani nenovelizuje Ženevský dohovor z roku ´51 vo vzťahu k postaveniu utečencov. V otázkach ohľadom spornej terminológie komisia zdôraznila, že dohovor jasne rozlišuje medzi, to je podstata toho všetkého, medzi pohlavím ako biologickým faktom a rodom ako spoločenským očakávaním vo vzťahu k tomuto faktu. Koncept rodovej identity nevyžaduje od členských štátov prijať nejaké opatrenia s cieľom uznať tieto rozličné kategórie osôb alebo im zabezpečiť špeciálny právny status.
Istanbulský dohovor je prvým európskym dokumentom, ktorý sa zaoberá násilím na ženách a domácim násilím a zároveň prvým európskym nástrojom, ktorý výslovne spája tento fenomén so škodlivými rodovými stereotypmi, škodlivými rodovými stereotypmi, nie akýmikoľvek rodovými stereotypmi. Prínosom Istanbulského dohovoru je okrem symbolického významu a jeho komplexnej úpravy aj medzinárodný priestor na zdieľanie poznatkov a osvedčených postupov v tejto oblasti. Prvé hodnotiace správy expertného výboru k Dohovoru rovnako nepotvrdili obavy zo skrytého alebo takzvaného skrytého obsahu Dohovoru.
Takže pre pána poslanca Soboňu, teraz už, už prechádzam z čítania zo stanoviska alebo teda informácie o stanovisku expertnej komisie Rady Európy opäť k vlastnému textu. A ak to mám teda zhrnúť, celý boj proti Istanbulskému dohovoru je založený na nepochopení. Istanbulský dohovor hovorí o rodovo podmienenom násilí, hovorí o rode ako o súbore nejakých rolí, ktoré sú spoločensky očakávané vo vzťahu k pohlaviam, a teda rozlišuje medzi rodom a pohlavím.
Účel toho, prečo to takto je zadefinované v Istanbulskom dohovore, je, že nie všetko, čítal som to, nie všetko násilie páchané na ženách je rodovo podmienené, ale časť, významná časť, veľká časť násilia páchaného na ženách je rodovo podmienená alebo má túto súvislosť, že sú nejaké očakávania mužských a ženských rolí. Teda nie pohlavia, to nevyplýva z pohlavia, to nie je pohlavne podmienené násilie. Ak by sme vypustili rod a nahradili ho pohlavím, vy by ste možno boli spokojnejší, že je to pohlavne podmienené násilie, ale tam nie je problém to, že niekto je muž, a preto bije ženu, že je muž, ale preto, že spoločnosť má nejaké očakávania, ako sa má správať muž, ako sa má správať žena, ako má žena poslúchať muža, ako sú v nerovnakom, v nerovnakom postavení. Niektoré z tých stereotypov, z tých negatívnych rodových stereotypov priamo ospravedlňujú domáce násilie, lebo veď keď je to v rodine, tak jako nemá sa to napríklad vynášať von a čo sa doma uvarí, to sa, to sa má aj doma zjesť. Iné z tých stereotypov nepriamo alebo aj priamo to domáce násilie podporujú. Napríklad tým, že, že dávajú ženu do ekonomicky alebo sociálne nerovnocenného postavenia s mužom. Ale nič, nič tam nie je o tom, že majú byť uznané manželstvá párov rovnakého pohlavia, nič tam nie je o tom, že majú byť priznané nejaké práva, nejaké špeciálne práva LGBT osobám, nič tam nie je o tom, že si niekto môže slobodne vybrať rod.
A teraz, aby nedošlo k nedorozumeniu, ja si myslím, že by sme mali uznať zväzky párov rovnakého pohlavia. Ja si myslím, že by mali byť, mali byť aj manželstvá, že by sme mali umožniť adopcie. Ja si myslím, že máme citlivo pristupovať aj k transgender osobám. Ale nič z toho nerieši Istanbulský dohovor, nič z toho nie je napísané v Istanbulskom dohovore a nič z toho, čo je napísané v Istanbulskom dohovore, nemôže viesť a nevedie k takýmto záverom. To, čo tam, to, čo tam vy čítate, je, je absurdné, lebo nenájdete tam ustanovenie, ktoré by o niečom takomto hovorilo, ktoré by k niečomu takémuto viedlo.
Krátko by som sa vyjadril k tomu textu pozmeneného ustanovenia a opätovne sa drobne pozastavím nad tým, že ste, že ste teda text uznesenia, uznesenia nedokázali pripraviť tak, aby, aby ste nemuseli ako prvú vec pri jeho prezentácii dávať, dávať pozmeňujúci návrh. A teda konkrétne mám na mysli ten bod C, kde Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky, aby s využitím všetkých možností postupovala voči inštitúciám Európskej únie a Rady Európy v súlade s týmto uznesením s cieľom zabrániť prijatiu záväzkov a dopadom záväzkov, ktoré nie sú upravené v slovenskom právnom poriadku a vyplývajú z Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu na právny poriadok Slovenskej republiky. Bolo by teda dobré, keby ste, lebo v dôvodovej správe alebo v odôvodnení som to nenašiel, že o aké záväzky a dopady záväzkov, ktoré nie sú upravené v slovenskom právnom poriadku, ide.
Keď na jednej strane sa tu tvrdí, že už sme v podstate všetko dôležité z Istanbulského dohovoru prebrali, je to, je to dohovor o boji proti násiliu. Čiže ak by tam boli nejaké záväzky, ktoré sa týkajú boja proti násiliu páchaného na ženách a ešte ich nemáme, tie veci upravené v našej legislatíve, no to by sme sa asi mali zamyslieť, či ich nemáme mať upravené v našej legislatíve. Ale ak, to je už povaha medzinárodných dohovorov, že k niečomu sa zaviažete a buď to teda už spĺňate a zaviažete sa preto, lebo sa chcete prihlásiť k tým hodnotám, o ktorých hovorí ten medzinárodný dohovor, alebo, alebo niektoré veci ešte nespĺňate vo vnútroštátnej legislatíve a potom v takom prípade, v takom prípade sa zaväzujete k tomu, že, že, že to upravíte. Len mňa by naozaj zaujímalo a možno niekto z predkladateľov mi to bude schopný vysvetliť, že zabrániť prijatiu akých záväzkov, ktoré vyplývajú z Istanbulského dohovoru, chcete týmto vyhlásením. Konkrétne, aký záväzok, ktorý je obsiahnutý v Dohovore Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, aký záväzok tam je taký, ktorý by, ktorý by nemal byť prijatý do našej legislatívy. Lebo takto všeobecne povedané, z toho vlastne vyplýva, že Slovenská republika sa bráni prijatiu záväzkov týkajúcich sa boja proti domácemu násiliu, proti násiliu páchanému na ženách. A to teda predpokladám, že nie je ani úmyslom, úmyslom predkladateľov, brániť ďalším opatreniam týkajúcim sa boja proti, proti násiliu. Čiže buď by som poprosil o nejaké upresnenie už, nepredpokladám, že budete dávať ďalší pozmeňujúci, pozmeňujúci návrh, ale keď je to takto všeobecne naformulované, tak potom vlastne áno, tak patria aj veci, ktoré sa týkajú, akékoľvek veci, ktoré vyplývajú, vyplývajú z dohovoru.
Čiže ak máte s niečím konkrétnym problém, no tak povedzte, že toto konkrétne nechcete, aby, aby, aby bolo upravené, aj keď by to bolo, aj keď by to bolo asi trochu absurdné, lebo, lebo žiadne také záväzky, o ktorých sa v tých hoaxoch, ktoré tu zaznievajú vo faktických poznámkach, hovorí, v Istanbulskom dohovore nie sú. Teda je to potom také zvláštne. Ak to naformulujete takto všeobecne, tak vlastne hovoríte, že vláda má využiť všetky možnosti, aby postupovala voči inštitúciám EÚ a Rady Európy s cieľom zabrániť prijatiu záväzkov a dopadom záväzkov, ktoré vyplývajú z Istanbulského dohovoru, čiže všetkých, aj tých, ktoré sa týkajú, týkajú bezprostredne priamo, konkrétne boja proti násiliu páchaného na ženách, ak to schválite takto, tak to sa bude dať interpretovať. Alebo potom by ste mali priamo pomenovať tie záväzky, ktoré vám prekážajú, ale v tom prípade, v tom prípade neviem, ako by ste ich pomenovali, lebo tie v Istanbulskom dohovore jednoducho nie sú. Tie sú iba v tých konšpiráciách, ktoré sa šíria okolo neho.
No a keď už máme túto tému otvorenú, tak si myslím, že bolo by dobré, keby sme dali Národnej rade príležitosť prehodnotiť to chybné rozhodnutie, ktoré urobila v marci tohto roku, a teda dovolím si spolu s kolegyňou poslankyňou Zuzanou Zimenovou predložiť pozmeňujúci návrh k návrhu, návrhu uznesenia, ktorý teda po skončení vystúpenia prečítam, ale teda my navrhujeme prehodnotiť rozhodnutie Národnej rady Slovenskej republiky z 29. marca 2019 nepokračovať v procese ratifikácie Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násilia na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu Slovenskou republikou, zrušiť predmetné uznesenie Národnej rady a požiadať vládu, aby predložila do Národnej rady návrh na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou dohovoru. Keď už je to teda otvorené, tak formou pozmeňujúceho návrhu by som, by som chcel dať, dať návrh, alebo teda spolu s pani poslankyňou Zimenovou návrh, aby sme zrušili to uznesenie, ktorým Národná rada odmietla ratifikáciu Istanbulského dohovoru a požiadali sme vládu, aby ratifikačný proces pokračoval. Tým končím a prečítam text pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany Zimenovej a poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Pašku, Tibora Bernaťáka a Evy Smolíkovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k procesu pristúpenia Európskej únie k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor), tlač 1814.
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Pašku, Tibora Bernaťáka a Evy Smolíkovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k procesu pristúpenia Európskej únie k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor) sa mení takto:
Text uznesenia znie: "Národná rada Slovenskej republiky
A. zrušuje Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 1697 z 29. marca 2019 k procesu ratifikácie Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu Slovenskou republikou, tlač 1409, ktorým Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky, aby nepokračovala v procese smerujúcom k ratifikácii Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu Slovenskou republikou a vykonala všetky úkony súvisiace s oznámením Rade Európy, že Slovenská republika sa nehodlá stať zmluvnou stranou Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu.
B. žiada vládu Slovenskej republiky, aby predložila Národnej rade Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu Slovenskou republikou."
Ďakujem za pozornosť.
27. 11. 2019 17:40:07 - 17:55:11 53. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludní Tlač 1761 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
116.
Pán minister, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Mali sme čiastočne už aj k obsahu návrhu zákona rozpravu, keď sme hovorili o skrátenom legislatívnom konaní, lebo nemožno hovoriť o tom čisto formálne, či existujú dôvody na skrátené legislatívne konanie bez toho, aby sme sa dotkli obsahu zákona. Ja som využil tú príležitosť a pýtal som sa pána ministra, že aké sú tie dôvody, pre ktoré ideme rokovať v skrátenom legislatívnom konaní, aké sú tie dôvody, pre ktoré nemôže ísť tento návrh, ak teda vôbec má ísť v riadnom legislatívnom procese cez medzirezortné pripomienkové konanie bez skracovania legislatívneho procesu v parlamente.
Hroziace hospodárske škody alebo značné hospodárske škody by vzhľadom na obsah tohto zákona mali súvisieť so situáciou bankového sektora. Malo by hroziť, že v budúcom roku veľmi rýchlo nastane nejaká krízová situácia a bude potrebné sanovať krachujúce banky. Tak som sa pýtal pána ministra, či existujú nejaké takéto dôvody, pre ktoré by bolo potrebné prijať novelu zákona, zvýšiť osobitný odvod z 0,2 na 0,4 % a zároveň ho zaviesť ako trvalý, a dokonca že je to, je to odôvodnené prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. No a čo sme sa dozvedeli?
Dozvedeli sme sa, že problém nie je s bankami, že banky sú úplne v pohode, banky nemajú problém, raz možno budú mať problém, ale, ale zrejme to nebude, nebude budúci rok, ani nie sú nejaké, nejaké vážne signály, že by, že by banky mali mať problémy, ktoré by mal potom štát sanovať prostredníctvom osobitného odvodu alebo príjmov z osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií. Ten, kto má problém, je rozpočet, lebo parlament vinou nezodpovednej, populistickej politiky vládnych strán zatína nové a nové sekery a rozpočtu na budúci rok hrozí nieže bude vyrovnaný alebo prebytkový, ako sa kedysi predpokladalo, ale že tá sekera bude v takej výške, že nebude vôbec môcť byť schválený. A to je, to je dôvod, prečo sa ide, ide zvyšovať osobitný odvod bankových, vybraných finančných inštitúcií? To je, viete, podnikatelia niekedy majú také že kreatívne účtovníctvo, že snažia sa, snažia sa zaúčtovať do svojich nákladov a príjmov, proste čarovať s tým, aby sa vyhli plateniu daní alebo aby platili, platili menšie dane, ako by mali, keby nepostupovali podľa kreatívneho účtovníctva, ale postupovali by, by úplne korektne.
A to, čo sledujeme s osobitným odvodom vybraných finančných inštitúcií, je niečo ako kreatívne účtovníctvo verejných financií v podobe ministerstva financií, vlády, vládnej koalície a strany SMER. Tiež sa tu idú urobiť nejaké, nejaké účtovné operácie, vyberú sa tu nejaké peniaze, ktoré sa akože odložia niekam bokom, ale v skutočnosti jediný dôvod, pre ktorý sa idú vyberať, je to, že sa to započíta do príjmov štátneho rozpočtu, a teda keď sa to započíta do príjmov štátneho rozpočtu, tak aj v tých výdavkoch si budeme môcť dovoliť viac. Budeme si môcť dovoliť financovať viac tých populistických návrhov, ktoré predkladajú a ktoré si tu schvaľujú strany vládnej koalície.
Bankový odvod, ak s ním niečo by sa malo robiť, tak nie ho zvyšovať, nie robiť z dočasného mechanizmu trvalý, ale bankový odvod by mal byť zrušený. V roku, keď bol, keď bol zavedený bankový odvod, tak bol zavedený ako nejaký dočasný mechanizmus s cieľom vytvoriť rezervu pre prípad finančných problémov slovenských bánk, hoci tie takýto mechanizmus v zásade ani nepotrebovali, lebo boli a sú v dobrej kondícii, čo platí od ich privatizácií a oddlženia. Pôvodne boli tunelované mečiarovskými manažmentami, potom ich bolo potrebné, potrebné z peňazí daňovníkov ozdraviť a teraz sa zaviedlo akože dočasné opatrenie, dočasný program, ktorý v skutočnosti slúži inému cieľu, ako ten, ktorý je deklarovaný. To je to kreatívne účtovníctvo ministerstva financií.
Milton Friedman povedal, že nič nie je také trvalé ako dočasný vládny program. Toto je veľmi pekné potvrdenie tejto tézy. Aj osobný odvod vybraných finančných inštitúcií bol pôvodne plánovaný len ako dočasný vládny program, kým sa nenaku..., nenaakumulujú rezervy na riešenie prípadných finančných kríz, a vida ho, teraz tu máme návrh, aby sa osobitný bankový odvod zvýšil oproti sadzbe, ktorá mala platiť budúci rok z dvetisíc..., teda z 0,2 na 0,4 %, a nielen to, aby sa zmenil z dočasného mechanizmu na trvalý mechanizmus, pretože ako povedal v rozprave k skrátenému legislatívnemu konaniu pán minister, Európska komisia od nás žiada, aby tie opatrenia na zníženie deficitu mali systémový charakter.
Ale toto nie je systémový charakter. Systémový charakter je, keď ušetríte nejaké výdavky, zrušíte nejaké dotačné schémy, poviete si, že nejaké dávky znížite, zrušíte nejaké úrady alebo zvýšite dane, áno, aj tak možno, tak možno, tak možno znižovať rozpočet systémovo, podľa nášho názoru nesprávne, ale, ale dobre, zvýšite nejaké dane, zvýšite príjmy štátneho rozpočtu.
Ale čo je systémové na osobitnom odvode, osobitnom bankovom odvode, ktorý má slúžiť na krytie, krytie problémov bánk, až raz sa banky dostanú, dostanú do krízy? Lebo tie peniaze sú akože odložené na jednej kôpke, ale skutočný účel tej kôpky nie je mať, mať dostatočnú rezervu, až sa tie banky dostanú do problémov, lebo zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa do tých problémov dostať mali, ale vylepšiť si tú bilanciu pred európskou, Európskou úniou. Čiže to nie je reálny príjem rozpočtu, to je len operácia, ktorá vám umožní tvrdiť, že ten deficit je menší, ako v skutočnosti je. Kreatívne účtovníctvo.
Bankový odvod je podľa môjho názoru vecne nezdôvodniteľný, lebo banky musia platiť na takéto účely aj príspevky do Jednotného európskeho rezolučného fondu, a ak ich nútime platiť na tento účel ešte druhý raz cez domáci bankový odvod, zvyšuje to dodatočné náklady bankám, brzdí ich ziskovosť, tým pádom aj budúce príjmy z daní právnických osôb, investovanie a ekonomický rast. A čo s tým spravia banky? Na koho to nakoniec dopadne?
Mali sme tu siahodlhé diskusie o tzv. Dankovej dani z potravín. My sme tiež upozorňovali, že sa to premietne do zvýšenia cien potravín. Predkladatelia návrhu nás ubezpečovali, že to tak nie je, že to tak nebude, že tie reťazce majú dostatočné rezervy. No a potom ceny potravín začali rásť do takej miery, až si Dankovu daň z potravín sami Dankovci zrušili radšej.
Rokujeme o vládnom návrhu zákona, ale čo je také zaujímavé, že premiérom vlády je Peter Pellegrini, ale ako by tento návrh predkladal v podstate poslanec Fico, ktorý sa zrejme cíti byť premiérom ešte stále, lebo ešte stále je on tým, ktorý má zásadný vplyv a zásadnejší vplyv ako premiér Pellegrini na to, akým spôsobom rozhoduje vláda, nielen vládna koalícia, z titulu, že je predsedom najsilnejšej vládnej strany, ale aj samotná vláda. Ide o ukážkový predvolebný populizmus a snahu o uplat..., o plátanie nie úplné, ale teda pokus o čiastočné zaplátanie diery v rozpočte, ktorú si vyrobila samotná vládna koalícia sociálnymi balíčkami Roberta Fica a ďalšími populistickými opatreniami vládnej koalície. A akože tým teraz štát zaťaží banky, ale zaplatia to klienti bánk na vyšších cenách bankových produktov.
Toto nie je opatrenie, ktoré by bolo v prospech ľudí. Toto je opatrenie, ktoré sa snaží vytiahnuť z peňaženiek ľudí skrytou formou, tak aby si to nevšimli, viac peňazí, aby vládna koalícia mohla viacej rozhadzovať. Bankový odvod je síce súčasťou štátnych finančných aktív a mal by byť účelovo viazaný, formálne aj je, ale podľa metodiky ESA je de facto príjmom verejných financií a jeho prejedanie je možné, ako na to upozorňuje, upozorňujú viacerí experti, a vláda ho prejedá už dnes a existuje len účtovne.
Neviem, ako sa ministerstvo financií pozerá, keď narazí na kreatívne účtovníctvo u podnikateľov, zrejme podnikatelia, ktorým na to Finančná správa príde, že to účtovníctvo je moc kreatívne, tak sa môžu dostať do problémov. Napriek tomu vláda a parlament sa teraz rozhodujú, že budú pokračovať a zdokonaľovať to kreatívne účtovníctvo štátu, ktoré sa nazýva osobitný odvod vybraných finančných inštitúcií, a miesto toho, aby sme tu dnes už mali nieže vyrovnaný, ale prebytkový rozpočet, tak aspoň na niečo je tento predvolebný populizmus vládnych strán dobrý, lebo ukazuje, že vláda SMER-u - sociálnej demokracie, Slovenskej národnej strany a MOST-u - HÍD nie je schopná zodpovedne hospodáriť, nie je schopná napriek dobrým ekonomickým podmienkam priviesť rozpočet k vyrovnanej úrovni, je schopná deficit iba prehlbovať a musí si pomáhať takýmito opatreniami, za ktoré budú musieť opäť zaplatiť obyčajní ľudia.
Najvyšší čas, aby toto nezodpovedné hospodárenie skončilo.
Ďakujem.
27. 11. 2019 14:15:49 - 14:24:19 53. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludní Tlač 1760 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
8.
Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, študenti zrejme nepočkajú až na diskusiu o samotnom návrhu zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií. To by sa tuná načakali, keďže to až po 17.00 hod. budeme rokovať, teda ak vôbec to bude schválené.
A teraz sme v bode návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií.
Zdôvodnenie návrhu na skrátené legislatívne konanie je teda veľmi diétne, tri krátke odstavce, s tým, že pri prvom prečítaní, sa priznám, že som ani, ani nenašiel ten dôvod, ktorý pozná zákon o rokovacom poriadku, niekoľko dôvodov, pre ktoré možno skrátiť legislatívne konanie. Ale je to, je to tam tak napísané, že z dôvodu predídenia značným hospodárskym škodám navrhuje sa pokračovať v platení osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií, t. j. podieľať sa na nákladoch prípadných kríz a ochrany stability finančného systému.
No mňa by teda zaujímalo, ale teda pán minister nepočúva, že, že aké krízy nám tu, aké krízy nám tu hrozia, lebo ono je to také, také až dramatické, že bankový sektor je v nejakom predkrízovom stave a očakávame, že, že budúci rok tá kríza prepadne, prepukne naplno a teraz budeme musieť sanovať banky, a teda potrebujeme ten osobitný odvod zvýšiť a predĺžiť ho, predĺžiť ho natrvalo. Teda neviem, či ministerstvo financií má nejaké takéto informácie o hroziacej, bezprostredne hroziacej kríze, a neuviedlo, neuviedlo ho do toho zdôvodnenia, lebo v opačnom prípade nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie. Samozrejme, že je vecou politického rozhodnutia parlamentu, či taký odvod vôbec bude existovať, alebo nebude existovať, či bude dočasný, alebo trvalý, v akej bude výške, či sa zvýši, alebo zníži, alebo, alebo zruší, my všetci máme na to nejaký názor.
Ja si myslím, že by bolo ho lepšie zrušiť, alebo teda vôbec, vôbec ho nezavádzať. A myslím si, že nie je žiadny dôvod zvyšovať tento odvod a robiť z neho trvalý, trvalý odvod a že je to v podstate iba, iba finta, ktorou sa SMER - sociálna demokracia snaží zaplátať dieru v rozpočte, ale dobre, to je vecou politického rozhodnutia. Ale to, čo by nemalo byť vecou čisto politického rozhodnutia, ale malo by byť vecou posúdenia toho, či naozaj existujú dôvody, ktoré zákon o rokovacom poriadku predpokladá pre skrátené legislatívne konanie, je normálny, vecný a korektný dialóg na tému, či naozaj hrozia nejaké značné hospodárske škody a či hrozia tým, že návrh nebude prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní. Lebo tam nestačí, že hrozia značné hospodárske škody niekedy vo vzdialenej budúcnosti, keď v roku 2057 sa zrúti slovenský bankový systém, a potrebujeme si už teraz, teraz na to sporiť. Na to, aby bol dôvod na skrátené legislatívne konanie, tak by predsa malo niečo bezprostredne hroziť, čo by sme pri normálnom prerokovaní toho návrhu tomu nevedeli zabrániť.
Čiže ja sa pýtam, hrozí slovenskému bankovému systému nejaká katastrofa, o ktorej približovaní sa vie ministerstvo financií, vie vláda, ale verejnosť nevie? Ani odborná verejnosť nevie, ani poslanci nevedia? Lebo, keď nie, máte právo predkladať zákony ako vláda, parlament má povinnosť sa nimi zaoberať, ale nie je dôvod, aby sa nimi zaoberal v skrátenom legislatívnom konaní. Lebo ak to nie je bezprostredne hroziace riziko, no tak na tejto schôdzi mohol byť prerokovaný návrh v prvom čítaní, na, na januárovej alebo februárovej schôdzi mohol byť schválený, ak by ste pre ne našli, našli podporu v parlamente. Takže sa pýtam, že čo je teda dôvod, prečo to nemôže ísť normálnym legislatívnym procesom, lebo ak tu nehrozí bezprostredne nejaká vážna kríza bankového sektora, mohol ten návrh ísť, ísť riadnym legislatívnym procesom a mohli sme si ušetriť túto diskusiu a absolvovali by sme iba tú, ktorá ešte bude nasledovať po hlasovaní o 17.00 hod., keď budeme o návrhu rokovať v prvom čítaní.
A druhú vec, ktorú by som sa chcel spýtať pána ministra, je, že vlastne kedy prišiel na to, že je potrebné robiť takéto opatrenie, lebo ak je nejaký problém s bankovým systémom, tak predpokladám, že ministerstvo financií má prehľad, sleduje situáciu a vie to odhadnúť aj s určitým predstihom. Teda mohlo navrhnúť ten zákon, ak sa naozaj domnieva, že, že existujú nejaké vážne problémy hroziace bankovému sektoru, ktoré, aspoň tak sa ten odvod tvári, ktoré by mohli byť sanované týmto osobitným odvodom. Tak to nejako náhle ministerstvo zistilo? Lebo ak to nezistilo náhle, tak ten návrh malo dať, malo dať na nejakú septembrovú alebo októbrovú schôdzu a predpokladám, že medzi, medzi tým časom, keď to mohlo byť prerokované v riadnom legislatívnom procese aj tak, aby to trebárs platilo od 1. 1., ak je to potrebné, a, a tým, kedy bol návrh zákona predložený do parlamentu, sa zrejme dôležité stalo. Niečo, niečo ste sa dozvedeli. A tým dôvodom by ale nemala byť to, že parlament schvaľuje populistické návrhy, ktorým zvyšuje rozpočtovú sekeru, vďaka ktorým nebude, nebude štát schopný dodržať plánovaný deficit, alebo teda nedeficit ani tento rok, a budúci rok hrozí až dramaticky veľký oproti tým predchádzajúcim predstavám o vývoji deficitu v ďalších rokoch schodok verejných financií.
Populistické zákony schvaľované parlamentom nie sú nepredvídateľné okolnosti a ťažko ich možno, možno kvalifikovať ako hospodárske škody, tak ako o nich hovorí zákon o rokovacom poriadku, aj keď hospodárske škody reálne často tie návrhy, návrhy spôsobujú. Ale dobre, tak sa aspoň tvárme, že ten osobitný odvod má byť, má byť určený na sanovanie nejakých kríz, do ktorých sa dostane bankový sektor.
Takže moja druhá otázka je, že čo ste sa dozvedeli tak náhle a kedy ste sa to dozvedeli, že je potrebné nielenže zvýšiť osobitný odvod a zvýšiť ho natrvalo, zmeniť ho z dočasného na trvalý, ale že to treba robiť v skrátenom legislatívnom konaní. Čiže udialo sa niečo v posledných týždňoch také, na základe čoho, čoho je potrebné sa týmto návrhom zaoberať, dokonca sa ním zaoberať v skrátenom legislatívnom konaní?
Ďakujem.
26. 11. 2019 16:07:38 - 16:21:08 53. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 1789 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
102.
Vážená kolegyňa, vážení kolegovia, rokujeme už o treťom vete pani prezidentky, tentokrát o zákone, o novele zákona o verejnom obstarávaní. Aby som nezabudol, tak drobná poznámka k pánu poslancovi Pamulovi, a teda k uplatňovaniu obštrukcie. No, obštrukcia je obvykle nástroj, ktorý má k dispozícii menšina v nejakom telese. Tá menšina sa v parlamente nazýva, nazýva opozícia, ktorá, niekedy môže využiť opozícia tú situáciu, že poslanci koalície – alebo teda väčšiny – nie sú práve prítomní, tak to môže zablokovať a na nejaký čas zdržať rokovanie parlamentu. Nezvykne sa to nadužívať, ale keď to občas opozícia vo vyhranených situáciách použije, tak je to úplne legitímne. Keď obštrukciu používa ten, kto disponuje v danom telese väčšinou, má tam väčšinu, môže si schváliť, čo len chce, tak je to také smiešne. Je to, je to veľmi nezvyčajné, aby väčšina, vládna väčšina, vládna koalícia používali, používali väčšinu, lebo to je zneužívanie, zneužívanie postavenia.
V samotnom vystúpení by som sa chcel venovať dvom veciam. Jednak by som chcel upozorniť ctenú Národnú radu, že zákon, o ktorom teraz rokujeme, bol predmetom petície občanov. Petície, ktorú zorganizovali Nadácia Zastavme korupciu a združenie Slovensko.Digital. Elektronickou formou boli zozberané podpisy, aktuálny stav je 7 785 podpisov, a touto petíciou sa obrátili na Národnú radu v súvislosti s prerokovaným bodom programu. Keďže podľa mojich informácií nebola táto petícia prerokovaná v žiadnom parlamentnom výbore, keďže boli oslovení poslanci, resp. poslanecké kluby, tak by som si dovolil tú petíciu prečítať aj v pléne.
Petícia proti utajeným štátnym nákupom, ktoré znemožnia verejnú kontrolu tendrov
Poslanci parlamentu schválili novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorá umožní utajiť informácie o viacerých veľkých štátnych nákupoch. Obsahuje aj ďalšie zmeny, ktoré sťažia verejnú kontrolu tendrov. “Novinky” sa do legislatívy dostali cez pozmeňujúce návrhy Ľubomíra Vážneho a Petra Marčeka.
Úrad pre verejné obstarávanie a organizácie Slovensko.Digital a Nadácia Zastavme korupciu požiadali prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby zákon nepodpísala. Prezidentka sa stotožnila s väčšinou pripomienok a zákon vrátila parlamentu, ktorý o ňom bude opätovne rozhodovať na schôdzi 26. novembra.
Ak by znova prešiel v nezmenenej podobe, znamenalo by to najmä:
– Veľké IT tendre, ale aj akékoľvek ďalšie nákupy, o ktorých rozhodne vláda, by sa obstarávali podobne, ako keď štát nakupuje napríklad tanky alebo samopaly. Informácie o tendroch a časti zmlúv by neboli verejné a verejnosť by ich nemala ako kontrolovať.
– Dodávatelia by museli spĺňať špecifické bezpečnostné opatrenia, ktoré ale dnes pri rovnakých zmluvách spĺňať nemusia, čo by, samozrejme, znamenalo zúženie súťaží len na úzky okruh firiem.
– Priebeh takýchto súťaží by bol takmer nekontrolovateľný a na ľubovôli verejného obstarávateľa.
– Skrátila by sa lehota, dokedy má Úrad pre verejné obstarávanie rozhodnúť o podnete. Ak to úrad nestihne do 30 dní, bude sa to chápať ako fiktívne rozhodnutie v neprospech sťažovateľa.
– V praxi by to znemožnilo účinnú kontrolu podnetov mimovládnych a iných organizácií. Znamenalo by to prekážky pri zastavení štátnych obchodov, ako bol nástenkový tender či nedávny 100-miliónový tender na nákup kamier na ministerstve vnútra.
– Zaviedla by sa povinnosť náhrady trov konania v prípade, ak Úrad pre verejné obstarávanie odmietne podnet ku kontrole zo strany protikorupčných organizácií alebo verejnosti; nová povinnosť môže odradiť aktivistov od podávania podnetov.
Žiadame poslancov, aby vypustili body, ktoré boli súčasťou pozmeňujúcich návrhov poslanca Vážneho a Marčeka. Je tam vymenovaných tých osem bodov.
Petičný výbor tvoria Gabriel Lachmann, Peter Kulich, Martin Suchý a osobou určenou na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy je Zuzana Petková.
Každý z poslancov mal možnosť oboznámiť sa s touto petíciou. Táto petícia je petíciou za to, aby sme vyhoveli pripomienkam, s ktorými sa na nás obrátila pani prezidentka.
Pani prezidentka má podobné výhrady. Časť tých výhrad sa týka obsahu a sa týka menšej transparentnosti, sťaženej, sťaženej kontroly verejných obstarávaní, čo je teda zvlášť bizarné, že si to vládna koalícia doslova lajsla na záver volebného obdobia, keď už, keď už končí. Tak až tomu nerozumiem. Ak by sa takto nastavovali podmienky na začiatku, prešlo by to normálnym pripomienkovým konaním, no tak sa bavme a postavte sa za to. Prečo to robíte na konci, tomu celkom nerozumiem.
Ale v každom prípade sú tam výhrady vecné a sú tam – podobne ako v zákone o podmienkach výkonu volebného práva, ktoré pani prezidentka vrátila – aj pripomienky procedurálne. Tam tie pripomienky boli, že ide o prílepok, teda o návrh, návrh, ktorý sa týka novelizácie iného zákona ako ten, ktorý bol, ktorý bol pôvodným návrhom novelizovaný. Paradoxne, ten prílepok bol, bol predložený vo výbore. Tuto nejde o prílepok, tuto ide o zmenu toho istého zákona, čiže túto výčitku nemožno uplatniť. Za to, aby to nebolo úplne v poriadku, tak v rámci neblahej praxe, ktorú tu veľmi farbisto opísal pán poslanec Heger, tak neboli tie pozmeňujúce návrhy predložené alebo teda schválené, schválené vo výbore, ale až tuto, tuto v pléne.
A opäť sa vrátim aj k tomu, čo hovoril vo svojej faktickej poznámke pán poslanec Pamula. No samozrejme, že poslanci majú právo predkladať návrhy zákonov, poslanci majú právo predkladať pozmeňujúce návrhy. Je však nesprávne, ak sa obchádza riadny legislatívny proces. Riadny legislatívny proces, a zvlášť to platí o poslancoch vládnej koalície, ktorí majú veľkú šancu, že ich názory, námety sa premietnu aj do vládnych návrhov. V prípade takýchto dôležitých zákonov ide cez normálne medzirezortné pripomienkové konanie, kde sa k tomu môžu vyjadriť ministerstvá, iné štátne inštitúcie, iné organizácie aj jednotlivci, aj poslanci Národnej rady sa môžu zapojiť do medzirezortného pripomienkového konania, dať pripomienku alebo hromadnú pripomienku.
Tento návrh zákona pripravoval Úrad pre verejné obstarávanie. Mal normálne pripomienkové konanie. Ja som bol spoluiniciátorom jednej hromadnej pripomienky. Zozberali sme pod tú hromadnú pripomienku podpisy, nie dosť na to, aby s nami museli rokovať, napriek tomu s nami rokovali, lebo mali záujem vypočuť si náš názor a snažili sa nám vysvetliť svoju pozíciu. Vecne sme sa nezhodli a naďalej som ostal kritický voči tomu aj pôvodnému návrhu, lebo som mal voči nemu výhrady napriek tomu, že sme strávili, strávili pomerne dlhý čas na Úrade pre verejné obstarávanie a rokovali sme o tej našej pripomienke. Ale aspoň ten proces, proces bol normálny. Teda musím oceniť, že Úrad pre verejné obstarávanie má snahu to, čo robí, to, čo mení, mení v legislatíve vysvetliť a odprezentovať a ak sú nejaké výhrady, tak na tie výhrady reagovať buď tak, že ten návrh upraví, alebo tak, alebo tak, že aspoň vysvetlí, prečo, prečo ho nejde upraviť.
Toto všetko ste vy svojím pozmeňujúcim návrhom obišli. A je úplne, úplne teda najhoršie z možných, z možných vecí, keď sa schvaľujú pozmeňujúce návrhy tak, že sa v pléne niečo prečíta a o desať minút je to už odhlasované, lebo tak ste sa dohodli a nie je k tomu žiadna diskusia, ak náhodou v sále nesedí niekto, kto, kto dokáže na to zareagovať, zareagovať faktickou pripomienkou.
Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý ten návrh pripravoval, dlho na ňom pracoval. Úrad pre verejné obstarávanie bol jednou z inštitúcií alebo organizácií, ktoré vyzvali pani prezidentku, aby ten zákon vetovala, pretože nesúhlasil s tými zmenami, ktoré boli do zákona vnesené poslaneckými pozmeňujúcimi návrhmi pánov poslancov Vážneho a Marčeka.
Kedysi, keď sa uvažovalo o väčšej transparentnosti legislatívneho procesu v Národnej rade, myslím, že to bolo za čias, kedy bol predsedom parlamentu pán Pellegrini, za druhej Ficovej vlády, tak jedna z úvah bola, že ak sa prednesie pozmeňujúci návrh v pléne, tak má ísť ešte späť do gestorského výboru a tam sa má o ňom rokovať. Nie je to plnohodnotná náhrada riadneho pripomienkového konania, ale aspoň dačo. To sa, samozrejme, že neschválilo, lebo tu je potrebné schvaľovať zákony veľmi rýchle, nezaťažovať sa nejakou diskusiou, lebo však jak sme sa dneska dozvedeli od pána poslanca Fica, ktorý sedáva na mieste pani predsedníčky zahraničného výboru Cséfalvayovej, politika a práca, politika nespočíva v tom, že sedí v parlamente a že, že tam niečo hovorí, samozrejme. Ale niekedy ide o maličkosti, niekedy ide o technické veci, ale v tomto prípade sú dôsledky takto schváleného, takto zle schváleného zákona problematické aj z hľadiska vecného obsahu, ktorý namieta petícia viac ako 7-tisíc občanov, ktorý namieta pani prezidentka, ktorá nerozporuje ten zákon iba z hľadiska procedúry, čo je tiež dôležité, ale aj z hľadiska vecného obsahu.
Takže aj ja sa chcem z tohto miesta prihovoriť za to, aby sme hlasovali za pripomienky pani prezidentky a zmenili ten zákon do podoby, v akej bol pred tým, ako krátko pred hlasovaním so svojimi pozmeňujúcimi návrhmi vystúpili páni poslanci Marček a Vážny.
Ďakujem.
26. 11. 2019 14:42:24 - 15:02:23 53. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 1764 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
64.
Vážený pán predsedajúci, vážená kolegyňa, vážení kolegovia a vážené kolegyne; pardon, dve sú tu; rokujeme o zákone, ktorým sa pôvodne mal zmeniť iba zákon o podmienkach výkonu volebného práva a nakoniec sa s ním zmení aj zákon o volebnej kampani. A nakoniec práve to ustanovenie, ten prílepok, ktorým sa zmenil zákon o volebnej kampani, sa stali dôvodom, prečo pani prezidentka zákon vetovala a vrátila ho na opätovné prerokovanie s tým, že nám navrhuje vypustiť práve to ustanovenie, ktorým sa zmenil zákon o volebnej kampani a zmenil sa tak, že sa štrnásťdňové moratórium na volebné prieskumy predĺžilo na 50 dní.
Som rád, že z predkladateľov – či už toho pôvodného návrhu, alebo tých doplnení – je tu aspoň pán poslanec Kéry, ktorý cíti nejakú zodpovednosť snáď za osud svojho, svojho zákona.
Ja som ten zákon kritizoval v prvom čítaní aj v druhom čítaní, kritizoval som nielen ten doplňujúci návrh, teda predĺženie moratória zo 14 na 50 dní, ale ten jeho pôvodný návrh alebo ich pôvodný návrh, ktorý riešil to, že v zamestnaní na kandidátnej listine sa nemajú uvádzať vlastné mená, čo bola taká dosť značne účelová reakcia na, na ostatné komunálne voľby a na to, že niektorí kandidáti sa začali združovať do akýchsi miestnych kandidačných združení a keďže nemajú možnosť uviesť si to na kandidátnej listine, tak to obchádzali cez to, že si to uvádzali do zamestnania.
Pani prezidentka tieto pôvodné ustanovenia, s ktorými prišiel pán poslanec Kéry, nenamietala a on to vo svojej faktickej poznámke povedal, že je rád. Ale to predsa neznamená nič, to neznamená, že tie ustanovenia sú v poriadku, rovnako ako neznamená, že je v poriadku to nezmyselné nahradenie doterajšieho označenia nezávislý kandidát kandidátom na, bez politickej príslušnosti, čo je úplne mätúce, lebo mnohí z tých kandidátov, ktorí kandidujú ako nezávislí kandidáti, teda formou, že si vyzberajú podpisy, sú členmi politickej strany, teda nie sú bez politickej príslušnosti, alebo, naopak, kandidáti na kandidátkach politických strán alebo koalícií sú často nečlenovia politickej strany, teda sú bez politickej príslušnosti. Budeme tu mať úplný zmätok.
Ja by som len upozornil, že keď pani prezidentka vráti zákon, nie je to niečo také bežné, ako keď opoziční poslanci hlasujú proti nejakému návrhu alebo pozmeňujúcemu návrhu. Je to opatrenie skôr výnimočné, ku ktorému sa hlava štátu uchyľuje v situácii, keď považuje schválený zákon za protiústavný alebo keď, keď v ňom vidí nejaké veľmi vážne problémy. Tak to, že je niečo zlé a nesprávne, chybné alebo hlúpe, ako si to môžme prečítať vo zvyšku toho zákona, ktorý nenamietala pani prezidentka, neznamená, že je to dobré. Znamená to iba to, že to pani prezidentke nestálo za to, aby to vetovala.
Čiže ja budem hlasovať za pozmeňujúci návrh alebo pripomienku pani prezidentky, samozrejme, lebo si myslím, že, že je veľmi zlé, ak sa má predĺžiť už to dnešné štrnásťdňové moratórium na 50 dní, ale nebudem hlasovať, samozrejme, ani za zákon ako celok a ani v prípade, že by pripomienka pani prezidentky prešla, lebo celý ten zákon, tak ako bol schválený, aj bez toho 50-dňového moratória, považujem za zlý a pomýlený.
Zasa si pomôžem tým, čo povedal vo faktickej poznámke pán poslanec Kéry, ktorý sa tu veľmi čudoval, že ako to, že nikto doteraz nenamietal tých 14 dní, že nikto nehovoril o tom, že tých 14 dní je protiústavných. No, ale to nie je pravda. Viacerí na to upozorňovali, že aj tých 14 dní je zrejme protiústavných. Upozorňoval na to bývalý sudca Ústavného súdu pán Orosz, vyčítali to viacerí kritici zákona o volebnej kampani už v čase, keď sa schvaľoval, a je to aj môj názor, ktorý som tu povedal aj pri rokovaní o tejto novele zákona o podmienkach výkonu volebného práva v súvislosti s návrhom predĺžiť moratórium zo štrnástich dní na 50 dní. Ale teda vyjadril som ten názor mnohokrát.
Áno, ja si myslím, že aj tých, aj tých 14 dní je protiústavných, že tam neexistuje, neexistuje závažný, závažný dôvod. Ale samozrejme, samozrejme, že obvykle, keď sa obmedzujú práva alebo keď sa zasahuje do ústavou garantovaných práv, do ktorých možno zasiahnuť, lebo do niektorých zasiahnuť možno, tak treba prihliadať aj na tú mieru. Čiže zákaz moratória či zákaz zverejňovania volebných prieskumov v deň volieb alebo možno deň-dva pred voľbami by bol menej vážnym zásahom do slobody šírenia informácií, vyhľadávania informácií ako zásah 14-dňový a ten je menším zásahom ako, ako zásah v podobe 50-dňového zákazu zverejňovania, zverejňovania prieskumov. Ale len chcem teda povedať, že nie je pravda, že by neupozorňoval nikto na to, že už tých 14 dní je problematických, lebo je. Je a pravdepodobne; a moje presvedčenie je také, že aj tých 14 dní je v rozpore s ústavou.
Príde mi trochu bizarné, že tu nesedí a nie je prihlásený do rozpravy nikto z tých poslancov, ktorí prišli s pôvodným návrhom alebo ktorí prišli s tým 50-dňovým moratóriom. Lebo my sme svoj názor povedali. Povedali sme ho v rozprave, v druhom čítaní, verejne sme ho prezentovali.
To zdôvodnenie, s ktorým prišli kolegovia z výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, z výboru; pardon; pre verejnú správu, prišli s ním iba na tom výbore, už potom sa nepovažovali za potrebné sa podeliť, podeliť so svojimi dôvodmi s nami, ktorí nie sme členmi toho výboru. To zdôvodnenie bolo značne infantilné a nedostatočné. A nedočkali sme sa výmeny názorov na túto tému v druhom čítaní, tak ja by som čakal, že aspoň teraz, keď pani prezidentka zákon vrátila a na pätnástich stranách podrobne argumentovala, v čom vidí problém s 50-dňovým moratóriom, prečo 50-dňové moratórium považuje za protiústavné, s ktorými konkrétne ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky alebo Dohovoru o ľudských právach sú namietané ustanovenia alebo to 50-dňové, 50-dňové moratórium v rozpore, tak by som čakal, že aspoň niekto z koaličných poslancov, a nie opäť iba opoziční poslanci medzi sebou tu budú o tom diskutovať, ale že tu niekto z koaličných poslancov vystúpi a povie: Áno, je to v poriadku, trváme na tom preto a preto a pani prezidentka sa vo svojej argumentácii mýli preto a preto. Alebo priznal, že áno, spravili sme chybu, na toto sme nemysleli, argumentácia pani prezidentky sa nám zdá dostatočne presvedčivá a meníme svoje rozhodnutie. Lebo však spraviť chybu je zlé, ale zotrvať v nej, keď vás na ňu niekto upozorní a keď vám podrobne zargumentuje, v čom sa mýlite, je ešte horšie.
Pani prezidentka, podobne ako my opoziční poslanci, ktorí sme kritizovali už samotný ten pozmeňujúci návrh, mu vyčíta jednak nesúlad s ústavou a jednak ten proces, ako k tomu došlo. Procedurálne pochybenie, o ktorom tu hovoril už aj kolega Martin Klus, teda že sa to udialo formou prílepku. Viackrát v predvolebnom období – a to sa nemá robiť – bol otvorený či už zákon o volebnej kampani, alebo zákon o podmienkach výkonu volebného práva, čím sa menili pravidlá hry, pravidlá volieb krátko pred voľbami. A teraz, úplne tesne pred voľbami prišla koalícia s ďalšou zmenou pravidiel, so zatajovaním informácií pre verejnosť, pre občanov, informácií o tom, ako sa vyvíjajú nálady voličov, a prišla s touto iniciatívou formou tzv. prílepku.
Koaliční poslanci, konkrétne poslanci SMER-u Kéry a Nemky, predložili návrh novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva a poslanci zo všetkých troch koaličných strán na výbore k tomuto návrhu prilepili novelu iného zákona. Novelu zákona, ktorý; samozrejme, že zákon o volebnej kampani súvisí so zákonom o podmienkach výkonu volebného práva, ale tá novela, ten pozmeňujúci návrh alebo doplňujúci návrh nesúvisí s tým, čo bolo obsahom návrhu novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva. Sú to dva rôzne zákony, aj keď obsahujú v sebe slovo volebný. Sú to, sú to zákony, ktoré riešia iné veci a aj tie novely ich sú o inom.
Ten pôvodný návrh, s ktorým prišli poslanci Kéry a Nemky, v zákone o podmienkach výkonu volebného práva upravoval veci ako vlastné mená na kandidátnych listinách. A ako s vlastnými menami na kandidátnych listinách súvisí, či je moratórium na volebné prieskumy 14-dňové alebo 50-dňové? Nijako. Alebo teda, ak toto súvisí, tak potom nájdeme zdôvodnenie, že súvisí všetko so všetkým, lebo naozaj všetko so všetkým súvisí a trošku za vlasy pritiahnutá argumentácia dokáže zdôvodniť, že aj dĺžka moratória na volebné prieskumy súvisí s používaním vlastných mien a skratiek vlastných mien na kandidátnych listinách.
Je to, opäť to tu už zaznelo a je to obsiahnuté aj v argumentácii pani prezidentky, v Českej republike boli prílepky označené za protiústavné tamojším ústavným súdom. U nás sa to zatiaľ neudialo, ale aj náš rokovací poriadok hovorí pomerne jednoznačne, "pri prerokovaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona". To sa udialo. Predkladatelia pôvodného návrhu nenamietali, hoci mohli, a parlamentná väčšina vládnej koalície, teda strán SMER, Slovenská národná strana, poslanec MOST – HÍD Elemér Jakab a fašistickí poslanci odhlasovali, že moratórium nemá byť 14-dňové, ale 50-dňové.
A teraz si zoberme, že máme 15 strán presvedčivej argumentácie, právnej argumentácie, konkrétne články Ústavy Slovenskej republiky, s ktorými je schválené 50-dňové moratórium, v ústave; v rozpore, a na druhej strane máme čo? Máme tvrdenie, že niektoré prieskumy sú manipulované? Politici, politické strany si aj naďalej budú robiť prieskumy, budú ich mať k dispozícii, ale občania ich nebudú mať. Občania tie informácie nebudú mať. Politici tým z občanov, ktorí nie sú členmi politických strán alebo možno len vedení politických strán, vytvárajú občanov druhej kategórie, lebo v dôležitom období pred voľbami, práve v tom dôležitom období, 50 dní im majú byť upreté informácie, ktoré nie sú upreté, nie sú upreté politikom. Čiže politici vo vlastnej veci rozhodli a chcú sa zvýhodniť oproti bežným občanom.
Že niektoré prieskumy sú zrejme zmanipulované? Áno, niektoré prieskumy zrejme sú zmanipulované, ale máme pomerne spoľahlivý spôsob, ako rozlíšiť, či tá agentúra je seriózna, robí prieskumy pravidelne, zverejňuje svoju metodiku, je ju možné skontrolovať, je členom Slovenskej asociácie výskumných agentúr, alebo ide o, iba o agentúru, ktorá občas kde-tu niečo zverejní, o ktorej financovaní nie je nič známe alebo vykazuje také financovanie, že ťažko si predstaviť, ako z toho dokáže zaplatiť anketársku sieť. Ale to je zodpovednosť politikov, to je zodpovednosť médií, akým agentúram dávajú priestor, na aké, na aké výsledky sa odvolávajú, či uverejnia informáciu, že ide o agentúru, ktorá je seriózna a pravidelne uverejňuje prieskumy a výsledky, alebo ide o agentúru, ktorá seriózna nie je, a takej, takej priestor nedajú. A môže sa nám nepáčiť, ak to médiá nerobia takto, ak dávajú priestor aj neserióznym agentúram alebo ak ani neupozornia na to, že ide o agentúru, ktorá uplynulé dva roky nezverejnila žiadny výsledok, ale v žiadnom prípade to nie je legitímny dôvod na tak závažný zásah do ústavných práv, ako je právo na informácie, právo slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie, právo na rovnaké zaobchádzanie, zákaz cenzúry, slobodná súťaž politických síl aj princíp právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní, na ktoré upozorňuje pani prezidentka.
A je mi to až smiešne, ale znovu tu pán poslanec Kéry vo faktickej poznámke argumentoval tým, že aj Adam Znášik, ktorý robil kampaň pánovi Mistríkovi, sa sťažoval na to, že progresívci si dali spraviť nejaký prieskum, ktorý považuje za neseriózny. Dali si spraviť nejaký prieskum, kde vynechali, vynechali iných kandidátov. Áno, bolo to zvláštne, bolo to divné, ale bolo známe, akým spôsobom to urobili. Všetci vedeli ten spôsob, mohli povedať, že nebudeme tomu prikladať žiadnu, žiadny význam, ale toto, preboha, toto má byť dôvod na zásah do ústavou garantovaných práv a slobôd?
Ja neviem, či sa niekto z kolegov poslancov z vládnej koalície plánuje prihlásiť aspoň ústne do rozpravy, ale mňa by naozaj úprimne zaujímalo, aké sú vaše dôvody a čo hovoríte na argumenty, ktoré sú obsiahnuté v rozhodnutí pani prezidentky, lebo tie argumenty, ktoré ste doteraz používali v prospech toho, že treba moratórium na prieskumy predĺžiť zo 14 na 50 dní, sú úplne, ale úplne smiešne.
Ďakujem za pozornosť.
28. 10. 2019 15:51:32 - 16:01:41 51. schôdza NR SR - 9.deň - B. popoludní Tlač 1579 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
68.
Vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, ja sa teším, že túto schôdzu práve v tejto chvíli vedie pán predseda Národnej rady Danko, lebo on je pôvodca toho nápadu predlžovať volebné moratórium zo súčasných 15 dní na, on hovoril pôvodne 30 dní, ale potom sa to nejako v koalícii utriaslo na 50 dní. A teda myslím, že keď využijem tých desať minút, ktoré mám, a ak tu bude nejakých pár faktických, tak akurát prejde vedenie schôdze na niekoho iného a teda pevne verím, že nám k tomu niečo povie aj pán predseda Danko. Lebo my sa tu vlastne bavíme o jeho nápade ako pomerne často a on sa iba tak usmieva, ako sa usmieval, keď pán poslanec Poliačik hovoril, že pán Danko má záľubu, rád sa inšpiruje v rôznych totalitných režimoch. Čo teda neviem, čo malo znamenať, že sa usmieval, aby som nedával tomu nejakú interpretáciu, iba registrujem, že sa, že sa vtedy usmial.
Naozaj tu máme zmätok. Máme tu absolútny zmätok v pozmeňujúcich návrhoch, s ktorými prichádzajú, prichádzajú koaliční poslanci. Máme tu spoločnú správu, ktorá má štyri body. Ja som navrhol vyňať na osobitné hlasovanie bod 4. Pán poslanec Baláž navrhol vyňať na osobitné hlasovanie body 1 až 3. Teda predpokladám, že spolu. Takže, takže tiež tomu nerozumiem, načo to robil, keď ja som navrhol vyňať ten bod 4.
Máme tu dva návrhy týkajúce sa nahradeniu termínu nezávislý kandidát pojmom kandidát bez politickej príslušnosti. Nemáme dostatočne vysvetlené, že v čom sa líšia, prečo boli predložené ako dva. Ale to sú aspoň dva odlišné návrhy zákonov. A potom tu máme dva návrhy od poslancov SNS, od pani poslankyne Kuciaňovej a od pána poslanca Baláža, ktoré teda naozaj pri najlepšej vôli nedokážem rozlíšiť takto narýchlo, že v čom sa vlastne líšia. Ony sa asi v niečom líšia, ale nám poslancom je táto informácia upretá, lebo sú zdôvodnené rovnako a sú teda aj textovo skoro, skoro zhodné.
Takže najprv by som, by som sa venoval a viackrát som sa k tomu vyjadril vo faktickej poznámke, nedostal som na to odpoveď, takže ešte raz skúsim zopakovať. Teraz kandidát, ktorý nekandiduje na kandidátnej listine politickej strany v komunálnych alebo v krajských voľbách, ale zberá si podpisy, je označovaný za nezávislého kandidáta. Nie je to úplne presné, lebo on môže byť závislý od všeličoho a nezávisle sa môže správať po svojom zvolení aj kandidát, ktorý je zvolený za politickú stranu alebo koalíciu politických strán, ale vystihuje to to, že kandiduje ako nezávislý, že nekandiduje na kandidátnej listine politickej strany. Vy navrhujete nahradiť tento termín termínom bez politickej príslušnosti, pritom bez politickej príslušnosti môže byť aj kandidát, ktorý je na kandidátnej listine politickej strany alebo koalície politických strán, ale nie je členom žiadnej politickej strany. Tak síce je kandidátom strany alebo koalície, ale je bez politickej príslušnosti. A nezávislý kandidát, ako ste správne povedali, môže byť aj členom politickej strany. A je to také zahmlené, ale bude to jasnejšie, keď povieme "bez politickej príslušnosti"?
Martin Poliačik v jednej faktickej poznámke vám povedal, že čo keď sa napríklad váš pán predseda Robert Fico rozhodne, že bude v Starom Meste kandidovať do miestneho zastupiteľstva a chce si vyzberať podpisy, tak si tam napíše "bez politickej príslušnosti". Predseda politickej strany si napíše "bez politickej príslušnosti"? Lebo keď zmeníme termín nezávislý kandidát na bez politickej príslušnosti, tak budeme tvrdiť, že predseda politickej strany SMER – sociálna demokracia Robert Fico je bez politickej príslušnosti. (Reakcia z pléna.)
No nie, to nie je rovnako. Nezávislý kandidát je forma kandidatúry. Politická príslušnosť je stav. Som členom politickej strany, tak nie som bez politickej príslušnosti, aj keď kandidujem ako nezávislý kandidát. Nie som členom politickej strany, tak som bez politickej príslušnosti aj v prípade, keď kandidujem na kandidátke politickej strany. Veď tuto máme celý klub poslancov OĽANO, ktorí nie sú členmi politickej strany, teda až na pár výnimiek. Sú bez politickej príslušnosti, ale, ale kandidovali na kandidátnej listine politickej strany.
A aby sme nehovorili iba nejaké hypotetické príklady z kandidatúry Roberta Fica, tak ja vám poviem, v jednej obci na východnom Slovensku, myslím, že to bol okres Svidník, boli sme počas výjazdu Združenia občanov miest a Slovenska (ZOMOS) s Vladimírom Špánikom a stretli sme sa tam s jedným človekom, ktorý nám popisoval jednu situáciu, obec v okrese Svidník. Boli tam voľby, kde kandidoval člen strany SMER – sociálna demokracia, ktorého ale SMER nenavrhol za svojho kandidáta a navrhol iného kandidáta, ktorý bol, ktorý bol, ktorý nebol členom SMER-u – sociálnej demokracie, ale SMER si ho osvojil. Čiže nečlen SMER-u, ktorý bol bez politickej príslušnosti, kandidoval ako kandidát strany SMER a ten člen SMER-u kandidoval ako nezávislý. Vyhral ten kandidát navrhnutý SMER-om, ktorý nebol členom SMER-u. Potom spáchal nejaký trestný čin, sprenevera alebo niečo podobné. Bol odsúdený, právoplatne odsúdený, no a potom, potom už ten člen SMER-u konečne kandidoval ako kandidát strany SMER a musí to teraz po ňom dávať do poriadku. To len, aby ste si, aby ste si potom predstavili ten zmätok. A to je reálna situácia. Ten kandidát, ktorý je členom SMER-u a kandidoval ako nezávislý, nebol bez politickej príslušnosti. Mal politickú príslušnosť strany SMER – sociálna demokracia.
Takže možno nie je najšťastnejší termín nezávislý kandidát, keď umožňuje kandidovať aj členom politických strán, ale to nemôžeme im zabrániť, to im môžu zabrániť stanovami nejaké strany, ale nemôže zákon brániť členom politických strán, aby kandidovali aj na základe vyzberaného počtu podpisov, ale je to oveľa menej zavádzajúci termín, ako keď ho nahradíte termínom bez politickej príslušnosti, lebo to v niektorých prípadoch je evidentná alebo bude evidentná nepravda. Čiže chcete to vyjasniť a v skutočnosti, naopak, vytvoríte, vytvoríte situáciu, keď niektorí budú zavádzať voličov.
Teraz ten návrh poslancov SNS na úplné vypustenie zamestnania. Ja som opakovane kládol otázku, že prečo. Prečo navrhujete, navrhujete vypustiť, vypustiť to zamestnanie, prečo nie aj vek? Vek je dôležitejší ako zamestnanie pre identifikovanie tej osoby? Alebo bydlisko. Prečo to navrhujete? Nie. Nedostal som žiadnu otázku, že prečo zrovna, prečo zrovna zamestnanie. A opäť ide to v tej línii ako s tým moratóriom na prieskumy, že navrhujete, navrhujete obmedziť ľuďom informácie, na základe ktorých sa budú rozhodovať. Však nechajte to na ľudí, nechajte na ľudí, aby sa rozhodli, či zoberú, či zoberú do úvahy vek, povolanie, program, kampaň, možno niekomu sú sympatické videjká pána predsedu. No tak bude voliť SNS kvôli tomu, že vidí videjká pána predsedu. Nie na základe toho, aký má program Slovenská národná strana alebo koľko má, koľko má Slovenská národná strana preferencií.
Bolo to tu už viackrát spomenuté, dostávame sa niekde mimo Európu a teraz myslím ten návrh, návrh na 50-dňové moratórium. Ešte rád by som predložil procedurálny návrh, aby sme vrátili návrh zákona na dopracovanie predkladateľom, lebo sa mi zdá, sa mi zdá, sa mi zdá naozaj, že ešte ho treba dopracovať. A ESOMAR, združenie, združenie, ktoré sa venuje, venuje prieskumom, informácie citujem podľa informácií od Jakuba Homolu. Zo štúdie ESOMAR-u vyplýva, že v roku 2017 európske krajiny aké dlhé mali moratórium na prieskumy: Andorra jeden deň, Rakúsko bez, Bielorusko 5 dní, Belgicko nula, Bosna a Hercegovina dva dni, Bulharsko jeden deň, Chorvátsko jeden deň, Cyprus sedem dní, Česká republika tri dni, Dánsko bez, Estónsko bez, Fínsko bez, Francúzsko dva dni, Nemecko nula, Grécko jeden, Maďarsko dva, Island nezistený, Írsko nula, Taliansko 14, to je zhruba tam, kde sme my, Kosovo jeden, Lotyšsko jeden, Litva nula, Luxembursko sedem, Macedónsko jeden, Malta jeden, Moldavsko sedem, Čierna Hora 15, Holandsko bez, Nórsko jeden, Poľsko jeden, Portugalsko jeden, Rumunsko dva, Rusko šesť.
A Slovensko 50 bude?
28. 10. 2019 9:33:17 - 10:02:45 51. schôdza NR SR - 9.deň - A. dopoludnia Tlač 1579 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
16.
Vážený pán predkladateľ, už neprítomný chvíľu, vážené kolegyne, kolegovia, aby som náhodou nezabudol, tak pre pána spravodajcu, keď ho pán Sopko prestane zabávať, navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie bod 4 spoločnej správy, teda ten bod, ktorým sa dopĺňa čl. II novela zákona o volebnej kampani, to slávne 50-dňové moratórium, bod 4, aby som teda náhodou, ak mi to v tom prúde slov unikne, tak osobitne hlasovať o tomto, o tomto návrhu poprosím.
Aby som druhú vec nezabudol, tak, pán poslanec Kéry, jasné, že všetci navrhujeme meniť zákony, v ktorých sa nám niečo nepáči, ale tuto mám pocit, že to nie je na základe nejakej vecnej analýzy alebo na základe toho, že je tam reálny problém, možno ten pôvodný návrh, áno, o tom sa môžme baviť, či je tam nejaký reálny problém, ale v, ten váš pozmeňovák, aby sa nezávislí kandidáti nevolali nezávislí kandidáti, to je iba čisto osobný problém. To nie je žiadny reálny vecný problém. To nie je niečo, s čím by mala problém volebná komisia. Jednoducho vám sa nepáči, že niekto je označovaný ako nezávislý kandidát, tak mu to zmeníte na "bez politickej príslušnosti", lebo to lepšie znie, teda horšie to znie, čo bude potom lepšie pre straníckych, straníckych kandidátov, že tí ich konkurenti nebudú nezávislí kandidáti, ale iba bez politickej príslušnosti, a vôbec pri tom neberiete do úvahy, že v skutočnosti to označenie, označenie nezodpovedá realite a je klamlivé.
A keď už sme v druhom čítaní, budem sa venovať ani nie tak tomu pôvodnému návrhu, ale pozmeňujúcim návrhom, najmä tomu pozmeňujúcemu návrhu v bode 4 spoločnej správy, ktorý som vyňal na osobitné hlasovanie. A musím s poľutovaním konštatovať, že ak tento pozmeňujúci návrh bude schválený, tak sa zo zlého zákona, s ktorým vecne nesúhlasím, ale horšie slovo ako zlý zákon by som naňho nepoužil, stane zákon, ktorý je nebezpečný a hlúpy. Zo zlého zákona sa stane zákon, ktorý je nebezpečný a hlúpy. Ten pôvodný návrh zákona, ktorý som kritizoval v prvom čítaní, je podľa môjho názoru zlý. Ale reaguje na reálne existujúci problém, reaguje aj na to, že niektorí kandidáti obchádzajú súčasné znenie volebného zákona tým, že si do kolónky zamestnanie píšu niečo iné, ako je reálne ich zamestnanie, a využívajú to na to, aby sa identifikovali v nejakej miestnej skupine, miestnemu združeniu občianskemu, občianskej iniciatíve a podobne.
Podľa môjho názoru ten pôvodný návrh je zlý z dôvodu, že vy im to chcete zakázať. Podľa môjho názoru by sme im to mali umožniť, mali by sme umožniť, aby sa občania pre účely komunálnych a regionálnych združieb mohli združiť do nejakých volebných strán alebo združení pre účely volieb a nebrániť im v tom, nezakazovať im v tom. Ale dobre, to je vecou názoru.
Tým pozmeňujúcim návrhom, ktorým chcete zaviesť 50-dňové moratórium na prieskumy verejnej mienky, však to už ťažko označiť za vec názoru, lebo idete zaviesť niečo, čo je, čo tuto na okolí nenájdete niečo také. Myslím, že ani v Čiernej Hore nemajú 50-dňové moratórium. Tam majú tuším 15-dňové moratórium, 30 a viac dní majú krajiny ako Bolívia, Honduras, Kamerun a Tunisko. A pri všetkej úcte, že by sme sa mali, čo sa týka volebných pravidiel, inšpirovať práve týmito krajinami, si teda rozhodne nemyslím.
Niekedy v septembri prišiel pán predseda Národnej rady a predseda SNS Danko s nápadom zmeniť dvojtýždňový zákaz zverejňovania predvolebných prieskumov na 30 dní. Na zasadnutí výboru pre verejnú správu prišla trojica koaličných poslancov z troch koaličných strán s nápadom predĺžiť to na 50 dní. Už aj tých 15 dní, ktoré boli zavedené, zavedené za ministra Kaliňáka tým, že bol schválený nový zákon o volebnej kampani a trochu sa zjednotila dovtedajšia úprava, ktorá pre niektoré volebné zákony a pre niektoré typy volieb nedávala, nedávala žiadne moratórium na volebné prieskumy; pre niektoré dávala, dávala jednodňové alebo dvojdňové a pre niektoré, myslím, týždňové; už aj tých 15 dní je podľa môjho názoru neprimeraných a nesprávnych a nezodpovedajúcich tomu, čo hovorí naša ústava o slobode šírenia informácií. Ale vy teraz z tých 15 dní – neprimerane dlhých – idete urobiť 50 dní. Na 50 dní chcete ľuďom uprieť informácie o tom, ako sa vyvíjajú nálady voličov, aké sú preferencie politických strán. Z tohto hľadiska ste horší ako Kaliňák, ktorý zaviedol tých 15 dní.
A tento návrh má tú podivuhodnú vlastnosť, že je zlý čo do obsahu aj čo do formy. A, žiaľ, aj hlúpy čo do, čo do zdôvodnenia. Keď ste chceli obmedziť politické strany v júni, tak, myslím, že to boli poslanci SNS, si nechali svoj lex Kiska účelovo znevýhodňujúci nové politické strany schváliť v skrátenom legislatívnom konaní. Volebné pravidlá upravované v skrátenom legislatívnom konaní!
Pri predlžovaní moratória na prieskumy sa tiež koalícia nemieni zaťažovať normálnym legislatívnym procesom a chce tento návrh schváliť formou prílepku k zákonu, k novele zákona o podmienkach výkonu volebného práva. Pretože moratórium na volebné prieskumy nie je v zákone o podmienkach výkonu volebného práva, teda v zákone, o ktorom práve teraz rokujeme. V zákone, ktorý ste navrhli novelizovať a ide riadnym legislatívnym procesom ako poslanecký návrh. Keby ste ho chceli dať, to moratórium riešiť normálnym spôsobom, tak by ste na túto schôdzu alebo na budúcu dali, dali, dali poslanecký návrh (reakcia z pléna), ale súhlasíte s tým, že to, že to ide do vášho návrhu, čiže to, že ste ho nepredložili, nič neznamená. Obchádzate riadny legislatívny proces a dĺžka moratória na prieskumy predsa nemá nič spoločné s tou témou, ktorú riešite v tom pôvodnom návrhu, teda to, čo sa uvádza v kolónke zamestnanie. To nemá žiadny súvis. Nie každá novela iného zákona alebo pripojenie ďalšieho článku v rámci novelizovania zákona je prílepkom, lebo to môže obsahovo súvisieť s tým, čo sa, čo sa v tom pôvodnom návrhu; ale toto nijako s tým pôvodným nesúvisí.
Ja teda neviem, že či niekoho zmiatlo to, že v oboch zákonoch sa spomína slovo volebný, lebo jeden zákon je zákon o podmienkach výkonu volebného práva, druhý je zákon o volebnej kampani, ale sú to dva odlišné zákony. Samozrejme, že na prvý pohľad to vyzerá lepšie, ako keby ste chceli prílepok týkajúci sa volebnej kampane alebo zákona o volebnej kampani prilepiť trebárs k zákonu o Horskej službe; aj takéto divočiny sa už diali v tomto parlamente; ale to iba na prvý pohľad, lebo v skutočnosti je to rovnaký prílepok.
Zákon o rokovacom poriadku, zákon o rokovacom poriadku prílepky vyslovene zakazuje v § 94 ods. 3, kde hovorí: "Pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona." Presne to robíte bodom 4 spoločnej správy, pridávate pri prerokúvaní návrhu zákona o podmienkach, ktorými sa mení zákon o podmienkach výkonu volebného práva, pridávate návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, zákon o volebnej kampani, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona. Prerokúvaný návrh zákona sa týka toho, čo si uvádzajú kandidáti na zamestnaní. Ten prílepok, ktorý tam dávate, sa týka moratória na zverejňovanie volebných prieskumov.
Český Ústavný súd označil prílepky za protiústavné a zrušil dokonca takýto takto schválený zákon. Na Slovensku je však porušovanie tohto ustanovenia zákona o rokovacom poriadku pomerne bežné a Ústavný súd sa k niečomu takému dosiaľ neodhodlal, ale máme tu nový Ústavný súd, tak ktovie, či aj v tomto nezmení Ústavný súd svoju rozhodovaciu prax.
Teraz k obsahu. Opakujem, už dnes máme neprimerane dlhé pätnásťdňové moratórium, počas ktorého sa ľudia, voliči, nemajú podľa zákona právo dozvedieť, ako sa vyvíjajú nálady voličov, ako, aké sú výsledky prieskumov verejnej mienky. Podľa čl. 26 ods. 4 ústavy slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Ja som presvedčený, že ani tých 14 dní súčasných nesedí. Nezodpovedá tomuto ústavnému kritériu, na základe ktorého možno obmedziť slobodu šírenia informácií.
Ale povedzte mi, prosím pekne, na základe čoho chcete, chcete takto obmedziť na dva, na 50 dní slobodu šírenia informácií? Je toto podľa vás opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na aký účel? Na ochranu práv a slobôd iných, na bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia alebo mravnosti? Ktorý z týchto verejných záujmov je ohrozený tým, že sa ľudia môžu 50 dní pred voľbami oboznamovať s výsledkami prieskumov verejnej mienky? Lebo v tom zdôvodnení, ktoré sa nachádza pri bode číslo 4, tam nič také nie je. Tam nie je žiadny dôvod, ktorý by hovoril o tom, že niektorý z verejných záujmov je chránený; je ohrozený a treba ho chrániť tým, že obmedzíme prístup k informáciám. A nielen to, ten konflikt tam môže byť, ale musí ísť o opatrenie, ktoré je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné. Žiadna odpoveď, žiadna odpoveď v písomnom zdôvodnení. Som veľmi zvedavý na vaše, na vaše vystúpenie, ak sa ešte k tomu vyjadríte, alebo, alebo kolegovia, ktorí navrhli ten pozmeňujúci návrh.
Určite 50 dní nie je opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné. Už len z toho dôvodu, že doteraz takéto obmedzenie neexistovalo, a teda nie je známe, že by bezpečnosť štátu, práva a slobody iných, verejný poriadok, verejné zdravie alebo mravnosť boli absenciou toho zákazu alebo tým, že ten zákaz bol v oveľa kratšej dobe akokoľvek narušené.
Čo je taký paradox, vy chcete zakázať voličom, aby sa dostali k informáciám o výsledkoch prieskumov verejnej mienky, ale vy tie informácie budete mať. Lebo nie je zakázané robiť prieskumy verejnej mienky, zakázané je zverejňovať ich výsledky. Čiže politické strany, politici, vy, čo ste to navrhli, vy, čo tu, čo to tu dnes zrejme schválite, vy tie informácie budete mať, ale občanom ich chcete uprieť. Vy si s nimi naložíte, budete podľa nich prispôsobovať volebnú stratégiu, vy máte právo ich poznať, ale občania sú podľa vás hlúpi, občania sa nechajú pomýliť, tak občanom prístup k týmto informáciám zakážeme. To je mimoriadne absurdné.
V zdôvodnení toho návrhu sa píše, že prieskumy verejnej mienky aj z vyjadrenia niektorých agentúr podliehajú vplyvom politických strán, ktoré sa snažia prieskumami verejnej mienky ovplyvňovať mienku voličov. Dôkazom toho sú prieskumy verejnej mienky nasledujúce po sebe v krátkom časovom období, ktoré sa výrazne od seba líšia. Čiže vlastne bez akýchkoľvek dôkazov obviňujete výskumné agentúry, že manipulujú výsledky svojich prieskumov v záujme nejakých politických strán, a dôkazom má byť skutočnosť, že sa tie výsledky od seba líšia. No, možno ste to nevedeli, ale výskum je vždy len výskum a tie výsledky sú vždy, aj keď je to robené najpoctivejšie, najkvalitnejšie, vždy sú len nejakým odhadom situácie, ktorá v tej chvíli existuje. Odhadom, ktorý treba brať s určitou pravdepodobnosťou, seriózne agentúry zvyknú uvádzať interval spoľahlivosti plus-mínus 1,5 % alebo 2 % podľa veľkosti, veľkosti vzorky.
Čiže nie je to tak, že keď jedna agentúra zistí, že politická strana má 10 %, a druhá zistí, že má, že má 6 %, že jedno z tých je nepravdivé. Politická strana reálne môže mať niekde okolo 8 %, ale interval spoľahlivosti je taký, že jedna agentúra zachytí tú politickú stranu na hornom intervale a druhá, druhá na dolnom intervale. To nie je dôkaz manipulácie.
A už vôbec nie je dôkaz manipulácie, ak urobia, urobia agentúry nejaký prieskum a ten sa potom líši od výsledkov volieb. Lebo však ten prieskum sa týka toho času, keď bol urobený. A nálady voličov sa zvyknú vyvíjať. Je úplne normálne, že voliči v priebehu dvoch týždňov; a teraz, keď sme mali dvojtýždňové moratórium, tak posledné, posledné prieskumy sa robili tri týždne pred voľbami, v priebehu troch týždňov sa niektorí voliči ešte rozhodnú alebo zmenia svoje rozhodnutie. To nie je dôkaz manipulovania prieskumov, to je normálna realita. Ľudia, ktorí neuvažujú konšpiračne, vedia, že takto to je, že názory ľudí sa vyvíjajú, že tie metodiky, metodiky majú nejakú odchýlku, že to nie je úplne, úplne presne, ale nemusí byť za tým vedomá manipulácia.
A stáva sa napríklad aj to, že niektorí voliči sa nepriznávajú k tomu, že volia konkrétnu politickú stranu. V minulosti s tým malo problém napríklad HZDS a vo výskumoch vychádzali HZDS nižšie výsledky, ako potom reálne dostávalo vo voľbách. Ale nebolo to preto, že nejaké agentúry chceli zhoršiť pozíciu HZDS a úmyselne im znižovali. Jednoducho to malo takéto vysvetlenie, že sa voliči niektorej politickej strany nepriznávali, nepriznávali k tomu, že ju chcú voliť.
Je fakt, že existujú seriózne agentúry a existujú aj menej seriózne agentúry, aj úplne neseriózne agentúry. A ja s vami súhlasím, že áno, niektoré agentúry zrejme – podľa toho, čo o nich vieme – manipulujú tie výsledky a produkujú čísla, ktoré si vycucajú z prsta alebo, alebo možno ani žiadny prieskum nerobia. Je to možné, že také agentúry existujú a že na zákazku vám dajú čísla, aké chcete. Lebo nevieme nič o ich metodike, nie sú členom, nie sú členom Slovenskej asociácie výskumných agentúr, nevieme ich odkontrolovať, dokonca ich financovanie je také, že keď, keď si na Finstate pozriete, že aké, aký majú obrat, príjmy, tak, tak nemajú šancu napríklad z toho platiť sieť anketárov.
Ale existujú aj seriózne agentúry. Seriózne agentúry, ktoré sú združené v Slovenskej asociácii výskumných agentúr, robia výskumy pravidelne a viac-menej pravidelne ich aj zverejňujú. Zverejňujú použitú metodiku, dávajú tam intervaly spoľahlivosti, majú transparentné financovanie, je zjavné, že majú vlastnú anketársku sieť. A nemalo by byť veľký problém tieto dva typy agentúr od seba odlíšiť. Mali by byť toho schopní politici, pokiaľ sa chcú dostať k relevantným dátam, no tak predpokladám, že politické strany si neobjednávajú, neobjednávajú výskumy v agentúrach, ktoré sú neseriózne, lebo by dostali, dostali zavádzajúci obraz, ale u tých serióznejších, u ktorých predpokladajú, že im ten obraz poskytnú. A rovnako, rovnako aj médiá by to mali a mohli rozlišovať. A médiá majú v tomto zodpovednosť, pokiaľ zverejňujú výsledky nejakej agentúry, ktorá nič doteraz nezverejnila, nič sa o nej nevie a vyjdú, vyjdú jej nejaké čísla. A viaceré médiá už, už tento problém vnímajú a snažia sa pristupovať k tomu zodpovedne a uverejňovať výsledky iba od tých zodpovedných agentúr.
Ale to, že existujú neseriózne agentúry, predsa nie je dôvod, aby sme zakázali zverejňovanie výsledkov všetkým agentúram. Áno, existujú politické strany, v ktorých sú fašisti, ktorých členovia a predstavitelia produkujú extrémistické názory. Ale keby sme mali postupovať vašou logikou, tak potom zakážeme všetky politické strany, lebo v niektorých sú fašisti a v niektorých majú ľudia extrémistické názory. Môžu politici, áno, ja viem si predstaviť, že by, že by niekoho, pána Danka by napadlo, že tak zakážeme, zakážeme politické strany.
On tu sníva o tom, že raz bude silný ako FIDESZ, tak možnože mu to raz napadne. S takým istým zdôvodnením, takým istým hlúpym zdôvodnením, že existujú neseriózne agentúry, tak zakážeme všetkým, úplne všetkým. Aká je v tom logika? Aký je tam rozdiel oproti tomu, keby sme zakázali všetky politické strany len z dôvodu, že sú niektoré, ktoré majú fašistické tendencie?
Prečítam ďalej z odôvodnenia: "Dôsledkom takéhoto tzv. informovania voličov je, že volič je zmätený a je iba na ňom, ktorému prieskumu sa rozhodne dôverovať a na základe ktorého prieskumu si utvára názor na prípadnú úspešnosť politickej strany vo voľbách. Sme toho názoru, že v tomto prípade sa zákonom neobmedzuje právo voliča na informácie, ale, naopak, je snaha chrániť voliča pred dezinformáciami a účelovými informáciami. Je potrebné priznať, že samy politické strany nemajú dôvery v uverejňované prieskumy verejnej mienky a na vlastné náklady si zabezpečujú prieskumy, ktoré používajú pre seba na účely lepšieho manažovania volebnej kampane a politickej reklamy. Tým vlastne potvrdzujeme, že voličove právo na informácie už dnes je porušované prinajmenšom v tom, že volič má iné informácie ako politická strana. Táto téma dlhodobo rezonuje v spoločnosti a viackrát sa nielen voliči, ale aj politické strany o podobných manipuláciách presvedčili. Je potrebné vysloviť súhlas s hlasmi, ktoré tvrdia, že volič má právo na informácie, zároveň však dodávame, že volič má zároveň právo na ochranu pred dezinformáciami. Návrh zmeny zákona má ambíciu chrániť voliča pred cielenými informáciami zameranými na jeho ovplyvňovanie v prospech určitej politickej strany a nechať ho samého urobiť si úsudok podľa programu a činnosti vybranej politickej strany, ktorú sa rozhodne voliť."
Vy viete, že volič je zmätený, a vy ho chcete chrániť pred informáciami. Vy ho dokonca chcete chrániť pred informáciami, ktoré vy máte a ktoré vy aj naďalej budete mať. A ako politická strana; ja nerozumiem tej argumentácii: politické strany nedôverujú tým prieskumom, ktoré sú zverejňované, tak si objednávajú vlastné. A však tie si objednávajú u tých istých agentúr a ako vedia, že neklamú tie agentúry aj ich? Ako to vedia rozlíšiť, že tie, ktoré sú zverejňované, sú zmanipulované, a tie, ktoré nie sú zverejňované, tie sú tie pravdivé? To nie sú, to nie sú iné agentúry, že agentúry, ktoré robia iba pre politické strany a tie sú korektné, a agentúry, ktoré idú s kožou na trh, zverejňujú nejaké čísla a keď sa nejako dramaticky seknú, no tak sa všetci budú pýtať, prečo ste to tak zle odhadli, tak tie sú neseriózne.
Neviem. Naozaj by ma zaujímalo, keby niekto tu mohol aj z koaličných poslancov vystúpiť a vysvetliť. Toto má byť odôvodnenie obmedzenia ústavou zaručeného práva na slobodné šírenie informácií? To, že volič je zmätený? A to, že ideme ho chrániť pred dezinformáciami? Vy paušálne označujete výsledky prieskumov verejnej mienky za dezinformácie?
Hybridná vojna, a teda špeciálne, špeciálne SNS, predseda SNS a predseda Národnej rady sa chodí fotiť do Moskvy s osobami zo sankčných zoznamov, dáva si fotečky, selfíčka na Facebook, že akí sú to jeho kamaráti. Rusko vedie hybridnú vojnu voči Západu, upozorňujú nás na to správy tajných služieb, Vojenského spravodajstva aj Slovenskej informačnej služby, ale to nie sú dezinformácie, to je v poriadku. Dezinformácie sú podľa vás výsledky prieskumov verejnej mienky? Ja naozaj, naozaj tomu nerozumiem a naozaj by som to chcel pochopiť, že či toto niekto naozaj z vás myslí vážne, alebo len teda pán predseda Danko sa rozhodol, že bude, bude dlhšie moratórium, tak bude dlhšie moratórium. Strelil, že 30, neviem, SMER potom strelil, že môže byť aj 60, no tak ste tam, ste tam dali 50 a idete obmedziť ústavou garantované právo na slobodu šírenia informácie. A toto považujete za zdôvodnenie toho, že je to naozaj nevyhnutné.
Som presvedčený, že ak tento návrh prejde, tak určite neprejde Ústavným súdom, lebo niekto sa už na ten Ústavný súd obráti. Neviem si predstaviť, že by Ústavný súd konštatoval, že takéto obmedzenie je v súlade s ústavou, lebo nie je nijako odôvodnené.
Máme tu aj iný návrh, s ktorým po mne vystúpi pani poslankyňa Cséfalvayová, ktorý navrhuje, naopak, skrátiť volebné moratórium. Tomu môžem vyčítať akurát tú formu, že tiež ide, ide o prílepok, ide o obsahovo nesúvisiaci návrh zákona, ale obsahovo, obsahovo je to tá cesta, ktorou by sme mali ísť.
My sme aj s kolegami z poslaneckého klubu SaS v priebehu tohto volebného obdobia nie raz, viackrát, dvakrát, trikrát, štyrikrát možno sme navrhli zrušiť moratórium na prieskumy, lebo naňho nevidíme dôvod, maximálne ho obmedziť na deň volieb alebo možno to riešenie, s ktorým príde kolegyňa Cséfalvayová, že zosúladiť ho s moratóriom na volebnú kampaň, tak to môže, môže mať nejakú logiku, ale vy zlé a pravdepodobne protiústavné ustanovenie zákona o volebnej kampani, ktoré zakazuje bez akéhokoľvek reálneho dôvodu zverejňovať výsledky, výsledky prieskumov verejnej mienky 50, teda 15 dní pred voľbami, ešte idete predlžovať na 50 dní a nedávate jeden jediný reálny argument – myslím taký argument, ktorý by nevyznieval smiešne, že voliči sú zmätení a vy ich idete chrániť pred dezinformáciami –, reálny argument a reálne zdôvodnenie, že toto je z hľadiska ústavy nevyhnutné.
Ale keďže nerozhoduje sa podľa toho, ako sa argumentuje, rozhoduje sa podľa toho, kto má koľko hlasov, takže sa obávam, že dnes to pri hlasovaní dopadne zle. Ale smelo do toho, uvidíme, čo na to povie Ústavný súd.
Ďakujem. (Potlesk.)
12345678910...»

Deň v parlamente

<- ->